(navigation image)
Home American Libraries | Canadian Libraries | Universal Library | Community Texts | Project Gutenberg | Children's Library | Biodiversity Heritage Library | Additional Collections
Search: Advanced Search
Anonymous User (login or join us)
Upload
See other formats

Full text of "Cory Doctorow: Maly brat"

Maly brat 

Cory Doctorow 

doctorowQcraphound . com 



Slovak translation of C. Doctorow 's 
Little Brother 

Translation © Pavol Hvizdos, 2009 



Maly brat 

Licencia 

PRECITAJTE SI NAJPRV TOTO 

Tato kniha sa distribuuje za podmienok licencie Creative Commons 
Attribution-NonCommercial-ShareAlike 3.0 license. 

Zhrnutie Licencnej dohody Creative Commons 
PriznanieAutorstva-NekomercneVyuzitie-RovnakeZdiel'anie 3.0 
(Attribution-NonCommercial-ShareAlike 3.0) 
Je dovolene: 

• Zdiel'at' - dielo kopirovaf, sirif, vystavovaf a predvadzaf 

• Remixovat' - robif odvodene diela 

Za nasledujucich podmienok: 

• Priznanie autorstva. Autorstvo diela sa musi priznaf sposobom, 
ktory urcil autor alebo poskytovatel' licencie. 

• Nekomercne vyuzitie. Dielo sa nesmie vyuzivaf na komercne 
licely. 

• Zdiel'at' rovnako. Pri tvorbe odvodenych prac, ktore stavaju na 
tomto diele, sa vysledok smie sirif len za rovnakych podmienok, 
ako V tejto licencii. 

Pri kazdom vyuziti alebo distribucii sa musia ostatnym objasnit' licencne 

podmienky tohto diela. 

Kazdd z tychto podmienok sa moze zmenii so suhlasom drzitel'a kopyrajtu. 

Tato licencia nijakym sposobom neoslabuje a neobmedzuje moraine prava 

autora. 

Podmienky bezneho uzivania a me prava sa tymto nemenia. 

Toto je zhrnutie plnej licencie, ktora sa nachadza na: 

http : //creativecommons . org/licenses/by-nc-sa/3 . 0/legalcode 



C. Doctorow 



Maly brat 

O KOPYRAJTE 

Licencia Creative Commons na zaciatku tohto suborn vam 
pravdepodobne napovedala, ze mam nakopyrajt dost' 
neortodoxny pohl'ad. 

Paci sa mi skutocnosf, ze mi kopyrajt umozfiuje predaf 
prava vydavatel'om a filmovym studiam a tak podobne. Je 
pekne, ze si nemozu len tak bez dovolenia vziaf moje veci a 
zbohatnuf na nich bez toho, aby ma museli pribraf do partie. 
Pokial' ide o vyjednavanie s tymito firmami, som v dost' dobrej 
pozicii: mam vyborneho agenta a desat'rocnu skusenosf s 
autorskym a licencnym pravom (dokonca som bol nakratko 
delegatom u WIPO, agenture OSN pre dohody o autorskych 
pravach). Navyse, tych jednani nie je zasa az tak vel'a - 
dokonca aj keby som predal pat'desiat alebo sto roznych vydani 
Maleho brata (cim by sa dostal na vrchol miliontiny percentilu 
beletrie), stale by to bola len stovka jednani, co by som este 
celkom dobre zvladol. 

Nezndsam fakt, ze by fanusikovia, ktori by radi robili to, co 
citatelia robievali odjakziva, mali hraf podl'a rovnakeho 
systemu, ako vsetci oni horlivi agenti a pravnici. Je jednoducho 
hlupe pozadovaf, aby trieda zakladnej skoly jednala s 
pravnikom gigantickeho globalneho vydavatel'stva, ked' chce 
predviesf hru na namet mojej knihy. Je smiesne tvrdif, ze 
I'udia, ktori chcu „pozicat"' svoju elektronicku kopiu mojej 
knihy priatel'ovi, na to potrebuju licenciu. Poziciavanie knih tu 
bolo skor ako ktorekol'vek vydavatel'stvo na Zemi a je to 
vyborna vec. 

Nedavno som videl prednasku Neila Gaimana, kde sa ho 
ktosi spytal na jeho nazor na piratstvo jeho knih. Odpovedal, 
„Ruky hore ti z vas, ktori ste objavili svojho obl'ubeneho 
spisovatel'a zadarmo - ked' vam niekto pozical vytlacok alebo 
vam ho dal? A teraz ruky hore ak ste svojho obl'ubeneho 



C. Doctorow 

spisovatel'a objavili tak, ze ste vosli do obchodu a polozili 
peniaze na drevo." Obrovska vacsina obecenstva tvrdila, ze 
svojho oblubeneho autora objavili nahodou a zadarmo, v 
pozicanej alebo darovanej knihe. Ked' dqjde na mojich 
oblubenych autorov, nepoznam hranic: kupujem kazdu knihu, 
ktoni vydaju, jednoducho aby som ju mal (niekedy kupujem 
dve ci tri, aby som ich mohol daf priatel'om, lebo si to musia 
precitaf). Platim, aby som ich videl zif. Kupujem tricka s 
obrazkami obalok ich knih. Som zakaznik na cely zivot. 

Neil pokracoval vyhlasenim, ze on sam je clenom kmefia 
citatel'ov, drobnej mensiny I'udi, ktori citaju pre potesenie, a 
kupuju si knihy, lebo ich miluju. Jednu vec, ktoni vie o 
kazdom, kto si st'ahuje jeho knihy bez dovolenia z Intemetu je, 
ze je to citatel', clovek ktory knihy miluje. 

Ti, CO studuju navyky I'udl nakupujucich hudbu, objavili 
cosi zvlastne: najvacsi pirati su aj najlepsi zakaznici. Ak celu 
noc nepovolene st'ahujete hudbu, je vel'ka sanca, ze ste jednym 
z toho mala I'udi, ktori cez den chodia do obchodov s hudbou 
(este si na ne pamatate?). Cez vikendy pravdepodobne 
chodievate na koncert;y a pravdepodobne si poziciavate 
nahravky aj z kniznice. Ak ste zapalenym clenom nejakeho 
fanklubu, robite mnozstvo vsetkeho mozneho, co suvisi s 
hudbou, od spievania v sprche az po nakup pokutneho vinylu 
vasej oblubenej death-metalovej skupiny so zriedkavym 
vychodoeuropskym obalom. 

To iste plati o knihach. Pracoval som v knihkupectvach, 
antikvariatoch aj knizniciach. Potulujem sa po internetovych 
strankach s piratskymi e-knihami (bookwarez). Som skalny 
knihomol' a chodievam na knizne trhy pre zabavu. A viete co? 
Vsade tam su ti isti I'udia: milovnici knih, ktori robia vsetko 
mozne, co suvisi s knihami. Nakupujem cudacke, spotvorene 
cinske piratske vydania mojich oblubenych knih, pretoze su 
cudacke a spotvorene, a uzasne sa vynimaju vedl'a osmich ci 
deviatich inych vydani tych istych knih, za ktore som zaplatil 



Maly brat 

plnu cenu. Poziciavam si knihy z kniznice, googlujem ich, ked' 
potrebujem citat, tucty ich nosim so sebou v mojom mobile a 
stovky V laptope, a mam ich (v case pisania) vyse 10 000 v 
uschovniach v Londyne, Los Angeles a Toronte. 

Keby som mohol poziciavaf moje fyzicke knihy bez toho, 
aby som ich stratil, robil by som to. Fakt, ze to mozem robif s 
digitalnymi subormi nie je chyba, je to vlastnosf - a 
vynikajuca. Je trapne vidief vsetkych tych spisovatel'ov a 
hudobnikov a umelcov nariekaf nad skutocnost'ou, ze umenie 
dostalo tuto novu ohavnu vlastnosf: schopnosf byf zdiel'anym 
bez straty pristupnosti. Je to ako pozorovaf vlastnikov 
restauracii, ktori sa idu uzialif kvoli novemu stroju na jedlo 
zdarma, ktory kfmi hladujucich celeho sveta, pretoze to ich 
nuti modifikovaf svoj obchodny model. Ano, bude to zlozite 
ale nestracajme zo zretel'a hlavny prinos: jedlo zdarma! 

Mame na dosah vseobecny pristup k I'udskemu poznaniu, 
prvykrat vo svetovej historii. To nie je zla vec. 

Ak vam to nestaci, tu je mqj argument, preco spristupnenie 
e-knih tu a teraz dava zmysel: 

Rozdavanie e-knih mi poskytuje umelecku, moralnu a 
komercnu satisfakciu. Komercna otazka sa vyskytuje 
najcastejsie: ako mozete rozdavaf e-knihy a zarabaf? 

Pre mfia - a v podstate pre skoro kazdeho spisovatel'a - 
vel'kym problem om nie je piratstvo ale byf neznamym (za 
tento vynikajuci aforizmus vd'acim Timovi O'Reillymu). Zo 
vsetkych I'udi, ktori si dnes tuto knihu nekupili, vacsina tak 
urobila preto, lebo o nej nikdy nepocula, nie preto, ze im niekto 
daroval kopiu. Megahitove bestsellery science fiction 
predavaju pol miliona vytlackov - vo svete, kde 175 000 I'udi 
navstevuje napriklad len San Diego Comic Con. Treba si 
uvedomif, ze vacsina I'udi, ktori „maju radi science fiction" (a 
pribuzne cudactva ako komiksy, hry, Linux, a tak d'alej) nie len 
naozaj kupuje knihy. Pre mfia je zaujimavejsie dostaf do mqj ho 
stanu CO najsirsie obecenstvo, nez uisfovaf sa, ze kazdy, kto je 



C. Doctorow 

V fiom, si kupil platny llstok. 

E-knihy su ako slovesa, nie podstatne mena. Koplmju sa, je 
to V ich podstate. A mnoho tychto kopii ma adresata, osobu, 
pre ktoni je urcena, vymenou z nik do nik, stelesfiujuc osobne 
odponicanie medzi dvomi lud'tni, ktorl si dovemju natol'ko, ze 
si vzajomne zdiel'aju bity. To je vec, o ktorej by autori mali 
snivaf, prislovecne specatenie dohody. Tym, ze uvolnujem 
svoje knihy na slobodne poziciavanie, urahcujem rud'om, ktori 
ich maju radi, aby pomahali inym lud'om oblubif si ich. 

Okrem toho, osobne nevnimam e-knihy ako nahradu za 
papierove knihy. Ani nie tak preto, ze obrazovky nie su dost' 
dobre: ak sa mi co len trochu podobate, aj tak uz davno travite 
kazdu moznu chvil'ku pred obrazovkou, citajuc nejake texty. 
Ale cim ste pocitacovo zdatnejsi, tym je menej pravdepodobne, 
ze na nich budete citaf dlhe prace - to preto, lebo pocitacovo 
zrucni I'udia robia so svojimi strojmi d'aleko viae. Chatujeme a 
emailujeme a pouzivame prehliadace milion sposobmi. V 
pozadi nam bezia hry a donekonecna si vylepsujeme hudobne 
kniznice. Cim viae so svojim pocitacom robite, tym je 
pravdepodobnejsie, ze budete do piatich ci siedmich minut 
niecim preruseni. Preto su pocitace mimoriadne nevhodne na 
citanie dlhych prac, ak len nemate zeleznii sebadisciplinu 
mnicha. 

Dobra sprava (pre spisovatel'ov) je, ze to znamena, ze e- 
knihy na pocitacoch mozu byt' skor pohnutkou na kupenie si 
papieroveho vytlacku (ktory je, napokon, lacny, I'ahko 
dostupny a I'ahko pouzitel'ny) nez jeho nahradou. 
Pravdepodobne si na obrazovke precitate z knihy prave tol'ko, 
aby ste si uvedomili, ze by ste si ju radi precitali na papieri. 

Takze e-knihy predavaju tlacene knihy. Kazdy spisovatel', o 
ktorom som pocul, ze vyskusal rozdavanie e-knihy ako 
propagaciu tlacenej, sa k tejto taktike vratil znova. Toto je 
komercny dovod pre e-knihy zdarma. 

Teraz k umeleckym dovodom. Je dvadsiate prve storocie. 



Maly brat 

Koplrovanie sa uz nikdy, nikdy nestane znovu zlozitejslm, nez 
je dnes (a ak ano, tak to bude kvoli kolapsu civilizacie, a v 
takom pripade budeme mat' uplne ine problemy). Pevne disky 
sa nestanu nemotornejslmi, drahslmi a nezmensia kapacitu. 
Siete sa nestanu pomalslmi ci t'azsie pristupnymi. Ak netvorlte 
umenie s ciel'om, aby sa sirilo, netvorlte umenie pre dvadsiate 
prve storocie. Na vytvoroch, ktore nechcete nechaf koplrovaf, 
moze byf cosi povabne, rovnako ako je mile zajsf si do Dediny 
Priekopnikov a pozrief si tradicneho kovaca-remeselnika, ako 
podkuva kone vo svojej tradicnej vyhni. Ale je to sotva 
siicasne. Som spisovatel' science fiction. Mojou pracou je pisaf 
o buducnosti (ked' mam dobry den) alebo aspofi o pritomnosti. 
Umenie nema byf kopiou veci minulych. 

Nakoniec sa obrafme k moralnej stranke. Kopirovanie je 
prirodzene. Tak sa ucime (kopirujeme nasich rodicov a I'udl 
okolo nas). Moja prva poviedka, ktoni som napisal ako 
sesfrocny, bolo vzrusujuce prerozpravanie Hviezdnych vojen, 
ktore som prave videl v kine. Dnes, ked' je Internet - 
najefektivnejsi kopirovaci stroj na svete - prakticky vsade, 
nase kopirovacie instinkty funguju coraz silnejsie. Neexistuje 
sposob ako zastavif mojich citatel'ov, a keby som sa o to 
pokusil, bol by som pokrytec: ked' som mal 17, vyrabal som 
hudobne mixy, fotokopiroval poviedky a vo vseobecnosti som 
kopiroval kazdym predstavitel'nym sposobom. Ak by bol 
existoval Internet, pouzival by som ho na kopirovanie, kol'ko 
by sa len dalo. 

Neda sa to zastavif a I'udia, ktori sa o to pokusaju, napokon 
robia viae skod ako vsetko piratstvo sveta. Smiesna krizove 
fazenie nahravacieho priemyslu proti zdiel'aniu suborov 
(zalovanych vyse 20 000 hudobnych fanusikov a pokracuje to!) 
je prikladom absurdity pokusu o odstranenie farbiva z vody v 
bazene. Ak si mam vybraf, ci dovolif kopirovanie, alebo byf 
tyranom, ktory s penou na ustach sviha vsetko na co dosiahne, 
vyberam si radsej prvu moznosf . 



C. Doctorow 



Maly brat 



VENOVANIE 

Alici, ktora ma robi uplnym. 



10 



C. Doctorow 



O KNIHE 



„Burcujuci prlbeh techno- rebelie, potrebny rovnako 
ako zdiel'anie suborov, sloboda slova a fl'askova 
voda V lietadle." 

Scott Westerfeld 

# 



„0 Malom bratovi mozem hovorit v zmysle jeho 
bravurnych politickych spekulacii alebo 
brilantneho pouzivania technologie - v kazdom z 
nich je to kniha, ktoru si muslte precitat - ale v 
konecnom dosledku najvacsl dojem vo mne zanechala 
univerzalita Marcusovho dozrievania a zapasu, 
skusenost, ktorou musi prejst kazdy dnesny 
dospievajuci: moment, kedy si musis zvolit vyznam 
svojho zivota a ako ho dosiahnut." 

Steven C Gould 

# 



Maleho brata by som asi uprednostnil pre vsetkymi 
ostatnymi knihami, ktore som tohto roku precital a 
bol by som rad keby sa dostal do ruk co 
najvacsieho mnozstva trinastrocnych chlapcov a 
dievcat . 

Pretoze si myslim, ze zmeni ich zivot. Pretoze 
niektore deti, mozno len zopar, po jeho precltanl 
uz nebudu take ako predtym. Mozno sa zmenia 
politicky, mozno technologicky . Mozno to bude prva 
kniha, ktoru si zamiluju, alebo ktora oslovi geeka 
V ich vnutri. Mozno budu chciet o nej diskutovat 
ci s hou nesuhlasit. Mozno dostanu chut otvorit si 



11 



Maly brat 

pocltac a pozriet sa, co je vnutri. Neviem. Vo mne 
vzbudila tuzbu mat znova trinast a precitat si ju 
po prvy raz, a potom vyjst von a urobit svet 
lepslm alebo zvlastnejslm. Je to uzasna a dolezita 
knizka, a to tak, ze to robi jej nedostatky v 
podstate bezvyznamnymi. 

Neil Gaiman, autor ANANSI BOYS 

# 



Maly brat je desivo realisticke dobrodruzstvo o 
torn, ako sa da bezpecnostna technologia zneuzit na 
nezakonne zadrziavanie nevinnych. Mladistvy 
hacker-hrdina sa stavia proti vlade a bojuje za 
svoje zakladne slobody. Je to akciou nabity prlbeh 
odvahe, technike a demonstracii digitalnej 
neposlusnosti ako technofilskeho obcianskeho 
protestu. 

Bunnie Huang, autor HACKING THE XBOX 

# 

Cory Doctorow je rychly a zbesily rozpravac, ktory 
spravne vystihuje vsetky detaily hier na 
alternatlvnu realitu a pritom ponuka prekvapivu 
novu viziu, ako sa tieto hry mozu vyvinut v 
riskantnom kontexte teroristickeho utoku. Maly 
brat je brilantny roman s odvaznou temou: hackeri 
a hraci mozu byt najlepsou nadejou tejto krajiny 
do buducnosti. 

Jane McGonical, Designer, I Love Bees 

# 



Spravna kniha v spravnom case od spravneho autora 

12 



C. Doctorow 

- a nie uplnou nahodou, doposial' najlepsi roman 
Coryho Doctorowa. 

John Scalzi, autor OLD MAN'S WAR 

# 

Je to dozrievani v bllzkej buducnosti, do ktorej 
situacia dospela pokracovanim sucasnych trendov, a 
je to hackovani ako stave mysle, ale hlavne je 
to dospievani a nazeranl na svet a kladeni 
otazok, CO mozno prehho urobit. Hlas tinedzera sa 
k tomu dokonale hodl. Nedokazal som sa od neho 
odtrhnut . 

Jo Walton, autor FARTHING 

# 

Maly brat Coryho Doctorowa je mladsim bratom 
Orwellovho 1984 hodnym svojho surodenca. Je zivy, 
predcasne vyspely a hlavne, trochu desivy. 

Brian K Vaughn, autor Y: THE LAST MAN 

# 

„Maly brat" znie ako optimisticke varovanie. 
Extrapoluje sucasne udalosti, aby nam pripomenul 
neustale rastuce ohrozenia slobody. Ale zaroven 
pripomina, ze sloboda napokon spoclva v nasom 
individualnom pristupe a nasich cinoch. V nasom 
stale autoritarskejsom svete dufam, ze si ho 
precitaju hlavne dospievajuci a mladi ludia - a 
potom presvedcia svojich druhov, rodicov a 
uciteTov, aby sa k nim pripojili. 

Dan Gillmor, autor WE, THE MEDIA 

13 



Maly brat 



14 



C. Doctorow 



Kapitola 1 



Som ziakom posledneho rocnika na Strednej skole Cesara 
Chaveza v Misii, slnecnom obvode San Francisca, a to ma robi 
jednym z najsledovanejslch I'udl na svete. Volam sa Marcus 
Yallow, ale v case, ked' tento pribeh zaclna, som bol znamy 
ako wlnStOn. Vyslovene ako „Winston." 

Nie ako „Dvojve-jedna-en-pat'-te-nula-en" - ibaze by ste 
boli nedovtipny disciplinarny uradnik, ktory je tak d'aleko 
pozadu, ze Internetu stale hovori „informacna superdial'mca." 

Presne takuto obmedzenu osobu poznam, vola sa Fred 
Benson a je to jeden z troch zastupcov riaditel'a u Cesara 
Chaveza. Je to jedna hnusna chrasta. Ale ked' uz mate mat' 
zalarnika, nech je radsej natvrdly a nie niekto, kto sa naozaj 
vyzna. 

„Marcus Yallow," ozval sa v piatok rano cez skolsky 
rozhlas. Jeho reprak nie je prave najlepsi a ked' to skombinujete 
s Bensonovym obvyklym huhlanim, dostanete cosi, co znie 
skor akoby niekto zapolil so stravenim zleho burrita, nez ako 
skolsky oznam. Ale I'udske bytosti su dobre v desifrovani 
svojich mien v zasumenom pozadi - je to evolucny znak. 

Schmatol som svoju tasku a z troch stvrtim som zlozil svoj 
laptop - nechcel som, aby niekto pobabral moje downloady - a 
pripravil som sa na neodvratne. 

„Okamzite sa hlaste v kancelarii vedenia." 

Moja ucitel'ka socialnych studii, slecna Galvezova, 
prevratila smerom ku mne oci a ja zasa k nej. Stary sa stale do 
mfia navazal len preto, ze som dokazal prejsf cez skolsky 
firewall ako cez mokry kleenex, obabraf softver identifikacie 
chodze a odpalif spehovacie cipy, ktorymi nas sledovali. 
Galvezova je aj tak spravna baba, nikdy si na mfia nezasadla 
(zvlasf ked' jej pomaham s webmailom, takze moze rozpravaf 



15 



Maly brat 

SO svojim bratom, ktory je na misii v Iraku). 

Mqj kamos Darryl ma plesol po zadku, ked' som kracal 
okolo neho. S Darrylom sa pozname odkedy sme boli v 
plienkach. Spolu sme utekali z jasll. Cely cas som ho dostaval 
do a z trampot. Zodvihol som mku nad hlavu ako zapasnik, 
vysiel som z triedy a chodzou odsudenca som sa vydal do 
kancelarie. 

Bol som na polceste ked' mi zazvonil mobil. To bolo d'alsie 
no-no - mobily su v Chavezovej strednej muy prohibido - ale 
preco by ma to malo zastavif? Uchylil som sa na zachod a 
zatvoril sa v prostrednej kablnke (najvzdialenejsia je vzdy 
najspinavsia, lebo tam ide vacsina I'udl dufajuc, ze tam uniknu 
pred smradom - papier a najlepsia hygiena su v prostriedku. 
Pozrel som na telefon - moje domace PC mi poslalo email s 
oznamenim, ze v hre Harajuku Zabavne Sialenstvo, co je 
mimochodom najlepsia hra vsetkych cias, sa zjavilo cosi nove. 

Uskrnul som sa. Travif piatok v skole bola aj tak otrava a 
bol som rad, ze mam nejaky dovod ubziknuf. 

Pomaly som sa domotal do Bensonovej kancelarie a 
vplachtiac dovnutra som mu zamaval. 

„Ci to nie je nas Dvojve-jedna-en-pat'-te-nula-en," povedal. 
Frederick Benson - Cislo Socialnej Poistky 545-03-2343, 
datum narodenia 15. august 1962, rodne priezvisko matky Di 
Bona, rodisko Petaluma - je odo mfia ovel'a vyssi. Ja som 170 
centimetrovy kratuch kym on ma 198, ale jeho skolske 
basketbalove dni su davno za nim, takze jeho hrudne svalstvo 
sa zmenilo na ochabnute chlapske prsia, ktore az bolestne 
presvitali cez jeho dot-com polokosel'u. Stale vyzera akoby 
vam isiel zopar vyt'af a s obl'ubou zvysuje Mas kvoli 
dramatickemu efektu. Lenze obidva castym opakovanim 
zaclnali stracaf ucinok. 

„Je mi I'uto," povedal som. „Nikdy som o tom vasom R2D2 
nepocul." 

„Wln5tOn," znovu to vyhlaskoval. Zamracene na mfia 



16 



C. Doctorow 

zazrel a cakal, ze sprasnem. Samozrejme, ze to bola moja 
prezyvka, a to uz cele roky. Bola to identita, ktoni som 
pouzlval na intemetovych diskusnych strankach, kde som 
prispieval v oblasti vyskumu aplikovanej bezpecnosti. Chapete, 
naprlklad ako vyklznuf zo skoly a vyradif stopovacku na 
mojom mobile. Lenze on nevedel, ze je to moja prezyvka. Len 
vel'mi malo I'udl to vedelo a vsetkym som doveroval az za 
hrob. 

„Hm, nic mi to nepripomina," povedal som. Pouzivajiic tiito 
prezyvku som v skole porobil celkom dost' senzacnych 
veciciek - na svoju pracu na likvidackach spehovacich 
nalepiek som bol vel'mi hrdy - ak by dokazal spojenie mojich 
dvoch identit, mal by som problem. Nikto v skole ma nikdy 
nevolal wlnStOn ani Winston. Dokonca ani moji kamosi. Len 
Marcus, nic viae. 

Benson sa zahniezdil za svojim stolom a nervozne si 
poklepaval po skolskom prsteni. Robil to vzdy, ked' sa veci 
prefiho vyvljali zle. Hraci pokeru tomu hovoria „znak" - cosi, 
CO vam dovoll uhadnuf, co sa deje v cudzej hlave. Bensonove 
znaky som poznal spredu i zozadu. 

„Marcus, dufam, ze si uvedomujes, ake je to vazne." 

„Uvedomim si to hned', ked' mi vysvetlite o co ide, pane." 
Vzdy hovorim autoritam „pane", ked' na nich blufujem. To je 
zasa mqj znak. 

Zavrtel hlavou a sklopil zrak, d'alsi znak. Kazdou sekundou 
na mfia zacne ziapaf. „Pocuj, chlapce! Je cas, aby si pochopil, 
ze vieme, co si robil a robis a ze to nenechame len tak. Budes 
mat' vel'ke st'astie, ak este pred koncom tohto stretnutia 
nebudes vyluceny. Chces absolvovaf skolu?" 

„Pan Benson, stale ste mi nevysvetlili, o aky problem ~" 

Plesol dlafiou po stole a potom na mfia namieril ukazovak. 
„Problem, pan Yallow, je, ze ste zapleteny do kriminalneho 
sprisahania s ciel'om podvracaf bezpecnostny system tejto 
skoly a ze ste spoluziakom poskytli bezpecnostne 



17 



Maly brat 

protiopatrenia. Viete, ze sme minuly tyzdefi vylucili Graciellu 
Uriarte za pouzitie jedneho z vasich zariadenl." Uriarte kupila 
radiovu msicku z obchodu vedl'a stanice BART' Sestnasta 
Ulica a ta spustila poplach v skolskom vestibule. Nemal som s 
tym nic spolocne, ale sucltil som s fiou. 

„A vy si mysllte, ze ja som do toho zapleteny?" 
„Mame spol'ahlive informacie, ktore indikuju, ze ste 
wlnStOn" - znovu to vyhlaskoval a ja som sa uz zacinal 
cudovaf, ci naozaj neprisiel na to, ze 1 je I a 5 ze je S. „Vieme, 
ze tento wlnStOn je zodpovedny za kradez minulorocnych 
standardizovanych testov." V skutocnosti som to nebol ja, ale 
bol to mily hack a svojim sposobom bolo lichotive, ze mi ho 
pripisovali. „A za to ho caka niekorko rokov vo vazeni, ak so 
mnou nebudes spolupracovaf." 

„Mate 'spol'ahlive informacie'? Rad by som ich videl." 
Zamracil sa na mfia. „Tento tvoj pristup ti nepomoze." 
„Ak su dokazy, pane, tak si myslim, ze by ste mali zavolaf 
policiu a odovzdaf im ich. Znie to ako vel'mi vazna zalezitosf a 
ja by som nechcel branif v jej riadnom vysetrovani zakonne 
opravnenymi organmi." 

„Ty chces aby som volal policiu." 
„A mojich rodicov, myslim. To by bolo najlepsie." 
Uprene sme ponad stol na seba hl'adeli. Zjavne ocakaval, ze 
sa zlozim v sekunde, ked' na mfia spusti tu bombu. Nezlozil 
som sa. Na civenie na I'udi ako je Benson mam trik. V 
skutocnosti sa zahl'adim trochu vl'avo na hlavu a myslim na 
slova starych irskych I'udoviek, takych tych, co maju tristo 
versov. Vd'aka tomu vyzeram uplne uvol'nene a bezstarostne. 

A to kridlo bolo vtdcie a ten vtdk sedel na vajci a to vajce 
bolo V hniezde a to hniezdo bolo na liste a ten list bol na 
vetvicke a td vetvicka na vetve a td vetva na kondri a ten kondr 
bol na strome a ten strom stdl v mociari - v mociari tarn v 



1 Bay Area Rapid Transit - zeleznicna rychlodraha v oblasti sanfracisceho 
zalivu 

18 



C. Doctorow 

iidoli-hou! Haj-hou, vel'ky mociar, mociar v iidoU-hou - 

„M6zes sa vratif do triedy," povedal. „Zavolam fa, ked' 
pollcia bude s tebou potrebovaf hovorif." 

„Zavolate ich teraz?" 

„Procedura na prizvanie pollcie je komplikovana. Dufal 
som, ze to vybavlme priamo a rychlo, ale ked'ze na torn trvas-" 

„Ja len ze mozem pockaf, kym ich zavolate," povedal som. 
„Mneto nevadl." 

Znovu klepol po prsteni a napol sa k vybuchu. 

„Zw/z«/'/" zreval. „Strat' sa z mojej kancelarie, ty mizerny 
maly-" 

Stratil som sa, udrziavajuc neutralny vyraz. Pollciu 
nezavola. Ak by bol mal dostatok dokazov aby mohol 1st' na 
pollciu, zavolal by ich vopred. Moja odvaha ho rozzurila. 
Pochopil som, ze zacul nejaku neoverenu klebetu a dufal, ze 
ma vystrasi tak, ze mu ju potvrdim. 

Eahko a svizne som kracal po chodbe, udrziavajuc kvoli 
kameram na analyzu pohybov rovnomernu a vyrovnanii 
chodzu. Nainstalovali ich len pred rokom a ja som ich pre ich 
ciru idiociu miloval. Predtym sme mali takmer po celej skole 
kamery na rozoznavanie tvari, ale sud rozhodol, ze boli 
neustavne. A tak Benson a ostatni paranoid z vedenia skoly 
minuli nase ucebnicove dolare na tieto idiotske kamery, ktore 
mali byf schopne rozoznavaf osoby podfa sposobu chodze. To 
urcite! 

Vratil som sa do triedy a posadil sa, slecna Galvezova ma 
vrelo privitala. Rozbalil som standardnii skolsku masinu a 
spustil vyukovy mod. Tieto SchoolBooks boli tou 
naj spehunskej sou technikou zo vsetkych. Zaznamenavali kazde 
stlacenie klavesu, sledovali vsetku siefovu premavku kvoli 
podozrivym klucovym slovam, pocitali kazde cvaknutie, 
ukladali kazdu letmu myslienku, ktoni ste poslali do siete. 
Dostali sme ich v prvaku a za necele dva mesiace nas ich lesk 
omrzel. Akonahle I'udia prisli na to, ze tieto laptopy „zdarma" 



19 



Maly brat 

makali pre sefstvo - a ukazovali nekonciace prehliadky 
otravnych oznamov - odrazu sa stall obt'azujuclm bremenom. 

Kreknuf SchoolBook bolo I'ahke. Do meslaca po jeho 
zavedenl bol na sletl krek, a jeho pouzltle bola hracka - proste 
stlahnuf obraz DVD, napallf ho, strclf do SchoolBooku a ten 
spustlf, prlcom bolo treba podrzaf nlekorko klavesov. 
DVDecko sa postaralo o zvysok, nalnstalovalo do stroja celu 
hrsf skrytych programov, ktore ostall kryte dokonca aj ked' 
Odbor skolstva vykonaval svoje denne dlal'kove kontroly 
Integrity stroja. Z casu na cas bolo treba stlahnuf aktuallzaclu 
softveru, ktora umoznlla oblsf najnovsle uradne testy, ale za 
ziskanle trochy kontrolu nad vlastnou skatul'kou to bola nizka 
cena. 

Spustil som IMParanoid, tajny okamzity messenger, ktory 
som pouzival, ked' som potreboval mat' dovemu diskusiu 
uprostred hodiny. Darryl bol uz prihlaseny. 

> Hra je v pohybe! Na Zabavnom 

Sialenstve Harajuku zaCina Cosi 
vel'ke, braCek. Ides do toho? 

> Ani . Napad. Vole. Ak ma prichytia 

pri blicovani tretikrat, vyleju ma. 
Ved' to vies, CloveCe. Pojdeme po 
skole . 

> Mas obed a potom studovHu, nie? To 

su dve hodiny. Kopec Casu zbehnut' po 
tejto stope a vratit' sa skor, nez 
niekomu zaCneme chybat'. Zvolam cely 
tim. 

Zabavne Sialenstvo Harajuku je najlepsia hra v historii. 
Viem, ze som to uz povedal, ale stoji to za opakovanie. Je to 
ARG, Hra Alternativnej Reality, a ide tam o to, ze nejaky gang 
japonskych ultramodnych dorastencov objavi zazracny liecivy 
drahokam v chrame v Harajuku, co je v podstate stvrt', kde sa 
medzi frajerskymi japonskymi adolescentmi zrodili vsetky 
dolezite subkultury poslednych desiatich rokov. No a 
prenasleduju ich zli mnisi, Yakuza (teda japonska mafia), 
mimozemst'ania, dafiovaci, rodicia a zdivocena umela 

20 



C. Doctorow 

inteligencia. Pre hracov vzdy vypustia kodovane spravy, ktore 
muslme rozlustif a najdene stopy vyuzif na najdenie d'alslch 
vodltok k d'alsim kodovanym spravam a naznakom. 

Predstavte si najlepsie popoludnie, ake ste kedy stravili 
potlkanim sa po uliciach mesta, preverujuc vsetkych cudnych 
I'udl, neobvykle letaky, poulicnych blaznov a strelene 
obchodlky. K tomu pridajte hradanie pokladu, take co zahffia 
prieskum potrhlych starych filmov a pesniciek a popsubkultiir z 
celeho sveta, casu a priestom. A je to sut'az, kde vlt'azny 
stvorclenny tim zlskava vel'ku cenu v podobe desiatich dni v 
Tokiu, kde sa mozete poflakovaf po moste Harajuku, vyblaznif 
sa V Akihabare a doniesf si domov tol'ko suvenirov Astro 
Boya, CO hrdlo raci. Az na to, ze v Japonsku mu hovoria „Atom 
Boy" 

Tak to je Zabavne Sialenstvo Harajuku a ked' ste raz 

vyriesili jeden ci dva hlavolamy, niet pre vas cesty spat'. 

> Nie, CloveCe, jednoducho nie. NIE. 
Ani sa nepyta j . 

> D, potrebujem t'a . Si najlepsi koho 
mam. Sl'ubujem, ze nas dostanem von a 
dnu a nikto sa niC nedozvie. Vies, 
ze to dokazem, no nie? 

> Viem, ze to dokazes. 

> Tak ides? 

> Dopekla, nie 

> No tak, Darryl . Nechces lezat' na 

smrtel'nej posteli so zelanim, aby si 
stravil viae hodin sediac v skole 

> Ani si nemienim na smrtel'nej posteli 

zelat' aby som travil viae Casu 
hranim ARG 

> Hej, ale nemyslis, ze tvojim zelanim 
by mohlo byt', aby si travil viae 
Casu s Vanessou Pak? 

Van bola clenkou mqjho timu. Chodila do sukromnej 

dievcenskej skoly vo Vychodnom Zalive, ale vedel som, ze sa 

odtial' vytrati a pqjde do misie so mnou. Darryl na fiu bral 

doslovne uz cele roky - dokonca este predtym, ako ju puberta 

21 



Maly brat 

obdarila mnohymi stedrymi darmi. Darryl sa zamiloval do jej 
mysle. Naozaj smutne. 

> Podrazak 

> Tak ides? 

Pozrel na mfia a zavrtel hlavou. Potom prikyvol. Zmurkol 
som nafiho a pustil som sa kontaktovaf ostatnych clenov timu. 

# 

Fanusikom ARG som nebol odjakziva. Mam temne tajomstvo: 
byval som LARPer. LARP (Live Action Role Playing) je 
hranie hier na hrdinov nazivo a ide tam presne o to ako to znie: 
o pobehovanie v kostyme, rozpravanie smiesnym prizvukom, o 
predstieranie, ze ste superagent alebo upir alebo stredoveky 
rytier. Je to ako ukoristenie vlajky v prevleku s primesou 
Dramatickej druziny, a najlepsie hry byvali tie, co sme hravali 
V skautskom tabore mimo mesta v Sonome alebo dolu na 
Polostrove. Tie trojdfiove eposy boli niekedy celkom narocne: 
celodenne pochody, epicke bitky molitanovymi a 
bambusovymi mecmi, vrhanie zaklinadiel v podobe vrecusok 
fazule s pokrikom „Ohniva gul'a!" a tak d'alej. Dobra svanda aj 
ked' trochu svihnuta. Ale zd'aleka menej potrhla ako taranie o 
tom, CO planuje vykonaf vas elf, sediac okolo stola zalozeneho 
plechovkami Diet Coly a pomal'ovanymi miniaturami, a viae 
fyzicky aktivna nez upadnuf doma s mysou v mke do komy 
pred hromadnou siet'ovou hrou na hrdinov. 

Co ma dostalo do t'azkosti boli minihry v hoteloch. 
Kedykol'vek bolo v meste stretnutie fanusikov science fiction, 
niektory z LARPerov ich presvedcil, aby nas nechali zbehniif 
na cone zopar sest'hodinovych minihier, pricom sme sa zviezli 
na ich prenajme priestorov. Banda zapalenych zamaskovanych 
decak pobehujucich dookola v kostymoch dodala udalosti 
kolorit, a pritom sme sa zabavili medzi I'ud'mi, ktori boli este 
vacsi socialni devianti ako my. 

Problem s hotelmi je vsak ten, ze sa v nich vyskytuje aj 



22 



C. Doctorow 

mnozstvo ne-hracov - a to nielen scifisti. Normalni hostia. Zo 
statov CO zaclnaju a koncia na samohlasky. Na prazdninach. 

A tito I'udia niekedy nepochopili podstatu hry. 

Jednoducho to nechajme tak, dobre? 

# 

Hodina sa skoncila o desaf minut a tak mi na pripravu 
neostavalo vel'a casu. Pre zaciatok najdolezitejsie boli tie 
otravne kamery analyzujuce pohyb. Ako som povedal, zacali s 
rozpoznavanim tvari, ale tie boli vyhlasene za neustavne. 
Pokial' viem, nijaky sud neurcil, ci boli tieto kamery na pohyb 
legalnejsie, ale kym sa tak stane, musime s nimi zif. 

„Analyza pohybu" je len vzneseny vyraz pre urcenie 
sposobu chodze. Eudia sii celkom dobri v rozlisovani chodze - 
nabuduce az pqjdete na vylet do prirody, vsimnite si pohyb 
baterky prichadzajuceho priatel'a. Je pravdepodobne, ze ho 
dokazete identifikovaf len na zaklade pohybu svetla, podl'a 
charakteristickeho sposobu, akym nadskakuje hore a dolu, 
ktory oznami vasmu opiciemu mozocku, kto sa prave 
pribhzuje. 

Softver na rozoznavanie pohybu vas snimkuje, snazi sa vas 
izolovaf na obrazkoch ako siluetu a potom sa siluetu snazi 
priradif do databazy, aby overil, ci vie kto ste. Je to 
biometricky identifikator ako odtlacok prsta alebo obraz 
sietnice, ale ma omnoho viae „kolizii" ako tieto dva. 
Biometricka „kolizia" nastava ked' meranie sedi na viae ako 
jednu osobu. Len vy mate vas odtlacok prsta, ale pohyb tela 
mate podobny ako mnoho inych I'udi. 

Samozrejme, nie tak uplne. Vasa osobna chodza, snimana 
centimeter za centimetrom, je len a len vasa. Problem je, ze 
takato na centimetre merana chodza sa stale meni, podl'a toho 
aki ste unaveni, z coho je vyrobena dlazka, ci ste si natiahli 
clenok pri basketbale a ci ste si nedavno vymenili topanky. 
Takze system tak trochu rozmazava vas profil a hl'ada I'udi, 

23 



Maly brat 

ktorl kracaju tak akosi podobne ako vy. 

Je mnoho I'udl, ktori kracaju tak akosi podobne ako vy. 
Navyse, je I'ahke nekracaf ako vy - naprlklad si vyzujete jednu 
topanku. Samozrejme, v torn pripade budete kracaf ako vy-s- 
jednou-vyzutou-topankou, takze po case kamery pridu na to, ze 
ste to stale vy. A preto ja radsej pridavam do mojich litokov na 
rozoznavanie chodze trochu nahodilosti: dam si do kazdej 
topanky trochu strku. Lacne a ucinne, ziadne dva kroky nie su 
rovnake. Plus si pri torn doprajete vybomu reflexologickii 
masaz chodidla (Zartujem. Vedecky vzate je reflexogia asi tak 
uzitocna ako rozoznavanie chodze). 

Kamery kedysi spust'ali poplach zakazdym, ked' sa v 
kampuse objavil niekto, koho nespoznali. 

To nefungovalo. 

Poplach sa spust'al kazdych desaf minut. Ked' prisiel postar. 
Ked' sa zastavil rodic. Ked' prisli udrzbari opravovaf 
basketbalove ihrisko. Ked' prisiel student v novych topankach. 

Takze teraz sa len snazia udrzaf prehl'ad, kto je kde a kedy. 
Ak niekto odchadza skolskou branou pocas vyucovania, jeho 
chodza sa analyzuje, ci nahodou nesuhlasi s chodzou 
niektoreho zo studentov a ak ano, hu-hu-hu, bite na poplach! 

Chavezova stredna je obkolesena strkovymi chodnikmi. 
Zvyknem drzaf zo dve hrste kamienkov v taske, len tak pre 
pripad. Micky som podal Darrylovi zo desaf ci patnasf tych 
malych ostrych bastardov a obaja sme si nalozili do topanok. 

Hodina sa uz skoro koncila - a ja som si uvedomil, ze som 
si stale nepozrel stranku Zabavneho Sialenstva Harajuku, aby 
som sa zistil, aka je d'alsia stopa! Trosku privel'mi som sa 
sustredil na utek zo skoly a zabudol som kam vlastne chceme 
utekaf. 

Otocil som sa k SchoolBooku a t'ukol do klavesnice. 
Webovy prehliadac, ktory sme pouzlvali, sa dodaval spolu so 
strojom. Bola to uzamknuta spywarova verzia Prieskumnika, 
mikrosoft'acka padavkova sracka, ktoni dobrovol'ne nepouzival 



24 



C. Doctorow 

nikto pod 40. 

Na USB mechanike, zabudovanej v hodinkach, som mal 
Firefox, ale to nestacilo - SchoolBook bezal pod Windows 
Vista4School, Vistou pre skoly, prastarym operacnym 
systemom, navrhnutym tak, aby dal vedeniam skol iluziu, ze 
maju pod kontrolou programy, ktore student! mozu spustif. 

Ibaze Vista4 Schools je svoj vlastny najhorsi nepriatel'. 
Existuje mnozstvo programov, ktore vam Vista4Schools 
nemieni dovolif zastavif - zaznamy stlacenych klavesov, 
cenziirovacie procesy - a tieto programy bezia v specialnom 
mode, vd'aka ktoremu su pre system neviditel'ne. Nemozete ich 
zastavif, pretoze ich nedokazete ani vidief. 

Kazdy program, ktoreho meno zacina $SYS$ je pre 
operacny system neviditel'ny. Nezobrazuje sa na vypisoch z 
pevneho disku ani v monitore procesov. Takze moja kopia 
Firefoxu sa vola $SYS$Firefox - a ked' som ju spustil, ostala 
pre Windows neviditel'na, a teda neviditel'na aj pre spehovacie 
programy siete. 

Teraz, ked' mi bezal nezavisly prehliadac, som potreboval 
nezavisle siet'ove pripojenie. Skolska sief zaznamenava kazde 
cvaknutie, co je zla sprava, ak mienite odsurfovaf do 
Zabavneho Sialenstva Harajuku pre trochu mimoskolskej 
zabavy. 

Odpoved'ou je cosi dovtipne, comu sa vravi TOR - The 
Onion Router alebo Cibul'ovy router. Cibul'ovy router je 
miesto, ktore prebera poziadavky na webstranky a odovzdava 
ich d'alsim cibul'ovym routrom a este d'alsim cibul'ovym 
routrom, az kym sa jeden z nich nakoniec rozhodne nacitaf 
stranku a posle ju nazad cez vsetky vrstvy cibule az k vam. 
Prenos dat cibul'ovymi routrami je kodovany, co znamena, ze 
skola nemoze vidief vase poziadavky, a vrstvy cibule nevedia 
pre koho pracuju. Uzlov su miliony - ten program bol zriadeny 
americkym Uradom pre Namomy Vyskum, aby pomahal ich 
I'ud'om obisf cenzorske softvery v krajinach ako Syria alebo 



25 



Maly brat 

CIna, CO znamena, ze je dokonale vhodny na pracu v medziach 
beznej americkej strednej skoly. 

TOR funguje, lebo skola ma konecnu ciemu listinu 
nevhodnych adries, ktore nemame dovolene navstevovaf, lenze 
adresy uzlov sa stale menia - skola nijako nemoze udrziavaf 
zaznamy o vsetkych. Vd'aka kombinacii Firefox a TOR som sa 
stal neviditel'iiyin, odolnym voci spehovaniu Odborom 
skolstva, mohol som vol'ne pozeraf na stranku Harajuku a 
zistif CO sa tam deje. 

A tam to bolo, nova stopa. Ako vsetky stopy Zabavneho 
Sialenstva, mala fyzicky, siet'ovy a mentalny komponent. 
Siet'ovou cast'ou bol hlavolam, ktory ste mail vyriesif, 
obycajne vyzadoval vyhl'adanie odpovedl na rad obskurnych 
otazok. Tato davka obsahovala niekol'ko otazok, tykajucich sa 
zapletiek v dojinshi - to su komiksy, ktore kreslia fanusikovia 
japonskych komiksov manga. Mozu byf rozsiahle az ako 
povodny oficialny komiks, ktory ich inspiroval, ale zvycajne su 
ovel'a podivnejsie, s prepletanymi dejovymi llniami a niekedy 
naozaj hliipymi pesnickami a akciami. Kopa lubostnych 
pribehov, samozrejme. Kazdy ma rad, ked' sa jeho obl'iibena 
kreslenka zamiluje. 

Tieto hadanky by som rozlustil neskor, az pridem domov. 
Najl'ahsie sa lustili s celym timom, st'ahujuc tony suborov 
dojinshi a precesavajuc ich v honbe za odpoved'ami. 

Prave som si poznacil vsetky naznaky, ked' zazvonilo a my 
sme zacali nas unik. Nebadane som si suchol strk do baganci - 
mam Blundstones z Australie vysoke po clenky, vyborne na 
behanie a splhanie, s bezsnurkovym dizajnom na rychle obutie 
a vyzutie, vd'aka ktoremu su vhodne na prechody 
vsadepritomnymi nekonecnymi detektormi kovov. 

Samozrejme sme sa este museli vyhnuf fyzickemu 
sledovaniu, ale to je s pridanim kazdej vrstvy sledovania coraz 
I'ahsie - vsetky tie alarmy ucicikali nasu milovanu vzdelavaciu 
ustanovizefi do uplne falosneho pocitu istoty. Klzali sme s 



26 



C. Doctorow 

davom po chodbach a smerovali k mqjmu oblubenemu 
bocnemu vychodu. Boli sme asi na polceste, ked' Darryl 
zasycal, „Doriti! Zabudol som, ze mam v taske knizku z 
kniznice." 

„To si zo mfia ut'ahujes," povedal som a vsotil som ho na 
najblizsiu toaletu. Knihy z kniznice su problem. Kazda z nich 
ma do vazby vlepeny erfid - radiofrekvencny identifikator 
(RFID) - CO umozfiuje knihovnikom odkontrolovaf ich 
mavnutim nad citackou a policiam v kniznici oznamif vam, ci 
su niektore z knih pozicane. 

Ale zarovefi to umozfiuje skole kedykol'vek zistif, kde prave 
ste. Bola to d'alsia z tych legalnych medzier: sudy nedovol'uju 
skolam, aby pomocou erfidov sledovali nds, ale mozu sledovaf 
vypozicane knihy a pouzif zaznamy skoly na zistenie, kto asi 
niesol ktoni z nich. 

V taske som mal Faraday ovo vrecusko - je to nieco ako 
pefiazenka potiahnuta medenou siet'kou, ktore ucinne blokuje 
radiove vlny a tak erfid umlci. Lenze tieto vrecuska sa vyrabaju 
na neutralizovanie identifikacnych kariet a mytnych 
transponderov, nie knih ako- 

„Uvod do fyziky?" zastonal som. To bola bichl'a ako 
encyklopedicky slovnik. 

&&& 



27 



Maly brat 

Kapitola 2 



„Rozmysram, ze az pqjdem do Berkeley, budem studovaf 
fyziku," povedal Darryl. Jeho otec ucil na Kalifomskej 
univerzite v Berkeley, co znamenalo, ze mu tarn odpustia 
skolne. A u nich doma sa nikdy nepochybovalo o torn, kam 
pqjde na vysoku. 

„Vybome, ale nemohol by si studovaf online?" 

„M6j otec vravi, ze by som to mal citaf. Okrem toho som 
dnes neplanoval konaf nijake zlociny." 

„Ist' poza skolu nie je zlocin. Je to priestupok. To je nieco 
celkom ine." 

„Co spravime, Marcus?" 

„Nuz, neda sa to skryf, takze to budem musief odpalif " 
Zabif erfid je temne umenie. Nijaky obchodnik nechce aby mu 
po obchode pochodoval zlomysel'ny zakaznik a nechaval za 
sebou chvost lobotomizovaneho tovaru, ktoremu chyba 
neviditel'ny ciarovy kod, takze vyrobcovia odmietli zabudovaf 
„vypinaci signal", ktory by ste mohli vyslaf do erfidu, aby sa 
vypol. Erfidy sa pomocou vhodnej masinky daju 
preprogramovaf, ale nerad to robim s knihami z kniznice. Nie 
je to sice ako trhaf z nich stranky, ale aj tak je to zle, pretoze 
kniha s preprogramovanym erfidom sa neda spravne zatriedif a 
teda ani naj sf. Stane sa ihlou v kope sena. 

To mi nechalo len jedinii moznosf: proste tu vec odpalif. 
Doslova. 30 sekund v mikrovlnke znici prakticky kazdy erfid 
na trhu. A kedze erfid vobec neodpovie az ho De bude vracaf 
do kniznice, proste mu vlepia novy, upravia katalogovy 
zaznam a vsetko bude pekne cisto a spol'ahlivo na svojom 
mieste. 

Vsetko, CO sme potrebovali, bola mikrovlnka. 

„Pockame dve minuty a zborovfia bude prazdna," povedal 



28 



C. Doctorow 

som. 

Darryl schytil svoju knihu a vykrocil k dveram. „Na to 
zabudni, v nijakom pripade. Idem do triedy." 

Chytil som ho za lakef a vtiahol naspaf. „No tak, De, len 
pokoj. To zvladneme." 

„Zborovfia? Mozno si dobre nepocul, Marcus. Ak ma 
prichytia uz co len jediny raz, vylejii ma. Pocujes? Vylejii'' 

„Neprichytia fa," povedal som. Jedine miesto, kde po tejto 
prestavke nebude ziaden ucitel', bola zborovfia. „Vojdeme ta 
zozadu." Zborovfia mala na jednej strane maly kuchynsky 
kutik s vlastnym vchodom pre ucitel'ov, ktori sa tam len chceli 
stavif na kavu. Mikrovlnka - ktora stale pachla za pukancami a 
rozliatou polievkou - bola hned' vedl'a, na miniaturnej 
chladnicke. 

Darryl zastonal. Rychlo som uvazoval. „Pozri, uz zazvonilo. 
Ak pqjdes teraz do studovne, daju ti poznamku za neskory 
prichod. Je lepsie sa tam vobec neukazovaf. De, ja dokazem 
infiltrovaf a exfiltrovaf kazdu miestnosf v kampuse. Videl si 
ma pri tom. Budes v bezpeci, bracek." 

Znovu zastonal. To je jeden z Darrylovych znakov: ked' 
zacne stonaf, je hotovy vzdaf sa. 

„Pod'me na to," povedal som a vyrazili sme. 

Slo to bezchybne. Presmykli sme sa popri triedach, po 
zadnom schodisti sme zisli do suterenu a po prednom vysli 
rovno k zborovni. Spoza dveri nebolo pocuf nic a tak som 
potichu otocil kl'uckou, vtiahol Darryla dnu a nehlucne 
zatvoril. 

Kniha sa do mikrovlnky, ktora vyzerala este menej 
hygienicky, nez ako ked' som ju pouzil naposledy, ledva 
zmestila. Pred ulozenim som ju starostlivo zabalil do 
papierovych obniskov. „Clovece, ti ucitelia sii ale prasce^' 
zasycal som. Bledy a napaty Darryl nepovedal nic. 

Erfid skonal v spfske iskier, co bolo celkom pekne (aj ked' 
ani zd'aleka nie take efektne, ako ked' tam date zmrazeny grep. 



29 



Maly brat 

to sa musi vidief aby clovek uveril). 

A teraz anonymne exfiltrovaf kampus a uniknuf. 

Darryl otvoril dvere a zacal vychadzaf, ja za jeho patami. O 
sekundu nato stal na mojich priehlavkoch a lakte mi vrazil do 
hrude ako sa snazil zaspatkovaf do kuchynskeho kutika. 

„Nazad," zasepkal naliehavo. „Svihom - je tarn Charles!" 

S Charlesom Walkerom nevychadzam. Sme v jednom 
rocniku a pozname sa rovnako dlho ako s Darrylom, ale tu 
vsetka podobnosf koncl. Charles bol na svoj vek vzdy vel'ky a 
teraz, ked' hrava futbal a berie tie ich st'avy, je este vacsi. Ma 
problemy so zvladanim hnevu - v tretej triede mi vyrazil 
mliecny zub - a aby sa kvoli tomu nedostaval do problemov, 
stal sa najaktivnejsim donasacom na skole. 

Je to hnusna kombinacia, nasilnik, ktory navyse donasa a 
ma vel'ku radosf, ked' moze isf za ucitel'mi s kazdym 
priestupkom, na ktory nad'abi. Benson Charlesa miloval. 
Charles s obl'ubou tvrdil, ze ma nejaky neurcity problem s 
mocovym mechurom, co mu poskytovalo zamienku, aby snoril 
po chodbach a hl'adal nieco na spoluziakov. 

Naposledy, ked' na mfia Charles nieco nasiel, to skoncilo 
tak, ze som sa musel vzdaf LARPu. Nemienil som sa nechaf 
znovu od neho nachytaf. 

„Co robi?" 

„Prichadza tymto smerom, to robi," povedal Darryl. Triasol 
sa. 

„0K," povedal som. „0K, je cas na nudzove 
protiopatrenia." Vytiahol som mobil. Toto som uz davno 
planoval. Charles ma uz nikdy nedostane. Mqjmu domacemu 
serveru som poslal email a ten sa pustil do prace. 

O niekol'ko sekund sa Charlesov telefon vel'kolepo zjasil. 
Nechal som mu poslaf desiatky tisic sucasnych nahodnych 
hovorov a textovych sprav, takze sa spustili vsetky jeho 
zvonenia a cvirikania a nedali sa zastavif. Utok vykonal botnet, 
na CO som nebol hrdy, ale bolo to pre dobni vec. 



30 



C. Doctorow 

Botnet je miesto, kde infikovane pocltace travia posmrtny 
zivot. Ked' dostanete cerva alebo virus, vas pocltac o torn vysle 
spravu na cetovaci kanal na IRC - Internet Relay Chat. Tato 
sprava oznami botmasterovi - chlaplkovi, ktory cerva vyslal - 
ze pocltac je pripraveny prijlmaf jeho prikazy. Botnety su 
vel'mi mocne, lebo mozu pozostavaf z tislcov, dokonca 
statislcov pocltacov, roztnisenych po Internete. Tieto PC 
normalne pracuju pre svojich majiterov, ale ked' ich botmaster 
zavola, povstanu ako zombie a su mu k sluzbam. 

Na Internete je tol'ko nainfikovanych pececok, ze 
prenajimacia cena botnetu na hodinu ci dve prudko padla. Tieto 
veci vacsinou pracuju pre spammerov ako lacne, distribuovane 
spamboty, ktore vam plnia schranky ponukami na erektilne 
pilulky alebo novymi virusmi, ktore vas mozu infikovaf a 
zverbovaf vas pocitac do botnetu. 

Prenajal som si len 10 sekund na troch tisicoch PC a nechal 
som kazdy z nich poslaf textovu spravu alebo vyzvu na hovor 
na Charlesov mobil, ktoreho cislo som pocas onej osudnej 
navstevy na vedeni odkukal z nalepky na Bensonovom stole. 

Netreba ani spominaf, ze Charlesov telefon nebol 
pripraveny poradif si. Najprv mu SMSky zaplnili pamaf, co 
zapricinilo, ze sa zacali zadfhaf rutinne operacie ako spust'anie 
zvonenia a zaznamenavanie fmgovanych cisel prichadzajucich 
hovorov (vedeli ste, ze sfalsovaf cislo volajuceho je skutocne 
I'ahkel Existuje na to zo pat'desiat sposobov - vygooglite si 
„spoof caller id"). 

Charles nafiho ohromene zizal a ziirivo mlatil do tlacidiel, 
huste obrvy sa mu knitili a mrastili, ako tak zapasil s demonmi, 
ktori posadli jeho najosobnejsiu masinku. Plan zatial' fungoval, 
lenze on nerobil to, co mal - predpokladal som, ze si najde 
nejake miesto, kde si sadne a bude sa snazif prist' na to, ako 
telefon znovu ovladnuf. 

Darryl mi zatriasol plecom a ja som odtiahol oko od skary 
vo dverach. 



31 



Maly brat 

„Co to robi?" zasepkal Darryl. 

„Zaplavil som mu telefon, ale on nafiho len civie, namiesto 
toho aby kamsi zaliezol." Restartovaf tii vecicku nebude I'ahke. 
Ked' je raz pamaf zaplnena, je problem natiahnuf program, 
ktory sluzi na mazanie sprav - a na svojom telefone nemal 
ziadne hromadne mazanie, takze bude musief mazaf rucne 
tislcky sprav. 

Darryl ma odstrcil a prilozil oko k dveram. Za moment na to 
sa jeho plecia zacali natriasaf. Vyl'akal som sa, myslel som, ze 
panikari, ale ked' sa odtiahol, videl som, ze sa smeje, az mu po 
llcach stekaju slzy. 

„Galvezova ho prave kompletne zjazdila za to, ze je pocas 
vyucka na chodbe a navyse ma vytiahnuty mobil - mal si 
vidief, ako sa dofiho obula. Naozaj si to vychutnala." 

Dostojne sme si potriasli rukami a vyklzli nazad na chodbu, 
dolu schodmi, dookola dozadu, von dverami, okolo plota a 
von, do nadherneho slnecneho popoludfiaj sieho jasu na Misii. 
Valencijska ulica nikdy nevyzerala tak krasne. Mrkol som na 
hodinky a vykrikol som. 

„Pohyb ! Zvysok gangu sa s nami ma stretnuf pri elektricke 
o dvadsaf minut!" 

# 

Van nas zbadala prva. Splyvala so skupinou korejskych 
turistov, CO je jeden z jej oblubenych sposobov kamuflaze ked' 
ide poza skolu. Odkedy bezi zaskolacky moblog (blog 
pomocou mobilov), nas svet je piny vlezlych kramarov a 
spicl'ov, ktori povazujii za svoju povinnosf cvaknuf nas a 
vycapif nase fotky na sief, kde ich vyuzivaju vedenia skol. 

Vysla z davu a priskackala k nam. Darryl je do Van 
odjakziva buchnuty a ona je tak sladka, ze predstiera, ze o tom 
nevie. Objala ma a potom presla k Darryl ovi a vlepila mu na 
lice sestersku pusu, takze scervenel az po usi. 

Ti dvaja tvorili zabavny parik: Darryl je tak trochu zavality, 

32 



C. Doctorow 

hoci to nesie dobre, a ma mzovii pokozku, ktora vzdy, ked' bezi 
alebo je vzruseny, I'ahko scervenie na llcach. Od 14 by mohol 
mat' aj bradu, ale nast'astie sa po kratkom obdobi, ktore sme 
volali „Lincolnove roky", zacal holif. A je vysoky. Vel'mi, 
vel'mi vysoky. Ako basketbalista. 

No a Van je pol hlavy nizsia odo mfia a tenucka, s rovnymi 
ciernymi vlasmi, ktore nosi zapletene do blaznivych, 
prepracovanych vrkocikov, ktore si vyhl'adava na sieti. Ma 
peknu bronzovu pokozku a tmave oci a zbozfiuje velikanske 
sklenene nausnice o vel'kosti redkvicky, ktore cinkaju a 
cvakaju ked' tancuje. 

„Kde je Jolu?" povedala. 

„Ako sa mas, Van?" spytal sa Darryl priskrtene. Ked' islo o 
Van, vzdy bol o krok pozadu s konverzaciou. 

„Mam sa vybome, De. A ako sa maju vsetky tvoje 
vecicky?" Ach, bolataka zla. Darryl skoro omdlel. 

Pred spolocenskym znemoznenim ho zachranil Jolu, ktory 
prave v tej chvlli prikvitol. V nadmernej kozenej bejzbalovej 
bunde, svihackych teniskach a siet'ovanej siltovke s reklamou 
na nasho obl'ubeneho mexickeho zapasnika. El Santo Juniora. 
Jolu je Jose Luis Torrez, zostavajiici clen nasej stvorice. ChodI 
do superprisnej katolickej skoly vo Vonkajsom Richmonde, 
takze zdrhnuf prefiho nebolo I'ahke. Ale vzdy to dokazal: nikto 
neexfiltruje ako Jolu. Mai rad svoju bundu, pretoze na fiom 
visela hlboko dolu - co bolo v niektorym castiach mesta dost' 
stylove - a prekryvala cely jeho skolsky katolicky cirkus, ktory 
na vlezlych chrufiov so zaskolackym moblogom ulozenym v 
zozname mobilov fungoval ako cervene sukno. 

„Kto ide do toho?" opytal som sa ked' sme sa zvitali. 
Vytiahol som svoj mobil a ukazal im mapku, co som dofiho 
stiahol cestou v BARTe. „Ked' to dobre chapem, musime isf 
zasa hore do Nikko, potom jeden blok az na O'Farrellovu, 
potom dol'ava a hore k Van Ness. Niekde tam by sme mali 
najsf wifi signal." 



33 



Maly brat 

Van vystnihala grimasu. „To je hnusna cast' Tenderloinu." 
To sa nedalo poprief. Ta cast' San Francisca je jednym z jeho 
divnych kuskov - prechadzate fiou popred vchod do Hiltonu a 
tarn je vsetko sama turisticka atrakcia, ako naprlklad otocka 
kablovej elektricky a rodinne restiky. Prejdete na dmhu stranu 
a ste V Tenderloine, kde sa zhlukuju vsetci znami prostituujuci 
transvestiti, drsnl pasaci, syciaci priekupnici drog a pomateni 
bezdomovci z mesta. Na to s elm tito obchodovali, nebol nikto 
z nas dost' stary (hoci tarn prevadzkovali svoje remeslo 
hromady sl'apiek v nasom veku). 

„Pozri sa na to z lepsej stranky," povedal som. „Ked' uz tarn 
mas 1st', vzdy je to lepsie za plneho denneho svetla. Nikto z 
ostatnych hracov sa tam nedostane prinajmensom do zajtra. 
Tomuto predsa v nasej ARG branzi hovorlme obludny ndskok.'' 

Jolu sa na mfia uskrnul. „Hovoris ako by to bolo ktovieco," 
povedal. 

„Lepsie ako jest' uni," povedal som. 

„Chceme taraf alebo vyhraf?" povedala Van. Po mne bola 
ona jednoznacne najtvrdsl hrac nasej skupinky. Vyhm brala 
vel'mi vel'mi vazne. 

Tak sme vyrazili, styria dobri priatelia na ceste za 
rozlustenim hadanky, za vyhrou - a mail sme prehraf vsetko na 
com nam zalezalo. 

# 

Fyzicka cast' dnesnej hadanky bola sustava koordinat GPS - 
existovali koordinaty pre vsetky vel'ke mesta, kde sa Zabavne 
Sialenstvo Harajuku hralo - kde sme mail najsf signal bodu 
pristupu na WiFi. Tento signal bol zamerne ruseny inym, 
ned'alekym WiFi bodom, ukrytym tak, aby sa nedal najsf 
beznym wifmderom, pristrojcekom, ktory vam dokazal 
oznamif, ci ste v dosahu nejakeho otvoreneho bodu pristupu, 
ktory by ste mohli zdarma pouzif. 

Museli sme vystopovaf „skryty" bod pristupu meranim sily 

34 



C. Doctorow 

toho „viditerneho" a najdenim miesta, kde bol najslabsl. Tarn 
sme mali naj sf d'alsiu stopu - minule to bola specialita dfia v 
Anzu, susi restauracii v hoteli Nikko. Nikko su majetkom 
Japonskych aerollnil, jedneho zo sponzorov Zabavneho 
Sialenstva Harajuku, a personal okolo nas spravil vel'ke halo, 
ked' sme napokon tu stopu vypatrali. Dali nam misky s 
polievkou miso a nutili nas ochutnaf uni, co je susi pripravene 
z morskych jezkov s texturou vel'mi riedkeho syra a zapachom 
vel'mi riedkych psich vyluckov. Ale chutilo to vdzne dobre. 
Aspofi Darryl mi to tvrdil. Ja som to teda nejedol. 

S wifmderom na mojom mobile som zachytil wifi signal asi 
tak o tri bloky vyssie na O'Farrellovej, hned' pred Hydeovou, 
pred pochybnym „Azijskym masaznym salonom", v ktoreho 
okne blikal cerveny oznam ZATVORENE. Meno siete bolo 
HarajukuFM, takze sme hned' vedeli, ze sme spravne. 

„Ked' je to tam dnu, tak ja nejdem," povedal Darryl. 

„Mate vsetci svoje wifmdery?" povedal som. 

Darryl a Van ich mali zabudovane vo svojich telefonoch, 
Jolu, ktory bol privel'ky frajer na to, aby nosil telefon vacsi ako 
mallcek, mal oddeleny smerovy detektor. 

„0K, rozptyl'me sa do rojnice a uvidime, co najdeme. 
Hl'adajte prudky pokles intenzity signalu, ktory je tym horsi, 
elm viae sa k nemu blizite." 

Urobil som krok dozadu a pristal som sa na niecich nohach. 
Zensky Mas povedal „uf' a ja som sa zvrtol v obave, ze ma 
nejaka fet'acka prebodne preto, ze som jej zlomil opatok. 

Miesto toho som sa ocitol tvarou v tvar dievcat'u v mojom 
veku. Mala svetloruzovu ofmu, ostni mysaciu tvar a na nej 
velikanske slnecne okuliare, ktore vyzerali skoro ako okuliare 
vojenskeho pilota. Na sebe mala pasikave leginy pod ciernymi 
babickovskymi satami s mnozstvom prispendlenych drobnych 
dekorativnych japonskych hraciek - boli tam postavicky z 
anime, fotky starych svetovych vodcov, emblemy zahranicnych 
sodoviek. 



35 



Maly brat 

Zdvihla kameru a odfotila mfia aj moju skupinu. 

„Syyr," povedala. „Skryta spehovacia kamera." 

„To teda nie." povedal som. „To neurobis -" 

„UrobIm," povedala. „Ak okamzite neopustlte tuto stopu a 
nenechate nas na nej pracovaf, o tridsaf sekund odoslem tuto 
fotku zaskolackej hliadke. Mozete sa o hodinu vratif a bude 
vasa. Mysllm, ze je to viae ako fer." 

Pozrel som za jej chrbat a uvidel d'alsie tri dievcata v 
podobnom odeve - jednu s modrymi vlasmi, jednu so zelenymi 
a jednu s purpurovymi. „Co to mate byf? Nanukova cata?" 

„Sme tim, ktory vas v Zabavnom Sialenstve nakope do 
zadku," povedala. „A ja som ta, co prave v tejto sekunde odosle 
vasu fotku a dostane vas do taakyych problemov -." 

Pocul som, ako Van za mnou vystartovala. Jej dievcenska 
skola bola preslavena bitkami a bol som si isty, ze bola 
pripravena tejto dievcine zrazif hrebienok. 

Vtom sa svet navzdy zmenil. 

Najprv sme to zacitili, zaludok obracajuce trhnutie betonu 
pod nohami, ktore instinktivne pozna kazdy Kaliforncan - 
zemetrasenie . Mqj prvy reflex, ako vzdy, bol zmiznuf odtial'to: 
„ked' nepomaha ine nic, behaj v kmhu, vrieskaj, kric." Ale 
faktom bolo, ze sme na tom najbezpecnejsom mieste uz boli, 
nie V budove, ktora by na nas mohla spadnuf, nie uprostred 
cesty, kde by nas mohli zasiahnuf padajuce rimsy. 

Zemetrasenia su prizracne tiche - aspofi zo zaciatku - ale 
toto tiche nebolo. Bolo hlasne, bol to neuveritel'ne ohlusujuci 
rachot, hlasnejsi ako cokol'vek, co som kedy predtym pocul. 
Rachot bol taky silny, ze ma zrazil na kolena. A nebol som 
jediny. Darryl ma mykol za ruku, ukazal ponad budovy a vtedy 
sme to uvideli: obrovsky cierny mrak zdvihajiici sa na 
severovychode, smerom k Zalivu. 

Ozval sa d'alsi rachot a zjavilo sa mracno dymu, rozsirujuci 
sa cierny utvar, aky sme vidali vo filmoch. Ktosi prave cosi 
vyhodil do vzduchu, a to obrovskym sposobom. 



36 



C. Doctorow 

Ozyvali sa d'alsie buracania a bolo cltif nove otrasy. Hore a 
dolu po ulici sa v oknach zjavili hlavy. Vsetci sme bez hlesu 
hl'adeli na hribovity mrak. 

Potom sa rozjacali sireny. 

Taketo sireny som pocul uz predtym - kazdy utorok sa 
testuju sireny Civilnej obrany. Ale mimo tento cas som ich 
pocul len V starych vojnovych filmoch a videohrach, v takych 
kde ktosi z vysky bombarduje kohosi ineho. Sireny vzdusneho 
poplachu. Ich hukanie tomu vsetkemu dodalo nerealny nadych. 

„Okamzite sa hlaste v krytoch." Bolo to ako Mas Bozi, 
prichadzajuci zo vsetkych stran naraz. Na niektorych 
elektrickych stlpoch museli byf tlampace, ktore som si nikdy 
predtym nevsimol, a ktore teraz naraz zapli. 

„Okamzite sa hlaste v krytoch." Kryty? Zmatene sme na 
seba pozerali. Ake kryty? Mrak sa stale zdvihal a rozsiroval. 
Bol to nuklearny vybuch? Boli to nase posledne nadychnutia? 

Dievca s ruzovymi vlasmi schytilo svoje kamosky a 
upal'ovali ozlomkrky dolu svahom, spat' k stanici BART, k 
lipatiu pahorka. 

„OKAMZITE SA HLASTE V KRYTOCH." To uz bolo 
naokolo mnozstvo kriku a pobiehania. Turisti - turistov I'ahko 
rozoznate - su to ti, co si myslia KALIFORNIA = TEPLO a 
travia svoje prazdniny v San Franciscu mrznuc v sortkach a 
trickach - sa rozbehli vsetkymi smermi. 

„Mali by sme isf!" krical mi Darryl do ucha, sotva som ho 
pocul cez kvilenie siren, ku ktorym sa pripojili aj tradicne 
policajne hukacky. Okolo nas presvist'al zo tucet aut SFPD^ 

„OKAMZITE SA HLASTE V KRYTOCH." 

„Dolu k stanici BART," zakrical som. Moji priatelia 
prikyvli. Zomkli sme sa a ponahl'ali sa dolu svahom. 

&&& 



San Francisco Police Department 

37 



Maly brat 

Kapitola 3 

Na ceste k stanici Powell Street sme mifiali mnozstvo I'udl. 
Bezali alebo kracali, niektori bledl, mlkvi, inl kriciaci a v 
panike. Bezdomovci sa krcili v branach a vsetko to pozorovali 
a vysoka cierna trand'acka sl'apka kricala cosi na dvoch 
fiizatych mladlkov. 

CIm sme boli blizsie k BARTu, tym bol stisk tiel horsl. Ked' 
sme dorazili ku schodisku, veducemu dolu na stanicu, boli sme 
V davovej tlacenici, v obrovskej mvacke I'udl snaziacich sa 
prebojovaf dolu uzkym schodiskom. Tvar som mal vtlacenii 
komusi V chrbte a kohosi d'alsieho mi tlacili medzi lopatky. 

Darryl bola stale vedl'a mfia - bol dost' vel'ky, takze ho 
nemohli len tak postrkovaf, Jolu bol hned' za nim a drzal sa ho 
za pas. Vanessu som zazrel niekol'ko metrov od nas, uvaznenu 
medzi inymi I'ud'mi. 

„Ty svifia!" pocul som ju za sebou kricaf. „Perverzak! Daj 
zo mfia prec tie paprce!" 

Napol som sa a pootocil a uvidel som Van, ako s odporom 
hl'adi na starsieho chlapa v peknom obleku, ktory sa na liu 
akosi ulisne usmieval. Lovila v kabelke a ja som vedel, co tam 
hl'ada. 

„Nekasruj ho tu!" zakrical som cez ten lomoz. „Dostanes 
nas vsetkych." 

Ked' som vypustil slovo kasr, chlap sa zatvaril vyl'akane a 
snazil sa vyparif dozadu, hoci ho dav stale tlacil vpred. Kdesi 
pred nami som uvidel kohosi, nejaku pani stredneho veku v 
hipickych satach, ako sa zapotacala a spadla. Ako klesala, 
kricala a metala sa a snazila sa pozviechaf, ale nedalo sa, tlak 
davu bol prilis vel'ky. Ked' som sa k nej blizil, sklonil som sa, 
ze jej pomozem vstaf a takmer ma cez fiu zrazili na zem. Ked' 
ma dav ponad fiu tlacil, sliapol som jej na brucho, ale myslim, 
ze vtedy uz nic necitila. 



38 



C. Doctorow 

Bol som vyl'akany ako nikdy v zivote. Vsade sa ozyval krik, 
na zemi bolo coraz viae tiel a tlak zozadu bol neuprosny ako 
buldozer. Jedine co sa dalo robif, bolo udrzaf sa na nohach. 

Nachadzali sme sa v rozrahlom vestibule pri turniketoch. 
Nebolo to tarn o nic lepsie - uzavrety priestor odrazal hlasy 
okolo nas a vytvaral buracajucu ozvenu, z ktorej sa mi 
rozhucalo v hlave, a pach a tlak vsetkych tych tiel vo mne 
vytvaral pocit klaustrofobie, ku ktorej som predtym nemaval 
sklony. 

Eudia sa stale tlacili dolu schodmi a coraz viae sa ich pchalo 
cez turnikety a dolu eskalatormi na nastupiste, ale mne bolo 
stale j asnej sie, ze to nemoze dobre dopadnuf. 

„Nechces radsej skiisif st'astie hore?" povedal som 
Darrylovi. 

„Ano, docerta, hej," povedal. „Toto tu je hnus." 

Pozrel som na Vanessu - nebolo mozne aby ma zacula. 

Podarilo sa mi vylovif mobil a poslal som jej SMSku. 

> Padame odtial'to 

Videl som, ako zacitila vibrovanie jej mobilu, pozrela nadol 
a potom na mfia a horlivo prikyvla. Darryl zatial' rozpraval s 
Jolu. 

„Akyje plan?'' zakrical mi Darryl do ucha. 

„Musime sa vratif!" zakrical som mu odpoved' a ukazal na 
neustavajuci tlak tiel. 

„Nemozne!" povedal. 

„Cim dlhsie budeme cakaf, tym viae to bude nemozne!" 

Pokrcil plecami. Van sa pretlacila ku mne a chytila sa mqjho 
zapastia. Ja som chytil Darryla a Darryl druhou rukou chytil 
Jolu a zatlacili sme. 

Nebolo to I'ahke. Spociatku sme postupovali rychlost'ou asi 
tak desaf centimetrov za minutu, neskor, ked' sme sa dostali ku 
schodom, sme este spomalili. Eudia, ktorych sme mifiali, 
neboli vonkoncom nadseni, ze sa strkame spat'. Zopar z nich 
nam vynadalo a jeden chlapik sa tvaril, ze by mi bol vrazil, 
keby sa mu podarilo uvol'nif si ruky. Minuli sme troch d'alsich 

39 



Maly brat 

usliapanych Tudl, ale nedalo sa im nijako pomocf. V tej chvlli 
som ostatne uz vobec na pomahanie nemyslel. Vsetko, na co 
som sa sustredil bolo najsf vol'ny priestor pred nami, do 
ktoreho sme sa mohli vtisnuf, na Darrylov pevny stisk mqjho 
zapastia a na moje kfcovite drzanie Van za mojim chrbtom. 

O celu vecnosf neskor sme vyskocili z davu ako zatky zo 
sampusu, zmurkajuc v sivom zadymenom svetle. Sireny 
vzdusneho poplachu stale zavyjali a hluk hukaciek zachraniek, 
zenucich sa dolu Market Street bol dokonca este hlasnejsl. Na 
uliciach uz nebolo takmer nikoho - len I'udia mame sa snaziaci 
schovaf sa v podzeml. Vel'a z nich plakalo. Zbadal som 
niekol'ko prazdnych laviciek - obvykle byvali obsadene 
spinavymi ozranmi - a ukazal som na ne. 

Pohli sme sa k nim, od siren a dymu sme sa chulili k sebe. 
Dosli sme az k lavickam, kde sa Darryl zvalil tvarou vpred. 

Vsetci sme sa rozkricali a Vanessa ho schmatla a otocila na 
chrbat. Na boku kosele mal cerveny fl'ak, ktory sa rychlo 
rozsiroval. Vytiahla mu kosel'u a v jeho makkom boku sa 
ukazal dlhy, hlboky rez. 

„Nejaky hajzel ho v tom dave bodol,'' povedal Jolu 
zatlnajuc paste. „Kriste, to je ale svinstvo." 

Darryl zastonal a pozrel na nas, potom na svoj bok, potom 
znovu zastonal a hlava sa mu zvratila. 

Vanessa si vyzliekla dzinsovu bundu a stiahla bavlnenu 
kapucfiu, ktoni mala pod fiou. Stocila ju a pritlacila na 
Darrylov bok. „Podloz mu hlavu," povedala mi. „Drz ju vo 
vyvysenej polohe." Joluovi prikazala, „Nadvihni mu nohy - 
stoc mu pod ne kabat alebo nieco." Jolu sa rychlo pohyboval. 
Vanessina matka bola zdravotna sestra a Vanessa robila kazde 
leto V tabore kurz prvej pomoci. Rada sledovala ako vo filmoch 
I'udia kazili prvii pomoc a vtipkovala na ich licet. Bol som 
vel'mi rad, ze je s nami. 

Dlho sme tam sedeli a pritlacali jej kapucfiu na Darrylov 
bok. Stale tvrdil, ze je v poriadku a ze by sme ho mali postavif 



40 



C. Doctorow 

a Van mu stale kazala aby zavrel zobak a nehybal sa, lebo ho 
nakope do zadku. 

„Co takto zavolaf 911?" povedal Jolu. 

CItil som sa ako idiot. Vytiahol som mobil a vyt'ukal 911. 
Signal, ktory sa ozval, nebol ani obsadzovaci - bolo to ako 
bolestny vzlyk telefonneho systemu. Take nieco v telefone 
nezacujete, iba ked' tri miliony I'udi naraz vytaca to iste cislo. 
Kto potrebuje botnety, ked' mame teroristov? 

„Co Wikipedia?" povedal Jolu. 

„Ziadny telefon, ziadne data," povedal som. 

„A CO oni?" povedal Darryl a ukazal na ulicu. Pozrel som 
kam ukazuje, myslel som, ze uvidim nejakeho policajta alebo 
osetrovatel'a, ale nebol tam nikto. 

„To je V poriadku, bracek, len oddychuj," povedal som. 

„Nie, ty hlupak, co oni, polisi v tych autach? Tam!" 

Mai pravdu. Kazdych pat' sekund tam prefrcalo policajne 
auto alebo zachranka alebo hasici. Mohli nam zohnaf nejaku 
pomoc. Som ja ale hlupak. 

„Tak pod'me," povedal som, „dostaneme t'a tam, kde nas 
uvidia a niekoho zastavlme." 

Vanesse sa to nepacilo, lenze ja som si myslel, ze policajti 
nezastavia len tak nejakemu decku, ktore na nich bude mavaf 
na ulici, nie dnes. Ale ked' uvidia krvacajuceho Darryla, mozno 
zastavia. Kratko som sa s fiou prel a Darryl to vyriesil tak, ze sa 
postavil na nohy a zacal sa vliecf dolu smerom k Market 
Street. 

Prve vozidlo, co nas minulo - zachranka - dokonca ani 
nespomalilo. Ani policajne auto co islo okolo, ani hasicske, ani 
d'alsie tri policajne auta. Darryl bol na tom zle - mal bielu tvar 
a t'azko dychcal. Vanin sveter bol presiaknuty krvou. 

Bolo mi z tych aut, co nas mifiali, nanic. Ked' sa na Market 
Street zjavilo d'alsie auto, mavajiic rukami nad hlavou a kriciac 
„STOP'' som vkrocil priamo doprostred cesty. Auto stocilo a 
zastalo a az vtedy som si vsimol, ze to neboli policajti ani 



41 



Maly brat 

zachranka ani hasici. 

Bol to dzip armadneho vzhl'adu, ako obrneny Hummer, 
ibaze nemal nijake vojenske oznacenie. Auto smykom stocilo a 
zastalo priamo predo mnou a ja som uskocil a stratil rovnovahu 
a skoncil som na dlazbe. CItil som, ako sa bllzko mfia otvorili 
dvere a uvidel matez bllziacich sa vojenskych bagancl. Pozrel 
som dohora a uvidel skupinku vojensky vyzerajucich chlaplkov 
V overaloch, drziacich vel'ke objemne pusky, s kapucfiami 
stiahnutymi cez plynove masky s tonovanymi priezormi. 

Mai som sotva cas ich zaregistrovaf a uz na mfia tymi 
puskami mierili. Nikdy predtym som nepozeral do hlavne, ale 
vsetko CO ste o tom kedy poculi, je pravda. Stuhnete na mieste, 
cas sa zastavi a srdce vam bije v usiach. Otvoril som usta, 
potom zavrel, potom som vel'mi pomaly zdvihol pred sebou 
ruky dohora. 

Ozbrojenec bez oci a tvare na mfia nehybne mieril. Ani som 
nedychal. Van cosi kricala a Jolu krical a ja som na nich asi 
sekundu pozeral a vtom mi ktosi na hlavu narazil hrube vrecko 
a zatiahol ho tesne okolo mqjho hrtanu, tak rychlo a tak drsne, 
ze som sa ani nestacil nadychnuf. Drsne ale I'ahostajne ma 
zhodili na brucho a cosi sa mi dvakrat, trikrat ovinulo okolo 
zapasti a tiez tesne utiahlo, cosi ako drot na balenie, s tvrdymi 
hranami. Rozkrical som sa ale mqj Mas bol utlmeny kapucfiou. 

Bol som teraz v liplnej tme a napinal som usi, aby som 
zacul, CO sa deje s mojimi priatel'mi. Pocul som ako pritlmene 
kricia cez platno vrecak a potom ma s neosobnym myknutim za 
ruky postavili na nohy, ramena som mal vyknitene za chrbat, 
moje plecia kvihli. 

Zapotacal som sa, potom mi akasi ruka stlacila hlavu nadol 
a bol som v Hummed. Vedl'a mfia drsne vstrcili d'alsie tela. 

„Chalani?" zakrical som a vysluzil si za to tvrdy uder do 
hlavy. Pocul som, ako Jolu odpovedal a tiez za to dostal. Hlava 
mi hucala ako gong. 

„Hej," povedal som vojakom. „Hej, pocujte! My sme len 



42 



C. Doctorow 

stredoskolaci. Chcel som vas zastavif, lebo mqj priatel' krvaca. 
Niekto ho bodol." Netusil som, kol'ko z toho bolo rozumief cez 
platno vrecka. Rozpraval som d'alej. „Pocuvajte - toto je 
nejake nedorozumenie. Muslme dostaf nasho priatel'a do 
nemocnice-" 

Cosi mi znovu padlo na hlavu. Zdalo sa pouzili nejaky 
obusok alebo nieco take - bolo to tvrdsie ako cokol'vek, co ma 
kedy zasiahlo do hlavy. Oci mi slzili a doslovne som kvoli 
bolesti nemohol dychaf. Za okamih neskor som chytil dych, ale 
nepovedal som uz ani slovo. Lekcia bola ucinna. 

Kto boli tito sasovia? Nemali nijake oznacenie. Mozno oni 
boli teroristi! Nikdy predtym som v teroristov vlastne neveril - 
chcem povedaf, v abstraktnej rovine som vedel, ze kdesi na 
svete existuju teroristi, ale nikdy pre mfia nepredstavovali 
konkretne nebezpecenstvo. Su miliony sposobov, ako ma svet 
moze zabif - pocinajiic opilca, nitiaceho sa po ulici - to bolo 
neporovnatel'ne pravdepodobnejsie a bezprostrednejsie ako 
teroristi. Teroristi zabijaju omnoho menej I'udi nez pady v 
kupel'niach a nahodny zasah elektrickym pnidom. Robif si 
starosti s teroristami sa mi vzdy zdalo asi tak uzitocne ako 
zapodievaf sa rizikom zasahu blesku. 

Sediac vzadu v tom Hummeri s vrecom cez hlavu, s rukami 
sputanymi za chrbtom, knisajuc sa vpred a vzad, ako mi tak na 
hlave rastli opuchliny, terorizmus mi zrazu pripadal omnoho 
nebezpecnejsi. 

Auto sa kymacalo a stupalo do kopca. Odhadoval som, ze 
smerujeme cez Nob Hill a podl'a uhla sa zdalo, ze sme sa 
pustili jednou zo strmejsich ulic - hadal som na Powellovu. 

Teraz sme rovnako strmo klesali. Ak bola moja mentalna 
mapa spravna, smerovali sme dolu k Rybarskemu nabreziu. 
Tam ste si mohli zohnaf cln, stratif sa. To by sedelo s 
hypotezou o teroristoch. Preco, dopekla, by teroristi unasali 
skupinu stredoskolakov? 

Zastavili sme este na svahu. Motor stichol a dvere sa 



43 



Maly brat 

otvorili. Ktosi ma vyvliekol za ramena na cestu, potom ma, 
potacajuceho sa, strkal dolu dlazdenou cestou. O niekorko 
sekund som sa potkol o ocel'ove schodlky a narazil si holene. 
Ruky za mnou ma znovu sotili. Neisto som stiipal po 
schodlkoch, neschopny pohybovaf rukami. Vystupil som na 
tretl schodlk a dvihol nohu na stvrty, ale ten tam nebol. Skoro 
som znovu spadol ale spredu ma schytili ine mky a vtiahli ma 
na ocel'ovu dlazku a potom ma prinutili kl'aknuf a priputali mi 
ruky k comusi za mojim chrbtom. 

Dalsie pohyby a pocit, ze vedl'a mfia nakladaju d'alsie 
osoby. Stony a tlmene zvuky. Smiech. Potom nastala dlha, 
bezcasa vecnosf v hluchej temnote, dychajuc vlastny dych, 
pocuvajuc vlastny dych. 

# 

Podarilo sa mi tam dokonca chvil'u si pospaf, pokl'aciacky, bez 
krvneho obehu v nohach, s hlavou v platenom pritmi. V 
priebehu 30 minuf moje telo vyprskalo do krvi celorocnu 
davku adrenalinu takze hoci vam to moze dodaf silu na 
zodvihnutie auta, ktore privalilo clena vasej rodiny, pripadne 
na preskocenie budovy, vzdy za to t'azko zaplatite. 

Zobudil som sa na to, ze mi st'ahovali vrece z hlavy. Neboli 
ani hrubi ani opatrni - jednoducho... neosobni. Ako ked' v 
McDonalde skladaju burgery. 

Svetlo V miestnosti bolo take jasne, ze som musel zazmiirif 
oci, ale postupne som si zvykol a otvoril najprv na skarocku, 
potom medzierku, potom dokoran a poobzeral som sa. 

Boli sme uplne vzadu v nakladovom priestore vel'keho 16- 
kolesoveho kamionu. Pozdlz steny bolo v pravidelnych 
intervaloch vidno blatniky kolies. Jeho zadna cast' vsak bola 
upravena na akesi veliace stredisko plus vazenie. Steny 
lemovali ocel'ove stoly s radmi uhl'adnych plochych displejov, 
ktore sa na clankovanych ramenach, vd'aka ktorym sa dali 
rozmiestnif dokola okolo operatorov, splhali do vysky. Pred 

44 



C. Doctorow 

kazdym stolom stalo nadherne kancelarske kreslo, ovencene 
ovladacmi na prisposobenie kazdeho milimetra sedacieho 
povrchu, a tiez jeho vysky a sklonu. 

Dalej tarn bola vazenska cast' - vpredu, co najd'alej odo 
dverl, boli k stenam vozidla privarene ocel'ove tyce a k nim 
priputani zajatci. 

Van a Jolu som zbadal hned'. Darryl mohol byt' medzi 
zvysnym tuctom sputanych, ale nedalo sa to zistif - lezali 
jeden vedl'a dmheho a blokovali mi vyhl'ad. Pachol tarn pot a 
strach. 

Vanessa na mfia pozrela a zahryzla si do pery. Bola 
vystrasena. Ja takisto. A aj Jolu, jeho oci sa blaznivo vyvracali, 
takze som mu videl len bielka. Mai som strach. A co viae, 
potreboval som st'af ako dostihovy kon. 

Obzrel som sa na nasich vaznitel'ov. Az doteraz som sa 
snazil vyhnuf pohl'adu na nich, rovnako ako ked' sa obavate 
pozrief do tmy pivnice, kde si uz vasa mysel' vycarila strasidlo. 
Radsej nechcete vedief, ci ste nahodou nemali pravdu. 

Ale na tych debilov, co nas uniesli, som sa musel lepsie 
pozrief. Ak su to teroristi, chcem to vedief. Nevedel som, ako 
taky terorista vyzera, hoci telka sa zo vsetkych sil snazila 
presvedcif ma, ze su to tmavi Arabi s dlhymi bradami a 
pletenymi capicami a vol'nymi bavlnenymi habitmi visiacimi 
im az po clenky. 

Nie tak nasi vaznitelia. Mohli byf roztlieskavacmi na Super 
Bowie. Vyzerali americky sposobom, ktory je fazko presne 
defmovaf. Zretel'ne cel'uste, uhl'adne, nie celkom vojenske, 
zostrihy vlasov. Obleceni boli v bielom a hnedom, muzi i zeny, 
a siroko sa jeden na druheho usmievali, sediac vedl'a seba na 
opacnom konci kamionu, vtipkovali a popijali kavu z 
polystyrenovych kelimkov. Neboli to ziadni Ej-rabi z 
Afganistanu: vyzerali ako turisti z Nebrasky. 

Vyjavene som hl'adel na mladu belosku s hnedymi vlasmi, 
ktora vyzerala byt' sotva starsia ako ja, pekna akymsi desivym 



45 



Maly brat 

sposobom ozbrojenca. Ak na niekoho dost' dlho hl'adlte, 
nakoniec sa k vam otocl. Otocila sa a jej tvar sa mihom 
zmenila do uplne ineho vyrazu, Tahostajneho, skoro 
robotickeho. Jej usmev okamzite zmizol. 

„Hej," povedal som. „Pozrite, nechapem, co sa tu deje, ale 
potrebujem vazne na malu, chapete?" 

Pozerala cezo mfia, akoby som neexistoval. 

„MyslIm to vazne, ak si rychlo neodskoclm, budem tu mat' 
skaredu nehodu. Bude tu poriadny smrad, jasne?" 

Otocila sa k svojim kolegom, tri hlavy dokopy a tlmene sa 
radili, kvoli ventilatorom pocitacov som ich konverzaciu 
nepocul. 

Otocila sa ku mne. „Vydrz este desaf miniit, potom kazdy z 
vas pqjde na zachod." 

„Myslim, ze d'alsich desaf minut nevydrzim," povedal som 
s vacsou naliehavost'ou, nez bolo naozaj nutne. „Naozaj, 
madam, musim teraz, alebo nikdy." 

Zavrtela hlavou a pozrela na mfia ako na nejakeho 
natvrdleho chrufia. Este chvil'u sa s dmhmi dohadovala, potom 
jeden z nich prisiel k nam. Bol starsi, tridsiatnik, riadne siroky 
V pleciach, ako z posilfiovne. Vyzeral ako Cifian alebo 
Korejcan - dokonca ani Van to niekedy nerozozna - ale 
spraval sa americky, tym t'azko defmovatel'nym sposobom. 

Odhmul si kabat, aby som videl nadobicko, co tam mal 
navesane: zahliadol som pistol', tazer a plechovku kasru alebo 
peproveho spreja. 

„Ziadne hluposti," povedal. 

„Ziadne," suhlasil som. 

Dotkol sa cohosi na svojom opasku a puta za mojim 
chrbtom povolili, takze mi ruky zrazu padli nadol. Bolo to, 
akoby mal Batmanov opasok - dial'kove ovladane put! Mysllm 
vsak, ze je to celkom logicke: nebolo by miidre naklafiat' sa 
ponad zajatcov so vsetkym tym zabijackym naradim na dosah 
- mohli by napriklad zubami chytif pistol' a jazykom potiahnuf 



46 



C. Doctorow 

spusf alebo cosi take. 

Ruky som mal stale sputane za chrbtom plastikovou paskou 
a ked' ma uz nedrzali puta, zistil som, ze za ten cas skrcenej 
nehybnosti sa mi nohy zmenili na korkove stlpiky. Kratko 
povedane som sa znitil na tvar a slabo som pohyboval nohami, 
V ktorych sa mi rozbehli mravce, a snazil som sa ich skrcif pod 
telom aby som sa mohol nejako pozviechaf. 

Chlapik ma trhnutim postavil na nohy a ja som kracal ako 
klaun do uplne zadnej casti kamionu, kde stal maly prenosny 
chemicky zachod. Cestou som sa snazil najsf Darryla, ale 
mohol byf hociktorym z tych piatich ci siestich schulenych 
I'udi. Alebo ani jednym. 

„Dovnutra," povedal chlapik. 

Zadrmal som zapastiami. „Dajte mi to dolu, prosim?" Z 
niekol'kohodinoveho sputania plastovou paskou som mal prsty 
ako fialove parky. 

Chlap sa nepohol. 

„Pozrite," povedal som, snaziac sa aby to nevyznelo ani 
sarkasticky ani nastvane (co vobec nebolo I'ahke). „Pozrite sa. 
Bud' mi uvol'nite ruky alebo budete musief mierif namiesto 
mfia. Navsteva zachodu sa neda odbavif bez pouzitia nik." 
Ktosi V kamione vyprskol. Mqjmu sprievodcovi som sa 
nepacil, to bolo jasne vidno z toho, ako sa mu napli zuvacie 
svaly. Clovece, tito I'udkovia boli poriadne napati. 

Siahol k opasku a vytiahol vel'mi pekny svajciarsky 
armadny noz. Vyklopil hrozivo vyzerajucu cepel' a presekol 
moje plastove puta. Mal som zasa vol'ne ruky. 

„Dakujem," povedal som. 

Sotil ma na zachod. Moje ruky boli uplne nanic, ako hrudy 
blata pripevnene k zapastiam. Snazil som sa rozhybaf prsty, 
zacalo mravencenie, ktore potom preslo do ostreho palenia, az 
som skoro vykrikol. Zlozil som sedadlo stiahol nohavice a 
posadil sa. Nedoveroval som svojim noham. 

Spolu s mechurom sa mi uvol'nili aj oci. Vzlykal som. 



47 



Maly brat 

nehlucne plakal a knisal sa dopredu a dozadu a dolu tvarou sa 
mi liali slzy a sopel'. To bolo vsetko co som mohol urobif, aby 
som nereval nahlas - mkami som si zakryl usta a zadrziaval 
zvuk. Nechcel som im poskytnuf taku satisfakciu. 

Nakoniec som bol vymoceny a vyplakany a chlap uz buchal 
na dvere. Toaletnym papierom som si ocistil tvar najlepsie ako 
som vedel, hodil som ho do zachodu a splachol, potom som sa 
rozhliadol okolo seba hl'adajuc umyvadlo, ale nasiel som len 
davkovac dezinfekcneho prostriedku na ruky, pokryty 
zoznamami bioagentov, proti ktorym ucinkoval. Trochu som si 
ho rozotrel po rukach a vysiel zo zachodu. 

„Co si tam robil?" spytal sa chlap. 

„Pouzival zariadenie," povedal som. Otocil ma a chytil za 
ruky a znovu som zacitil okolo nich plastikove puta. Zapastia 
mi medzitym napuchli a nova paska sa kruto zahryzla do mojej 
citlivej pokozky, ale odmietol som im poskytnuf to potesenie a 
nevykrikol som. 

Priputal ma nazad k mqjmu miestu a chytil d'alsieho, ktorym 
bol Jolu. Videl som, ze ma opuchnutu tvar a na lici skaredii 
sinku. 

„Si V poriadku?" spytal som sa ho a mqj priatel' s 
batmanovskym opaskom mi prudko prilozil ruku na celo a 
silno strcil, az som zatylkom vrazil do kovovej steny kamionu 
so zvukom ako ked' hodiny odbijaju jednu. „Nehovorit'," 
povedal a ja som sa snazil znovu zaostrif pohl'ad. 

Tito I'udia sa mi nepacili. Hned' vtedy som sa rozhodol, ze 
za to vsetko zaplatia. 

Jeden po druhom isli vsetci vazni na zachod a nazad, a ked' 
skoncili, strazca sa vratil k svojim priatel' om a dal si d'alsiu 
kavu - videl som, ze pili z vel'kej kartonovej skatule Starbucks 
- pokojne konverzovali a dost' dobre sa bavili. 

Potom sa otvorili dvere kamionu a zacitil som cerstvy 
vzduch, nie zadymeny ako predtym, ale s nadychom ozonu. Vo 
dverach, skor nez sa zasa zabuchli, som videl, ze vonku bola 



48 



C. Doctorow 

tma a prsalo, taky typicky sanfrancisky dazd', scasti mrholenie. 
Clovek, ktory vosiel dnu, mal na sebe vojensku uniformu. 
Americku vojensku uniformu. Zasalutoval I'ud'om v kamione a 
oni mu odsalutovali a vtedy som si uvedomil, ze moji 
vaznitelia neboli ziadni teroristi - bol som vazfiom Spojenych 
statov americkych. 

# 

Na konci kamiona nainstalovali malu zastenu a potom si po nas 
po jednom prisli, odputali a odviedli do zadnej casti 
nakladoveho priestoru. Pokial' som to dokazal odstopovaf - 
pocitajuc V hlave sekundy, jedenadvadsaf, dvaadvadsaf - 
kazdy rozhovor trval asi tak sedem minut. Hlava mi pulzovala 
od dehydrovania a predavkovania kofeinom. 

Prisiel som na rad ako treti, odviedla ma zena s prisnym 
zostrihom. Zblizka vyzerala unavena, s vackami pod ocami a 
mrzutymi zahybmi okolo ust. 

„Vd'aka," povedal som automaticky, ked' odomkla moje 
puta dial'kovym ovladacom a vytiahla ma na nohy. Nenavidel 
som sa za tii automatickii zdvorilosf, ktoni mi vstepili. 

Nepohla ani svalom. Kracal som pred fiou do zadnej casti a 
za zastenu. Bola tam osamela skladacia stolicka a ja som si na 
fiu sadol. Dvaja z nich - Prisny zostrih a chlapik s uzitkovym 
opaskom - na mfia hl'adeli zo svojich ergonomickych super- 
kresiel. 

Medzi sebou mali maly stolik, na ktorom bol rozlozeny 
obsah mojej pefiazenky a ruksaku. 

„Ahoj, Marcus," povedala Prisny zostrih. „Mame na teba 
nejake otazocky." 

„Som zatknuty?" spytal som sa. Nebola to bezvyznamna 
otazka. Ak nie ste zatknuti, existuju presne hranice, co s vami 
policajti mozu a co nemozu robif. Pre zaciatok vas nemozu 
zadrziavaf donekonecna bez toho, aby vas zatkli, umoznili vam 
telefonny hovor a dovolili vam porozpravaf sa s pravnikom. A 

49 



Maly brat 

marisku, ja sa teda s pravnikom mienim porozpravaf. 

„Naco je toto?" povedala zodvihnuc mqj telefon. Displej 
ukazoval chybovu spravu, ktora sa ukaze, ked' sa snazlte dostaf 
k datam bez spravneho hesla. Bola to trochu drza sprava - 
animovana mcicka ukazujuca iste vseobecne zname gesto - 
paci sa mi prisposobovaf si svoje veci. 

„Som zatknuty?" zopakoval som. Nemozu vas prinutif 
odpovedaf na ziadne otazky, ak nie ste zatknuty, a ked' sa 
opytate, ci ste, su povinni vam odpovedaf. Take su pravidla. 

„Si zadrzany Ministerstvom vnutrostatnej bezpecnosti," 
odsekla zena. 

„Som zatknuty?" 

„Budes viae spolupracovaf, Marcus, a zacnes hned' teraz." 
Nepovedala „lebo inak", ale bolo to tarn. 

„Rad by som sa spojil s pravnikom," povedal som. „Rad by 
som vedel, z coho som obvineny. Rad by som videl nejakii 
identifikaciu, od vas obidvoch." 

Agenti si vymenili pohl'ady. 

„MyslIm, ze by si naozaj mal prehodnotif svoj postoj k tejto 
situacii," povedala Prisny zostrih. „A myslim si, ze by si tak 
mal urobif hned' teraz. Nasli sme u teba rad podozrivych 
zariadeni. Teba a tvojich spolocnikov sme nasli blizko miesta 
najhorsieho teroristickeho utoku na tiito krajinu v historii. Daj 
si tieto dva fakty dokopy a veci pre teba nevyzeraju vel'mi 
dobre, Marcus. Mozes spolupracovaf, alebo to mozes vel'mi, 
vel'mi ol'utovaf . Takze, ako sa rozhodnes?" 

„Vy si myslite, ze ja som terorista? Mam sedemnasf rokov!" 

„Prave ten spravny vek - Al Kaida s obl'ubou regrutuje 
ovplyvnitel'ne idealisticke deti. Vygooglili sme si fa, vies. 
Poslal si kopu vel'mi skaredych veci do verejneho Internetu." 

„Chcem sa rozpravaf s pravnikom," povedal som. 

Prisny zostrih na mfia pozrela, akoby som bol ohavny hmyz. 
„Mas mylny dojem, ze fa vzala policia za nejaky zlocin. Toho 
sa musis zbavif. Si zadrziavany vladou Spojenych statov ako 



50 



C. Doctorow 

potencialny nepriatel'sky bojovnik. Byf tebou, vel'mi silno by 
som premysrala, ako nas presvedcif, ze nie si nepriatel'skyin 
bojovnikom. Vel'mi silno. Lebo existuju temne diery, v ktorych 
mozu nepriatel'ski bojovnici zmiznuf, vel'mi temne hlboke 
diery, diery, kde sa mozes proste stratif. Navzdy. Pocuvas ma, 
mlady muz? Chcem aby si odomkol tento telefon a potom 
desifroval subory v jeho pamati. Chcem, aby si nam sam 
povykladal: preco si bol na tej ulici? Co vies o utoku na toto 
mesto?" 

„Nemienim vam odomknuf svoj telefon," povedal som 
pohorsene. Pamaf mqjho mobilu obsahovala cely rad 
sukromneho materialu: fotky, emaily, drobne hacky a mody, 
ktore som si nainstaloval. „To je siikromne." 

„Mas CO ukryvaf?" 

„Mam pravo na sukromie," povedal som. „A chcem hovorif 
s advokatom." 

„Toto je tvoja posledna sanca, chlapce. Cestni I'udia nemaju 
CO skryvaf." 

„Chcem hovorif s advokatom." Moji rodicia to zaplatia. 
Vsetky FAQy o tom, co robif, ked' vas zatknu, hovorili jasne. 
Jednoducho trvajte na stretnuti s pravnikom, nech si hovoria co 
chcii. Z rozhovorov s policajtmi bez pritomnosti pravnika 
nevzide nic dobre. Tito dvaja tvrdili, ze nie su polisi, ale ak 
toto nebolo zatknutie, co to bolo? 

S odstupom sa zda, ze som im mozno mal ten telefon 
odomknuf. 

SiSioi 



51 



Maly brat 

Kapitola 4 



Znovu ma sputali a prikryli mi hlavu a nechali ma tam. O dlhy 
cas neskor sa kamion pohol, spustil sa dolu kopcom, a mfia 
postavili na nohy. Okamzite som spadol. Moje nohy boli take 
stfpnute, ze som mal pocit akoby to boli bloky I'adu, okrem 
kolien, ktore boli napuchnute a po vsetkych tych hodinach 
kl'acania vel'mi citlive. 

Za plecia a nohy ma schmatli ruky a zodvihli ma ako vrece 
zemiakov. Okolo bolo pocuf nejasne hlasy. Ktosi plakal. Ktosi 
nadaval. 

Kratko ma niesli, potom ma posadili a pripiitali k d'alsiemu 
zabradliu. Kolena ma odmietali niesf a tak som padol vpred, az 
som skoncil na dlazke skniteny ako pracllk, zvijajuc sa v 
ret'aziach okolo zapasti. 

Potom sme sa znovu pohli a tentokrat to nebolo ako v 
nakladiaku. Dlazka sa jemne hupala a vibrovala od t'azkych 
dieselovych motorov a ja som si uvedomil, ze som na lodi! V 
zaludku ma zamrazilo. Unasali ma z americkych brehov kamsi 
inam, boh vie kam vlastne. Uz predtym som bol vyl'akany, ale 
tato myslienka ma zdesila, od hrozy som bol paralyzovany, 
neschopny slova. Uvedomil som si, ze mozno uz nikdy 
neuvidim rodicov a vskutku som zacitil, ako sa mi do hrdla 
tlaci chut' zvratkov. Vrecko cez hlavu ma zadusalo, sotva som 
mohol dychaf, cosi, co dobre sedelo k polohe, v ktorej som bol 
skniteny. 

Nast'astie sme sa vsak neplavili prilis dlho. Pripadalo mi to 
asi ako hodina, ale vedel som, ze uplynulo sotva patnasf miniit 
a potom som citil ako sme pristavali, vnimal som kroky na 
palube okolo seba a citil som, ako odputavali a odnasali ci 
odvadzali ostatnych vazfiov. Ked' prisli pre mfia, znovu som sa 
pokusal vstaf, ale nedokazal som to a tak ma znovu odniesli. 



52 



C. Doctorow 

neosobne, drsne. 

Ked' mi sfiali kapucnu bol som v cele. 

Cela bola stara a osarpana, bolo tarn cltif morsky vzduch. 
Vysoko bolo jedine okienko, chranene hrdzavymi mrezami. 
Vonku bola stale tma. Na dlazke lezala deka, v stene bol 
zabudovany maly zachod bez sedadla. Strazca, ktory mi stiahol 
kapucnu, sa na mfia uskmul a zatvoril za sebou masivne 
ocel'ove dvere. 

Jemne som si maslroval nohy, sykal som, ked' sa mi do nich 
a do nik vracal cit. Nakoniec som bol schopny postavif sa a 
potom urobif niekol'ko krokov. Pocul som inych I'udl 
rozpravaf, plakaf, kricaf. Tiez som zakrical: „Jolu! Darryl! 
Vanessa!" Ostatne hlasy v bloku prevzali mqj pokrik, 
vykrikovali mena, vykrikovali obscennosti. Najblizsie hlasy 
zneli ako ked' opilci na rohu ulice stracaju rozum. Mozno som 
takznel aj ja. 

Strazcovia nas okrikli, aby sme boli ticho a dosiahli, ze 
kazdy sa rozvrieskal este hlasnejsie. Nakoniec sme vsetci 
zavyjali, jacali na pine hrdlo, jacali do zachripnutia. Preco nie? 
Co sme mohli stratif? 

# 

Ked' si pre mfia prisli na d'alsi vysluch, bol som unaveny a 
spinavy, smadny a hladny. Pani Prisny zostrih bola v novej 
vysluchovej skupine, spolu s tromi vel'kymi chlapmi, ktory si 
ma podavali ako kus masa. Jeden bol cernoch, d'alsi dvaja bieli, 
hoci jeden mohol byf Hispanec. Vsetci mali zbrane. Vyzeralo 
to ako reklama na Benneton skrizena s hrou Counter-Strike. 

Vzali ma z cely a zapastia a clenky mi sputali ret'azami. 
Daval som dobry pozor kade sme isli. Z vonku som pocul vodu 
a pomyslel som si, ze sme mozno v Alcatraze - ved' to 
byvavalo vazenie, aj ked' teraz je to uz po generacie turisticka 
atrakcia, miesto, kde ste si sli pozrief, kde sedeli Al Capone a 
jeho mafianski sucasnici. Ibaze v Alcatraze som bol na 

53 



Maly brat 

skolskom vylete. Bol stary a zhrdzaveny, stredoveky. Toto 
miesto mohlo pochadzaf z Dmhej svetovej, nie z cias 
kolonizacie. 

Na dverach kazdej cely bol ciarovy kod, vytlaceny 
laserovkou na samolepku, ale mimo to sa nijako nedalo urcif, 
coje za dverami. 

Miestnosf na vysluchy bola modema, s fluorescencnymi 
svietidlami, ergonomickymi kreslami - nie vsak pre mfia, ja 
som dostal plastikovu zahradnu stolicku - a vel'kym drevenym 
zasadaclm stolom. Jednu stenu krylo zrkadlo, presne ako v 
policajnych serialoch, a domyslel som si, ze to cele niekto 
spoza nich sleduje. Prisny zostrih a jej kamosi si z urny na 
vedl'ajsom konferencnom stoliku dali kavu (mohol som jej 
predsa zubami prehryzf krk a vypif jej kavu), a potom predo 
mfia polozili polystyrenovy poharik s vodou - bez toho, aby mi 
odomkli za chrbtom spiitane mky, takze som si ho nemohol 
vziaf. Vtipne, ha, ha. 

„Ahoj, Marcus," povedala Prisny zostrih. „Tak ako na to 
pozeras dnes?" 

Neodpovedal som. 

„Toto este nie je nijako zle, chapes," povedala. „Toto je to 
najlepsie, ako to odteraz moze byf. Dokonca aj ked' nam 
povies vsetko, co chceme vedief, dokonca aj ked' nas 
presvedcis, ze si len bol v zlom case na zlom mieste, odteraz si 
poznaceny clovek. Budeme fa sledovaf, vsade, kam pqjdes, 
vsetko, CO budes robif. Spraval si sa, akoby si mal dovod nieco 
skryvaf a nam sa to nepaci." 

Je to ubohe, ale jedine na co mqj mozog dokazal myslief, 
bola veta, „presvedcis nas, ze si bol v zlom case na zlom 
mieste." Bola to najhorsia vec, ktora sa mi v zivote stala. Nikdy 
predtym som sa necltil tak zle, taky vystraseny. Tie slova, „v 
zlom case na zlom mieste," tych sesf slov viselo predo mnou 
ako zachranne lano, ked' som sa zmietal v snahe udrzaf sa na 
hladine. 



54 



C. Doctorow 

„Hal6, Marcus?" luskla mi pred tvarou prstami. „Tu sme, 
Marcus." Na tvari mala I'ahky usmev a ja som sa nenavidel za 
to, ze som dovolil, aby si vsimla mqj strach. „Marcus, moze to 
byt' ovel'a horsie. Toto nie je najhorsie miesto, kde fa mozeme 
strcif, ani zd'aleka " Siahla pod stol a vytiahla kufrik, ktory so 
st'uknutim otvorila. Vybrala z neho mqj mobil, mqj 
snajper/kloner erfidov, mqj wifmder a moje pamat'ove kluciky. 
Jedno po druhom ich rozlozila po stole. 

„Chceme od teba nasledovne. Dnes nam odomknes telefon. 
Ak to urobis, ziskas pravo na prechadzku vonku a na kupel'. 
Budes sa mocf osprchovaf a dovolime ti prechadzaf sa po 
telocvicnom dvore. Zajtra fa znovu zavolame a poziadame fa o 
desifrovanie udajov na tychto pamafovych klucoch. Sprav to a 
budes mocf jesf v jedalni. Den potom budeme chcief tvoje 
emailove hesla a za to ziskas pristup do kniznice." 

Na pery sa mi ako grgnutie dralo slovicko „nie", ale 
nevyslo. „Preco?" spytal som sa namiesto toho. 

„Chceme si byf isty, ze si tym, kym sa zdas byf . Ide o tvoju 
vlastnii bezpecnosf, Marcus. Povedzme, ze si nevinny. Je to 
mozne, aj ked' nechapem, preco by nevinny clovek konal tak, 
akoby mal tol'ko na skryvanie. Ale povedzme, ze si: mohol si 
b}^' na tom moste ked' vybuchol. Mohli tam byf tvoji rodicia. 
Tvoji priatelia. Nechces, aby sme chytili I'udi, ktori zautocili na 
tvoj domov?" 

Je to smiesne, ale ked' rozpravala o „vyhodach", ktore 
ziskam, zastrasilo ma to, podrobilo. Mal som pocit, ze som 
vykonal cosi, kvoli comu som takto skoncil, akoby to ciastocne 
bola moja vina, akoby som mohol urobif cosi, aby sa to 
zmenilo. 

Ale akonahle prepla na tie kecy o „bezpecnosti" a „istote", 
moja chrbtica sa napriamila. „Pani," povedal som, „hovorIte o 
litoku na mqj domov, ale pokial' ja dokazem povedaf, vy ste 
jedini, kto ma v ostatnom case napadol. Myslel som si, ze 
zijem V krajine s ustavou. Myslel som si, ze zijem v krajine. 



55 



Maly brat 

kde mkm prdva. Rozpravate o ochrane mojej slobody tym, ze 
trhate Listinu prav." 

Na tvari sa jej mihol zablesk nevole, potom zmizol. „Tak 
melodramaticke, Marcus. Nikto fa nenapadol. Bol si zadrzany 
vladou tvojej krajiny, kym my vysetmjeme detaily najhorsieho 
teroristickeho utoku na uzemi nasho statu v dejinach. Je v 
tvojej mod pomocf nam bojovaf v tejto vojne proti 
nepriatel'om nasej krajiny. Chces chranif Listinu prav? Pomoz 
nam zastavif tych zlych, aby nemohli vyhadzovaf do vzduchu 
tvoje mesto. Tak, mas presne tridsaf sekund na odomknutie 
toho telefonu nez fa posleme nazad do cely. Mame na dnes 
vel'a I'udi." 

Zahl'adela sa na hodinky. Zastmgal som zapastiami, 
refazami, ktore mi branili v tom, aby som dociahol na svoj 
telefon a odomkol ho. Ano, urobim to. Povedala mi, aka bola 
moja cesta k slobode - do sveta, k rodicom - a to mi dodalo 
nadej . A teraz sa mi vyhrazala vazenim, tym ze ma vezme z tej 
cesty a moja nadej padla a jedine, na co som dokazal myslief 
bolo, ako ju znova ziskaf. 

A tak som strngal zapastiami, chcel som sa dostaf k telefonu 
a odomknuf jej ho, lenze ona na mfia chladne pozrela a d'alej 
sledovala hodinky. 

„To heslo," povedal som, ked' som konecne pochopil, co 
odo mfia chce. Chcela, aby som ho vyslovil nahlas, tu, kde to 
mohla zaznamenaf, kde ho mohh pocuf jej kumpani. Nechcela 
odo mfia len aby som odomkol telefon. Chcela, aby som sa jej 
podrobil. Chcela ma ovladnuf. Aby som jej vydal kazde 
tajomstvo, vsetko moje sukromie. „To heslo," povedal som 
znovu a potom som jej ho povedal. Boze, pomahaj mi, podrobil 
som sajej voh. 

Skrobene sa pousmiala, co bol jej fadovo-krafovsky 
ekvivalent goloveho oslavneho tanceka, a straze ma odviedli. 
Ked' sa dvere zatvarali, zazrel som, ako sa sklafia nad 
telefonom a fuka dofi heslo. 



56 



C. Doctorow 

Zelal by som si, aby som mohol povedaf, ze som takuto 
moznosf predvldal a ze som vytvoril falosne heslo, ktore 
odomykalo uplne neskodnu parti ciu mqjho telefonu, ale nebol 
som ani zd'aleka taky paranoicky/prefikany. 

Mozno sa teraz cudujete, ake temne tajomstva som ukryl vo 
svojom mobile a pamat'ovych klucoch a emailoch. Napokon, 
som len chlapec. 

Pravdou je, ze som mal toho na skryvanie vsetko, a nic. Z 
mqjho telefonu a pamat'ovych klucikov ste si mohli urobif 
dost' dobry obrazok o tom, kto boli moji priatelia, co som si o 
nich myslel, vsetky neplechy, ktore sme vyvadzali. Mohli ste 
citaf vsetky nase elektronicke spory, ktore sme viedli, a aj nase 
elektronicke zmierovania. 

Chapete, nemazal som vel'a veci. Ved' naco? Pamaf je lacna 
a nikdy neviete, kedy tie veci zasa budete potrebovaf. Obzvlasf 
tie hlupe. Poznate ten pocit, ktory sa vas zmocni niekedy ked' 
sedite v metre a niet tam nikoho, s kym sa porozpravaf, a 
odrazu si spomeniete na nejaku tvrdu hadku, ked' ste povedali 
nieco strasne? No, obycajne to nie je tak zle ako si to pamatate. 
Byf schopny vratif sa a vidief to znova je vynikajuci sposob, 
ako si pripomenuf, ze nie ste taka strasna osoba, ako sa vam 
zda. S Darrylom sme takto prekonali viae sporov, nez dokazem 
spocitaf. 

Ale ani o to nejde. Viem, ze mqj telefon je moje sukromie. 
Aj moje pamate. A to vd'aka kryptografii - kodovaniu sprav. 
Matika za siframi je dobra a solidna. Vy aj ja mame pristup k 
rovnakym sifram, ake pouzlvajii banky a Agentura Statnej 
Bezpecnosti. Je len jeden druh sifrovania, ktory pouzivaju 
vsetci: sifra, ktora je verejna, otvorena a ktoni moze pouzivaf 
kazdy. A z toho vidno, ze to funguje. 

Je na tom nieco naozaj oslobodzujiice, mat' nejaky kutik 
zivota, ktory patri len vdm, kam sa nedostane nik okrem vas. Je 
to ako nahota alebo toaleta. Kazdy sa cas od casu musi 
vyzliecf. Kazdy si musi drepnuf na zachod. Na ziadnom z nich 



57 



Maly brat 

nie je nic zahanbujuce, zvratene alebo cudne. Ale co keby som 
zrazu vyhlasil, ze odteraz, vzdy ked' idete na vel'ku potrebu, 
muslte to vykonavaf v sklenej miestnosti uprostred Times 
Square, a ze muslte byf uplne nahl? 

Dokonca aj ked' na vasom tele nie je nic zle ci zvlastne - a 
kol'ki z nas to mozu povedaf? - museli by ste byf riadni cudaci, 
aby sa vam taky napad pacil. Vacsina z nas by s krikom usla. 
Vacsina z nas by to zadrziavala, az by sme explodovali. 

Nejde o konanie cohosi hanebneho. Ide o robenie cohosi 
siikromneho . Ide o to, ze vas zivot patrl vam. 

To mi brali, kusok po kusku. Ked' som kracal spat' do cely, 
vratil sa mi ten pocit, ze si to zasluzim. Cely svoj zivot som 
porusoval vel'a pravidiel a prepieklo sa mi to, vo vel'kej 
vacsine. Mozno to bola spravodlivosf. Mozno to bola moja 
minulosf, ktora ma dohonila. Napokon, bol som tam kde som 
bol, len preto, lebo som blicoval. 

Dostal som sprchu. Dostal som prechadzku na dvore. Nad 
hlavou bol kusok oblohy, vofialo tam ako v Zalive, ale mimo to 
som nemal nijaky naznak, kde ma to drzia. Pocas mojej 
prechadzky nebolo vidno nijakeho ineho vazfia a chodenie v 
kruhu ma zacali riadne nudif. Nat'ahoval som usi aby som 
zachytil akykol'vek zvuk, ktory by mi pomohol zistif, co je to 
za miesto, ale vsetko co som zacul, bolo len prilezitostne 
vozidlo, vzdialene rozhovory, ned'aleko pristavajuce lietadlo. 

Doviedli ma nazad do cely a nakfmili, dostal som polovicku 
pepperoni pizze z Goat Hill Pizze z Potrero Hill, ktoni som 
dobre poznal. Karton so znamou grafikou a telefonne cislo so 
415-kou mi boli pripomienkou, ze len vcera som bol 
slobodnym clovekom v slobodnej krajine a ze teraz som 
vazfiom. Stale som si robil starosti o Darryla a trapil som sa 
kvoli mojim ostatnym priatel'om. Mozno spolupracovali a 
prepustili ich. Mozno to uz povedali mojim rodicom a ti teraz 
freneticky volaju na vsetky strany. 

A mozno nie. 



58 



C. Doctorow 

Cela bola fantasticky prosta, prazdna ako moja dusa. 
Fantazlroval som, ze stena naproti lezadla je obrazovkou, ktoni 
by som prave mohol hacknuf a otvorif tak dvere cely. 
Predstavoval som si svoj pracovny stollk a projekty na fiom - 
stare plechovky, z ktorych som vyrabal repraky na surround- 
zvuk pre geto, sarkan-fot'ak na letecke snimkovanie, ktory som 
vyrabal, mqj doma poskladany laptop. 

Chcel som sa odtial' dostaf. Chcel som 1st' domov a chcel 
som spat' svojich priatel'ov, skolu a rodicov a cely svoj zivot. 
Mocf 1st' kam chcem, nie chodif v klietke hore dolu hore dolu 
hore dolu. 

# 

V d'alsom si vzali hesla k mojim USB kl'ucom. Na nich bolo 
niekol'ko zaujimavych sprav, ktore som si stiahol z tej ci onej 
netovej diskusnej skupiny, nejake prepisy rozhovorov, veci, s 
ktorymi mi I'udia vypomohli, vedomosti, ktore som potreboval, 
veci, ktore som robil. Nebolo tam nic, co by sa nedalo najsf na 
Googli, samozrejme, ale nerobil som si iliizie, ze by mi to 
pomohlo. 

V to popoludnie som si zasa mohol zacvicif a tentokrat boli 
na dvore d'alsi I'udia, styria muzi a dve zeny vsetkych ras, 
kazdeho veku. Pravdepodobne si vel'a I'udi vysluhovalo svoje 
„privilegia". 

Dali mi polhodinu a tak som sa snazil nadviazaf rozhovor s 
tym najnormalnejsie vyzerajucim vazfiom, cernochom v 
mojom veku s kratkym afrom. Ale ked' som sa predstavil a 
natrcil mu ruku, mrkol ocami ku kameram, zlovestne 
namontovanym v rohoch dvora a bez zmeny vyrazu tvare 
pokracoval v chodzi. 

Ale potom, tesne predtym ako vyvolali moje meno a 
odviedli ma nazad do budovy, sa otvorili dvere a vysla - 
Vanessa! Nikdy som sa tak netesil z priatel'skej tvare. Vyzerala 
unavena a mrzuta, ale nezranena, a ked' ma uvidela, vykrlkla 

59 



Maly brat 

moje meno a rozbehla sa ku mne. Tuho sme sa objali a 
uvedomil som si, ze sa trasiem. Potom som si uvedomil, ze aj 
ona sa trasie. 

„Si V poriadku?" povedala, ked' poodstupila na dlzku ruky. 

„Som V poriadku," povedal som. „Povedali mi, ze ma 
nechaju isf, ked' im dam moje hesla." 

„ Stale sa ma pytaju na teba a Darryla." 

Z reproduktora sa ozval hlas, krical na nas, aby sme sa 
prestali rozpravaf, aby sme pokracovali v chodzi, ale nevsimali 
sme si ho. 

„Odpovedz im," povedal som rychlo. „Cokorvek sa pytaju, 
odpovedz im. Ak ti to pomoze dostaf sa odtial'to." 

„Co je s Darrylom a Jolu?" 

„Nevidel som ich." 

Dvere sa s rachotom otvorili a vyhmuli sa styria mohutnl 
straznici. Dvaja vzali mfia, dvaja chytili Vanessu. Zrazili ma na 
zem a hlavu mi otocili prec od Vanessy, ale pocul som, ze s 
fiou zaobchadzali rovnako. Okolo zapasti sa mi ovinuli 
plastikove pasky a potom ma trhnutim postavili a odviedli 
nazad do cely. 

Ten vecer nebola ziadna vecera. Nasledujuce rano ziadne 
rafiajky. Nikto ma neprisiel vziaf na vysluch, nevyt'ahoval 
ziadne moje tajomstva. Plastikove puta drzali, plecia ma palili, 
potom boleli, potom stfpli, potom znovu palili. Stratil som 
vsetok cit v rukach. 

Potreboval som mocif. Nemohol som si stiahnuf nohavice. 
Vel'mi, vel'mi mi bolo treba. 

Post'al som sa. 

Potom po mfia prisli, neskor, ked' honici moc vychladol a 
zlepkavel, takze sa mi moje uz predtym zaful'ane dzinsy zacali 
lepif na nohy. Prisli pre mfia a viedli ma dolu dlhou halou s 
dverami, kazde dvere s inym ciarovym kodom, kazdy ciarovy 
kod vazefi ako ja. Sacali ma po chodbe a priviedli ma do 
vysluchovej miestnosti a bolo to tam ako na inej planete, vo 



60 



C. Doctorow 

svete, kde su veci normalne, kde nesmrdelo vsetko za mocom. 
CItil som sa taky spinavy a zahanbeny, a znovu sa mi vratili 
vsetky tie pocity, ze som si to zasluzil. 

Pani Prisny zostrih tam uz sedela. Bola dokonala, vycesana, 
s jemnym mejkapom. Zavofial som jej vlasovy sampon. 
Nakrcila nos smerom ku mne. Citil som, ako sa ma zmocfiuje 
ponizenie. 

„Nuz, bol si vel'mi zly chlapec, vsakze. Nie si ty ale 
humusak?" 

Hanba. Pozrel som dolu na stol. Nedokazal som zodvihnuf 
zrak. Chcel som jej povedaf hesla k mojim emailom a odisf. 

„0 com ste sa na dvore s kamaratkou rozpravali?" 

Kratko som sa zasmial. „Povedal som jej, aby odpovedala 
na vase otazky. Povedal somje, aby spolupracovala." 

„Takzejej davas rozkazy?" 

Krv mi spievala v usiach. „Preboha," povedal som. „Hrame 
spolu hru, vola sa to Zabavne Sialenstvo Harajuku. Som 
kapitdn timu. Nie sme teroristi, sme stredoskolaci. Nedavam jej 
nijake rozkazy. Povedal som jej, aby k vam bola uprimnd, aby 
sme sa mohli ocistif od podozrenia a dostaf sa odtial'to." 

Chvil'u mlcala. 

„ Ako sa ma Darryl?" povedal som. 

„Kto?" 

„Darryl. Zbalili ste nas spolu. Mqj priatel'. Ktosi ho v stanici 
BARTu na Powell Street bodol. Preto sme boli na ulici. 
Zhafiali sme prefiho pomoc." 

„Tak som si ista, ze je v poriadku," povedala. 

Zaludok mi zovrelo, skoro som sa pozvracal. „Vy to 
nevietel Nemate ho tu?" 

„Koho tu mame a koho tu nemame je nieco, o com s tebou 
nebudem diskutovaf, nikdy. Je to nieco, co sa nikdy nedozvies. 
Marcus, videl si, co sa stane ked' s nami nespolupracujes. Videl 
si, CO sa stane, ked' nepocuvas nase prikazy. Trosicku si 
spolupracoval a dostalo fa to tak d'aleko, ze si takmer mohol 



61 



Maly brat 

slobodne odlsf. Ak chces, aby sa tato moznosf stala 
skutocnost'ou, budes len odpovedaf na moje otazky." 

Mlcal som. 

„UcIs sa, to je dobre. A teraz, tvoje hesla k emailom, 
proslm." 

Bol som na to pripraveny. Dal som im vsetko: adresy 
serverov, loginy, hesla. Nezalezalo na tom. Na served som 
nenechaval ziadnu postu. Vsetko som si st'ahoval a ukladal si 
na domaci laptop, ktory st'ahoval a mazal moju postu zo 
servera kazdych sest'desiat sekund. Z mqjho emailu nic 
nedostanu - vsetko je vycistene a ulozene na laptope u nas 
doma. 

Spat' do cely, ale rozviazali mi ruky a osprchovali ma a dali 
mi na nosenie vazenske oranzove nohavice. Boli mi privel'ke a 
viseli mi na bokoch ako vrece, vyzeral som ako maly Mexican 
z Misie. Vedeli ste, ze odtial' pochadza moda nohavic 
spustenych na pol zadku? Z vaznic. Poviem vam, ze je to 
omnoho menej zabavne, ked' si uvedomite, ze nejde o nijaky 
modny postoj . 

Dzinsy mi vzali a nasledujuci den som stravil v cele. Steny 
tvoril poskriabany beton na ocel'ovej konstmkcii. Bolo to 
poznaf, lebo ocel' na slanom vzduchu hrdzavela a cerveno- 
oranzova konstrukcia presvitala cez zelenu mal'ovku. Moji 
rodicia boli niekde tam von, za tym oknom. 

Nasledujuci den si po mfia prisli. 

„Uz den citame tvoj mail. Zmenili sme heslo, takze tvoj 
domaci pocitac ho nemoze st'ahovaf." 

Jasne, ze to spravili. Ked' som sa nad tym zamyslel, spravil 
by som to iste. 

„Mame na teba dost', aby sme t'a zasili na vel'mi dlhy cas, 
Marcus. Vlastnictvo tychto predmetov -" mavla smerom k 
mojim masinkam - „udaje, ktore sme zlskali z tvojho telefonu 
a pamat'ovych karticiek, ako aj podvratny material, ktory by 
sme nepochybne nasli, keby sme prehl'adali vas dom a vzali 



62 



C. Doctorow 

tvoj pocltac. Je toho dost', aby si bol v lochu, kym z teba 
nebude starec. Rozumies tomu?" 

Neveril som jej ani na sekundu. Sudca by v ziadnom pripade 
nemohol uznaf, ze vsetok tento material naplfia podstatu 
skutocneho zlocinu. Jednalo sa o slobodu slova, o hranie sa s 
technikou. Nebol to nijaky zlocin. 

Ale kto tvrdi, ze ma tito I'udia kedy postavia pred sud. 

„Vieme, kde zijes, vieme, kto su tvoji priatelia. Vieme, ako 
konas a ako myslis." 

Vtedy mi doslo. Idu ma prepustif. V miestnosti akoby sa 
rozjasnilo. Pocul som sam seba dychaf, kratke rychle nadychy. 

„Chceme vedief len jednu vec: aky bol mechanizmus 
dorucenia bomb na tom moste?" 

Dych sa mi zastavil. Miestnosf opaf stmavla. 

„Co?" 

„Na tom moste bolo desaf nalozi, pozdlz mostovky. Neboli 
V autach. Boli tam rozmiestnene. Kto ich tam dal a ako sa tam 
dostal?" 

„Co?" 

„Toto je tvoja posledna sanca, Marcus," povedala. Vyzerala 
zarmutene. „Az doteraz si si pocinal tak dobre. Povedz nam 
este toto a mozes isf domov. Mozes si zohnaf pravnika a hajif 
sa na sude. Nepochybne existuju pol'ahcujuce okolnosti, 
ktorymi mozes vysvetlif svoje pocinanie. Povedz nam toto a si 
vol'ny." 

„Neviem o com to hovorlte!" Plakal som a bolo mi to jedno. 
Vzlykajuc som bl'abotal. „Nemam ani najmensej potuchy o 
com to vlastne hovoriteV 

Zavrtela hlavou. „Marcus, prosim. Nechaj nas, aby sme ti 
pomohli. Mohol by si uz vedief, ze vzdy dostaneme, co 
chceme." 

Kdesi vzadu v mysli sa mi ozyvalo cosi nejasne. Boli to 
sialenci. Pozbieral som sa, s namahou som potlacil slzy. 
„Pocuvajte, madam, toto je blbosf. Prehrabali ste moje veci. 



63 



Maly brat 

videli ste vsetko. Som sedemnast'rocny stredoskolak, nijaky 
terorista! Nemozete myslief vazne-" 

„Marcus, este stale ti nedoslo, ze to mysllme uplne vazne?" 
Zavrtela hlavou. „Mas celkom dobre znamky. Myslela som si, 
ze budes bystrejsl." Urobila drobne gesto a dozorcovia ma 
schytili pod pazuchy. 

Nazad v cele mi napadli stovky malych preslovov. Francuzi 
tomu hovoria „esprit d'escalier" - duch schodiska, usecne 
odpovede, ktore vam napadnu potom, ako ste odisli z 
miestnosti a ste na schodisku na ceste von. V mysli som sa 
postavil a deklamoval, povedal som jej, ze som obcan milujuci 
svoju slobodu, CO zo mfia robi vlastenca a z nej zradcu. V mysli 
som ju zahanbil za to, ze premenila moju krajinu na vojensky 
tabor. V mysli som bol vyrecny a brilantny a priviedol som ju k 
slzam. 

Ibaze viete co?. Nic z toho som zo seba nedostal, ked' ma 
vytiahli nasledujuci den. Vsetko, na co som dokazal myslief 
bola sloboda. Moji rodicia. 

„Ahoj, Marcus," povedala. „Ako sa citis?" 

Pozrel som na stol. Pred sebou mala uhl'adnu kopku 
papierov a vsadepritomny poharik zo Starbucks. Pripadalo mi 
to akosi upokojujuce, upomienka, ze tam kde za murmi 
existuje skutocny svet. 

„Skoncili sme s tvojim vysetrovanim, nateraz." Nechala to 
visief vo vzduchu. Mozno to malo znamenaf, ze ma prepust'a. 
Mozno to malo znamenaf, ze ma hodi do diery a zabudne, ze 
existujem. 

„A?" povedal som nakoniec. 

„A chcem ti este raz zdoraznif , ze to myslime vel'mi vazne. 
Nasa krajina utrpela najhorsi utok, aky sa kedy udial na jej 
lizeml. Kol'ko 11. septembrov mame vytrpief, aby si bol 
ochotny spolupracovaf? Detaily nasho vysetrovania su tajne. V 
nasom usili pohnaf pachatel'ov tychto ohavnych zlocinov k 
spravodlivosti sa nezastavime pred nicim. Rozumies tomu?" 



64 



C. Doctorow 

„Ano," zamumlal som. 

„Dnes fa posleme domov, ale zostavas poznacenym 
clovekom. Nedokazal si sa ocistif od podozreni - prepust'ame 
fa len preto, ze sme s tebou nateraz skoncili. Ale odteraz nam 
patrls. Budeme fa pozorovaf . Budeme fa sledovaf, az urobis 
chybny krok. Chapes, ze fa mozeme neprestajne naozaj 
podrobne sledovaf?" 

„Ano," zamumlal som. 

„Dobre. O tom, co sa tu dialo, nebudes nikdy s nikym 
hovorif, nikdy. Je to zalezitosf narodnej bezpecnosti. Vies, ze 
za zradu v case vojny sa stale dava trest smrti?" 

„Ano," zamumlal som. 

„Dobry chlapec," zapriadla. „Podpises nam tu nejake 
papiere." Posunula ku mne po stole stosik papierov. Na 
vsetkych boli vybodkovane kolonky s napismi TU PODPISTE. 
Dozorca mi odomkol puta. 

Listoval som papiermi a oci mi slzili a hlava sa mi knitila. 
Nedavali mi zmysel. Snazil som sa desifrovaf tu pravnicinu. 
Zdalo sa, ze podpisujem vyhlasenie, ze ma zadrziavali s mojim 
suhlasom a ze som sa dobrovol'ne, z vlastnej vole, podrobil 
vysluchu. 

„Co sa stane ak to nepodpisem?" povedal som. 

Vysklbla mi papiere a znovu urobila to male gesto. 
Dozorcovia ma trhnutim postavili na nohy. 

„Pockajte!" skrikol som. „Prosim! Podpisem to!" Vliekli ma 
k dveram. Dokazal som vnimaf len tie dvere, dokazal som 
myslief len na to, ako sa za mnou zatvarajii. 

Zlozil som sa. Vzlykal som. Prosil som, aby mi dovolili 
podpisaf tie papiere. Byt' tak blizko slobody a takto o fiu prisf , 
bol som ochotny urobif cokol'vek. Nespocetnekrat som pocul 
niekoho povedaf , „Ach, radsej by som zomrel ako urobil to ci 
ono" - a sam som si to niekedy opakoval. Ale teraz som po 
prvy raz pochopil, co to v skutocnosti znamena. Radsej by som 
zomrel, ako sa vratil do cely. 



65 



Maly brat 

Zobronil som, ked' ma brali na chodbu. Povedal som im, ze 
podplsem cokol'vek. 

Zavolala na strazcov a tl sa zastavili. Priviedli ma nazad. 
Posadili ma. Jeden mi strcil do ruky pero. 

Samozrejme, podplsal som, a znova a znova. 

# 

Moje tricko a dzlnsy boli opaf v mojej cele, vycistene a 
poskladane. Vofiali za detergentom. Obliekol som si ich a umyl 
si tvar a sadol som si na pricfiu a zizal do steny. Vzali mi 
vsetko. Najprv sukromie, potom dostojnosf. Bol som ochotny 
podpisaf hocico. Bol by som podpisal priznanie, ze som 
zavrazdil Abrahama Lincolna. 

Skusil som plakaf, ale oci som mal akoby vysusene, 
neschopne slzenia. 

Znovu ma dostali. Priblizil sa dozorca s kapucfiou, ako bola 
ta, ktoni mi nasadili, ked' nas zadrzali, pred neznamym casom, 
niekol'kymi dfiami, tyzdfiami. 

Kapucfia sa mi zviezla cez hlavu a utiahla sa tesne okolo 
krku. Bol som uplnej tme a vzduch bol nehybny a stuchnuty. 
Postavili ma a viedli po chodbach, hore schodmi, po strku. Po 
nastupnej lavke. Po ocel'ovej lodnej palube. Ruky za chrbtom 
mi priputali k zabradliu. Kl'akol som si na palubu a nacuval 
hukotu dieselovych motorov. 

Lod' sa pohla. Pod latku prenikol naznak slaneho vzduchu. 
Mrholilo a saty mi ot'azeli od vody. Bol som vonku, hoci moja 
hlava bola vo vreci. Bol som vonku, vo svete, od slobody ma 
delilo niekol'ko okamihov. 

Prisli po mfia a viedli ma von z lode a potom po nerovnej 
zemi. Hore tromi kovovymi schodikmi. Uvol'mli mi zapastia. 
Sfiali kapucfiu. 

Bol som opaf v kamione. Zena s prisnym zostrihom bola 
tam, pri malom stole, kde sedavala predtym. Mala pri sebe 
tasku so zipsom a v nej mqj telefon a ostatne drobnosti, moju 

66 



C. Doctorow 

pefiazenku a drobne z mojich vrecak. Bez slova mi ich podala. 

Naplnil som si vrecka. Bolo to take zvlastne, mat' znova 
vsetko na svojom mieste, nosif zname oblecenie. Von, za 
zadnymi dverami kamiona som pocul zname zvuky mqjho 
znameho mesta. 

Strazca mi podal ruksak. Zena ku mne natiahla ruku. Len 
som sa na fiu pozrel. Spustila ju a kyslo sa usmiala. Potom 
gestom napodobnila zazipsovanie ust a ukazala na mfia. Potom 
otvorila dvere. 

Vonku bol den, sedivo a mrholilo. Hl'adel som dolu alejou k 
autam a nakladiakom a bicyklom, svistiacim po ceste. Ako 
prilepeny som stal na vrchnom schodiku kamiona a hl'adel na 
slobodu. 

Kolena sa mi triasli. Vedel som, ze sa so mnou zasa hraju. 
Za okamih ma dozorcovia zasa schytia a vtiahnu ma dovnutra, 
cez hlavu mi zasa prehodia vrece a ocitnem sa znova na lodi, 
znova na ceste do vazenia, k nekonecnym, nezodpovedatel'nym 
otazkam. Ledva som sa ovladol, aby som si nevtlacil past' do 
ust. 

Potom som sa prinutil zostupif po schodisku. Dalsie 
schodisko. Posledne schodisko. Moje tenisky zaskripali na 
odpadkoch na zemi, rozbite sklo, ihla, strk. Spravil som krok. 
Dalsi. Dosiel som k ustiu aleje a vykrocil na chodnik. 

Nikto ma nechytil. 

Bol som vol'ny. 

Potom sa okolo mfia ovinuli silne ramena. Takmer som sa 
rozplakal. 

&&& 



67 



Maly brat 

Kapitola 5 



Ale bola to Vanessa a ona aj plakala a stiskala ma tak silno, az 
som nemohol dychaf. Bolo mi to jedno. Objal som ju, tvar 
zaboril do jej vlasov. 

„Si V poriadku!" povedala. 

„Som V poriadku," vysukal som zo seba. 

Nakoniec ma pustila a okolo mfia sa ovinuli d'alsie ruky. 
Bol to Jolu! Obaja boli tu. Do ucha mi zasepkal, „Si v bezpeci, 
brasko," a stisol ma este tuhsie ako predtym Vanessa. 

Ked' ma pustil, rozhliadol som sa. „Kde je Darryl?" spytal 
som sa. 

Obidvaja sa na seba pozreli. „Mozno je este v kamione," 
povedal Jolu. 

Otocili sme sa ku kamionu na konci aleje. Bola to 
bezvyrazna biela osemnast'kolka. Ktosi uz vniesol skladacie 
schodiky dovnutra. Zadne svetla cerveno svietili a kamion 
cuval smerom k nam a vydaval vytrvale bip, bip, bip. 

„Pockajte!" vykrikol som, ked' zacal zrychl'ovaf. „Pockajte! 
A CO Darryl?" Kamion sa blizil. Stale som volal. „A co 
Darryl?" 

Jolu a Vanessa ma chytili za ruky a odtiahli ma prec. 
Vzpieral som sa, krical na nich. Kamion vycuval z aleje na 
ulicu, stocil sa dolu svahom a odisiel. Snazil som sa za nim 
rozbehnuf, ale Van a Jolu ma nepustili. 

Sadol som si na chodnik, rukami si objal kolena a rozplakal 
som sa. Plakal som a plakal a plakal, hlasnymi vzlykmi takeho 
druhu, ake som nezazil, odkedy som bol male diet'a. Nedokazal 
som prestaf. Nemohol som sa prestaf triasf. 

Vanessa a Jolu ma postavili na nohy a pomaly ma viedli 
hore ulicou. Bola tam zastavka MHD s lavickou a na fiu ma 
posadili. Aj oni plakali, a chvil'u sme sa vsetci drzali a ja som 



68 



C. Doctorow 

vedel, ze placeme pre Darryla, ktoreho nikto z nas uz asi nikdy 
neuvidl. 

# 

Boli sme seveme od CInskej stvrte, v casti, kde zaclna Severna 
plaz, stvrt' s neonovymi striptlzovymi barmi a legendamym 
kontrakulturnym knihkupectvom City Lights, kde sa v 
pat'desiatych rokoch zrodilo hnutie beatnickej poezie. 

Tuto cast' mesta som dobre poznal. Bola tu oblubena 
talianska restauracia mojich rodicov a oni ma tarn radi bravali 
na vel'ke porcie linguini a obrovske hory talianskej zmrzliny s 
kandizovanymi figami a smrtiacimi drobnymi espresami na 
zaver. 

Teraz som bolo ine miesto, miesto, kde som ochutnaval 
slobodu po prvy raz po dobe, ktora sa zdala byf vecnost'ou. 

Prezreli sme si vrecka a nasli sme dost' pefiazi na stolik v 
jednej z talianskych restauracii, pri chodniku, pod markizou. 
Pekna casnicka nam zapalila plynovy ohrievac, vypocula 
objednavky a vosla dnu. Pocit davaf prikazy, ovladaf vlastny 
osud, bol tou najuzasnejsou vecou aku som kedy okiisil. 

„Ako dlho sme tam boli?" spytal som sa. 

„Sest' dni," povedala Vanessa. 

„Ja som naratal pat'," povedal Jolu. 

„Ja som neratal." 

„Co ti urobili?" povedala Vanessa. Nechcelo sa mi o tom 
rozpravaf, ale obidvaja na mfia tak hl'adeli. Ked' som zacal, 
nevedel som skoncif. Povedal som im vsetko, dokonca aj o 
tom, ako som bol prinuteny pomocif sa, a oni to prijali mlcky. 
Odmlcal som sa, ked' nam servlrka priniesla sodu a cakal som, 
az odide z dosluchu, potom som dohovoril. Pocas rozpravania 
to akosi ustupovalo do dial'ky. Kym som skoncil, nedokazal 
som povedaf, ci som prikrasl'oval pravdu, alebo som sa snazil, 
aby to vyzeralo menej hrozne nez to bolo. Spomienky mi 
plavali ako rybky, ktore som sa snazil zachytif a ktore mi 

69 



Maly brat 

niekedy vyklzli zo zovretia. 

Jolu potriasol hlavou. „Boli na teba tvrdi, bratku," povedal. 
Vyrozpraval nam o sebe. Vypocuvali ho, zvacsa sa pytali na 
mfia, a on im stale hovoril pravdu, drzal sa planu vyrozpravaf 
fakty o onom dni a o nasom priatel'stve. Nutili ho to opakovaf 
stale dookola, ale nehrali sa s jeho hlavou tak ako u mfia. 
Jedaval v jedalni s ostatnymi I'ud'mi a nechali mu cas aj na TV 
miestnosf, kde im z videa pust'ali minulorocne trhaky. 

Vanessin pribeh bol trochu iny. Potom, co ich nastvala 
rozhovorom so mnou jej vzali saty a prinutili ju nosif oranzovy 
vazensky overal. Nechali ju v cele dva dni uplne bez kontaktu, 
ale kfmili ju pravidelne. Ale zvacsa to bolo ako u Jolu: rovnake 
otazky, opakovane dookola. 

„Vazne si im lezal v zaludku," povedal Jolu. „Vazne po tebe 
ish. Preco?" 

Nedokazal som na to prist'. Potom som si spomenul. 

Mozes spolupracovat', alebo to mozes vel'mi, vel'mi 
ol'utovat'. 

„Bolo to preto, lebo som im neodomkol telefon, vtedy v 
prvu noc. Preto si ma vytipovali." Nedokazal som tomu uverif, 
ale nebolo nijake ine vysvetlenie. Bolo to z cirej 
pomstychtivosti. Moja mysel' sa pri takom pomysleni 
vzpierala. Robili to vsetko len ako trest za vzopretie sa ich 
autorite. 

Predtym som bol vyl'akany. Teraz som sa rozhneval. „TI 
sviniari," povedal som potichy. „Urobili to len preto, lebo som 
odvraval." 

Jolu zahresil a Vanessa si ul'avila po korejsky, co robievala 
len ked' bola naozaj skutocne rozculena. 

„To im nedarujem," zasepkal som hl'adiac do sody. 
„Dostanem ich." 

Jolu zavrtel hlavou. „Vies, ze to nemozes. Proti takemu 
niecomu nemozes bojovaf." 

# 

70 



C. Doctorow 

Nikto z nas vtedy nechcel vel'mi hovorif o pomste. 
Namiesto toho sme sa rozpravali, co mame robif. Museli sme 
sa dostaf domov. Baterie nasich mobilov boli vybite a na ulici 
uz roky neboli ziadne verejne telefonne budky. Potrebovali 
sme sa dostaf domov. Dokonca som uvazoval o tom, ze si 
vezmeme taxlk, ale ani spolu sme nemali dost' pefiazl. 

A tak sme sli peso. Na rohu sme nahadzali nejake stvrt'aky 
do novinoveho boxu San Francisco Chronicle a zacitali sme sa 
do prvej strany. Od vybuchu uplynulo pat' dni, ale stale to bolo 
na titulke. 

Zena s prisnym strihom hovorila o vybuchnutom „moste" a 
ja som predpokladal, ze hovori o moste Golden Gate, ale mylil 
som sa. Teroristi vyhodili do vzduchu Most cez Zdliv. 

„Preco, dopekla, vyhadzovali Zalivovy?" povedal som. 
„Golden Gate je predsa na vsetkych pohl'adnicicach." Dokonca 
aj ked' nie ste zo San Francisca, pravdepodobne viete ako 
Golden Gate vyzera: je to ten vel'ky oranzovy visuty most, 
klenuci sa dramaticky od starej vojenskej zakladne s nazvom 
Presidio po Sausalito, kde su vsetky tie rozkosne vinohradnicke 
mestecka s obchodikmi s vonnymi svieckami a umeleckymi 
galeriami. Je certovsky malebny aje prakticky symbolom statu 
Kalifomia. Ked' idete do parku Disneyland California, jeho 
replika sa nachadza hned' za branou a ide cez neho monorail. 

Takze som sa prirodzene domnieval, ze ak niekto chce 
vyhodif most v San Franciscu, bude to tento. 

„Asi ich odstrasili vsetky tie kamery a opatrenia," povedal 
Jolu. „Narodna garda vzdy kontroluje auta na obidvoch 
koncoch a su tam vsetky tie ploty a sracky proti samovrahom." 
Eudia skakali z Golden Gate odkedy ho v 1937-om otvorili - 
po tisicej samovrazde v 1995 sa to prestalo pocitaf . 

„Hej," povedala Vanessa. „Navyse Zalivovy aj naozaj 
niekam vedie." Most cez Zaliv vedie z centra San Francisca do 
Oaklandu a potom do Berkeley, predmesti pri Vychodnom 
Zalive, ktore su domovom pre mnohych I'udi, ktori ziju a 

71 



Maly brat 

pracuju V meste. Je to jedna z mala casti Zalivu, kde si 
obycajny clovek moze dovolif dom dostatocne vel'ky, aby sa v 
fiom natiahol, a je tarn aj univerzita a trochu I'ahkeho 
priemyslu. Aj BART sice vedie popod Zaliv a spaja tie dve 
mesta, ale najviac dopravy ide cez Most. Golden Gate je 
pekny, ak ste turista alebo bohac na dochodku, zijuci vo 
vinarskej oblasti, ale je to hlavne ornament. Most cez Zaliv je - 
bol - t'azny kofi San Fracisca. 

Na minutku som sa nad tym zamyslel. „Eudkovia, viete, ze 
mate pravdu," povedal som. „Ale nemyslim, ze je to vsetko. 
Stale sa spravame, akoby teroristi utocili na vyrazne objekty 
pretoze nenavidia vyznacne symboly. Niezeby nenavideli 
pamatihodnosti alebo mosty ci lietadla. Jednoducho, chcu toho 
dodrbaf co najviac a vydesif I'udi. Terorizovaf. Takze je jasne, 
ze sli po Zalivovom, ked' Golden Gate ma vsetky tie kamery - 
apo tom, CO sa v lietadlach vsetko rentgenuje a prehl'adava." 
Zamyslel som sa este na chvil'u, prazdne hl'adiac na auta 
uhafiajuce po ulici, na I'udi chodiacich po chodnikoch, na 
mesto okolo mfia. „Teroristi nemajii nic proti lietadlam 
amostom. Miluju teror." Bolo to take jasne, az som nemohol 
uverif tomu, ze mi to predtym nenapadlo. To, ze so mnou 
niekol'ko dni zaobchadzali ako s teroristom, mi asi stacilo na 
precistenie myslenia. 

Ti dvaja na mfia zizali. „Mam pravdu, ci nie? Vsetky tie 
sracky, rentgeny a kontroly, su nanic, no nie?" 

Pomaly prikyvli. 

„Horsie nez nanic," povedal som priskrtenym 
a preskakujucim hlasom. „Pretoze nas dostali do basy, 
s Darrylom -" na Darryla som nepomyslel, odkedy sme sa 
posadili a teraz ma to znovu prepadlo, mqj strateny, zmiznuty 
priatel'. Odmlcal som sa a stiskal som cel'uste. 

„Musime to povedaf rodicom," povedal Jolu. 

„Mali by sme to povedaf pravnikovi," povedala Vanessa. 

Myslel som na vyrozpravanie mqj ho pribehu. Na to, ako 



72 



C. Doctorow 

poviem svetu, co so mnou urobili. Na videa, ktore by sa urcite 
vynorili, so mnou, zredukovanym na placuce, proslkajiice 
zviera. 

„Nem6zeme im nic povedaf," povedal som 
b ezmy sli enkovite . 

„Ako to myslls?" povedala Van. 

„Nem6zeme im nic povedaf," opakoval som. „Poculi ste ju. 
Ak prehovorime, pridu si po nas znovu. Urobia s nami to, co 
urobili s Darrylom." 

„Zartujes," povedal Jolu. „Chces, aby sme -" 

„Chcem, aby sme vratili uder," povedal som. „A aby som to 
mohol spravif chcem ostaf na slobode,. Ak vsetko vytarame, 
povedia, ze sme len deti, co si vymysl'aju. Ved' dokonca ani 
nevieme, kde nas vlastne drzali! Nikto nam neuveri. A potom 
jedneho dfia si po nas pridu." 

„Poviem rodicom, ze som bol v jednom z tych taborov na 
druhej strane Zalivu. Siel som tam na stretnutie s vami a uviazli 
sme a len dnes sme sa odtial' dostali. V novinach pisu, ze sa 
odtial' este stale I'udia vracajii domov." 

„Ja to nedokazem," povedala Vanessa. „Po tom, co ti 
spravili, ako mozes vobec na nieco take pomyslief?" 

„Stalo sa to mne, prave o tom to je. Teraz je to medzi mnou 
a nimi. Porazim ich, dostanem sa k Darrylovi. Nezmierim sa 
stym. Ale keby sa do toho zapojili nasi rodicia, je koniec. 
Nikto nam neuveri a kazdemu to bude jedno. Ak to urobime po 
mojom, I'ud'om to nebude jedno." 

„Ako je to po tvojom?" povedal Jolu. „Aky mas plan?" 

„To este neviem," pripustil som. „Dajte mi cas do zajtra 
rana, dajte mi aspofi tol'ko." Vedel som, ze ked' to budu drzaf 
V tajnosti jeden den, bude to musief zostaf tajomstvom navzdy. 
Keby sme si odrazu spomenuli, ze sme boli uvazneni v tajnom 
vazeni a nie prichyleni v uteceneckom tabore, nasi rodicia by 
boli este skeptickejsi. 

Van a Jolu pozreli jeden na druheho. 



73 



Maly brat 

„Chcem od vas len sancu," povedal som. „Cestou si 
vymysllme pribeh, dohodneme detaily. Dajte mi jeden den, len 
jeden." 

Zachmurene prikyvli a znovu sme vykrocili dolu kopcom 
smerom k domovu. Byval som na Potrero Hill, Vanessa v 
North Mission a Jolu v Noe Valley - v troch vel'mi odlisnych 
stvrtiach, vzdialenych od seba len par minut chodze. 

Zabocili sme na Market Street a zdupneli. Ulica bola 
zabarikadovana na vsetkych rohoch, na dopravu sluzil len 
jeden pruh a pozdlz celej ulice boli zaparkovane vel'ke 
bezvyrazne osemnast'kolesove kamiony, ako ten, ktory nas, 
s vrecami cez hlavy, odviezol z dokov do Cinskej stvrte. 

Ku kazdemu viedli tri ocel'ove schodiky a vsetky bzucali 
aktivitou ked' vojaci, I'udia v oblekoch a policajti chodili dnu a 
von. Obleky nosili na klopach male odznaky a vojaci ich pri 
vstupe skenovali - boli to bezdrotove autorizacne odznaky. 
Ked' sme kracali okolo jedneho, prizrel som sa mu a zbadal 
zname logo: Ministerstvo vnutrostatnej bezpecnosti. Vojak si 
vsimol, ze sa pozeram, a uprene a tvrdo sa na mfia zahl'adel. 

Pochopil som a pokracoval v ceste. Od ostatnych som sa 
oddelil pri Van Ness. Dlho sme sa objimali a plakali a slubili 
sme si, ze si zavolame. 

Na Potrero Hill sa da isf I'ahkym a t'azkym chodnickom. 
Ten t'azky vas vedie jednymi z najstrmsich svahov v meste, ake 
vidaf V automobilovych nahafiackach v akcnych filmoch, ked' 
auta na vrchole cesty vyskakuju do vzduchu. Vzdy som 
chodieval t'azkym chodnikom. Su to vsetko obytne ulicky so 
starymi viktorianskymi domami, prezyvanymi „marovane 
damy" kvoli svojim krikl'avym prepracovanym mal'ovkam, 
a predzahradkami svonnymi kvetmi a vysokymi travami. 
Z plotov na vas zizajii macky a niet tam skoro ziadnych 
bezdomovcov. 

Na tych uliciach bolo tak ticho, az som si zelal, aby som sa 
vybral tou druhou cestou, cez Misiu, ktora je... drsnd je 



74 



C. Doctorow 

pravdepodobne najvystiznejsie slovo. Hlasna a kypiaca 
zivotom. Kopy hlucnych opilcov a nastvanych crackistov a 
bezvedomych fet'akov, ale tiez mnozstvo rodin s koclkmi, stare 
damy klebetiace na priedomiach, frajeri s oreprakovanymi 
karami sinuci sa dolu ulicami s hlasnym tumpa-tumpa-tumpa. 
Boli tarn hipsteri a poflakujuci sa emosski student! umeni 
a dokonca aj nej aki punk-rockeri zo starej skoly, starci 
s pupkami vyduvajucimi sa pod trickami s Dead Kennedys. 
A tiez transvestiti, rozhnevani gangsterski ulicnlci, grafit'aci 
a vyplaseni dzentrici, ktori sa snazili prezif kym ich investlcia 
do nehnutel'nosti nedozreje. 

Siel som hore Goat Hill a okolo Goat Hill Pizza, co mi zasa 
pripomenulo vazenie, kde ma drzali, az som si musel sadnuf na 
lavicku pred restauraciou a pockaf kym ma prejde tras. Potom 
som si vsimol kamion na vrchu pahorka, bezvyraznu 
osemnast'kolku s tromi kovovymi schodikmi. Vstal som 
a vykrocil. Mai som pocit, ze ma zo vsetkych stran pozomju. 

Zvysok cesty domov som sa ponahl'al. Nepozeral som na 
mal'ovane damy ani na zahrady ci macky. Pozeral som si pod 
nohy. 

Obe auta mojich rodicov stall na prijazdovej cesticke, hoci 
to bolo uprostred dfia. Jasne, otec pracuje v East Bay, takze 
kym sa na moste pracuje, uviazol doma. Mama - nuz, ktovie 
preco bola doma. 

Boli doma kvoli mne. 

Skor ako som stihol odomknuf dvere, vytrhli sa mi z ruky a 
dosiroka roztvorili. Stall tam obidvaja moji rodicia, vyzerali 
sivo a vycerpane, s opuchnutymi ocami, a hl'adeli na mfia. Stall 
sme tam chvil'u ako zmrazene tablo, potom obaja vyrazili a 
vtiahli ma do domu, az ma skoro prevratili. Obidvaja hovorili 
tak hlasno a rychlo, ze vsetko co som dokazal vnimaf bol 
bezslovny nezrozumitel'ny hukot a obaja ma objimali a plakali 
a ja som plakal tiez a len sme tam tak stall ako v malej 
predsieni, vzlykali a takmer artikulovali, az kym nam nedosla 



75 



Maly brat 

para a potom sme vosli do kuchyne. 

Urobil som to, co vzdy, ked' som prisiel domov: vzal som si 
pohar vody z filtra na chladnicke a vylovil som dva keksy 
z „keksoveho sudka", ktory nam poslala mamina sestra 
z Anglicka. Normalnosf toho vsetkeho zbrzdila blaznive 
buchanie mqjho srdca, upokojila mqj mozog a coskoro sme 
sedeli pri stole. 

„Kde si bol?" povedali obidvaj a viacmenej unisono. 

Cestou domov som o tom uvazoval. „Uviazol som," povedal 
som. „V Oaklande. Bol som tam s kamaratmi, robili sme 
projekt, a dali nas vsetkych do karanteny." 

„Na pat' dni?" 

„Hej," povedal som. „Hej. Bolo to naozaj zle." V Chronicle 
som cital o karantenach a nehanebne som si pozical z toho co 
pisali. „Hej. Vsetci, ktorych zachytil mrak. Mysleli si, ze na 
nas zautocili nejakym supermikrobom a v dokoch nas nalozili 
do lodnych kontajnerov ako sardinky. Bolo tam strasne honico 
a lepkavo. Malo jedla." 

„Kriste," povedal otec a zat'al paste na stole. Oco ucl 
V Berkeley tri dni v tyzdni, pracuje s niekol'kymi studentmi na 
vedeckom kniznicnom programe. Zvysny cas konzultuje 
s klientmi v meste a dolu na Polostrove, s tret'ou generaciou 
bodka-comov, ktore robia rozne veci s archivmi. Je to miemy 
clovek, povolanim knihovnik, ale v sest'desiatych rokoch bol 
skutocny radikal a na strednej trochu zapasil. Sem-tam som ho 
videl aj nastvaf sa - sem-tam som ho nastval aj ja - a ked' 
Hulkoval, dokazal sa naozaj vytocif. Raz prehodil hojdackovu 
sadu z Ikey cez cely dedkov travnik, ked' sa mu pri 
zmontovavani po pat'desiatykrat rozpadla. 

„Barbari," povedala mama. Zije v Amerike od puberty, ale 
stale sa jej vrati cela jej britskosf, ked' sa dostane do styku 
s americkymi polismi, zdravotnou starostlivost'ou, letiskovymi 
bezpecakmi alebo bezdomovcami. Vtedy zacne o „barbaroch" 
a to so silnym prizvukom. V Londyne sme boli dvakrat. 



76 



C. Doctorow 

navstlvif jej rodinu a nemozem povedaf, ze by mi to tarn 
pripadalo civilizovanejsie ako v San Franciscu, len viae 
prepchate. 

„Ale prepustili nas a dnes nas priviezli nazad." Teraz som 
improvizoval. 

„Nie si zraneny?" povedala mama. „Hladny?" 

„Ospaly?" 

„Hej, trochu zo vsetkeho. A este ukychany, usmudl'any, 
porypany, nabmcany." Vtipy o Siedmich trpaslikoch boli 
nasou rodinnou tradiciou. Obaja sa pousmiali, ale oci mali stale 
vlhke. Bolo mi ich I'uto. Od starosti sa urcite isli zblaznif. Bol 
som rad, ze sa mi naskytla moznosf zmenif temu. „Daco by 
som teda zbastil." 

„Objednam pizzu z Goat Hillu," povedal otec. 

„Nie, to nie," povedal som. Obidvaja na mfia pozreli akoby 
mi vyrasili tykadla. Obvykle som mal veci z Goat Hill Pizza 
rad - to jest normalne som to jedol ako zlata rybka krmivo, 
pchal by som to do seba kym bolo co, alebo az do prasknutia. 
Pokusil som sa usmiaf. „Proste nemam chut' na pizzu," 
povedal som chabo. „Objednajme si nejake kari, dobre?" 
Chvalabohu je San Fracisco centrom jedal na donasku. 

Mama sa odisla pozrief do zasuvky na jedalne listky (d'alsia 
normalnosf, pocit ako ked' sa napijes vody na vysusene 
ochraptene hrdlo) a listovala v nich. Niekol'ko rozptyrujucich 
minut sme stravili prezeranim menu z pakistanskej halalovej 
restiky na Valencijskej. Rozhodol som sa pre miesanu tandoori 
grilovacku a kremovy spenat so sedliackym syrom, solene 
mangove lassi (ovel'a lepsie ako sa zda) a zapekanceky v 
cukrovom sirupe. 

Ked' bolo jedlo objednane, znovu zacali otazky. Boli 
V kontakte s rodicmi Van, Jolu aj Darryla (samozrejme) 
a pokusali sa oznamif nase zmiznutie. Pollcia si zaznamenala 
mena, ale bolo tol'ko vel'a „premiestnenych osob", ze nemienili 
otvaraf nijake vysetrovanie az kym niekto nebol nezvestny 



77 



Maly brat 

viae ako sedem dni. 

Medzitym sa na nete objavil milion stranok videli-ste- 
nasich. Niektore z nich boli stare klony MySpace, ktorym 
predtym dosli peniaze, ale teraz videli v obnovenom zaujme 
novu sancu na prezitie. Koniec-koncov, aj niektorl investicnl 
kapitalisti mali v oblasti Zalivu nezvestnych pribuznych. Ak by 
sa niekto z nich nasi el, mozno by stranka pritiahla nejake nove 
investicie. Vzal som otcov laptop a prezeral som si ich. Jasne, 
ze boli prepchate reklamami, plus obrazkami nezvestnych, 
vacsinou fotkami z promocii, svadieb a tak podobne. Bolo to 
dost' morbidne. 

Nasiel som svoju fotku a videl, ze z nej viedli odkazy na 
fotky Van, Jolu a Darryla. Bol tarn maly formular na oznacenie 
najdenych I'udi a d'alsi na poznamky ohl'adne inych 
nezvestnych. Vyplnil som policka za seba, Jolu a Van, 
Darrylove som nechal prazdne. 

„Zabudol si na Darryla," povedal otec. Nemal Darryla 
vel'mi rad - raz si vsimol, ze v jednej z flias v nasom bare 
ubudlo niekol'ko centimetrov a ja, k mojej vecnej hanbe, som 
to zvalil na Darryla. V skutocnosti sme v tom samozrejme boli 
obidvaja, blbli sme a skusali vodku s kolou pocas celonocnej 
hernej schodzky. 

„Nebol s nami," povedal som. Loz mi zhorkla v ustach. 

„Ach, boze mqj," povedala mama. Zopala ruky. „Ked' si 
prisiel, mysleli sme si, ze ste boli vsetci spolu." 

„Nie," klamal som coraz viae. „Nie, mali sme sa s nim 
stretnuf, ale nestalo sa. Asi uviazol niekde hore v Berkeley. 
Mai V plane cestovaf BARTom." 

Mama vydala utrpny zvuk. Otec potriasol hlavou a zatvoril 
oci. „Nevies to o BART?" povedal. 

Zavrtel som hlavou. Videl som, kam to smeruje. Mai som 
pocit, ze sa zem dviha ku mne. 

„Vyhodili to do vzduchu," povedal otec. „Tie svine to 
vyhodili do vzduchu zarovefi s mostom." 



78 



C. Doctorow 

Toto nebolo na titulnych strankach Chroniclu, ale vybuch 
BARTu pod vodou by nebol ani zd'aleka tak obrazovo vyrazny 
ako obrazky mosta visiaceho v troskach ponad Zaliv. Tunel 
BART od stanice Embarcadero v San Franciscu po West 
Oakland bol pod vodou. 

Vratil som sa k otcovmu pocltacu a prechadzal som po 
titulkach. Nikto si tym nebol isty, ale pocet mftvych sa 
pohyboval v tislcoch. Medzi autami, ktore padli 60 metrov do 
mora a I'ud'mi utopenymi vo vlakoch, sa pocet obetl stale 
zvysoval. Isty reporter tvrdil, ze sa zhovaral s jednym 
„falsovaterom identity", ktory pomohol „tuctom" I'udi opustif 
svoj stary zivot jednoducho tak, ze po utokoch zmizli, 
zaobstarali si nove ID a vytratili sa zo zlych manzelstiev, dlhov 
a mizernych zivotov. 

Otcovi vyrazili nefalsovane slzy a mama otvorene plakala. 
Obaja ma znovu objali a potl'apkavali ma rukami, akoby sa 
chceli uistif, ze som skutocne tam. Stale mi opakovali, ako ma 
maju radi. Povedal som im, ze aj ja ich mam rad. 

Mali sme uplakanii veceru a mama a oco si dali po dva 
pohare vina, co na nich bolo vel'a. Povedal som im, ze som 
ospaly, CO bola pravda a odtiahol som sa do svojej izby. Ale 
nesiel som spat'. Potreboval som sa dostaf online a zistif o co 
ide. Potreboval som hovorif s Jolu a Vanessou. Potreboval som 
sa pustif do prace na hl'adani Darryla. 

Vyliezol som do svojej izby a otvoril dvere. Mai som pocit, 
ze som svoju postel' nevidel uz tisic rokov. Eahol som si na fiu 
a siahol na stolik, aby som si vzal laptop. Musel som zabudnuf 
zapojif ho do zasuvky - elektricky adapter bolo treba spravne 
pritlacif - takze kym som bol prec, pomaly sa vybil. Zapojil 
som ho a pockal minutu ci dve, aby sa trochu dobil, nez ho 
znovu zapnem. Ten cas som vyuzil na vyzlecenie a saty som 
hodil do smetia - nikdy viae som ich nechcel vidief - a 
natiahol som si ciste boxerky a tricko. Vyprate veci, rovno z 
mojej zasuvky, boli take doveme zname a pohodlne, ako 



79 



Maly brat 

objatia mojich rodicov. 

Nastartoval som laptop a za chrbat k celu postele som si 
postlacal kopku vankusov. Uhniezdil som sa, otvoril veko 
pocltaca a ulozil si ho na stehna. Stale este bootoval, clovece, 
tie ikonky plaziace sa krizom po obrazovke vyzerali tak krdsne. 
Nastartoval sa a znovu mi zacal davaf varovania o vybitej 
baterii. Opaf som skontroloval elektricky kabel a pomykal nim, 
takze zmizli. Vidlica sa vsak naozaj rozpadavala. 

Vlastne to bolo tak zle, ze som nemohol d'alej pracovaf. 
Zakazdym, ked' som kabel pustil z ruky, stratil kontakt a 
pocitac zacal protestovaf, ze ma vybitu bateriu. Pozrel som sa 
na to blizsie. 

Cely kryt mqjho pocitaca bol trochu vychyleny, spoj sa 
zl'ahka roztvaral a skara sa smerom k zadnej casti rozsirovala. 

Niekedy sa pozriete na nejaky pristroj a objavlte nieco take 
a zacudujete sa, „Bolo to vzdy takto?" Mozno ste si to len 
nevsimli. 

Ale u mqjho laptopu to nebolo mozne. Chapete, postavil 
som ho. Po tom ako nas Odbor skolstva vsetkych vybavil 
SchoolBookmi, bolo vylucene, aby mi rodicia kupili mqj 
vlastny pocitac, aj ked' prisne vzate mi SchoolBook nepatril 
a nesmel som nan instalovaf softver ani ho nijako modifikovaf. 

Mai som nieco usetrene - prilezitostne brigady, Vianoce a 
narodeniny, trosku rozvazneho obchodovania na eBay. Daf si 
to vsetko dohromady a mal som dost' pefiazi na nakup uplne 
mizerneho, pat' rokov stareho stroja. 

A tak sme si miesto toho s Darrylom jeden postavili. Kryty 
na laptopy sa dajii kiipif rovnako ako skrine na PC, hoci sii 
o trochu viae specializovane. S Darrylom sme za niekol'ko 
rokov postavili zo dve pececka zo suciastok pozbieranych 
z odpadu, vypredajov a z objednavok od superlacnych 
tajvanskych predajcov, ktorych sme nasli na sieti. Prisiel som 
na to, ze postavif si laptop bol ten najlepsi sposob, ako ziskaf 
vykon, ktory som chcel za cenu, aku som si mohol dovolif. 



80 



C. Doctorow 

Pri stavbe vlastneho laptopu zaclnate tak, ze si objednate 
„barebook" - stroj s minimalnym hardverom a vsetkymi 
slotmi. Dobra sprava bola, ze ked' sa skoncilo mal som stroj 
o pol kila I'ahsl ako Dell, ktory sa mi pacil, rychlej si a za 
tretinovu cenu Dellu. Zla sprava je, ze skladaf laptop je ako 
stavaf lod'ku vo fl'asi. Je to piplava praca s pinzetami a lupami, 
kde sa snazite napchaf vsetko do tej malej krabicky. Na rozdiel 
od bezneho PC - ktore je zvacsa prazdne - kazdy milimeter 
kubicky priestoru v laptope je vyuzity. Vzdy, ked' som si uz-uz 
myslel, ze to mam a zoskrutkoval to cele dokopy, zistil som, ze 
tam cosi prekaza a nedovoli krytu celkom sa zatvorif, a tak 
som sa musel vratif k nakresom. 

Takze som vedel presne, ako ma spoj na mojom laptope 
vyzeraf, ked' sa cely zmontuje, a ze nemd vyzeraf ako vyzeral. 

Stale som myksl'oval s napat'ovym adapterom, ale bolo to 
beznadejne. Bolo nemozne, aby som tu vec normalne spustil 
bez rozobratia. Zastonal som a polozil som si ho k posteli. 
Pozriem sa na to rano. 

# 

Aspofi taka bola teoria. O dve hodiny neskor som stale civel do 
stropu, V hlave som si prehraval filmy o tom, co mi urobili, co 
som mal urobif ja, vsetky tie vycitky a esprit d'escalier. 

Vykotul'al som sa z postele. Minula polnoc a pocul som, ako 
moji rodicia zal'ahli o jedenastej. Vzal som laptop a vypratal 
trochu miesta na stole a na okraje mojich hodinarskych 
okuliarov som pripol malicke LEDky a vytiahol som sadu 
presnych malych skrutkovacov. O minutu neskor som mal kryt 
otvoreny a klavesnicu vymontovanu a hl'adel som na litroby 
mqjho laptopu. Vzal som plechovku so stlacenym vzduchom 
a odfiikol som prach, ktory tam ventilator povt'ahoval a 
poriadne som si to prezrel. 

Cosi nebolo v poriadku. Nedokazal som povedaf co, lebo 
odkedy som to naposledy rozmontoval uplynuli uz mesiace. 

81 



Maly brat 

Nast'astie som sa po tret'om raze, ked' som to kedysi musel 
znovu cele rozobraf, poucil: odfotil som si vnutro stroja so 
vsetkymi suciastkami na svojich miestach. Nebol som hned' 
privel'mi bystry: najprv som ten obrazok proste nechal na 
harddisku a samozrejme, ked' bol stroj rozobrany, som sa k 
nemu nemohol dostaf. Ale potom som si ho vytlacil a zastrcil 
do zmatku v zasuvke na papiere, v tom hrobe z mftveho 
stromu, kam som ukladal vsetky zarucne listy a schemy. 
Prehrabal som sa v nich - zdali sa byf vo vacsom neporiadku 
nez som si pamatal - a vytiahol som tii fotku. Polozil som si ju 
vedl'a pocitaca a snazil som sa najsf nieco, co by vyzeralo 
nebyt' na svojom mieste. 

Potom som to zbadal. Plochy kabel, ktory spajal klavesnicu 
s logickou jednotkou bol zapojeny nespravne. To bolo cudne. 
Na tom mieste sa nic nestacalo, nebolo tam nic, co by ho za 
normalnych okolnosti malo vyviklaf. Pokusil som sa zatlacif 
ho naspaf a zistil som, ze konektor nebol len zle zastrceny - 
cosi medzi nim a doskou zavadzalo. Vytiahol som to pinzetou 
a posvietil si na to. 

Na mojej klavesnici bolo cosi nove. Bol to drobny kusocek 
hardveru, hruby len poldmha milimetra, bez akejkol'vek 
znacky. Klavesnica s tym bola spojena a bolo to spojene s fiou. 
Inymi slovami, bolo to umiestnene dokonale, aby to 
odpozorovalo vsetko, co som na stroji napisal. 

Bola to plostica. 

Srdce mi buchalo v usiach. Dom bol tmavy a tichy, ale 
nebola to upokojujiica tma. Kdesi tam boli oci, oci a usi, ktore 
ma pozorovali. Spehovali ma. Spehovanie, ktoremu som bol 
vystaveny v skole, ma sledovalo az domov, ale tentoraz to 
nebol iba Odbor skolstva, kto mi pozeral cez piece: pripojilo sa 
k nemu Ministerstvo vnutrostatnej bezpecnosti. 

Takmer som tu plosticu vybral. Potom mi napadlo, ze ten, 
kto ju tam dal, by si to vsimol. Nechal som ju dnu. Prislo mi 
z toho zle. 



82 



C. Doctorow 

Rozhliadol som sa dookola, ci neuvidim d'alsie zmeny. Nic 
som nenasiel, ale mohlo to znamenaf, ze tarn uz nic viae 
nebolo? Ktosi sa mi vlamal do izby a ukryl tarn ten pristroj - 
rozobral a znovu poskladal mqj laptop. Existuje mnozstvo 
inych sposobov ako napichnuf pocitac. Nikdy by som ich 
nenasiel vsetky. 

Stuhnutymi prstami som masinu poskladal. Ani teraz kryt 
nezapadol celkom na miesto, ale napajaci kabel drzal. 
Nabootoval som to a polozil prsty na klavesy, uvazujuc, ze 
zbehnem nejaku diagnostiku a popozeram si, co mi ukaze. 

Ale nedokazal som to urobif. 

Dopekla, mozno je odpocuvana cela izba. Mozno ma prave 
teraz spehuje nejaka kamera. 

Ked' som prisiel domov, citil som sa trochu paranoidne. 
Teraz som skoro vyskocil z koze. Mai som pocit, akoby som 
bol zasa vo vazeni, vo vypocuvacej miestnosti, sledovany 
entitami, ktore ma mali uplne vo svojej mod. Chcelo sa mi 
plakaf. 

Dala sa spravif j edna vec. 

Zasiel som do kupel'ne, vzal som rolku toaletneho papiera a 
nahradil ju novou. Nast'astie uz bola skoro prazdna. Odtocil 
som zvysok papiera a prehrabal som svoju skatul'u so 
suciastkami, az som nasiel malu plastikovu obalku plnu 
ultrajasnych bielych LEDiek, ktore som vyzbieral z vypalenej 
bicyklovej lampy. Spendlikom som poprepichoval kartonovu 
trubicku a starostlivo som poprestrkaval cez dierky drotiky, 
potom som vyhrabal kus drotu a kovovymi spinkami som ich 
vsetky pospajal do serie. Drotiky som natocil na kontakty 
devat'voltovej baterie a zapojil ich. Teraz som mal trubicu 
obkolesenu ultrajasnymi smerovymi LEDkami, ktoni som si 
mohol prilozif k oku a pozeraf cez fiu. 

Minuly rok som si cosi podobne postavil ako projekt na 
skolsku prirodovednu vystavku a ked' som ukazal, ako sa tym 
dali odhalif skryte kamerky v polovicke tried na Chavezovej 



83 



Maly brat 

strednej, vyrazili ma z vystavky. Dierkove videokamerky stoja 
dnes menej ako jedlo v dobrej restauracii, takze sa zjavuju 
vsade. Obchodnlci-cumilovia ich strkaju do prezliekaclch 
kablniek alebo do solaril a potom sa vzrusuju nad tajnymi 
videjkami svojich zakaznicok - niekedy ich vesaju dokonca aj 
na sief. Vedief, ako z rolky toalet'aku a suciastok za tri dolce 
vyrobif detektor kamier je proste rozumna vec. 

Je to najjednoduchsl sposob ako nachytaf spionske kamery. 
Maju sice malicke sosovky, ktore vsak odrazaju svetlo ako d'as. 
Najlepsie to funguje v zatemnenej miestnosti: pozerate cez 
nirku a pomalicky si prezerate steny a miesta, kde by mohli 
byt' ukryte kamery, az kym neuvidite leskly odlesk. Ak ten 
odlesk ostane na mieste aj ked' sa hybete dookola, je to 
sosovka. 

V mojej izbe nebola ziadna kamera - aspofi som ziadnu 
nenasiel. Samozrejme tam mohli byt' odpocuvacie plostice. 
Alebo lepsie kamery. Alebo vobec nic. Mozete ma vinif 
z paranoje? 

Ten laptop som miloval. Volal som ho Salmagundi, co 
znamena cokolVek vyrobene zo zvysnych suciastok. 

Ked' raz pomenujete svoj laptop, viete, ze k nemu mate 
hlboky vzt'ah. Teraz som mal vsak pocit, ze sa ho uz 
nedokazem nikdy dotknuf. Mal som chut' vyhodif ho von 
oknom. Ktovie, co s nim porobili? Ktovie, ako mi ho skazili? 

So zatvorenym vekom som ho odlozil do zasuvky a 
zapozeral som sa do stropu. Bolo neskoro a mal by som uz 
spat'. Ale to uz teraz bolo absolutne nemozne. Odpocuvali ma. 
Vsetko mohlo byt' napichnute. Svet sa navzdy zmenil. 

„Najdem sposob, ako ich dostaf," povedal som. Bola to 
prisaha, to som vedel, hned' ako som to vyriekol, hoci som 
nikdy predtym nijaku prisahu nezlozil. 

Nemohol som spat'. A navyse som dostal napad. 

Kdesi V mojej skrini bola stale zabalena skatul'a s 
nedotknutou, nerozbalenou konzolou Xbox Universal. Kazdy 



84 



C. Doctorow 

Xbox sa predaval pod cenou - Microsoft ma vacsinu ziskov od 
firiem, vyrabajucich hry, za prava vyrobif hru na Xbox - ale 
Universal bol prvy Xbox, ktory sa Microsoft rozhodol rozdavaf 
liplne zadarmo. 

Minule Vianoce postavali na vsetkych rohoch neboraci 
V kostymoch bojovnikov zo serie Halo a rozdavali tasky 
s tymito masinkami tak rychlo ako sa len dalo. Asi to 
fungovalo - vsetci tvrdili, ze sa potom predali vagony hier. 
Prirodzene sa vynorili protiopatrenia, aby sa zabezpecilo, ze ste 
hrali len hry firiem, ktore si od Microsoftu zakupili licencie. 

Hacked ich prelomili. Xbox bol kreknuty nejakym 
chlapcom z MIT, ktory o tom napisal bestseller a 360-ka tym 
isla ku dnu, potom prisiel kratko zijuci XBox Portable (ktory 
sme volali nie prenosny ale „polozny" - vazil poldruha kila!) a 
tiez sa potopil. Universal mal byf dokonale nepriestrelny. 
Stredoskolaci, ktori ho prelomili, boli brazilski linuxovl 
nadsenci, ktori zili wofavele - juhoamerickom slume. 

Nikdy nepodcefiujte odhodlanosf deciek chudobnych na 
peniaze ale bohatych na cas. 

Ked' Brazilcania zverejnili svoj krek, vsetci sme sa isli 
zblaznif . Coskoro sa vynorili tucty operacnych systemov pre 
Xbox Universal. Mqj najoblubenejsi bol ParanoidXbox, druh 
Paranoid Linuxu. Paranoid Linux je operacny system, ktory 
vychadza z predpokladu, ze jeho operator je pod utokom vlady 
(bol zamysl'any pre cinskych a syrskych disidentov) a robi 
vsetko, CO sa da, aby udrzal vase dokumenty a komunikaciu 
vtajnosti. Dokonca sem-tam prihodi aj nejaku komunikacnii 
vatu, ktora ma zamaskovaf fakt, ze robite nieco potajomky. 
Takze kym dostavate politicku postu, ParanoidLinux sa tvari, 
ze surfujete po Webe a vyplfiuje dotazniky a flirtuje na cetoch. 
A zatial', v jednom znaku z paf sto je zahrabana vasa skutocna 
sprava, ihla v kope sena. 

DVD ParanoidLinux som si napalil, ked' sa objavil, ale 
nikdy som sa nedostal k tomu, aby som si rozbalil mqj Xbox, 



85 



Maly brat 

napojil ho na telku a tak d'alej. Moja izba bola dost' prepchata 
aj bez mikrosoft'ackych padaviek, ktore by mi len zaberali 
cenny pracovny priestor. 

Dnes som priniesol obef. Trvalo mi zo dvadsaf minut, kym 
som to zostavil a spustil. Najt'azsie bolo, ze som nemal 
televizor, ale nakoniec som si spomenul, ze mam kdesi maly 
LCD projektor, ktory mal vzadu standardne TV RCA 
konektory. Zapojil som ho na Xbox, premietol si obraz na 
dvere a nainstaloval som ParanoidLinux. 

A tak som bol znovu v hre a ParanoidLinux vyhl'adaval ine 
Universal Xboxy, s ktorymi by sa mohol spojif. Kazdy Xbox 
Universal ma zabudovany bezdrot na multiplayerove hranie. 
Mozete sa bezdrotovo spojif so susedmi alebo aj s Internetom, 
ak mate bezdrotove internetove pripojenie. V dosahu som 
nasiel troch susedov. Dvaja z nich mali Xboxy pripojene na 
Internet. Pre ParanoidLinux to bola idealna konfiguracia: 
dokazal si pozicaf trosicku z internetoveho pripojenia mojich 
susedov a cez hracske siete sa dostal onlajn. Susedia si 
chybajuce pakety ani nevsimnu: za pripojenie platili pausal a o 
druhej v noci toho vel'a nenasurfovali. 

Najlepsie na tom bol ten pocit: citil som, ze to mam pod 
kontrolou. Moja technika pracovala pre mfia, sluzila mi, 
chranila ma. Nespehovala ma. Preto mam techniku rad: ak sa 
pouziva spravne, da vam kontrolu a sukromie. 

Mqj mozog pracoval na pine obratky. Mal som mnozstvo 
dovodov pouzivaf ParanoidXbox - najlepsi bol, ze kazdy na to 
mohol pisaf hry. Existoval uz port MAME, Multiple Arcade 
Machine Emulator (Emulator mnohonasobnych arkadovych 
strojov), takze ste mohli hraf prakticky kazdu hru, aka kedy 
bola vytvorena, od Pongu cez hry pre Apple ][+ a Colecovision 
az po hry pre NES a Dreamcast a tak d'alej . 

Este lepsie boli super hry, ktore sa pisali specificky pre 
ParanoidXbox - uplne zadarmo, hry pisane pre zabavu, ktore 
mohol spust'af kazdy. Ked' sa to vsetko skombinovalo, mali ste 



86 



C. Doctorow 

zadarmo konzolu plnu slobodnych hier, ktore vas dokazali 
bezplatne napojif na Internet. 

A to uplne najlepsie - aspofi pokial' ide o mfia - bolo, ze 
ParanoidXbox bol paranoicky. Kazdy jeden bit, ktory sa 
vysielal do eteru, bol zasifrovany. Mohli ste to odpociivaf 
kol'ko ste chceli, ale nikdy by ste neprisli na to, kto hovorl, 
o com alebo s kym. Anonymny web, email a cet. Presne to, co 
som potreboval. 

&&& 



87 



Maly brat 

Kapitola 6 



Ci tomu verite alebo nie, rodicia ma prinutili 1st' do skoly hned' 
nasledujuci den. O tretej nadranom som upadol do 
honickoviteho spanku ale na druhy den o siedmej mqj oco uz 
stal konca mojej postele a vyhrazal sa mi, ze ma z nej vytiahne 
za clenky. Akosi sa mi podarilo vstaf - cosi mi asi po zaspati 
zdochlo V listach - a domotaf sa do sprchy. 

Nechal som, nech ma mama nakfmi toustom a bananom 
a tuzobne som si prial, aby mi rodicia dovolili doma pit' kavu. 
Cestou do skoly som si mohol jednu uchmatnuf, ale pozorovaf 
ich, ako sfkaju svoje cierne zlato, kym ja som matozil po dome, 
obliekal sa a chystal si knihy - to bolo na nevydrzanie. 

Siel som do skoly tisickrat, ale dnes to bolo ine. Vysiel som 
na pahorok a cez kopceky, aby som sa spustil dolu do Misie, 
ale vsade boli nakladiaky. Na mnohych dopravnych znackach 
som zbadal nainstalovane nove senzory a dopravne kamery. 
Ktosi mal pomke mnozstvo sledovacej techniky, ktoni mienil 
nainstalovaf pri prvej prilezitosti. Utok na Zalivovy most bol 
presne to, co potrebovali. 

Cele mesto akoby potemnelo, ako vo vyt'ahu, kde ste na 
rozpakoch, zblizka sledovani zrakmi susedov a 
vsadepritomnych kamier. 

Turecka kaviarefi na 24. ulici ma vybavila prenosnou salkou 
tureckej kavy. Turecka kava je v podstate blato, ktore sa tvari 
ako kava. Je husta tak, ze by v nej mozno stala lyzicka a 
obsahuje ovel'a viae kofeinu nez tie detske bublinky ako Red 
Bull. Verte niekomu, kto si o tom precital heslo na Wikipedii: 
tak bola vybojovana Osmanska risa: sialenymi jazdcami 
pohafianymi smrtiacim ciernociemym kavovym blatom. 

Vytiahol som svoju platobnu kartu a on vystnihal grimasu. 
„Ziadne karty," povedal. 



88 



C. Doctorow 

„Ha? A to preco?" uz roky som u Turka platil za kavu 
kartou. Kedysi si ma pre to doberal, tvrdil mi, ze som na ten 
napoj primlady a uplne ma odmietal obsliizif pocas 
vyucovacich hodin, lebo ze vraj blicujem. Ale rokmi sa medzi 
nami vybudovalo akesi mrzute porozumenie. 

Smutne potriasol hlavou. „To by si nepochopil. Bez do 
skoly, chlapce." 

Neexistuje istejsi sposob ako vzbudif moju zvedavosf nez 
tvrdif mi, ze by som to nepochopil. Pacil som to z neho, ziadal, 
aby mi to vysvetlil. Vyzeralo to, ze ma vyrazi, ale ked' som sa 
ho spytal, ci si mysli, ze nie som dost' dobry na to, aby som 
ufiho nakupoval, otvoril sa. 

„Bezpecnost'," povedal a poobzeral sa po svojom obchodiku 
plnom doz susenych bobov a zmiecok, po polickach 
naplnenych tureckymi sladkost'ami. „Vlada. Vsetko teraz 
monitoruju, bolo to v novinach. Vlastenecky zakon c. II, vcera 
ho schvalil Kongres. Teraz mozu monitorovaf kazde pouzitie 
karty. Vravim nie. Vravim, mqj obchod nebude pomahaf 
spehovaniu mojich zakaznikov." 

Sanka mi spadla. 

„Ty mozno myslis, nijaky vel'ky problem? Aky je problem, 
ked' vlada vie kedy kupujes kavu? Lebo je to jeden sposob, ako 
vedief kde si, kde si bol. Preco ty myslis odisiel som 
z Turecka? Kde mas vladu, co stale spehuje I'udi, to nie dobre. 
Prest'ahoval som sa sem pred dvadsaf rokmi za slobodou - 
nepomozem im zobraf slobodu." 

„Prides o vel'a kseftov," vyhfkol som. Chcel som mu 
povedaf, ze je hrdina a potriasf mu rukou, ale vyslo zo mfia len 
toto. „Kazdy pouziva platobne karty." 

„Mozno uz nie az tol'ko. Mozno moji zakaznici pridu sem, 
lebo vedia, ze aj ja milujem slobodu. Robim na to znamenie na 
vyklade. Mozno ine obchody urobia to iste. Pocul som, ze 
ACLU^ ich za to bude zalovaf." 



3 American Civil Liberties Union - Americka unia obcianskych slobod 

89 



Maly brat 

„Odo dneska nakupujem len u teba," povedal som. Myslel 
som to vazne. Siahol som do vrecka. „Hmm, ale nemam ziadnu 
hotovosf." 

Naspulil pery a prikyvol. „Vera I'udia hovoria to iste. Je 
dobre. Daj dnesne prachy ACLU." 

Za dve minuty sme si s Turkom vymenili viae slov ako za 
cely cas, co som k nemu chodieval. Nemal som ani potuchy, ze 
ma taketo zmysl'anie. Povazoval som ho len za priatel'skeho 
predavaca kofeinu zo susedstva. Tentoraz sme si potriasli 
rukami a ked' som vysiel z obchodu, mal som pocit, ze som sa 
pripojil k timu. Taj nemu timu. 

# 

Chybal som dva dni zo skoly, ale zdalo sa, ze som 
zvyucovania vel'a nevymeskal. Na jeden z tych dni, ked' sa 
mesto zviechalo po utokoch, skolu zatvorili. Dalsi den bol 
venovany, ako sa zdalo, smiitku za mftvych a nezvestnych. 
Noviny publikovali zivotopisy stratenych, osobne spomienky. 
Web bol piny tychto malych nekrologov, tisicov z nich. 

Bolo to rozpacite, lebo som bol jednym z tychto I'udi. 
Nevediac o tom som vkrocil na skolsky dvor a nato sa ozval 
vykrik a v nasledujucom okamihu bolo okolo mfia sto I'udi, 
potl'apkavali ma po chrbte, potriasali mi mkou. Zo dve 
dievcata, ktore som ani nepoznal, ma pobozkali viae nez 
priatel'skymi bozkami. Citil som sa ako rockova hviezda. 

Ucitelia boli len o malo zdrzanlivejsi. Slecna Galvezova 
plakala tol'ko ako moja matka a tri razy ma objala, kym ma 
nechala isf sadnuf si do mojej lavice. V prednej casti triedy 
bolo cosi nove. Kamera. Slecna Galvezova ma pristihla, ako na 
fiu hl'adim a podala mi potvrdenie o povoleni na rozmazanom 
oxeroxovanom skolskom hlavickovom papieri. 

Rada Spojeneho Skolskeho Obvodu San Francisca mala cez 
vikend operativne zasadanie a jednohlasne odsuhlasila ziadosf 
na rodicov kazdeho ziaka v meste o povolenie umiestnif tieto 

90 



C. Doctorow 

uzavrete televlzne okruhy do kazdej ucebne a chodby. Zakon 
hovoril, ze nas nemozu nutif chodif do skoly prespikovanej 
kamerami, ale nehovoril nic o torn, ze by sme sa nemohli 
dobrovol'ne vzdaf nasich Ustavnych prav. V liste stalo, ze 
Rada si je ista, ze dostane plnu podporu rodicov z mesta, ale ze 
zabezpecl, aby sa deti tych rodicov, ktori budu namietaf, 
vyucovali v oddelenych „nechranenych" triedach. 

Preco sme mali teraz kamery v triedach? Kvoli teroristom. 
Samozrejme. Pretoze vyhodenim mosta do vzduchu teroristi 
naznacili, ze nasledujucim ciel'om su skoly. Aspofi toto bol 
zrejme zaver, ku ktoremu Rada dospela. 

Trikrat som si ten list precital a potom som zodvihol ruku. 

„Ano, Marcus?" 

„Slecna Galvezova, chcem sa spytaf na ten oznam." 

„Ano, Marcus." 

„Nie je ciel'om teroristov vystrasif nas? Preto sa tomu vravl 
teronzmus, ci nie?" 

„Asi ano." Cela trieda na mfia zizala. Nie som najlepsi 
student v skole, ale mam rad dobni skolsku debatu. Boli 
zvedavl, co bude nasledovaf. 

„No tak potom nerobime vari presne to, co teroristi chcu? 
Vari nevyhrali, ked' sa vsetci zacneme bat' a strkaf do tried 
kamery a vsetko to ostatne?" 

Ozval sa nervozny chichot. Jeden z ostatnych sa prihlasil. 
Bol to Charles. Slecna Galvezova ho vyvolala. 

„Instalacia kamier zlepsi nasu bezpecnosf a vd'aka tomu sa 
budeme menej bat'." 

„Bezpecnost' pred cim?" povedal som bez cakania na 
vyvolanie. 

„Terorizmom," povedal Charles. Ostatni prikyvovali. 

„A ako to dosiahnu? Ak by sem vbehol samovrazedny 
atentatnik a vsetkych nas vyhodil do vzduchu -" 

„ Slecna Galvezova, Marcus porusuje skolsky poriadok. Nie 
je dovolene zartovaf o teroristi ckych utokoch -" 



91 



Maly brat 

„Ktotu zartuje?" 

„Dakujem vam obidvom," povedala slecna Galvezova. 
Vyzerala naozaj nest'astne. Mai som trochu vycitky, ze som jej 
narusil hodinu. „MyslIm, ze toto je naozaj zaujimava diskusia, 
ale rada by som ju nechala na buducu hodinu. Mysllm, ze tieto 
zalezitosti su pre nas prilis emotlvne na to, aby sme o nich 
diskutovali dnes. Vrat'me sa k sufrazetkam, dobre?" 

Zvysok hodiny sme teda stravili rozhovorom o sufrazetkach 
a o novych strategiach lobbovania, ktore vymysleli, aby dostali 
styri zeny do kancelarie kazdeho kongresmana, aby tam nafiho 
zatlacili a dali mu najavo, co by pre jeho politicku buducnosf 
znamenalo, keby nad'alej upieral zenam volebne pravo. 
Obycajne to bola vec, ktora sa mi pacila - mali I'udkovia, 
tlaciaci vel'kych a mocnych k cestnosti. Ale dnes som sa 
nemohol sustredif. Muselo to byf Darrylovou nepritomnost'ou. 
Obidvaja sme mali radi Spolocenske vedy a boli by sme mali 
zapnute SchoolBooky a cetovali hore-dolu, diskutujuc o lekcii. 

Predoslu noc som napalil dvadsaf diskov ParanoidBoxu a 
vsetky som mal v taske. Porozdaval som ich I'ud'om o ktorych 
som vedel, su naozaj zapaleni gameri. Vsetci mali pred rokom- 
dvoma Xbox Universal, ale vacsinou ich uz prestali pouzivaf. 
Hry nafiho boli vel'mi drahe a nie prilis zabavne. Cez 
prestavky, na obede, alebo v studovni som si ich vzal bokom a 
do neba som vychvalil hry na ParanoidBox. Zadarmo a 
zabavne - navykove hry, ktore hra mnozstvo uzasnych I'udi po 
celom svete. 

Rozdavaf zadarmo jednu vec, aby sa predala nejaka ina, sa 
vola „ziletkovy biznis" - firmy ako Gillette vam daju zadarmo 
ziletkove rukovate a potom vas zdieraju hriesnymi cenami za 
cepiel'ky. Najhorsie su naplne do atramentovych tlaciarni - 
najdrahsie sampanske na svete je lacne v porovnani s ich 
atramentom, ktory vo vel'kosklade maju galon za penny. 

Ziletkove biznisy zavisia na tom, ze nie ste schopni ziskaf 
„ziletky" od niekoho ineho. Nakoniec, ak Gillette moze 



92 



C. Doctorow 

zarabaf devaf dolcov na desat'dolarovej cepiel'ke, preco 
nezalozif konkurencnu firmu, ktora bude zarabaf len styri 
dolare za identicke cepiel'ky: osemdesiatpercentny zisk je vec, 
na ktoni bezny biznismen skoci cely slintajuci a nadrzany. 

Takze ziletkove firmy ako Microsoft vynakladaju vefke 
lisilie, aby konkurovanie v ich ziletkach bolo co najfazsie 
pripadne ilegalne. V pripade Microsoftu kazdy Xbox obsahoval 
V sebe protiopatrenia, aby sa na nich nedal spusf af soft od I'udl, 
ktorl Microsoftu neodvadzali desiatok za pravo predavaf 
programy na Xbox. 

Eudia, s ktorymi som sa poznal, si o torn nemysleli 
bohvieco. Rozziarili sa, az ked' som im povedal, ze hry boli 
nemonitorovane. V dnesnych casoch je kazda online hra plna 
kadejakych nechutnosti. V prvom rade su to uchylaci, ktori sa 
vas snazia vylakaf na nejake opustene miesto, kde by na vas 
mohli vytiahnuf celu svoju slizkosf a hraf sa s vami na 
Mlcanie jahniat. Potom su to polisi, ktori predstieraju byf 
naivnymi deckami, aby pochytali uchylakov. Najhorsi zo 
vsetkych su monitori, ktori travia vsetok cas spehovanim 
nasich diskusii a bonzovanim za porusenie ich Podmienok 
prevadzkovania sluzby, to jest ziadne flirtovanie, ziadne 
preklinanie, a ziadne „otvorene ci zamaskovane prejavy, ktore 
sa urazlivo vyjadruju k akemukolVek aspektu sexualnej 
orientacie ci sexuality." 

Nie som nijaky permanentne nadrzany kanec, ale som 
sedemnasfrocny chlapec. Sex sa v konverzacii tu a tam zjavi. 
Ale Boh vas ochrafiuj, keby sa to stalo pocas hrania po sieti. To 
je uplna likvidacka. Hry na ParanoidXbox nikto 
nemonitoroval, pretoze ich neprevadzkovali ziadne firmy: boli 
to proste hry, ktore hacked pisali len pre tii srandu. 

No a moji hraci tu historku zrali. Chtivo rozchytali disky 
a slubili ponapal'ovaf kopie aj pre svojich kamosov - koniec- 
koncov hry su najzabavnejsie, ked' ich hrate s kamaratmi. 

Ked' som sa vratil domov, docital som sa, ze skupina 



93 



Maly brat 

rodicov zalovala skolsku radu kvoli kameram v triedach, ale 
ich ziadosf o ich odstranenie predbeznym sudnym prikazom 
bol zamietnuty. 

# 

Neviem, kto prisiel s nazvom Xnet, ale ujal sa. Poculi ste o torn 
I'udl rozpravaf aj v MHD. Van mi zavolala a pytala sa, ci som 
o torn uz pocul a mne takmer zaskocilo, ked' som si uvedomil, 
o com hovorl: disky, ktore som zacal rozdavaf minuly tyzden 
sa za dva tyzdne pokutne rozsirili az do Oaklandu. Zacal som 
mat' pocit, ze by som si mal davaf pozor na chrbat - akoby 
som cosi spachal a DHS"^ teraz pride a vezme si ma navzdy. 

Boli to t'azke tyzdne. BART teraz uplne zrusil listky a 
vymenil ich za erfidove „bezkontaktne" karticky, ktorymi ste 
mavli pri turnikete, aby vas vpustil. Vyzerali dobre a boli 
pohodlne, ale zakazdym, ked' som taku pouzil, myslel som na 
to, ako ma sleduju. Ktosi zverejnil na Xnete link na Biely 
clanok Electronic Frontier Foundation, Nadacie elektronickej 
hranice, kde sa pisalo, ako sa tieto veci daju zneuzif na 
stopovanie I'udi. V clanku boli kratke pribehy o malych 
skupinkach I'udl, ktorl na staniciach BARTu protestovali. 

Xnet som uz teraz pouzival takmer na vsetko. Zalozil som si 
falosnu emailovu adresu cez Piratsku stranu, svedsku politicku 
stranu, ktora neznasa Internetove spicl'ovanie a sl'ubovala 
udrzaf taketo maily v tajnosti, dokonca aj pred policiou. 
Prihlasoval som sa na fiu vylucne cez Xnet, preskakujuc od 
jedneho intemetoveho pripojenia na druhe a zostavajuc v 
anonymite - dufal som - az do Svedska. Uz som nepouzival 
meno wlnSton. Ak na to dokazal prist' Benson, dokaze to 
kazdy. Moja nova prezyvka, momentalna inspiracia, bola 
Mlk3y, a dostaval som haldy emailov, ktori v internetovych 
klubovniach a vyveskach zaculi, ze im dokazem pomocf 



DHS - Department of Homeland Security = Ministerstvo vnutrostatnej 
bezpecnosti 

94 



C. Doctorow 

s problemami s konfiguraciou pripojeni na Xnet. 

Zabavne sialenstvo Harajuku mi chybalo. Firma ho premsila 
na neurcito. Tvrdili, ze z bezpecnostnych ddvodov sa im zda 
nevhodne schovavaf veci a potom posielaf I'udl aby ich nasli. 
Co ak by si niekto zmyslel, ze je to bomba? Co ak by niekto na 
to miesto bombu polozil? 

Co keby do mfia pod dazdnikom udrel blesk? Zakazte 
dazdniky! Bojujte proti hrozbe bleskov! 

Stale som pouzival svoj laptop, hoci mi pritom behali po 
kozi zimomriavky. Ten, kto mi ho napichol, by sa bol cudoval, 
preco som ho prestal pouzivaf. A tak som kazdy den trochu 
bezciel'ne posurfoval, kazdym dfiom menej, aby moji 
sledovatelia videli, ako svoje zvyky menim postupne, nie zo 
dfia na den. Obycajne som cital tie strasne nekrology - o 
tisicoch mojich susedov a priatel'ov mftvych na dne Zalivu. 

Pravdu povediac, naozaj som den co den robil menej 
domacich liloh. Bol som zaneprazdneny inak. Kazdy den som 
napal'oval nove kopky ParanoidXboxu, pat'desiat ci sest'desiat, 
a braval som ich do mesta I'ud'om, o ktorych som sa dopocul, 
ze boli ochotni napalif d'alsich sest'desiat a rozdaf ich 
priatel'om. 

Zeby ma pri tom chytili, ma netrapilo, pretoze som mal na 
svojej strane dobre krypto. Krypto znaci kryptografiu, znamena 
to „tajne pismo", a existuje od cias stareho Rima (doslovne: 
Augustus Caesar bol jeho vel'kym fanusikom a rad 
vynachadzal svoje vlastne sifry, z ktorych niektore sa 
pouzivaju podnes pri sifrovani vtipov v emailoch). 

Krypto je matika. Tazka matika. Nejdem to tu podrobne 
vysvetl'ovaf, lebo sam na to nemam hlavu - najdite si to na 
Wikipedii, ak chcete. 

Ale tu je verzia z Cliff ovych poznamok: niektore 
matematicke funkcie je vel'mi I'ahke vykonaf jednym smerom 
a vel'mi fazke opacnym. Je I'ahke vynasobif dve vel'ke 
prvocisla a vyrobif giganticke cislo. Je vel'mi, naozaj vel'mi 



95 



Maly brat 

t'azke z daneho gigantickeho clsla zistif, ake prvoclsla treba 
vynasobif, aby ste ho dostali. 

To znamena, ze ak pridete na nejaky sposob, ako nieco 
zakodovaf na zaklade nasobenia vel'kych prvoclsel, 
rozkodovaf to bez znalosti tychto prvoclsel bude t'azke. 
Hnusne t'azke. Akoze trebars vsetky najlepsie pocltace ake 
kedy boli vyrobene, pocltajuce nepretrzite triliony rokov, by to 
nedokazali. 

Kazda zasifrovana sprava ma styri casti: originalnu spravu, 
ktorej sa vravl „otvoreny text." Zakodovanu spravu, zvanu 
„sifrovany text". System kodovania, zvany „sifra". A nakoniec 
kl'uc, tajny ret'azec, ktory vkladate do sifry spolu otvorenym 
textom, aby ste dostali sifrovany text. 

Kedysi sa I'udia od sifier snazili toto vsetko drzaf v tajnosti. 
Kazda agentura a vlada mail svoje vlastne sifry a svoje vlastne 
kl'uce. Nacisti ani Spojenci nechceli, aby druha strana vedela, 
ako sifruju svoje spravy a uz vobec nie, aby poznala kl'uce, 
ktorymi ich mohla rozsifrovaf. Znie to logicky, ci nie? 

Omyl. 

Prvy raz, ked' mi vraveli o faktorizacii prvoclsel, okamzite 
som zareagoval, „Nemozne, to je predsa volovina. Tt&dijasne, 
ze je t'azke spravif tu faktorizaciu, nech uz je to co chce. Ale 
kedysi predsa bolo nemozne lietaf, ci cestovaf na Mesiac alebo 
vyrobif pevny disk s viae ako zopar kilobajtmi. Niekto musel 
vynajsf sposob, ako rozsifrovaf spravu." Mai som viziu 
vydlabanej hory plnej matematikov National Security Agency, 
ako citaju vsetky emaily na svete a rehocu sa. 

V skutocnosti sa prave cosi take stalo pocas Druhej svetovej 
vojny. A preto sa zivot nepodoba hradu Wolfenstein, kde som 
lovenim nacistov stravil mnoho dni. 

Ide o to, ze sifry je fazke utajif. Do kazdej ide kopa 
matematiky a ked' sa casto pouzivajii, musi ich udrzaf 
V tajnosti kazdy, kto ich pouziva. A ked' niekto prebehne na 
druhu stranu, musite si najsf novu sifru. 



96 



C. Doctorow 

Nacisticka sifra sa volala Enigma a na zakodovanie a 
rozkodovanie sprav pouzlvali maly mechanicky pocltac, zvany 
Stroj Enigma. Kazda ponorka a lod' a stanica potrebovali jeden, 
takze bolo zakonite, ze Spojenci nakoniec jeden ziskali. 

Ked' sa im to podarilo, rozluskli ju. Projekt viedol mqj 
najvacsi osobny hrdina, chlapik menom Alan Turing, ktory 
V podstate vynasiel pocitace, ako ich dnes pozname. Na svoje 
nest'astie bol gay a tak po skonceni vojny ho hlupa britska 
vlada prinutila brat' hormony, aby sa z homosexuality 
„vyliecil", az nakoniec spachal samovrazdu. Darryl mi dal jeho 
zivotopis k mojim 14-tym narodeninam - zabaleny do 
dvadsiatich vrstiev papiera a strceny do hrackarskeho 
Batmobilu - vzdy daval take darceky - a odvtedy som bol 
Turingovym fanusikom. 

Takze Spojenci mali Stroj Enigma a dokazali rozlustif 
mnoho nacistickych radio-depesi, co by vsak nebol az taky 
problem, kedze kazdy kapitan mal svoj vlastny kl'uc. Ked'ze 
Spojenci tie kluce nemali, stroj sam im az tak vel'a platny 
nebol. 

A tu je problem s utajovanim kryptografie. Sifra Enigma 
bola vadna. Ked' sa jej Turing lepsie prizrel, vsimol si, ze 
nacisticki kryptografi urobili matematicku chybu. Vd'aka tomu, 
ze Stroj Enigma mal, prisiel Turing na sposob, ako sa dala 
rozlustif akdkol'vek nemecka sprava, bez ohl'adu na pouzity 
kl'uc. 

To stalo Nemcov vojnu. Nechapte ma zle. To je dobra 
sprava. Vezmite na to slovo veterana od hradu Wolfenstein. 
Nacistov by ste vo vedeni krajiny urcite nechceli. 

Po vojne stravili kryptografi vel'a casu premysl'anim o tejto 
zalezitosti. Problem bol v tom, ze Turing bol chytrejsi ako 
chlapik, ktory Enigmu vymyslel. Ked' mate sifru, vzdy mozete 
byt' zranitel'nl tym, ze niekto chytrejsi ako vy, pride na sposob 
ako ju rozlustif. 

A cim viae o tom premysl'ali, tym viae si uvedomovali, ze 



97 



Maly brat 

kazdy moze prist' s bezpecnostnym systemom, ktory sam 
nedokaze prelomif. Ale nikto nemoze prist' na to, s elm pride 
niekto chytrejsl. 

Na to, aby ste vedeli, ako vasa sifra bude fungovaf, ju 
muslte zverejnif. Muslte povedaf co najvdcsiemu poctu I'udi, 
ako funguje, aby sa v nej mohli vftaf so vsetkym, co maju 
poruke, aby tak otestovali jej bezpecnosf. CIm dlhsiu dobu 
nikto nenajde slabe miesto, tym je sifra bezpecnejsia. 

A tak je to dnes. Ak chcete byf v bezpeci, nepouzivate 
krypto, CO vymyslel nejaky genius minuly tyzdefi. Pouzijete 
veci, ktore I'udia vyuzivaju co naj dlhsiu dobu bez toho, aby 
niekto prisiel na sposob, ako ich prelomif. Ci uz ste banka, 
terorista, vlada alebo pubert'ak, vsetci pouzivate rovnake sifry. 

Ak skusite pouzif vlastnu sifru, je pravdepodobne, ze tam 
vonku ktosi pride na chybu, ktoni ste prehliadli a ze na vas 
zahra Turinga a rozsifruje vsetky vase „tajne" spravy a bude sa 
chichufiaf na vasich blbych klebetach, fmancnych transakciach 
a vojenskych tajomstvach. 

Takze som vedel, ze krypto ma uchrani pred odpocuvacmi, 
ale nebol som pripraveny poradif si s histogramami. 

# 

Vystupil som z BARTu, zamaval kartickou k turniketu a 
vykrocil som k stanici na 24. ulici. Ako obycajne boli na 
stanici hufy cudakov, opilcov, Jezisovych fanusikov a 
prudkych Mexicanov, hl'adiacich na zopar drobnych gangstrov 
naokolo. Ked' som dosiel ku schodom, pozrel som sa skrz 
vsetky ch a vybehol som na povrch. Moja taska uz prazdna, 
odl'ahcena od diskov ParanoidXboxu, ktore som porozdaval, a 
tak som mal plecia I'ahke a rychlo som si vykracoval hore 
ulicou. Kazatelia boli stale este vo svungu, horlili po 
spanielsky aj anglicky o Jezisovi a tak podobne. 

Predavaci falosnych slnecnych okuliarov sa stratili, ale 
nahradili ich typkovia, predavajuci roboticke psiky, ktore 

98 



C. Doctorow 

havkali narodnu hymnu a dvlhali nozicku, ked' ste im ukazali 
obrazok Osamu bin Ladina. V ich malych hlavickach zrejme 
bezali celkom zaujimave vecicky a v duchu som si 
poznamenal, aby som si ich neskor zo dva kupil a pozrel sa im 
na zubok. Rozoznavanie tvari bolo u hraciek dost' nove, kedze 
len celkom nedavno presiaklo z armady do kasin, kde malo 
chytaf podvodnikov, a do policajnych zloziek. 

Pustil som sa po 24. ulici k Potrero Hillu a domovu, nachylil 
som plecia, vnimal vofiu burritos, linucu sa z restauracii, a 
premysl'al o obede. 

Neviem preco som sa obzrel ponad piece, ale stalo sa. 
Mozno V tom bolo trochu podvedomeho siesteho zmyslu. 
Zrazu som vedel, ze ma sleduju. 

Boli tam dvaja namakani belosi s fuzikmi, ktori mi pripadali 
ako polisi alebo gayski motorkari, co jazdievaju hore-dolu po 
Castre, lenze gayovia mavaju obycajne lepsie ucesy. Tito mali 
vetrovky vo farbe stareho cementu a modre dzinsy s 
prekrytymi opaskami. Pomyslel som na vsetky veci, ktore 
mohol policajt nosif na opasku, na opasok toho chlapika z 
DHS V kamione. Obaja muzi mali na hlave bluetoothove 
headsety. 

Kracal som d'alej a srdce mi bilo v hmdi. Ocakaval som to 
od zaciatku. Cakal som, ze DHS pride na to, co som robil. 
Urobil som vsemozne opatrenia, ale Prisny zostrih mi 
povedala, ze ma budu sledovaf. Povedala mi, ze som 
oznackovany clovek. Uvedomil som si, ze ocakavam, ze ma 
zobeni a posadia nazad do basy. Preco nie? Preco by mal byf 
Darryl vo vazeni a ja nie? Cim som si to zasluzil? Nemal som 
dokonca ani len odvahu povedaf mojim rodicom - alebo jeho - 
CO sa nam v skutocnosti stalo. 

Pridal som do kroku a v duchu som robil inventuru. V taske 
som nemal nie inkriminujuce. Teda, nie prilis inkriminujiice. 
Na mojom SchoolBooku bezal ten krek, ktory mi umozfioval 
cetovaf a tak podobne, ale to mala polovica I'udi v skole. 



99 



Maly brat 

Zmenil som sposob sifrovania obsahu mojho mobilu - teraz 
som uz mal falosnu partlciu, ktoni som mohol rozsifrovaf 
pomocou jedineho hesla, ale vsetok poriadny material bol 
dobre ukryty a na jeho otvorenie bolo potrebne d'alsie heslo. 
Tato skryta sekcia vyzerala len ako nahodny zmatok - ked' 
nieco zasifmjete, vyzera to uplne ako nahodny sum - a nikto 
by ani len neprisiel na to, ze je tam. 

V taske som nemal nijake disky. Na mojom laptope neboli 
nijake usvedcujuce dokazy. Samozrejme, ak by im napadlo 
poriadne sa pozrief na mqj Xbox, hra by sa, takpovediac, 
skoncila. 

Na fleku som sa zastavil. Pri zakryvani stop som urobil, co 
sa len dalo. Bolo nacase celif osudu. Vosiel som do 
najblizsieho kiosku s burritos a objednal si jeden s carnitas - 
mletym bravcovym - a extra salsou. Radsej padnem s plnym 
zaludkom. Dal som si aj kelimok horchaty, I'adovo-chladneho 
ryzoveho napoja, cosi ako vodnaty, polosladky ryzovy puding 
(lepsie, nez by sa zdalo). 

Posadil som sa k jedlu a zmocnil sa ma hlboky pokoj. Bud' 
za moje „zlociny" pqjdem do vazenia alebo nie. Moja vlasf uz 
nebola mojim priatel'om: boli sme na opacnych stranach a 
vedel som, ze to nemozem vyhraf. 

Ti dvaja chlapici vosli do restauracie, ked' som dojedal 
burrito a isiel som si objednaf nejake churros - vyprazane 
pecivko so skoricovym cukrom - ako zakusok. Pravdepodobne 
ma cakali vonku a uz mali dost' mojho zahal'ania. 

Postavili sa k pokladni za mfia, obkl'uciac ma. Vzal som si 
svoj churro od peknej babicky a zaplatil, a pred otocenim sa 
som don rychlo niekol'kokrat zahryzol. Chcel som si zo svoj ho 
zakusku zajesf aspofi trochu. Mozno, ze je posledny na vel'mi, 
vel'mi dlhu dobu. 

Potom som sa otocil. Obaja boli tak bllzko, ze som mohol 
vidief drbak na lici toho vl'avo a maly susefi v nose toho 
druheho. 



100 



C. Doctorow 

„'pacte," povedal som snaziac sa pretlacif okolo nich. Ten 
so susfiom sa pohol a zablokoval ma. 

„Pane," povedal, „mohli by ste vyjsf s nami?" 
zagestikuloval smerom k dveram restauracie. 

„Prepacte, prave jem," povedal som a znovu som sa pohol. 
Tentokrat mi polozil ruku na hmd'. Dychal rychlo nosom, az sa 
mu susefi chvel. Mysllm, ze aj ja som dychcal, ale tlkot mqjho 
srdca ako kladivo to prehlusil. 

Dmhy otocil klopu na prednej strane vetrovky a odhalil 
odznak SFPD. „PolIcia," povedal. Prosim pod'te s nami. 

„Aspofi si vezmem svoje veci," povedal som. 

„0 to sa postarame," povedal. Susefi pristupil tesne ku mne, 
chodidlo polozil medzi moje nohy. Robi sa to aj pri niektorych 
bojovych umeniach. Vd'aka tomu mozete citif, ci ten druhy 
prenasa vahu a pripravuje sa na pohnuf. 

Ale ja som nemienil utekaf. Vedel som, ze osudu neujdem. 



010101 



101 



Maly brat 

Kapitola 7 



Vyviedli ma von a okolo rohu do cakajuceho neoznaceneho 
policajneho auta. V tomto okoll aj tak nikto nemal problem 
rozoznaf policajne auto. Dnes, ked' benzin stojl sedem dolcov 
za galon, uz len pollcia pouzlva vel'ke Crown Victorie. Navyse, 
iba policajti si dovolia parkovaf v druhom rade uprostred Ulice 
Van Ness bez toho, aby ich okamzite neodtiahli svorky 
predatorskych odt'ahoviek, ktore neunavne knizia okolo 
V snahe vynucovaf dodrziavanie nepochopitel'nych 
sanfranciskych parkovaclch pravidiel a zhrabnuf korisf za unos 
vasho auta. 

Susefi si vyfiikal nos. Sedel som na zadnom sedadle rovnako 
ako on. Jeho partner sedel vpredu a jednym prstom d'atl'oval na 
prastarom, spevnenom laptope, ktory vyzeral akoby jeho 
povodnym majitel'om bol Fred Flintstone. 

Susefi si este raz podrobne prezrel moju legitku. „Chcem 
vam polozif len niekol'ko rutinnych otazok." 

„Mohol by som vidief vase odznaky?" povedal som. Tito 
chlapici boli zjavne polisi, ale nemohlo byf na skodu naznacif 
im, ze poznam svoje prava. 

Susefi mi preukazom machol pred nosom prilis rychlo, nez 
aby som si ho mohol obzrief, ale Drbak na prednom sedadle mi 
dovolil lepsi pohl'ad. Vsimol som si cislo ich divizie a 
zapamatal identifikacne stvorcislie. Bolo to I'ahke: 1337, tak 
hacked pisu „leet", alebo „elita". 

Obaja boli vel'mi zdvorili a ani jeden sa ma nesnazil 
zastrasovaf tak, ako to predtym skusali z DHS, ked' ma mali v 
moci. 

„Som zatknuty?" 

„Ste momentalne zadrzany, aby sme mohli zabezpecif vasu 
bezpecnosf ako aj bezpecnosf verejnosti," povedal Susefi. 



102 



C. Doctorow 

Podal mqj vodicsky preukaz Drbakovi, ktory ho pomaly 
vyd'obkal do svojho kompu. Vsimol som si, ze sa preklepol a 
skoro som ho na to upozornil, ale pomyslel som si, ze bude 
lepsie jednoducho drzaf jazyk za zubami. 

„Nechces mi nieco povedaf, Marcus? Alebo fa volajii 
Marc?" 

„Marcus je v poriadku," povedal som. Susefi vyzeral na 
mileho chlapika. Az na ten unos do svojho auta, samozrejme. 

„Marcus. Nechces mi nieco povedaf?" 

„Co take? Som zatknuty?" 

„Teraz prave nie si," povedal Susefi. „Chcel by si byf ?" 

„Nie," povedal som. 

„Dobre. Pozorovali sme fa odkedy si vysiel z BARTu. Tvoj 
listok vravi, ze si sa vozil po mnozstve zvlastnych miest vo 
zvlastnych casoch." 

Citil som, ze mi v hrudi cosi povolilo. Tak teda vobec neslo 
o Xnet. Sledovali moje pouzivanie metra a chceli vedief, preco 
som V ostatnom case lietal ako blazon. Totalna volovina. 

„Takze vy sledujete kazdeho, kto vystupi z BARTu 
s cudnou historiou jazd? To musi byf fuska, chlapci." 

„Nie kazdeho, Marcus. Ked' sa zjavi niekto s neobycajnym 
jazdnym profilom, dostaneme upozomenie, ktore nam pomaha 
posudif, ci je to treba vysetrif . V tvojom pripade sme za tebou 
prisli, lebo chceme vedief, preco ma taky bystro vyzerajuci 
chlapec ako ty taky divny profil jazd." 

Teraz, ked' som vedel, ze nejdem do basy, ma to zacalo 
stvaf. Tito I'udia nemali nijake pravo spehovaf ma - 
Kristepane, ani BART nemal nijaky dovod pomdhat' im 
spehovaf ma. Co ma co mqj listok na mfia bonzovaf , ze mam 
„nestandardny dopravny profil?" 

„Myslim, ze by som chcel, aby ste ma zatkli," povedal som. 

Susefi sa zarazil a zodvihol obocie. 

„Naozaj? Azaco?" 

„Ach, chcete tym povedaf, ze vozenie sa vo verejnej 



103 



Maly brat 

doprave nestandardnym sposobom nie je zlocin?" 

Drbak zatvoril oci a pretieral si ich palcami. 

Susefi si falosne povzdychol. „Pozri, Marcus. Sme na tvojej 
strane. Pouzivame tento system, aby sme pochytali tych zlych. 
Teroristov a priekupnikov drog. Mozno si aj ty priekupnik. Je 
to sikovny sposob pohybu po meste, tato elektricenka. 
Anonymny." 

„Co je zle na anonymite? Aj Thomasovi Jeffersonovi 
vyhovovala. A mimochodom, som zatknuty?" 

„Odvezieme fa domov," povedal Drbak. „M6zeme si 
prehovorif s tvojimi rodicmi." 

„Myslim, ze to je vynikajuci napad," povedal som. „Som si 
isty, ze moji rodicia budii vel'mi zvedavi, ako sa mifiaju ich 
dane -" 

Prehnal som to. Susefi uz siahal po kl'ucke na dverach, ale 
teraz sa ku mne zvrtol, rozzureny ako Hulk, zily mu vystupili. 
„Co keby si okamzite teraz zavrel zobak, kym este mozes? Po 
tom, CO sa v minulych dvoch tyzdfioch stalo, by neposkodilo, 
keby si s nami spolupracoval. Vies co, mozno by sme fa mali 
zavrief. Mozes stravif defi-dva v lochu, kym dqjde tvoj 
pravnik. Za ten cas sa toho moze staf vel'a. Vel'mi vel'a. Ako by 
sa ti to pacilo?" 

Nepovedal som nic. Tocila sa mi hlava a bol som 
nahnevany. A teraz aj vystraseny. 

„Prepacte," vytlacil som zo seba a nenavidel sa za to. 

Susefi si sadol na predne sedadlo a Drbak zaradil rychlosf a 
vystartoval hore 24. ulicou a cez Potrero Hill. Adresu mali 
z mojej legitimacie. 

Ked' zazvonili pri dverach, mama otvorila, ale nechala 
zalozenu retiazku. Vykukla cez strbinu, zbadala ma a povedala, 
„Marcus? Kto su ti I'udia?" 

„PolIcia," povedal Susefi. Ukazal jej preukaz a nechal ju 
nech si ho poriadne prezrie - nesvihol jej nim pred nosom ako 
mne. „M6zeme vojsf?" 



104 



C. Doctorow 

Mama zatvorila dvere, odistila retiazku a vpustila ich dnu. 
Voviedli aj mfia a mama si nas vsetkych troch prezrela jednym 
z tych svojich pohl'adov. 

„0 CO ide?" 

Susefi na mfia ukazal. „Chceli sme vasmu synovi polozif 
niekorko rutinnych otazok o jeho pohybe, ale odmietol nam ich 
zodpovedaf. Mali sme pocit, ze najlepsie bude, ked' ho sem 
dovedieme." 

„Je zatknuty?" mamin akcent zretel'ne vystupil. Moja dobra 
mama. 

„Ste obciankou Spojenych statov, pani?" povedal Drbak. 

Fl'ochla nafiho pohl'adom, ktory lupal mal'ovku. „To teda 
hej, cece," povedala mama sirokym juzanskym prizvukom. 
„Som7a zatknuta?" 

Policajti si vymenili pohl'ady. 

Drbak sa vzchopil. „Zda sa, ze sme zacali z nespravneho 
konca. V ramci noveho pro-aktivneho programu na 
posilfiovanie zakonnosti sme identifikovali vasho syna ako 
niekoho s nestandardnym profilom uzlvatel'a verejnej prepravy. 
Ked' zaznamename I'udi, ktory ch cestovanie je neobycajne 
alebo suhlasi s podozrivym profilom, vysetrujeme." 

„Pockajte," povedala mama. „Odkiar viete ako mqj syn 
pouziva MHD?" 

„Permanentka," povedal. „Zaznamenava trasy." 

„Aha," povedala mama, zaloziac si ruky. To bolo zle 
znamenie. Dost' zle bolo uz to, ze ich neponukla salkou caju - 

V krajine mojej mamy to je to iste, ako keby ich nechala kricaf 
cez skaru na listy - ale ked' si zalozila ruky, mali to spocitane. 

V tej chvili som jej chcel isf kupif kyticu kvetov. 

„Tuna Marcus nam odmietol povedaf, preco boli jeho 
pohyby take ake boli." 

„Hovorite, ze mqj syn je terorista kvoli tomu, ako jazdl 
busom?" 

„Teroristi nie su jedini zlocinci, ktory ch takto chytame," 



105 



Maly brat 

povedal Drbak. „PriekupnIci s drogami. Gangsteri. Dokonca aj 
vreckari, co su dost' bystrl na to, aby menili stvrte svojej 
posobnosti." 

„Domnievate sa, ze mqj syn je priekupnikom drog?" 

„To sme nepovedali -" zacal Drbak. Mama mu tleskla pred 
tvarou aby ho umlcala. 

„Marcus, prosim, podaj mi tvoj mksak." 

Podal som jej ho. 

Mama ho rozzipsovala a prezrela, najprv chrbtom k nam. 

„D6stojnIci, mozem potvrdif, ze v batohu mqj ho syna sa 
nenachadzaju nijake narkotika, vybusniny, ani odcudzene 
tal'afatky. Myshm, ze sme skoncih. Pred vasim odchodom by 
som si rada zaznamenala cisla vasich odznakov, prosim." 

Susefi pohfdavo odfrkol. „Madam, ACLU zaluje tristo 
policajtov zo SFPD, budete si musief pockaf v rade." 

# 

Mama mi spravila salku caju a potom ma vyhresila za to, ze 
som uz veceral, ked' som dobre vedel, ze chysta falafel. Otec 
prisiel domov ked' sme este sedeli pri stole a s mamou sme mu 
na striedacku vyrozpravali, co sa stalo. Zavrtel hlavou. 

„Lilian, robili si len svoju pracu." Este stale mal na sebe 
blejzer a kaki nohavice, ktore nosieval v dni, ked' konzultoval 
V Silicon Valley. „Svet nie je take iste miesto, akym byval pred 
tyzdfiom." 

Mama polozila salku. „Nebud' smiesny. Drew. Tvoj syn nie 
je terorista. To akymi chodi autobusmi, nie je vecou 
policajneho vysetrovania." 

Otec si vyzliekol blezjer. „U nas v praci to robime neustale. 
Ide o to, akymi sposobmi mozno vyuzivaf pocitace na naj denie 
vsetkych druhov chyb, anomalii a vysledkov. Poziadas pocitac 
o vytvorenie profilu priemerneho zaznamu z databazy a potom 
ho poziadas, aby nasiel zaznamy, ktore sa od priemeru odlisuju 
najviac. Je to sucast'ou toho, comu sa vravi Bayesova analyza a 

106 



C. Doctorow 

je to storocia stara vec. Bez toho by sme nemohli filtrovaf 
spamy -" 

„Takze ty tvrdls, ze pollcia by mala byf tak otravna ako mqj 
spamovy filter?" povedal som. 

Oco sa na mfia nikdy nerozhneval za to, ze som mu 
protirecil, ale dnes som videl, ze je vel'mi napaty. Aj tak som 
neodolal. Mqj vlastny otec sa staval na stranu pollcie! 

„Ja len vravim, ze je uplne rozumne, aby pollcia zaclnala 
viesf vysetrovanie pomocou data-miningu a pokracovala 
pracou svojich agentov v terene, aby sa zistilo, preco dane 
abnormality existuju. Nemyslim si, ze by mal pocitac vravief 
policii koho zatknuf, len im ma pomocf prehl'adavaf kopu 
sena, aby sa nasla ihla." 

„Lenze vzatim do uvahy vsetkych tych udaj ov z dopravneho 
systemu v prvom rade oni sami tu kopu sena vytvaraju," 
povedal som. „Je to giganticka hora udajov a v nej nie je, 
z policajneho hl'adiska, takmer nic hodne pozomosti. Je to 
liplne plytvanie." 

„Chapem, ze sa ti nepaci, ze ti tento system sposobil nejake 
neprijemnosti, Marcus. Ale ty sam v prvom rade by si mal 
chapaf zavaznosf situacie. Nikomu sa predsa neublizilo, je 
tak? Dokonca fa odviezli domov." 

Vyhrdzali sa mi, ze ma posadia do basy, pomyslel som si, 
ale videl som, ze nemalo nijaky vyznam o tom hovorif . 

„Okrem toho, este stale si nam nevysvetlil, kde dopekla si sa 
vlastne taral, ze si vytvoril taky neobvykly vzorec pohybu." 

To ma dorazilo. 

„Myslel som si, ze doverujete mqjmu usudku, ze ma 
nechcete spehovaf." Hovoril o tom dosf casto. „Naozaj mam 
vysvetl'ovaf kazdy vylet, ktory kedy podniknem?" 

# 

Akonahle som sa dostal do svojej izby, pripojil som Xbox. 
Projektor som naskrutkoval pod strop, takze svietil na stenu 

107 



Maly brat 

nad mojou postel'ou (musel som zlozif moju super fresku rucne 
robenych punkrockovych plagatov, ktore som zvesoval 
z telefonnych stlpov a lepil na velikansky biely papier). 

Spustil som Xbox a sledoval, ako sa ohlasil na obrazovke. 
Mai som v plane emailovaf Van a Joluovi a porozpravaf im o 
trabloch s pollciou, ale ked' som polozil prsty na klavesy, 
zastavil som sa. 

Zmocnil sa mal plazivy pocit, taky aky som mal, ked' som si 
uvedomil, ze zo stareho dobreho Salmagundiho spravili zradcu. 
Tentoraz to bol pocit, ze mqj milovany Xnet mozno odosiela 
poziciu kazdeho uzivatel'a na DHS. 

Ako povedal oco: Poziadas pocitac, aby vytvoril profil 
priemerneho zdznamu v databdze a potom mu prikdzes ndjst', 
ktore zdznamy sa od priemeru najviac vzdal'ujii. 

Xnet bol bezpecny, pretoze jeho uzivatelia neboli napojeni 
priamo na Internet. Preskakovali z Xboxu na Xbox az kym 
nenasli jeden, ktory bol pripojeny na Internet a potom vypustili 
svoj naklad ako nezrozumitel'ne, zakodovane data. Nikto 
nemohol povedaf, ktore z Internetovych paketov pochadzaju 
z Xnetu a ktore su jednoducho netbanking a e-obchod a ina 
zakodovana komunikacia. Nedalo sa zistif, kto bol v spojeni 
s Xnetom a tym menej, kto ho pouzival. 

Lenze co ocova „bayesovska statistika?" S Bayesovou 
matikou som sa uz hral. S Darrylom sme raz skusali napisaf 
vlastny filter spamu a ked' filtrujete spam, potrebujete 
Bayesovu matematiku. Thomas Bayes bol britsky matematik 
z 18. storocia, o ktoreho sa dlho nik nezaujimal, az pokym si, 
dvesto rokov po jeho smrti, odbornici na informatiku 
neuvedomili, ze jeho technika statistickej analyzy obrovskych 
hor dat by mohla byf super uzitocna pre modeme info- 
Himalaje. 

Bayesova statistika fianguje asi takto. Povedzme, ze mate 
hfbu spamu. Vezmete z neho kazde slovo a pocitate, kol'kokrat 
sa vyskytuje. To sa vola „histogram pocetnosti slov" a hovorl 



108 



C. Doctorow 

vam, aka je pravdepodobnosf, ze nejaka hfba slov je spamom. 
No, a teraz si vezmite tonu emailov, ktore nie su spam - v 
branzi sa im hovorl „ham", sunka, - a urobte to iste. 

Pockajte, kym pride novy email a spocitajte slova, ktore sa v 
fiom vyskytuju. Potom pouzite histogram pocetnosti slov a 
vypocitajte pravdepodobnosf, ze nova sprava patri na kopku 
„spam" pripadne „ham". Ak sa ukaze, ze je to spam, pomocou 
novych dat upravite „spamovy" histogram. Existuje mnoho 
sposobov, ako tiito techniku vylepsif - pocitanie parov slov, 
vyhadzovanie starych dat - ale takto to v podstate funguje. Je 
to jeden z tych vel'kych, jednoduchych napadov, ktore sa, ked' 
ste uz o nich poculi, zdaju byf uplne samozrejmymi. 

Ma to mnozstvo aplikacii - mozete poziadaf pocitac, aby 
spocitaval riadky v obrazku a zist'ovaf, ci je podobny viae na 
histogram ciarovej pocetnosti obrazku psa alebo macky. 
Mozete hl'adaf porno, bankove podvody, ci hadky. Uzitocna 
vecicka. 

A to bola zla spava pre Xnet. Povedzme, ze spehujete cely 
Internet - co DHS samozrejme robi. Pohl'adom do obsahu 
paketu nedokazete zistif, kto ho posiela, vd'aka kryptografii. 

Co vsak dokdzete, je zistif, kto posiela ovel'a, ovel'a viae 
zakodovanych dat ako ostatni. U normalneho Intemetoveho 
surfera pozostava siefove sedenie priblizne z 95 percent 
otvoreneho textu a paf percent sifrovaneho. Ak niekto posiela 
95 percent sifrovaneho textu, mozno by bolo treba za nim 
vyslaf pocitacovo zdatny ekvivalent Susfia a Drbaka, aby 
zistili, ci to nahodou nie je teroristicky, s fetom kseftujuci, 
pouzivatel' Xnetu. 

To sa deje v jednom kuse v Cine. Nejaky bystry disident 
dostane napad, ako obisf Vel'ky cinsky ohnivy mur, ktory sa 
pouziva na cenzurovanie intemetoveho pripojenia celej krajiny, 
pouzitim kodovaneho spojenia s pocitacom v inej krajine. 
Strana nedokaze zistif, kade ten disident surfuje: moze to byt' 
porno alebo navody na zostrojenie bomby alebo steklive listy 



109 



Maly brat 

od jeho filiplnskej frajerky, alebo politicke materialy ci dobre 
spravy o Scientologoch. Ani to nepotrebuje vedief. Vsetko, co 
ich zaujima je, ze tento clovek dostava ovel'a viae kodovanej 
komunikacie ako jeho susedia. A v torn okamihu ho poslu do 
tabora nutenych prac, len ako priklad, aby si kazdy uvedomil, 
CO sa takym chytrakom stane. 

V danej chvili by som sa bol stavil, ze Xnet je zatial' pod 
radarom DHS, ale navzdy to nevydrzi. A po dnesku som si 
nebol isty, ci som na tom lepsie ako onen cinsky disident. 
Ohrozoval som este aj vsetkych I'udi, ktori sa pripajali na Xnet. 
Zakon sa nestara, ci ste nieco zle naozaj spravili: boli ochotnl 
strcif vas pod mikroskop len za to, ze ste statisticky mimo 
normy. A nedokazal som to ani zastavif - rozbehnuty Xnet si 
uz teraz zil svojim vlastnym zivotom. 

Budem to musief daf do poriadku nejako inak. 

Zelal som si, aby som si o tom mohol podebatovaf s Jolu. 
Pracoval pre internetovu firmu s nazvom Pigspleen Net, ktora 
ho najala, ked' mal dvanasf, a vedel o siet'ach ovel'a viae ako 
ja. Ak niekto vedel, ako nas z tej slamastiky vytiahnuf, bol to 
on. 

Nast'astie sme sa s Van a Jolu planovali stretnuf na kave 
hned' nasledujuci vecer na nasom oblubenom mieste v Misii. 
Oficialne to bolo nase kazdotyzdenne stretnutie timu 
Zabavneho Sialenstva Harajuku, ale ked'ze hru nam zastavili a 
Darryl zmizol, tak to bol nas pravidelny festival placu, 
doplfiovany zhmba sest'hodinovymi telefonatmi a cetmi, ktore 
isli asi takto, „Si OK? Naozaj sa nam to stalo?" Bude len dobre 
mocf sa porozpravaf o niecom inom. 

# 

„Ti sibe," povedala Vanessa. „Ti uplne, kompletne, naozaj, 
totalne sibe ci co?" 

Prisla vo svojej skolskej dievcenskej uniforme, pretoze 
cestou zo skoly sa zdrzala, lebo musela isf skolskou 

110 



C. Doctorow 

autobusovou kyvadlovkou uplne dole cez most San Mateo a 
potom nazad hore do mesta. Neznasala, ked' ju na verejnosti 
videli V mundure, ktory vyzeral totalne ako zo Sailor Moonu - 
plisovana sukfia a tunika a podkolienky. Mala zlu naladu uz 
odkedy sa zjavila v kaviarni, ktora bola plna starslch, 
ohaknutejslch, zadepkovanych emackych studentov umenia, 
ktorl pri pohl'ade na fiu prskali do svojich latte. 

„A CO chces, aby som urobil, Van?" povedal som. Sam som 
bol podrazdeny. Teraz ked' hra nefungovala, teraz ked' bol 
Darryl nezvestny, bola skola neznesitel'na. Cely den som sa na 
vyucku utesoval myslienkou, ze uvidim svoj tim, aspofi to co 
z neho zostalo. A teraz sme sa hadali. 

„Chcem, aby si sa prestal vystavovaf riziku, Mlk3y." Vlasy 
na siji sa mi zjezili. Iste, na nasich stretavkach sme vzdy 
pouzivali timove prezyvky, ale teraz, ked' tato bola spojena 
s Xnetom, ma vyl'akalo, ked' ju vyriekla nahlas na verejnosti. 

„Nepouzivaj to meno na verejnosti," vystekol som. 

Van zavrtela hlavou. „Presne o tomto hovorim. Mohol by si 
za to 1st' do basy, Marcus, a nielen ty. Vel'a I'udi. Po tom, co sa 
stalo Darrylovi -" 

„Robim to kvoli Darrylovi!" Mladi umelci sa zvrtli aby si 
nas obzreli a ja som stisil Mas. „Robim to preto, lebo 
alternativou j e nechaf, nech sa im vsetko prepecie." 

„Ty si myslis, ze ich zastavis? Ty si sa zblaznil. Ved' oni su 
vlada." 

„Este stale je to nasa krajina," povedal som. „Este stale 
mame na to pravo." 

Van vyzerala, akoby sa isla rozplakaf. Niekol'kokrat sa 
rychlo nadychla a potom sa postavila. „Nem6zem to spravif. Je 
mi I'uto. Nemozem sa pozeraf, co robis. Je to ako pozorovaf 
havariu auta v spomalenom zabere. Znicis sa a ja t'a mam 
privel'mi rada, nez aby som sa na to prizerala." 

Sklonila sa a bojovne ma objala a na lice mi vlepila 
energicky bozk, ktory zasiahol az kutik mojich ust. „Davaj na 



111 



Maly brat 

seba pozor, Marcus," povedala. Usta mi horeli na mieste, kam 
pritisla svoje pery. To iste spravila s Jolu, ale bozkala ho 
presne na lice. Potom odisla. 

Po jej odchode sme Jolu a ja hl'adeli jeden na dmheho. 

Spustil som tvar do dlanl. „Dopekla," povedal som 
nakoniec. 

Jolu ma potl'apkal po chrbte a objednal mi d'alsie latte. „To 
bude V poriadku," povedal. 

„Myslel by si si, ze spomedzi vsetkych I'udl prave Van 
pochopi." Polovicka jej rodiny zila v Sevemej Korey. Jej 
rodicia nikdy nezabudli, ze maju tol'kych pribuznych zijucich 
pod tym sialenym diktatorom, bez moznosti ujsf do Ameriky. 

Jolu pokrcil plecami. „Mozno prave preto je z toho mimo. 
Pretoze vie, ake to moze byf nebezpecne." 

Vedel som, na co naraza. Dvaja z jej strykov boli uvazneni a 
uz sa nikdy neobjavili. 

„Hej," povedal som. 

„Tak preco si vcera nebol na Xnete?" 

Bol som vd'acny za zmenu temy. Vsetko som mu vysvetlil, 
bayesovske veci a mqj strach, ze nebudeme mocf nad'alej 
pouzivaf Xnet, tak ako doteraz, lebo inak nas capnu. 
Zamyslene pocuval. 

„Chapem, co hovoris. Problem je, ze ak ma niekto 

V komunikacii privel'a kodovanych sprav, zacne vycnievaf ako 
cosi nenormalne. Lenze ked' nebudes sifrovaf, bude I'ahke fa 
odpocuvaf." 

„Hej," povedal som. „Uz cely den sa to snazim rozlusknuf. 
Mozno by sme mali spomalif spojenie, roztiahnuf ho cez licty 
viacerych I'udi -" 

„Nebude fungovaf," povedal. „Keby si chcel, aby sa to 
stratilo v sume, musel by si to spomalif tak, ze by si sief 

V podstate vypol. To nejde." 

„Mas pravdu," povedal som. „Ale co ine mozeme robif?" 
„Co keby sme zmenili defmiciu normalneho?" 



112 



C. Doctorow 

A pre toto bol Jolu ako dvanast'rocny najaty do Pigspleenu. 
Dajte mu problem s dvomi zlymi rieseniami a on pride na 
tretie, totalne ine, zalozene na torn, ze zahodi vsetky vase 
predpoklady. Horlivo som prikyvol. „Pokracuj, hovor." 

„Co keby mal priememy sanfrancisky uzlvatel' internetu 
pocas priememeho dfia na sieti ovel'a viae kodovanej 
prevadzky? Keby sme dokazali zmenif rozdelenie tak, ze by 
bolo otvoreneho textu k sifrovanemu tak okolo fifty-fifty, 
uzivatelia Xnetu by jednoducho vyzerali normalne." 

„Ale ako to spravif? Eud'om na sukromi nezalezi az 
natol'ko, aby surfovali cez zasifrovane pripojenia. Nechapu, 
preco je dolezite, ci sa spicli dozvedia, co si googluju." 

„Hej, ale webstranky predstavuju len male mnozstvo 
premavky. Ak by sme nakriatli I'udi, aby si rutinne st'ahovali 
zopar obrovskych zasifrovanych suborov kazdy den, vytvori to 
tol'ko sifier, ako tisicky webstranok." 

„Hovoris o indienete," povedal som. 

„Pochopil si," povedal. 

indienet - vzdy s malymi pismenami - je vec, vd'aka ktorej 
sa Pigspleen stal jednym s najuspesnejsich poskytovatel'ov 
Internetu na svete. Kedysi, ked' vel'ke nahravacie firmy zacali 
zalovaf svojich fanusikov za st'ahovanie hudby, mnozstvo 
nezavislych firiem a ich umelcov bolo zdesenych. Ako mozete 
zarabaf zalujuc svojich zakaznikov? 

Zakladatel'ka Pigspleenu mala odpoved': otvorila zmluvu 
pre kazdeho, kto chcel so svojimi fanusikmi spolupracovaf, 
namiesto toho, aby proti nim bojoval. Dajte Pigspleenu licenciu 
na sirenie vasej hudby medzi svojimi zakaznikmi a on vam da 
podiel na poplatku za pripojenie na zaklade popularity vasej 
hudby. Pre nezavislych umelcov vel'kym problemom nie je 
piratstvo ale anonymita: t.j. ked' nikomu nestoja vase skladby 
ani len za to, aby ich kradli. 

Fungovalo to. Stovky nezavislych projektov a znaciek sa 
spojilo s Pigspleenom a cim viae hudby tam bolo, tym viae 



113 



Maly brat 

fanusikov sa k nim obracalo o internetove sluzby, a tym bolo 
viae pefiazi pre umelcov. Do roka mal poskytovatel' stotisic 
novych zakaznikov a teraz ich mal milion - viae ako polovicu 
sirokopasmovych pripojeni v meste. 

„Prerabka kodu nasho indienetu je na mojom stole uz 
mesiace," povedal Jolu. „Originalne programy boli zbuchane 
vel'mi narychlo a s trochou prace by sa dali urobif ovel'a 
efektivnejsie. Ale jednoducho som nemal cas. Jednym 
z dolezitych planovanych bodov bolo zasifrovanie spojeni, 
pretoze Trudy to tak ma radsej ." Trudy Doo bola zakladatel'kou 
Pigspleenu. Bola starodavnou sanfranciskou punkovou 
legendou, spevackou, bola front-woman anarcho-feministickej 
skupiny Rychlokurvy, a bola blazon do ochrany sukromia. 
Dokazal som si predstavif, ze by chcela zasifrovaf svoju 
hudobnu sluzbu uz len z principu. 

„Bude to t'azke? Myslim tym, ako dlho by to trvalo?" 

„No, na sieti je samozrejme kopa sifrovacieho softu 
zadarmo," povedal Jolu. Robil to, co robieval zakazdym, ked' 
sa zahrabal do tvrdeho programovacieho problemu - zahl'adel 
sa do neurcitej dial'ky a bubnoval dlafiami po stole, az kava 
vyspl'achovala do podsalkov. Mal som chut' sa rozosmiaf - 
vsetko moze byf znicene a desive a na hovno, ale Jolu ten 
program napise. 

„M6zem pri tom pomocf?" 

Pozrel na mfia. „Co, myslis, ze to nezvladnem?" 

„Coze?" 

„No, ved' si zmakol celu tu vec s Xnetom bez toho, aby si 
mi to spomenul. Nepovedal si pol slova. Myslel som si, ze 
nejak na to ani nepotrebujes moju pomoc." 

Zarazilo ma to. „Coze?" povedal som znova. Jolu vyzeral 
namrzeny. Bolo jasne, ze ho to zralo uz dlhii dobu. „Jolu -" 

Pozrel na mfia a zbadal som, ze je nastvany. Ako mi to 
mohlo uniknuf? Boze, niekedy som hrozny idiot. „Pozri, 
brasko, o nic nejde -" cim vlastne chcel povedaf, ze vlastne ide 



114 



C. Doctorow 

o vel'mi vel'a „- ide o to, ze si sa vlastne nikdy na nic nepytal. 
Nenavidim DHS. Darryl bol aj moj priatel'. Naozaj by som ti 
s tym mohol pomocf." 

Chcelo sa mi zastrcif si hlavu medzi nohy. „Pocuj, Jolu, 
bolo to odo mfia vel'mi hlupe. Robil som to nejak o druhej 
rano. V tej chvili som bol liplne mimo. Ja -" nedokazal som to 
vysvetlif. Ano, mal pravdu a v tom bol problem. Boli sice dve 
rano, ale mohol som o tom s nim hovorif nasledujuci den, 
alebo d'alsi. Nespravil som to, lebo som nevedel, co povedaf - 
ze to bol skaredy hack, ze som si to mal lepsie premyslief. Jolu 
vzdy prisiel na sposob, ako pretvorif moje vcasranne napady 
na ozajstne programy, ale to s cim prisiel bolo vzdy trochu 
nieco ine, nez ako by som to bol urobil ja. Chcel som projekt 
pre seba. Bol zo mfia uplny Mlk3y. 

„Prepac," povedal som nakoniec. „Je mi to vel'mi, vel'mi 
I'lito. Mas liplnu pravdu. Splasil som sa a urobil som cosi 
naozaj hlupe. Naozaj potrebujem tvoju pomoc. Bez teba to 
nedokazem." 

„To myslis vazne?" 

„Jasne, ze hej," povedal som. „Si ten najlepsi programator, 
akeho poznam. Si hnusny genius, Jolu. Bolo by mi ct'ou, keby 
si mi s tymto pomohol." 

Zabubnoval prstami. „Je to proste- Vies. Ty si vodca. Van 
je ta bystra. Darryl bol... No, tvoja prava ruka, chlapik, co to 
vsetko zariad'oval, daval pozor na detaily. Byf programator, to 
bola moja parketa. Mal som pocit, ze mi tym naznacujes, ze ma 
nepotrebujes." 

„Ach, clovece, ja som taky somar. Jolu, ty si na toto ten 
najkvalifikovanejsi clovek, akeho poznam. Ja naozaj, naozaj, 
naozaj -" 

„No dobre, to uz staci. Prestafi. Fajn. Verim ti. Momentalne 
sme naozaj pekne v riti. Takze ano, jasne, ze ti mozem pomocf. 
Mozeme ti dokonca mozno aj zaplatif - mam maly rozpocet na 
najimanie programatorov." 



115 



Maly brat 

„To vazne?" Nikto mi nikdy za programovanie neplatil. 

„Iste. Asi si dostatocne dobry, aby sa to vyplatilo." Zaskeril 
sa a buchol ma do pleca. Jolu je naozaj vacsinou v pohode a 
prave preto ma tak vyplasil. 

Zaplatil som za kavy a vysli sme von. Zavolal som rodicom 
a oznamil im, ci porabam. Joluova mama trvala na tom, ze nam 
spravi sendvice. Zamkli sme sa v jeho izbe s jeho pocitacom a 
kodom pre indienet a pustil sme sa do jedneho z najvacsich 
programatorskych maratonov vsetkych cias. Ked' jeho rodina 
okolo pol dvanastej odisla spat', zmocnili sme sa kavovam, 
vyniesli sme si ho k nemu do izby a frcah sme d'alej na 
zazracnych kavovych boboch. 

Ak ste nikdy neprogramovali pocitac, mah by ste si to 
skusif. Na celom svete neexistuje nic podobne. Ked' 
programujete, pocitac rohi presne to, co mu prikazujete. Je to 
ako navrhovaf stroj - akykol'vek stroj, ako auto, ako 
vodovodny kohutik, ako pant na automaticke dvere - pomocou 
matematiky a prikazov. Je to uzasne v tom najpravdivejsom 
zmysle slova: moze vas to naplnif uzasom. 

Pocitac je ten najzlozitejsi stroj, s akym sa kedy stretnete. 
Pozostava z miliard mikrominiaturnych tranzistorov, ktore sa 
daju nakonfigurovaf tak, aby plnili akykol'vek program, aky si 
dokazete predstavif. Ale ked' si sadnete ku klavesnici a 
napisete prikazovy riadok, vsetky tie tranzistory urobia, co im 
prikazete. 

Vacsina z nas nikdy nepostavi auto. Takmer nikto z nas 
nikdy nevytvori avionicky system. Nenavrhne budovu. 
Nenaplanuje mesto. 

Vsetky tie veci su tiez komplikovane stroj e a su uplne mimo 
dosahu I'udi ako ja ci vy. Ale pocitac je akoze desat'krat 
komplikovanej si a predsa bude tancovaf ako mu budete piskaf. 
Napisaf jednoduchy program sa mozete naucif za popoludnie. 
Zacnete s jazykom ako je Python, ktory bol vytvoreny na to, 
aby poskytol ne-programatorom I'ahky sposob, akym mozu 



116 



C. Doctorow 

prinutif pocltac tancovaf na ich melodiu. Aj keby ste si to mali 
vyskusaf len jeden den, jedno popoludnie, skuste to. Pocltace 
vas mozu ovladaf, alebo vam mozu ul'ahcif pracu - ked' chcete 
byt' panmi svojich strojov, muslte sa naucif plsaf kod. 
Tej noci sme naplsali mnozstvo kodu. 

&&& 



117 



Maly brat 

Kapitola 8 



Nebol som jediny, s kym histogramy vybabrali. Mnoho I'udl 
ma abnormalne vzorce pouzlvania dopravy. Abnormalne je 

V skutocnosti tak bezne, ze je to prakticky normalne. 

Xnet bol piny podobnych historiek, rovnako ako noviny a 
televlzia. Manzelia boli prichyteni pri podvadzani svojich 
manzeliek; manzelky pri podvadzani manzelov, deti pri 
poflakovanl sa s nevhodnymi frajermi a frajerkami. Chlapec, 
ktory pred rodicmi zatajil, ze ma AIDS, bol prichyteny, ked' si 
siel na kliniku pre lieky. 

Boli to I'udia, ktorl mali co skryvaf - nijaki vinnici, ale 
I'udia s tajomstvami. A este viae bolo I'udl, ktorl nepotrebovali 
ukryvaf vobec nic, ale ktorym sa aj tak nepacilo, ze ich niekde 
zadrzali a vypocuvali. Predstavte si, ze vas niekto zamkne na 
zadnom sedadle policajneho auta a ziada, aby ste dokazali, ze 
nie ste terorista. 

Neslo len o verejnu dopravu. Vacsina vodicov v okoll 
Zalivu ma predplatenu priepustku, FasTrak, pripevnenu 
k slnecnemu tienidlu. Je to mala radiova „pefiazenka", ktora 
plati mytne, ked' prechadzate mosty, setriac vam tak cakanie 

V radoch pri pokladniciach. Platenie v hotovosti za prejazd 
mosta bolo trikrat drahsie (hoci v tomto bode sa vzdy 
zahmlievalo a tvrdilo sa, ze FasTrak je lacnejsl, nie ze 
pouzlvanie anonymnej hotovosti je drahsie). Akekol'vek 
zvysky stareho systemu vymizli, ked' sa pocet pruhov na 
prejazd za hotove znlzil na jeden, takze rady na nich boli este 
dlhsie. 

Takze, ak ste miestny alebo ak idete autom prenajatym 
z miestnej pozicovne, mate FasTrak. A ukazalo sa, ze mytnice 
nie su jedine miesta, kde sa FasTraky citaju. DHS rozmiestnilo 
ich citacky po celom meste - ked' okolo nich prejdete. 



118 



C. Doctorow 

zaznamenaju cas a identifikacne cislo, elm buduju stale 
dokonalejsl obraz o torn, kto kam ide a kedy, v databaze, ktora 
bola doplnena este „kamerami na meranie rychlosti", 
„semaforovymi kamerami" a vsetkymi ostatnymi kamerami na 
citanie SPZetiek, ktore vyrasili vsade ako huby po dazdi. 

Nikto sa nad tym prills nezamyslel. A teraz, ked' na to doslo, 
vsetcl sme si zacall vslmaf rozne drobnostl, ako napriklad to, 
ze FasTrak nema vyplnac. 

Takze ked' ste Isll autom, bolo celkom pravdepodobne, ze 
vas zastavl auto pollcle, ktora bude zvedava, preco ste 
V poslednom case tol'ko navstevovall Potreby pre stavebnlkov, 
alebo CO mal znamenaf ten mlnulotyzdfiovy polnocny vylet do 
Sonomy. 

Po meste sa zacall zjavovaf male demonstracle. Po tyzdnl 
takehoto monltorovanla pat'deslattlslc I'udl pochodovalo 
Trhovou ullcou. Bolo ml to uplne jedno. Eudla, ktorl okupovall 
moje mesto, sa o to, co domacl chcu, absolutne nestarall. Boll 
ako dobyvatel'ska armada. A vedell, co si o tom mysllme. 

Jedneho rana som zlslel dolu na rafiajky prave vcas, aby 
som zacul, ako otec hovorl mame, ze dve najvacsle taxlsluzby 
budu poskytovaf „zravu" I'ud'om, ktorl na platenle budu 
pouzlvaf speclalne kartlcky, udajne preto, aby zlepslll 
bezpecnosf vodlcov tym, ze budu pri sebe noslf menej pefiazl. 
Zacalo ma zaujlmaf, co sa stane s Informaclaml o tom, kto a 
kde taxlkpouzll. 

Uvedomll som si, ako som bllzko. Novy kllent Indlenetu 
sme vydall ako automatlcky update prave ked' sa tleto vecl 
zacall zhorsovaf a Jolu ml povedal, ze 80 percent prevadzky na 
Plgspleene bolo teraz zaslfrovanych. Mozno sa Xnet zachranl. 

Lenze otec ma privadzal do slalenstva. 

„S1 paranolk, Marcus," povedal ml jedneho prl rafiajkach, 
ked' som mu spomenul chlaplkov, ktorych fizll prehl'adavall prl 
BARTe predosly den. 

„Ocl, to je smlesne. Nechytlll zladnych teroristov, vsakze? 



119 



Maly brat 

Akurat co I'udl zastrasuju." 

„Mozno ze este dosial' nechytili teroristov, ale odpratuvaju 
z ullc mnozstvo svoloce. Vezmi si narkotrafikantov - odkedy 
sa s tym zacalo vraj zatvorili uz cele tucty. Pamatas si, ako fa 
fet'aci kedysi okradli? Ak nezabasneme ich dodavatel'ov, len sa 
to zhorsi." Pred rokom ma okradli. Urobili to celkom 
civilizovane. Jeden smradravy vychrtly chlapik mi povedal, ze 
ma pistol' a druhy ma poziadal o pefiazenku. Dokonca mi 
nechali legitimaciu, hoci si vzali moju platobnu kartu a 
elektricenku. Aj tak ma to riadne vystrasilo a cele tyzdne som 
bol potom paranoicky a sustavne som sa obzeral. 

„Lenze vacsina I'udi, ktori zadrzia, nerobi nic zle, oci," 
povedal som. Zacinal som toho mat' dost'. Mqj vlastny otec! 
„Je to sialenstvo. Za kazdeho zlocinca, ktoreho chytia, musia 
trestaf tisicky nevinnych. To je proste nespravne." 

„Nevinnych? Chlapikov, co podvadzaju svoje manzelky? 
Priekupnikov drog? Ty ich branis, ale co vsetci ti, co zomreli? 
Ak nemas co skryvaf -" 

„Takze by ti nevadilo, keby zadrzali tebaT Histogram 
mqjho otca bol zatial' deprimujuco normalny. 

„Povazoval by som to za svoju povinnosf," povedal. „Bol 
by som hrdy. Citil by som sabezpecnejsie." 

To sa mu I'ahko povie. 

# 

Vanessa nemala rada, ked' som o tom rozpraval, ale bola prilis 
chytra na to, aby som sa tej teme pridlho vyhybal. Casto sme sa 
stretavali a zhovarali sa o pocasi a o skole a tak, az nakoniec 
som sa k tomu akosi vratil. Ked' sa tak stalo, Vanessa sa drzala 
- nerozbesnila sa na mfia - ale videl som, ze ju to rozrusuje. 

Ale aj tak. 

„Takze mqj otec vravi, 'Povazoval by som to za svoju 
povinnosf.' Doriti, verila by si tomu? Kristepane! Skoro som 
mu vtedy povedal ako ma zabasli, skoro som sa ho spytal, ci si 

120 



C. Doctorow 

mysll, ze to bola nasa 'povinnost"!" 

Sedeli sme po vyucovani na trave v Dolores Parku a 
pozorovali psov ako nahafiaju lietajuce taniere. 

Van sa zastavila doma a prezliekla sa do stareho tricka 
slogom jej oblubenej brazllskej techno-brega skupin, Carioca 
Proibidao - Zakazany chlaplk z Ria. To tricko dostala na 
jednom koncerte, kam sme vsetci sli pred dvomi rokmi, ked' 
sme sa vytratili za vel'kym dobrodruzstvom do Kravskeho 
Palaca. Odvtedy vyrastla zo pat' centlkov, takze jej bolo tesne a 
vyt'ahovalo sajej nad pupok, odhal'ujuc jej ploche brusko. 

V slabom slnku lezala so zavretymi ocami za slnecnymi 
okuliarmi, prstami na nohach mrvila v sl'apkach. Poznam Van 
odjakziva a ked' som na fiu myslel, obycajne som videl male 
zname decko so stovkami cinkajucich naramkov, vyrobenych 
z narezanych sodovkovych plechoviek, ktore hravalo na klavir 
a nedokazalo tancovaf. Teraz, sediac v Dolores Parku, som ju 
zrazu uvidel, aka naozaj bola. 

Bola uplne s3XY - teda, sexy. Bolo to, ako ked' pozerate na 
ten obrazok vazy a odrazu si vsimnete, ze su to aj dve tvare. 
Videl som, ze Van je proste Van, ale tiez som videl, ze je 
certovsky pekna, cosi, co som si nikdy neuvedomil. 

Samozrejme Darryl to vedel cely cas ale nemyslite si, ze ma 
to nanovo nesoklo, ked' mi to doslo. 

„Nem6zes to povedaf otcovi, ved' vies," povedala. 
„Vsetkych nas vystavis riziku." Oci mala zatvorene a hrud' sa 
jej dvihala a klesala, co ma rozptyl'ovalo skutocne rozpacitym 
sposobom. 

„Hej," povedal som temne. „Ale problem je, ze ja viem, ze 
on to uplne zerie. Keby si zastavila mqjho otca a nutila ho, aby 
dokazal, ze nie je pedofil ci teroristicky drogovy diler, besnel 
by. Uplne kompletne. Neznasa uz len ked' ho nechaju cakaf 
ked' telefonuje kvoli fakturam ku kreditke. Keby bol zamknuty 
V aute a niekto by ho hodinu vypocuval, nacisto by ho 
porazilo." 



121 



Maly brat 

„Prepecie sa im to len preto, lebo normalni sa citia 
nadradeni abnormalnym. Keby zadrziavali kazdeho, bola by to 
katastrofa. Nikto by sa nikam nedostal, vsetci by cakali na 
vysluch u fizlov. Totalny krach." 

Fllha. 

„Van, ty si totalny genius," povedal som. 

„To mi hovor," povedala. Lenivo sa usmievala a prezerala si 
ma spod poloprivretych viecok, skoro romanticky. 

„Vazne. Da sa to urobif. Profily dokazeme posahaf celkom 
I'ahko. Nechaf I'udi zadrzaf je I'ahke." 

Posadila sa a odhrnula si vlasy z tvare a pozrela na mfia. 
Zaludok mi zl'ahka nadskocil, zdalo sa mi, ze som na fiu urobil 
dojem. 

„Klonovanie erfidov," povedal som. „Je to uplne I'ahke. 
Napalis spravny firmware na desat'dolarovy radioamatersky 
citac/zapisovac a je to. Co urobime bude, ze pochodime 
dookola a nahodne povymiefiame I'ud'om znacky, prepiseme 
kody ich permanentiek a FasTrakov za kody inych I'udi. A 
potom budu vsetci uplne divni a abnormalni, az bude kazdy 
vyzeraf vinny. A potom: totalny krach." 

Van naspulila pery a poodtiahla si slnecne okuliare a ja som 
si uvedomil, ze od hnevu stratila rec. 

„Zbohom, Marcus," povedala a vyskocila na rovne nohy. 
Kym som sa spamatal, kracala prec tak rychlo az skoro utekala. 

„Van!" zvolal som, vyskocil a rozbehol sa za fiou. „Van! 
Pockaj!" 

Zrychlila, az som musel bezaf, aby som ju dohonil. 

„Van, CO dopekla," povedal som a chytil som ju za 
predlaktie. Vytrhla sa mi tak prudko, az som sa sam udrel do 
tvare. 

„Si psycho, Marcus. Ved' ohrozis cely zivot vsetkych 
svojich xnet'ackych kamoskov a navyse mienis spravif cele 
mesto podozrive z terorizmu. Nemohol by si prestaf skor nez 
niekomu ublizis?" 



122 



C. Doctorow 

Parkrat som naprazdno otvoril a zatvoril usta. „Van, ja nie 
som ten problem, to oni. Ja nikoho nezatykam, nevaznim, 
nenechavam Tudl stracaf sa. RobI to Ministerstvo statnej 
bezpecnosti. Bojujem proti nim preto, aby s tym prestali." 

„A to ako, tym ze to este zhorsis?" 

„Mozno sa to musi zhorsif, aby sa to mohlo zlepsif, Van. 
Nie je to vari to, o com si hovorila? Ak by zastavovali kazdeho 

„To som vobec nemala na mysli. Nehovorila som o tom, ze 
by si mal nechaf vsetkych pozatykaf. Ak chces protestovaf, 
pripoj sa k protestnemu hnutiu. Rob nieco pozitivne. Vari si sa 
od Darryla nie nenaucil? Celkom «/c?" 

„To si teda pis, ze naucil," povedal som, stracajiic 
trpezlivosf. „Naucil som sa, ze sa im neda verif. Ze ked' proti 
nim nebojujes, pomahas im. Ze ak im to dovolime, premenia 
celu krajinu na vazenie. Co si sa naucila ty. Van? Byf vecne 
vystrasena, sedief na zadku, skryvaf hlavu a dufaf, ze si fa 
nevsimnu? Myslis si, ze sa to zlepsi? Ak nie neurobime, tak 
toto je to najlepsie, ako sa len da. Odteraz sa to bude len 
zhorsovaf. Chces pomocf Darrylovi? Pomoz mi porazif ich!" 

Bolo to tu zas. Mqj sl'ub. Nie vyslobodif Darryla, ale zrazif 
na zem cele DHS. Bolo to blaznovstvo, aj ja som to vedel. Ale 
presne to som planoval urobif. Bez debaty. 

Van ma oboma rukami prudko odstrcila. Zo skolskej 
atletiky - robila serm, lakros, pozemny hokej, vsetky sporty 
dievcenskych skol - mala dost' sily, takze som skoncil na 
zadku na hnusnom sanfranciskom chodniku. Vyrazila prec a ja 
som ju nenasledoval. 



# 



> Dolezita vec na bezpeCnostnych 
systemoch nie je ako fungujii, ale 
ako zlyhavaju. 

To bol prvy riadok v mojom prvom blogu na Otvorenej 



123 



Maly brat 

revolte, mojej Xnetovej stranke. PIsal som ako Mlk3y a bol 
som pripraveny 1st' do vojny. 

> Mozno vsetka ta automaticka 

identif ikacia ma chytat' teroristov. 
Mozno ze skor Ci neskor dokonca 
nejakeho chyti. Problemom je, ze 
chyta aj nas, dokonca aj ked' 
nerobime niC zle. 

> Cim viae I'udi chyti, tym je 

krehkejsia, Ak ich pochyta privel'a, 
skolabu je . 

> Chapete to? 

Prilepil som tarn svoje HOWTO ako postavif klonovacku 
erfidov plus nejake tipy, ako sa dostaf k rud'om dostatocne 
bllzko, aby sa dalo cltaf a zapisovaf na ich cipove karticky. Do 
vrecka mojej dobovej ciernej kozenej motorkarskej bundy 
s pokovenymi vreckami som si strcil moju vlastnu klonovacku 
a odisiel som do skoly. Kym som dosiel na Chavezovu strednu, 
naklonoval som sesf cipov. 

Chceli vojnu. Budii ju mat'. 

# 

Ak by ste sa niekedy rozhodli spravif cosi tak hliipe ako 
postavif automaticky detektor teroristov, najprv sa potrebujete 
priucif cosi z matiky. Tomu comusi sa hovori „paradox 
falosneho pozitiva" a je to skutocny oriesok. 

Povedzme, ze mate novu chorobu s nazvom Super-AIDS. 
Super- ADDS chyti len jeden z miliona I'udi. Vyviniete test na 
Super-AIDS, ktory je spol'ahlivy na 99 percent. To znamena, 
ze vam v 99 percentach pripadov da spravnu odpoved' - 
pozitivnu, ak je subjekt infikovany, negativnu, ak je zdravy. 
Spravite test milionu I'udi. 

Z toho miliona ma jeden clovek Super-AIDS. Z kazdej 
stovky, ktoni otestujete, dostanete jeden „falosny pozitiv" - 
test potvrdi, ze subjekt ma Super-AIDS aj ked' ho nema. Toto 
presne znamena „sporahlivy na 99 percent": jedno percento 

124 



C. Doctorow 

bude chybne. 

Kol'ko je jedno percento z miliona? 

1,000,000/100 = 10,000 

Jeden z miliona ma Super-AIDS. Ak otestujete milion 
nahodnych I'udi, pravdepodobne najdete len jeden skutocny 
pripad Super-AIDS. Lenze test neidenhfikuje jednu nakazenu 
osobu. Najde ich desaf tisic. 

Vas test spol'ahlivy na 99 percent vam da vysledok na 99,99 
percent chybny. 

To je paradox falosneho pozitlva. Ak sa snazite najsf cosi 
naozaj zriedkave, sporahlivosf vasho testu musi zodpovedaf 
zriedkavosti veci, ktoni hl'adate. Ak sa snazite ukazaf na jediny 
pixel na monitore, ostra ceruzka na to bude vhodna: jej hrot je 
mensi (presnejsi) ako pixely. Ale hrot ceruzky je vam na nic pri 
ukazovani na jeden atom na povrchu obrazovky. Na to 
potrebujete ukazovadlo - test - ktore ma na hrote sirku jedneho 
atomu alebo menej . 

To je paradox falosneho pozitiva a k terorizmu ma 
nasledovny vzt'ah: 

Teroristi su vel'mi zriedkavi. V dvadsat'milionovom meste 
ako je New York moze byf tak jeden, dvaja teroristi. Jedna 
dvadsat'tisicina percenta. 

To je naozaj dost' zriedkave. A teraz, povedzme, ze mate 
softver, ktory dokaze preosiaf vsetky zaznamy z bank, alebo 
z predajni cestnych nalepiek alebo z dopravnych podnikov 
alebo z telefonnych hovorov v meste, a prichytif teroristov s 99 
percentnou spol'ahlivost'ou. 

Medzi dvadsiatimi milionmi I'udi tento na 99 percent 
spol'ahlivy test identifikuje dvesto tisic I'udi ako teroristov. 
Lenze len desiati z nich nimi aj budu. Na to, aby ste nasli desaf 
zlocincov, budete musief zhromazdif a vysetrif dvesto tisic 
nevinnych obcanov. 

A viete co? Testy na teroristov nie su ani zd'aleka spol'ahlive 
na 99 percent. Skor mozno na 60 percent. Niekedy len na 40 



125 



Maly brat 

percent. 

Co toto vsetko znamena je, ze DHS bolo na ceste k t'azkemu 
zlyhaniu. Snazili sa najsf neuveritel'ne zriedkavu udalosf - ista 
osoba je teroristom - nesporahlivym systemom. 

Cudujete sa, ze sme dokazali zaprlcinif taky zmatok? 

# 

V utorok rano, tyzdefi po zapocati Operacie Falosny Pozitiv, 
som hvlzdajuc si vysiel z prednych dverl. Kollsal som sa do 
rytmu novej hudby, ktoni som si stiahol z Xnetu predoslu noc - 
mnozstvo I'udi posielalo MlkSymu digitalne darceky ako 
vd'aku za nadej, ktoni im daval. 

Zabocil som na 23. ulicu a opatrne som sa pustil dolu 
uzuckymi kamennymi schodikmi, vysekanymi do svahu. Ako 
som zostupoval, mifial som pana Jazvecika. Nepoznam jeho 
skutocne meno, ale vidam ho skoro kazdy den, ako dolu 
schodmi vodieva svojich troch jazvecikov vyvencif do parcika. 
Pretlacif sa na schodoch okolo nich je takmer nemozne a vzdy 
skoncim zamotany do voditok, zrazeny do cejsi predzahradky 
alebo nacapeny na naraznik niektoreho z aut, zaparkovanych 
pri chodniku. 

Pan Jazvecik je zjavne Ktosi Dolezity, pretoze ma frajerske 
hodinky a na sebe vzdy drahy oblek. V mysli som si ho zaradil 
medzi tych, co pracuju dolu vo fmancnom centre. 

Ked' som sa dnes suchol okolo neho, zapol som svoju 
klonovacku erfidov, ktoni som mal vzdy nachystami vo vrecku 
mojej kozenej bundy. Klonovacka vysala cisla z jeho kreditiek 
a klucov od auta, z pasu a stodolaroviek v jeho pefiazenke. 

Zarovefi do nich zapisovala cisla nove, ktore som predtym 
vzal od inych I'udi, okolo ktorych som sa poobsmietal. Bolo to 
ako povymienaf espezetky na skupine aut, ibaze okamzite a 
neviditel'ne. Ospravedlfiujuco som sa na pana Jazvecika usmial 
a pokracoval som dolu schodikmi. Pri troch autach som sa 
pozastavil dost' na to, aby som im povymiefial cisla ich 

126 



C. Doctorow 

FasTrakov za clsla, ktore som nalovil z inych aut predosly den. 
Mozno si mysllte, ze to bolo prilis rahkomyserne, ale 

V porovnani s kopou inych Xnet'akov som bol opatrny a 
konzervativny. Dve dievcata z Chemickeho inzinierstva na UC 

V Berkeley prisli na to, ako z kuchynskych potrieb vyrobif 
neskodnu chemikaliu, ktora spust'ala detektor vybusnin. Dobre 
sa bavili tym, ze poprskali kufriky a saka svojich profesorov a 
potom nebadane sledovali, ako sa ti nest'astnici snazili dostaf 
do aul ci kniznic v kampuse a pri torn na nich vleteli cele caty 
novych ochrankarov, ktori sa vsade zjavili. 

Inl I'udia zasa chceli prist' na to, ako poprasif obalky nieclm, 
CO by dalo pozitivny test na anthrax, ale vsetci ostatnl si 
mysleli, ze je to sibnute. Nast'astie sa im nepodarilo prist' na to, 
ako to urobif. 

Presiel som okolo Vseobecnej nemocnice San Francisca a 
uspokojene som prikyvol, ked' som pred vchodovou branou 
zbadal dlhokanske rady. Samozrejme aj tam mali policajne 
kontrolne stanovistia a z Xnet'akov dost' pracovalo ako 
praktikanti a brigadnici v kaviarfiach, takze vsetci mali 
povymiefiane priepustky. Cital som, ze bezpecnostne kontroly 
pridali kazdemu hodinu k pracovnemu casu a odbory zacali 
hrozif strajkom, ak s tym nemocnica nieco nespravi. 

O niekol'ko blokov d'alej som pred BARTom videl este 
dlhsi rad. Policajti chodili okolo neho hore-dolu, ukazovali na 
I'udi a vyvolavali si ich nabok na vysluch, prehliadku batoziny 
alebo satstva. Kazdu chvil'u ich za to niekto zaloval, ale zdalo 
sa, ze ich to nijako neodradilo. 

Ku skole som prisiel trochu skor a tak som sa rozhodol 
prejsf sa po 22. ulici a daf si kavu - a mifial som policajnu 
kontrolu, kde zastavovali auta na dodatocnu inspekciu. 

V skole to nebolo o nic menej divoke - ochrankari 
s detektormi kovov prezerali studentske preukazy a studentov 
s cudnymi profilmi pohybu si vyberali na pohovor. Netreba 
zdorazfiovat', ze riadne cudne profily sme mali vsetci. Netreba 



127 



Maly brat 

ani zdoraznovaf, ze vyucovanie sa zaclnalo o hodinu neskor, 
niekedy i viae. 

Vyucovanie bolo hotove blaznovstvo. Myslim, ze nikto sa 
uz nedokazal sustredif. Zacul som, ako sa dvaja ucitelia bavia 
o torn, kol'ko im trva cesta z prace domov a ako toho dfia 
planuju ubziknuf vcassie. 

Sotva som sa dokazal zdrzaf smiechu. Paradox falosneho 
pozitiva opaf utocil ! 

Toho dfia nas z vyucovania pustili skor a ja som siel domov 
dlhsou cestou, obchadzajuc Misiu, aby som videl ten zmatok. 
Automobilove zapchy. Rady pred stanicami BARTu, ktore sa 
t'ahali okolo celych blokov. Eudia nadavajuci pri bankomatoch, 
ktore im odmietali vydaf peniaze, lebo ich ucty boli zmrazene 
kvoli podozrivym aktivitam (to je to riziko, ked' mate bankovy 
licet napojeny rovno na elektricenku a FasTrak!). 

Dosiel som domov, spravil si sendvic a prihlasil sa na Xnet. 
Bol to dobry den. Eudia z celeho mesta sa vyt'ahovali svojimi 
uspechmi. Zastavili sme San Francisco. Novinari to 
potvrdzovali - tvrdili ze DHS sa to vymklo z nik a obvifiovali 
falosnu „bezpecnost"', ktora nas udajne mala chranif pred 
terorizmom. Obchodna sekcia v San Francisco Chronicle 
venovala celu titulnu stranu odhadom ekonomickych skod, 
sposobenych DHS kvoli vymeskanym pracovnym hodinam, 
zmeskanym schodzam a tak d'alej. Podl'a ekonoma Chroniclu 
by tyzdefi tychto sraciek stal mesto viae ako explozia 
Zalivoveho mosta. 

Mua-ha-ha-ha. 

A to najlepsie: oco prisiel toho dfia domov neskoro. Vel'mi 
neskoro. O tri hodiny neskor. Preco? Pretoze ho zastavili, 
prehl'adali, vypociivali. A potom sa mu to stalo znovu. Dvakrat. 

Dvakrat! 

010101 



128 



C. Doctorow 



Kapitola 9 



Bol taky rozzureny, az som si myslel, ze pukne. Spomlnal som, 
ze som ho len vel'mi zriedka videl stratif sebaovladanie? V ten 
vecer ho stratil viae ako kedykol'vek predtym. 

„Tomu by ste neuverili. Ten polis mohol mat' tak osemnasf 
a stale opakoval, 'Ale pane, preco ste boli vcera v Berkeley, 
ked' vas klient je v Mountain View?' Vysvetl'oval som mu, ze 

V Berkeley vyucujem on na to, 'Myslel som, ze ste konzultant,' 
a zacalo to odznova. Bolo to ako v nejakom sitkome, kde 
policajtov oziarili nejakym lucom sprostosti." 

„Co bolo este horsie, stale tvrdil, ze aj dnes som bol 

V Berkeley a ja som opakoval nie, nebol a on tvrdil, ze som bol. 
Potom mi ukazal vypis z mqjho FasTraku a tam stalo, ze som 
dnes vraj trikrat presiel cez most v San Mateo!" 

„A to nie je vsetko," povedal a zhlboka sa nadychol, takze 
som videl, ze je skutocne riadne vytoceny. „Mali informacie, 
kde vsade som bol, z miest, kde nie su nijake mytne stanovistia. 
Moja karta bola zaregistrovana hocikde nahodne na ulici. A 
este k tomu nesprdvne\ Doriti, nielenze nas spehuju, ale este 
k tomu to ani len poriadne nevedia!" 

Ako tak zuril, ja som sa pomalicky premiestnil do kuchyne a 
pozoroval som ho z dveri. S mamou sme na seba pozreli a 
obaja sme zodvihli obocie na znak Kto mu povie 'Ja som ti to 
hovoril'l Prikyvol som. Ona mohla pouzif svoju moc manzelky 
na neutralizovanie jeho zurivosti sposobmi, ktore som ja ako 
synovska jednotka nemal v dosahu. 

„Drew," povedala a chytila ho za ruku, aby prestal lietaf po 
kuchyni hore-dolu a rozhadzovaf pritom rukami ako poulicny 
kazatel'. 

„Co?" odsekol. 

„Myslim, ze si dlzny Marcusovi ospravedlnenie." Hovorila 



129 



Maly brat 

vyrovnane a pokojne. Oco a ja sme u nas doma tl splaseni - 
mama je absolutna skala. 

Oco na mfia pozrel. Oci sa mu zuzili a na moment sa 
zamyslel. „V poriadku," povedal nakoniec. „Mas pravdu. 
Hovoril som o kompetentnej kontrole. Tito chlapci boli totalni 
amateri. Mrzl ma to, synak," povedal. „Mal si pravdu. Bolo to 
smiesne." Otrcil ruku a potriasol mojou, potom ma necakane a 
pevne objal. 

„Boze, CO to roblme s touto krajinou, Marcus? Tvoja 
generacia si zasluzi zdedif nieco lepsie." Ked' ma pustil, uvidel 
som V jeho tvari hlboke vrasky, vrasky, ktore som si predtym 
nikdy nevsimol. 

Vratil som sa nazad do svojej izby a zahral si nejake hry 
z Xnetu. Bola tam dobra multiplayerovka, hra o piratoch na 
kl'ucik, kde bolo treba plnif ulohy kazdy den ci dva, aby ste 
natiahli pruzinu celej posadke, az potom ste mohli znovu 1st' 
plienif a koristif. Bol to druh hry, ktory som neznasal, ale 
nedokazal som prestaf ho hraf: mnozstvo podobnych liloh, 
z ktory ch nie vsetky stall za to, trosku subojov hraca proti 
hracovi (obycajne o to, kto bude kapitanom lode) a par, nie 
dost', super hlavolamov, ktore bolo treba vyriesif. Obycajne 
ked' som takuto hru hral zacnelo sa mi po Zabavnom Sialenstve 
Harajuku, kde bolo vybalansovane pobehovanie v realnom 
svete s riesenim hadaniek na sieti a strategiou timovej 
spoluprace. 

Ale dnes to bolo prave to, co som potreboval. 
Bezmyslienkovita zabava. 

Mqj ubohy ocko. 

Ja som mu to urobil. Predtym bol st'astny, spokojny, ze 
dolare z jeho dani sa mifiaju na jeho bezpecnosf. Tu vieru som 
znicil. Samozrejme, ze to bola falosna viera, ale na jej zaklade 
mohol fungovaf. Vidiac ho teraz, zubozeneho a zlomeneho, 
som zauvazoval, ci je lepsie vidief skutocnu realitu a stratif 
nadej alebo zif v raji blaznov. Ta hanba - hanba, ktoni som 



130 



C. Doctorow 

citil odkedy som vydal svoje hesla, odkedy ma zlomili - sa mi 
vratila az som upadol do apatie, chcel som ujsf sam pred 
sebou. 

Moja hema postavicka bol frajer-sermiar na piratskej lodi 
Zombijsky iitocmk a kym som bol offlajn, dobehla mu 
pruzinka. Musel som ziadaf ostatnych hracov z nasej lode, az 
kym som nenasiel jedneho, ktory ma zasa natiahol. To ma na 
chvll'u zabavilo. Vlastne sa mi to celkom pacilo. Na laskavosti 
uplne cudzich I'udi bolo cosi magicke. A kedze to bol Xnet, 
vedel som, ze v istom zmysle boli vsetci neznami mojimi 
priatel'mi. 

> Kde si? 

Postava, ktora ma natiahla sa volala Lizanator a bola zenska, 
hoci to samozrejme neznamenalo, ze ju hralo dievca. Chlapi 
maju zvlastnu afmitu pre hranie zenskych postav. 

> San Francisco 

Povedal som. 

> Nekec, kde v San Fran? 

> PreCo, si pervert? 

Toto obycajne prerusilo tento smer konverzacie. 
Samozrejme ze kazdy herny priestor bol piny pedov a pervov, 
a fizlov, CO predstieraju byf vhodnou pedo- ci pervo-korist'ou 
(aj ked' som si bol isty, ze na Xnete ziadni fizli neboli!) 
Podobne obvinenie stacilo na zmenu temy devaf z desiatich 
raz. 

> Misia? Potrero Hill? Noe? Vychodny 

zaliv? 

> Len ma natiahni, dik? 

Prestala s nat'ahovanlm. 

> Sa bojis? 

> Opatrnost' - Co t'a do toho? 

> Zvedavost' 

Zacinal som z nej mat' zly pocit. Bolo jasne, ze bola viae 
ako zvedava. Hovorte tomu paranoja. Odpojil som sa a vypol 
Xbox. 

# 

131 



Maly brat 

Nasledujuce rano sa otec na mfia pozrel ponad stol a povedal, 
„Vyzera to tak, ze sa to aspofi trochu zlepsl." Podal mi 
vytlacok Chronic lu otvoreny na tretej strane. 

> Hovorca Ministerstva vnutrostatne j 
bezpeCnosti potvrdil, ze poboCka v 
San Franciscu poziadala DC o 300 
percentne navysenie rozpoCtu a 
personalu 

Co? 

> Generalmajor Graeme Sutherland, 
veliaci dostojnik operacii DHS v 
Severnej Kalifornii vCera na 
tlaCovej konferencii poziadavku 
potvrdil s poznamkou, ze poziadavku 
si vyziadal nahly narast podozrivych 
aktivit V oblasti Zalivu. 
„Zaznamenavame narast ilegalnej 
komunikacie a aktivit a domnievame 
sa, ze saboteri zamerne vyvolavaju 
falosne bezpeCnostne poplachy, aby 
tak podkopavali nasu snahu." 

Oci sa mi skrizili. Do psej matere. 

> „Tieto falosne poplachy su 
pravdepodobne ' radarovym sumom', 
ktoreho ciel'om je zamaskovat' 
skutoCne litoky. Jediny uCinny sposob 
boja proti nim je zvysenie urovne 
analyz a personalne posilnenie tak, 
aby sme mohli pine vysetrit' kazdu 
stopu . " 

> Sutherland poznamenal, ze meskania, 
ktorym trpi cele mesto, su 
„nest'astne" a vyjadril odhodlanie s 
nimi skoncovat'. 

Pred sebou som uvidel mesto pine stvor ci pat'nasobnym 
mnozstvom agentov DHS, ktorych sem privolaju kvoli mojim 
debilnym napadom. Van mala pravdu. Cim viae som proti nim 
bojoval, tym to bolo horsie. 

Oco ukazal na noviny. „Ti chlapici su mozno hlupaci, ale 

132 



C. Doctorow 

metodickl. Budu na problem vrhaf d'alsie a d'alsie zdroje, az 
kym ho nevyriesia. Vies, to sa totiz da. Dolovaf vo vsetkych 
datach v meste, sledovaf kazdu stopu. Tych teroristov chytia." 

Nevydrzal som. „Oci! Pocuvas sa vobecl Ved' hovoria o 
vysetrovani prakticky kazdeho cloveka v meste San 
Francisco!" 

„Hej," povedal, „presne tak. Chytia neplaticov ahmentov, 
kazdeho drogoveho dilera, kazdeho zlodeja a kazdeho teroristu. 
Len pockaj. To bude ta najlepsia vec, aka sa tejto krajine kedy 
stala." 

„Povedz mi, ze zartujes," povedal som. „Prosim fa o to. 
Myslis si, ze ked' pisali Ustavu, mali na mysli toto? A co 
Listina prav?" 

„Listina prav bola napisana pred dolovanim dat," povedal. 
Bol neuveritel'ne pokojny, presvedceny o svojej spravodlivosti. 
„Pravo na slobodu zhromazd'ovania je v poriadku, ale preco by 
policajti nemohli skumaf tvoju socialnu sief, aby prisli na to, ci 
sa nezliezas s gangstermi a teroristami?" 

„Pretoze je to vpad do mqjho sukromia!" povedal som. 

„0 CO ide? Mai by radsej sukromie alebo teroristov?" 

Ach. Neznasam taketo spory s otcom. Potreboval som kavu. 
„Ale no tak, oci. To ze ti vezmu sukromie, nie je chytanim 
teroristov: je to len otravovanie normalnych I'udi." 

„Ako vies, ze to nie je chytanie teroristov?" 

„Kde su vsetci ti chyteni teroristi?" 

„Som si isty, ze v kratkom case uvidime zatknutia. Len este 
pockaj ." 

„Oci, CO dopekla sa ti stalo od vcera vecera? Za to zadrzanie 
si bol hotovy hodif na fizlov atomovku -" 

„Nerozpravaj sa so mnou tymto tonom, Marcus. Co sa od 
minulej noci stalo je, ze som mal moznosf si to premyslief a 
precitaf si toto." Zamaval novinami. „D6vod, preco ma 
zadrzali je, ze zlocinci ich aktivne rusia. Potrebuju len upravif 
svoje techniky tak aby rusenie prekonali. Ale dosiahnu to. 



133 



Maly brat 

Medzitym je prilezitostne zastavenie pri ceste malou cenou. 
Teraz nie je vhodny cas na pravnicke hry s Listinou prav. Je 
cas priniesf zopar obetl, aby bolo mesto bezpecne." 

Nedokazal som dojesf hrianku. Polozil som tanier do 
umyvacky a odisiel do skoly. Musel som odtial' vypadniif. 

# 

Xnet'akom sa vystupfiovanie policajneho spid'ovania nepacilo, 
ale nemienili sa s tym zmierif. Ktosi zavolal do telefonickej 
sou na KQED a povedal im, ze pollcia mrha casom, ze 
dokazeme zhaprovaf ich system rychlejsie ako ho oni dokazu 
rozmotavaf. V ten vecer bol ten hovor bol najviac st'ahovanou 
nahravkou na Xnete. 

„Tu je Kalifornia Nazivo a prave sa zhovarame s 
anonymnym volajucim z telefonnej budky v San Franciscu. 
Nas volajuci ma vlastne informacie o zdrzaniach, ktorym 
cellme tento tyzdefi v celom meste. Volajuci, ste vo vysielanl." 

„Hej, jou, toto je len zaciatok, chapete? Teda, chcem 
povedaf, este sme len zacali. Nech si najmu aj milion tych svifi 
a na kazdy roh strcia kontrolu. Vsetkych ich zahltime! A no, a 
vsetky tie hovadiny o teroristoch? My nie sme teroristi! Dajte 
stym pokoj, vazne! Babreme do systemu pretoze nenavidime 
Vnutrostatnu bezpecnosf a pretoze milujeme svoje mesto. 
Teroristi? Ja ani neviem, ako sa pise dzihad. Mier vsetkym." 

Znel ako debil. Nie len tie jeho nesuvisle slova ale aj ten 
jeho zlomysel'ny ton. Znel ako chlapcisko, co je na seba 
neslusne pysny. Vlastne bol chlapciskom, neslusne na seba 
pysnym. 

Na Xnete okolo toho blcali vasne. Mnoho I'udi si myslelo, 
ze je debil lebo tam volal, kym inym pripadal ako hrdina. Robil 
som si starosti, ze v tej budke nafiho mohla byf namierena 
kamera. Alebo citacka erfidov, ktora mohla identifikovaf jeho 
elektricenku. Dufal som, ze bol dostatocne chytry, aby utrel 
odtlacky prstov z mince, mal na hlave kapucfiu a nechal vsetky 

134 



C. Doctorow 

svoje erfidy doma. Ale pochyboval som o torn. Bol som 
zvedavy, ci mu coskoro ktosi nezaklope na dvere. 

O torn, ze sa na Xnete deje nieco vel'ke som sa dozvedal tak, 
ze mi zrazu dosli miliony emailov od I'udl, ktorl chceli, aby sa 
Mlk3y dozvedel najhorucejsie novinky. Prave ked' som si cital 
o panovi Neviem-ako-sa-pise-Dzihad sa moja posta zblaznila. 
Vsetci mi posielali spravu - link na Xnetovy zurnal - jeden 
z mnohych anonymnych blogov, ktore boli zalozene na 
publikovacom systeme dokumentov Freenetu, ktory pouzivali 
aj cinski obhajcovia demokracie. 

> To bolo o chip 

> Ones veCer sme sa potlkali pri 
Embarcadere a dzemovali naokolo, 
vymienali sme zaradom kl'iiCe od aut a 
FasTraky a permanentky, rozhadzovali 
trochu falosneho pusneho prachu. 
Vsade boli fizli ale sme vychcanejsi 
nez oni; sme tam skoro kazdu noc a 
nikdy nas neCapli. 

> Tak dnes nas Capli. Bola to hlupa 
chyba pokasl'ali sme to a dostali 
nas. Jeden tajny prichytil mojho 
kamosa a potom dostal nas ostatnych. 
Uz dlho sledovali dav a nablizku 
mail tie svoje kamiony a zobrali do 
nich styroch z nas ale ostatni 
zdrhli . 

> Kamion bol NAPCHATY ako krabiCka 

sardiniek vsetkymi druhmi I'udkov, 
stari mladi Cierni bieli bohati 
chudobni vsetci libohi podozrivi a 
dvaja fizli sa snazili nas vypoCuvat' 
a tajni privadzali stale d'alsich. 
VaCsina I'udi sa snazila dostat' 
dopredu, aby mail vysluch za sebou 
takze my sme sa stale posiivali 
dozadu a trvalo to hadam hodiny a 
bolo tam horuco a stale hustejsie. 

> osmej veCer vystriedali zmeny a 
prisli dvaja novi cajti a sprdli 

135 



Maly brat 

tych Co tarn boli dovtedy, ze ako kua 
to tu niC nerobite? Riadne sa 
povadili a potom ti stari dvaja 
odisli a novi sa posadili k stolom a 
chvil'u si Cosi suskali. 

> Potom sa jeden postavil a zaCal 
kriCat' VSETCI CHODtE DOMOV JEZISI 
KRISTE MAME LEPSIU ROBOTU NEZ 
OTRAVOVAT VAS S Dalsimi VYSLUCHMI 

keD ste spravili daCo zle tak to 
proste uz nerobte a nech vam je 
vsetkym toto varovanim. 

> A hluCik kravat'akov sa na to riadne 

nasralo, Co bolo uplne DOPOPUKU lebo 
pred desiatimi minutami pindali, ze 
ich tarn zadrziavaju a teraz boli 
nasrati, ze ich pust'ajii, tak sa 
debili rozhodnite! 

> Rychlo sme sa rozdelili a vypadli a 
prisli domov toto napisat'. Tajni su 
vsade, verte. Ked' dzemujete, majte 
oCi na stopkach a pripravte sa 
zdrhniit' pri najmensich problemoch. 
Ked' vas chytia, snazte sa preCkat' to 
su taki zavaleni, ze vas mozno 
nechajii ist'. 

> To my sme ich zavalili! Vsetci ti 
I'udia V kamione tam boli preto, lebo 
my sme ich zadzemovali. Tak len 
d'alej dzemujte! 

Bolo mi na zvracanie. Tito styria - chalani, ktorych som 
nikdy nevidel - sa takmer dostali navzdy do basy kvoli 
niecomu, co som odstartoval. 

Pretoze im to niekto kazal. Nebol som o nic lepsl ako 
terorista. 



# 



Poziadavka DHS na navysenie rozpoctu bola schvalena. 
Prezident spolu s guvernerom vystupili v telke, aby nam 



136 



C. Doctorow 

povedali, ze za bezpecnosf ziadna cena nie je privysoka. 
Museli sme to pozeraf v skole na zhromazdenl. Mqj oco jasal. 
Prezidenta neznasal, odkedy bol zvoleny, vraviac, ze nie je o 
nic lepsl nez ten minuly a ten bol uplna katastrofa, ale teraz len 
omiel'al, aky rozhodny a dynamicky je ten novy clovek. 

„Nesmies byf na otca prisny," povedala mi mama jedneho 
vecera, ked' som sa vratil zo skoly. Ona pracovala co najviac 
doma. Mama je odbornicka na presidl'ovanie na vol'nej nohe, 
ktora pomaha Britom usadif sa v San Franciscu. Vysoky 
komisar Spojeneho kral'ovstva jej plati za to, ze odpoveda na 
emaily zmatenych Britov z celej krajiny, ktori su z nas 
strelenych Amikov uplne popleteni. Zije z vysvetl'ovania 
Americanov a povedala, ze dnes sa je to lepsie robif z domova, 
kde nemusi vidief nijakych skutocnych Amikov a dokonca ani 
s nimi hovorif. 

O Britanii nemam nijake iluzie. Americania sii mozno 
ochotni posliapaf vlastnu ustavu zakazdym ked' sa na nas 
nejaky dzihadista zamraci, ale ako som sa dozvedel v mojom 
nezavislom deviatackom projekte zo Spolocenskych vied, Briti 
dokonca ani nijaku Ustavu nemajii. Zato maju zakony, 
z ktorych by vam vstali vlasy dupkom: mozu vas posadif do 
basy hoci aj na cely rok, ak sii si nabeton isti, ze ste terorista, 
ale nemajii na to dost' dokazov. No ako si mozu byf isti, ked' 
nemaju dost' dokazov, aby to dokazali? Ako ziskaju tu istotu? 
Vari vas videli pachaf teroristicke ciny v neobycajne zivych 
snoch? 

A V porovnani so sledovanim v Britanii je Amerika piiha 
amatercina. Priememy Londyncan je sfoteny 500 krat za den 
kdekol'vek na ulici. Kazda espezetka sa fotografuje na kazdom 
rohu. Vsetci, od bank po hromadnu dopravu, vas budu nadsene 
spehovaf a udavaf vsetko, co im pripada co len vzdialene 
podozrive. 

Lenze mama to takto nevidi. Z Britanie odisla uprostred 
strednej skoly a tu sa nikdy necitila celkom doma, bez ohl'adu 



137 



Maly brat 

na to, ze si vzala chlapca z Petalumy a vychovavala tu syna. 
Pre fiu to stale bola krajina barbarov a Britania vzdy bude jej 
domovom. 

„Mami, jednoducho sa myli. Predovsetkym ty by si to mala 
vedief. Vsetko, co tuto krajinu robi vel'kou, sa splachuje do 
zachodu a on to schval'uje. Vsimla si si, ze nechytili nijakych 
teroristovl A oco stale len, 'Musime byf v bezpeci,' ale ved' 
musi vedief, ze vacsina sa vobec v bezpeci neciti. Neustale sa 
citime byf v ohrozeni." 

„To vsetko viem, Marcus. Ver mi, nie som nijako nadsena 
z toho, CO sa s touto krajinou deje. Ale tvoj otec je -" Odmlcala 
sa. „Ked' si sa po utokoch nevratil, myslel si -" 

Vstala a urobila si salku caju, co robievala vzdy, ked' sa 
citila nepohodlne a znepokojene. 

„Marcus," povedala. „Marcus, mysleli sme si, ze si mftvy. 
Rozumies tomu? Oplakavali sme fa cele dni. Predstavovali 
sme si fa roztrhaneho na kusy na dne oceanu. Mftveho preto, 
lebo nejaky sviniar sa rozhodol zabif stovky neznamych I'udi, 
len aby na cosi upozomil." 

Pomaly mi to doslo. Teda, chapal som, ze boli znepokojenl. 
Pri tych vybuchoch zahynulo mnoho I'udi - sucasny odhad bol 
styritisic - a prakticky kazdy poznal niekoho, kto sa v ten den 
nevratil domov. Aj z nasej skoly dvaja zmizli. 

„Tvoj otec bol hotovy niekoho zabif. Hocikoho. Bol z toho 
uplne bez seba. Nikdy si ho tak nevidel. Ani ja som ho takeho 
nikdy nevidela. Bol uplne mimo. Len sedel za stolom a nadaval 
a nadaval a nadaval. Hnusnymi slovami, takymi ake som od 
neho nikdy nepocula. Jedneho dfia - na treti den - ktosi volal a 
on si bol isty, ze si to ty, ale bol to omyl a on tresol telefonom 
tak, az ho rozbil na marne kiisky." Ja som sa uz divil novemu 
telefonu v kuchyni. 

„Cosi sa V tvojom otcovi zlomilo. Eiibi fa. Obaja fa I'ubime. 
Si ta najdolezitejsia vec v nasom zivote. Myslim, ze si to 
neuvedomujes. Pamatas, ked' si mal desaf, ked' som ja odisla 



138 



C. Doctorow 

domov do Londyna na cely ten cas? Pamatas?" 

Micky som prikyvol. 

„Boli sme hotovl sa rozviesf, Marcus. Och, teraz uz nezalezi 
na torn, preco. Bolo to proste zle obdobie, cosi co sa stava, ked' 
I'udia, ktorl sa maju radi, prestanii na niekol'ko rokov davaf 
pozor. Prisiel za mnou a nasiel ma a presvedcil ma aby som sa 
vratila kvoli tebe. Nemohli sme zniesf myslienku, ze by sme ti 
to urobili. Znovu sme sa zamilovali kvoli tebe. Sme spolu kvoli 
tebe." 

Do hrdla mi vystupila hrca. O tom som nevedel. Nik mi to 
nikdy nepovedal. 

„Takze tvoj otec ma teraz t'azke obdobie. Nemysli mu to 
celkom spravne. Chvil'u to potrva, kym sa nam celkom vrati, 
kym bude zasa muzom, ktoreho milujem. Dovtedy muslme 
mat' pre neho pochopenie." 

Dlho ma objala a ja som si vsimol, ako jej schudli ramena, 
ako jej ochabla koza na krku. Vzdy som videl mamu ako 
mladu, bledu, ruzolicu a veselu, prefikane zmurkajucu cez 
okuliare s kovovym ramom. Odrazu vyzerala trochu ako stara 
zena. A urobil som jej to ja. Urobili jej to teroristi. 
A Minister stvo vniitrostatnej bezpecnosti. V istom zvlastnom 
zmysle sme boli vsetci na rovnakej strane a oco a mama a 
vsetci ti, ktorych sme otravovali, boli na strane druhej . 

# 

Tej noci som nemohol spat'. Mamine slova mi virili v hlave. Pri 
veceri bol oco napaty a mlkvy, sotva sme prehovorili, lebo ja 
som si nedoveroval, ze nepoviem nieco nespravne a pretoze on 
bol cely rozruseny najnovsimi spravami, ze za utokmi bola 
urcite Al Kaida. K zodpovednosti za utoky sa prihlasilo sesf 
rozlicnych teroristickych skupin, ale len internetove video Al 
Kaidy obsahovalo informacie, ktore podl'a tvrdenia DHS 
nikomu nezverejnili. 

Lezal som v posteli a pociival nocnu radiosou. Temou boli 

139 



Maly brat 

problemy v sexe, ktoni uvadzal ten gay, ktoreho som obycajne 
vel'mi rad pocuval. Daval lud'om take surove, ale dobre rady, 
a bol vel'mi zabavny a uleteny. 

Toho vecera som sa nedokazal smiaf. Vacsina volajucich sa 
ho pytala, co si pocaf, ked' maju od utokov t'azkosti pri 
intimnostiach so svojimi partnermi. Dokonca aj pri sexy 
talksou som sa nemohol vyhnuf tejto teme. 

Vypol som radio a zdola z ulice som zacul pradenie motora. 

Moja spalfia je na poschodi nasho domu, jednej 
z mal'ovanych dam. Mam sikmy podkrovny strop a okna na 
oboch stranach - jedno hl'adi ponad celu Misiu, druhe dolu na 
ulicu pred domom. Auta tam chodia casto celu noc, ale na 
tomto zvuku motora bolo cosi ine. 

Presiel som k oknu na ulicu a vytiahol zaluzie. Dolu na ulici 
podo mnou bola neoznacena biela dodavka, strecha ktorej sa 
hmyrila radioantenami, nikdy som ich na aute tol'ko nevidel. 
Vel'mi pomaly sa sinula dolu ulicou, na jej streche sa dokola 
tocil maly tanier. 

Ako som tak pozoroval, dodavka zastala a jedno z jej 
zadnych dveri sa otvorilo. Na ulicu vystupil chlapik v uniforme 
DHS - rozoznal som ich uz na sto metrov. V ruke drzal akesi 
zariadenie a modra ziara z neho mu osvetl'ovala tvar. 
Prechadzal vpred a vzad, najprv preveroval nasich susedov, 
cosi zaznamenaval na pristroji, potom zamieril ku mne. Na 
jeho chodzi bolo cosi zname, to ako pozeral dolu - 

Mai wifmder! DHS patralo po uzloch Xnetu. Spustil som 
zaluzie a skocil cez izbu k Xboxu. Nechal som ho zapnuty kym 
som st'ahoval akesi super animacie, ktore jeden z Xnet'akov 
vyrobil z prezidentovho prejavu o ziadnej-privysokej-cene. 
Vytrhol som zastrcku zo steny a prebehol nazad k oknu a 
roztiahol centimetrovii skarku medzi zaluziami. 

Ten chlapik sa znovu pozeral dolu na svoj wifmder a 
prechadzal hore-dolu popred nas dom. O minutu nato nastupil 
do dodavky a odisiel prec. 



140 



C. Doctorow 

Vytiahol som fot'ak a cvakol co najviac zaberov 
odchadzajucej dodavky a jej anten. Potom som ich otvoril vo 
vornom editore obrazkov zvanom GIMP a vymazal vsetko 
okrem samotneho auta, cestu, ulicu, vsetko co ma mohlo 
identifikovaf. 

Poslal som to na Xnet a naplsal vsetko, co som o dodavke 
vedel. Tito I'udia urcite hl'adali Xnet. 

Teraz som uz naozaj nemohol zaspaf. 

Nedalo sa robif nic ine, len zahraf si nat'ahovaclch piratov. 
Dokonca aj o tomto case bude kopa hracov. Skutocny nazov 
nat'ahovaclch piratov bol Pruzinkove Plienenie a bol to 
konickarsky projekt, vytvoreny tinedzerskymi fanusikmi death- 
metalu z Finska. Bolo to uplne zadarmo a ponukalo rovnaku 
zabavu ako ktorakol'vek zo sluzieb za 15 dolarov mesacne, ako 
su Enderov Vesmir a Vyprava do Stredozeme a Zemeplosske 
Veze. 

Prihlasil som sa a znovu som stal na palube Zombijskeho 
litocnika a cakal, kto mi natiahne pruzinku. Tiito cast' hry som 
nenavidel. 

> Hej ty 

Napisal som okoloiducemu piratovi. 

> Natiahnes ma? 

Zastavil sa pozrel na mfia. 

> preCo bych to robil? 

> Sme V torn istom time. Plus dostanes 
body za skiisenost'. 

Toje ale debil. 

> Kde si? 

> San Francisco 

Zacinalo mi to nieco pripominaf. 

> Kde V San Franciscu? 

Odhlasil som sa. V hre sa dialo cosi cudne. Vrhol som sa na 
zurnaly a zacal som prehl'adavaf blog za blogom. Presiel som 
ich asi pol tucta, ked' som nasiel cosi, z coho mi stuhla krv 
V zilach. 

Pisatelia zumalov miluju kvlzy. Aky druh hobbita si? Si 

141 



Maly brat 

dobry milenec? Ktora planeta sa ti najviac paci? Aka postava 
z nejakeho filmu by si chcel byf? Aky je tvoj emocionalny typ? 
Vyplfiaju ich aj s kamaratmi a vsetci si potom porovnavaju 
vysledky. Neskodna zabava. 

Lenze kvizy, ktore sa zjavili na blogoch Xnetu tej noci ma 
vydesili, lebo boli vsetko, len nie neskodne: 

* Si chlapec alebo dievca? 

* Do ktorej triedy chodfs? 

* Do ktorej skoly chodfs? 

* Kde V meste zijes? 

Kvizy znazorfiovali vysledky na mape s farebnymi 
spendlikmi, oznacujucimi skoly a stvrte a vypisovali mizeme 
odporucania, kde je dobra pizzeria a ine somariny. 

Lenze prizrite sa lepsie otazkam. Co takto moje odpovede: 

* Muz 

* 12 

* Chavezova stredna 

* Potrero Hill 

V celej skole boli len dvaja I'udia, ktori vyhovovali tomuto 
profilu. Vo vacsine skol to bude podobne. Ak chcete prist' na 
to, kto Xnet'aci su, takymto kvizom by ste ich vsetkych mohli 
najsf. 

To uz bolo dost' zle, ale este horsie bolo, co z toho 
vyplyvalo: ktosi z DHS pouzival Xnet, aby sa k nam dostal. 
Xnet bol prezradeny DHS. 

Vo svojom strede sme mali spionov. 

# 

Disky s Xnetom som dal stovkam I'udi a oni spravili to iste. 
Eudi, ktorym som ich daval, som poznal dost' dobre. 
Niektorych dokonca vel'mi dobre. Cely zivot zijem v jednom 
dome a za tie roky mam stovky a stovky priatel'ov, od takych, 
s ktorymi som chodil do skolky po tych, s ktorymi som hraval 
futbal, LARPoval, stretaval v kluboch ci v skolach. Mqj tim 
boli moji najblizsi priatelia, ale bolo dost' I'udi, ktorym som 

142 



C. Doctorow 

doveroval dost' na to, aby som im zveril Xnetovy disk. 

Teraz som ich potreboval. 

Jolua som zobudil mobilom tak, ze som mu zazvonil a zlozil 
trikrat po sebe. O minutu bol na Xnete a mohli sme si daf 
zabezpeceny cet. Odkazal som ho na svoj blog o radiovozoch a 
on sa o minutu vratil cely vyplaseny. 

> Si si isty, ze idu po nas? 

Namiesto odpovede som ho odkazal na ten kviz. 

> OMG sme v riti 

> Nie nie je to take zle ale musime 
prist' na to komu sa da doverovat' 

> Ako? 

> To som sa t'a prave chcel opytat' - za 
kol'kych I'udi mozes totalne ruCit' 
tak, ze by si im veril az na koniec 
sveta? 

> Hm 20 alebo 30 alebo tak 

> Chcem daf dokopy skupinku skutoCne 
doveryhodnych I'udi a vymenou kl'uCov 
urobit' siet' dovery 

Sief Dovery je jedna z tych kryptografickych super vecl, 
o ktorych som citaval, ale nikdy neodskusal. Je to takmer uplne 
bezpecny sposob ako zaistif, ze komunikujete s I'ud'mi, ktorym 
doverujete, a nikto iny vas neodpocuva. Problem je, ze na 
odstartovanie to vyzaduje, aby ste sa s I'ud'mi zo siete aspofi raz 
fyzicky stretli. 

> Rozumiem. Dobry napad. Ale ako 

zhromazdit' vsetkych na vymeny 
kl'iiCov? 

> Prave to sa som t'a chcel opytat' - 

ako to spravit' bez toho, aby nas 
Capli? 

Jolu cosi naplsal a vymazal, znovu napisal a zasa vymazal. 

> Darryl by vedel 

napisal som. 

> Boze, to boll veci, v ktorych bol 
dobry . 

Jolu rnlcal. A potom, 

> Co takto party? 

143 



Maly brat 

naplsal 

> Co keby sme sa vsetci niekde 

stretli, akoze mame tinedzersku 
party a tak budeme mat' dobru 
vyhovorku, keby sa tarn niekto zjavil 
a vypytoval sa, Co tarn robime. 

> To by teda vazne fungovalo! Si 
genius, Jolu. 

> Viem. A este toto sa ti bude paCit': 

viem aj, kde to urobit'. 

> Kde? 

> Kupele Sutro! 



010101 



144 



C. Doctorow 



Kapitola 1 



Co by ste spravili, keby ste zistili, ze mate medzi sebou spiona? 
Mohli by ste ho usvedcif, pritlacif k muru a zbavif sa ho. Ale 
tak by sa mohol zjavif d'alsl spion a ten by bol opatrnejsl a 
mozno by uz nebolo take I'ahke chytif ho. 

Tu je lepsl napad: zacnite zachytavaf spionovu komunikaciu 
a posielajte mu, aj jeho sefstvu, mylne informacie. Povedzme, 
ze mu jeho riadiaci dostojnik prikaze zhromazd'ovaf 
informacie o vasich pohyboch. Nechajte, nech vas sleduje a 
robi si poznamky ake chce, ale otvarajte obalky ktore odosiela 
na velenie a zamefite jeho spravy fiktivnymi. Ak chcete, 
mozete dosiahnuf, ze bude vyzeraf nespol'ahlivy a neschopny, 
takze sa ho zbavia. Mozete vyrobif krizy, ktore sposobia, ze 
jedna strana odhali identitu inych spionov. Inymi slovami, 
ovladate ich. 

Tomu sa vravi utok pomocou prostrednika a ked' sa nad tym 
zamyslite, je to dost' hrozive. Ak niekto umiestni prostrednika 
do vasich komunikacnych kanalov, moze vas oklamaf 
tisicorakym sposobom. 

Samozrejme, ze existuje vyborny sposob ako sa vyhnuf 
takemuto utoku: pouzitim sifier. V takom pripade je jedno, ze 
nepriatel' vidi vase spravy, pretoze ich nedokaze desifrovaf, 
zmenif a znovu odoslaf. To je jeden z hlavnych dovodov 
pouzivania kryptografie. 

Ale pamatajte na jedno: aby krypto fungovalo, I'udia, ktori 
komunikuju, musia mat' kl'uce. Vy a vas partner potrebujete 
mat' jedno ci dve spolocne tajomstva, nejake kl'uce, ktore 
pouzivate na zakodovanie a odkodovanie sprav tak, aby sa 
k nim ten v prostriedku nedostal. 

A tu prichadza na scenu myslienka verejnych kl'ucov. Je to 
trochu zamotane, ale zarovefi neuveritel'ne elegantne. 



145 



Maly brat 

Pri sifrovani pomocou verejnych klucov dostane kazdy 
uzlvatel' dva kluce. Su to dva dlhe ret'azce matematickeho 
bl'abotu, ktore maju takmer magicku vlastnosf. Cokol'vek 
pomocou jedneho zasifrujete, dmhy rozsifmje a naopak. A co 
viae, su to jedine kluce, ktore to dokazu - ak rozsifrujete 
spravu jednym z nich, ste si isty, ze bola zasifrovana tym 
druhym (a naopak). 

Takze vezmete jeden z tychto klucov (nezalezi na torn, 
ktory) a zverejnite ho. Spravite z neho uplne ne-tajomstvo. 
Zamerom je, aby cely svet vedel, co to je. Zo zrejmych 
dovodov sa mu hovori „verejny kluc." 

Ten druhy kluc uschovate v najtajnejsich zakutiach svojej 
mysle. Chranite ho vlastnym zivotom. Nikomu ho nikdy 
neprezradite. Hovori sa mu „sukromny kluc." (Heh.) 

Teraz povedzme, ze ste spion a chcete sa spojif so svojimi 
sefmi. Ich verejny kluc je vsetkym znamy. Vas verejny kluc je 
vsetkym znamy. Nikto okrem vas nepozna vas sukromny kluc. 
Nikto okrem nich nepozna ich sukromny kluc. 

Chcete im poslaf spravu. Najprv ju zasifrujete pomocou 
vasho sukromneho kluca. Pokojne by ste to mohli poslaf a 
fungovalo by to, pretoze oni by vedeli, ze dosla sprava je od 
vas. Ako? Nuz tak, ze ak sa da desifrovaf pomocou vasho 
verejneho kluca, mohla byf zaMrovank jedine pomocou vasho 
sukromneho kluca. Je to ekvivalentne zapecateniu alebo 
podpisu spravy. Hovori vlastne „Toto som napisal ja a nik iny. 
Nikto do toho nemohol babraf ani to zmenif ." 

Nanesf astie by takto vasa sprava nebola tajnd. A to preto, 
lebo vas verejny kluc je naozaj dobre znamy (musi byf, inak 
by ste mohli posielaf spravy len zopar I'ud'om, ktory maju vas 
verejny kluc). Kazdy, kto zachyti takuto spravu by ju mohol 
precitaf. Nemohli by ju zmenif a tvarif sa, ze je od vas, ale ak 
nechcete, aby sa vedelo, co posielate, potrebujete lepsie 
riesenie. 

A tak namiesto jednoducheho sifrovania spravy pomocou 



146 



C. Doctorow 

vasho sukromneho kluca ju zasifrujete aj s pomocou verejneho 
kl'uca vasho sefa. Teraz je zamknuta na dvakrat. Prvy zamok - 
verejny kl'uc vasho sefa - sa odomkne len v kombinacii s jeho 
sukromnym klucom. Druhy zamok - vas sukromny kl'uc - sa 
odomkne len s pomocou vasho verejneho kluca. Ked' vasa 
sprava dqjde, odomknu ju obidvoma klucmi a mozu si byf isti, 
ze: a) ste ju naplsali vy a b) ze len oni ju mozu precltaf. 

Je to uplna senzacia. V den, ked' som to objavil, sme si 
s Darrylom okamzite vymenili kl'uce a mesiace sme sa 
chichufiali a madlili si mky, ked' sme si vymiefiali supertajne 
spravy, kde sa po skole stretneme a ci si ho Van niekedy 
vsimne. 

Ibaze ked' chcete porozumief bezpecnosti, musite vziaf do 
livahy tie najparanoickejsie moznosti. Ako napriklad co ak by 
som vam nabulikal, ze moj verejny kl'uc je verejnym kl'ucom 
vasho sefa? Zasifrujete spravu svojim sukromnym kl'ucom a 
mojim verejnym. Ja ju rozsifrujem, precitam, znovu zasifrujem 
pomocou skutocneho verejneho kl'uca vasho sefa a poslem ju 
d'alej. Co sa tyka vasho sefa, tu spravu nemohol napisaf nik 
okrem vas a nik okrem neho ju nemohol citaf . 

A predsa v prostriedku sedim ja ako tucny pavuk v pavucine 
a patria mi vsetky vase tajomstva. 

No, najl'ahsi sposob ako to napravif, je co najviac 
spropagovaf vas verejny kl'uc. Ak kazdy vel'mi I'ahko zisti vas 
verejny kl'uc, prostrednik to ma coraz fazsie. Lenze viete co? 
Nasiroko veci spropagovaf je prave tak fazko, ako udrzaf ich 
vtajnosti. Pomyslite si len, kol'ko miliard dolarov sa mifia na 
reklamy na sampony a podobne sracky, len aby sa poistilo, ze 
sa CO najviac I'udi dozvie, co propaganda potrebuje. 

Existuje lacnejsia cesta, ako vyriesif problem prostrednika: 
sief dovery. Povedzme, ze predtym ako odidete z velitel'stva, 
sadnete si so sefom ku kave a navzajom si kl'uce poviete. 
Nijaky prostrednik! Ste si absolutne isty cie kl'uce mate, 
pretoze ste si ich dali navzajom do nik. 



147 



Maly brat 

Az potial' je vsetko v poriadku. Ale ma to svoje hranice: 
s korkymi Tudmi sa dokazete fyzicky stretnuf a vymenif si 
kl'uce? Kol'ko hodin denne ste ochotnl obetovaf na pisanie 
vlastneho telefonneho zoznamu? Kol'ko z tych I'udl je 
ochotnych venovaf takyto cas vam? 

Analogia s telefonnym zoznamom je uzitocna. Kedysi bol 
svet miestom s mnozstvom telefonnych zoznamov a ked' vam 
bolo treba nejake cislo, pozreli ste si ho v knihe. Ale mnoho 
cisel, ktore ste obycajne potrebovali, ste vedeli naspamaf, 
alebo ste sa niekoho mohli I'ahko opytaf. Dokonca aj dnes, ked' 
som s mobilom von, sa pytam Jolu alebo Darryla, ci nemaju 
cislo ktore hl'adam. Je to I'ahsie a rychlejsie, nez hl'adaf ho na 
sieti, a aj spol'ahlivejsie. Ak ma Jolu to cislo a jemu doverujem, 
verim aj tomu cislu. Tomu sa hovori „tranzitivna dovera" - 
dovera, ktora sa siri skrz sief nasich vzt'ahov. 

Sief dovery je len vacsou verziou toho isteho. Povedzme, ze 
stretnem Jolu a dostanem jeho kl'uc. Mozem si ho daf na moju 
„krucenku" - zoznam kl'ucov, ktore som podpisal mojim 
sukromnym kl'ucom. To znamena, ze ich mozete odomkniif 
mojim verejnym kl'ucom a mozete si byf isti, ze ja - alebo teda 
niekto s mojim kl'ucom - hovori „tento kl'uc patri tomuto 
cloveku." 

Takze vam dam moju kl'ucenku a ak mi doverujete a 
skutocne sa so mnou fyzicky stretnete a spolu overime vsetky 
kl'uce, mozete si ju vziaf a pridaf k svojej kl'ucenke. Dalej sa 
stretnete s niekym inym a odovzdate mu cely zoznam. Zoznam 
je cim d'alej tym vacsi a ak doverujete nasledujucemu cloveku 

V ret'azci a on doveruje tomu, co nasleduje za nim, ste celkom 

V bezpeci. 

Co ma privadza k party na vymiefianie kl'ucov. Sliizia 
presne na to, podl'a coho sa volajii: party, kde sa vsetci stretnu 
a podpisuju vsetkym ostatnym kl'uce. Darryl a ja sme si 
vymenili kl'uce, bola to svojim sposobom vymenna miniparty 
s dvomi smutnymi kockacskymi ucastnikmi. Ale s viae I'ud'mi 



148 



C. Doctorow 

vytvorlte zarodok siete dovery, ktora moze d'alej expandovaf. 
Ako kazdy z vasho zoznamu stretava viae I'udl, moze pridaf 
viae a viae mien. Vy ieh uz nemusite stretavaf, jednodueho 
doverujete, ze podpisany kluc, ktory dostanete od I'udi vo vasej 
sieti, je V poriadku. 

A preto siete dovery a vecierky pasuju k sebe ako arasidove 
maslo k cokolade. 

# 

„ Jednodueho im povedz, ze je to super-sukromny vecierok, len 
na pozvanie," povedal som. „Povedz im, aby si so sebou 
nikoho nevodili lebo ieh nevpustime." 

Jolu na mfia pozrel ponad svoju kavu. „To zartujes, nie? 
Povedz nieco take a I'udia si dovedu este kamosov navyse.'' 

„Grrr," povedal som. Po tieto dni som s nim travil kazdy 
vecer, vylepsovali sme kod indienetu. Pigspleen mi za to 
dokonca platil nenulovu sumu, co bolo naozaj zvlastne. Nikdy 
som si nemyslel, ze mi za programovanie budu platif. 

„Tak CO spravime? Chceme aby si I'udia mohli skutocne 
doverovaf, ale nechceme o tom nic prezradif, az kym 
nebudeme mat' ieh kl'uce a posielaf im tajne spravy." 

Jolu spustil debugger a ja som mu pozeral ponad piece. 
Tomuto sa kedysi, trochu hanlivo, vravievalo „extremne 
programovanie." Dnes to volame proste „ programovanie." 
Dvaja I'udia si vsimnu chyby ovel'a lepsie ako jeden. Ako vravl 
klise, „S dostatocnym poctom oci je kazda chyba plytka." 

Prehryzali sme sa cez chybove hlasenia a chystali sa 
vypustif novu reviziu. Vsetko sa automaticky aktualizovalo 
vpozadi, takze nasi uzivatelia nemuseli nic robif, jednodueho 
sa priblizne kazdy tyzdefi prebudili s novym programom. Bolo 
dost' vzrusujuce vedief, ze kod, ktory som napisal, budu 
pouzivaf stovky a stovky I'udi a to uz zajtra. 

„Co spravime? Clovece, nemam sajnu. Myslim, ze sa s tym 
budeme musief zmierif." 



149 



Maly brat 

Spomenul som si na dni so Zabavnym Sialenstvom 
Harajuku. Sucast'ou hry boli mnohe socialne problemy 
zahffiajuce vel'ke skupiny I'udl. 

„0K, mas pravdu. Ale aspofi to skusme udrzaf v tajnosti. 
Povedz im, ze si mozu doviesf najviac jednu osobu a musi to 
byt' niekto koho poznaju osobne uz aspofi pat' rokov." 

Jolu zdvihol zrak od monitora. „Hej," povedal. „Hej, to by 
mohlo totalne zafungovaf. Uz to vidim. Keby si mi povedal, ze 
si nesmiem priviesf nikoho, poviem si, 'Co si to, dopekla, o 
sebe mysli?' Ale ked' to vysvetlis takto, znie to ako nieco pre 
007." 

Nasiel som chybu. Vypili sme kavu. Siel som domov a 
trochu hral Pruzinkove Plienenie, pokusajuc sa zabudnuf na 
nat'ahovacov s dotieravymi otazkami, a potom som spal ako 
dudok. 

# 

Kupele Sutro su sanfranciske prave falosne rimske ruiny. Ked' 
ich V roku 1896 otvorili, boli to najvacsie kryte kupele na 
svete, obrovske viktorianske sklene solarium pine bazenov a 
vani a dokonca aj s predchodcom toboganu. V pat'desiatych 
rokoch upadli a majitelia ich kvoli poistke roku 1966 spalili. 
Vsetko, CO po nich ostalo je labyrint vetrom zvetranych 
kamefiov zasadenych do pusteho utesu pri Oceanskej plazi. 
Vyzera to ako rimske ruiny, rozpadavajuce sa a zahadne, a 
hned' za nimi je sustava jaskyfi, otvorenych smerom k moru. 
Pri vysokom prilive sa vlny prelievaju az cez jaskyne a ruiny - 
lidajne tam dokonca tu a tam vtiahlo a utopilo nahodneho 
turistu. 

Oceanska plaz je hodny kus za parkom Golden Gate, holy 
lites lemovany drahymi domami, odsudenymi na zanik, 
padajuci do uzkej plaze posiatej meduzami a odvaznymi 
(blaznivymi) surfermi. Je tam obrovska biela skala, ktora 
vytfca z plytcin pri pobrezi. Vola sa Tulenia skala a kedysi to 

150 



C. Doctorow 

bolo miesto, kde sa zhromazd'ovali tulene, az kym ich 
nepremiestnili do turisticky prit'azlivejsieho prostredia pri 
Rybarskom nabrezl. 

Po zotmeni tarn nebyva nikto. Je tarn vel'mi chladno a ak si 
nedate pozor slany sprej vas premoci do nitky. Skaly su tarn 
ostre, byva tarn rozbite sklo a sem-tam sa najde aj fet'acka ihla. 

Je to uzasne miesto na party. 

Priniesf celty a chemicke ohrievace bol mqj napad. Jolu 
zaobstaral pivo - jeho starsi brat, Javier, mal kamosa, ktory 
mal pod palcom vsetko nalievanie mladistvym: zaplat'te mu a 
on vasu ukrytu party zasobi I'adom a pijatikou, aku si zazelate. 
Vysolil som kopu prachov zarobenych za programovanie 
indienetu a chlapik prisiel prave nacas: o osmej vecer, hodinku 
po zapade slnka a na svojom pick-upe privliekol do ruin 
kupel'ov sesf polystyrenovych skatiil' s Tadom. Dokonca 
priviezol aj nahradnu basu na prazdne fl'ase. 

„Ale opatrne s tym, sopliaci," povedal a cvrnkol si do 
kovbojskeho klobuka. Bol to tucny Samoan so sirokanskym 
lismevom a hrozivym tielkom, z ktoreho mu vyliezali 
podpazusne a brusne a hrudne chlpy. Z rolicky som odtocil 
dvacku a podal som mu ju -jeho zisk bol 150 percent. Nie zla 
raket'acina. 

Pozrel na moju rolku. „Vies, mohol by som ti to proste 
vziaf," povedal s usmevom. „Napokon, som kriminalnik." 

Vopchal som si prachy do vrecka a pozrel mu pevne do oci. 
Ukazaf mu, co mam pri sebe bolo hlupe, ale vedel som, ze 
niekedy si jednoducho musite staf na svojom. 

„Len si z teba ut'ahujem," povedal nakoniec. „Ale daj si na 
tie chechtaky pozor. Neukazuj ich dookola." 

„Vd'aka," povedal som. „Ale Vniitrostatna bezpecnosf uvidi 
len mqj chrbat." 

Jeho usmev sa este rozslril. „Ha! To nie su ani len ozajski 
fizli. Ti sraci vedia hovno." 

Pozrel som sa na jeho dodavku. Na prednom skle mal hrdo 



151 



Maly brat 

vystaveny FasTrak. Zamyslel som sa, ako rychlo ho capnu. 

„PrIdu dnes vecer aj kocky? Preto mate vsetko to pivo?" 

Usmial som sa a zamaval mu, akoby kracal nazad k svojmu 
autu, CO uz mal teda robif. Napokon pochopil a odfrcal. Ani na 
chvll'u na neprestal usmievaf. 

Jolu mi pomohol umiestnif I'adnicky medzi sutiny. Pri praci 
sme si svietili celovymi baterkami s bielymi LEDkami. Ked' 
boli Tadnicky na mieste, do kazdeho sme hodili jednu klucenku 
s bielou LEDkou, aby po odkryti polystyrenovych pokrievok 
ziarili aby ste na to videli. 

Bola bezmesacna noc, zatiahnute, a vzdialene poulicne 
osvetlenie nas sotva osvetl'ovalo. Vedel som, ze 
V infracervenom d'alekohl'ade by sme ziarili, ale nebolo mozne 
daf dokopy tol'ko I'udi bez toho, aby sa to dalo spozorovaf. Ze 
by nas rozprasili ako malii opilecku party na plazi, mi prilis 
nevadilo. 

V skutocnosti vel'a nepijem. Na vecierkoch od mojich 14 
rokov bolo nejake to pivko a mariska a extaza, ale fajcenie 
neznasam (hoci tu a tam sul'anec hnedeho hasu neodmietnem), 
extaze to trva pridlho - kto ma cely vikend cas na to, aby sa 
dostal do rausu a z neho - a pivo, nuz to je celkom fajn, ale 
nevidim na tom zasa nic extra. Najradsej mam vel'ke 
premakane koktejly, take co vam serviruju v keramickom 
vulkaniku, so siestimi vrstvami, s ohfiom a plastikovou opickou 
na okraji, ale tam ide vacsinou len o to divadielko. 

Byf pripity sa mi vlastne paci. Ale neznasam opicu 
nasledujuci den a moje opice su hnusne. Ale vlastne to moze 
byt' aj tymi napojmi, ktore sa podavajii v keramickom 
vulkaniku. 

Ibaze nemozete organizovaf vecierok bez toho, aby ste 
nedodali jednu ci dve basy piva s I'adom. Ocakava sa to. 
Uvol'nl to atmosku. Po privel'a pivach I'udia zvykmi robif 
hluposti, ale moji kamosi su sotva I'udia, co maju auta. A I'udia 
robia hluposti vzdy - pivo alebo trava alebo hocico ine su len 



152 



C. Doctorow 

nahodny sprievodny znak tohto centralneho faktu. 

Jolu a ja sme si otvorili pivo - Anchor Steam pre neho, Bud 
Lite pre mfia - strngli sme si fl'asami a posadili sa na skalu. 

„Si im povedal, ze o deviate]?" 

„Hej," povedal. 

„Ajja." 

Micky sme pili. Bud Lite bola z I'adnicky ta najmenej 
alkoholicka vec. Potreboval som mat' jasnu hlavu. 

„ Vyl'akas sa vobec niekedy?" povedal som nakoniec. 

Otocil sa ku mne. „Nie, chlapce, ja sa nevyl'akam. Sa bojim 
V kuse. Bojim sa od tej minuty, ked' to buchlo. Niekedy sa 
bojim tak, ze sa mi nechce vyliezf z postele." 

„Tak preco to potom robis?" 

Usmial sa. „Nuz," povedal. „Mozno nebudem, uz nie dlho. 
Teda chcem povedaf, bolo super pomahaf ti. Super. Naozaj 
vyborne. Ani neviem, kedy som robil nieco tak dolezite. Ale, 
Marcus, brasko, musim ti povedaf..." Odmlcal sa. 

„Co?" povedal som, hoci som vedel co bude nasledovaf. 

„Nem6zem to robif vecne," povedal nakoniec. „Mozno uz 
ani nie mesiac. Myslim, ze uz nevladzem. Je to prilis riskantne. 
Nemozes isf do vojny proti DHS. Je to sialenstvo. Skutocne 
doslovne sialenstvo." 

„Hovoris ako Van," povedal som. V hlase som mal viae 
horkosti, nez som chcel. 

„Ja fa nekritizujem, clovece. Myslim, ze je vynikajuce, ze 
mas odvahu vtom pokracovaf. Ale ja to nedokazem. 
Nemozem zif cely zivot v permanentnom strachu." 

„Co to hovoris?" 

„Hovorim, ze koncim. Budem zasa jednym z tych, co sa 
spravaju akoby vsetko bolo OK, akoby sa vsetko jedneho dfia 
vratilo do normalu. Budem pouzivaf Internet ako predtym a 
Xnet len na hranie hier. Koncim s tym, to ti vravim. Nechcem 
byt' viae sucasfou tvojich planov." 

Nepovedal som nie. 



153 



Maly brat 

„Viem, ze fa nechavam samotneho. Nechcem to, ver mi. 
Bol by som radsej, keby si to vzdal spolu so mnou. Nemozes 
vyhlasif vojnu vlade Spojenych statov. Taky boj nemozes 
vyhraf. Pozorovaf fa je ako pozorovaf vtaka, ako znova a 
znova naraza do skla." 

Cakal, ze nieco poviem. Co som mu chcel povedaf bolo, 
Jezis, Jolu, tak ti vel'mi pekne d'akujem, ze ma opust'as! Uz si 
zabudol, ako to bolo, ked nds zavreli? Zabudol si, akd bola 
tdto krajina pred tym, ako ju ovlddli? Lenze to nebolo to, co 
odo mfia chcel pocuf. Co odo mfia chcel bolo, aby som 
povedal: 

„Chapem fa, Jolu. Respektujem tvoje rozhodnutie." 

Vypil zvysok obsahu fl'ase a vj^iahol d'alsiu a odknitil 
uzaver. 

„A este nieco," povedal. 

„Co?" 

„Nechcel som o tom hovorif, ale chcem aby si pochopil, 
preco to musim urobif ." 

„Jezis, Jolu, coT' 

„Nerad to hovorim, ale ty si biely. Ja nie. Belochov prichytia 
s kokainom a poslu ich na liecenie. Hnedych prichytia 
s crackom a idu na dvadsaf rokov do basy. Bieli vidia 
policajtov na ulici a citia sa bezpecnejsie. Hnedi vidia 
policajtov na ulici a cakaju, ci im neurobia prehliadku. Ako sa 
k tebe sprava DHS? Presne tak sa tato krajina sustavne sprava 
k nam." 

To bolo nefer. Ja som sa nepytal b}^' belochom. Nemyslim 
si, ze som odvaznejsi len preto, ze som biely. Ale chapal som, 
CO mi Jolu hovori. Ak fizli niekoho v Misii zastavili a ziadali o 
legitimaciu, bolo pravdepodobne, ze dotycny nebol beloch. 
Nech som riskoval cokol'vek, Jolu riskoval viae. Nech by som 
na to akokol'vek doplatil, Jolu by doplatil viae. 

„Neviem co na to povedaf," povedal som. 

„Nemusis nic hovorif," povedal. „Len som chcel, aby si to 



154 



C. Doctorow 

vedel, aby si pochopil." 

Videl som, ako sa po chodnlcku k nam bllzili I'udia. Boli to 
Joluovi priatelia, dvaja Mexicania a dievca, ktore som poznal 
zvidenia, nizka sprtka, ktora vzdy nosila mile okuliare a la 
Buddy Holly, v ktorych vyzerala ako neuspesna studentka 
umeni z tinedzerskeho filmu, ktora sa vracia a triumfuje. 

Jolu ma predstavil a podal im pivo. Dievca si nevzalo, ale 
z kabelky vytiahlo malicku striebomu ploskacku vodky a 
ponukla ma. Dal som si hit a ocenil som jej ploskacku 
s tepanymi motivmi postaviciek Rappera Parappa. 

„To je japonske," povedala, ked' som sa pohraval s d'alsou 
klucenkou s LEDkou. „Maju tam vsetky tie senzi-chlastove 
hracky podl'a detskych hier. Uplne zvratene." 

Predstavil som sa jej a ona mne. „Ange," povedala a podala 
mi ruku - suchu, teplu, s kratkymi nechtami. Jolu mi predstavil 
svojich kamosov, ktorych poznal este z programatorskeho 
tabora vo stvrtej triede. Prisli d'alsi I'udia - pat', potom desaf, 
potom dvadsaf. Zacinala to byf celkom slusna skupina. 

Povedali sme, aby vsetci prisli presne o 9:30 a pockali sme 
este do 9:45, aby sme videli, kto sa este ukaze. Asi tak tri 
stvrtiny z nich boli Joluovi kamarati. Ja som pozval vsetky ch, 
ktorych som skutocne mohol doverovaf. Bud' som bol viae 
vyberavy ako Jolu alebo menej popularny. Teraz, ked' mi 
povedal, ze konci, mi napadalo, ze to on bol asi menej 
vyberavy. Bol som nafiho dost' nastvany, ale snazil som sa to 
zamaskovaf tak, ze som sa sustredil na zoznamenie sa 
s ostatnymi. Lenze on nie je hlupy. Vedel o co ide. Videl som 
na fiom, ze je naozaj zarazeny. Dobre. 

„0K," povedal som, stverajuc sa na sutiny, „Hal6, hej, 
ahojte?" Niekol'ko I'udi nablizku si ma vsimlo, ale ti vzadu 
d'alej debatovali. Dvihol som ruky do vysky ako rozhodca, ale 
bolo vel'mi tma. Nakoniec mi napadlo zapnuf moju kl'ucenku 
s LEDkou a postupne som zasvietil na diskuterov a potom na 
seba. Dav sa postupne utisil. 



155 



Maly brat 

Privltal som ich a vsetkym pod'akoval za to, ze prisli, potom 
som ich poziadal, aby pristupili blizsie, aby som im mohol 
vysvetlif, preco sme tu. Bolo na nich vidief, ze tajomnosf celej 
zalezitosti ich zaujala a pivo rozpalilo. 

„Takze ide o to. Vsetci pouzivate Xnet. Nie je ziadna 
nahoda, ze Xnet bol vytvoreny hned' potom, ako DHS obsadilo 
mesto. Ti, co ho vytvorili, su organizaciou oddanou osobnej 
slobode, vytvorih sief, aby nas uchranili pred spicl'ami a 
fizlami z DHS." Spolu s Joluom sme to vopred pripravili. 
Nemienili sme sa priznaf, ze sme za tym vsetkym stah my, 
nikdy nikomu. Bolo to prilis nebezpecne. Namiesto toho sme 
sa tvarili, ze sme puhymi clenmi „Mlk3yho" armady, 
organizujucimi lokalny odboj. 

„Xnet nie je cisty," povedal som. „Rovnako ako my ho 
moze pouzivaf aj druha strana. Vieme, ze medzi nami su spioni 
DHS. Snazia sa pouzivaf triky socialnych inzinierov, ktorymi 
by nas odhalili a dostali. Ak ma Xnet uspief, musime prist' na 
to, ako im zabranif v spehovani. Potrebujeme sief vnutri siete." 

Odmlcal som sa a cakal, kym to stravia. Jolu si myslel, ze to 
moze trochu fazke - dozvedief sa, ze vas regrutuje revolucna 
bunka. 

„Nuz, nejdem vas ziadaf, aby ste robil nie aktivne. 
Nemusite chodif dzemovaf ani nie podobne. Ste tu preto, lebo 
vieme, ze ste v poriadku, vieme, ze ste doveryhodni. Dnes 
vecer vas chcem ziskaf na to, aby ste prispeli 
k doveryhodnosti. Niektori z vas uz iste poznaju siete dovery a 
vecierky na vymenu sifrovacich klucov, a vam ostatnym to 
rychlo vysvetlim -" A urobil som to. 

„Co od vas dnes vecer chceme je, aby ste sa stretli medzi 
sebou a posudili nakol'ko si mozete vzajomne doverovaf. 
Pomozeme vam vygenerovaf dvojice klucov a navzajom si ich 
vymenif." 

Nasledovala komplikovana casf. Keby som ich poziadal, 
aby si doniesli laptopy, asi by to nefungovalo, ale aj tak sme 



156 



C. Doctorow 

potrebovali spravif cosi natol'ko komplikovane, ze papier a 
ceruzka na to iste nestacili. 

Zodvihol som laptop, ktory sme s Jolu zostavili minulej 
noci. „Verim tomuto stroju. Kazdu suciastku som tarn 
vlastnorucne vmontoval. BezI na fiom fungi nova verzia 
ParanoidLinuxu, spustena z DVD. AK je na svete doveryhodne 
pocko, moze to byf prave toto." 

„Mam tu generator klucov. Pridete sem a zadate nejaky 
nahodny vstup - hrabnete do klavesnice, potrasiete mysou - a 
on ho pouzije ako zarodok pre vas nahodny verejny a 
sukromny kl'uc, ktore zobrazi na monitore. Mozete si trebars 
odfotif sukromny kl'uc mobilom, stlacif I'ubovol'ny klaves a 
bude navzdy fuc - neuklada sa nikde na disku. Potom vam 
zobrazi vas verejny kl'uc. V tom momente mozete zavolaf 
vsetkych I'udi, s ktorymi si navzajom doverujete a oni si mozu 
odfotif monitor aj s vami, takze budu vedief, ci kl'uc to je." 

„Ked' dqjdete domov, budete musief prepisaf fotky na 
znaky. Obavam sa, ze to bude dosf makacka, ale treba to 
spravif iba raz. Pri pisani musite byf super-dokladni - jedina 
chybicka a ste totalne v keli. Nasf astie mame sposob, ako vam 
povedaf, ci ste to napisali dobre: pod kl'ucom bude jedno ovel'a 
kratsie cislo, ktoremu hovorime 'odtlacok'. Ked' napisete kl'uc, 
mozete si z neho vygenerovaf odtlacok a porovnaf ho 
s povodnym a ak budu suhlasif , tak to mate spravne." 

Vsetci na mfia zizali. Jasne, chcel som od nich cosi riadne 
svihnute, ale aj tak. 



010101 



157 



Maly brat 

Kapitola 1 1 



Jolu sapostavil. 

„Takto to zaclna, I'udia. Takto sa dozvieme, na cej ste 
strane. Mozno nie ste ochotnl vyjsf do ullc a nechaf sa 
zabasnuf za to, v co verlte, ale ak v to verite, takto sa to 
dozvieme. Vytvorl sa sief dovery, ktora nam povie, kto je dnu 
a kto von. Ak chceme niekedy nasu krajinu dostaf spat', 
muslme to spravif. Potrebujeme spravif cosi take." 

Ktosi V publiku - bola to Ange - zodvihol ruku s fl'asou. 

„Myslite si, ze som sprosta, ale nerozumiem tomu. Preco 
chcete aby sme to robili?" 

Jolu pozrel na mfia a ja nafiho. Ked' sme to organizovali, 
zdalo sa to vsetko take samozrejme. „Xnet nie je len na hranie 
hier zadara. Je to posledna otvorena komunikacna sief 
V Amerike. Je to posledna moznosf komunikacie bez toho, aby 
vas spehovalo DHS. Aby to fungovalo, musime si byf isti, ze 
I'udia, ktorym posielame spravy su tymi, kym si myslime, ze 
su." 

„A tu prichadzate na scenu vy. Ste tu preto, lebo vam 
doverujeme. Tym chcem povedaf, ze vam skutocne 
doverujeme. Zverujeme vam svoje zivoty." 

Poniektori otravene zahucali. Znelo to melodramaticky a 
hlupo. 

Znova som sa postavil. 

„Ked' vybuchli tie bomby," zacal som a v hrudi sa mi cosi 
vzdulo, cosi bol'ave. „Ked' vybuchli tie bomby, styroch z nas 
chytili na Trhovej ulici. Z nejakeho dovodu si DHS zmyslelo, 
ze z nas spravi podozrivych. Nasadili nam vrecia cez hlavy, 
odvliekli nas lod'ou a cele dni nas vypociivali. Ponizovali nas. 
Pohravali si s nasimi mysl'ami. Potom nas prepustili. 

Vsetkych okrem jedneho. Mqjho najlepsieho priatel'a. Bol 



158 



C. Doctorow 

s nami, ked' nas zadrzali. Bol zraneny a potreboval lekarsku 
pomoc. Nikdy sme ho uz nevideli. Tvrdili nam, ze ani oni 
o fiom nic nevedia. Povedali nam, ze ak to niekedy niekomu 
prezradlme, uvaznia nas a nechaju zmiznuf. 

Navzdy." 

Cely som sa triasol. Ta hanba. Ta hnusna hanba. Jolu na 
mna svietil. 

„Ach, Kriste," povedal som. „Vy ste prvl, komu som to 
povedal. Ak sa to roznesie, mozete sa stavif, ze pridu na to, 
odkial' to presiaklo. Mozete sa stavif, ze zaklopu na moje 
dvere." Niekol'ko raz som sa zhlboka nadychol. „Preto som sa 
pridal k Xnetu. A preto je mqj zivot odteraz o boji proti DHS. 
S kazdym nadychnutlm. Kazdy den.. Az kym nebudeme znovu 
slobodnl. Hocikto z vas by ma teraz mohol posadif za mreze, 
ak by sa mu zachcelo." 

Ange znovu zdvihla ruku. „Nikto z nas fa nebonzne," 
povedala. „V nijakom pripade. Poznam tu prakticky vsetkych a 
mozem ti to prislubif. Neviem, ako sa da vedief, komu 
doverovaf, ale viem komu nedoverovat': starcom. Nasim 
rodicom. Dospelym. Vzdy, ked' si predstavia, ze niekoho 
sleduju, myslia pritom na niekoho ineho, nejakeho zlocinca. 
Ked' myslia na to, ze niekoho zatknu a poslu do tajneho 
vazenia, vzdy je to niekto iny - niekto farebny, niekto mlady, 
niekto cudzi. 

Zabudaju, ake je to byf v nasom veku. Byf neustdle 
objektom podozrievania! Kol'kokrat ste nastupili do busu 
a vsetci na vas zazreli akoby ste kloktali s hovnami a zdierali 
z koze steniatka? 

A CO je horsie, dospelymi sa stavaju stale mladsi a mladsi. 
Kedysi sa hovorilo 'Never nikomu nad 30'. Ja vravim 'Never 
ziadnemu sviniarovi nad 25!'" 

To ich rozosmialo a ona sa smiala tiez. Bola pekna akymsi 
zvlastnym, konskym sposobom, s dlhou tvarou a dlhou sankou. 
„Nie je to celkom len sranda, chapete? Akoze, porozmysl'ajte o 



159 



Maly brat 

torn. Kto tych debilov zvolil? Kto im dovolil vtrhniif do nasho 
mesta? Kto odsuhlasil, aby sa zavesili v triedach kamery a aby 
nas sledovali tymi slizkymi spionskymi cipmi v llstkoch na 
dopravu a v autach? Nebol to ziadna sestnastka. Mozno sme 
blbl, mozno sme mladi, ale nie sme ziadni hajzli." 

„To chcem na tricko," povedal som. 

„To by bolo dobre," povedala. Usmiali sme sa na seba. 

„Kde si mam 1st' vyzdvihnuf tie kluce?" povedala a vytiahla 
mobil. 

„Urobime to tuna, v oddelenom vyklenku pri jaskynkach. 
Zavediem fa tam a spustim to, ty urobis, co treba a vezmes 
masinu naokolo k svojim priatel'om, aby si odfotili tvoj verejny 
kl'uc, takze si ho budu mocf po prichode domov podpisaf." 

Zdvihol som Mas. „Ach! A este nieco! Jezis, nechapem, ako 
som mohol zabudnuf. Akondhle si prepisete kluce, zmazte tie 
fotky\ Posledne, co by sme chceli, je pas na Flickri piny nasich 
fotiek, ako tu konspirujeme." 

Ozvalo sa pobavene ale nervozne zachichotanie, potom sme 
s Jolu vypli svetla a ocitli sa nahle v tme, ze som nic nevidel. 
Postupne sa moje oci prisposobili a tak som vykrocil k jaskyni. 
Ktosi kracal za mnou. Ange. Otocil som sa a usmial sa na fiu a 
ona na mfia, zuby jej svetielkovali v tme. 

„Vd'aka," povedal som. „Bola si uzasna." 

„Myslel si to vazne to o tom vreci na hlave a tak?" 

„Uplne vazne," povedal som. „Stalo sa to. Nikdy som to 
nikomu nevravel, ale stalo sa to." Na chvil'ku som sa nad tym 
zamyslel. „Vies, s postupom casu, ked' som o tom mlcal, mi to 
zacalo pripadaf ako zly sen. Ale bola to skutocnosf." Zastal 
som a vysplhal hore do jaskynky. „Som rad, ze som to konecne 
niekomu povedal. Este trochu a zacal by som pochybovaf o 
svojom dusevnom zdravi." 

Postavil som laptop na suchii skalu a pre fiou som ho 
nastartoval z DVD. „Pre kazdeho ho zvlasf nabootojem. Toto 
je standardny disk ParanoidLinuxu, aj ked' to mi jednoducho 



160 



C. Doctorow 

asi budes musief uverif." 

„Dopekla," povedala. „Cele to stojl predsa na dovere, nie?" 

„Hej," povedal som. „Na dovere." 

Ked' spust'ala generator klucov trochu som podstupil a 
pocuval ako pri tvorbe nahodnosti klepotala klavesmi a suchala 
mysou, nacuval som hukotu priboja a ruchu vecierka od 
miesta, kde stalo pivo. 

Vystupila z jaskynky s laptopom v ruke. Na jeho monitore 
bol vel'kymi svetlymi literami naplsany jej verejny kl'uc a 
odtlacok a emailova adresa. Pridrzala si monitor pri tvari a 
cakala, kym vytiahnem mobil. 

„Syyr," povedala. Cvakol som ju a odlozil fot'acik spat' do 
vrecka. Odisla k zabavajiicim sa a nechala, nech ju kazdy 
z nich vyfoti s monitorom. Bolo to vesele. Zabavne. Naozaj 
mala vel'ku charizmu - nemali ste chut' sa z nej smiaf, skor 
smiaf sa s nou. A docerta, naozaj to bola zabava! Prave sme 
vyhlasovali tajnu vojnu tajnej policii. Dofrasa, co si vlastne 
myslia, ze sme? 

A tak to pokracovalo asi tak celu d'alsiu hodinu, kazdy sa 
fotil a vyrabal si kl'uce. Vsetkych som spoznal. Mnohych som 
poznal uz predtym - niektorych som pozval - a ostatni boli 
priatel'mi mojich priatel'ov, alebo priatel'mi ich priatel'ov. 
Vsetci budeme kamosmi. A kym sa vecer skoncil, vsetci sme 
nimi boli. Boli to vsetko dobri I'udia. 

Ked' bolo vsetko hotove, Jolu si spravil kl'uc pre seba a 
placho sa na mfia usmial. Hnev nafiho ma uz presiel. Spravil, 
CO musel spravif. Vedel som, ze nech uz povie cokol'vek, vzdy 
bude pri mne staf. A vazenie DHS sme prestali spolocne. Aj 
s Van. Nech sa stane hocico, sme tym navzdy spojeni. 

Vyrobil som si kl'uc a prespaciroval sa s nim okolo celeho 
osadenstva, aby si ma kazdy odfotil. Potom som sa zasa 
vysplhal na vyvyseninku, z ktorej som hovoril predtym a 
poziadal o pozornosf. 

„Iste ste si mnohi vsimli, ze v celej procedure je zasadny 



161 



Maly brat 

nedostatok: co ak sa tomuto laptopu neda verif? Co ak tajne 
zaznamenava nase instmkcie? Co ak nas spehuje? Co ak sa 
mne a Jose-Luisovi neda verif?" 

Dalsl dobre mieneny chichot. Vrelsl ako predtym, 
podporeny pivkom. 

„MyslIm to vazne," povedal som. „Keby som bol na opacnej 
strane, toto by nas vsetkych dostalo - vsetkych vds - do 
poriadnej kase. Mozno aj do basy." 

Smiech znervoznel. 

„Takze teraz uroblme toto," povedal som a zodvihol som 
kladivo, ktore som si vzal z otcovej sady naradia. Polozil som 
laptop vedl'a seba na skalu a rozohnal sa kladivom. Jolu 
sledoval svih klucenkovou baterkou. Prask - vzdy som snival 
o roztrieskani laptopu kladivom a teraz sa mi to plnilo. Bol to 
pornograficky dobry pocit. A zly. 

Tresk! Panel monitora vypadol, rozbity na milion kuskov, 
odhaliac maticnu dosku a pevny disk. Krach! Namieril som 
presne na pevny disk a zasiahol ho plnou silou. Potreboval som 
tri udery na rozbitie obalu a obnazenie krehkeho vnutorneho 
media. Udieral som dovtedy, kym neostal nijaky kusok vacsl 
ako zapal'ovac, potom som to vsetko vsypal do sacku na smeti. 
Dav divoko jasal - dost' hlasno na to, az som si zacal robif 
starosti, ze niekto vo vyske nad nami by nas cez priboj mohol 
zacuf a zavolaf policiu. 

„V poriadku!" zvolal som. „A teraz, keby ste ma 
nasledovali, to spolu zanesieme dolu k moru a namocime to na 
desaf minut do vody." 

Najprv sa nik neprihlasil ale potom ku mne pristupila Ange 
a vzala moju ruku do svojej teplej dlane a do ucha mi 
zasepkala, „To bolo prekrasne," a spolu sme zisli k moru. 

Pri mori bola uplna tma a zradny breh, dokonca aj so 
svetielkami. Po klzkych ostrych skalach sa kracalo t'azko aj bez 
toho, ze by ste sa snazili udrzaf rovnovahu s tromi kilami 
rozbitej elektroniky v plastikovej taske. Raz som sa posmykol a 



162 



C. Doctorow 

uz som si myslel, ze si natlciem, ale zadrzala ma prekvapivou 
silou a udrzala ma postojacky. Pritiahla ma blizko k sebe, az 
som citil jej parfum, ktory vofial ako nove auta. Milujem tii 
vofiu. 

„Vd'aka," vyjachtal som, hl'adiac do jej vel'kych oci, este 
viae zvacsenych jej manieristickymi okuliarmi s ciernym 
ramom. V temnote som nevidel, akej su farby, ale podl'a jej 
tmavych vlasov a olivovej pokozky som to odhadoval na 
nejaku tmavu. Vyzerala stredomorsky, mozno Grekyfia alebo 
Spanielka alebo Talianka. 

Cupol som si, ponoril tasku do mora a nechal, nech sa 
naplni slanou vodou. Podarilo sa mi namocif si topanku 
a zahresil som a ona sa zasmiala. Odkedy sme sa vydali 
k oceanu, takmer sme neprehovorili. V nasom bezslovnom 
mlcani bolo cosi magicke. 

Do tej doby som v zivote pobozkal tri dievcata, neratajuc 
V to chvil'u, ked' som sa vratil do skoly a dostalo sa mi 
privitania hrdinov. Nie je to giganticke cislo ale ani najmensie. 
Mam slusny radar na dievcata a myslim, ze som ju mohol 
pobozkaf. Nebola s3xy v tradicnom zmysle slova, ale na 
dievcati v noci pri mori cosi je, plus bola bystra, vasniva a 
zapalena. 

Ale nepobozkal som ju, ani nechytil sa ruky. Namiesto toho 
sme mali chvil'ku, ktoni mozem oplsaf iba ako spiritualnu. 
Priboj, noc, more a skaly a nas dych. Chvil'ka sa predlzovala. 
Vzdychol som si. Bola to divoka jazda. Dnes vecer som este 
mal pred sebou mnozstvo klepania do klavesnice, aby som 
ulozil vsetky tie kluce do mojej klucenky, podpisal ich a 
podpisane kluce zverejnil. Aby som odstartoval sief dovery. 

Aj ona si vzdychla. 

„Pod'me," povedal som. 

„Hej," povedala. 

Vratili sme sa. Bola to dobra noc. 

# 

163 



Maly brat 

Jolu cakal na bratovho priatel'a, aby prisiel a vzal si svoje 
chladnicky. Ja som siel pesi spolu s ostatnymi hore na cestu a 
na najblizsiu zastavku a nastupil som. Samozrejme nikto z nas 
nemal elektricenku. V tej dobe si uz Xnet'aci rutinne klonovali 
cudzie permanentky tri alebo styri razy denne, s kazdou jazdou 
nadobudajuc novu identitu. 

Bolo t'azke udrzaf v autobuse pokoj. Vsetci sme boli trochu 
pripiti a sledovaf nase tvare v jasnych svetlach autobusu bolo 
vel'mi smiesne. Dost' sme sa rozhulakali, az nas vodic dvakrat 
cez interkom upozornil, aby sme sa utisili a potom nam 
povedal, aby sme konecne zavreli zobaky, lebo zavola policiu. 

To nas znovu rozosmialo a masovo sme vystupili skor, nez 
stihol zavolaf fizlov. Boli sme na North Beach, kde bolo 
mnozstvo busov, taxikov, BART na Trhovej, kluby 
s neonovymi lampami a kaviarne, kde sa dalo rozptylif. 

Prisiel som domov, zapol si Xbox a zacal odpisovaf kl'iice 
z obrazovky mobilu. Bola to nudna, hypnoticka praca. Bol som 
trochu opity, takze ma ukolisala do polospanku. 

Uz som bol hotovy isf si I'ahnuf, ked' sa zjavilo nove 
cetovacie okno. 

> hrdina! 

Prezyvku som nepoznal - spexgirl - ale mal som tusenie, 
kto za fiou moze byf. 

> hoj 

napisal som opatrne. 

> to som ja, z dnesneho veCera 

Nato vlepila blok so sifrou. Jej verejny kl'uc som uz vlozil 
do mojej klucenky a tak som prikazal cetovaciemu klientu, aby 
to s nim skusil desifrovaf. 

> to som ja, z dnesneho veCera 

Bola to ona! 

> Rad t'a tu stretavam 

Vyt'ukal som, zasifroval mojim verejnym klucom a odoslal. 

> Tesi ma, ze som t'a stretol 

Napisal som. 

164 



C. Doctorow 

> Aj mna . Neda sa stretnut' privel'a 

mudrych chlapcov, ktori by boli aj 
fesni aj spoloCensky zdatni . Dobry 
boze, CloveCe, ty nedas dievCat'u na 
vyber . 

Srdce v hrudi^sa mi rozbuchalo. 

> Halo? Tuky t'uk? Toto funguje? Ja som 

sa tu nenarodila, ale mienim tu 
zomriet'. Nezabudnite dat' sprepitne 
CasniCkam, t'azko pracuju. Som tu 
cely tyzden. 

Nahlas som sa rozosmial. 

> Tu som, tu som. Len sa rehocem t'azko 

sa pise 

> No, aspon ze moje Cetovacie komedy- 

fu je stale mocne 

Hm. 

> Vazne som t'a tiez vel'mi rad spoznal 

> Ano, tak to byva . Kam ma vezmes? 

> Vezmem? 

> Na d'alsie dobrodruzstvo? 

> Nemal som niC naplanovane 

> Oki - tak vezmem ja TEBA. Piatok. 
Dolores Park. Nelegalny koncert pod 
holym nebom. Bud' tam alebo bud' 
dvanast'sten 

> PoCkaj Co? 

> To neCitas Xnet? Je toho tam plno. 
PoCul si niekedy o Rychlokurvach? 

Takmer mi zabehlo. Bola to skupina Trudy Doo - tej Trudy 
Doo, zeny, ktora platila Joluovi mne za updatovanie kodu 
indienetu. 

> Hej, poCul som o nich 

> Robia obrovsku sou a majii zapisanych 
nejakych pat'desiat skupin, ktore to 
zostavia na tenisovych kurtoch a 
privezu si vlastne aparatiiry a budu 
tam mydlit' celu noc 

Mai som pocit, akoby som zil kdesi pod kamefiom. Ako 
som to mohol miniif? Na Valencii bolo anarchisticke 



165 



Maly brat 

knihkupectvo, ktore som niekedy mifial cestou do skoly, ktore 
malo plagat so starou revolucionarkou menom Emma Goldman 
a napisom „Ak nemozem tancovaf, tak nechcem byf sucast'ou 
vasej revolucie." Travil som celu svoju energiu spekulovanim, 
ako pouzif Xnet na organizovanie oddanych bojovnikov, ktorl 
by osierali DHS, ale toto bolo omnoho senzacnejsie. Vel'ky 
koncert - nemal som ani sajnu, ako spravif nieco take a bol 
som rad, ze niekto iny mal. 

A ked' som sa nad tym teraz zamyslel, bol som certovsky 
hrdy, ze na to pouzlvali Xnet. 

# 

Nasledujuci den som bol zombi. S Ange sme cetovali - 
flirtovali - do stvrtej nadranom. Nast'astie pre mfia bola sobota 
a mohol som si pospaf, ale medzi opicou a ospalost'ou som 
nedokazal premysl'af. 

Kym nastalo poludnie, dokazal som vstaf a vyvliecf sa na 
ulicu. Domotal som sa k Turkovi na kavu - v tych dfioch som 
si vzdy, ked' som bol sam, kupoval kavu ufiho, akoby sme 
s Turkom boli v akomsi tajnom klube. 

Cestou som mifial mnozstvo novych graffitti. Mam rad 
graffitti na Misii; castokrat su to obrovske, zvodne fresky, 
alebo sarkasticke skice studentskych umelcov. Pacilo sa mi, ze 
glosatori z Misie sli s dobou, priamo pod nosom DHS. Vlastne 
to bol iny druh Xnetu - musi existovaf cely rad sposobov, ako 
sa dozvedaf, co sa deje, kde zohnaf farby, ako funguju kamery. 
Vsimol som si, ze aj niektore z kamier boli posprejovane. 

Mozno pouzivaju Xnet! 

Na plote autoservisu bolo trojmetrovymi pismenami, 
z ktorych stekala farba, napisane: NEVER NIKOMU NAD 25. 

Zastal som. Niekto odisiel z mqjho vcerajsieho vecierka a 
prisiel sem s plechovkou farby? Mnoho z nich zilo v okoli. 

Dal som si kavu a potuloval som sa po meste. Myslel som 
na to, ze by som mal niekomu zavolaf, spytaf sa, ci sa niekomu 

166 



C. Doctorow 

nechce do kina alebo tak. Tak to kedysi pocas lenivych sobot 
byvalo. Lenze komu som mal zavolaf? Van sa so mnou 
nerozpravala, hovorif s Joluom som nebol pripraveny, 
a Darryl- 

Nuz, Darrylovi sa zavolaf nedalo. 

Dal som si kavu a siel som domov a trochu som bludil po 
blogoch na Xnete. Tieto anonblogy boli nevypatratel'ne - ak 
len ich autor nebol taky hlupy, ze by sa podplsal - a boli ich 
tam mraky. Vacsinou boli apoliticke, ale mnohe nie. Hovorilo 
sa V nich o skolach a ich neferovosti. Hovorili o fizloch. 
Glosovali. 

Ukazalo sa, ze plany ohl'adne toho koncertu tam viseli uz 
tyzdne. Preskakovali z blogu na blog, stavali sa hotovym 
hnutim a ja som si nic nevsimol. A koncert sa volal Never 
nikomu nad 25. 

No, to vysvetl'ovalo, kde na to Ange prisla. Bol to dobry 
slogan. 

# 

V pondelok rano som sa rozhodol zajsf znovu do toho 
anarchistickeho knihkupectva a skusif zohnaf ten plagat Emmy 
Goldmanovej . Potreboval som pripomienku. 

Cestou do skoly som odbocil dolu na Sestnastu a cez Misiu, 
potom hore k Valencijskej a krizom. Obchod bol zatvoreny, ale 
zaznacil som si otvaracie hodiny a ubezpecil som sa, ze ten 
plagat este maju. 

Ked' som kracal dolu Valencij skou, ohromilo ma, kol'ko tam 
bolo tych veciciek s NEVER NIKOMU NAD 25. Polovicka 
obchodlkov ich mala vo vykladoch: obedare, tricka, peracniky, 
klobuciky. Hipsteri boli coraz rychlejsi. Ako sa nove memy 
sirili siet'ou v priebehu jedneho ci dvoch dni, obchody sa 
zlepsovali v umiestfiovani tovaru do vykladov. V pondelok 
vam prislo emailom srandovne videjko z Youtube s chlapikom, 
ktory sa snazil lietaf na tryskach vyrobenych zo sodovky a 

167 



Maly brat 

V utorok ste si mohli kupif tricko s jeho fotkami. 

Ale aj tak bolo uzasne vidief nieco preskocif z Xnetu do 
obchodov na hlavnej ulici. Dizajnerske dzlnsy so sloganom 
naplsanym stredoskolskym gurockovym perom. Vyslvane 
nasivky. 

Dobre spravy sa siria rychlo. 

Ked' som dosiel na hodinu Spolocenskych vied slecny 
Galvezovej, bol napisany na tabuli. Vsetci sme sedeli 

V laviciach a usmievali sa nan. Zdalo sa, ze nam usmev 
opatuje. Na myslienke, ze si navzajom mozeme doverovaf, ze 
nepriatel' je I'ahko identifikovatel'ny, bolo cosi hlboko 
povznasajuce. Bolo mi jasne, ze to nie je celkom pravda, ale 
nebolo ani uplna hluposf. 

Vosla slecna Galvezova, uhladila si vlasy, polozila na 
katedru svoj SchoolBook a zapla ho. Zodvihla kriedu a otocila 
sa k tabuli. Vsetci sme sa zasmiali. V dobrom, ale zasmiali sme 
sa. 

Otocila sa a tiez sa usmievala. „Zda sa, ze v celej krajine 
nastala inflacia pisatel'ov sloganov. Kol'ki z vas vedia, odkial' 
ta fraza pochadza?" 

Pozreli sme na seba. „Hippies?" povedal ktosi a ostatni sa 
zasmiali. Hipikov je San Francisco pine, oboch dmhov, starych 
fet'akov s dlhanskymi riedkymi bradami a batikami aj tych 
novsich, ktorym ide viae o handry, ktori sa viae hraju na 
nezavislakov, nez aby proti comukol'vek protestovali. 

„Vem ano, hippies. Ale ked' si predstavime dnesnych 
hippies, myslime hlavne na saty a hudbu. Saty a hudba boli len 
sprievodnymi znakmi toho, co tu dobu, sest'desiate roky, 
urobilo dolezitou." 

„Poculi ste o hnutiach za I'udske prava, ktore bojovali za 
ukoncenie segregacie, o ciemych a bielych det'och, ktore isli 
spolu autobusmi na Juh, aby tam zbierali podpisy cernosskych 
volicov a protestovali tam proti oficialnemu statnemu rasizmu. 
Kalifomia bola jednym z miest, odkial' pochadzalo mnozstvo 



168 



C. Doctorow 

vodcov hnutia za I'udske prava. Vzdy sme boli trochu viae 
politicky angazovani nez zvysok krajiny a toto je tiez cast' 
krajiny, kde sa cernosi mohli zapojif do tych istych odborov 
ako belosi, takze na torn boli lepsie ako ich bratranci z juhu." 

„Studenti z Berkeley posielali na juh potoky aktivistov, 
ktorych regrutovali pri informacnych stolikoch v kampuse, na 
Bancroftovej a Telegrafnej. Mozno ste videli, ze tie stoliky su 
tarn dodnes." 

„Nuz tak univerzita sa ich snazila zavrief. Prezident 
univerzity zakazal na pode kampusu politicke organizacie, 
lenze mladez, bojujuca za I'udske prava sa nedala. Policia sa 
pokusila zaistif cloveka, ktory na jednom z tychto stolikov 
rozdaval letaky, strcili ho do dodavky, lenze ich obkl'ucilo 
3000 studentov a nenechali ich odisf. Nedovolili im ho vziaf 
do vazenia. Stall na streche dodavky a prednasali prejavy o 
Prvom dodatku a Slobode slova." 

„To zelektrizovalo Hnutie za slobodu slova. A to bol 
pociatok nielen hippies, ale viacerych radikalnejsich 
studentskych hnuti. Bojovnych cernosskych skupin ako Cierni 
Panteri - a neskor hnutia za prava homosexualov, ako Ruzovl 
Panteri. Radikalnych zenskych skupin, dokonca aj 'lesbickych 
separati stick', ktore chceli uplne zrusif muzov! A Yippies. 
Pocul z vas niekto o Yippies?" 

„Nepokusali sa levitovaf Pentagon?" povedal som. Kedysi 
som o torn videl dokument. 

Zasmiala sa. „Na to som zabudla, ale ano, to boli oni! 
Yippies boli ako vel'mi politicky angazovani hippies, ale nie 
takym serioznym sposobom ako to chapeme dnes. Boli hravi. 
Vtipkari. Hadzali peniaze do Newyorskej Burzy. So stovkami 
demonstrantov obkl'ucili Pentagon a vyslovili magicke 
zaklinadlo, ktore ho malo vyzdvihnuf. Vymysleli fiktivny druh 
LSD, ktory sa dal nasprejovaf na I'udi vodnou pistol'ou a 
prskali sa medzi sebou a predstierali, ze su nafetovani. Boli 
zabavni a bola to dobra telka - isty Yippie, klaun menom 



169 



Maly brat 

Wavy Gravy, zvykol zorganizovaf stovky demonstrantov 
oblecenych ako Santa Klaus, takze v spravach ukazovali 
policajtov, ako zatykaju a odvliekaju samych Santov - a to 
zmobilizovalo mnozstvo Tudl." 

„Ich vel'kou chvll'ou bolo Narodne demokraticke 
zhromazdenie v 1968, kde zvolali demonstraciu na protest proti 
vojne vo Vietname. Tislcky demonstrantov pnidili do Chicaga, 
spali V parkoch a hliadkovali kazdy den. V torn roku vymysleli 
mnzstvo bizarnych kuskov, ako naprlklad kandidaturu 
prasiatka menom Pigasus za prezidenta. Pollcia bojovala v 
uliciach s demonstrantami - stalo sa to uz vel'akrat predtym, 
lenze chicagski policajti nemali dost' dovtipu, aby nechali na 
pokoji reporterov. Zbili aj ich a reported sa im odplatili tym, ze 
konecne ukazali, co sa na tychto demonstraciach skutocne 
dialo, takze cela krajina pozerala, ako chicagska pollcia 
brutalne mlati ich deti. Hovorilo sa tomu 'policajne nepokoje.'" 

„Yippies s obl'ubou vravievali 'Never nikomu nad 30.' Mali 
na mysli to, ze I'udia, narodeni pred istou dobou, ked' Amerika 
bojovala proti nepriaterom ako boli nacisti, nemozu nikdy 
pochopif, CO to znamena milovaf svoju krajinu natol'ko, ze 
odmietnete bojovaf proti Vietnamcom. Mysleli si, ze ked' 
dovfsite 30, vase zivotne postoje skostnateju a nikdy 
nedokazete pochopif, preco dnesne deti vychadzajii do ulic, 
opust'aju stiidia a vyvadzaju." 

„San Francisco bolo toho epicentrom. Boli tu zalozene 
revolucne armady. Niektore z nich vyhadzovali do vzduchu 
budovy alebo vykradali banky. Mnoho z tych deti vyrastlo na 
viae ci menej normalnych dospelych, kym ini skoncili vo 
vazeni. Niektori z nedostudovanych dokazali uzasne veci - ako 
napriklad Steve Jobs a Steve Wozniak, ktori zalozili Apple a 
vynasli osobny pocltac." 

Zacalo ma to vt'ahovaf. O tom som cosi vedel, ale nikdy mi 
to nik takto nepovedal. Alebo na tom mozno nikdy predtym 
takto nezalezalo. Odrazu tie bezvyrazne, vazne, dospelacke 



170 



C. Doctorow 

poulicne demonstracie nevyzerali az tak bezvyrazne. Mozno 
tarn bolo miesto aj pre akcie xnet'ackeho hnutia. 

Zodvihol som ruku. „A vyhrali? TI Yippies, vyhrali?" 

Dlho sa na mfia zadlvala, akoby nad tym uvazovala. Nikto 
nepovedal ani slovo. Vsetci sme chceli pocuf odpoved'. 

„Neprehrali," povedala. „Casom trochu vyprchali. Niektorl 
z nich sa kvoli drogam ci inym veciam dostali do vazenia. 
Niektorl zmenili pesnicku a stall sa z nlch yuppies a pustlll sa 
na prednaskove tume, kde kazdemu vykladall, akl boll hlupl, 
aka je chamtlvosf kladna vlastnosf a ako to predtym nechapall. 

Ale zmenlll svet. Vojna vo Vletname skoncUa a ten druh 
konformlty a bezpodmlenecnej poslusnostl, ktory I'udla zvykll 
nazyvaf vlastenectvom, vyslel z mody. Presadlll sa prava 
clernych, zlen a gayov. Prava hlspancov, postlhnutych, cela 
tradlcla obclanskych prav, to vsetko sa vytvorllo alebo posllnll 
vd'aka tymto I'ud'om. Dnesne protestne hnutle je prlamym 
potomkom onych zapasov." 

„Nechapem, ako o nlch mozete takto hovorlf," povedal 
Charles. Predklafial sa v lavlcl tak d'aleko, az skoro napoly stal, 
a jeho ostra chuda tvar cela ocervenela. Mai vlhke vytrestene 
ocl a vel'ke pery a ked' sa rozrusll, vyzeral trochu ako ryba. 

Slecna Galvezova sa trochu zarazlla, potom povedala, 
„Pokracuj, Charles." 

„Prave ste opisall terorlstov. Skutocnych terorlstov. 
Vyhadzovall do vzduchu budovy, to ste povedall. Snazlll sa 
znlclf burzu. Napadall pollcajtov a branlll Im v zatykani I'udi, 
ktori porusovall zakon. Ved' onl na nas utoclll!" 

Slecna Galvezova pomaly prikyvla. Videl som, ze sa snazi 
prist' na to, ako zvladnuf Charlesa, ktory vyzeral, ze uz-uz 
exploduje. „Charles vzniesol spravnu poznamku. Yippies 
neboli cudzi agenti, boli to americki obcania. Ked' hovoris 
'Utocili na nas,' potrebujeme si ujasnif, kto su 'onl' a 'my'. Ked' 
su to nasi krajania -" 

„Hovno!" vykrikol. Teraz uz stal na nohach. „Sme s nimi vo 



171 



Maly brat 

vojne. TI I'udia pomahali a prisluhovali nepriaterom. Je I'ahke 
rozllsif, kto sme my a kto oni: ak podpomjete Ameriku, ste 
s nami. Ak podpomjete I'udl, ktorl striel'aju na Americanov, ste 

„Chce o torn este niekto diskutovaf?" 

Niekol'ko nik vyletelo dohora. Slecna Galvezova ich 
vyvolala. Niektori poukazali na to, ze dovod, pre ktorl 
Vietnamci strierali na Americanov bol, ze Americania sa 
nahrnuli do Vietnamu a po zuby ozbrojeni tam zacali 
pobehovaf v dzungli. Inl si mysleli, ze Charles ma pravdu, ze 
I'ud'om by sa nemalo dovolif robif ilegalne veci. 

Vsetci slusne diskutovali okrem Charlesa, ktori len vsetkych 
okrikoval a skakal im do reci, ked' sa snazili argumentovaf. 
Slecna Galvezova sa ho niekol'ko raz snazila primaf, aby 
pockal kym pride na rad, ale nedal sa zastavif. 

Ja som zatial' v SchoolBooku hl'adal cosi, co som chcel 
precitaf. 

Nasiel som to. Postavil som sa. Slecna Galvezova na mfia 
s ocakavanim pozrela. Ostatni sledovali jej pohl'ad a zmlkli. 
Dokonca aj Charles na mfia po chvili pozrel, v jeho vel'kych 
ociach blcala ku mne nenavisf. 

„Chcel by som nieco precitaf," povedal som. „Je to kratke. 
'Vlady su ustanovene medzi I'ud'mi a ich spravodliva moc 
vyplyva zo suhlasu tych, ktorym vladnu, ak sa akakol'vek 
forma vlady spreneveri tomuto ciefu, je pravom I'udi zmenif 
alebo zrusif ju a ustanovif si novu vladu, poloziac jej zaklady 
na takych principoch a organizujuc jej pravomoci takym 
sposobom, aky povazuju za potrebny, aby im zaistil 
bezpecnosf a sfastie.'" 

&&& 



172 



C. Doctorow 



Kapitola 12 



Slecna Galvezova sa nasiroko usmievala. 

„Vie niekto odkial' to pochadza?" 

„Z Deklaracie nezavislosti," ozvalo sa niekorki unisono. 

Prikyvol som. 

„Preco si nam to cital, Marcus?" 

„Pretoze sa mi zda, ze zakladatelia tejto krajiny povedali, ze 
vlady by mali trvaf len dovtedy, pokym verime, ze pracuju 
V nas prospech. A ak im prestaneme verif, mali by sme ich 
zvrhnuf. O tom to je, ci nie?" 

Charles zavrtel hlavou. „To bolo pred stovkami rokov!" 
povedal. „Veci sazmenili!" 

„Co sa zmenilo?" 

„Nuz, V prvom rade uz nemame kral'a. Hovorili o vlade, aka 
existovala, pretoze pra-pra-pra-prastary otec nejakeho stareho 
chmul'a si myslel, ze ma moc od Boha a zabil kazdeho, kto 
s nim nesuhlasil. My mame demokraticky zvolenu vladu -" 

„Ja som ich nevolil," povedal som. 

„Takze to ti dava pravo vyhadzovaf do vzduchu budovy?" 

„Coze? Kto tu hovoril o vyhadzovani budov? Yippies a 
hippies a vsetci tl ostatni si mysleli, ze im vlada uz nenacuva - 
pozri sa len na to, ako sa zaobchadzalo s I'ud'mi, ktori sa snazili 
ziskaf volicov na Juhu! Boli biti, zalarovani -" 

„Niektori aj zabiti," povedala slecna Galvezova. Zodvihla 
ruku a cakala, kym sa my s Charlesom posadime. „Uz nam pre 
dnesok takmer vyprsal cas, ale chcem vas pochvalif za j ednu 
z najlepsich hodin ake som kedy oducila. Bola to vyborna 
diskusia a ja som sa od vas vsetkych vel'a naucila. Dufam, ze aj 
vy ste sa cosi naucili jeden od druheho. Dakujem vsetkym za 
ich prispevky." 

„Pre tych, ktorych by lakala mala vyzva, mam mimoriadne 



173 



Maly brat 

zadanie. Chcela by som, aby ste naplsali clanok, porovnavajuci 
politicku odozvu na hnutia proti vojne a za obcianske prava 
V oblasti Zalivu so sucasnymi odozvami na Vojnu proti 
terorizmu. Minimalne na tri strany, ale mozete to spravif 
akokol'vek dlhe. Zaujima ma, s elm pridete." 

Za okamih zazvonil zvoncek a vsetci sa vyhrnuli z triedy. 
Trochu som motkal a cakal, kym si ma slecna Galvezova 
vsimne. 

„Ano, Marcus?" 

„To bolo uzasne," povedal som. „Nevedel som vsetky tie 
veci o sest'desiatych rokoch." 

„Aj sedemdesiatych. V politicky napatych casoch to tu bolo 
vzdy zaujimave. Tvoja referenda na Deklaraciu sa mi vel'mi 
pacila - to bolo naozaj vel'mi chytre." 

„Vd'aka," povedal som. „Proste mi to napadlo. Nikdy 
predtym som si neuvedomil, co tie slova vlastne znamenaju." 

„No, su to slova, ktore kazdy ucitel' rad pocuje, Marcus," 
povedala a podala mi ruku. „Uz sa vel'mi tesim na tvoj clanok." 

# 

Cestou domov som si kupil plagat s Emmou Goldmanovou a 
zavesil som si ho nad stol, nad stary fosforeskujuci plagat. 
Taktiez som si kupil tricko s NEVER NIKOMU, na ktorom bol 
fotomontaz Grovera a Elma, ako vykopavaju dospelych 
Gordona a Susan von zo Sesame Street. Rozosmialo ma. 
Neskor som zistil, ze na sieti uz fungovalo zo sesf 
fotosopovych sut'azi o najlepsi slogan na miestach ako Park a 
WorthlOOO a B3ta a ze naokolo sa uz vyskytovali stovky 
hotovych obrazkov pripravenych, ze ich niekto vyuzije na 
vyrobu suvenirikov. 

Pri pohl'ade na tricko mama nadvihla obocie a oco vrtel 
hlavou a podrzal mi kazefi, aby som si nekoledoval o 
problemy. Mai som pocit, ze jeho reakcia mi dala za pravdu. 

Ange ma na sieti znovu nasla a flirtovali sme na cete do 

174 



C. Doctorow 

neskoreho vecera. Znovu sa zjavili biele dodavky s antenami a 
ja som vypol Xbox, kym nepresli. Vsetci sme si na to uz 
zvykli. 

Ange sa vel'mi tesila na toto nove stretko. Vsetko 
nasvedcovalo tomu, ze to bude riadne monstrum. Prihlasilo sa 
tol'ko skupin, ze sa uvazovalo o zriadeni druheho podia. 

> Ako ziskaju povolenie, aby sa v torn 

parku mohlo hrat' celii noc? Dookola 
sii domy 

> Po-vo-lenie? Co je to „po-vo-lenie"? 
Povedz mi viae o torn vasom I'ud-skom 
po-vo-leni . 

> Fiha, ono je to ilegalne? 

> Hm, halo? Ty si robis starosti s 
porusovanim zakona? 

> Tuse 

> LOL 

Ale aj tak som mal nejaku nervoznu predtuchu. Chapete, 
bral som toto uzasne dievca cez vikend na rande - hoci 
technicky vzate, brala vlastne ona mfia - na ilegalny koncert, 
ktory sa mal konaf uprostred rusnej stvrte. 

Prinajmensom to teda bude zaujimave. 

# 

Zaujimave. 

Eudia sa do Dolores Parku zacali tnisif pocas dlheho 
sobotneho popoludnia, zjavovali sa medzi poslednymi 
psickarmi a navstevnikmi s lietajucimi taniermi. Nebolo jasne, 
ako bude koncert vlastne fungovaf, ale ponevieralo sa tam 
mnozstvo policajtov a tajnych. Tajnych ste rozoznali, lebo 
podobne ako Drbak a Susefi, mali kastrovsky uces a fyzicku 
Nebrascanov: nabiti chlapici s kratkymi vlasmi a 
neudrziavanymi fuzami. Potlkali sa okolo, vyzeralo to, ze sa 
tam citia nepatricne a nepohodlne v tych svojich vel'kych 
krat'asoch a vol'nych koseliach, pod ktorymi bezpochyby 
ukryvali okolo pasov navesanu vyzbroj . 

175 



Maly brat 

Dolores Park je pekny a slnecny, s palmami, tenisovymi 
kurtmi a mnohymi pahorkami a stromami, okolo ktorych sa da 
nahanaf, ci len tak oddychovaf. V noci tarn spavaju 
bezdomovci, ale to je rovnake v celom San Franciscu. 

Ange som stretol na ulici, pri anarchistickom knihkupectve. 
Bol to mqj navrh. S odstupom je jasne, ze to bol uplne 
priehl'adny manever, aby som sa pred tymto dievcat'om 
vytiahol, ale v torn case by som bol prisahal, ze som to zvolil 
preto, lebo to bolo dobre miesto na stretnutie. Ked' som ta 
dosiel, citala kmhxxKstene, ty Vyje..anec. 

„Pekne," povedal som. „S tymito ustami potom bozkavas 
matku?" 

„Tvoja mamicka neprotestuj e," povedala. „Vlastne je to o 
skupine I'udl ako Yippies, ale z New Yorku. Vsetci pouzlvali to 
slovo ako priezvisko, naprlklad 'Ben Vyje.anec' Myslienka 
bola zhromazdif sa, vyrobif novinovu spravu, ale s uplne 
nevytlacitel'nym menom. Proste vybabraf s mediami. Celkom 
zabavne." Polozila knihu spat' na policku a ja som sa zamyslel, 
ci by som ju nemal objaf. Eudia v Kalifomii sa v kuse objimaju 
na pozdrav. Ale niekedy nie. A niekedy sa bozkavaju na lice. 
Je to vel'mi matuce. 

Vyriesila to za mfia tym, ze ma schytila a objala a stiahla mi 
hlavu k sebe, vlepila mi pusu na lice a potom mi fuknutim 
zaprdkala na krku. Zasmial som sa a odtisol ju. 

„Das si burrito?" spytal som sa. 

„Je to otazka alebo konstatovanie samozrejmosti?" 

„Ani jedno. Je to rozkaz." 

Kupil som niekol'ko zartovnych nalepiek s napisom TENTO 
TEEEFON JE ODPOCUVANY, ktore mali spravnu vel'kosf, 
aby sa dali nalepif na verejne telefony, ktore este lemovali 
ulice Misie, ktora bola stvrt'ou, kde ste mali nemalo I'udi, ktori 
si nemohli dovolif mobil. 

Vysli sme do nocneho vzduchu. Popisal som jej, ako vyzeral 
park, ked' som odtial' odchadzal. 



176 



C. Doctorow 

„StavIm sa, ze tarn okolo bloku maju zaparkovanych stovky 
tych kamionov," povedala. „M6zu tarn lepsie zasiahnuf." 

„Hm." poobzeral som sa. „Tak trochu som dufal, ze povies 
nieco ako, 'Ach, s tymto nemaju sancu cokol'vek urobit'.'" 

„NemyslIm si, ze ide o to. Myslienka je dostaf spustu 
civilistov do pozlcie, kde sa fizli musia rozhodnuf, budeme 
zaobchadzaf so vsetkymi tymito obycajnymi Tudmi ako 
s teroristami? Je to ako dzemovanie, ale s hudbou namiesto 
cipov. Dzemujes, nie?" 

Niekedy zabudam, ze moji priatelia nevedia, ze Marcus a 
Mlk3y su ta ista osoba. „Hej, trochu," povedal som. 

„ Je to ako dzemovanie s kopou vybornych skupin." 

„Aha." 

Burritos v Misii sii hotovou instituciou. Su lacne, obrovske a 
lahodne. Predstavte si trubicu vel'ku ako raketomet, naplnenu 
pikantnym grilovanym maskom, guacamole, salsou, 
paradajkami, prazenou fazul'kou, ryzou, cibul'kou a 
koriandrom. Da sa to porovnaf s Taco Bellom tak ako 
Lamborghini s anglicakom. 

Na Misii je okolo dvesto kioskov s burritos. Vsetky su 
hrdinsky ohavne, s nepohodlnymi sedackami, minimalnou 
vyzdobou - tvorenou vyblednutymi plagatmi mexickych 
cestoviek a vysvietenymi hologramami Jezisa a Marie - a 
hlucnou hudbou mariachi. To co ich odlisuje, vacsinou, je 
akym druhom exotickeho masa plnia svoj tovar. Skutocne 
autenticke miesta maju mozocky a jazyky, co si ja nikdy 
nedavam, ale je dobre vedief, ze to tam je. 

Miesto, kam sme zasli, malo aj mozocky a jazyky, ktore 
sme si neobjednali. Ja som si dal came asada a ona krajanu 
kuracinku a obaja vel'ky pohar horchaty. 

Akonahle sme sa posadili, rozbalila svoj burrito a z kabelky 
vytiahla malii fl'asticku. Bola to mala aerosolova plechovka 
z nerezu, ktora vyzerala ako peprovy sprej . Namierila fiou na 
odhalene vnutornosti burrita a poprskala ich jemnou cervenou 



177 



Maly brat 

olejnatou hmlickou. Jej zavan sa dostal az ku mne a hrdlo sa mi 
stiahlo a oci rozslzili. 

„Co to dofrasa robis tomu ubohemu bezbrannemu burritu?" 

Zlomyserne sa zaskerila. „Som zavisla na stipl'avych 
jedlach," povedala. „Toto je kapsaiclnovy olej v rozprasovaci." 

„KapsaicIn -" 

„Hej, to CO je V peprovych sprejoch. Je to ako peper sprej, 
ale trochu viae zriedeny. A omnoho chutnejsie. Ak ti to 
pomoze, mozes si to prirovnaf ku Kajunskym ocnym 
kvapkam." 

Uz len od toho pomyslenia ma palili oci. 

„Si robis srandu," povedal som. „Nieco take nemozes jest'." 

Obociejej nadskocilo. „Synak, toznie akovyzva. Sleduj." 

Zrolovala burrito rovnako opatrne ako fet'ak jointa, zalozila 
konceky a znovu ho zabalila do alobalu. Odhalila jeden 
koncek, priniesla si ho k ustam a chvil'u si ho podrzala tesne 
pred perami. 

Az kym dofiho nezahryzla neveril som, ze to naozaj dokaze. 
Chapete, ved' to, co si prave nahrnula do jedla, bola v podstate 
protipechotna zbrafi. 

Zahryzla. Zula. Prehltla. Tvarila sa, ze je lahodnu veceru. 

„Das si?" povedala nevinne. 

„Hej," povedal som. Mam rad stipl'ave jedla. UPakistancov 
si vzdy objednavam kari, co ma pri nazve obrazok so styrmi 
cili paprickami. 

Odhmul som viae alobalu a poriadne si odhryzol. 

Vel'ka chyba. 

Poznate ten pocit, ked' si odhryznete vel'ky kus chrenu alebo 
wasabi alebo niecoho podobneho a zda sa vam, ze vase dutiny 
sa zatvaraju sucasne s hrtanom, plniac vam hlavu uvaznenym 
vzduchom, honicim ako po nuklearnom vybuchu, ktory sa 
snazi prerazif von cez vase oci a nozdry? Ten pocit, ze sa vam 
z oci a usi ide vyvalif pnid pary ako kreslenej postavicke? 

Toto bolo ovel'a horsie. 



178 



C. Doctorow 

Bolo to ako polozif ruku na honici sporak, ibaze ta ruka je 
vo vasej hlave a pazerak uplne dolu v zaludku. Po celom tele 
mi vyrazil pot a ja som sa dusil a dusil. 

Bez slova mi podala horchatu a ja som akosi dostal slamku 
do list a z celej sily som sal, pol pohara na jeden zat'ah. 

„Existuje stupnica, tzv. Scovilleova, ktoni my, fanusikovia 
cili, pouzivame na oznacenie palivosti papriky. Cisty kapsaicin 
ma priblizne 15 milionov Scovilleov. Tabasco okolo 2,500. 
Peprovy sprej ma zdrave 3 miliony. Toto ma biednych 
100,000, pali ako slabsia cili papricka Habanero. Prepracovala 
som sa k tomu asi tak za rok. Skutocne silny matros moze isf 
az do asi pol miliona, dvesto krat palivejsie ako Tabasco. To 
teda pali ako cert. Pri tol'kych Scovilleoch sa ti mozog uplne 
zaplavi endorfinmi. Je to lepsie ako has. A je to zdrave." 

Dutiny sa mi pomaly preberali, dokazal som dychaf bez 
lapania po vzduchu. 

„Samozrejme potom na zachode nasleduje divoky ohnivy 
kruh," povedala so zmurknutim. 

Jau. 

„Ty si blazon," povedal som. 

„To sedi od niekoho, koho konickom je stavanie a 
rozbijanie laptopov," povedala. 

„Zasah," povedal som a dotkol som sa cela. 

„Chces trochu?" ponukla mi rozprasovac. 

„Dakujem, nie," povedal som tak rychlo, ze sme sa obaja 
rozosmiali. 

Ked' sme odisli z restauracie a vydali sa k Dolores Parku, 
polozila mi ruku okolo pasa a ja som zistil, ze je vysoka akurat 
tak, aby som jej mohol daf ruku okolo pliec. To bolo cosi nove. 
Nikdy som nepatril k vysokym chlapcom a dievcata, s ktorymi 
som chodil, boli mojej vysky - dievcata v puberte rastu 
rychlejsie ako chlapci, co je kruty trik prirody. Bolo to 
prijemne. Prijemny pocit. 

Na Dvadsiatej sme zabocili a isli hore k Dolores. Uz 



179 



Maly brat 

predtym sme zacltili to napatie. Znelo to tarn ako bzucanie 
miliona vciel. K parku pnidilo mnozstvo I'udl a ked' som sa 
pozrel tym smerom, videl som, ze ich tarn uz bolo 
zhromazdenych stokrat viae, nez kol'ko ich bolo, ked' som sa 
odisiel stretnuf s Ange. 

Ten pohl'ad mi rozburil krv. Bola krasna chladiva noc a my 
sme sa isli bavif, skutocne bavif, bavif tak, akoby nebolo 
ziadne zajtra. „Jedzte pite a bud'te st'astni lebo zajtra 
zomrieme." 

Bez slova sme sa zapojili do toho cvrkotu. Bolo tam vel'a 
policajtov s napatymi tvarami, lenze co uz mohli robif? 
V parku boli davy I'udi. V odhadovani pocetnosti davu nie som 
vel'mi dobry. Noviny neskor citovali tvrdenia organizatorov, ze 
tam bolo 20 000 I'udi; podl'a policie ich bolo 5000. Mozno to 
znamena, ze ich tam bolo 12 500. 

To je jedno. Bolo tam viae I'udi, nez na hocijakom 
zhromazdeni, ktoreho som sa kedy zucastnil, a pritom to bola 
neoznamena, nezabezpecena, ilegdlna udalosf. 

V okamihu sme boli medzi nimi. Nemozem to odprisahaf, 
ale myslim si, ze v tom stisku nebol nikto nad 25. Kazdy sa 
usmieval. Boli tam aj mladsie deti, desaf ci dvanast'rocne, 
z coho som mal dobry pocit. S takymi malymi det'mi v dave 
nebude nikto robif nijake sprostosti. Nikto nechce, aby sa 
det'om nieco stalo. Bude to jednoducho slavnostna jarna 
oslavna noc. 

Prisiel som na to, ze sa bolo treba predieraf k tenisovym 
kurtom. Tlacili sme sa davom a aby sme sa nestratili jeden 
druhemu, chytili sme sa za ruky. Na to sme si vsak nemuseli 
prepletaf prsty. To sme spravili ciste pre potesenie. Bolo to 
vel'mi prijemne. 

Vsetky skupiny uz boli na kurtoch aj so svojimi gitarami a 
mixaznymi pultmi a klavesami a dokonca aj s bicimi. Na Xnete 
som neskor nasiel flickrovsky pas, ako tam vsetko to zariadenie 
kus po kuse prepasovali v sportovych taskach a pod kabatmi. 



180 



C. Doctorow 

Okrem toho tarn stall obrovske reproduktory, take ako vldaf 
V predajnlach aut, a prl nlch zasobnlky ... automobllovych 
baterll. Rozosmlal som sa. Genlalne! Takto chcell napajaf 
aparaturu. Z mlesta kde som stal som vldel, ze to boll clanky 
z hybrldu Prius. Ktosl vypltval eko-auto aby mohol pohanaf 
dnesnu zabavu. Kopy baterll pokracovall az von z kurtov 
kplotu a kablaml, ktore sa vlnull po pletlve, boll piipojene 
k aparature. Napocltal som - 200 baterll! Krlstepane! Ved' to 
muselo vazlf tonu. 

Celu vec nebolo mozne zorganlzovaf bez emallu a wlkl a 
malllngllstov. A takto bystrl I'udla to urclte neroblll na 
verejnom Internete. Cele sa to stopro muselo odohraf na Xnete, 
na to stavlm topanky. 

Chvll'u sme sa len tak potlkall davom, kym hudobnlcl ladlll 
a debatovall medzl sebou. Z dlal'ky som na tenlsovom kurte 
uvldel Trudy Doo. Vyzerala akoby bola v klletke, ako 
profeslonalny zapasnlk. Na sebe mala otrhanu kosel'u bez 
rukavov a vlasy jej v dlhych fluoreskujuclch ruzovych dredoch 
padall k pasu. Na nohach mala maskacove nohavlce a obrovske 
gotlcke bagance s ocel'ovou splckou. Ako som ju pozoroval, 
zodvlhla t'azku motorkarsku bundu, osuchanu ako rukavlca 
bejzbaloveho chytaca, a obllekla si ju ako brnenle. Uvedomll 
som si, ze to asl aj bolo brnenle. 

Pokusll som sa jej zamavaf, asl aby som spravU dojem na 
Ange, ale nevldela ma a vyzeral som asl ako trul'o, tak som 
prestal. Energla davu bola uzasna. Casto sa hovorl o 
„vlbraclach" alebo „energU" vel'kych zhromazdenl, ale kym ste 
to nezazlll, asl si pomysllte, ze je to len taky recnlcky obrat. 

Nle je. Su to usmevy na vsetkych tvarach, nakazllve a slroke 
ako dyfia. Kazdy sa trochu knlse v nepocutom rytme, plecla sa 
pohojdavaju. Tanecna chodza. Zarty a smlech. Ton reel napaty 
a vzruseny, ako keby sa mal spustlf ohfiostroj. A nemozete 
Inak, len byf toho sucast'ou. Pretoze ste. 

Kym hudobnlcl zacall, bol som uplne zhypnotlzovany 



181 



Maly brat 

pulzom davu. Otvorenie zaobstaral akysi srbsky turbo-folk, na 
ktory som nedokazal tancovaf. Dokazem zatancovaf na presne 
dva dmhy hudby: trance (suchtate sa dookola a nechate sa 
unasaf hudbou) a punk (metate sa a poskakujete az kym si 
neubllzite alebo sa nevycerpate, pripadne obidva). Dalsl 

V poradi bol hip-hop z Oaklandu zmixovany s trash- 
metalistami, co znie lepsie, nez by sa zdalo. Potom nejaky 
zuvackovy pop. Potom na javisko nastupili Rychlokurvy a 
Trudy Doo sa postavila k mikrofonu. 

„Volam sa Trudy Doo a ak mi verite ste idioti. Mam 
tridsat'dva a pre mfia je uz neskoro. Som stratena. Uvaznena 

V starom sposobe uvazovania. Este stale beriem svoju slobodu 
ako samozrejmosf a nechavam, nech mi ju ini beni. Vy ste 
prvou generaciou, ktora vyrasta v Amerike Gulagov a viete, ze 
vasa sloboda je hodna aj toho posledneho centu!" 

Dav zahucal. Zahrala rychle, hravo nervozne akordy na 
gitare a jej basistka, mohutna silnejsia dievcina s lesbickym 
ucesom a este vacsimi bagancami a usmevom, s ktorym sa dali 
otvaraf pivove fl'ase, do toho hrabla rychlo a tvrdo. Mai som 
chut' skakaf. Skakal som. Ange skakala so mnou. Hojne sme sa 
potili do noci, ktora pachla potom a mariskovym dymom. 
Honice tela nas stlacali zo vsetkych stran. Aj oni skakali. 

„Never nikomu nad 25!" vykrikla. 

Zarycali sme. Boli sme jedno obrovske ryciace zvieracie 
hrdlo. 

„Never nikomu nad 25 !" 

^^Never nikomu nad 25!'' 

„Never nikomu nad 25 !" 

^^Never nikomu nad 25!'' 

„Never nikomu nad 25 !" 

^^Never nikomu nad 25!" 

Vyrazila na gitare niekol'ko d'alslch tvrdych akordov a druha 
gitaristka, dievca drobne ako skriatok, ktoreho tvar sa jezila 
piercingami, sa pridalo, tui-di-ui-di-di do vysok, za dvanasty 



182 



C. Doctorow 

prazec. 

„Toto prekliate mesto je nase! Tato prekliata krajinaje nasa. 
Nijaky terorista nam ju nemoze vziaf pokym sme slobodnl. 
Ked' stratlme slobodu, teroristi vyhrali! Vezmite si to spat'! 
Vezmite si to spat'! Ste dost' mladi a dost' hlupi na to, aby ste 
nevedeli, ze mozete nevyhraf, takze ste jedini, kto nas moze 
viesf k vit'azstvu! Vezmite si to spdtT 

„ VEZMITE SI TO SPAT!" volali sme. Drsne hrabla do 
gitary. Notu sme jej krikom vratili a potom to zacalo byf 
naozaj HLASNE. 

# 

Tancoval som, az som bol taky unaveny, ze som nedokazal 
urobif ani krok. Ange tancovala pri mne. Technicky vzate sme 
sa suchali spotenymi telami niekorko hodin, ale verte alebo 
nie, vobec som z toho nebol nadrzany. Tancovali sme, stratili 
sme sa v pulze a rytme a ryku - VEZMITE SI TO SPAT! 
VEZMITE SI TO SPAT! 

Ked' sme uz viae nevladali, chytil som ju za ruku a ona mi 
stisla dlafi akoby som ju drzal, aby sa neznitila zo strechy 
budovy. Odtiahla ma na okraj davu, kde bolo redsie a 
chladnejsie. Tu, na kraji Dolores Parku, sme boli v chladnom 
vzduchu a pot na nasich telach bol okamzite I'adovy. Roztriasli 
sme sa a ona mi polozila ruky okolo pasa. „Zohrej ma," 
prikazala. Viae mi nebolo treba. Objal som ju. Jej srdce 
buchalo V ozvene k rychlym uderom z javiska - hral sa 
breakbeat, rychly a nastvany a bez slov. 

Bolo ju citif potom, ostrou prichut'ou, ktora krasne vonala. 
Vedel som, ze aj ja pachnem potom. Nos som mal pri jej 
temene a jej tvar sa pritiskala k mojej kl'ucnej kosti. Polozila 
mi ruky na krk a potiahla. 

„Pod' sem dolu, nepriniesla som si rebrik," bolo, co mi 
povedala a ja som sa pokusal usmiaf, ale to je t'azke ked' sa 
bozkavate. 



183 



Maly brat 

Ako som uz spomenul, v zivote som predtym pobozkal tri 
dievcata. Dve z nich sa nikdy predtym s nikym nebozkavali. 
Jedna mala frajerov od 12. Bola problematicka. 

Ziadna z nich sa nebozkavala ako Ange. Cele jej usta boli 
makke, ako vnutro zreleho ovocia, a nevrazila mi jazyk do ust 
ale vsunula len trosku a sucasne mi vtiahla moje pery do 
svojich list, takze sa nase usta akoby spojili. Pocul som sam 
seba zastonaf a schytil som ju a mocne stiskal. 

Pomalicky a jemne sme sa spustili do travy. Prepleteni sme 
lezali vedl'a seba a bozkavali sa a bozkavali. Svet zmizol, boli 
len bozky. 

Moje ruky nasli jej zadocek, jej pas. Okraj jej tricka. Jej 
teple brusko, jemny pupok. Postupovali d'alej. Aj ona 
zastonala. 

„Nie tu," povedala. „Pod'me tam d'alej ." Ukazala cez ulicu 
na vel'ky biely kostol, ktory dava meno Misii a Dolores Parku. 
Drziac sa za ruky rychlo sme prebehli ku kostolu. Vpredu stall 
vel'ke stlpy. Pritlacila ma chrbtom k jednemu a znova si 
pritiahla moju tvar. Moje ruky sa rychlo a smelo vratili pod jej 
tricko. Vysiel som hore k jej hrudi. 

„Rozopina sa to vzadu," sepkala mi do ust. Bol som taky 
tvrdy, ze by som nim mohol rezaf sklo. Presunul som ruky na 
jej chrbat, svalnaty a siroky, a roztrasenymi prstami som nasiel 
hacik. Chvil'ku som sa plietol, mysliac na vsetky tie vtipy o 
tom, aki su chlapi pri rozopinani podprsenky nemozni. 
Nedarilo sa mi to. Potom vsak hacik odskocil. Vzdychla mi do 
list. Presunul som ruky okolo jej tela, citiac vlhkosf jej 
podpazusi - co bolo z akehosi dovodu sexy a vobec nie 
neprijemne - a pohladil boky jej pfs. 

A vtedy sa rozozneli sireny. 

Bolo to hlasnejsie nez vsetko, co som kedy pocul. Zvuk ako 
fyzicky pocit, ako cosi, co vas zmetie z noh. Najhlasnejsi zvuk, 
aky ucho dokaze spracovaf a potom este hlasnejsi. 

„OKAMZITE SA ROZIDTE," povedal Mas, ktory mi 



184 



C. Doctorow 

zahrmel v lebke ako Mas Bozl. 

„TOTO JE NEPOVOLENE ZHROMAZDENIE. 
OKAMZITE SA ROZIDTE" 

Skupina prestala hraf. Hluk davu cez ulicu sa zmenil. Znel 
vystrasene. Rozhnevane. 

Zacul som st'uknutie ako sa zosilfiovaci system 
reproduktorov a automobilovych bateril zaplnal. 

„VEZMITE SI TO SPAT!" 

Bol to bojovy pokrik, ako vyzva, ktoni kriclme do priboja 
alebo z utesu. 

„VEZMITE SI TO SPAT!" 

Dav vrcal, vydaval zvuk, z ktoreho sa mi jezili chlpy vzadu 
na siji. 

„VEZMITE SI TO SPAfr skandoval. „VEZMITE SI TO 
SPAT VEZMITE si to spat VEZMITE si to SPAT!" 

Pollcia nastupila v rojniciach, nesiic plastove stity a Darth 
Vaderovske prilby, kryjuce tvar. Kazdy mal ciemy obusok a 
infracervene okuliare. Vyzerali ako vojaci z futurist! ckeho 
vojnoveho filmu. Ako jeden muz postupili o krok dopredu a 
kazdy buchol obuskom po stite, tresklo to akoby sa otvarala 
zem. Dalsl krok, d'alsl tresk. Uz boli okolo celeho parku a 
bllzili sa. 

„OKAMZITE SA ROZIDTE," zopakoval Bozl Mas. Nad 
hlavami vrcali helikoptery. Ale bez svetlometov. Infracervene 
videnie, jasne. Samozrejme. Aj na oblohe mali infracervene 
d'alekohl'ady. Stiahol som Ange nazad pod branu kostola, 
skryvajiic sa pred fizlami aj ich helikopterami. 

„ VEZMITE SI TO SPAT!" revali zosilfiovace. Bol to 
pokrik vzbury Trudy Doo a zacul som jej gitaru, ryciacu nejake 
akordy, a potom bubny a mohutne hlboke basy. 

„ VEZMITE SI TO SPAT!" odpovedal dav a vyrojil sa 
z parku na policajne linie. 

Nikdy som v ziadnej vojne nebol, ale teraz si myslim, ze 
viem, ake to musi byf . Ake to musi byf , ked' vystrasene deti 



185 



Maly brat 

zautocia cez bojove pole na nepriatel'ske sily, vediac, co pride, 
ale napriek tomu bezia s vreskom a vytlm. 

„OKAMZITE SA ROZIDTE," povedal Bozl Mas. 
Prichadzal z kamionov zaparkovanych vsade okolo parku, 
kamionov, ktore zastali na svojich miestach v poslednych par 
sekundach. 

Nato padla hmla. Klesla z helikopter a nas zachytil len jej 
okraj . Mai som pocit, ze mi odletl vrch hlavy. Pocit, akoby mi 
nosne dutiny prebodli I'adovymi cepinmi. Oci mi spuchli a 
zaslzili a hrdlo sa mi zovrelo. 

Peprovy sprej. Nie stotisic Scovilleov. Poldruha miliona. 
Pustili na dav plyn. 

Co sa dialo potom som nevidel, ale pocul, ked' sme sa 
s Ange spolu dusili a drzali jeden dmheho. Najprv zadusajuce, 
zvracajuce zvuky. Gitara a bicie a basa v sekunde zmlkli. 
Potom kasel'. 

Potom krik. 

Krik sa ozyval dlhy cas. Ked' sa mi vratil zrak, kuklaci mali 
svoje infrahl'ady na celach a helikoptery zalievali Dolores Park 
tol'kym jasom, akoby bol den. Vsetci pozerali do parku, co 
bolo dobre, lebo v tom svetle sme boli kompletne viditel'ni. 

„Co spravime?" povedal Ange. Hlas mala priskrteny, 
vyl'akany. Na chvil'ku som sa neodvazil ozvaf. Niekol'kokrat 
som prehltol. 

„Odideme," povedal som. „To je vsetko co mozeme urobif. 
Stratif sa. Akoby sme len prechadzali okolo. Dolu po Dolores a 
zabocif dol'ava a nahor ku Sestnastej ulici. Akoby sme 
nahodou sli okolo. Akoze sa nas to netyka." 

„To nebude fungovaf," povedala. 

„Nic ine mi nenapada." 

„Nemyslis, ze by sme mali ufujazdif?" 

„Nie," povedal som. „Ak sa rozbehneme, budii nas 
prenasledovaf. Mozno ak pokojne pqjdeme, si budu myslief, 
ze s tym nic nemame a nechaju nas na pokoji. Budu mat' vel'a 



186 



C. Doctorow 

zatykania. To ich bude zamestnavaf dlhy cas." 

Park bol piny zmietajucich sa tiel, mladez aj dospell si drzali 
tvare a lapali po dychu. Policajti ich vliekli popod pazuchy, 
potom im sputavali ruky plastikovymi paskami a hadzali ich do 
nakladiakov ako handrove babiky. 

„0K?" povedal som. 

„0K," povedala. 

A tak sme to aj spravili. Kracali sme drziac sa za mky, 
svizne a zamestnane, ako parik, ktory sa jednoducho chce 
vyhnuf akymkol'vek problemom, sposobenym kymsi inym. 
Chodzou, ktorou idete, ked' predstierate, ze nevidite zobraka 
alebo sa nechcete zapliesf do poulicnej bitky. 

Fungovalo to. 

Dosli sme na roh a zabocili a pokracovali. Ani jeden z nas 
sa neodvazil ozvaf pozdlz celych dvoch blokov. Potom som 
vypustil uplne nevedomky zadrziavany dych. 

Prisli sme na Sestnastu ulicu a zabocili k Misijnej. V sobotu 
o druhej v noci to byva dost' nebezpecna stvrt'. V tu noc to bola 
ul'ava - sami stari fet'aci a kurvy a priekupnici a ozrani. Ziadni 
fizli s obuskami, ziadny plyn. 

„Hm," povedal som vdychujuc nocny vzduch. „Kavu?" 

„Domov," povedala. „Myslim, ze je cas isf domov. Kava 
neskor." 

„Hej," suhlasil som. Byvala v Hayesovom udoll. Zbadal 
som taxik a zamaval nafiho. Bol to maly zazrak - v San 
Franciscu nenajdete taxika, ked' ho najviac potrebujete. 

„Mas na taxik domov?" 

„Hej," povedala. Taxikar na nas mrkol cez svoje okienko. 
Otvoril som zadne dvere aby nam neubzikol. 

„Dobru noc," povedal som. 

Rukami mi objala hlavu a pritiahla moju tvar. Silne ma 
pobozkala na usta, nebolo to eroticke, ale akesi intimne. 

„Dobru noc," zasepkala mi do ucha a vklzla do taxika. 

Hlava sa mi knitila, oci slzili, hanbil som sa za to, ze som 



187 



Maly brat 

tarn zanechal vsetkych Xnet'akov v pazuroch DHS a SPFD. 
Pobral som sa domov. 

# 

V pondelok rano stal za katedrou slecny Galvezovej Fred 
Benson. 

„Slecna Galvezova uz tuto triedu ucif nebude," povedal, 
ked' sme si posadali. Vyslovil to tonom sebauspokojenia, ktory 
som dobre poznal. Obzrel som sa na Charlesa. Usmieval sa 
akoby mal narodeniny a dostal ten najlepsi darcek na svete. 

Prihlasil som sa. 

„Preco nie?" 

„Skolska rada nediskutuje o zalezitostiach zamestnancov 
s nikym okrem prislusneho zamestnanca a disciplinameho 
vyboru," povedal a ani sa nesnazil zakryf, ako vel'mi ho to tesl. 

„Dnes zacneme novu temu, o narodnej bezpecnosti. Vase 
SchoolBooky obsahuju nove texty. Prosim, otvorte si ich a 
otocte na prvu obrazovku." 

Uvodna obrazovka zobrazovala logo DHS a titulok: CO BY 
MAL KAZDY AMERICAN VEDIET O NARODNEJ 
BEZPECNOSTI. 

Mal som chut' smarif SchoolBook o zem. 

# 

Dohodol som sa s Ange, ze sa po skole stretneme v kaviarni 

V jej stvrti. Naskocil som na BART a ocitol som sa na sedadle 
vedl'a dvoch chlapikov v oblekoch. CItali San Francisco 
Chronicle, v ktorom bolo celostrankove post-mortem o 
„mladeznickych nepokojoch" v Dolores Parku na Misii. 
Pohmkavali a knitili nad tym hlavami. Potom jeden povedal 
druhemu, „Akoby mali vymyte mozgy alebo co. Kristepane, to 
aj my sme niekedy boli taki sprosti?" 

Vstal som a presadol si. 



188 



C. Doctorow 



189 



Maly brat 

Kapitola 1 3 



„Su to uplne kurvy," povedala Ange, doslova to vypl'ujuc. 
„Vlastne je to urazka t'azko pracujucich kuriev. Su to, su to 
prospechdri.'' 

Prezerali sme si kopku novin, ktore sme si vzali a priniesli 
do kaviarne. Vsetky obsahovali „reportaze" z party v Dolores 
Parku a vo vsetky ch do jednej to vyzeralo akoby slo o 
opilecku, zdrogovanu orgiu deciek, ktore zautocili na 
policajtov. USA Today vyratuvali cenu nepokojov a zahmuli aj 
naklady na pozmyvanie zvyskov peproveho spreja z plynoveho 
utoku, naklady spojene s naval om zachvatov astmy, ktory 
naplnil mestskii zdravotnicku pohotovosf a cenu spracovania 
osmich stovak zatknutych „vytrznikov." 

Nik nepocuval druhu stranu. 

„No, aspofi Xnet pise pravdu," povedal som. Ulozil som si 
do mobilu za hrsf blogov a videi a fotoalbumov a ukazal som 
jej ich. Boli to spravy z prvej ruky, od I'udi, ktory ch splynovali 
a zmlatili. Video nas ukazovalo ako tancujeme a bavime sa, 
ukazovalo pokojne politicke prejavy a skandovanie „Vezmite 
si to spat"' a Trudy Doo, hovoriacu o nas ako o jedinej 
generacii, ktora mohla verif v boj za nase slobody. 

„Musime dosiahnuf, aby sa I'udia o tomto dozvedeli," 
povedala. 

„To hej," povedal som zasmusilo. „To je pekne v teorii." 

„No, CO myslis, preco tlac nikdy nepublikuje nasu pravdu?" 

„Ved' si to povedala, su to kurvy." 

„Hej, ale kurvy to robia za peniaze. Predali by viae novin a 
reklam, keby mali kontroverziu. Co majii teraz, je bezny zlocin 
- kontroverzia je ovel'a lepsia." 

„Jasne, chapem. Tak preco to nerobia? Nuz lebo reported 
sotva stihaju prezeraf obvykle blogy, nie to este sledovaf Xnet. 



190 



C. Doctorow 

K dospelym to nie je prave najpriatel'skejsie miesto." 

„Ano," povedala. „No ale to mozeme napravif, nie?" 

„Hm?" 

„Vsetko to splses. Das na jedno miesto, spolu so vsetkymi 
odkazmi. Jedno miesto kde moze isf kazdy, ktore je urcene na 
to, aby ho tlac nasla a ziskala celkovy obrazok. Prepoj ho 
s Navodmi pre Xnet. Uzivateha Internetu sa mozu dostaf na 
Xnet, ak im nezalezi na tom, ze DHS najde, kade surfovah." 

„Myslis, ze to bude fungovaf?" 

„Nuz, aj keby nie celkom, bude to nieco pozitivne." 

„Preco by nas vobec pocuvah?" 

„Kto by nepocuval MlkSyho?" 

Polozil som kavu. Zdvihol som mobil a vlozil si ho do 
vrecka. Postavil som sa, otocil na pate a vysiel z kaviarne. 
Pustil som sa nahodnym smerom a kracal. V tvari som citil 
napatie, vsetka krv sa mi nahmula kamsi do zaliidka, az to 
palilo. 

Vedia, kto si, myslel som si. Vedia, kto je Mlk3y. To bol 
koniec. Ak na to prisla Ange, v DHS to vedeh uz davno. Bol 
som strateny. Odkedy ma nechali odisf z ich kamiona som 
vedel, ze jedneho dfia si po mfia pridu a zatknu ma a zatvoria 
nadosmrti, poslu ma tam, kde zmizol Darryl. 

Bolo po vsetkom. 

Ked' som dosiel na Trhovu, takmer ma zrazila na zem. 
Lapala po dychu a vyzerala byf od zlosti cela bez seba. 

„Co, do frasa, s tebou je, vazeny?" 

Striasol som ju a si el d'alej . Bolo po vsetkom. 

Znovu ma chytila. „Prestafi, Marcus, I'akas ma. No tak, 
hovor so mnou." 

Zastavil som sa a pozrel na fiu. Rozmazavala sa mi pred 
ocami. Nedokazal som zaostrif. Zmocnila sa ma sialena tiizba 
skocif do drahy trolejbusu, ktory nas obchadzal stredom ulice. 
Bolo by to lepsie ako sa tam vratif. 

„Marcus!" Urobila cosi, co som vidal len vo filmoch. 



191 



Maly brat 

Vylepila mi poriadnu facku. „Hovor so mnou, doriti!" 

Pozrel som na fiu a prilozil si ruku na lice, ktore ma 
poriadne palilo. 

„Nikto nesmie vedief, kto som," povedal som. 
„Jednoduchsie to uz nejde vysvetlif. Ak to vies ty, je po 
vsetkom. Akonahle sa to niekto dozvie, je po vsetkom." 

„Ach, Boze mqj, prepac. Pozri, ja to viem len preto, lebo 
som, nuz, vydierala som Jolua. Po tom vecierku som fa trochu 
sledovala, snazila som sa prist' na to, ci si mily chlapik, ako si 
sa zdal, alebo tajny masovy vrah. S Joluom sa pozname uz dlho 
a ked' som sa ho na teba pytala, vykladal o tebe akoby si bol 
Druhy Prichod alebo nieco take, ale vycitila som, ze nieco mi 
tajil. Poznam ho uz davno. Ked' bol mladsi, 
V programatorskom tabore chodil s mojou starsou sestrou. 
Viem nafiho vselijake veci. Povedala som mu, ze to vykricim, 
ked' mi to nepovie." 

„Takze ti povedal." 

„Nie," povedala. „Poslal ma do haja. Tak som mu povedala 
cosi o sebe. Cosi, co som nikdy nikomu inemu nepovedala." 

„Coze?" 

Pozrela na mfia. Poobzerala sa. Potom znovu na mfia. „0K. 
Nebudem po tebe chcief, aby si prisahal, ze udrzis tajomstvo, 
na CO by to bolo. Bud' ti mozem verif alebo nie." 

„Minuly rok som -" odmlcala sa. „Minuly rok som ukradla 
standardizovane testy a uverejnila ich na nete. Bol to len taky 
hec. Nahodou som isla okolo kancelarie riaditel'a a zbadala 
som ich V jeho sejfe a dvere boli dokoran. Vklzla som do 
kancelarie - bolo tam sesf sad kopii a jednu som si dala do 
tasky a zmizla. Doma som ich potom oskenovala a zavesila na 
server Piratskej Strany v Dansku." 

„Tak to si bola tyT povedal som. 

Zacervenala sa. „Uhm. Hej ." 

„No do riti!" povedal som. To bola bomba. Odbor skolstva 
tvrdil, ze vypracovanie testov v ramci programu Ziadne Diet'a 



192 



C. Doctorow 

Nezostane Pozadu stalo desiatky milionov dolarov a ze ich 
budu musief zaplatif este raz, lebo nastal unik. Nazyvali to 
„edu-terorizmus." V spravach sa donekonecna spekulovalo o 
politickej motivacii zdroja uniku, ci to bol protest nejakeho 
ucitel'a, alebo to bol student ci zlodej alebo nespokojny 
subkontraktor. 

„To si bola TY?" 

„Bola som to ja," povedala. 

„ A toto si povedala Joluovi -" 

„Lebo som ho chcela presvedcif, ze dokazem udrzaf 
tajomstvo. Ak on pozna moje, tak ma nieco, co moze proti mne 
pouzif, ak by som tarala. Nieco za nieco. Quid pro quo, ako 
vMlcani jahniat." 

„A on ti povedal." 

„Nie," povedala. „Nepovedal." 

„Ale-" 

„Potom som mu povedala, ze som do teba buchnuta. Ako 
planujem zo seba spravif totalneho idiota a skocif po tebe. 
Potom mi to povedal." 

V tej chvili mi nenapadlo nic, co by som mohol odpovedaf. 
Pozrel som si na topanky. Chytila ma za ruky a silno stisla. 

„Prepac, ze som to z neho vytiahla. To rozhodnutie malo 
byt' na tebe, ak by si niekedy chcel. Nemala som pravo -" 

„Nie," povedal som. Teraz, ked' som vedel, ako sa to 
dozvedela, zacal som sa upokojovaf. „Nie, je dobre, ze to vies. 

„Ja," povedala. „Stara dobra ja." 

„Okej, s tym dokazem zif. Ale este jednu vec." 

„Co?" 

„Neda sa to povedaf tak aby to nevyznelo, ze som chumaj, 
takze to proste poviem. Eudia, ktori spolu chodia - ci co to 
vlastne spolu roblme - sa rozchadzaju. A ked' sa rozchadzaju, 
su na seba nastvani. Niekedy sa nenavidia. Je to bezcitne, takto 
na to myslief, ale chapes, musime myslief aj na to." 



193 



Maly brat 

„Slavnostne srubujem, ze neexistuje nic, co by si mi kedy 
mohol spravif, kvoli comu by som vyzradila tvoje tajomstvo. 
Nic. Potrtkaj tucet roztlieskavaciek v mojej posteli pred mojou 
matkou. Prinuf ma pocuvaf Britney Spears. Polam mqj laptop, 
rozbi ho kladivom a namoc do morskej vody. Sl'ubujem. Nic. 
Nikdy." 

Odfukol som si. 

„Hmm," povedal som. 

„A teraz je vhodna chvil'a aby si ma pobozkal," povedala a 
dvihla ku mne tvar. 

# 

MlkSyho nasledujucim vel'kym projektom na Xnete bolo 
vel'ke zhromazdenie sprav o NEVER NIKOMU party 
V Dolores Parku. Vytvoril som najvacsiu, najpapul'natejsiu 
stranku, akii som dokazal, so sekciami, zobrazujucimi dianie 
podl'a lokality, podl'a casu, podl'a kategorie - policajne nasilie, 
tanec, spev, dozvuky. Uploadol som tam cely koncert. 

Robil som na tom cely zvysok noci. A nasledujiicu noc. A 
d'alsiu. 

Moja postova schranka bola preplnena odkazmi od I'udi. 
Posielali mi zaznamy zo svojich telefonov a kamkorderov. 
Potom som dostal email od znameho mena - Dr Eeevil (tri 
„e"), jedneho z hlavnych vyvojarov ParanoidLinuxu. 

> MlK3y 

> S veTkym zaujmom sledujem tvoj 
experiment s Xnetom. Tu v Nemecku 
mame mnoho skiisenosti, Co sa stane, 
ked' sa vlada vymkne spod kontroly. 

> Jedna vec, ktoru by si mal vediet' 

je, ze kazda kamera ma unikatnu 
„signaturu sumu", ktora sa da neskor 
pouzit' na priradenie obrazku kamere. 
To znamena, ze fotky, ktore 
publikujes na stranke by mohli byt' 
potencialne pouzite na 



194 



C. Doctorow 

identif ikovanie fotografov, ak by 
ich niekedy zadrzali kvoli nieComu 
inemu . 

> Nast'astie nie je t'azke tie signatury 

odstranit', ak ti na torn zalezi. V 
distre ParanoidLinuxu je na to 
utilitka - vola sa to photonomous a 
najdes ju v /usr/bin. PreCitaj si 
dokumentaCne stranky. Je to 
jednoduche . 

> Vel'a st'astia v praci . Nech t'a 

nechytia. Zostafl slobodny. Zostafl 
paranoidny . 

> Dr Eeevil 

Zanonymizoval som vsetky fotky, ktore som zverejnil a 
znovu ich zavesil, spolu s poznamkou Dr Eeevila, aby som tak 
vsetkych varoval. Vsetci sme mali tii istu zakladnu instalaciu 
ParanoidXboxu, takze kazdy mohol anonymizovaf svoje fotky. 
S tymi, CO sa uz medzitym stiahli a ulozili, sa nedalo nic 
urobif, ale nabuduce uz budeme mudrejsl. 

To ma tej noci pine zamestnavalo az do nasledujuceho rana, 
ked' som zisiel dolu na rafiajky a mama tam mala zapnute radio 
s rannymi spravami NPR. 

„Arabska spravodajska stanica Al-Dzazira zverejnila 
fotografie, video a reportaze ocitych svedkov vikendovych 
mladeznickych nepokojov v Dolores Parku," povedal hlasatel', 
ked' som pil svoj pomarancovy dzus. Podarilo sa mi 
nerozprskaf ho po izbe, ale trochu som sa veru zakuckal. 

„Reporteri Al-Dzaziry tvrdia, ze tieto clanky boli 
publikovane na takzvanom 'Xnete', tajnej sieti pouzivanej 
studentmi a sympatizantmi Al-Kaidy v oblasti Zalivu. Chyri o 
existencii tejto siete kolovali uz dlhsie, ale dnesok znamena jej 
prvu viditel'nu zmienku." 

Mama potriasla hlavou. „Uz len to nam chybalo," povedala. 
„Akoby nam nestacila policia. Deti, co pobehuju naokolo, 
tvaria sa ako partizani a davaju im zamienky, aby naozaj 
zakrocili." 



195 



Maly brat 

„Weblogy Xnetu obsahuju stovky reportazi a 
multimedialnych suborov od mladych I'udl, ktorl sa nepokojov 
zucastnili a tvrdia, ze slo o pokojne zhromazdenie az pokym 
pollcia nezautocila na nich. Tu je jedna z nich." 

„'Nerobili sme nic, len tancovali. Vzal som so sebou 
mladsieho brata. Skupiny hrali a hovorilo sa o slobode a o torn, 
ako ju stracame kvoli tym idiotom, co tvrdia, ze nenavidia 
teroristov, ale pritom utocia na nas, hoci nie sme nijaki 
teroristi, sme Americania. Mysllm, ze nenavidia slobodu, nie 
nas." 

„Tancovali sme a skupiny hrali a vsetko to bola len zabava a 
potom policajti zacali kricaf, aby sme sa rozisli. Vsetci sme 
kricali vezmite si to spat'! Teda vziaf si spat' Ameriku. Policajti 
na nas pouzili peprovy sprej. Mqj bracek ma dvanasf. Tri dni 
chybal v skole. Moji hlupi rodicia tvrdia, ze je to moja vina. A 
CO policia? Platime ich a oni nas maju chranif, ale oni na nas 
bez poriadneho dovodu utocia plynom, ako na nepriatel'skych 
vojakov." 

„Podobne spravy, vratane audia a videa, sa vyskytuju na 
webstranke Al-Dzaziry a na Xnete. Odkazy na tento Xnet 
mozete najsf na stranke NPR." 

Otec zisiel dolu. 

„Pouzivas Xnet?" povedal. Uprene mi pozeral do tvare. Citil 
som, ze sa chulim. 

„Je to na videohry," povedal som. „Vacsina I'udi to na to 
pouziva. Je to obycajna bezdrotova sief. Vsetci to robia s tymi 
Xboxmi, CO minuly rok zadarmo rozdavali." 

Pohl'ad mu blcal. „Hry? Marcus, ty si neuvedomujes, ale 
poskytujes krytie I'ud'om, ktori planuju utok a znicenie tejto 
krajiny. Nechcem vidief, ako pouzivas ten Xnet. Uz nikdy. Je 
tojasne?" 

Chcel som sa prief. Dopekla, mal som chut' zalomcovaf 
nim. Ale nespravil som to. Sklopil som zrak. Povedal som, 
„Jasne, oci." A odisiel som do skoly. 



196 



C. Doctorow 
# 

Spociatku sa mi ul'avilo, ked' som zistil, ze Benson nas nebude 
nad'alej ucif spolocenske vedy. Lenze zenska, ktorou ho 
nahradili bola mojou najhorsou nocnou morou. 

Bola mlada, okolo 28 alebo 29, a pekna, takym tym 
tuctovym sposobom. Bola blond a hovorila s makkym 
juzanskym prizvukom, ked' sa nam predstavila ako pani 
Andersenova. To hned' spustilo moje poplasko. Nepoznal som 
nijaku zenu pod sest'desiat, ktora by sama seba oznacovala ako 
„pani." 

Ale bol som ochotny to prehliadnuf. Bola mlada, pekna, 
prijemne znela. Hadam bude OK. 

Nebola OK. 

„Za akych okolnosti by mala byf federalna vlada pripravena 
pozastavif platnosf Listiny prav?" povedala, otocila sa k tabuli 
a naplsala stlpec cislic od jedna do desaf. 

„Nikdy", povedal som necakajuc na vyvolanie. To bolo 
I'ahke. „Ustavne prava su absolutne." 

„To nie je vel'mi sofistikovany nahl'ad." Pozrela do 
zasadacieho poriadku. „Marcus. Napriklad, povedzme, ze 
policajt vykonava nepodlozenu prehliadku - postupuje nad 
ramec, vymedzeny prikazom. Objavl rozhodujuci dokaz, ze 
zlocinec zabil tvojho otca. Je to jediny dokaz, aky existuje. Mai 
by ten zlocinec byf oslobodeny?" 

Na to som poznal odpoved', ale nedalo sa to tak jednoducho 
vysvetlif. „Ano," povedal som nakoniec. „Ale pollcia by 
nemala vykonavaf nepodlozene prehliadky -" 

„Nespravne," povedala. „Spravnou odpoved' ou na policajne 
prekrocenie pravomoci je discipliname konanie proti policii, 
nie trestanie celej spolocnosti za chybu jedneho policajta." Na 
tabul'u k cislu jeden napisala „Kriminalna vina". 

„Dalsie okolnosti, kedy moze byf Listina prav potlacena?" 

Charles sa prihlasil. „Kricaf hori v preplnenom kine?" 

„Vermi dobre -" pozrela do zasadacieho poriadku - 

197 



Maly brat 

„Charles. Je mnoho situacil, kedy Prvy dodatok neplati 
absolutne. Vymenujme si niektore z nich." 

Charles sa znova prihlasil. „Ohrozovanie prislusnika 
pollcie." 

„Ano, vyzradenie totoznosti prislusnika v utajeni alebo 
dostojnika rozviedky. Vel'mi dobre." Napisala to. „Dalsie?" 

„Narodna bezpecnosf," povedal Charles, necakajuc na 
vyvolanie. „Ohovaranie. Obscenita. Kazenie mladeze. Detska 
pornografia. Recepty na vyrobu bomb." Pani Andersenova ich 
rychlo zapisala, len pri detskej pornografii sa zastavila. „Detska 
pornografia je formou obscenity." 

Bolo mi zle. To nebolo to, co som vedel o svojej krajine, 
alebo comu som veril. Zdvihol som ruku. 

„Ano, Marcus?" 

„Nechapem to. Podl'a vas to vyzera, ze dodrziavanie Listiny 
prav je dobrovol'ne. Je to predsa Ustava. Ta ma absolutnu 
platnosf." 

„To je bezne zjednodusenie," povedala a falosne sa na mfia 
usmiala. „Ale skutocnosf je taka, ze zostavovatelia Ustavy 
chceli, aby bola zivym dokumentom, ktory sa bude s casom 
revidovaf. Chapali, ze Republika sa neudrzi, ak vlada v istej 
dobe nedokaze vladnuf podl'a potrieb danej doby. Nebolo ich 
zamerom, aby sa na Ustavu hl'adelo ako na nabozensku 
doktrinu. Napokon, ved' sem prisli unikajiic pred 
nabozenskymi doktrinami." 

Zavrtel som hlavou. „Coze? Nie. Boli to kupci a 
remeselnici, ktori boli lojalni ku kral'ovi, az kym neustanovil 
politiku, ktora bola proti ich zaujmom a brutalne ju 
presadzoval. Nabozenski utecenci boli omnoho skor." 

„Niektori zo zakladatel'ov boli potomkami nabozenskych 
utecencov," povedala. 

„A Listina prav nie je nieco, z coho si mame vyberaf a 
volif. Co zostavovatelia nenavideli bola tyrania. Tej ma Listina 
prav zabranif. Boli revolucnou armadou a chceli ustanovif 



198 



C. Doctorow 

sustavu princlpov, s ktorymi kazdy mohol suhlasif. Zivot, 
sloboda a snaha o st'astie. Pravo I'udl zvrhnuf svojich 
utlacovatel'ov." 

„Ano, ano," povedala s mavnutim ruky. „Verili v pravo I'udl 
zbavif sa kral'ov, ale -" Charles sa skeril a ked' to povedala, 
skeril sa este sirsie. 

„Listinu prav zostavili pretoze si mysleli, ze mat' absolutne 
prava bolo lepsie nez riskovaf, ze im ich niekto odnlme. Ako 
Prvy dodatok: ma nas chranif tym, ze zabrafiuje vlade vytvorif 
dva druhy prejavu, dovoleny a zakazany. Nechceli celif riziku, 
ze nejaky chumaj sa rozhodne, ze veci, ktore povazuje za 
neprljemne vyhlasi za ilegalne." 

Otocila sa a naplsala, „Zivot, sloboda a snaha o st'astie" 

„Trochu predbiehame, ale zda sa, ze ste dost' vyspela 
skupina." Ostatni sa tomu nervozne zasmiali. 

„Ulohou vlady je zabezpecif obcanom pravo na zivot, 
slobodu a snahu o st'astie. V rovnakom poradi. Je to ako filter. 
Ak vlada chce spravif cosi, co nas urobi menej st'astnymi, 
alebo nam vezme kusticek nasej slobody, je to v poriadku ak 
tak robi v snahe zachranif nase zivoty. Preto vas policajti mozu 
zadrzaf, ak sa domnievaju, ze predstavujete nebezpecie pre 
seba alebo ostatnych. Stracate slobodu a st'astie, aby sa 
ochrafioval zivot. Ak uchranite zivot, neskor mozete dostaf aj 
slobodu a st'astie." 

Zdvihli sa viacere ruky. „Neznamena to potom, ze si mozu 
robif CO chcu, ak nam budu tvrdif, ze to kvoli tomu, aby nam 
V budiicnosti niekto neublizil?" 

„Ano," povedal d'alsi. „Zda sa, ze tym chcete povedaf, ze 
narodna bezpecnosf je dolezitejsia ako Ustava." 

Bol som na svojich spoluziakov pysny. Povedal som, „Ako 
sa da chranif sloboda potlacenim platnosti Listiny prav?" 

Zavrtela hlavou k nam, akoby sme boli vel'mi hliipi. „Nasi 
'revolucni' otcovia zakladatelia striel'ali zradcov a spionov. 
Neverili v absolutnu slobodu, nie ak ohrozovala Republiku. A 



199 



Maly brat 

teraz si vezmite tych Tudl z Xnetu -" 

Mai som co robif, aby som uplne nestuhol. 

„- tych takzvanych dzemerov, co boli dnes rano v spravach. 
Potom, CO bolo toto mesto napadnute Tudmi, ktorl vyhlasili 
tejto krajine vojnu, tito sa pustili do sabotovania 
bezpecnostnych opatreni, ktorych cierom je pochytaf 
nepriatel'ov a zabranif im v opakovani niecoho podobneho. 
Ohrozuju a zneprijemfiuju tym zivoty svojich spoluobcanov -" 

„Robia to preto, aby ukazali, ze su nam pod zamienkou ich 
ochrany odnlmane nase prava!" povedal som. No dobre, krical 
som. Boze, ale ma nastartovala. „Robia to pretoze vlada jedna 
s kazdym ako s podozrivym z terorizmu." 

„Takze chceli dokazaf, ze by sa s nimi nemalo jednaf ako 
s teroristami," odpovedal krikom Charles, „takze sa spravali 
ako teroristi? Takze pachali terorizmus?" 

Vzkypel som. 

„Ach, prekristapana. Pachali terorizmus? Ukazovali, ze 
vseobecne spiel' ovanie je nebezpecnejsie ako terorizmus. 
Pozrite co sa stalo minuly vikend v parku. Ti I'udia tancovali a 
pocuvali hudbu. Toto je terorizmus?" 

Ucitel'ka presla cez miestnosf a zastavila sa predo mnou, 
tycila sa tam, az kym som nestichol. „Marcus, zda sa, ze si 
myslis, ze sa v tejto krajine nic nezmenilo. Musis pochopif, ze 
bombove utoky na most zmenili vsetko. Tisice nasich priatel'ov 
a pribuznych lezia mftvi na dne Zalivu. Je cas narodnej jednoty 
zoci-voci nasiliu, ktore nasa krajina utrpela -" 

Vyskocil som. Mai som dost' tej debiliny, ze vraj „vsetko sa 
zmenilo." „Narodna jednota? Sme krajinou disidentov a 
odbojnikov a I'udi co nedokoncili univerzitu a d'alsich, co ziju 
pre slobodu slova." 

Myslel som na poslednu hodinu slecny Galvezovej a na 
tisicky studentov z Berkeley, ktori obkl'ucili policajnu dodavku 
pri pokuse o zatknutie cloveka za sirenie literatury o 
obcianskych pravach. Nik sa nepokusil zastavif kamiony, ktore 



200 



C. Doctorow 

odvazali z parku I'udl, co tarn tancovali. Ani ja. Usiel som. 

Mozno sa naozaj vsetko zmenilo. 

„MyslIm, ze vies, kde je kancelaria pana Bensona," 
povedala mi. „Okamzite sa tarn ohlasis. Nedovolim, aby sa 
moja hodina rusila nevhodnym spravanim. Na niekoho, kto 
vyhlasuje, ze miluje slobodu prejavu, si az vel'mi ochotny 
ukricaf kazdeho, kto s tebou nesuhlasi." 

Schytil som svoj SchoolBook a tasku a vybehol som 
z triedy. Dvere mali brano, takze sa s nimi nedalo tresniif, inak 
by som to bol urobil. 

Rychlo som siel do Bensonovej kancelarie. Kamery ma pri 
tom filmovali. Moja chodza sa zaznamenavala. Erfidy v mojom 
studentskom preukaze vysielali moju totoznosf senzorom na 
chodbach. Bolo to ako vo vazeni. 

„Zatvor dvere, Marcus," povedal pan Benson. Otocil 
obrazovku, takze som mohol vidief video zaznam z hodiny 
spolocenskych studii. Pozoroval to. 

„Co mi k tomu mas povedaf?" 

„To nebolo vyucovanie, bola to propaganda. Tvrdila nam, 
ze na Ustave nezalezi!" 

„Nie, povedala len, ze to nie je nabozenska doktrina. A ty si 
na fiu utocil ako nejaky fundamentalista, dokazuc tym, ze ma 
pravdu. Marcus, ty predovsetkym by si mal chapaf, ze utokom 
na most sa vsetko zmenilo. Tvoj priatel' Darryl -" 

„Neopovazujte sa o fiom povedaf ani slovo," povedal som a 
hnev vo mne len tak bublal. „Nemate pravo o fiom hovorif. 
Hej, chapem ze teraz je vsetko ine. Byvali sme slobodnou 
krajinou. Teraz uz nie sme." 

„Marcus, vies co znamena 'nulova tolerancia'?" 

Cuvol som. Mohol ma vylucif za „ohrozujuce pravanie." 
Malo to sluzif proti mladistvym gangsterom, ktorl by sa snazili 
zastrasovaf ucitel'ov. Ale on by samozrejme nemal ziadne 
zabrany pouzif to proti mne. 

„Ano," povedal som. „Viem, co to znamena." 



201 



Maly brat 

„MyslIm, ze mi dlhujes ospravedlnenie," povedal. 

Pozrel som nafiho. Sotva potlacal sadisticky usmev. Cast' 
mojej osobnosti sa chcela plazif. Chcel som proslkaf o 
odpustenie vsetkej mojej hanby. Potlacil som to a rozhodol sa, 
ze radsej sa necham vyrazif nez by som sa ospravedlfioval. 

„Vlady su ustanovene medzi I'ud'mi, odvadzajuc svoju 
spravodlivu moc zo suhlasu tych, ktorym vladnu, a ked' sa 
akakol'vek forma vlady stane nebezpecnou tymto ciel'om, je 
pravom I'udl zmenif alebo zvrhnuf ju a ustanovif si novu 
vladu, zalozenu na takych principoch a organizovanu takou 
formou, ktoni povazuju za najvhodnejsiu pri zabezpeceni ich 
bezpecnosti a spokojnosti." Pamatal som si to od si ova do 
slova. 

Zavrtel hlavou. „Pamatat' si veci nie je to iste ako im 
rozumief, synak." Sklonil sa nad pocitac a cosi tam pocvakal. 
Tlaciarefi zavrcala. Podal mi list este tepleho papiera 
s hlavickou Skolskej rady, na ktorom stalo, ze som vyluceny na 
dva tyzdne. 

„Odoslem to emailom tvojim rodicom. Ak sa za tridsaf 
minut este budes nachadzaf na pode skoly, budes zadrzany za 
neopravnene vniknutie." 

Hl'adel som nafiho. 

„Neradim ti vyhlasovaf mi vojnu v mojej vlastnej skole," 
povedal. „Nem6zesju vyhraf. CHOD!" 

Odisiel som. 

&&& 



202 



C. Doctorow 



Kapitola 14 



Uprostred dfia nebola na Xnete vel'ka zabava, vsetci uzlvatelia 
boli V skole. Ten papier som mal poskladany v zadnom vrecku 
dzlnsov a ked' som prisiel domov, hodil som ho na stol 

V kuchyni. Posadil som sa do obyvacky a zapol telku. Nikdy 
som ju nepozeral, ale vedel som, ze rodicia ano. Telka a radio a 
noviny, to boli zdroje ich informacii o svete. 

Spravy boli hrozne. Bolo tol'ko dovodov mat' strach. 
Americki vojaci zomierali po celom svete. Ale nielen vojaci. 
Prislusnici Narodnej gardy, ktori si mysleli, ze sa prihlasuju na 
pomoc I'ud'om postihnutym hurikanmi, umiestneni na cele roky 

V akejsi dlhej, nekonciacej vojne. 

St'ukal som cez kanaly nepretrziteho spravodajstva, jeden po 
druhom, prehliadka uradnikov, vykladajucich nam, preco sa 
mame bat'. Prehliadka fotiek bomb vybuchujucich po celom 
svete. 

Prepinal som d'alej az som sa ocitol tvarou v tvar znamemu 
oblicaju. Bol to chlapik, co prisiel do kamionu a hovoril so 
zenou s Prisnym zostrihom, ked' som ja bol sputany vzadu. Mal 
na sebe vojensku uniformu. Titulok ho identifikoval ako 
Generalmajora Graema Sutherlanda, Obvodneho velitel'a DHS. 

„V rukach drzim skutocnu literaturu, ktora bola minuly 
vikend k dispozicii na takzvanom koncerte v Dolores Parku." 
Zodvihol kopku pamfletov. Pamatal som si, ze tam bolo vel'a 
I'udi s letakmi. Kdekol'vek v San Franciscu mate zhromazdenie 
I'udi, mate aj letaky. 

„Prosim, pozrite sa na chvil'ku na toto. Precitam vam ich 
titulky. BEZ SUHLASU EUDU: PRIRUCKA OBCANA NA 
ZVRHNUTIE STATU. Tu je d'alsi, SKUTOCNE DOSLO 11. 
SEPTEMBRA K UTOKOM? A d'alsi, AKO POUZlt ICH 
BEZPECNOSTNE OPATRENIA PROTI NIM SAMYM. Tato 



203 



Maly brat 

literatura ukazuje skutocny del' ilegalneho sobotfiajsieho 
zhromazdenia. Nebolo to len nezabezpecene zhromazdenie 
tislcok Tudl bez organizacnej podpory, dokonca bez zachodov. 
Bolo to nepriatel'ske verbovacie zhromazdenie. Bol to pokus o 
skommpovanie detl, aby prijali myslienku, ze Amerika by sa 
nemala branif." 

„Vezmite si len ten slogan, NEVER NIKOMU NAD 25. 
Aky je lepsi sposob zabezpecif, ze sa ziadna uvazena, 
vyvazena, zrela diskusia nedostane do vasho pro-teroristickeho 
posolstva, nez vylucif dospelych a obmedzif vasu skupinu na 
sugestibilnych mladych I'udi." 

„Ked' na scenu dorazila policia, nasla tarn zhromazdenie, 
ktore verbovalo pre nepriatel'ov americkeho pokroku. Dav uz 
dovtedy narusil noc stovkam obyvatel'ov z okolia, s ktorymi pri 
planovani tejto nocnej rave party nikto nekonzultoval." 

„Bol vydany prikaz na rozidenie sa - to je vidno aj na videu 
- a ked' sa rozvasneni ucastnici, stvani hudobnikmi z podia, 
obratili proti policii, ta ich spacifikovala pouzitim neletalnych 
technik kontroly davu." 

„Zatknuti boli vodcami a provokatermi, ktorl viedli tislce 
ovplyvnitel'nych mladych I'udi k utoku na policajny kordon. 
827 z nich bolo vzatych do vazby. Mnoho z nich ma uz 
z minulosti zaznam. Na viae ako 100 bol vydany zatykac. Ti su 
stale vo vazbe." 

„Damy a pani, Amerika bojuje na mnohych frontoch, ale 
nikde nie je ohrozena vacsmi nez tu, doma. Ci uz sme napadani 
teroristami alebo tymi, co s nimi sympatizuju." 

Akysi reporter sa prihlasil a povedal, „General Sutherland, 
nechcete predsa povedaf, ze tieto deti boli sympatizantmi 
teroristov preto, lebo sa zucastnili party v parku?" 

„Samozrejme ze nie. Ale ked' sa mladi I'udia dostanii pod 
vplyv nepriatel'ov nasej krajiny, je I'ahke dosiahnuf, ze budu 
pomyleni. Teroristi by uvitali regrutovanie piatej kolony, ktora 
by za nich bojovala na domacom fronte. Ak by sa jednalo o 



204 



C. Doctorow 

moje deti, bol by som vel'mi znepokojeny." 

Zapojil sa d'alsl novinar. „Ibaze to bol len koncert pod 
holym nebom, general. Ved' neslo o ziaden vycvik s puskami." 

General vytiahol zvazok fotografil a zacal ich ukazovaf. 
„Toto sii snimky vyhotovene infrahl'admi nasimi prislusnikmi 
pred tym ako zasiahli." Zdvihol ich vedl'a svojej tvare a po 
jednej ich ukazoval. Boli na nich naozaj divoko tancujuci 
I'udia, po niektorych sa dokonca sliapalo. Potom sex pri 
stromoch, dievca s troma chlapmi, dvaja maznajuci sa 
mladenci. „Tej udalosti sa zucastnili aj desat'rocne deti. 
Smrtiaci koktail drog, propagandy a hudby mal za nasledok 
desiatky zranenych. Len zazrakom nikto neprisiel o zivot." 

Vypol som to. Podavali to, akoby to boli nepokoje. Ak by si 
moji rodicia mysleli, ze som tam bol, priviazali by ma k posteli 
na cely mesiac a aj potom by ma vypustili von len zo 
stopovacim obojkom. 

A ked' ich uz spominam, budu riadne nastvani, az zistia, ze 
ma vylucili zo skoly. 

# 

Neprijali to dobre. Otec mi chcel daf priucku, ale s mamou sme 
mu to vyhovorili. 

„Vies, ze riaditel' uz roky nema Marcusa rad," povedala 
mama. „Ked' sme ho naposledy stretli, este hodinu potom si ho 
preklinal. Myslim, ze sa opakovane ozyvalo slovo 'debil'." 

Oco zavrtel hlavou. „Rusit' hodinu napadanim Ministerstvo 
narodnej bezpecnosti -" 

„Oci, ale to je hodina spolocenskych studii," povedal som. 
Bolo mi to uz jedno, ale mal som pocit, ze ked' sa ma mama 
zastava, mal by som jej pomocf. „Diskutovali sme o DHS. Nie 
je vari diskusia zdrava?" 

„Pozri sa, synku," povedal. Zacal mi casto hovorif „synku". 
Mal som z toho pocit, ze na mna prestal myslief ako na osobu 
a zacal ma vnimaf ako nejakii napoly sformovanu larvu, ktoni 

205 



Maly brat 

musi vyviesf z puberty. Neznasal som to. „Budes sa musief 
naucif zif s faktom, ze dnes zijeme v inom svete. Samozrejme 
mas pine pravo povedaf, co si myslls, ale musis byf pripraveny 
niesf za to nasledky. Musis sa zmierif so skutocnost'ou, ze su 
I'udia, ktorym ublizujes, ktori nemienia diskutovaf o nuansach 
listavneho prava, ked' su v stavke ich zivoty. Teraz sme na 
zachrannom cine a ked' si raz na zachrannom cine, nikoho 
nezaujima, aky je kapitan mizerak." 

Ledva som sa zdrzal, aby som neprevratil oci. 

„Zadali mi dva tyzdne individualneho stiidia, mam napisaf 
clanok na kazdy s predmetov s pouzitim nasho mesta ako 
pozadia - referat z historic, spolocenskych studii, anglictiny, 
fyziky. Je to lepsie ako sedief doma a cumief na telku." 

Otec sa na mfia prisne zahl'adel, akoby ma podozrieval, ze 
mam nieco za lubom, potom prikyvol. Zazelal som im dobni 
noc a odisiel do svojej izby. Zapol som Xbox a otvoril textovy 
procesor a zacal zbieraf napady na clanky. Preco nie? Naozaj 
to bolo lepsie ako sedief dva tyzdne doma. 

# 

Tej noci som dost' dlho cetoval s Ange. Sucitila so mnou a 
povedala mi, ze mi pomoze mi s referatmi ak by som sa s fiou 
chcel stretniif nasledujuci vecer po skole. Vedel som, kde je jej 
skola - chodila do tej istej ako Van - bolo to na celkom 
opacnej strane, vo Vychodnom Zalive, kde som od tych utokov 
nebol. 

Bol som vzruseny myslienkou, ze sa zasa uvidime. Kazdu 
noc od koncertu som v posteli myslel na dve veci: pohl'ad na 
dav beziaci na policajny kordon a dotyk jej pfs pod kosel'ou, 
ked' sme sa opierali o stlp. Bola uzasna. Nikdy predtym som 
nepoznal dievca tak - agresivne. Vzdy som to bol ja, kto 
zacinal a ony, co ma odtlacali. Mai som pocit, ze Ange je 
rovnako nadrzana, ako ja. Bola to opojna predstava. 

Tej noci som spal tvrdo, snivali sa mi vzrusujuce sny o mne 

206 



C. Doctorow 

a Ange a co by sme mohli robif, keby sme sa ocitli na nej akom 
odrahlom mieste. 

Na druhy den som sa pustil do prace na clankoch. O San 
Franciscu sa dobre pise. Historia? Jasne, tej je plno, od Zlatej 
honicky po lodenice Druhej svetovej, japonske vazenske 
tabory, vynalez PC. Fyzika? Exploratorium ma 
najfantastickejsiu vystavu, aku som kedy v muzeu videl. CItil 
som perverzne uspokojenie pri sledovani exponatov o 
likvefakcii pody pocas vel'kych zemetrasenl. Anglictina? Jack 
London, Beatnici, spisovatelia science fiction ako Pat Murphy 
a Rudy Rucker. Spolocenske studie? Hnutie za slobodu 
prejavu, Cesar Chavez, prava homosexual ov, feminizmus, 
protivojnove hnutia... 

Vzdy sa mi pacilo ucif sa veci pre ne samotne. Byf proste 
chytrejsi nez svet okolo. Dalo sa to robif jednoduchym 
chodenim po meste. Rozhodol som sa, ze zacnem referatom o 
Beatnikoch na anglictinu. Knihkupectvo City Lights malo na 
poschodi vel'ku kniznicu, kde Alan Ginsberg a jeho kamosi 
tvorili svoju radikalnu drogovu poeziu. Jednou, co sme citali na 
hodine anglictiny, bola Vresk a ja nikdy nezabudnem uvodne 
verse, z ktorych mi na chrbte naskocili zimomriavky: 

Videl som najlepsie mysle mojej generacie znicene sialenstvom, 

hiadujuce hystericke nahe, 

na usvite viecuce sa cez negerske geta hi'adajuc rozhnevanu 

opravu, 

anjelskohlavych hipsterov prahnucich po prastarom nebeskom 

spojeni s hviezdnym dynamom masinerie noci... 

Pacil sa mi sposob, ako skladal dokopy tie slova, „hladujuce 
hystericke nahe." Vedel som, aky to bol pocit. A „najlepsie 
mysle mojej generacie" ma tiez nutili premysl'af. Pripomenulo 
mi to park a policiu a padajuci plyn. Kvoli Vresku Ginsberga 
zatkli za obscennosf - to vsetko kvoli jednemu riadku o 
gayskom sexe, ktory by dnes sotva vyvolal nadvihnute obocie. 
Akosi ma to rozveselilo, predsa sme len pokrocili. Veci byvali 

207 



Maly brat 

este viae restriktivne. 

Stratil som sa v kniznici citajuc nadherne stare vydania tych 
knih. Stratil som sa v romane Jacka Kerouaca Na ceste, knihe, 
ktoni som uz davno mal v plane citaf, a predavac, co sa tam 
prisiel pozrief suhlasne prikyvol a nasiel mi lacne vydanie, 
ktore mi predal za sesf dolcov. 

Zasiel som do Cinskej stvrte a dal som si dolky dim sum a 
cestoviny s pikantnou omackou, ktoni som kedysi povazoval 
za poriadne stipl'avu, ale ktora mi uz tak nikdy pripadaf 
nebude, teraz ked' som mal tu cesf s tou specialitou od Ange. 

Ked' sa den prehupol k popoludniu, sadol som na BART a 
prestupil na kyvadlovku cez most San Mateo, ktora ma 
priviezla do Vychodneho Zalivu. Cital som si 'Na ceste a 
nevsimal si okolitu sceneriu. Na ceste je polo-autobiograficky 
roman o Jackovi Kerouacovi, fetujucom, ozierajucom sa 
spisovatel'ovi, ktory ide stopom cez Ameriku, benic 
prilezitostne prace, hulakajuc po nociach na uliciach, 
spoznavajuc I'udi a luciac sa s nimi. Hipsteri, tulaci smutnych 
tvari, podvodnici, zlodeji, zlosynovia a anjeli. Nema to 
poriadny dej - Kerouac to udajne naplsal za tri tyzdne na dlhu 
rolku papiera, sfetovany pod obraz - je to len kopa uzasnych 
prihod, dejucich sa jedna za druhou. Priateli sa so 
sebaznicujucimi I'ud'mi ako Dean Moriarty, ktory ho zaplieta 
do cudackych planov, ktore nikdy nefunguju, ale aj tak vyjdii, 
ak viete, ako to myslim. 

Slova mali akysi rytmus, boli zvodne, jasne som pocul 
akoby sa mi v hlave citali nahlas. Mal som chut' I'ahnuf si na 
plosinu pick-upu a prebudif sa v zaprasenom mestecku kdesi 
V centralnom udoli na ceste do LA, jednom z tych miest 
s cerpackou a jedalfiou, a len tak isf do poll a stretaf I'udi a 
vidief arobif veci. 

Cesta autobusom bola dlha a musel som trochu zdriemnuf - 
ponocovanie cetujuc s Ange mi naburalo spankovy rezim, 
pretoze mama ma aj tak cakala na rafiajky. Prebral som sa a 



208 



C. Doctorow 

prestupil a zanedlho som bol pri jej skole. 

Vysla z brany v skolskej uniforme - nikdy predtym som ju 

V nej nevidel, bolo to zvlastnym sposobom mile a pripomenulo 
mi to Van v jej uniforme. Dlho ma objala a dala mi silnu pusu 
na lice. 

„Ahoj!" povedala. 

„Nazdar!" 

„Co citas?" 

Na to som cakal. Prstom som si zaznacil pasaz. „Pocuvaj: 
'Tancovali po uliciach ako dingeldodi a ja som sa motal za 
nimi, ako som to robieval cely zivot za I'ud'mi, co ma 
zaujimali, pretoze podl'a mfia jedinymi I'ud'mi su blazni, 
blaznivi do zivota, do hovoru, do spasy, tuziaci po vsetkom 
siicasne, ti co nikdy nezivaju a nevedu obycajne reci, ale blcia, 
blcia, blcia ako nadherne zlte rimske sviece vybuchujuce medzi 
hviezdami ako pavuky a v strede vidis vzblknuf modni ziam a 
vsetci vravia „066!""' 

Vzala knizku a precitala si tu pasaz este raz. „Fiha, 
dingeldodi! To sa mi paci! Je to cele taketo?" 

Ako sme sli po chodniku pomalicky na autobusovu 
zastavku, porozpraval som jej o castiach, ktore som uz precital. 
Ked' sme zahli za roh, ovinula mi mku okolo pasa a ja som jej 
polozil svoju na plecia. Kracal som po ulici s dievcat'om - 
mojim dievcat'om? Iste, preco nie? - rozpravajuc sa o tejto 
super knizke. Bolo to ako v nebi. Na chvil'u som zabudol na 
svoje starosti. 

„Marcus?" 

Otocil som sa. Bola to Van. V podvedomi som to ocakaval. 
Vedel som, ze to pride, lebo moja mysel' nebola vobec 
prekvapena. Nebola to vel'ka skola a vsetci koncili zhruba 

V rovnakom case. S Van som sa nerozpraval uz cele tyzdne a 
mal som pocit akoby to boli uz mesiace. Kedysi sme sa 
rozpravali kazdy den. 

„Hoj, Van," povedal som. Potlacil som nutkanie zlozif ruku 



209 



Maly brat 

Ange z pleca. Van sa zdala byf prekvapena ale nie nahnevana, 
skor otrasena, bleda. Lepsie si nas dvoch prezrela. 

„Angela?" 

„Ahoj, Vanessa," povedala Ange. 

„Co ty tu robis?" 

„Prisiel som po Ange" povedal som snaziac sa o neutralny 
ton. Odrazu som sa citil rozpacito, ze ma vidi s inym 
dievcat'om. 

„Ach," povedala Van. „No, rada som fa videla." 

„Aj my teba, Vanessa," povedala Ange, otocila mnou a 
viedla ma k autobusovej zastavke. 

„Poznas ju?" povedala Ange. 

„Hej, odjakziva." 

„Chodila s tebou?" 

„Co? Nie! Ani nahodou! Boli sme len priatelia." 

^^Boli ste priatelia?" 

Mai som pocit, akoby Van isla hned' za nami a nacuvala, 
hoci pri tempe, ktorym sme kracali by musela klusaf, aby nam 
stacila. Co najdlhsie som odolaval pokuseniu obzrief sa ponad 
piece, potom som sa predsa obzrel. Za nami bolo vel'a dievcat 
zo skoly, ale Van nie. 

„Bola so mnou a Jose-Luisom a Darrylom, ked' nas zadrzali. 
Hravali sme spolu. My styria, boli sme najlepsi kamosi." 

„A CO sa stalo?" 

Stisil som Mas. „Nepacil sa jej Xnet," povedal som. 
„Myslela si, ze nas to dostane do problemov. Ze dostanem do 
problemov inych." 

„ A preto ste sa prestali priatelif?" 

„Len sme sa akosi vzdialili." 

Presli sme niekol'ko krokov. „Neboli ste, chapes, priatelia 
akoze frajeri?" 

„Nie!" povedal som. Tvar mi horela. Mai som pocit, ze to 
znie akoze klamem, aj ked' som vravel pravdu. 

Ange nas trhnutim zastavila a studovala mi tvar. 



210 



C. Doctorow 

„Boli ste?" 

„Nie! Vazne! Len priatelia. Darryl a ona - no nie celkom, 
ale Darryl bol do nej vel'mi zabuchnuty. Nebolo mozne -" 

„Ale keby nebol do nej buchnuty Darryl, tak by si bol ty, 
hm?" 

„Nie, Ange, nie. Prosim fa, ver mi a nechaj to tak. Vanessa 
bola dobra kamaratka a uz nie je a to ma mrzi, ale nikdy som 
do nej takto nebol, v poriadku?" 

Trochu sa stiahla. „Dobre, dobre. Prepac. Len si s fiou vel'mi 
nerozumiem, to je cele. Odkedy sa pozname, uz cele roky, 
nikdy sme si vel'mi nerozumeli." 

Ach nie, pomyslel som si. Tak asi preto ju Jolu poznal uz 
tak davno aja som ju nikdy nestretol; mala cosi proti Van a on 
ju nechcel priviesf. 

Dlho ma objala a pobozkali sme sa a skupinka dievcat, co 
isla okolo, spravila huuu a my sme vystreli a pokracovali 
k zastavke. Van isla pred nami, musela nas minuf kym sme sa 
bozkavali. Citil som sa ako uplny debil. 

Samozrejme stala na zastavke a potom v autobuse a 
nepovedali sme si ani slovo a ja som sa pokusal konverzovaf 
s Ange, ale citil som sa trapne. 

Mali sme v plane isf na kavu a potom k Ange domov 
posedief a „studovat"', t.j. striedaf sa pri jej Xboxe a Xnete. Jej 
mama prichadzala v utorok neskoro, bol to vecer ked' 
chodievala na jogu a na veceru s kamoskami, a jej sestra mala 
byt' so svojim priatel'om, takze sme mali mat' cely dom pre 
seba. Odkedy sme to naplanovali, mal som vlhke myslienky. 

Dosli sme k nim domov a sli rovno do jej izby a zatvorili 
dvere. Jej izba bola takmer hotova pohroma, pokryta vrstvami 
satstva a zapisnikov a casti PC, ktore sa vam zabodavali do 
chodidiel ako jezkovia. Stol bol este horsi ako dlazka, s kopami 
knih a komiksov, takze sme nakoniec sedeli na posteli, co mi 
vyhovovalo. 

Trapny pocit so stretnutia s Van uz trochu pominul a tak 



211 



Maly brat 

sme zapli jej Xbox. Bol v centre hniezda z kablov, z ktorych 
niektore viedli do bezdrotovej anteny, ktoni si upravila a strcila 
do okna, aby sa mohla naladif na WiFi od susedov. Ine sli k 
paru starych laptopovych obrazoviek, ktore upravila na 
samostatne monitory na stojanoch, jeziace sa odkrytou 
elektronikou. Monitory mala na dvoch nocnych stolikoch, co 
bolo idealne usporiadanie, aby mohla z postele pozeraf filmy 
alebo cetovaf - mohla ich otocif aj o 90 stupfiov a I'ahnuf si na 
bok a aj tak dobre videla na oboch stranach. 

Obaja sme vedeli, na co sme sem v skutocnosti prisli, sediac 
bok po boku opreti o nocny stolik. Trochu som sa triasol a 
super-ostro vnimal teplo jej nohy a pleca, ale musel som prejsf 
cez prihlasovanie na Xnet, aby som si pozrel email a tak 
podobne. 

Mai som email od chlapca, ktory rad posielal zabavne, 
mobilom zaznamenane videa presl'apov DHS - na poslednom 
skrutkovacmi rozoberali detsky kocik potom, ako on policajny 
pes, cviceny na bomby prejavil zaujem, priamo na ulici 

V Pristave, kym vsetci tl bohaci chodili okolo, zizali na nich a 
cudovali sa, co sa to deje. 

Napojil som sa na video a videl, ze ho st'ahuju ako blazni. 
Mai ho na mirrore Internetoveho Archivu v Alexandrii 

V Egypte, kde vam nechali zavesif vsetko zadarmo, pokial' ste 
to spristupnili v licencii Creative Commons, ktora kazdemu 
dovol'ovala zdiel'af aupravovaf to. Archiv v USA - ktory 
sidlil V Presidiu, len niekol'ko minut cesty - bol prinuteny 
odstranif vsetky taketo videa v mene narodnej bezpecnosti, ale 
ten alexandrijsky sa oddelil na samostatnii organizaciu a 
spristupfioval vsetko, co bolo USA neprijemne. 

Ten chlapec - s prezyvkou Kameraspeh - mi tentoraz poslal 
este lepsie video. Bola na fiom brana na radnicu v Obcianskom 
centre, obrovskej budove co vyzerala ako svadobna torta so 
sochami a oblucikmi a pozlatenymi listami a omamentmi. DHS 
mali okolo budovy zabezpeceny plot a Kameraspehovo video 



212 



C. Doctorow 

ukazovalo vyborny zaber na kontrolne stanoviste, kam sa 
pribllzil chlaplk v dostojnickej uniforme a ukazal legitimaciu a 
polozil kufrik na pas do rtg. detektora. 

Vsetko bolo v poriadku az kym jeden z prislusnikov DHS 
nezbadal v rtg. cosi co sa mu nepozdavalo. Spytal sa cosi 
generala, ktory prevratil ocami a cosi nepocutel'ne odpovedal 
(video bolo snimane z opacnej strany ulice, zrejme pomocou 
ukryteho teleobjektivu, takze audio zachytavalo zvacsa 
okoloiducich a hluk dopravy). 

General a I'udia z DHS sa dostali do sporu a cim dlhsie sa 
vadili, tym viae prislusnikov DHS sa tarn nahmulo. Nakoniec 
general zlostne potriasol hlavou a vztycenym prstom 
zasermoval pred chlapikom z DHS, vzal si svoj kufrik a dal sa 
na odchod. Ten z DHS nafiho zacal kricaf, ale general 
nespomalil. Pohyby jeho tela hovorili zretel'ne, „Som 
absolutne, totalne nasraty." 

Potom sa to stalo. Chlapi z DHS sa rozbehli za generalom. 
Kameraspeh spomalil video, takze sme mohli vidief zaber po 
zabere, ako sa general napoly otaca s vyrazom tvare „No tak to 
teda V ziadnom pripade na mfia nebudete siahaf," ktory sa nato 
zmenil na hrozu, ked' traja obroviti straznici z DHS nafiho 
vleteli, zrazili ho bokom a potom ho chytili v pase, ako 
V rugby. General - stredny vek, ocel'ovo sive vlasy, ostra, 
dostojna tvar - si el k zemi ako vrece zemiakov, dvakrat sa 
odrazil, tvarou vrazil na chodnik a z nosa mu vytryskla krv. 

Ti z DHS ho sputali paskami na clenkoch a zapastiach. 
General krical, doslova vrest'al, tvar mal pod krvou z nosa 
liplne purpurovu. Nohy v teleobjektive sa mihali. Okoloiduci 
chodci pozerali na tohto cloveka v uniforme, ako ho sputavaju 
a na jeho tvari bolo vidief, ze to je na tom to najhorsie, toto 
bolo ritualne ponizenie, odfiatie dostojnosti. Klip sa skoncil. 

„Och, mqj drahy sladky Buddha," povedal som hl'adiac na 
obrazovku a spustil som to este raz. Stuchol som do Ange a 
ukazal jej ho. Nezmohla sa na slovo, sanka jej klesla az na 



213 



Maly brat 

hrud'. 

„Posli to," povedala. „Posli to posli to posli to posli to!" 

Poslal som to. Ledva som dokazal plsaf, ked' som opisoval, 
CO som videl, pridajuc poznamku, ci niekto dokaze 
identifikovaf toho vojaka z videa, ci o torn niekto nieco nevie. 

Zverejnil som to. 

Pozreli sme si video. A este raz. 

Mqj email cinkol. 

> Jasne ze poznam toho chlapa - jeho 
bio si mozete najst' na Wikipedii. Je 
to general Claude Geist. Velil 
mierovej misii OSN na Haiti. 

Pozrel som si ten zivotopis. Bola tam fotka generala na 
tlacovke a poznamky o jeho ulohe v t'azkej misii na Haiti. Bolo 
jasne, ze je to ten isty clovek. Doplnil som to. 

Teoreticky to bola nasa sanca pomaznaf sa, ale nakoniec 
sme sa k tomu nedostali. Preliezali sme blogy na Xnete, hl'adali 
sme viae sprav ako DHS prehl'adava I'udi, otravuje a napada 
ich. Bola to dobre znama uloha, to iste som robil so vsetkymi 
zaznamami a reportazami z nepokojov v parku. Na mojom 
blogu som na to vytvoril novu kategoriu, ZneuzitiaPravomoci. 
Ange prichadzala s novymi klucovymi slovami na 
vyhl'adavanie a kym prisla domov jej mama, moja nova 
kategoria mala pod hlavickou Zadrzanie generala Geista pred 
Radnicou sedemdesiat clankov. 

# 

Cely nasledujuci den som pracoval doma na clanku o 
Beatnikoch, cital som Kerouaca a surfoval po Xnete. Povodne 
som planoval stretnuf sa s Ange pred skolou, ale moznosf 
stretnutia Van ma nacisto vykol'ajila, takze som jej poslal SMS, 
ze makam na clanku. 

Do ZneuzitiaPravomoci prichadzali najroznejsie vyborne 
prispevky; stovky malych aj vel'kych, fotky a nahravky. Mem 
sa siril. 

214 



C. Doctorow 

SIril sa. Dalsie rano ich tarn bolo este viae. Ktosi zalozil 
novy blog s nazvom ZneuzitiaPravomocI, ktory obsahoval cele 
stovky prispevkov. Hromada sa zvacsovala. Sut'azili sme o 
najst'avnatejsie historky, najblaznivejsie obrazky. 

S rodicmi som sa dohodol, ze kazde rano zldem na spolocne 
rafiajky porozpravam im o projekte, na ktorom pracujem. 
Pacilo sa im, ze citam Kerouaca. Bola to ich oblubena kniha 
z mladosti a ukazalo sa, ze aj vo svojej izbe mali jeden 
vytlacok. Otec mi ho priniesol a ja som nim listoval. Boli tam 
perom oznacene pasaze, somarske rohy na strankach, 
poznamky na okrajoch. Oco tu knihu mal naozaj rad. 

To mi pripomenulo lepsie easy, ked' sme sa s oeom dokazali 
porozpravaf viae ako pat' minut bez toho, aby sme sa pohadah 
o terorizme, mali sme znovu krasnu rafiajkovu debatu o tom, 
ako je ten roman skonstruovany, o blaznivych dobrodruzstvach 
V fiom. 

Ale nasledujuce rano boli pri rafiajkach obaja prilepeni 
k radiu. 

„Zneuzitia Pravomoci - to je najnovsi hit znameho 
sanfranciskeho Xnetu, ktory sa dostal do svetovej pozomosti. 
Nazyvane aj ZetPe, toto hnutie pozostava z 'Malych bratov', 
ktori sleduju antiteroristicke opatrenia Ministerstva 
vnutrostatnej bezpecnosti, dokumentuju ich zlyhania a excesy. 
Jeho bojovym pokrikom je popularny virusovy videoklip, na 
ktorom je general Claude Geist, trojhviezdicovy general vo 
vysluzbe, zadrzany prislusnikmi DHS na chodniku pred 
radnicou. Geist o incidente nevydal vyhlasenie, ale komentare 
mladych I'udi, ktori su znepokojeni vlastnou situaciu, boli 
rychle a rozhnevane." 

„Najvyznamnejsim faktom je celosvetova pozornosf, ktoni 
toto hnutie pritiahlo. Zabery z Geistovho videa sa zjavili na 
titulnych strankach novin v Korey, Vel'kej Britanii, Nemecku, 
Egypte a Japonsku, a televizne stanice po celom svete vysielali 
klip V hlavnych spravach. Cela zalezitosf vyvrcholila vcera 



215 



Maly brat 

V noci, ked' program vecerneho spravodaj stva BBC vysielal 
specialnu reportaz venovanu skutocnosti, ze ziadna americka 
stanica ani spravodaj ska agentura sa tejto udalosti nevenovali. 
Komentare na webstranke BBC si vslmaju fakt, ze v americkej 
verzii sprav BBC sa reportaz nevyskytuje." 

Dalej bolo niekol'ko rozhovorov: britski medialni analytic!, 
chlapec zo svedskej Piratskej Strany so stipl'avymi 
poznamkami o americkej skorumpovanej tlaci, byvaly 
americky reporter zijuci v Tokiu, potom kratky klip z Al- 
Dzazlry, porovnavajuci americke spravy so spravami medii zo 
Syrie. 

Mai som pocit, ze ma rodicia uprene pozoruju, ze vedia, co 
robim. Ale ked' som vstal, ze po sebe upracem riad, videl som, 
ze pozeraju jeden na druheho. 

Oco zvieral svoju salku s kavou tak silno, az sa mu triasli 
ruky. Mama ho sledovala. 

„Snazia sa nas zdiskreditovaf," povedal otec napokon. 
„Snazia sa sabotovaf nase usilie o bezpecnosf." 

Otvoril som usta, ale mama ma kutikom oka zachytila a 
zavrtela hlavou. Namiesto toho som siel do izby a pracoval na 
clanku o Kerouacovi. Ked' som pocul dvakrat buchnuf dvere, 
zapol som Xbox a napojil sa na sief. 

> Ahoj MlkSy. Tu je Colin Brown. Som 

producent programu spravoda jstva 
Canadian Broadcasting Corporation s 
nazvom The National. Chystame 
program o Xnete a poslali sme do San 
Francisca reportera, aby to pokryval 
odtial'. Bol by si ochotny poskytnut' 
interview o tvojej skupine a jej 
aktivitach? 

Zlzal som na obrazovku. Jezisi. Oni som mnou chcu robif 
interview o„mojej skupine"? 

> Hm vd'aka nie. Som blazon do ochrany 

sukromia. A nie je to „moja 
skupina." Ale vd'aka sa zaujem! 

O minutu neskor d'alsi email. 

216 



C. Doctorow 

> Mozeme t'a zamaskovat' a zaruCit' ti 
anonymitu. Vies, ze DHS bude ochotne 
poskytnut' svojho hovorcu. Mame 
zaujem ziskat' aj mienku vasej 
strany . 

Ulozil som si email. Mai pravdu, ale bol by som blazon, 
keby som na to pristal. Co ja viem, on mohol byf DHS. 

Vzal som Kerouaca. Prisiel d'alsi email. Rovnaka ponuka, 
ina tlacova agentura: KQED sa so mnou chceli stretnuf a 
nahraf rozhlasove interview. Stanica v Brazilii. Australska 
televizia, Deutsche Welle. Cely den prichadzali ponuky od 
tlace. Cely den som ich zdvorilo odmietal. 

# 

„Urob tlacovku," povedala Ange ked' sme vecer sedeli 
V kaviami ned'aleko jej domova. Nechcel som chodif za fiou ku 
skole, stretnuf sa znovu s Van. 

„Coze? Sibe ti?" 

„Urob to V Piratoch na klucik. Vyber si nejaku trznicu, kde 
su zakazane suboje a dohodni cas. Mozes sa nalogovaf trebars 
odtial'to." 

Casti Pruzinkovych Piratov boli neutralnou podou, co 
znamenalo, ze ste tam mohli vziaf tonu zelenacskych 
reporterov bez starosti o to, ze ich hraci pozabijaju uprostred 
tlacovej konferencie. 

„Ja o tlacovkach nic neviem." 

„Och, ved' si to vygoogli. Som si ista, ze niekto napisal 
clanok, ako usporiadaf uspesnu tlacovku. Ved' ked' to dokaze 
prezident, som si ista, ze aj ty. Ten clovek vyzera, ze si sam 
nezaviaze ani snurku na topanke." 

Objednali sme si d'alsiu kavu. 

„Si vel'mi mudra zena," povedal som. 

„A som aj krasna," povedala. 

„Aj to," povedal som. 



217 



Maly brat 



OlOlOl 



218 



C. Doctorow 



Kapitola 1 5 



Oznamenie o tlacovej konferencii som dal na blog este 
predtym, nez som rozoslal pozvania tlaci. Videl som, ze vsetci 
tl novinari zo mfia chceli urobif cosi ako vodcu alebo generala 
alebo akehosi vrchneho partizanskeho velitel'a a napadlo mi, ze 
jednym zo sposobov, ako to vyriesif bude, ked' bude dookola 
pobehovaf svorka Xnet'akov, ktori budu tiez odpovedaf na 
otazky. 

Potom som emailoval tlaci. Odpovede boli rozne, od 
nechapavych po nadsene - len reporterka Foxu bola 
„pohorsena", ze mam tii drzosf ziadaf od nej aby sla do hry 
preto, aby som sa objavil v jej televiznej sou. Zdalo sa ze 
ostatni to beni tak, ze to bude celkom dobra story, hoci mnohi 
z nich potrebovali vel'a technickej pomoci, aby sa dokazali do 
hry zapisaf. 

Zvolil som cas 20:00, po veceri. Mama ma uz dlhsie 
otravovala, kam to chodim vecer mimo domov, az som 
nakoniec vysypal to o Ange, naco jej zvlhli oci a pozerala na 
mfia akoze mqj-maly-chlapcek-mi-vyrastol. Chcela sa s Ange 
stretnuf a ja som to pouzil ako argument a prisl'iibil som 
priviesf ju nasledujuci vecer za podmienky, ze dnes budem 
s fiou mocf isf „do kina." 

Mama a sestra Ange boli zasa prec - neboli prave 
domasedky - vd'aka comu sme my dvaja mohli zostaf v jej 
izbe aj so svojimi Xboxmi. Prepojil som si jeden z jej 
monitorov na mqj Xbox, takze sme sa mohli pripojif obidvaja 
naraz. 

Obidva Xboxy cakali napojene na Pruzinkovych Piratov. 
Chodil som hore-dolu. 

„Bude to dobre," povedala. Mrkla na svoju obrazovku. „Na 
Trznici Jednookeho Pet'a je teraz 600 hracov!" Vybrali sme 



219 



Maly brat 

Jednookeho Pet'a, lebo to bola najblizsia trznica k namestlcku, 
kde sa zjavovali novl hraci. Ak novinari neboli uz medzi 
hracmi Piratov - ha! - tak tarn sa objavia najskor. V blogu som 
vsetkych poziadal, aby sa tak vseobecne zdrziavali na ceste 
medzi Jednookym Pet'om a spawnovacou branou a nasmerovali 
k trznici kazdeho, kto bude vyzeraf ako dezorientovany 
novinar. 

„Co im doriti vlastne mam hovorif?" 

„Jednoducho odpovedaj na otazky - a ak sa ti nejaka nebude 
pacif, ignoruj ju. Moze ju zodpovedaf niekto iny. Bude to 
dobre." 

„Toje sialenstvo." 

„Je to dokonale, Marcus. Ak chces naozaj vybabraf s DHS, 
musis ich strapnif. Nemozes cakaf, ze ich dokazes prestriel'at'. 
Tvojou jedinou zbrafiou je tvoja schopnosf zariadif, ze budu 
vyzeraf ako debili." 

Hodil som sa na postel' a ona mi vzala hlavu do lona a 
hladila ma po vlasoch. Pred atentatmi som sa hral s roznymi 
licesmi, skiisal vselijake srandovne farby, ale odkedy som sa 
dostal z basy, bolo mi to jedno. Narastli mi, vyzerali hlupo a 
neupravene a tak som vosiel do kupel'ne, vzal si strojcek a 
skosil si vsetko na centimetrovu dlzku, co ma nestalo nijakii 
namahu udrziavaf a pomahalo byf neviditel'nym, ked' som 
chodil von dzemovaf a klonovaf erfidy. 

Otvoril som oci a zahl'adel sa do jej vel'kych hnedych oci za 
sklami jej okuliarov. Boli oknihle a zvlhnute a vyrazne. 
Dokazala ich vypulif, ked' ma chcela rozosmiaf, alebo hl'adief 
jemne a smutne, alebo lenivo a ospalo sposobom, pri ktorom 
som sa roztapal do kaluze nadrzanosti. 

Co robila prave teraz. 

Pomaly som sa posadil a objal ju. Opatovala to. Bozkali sme 
sa. Vedela uzasne bozkavaf. Viem, ze som to uz spominal, ale 
stojl to za zopakovanie. Bozkavali sme sa vel'a, ale z toho ci 
onoho dovodu sme prestali vzdy skor, nez sa to privel'mi 



220 



C. Doctorow 

zintenzlvnilo. 

Teraz som chcel zajsf d'alej. Nahmatal som lem jej tricka a 
zatiahol. Dvihla mky nad hlavu a trochu sa odtiahla. Vedel 
som, ze to spravl. Vedel som to od tej noci v parku. Mozno 
preto sme nikdy nedosli d'alej - vedel som, ze sa nemozem 
sporahnuf na to, ze ciivne a z toho som mal trochu obavy. 

Ale teraz som sa nebal. Nastavajuca tlacova konferencia, 
hadky s rodicmi, medzinarodna pozornosf, dojem, ze existuje 
hnutie, ktore sa preval'uje mestom ako zdiveny pinball - z toho 
vsetkeho mi naskakovala husia koza a krv spievala. 

A ona bola krasna, a mudra, a bystra a zabavna a ja som sa 
do nej zamilovaval. 

Tricko z nej sklzlo, chrbat prehynala dozadu v snahe 
pomocf mi dostaf ho cez plecia. Siahla za seba a spravila cosi, 
ze jej padla podprsenka. Zizal som na fiu s vyvalenymi ocami, 
nehybny a bez dychu a nato schmatla ona moju kosel'u a stiahla 
mi ju cez hlavu, chytila ma a pritiahla moju obnazenu hrud' k 
svojej. 

Val'ali sme sa po posteli a dotykali sa a siichali sa telami a 
stonali. Bozkavala ma po celej hrudi a ja som jej robil to iste. 
Nemohol som dychaf, nemohol som premysl'af, dokazal som 
sa len hybaf a bozkavaf a oblizovaf a dotykaf sa. 

Navzajom sme sa provokovali k pokracovaniu. Rozopol 
som jej dzinsy. Ona moje. Stiahol som jej zips a ona mqj a 
potom cele moje nohavice. Ja som vyzliekol jej. Za okamih 
sme boli nahi, az na moje ponozky, ktore som si potom stiahol 
prstami na nohach. 

A vtedy mi padol zrak na budik, ktory sa uz davno skotul'al 
na zem, lezal tam a svetielkoval na nas. 

„Doriti!" skrikol som. „0 dve minuty zaciname!" Nedokazal 
som uverif, ze prestavam robif, co som prave robil, ked' som to 
prestaval robif. Chapete, keby sa ma niekto spytal, „Marcus, 
ides si zasexovaf po najprvsejsi krat, prestanes s tym, ked' v tej 
istej izbe pqjdem odpalif jadrovu bombu?" rozhodna a 



221 



Maly brat 

neomylna odpoved' by bola NIE. 

A predsa sme s tym prestali. 

Chytila ma a pritiahla si moju tvar a bozkavali sme sa, az 
som si myslel, ze omdliem, potom sme si vzali saty a viac- 
menej sa obliekli, chytili klavesnice a mysi a vydali sa 
k Jednookemu Pet'ovi. 

# 

Kto bol od tlace sa dalo rozoznaf jednoducho: boli to zelenaci, 
ktori hybali svojimi postavami, akoby boli totalni opilci, 
motajuc sa sem a tam a hore a dolu, snaziac sa prist' na 
ovladanie, prilezitostne stlacili zly klaves, nukajuc cudzincom 
cely alebo cast' svojho inventara pripadne ich nahodne objimali 
a nakopavali. 

Aj Xnet'akov bolo I'ahko najsf: vsetci sme vo vol'nom case 
(alebo ked' sa nam nechcelo robif domace lilohy) hravali 
Pruzinkovych Piratov a svoje postavy sme vybavili frajerskymi 
zbrafiami a pascami na kl'ucikoch, trciacich z chrbtov, ktore 
mali zlikvidovaf tych, co by nam ich chceli potiahnuf a nechaf 
nam dobehnuf pmzinku. 

Ked' som prisiel, zjavila sa systemova stavova sprava 
M1K3Y VSTUPIL K JEDNOOKEMU PETOVI - VITAJ 
FRAJER PONUKAME CESTNY OBCHOD ZA DOBRU 
KORIST. Vsetci hraci na obrazovke stuhli, potom sa zhrcili 
okolo mfia. Get explodoval. Napadlo mi zapnuf audio a nasadif 
si headset, ale ked' som videl, kol'ko I'udi sa pokusa sucasne 
rozpravaf, uvedomil som si, ake by to bolo matuce. Text sa 
sleduje ovel'a I'ahsie a nebudii ma mocf nespravne citovaf (he 
he). 

S Ange sme to miesto predtym prezreli - chodif na vypravy 
s fiou bolo super, lebo sme si navzajom mohli nat'ahovaf 
pruzinky. Na skatuliach so zasobami soli bolo vyvysene 
miesto, kde som sa mohol postavif a bolo ma vidno z celej 
trznice. 



222 



C. Doctorow 

> Dobry veCer a d'akujem vsetkym, ze 

ste prisli. Volam sa MlKSy a nie som 
niCoho vodcom. Vsetci naokolo su 
Xnet'aci, ktori maju rovnake slovo, 
Co sa tyka toho, preCo sme tu. 
Pouzivam Xnet pretoze verim v 
slobodu a v Ustavu Spojenych statov 
americkych. Pouzivam Xnet pretoze 
DHS zmenilo moje mesto v policajny 
Stat, kde sme vsetci podozrivymi z 
terorizmu. Pouzivam Xnet pretoze si 
myslim, ze slobodu nemozno branit' 
roztrhanim Listiny prav. Ustave 
som sa uCil v kalifornskej skole a 
vychovali ma, aby som miloval svoju 
vlasf pre jej slobodu. Ak mam nejakii 
filozofiu, je to tato: 

> Vlady su ustanovene medzi I'ud'mi, 

odvodzujuc svoju spravodlivu moc zo 
suhlasu tych, ktorym vladnu, takze 
ked' sa akakol'vek forma vlady stane 
nebezpeCnou tomuto liCelu, je pravom 
I'udu zmenit' alebo zrusit' ju a 
ustanovit' si vladu novu, zalozenu na 
takych principoch a organizovanu 
takymi formami, ktore povazuju za 
na jvhodne jsie pre zabezpeCovanie 
slobody a spokojnosti. 

> To som nenapisal ja, ale verim tomu. 
DHS nevladne s mojim suhlasom. 

> Dakujem vam 

To som si naplsal den vopred, koncept sme prediskutovali 
s Ange. Poslanie mi zabralo len sekundu, hoci vsetkym v hre 
chvil'ku trvalo, kym si to precitali. Mnohi Xnet'aci zajasali, 
spustili vel'ke teatralne piratske „Huraa", mavali zdvihnutymi 
sabl'ami a nad hlavami im lietali a skriekali papagaje. 

Postupne to stravili aj novinari. Cet sa rozbehol tak rychlo, 
ze som ho sotva stacil citaf, mnozstvo Xnet'akov pisalo veci 
ako „Do toho" a „Amerika, miluj ju alebo nechaj tak" a „DHS 
chod'te domov" a „Amerika - von zo San Francisca," vsetko 



223 



Maly brat 

slogany popularne v Xnetovej blogosfere. 

> MlkSy, tu je Priya Rajneesh z BBC. 

Hovoris, ze nie si vodca ziadneho 
hnutia, ale myslis ze nejake hnutie 
existuje? Vola sa Xnet? 

Kopa odpovedl. Niektorl vraveli, ze ziadne hnutie nie je, ini, 
ze ano a mnoho ich malo rozne nazory na jeho nazov: Xnet, 
Mali Bratia, Male Sestry, a mqj osobny favorit, Spojene staty 
americke. 

Vrelo to. Nechal som ich tak a premysl'al, co by som mohol 
povedaf. Ked' som na to prisiel, napisal som, 

> Myslim, ze tymto je vasa otazka 

zodpovedana, nie? Mozno je nejake 
hnutie, mozno ich je viae, mozno sa 
volajii Xnet alebo mozno nie. 

> Mlk3y, som Doug Christensen z 
Washington Internet Daily. Co si 
myslis, ze by DHS malo urobit', aby 
sa predislo d'alsiemu utoku na San 
Francisco, ak to Co robia je 
neuCinne . 

Dalsia vrava. Mnohi tvrdili, ze teroristi a vlada su ti isti 
I'udia - bud' doslovne, alebo ze su aspofi rovnake zlo. Niektori 
vraveli, ze vlada vie, ako tych teroristov dolapif, ale radsej to 
nerobi, lebo „vojnovi prezidenti" obvykle znovu vyhraju 
vol'by. 

> Neviem 

napisal som nakpniec. 

> Naozaj. Casto sa na to sam seba 
pytam, pretoze nechcem, aby vyhodili 
do vzduchu mna ani moje mesto. Ale 
na nieCo som prisiel: ak ulohou DHS 
je zaruCit' nasu bezpeCnost', tak sa 
im to nedari . Z tych vsetkych 
volovin, ktore doteraz urobili, by 
ani jedina nezabranila opatovnemu 
utoku na most. Sledovanie nas 
vsetkych po meste? Zrusenie nasej 
slobody? Snaha o vseobecnii 



224 



C. Doctorow 

podozrievavost', o obratenie nas 
proti sebe navzajom? Nazyvanie 
disidentov zradcami? Ciel'om 
terorizmu je pust'at' na nas hrozu. Na 
mna pust'a hrozu DHS. 

> Nemam nijaky vplyv na to, Co mi mozu 

urobit' teroristi, ale ak je toto 
slobodna krajina, mal by som mat' 
vplyv na to, Co mi mozu urobit' 
policajti. Mal by som mat' pravo na 
to, aby ma neterorizovali . 

> Vie, ze to nie je dobra odpoved'. 

Lutu jem . 

> Ako to myslis, ze DHS nezastavuje 

teroristov? Ako to vies? 

> Kto ste? 

> Som zo Syndey Morning Herald. 

> Mam 17 rokov. Nie som Cisty 

jednotkar ani niC take. Ale aj tak 
som prisiel na to, ako vyrobit' 
internet, ktory sa neda odpoCuvat'. 
Prisiel som na to, ako vyradit' ich 
techniku na sledovanie osob. Dokazem 
zmenit' nevinnych I'udi na podozrivych 
a dosiahnut', ze vinnici vyzerajii ako 
nevinni . Dokazal by som dostat' kov 
do lietadla alebo nabiirat' sa do 
zoznamu neprepravovatel'nych . Na to 
vsetko som prisiel obyCajnym Citanim 
webu a premysi'anim. Ak to dokazem 
ja, dokazu to teroristi. Vzali nam 
slobodu, aby nam zaistili bezpeCie. 
Citite sa bezpeCne? 

> V Australii? Nuz ano, citim 

Vsetci pirati sa zasmiali. 

Dalsl novinari kladli otazky. Niektore boli chapave, ine 
nepriatel'ske. Ked' som sa unavil, odovzdal som klavesnicu 
Ange, nech je na chvll'u Mlk3y ona. Aj tak som uz mal pocit, 
ze ja a Mlk3y nie sme tou istou osobou. Mlk3y bol mladlk, co 
debatoval s medzinarodnymi novinarmi a inspiroval hnutie. 



225 



Maly brat 

Marcus bol vyluceny zo skoly a hadal sa s otcom a uvazoval, ci 
je dost' dobry pre svoju fantasticku frajerku. 

Do jedenastej v noci som uz toho mal dost'. Okrem toho ma 
moji rodicia budu coskoro cakaf doma. Odhlasil som sa z hry, 
Ange tiez a chvll'u sme tam lezali. Vzal som ju za ruku a ona 
mi odpovedala silnym stisnutlm. Objali sme sa. 

Pobozkala ma na krk a cosi zamrmlala. 

„Co?" 

„HovorIm, ze t'a I'libim," povedala. „Vari chces, aby som ti 
poslala telegram?" 

„FIha," povedal som. 

„To si taky prekvapeny, hm?" 

„Nie. Hm. Je to - chystal som sa to povedaf ja tebe." 

„To urcite," povedala a uhryzla ma do spicky nosa. 

„Ibaze som to este nikdy nehovoril," povedal som. „Tak 
som sa na to pripravoval." 

„Este stale si to nepovedal, vies? Nemysli si, ze som si to 
nevsimla. My dievcata si take veci vsimame." 

„Eubim t'a, Ange Carvelli," povedal som. 

„Aj ja t'a I'ubim, Marcus Yallow." 

Bozkavali sme sa a maznali a zacal som t'azko dychaf a ona 
tiez. Vtom na dvere zaklopala jej mama. 

Angela," povedala, „myslim, ze je na case aby tvoj kamarat 
siel domov, nie?" 

„Ano, mami," povedala a pantomimicky naznacila sek 
sekerou. Ked' som si obuval ponozky a topanky, zamrmlala, 
„Povedia, ze Angela, to bolo take dobre dievca, kto by si bol 
byval pomyslel, stale bola na zahradke, pomahala matke 
s bnisenim tej sekery." 

Zasmial som sa. „Ani nevies, ake to mas I'ahke. Neexistuje, 
aby nas nasi nechali samych v mojej izbe do jedenastej v noci." 

,,23:45," povedala hl'adiac na hodiny. 

„Doriti!" vykrikol som a zaviazal si topanky. 

„Chod'," povedala, „bez a bud' vol'ny! Pri prechadzani cez 



226 



C. Doctorow 

cestu sa pozri na obidve strany! Pis, ked' dostanes pracu! 
Nezastavuj sa ani na objatie! Ak stade nevypadnes, kym 
naratam do desaf, bude mazec. Jeden. Dva. Tri." 

Zavrel som jej usta skokom na postel' a bozkavanim, az kym 
sa prestala pokusaf pocltaf. Uspokojeny vlastnym vlt'azstvom 
som s Xboxom pod pazuchou zbehol dolu schodmi. 

Jej mama stala pri schodisti. Predtym sme sa stretli len 
parkrat. Vyzerala ako starsia, vyssia verzia Ange - Ange 
tvrdila, ze jej otec bol nizkej postavy - so sosovkami namiesto 
okuliarov. Zdalo sa, ze predbezne ma klasifikovala ako 
slusneho chlapca a ja som si to vazil. 

„Dobru noc, pani Carvelliova," povedal som. 

„Dobru noc, pan Yallow," povedala. Bol to jeden z nasich 
malych ritualov, odkedy som ju pri nasom prvom stretnuti 
oslovil pani Carvelliova. 

Rozpacito som stal pri dverach. 

„Ano?" povedala. 

„Ehm," povedal som. „Dakujem za vasu pohostinnosf." 

„Ste u nas vzdy vitany, mlady muz," povedala. 

„A d'akujem za Ange," povedal som nakoniec, nenavidiac 
sa za to, ako slaboducho to znelo. Ale ona sa siroko usmiala a 
nakratko ma objala. 

„Nie je za co," povedala. 

Celou cestou domov som premysl'al o tlacovke, o nahej 
Ange a ako sa so mnou objimala na posteli, o jej matke ako sa 
usmievala a vyprevadzala ma. 

Mama na mfia cakala. Opytala sa ma na film a ja som jej dal 
pripravenu odpoved', okuknutu z kritiky, ktoni naplsali v Bay 
Guardiane. 

Ked' som usinal, spomenul som si na tlacovku. Bol som na 
fiu naozaj pysny. Bolo to fantasticke mat' vsetkych tych 
spickovych novinarov v hre, kde ma vypoculi, a rovnako aj 
vsetkych, co verili tym istym veciam ako ja. Zaspal som 
s usmevom na perach. 



227 



Maly brat 
# 

Mai som to vedief. 

VODCA XNETU: MOHOL BY SOM DOSTAT KOV DO LIETADLA 

DHS NEVLADNE S MOJIM SUHLASOM 

DETI Z XNETU: USA VON ZO SAN FRANCISCA 

A to boli tie dobre titulky. Vsetci mi posielali clanky na 
blogovanie, ale to bolo posledne, na co som mal chut'. 

Akosi som to pobabral. Tlac prisla na moju tlacovu 
konferenciu a vyvodila si z nej, ze sme teroristi alebo ich 
poskokovia. Najhorsia bol reporterka Fox News, ktora sa aj tak 
ukazala, a ktora nam venovala desat'minutovy komentar, kde 
hovorila o „zlocinnej zrade." Jej leitmotiv, ktory sa opakoval 
vo vsetkych kioskoch, ktore som nasi el, znel: 

„Tvrdia, ze nemaju meno. Ja pre nich jedno mam. Volajme 
tie rozmaznane deti Kal-Kaida. Robia pracu pre teroristov na 
domacom fronte. Ked' - nie ak, ale ked' - sa v Kalifornii 
uskutocnia nove utoky, tieto detiska na tom ponesu rovnaku 
vinu ako rod Saudov." 

Vodcovia protivojnovych hnuti nas odsudili ako okrajove 
elementy. Isty chlapik v telke tvrdil, ze podl'a jeho mienky nas 
vyfabrikovalo DHS, aby ich zdiskreditovalo. 

DHS zorganizovalo vlastne tlacovky, kde oznamovali, ze 
zdvojnasobia bezpecnostne opatrenia v San Franciscu. Ukazali 
klonovacku erfidov, ktoni kdesi nasli a predviedli jej funkciu 
tak, ze zaranzovali kradez auta a varovali vsetkych, aby sa mali 
na pozore pred podozrivo sa spravajucimi mladymi I'ud'mi, 
obzvlasf ak im nebolo vidno na ruky. 

Neboli to nijake zarty. Dokoncil som svoj clanok o 
Kerouacovi a zacal druhy o Lete lasky, lete roku 1967, ked' sa 
protivojnove hnutie a hippies zisli v San Franciscu. Eudia, co 
zalozili Bena a Jerryho - sami stari hipici - zalozili v Haighte 
Muzeum hippies, a po celom meste sa dal o tom najsf cely rad 
archivov a vystav. 

Ale pohybovaf sa nebolo jednoduche. Do konca tyzdfia ma 



228 



C. Doctorow 

prehl'adavali priemerne tak styri razy za den. FIzli kontrolovali 
moju totoznosf a vypytovali sa ma, co robim na ulici, 
starostlivo si prezerajuc list z Chavezovej strednej, hovoriaci o 
mojom docasnom vyluceni. 

Mai som st'astie. Nikto ma nezatkol. Ale nie vsetkym 
Xnet'akom sa darilo rovnako. Kazdy vecer DHS ohlasovalo 
nove zatykanie „vodcov" a „operativcov" Xnetu, I'udi, ktorych 
som nepoznal a nikdy o nich nepocul, predvadzali v telke spolu 
s hl'adackami erfidov a inymi hrackami, co im nasli vo 
vreckach. Vyhlasovali, ze I'udia „oznamili mena" 
skompromitujuc tak „siet' Xnetu" a ze coskoro sa ocakavaju 
nove zatykania. Casto sa zjavovalo meno „Mlk3y". 

Otcovi sa to vel'mi pacilo. Spolu sme pozeravali spravy, on 
so ziarou v tvari, ja chuliac sa do klbka v nemej hroze. „Mal by 
si vidief vecicky, co idu na tie decka pouzif," vravel otec. 
„Videl som to v akcii. Vezmu par tych deti a skontroluju 
zoznamy ich priatel'ov na cete a v mobiloch, vyhl'adaju si 
mena, co sa opakuju, hl'adaju vzorce a zahffiaju stale d'alslch. 
Rozpletu ich ako stary sveter." 

Zmsil som obed s Ange u nas doma a ostaval som u nich co 
najviac. Jej mladsia sestra Tina ma zacala volaf „domaci host'", 
akoze „dnes veceria domaci host' so mnou?" Tinu som mal rad. 
Zalezalo jej len na chodeni s kamoskami a na party a randeni, 
ale bola zabavna a Ange uplne oddana. Raz vecer sme spolu 
umyvali riad, ked' si osusila ruky a povedala konverzacnym 
tonom, „Vies, Marcus, vyzeras ako spravny chalan. Moja segra 
je do teba blazon a aj mne sa pacis. Ale musim ti nieco 
povedaf: ak jej zlomis srdce, najdem si t'a a pretiahnem ti 
skrotum cez hlavu. Nie je to pekny pohl'ad " 

Ubezpecil som ju, ze si radsej pretiahnem sam skrotum cez 
hlavu, nez by som mal zlomif Ange srdce a ona prikyvla. „Tak 
len aby bolo medzi nami jasno " 

„Tvoja sestra je sibnuta," povedal som, ked' sme s Ange 
znovu lezali na posteli a citali blogy na Xnete. V podstate sme 



229 



Maly brat 

nerobievali nic ine, blbli spolu a citali Xnet. 

„Pouzila na teba tii vec so skrotom? Neznasam, ked' to robl. 
Jednoducho sa jej paci to slovo, 'skrotum', chapes. Nie je to nic 
osobne." 

Pobozkal som ju. Citali sme d'alej. 

„Pocuvaj toto," povedala. „PolIcia na buduci vikend 
predpoveda styri az sesf stoviek zatknuti pocas toho, co 
oznacuje za doposial' najvacsiu koordinovanii raziu na 
disidentov z Xnetu." 

Mai som pocit, ze sa pozvraciam. 

„MusIme to zastavif," povedal som. „Vies, ze su I'udia, ktori 
dzemovanie este zmtenivnili, len aby ukazali, ze sa nedaju 
zastrasif? Nie je to sialeneT' 

„MyslIm, ze je to statocne," povedala. „Nem6zeme 
pripustif, aby nas zastrasovanim prinutili k poslusnosti." 

„Coze? Nie, Ange, nie. Nemozeme nechaf 1st' stovky I'udl 
do vdzenia. Nebola si tam. Ja ano. Je to horsie nez si myslls. Je 
to horsie, nez si dokazes predstavif." 

„Mam dost' bujnu predstavivosf," povedala. 

„Prestafi, dobre? Hovor chvll'u vazne. Nemozem to robif. 
Nemozem posielaf tych I'udl do basy. Ak ano, som taky, za 
akeho ma Van poklada." 

„Marcus, ja hovorim vazne. Myslls si, ze tito I'udia nevedia, 
ze mozu skoncif vo vazeni? Veria vo svoju vec. Aj ty v fiu 
verls. Nechaj ich, nech sa sami rozhodnu, do coho sa chcu 
pust'af. Nie je na tebe, aby si rozhodoval, co mozu a co 
nemozu riskovaf." 

„Je to moja zodpovednosf, lebo ked' poviem, aby prestali, 
tak prestanu." 

„Myslela som si, ze nie si nijaky vodca." 

„Nie som, jasne ze nie som. Ale nemozem si pomocf ked' 
vo mne hl'adaju vedenie. Kym je tak, je mojou 
zodpovednost'ou pomocf im ostaf v bezpecl. Vidls to, nie?" 

„Co vidim je, ze si pripraveny zdrhnuf pri prvom naznaku 



230 



C. Doctorow 

problemov. Mysllm, ze sa bojis, ze pridu na to, kto si. Mysllm, 
ze sa bojis o seba.'' 

„To nie je fer," pmdko som sa posadil a odtiahol od nej. 

„Naozaj? Kto tu dostal skoro infarkt, ked' si myslel, ze sa 
jeho tajna totoznosf prezradila?" 

„To bolo ine," povedal som. „Nejde tu o mfia. Ty vies, ze 
nie. Preco si taka?" 

„Preco si ty taky?" povedala. „Preco ty nie si ochotny byf 
tym clovekom, co bol natol'ko statocny, ze to vsetko zacal?" 

„Toto nie je statocnosf, ale samovrazda." 

„Lacna pubisska melodrama, Mlk3y" 

„Nevolaj matak!" 

„Ako, 'Mlk3y'? Preco nie, MlkSyT 

Obul som sa. Vzal som si tasku. Odisiel som domov. 



# 



> PreCo nedzemujem 

> Nebudem nikomu hovorit', Co ma robit', 
pretoze nie som ziadny vodca, nech 
si uz Fox News mysli, Co chce . 

> Ale poviem vam, Co ja osobne 

planujem robit'. Ak s tym budete 
suhlasit', mozno sa pripojite aj vy . 

> Nedzemujem. Tento tyzden nie. Mozno 

ani buduci . Nie preto, ze by som bol 
vystraseny. Preto, lebo som dost' 
bystry na to aby som vedel, ze budem 
radsej na slobode ako vo vazeni. 
Prisli na sposob, ako zastavit' nasu 
taktiku, takze musime prist' s novou. 
Je mi jedno, aka bude, ale chcem aby 
fungovala. Nechat' sa zavriet' je 
hluposM . Dzemujte, len ak vam z toho 
niC nehrozi . 

> Je aj druhy dovod preCo nedzemovat'. 
Ak vas chytia, mozu vas pouzit' na 
dolapenie vasich priatel'ov a ich 
priatel'ov a ich priatel'ov. Mozu 

231 



Maly brat 

odchytit' aj I'udi Co nepouzivaju 
Xnet, lebo DHS je ako rozbesneny byk 
a je im jedno, Ci maju toho 
spravneho Cloveka. 

> Nevravim vam Co mate robit'. 

> Ale V DHS su natvrdli a my sme 

chytri. Dzeming dokazuje, ze 
nedokazu bojovat' proti terorizmu, 
pretoze dokazujem, ze nedokazu 
zastavit' ani skupinu mladeznikov. Ak 
vas prichytia, bude to vyzerat', ze 
su bystrejsi ako my. 

> NIE SU BYSTREJSI AKO MY! My sme ti 
bystrejsi. Bud'me bystri. Prid'me na 
to, ako s nimi vybabrat' bez ohl'adu 
na to, kol'ko nohsledov poslii do 
ulic . 

Odoslal som to. Siel som spat'. 
Ange mi chybala. 



# 



S Ange sme sa nerozpravali cele d'alsie styri dni, vratane 
vikendu, a potom som sa uz mal vratif do skoly. Milionkrat 
som je uz-uz isiel zavolaf, tislckrat som jej naplsal neodoslane 
emaily a SMSky. 

Teraz som bol nazad na hodine socialnych studil a pani 
Andersenova ma privltala s pruznou sarkastickou zdvorilost'ou, 
opytajuc sa ma, ake som mal prdzdniny. Posadil som sa a nic 
som nezamrmlal. Pocul som, ako si Charles odfrkol. 

Ucila nas o Zjavenom Osude, co je myslienka, ze 
Americania su predurceni podmanif si cely svet (alebo aspofi 
V jej podani to tak vyznelo) a zdalo sa, ze sa ma snazi k comusi 
vyprovokovaf, aby ma mohla vyhodif. 

Citil som, ako sa na mfia upieraju oci celej triedy a to mi 
pripomenulo MlkSyho a I'udi, ktori k nemu vzhliadaju. Bolo 
mi zle z toho, ze ku mne vzhliadaju. Chybala mi Ange. 

Zvysok dfia som vydrzal bez toho, aby som spravil 

232 



C. Doctorow 

cokol'vek, co by ma nejak oznackovalo. Mysllm, ze som 
povedal menej ako osem slov. 

Konecne bolo po torn a ja som vysiel z dveri a zamieril k 
brane a na tii sprostu Misiu a do nezmyselneho domova. 

Sotva som vysiel z brany, ktosi do mfia narazil. Bol to 
mlady bezdomovec, mozno v mojom veku, mozno trosku 
starsl. Na sebe mal dlhy, zamasteny plasf, vrecovite dzlnsy a 
plesnivejuce tenisky, ktore vyzerali, akoby ich vytiahol 
z drvica na drevo. Dlhe vlasy mu padali cez tvar, riedka 
briadka mu roztnisene viedla dolu hrdlom do goliera 
bezfarebneho pleteneho svetra. 

Vsetko toto som si vsimol, ako sme tak vedl'a seba lezali na 
chodniku, I'udia nas obchadzali a cudne na nas pozerali. Zdalo 
sa, ze do mfia vrazil, ked' sa nahlil dolu Valencijskou ulicou, 
obt'azkany otrhanym batohom pokrytym geometrickymi 
fixkovymi cmaranicami, ktory teraz lezal vedl'a neho na 
dlazbe. 

Pozviechal sa na kolena a kyval sa vpred a vzad, akoby bol 
opity alebo si narazil hlavu. 

„Sorac kamo," povedal som. „Nevidel som fa. Je ti nieco?" 

Tiez som sa posadil. Nebolelo ma nic. 

„Uch. Nie, to je v poriadku." 

Postavil a usmial sa. Zuby mal sokujuco biele a rovne, ako 
reklama na ortodonticku kliniku. Natiahol ku mne mku a jeho 
stisk bol silny a pevny. 

„Je mi to naozaj luto." Jeho Mas bol tiez jasny a 
inteligentny. Cakal som, ze bude znief ako ti ozrani, co sa 
tulajuc neskoro v noci po Misii zhovaraju sami so sebou, ale 
hovoril ako kvalifikovany predavac z knihkupectva. 

„To nic," povedal som. 

Znovu mi natrcil ruku. 

„Zeb," povedal. 

„Marcus," povedal som. 

„Tesi ma, Marcus," povedal. „Dufam, ze sa este stretneme!" 



233 



Maly brat 

So smiechom zdvihol svoj batoh, otocil sa na pate a rychlo 
odisiel. 

# 

Zvysok cesty domov som presiel ako vo sne. Mama bola pri 
kuchynskom stole a chvll'ku sme tarali o nicom, tak ako 
kedysi, predtym nez sa vsetko zmenilo. 

Vysiel som po schodoch do svojej izby a hodil sa do kresla. 
Tentoraz sa mi vobec nechcelo pripajaf sa na Xnet. Rano, pred 
skolou, som sa tam mrkol a zistil som, ze mqj odkaz vytvoril 
velikansku kontroverziu medzi tymi, co so mnou suhlasili a 
tymi, CO boli spravodlivo nasrati, ze im navrhujem, aby sa 
vzdali svoj ho oblubeneho sportu. 

Ked' to vsetko zacalo, mal som rozrobenych tislce 
projektov. Staval som dierkovy fotoaparat z Lega, hral som sa 
s leteckou fotografiou pomocou sarkana kde som chcel pouzif 
stary digitalny fot'ak, na ktoreho spusf som prilepil inteligentnu 
plastelinu, ktoni som pri starte napol, takze sa postupne 
uvol'fiovala a v pravidelnych intervaloch spust'ala aparat. Mal 
som zosil s vakuovou lampou, ktory som sa snazil zabudovaf 
do prastarej, hrdzavej, pokrivenej bandasky od olivoveho oleja, 
ktora vyzerala ako archeologicky nalez - po dokonceni som to 
planoval zapojif k dokovacej stanici mqj ho mobilu a zostavif 
si 5. 1 surround repraky z plechoviek z tuniaka. 

Prezeral som si svoj pracovny stol a nakoniec som vzal 
dierkovy fotoaparat. Metodicke spajanie kociek dokonale 
vyhovovalo mojej rychlosti. 

Sfial som si hodinky a masivny striebomy dvojprstovy 
prstefi, na ktorom zapasila opica s ninjom a hodil ich do 
skatul'ky, kam som zvycajne daval vsetky tal'afatky, ktore som 
si rano pred odchodom z domu strkaval do vreciek a vesal na 
krk: mobil, pefiazenku, kl'uce, wifmder, drobne, baterky, 
navijacie kabliky... Vsetko som to hodil do skatul'ky a zistil 
som, ze V ruke drzim cosi, co som si do vrecka nedaval. 



234 



C. Doctorow 

Bol to kusok papiera, sivy a makky ako flanel, na okrajoch, 
kde bol odtrhnuty z nejakeho vacsieho kusa, schlpeny. Bol 
pokryty tym najdrobnejsim, naj starostlivej sIm rukopisom, aky 
som kedy videl. Rozlozil som ho a lepsie sa mi prizrel. PIsmo 
pokryvalo obe strany, zaclnajuc v ravom homom rohu jednej a 
konciac podpisom v spodnom pravom rohu dmhej. 

Podpis znel jednoducho: ZEE. 

Zacal som cltaf. 

> Drahy Marcus 

> Nepoznas ma, ale ja poznam teba. 

PoCas uplynulych troch mesiacov, od 
vybuchov na Zalivovom moste, som bol 
uvazneny na Ostrove pokladov. Bol 
som na dvore v ten den, ked' si sa 
rozpraval s tym azijskym dievCat'om a 
dostal si za to. Bol si statoCny. 
Dobre pre teba. 

> Den potom mi praskol apendix a 
dostal som sa na osetrovnu. Na 
vedl'ajsej posteli bol chlapec menom 
Darryl . Obaja sme boll dlho v 
rekonvalescencii a kym sme sa 
vystrabili, stall sme sa prills 
vel'kou trapnost'ou, nez aby nas 
nechali odist'. 

> Tak sa rozhodli, ze musime byt' 
vinni . VypoCuvali nas kazdy den. 
Viem, ze si presiel ich vysluchmi. 
Predstav si to po cele mesiace. 
Darryl a ja sme skonCili na jednej 
cele. Vedeli sme, ze nas odpoCiivaju, 
tak sme sa rozpravali len o 
somarinach. Ale v noci na priCniach 
sme si jemne morzeovkou vyt'ukavali 
spravy (vedel som, ze moje 
radioamaterske dni sa mi raz zidu) . 

> SpoCiatku boli ich otazky rovnake 
sprostosti ako vzdy, kto to vykonal 
a ako. Ale po nejakej dobe sa zaCali 

235 



Maly brat 

vypytovat' na Xnet . Samozrejme sme o 
nom nikdy nepoCuli. To ich 
nezastavilo . 

> Darryl mi povedal, ze mu priniesli 

klonovaCku erfidov, Xboxy, vselijake 
technicke hraCiCky a ziadali ho, aby 
im povedal, kto ich pouziva a kde sa 
ich nauCil modif ikovat'. Darryl mi 
hovoril o vasich hrach a veciach, na 
ktorych ste robili. 

> Obzvlast' sa nas DHS spytovalo na 
nasich priatel'ov. Koho pozname? Aki 
sii? Ake maju politicke inklinacie? 
Maju problemy v skole? So zakonom? 

> Vazenie volame Gitmo^-v-Zalive . Je to 

tyzden, odkedy som sa dostal von a 
myslim, ze nikto nevie, ze synovia a 
dcery mnohych sii uvazneni uprostred 
Zalivu. V noci bolo poCut', ako sa na 
pobrezi smeju a bavia I'udia. 

> Minuly tyzden som sa dostal von. 
Nepoviem ti ako, pre pripad, ze by 
sa toto dostalo do nespravnych ruk. 
Mozno sa mojou cestou vydajii aj ini. 

> Darryl mi povedal, ako t'a najst' a 
musel som mu sl'ubit', ze ti po 
navrate poviem Co viem. Teraz, ked' 
som to splnil, miznem ako lansky 
sneh. Tak Ci onak odchadzam z tejto 
krajiny. Srat' na Ameriku. 

> Bud' silny. Boja sa t'a. Nakop ich aj 

za mna . Nedaj sa chytit'. 

> Zeb 

Ked' som llstok docltal, v ociach som mal slzy. Kdesi na 
stole som mal jednorazovy zapal'ovac, ktorym som opal' oval 
izolaciu z kablikov, tak som ho vylovil a prilozil k llstku. 
Vedel som, ze ho kvoli Zebovi musim znicif a zabezpecif, aby 
ho nikto nikdy nevidel, pre pripad, ze by ich to mohlo priviesf 



5 Gitmo = slang. Guantanamo 

236 



C. Doctorow 

k nemu, nech uz odchadzal kamkol'vek. 

Drzal som plamienok a llstok, ale nedokazal som to spravif. 

Darryl. 

Pri vsetkom torn frmole s Xnetom a Ange a DHS som 
takmer zabudol, ze existuje. Stal sa duchom, ako stary priatel', 
ktory sa odst'ahoval alebo odisiel v ramci vymennych pobytov. 
Cely ten cas ho vypocuvali, ziadali, aby ma nabonzoval, 
vysvetlil Xnet a rusicky. Bol na Ostrove pokladov, na 
opustenej vojenskej zakladni, ktora je na polceste pozdlz 
zdemolovaneho Zalivoveho mosta. Bol tak bllzko, ze by som k 
nemu mohol doplavaf. 

Polozil som zapal'ovac a znovu som si spravu precltal. Kym 
som skoncil, vzlykal som, plakal. Vsetko to mfia znovu 
dol'ahlo, pani s prisnym zostrihom a otazky, co mi kladla a 
post'any smrad a moje stuhnute nohavice na ktory ch hrubom 
platne zaschol moc. 

„Marcus?" 

Dvere boli dokoran a v nich stala moja mama a ustarostene 
na mfia hl'adela. Ako dlho tam bola? 

Ramenom som si zotrel slzy a vtiahol hlieny. „Mami," 
povedal som. „Ahoj." 

Vosla do mojej izby a objala ma. „Co je? Nepotrebujes sa 
porozpravaf?" 

Sprava lezala na stole. 

„To je od tvojho dievcat'a? Je vsetko v poriadku?" 

Dala mi moznosf uniku. Mohol som vsetko zhodif na 
problemy s Ange a ona by odisla a nechala ma na pokoji. 
Otvoril som usta, aby som prisvedcil, ked' zo mfia vyhfklo: 

„Bol som vo vazeni. Po vybuchu mosta. Cely ten cas som 
bol vo vazeni." 

Vzlyky, ktore zo mfia vyrazili ani nezneli ako mqj Mas. Boli 
ako kvilenie zvierat'a, mozno ako somara alebo vel'kej macky 
V noci. Vzlykal som tak, az ma palilo a bolelo hrdlo a hmd' mi 
nadskakovala. 



237 



Maly brat 

Mama ma vzala do narucia, tak ako to robievala, ked' som 
bol maly, a hladila ma po vlasoch a sepkala mi do ucha a 
kollsala ma a postupne, pomalicky, vzlyky ustali. 

Zhlboka som sa vydychal a mama mi podala pohar vody. 
Sadol som si na okraj postele, ona na moju stolicku a vsetko 
somjej rozpovedal. 

Vsetko. 

No, vacsinu. 

&&& 



238 



C. Doctorow 



Kapitola 16 



Mama spociatku vyzerala sokovana, potom nastvana a 
nakoniec to vzdala a len otvarala usta, ked' som jej vykladal o 
vysluchoch, o mojom pomoceni, o vreci cez hlavu, o 
Darrylovi. Ukazal som jej ten llstok. 

„Preco -?" 

V tom jedinom slove boli vsetky obvinenia, ktorymi som sa 
V noci castoval, vsetky chvU'ky, ked' mi chybala statocnosf 
rozpovedaf svetu, o co v skutocnosti ide, preco v skutocnosti 
bojujem, co vlastne inspirovalo Xnet. 

Nadychol som sa. 

„Povedali mi, ze ak o tom prehovorim, pqjdem do vazenia. 
Me na niekorko dni. Navzdy. Bol som - bol som vystraseny." 

Mama so mnou dlho bez slova sedela. Potom povedala, „A 
CO Darrylov otec?" 

Radsej mi mohla do hmde zabodnuf ihlicu na pletenie. 
Darrylov otec. Musel si myslief, ze Darryl je mftvy, uz davno 
mftvy. 

A nebol? Potom, co vas DHS drzi tri mesiace, nechajii vas 
este niekedy odisf? 

Ale Zeb sa von dostal. Mozno aj Darryl by sa mohol. 
Mozno sme ja a Xnet mohli pomocf jeho prepusteniu. 

„Nepovedal som mu to," povedal som. 

Teraz mama plakala. Moja mama neplace I'ahko. Britska 
natura. O to horsie bolo pocuvaf jej kratke vzlyky. 

„Povies mu to," vytlacila zo seba. „Povies." 

„Poviem." 

„Ale najprv to muslme porozpravaf tvojmu otcovi." 

# 

Oco uz nechodieval domov v pravidelnom case. Kvoli 

239 



Maly brat 

klientom, pre ktorych robil konzultanta - ktorl mali teraz, ked' 
DHS nakupovalo firmicky, venujuce sa data-miningu, kopy 
prace - a dlhemu dochadzaniu do Berkeley sa domov dostaval 
hocikedy medzi siestou vecer a polnocou. 

Toho vecera mu mama volala povedala mu, aby prisiel 
domov hned' teraz. Cosi jej odpovedal a ona len zopakovala: 
hned teraz. 

Ked' prisiel, usadili sme sa v obyvacke, listok so spravou 
sme dali doprostred na konferencny stolik. 

Povedaf to po druhy raz bolo I'ahsie. Tajomstvo nebolo take 
t'azive. Nic som neprikrasl'oval, nic som netajil. Vysiel som 
s pravdou von. 

Uz predtym som pocul zvrat vyjsf s pravdou von, ale nikdy 
som nechapal, co to presne znamena, kym som to sam 
neurobil. Udrziavanie tajomstva ma znecist'ovalo, spinilo 
mqjho ducha. Sposobilo, ze som sa bal a hanbil. Kvoli tomu 
som sa stal tym co o mne povedala Ange. 

Oco po cely cas sedel stuhnuty ako doska, tvar mal ako 
vytesanu z kamefia. Ked' som mu podal listok so spravou, 
dvakrat si ho precital a potom ho starostlivo polozil. 

Zavrtel hlavou, postavil sa a zamieril k dveram. 

„Kam ides?" spytala sa mama znepokojene. 

„Musim sa prejsf," to bolo vsetko, co dokazal zlomenym 
hlasom povedaf. 

Zmatene sme na seba hl'adeli, mama a ja, a cakali sme, kym 
sa vrati. Snazil som sa predstavif si, co sa deje v jeho hlave. Po 
vybuchoch bol celkom inym clovekom a od mamy som vedel, 
ze CO ho zmenilo, boli dni ked' si myslel, ze som mftvy. 
Presvedcil sam seba, ze teroristi mu skoro zabili syna a to ho 
dohafialo do sialenstva. 

Dost' na to, aby robil vsetko, co od neho DHS pozadovalo, 
aby stal v radoch ako poslusna ovecka a nechal sa kontrolovaf, 
ovladaf. 

Teraz vedel, ze to DHS ma uvaznilo, ze DHS zadrziavalo 



240 



C. Doctorow 

deti zo San Francisca ako rukojemnlkov v Gitmo-v-Z alive. 
Bolo to jasne, ked' som o torn teraz rozmysral. Samozrejme ze 
miesto, kde ma drzali bol Ostrov pokladov. Kam inam sa dalo 
dostaf zo San Francisca clnom za desaf minut? 

Ked' sa otec vratil, vyzeral rozhnevany viae ako kedykol'vek 
V zivote. 

„Mal si mi to povedaf!" zahrmel. 

Mama sa postavila medzi nas. „Obvifiujes nepraveho," 
povedala. „Nebol to Marcus, kto tu unasal a zastrasoval." 

Zavrtel hlavou a dupol. „Neobvifiujem Marcusa. Viem 
presne, kto je na vine. Ja. Ja a to sproste DHS. Vezmite si 
topanky a kabaty." 

„Kam ideme?" 

„Za Darrylovym otcom. A potom za Barbarou 
Stratfordovou." 

# 

Meno Barbara Stratfordova som odkial'si poznal, ale nedokazal 
som si spomenuf, odkial'. Myslel som si, ze to je mozno stara 
priatel'ka mojich rodicov, ale nedokazal som ju zaradif. 

Medzi tym som siel k Darrylovmu otcovi. Nikdy som sa 
okolo jeho starkeho, ktory byval radiooperatorom u 
Namornictva a domacnosf viedol ako bojovu lod', necitil 
pohodlne. Naucil Darryla morzeovku, ked' bol este maly, co mi 
vzdy pripadalo ako super vec. Bol to aj jeden z dovodov, pre 
ktory som vedel, ze Zebovmu listu mozem doverovaf. Lenze 
na kazdu fajnovu vecicku ako morzeovka mal Darrylov otec 
nejaku blaznivu vojensku disciplinu, ktora vyzerala 
samoucelne, ako napriklad ze postele museli mat' napnute rohy 
a holif sa muselo dvakrat denne. Darryla to dohafialo 
k zufalstvu. 

Ani Darrylovej matke to nesedelo a tak, ked' mal Darryl 
desaf, odisla k svojej rodine do Minnesoty - Darryl tam 
travieval leta a Vianoce. 



241 



Maly brat 

Sedel som v aute na zadnom sedadle a ako oco soferoval, 
videl som mu zatylok. Svaly na krku mal napate a ako zatlnal 
zuby, poskakovali mu hore-dolu. 

Mama mala mku polozenu na jeho pleci, ale nebolo tam 
nikoho, kto by upokojoval mfia. Keby som tak mohol zavolaf 
Ange. Alebo Jolu. Alebo Van. Mozno po tom vsetkom. 

„V mysli uz musel svojho syna pochovaf," povedal oco, 
ked' sme rezali ostre zakmty hore Twin Peaks k malej chate, 
kde Darryl s otcom byvali. Na Twin Peaks bola hmla, v San 
Franciscu casty zjav, takze svetla sa nam odrazali nazad do oci. 
Zakazdym, ked' sme obisli roh, videl som lidolia mesta, leziace 
pod nami, misky zmurkajucich, v hmle sa posuvajucich 
svetielok. 

„Je to tento?" 

„Ano," povedal som. „To je on." Nebol som u Darryla uz 
cele mesiace, ale kedysi som tu stravil dostatok casu na to, aby 
som to okamzite spoznal. 

Vsetci traja sme dlhu chvil'u stall okolo auta, vahali, kto 
pqjde a zazvoni. Na moje prekvapenie som to bol ja. 

Zazvonil som a vsetci sme so zatajenym dychom miniitu 
cakali. Zazvonil som znova. Auto Darryl ovho otca bolo na 
ceste a videli sme, ze v obyvacke sa svieti. Chystal som sa 
zazvonif treti raz, ked' sa dvere otvorili. 

„Marcus?" Darrylov otec vyzeral uplne inak nez som si ho 
pamatal. Neoholeny, v zupane, mal bose nohy s dlhymi 
nechtami a cervene oci. Pribral na vahe a pod jeho pevnou 
vojenskou bradou sa chvel podbradok. Riedke vlasy mal 
rozstrapatene a schlpene. 

„Pan Glover," povedal som. Moji rodicia sa mi za chrbtom 
tlacili do dveri. 

„Ahoj, Ron," povedala moja mama. 

„Ron," povedal otec. 

„Aj vy?Cosadeje?" 

„M6zmevojst'?" 



242 



C. Doctorow 
# 

Jeho obyvacka vyzerala ako v jednej z tych televlznych sprav, 
kde ukazujii opustene deti, ktore stravili mesiac zamknute 
doma, kym ich neprisli susedia vyslobodif: skatule s mrazenym 
jedlom, prazdne plechovky od piva a dzusov, plesnive misky 
s cerealiami a kopy novln. Pachol tarn macaci moc a pod 
nohami chrapcalo smetie. Dokonca aj bez toho macacieho 
mocu tarn bol neuveriterny smrad, ako na stanicnom zachode. 

Postlane mal na gauci, zaful'anu deku a vankuse, ktore 
vyzerali, ze sa na nich spl uz poriadne dlho. 

Vsetci sme tarn mlcky stall dlhu chvll'u, trapnosf prehluslla 
ostatne poclty. Darrylov otec vyzeral ako nlekto, kto chce 
zomrlef. 

Pomallcky odsunul piikryvky z pohovky a zo stollclek 
odpratal naskladane, zamastene tacky, ktore odnlesol do 
kuchyne, kde Ich, aspofi podl'a zvuku, zhodll na zem. 

Opatrne sme si posadall na mlesta, ktore uvol'nll a on sa 
vratU atlez si sadol. 

„Prepacte," povedal neurclto. „Nemam vam anl ponuknuf 
kavu. Zajtra ml maju doruclf d'alsle potravlny, takze 
momentalne sa ml mlnull -" 

„Ron," povedal mqj otec. „Vypocuj nas. Muslme tl nleco 
povedaf a nebude I'ahke to vypocuf." 

Kym som hovorll, sedel ako socha. Pozrel sa na spravu na 
llstku, precltal si ju, ale zdalo sa, ze jej vobec neporozumel, 
potom si ju precltal znova. Vratll ml ju. 

Trlasol sa. 

„0n-" 

„Darryl zlje," povedal som. „Darryl zlje a je vazfiom na 
Ostrove pokladov." 

StrcU si past' do ust a vydal hrozny ston. 

„Mame prlatel'ku," povedal otec. „Plse pre Bay Guardian. 
Je to Investlgatlvna reporterka." 

Odtlal' som to meno poznal. Bezplatny tyzdennlk Guardian 

243 



Maly brat 

casto stracal svojich reporterov, ktorl prechadzali do vacslch 
dennlkov a na Internet, ale Barbara Stratfordova tarn zostavala. 
Matne som si pamatal, ako sme raz spolu vecerali, ked' som bol 
este diet'a. 

„Ideme za fiou," povedala mama. „P6jdes s nami, Ron? 
Pqjdes jej porozpravaf o Darrylovi?" 

Zlozil si hlavu do dlani a zhlboka dychal. Oco mu chcel 
polozif ruku na piece, ale pan Glover mu ju prudko striasol. 

„Musim sa umyf," povedal. „Dajte mi miniitku." 

Pan Glover zisiel dolu ako vymeneny clovek. Oholil sa, 
nageloval si vlasy a obliekol si bezchybmi vojensku uniformu 
s riadkom vyznamenani na hrudi. Pod schodmi sa zastavil a 
zagestikuloval. 

„Momentalne nemam vel'a veci v reprezentativnom stave. A 
toto sa mi zdalo byf vhodnym. Viete, keby chcela 
fotografovaf." 

S otcom sedeli vpredu a ja som sa posadil zafiho. Zbllzka ho 
bolo trochu citif po pive, akoby sa mu vyparovalo cez pory. 

# 

Kym sme vosli na prijazdovu cesticku k domu Barbary 
Stratfordovej, bola uz polnoc. Zila mimo mesta, v Mountain 
View a kym sme sli po stojednotke, nikto nepreriekol ani 
slovo. Hi-tech budovy sa mihali okolo nas. 

Toto bol iny Zaliv, nez ten, kde sme byvali my, viae sa 
podobal na americke predmestia, ake som niekedy vidal 
V telke. S mnozstvom dial'nic a podstvrti identickych 
domcekov, mestecko, kde neboli nijaki bezdomovci, tlaciaci 
nakupne voziky po chodniku - dokonca tam nemali ani 
chodniky! 

Kym sme cakali na pana Glovera, mama zatelefonovala 
Barbare Stratfordovej. Novinarka spala, ale mama bola tak 
nastartovana, ze nacisto zabudla na svoju britskii vychovu a 
bez rozpakov ju zobudila. S napatim jej jednoducho povedala, 

244 



C. Doctorow 

ze sa musia o niecom porozpravaf a ze to musi byf osobne. 

Ked' sme prisli do domu Barbary Stratfordovej, moja prva 
myslienka patrila bydlisku Bradyovcov - nizkemu rancu 
s tehlovou protihlukovou prednou ohradou a upravenym, 
dokonale stvorcovym travnickom. Na stene bol akysi 
abstraktny vzor z obkladaciek a spoza nej vykukala staromodna 
UHF televlzna antena. Presli sme dookola ku vchodu a zbadali, 
ze vnutri sa uz svieti. 

Spisovatel'ka otvorila dvere skor nez sme stihli zazvonif. 
Bola stara asi ako moji rodicia, vysoka chuda zena s jastrabim 
nosom a prefikanymi ocami s mnozstvom veselych vrasok. Na 
sebe mala dzlnsy frajerske dost' na to, aby ich clovek mohol 
vidief V butikoch na Valencijskej ulici, a vol'nu indiansku 
bavlnenu bluzu, ktora jej siahala po stehna. Nosila male 
oknihle okuliare, ktore sa vo svetle chodby zablyskali. 

Napato sa na nas usmiala. 

„VidIm, ze si priviedla cely klan," povedala. 

Mama prikyvla. „Hned' pochopis preco," povedala. Pan 
Glover vystupil spoza otcovho chrbta. 

„ A zavolali ste aj namornlctvo?" 

„Vsetko ma svoj cas." 

Po jednom nas predstavila. Mala pevny stisk ruky a dlhe 
prsty. 

Jej byt bol zariadeny v japonskom minimalistickom style, 
len s niekol'kymi nizkymi kusmi nabytku s presnymi 
proporciami, vel'kymi hlinenymi nadobami s bambusom, ktory 
siahal az po strop, a nieclm, co vyzeralo ako vel'ky zhrdzaveny 
kus dieseloveho motora, troniaci na podstavci z lesteneho 
mramoru. Rozhodol som sa, ze sa mi to paci. Dlazka bola stare 
drevo, bnisene a fl'akate, nezatmelene, takze pod fermezou 
bolo vidno pukliny a jamky. To sa mi naozaj pacilo, najma ked' 
som po tom kracal v ponozkach. 

„Mam kavu," povedala. „Kto si da?" 

Vsetci sme dvihli ruky. Bojovne som hl'adel na rodicov. 



245 



Maly brat 

„Dobre," povedala. 

Zmizla vo vedl'ajsej miestnosti a za moment sa vratila 
s hrubou bambusovou tacfiou, kde drzala polgalonovy 
termoskovy dzban a sesf preclzne dizajnovanych sal ok, ale 
s hrubymi, neupravenymi dekoraciami. Aj tie sa mi pacili. 

„Tak," povedala, ked' nam naliala a naservirovala kavu. 
„Vermi rada vas vsetkych vidim. Marcus, myslim, ze ked' sme 
sa stretli posledny krat, mal si mozno sedem rokov. Ked' si 
dobre spominam, bol si vel'kym fanusikom novych videohier, 
ktore si mi ukazoval." 

Vobec som si na to nespomlnal, ale ked' som mal sedem, 
bolo to naozaj tak. Musela to byt' moja Sega Dreamcast. 

Vytiahla paskovy diktafon a zlty blok a pero a zatocila nim. 
„Som pripravena vypocuf si vsetko, co mi chcete povedaf a 
mozem vam prisl'ubit' kompletnu diskretnosf. Ale nemozem 
vam sl'ubif, ze s tym budem nieco robif, alebo ze to bude 
publikovane." Ked' to vravela, uvedomil som si, ze moja mama 
ju ziadala o poriadne vel'ku laskavosf, vytiahnuc ju takto 
z postele, kamaratka-nekamaratka. Byf vrcholnym 
investigativnym reporterom musela byt' celkom dost' otrava. 
Iste je milion I'udi, ktori by boli radi, keby sa ujala ich pripadu. 

Mama kyvla smerom ku mne. Hoci som tu historku tej noci 
vykladal uz trikrat, jazyk sa mi plietol. Bolo to ine, ako 
rozpravaf to rodicom. Ine aj nez u Darrylovho otca. Toto - toto 
zacne novy t'ah celej hry. 

Zacal som pomaly a sledoval, ako si Barbara robi 
poznamky. Vypil som celu salku kavy, kym som vysvetl'oval, 
CO je AGR a ako som sa dostal zo skoly do hry. Mama s otcom 
a panom Gloverom tuto cast' so zaujmom pocuvali. Nalial som 
si d'alsiu salku a vypil som ju, kym som vykladal, ako nas 
zadrzali. Kym som dokoncil cely pribeh, vypil som celu 
termosku a potreboval som na zachod ako dostihovy kofi. 

Jej kupel'fia bola rovnako prosta ako obyvacka, s hnedym, 
organickym mydlom, ktore pachlo ako bahno. Vratil som sa a 



246 



C. Doctorow 

zistil, ze vsetci dospell ma mlcky pozomjii. 

Potom rozpraval pan Glover. K tomu co sa stalo, nemal toho 
vel'a CO povedaf, ale vysvetlil, ze je veteran a ze jeho syn je 
dobry chlapec. Hovoril o torn, ake to je verif, ze vas syn 
zahynul, o torn, ako sa jeho exmanzelka po tej sprave znitila a 
skoncila v nemocnici. Trochu plakal, nehanbil sa, slzy mu 
stekali po ostro rezanej tvari az mu z nich golier na uniforme 
potemnel. 

Ked' skoncil, Barbara odisla do inej miestnosti a vratila sa s 
fl'asou Irskej whiskey. „Je to v sude 15 rokov zreta Bushmills," 
povedala, poloziac styri kalisky. Pre mfia nie. „Nepredava sa uz 
10 rokov. Myslim, ze je asi vhodny cas, aby sme ju otvorili." 

Kazdemu z nich naliala za poharik palenky, zdvihla ten svoj 
a usrkla z neho, vypijuc ho asi do polovice. Ostatni ju 
nasledovali. Znovu si pripili, do dna. Naliala este raz. 

„V poriadku," povedala. „Co vam mozem povedaf hned' 
teraz je toto. Verim vam. Nielen preto, ze fa poznam, Lilian. 
Znie to vierohodne a suhlasi to s ostatnymi chyrmi, ktore som 
zachytila. Ale nestaci mi len vase slovne svedectvo. Budem v 
tom musief preskumaf kazdy aspekt a aj vsetky suvislosti z 
vasich zivotov. Musim vedief, ci je nieco, co mi zatajujete, 
cokol'vek, co by mohlo byf zneuzite na vasu diskreditaciu, az s 
tym vyjdeme na svetlo. Potrebujem vsetko. Moze trvaf cele 
tyzdne, kym to bude pripravene na publikaciu." 

„Taktiez musite myslief na bezpecnosf svoju aj Darrylovu. 
Ak je naozaj 'ne-osobou' tak natlak na DHS by mohol sposobif, 
ze by ho upratali ovel'a d'alej. Trebars do Syrie. Mohli by 
dokonca spravif cosi ovel'a horsie." Nechala to visief vo 
vzduchu. Vedel som, ze to znamena, ze by ho mohli i zabif . 

„Vezmem si tento listok a oskenujem ho. Chcem aj fotky 
vas dvoch, teraz a neskor - mozeme poslaf fotografa, ale 
chcem to zdokumentovaf co najdokladnejsie uz aj dnes." 

Isiel som s fiou do jej pracovne ku skeneru. Ocakaval som 
stylovy, menej vykonny pocitac, prisposobeny jej dekoraciam. 



247 



Maly brat 

ale namiesto toho bola jej nahradna spalfia/pracovfia prepchata 
spickovymi pececkami, verkymi plochymi monitormi a 
skenerom dost' verkym na to, aby sa nan dali rozlozif cele 
noviny. Narabala s nim rychlo. S uspokojenim som zistil, ze 
pouzlva ParanoidLinux. Tato dama brala svoju pracu vazne. 

Ventilatory pocltacov poskytovali vhodny sumovy stit, ale 
aj tak som radsej zatvoril dvere a pristupil tesne k nej. 

„Ehm, Barbara?" 

„Ano?" 

„Ide o to, CO ste povedali, ze by mohli nieco zneuzif na 
moju diskreditaciu." 

„No?" 

„To, CO vam poviem vas nemozu nijako prinutif prezradif, 
vsak?" 

„Teoreticky. Poviem to tak. Dvakrat som radsej isla do 
vazenia, nez by som prezradila svoj zdroj." 

„0K, OK. Dobre. Fiha. Vazenie. OK." Zhlboka som sa 
nadychol. „Poculi ste o Xnete? O MlK3ym?" 

„Ano?" 

„Ja som Mlk3y." 

„Och," povedala. Obsluhovala skener a prave otocila listok 
na opacnu stranu. Skenovala to v akomsi neuveritel'nom 
rozliseni, 10 000 bodov na palec ci viae a na obrazovke sa 
zjavovalo cosi ako obraz z elektronoveho tunelovacieho 
mikroskopu. 

„Nuz, to dava celej veci inu zlozitosf." 

„Hej," povedal som. „To asi dava." 

„Tvoji rodicia o tom nevedia?" 

„Nie. A neviem, ci chcem, aby vedeli." 

„Na to budes musief prist' sam. Ja o tom budem musief 
porozmysl'af. Mohol by si prist' do mojej kancelarie? Chcela 
by som sa s tebou porozpravaf o tom, co to vsetko presne 
znamena." 

„Mate Xbox Universal? Mohol by som priniesf instalacku." 



248 



C. Doctorow 

„Ano. Som si ista, ze sa to da zariadif. Ked' prides, povedz 
na recepcii, ze si pan Brown a ides ku mne na navstevu. Oni uz 
vedia, co to znamena. Nezapisu fa do knihy navstev a vsetky 
zaznamy z bezpecnostnych kamier z toho dfia budu 
automaticky premazane a kamery budu pocas tvojej navstevy 
odstavene." 

„Uff," povedal som. „Rozmysrate rovnako ako ja." 
Usmiala sa a stuchla ma do pleca. „Sopliak, v tejto hre hram 
uz sakramentsky dlho. Az doteraz sa mi podarilo stravif viae 
casu na slobode ako v base. Paranoja je mojim priatel'om." 

# 

Nasledujuci den som v skole bol ako zombie. Spal som len asi 
tri hodiny a ani tri salky Turkovej kofeinovej kase mi 
nedokazali nastartovaf mozog. Problem s kofelnom je, ze sa 
nafiho prilis I'ahko zvyka, takze si postupne muslte zvysovaf 
davky aby ucinkoval. 

Celu noc som premysl'al o tom, co uroblm. Bolo to, ako 
bezaf cez bludisko krivolakych uliciek, podobnych ako vajce 
vajcu, z ktorych kazda viedla do tej istej slepej ulicky. Ked' 
pqjdem za Barbarou, pre mfia to tym skoncl. To bol vysledok, 
na nic ine som neprisiel. 

Kym sa vyucovanie skoncilo, mojou jedinou tuzbou bolo 
doplazif sa domov a hodif sa do postele. Lenze som este mal 
schodzku V Bay Guardiane, dolu na nabrezl. Vleciic sa von 
zbrany som mal zrak sklopeny na svoje nohy a ked' som 
zabocil na Dvadsiatu-stvrtu, zosynchronizoval sa s mojimi iny 
par topanok. Spoznal som ich a zastavil sa. 

„Ange?" 

Vyzerala tak, ako som sa ja citil. S napuchnutymi ocami, 
nevyspata, so smutnymi zatvorkami v kutikoch ust. 

„Ahojky," povedala. „Prekvapko. Vzala som si zo skoly 
americke vol'no. Aj tak som sa nedokazala sustredif." 

„Ehm," povedal som. 

249 



Maly brat 

„Sklapni a objim ma, hlupacik." 

Posluchol som. Bolo to vybome. Lepsie ako vyborne. Mai 
som pocit, akoby sa mi nejaka amputovana cast' vratila a znovu 
pripojila. 

„Eubim fa, Marcus Yallow." 

„Eubim fa, Angela Carvelliova." 

„0K," povedala zrazu. „Pacil sa mi tvoj clanok o tom, preco 
nedzemujes. Dokazem to respektovaf . Ako si na tom v hradani 
sposobu ako s nimi vybabraf bez toho aby fa chytili?" 

„Prave idem k investigativnej novinarke, ktora opublikuje 
clanok o tom, ako ma poslali do vazenia, ako som zalozil Xnet 
a ako je Darryl ilegalne vazneny DHS v tajnom vazeni na 
Ostrove pokladov. 

„Och." Poobzerala sa. „To si neprisiel na nieco take, akoze, 
ambiciozne?" 

„Chces isf so mnou?" 

„Idem, jasne. A mohol by si mi to vysvetlif podrobne, ak by 
ti to nevadilo." 

Po vsetkych tych prerozpravaniach toto, rozpovedane cestou 
na Potrero Avenue a dolu na Patnastu ulicu, bolo najl'ahsie. 
Drzala ma za ruku a casto mi ju stiskala. 

Vysli sme po schodoch do kancelarii Bay Guardianu. Srdce 
mi tlklo. Stal som si k recepcnemu stoliku a unudenemu 
dievcafu za nim povedal, „Prisiel som za Barbarou 
Stratfordovou. Volam sa pan Green." 

„Chceli ste povedaf pan Brown?" 

„Ano," povedal som cervenajuc sa. „Pan Brown." 

Cosi pocvakala v pocitaci a potom povedala, „Posad'te sa. 
Barbara pride za minutku. Date si nieco?" 

„Kavu," povedali sme jednohlasne. Dalsi dovod milovaf 
Ange: zavislosf na rovnakej droge. 

Recepcna - pekna latinoamericanka len par rokov starsia 
ako my, oblecena v stylovych Gapkach tak starych, ze vyzerali 
vlastne retrohip - prikyvla, vysla von a vratila sa s dvomi 



250 



C. Doctorow 

salkami s emblemom novin, obrazkom plachetnice. 

Micky sme sfkali, pozorovali navstevnikov a reporterov 
chodiacich sem a tarn. Nakoniec prisla Barbara. Na sebe mala 
prakticky to iste ako vcera v noci. Pristalo jej to. Ked' zbadala, 
ze som si priviedol partnerku, nadvihla obocie. 

„ZdravIm," povedal som. „Ehm, toto je -" 

„Pani Brownova," povedala Ange a natiahla ruku. Ach, no 
jasne, nasa totoznosf mala byf tajomstvom. „Pracujem 
s panom Greenom." Zl'ahka ma stuchla lakt'om. 

„Tak pod'me dnu," povedala Barbara a viedla nas dozadu do 
zasadacky s dlhymi sklenenymi stenami, ktore kryli stiahnute 
zaluzie. Na stol polozila tacfiu s organickymi klonmi kekslkov 
Oreo, digitalny zaznamnik a zlty zapisnik. 

„Nechcete si tiez robif zaznam?" spytala sa. 

O tom som vlastne nerozmysl'al. Teraz mi bolo jasne, ze by 
to bolo uzitocne, keby som chcel polemizovaf s tym, co 
nakoniec Barbara opublikuje. Na druhej strane, ak by som jej 
nemohol doverovaf, uz by bol so mnou aj tak koniec. 

„Nie, to je V poriadku," povedal som. 

„Dobre, tak pod'me na to. Mlada dama, moje meno je 
Barbara Stratfordova a som investigativna novinarka. Chapem 
to tak, ze viete, preco som tu, a mfia zasa zaujima, preco ste tu 
vy." 

„Pracujem s Marcusom na Xnete," povedala. „Potrebujete 
poznaf moje meno?" 

„Nepotrebujem, nateraz nie," povedala Barbara. „Ak chcete, 
mozete zostaf v anonymite. Marcus, chcela som od teba, aby si 
mi o tejto zalezitosti porozpraval, pretoze potrebujem vedief, 
ako to sedi s pribehom o tvojom priatel'ovi Darrylovi a o 
sprave, co si mi ukazal. Vidim, ze by to mohla byf dobra 
suvislosf; mohla by som to predstavif ako povod Xnetu. Cosi 
ako 'Stvorili si nepriatel'a, na ktoreho nezabudnu'. Ale 
pravdupovediac, radsej by som bola, keby som o tom pisaf 
nemusela." 



251 



Maly brat 

„Dala by som prednosf peknemu jasnemu pribehu o tajnom 
vazeni tu za rohom, kde by som nemusela argumentovaf, ci od 
I'udl V nom uvaznenych nehrozl, ze z neho ujdu a zalozia 
podzemne hnutie s cierom destabilizovaf federalnu vladu. Iste 
to chapes." 

Chapal som. Ak by Xnet bol sucast'ou celeho pribehu, 
niektori I'udia by mohli tvrdif, aha, takychto I'udl je treba 
posadif za mreze, lebo inak zacnu nepokoje. 

„Vy rozhodnete," povedal som. „MyslIm, ze by ste mali 
svetu povedaf o Darrylovi. Ked' tak uroblte, DHS sa dovtipi, ze 
som s tym vysiel von a pqjdu po mne. Mozno potom pridu aj 
na to, ze mam co do cinenia s Xnetom. Mozno si ma spoja 
s Mlk3ym. Chcem tym povedaf, ze az to o Darrylovi 
zverejnite, som hotovy. Zmieril som sa s tym." 

„Radsej obeseny kvoh ovci ako kvoli jahfiat'u," povedala. 
„Dobre. Takze dohodnute. Chcem, aby ste mi vy dvaja 
povedali vsetko o zalozeni a fungovani Xnetu, a potom chcem 
demonstraciu. Na co sa pouziva? Kto iny ho pouziva? Ako sa 
rozsiril? Kto napisal softver? Vsetko." 

„To bude chvil'u trvaf," povedala Ange. 

„Mam cas," povedala Barbara. Odpila z kavy a vzala si 
falosne Oreo. „Mohla by to byf najdolezitejsia sprava z Vojny 
proti Teroru. Mohla by to byf vec, ktora polozi vladu. Ked' 
mate nieco take, muslte s tym narabaf vel'mi opatme." 

&&& 



252 



C. Doctorow 



Kapitola 17 



A tak sme jej to vyklopili. Zistil som, ze ma to vazne bavl. 
Ucif Tudl pouzlvaf techniku mi pripadalo vzdy vzrusujuce. Je 
lizasne sledovaf ich, ako prichadzaju na to, ze technika okolo 
nich moze ich zivoty zlepsif. Aj Ange bola vyboma - tvorili 
sme skvely tim. Striedali sme sa pri vysvetrovani, ako to cele 
funguje. A samozrejme, Barbara bola v tychto veciach dost' 
zbehla. 

Ukazalo sa, ze kedysi prinasala spravy z vojen o sifry zo 
zaciatku devat'desiatych rokov, ked' skupiny zastancov 
obcianskych prav ako Nadacia elektronickej hranice 
(Electronic Frontier Foundation - EFF) bojovali za pravo 
obcanov pouzivaf silne sifrovanie. Matne som si na to 
spominal, ale Barbara to popisala tak, ze mi z toho naskocila 
husia koza. 

Dnes to znie neuveritel'ne, ale boli easy, ked' vlada 
klasifikovala sifrovanie ako municiu a vyhlasila jej pouzivanie 
a vyvoz za ilegalne. Chapete to? V nasej krajine sme mavali 
ilegalnu matematiku . 

Za zakazom stala NSA, Agentiira narodnej bezpecnosti. 
Mala sifrovaci standard, ktory bol podl'a nich dost' silny pre 
bankarov a ich zakaznikov, ale nie tak silny, aby mohla mafia 
pred nimi zatajif svoje uctovne knihy. Ten standard, DES-56, 
bol udajne prakticky neprelomitel'ny. Na to jeden z milionarov- 
zakladatel'ov EFF postavil za 250 000 dolarov stroj na 
rozlustenie DES-56, ktory ho prelomil za dve hodiny. 

NSA vsak nad'alej tvrdila, ze musi mat' moznosf zabranif 
americkym obcanom mat' tajomstva, ku ktorym by sa 
nedokazala dostaf. Nato jej EFF zasadila smrtiaci uder. V 1995 
reprezentovala na sude studenta matematiky z Berkeley, Dana 
Bemsteina. Bernstein napisal kryptograficky navod, ktory 



253 



Maly brat 

obsahoval pocltacovy program, ktory sa dal pouzif na sifru 
silnejsiu nez bola DES-56. Milionkrat silnejsiu. Z hl'adiska 
NSA to z jeho clanku cinilo zbrafi a bol teda nepublikovatelny. 

No, mozno je t'azke dosiahnuf, aby sudca pochopil 
kryptografiu a jej vyznam, ale ukazalo sa, ze bezny sudca 
Odvolacieho sudu nie je nijako nadseny z toho, ze by mal 
vysokoskolskym studentom prikazovaf, ake druhy clankov 
budu mocf plsaf. Kryptograficke vojny skoncili vlt'azstvom 
tych dobrych, ked' OdvolacI sud Deviateho okrsku rozhodol, ze 
program je formou prejavu, chraneneho Prvym dodatkom - 
„Kongres neprijme nijaky zakon, obmedzujuci slobodu 
prejavu." Ak ste si niekedy nieco kupili na Internete alebo 
poslali tajnu spravu alebo skontrolovali stav bankoveho uctu, 
pouzili ste sifru legalizovanu EFF. A to je dobre: NSA 
jednoducho nie je az taka chytra. Mozete si byf isti, ze 
cokol'vek dokazu prelomif oni, obidu aj teroristi a gangstri. 

Barbara bola jednou z novinarov, ktori si spravili renome 
pokryvanim tejto zalezitosti. Ostrohy ziskala reportazami o 
doznievajucich akciach hnutia za obcianske prava v San 
Franciscu a rozpoznala podobnosf medzi bojom za ustavnosf 

V realnom svete a zapasom o kyberpriestor. 

Takze to pochopila. Myslim, ze rodicom by som to vysvetlif 
asi nedokazal, ale s Barbarou to bolo I'ahke. Kladla rozumne 
otazky o nasich kryptografickych protokoloch a 
bezpecnostnych procedurach. Niekedy sa pytala na veci, ktore 
som ani ja nevedel - inokedy poukazovala na potencialne 
trhliny v nasom postupe. 

Zapojili sme Xbox a dostali ho online. Zo zasadacky bolo 
vidief styri otvorene WiFi uzly, takze som mu prikazal, aby ich 

V nahodnych intervaloch striedal. Aj toto pochopila - ked' ste 
raz boli na Xnete, fungovalo to ako na obycajnom Internete, 
len niektore veci sli trochu pomalsie ale vsetko bolo anonymne 
a nevypatratel'ne. 

„No a teraz co?" povedal som, ked' sme ustali. Od hovorenia 



254 



C. Doctorow 

som az ochraptel a z kavy som mal hrozne kysly pocit v ustach. 
Okrem toho mi Ange pod stolom stale stiskala ruku takym 
sposobom, az sa mi chcelo to cele prerusif a najsf si niekde 
sukromie, kde by sme sa po nasej prvej hadke mohli riadne 
udobrif. 

„Teraz sa pustim do zurnalistiky. Vy odidete a ja budem 
skiimaf vsetko, co ste mi porozpravali a pokusim sa overif to 
CO najlepsie ako sa mi podari. Ukazem ti potom, co sa budem 
chystaf publikovaf a dam ti vedief kedy. Bola by som rada, 
keby si nateraz o tom s nikym nehovoril, pretoze chcem trhak a 
pretoze sa chcem ubezpecif, ze si vyjasnim vsetko skor, nez to 
cele zahmlia tlacove spekulacie a manipulacie DHS." 

„Pred publikovanim budem musief zavolaf DHS, aby sa 
ktomu vyjadrilo, ale spravim to tak, aby si bol maximalne 
chraneny. Aj to ti dam zavcasu vedief." 

„Jednu vec si teraz musime ujasnif: teraz to uz nie je tvoja 
story. Je moja. Bolo od teba vel'mi vel'koryse, ze si mi ju 
poskytol a ja sa ti vynasnazim odvd'acif, ale nebudes mat' 
pravo nic z nej vyhadzovaf, menif ani ma zastavif. Je to 
V pohybe a uz to nezastane. Rozumieme si?" 

Takto som o tom nepremysl'al, ale ked' to povedala, bolo to 
zrejme. Znamenalo to, ze som strelu vypustil a nebudem ju uz 
mocf odvolaf. Padne tam, kam je namierena, alebo sa odchyli 
z drahy, ale uz je raz vo vzduchu a neda sa to zmenif. V blizkej 
buducnosti prestanem byf Marcusom - stanem sa verejnou 
osobnost'ou. Budem clovekom, ktory to vytiahol na DHS. 

Budem chodiaca mftvola. 

Ange asi rozmysl'ala podobne, pretoze jej farba sa zmenila 
na cosi medzi bielou a zelenou. 

„Pod'me odtial'to," povedala. 

# 

Angelina mama a sestra boli zasa vonku, vd'aka comu bolo 
rozhodovanie, kam pqjdeme vecer, I'ahke. Bolo uz po veceri, 

255 



Maly brat 

ale moji rodicia vedeli, ze som siel za Barbarou a nebudu ma 
hresif, ked' pridem domov neskoro. 

Ked' sme prisli k Ange domov, nemal som nijake nutkanie 
zapojif Xbox. Na dnesny den som mal Xnetu pine zuby. Jedine 
na CO som myslel bola Ange, Ange, Ange. Ako zif bez Ange. 
S vedomim, ze je na mfia nastvana. Ze so mnou uz nikdy 
neprehovorl. Ze ma uz nikdy nepobozka. 

Ona premysl'ala o tom istom. Videl som jej to na ociach, 
ked' sme zatvorili dvere na jej spalni a pozreli jeden na 
druheho. Zlznil som po nej, ako zlznite ked' sa nemozete napif 
cely den. Ako ked' po trojhodinovom futbalovom zapase tuzite 
po pohari vody. 

Nie, nie tak. Bolo to silnejsie. Bolo to cosi, co som nikdy 
predtym necitil. Mal som chut' ju celu zjesf, celkom ju pohltif. 

Az doteraz bola v nasom vzt'ahu ona ta sexualna. Nechal 
som ju stanovif a urcovaf krok. Bolo uzasne eroticke nechafyw 
schytif mna a stiahnuf zo mfia kosel'u, pritiahnuf si moju tvar. 

Ale dnes vecer som sa nemohol zadrziavaf. A nezadrziaval. 

Dvere zacvakli a ja som siahol po leme jej tricka mykol nim, 
sotva jej poskytnuc cas aby zodvihla ruky, uz som jej ho t'ahal 
cez hlavu. Strhol som si kosel'u cez hlavu, pricom som zacul 
ako na nej zapraskali sviky. 

Oci mala ziarive, usta otvorene, dych rychly a plytky. Ja 
som na tom bol rovnako. Mqj dych, tlkot srdca, sum krvi, 
vsetko mi buracalo v usiach. 

S rovnakym zapalom som stiahol zvysok nasho satstva, 
nahadzuc ho na kopy spinavej aj cistej bielizne na dlazke. O 
sekundu sme pristali na neustlanej posteli, s rukami ovinutymi 
jeden okolo druheho, tisnuc sa tak, akoby sme sa chceli 
navzajom preniknuf. Stonala mi do ust a ja som opatoval, a 
citil som, ako jej Mas rezonuje v mojich hlasivkach, bol to ten 
najintimnejsi pocit, aky som kedy mal. 

Odtrhla sa odo mfia a siahla do nocneho stolika. Prudko 
otvorila zasuvku a vyhodila ku mne biely lekamicky sacok. 



256 



C. Doctorow 

Nazrel som dnu. Kondomy. Trqjany. Tucet spermicldnych. 
Este stale zapecateny. Usmial som sa na fiu a ona na mfia a 
otvoril som krabicku. 

# 

Myslel som na to, ake to bude, uz cele roky. Stokrat denne som 
si to predstavoval. Boli dni, ked' som nemyslel prakticky na nic 
ine. 

Bolo to uplne ine ako som ocakaval. Niektore casti boli 
lepsie. Ine boli ovel'a horsie. Kym to trvalo, pripadalo mi to 
ako vecnosf. Po tom som mal pocit, ze to pominulo ako 
mrknutie oka. 

Potom som sa zahanbil. Ale citil som aj, ze som iny. Cosi sa 
medzi nami zmenilo. 

Bolo to zvlastne. Obaja sme boli plachi, ked' sme sa zasa 
poobliekali a motali sa po izbe, odvracajuc pohl'ady, nepoznic 
si do oci. Zabalil som kondom do hygienickej vreckovky zo 
skatul'ky pri posteli, odniesol ho do kupel'ne, zamotal do 
toaletneho papiera a zastrcil hlboko do odpadkoveho kosa. 

Ked' som sa vratil Ange sedela na posteli a hrala sa 
s Xboxom. Opatme som sa posadil vedl'a nej a vzal ju za ruku. 
Otocila sa ku mne a usmiala sa. Obaja sme boli unaveni, 
rozochveni. 

„Vd'aka," povedal som. 

Neodpovedala. Otocila sa ku mne. Siroko sa usmievala, ale 
po licach jej stekali tucne slzy. 

Objal som ju a ona mi silno stisla. „Si dobry muz, Marcus 
Yallow," zasepkala. „Dakujem." 

Nevedel som, co povedaf, ale opatoval som jej stisnutie. 
Nakoniec sme sa pustili. Uz neplakala, ale stale sa usmievala. 

Ukazala na mqj Xbox na zemi pri posteli. Pochopil som. 
Zdvihol som ho a zapol a zapojil. 

To iste, to iste. Mnozstva emailov. Nove clanky na blogoch, 
ktore som citaval. Spam. O boze, dostaval som kvanta spamu. 

257 



Maly brat 

Mqj svedsky mailbox bol pravidelne zahlteny - pouzity ako 
navratova adresa pre spamy poslane na stovky milionov 
intemetovych uctov, takze vsetky automaticke aj nastvane 
spravy sa vracali naspaf ku mne. Nevedel som, kto za tym je. 
Mozno sa DHS snazi polozif mqj mailbox. Mozno to boli len 
kanadske zartiky. Piratska strana vsak mala celkom dobre filtre 
a davala kazdemu 500 gigabajtov na postu, takze v dohl'adom 
case mi zahltenie nehrozilo. 

Vsetko som to vyfiltroval, klaves mazania rachotil. Na veci, 
ktore prisli zasifrovane pomocou mqj ho verejneho kluca som 
mal oddeleny mailbox, pretoze tie sa pravdepodobne tykali 
Xnetu a mohli byf citlive. Spammeri este neprisli na to, ze po 
pouziti verejnych kl'ucov by ich odpad vyzeral vierohodnejsie, 
takze to nateraz dobre fungovalo. 

Boli tam zo dva tucty zasifrovanych sprav od I'udl zo siete 
dovery. Prebehol som ich - linky na videa a fotky noveho 
sikanovania zo strany DHS, hororove pribehy o tesnych 
linikoch, vylevy o blogoch. Obvykle veci. 

Potom som prisiel k sprave, co bola zakodovana len mojim 
verejnym klucom. To znamenalo, ze ju nemohol precitaf nikto 
iny, ale ja som nevedel, od koho je. V sprave stalo, ze je od 
Mashe, co mohla byf prezyvka alebo meno - nemal som ani 
potuchy, ktore z nich. 

> MlkSy 

> Nepoznas ma, ale ja poznam teba. 

> Bola som zatknuta v den, ked' 
vybuchol most. VypoCuvali ma. Dosli 
k nazoru, ze som nevinna. Poniikli mi 
pracu: pomoct' im pri chytani 
teroristov, ktori zabili mojich 
susedov . 

> V tom Case to vyzeralo ako dobra 

ponuka. Neuvedomovala som si, ze sa 
mojou pracou stane spehovanie deti, 
ktorym sa nepaCi, ze sa z ich mesta 
stava policajny stat. 

> Xnet som infiltrovala v den, ked' ste 

258 



C. Doctorow 

ho spustili. Som v tvojej sieti 
dovery. Keby som chcela vyzradit' 
svoju identitu, mohla by som ti 
poslat' email z adresy, ktorej 
doverujes. Vlastne az z troch 
adries. Som tak totalne vnutri 
tvojej siete, ako len sedemnast'roCny 
Clovek moze byt'. Niektore z emailov, 
ktore dostavas, su starostlivo 
zvolene dezinf ormacie odo mna a 
mojho vedenia. 

> Nevedia, kto si, ale priblizuju sa. 

PokraCuju v zatykani, kompromitujii 
I'udi . Dolujii V socialnych siet'ach a 
vyhrazkami nutia deti, aby sa stall 
Inf ormatorml . Prave teraz su v Xnete 
stovky I'udi pracujucich pre DHS. Mam 
ich mena, prezyvky a kl'uCe . Verejne 
a j siikromne . 

> V priebehu niekoTkych dni po 

spusteni Xnetu sme sa pustili do 
analyzy ParanoidLlnuxu . Exploity su 
zatial' male a nepodstatne, ale 
prielom je neodvratny. Akonahle sa 
to stane, ste mrtvi . 

> Myslim, ze je iste, ze ak by sa moji 
velitelia dozvedeli, ze som toto 
napisala, zhnijem v Gitme-v-Zalive 
az bude zo mna starena. 

> Ak by aj neprelomili ParanoidLinux, 

uz koluju kontaminovane distra 
ParanoidBoxu . Kontrolne suCty na 
nich sice nesedia, ale kol'ko I'udi 
ich kontroluje? Okrem teba a mna? 
Mnohe z decak su uz odsudene, len o 
tom nevedia. 

> Mojmu vedeniu len zostava odhadnut' 

ten spravny Cas na tvoje zatknutie, 
aby to malo Co najvaCsi dopad v 
mediach. Ten Cas pride skor, nie 
neskor . Ver mi . 

> Asi sa Cudujes, preCo ti to hovorim. 

259 



Maly brat 

> Aj ja. 

> Pochadzam odtial'to. Prihlasila som 

sa do boja proti teroristom. 
Namiesto toho spehujem AmeriCanov, 
Co veria vo veci, ktore DHS 
nevonajii. Nie I'udi, ktori planuju 
vybuchy mostov, ale protestu jiicich . 
Uz d'alej nemozem. 

> Ale ani ty, Ci uz o torn vies alebo 

nie. Ako vravim, je to len otazkou 
Casu, kedy skonCis v ret'aziach na 
Ostrove pokladov. Nie je to Ak ale 
Ked'. 

> To je odo mna vsetko. Dolu v Los 
Angeles poznam istych I'udi. Tvrdia, 
ze ak z toho chcem von, mozu ma 
dostat' do bezpeCia. 

> Chcem z toho von. 

> Ak by si chcel, vezmem t'a so sebou. 

Radsej bojovnik ako muCenik. Ak 
pojdes so mnou, prideme na to, ako 
spoloCne zvit'azit'. Som rovnako 
chytra ako ty. Ver mi. 

> Co ty na to? 

> Tu je moj verejny kl'uC. 

> Masha 

# 

Ked' nezostava ine nie, behaj v kruhu, vrieskaj, kric. 

Poznate ten verslk? Nie je to dobra rada, ale I'ahko sa podl'a 
nej riadi. Vyskocil som z postele a rozbehol sa sem a ta. Srdce 
mi buchalo a krv sa mi penila v kmtej parodii toho, co som 
citil, ked' sme prisli domov. Ziadne sexualne vzrusenie, ale cira 
hroza. 

„Co?" povedala Ange. „Co?" 

Ukazal som na obrazovku na mojej strane postele. Prevalila 
sa a schytila moju klavesnicu. Micky citala. 

Masiroval som. 



260 



C. Doctorow 

„To musi byt' loz," povedala. „DHS to na teba hra." 

Pozrel som sa na fiu. Hryzla si do pery. Nezdalo sa, ze tomu 
sama veri. 

„MyslIs?" 

„ Jasne. Nemozu fa porazif, tak na teba idu cez Xnet." 

„Hej." 

Sadol som si na postel'. Znovu som rychlo dychal. 

„Upokoj sa," povedala. „Sutotriky. Aha." 

Nikdy predtym mi nevzala klavesnicu, ale teraz bola medzi 
nami nova dovernosf. Tukla na „Odpovedat'" a pisala, 

> Dobry pokus 

Pisala ako Mlk3y. Boli sme spolu inak, ako sme byvali 
predtym. 

„Do toho, podpis to. Uvidime, co ona na to." 

Nevedel som, ci je to ten najlepsi napad, ale nemal som 
nijaky lepsi. Podpisal som to a zasifroval mojim siikromnym 
kl'ucom a Mashinym verejnym kl'iicom. 

Odpoved' bola okamzita. 

> Myslela som si, ze povies nieCo 

take . 

> Tu je hack, na ktory si nepomyslel. 
Mozem anonymne tunelovat' video cez 
DNS. Tu su nejake odkazy na klipy, 
ktore by si si mozno rad pozrel prv, 
nez usudis, ze som pasca. Ti I'udia 
nahravajii jeden druheho, v jednom 
kuse, ako poistku proti zrade. Je 
dost' I'ahke ich spehovat', ked'ze sa 
spehujii navzajom. 

> Masha 

K sprave bol pripojeny zdrojovy kod maleho programu, 
ktory mal robif to co Masha tvrdila: stiahnuf video cez 
protokol Domain Name Service. 

Tu sa musim zastavif a nieco vysvetlif. Vo svojej podstate 
je kazdy internetovy protokol len textovou sekvenciou 
preposielanou hore-dolu v predpisanom poradi. Je to ako ked' 

261 



Maly brat 

nalozlte do kamiona auto a do jeho kufra motorku, ku ktorej 
pripevnite bicykel a do jeho nosica date kolieskove korcule. Az 
na to, ze keby ste chceli, mozete pripojif aj kamion ku 
korculiam. 

Napriklad, vezmime si Simple Mail Transport Protocol cize 
SMTP, ktory sa pouziva na posielanie posty. 

Tu je priklad konverzacie medzi mnou a mojim postovym 
serverom, ked' posielam spravu sam sebe: 

> AHOJ littlebrother.com.se 

250 mail.pirateparty.org.se Ahoj 
mail.pirateparty.org.se, vitajte 

> MAIL FR0M:mlk3y@littlebrother . com. se 
250 2.1.0 mlk3y@littlebrother.com.se... 

Odosielatel' ok 

> RCPT T0:mlk3y@littlebrother .com. se 
250 2.1.5 mlk3y@littlebrother.com.se... 

Prijemca ok 

> DATA 

354 Vloz postu ukonCenu " . " na samostatnom 
riadku 

> Ked' nezostava ine niC, behaj v kruhu, 
vrieskaj, kriC 

> . 

250 2.0.0 k5SMW0xQ006174 Sprava prijata na 

doruCenie 
KONIEC 
221 2.0.0 mail.pirateparty.org.se ukonCuje 

spo jenie 

Spojenie ukonCene vzdialenym hostitel'om. 

Tuto konverzacnu gramatiku definoval roku 1982 Jon 
Postel, jeden z heroickych praotcov Intemetu, ktory kedysi 
vpaleolite prevadzkoval najdolezitejsie servery siete doslovne 
pod svojim pracovnym stolom na Univerzite Juznej Karoliny. 

Teraz si predstavte, ze svoj postovy server prepojite 
s cetovacou seansou. Mohli by ste serveru poslaf cetovii spravu 



262 



C. Doctorow 

„AHOJ littlebrother.com.se" a on by vam odpovedal „250 
mail.pirateparty.org.se Ahoj mail.pirateparty.org.se, vitajte." 
Inymi slovami, cez cet mozete uskutocnif tu istu konverzaciu 
ako cez SMTP. Pomocou vhodnych trikov sa moze cela 
zalezitosf emailu odohravaf vnutri cetu. Alebo na webovej 
stranke. Alebo kdekol'vek. 

Tomu sa vravi „tunelovanie." Vlozite SMTP dovnutra 
cetoveho „tunela." Ak by ste chceli byf nacisto divni, mohli by 
ste vlozif cet nazad do SMTP tunela a tunelovaf tunel vnutri 
ineho tunela. 

V skutocnosti sa da takto spracovaf kazdy internetovy 
protokol. Je to super, lebo to znamena, ze ked' ste na sieti len 
s pristupom na web, mozete si cezefi pretunelovaf postu. Alebo 
svoju oblubenu sief P2P. Alebo dokonca Xnet - ktory je sam 
tunelom pre desiatky protokolov. 

Domain Name Service je zaujimavy a prastary internetovy 
protokol, pochadzajuci este z roku 1983. Urcuje sposob, akym 
pocitac premiefia meno pocitaca - ako napriklad 
pirateparty.org.se - na IP adresu, ktoni v skutocnosti pocitace 
pouzivaju na konverzaciu medzi sebou, ako napriklad 
204.11.50.136. Vo vseobecnosti to funguje uplne zazracne, aj 
ked' to ma miliony pohyblivych suciastok - kazdy 
poskytovatel' internetu prevadzkuje DNS, rovnako ako vacsina 
vlad a mnozstvo sukromnych operatorov. Tieto DNS servery 
navzajom neustale komunikuju, odosielajuc poziadavky a 
odpovedajuc si na ne, takze nech uz u seba zadate do pocitaca 
akokol'vek zahadne meno, ten ho je schopny premenif na 
spravne cislo. 

Pred erou DNS existoval subor HOSTS (t.j. HOSTITELIA). 
Verte tomu ci nie, bol to jediny dokument, ktory obsahoval 
mena a adresy kazdeho jedneho pocitaca napojeneho na 
Internet. Kazdy pocitac mal jeho kopiu. Tento subor bol 
napokon privel'ky na to, aby sa s nim dalo manipulovaf a tak 
vynasli DNS, ktore sa prevadzkovalo na served pod stolom 



263 



Maly brat 

Jona Postela. Ak upratovacky nahodou vyrazili zastrcku, cely 
Internet stratil schopnosf sa v sebe vyznaf. Vazne. 

Dnes je DNS vsade. Kazda sief ma vlastny DNS server a 
vsetky su nakonfigurovane tak, aby mohli komunikovaf medzi 
sebou a s Tutfrni po celom Intemete. 

Masha prisla na to, ako pretunelovaf system prenosu toku 
videa cez DNS. Rozkladal video na miliardy kusockov a kazdy 
ukryla do normalnej spravy pre DNS server. Spustenim jej 
programu som to video mohol stiahnuf zo vsetkych tych 
serverov po celom Internete neuveritel'nou rychlost'ou. Na 
siet'ovych histogramoch to muselo vyzeraf bizame, akoby som 
vyhl'adaval adresy vsetkych pocitacov na svete. 

Malo to dve vyhody, ktore som ihned' ocenil: bleskova 
rychlosf stiahnutia videa - ihned' po cvaknuti na prvy odkaz 
som zacal prijimaf celoobrazovkove video bez trhania ci 
stvorcekovania - a nemal som ani sajnu, kde bolo ulozene. 
Bolo to kompletne anonymne. 

Spociatku som ani nesledoval obsah videa. Bol som uplne 
mimo z prefikanosti tohto hacku. Tok videa z DNS? Bolo to 
tak chytre a zvlastne az to bolo zvrdtene. 

Postupne mi zacalo dochadzaf, co vlastne vidim. 

Bol tam zasadaci stol v malej miestnosti so zrkadlovou 
stenou. Tu miestnosf som poznal. V tej miestnosti som sedel, 
ked' ma zena s prisnym zostrihom priniitila nahlas prezradif 
moje heslo. Okolo stola bolo pat' pohodlnych kresiel, v kazdom 
uvelebena osoba, vsetky v uniforme DHS. Spoznal som 
generalmajora Graema Sutherlanda, velitel'a DHS v oblasti 
Zalivu a zenu s prisnym zostrihom. Ostatni boli pre mfia novl. 
Vsetci pozorovali videoobrazovku na konci stola, na ktorej 
bola notoricky znama tvar. 

Kurt Rooney bol znamy v celej krajine ako prezidentov 
vrchny strateg, muz, ktory stranu priviedol k vit'azstvu na tretie 
obdobie a smeroval k stvrtemu. Vraveli mu „Bezohradny" a 
V spravach som raz videl, ako prisne vladol svojmu personalu. 



264 



C. Doctorow 

volal im, smskoval, sledoval kazdy ich pohyb, kontroloval 
kazdy krok. Bol stary, s ostrou tvarou a bledosivymi ocami a 
plochym nosom so sirokymi, pohyblivymi nozdrami a tenkymi 
perami, muz, ktory vyzeral, akoby sustavne cuchal nieco 
podozrive. 

Bol muzom na obrazovke. Hovoril a vsetci ho sledovali, 
vsetci si robili poznamky tak rychlo ako vladali a snazili sa 
vyzeraf chapavo. 

„- vravia, ze su nastvani na vedenie, ale my muslme krajine 
ukazaf, ze su to teroristi a nie vlada, koho maju vinif. 
Rozumiete mi? Krajina nema rada to mesto. Pokial' ide o nich, 
je to Sodoma a Gomora buzikov a ateistov, ktori si zasluzia 
hnif V pekle. Jediny dovod, pre ktory krajine zalezi na tom, co 
si V San Franciscu myslia je, ze mali to st'astie, ze im nejaki 
islamski teroristi natrhli rif." 

„Tie decka z Xnetu sa dostavaju do bodu, kde to moze zacaf 
byt' pre nas uzitocne. Cim budu radikalnejsi. Tym viae cely 
zvysok naroda pochopi, ze hrozby striehnu vsade." 

Jeho obecenstvo prestalo pisaf. 

„Myslim, ze to mozeme kontrolovaf," povedala zena 
s prisnym zostrihom. „Nasi I'udia na Xnete ziskali vel'ky vplyv. 
Mandzuski blogeri prevadzkuju po pat'desiat blogov kazdy 
jeden, zaplavuju cetovacie kanaly, odkazuju jeden na druheho, 
vacsinou drziac liniu toho MlkSyho. Ale raz uz ukazali, ze 
dokazu vyprovokovaf radikalnu akciu, dokonca aj ked' sa ju 
Mlk3y snazil zabrzdif." 

Generalmajor Sutherland prikyvol. „Planovali sme ich 
nechaf v podzemi asi tak do doby mesiac pred polovicou." 
Domyslel som si, ze ma na mysli doplfiovacie vol'by v polovici 
volebneho cyklu, nie polovicu semestra. „To je, pokial' ide o 
povodny plan. Ale vyzera to, ze -" 

„Na polovicu mame iny plan," povedal Rooney. „Treba to 
vedief, samozrejme, ale vy vsetci by ste si nemali planovaf 
ziadne cesty na ten mesiac pred. Teraz uvol'nite Xnet, co 



265 



Maly brat 

najskor. Kym su umierneni, sii prit'azou. Udrzujte ich 
radikalnych." 

Video skoncilo. 

Ange a ja sme sedeli na okraji postele a zlzali na monitor. 
Ange sa natiahla a pustila video este raz. Pozerali sme. Po 
druhy raz to bolo este horsie. 

Odhodil som klavesnicu stranou a vstal. 

„Uz mam toho po krk, byf stale vystraseny," povedal som. 
„Vezmime to Barbare a nech to vsetko zverejni. Dajme to na 
net. Nech si ma zobeni. Aspofi uz viem, co sa potom stane. 
Potom budem mat' aspofi nejaku istotu v mojom zivote." 

Ange ma chytila a objala, cicikala. „Viem, zlatko, viem. Je 
to hrozne. Ale sustred'ujes sa na to zle a nevsimas si to dobre. 
Vytvoril si hnutie. Premanevroval si tych debilov z Bieleho 
domu, tych hajzlov v uniformach DHS. Dostal si sa do pozicie, 
kde mas moc strhnuf masku z celeho zhniteho DHS. 

Jasne, ze po tebe idii. Jasne ze hej . Vari si o tom niekedy na 
sekundu pochyboval? Ja som to vzdy vedela. Ale Marcus, oni 
nevedia kto si. Mysli na to. Vsetci ti I'udia, prachy, zbrane a 
spioni, a ty, sedemnast'rocny stredoskolak - stale ich porazas. 
Nevedia o Barbare. Nevedia o Zebovi. Obabral si ich na 
uliciach San Francisca a znemoznil si ich pred svetom. Takze 
prestafi fnukaf, jasne? Vyhravas." 

„Ale idu po mne. Ved' to vidis. Zavni ma do basy navzdy. 
Mozno ani nie do basy. Proste zmiznem, ako Darryl. Mozno 
este horsie. Mozno do Syrie. Preco by ma nechavali v San 
Franciscu? Kym som v USA, som prit'azou." 

Sadla si ku mne na postel'. 

„Hej," povedala. „Tak." 

„Tak." 

„Nuz, vies CO musis urobif, nie?" 

„Co?" Urputne pozerala na moju klavesnicu. Videl som, ze 
sa jej po licach kotul'aju slzy. „Nie! Si sa zblaznila? Myslis, ze 
zdrhnem s nejakymi blaznami z Intemetu? S nejakym 



266 



C. Doctorow 

spehom?" 

„Mas lepsl napad?" 

Vykopol som hfbku satstva do vzduchu. „Tak dobre. Fajn. 
Porozpravam sa s fiou." 

„Hovor s fiou," povedala Ange. „Povedz jej, ze ty a tvoje 
dievca konclte." 

„Coze?" 

„Sklapni, trul'o. Myslls si, ze si v nebezpecenstve? Ja 
takisto, Marcus. Vola sa to spoluvina. Ked' ides ty, idem aj ja." 
Vystrcila bradu vo vzbureneckom uhle. „Ty a ja - sme spolu. 
Musis to pochopif." 

Spolu sme sa posadili. 

„Ibaze by si ma nechcel," povedala napokon potichucky. 

„Si robis srandu, nie?" 

„ Vyzeram na to?" 

„V ziadnom pripade by som dobrovol'ne nesiel bez teba, 
Ange. Nikdy by som to od teba neziadal, ale som nadseny 
tvojou ponukou." 

Usmiala sa a hodila mi klavesnicu. 

„Emailuj tej osobe, Mashi. Uvidime, co moze pre nas 
urobif." 

Poslal som jej sifrovanu spravu a cakal na odpoved'. Ange 
sa ku mne pritulila a ja som ju pobozkal a maznali sme sa. 
Pocit nebezpecia a dohoda, ze pqjdeme spolu - sposobili, ze 
som zabudol na nesikovnosf nasho sexu, ze som bol zrazu 
kolosalne nadrzany. 

Znovu sme boli polonahi, ked' prisiel email od Mashe. 

> Dvaja? Jezisi, akoby to uz aj tak 
nebolo dost' t'azke. 

> Nemozem nikam chodit', okrem 

zbierania sprav v terene po vel'kej 
akcii Xnetu. Chapete ma? Moji 
nadriadeni sleduju kazdy moj krok, 
ale ked' sa Cosi vel'ke strhne s 
Xnet'akmi, uvol'nia ma. Vtedy ma 
vysielaju do terenu. 



267 



Maly brat 

> Spravte Cosi vel'ke. Vyslu ma tarn. 
Dostanem nas oboch von. Vsetkych 
troch, ak na torn trvas. 

> Ale spravte to rychlo. Nemozem ti 

posielat' vel'a emailov, chapes? 
Sleduju ma. Priblizuju sa k tebe. 
Nemas vel'a Casu. Tyzdne? Mozno len 
dni . 

> Potrebujem t'a, aby som sa z toho 
dostala. Preto to robim, ak by si sa 
nahodou divil. Nemozem zmiznut' sama. 
Potrebujem vel'ke odvedenie 
pozornosti. To je tvoja parketa. 
Nesklam ma, Mlk3y, inak sme obaja 
mrtvi . Aj tvoja koCka. 

> Masha 

Mqj mobil zazvonil, az sme obidvaja nadskocili. Bola to 
moja mama, chcela vedief, kedy pridem domov. Povedal som 
jej, ze som na ceste. Barbaru nespomenula. Dohodli sme sa, ze 
o tom nebudeme telefonicky hovorif. To bol otcov napad. 
Dokaze byf paranoicky rovnako ako ja. 

„MusIm 1st'," povedal som. 

„Nasi rodicia budu -" 

„Viem," povedal som. „Videl som, co sa stalo s mojimi 
rodicmi, ked' si mysleli, ze som zahynul. Ked' budem na uteku, 
nebude to pre nich ovel'a lepsie. Ale budii radsej, ked' budem 
utecencom, nie vazfiom. Aspofi si to myslim. Kazdopadne az 
zmizneme, Barbara moze zverejnif vsetko bez starosti, ze nas 
tym dostane do t'azkosti." 

Pobozkali sme sa vo dverach jej izby. Nie obvyklym, 
lajdackym sposobom, ako predtym, ked' sme sa lucili. Tentoraz 
to bol sladky bozk. Pomaly. Rozluckovy. 

# 

Cesty BARTom byvaju introspektivne. Ked' sa vlak kolise tam 
a sem a vy sa snazite vyhnuf ocnemu kontaktu s ostatnymi 
cestujucimi a snazite sa necitaf reklamy na plasticku chirurgiu, 

268 



C. Doctorow 

pozicky a testovanie na AIDS, ked' sa snazlte ignorovaf 
graffitti a nepozeraf sa vel'mi zbllzka na veci, co lezia na 
dlazke. Vtedy vasa mysel' zacne naozaj pracovaf. 

Knisete sa sem a tarn a mysel' sa vam tula po vsetkych 
veciach, ktore ste prehliadli, znovu vam prehrava film vasho 
zivota, V ktorom nie ste hrdinom, ste chudakom alebo 
hlupakom. 

Vas mozog prichadza s teoriami ako naprlklad tato: 

Ak by DHS chcelo chytif MlkSyho, niet lepsieho sposobu, 
ako vyldkat' ho zo skryse, vohnaf ho do zorganizovania nejakej 
vel'kej verejnej demomtrdcie Xnetu. Nestdlo by to vari za to, 
riskniit' vyzradenie kompromitujiiceho videa? 

Vas mozog prichadza na taketo veci, aj ked' jazda trva len 
dve ci tri zastavky. Ked' vystupite a zacnete sa hybaf, krv sa 
vam rozpnidi a niekedy vam mozog zasa pomoze. 

Niekedy vam mozog poskytne k problemu aj jeho riesenie. 

&&& 



269 



Maly brat 

Kapitola 1 8 



Boli easy, ked' mojou najoblubenejsou zabavou bolo natiahnuf 
si plasf s kapucfiou a blbnuf po hoteloch, predstierajuc, ze som 
neviditel'ny uplr, na ktoreho vsetci civeli. 

Je to komplikovane, ale nie je to take cudne, ako to znie. 
LARPerska scena kombinuje najlepsie aspekty Dracieho 
brlohu s divadelnym kruzkom a navstevovanim scifistickych 
stretnutl. 

Je mi jasne, ze pre vas to nemusi znief tak prit'azlivo ako 
pre mfia ked' som mal 14. 

Najlepsie hry boli tie, co sme hravali v Skautskom tabore za 
mestom: stovka pubertalnych chlapcov a dievcat, zapasiacich 
s piatkovou vecernou dopravnou spickou, ktora si rozprava 
historky, vymiefia vreckove hry a cele hodiny sa predvadza. A 
potom nastup na trave pred skupinou starsich muzov a zien 
V drsfiackej, podomacky vyrobenej zbroji, obitej a poskrabanej, 
tak ako to muselo kedysi naozaj byt', nie ako sa to ukazuje vo 
filmoch, ale ako pander vojaka po mesiaci v poll. 

Tito I'udia boli plateni za prevadzkovanie hier, ale ten dzob 
ste nedostali, ak ste neboli ten typ, ktory by to robil aj zadarmo. 
Vopred si nas uz rozdelili do skupin podl'a dotaznikov, ktore 
sme predtym vyplnili, a vyvolavali nas do druzin ako ked' sa 
delia hraci na futbale. 

Potom ste dostali brifmgove balicky. Boli ako balicky, co 
dostavaju spioni vo filmoch: tu je vasa identita, vasa misia, tu 
su tajomstva, ktore o skupine poznate. 

Na to prisiel cas na veceru: huciace vatry, prskajuce maso, 
tofia skvrciace na panvickach (sme v severnej Kalifomii, 
vegetarianska moznosf je povinna) a styl jedenia a pitia, ktory 
sa da popisaf len ako hltavosf. 

Nadsene deti sa v tom case uz zzivali s postavami. Moja 



270 



C. Doctorow 

prva hra - bol som carodejnik. Mai som vrecko fazul'ovych 
sackov, ktore predstavovali zakllnadla - ked' som nejake hodil, 
vykrikol som meno zakllnadla - ohniva gul'a, magicka strela, 
kuzel' svetla - a hrac alebo „obluda", ktoreho som zasiahol, ak 
sa mi to podarilo, padol. Alebo aj nie - niekedy sme museli 
volaf rozhodcu aby nas rozsudil, ale vacsinou sme hravali dost' 
poctivo. Nikto nema rad sudcu, ktory hadze kocky. 

Kym prisiel cas 1st' spat', boli sme uplne pohruzeni 
V postavach. V strnastich som si nebol super-isty, ako by mal 
znief carodejnik, ale riadil som sa naznakmi s filmov a knih. 
Rozpraval som pomalym, odmeranym tonom, na tvari som 
udrziaval vhodne mysticky vyraz a v hlave mysticke 
myslienky. 

Misia bola zlozita, ziskanie posvatnej relikvie, ktora ukradol 
akysi zlobor s ciel'om podrobif I'ud onej krajiny svojej voli. 
Vlastne na tom prilis nezalezalo. Na com zalezalo bolo, ze som 
mal svoju vlastnii misiu, a to chytif isty druh skriatka, aby mi 
sluzil, a ze som mal tajnu nemesis, ineho hraca z timu, ktory sa 
zucastnil na prepade, pri ktorom zahynula moja rodina, ked' 
som bol este maly, hraca, ktory nevedel, ze som sa vratil, aby 
som sa mstil. Niekde samozrejme bol d'alsi hrac podobne 
nevrazivy voci mne, takze aj ked' som sa tesil timovemu 
priatel'stvu, vzdy som si musel davaf pozor na bodnutie do 
chrbta pripadne otravene jedlo. 

Hrali sme to pocas nasledujucich dvoch dni. Niekedy to 
bolo ako skryvacka, inokedy hra na prezitie v divocine, alebo 
lustenie krizoviek. Pani hry odviedli vynikajucu pracu. A 
s ostatnymi I'ud'mi ste sa skutocne spriatelili. Darryl bol ciel'om 
mojej prvej vrazdy a ja som sa do toho riadne oprel, aj ked' bol 
kamarat. Dobry chlapec. Skoda, ze som ho musel zabif. 

Spalil som ho ohnivou gul'ou, ked' hl'adal poklad potom ako 
sme pobili bandu orkov, kedy sme hrali kamefi-papier-noznice 
s kazdym z nich, aby sa videlo, kto v boji vyhra. Je to ovel'a 
vzrusujucejsie ako by sa zdalo. 



271 



Maly brat 

Bolo to ako letny tabor pre ochotnlkov. Dlho do noci sme 
debatovali v stanoch, pozorovali hviezdnu oblohu, 

V honicavach sme skakali do rieky, plieskali po komaroch. 
Stall sme sa natrvalo prlatel'ml, alebo aj neprlatel'ml. 

Nevlem, preco Charlesa jeho rodlcla poslall na LARP. 
Nebol typ, ktory by taketo nleco obl'uboval. To skor trhaf 
mucham krldla. Och, no mozno nle. No, behaf v kostyme po 
lesoch jednoducho nebolo prefiho. Cely cas stravll 
poflakovanlm sa okolo, ffkanlm na vsetko a vsetkych, snazlac 
sa nas presvedclf, ze to vobec nle je taka zabava, ako si my 
ostatnl mysllme. Urclte ste uz na takeho cloveka nlekedy 
narazlll, cloveka, ktory sa snazl vsetkym ostatnym vsugerovaf, 
ze sa maju na prd. 

Druha vec na Charlesovl bola, ze nedokazal pochoplf Ideu 
slmulovaneho siiboja. Ked' zacnete behaf po lese a hraf tleto 
prepracovane, polovojenske hry, I'ahko vam stupne adrenalin 
na urovefi, ked' ste prlpraveny protlvnlkovl skoclf po krku. 
Ked' mate prl sebe napodobenlnu meca, kyjaku, plky alebo 
Ineho prlboru, nle je to vel'ml vhodne rozpolozenle. Prave preto 

V tychto hrach nle je dovolene nlkdy nlkoho udrlef, za 
zladnych okolnostl. Namlesto toho, ked' sa k nlekomu prlbllzlte 
dostatocne na to, aby nastal suboj, zahrate si nlekol'ko rychlych 
kol kamefi-papler-noznlce, s modlfikatorml podl'a vasej 
skusenostl, vyzbroje a okolnostl. Spory rlesl rozhodca. Je to 
celkom clvlllzovane, trochu zvlastne. Nahafiate nlekoho po 
lese, dobehnete ho, vycerlte zuby a nato sa posadlte a chvll'u 
hrate male rosambo. Ale funguje to - a kazdy ma bezpecnu 
zabavu. 

Charlesovl to nesedelo. Mysllm si, ze bol dokonale schopny 
chapaf, ze pravldlo znle nljaky kontakt, ale sucasne bol 
schopny zmysllef si, ze na pravldle nezalezl a ze sa nlm 
nemlenl rladlf. Pocas onoho vlkendu ho rozhodcovla 
nlekol'kokrat upozorfiovall a on zakazdym sl'uboval, ze to 
zacne respektovaf, takze sa mohol vratlf do hry. Bol jednym 



272 



C. Doctorow 

z tych vacslch a s obl'ubou vas na zaver nahafiacky „nahodou" 
zrazil na zem. Na kamenitom lesnom povrchu to nie je vobec 
zabavne. 

Prave som efektne znicil Darryla na malej cistinke, kde 
patral po poklade a dobre sme sa spolu smiali na mojej 
extremnej I'stivosti. Po torn sa mal pustif do strasenia - zabiti 
hraci mohli 1st' hraf obludy, co znamenalo, ze elm dlhsie hra 
pokracovala, tym viae oblud po vas islo, zarovefi vsetci mohli 
d'alej pokracovaf v hrani a boje boli proste cim d'alej tym 
monumentalnej sie. 

A vtedy spoza mfia z krikov vysiel Charles a zrazil ma, 
zhodiac ma na zem takou silou, ze mi vyrazil dyeh. „Mamt'a!" 
zreval. Predtym som ho poznal len tak povrehne a nikdy som si 
o nom nie zvlastne nemyslel, ale teraz som bol hotovy vrazdif. 
Pomaly som sa postavil na nohy a pozrel nafiho, ako sa uskiera 
a t'azko dyehci. „Si uplne mftvy," povedal. „Som fa totalne 
dostal." 

Usmial som sa a na tvari som pocitil cosi nedobre, bol'ave. 
Dotkol som sa vrchnej pery. Bola zakrvavena. Z nosa mi tiekla 
krv a peru som si rozbil na koreni, do ktoreho som pri pade 
tvarou vrazil. 

Utrel som si krv do nohavice a usmial som sa. Tvaril som 
sa, akoze to povazujem eele za zart. Zasmial som sa. Pohol 
som sa k nemu. 

Charles sa nedal oklamaf. Uz ustupoval snaziac sa zmiznuf 
do lesa. Darryl k nemu isiel z boku. Ja z druheho. Znenazdajky 
sa zvrtol a vyrazil. Darryl mu chodidlom zahakol clenok a 
poslal ho k zemi. Vrhli sme sa nafiho prave ked' sme zaculi 
rozhodcovsku pist'alku. 

Rozhodca nevidel, ako ma Charles fauloval, ale za cely 
vikend vedel, ako Charles hra. Poslal ho spat' ku vchodu do 
tabora a povedal mu, ze je von z hry. Charles vehementne 
protestoval, ale k nasej spokojnosti tomu rozhodca nevenoval 
pozornosf. Ked' bol Charles prec, drzal aj obom nam kazefi a 



273 



Maly brat 

vysvetl'oval nam, ze nasa odveta nebola opodstatnena o nic 
viae, ako Charlesov utok. 

V poriadku. Tej noci, ked' sa hry skoncili, sme v ubytovni 
vsetci isli do horucej sprchy. Darryl a ja sme Charlesovi skryli 
oblecenie aj uterak. Poviazali sme mu na nich uzly a hodili do 
pisoara. Mnoho chlapcov sa s potesenim zucastnilo ich 
dokladneho namocenia. Charlesove utoky sa vyznacovali 
vel'kym entuziazmom. 

Bol by som si zelal byt' tam, ked' vysiel zo sprchy a nasiel 
svoje veci. Rozhodnutie je t'azke: pobezite nahi cez tabor alebo 
rozoberiete mocom presiaknute uzly na svojom odeve a 
obleciete si to? 

Vybral si nahotu. Pravdepodobne by som si zvolil to iste. 
Zoradili sme sa pozdlz chodnicka zo spfch ku chatkam a 
aplaudovali mu. Bol som prvy v rade a viedol ten potlesk. 

# 

Vikendy v Skautskom tabore sa konali len tri az styri razy do 
roka, CO pre Darrylov a mqj zivot - a mnohych d'alsich 
LARPerov - znamenalo serioznu LARPovu nedostatocnosf. 

Nast'astie sa v hoteloch v meste zjavili hry Prekliateho 
svetla. Prekliate svetlo je iny LARP, kde ide o rivalske klany 
upirov a lovcov upirov a ma svoje vlastne strelene pravidla. 
Hraci dostavaju karticky, s pomocou ktorych sa rozhoduju 
siiboje, takze kazda sarvatka zahffia kratku hru strategickymi 
kartickami. Upiri sa mozu zneviditelnovaf prekrizenim nik na 
hrudi a vsetci ostatni hraci musia predstieraf, ze ich nevidia a 
pokracovaf v konverzacii o svojich planoch a tak d'alej. 
Skutocnou skuskou dobreho hraca je, ci dokaze cestne hovorif 
o svojich tajomstvach pred „neviditernym" protivnikom, akoby 
tam ten naozaj nebol. 

Kazdy mesiac sa konali zo dve vel'ke hry Prekliateho svetla. 
Ich organizatori mali dobre vzt'ahy s hotelmi v meste a 
oznamili, ze v piatok vecer zaplnia desaf nezabookovanych 

274 



C. Doctorow 

izieb hracmi, ktorl budu behaf po hoteli a hraf Prekliate svetlo 
po chodbach, okolo bazena a inde, pricom budu jest' 

V hotelovej restauracii a zaplatia si hotel ove WiFi. Objednavky 
uzatvarali v piatok popoludnl, potom nam rozoslali emaily a 
my sme rovno zo skoly isli do prislusneho hotela aj s batohmi a 
pocas vikendu sme po siestich-siedmych spali po izbach, jedli 
nezdravu stravu a hrali sa do tretej rana. Bolo to dobra, 
bezpecna zabava, ktoni nasi rodicia mohli podporovaf. 

Organizatormi bola dobre znama charita zamerana na 
zvysovanie gramotnosti, ktora usporaduvala aj dielne detskeho 
tvoriveho pisania, dramaticke knizky a tak podobne. 
Organizovali tie hry desaf rokov bez problemov. Vsade 
dodrziavali prisny zakaz alkoholu a drog, aby sa vyhli 
akemukol'vek problemu s kazenim mladeze alebo s pohlavnym 
zneuzivanim. Zvyklo nas byf tak medzi desaf a sto hracov, 
podl'a vikendu, a za cenu dvoch navstev v kine ste dostali dva a 
pol dfia vynikajucej zabavy. 

Jedneho dfia sa im vsak podarilo zabezpecif blok izieb 

V Monacu, hoteli v Tenderloine, ktory sliizil hlavne artistnym 
starym turistom, mieste, kde bolo v kazdej izbe akvarko so 
zlatou rybickou, vstupna hala sa hmyrila starcekmi v kvalitnom 
obleceni, vystavujucimi na obdiv vysledky svojej poslednej 
plastickej chirurgie. 

Vsedniaci - co bolo nase slovo pre ne-hracov - nas 
obycajne prosto ignorovali vediac, ze sa hrame. Ale v onen 
vikend sa stalo, ze v hoteli byval aj editor talianskeho 
magazinu o cestovani a ten sa o vsetko vel'mi zaujimal. Zahnal 
ma do kuta, ked' som sa zakradal po vestibule v nadeji, ze 
zbadam klanoveho majstra rival ov, vrhnem sa nafiho a vysajem 
z neho krv. Stal som pri stene s rukami prekrizenymi na hrudi, 
zneviditel'neny, ked' ku mne pristupil a s vyraznym prizvukom 
sa ma spytal co tam v hoteli so svojimi priatel'mi robime? 

Snazil som sa ho zbavif, ale nedal sa. Tak som si pomyslel, 
ze si nieco vymyslim a on vypadne. 



275 



Maly brat 

Vobec mi nenapadlo, ze to necha vytlacif. A uz vobec mi 
neskrslo na um, ze sa toho chopi americka tlac. 

„Sme tu, lebo nase knieza zomrelo a tak sme prisli sem 
hl'adaf noveho vladcu." 

„Knieza?" 

„Ano," povedal som, dostavajuc sa do raze. „Sme Stary 
narod. Prisli sme do Ameriky v 16. storoci a odvtedy mame 
vlastny kral'ovsky rod v pennsylvanskej divocine. Zijeme 
jednoducho, v lesoch. Nepouzivame modernu techniku. Ale 
knieza bol posledny v linii a minuly tyzdefi zomrel. Skolila ho 
nejaka hrozna smrtel'na choroba. Mladi muzi mqjho klanu sa 
vydali hl'adaf potomkov jeho prastryka, ktory odisiel 
kmodernym I'ud'om v casoch mqjho deda. Vravi sa, ze ma 
vel'a potomkov, takze bolo rozhodnute, ze najdeme jeho 
pokrvnu liniu a privedieme ich spat' do ich pravoplatneho 
domova." 

Cital som mnozstva fantasy romanov. Tieto veci mi 
napadali vefmi fahko. 

„Nasli sme zenu, ktora o nich nieco vie. Povedala nam, ze 
jeden je ubytovany v tomto hoteli a tak sme prisli po neho. Ale 
vystopoval nas protivnicky klan, ktory nam chce zabranif, aby 
sme priviedli nase knieza domov. Chcu, aby sme zostali slabi a 
fahko ovladnutefni. Takze si musime davaf pozor. 
Nehovorime s Novymi narodmi, ak sa da. Hovorif teraz s vami 
je pre mfia vefmi neprijemne." 

Prefikane ma pozoroval. Spustil som ruky, co znamenalo, ze 
som bol „viditefny" pre nepriatefskych upirov, z ktorych jedna 
sa k nam prave zakradala. V poslednej chvili som sa zvrtol a 
zbadal ju, ako tam stoji s roztiahnutymi rukami. Zasycala a 
vrhla sa do upirskeho utoku vo vefkom style. 

Rozhodil som ruky dosiroka a zasycal na hu, potom som sa 
rozbehol cez vestibul, preskociac kozenu pohovku a zahol som 
okolo vefkeho kvetinaca, takze ma musela prenasledovaf. 
Predtym som preskumal unikovu cestu dolu po schodisti cez 



276 



C. Doctorow 

relaxacne centrum, ktorou som teraz prebehol a 
prenasledovatel'ku som striasol. 

V ten vikend som ho uz nevidel, ale historku som povedal 
niekol'kym kamaratom LARPerom, ktorl ju este vysperkovali a 
nasli mnoho prilezitosti ju pocas vikendu este vyrozpravaf. 

Taliansky magazin mal zamestnankyfiu, vystudovanu 
odbornlcku na antitechnologicku komunitu Amishov na 
vidieku v Pennsylvanii a tej sme sa zdali vel'mi zaujimavl. 
Podl'a poznamok a nahravok svojho sefa z vyletu do San 
Francisca naplsala fascinujuci, srdceryvny clanok o tychto 
cudackych mladeznickych kultistoch, ktorl krizuju Ameriku pri 
hradani svojho „kniezat'a". Dopekla, I'udia dnes vytlacia 
vsetko. 

Lenze sa stalo to, ze ta historka zaujala a bola znovu 
publikovana. Najprv talianskymi blogermi, potom americkymi. 
Eudia z roznych casti krajiny hlasili, ze „spozorovali" Stary 
narod, hoci neviem, ci si jednoducho vymysl'ali alebo aj inde 
sa hrali podobne hry. 

Prebublalo to hore medialnym potravinovym ret'azcom az 
do New York Times, ktore maju nanest'astie nezdravy zvyk 
overovaf si fakty. Reporter, ktoreho na to nasadili, historku 
vystopoval az do hotela Monaco, kde ho spojili s organizatormi 
LARP, ktori so smiechom celu vec vysvethh. 

Nuz, od tohto momentu sa LARPovanie stalo znacne menej 
prit'azlivym. Stall sme sa znami ako popredni podvodnici, 
zvrateni patologicki klamari. Tlac, ktoni sme nevedomky 
vtiahli do publikovania historky o Starom narode, mala 
mimoriadny zaujem na tom, aby sa z toho vyvliekla tak, ze 
prinasali reportaze o tom, aki neuveritel'ne divni my LARPeri 
sme. A prave vtedy Charles zacal po celej skole vykladaf, ze ja 
s Darrylom sme najvacsi LARPerski pisisvori v meste. 

Bolo to mizerne obdobie. Niektorym kamosom to nevadilo, 
ale nam s Darrylom ano. Doberanie bolo nelutostne a Charles 
ho viedol. V taske som nachadzal plastove upirske zuby a deti 



277 



Maly brat 

na chodbe na mfia bliakali „ble, ble" ako kresleni uplri, alebo 
ku mne rozpravali s falosnym transylvanskym akcentom. 

Coskoro nato sme presli na ARG. Istym sposobom to bola 
vacsia zabava a bolo to ovel'a menej cudacke. Z casu na cas mi 
vsak chybal mqj plasf a tie vikendy v hoteli. 

# 

Opakom I'esprit d'escalier je to ako sa nam zahanbujuce 
momenty v nasich zivotoch vracaju a prenasleduju nas aj ked' 
su uz d'alekou minulost'ou. Pamatam si kazdu hluposf, aku 
som kedy povedal alebo urobil, vybavujem si ich s dokonalou 
jasnost'ou. Vzdy ked' som bol na dne, som si zacal spominaf na 
ine momenty, ked' som citil tak isto, v mysli som si premietal 
svoju hitparadu ponizeni. 

Ako som sa tak snazil sustredif na Mashu a bliziacu sa 
skazu, napadol mi incident so Starym narodom. Vtedy som mal 
podobny, chory pocit prehlbujucej sa skazy, ked' viae a viae 
tlace preberalo tu historku, ked' sa zvysovala pravdepodobnosf, 
ze niekto pride na to, ze som to bol ja, kto to nabulikal tomu 
hlupemu talianskemu editorovi v dizajnerskych dzinsoch 
s rozstrapkanymi svami, vyskrobenej koseli bez goliera a 
nadmernych okuliaroch s kovovym ramom. 

Ale k trapeniu sa nad minulymi chybami exituje altemativa. 
Mozno sa z nich poucif. 

Kazdopadne je to dobra teoria. Mozno dovodom, pre ktory 
sa podvedomie vracia k tym mizernym duchom minulosti je, ze 
je treba ich nejako uzatvorif, aby mohli odpocivaf v pokoji 
V zahrobi ponizenia. Moje podvedomie mi mojich duchov 
vracalo v nadeji, ze spravim cosi, co im dovoli odobraf sa na 
odpocinok. 

Celou cestou domov som si na to spominal a premysl'al, co 
budem robif s „Mashou," pre pripad, ze to na mfia hra. 
Potreboval som nejake zaruky. 

A kym som dorazil domov - kde ma mama a oco 

278 



C. Doctorow 

melancholicky objali - prisiel som na to. 
# 

Trik spoclval v torn nacasovaf to tak, aby sa to stalo dostatocne 
rychlo, aby sa DHS nestihlo pripravif, ale zarovefi aby bolo 
dost' casu na to, aby sa Xnet prejavil vo svojej sile. 

Trikom bolo naaranzovaf to tak, aby tarn bolo privel'a 
pritomnych, nez aby sa dali vsetci pozatykaf, a aby to bolo 
umiestnene tlaci a dospelym na ociach, takze DHS by nas 
nemohlo znovu jednoducho splynovaf. 

Trikom bolo prist' s nieclm medialne prit'azlivym, ako bola 
levitacia Pentagonu. Trikom bolo zorganizovaf nieco, na co by 
sme zmobilizovali 3000 studentov z Berkeley, ktorl sa 
nenechaju odviezf v policajnej dodavke. 

Trikom bolo dostaf tam tlac, ktora by ukazala poclnanie 
pollcie tak, ako to bolo v Chicagu v 1968. 

Bude to musief byf dobry trik. 

Nasledujuci den som odisiel zo skoly skor, pouzijuc svoje 
obvykle techniky na zmiznutie, ale bez starosti, ci to spusti 
nejaky novy kontrolny prvok, ktory by oznamil mojim 
rodicom. 

Tak ci onak, to ci mam v skole nejaky problem bude zajtra 
jednou z najmensich starosti mojich rodicov. 

Ange som stretol u nej doma. Zmizla zo skoly este skor, ale 
ona jednoducho predstierala kfce a tvarila sa, ze odpadne, takze 
ju poslali domov. 

Zacali sme sirif spravu po Xnete. Poslali sme ju v emailoch 
doveryhodnym priatel'om a ako odkaz do cetu vsetkym 
znamym. Prebehli sme paluby a mestecka v Pruzinkovych 
Piratoch a povedali sme to vsetkym spoluhracom. Daf 
kazdemu dostatok informacii, aby prisiel, ale nie tol'ko, aby 
sme DHS vyzradili o co ide, bolo zlozite, ale zdalo sa mi, ze 
som nasiel ten spravny pomer: 



279 



Maly brat 

> ZAJTRA VAMPMOB 

> Ak ste gotici, obleCte sa na dojem. 

Ak nie ste, najdite si gotika a 
poziCajte si nieCo na seba. Idea: 
UPIR. 

> Hra zaCne presne o 8:00. PRESNE. 

Bud'te tarn, pripraveni rozdelit' sa do 
timov. Hra potrva 30 minut, takze 
budete mat' dost' Casu dostat' sa potom 
do skoly. 

> Miesto bude oznamene zajtra. Poslite 

svoj verejny kl'uC na 

mlk3y@littlebrother.pirateparty.org. 
se a o 7:00 si pozrite email, kde 
dostanete najnovsie spravy. Ak je to 
na vas priskoro, zostaflte hore celii 
noc. To urobime aj my. 

> Toto bude najvaCsia zabava za cely 

rok, za to ruCim. 

> Verte mi 

> Mlk3y 

Potom som poslal kratku spravicku Mashi. 

> Zajtra 

> Mlk3y 

O minutu neskor mi odpovedala: 

> Myslela som si to. VampMob, hm? 

Pracujes rychlo. Daj si Cerveny 
klobiik. Chod' nal'ahko. 



# 



Co si vezmete so sebou, ked' ste utecenec? Do skautskych 
taborov som sa navlacil dost' t'azkych batohov, aby som vedel, 
ze kazde deko navyse sa vam pri kazdom kroku zarezava do 
pliec drvivou silou gravitacie - nie je to len deko, je to deko, 
ktore nesiete milionom krokov. Je to tona. 

„V poriadku," povedala Ange. „Chytre. A nikdy si neber 
viae oblecenia ako na tri dni. Mozes to oplachnuf v umyvadle. 
Radsej fl'ak na koseli ako t'azky kufor, vel'lcy tak, ze sa 

280 



C. Doctorow 

nevtrepe pod sedadlo v lietadle." 

Vytiahla nylonovy kuriersky batoh, ktoreho popruhy sa jej 
krizili na hrudi, medzi prsiami - z coho som sa trochu zacal 
potif - a nosil sa krizom na chrbte. Bol priestranny a ona ho 
polozila na postel'. K nemu zacala vf sit' satstvo. 

„MyslIm, ze tieto tri tricka, nohavice, sortky, tri sady 
spodnej bielizne, tri pary ponoziek a sveter." 

Vyprazdnila telocvicne vrecko a vzala si hygienicke 
potreby. „Musim si pamataf, ze si mam zajtra rano, predtym 
ako pqjdem do Obcianskeho centra, vziaf zubnu kefku." 

Pozorovaf ju pri baleni bolo uchvatne. Bola nemilosrdna. A 
bolo to aj nepochopitel'ne - uvedomil som si, ze zajtra rano 
odidem. Mozno nadlho. Mozno navzdy. 

„Beriem aj Xbox?" spytala sa. „Na pevnom disku mam tony 
veci, poznamky a nacrtky a email. Nechcela by som aby sa to 
dostalo do nespravnych nik." 

„Vsetko je zasifrovane," povedal som. „U ParanoidLinuxu 
je to standard. Ale Xbox nechaj tu, v LA ich je dost'. Len si 
vytvor licet u Piratskej strany a posli si tam obraz svojho 
harddisku. Ked' sa dostanem domov, spravim to iste." 

Posluchla a pripravila email. Kym sa vsetky tie data 
pretlacia cez susedovu WiFi sief a doletia az do Svedska, 
potrva to par hodln. 

Potom zatvorila batoh a zatiahla uzatvaracie popruhy. Teraz 
mala na chrbte cosi s vel'kost'ou futbalovej lopty a ja som na to 
uznanlivo pozeral. Pokojne by s tym mohla isf po ulici a nikto 
by si ju nevsimol - vyzerala, akoby sa chystala do skoly. 

„Este jednu vec," povedala, presla k nocnemu stoliku a 
vzala kondomy. Vybrala ich zo skatul'ky, otvorila batoztek a 
vhodila ich tam, potom ma t'apla po zadku. 

„A CO teraz?" povedal som. 

„Teraz pqjdeme k tebe a pripravlme tvoje veci. Je nacase 
spoznaf tvojich rodicov, nie?" 

Batoh nechala medzi kopami veci rozhadzanych po celej 



281 



Maly brat 

dlazke. Bola pripravena sa k tomu vsetkemu otocif chrbtom, 
odlsf, len aby mohla byf so mnou. Aby podporila nasu vec. Aj 
mne to dodavalo odvahu. 

# 

Ked' sme prisli domov, mama uz bola tam. V kuchyni na stole 
mala otvoreny laptop a odpovedala na emaily a zaroven 
hovorila do pripojeneho headsetu. Pomahala akemusi 
nest'astnemu Yorkshircanovi s jeho rodinou aklimatizovaf sa 
V Louisiane. 

Vosiel som k nej a Ange ma nasledovala, skeriac sa ako 
blazon, ale ruku mi zvierala tak, az mi prast'ali kosti. Nechapal 
som, preco sa tak boji. Aj tak po tom vsetkom nebude travif 
s mojimi rodicmi prave vel'a casu, aj keby to cele vypalilo zle. 

Ked' sme vosli, mama zavesila Yorkshircanov telefonat. 

„Ahoj, Marcus," povedala a pobozkala ma na lice. „A toto 
jekto?" 

„Mama, toto je Ange. Ange, to je moja mama, Lillian." 
Mama sa postavila a objala Ange. 

„Vermi rada fa spoznavam, zlatko," povedala, prezerajuc si 
ju zhora az dolu. Ange vyzerala dost' prijatel'ne, podl'a mfia. 
Obliekala sa pekne, nie vyzyvavo, a uz len z pohl'adu na fiu 
bolo jasne, ze je vel'mi bystra. 

„Tesi ma, ze vas spoznavam, pani Yallowova," povedala. 
Znelo to isto a sebavedome. Ovel'a lepsie, ako ked' som ja 
spoznal jej mamu. 

„Hovor mi Lillian, zlatko," povedala. Uzivala si kazdy 
detail. „Ostanes na veceru?" 

„Vermi rada," povedala. 

„Jes maso?" mama je uz na zivot v Kalifomii zvyknuta. 

„Zjem vsetko, co predtym nezje mfia," povedala. 

„Je fanaticka do pikantnych omacok," povedal som. „Mohla 
by si jej daf honice pneumatiky a ona by ich zjedla, ak by si 
ich zaliala salsou." 



282 



C. Doctorow 

Ange ma jemne stuchla do pleca. 

„Mala som v plane objednaf nieco thajske," povedala 
mama. „Pridam k tomu zo dve jedla s piatimi cili-paprickami." 

Ange zdvorilo pod'akovala a mama sa zacala motaf po 
kuchyni, dala nam po pohari dzusu a tanier keksov a trikrat sa 
nas pytala, ci si nedame caj. Trochu som sa oslval. 

„Vd'aka, mami," povedal som. „Ideme na chvll'u hore." 

Mama na sekundu zuzila oci, potom sa znovu usmiala. 
„Samozrejme," povedala. „Tvoj otec sa vrati za hodinu, potom 
sanajeme." 

Moje uplrske veci som mal odlozene vzadu v skrini. Nechal 
som Ange, nech sa v nich pohrabe, kym som ja prechadzal cez 
svoje veci. Chystal som sa len do LA. Aj tam maju obchody a 
vsetko satstvo, co mi bude treba. Potrebujem len zo tri-styri 
oblubene tricka a oblubene dzinsy, dezodorant, rolku zubnej 
nite. 

„Peniaze!" povedal som. 

„Hej," povedala. „Mala som v plane cestou domov vybraf 
mqj licet cez bankomat. Mam tam usetrenych asi pat'sto." 

„Vazne?" 

„Na CO by som to mifiala?" povedala. „Odkedy sme zacali 
s Xnetom, nemusela som platif nijake poplatky za sluzby." 

„Myslim, ze ja mam zo tristo." 

„Dobre. Tak ich vezmi rano cestou do Obcianskeho centra." 

Mal som vel'ku tasku na knihy, v ktorej som zvykol nosif po 
meste kopu veci. Bolo to nenapadnejsie ako turisticky batoh. 
Ange nemilosrdne precesala moje kopky a zredukovala ich na 
jej oblubene kusky. 

Ked' bola taska zbalena a odlozena pod postel'ou, posadili 
sme sa. 

„Zajtra budeme musief vstaf naozaj skoro," povedala. 

„Hej, vel'ky den." 

Plan spocival v tom, ze sa rozoslu spravy o niekol'kych 
falosnych miestach konania zajtrajsieho VampMobu, ktore 



283 



Maly brat 

dostanu I'udl na niekorko pokojnych miest ned'aleko 
Obcianskeho centra. My si z papiera vystrihneme sablonu 
sjednoduchym napisom VAMPMOB OBCIANSKE 
CENTRUM -> ->, pomocou ktorej to na tie miesta okolo piatej 
rano nastriekame. Takto sa zabrani DHS aby obsadilo 
Obcianske centmm predtym, nez sa tarn dostaneme. Pripravil 
som si mailbota, ktory tie spravy rozosle o siedmej rano - 
jednoducho necham Xbox bezaf. 

„Ako dlho ..." odmlcala sa. 

„Aj ja som na to myslel," povedal som. „Asi to moze byt' na 
dlho. Ale ktovie? Ked' vyjde Barbarin clanok -" aj pre fiu som 
pripravil email na rano - „a tak d'alej, mozno budeme do dvoch 
tyzdfiov hrdinovia." 

„Mozno," povedala a vzdychla. 

Polozil som jej ruku okolo pliec. Chvela sa. 

„Bojim sa," povedal som. „Myslim, ze len blazon by sa 
nebal." 

„Hej," povedala. „Hej." 

Mama nas zavolala na veceru. Oco potriasol Ange rukou. 
Bol neoholeny a vyzeral ustarosteny, tak ako stale od tej doby, 
CO sme sli za Barbarou, ale ked' sa zoznamil s Ange, ukazalo sa 
trocha z mqjho stareho ocka. Pobozkala ho na lice a on trval na 
tom, aby ho volala Drew. 

Vecera bola vlastne vel'mi dobra. Eady sa prelomili, ked' 
Ange vytiahla svoj rozprasovac stipl'avej omacky, nakorenila si 
jedlo a vysvetl'ovala Scovilleove jednotky. Oco okusil za 
vidlicku z jej taniera a usiel do kuchyne vypif za vedro mlieka. 
Verte ci neverte, mama to skusila po fiom a vyzerala, ze jej 
zachutilo. Ukazalo sa, ze je neobjaveny prirodzeny talent na 
pikantne jedlo. 

Pri odchode jej Ange vtisla svoj rozprasovac do nik. „Doma 
mam d'alsi," povedala. Videl som, ako si ho balila do batozka. 
„Zda sa, ze vam sa taketo nieco bude hodif." 

&&& 

284 



C. Doctorow 



285 



Maly brat 

Kapitola 1 9 



Tu je email, ktory sa o siedmej rano rozosielal, zatial' co sme s 
Ange na strategickych miestach sprejovali VAMPMOB 
OBCIANSKE CENTRUM -> ->. 

> PRAVIDLA VAMPMOBU 

> Ste Clenmi klanu dennych upirov. 
Objavili ste tajomstvo, ako prezit' 
na torn strasnom slneCnom svetle. 
Tajomstvo spoCiva v kanibalizme: krv 
ineho upira vam dava silu pohybovat' 
sa medzi zivymi. 

> Aby ste zostali v hre, musite 

pohryzt' Co najviac inych upirov. Ak 
uplynie minuta bez pohryzenia, je po 
vas . Ked' zomriete, otoCite si kosel'u 
naopak a stavate sa rozhodcom - 
pozorujte d'alsich dvoch-troch 
upirov, Ci si vCas zabezpeCia krv. 

> Na pohryzenie upira musite pat'krat 

povedat' „Krv!", prv nez to povie ten 
druhy . To znamena, ze pribehnete k 
inemu upirovi, nadviazete vizualny 
kontakt a skriknete „krv krv krv krv 
krv!" a ked' sa vam to podari skor 
ako jemu, prezijete a on sa rozsype 
na prach. 

> S upirmi, ktorych stretnete na 

zhromazdiskach, tvorite tim. To je 
vas klan. Z ich krvi sa neziskava 
nijaka vyziva. 

> Mozete sa „zneviditernit'" tak, ze 

ostanete nehybne stat' a skrizite si 
ruky na hrudi . Neviditel'ny upir 
nemoze nikoho pohryzt' a nikto ho 
nemoze pohryzt'. 

> Tato hra spoCiva na Cestnosti. 

286 



C. Doctorow 

Ciel'om je dobre sa zabavit' a 
prebudit' v sebe upira, nie vyhrat'. 

> Hra sa ukonCi ustnym odkazom, ked' sa 

zaCnu ukazovat' vit'azi. Ked' pride 
Cas, pani hry odstartujii medzi 
hraCmi sepkaciu kampan. Rozsirte 
chyr Co na jrychle jsie a Cakajte na 
znamenie . 

> Mlk3y 

> krv krv krv krv krv! 

Dufali sme, ze VampMob si bude ochotnych zahraf tak 
stovka I'udl. Rozoslali sme asi po dvesto pozvaniach. Ale ked' 
som o stvrtej nadranom vstal a pozrel na svoj Xbox, bolo tarn 
400 odpovedl. Styristo. 

Ulozil som adresy do bota a vykradol sa z domu. Zisiel som 
po schodoch, nacuvajuc ako otec chrape a mam sa preval'uje na 
posteli. Zamkol som za sebou dvere. 

O 4:15 je na Potrero Hill ticho ako na vidieku. Bolo pocuf 
len vzdialeny sum dopravy a jediny raz okolo mfia preslo auto. 
Zastavil som sa pri bankomate a vybral si 320 dolarov 
V dvadsiatkach, zroloval ich, stiahol gumickou a vopchal som 
si ich do zipsovacieho vrecka na stehne mojich upirskych 
nohavic. 

Znovu som mal na sebe svoj plasf a naberanu kosel'u so 
smokingovymi nohavicami, ktore mali nasite mnozstvo vrecak, 
kde som mohol prenasaf potrebne drobnosti. Mal som spicate 
cizmy s prackami v tvare lebiek a vlasy som si nasuchoril tak, 
ze mi tvorili okolo hlavy akusi ciernu pupavu. Ange mala 
priniesf biely mejkap a slubila, ze mi spravi cieme tiene okolo 
oci a nalakuje mi nechty na cierno. Preco nie? Kedy sa mi 
znova podari takto sa zahraf? 

S Ange sme sa stretli pred jej domom. Mala svoj batoh a 
siet'ovane pancuchy, na sebe nasuchoreny sluzkovsky ubor 
gotickej lolity, nabielene lica, prepracovane ocne linky v style 
kabuki a jej prsty a hrdlo boli pine striebornych sperkov. 



287 



Maly brat 

„Vyzeras uchvatneV' povedali sme si navzajom unisono, 
potom sme sa potichu rozosmiali a rozbehli po uliciach 
s farebnymi sprejmi pripravenymi vo vreckach. 

# 

Ked' som si prezeral Obcianske centrum, premysl'al som, ako 
to bude vyzeraf, ked' sa tam nahrnie 400 VampMoberov. 
Ocakaval som ich tak o desaf minut pred Radnicou. Vel'ke 
namestie sa uz hmyrilo cestujucimi, ktori sikovne prekracovali 
bezdomovcov, ktori tam zobrali. 

Obcianske centrum som nikdy neznasal. Je to zbierka 
obrovskych, ako svadobna torta vyzerajucich budov: su tam 
sudy, muzea a budovy ako napriklad Radnica. Chodniky su 
tam siroke, budovy biele. V turistickych sprievodcoch po San 
Franciscu ho dokazali vyfotif tak, ze vyzera ako Epcot Center, 
prisne a futuri sticky. 

Ale na ulici je spinave a odpudive. Na vsetkych lavickach 
prespavaju bezd'aci. Po siestej vecer sa to tam vyl'udni, ostanu 
len opilci a fet'aci, pretoze pri type budov, ktore tam su, nema 
bezny clovek nijaky dovod sa tam po zapade slnka ponevieraf. 
Posobi skor dojmom nakupneho centra, nez mestskej stvrte a 
jediny biznis, ktory tam prekvita su kseftari s kauciami a 
kiosky s alkoholom, miesta, sluziace rodinam sudenych a 
tulakom, ktory tam maju svoj nocny domov. 

Vsetko som to pochopil, ked' som si precital rozhovor 
s istou vynikajucou urbanistkou, zenou menom Jane 
Jacobsova, ktora ako prva spravne vysvetlila, preco je zle 
rozrezavaf mesto dial'nicami, napchaf vsetkych chudobnych do 
sidlisk a pouzivaf zonovacie pravidla na prisnu kontrolu, kto 
ma kde byf. 

Jacobsova vysvetl'ovala, ze skutocne mesta su organicke a 
vel'mi roznorode - miesaju sa v nich bohati a chudobni, bieli a 
hnedi, anglani a mexovia, komercia a byvanie a dokonca aj 
priemysel. Cez taketo stvrte prechadzaju pocas celeho dfia 

288 



C. Doctorow 

najroznejsie typy Tudl, takze sa tarn na kazdu potrebu najde 
sluzba, I'udia su tarn neustale a ulice nezostavaju bez svedkov. 

Iste ste sa s tym uz stretli. Idete cez nejaku starsiu cast' 
nejakeho mesta a zist'ujete, ze je plna vynikajuco vyzerajucich 
obchodov, kravat'akov aj I'udl v handrach podl'a najnovsej 
mody, nobl restauracil a stylovych kaviarni, je tarn aj sem-tam 
nejake male kino a domy s prepracovanymi marovkami. Iste, 
mozno tarn bude aj Starbucks, ale aj upravny ovocinarsky trh a 
kvetinarka, ktora vyzera na tristo rokov, starostlivo 
odstipkujuca z kvetov v okne. Je to pravy opak planovaneho 
miesta, ako je naprlklad obchodne centrum. Vyzera to ako diva 
zahrada ci dokonca ako les: akoby to jednoducho vyrdstlo. 

Obcianske centrum je dokonale odlisne. Cital som rozhovor 
s Jacobsovou, kde hovorila o krasnej starej stvrti, ktoni zburali, 
aby ho postavili. Bol to presne ten typ stvrte, miesto, ktore 
vzniklo bez povoleni, rymov a dovodov. 

Jacobsova predpovedala, ze o niekol'ko rokov sa Obcianske 
centrum stane jednou z najhorsich stvrti v meste, v noci 
mestom duchov, miestom, kde zivori chudobna uroda 
zapl'uvanych obchodov s chlastom a zavsivavenych motelov. 
V onom rozhovore sa nezdala byf nadsena tym, ze mala 
pravdu; ked' popisovala, co sa z Obcianskeho centra stalo, bolo 
to akoby hovorila o starom zosnulom priatel'ovi. 

Teraz bola ranna spicka a Obcianske centrum bolo nanajvys 
rusne. BART Obcianskeho centra sluzi aj ako hlavna stanica 
pre troleje a kto potrebujete presadaf, robi to tam. O osmej 
rano chodili hore dolu po schodoch tisicky I'udi, vystupovali a 
nastupovali do taxikov a autobusov. V roznych verejnych 
budovach ich sacovali kontroly DHS a inde ich otravovali 
agresivni zobraci. Vsetci vofiali po samponoch a kolinsky ch, 
cerstvo vysprchovani, vystrojeni v oficialnych oblekoch, 
pohupovali taskami s laptopmi a kufrikmi. O osmej rano bolo 
Obcianske centrum centralou obchodu. 

A tu do toho prisli upiri. Par desiatok ich prichadzalo dolu 



289 



Maly brat 

Van Ness, zo dvadsaf hore po Trhovej . Inl sa bllzili od opacnej 
strane Trznice. A d'alsl hore po Van Ness. Presmykli sa okolo 
budov, bledo nallceni s temnymi ocnymi tiefimi, v ciemych 
uboroch, kozenych bundach, obrovskych dupotajucich 
baganciach. So siet'ovanymi bezprstymi rukavicami. 

Zacali zaplnaf namestlcko. Niektori uradnici na nich zbezne 
pozreli a odvratili pohl'ady, nechcejuc nechaf tychto cudakov 
aby im vtrhli do ich osobnej reality, premysrajuc o torn, v com 
sa budu prplaf nasledujucich osem hodln. Uplri sa motali 
naokolo, neisti kedy sa to zacne. Zhrcovali sa do vel'kych 
skupin, ako ropna skvrna pustena odzadu, vsetka ta cerfi sa 
sustred'ovala na jednom mieste. Mnozstvo z nich malo 
staromodne klobuky, tvrdiaky a cylindre. Vel'a dievcat bolo 
vystrojenych v elegantnych kompletoch gotickej komornej na 
vysokanskych opatkoch. 

Snazil som sa odhadnuf ich pocty. 200. Potom, o pat' minut 
neskor to bolo 300. 400. Stale este prichadzali. Upiri si 
doviedli priatel'ov. 

Ktosi ma chytil za zadok. Zvrtol som sa a zbadal Ange, ako 
sa smeje, az sa prehyba a plieska sa po stehnach. 

„Pozri na nich, clovece, len sa na nich vsetkych pozri!" 
lapala po dychu. Na namesti bolo dvakrat tol'ko I'udi ako pred 
pa minutami. Nedokazal som odhadnuf, kol'ko Xnet'akov 
prislo, ale pokojne ich tam mohlo byf 1000, na mojej malej 
party. Kristepane. 

Fizli z DHS aj sanfranciskej policie sa zacali premiel'af 
dookola, zhromazd'ovali sa drmoliac do svojich radii. Zacul 
som vzdialenu sirenu. 

„V poriadku," povedal som a chytil Ange za rameno. 
„ V poriadku, tak do toho.'' 

Obaja sme vklzli do davu a akonahle sme nad'abili na 
prveho upira, obaja sme nahlas vykrikli, „Krv krv krv krv krv!" 
Mojou obet'ou bolo ohurene - ale pekne - dievca s pavucinami 
pokreslenymi po rukach a rozmazanymi smuhami maskary na 



290 



C. Doctorow 

llcach. „Doriti," povedala, dala mi znamenie, ze som ju dostal a 
vykrocila. 

Ten vykrik „krv krv krv krv krv" rozhybal bllzko stojacich 
uplrov. Niektorl na seba navzajom zautocili, inl sa snazili ujsf, 
dostaf sa do ukrytu. Ja som svoju obef dostal a tak som sa 
vytratil, pouzlvajuc beznych I'udl ako kryt. Vsade okolo mfia sa 
ozyval krik „krv krv krv krv krv" a vyskot a smiech a nadavky. 

Ten krik sa siril davom ako virus. Vsetci upiri vedeli, ze hra 
sa zacala a ti co, sa predtym zhromazdili, padali ako muchy. 
Smiali sa a durdili a rozbiehali naznacujuc ostatnym, ze hra sa 
zacala. A kazdou sekundou prichadzali d'alsi upiri. 

8:16. Cas na d'alsiu obef. Skrcil som sa a zakradal pomedzi 
nohy beznych cestujucich, smerujucich ku schodom BARTu. 
Niektori sa prekvapene strhli a snazili sa predo mnou uhnuf. 
Oci som zafixoval na par ciernych ciziem s vysokou podrazkou 
s ocel'ovymi drakmi na spickach a tak ma prekvapilo, ked' som 
sa ocitol tvarou v tvar inemu upirovi, chlapcovi, tak 15 ci 16, 
svlasmi zagelovanymi dozadu a PVC sakom Marilyna 
Mansona, ovesanemu nahrdelnikmi z falosnych, komplikovane 
vyrezavanych tesakov. 

„Krv krv krv -" zacal, ked' tu jeden z okoloiducich dofiho 
vrazil a obaja padli na zem. Preskocil som ponad neho a 
zakrical „krv krv krv krv krv!" skor, ako sa dokazal vymotaf. 

Prichadzali d'alsi upiri. Kravat'aci zacali byf vyplaseni. Hra 
pretiekla cez chodnik a rozsirila sa po Van Ness, postupujuc 
k Trhovej ulici. Soferi tnibili, troleje zlostne cinkali. Pocul som 
d'alsie sireny, ale doprava hucala na vsetkych stranach. 

Bolo to pekelne iizasne. 

KRV KRV KRV KRV KRV! 

Ten zvuk prichadzal zo vsetkych stran. Bolo tam tak vel'a 
upirov, hrali to s takym zapalom, ze to znelo ako ryk. 
Zariskoval som, postavil sa a poobzeral dookola a zistil som, ze 
som presne uprostred gigantickeho davu upirov, ktory sa 
rozliehal, kam som len dovidel. 



291 



Maly brat 

KRV KRV KRV KRV KRV! 

Toto bolo dokonca este lepsie ako koncert v Dolores Parku. 
Tarn to bolo pine hnevu a energie, ale toto - nuz toto bola 
jednoducho zdbava. Bolo to ako vratif sa na detske ihrisko, 
k epickym hram na chytacku. Ktore sme hravali pocas 
obedfiajslch prestavok, ked' svietilo slnko a stovky I'udl behali 
okolo. A tl dospell a tie auta to robili este zabavnejslm. 

O to tu slo: bola to zdbava. Vsetci sme sa smiali. 

Ale fizli sa uz mobilizovali. Zacul som helikoptery. Kazdym 
okamihom to cele skoncl. Je cas na zakoncenie hry. 

Schmatol som uplrku. 

„Ukoncenie hry: ked' nam policajti prikazu rozlsf sa, 
predstieraf, ze ste zasiahnuti plynom. Posli to d'alej. Co som 
povedal." 

Uplrka bola drobne dievca, take nizke, ze som si pomyslel, 
ze je privel'mi mlada, ale podl'a tvare a usmevu musela mat' tak 
17 ci 18. „0, to je presibane," povedala. 

„Co som povedal?" 

„Ukoncenie hry: ked' nam policajti prikazu rozlsf sa, 
predstieraf, ze ste zasiahnuti plynom. Posli to d'alej. Co som 
povedal?" 

„ Vybome," povedal som. „Posli to d'alej ." 

Splynula s davom. Chytil som d'alsieho upira. Odovzdal 
som mu spravu. Odisiel to rozsirif . 

Vedel som, ze kdesi v dave Ange robi to iste. Niekde v dave 
mohli byf inflitratori, falosni Xnefaci, ale co na tom? Fizli 
nemaju na vyber. Vyzvu nas aby sme sa rozisli. Zarucene. 

Musel som sa dostaf k Ange. Plan bol taky, ze sa stretneme 
pri Soche Zakladatel'ov na Namesti, ale dostaf sa tam bude 
fazke. Dav sa uz nepohyboval ale vzduval sa, ako vtedy na 
ceste do stanice BARTu, toho dfia ked' vybuchli bomby. 
S namahou som sa nim predieral, ked' zosilfiovac podveseny 
pod helikopterou spustil. 

„TU MINISTERSTVO VNUTROSTATNEJ BEZPEC- 



292 



C. Doctorow 

NOSTI. OKAMZITE SA ROZIDTE" 

Stovky uplrov okolo mfia padlo na zem, drziac sa za hrdlo, 
vyval'ujuc oci a lapajuc po dychu. Predstieraf zasah plynom 
bolo I'ahke, vsetci sme mali kopu casu na prestudovanie 
zaberov zo zasahu peprovym sprejom v Dolores Parku. 

„OKAMZITE SA ROZIDTE." 

Padol som na zem chraniac svoj batoh a siahol som po 
cervenej bejzbalovej ciapke, ktoni som mal poskladanu za 
opaskom. Narazil som si ju na hlavu, potom som sa chytil za 
hrdlo a zacal vydavaf hrozne davive zvuky. 

JedinI co zostali staf, boli nahodnl okoloiduci, zamestnanci 
na ceste do prace. Dusiac sa a lapajuc po dychu som sa po nich 
obzeral. 

„TU MINISTERSTVO VNUTROSTATNEJ 

BEZPECNOSTI. OKAMZITE SA ROZIDTE. OKAMZITE 
SA ROZIDTE." Z bozieho hlasu sa mi rozvibrovali 
vnutornosti. Citil som ho az kdesi v stolickach a stehennych 
kostiach a v chrbtici. 

Zamestnanci boli vystraseni. Pohybovali sa co najrychlejsie, 
ale nijakym konkretnym smerom. Bez ohl'adu na to kde ste 
stall sa zdalo, ze helikoptery vam visia priamo nad hlavou. 
Policajti sa uz predierali davom a mali nasadene prilby. 
Niektori mali stity. Ini plynove masky. Sipal som este 
hlasnejsie. 

Vtedy sa I'udia rozbehli. Asi by som zacal utekaf tiez. Videl 
som, ako si chlapik stiahol 500-dolarove sako a omotal si ho 
okolo tvare predtym, nez vyrazil na juh, k Misii, ale potkol sa a 
spadol. Jeho nadavky sa pridali k zvukom dusenia. 

Toto sa nemalo staf - sipanie malo I'udi len vyplasif a 
zmiasf, nie vyvolaf paniku a masovy utek. 

Zacal sa ozyvaf krik, vykriky, ake som vel'mi dobre poznal 
od tej noci v parku. Bol to krik na smrt' vystrasenych I'udl, ktorl 
sa, V snahe dostaf sa odtial' za kazdu cenu, sa v behu navzajom 
zrazali. 



293 



Maly brat 

A potom spustili sireny leteckeho poplachu. 

Nepocul som ich od toho utoku, ale nikdy na ne 
nezabudnem. Zvuk mnou prenikol a zarezonoval mi priamo 
V guliach, pricom mi cestou zmenil nohy na zele. Mai som 
chut' sa V panike rozbehnuf prec. Postavil som sa, cervenu 
ciapku na hlave, a myslel som na jedine: Ange. Ange a 
Zakladatelia. 

Vsetci uz boli na nohach a kriciac bezali vsemoznymi 
smermi. Odstrcil som I'udi z cesty a pridfzajuc si batoh a 
ciapku som sa prebijal k Soche. Masha ma hl'adala, ja som 
hl'adal Ange. Ange tam niekde bola. 

Tlacil som sa nadaval. Kohosi som zrazil lakt'om. Ktosi mi 
stupil na nohu tak pmdko, az som citil cosi prasknuf, tak som 
ho sotil, az spadol. Snazil sa postavif a ktosi nafiho sliapol. 
Sacal som sa a tlacil. 

Potom som natiahol ruku, aby som zasa kohosi odsotil ale 
akesi silne ruky ma plynulym pohybom chytili za zapastie a 
lakef a vyknitili mi ruku za chrbat. Mai som pocit ze mi piece 
uz-uz vyskoci z klbu a okamzite som sa prehol dopredu a 
naplno som vrest'al, ale v tom hluku davu, rachote vrtul'nikov a 
zavyjani siren to bolo sotva pocuf. 

Silne ruky za mojim chrbtom ma znovu narovnali a riadili 
ma ako babku. Chvat bol taky dokonaly, ze na linik sa nedalo 
ani pomyslief. Nemyslel som ani na hluk helikoptery ani na 
Ange. Jedine, na co som dokazal myslief bolo, aby som sa 
hybal len tak, ako chcel ten clovek. Otocil ma, takze sme sa 
ocitli tvarou v tvar. 

Bolo to dievca s ostrou, akoby potkafiou tvarou, scasti 
zakrytou za obrovskymi slnecnymi okuliarmi. Nad nimi jej ako 
klince trcali na vsetky strany svetloruzove vlasy. 

„Ty!" povedal som. Poznaval som ju. To ona ma odfotila a 
hrozila, ze ma bonzne skolskej hliadke. Bolo to vtedy, pat' 
minut pred utokmi. Bola to ona, bezohl'adna a prefikana. Obaja 
sme odtial' vtedy za zvuku klaksonov zdrhli a oboch nas 



294 



C. Doctorow 

zadrzala pollcia. Ja som sa spraval nepriatel'sky a tak si 
zmysleli, ze som nepriatel'. 

Ona - Masha - sa stala ich spojencom. 

„Ahoj, Mlk3y," zasycala mi do ucha, zblizka, ako milenka. 
Po chrbte mi prebehol mraz. Pustila mi ruku a ja som si ju 
vytriasal. 

„Kriste," povedal som. „Ty!" 

„Ano, ja," povedala. „Plyn spustia asi tak o dve minuty. 
Pohni zadkom." 

„Ange - moje dievca - je pri Soche Zakladatel'ov." 

Masha si prezrela dav. „Bez sance," povedala. „Ak to 
skusime, je po nas. Plyn padne do dvoch minut, ak si to 
nahodou prvy krat prepocul." 

Zastal som. „Bez Ange nejdem," povedal som. 

Pokrcila plecami. „Ako myslis," zakricala mi do ucha. „Je to 
tvoj pohreb." 

Zacala sa prebijaf davom, vzd'al'ovala sa na sever, k centru 
mesta. Ja som pokracoval smerom k Soche Zakladatel'ov. O 
sekundu na to bola moja mka znovu v tom bolestivom chvate a 
znova ma otocila a strkala vpred. 

„Vies prilis vel'a, ty chmul'o," povedala. „Videl si moju tvar. 
Ides so mnou." 

Skrikol som na fiu a mykol sebou az som mal pocit, ze sa mi 
zlomi rameno, ale ona ma tlacila d'alej. Kazdym krokom ma 
moja zranena noha priserne bolela a piece hrozilo vyklbenim. 

Pouzivajuc ma ako baranidlo si prerazala cestu davom. 
Rachot helikopter sa zmenil a ona ma zacal strkaf este 
silnejsie. „BEZ!" vykrikla. „Plyn je tu!" 

Hukot davu za zmenil tiez. Sipanie a vykriky boli zrazu 
ovel'a ovel'a hlasnejsie. Uz som to kedysi pocul. Znovu sme 
boli V parku. Plyn na nas prsal. Zadrzal som dych a bezal. 

Vybehli sme z davu a ona mi pustila mku. Vytriasol som si 
ju. Co najrychlejsie som krival po chodniku a dav redol a redol. 
Blizili sme sa ku skupine agentov DHS so stitmi a maskami. 



295 



Maly brat 

Ked' sme sa pribllzili, zablokovali nam cestu, ale Masha 
vytiahla odznak a oni sa rozostupili, akoby bola Obi Wan 
Kenobi vraviaci „Toto nie su droidi, ktorych hl'adate." 

„Ty prekliata bestia,''' povedal som, ked' sme sa nahlili hore 
Trhovou ulicou. „MusIme sa vratif po Ange." 

Naspulila pery a zavrtela hlavou. „SucItim s tebou, bracek. 
Svojho chlapca som nevidela uz cele mesiace. Asi si mysll, ze 
som mftva. Vojnove osudy. Ak sa vratime po tvoju Ange, je po 
nas. Len ak si svihneme, mame sancu. A kym my mame sancu, 
ona ma sancu. Vsetky tieto deti nepozatvaraju na Gitmo. Asi 
len vezmu par stovak na vysluch a zvysok poslu domov." 

Isli sme hore Trhovou ulicou, okolo striptizovych lokalov, 
pred ktorymi taborili bezd'aci a vysedavali fet'aci, smradl'avl 
ako otvoreny zachod. Masha ma viedla do maleho vyklenku pri 
zatvorenych dverach do lokalu. Vyzliekla si bundu a otocila ju 
naruby - podsivka mala jemny pnizkovany vzor a s obratenymi 
svikmi bunda vyzerala uplne inak. Z vrecka vytiahla vlnenii 
ciapku, natiahla si ju na hlavu a sformovala do vystredneho, 
konciteho tvaru. Potom vytiahla odlicovacie obnisky a zacala 
si utieraf tvar a nechty. Za minutku bola celkom inou zenou. 

„Zmena satnika," povedala. „Teraz ty. Zahod' topanky, 
zahod' bundu a klobuk." Pochopil som. Policajti si budu vel'mi 
podrobne prezeraf kazdeho, kto by vyzeral ako ucastnik 
VampMobu. Ciapku som zahodil - aj tak nemam bejzbalove 
ciapky rad. Potom som zastrcil bundu do batoha a vytiahol 
tricko s dlhymi rukavmi a obrazkom Rosy Luxemburgovej a 
natiahol si ho na moje cieme tricko. Nechal som, nech mi 
Masha zotrie mejkap a vycisti nechty a za minutku som bol 
hotovy. 

„Vypni si mobil," povedala. „Mas nejake erfidy?" 

Mai som svoj studentsky preukaz, bankomatovu kartu a 
elektricenku. Vsetko to smerovalo do jej postriebrenej tasticky, 
V ktorej som spoznal izolacnu Faradayovu kabelku. Ako ich tak 
strcila do vrecka, uvedomil som si, ze som jej prave odovzdal 



296 



C. Doctorow 

moju legitimaciu. Ak je na druhej strane... 

Zaclnal mi dochadzaf rozsah toho, co sa prave stalo. 
V mojich predstavach som v tejto chvlli mal stale Ange pri 
sebe. S fiou by sme boli dvaja na jedneho. Ange by mi 
pomohla, keby sa cosi pobabralo. Keby Masha nebola tym, 
kym tvrdi zeje. 

„Daj si do topanok tieto kamienky -" 

„To je V poriadku. Vytkol som si nohu. Ziadny program na 
rozoznavanie chodze ma teraz nespozna." 

Kratko prikyvla, ako jeden profik druhemu, a nasadila si 
batoh. Ja som zodvihol ten svoj a pohli sme sa. Prezlecenie 
nam trvalo menej ako minutu. Vyzerali a pohybovali sme sa 
ako uplne ini I'udia. 

Pozrela na hodinky a potriasla hlavou. „Pohyb," povedala. 
„Musime dorazif na stretnutie. Nech fa nenapadne utekaf. 
Teraz mas dve moznosti. Mfia alebo basu. Zabery z toho mobu 
budu analyzovaf cele dni, ale az s tym skoncia, kazda jedna 
tvar sa dostane do databazy. Nas odchod bude zaznamenany. 
Obaja sme odteraz hl'adani zlocinci." 

# 

Za nasledujucim blokom odbocila z Trhovej ulice a vydali sme 
sa nazad do Tenderloinu. Tuto stvrt' som poznal. Tu sme 
kedysi patrali po otvorenom bode pristupu k WiFi, hrajiic 
Zabavne sialenstvo Harajuku. 

„Kam to ideme?" povedal som. 

„Zvezieme sa," povedala. „Sklapni a nechaj ma pracovaf." 

Isli sme rychlo, z vlasov mi dolu tvarou stekal pot, nasiel si 
cesticku dolu chrbtom a preklzol mi strbinou v zadku az na 
stehna. Noha ma uz vdzne bolela a ja som si obzeral ulice San 
Francisca, ktore som mozno videl posledny raz v zivote. 

Neprospievalo mi ani, ze sme sliapali priamo do kopca, do 
oblasti, kde sa Tenderloin menil v hodnotne nehnutel'nosti Nob 
Hillu. Preryvane som dychcal. Kracala vacsinou hore uzkymi 

297 



Maly brat 

ulickami a vel'ke ulice pouzlvala len na prechody medzi nimi. 

Prave sme vchadzali do jednej takejto ulicky s nazvom 
Sabin Place, ked' sa za nami ktosi zjavil a povedal, „Stop, ani 
hnuf." Bolo to pine zlomyselnej veselosti. Zastali sme a otocili 
sa. 

Na konci ulicky stal Charles v nedbalej napodobenine 
uplrskeho ubom - ciernom tricku a dzlnsach, s bielym 
mejkapom. „Ahoj, Marcus," povedal. „Ides niekam?" Nasiroko 
a vlhko sa uskmul. „Kto je tato tvoja frajerka?" 

„Co chces, Charles?" 

„No, motal som sa okolo tych zradcov z Xnetu odkedy som 
fa zbadal rozdavaf v skole tie DVDecka. Ked' som pocul o 
VampMobe, pomyslel som si, ze sa pridam a budem to 
pozorovaf, aby som videl, ci sa ukazes a co budes robif. Vies, 
CO som videl?" 

Mlcal som. V ruke drzal mobil a mieril nim na nas. 
Nahraval. Mozno mal navolene 911. Masha vedl'a mfia stuhla 
ako doska. 

„Videl som, ze tu prekliatu zalezitosf vedies. A nahral som 
si to, Marcus. Takze teraz zavolam policiu a pekne tu na nich 
pockame. A potom pqjdes do hnusnej mizernej basy na dlhy, 
predlhy cas." 

Masha pokrocila dopredu. 

„Zostafi kde si, kocka," povedal. „ Videl som, ako fa odtial' 
odvadza. Videl som vsetko -" 

Urobila d'alsi krok a vytrhla mu telefon z ruky, siicasne 
siahla za svoj chrbat a vytiahla roztvorenii pefiazenku. 

„DHS, ty debil," povedala. „Som z DHS. Prave som 
sprevadzala tohto sraca k jeho panom, aby som videla, kam 
pqjde. To bola moja uloha. Teraz si to cele pobabral. Mame pre 
to nazov. Vola sa to 'Branenie vo vykone funkcie.' Tiito frazu 
budes pocuf odteraz vel'mi casto." 

Charles o krok ustupil a vystrel ruky pred seba. Zbledol tak, 
ze bol belsi ako jeho mejkap. „Co? Nie! Teda - ja som 



298 



C. Doctorow 

nevedel! Snazim sa pomoctV 

Znovu sa pohol, ale Masha bola rychla. Schytila ho za ruku 
a sknitila mu ju v rovnakom dzudistickom chvate, v akom ma 
drzala v Obcianskom centre. Strcila ruku do vrecka a vytiahla 
pasik umelej hmoty, plastikove puta, ktore bleskovo obtocila 
okolojehozapastl. 

To bolo posledne, co som videl, potom som sa dal na utek. 

# 

Kym ma dobehla, dostal som sa na opacny koniec ulicky. 
Zrazila ma zozadu takze som sa roztiahol na zemi. Nedokazal 
som bezaf vel'mi rychlo, noha ma bolela a batoh ma t'azil. 
Prudko som padol tvarou dolu a na spinavom asfalte som si 
oskrel lice. 

„Jezismaria," povedala. „Ty si ale kompletny idiot. Vari si 
tomu neuverilT' 

Srdce mi tlklo. Bola nado mnou a pomaly ma nechavala 
vstaf. 

„To fa mam sputaf, Marcus?" 

Postavil som sa na nohy. Vsetko ma bolelo. Chcel som 
zomrief. 

„Pod'me," povedala. „Uz to nie je d'aleko." 

# 

Ukazalo sa, ze 'to' bol nakladiak, stojaci v postrannej ulicke 
Nob Hillu, sestnast'kolka vel'ka ako tie vsadepritomne kamiony 
DHS, ktore sa stale zjavovali na rohoch San Francisca a jezili 
sa antenami. 

Na tomto bol napis „Traja st'ahovaci a kamion" a ti traja 
chlapici tam vel'mi zamestnane chodili dnu a von z vysokeho 
cinzoveho domu so zelenymi markizami. Prenasali nabytok, 
pekne zabaleny v pooznacovanych skatuliach, ktore po jednej 
nakladali do kamionu a starostlivo ich tam ukladali. 



299 



Maly brat 

Najprv nas previedla pekne dookola, zdalo sa, ze sa jej cosi 
nepozdava, pri druhom kole nadviazala ocny kontakt 
s clovekom, ktory na kamion dozeral, postarsim cemochom so 
sirokym opaskom a hrubymi mkavicami. Mai laskavu tvar a 
usmial sa na nas, ked' nas akoby I'ahostajne viedla 
k stupienkom do kamionu a do jeho vnutra. „Pod vel'ky stol," 
povedal. „Nechali sme tarn pre vas miesto." 

Kamion bol dopoly piny, ale uzka ulicka viedla k vel'kemu 
stolu s bublinkovym igelitom okolo noh, cez ktory bola 
prehodena kockovana deka. 

Masha ma vtiahla pod stol. Bolo tam tesno a plno prachu, 
ako som sa vtlacal medzi skatule, potlacil som kychnutie. 
Miesta bolo tak malo, ze sme skoro sedeli jeden na druhom. 
Nemyslim, ze by sa k nam Ange zmestila. 

„Ty potvora," povedal som hl'adiac na Mashu. 

„Sklapni. Mai by si mi z vd'aky lizaf topanky. Do tyzdfia, 
maximalne do dvoch by si skoncil v base. A nie v Gitme 
V Zalive. Mozno v Syrii. Myslim, ze tam posielaju tych co 
majii naozaj zmiznuf." 

Polozil som hlavu na kolena a snazil sa zhlboka dychaf. 

„Preco si vobec zacal s takym nezmyslom, ako je vyhlasenie 
vojny DHS?" 

Povedal som jej. Povedal som jej, ako ma zadrzali a o 
Darrylovi. 

Potl'apkala si po vreckach a nasla mobil. Charlesov. 
„Nespravny telefon." Vytiahla druhy. Zapla ho a ziara jeho 
displeja naplnila nasu malii pevnostku. Po kratkej manipulacii 
mi ho podala. 

Bola to fotka, ktoni spravila tesne predtym, nez vybuchli tie 
bomby. Boli sme na nej ja, Jolu, Van a - 

Darryl. 

V ruke som drzal dokaz, ze Darryl bol s nami len par minut 
predtym, nez DHS zadrzali. Dokaz, ze bol zivy a zdravy a 
s nami. 



300 



C. Doctorow 

„MusIs mi daf kopiu tohto obrazku," povedal som. 
„Potrebujem ho." 

„Ked' sa dostaneme do LA," povedala a vzala si mobil. „Az 
ti vysvetlia, ako sa ma spravaf utecenec bez toho, aby nas 
oboch capli a vysupovali kamsi do Syrie. Nechcem, aby si si 
robil nadeje na zachranu tohto chlapca. Tam kde momentalne 
je, je celkom v bezpeci - nateraz " 

Premysl'al som o tom, ze by som jej to skusil vziaf nasihm, 
ale svoju fyzicku pripravenosf mi uz predviedla dostatocne. 
Musela mat' nejaky ciemy pas alebo co. 

Sedeli sme v tme, pocuvah troch st'ahovakov plnif kamion 
d'alslmi a d'alsimi krabicami fuciac od namahy. Snazil som sa 
spat', ale nedarilo sa. Masha s tym nemala nijaky problem. Uz 
chrapala. 

Cez uzku, zapratanii ulicku, veducu von na cerstvy vzduch 
bolo este stale vidief trochu svetla. Hl'adel som nafiho a 
premysl'al o Ange. 

Moja Ange. Vlasy poletujuce okolo jej pliec ked' otacala 
hlavou zo strany na stranu, smejiic sa comusi co som vykonal. 
Jej tvar, ked' som ju videl posledny raz, ako padala v dave 
VampMobu. Vsetci ti I'udia na VampMobe, aj ti v parku, 
leziaci a zvijajuci sa, DHS v litoku s obuskami. Vsetci ti co 
zmizli. 

Darryl. Uvazneny na Ostrove pokladov so zasitym bokom. 
Ako ho vyvadzaju na nekonecne vysluchy o teroristoch. 

Darrylov otec, zniceny a pripity, neoholeny. A potom 
vyumyvany, vo uniforme, „kv61i fotkam." Vzlykajuci ako maly 
chlapec. 

Mqj vlastny otec a to ako ho moje zmiznutie na Ostrove 
pokladov zmenilo. Bol rovnako zlomeny ako Darrylov otec, ale 
inym sposobom. A jeho tvar, ked' som mu povedal, co sa mi 
stalo. 

Vtedy som pochopil, ze nemozem utiecf. 

Vtedy som pochopil, ze musim zostaf a bojovaf. 



301 



Maly brat 
# 

Masha zhlboka a pravidelne oddychovala, ale ked' som 
s pomalost'ou I'adovca siahol do jej vrecka po telefone, 
zafucala a zamrvila sa. Stuhol som a zadrzal dych na cele 
d'alsie dve minuty, pocltajuc jedenadvadsaf, dvaadvadsaf. 

Jej dych sa pomalicky upokojil a prehlbil. Milimeter po 
milimetri som vytiahol jej mobil z vrecka, prsty a ruka sa mi 
chveli, ako som sausiloval o co najpomalsl pohyb. 

A potom som ho mal, mala vecicka vel'kosti tabul'ky 
cokolady. 

Otocil som hlavu do svetla, ked' som si na cosi spomenul: na 
Charlesa ako drzi telefon a vysmesne nim na nas mieri. Bol to 
telefon vo tvare cokoladky, strieborny, oblepeny logami tuctu 
firiem, ktore cez telefonnu spolocnosf dotovali jeho naklady. 
Bol to ten dmh, kde ste si museli pred kazdym hovorom 
vypocuf reklamu. 

V kamione bolo prilis malo svetla, aby sa dalo jasne vidief, 
ale dokladne som ho prehmatal. Boli tam tie firemne nalepky? 
Ano? Ano. Prave som Mashi ukradol Charlesov telefon. 

Znova som sa otocil a pomaly, pomalicky, pomalicky, 
pomalicicky som opaf siahol do jej vrecka. Jej mobil bol vacsl 
a mohutnejsi, vybaveny lepsim fot'akom a ktovie cim vsetkym. 

Raz sa mi to uz podarilo - takze teraz to slo trochu I'ahsie. 
Milimeter po milimetri som ho vyviklal z jej vrecka, dvakrat 
som sa zastavil ked' zafucala a pohla sa. 

Ked' som ho vytiahol a zacal ustupovaf, jej ruka vystrelila 
bleskovo ako had a schytila ma za ruku, drsne a silne, jej prsty 
sa mi zaryli do sliach na zapasti. 

Zalapal som po dychu a zrazu som hl'adel do Mashinym 
nasiroko otvorenych ocl. 

„Ty si taky idiot," povedala konverzacnym tonom a druhou 
rukou mi vzala svoj mobil a zacala don cosi t'ukaf . „Ako si 
planoval odomknuf tiito vec?" 

Preglgol som. Zapastie ma bolelo. Zahryzol som si do pery 

302 



C. Doctorow 

aby som nevykrikol. 

Stale t'ukala do klavesnice. „S tymto si sa chcel odtial'to 
vytratif?" Ukazala mi nasu fotku, kde som bol s Darrylom, 
Jolu a Van. „S touto fotkou?" 

Mlcal som. Mai som pocit, ze mi rozdrvi zapastie. 

„Mozno by som ju mala jednoducho zmazaf, zbavif fa 
pokusenia." Jej vol'na mka sa d'alej pohybovala. Mobil sa jej 
spytal, ci to mysli vazne a ona sa musela nan pozrief, aby nasla 
spravny klaves. 

Vtedy som sa pohol. Stale som drzal Charlesov mobil a tym 
som ju z celej sily udrel do ruky, az som si udrel hanky o 
stolnii dosku, co sme mali nad hlavami. Zasah bol taky pmdky, 
az sa ten mobil rozletel na kusocky a ona skrikla a ruka jej 
ochabla. Pokracoval som, siahol som po jej dmhej mke, po jej 
prave odomknutom telefone, nad ktorym stale drzala palec, 
pripraveny stlacif OK. Prsty sa jej vsak zovreli naprazdno, ked' 
som jej ho vytrhol z mky. 

Po rukach a kolenach som sa plazil uzkou chodbickou 
smerom k svetlu. Dva razy som zacitil, ako mi plesla po 
chodidlach a clenkoch a musel som z cesty odsunuf niekol'ko 
skatul', ktorymi nas zavalili ako faraona v hrobke. Zopar ich 
padlo za mfia a zacul som Mashu zastonaf. 

Rolovacie dvere kamionu boli otvorene na skarku a ja som 
sa k nej vrhol a preklzol popod ne. Schodiky boli prec a tak 
som sa ocitol visiac dolu hlavou nad cestou, t'ahal som sa 
d'alej, az som padol hlavou napred na asfalt. Chytiac sa za 
naraznik som sa pozviechal a ziifalo som zatiahol za kl'ucku na 
dverach, az som ich zabuchol. Masha vnutri vykrikla - asi som 
jej privrel prsty. Naplo ma na davenie, ale potlacil som to. 

Miesto toho som zacvakol zamku na dverach. 

SiSiSi 



303 



Maly brat 

Kapitola 20 



Ziadny z tych troch chlapov nebol v tej chvlli nabllzku a tak 
som vyrazil prec. Hlava ma tak bolela, ze som si pomyslel, ze 
urcite krvacam, ale nic som nenahmatal. Mqj vymknuty clenok 
mi tak stfpol, ze som bezal ako pokazena marioneta. V behu 
som sa vsak zastavil iba raz, aby som zrusil prikaz na zmazanie 
fotky na Mashinom telefone. Vypol som na fiom radio - aj aby 
som setril baterku, aj aby ma pomocou neho nemohli 
vystopovaf - cas do hibernacie som nastavil na dve hodiny, 
najdlhsi mozny interval. Skusal som sa nastavif ho tak, aby po 
znovuzapnuti nevyzadoval heslo, ale uskutocnif tuto zmenu 
vyzadovalo zadaf heslo. Takze som mienil jednoducho stlacaf 
klavesy minimalne raz za dve hodiny, kym pridem na to, ako 
z neho dostaf ten obrazok. Budem potrebovaf nabijacku. 

Nemal som nijaky plan. A nejaky som potreboval. 
Potreboval som si sadnuf, pripojif sa na sief - vymyslief, co 
d'alej. Uz som mal pine zuby toho, ze za mfia stale planoval 
ktosi iny. Nechcel som len konaf len kvoli Mashi, DHS alebo 
kvoli otcovi. Alebo kvoli Ange? No, mozno kvoli nej ano. 
Vlastne by to bolo celkom v poriadku. 

Prave som zostupoval z kopca kde sa dalo, presmykoval 
som sa bocnymi ulickami a splyval s davom. Nemal som 
presny ciel'. Kazdu chvil'u som strcil ruku do vrecka a t'ukol do 
klaves na Mashinom mobile, aby sa neulozil k spanku. 
Roztvoreny vo vrecku mojej bundy bol nesikovne vel'ky. 

Zastal som a oprel sa o stenu. Clenok ma nicil. Kde to 
vlastne som? 

O'Farrel, na Hyde Street. Fred pochybnym „Azijskym 
masaznym klubom." Moje zradne nohy ma doviedli spat' na 
zaciatok - na miesto, kde Masha spravila tii fotku len niekol'ko 
sekund predtym, ako vybuchol Zalivovy most, predtym, ako sa 



304 



C. Doctorow 

mqj zivot navzdy zmenil. 

Mai som chut' sadnuf si na chodnik a rozrevaf sa, ale to by 
moje problemy nevyriesilo. Musim zavolaf Barbare 
Stratfordovej a povedaf jej, co sa stalo. Ukazaf jej Darrylovu 
fotku. 

Na CO to vlastne mysllm? Musim jej ukazaf to video, to, co 
mi Masha poslala - to, na ktorom sa prezidentov sef stabu 
kochal utokmi na San Francisco a pripustil, ze vedel, kedy a 
kde sa udeju nove utoky a ze ich nemieni zastavif, pretoze 
pomozu znovuzvoleniu jeho cloveka. 

Plan bol teda takyto: spojim sa s Barbarou, dam jej tie 
dokumenty a vydame to. VampMob musel I'udi riadne 
vyplasif, museli si myslief, ze sme naozaj banda teroristov. 
Samozrejme, ked' som ho planoval, myslel som hlavne na to, 
ako to fantasticky odputa pozornosf, ale teraz mi napadlo, ako 
sa to muselo javif nejakemu strycovi v Nebraske. 

Zavolam Barbare a budem si pocinaf rafmovane, zavolam 
z verejneho telefonu, dam si kapucfiu, takze ma tie 
vsadepritomne CCTV neodfotia. Vylovil som z vrecka 
stvrt'dolar a prelestil ho cipom kosele, aby som zmazal 
odtlacky prstov. 

Pustil som sa dolu kopcom, dolu k stanici BARTu, kde boli 
telefonne budky. Prisiel som k zastavke trolejbusu, ked' som si 
vsimol obalku aktualneho Bay Guardianu, poukladaneho na 
kopke pri ciernom bezdomovcovi, ktory sa na mfia usmial. 
„Len do toho, precitaj si obalku, to je zadarmo - nazrief dnu t'a 
vsak bude staf pat'desiat centov." 

Titulok bol vysadzany najvacsimi typmi ake som kedy videl 
od 11 . septembra: 

VOVNUTRI GUANTANAMA V ZALIVE 

Pod tym, mensim pismom: 

„Ako DHS drzi nase deti a nasich priatel'ov v tajnych 
vazniciach rovno pred nasim prahom. 

Barbara Stratfordova, exkluzivne pre Bay Guardian" 



305 



Maly brat 

Predavajuci zavrtel hlavou. „Uverili by ste tomu?" povedal. 
„Priamo tu v San Franciscu. Clovece, tato vlada je na hovno.'' 

Teoreticky je Guardian zadarmo, ale zdalo sa, ze tento 
chlaplk ovladol miestny trh s jeho kopiami. V mke som mal 
stvrt'ak. Pustil som mu ho do hrnceka a siahol po d'alsi. 
Tentoraz som sa neobt'azoval zotieraf z neho odtlacky. 

„Vravia nam, ze odkedy neznami zlocinci vyhodili do 
vzduchu Zalivovy most, svet sa zmenil. Tislce nasich priatel'ov 
a susedov toho dfia zomrelo. Takmer nikto z nich sa nenasiel; 
ich ostatky udajne lezia na dne zalivu. 

Ale nasa reporterka prinasa mimoriadny pribeh mladeho 
muza, ktoreho DHS zatklo len niekol'ko minut po vybuchoch. 
Pribeh, ktory naznacuje, ze nasa vlastna vlada ilegalne 
zadrziavala mnozstvo udajnych mftvych na Ostrove pokladov, 
ktory okamzite po utoku nechali evakuovaf a zakazali nan 
vstup civilnym osobam..." 

Sadol som si na lavicku - na tu istu, ako som si uvedomil a 
vlasy mi z toho vstali dupkom, kde sme posadili Darryla, aby si 
oddychol potom, co sme vysli zo stanice BARTu - a precltal 
som si cely clanok. Stalo ma vel'a namahy nevybuchnuf 
priamo tam v plac. Barbara nasla nejake fotky mfia a Darryla, 
ako sa spolu bavlme a prilozila ich k textu. Tie fotky boli 
mozno rok stare, ale vyzeral som na nich o tol'ko mladsie, 
akoby som mal 10 alebo 11. Za poslednych par mesiacov som 
vel'mi dorastol. 

Clanok bol prekrasne naplsany. CItil som sa poburene v 
mene tych deti o ktorych pisala, nato som si spomenul, ze ved' 
pise o mne. Bola tam aj Zebova spravicka, jeho kostrbate 
pismo bolo zvacsene na novinovu polstranu. Barbara vyhrabala 
viae informacil o inych det'och, ktore boli uvaznene na tom 
ostrove len par kilometrov od svojich rodicov. 

Z vrecka som vytiahol este jeden stvrt'dolar, potom som si 
to rozmyslel. Aka je sanca, ze Barbarin telefon neodpocuvaju? 
Volaf jej prave teraz je absolutne nemozne. Aspofi nie priamo. 



306 



C. Doctorow 

Potreboval som prostrednlka, aby som sa s fiou spojil a aby 
sme sa dohodli na stretnuti niekde na juhu. Tol'ko teda 
k planom. 

Co som naozaj vel'mi potreboval, bol Xnet. 

Ako sa dopekla dostanem na linku? Wifinder mqjho mobilu 
blikal ako blazon - bezdrotove siete boli vsade okolo mfia, ale 
nemal som Xbox ani telku ani DVD s ParanoidLinuxom. WiFi, 
WiFi vsade... 

Vtedy som ich zbadal. Dvaja chlapci asi v mojom veku, 
pohybujuci sa v dave na vrchu schodov k BARTu. 

Co ma zaujalo bol sposob ako sa pohybovali, akysi 
nesikovny, zrazali sa s cestujucimi a turistami. Kazdy z nich 
mal ruku vo vrecku a ked' sa im pohl'ady stretli, zaskl'abili sa. 
Boli to tl najnapadnejsl dzemeri, ale I'udia si ich nevsimali. Tu 
V tejto stvrti kazdy ocakava stretnutie s blaznami a 
bezdomovcami, takze sa kazdy vyhyba ocnemu kontaktu, ak sa 
da, tak sa radsej vobec neobzera. 

Zameral som sa na jedneho. Vyzeral vel'mi mlado, ale 
nemohol byf ovel'a mladsi ako ja. 

„Hej," povedal som. „Hej, vy dvaja, mozete prist' na 
moment sem?" 

Predstieral, ze ma nezacul. Pozrela priamo skrz mfia, ako 
ked' pozerate skrz bezdomovca. 

„No tak," povedal som. „Nemam vel'a casu." Chytil som ho 
za piece a zasycal som mu do ucha. „Idu po mne fizli. Som 
z Xnetu." 

Zatvaril sa vyl'akane, akoby chcel ujsf, a jeho kamos sa uz 
blizil k nam. „Myslim to vazne," povedal som. „Len ma 
vypocujte." 

Jeho druh sa priblizil. Bol vyssi a mohutnejsi - ako Darryl. 
„Hej," povedal. „Nieco nie je v poriadku?" 

Jeho kamos mu zasepkal cosi do ucha. Obaja vyzerali vel'mi 
napato. 

Spod pazuchy som vytiahol svoj vytlacok Bay Guardianu a 



307 



Maly brat 

zamaval im pred ocami. „Mrknite na stranu 5, dobre?" 

Posluchli. Pozreli si titulok. Fotku. Mfia. 

„No teda, clovece," povedal prvy. „Nie sme hodnl." Skeril 
sa na mfia ako blazon a ten mohutnejsi ma plesol po chrbte. 

„Nem6ze byf -" povedal. „Ty si M -" 

Zakryl som mu usta mkou. „Pod'te sem, dobre?" 

Vzal som ich nazad k mojej lavicke. Vsimol som si, ze pod 
fiou bola akasi stara, hneda skvrna. Darrylova krv? Pocitil som 
zimomriavky. Sadli sme si. 

„Som Marcus," povedal som a pri vysloveni svojho praveho 
mena pred I'ud'mi, ktori ma uz poznali ako MlkSyho, som 
st'azka preglgol. Rucal som svoje krytie, ale „Bay Guardian" uz 
aj taktuto spojitosf odhalil. 

„Nate," povedal mensi. „Liam," dodal vacsi. „Brasko, je to 
pre nas takd cesf. Si nas vecny hrdina -" 

„Nehovor tak," povedal som. „Nehovor to. Vy dvaja 
vyzerate ako reklama s napisom, 'Aha, ja dzemujem, zasite ma 
do Gitma-v-Zalive'. Nemohli by ste uz byf napadnejsi." 

Liam sa zatvaril akoby sa siel rozplakaf. 

„No nic to, nechytili vas. Neskor vam dam zopar tipov." 
Znovu sa rozjasnil. Bolo akosi cudne jasne, ze tito dvaja 
naozaj povazovali MlkSyho za svoj idol a ze urobia vsetko, co 
poviem. Skerili sa ako idioti. Citil som sa neprijemne, bolo mi 
z toho nevol'no od zaludka. 

„Pocuvajte, potrebujem sa dostaf na Xnet, hned' teraz, bez 
toho, aby som siel domov, nemozem sa tam ani priblizif. 
Byvate niekde nablizku?" 

„Ja ano," povedal Nate. Hned' tu hore na Kalifornskej . Je to 
trochu prechadzka - strmy svah." Prave som zisiel sem dolu. 
Tam niekde hore bola Masha. Ale aj tak to bolo lepsie, nez 
V CO som mohol dufaf. 

„Tak pod'me," povedal som. 

# 



308 



C. Doctorow 

Nate mi pozical bejzbalovu ciapku a vymenil si so mnou 
bundu. O rozoznanie chodze som si nerobil starosti, clenok mi 
bolestivo pulzoval - krival som ako komparzista v kovbojke. 

Nate byval v obrovskom stvorspalfiovom byte na vrchu Nob 
Hillu. Budova mala vratnika v cervenej livreji so zlatym 
brokatom, ktory prilozil prsty k stitku capice a oslovil ho „Pan 
Nate" a vsetkych nas pekne privltal. Dom bol bez poskvmky a 
vofial cerstvo vylestenym nabytkom. Snazil som sa nezizaf, ale 
muselo to byf niekorkomilionove kondo. 

„To mqj otec," vysvetlil. „Bol investicnym bankarom. Mai 
obrovsku zivotnu poistku. Zomrel, ked' som mal 14 a vsetko 
sme to dostali. Uz roky boli rozvedeni, ale nechal moju mamu 
ako dedicku." 

Cez okno na celu stenu ste mali fantasticky vyhl'ad na 
opacnu stranu Nob Hillu, az celkom dolu k Rybarskemu 
nabreziu, k ohavnemu pahyl'u Zalivoveho mosta, na les 
zeriavov a kamionov. Cez hmlu som vytusil Ostrov pokladov. 
Ako som tak pozeral tam celkom dolu, pocitil som blaznive 
nutkanie skocif. 

Napojil som sa z jeho Xboxu a s pomocou obrovskej 
plazmovej telky v obyvacke. Ukazal mi, kol'ko otvorenych 
WiFi sieti sa dalo vidief z tohto vysokeho miesta - dvadsaf, 
mozno aj tridsaf. Dobre miesto pre Xnet'aka. 

Na mojom MlkSyho ucte bola zdl'aha posty. 20 000 novych 
sprav od okamihu, ked' sme s Ange rano odisli z jej domu. 
Mnozstvo bolo z tlace, ziadali o rozhovory, ale vacsina bola od 
Xnet'akov, I'udi, ktori videli clanok v Guardiane a chceli mi 
daf najavo, ze urobia cokolVek co len budem potrebovaf, aby 
mi pomohli. 

To ma dostalo. Po licach sa mi zacali kotul'af slzy. 

Nate a Liam si vymenili pohl'ady. Snazil som sa to zastavif, 
ale mame. Vzlykal som. Nate siel k dubovemu sekretaru a 
otvoril barovu skrinku, kde sa ukazali lesknuce rady flias. 
Nalial mi stamperlik cohosi zlatohnedeho a priniesol mi to. 



309 



Maly brat 

„Vzacna Irska whiskey," povedal. „Mamina oblubena." 

Chutilo to ako ohefi, ako zlato. Srkol som, snazil som sa 
nezakuckaf. Tvrdy alkohol som neobl'uboval, ale toto bolo ine. 
Parkrat som sa zhlboka nadychol. 

„Vd'aka, Nate," povedal som. Tvaril sa, ako by som mu 
prave pripol metal. Dobry chlapec. 

„V poriadku," povedal som a vzal si klavesnicu. Obaja 
chlapci ma fascinovane sledovali, ako som listoval mojou 
postou na gigantickej obrazovke. 

Co som hl'adal v prvom rade, bol email od Ange. Bola 
sanca, ze sa odtial' dostala. Vzdy je sanca. 

Ale bol som idiot, ze som dufal. Nic tam od nej nebolo. 
Zacal som prechadzaf postou co najrychlejsie, triediac si 
otazky z tlace, odkazy od fanusikov, nenavistnu postu, spam... 

A vtedy som to nasiel: list od Zeba. 

„Nebolo vel'mi prijemne zobudif sa dnes rano a najsf list, o 
ktorom som si myslel, ze ho znicis, na strankach novin. Vobec 
to nebolo prijemne. Zacal som sa citif - prenasledovany. 

Ale potom som pochopil, preco si to spravil. Neviem, ci 
dokazem schvalif tvoju taktiku, ale je zrejme, ze tvoje motivy 
boli rozumne. 

Ak citas toto, znamena to, ze existuje sanca, ze si zmizol do 
ilegality. Nie je to I'ahke. Tol'ko som sa naucil. A este ovel'a 
viae. 

Mozem ti pomocf. Mai by som to pre teba urobif. Ty robis 
pre mfia co mozes. (Aj ked' to nerobis s mojim suhlasom.) 

Ak dostanes tuto spravu, odpovedz, ak si sam a na uteku. 
Alebo aj ked' si zadrzany nasimi priatel'mi v Gitme a hl'adas 
sposob, ako ukoncif bolesf. Ak fa dostali, urobis, co od teba 
budii chcief. Ved' to vies. Risknem to. 

Pre teba, Mlk3y." 

„FIIIha," vydychol Liam. „Clovece." mal som chut' jednu 
mu prisif. Otocil som sa, ze mu odseknem nieco ostre, ale 
hl'adel na mfia ocami vel'kymi ako taniere, vyzeral, akoby sa 



310 



C. Doctorow 

uz-uz chystal padnuf predo mnou na kolena. 

„M6zem len povedaf," povedal Nate, „m6zem len povedaf, 
ze je najvacsou poctou v mojom zivote pomocf ti? Mozem 
povedaf len tol'ko?" 

Zacervenal som sa. Nedalo sa nic robif. TI dvaja boli 
kompletne ohureni, aj ked' som nebol nijaka hviezda, aspofi nie 
vo svojich vlastnych ociach. 

„Chlapci, mohli by ste -" prehltol som. „Mohol by som mat' 
trochu siikromia?" 

Vypadli z izby ako dve neposlusne stefiata a ja som sa citil 
ako bib. Rychlo som pisal. 

„Zeb, podarilo sa mi zmiznuf. A som na uteku. Potrebujem 
vsetku pomoc na svete. Chcem to uz ukoncif." Spomenul som 
si na Mashin telefon, vybral ho z vrecka a t'ukol don, aby sa 
neuspal. 

Nechali ma osprchovaf sa, dali mi nahradne oblecenie, novy 
batoh s polovickou vybavy na prezitie zemetrasenia - boli tam 
energeticke tycinky, lieky, honice a studene polotovary a stary 
spacak. Dokonca mi tam dali aj nahradny Xbox Universal 
s nainstalovanym ParanoidXboxom. Pekny detail. Poplasnu 
pistol' som musel odmietnuf. 

Stale som si overoval, ci mi Zeb neodplse. Odpovedal som 
na maily od fanusikov. Odpovedal som na otazky tlace. Zmazal 
som nenavistne odkazy. Trochu som ocakaval, ci sa nezjavl 
nieco od Mashe, ale bolo pravdepodobne, ze je uz niekde na 
polceste do LA, bolia ju prsty a vobec sa jej nechce plsaf. 
Znovu som pohladil jej telefon. 

Prehovorili ma, aby som si na kratku, hanebnu chvlfku, 
zdriemol. Mai som zachvat paranoje, co ak tl dvaja planuju 
zradif ma, kym budem spaf. Co bola sprostosf - rovnako 
dobre ma mohli nabonzovaf , aj ked' som bol hore. Jednoducho 
som nedokazal stravif, ze si o mne myslia tak vela. 
Intelektualne som chapal, ze existuju fudia ochotnl nasledovaf 
MlkSyho. Niektorych som stretol dnes rano, kriciacich KRV 



311 



Maly brat 

KRV KRV a lietajucich po Obcianskom centre. Ale s tymito 
dvoma to bolo osobnejsie. Boli to jednoducho mill cudaci, 
kedysi, v dfioch pred Xnetom, mohli byf mojimi kamosmi, 
s ktorymi by som zazlval tinedzerske dobrodruzstva. 
Dobrovol'ne sa prihlasili do armady, mojej armady. Bol som za 
nich zodpovedny. PonechanI sami na seba by sa nechali chytif, 
bola to otazka casu. Boli prilis dovercivi. 

„Chalani, pocuvajte ma chvil'u. Musim sa s vami 
porozpravaf o comsi dolezitom." 

Takmer sa postavili do pozoru. Bolo by to zabavne, keby to 
nebolo take strasidelne. 

„Ide o toto. Tym, ze ste mi pomohli, zacalo to byf pre vas 
nebezpecne. Ak vas chytia, chytia aj mfia. Dostanu z vas 
vsetko, CO viete -" Zodvihol som ruku, aby som umlcal ich 
protesty. „Nie, prestafite. Nezazili ste to. Kazdy prehovorl. 
Kazdeho zlomia. Ak vas niekedy dostanu, povedzte im vsetko, 
hned', co najrychlejsie, vsetko co viete. Aj tak sa k tomu 
nakoniec dostanu. Tak to robia. 

Ale nedostanu vas a ja vam poviem preco: uz nie ste 
dzemeri. Vasa aktivna sluzba skoncila. Ste -" Zalovil som 
V pamati medzi slovickami, odpocutymi v spionaznych 
thrilleroch - „ste spiacou bunkou. Stiahnite sa. Stafite sa 
normalnymi chalanmi. Tak ci onak, s touto vecou skoncujem, 
planujem to vsetko zverejnif, a ukoncif. Inak to skoncuje so 
mnou. Ak o mne nebudete do 72 hodin pocuf, predpokladajte, 
ze ma dostali. Potom robte co chcete. Ale pocas nasledujucich 
troch dni - alebo aj navzdy, ak vyjde to, co mam v plane - sa 
stiahnite. Slubite mi to?" 

Slavnostne slubili. Nechal som sa prehovorif na 
zdriemnutie, ale zaprisahal som ich, aby ma zobudili kazdii 
hodinu. Musel som udrziavaf Mashin telefon a chcel som aj 
sledovaf, ci sa so mnou Zeb nespoji. 

# 



312 



C. Doctorow 

Stretnutie sa malo konaf vo vagone BARTu, co ma 
znervozfiovalo. Je tarn plno kamier. Ale Zeb vedel, co robl. 
Mali sme sa stretnuf v poslednom vagone urceneho vlaku, 
odchadzajuceho zo stanice na Powellovej, v case, ked' vo 
vagone byva tlacenica. Pretlacil sa ku mne v dave a dobri 
sanfranciski cestujuci okolo neho vycistili priestor, okruh, 
ktory vzdy obkolesuje bezdomovcov. 

„Rad fa zasa vidim," zamrmlal do dverl. Pozerajuc do 
tmaveho skla som videl, ze nik nebol pri nas tak bllzko, aby 
nas mohol odpociivaf - aspofi nie bez specializovaneho 
mikrofonu. A ak by vedeli tol'ko, ze by sa s takym nieclm 
dostavili az sem, tak je tak ci tak po nas. 

„Aj ja teba, bracek," povedal som. „Prepac - prepac, 
chapes?" 

„Sklapni. Neospravedlfiuj sa. Bol si odvaznejsi ako ja. Si 
pripraveny odisf do ilegality? Pripraveny zmizniif?" 

„Pokiar ide o to." 

„Ano?" 

„To nemam v plane." 

„Ach," povedal. 

„Pocuvaj, dobre? Mam - mam fotky, video. Veci, ktore 
naozaj nieco dokazuju.'' Siahol som do vrecka a pohladil 
Mashin telefon. Na Namesti Unie som si kiipil nabijacku a 
V kaviami som ju potom nechal zapojenu dost' dlho aby sa mi 
baterka dostala na styri ci pat' paliciek. „Potrebujem to dostaf 
kBarbare Stratfordovej, reporterke z Guardianu. Ale oni ju 
budu sledovaf - ci sa tam neukazem." 

„A myslis si, ze po mne nepqjdu? Ak tvoj plan predpoklada, 
ze ja sa mam priblizif na menej ako mil'u kjej kancelarii alebo 
domovu -" 

„Chcem, aby si presvedcil Van aby sa so mnou stretla. 
Hovoril ti Darryl o Van? To dievca -" 

„Hovoril. Hej, hovoril o nej. Myslis, ze ju nesleduju? 
Vsetkych vas, co ste boli zatknuti?" 



313 



Maly brat 

„MyslIm, ze sleduju. Ale ju nebudu sledovaf prilis 
intenzlvne. A Van je totalne cista. Nikdy nespolupracovala 
vnijakom z mojich -" preglgol som. „Z mojich projektov. 
Takze okolo nej budu menej ostrazitl. Ak zavola do Guardianu 
a bude si chcief dohodnuf schodzku, kde vyklopi, co som za 
posuka, mozno jej to dovolia." 

Dlho hl'adel do dveri. 

„Vies, CO sa stane, ked' nas znovu dostanu." Nebola to 
otazka. 

Prikyvol som. 

„Si si isty? Niektorych z I'udi, co boli s nami na Ostrove 
pokladov, odviezli v helikopterach. Odpratali ich mimo iizemie. 
Existuju krajiny, kam si Amerika moze outsourceovaf svoje 
mucenie. Krajiny, kde zhnijes naveky. Krajiny, kde tuzia len 
po tom, aby sa fa mohli zbavif, nechaju fa vykopaf si dieru a 
potom fa strelia do hlavy." 

Prehltol som a prikyvol. 

„Stoji to za riziko? Mozeme sa pokojne skryvaf vel'mi, 
vel'mi dlho. Jedneho dfia mozno dostaneme svoju krajinu spaf . 
Mozeme si na to pockaf ." 

Zavrtel som hlavou. „Nem6zes dostaf nieco za nic. Je to 
nasa vlasf. Vzali nam ju. Teroristi, co na nas zautocili, su stale 
na slobode - a wy nie. Nemozem odisf do ilegality na rok, 
desaf rokov, mozno na cely zivot, a cakaf, az mi niekto strcl 
slobodu do ruky. Sloboda je nieco, co si musis zasluzif ." 

# 

V to popoludnie Van odisla zo skoly ako obycajne a sedela 
vzadu V autobuse v tesnom hluciku svojich kamaratok, smejuc 
sa a zartujuc tak ako vzdy. Ostatni cestujuci si ju vsimli, bola 
hlucna a nosila ten obrovsky, hlupy plantavy klobuk, ktory 
vyzeral ako cosi zo skolskeho predstavenia o renesancnych 
sermiaroch. V istom okamihu sa vsetky zhfkli dokopy, potom 
sa rozostupili, ukazovali si a chichotali sa. Dievcina, ktora teraz 

314 



C. Doctorow 

mala klobuk na hlave, bola rovnako vysoka ako Van a zozadu 
vyzerala celkom ako ona. 

Nik si nevsimal utle azijske dievca, ktore vystupilo niekol'ko 
zastavok pred stanicou BARTu. Mala na sebe jednoduchu 
skolsku uniformu a pri vystupovani hanblivo klopila oci. 
Okrem toho prave v tej chvili to hlucne korejske dievca 
zaujukalo a jej kamosky to po nej opakovali a smiali sa tak 
hlucne, az sofer autobusu spomalil, otocil sa v sedadle a 
zamracil sa na nich. 

Van sa ponahl'ala dolu ulicou so sklopenou hlavou, vlasy 
mala stocene a zastrcene do goliera nemodemej bundy. Do 
topanok si zastrcila ortopedicke vlozky, takze vyzerala o par 
labilnych centimetrov vyssia, sosovky vymenila za svoje 
najmenej oblubene okuliare z obrovskymi sklami, ktore jej 
kryli polovicu tvare. Hoci som na fiu cakal v pristresku na 
zastavke autobusu a vyhliadal ju, takmer som ju nepoznal. 
Vstal som a vo vzdialenosti pol bloku som kracal za fiou cez 
ulicu. 

Eudia, CO ma mifiali, sa odo mfia bleskurychlo odvracali. 
Vyzeral som ako chlapec bez domova, s osuchanym 
kartonovym napisom, spinavym zvrchnikom, obrovskou 
prepchatou taskou, ktora bola polepena lepiacou paskou, aby sa 
nerozpadla. Nikto sa nechce pozeraf na deti ulice, pretoze ak sa 
vase pohl'ady stretnu, mohli by vas poziadaf o drobne. Cele 
popoludnie som sa prechadzal po Oaklande a jedini, kto sa mi 
prihovorili bol jeden jehovista a jeden scientolog, z ktorych sa 
ma kazdy snazil konvertovaf. Bol to hnusny pocit, ako staf sa 
tercom zvrhlika. 

Van sa dosledne pridrziavala instrukcii, ktore som jej 
napisal. Zeb jej ich odovzdal rovnakym sposobom, ako mne - 
pred skolou, ked' cakala na autobus, do nej vrazil a vel'mi sa 
ospravedlfioval. Napisal som jej jednoducho a jasne: viem, ze 
to neschval'ujes. Chapem to. Ale veci sa maju tak a tak, toto je 
ta najdolezitejsia laskavosf o aku som fa kedy poziadal. 



315 



Maly brat 

Proslm. Proslm. 

Prisla. Vedel som, ze pride. Poznali sme sa uz vel'mi dlho, 
Van a ja. Ani jej sa nepacilo, co sa stalo so svetom. Okrem 
toho, ako tvrdil zly posmesny hlasok v mojej hlave, po torn, co 
vysiel Barbarin clanok, bola tiez v podozrenl. 

Takto sme isli sesf ci sedem blokov, pozomjuc, kto je okolo 
nas, ake auta nas mifiaju. Zeb mi vysvetlil, ako funguje 
sledovanie piatimi, ked' vas striedavo sleduje pat' tajnych, takze 
je takmer nemozne ich odhalif. Muslte zajsf niekam na nejake 
liplne opustene miesto, kde by kazdy spicel' vytfcal. 

Nadjazd na 880-tku je len niekol'ko blokov od stanice 
Coliseum a dokonca aj s tym vsetkym kl'uckovanim nam 
netrvalo dlho, kym sme sa tam dostali. Hluk z nadjazdu bol 
ohlusujuci. Nikto nebol nablizku, aspofi som nikoho nevidel. 
Pred tym, nez som Van napisal odkaz, som to miesto navstlvil 
a starostlivo hl'adal mozne skryse. Nebolo sa tam kde schovaf. 

Ked' zastala na urcenom mieste, zrychlil som, aby som ju 
dostihol. Spoza ski el na mfia klipkala ocami ako sova. 

„Marcus," vydychla a oci jej zaliali slzy. Pristihol som sa, ze 
tiez placem. Som mizerny utecenec. Prilis sentimentalny. 

Objala ma tak silno, ze som nemohol dychaf. Stisol som ju 
este silnejsie. 

Potom ma pobozkala. 

Nie na lice, nie ako sestra. Na lista. Bol to honici, vlhky, 
vasnivy bozk, ktory pokracoval a pokracoval. Bol som tak 
preplneny emociami - 

Nie, to je somarina. Presne som vedel, co sa deje. Opatoval 
som jej bozky. 

Potom som sa zastavil a odtiahol, takmer som ju odstrcil. 
„Van," zalapal som po dychu. 

„Hopla," povedala. 

„Van," povedal som znova. 

„Prepac," povedala. „ Ja -" 

Cosi mi doslo prave v tej chvili, cosi, co som zrejme mal 



316 



C. Doctorow 

zbadaf uz davno predtym. 

„Ja sa ti pdcim, vsakze?" 

Nest'astne prikyvla. „Uz roky," povedala. 

Och boze. Darryl, po cele tie roky do nej zamilovany, a ona 
cely ten cas pozerala na mfia, tajne po mne tuzila. A potom 
som skoncil u Ange. Ange povedala, ze sa s Van stale skriepili. 
A ja som pobehoval okolo a dostaval sa do problemov. 

„Van," povedal som. „Van, je mi to tak luto." 

„Zabudni na to," povedala s odvratenou tvarou. „ Viem, ze to 
nejde. Chcela som to spravif len raz, pre pripad, ze by som 
nikdy -" Odmlcala sa uprostred vety. 

„Van, potrebujem, aby si nieco pre mfia urobila. Nieco 
dolezite. Potrebujem, aby si sa stretla s novinarkou z Bay 
Guardianu, Barbarou Stratfordovou, tou co napisala ten clanok. 
Musis jej cosi odovzdaf." Vysvetlil som jej zalezitosf 
sMashinym telefonom, povedal jej o videu, ktore mi Masha 
poslala. 

„Na CO nam to bude dobre, Marcus? Co z toho?" 

„Van, mala si pravdu, aspofi ciastocne. Nemozeme napravif 
svet ohrozovanim ostatnych. Potrebujem to vyriesif, a to tak, 
ze rozpoviem, co viem. Mai som to urobif hned' na zaciatku. 
Mai som z basy isf rovno do domu Darrylovho otca a vsetko 
mu povedaf. Ale teraz mam dokaz. Toto - moze zmenif svet. 
Je to moja posledna nadej. Jedina nadej na oslobodenie 
Darryla, na to, aby som nemusel travif zivot v podzemi, na 
liteku pred policiou. A ty si jedina, komu to mozem zverif." 

„Precoja?" 

„Zartujes? Ved' sa len pozri, ako si zvladla cele toto 
stretnutie. Si profik. V tomto si z nas najlepsia. Si jedina, komu 
mozem doverovaf. Preto ty." 

„Preco nie tvoja priatel'ka Angle?" Vyslovila to bez 
akehokol'vek vyrazu, akoby slo o blok cementu. 

Sklopil som zrak. „Myslel som, ze to vies. Zatkli ju. Je 
V Gitme - na Ostrove pokladov. Je tam uz niekol'ko dni." 



317 



Maly brat 

Snazil som sa na to nemyslief, na to, co sa s fiou moze diaf. 
Ale teraz som si nemohol pomocf a zacal som vzlykaf. Zacltil 
som bolesf v zaludku, akoby ma tam ktosi nakopol, a stlacil 
som si ho mkami. Na mieste som sa zlozil a v nasledujucom 
okamihu som lezal na boku na strku pod dial'nicou, schuleny 
som plakal. 

Van si ku mne prikl'akla. „Daj mi ten mobil," zasycala 
zlostne. Vylovil som ho z vrecka a podal jej ho. 

Zahanbeny som prestal plakaf a posadil sa. CItil som, ze mi 
sople tecii po tvari. Van na mfia pozerala s vyrazom totalneho 
odmietnutia. „Musis ho udrziavaf, aby sa neulozil spat'," 
povedal som. „Tu mam nabijacku." Zasmatral som vo vaku. Po 
celu noc, odkedy som ju ziskal, som nespal. Mobil som 
nastavil som tak, aby ma upozorfioval kazdych 90 minut a aby 
ma zobudil, keby som nahodou zaspal. „Ani ho neskladaj, aby 
sanevypol." 

„ A to video?" 

„To je trochu t'azsie," povedal som. „Emailoval som kopiu 
sam sebe, ale nemozem sa dostaf na Xnet." Mohol som sa sice 
vratif k Nateovi a Liamovi a pouzif ich Xbox, ale nechcel som 
to riskovaf. „Pozri, dam ti moje prihlasovacie meno a heslo na 
mqj email u Piratskej Strany. Na spojenie musis pouzif Tor - 
Vnutrostatna bezpecnosf bude asi sledovaf, kto sa tam 
prihlasuje." 

„Tvoje meno a heslo," povedala trochu prekvapene. 

„D6verujem ti. Van. Viem, ze ti mozem doverovaf." 

Potriasla hlavou. „Svoje hesla nikdy neprezradzas, Marcus." 

„Myslim, ze na tom uz teraz nezalezi. Bud' uspejes ty alebo 
ja - alebo je s Marcusom Yallowom koniec. Mozno dostanem 
novu totoznosf, ale nemyslim si to. Myslim, ze ma chytia. Asi 
som to vedel od zaciatku, ze ma jedneho dfia chytia." 

Zurivo na mfia fl'ochla. „No mamosf. Tak na co to vsetko 
vlastne bolo?" 

Zo vsetkeho, co mi mohla povedaf, nic by ma nezabolelo 



318 



C. Doctorow 

viae. Bolo to ako d'alsl kopanec do bmcha. Vsetko marne, 
vsetko zbytocne. Darryl a Ange su fuc. Mozno uz nikdy 
neuvidim svoju rodinu. A aj tak DHS stale drzalo moje mesto a 
moju krajinu v obludnej, iracionalne skriekajucej psychoze, 
kde V mene boja proti terorizmu bolo mozne vsetko. 

Van akoby cakala, ze nieco poviem, ale nevedel som, co 
odpovedaf. A tak odisla. 

# 

Ked' som sa vratil „domov" - do stanu pod diarnicnym 
prejazdom na Misiu, Zeb mal pre mfia nachystanu pizzu. Stan 
s napisom SANFRANCISKA KOORDINACNA RADA PRE 
MIESTNYCH BEZDOMOVCOV zlskal z vojenskych 
prebytkov. 

Pizza bola z Domina, studena a nakysla, ale aj tak 
vynikajuca. „Ty mas rad pizzu s ananasom?" 

Zeb sa zhovievavo usmial. „Freegani nemozu byf 
priebercivl," povedal. 

„Freegani?" 

„Ako vegani, ale jeme len jedlo zadarmo." 

„Jedlo zadarmo?" 

Znova sa uskmul. „Ved' vies - zadarmo. Z obchodu, kde sa 
dava zadarmo." 

„Ty si to ukradol?" 

„Nie, ty bulo. Z ineho. Z toho, co je vzadu za obchodom. 
Z modreho plechu. Zvlastne vonia." 

„To si vzal z odpadkov?" 

Hodil hlavou dozadu a rozchichotal sa. „Presne tak. Mal by 
si sa vidief. Brasko, to je OK. Nebolo to skazene. Bolo to 
liplne cerstve - iba popletena objednavka. Vyhodili to aj so 
skatul'ou. Ked' zatvaraju, vsetko striekaju jedom na potkany, 
ale ak si rychly, tak nie je problem. Mal by si vidief, co 
vyhadzuju obchody s potravinami! Pockaj do rafiajok. Urobim 
ti ovocny salat, ze neuveris. Akonahle jedina jahoda v krabicke 

319 



Maly brat 

trochu zozelenie a zacne chlpatief, cele to vyhodia -" 

Prestal som ho pocuvaf. Pizza bol dobra. Ze bola 

V odpadkovom kontajneri, jej nijako neposkodilo. Ak bolo na 
nej nieco zle, tak to bolo to, ze bola z Domina - najhorsia pizza 

V meste. Ich jedlo mi nikdy nechutilo, a ked' som sa dozvedel, 
ze platia bandu ultra-sibnutych politikov, ktori povazovali 
globalne oteplenie a evoluciu za satanske sprisahania, prestal 
som hojest'uplne. 

Aj tak bolo t'azke zbavif sa pocitu odporu. 

Ale aj tak sa dalo na to pozeraf inak. Zeb mi ukazal 
tajomstvo, cosi co som neocakaval: existoval tu cely skryty 
svet, sposob, ako prezif bez toho, aby ste boli sucast'ou 
systemu. 

„Freegani, hm?" 

„Jogurt?" povedal horlivo prikyvujuc. „Na ovocny salat. 
Vyhadzuju to den po zamke, ale to neznamena, ze to o polnoci 
zozelenie. Je to jogurt, v podstate je to od zaciatku skazene 
mlieko." 

Prehltol som. Pizza chutila cudne. Jed na potkany. Skazeny 
jogurt. Chlpate jahody. Zvykmif si na to mi chvil'u potrva. 

Dal som si d'alsie susto. Domino pizza bola vlastne menej 
odporna, ked' bola zadarmo. 

Po dlhom a emocionalne vycerpavajucom dni bol Liamov 
spacak teply a utulny. Van sa uz asi skontaktovala s Barbarou. 
Dala jej video a obrazok. Rano jej zavolam a zistim, co si 
mysli, ze by sa malo podniknuf d'alej. Az to zverejni, mal by 
som prist' a cele to podporif. 

Myslel som na to, ked' som zatvaral oci, na to, ake to bude 
vyjsf z podzemia, pred vsetky tie kamery, ktore budu sledovaf 
neslavne znameho MlkSyho na jeho ceste do jednej z tych 
vel'kych budov Obcianskeho centra. 

Ako som zaspaval, zvuk aut svistiacich nad nasimi hlavami 
sa stal akymsi oceanom zvukov. Okolo boli d'alsie stany 
s bezdomovcami. Popoludni som sa zoznamil s niektorymi 



320 



C. Doctorow 

z nich, pred tym, nez sa prilis zotmelo a vsetci sme sa vratili 
k svojim pristreskom. Vsetci boli starsi odo mfia, drsnl a vyzitl. 
Nikto ale nevyzeral ako sialenec ci nasilnlk. Iba ako I'udia, co 
mali smolu, alebo spravili chybne rozhodnutie, alebo obidva. 

Musel som zaspaf, pretoze si nepamatam nic, len ostre 
svetlo, ktore mi svietilo do tvare, oslepujuco jasne. 

„To je on," povedal Mas za svetlom. 

„Zbarte ho," povedal druhy Mas, ktory som poznal. Hlas, 
ktory som pocul zasa znova v mojich snoch, ako ma pouca, ako 
odo mfia ziada moje hesla. Zena s prisnym ucesom. 

Cez Mavu mi padlo vrece a na krku sa mi stiaMo tak, ze som 
sa zakuckal a vyvratil tii freegansku pizzu. Kym som sebou 
mykal a dusil sa, tvrde mky mi sputali zapastia, potom clenky. 
Nalozili ma na nosidla a zodviMi, potom ma niesli do auta, po 
rinciacich kovovych schodikoch. Hodili ma na calunenu 
dlazku. Ked' zatvorili dvere, nebolo tam pocuf ani hlaska. 
Calunenie poMtilo kazdy zvuk okrem mqjho vlastneho 
davenia. 

„Nuz, vitaj naspaf," povedala. „Ak by si prestal dychaf, 
postarame sa aby si znovu zacal. Takze s tym si nerob starosti " 

Dusil som sa coraz viae. Nasaval som vzduch. Cosi mi 
predsa len prenikalo do pluc. Hlboky davivy kasel' otriasal 
mojim trupom a uvol'nil d'alsie zvratky. Dychal som lepsie. 

„Vidis?" povedala. „Nie je to take zle. Vitaj doma, Mlk3y. 
Mame pre teba mimoriadne specialne miesto." 

Uvol'nil som sa na chrbte a citil kolisanie auta. Spociatku 
ma pach natravenej pizze zadiisal, ale tak ako u vsetkych 
silnych stimulov, si na to mqj mozog postupne zvykol a 
odfiltroval ho, az z neho ostala len slaba aroma. Kolisanie auta 
bolo takmer upokojujuce. 

Vtedy sa to stalo. Prenikol mnou neuveritel'ny, hlboky 
pokoj, akoby som lezal na plazi a ocean ma splachol a zodvihol 
jemne ako rodic, akoby ma nadvihol do vysky a polozil do 
tepleho mora pod teple slnko. Po tom vsetkom, co sa stalo, ma 



321 



Maly brat 

konecne dostali, ale na torn nezalezalo. Dostal som informaciu 
k Barbare. Zorganizoval som Xnet. Zvlt'azil som. A ak som aj 
nezvlt'azil, urobil som vsetko, co bolo v mojich silach. Viae, 
nez som kedy povazoval za mozne. Cestou som si spravil 
V hlave inventum, mysliac na vsetko, co som dokazal, co sme 
dokdzali. Mesto, krajina, svet bol piny I'udi, ktori nebudu zif 
tak, ako by DHS chcelo. Budeme bojovaf, navzdy. Nemozu 
nas uvaznif vsetkych. 

Vzdychol som si a usmial sa. 

Uvedomil som si, ze ona cely cas hovori. Bol som tak 
d'aleko na mojom st'astnom ostrove, ze sa uplne stratila. 

„- bystry chlapec ako ty. Jeden by si pomyslel, ze budes 
dost' chytry, nez aby si si s nami zacinal. Sledovali sme fa odo 
dfia, ked' si od nas odisiel. Mohli sme fa chytif, aj keby si 
nesiel plackaf k tej svojej lesbickej novinarskej zradkyni. Ja to 
proste nechapem - ved' sme sa dohodli, ty a ja..." 

Prehrkotali sme po kovovej platni, auto sa zakymacalo a 
potom sa kolisanie zmenilo. Boli sme na vode. Cestou na 
Ostrov pokladov. Hej, Ange je tam. Aj Darryl. Mozno. 

# 

Kapucfiu mi nesfiali skor, nez ma supli do cely. S putami na 
rukach a clenkoch sa vobec nezdrziavali, len ma skotul'ali 
z nosidiel na zem. Bola tam tma, len cez male vysoke okienko 
prenikalo mesacne svetlo. Videl som, ze matrac z pricne vzali. 
Miestnosf obsahovala mfia, zachod, ram postele, vylevku a nic 
viae. 

Zatvoril som oci a nechal sa uniesf oceanom. Odplaval som 
prec. Kdesi d'aleko podo mnou bolo moje telo. Vedel som, co 
sa stane d'alej. Nechaju ma pomocif sa. Znova. Vedel som, ake 
to je. Uz som sa predtym pomocil. Smrdelo to. Svrbelo. Bolo 
to ponizujuce, akoby som bol male decko. 

Ale prezijem to. 



322 



C. Doctorow 

Smial som sa. Ten zvuk znel cudne a stiahol ma spat' do 
mqjho tela, spat' do pritomnosti. Smial som sa a smial. Dostal 
som to najhorsie, co na mfia mali a prezil som, a porazil som 
ich, porazal som ich cele mesiace, dokazal som, ze su hlupaci a 
despoti. Zvit'azil som. 

Uvol'nil som mechur. Aj tak ma uz ominal a bol piny, a niet 
nicoho nad pritomny okamih. 

Ocean ma zasa odniesol. 

# 

Ked' prislo rano, dvaja efektivni, neosobnl strazcovia prerezali 
moje puta. Aj tak som nemohol chodif - ked' som sa postavil, 
nohy mi povolili akoby som bol handrova babka. Bol som 
prilis dlho v jednej polohe. Strazcovia si dali moje ruky cez 
plecia a napoly ma vliekli, napoly niesli po znamej chodbe. 
Ciarove kody na dverach sa pod naporom slaneho vzduchu 
odlupovali a stacali. 

Dostal som napad. „Ange!" zakrical som. „Darryl!" 
Strazcovia mnou mykali rychlejsie, zjavne znepokojeni ale 
neisti, ako si maju pocinaf. „Eudia, to som ja, Marcus! 
Zostafite slobodni!" 

Za jednymi dverami ktosi zavzlykal. Ktosi iny zakrical cosi, 
CO znelo arabsky. Potom nastala kakofonia tisicky roznych 
vykrikov. 

Priviedli ma do inej miestnosti. Bola to stara sprcharefi, so 
sprchovymi hlavicami trciacimi z plesnivych kachliciek. 

„Ahoj, Mlk3y," povedala Zena s prisnym zostrihom. „Zda 
sa, ze si mal cinorode rano." Vyznamne pokrcila nosom. 

„Post'al som sa," povedal som veselo. „Mali by ste to 
skusif." 

„Tak by sme t'a asi mali vykiipaf," povedala. Kyvla hlavou 
a moji strazcovia ma odvliekli k d'alsim nosidlam. Tieto mali 
po stranach puta, ktore ich lemovali po celej dlzke. Polozili ma 

323 



Maly brat 

na ne, boli I'adovo studene a naskrz premocene. Kym som sa 
spamatal, sputali ma cez plecia, boky a clenky. O minutu 
utiahli d'alsie tri. Jeden uchopil tyce ramu pri mojej hlave a 
uvol'nil akesi zapadky a o sekundu som bol sikmo nakloneny, 
s hlavou nizsie nez nohy. 

„Zacnime s nieclm jednoduchym," povedala. Stocil som 
hlavu aby som na fiu videl. Otocila sa k stolu, kde mala Xbox, 
a zapojila ho do draho vyzerajuceho plocheho televlzora. 
„Chcem aby si mi povedal meno a heslo na prihlasenie sa 
k tvojmu lictu u Piratskej strany, prosim?" 

Zatvoril som oci a nechal sa unasaf oceanom prec z plaze. 

„Vies, CO je to waterboarding, Mlk3y?" Vratil ma jej Mas. 
„To fa presne takto sputaju a leje sa ti voda na hlavu, do nosa a 
do list. Nedokazes potlacif davivy reflex. Hovori sa tomu 
simulovana poprava a pokiaf mozem posudif z toho, co som tu 
videla, je to vhodne pomenovanie. Nedokazes sa ubranif 
pocitu, ze zomieras." 

Snazil som sa odisf . O waterboardingu som uz pocul. Je to 
tu, skutocne mucenie. A to bol iba zaciatok. 

Nemohol som sa odputaf. Ocean ma neodniesol. Hmd' mi 
zvieralo, viecka sa mi chveli. Na stehnach som citil lepkavy 
moc a vo vlasoch lepkavy pot. Koza ma svrbela od 
zaschnutych zvratkov. 

Priplavala mi do zorneho pofa. „Zacnime s prihlasovacim 
menom," povedala. 

Zatvoril som oci, pevne ich stisol. 

„Dajte mu napif ," povedala. 

Pocul som pohyb. Zhlboka som sa nadychol a zadrzal dych. 

Voda zacala ako pramienok, naberacka vody jemne 
dopadajuca na moju bradu a pery. Do obratenych nozdier. 
Prenikla mi dozadu do hrdla a zacala ma dusif , ale nezakasfal 
som, nezalapal po dychu, aby som ju nenasal do pluc. 
Zadrziaval som dych a pevnejsie stisol oci. 

Zvonku bolo pocuf akysi pohyb, zvuk chaotickych krokov. 



324 



C. Doctorow 

hnevlive, poburene vykriky. Na tvar mi vyprazdnili naberacku. 

Pocul som ako cosi mrmle komusi v miestnosti, potom 
povedala smerom ku mne, „Len meno, Marcus. Je to 
jednoducha otazka. Ved' aj tak, na co mi bude meno?" 

Tentoraz to bolo vedro vody, cele naraz, zaplava, ktora 
neprestavala, muselo byf giganticke. Nemohol som si pomocf. 
Zalapal som po vzduchu a vdychol vodu do pluc, rozkasl'al sa 
a pustil jej tam este viae. Vedel som, ze ma nezabiju, ale 
nedokazal som o tom presvedcif svoje telo. Kazde vlakenko 
mojej bytosti vedelo, ze umiera. Nemohol som ani plakaf - 
voda sa po mne stale liala. 

Odrazu to prestalo. Kasl'al som a kasl'al a kasl'al, ale pod 
tym uhlom, ako som lezal, vsetka vodu, co som vykasl'al, mi 
stekala spat' do nosa a palila ma v dutinach. 

Kasel' siel z takej hlbky, az ma bolel, boleli ma rebra, a aj 
boky, ako som sebou mykal. Hnevalo ma, ze ma telo zradza, ze 
moja mysel' ho nedokaze kontrolovaf, ale nedalo sa nic robif. 

Napokon kasel' ustal natol'ko, ze som si mohol uvedomif, co 
sa deje okolo mfia. Eudia kricali a znelo to, akoby sa tam ktosi 
strkal, zapasil. Otvoril som oci a zazmurkal do jasneho svetla, 
potom som otocil hlavou, stale trochu kasluc. 

V miestnosti bolo teraz ovel'a viae I'udi. Vacsina z nich mala 
na sebe zbroj, helmy a priezory z tmaveho plastu. Kricali na 
strazcov z Ostrova pokladov, ktori krik opatovali, az im na 
krkoch navierali zily. 

„Ustupte!" povedal jeden z obmencov. „Ustupte a dvihnite 
ruky hore. Ste zatknuti!" 

Zena s prisnym zostrihom hovorila do svojho telefonu. 
Jeden z obrnencov si ju vsimol, svizne k nej prikrocil a rukou 
V rukavici jej ho vyrazil. Vsetci zmlkli ked' telefon preplachtil 
napriec malou miestnost'ou a dopadol na zem v spfske 
suciastok. 

Ticho skoncilo a obrnenci sa nahrnuli do miestnosti. Dvaja 
chytili oboch mojich mucitel'ov. Takmer sa mi podarilo usmiaf 



325 



Maly brat 

sa pri pohl'ade na tvar Prisneho zostrihu, ked' ju dvaja chlapi 
schmatli za plecia, otocili a utiahli jej okolo zapasti plastikove 
puta. 

Jeden z obmencov prichadzal odo dverl. Na pleci mal 
videokameru, serioznu masinu s oslepujuco bielym svetlom. 
Nafilmoval celu miestnosf, potom mfia, pricom ma dvakrat 
obisiel dookola. Bol som uplne nehybny, akoby som sedel 
portretistovi. 

Bolo to smiesne. 

„MyslIte, ze by ste ma mohli dostaf z tejto veci?" podarilo 
sa mi dostaf zo seba len s jemnym zakuckanlm. 

Dvaja obrnenci podisli ku mne, jeden z nich zena, a zacali 
ma odputavaf. Nadvihli si priezory a usmiali sa na mfia. Na 
pleciach a helmach mali cerveny kriz. 

Za krizmi boli d'alsie napisy: CHP. Kalifornska dial'nicna 
hliadka. Bola to Statna policia. 

Zacal som sa pytaf, co tam robia, a vtom som zbadal 
Barbaru Stratfordovu. Bolo jasne, ze ju drzali von na chodbe, 
ale teraz sa prebijala dnu, strkajuc a tlaciac sa. „Tu si," 
povedala, prikl'akla si ku mne a schytila ma v najdlhsom a 
najsilnejsom objati v mojom zivote. 

Vtedy som si uvedomil - Guantanamo v Zalive bolo 
V mkach svojich nepriatel'ov. Bol som zachraneny. 

010101 



326 



C. Doctorow 



Kapitola 21 



Nechali ma v tej miestnosti s Barbarou osamote a ja som pouzil 
funkcnu sprchu aby som sa oplachol - zrazu som sa citil 
zahanbeny, ze som pokryty mocom a zvratkami. Ked' som 
skoncil, Barbara plakala. 

„Tvoji rodicia -" zacala. 

Znovu som mal pocit, ze sa povraciam. Boze, libohl nasi. 
Co len museli prezlvaf. 

„Sutu?" 

„Nie," povedala. „Je to zlozite," povedala. 

„Co?" 

„Este stale si zatknuty, Marcus. Vsetci, co su tu. Nemozu 
sem jednoducho prist' a vsetkych vypustif. Kazdy bude mat' 
proces V ramci trestnopravnej justicie. Mohlo by to trvaf, no, 
mohlo by to trvaf aj mesiace." 

„Budem tu musief ostaf mesiaceT 

Chytila ma za ruky. „Nie, myslim, ze t'a budeme mocf dost' 
rychlo dostaf von na kauciu. Ale dost' rychlo je relativny 
pojem. Dnes by som este nic neocakavala. Ale nebude to take 
ako pod tymito I'ud'mi. Bude to humanne. Normalne jedlo. 
Ziadne vysluchy. Rodinne navstevy. 

To, ze DHS je mimo, neznamena, ze odtial'to len tak mozes 
odisf. Co sa deje je, ze sa zbavujeme tejto bizamej verzie 
justicneho systemu, ktory si tu nainstalovali a nahradzame ho 
starym systemom. Systemom so sudcami, otvorenymi procesmi 
a pravnikmi. 

Takze sa mozeme pokusif nechaf t'a premiestnif do 
zariadenia pre mladez na pevnine, ale Marcus, tie miesta su 
niekedy dost' drsne. Naozaj, naozaj drsne. Toto by mohlo byf 
pre teba to najlepsie miesto, kym nevyplatime kauciu." 

Na kauciu. Jasne. Bol som zlocinec - este ma neobvinili, ale 



327 



Maly brat 

urcite bolo mnozstvo obvineni, ktore si mohli vymyslief. Ved' 
bolo prakticky ilegalne co si len pomyslief nieco skarede o 
vlade. 

Znovu mi stisla mky. „Je to na prd, ale tak to musi byf. 
Dolezite je, ze to skoncilo. Guverner vyhodil DHS von zo 
statu, nechal zrusif vsetky kontrolne stanovistia. NajvyssI 
prokurator vydal zatykac na vsetky ch dostojnikov bezpecnosti, 
zapletenych v 'donucovacom vypocuvani' a tajnych 
zatknutiach. Pqjdu do basy, Marcus, a to vd'aka tomu, co si 
dokazal." 

Bol som otupeny. Pocul som slova, ale nedavali mi zmysel. 
Akosi bolo po vsetkom, ale vlastne nebolo. 

„Pozri," povedala. „Pravdepodobne mame hodinu alebo 
dve, kym sa vsetko upokojl, kym sa vratia a posadia fa do cely. 
Co by si rad? Prejsf sa po plazi? Najesf sa? Tito I'udia majii 
fantasticku miestnosf pre personal - cestou sem sme si ju 
prezreli. Cista gurmancina." 

Konecne otazka, na ktoni som dokazal odpovedaf. „Chcem 
najsf Ange. Chcem najsf Darryla." 

# 

Snazil som sa najsf cisla ich ciel v pocitaci, ale bolo treba 
vedief heslo, takze sme napokon boli nuteny chodif po 
chodbach a volaf ich po mene. Spoza dveri na nas vykrikovali 
vazni, alebo plakali, alebo nas prosili, aby sme ich nechali isf . 
Nechapali, co sa prave stalo, nevideli, ze ich byvalych strazcov 
odviedli do pristavu v putach kalifornske SWAT timy. 

„Ange!" krical som cez ten ramus, „Ange Carvelliova! 
Darryl Glover! To som ja, Marcus!" 

Presli sme po celej dlzke bloku ciel ale oni sa neozvali. Bolo 
mi to placu. Odviezli ich von z krajiny - niekam do Syrie alebo 
este horsie. Uz ich nikdy neuvidim. 

Sadol som si a oprel sa o stenu chodby a zlozil hlavu do 
dlani. Videl som tvar Prisneho zostrihu, jej uskl'abok, ked' sa 

328 



C. Doctorow 

ma pytala na moje prihlasovacie meno. To bolo jej dielo. Pqjde 
za to do basy, ale to nestacl. Myslel som na to, ze az ju znova 
uvidim, hadam ju zabijem. Zasluzila si to. 

„No tak," povedala Barbara, „no tak, Marcus. Nevzdavaj sa. 
Este sii tu ine miesta, pod'me." 

Mala pravdu. Vsetky dvere, ktore sme mifiali v hlavnom 
bloku, boli stare, hrdzave, z cias, ked' zakladfiu postavili. Ale 
na samom konci chodby boli nove bezpecnostne dvere, hrube 
ako encyklopedia. Otvorili sme ich a pustili sa do tmavej 
chodby sa nimi. 

Boli tam d'alsie styri cely s dverami bez ciarovych kodov. 
Kazde mali namontovanu malu elektronicku klavesnicku. 

„Darryl?" povedal som. „Ange?" 

„Marcus?" 

Bola to Ange, volala ma spoza najvzdialenejslch dverl. 
Ange, moja Ange, mqj anjel. 

„Ange!" zvolal som. „To som ja, to som ja!" 

„Och, boze, Marcus," zadusala sa a potom sa uz bolo pocuf 
len vzlyky. 

Biichal som na ostatne dvere. „Darryl! Darryl, si tu?" 

„Tu som." Hlas bol vel'mi slaby a vel'mi chrapl'avy. „Tu 
som. Vel'mi, vel'mi to I'utujem. Prosim. Vel'mi to I'utujem." 

Znel... zlomene. Zdrvene. 

„De, to som ja," povedal som opierajuc sa o jeho dvere. 
„Marcus. Je koniec - tvojich vaznitel'ov zatkli. DHS vykopli. 
Budeme mat' otvoreny proces. A budeme svedcif proti w/'w." 

„Je mi to I'lito," povedal. „Prosim, je mi to tak I'uto." 

Vtedy prisiel k dveram kalifomski policajti. Kameru mali 
stale spustenu. „Pani Stratfordova?" povedal jeden z nich. 
Chranic tvare mal dvihnuty a vyzeral ako kazdy iny policajt, 
vobec nie ako mqj zachranca. Skor ako niekto, kto by ma 
mohol zasif. 

„Kapitan Sanchez," povedala. „Lokalizovali sme tu dvoch 
dolezitych vazfiov. Bola by som rada, keby boli uvol'neni, aby 



329 



Maly brat 

som sa s nimi mohla rozpravaf." 

„Madam, od tychto dverl este nemame kody," povedal. 

Zodvihla ruku. „Takto dohoda neznela. Mala som mat' 
uplny pristup k celemu zariadeniu. Prislo to priamo od 
Guvemera, pane. Od otvorenia tychto del neustupim." Tvar 
mala dokonale pokojnu, bez jedineho naznaku pochybnosti ci 
slabosti. Myslela to vazne. 

Kapitan vyzeral, ze by si el najradsej spat'. Vystnihol 
grimasu. „UvidIm, co sa da robif," povedal. 

# 

Nakoniec, asi tak o polhodinu, sa im podarilo tie cely otvorif. 
Vyziadalo si to tri pokusy, ale napokon vlozili spravne kody, 
ktore suhlasili s erfidmi z menoviek, ktore odfiali zatknutym 
straznikom. 

Najprv sa dostali do cely k Ange. Mala na sebe nemocnicny 
rubas, na chrbte otvoreny a jej cela bola este prazdnejsia nez 
byvala moja - vsade len calunenie, ziadna vylevka, ziadna 
poster, ziadne svetlo. Vynorila sa sliepfiajuc do chodby a 
policajna kamera sa na fiu upriamila, jasna lampa jej svietila do 
tvare. Barbara protektorsky vstupila medzi kameru a nas. Ange 
skusmo vykrocila z cely, nohy trochu trochu vliekla. S jej 
ocami, s jej tvarou cosi nebolo v poriadku. Plakala, ale to 
nebolo ono. 

„Nadrogovali ma," povedala. „Ked' som neprestajne kricala, 
ze chcem pravnika." 

Vtedy som ju objal. Poklesla mi v naruci, ale objatie 
opatovala. Pachla za potom a stuchlinou, ale ja som nevofial o 
nic lepsie. Nechcel som ju uz nikdy pustif. 

Nato otvorili Darrylovu celu. 

Svoj papierovy nemocnicny rubas dotrhal. Bol nahy, chulil 
sa V opacnom kute cely, chraniac sa pred kamerou a nasimi 
zrakmi. Rozbehol som sa k nemu. 

„De," zasepkal som mu do ucha. „De, to som ja. Marcus. Je 

330 



C. Doctorow 

po vsetkom. Bacharov zavreli. Pustia nas na kauciu, ideme 
domov." 

Chvel sa a oci mal pevne stisnute. „Eutujem," zasepkal a 
odvratil sa. 

A tak ma odviedli, policajt v zbroji a Barbara ma vzali spat' 
do mojej cely a zamkli dvere a tak som stravil noc. 

# 

Z vyletu na sud si vel'a nepamatam. Priputali ma ret'azami 
k piatim d'alsim vazfiom, z ktorych kazdy bol zasity ovel'a 
dlhsie ako ja. Jeden hovoril len po arabsky - bol stary a cely sa 
triasol. Vsetci ostatnl boli mladl. Bol som medzi nimi jediny 
beloch. Ked' nas zhromazdili na palube trajektu, vsimol som si, 
ze skoro vsetci z Ostrova pokladov boli viae ci menej hnedi. 

Bol som vnutri len jednu noc, ale aj to bolo pridlho. Zl'ahka 
mrholilo, obycajne by som sa len prikrcil a sklopil hlavu, ale 
dnes som sa pripojil k ostatnym, zaklafiali sme hlavy, hl'adeli 
do nekonecnej sivej oblohy a cestou cez zaliv si uzivali bodavu 
vlhkosf. 

Nalozili nas do autobusov. V putach sa nastupovalo 
nesikovne a dlho trvalo kym boli vsetci dnu. Bolo nam to 
jedno. Ked' sme prave s namahou nelustili geometricky 
problem siestich I'udi na jednej ret'azi v uzkej ulicke medzi 
sedadlami, tak sme jednoducho zizali na mesto okolo nas, na 
budovy na kopci. 

Nedokazal som myslief na nic ine, len na Ange a Darryla, 
ale ani jeden nesiel svedcif. Cakal na nas vel'ky dav a nam 
nedovolili sa v fiom vol'ne pohybovaf. Statny policajti s nami 
zaobchadzali dost' jemne, ale aj tak boli vel'ki, obrneni a 
ozbrojeni. Stale sa mi zdalo, ze medzi I'ud'mi vidim Darryla, 
ale vzdy sa ukazalo, ze je to niekto iny s rovnakym ubitym, 
prihrbenym vzhl'adom, aky mal vtedy v tej cele. Nebol jediny 
zlomeny, 

V sudnej budove nas, celu sputanu skupinu, zaviedli do 

331 



Maly brat 

sluzobnych miestnostl. Pravnicka z ACLU si poznamenala 
nase nacionalie a polozila nam niekorko otazok - ked' dosla ku 
mne, usmiala sa a pozdravila ma po mene - a potom nas 
zaviedla do siidnej siene pred sudcu. Sudca mal na sebe 
skutocny talar a zdalo sa, ze ma dobni naladu. 

Dohoda vyzerala tak, ze kazdy, kto mal rodinu, co mohla 
zlozif kauciu, mohol vol'ne odlsf, a vsetkych ostatnych poslali 
do vazenia. Pravnicka z ACLU so sudcom vel'a diskutovala, 
ziadala o niekol'ko hodin navyse, kym sa rodiny uvaznenych 
najdu a pridu na sud. Sudca bol celkom pristupny, ale ked' som 
si uvedomil, ze niektori z tychto I'udi boli vazneni odo dfia, 
ked' vybuchol most, ze ich rodiny ich povazovali za mftvych, 
bez procesu, vystaveni vysluchom, izolacii, muceniu - mal 
som chut' sam polamaf okovy a vsetkych okamzite prepustif. 

Ked' ma predviedli pred sudcu, pozrel na mfia nadol a sfial si 
okuliare. Vyzeral unavene. Aj pravnicka ACLU vyzerala 
unavene. Sudni zriadenci vyzerali unavene. Za sebou som 
zacul nahly sum rozhovorov, ked' zriadenec ohlasil moje meno. 
Sudca raz buchol kladivkom, ale nespustil zo mfia zrak. Pretrel 
si oci. 

„Pan Yallow," povedal, „zaloba vas identifikovala ako 
riziko pre letecku dopravu. Myslim, ze na tom nieco je. 
Kazdopadne mate viae, povedzme, historie, nez ostatnl 
pritomni. Mam chut' vas tu zadrzaf az do procesu, bez ohl'adu 
na to, aku kauciu su vasi rodicia ochotni zaplatif." 

Moja pravnicka chcela cosi povedaf, ale sudca ju pohl'adom 
umlcal. Posuchal si oci. 

„Nemate nam co povedaf?" 

„Mal som moznosf utiecf," povedal som. „Minuly tyzdefi. 
Ista osoba mi ponukla, ze ma dostanu prec, von z mesta, ze mi 
pomozu vybudovaf si novu totoznosf. Namiesto toho som jej 
ukradol telefon, unikol z kamionu a usiel. Jej telefon - ktory 
obsahoval dokaz o nevine mqjho priatel'a Darryla Glovera - 
som odovzdal novinarke a schoval som sa tu v meste." 



332 



C. Doctorow 

„Ukradli ste telefon?" 

„Usudil som, ze nemozem utekaf. Ze musim celif 
spravodlivosti - ze moja sloboda nestojl za nic, ked' som 
hl'adany zlocinec a ked' moje mesto stale okupuje DHS. Ak su 
moji priatelia za mrezami. Ze moja osobna sloboda pre mfia nie 
je tak dolezita ako slobodna krajina." 

„ Ale ukradli ste telefon." 

Prikyvol som. „Ano. Mam v umysle ho vratif, ak sa mi 
dotycnu mladu zenu niekedy podarl najsf." 

„Nuz, pekne vam d'akujem za prejav, pan Yallow. Ste vel'mi 
vyrecny mlady muz." Zazrel na zalobcu. „Niekto by mohol 
povedaf, ze ste aj vel'mi statocny. Dnes rano sa v spravach 
zjavilo iste video. Naznacovalo, ze ste mali isty legitimny 
dovod vyhybaf sa uradom. Vo svetle tychto skutocnosti, a 
kvoli vasmu kratkemu prejavu, povolim kauciu, ale poziadam 
tiez zalobu, aby k obvineniam pridala priestupok drobnej 
kradeze s ohl'adom na spominany telefon. Preto ocakavam 
kauciu d'alsich 50 000 dolarov." 

Znovu udrel kladivkom a pravnicka mi stisla ruku. 

Opaf na mfia spustil zrak a napravil si okuliare. Na pleciach 
talara mal lupiny. Ked' sa okuliare dotkli jeho hrubych, 
kuceravych vlasov, padali mu tam d'alsie. 

„M6zete isf , mlady muz. A vyhybajte sa problemom." 

# 

Otocil som sa k odchodu a ktosi ma schmatol. Bol to oco. 
Doslova ma zodvihol do vzduchu a stiskal ma tak, ze mi 
prasfali rebra. Objimal ma tak, ako to v mojich spomienkach 
robieval, ked' som bol maly, ked' ma tocil vo vzduchu 
V blaznivych hrach na lietadlo, ktore koncili tym, ze ma 
vyhadzoval do vysky a chytal a stiskal tak silno, az to skoro 
bolelo. 

Par jemnejsich nik ma vytiahol z jeho objatia. Mama. Na 
moment si ma pridrzala od seba, cosi mi hl'adajuc v tvari, bez 

333 



Maly brat 

slova, slzy sa jej kotul'ali po tvari. Usmiala sa, usmev sa 
premenil na vzlyk a potom ma tiez objimala, a ocove mky nas 
obklucili oboch. 

Ked' ma pustili, konecne sa mi podarilo nieco povedaf. „A 
Darryl?" 

„Stretli sme jeho otca. Je niekde v nemocnici." 

„Kedy ho mozem vidief?" 

„Je to nasa nasledujuca zastavka," povedal oco. Zosmutnel. 
„0n ne -" Zastavil sa. „Hovoria, ze bude v poriadku," povedal. 
Hlas sa mu zlomil. 

„A CO Ange?" 

„Jej mama si ju vzala domov. Chcela tu na teba pockaf, 
ale..." 

Pochopil som. Citil som sa teraz piny pochopenia, ako sa 
museli citif vsetky rodiny vaznenych. Sudna siefi bola plna slz 
a objati a ani sudna straz s tym nemohla nic robif. 

„Pod'me pozrief Darryla," povedal som. „A pozicajte mi 
mobil?" 

Cestou do nemocnice za Darrylom - do San Franciskej 
Vseobecnej, len par ulic od nas - som zavolal Ange a dohodli 
sme sa, ze sa stretneme po obede. Hovorila rychlym septom. 
Jej mama si nebola ista, ci ju ma potrestaf alebo nie, ale Ange 
nechcela pokusaf st'astie. 

V chodbe pri Darryl ovej izbe boli dvaja statni policajti. 
Odrazali hordu reporterov, ktori sa stavali na spicky, aby cez 
nich nieco videli a nieco nafotili. Blesky nas oslepovali ako 
stroboskop az som musel potriasf hlavou, aby som si precistil 
zrak. Rodicia mi priniesli ciste saty a na zadnom sedadle v aute 
som sa prezliekol, ale aj tak som sa citil spinavy, hoci som sa 
na Slide v umyvami umyval. 

Ktosi z reporterov zavolal moje meno. Ach jaj, super, som 
teraz slavny. Policajt sa na mfia tiez zahl'adel - bud' spoznal 
moju tvar alebo meno. 

Darrylov otec na nas cakal vo dverach izby, sepkal, aby to 



334 



C. Doctorow 

reporteri nepoculi. Bol v civile, v dzinsoch a svetri, v akom 
som ho obycajne vidaval, ale na hmdi mal pripnute stuzky 
sluzobnych vyznamenani. 

„Spi," povedal. „Prednedavnom sa zobudil a rozplakal sa. 
Nemohol prestaf. Dali mu cosi na spanie." 

Zaviedol nas dnu a uvideli sme Darryla. Vlasy mal ciste, 
ucesane, a spal s otvorenymi ustami. V kutikoch ust mal cosi 
biele. Mal polosukromnu miestnosf, v druhej posteli lezal 
starsi, arabsky vyzerajuci muz, nieco cez styridsaf. Uvedomil 
som si, ze to je chlapik, ku ktoremu som bol priputany cestou 
na Ostrov pokladov. Rozpacito sme na seba zamavali. 

Potom som sa otocil spat' k Darrylovi. Vzal som ho za mku. 
Nechty mal ohryzene az do masa. Hryzaval si ich od decka, ale 
ked' sme presli na strednu, svojho zlozvyku sa zbavil. Myslim, 
ze ho presvedcila Van, ked' mu povedala, ake je to nechutne, 
ked' ma stale prsty v puse. 

Pocul som, ako moji rodicia aj s Darrylovym otcom o krok 
ustupili a zatiahli okolo nas zaves. Polozil som tvar k nemu na 
vankus. Mal riedke stmisko, ktore mi pripomenulo Zeba. 

„Hej, De," povedal som. „Dokazal si to. Budes v poriadku." 

Ticho zachrapal. Takmer som povedal, „Mam t'a rad," vetu, 
ktoni som iba jediny raz povedal niekomu mimo svojej rodiny, 
vetu, ktora znie cudne, ked' sa povie druhemu chlapovi. 
Nakoniec, som mu len znovu stisol mku. Ubohy Darryl. 

&&& 



335 



Maly brat 

Epilog 



4. jula cez vikend ma Barbara zavolala do kancelarie. Nebol 
som jediny, kto pride v tento sviatocny vikend do prace, ale bol 
som jediny, koho vyhovorkou bolo, ze jeho program dennych 
vychadzok mu nedovol'uje opustif mesto. 

Nakoniec ma usvedcili z kradeze Mashinho telefonu. Verili 
by ste tomu? Zaloba uzavrela dohodu s mojou pravnickou tak, 
ze stiahla vsetky obvinenia, siivisiace s „Elektronickym 
terorizmom" a „nabadanlm k nepokojom" vymenou za 
priznanie viny za priestupok drobnej kradeze. Dostal som tri 
mesiace ochranneho dohl'adu v napravnom zariadeni pre 
mladistvych previnilcov v Misii. Spaval som tam, izbu som 
zdiel'al s bandou skutocnych zlodejlckov, mladych gangsterov 
a narkomanov, a parom ozajstnych blaznov. Cez den som bol 
„vorny", mohol som 1st' von a do svojej „prace." 

„Marcus, idii ju prepustif," povedala mi. 

„Koho?" 

„Johnstonovu. Carrie Johnstonovu," povedala. „Uzavre1y 
vojensky sud ju zbavil obvineni. Spis je zapecateny. Vracaju ju 
do aktivnej sluzby. Posielaju ju do Iraku." 

Carrie Johnstonova bolo meno zeny s prisnym zostrihom. 
Dostalo sa to von pocas pojednavania na Najvyssom sude 
Kalifomie, ale to bolo asi tak vsetko, co odtial' preniklo. 
Nepovedala ani slovo, od koho prijimala rozkazy, co robila, kto 
bol zatknuty a preco. Len tam na sude den za dfiom uplne 
mlcky sedela. 

Medzitym sa federali spamatali a vykrikovali o 
Guvemerovom „jednostrannom, ilegalnom" zruseni zariadenia 
na Ostrove pokladov, a o starostovom vykazani federalnych 
fizlov zo San Francisca. Mnozstvo z nich skoncilo v statnych 
vazniciach, spolu so straznikmi z Gitma-v-Zalive. 



336 



C. Doctorow 

A potom, jedneho dfia, prestali vyhlasenia z Bieleho domu. 
A nasledujuci den sa na schodoch Guvernerovho sldla konala 
sucha, napata tlacovka, kde sef DHS a Guvemer ohlasili svoje 
vzajomne „porozumenie." 

DHS usporiada vojensky sud za zatvorenymi dverami, kde 
vysetrl „mozne chyby v usudkoch", ktore sa urobili po utoku 
na Zalivovy most. Tribunal pouzije vsetky prostriedky, aby 
zabezpecil, ze zlociny budu po zasluhe potrestane. Na oplatku 
pqjde kontrola nad operaciami DHS v Kalifornii cez Senat 
statu, ktory bude mat' moc rusif, skumaf, pripadne menif 
priority cinnosti vsetkej vnutrostatnej bezpecnosti na uzemi 
statu. 

Krik reporterov bol ohlusujuci a Barbara dostala moznosf 
polozif prvu otazku. „Pan Guvemer, pri vsetkej ucte: mame 
nevyvratitel'ny dokaz vo forme videa, ze Marcus Yallow, tu 
narodeny obcan tohto statu, bol podrobeny simulovanej 
poprave dostojnikmi DHS, ktori zjavne konali podl'a rozkazov 
z Bieleho domu. Skutocne je stat ochotny zanechaf snahu o 
dosiahnutie spravodlivosti pre svojich obcanov, ktori celili 
ilegalnemu, barbarskemu muceniuT' Hlas sa jej chvel, ale 
nezakolisal. 

Guvemer roztiahol mky. „Vojenske sudy vykonajii 
spravodlivosf. Ak pan Yallow - alebo ktokol'vek, kto ma 
pricinu vinif Ministerstvo narodnej bezpecnosti - pozaduje 
d'alsiu spravodlivosf, ma samozrejme pravo zalovaf ho a 
pozadovaf odskodne od federalnej vlady." 

To som presne urobil. Tyzdefi po Guvernerovom vyhlaseni 
bolo podanych dvadsaf tisic civilnych zalob proti DHS. Moju 
si vzala na starosf ACLU, ktora zarovefi ziadala, aby sa dostala 
k verdiktom vojensky ch tribunal ov. Az doposial' boli siidy 
k tomu celkom pristupne. 

Ale toto som necakal. 

„Takze sa z toho uplne vyvlecie?" 

„Tlacova sprava nehovori vel'a. 'Po dokladnom vysetrovani 



337 



Maly brat 

udalosti V San Franciscu a v specialnom protiteroristickom 
zadrziavacom centre na Ostrove pokladov tento tribunal dospel 
k zaveru, ze konanie pani Johnstonovej nevyzaduje d'alsie 
postihy.' Je tarn to 'd'alsie' - akoby ju uz potrestali." 

Odfrkol som. O Carrie Johnstonovej sa mi snivalo takmer 
kazdu noc, odkedy ma prepustili z Gitma-v-Zalive. Videl som 
jej tvar, ako sa cnie nado mnou, ten povyseny usmev, ked' 
povedala tomu bacharovi, aby mi dal „napit'." 

„Marcus -" povedala Barbara, ale prerusil som ju. 

„To je V poriadku. To je v poriadku. Urobim o tom video. 
Vypustim ho cez vikend. Pondelky sii vybome na viralne 
video. Vsetci sa vracaju z vikendu, hl'adaju nejaku zabavu na 
zaciatok tyzdfia." 

Dvakrat do tyzdfia som chodil k psychologovi, co bolo 
sucast'ou dohody o mojej prevychove. Ked' som to prestal 
vnimaf ako akysi druh trestu, bolo to celkom dobre. Pomohol 
mi sustredif sa na konstruktivne ciny, ked' som bol rozruseny, 
namiesto toho, aby som sa tym nechal zozieraf. Videa 
pomahali. 

„Musim isf," povedal som, preglgnuc aby som z tonu hlasu 
vytlacil emocie. 

„Davaj na seba pozor, Marcus," povedala Barbara. 

Ked' som polozil telefon Ange ma zozadu objala. „Prave 
som to citala na sieti," povedala. Citavala miliony noviniek, 
vyt'ahovala ich cez citac titulkov, ktory nasaval spravy tak 
rychlo, ako sa zverejfiovali. Bola nasou oficialnou blogerkou a 
bola V tom dobra, vypichovala zaujimave spravy a vesala ich 
online ako minutkovy kuchar variaci ranne objednavky. 

Otocil som sa v jej naruci, takze sme sa objimali spredu. 
Pravdupovediac, toho dfia sme toho vel'a nespravili. Po veceri 
som nemohol zostaf mimo polepsovne a ona ma tam nemohla 
navstlvif. Takze sme sa stretavali v kancelarii, lenze tam 
byvalo okolo vel'a I'udi, co nasmu maznaniu nijako 
neprospievalo. To, ze sme dnes boli v kancli cely den sami. 



338 



C. Doctorow 

bolo priverkym pokusenlm. A bolo aj horuco a dusno, takze 
sme tarn sedeli v tielkach a krat'asoch, takze ked' sme pracovali 
vedl'a seba, dochadzalo k mnohemu kontaktu tela na telo. 

„Idem spravif video," povedal som. „Chcem aby vyslo este 
dnes." 

„Dobre," povedala. „Pod'me na to." 

Ange precltala tlacovu spravu. Ja som spravil maly 
monolog, nastrihol som ho cez tie slavne zabery, ako ma 
waterboarduju, ako tam lezim v ostrom svetle kamery 
s vytrestenymi ocami, po tvari mi tecu slzy, vlasy mam 
schlpene a poffkane zvratkami. 

„To som ja. Som na waterboarde. Podrobuju ma muceniu 
simulovanou popravou. Mucenie vedie zena menom Carrie 
Johnstonova. Pracuje pre vladu. Mozno si ju pamatate z tohto 
videa." 

Prestrihol som na video s Johnstonovou a Kurtom 
Rooneym. „To je Johnstonova a statny tajomnik Kurt Rooney, 
prezidentov vrchny strateg." 

„Ndrod nemd rdd to mesto. Pokial' ide o nich, je to Sodoma 
a Gomora plnd teplosov a ateistov, ktori si zasliizia hnit' v 
pekle. Jediny dovod, preco sa krajina stard, co si v San 
Franciscu myslia je, ze mali to st'astie, ze ich nejaki islamski 
teroristi vyhodili do luftu.'' 

„Prave hovori o meste, v ktorom zijem. Podl'a poslednych 
prepoctov 4215 mojich susedov bolo zabitych toho dfia o 
ktorom hovori. Ale niektori z nich mozno nezahynuli. Niektori 
z nich zmizli v tom istom vazeni, kde ma mucili. Niektore 
matky a otcovia, deti a milenci, bratia a sestry uz nikdy svojich 
drahych neuvidia - pretoze boli tajne uvazneni v ilegalnom 
vazeni priamo tu v Sanfranciskom zalive. Poslali ich von 
zkrajiny. Zaznamy boli dokladne, ale Carrie Johnstonova ma 
sifrovacie kluce." Strih na Carrie Johnstonovu, zabery ako sedi 
pri stole s Rooneym a smeje sa. 

Prestrihol som na zabery jej zatknutia. „Ked' ju zadrzali, 



339 



Maly brat 

myslel som si, ze sa dockame spravodlivosti. Za vsetkych I'udi, 
ktorych zlomila a nechala zmiznuf. Ale prezident -" prestrihol 
som ako sa smeje a hra golf na jednej zo svojich pocetnych 
dovoleniek „- a jeho vrchny strateg -" teraz fotka Rooneyho, 
ako si potriasa ruku zo znamym terori sticky m vodcom, ktory 
kedysi byval na „nasej strane" „- zasiahli. Poslali ju na tajny 
vojensky sud a tento sud ju teraz oslobodil. Akosi v torn 
vsetkom nevidia nic zle." 

Prestrihol som na fotomontaz stoviek fotografii vazfiov v 
celach, ktore Barbara publikovala na stranke Bay Guardianu 
toho dfia, ked' nas prepustili. „My sme tych I'udi zvolili. 
Platime ich mzdy. Vraj maju byf na nasej strane. Maju branif 
nase slobody. Ale tito I'udia -" seria zaberov Johnstonovej a 
ostatnych, ktorych poslali pred vojensky tribunal „- zradili 
nasu doveru. O styri mesiace su vol'by. To je dost' casu. Dost' 
na to, aby ste vysli a nasli pat' svojich susedov - pat' I'udi, ktori 
nevolia pretoze ich vol'ba nie je 'ani jedna z ponuknutych.' 

Pohovorte si so susedmi. Nech vam prisl'ubia, ze volif 
pqjdu. Nech sl'ubia, ze vyrvu krajinu z nik mucitel'ov a 
banditov. Eudi, co sa smeju z mojich priatel'ov, cerstvo 
pochovanych na dne pristavu. Nech vam sl'ubia, ze si 
pohovoria so svojimi susedmi. 

Vacsina z nas si nezvolila ziadnu altemativu. Ale to 
nefunguje. Musite si zvolif - zvol'te si slobodu. 

Moje meno je Marcus Yallow. Bol som muceny mojou 
vlastnou krajinou, ale stale to tu milujem. Mam sedemnasf 
rokov. Chcem vyrastaf v slobodnej krajine. Chcem zif 
V slobodnej krajine." 

Prelinacka na logo webstranky. Vybudovala ju Ange 
s Joluovou pomocou, ktory nam u Pigspleenu vybavil vsetok 
potrebny webhosting. 

Kancelaria bola zaujimave miesto. Technicky vzate sme sa 
volali Koalicia volicov za Slobodnu Ameriku, ale vsetci nam 
vraveli Xnet'aci. Organizaciu - charitativnu neziskovku - 



340 



C. Doctorow 

spoluzalozila Barbara a nejaki z jej priatel'ov pravnikov hned' 
po oslobodeni Ostrova pokladov. Dotacie spustili akisi tech 
milionari, ktorym neslo do hlavy, ako skupinka mladistvych 
hackerov nakopala DHS do zadku. Niekedy nas poziadali, aby 
sme zasli dolu na polostrov na Sand Hill Road, kde sa stretavali 
vsetci investicnl kapitalisti, a spravili tarn mal malu prezentaciu 
o technologii Xnetu. Zjavil sa zilion firmiciek, ktore sa snazili 
na Xnete zarobif. 

Na torn nezalezalo - ja som s tym nemal nic spolocne, ale 
dostal som stol a kancelariu s vyhl'adom priamo na Valencijsku 
ulicu, kde sme rozdavali cedecka ParanoidXboxu a 
usporaduvali kurzy stavania lepslch WiFi anten. Prekvapive 
mnozstvo I'udl sa zastavilo, aby nam osobne poskytli svoj dar, 
ci uz hardver (ParanoidLinux mozete spust'af takmer na 
comkolVek, nielen na Xboxoch) alebo aj hotovosf. Mali nas 
radi. 

Vel'ky plan bol spustif v septembri nas vlastny ARG, prave 
vcas k vol'bam, a spojif ho s naborom volicov. Pri poslednych 
vol'bach sa k urnam dostavilo len 42 percent Americanov - 
nevolici boli teda obrovskou vacsinou. Snazil som sa dostaf 
Van a Darryla na niektoni z nasich planovacich schodzi, ale 
oni stale odmietali. Travili spolu vel'mi vel'a casu a Van trvala 
na tom, ze to bolo liplne neromanticke. Darryl so mnou takmer 
nerozpraval, aj ked' mi posielal dlhe emaily o vsetkom 
moznom, pokial' sa to netykalo Van alebo terorizmu alebo 
vazenia. 

Ange mi stisla ruku. „Boze, nenavidim tu zensku," 
povedala. 

Prikyvol som. „Dalsie svinstvo, ktore nasa krajina urobila 
Iraku," povedal som. „Keby ju poslali do mojho mesta, asi by 
som sa tiaz stal teroristom." 

„Ved' si sa aj stal teroristom, ked' ju poslali do tvojho 
mesta." 

„Ved' prave," povedal som. 



341 



Maly brat 

„Ides V pondelok na rokovanie slecny Galvezovej?" 

„Jasnacka." Pred par tyzdfiami, ked' ma moja byvala 
ucitel'ka pozvala k nej na obed, som ich s Ange predstavil. 
Ucitel'ske odbory zariadili prerokovanie jej pripadu pred 
Spolocnym krajskym odborom skolstva, aby jej umoznili 
zlskaf jej byvale miesto. Vravelo sa, ze Fred Benson sa vracia 
z (predcasneho) dochodku, aby svedcil proti nej. Tesil som sa, 
ze ju znova uvidlm. 

„Mas chut' zaj sf si na burrito?" 

„Jasnacka." 

„Len si vezmem svoj palivy s6s," povedala. 

Znovu som si skontroloval email - mqj email u Piratskej 
strany, kde som stale sem-tam dostaval spravy od starych 
Xnet'akov, ktori este nenad'abili na moju novu adresu u 
Koalicie volicov. 

Najnovsia sprava bola z docasnej emailovej adresy kdesi u 
jedneho z tych novych brazilskych anonymizerov. 
> Nasiel som ju, vd'aka. Nepovedal si 
mi ze je taka kOCka. 

„Odkohojetoto?" 

Smial som sa. „0d Zeba," povedal som. „Pamatas na Zeba? 
Dal som mu Mashinu emailovii adresu. Usudil som, ze ked' su 
obaja V podzemi, mohol by som ich zoznamif." 

„0n si mysli, ze je Masha kockaT 

„Daj mu pokoj, zjavne ma mysel' ovplj^nenu okolnost'ami." 

„Aty?" 

„Ja?" 

„Hej - bola tvoja mysel' ovplyvnena okolnost'ami?" 

Pridrzal som si ju na dosah ruky a poprezeral zhora dolu a 
nazad. Chytil som ju za lica a uprene hl'adel cez jej okuliare 
s hrubym ramom do jej vel'kych, nezbedne sikmych oci. 
Prehrabol som sa prstami v jej vlasoch. 

„Ange, nikdy za cely zivot som nerozmysl'al jasnejsie." 

Pobozkala ma a ja som jej bozky opatoval a uplynul dost' 
dlhy cas, kym sme konecne sli na to burrito. 

342 



C. Doctorow 



SiSiSi 



343 



Maly brat 

Bruce Schneier: Doslov 



Zaoberam sa technologickou bezpecnostou. Mojou pracou je 
zabezpecit Fud'om bezpecnost. 

Premysram o bezpecnostnych systemoch a o torn ako ich 
prelomit. A potom, ako ich urobit este bezpecnejsimi. Pocitacove 
bezpecnostne systemy. Kamerove systemy. Systemy bezpecnosti 
letisk a hiasovacich automatov a cipov RFID a vsetky ostatne. 

Cory ma poziadal o poslednych niekol'ko stran v jeho knihe, 
pretoze chcel, aby som vam povedal, ze bezpecnost je zabava. 
Neuveritel'na. Je to hra na macku a mys, kto z koho, lovec a korist. 
Podl'a mna je to najvzrusujucejsia praca, aka je vobec mozna. Ak sa 
vam zda zabavne citanie ako Marcus vybabral s kamerami na 
analyzu chodze pomocou kamienkov v topankach, pomyslite si, ake 
by to bolo super, byt prvi na svete, kto na take nieco pride. 

Pracovat v oblasti bezpecnosti znamena vediet vel'a o teciinike. 
IVIoiilo by to znamenat, ze sa treba vyznat v pocitacoch a sietacii, 
alebo V kameracii a icii fungovani, alebo v ciiemii detekcie bomb. 
Ale V skutocnosti ide o stav mysle. Ide o sposob myslenia. iVlarcus je 
vynikajuci priklad takeiioto sposobu myslenia. Vzdy hi'ada 
podmienky, za akych bezpecnostny system ziyhava. Stavim sa, ze 
by nedokazal vojst do obchodu bez toho, aby sa nezamyslel nad 
tym, ako by sa tam dalo kradnut. Nie, zeby to uskutocnil - je rozdiel 
medzi znalostou, ako porazif bezpecnostny system a skutocnym 
cinom - ale vedel by, ako na to. 

A takto myslia aj odbornici na bezpecnost. Neustale studujeme 
bezpecnostne systemy a to, ako sa daju obisf ; neda nam to. 

Tento sposob myslenia je dolezity bez ohi'adu na to, na ktorej 
strane zabezpecenia sa naciiadzate. Ak vas najmu, aby ste navriili 
obciiod, kde sa neda kradnut, musite vediet ako sa kradnut da. Ak 
navriiujete kamerovy system na analyzu chodze, musite pocitat 
s I'ud'mi, ktori si do topanok strkaju kamienky. Pretoze inak 
nenavrhnete nic naozaj uzitocne. 

Skuste teda niekedy, pocas obycajneho dna, na chvil'u sledovat 
bezpecnostne systemu okolo seba. Pozrite si kamery v obchodoch, 
kde nakupujete. (Zabrahuju ziocinnosti alebo ju len posuvaju 
kvedl'ajsim dveram?) Vsimnite si, ako funguju restauracie. (Ak 
platite az po jedle, preco viae Fudi proste neodchadza bez platenia?) 



344 



C. Doctorow 

Vsimnite si bezpecnost na letisku. (Ako by ste dostali na palubu 
zbran?) Pozerajte, co robi uradnik v banke. (Bankove systemy su 
urcene prave tak na to, aby zabranili zamestnancom kradnut, ako na 
to, aby ste nekradii vy.) Sledujte mravenisko. (Hmyz je cely o 
bezpecnosti.) Precitajte si Ustavu a vsimnite si vsetky sposoby, 
akymi zarucuje bezpecnost obcanov proti vlade. Vsimajte si 
semafory a zamky na dverach a zabezpecenie v televizii a v kine. 
Prid'te na to, ako funguju, pred cim ciirania a pred cinn nie, kde su 
ich slabiny a ako by sa dali zneuzit. 

Ak to budete robit dost diho, zistite, ze o svete rozmysFate inak. 
Zacnete si vsimat, ze mnoiie bezpecnostne systemy vobec nerobia 
to, CO tvrdia, a ze mnoiio z nasej narodnej bezpecnosti su vyhodene 
peniaze. Pociiopfte, ze sukromie je pre bezpecnost oporou, nie 
naopak. Prestanete si robit starosti s vecami, s ktorymi si robia 
starosti ini a zacnu vas znepokojovat veci, na ktore ini ani 
nepomyslia. 

Niekedy si vsimnete nieco, co si nikto pred vami nevsimol. A 
mozno pridete na nejaky novy sposob, ako prelomit bezpecnostny 
system. 

Len pred niekol'kymi rokmi ktosi vynasiel phisiiing. 

Casto zasnem, ake Tahke je prelomit niektore renomovane 
bezpecnostne systemy. Je na to mnozstvo dovodov, ale tym 
najdolezitejsim je fakt, ze je nemozne dokazat, ze cosi je bezpecne. 
Jedine, co mozete spravit je snazif sa prelomit to - ak sa to 
nepodari, viete, ze je to dostatocne zabezpecene, aby udrzalo vonku 
vas, ale co s I'ud'mi chytrejsimi ako vy? Kazdy dokaze vymyslief 
system natol'ko silny, aby sa sam cez neho nedostal. 

Zamyslite sa nad tym na moment, pretoze to vobec nie je 
samozrejme. Nikto nie je kvalifikovany na analyzu svojho vlastneho 
systemu, pretoze navrhar a analytik by boil ta ista osoba s tymi 
istymi obmedzeniami. System musi analyzovaf niekto iny, pretoze 
ten ma byf bezpecny pred vecami, ktore navrharom ani nenapadli. 

To znamena, ze kazdy z nas musi analyzovat navrhy inych I'udi. 
A prekvapivo casto ich niekto z nas prekona. Marcusove neplechy 
nie su vobec pritiahnute za vlasy; taketo veci sa stavaju neustale. 
Chod'te na siet a vyhFadajte si „bump key" alebo „Bic pen Kryptonite 
lock"; najdete tam niekoFko naozaj zaujimavych pribehov o zdanlivo 
robustnych bezpecnostnych systemoch, ktore sa dali prekonat 
pomocou vei'mi jednoduchych technik. 

A ked' sa take nieco stane, urcite to pubiikujte na internete. 
Tajnostkarstvo a bezpecnost nie su to iste, aj ked' sa to niekedy 



345 



Maly brat 

moze zdaf. Iba zla bezpecnosf sa spolieha na utajenie; dobra 
bezpecnost funguje aj vtedy, ak su jej detaily verejne zname. 

A publikovanie slabych miest donuti bezpecnostnych dizajnerov 
navrhnut lepsiu zabezpecenie a bezpecnost vsetkych nas sa zlepsi. 
Ak si kupite bicyklovu zamku Kryptonite, ktora sa da otvorit Bic 
penom, tak za svoje peniaze nedostanete vei'mi dobre 
zabezpecenie. A rovnako, ak skupinka sikovnycii deti dokaze porazit 
protiteroristicke technologie DHS, tak zrejme proti skutocnynn 
teroristom budu veFmi neucinne. 

Vymenit sukromie za bezpecnost je uz dost hlupe; nedostat 
pritonn nijaku poriadnu bezpecnost je este hlupejsie. 

Takze zatvorte tuto knihu a ciiodte. Svet je piny bezpecnostnycii 
systemov. Hacknite jeden z nicii. 

Bruce Schneier 
http://www. schneier.com 

&&& 



346 



C. Doctorow 



Bibliografia 

Ziadny spisovatel' nezaclna z nicoho - vsetci sa zucastfiujeme 
toho, CO Isaac Newton nazyval „stat' na pleciach gigantov." 
Vsetci si poziciavame, plienime a remixujeme umenie a 
kultum, vytvorene nasim okolim a nasimi predchodcami. 
Ak sa vam tato knizka pacila a chcete sa dozvedief viae, 
existuje mnozstvo pramefiov na ktore sa mozete obratif online, 
alebo V kniznici ci v knihkupectve. 

Hackovanie je fascinujuci predmet. Kazda veda spoclva 
V oboznameni ostatnych s tym, co ste urobili tak, aby to mohli 
overif, ucif sa z toho a d'alej to zdokonalif. Tento proces je 
principom hackovania, takze sa na tiito temu da najsf mnozstvo 
publikovanych veci. 

Bmce Schneier: "Secrets and Lies" (Wiley, 2000) a "Beyond 
Fear" (Copernicus, 2003) knihy, umozfiujuce laikovi pochopif 
otazky bezpecnosti a kriticky sa nad nimi zamysraf. Jeho 
"Applied Cryptography" (Wiley, 1995) je autoritou pre 
pochopenie kryptografie. Bruce ma vynikajuci blog a mailing 
list na schneier.com/blog. 

Ako mnohe ine veci, aj tunelovanie cez DNS je realne. Dan 
Kaminsky publikoval detaily v r. 2004. 

Guru "obcianskeho zurnalizmu" Dan Gillmor naplsal 
fantasticku knihu, "We, the Media" (O'Reilly, 2004). 

Ak sa chcete dozvedief nieco a hackovani RFIDov zacnite 
s clankom Annalee Newitzovej "The RFID Hacking 
Underground" 



347 



Maly brat 

( www.wirednews.com/wired/archive/14.05/rfid.html ) vo Wired 
Magazine. "Everyware" od Adama Greenfielda (New Riders 
Press, 2006) popisuje nebezpecenstva svetaRFIDov 

Bruce Sterling naplsal prvu vel'ku knihu o hackeroch a zakone 
"The Hacker Crackdown" (Bantam, 1993), ktora bola 
mimochodom prvou knihou vel'keho vydavatel'stva vypustenou 
sucasne aj na Intemete. Kopie sa daju najsf na mnohych 
miestach, napr. stuff.mit.edu/hacker/hacker.html alebo aj 
V Archive.org. Prave tato kniha ma priviedla k Electronic 
Frontier Foundation, kde som mal tu moznosf styri roky 
pracovaf. 

Electronic Frontier Foundation (www.efforg) je neziskova 
organizacia, ktorej ciel'om je udrzaf Internet bezpecnym 
miestom pre osobnu slobodu a slobodu slova. Jej clenovia sii 
najefektivnejslmi bojovnikmi za slobodu a kazdy sa kich 
zapasu moze pridaf tym, ze sa zaplse do ich mailing listu. 

EFF ma obrovsku webstranku plnu uzasnych informacii pre 
siroku verejnosf , podobne ako American Civil Liberties Union 
(aclu.org). Public Knowledge (publicknowledge.org), 
FreeCulture (freeculture.org). Creative Commons 
(creativecommons.org). FreeCulture je medzinarodne 
studentske hnutie, ktore aktivne regrutuje mladez, aby si 
zakladala miestne pobocky. 

Mnohe webstranky sa venuju spravam o zapase za 
kybemeticke slobody, ale malokto to robi s takou vervou ako 
Slashdot, "News for Nerds, Stuff That Matters" (slashdot.org). 

A, samozrejme, musite navstlvif Wikipediu. Len jedno 
upozornenie: nemozete si nekriticky prezeraf len hesla. Vel'mi 
dolezite je pozrief si aj Historiu aDiskusiu, aby ste videli, ako 
sa k sucasnej podobe clanku dospelo, aby ste pochopili 

348 



C. Doctorow 

protichodne uhly pohl'adu a sami sa rozhodli, komu doverovaf. 

Ak sa chcete dostaf knejakym skutocne zakazanym 
poznatkom, mrknite si Cryptome (cryptome.org), najuzasnejsl 
archlv utajovanych, potlacenych a vyslobodenych informacil 
na svete. 

Suverenne najlepsim literamym opisom historie kryptografie je 
Cryptonomicom od Neala Stephensona (Avon, 2002). 
Stephenson v fiom rozprava pribeh Alana Turinga 
a nacistickeho stroja Enigma formou napinaveho vojnoveho 
romanu, od ktoreho sa neda odtrhniif. 

Piratska Strana je skutocna aprekvita vo Svedsku, Dansku 
a najnovsie, vd'aka IPREDu sa rychlo siri do mnohych d'alsich 
krajinEuropy. 

Abbie Hoffman a Yippies sa skutocne pokusali levitovaf 
Pentagon, hadzali peniaze do burzy a pod. Abbieho klasika 
„Ukradni tuto knihu" je znova v tlaci ana sieti sa da najsf 
V podobe kolaborativneho wiki (stealthiswiki.nine9pages.com). 

Tato knizka by nemohla vzninuf, nebyf Orwellovho 
prevratneho "1984," jedneho z najlepsich romanov 
o skorumpovani a skazeni sa spolocnosti. Dnes je slovo 
„orwellovsky" synonymom vsadepritomneho spicl'ovania, 
doublethinku a mucenia. 

010101 



349 



Maly brat 



Pod'akovanie 



Tato knizka vznikla vd'aka mnohym spisovatel'om, 
priatel'om, mentorom a hrdinom. 

Hackeri a cypherpunkaci: Bunnie Huang, Seth 
Schoen, Ed Felten, Alex Halderman, Gweeds, Natalie 
Jeremijenko, Emmanuel Goldstein, Aaron Swartz 

Hrdinovia: Mitch Kapor, John Gilmore, John Perry 
Barlow, Larry Lessig, Shari Steele, Cindy Cohn, 
Fred von Lohmann, Jamie Boyle, George Orwell, 
Abbie Hoffman, Joe Trippi, Bruce Schneier, Ross 
Dowson, Harry Kopyto, Tim O'Reilly 

Spisovatelia: Bruce Sterling, Kathe Koja, Scott 
Westerfeld, Justine Larbalestier, Pat York, 
Annalee Newitz, Dan Gillmor, Daniel Pinkwater, 
Kevin Pouslen, Wendy Grossman, Jay Lake, Ben 
Rosenbaum 

Priatelia: Fiona Romeo, Quinn Norton, Danny 
O'Brien, Jon Gilbert, danah boyd, Zak Manna, Emily 
Hurson, Grad Conn, John Henson, Amanda Foubister, 
Xeni Jardin, Mark Frauenfelder, David Pescovitz, 
John Battelle, Karl Levesque, Kate Miles, Neil and 
Tara-Lee Doctorow, Rael Dornfest, Ken Snider 

Mentori: Judy Merril, Roz and Gord Doctorow, 
Harriet Wolff, Jim Kelly, Damon Knight, Scott 
Edelman 

Dakujem vam vsetkym, ze ste mi umoznili premyslat 
a pisat tychto veciach. 



350 



C. Doctorow 



Preklad nepresiel jazykovou ani gramatickou upravou 



351