Maly brat
Cory Doctorow
doctorowQcraphound . com
Slovak translation of C. Doctorow 's
Little Brother
Translation © Pavol Hvizdos, 2009
Maly brat
Licencia
PRECITAJTE SI NAJPRV TOTO
Tato kniha sa distribuuje za podmienok licencie Creative Commons
Attribution-NonCommercial-ShareAlike 3.0 license.
Zhrnutie Licencnej dohody Creative Commons
PriznanieAutorstva-NekomercneVyuzitie-RovnakeZdiel'anie 3.0
(Attribution-NonCommercial-ShareAlike 3.0)
Je dovolene:
• Zdiel'at' - dielo kopirovaf, sirif, vystavovaf a predvadzaf
• Remixovat' - robif odvodene diela
Za nasledujucich podmienok:
• Priznanie autorstva. Autorstvo diela sa musi priznaf sposobom,
ktory urcil autor alebo poskytovatel' licencie.
• Nekomercne vyuzitie. Dielo sa nesmie vyuzivaf na komercne
licely.
• Zdiel'at' rovnako. Pri tvorbe odvodenych prac, ktore stavaju na
tomto diele, sa vysledok smie sirif len za rovnakych podmienok,
ako V tejto licencii.
Pri kazdom vyuziti alebo distribucii sa musia ostatnym objasnit' licencne
podmienky tohto diela.
Kazdd z tychto podmienok sa moze zmenii so suhlasom drzitel'a kopyrajtu.
Tato licencia nijakym sposobom neoslabuje a neobmedzuje moraine prava
autora.
Podmienky bezneho uzivania a me prava sa tymto nemenia.
Toto je zhrnutie plnej licencie, ktora sa nachadza na:
http : //creativecommons . org/licenses/by-nc-sa/3 . 0/legalcode
C. Doctorow
Maly brat
O KOPYRAJTE
Licencia Creative Commons na zaciatku tohto suborn vam
pravdepodobne napovedala, ze mam nakopyrajt dost'
neortodoxny pohl'ad.
Paci sa mi skutocnosf, ze mi kopyrajt umozfiuje predaf
prava vydavatel'om a filmovym studiam a tak podobne. Je
pekne, ze si nemozu len tak bez dovolenia vziaf moje veci a
zbohatnuf na nich bez toho, aby ma museli pribraf do partie.
Pokial' ide o vyjednavanie s tymito firmami, som v dost' dobrej
pozicii: mam vyborneho agenta a desat'rocnu skusenosf s
autorskym a licencnym pravom (dokonca som bol nakratko
delegatom u WIPO, agenture OSN pre dohody o autorskych
pravach). Navyse, tych jednani nie je zasa az tak vel'a -
dokonca aj keby som predal pat'desiat alebo sto roznych vydani
Maleho brata (cim by sa dostal na vrchol miliontiny percentilu
beletrie), stale by to bola len stovka jednani, co by som este
celkom dobre zvladol.
Nezndsam fakt, ze by fanusikovia, ktori by radi robili to, co
citatelia robievali odjakziva, mali hraf podl'a rovnakeho
systemu, ako vsetci oni horlivi agenti a pravnici. Je jednoducho
hlupe pozadovaf, aby trieda zakladnej skoly jednala s
pravnikom gigantickeho globalneho vydavatel'stva, ked' chce
predviesf hru na namet mojej knihy. Je smiesne tvrdif, ze
I'udia, ktori chcu „pozicat"' svoju elektronicku kopiu mojej
knihy priatel'ovi, na to potrebuju licenciu. Poziciavanie knih tu
bolo skor ako ktorekol'vek vydavatel'stvo na Zemi a je to
vyborna vec.
Nedavno som videl prednasku Neila Gaimana, kde sa ho
ktosi spytal na jeho nazor na piratstvo jeho knih. Odpovedal,
„Ruky hore ti z vas, ktori ste objavili svojho obl'ubeneho
spisovatel'a zadarmo - ked' vam niekto pozical vytlacok alebo
vam ho dal? A teraz ruky hore ak ste svojho obl'ubeneho
C. Doctorow
spisovatel'a objavili tak, ze ste vosli do obchodu a polozili
peniaze na drevo." Obrovska vacsina obecenstva tvrdila, ze
svojho oblubeneho autora objavili nahodou a zadarmo, v
pozicanej alebo darovanej knihe. Ked' dqjde na mojich
oblubenych autorov, nepoznam hranic: kupujem kazdu knihu,
ktoni vydaju, jednoducho aby som ju mal (niekedy kupujem
dve ci tri, aby som ich mohol daf priatel'om, lebo si to musia
precitaf). Platim, aby som ich videl zif. Kupujem tricka s
obrazkami obalok ich knih. Som zakaznik na cely zivot.
Neil pokracoval vyhlasenim, ze on sam je clenom kmefia
citatel'ov, drobnej mensiny I'udi, ktori citaju pre potesenie, a
kupuju si knihy, lebo ich miluju. Jednu vec, ktoni vie o
kazdom, kto si st'ahuje jeho knihy bez dovolenia z Intemetu je,
ze je to citatel', clovek ktory knihy miluje.
Ti, CO studuju navyky I'udl nakupujucich hudbu, objavili
cosi zvlastne: najvacsi pirati su aj najlepsi zakaznici. Ak celu
noc nepovolene st'ahujete hudbu, je vel'ka sanca, ze ste jednym
z toho mala I'udi, ktori cez den chodia do obchodov s hudbou
(este si na ne pamatate?). Cez vikendy pravdepodobne
chodievate na koncert;y a pravdepodobne si poziciavate
nahravky aj z kniznice. Ak ste zapalenym clenom nejakeho
fanklubu, robite mnozstvo vsetkeho mozneho, co suvisi s
hudbou, od spievania v sprche az po nakup pokutneho vinylu
vasej oblubenej death-metalovej skupiny so zriedkavym
vychodoeuropskym obalom.
To iste plati o knihach. Pracoval som v knihkupectvach,
antikvariatoch aj knizniciach. Potulujem sa po internetovych
strankach s piratskymi e-knihami (bookwarez). Som skalny
knihomol' a chodievam na knizne trhy pre zabavu. A viete co?
Vsade tam su ti isti I'udia: milovnici knih, ktori robia vsetko
mozne, co suvisi s knihami. Nakupujem cudacke, spotvorene
cinske piratske vydania mojich oblubenych knih, pretoze su
cudacke a spotvorene, a uzasne sa vynimaju vedl'a osmich ci
deviatich inych vydani tych istych knih, za ktore som zaplatil
Maly brat
plnu cenu. Poziciavam si knihy z kniznice, googlujem ich, ked'
potrebujem citat, tucty ich nosim so sebou v mojom mobile a
stovky V laptope, a mam ich (v case pisania) vyse 10 000 v
uschovniach v Londyne, Los Angeles a Toronte.
Keby som mohol poziciavaf moje fyzicke knihy bez toho,
aby som ich stratil, robil by som to. Fakt, ze to mozem robif s
digitalnymi subormi nie je chyba, je to vlastnosf - a
vynikajuca. Je trapne vidief vsetkych tych spisovatel'ov a
hudobnikov a umelcov nariekaf nad skutocnost'ou, ze umenie
dostalo tuto novu ohavnu vlastnosf: schopnosf byf zdiel'anym
bez straty pristupnosti. Je to ako pozorovaf vlastnikov
restauracii, ktori sa idu uzialif kvoli novemu stroju na jedlo
zdarma, ktory kfmi hladujucich celeho sveta, pretoze to ich
nuti modifikovaf svoj obchodny model. Ano, bude to zlozite
ale nestracajme zo zretel'a hlavny prinos: jedlo zdarma!
Mame na dosah vseobecny pristup k I'udskemu poznaniu,
prvykrat vo svetovej historii. To nie je zla vec.
Ak vam to nestaci, tu je mqj argument, preco spristupnenie
e-knih tu a teraz dava zmysel:
Rozdavanie e-knih mi poskytuje umelecku, moralnu a
komercnu satisfakciu. Komercna otazka sa vyskytuje
najcastejsie: ako mozete rozdavaf e-knihy a zarabaf?
Pre mfia - a v podstate pre skoro kazdeho spisovatel'a -
vel'kym problem om nie je piratstvo ale byf neznamym (za
tento vynikajuci aforizmus vd'acim Timovi O'Reillymu). Zo
vsetkych I'udi, ktori si dnes tuto knihu nekupili, vacsina tak
urobila preto, lebo o nej nikdy nepocula, nie preto, ze im niekto
daroval kopiu. Megahitove bestsellery science fiction
predavaju pol miliona vytlackov - vo svete, kde 175 000 I'udi
navstevuje napriklad len San Diego Comic Con. Treba si
uvedomif, ze vacsina I'udi, ktori „maju radi science fiction" (a
pribuzne cudactva ako komiksy, hry, Linux, a tak d'alej) nie len
naozaj kupuje knihy. Pre mfia je zaujimavejsie dostaf do mqj ho
stanu CO najsirsie obecenstvo, nez uisfovaf sa, ze kazdy, kto je
C. Doctorow
V fiom, si kupil platny llstok.
E-knihy su ako slovesa, nie podstatne mena. Koplmju sa, je
to V ich podstate. A mnoho tychto kopii ma adresata, osobu,
pre ktoni je urcena, vymenou z nik do nik, stelesfiujuc osobne
odponicanie medzi dvomi lud'tni, ktorl si dovemju natol'ko, ze
si vzajomne zdiel'aju bity. To je vec, o ktorej by autori mali
snivaf, prislovecne specatenie dohody. Tym, ze uvolnujem
svoje knihy na slobodne poziciavanie, urahcujem rud'om, ktori
ich maju radi, aby pomahali inym lud'om oblubif si ich.
Okrem toho, osobne nevnimam e-knihy ako nahradu za
papierove knihy. Ani nie tak preto, ze obrazovky nie su dost'
dobre: ak sa mi co len trochu podobate, aj tak uz davno travite
kazdu moznu chvil'ku pred obrazovkou, citajuc nejake texty.
Ale cim ste pocitacovo zdatnejsi, tym je menej pravdepodobne,
ze na nich budete citaf dlhe prace - to preto, lebo pocitacovo
zrucni I'udia robia so svojimi strojmi d'aleko viae. Chatujeme a
emailujeme a pouzivame prehliadace milion sposobmi. V
pozadi nam bezia hry a donekonecna si vylepsujeme hudobne
kniznice. Cim viae so svojim pocitacom robite, tym je
pravdepodobnejsie, ze budete do piatich ci siedmich minut
niecim preruseni. Preto su pocitace mimoriadne nevhodne na
citanie dlhych prac, ak len nemate zeleznii sebadisciplinu
mnicha.
Dobra sprava (pre spisovatel'ov) je, ze to znamena, ze e-
knihy na pocitacoch mozu byt' skor pohnutkou na kupenie si
papieroveho vytlacku (ktory je, napokon, lacny, I'ahko
dostupny a I'ahko pouzitel'ny) nez jeho nahradou.
Pravdepodobne si na obrazovke precitate z knihy prave tol'ko,
aby ste si uvedomili, ze by ste si ju radi precitali na papieri.
Takze e-knihy predavaju tlacene knihy. Kazdy spisovatel', o
ktorom som pocul, ze vyskusal rozdavanie e-knihy ako
propagaciu tlacenej, sa k tejto taktike vratil znova. Toto je
komercny dovod pre e-knihy zdarma.
Teraz k umeleckym dovodom. Je dvadsiate prve storocie.
Maly brat
Koplrovanie sa uz nikdy, nikdy nestane znovu zlozitejslm, nez
je dnes (a ak ano, tak to bude kvoli kolapsu civilizacie, a v
takom pripade budeme mat' uplne ine problemy). Pevne disky
sa nestanu nemotornejslmi, drahslmi a nezmensia kapacitu.
Siete sa nestanu pomalslmi ci t'azsie pristupnymi. Ak netvorlte
umenie s ciel'om, aby sa sirilo, netvorlte umenie pre dvadsiate
prve storocie. Na vytvoroch, ktore nechcete nechaf koplrovaf,
moze byf cosi povabne, rovnako ako je mile zajsf si do Dediny
Priekopnikov a pozrief si tradicneho kovaca-remeselnika, ako
podkuva kone vo svojej tradicnej vyhni. Ale je to sotva
siicasne. Som spisovatel' science fiction. Mojou pracou je pisaf
o buducnosti (ked' mam dobry den) alebo aspofi o pritomnosti.
Umenie nema byf kopiou veci minulych.
Nakoniec sa obrafme k moralnej stranke. Kopirovanie je
prirodzene. Tak sa ucime (kopirujeme nasich rodicov a I'udl
okolo nas). Moja prva poviedka, ktoni som napisal ako
sesfrocny, bolo vzrusujuce prerozpravanie Hviezdnych vojen,
ktore som prave videl v kine. Dnes, ked' je Internet -
najefektivnejsi kopirovaci stroj na svete - prakticky vsade,
nase kopirovacie instinkty funguju coraz silnejsie. Neexistuje
sposob ako zastavif mojich citatel'ov, a keby som sa o to
pokusil, bol by som pokrytec: ked' som mal 17, vyrabal som
hudobne mixy, fotokopiroval poviedky a vo vseobecnosti som
kopiroval kazdym predstavitel'nym sposobom. Ak by bol
existoval Internet, pouzival by som ho na kopirovanie, kol'ko
by sa len dalo.
Neda sa to zastavif a I'udia, ktori sa o to pokusaju, napokon
robia viae skod ako vsetko piratstvo sveta. Smiesna krizove
fazenie nahravacieho priemyslu proti zdiel'aniu suborov
(zalovanych vyse 20 000 hudobnych fanusikov a pokracuje to!)
je prikladom absurdity pokusu o odstranenie farbiva z vody v
bazene. Ak si mam vybraf, ci dovolif kopirovanie, alebo byf
tyranom, ktory s penou na ustach sviha vsetko na co dosiahne,
vyberam si radsej prvu moznosf .
C. Doctorow
Maly brat
VENOVANIE
Alici, ktora ma robi uplnym.
10
C. Doctorow
O KNIHE
„Burcujuci prlbeh techno- rebelie, potrebny rovnako
ako zdiel'anie suborov, sloboda slova a fl'askova
voda V lietadle."
Scott Westerfeld
#
„0 Malom bratovi mozem hovorit v zmysle jeho
bravurnych politickych spekulacii alebo
brilantneho pouzivania technologie - v kazdom z
nich je to kniha, ktoru si muslte precitat - ale v
konecnom dosledku najvacsl dojem vo mne zanechala
univerzalita Marcusovho dozrievania a zapasu,
skusenost, ktorou musi prejst kazdy dnesny
dospievajuci: moment, kedy si musis zvolit vyznam
svojho zivota a ako ho dosiahnut."
Steven C Gould
#
Maleho brata by som asi uprednostnil pre vsetkymi
ostatnymi knihami, ktore som tohto roku precital a
bol by som rad keby sa dostal do ruk co
najvacsieho mnozstva trinastrocnych chlapcov a
dievcat .
Pretoze si myslim, ze zmeni ich zivot. Pretoze
niektore deti, mozno len zopar, po jeho precltanl
uz nebudu take ako predtym. Mozno sa zmenia
politicky, mozno technologicky . Mozno to bude prva
kniha, ktoru si zamiluju, alebo ktora oslovi geeka
V ich vnutri. Mozno budu chciet o nej diskutovat
ci s hou nesuhlasit. Mozno dostanu chut otvorit si
11
Maly brat
pocltac a pozriet sa, co je vnutri. Neviem. Vo mne
vzbudila tuzbu mat znova trinast a precitat si ju
po prvy raz, a potom vyjst von a urobit svet
lepslm alebo zvlastnejslm. Je to uzasna a dolezita
knizka, a to tak, ze to robi jej nedostatky v
podstate bezvyznamnymi.
Neil Gaiman, autor ANANSI BOYS
#
Maly brat je desivo realisticke dobrodruzstvo o
torn, ako sa da bezpecnostna technologia zneuzit na
nezakonne zadrziavanie nevinnych. Mladistvy
hacker-hrdina sa stavia proti vlade a bojuje za
svoje zakladne slobody. Je to akciou nabity prlbeh
odvahe, technike a demonstracii digitalnej
neposlusnosti ako technofilskeho obcianskeho
protestu.
Bunnie Huang, autor HACKING THE XBOX
#
Cory Doctorow je rychly a zbesily rozpravac, ktory
spravne vystihuje vsetky detaily hier na
alternatlvnu realitu a pritom ponuka prekvapivu
novu viziu, ako sa tieto hry mozu vyvinut v
riskantnom kontexte teroristickeho utoku. Maly
brat je brilantny roman s odvaznou temou: hackeri
a hraci mozu byt najlepsou nadejou tejto krajiny
do buducnosti.
Jane McGonical, Designer, I Love Bees
#
Spravna kniha v spravnom case od spravneho autora
12
C. Doctorow
- a nie uplnou nahodou, doposial' najlepsi roman
Coryho Doctorowa.
John Scalzi, autor OLD MAN'S WAR
#
Je to dozrievani v bllzkej buducnosti, do ktorej
situacia dospela pokracovanim sucasnych trendov, a
je to hackovani ako stave mysle, ale hlavne je
to dospievani a nazeranl na svet a kladeni
otazok, CO mozno prehho urobit. Hlas tinedzera sa
k tomu dokonale hodl. Nedokazal som sa od neho
odtrhnut .
Jo Walton, autor FARTHING
#
Maly brat Coryho Doctorowa je mladsim bratom
Orwellovho 1984 hodnym svojho surodenca. Je zivy,
predcasne vyspely a hlavne, trochu desivy.
Brian K Vaughn, autor Y: THE LAST MAN
#
„Maly brat" znie ako optimisticke varovanie.
Extrapoluje sucasne udalosti, aby nam pripomenul
neustale rastuce ohrozenia slobody. Ale zaroven
pripomina, ze sloboda napokon spoclva v nasom
individualnom pristupe a nasich cinoch. V nasom
stale autoritarskejsom svete dufam, ze si ho
precitaju hlavne dospievajuci a mladi ludia - a
potom presvedcia svojich druhov, rodicov a
uciteTov, aby sa k nim pripojili.
Dan Gillmor, autor WE, THE MEDIA
13
Maly brat
14
C. Doctorow
Kapitola 1
Som ziakom posledneho rocnika na Strednej skole Cesara
Chaveza v Misii, slnecnom obvode San Francisca, a to ma robi
jednym z najsledovanejslch I'udl na svete. Volam sa Marcus
Yallow, ale v case, ked' tento pribeh zaclna, som bol znamy
ako wlnStOn. Vyslovene ako „Winston."
Nie ako „Dvojve-jedna-en-pat'-te-nula-en" - ibaze by ste
boli nedovtipny disciplinarny uradnik, ktory je tak d'aleko
pozadu, ze Internetu stale hovori „informacna superdial'mca."
Presne takuto obmedzenu osobu poznam, vola sa Fred
Benson a je to jeden z troch zastupcov riaditel'a u Cesara
Chaveza. Je to jedna hnusna chrasta. Ale ked' uz mate mat'
zalarnika, nech je radsej natvrdly a nie niekto, kto sa naozaj
vyzna.
„Marcus Yallow," ozval sa v piatok rano cez skolsky
rozhlas. Jeho reprak nie je prave najlepsi a ked' to skombinujete
s Bensonovym obvyklym huhlanim, dostanete cosi, co znie
skor akoby niekto zapolil so stravenim zleho burrita, nez ako
skolsky oznam. Ale I'udske bytosti su dobre v desifrovani
svojich mien v zasumenom pozadi - je to evolucny znak.
Schmatol som svoju tasku a z troch stvrtim som zlozil svoj
laptop - nechcel som, aby niekto pobabral moje downloady - a
pripravil som sa na neodvratne.
„Okamzite sa hlaste v kancelarii vedenia."
Moja ucitel'ka socialnych studii, slecna Galvezova,
prevratila smerom ku mne oci a ja zasa k nej. Stary sa stale do
mfia navazal len preto, ze som dokazal prejsf cez skolsky
firewall ako cez mokry kleenex, obabraf softver identifikacie
chodze a odpalif spehovacie cipy, ktorymi nas sledovali.
Galvezova je aj tak spravna baba, nikdy si na mfia nezasadla
(zvlasf ked' jej pomaham s webmailom, takze moze rozpravaf
15
Maly brat
SO svojim bratom, ktory je na misii v Iraku).
Mqj kamos Darryl ma plesol po zadku, ked' som kracal
okolo neho. S Darrylom sa pozname odkedy sme boli v
plienkach. Spolu sme utekali z jasll. Cely cas som ho dostaval
do a z trampot. Zodvihol som mku nad hlavu ako zapasnik,
vysiel som z triedy a chodzou odsudenca som sa vydal do
kancelarie.
Bol som na polceste ked' mi zazvonil mobil. To bolo d'alsie
no-no - mobily su v Chavezovej strednej muy prohibido - ale
preco by ma to malo zastavif? Uchylil som sa na zachod a
zatvoril sa v prostrednej kablnke (najvzdialenejsia je vzdy
najspinavsia, lebo tam ide vacsina I'udl dufajuc, ze tam uniknu
pred smradom - papier a najlepsia hygiena su v prostriedku.
Pozrel som na telefon - moje domace PC mi poslalo email s
oznamenim, ze v hre Harajuku Zabavne Sialenstvo, co je
mimochodom najlepsia hra vsetkych cias, sa zjavilo cosi nove.
Uskrnul som sa. Travif piatok v skole bola aj tak otrava a
bol som rad, ze mam nejaky dovod ubziknuf.
Pomaly som sa domotal do Bensonovej kancelarie a
vplachtiac dovnutra som mu zamaval.
„Ci to nie je nas Dvojve-jedna-en-pat'-te-nula-en," povedal.
Frederick Benson - Cislo Socialnej Poistky 545-03-2343,
datum narodenia 15. august 1962, rodne priezvisko matky Di
Bona, rodisko Petaluma - je odo mfia ovel'a vyssi. Ja som 170
centimetrovy kratuch kym on ma 198, ale jeho skolske
basketbalove dni su davno za nim, takze jeho hrudne svalstvo
sa zmenilo na ochabnute chlapske prsia, ktore az bolestne
presvitali cez jeho dot-com polokosel'u. Stale vyzera akoby
vam isiel zopar vyt'af a s obl'ubou zvysuje Mas kvoli
dramatickemu efektu. Lenze obidva castym opakovanim
zaclnali stracaf ucinok.
„Je mi I'uto," povedal som. „Nikdy som o tom vasom R2D2
nepocul."
„Wln5tOn," znovu to vyhlaskoval. Zamracene na mfia
16
C. Doctorow
zazrel a cakal, ze sprasnem. Samozrejme, ze to bola moja
prezyvka, a to uz cele roky. Bola to identita, ktoni som
pouzlval na intemetovych diskusnych strankach, kde som
prispieval v oblasti vyskumu aplikovanej bezpecnosti. Chapete,
naprlklad ako vyklznuf zo skoly a vyradif stopovacku na
mojom mobile. Lenze on nevedel, ze je to moja prezyvka. Len
vel'mi malo I'udl to vedelo a vsetkym som doveroval az za
hrob.
„Hm, nic mi to nepripomina," povedal som. Pouzivajiic tiito
prezyvku som v skole porobil celkom dost' senzacnych
veciciek - na svoju pracu na likvidackach spehovacich
nalepiek som bol vel'mi hrdy - ak by dokazal spojenie mojich
dvoch identit, mal by som problem. Nikto v skole ma nikdy
nevolal wlnStOn ani Winston. Dokonca ani moji kamosi. Len
Marcus, nic viae.
Benson sa zahniezdil za svojim stolom a nervozne si
poklepaval po skolskom prsteni. Robil to vzdy, ked' sa veci
prefiho vyvljali zle. Hraci pokeru tomu hovoria „znak" - cosi,
CO vam dovoll uhadnuf, co sa deje v cudzej hlave. Bensonove
znaky som poznal spredu i zozadu.
„Marcus, dufam, ze si uvedomujes, ake je to vazne."
„Uvedomim si to hned', ked' mi vysvetlite o co ide, pane."
Vzdy hovorim autoritam „pane", ked' na nich blufujem. To je
zasa mqj znak.
Zavrtel hlavou a sklopil zrak, d'alsi znak. Kazdou sekundou
na mfia zacne ziapaf. „Pocuj, chlapce! Je cas, aby si pochopil,
ze vieme, co si robil a robis a ze to nenechame len tak. Budes
mat' vel'ke st'astie, ak este pred koncom tohto stretnutia
nebudes vyluceny. Chces absolvovaf skolu?"
„Pan Benson, stale ste mi nevysvetlili, o aky problem ~"
Plesol dlafiou po stole a potom na mfia namieril ukazovak.
„Problem, pan Yallow, je, ze ste zapleteny do kriminalneho
sprisahania s ciel'om podvracaf bezpecnostny system tejto
skoly a ze ste spoluziakom poskytli bezpecnostne
17
Maly brat
protiopatrenia. Viete, ze sme minuly tyzdefi vylucili Graciellu
Uriarte za pouzitie jedneho z vasich zariadenl." Uriarte kupila
radiovu msicku z obchodu vedl'a stanice BART' Sestnasta
Ulica a ta spustila poplach v skolskom vestibule. Nemal som s
tym nic spolocne, ale sucltil som s fiou.
„A vy si mysllte, ze ja som do toho zapleteny?"
„Mame spol'ahlive informacie, ktore indikuju, ze ste
wlnStOn" - znovu to vyhlaskoval a ja som sa uz zacinal
cudovaf, ci naozaj neprisiel na to, ze 1 je I a 5 ze je S. „Vieme,
ze tento wlnStOn je zodpovedny za kradez minulorocnych
standardizovanych testov." V skutocnosti som to nebol ja, ale
bol to mily hack a svojim sposobom bolo lichotive, ze mi ho
pripisovali. „A za to ho caka niekorko rokov vo vazeni, ak so
mnou nebudes spolupracovaf."
„Mate 'spol'ahlive informacie'? Rad by som ich videl."
Zamracil sa na mfia. „Tento tvoj pristup ti nepomoze."
„Ak su dokazy, pane, tak si myslim, ze by ste mali zavolaf
policiu a odovzdaf im ich. Znie to ako vel'mi vazna zalezitosf a
ja by som nechcel branif v jej riadnom vysetrovani zakonne
opravnenymi organmi."
„Ty chces aby som volal policiu."
„A mojich rodicov, myslim. To by bolo najlepsie."
Uprene sme ponad stol na seba hl'adeli. Zjavne ocakaval, ze
sa zlozim v sekunde, ked' na mfia spusti tu bombu. Nezlozil
som sa. Na civenie na I'udi ako je Benson mam trik. V
skutocnosti sa zahl'adim trochu vl'avo na hlavu a myslim na
slova starych irskych I'udoviek, takych tych, co maju tristo
versov. Vd'aka tomu vyzeram uplne uvol'nene a bezstarostne.
A to kridlo bolo vtdcie a ten vtdk sedel na vajci a to vajce
bolo V hniezde a to hniezdo bolo na liste a ten list bol na
vetvicke a td vetvicka na vetve a td vetva na kondri a ten kondr
bol na strome a ten strom stdl v mociari - v mociari tarn v
1 Bay Area Rapid Transit - zeleznicna rychlodraha v oblasti sanfracisceho
zalivu
18
C. Doctorow
iidoli-hou! Haj-hou, vel'ky mociar, mociar v iidoU-hou -
„M6zes sa vratif do triedy," povedal. „Zavolam fa, ked'
pollcia bude s tebou potrebovaf hovorif."
„Zavolate ich teraz?"
„Procedura na prizvanie pollcie je komplikovana. Dufal
som, ze to vybavlme priamo a rychlo, ale ked'ze na torn trvas-"
„Ja len ze mozem pockaf, kym ich zavolate," povedal som.
„Mneto nevadl."
Znovu klepol po prsteni a napol sa k vybuchu.
„Zw/z«/'/" zreval. „Strat' sa z mojej kancelarie, ty mizerny
maly-"
Stratil som sa, udrziavajuc neutralny vyraz. Pollciu
nezavola. Ak by bol mal dostatok dokazov aby mohol 1st' na
pollciu, zavolal by ich vopred. Moja odvaha ho rozzurila.
Pochopil som, ze zacul nejaku neoverenu klebetu a dufal, ze
ma vystrasi tak, ze mu ju potvrdim.
Eahko a svizne som kracal po chodbe, udrziavajuc kvoli
kameram na analyzu pohybov rovnomernu a vyrovnanii
chodzu. Nainstalovali ich len pred rokom a ja som ich pre ich
ciru idiociu miloval. Predtym sme mali takmer po celej skole
kamery na rozoznavanie tvari, ale sud rozhodol, ze boli
neustavne. A tak Benson a ostatni paranoid z vedenia skoly
minuli nase ucebnicove dolare na tieto idiotske kamery, ktore
mali byf schopne rozoznavaf osoby podfa sposobu chodze. To
urcite!
Vratil som sa do triedy a posadil sa, slecna Galvezova ma
vrelo privitala. Rozbalil som standardnii skolsku masinu a
spustil vyukovy mod. Tieto SchoolBooks boli tou
naj spehunskej sou technikou zo vsetkych. Zaznamenavali kazde
stlacenie klavesu, sledovali vsetku siefovu premavku kvoli
podozrivym klucovym slovam, pocitali kazde cvaknutie,
ukladali kazdu letmu myslienku, ktoni ste poslali do siete.
Dostali sme ich v prvaku a za necele dva mesiace nas ich lesk
omrzel. Akonahle I'udia prisli na to, ze tieto laptopy „zdarma"
19
Maly brat
makali pre sefstvo - a ukazovali nekonciace prehliadky
otravnych oznamov - odrazu sa stall obt'azujuclm bremenom.
Kreknuf SchoolBook bolo I'ahke. Do meslaca po jeho
zavedenl bol na sletl krek, a jeho pouzltle bola hracka - proste
stlahnuf obraz DVD, napallf ho, strclf do SchoolBooku a ten
spustlf, prlcom bolo treba podrzaf nlekorko klavesov.
DVDecko sa postaralo o zvysok, nalnstalovalo do stroja celu
hrsf skrytych programov, ktore ostall kryte dokonca aj ked'
Odbor skolstva vykonaval svoje denne dlal'kove kontroly
Integrity stroja. Z casu na cas bolo treba stlahnuf aktuallzaclu
softveru, ktora umoznlla oblsf najnovsle uradne testy, ale za
ziskanle trochy kontrolu nad vlastnou skatul'kou to bola nizka
cena.
Spustil som IMParanoid, tajny okamzity messenger, ktory
som pouzival, ked' som potreboval mat' dovemu diskusiu
uprostred hodiny. Darryl bol uz prihlaseny.
> Hra je v pohybe! Na Zabavnom
Sialenstve Harajuku zaCina Cosi
vel'ke, braCek. Ides do toho?
> Ani . Napad. Vole. Ak ma prichytia
pri blicovani tretikrat, vyleju ma.
Ved' to vies, CloveCe. Pojdeme po
skole .
> Mas obed a potom studovHu, nie? To
su dve hodiny. Kopec Casu zbehnut' po
tejto stope a vratit' sa skor, nez
niekomu zaCneme chybat'. Zvolam cely
tim.
Zabavne Sialenstvo Harajuku je najlepsia hra v historii.
Viem, ze som to uz povedal, ale stoji to za opakovanie. Je to
ARG, Hra Alternativnej Reality, a ide tam o to, ze nejaky gang
japonskych ultramodnych dorastencov objavi zazracny liecivy
drahokam v chrame v Harajuku, co je v podstate stvrt', kde sa
medzi frajerskymi japonskymi adolescentmi zrodili vsetky
dolezite subkultury poslednych desiatich rokov. No a
prenasleduju ich zli mnisi, Yakuza (teda japonska mafia),
mimozemst'ania, dafiovaci, rodicia a zdivocena umela
20
C. Doctorow
inteligencia. Pre hracov vzdy vypustia kodovane spravy, ktore
muslme rozlustif a najdene stopy vyuzif na najdenie d'alslch
vodltok k d'alsim kodovanym spravam a naznakom.
Predstavte si najlepsie popoludnie, ake ste kedy stravili
potlkanim sa po uliciach mesta, preverujuc vsetkych cudnych
I'udl, neobvykle letaky, poulicnych blaznov a strelene
obchodlky. K tomu pridajte hradanie pokladu, take co zahffia
prieskum potrhlych starych filmov a pesniciek a popsubkultiir z
celeho sveta, casu a priestom. A je to sut'az, kde vlt'azny
stvorclenny tim zlskava vel'ku cenu v podobe desiatich dni v
Tokiu, kde sa mozete poflakovaf po moste Harajuku, vyblaznif
sa V Akihabare a doniesf si domov tol'ko suvenirov Astro
Boya, CO hrdlo raci. Az na to, ze v Japonsku mu hovoria „Atom
Boy"
Tak to je Zabavne Sialenstvo Harajuku a ked' ste raz
vyriesili jeden ci dva hlavolamy, niet pre vas cesty spat'.
> Nie, CloveCe, jednoducho nie. NIE.
Ani sa nepyta j .
> D, potrebujem t'a . Si najlepsi koho
mam. Sl'ubujem, ze nas dostanem von a
dnu a nikto sa niC nedozvie. Vies,
ze to dokazem, no nie?
> Viem, ze to dokazes.
> Tak ides?
> Dopekla, nie
> No tak, Darryl . Nechces lezat' na
smrtel'nej posteli so zelanim, aby si
stravil viae hodin sediac v skole
> Ani si nemienim na smrtel'nej posteli
zelat' aby som travil viae Casu
hranim ARG
> Hej, ale nemyslis, ze tvojim zelanim
by mohlo byt', aby si travil viae
Casu s Vanessou Pak?
Van bola clenkou mqjho timu. Chodila do sukromnej
dievcenskej skoly vo Vychodnom Zalive, ale vedel som, ze sa
odtial' vytrati a pqjde do misie so mnou. Darryl na fiu bral
doslovne uz cele roky - dokonca este predtym, ako ju puberta
21
Maly brat
obdarila mnohymi stedrymi darmi. Darryl sa zamiloval do jej
mysle. Naozaj smutne.
> Podrazak
> Tak ides?
Pozrel na mfia a zavrtel hlavou. Potom prikyvol. Zmurkol
som nafiho a pustil som sa kontaktovaf ostatnych clenov timu.
#
Fanusikom ARG som nebol odjakziva. Mam temne tajomstvo:
byval som LARPer. LARP (Live Action Role Playing) je
hranie hier na hrdinov nazivo a ide tam presne o to ako to znie:
o pobehovanie v kostyme, rozpravanie smiesnym prizvukom, o
predstieranie, ze ste superagent alebo upir alebo stredoveky
rytier. Je to ako ukoristenie vlajky v prevleku s primesou
Dramatickej druziny, a najlepsie hry byvali tie, co sme hravali
V skautskom tabore mimo mesta v Sonome alebo dolu na
Polostrove. Tie trojdfiove eposy boli niekedy celkom narocne:
celodenne pochody, epicke bitky molitanovymi a
bambusovymi mecmi, vrhanie zaklinadiel v podobe vrecusok
fazule s pokrikom „Ohniva gul'a!" a tak d'alej. Dobra svanda aj
ked' trochu svihnuta. Ale zd'aleka menej potrhla ako taranie o
tom, CO planuje vykonaf vas elf, sediac okolo stola zalozeneho
plechovkami Diet Coly a pomal'ovanymi miniaturami, a viae
fyzicky aktivna nez upadnuf doma s mysou v mke do komy
pred hromadnou siet'ovou hrou na hrdinov.
Co ma dostalo do t'azkosti boli minihry v hoteloch.
Kedykol'vek bolo v meste stretnutie fanusikov science fiction,
niektory z LARPerov ich presvedcil, aby nas nechali zbehniif
na cone zopar sest'hodinovych minihier, pricom sme sa zviezli
na ich prenajme priestorov. Banda zapalenych zamaskovanych
decak pobehujucich dookola v kostymoch dodala udalosti
kolorit, a pritom sme sa zabavili medzi I'ud'mi, ktori boli este
vacsi socialni devianti ako my.
Problem s hotelmi je vsak ten, ze sa v nich vyskytuje aj
22
C. Doctorow
mnozstvo ne-hracov - a to nielen scifisti. Normalni hostia. Zo
statov CO zaclnaju a koncia na samohlasky. Na prazdninach.
A tito I'udia niekedy nepochopili podstatu hry.
Jednoducho to nechajme tak, dobre?
#
Hodina sa skoncila o desaf minut a tak mi na pripravu
neostavalo vel'a casu. Pre zaciatok najdolezitejsie boli tie
otravne kamery analyzujuce pohyb. Ako som povedal, zacali s
rozpoznavanim tvari, ale tie boli vyhlasene za neustavne.
Pokial' viem, nijaky sud neurcil, ci boli tieto kamery na pohyb
legalnejsie, ale kym sa tak stane, musime s nimi zif.
„Analyza pohybu" je len vzneseny vyraz pre urcenie
sposobu chodze. Eudia sii celkom dobri v rozlisovani chodze -
nabuduce az pqjdete na vylet do prirody, vsimnite si pohyb
baterky prichadzajuceho priatel'a. Je pravdepodobne, ze ho
dokazete identifikovaf len na zaklade pohybu svetla, podl'a
charakteristickeho sposobu, akym nadskakuje hore a dolu,
ktory oznami vasmu opiciemu mozocku, kto sa prave
pribhzuje.
Softver na rozoznavanie pohybu vas snimkuje, snazi sa vas
izolovaf na obrazkoch ako siluetu a potom sa siluetu snazi
priradif do databazy, aby overil, ci vie kto ste. Je to
biometricky identifikator ako odtlacok prsta alebo obraz
sietnice, ale ma omnoho viae „kolizii" ako tieto dva.
Biometricka „kolizia" nastava ked' meranie sedi na viae ako
jednu osobu. Len vy mate vas odtlacok prsta, ale pohyb tela
mate podobny ako mnoho inych I'udi.
Samozrejme, nie tak uplne. Vasa osobna chodza, snimana
centimeter za centimetrom, je len a len vasa. Problem je, ze
takato na centimetre merana chodza sa stale meni, podl'a toho
aki ste unaveni, z coho je vyrobena dlazka, ci ste si natiahli
clenok pri basketbale a ci ste si nedavno vymenili topanky.
Takze system tak trochu rozmazava vas profil a hl'ada I'udi,
23
Maly brat
ktorl kracaju tak akosi podobne ako vy.
Je mnoho I'udl, ktori kracaju tak akosi podobne ako vy.
Navyse, je I'ahke nekracaf ako vy - naprlklad si vyzujete jednu
topanku. Samozrejme, v torn pripade budete kracaf ako vy-s-
jednou-vyzutou-topankou, takze po case kamery pridu na to, ze
ste to stale vy. A preto ja radsej pridavam do mojich litokov na
rozoznavanie chodze trochu nahodilosti: dam si do kazdej
topanky trochu strku. Lacne a ucinne, ziadne dva kroky nie su
rovnake. Plus si pri torn doprajete vybomu reflexologickii
masaz chodidla (Zartujem. Vedecky vzate je reflexogia asi tak
uzitocna ako rozoznavanie chodze).
Kamery kedysi spust'ali poplach zakazdym, ked' sa v
kampuse objavil niekto, koho nespoznali.
To nefungovalo.
Poplach sa spust'al kazdych desaf minut. Ked' prisiel postar.
Ked' sa zastavil rodic. Ked' prisli udrzbari opravovaf
basketbalove ihrisko. Ked' prisiel student v novych topankach.
Takze teraz sa len snazia udrzaf prehl'ad, kto je kde a kedy.
Ak niekto odchadza skolskou branou pocas vyucovania, jeho
chodza sa analyzuje, ci nahodou nesuhlasi s chodzou
niektoreho zo studentov a ak ano, hu-hu-hu, bite na poplach!
Chavezova stredna je obkolesena strkovymi chodnikmi.
Zvyknem drzaf zo dve hrste kamienkov v taske, len tak pre
pripad. Micky som podal Darrylovi zo desaf ci patnasf tych
malych ostrych bastardov a obaja sme si nalozili do topanok.
Hodina sa uz skoro koncila - a ja som si uvedomil, ze som
si stale nepozrel stranku Zabavneho Sialenstva Harajuku, aby
som sa zistil, aka je d'alsia stopa! Trosku privel'mi som sa
sustredil na utek zo skoly a zabudol som kam vlastne chceme
utekaf.
Otocil som sa k SchoolBooku a t'ukol do klavesnice.
Webovy prehliadac, ktory sme pouzlvali, sa dodaval spolu so
strojom. Bola to uzamknuta spywarova verzia Prieskumnika,
mikrosoft'acka padavkova sracka, ktoni dobrovol'ne nepouzival
24
C. Doctorow
nikto pod 40.
Na USB mechanike, zabudovanej v hodinkach, som mal
Firefox, ale to nestacilo - SchoolBook bezal pod Windows
Vista4School, Vistou pre skoly, prastarym operacnym
systemom, navrhnutym tak, aby dal vedeniam skol iluziu, ze
maju pod kontrolou programy, ktore student! mozu spustif.
Ibaze Vista4 Schools je svoj vlastny najhorsi nepriatel'.
Existuje mnozstvo programov, ktore vam Vista4Schools
nemieni dovolif zastavif - zaznamy stlacenych klavesov,
cenziirovacie procesy - a tieto programy bezia v specialnom
mode, vd'aka ktoremu su pre system neviditel'ne. Nemozete ich
zastavif, pretoze ich nedokazete ani vidief.
Kazdy program, ktoreho meno zacina $SYS$ je pre
operacny system neviditel'ny. Nezobrazuje sa na vypisoch z
pevneho disku ani v monitore procesov. Takze moja kopia
Firefoxu sa vola $SYS$Firefox - a ked' som ju spustil, ostala
pre Windows neviditel'na, a teda neviditel'na aj pre spehovacie
programy siete.
Teraz, ked' mi bezal nezavisly prehliadac, som potreboval
nezavisle siet'ove pripojenie. Skolska sief zaznamenava kazde
cvaknutie, co je zla sprava, ak mienite odsurfovaf do
Zabavneho Sialenstva Harajuku pre trochu mimoskolskej
zabavy.
Odpoved'ou je cosi dovtipne, comu sa vravi TOR - The
Onion Router alebo Cibul'ovy router. Cibul'ovy router je
miesto, ktore prebera poziadavky na webstranky a odovzdava
ich d'alsim cibul'ovym routrom a este d'alsim cibul'ovym
routrom, az kym sa jeden z nich nakoniec rozhodne nacitaf
stranku a posle ju nazad cez vsetky vrstvy cibule az k vam.
Prenos dat cibul'ovymi routrami je kodovany, co znamena, ze
skola nemoze vidief vase poziadavky, a vrstvy cibule nevedia
pre koho pracuju. Uzlov su miliony - ten program bol zriadeny
americkym Uradom pre Namomy Vyskum, aby pomahal ich
I'ud'om obisf cenzorske softvery v krajinach ako Syria alebo
25
Maly brat
CIna, CO znamena, ze je dokonale vhodny na pracu v medziach
beznej americkej strednej skoly.
TOR funguje, lebo skola ma konecnu ciemu listinu
nevhodnych adries, ktore nemame dovolene navstevovaf, lenze
adresy uzlov sa stale menia - skola nijako nemoze udrziavaf
zaznamy o vsetkych. Vd'aka kombinacii Firefox a TOR som sa
stal neviditel'iiyin, odolnym voci spehovaniu Odborom
skolstva, mohol som vol'ne pozeraf na stranku Harajuku a
zistif CO sa tam deje.
A tam to bolo, nova stopa. Ako vsetky stopy Zabavneho
Sialenstva, mala fyzicky, siet'ovy a mentalny komponent.
Siet'ovou cast'ou bol hlavolam, ktory ste mail vyriesif,
obycajne vyzadoval vyhl'adanie odpovedl na rad obskurnych
otazok. Tato davka obsahovala niekol'ko otazok, tykajucich sa
zapletiek v dojinshi - to su komiksy, ktore kreslia fanusikovia
japonskych komiksov manga. Mozu byf rozsiahle az ako
povodny oficialny komiks, ktory ich inspiroval, ale zvycajne su
ovel'a podivnejsie, s prepletanymi dejovymi llniami a niekedy
naozaj hliipymi pesnickami a akciami. Kopa lubostnych
pribehov, samozrejme. Kazdy ma rad, ked' sa jeho obl'iibena
kreslenka zamiluje.
Tieto hadanky by som rozlustil neskor, az pridem domov.
Najl'ahsie sa lustili s celym timom, st'ahujuc tony suborov
dojinshi a precesavajuc ich v honbe za odpoved'ami.
Prave som si poznacil vsetky naznaky, ked' zazvonilo a my
sme zacali nas unik. Nebadane som si suchol strk do baganci -
mam Blundstones z Australie vysoke po clenky, vyborne na
behanie a splhanie, s bezsnurkovym dizajnom na rychle obutie
a vyzutie, vd'aka ktoremu su vhodne na prechody
vsadepritomnymi nekonecnymi detektormi kovov.
Samozrejme sme sa este museli vyhnuf fyzickemu
sledovaniu, ale to je s pridanim kazdej vrstvy sledovania coraz
I'ahsie - vsetky tie alarmy ucicikali nasu milovanu vzdelavaciu
ustanovizefi do uplne falosneho pocitu istoty. Klzali sme s
26
C. Doctorow
davom po chodbach a smerovali k mqjmu oblubenemu
bocnemu vychodu. Boli sme asi na polceste, ked' Darryl
zasycal, „Doriti! Zabudol som, ze mam v taske knizku z
kniznice."
„To si zo mfia ut'ahujes," povedal som a vsotil som ho na
najblizsiu toaletu. Knihy z kniznice su problem. Kazda z nich
ma do vazby vlepeny erfid - radiofrekvencny identifikator
(RFID) - CO umozfiuje knihovnikom odkontrolovaf ich
mavnutim nad citackou a policiam v kniznici oznamif vam, ci
su niektore z knih pozicane.
Ale zarovefi to umozfiuje skole kedykol'vek zistif, kde prave
ste. Bola to d'alsia z tych legalnych medzier: sudy nedovol'uju
skolam, aby pomocou erfidov sledovali nds, ale mozu sledovaf
vypozicane knihy a pouzif zaznamy skoly na zistenie, kto asi
niesol ktoni z nich.
V taske som mal Faraday ovo vrecusko - je to nieco ako
pefiazenka potiahnuta medenou siet'kou, ktore ucinne blokuje
radiove vlny a tak erfid umlci. Lenze tieto vrecuska sa vyrabaju
na neutralizovanie identifikacnych kariet a mytnych
transponderov, nie knih ako-
„Uvod do fyziky?" zastonal som. To bola bichl'a ako
encyklopedicky slovnik.
&&&
27
Maly brat
Kapitola 2
„Rozmysram, ze az pqjdem do Berkeley, budem studovaf
fyziku," povedal Darryl. Jeho otec ucil na Kalifomskej
univerzite v Berkeley, co znamenalo, ze mu tarn odpustia
skolne. A u nich doma sa nikdy nepochybovalo o torn, kam
pqjde na vysoku.
„Vybome, ale nemohol by si studovaf online?"
„M6j otec vravi, ze by som to mal citaf. Okrem toho som
dnes neplanoval konaf nijake zlociny."
„Ist' poza skolu nie je zlocin. Je to priestupok. To je nieco
celkom ine."
„Co spravime, Marcus?"
„Nuz, neda sa to skryf, takze to budem musief odpalif "
Zabif erfid je temne umenie. Nijaky obchodnik nechce aby mu
po obchode pochodoval zlomysel'ny zakaznik a nechaval za
sebou chvost lobotomizovaneho tovaru, ktoremu chyba
neviditel'ny ciarovy kod, takze vyrobcovia odmietli zabudovaf
„vypinaci signal", ktory by ste mohli vyslaf do erfidu, aby sa
vypol. Erfidy sa pomocou vhodnej masinky daju
preprogramovaf, ale nerad to robim s knihami z kniznice. Nie
je to sice ako trhaf z nich stranky, ale aj tak je to zle, pretoze
kniha s preprogramovanym erfidom sa neda spravne zatriedif a
teda ani naj sf. Stane sa ihlou v kope sena.
To mi nechalo len jedinii moznosf: proste tu vec odpalif.
Doslova. 30 sekund v mikrovlnke znici prakticky kazdy erfid
na trhu. A kedze erfid vobec neodpovie az ho De bude vracaf
do kniznice, proste mu vlepia novy, upravia katalogovy
zaznam a vsetko bude pekne cisto a spol'ahlivo na svojom
mieste.
Vsetko, CO sme potrebovali, bola mikrovlnka.
„Pockame dve minuty a zborovfia bude prazdna," povedal
28
C. Doctorow
som.
Darryl schytil svoju knihu a vykrocil k dveram. „Na to
zabudni, v nijakom pripade. Idem do triedy."
Chytil som ho za lakef a vtiahol naspaf. „No tak, De, len
pokoj. To zvladneme."
„Zborovfia? Mozno si dobre nepocul, Marcus. Ak ma
prichytia uz co len jediny raz, vylejii ma. Pocujes? Vylejii''
„Neprichytia fa," povedal som. Jedine miesto, kde po tejto
prestavke nebude ziaden ucitel', bola zborovfia. „Vojdeme ta
zozadu." Zborovfia mala na jednej strane maly kuchynsky
kutik s vlastnym vchodom pre ucitel'ov, ktori sa tam len chceli
stavif na kavu. Mikrovlnka - ktora stale pachla za pukancami a
rozliatou polievkou - bola hned' vedl'a, na miniaturnej
chladnicke.
Darryl zastonal. Rychlo som uvazoval. „Pozri, uz zazvonilo.
Ak pqjdes teraz do studovne, daju ti poznamku za neskory
prichod. Je lepsie sa tam vobec neukazovaf. De, ja dokazem
infiltrovaf a exfiltrovaf kazdu miestnosf v kampuse. Videl si
ma pri tom. Budes v bezpeci, bracek."
Znovu zastonal. To je jeden z Darrylovych znakov: ked'
zacne stonaf, je hotovy vzdaf sa.
„Pod'me na to," povedal som a vyrazili sme.
Slo to bezchybne. Presmykli sme sa popri triedach, po
zadnom schodisti sme zisli do suterenu a po prednom vysli
rovno k zborovni. Spoza dveri nebolo pocuf nic a tak som
potichu otocil kl'uckou, vtiahol Darryla dnu a nehlucne
zatvoril.
Kniha sa do mikrovlnky, ktora vyzerala este menej
hygienicky, nez ako ked' som ju pouzil naposledy, ledva
zmestila. Pred ulozenim som ju starostlivo zabalil do
papierovych obniskov. „Clovece, ti ucitelia sii ale prasce^'
zasycal som. Bledy a napaty Darryl nepovedal nic.
Erfid skonal v spfske iskier, co bolo celkom pekne (aj ked'
ani zd'aleka nie take efektne, ako ked' tam date zmrazeny grep.
29
Maly brat
to sa musi vidief aby clovek uveril).
A teraz anonymne exfiltrovaf kampus a uniknuf.
Darryl otvoril dvere a zacal vychadzaf, ja za jeho patami. O
sekundu nato stal na mojich priehlavkoch a lakte mi vrazil do
hrude ako sa snazil zaspatkovaf do kuchynskeho kutika.
„Nazad," zasepkal naliehavo. „Svihom - je tarn Charles!"
S Charlesom Walkerom nevychadzam. Sme v jednom
rocniku a pozname sa rovnako dlho ako s Darrylom, ale tu
vsetka podobnosf koncl. Charles bol na svoj vek vzdy vel'ky a
teraz, ked' hrava futbal a berie tie ich st'avy, je este vacsi. Ma
problemy so zvladanim hnevu - v tretej triede mi vyrazil
mliecny zub - a aby sa kvoli tomu nedostaval do problemov,
stal sa najaktivnejsim donasacom na skole.
Je to hnusna kombinacia, nasilnik, ktory navyse donasa a
ma vel'ku radosf, ked' moze isf za ucitel'mi s kazdym
priestupkom, na ktory nad'abi. Benson Charlesa miloval.
Charles s obl'ubou tvrdil, ze ma nejaky neurcity problem s
mocovym mechurom, co mu poskytovalo zamienku, aby snoril
po chodbach a hl'adal nieco na spoluziakov.
Naposledy, ked' na mfia Charles nieco nasiel, to skoncilo
tak, ze som sa musel vzdaf LARPu. Nemienil som sa nechaf
znovu od neho nachytaf.
„Co robi?"
„Prichadza tymto smerom, to robi," povedal Darryl. Triasol
sa.
„0K," povedal som. „0K, je cas na nudzove
protiopatrenia." Vytiahol som mobil. Toto som uz davno
planoval. Charles ma uz nikdy nedostane. Mqjmu domacemu
serveru som poslal email a ten sa pustil do prace.
O niekol'ko sekund sa Charlesov telefon vel'kolepo zjasil.
Nechal som mu poslaf desiatky tisic sucasnych nahodnych
hovorov a textovych sprav, takze sa spustili vsetky jeho
zvonenia a cvirikania a nedali sa zastavif. Utok vykonal botnet,
na CO som nebol hrdy, ale bolo to pre dobni vec.
30
C. Doctorow
Botnet je miesto, kde infikovane pocltace travia posmrtny
zivot. Ked' dostanete cerva alebo virus, vas pocltac o torn vysle
spravu na cetovaci kanal na IRC - Internet Relay Chat. Tato
sprava oznami botmasterovi - chlaplkovi, ktory cerva vyslal -
ze pocltac je pripraveny prijlmaf jeho prikazy. Botnety su
vel'mi mocne, lebo mozu pozostavaf z tislcov, dokonca
statislcov pocltacov, roztnisenych po Internete. Tieto PC
normalne pracuju pre svojich majiterov, ale ked' ich botmaster
zavola, povstanu ako zombie a su mu k sluzbam.
Na Internete je tol'ko nainfikovanych pececok, ze
prenajimacia cena botnetu na hodinu ci dve prudko padla. Tieto
veci vacsinou pracuju pre spammerov ako lacne, distribuovane
spamboty, ktore vam plnia schranky ponukami na erektilne
pilulky alebo novymi virusmi, ktore vas mozu infikovaf a
zverbovaf vas pocitac do botnetu.
Prenajal som si len 10 sekund na troch tisicoch PC a nechal
som kazdy z nich poslaf textovu spravu alebo vyzvu na hovor
na Charlesov mobil, ktoreho cislo som pocas onej osudnej
navstevy na vedeni odkukal z nalepky na Bensonovom stole.
Netreba ani spominaf, ze Charlesov telefon nebol
pripraveny poradif si. Najprv mu SMSky zaplnili pamaf, co
zapricinilo, ze sa zacali zadfhaf rutinne operacie ako spust'anie
zvonenia a zaznamenavanie fmgovanych cisel prichadzajucich
hovorov (vedeli ste, ze sfalsovaf cislo volajuceho je skutocne
I'ahkel Existuje na to zo pat'desiat sposobov - vygooglite si
„spoof caller id").
Charles nafiho ohromene zizal a ziirivo mlatil do tlacidiel,
huste obrvy sa mu knitili a mrastili, ako tak zapasil s demonmi,
ktori posadli jeho najosobnejsiu masinku. Plan zatial' fungoval,
lenze on nerobil to, co mal - predpokladal som, ze si najde
nejake miesto, kde si sadne a bude sa snazif prist' na to, ako
telefon znovu ovladnuf.
Darryl mi zatriasol plecom a ja som odtiahol oko od skary
vo dverach.
31
Maly brat
„Co to robi?" zasepkal Darryl.
„Zaplavil som mu telefon, ale on nafiho len civie, namiesto
toho aby kamsi zaliezol." Restartovaf tii vecicku nebude I'ahke.
Ked' je raz pamaf zaplnena, je problem natiahnuf program,
ktory sluzi na mazanie sprav - a na svojom telefone nemal
ziadne hromadne mazanie, takze bude musief mazaf rucne
tislcky sprav.
Darryl ma odstrcil a prilozil oko k dveram. Za moment na to
sa jeho plecia zacali natriasaf. Vyl'akal som sa, myslel som, ze
panikari, ale ked' sa odtiahol, videl som, ze sa smeje, az mu po
llcach stekaju slzy.
„Galvezova ho prave kompletne zjazdila za to, ze je pocas
vyucka na chodbe a navyse ma vytiahnuty mobil - mal si
vidief, ako sa dofiho obula. Naozaj si to vychutnala."
Dostojne sme si potriasli rukami a vyklzli nazad na chodbu,
dolu schodmi, dookola dozadu, von dverami, okolo plota a
von, do nadherneho slnecneho popoludfiaj sieho jasu na Misii.
Valencijska ulica nikdy nevyzerala tak krasne. Mrkol som na
hodinky a vykrikol som.
„Pohyb ! Zvysok gangu sa s nami ma stretnuf pri elektricke
o dvadsaf minut!"
#
Van nas zbadala prva. Splyvala so skupinou korejskych
turistov, CO je jeden z jej oblubenych sposobov kamuflaze ked'
ide poza skolu. Odkedy bezi zaskolacky moblog (blog
pomocou mobilov), nas svet je piny vlezlych kramarov a
spicl'ov, ktori povazujii za svoju povinnosf cvaknuf nas a
vycapif nase fotky na sief, kde ich vyuzivaju vedenia skol.
Vysla z davu a priskackala k nam. Darryl je do Van
odjakziva buchnuty a ona je tak sladka, ze predstiera, ze o tom
nevie. Objala ma a potom presla k Darryl ovi a vlepila mu na
lice sestersku pusu, takze scervenel az po usi.
Ti dvaja tvorili zabavny parik: Darryl je tak trochu zavality,
32
C. Doctorow
hoci to nesie dobre, a ma mzovii pokozku, ktora vzdy, ked' bezi
alebo je vzruseny, I'ahko scervenie na llcach. Od 14 by mohol
mat' aj bradu, ale nast'astie sa po kratkom obdobi, ktore sme
volali „Lincolnove roky", zacal holif. A je vysoky. Vel'mi,
vel'mi vysoky. Ako basketbalista.
No a Van je pol hlavy nizsia odo mfia a tenucka, s rovnymi
ciernymi vlasmi, ktore nosi zapletene do blaznivych,
prepracovanych vrkocikov, ktore si vyhl'adava na sieti. Ma
peknu bronzovu pokozku a tmave oci a zbozfiuje velikanske
sklenene nausnice o vel'kosti redkvicky, ktore cinkaju a
cvakaju ked' tancuje.
„Kde je Jolu?" povedala.
„Ako sa mas, Van?" spytal sa Darryl priskrtene. Ked' islo o
Van, vzdy bol o krok pozadu s konverzaciou.
„Mam sa vybome, De. A ako sa maju vsetky tvoje
vecicky?" Ach, bolataka zla. Darryl skoro omdlel.
Pred spolocenskym znemoznenim ho zachranil Jolu, ktory
prave v tej chvlli prikvitol. V nadmernej kozenej bejzbalovej
bunde, svihackych teniskach a siet'ovanej siltovke s reklamou
na nasho obl'ubeneho mexickeho zapasnika. El Santo Juniora.
Jolu je Jose Luis Torrez, zostavajiici clen nasej stvorice. ChodI
do superprisnej katolickej skoly vo Vonkajsom Richmonde,
takze zdrhnuf prefiho nebolo I'ahke. Ale vzdy to dokazal: nikto
neexfiltruje ako Jolu. Mai rad svoju bundu, pretoze na fiom
visela hlboko dolu - co bolo v niektorym castiach mesta dost'
stylove - a prekryvala cely jeho skolsky katolicky cirkus, ktory
na vlezlych chrufiov so zaskolackym moblogom ulozenym v
zozname mobilov fungoval ako cervene sukno.
„Kto ide do toho?" opytal som sa ked' sme sa zvitali.
Vytiahol som svoj mobil a ukazal im mapku, co som dofiho
stiahol cestou v BARTe. „Ked' to dobre chapem, musime isf
zasa hore do Nikko, potom jeden blok az na O'Farrellovu,
potom dol'ava a hore k Van Ness. Niekde tam by sme mali
najsf wifi signal."
33
Maly brat
Van vystnihala grimasu. „To je hnusna cast' Tenderloinu."
To sa nedalo poprief. Ta cast' San Francisca je jednym z jeho
divnych kuskov - prechadzate fiou popred vchod do Hiltonu a
tarn je vsetko sama turisticka atrakcia, ako naprlklad otocka
kablovej elektricky a rodinne restiky. Prejdete na dmhu stranu
a ste V Tenderloine, kde sa zhlukuju vsetci znami prostituujuci
transvestiti, drsnl pasaci, syciaci priekupnici drog a pomateni
bezdomovci z mesta. Na to s elm tito obchodovali, nebol nikto
z nas dost' stary (hoci tarn prevadzkovali svoje remeslo
hromady sl'apiek v nasom veku).
„Pozri sa na to z lepsej stranky," povedal som. „Ked' uz tarn
mas 1st', vzdy je to lepsie za plneho denneho svetla. Nikto z
ostatnych hracov sa tam nedostane prinajmensom do zajtra.
Tomuto predsa v nasej ARG branzi hovorlme obludny ndskok.''
Jolu sa na mfia uskrnul. „Hovoris ako by to bolo ktovieco,"
povedal.
„Lepsie ako jest' uni," povedal som.
„Chceme taraf alebo vyhraf?" povedala Van. Po mne bola
ona jednoznacne najtvrdsl hrac nasej skupinky. Vyhm brala
vel'mi vel'mi vazne.
Tak sme vyrazili, styria dobri priatelia na ceste za
rozlustenim hadanky, za vyhrou - a mail sme prehraf vsetko na
com nam zalezalo.
#
Fyzicka cast' dnesnej hadanky bola sustava koordinat GPS -
existovali koordinaty pre vsetky vel'ke mesta, kde sa Zabavne
Sialenstvo Harajuku hralo - kde sme mail najsf signal bodu
pristupu na WiFi. Tento signal bol zamerne ruseny inym,
ned'alekym WiFi bodom, ukrytym tak, aby sa nedal najsf
beznym wifmderom, pristrojcekom, ktory vam dokazal
oznamif, ci ste v dosahu nejakeho otvoreneho bodu pristupu,
ktory by ste mohli zdarma pouzif.
Museli sme vystopovaf „skryty" bod pristupu meranim sily
34
C. Doctorow
toho „viditerneho" a najdenim miesta, kde bol najslabsl. Tarn
sme mali naj sf d'alsiu stopu - minule to bola specialita dfia v
Anzu, susi restauracii v hoteli Nikko. Nikko su majetkom
Japonskych aerollnil, jedneho zo sponzorov Zabavneho
Sialenstva Harajuku, a personal okolo nas spravil vel'ke halo,
ked' sme napokon tu stopu vypatrali. Dali nam misky s
polievkou miso a nutili nas ochutnaf uni, co je susi pripravene
z morskych jezkov s texturou vel'mi riedkeho syra a zapachom
vel'mi riedkych psich vyluckov. Ale chutilo to vdzne dobre.
Aspofi Darryl mi to tvrdil. Ja som to teda nejedol.
S wifmderom na mojom mobile som zachytil wifi signal asi
tak o tri bloky vyssie na O'Farrellovej, hned' pred Hydeovou,
pred pochybnym „Azijskym masaznym salonom", v ktoreho
okne blikal cerveny oznam ZATVORENE. Meno siete bolo
HarajukuFM, takze sme hned' vedeli, ze sme spravne.
„Ked' je to tam dnu, tak ja nejdem," povedal Darryl.
„Mate vsetci svoje wifmdery?" povedal som.
Darryl a Van ich mali zabudovane vo svojich telefonoch,
Jolu, ktory bol privel'ky frajer na to, aby nosil telefon vacsi ako
mallcek, mal oddeleny smerovy detektor.
„0K, rozptyl'me sa do rojnice a uvidime, co najdeme.
Hl'adajte prudky pokles intenzity signalu, ktory je tym horsi,
elm viae sa k nemu blizite."
Urobil som krok dozadu a pristal som sa na niecich nohach.
Zensky Mas povedal „uf' a ja som sa zvrtol v obave, ze ma
nejaka fet'acka prebodne preto, ze som jej zlomil opatok.
Miesto toho som sa ocitol tvarou v tvar dievcat'u v mojom
veku. Mala svetloruzovu ofmu, ostni mysaciu tvar a na nej
velikanske slnecne okuliare, ktore vyzerali skoro ako okuliare
vojenskeho pilota. Na sebe mala pasikave leginy pod ciernymi
babickovskymi satami s mnozstvom prispendlenych drobnych
dekorativnych japonskych hraciek - boli tam postavicky z
anime, fotky starych svetovych vodcov, emblemy zahranicnych
sodoviek.
35
Maly brat
Zdvihla kameru a odfotila mfia aj moju skupinu.
„Syyr," povedala. „Skryta spehovacia kamera."
„To teda nie." povedal som. „To neurobis -"
„UrobIm," povedala. „Ak okamzite neopustlte tuto stopu a
nenechate nas na nej pracovaf, o tridsaf sekund odoslem tuto
fotku zaskolackej hliadke. Mozete sa o hodinu vratif a bude
vasa. Mysllm, ze je to viae ako fer."
Pozrel som za jej chrbat a uvidel d'alsie tri dievcata v
podobnom odeve - jednu s modrymi vlasmi, jednu so zelenymi
a jednu s purpurovymi. „Co to mate byf? Nanukova cata?"
„Sme tim, ktory vas v Zabavnom Sialenstve nakope do
zadku," povedala. „A ja som ta, co prave v tejto sekunde odosle
vasu fotku a dostane vas do taakyych problemov -."
Pocul som, ako Van za mnou vystartovala. Jej dievcenska
skola bola preslavena bitkami a bol som si isty, ze bola
pripravena tejto dievcine zrazif hrebienok.
Vtom sa svet navzdy zmenil.
Najprv sme to zacitili, zaludok obracajuce trhnutie betonu
pod nohami, ktore instinktivne pozna kazdy Kaliforncan -
zemetrasenie . Mqj prvy reflex, ako vzdy, bol zmiznuf odtial'to:
„ked' nepomaha ine nic, behaj v kmhu, vrieskaj, kric." Ale
faktom bolo, ze sme na tom najbezpecnejsom mieste uz boli,
nie V budove, ktora by na nas mohla spadnuf, nie uprostred
cesty, kde by nas mohli zasiahnuf padajuce rimsy.
Zemetrasenia su prizracne tiche - aspofi zo zaciatku - ale
toto tiche nebolo. Bolo hlasne, bol to neuveritel'ne ohlusujuci
rachot, hlasnejsi ako cokol'vek, co som kedy predtym pocul.
Rachot bol taky silny, ze ma zrazil na kolena. A nebol som
jediny. Darryl ma mykol za ruku, ukazal ponad budovy a vtedy
sme to uvideli: obrovsky cierny mrak zdvihajiici sa na
severovychode, smerom k Zalivu.
Ozval sa d'alsi rachot a zjavilo sa mracno dymu, rozsirujuci
sa cierny utvar, aky sme vidali vo filmoch. Ktosi prave cosi
vyhodil do vzduchu, a to obrovskym sposobom.
36
C. Doctorow
Ozyvali sa d'alsie buracania a bolo cltif nove otrasy. Hore a
dolu po ulici sa v oknach zjavili hlavy. Vsetci sme bez hlesu
hl'adeli na hribovity mrak.
Potom sa rozjacali sireny.
Taketo sireny som pocul uz predtym - kazdy utorok sa
testuju sireny Civilnej obrany. Ale mimo tento cas som ich
pocul len V starych vojnovych filmoch a videohrach, v takych
kde ktosi z vysky bombarduje kohosi ineho. Sireny vzdusneho
poplachu. Ich hukanie tomu vsetkemu dodalo nerealny nadych.
„Okamzite sa hlaste v krytoch." Bolo to ako Mas Bozi,
prichadzajuci zo vsetkych stran naraz. Na niektorych
elektrickych stlpoch museli byf tlampace, ktore som si nikdy
predtym nevsimol, a ktore teraz naraz zapli.
„Okamzite sa hlaste v krytoch." Kryty? Zmatene sme na
seba pozerali. Ake kryty? Mrak sa stale zdvihal a rozsiroval.
Bol to nuklearny vybuch? Boli to nase posledne nadychnutia?
Dievca s ruzovymi vlasmi schytilo svoje kamosky a
upal'ovali ozlomkrky dolu svahom, spat' k stanici BART, k
lipatiu pahorka.
„OKAMZITE SA HLASTE V KRYTOCH." To uz bolo
naokolo mnozstvo kriku a pobiehania. Turisti - turistov I'ahko
rozoznate - su to ti, co si myslia KALIFORNIA = TEPLO a
travia svoje prazdniny v San Franciscu mrznuc v sortkach a
trickach - sa rozbehli vsetkymi smermi.
„Mali by sme isf!" krical mi Darryl do ucha, sotva som ho
pocul cez kvilenie siren, ku ktorym sa pripojili aj tradicne
policajne hukacky. Okolo nas presvist'al zo tucet aut SFPD^
„OKAMZITE SA HLASTE V KRYTOCH."
„Dolu k stanici BART," zakrical som. Moji priatelia
prikyvli. Zomkli sme sa a ponahl'ali sa dolu svahom.
&&&
San Francisco Police Department
37
Maly brat
Kapitola 3
Na ceste k stanici Powell Street sme mifiali mnozstvo I'udl.
Bezali alebo kracali, niektori bledl, mlkvi, inl kriciaci a v
panike. Bezdomovci sa krcili v branach a vsetko to pozorovali
a vysoka cierna trand'acka sl'apka kricala cosi na dvoch
fiizatych mladlkov.
CIm sme boli blizsie k BARTu, tym bol stisk tiel horsl. Ked'
sme dorazili ku schodisku, veducemu dolu na stanicu, boli sme
V davovej tlacenici, v obrovskej mvacke I'udl snaziacich sa
prebojovaf dolu uzkym schodiskom. Tvar som mal vtlacenii
komusi V chrbte a kohosi d'alsieho mi tlacili medzi lopatky.
Darryl bola stale vedl'a mfia - bol dost' vel'ky, takze ho
nemohli len tak postrkovaf, Jolu bol hned' za nim a drzal sa ho
za pas. Vanessu som zazrel niekol'ko metrov od nas, uvaznenu
medzi inymi I'ud'mi.
„Ty svifia!" pocul som ju za sebou kricaf. „Perverzak! Daj
zo mfia prec tie paprce!"
Napol som sa a pootocil a uvidel som Van, ako s odporom
hl'adi na starsieho chlapa v peknom obleku, ktory sa na liu
akosi ulisne usmieval. Lovila v kabelke a ja som vedel, co tam
hl'ada.
„Nekasruj ho tu!" zakrical som cez ten lomoz. „Dostanes
nas vsetkych."
Ked' som vypustil slovo kasr, chlap sa zatvaril vyl'akane a
snazil sa vyparif dozadu, hoci ho dav stale tlacil vpred. Kdesi
pred nami som uvidel kohosi, nejaku pani stredneho veku v
hipickych satach, ako sa zapotacala a spadla. Ako klesala,
kricala a metala sa a snazila sa pozviechaf, ale nedalo sa, tlak
davu bol prilis vel'ky. Ked' som sa k nej blizil, sklonil som sa,
ze jej pomozem vstaf a takmer ma cez fiu zrazili na zem. Ked'
ma dav ponad fiu tlacil, sliapol som jej na brucho, ale myslim,
ze vtedy uz nic necitila.
38
C. Doctorow
Bol som vyl'akany ako nikdy v zivote. Vsade sa ozyval krik,
na zemi bolo coraz viae tiel a tlak zozadu bol neuprosny ako
buldozer. Jedine co sa dalo robif, bolo udrzaf sa na nohach.
Nachadzali sme sa v rozrahlom vestibule pri turniketoch.
Nebolo to tarn o nic lepsie - uzavrety priestor odrazal hlasy
okolo nas a vytvaral buracajucu ozvenu, z ktorej sa mi
rozhucalo v hlave, a pach a tlak vsetkych tych tiel vo mne
vytvaral pocit klaustrofobie, ku ktorej som predtym nemaval
sklony.
Eudia sa stale tlacili dolu schodmi a coraz viae sa ich pchalo
cez turnikety a dolu eskalatormi na nastupiste, ale mne bolo
stale j asnej sie, ze to nemoze dobre dopadnuf.
„Nechces radsej skiisif st'astie hore?" povedal som
Darrylovi.
„Ano, docerta, hej," povedal. „Toto tu je hnus."
Pozrel som na Vanessu - nebolo mozne aby ma zacula.
Podarilo sa mi vylovif mobil a poslal som jej SMSku.
> Padame odtial'to
Videl som, ako zacitila vibrovanie jej mobilu, pozrela nadol
a potom na mfia a horlivo prikyvla. Darryl zatial' rozpraval s
Jolu.
„Akyje plan?'' zakrical mi Darryl do ucha.
„Musime sa vratif!" zakrical som mu odpoved' a ukazal na
neustavajuci tlak tiel.
„Nemozne!" povedal.
„Cim dlhsie budeme cakaf, tym viae to bude nemozne!"
Pokrcil plecami. Van sa pretlacila ku mne a chytila sa mqjho
zapastia. Ja som chytil Darryla a Darryl druhou rukou chytil
Jolu a zatlacili sme.
Nebolo to I'ahke. Spociatku sme postupovali rychlost'ou asi
tak desaf centimetrov za minutu, neskor, ked' sme sa dostali ku
schodom, sme este spomalili. Eudia, ktorych sme mifiali,
neboli vonkoncom nadseni, ze sa strkame spat'. Zopar z nich
nam vynadalo a jeden chlapik sa tvaril, ze by mi bol vrazil,
keby sa mu podarilo uvol'nif si ruky. Minuli sme troch d'alsich
39
Maly brat
usliapanych Tudl, ale nedalo sa im nijako pomocf. V tej chvlli
som ostatne uz vobec na pomahanie nemyslel. Vsetko, na co
som sa sustredil bolo najsf vol'ny priestor pred nami, do
ktoreho sme sa mohli vtisnuf, na Darrylov pevny stisk mqjho
zapastia a na moje kfcovite drzanie Van za mojim chrbtom.
O celu vecnosf neskor sme vyskocili z davu ako zatky zo
sampusu, zmurkajuc v sivom zadymenom svetle. Sireny
vzdusneho poplachu stale zavyjali a hluk hukaciek zachraniek,
zenucich sa dolu Market Street bol dokonca este hlasnejsl. Na
uliciach uz nebolo takmer nikoho - len I'udia mame sa snaziaci
schovaf sa v podzeml. Vel'a z nich plakalo. Zbadal som
niekol'ko prazdnych laviciek - obvykle byvali obsadene
spinavymi ozranmi - a ukazal som na ne.
Pohli sme sa k nim, od siren a dymu sme sa chulili k sebe.
Dosli sme az k lavickam, kde sa Darryl zvalil tvarou vpred.
Vsetci sme sa rozkricali a Vanessa ho schmatla a otocila na
chrbat. Na boku kosele mal cerveny fl'ak, ktory sa rychlo
rozsiroval. Vytiahla mu kosel'u a v jeho makkom boku sa
ukazal dlhy, hlboky rez.
„Nejaky hajzel ho v tom dave bodol,'' povedal Jolu
zatlnajuc paste. „Kriste, to je ale svinstvo."
Darryl zastonal a pozrel na nas, potom na svoj bok, potom
znovu zastonal a hlava sa mu zvratila.
Vanessa si vyzliekla dzinsovu bundu a stiahla bavlnenu
kapucfiu, ktoni mala pod fiou. Stocila ju a pritlacila na
Darrylov bok. „Podloz mu hlavu," povedala mi. „Drz ju vo
vyvysenej polohe." Joluovi prikazala, „Nadvihni mu nohy -
stoc mu pod ne kabat alebo nieco." Jolu sa rychlo pohyboval.
Vanessina matka bola zdravotna sestra a Vanessa robila kazde
leto V tabore kurz prvej pomoci. Rada sledovala ako vo filmoch
I'udia kazili prvii pomoc a vtipkovala na ich licet. Bol som
vel'mi rad, ze je s nami.
Dlho sme tam sedeli a pritlacali jej kapucfiu na Darrylov
bok. Stale tvrdil, ze je v poriadku a ze by sme ho mali postavif
40
C. Doctorow
a Van mu stale kazala aby zavrel zobak a nehybal sa, lebo ho
nakope do zadku.
„Co takto zavolaf 911?" povedal Jolu.
CItil som sa ako idiot. Vytiahol som mobil a vyt'ukal 911.
Signal, ktory sa ozval, nebol ani obsadzovaci - bolo to ako
bolestny vzlyk telefonneho systemu. Take nieco v telefone
nezacujete, iba ked' tri miliony I'udi naraz vytaca to iste cislo.
Kto potrebuje botnety, ked' mame teroristov?
„Co Wikipedia?" povedal Jolu.
„Ziadny telefon, ziadne data," povedal som.
„A CO oni?" povedal Darryl a ukazal na ulicu. Pozrel som
kam ukazuje, myslel som, ze uvidim nejakeho policajta alebo
osetrovatel'a, ale nebol tam nikto.
„To je V poriadku, bracek, len oddychuj," povedal som.
„Nie, ty hlupak, co oni, polisi v tych autach? Tam!"
Mai pravdu. Kazdych pat' sekund tam prefrcalo policajne
auto alebo zachranka alebo hasici. Mohli nam zohnaf nejaku
pomoc. Som ja ale hlupak.
„Tak pod'me," povedal som, „dostaneme t'a tam, kde nas
uvidia a niekoho zastavlme."
Vanesse sa to nepacilo, lenze ja som si myslel, ze policajti
nezastavia len tak nejakemu decku, ktore na nich bude mavaf
na ulici, nie dnes. Ale ked' uvidia krvacajuceho Darryla, mozno
zastavia. Kratko som sa s fiou prel a Darryl to vyriesil tak, ze sa
postavil na nohy a zacal sa vliecf dolu smerom k Market
Street.
Prve vozidlo, co nas minulo - zachranka - dokonca ani
nespomalilo. Ani policajne auto co islo okolo, ani hasicske, ani
d'alsie tri policajne auta. Darryl bol na tom zle - mal bielu tvar
a t'azko dychcal. Vanin sveter bol presiaknuty krvou.
Bolo mi z tych aut, co nas mifiali, nanic. Ked' sa na Market
Street zjavilo d'alsie auto, mavajiic rukami nad hlavou a kriciac
„STOP'' som vkrocil priamo doprostred cesty. Auto stocilo a
zastalo a az vtedy som si vsimol, ze to neboli policajti ani
41
Maly brat
zachranka ani hasici.
Bol to dzip armadneho vzhl'adu, ako obrneny Hummer,
ibaze nemal nijake vojenske oznacenie. Auto smykom stocilo a
zastalo priamo predo mnou a ja som uskocil a stratil rovnovahu
a skoncil som na dlazbe. CItil som, ako sa bllzko mfia otvorili
dvere a uvidel matez bllziacich sa vojenskych bagancl. Pozrel
som dohora a uvidel skupinku vojensky vyzerajucich chlaplkov
V overaloch, drziacich vel'ke objemne pusky, s kapucfiami
stiahnutymi cez plynove masky s tonovanymi priezormi.
Mai som sotva cas ich zaregistrovaf a uz na mfia tymi
puskami mierili. Nikdy predtym som nepozeral do hlavne, ale
vsetko CO ste o tom kedy poculi, je pravda. Stuhnete na mieste,
cas sa zastavi a srdce vam bije v usiach. Otvoril som usta,
potom zavrel, potom som vel'mi pomaly zdvihol pred sebou
ruky dohora.
Ozbrojenec bez oci a tvare na mfia nehybne mieril. Ani som
nedychal. Van cosi kricala a Jolu krical a ja som na nich asi
sekundu pozeral a vtom mi ktosi na hlavu narazil hrube vrecko
a zatiahol ho tesne okolo mqjho hrtanu, tak rychlo a tak drsne,
ze som sa ani nestacil nadychnuf. Drsne ale I'ahostajne ma
zhodili na brucho a cosi sa mi dvakrat, trikrat ovinulo okolo
zapasti a tiez tesne utiahlo, cosi ako drot na balenie, s tvrdymi
hranami. Rozkrical som sa ale mqj Mas bol utlmeny kapucfiou.
Bol som teraz v liplnej tme a napinal som usi, aby som
zacul, CO sa deje s mojimi priatel'mi. Pocul som ako pritlmene
kricia cez platno vrecak a potom ma s neosobnym myknutim za
ruky postavili na nohy, ramena som mal vyknitene za chrbat,
moje plecia kvihli.
Zapotacal som sa, potom mi akasi ruka stlacila hlavu nadol
a bol som v Hummed. Vedl'a mfia drsne vstrcili d'alsie tela.
„Chalani?" zakrical som a vysluzil si za to tvrdy uder do
hlavy. Pocul som, ako Jolu odpovedal a tiez za to dostal. Hlava
mi hucala ako gong.
„Hej," povedal som vojakom. „Hej, pocujte! My sme len
42
C. Doctorow
stredoskolaci. Chcel som vas zastavif, lebo mqj priatel' krvaca.
Niekto ho bodol." Netusil som, kol'ko z toho bolo rozumief cez
platno vrecka. Rozpraval som d'alej. „Pocuvajte - toto je
nejake nedorozumenie. Muslme dostaf nasho priatel'a do
nemocnice-"
Cosi mi znovu padlo na hlavu. Zdalo sa pouzili nejaky
obusok alebo nieco take - bolo to tvrdsie ako cokol'vek, co ma
kedy zasiahlo do hlavy. Oci mi slzili a doslovne som kvoli
bolesti nemohol dychaf. Za okamih neskor som chytil dych, ale
nepovedal som uz ani slovo. Lekcia bola ucinna.
Kto boli tito sasovia? Nemali nijake oznacenie. Mozno oni
boli teroristi! Nikdy predtym som v teroristov vlastne neveril -
chcem povedaf, v abstraktnej rovine som vedel, ze kdesi na
svete existuju teroristi, ale nikdy pre mfia nepredstavovali
konkretne nebezpecenstvo. Su miliony sposobov, ako ma svet
moze zabif - pocinajiic opilca, nitiaceho sa po ulici - to bolo
neporovnatel'ne pravdepodobnejsie a bezprostrednejsie ako
teroristi. Teroristi zabijaju omnoho menej I'udi nez pady v
kupel'niach a nahodny zasah elektrickym pnidom. Robif si
starosti s teroristami sa mi vzdy zdalo asi tak uzitocne ako
zapodievaf sa rizikom zasahu blesku.
Sediac vzadu v tom Hummeri s vrecom cez hlavu, s rukami
sputanymi za chrbtom, knisajuc sa vpred a vzad, ako mi tak na
hlave rastli opuchliny, terorizmus mi zrazu pripadal omnoho
nebezpecnejsi.
Auto sa kymacalo a stupalo do kopca. Odhadoval som, ze
smerujeme cez Nob Hill a podl'a uhla sa zdalo, ze sme sa
pustili jednou zo strmejsich ulic - hadal som na Powellovu.
Teraz sme rovnako strmo klesali. Ak bola moja mentalna
mapa spravna, smerovali sme dolu k Rybarskemu nabreziu.
Tam ste si mohli zohnaf cln, stratif sa. To by sedelo s
hypotezou o teroristoch. Preco, dopekla, by teroristi unasali
skupinu stredoskolakov?
Zastavili sme este na svahu. Motor stichol a dvere sa
43
Maly brat
otvorili. Ktosi ma vyvliekol za ramena na cestu, potom ma,
potacajuceho sa, strkal dolu dlazdenou cestou. O niekorko
sekund som sa potkol o ocel'ove schodlky a narazil si holene.
Ruky za mnou ma znovu sotili. Neisto som stiipal po
schodlkoch, neschopny pohybovaf rukami. Vystupil som na
tretl schodlk a dvihol nohu na stvrty, ale ten tam nebol. Skoro
som znovu spadol ale spredu ma schytili ine mky a vtiahli ma
na ocel'ovu dlazku a potom ma prinutili kl'aknuf a priputali mi
ruky k comusi za mojim chrbtom.
Dalsie pohyby a pocit, ze vedl'a mfia nakladaju d'alsie
osoby. Stony a tlmene zvuky. Smiech. Potom nastala dlha,
bezcasa vecnosf v hluchej temnote, dychajuc vlastny dych,
pocuvajuc vlastny dych.
#
Podarilo sa mi tam dokonca chvil'u si pospaf, pokl'aciacky, bez
krvneho obehu v nohach, s hlavou v platenom pritmi. V
priebehu 30 minuf moje telo vyprskalo do krvi celorocnu
davku adrenalinu takze hoci vam to moze dodaf silu na
zodvihnutie auta, ktore privalilo clena vasej rodiny, pripadne
na preskocenie budovy, vzdy za to t'azko zaplatite.
Zobudil som sa na to, ze mi st'ahovali vrece z hlavy. Neboli
ani hrubi ani opatrni - jednoducho... neosobni. Ako ked' v
McDonalde skladaju burgery.
Svetlo V miestnosti bolo take jasne, ze som musel zazmiirif
oci, ale postupne som si zvykol a otvoril najprv na skarocku,
potom medzierku, potom dokoran a poobzeral som sa.
Boli sme uplne vzadu v nakladovom priestore vel'keho 16-
kolesoveho kamionu. Pozdlz steny bolo v pravidelnych
intervaloch vidno blatniky kolies. Jeho zadna cast' vsak bola
upravena na akesi veliace stredisko plus vazenie. Steny
lemovali ocel'ove stoly s radmi uhl'adnych plochych displejov,
ktore sa na clankovanych ramenach, vd'aka ktorym sa dali
rozmiestnif dokola okolo operatorov, splhali do vysky. Pred
44
C. Doctorow
kazdym stolom stalo nadherne kancelarske kreslo, ovencene
ovladacmi na prisposobenie kazdeho milimetra sedacieho
povrchu, a tiez jeho vysky a sklonu.
Dalej tarn bola vazenska cast' - vpredu, co najd'alej odo
dverl, boli k stenam vozidla privarene ocel'ove tyce a k nim
priputani zajatci.
Van a Jolu som zbadal hned'. Darryl mohol byt' medzi
zvysnym tuctom sputanych, ale nedalo sa to zistif - lezali
jeden vedl'a dmheho a blokovali mi vyhl'ad. Pachol tarn pot a
strach.
Vanessa na mfia pozrela a zahryzla si do pery. Bola
vystrasena. Ja takisto. A aj Jolu, jeho oci sa blaznivo vyvracali,
takze som mu videl len bielka. Mai som strach. A co viae,
potreboval som st'af ako dostihovy kon.
Obzrel som sa na nasich vaznitel'ov. Az doteraz som sa
snazil vyhnuf pohl'adu na nich, rovnako ako ked' sa obavate
pozrief do tmy pivnice, kde si uz vasa mysel' vycarila strasidlo.
Radsej nechcete vedief, ci ste nahodou nemali pravdu.
Ale na tych debilov, co nas uniesli, som sa musel lepsie
pozrief. Ak su to teroristi, chcem to vedief. Nevedel som, ako
taky terorista vyzera, hoci telka sa zo vsetkych sil snazila
presvedcif ma, ze su to tmavi Arabi s dlhymi bradami a
pletenymi capicami a vol'nymi bavlnenymi habitmi visiacimi
im az po clenky.
Nie tak nasi vaznitelia. Mohli byf roztlieskavacmi na Super
Bowie. Vyzerali americky sposobom, ktory je fazko presne
defmovaf. Zretel'ne cel'uste, uhl'adne, nie celkom vojenske,
zostrihy vlasov. Obleceni boli v bielom a hnedom, muzi i zeny,
a siroko sa jeden na druheho usmievali, sediac vedl'a seba na
opacnom konci kamionu, vtipkovali a popijali kavu z
polystyrenovych kelimkov. Neboli to ziadni Ej-rabi z
Afganistanu: vyzerali ako turisti z Nebrasky.
Vyjavene som hl'adel na mladu belosku s hnedymi vlasmi,
ktora vyzerala byt' sotva starsia ako ja, pekna akymsi desivym
45
Maly brat
sposobom ozbrojenca. Ak na niekoho dost' dlho hl'adlte,
nakoniec sa k vam otocl. Otocila sa a jej tvar sa mihom
zmenila do uplne ineho vyrazu, Tahostajneho, skoro
robotickeho. Jej usmev okamzite zmizol.
„Hej," povedal som. „Pozrite, nechapem, co sa tu deje, ale
potrebujem vazne na malu, chapete?"
Pozerala cezo mfia, akoby som neexistoval.
„MyslIm to vazne, ak si rychlo neodskoclm, budem tu mat'
skaredu nehodu. Bude tu poriadny smrad, jasne?"
Otocila sa k svojim kolegom, tri hlavy dokopy a tlmene sa
radili, kvoli ventilatorom pocitacov som ich konverzaciu
nepocul.
Otocila sa ku mne. „Vydrz este desaf miniit, potom kazdy z
vas pqjde na zachod."
„Myslim, ze d'alsich desaf minut nevydrzim," povedal som
s vacsou naliehavost'ou, nez bolo naozaj nutne. „Naozaj,
madam, musim teraz, alebo nikdy."
Zavrtela hlavou a pozrela na mfia ako na nejakeho
natvrdleho chrufia. Este chvil'u sa s dmhmi dohadovala, potom
jeden z nich prisiel k nam. Bol starsi, tridsiatnik, riadne siroky
V pleciach, ako z posilfiovne. Vyzeral ako Cifian alebo
Korejcan - dokonca ani Van to niekedy nerozozna - ale
spraval sa americky, tym t'azko defmovatel'nym sposobom.
Odhmul si kabat, aby som videl nadobicko, co tam mal
navesane: zahliadol som pistol', tazer a plechovku kasru alebo
peproveho spreja.
„Ziadne hluposti," povedal.
„Ziadne," suhlasil som.
Dotkol sa cohosi na svojom opasku a puta za mojim
chrbtom povolili, takze mi ruky zrazu padli nadol. Bolo to,
akoby mal Batmanov opasok - dial'kove ovladane put! Mysllm
vsak, ze je to celkom logicke: nebolo by miidre naklafiat' sa
ponad zajatcov so vsetkym tym zabijackym naradim na dosah
- mohli by napriklad zubami chytif pistol' a jazykom potiahnuf
46
C. Doctorow
spusf alebo cosi take.
Ruky som mal stale sputane za chrbtom plastikovou paskou
a ked' ma uz nedrzali puta, zistil som, ze za ten cas skrcenej
nehybnosti sa mi nohy zmenili na korkove stlpiky. Kratko
povedane som sa znitil na tvar a slabo som pohyboval nohami,
V ktorych sa mi rozbehli mravce, a snazil som sa ich skrcif pod
telom aby som sa mohol nejako pozviechaf.
Chlapik ma trhnutim postavil na nohy a ja som kracal ako
klaun do uplne zadnej casti kamionu, kde stal maly prenosny
chemicky zachod. Cestou som sa snazil najsf Darryla, ale
mohol byf hociktorym z tych piatich ci siestich schulenych
I'udi. Alebo ani jednym.
„Dovnutra," povedal chlapik.
Zadrmal som zapastiami. „Dajte mi to dolu, prosim?" Z
niekol'kohodinoveho sputania plastovou paskou som mal prsty
ako fialove parky.
Chlap sa nepohol.
„Pozrite," povedal som, snaziac sa aby to nevyznelo ani
sarkasticky ani nastvane (co vobec nebolo I'ahke). „Pozrite sa.
Bud' mi uvol'nite ruky alebo budete musief mierif namiesto
mfia. Navsteva zachodu sa neda odbavif bez pouzitia nik."
Ktosi V kamione vyprskol. Mqjmu sprievodcovi som sa
nepacil, to bolo jasne vidno z toho, ako sa mu napli zuvacie
svaly. Clovece, tito I'udkovia boli poriadne napati.
Siahol k opasku a vytiahol vel'mi pekny svajciarsky
armadny noz. Vyklopil hrozivo vyzerajucu cepel' a presekol
moje plastove puta. Mal som zasa vol'ne ruky.
„Dakujem," povedal som.
Sotil ma na zachod. Moje ruky boli uplne nanic, ako hrudy
blata pripevnene k zapastiam. Snazil som sa rozhybaf prsty,
zacalo mravencenie, ktore potom preslo do ostreho palenia, az
som skoro vykrikol. Zlozil som sedadlo stiahol nohavice a
posadil sa. Nedoveroval som svojim noham.
Spolu s mechurom sa mi uvol'nili aj oci. Vzlykal som.
47
Maly brat
nehlucne plakal a knisal sa dopredu a dozadu a dolu tvarou sa
mi liali slzy a sopel'. To bolo vsetko co som mohol urobif, aby
som nereval nahlas - mkami som si zakryl usta a zadrziaval
zvuk. Nechcel som im poskytnuf taku satisfakciu.
Nakoniec som bol vymoceny a vyplakany a chlap uz buchal
na dvere. Toaletnym papierom som si ocistil tvar najlepsie ako
som vedel, hodil som ho do zachodu a splachol, potom som sa
rozhliadol okolo seba hl'adajuc umyvadlo, ale nasiel som len
davkovac dezinfekcneho prostriedku na ruky, pokryty
zoznamami bioagentov, proti ktorym ucinkoval. Trochu som si
ho rozotrel po rukach a vysiel zo zachodu.
„Co si tam robil?" spytal sa chlap.
„Pouzival zariadenie," povedal som. Otocil ma a chytil za
ruky a znovu som zacitil okolo nich plastikove puta. Zapastia
mi medzitym napuchli a nova paska sa kruto zahryzla do mojej
citlivej pokozky, ale odmietol som im poskytnuf to potesenie a
nevykrikol som.
Priputal ma nazad k mqjmu miestu a chytil d'alsieho, ktorym
bol Jolu. Videl som, ze ma opuchnutu tvar a na lici skaredii
sinku.
„Si V poriadku?" spytal som sa ho a mqj priatel' s
batmanovskym opaskom mi prudko prilozil ruku na celo a
silno strcil, az som zatylkom vrazil do kovovej steny kamionu
so zvukom ako ked' hodiny odbijaju jednu. „Nehovorit',"
povedal a ja som sa snazil znovu zaostrif pohl'ad.
Tito I'udia sa mi nepacili. Hned' vtedy som sa rozhodol, ze
za to vsetko zaplatia.
Jeden po druhom isli vsetci vazni na zachod a nazad, a ked'
skoncili, strazca sa vratil k svojim priatel' om a dal si d'alsiu
kavu - videl som, ze pili z vel'kej kartonovej skatule Starbucks
- pokojne konverzovali a dost' dobre sa bavili.
Potom sa otvorili dvere kamionu a zacitil som cerstvy
vzduch, nie zadymeny ako predtym, ale s nadychom ozonu. Vo
dverach, skor nez sa zasa zabuchli, som videl, ze vonku bola
48
C. Doctorow
tma a prsalo, taky typicky sanfrancisky dazd', scasti mrholenie.
Clovek, ktory vosiel dnu, mal na sebe vojensku uniformu.
Americku vojensku uniformu. Zasalutoval I'ud'om v kamione a
oni mu odsalutovali a vtedy som si uvedomil, ze moji
vaznitelia neboli ziadni teroristi - bol som vazfiom Spojenych
statov americkych.
#
Na konci kamiona nainstalovali malu zastenu a potom si po nas
po jednom prisli, odputali a odviedli do zadnej casti
nakladoveho priestoru. Pokial' som to dokazal odstopovaf -
pocitajuc V hlave sekundy, jedenadvadsaf, dvaadvadsaf -
kazdy rozhovor trval asi tak sedem minut. Hlava mi pulzovala
od dehydrovania a predavkovania kofeinom.
Prisiel som na rad ako treti, odviedla ma zena s prisnym
zostrihom. Zblizka vyzerala unavena, s vackami pod ocami a
mrzutymi zahybmi okolo ust.
„Vd'aka," povedal som automaticky, ked' odomkla moje
puta dial'kovym ovladacom a vytiahla ma na nohy. Nenavidel
som sa za tii automatickii zdvorilosf, ktoni mi vstepili.
Nepohla ani svalom. Kracal som pred fiou do zadnej casti a
za zastenu. Bola tam osamela skladacia stolicka a ja som si na
fiu sadol. Dvaja z nich - Prisny zostrih a chlapik s uzitkovym
opaskom - na mfia hl'adeli zo svojich ergonomickych super-
kresiel.
Medzi sebou mali maly stolik, na ktorom bol rozlozeny
obsah mojej pefiazenky a ruksaku.
„Ahoj, Marcus," povedala Prisny zostrih. „Mame na teba
nejake otazocky."
„Som zatknuty?" spytal som sa. Nebola to bezvyznamna
otazka. Ak nie ste zatknuti, existuju presne hranice, co s vami
policajti mozu a co nemozu robif. Pre zaciatok vas nemozu
zadrziavaf donekonecna bez toho, aby vas zatkli, umoznili vam
telefonny hovor a dovolili vam porozpravaf sa s pravnikom. A
49
Maly brat
marisku, ja sa teda s pravnikom mienim porozpravaf.
„Naco je toto?" povedala zodvihnuc mqj telefon. Displej
ukazoval chybovu spravu, ktora sa ukaze, ked' sa snazlte dostaf
k datam bez spravneho hesla. Bola to trochu drza sprava -
animovana mcicka ukazujuca iste vseobecne zname gesto -
paci sa mi prisposobovaf si svoje veci.
„Som zatknuty?" zopakoval som. Nemozu vas prinutif
odpovedaf na ziadne otazky, ak nie ste zatknuty, a ked' sa
opytate, ci ste, su povinni vam odpovedaf. Take su pravidla.
„Si zadrzany Ministerstvom vnutrostatnej bezpecnosti,"
odsekla zena.
„Som zatknuty?"
„Budes viae spolupracovaf, Marcus, a zacnes hned' teraz."
Nepovedala „lebo inak", ale bolo to tarn.
„Rad by som sa spojil s pravnikom," povedal som. „Rad by
som vedel, z coho som obvineny. Rad by som videl nejakii
identifikaciu, od vas obidvoch."
Agenti si vymenili pohl'ady.
„MyslIm, ze by si naozaj mal prehodnotif svoj postoj k tejto
situacii," povedala Prisny zostrih. „A myslim si, ze by si tak
mal urobif hned' teraz. Nasli sme u teba rad podozrivych
zariadeni. Teba a tvojich spolocnikov sme nasli blizko miesta
najhorsieho teroristickeho utoku na tiito krajinu v historii. Daj
si tieto dva fakty dokopy a veci pre teba nevyzeraju vel'mi
dobre, Marcus. Mozes spolupracovaf, alebo to mozes vel'mi,
vel'mi ol'utovaf . Takze, ako sa rozhodnes?"
„Vy si myslite, ze ja som terorista? Mam sedemnasf rokov!"
„Prave ten spravny vek - Al Kaida s obl'ubou regrutuje
ovplyvnitel'ne idealisticke deti. Vygooglili sme si fa, vies.
Poslal si kopu vel'mi skaredych veci do verejneho Internetu."
„Chcem sa rozpravaf s pravnikom," povedal som.
Prisny zostrih na mfia pozrela, akoby som bol ohavny hmyz.
„Mas mylny dojem, ze fa vzala policia za nejaky zlocin. Toho
sa musis zbavif. Si zadrziavany vladou Spojenych statov ako
50
C. Doctorow
potencialny nepriatel'sky bojovnik. Byf tebou, vel'mi silno by
som premysrala, ako nas presvedcif, ze nie si nepriatel'skyin
bojovnikom. Vel'mi silno. Lebo existuju temne diery, v ktorych
mozu nepriatel'ski bojovnici zmiznuf, vel'mi temne hlboke
diery, diery, kde sa mozes proste stratif. Navzdy. Pocuvas ma,
mlady muz? Chcem aby si odomkol tento telefon a potom
desifroval subory v jeho pamati. Chcem, aby si nam sam
povykladal: preco si bol na tej ulici? Co vies o utoku na toto
mesto?"
„Nemienim vam odomknuf svoj telefon," povedal som
pohorsene. Pamaf mqjho mobilu obsahovala cely rad
sukromneho materialu: fotky, emaily, drobne hacky a mody,
ktore som si nainstaloval. „To je siikromne."
„Mas CO ukryvaf?"
„Mam pravo na sukromie," povedal som. „A chcem hovorif
s advokatom."
„Toto je tvoja posledna sanca, chlapce. Cestni I'udia nemaju
CO skryvaf."
„Chcem hovorif s advokatom." Moji rodicia to zaplatia.
Vsetky FAQy o tom, co robif, ked' vas zatknu, hovorili jasne.
Jednoducho trvajte na stretnuti s pravnikom, nech si hovoria co
chcii. Z rozhovorov s policajtmi bez pritomnosti pravnika
nevzide nic dobre. Tito dvaja tvrdili, ze nie su polisi, ale ak
toto nebolo zatknutie, co to bolo?
S odstupom sa zda, ze som im mozno mal ten telefon
odomknuf.
SiSioi
51
Maly brat
Kapitola 4
Znovu ma sputali a prikryli mi hlavu a nechali ma tam. O dlhy
cas neskor sa kamion pohol, spustil sa dolu kopcom, a mfia
postavili na nohy. Okamzite som spadol. Moje nohy boli take
stfpnute, ze som mal pocit akoby to boli bloky I'adu, okrem
kolien, ktore boli napuchnute a po vsetkych tych hodinach
kl'acania vel'mi citlive.
Za plecia a nohy ma schmatli ruky a zodvihli ma ako vrece
zemiakov. Okolo bolo pocuf nejasne hlasy. Ktosi plakal. Ktosi
nadaval.
Kratko ma niesli, potom ma posadili a pripiitali k d'alsiemu
zabradliu. Kolena ma odmietali niesf a tak som padol vpred, az
som skoncil na dlazke skniteny ako pracllk, zvijajuc sa v
ret'aziach okolo zapasti.
Potom sme sa znovu pohli a tentokrat to nebolo ako v
nakladiaku. Dlazka sa jemne hupala a vibrovala od t'azkych
dieselovych motorov a ja som si uvedomil, ze som na lodi! V
zaludku ma zamrazilo. Unasali ma z americkych brehov kamsi
inam, boh vie kam vlastne. Uz predtym som bol vyl'akany, ale
tato myslienka ma zdesila, od hrozy som bol paralyzovany,
neschopny slova. Uvedomil som si, ze mozno uz nikdy
neuvidim rodicov a vskutku som zacitil, ako sa mi do hrdla
tlaci chut' zvratkov. Vrecko cez hlavu ma zadusalo, sotva som
mohol dychaf, cosi, co dobre sedelo k polohe, v ktorej som bol
skniteny.
Nast'astie sme sa vsak neplavili prilis dlho. Pripadalo mi to
asi ako hodina, ale vedel som, ze uplynulo sotva patnasf miniit
a potom som citil ako sme pristavali, vnimal som kroky na
palube okolo seba a citil som, ako odputavali a odnasali ci
odvadzali ostatnych vazfiov. Ked' prisli pre mfia, znovu som sa
pokusal vstaf, ale nedokazal som to a tak ma znovu odniesli.
52
C. Doctorow
neosobne, drsne.
Ked' mi sfiali kapucnu bol som v cele.
Cela bola stara a osarpana, bolo tarn cltif morsky vzduch.
Vysoko bolo jedine okienko, chranene hrdzavymi mrezami.
Vonku bola stale tma. Na dlazke lezala deka, v stene bol
zabudovany maly zachod bez sedadla. Strazca, ktory mi stiahol
kapucnu, sa na mfia uskmul a zatvoril za sebou masivne
ocel'ove dvere.
Jemne som si maslroval nohy, sykal som, ked' sa mi do nich
a do nik vracal cit. Nakoniec som bol schopny postavif sa a
potom urobif niekol'ko krokov. Pocul som inych I'udl
rozpravaf, plakaf, kricaf. Tiez som zakrical: „Jolu! Darryl!
Vanessa!" Ostatne hlasy v bloku prevzali mqj pokrik,
vykrikovali mena, vykrikovali obscennosti. Najblizsie hlasy
zneli ako ked' opilci na rohu ulice stracaju rozum. Mozno som
takznel aj ja.
Strazcovia nas okrikli, aby sme boli ticho a dosiahli, ze
kazdy sa rozvrieskal este hlasnejsie. Nakoniec sme vsetci
zavyjali, jacali na pine hrdlo, jacali do zachripnutia. Preco nie?
Co sme mohli stratif?
#
Ked' si pre mfia prisli na d'alsi vysluch, bol som unaveny a
spinavy, smadny a hladny. Pani Prisny zostrih bola v novej
vysluchovej skupine, spolu s tromi vel'kymi chlapmi, ktory si
ma podavali ako kus masa. Jeden bol cernoch, d'alsi dvaja bieli,
hoci jeden mohol byf Hispanec. Vsetci mali zbrane. Vyzeralo
to ako reklama na Benneton skrizena s hrou Counter-Strike.
Vzali ma z cely a zapastia a clenky mi sputali ret'azami.
Daval som dobry pozor kade sme isli. Z vonku som pocul vodu
a pomyslel som si, ze sme mozno v Alcatraze - ved' to
byvavalo vazenie, aj ked' teraz je to uz po generacie turisticka
atrakcia, miesto, kde ste si sli pozrief, kde sedeli Al Capone a
jeho mafianski sucasnici. Ibaze v Alcatraze som bol na
53
Maly brat
skolskom vylete. Bol stary a zhrdzaveny, stredoveky. Toto
miesto mohlo pochadzaf z Dmhej svetovej, nie z cias
kolonizacie.
Na dverach kazdej cely bol ciarovy kod, vytlaceny
laserovkou na samolepku, ale mimo to sa nijako nedalo urcif,
coje za dverami.
Miestnosf na vysluchy bola modema, s fluorescencnymi
svietidlami, ergonomickymi kreslami - nie vsak pre mfia, ja
som dostal plastikovu zahradnu stolicku - a vel'kym drevenym
zasadaclm stolom. Jednu stenu krylo zrkadlo, presne ako v
policajnych serialoch, a domyslel som si, ze to cele niekto
spoza nich sleduje. Prisny zostrih a jej kamosi si z urny na
vedl'ajsom konferencnom stoliku dali kavu (mohol som jej
predsa zubami prehryzf krk a vypif jej kavu), a potom predo
mfia polozili polystyrenovy poharik s vodou - bez toho, aby mi
odomkli za chrbtom spiitane mky, takze som si ho nemohol
vziaf. Vtipne, ha, ha.
„Ahoj, Marcus," povedala Prisny zostrih. „Tak ako na to
pozeras dnes?"
Neodpovedal som.
„Toto este nie je nijako zle, chapes," povedala. „Toto je to
najlepsie, ako to odteraz moze byf. Dokonca aj ked' nam
povies vsetko, co chceme vedief, dokonca aj ked' nas
presvedcis, ze si len bol v zlom case na zlom mieste, odteraz si
poznaceny clovek. Budeme fa sledovaf, vsade, kam pqjdes,
vsetko, CO budes robif. Spraval si sa, akoby si mal dovod nieco
skryvaf a nam sa to nepaci."
Je to ubohe, ale jedine na co mqj mozog dokazal myslief,
bola veta, „presvedcis nas, ze si bol v zlom case na zlom
mieste." Bola to najhorsia vec, ktora sa mi v zivote stala. Nikdy
predtym som sa necltil tak zle, taky vystraseny. Tie slova, „v
zlom case na zlom mieste," tych sesf slov viselo predo mnou
ako zachranne lano, ked' som sa zmietal v snahe udrzaf sa na
hladine.
54
C. Doctorow
„Hal6, Marcus?" luskla mi pred tvarou prstami. „Tu sme,
Marcus." Na tvari mala I'ahky usmev a ja som sa nenavidel za
to, ze som dovolil, aby si vsimla mqj strach. „Marcus, moze to
byt' ovel'a horsie. Toto nie je najhorsie miesto, kde fa mozeme
strcif, ani zd'aleka " Siahla pod stol a vytiahla kufrik, ktory so
st'uknutim otvorila. Vybrala z neho mqj mobil, mqj
snajper/kloner erfidov, mqj wifmder a moje pamat'ove kluciky.
Jedno po druhom ich rozlozila po stole.
„Chceme od teba nasledovne. Dnes nam odomknes telefon.
Ak to urobis, ziskas pravo na prechadzku vonku a na kupel'.
Budes sa mocf osprchovaf a dovolime ti prechadzaf sa po
telocvicnom dvore. Zajtra fa znovu zavolame a poziadame fa o
desifrovanie udajov na tychto pamafovych klucoch. Sprav to a
budes mocf jesf v jedalni. Den potom budeme chcief tvoje
emailove hesla a za to ziskas pristup do kniznice."
Na pery sa mi ako grgnutie dralo slovicko „nie", ale
nevyslo. „Preco?" spytal som sa namiesto toho.
„Chceme si byf isty, ze si tym, kym sa zdas byf . Ide o tvoju
vlastnii bezpecnosf, Marcus. Povedzme, ze si nevinny. Je to
mozne, aj ked' nechapem, preco by nevinny clovek konal tak,
akoby mal tol'ko na skryvanie. Ale povedzme, ze si: mohol si
b}^' na tom moste ked' vybuchol. Mohli tam byf tvoji rodicia.
Tvoji priatelia. Nechces, aby sme chytili I'udi, ktori zautocili na
tvoj domov?"
Je to smiesne, ale ked' rozpravala o „vyhodach", ktore
ziskam, zastrasilo ma to, podrobilo. Mal som pocit, ze som
vykonal cosi, kvoli comu som takto skoncil, akoby to ciastocne
bola moja vina, akoby som mohol urobif cosi, aby sa to
zmenilo.
Ale akonahle prepla na tie kecy o „bezpecnosti" a „istote",
moja chrbtica sa napriamila. „Pani," povedal som, „hovorIte o
litoku na mqj domov, ale pokial' ja dokazem povedaf, vy ste
jedini, kto ma v ostatnom case napadol. Myslel som si, ze
zijem V krajine s ustavou. Myslel som si, ze zijem v krajine.
55
Maly brat
kde mkm prdva. Rozpravate o ochrane mojej slobody tym, ze
trhate Listinu prav."
Na tvari sa jej mihol zablesk nevole, potom zmizol. „Tak
melodramaticke, Marcus. Nikto fa nenapadol. Bol si zadrzany
vladou tvojej krajiny, kym my vysetmjeme detaily najhorsieho
teroristickeho utoku na uzemi nasho statu v dejinach. Je v
tvojej mod pomocf nam bojovaf v tejto vojne proti
nepriatel'om nasej krajiny. Chces chranif Listinu prav? Pomoz
nam zastavif tych zlych, aby nemohli vyhadzovaf do vzduchu
tvoje mesto. Tak, mas presne tridsaf sekund na odomknutie
toho telefonu nez fa posleme nazad do cely. Mame na dnes
vel'a I'udi."
Zahl'adela sa na hodinky. Zastmgal som zapastiami,
refazami, ktore mi branili v tom, aby som dociahol na svoj
telefon a odomkol ho. Ano, urobim to. Povedala mi, aka bola
moja cesta k slobode - do sveta, k rodicom - a to mi dodalo
nadej . A teraz sa mi vyhrazala vazenim, tym ze ma vezme z tej
cesty a moja nadej padla a jedine, na co som dokazal myslief
bolo, ako ju znova ziskaf.
A tak som strngal zapastiami, chcel som sa dostaf k telefonu
a odomknuf jej ho, lenze ona na mfia chladne pozrela a d'alej
sledovala hodinky.
„To heslo," povedal som, ked' som konecne pochopil, co
odo mfia chce. Chcela, aby som ho vyslovil nahlas, tu, kde to
mohla zaznamenaf, kde ho mohh pocuf jej kumpani. Nechcela
odo mfia len aby som odomkol telefon. Chcela, aby som sa jej
podrobil. Chcela ma ovladnuf. Aby som jej vydal kazde
tajomstvo, vsetko moje sukromie. „To heslo," povedal som
znovu a potom som jej ho povedal. Boze, pomahaj mi, podrobil
som sajej voh.
Skrobene sa pousmiala, co bol jej fadovo-krafovsky
ekvivalent goloveho oslavneho tanceka, a straze ma odviedli.
Ked' sa dvere zatvarali, zazrel som, ako sa sklafia nad
telefonom a fuka dofi heslo.
56
C. Doctorow
Zelal by som si, aby som mohol povedaf, ze som takuto
moznosf predvldal a ze som vytvoril falosne heslo, ktore
odomykalo uplne neskodnu parti ciu mqjho telefonu, ale nebol
som ani zd'aleka taky paranoicky/prefikany.
Mozno sa teraz cudujete, ake temne tajomstva som ukryl vo
svojom mobile a pamat'ovych klucoch a emailoch. Napokon,
som len chlapec.
Pravdou je, ze som mal toho na skryvanie vsetko, a nic. Z
mqjho telefonu a pamat'ovych klucikov ste si mohli urobif
dost' dobry obrazok o tom, kto boli moji priatelia, co som si o
nich myslel, vsetky neplechy, ktore sme vyvadzali. Mohli ste
citaf vsetky nase elektronicke spory, ktore sme viedli, a aj nase
elektronicke zmierovania.
Chapete, nemazal som vel'a veci. Ved' naco? Pamaf je lacna
a nikdy neviete, kedy tie veci zasa budete potrebovaf. Obzvlasf
tie hlupe. Poznate ten pocit, ktory sa vas zmocni niekedy ked'
sedite v metre a niet tam nikoho, s kym sa porozpravaf, a
odrazu si spomeniete na nejaku tvrdu hadku, ked' ste povedali
nieco strasne? No, obycajne to nie je tak zle ako si to pamatate.
Byf schopny vratif sa a vidief to znova je vynikajuci sposob,
ako si pripomenuf, ze nie ste taka strasna osoba, ako sa vam
zda. S Darrylom sme takto prekonali viae sporov, nez dokazem
spocitaf.
Ale ani o to nejde. Viem, ze mqj telefon je moje sukromie.
Aj moje pamate. A to vd'aka kryptografii - kodovaniu sprav.
Matika za siframi je dobra a solidna. Vy aj ja mame pristup k
rovnakym sifram, ake pouzlvajii banky a Agentura Statnej
Bezpecnosti. Je len jeden druh sifrovania, ktory pouzivaju
vsetci: sifra, ktora je verejna, otvorena a ktoni moze pouzivaf
kazdy. A z toho vidno, ze to funguje.
Je na tom nieco naozaj oslobodzujiice, mat' nejaky kutik
zivota, ktory patri len vdm, kam sa nedostane nik okrem vas. Je
to ako nahota alebo toaleta. Kazdy sa cas od casu musi
vyzliecf. Kazdy si musi drepnuf na zachod. Na ziadnom z nich
57
Maly brat
nie je nic zahanbujuce, zvratene alebo cudne. Ale co keby som
zrazu vyhlasil, ze odteraz, vzdy ked' idete na vel'ku potrebu,
muslte to vykonavaf v sklenej miestnosti uprostred Times
Square, a ze muslte byf uplne nahl?
Dokonca aj ked' na vasom tele nie je nic zle ci zvlastne - a
kol'ki z nas to mozu povedaf? - museli by ste byf riadni cudaci,
aby sa vam taky napad pacil. Vacsina z nas by s krikom usla.
Vacsina z nas by to zadrziavala, az by sme explodovali.
Nejde o konanie cohosi hanebneho. Ide o robenie cohosi
siikromneho . Ide o to, ze vas zivot patrl vam.
To mi brali, kusok po kusku. Ked' som kracal spat' do cely,
vratil sa mi ten pocit, ze si to zasluzim. Cely svoj zivot som
porusoval vel'a pravidiel a prepieklo sa mi to, vo vel'kej
vacsine. Mozno to bola spravodlivosf. Mozno to bola moja
minulosf, ktora ma dohonila. Napokon, bol som tam kde som
bol, len preto, lebo som blicoval.
Dostal som sprchu. Dostal som prechadzku na dvore. Nad
hlavou bol kusok oblohy, vofialo tam ako v Zalive, ale mimo to
som nemal nijaky naznak, kde ma to drzia. Pocas mojej
prechadzky nebolo vidno nijakeho ineho vazfia a chodenie v
kruhu ma zacali riadne nudif. Nat'ahoval som usi aby som
zachytil akykol'vek zvuk, ktory by mi pomohol zistif, co je to
za miesto, ale vsetko co som zacul, bolo len prilezitostne
vozidlo, vzdialene rozhovory, ned'aleko pristavajuce lietadlo.
Doviedli ma nazad do cely a nakfmili, dostal som polovicku
pepperoni pizze z Goat Hill Pizze z Potrero Hill, ktoni som
dobre poznal. Karton so znamou grafikou a telefonne cislo so
415-kou mi boli pripomienkou, ze len vcera som bol
slobodnym clovekom v slobodnej krajine a ze teraz som
vazfiom. Stale som si robil starosti o Darryla a trapil som sa
kvoli mojim ostatnym priatel'om. Mozno spolupracovali a
prepustili ich. Mozno to uz povedali mojim rodicom a ti teraz
freneticky volaju na vsetky strany.
A mozno nie.
58
C. Doctorow
Cela bola fantasticky prosta, prazdna ako moja dusa.
Fantazlroval som, ze stena naproti lezadla je obrazovkou, ktoni
by som prave mohol hacknuf a otvorif tak dvere cely.
Predstavoval som si svoj pracovny stollk a projekty na fiom -
stare plechovky, z ktorych som vyrabal repraky na surround-
zvuk pre geto, sarkan-fot'ak na letecke snimkovanie, ktory som
vyrabal, mqj doma poskladany laptop.
Chcel som sa odtial' dostaf. Chcel som 1st' domov a chcel
som spat' svojich priatel'ov, skolu a rodicov a cely svoj zivot.
Mocf 1st' kam chcem, nie chodif v klietke hore dolu hore dolu
hore dolu.
#
V d'alsom si vzali hesla k mojim USB kl'ucom. Na nich bolo
niekol'ko zaujimavych sprav, ktore som si stiahol z tej ci onej
netovej diskusnej skupiny, nejake prepisy rozhovorov, veci, s
ktorymi mi I'udia vypomohli, vedomosti, ktore som potreboval,
veci, ktore som robil. Nebolo tam nic, co by sa nedalo najsf na
Googli, samozrejme, ale nerobil som si iliizie, ze by mi to
pomohlo.
V to popoludnie som si zasa mohol zacvicif a tentokrat boli
na dvore d'alsi I'udia, styria muzi a dve zeny vsetkych ras,
kazdeho veku. Pravdepodobne si vel'a I'udi vysluhovalo svoje
„privilegia".
Dali mi polhodinu a tak som sa snazil nadviazaf rozhovor s
tym najnormalnejsie vyzerajucim vazfiom, cernochom v
mojom veku s kratkym afrom. Ale ked' som sa predstavil a
natrcil mu ruku, mrkol ocami ku kameram, zlovestne
namontovanym v rohoch dvora a bez zmeny vyrazu tvare
pokracoval v chodzi.
Ale potom, tesne predtym ako vyvolali moje meno a
odviedli ma nazad do budovy, sa otvorili dvere a vysla -
Vanessa! Nikdy som sa tak netesil z priatel'skej tvare. Vyzerala
unavena a mrzuta, ale nezranena, a ked' ma uvidela, vykrlkla
59
Maly brat
moje meno a rozbehla sa ku mne. Tuho sme sa objali a
uvedomil som si, ze sa trasiem. Potom som si uvedomil, ze aj
ona sa trasie.
„Si V poriadku?" povedala, ked' poodstupila na dlzku ruky.
„Som V poriadku," povedal som. „Povedali mi, ze ma
nechaju isf, ked' im dam moje hesla."
„ Stale sa ma pytaju na teba a Darryla."
Z reproduktora sa ozval hlas, krical na nas, aby sme sa
prestali rozpravaf, aby sme pokracovali v chodzi, ale nevsimali
sme si ho.
„Odpovedz im," povedal som rychlo. „Cokorvek sa pytaju,
odpovedz im. Ak ti to pomoze dostaf sa odtial'to."
„Co je s Darrylom a Jolu?"
„Nevidel som ich."
Dvere sa s rachotom otvorili a vyhmuli sa styria mohutnl
straznici. Dvaja vzali mfia, dvaja chytili Vanessu. Zrazili ma na
zem a hlavu mi otocili prec od Vanessy, ale pocul som, ze s
fiou zaobchadzali rovnako. Okolo zapasti sa mi ovinuli
plastikove pasky a potom ma trhnutim postavili a odviedli
nazad do cely.
Ten vecer nebola ziadna vecera. Nasledujuce rano ziadne
rafiajky. Nikto ma neprisiel vziaf na vysluch, nevyt'ahoval
ziadne moje tajomstva. Plastikove puta drzali, plecia ma palili,
potom boleli, potom stfpli, potom znovu palili. Stratil som
vsetok cit v rukach.
Potreboval som mocif. Nemohol som si stiahnuf nohavice.
Vel'mi, vel'mi mi bolo treba.
Post'al som sa.
Potom po mfia prisli, neskor, ked' honici moc vychladol a
zlepkavel, takze sa mi moje uz predtym zaful'ane dzinsy zacali
lepif na nohy. Prisli pre mfia a viedli ma dolu dlhou halou s
dverami, kazde dvere s inym ciarovym kodom, kazdy ciarovy
kod vazefi ako ja. Sacali ma po chodbe a priviedli ma do
vysluchovej miestnosti a bolo to tam ako na inej planete, vo
60
C. Doctorow
svete, kde su veci normalne, kde nesmrdelo vsetko za mocom.
CItil som sa taky spinavy a zahanbeny, a znovu sa mi vratili
vsetky tie pocity, ze som si to zasluzil.
Pani Prisny zostrih tam uz sedela. Bola dokonala, vycesana,
s jemnym mejkapom. Zavofial som jej vlasovy sampon.
Nakrcila nos smerom ku mne. Citil som, ako sa ma zmocfiuje
ponizenie.
„Nuz, bol si vel'mi zly chlapec, vsakze. Nie si ty ale
humusak?"
Hanba. Pozrel som dolu na stol. Nedokazal som zodvihnuf
zrak. Chcel som jej povedaf hesla k mojim emailom a odisf.
„0 com ste sa na dvore s kamaratkou rozpravali?"
Kratko som sa zasmial. „Povedal som jej, aby odpovedala
na vase otazky. Povedal somje, aby spolupracovala."
„Takzejej davas rozkazy?"
Krv mi spievala v usiach. „Preboha," povedal som. „Hrame
spolu hru, vola sa to Zabavne Sialenstvo Harajuku. Som
kapitdn timu. Nie sme teroristi, sme stredoskolaci. Nedavam jej
nijake rozkazy. Povedal som jej, aby k vam bola uprimnd, aby
sme sa mohli ocistif od podozrenia a dostaf sa odtial'to."
Chvil'u mlcala.
„ Ako sa ma Darryl?" povedal som.
„Kto?"
„Darryl. Zbalili ste nas spolu. Mqj priatel'. Ktosi ho v stanici
BARTu na Powell Street bodol. Preto sme boli na ulici.
Zhafiali sme prefiho pomoc."
„Tak som si ista, ze je v poriadku," povedala.
Zaludok mi zovrelo, skoro som sa pozvracal. „Vy to
nevietel Nemate ho tu?"
„Koho tu mame a koho tu nemame je nieco, o com s tebou
nebudem diskutovaf, nikdy. Je to nieco, co sa nikdy nedozvies.
Marcus, videl si, co sa stane ked' s nami nespolupracujes. Videl
si, CO sa stane, ked' nepocuvas nase prikazy. Trosicku si
spolupracoval a dostalo fa to tak d'aleko, ze si takmer mohol
61
Maly brat
slobodne odlsf. Ak chces, aby sa tato moznosf stala
skutocnost'ou, budes len odpovedaf na moje otazky."
Mlcal som.
„UcIs sa, to je dobre. A teraz, tvoje hesla k emailom,
proslm."
Bol som na to pripraveny. Dal som im vsetko: adresy
serverov, loginy, hesla. Nezalezalo na tom. Na served som
nenechaval ziadnu postu. Vsetko som si st'ahoval a ukladal si
na domaci laptop, ktory st'ahoval a mazal moju postu zo
servera kazdych sest'desiat sekund. Z mqjho emailu nic
nedostanu - vsetko je vycistene a ulozene na laptope u nas
doma.
Spat' do cely, ale rozviazali mi ruky a osprchovali ma a dali
mi na nosenie vazenske oranzove nohavice. Boli mi privel'ke a
viseli mi na bokoch ako vrece, vyzeral som ako maly Mexican
z Misie. Vedeli ste, ze odtial' pochadza moda nohavic
spustenych na pol zadku? Z vaznic. Poviem vam, ze je to
omnoho menej zabavne, ked' si uvedomite, ze nejde o nijaky
modny postoj .
Dzinsy mi vzali a nasledujuci den som stravil v cele. Steny
tvoril poskriabany beton na ocel'ovej konstmkcii. Bolo to
poznaf, lebo ocel' na slanom vzduchu hrdzavela a cerveno-
oranzova konstrukcia presvitala cez zelenu mal'ovku. Moji
rodicia boli niekde tam von, za tym oknom.
Nasledujuci den si po mfia prisli.
„Uz den citame tvoj mail. Zmenili sme heslo, takze tvoj
domaci pocitac ho nemoze st'ahovaf."
Jasne, ze to spravili. Ked' som sa nad tym zamyslel, spravil
by som to iste.
„Mame na teba dost', aby sme t'a zasili na vel'mi dlhy cas,
Marcus. Vlastnictvo tychto predmetov -" mavla smerom k
mojim masinkam - „udaje, ktore sme zlskali z tvojho telefonu
a pamat'ovych karticiek, ako aj podvratny material, ktory by
sme nepochybne nasli, keby sme prehl'adali vas dom a vzali
62
C. Doctorow
tvoj pocltac. Je toho dost', aby si bol v lochu, kym z teba
nebude starec. Rozumies tomu?"
Neveril som jej ani na sekundu. Sudca by v ziadnom pripade
nemohol uznaf, ze vsetok tento material naplfia podstatu
skutocneho zlocinu. Jednalo sa o slobodu slova, o hranie sa s
technikou. Nebol to nijaky zlocin.
Ale kto tvrdi, ze ma tito I'udia kedy postavia pred sud.
„Vieme, kde zijes, vieme, kto su tvoji priatelia. Vieme, ako
konas a ako myslis."
Vtedy mi doslo. Idu ma prepustif. V miestnosti akoby sa
rozjasnilo. Pocul som sam seba dychaf, kratke rychle nadychy.
„Chceme vedief len jednu vec: aky bol mechanizmus
dorucenia bomb na tom moste?"
Dych sa mi zastavil. Miestnosf opaf stmavla.
„Co?"
„Na tom moste bolo desaf nalozi, pozdlz mostovky. Neboli
V autach. Boli tam rozmiestnene. Kto ich tam dal a ako sa tam
dostal?"
„Co?"
„Toto je tvoja posledna sanca, Marcus," povedala. Vyzerala
zarmutene. „Az doteraz si si pocinal tak dobre. Povedz nam
este toto a mozes isf domov. Mozes si zohnaf pravnika a hajif
sa na sude. Nepochybne existuju pol'ahcujuce okolnosti,
ktorymi mozes vysvetlif svoje pocinanie. Povedz nam toto a si
vol'ny."
„Neviem o com to hovorlte!" Plakal som a bolo mi to jedno.
Vzlykajuc som bl'abotal. „Nemam ani najmensej potuchy o
com to vlastne hovoriteV
Zavrtela hlavou. „Marcus, prosim. Nechaj nas, aby sme ti
pomohli. Mohol by si uz vedief, ze vzdy dostaneme, co
chceme."
Kdesi vzadu v mysli sa mi ozyvalo cosi nejasne. Boli to
sialenci. Pozbieral som sa, s namahou som potlacil slzy.
„Pocuvajte, madam, toto je blbosf. Prehrabali ste moje veci.
63
Maly brat
videli ste vsetko. Som sedemnast'rocny stredoskolak, nijaky
terorista! Nemozete myslief vazne-"
„Marcus, este stale ti nedoslo, ze to mysllme uplne vazne?"
Zavrtela hlavou. „Mas celkom dobre znamky. Myslela som si,
ze budes bystrejsl." Urobila drobne gesto a dozorcovia ma
schytili pod pazuchy.
Nazad v cele mi napadli stovky malych preslovov. Francuzi
tomu hovoria „esprit d'escalier" - duch schodiska, usecne
odpovede, ktore vam napadnu potom, ako ste odisli z
miestnosti a ste na schodisku na ceste von. V mysli som sa
postavil a deklamoval, povedal som jej, ze som obcan milujuci
svoju slobodu, CO zo mfia robi vlastenca a z nej zradcu. V mysli
som ju zahanbil za to, ze premenila moju krajinu na vojensky
tabor. V mysli som bol vyrecny a brilantny a priviedol som ju k
slzam.
Ibaze viete co?. Nic z toho som zo seba nedostal, ked' ma
vytiahli nasledujuci den. Vsetko, na co som dokazal myslief
bola sloboda. Moji rodicia.
„Ahoj, Marcus," povedala. „Ako sa citis?"
Pozrel som na stol. Pred sebou mala uhl'adnu kopku
papierov a vsadepritomny poharik zo Starbucks. Pripadalo mi
to akosi upokojujuce, upomienka, ze tam kde za murmi
existuje skutocny svet.
„Skoncili sme s tvojim vysetrovanim, nateraz." Nechala to
visief vo vzduchu. Mozno to malo znamenaf, ze ma prepust'a.
Mozno to malo znamenaf, ze ma hodi do diery a zabudne, ze
existujem.
„A?" povedal som nakoniec.
„A chcem ti este raz zdoraznif , ze to myslime vel'mi vazne.
Nasa krajina utrpela najhorsi utok, aky sa kedy udial na jej
lizeml. Kol'ko 11. septembrov mame vytrpief, aby si bol
ochotny spolupracovaf? Detaily nasho vysetrovania su tajne. V
nasom usili pohnaf pachatel'ov tychto ohavnych zlocinov k
spravodlivosti sa nezastavime pred nicim. Rozumies tomu?"
64
C. Doctorow
„Ano," zamumlal som.
„Dnes fa posleme domov, ale zostavas poznacenym
clovekom. Nedokazal si sa ocistif od podozreni - prepust'ame
fa len preto, ze sme s tebou nateraz skoncili. Ale odteraz nam
patrls. Budeme fa pozorovaf . Budeme fa sledovaf, az urobis
chybny krok. Chapes, ze fa mozeme neprestajne naozaj
podrobne sledovaf?"
„Ano," zamumlal som.
„Dobre. O tom, co sa tu dialo, nebudes nikdy s nikym
hovorif, nikdy. Je to zalezitosf narodnej bezpecnosti. Vies, ze
za zradu v case vojny sa stale dava trest smrti?"
„Ano," zamumlal som.
„Dobry chlapec," zapriadla. „Podpises nam tu nejake
papiere." Posunula ku mne po stole stosik papierov. Na
vsetkych boli vybodkovane kolonky s napismi TU PODPISTE.
Dozorca mi odomkol puta.
Listoval som papiermi a oci mi slzili a hlava sa mi knitila.
Nedavali mi zmysel. Snazil som sa desifrovaf tu pravnicinu.
Zdalo sa, ze podpisujem vyhlasenie, ze ma zadrziavali s mojim
suhlasom a ze som sa dobrovol'ne, z vlastnej vole, podrobil
vysluchu.
„Co sa stane ak to nepodpisem?" povedal som.
Vysklbla mi papiere a znovu urobila to male gesto.
Dozorcovia ma trhnutim postavili na nohy.
„Pockajte!" skrikol som. „Prosim! Podpisem to!" Vliekli ma
k dveram. Dokazal som vnimaf len tie dvere, dokazal som
myslief len na to, ako sa za mnou zatvarajii.
Zlozil som sa. Vzlykal som. Prosil som, aby mi dovolili
podpisaf tie papiere. Byt' tak blizko slobody a takto o fiu prisf ,
bol som ochotny urobif cokol'vek. Nespocetnekrat som pocul
niekoho povedaf , „Ach, radsej by som zomrel ako urobil to ci
ono" - a sam som si to niekedy opakoval. Ale teraz som po
prvy raz pochopil, co to v skutocnosti znamena. Radsej by som
zomrel, ako sa vratil do cely.
65
Maly brat
Zobronil som, ked' ma brali na chodbu. Povedal som im, ze
podplsem cokol'vek.
Zavolala na strazcov a tl sa zastavili. Priviedli ma nazad.
Posadili ma. Jeden mi strcil do ruky pero.
Samozrejme, podplsal som, a znova a znova.
#
Moje tricko a dzlnsy boli opaf v mojej cele, vycistene a
poskladane. Vofiali za detergentom. Obliekol som si ich a umyl
si tvar a sadol som si na pricfiu a zizal do steny. Vzali mi
vsetko. Najprv sukromie, potom dostojnosf. Bol som ochotny
podpisaf hocico. Bol by som podpisal priznanie, ze som
zavrazdil Abrahama Lincolna.
Skusil som plakaf, ale oci som mal akoby vysusene,
neschopne slzenia.
Znovu ma dostali. Priblizil sa dozorca s kapucfiou, ako bola
ta, ktoni mi nasadili, ked' nas zadrzali, pred neznamym casom,
niekol'kymi dfiami, tyzdfiami.
Kapucfia sa mi zviezla cez hlavu a utiahla sa tesne okolo
krku. Bol som uplnej tme a vzduch bol nehybny a stuchnuty.
Postavili ma a viedli po chodbach, hore schodmi, po strku. Po
nastupnej lavke. Po ocel'ovej lodnej palube. Ruky za chrbtom
mi priputali k zabradliu. Kl'akol som si na palubu a nacuval
hukotu dieselovych motorov.
Lod' sa pohla. Pod latku prenikol naznak slaneho vzduchu.
Mrholilo a saty mi ot'azeli od vody. Bol som vonku, hoci moja
hlava bola vo vreci. Bol som vonku, vo svete, od slobody ma
delilo niekol'ko okamihov.
Prisli po mfia a viedli ma von z lode a potom po nerovnej
zemi. Hore tromi kovovymi schodikmi. Uvol'mli mi zapastia.
Sfiali kapucfiu.
Bol som opaf v kamione. Zena s prisnym zostrihom bola
tam, pri malom stole, kde sedavala predtym. Mala pri sebe
tasku so zipsom a v nej mqj telefon a ostatne drobnosti, moju
66
C. Doctorow
pefiazenku a drobne z mojich vrecak. Bez slova mi ich podala.
Naplnil som si vrecka. Bolo to take zvlastne, mat' znova
vsetko na svojom mieste, nosif zname oblecenie. Von, za
zadnymi dverami kamiona som pocul zname zvuky mqjho
znameho mesta.
Strazca mi podal ruksak. Zena ku mne natiahla ruku. Len
som sa na fiu pozrel. Spustila ju a kyslo sa usmiala. Potom
gestom napodobnila zazipsovanie ust a ukazala na mfia. Potom
otvorila dvere.
Vonku bol den, sedivo a mrholilo. Hl'adel som dolu alejou k
autam a nakladiakom a bicyklom, svistiacim po ceste. Ako
prilepeny som stal na vrchnom schodiku kamiona a hl'adel na
slobodu.
Kolena sa mi triasli. Vedel som, ze sa so mnou zasa hraju.
Za okamih ma dozorcovia zasa schytia a vtiahnu ma dovnutra,
cez hlavu mi zasa prehodia vrece a ocitnem sa znova na lodi,
znova na ceste do vazenia, k nekonecnym, nezodpovedatel'nym
otazkam. Ledva som sa ovladol, aby som si nevtlacil past' do
ust.
Potom som sa prinutil zostupif po schodisku. Dalsie
schodisko. Posledne schodisko. Moje tenisky zaskripali na
odpadkoch na zemi, rozbite sklo, ihla, strk. Spravil som krok.
Dalsi. Dosiel som k ustiu aleje a vykrocil na chodnik.
Nikto ma nechytil.
Bol som vol'ny.
Potom sa okolo mfia ovinuli silne ramena. Takmer som sa
rozplakal.
&&&
67
Maly brat
Kapitola 5
Ale bola to Vanessa a ona aj plakala a stiskala ma tak silno, az
som nemohol dychaf. Bolo mi to jedno. Objal som ju, tvar
zaboril do jej vlasov.
„Si V poriadku!" povedala.
„Som V poriadku," vysukal som zo seba.
Nakoniec ma pustila a okolo mfia sa ovinuli d'alsie ruky.
Bol to Jolu! Obaja boli tu. Do ucha mi zasepkal, „Si v bezpeci,
brasko," a stisol ma este tuhsie ako predtym Vanessa.
Ked' ma pustil, rozhliadol som sa. „Kde je Darryl?" spytal
som sa.
Obidvaja sa na seba pozreli. „Mozno je este v kamione,"
povedal Jolu.
Otocili sme sa ku kamionu na konci aleje. Bola to
bezvyrazna biela osemnast'kolka. Ktosi uz vniesol skladacie
schodiky dovnutra. Zadne svetla cerveno svietili a kamion
cuval smerom k nam a vydaval vytrvale bip, bip, bip.
„Pockajte!" vykrikol som, ked' zacal zrychl'ovaf. „Pockajte!
A CO Darryl?" Kamion sa blizil. Stale som volal. „A co
Darryl?"
Jolu a Vanessa ma chytili za ruky a odtiahli ma prec.
Vzpieral som sa, krical na nich. Kamion vycuval z aleje na
ulicu, stocil sa dolu svahom a odisiel. Snazil som sa za nim
rozbehnuf, ale Van a Jolu ma nepustili.
Sadol som si na chodnik, rukami si objal kolena a rozplakal
som sa. Plakal som a plakal a plakal, hlasnymi vzlykmi takeho
druhu, ake som nezazil, odkedy som bol male diet'a. Nedokazal
som prestaf. Nemohol som sa prestaf triasf.
Vanessa a Jolu ma postavili na nohy a pomaly ma viedli
hore ulicou. Bola tam zastavka MHD s lavickou a na fiu ma
posadili. Aj oni plakali, a chvil'u sme sa vsetci drzali a ja som
68
C. Doctorow
vedel, ze placeme pre Darryla, ktoreho nikto z nas uz asi nikdy
neuvidl.
#
Boli sme seveme od CInskej stvrte, v casti, kde zaclna Severna
plaz, stvrt' s neonovymi striptlzovymi barmi a legendamym
kontrakulturnym knihkupectvom City Lights, kde sa v
pat'desiatych rokoch zrodilo hnutie beatnickej poezie.
Tuto cast' mesta som dobre poznal. Bola tu oblubena
talianska restauracia mojich rodicov a oni ma tarn radi bravali
na vel'ke porcie linguini a obrovske hory talianskej zmrzliny s
kandizovanymi figami a smrtiacimi drobnymi espresami na
zaver.
Teraz som bolo ine miesto, miesto, kde som ochutnaval
slobodu po prvy raz po dobe, ktora sa zdala byf vecnost'ou.
Prezreli sme si vrecka a nasli sme dost' pefiazi na stolik v
jednej z talianskych restauracii, pri chodniku, pod markizou.
Pekna casnicka nam zapalila plynovy ohrievac, vypocula
objednavky a vosla dnu. Pocit davaf prikazy, ovladaf vlastny
osud, bol tou najuzasnejsou vecou aku som kedy okiisil.
„Ako dlho sme tam boli?" spytal som sa.
„Sest' dni," povedala Vanessa.
„Ja som naratal pat'," povedal Jolu.
„Ja som neratal."
„Co ti urobili?" povedala Vanessa. Nechcelo sa mi o tom
rozpravaf, ale obidvaja na mfia tak hl'adeli. Ked' som zacal,
nevedel som skoncif. Povedal som im vsetko, dokonca aj o
tom, ako som bol prinuteny pomocif sa, a oni to prijali mlcky.
Odmlcal som sa, ked' nam servlrka priniesla sodu a cakal som,
az odide z dosluchu, potom som dohovoril. Pocas rozpravania
to akosi ustupovalo do dial'ky. Kym som skoncil, nedokazal
som povedaf, ci som prikrasl'oval pravdu, alebo som sa snazil,
aby to vyzeralo menej hrozne nez to bolo. Spomienky mi
plavali ako rybky, ktore som sa snazil zachytif a ktore mi
69
Maly brat
niekedy vyklzli zo zovretia.
Jolu potriasol hlavou. „Boli na teba tvrdi, bratku," povedal.
Vyrozpraval nam o sebe. Vypocuvali ho, zvacsa sa pytali na
mfia, a on im stale hovoril pravdu, drzal sa planu vyrozpravaf
fakty o onom dni a o nasom priatel'stve. Nutili ho to opakovaf
stale dookola, ale nehrali sa s jeho hlavou tak ako u mfia.
Jedaval v jedalni s ostatnymi I'ud'mi a nechali mu cas aj na TV
miestnosf, kde im z videa pust'ali minulorocne trhaky.
Vanessin pribeh bol trochu iny. Potom, co ich nastvala
rozhovorom so mnou jej vzali saty a prinutili ju nosif oranzovy
vazensky overal. Nechali ju v cele dva dni uplne bez kontaktu,
ale kfmili ju pravidelne. Ale zvacsa to bolo ako u Jolu: rovnake
otazky, opakovane dookola.
„Vazne si im lezal v zaludku," povedal Jolu. „Vazne po tebe
ish. Preco?"
Nedokazal som na to prist'. Potom som si spomenul.
Mozes spolupracovat', alebo to mozes vel'mi, vel'mi
ol'utovat'.
„Bolo to preto, lebo som im neodomkol telefon, vtedy v
prvu noc. Preto si ma vytipovali." Nedokazal som tomu uverif,
ale nebolo nijake ine vysvetlenie. Bolo to z cirej
pomstychtivosti. Moja mysel' sa pri takom pomysleni
vzpierala. Robili to vsetko len ako trest za vzopretie sa ich
autorite.
Predtym som bol vyl'akany. Teraz som sa rozhneval. „TI
sviniari," povedal som potichy. „Urobili to len preto, lebo som
odvraval."
Jolu zahresil a Vanessa si ul'avila po korejsky, co robievala
len ked' bola naozaj skutocne rozculena.
„To im nedarujem," zasepkal som hl'adiac do sody.
„Dostanem ich."
Jolu zavrtel hlavou. „Vies, ze to nemozes. Proti takemu
niecomu nemozes bojovaf."
#
70
C. Doctorow
Nikto z nas vtedy nechcel vel'mi hovorif o pomste.
Namiesto toho sme sa rozpravali, co mame robif. Museli sme
sa dostaf domov. Baterie nasich mobilov boli vybite a na ulici
uz roky neboli ziadne verejne telefonne budky. Potrebovali
sme sa dostaf domov. Dokonca som uvazoval o tom, ze si
vezmeme taxlk, ale ani spolu sme nemali dost' pefiazl.
A tak sme sli peso. Na rohu sme nahadzali nejake stvrt'aky
do novinoveho boxu San Francisco Chronicle a zacitali sme sa
do prvej strany. Od vybuchu uplynulo pat' dni, ale stale to bolo
na titulke.
Zena s prisnym strihom hovorila o vybuchnutom „moste" a
ja som predpokladal, ze hovori o moste Golden Gate, ale mylil
som sa. Teroristi vyhodili do vzduchu Most cez Zdliv.
„Preco, dopekla, vyhadzovali Zalivovy?" povedal som.
„Golden Gate je predsa na vsetkych pohl'adnicicach." Dokonca
aj ked' nie ste zo San Francisca, pravdepodobne viete ako
Golden Gate vyzera: je to ten vel'ky oranzovy visuty most,
klenuci sa dramaticky od starej vojenskej zakladne s nazvom
Presidio po Sausalito, kde su vsetky tie rozkosne vinohradnicke
mestecka s obchodikmi s vonnymi svieckami a umeleckymi
galeriami. Je certovsky malebny aje prakticky symbolom statu
Kalifomia. Ked' idete do parku Disneyland California, jeho
replika sa nachadza hned' za branou a ide cez neho monorail.
Takze som sa prirodzene domnieval, ze ak niekto chce
vyhodif most v San Franciscu, bude to tento.
„Asi ich odstrasili vsetky tie kamery a opatrenia," povedal
Jolu. „Narodna garda vzdy kontroluje auta na obidvoch
koncoch a su tam vsetky tie ploty a sracky proti samovrahom."
Eudia skakali z Golden Gate odkedy ho v 1937-om otvorili -
po tisicej samovrazde v 1995 sa to prestalo pocitaf .
„Hej," povedala Vanessa. „Navyse Zalivovy aj naozaj
niekam vedie." Most cez Zaliv vedie z centra San Francisca do
Oaklandu a potom do Berkeley, predmesti pri Vychodnom
Zalive, ktore su domovom pre mnohych I'udi, ktori ziju a
71
Maly brat
pracuju V meste. Je to jedna z mala casti Zalivu, kde si
obycajny clovek moze dovolif dom dostatocne vel'ky, aby sa v
fiom natiahol, a je tarn aj univerzita a trochu I'ahkeho
priemyslu. Aj BART sice vedie popod Zaliv a spaja tie dve
mesta, ale najviac dopravy ide cez Most. Golden Gate je
pekny, ak ste turista alebo bohac na dochodku, zijuci vo
vinarskej oblasti, ale je to hlavne ornament. Most cez Zaliv je -
bol - t'azny kofi San Fracisca.
Na minutku som sa nad tym zamyslel. „Eudkovia, viete, ze
mate pravdu," povedal som. „Ale nemyslim, ze je to vsetko.
Stale sa spravame, akoby teroristi utocili na vyrazne objekty
pretoze nenavidia vyznacne symboly. Niezeby nenavideli
pamatihodnosti alebo mosty ci lietadla. Jednoducho, chcu toho
dodrbaf co najviac a vydesif I'udi. Terorizovaf. Takze je jasne,
ze sli po Zalivovom, ked' Golden Gate ma vsetky tie kamery -
apo tom, CO sa v lietadlach vsetko rentgenuje a prehl'adava."
Zamyslel som sa este na chvil'u, prazdne hl'adiac na auta
uhafiajuce po ulici, na I'udi chodiacich po chodnikoch, na
mesto okolo mfia. „Teroristi nemajii nic proti lietadlam
amostom. Miluju teror." Bolo to take jasne, az som nemohol
uverif tomu, ze mi to predtym nenapadlo. To, ze so mnou
niekol'ko dni zaobchadzali ako s teroristom, mi asi stacilo na
precistenie myslenia.
Ti dvaja na mfia zizali. „Mam pravdu, ci nie? Vsetky tie
sracky, rentgeny a kontroly, su nanic, no nie?"
Pomaly prikyvli.
„Horsie nez nanic," povedal som priskrtenym
a preskakujucim hlasom. „Pretoze nas dostali do basy,
s Darrylom -" na Darryla som nepomyslel, odkedy sme sa
posadili a teraz ma to znovu prepadlo, mqj strateny, zmiznuty
priatel'. Odmlcal som sa a stiskal som cel'uste.
„Musime to povedaf rodicom," povedal Jolu.
„Mali by sme to povedaf pravnikovi," povedala Vanessa.
Myslel som na vyrozpravanie mqj ho pribehu. Na to, ako
72
C. Doctorow
poviem svetu, co so mnou urobili. Na videa, ktore by sa urcite
vynorili, so mnou, zredukovanym na placuce, proslkajiice
zviera.
„Nem6zeme im nic povedaf," povedal som
b ezmy sli enkovite .
„Ako to myslls?" povedala Van.
„Nem6zeme im nic povedaf," opakoval som. „Poculi ste ju.
Ak prehovorime, pridu si po nas znovu. Urobia s nami to, co
urobili s Darrylom."
„Zartujes," povedal Jolu. „Chces, aby sme -"
„Chcem, aby sme vratili uder," povedal som. „A aby som to
mohol spravif chcem ostaf na slobode,. Ak vsetko vytarame,
povedia, ze sme len deti, co si vymysl'aju. Ved' dokonca ani
nevieme, kde nas vlastne drzali! Nikto nam neuveri. A potom
jedneho dfia si po nas pridu."
„Poviem rodicom, ze som bol v jednom z tych taborov na
druhej strane Zalivu. Siel som tam na stretnutie s vami a uviazli
sme a len dnes sme sa odtial' dostali. V novinach pisu, ze sa
odtial' este stale I'udia vracajii domov."
„Ja to nedokazem," povedala Vanessa. „Po tom, co ti
spravili, ako mozes vobec na nieco take pomyslief?"
„Stalo sa to mne, prave o tom to je. Teraz je to medzi mnou
a nimi. Porazim ich, dostanem sa k Darrylovi. Nezmierim sa
stym. Ale keby sa do toho zapojili nasi rodicia, je koniec.
Nikto nam neuveri a kazdemu to bude jedno. Ak to urobime po
mojom, I'ud'om to nebude jedno."
„Ako je to po tvojom?" povedal Jolu. „Aky mas plan?"
„To este neviem," pripustil som. „Dajte mi cas do zajtra
rana, dajte mi aspofi tol'ko." Vedel som, ze ked' to budu drzaf
V tajnosti jeden den, bude to musief zostaf tajomstvom navzdy.
Keby sme si odrazu spomenuli, ze sme boli uvazneni v tajnom
vazeni a nie prichyleni v uteceneckom tabore, nasi rodicia by
boli este skeptickejsi.
Van a Jolu pozreli jeden na druheho.
73
Maly brat
„Chcem od vas len sancu," povedal som. „Cestou si
vymysllme pribeh, dohodneme detaily. Dajte mi jeden den, len
jeden."
Zachmurene prikyvli a znovu sme vykrocili dolu kopcom
smerom k domovu. Byval som na Potrero Hill, Vanessa v
North Mission a Jolu v Noe Valley - v troch vel'mi odlisnych
stvrtiach, vzdialenych od seba len par minut chodze.
Zabocili sme na Market Street a zdupneli. Ulica bola
zabarikadovana na vsetkych rohoch, na dopravu sluzil len
jeden pruh a pozdlz celej ulice boli zaparkovane vel'ke
bezvyrazne osemnast'kolesove kamiony, ako ten, ktory nas,
s vrecami cez hlavy, odviezol z dokov do Cinskej stvrte.
Ku kazdemu viedli tri ocel'ove schodiky a vsetky bzucali
aktivitou ked' vojaci, I'udia v oblekoch a policajti chodili dnu a
von. Obleky nosili na klopach male odznaky a vojaci ich pri
vstupe skenovali - boli to bezdrotove autorizacne odznaky.
Ked' sme kracali okolo jedneho, prizrel som sa mu a zbadal
zname logo: Ministerstvo vnutrostatnej bezpecnosti. Vojak si
vsimol, ze sa pozeram, a uprene a tvrdo sa na mfia zahl'adel.
Pochopil som a pokracoval v ceste. Od ostatnych som sa
oddelil pri Van Ness. Dlho sme sa objimali a plakali a slubili
sme si, ze si zavolame.
Na Potrero Hill sa da isf I'ahkym a t'azkym chodnickom.
Ten t'azky vas vedie jednymi z najstrmsich svahov v meste, ake
vidaf V automobilovych nahafiackach v akcnych filmoch, ked'
auta na vrchole cesty vyskakuju do vzduchu. Vzdy som
chodieval t'azkym chodnikom. Su to vsetko obytne ulicky so
starymi viktorianskymi domami, prezyvanymi „marovane
damy" kvoli svojim krikl'avym prepracovanym mal'ovkam,
a predzahradkami svonnymi kvetmi a vysokymi travami.
Z plotov na vas zizajii macky a niet tam skoro ziadnych
bezdomovcov.
Na tych uliciach bolo tak ticho, az som si zelal, aby som sa
vybral tou druhou cestou, cez Misiu, ktora je... drsnd je
74
C. Doctorow
pravdepodobne najvystiznejsie slovo. Hlasna a kypiaca
zivotom. Kopy hlucnych opilcov a nastvanych crackistov a
bezvedomych fet'akov, ale tiez mnozstvo rodin s koclkmi, stare
damy klebetiace na priedomiach, frajeri s oreprakovanymi
karami sinuci sa dolu ulicami s hlasnym tumpa-tumpa-tumpa.
Boli tarn hipsteri a poflakujuci sa emosski student! umeni
a dokonca aj nej aki punk-rockeri zo starej skoly, starci
s pupkami vyduvajucimi sa pod trickami s Dead Kennedys.
A tiez transvestiti, rozhnevani gangsterski ulicnlci, grafit'aci
a vyplaseni dzentrici, ktori sa snazili prezif kym ich investlcia
do nehnutel'nosti nedozreje.
Siel som hore Goat Hill a okolo Goat Hill Pizza, co mi zasa
pripomenulo vazenie, kde ma drzali, az som si musel sadnuf na
lavicku pred restauraciou a pockaf kym ma prejde tras. Potom
som si vsimol kamion na vrchu pahorka, bezvyraznu
osemnast'kolku s tromi kovovymi schodikmi. Vstal som
a vykrocil. Mai som pocit, ze ma zo vsetkych stran pozomju.
Zvysok cesty domov som sa ponahl'al. Nepozeral som na
mal'ovane damy ani na zahrady ci macky. Pozeral som si pod
nohy.
Obe auta mojich rodicov stall na prijazdovej cesticke, hoci
to bolo uprostred dfia. Jasne, otec pracuje v East Bay, takze
kym sa na moste pracuje, uviazol doma. Mama - nuz, ktovie
preco bola doma.
Boli doma kvoli mne.
Skor ako som stihol odomknuf dvere, vytrhli sa mi z ruky a
dosiroka roztvorili. Stall tam obidvaja moji rodicia, vyzerali
sivo a vycerpane, s opuchnutymi ocami, a hl'adeli na mfia. Stall
sme tam chvil'u ako zmrazene tablo, potom obaja vyrazili a
vtiahli ma do domu, az ma skoro prevratili. Obidvaja hovorili
tak hlasno a rychlo, ze vsetko co som dokazal vnimaf bol
bezslovny nezrozumitel'ny hukot a obaja ma objimali a plakali
a ja som plakal tiez a len sme tam tak stall ako v malej
predsieni, vzlykali a takmer artikulovali, az kym nam nedosla
75
Maly brat
para a potom sme vosli do kuchyne.
Urobil som to, co vzdy, ked' som prisiel domov: vzal som si
pohar vody z filtra na chladnicke a vylovil som dva keksy
z „keksoveho sudka", ktory nam poslala mamina sestra
z Anglicka. Normalnosf toho vsetkeho zbrzdila blaznive
buchanie mqjho srdca, upokojila mqj mozog a coskoro sme
sedeli pri stole.
„Kde si bol?" povedali obidvaj a viacmenej unisono.
Cestou domov som o tom uvazoval. „Uviazol som," povedal
som. „V Oaklande. Bol som tam s kamaratmi, robili sme
projekt, a dali nas vsetkych do karanteny."
„Na pat' dni?"
„Hej," povedal som. „Hej. Bolo to naozaj zle." V Chronicle
som cital o karantenach a nehanebne som si pozical z toho co
pisali. „Hej. Vsetci, ktorych zachytil mrak. Mysleli si, ze na
nas zautocili nejakym supermikrobom a v dokoch nas nalozili
do lodnych kontajnerov ako sardinky. Bolo tam strasne honico
a lepkavo. Malo jedla."
„Kriste," povedal otec a zat'al paste na stole. Oco ucl
V Berkeley tri dni v tyzdni, pracuje s niekol'kymi studentmi na
vedeckom kniznicnom programe. Zvysny cas konzultuje
s klientmi v meste a dolu na Polostrove, s tret'ou generaciou
bodka-comov, ktore robia rozne veci s archivmi. Je to miemy
clovek, povolanim knihovnik, ale v sest'desiatych rokoch bol
skutocny radikal a na strednej trochu zapasil. Sem-tam som ho
videl aj nastvaf sa - sem-tam som ho nastval aj ja - a ked'
Hulkoval, dokazal sa naozaj vytocif. Raz prehodil hojdackovu
sadu z Ikey cez cely dedkov travnik, ked' sa mu pri
zmontovavani po pat'desiatykrat rozpadla.
„Barbari," povedala mama. Zije v Amerike od puberty, ale
stale sa jej vrati cela jej britskosf, ked' sa dostane do styku
s americkymi polismi, zdravotnou starostlivost'ou, letiskovymi
bezpecakmi alebo bezdomovcami. Vtedy zacne o „barbaroch"
a to so silnym prizvukom. V Londyne sme boli dvakrat.
76
C. Doctorow
navstlvif jej rodinu a nemozem povedaf, ze by mi to tarn
pripadalo civilizovanejsie ako v San Franciscu, len viae
prepchate.
„Ale prepustili nas a dnes nas priviezli nazad." Teraz som
improvizoval.
„Nie si zraneny?" povedala mama. „Hladny?"
„Ospaly?"
„Hej, trochu zo vsetkeho. A este ukychany, usmudl'any,
porypany, nabmcany." Vtipy o Siedmich trpaslikoch boli
nasou rodinnou tradiciou. Obaja sa pousmiali, ale oci mali stale
vlhke. Bolo mi ich I'uto. Od starosti sa urcite isli zblaznif. Bol
som rad, ze sa mi naskytla moznosf zmenif temu. „Daco by
som teda zbastil."
„Objednam pizzu z Goat Hillu," povedal otec.
„Nie, to nie," povedal som. Obidvaja na mfia pozreli akoby
mi vyrasili tykadla. Obvykle som mal veci z Goat Hill Pizza
rad - to jest normalne som to jedol ako zlata rybka krmivo,
pchal by som to do seba kym bolo co, alebo az do prasknutia.
Pokusil som sa usmiaf. „Proste nemam chut' na pizzu,"
povedal som chabo. „Objednajme si nejake kari, dobre?"
Chvalabohu je San Fracisco centrom jedal na donasku.
Mama sa odisla pozrief do zasuvky na jedalne listky (d'alsia
normalnosf, pocit ako ked' sa napijes vody na vysusene
ochraptene hrdlo) a listovala v nich. Niekol'ko rozptyrujucich
minut sme stravili prezeranim menu z pakistanskej halalovej
restiky na Valencijskej. Rozhodol som sa pre miesanu tandoori
grilovacku a kremovy spenat so sedliackym syrom, solene
mangove lassi (ovel'a lepsie ako sa zda) a zapekanceky v
cukrovom sirupe.
Ked' bolo jedlo objednane, znovu zacali otazky. Boli
V kontakte s rodicmi Van, Jolu aj Darryla (samozrejme)
a pokusali sa oznamif nase zmiznutie. Pollcia si zaznamenala
mena, ale bolo tol'ko vel'a „premiestnenych osob", ze nemienili
otvaraf nijake vysetrovanie az kym niekto nebol nezvestny
77
Maly brat
viae ako sedem dni.
Medzitym sa na nete objavil milion stranok videli-ste-
nasich. Niektore z nich boli stare klony MySpace, ktorym
predtym dosli peniaze, ale teraz videli v obnovenom zaujme
novu sancu na prezitie. Koniec-koncov, aj niektorl investicnl
kapitalisti mali v oblasti Zalivu nezvestnych pribuznych. Ak by
sa niekto z nich nasi el, mozno by stranka pritiahla nejake nove
investicie. Vzal som otcov laptop a prezeral som si ich. Jasne,
ze boli prepchate reklamami, plus obrazkami nezvestnych,
vacsinou fotkami z promocii, svadieb a tak podobne. Bolo to
dost' morbidne.
Nasiel som svoju fotku a videl, ze z nej viedli odkazy na
fotky Van, Jolu a Darryla. Bol tarn maly formular na oznacenie
najdenych I'udi a d'alsi na poznamky ohl'adne inych
nezvestnych. Vyplnil som policka za seba, Jolu a Van,
Darrylove som nechal prazdne.
„Zabudol si na Darryla," povedal otec. Nemal Darryla
vel'mi rad - raz si vsimol, ze v jednej z flias v nasom bare
ubudlo niekol'ko centimetrov a ja, k mojej vecnej hanbe, som
to zvalil na Darryla. V skutocnosti sme v tom samozrejme boli
obidvaja, blbli sme a skusali vodku s kolou pocas celonocnej
hernej schodzky.
„Nebol s nami," povedal som. Loz mi zhorkla v ustach.
„Ach, boze mqj," povedala mama. Zopala ruky. „Ked' si
prisiel, mysleli sme si, ze ste boli vsetci spolu."
„Nie," klamal som coraz viae. „Nie, mali sme sa s nim
stretnuf, ale nestalo sa. Asi uviazol niekde hore v Berkeley.
Mai V plane cestovaf BARTom."
Mama vydala utrpny zvuk. Otec potriasol hlavou a zatvoril
oci. „Nevies to o BART?" povedal.
Zavrtel som hlavou. Videl som, kam to smeruje. Mai som
pocit, ze sa zem dviha ku mne.
„Vyhodili to do vzduchu," povedal otec. „Tie svine to
vyhodili do vzduchu zarovefi s mostom."
78
C. Doctorow
Toto nebolo na titulnych strankach Chroniclu, ale vybuch
BARTu pod vodou by nebol ani zd'aleka tak obrazovo vyrazny
ako obrazky mosta visiaceho v troskach ponad Zaliv. Tunel
BART od stanice Embarcadero v San Franciscu po West
Oakland bol pod vodou.
Vratil som sa k otcovmu pocltacu a prechadzal som po
titulkach. Nikto si tym nebol isty, ale pocet mftvych sa
pohyboval v tislcoch. Medzi autami, ktore padli 60 metrov do
mora a I'ud'mi utopenymi vo vlakoch, sa pocet obetl stale
zvysoval. Isty reporter tvrdil, ze sa zhovaral s jednym
„falsovaterom identity", ktory pomohol „tuctom" I'udi opustif
svoj stary zivot jednoducho tak, ze po utokoch zmizli,
zaobstarali si nove ID a vytratili sa zo zlych manzelstiev, dlhov
a mizernych zivotov.
Otcovi vyrazili nefalsovane slzy a mama otvorene plakala.
Obaja ma znovu objali a potl'apkavali ma rukami, akoby sa
chceli uistif, ze som skutocne tam. Stale mi opakovali, ako ma
maju radi. Povedal som im, ze aj ja ich mam rad.
Mali sme uplakanii veceru a mama a oco si dali po dva
pohare vina, co na nich bolo vel'a. Povedal som im, ze som
ospaly, CO bola pravda a odtiahol som sa do svojej izby. Ale
nesiel som spat'. Potreboval som sa dostaf online a zistif o co
ide. Potreboval som hovorif s Jolu a Vanessou. Potreboval som
sa pustif do prace na hl'adani Darryla.
Vyliezol som do svojej izby a otvoril dvere. Mai som pocit,
ze som svoju postel' nevidel uz tisic rokov. Eahol som si na fiu
a siahol na stolik, aby som si vzal laptop. Musel som zabudnuf
zapojif ho do zasuvky - elektricky adapter bolo treba spravne
pritlacif - takze kym som bol prec, pomaly sa vybil. Zapojil
som ho a pockal minutu ci dve, aby sa trochu dobil, nez ho
znovu zapnem. Ten cas som vyuzil na vyzlecenie a saty som
hodil do smetia - nikdy viae som ich nechcel vidief - a
natiahol som si ciste boxerky a tricko. Vyprate veci, rovno z
mojej zasuvky, boli take doveme zname a pohodlne, ako
79
Maly brat
objatia mojich rodicov.
Nastartoval som laptop a za chrbat k celu postele som si
postlacal kopku vankusov. Uhniezdil som sa, otvoril veko
pocltaca a ulozil si ho na stehna. Stale este bootoval, clovece,
tie ikonky plaziace sa krizom po obrazovke vyzerali tak krdsne.
Nastartoval sa a znovu mi zacal davaf varovania o vybitej
baterii. Opaf som skontroloval elektricky kabel a pomykal nim,
takze zmizli. Vidlica sa vsak naozaj rozpadavala.
Vlastne to bolo tak zle, ze som nemohol d'alej pracovaf.
Zakazdym, ked' som kabel pustil z ruky, stratil kontakt a
pocitac zacal protestovaf, ze ma vybitu bateriu. Pozrel som sa
na to blizsie.
Cely kryt mqjho pocitaca bol trochu vychyleny, spoj sa
zl'ahka roztvaral a skara sa smerom k zadnej casti rozsirovala.
Niekedy sa pozriete na nejaky pristroj a objavlte nieco take
a zacudujete sa, „Bolo to vzdy takto?" Mozno ste si to len
nevsimli.
Ale u mqjho laptopu to nebolo mozne. Chapete, postavil
som ho. Po tom ako nas Odbor skolstva vsetkych vybavil
SchoolBookmi, bolo vylucene, aby mi rodicia kupili mqj
vlastny pocitac, aj ked' prisne vzate mi SchoolBook nepatril
a nesmel som nan instalovaf softver ani ho nijako modifikovaf.
Mai som nieco usetrene - prilezitostne brigady, Vianoce a
narodeniny, trosku rozvazneho obchodovania na eBay. Daf si
to vsetko dohromady a mal som dost' pefiazi na nakup uplne
mizerneho, pat' rokov stareho stroja.
A tak sme si miesto toho s Darrylom jeden postavili. Kryty
na laptopy sa dajii kiipif rovnako ako skrine na PC, hoci sii
o trochu viae specializovane. S Darrylom sme za niekol'ko
rokov postavili zo dve pececka zo suciastok pozbieranych
z odpadu, vypredajov a z objednavok od superlacnych
tajvanskych predajcov, ktorych sme nasli na sieti. Prisiel som
na to, ze postavif si laptop bol ten najlepsi sposob, ako ziskaf
vykon, ktory som chcel za cenu, aku som si mohol dovolif.
80
C. Doctorow
Pri stavbe vlastneho laptopu zaclnate tak, ze si objednate
„barebook" - stroj s minimalnym hardverom a vsetkymi
slotmi. Dobra sprava bola, ze ked' sa skoncilo mal som stroj
o pol kila I'ahsl ako Dell, ktory sa mi pacil, rychlej si a za
tretinovu cenu Dellu. Zla sprava je, ze skladaf laptop je ako
stavaf lod'ku vo fl'asi. Je to piplava praca s pinzetami a lupami,
kde sa snazite napchaf vsetko do tej malej krabicky. Na rozdiel
od bezneho PC - ktore je zvacsa prazdne - kazdy milimeter
kubicky priestoru v laptope je vyuzity. Vzdy, ked' som si uz-uz
myslel, ze to mam a zoskrutkoval to cele dokopy, zistil som, ze
tam cosi prekaza a nedovoli krytu celkom sa zatvorif, a tak
som sa musel vratif k nakresom.
Takze som vedel presne, ako ma spoj na mojom laptope
vyzeraf, ked' sa cely zmontuje, a ze nemd vyzeraf ako vyzeral.
Stale som myksl'oval s napat'ovym adapterom, ale bolo to
beznadejne. Bolo nemozne, aby som tu vec normalne spustil
bez rozobratia. Zastonal som a polozil som si ho k posteli.
Pozriem sa na to rano.
#
Aspofi taka bola teoria. O dve hodiny neskor som stale civel do
stropu, V hlave som si prehraval filmy o tom, co mi urobili, co
som mal urobif ja, vsetky tie vycitky a esprit d'escalier.
Vykotul'al som sa z postele. Minula polnoc a pocul som, ako
moji rodicia zal'ahli o jedenastej. Vzal som laptop a vypratal
trochu miesta na stole a na okraje mojich hodinarskych
okuliarov som pripol malicke LEDky a vytiahol som sadu
presnych malych skrutkovacov. O minutu neskor som mal kryt
otvoreny a klavesnicu vymontovanu a hl'adel som na litroby
mqjho laptopu. Vzal som plechovku so stlacenym vzduchom
a odfiikol som prach, ktory tam ventilator povt'ahoval a
poriadne som si to prezrel.
Cosi nebolo v poriadku. Nedokazal som povedaf co, lebo
odkedy som to naposledy rozmontoval uplynuli uz mesiace.
81
Maly brat
Nast'astie som sa po tret'om raze, ked' som to kedysi musel
znovu cele rozobraf, poucil: odfotil som si vnutro stroja so
vsetkymi suciastkami na svojich miestach. Nebol som hned'
privel'mi bystry: najprv som ten obrazok proste nechal na
harddisku a samozrejme, ked' bol stroj rozobrany, som sa k
nemu nemohol dostaf. Ale potom som si ho vytlacil a zastrcil
do zmatku v zasuvke na papiere, v tom hrobe z mftveho
stromu, kam som ukladal vsetky zarucne listy a schemy.
Prehrabal som sa v nich - zdali sa byf vo vacsom neporiadku
nez som si pamatal - a vytiahol som tii fotku. Polozil som si ju
vedl'a pocitaca a snazil som sa najsf nieco, co by vyzeralo
nebyt' na svojom mieste.
Potom som to zbadal. Plochy kabel, ktory spajal klavesnicu
s logickou jednotkou bol zapojeny nespravne. To bolo cudne.
Na tom mieste sa nic nestacalo, nebolo tam nic, co by ho za
normalnych okolnosti malo vyviklaf. Pokusil som sa zatlacif
ho naspaf a zistil som, ze konektor nebol len zle zastrceny -
cosi medzi nim a doskou zavadzalo. Vytiahol som to pinzetou
a posvietil si na to.
Na mojej klavesnici bolo cosi nove. Bol to drobny kusocek
hardveru, hruby len poldmha milimetra, bez akejkol'vek
znacky. Klavesnica s tym bola spojena a bolo to spojene s fiou.
Inymi slovami, bolo to umiestnene dokonale, aby to
odpozorovalo vsetko, co som na stroji napisal.
Bola to plostica.
Srdce mi buchalo v usiach. Dom bol tmavy a tichy, ale
nebola to upokojujiica tma. Kdesi tam boli oci, oci a usi, ktore
ma pozorovali. Spehovali ma. Spehovanie, ktoremu som bol
vystaveny v skole, ma sledovalo az domov, ale tentoraz to
nebol iba Odbor skolstva, kto mi pozeral cez piece: pripojilo sa
k nemu Ministerstvo vnutrostatnej bezpecnosti.
Takmer som tu plosticu vybral. Potom mi napadlo, ze ten,
kto ju tam dal, by si to vsimol. Nechal som ju dnu. Prislo mi
z toho zle.
82
C. Doctorow
Rozhliadol som sa dookola, ci neuvidim d'alsie zmeny. Nic
som nenasiel, ale mohlo to znamenaf, ze tarn uz nic viae
nebolo? Ktosi sa mi vlamal do izby a ukryl tarn ten pristroj -
rozobral a znovu poskladal mqj laptop. Existuje mnozstvo
inych sposobov ako napichnuf pocitac. Nikdy by som ich
nenasiel vsetky.
Stuhnutymi prstami som masinu poskladal. Ani teraz kryt
nezapadol celkom na miesto, ale napajaci kabel drzal.
Nabootoval som to a polozil prsty na klavesy, uvazujuc, ze
zbehnem nejaku diagnostiku a popozeram si, co mi ukaze.
Ale nedokazal som to urobif.
Dopekla, mozno je odpocuvana cela izba. Mozno ma prave
teraz spehuje nejaka kamera.
Ked' som prisiel domov, citil som sa trochu paranoidne.
Teraz som skoro vyskocil z koze. Mai som pocit, akoby som
bol zasa vo vazeni, vo vypocuvacej miestnosti, sledovany
entitami, ktore ma mali uplne vo svojej mod. Chcelo sa mi
plakaf.
Dala sa spravif j edna vec.
Zasiel som do kupel'ne, vzal som rolku toaletneho papiera a
nahradil ju novou. Nast'astie uz bola skoro prazdna. Odtocil
som zvysok papiera a prehrabal som svoju skatul'u so
suciastkami, az som nasiel malu plastikovu obalku plnu
ultrajasnych bielych LEDiek, ktore som vyzbieral z vypalenej
bicyklovej lampy. Spendlikom som poprepichoval kartonovu
trubicku a starostlivo som poprestrkaval cez dierky drotiky,
potom som vyhrabal kus drotu a kovovymi spinkami som ich
vsetky pospajal do serie. Drotiky som natocil na kontakty
devat'voltovej baterie a zapojil ich. Teraz som mal trubicu
obkolesenu ultrajasnymi smerovymi LEDkami, ktoni som si
mohol prilozif k oku a pozeraf cez fiu.
Minuly rok som si cosi podobne postavil ako projekt na
skolsku prirodovednu vystavku a ked' som ukazal, ako sa tym
dali odhalif skryte kamerky v polovicke tried na Chavezovej
83
Maly brat
strednej, vyrazili ma z vystavky. Dierkove videokamerky stoja
dnes menej ako jedlo v dobrej restauracii, takze sa zjavuju
vsade. Obchodnlci-cumilovia ich strkaju do prezliekaclch
kablniek alebo do solaril a potom sa vzrusuju nad tajnymi
videjkami svojich zakaznicok - niekedy ich vesaju dokonca aj
na sief. Vedief, ako z rolky toalet'aku a suciastok za tri dolce
vyrobif detektor kamier je proste rozumna vec.
Je to najjednoduchsl sposob ako nachytaf spionske kamery.
Maju sice malicke sosovky, ktore vsak odrazaju svetlo ako d'as.
Najlepsie to funguje v zatemnenej miestnosti: pozerate cez
nirku a pomalicky si prezerate steny a miesta, kde by mohli
byt' ukryte kamery, az kym neuvidite leskly odlesk. Ak ten
odlesk ostane na mieste aj ked' sa hybete dookola, je to
sosovka.
V mojej izbe nebola ziadna kamera - aspofi som ziadnu
nenasiel. Samozrejme tam mohli byt' odpocuvacie plostice.
Alebo lepsie kamery. Alebo vobec nic. Mozete ma vinif
z paranoje?
Ten laptop som miloval. Volal som ho Salmagundi, co
znamena cokolVek vyrobene zo zvysnych suciastok.
Ked' raz pomenujete svoj laptop, viete, ze k nemu mate
hlboky vzt'ah. Teraz som mal vsak pocit, ze sa ho uz
nedokazem nikdy dotknuf. Mal som chut' vyhodif ho von
oknom. Ktovie, co s nim porobili? Ktovie, ako mi ho skazili?
So zatvorenym vekom som ho odlozil do zasuvky a
zapozeral som sa do stropu. Bolo neskoro a mal by som uz
spat'. Ale to uz teraz bolo absolutne nemozne. Odpocuvali ma.
Vsetko mohlo byt' napichnute. Svet sa navzdy zmenil.
„Najdem sposob, ako ich dostaf," povedal som. Bola to
prisaha, to som vedel, hned' ako som to vyriekol, hoci som
nikdy predtym nijaku prisahu nezlozil.
Nemohol som spat'. A navyse som dostal napad.
Kdesi V mojej skrini bola stale zabalena skatul'a s
nedotknutou, nerozbalenou konzolou Xbox Universal. Kazdy
84
C. Doctorow
Xbox sa predaval pod cenou - Microsoft ma vacsinu ziskov od
firiem, vyrabajucich hry, za prava vyrobif hru na Xbox - ale
Universal bol prvy Xbox, ktory sa Microsoft rozhodol rozdavaf
liplne zadarmo.
Minule Vianoce postavali na vsetkych rohoch neboraci
V kostymoch bojovnikov zo serie Halo a rozdavali tasky
s tymito masinkami tak rychlo ako sa len dalo. Asi to
fungovalo - vsetci tvrdili, ze sa potom predali vagony hier.
Prirodzene sa vynorili protiopatrenia, aby sa zabezpecilo, ze ste
hrali len hry firiem, ktore si od Microsoftu zakupili licencie.
Hacked ich prelomili. Xbox bol kreknuty nejakym
chlapcom z MIT, ktory o tom napisal bestseller a 360-ka tym
isla ku dnu, potom prisiel kratko zijuci XBox Portable (ktory
sme volali nie prenosny ale „polozny" - vazil poldruha kila!) a
tiez sa potopil. Universal mal byf dokonale nepriestrelny.
Stredoskolaci, ktori ho prelomili, boli brazilski linuxovl
nadsenci, ktori zili wofavele - juhoamerickom slume.
Nikdy nepodcefiujte odhodlanosf deciek chudobnych na
peniaze ale bohatych na cas.
Ked' Brazilcania zverejnili svoj krek, vsetci sme sa isli
zblaznif . Coskoro sa vynorili tucty operacnych systemov pre
Xbox Universal. Mqj najoblubenejsi bol ParanoidXbox, druh
Paranoid Linuxu. Paranoid Linux je operacny system, ktory
vychadza z predpokladu, ze jeho operator je pod utokom vlady
(bol zamysl'any pre cinskych a syrskych disidentov) a robi
vsetko, CO sa da, aby udrzal vase dokumenty a komunikaciu
vtajnosti. Dokonca sem-tam prihodi aj nejaku komunikacnii
vatu, ktora ma zamaskovaf fakt, ze robite nieco potajomky.
Takze kym dostavate politicku postu, ParanoidLinux sa tvari,
ze surfujete po Webe a vyplfiuje dotazniky a flirtuje na cetoch.
A zatial', v jednom znaku z paf sto je zahrabana vasa skutocna
sprava, ihla v kope sena.
DVD ParanoidLinux som si napalil, ked' sa objavil, ale
nikdy som sa nedostal k tomu, aby som si rozbalil mqj Xbox,
85
Maly brat
napojil ho na telku a tak d'alej. Moja izba bola dost' prepchata
aj bez mikrosoft'ackych padaviek, ktore by mi len zaberali
cenny pracovny priestor.
Dnes som priniesol obef. Trvalo mi zo dvadsaf minut, kym
som to zostavil a spustil. Najt'azsie bolo, ze som nemal
televizor, ale nakoniec som si spomenul, ze mam kdesi maly
LCD projektor, ktory mal vzadu standardne TV RCA
konektory. Zapojil som ho na Xbox, premietol si obraz na
dvere a nainstaloval som ParanoidLinux.
A tak som bol znovu v hre a ParanoidLinux vyhl'adaval ine
Universal Xboxy, s ktorymi by sa mohol spojif. Kazdy Xbox
Universal ma zabudovany bezdrot na multiplayerove hranie.
Mozete sa bezdrotovo spojif so susedmi alebo aj s Internetom,
ak mate bezdrotove internetove pripojenie. V dosahu som
nasiel troch susedov. Dvaja z nich mali Xboxy pripojene na
Internet. Pre ParanoidLinux to bola idealna konfiguracia:
dokazal si pozicaf trosicku z internetoveho pripojenia mojich
susedov a cez hracske siete sa dostal onlajn. Susedia si
chybajuce pakety ani nevsimnu: za pripojenie platili pausal a o
druhej v noci toho vel'a nenasurfovali.
Najlepsie na tom bol ten pocit: citil som, ze to mam pod
kontrolou. Moja technika pracovala pre mfia, sluzila mi,
chranila ma. Nespehovala ma. Preto mam techniku rad: ak sa
pouziva spravne, da vam kontrolu a sukromie.
Mqj mozog pracoval na pine obratky. Mal som mnozstvo
dovodov pouzivaf ParanoidXbox - najlepsi bol, ze kazdy na to
mohol pisaf hry. Existoval uz port MAME, Multiple Arcade
Machine Emulator (Emulator mnohonasobnych arkadovych
strojov), takze ste mohli hraf prakticky kazdu hru, aka kedy
bola vytvorena, od Pongu cez hry pre Apple ][+ a Colecovision
az po hry pre NES a Dreamcast a tak d'alej .
Este lepsie boli super hry, ktore sa pisali specificky pre
ParanoidXbox - uplne zadarmo, hry pisane pre zabavu, ktore
mohol spust'af kazdy. Ked' sa to vsetko skombinovalo, mali ste
86
C. Doctorow
zadarmo konzolu plnu slobodnych hier, ktore vas dokazali
bezplatne napojif na Internet.
A to uplne najlepsie - aspofi pokial' ide o mfia - bolo, ze
ParanoidXbox bol paranoicky. Kazdy jeden bit, ktory sa
vysielal do eteru, bol zasifrovany. Mohli ste to odpociivaf
kol'ko ste chceli, ale nikdy by ste neprisli na to, kto hovorl,
o com alebo s kym. Anonymny web, email a cet. Presne to, co
som potreboval.
&&&
87
Maly brat
Kapitola 6
Ci tomu verite alebo nie, rodicia ma prinutili 1st' do skoly hned'
nasledujuci den. O tretej nadranom som upadol do
honickoviteho spanku ale na druhy den o siedmej mqj oco uz
stal konca mojej postele a vyhrazal sa mi, ze ma z nej vytiahne
za clenky. Akosi sa mi podarilo vstaf - cosi mi asi po zaspati
zdochlo V listach - a domotaf sa do sprchy.
Nechal som, nech ma mama nakfmi toustom a bananom
a tuzobne som si prial, aby mi rodicia dovolili doma pit' kavu.
Cestou do skoly som si mohol jednu uchmatnuf, ale pozorovaf
ich, ako sfkaju svoje cierne zlato, kym ja som matozil po dome,
obliekal sa a chystal si knihy - to bolo na nevydrzanie.
Siel som do skoly tisickrat, ale dnes to bolo ine. Vysiel som
na pahorok a cez kopceky, aby som sa spustil dolu do Misie,
ale vsade boli nakladiaky. Na mnohych dopravnych znackach
som zbadal nainstalovane nove senzory a dopravne kamery.
Ktosi mal pomke mnozstvo sledovacej techniky, ktoni mienil
nainstalovaf pri prvej prilezitosti. Utok na Zalivovy most bol
presne to, co potrebovali.
Cele mesto akoby potemnelo, ako vo vyt'ahu, kde ste na
rozpakoch, zblizka sledovani zrakmi susedov a
vsadepritomnych kamier.
Turecka kaviarefi na 24. ulici ma vybavila prenosnou salkou
tureckej kavy. Turecka kava je v podstate blato, ktore sa tvari
ako kava. Je husta tak, ze by v nej mozno stala lyzicka a
obsahuje ovel'a viae kofeinu nez tie detske bublinky ako Red
Bull. Verte niekomu, kto si o tom precital heslo na Wikipedii:
tak bola vybojovana Osmanska risa: sialenymi jazdcami
pohafianymi smrtiacim ciernociemym kavovym blatom.
Vytiahol som svoju platobnu kartu a on vystnihal grimasu.
„Ziadne karty," povedal.
88
C. Doctorow
„Ha? A to preco?" uz roky som u Turka platil za kavu
kartou. Kedysi si ma pre to doberal, tvrdil mi, ze som na ten
napoj primlady a uplne ma odmietal obsliizif pocas
vyucovacich hodin, lebo ze vraj blicujem. Ale rokmi sa medzi
nami vybudovalo akesi mrzute porozumenie.
Smutne potriasol hlavou. „To by si nepochopil. Bez do
skoly, chlapce."
Neexistuje istejsi sposob ako vzbudif moju zvedavosf nez
tvrdif mi, ze by som to nepochopil. Pacil som to z neho, ziadal,
aby mi to vysvetlil. Vyzeralo to, ze ma vyrazi, ale ked' som sa
ho spytal, ci si mysli, ze nie som dost' dobry na to, aby som
ufiho nakupoval, otvoril sa.
„Bezpecnost'," povedal a poobzeral sa po svojom obchodiku
plnom doz susenych bobov a zmiecok, po polickach
naplnenych tureckymi sladkost'ami. „Vlada. Vsetko teraz
monitoruju, bolo to v novinach. Vlastenecky zakon c. II, vcera
ho schvalil Kongres. Teraz mozu monitorovaf kazde pouzitie
karty. Vravim nie. Vravim, mqj obchod nebude pomahaf
spehovaniu mojich zakaznikov."
Sanka mi spadla.
„Ty mozno myslis, nijaky vel'ky problem? Aky je problem,
ked' vlada vie kedy kupujes kavu? Lebo je to jeden sposob, ako
vedief kde si, kde si bol. Preco ty myslis odisiel som
z Turecka? Kde mas vladu, co stale spehuje I'udi, to nie dobre.
Prest'ahoval som sa sem pred dvadsaf rokmi za slobodou -
nepomozem im zobraf slobodu."
„Prides o vel'a kseftov," vyhfkol som. Chcel som mu
povedaf, ze je hrdina a potriasf mu rukou, ale vyslo zo mfia len
toto. „Kazdy pouziva platobne karty."
„Mozno uz nie az tol'ko. Mozno moji zakaznici pridu sem,
lebo vedia, ze aj ja milujem slobodu. Robim na to znamenie na
vyklade. Mozno ine obchody urobia to iste. Pocul som, ze
ACLU^ ich za to bude zalovaf."
3 American Civil Liberties Union - Americka unia obcianskych slobod
89
Maly brat
„Odo dneska nakupujem len u teba," povedal som. Myslel
som to vazne. Siahol som do vrecka. „Hmm, ale nemam ziadnu
hotovosf."
Naspulil pery a prikyvol. „Vera I'udia hovoria to iste. Je
dobre. Daj dnesne prachy ACLU."
Za dve minuty sme si s Turkom vymenili viae slov ako za
cely cas, co som k nemu chodieval. Nemal som ani potuchy, ze
ma taketo zmysl'anie. Povazoval som ho len za priatel'skeho
predavaca kofeinu zo susedstva. Tentoraz sme si potriasli
rukami a ked' som vysiel z obchodu, mal som pocit, ze som sa
pripojil k timu. Taj nemu timu.
#
Chybal som dva dni zo skoly, ale zdalo sa, ze som
zvyucovania vel'a nevymeskal. Na jeden z tych dni, ked' sa
mesto zviechalo po utokoch, skolu zatvorili. Dalsi den bol
venovany, ako sa zdalo, smiitku za mftvych a nezvestnych.
Noviny publikovali zivotopisy stratenych, osobne spomienky.
Web bol piny tychto malych nekrologov, tisicov z nich.
Bolo to rozpacite, lebo som bol jednym z tychto I'udi.
Nevediac o tom som vkrocil na skolsky dvor a nato sa ozval
vykrik a v nasledujucom okamihu bolo okolo mfia sto I'udi,
potl'apkavali ma po chrbte, potriasali mi mkou. Zo dve
dievcata, ktore som ani nepoznal, ma pobozkali viae nez
priatel'skymi bozkami. Citil som sa ako rockova hviezda.
Ucitelia boli len o malo zdrzanlivejsi. Slecna Galvezova
plakala tol'ko ako moja matka a tri razy ma objala, kym ma
nechala isf sadnuf si do mojej lavice. V prednej casti triedy
bolo cosi nove. Kamera. Slecna Galvezova ma pristihla, ako na
fiu hl'adim a podala mi potvrdenie o povoleni na rozmazanom
oxeroxovanom skolskom hlavickovom papieri.
Rada Spojeneho Skolskeho Obvodu San Francisca mala cez
vikend operativne zasadanie a jednohlasne odsuhlasila ziadosf
na rodicov kazdeho ziaka v meste o povolenie umiestnif tieto
90
C. Doctorow
uzavrete televlzne okruhy do kazdej ucebne a chodby. Zakon
hovoril, ze nas nemozu nutif chodif do skoly prespikovanej
kamerami, ale nehovoril nic o torn, ze by sme sa nemohli
dobrovol'ne vzdaf nasich Ustavnych prav. V liste stalo, ze
Rada si je ista, ze dostane plnu podporu rodicov z mesta, ale ze
zabezpecl, aby sa deti tych rodicov, ktori budu namietaf,
vyucovali v oddelenych „nechranenych" triedach.
Preco sme mali teraz kamery v triedach? Kvoli teroristom.
Samozrejme. Pretoze vyhodenim mosta do vzduchu teroristi
naznacili, ze nasledujucim ciel'om su skoly. Aspofi toto bol
zrejme zaver, ku ktoremu Rada dospela.
Trikrat som si ten list precital a potom som zodvihol ruku.
„Ano, Marcus?"
„Slecna Galvezova, chcem sa spytaf na ten oznam."
„Ano, Marcus."
„Nie je ciel'om teroristov vystrasif nas? Preto sa tomu vravl
teronzmus, ci nie?"
„Asi ano." Cela trieda na mfia zizala. Nie som najlepsi
student v skole, ale mam rad dobni skolsku debatu. Boli
zvedavl, co bude nasledovaf.
„No tak potom nerobime vari presne to, co teroristi chcu?
Vari nevyhrali, ked' sa vsetci zacneme bat' a strkaf do tried
kamery a vsetko to ostatne?"
Ozval sa nervozny chichot. Jeden z ostatnych sa prihlasil.
Bol to Charles. Slecna Galvezova ho vyvolala.
„Instalacia kamier zlepsi nasu bezpecnosf a vd'aka tomu sa
budeme menej bat'."
„Bezpecnost' pred cim?" povedal som bez cakania na
vyvolanie.
„Terorizmom," povedal Charles. Ostatni prikyvovali.
„A ako to dosiahnu? Ak by sem vbehol samovrazedny
atentatnik a vsetkych nas vyhodil do vzduchu -"
„ Slecna Galvezova, Marcus porusuje skolsky poriadok. Nie
je dovolene zartovaf o teroristi ckych utokoch -"
91
Maly brat
„Ktotu zartuje?"
„Dakujem vam obidvom," povedala slecna Galvezova.
Vyzerala naozaj nest'astne. Mai som trochu vycitky, ze som jej
narusil hodinu. „MyslIm, ze toto je naozaj zaujimava diskusia,
ale rada by som ju nechala na buducu hodinu. Mysllm, ze tieto
zalezitosti su pre nas prilis emotlvne na to, aby sme o nich
diskutovali dnes. Vrat'me sa k sufrazetkam, dobre?"
Zvysok hodiny sme teda stravili rozhovorom o sufrazetkach
a o novych strategiach lobbovania, ktore vymysleli, aby dostali
styri zeny do kancelarie kazdeho kongresmana, aby tam nafiho
zatlacili a dali mu najavo, co by pre jeho politicku buducnosf
znamenalo, keby nad'alej upieral zenam volebne pravo.
Obycajne to bola vec, ktora sa mi pacila - mali I'udkovia,
tlaciaci vel'kych a mocnych k cestnosti. Ale dnes som sa
nemohol sustredif. Muselo to byf Darrylovou nepritomnost'ou.
Obidvaja sme mali radi Spolocenske vedy a boli by sme mali
zapnute SchoolBooky a cetovali hore-dolu, diskutujuc o lekcii.
Predoslu noc som napalil dvadsaf diskov ParanoidBoxu a
vsetky som mal v taske. Porozdaval som ich I'ud'om o ktorych
som vedel, su naozaj zapaleni gameri. Vsetci mali pred rokom-
dvoma Xbox Universal, ale vacsinou ich uz prestali pouzivaf.
Hry nafiho boli vel'mi drahe a nie prilis zabavne. Cez
prestavky, na obede, alebo v studovni som si ich vzal bokom a
do neba som vychvalil hry na ParanoidBox. Zadarmo a
zabavne - navykove hry, ktore hra mnozstvo uzasnych I'udi po
celom svete.
Rozdavaf zadarmo jednu vec, aby sa predala nejaka ina, sa
vola „ziletkovy biznis" - firmy ako Gillette vam daju zadarmo
ziletkove rukovate a potom vas zdieraju hriesnymi cenami za
cepiel'ky. Najhorsie su naplne do atramentovych tlaciarni -
najdrahsie sampanske na svete je lacne v porovnani s ich
atramentom, ktory vo vel'kosklade maju galon za penny.
Ziletkove biznisy zavisia na tom, ze nie ste schopni ziskaf
„ziletky" od niekoho ineho. Nakoniec, ak Gillette moze
92
C. Doctorow
zarabaf devaf dolcov na desat'dolarovej cepiel'ke, preco
nezalozif konkurencnu firmu, ktora bude zarabaf len styri
dolare za identicke cepiel'ky: osemdesiatpercentny zisk je vec,
na ktoni bezny biznismen skoci cely slintajuci a nadrzany.
Takze ziletkove firmy ako Microsoft vynakladaju vefke
lisilie, aby konkurovanie v ich ziletkach bolo co najfazsie
pripadne ilegalne. V pripade Microsoftu kazdy Xbox obsahoval
V sebe protiopatrenia, aby sa na nich nedal spusf af soft od I'udl,
ktorl Microsoftu neodvadzali desiatok za pravo predavaf
programy na Xbox.
Eudia, s ktorymi som sa poznal, si o torn nemysleli
bohvieco. Rozziarili sa, az ked' som im povedal, ze hry boli
nemonitorovane. V dnesnych casoch je kazda online hra plna
kadejakych nechutnosti. V prvom rade su to uchylaci, ktori sa
vas snazia vylakaf na nejake opustene miesto, kde by na vas
mohli vytiahnuf celu svoju slizkosf a hraf sa s vami na
Mlcanie jahniat. Potom su to polisi, ktori predstieraju byf
naivnymi deckami, aby pochytali uchylakov. Najhorsi zo
vsetkych su monitori, ktori travia vsetok cas spehovanim
nasich diskusii a bonzovanim za porusenie ich Podmienok
prevadzkovania sluzby, to jest ziadne flirtovanie, ziadne
preklinanie, a ziadne „otvorene ci zamaskovane prejavy, ktore
sa urazlivo vyjadruju k akemukolVek aspektu sexualnej
orientacie ci sexuality."
Nie som nijaky permanentne nadrzany kanec, ale som
sedemnasfrocny chlapec. Sex sa v konverzacii tu a tam zjavi.
Ale Boh vas ochrafiuj, keby sa to stalo pocas hrania po sieti. To
je uplna likvidacka. Hry na ParanoidXbox nikto
nemonitoroval, pretoze ich neprevadzkovali ziadne firmy: boli
to proste hry, ktore hacked pisali len pre tii srandu.
No a moji hraci tu historku zrali. Chtivo rozchytali disky
a slubili ponapal'ovaf kopie aj pre svojich kamosov - koniec-
koncov hry su najzabavnejsie, ked' ich hrate s kamaratmi.
Ked' som sa vratil domov, docital som sa, ze skupina
93
Maly brat
rodicov zalovala skolsku radu kvoli kameram v triedach, ale
ich ziadosf o ich odstranenie predbeznym sudnym prikazom
bol zamietnuty.
#
Neviem, kto prisiel s nazvom Xnet, ale ujal sa. Poculi ste o torn
I'udl rozpravaf aj v MHD. Van mi zavolala a pytala sa, ci som
o torn uz pocul a mne takmer zaskocilo, ked' som si uvedomil,
o com hovorl: disky, ktore som zacal rozdavaf minuly tyzden
sa za dva tyzdne pokutne rozsirili az do Oaklandu. Zacal som
mat' pocit, ze by som si mal davaf pozor na chrbat - akoby
som cosi spachal a DHS"^ teraz pride a vezme si ma navzdy.
Boli to t'azke tyzdne. BART teraz uplne zrusil listky a
vymenil ich za erfidove „bezkontaktne" karticky, ktorymi ste
mavli pri turnikete, aby vas vpustil. Vyzerali dobre a boli
pohodlne, ale zakazdym, ked' som taku pouzil, myslel som na
to, ako ma sleduju. Ktosi zverejnil na Xnete link na Biely
clanok Electronic Frontier Foundation, Nadacie elektronickej
hranice, kde sa pisalo, ako sa tieto veci daju zneuzif na
stopovanie I'udi. V clanku boli kratke pribehy o malych
skupinkach I'udl, ktorl na staniciach BARTu protestovali.
Xnet som uz teraz pouzival takmer na vsetko. Zalozil som si
falosnu emailovu adresu cez Piratsku stranu, svedsku politicku
stranu, ktora neznasa Internetove spicl'ovanie a sl'ubovala
udrzaf taketo maily v tajnosti, dokonca aj pred policiou.
Prihlasoval som sa na fiu vylucne cez Xnet, preskakujuc od
jedneho intemetoveho pripojenia na druhe a zostavajuc v
anonymite - dufal som - az do Svedska. Uz som nepouzival
meno wlnSton. Ak na to dokazal prist' Benson, dokaze to
kazdy. Moja nova prezyvka, momentalna inspiracia, bola
Mlk3y, a dostaval som haldy emailov, ktori v internetovych
klubovniach a vyveskach zaculi, ze im dokazem pomocf
DHS - Department of Homeland Security = Ministerstvo vnutrostatnej
bezpecnosti
94
C. Doctorow
s problemami s konfiguraciou pripojeni na Xnet.
Zabavne sialenstvo Harajuku mi chybalo. Firma ho premsila
na neurcito. Tvrdili, ze z bezpecnostnych ddvodov sa im zda
nevhodne schovavaf veci a potom posielaf I'udl aby ich nasli.
Co ak by si niekto zmyslel, ze je to bomba? Co ak by niekto na
to miesto bombu polozil?
Co keby do mfia pod dazdnikom udrel blesk? Zakazte
dazdniky! Bojujte proti hrozbe bleskov!
Stale som pouzival svoj laptop, hoci mi pritom behali po
kozi zimomriavky. Ten, kto mi ho napichol, by sa bol cudoval,
preco som ho prestal pouzivaf. A tak som kazdy den trochu
bezciel'ne posurfoval, kazdym dfiom menej, aby moji
sledovatelia videli, ako svoje zvyky menim postupne, nie zo
dfia na den. Obycajne som cital tie strasne nekrology - o
tisicoch mojich susedov a priatel'ov mftvych na dne Zalivu.
Pravdu povediac, naozaj som den co den robil menej
domacich liloh. Bol som zaneprazdneny inak. Kazdy den som
napal'oval nove kopky ParanoidXboxu, pat'desiat ci sest'desiat,
a braval som ich do mesta I'ud'om, o ktorych som sa dopocul,
ze boli ochotni napalif d'alsich sest'desiat a rozdaf ich
priatel'om.
Zeby ma pri tom chytili, ma netrapilo, pretoze som mal na
svojej strane dobre krypto. Krypto znaci kryptografiu, znamena
to „tajne pismo", a existuje od cias stareho Rima (doslovne:
Augustus Caesar bol jeho vel'kym fanusikom a rad
vynachadzal svoje vlastne sifry, z ktorych niektore sa
pouzivaju podnes pri sifrovani vtipov v emailoch).
Krypto je matika. Tazka matika. Nejdem to tu podrobne
vysvetl'ovaf, lebo sam na to nemam hlavu - najdite si to na
Wikipedii, ak chcete.
Ale tu je verzia z Cliff ovych poznamok: niektore
matematicke funkcie je vel'mi I'ahke vykonaf jednym smerom
a vel'mi fazke opacnym. Je I'ahke vynasobif dve vel'ke
prvocisla a vyrobif giganticke cislo. Je vel'mi, naozaj vel'mi
95
Maly brat
t'azke z daneho gigantickeho clsla zistif, ake prvoclsla treba
vynasobif, aby ste ho dostali.
To znamena, ze ak pridete na nejaky sposob, ako nieco
zakodovaf na zaklade nasobenia vel'kych prvoclsel,
rozkodovaf to bez znalosti tychto prvoclsel bude t'azke.
Hnusne t'azke. Akoze trebars vsetky najlepsie pocltace ake
kedy boli vyrobene, pocltajuce nepretrzite triliony rokov, by to
nedokazali.
Kazda zasifrovana sprava ma styri casti: originalnu spravu,
ktorej sa vravl „otvoreny text." Zakodovanu spravu, zvanu
„sifrovany text". System kodovania, zvany „sifra". A nakoniec
kl'uc, tajny ret'azec, ktory vkladate do sifry spolu otvorenym
textom, aby ste dostali sifrovany text.
Kedysi sa I'udia od sifier snazili toto vsetko drzaf v tajnosti.
Kazda agentura a vlada mail svoje vlastne sifry a svoje vlastne
kl'uce. Nacisti ani Spojenci nechceli, aby druha strana vedela,
ako sifruju svoje spravy a uz vobec nie, aby poznala kl'uce,
ktorymi ich mohla rozsifrovaf. Znie to logicky, ci nie?
Omyl.
Prvy raz, ked' mi vraveli o faktorizacii prvoclsel, okamzite
som zareagoval, „Nemozne, to je predsa volovina. Tt&dijasne,
ze je t'azke spravif tu faktorizaciu, nech uz je to co chce. Ale
kedysi predsa bolo nemozne lietaf, ci cestovaf na Mesiac alebo
vyrobif pevny disk s viae ako zopar kilobajtmi. Niekto musel
vynajsf sposob, ako rozsifrovaf spravu." Mai som viziu
vydlabanej hory plnej matematikov National Security Agency,
ako citaju vsetky emaily na svete a rehocu sa.
V skutocnosti sa prave cosi take stalo pocas Druhej svetovej
vojny. A preto sa zivot nepodoba hradu Wolfenstein, kde som
lovenim nacistov stravil mnoho dni.
Ide o to, ze sifry je fazke utajif. Do kazdej ide kopa
matematiky a ked' sa casto pouzivajii, musi ich udrzaf
V tajnosti kazdy, kto ich pouziva. A ked' niekto prebehne na
druhu stranu, musite si najsf novu sifru.
96
C. Doctorow
Nacisticka sifra sa volala Enigma a na zakodovanie a
rozkodovanie sprav pouzlvali maly mechanicky pocltac, zvany
Stroj Enigma. Kazda ponorka a lod' a stanica potrebovali jeden,
takze bolo zakonite, ze Spojenci nakoniec jeden ziskali.
Ked' sa im to podarilo, rozluskli ju. Projekt viedol mqj
najvacsi osobny hrdina, chlapik menom Alan Turing, ktory
V podstate vynasiel pocitace, ako ich dnes pozname. Na svoje
nest'astie bol gay a tak po skonceni vojny ho hlupa britska
vlada prinutila brat' hormony, aby sa z homosexuality
„vyliecil", az nakoniec spachal samovrazdu. Darryl mi dal jeho
zivotopis k mojim 14-tym narodeninam - zabaleny do
dvadsiatich vrstiev papiera a strceny do hrackarskeho
Batmobilu - vzdy daval take darceky - a odvtedy som bol
Turingovym fanusikom.
Takze Spojenci mali Stroj Enigma a dokazali rozlustif
mnoho nacistickych radio-depesi, co by vsak nebol az taky
problem, kedze kazdy kapitan mal svoj vlastny kl'uc. Ked'ze
Spojenci tie kluce nemali, stroj sam im az tak vel'a platny
nebol.
A tu je problem s utajovanim kryptografie. Sifra Enigma
bola vadna. Ked' sa jej Turing lepsie prizrel, vsimol si, ze
nacisticki kryptografi urobili matematicku chybu. Vd'aka tomu,
ze Stroj Enigma mal, prisiel Turing na sposob, ako sa dala
rozlustif akdkol'vek nemecka sprava, bez ohl'adu na pouzity
kl'uc.
To stalo Nemcov vojnu. Nechapte ma zle. To je dobra
sprava. Vezmite na to slovo veterana od hradu Wolfenstein.
Nacistov by ste vo vedeni krajiny urcite nechceli.
Po vojne stravili kryptografi vel'a casu premysl'anim o tejto
zalezitosti. Problem bol v tom, ze Turing bol chytrejsi ako
chlapik, ktory Enigmu vymyslel. Ked' mate sifru, vzdy mozete
byt' zranitel'nl tym, ze niekto chytrejsi ako vy, pride na sposob
ako ju rozlustif.
A cim viae o tom premysl'ali, tym viae si uvedomovali, ze
97
Maly brat
kazdy moze prist' s bezpecnostnym systemom, ktory sam
nedokaze prelomif. Ale nikto nemoze prist' na to, s elm pride
niekto chytrejsl.
Na to, aby ste vedeli, ako vasa sifra bude fungovaf, ju
muslte zverejnif. Muslte povedaf co najvdcsiemu poctu I'udi,
ako funguje, aby sa v nej mohli vftaf so vsetkym, co maju
poruke, aby tak otestovali jej bezpecnosf. CIm dlhsiu dobu
nikto nenajde slabe miesto, tym je sifra bezpecnejsia.
A tak je to dnes. Ak chcete byf v bezpeci, nepouzivate
krypto, CO vymyslel nejaky genius minuly tyzdefi. Pouzijete
veci, ktore I'udia vyuzivaju co naj dlhsiu dobu bez toho, aby
niekto prisiel na sposob, ako ich prelomif. Ci uz ste banka,
terorista, vlada alebo pubert'ak, vsetci pouzivate rovnake sifry.
Ak skusite pouzif vlastnu sifru, je pravdepodobne, ze tam
vonku ktosi pride na chybu, ktoni ste prehliadli a ze na vas
zahra Turinga a rozsifruje vsetky vase „tajne" spravy a bude sa
chichufiaf na vasich blbych klebetach, fmancnych transakciach
a vojenskych tajomstvach.
Takze som vedel, ze krypto ma uchrani pred odpocuvacmi,
ale nebol som pripraveny poradif si s histogramami.
#
Vystupil som z BARTu, zamaval kartickou k turniketu a
vykrocil som k stanici na 24. ulici. Ako obycajne boli na
stanici hufy cudakov, opilcov, Jezisovych fanusikov a
prudkych Mexicanov, hl'adiacich na zopar drobnych gangstrov
naokolo. Ked' som dosiel ku schodom, pozrel som sa skrz
vsetky ch a vybehol som na povrch. Moja taska uz prazdna,
odl'ahcena od diskov ParanoidXboxu, ktore som porozdaval, a
tak som mal plecia I'ahke a rychlo som si vykracoval hore
ulicou. Kazatelia boli stale este vo svungu, horlili po
spanielsky aj anglicky o Jezisovi a tak podobne.
Predavaci falosnych slnecnych okuliarov sa stratili, ale
nahradili ich typkovia, predavajuci roboticke psiky, ktore
98
C. Doctorow
havkali narodnu hymnu a dvlhali nozicku, ked' ste im ukazali
obrazok Osamu bin Ladina. V ich malych hlavickach zrejme
bezali celkom zaujimave vecicky a v duchu som si
poznamenal, aby som si ich neskor zo dva kupil a pozrel sa im
na zubok. Rozoznavanie tvari bolo u hraciek dost' nove, kedze
len celkom nedavno presiaklo z armady do kasin, kde malo
chytaf podvodnikov, a do policajnych zloziek.
Pustil som sa po 24. ulici k Potrero Hillu a domovu, nachylil
som plecia, vnimal vofiu burritos, linucu sa z restauracii, a
premysl'al o obede.
Neviem preco som sa obzrel ponad piece, ale stalo sa.
Mozno V tom bolo trochu podvedomeho siesteho zmyslu.
Zrazu som vedel, ze ma sleduju.
Boli tam dvaja namakani belosi s fuzikmi, ktori mi pripadali
ako polisi alebo gayski motorkari, co jazdievaju hore-dolu po
Castre, lenze gayovia mavaju obycajne lepsie ucesy. Tito mali
vetrovky vo farbe stareho cementu a modre dzinsy s
prekrytymi opaskami. Pomyslel som na vsetky veci, ktore
mohol policajt nosif na opasku, na opasok toho chlapika z
DHS V kamione. Obaja muzi mali na hlave bluetoothove
headsety.
Kracal som d'alej a srdce mi bilo v hmdi. Ocakaval som to
od zaciatku. Cakal som, ze DHS pride na to, co som robil.
Urobil som vsemozne opatrenia, ale Prisny zostrih mi
povedala, ze ma budu sledovaf. Povedala mi, ze som
oznackovany clovek. Uvedomil som si, ze ocakavam, ze ma
zobeni a posadia nazad do basy. Preco nie? Preco by mal byf
Darryl vo vazeni a ja nie? Cim som si to zasluzil? Nemal som
dokonca ani len odvahu povedaf mojim rodicom - alebo jeho -
CO sa nam v skutocnosti stalo.
Pridal som do kroku a v duchu som robil inventuru. V taske
som nemal nie inkriminujuce. Teda, nie prilis inkriminujiice.
Na mojom SchoolBooku bezal ten krek, ktory mi umozfioval
cetovaf a tak podobne, ale to mala polovica I'udi v skole.
99
Maly brat
Zmenil som sposob sifrovania obsahu mojho mobilu - teraz
som uz mal falosnu partlciu, ktoni som mohol rozsifrovaf
pomocou jedineho hesla, ale vsetok poriadny material bol
dobre ukryty a na jeho otvorenie bolo potrebne d'alsie heslo.
Tato skryta sekcia vyzerala len ako nahodny zmatok - ked'
nieco zasifmjete, vyzera to uplne ako nahodny sum - a nikto
by ani len neprisiel na to, ze je tam.
V taske som nemal nijake disky. Na mojom laptope neboli
nijake usvedcujuce dokazy. Samozrejme, ak by im napadlo
poriadne sa pozrief na mqj Xbox, hra by sa, takpovediac,
skoncila.
Na fleku som sa zastavil. Pri zakryvani stop som urobil, co
sa len dalo. Bolo nacase celif osudu. Vosiel som do
najblizsieho kiosku s burritos a objednal si jeden s carnitas -
mletym bravcovym - a extra salsou. Radsej padnem s plnym
zaludkom. Dal som si aj kelimok horchaty, I'adovo-chladneho
ryzoveho napoja, cosi ako vodnaty, polosladky ryzovy puding
(lepsie, nez by sa zdalo).
Posadil som sa k jedlu a zmocnil sa ma hlboky pokoj. Bud'
za moje „zlociny" pqjdem do vazenia alebo nie. Moja vlasf uz
nebola mojim priatel'om: boli sme na opacnych stranach a
vedel som, ze to nemozem vyhraf.
Ti dvaja chlapici vosli do restauracie, ked' som dojedal
burrito a isiel som si objednaf nejake churros - vyprazane
pecivko so skoricovym cukrom - ako zakusok. Pravdepodobne
ma cakali vonku a uz mali dost' mojho zahal'ania.
Postavili sa k pokladni za mfia, obkl'uciac ma. Vzal som si
svoj churro od peknej babicky a zaplatil, a pred otocenim sa
som don rychlo niekol'kokrat zahryzol. Chcel som si zo svoj ho
zakusku zajesf aspofi trochu. Mozno, ze je posledny na vel'mi,
vel'mi dlhu dobu.
Potom som sa otocil. Obaja boli tak bllzko, ze som mohol
vidief drbak na lici toho vl'avo a maly susefi v nose toho
druheho.
100
C. Doctorow
„'pacte," povedal som snaziac sa pretlacif okolo nich. Ten
so susfiom sa pohol a zablokoval ma.
„Pane," povedal, „mohli by ste vyjsf s nami?"
zagestikuloval smerom k dveram restauracie.
„Prepacte, prave jem," povedal som a znovu som sa pohol.
Tentokrat mi polozil ruku na hmd'. Dychal rychlo nosom, az sa
mu susefi chvel. Mysllm, ze aj ja som dychcal, ale tlkot mqjho
srdca ako kladivo to prehlusil.
Dmhy otocil klopu na prednej strane vetrovky a odhalil
odznak SFPD. „PolIcia," povedal. Prosim pod'te s nami.
„Aspofi si vezmem svoje veci," povedal som.
„0 to sa postarame," povedal. Susefi pristupil tesne ku mne,
chodidlo polozil medzi moje nohy. Robi sa to aj pri niektorych
bojovych umeniach. Vd'aka tomu mozete citif, ci ten druhy
prenasa vahu a pripravuje sa na pohnuf.
Ale ja som nemienil utekaf. Vedel som, ze osudu neujdem.
010101
101
Maly brat
Kapitola 7
Vyviedli ma von a okolo rohu do cakajuceho neoznaceneho
policajneho auta. V tomto okoll aj tak nikto nemal problem
rozoznaf policajne auto. Dnes, ked' benzin stojl sedem dolcov
za galon, uz len pollcia pouzlva vel'ke Crown Victorie. Navyse,
iba policajti si dovolia parkovaf v druhom rade uprostred Ulice
Van Ness bez toho, aby ich okamzite neodtiahli svorky
predatorskych odt'ahoviek, ktore neunavne knizia okolo
V snahe vynucovaf dodrziavanie nepochopitel'nych
sanfranciskych parkovaclch pravidiel a zhrabnuf korisf za unos
vasho auta.
Susefi si vyfiikal nos. Sedel som na zadnom sedadle rovnako
ako on. Jeho partner sedel vpredu a jednym prstom d'atl'oval na
prastarom, spevnenom laptope, ktory vyzeral akoby jeho
povodnym majitel'om bol Fred Flintstone.
Susefi si este raz podrobne prezrel moju legitku. „Chcem
vam polozif len niekol'ko rutinnych otazok."
„Mohol by som vidief vase odznaky?" povedal som. Tito
chlapici boli zjavne polisi, ale nemohlo byf na skodu naznacif
im, ze poznam svoje prava.
Susefi mi preukazom machol pred nosom prilis rychlo, nez
aby som si ho mohol obzrief, ale Drbak na prednom sedadle mi
dovolil lepsi pohl'ad. Vsimol som si cislo ich divizie a
zapamatal identifikacne stvorcislie. Bolo to I'ahke: 1337, tak
hacked pisu „leet", alebo „elita".
Obaja boli vel'mi zdvorili a ani jeden sa ma nesnazil
zastrasovaf tak, ako to predtym skusali z DHS, ked' ma mali v
moci.
„Som zatknuty?"
„Ste momentalne zadrzany, aby sme mohli zabezpecif vasu
bezpecnosf ako aj bezpecnosf verejnosti," povedal Susefi.
102
C. Doctorow
Podal mqj vodicsky preukaz Drbakovi, ktory ho pomaly
vyd'obkal do svojho kompu. Vsimol som si, ze sa preklepol a
skoro som ho na to upozornil, ale pomyslel som si, ze bude
lepsie jednoducho drzaf jazyk za zubami.
„Nechces mi nieco povedaf, Marcus? Alebo fa volajii
Marc?"
„Marcus je v poriadku," povedal som. Susefi vyzeral na
mileho chlapika. Az na ten unos do svojho auta, samozrejme.
„Marcus. Nechces mi nieco povedaf?"
„Co take? Som zatknuty?"
„Teraz prave nie si," povedal Susefi. „Chcel by si byf ?"
„Nie," povedal som.
„Dobre. Pozorovali sme fa odkedy si vysiel z BARTu. Tvoj
listok vravi, ze si sa vozil po mnozstve zvlastnych miest vo
zvlastnych casoch."
Citil som, ze mi v hrudi cosi povolilo. Tak teda vobec neslo
o Xnet. Sledovali moje pouzivanie metra a chceli vedief, preco
som V ostatnom case lietal ako blazon. Totalna volovina.
„Takze vy sledujete kazdeho, kto vystupi z BARTu
s cudnou historiou jazd? To musi byf fuska, chlapci."
„Nie kazdeho, Marcus. Ked' sa zjavi niekto s neobycajnym
jazdnym profilom, dostaneme upozomenie, ktore nam pomaha
posudif, ci je to treba vysetrif . V tvojom pripade sme za tebou
prisli, lebo chceme vedief, preco ma taky bystro vyzerajuci
chlapec ako ty taky divny profil jazd."
Teraz, ked' som vedel, ze nejdem do basy, ma to zacalo
stvaf. Tito I'udia nemali nijake pravo spehovaf ma -
Kristepane, ani BART nemal nijaky dovod pomdhat' im
spehovaf ma. Co ma co mqj listok na mfia bonzovaf , ze mam
„nestandardny dopravny profil?"
„Myslim, ze by som chcel, aby ste ma zatkli," povedal som.
Susefi sa zarazil a zodvihol obocie.
„Naozaj? Azaco?"
„Ach, chcete tym povedaf, ze vozenie sa vo verejnej
103
Maly brat
doprave nestandardnym sposobom nie je zlocin?"
Drbak zatvoril oci a pretieral si ich palcami.
Susefi si falosne povzdychol. „Pozri, Marcus. Sme na tvojej
strane. Pouzivame tento system, aby sme pochytali tych zlych.
Teroristov a priekupnikov drog. Mozno si aj ty priekupnik. Je
to sikovny sposob pohybu po meste, tato elektricenka.
Anonymny."
„Co je zle na anonymite? Aj Thomasovi Jeffersonovi
vyhovovala. A mimochodom, som zatknuty?"
„Odvezieme fa domov," povedal Drbak. „M6zeme si
prehovorif s tvojimi rodicmi."
„Myslim, ze to je vynikajuci napad," povedal som. „Som si
isty, ze moji rodicia budii vel'mi zvedavi, ako sa mifiaju ich
dane -"
Prehnal som to. Susefi uz siahal po kl'ucke na dverach, ale
teraz sa ku mne zvrtol, rozzureny ako Hulk, zily mu vystupili.
„Co keby si okamzite teraz zavrel zobak, kym este mozes? Po
tom, CO sa v minulych dvoch tyzdfioch stalo, by neposkodilo,
keby si s nami spolupracoval. Vies co, mozno by sme fa mali
zavrief. Mozes stravif defi-dva v lochu, kym dqjde tvoj
pravnik. Za ten cas sa toho moze staf vel'a. Vel'mi vel'a. Ako by
sa ti to pacilo?"
Nepovedal som nic. Tocila sa mi hlava a bol som
nahnevany. A teraz aj vystraseny.
„Prepacte," vytlacil som zo seba a nenavidel sa za to.
Susefi si sadol na predne sedadlo a Drbak zaradil rychlosf a
vystartoval hore 24. ulicou a cez Potrero Hill. Adresu mali
z mojej legitimacie.
Ked' zazvonili pri dverach, mama otvorila, ale nechala
zalozenu retiazku. Vykukla cez strbinu, zbadala ma a povedala,
„Marcus? Kto su ti I'udia?"
„PolIcia," povedal Susefi. Ukazal jej preukaz a nechal ju
nech si ho poriadne prezrie - nesvihol jej nim pred nosom ako
mne. „M6zeme vojsf?"
104
C. Doctorow
Mama zatvorila dvere, odistila retiazku a vpustila ich dnu.
Voviedli aj mfia a mama si nas vsetkych troch prezrela jednym
z tych svojich pohl'adov.
„0 CO ide?"
Susefi na mfia ukazal. „Chceli sme vasmu synovi polozif
niekorko rutinnych otazok o jeho pohybe, ale odmietol nam ich
zodpovedaf. Mali sme pocit, ze najlepsie bude, ked' ho sem
dovedieme."
„Je zatknuty?" mamin akcent zretel'ne vystupil. Moja dobra
mama.
„Ste obciankou Spojenych statov, pani?" povedal Drbak.
Fl'ochla nafiho pohl'adom, ktory lupal mal'ovku. „To teda
hej, cece," povedala mama sirokym juzanskym prizvukom.
„Som7a zatknuta?"
Policajti si vymenili pohl'ady.
Drbak sa vzchopil. „Zda sa, ze sme zacali z nespravneho
konca. V ramci noveho pro-aktivneho programu na
posilfiovanie zakonnosti sme identifikovali vasho syna ako
niekoho s nestandardnym profilom uzlvatel'a verejnej prepravy.
Ked' zaznamename I'udi, ktory ch cestovanie je neobycajne
alebo suhlasi s podozrivym profilom, vysetrujeme."
„Pockajte," povedala mama. „Odkiar viete ako mqj syn
pouziva MHD?"
„Permanentka," povedal. „Zaznamenava trasy."
„Aha," povedala mama, zaloziac si ruky. To bolo zle
znamenie. Dost' zle bolo uz to, ze ich neponukla salkou caju -
V krajine mojej mamy to je to iste, ako keby ich nechala kricaf
cez skaru na listy - ale ked' si zalozila ruky, mali to spocitane.
V tej chvili som jej chcel isf kupif kyticu kvetov.
„Tuna Marcus nam odmietol povedaf, preco boli jeho
pohyby take ake boli."
„Hovorite, ze mqj syn je terorista kvoli tomu, ako jazdl
busom?"
„Teroristi nie su jedini zlocinci, ktory ch takto chytame,"
105
Maly brat
povedal Drbak. „PriekupnIci s drogami. Gangsteri. Dokonca aj
vreckari, co su dost' bystrl na to, aby menili stvrte svojej
posobnosti."
„Domnievate sa, ze mqj syn je priekupnikom drog?"
„To sme nepovedali -" zacal Drbak. Mama mu tleskla pred
tvarou aby ho umlcala.
„Marcus, prosim, podaj mi tvoj mksak."
Podal som jej ho.
Mama ho rozzipsovala a prezrela, najprv chrbtom k nam.
„D6stojnIci, mozem potvrdif, ze v batohu mqj ho syna sa
nenachadzaju nijake narkotika, vybusniny, ani odcudzene
tal'afatky. Myshm, ze sme skoncih. Pred vasim odchodom by
som si rada zaznamenala cisla vasich odznakov, prosim."
Susefi pohfdavo odfrkol. „Madam, ACLU zaluje tristo
policajtov zo SFPD, budete si musief pockaf v rade."
#
Mama mi spravila salku caju a potom ma vyhresila za to, ze
som uz veceral, ked' som dobre vedel, ze chysta falafel. Otec
prisiel domov ked' sme este sedeli pri stole a s mamou sme mu
na striedacku vyrozpravali, co sa stalo. Zavrtel hlavou.
„Lilian, robili si len svoju pracu." Este stale mal na sebe
blejzer a kaki nohavice, ktore nosieval v dni, ked' konzultoval
V Silicon Valley. „Svet nie je take iste miesto, akym byval pred
tyzdfiom."
Mama polozila salku. „Nebud' smiesny. Drew. Tvoj syn nie
je terorista. To akymi chodi autobusmi, nie je vecou
policajneho vysetrovania."
Otec si vyzliekol blezjer. „U nas v praci to robime neustale.
Ide o to, akymi sposobmi mozno vyuzivaf pocitace na naj denie
vsetkych druhov chyb, anomalii a vysledkov. Poziadas pocitac
o vytvorenie profilu priemerneho zaznamu z databazy a potom
ho poziadas, aby nasiel zaznamy, ktore sa od priemeru odlisuju
najviac. Je to sucast'ou toho, comu sa vravi Bayesova analyza a
106
C. Doctorow
je to storocia stara vec. Bez toho by sme nemohli filtrovaf
spamy -"
„Takze ty tvrdls, ze pollcia by mala byf tak otravna ako mqj
spamovy filter?" povedal som.
Oco sa na mfia nikdy nerozhneval za to, ze som mu
protirecil, ale dnes som videl, ze je vel'mi napaty. Aj tak som
neodolal. Mqj vlastny otec sa staval na stranu pollcie!
„Ja len vravim, ze je uplne rozumne, aby pollcia zaclnala
viesf vysetrovanie pomocou data-miningu a pokracovala
pracou svojich agentov v terene, aby sa zistilo, preco dane
abnormality existuju. Nemyslim si, ze by mal pocitac vravief
policii koho zatknuf, len im ma pomocf prehl'adavaf kopu
sena, aby sa nasla ihla."
„Lenze vzatim do uvahy vsetkych tych udaj ov z dopravneho
systemu v prvom rade oni sami tu kopu sena vytvaraju,"
povedal som. „Je to giganticka hora udajov a v nej nie je,
z policajneho hl'adiska, takmer nic hodne pozomosti. Je to
liplne plytvanie."
„Chapem, ze sa ti nepaci, ze ti tento system sposobil nejake
neprijemnosti, Marcus. Ale ty sam v prvom rade by si mal
chapaf zavaznosf situacie. Nikomu sa predsa neublizilo, je
tak? Dokonca fa odviezli domov."
Vyhrdzali sa mi, ze ma posadia do basy, pomyslel som si,
ale videl som, ze nemalo nijaky vyznam o tom hovorif .
„Okrem toho, este stale si nam nevysvetlil, kde dopekla si sa
vlastne taral, ze si vytvoril taky neobvykly vzorec pohybu."
To ma dorazilo.
„Myslel som si, ze doverujete mqjmu usudku, ze ma
nechcete spehovaf." Hovoril o tom dosf casto. „Naozaj mam
vysvetl'ovaf kazdy vylet, ktory kedy podniknem?"
#
Akonahle som sa dostal do svojej izby, pripojil som Xbox.
Projektor som naskrutkoval pod strop, takze svietil na stenu
107
Maly brat
nad mojou postel'ou (musel som zlozif moju super fresku rucne
robenych punkrockovych plagatov, ktore som zvesoval
z telefonnych stlpov a lepil na velikansky biely papier).
Spustil som Xbox a sledoval, ako sa ohlasil na obrazovke.
Mai som v plane emailovaf Van a Joluovi a porozpravaf im o
trabloch s pollciou, ale ked' som polozil prsty na klavesy,
zastavil som sa.
Zmocnil sa mal plazivy pocit, taky aky som mal, ked' som si
uvedomil, ze zo stareho dobreho Salmagundiho spravili zradcu.
Tentoraz to bol pocit, ze mqj milovany Xnet mozno odosiela
poziciu kazdeho uzivatel'a na DHS.
Ako povedal oco: Poziadas pocitac, aby vytvoril profil
priemerneho zdznamu v databdze a potom mu prikdzes ndjst',
ktore zdznamy sa od priemeru najviac vzdal'ujii.
Xnet bol bezpecny, pretoze jeho uzivatelia neboli napojeni
priamo na Internet. Preskakovali z Xboxu na Xbox az kym
nenasli jeden, ktory bol pripojeny na Internet a potom vypustili
svoj naklad ako nezrozumitel'ne, zakodovane data. Nikto
nemohol povedaf, ktore z Internetovych paketov pochadzaju
z Xnetu a ktore su jednoducho netbanking a e-obchod a ina
zakodovana komunikacia. Nedalo sa zistif, kto bol v spojeni
s Xnetom a tym menej, kto ho pouzival.
Lenze co ocova „bayesovska statistika?" S Bayesovou
matikou som sa uz hral. S Darrylom sme raz skusali napisaf
vlastny filter spamu a ked' filtrujete spam, potrebujete
Bayesovu matematiku. Thomas Bayes bol britsky matematik
z 18. storocia, o ktoreho sa dlho nik nezaujimal, az pokym si,
dvesto rokov po jeho smrti, odbornici na informatiku
neuvedomili, ze jeho technika statistickej analyzy obrovskych
hor dat by mohla byf super uzitocna pre modeme info-
Himalaje.
Bayesova statistika fianguje asi takto. Povedzme, ze mate
hfbu spamu. Vezmete z neho kazde slovo a pocitate, kol'kokrat
sa vyskytuje. To sa vola „histogram pocetnosti slov" a hovorl
108
C. Doctorow
vam, aka je pravdepodobnosf, ze nejaka hfba slov je spamom.
No, a teraz si vezmite tonu emailov, ktore nie su spam - v
branzi sa im hovorl „ham", sunka, - a urobte to iste.
Pockajte, kym pride novy email a spocitajte slova, ktore sa v
fiom vyskytuju. Potom pouzite histogram pocetnosti slov a
vypocitajte pravdepodobnosf, ze nova sprava patri na kopku
„spam" pripadne „ham". Ak sa ukaze, ze je to spam, pomocou
novych dat upravite „spamovy" histogram. Existuje mnoho
sposobov, ako tiito techniku vylepsif - pocitanie parov slov,
vyhadzovanie starych dat - ale takto to v podstate funguje. Je
to jeden z tych vel'kych, jednoduchych napadov, ktore sa, ked'
ste uz o nich poculi, zdaju byf uplne samozrejmymi.
Ma to mnozstvo aplikacii - mozete poziadaf pocitac, aby
spocitaval riadky v obrazku a zist'ovaf, ci je podobny viae na
histogram ciarovej pocetnosti obrazku psa alebo macky.
Mozete hl'adaf porno, bankove podvody, ci hadky. Uzitocna
vecicka.
A to bola zla spava pre Xnet. Povedzme, ze spehujete cely
Internet - co DHS samozrejme robi. Pohl'adom do obsahu
paketu nedokazete zistif, kto ho posiela, vd'aka kryptografii.
Co vsak dokdzete, je zistif, kto posiela ovel'a, ovel'a viae
zakodovanych dat ako ostatni. U normalneho Intemetoveho
surfera pozostava siefove sedenie priblizne z 95 percent
otvoreneho textu a paf percent sifrovaneho. Ak niekto posiela
95 percent sifrovaneho textu, mozno by bolo treba za nim
vyslaf pocitacovo zdatny ekvivalent Susfia a Drbaka, aby
zistili, ci to nahodou nie je teroristicky, s fetom kseftujuci,
pouzivatel' Xnetu.
To sa deje v jednom kuse v Cine. Nejaky bystry disident
dostane napad, ako obisf Vel'ky cinsky ohnivy mur, ktory sa
pouziva na cenzurovanie intemetoveho pripojenia celej krajiny,
pouzitim kodovaneho spojenia s pocitacom v inej krajine.
Strana nedokaze zistif, kade ten disident surfuje: moze to byt'
porno alebo navody na zostrojenie bomby alebo steklive listy
109
Maly brat
od jeho filiplnskej frajerky, alebo politicke materialy ci dobre
spravy o Scientologoch. Ani to nepotrebuje vedief. Vsetko, co
ich zaujima je, ze tento clovek dostava ovel'a viae kodovanej
komunikacie ako jeho susedia. A v torn okamihu ho poslu do
tabora nutenych prac, len ako priklad, aby si kazdy uvedomil,
CO sa takym chytrakom stane.
V danej chvili by som sa bol stavil, ze Xnet je zatial' pod
radarom DHS, ale navzdy to nevydrzi. A po dnesku som si
nebol isty, ci som na tom lepsie ako onen cinsky disident.
Ohrozoval som este aj vsetkych I'udi, ktori sa pripajali na Xnet.
Zakon sa nestara, ci ste nieco zle naozaj spravili: boli ochotnl
strcif vas pod mikroskop len za to, ze ste statisticky mimo
normy. A nedokazal som to ani zastavif - rozbehnuty Xnet si
uz teraz zil svojim vlastnym zivotom.
Budem to musief daf do poriadku nejako inak.
Zelal som si, aby som si o tom mohol podebatovaf s Jolu.
Pracoval pre internetovu firmu s nazvom Pigspleen Net, ktora
ho najala, ked' mal dvanasf, a vedel o siet'ach ovel'a viae ako
ja. Ak niekto vedel, ako nas z tej slamastiky vytiahnuf, bol to
on.
Nast'astie sme sa s Van a Jolu planovali stretnuf na kave
hned' nasledujuci vecer na nasom oblubenom mieste v Misii.
Oficialne to bolo nase kazdotyzdenne stretnutie timu
Zabavneho Sialenstva Harajuku, ale ked'ze hru nam zastavili a
Darryl zmizol, tak to bol nas pravidelny festival placu,
doplfiovany zhmba sest'hodinovymi telefonatmi a cetmi, ktore
isli asi takto, „Si OK? Naozaj sa nam to stalo?" Bude len dobre
mocf sa porozpravaf o niecom inom.
#
„Ti sibe," povedala Vanessa. „Ti uplne, kompletne, naozaj,
totalne sibe ci co?"
Prisla vo svojej skolskej dievcenskej uniforme, pretoze
cestou zo skoly sa zdrzala, lebo musela isf skolskou
110
C. Doctorow
autobusovou kyvadlovkou uplne dole cez most San Mateo a
potom nazad hore do mesta. Neznasala, ked' ju na verejnosti
videli V mundure, ktory vyzeral totalne ako zo Sailor Moonu -
plisovana sukfia a tunika a podkolienky. Mala zlu naladu uz
odkedy sa zjavila v kaviarni, ktora bola plna starslch,
ohaknutejslch, zadepkovanych emackych studentov umenia,
ktorl pri pohl'ade na fiu prskali do svojich latte.
„A CO chces, aby som urobil, Van?" povedal som. Sam som
bol podrazdeny. Teraz ked' hra nefungovala, teraz ked' bol
Darryl nezvestny, bola skola neznesitel'na. Cely den som sa na
vyucku utesoval myslienkou, ze uvidim svoj tim, aspofi to co
z neho zostalo. A teraz sme sa hadali.
„Chcem, aby si sa prestal vystavovaf riziku, Mlk3y." Vlasy
na siji sa mi zjezili. Iste, na nasich stretavkach sme vzdy
pouzivali timove prezyvky, ale teraz, ked' tato bola spojena
s Xnetom, ma vyl'akalo, ked' ju vyriekla nahlas na verejnosti.
„Nepouzivaj to meno na verejnosti," vystekol som.
Van zavrtela hlavou. „Presne o tomto hovorim. Mohol by si
za to 1st' do basy, Marcus, a nielen ty. Vel'a I'udi. Po tom, co sa
stalo Darrylovi -"
„Robim to kvoli Darrylovi!" Mladi umelci sa zvrtli aby si
nas obzreli a ja som stisil Mas. „Robim to preto, lebo
alternativou j e nechaf, nech sa im vsetko prepecie."
„Ty si myslis, ze ich zastavis? Ty si sa zblaznil. Ved' oni su
vlada."
„Este stale je to nasa krajina," povedal som. „Este stale
mame na to pravo."
Van vyzerala, akoby sa isla rozplakaf. Niekol'kokrat sa
rychlo nadychla a potom sa postavila. „Nem6zem to spravif. Je
mi I'uto. Nemozem sa pozeraf, co robis. Je to ako pozorovaf
havariu auta v spomalenom zabere. Znicis sa a ja t'a mam
privel'mi rada, nez aby som sa na to prizerala."
Sklonila sa a bojovne ma objala a na lice mi vlepila
energicky bozk, ktory zasiahol az kutik mojich ust. „Davaj na
111
Maly brat
seba pozor, Marcus," povedala. Usta mi horeli na mieste, kam
pritisla svoje pery. To iste spravila s Jolu, ale bozkala ho
presne na lice. Potom odisla.
Po jej odchode sme Jolu a ja hl'adeli jeden na dmheho.
Spustil som tvar do dlanl. „Dopekla," povedal som
nakoniec.
Jolu ma potl'apkal po chrbte a objednal mi d'alsie latte. „To
bude V poriadku," povedal.
„Myslel by si si, ze spomedzi vsetkych I'udl prave Van
pochopi." Polovicka jej rodiny zila v Sevemej Korey. Jej
rodicia nikdy nezabudli, ze maju tol'kych pribuznych zijucich
pod tym sialenym diktatorom, bez moznosti ujsf do Ameriky.
Jolu pokrcil plecami. „Mozno prave preto je z toho mimo.
Pretoze vie, ake to moze byf nebezpecne."
Vedel som, na co naraza. Dvaja z jej strykov boli uvazneni a
uz sa nikdy neobjavili.
„Hej," povedal som.
„Tak preco si vcera nebol na Xnete?"
Bol som vd'acny za zmenu temy. Vsetko som mu vysvetlil,
bayesovske veci a mqj strach, ze nebudeme mocf nad'alej
pouzivaf Xnet, tak ako doteraz, lebo inak nas capnu.
Zamyslene pocuval.
„Chapem, co hovoris. Problem je, ze ak ma niekto
V komunikacii privel'a kodovanych sprav, zacne vycnievaf ako
cosi nenormalne. Lenze ked' nebudes sifrovaf, bude I'ahke fa
odpocuvaf."
„Hej," povedal som. „Uz cely den sa to snazim rozlusknuf.
Mozno by sme mali spomalif spojenie, roztiahnuf ho cez licty
viacerych I'udi -"
„Nebude fungovaf," povedal. „Keby si chcel, aby sa to
stratilo v sume, musel by si to spomalif tak, ze by si sief
V podstate vypol. To nejde."
„Mas pravdu," povedal som. „Ale co ine mozeme robif?"
„Co keby sme zmenili defmiciu normalneho?"
112
C. Doctorow
A pre toto bol Jolu ako dvanast'rocny najaty do Pigspleenu.
Dajte mu problem s dvomi zlymi rieseniami a on pride na
tretie, totalne ine, zalozene na torn, ze zahodi vsetky vase
predpoklady. Horlivo som prikyvol. „Pokracuj, hovor."
„Co keby mal priememy sanfrancisky uzlvatel' internetu
pocas priememeho dfia na sieti ovel'a viae kodovanej
prevadzky? Keby sme dokazali zmenif rozdelenie tak, ze by
bolo otvoreneho textu k sifrovanemu tak okolo fifty-fifty,
uzivatelia Xnetu by jednoducho vyzerali normalne."
„Ale ako to spravif? Eud'om na sukromi nezalezi az
natol'ko, aby surfovali cez zasifrovane pripojenia. Nechapu,
preco je dolezite, ci sa spicli dozvedia, co si googluju."
„Hej, ale webstranky predstavuju len male mnozstvo
premavky. Ak by sme nakriatli I'udi, aby si rutinne st'ahovali
zopar obrovskych zasifrovanych suborov kazdy den, vytvori to
tol'ko sifier, ako tisicky webstranok."
„Hovoris o indienete," povedal som.
„Pochopil si," povedal.
indienet - vzdy s malymi pismenami - je vec, vd'aka ktorej
sa Pigspleen stal jednym s najuspesnejsich poskytovatel'ov
Internetu na svete. Kedysi, ked' vel'ke nahravacie firmy zacali
zalovaf svojich fanusikov za st'ahovanie hudby, mnozstvo
nezavislych firiem a ich umelcov bolo zdesenych. Ako mozete
zarabaf zalujuc svojich zakaznikov?
Zakladatel'ka Pigspleenu mala odpoved': otvorila zmluvu
pre kazdeho, kto chcel so svojimi fanusikmi spolupracovaf,
namiesto toho, aby proti nim bojoval. Dajte Pigspleenu licenciu
na sirenie vasej hudby medzi svojimi zakaznikmi a on vam da
podiel na poplatku za pripojenie na zaklade popularity vasej
hudby. Pre nezavislych umelcov vel'kym problemom nie je
piratstvo ale anonymita: t.j. ked' nikomu nestoja vase skladby
ani len za to, aby ich kradli.
Fungovalo to. Stovky nezavislych projektov a znaciek sa
spojilo s Pigspleenom a cim viae hudby tam bolo, tym viae
113
Maly brat
fanusikov sa k nim obracalo o internetove sluzby, a tym bolo
viae pefiazi pre umelcov. Do roka mal poskytovatel' stotisic
novych zakaznikov a teraz ich mal milion - viae ako polovicu
sirokopasmovych pripojeni v meste.
„Prerabka kodu nasho indienetu je na mojom stole uz
mesiace," povedal Jolu. „Originalne programy boli zbuchane
vel'mi narychlo a s trochou prace by sa dali urobif ovel'a
efektivnejsie. Ale jednoducho som nemal cas. Jednym
z dolezitych planovanych bodov bolo zasifrovanie spojeni,
pretoze Trudy to tak ma radsej ." Trudy Doo bola zakladatel'kou
Pigspleenu. Bola starodavnou sanfranciskou punkovou
legendou, spevackou, bola front-woman anarcho-feministickej
skupiny Rychlokurvy, a bola blazon do ochrany sukromia.
Dokazal som si predstavif, ze by chcela zasifrovaf svoju
hudobnu sluzbu uz len z principu.
„Bude to t'azke? Myslim tym, ako dlho by to trvalo?"
„No, na sieti je samozrejme kopa sifrovacieho softu
zadarmo," povedal Jolu. Robil to, co robieval zakazdym, ked'
sa zahrabal do tvrdeho programovacieho problemu - zahl'adel
sa do neurcitej dial'ky a bubnoval dlafiami po stole, az kava
vyspl'achovala do podsalkov. Mal som chut' sa rozosmiaf -
vsetko moze byf znicene a desive a na hovno, ale Jolu ten
program napise.
„M6zem pri tom pomocf?"
Pozrel na mfia. „Co, myslis, ze to nezvladnem?"
„Coze?"
„No, ved' si zmakol celu tu vec s Xnetom bez toho, aby si
mi to spomenul. Nepovedal si pol slova. Myslel som si, ze
nejak na to ani nepotrebujes moju pomoc."
Zarazilo ma to. „Coze?" povedal som znova. Jolu vyzeral
namrzeny. Bolo jasne, ze ho to zralo uz dlhii dobu. „Jolu -"
Pozrel na mfia a zbadal som, ze je nastvany. Ako mi to
mohlo uniknuf? Boze, niekedy som hrozny idiot. „Pozri,
brasko, o nic nejde -" cim vlastne chcel povedaf, ze vlastne ide
114
C. Doctorow
o vel'mi vel'a „- ide o to, ze si sa vlastne nikdy na nic nepytal.
Nenavidim DHS. Darryl bol aj moj priatel'. Naozaj by som ti
s tym mohol pomocf."
Chcelo sa mi zastrcif si hlavu medzi nohy. „Pocuj, Jolu,
bolo to odo mfia vel'mi hlupe. Robil som to nejak o druhej
rano. V tej chvili som bol liplne mimo. Ja -" nedokazal som to
vysvetlif. Ano, mal pravdu a v tom bol problem. Boli sice dve
rano, ale mohol som o tom s nim hovorif nasledujuci den,
alebo d'alsi. Nespravil som to, lebo som nevedel, co povedaf -
ze to bol skaredy hack, ze som si to mal lepsie premyslief. Jolu
vzdy prisiel na sposob, ako pretvorif moje vcasranne napady
na ozajstne programy, ale to s cim prisiel bolo vzdy trochu
nieco ine, nez ako by som to bol urobil ja. Chcel som projekt
pre seba. Bol zo mfia uplny Mlk3y.
„Prepac," povedal som nakoniec. „Je mi to vel'mi, vel'mi
I'lito. Mas liplnu pravdu. Splasil som sa a urobil som cosi
naozaj hlupe. Naozaj potrebujem tvoju pomoc. Bez teba to
nedokazem."
„To myslis vazne?"
„Jasne, ze hej," povedal som. „Si ten najlepsi programator,
akeho poznam. Si hnusny genius, Jolu. Bolo by mi ct'ou, keby
si mi s tymto pomohol."
Zabubnoval prstami. „Je to proste- Vies. Ty si vodca. Van
je ta bystra. Darryl bol... No, tvoja prava ruka, chlapik, co to
vsetko zariad'oval, daval pozor na detaily. Byf programator, to
bola moja parketa. Mal som pocit, ze mi tym naznacujes, ze ma
nepotrebujes."
„Ach, clovece, ja som taky somar. Jolu, ty si na toto ten
najkvalifikovanejsi clovek, akeho poznam. Ja naozaj, naozaj,
naozaj -"
„No dobre, to uz staci. Prestafi. Fajn. Verim ti. Momentalne
sme naozaj pekne v riti. Takze ano, jasne, ze ti mozem pomocf.
Mozeme ti dokonca mozno aj zaplatif - mam maly rozpocet na
najimanie programatorov."
115
Maly brat
„To vazne?" Nikto mi nikdy za programovanie neplatil.
„Iste. Asi si dostatocne dobry, aby sa to vyplatilo." Zaskeril
sa a buchol ma do pleca. Jolu je naozaj vacsinou v pohode a
prave preto ma tak vyplasil.
Zaplatil som za kavy a vysli sme von. Zavolal som rodicom
a oznamil im, ci porabam. Joluova mama trvala na tom, ze nam
spravi sendvice. Zamkli sme sa v jeho izbe s jeho pocitacom a
kodom pre indienet a pustil sme sa do jedneho z najvacsich
programatorskych maratonov vsetkych cias. Ked' jeho rodina
okolo pol dvanastej odisla spat', zmocnili sme sa kavovam,
vyniesli sme si ho k nemu do izby a frcah sme d'alej na
zazracnych kavovych boboch.
Ak ste nikdy neprogramovali pocitac, mah by ste si to
skusif. Na celom svete neexistuje nic podobne. Ked'
programujete, pocitac rohi presne to, co mu prikazujete. Je to
ako navrhovaf stroj - akykol'vek stroj, ako auto, ako
vodovodny kohutik, ako pant na automaticke dvere - pomocou
matematiky a prikazov. Je to uzasne v tom najpravdivejsom
zmysle slova: moze vas to naplnif uzasom.
Pocitac je ten najzlozitejsi stroj, s akym sa kedy stretnete.
Pozostava z miliard mikrominiaturnych tranzistorov, ktore sa
daju nakonfigurovaf tak, aby plnili akykol'vek program, aky si
dokazete predstavif. Ale ked' si sadnete ku klavesnici a
napisete prikazovy riadok, vsetky tie tranzistory urobia, co im
prikazete.
Vacsina z nas nikdy nepostavi auto. Takmer nikto z nas
nikdy nevytvori avionicky system. Nenavrhne budovu.
Nenaplanuje mesto.
Vsetky tie veci su tiez komplikovane stroj e a su uplne mimo
dosahu I'udi ako ja ci vy. Ale pocitac je akoze desat'krat
komplikovanej si a predsa bude tancovaf ako mu budete piskaf.
Napisaf jednoduchy program sa mozete naucif za popoludnie.
Zacnete s jazykom ako je Python, ktory bol vytvoreny na to,
aby poskytol ne-programatorom I'ahky sposob, akym mozu
116
C. Doctorow
prinutif pocltac tancovaf na ich melodiu. Aj keby ste si to mali
vyskusaf len jeden den, jedno popoludnie, skuste to. Pocltace
vas mozu ovladaf, alebo vam mozu ul'ahcif pracu - ked' chcete
byt' panmi svojich strojov, muslte sa naucif plsaf kod.
Tej noci sme naplsali mnozstvo kodu.
&&&
117
Maly brat
Kapitola 8
Nebol som jediny, s kym histogramy vybabrali. Mnoho I'udl
ma abnormalne vzorce pouzlvania dopravy. Abnormalne je
V skutocnosti tak bezne, ze je to prakticky normalne.
Xnet bol piny podobnych historiek, rovnako ako noviny a
televlzia. Manzelia boli prichyteni pri podvadzani svojich
manzeliek; manzelky pri podvadzani manzelov, deti pri
poflakovanl sa s nevhodnymi frajermi a frajerkami. Chlapec,
ktory pred rodicmi zatajil, ze ma AIDS, bol prichyteny, ked' si
siel na kliniku pre lieky.
Boli to I'udia, ktorl mali co skryvaf - nijaki vinnici, ale
I'udia s tajomstvami. A este viae bolo I'udl, ktorl nepotrebovali
ukryvaf vobec nic, ale ktorym sa aj tak nepacilo, ze ich niekde
zadrzali a vypocuvali. Predstavte si, ze vas niekto zamkne na
zadnom sedadle policajneho auta a ziada, aby ste dokazali, ze
nie ste terorista.
Neslo len o verejnu dopravu. Vacsina vodicov v okoll
Zalivu ma predplatenu priepustku, FasTrak, pripevnenu
k slnecnemu tienidlu. Je to mala radiova „pefiazenka", ktora
plati mytne, ked' prechadzate mosty, setriac vam tak cakanie
V radoch pri pokladniciach. Platenie v hotovosti za prejazd
mosta bolo trikrat drahsie (hoci v tomto bode sa vzdy
zahmlievalo a tvrdilo sa, ze FasTrak je lacnejsl, nie ze
pouzlvanie anonymnej hotovosti je drahsie). Akekol'vek
zvysky stareho systemu vymizli, ked' sa pocet pruhov na
prejazd za hotove znlzil na jeden, takze rady na nich boli este
dlhsie.
Takze, ak ste miestny alebo ak idete autom prenajatym
z miestnej pozicovne, mate FasTrak. A ukazalo sa, ze mytnice
nie su jedine miesta, kde sa FasTraky citaju. DHS rozmiestnilo
ich citacky po celom meste - ked' okolo nich prejdete.
118
C. Doctorow
zaznamenaju cas a identifikacne cislo, elm buduju stale
dokonalejsl obraz o torn, kto kam ide a kedy, v databaze, ktora
bola doplnena este „kamerami na meranie rychlosti",
„semaforovymi kamerami" a vsetkymi ostatnymi kamerami na
citanie SPZetiek, ktore vyrasili vsade ako huby po dazdi.
Nikto sa nad tym prills nezamyslel. A teraz, ked' na to doslo,
vsetcl sme si zacall vslmaf rozne drobnostl, ako napriklad to,
ze FasTrak nema vyplnac.
Takze ked' ste Isll autom, bolo celkom pravdepodobne, ze
vas zastavl auto pollcle, ktora bude zvedava, preco ste
V poslednom case tol'ko navstevovall Potreby pre stavebnlkov,
alebo CO mal znamenaf ten mlnulotyzdfiovy polnocny vylet do
Sonomy.
Po meste sa zacall zjavovaf male demonstracle. Po tyzdnl
takehoto monltorovanla pat'deslattlslc I'udl pochodovalo
Trhovou ullcou. Bolo ml to uplne jedno. Eudla, ktorl okupovall
moje mesto, sa o to, co domacl chcu, absolutne nestarall. Boll
ako dobyvatel'ska armada. A vedell, co si o tom mysllme.
Jedneho rana som zlslel dolu na rafiajky prave vcas, aby
som zacul, ako otec hovorl mame, ze dve najvacsle taxlsluzby
budu poskytovaf „zravu" I'ud'om, ktorl na platenle budu
pouzlvaf speclalne kartlcky, udajne preto, aby zlepslll
bezpecnosf vodlcov tym, ze budu pri sebe noslf menej pefiazl.
Zacalo ma zaujlmaf, co sa stane s Informaclaml o tom, kto a
kde taxlkpouzll.
Uvedomll som si, ako som bllzko. Novy kllent Indlenetu
sme vydall ako automatlcky update prave ked' sa tleto vecl
zacall zhorsovaf a Jolu ml povedal, ze 80 percent prevadzky na
Plgspleene bolo teraz zaslfrovanych. Mozno sa Xnet zachranl.
Lenze otec ma privadzal do slalenstva.
„S1 paranolk, Marcus," povedal ml jedneho prl rafiajkach,
ked' som mu spomenul chlaplkov, ktorych fizll prehl'adavall prl
BARTe predosly den.
„Ocl, to je smlesne. Nechytlll zladnych teroristov, vsakze?
119
Maly brat
Akurat co I'udl zastrasuju."
„Mozno ze este dosial' nechytili teroristov, ale odpratuvaju
z ullc mnozstvo svoloce. Vezmi si narkotrafikantov - odkedy
sa s tym zacalo vraj zatvorili uz cele tucty. Pamatas si, ako fa
fet'aci kedysi okradli? Ak nezabasneme ich dodavatel'ov, len sa
to zhorsi." Pred rokom ma okradli. Urobili to celkom
civilizovane. Jeden smradravy vychrtly chlapik mi povedal, ze
ma pistol' a druhy ma poziadal o pefiazenku. Dokonca mi
nechali legitimaciu, hoci si vzali moju platobnu kartu a
elektricenku. Aj tak ma to riadne vystrasilo a cele tyzdne som
bol potom paranoicky a sustavne som sa obzeral.
„Lenze vacsina I'udi, ktori zadrzia, nerobi nic zle, oci,"
povedal som. Zacinal som toho mat' dost'. Mqj vlastny otec!
„Je to sialenstvo. Za kazdeho zlocinca, ktoreho chytia, musia
trestaf tisicky nevinnych. To je proste nespravne."
„Nevinnych? Chlapikov, co podvadzaju svoje manzelky?
Priekupnikov drog? Ty ich branis, ale co vsetci ti, co zomreli?
Ak nemas co skryvaf -"
„Takze by ti nevadilo, keby zadrzali tebaT Histogram
mqjho otca bol zatial' deprimujuco normalny.
„Povazoval by som to za svoju povinnosf," povedal. „Bol
by som hrdy. Citil by som sabezpecnejsie."
To sa mu I'ahko povie.
#
Vanessa nemala rada, ked' som o tom rozpraval, ale bola prilis
chytra na to, aby som sa tej teme pridlho vyhybal. Casto sme sa
stretavali a zhovarali sa o pocasi a o skole a tak, az nakoniec
som sa k tomu akosi vratil. Ked' sa tak stalo, Vanessa sa drzala
- nerozbesnila sa na mfia - ale videl som, ze ju to rozrusuje.
Ale aj tak.
„Takze mqj otec vravi, 'Povazoval by som to za svoju
povinnosf.' Doriti, verila by si tomu? Kristepane! Skoro som
mu vtedy povedal ako ma zabasli, skoro som sa ho spytal, ci si
120
C. Doctorow
mysll, ze to bola nasa 'povinnost"!"
Sedeli sme po vyucovani na trave v Dolores Parku a
pozorovali psov ako nahafiaju lietajuce taniere.
Van sa zastavila doma a prezliekla sa do stareho tricka
slogom jej oblubenej brazllskej techno-brega skupin, Carioca
Proibidao - Zakazany chlaplk z Ria. To tricko dostala na
jednom koncerte, kam sme vsetci sli pred dvomi rokmi, ked'
sme sa vytratili za vel'kym dobrodruzstvom do Kravskeho
Palaca. Odvtedy vyrastla zo pat' centlkov, takze jej bolo tesne a
vyt'ahovalo sajej nad pupok, odhal'ujuc jej ploche brusko.
V slabom slnku lezala so zavretymi ocami za slnecnymi
okuliarmi, prstami na nohach mrvila v sl'apkach. Poznam Van
odjakziva a ked' som na fiu myslel, obycajne som videl male
zname decko so stovkami cinkajucich naramkov, vyrobenych
z narezanych sodovkovych plechoviek, ktore hravalo na klavir
a nedokazalo tancovaf. Teraz, sediac v Dolores Parku, som ju
zrazu uvidel, aka naozaj bola.
Bola uplne s3XY - teda, sexy. Bolo to, ako ked' pozerate na
ten obrazok vazy a odrazu si vsimnete, ze su to aj dve tvare.
Videl som, ze Van je proste Van, ale tiez som videl, ze je
certovsky pekna, cosi, co som si nikdy neuvedomil.
Samozrejme Darryl to vedel cely cas ale nemyslite si, ze ma
to nanovo nesoklo, ked' mi to doslo.
„Nem6zes to povedaf otcovi, ved' vies," povedala.
„Vsetkych nas vystavis riziku." Oci mala zatvorene a hrud' sa
jej dvihala a klesala, co ma rozptyl'ovalo skutocne rozpacitym
sposobom.
„Hej," povedal som temne. „Ale problem je, ze ja viem, ze
on to uplne zerie. Keby si zastavila mqjho otca a nutila ho, aby
dokazal, ze nie je pedofil ci teroristicky drogovy diler, besnel
by. Uplne kompletne. Neznasa uz len ked' ho nechaju cakaf
ked' telefonuje kvoli fakturam ku kreditke. Keby bol zamknuty
V aute a niekto by ho hodinu vypocuval, nacisto by ho
porazilo."
121
Maly brat
„Prepecie sa im to len preto, lebo normalni sa citia
nadradeni abnormalnym. Keby zadrziavali kazdeho, bola by to
katastrofa. Nikto by sa nikam nedostal, vsetci by cakali na
vysluch u fizlov. Totalny krach."
Fllha.
„Van, ty si totalny genius," povedal som.
„To mi hovor," povedala. Lenivo sa usmievala a prezerala si
ma spod poloprivretych viecok, skoro romanticky.
„Vazne. Da sa to urobif. Profily dokazeme posahaf celkom
I'ahko. Nechaf I'udi zadrzaf je I'ahke."
Posadila sa a odhrnula si vlasy z tvare a pozrela na mfia.
Zaludok mi zl'ahka nadskocil, zdalo sa mi, ze som na fiu urobil
dojem.
„Klonovanie erfidov," povedal som. „Je to uplne I'ahke.
Napalis spravny firmware na desat'dolarovy radioamatersky
citac/zapisovac a je to. Co urobime bude, ze pochodime
dookola a nahodne povymiefiame I'ud'om znacky, prepiseme
kody ich permanentiek a FasTrakov za kody inych I'udi. A
potom budu vsetci uplne divni a abnormalni, az bude kazdy
vyzeraf vinny. A potom: totalny krach."
Van naspulila pery a poodtiahla si slnecne okuliare a ja som
si uvedomil, ze od hnevu stratila rec.
„Zbohom, Marcus," povedala a vyskocila na rovne nohy.
Kym som sa spamatal, kracala prec tak rychlo az skoro utekala.
„Van!" zvolal som, vyskocil a rozbehol sa za fiou. „Van!
Pockaj!"
Zrychlila, az som musel bezaf, aby som ju dohonil.
„Van, CO dopekla," povedal som a chytil som ju za
predlaktie. Vytrhla sa mi tak prudko, az som sa sam udrel do
tvare.
„Si psycho, Marcus. Ved' ohrozis cely zivot vsetkych
svojich xnet'ackych kamoskov a navyse mienis spravif cele
mesto podozrive z terorizmu. Nemohol by si prestaf skor nez
niekomu ublizis?"
122
C. Doctorow
Parkrat som naprazdno otvoril a zatvoril usta. „Van, ja nie
som ten problem, to oni. Ja nikoho nezatykam, nevaznim,
nenechavam Tudl stracaf sa. RobI to Ministerstvo statnej
bezpecnosti. Bojujem proti nim preto, aby s tym prestali."
„A to ako, tym ze to este zhorsis?"
„Mozno sa to musi zhorsif, aby sa to mohlo zlepsif, Van.
Nie je to vari to, o com si hovorila? Ak by zastavovali kazdeho
„To som vobec nemala na mysli. Nehovorila som o tom, ze
by si mal nechaf vsetkych pozatykaf. Ak chces protestovaf,
pripoj sa k protestnemu hnutiu. Rob nieco pozitivne. Vari si sa
od Darryla nie nenaucil? Celkom «/c?"
„To si teda pis, ze naucil," povedal som, stracajiic
trpezlivosf. „Naucil som sa, ze sa im neda verif. Ze ked' proti
nim nebojujes, pomahas im. Ze ak im to dovolime, premenia
celu krajinu na vazenie. Co si sa naucila ty. Van? Byf vecne
vystrasena, sedief na zadku, skryvaf hlavu a dufaf, ze si fa
nevsimnu? Myslis si, ze sa to zlepsi? Ak nie neurobime, tak
toto je to najlepsie, ako sa len da. Odteraz sa to bude len
zhorsovaf. Chces pomocf Darrylovi? Pomoz mi porazif ich!"
Bolo to tu zas. Mqj sl'ub. Nie vyslobodif Darryla, ale zrazif
na zem cele DHS. Bolo to blaznovstvo, aj ja som to vedel. Ale
presne to som planoval urobif. Bez debaty.
Van ma oboma rukami prudko odstrcila. Zo skolskej
atletiky - robila serm, lakros, pozemny hokej, vsetky sporty
dievcenskych skol - mala dost' sily, takze som skoncil na
zadku na hnusnom sanfranciskom chodniku. Vyrazila prec a ja
som ju nenasledoval.
#
> Dolezita vec na bezpeCnostnych
systemoch nie je ako fungujii, ale
ako zlyhavaju.
To bol prvy riadok v mojom prvom blogu na Otvorenej
123
Maly brat
revolte, mojej Xnetovej stranke. PIsal som ako Mlk3y a bol
som pripraveny 1st' do vojny.
> Mozno vsetka ta automaticka
identif ikacia ma chytat' teroristov.
Mozno ze skor Ci neskor dokonca
nejakeho chyti. Problemom je, ze
chyta aj nas, dokonca aj ked'
nerobime niC zle.
> Cim viae I'udi chyti, tym je
krehkejsia, Ak ich pochyta privel'a,
skolabu je .
> Chapete to?
Prilepil som tarn svoje HOWTO ako postavif klonovacku
erfidov plus nejake tipy, ako sa dostaf k rud'om dostatocne
bllzko, aby sa dalo cltaf a zapisovaf na ich cipove karticky. Do
vrecka mojej dobovej ciernej kozenej motorkarskej bundy
s pokovenymi vreckami som si strcil moju vlastnu klonovacku
a odisiel som do skoly. Kym som dosiel na Chavezovu strednu,
naklonoval som sesf cipov.
Chceli vojnu. Budii ju mat'.
#
Ak by ste sa niekedy rozhodli spravif cosi tak hliipe ako
postavif automaticky detektor teroristov, najprv sa potrebujete
priucif cosi z matiky. Tomu comusi sa hovori „paradox
falosneho pozitiva" a je to skutocny oriesok.
Povedzme, ze mate novu chorobu s nazvom Super-AIDS.
Super- ADDS chyti len jeden z miliona I'udi. Vyviniete test na
Super-AIDS, ktory je spol'ahlivy na 99 percent. To znamena,
ze vam v 99 percentach pripadov da spravnu odpoved' -
pozitivnu, ak je subjekt infikovany, negativnu, ak je zdravy.
Spravite test milionu I'udi.
Z toho miliona ma jeden clovek Super-AIDS. Z kazdej
stovky, ktoni otestujete, dostanete jeden „falosny pozitiv" -
test potvrdi, ze subjekt ma Super-AIDS aj ked' ho nema. Toto
presne znamena „sporahlivy na 99 percent": jedno percento
124
C. Doctorow
bude chybne.
Kol'ko je jedno percento z miliona?
1,000,000/100 = 10,000
Jeden z miliona ma Super-AIDS. Ak otestujete milion
nahodnych I'udi, pravdepodobne najdete len jeden skutocny
pripad Super-AIDS. Lenze test neidenhfikuje jednu nakazenu
osobu. Najde ich desaf tisic.
Vas test spol'ahlivy na 99 percent vam da vysledok na 99,99
percent chybny.
To je paradox falosneho pozitlva. Ak sa snazite najsf cosi
naozaj zriedkave, sporahlivosf vasho testu musi zodpovedaf
zriedkavosti veci, ktoni hl'adate. Ak sa snazite ukazaf na jediny
pixel na monitore, ostra ceruzka na to bude vhodna: jej hrot je
mensi (presnejsi) ako pixely. Ale hrot ceruzky je vam na nic pri
ukazovani na jeden atom na povrchu obrazovky. Na to
potrebujete ukazovadlo - test - ktore ma na hrote sirku jedneho
atomu alebo menej .
To je paradox falosneho pozitiva a k terorizmu ma
nasledovny vzt'ah:
Teroristi su vel'mi zriedkavi. V dvadsat'milionovom meste
ako je New York moze byf tak jeden, dvaja teroristi. Jedna
dvadsat'tisicina percenta.
To je naozaj dost' zriedkave. A teraz, povedzme, ze mate
softver, ktory dokaze preosiaf vsetky zaznamy z bank, alebo
z predajni cestnych nalepiek alebo z dopravnych podnikov
alebo z telefonnych hovorov v meste, a prichytif teroristov s 99
percentnou spol'ahlivost'ou.
Medzi dvadsiatimi milionmi I'udi tento na 99 percent
spol'ahlivy test identifikuje dvesto tisic I'udi ako teroristov.
Lenze len desiati z nich nimi aj budu. Na to, aby ste nasli desaf
zlocincov, budete musief zhromazdif a vysetrif dvesto tisic
nevinnych obcanov.
A viete co? Testy na teroristov nie su ani zd'aleka spol'ahlive
na 99 percent. Skor mozno na 60 percent. Niekedy len na 40
125
Maly brat
percent.
Co toto vsetko znamena je, ze DHS bolo na ceste k t'azkemu
zlyhaniu. Snazili sa najsf neuveritel'ne zriedkavu udalosf - ista
osoba je teroristom - nesporahlivym systemom.
Cudujete sa, ze sme dokazali zaprlcinif taky zmatok?
#
V utorok rano, tyzdefi po zapocati Operacie Falosny Pozitiv,
som hvlzdajuc si vysiel z prednych dverl. Kollsal som sa do
rytmu novej hudby, ktoni som si stiahol z Xnetu predoslu noc -
mnozstvo I'udi posielalo MlkSymu digitalne darceky ako
vd'aku za nadej, ktoni im daval.
Zabocil som na 23. ulicu a opatrne som sa pustil dolu
uzuckymi kamennymi schodikmi, vysekanymi do svahu. Ako
som zostupoval, mifial som pana Jazvecika. Nepoznam jeho
skutocne meno, ale vidam ho skoro kazdy den, ako dolu
schodmi vodieva svojich troch jazvecikov vyvencif do parcika.
Pretlacif sa na schodoch okolo nich je takmer nemozne a vzdy
skoncim zamotany do voditok, zrazeny do cejsi predzahradky
alebo nacapeny na naraznik niektoreho z aut, zaparkovanych
pri chodniku.
Pan Jazvecik je zjavne Ktosi Dolezity, pretoze ma frajerske
hodinky a na sebe vzdy drahy oblek. V mysli som si ho zaradil
medzi tych, co pracuju dolu vo fmancnom centre.
Ked' som sa dnes suchol okolo neho, zapol som svoju
klonovacku erfidov, ktoni som mal vzdy nachystami vo vrecku
mojej kozenej bundy. Klonovacka vysala cisla z jeho kreditiek
a klucov od auta, z pasu a stodolaroviek v jeho pefiazenke.
Zarovefi do nich zapisovala cisla nove, ktore som predtym
vzal od inych I'udi, okolo ktorych som sa poobsmietal. Bolo to
ako povymienaf espezetky na skupine aut, ibaze okamzite a
neviditel'ne. Ospravedlfiujuco som sa na pana Jazvecika usmial
a pokracoval som dolu schodikmi. Pri troch autach som sa
pozastavil dost' na to, aby som im povymiefial cisla ich
126
C. Doctorow
FasTrakov za clsla, ktore som nalovil z inych aut predosly den.
Mozno si mysllte, ze to bolo prilis rahkomyserne, ale
V porovnani s kopou inych Xnet'akov som bol opatrny a
konzervativny. Dve dievcata z Chemickeho inzinierstva na UC
V Berkeley prisli na to, ako z kuchynskych potrieb vyrobif
neskodnu chemikaliu, ktora spust'ala detektor vybusnin. Dobre
sa bavili tym, ze poprskali kufriky a saka svojich profesorov a
potom nebadane sledovali, ako sa ti nest'astnici snazili dostaf
do aul ci kniznic v kampuse a pri torn na nich vleteli cele caty
novych ochrankarov, ktori sa vsade zjavili.
Inl I'udia zasa chceli prist' na to, ako poprasif obalky nieclm,
CO by dalo pozitivny test na anthrax, ale vsetci ostatnl si
mysleli, ze je to sibnute. Nast'astie sa im nepodarilo prist' na to,
ako to urobif.
Presiel som okolo Vseobecnej nemocnice San Francisca a
uspokojene som prikyvol, ked' som pred vchodovou branou
zbadal dlhokanske rady. Samozrejme aj tam mali policajne
kontrolne stanovistia a z Xnet'akov dost' pracovalo ako
praktikanti a brigadnici v kaviarfiach, takze vsetci mali
povymiefiane priepustky. Cital som, ze bezpecnostne kontroly
pridali kazdemu hodinu k pracovnemu casu a odbory zacali
hrozif strajkom, ak s tym nemocnica nieco nespravi.
O niekol'ko blokov d'alej som pred BARTom videl este
dlhsi rad. Policajti chodili okolo neho hore-dolu, ukazovali na
I'udi a vyvolavali si ich nabok na vysluch, prehliadku batoziny
alebo satstva. Kazdu chvil'u ich za to niekto zaloval, ale zdalo
sa, ze ich to nijako neodradilo.
Ku skole som prisiel trochu skor a tak som sa rozhodol
prejsf sa po 22. ulici a daf si kavu - a mifial som policajnu
kontrolu, kde zastavovali auta na dodatocnu inspekciu.
V skole to nebolo o nic menej divoke - ochrankari
s detektormi kovov prezerali studentske preukazy a studentov
s cudnymi profilmi pohybu si vyberali na pohovor. Netreba
zdorazfiovat', ze riadne cudne profily sme mali vsetci. Netreba
127
Maly brat
ani zdoraznovaf, ze vyucovanie sa zaclnalo o hodinu neskor,
niekedy i viae.
Vyucovanie bolo hotove blaznovstvo. Myslim, ze nikto sa
uz nedokazal sustredif. Zacul som, ako sa dvaja ucitelia bavia
o torn, kol'ko im trva cesta z prace domov a ako toho dfia
planuju ubziknuf vcassie.
Sotva som sa dokazal zdrzaf smiechu. Paradox falosneho
pozitiva opaf utocil !
Toho dfia nas z vyucovania pustili skor a ja som siel domov
dlhsou cestou, obchadzajuc Misiu, aby som videl ten zmatok.
Automobilove zapchy. Rady pred stanicami BARTu, ktore sa
t'ahali okolo celych blokov. Eudia nadavajuci pri bankomatoch,
ktore im odmietali vydaf peniaze, lebo ich ucty boli zmrazene
kvoli podozrivym aktivitam (to je to riziko, ked' mate bankovy
licet napojeny rovno na elektricenku a FasTrak!).
Dosiel som domov, spravil si sendvic a prihlasil sa na Xnet.
Bol to dobry den. Eudia z celeho mesta sa vyt'ahovali svojimi
uspechmi. Zastavili sme San Francisco. Novinari to
potvrdzovali - tvrdili ze DHS sa to vymklo z nik a obvifiovali
falosnu „bezpecnost"', ktora nas udajne mala chranif pred
terorizmom. Obchodna sekcia v San Francisco Chronicle
venovala celu titulnu stranu odhadom ekonomickych skod,
sposobenych DHS kvoli vymeskanym pracovnym hodinam,
zmeskanym schodzam a tak d'alej. Podl'a ekonoma Chroniclu
by tyzdefi tychto sraciek stal mesto viae ako explozia
Zalivoveho mosta.
Mua-ha-ha-ha.
A to najlepsie: oco prisiel toho dfia domov neskoro. Vel'mi
neskoro. O tri hodiny neskor. Preco? Pretoze ho zastavili,
prehl'adali, vypociivali. A potom sa mu to stalo znovu. Dvakrat.
Dvakrat!
010101
128
C. Doctorow
Kapitola 9
Bol taky rozzureny, az som si myslel, ze pukne. Spomlnal som,
ze som ho len vel'mi zriedka videl stratif sebaovladanie? V ten
vecer ho stratil viae ako kedykol'vek predtym.
„Tomu by ste neuverili. Ten polis mohol mat' tak osemnasf
a stale opakoval, 'Ale pane, preco ste boli vcera v Berkeley,
ked' vas klient je v Mountain View?' Vysvetl'oval som mu, ze
V Berkeley vyucujem on na to, 'Myslel som, ze ste konzultant,'
a zacalo to odznova. Bolo to ako v nejakom sitkome, kde
policajtov oziarili nejakym lucom sprostosti."
„Co bolo este horsie, stale tvrdil, ze aj dnes som bol
V Berkeley a ja som opakoval nie, nebol a on tvrdil, ze som bol.
Potom mi ukazal vypis z mqjho FasTraku a tam stalo, ze som
dnes vraj trikrat presiel cez most v San Mateo!"
„A to nie je vsetko," povedal a zhlboka sa nadychol, takze
som videl, ze je skutocne riadne vytoceny. „Mali informacie,
kde vsade som bol, z miest, kde nie su nijake mytne stanovistia.
Moja karta bola zaregistrovana hocikde nahodne na ulici. A
este k tomu nesprdvne\ Doriti, nielenze nas spehuju, ale este
k tomu to ani len poriadne nevedia!"
Ako tak zuril, ja som sa pomalicky premiestnil do kuchyne a
pozoroval som ho z dveri. S mamou sme na seba pozreli a
obaja sme zodvihli obocie na znak Kto mu povie 'Ja som ti to
hovoril'l Prikyvol som. Ona mohla pouzif svoju moc manzelky
na neutralizovanie jeho zurivosti sposobmi, ktore som ja ako
synovska jednotka nemal v dosahu.
„Drew," povedala a chytila ho za ruku, aby prestal lietaf po
kuchyni hore-dolu a rozhadzovaf pritom rukami ako poulicny
kazatel'.
„Co?" odsekol.
„Myslim, ze si dlzny Marcusovi ospravedlnenie." Hovorila
129
Maly brat
vyrovnane a pokojne. Oco a ja sme u nas doma tl splaseni -
mama je absolutna skala.
Oco na mfia pozrel. Oci sa mu zuzili a na moment sa
zamyslel. „V poriadku," povedal nakoniec. „Mas pravdu.
Hovoril som o kompetentnej kontrole. Tito chlapci boli totalni
amateri. Mrzl ma to, synak," povedal. „Mal si pravdu. Bolo to
smiesne." Otrcil ruku a potriasol mojou, potom ma necakane a
pevne objal.
„Boze, CO to roblme s touto krajinou, Marcus? Tvoja
generacia si zasluzi zdedif nieco lepsie." Ked' ma pustil, uvidel
som V jeho tvari hlboke vrasky, vrasky, ktore som si predtym
nikdy nevsimol.
Vratil som sa nazad do svojej izby a zahral si nejake hry
z Xnetu. Bola tam dobra multiplayerovka, hra o piratoch na
kl'ucik, kde bolo treba plnif ulohy kazdy den ci dva, aby ste
natiahli pruzinu celej posadke, az potom ste mohli znovu 1st'
plienif a koristif. Bol to druh hry, ktory som neznasal, ale
nedokazal som prestaf ho hraf: mnozstvo podobnych liloh,
z ktory ch nie vsetky stall za to, trosku subojov hraca proti
hracovi (obycajne o to, kto bude kapitanom lode) a par, nie
dost', super hlavolamov, ktore bolo treba vyriesif. Obycajne
ked' som takuto hru hral zacnelo sa mi po Zabavnom Sialenstve
Harajuku, kde bolo vybalansovane pobehovanie v realnom
svete s riesenim hadaniek na sieti a strategiou timovej
spoluprace.
Ale dnes to bolo prave to, co som potreboval.
Bezmyslienkovita zabava.
Mqj ubohy ocko.
Ja som mu to urobil. Predtym bol st'astny, spokojny, ze
dolare z jeho dani sa mifiaju na jeho bezpecnosf. Tu vieru som
znicil. Samozrejme, ze to bola falosna viera, ale na jej zaklade
mohol fungovaf. Vidiac ho teraz, zubozeneho a zlomeneho,
som zauvazoval, ci je lepsie vidief skutocnu realitu a stratif
nadej alebo zif v raji blaznov. Ta hanba - hanba, ktoni som
130
C. Doctorow
citil odkedy som vydal svoje hesla, odkedy ma zlomili - sa mi
vratila az som upadol do apatie, chcel som ujsf sam pred
sebou.
Moja hema postavicka bol frajer-sermiar na piratskej lodi
Zombijsky iitocmk a kym som bol offlajn, dobehla mu
pruzinka. Musel som ziadaf ostatnych hracov z nasej lode, az
kym som nenasiel jedneho, ktory ma zasa natiahol. To ma na
chvll'u zabavilo. Vlastne sa mi to celkom pacilo. Na laskavosti
uplne cudzich I'udi bolo cosi magicke. A kedze to bol Xnet,
vedel som, ze v istom zmysle boli vsetci neznami mojimi
priatel'mi.
> Kde si?
Postava, ktora ma natiahla sa volala Lizanator a bola zenska,
hoci to samozrejme neznamenalo, ze ju hralo dievca. Chlapi
maju zvlastnu afmitu pre hranie zenskych postav.
> San Francisco
Povedal som.
> Nekec, kde v San Fran?
> PreCo, si pervert?
Toto obycajne prerusilo tento smer konverzacie.
Samozrejme ze kazdy herny priestor bol piny pedov a pervov,
a fizlov, CO predstieraju byf vhodnou pedo- ci pervo-korist'ou
(aj ked' som si bol isty, ze na Xnete ziadni fizli neboli!)
Podobne obvinenie stacilo na zmenu temy devaf z desiatich
raz.
> Misia? Potrero Hill? Noe? Vychodny
zaliv?
> Len ma natiahni, dik?
Prestala s nat'ahovanlm.
> Sa bojis?
> Opatrnost' - Co t'a do toho?
> Zvedavost'
Zacinal som z nej mat' zly pocit. Bolo jasne, ze bola viae
ako zvedava. Hovorte tomu paranoja. Odpojil som sa a vypol
Xbox.
#
131
Maly brat
Nasledujuce rano sa otec na mfia pozrel ponad stol a povedal,
„Vyzera to tak, ze sa to aspofi trochu zlepsl." Podal mi
vytlacok Chronic lu otvoreny na tretej strane.
> Hovorca Ministerstva vnutrostatne j
bezpeCnosti potvrdil, ze poboCka v
San Franciscu poziadala DC o 300
percentne navysenie rozpoCtu a
personalu
Co?
> Generalmajor Graeme Sutherland,
veliaci dostojnik operacii DHS v
Severnej Kalifornii vCera na
tlaCovej konferencii poziadavku
potvrdil s poznamkou, ze poziadavku
si vyziadal nahly narast podozrivych
aktivit V oblasti Zalivu.
„Zaznamenavame narast ilegalnej
komunikacie a aktivit a domnievame
sa, ze saboteri zamerne vyvolavaju
falosne bezpeCnostne poplachy, aby
tak podkopavali nasu snahu."
Oci sa mi skrizili. Do psej matere.
> „Tieto falosne poplachy su
pravdepodobne ' radarovym sumom',
ktoreho ciel'om je zamaskovat'
skutoCne litoky. Jediny uCinny sposob
boja proti nim je zvysenie urovne
analyz a personalne posilnenie tak,
aby sme mohli pine vysetrit' kazdu
stopu . "
> Sutherland poznamenal, ze meskania,
ktorym trpi cele mesto, su
„nest'astne" a vyjadril odhodlanie s
nimi skoncovat'.
Pred sebou som uvidel mesto pine stvor ci pat'nasobnym
mnozstvom agentov DHS, ktorych sem privolaju kvoli mojim
debilnym napadom. Van mala pravdu. Cim viae som proti nim
bojoval, tym to bolo horsie.
Oco ukazal na noviny. „Ti chlapici su mozno hlupaci, ale
132
C. Doctorow
metodickl. Budu na problem vrhaf d'alsie a d'alsie zdroje, az
kym ho nevyriesia. Vies, to sa totiz da. Dolovaf vo vsetkych
datach v meste, sledovaf kazdu stopu. Tych teroristov chytia."
Nevydrzal som. „Oci! Pocuvas sa vobecl Ved' hovoria o
vysetrovani prakticky kazdeho cloveka v meste San
Francisco!"
„Hej," povedal, „presne tak. Chytia neplaticov ahmentov,
kazdeho drogoveho dilera, kazdeho zlodeja a kazdeho teroristu.
Len pockaj. To bude ta najlepsia vec, aka sa tejto krajine kedy
stala."
„Povedz mi, ze zartujes," povedal som. „Prosim fa o to.
Myslis si, ze ked' pisali Ustavu, mali na mysli toto? A co
Listina prav?"
„Listina prav bola napisana pred dolovanim dat," povedal.
Bol neuveritel'ne pokojny, presvedceny o svojej spravodlivosti.
„Pravo na slobodu zhromazd'ovania je v poriadku, ale preco by
policajti nemohli skumaf tvoju socialnu sief, aby prisli na to, ci
sa nezliezas s gangstermi a teroristami?"
„Pretoze je to vpad do mqjho sukromia!" povedal som.
„0 CO ide? Mai by radsej sukromie alebo teroristov?"
Ach. Neznasam taketo spory s otcom. Potreboval som kavu.
„Ale no tak, oci. To ze ti vezmu sukromie, nie je chytanim
teroristov: je to len otravovanie normalnych I'udi."
„Ako vies, ze to nie je chytanie teroristov?"
„Kde su vsetci ti chyteni teroristi?"
„Som si isty, ze v kratkom case uvidime zatknutia. Len este
pockaj ."
„Oci, CO dopekla sa ti stalo od vcera vecera? Za to zadrzanie
si bol hotovy hodif na fizlov atomovku -"
„Nerozpravaj sa so mnou tymto tonom, Marcus. Co sa od
minulej noci stalo je, ze som mal moznosf si to premyslief a
precitaf si toto." Zamaval novinami. „D6vod, preco ma
zadrzali je, ze zlocinci ich aktivne rusia. Potrebuju len upravif
svoje techniky tak aby rusenie prekonali. Ale dosiahnu to.
133
Maly brat
Medzitym je prilezitostne zastavenie pri ceste malou cenou.
Teraz nie je vhodny cas na pravnicke hry s Listinou prav. Je
cas priniesf zopar obetl, aby bolo mesto bezpecne."
Nedokazal som dojesf hrianku. Polozil som tanier do
umyvacky a odisiel do skoly. Musel som odtial' vypadniif.
#
Xnet'akom sa vystupfiovanie policajneho spid'ovania nepacilo,
ale nemienili sa s tym zmierif. Ktosi zavolal do telefonickej
sou na KQED a povedal im, ze pollcia mrha casom, ze
dokazeme zhaprovaf ich system rychlejsie ako ho oni dokazu
rozmotavaf. V ten vecer bol ten hovor bol najviac st'ahovanou
nahravkou na Xnete.
„Tu je Kalifornia Nazivo a prave sa zhovarame s
anonymnym volajucim z telefonnej budky v San Franciscu.
Nas volajuci ma vlastne informacie o zdrzaniach, ktorym
cellme tento tyzdefi v celom meste. Volajuci, ste vo vysielanl."
„Hej, jou, toto je len zaciatok, chapete? Teda, chcem
povedaf, este sme len zacali. Nech si najmu aj milion tych svifi
a na kazdy roh strcia kontrolu. Vsetkych ich zahltime! A no, a
vsetky tie hovadiny o teroristoch? My nie sme teroristi! Dajte
stym pokoj, vazne! Babreme do systemu pretoze nenavidime
Vnutrostatnu bezpecnosf a pretoze milujeme svoje mesto.
Teroristi? Ja ani neviem, ako sa pise dzihad. Mier vsetkym."
Znel ako debil. Nie len tie jeho nesuvisle slova ale aj ten
jeho zlomysel'ny ton. Znel ako chlapcisko, co je na seba
neslusne pysny. Vlastne bol chlapciskom, neslusne na seba
pysnym.
Na Xnete okolo toho blcali vasne. Mnoho I'udi si myslelo,
ze je debil lebo tam volal, kym inym pripadal ako hrdina. Robil
som si starosti, ze v tej budke nafiho mohla byf namierena
kamera. Alebo citacka erfidov, ktora mohla identifikovaf jeho
elektricenku. Dufal som, ze bol dostatocne chytry, aby utrel
odtlacky prstov z mince, mal na hlave kapucfiu a nechal vsetky
134
C. Doctorow
svoje erfidy doma. Ale pochyboval som o torn. Bol som
zvedavy, ci mu coskoro ktosi nezaklope na dvere.
O torn, ze sa na Xnete deje nieco vel'ke som sa dozvedal tak,
ze mi zrazu dosli miliony emailov od I'udl, ktorl chceli, aby sa
Mlk3y dozvedel najhorucejsie novinky. Prave ked' som si cital
o panovi Neviem-ako-sa-pise-Dzihad sa moja posta zblaznila.
Vsetci mi posielali spravu - link na Xnetovy zurnal - jeden
z mnohych anonymnych blogov, ktore boli zalozene na
publikovacom systeme dokumentov Freenetu, ktory pouzivali
aj cinski obhajcovia demokracie.
> To bolo o chip
> Ones veCer sme sa potlkali pri
Embarcadere a dzemovali naokolo,
vymienali sme zaradom kl'iiCe od aut a
FasTraky a permanentky, rozhadzovali
trochu falosneho pusneho prachu.
Vsade boli fizli ale sme vychcanejsi
nez oni; sme tam skoro kazdu noc a
nikdy nas neCapli.
> Tak dnes nas Capli. Bola to hlupa
chyba pokasl'ali sme to a dostali
nas. Jeden tajny prichytil mojho
kamosa a potom dostal nas ostatnych.
Uz dlho sledovali dav a nablizku
mail tie svoje kamiony a zobrali do
nich styroch z nas ale ostatni
zdrhli .
> Kamion bol NAPCHATY ako krabiCka
sardiniek vsetkymi druhmi I'udkov,
stari mladi Cierni bieli bohati
chudobni vsetci libohi podozrivi a
dvaja fizli sa snazili nas vypoCuvat'
a tajni privadzali stale d'alsich.
VaCsina I'udi sa snazila dostat'
dopredu, aby mail vysluch za sebou
takze my sme sa stale posiivali
dozadu a trvalo to hadam hodiny a
bolo tam horuco a stale hustejsie.
> osmej veCer vystriedali zmeny a
prisli dvaja novi cajti a sprdli
135
Maly brat
tych Co tarn boli dovtedy, ze ako kua
to tu niC nerobite? Riadne sa
povadili a potom ti stari dvaja
odisli a novi sa posadili k stolom a
chvil'u si Cosi suskali.
> Potom sa jeden postavil a zaCal
kriCat' VSETCI CHODtE DOMOV JEZISI
KRISTE MAME LEPSIU ROBOTU NEZ
OTRAVOVAT VAS S Dalsimi VYSLUCHMI
keD ste spravili daCo zle tak to
proste uz nerobte a nech vam je
vsetkym toto varovanim.
> A hluCik kravat'akov sa na to riadne
nasralo, Co bolo uplne DOPOPUKU lebo
pred desiatimi minutami pindali, ze
ich tarn zadrziavaju a teraz boli
nasrati, ze ich pust'ajii, tak sa
debili rozhodnite!
> Rychlo sme sa rozdelili a vypadli a
prisli domov toto napisat'. Tajni su
vsade, verte. Ked' dzemujete, majte
oCi na stopkach a pripravte sa
zdrhniit' pri najmensich problemoch.
Ked' vas chytia, snazte sa preCkat' to
su taki zavaleni, ze vas mozno
nechajii ist'.
> To my sme ich zavalili! Vsetci ti
I'udia V kamione tam boli preto, lebo
my sme ich zadzemovali. Tak len
d'alej dzemujte!
Bolo mi na zvracanie. Tito styria - chalani, ktorych som
nikdy nevidel - sa takmer dostali navzdy do basy kvoli
niecomu, co som odstartoval.
Pretoze im to niekto kazal. Nebol som o nic lepsl ako
terorista.
#
Poziadavka DHS na navysenie rozpoctu bola schvalena.
Prezident spolu s guvernerom vystupili v telke, aby nam
136
C. Doctorow
povedali, ze za bezpecnosf ziadna cena nie je privysoka.
Museli sme to pozeraf v skole na zhromazdenl. Mqj oco jasal.
Prezidenta neznasal, odkedy bol zvoleny, vraviac, ze nie je o
nic lepsl nez ten minuly a ten bol uplna katastrofa, ale teraz len
omiel'al, aky rozhodny a dynamicky je ten novy clovek.
„Nesmies byf na otca prisny," povedala mi mama jedneho
vecera, ked' som sa vratil zo skoly. Ona pracovala co najviac
doma. Mama je odbornicka na presidl'ovanie na vol'nej nohe,
ktora pomaha Britom usadif sa v San Franciscu. Vysoky
komisar Spojeneho kral'ovstva jej plati za to, ze odpoveda na
emaily zmatenych Britov z celej krajiny, ktori su z nas
strelenych Amikov uplne popleteni. Zije z vysvetl'ovania
Americanov a povedala, ze dnes sa je to lepsie robif z domova,
kde nemusi vidief nijakych skutocnych Amikov a dokonca ani
s nimi hovorif.
O Britanii nemam nijake iluzie. Americania sii mozno
ochotni posliapaf vlastnu ustavu zakazdym ked' sa na nas
nejaky dzihadista zamraci, ale ako som sa dozvedel v mojom
nezavislom deviatackom projekte zo Spolocenskych vied, Briti
dokonca ani nijaku Ustavu nemajii. Zato maju zakony,
z ktorych by vam vstali vlasy dupkom: mozu vas posadif do
basy hoci aj na cely rok, ak sii si nabeton isti, ze ste terorista,
ale nemajii na to dost' dokazov. No ako si mozu byf isti, ked'
nemaju dost' dokazov, aby to dokazali? Ako ziskaju tu istotu?
Vari vas videli pachaf teroristicke ciny v neobycajne zivych
snoch?
A V porovnani so sledovanim v Britanii je Amerika piiha
amatercina. Priememy Londyncan je sfoteny 500 krat za den
kdekol'vek na ulici. Kazda espezetka sa fotografuje na kazdom
rohu. Vsetci, od bank po hromadnu dopravu, vas budu nadsene
spehovaf a udavaf vsetko, co im pripada co len vzdialene
podozrive.
Lenze mama to takto nevidi. Z Britanie odisla uprostred
strednej skoly a tu sa nikdy necitila celkom doma, bez ohl'adu
137
Maly brat
na to, ze si vzala chlapca z Petalumy a vychovavala tu syna.
Pre fiu to stale bola krajina barbarov a Britania vzdy bude jej
domovom.
„Mami, jednoducho sa myli. Predovsetkym ty by si to mala
vedief. Vsetko, co tuto krajinu robi vel'kou, sa splachuje do
zachodu a on to schval'uje. Vsimla si si, ze nechytili nijakych
teroristovl A oco stale len, 'Musime byf v bezpeci,' ale ved'
musi vedief, ze vacsina sa vobec v bezpeci neciti. Neustale sa
citime byf v ohrozeni."
„To vsetko viem, Marcus. Ver mi, nie som nijako nadsena
z toho, CO sa s touto krajinou deje. Ale tvoj otec je -" Odmlcala
sa. „Ked' si sa po utokoch nevratil, myslel si -"
Vstala a urobila si salku caju, co robievala vzdy, ked' sa
citila nepohodlne a znepokojene.
„Marcus," povedala. „Marcus, mysleli sme si, ze si mftvy.
Rozumies tomu? Oplakavali sme fa cele dni. Predstavovali
sme si fa roztrhaneho na kusy na dne oceanu. Mftveho preto,
lebo nejaky sviniar sa rozhodol zabif stovky neznamych I'udi,
len aby na cosi upozomil."
Pomaly mi to doslo. Teda, chapal som, ze boli znepokojenl.
Pri tych vybuchoch zahynulo mnoho I'udi - sucasny odhad bol
styritisic - a prakticky kazdy poznal niekoho, kto sa v ten den
nevratil domov. Aj z nasej skoly dvaja zmizli.
„Tvoj otec bol hotovy niekoho zabif. Hocikoho. Bol z toho
uplne bez seba. Nikdy si ho tak nevidel. Ani ja som ho takeho
nikdy nevidela. Bol uplne mimo. Len sedel za stolom a nadaval
a nadaval a nadaval. Hnusnymi slovami, takymi ake som od
neho nikdy nepocula. Jedneho dfia - na treti den - ktosi volal a
on si bol isty, ze si to ty, ale bol to omyl a on tresol telefonom
tak, az ho rozbil na marne kiisky." Ja som sa uz divil novemu
telefonu v kuchyni.
„Cosi sa V tvojom otcovi zlomilo. Eiibi fa. Obaja fa I'ubime.
Si ta najdolezitejsia vec v nasom zivote. Myslim, ze si to
neuvedomujes. Pamatas, ked' si mal desaf, ked' som ja odisla
138
C. Doctorow
domov do Londyna na cely ten cas? Pamatas?"
Micky som prikyvol.
„Boli sme hotovl sa rozviesf, Marcus. Och, teraz uz nezalezi
na torn, preco. Bolo to proste zle obdobie, cosi co sa stava, ked'
I'udia, ktorl sa maju radi, prestanii na niekol'ko rokov davaf
pozor. Prisiel za mnou a nasiel ma a presvedcil ma aby som sa
vratila kvoli tebe. Nemohli sme zniesf myslienku, ze by sme ti
to urobili. Znovu sme sa zamilovali kvoli tebe. Sme spolu kvoli
tebe."
Do hrdla mi vystupila hrca. O tom som nevedel. Nik mi to
nikdy nepovedal.
„Takze tvoj otec ma teraz t'azke obdobie. Nemysli mu to
celkom spravne. Chvil'u to potrva, kym sa nam celkom vrati,
kym bude zasa muzom, ktoreho milujem. Dovtedy muslme
mat' pre neho pochopenie."
Dlho ma objala a ja som si vsimol, ako jej schudli ramena,
ako jej ochabla koza na krku. Vzdy som videl mamu ako
mladu, bledu, ruzolicu a veselu, prefikane zmurkajucu cez
okuliare s kovovym ramom. Odrazu vyzerala trochu ako stara
zena. A urobil som jej to ja. Urobili jej to teroristi.
A Minister stvo vniitrostatnej bezpecnosti. V istom zvlastnom
zmysle sme boli vsetci na rovnakej strane a oco a mama a
vsetci ti, ktorych sme otravovali, boli na strane druhej .
#
Tej noci som nemohol spat'. Mamine slova mi virili v hlave. Pri
veceri bol oco napaty a mlkvy, sotva sme prehovorili, lebo ja
som si nedoveroval, ze nepoviem nieco nespravne a pretoze on
bol cely rozruseny najnovsimi spravami, ze za utokmi bola
urcite Al Kaida. K zodpovednosti za utoky sa prihlasilo sesf
rozlicnych teroristickych skupin, ale len internetove video Al
Kaidy obsahovalo informacie, ktore podl'a tvrdenia DHS
nikomu nezverejnili.
Lezal som v posteli a pociival nocnu radiosou. Temou boli
139
Maly brat
problemy v sexe, ktoni uvadzal ten gay, ktoreho som obycajne
vel'mi rad pocuval. Daval lud'om take surove, ale dobre rady,
a bol vel'mi zabavny a uleteny.
Toho vecera som sa nedokazal smiaf. Vacsina volajucich sa
ho pytala, co si pocaf, ked' maju od utokov t'azkosti pri
intimnostiach so svojimi partnermi. Dokonca aj pri sexy
talksou som sa nemohol vyhnuf tejto teme.
Vypol som radio a zdola z ulice som zacul pradenie motora.
Moja spalfia je na poschodi nasho domu, jednej
z mal'ovanych dam. Mam sikmy podkrovny strop a okna na
oboch stranach - jedno hl'adi ponad celu Misiu, druhe dolu na
ulicu pred domom. Auta tam chodia casto celu noc, ale na
tomto zvuku motora bolo cosi ine.
Presiel som k oknu na ulicu a vytiahol zaluzie. Dolu na ulici
podo mnou bola neoznacena biela dodavka, strecha ktorej sa
hmyrila radioantenami, nikdy som ich na aute tol'ko nevidel.
Vel'mi pomaly sa sinula dolu ulicou, na jej streche sa dokola
tocil maly tanier.
Ako som tak pozoroval, dodavka zastala a jedno z jej
zadnych dveri sa otvorilo. Na ulicu vystupil chlapik v uniforme
DHS - rozoznal som ich uz na sto metrov. V ruke drzal akesi
zariadenie a modra ziara z neho mu osvetl'ovala tvar.
Prechadzal vpred a vzad, najprv preveroval nasich susedov,
cosi zaznamenaval na pristroji, potom zamieril ku mne. Na
jeho chodzi bolo cosi zname, to ako pozeral dolu -
Mai wifmder! DHS patralo po uzloch Xnetu. Spustil som
zaluzie a skocil cez izbu k Xboxu. Nechal som ho zapnuty kym
som st'ahoval akesi super animacie, ktore jeden z Xnet'akov
vyrobil z prezidentovho prejavu o ziadnej-privysokej-cene.
Vytrhol som zastrcku zo steny a prebehol nazad k oknu a
roztiahol centimetrovii skarku medzi zaluziami.
Ten chlapik sa znovu pozeral dolu na svoj wifmder a
prechadzal hore-dolu popred nas dom. O minutu nato nastupil
do dodavky a odisiel prec.
140
C. Doctorow
Vytiahol som fot'ak a cvakol co najviac zaberov
odchadzajucej dodavky a jej anten. Potom som ich otvoril vo
vornom editore obrazkov zvanom GIMP a vymazal vsetko
okrem samotneho auta, cestu, ulicu, vsetko co ma mohlo
identifikovaf.
Poslal som to na Xnet a naplsal vsetko, co som o dodavke
vedel. Tito I'udia urcite hl'adali Xnet.
Teraz som uz naozaj nemohol zaspaf.
Nedalo sa robif nic ine, len zahraf si nat'ahovaclch piratov.
Dokonca aj o tomto case bude kopa hracov. Skutocny nazov
nat'ahovaclch piratov bol Pruzinkove Plienenie a bol to
konickarsky projekt, vytvoreny tinedzerskymi fanusikmi death-
metalu z Finska. Bolo to uplne zadarmo a ponukalo rovnaku
zabavu ako ktorakol'vek zo sluzieb za 15 dolarov mesacne, ako
su Enderov Vesmir a Vyprava do Stredozeme a Zemeplosske
Veze.
Prihlasil som sa a znovu som stal na palube Zombijskeho
litocnika a cakal, kto mi natiahne pruzinku. Tiito cast' hry som
nenavidel.
> Hej ty
Napisal som okoloiducemu piratovi.
> Natiahnes ma?
Zastavil sa pozrel na mfia.
> preCo bych to robil?
> Sme V torn istom time. Plus dostanes
body za skiisenost'.
Toje ale debil.
> Kde si?
> San Francisco
Zacinalo mi to nieco pripominaf.
> Kde V San Franciscu?
Odhlasil som sa. V hre sa dialo cosi cudne. Vrhol som sa na
zurnaly a zacal som prehl'adavaf blog za blogom. Presiel som
ich asi pol tucta, ked' som nasiel cosi, z coho mi stuhla krv
V zilach.
Pisatelia zumalov miluju kvlzy. Aky druh hobbita si? Si
141
Maly brat
dobry milenec? Ktora planeta sa ti najviac paci? Aka postava
z nejakeho filmu by si chcel byf? Aky je tvoj emocionalny typ?
Vyplfiaju ich aj s kamaratmi a vsetci si potom porovnavaju
vysledky. Neskodna zabava.
Lenze kvizy, ktore sa zjavili na blogoch Xnetu tej noci ma
vydesili, lebo boli vsetko, len nie neskodne:
* Si chlapec alebo dievca?
* Do ktorej triedy chodfs?
* Do ktorej skoly chodfs?
* Kde V meste zijes?
Kvizy znazorfiovali vysledky na mape s farebnymi
spendlikmi, oznacujucimi skoly a stvrte a vypisovali mizeme
odporucania, kde je dobra pizzeria a ine somariny.
Lenze prizrite sa lepsie otazkam. Co takto moje odpovede:
* Muz
* 12
* Chavezova stredna
* Potrero Hill
V celej skole boli len dvaja I'udia, ktori vyhovovali tomuto
profilu. Vo vacsine skol to bude podobne. Ak chcete prist' na
to, kto Xnet'aci su, takymto kvizom by ste ich vsetkych mohli
najsf.
To uz bolo dost' zle, ale este horsie bolo, co z toho
vyplyvalo: ktosi z DHS pouzival Xnet, aby sa k nam dostal.
Xnet bol prezradeny DHS.
Vo svojom strede sme mali spionov.
#
Disky s Xnetom som dal stovkam I'udi a oni spravili to iste.
Eudi, ktorym som ich daval, som poznal dost' dobre.
Niektorych dokonca vel'mi dobre. Cely zivot zijem v jednom
dome a za tie roky mam stovky a stovky priatel'ov, od takych,
s ktorymi som chodil do skolky po tych, s ktorymi som hraval
futbal, LARPoval, stretaval v kluboch ci v skolach. Mqj tim
boli moji najblizsi priatelia, ale bolo dost' I'udi, ktorym som
142
C. Doctorow
doveroval dost' na to, aby som im zveril Xnetovy disk.
Teraz som ich potreboval.
Jolua som zobudil mobilom tak, ze som mu zazvonil a zlozil
trikrat po sebe. O minutu bol na Xnete a mohli sme si daf
zabezpeceny cet. Odkazal som ho na svoj blog o radiovozoch a
on sa o minutu vratil cely vyplaseny.
> Si si isty, ze idu po nas?
Namiesto odpovede som ho odkazal na ten kviz.
> OMG sme v riti
> Nie nie je to take zle ale musime
prist' na to komu sa da doverovat'
> Ako?
> To som sa t'a prave chcel opytat' - za
kol'kych I'udi mozes totalne ruCit'
tak, ze by si im veril az na koniec
sveta?
> Hm 20 alebo 30 alebo tak
> Chcem daf dokopy skupinku skutoCne
doveryhodnych I'udi a vymenou kl'uCov
urobit' siet' dovery
Sief Dovery je jedna z tych kryptografickych super vecl,
o ktorych som citaval, ale nikdy neodskusal. Je to takmer uplne
bezpecny sposob ako zaistif, ze komunikujete s I'ud'mi, ktorym
doverujete, a nikto iny vas neodpocuva. Problem je, ze na
odstartovanie to vyzaduje, aby ste sa s I'ud'mi zo siete aspofi raz
fyzicky stretli.
> Rozumiem. Dobry napad. Ale ako
zhromazdit' vsetkych na vymeny
kl'iiCov?
> Prave to sa som t'a chcel opytat' -
ako to spravit' bez toho, aby nas
Capli?
Jolu cosi naplsal a vymazal, znovu napisal a zasa vymazal.
> Darryl by vedel
napisal som.
> Boze, to boll veci, v ktorych bol
dobry .
Jolu rnlcal. A potom,
> Co takto party?
143
Maly brat
naplsal
> Co keby sme sa vsetci niekde
stretli, akoze mame tinedzersku
party a tak budeme mat' dobru
vyhovorku, keby sa tarn niekto zjavil
a vypytoval sa, Co tarn robime.
> To by teda vazne fungovalo! Si
genius, Jolu.
> Viem. A este toto sa ti bude paCit':
viem aj, kde to urobit'.
> Kde?
> Kupele Sutro!
010101
144
C. Doctorow
Kapitola 1
Co by ste spravili, keby ste zistili, ze mate medzi sebou spiona?
Mohli by ste ho usvedcif, pritlacif k muru a zbavif sa ho. Ale
tak by sa mohol zjavif d'alsl spion a ten by bol opatrnejsl a
mozno by uz nebolo take I'ahke chytif ho.
Tu je lepsl napad: zacnite zachytavaf spionovu komunikaciu
a posielajte mu, aj jeho sefstvu, mylne informacie. Povedzme,
ze mu jeho riadiaci dostojnik prikaze zhromazd'ovaf
informacie o vasich pohyboch. Nechajte, nech vas sleduje a
robi si poznamky ake chce, ale otvarajte obalky ktore odosiela
na velenie a zamefite jeho spravy fiktivnymi. Ak chcete,
mozete dosiahnuf, ze bude vyzeraf nespol'ahlivy a neschopny,
takze sa ho zbavia. Mozete vyrobif krizy, ktore sposobia, ze
jedna strana odhali identitu inych spionov. Inymi slovami,
ovladate ich.
Tomu sa vravi utok pomocou prostrednika a ked' sa nad tym
zamyslite, je to dost' hrozive. Ak niekto umiestni prostrednika
do vasich komunikacnych kanalov, moze vas oklamaf
tisicorakym sposobom.
Samozrejme, ze existuje vyborny sposob ako sa vyhnuf
takemuto utoku: pouzitim sifier. V takom pripade je jedno, ze
nepriatel' vidi vase spravy, pretoze ich nedokaze desifrovaf,
zmenif a znovu odoslaf. To je jeden z hlavnych dovodov
pouzivania kryptografie.
Ale pamatajte na jedno: aby krypto fungovalo, I'udia, ktori
komunikuju, musia mat' kl'uce. Vy a vas partner potrebujete
mat' jedno ci dve spolocne tajomstva, nejake kl'uce, ktore
pouzivate na zakodovanie a odkodovanie sprav tak, aby sa
k nim ten v prostriedku nedostal.
A tu prichadza na scenu myslienka verejnych kl'ucov. Je to
trochu zamotane, ale zarovefi neuveritel'ne elegantne.
145
Maly brat
Pri sifrovani pomocou verejnych klucov dostane kazdy
uzlvatel' dva kluce. Su to dva dlhe ret'azce matematickeho
bl'abotu, ktore maju takmer magicku vlastnosf. Cokol'vek
pomocou jedneho zasifrujete, dmhy rozsifmje a naopak. A co
viae, su to jedine kluce, ktore to dokazu - ak rozsifrujete
spravu jednym z nich, ste si isty, ze bola zasifrovana tym
druhym (a naopak).
Takze vezmete jeden z tychto klucov (nezalezi na torn,
ktory) a zverejnite ho. Spravite z neho uplne ne-tajomstvo.
Zamerom je, aby cely svet vedel, co to je. Zo zrejmych
dovodov sa mu hovori „verejny kluc."
Ten druhy kluc uschovate v najtajnejsich zakutiach svojej
mysle. Chranite ho vlastnym zivotom. Nikomu ho nikdy
neprezradite. Hovori sa mu „sukromny kluc." (Heh.)
Teraz povedzme, ze ste spion a chcete sa spojif so svojimi
sefmi. Ich verejny kluc je vsetkym znamy. Vas verejny kluc je
vsetkym znamy. Nikto okrem vas nepozna vas sukromny kluc.
Nikto okrem nich nepozna ich sukromny kluc.
Chcete im poslaf spravu. Najprv ju zasifrujete pomocou
vasho sukromneho kluca. Pokojne by ste to mohli poslaf a
fungovalo by to, pretoze oni by vedeli, ze dosla sprava je od
vas. Ako? Nuz tak, ze ak sa da desifrovaf pomocou vasho
verejneho kluca, mohla byf zaMrovank jedine pomocou vasho
sukromneho kluca. Je to ekvivalentne zapecateniu alebo
podpisu spravy. Hovori vlastne „Toto som napisal ja a nik iny.
Nikto do toho nemohol babraf ani to zmenif ."
Nanesf astie by takto vasa sprava nebola tajnd. A to preto,
lebo vas verejny kluc je naozaj dobre znamy (musi byf, inak
by ste mohli posielaf spravy len zopar I'ud'om, ktory maju vas
verejny kluc). Kazdy, kto zachyti takuto spravu by ju mohol
precitaf. Nemohli by ju zmenif a tvarif sa, ze je od vas, ale ak
nechcete, aby sa vedelo, co posielate, potrebujete lepsie
riesenie.
A tak namiesto jednoducheho sifrovania spravy pomocou
146
C. Doctorow
vasho sukromneho kluca ju zasifrujete aj s pomocou verejneho
kl'uca vasho sefa. Teraz je zamknuta na dvakrat. Prvy zamok -
verejny kl'uc vasho sefa - sa odomkne len v kombinacii s jeho
sukromnym klucom. Druhy zamok - vas sukromny kl'uc - sa
odomkne len s pomocou vasho verejneho kluca. Ked' vasa
sprava dqjde, odomknu ju obidvoma klucmi a mozu si byf isti,
ze: a) ste ju naplsali vy a b) ze len oni ju mozu precltaf.
Je to uplna senzacia. V den, ked' som to objavil, sme si
s Darrylom okamzite vymenili kl'uce a mesiace sme sa
chichufiali a madlili si mky, ked' sme si vymiefiali supertajne
spravy, kde sa po skole stretneme a ci si ho Van niekedy
vsimne.
Ibaze ked' chcete porozumief bezpecnosti, musite vziaf do
livahy tie najparanoickejsie moznosti. Ako napriklad co ak by
som vam nabulikal, ze moj verejny kl'uc je verejnym kl'ucom
vasho sefa? Zasifrujete spravu svojim sukromnym kl'ucom a
mojim verejnym. Ja ju rozsifrujem, precitam, znovu zasifrujem
pomocou skutocneho verejneho kl'uca vasho sefa a poslem ju
d'alej. Co sa tyka vasho sefa, tu spravu nemohol napisaf nik
okrem vas a nik okrem neho ju nemohol citaf .
A predsa v prostriedku sedim ja ako tucny pavuk v pavucine
a patria mi vsetky vase tajomstva.
No, najl'ahsi sposob ako to napravif, je co najviac
spropagovaf vas verejny kl'uc. Ak kazdy vel'mi I'ahko zisti vas
verejny kl'uc, prostrednik to ma coraz fazsie. Lenze viete co?
Nasiroko veci spropagovaf je prave tak fazko, ako udrzaf ich
vtajnosti. Pomyslite si len, kol'ko miliard dolarov sa mifia na
reklamy na sampony a podobne sracky, len aby sa poistilo, ze
sa CO najviac I'udi dozvie, co propaganda potrebuje.
Existuje lacnejsia cesta, ako vyriesif problem prostrednika:
sief dovery. Povedzme, ze predtym ako odidete z velitel'stva,
sadnete si so sefom ku kave a navzajom si kl'uce poviete.
Nijaky prostrednik! Ste si absolutne isty cie kl'uce mate,
pretoze ste si ich dali navzajom do nik.
147
Maly brat
Az potial' je vsetko v poriadku. Ale ma to svoje hranice:
s korkymi Tudmi sa dokazete fyzicky stretnuf a vymenif si
kl'uce? Kol'ko hodin denne ste ochotnl obetovaf na pisanie
vlastneho telefonneho zoznamu? Kol'ko z tych I'udl je
ochotnych venovaf takyto cas vam?
Analogia s telefonnym zoznamom je uzitocna. Kedysi bol
svet miestom s mnozstvom telefonnych zoznamov a ked' vam
bolo treba nejake cislo, pozreli ste si ho v knihe. Ale mnoho
cisel, ktore ste obycajne potrebovali, ste vedeli naspamaf,
alebo ste sa niekoho mohli I'ahko opytaf. Dokonca aj dnes, ked'
som s mobilom von, sa pytam Jolu alebo Darryla, ci nemaju
cislo ktore hl'adam. Je to I'ahsie a rychlejsie, nez hl'adaf ho na
sieti, a aj spol'ahlivejsie. Ak ma Jolu to cislo a jemu doverujem,
verim aj tomu cislu. Tomu sa hovori „tranzitivna dovera" -
dovera, ktora sa siri skrz sief nasich vzt'ahov.
Sief dovery je len vacsou verziou toho isteho. Povedzme, ze
stretnem Jolu a dostanem jeho kl'uc. Mozem si ho daf na moju
„krucenku" - zoznam kl'ucov, ktore som podpisal mojim
sukromnym kl'ucom. To znamena, ze ich mozete odomkniif
mojim verejnym kl'ucom a mozete si byf isti, ze ja - alebo teda
niekto s mojim kl'ucom - hovori „tento kl'uc patri tomuto
cloveku."
Takze vam dam moju kl'ucenku a ak mi doverujete a
skutocne sa so mnou fyzicky stretnete a spolu overime vsetky
kl'uce, mozete si ju vziaf a pridaf k svojej kl'ucenke. Dalej sa
stretnete s niekym inym a odovzdate mu cely zoznam. Zoznam
je cim d'alej tym vacsi a ak doverujete nasledujucemu cloveku
V ret'azci a on doveruje tomu, co nasleduje za nim, ste celkom
V bezpeci.
Co ma privadza k party na vymiefianie kl'ucov. Sliizia
presne na to, podl'a coho sa volajii: party, kde sa vsetci stretnu
a podpisuju vsetkym ostatnym kl'uce. Darryl a ja sme si
vymenili kl'uce, bola to svojim sposobom vymenna miniparty
s dvomi smutnymi kockacskymi ucastnikmi. Ale s viae I'ud'mi
148
C. Doctorow
vytvorlte zarodok siete dovery, ktora moze d'alej expandovaf.
Ako kazdy z vasho zoznamu stretava viae I'udl, moze pridaf
viae a viae mien. Vy ieh uz nemusite stretavaf, jednodueho
doverujete, ze podpisany kluc, ktory dostanete od I'udi vo vasej
sieti, je V poriadku.
A preto siete dovery a vecierky pasuju k sebe ako arasidove
maslo k cokolade.
#
„ Jednodueho im povedz, ze je to super-sukromny vecierok, len
na pozvanie," povedal som. „Povedz im, aby si so sebou
nikoho nevodili lebo ieh nevpustime."
Jolu na mfia pozrel ponad svoju kavu. „To zartujes, nie?
Povedz nieco take a I'udia si dovedu este kamosov navyse.''
„Grrr," povedal som. Po tieto dni som s nim travil kazdy
vecer, vylepsovali sme kod indienetu. Pigspleen mi za to
dokonca platil nenulovu sumu, co bolo naozaj zvlastne. Nikdy
som si nemyslel, ze mi za programovanie budu platif.
„Tak CO spravime? Chceme aby si I'udia mohli skutocne
doverovaf, ale nechceme o tom nic prezradif, az kym
nebudeme mat' ieh kl'uce a posielaf im tajne spravy."
Jolu spustil debugger a ja som mu pozeral ponad piece.
Tomuto sa kedysi, trochu hanlivo, vravievalo „extremne
programovanie." Dnes to volame proste „ programovanie."
Dvaja I'udia si vsimnu chyby ovel'a lepsie ako jeden. Ako vravl
klise, „S dostatocnym poctom oci je kazda chyba plytka."
Prehryzali sme sa cez chybove hlasenia a chystali sa
vypustif novu reviziu. Vsetko sa automaticky aktualizovalo
vpozadi, takze nasi uzivatelia nemuseli nic robif, jednodueho
sa priblizne kazdy tyzdefi prebudili s novym programom. Bolo
dost' vzrusujuce vedief, ze kod, ktory som napisal, budu
pouzivaf stovky a stovky I'udi a to uz zajtra.
„Co spravime? Clovece, nemam sajnu. Myslim, ze sa s tym
budeme musief zmierif."
149
Maly brat
Spomenul som si na dni so Zabavnym Sialenstvom
Harajuku. Sucast'ou hry boli mnohe socialne problemy
zahffiajuce vel'ke skupiny I'udl.
„0K, mas pravdu. Ale aspofi to skusme udrzaf v tajnosti.
Povedz im, ze si mozu doviesf najviac jednu osobu a musi to
byt' niekto koho poznaju osobne uz aspofi pat' rokov."
Jolu zdvihol zrak od monitora. „Hej," povedal. „Hej, to by
mohlo totalne zafungovaf. Uz to vidim. Keby si mi povedal, ze
si nesmiem priviesf nikoho, poviem si, 'Co si to, dopekla, o
sebe mysli?' Ale ked' to vysvetlis takto, znie to ako nieco pre
007."
Nasiel som chybu. Vypili sme kavu. Siel som domov a
trochu hral Pruzinkove Plienenie, pokusajuc sa zabudnuf na
nat'ahovacov s dotieravymi otazkami, a potom som spal ako
dudok.
#
Kupele Sutro su sanfranciske prave falosne rimske ruiny. Ked'
ich V roku 1896 otvorili, boli to najvacsie kryte kupele na
svete, obrovske viktorianske sklene solarium pine bazenov a
vani a dokonca aj s predchodcom toboganu. V pat'desiatych
rokoch upadli a majitelia ich kvoli poistke roku 1966 spalili.
Vsetko, CO po nich ostalo je labyrint vetrom zvetranych
kamefiov zasadenych do pusteho utesu pri Oceanskej plazi.
Vyzera to ako rimske ruiny, rozpadavajuce sa a zahadne, a
hned' za nimi je sustava jaskyfi, otvorenych smerom k moru.
Pri vysokom prilive sa vlny prelievaju az cez jaskyne a ruiny -
lidajne tam dokonca tu a tam vtiahlo a utopilo nahodneho
turistu.
Oceanska plaz je hodny kus za parkom Golden Gate, holy
lites lemovany drahymi domami, odsudenymi na zanik,
padajuci do uzkej plaze posiatej meduzami a odvaznymi
(blaznivymi) surfermi. Je tam obrovska biela skala, ktora
vytfca z plytcin pri pobrezi. Vola sa Tulenia skala a kedysi to
150
C. Doctorow
bolo miesto, kde sa zhromazd'ovali tulene, az kym ich
nepremiestnili do turisticky prit'azlivejsieho prostredia pri
Rybarskom nabrezl.
Po zotmeni tarn nebyva nikto. Je tarn vel'mi chladno a ak si
nedate pozor slany sprej vas premoci do nitky. Skaly su tarn
ostre, byva tarn rozbite sklo a sem-tam sa najde aj fet'acka ihla.
Je to uzasne miesto na party.
Priniesf celty a chemicke ohrievace bol mqj napad. Jolu
zaobstaral pivo - jeho starsi brat, Javier, mal kamosa, ktory
mal pod palcom vsetko nalievanie mladistvym: zaplat'te mu a
on vasu ukrytu party zasobi I'adom a pijatikou, aku si zazelate.
Vysolil som kopu prachov zarobenych za programovanie
indienetu a chlapik prisiel prave nacas: o osmej vecer, hodinku
po zapade slnka a na svojom pick-upe privliekol do ruin
kupel'ov sesf polystyrenovych skatiil' s Tadom. Dokonca
priviezol aj nahradnu basu na prazdne fl'ase.
„Ale opatrne s tym, sopliaci," povedal a cvrnkol si do
kovbojskeho klobuka. Bol to tucny Samoan so sirokanskym
lismevom a hrozivym tielkom, z ktoreho mu vyliezali
podpazusne a brusne a hrudne chlpy. Z rolicky som odtocil
dvacku a podal som mu ju -jeho zisk bol 150 percent. Nie zla
raket'acina.
Pozrel na moju rolku. „Vies, mohol by som ti to proste
vziaf," povedal s usmevom. „Napokon, som kriminalnik."
Vopchal som si prachy do vrecka a pozrel mu pevne do oci.
Ukazaf mu, co mam pri sebe bolo hlupe, ale vedel som, ze
niekedy si jednoducho musite staf na svojom.
„Len si z teba ut'ahujem," povedal nakoniec. „Ale daj si na
tie chechtaky pozor. Neukazuj ich dookola."
„Vd'aka," povedal som. „Ale Vniitrostatna bezpecnosf uvidi
len mqj chrbat."
Jeho usmev sa este rozslril. „Ha! To nie su ani len ozajski
fizli. Ti sraci vedia hovno."
Pozrel som sa na jeho dodavku. Na prednom skle mal hrdo
151
Maly brat
vystaveny FasTrak. Zamyslel som sa, ako rychlo ho capnu.
„PrIdu dnes vecer aj kocky? Preto mate vsetko to pivo?"
Usmial som sa a zamaval mu, akoby kracal nazad k svojmu
autu, CO uz mal teda robif. Napokon pochopil a odfrcal. Ani na
chvll'u na neprestal usmievaf.
Jolu mi pomohol umiestnif I'adnicky medzi sutiny. Pri praci
sme si svietili celovymi baterkami s bielymi LEDkami. Ked'
boli Tadnicky na mieste, do kazdeho sme hodili jednu klucenku
s bielou LEDkou, aby po odkryti polystyrenovych pokrievok
ziarili aby ste na to videli.
Bola bezmesacna noc, zatiahnute, a vzdialene poulicne
osvetlenie nas sotva osvetl'ovalo. Vedel som, ze
V infracervenom d'alekohl'ade by sme ziarili, ale nebolo mozne
daf dokopy tol'ko I'udi bez toho, aby sa to dalo spozorovaf. Ze
by nas rozprasili ako malii opilecku party na plazi, mi prilis
nevadilo.
V skutocnosti vel'a nepijem. Na vecierkoch od mojich 14
rokov bolo nejake to pivko a mariska a extaza, ale fajcenie
neznasam (hoci tu a tam sul'anec hnedeho hasu neodmietnem),
extaze to trva pridlho - kto ma cely vikend cas na to, aby sa
dostal do rausu a z neho - a pivo, nuz to je celkom fajn, ale
nevidim na tom zasa nic extra. Najradsej mam vel'ke
premakane koktejly, take co vam serviruju v keramickom
vulkaniku, so siestimi vrstvami, s ohfiom a plastikovou opickou
na okraji, ale tam ide vacsinou len o to divadielko.
Byf pripity sa mi vlastne paci. Ale neznasam opicu
nasledujuci den a moje opice su hnusne. Ale vlastne to moze
byt' aj tymi napojmi, ktore sa podavajii v keramickom
vulkaniku.
Ibaze nemozete organizovaf vecierok bez toho, aby ste
nedodali jednu ci dve basy piva s I'adom. Ocakava sa to.
Uvol'nl to atmosku. Po privel'a pivach I'udia zvykmi robif
hluposti, ale moji kamosi su sotva I'udia, co maju auta. A I'udia
robia hluposti vzdy - pivo alebo trava alebo hocico ine su len
152
C. Doctorow
nahodny sprievodny znak tohto centralneho faktu.
Jolu a ja sme si otvorili pivo - Anchor Steam pre neho, Bud
Lite pre mfia - strngli sme si fl'asami a posadili sa na skalu.
„Si im povedal, ze o deviate]?"
„Hej," povedal.
„Ajja."
Micky sme pili. Bud Lite bola z I'adnicky ta najmenej
alkoholicka vec. Potreboval som mat' jasnu hlavu.
„ Vyl'akas sa vobec niekedy?" povedal som nakoniec.
Otocil sa ku mne. „Nie, chlapce, ja sa nevyl'akam. Sa bojim
V kuse. Bojim sa od tej minuty, ked' to buchlo. Niekedy sa
bojim tak, ze sa mi nechce vyliezf z postele."
„Tak preco to potom robis?"
Usmial sa. „Nuz," povedal. „Mozno nebudem, uz nie dlho.
Teda chcem povedaf, bolo super pomahaf ti. Super. Naozaj
vyborne. Ani neviem, kedy som robil nieco tak dolezite. Ale,
Marcus, brasko, musim ti povedaf..." Odmlcal sa.
„Co?" povedal som, hoci som vedel co bude nasledovaf.
„Nem6zem to robif vecne," povedal nakoniec. „Mozno uz
ani nie mesiac. Myslim, ze uz nevladzem. Je to prilis riskantne.
Nemozes isf do vojny proti DHS. Je to sialenstvo. Skutocne
doslovne sialenstvo."
„Hovoris ako Van," povedal som. V hlase som mal viae
horkosti, nez som chcel.
„Ja fa nekritizujem, clovece. Myslim, ze je vynikajuce, ze
mas odvahu vtom pokracovaf. Ale ja to nedokazem.
Nemozem zif cely zivot v permanentnom strachu."
„Co to hovoris?"
„Hovorim, ze koncim. Budem zasa jednym z tych, co sa
spravaju akoby vsetko bolo OK, akoby sa vsetko jedneho dfia
vratilo do normalu. Budem pouzivaf Internet ako predtym a
Xnet len na hranie hier. Koncim s tym, to ti vravim. Nechcem
byt' viae sucasfou tvojich planov."
Nepovedal som nie.
153
Maly brat
„Viem, ze fa nechavam samotneho. Nechcem to, ver mi.
Bol by som radsej, keby si to vzdal spolu so mnou. Nemozes
vyhlasif vojnu vlade Spojenych statov. Taky boj nemozes
vyhraf. Pozorovaf fa je ako pozorovaf vtaka, ako znova a
znova naraza do skla."
Cakal, ze nieco poviem. Co som mu chcel povedaf bolo,
Jezis, Jolu, tak ti vel'mi pekne d'akujem, ze ma opust'as! Uz si
zabudol, ako to bolo, ked nds zavreli? Zabudol si, akd bola
tdto krajina pred tym, ako ju ovlddli? Lenze to nebolo to, co
odo mfia chcel pocuf. Co odo mfia chcel bolo, aby som
povedal:
„Chapem fa, Jolu. Respektujem tvoje rozhodnutie."
Vypil zvysok obsahu fl'ase a vj^iahol d'alsiu a odknitil
uzaver.
„A este nieco," povedal.
„Co?"
„Nechcel som o tom hovorif, ale chcem aby si pochopil,
preco to musim urobif ."
„Jezis, Jolu, coT'
„Nerad to hovorim, ale ty si biely. Ja nie. Belochov prichytia
s kokainom a poslu ich na liecenie. Hnedych prichytia
s crackom a idu na dvadsaf rokov do basy. Bieli vidia
policajtov na ulici a citia sa bezpecnejsie. Hnedi vidia
policajtov na ulici a cakaju, ci im neurobia prehliadku. Ako sa
k tebe sprava DHS? Presne tak sa tato krajina sustavne sprava
k nam."
To bolo nefer. Ja som sa nepytal b}^' belochom. Nemyslim
si, ze som odvaznejsi len preto, ze som biely. Ale chapal som,
CO mi Jolu hovori. Ak fizli niekoho v Misii zastavili a ziadali o
legitimaciu, bolo pravdepodobne, ze dotycny nebol beloch.
Nech som riskoval cokol'vek, Jolu riskoval viae. Nech by som
na to akokol'vek doplatil, Jolu by doplatil viae.
„Neviem co na to povedaf," povedal som.
„Nemusis nic hovorif," povedal. „Len som chcel, aby si to
154
C. Doctorow
vedel, aby si pochopil."
Videl som, ako sa po chodnlcku k nam bllzili I'udia. Boli to
Joluovi priatelia, dvaja Mexicania a dievca, ktore som poznal
zvidenia, nizka sprtka, ktora vzdy nosila mile okuliare a la
Buddy Holly, v ktorych vyzerala ako neuspesna studentka
umeni z tinedzerskeho filmu, ktora sa vracia a triumfuje.
Jolu ma predstavil a podal im pivo. Dievca si nevzalo, ale
z kabelky vytiahlo malicku striebomu ploskacku vodky a
ponukla ma. Dal som si hit a ocenil som jej ploskacku
s tepanymi motivmi postaviciek Rappera Parappa.
„To je japonske," povedala, ked' som sa pohraval s d'alsou
klucenkou s LEDkou. „Maju tam vsetky tie senzi-chlastove
hracky podl'a detskych hier. Uplne zvratene."
Predstavil som sa jej a ona mne. „Ange," povedala a podala
mi ruku - suchu, teplu, s kratkymi nechtami. Jolu mi predstavil
svojich kamosov, ktorych poznal este z programatorskeho
tabora vo stvrtej triede. Prisli d'alsi I'udia - pat', potom desaf,
potom dvadsaf. Zacinala to byf celkom slusna skupina.
Povedali sme, aby vsetci prisli presne o 9:30 a pockali sme
este do 9:45, aby sme videli, kto sa este ukaze. Asi tak tri
stvrtiny z nich boli Joluovi kamarati. Ja som pozval vsetky ch,
ktorych som skutocne mohol doverovaf. Bud' som bol viae
vyberavy ako Jolu alebo menej popularny. Teraz, ked' mi
povedal, ze konci, mi napadalo, ze to on bol asi menej
vyberavy. Bol som nafiho dost' nastvany, ale snazil som sa to
zamaskovaf tak, ze som sa sustredil na zoznamenie sa
s ostatnymi. Lenze on nie je hlupy. Vedel o co ide. Videl som
na fiom, ze je naozaj zarazeny. Dobre.
„0K," povedal som, stverajuc sa na sutiny, „Hal6, hej,
ahojte?" Niekol'ko I'udi nablizku si ma vsimlo, ale ti vzadu
d'alej debatovali. Dvihol som ruky do vysky ako rozhodca, ale
bolo vel'mi tma. Nakoniec mi napadlo zapnuf moju kl'ucenku
s LEDkou a postupne som zasvietil na diskuterov a potom na
seba. Dav sa postupne utisil.
155
Maly brat
Privltal som ich a vsetkym pod'akoval za to, ze prisli, potom
som ich poziadal, aby pristupili blizsie, aby som im mohol
vysvetlif, preco sme tu. Bolo na nich vidief, ze tajomnosf celej
zalezitosti ich zaujala a pivo rozpalilo.
„Takze ide o to. Vsetci pouzivate Xnet. Nie je ziadna
nahoda, ze Xnet bol vytvoreny hned' potom, ako DHS obsadilo
mesto. Ti, co ho vytvorili, su organizaciou oddanou osobnej
slobode, vytvorih sief, aby nas uchranili pred spicl'ami a
fizlami z DHS." Spolu s Joluom sme to vopred pripravili.
Nemienili sme sa priznaf, ze sme za tym vsetkym stah my,
nikdy nikomu. Bolo to prilis nebezpecne. Namiesto toho sme
sa tvarili, ze sme puhymi clenmi „Mlk3yho" armady,
organizujucimi lokalny odboj.
„Xnet nie je cisty," povedal som. „Rovnako ako my ho
moze pouzivaf aj druha strana. Vieme, ze medzi nami su spioni
DHS. Snazia sa pouzivaf triky socialnych inzinierov, ktorymi
by nas odhalili a dostali. Ak ma Xnet uspief, musime prist' na
to, ako im zabranif v spehovani. Potrebujeme sief vnutri siete."
Odmlcal som sa a cakal, kym to stravia. Jolu si myslel, ze to
moze trochu fazke - dozvedief sa, ze vas regrutuje revolucna
bunka.
„Nuz, nejdem vas ziadaf, aby ste robil nie aktivne.
Nemusite chodif dzemovaf ani nie podobne. Ste tu preto, lebo
vieme, ze ste v poriadku, vieme, ze ste doveryhodni. Dnes
vecer vas chcem ziskaf na to, aby ste prispeli
k doveryhodnosti. Niektori z vas uz iste poznaju siete dovery a
vecierky na vymenu sifrovacich klucov, a vam ostatnym to
rychlo vysvetlim -" A urobil som to.
„Co od vas dnes vecer chceme je, aby ste sa stretli medzi
sebou a posudili nakol'ko si mozete vzajomne doverovaf.
Pomozeme vam vygenerovaf dvojice klucov a navzajom si ich
vymenif."
Nasledovala komplikovana casf. Keby som ich poziadal,
aby si doniesli laptopy, asi by to nefungovalo, ale aj tak sme
156
C. Doctorow
potrebovali spravif cosi natol'ko komplikovane, ze papier a
ceruzka na to iste nestacili.
Zodvihol som laptop, ktory sme s Jolu zostavili minulej
noci. „Verim tomuto stroju. Kazdu suciastku som tarn
vlastnorucne vmontoval. BezI na fiom fungi nova verzia
ParanoidLinuxu, spustena z DVD. AK je na svete doveryhodne
pocko, moze to byf prave toto."
„Mam tu generator klucov. Pridete sem a zadate nejaky
nahodny vstup - hrabnete do klavesnice, potrasiete mysou - a
on ho pouzije ako zarodok pre vas nahodny verejny a
sukromny kl'uc, ktore zobrazi na monitore. Mozete si trebars
odfotif sukromny kl'uc mobilom, stlacif I'ubovol'ny klaves a
bude navzdy fuc - neuklada sa nikde na disku. Potom vam
zobrazi vas verejny kl'uc. V tom momente mozete zavolaf
vsetkych I'udi, s ktorymi si navzajom doverujete a oni si mozu
odfotif monitor aj s vami, takze budu vedief, ci kl'uc to je."
„Ked' dqjdete domov, budete musief prepisaf fotky na
znaky. Obavam sa, ze to bude dosf makacka, ale treba to
spravif iba raz. Pri pisani musite byf super-dokladni - jedina
chybicka a ste totalne v keli. Nasf astie mame sposob, ako vam
povedaf, ci ste to napisali dobre: pod kl'ucom bude jedno ovel'a
kratsie cislo, ktoremu hovorime 'odtlacok'. Ked' napisete kl'uc,
mozete si z neho vygenerovaf odtlacok a porovnaf ho
s povodnym a ak budu suhlasif , tak to mate spravne."
Vsetci na mfia zizali. Jasne, chcel som od nich cosi riadne
svihnute, ale aj tak.
010101
157
Maly brat
Kapitola 1 1
Jolu sapostavil.
„Takto to zaclna, I'udia. Takto sa dozvieme, na cej ste
strane. Mozno nie ste ochotnl vyjsf do ullc a nechaf sa
zabasnuf za to, v co verlte, ale ak v to verite, takto sa to
dozvieme. Vytvorl sa sief dovery, ktora nam povie, kto je dnu
a kto von. Ak chceme niekedy nasu krajinu dostaf spat',
muslme to spravif. Potrebujeme spravif cosi take."
Ktosi V publiku - bola to Ange - zodvihol ruku s fl'asou.
„Myslite si, ze som sprosta, ale nerozumiem tomu. Preco
chcete aby sme to robili?"
Jolu pozrel na mfia a ja nafiho. Ked' sme to organizovali,
zdalo sa to vsetko take samozrejme. „Xnet nie je len na hranie
hier zadara. Je to posledna otvorena komunikacna sief
V Amerike. Je to posledna moznosf komunikacie bez toho, aby
vas spehovalo DHS. Aby to fungovalo, musime si byf isti, ze
I'udia, ktorym posielame spravy su tymi, kym si myslime, ze
su."
„A tu prichadzate na scenu vy. Ste tu preto, lebo vam
doverujeme. Tym chcem povedaf, ze vam skutocne
doverujeme. Zverujeme vam svoje zivoty."
Poniektori otravene zahucali. Znelo to melodramaticky a
hlupo.
Znova som sa postavil.
„Ked' vybuchli tie bomby," zacal som a v hrudi sa mi cosi
vzdulo, cosi bol'ave. „Ked' vybuchli tie bomby, styroch z nas
chytili na Trhovej ulici. Z nejakeho dovodu si DHS zmyslelo,
ze z nas spravi podozrivych. Nasadili nam vrecia cez hlavy,
odvliekli nas lod'ou a cele dni nas vypociivali. Ponizovali nas.
Pohravali si s nasimi mysl'ami. Potom nas prepustili.
Vsetkych okrem jedneho. Mqjho najlepsieho priatel'a. Bol
158
C. Doctorow
s nami, ked' nas zadrzali. Bol zraneny a potreboval lekarsku
pomoc. Nikdy sme ho uz nevideli. Tvrdili nam, ze ani oni
o fiom nic nevedia. Povedali nam, ze ak to niekedy niekomu
prezradlme, uvaznia nas a nechaju zmiznuf.
Navzdy."
Cely som sa triasol. Ta hanba. Ta hnusna hanba. Jolu na
mna svietil.
„Ach, Kriste," povedal som. „Vy ste prvl, komu som to
povedal. Ak sa to roznesie, mozete sa stavif, ze pridu na to,
odkial' to presiaklo. Mozete sa stavif, ze zaklopu na moje
dvere." Niekol'ko raz som sa zhlboka nadychol. „Preto som sa
pridal k Xnetu. A preto je mqj zivot odteraz o boji proti DHS.
S kazdym nadychnutlm. Kazdy den.. Az kym nebudeme znovu
slobodnl. Hocikto z vas by ma teraz mohol posadif za mreze,
ak by sa mu zachcelo."
Ange znovu zdvihla ruku. „Nikto z nas fa nebonzne,"
povedala. „V nijakom pripade. Poznam tu prakticky vsetkych a
mozem ti to prislubif. Neviem, ako sa da vedief, komu
doverovaf, ale viem komu nedoverovat': starcom. Nasim
rodicom. Dospelym. Vzdy, ked' si predstavia, ze niekoho
sleduju, myslia pritom na niekoho ineho, nejakeho zlocinca.
Ked' myslia na to, ze niekoho zatknu a poslu do tajneho
vazenia, vzdy je to niekto iny - niekto farebny, niekto mlady,
niekto cudzi.
Zabudaju, ake je to byf v nasom veku. Byf neustdle
objektom podozrievania! Kol'kokrat ste nastupili do busu
a vsetci na vas zazreli akoby ste kloktali s hovnami a zdierali
z koze steniatka?
A CO je horsie, dospelymi sa stavaju stale mladsi a mladsi.
Kedysi sa hovorilo 'Never nikomu nad 30'. Ja vravim 'Never
ziadnemu sviniarovi nad 25!'"
To ich rozosmialo a ona sa smiala tiez. Bola pekna akymsi
zvlastnym, konskym sposobom, s dlhou tvarou a dlhou sankou.
„Nie je to celkom len sranda, chapete? Akoze, porozmysl'ajte o
159
Maly brat
torn. Kto tych debilov zvolil? Kto im dovolil vtrhniif do nasho
mesta? Kto odsuhlasil, aby sa zavesili v triedach kamery a aby
nas sledovali tymi slizkymi spionskymi cipmi v llstkoch na
dopravu a v autach? Nebol to ziadna sestnastka. Mozno sme
blbl, mozno sme mladi, ale nie sme ziadni hajzli."
„To chcem na tricko," povedal som.
„To by bolo dobre," povedala. Usmiali sme sa na seba.
„Kde si mam 1st' vyzdvihnuf tie kluce?" povedala a vytiahla
mobil.
„Urobime to tuna, v oddelenom vyklenku pri jaskynkach.
Zavediem fa tam a spustim to, ty urobis, co treba a vezmes
masinu naokolo k svojim priatel'om, aby si odfotili tvoj verejny
kl'uc, takze si ho budu mocf po prichode domov podpisaf."
Zdvihol som Mas. „Ach! A este nieco! Jezis, nechapem, ako
som mohol zabudnuf. Akondhle si prepisete kluce, zmazte tie
fotky\ Posledne, co by sme chceli, je pas na Flickri piny nasich
fotiek, ako tu konspirujeme."
Ozvalo sa pobavene ale nervozne zachichotanie, potom sme
s Jolu vypli svetla a ocitli sa nahle v tme, ze som nic nevidel.
Postupne sa moje oci prisposobili a tak som vykrocil k jaskyni.
Ktosi kracal za mnou. Ange. Otocil som sa a usmial sa na fiu a
ona na mfia, zuby jej svetielkovali v tme.
„Vd'aka," povedal som. „Bola si uzasna."
„Myslel si to vazne to o tom vreci na hlave a tak?"
„Uplne vazne," povedal som. „Stalo sa to. Nikdy som to
nikomu nevravel, ale stalo sa to." Na chvil'ku som sa nad tym
zamyslel. „Vies, s postupom casu, ked' som o tom mlcal, mi to
zacalo pripadaf ako zly sen. Ale bola to skutocnosf." Zastal
som a vysplhal hore do jaskynky. „Som rad, ze som to konecne
niekomu povedal. Este trochu a zacal by som pochybovaf o
svojom dusevnom zdravi."
Postavil som laptop na suchii skalu a pre fiou som ho
nastartoval z DVD. „Pre kazdeho ho zvlasf nabootojem. Toto
je standardny disk ParanoidLinuxu, aj ked' to mi jednoducho
160
C. Doctorow
asi budes musief uverif."
„Dopekla," povedala. „Cele to stojl predsa na dovere, nie?"
„Hej," povedal som. „Na dovere."
Ked' spust'ala generator klucov trochu som podstupil a
pocuval ako pri tvorbe nahodnosti klepotala klavesmi a suchala
mysou, nacuval som hukotu priboja a ruchu vecierka od
miesta, kde stalo pivo.
Vystupila z jaskynky s laptopom v ruke. Na jeho monitore
bol vel'kymi svetlymi literami naplsany jej verejny kl'uc a
odtlacok a emailova adresa. Pridrzala si monitor pri tvari a
cakala, kym vytiahnem mobil.
„Syyr," povedala. Cvakol som ju a odlozil fot'acik spat' do
vrecka. Odisla k zabavajiicim sa a nechala, nech ju kazdy
z nich vyfoti s monitorom. Bolo to vesele. Zabavne. Naozaj
mala vel'ku charizmu - nemali ste chut' sa z nej smiaf, skor
smiaf sa s nou. A docerta, naozaj to bola zabava! Prave sme
vyhlasovali tajnu vojnu tajnej policii. Dofrasa, co si vlastne
myslia, ze sme?
A tak to pokracovalo asi tak celu d'alsiu hodinu, kazdy sa
fotil a vyrabal si kl'uce. Vsetkych som spoznal. Mnohych som
poznal uz predtym - niektorych som pozval - a ostatni boli
priatel'mi mojich priatel'ov, alebo priatel'mi ich priatel'ov.
Vsetci budeme kamosmi. A kym sa vecer skoncil, vsetci sme
nimi boli. Boli to vsetko dobri I'udia.
Ked' bolo vsetko hotove, Jolu si spravil kl'uc pre seba a
placho sa na mfia usmial. Hnev nafiho ma uz presiel. Spravil,
CO musel spravif. Vedel som, ze nech uz povie cokol'vek, vzdy
bude pri mne staf. A vazenie DHS sme prestali spolocne. Aj
s Van. Nech sa stane hocico, sme tym navzdy spojeni.
Vyrobil som si kl'uc a prespaciroval sa s nim okolo celeho
osadenstva, aby si ma kazdy odfotil. Potom som sa zasa
vysplhal na vyvyseninku, z ktorej som hovoril predtym a
poziadal o pozornosf.
„Iste ste si mnohi vsimli, ze v celej procedure je zasadny
161
Maly brat
nedostatok: co ak sa tomuto laptopu neda verif? Co ak tajne
zaznamenava nase instmkcie? Co ak nas spehuje? Co ak sa
mne a Jose-Luisovi neda verif?"
Dalsl dobre mieneny chichot. Vrelsl ako predtym,
podporeny pivkom.
„MyslIm to vazne," povedal som. „Keby som bol na opacnej
strane, toto by nas vsetkych dostalo - vsetkych vds - do
poriadnej kase. Mozno aj do basy."
Smiech znervoznel.
„Takze teraz uroblme toto," povedal som a zodvihol som
kladivo, ktore som si vzal z otcovej sady naradia. Polozil som
laptop vedl'a seba na skalu a rozohnal sa kladivom. Jolu
sledoval svih klucenkovou baterkou. Prask - vzdy som snival
o roztrieskani laptopu kladivom a teraz sa mi to plnilo. Bol to
pornograficky dobry pocit. A zly.
Tresk! Panel monitora vypadol, rozbity na milion kuskov,
odhaliac maticnu dosku a pevny disk. Krach! Namieril som
presne na pevny disk a zasiahol ho plnou silou. Potreboval som
tri udery na rozbitie obalu a obnazenie krehkeho vnutorneho
media. Udieral som dovtedy, kym neostal nijaky kusok vacsl
ako zapal'ovac, potom som to vsetko vsypal do sacku na smeti.
Dav divoko jasal - dost' hlasno na to, az som si zacal robif
starosti, ze niekto vo vyske nad nami by nas cez priboj mohol
zacuf a zavolaf policiu.
„V poriadku!" zvolal som. „A teraz, keby ste ma
nasledovali, to spolu zanesieme dolu k moru a namocime to na
desaf minut do vody."
Najprv sa nik neprihlasil ale potom ku mne pristupila Ange
a vzala moju ruku do svojej teplej dlane a do ucha mi
zasepkala, „To bolo prekrasne," a spolu sme zisli k moru.
Pri mori bola uplna tma a zradny breh, dokonca aj so
svetielkami. Po klzkych ostrych skalach sa kracalo t'azko aj bez
toho, ze by ste sa snazili udrzaf rovnovahu s tromi kilami
rozbitej elektroniky v plastikovej taske. Raz som sa posmykol a
162
C. Doctorow
uz som si myslel, ze si natlciem, ale zadrzala ma prekvapivou
silou a udrzala ma postojacky. Pritiahla ma blizko k sebe, az
som citil jej parfum, ktory vofial ako nove auta. Milujem tii
vofiu.
„Vd'aka," vyjachtal som, hl'adiac do jej vel'kych oci, este
viae zvacsenych jej manieristickymi okuliarmi s ciernym
ramom. V temnote som nevidel, akej su farby, ale podl'a jej
tmavych vlasov a olivovej pokozky som to odhadoval na
nejaku tmavu. Vyzerala stredomorsky, mozno Grekyfia alebo
Spanielka alebo Talianka.
Cupol som si, ponoril tasku do mora a nechal, nech sa
naplni slanou vodou. Podarilo sa mi namocif si topanku
a zahresil som a ona sa zasmiala. Odkedy sme sa vydali
k oceanu, takmer sme neprehovorili. V nasom bezslovnom
mlcani bolo cosi magicke.
Do tej doby som v zivote pobozkal tri dievcata, neratajuc
V to chvil'u, ked' som sa vratil do skoly a dostalo sa mi
privitania hrdinov. Nie je to giganticke cislo ale ani najmensie.
Mam slusny radar na dievcata a myslim, ze som ju mohol
pobozkaf. Nebola s3xy v tradicnom zmysle slova, ale na
dievcati v noci pri mori cosi je, plus bola bystra, vasniva a
zapalena.
Ale nepobozkal som ju, ani nechytil sa ruky. Namiesto toho
sme mali chvil'ku, ktoni mozem oplsaf iba ako spiritualnu.
Priboj, noc, more a skaly a nas dych. Chvil'ka sa predlzovala.
Vzdychol som si. Bola to divoka jazda. Dnes vecer som este
mal pred sebou mnozstvo klepania do klavesnice, aby som
ulozil vsetky tie kluce do mojej klucenky, podpisal ich a
podpisane kluce zverejnil. Aby som odstartoval sief dovery.
Aj ona si vzdychla.
„Pod'me," povedal som.
„Hej," povedala.
Vratili sme sa. Bola to dobra noc.
#
163
Maly brat
Jolu cakal na bratovho priatel'a, aby prisiel a vzal si svoje
chladnicky. Ja som siel pesi spolu s ostatnymi hore na cestu a
na najblizsiu zastavku a nastupil som. Samozrejme nikto z nas
nemal elektricenku. V tej dobe si uz Xnet'aci rutinne klonovali
cudzie permanentky tri alebo styri razy denne, s kazdou jazdou
nadobudajuc novu identitu.
Bolo t'azke udrzaf v autobuse pokoj. Vsetci sme boli trochu
pripiti a sledovaf nase tvare v jasnych svetlach autobusu bolo
vel'mi smiesne. Dost' sme sa rozhulakali, az nas vodic dvakrat
cez interkom upozornil, aby sme sa utisili a potom nam
povedal, aby sme konecne zavreli zobaky, lebo zavola policiu.
To nas znovu rozosmialo a masovo sme vystupili skor, nez
stihol zavolaf fizlov. Boli sme na North Beach, kde bolo
mnozstvo busov, taxikov, BART na Trhovej, kluby
s neonovymi lampami a kaviarne, kde sa dalo rozptylif.
Prisiel som domov, zapol si Xbox a zacal odpisovaf kl'iice
z obrazovky mobilu. Bola to nudna, hypnoticka praca. Bol som
trochu opity, takze ma ukolisala do polospanku.
Uz som bol hotovy isf si I'ahnuf, ked' sa zjavilo nove
cetovacie okno.
> hrdina!
Prezyvku som nepoznal - spexgirl - ale mal som tusenie,
kto za fiou moze byf.
> hoj
napisal som opatrne.
> to som ja, z dnesneho veCera
Nato vlepila blok so sifrou. Jej verejny kl'uc som uz vlozil
do mojej klucenky a tak som prikazal cetovaciemu klientu, aby
to s nim skusil desifrovaf.
> to som ja, z dnesneho veCera
Bola to ona!
> Rad t'a tu stretavam
Vyt'ukal som, zasifroval mojim verejnym klucom a odoslal.
> Tesi ma, ze som t'a stretol
Napisal som.
164
C. Doctorow
> Aj mna . Neda sa stretnut' privel'a
mudrych chlapcov, ktori by boli aj
fesni aj spoloCensky zdatni . Dobry
boze, CloveCe, ty nedas dievCat'u na
vyber .
Srdce v hrudi^sa mi rozbuchalo.
> Halo? Tuky t'uk? Toto funguje? Ja som
sa tu nenarodila, ale mienim tu
zomriet'. Nezabudnite dat' sprepitne
CasniCkam, t'azko pracuju. Som tu
cely tyzden.
Nahlas som sa rozosmial.
> Tu som, tu som. Len sa rehocem t'azko
sa pise
> No, aspon ze moje Cetovacie komedy-
fu je stale mocne
Hm.
> Vazne som t'a tiez vel'mi rad spoznal
> Ano, tak to byva . Kam ma vezmes?
> Vezmem?
> Na d'alsie dobrodruzstvo?
> Nemal som niC naplanovane
> Oki - tak vezmem ja TEBA. Piatok.
Dolores Park. Nelegalny koncert pod
holym nebom. Bud' tam alebo bud'
dvanast'sten
> PoCkaj Co?
> To neCitas Xnet? Je toho tam plno.
PoCul si niekedy o Rychlokurvach?
Takmer mi zabehlo. Bola to skupina Trudy Doo - tej Trudy
Doo, zeny, ktora platila Joluovi mne za updatovanie kodu
indienetu.
> Hej, poCul som o nich
> Robia obrovsku sou a majii zapisanych
nejakych pat'desiat skupin, ktore to
zostavia na tenisovych kurtoch a
privezu si vlastne aparatiiry a budu
tam mydlit' celu noc
Mai som pocit, akoby som zil kdesi pod kamefiom. Ako
som to mohol miniif? Na Valencii bolo anarchisticke
165
Maly brat
knihkupectvo, ktore som niekedy mifial cestou do skoly, ktore
malo plagat so starou revolucionarkou menom Emma Goldman
a napisom „Ak nemozem tancovaf, tak nechcem byf sucast'ou
vasej revolucie." Travil som celu svoju energiu spekulovanim,
ako pouzif Xnet na organizovanie oddanych bojovnikov, ktorl
by osierali DHS, ale toto bolo omnoho senzacnejsie. Vel'ky
koncert - nemal som ani sajnu, ako spravif nieco take a bol
som rad, ze niekto iny mal.
A ked' som sa nad tym teraz zamyslel, bol som certovsky
hrdy, ze na to pouzlvali Xnet.
#
Nasledujuci den som bol zombi. S Ange sme cetovali -
flirtovali - do stvrtej nadranom. Nast'astie pre mfia bola sobota
a mohol som si pospaf, ale medzi opicou a ospalost'ou som
nedokazal premysl'af.
Kym nastalo poludnie, dokazal som vstaf a vyvliecf sa na
ulicu. Domotal som sa k Turkovi na kavu - v tych dfioch som
si vzdy, ked' som bol sam, kupoval kavu ufiho, akoby sme
s Turkom boli v akomsi tajnom klube.
Cestou som mifial mnozstvo novych graffitti. Mam rad
graffitti na Misii; castokrat su to obrovske, zvodne fresky,
alebo sarkasticke skice studentskych umelcov. Pacilo sa mi, ze
glosatori z Misie sli s dobou, priamo pod nosom DHS. Vlastne
to bol iny druh Xnetu - musi existovaf cely rad sposobov, ako
sa dozvedaf, co sa deje, kde zohnaf farby, ako funguju kamery.
Vsimol som si, ze aj niektore z kamier boli posprejovane.
Mozno pouzivaju Xnet!
Na plote autoservisu bolo trojmetrovymi pismenami,
z ktorych stekala farba, napisane: NEVER NIKOMU NAD 25.
Zastal som. Niekto odisiel z mqjho vcerajsieho vecierka a
prisiel sem s plechovkou farby? Mnoho z nich zilo v okoli.
Dal som si kavu a potuloval som sa po meste. Myslel som
na to, ze by som mal niekomu zavolaf, spytaf sa, ci sa niekomu
166
C. Doctorow
nechce do kina alebo tak. Tak to kedysi pocas lenivych sobot
byvalo. Lenze komu som mal zavolaf? Van sa so mnou
nerozpravala, hovorif s Joluom som nebol pripraveny,
a Darryl-
Nuz, Darrylovi sa zavolaf nedalo.
Dal som si kavu a siel som domov a trochu som bludil po
blogoch na Xnete. Tieto anonblogy boli nevypatratel'ne - ak
len ich autor nebol taky hlupy, ze by sa podplsal - a boli ich
tam mraky. Vacsinou boli apoliticke, ale mnohe nie. Hovorilo
sa V nich o skolach a ich neferovosti. Hovorili o fizloch.
Glosovali.
Ukazalo sa, ze plany ohl'adne toho koncertu tam viseli uz
tyzdne. Preskakovali z blogu na blog, stavali sa hotovym
hnutim a ja som si nic nevsimol. A koncert sa volal Never
nikomu nad 25.
No, to vysvetl'ovalo, kde na to Ange prisla. Bol to dobry
slogan.
#
V pondelok rano som sa rozhodol zajsf znovu do toho
anarchistickeho knihkupectva a skusif zohnaf ten plagat Emmy
Goldmanovej . Potreboval som pripomienku.
Cestou do skoly som odbocil dolu na Sestnastu a cez Misiu,
potom hore k Valencijskej a krizom. Obchod bol zatvoreny, ale
zaznacil som si otvaracie hodiny a ubezpecil som sa, ze ten
plagat este maju.
Ked' som kracal dolu Valencij skou, ohromilo ma, kol'ko tam
bolo tych veciciek s NEVER NIKOMU NAD 25. Polovicka
obchodlkov ich mala vo vykladoch: obedare, tricka, peracniky,
klobuciky. Hipsteri boli coraz rychlejsi. Ako sa nove memy
sirili siet'ou v priebehu jedneho ci dvoch dni, obchody sa
zlepsovali v umiestfiovani tovaru do vykladov. V pondelok
vam prislo emailom srandovne videjko z Youtube s chlapikom,
ktory sa snazil lietaf na tryskach vyrobenych zo sodovky a
167
Maly brat
V utorok ste si mohli kupif tricko s jeho fotkami.
Ale aj tak bolo uzasne vidief nieco preskocif z Xnetu do
obchodov na hlavnej ulici. Dizajnerske dzlnsy so sloganom
naplsanym stredoskolskym gurockovym perom. Vyslvane
nasivky.
Dobre spravy sa siria rychlo.
Ked' som dosiel na hodinu Spolocenskych vied slecny
Galvezovej, bol napisany na tabuli. Vsetci sme sedeli
V laviciach a usmievali sa nan. Zdalo sa, ze nam usmev
opatuje. Na myslienke, ze si navzajom mozeme doverovaf, ze
nepriatel' je I'ahko identifikovatel'ny, bolo cosi hlboko
povznasajuce. Bolo mi jasne, ze to nie je celkom pravda, ale
nebolo ani uplna hluposf.
Vosla slecna Galvezova, uhladila si vlasy, polozila na
katedru svoj SchoolBook a zapla ho. Zodvihla kriedu a otocila
sa k tabuli. Vsetci sme sa zasmiali. V dobrom, ale zasmiali sme
sa.
Otocila sa a tiez sa usmievala. „Zda sa, ze v celej krajine
nastala inflacia pisatel'ov sloganov. Kol'ki z vas vedia, odkial'
ta fraza pochadza?"
Pozreli sme na seba. „Hippies?" povedal ktosi a ostatni sa
zasmiali. Hipikov je San Francisco pine, oboch dmhov, starych
fet'akov s dlhanskymi riedkymi bradami a batikami aj tych
novsich, ktorym ide viae o handry, ktori sa viae hraju na
nezavislakov, nez aby proti comukol'vek protestovali.
„Vem ano, hippies. Ale ked' si predstavime dnesnych
hippies, myslime hlavne na saty a hudbu. Saty a hudba boli len
sprievodnymi znakmi toho, co tu dobu, sest'desiate roky,
urobilo dolezitou."
„Poculi ste o hnutiach za I'udske prava, ktore bojovali za
ukoncenie segregacie, o ciemych a bielych det'och, ktore isli
spolu autobusmi na Juh, aby tam zbierali podpisy cernosskych
volicov a protestovali tam proti oficialnemu statnemu rasizmu.
Kalifomia bola jednym z miest, odkial' pochadzalo mnozstvo
168
C. Doctorow
vodcov hnutia za I'udske prava. Vzdy sme boli trochu viae
politicky angazovani nez zvysok krajiny a toto je tiez cast'
krajiny, kde sa cernosi mohli zapojif do tych istych odborov
ako belosi, takze na torn boli lepsie ako ich bratranci z juhu."
„Studenti z Berkeley posielali na juh potoky aktivistov,
ktorych regrutovali pri informacnych stolikoch v kampuse, na
Bancroftovej a Telegrafnej. Mozno ste videli, ze tie stoliky su
tarn dodnes."
„Nuz tak univerzita sa ich snazila zavrief. Prezident
univerzity zakazal na pode kampusu politicke organizacie,
lenze mladez, bojujuca za I'udske prava sa nedala. Policia sa
pokusila zaistif cloveka, ktory na jednom z tychto stolikov
rozdaval letaky, strcili ho do dodavky, lenze ich obkl'ucilo
3000 studentov a nenechali ich odisf. Nedovolili im ho vziaf
do vazenia. Stall na streche dodavky a prednasali prejavy o
Prvom dodatku a Slobode slova."
„To zelektrizovalo Hnutie za slobodu slova. A to bol
pociatok nielen hippies, ale viacerych radikalnejsich
studentskych hnuti. Bojovnych cernosskych skupin ako Cierni
Panteri - a neskor hnutia za prava homosexualov, ako Ruzovl
Panteri. Radikalnych zenskych skupin, dokonca aj 'lesbickych
separati stick', ktore chceli uplne zrusif muzov! A Yippies.
Pocul z vas niekto o Yippies?"
„Nepokusali sa levitovaf Pentagon?" povedal som. Kedysi
som o torn videl dokument.
Zasmiala sa. „Na to som zabudla, ale ano, to boli oni!
Yippies boli ako vel'mi politicky angazovani hippies, ale nie
takym serioznym sposobom ako to chapeme dnes. Boli hravi.
Vtipkari. Hadzali peniaze do Newyorskej Burzy. So stovkami
demonstrantov obkl'ucili Pentagon a vyslovili magicke
zaklinadlo, ktore ho malo vyzdvihnuf. Vymysleli fiktivny druh
LSD, ktory sa dal nasprejovaf na I'udi vodnou pistol'ou a
prskali sa medzi sebou a predstierali, ze su nafetovani. Boli
zabavni a bola to dobra telka - isty Yippie, klaun menom
169
Maly brat
Wavy Gravy, zvykol zorganizovaf stovky demonstrantov
oblecenych ako Santa Klaus, takze v spravach ukazovali
policajtov, ako zatykaju a odvliekaju samych Santov - a to
zmobilizovalo mnozstvo Tudl."
„Ich vel'kou chvll'ou bolo Narodne demokraticke
zhromazdenie v 1968, kde zvolali demonstraciu na protest proti
vojne vo Vietname. Tislcky demonstrantov pnidili do Chicaga,
spali V parkoch a hliadkovali kazdy den. V torn roku vymysleli
mnzstvo bizarnych kuskov, ako naprlklad kandidaturu
prasiatka menom Pigasus za prezidenta. Pollcia bojovala v
uliciach s demonstrantami - stalo sa to uz vel'akrat predtym,
lenze chicagski policajti nemali dost' dovtipu, aby nechali na
pokoji reporterov. Zbili aj ich a reported sa im odplatili tym, ze
konecne ukazali, co sa na tychto demonstraciach skutocne
dialo, takze cela krajina pozerala, ako chicagska pollcia
brutalne mlati ich deti. Hovorilo sa tomu 'policajne nepokoje.'"
„Yippies s obl'ubou vravievali 'Never nikomu nad 30.' Mali
na mysli to, ze I'udia, narodeni pred istou dobou, ked' Amerika
bojovala proti nepriaterom ako boli nacisti, nemozu nikdy
pochopif, CO to znamena milovaf svoju krajinu natol'ko, ze
odmietnete bojovaf proti Vietnamcom. Mysleli si, ze ked'
dovfsite 30, vase zivotne postoje skostnateju a nikdy
nedokazete pochopif, preco dnesne deti vychadzajii do ulic,
opust'aju stiidia a vyvadzaju."
„San Francisco bolo toho epicentrom. Boli tu zalozene
revolucne armady. Niektore z nich vyhadzovali do vzduchu
budovy alebo vykradali banky. Mnoho z tych deti vyrastlo na
viae ci menej normalnych dospelych, kym ini skoncili vo
vazeni. Niektori z nedostudovanych dokazali uzasne veci - ako
napriklad Steve Jobs a Steve Wozniak, ktori zalozili Apple a
vynasli osobny pocltac."
Zacalo ma to vt'ahovaf. O tom som cosi vedel, ale nikdy mi
to nik takto nepovedal. Alebo na tom mozno nikdy predtym
takto nezalezalo. Odrazu tie bezvyrazne, vazne, dospelacke
170
C. Doctorow
poulicne demonstracie nevyzerali az tak bezvyrazne. Mozno
tarn bolo miesto aj pre akcie xnet'ackeho hnutia.
Zodvihol som ruku. „A vyhrali? TI Yippies, vyhrali?"
Dlho sa na mfia zadlvala, akoby nad tym uvazovala. Nikto
nepovedal ani slovo. Vsetci sme chceli pocuf odpoved'.
„Neprehrali," povedala. „Casom trochu vyprchali. Niektorl
z nich sa kvoli drogam ci inym veciam dostali do vazenia.
Niektorl zmenili pesnicku a stall sa z nlch yuppies a pustlll sa
na prednaskove tume, kde kazdemu vykladall, akl boll hlupl,
aka je chamtlvosf kladna vlastnosf a ako to predtym nechapall.
Ale zmenlll svet. Vojna vo Vletname skoncUa a ten druh
konformlty a bezpodmlenecnej poslusnostl, ktory I'udla zvykll
nazyvaf vlastenectvom, vyslel z mody. Presadlll sa prava
clernych, zlen a gayov. Prava hlspancov, postlhnutych, cela
tradlcla obclanskych prav, to vsetko sa vytvorllo alebo posllnll
vd'aka tymto I'ud'om. Dnesne protestne hnutle je prlamym
potomkom onych zapasov."
„Nechapem, ako o nlch mozete takto hovorlf," povedal
Charles. Predklafial sa v lavlcl tak d'aleko, az skoro napoly stal,
a jeho ostra chuda tvar cela ocervenela. Mai vlhke vytrestene
ocl a vel'ke pery a ked' sa rozrusll, vyzeral trochu ako ryba.
Slecna Galvezova sa trochu zarazlla, potom povedala,
„Pokracuj, Charles."
„Prave ste opisall terorlstov. Skutocnych terorlstov.
Vyhadzovall do vzduchu budovy, to ste povedall. Snazlll sa
znlclf burzu. Napadall pollcajtov a branlll Im v zatykani I'udi,
ktori porusovall zakon. Ved' onl na nas utoclll!"
Slecna Galvezova pomaly prikyvla. Videl som, ze sa snazi
prist' na to, ako zvladnuf Charlesa, ktory vyzeral, ze uz-uz
exploduje. „Charles vzniesol spravnu poznamku. Yippies
neboli cudzi agenti, boli to americki obcania. Ked' hovoris
'Utocili na nas,' potrebujeme si ujasnif, kto su 'onl' a 'my'. Ked'
su to nasi krajania -"
„Hovno!" vykrikol. Teraz uz stal na nohach. „Sme s nimi vo
171
Maly brat
vojne. TI I'udia pomahali a prisluhovali nepriaterom. Je I'ahke
rozllsif, kto sme my a kto oni: ak podpomjete Ameriku, ste
s nami. Ak podpomjete I'udl, ktorl striel'aju na Americanov, ste
„Chce o torn este niekto diskutovaf?"
Niekol'ko nik vyletelo dohora. Slecna Galvezova ich
vyvolala. Niektori poukazali na to, ze dovod, pre ktorl
Vietnamci strierali na Americanov bol, ze Americania sa
nahrnuli do Vietnamu a po zuby ozbrojeni tam zacali
pobehovaf v dzungli. Inl si mysleli, ze Charles ma pravdu, ze
I'ud'om by sa nemalo dovolif robif ilegalne veci.
Vsetci slusne diskutovali okrem Charlesa, ktori len vsetkych
okrikoval a skakal im do reci, ked' sa snazili argumentovaf.
Slecna Galvezova sa ho niekol'ko raz snazila primaf, aby
pockal kym pride na rad, ale nedal sa zastavif.
Ja som zatial' v SchoolBooku hl'adal cosi, co som chcel
precitaf.
Nasiel som to. Postavil som sa. Slecna Galvezova na mfia
s ocakavanim pozrela. Ostatni sledovali jej pohl'ad a zmlkli.
Dokonca aj Charles na mfia po chvili pozrel, v jeho vel'kych
ociach blcala ku mne nenavisf.
„Chcel by som nieco precitaf," povedal som. „Je to kratke.
'Vlady su ustanovene medzi I'ud'mi a ich spravodliva moc
vyplyva zo suhlasu tych, ktorym vladnu, ak sa akakol'vek
forma vlady spreneveri tomuto ciefu, je pravom I'udi zmenif
alebo zrusif ju a ustanovif si novu vladu, poloziac jej zaklady
na takych principoch a organizujuc jej pravomoci takym
sposobom, aky povazuju za potrebny, aby im zaistil
bezpecnosf a sfastie.'"
&&&
172
C. Doctorow
Kapitola 12
Slecna Galvezova sa nasiroko usmievala.
„Vie niekto odkial' to pochadza?"
„Z Deklaracie nezavislosti," ozvalo sa niekorki unisono.
Prikyvol som.
„Preco si nam to cital, Marcus?"
„Pretoze sa mi zda, ze zakladatelia tejto krajiny povedali, ze
vlady by mali trvaf len dovtedy, pokym verime, ze pracuju
V nas prospech. A ak im prestaneme verif, mali by sme ich
zvrhnuf. O tom to je, ci nie?"
Charles zavrtel hlavou. „To bolo pred stovkami rokov!"
povedal. „Veci sazmenili!"
„Co sa zmenilo?"
„Nuz, V prvom rade uz nemame kral'a. Hovorili o vlade, aka
existovala, pretoze pra-pra-pra-prastary otec nejakeho stareho
chmul'a si myslel, ze ma moc od Boha a zabil kazdeho, kto
s nim nesuhlasil. My mame demokraticky zvolenu vladu -"
„Ja som ich nevolil," povedal som.
„Takze to ti dava pravo vyhadzovaf do vzduchu budovy?"
„Coze? Kto tu hovoril o vyhadzovani budov? Yippies a
hippies a vsetci tl ostatni si mysleli, ze im vlada uz nenacuva -
pozri sa len na to, ako sa zaobchadzalo s I'ud'mi, ktori sa snazili
ziskaf volicov na Juhu! Boli biti, zalarovani -"
„Niektori aj zabiti," povedala slecna Galvezova. Zodvihla
ruku a cakala, kym sa my s Charlesom posadime. „Uz nam pre
dnesok takmer vyprsal cas, ale chcem vas pochvalif za j ednu
z najlepsich hodin ake som kedy oducila. Bola to vyborna
diskusia a ja som sa od vas vsetkych vel'a naucila. Dufam, ze aj
vy ste sa cosi naucili jeden od druheho. Dakujem vsetkym za
ich prispevky."
„Pre tych, ktorych by lakala mala vyzva, mam mimoriadne
173
Maly brat
zadanie. Chcela by som, aby ste naplsali clanok, porovnavajuci
politicku odozvu na hnutia proti vojne a za obcianske prava
V oblasti Zalivu so sucasnymi odozvami na Vojnu proti
terorizmu. Minimalne na tri strany, ale mozete to spravif
akokol'vek dlhe. Zaujima ma, s elm pridete."
Za okamih zazvonil zvoncek a vsetci sa vyhrnuli z triedy.
Trochu som motkal a cakal, kym si ma slecna Galvezova
vsimne.
„Ano, Marcus?"
„To bolo uzasne," povedal som. „Nevedel som vsetky tie
veci o sest'desiatych rokoch."
„Aj sedemdesiatych. V politicky napatych casoch to tu bolo
vzdy zaujimave. Tvoja referenda na Deklaraciu sa mi vel'mi
pacila - to bolo naozaj vel'mi chytre."
„Vd'aka," povedal som. „Proste mi to napadlo. Nikdy
predtym som si neuvedomil, co tie slova vlastne znamenaju."
„No, su to slova, ktore kazdy ucitel' rad pocuje, Marcus,"
povedala a podala mi ruku. „Uz sa vel'mi tesim na tvoj clanok."
#
Cestou domov som si kupil plagat s Emmou Goldmanovou a
zavesil som si ho nad stol, nad stary fosforeskujuci plagat.
Taktiez som si kupil tricko s NEVER NIKOMU, na ktorom bol
fotomontaz Grovera a Elma, ako vykopavaju dospelych
Gordona a Susan von zo Sesame Street. Rozosmialo ma.
Neskor som zistil, ze na sieti uz fungovalo zo sesf
fotosopovych sut'azi o najlepsi slogan na miestach ako Park a
WorthlOOO a B3ta a ze naokolo sa uz vyskytovali stovky
hotovych obrazkov pripravenych, ze ich niekto vyuzije na
vyrobu suvenirikov.
Pri pohl'ade na tricko mama nadvihla obocie a oco vrtel
hlavou a podrzal mi kazefi, aby som si nekoledoval o
problemy. Mai som pocit, ze jeho reakcia mi dala za pravdu.
Ange ma na sieti znovu nasla a flirtovali sme na cete do
174
C. Doctorow
neskoreho vecera. Znovu sa zjavili biele dodavky s antenami a
ja som vypol Xbox, kym nepresli. Vsetci sme si na to uz
zvykli.
Ange sa vel'mi tesila na toto nove stretko. Vsetko
nasvedcovalo tomu, ze to bude riadne monstrum. Prihlasilo sa
tol'ko skupin, ze sa uvazovalo o zriadeni druheho podia.
> Ako ziskaju povolenie, aby sa v torn
parku mohlo hrat' celii noc? Dookola
sii domy
> Po-vo-lenie? Co je to „po-vo-lenie"?
Povedz mi viae o torn vasom I'ud-skom
po-vo-leni .
> Fiha, ono je to ilegalne?
> Hm, halo? Ty si robis starosti s
porusovanim zakona?
> Tuse
> LOL
Ale aj tak som mal nejaku nervoznu predtuchu. Chapete,
bral som toto uzasne dievca cez vikend na rande - hoci
technicky vzate, brala vlastne ona mfia - na ilegalny koncert,
ktory sa mal konaf uprostred rusnej stvrte.
Prinajmensom to teda bude zaujimave.
#
Zaujimave.
Eudia sa do Dolores Parku zacali tnisif pocas dlheho
sobotneho popoludnia, zjavovali sa medzi poslednymi
psickarmi a navstevnikmi s lietajucimi taniermi. Nebolo jasne,
ako bude koncert vlastne fungovaf, ale ponevieralo sa tam
mnozstvo policajtov a tajnych. Tajnych ste rozoznali, lebo
podobne ako Drbak a Susefi, mali kastrovsky uces a fyzicku
Nebrascanov: nabiti chlapici s kratkymi vlasmi a
neudrziavanymi fuzami. Potlkali sa okolo, vyzeralo to, ze sa
tam citia nepatricne a nepohodlne v tych svojich vel'kych
krat'asoch a vol'nych koseliach, pod ktorymi bezpochyby
ukryvali okolo pasov navesanu vyzbroj .
175
Maly brat
Dolores Park je pekny a slnecny, s palmami, tenisovymi
kurtmi a mnohymi pahorkami a stromami, okolo ktorych sa da
nahanaf, ci len tak oddychovaf. V noci tarn spavaju
bezdomovci, ale to je rovnake v celom San Franciscu.
Ange som stretol na ulici, pri anarchistickom knihkupectve.
Bol to mqj navrh. S odstupom je jasne, ze to bol uplne
priehl'adny manever, aby som sa pred tymto dievcat'om
vytiahol, ale v torn case by som bol prisahal, ze som to zvolil
preto, lebo to bolo dobre miesto na stretnutie. Ked' som ta
dosiel, citala kmhxxKstene, ty Vyje..anec.
„Pekne," povedal som. „S tymito ustami potom bozkavas
matku?"
„Tvoja mamicka neprotestuj e," povedala. „Vlastne je to o
skupine I'udl ako Yippies, ale z New Yorku. Vsetci pouzlvali to
slovo ako priezvisko, naprlklad 'Ben Vyje.anec' Myslienka
bola zhromazdif sa, vyrobif novinovu spravu, ale s uplne
nevytlacitel'nym menom. Proste vybabraf s mediami. Celkom
zabavne." Polozila knihu spat' na policku a ja som sa zamyslel,
ci by som ju nemal objaf. Eudia v Kalifomii sa v kuse objimaju
na pozdrav. Ale niekedy nie. A niekedy sa bozkavaju na lice.
Je to vel'mi matuce.
Vyriesila to za mfia tym, ze ma schytila a objala a stiahla mi
hlavu k sebe, vlepila mi pusu na lice a potom mi fuknutim
zaprdkala na krku. Zasmial som sa a odtisol ju.
„Das si burrito?" spytal som sa.
„Je to otazka alebo konstatovanie samozrejmosti?"
„Ani jedno. Je to rozkaz."
Kupil som niekol'ko zartovnych nalepiek s napisom TENTO
TEEEFON JE ODPOCUVANY, ktore mali spravnu vel'kosf,
aby sa dali nalepif na verejne telefony, ktore este lemovali
ulice Misie, ktora bola stvrt'ou, kde ste mali nemalo I'udi, ktori
si nemohli dovolif mobil.
Vysli sme do nocneho vzduchu. Popisal som jej, ako vyzeral
park, ked' som odtial' odchadzal.
176
C. Doctorow
„StavIm sa, ze tarn okolo bloku maju zaparkovanych stovky
tych kamionov," povedala. „M6zu tarn lepsie zasiahnuf."
„Hm." poobzeral som sa. „Tak trochu som dufal, ze povies
nieco ako, 'Ach, s tymto nemaju sancu cokol'vek urobit'.'"
„NemyslIm si, ze ide o to. Myslienka je dostaf spustu
civilistov do pozlcie, kde sa fizli musia rozhodnuf, budeme
zaobchadzaf so vsetkymi tymito obycajnymi Tudmi ako
s teroristami? Je to ako dzemovanie, ale s hudbou namiesto
cipov. Dzemujes, nie?"
Niekedy zabudam, ze moji priatelia nevedia, ze Marcus a
Mlk3y su ta ista osoba. „Hej, trochu," povedal som.
„ Je to ako dzemovanie s kopou vybornych skupin."
„Aha."
Burritos v Misii sii hotovou instituciou. Su lacne, obrovske a
lahodne. Predstavte si trubicu vel'ku ako raketomet, naplnenu
pikantnym grilovanym maskom, guacamole, salsou,
paradajkami, prazenou fazul'kou, ryzou, cibul'kou a
koriandrom. Da sa to porovnaf s Taco Bellom tak ako
Lamborghini s anglicakom.
Na Misii je okolo dvesto kioskov s burritos. Vsetky su
hrdinsky ohavne, s nepohodlnymi sedackami, minimalnou
vyzdobou - tvorenou vyblednutymi plagatmi mexickych
cestoviek a vysvietenymi hologramami Jezisa a Marie - a
hlucnou hudbou mariachi. To co ich odlisuje, vacsinou, je
akym druhom exotickeho masa plnia svoj tovar. Skutocne
autenticke miesta maju mozocky a jazyky, co si ja nikdy
nedavam, ale je dobre vedief, ze to tam je.
Miesto, kam sme zasli, malo aj mozocky a jazyky, ktore
sme si neobjednali. Ja som si dal came asada a ona krajanu
kuracinku a obaja vel'ky pohar horchaty.
Akonahle sme sa posadili, rozbalila svoj burrito a z kabelky
vytiahla malii fl'asticku. Bola to mala aerosolova plechovka
z nerezu, ktora vyzerala ako peprovy sprej . Namierila fiou na
odhalene vnutornosti burrita a poprskala ich jemnou cervenou
177
Maly brat
olejnatou hmlickou. Jej zavan sa dostal az ku mne a hrdlo sa mi
stiahlo a oci rozslzili.
„Co to dofrasa robis tomu ubohemu bezbrannemu burritu?"
Zlomyserne sa zaskerila. „Som zavisla na stipl'avych
jedlach," povedala. „Toto je kapsaiclnovy olej v rozprasovaci."
„KapsaicIn -"
„Hej, to CO je V peprovych sprejoch. Je to ako peper sprej,
ale trochu viae zriedeny. A omnoho chutnejsie. Ak ti to
pomoze, mozes si to prirovnaf ku Kajunskym ocnym
kvapkam."
Uz len od toho pomyslenia ma palili oci.
„Si robis srandu," povedal som. „Nieco take nemozes jest'."
Obociejej nadskocilo. „Synak, toznie akovyzva. Sleduj."
Zrolovala burrito rovnako opatrne ako fet'ak jointa, zalozila
konceky a znovu ho zabalila do alobalu. Odhalila jeden
koncek, priniesla si ho k ustam a chvil'u si ho podrzala tesne
pred perami.
Az kym dofiho nezahryzla neveril som, ze to naozaj dokaze.
Chapete, ved' to, co si prave nahrnula do jedla, bola v podstate
protipechotna zbrafi.
Zahryzla. Zula. Prehltla. Tvarila sa, ze je lahodnu veceru.
„Das si?" povedala nevinne.
„Hej," povedal som. Mam rad stipl'ave jedla. UPakistancov
si vzdy objednavam kari, co ma pri nazve obrazok so styrmi
cili paprickami.
Odhmul som viae alobalu a poriadne si odhryzol.
Vel'ka chyba.
Poznate ten pocit, ked' si odhryznete vel'ky kus chrenu alebo
wasabi alebo niecoho podobneho a zda sa vam, ze vase dutiny
sa zatvaraju sucasne s hrtanom, plniac vam hlavu uvaznenym
vzduchom, honicim ako po nuklearnom vybuchu, ktory sa
snazi prerazif von cez vase oci a nozdry? Ten pocit, ze sa vam
z oci a usi ide vyvalif pnid pary ako kreslenej postavicke?
Toto bolo ovel'a horsie.
178
C. Doctorow
Bolo to ako polozif ruku na honici sporak, ibaze ta ruka je
vo vasej hlave a pazerak uplne dolu v zaludku. Po celom tele
mi vyrazil pot a ja som sa dusil a dusil.
Bez slova mi podala horchatu a ja som akosi dostal slamku
do list a z celej sily som sal, pol pohara na jeden zat'ah.
„Existuje stupnica, tzv. Scovilleova, ktoni my, fanusikovia
cili, pouzivame na oznacenie palivosti papriky. Cisty kapsaicin
ma priblizne 15 milionov Scovilleov. Tabasco okolo 2,500.
Peprovy sprej ma zdrave 3 miliony. Toto ma biednych
100,000, pali ako slabsia cili papricka Habanero. Prepracovala
som sa k tomu asi tak za rok. Skutocne silny matros moze isf
az do asi pol miliona, dvesto krat palivejsie ako Tabasco. To
teda pali ako cert. Pri tol'kych Scovilleoch sa ti mozog uplne
zaplavi endorfinmi. Je to lepsie ako has. A je to zdrave."
Dutiny sa mi pomaly preberali, dokazal som dychaf bez
lapania po vzduchu.
„Samozrejme potom na zachode nasleduje divoky ohnivy
kruh," povedala so zmurknutim.
Jau.
„Ty si blazon," povedal som.
„To sedi od niekoho, koho konickom je stavanie a
rozbijanie laptopov," povedala.
„Zasah," povedal som a dotkol som sa cela.
„Chces trochu?" ponukla mi rozprasovac.
„Dakujem, nie," povedal som tak rychlo, ze sme sa obaja
rozosmiali.
Ked' sme odisli z restauracie a vydali sa k Dolores Parku,
polozila mi ruku okolo pasa a ja som zistil, ze je vysoka akurat
tak, aby som jej mohol daf ruku okolo pliec. To bolo cosi nove.
Nikdy som nepatril k vysokym chlapcom a dievcata, s ktorymi
som chodil, boli mojej vysky - dievcata v puberte rastu
rychlejsie ako chlapci, co je kruty trik prirody. Bolo to
prijemne. Prijemny pocit.
Na Dvadsiatej sme zabocili a isli hore k Dolores. Uz
179
Maly brat
predtym sme zacltili to napatie. Znelo to tarn ako bzucanie
miliona vciel. K parku pnidilo mnozstvo I'udl a ked' som sa
pozrel tym smerom, videl som, ze ich tarn uz bolo
zhromazdenych stokrat viae, nez kol'ko ich bolo, ked' som sa
odisiel stretnuf s Ange.
Ten pohl'ad mi rozburil krv. Bola krasna chladiva noc a my
sme sa isli bavif, skutocne bavif, bavif tak, akoby nebolo
ziadne zajtra. „Jedzte pite a bud'te st'astni lebo zajtra
zomrieme."
Bez slova sme sa zapojili do toho cvrkotu. Bolo tam vel'a
policajtov s napatymi tvarami, lenze co uz mohli robif?
V parku boli davy I'udi. V odhadovani pocetnosti davu nie som
vel'mi dobry. Noviny neskor citovali tvrdenia organizatorov, ze
tam bolo 20 000 I'udi; podl'a policie ich bolo 5000. Mozno to
znamena, ze ich tam bolo 12 500.
To je jedno. Bolo tam viae I'udi, nez na hocijakom
zhromazdeni, ktoreho som sa kedy zucastnil, a pritom to bola
neoznamena, nezabezpecena, ilegdlna udalosf.
V okamihu sme boli medzi nimi. Nemozem to odprisahaf,
ale myslim si, ze v tom stisku nebol nikto nad 25. Kazdy sa
usmieval. Boli tam aj mladsie deti, desaf ci dvanast'rocne,
z coho som mal dobry pocit. S takymi malymi det'mi v dave
nebude nikto robif nijake sprostosti. Nikto nechce, aby sa
det'om nieco stalo. Bude to jednoducho slavnostna jarna
oslavna noc.
Prisiel som na to, ze sa bolo treba predieraf k tenisovym
kurtom. Tlacili sme sa davom a aby sme sa nestratili jeden
druhemu, chytili sme sa za ruky. Na to sme si vsak nemuseli
prepletaf prsty. To sme spravili ciste pre potesenie. Bolo to
vel'mi prijemne.
Vsetky skupiny uz boli na kurtoch aj so svojimi gitarami a
mixaznymi pultmi a klavesami a dokonca aj s bicimi. Na Xnete
som neskor nasiel flickrovsky pas, ako tam vsetko to zariadenie
kus po kuse prepasovali v sportovych taskach a pod kabatmi.
180
C. Doctorow
Okrem toho tarn stall obrovske reproduktory, take ako vldaf
V predajnlach aut, a prl nlch zasobnlky ... automobllovych
baterll. Rozosmlal som sa. Genlalne! Takto chcell napajaf
aparaturu. Z mlesta kde som stal som vldel, ze to boll clanky
z hybrldu Prius. Ktosl vypltval eko-auto aby mohol pohanaf
dnesnu zabavu. Kopy baterll pokracovall az von z kurtov
kplotu a kablaml, ktore sa vlnull po pletlve, boll piipojene
k aparature. Napocltal som - 200 baterll! Krlstepane! Ved' to
muselo vazlf tonu.
Celu vec nebolo mozne zorganlzovaf bez emallu a wlkl a
malllngllstov. A takto bystrl I'udla to urclte neroblll na
verejnom Internete. Cele sa to stopro muselo odohraf na Xnete,
na to stavlm topanky.
Chvll'u sme sa len tak potlkall davom, kym hudobnlcl ladlll
a debatovall medzl sebou. Z dlal'ky som na tenlsovom kurte
uvldel Trudy Doo. Vyzerala akoby bola v klletke, ako
profeslonalny zapasnlk. Na sebe mala otrhanu kosel'u bez
rukavov a vlasy jej v dlhych fluoreskujuclch ruzovych dredoch
padall k pasu. Na nohach mala maskacove nohavlce a obrovske
gotlcke bagance s ocel'ovou splckou. Ako som ju pozoroval,
zodvlhla t'azku motorkarsku bundu, osuchanu ako rukavlca
bejzbaloveho chytaca, a obllekla si ju ako brnenle. Uvedomll
som si, ze to asl aj bolo brnenle.
Pokusll som sa jej zamavaf, asl aby som spravU dojem na
Ange, ale nevldela ma a vyzeral som asl ako trul'o, tak som
prestal. Energla davu bola uzasna. Casto sa hovorl o
„vlbraclach" alebo „energU" vel'kych zhromazdenl, ale kym ste
to nezazlll, asl si pomysllte, ze je to len taky recnlcky obrat.
Nle je. Su to usmevy na vsetkych tvarach, nakazllve a slroke
ako dyfia. Kazdy sa trochu knlse v nepocutom rytme, plecla sa
pohojdavaju. Tanecna chodza. Zarty a smlech. Ton reel napaty
a vzruseny, ako keby sa mal spustlf ohfiostroj. A nemozete
Inak, len byf toho sucast'ou. Pretoze ste.
Kym hudobnlcl zacall, bol som uplne zhypnotlzovany
181
Maly brat
pulzom davu. Otvorenie zaobstaral akysi srbsky turbo-folk, na
ktory som nedokazal tancovaf. Dokazem zatancovaf na presne
dva dmhy hudby: trance (suchtate sa dookola a nechate sa
unasaf hudbou) a punk (metate sa a poskakujete az kym si
neubllzite alebo sa nevycerpate, pripadne obidva). Dalsl
V poradi bol hip-hop z Oaklandu zmixovany s trash-
metalistami, co znie lepsie, nez by sa zdalo. Potom nejaky
zuvackovy pop. Potom na javisko nastupili Rychlokurvy a
Trudy Doo sa postavila k mikrofonu.
„Volam sa Trudy Doo a ak mi verite ste idioti. Mam
tridsat'dva a pre mfia je uz neskoro. Som stratena. Uvaznena
V starom sposobe uvazovania. Este stale beriem svoju slobodu
ako samozrejmosf a nechavam, nech mi ju ini beni. Vy ste
prvou generaciou, ktora vyrasta v Amerike Gulagov a viete, ze
vasa sloboda je hodna aj toho posledneho centu!"
Dav zahucal. Zahrala rychle, hravo nervozne akordy na
gitare a jej basistka, mohutna silnejsia dievcina s lesbickym
ucesom a este vacsimi bagancami a usmevom, s ktorym sa dali
otvaraf pivove fl'ase, do toho hrabla rychlo a tvrdo. Mai som
chut' skakaf. Skakal som. Ange skakala so mnou. Hojne sme sa
potili do noci, ktora pachla potom a mariskovym dymom.
Honice tela nas stlacali zo vsetkych stran. Aj oni skakali.
„Never nikomu nad 25!" vykrikla.
Zarycali sme. Boli sme jedno obrovske ryciace zvieracie
hrdlo.
„Never nikomu nad 25 !"
^^Never nikomu nad 25!''
„Never nikomu nad 25 !"
^^Never nikomu nad 25!''
„Never nikomu nad 25 !"
^^Never nikomu nad 25!"
Vyrazila na gitare niekol'ko d'alslch tvrdych akordov a druha
gitaristka, dievca drobne ako skriatok, ktoreho tvar sa jezila
piercingami, sa pridalo, tui-di-ui-di-di do vysok, za dvanasty
182
C. Doctorow
prazec.
„Toto prekliate mesto je nase! Tato prekliata krajinaje nasa.
Nijaky terorista nam ju nemoze vziaf pokym sme slobodnl.
Ked' stratlme slobodu, teroristi vyhrali! Vezmite si to spat'!
Vezmite si to spat'! Ste dost' mladi a dost' hlupi na to, aby ste
nevedeli, ze mozete nevyhraf, takze ste jedini, kto nas moze
viesf k vit'azstvu! Vezmite si to spdtT
„ VEZMITE SI TO SPAT!" volali sme. Drsne hrabla do
gitary. Notu sme jej krikom vratili a potom to zacalo byf
naozaj HLASNE.
#
Tancoval som, az som bol taky unaveny, ze som nedokazal
urobif ani krok. Ange tancovala pri mne. Technicky vzate sme
sa suchali spotenymi telami niekorko hodin, ale verte alebo
nie, vobec som z toho nebol nadrzany. Tancovali sme, stratili
sme sa v pulze a rytme a ryku - VEZMITE SI TO SPAT!
VEZMITE SI TO SPAT!
Ked' sme uz viae nevladali, chytil som ju za ruku a ona mi
stisla dlafi akoby som ju drzal, aby sa neznitila zo strechy
budovy. Odtiahla ma na okraj davu, kde bolo redsie a
chladnejsie. Tu, na kraji Dolores Parku, sme boli v chladnom
vzduchu a pot na nasich telach bol okamzite I'adovy. Roztriasli
sme sa a ona mi polozila ruky okolo pasa. „Zohrej ma,"
prikazala. Viae mi nebolo treba. Objal som ju. Jej srdce
buchalo V ozvene k rychlym uderom z javiska - hral sa
breakbeat, rychly a nastvany a bez slov.
Bolo ju citif potom, ostrou prichut'ou, ktora krasne vonala.
Vedel som, ze aj ja pachnem potom. Nos som mal pri jej
temene a jej tvar sa pritiskala k mojej kl'ucnej kosti. Polozila
mi ruky na krk a potiahla.
„Pod' sem dolu, nepriniesla som si rebrik," bolo, co mi
povedala a ja som sa pokusal usmiaf, ale to je t'azke ked' sa
bozkavate.
183
Maly brat
Ako som uz spomenul, v zivote som predtym pobozkal tri
dievcata. Dve z nich sa nikdy predtym s nikym nebozkavali.
Jedna mala frajerov od 12. Bola problematicka.
Ziadna z nich sa nebozkavala ako Ange. Cele jej usta boli
makke, ako vnutro zreleho ovocia, a nevrazila mi jazyk do ust
ale vsunula len trosku a sucasne mi vtiahla moje pery do
svojich list, takze sa nase usta akoby spojili. Pocul som sam
seba zastonaf a schytil som ju a mocne stiskal.
Pomalicky a jemne sme sa spustili do travy. Prepleteni sme
lezali vedl'a seba a bozkavali sa a bozkavali. Svet zmizol, boli
len bozky.
Moje ruky nasli jej zadocek, jej pas. Okraj jej tricka. Jej
teple brusko, jemny pupok. Postupovali d'alej. Aj ona
zastonala.
„Nie tu," povedala. „Pod'me tam d'alej ." Ukazala cez ulicu
na vel'ky biely kostol, ktory dava meno Misii a Dolores Parku.
Drziac sa za ruky rychlo sme prebehli ku kostolu. Vpredu stall
vel'ke stlpy. Pritlacila ma chrbtom k jednemu a znova si
pritiahla moju tvar. Moje ruky sa rychlo a smelo vratili pod jej
tricko. Vysiel som hore k jej hrudi.
„Rozopina sa to vzadu," sepkala mi do ust. Bol som taky
tvrdy, ze by som nim mohol rezaf sklo. Presunul som ruky na
jej chrbat, svalnaty a siroky, a roztrasenymi prstami som nasiel
hacik. Chvil'ku som sa plietol, mysliac na vsetky tie vtipy o
tom, aki su chlapi pri rozopinani podprsenky nemozni.
Nedarilo sa mi to. Potom vsak hacik odskocil. Vzdychla mi do
list. Presunul som ruky okolo jej tela, citiac vlhkosf jej
podpazusi - co bolo z akehosi dovodu sexy a vobec nie
neprijemne - a pohladil boky jej pfs.
A vtedy sa rozozneli sireny.
Bolo to hlasnejsie nez vsetko, co som kedy pocul. Zvuk ako
fyzicky pocit, ako cosi, co vas zmetie z noh. Najhlasnejsi zvuk,
aky ucho dokaze spracovaf a potom este hlasnejsi.
„OKAMZITE SA ROZIDTE," povedal Mas, ktory mi
184
C. Doctorow
zahrmel v lebke ako Mas Bozl.
„TOTO JE NEPOVOLENE ZHROMAZDENIE.
OKAMZITE SA ROZIDTE"
Skupina prestala hraf. Hluk davu cez ulicu sa zmenil. Znel
vystrasene. Rozhnevane.
Zacul som st'uknutie ako sa zosilfiovaci system
reproduktorov a automobilovych bateril zaplnal.
„VEZMITE SI TO SPAT!"
Bol to bojovy pokrik, ako vyzva, ktoni kriclme do priboja
alebo z utesu.
„VEZMITE SI TO SPAT!"
Dav vrcal, vydaval zvuk, z ktoreho sa mi jezili chlpy vzadu
na siji.
„VEZMITE SI TO SPAfr skandoval. „VEZMITE SI TO
SPAT VEZMITE si to spat VEZMITE si to SPAT!"
Pollcia nastupila v rojniciach, nesiic plastove stity a Darth
Vaderovske prilby, kryjuce tvar. Kazdy mal ciemy obusok a
infracervene okuliare. Vyzerali ako vojaci z futurist! ckeho
vojnoveho filmu. Ako jeden muz postupili o krok dopredu a
kazdy buchol obuskom po stite, tresklo to akoby sa otvarala
zem. Dalsl krok, d'alsl tresk. Uz boli okolo celeho parku a
bllzili sa.
„OKAMZITE SA ROZIDTE," zopakoval Bozl Mas. Nad
hlavami vrcali helikoptery. Ale bez svetlometov. Infracervene
videnie, jasne. Samozrejme. Aj na oblohe mali infracervene
d'alekohl'ady. Stiahol som Ange nazad pod branu kostola,
skryvajiic sa pred fizlami aj ich helikopterami.
„ VEZMITE SI TO SPAT!" revali zosilfiovace. Bol to
pokrik vzbury Trudy Doo a zacul som jej gitaru, ryciacu nejake
akordy, a potom bubny a mohutne hlboke basy.
„ VEZMITE SI TO SPAT!" odpovedal dav a vyrojil sa
z parku na policajne linie.
Nikdy som v ziadnej vojne nebol, ale teraz si myslim, ze
viem, ake to musi byf . Ake to musi byf , ked' vystrasene deti
185
Maly brat
zautocia cez bojove pole na nepriatel'ske sily, vediac, co pride,
ale napriek tomu bezia s vreskom a vytlm.
„OKAMZITE SA ROZIDTE," povedal Bozl Mas.
Prichadzal z kamionov zaparkovanych vsade okolo parku,
kamionov, ktore zastali na svojich miestach v poslednych par
sekundach.
Nato padla hmla. Klesla z helikopter a nas zachytil len jej
okraj . Mai som pocit, ze mi odletl vrch hlavy. Pocit, akoby mi
nosne dutiny prebodli I'adovymi cepinmi. Oci mi spuchli a
zaslzili a hrdlo sa mi zovrelo.
Peprovy sprej. Nie stotisic Scovilleov. Poldruha miliona.
Pustili na dav plyn.
Co sa dialo potom som nevidel, ale pocul, ked' sme sa
s Ange spolu dusili a drzali jeden dmheho. Najprv zadusajuce,
zvracajuce zvuky. Gitara a bicie a basa v sekunde zmlkli.
Potom kasel'.
Potom krik.
Krik sa ozyval dlhy cas. Ked' sa mi vratil zrak, kuklaci mali
svoje infrahl'ady na celach a helikoptery zalievali Dolores Park
tol'kym jasom, akoby bol den. Vsetci pozerali do parku, co
bolo dobre, lebo v tom svetle sme boli kompletne viditel'ni.
„Co spravime?" povedal Ange. Hlas mala priskrteny,
vyl'akany. Na chvil'ku som sa neodvazil ozvaf. Niekol'kokrat
som prehltol.
„Odideme," povedal som. „To je vsetko co mozeme urobif.
Stratif sa. Akoby sme len prechadzali okolo. Dolu po Dolores a
zabocif dol'ava a nahor ku Sestnastej ulici. Akoby sme
nahodou sli okolo. Akoze sa nas to netyka."
„To nebude fungovaf," povedala.
„Nic ine mi nenapada."
„Nemyslis, ze by sme mali ufujazdif?"
„Nie," povedal som. „Ak sa rozbehneme, budii nas
prenasledovaf. Mozno ak pokojne pqjdeme, si budu myslief,
ze s tym nic nemame a nechaju nas na pokoji. Budu mat' vel'a
186
C. Doctorow
zatykania. To ich bude zamestnavaf dlhy cas."
Park bol piny zmietajucich sa tiel, mladez aj dospell si drzali
tvare a lapali po dychu. Policajti ich vliekli popod pazuchy,
potom im sputavali ruky plastikovymi paskami a hadzali ich do
nakladiakov ako handrove babiky.
„0K?" povedal som.
„0K," povedala.
A tak sme to aj spravili. Kracali sme drziac sa za mky,
svizne a zamestnane, ako parik, ktory sa jednoducho chce
vyhnuf akymkol'vek problemom, sposobenym kymsi inym.
Chodzou, ktorou idete, ked' predstierate, ze nevidite zobraka
alebo sa nechcete zapliesf do poulicnej bitky.
Fungovalo to.
Dosli sme na roh a zabocili a pokracovali. Ani jeden z nas
sa neodvazil ozvaf pozdlz celych dvoch blokov. Potom som
vypustil uplne nevedomky zadrziavany dych.
Prisli sme na Sestnastu ulicu a zabocili k Misijnej. V sobotu
o druhej v noci to byva dost' nebezpecna stvrt'. V tu noc to bola
ul'ava - sami stari fet'aci a kurvy a priekupnici a ozrani. Ziadni
fizli s obuskami, ziadny plyn.
„Hm," povedal som vdychujuc nocny vzduch. „Kavu?"
„Domov," povedala. „Myslim, ze je cas isf domov. Kava
neskor."
„Hej," suhlasil som. Byvala v Hayesovom udoll. Zbadal
som taxik a zamaval nafiho. Bol to maly zazrak - v San
Franciscu nenajdete taxika, ked' ho najviac potrebujete.
„Mas na taxik domov?"
„Hej," povedala. Taxikar na nas mrkol cez svoje okienko.
Otvoril som zadne dvere aby nam neubzikol.
„Dobru noc," povedal som.
Rukami mi objala hlavu a pritiahla moju tvar. Silne ma
pobozkala na usta, nebolo to eroticke, ale akesi intimne.
„Dobru noc," zasepkala mi do ucha a vklzla do taxika.
Hlava sa mi knitila, oci slzili, hanbil som sa za to, ze som
187
Maly brat
tarn zanechal vsetkych Xnet'akov v pazuroch DHS a SPFD.
Pobral som sa domov.
#
V pondelok rano stal za katedrou slecny Galvezovej Fred
Benson.
„Slecna Galvezova uz tuto triedu ucif nebude," povedal,
ked' sme si posadali. Vyslovil to tonom sebauspokojenia, ktory
som dobre poznal. Obzrel som sa na Charlesa. Usmieval sa
akoby mal narodeniny a dostal ten najlepsi darcek na svete.
Prihlasil som sa.
„Preco nie?"
„Skolska rada nediskutuje o zalezitostiach zamestnancov
s nikym okrem prislusneho zamestnanca a disciplinameho
vyboru," povedal a ani sa nesnazil zakryf, ako vel'mi ho to tesl.
„Dnes zacneme novu temu, o narodnej bezpecnosti. Vase
SchoolBooky obsahuju nove texty. Prosim, otvorte si ich a
otocte na prvu obrazovku."
Uvodna obrazovka zobrazovala logo DHS a titulok: CO BY
MAL KAZDY AMERICAN VEDIET O NARODNEJ
BEZPECNOSTI.
Mal som chut' smarif SchoolBook o zem.
#
Dohodol som sa s Ange, ze sa po skole stretneme v kaviarni
V jej stvrti. Naskocil som na BART a ocitol som sa na sedadle
vedl'a dvoch chlapikov v oblekoch. CItali San Francisco
Chronicle, v ktorom bolo celostrankove post-mortem o
„mladeznickych nepokojoch" v Dolores Parku na Misii.
Pohmkavali a knitili nad tym hlavami. Potom jeden povedal
druhemu, „Akoby mali vymyte mozgy alebo co. Kristepane, to
aj my sme niekedy boli taki sprosti?"
Vstal som a presadol si.
188
C. Doctorow
189
Maly brat
Kapitola 1 3
„Su to uplne kurvy," povedala Ange, doslova to vypl'ujuc.
„Vlastne je to urazka t'azko pracujucich kuriev. Su to, su to
prospechdri.''
Prezerali sme si kopku novin, ktore sme si vzali a priniesli
do kaviarne. Vsetky obsahovali „reportaze" z party v Dolores
Parku a vo vsetky ch do jednej to vyzeralo akoby slo o
opilecku, zdrogovanu orgiu deciek, ktore zautocili na
policajtov. USA Today vyratuvali cenu nepokojov a zahmuli aj
naklady na pozmyvanie zvyskov peproveho spreja z plynoveho
utoku, naklady spojene s naval om zachvatov astmy, ktory
naplnil mestskii zdravotnicku pohotovosf a cenu spracovania
osmich stovak zatknutych „vytrznikov."
Nik nepocuval druhu stranu.
„No, aspofi Xnet pise pravdu," povedal som. Ulozil som si
do mobilu za hrsf blogov a videi a fotoalbumov a ukazal som
jej ich. Boli to spravy z prvej ruky, od I'udi, ktory ch splynovali
a zmlatili. Video nas ukazovalo ako tancujeme a bavime sa,
ukazovalo pokojne politicke prejavy a skandovanie „Vezmite
si to spat"' a Trudy Doo, hovoriacu o nas ako o jedinej
generacii, ktora mohla verif v boj za nase slobody.
„Musime dosiahnuf, aby sa I'udia o tomto dozvedeli,"
povedala.
„To hej," povedal som zasmusilo. „To je pekne v teorii."
„No, CO myslis, preco tlac nikdy nepublikuje nasu pravdu?"
„Ved' si to povedala, su to kurvy."
„Hej, ale kurvy to robia za peniaze. Predali by viae novin a
reklam, keby mali kontroverziu. Co majii teraz, je bezny zlocin
- kontroverzia je ovel'a lepsia."
„Jasne, chapem. Tak preco to nerobia? Nuz lebo reported
sotva stihaju prezeraf obvykle blogy, nie to este sledovaf Xnet.
190
C. Doctorow
K dospelym to nie je prave najpriatel'skejsie miesto."
„Ano," povedala. „No ale to mozeme napravif, nie?"
„Hm?"
„Vsetko to splses. Das na jedno miesto, spolu so vsetkymi
odkazmi. Jedno miesto kde moze isf kazdy, ktore je urcene na
to, aby ho tlac nasla a ziskala celkovy obrazok. Prepoj ho
s Navodmi pre Xnet. Uzivateha Internetu sa mozu dostaf na
Xnet, ak im nezalezi na tom, ze DHS najde, kade surfovah."
„Myslis, ze to bude fungovaf?"
„Nuz, aj keby nie celkom, bude to nieco pozitivne."
„Preco by nas vobec pocuvah?"
„Kto by nepocuval MlkSyho?"
Polozil som kavu. Zdvihol som mobil a vlozil si ho do
vrecka. Postavil som sa, otocil na pate a vysiel z kaviarne.
Pustil som sa nahodnym smerom a kracal. V tvari som citil
napatie, vsetka krv sa mi nahmula kamsi do zaliidka, az to
palilo.
Vedia, kto si, myslel som si. Vedia, kto je Mlk3y. To bol
koniec. Ak na to prisla Ange, v DHS to vedeh uz davno. Bol
som strateny. Odkedy ma nechali odisf z ich kamiona som
vedel, ze jedneho dfia si po mfia pridu a zatknu ma a zatvoria
nadosmrti, poslu ma tam, kde zmizol Darryl.
Bolo po vsetkom.
Ked' som dosiel na Trhovu, takmer ma zrazila na zem.
Lapala po dychu a vyzerala byf od zlosti cela bez seba.
„Co, do frasa, s tebou je, vazeny?"
Striasol som ju a si el d'alej . Bolo po vsetkom.
Znovu ma chytila. „Prestafi, Marcus, I'akas ma. No tak,
hovor so mnou."
Zastavil som sa a pozrel na fiu. Rozmazavala sa mi pred
ocami. Nedokazal som zaostrif. Zmocnila sa ma sialena tiizba
skocif do drahy trolejbusu, ktory nas obchadzal stredom ulice.
Bolo by to lepsie ako sa tam vratif.
„Marcus!" Urobila cosi, co som vidal len vo filmoch.
191
Maly brat
Vylepila mi poriadnu facku. „Hovor so mnou, doriti!"
Pozrel som na fiu a prilozil si ruku na lice, ktore ma
poriadne palilo.
„Nikto nesmie vedief, kto som," povedal som.
„Jednoduchsie to uz nejde vysvetlif. Ak to vies ty, je po
vsetkom. Akonahle sa to niekto dozvie, je po vsetkom."
„Ach, Boze mqj, prepac. Pozri, ja to viem len preto, lebo
som, nuz, vydierala som Jolua. Po tom vecierku som fa trochu
sledovala, snazila som sa prist' na to, ci si mily chlapik, ako si
sa zdal, alebo tajny masovy vrah. S Joluom sa pozname uz dlho
a ked' som sa ho na teba pytala, vykladal o tebe akoby si bol
Druhy Prichod alebo nieco take, ale vycitila som, ze nieco mi
tajil. Poznam ho uz davno. Ked' bol mladsi,
V programatorskom tabore chodil s mojou starsou sestrou.
Viem nafiho vselijake veci. Povedala som mu, ze to vykricim,
ked' mi to nepovie."
„Takze ti povedal."
„Nie," povedala. „Poslal ma do haja. Tak som mu povedala
cosi o sebe. Cosi, co som nikdy nikomu inemu nepovedala."
„Coze?"
Pozrela na mfia. Poobzerala sa. Potom znovu na mfia. „0K.
Nebudem po tebe chcief, aby si prisahal, ze udrzis tajomstvo,
na CO by to bolo. Bud' ti mozem verif alebo nie."
„Minuly rok som -" odmlcala sa. „Minuly rok som ukradla
standardizovane testy a uverejnila ich na nete. Bol to len taky
hec. Nahodou som isla okolo kancelarie riaditel'a a zbadala
som ich V jeho sejfe a dvere boli dokoran. Vklzla som do
kancelarie - bolo tam sesf sad kopii a jednu som si dala do
tasky a zmizla. Doma som ich potom oskenovala a zavesila na
server Piratskej Strany v Dansku."
„Tak to si bola tyT povedal som.
Zacervenala sa. „Uhm. Hej ."
„No do riti!" povedal som. To bola bomba. Odbor skolstva
tvrdil, ze vypracovanie testov v ramci programu Ziadne Diet'a
192
C. Doctorow
Nezostane Pozadu stalo desiatky milionov dolarov a ze ich
budu musief zaplatif este raz, lebo nastal unik. Nazyvali to
„edu-terorizmus." V spravach sa donekonecna spekulovalo o
politickej motivacii zdroja uniku, ci to bol protest nejakeho
ucitel'a, alebo to bol student ci zlodej alebo nespokojny
subkontraktor.
„To si bola TY?"
„Bola som to ja," povedala.
„ A toto si povedala Joluovi -"
„Lebo som ho chcela presvedcif, ze dokazem udrzaf
tajomstvo. Ak on pozna moje, tak ma nieco, co moze proti mne
pouzif, ak by som tarala. Nieco za nieco. Quid pro quo, ako
vMlcani jahniat."
„A on ti povedal."
„Nie," povedala. „Nepovedal."
„Ale-"
„Potom som mu povedala, ze som do teba buchnuta. Ako
planujem zo seba spravif totalneho idiota a skocif po tebe.
Potom mi to povedal."
V tej chvili mi nenapadlo nic, co by som mohol odpovedaf.
Pozrel som si na topanky. Chytila ma za ruky a silno stisla.
„Prepac, ze som to z neho vytiahla. To rozhodnutie malo
byt' na tebe, ak by si niekedy chcel. Nemala som pravo -"
„Nie," povedal som. Teraz, ked' som vedel, ako sa to
dozvedela, zacal som sa upokojovaf. „Nie, je dobre, ze to vies.
„Ja," povedala. „Stara dobra ja."
„Okej, s tym dokazem zif. Ale este jednu vec."
„Co?"
„Neda sa to povedaf tak aby to nevyznelo, ze som chumaj,
takze to proste poviem. Eudia, ktori spolu chodia - ci co to
vlastne spolu roblme - sa rozchadzaju. A ked' sa rozchadzaju,
su na seba nastvani. Niekedy sa nenavidia. Je to bezcitne, takto
na to myslief, ale chapes, musime myslief aj na to."
193
Maly brat
„Slavnostne srubujem, ze neexistuje nic, co by si mi kedy
mohol spravif, kvoli comu by som vyzradila tvoje tajomstvo.
Nic. Potrtkaj tucet roztlieskavaciek v mojej posteli pred mojou
matkou. Prinuf ma pocuvaf Britney Spears. Polam mqj laptop,
rozbi ho kladivom a namoc do morskej vody. Sl'ubujem. Nic.
Nikdy."
Odfukol som si.
„Hmm," povedal som.
„A teraz je vhodna chvil'a aby si ma pobozkal," povedala a
dvihla ku mne tvar.
#
MlkSyho nasledujucim vel'kym projektom na Xnete bolo
vel'ke zhromazdenie sprav o NEVER NIKOMU party
V Dolores Parku. Vytvoril som najvacsiu, najpapul'natejsiu
stranku, akii som dokazal, so sekciami, zobrazujucimi dianie
podl'a lokality, podl'a casu, podl'a kategorie - policajne nasilie,
tanec, spev, dozvuky. Uploadol som tam cely koncert.
Robil som na tom cely zvysok noci. A nasledujiicu noc. A
d'alsiu.
Moja postova schranka bola preplnena odkazmi od I'udi.
Posielali mi zaznamy zo svojich telefonov a kamkorderov.
Potom som dostal email od znameho mena - Dr Eeevil (tri
„e"), jedneho z hlavnych vyvojarov ParanoidLinuxu.
> MlK3y
> S veTkym zaujmom sledujem tvoj
experiment s Xnetom. Tu v Nemecku
mame mnoho skiisenosti, Co sa stane,
ked' sa vlada vymkne spod kontroly.
> Jedna vec, ktoru by si mal vediet'
je, ze kazda kamera ma unikatnu
„signaturu sumu", ktora sa da neskor
pouzit' na priradenie obrazku kamere.
To znamena, ze fotky, ktore
publikujes na stranke by mohli byt'
potencialne pouzite na
194
C. Doctorow
identif ikovanie fotografov, ak by
ich niekedy zadrzali kvoli nieComu
inemu .
> Nast'astie nie je t'azke tie signatury
odstranit', ak ti na torn zalezi. V
distre ParanoidLinuxu je na to
utilitka - vola sa to photonomous a
najdes ju v /usr/bin. PreCitaj si
dokumentaCne stranky. Je to
jednoduche .
> Vel'a st'astia v praci . Nech t'a
nechytia. Zostafl slobodny. Zostafl
paranoidny .
> Dr Eeevil
Zanonymizoval som vsetky fotky, ktore som zverejnil a
znovu ich zavesil, spolu s poznamkou Dr Eeevila, aby som tak
vsetkych varoval. Vsetci sme mali tii istu zakladnu instalaciu
ParanoidXboxu, takze kazdy mohol anonymizovaf svoje fotky.
S tymi, CO sa uz medzitym stiahli a ulozili, sa nedalo nic
urobif, ale nabuduce uz budeme mudrejsl.
To ma tej noci pine zamestnavalo az do nasledujuceho rana,
ked' som zisiel dolu na rafiajky a mama tam mala zapnute radio
s rannymi spravami NPR.
„Arabska spravodajska stanica Al-Dzazira zverejnila
fotografie, video a reportaze ocitych svedkov vikendovych
mladeznickych nepokojov v Dolores Parku," povedal hlasatel',
ked' som pil svoj pomarancovy dzus. Podarilo sa mi
nerozprskaf ho po izbe, ale trochu som sa veru zakuckal.
„Reporteri Al-Dzaziry tvrdia, ze tieto clanky boli
publikovane na takzvanom 'Xnete', tajnej sieti pouzivanej
studentmi a sympatizantmi Al-Kaidy v oblasti Zalivu. Chyri o
existencii tejto siete kolovali uz dlhsie, ale dnesok znamena jej
prvu viditel'nu zmienku."
Mama potriasla hlavou. „Uz len to nam chybalo," povedala.
„Akoby nam nestacila policia. Deti, co pobehuju naokolo,
tvaria sa ako partizani a davaju im zamienky, aby naozaj
zakrocili."
195
Maly brat
„Weblogy Xnetu obsahuju stovky reportazi a
multimedialnych suborov od mladych I'udl, ktorl sa nepokojov
zucastnili a tvrdia, ze slo o pokojne zhromazdenie az pokym
pollcia nezautocila na nich. Tu je jedna z nich."
„'Nerobili sme nic, len tancovali. Vzal som so sebou
mladsieho brata. Skupiny hrali a hovorilo sa o slobode a o torn,
ako ju stracame kvoli tym idiotom, co tvrdia, ze nenavidia
teroristov, ale pritom utocia na nas, hoci nie sme nijaki
teroristi, sme Americania. Mysllm, ze nenavidia slobodu, nie
nas."
„Tancovali sme a skupiny hrali a vsetko to bola len zabava a
potom policajti zacali kricaf, aby sme sa rozisli. Vsetci sme
kricali vezmite si to spat'! Teda vziaf si spat' Ameriku. Policajti
na nas pouzili peprovy sprej. Mqj bracek ma dvanasf. Tri dni
chybal v skole. Moji hlupi rodicia tvrdia, ze je to moja vina. A
CO policia? Platime ich a oni nas maju chranif, ale oni na nas
bez poriadneho dovodu utocia plynom, ako na nepriatel'skych
vojakov."
„Podobne spravy, vratane audia a videa, sa vyskytuju na
webstranke Al-Dzaziry a na Xnete. Odkazy na tento Xnet
mozete najsf na stranke NPR."
Otec zisiel dolu.
„Pouzivas Xnet?" povedal. Uprene mi pozeral do tvare. Citil
som, ze sa chulim.
„Je to na videohry," povedal som. „Vacsina I'udi to na to
pouziva. Je to obycajna bezdrotova sief. Vsetci to robia s tymi
Xboxmi, CO minuly rok zadarmo rozdavali."
Pohl'ad mu blcal. „Hry? Marcus, ty si neuvedomujes, ale
poskytujes krytie I'ud'om, ktori planuju utok a znicenie tejto
krajiny. Nechcem vidief, ako pouzivas ten Xnet. Uz nikdy. Je
tojasne?"
Chcel som sa prief. Dopekla, mal som chut' zalomcovaf
nim. Ale nespravil som to. Sklopil som zrak. Povedal som,
„Jasne, oci." A odisiel som do skoly.
196
C. Doctorow
#
Spociatku sa mi ul'avilo, ked' som zistil, ze Benson nas nebude
nad'alej ucif spolocenske vedy. Lenze zenska, ktorou ho
nahradili bola mojou najhorsou nocnou morou.
Bola mlada, okolo 28 alebo 29, a pekna, takym tym
tuctovym sposobom. Bola blond a hovorila s makkym
juzanskym prizvukom, ked' sa nam predstavila ako pani
Andersenova. To hned' spustilo moje poplasko. Nepoznal som
nijaku zenu pod sest'desiat, ktora by sama seba oznacovala ako
„pani."
Ale bol som ochotny to prehliadnuf. Bola mlada, pekna,
prijemne znela. Hadam bude OK.
Nebola OK.
„Za akych okolnosti by mala byf federalna vlada pripravena
pozastavif platnosf Listiny prav?" povedala, otocila sa k tabuli
a naplsala stlpec cislic od jedna do desaf.
„Nikdy", povedal som necakajuc na vyvolanie. To bolo
I'ahke. „Ustavne prava su absolutne."
„To nie je vel'mi sofistikovany nahl'ad." Pozrela do
zasadacieho poriadku. „Marcus. Napriklad, povedzme, ze
policajt vykonava nepodlozenu prehliadku - postupuje nad
ramec, vymedzeny prikazom. Objavl rozhodujuci dokaz, ze
zlocinec zabil tvojho otca. Je to jediny dokaz, aky existuje. Mai
by ten zlocinec byf oslobodeny?"
Na to som poznal odpoved', ale nedalo sa to tak jednoducho
vysvetlif. „Ano," povedal som nakoniec. „Ale pollcia by
nemala vykonavaf nepodlozene prehliadky -"
„Nespravne," povedala. „Spravnou odpoved' ou na policajne
prekrocenie pravomoci je discipliname konanie proti policii,
nie trestanie celej spolocnosti za chybu jedneho policajta." Na
tabul'u k cislu jeden napisala „Kriminalna vina".
„Dalsie okolnosti, kedy moze byf Listina prav potlacena?"
Charles sa prihlasil. „Kricaf hori v preplnenom kine?"
„Vermi dobre -" pozrela do zasadacieho poriadku -
197
Maly brat
„Charles. Je mnoho situacil, kedy Prvy dodatok neplati
absolutne. Vymenujme si niektore z nich."
Charles sa znova prihlasil. „Ohrozovanie prislusnika
pollcie."
„Ano, vyzradenie totoznosti prislusnika v utajeni alebo
dostojnika rozviedky. Vel'mi dobre." Napisala to. „Dalsie?"
„Narodna bezpecnosf," povedal Charles, necakajuc na
vyvolanie. „Ohovaranie. Obscenita. Kazenie mladeze. Detska
pornografia. Recepty na vyrobu bomb." Pani Andersenova ich
rychlo zapisala, len pri detskej pornografii sa zastavila. „Detska
pornografia je formou obscenity."
Bolo mi zle. To nebolo to, co som vedel o svojej krajine,
alebo comu som veril. Zdvihol som ruku.
„Ano, Marcus?"
„Nechapem to. Podl'a vas to vyzera, ze dodrziavanie Listiny
prav je dobrovol'ne. Je to predsa Ustava. Ta ma absolutnu
platnosf."
„To je bezne zjednodusenie," povedala a falosne sa na mfia
usmiala. „Ale skutocnosf je taka, ze zostavovatelia Ustavy
chceli, aby bola zivym dokumentom, ktory sa bude s casom
revidovaf. Chapali, ze Republika sa neudrzi, ak vlada v istej
dobe nedokaze vladnuf podl'a potrieb danej doby. Nebolo ich
zamerom, aby sa na Ustavu hl'adelo ako na nabozensku
doktrinu. Napokon, ved' sem prisli unikajiic pred
nabozenskymi doktrinami."
Zavrtel som hlavou. „Coze? Nie. Boli to kupci a
remeselnici, ktori boli lojalni ku kral'ovi, az kym neustanovil
politiku, ktora bola proti ich zaujmom a brutalne ju
presadzoval. Nabozenski utecenci boli omnoho skor."
„Niektori zo zakladatel'ov boli potomkami nabozenskych
utecencov," povedala.
„A Listina prav nie je nieco, z coho si mame vyberaf a
volif. Co zostavovatelia nenavideli bola tyrania. Tej ma Listina
prav zabranif. Boli revolucnou armadou a chceli ustanovif
198
C. Doctorow
sustavu princlpov, s ktorymi kazdy mohol suhlasif. Zivot,
sloboda a snaha o st'astie. Pravo I'udl zvrhnuf svojich
utlacovatel'ov."
„Ano, ano," povedala s mavnutim ruky. „Verili v pravo I'udl
zbavif sa kral'ov, ale -" Charles sa skeril a ked' to povedala,
skeril sa este sirsie.
„Listinu prav zostavili pretoze si mysleli, ze mat' absolutne
prava bolo lepsie nez riskovaf, ze im ich niekto odnlme. Ako
Prvy dodatok: ma nas chranif tym, ze zabrafiuje vlade vytvorif
dva druhy prejavu, dovoleny a zakazany. Nechceli celif riziku,
ze nejaky chumaj sa rozhodne, ze veci, ktore povazuje za
neprljemne vyhlasi za ilegalne."
Otocila sa a naplsala, „Zivot, sloboda a snaha o st'astie"
„Trochu predbiehame, ale zda sa, ze ste dost' vyspela
skupina." Ostatni sa tomu nervozne zasmiali.
„Ulohou vlady je zabezpecif obcanom pravo na zivot,
slobodu a snahu o st'astie. V rovnakom poradi. Je to ako filter.
Ak vlada chce spravif cosi, co nas urobi menej st'astnymi,
alebo nam vezme kusticek nasej slobody, je to v poriadku ak
tak robi v snahe zachranif nase zivoty. Preto vas policajti mozu
zadrzaf, ak sa domnievaju, ze predstavujete nebezpecie pre
seba alebo ostatnych. Stracate slobodu a st'astie, aby sa
ochrafioval zivot. Ak uchranite zivot, neskor mozete dostaf aj
slobodu a st'astie."
Zdvihli sa viacere ruky. „Neznamena to potom, ze si mozu
robif CO chcu, ak nam budu tvrdif, ze to kvoli tomu, aby nam
V budiicnosti niekto neublizil?"
„Ano," povedal d'alsi. „Zda sa, ze tym chcete povedaf, ze
narodna bezpecnosf je dolezitejsia ako Ustava."
Bol som na svojich spoluziakov pysny. Povedal som, „Ako
sa da chranif sloboda potlacenim platnosti Listiny prav?"
Zavrtela hlavou k nam, akoby sme boli vel'mi hliipi. „Nasi
'revolucni' otcovia zakladatelia striel'ali zradcov a spionov.
Neverili v absolutnu slobodu, nie ak ohrozovala Republiku. A
199
Maly brat
teraz si vezmite tych Tudl z Xnetu -"
Mai som co robif, aby som uplne nestuhol.
„- tych takzvanych dzemerov, co boli dnes rano v spravach.
Potom, CO bolo toto mesto napadnute Tudmi, ktorl vyhlasili
tejto krajine vojnu, tito sa pustili do sabotovania
bezpecnostnych opatreni, ktorych cierom je pochytaf
nepriatel'ov a zabranif im v opakovani niecoho podobneho.
Ohrozuju a zneprijemfiuju tym zivoty svojich spoluobcanov -"
„Robia to preto, aby ukazali, ze su nam pod zamienkou ich
ochrany odnlmane nase prava!" povedal som. No dobre, krical
som. Boze, ale ma nastartovala. „Robia to pretoze vlada jedna
s kazdym ako s podozrivym z terorizmu."
„Takze chceli dokazaf, ze by sa s nimi nemalo jednaf ako
s teroristami," odpovedal krikom Charles, „takze sa spravali
ako teroristi? Takze pachali terorizmus?"
Vzkypel som.
„Ach, prekristapana. Pachali terorizmus? Ukazovali, ze
vseobecne spiel' ovanie je nebezpecnejsie ako terorizmus.
Pozrite co sa stalo minuly vikend v parku. Ti I'udia tancovali a
pocuvali hudbu. Toto je terorizmus?"
Ucitel'ka presla cez miestnosf a zastavila sa predo mnou,
tycila sa tam, az kym som nestichol. „Marcus, zda sa, ze si
myslis, ze sa v tejto krajine nic nezmenilo. Musis pochopif, ze
bombove utoky na most zmenili vsetko. Tisice nasich priatel'ov
a pribuznych lezia mftvi na dne Zalivu. Je cas narodnej jednoty
zoci-voci nasiliu, ktore nasa krajina utrpela -"
Vyskocil som. Mai som dost' tej debiliny, ze vraj „vsetko sa
zmenilo." „Narodna jednota? Sme krajinou disidentov a
odbojnikov a I'udi co nedokoncili univerzitu a d'alsich, co ziju
pre slobodu slova."
Myslel som na poslednu hodinu slecny Galvezovej a na
tisicky studentov z Berkeley, ktori obkl'ucili policajnu dodavku
pri pokuse o zatknutie cloveka za sirenie literatury o
obcianskych pravach. Nik sa nepokusil zastavif kamiony, ktore
200
C. Doctorow
odvazali z parku I'udl, co tarn tancovali. Ani ja. Usiel som.
Mozno sa naozaj vsetko zmenilo.
„MyslIm, ze vies, kde je kancelaria pana Bensona,"
povedala mi. „Okamzite sa tarn ohlasis. Nedovolim, aby sa
moja hodina rusila nevhodnym spravanim. Na niekoho, kto
vyhlasuje, ze miluje slobodu prejavu, si az vel'mi ochotny
ukricaf kazdeho, kto s tebou nesuhlasi."
Schytil som svoj SchoolBook a tasku a vybehol som
z triedy. Dvere mali brano, takze sa s nimi nedalo tresniif, inak
by som to bol urobil.
Rychlo som siel do Bensonovej kancelarie. Kamery ma pri
tom filmovali. Moja chodza sa zaznamenavala. Erfidy v mojom
studentskom preukaze vysielali moju totoznosf senzorom na
chodbach. Bolo to ako vo vazeni.
„Zatvor dvere, Marcus," povedal pan Benson. Otocil
obrazovku, takze som mohol vidief video zaznam z hodiny
spolocenskych studii. Pozoroval to.
„Co mi k tomu mas povedaf?"
„To nebolo vyucovanie, bola to propaganda. Tvrdila nam,
ze na Ustave nezalezi!"
„Nie, povedala len, ze to nie je nabozenska doktrina. A ty si
na fiu utocil ako nejaky fundamentalista, dokazuc tym, ze ma
pravdu. Marcus, ty predovsetkym by si mal chapaf, ze utokom
na most sa vsetko zmenilo. Tvoj priatel' Darryl -"
„Neopovazujte sa o fiom povedaf ani slovo," povedal som a
hnev vo mne len tak bublal. „Nemate pravo o fiom hovorif.
Hej, chapem ze teraz je vsetko ine. Byvali sme slobodnou
krajinou. Teraz uz nie sme."
„Marcus, vies co znamena 'nulova tolerancia'?"
Cuvol som. Mohol ma vylucif za „ohrozujuce pravanie."
Malo to sluzif proti mladistvym gangsterom, ktorl by sa snazili
zastrasovaf ucitel'ov. Ale on by samozrejme nemal ziadne
zabrany pouzif to proti mne.
„Ano," povedal som. „Viem, co to znamena."
201
Maly brat
„MyslIm, ze mi dlhujes ospravedlnenie," povedal.
Pozrel som nafiho. Sotva potlacal sadisticky usmev. Cast'
mojej osobnosti sa chcela plazif. Chcel som proslkaf o
odpustenie vsetkej mojej hanby. Potlacil som to a rozhodol sa,
ze radsej sa necham vyrazif nez by som sa ospravedlfioval.
„Vlady su ustanovene medzi I'ud'mi, odvadzajuc svoju
spravodlivu moc zo suhlasu tych, ktorym vladnu, a ked' sa
akakol'vek forma vlady stane nebezpecnou tymto ciel'om, je
pravom I'udl zmenif alebo zvrhnuf ju a ustanovif si novu
vladu, zalozenu na takych principoch a organizovanu takou
formou, ktoni povazuju za najvhodnejsiu pri zabezpeceni ich
bezpecnosti a spokojnosti." Pamatal som si to od si ova do
slova.
Zavrtel hlavou. „Pamatat' si veci nie je to iste ako im
rozumief, synak." Sklonil sa nad pocitac a cosi tam pocvakal.
Tlaciarefi zavrcala. Podal mi list este tepleho papiera
s hlavickou Skolskej rady, na ktorom stalo, ze som vyluceny na
dva tyzdne.
„Odoslem to emailom tvojim rodicom. Ak sa za tridsaf
minut este budes nachadzaf na pode skoly, budes zadrzany za
neopravnene vniknutie."
Hl'adel som nafiho.
„Neradim ti vyhlasovaf mi vojnu v mojej vlastnej skole,"
povedal. „Nem6zesju vyhraf. CHOD!"
Odisiel som.
&&&
202
C. Doctorow
Kapitola 14
Uprostred dfia nebola na Xnete vel'ka zabava, vsetci uzlvatelia
boli V skole. Ten papier som mal poskladany v zadnom vrecku
dzlnsov a ked' som prisiel domov, hodil som ho na stol
V kuchyni. Posadil som sa do obyvacky a zapol telku. Nikdy
som ju nepozeral, ale vedel som, ze rodicia ano. Telka a radio a
noviny, to boli zdroje ich informacii o svete.
Spravy boli hrozne. Bolo tol'ko dovodov mat' strach.
Americki vojaci zomierali po celom svete. Ale nielen vojaci.
Prislusnici Narodnej gardy, ktori si mysleli, ze sa prihlasuju na
pomoc I'ud'om postihnutym hurikanmi, umiestneni na cele roky
V akejsi dlhej, nekonciacej vojne.
St'ukal som cez kanaly nepretrziteho spravodajstva, jeden po
druhom, prehliadka uradnikov, vykladajucich nam, preco sa
mame bat'. Prehliadka fotiek bomb vybuchujucich po celom
svete.
Prepinal som d'alej az som sa ocitol tvarou v tvar znamemu
oblicaju. Bol to chlapik, co prisiel do kamionu a hovoril so
zenou s Prisnym zostrihom, ked' som ja bol sputany vzadu. Mal
na sebe vojensku uniformu. Titulok ho identifikoval ako
Generalmajora Graema Sutherlanda, Obvodneho velitel'a DHS.
„V rukach drzim skutocnu literaturu, ktora bola minuly
vikend k dispozicii na takzvanom koncerte v Dolores Parku."
Zodvihol kopku pamfletov. Pamatal som si, ze tam bolo vel'a
I'udi s letakmi. Kdekol'vek v San Franciscu mate zhromazdenie
I'udi, mate aj letaky.
„Prosim, pozrite sa na chvil'ku na toto. Precitam vam ich
titulky. BEZ SUHLASU EUDU: PRIRUCKA OBCANA NA
ZVRHNUTIE STATU. Tu je d'alsi, SKUTOCNE DOSLO 11.
SEPTEMBRA K UTOKOM? A d'alsi, AKO POUZlt ICH
BEZPECNOSTNE OPATRENIA PROTI NIM SAMYM. Tato
203
Maly brat
literatura ukazuje skutocny del' ilegalneho sobotfiajsieho
zhromazdenia. Nebolo to len nezabezpecene zhromazdenie
tislcok Tudl bez organizacnej podpory, dokonca bez zachodov.
Bolo to nepriatel'ske verbovacie zhromazdenie. Bol to pokus o
skommpovanie detl, aby prijali myslienku, ze Amerika by sa
nemala branif."
„Vezmite si len ten slogan, NEVER NIKOMU NAD 25.
Aky je lepsi sposob zabezpecif, ze sa ziadna uvazena,
vyvazena, zrela diskusia nedostane do vasho pro-teroristickeho
posolstva, nez vylucif dospelych a obmedzif vasu skupinu na
sugestibilnych mladych I'udi."
„Ked' na scenu dorazila policia, nasla tarn zhromazdenie,
ktore verbovalo pre nepriatel'ov americkeho pokroku. Dav uz
dovtedy narusil noc stovkam obyvatel'ov z okolia, s ktorymi pri
planovani tejto nocnej rave party nikto nekonzultoval."
„Bol vydany prikaz na rozidenie sa - to je vidno aj na videu
- a ked' sa rozvasneni ucastnici, stvani hudobnikmi z podia,
obratili proti policii, ta ich spacifikovala pouzitim neletalnych
technik kontroly davu."
„Zatknuti boli vodcami a provokatermi, ktorl viedli tislce
ovplyvnitel'nych mladych I'udi k utoku na policajny kordon.
827 z nich bolo vzatych do vazby. Mnoho z nich ma uz
z minulosti zaznam. Na viae ako 100 bol vydany zatykac. Ti su
stale vo vazbe."
„Damy a pani, Amerika bojuje na mnohych frontoch, ale
nikde nie je ohrozena vacsmi nez tu, doma. Ci uz sme napadani
teroristami alebo tymi, co s nimi sympatizuju."
Akysi reporter sa prihlasil a povedal, „General Sutherland,
nechcete predsa povedaf, ze tieto deti boli sympatizantmi
teroristov preto, lebo sa zucastnili party v parku?"
„Samozrejme ze nie. Ale ked' sa mladi I'udia dostanii pod
vplyv nepriatel'ov nasej krajiny, je I'ahke dosiahnuf, ze budu
pomyleni. Teroristi by uvitali regrutovanie piatej kolony, ktora
by za nich bojovala na domacom fronte. Ak by sa jednalo o
204
C. Doctorow
moje deti, bol by som vel'mi znepokojeny."
Zapojil sa d'alsl novinar. „Ibaze to bol len koncert pod
holym nebom, general. Ved' neslo o ziaden vycvik s puskami."
General vytiahol zvazok fotografil a zacal ich ukazovaf.
„Toto sii snimky vyhotovene infrahl'admi nasimi prislusnikmi
pred tym ako zasiahli." Zdvihol ich vedl'a svojej tvare a po
jednej ich ukazoval. Boli na nich naozaj divoko tancujuci
I'udia, po niektorych sa dokonca sliapalo. Potom sex pri
stromoch, dievca s troma chlapmi, dvaja maznajuci sa
mladenci. „Tej udalosti sa zucastnili aj desat'rocne deti.
Smrtiaci koktail drog, propagandy a hudby mal za nasledok
desiatky zranenych. Len zazrakom nikto neprisiel o zivot."
Vypol som to. Podavali to, akoby to boli nepokoje. Ak by si
moji rodicia mysleli, ze som tam bol, priviazali by ma k posteli
na cely mesiac a aj potom by ma vypustili von len zo
stopovacim obojkom.
A ked' ich uz spominam, budu riadne nastvani, az zistia, ze
ma vylucili zo skoly.
#
Neprijali to dobre. Otec mi chcel daf priucku, ale s mamou sme
mu to vyhovorili.
„Vies, ze riaditel' uz roky nema Marcusa rad," povedala
mama. „Ked' sme ho naposledy stretli, este hodinu potom si ho
preklinal. Myslim, ze sa opakovane ozyvalo slovo 'debil'."
Oco zavrtel hlavou. „Rusit' hodinu napadanim Ministerstvo
narodnej bezpecnosti -"
„Oci, ale to je hodina spolocenskych studii," povedal som.
Bolo mi to uz jedno, ale mal som pocit, ze ked' sa ma mama
zastava, mal by som jej pomocf. „Diskutovali sme o DHS. Nie
je vari diskusia zdrava?"
„Pozri sa, synku," povedal. Zacal mi casto hovorif „synku".
Mal som z toho pocit, ze na mna prestal myslief ako na osobu
a zacal ma vnimaf ako nejakii napoly sformovanu larvu, ktoni
205
Maly brat
musi vyviesf z puberty. Neznasal som to. „Budes sa musief
naucif zif s faktom, ze dnes zijeme v inom svete. Samozrejme
mas pine pravo povedaf, co si myslls, ale musis byf pripraveny
niesf za to nasledky. Musis sa zmierif so skutocnost'ou, ze su
I'udia, ktorym ublizujes, ktori nemienia diskutovaf o nuansach
listavneho prava, ked' su v stavke ich zivoty. Teraz sme na
zachrannom cine a ked' si raz na zachrannom cine, nikoho
nezaujima, aky je kapitan mizerak."
Ledva som sa zdrzal, aby som neprevratil oci.
„Zadali mi dva tyzdne individualneho stiidia, mam napisaf
clanok na kazdy s predmetov s pouzitim nasho mesta ako
pozadia - referat z historic, spolocenskych studii, anglictiny,
fyziky. Je to lepsie ako sedief doma a cumief na telku."
Otec sa na mfia prisne zahl'adel, akoby ma podozrieval, ze
mam nieco za lubom, potom prikyvol. Zazelal som im dobni
noc a odisiel do svojej izby. Zapol som Xbox a otvoril textovy
procesor a zacal zbieraf napady na clanky. Preco nie? Naozaj
to bolo lepsie ako sedief dva tyzdne doma.
#
Tej noci som dost' dlho cetoval s Ange. Sucitila so mnou a
povedala mi, ze mi pomoze mi s referatmi ak by som sa s fiou
chcel stretniif nasledujuci vecer po skole. Vedel som, kde je jej
skola - chodila do tej istej ako Van - bolo to na celkom
opacnej strane, vo Vychodnom Zalive, kde som od tych utokov
nebol.
Bol som vzruseny myslienkou, ze sa zasa uvidime. Kazdu
noc od koncertu som v posteli myslel na dve veci: pohl'ad na
dav beziaci na policajny kordon a dotyk jej pfs pod kosel'ou,
ked' sme sa opierali o stlp. Bola uzasna. Nikdy predtym som
nepoznal dievca tak - agresivne. Vzdy som to bol ja, kto
zacinal a ony, co ma odtlacali. Mai som pocit, ze Ange je
rovnako nadrzana, ako ja. Bola to opojna predstava.
Tej noci som spal tvrdo, snivali sa mi vzrusujuce sny o mne
206
C. Doctorow
a Ange a co by sme mohli robif, keby sme sa ocitli na nej akom
odrahlom mieste.
Na druhy den som sa pustil do prace na clankoch. O San
Franciscu sa dobre pise. Historia? Jasne, tej je plno, od Zlatej
honicky po lodenice Druhej svetovej, japonske vazenske
tabory, vynalez PC. Fyzika? Exploratorium ma
najfantastickejsiu vystavu, aku som kedy v muzeu videl. CItil
som perverzne uspokojenie pri sledovani exponatov o
likvefakcii pody pocas vel'kych zemetrasenl. Anglictina? Jack
London, Beatnici, spisovatelia science fiction ako Pat Murphy
a Rudy Rucker. Spolocenske studie? Hnutie za slobodu
prejavu, Cesar Chavez, prava homosexual ov, feminizmus,
protivojnove hnutia...
Vzdy sa mi pacilo ucif sa veci pre ne samotne. Byf proste
chytrejsi nez svet okolo. Dalo sa to robif jednoduchym
chodenim po meste. Rozhodol som sa, ze zacnem referatom o
Beatnikoch na anglictinu. Knihkupectvo City Lights malo na
poschodi vel'ku kniznicu, kde Alan Ginsberg a jeho kamosi
tvorili svoju radikalnu drogovu poeziu. Jednou, co sme citali na
hodine anglictiny, bola Vresk a ja nikdy nezabudnem uvodne
verse, z ktorych mi na chrbte naskocili zimomriavky:
Videl som najlepsie mysle mojej generacie znicene sialenstvom,
hiadujuce hystericke nahe,
na usvite viecuce sa cez negerske geta hi'adajuc rozhnevanu
opravu,
anjelskohlavych hipsterov prahnucich po prastarom nebeskom
spojeni s hviezdnym dynamom masinerie noci...
Pacil sa mi sposob, ako skladal dokopy tie slova, „hladujuce
hystericke nahe." Vedel som, aky to bol pocit. A „najlepsie
mysle mojej generacie" ma tiez nutili premysl'af. Pripomenulo
mi to park a policiu a padajuci plyn. Kvoli Vresku Ginsberga
zatkli za obscennosf - to vsetko kvoli jednemu riadku o
gayskom sexe, ktory by dnes sotva vyvolal nadvihnute obocie.
Akosi ma to rozveselilo, predsa sme len pokrocili. Veci byvali
207
Maly brat
este viae restriktivne.
Stratil som sa v kniznici citajuc nadherne stare vydania tych
knih. Stratil som sa v romane Jacka Kerouaca Na ceste, knihe,
ktoni som uz davno mal v plane citaf, a predavac, co sa tam
prisiel pozrief suhlasne prikyvol a nasiel mi lacne vydanie,
ktore mi predal za sesf dolcov.
Zasiel som do Cinskej stvrte a dal som si dolky dim sum a
cestoviny s pikantnou omackou, ktoni som kedysi povazoval
za poriadne stipl'avu, ale ktora mi uz tak nikdy pripadaf
nebude, teraz ked' som mal tu cesf s tou specialitou od Ange.
Ked' sa den prehupol k popoludniu, sadol som na BART a
prestupil na kyvadlovku cez most San Mateo, ktora ma
priviezla do Vychodneho Zalivu. Cital som si 'Na ceste a
nevsimal si okolitu sceneriu. Na ceste je polo-autobiograficky
roman o Jackovi Kerouacovi, fetujucom, ozierajucom sa
spisovatel'ovi, ktory ide stopom cez Ameriku, benic
prilezitostne prace, hulakajuc po nociach na uliciach,
spoznavajuc I'udi a luciac sa s nimi. Hipsteri, tulaci smutnych
tvari, podvodnici, zlodeji, zlosynovia a anjeli. Nema to
poriadny dej - Kerouac to udajne naplsal za tri tyzdne na dlhu
rolku papiera, sfetovany pod obraz - je to len kopa uzasnych
prihod, dejucich sa jedna za druhou. Priateli sa so
sebaznicujucimi I'ud'mi ako Dean Moriarty, ktory ho zaplieta
do cudackych planov, ktore nikdy nefunguju, ale aj tak vyjdii,
ak viete, ako to myslim.
Slova mali akysi rytmus, boli zvodne, jasne som pocul
akoby sa mi v hlave citali nahlas. Mal som chut' I'ahnuf si na
plosinu pick-upu a prebudif sa v zaprasenom mestecku kdesi
V centralnom udoli na ceste do LA, jednom z tych miest
s cerpackou a jedalfiou, a len tak isf do poll a stretaf I'udi a
vidief arobif veci.
Cesta autobusom bola dlha a musel som trochu zdriemnuf -
ponocovanie cetujuc s Ange mi naburalo spankovy rezim,
pretoze mama ma aj tak cakala na rafiajky. Prebral som sa a
208
C. Doctorow
prestupil a zanedlho som bol pri jej skole.
Vysla z brany v skolskej uniforme - nikdy predtym som ju
V nej nevidel, bolo to zvlastnym sposobom mile a pripomenulo
mi to Van v jej uniforme. Dlho ma objala a dala mi silnu pusu
na lice.
„Ahoj!" povedala.
„Nazdar!"
„Co citas?"
Na to som cakal. Prstom som si zaznacil pasaz. „Pocuvaj:
'Tancovali po uliciach ako dingeldodi a ja som sa motal za
nimi, ako som to robieval cely zivot za I'ud'mi, co ma
zaujimali, pretoze podl'a mfia jedinymi I'ud'mi su blazni,
blaznivi do zivota, do hovoru, do spasy, tuziaci po vsetkom
siicasne, ti co nikdy nezivaju a nevedu obycajne reci, ale blcia,
blcia, blcia ako nadherne zlte rimske sviece vybuchujuce medzi
hviezdami ako pavuky a v strede vidis vzblknuf modni ziam a
vsetci vravia „066!""'
Vzala knizku a precitala si tu pasaz este raz. „Fiha,
dingeldodi! To sa mi paci! Je to cele taketo?"
Ako sme sli po chodniku pomalicky na autobusovu
zastavku, porozpraval som jej o castiach, ktore som uz precital.
Ked' sme zahli za roh, ovinula mi mku okolo pasa a ja som jej
polozil svoju na plecia. Kracal som po ulici s dievcat'om -
mojim dievcat'om? Iste, preco nie? - rozpravajuc sa o tejto
super knizke. Bolo to ako v nebi. Na chvil'u som zabudol na
svoje starosti.
„Marcus?"
Otocil som sa. Bola to Van. V podvedomi som to ocakaval.
Vedel som, ze to pride, lebo moja mysel' nebola vobec
prekvapena. Nebola to vel'ka skola a vsetci koncili zhruba
V rovnakom case. S Van som sa nerozpraval uz cele tyzdne a
mal som pocit akoby to boli uz mesiace. Kedysi sme sa
rozpravali kazdy den.
„Hoj, Van," povedal som. Potlacil som nutkanie zlozif ruku
209
Maly brat
Ange z pleca. Van sa zdala byf prekvapena ale nie nahnevana,
skor otrasena, bleda. Lepsie si nas dvoch prezrela.
„Angela?"
„Ahoj, Vanessa," povedala Ange.
„Co ty tu robis?"
„Prisiel som po Ange" povedal som snaziac sa o neutralny
ton. Odrazu som sa citil rozpacito, ze ma vidi s inym
dievcat'om.
„Ach," povedala Van. „No, rada som fa videla."
„Aj my teba, Vanessa," povedala Ange, otocila mnou a
viedla ma k autobusovej zastavke.
„Poznas ju?" povedala Ange.
„Hej, odjakziva."
„Chodila s tebou?"
„Co? Nie! Ani nahodou! Boli sme len priatelia."
^^Boli ste priatelia?"
Mai som pocit, akoby Van isla hned' za nami a nacuvala,
hoci pri tempe, ktorym sme kracali by musela klusaf, aby nam
stacila. Co najdlhsie som odolaval pokuseniu obzrief sa ponad
piece, potom som sa predsa obzrel. Za nami bolo vel'a dievcat
zo skoly, ale Van nie.
„Bola so mnou a Jose-Luisom a Darrylom, ked' nas zadrzali.
Hravali sme spolu. My styria, boli sme najlepsi kamosi."
„A CO sa stalo?"
Stisil som Mas. „Nepacil sa jej Xnet," povedal som.
„Myslela si, ze nas to dostane do problemov. Ze dostanem do
problemov inych."
„ A preto ste sa prestali priatelif?"
„Len sme sa akosi vzdialili."
Presli sme niekol'ko krokov. „Neboli ste, chapes, priatelia
akoze frajeri?"
„Nie!" povedal som. Tvar mi horela. Mai som pocit, ze to
znie akoze klamem, aj ked' som vravel pravdu.
Ange nas trhnutim zastavila a studovala mi tvar.
210
C. Doctorow
„Boli ste?"
„Nie! Vazne! Len priatelia. Darryl a ona - no nie celkom,
ale Darryl bol do nej vel'mi zabuchnuty. Nebolo mozne -"
„Ale keby nebol do nej buchnuty Darryl, tak by si bol ty,
hm?"
„Nie, Ange, nie. Prosim fa, ver mi a nechaj to tak. Vanessa
bola dobra kamaratka a uz nie je a to ma mrzi, ale nikdy som
do nej takto nebol, v poriadku?"
Trochu sa stiahla. „Dobre, dobre. Prepac. Len si s fiou vel'mi
nerozumiem, to je cele. Odkedy sa pozname, uz cele roky,
nikdy sme si vel'mi nerozumeli."
Ach nie, pomyslel som si. Tak asi preto ju Jolu poznal uz
tak davno aja som ju nikdy nestretol; mala cosi proti Van a on
ju nechcel priviesf.
Dlho ma objala a pobozkali sme sa a skupinka dievcat, co
isla okolo, spravila huuu a my sme vystreli a pokracovali
k zastavke. Van isla pred nami, musela nas minuf kym sme sa
bozkavali. Citil som sa ako uplny debil.
Samozrejme stala na zastavke a potom v autobuse a
nepovedali sme si ani slovo a ja som sa pokusal konverzovaf
s Ange, ale citil som sa trapne.
Mali sme v plane isf na kavu a potom k Ange domov
posedief a „studovat"', t.j. striedaf sa pri jej Xboxe a Xnete. Jej
mama prichadzala v utorok neskoro, bol to vecer ked'
chodievala na jogu a na veceru s kamoskami, a jej sestra mala
byt' so svojim priatel'om, takze sme mali mat' cely dom pre
seba. Odkedy sme to naplanovali, mal som vlhke myslienky.
Dosli sme k nim domov a sli rovno do jej izby a zatvorili
dvere. Jej izba bola takmer hotova pohroma, pokryta vrstvami
satstva a zapisnikov a casti PC, ktore sa vam zabodavali do
chodidiel ako jezkovia. Stol bol este horsi ako dlazka, s kopami
knih a komiksov, takze sme nakoniec sedeli na posteli, co mi
vyhovovalo.
Trapny pocit so stretnutia s Van uz trochu pominul a tak
211
Maly brat
sme zapli jej Xbox. Bol v centre hniezda z kablov, z ktorych
niektore viedli do bezdrotovej anteny, ktoni si upravila a strcila
do okna, aby sa mohla naladif na WiFi od susedov. Ine sli k
paru starych laptopovych obrazoviek, ktore upravila na
samostatne monitory na stojanoch, jeziace sa odkrytou
elektronikou. Monitory mala na dvoch nocnych stolikoch, co
bolo idealne usporiadanie, aby mohla z postele pozeraf filmy
alebo cetovaf - mohla ich otocif aj o 90 stupfiov a I'ahnuf si na
bok a aj tak dobre videla na oboch stranach.
Obaja sme vedeli, na co sme sem v skutocnosti prisli, sediac
bok po boku opreti o nocny stolik. Trochu som sa triasol a
super-ostro vnimal teplo jej nohy a pleca, ale musel som prejsf
cez prihlasovanie na Xnet, aby som si pozrel email a tak
podobne.
Mai som email od chlapca, ktory rad posielal zabavne,
mobilom zaznamenane videa presl'apov DHS - na poslednom
skrutkovacmi rozoberali detsky kocik potom, ako on policajny
pes, cviceny na bomby prejavil zaujem, priamo na ulici
V Pristave, kym vsetci tl bohaci chodili okolo, zizali na nich a
cudovali sa, co sa to deje.
Napojil som sa na video a videl, ze ho st'ahuju ako blazni.
Mai ho na mirrore Internetoveho Archivu v Alexandrii
V Egypte, kde vam nechali zavesif vsetko zadarmo, pokial' ste
to spristupnili v licencii Creative Commons, ktora kazdemu
dovol'ovala zdiel'af aupravovaf to. Archiv v USA - ktory
sidlil V Presidiu, len niekol'ko minut cesty - bol prinuteny
odstranif vsetky taketo videa v mene narodnej bezpecnosti, ale
ten alexandrijsky sa oddelil na samostatnii organizaciu a
spristupfioval vsetko, co bolo USA neprijemne.
Ten chlapec - s prezyvkou Kameraspeh - mi tentoraz poslal
este lepsie video. Bola na fiom brana na radnicu v Obcianskom
centre, obrovskej budove co vyzerala ako svadobna torta so
sochami a oblucikmi a pozlatenymi listami a omamentmi. DHS
mali okolo budovy zabezpeceny plot a Kameraspehovo video
212
C. Doctorow
ukazovalo vyborny zaber na kontrolne stanoviste, kam sa
pribllzil chlaplk v dostojnickej uniforme a ukazal legitimaciu a
polozil kufrik na pas do rtg. detektora.
Vsetko bolo v poriadku az kym jeden z prislusnikov DHS
nezbadal v rtg. cosi co sa mu nepozdavalo. Spytal sa cosi
generala, ktory prevratil ocami a cosi nepocutel'ne odpovedal
(video bolo snimane z opacnej strany ulice, zrejme pomocou
ukryteho teleobjektivu, takze audio zachytavalo zvacsa
okoloiducich a hluk dopravy).
General a I'udia z DHS sa dostali do sporu a cim dlhsie sa
vadili, tym viae prislusnikov DHS sa tarn nahmulo. Nakoniec
general zlostne potriasol hlavou a vztycenym prstom
zasermoval pred chlapikom z DHS, vzal si svoj kufrik a dal sa
na odchod. Ten z DHS nafiho zacal kricaf, ale general
nespomalil. Pohyby jeho tela hovorili zretel'ne, „Som
absolutne, totalne nasraty."
Potom sa to stalo. Chlapi z DHS sa rozbehli za generalom.
Kameraspeh spomalil video, takze sme mohli vidief zaber po
zabere, ako sa general napoly otaca s vyrazom tvare „No tak to
teda V ziadnom pripade na mfia nebudete siahaf," ktory sa nato
zmenil na hrozu, ked' traja obroviti straznici z DHS nafiho
vleteli, zrazili ho bokom a potom ho chytili v pase, ako
V rugby. General - stredny vek, ocel'ovo sive vlasy, ostra,
dostojna tvar - si el k zemi ako vrece zemiakov, dvakrat sa
odrazil, tvarou vrazil na chodnik a z nosa mu vytryskla krv.
Ti z DHS ho sputali paskami na clenkoch a zapastiach.
General krical, doslova vrest'al, tvar mal pod krvou z nosa
liplne purpurovu. Nohy v teleobjektive sa mihali. Okoloiduci
chodci pozerali na tohto cloveka v uniforme, ako ho sputavaju
a na jeho tvari bolo vidief, ze to je na tom to najhorsie, toto
bolo ritualne ponizenie, odfiatie dostojnosti. Klip sa skoncil.
„Och, mqj drahy sladky Buddha," povedal som hl'adiac na
obrazovku a spustil som to este raz. Stuchol som do Ange a
ukazal jej ho. Nezmohla sa na slovo, sanka jej klesla az na
213
Maly brat
hrud'.
„Posli to," povedala. „Posli to posli to posli to posli to!"
Poslal som to. Ledva som dokazal plsaf, ked' som opisoval,
CO som videl, pridajuc poznamku, ci niekto dokaze
identifikovaf toho vojaka z videa, ci o torn niekto nieco nevie.
Zverejnil som to.
Pozreli sme si video. A este raz.
Mqj email cinkol.
> Jasne ze poznam toho chlapa - jeho
bio si mozete najst' na Wikipedii. Je
to general Claude Geist. Velil
mierovej misii OSN na Haiti.
Pozrel som si ten zivotopis. Bola tam fotka generala na
tlacovke a poznamky o jeho ulohe v t'azkej misii na Haiti. Bolo
jasne, ze je to ten isty clovek. Doplnil som to.
Teoreticky to bola nasa sanca pomaznaf sa, ale nakoniec
sme sa k tomu nedostali. Preliezali sme blogy na Xnete, hl'adali
sme viae sprav ako DHS prehl'adava I'udi, otravuje a napada
ich. Bola to dobre znama uloha, to iste som robil so vsetkymi
zaznamami a reportazami z nepokojov v parku. Na mojom
blogu som na to vytvoril novu kategoriu, ZneuzitiaPravomoci.
Ange prichadzala s novymi klucovymi slovami na
vyhl'adavanie a kym prisla domov jej mama, moja nova
kategoria mala pod hlavickou Zadrzanie generala Geista pred
Radnicou sedemdesiat clankov.
#
Cely nasledujuci den som pracoval doma na clanku o
Beatnikoch, cital som Kerouaca a surfoval po Xnete. Povodne
som planoval stretnuf sa s Ange pred skolou, ale moznosf
stretnutia Van ma nacisto vykol'ajila, takze som jej poslal SMS,
ze makam na clanku.
Do ZneuzitiaPravomoci prichadzali najroznejsie vyborne
prispevky; stovky malych aj vel'kych, fotky a nahravky. Mem
sa siril.
214
C. Doctorow
SIril sa. Dalsie rano ich tarn bolo este viae. Ktosi zalozil
novy blog s nazvom ZneuzitiaPravomocI, ktory obsahoval cele
stovky prispevkov. Hromada sa zvacsovala. Sut'azili sme o
najst'avnatejsie historky, najblaznivejsie obrazky.
S rodicmi som sa dohodol, ze kazde rano zldem na spolocne
rafiajky porozpravam im o projekte, na ktorom pracujem.
Pacilo sa im, ze citam Kerouaca. Bola to ich oblubena kniha
z mladosti a ukazalo sa, ze aj vo svojej izbe mali jeden
vytlacok. Otec mi ho priniesol a ja som nim listoval. Boli tam
perom oznacene pasaze, somarske rohy na strankach,
poznamky na okrajoch. Oco tu knihu mal naozaj rad.
To mi pripomenulo lepsie easy, ked' sme sa s oeom dokazali
porozpravaf viae ako pat' minut bez toho, aby sme sa pohadah
o terorizme, mali sme znovu krasnu rafiajkovu debatu o tom,
ako je ten roman skonstruovany, o blaznivych dobrodruzstvach
V fiom.
Ale nasledujuce rano boli pri rafiajkach obaja prilepeni
k radiu.
„Zneuzitia Pravomoci - to je najnovsi hit znameho
sanfranciskeho Xnetu, ktory sa dostal do svetovej pozomosti.
Nazyvane aj ZetPe, toto hnutie pozostava z 'Malych bratov',
ktori sleduju antiteroristicke opatrenia Ministerstva
vnutrostatnej bezpecnosti, dokumentuju ich zlyhania a excesy.
Jeho bojovym pokrikom je popularny virusovy videoklip, na
ktorom je general Claude Geist, trojhviezdicovy general vo
vysluzbe, zadrzany prislusnikmi DHS na chodniku pred
radnicou. Geist o incidente nevydal vyhlasenie, ale komentare
mladych I'udi, ktori su znepokojeni vlastnou situaciu, boli
rychle a rozhnevane."
„Najvyznamnejsim faktom je celosvetova pozornosf, ktoni
toto hnutie pritiahlo. Zabery z Geistovho videa sa zjavili na
titulnych strankach novin v Korey, Vel'kej Britanii, Nemecku,
Egypte a Japonsku, a televizne stanice po celom svete vysielali
klip V hlavnych spravach. Cela zalezitosf vyvrcholila vcera
215
Maly brat
V noci, ked' program vecerneho spravodaj stva BBC vysielal
specialnu reportaz venovanu skutocnosti, ze ziadna americka
stanica ani spravodaj ska agentura sa tejto udalosti nevenovali.
Komentare na webstranke BBC si vslmaju fakt, ze v americkej
verzii sprav BBC sa reportaz nevyskytuje."
Dalej bolo niekol'ko rozhovorov: britski medialni analytic!,
chlapec zo svedskej Piratskej Strany so stipl'avymi
poznamkami o americkej skorumpovanej tlaci, byvaly
americky reporter zijuci v Tokiu, potom kratky klip z Al-
Dzazlry, porovnavajuci americke spravy so spravami medii zo
Syrie.
Mai som pocit, ze ma rodicia uprene pozoruju, ze vedia, co
robim. Ale ked' som vstal, ze po sebe upracem riad, videl som,
ze pozeraju jeden na druheho.
Oco zvieral svoju salku s kavou tak silno, az sa mu triasli
ruky. Mama ho sledovala.
„Snazia sa nas zdiskreditovaf," povedal otec napokon.
„Snazia sa sabotovaf nase usilie o bezpecnosf."
Otvoril som usta, ale mama ma kutikom oka zachytila a
zavrtela hlavou. Namiesto toho som siel do izby a pracoval na
clanku o Kerouacovi. Ked' som pocul dvakrat buchnuf dvere,
zapol som Xbox a napojil sa na sief.
> Ahoj MlkSy. Tu je Colin Brown. Som
producent programu spravoda jstva
Canadian Broadcasting Corporation s
nazvom The National. Chystame
program o Xnete a poslali sme do San
Francisca reportera, aby to pokryval
odtial'. Bol by si ochotny poskytnut'
interview o tvojej skupine a jej
aktivitach?
Zlzal som na obrazovku. Jezisi. Oni som mnou chcu robif
interview o„mojej skupine"?
> Hm vd'aka nie. Som blazon do ochrany
sukromia. A nie je to „moja
skupina." Ale vd'aka sa zaujem!
O minutu neskor d'alsi email.
216
C. Doctorow
> Mozeme t'a zamaskovat' a zaruCit' ti
anonymitu. Vies, ze DHS bude ochotne
poskytnut' svojho hovorcu. Mame
zaujem ziskat' aj mienku vasej
strany .
Ulozil som si email. Mai pravdu, ale bol by som blazon,
keby som na to pristal. Co ja viem, on mohol byf DHS.
Vzal som Kerouaca. Prisiel d'alsi email. Rovnaka ponuka,
ina tlacova agentura: KQED sa so mnou chceli stretnuf a
nahraf rozhlasove interview. Stanica v Brazilii. Australska
televizia, Deutsche Welle. Cely den prichadzali ponuky od
tlace. Cely den som ich zdvorilo odmietal.
#
„Urob tlacovku," povedala Ange ked' sme vecer sedeli
V kaviami ned'aleko jej domova. Nechcel som chodif za fiou ku
skole, stretnuf sa znovu s Van.
„Coze? Sibe ti?"
„Urob to V Piratoch na klucik. Vyber si nejaku trznicu, kde
su zakazane suboje a dohodni cas. Mozes sa nalogovaf trebars
odtial'to."
Casti Pruzinkovych Piratov boli neutralnou podou, co
znamenalo, ze ste tam mohli vziaf tonu zelenacskych
reporterov bez starosti o to, ze ich hraci pozabijaju uprostred
tlacovej konferencie.
„Ja o tlacovkach nic neviem."
„Och, ved' si to vygoogli. Som si ista, ze niekto napisal
clanok, ako usporiadaf uspesnu tlacovku. Ved' ked' to dokaze
prezident, som si ista, ze aj ty. Ten clovek vyzera, ze si sam
nezaviaze ani snurku na topanke."
Objednali sme si d'alsiu kavu.
„Si vel'mi mudra zena," povedal som.
„A som aj krasna," povedala.
„Aj to," povedal som.
217
Maly brat
OlOlOl
218
C. Doctorow
Kapitola 1 5
Oznamenie o tlacovej konferencii som dal na blog este
predtym, nez som rozoslal pozvania tlaci. Videl som, ze vsetci
tl novinari zo mfia chceli urobif cosi ako vodcu alebo generala
alebo akehosi vrchneho partizanskeho velitel'a a napadlo mi, ze
jednym zo sposobov, ako to vyriesif bude, ked' bude dookola
pobehovaf svorka Xnet'akov, ktori budu tiez odpovedaf na
otazky.
Potom som emailoval tlaci. Odpovede boli rozne, od
nechapavych po nadsene - len reporterka Foxu bola
„pohorsena", ze mam tii drzosf ziadaf od nej aby sla do hry
preto, aby som sa objavil v jej televiznej sou. Zdalo sa ze
ostatni to beni tak, ze to bude celkom dobra story, hoci mnohi
z nich potrebovali vel'a technickej pomoci, aby sa dokazali do
hry zapisaf.
Zvolil som cas 20:00, po veceri. Mama ma uz dlhsie
otravovala, kam to chodim vecer mimo domov, az som
nakoniec vysypal to o Ange, naco jej zvlhli oci a pozerala na
mfia akoze mqj-maly-chlapcek-mi-vyrastol. Chcela sa s Ange
stretnuf a ja som to pouzil ako argument a prisl'iibil som
priviesf ju nasledujuci vecer za podmienky, ze dnes budem
s fiou mocf isf „do kina."
Mama a sestra Ange boli zasa prec - neboli prave
domasedky - vd'aka comu sme my dvaja mohli zostaf v jej
izbe aj so svojimi Xboxmi. Prepojil som si jeden z jej
monitorov na mqj Xbox, takze sme sa mohli pripojif obidvaja
naraz.
Obidva Xboxy cakali napojene na Pruzinkovych Piratov.
Chodil som hore-dolu.
„Bude to dobre," povedala. Mrkla na svoju obrazovku. „Na
Trznici Jednookeho Pet'a je teraz 600 hracov!" Vybrali sme
219
Maly brat
Jednookeho Pet'a, lebo to bola najblizsia trznica k namestlcku,
kde sa zjavovali novl hraci. Ak novinari neboli uz medzi
hracmi Piratov - ha! - tak tarn sa objavia najskor. V blogu som
vsetkych poziadal, aby sa tak vseobecne zdrziavali na ceste
medzi Jednookym Pet'om a spawnovacou branou a nasmerovali
k trznici kazdeho, kto bude vyzeraf ako dezorientovany
novinar.
„Co im doriti vlastne mam hovorif?"
„Jednoducho odpovedaj na otazky - a ak sa ti nejaka nebude
pacif, ignoruj ju. Moze ju zodpovedaf niekto iny. Bude to
dobre."
„Toje sialenstvo."
„Je to dokonale, Marcus. Ak chces naozaj vybabraf s DHS,
musis ich strapnif. Nemozes cakaf, ze ich dokazes prestriel'at'.
Tvojou jedinou zbrafiou je tvoja schopnosf zariadif, ze budu
vyzeraf ako debili."
Hodil som sa na postel' a ona mi vzala hlavu do lona a
hladila ma po vlasoch. Pred atentatmi som sa hral s roznymi
licesmi, skiisal vselijake srandovne farby, ale odkedy som sa
dostal z basy, bolo mi to jedno. Narastli mi, vyzerali hlupo a
neupravene a tak som vosiel do kupel'ne, vzal si strojcek a
skosil si vsetko na centimetrovu dlzku, co ma nestalo nijakii
namahu udrziavaf a pomahalo byf neviditel'nym, ked' som
chodil von dzemovaf a klonovaf erfidy.
Otvoril som oci a zahl'adel sa do jej vel'kych hnedych oci za
sklami jej okuliarov. Boli oknihle a zvlhnute a vyrazne.
Dokazala ich vypulif, ked' ma chcela rozosmiaf, alebo hl'adief
jemne a smutne, alebo lenivo a ospalo sposobom, pri ktorom
som sa roztapal do kaluze nadrzanosti.
Co robila prave teraz.
Pomaly som sa posadil a objal ju. Opatovala to. Bozkali sme
sa. Vedela uzasne bozkavaf. Viem, ze som to uz spominal, ale
stojl to za zopakovanie. Bozkavali sme sa vel'a, ale z toho ci
onoho dovodu sme prestali vzdy skor, nez sa to privel'mi
220
C. Doctorow
zintenzlvnilo.
Teraz som chcel zajsf d'alej. Nahmatal som lem jej tricka a
zatiahol. Dvihla mky nad hlavu a trochu sa odtiahla. Vedel
som, ze to spravl. Vedel som to od tej noci v parku. Mozno
preto sme nikdy nedosli d'alej - vedel som, ze sa nemozem
sporahnuf na to, ze ciivne a z toho som mal trochu obavy.
Ale teraz som sa nebal. Nastavajuca tlacova konferencia,
hadky s rodicmi, medzinarodna pozornosf, dojem, ze existuje
hnutie, ktore sa preval'uje mestom ako zdiveny pinball - z toho
vsetkeho mi naskakovala husia koza a krv spievala.
A ona bola krasna, a mudra, a bystra a zabavna a ja som sa
do nej zamilovaval.
Tricko z nej sklzlo, chrbat prehynala dozadu v snahe
pomocf mi dostaf ho cez plecia. Siahla za seba a spravila cosi,
ze jej padla podprsenka. Zizal som na fiu s vyvalenymi ocami,
nehybny a bez dychu a nato schmatla ona moju kosel'u a stiahla
mi ju cez hlavu, chytila ma a pritiahla moju obnazenu hrud' k
svojej.
Val'ali sme sa po posteli a dotykali sa a siichali sa telami a
stonali. Bozkavala ma po celej hrudi a ja som jej robil to iste.
Nemohol som dychaf, nemohol som premysl'af, dokazal som
sa len hybaf a bozkavaf a oblizovaf a dotykaf sa.
Navzajom sme sa provokovali k pokracovaniu. Rozopol
som jej dzinsy. Ona moje. Stiahol som jej zips a ona mqj a
potom cele moje nohavice. Ja som vyzliekol jej. Za okamih
sme boli nahi, az na moje ponozky, ktore som si potom stiahol
prstami na nohach.
A vtedy mi padol zrak na budik, ktory sa uz davno skotul'al
na zem, lezal tam a svetielkoval na nas.
„Doriti!" skrikol som. „0 dve minuty zaciname!" Nedokazal
som uverif, ze prestavam robif, co som prave robil, ked' som to
prestaval robif. Chapete, keby sa ma niekto spytal, „Marcus,
ides si zasexovaf po najprvsejsi krat, prestanes s tym, ked' v tej
istej izbe pqjdem odpalif jadrovu bombu?" rozhodna a
221
Maly brat
neomylna odpoved' by bola NIE.
A predsa sme s tym prestali.
Chytila ma a pritiahla si moju tvar a bozkavali sme sa, az
som si myslel, ze omdliem, potom sme si vzali saty a viac-
menej sa obliekli, chytili klavesnice a mysi a vydali sa
k Jednookemu Pet'ovi.
#
Kto bol od tlace sa dalo rozoznaf jednoducho: boli to zelenaci,
ktori hybali svojimi postavami, akoby boli totalni opilci,
motajuc sa sem a tam a hore a dolu, snaziac sa prist' na
ovladanie, prilezitostne stlacili zly klaves, nukajuc cudzincom
cely alebo cast' svojho inventara pripadne ich nahodne objimali
a nakopavali.
Aj Xnet'akov bolo I'ahko najsf: vsetci sme vo vol'nom case
(alebo ked' sa nam nechcelo robif domace lilohy) hravali
Pruzinkovych Piratov a svoje postavy sme vybavili frajerskymi
zbrafiami a pascami na kl'ucikoch, trciacich z chrbtov, ktore
mali zlikvidovaf tych, co by nam ich chceli potiahnuf a nechaf
nam dobehnuf pmzinku.
Ked' som prisiel, zjavila sa systemova stavova sprava
M1K3Y VSTUPIL K JEDNOOKEMU PETOVI - VITAJ
FRAJER PONUKAME CESTNY OBCHOD ZA DOBRU
KORIST. Vsetci hraci na obrazovke stuhli, potom sa zhrcili
okolo mfia. Get explodoval. Napadlo mi zapnuf audio a nasadif
si headset, ale ked' som videl, kol'ko I'udi sa pokusa sucasne
rozpravaf, uvedomil som si, ake by to bolo matuce. Text sa
sleduje ovel'a I'ahsie a nebudii ma mocf nespravne citovaf (he
he).
S Ange sme to miesto predtym prezreli - chodif na vypravy
s fiou bolo super, lebo sme si navzajom mohli nat'ahovaf
pruzinky. Na skatuliach so zasobami soli bolo vyvysene
miesto, kde som sa mohol postavif a bolo ma vidno z celej
trznice.
222
C. Doctorow
> Dobry veCer a d'akujem vsetkym, ze
ste prisli. Volam sa MlKSy a nie som
niCoho vodcom. Vsetci naokolo su
Xnet'aci, ktori maju rovnake slovo,
Co sa tyka toho, preCo sme tu.
Pouzivam Xnet pretoze verim v
slobodu a v Ustavu Spojenych statov
americkych. Pouzivam Xnet pretoze
DHS zmenilo moje mesto v policajny
Stat, kde sme vsetci podozrivymi z
terorizmu. Pouzivam Xnet pretoze si
myslim, ze slobodu nemozno branit'
roztrhanim Listiny prav. Ustave
som sa uCil v kalifornskej skole a
vychovali ma, aby som miloval svoju
vlasf pre jej slobodu. Ak mam nejakii
filozofiu, je to tato:
> Vlady su ustanovene medzi I'ud'mi,
odvodzujuc svoju spravodlivu moc zo
suhlasu tych, ktorym vladnu, takze
ked' sa akakol'vek forma vlady stane
nebezpeCnou tomuto liCelu, je pravom
I'udu zmenit' alebo zrusit' ju a
ustanovit' si vladu novu, zalozenu na
takych principoch a organizovanu
takymi formami, ktore povazuju za
na jvhodne jsie pre zabezpeCovanie
slobody a spokojnosti.
> To som nenapisal ja, ale verim tomu.
DHS nevladne s mojim suhlasom.
> Dakujem vam
To som si naplsal den vopred, koncept sme prediskutovali
s Ange. Poslanie mi zabralo len sekundu, hoci vsetkym v hre
chvil'ku trvalo, kym si to precitali. Mnohi Xnet'aci zajasali,
spustili vel'ke teatralne piratske „Huraa", mavali zdvihnutymi
sabl'ami a nad hlavami im lietali a skriekali papagaje.
Postupne to stravili aj novinari. Cet sa rozbehol tak rychlo,
ze som ho sotva stacil citaf, mnozstvo Xnet'akov pisalo veci
ako „Do toho" a „Amerika, miluj ju alebo nechaj tak" a „DHS
chod'te domov" a „Amerika - von zo San Francisca," vsetko
223
Maly brat
slogany popularne v Xnetovej blogosfere.
> MlkSy, tu je Priya Rajneesh z BBC.
Hovoris, ze nie si vodca ziadneho
hnutia, ale myslis ze nejake hnutie
existuje? Vola sa Xnet?
Kopa odpovedl. Niektorl vraveli, ze ziadne hnutie nie je, ini,
ze ano a mnoho ich malo rozne nazory na jeho nazov: Xnet,
Mali Bratia, Male Sestry, a mqj osobny favorit, Spojene staty
americke.
Vrelo to. Nechal som ich tak a premysl'al, co by som mohol
povedaf. Ked' som na to prisiel, napisal som,
> Myslim, ze tymto je vasa otazka
zodpovedana, nie? Mozno je nejake
hnutie, mozno ich je viae, mozno sa
volajii Xnet alebo mozno nie.
> Mlk3y, som Doug Christensen z
Washington Internet Daily. Co si
myslis, ze by DHS malo urobit', aby
sa predislo d'alsiemu utoku na San
Francisco, ak to Co robia je
neuCinne .
Dalsia vrava. Mnohi tvrdili, ze teroristi a vlada su ti isti
I'udia - bud' doslovne, alebo ze su aspofi rovnake zlo. Niektori
vraveli, ze vlada vie, ako tych teroristov dolapif, ale radsej to
nerobi, lebo „vojnovi prezidenti" obvykle znovu vyhraju
vol'by.
> Neviem
napisal som nakpniec.
> Naozaj. Casto sa na to sam seba
pytam, pretoze nechcem, aby vyhodili
do vzduchu mna ani moje mesto. Ale
na nieCo som prisiel: ak ulohou DHS
je zaruCit' nasu bezpeCnost', tak sa
im to nedari . Z tych vsetkych
volovin, ktore doteraz urobili, by
ani jedina nezabranila opatovnemu
utoku na most. Sledovanie nas
vsetkych po meste? Zrusenie nasej
slobody? Snaha o vseobecnii
224
C. Doctorow
podozrievavost', o obratenie nas
proti sebe navzajom? Nazyvanie
disidentov zradcami? Ciel'om
terorizmu je pust'at' na nas hrozu. Na
mna pust'a hrozu DHS.
> Nemam nijaky vplyv na to, Co mi mozu
urobit' teroristi, ale ak je toto
slobodna krajina, mal by som mat'
vplyv na to, Co mi mozu urobit'
policajti. Mal by som mat' pravo na
to, aby ma neterorizovali .
> Vie, ze to nie je dobra odpoved'.
Lutu jem .
> Ako to myslis, ze DHS nezastavuje
teroristov? Ako to vies?
> Kto ste?
> Som zo Syndey Morning Herald.
> Mam 17 rokov. Nie som Cisty
jednotkar ani niC take. Ale aj tak
som prisiel na to, ako vyrobit'
internet, ktory sa neda odpoCuvat'.
Prisiel som na to, ako vyradit' ich
techniku na sledovanie osob. Dokazem
zmenit' nevinnych I'udi na podozrivych
a dosiahnut', ze vinnici vyzerajii ako
nevinni . Dokazal by som dostat' kov
do lietadla alebo nabiirat' sa do
zoznamu neprepravovatel'nych . Na to
vsetko som prisiel obyCajnym Citanim
webu a premysi'anim. Ak to dokazem
ja, dokazu to teroristi. Vzali nam
slobodu, aby nam zaistili bezpeCie.
Citite sa bezpeCne?
> V Australii? Nuz ano, citim
Vsetci pirati sa zasmiali.
Dalsl novinari kladli otazky. Niektore boli chapave, ine
nepriatel'ske. Ked' som sa unavil, odovzdal som klavesnicu
Ange, nech je na chvll'u Mlk3y ona. Aj tak som uz mal pocit,
ze ja a Mlk3y nie sme tou istou osobou. Mlk3y bol mladlk, co
debatoval s medzinarodnymi novinarmi a inspiroval hnutie.
225
Maly brat
Marcus bol vyluceny zo skoly a hadal sa s otcom a uvazoval, ci
je dost' dobry pre svoju fantasticku frajerku.
Do jedenastej v noci som uz toho mal dost'. Okrem toho ma
moji rodicia budu coskoro cakaf doma. Odhlasil som sa z hry,
Ange tiez a chvll'u sme tam lezali. Vzal som ju za ruku a ona
mi odpovedala silnym stisnutlm. Objali sme sa.
Pobozkala ma na krk a cosi zamrmlala.
„Co?"
„HovorIm, ze t'a I'libim," povedala. „Vari chces, aby som ti
poslala telegram?"
„FIha," povedal som.
„To si taky prekvapeny, hm?"
„Nie. Hm. Je to - chystal som sa to povedaf ja tebe."
„To urcite," povedala a uhryzla ma do spicky nosa.
„Ibaze som to este nikdy nehovoril," povedal som. „Tak
som sa na to pripravoval."
„Este stale si to nepovedal, vies? Nemysli si, ze som si to
nevsimla. My dievcata si take veci vsimame."
„Eubim t'a, Ange Carvelli," povedal som.
„Aj ja t'a I'ubim, Marcus Yallow."
Bozkavali sme sa a maznali a zacal som t'azko dychaf a ona
tiez. Vtom na dvere zaklopala jej mama.
Angela," povedala, „myslim, ze je na case aby tvoj kamarat
siel domov, nie?"
„Ano, mami," povedala a pantomimicky naznacila sek
sekerou. Ked' som si obuval ponozky a topanky, zamrmlala,
„Povedia, ze Angela, to bolo take dobre dievca, kto by si bol
byval pomyslel, stale bola na zahradke, pomahala matke
s bnisenim tej sekery."
Zasmial som sa. „Ani nevies, ake to mas I'ahke. Neexistuje,
aby nas nasi nechali samych v mojej izbe do jedenastej v noci."
,,23:45," povedala hl'adiac na hodiny.
„Doriti!" vykrikol som a zaviazal si topanky.
„Chod'," povedala, „bez a bud' vol'ny! Pri prechadzani cez
226
C. Doctorow
cestu sa pozri na obidve strany! Pis, ked' dostanes pracu!
Nezastavuj sa ani na objatie! Ak stade nevypadnes, kym
naratam do desaf, bude mazec. Jeden. Dva. Tri."
Zavrel som jej usta skokom na postel' a bozkavanim, az kym
sa prestala pokusaf pocltaf. Uspokojeny vlastnym vlt'azstvom
som s Xboxom pod pazuchou zbehol dolu schodmi.
Jej mama stala pri schodisti. Predtym sme sa stretli len
parkrat. Vyzerala ako starsia, vyssia verzia Ange - Ange
tvrdila, ze jej otec bol nizkej postavy - so sosovkami namiesto
okuliarov. Zdalo sa, ze predbezne ma klasifikovala ako
slusneho chlapca a ja som si to vazil.
„Dobru noc, pani Carvelliova," povedal som.
„Dobru noc, pan Yallow," povedala. Bol to jeden z nasich
malych ritualov, odkedy som ju pri nasom prvom stretnuti
oslovil pani Carvelliova.
Rozpacito som stal pri dverach.
„Ano?" povedala.
„Ehm," povedal som. „Dakujem za vasu pohostinnosf."
„Ste u nas vzdy vitany, mlady muz," povedala.
„A d'akujem za Ange," povedal som nakoniec, nenavidiac
sa za to, ako slaboducho to znelo. Ale ona sa siroko usmiala a
nakratko ma objala.
„Nie je za co," povedala.
Celou cestou domov som premysl'al o tlacovke, o nahej
Ange a ako sa so mnou objimala na posteli, o jej matke ako sa
usmievala a vyprevadzala ma.
Mama na mfia cakala. Opytala sa ma na film a ja som jej dal
pripravenu odpoved', okuknutu z kritiky, ktoni naplsali v Bay
Guardiane.
Ked' som usinal, spomenul som si na tlacovku. Bol som na
fiu naozaj pysny. Bolo to fantasticke mat' vsetkych tych
spickovych novinarov v hre, kde ma vypoculi, a rovnako aj
vsetkych, co verili tym istym veciam ako ja. Zaspal som
s usmevom na perach.
227
Maly brat
#
Mai som to vedief.
VODCA XNETU: MOHOL BY SOM DOSTAT KOV DO LIETADLA
DHS NEVLADNE S MOJIM SUHLASOM
DETI Z XNETU: USA VON ZO SAN FRANCISCA
A to boli tie dobre titulky. Vsetci mi posielali clanky na
blogovanie, ale to bolo posledne, na co som mal chut'.
Akosi som to pobabral. Tlac prisla na moju tlacovu
konferenciu a vyvodila si z nej, ze sme teroristi alebo ich
poskokovia. Najhorsia bol reporterka Fox News, ktora sa aj tak
ukazala, a ktora nam venovala desat'minutovy komentar, kde
hovorila o „zlocinnej zrade." Jej leitmotiv, ktory sa opakoval
vo vsetkych kioskoch, ktore som nasi el, znel:
„Tvrdia, ze nemaju meno. Ja pre nich jedno mam. Volajme
tie rozmaznane deti Kal-Kaida. Robia pracu pre teroristov na
domacom fronte. Ked' - nie ak, ale ked' - sa v Kalifornii
uskutocnia nove utoky, tieto detiska na tom ponesu rovnaku
vinu ako rod Saudov."
Vodcovia protivojnovych hnuti nas odsudili ako okrajove
elementy. Isty chlapik v telke tvrdil, ze podl'a jeho mienky nas
vyfabrikovalo DHS, aby ich zdiskreditovalo.
DHS zorganizovalo vlastne tlacovky, kde oznamovali, ze
zdvojnasobia bezpecnostne opatrenia v San Franciscu. Ukazali
klonovacku erfidov, ktoni kdesi nasli a predviedli jej funkciu
tak, ze zaranzovali kradez auta a varovali vsetkych, aby sa mali
na pozore pred podozrivo sa spravajucimi mladymi I'ud'mi,
obzvlasf ak im nebolo vidno na ruky.
Neboli to nijake zarty. Dokoncil som svoj clanok o
Kerouacovi a zacal druhy o Lete lasky, lete roku 1967, ked' sa
protivojnove hnutie a hippies zisli v San Franciscu. Eudia, co
zalozili Bena a Jerryho - sami stari hipici - zalozili v Haighte
Muzeum hippies, a po celom meste sa dal o tom najsf cely rad
archivov a vystav.
Ale pohybovaf sa nebolo jednoduche. Do konca tyzdfia ma
228
C. Doctorow
prehl'adavali priemerne tak styri razy za den. FIzli kontrolovali
moju totoznosf a vypytovali sa ma, co robim na ulici,
starostlivo si prezerajuc list z Chavezovej strednej, hovoriaci o
mojom docasnom vyluceni.
Mai som st'astie. Nikto ma nezatkol. Ale nie vsetkym
Xnet'akom sa darilo rovnako. Kazdy vecer DHS ohlasovalo
nove zatykanie „vodcov" a „operativcov" Xnetu, I'udi, ktorych
som nepoznal a nikdy o nich nepocul, predvadzali v telke spolu
s hl'adackami erfidov a inymi hrackami, co im nasli vo
vreckach. Vyhlasovali, ze I'udia „oznamili mena"
skompromitujuc tak „siet' Xnetu" a ze coskoro sa ocakavaju
nove zatykania. Casto sa zjavovalo meno „Mlk3y".
Otcovi sa to vel'mi pacilo. Spolu sme pozeravali spravy, on
so ziarou v tvari, ja chuliac sa do klbka v nemej hroze. „Mal by
si vidief vecicky, co idu na tie decka pouzif," vravel otec.
„Videl som to v akcii. Vezmu par tych deti a skontroluju
zoznamy ich priatel'ov na cete a v mobiloch, vyhl'adaju si
mena, co sa opakuju, hl'adaju vzorce a zahffiaju stale d'alslch.
Rozpletu ich ako stary sveter."
Zmsil som obed s Ange u nas doma a ostaval som u nich co
najviac. Jej mladsia sestra Tina ma zacala volaf „domaci host'",
akoze „dnes veceria domaci host' so mnou?" Tinu som mal rad.
Zalezalo jej len na chodeni s kamoskami a na party a randeni,
ale bola zabavna a Ange uplne oddana. Raz vecer sme spolu
umyvali riad, ked' si osusila ruky a povedala konverzacnym
tonom, „Vies, Marcus, vyzeras ako spravny chalan. Moja segra
je do teba blazon a aj mne sa pacis. Ale musim ti nieco
povedaf: ak jej zlomis srdce, najdem si t'a a pretiahnem ti
skrotum cez hlavu. Nie je to pekny pohl'ad "
Ubezpecil som ju, ze si radsej pretiahnem sam skrotum cez
hlavu, nez by som mal zlomif Ange srdce a ona prikyvla. „Tak
len aby bolo medzi nami jasno "
„Tvoja sestra je sibnuta," povedal som, ked' sme s Ange
znovu lezali na posteli a citali blogy na Xnete. V podstate sme
229
Maly brat
nerobievali nic ine, blbli spolu a citali Xnet.
„Pouzila na teba tii vec so skrotom? Neznasam, ked' to robl.
Jednoducho sa jej paci to slovo, 'skrotum', chapes. Nie je to nic
osobne."
Pobozkal som ju. Citali sme d'alej.
„Pocuvaj toto," povedala. „PolIcia na buduci vikend
predpoveda styri az sesf stoviek zatknuti pocas toho, co
oznacuje za doposial' najvacsiu koordinovanii raziu na
disidentov z Xnetu."
Mai som pocit, ze sa pozvraciam.
„MusIme to zastavif," povedal som. „Vies, ze su I'udia, ktori
dzemovanie este zmtenivnili, len aby ukazali, ze sa nedaju
zastrasif? Nie je to sialeneT'
„MyslIm, ze je to statocne," povedala. „Nem6zeme
pripustif, aby nas zastrasovanim prinutili k poslusnosti."
„Coze? Nie, Ange, nie. Nemozeme nechaf 1st' stovky I'udl
do vdzenia. Nebola si tam. Ja ano. Je to horsie nez si myslls. Je
to horsie, nez si dokazes predstavif."
„Mam dost' bujnu predstavivosf," povedala.
„Prestafi, dobre? Hovor chvll'u vazne. Nemozem to robif.
Nemozem posielaf tych I'udl do basy. Ak ano, som taky, za
akeho ma Van poklada."
„Marcus, ja hovorim vazne. Myslls si, ze tito I'udia nevedia,
ze mozu skoncif vo vazeni? Veria vo svoju vec. Aj ty v fiu
verls. Nechaj ich, nech sa sami rozhodnu, do coho sa chcu
pust'af. Nie je na tebe, aby si rozhodoval, co mozu a co
nemozu riskovaf."
„Je to moja zodpovednosf, lebo ked' poviem, aby prestali,
tak prestanu."
„Myslela som si, ze nie si nijaky vodca."
„Nie som, jasne ze nie som. Ale nemozem si pomocf ked'
vo mne hl'adaju vedenie. Kym je tak, je mojou
zodpovednost'ou pomocf im ostaf v bezpecl. Vidls to, nie?"
„Co vidim je, ze si pripraveny zdrhnuf pri prvom naznaku
230
C. Doctorow
problemov. Mysllm, ze sa bojis, ze pridu na to, kto si. Mysllm,
ze sa bojis o seba.''
„To nie je fer," pmdko som sa posadil a odtiahol od nej.
„Naozaj? Kto tu dostal skoro infarkt, ked' si myslel, ze sa
jeho tajna totoznosf prezradila?"
„To bolo ine," povedal som. „Nejde tu o mfia. Ty vies, ze
nie. Preco si taka?"
„Preco si ty taky?" povedala. „Preco ty nie si ochotny byf
tym clovekom, co bol natol'ko statocny, ze to vsetko zacal?"
„Toto nie je statocnosf, ale samovrazda."
„Lacna pubisska melodrama, Mlk3y"
„Nevolaj matak!"
„Ako, 'Mlk3y'? Preco nie, MlkSyT
Obul som sa. Vzal som si tasku. Odisiel som domov.
#
> PreCo nedzemujem
> Nebudem nikomu hovorit', Co ma robit',
pretoze nie som ziadny vodca, nech
si uz Fox News mysli, Co chce .
> Ale poviem vam, Co ja osobne
planujem robit'. Ak s tym budete
suhlasit', mozno sa pripojite aj vy .
> Nedzemujem. Tento tyzden nie. Mozno
ani buduci . Nie preto, ze by som bol
vystraseny. Preto, lebo som dost'
bystry na to aby som vedel, ze budem
radsej na slobode ako vo vazeni.
Prisli na sposob, ako zastavit' nasu
taktiku, takze musime prist' s novou.
Je mi jedno, aka bude, ale chcem aby
fungovala. Nechat' sa zavriet' je
hluposM . Dzemujte, len ak vam z toho
niC nehrozi .
> Je aj druhy dovod preCo nedzemovat'.
Ak vas chytia, mozu vas pouzit' na
dolapenie vasich priatel'ov a ich
priatel'ov a ich priatel'ov. Mozu
231
Maly brat
odchytit' aj I'udi Co nepouzivaju
Xnet, lebo DHS je ako rozbesneny byk
a je im jedno, Ci maju toho
spravneho Cloveka.
> Nevravim vam Co mate robit'.
> Ale V DHS su natvrdli a my sme
chytri. Dzeming dokazuje, ze
nedokazu bojovat' proti terorizmu,
pretoze dokazujem, ze nedokazu
zastavit' ani skupinu mladeznikov. Ak
vas prichytia, bude to vyzerat', ze
su bystrejsi ako my.
> NIE SU BYSTREJSI AKO MY! My sme ti
bystrejsi. Bud'me bystri. Prid'me na
to, ako s nimi vybabrat' bez ohl'adu
na to, kol'ko nohsledov poslii do
ulic .
Odoslal som to. Siel som spat'.
Ange mi chybala.
#
S Ange sme sa nerozpravali cele d'alsie styri dni, vratane
vikendu, a potom som sa uz mal vratif do skoly. Milionkrat
som je uz-uz isiel zavolaf, tislckrat som jej naplsal neodoslane
emaily a SMSky.
Teraz som bol nazad na hodine socialnych studil a pani
Andersenova ma privltala s pruznou sarkastickou zdvorilost'ou,
opytajuc sa ma, ake som mal prdzdniny. Posadil som sa a nic
som nezamrmlal. Pocul som, ako si Charles odfrkol.
Ucila nas o Zjavenom Osude, co je myslienka, ze
Americania su predurceni podmanif si cely svet (alebo aspofi
V jej podani to tak vyznelo) a zdalo sa, ze sa ma snazi k comusi
vyprovokovaf, aby ma mohla vyhodif.
Citil som, ako sa na mfia upieraju oci celej triedy a to mi
pripomenulo MlkSyho a I'udi, ktori k nemu vzhliadaju. Bolo
mi zle z toho, ze ku mne vzhliadaju. Chybala mi Ange.
Zvysok dfia som vydrzal bez toho, aby som spravil
232
C. Doctorow
cokol'vek, co by ma nejak oznackovalo. Mysllm, ze som
povedal menej ako osem slov.
Konecne bolo po torn a ja som vysiel z dveri a zamieril k
brane a na tii sprostu Misiu a do nezmyselneho domova.
Sotva som vysiel z brany, ktosi do mfia narazil. Bol to
mlady bezdomovec, mozno v mojom veku, mozno trosku
starsl. Na sebe mal dlhy, zamasteny plasf, vrecovite dzlnsy a
plesnivejuce tenisky, ktore vyzerali, akoby ich vytiahol
z drvica na drevo. Dlhe vlasy mu padali cez tvar, riedka
briadka mu roztnisene viedla dolu hrdlom do goliera
bezfarebneho pleteneho svetra.
Vsetko toto som si vsimol, ako sme tak vedl'a seba lezali na
chodniku, I'udia nas obchadzali a cudne na nas pozerali. Zdalo
sa, ze do mfia vrazil, ked' sa nahlil dolu Valencijskou ulicou,
obt'azkany otrhanym batohom pokrytym geometrickymi
fixkovymi cmaranicami, ktory teraz lezal vedl'a neho na
dlazbe.
Pozviechal sa na kolena a kyval sa vpred a vzad, akoby bol
opity alebo si narazil hlavu.
„Sorac kamo," povedal som. „Nevidel som fa. Je ti nieco?"
Tiez som sa posadil. Nebolelo ma nic.
„Uch. Nie, to je v poriadku."
Postavil a usmial sa. Zuby mal sokujuco biele a rovne, ako
reklama na ortodonticku kliniku. Natiahol ku mne mku a jeho
stisk bol silny a pevny.
„Je mi to naozaj luto." Jeho Mas bol tiez jasny a
inteligentny. Cakal som, ze bude znief ako ti ozrani, co sa
tulajuc neskoro v noci po Misii zhovaraju sami so sebou, ale
hovoril ako kvalifikovany predavac z knihkupectva.
„To nic," povedal som.
Znovu mi natrcil ruku.
„Zeb," povedal.
„Marcus," povedal som.
„Tesi ma, Marcus," povedal. „Dufam, ze sa este stretneme!"
233
Maly brat
So smiechom zdvihol svoj batoh, otocil sa na pate a rychlo
odisiel.
#
Zvysok cesty domov som presiel ako vo sne. Mama bola pri
kuchynskom stole a chvll'ku sme tarali o nicom, tak ako
kedysi, predtym nez sa vsetko zmenilo.
Vysiel som po schodoch do svojej izby a hodil sa do kresla.
Tentoraz sa mi vobec nechcelo pripajaf sa na Xnet. Rano, pred
skolou, som sa tam mrkol a zistil som, ze mqj odkaz vytvoril
velikansku kontroverziu medzi tymi, co so mnou suhlasili a
tymi, CO boli spravodlivo nasrati, ze im navrhujem, aby sa
vzdali svoj ho oblubeneho sportu.
Ked' to vsetko zacalo, mal som rozrobenych tislce
projektov. Staval som dierkovy fotoaparat z Lega, hral som sa
s leteckou fotografiou pomocou sarkana kde som chcel pouzif
stary digitalny fot'ak, na ktoreho spusf som prilepil inteligentnu
plastelinu, ktoni som pri starte napol, takze sa postupne
uvol'fiovala a v pravidelnych intervaloch spust'ala aparat. Mal
som zosil s vakuovou lampou, ktory som sa snazil zabudovaf
do prastarej, hrdzavej, pokrivenej bandasky od olivoveho oleja,
ktora vyzerala ako archeologicky nalez - po dokonceni som to
planoval zapojif k dokovacej stanici mqj ho mobilu a zostavif
si 5. 1 surround repraky z plechoviek z tuniaka.
Prezeral som si svoj pracovny stol a nakoniec som vzal
dierkovy fotoaparat. Metodicke spajanie kociek dokonale
vyhovovalo mojej rychlosti.
Sfial som si hodinky a masivny striebomy dvojprstovy
prstefi, na ktorom zapasila opica s ninjom a hodil ich do
skatul'ky, kam som zvycajne daval vsetky tal'afatky, ktore som
si rano pred odchodom z domu strkaval do vreciek a vesal na
krk: mobil, pefiazenku, kl'uce, wifmder, drobne, baterky,
navijacie kabliky... Vsetko som to hodil do skatul'ky a zistil
som, ze V ruke drzim cosi, co som si do vrecka nedaval.
234
C. Doctorow
Bol to kusok papiera, sivy a makky ako flanel, na okrajoch,
kde bol odtrhnuty z nejakeho vacsieho kusa, schlpeny. Bol
pokryty tym najdrobnejsim, naj starostlivej sIm rukopisom, aky
som kedy videl. Rozlozil som ho a lepsie sa mi prizrel. PIsmo
pokryvalo obe strany, zaclnajuc v ravom homom rohu jednej a
konciac podpisom v spodnom pravom rohu dmhej.
Podpis znel jednoducho: ZEE.
Zacal som cltaf.
> Drahy Marcus
> Nepoznas ma, ale ja poznam teba.
PoCas uplynulych troch mesiacov, od
vybuchov na Zalivovom moste, som bol
uvazneny na Ostrove pokladov. Bol
som na dvore v ten den, ked' si sa
rozpraval s tym azijskym dievCat'om a
dostal si za to. Bol si statoCny.
Dobre pre teba.
> Den potom mi praskol apendix a
dostal som sa na osetrovnu. Na
vedl'ajsej posteli bol chlapec menom
Darryl . Obaja sme boll dlho v
rekonvalescencii a kym sme sa
vystrabili, stall sme sa prills
vel'kou trapnost'ou, nez aby nas
nechali odist'.
> Tak sa rozhodli, ze musime byt'
vinni . VypoCuvali nas kazdy den.
Viem, ze si presiel ich vysluchmi.
Predstav si to po cele mesiace.
Darryl a ja sme skonCili na jednej
cele. Vedeli sme, ze nas odpoCiivaju,
tak sme sa rozpravali len o
somarinach. Ale v noci na priCniach
sme si jemne morzeovkou vyt'ukavali
spravy (vedel som, ze moje
radioamaterske dni sa mi raz zidu) .
> SpoCiatku boli ich otazky rovnake
sprostosti ako vzdy, kto to vykonal
a ako. Ale po nejakej dobe sa zaCali
235
Maly brat
vypytovat' na Xnet . Samozrejme sme o
nom nikdy nepoCuli. To ich
nezastavilo .
> Darryl mi povedal, ze mu priniesli
klonovaCku erfidov, Xboxy, vselijake
technicke hraCiCky a ziadali ho, aby
im povedal, kto ich pouziva a kde sa
ich nauCil modif ikovat'. Darryl mi
hovoril o vasich hrach a veciach, na
ktorych ste robili.
> Obzvlast' sa nas DHS spytovalo na
nasich priatel'ov. Koho pozname? Aki
sii? Ake maju politicke inklinacie?
Maju problemy v skole? So zakonom?
> Vazenie volame Gitmo^-v-Zalive . Je to
tyzden, odkedy som sa dostal von a
myslim, ze nikto nevie, ze synovia a
dcery mnohych sii uvazneni uprostred
Zalivu. V noci bolo poCut', ako sa na
pobrezi smeju a bavia I'udia.
> Minuly tyzden som sa dostal von.
Nepoviem ti ako, pre pripad, ze by
sa toto dostalo do nespravnych ruk.
Mozno sa mojou cestou vydajii aj ini.
> Darryl mi povedal, ako t'a najst' a
musel som mu sl'ubit', ze ti po
navrate poviem Co viem. Teraz, ked'
som to splnil, miznem ako lansky
sneh. Tak Ci onak odchadzam z tejto
krajiny. Srat' na Ameriku.
> Bud' silny. Boja sa t'a. Nakop ich aj
za mna . Nedaj sa chytit'.
> Zeb
Ked' som llstok docltal, v ociach som mal slzy. Kdesi na
stole som mal jednorazovy zapal'ovac, ktorym som opal' oval
izolaciu z kablikov, tak som ho vylovil a prilozil k llstku.
Vedel som, ze ho kvoli Zebovi musim znicif a zabezpecif, aby
ho nikto nikdy nevidel, pre pripad, ze by ich to mohlo priviesf
5 Gitmo = slang. Guantanamo
236
C. Doctorow
k nemu, nech uz odchadzal kamkol'vek.
Drzal som plamienok a llstok, ale nedokazal som to spravif.
Darryl.
Pri vsetkom torn frmole s Xnetom a Ange a DHS som
takmer zabudol, ze existuje. Stal sa duchom, ako stary priatel',
ktory sa odst'ahoval alebo odisiel v ramci vymennych pobytov.
Cely ten cas ho vypocuvali, ziadali, aby ma nabonzoval,
vysvetlil Xnet a rusicky. Bol na Ostrove pokladov, na
opustenej vojenskej zakladni, ktora je na polceste pozdlz
zdemolovaneho Zalivoveho mosta. Bol tak bllzko, ze by som k
nemu mohol doplavaf.
Polozil som zapal'ovac a znovu som si spravu precltal. Kym
som skoncil, vzlykal som, plakal. Vsetko to mfia znovu
dol'ahlo, pani s prisnym zostrihom a otazky, co mi kladla a
post'any smrad a moje stuhnute nohavice na ktory ch hrubom
platne zaschol moc.
„Marcus?"
Dvere boli dokoran a v nich stala moja mama a ustarostene
na mfia hl'adela. Ako dlho tam bola?
Ramenom som si zotrel slzy a vtiahol hlieny. „Mami,"
povedal som. „Ahoj."
Vosla do mojej izby a objala ma. „Co je? Nepotrebujes sa
porozpravaf?"
Sprava lezala na stole.
„To je od tvojho dievcat'a? Je vsetko v poriadku?"
Dala mi moznosf uniku. Mohol som vsetko zhodif na
problemy s Ange a ona by odisla a nechala ma na pokoji.
Otvoril som usta, aby som prisvedcil, ked' zo mfia vyhfklo:
„Bol som vo vazeni. Po vybuchu mosta. Cely ten cas som
bol vo vazeni."
Vzlyky, ktore zo mfia vyrazili ani nezneli ako mqj Mas. Boli
ako kvilenie zvierat'a, mozno ako somara alebo vel'kej macky
V noci. Vzlykal som tak, az ma palilo a bolelo hrdlo a hmd' mi
nadskakovala.
237
Maly brat
Mama ma vzala do narucia, tak ako to robievala, ked' som
bol maly, a hladila ma po vlasoch a sepkala mi do ucha a
kollsala ma a postupne, pomalicky, vzlyky ustali.
Zhlboka som sa vydychal a mama mi podala pohar vody.
Sadol som si na okraj postele, ona na moju stolicku a vsetko
somjej rozpovedal.
Vsetko.
No, vacsinu.
&&&
238
C. Doctorow
Kapitola 16
Mama spociatku vyzerala sokovana, potom nastvana a
nakoniec to vzdala a len otvarala usta, ked' som jej vykladal o
vysluchoch, o mojom pomoceni, o vreci cez hlavu, o
Darrylovi. Ukazal som jej ten llstok.
„Preco -?"
V tom jedinom slove boli vsetky obvinenia, ktorymi som sa
V noci castoval, vsetky chvU'ky, ked' mi chybala statocnosf
rozpovedaf svetu, o co v skutocnosti ide, preco v skutocnosti
bojujem, co vlastne inspirovalo Xnet.
Nadychol som sa.
„Povedali mi, ze ak o tom prehovorim, pqjdem do vazenia.
Me na niekorko dni. Navzdy. Bol som - bol som vystraseny."
Mama so mnou dlho bez slova sedela. Potom povedala, „A
CO Darrylov otec?"
Radsej mi mohla do hmde zabodnuf ihlicu na pletenie.
Darrylov otec. Musel si myslief, ze Darryl je mftvy, uz davno
mftvy.
A nebol? Potom, co vas DHS drzi tri mesiace, nechajii vas
este niekedy odisf?
Ale Zeb sa von dostal. Mozno aj Darryl by sa mohol.
Mozno sme ja a Xnet mohli pomocf jeho prepusteniu.
„Nepovedal som mu to," povedal som.
Teraz mama plakala. Moja mama neplace I'ahko. Britska
natura. O to horsie bolo pocuvaf jej kratke vzlyky.
„Povies mu to," vytlacila zo seba. „Povies."
„Poviem."
„Ale najprv to muslme porozpravaf tvojmu otcovi."
#
Oco uz nechodieval domov v pravidelnom case. Kvoli
239
Maly brat
klientom, pre ktorych robil konzultanta - ktorl mali teraz, ked'
DHS nakupovalo firmicky, venujuce sa data-miningu, kopy
prace - a dlhemu dochadzaniu do Berkeley sa domov dostaval
hocikedy medzi siestou vecer a polnocou.
Toho vecera mu mama volala povedala mu, aby prisiel
domov hned' teraz. Cosi jej odpovedal a ona len zopakovala:
hned teraz.
Ked' prisiel, usadili sme sa v obyvacke, listok so spravou
sme dali doprostred na konferencny stolik.
Povedaf to po druhy raz bolo I'ahsie. Tajomstvo nebolo take
t'azive. Nic som neprikrasl'oval, nic som netajil. Vysiel som
s pravdou von.
Uz predtym som pocul zvrat vyjsf s pravdou von, ale nikdy
som nechapal, co to presne znamena, kym som to sam
neurobil. Udrziavanie tajomstva ma znecist'ovalo, spinilo
mqjho ducha. Sposobilo, ze som sa bal a hanbil. Kvoli tomu
som sa stal tym co o mne povedala Ange.
Oco po cely cas sedel stuhnuty ako doska, tvar mal ako
vytesanu z kamefia. Ked' som mu podal listok so spravou,
dvakrat si ho precital a potom ho starostlivo polozil.
Zavrtel hlavou, postavil sa a zamieril k dveram.
„Kam ides?" spytala sa mama znepokojene.
„Musim sa prejsf," to bolo vsetko, co dokazal zlomenym
hlasom povedaf.
Zmatene sme na seba hl'adeli, mama a ja, a cakali sme, kym
sa vrati. Snazil som sa predstavif si, co sa deje v jeho hlave. Po
vybuchoch bol celkom inym clovekom a od mamy som vedel,
ze CO ho zmenilo, boli dni ked' si myslel, ze som mftvy.
Presvedcil sam seba, ze teroristi mu skoro zabili syna a to ho
dohafialo do sialenstva.
Dost' na to, aby robil vsetko, co od neho DHS pozadovalo,
aby stal v radoch ako poslusna ovecka a nechal sa kontrolovaf,
ovladaf.
Teraz vedel, ze to DHS ma uvaznilo, ze DHS zadrziavalo
240
C. Doctorow
deti zo San Francisca ako rukojemnlkov v Gitmo-v-Z alive.
Bolo to jasne, ked' som o torn teraz rozmysral. Samozrejme ze
miesto, kde ma drzali bol Ostrov pokladov. Kam inam sa dalo
dostaf zo San Francisca clnom za desaf minut?
Ked' sa otec vratil, vyzeral rozhnevany viae ako kedykol'vek
V zivote.
„Mal si mi to povedaf!" zahrmel.
Mama sa postavila medzi nas. „Obvifiujes nepraveho,"
povedala. „Nebol to Marcus, kto tu unasal a zastrasoval."
Zavrtel hlavou a dupol. „Neobvifiujem Marcusa. Viem
presne, kto je na vine. Ja. Ja a to sproste DHS. Vezmite si
topanky a kabaty."
„Kam ideme?"
„Za Darrylovym otcom. A potom za Barbarou
Stratfordovou."
#
Meno Barbara Stratfordova som odkial'si poznal, ale nedokazal
som si spomenuf, odkial'. Myslel som si, ze to je mozno stara
priatel'ka mojich rodicov, ale nedokazal som ju zaradif.
Medzi tym som siel k Darrylovmu otcovi. Nikdy som sa
okolo jeho starkeho, ktory byval radiooperatorom u
Namornictva a domacnosf viedol ako bojovu lod', necitil
pohodlne. Naucil Darryla morzeovku, ked' bol este maly, co mi
vzdy pripadalo ako super vec. Bol to aj jeden z dovodov, pre
ktory som vedel, ze Zebovmu listu mozem doverovaf. Lenze
na kazdu fajnovu vecicku ako morzeovka mal Darrylov otec
nejaku blaznivu vojensku disciplinu, ktora vyzerala
samoucelne, ako napriklad ze postele museli mat' napnute rohy
a holif sa muselo dvakrat denne. Darryla to dohafialo
k zufalstvu.
Ani Darrylovej matke to nesedelo a tak, ked' mal Darryl
desaf, odisla k svojej rodine do Minnesoty - Darryl tam
travieval leta a Vianoce.
241
Maly brat
Sedel som v aute na zadnom sedadle a ako oco soferoval,
videl som mu zatylok. Svaly na krku mal napate a ako zatlnal
zuby, poskakovali mu hore-dolu.
Mama mala mku polozenu na jeho pleci, ale nebolo tam
nikoho, kto by upokojoval mfia. Keby som tak mohol zavolaf
Ange. Alebo Jolu. Alebo Van. Mozno po tom vsetkom.
„V mysli uz musel svojho syna pochovaf," povedal oco,
ked' sme rezali ostre zakmty hore Twin Peaks k malej chate,
kde Darryl s otcom byvali. Na Twin Peaks bola hmla, v San
Franciscu casty zjav, takze svetla sa nam odrazali nazad do oci.
Zakazdym, ked' sme obisli roh, videl som lidolia mesta, leziace
pod nami, misky zmurkajucich, v hmle sa posuvajucich
svetielok.
„Je to tento?"
„Ano," povedal som. „To je on." Nebol som u Darryla uz
cele mesiace, ale kedysi som tu stravil dostatok casu na to, aby
som to okamzite spoznal.
Vsetci traja sme dlhu chvil'u stall okolo auta, vahali, kto
pqjde a zazvoni. Na moje prekvapenie som to bol ja.
Zazvonil som a vsetci sme so zatajenym dychom miniitu
cakali. Zazvonil som znova. Auto Darryl ovho otca bolo na
ceste a videli sme, ze v obyvacke sa svieti. Chystal som sa
zazvonif treti raz, ked' sa dvere otvorili.
„Marcus?" Darrylov otec vyzeral uplne inak nez som si ho
pamatal. Neoholeny, v zupane, mal bose nohy s dlhymi
nechtami a cervene oci. Pribral na vahe a pod jeho pevnou
vojenskou bradou sa chvel podbradok. Riedke vlasy mal
rozstrapatene a schlpene.
„Pan Glover," povedal som. Moji rodicia sa mi za chrbtom
tlacili do dveri.
„Ahoj, Ron," povedala moja mama.
„Ron," povedal otec.
„Aj vy?Cosadeje?"
„M6zmevojst'?"
242
C. Doctorow
#
Jeho obyvacka vyzerala ako v jednej z tych televlznych sprav,
kde ukazujii opustene deti, ktore stravili mesiac zamknute
doma, kym ich neprisli susedia vyslobodif: skatule s mrazenym
jedlom, prazdne plechovky od piva a dzusov, plesnive misky
s cerealiami a kopy novln. Pachol tarn macaci moc a pod
nohami chrapcalo smetie. Dokonca aj bez toho macacieho
mocu tarn bol neuveriterny smrad, ako na stanicnom zachode.
Postlane mal na gauci, zaful'anu deku a vankuse, ktore
vyzerali, ze sa na nich spl uz poriadne dlho.
Vsetci sme tarn mlcky stall dlhu chvll'u, trapnosf prehluslla
ostatne poclty. Darrylov otec vyzeral ako nlekto, kto chce
zomrlef.
Pomallcky odsunul piikryvky z pohovky a zo stollclek
odpratal naskladane, zamastene tacky, ktore odnlesol do
kuchyne, kde Ich, aspofi podl'a zvuku, zhodll na zem.
Opatrne sme si posadall na mlesta, ktore uvol'nll a on sa
vratU atlez si sadol.
„Prepacte," povedal neurclto. „Nemam vam anl ponuknuf
kavu. Zajtra ml maju doruclf d'alsle potravlny, takze
momentalne sa ml mlnull -"
„Ron," povedal mqj otec. „Vypocuj nas. Muslme tl nleco
povedaf a nebude I'ahke to vypocuf."
Kym som hovorll, sedel ako socha. Pozrel sa na spravu na
llstku, precltal si ju, ale zdalo sa, ze jej vobec neporozumel,
potom si ju precltal znova. Vratll ml ju.
Trlasol sa.
„0n-"
„Darryl zlje," povedal som. „Darryl zlje a je vazfiom na
Ostrove pokladov."
StrcU si past' do ust a vydal hrozny ston.
„Mame prlatel'ku," povedal otec. „Plse pre Bay Guardian.
Je to Investlgatlvna reporterka."
Odtlal' som to meno poznal. Bezplatny tyzdennlk Guardian
243
Maly brat
casto stracal svojich reporterov, ktorl prechadzali do vacslch
dennlkov a na Internet, ale Barbara Stratfordova tarn zostavala.
Matne som si pamatal, ako sme raz spolu vecerali, ked' som bol
este diet'a.
„Ideme za fiou," povedala mama. „P6jdes s nami, Ron?
Pqjdes jej porozpravaf o Darrylovi?"
Zlozil si hlavu do dlani a zhlboka dychal. Oco mu chcel
polozif ruku na piece, ale pan Glover mu ju prudko striasol.
„Musim sa umyf," povedal. „Dajte mi miniitku."
Pan Glover zisiel dolu ako vymeneny clovek. Oholil sa,
nageloval si vlasy a obliekol si bezchybmi vojensku uniformu
s riadkom vyznamenani na hrudi. Pod schodmi sa zastavil a
zagestikuloval.
„Momentalne nemam vel'a veci v reprezentativnom stave. A
toto sa mi zdalo byf vhodnym. Viete, keby chcela
fotografovaf."
S otcom sedeli vpredu a ja som sa posadil zafiho. Zbllzka ho
bolo trochu citif po pive, akoby sa mu vyparovalo cez pory.
#
Kym sme vosli na prijazdovu cesticku k domu Barbary
Stratfordovej, bola uz polnoc. Zila mimo mesta, v Mountain
View a kym sme sli po stojednotke, nikto nepreriekol ani
slovo. Hi-tech budovy sa mihali okolo nas.
Toto bol iny Zaliv, nez ten, kde sme byvali my, viae sa
podobal na americke predmestia, ake som niekedy vidal
V telke. S mnozstvom dial'nic a podstvrti identickych
domcekov, mestecko, kde neboli nijaki bezdomovci, tlaciaci
nakupne voziky po chodniku - dokonca tam nemali ani
chodniky!
Kym sme cakali na pana Glovera, mama zatelefonovala
Barbare Stratfordovej. Novinarka spala, ale mama bola tak
nastartovana, ze nacisto zabudla na svoju britskii vychovu a
bez rozpakov ju zobudila. S napatim jej jednoducho povedala,
244
C. Doctorow
ze sa musia o niecom porozpravaf a ze to musi byf osobne.
Ked' sme prisli do domu Barbary Stratfordovej, moja prva
myslienka patrila bydlisku Bradyovcov - nizkemu rancu
s tehlovou protihlukovou prednou ohradou a upravenym,
dokonale stvorcovym travnickom. Na stene bol akysi
abstraktny vzor z obkladaciek a spoza nej vykukala staromodna
UHF televlzna antena. Presli sme dookola ku vchodu a zbadali,
ze vnutri sa uz svieti.
Spisovatel'ka otvorila dvere skor nez sme stihli zazvonif.
Bola stara asi ako moji rodicia, vysoka chuda zena s jastrabim
nosom a prefikanymi ocami s mnozstvom veselych vrasok. Na
sebe mala dzlnsy frajerske dost' na to, aby ich clovek mohol
vidief V butikoch na Valencijskej ulici, a vol'nu indiansku
bavlnenu bluzu, ktora jej siahala po stehna. Nosila male
oknihle okuliare, ktore sa vo svetle chodby zablyskali.
Napato sa na nas usmiala.
„VidIm, ze si priviedla cely klan," povedala.
Mama prikyvla. „Hned' pochopis preco," povedala. Pan
Glover vystupil spoza otcovho chrbta.
„ A zavolali ste aj namornlctvo?"
„Vsetko ma svoj cas."
Po jednom nas predstavila. Mala pevny stisk ruky a dlhe
prsty.
Jej byt bol zariadeny v japonskom minimalistickom style,
len s niekol'kymi nizkymi kusmi nabytku s presnymi
proporciami, vel'kymi hlinenymi nadobami s bambusom, ktory
siahal az po strop, a nieclm, co vyzeralo ako vel'ky zhrdzaveny
kus dieseloveho motora, troniaci na podstavci z lesteneho
mramoru. Rozhodol som sa, ze sa mi to paci. Dlazka bola stare
drevo, bnisene a fl'akate, nezatmelene, takze pod fermezou
bolo vidno pukliny a jamky. To sa mi naozaj pacilo, najma ked'
som po tom kracal v ponozkach.
„Mam kavu," povedala. „Kto si da?"
Vsetci sme dvihli ruky. Bojovne som hl'adel na rodicov.
245
Maly brat
„Dobre," povedala.
Zmizla vo vedl'ajsej miestnosti a za moment sa vratila
s hrubou bambusovou tacfiou, kde drzala polgalonovy
termoskovy dzban a sesf preclzne dizajnovanych sal ok, ale
s hrubymi, neupravenymi dekoraciami. Aj tie sa mi pacili.
„Tak," povedala, ked' nam naliala a naservirovala kavu.
„Vermi rada vas vsetkych vidim. Marcus, myslim, ze ked' sme
sa stretli posledny krat, mal si mozno sedem rokov. Ked' si
dobre spominam, bol si vel'kym fanusikom novych videohier,
ktore si mi ukazoval."
Vobec som si na to nespomlnal, ale ked' som mal sedem,
bolo to naozaj tak. Musela to byt' moja Sega Dreamcast.
Vytiahla paskovy diktafon a zlty blok a pero a zatocila nim.
„Som pripravena vypocuf si vsetko, co mi chcete povedaf a
mozem vam prisl'ubit' kompletnu diskretnosf. Ale nemozem
vam sl'ubif, ze s tym budem nieco robif, alebo ze to bude
publikovane." Ked' to vravela, uvedomil som si, ze moja mama
ju ziadala o poriadne vel'ku laskavosf, vytiahnuc ju takto
z postele, kamaratka-nekamaratka. Byf vrcholnym
investigativnym reporterom musela byt' celkom dost' otrava.
Iste je milion I'udi, ktori by boli radi, keby sa ujala ich pripadu.
Mama kyvla smerom ku mne. Hoci som tu historku tej noci
vykladal uz trikrat, jazyk sa mi plietol. Bolo to ine, ako
rozpravaf to rodicom. Ine aj nez u Darrylovho otca. Toto - toto
zacne novy t'ah celej hry.
Zacal som pomaly a sledoval, ako si Barbara robi
poznamky. Vypil som celu salku kavy, kym som vysvetl'oval,
CO je AGR a ako som sa dostal zo skoly do hry. Mama s otcom
a panom Gloverom tuto cast' so zaujmom pocuvali. Nalial som
si d'alsiu salku a vypil som ju, kym som vykladal, ako nas
zadrzali. Kym som dokoncil cely pribeh, vypil som celu
termosku a potreboval som na zachod ako dostihovy kofi.
Jej kupel'fia bola rovnako prosta ako obyvacka, s hnedym,
organickym mydlom, ktore pachlo ako bahno. Vratil som sa a
246
C. Doctorow
zistil, ze vsetci dospell ma mlcky pozomjii.
Potom rozpraval pan Glover. K tomu co sa stalo, nemal toho
vel'a CO povedaf, ale vysvetlil, ze je veteran a ze jeho syn je
dobry chlapec. Hovoril o torn, ake to je verif, ze vas syn
zahynul, o torn, ako sa jeho exmanzelka po tej sprave znitila a
skoncila v nemocnici. Trochu plakal, nehanbil sa, slzy mu
stekali po ostro rezanej tvari az mu z nich golier na uniforme
potemnel.
Ked' skoncil, Barbara odisla do inej miestnosti a vratila sa s
fl'asou Irskej whiskey. „Je to v sude 15 rokov zreta Bushmills,"
povedala, poloziac styri kalisky. Pre mfia nie. „Nepredava sa uz
10 rokov. Myslim, ze je asi vhodny cas, aby sme ju otvorili."
Kazdemu z nich naliala za poharik palenky, zdvihla ten svoj
a usrkla z neho, vypijuc ho asi do polovice. Ostatni ju
nasledovali. Znovu si pripili, do dna. Naliala este raz.
„V poriadku," povedala. „Co vam mozem povedaf hned'
teraz je toto. Verim vam. Nielen preto, ze fa poznam, Lilian.
Znie to vierohodne a suhlasi to s ostatnymi chyrmi, ktore som
zachytila. Ale nestaci mi len vase slovne svedectvo. Budem v
tom musief preskumaf kazdy aspekt a aj vsetky suvislosti z
vasich zivotov. Musim vedief, ci je nieco, co mi zatajujete,
cokol'vek, co by mohlo byf zneuzite na vasu diskreditaciu, az s
tym vyjdeme na svetlo. Potrebujem vsetko. Moze trvaf cele
tyzdne, kym to bude pripravene na publikaciu."
„Taktiez musite myslief na bezpecnosf svoju aj Darrylovu.
Ak je naozaj 'ne-osobou' tak natlak na DHS by mohol sposobif,
ze by ho upratali ovel'a d'alej. Trebars do Syrie. Mohli by
dokonca spravif cosi ovel'a horsie." Nechala to visief vo
vzduchu. Vedel som, ze to znamena, ze by ho mohli i zabif .
„Vezmem si tento listok a oskenujem ho. Chcem aj fotky
vas dvoch, teraz a neskor - mozeme poslaf fotografa, ale
chcem to zdokumentovaf co najdokladnejsie uz aj dnes."
Isiel som s fiou do jej pracovne ku skeneru. Ocakaval som
stylovy, menej vykonny pocitac, prisposobeny jej dekoraciam.
247
Maly brat
ale namiesto toho bola jej nahradna spalfia/pracovfia prepchata
spickovymi pececkami, verkymi plochymi monitormi a
skenerom dost' verkym na to, aby sa nan dali rozlozif cele
noviny. Narabala s nim rychlo. S uspokojenim som zistil, ze
pouzlva ParanoidLinux. Tato dama brala svoju pracu vazne.
Ventilatory pocltacov poskytovali vhodny sumovy stit, ale
aj tak som radsej zatvoril dvere a pristupil tesne k nej.
„Ehm, Barbara?"
„Ano?"
„Ide o to, CO ste povedali, ze by mohli nieco zneuzif na
moju diskreditaciu."
„No?"
„To, CO vam poviem vas nemozu nijako prinutif prezradif,
vsak?"
„Teoreticky. Poviem to tak. Dvakrat som radsej isla do
vazenia, nez by som prezradila svoj zdroj."
„0K, OK. Dobre. Fiha. Vazenie. OK." Zhlboka som sa
nadychol. „Poculi ste o Xnete? O MlK3ym?"
„Ano?"
„Ja som Mlk3y."
„Och," povedala. Obsluhovala skener a prave otocila listok
na opacnu stranu. Skenovala to v akomsi neuveritel'nom
rozliseni, 10 000 bodov na palec ci viae a na obrazovke sa
zjavovalo cosi ako obraz z elektronoveho tunelovacieho
mikroskopu.
„Nuz, to dava celej veci inu zlozitosf."
„Hej," povedal som. „To asi dava."
„Tvoji rodicia o tom nevedia?"
„Nie. A neviem, ci chcem, aby vedeli."
„Na to budes musief prist' sam. Ja o tom budem musief
porozmysl'af. Mohol by si prist' do mojej kancelarie? Chcela
by som sa s tebou porozpravaf o tom, co to vsetko presne
znamena."
„Mate Xbox Universal? Mohol by som priniesf instalacku."
248
C. Doctorow
„Ano. Som si ista, ze sa to da zariadif. Ked' prides, povedz
na recepcii, ze si pan Brown a ides ku mne na navstevu. Oni uz
vedia, co to znamena. Nezapisu fa do knihy navstev a vsetky
zaznamy z bezpecnostnych kamier z toho dfia budu
automaticky premazane a kamery budu pocas tvojej navstevy
odstavene."
„Uff," povedal som. „Rozmysrate rovnako ako ja."
Usmiala sa a stuchla ma do pleca. „Sopliak, v tejto hre hram
uz sakramentsky dlho. Az doteraz sa mi podarilo stravif viae
casu na slobode ako v base. Paranoja je mojim priatel'om."
#
Nasledujuci den som v skole bol ako zombie. Spal som len asi
tri hodiny a ani tri salky Turkovej kofeinovej kase mi
nedokazali nastartovaf mozog. Problem s kofelnom je, ze sa
nafiho prilis I'ahko zvyka, takze si postupne muslte zvysovaf
davky aby ucinkoval.
Celu noc som premysl'al o tom, co uroblm. Bolo to, ako
bezaf cez bludisko krivolakych uliciek, podobnych ako vajce
vajcu, z ktorych kazda viedla do tej istej slepej ulicky. Ked'
pqjdem za Barbarou, pre mfia to tym skoncl. To bol vysledok,
na nic ine som neprisiel.
Kym sa vyucovanie skoncilo, mojou jedinou tuzbou bolo
doplazif sa domov a hodif sa do postele. Lenze som este mal
schodzku V Bay Guardiane, dolu na nabrezl. Vleciic sa von
zbrany som mal zrak sklopeny na svoje nohy a ked' som
zabocil na Dvadsiatu-stvrtu, zosynchronizoval sa s mojimi iny
par topanok. Spoznal som ich a zastavil sa.
„Ange?"
Vyzerala tak, ako som sa ja citil. S napuchnutymi ocami,
nevyspata, so smutnymi zatvorkami v kutikoch ust.
„Ahojky," povedala. „Prekvapko. Vzala som si zo skoly
americke vol'no. Aj tak som sa nedokazala sustredif."
„Ehm," povedal som.
249
Maly brat
„Sklapni a objim ma, hlupacik."
Posluchol som. Bolo to vybome. Lepsie ako vyborne. Mai
som pocit, akoby sa mi nejaka amputovana cast' vratila a znovu
pripojila.
„Eubim fa, Marcus Yallow."
„Eubim fa, Angela Carvelliova."
„0K," povedala zrazu. „Pacil sa mi tvoj clanok o tom, preco
nedzemujes. Dokazem to respektovaf . Ako si na tom v hradani
sposobu ako s nimi vybabraf bez toho aby fa chytili?"
„Prave idem k investigativnej novinarke, ktora opublikuje
clanok o tom, ako ma poslali do vazenia, ako som zalozil Xnet
a ako je Darryl ilegalne vazneny DHS v tajnom vazeni na
Ostrove pokladov.
„Och." Poobzerala sa. „To si neprisiel na nieco take, akoze,
ambiciozne?"
„Chces isf so mnou?"
„Idem, jasne. A mohol by si mi to vysvetlif podrobne, ak by
ti to nevadilo."
Po vsetkych tych prerozpravaniach toto, rozpovedane cestou
na Potrero Avenue a dolu na Patnastu ulicu, bolo najl'ahsie.
Drzala ma za ruku a casto mi ju stiskala.
Vysli sme po schodoch do kancelarii Bay Guardianu. Srdce
mi tlklo. Stal som si k recepcnemu stoliku a unudenemu
dievcafu za nim povedal, „Prisiel som za Barbarou
Stratfordovou. Volam sa pan Green."
„Chceli ste povedaf pan Brown?"
„Ano," povedal som cervenajuc sa. „Pan Brown."
Cosi pocvakala v pocitaci a potom povedala, „Posad'te sa.
Barbara pride za minutku. Date si nieco?"
„Kavu," povedali sme jednohlasne. Dalsi dovod milovaf
Ange: zavislosf na rovnakej droge.
Recepcna - pekna latinoamericanka len par rokov starsia
ako my, oblecena v stylovych Gapkach tak starych, ze vyzerali
vlastne retrohip - prikyvla, vysla von a vratila sa s dvomi
250
C. Doctorow
salkami s emblemom novin, obrazkom plachetnice.
Micky sme sfkali, pozorovali navstevnikov a reporterov
chodiacich sem a tarn. Nakoniec prisla Barbara. Na sebe mala
prakticky to iste ako vcera v noci. Pristalo jej to. Ked' zbadala,
ze som si priviedol partnerku, nadvihla obocie.
„ZdravIm," povedal som. „Ehm, toto je -"
„Pani Brownova," povedala Ange a natiahla ruku. Ach, no
jasne, nasa totoznosf mala byf tajomstvom. „Pracujem
s panom Greenom." Zl'ahka ma stuchla lakt'om.
„Tak pod'me dnu," povedala Barbara a viedla nas dozadu do
zasadacky s dlhymi sklenenymi stenami, ktore kryli stiahnute
zaluzie. Na stol polozila tacfiu s organickymi klonmi kekslkov
Oreo, digitalny zaznamnik a zlty zapisnik.
„Nechcete si tiez robif zaznam?" spytala sa.
O tom som vlastne nerozmysl'al. Teraz mi bolo jasne, ze by
to bolo uzitocne, keby som chcel polemizovaf s tym, co
nakoniec Barbara opublikuje. Na druhej strane, ak by som jej
nemohol doverovaf, uz by bol so mnou aj tak koniec.
„Nie, to je V poriadku," povedal som.
„Dobre, tak pod'me na to. Mlada dama, moje meno je
Barbara Stratfordova a som investigativna novinarka. Chapem
to tak, ze viete, preco som tu, a mfia zasa zaujima, preco ste tu
vy."
„Pracujem s Marcusom na Xnete," povedala. „Potrebujete
poznaf moje meno?"
„Nepotrebujem, nateraz nie," povedala Barbara. „Ak chcete,
mozete zostaf v anonymite. Marcus, chcela som od teba, aby si
mi o tejto zalezitosti porozpraval, pretoze potrebujem vedief,
ako to sedi s pribehom o tvojom priatel'ovi Darrylovi a o
sprave, co si mi ukazal. Vidim, ze by to mohla byf dobra
suvislosf; mohla by som to predstavif ako povod Xnetu. Cosi
ako 'Stvorili si nepriatel'a, na ktoreho nezabudnu'. Ale
pravdupovediac, radsej by som bola, keby som o tom pisaf
nemusela."
251
Maly brat
„Dala by som prednosf peknemu jasnemu pribehu o tajnom
vazeni tu za rohom, kde by som nemusela argumentovaf, ci od
I'udl V nom uvaznenych nehrozl, ze z neho ujdu a zalozia
podzemne hnutie s cierom destabilizovaf federalnu vladu. Iste
to chapes."
Chapal som. Ak by Xnet bol sucast'ou celeho pribehu,
niektori I'udia by mohli tvrdif, aha, takychto I'udl je treba
posadif za mreze, lebo inak zacnu nepokoje.
„Vy rozhodnete," povedal som. „MyslIm, ze by ste mali
svetu povedaf o Darrylovi. Ked' tak uroblte, DHS sa dovtipi, ze
som s tym vysiel von a pqjdu po mne. Mozno potom pridu aj
na to, ze mam co do cinenia s Xnetom. Mozno si ma spoja
s Mlk3ym. Chcem tym povedaf, ze az to o Darrylovi
zverejnite, som hotovy. Zmieril som sa s tym."
„Radsej obeseny kvoh ovci ako kvoli jahfiat'u," povedala.
„Dobre. Takze dohodnute. Chcem, aby ste mi vy dvaja
povedali vsetko o zalozeni a fungovani Xnetu, a potom chcem
demonstraciu. Na co sa pouziva? Kto iny ho pouziva? Ako sa
rozsiril? Kto napisal softver? Vsetko."
„To bude chvil'u trvaf," povedala Ange.
„Mam cas," povedala Barbara. Odpila z kavy a vzala si
falosne Oreo. „Mohla by to byf najdolezitejsia sprava z Vojny
proti Teroru. Mohla by to byf vec, ktora polozi vladu. Ked'
mate nieco take, muslte s tym narabaf vel'mi opatme."
&&&
252
C. Doctorow
Kapitola 17
A tak sme jej to vyklopili. Zistil som, ze ma to vazne bavl.
Ucif Tudl pouzlvaf techniku mi pripadalo vzdy vzrusujuce. Je
lizasne sledovaf ich, ako prichadzaju na to, ze technika okolo
nich moze ich zivoty zlepsif. Aj Ange bola vyboma - tvorili
sme skvely tim. Striedali sme sa pri vysvetrovani, ako to cele
funguje. A samozrejme, Barbara bola v tychto veciach dost'
zbehla.
Ukazalo sa, ze kedysi prinasala spravy z vojen o sifry zo
zaciatku devat'desiatych rokov, ked' skupiny zastancov
obcianskych prav ako Nadacia elektronickej hranice
(Electronic Frontier Foundation - EFF) bojovali za pravo
obcanov pouzivaf silne sifrovanie. Matne som si na to
spominal, ale Barbara to popisala tak, ze mi z toho naskocila
husia koza.
Dnes to znie neuveritel'ne, ale boli easy, ked' vlada
klasifikovala sifrovanie ako municiu a vyhlasila jej pouzivanie
a vyvoz za ilegalne. Chapete to? V nasej krajine sme mavali
ilegalnu matematiku .
Za zakazom stala NSA, Agentiira narodnej bezpecnosti.
Mala sifrovaci standard, ktory bol podl'a nich dost' silny pre
bankarov a ich zakaznikov, ale nie tak silny, aby mohla mafia
pred nimi zatajif svoje uctovne knihy. Ten standard, DES-56,
bol udajne prakticky neprelomitel'ny. Na to jeden z milionarov-
zakladatel'ov EFF postavil za 250 000 dolarov stroj na
rozlustenie DES-56, ktory ho prelomil za dve hodiny.
NSA vsak nad'alej tvrdila, ze musi mat' moznosf zabranif
americkym obcanom mat' tajomstva, ku ktorym by sa
nedokazala dostaf. Nato jej EFF zasadila smrtiaci uder. V 1995
reprezentovala na sude studenta matematiky z Berkeley, Dana
Bemsteina. Bernstein napisal kryptograficky navod, ktory
253
Maly brat
obsahoval pocltacovy program, ktory sa dal pouzif na sifru
silnejsiu nez bola DES-56. Milionkrat silnejsiu. Z hl'adiska
NSA to z jeho clanku cinilo zbrafi a bol teda nepublikovatelny.
No, mozno je t'azke dosiahnuf, aby sudca pochopil
kryptografiu a jej vyznam, ale ukazalo sa, ze bezny sudca
Odvolacieho sudu nie je nijako nadseny z toho, ze by mal
vysokoskolskym studentom prikazovaf, ake druhy clankov
budu mocf plsaf. Kryptograficke vojny skoncili vlt'azstvom
tych dobrych, ked' OdvolacI sud Deviateho okrsku rozhodol, ze
program je formou prejavu, chraneneho Prvym dodatkom -
„Kongres neprijme nijaky zakon, obmedzujuci slobodu
prejavu." Ak ste si niekedy nieco kupili na Internete alebo
poslali tajnu spravu alebo skontrolovali stav bankoveho uctu,
pouzili ste sifru legalizovanu EFF. A to je dobre: NSA
jednoducho nie je az taka chytra. Mozete si byf isti, ze
cokol'vek dokazu prelomif oni, obidu aj teroristi a gangstri.
Barbara bola jednou z novinarov, ktori si spravili renome
pokryvanim tejto zalezitosti. Ostrohy ziskala reportazami o
doznievajucich akciach hnutia za obcianske prava v San
Franciscu a rozpoznala podobnosf medzi bojom za ustavnosf
V realnom svete a zapasom o kyberpriestor.
Takze to pochopila. Myslim, ze rodicom by som to vysvetlif
asi nedokazal, ale s Barbarou to bolo I'ahke. Kladla rozumne
otazky o nasich kryptografickych protokoloch a
bezpecnostnych procedurach. Niekedy sa pytala na veci, ktore
som ani ja nevedel - inokedy poukazovala na potencialne
trhliny v nasom postupe.
Zapojili sme Xbox a dostali ho online. Zo zasadacky bolo
vidief styri otvorene WiFi uzly, takze som mu prikazal, aby ich
V nahodnych intervaloch striedal. Aj toto pochopila - ked' ste
raz boli na Xnete, fungovalo to ako na obycajnom Internete,
len niektore veci sli trochu pomalsie ale vsetko bolo anonymne
a nevypatratel'ne.
„No a teraz co?" povedal som, ked' sme ustali. Od hovorenia
254
C. Doctorow
som az ochraptel a z kavy som mal hrozne kysly pocit v ustach.
Okrem toho mi Ange pod stolom stale stiskala ruku takym
sposobom, az sa mi chcelo to cele prerusif a najsf si niekde
sukromie, kde by sme sa po nasej prvej hadke mohli riadne
udobrif.
„Teraz sa pustim do zurnalistiky. Vy odidete a ja budem
skiimaf vsetko, co ste mi porozpravali a pokusim sa overif to
CO najlepsie ako sa mi podari. Ukazem ti potom, co sa budem
chystaf publikovaf a dam ti vedief kedy. Bola by som rada,
keby si nateraz o tom s nikym nehovoril, pretoze chcem trhak a
pretoze sa chcem ubezpecif, ze si vyjasnim vsetko skor, nez to
cele zahmlia tlacove spekulacie a manipulacie DHS."
„Pred publikovanim budem musief zavolaf DHS, aby sa
ktomu vyjadrilo, ale spravim to tak, aby si bol maximalne
chraneny. Aj to ti dam zavcasu vedief."
„Jednu vec si teraz musime ujasnif: teraz to uz nie je tvoja
story. Je moja. Bolo od teba vel'mi vel'koryse, ze si mi ju
poskytol a ja sa ti vynasnazim odvd'acif, ale nebudes mat'
pravo nic z nej vyhadzovaf, menif ani ma zastavif. Je to
V pohybe a uz to nezastane. Rozumieme si?"
Takto som o tom nepremysl'al, ale ked' to povedala, bolo to
zrejme. Znamenalo to, ze som strelu vypustil a nebudem ju uz
mocf odvolaf. Padne tam, kam je namierena, alebo sa odchyli
z drahy, ale uz je raz vo vzduchu a neda sa to zmenif. V blizkej
buducnosti prestanem byf Marcusom - stanem sa verejnou
osobnost'ou. Budem clovekom, ktory to vytiahol na DHS.
Budem chodiaca mftvola.
Ange asi rozmysl'ala podobne, pretoze jej farba sa zmenila
na cosi medzi bielou a zelenou.
„Pod'me odtial'to," povedala.
#
Angelina mama a sestra boli zasa vonku, vd'aka comu bolo
rozhodovanie, kam pqjdeme vecer, I'ahke. Bolo uz po veceri,
255
Maly brat
ale moji rodicia vedeli, ze som siel za Barbarou a nebudu ma
hresif, ked' pridem domov neskoro.
Ked' sme prisli k Ange domov, nemal som nijake nutkanie
zapojif Xbox. Na dnesny den som mal Xnetu pine zuby. Jedine
na CO som myslel bola Ange, Ange, Ange. Ako zif bez Ange.
S vedomim, ze je na mfia nastvana. Ze so mnou uz nikdy
neprehovorl. Ze ma uz nikdy nepobozka.
Ona premysl'ala o tom istom. Videl som jej to na ociach,
ked' sme zatvorili dvere na jej spalni a pozreli jeden na
druheho. Zlznil som po nej, ako zlznite ked' sa nemozete napif
cely den. Ako ked' po trojhodinovom futbalovom zapase tuzite
po pohari vody.
Nie, nie tak. Bolo to silnejsie. Bolo to cosi, co som nikdy
predtym necitil. Mal som chut' ju celu zjesf, celkom ju pohltif.
Az doteraz bola v nasom vzt'ahu ona ta sexualna. Nechal
som ju stanovif a urcovaf krok. Bolo uzasne eroticke nechafyw
schytif mna a stiahnuf zo mfia kosel'u, pritiahnuf si moju tvar.
Ale dnes vecer som sa nemohol zadrziavaf. A nezadrziaval.
Dvere zacvakli a ja som siahol po leme jej tricka mykol nim,
sotva jej poskytnuc cas aby zodvihla ruky, uz som jej ho t'ahal
cez hlavu. Strhol som si kosel'u cez hlavu, pricom som zacul
ako na nej zapraskali sviky.
Oci mala ziarive, usta otvorene, dych rychly a plytky. Ja
som na tom bol rovnako. Mqj dych, tlkot srdca, sum krvi,
vsetko mi buracalo v usiach.
S rovnakym zapalom som stiahol zvysok nasho satstva,
nahadzuc ho na kopy spinavej aj cistej bielizne na dlazke. O
sekundu sme pristali na neustlanej posteli, s rukami ovinutymi
jeden okolo druheho, tisnuc sa tak, akoby sme sa chceli
navzajom preniknuf. Stonala mi do ust a ja som opatoval, a
citil som, ako jej Mas rezonuje v mojich hlasivkach, bol to ten
najintimnejsi pocit, aky som kedy mal.
Odtrhla sa odo mfia a siahla do nocneho stolika. Prudko
otvorila zasuvku a vyhodila ku mne biely lekamicky sacok.
256
C. Doctorow
Nazrel som dnu. Kondomy. Trqjany. Tucet spermicldnych.
Este stale zapecateny. Usmial som sa na fiu a ona na mfia a
otvoril som krabicku.
#
Myslel som na to, ake to bude, uz cele roky. Stokrat denne som
si to predstavoval. Boli dni, ked' som nemyslel prakticky na nic
ine.
Bolo to uplne ine ako som ocakaval. Niektore casti boli
lepsie. Ine boli ovel'a horsie. Kym to trvalo, pripadalo mi to
ako vecnosf. Po tom som mal pocit, ze to pominulo ako
mrknutie oka.
Potom som sa zahanbil. Ale citil som aj, ze som iny. Cosi sa
medzi nami zmenilo.
Bolo to zvlastne. Obaja sme boli plachi, ked' sme sa zasa
poobliekali a motali sa po izbe, odvracajuc pohl'ady, nepoznic
si do oci. Zabalil som kondom do hygienickej vreckovky zo
skatul'ky pri posteli, odniesol ho do kupel'ne, zamotal do
toaletneho papiera a zastrcil hlboko do odpadkoveho kosa.
Ked' som sa vratil Ange sedela na posteli a hrala sa
s Xboxom. Opatme som sa posadil vedl'a nej a vzal ju za ruku.
Otocila sa ku mne a usmiala sa. Obaja sme boli unaveni,
rozochveni.
„Vd'aka," povedal som.
Neodpovedala. Otocila sa ku mne. Siroko sa usmievala, ale
po licach jej stekali tucne slzy.
Objal som ju a ona mi silno stisla. „Si dobry muz, Marcus
Yallow," zasepkala. „Dakujem."
Nevedel som, co povedaf, ale opatoval som jej stisnutie.
Nakoniec sme sa pustili. Uz neplakala, ale stale sa usmievala.
Ukazala na mqj Xbox na zemi pri posteli. Pochopil som.
Zdvihol som ho a zapol a zapojil.
To iste, to iste. Mnozstva emailov. Nove clanky na blogoch,
ktore som citaval. Spam. O boze, dostaval som kvanta spamu.
257
Maly brat
Mqj svedsky mailbox bol pravidelne zahlteny - pouzity ako
navratova adresa pre spamy poslane na stovky milionov
intemetovych uctov, takze vsetky automaticke aj nastvane
spravy sa vracali naspaf ku mne. Nevedel som, kto za tym je.
Mozno sa DHS snazi polozif mqj mailbox. Mozno to boli len
kanadske zartiky. Piratska strana vsak mala celkom dobre filtre
a davala kazdemu 500 gigabajtov na postu, takze v dohl'adom
case mi zahltenie nehrozilo.
Vsetko som to vyfiltroval, klaves mazania rachotil. Na veci,
ktore prisli zasifrovane pomocou mqj ho verejneho kluca som
mal oddeleny mailbox, pretoze tie sa pravdepodobne tykali
Xnetu a mohli byf citlive. Spammeri este neprisli na to, ze po
pouziti verejnych kl'ucov by ich odpad vyzeral vierohodnejsie,
takze to nateraz dobre fungovalo.
Boli tam zo dva tucty zasifrovanych sprav od I'udl zo siete
dovery. Prebehol som ich - linky na videa a fotky noveho
sikanovania zo strany DHS, hororove pribehy o tesnych
linikoch, vylevy o blogoch. Obvykle veci.
Potom som prisiel k sprave, co bola zakodovana len mojim
verejnym klucom. To znamenalo, ze ju nemohol precitaf nikto
iny, ale ja som nevedel, od koho je. V sprave stalo, ze je od
Mashe, co mohla byf prezyvka alebo meno - nemal som ani
potuchy, ktore z nich.
> MlkSy
> Nepoznas ma, ale ja poznam teba.
> Bola som zatknuta v den, ked'
vybuchol most. VypoCuvali ma. Dosli
k nazoru, ze som nevinna. Poniikli mi
pracu: pomoct' im pri chytani
teroristov, ktori zabili mojich
susedov .
> V tom Case to vyzeralo ako dobra
ponuka. Neuvedomovala som si, ze sa
mojou pracou stane spehovanie deti,
ktorym sa nepaCi, ze sa z ich mesta
stava policajny stat.
> Xnet som infiltrovala v den, ked' ste
258
C. Doctorow
ho spustili. Som v tvojej sieti
dovery. Keby som chcela vyzradit'
svoju identitu, mohla by som ti
poslat' email z adresy, ktorej
doverujes. Vlastne az z troch
adries. Som tak totalne vnutri
tvojej siete, ako len sedemnast'roCny
Clovek moze byt'. Niektore z emailov,
ktore dostavas, su starostlivo
zvolene dezinf ormacie odo mna a
mojho vedenia.
> Nevedia, kto si, ale priblizuju sa.
PokraCuju v zatykani, kompromitujii
I'udi . Dolujii V socialnych siet'ach a
vyhrazkami nutia deti, aby sa stall
Inf ormatorml . Prave teraz su v Xnete
stovky I'udi pracujucich pre DHS. Mam
ich mena, prezyvky a kl'uCe . Verejne
a j siikromne .
> V priebehu niekoTkych dni po
spusteni Xnetu sme sa pustili do
analyzy ParanoidLlnuxu . Exploity su
zatial' male a nepodstatne, ale
prielom je neodvratny. Akonahle sa
to stane, ste mrtvi .
> Myslim, ze je iste, ze ak by sa moji
velitelia dozvedeli, ze som toto
napisala, zhnijem v Gitme-v-Zalive
az bude zo mna starena.
> Ak by aj neprelomili ParanoidLinux,
uz koluju kontaminovane distra
ParanoidBoxu . Kontrolne suCty na
nich sice nesedia, ale kol'ko I'udi
ich kontroluje? Okrem teba a mna?
Mnohe z decak su uz odsudene, len o
tom nevedia.
> Mojmu vedeniu len zostava odhadnut'
ten spravny Cas na tvoje zatknutie,
aby to malo Co najvaCsi dopad v
mediach. Ten Cas pride skor, nie
neskor . Ver mi .
> Asi sa Cudujes, preCo ti to hovorim.
259
Maly brat
> Aj ja.
> Pochadzam odtial'to. Prihlasila som
sa do boja proti teroristom.
Namiesto toho spehujem AmeriCanov,
Co veria vo veci, ktore DHS
nevonajii. Nie I'udi, ktori planuju
vybuchy mostov, ale protestu jiicich .
Uz d'alej nemozem.
> Ale ani ty, Ci uz o torn vies alebo
nie. Ako vravim, je to len otazkou
Casu, kedy skonCis v ret'aziach na
Ostrove pokladov. Nie je to Ak ale
Ked'.
> To je odo mna vsetko. Dolu v Los
Angeles poznam istych I'udi. Tvrdia,
ze ak z toho chcem von, mozu ma
dostat' do bezpeCia.
> Chcem z toho von.
> Ak by si chcel, vezmem t'a so sebou.
Radsej bojovnik ako muCenik. Ak
pojdes so mnou, prideme na to, ako
spoloCne zvit'azit'. Som rovnako
chytra ako ty. Ver mi.
> Co ty na to?
> Tu je moj verejny kl'uC.
> Masha
#
Ked' nezostava ine nie, behaj v kruhu, vrieskaj, kric.
Poznate ten verslk? Nie je to dobra rada, ale I'ahko sa podl'a
nej riadi. Vyskocil som z postele a rozbehol sa sem a ta. Srdce
mi buchalo a krv sa mi penila v kmtej parodii toho, co som
citil, ked' sme prisli domov. Ziadne sexualne vzrusenie, ale cira
hroza.
„Co?" povedala Ange. „Co?"
Ukazal som na obrazovku na mojej strane postele. Prevalila
sa a schytila moju klavesnicu. Micky citala.
Masiroval som.
260
C. Doctorow
„To musi byt' loz," povedala. „DHS to na teba hra."
Pozrel som sa na fiu. Hryzla si do pery. Nezdalo sa, ze tomu
sama veri.
„MyslIs?"
„ Jasne. Nemozu fa porazif, tak na teba idu cez Xnet."
„Hej."
Sadol som si na postel'. Znovu som rychlo dychal.
„Upokoj sa," povedala. „Sutotriky. Aha."
Nikdy predtym mi nevzala klavesnicu, ale teraz bola medzi
nami nova dovernosf. Tukla na „Odpovedat'" a pisala,
> Dobry pokus
Pisala ako Mlk3y. Boli sme spolu inak, ako sme byvali
predtym.
„Do toho, podpis to. Uvidime, co ona na to."
Nevedel som, ci je to ten najlepsi napad, ale nemal som
nijaky lepsi. Podpisal som to a zasifroval mojim siikromnym
kl'ucom a Mashinym verejnym kl'iicom.
Odpoved' bola okamzita.
> Myslela som si, ze povies nieCo
take .
> Tu je hack, na ktory si nepomyslel.
Mozem anonymne tunelovat' video cez
DNS. Tu su nejake odkazy na klipy,
ktore by si si mozno rad pozrel prv,
nez usudis, ze som pasca. Ti I'udia
nahravajii jeden druheho, v jednom
kuse, ako poistku proti zrade. Je
dost' I'ahke ich spehovat', ked'ze sa
spehujii navzajom.
> Masha
K sprave bol pripojeny zdrojovy kod maleho programu,
ktory mal robif to co Masha tvrdila: stiahnuf video cez
protokol Domain Name Service.
Tu sa musim zastavif a nieco vysvetlif. Vo svojej podstate
je kazdy internetovy protokol len textovou sekvenciou
preposielanou hore-dolu v predpisanom poradi. Je to ako ked'
261
Maly brat
nalozlte do kamiona auto a do jeho kufra motorku, ku ktorej
pripevnite bicykel a do jeho nosica date kolieskove korcule. Az
na to, ze keby ste chceli, mozete pripojif aj kamion ku
korculiam.
Napriklad, vezmime si Simple Mail Transport Protocol cize
SMTP, ktory sa pouziva na posielanie posty.
Tu je priklad konverzacie medzi mnou a mojim postovym
serverom, ked' posielam spravu sam sebe:
> AHOJ littlebrother.com.se
250 mail.pirateparty.org.se Ahoj
mail.pirateparty.org.se, vitajte
> MAIL FR0M:mlk3y@littlebrother . com. se
250 2.1.0 mlk3y@littlebrother.com.se...
Odosielatel' ok
> RCPT T0:mlk3y@littlebrother .com. se
250 2.1.5 mlk3y@littlebrother.com.se...
Prijemca ok
> DATA
354 Vloz postu ukonCenu " . " na samostatnom
riadku
> Ked' nezostava ine niC, behaj v kruhu,
vrieskaj, kriC
> .
250 2.0.0 k5SMW0xQ006174 Sprava prijata na
doruCenie
KONIEC
221 2.0.0 mail.pirateparty.org.se ukonCuje
spo jenie
Spojenie ukonCene vzdialenym hostitel'om.
Tuto konverzacnu gramatiku definoval roku 1982 Jon
Postel, jeden z heroickych praotcov Intemetu, ktory kedysi
vpaleolite prevadzkoval najdolezitejsie servery siete doslovne
pod svojim pracovnym stolom na Univerzite Juznej Karoliny.
Teraz si predstavte, ze svoj postovy server prepojite
s cetovacou seansou. Mohli by ste serveru poslaf cetovii spravu
262
C. Doctorow
„AHOJ littlebrother.com.se" a on by vam odpovedal „250
mail.pirateparty.org.se Ahoj mail.pirateparty.org.se, vitajte."
Inymi slovami, cez cet mozete uskutocnif tu istu konverzaciu
ako cez SMTP. Pomocou vhodnych trikov sa moze cela
zalezitosf emailu odohravaf vnutri cetu. Alebo na webovej
stranke. Alebo kdekol'vek.
Tomu sa vravi „tunelovanie." Vlozite SMTP dovnutra
cetoveho „tunela." Ak by ste chceli byf nacisto divni, mohli by
ste vlozif cet nazad do SMTP tunela a tunelovaf tunel vnutri
ineho tunela.
V skutocnosti sa da takto spracovaf kazdy internetovy
protokol. Je to super, lebo to znamena, ze ked' ste na sieti len
s pristupom na web, mozete si cezefi pretunelovaf postu. Alebo
svoju oblubenu sief P2P. Alebo dokonca Xnet - ktory je sam
tunelom pre desiatky protokolov.
Domain Name Service je zaujimavy a prastary internetovy
protokol, pochadzajuci este z roku 1983. Urcuje sposob, akym
pocitac premiefia meno pocitaca - ako napriklad
pirateparty.org.se - na IP adresu, ktoni v skutocnosti pocitace
pouzivaju na konverzaciu medzi sebou, ako napriklad
204.11.50.136. Vo vseobecnosti to funguje uplne zazracne, aj
ked' to ma miliony pohyblivych suciastok - kazdy
poskytovatel' internetu prevadzkuje DNS, rovnako ako vacsina
vlad a mnozstvo sukromnych operatorov. Tieto DNS servery
navzajom neustale komunikuju, odosielajuc poziadavky a
odpovedajuc si na ne, takze nech uz u seba zadate do pocitaca
akokol'vek zahadne meno, ten ho je schopny premenif na
spravne cislo.
Pred erou DNS existoval subor HOSTS (t.j. HOSTITELIA).
Verte tomu ci nie, bol to jediny dokument, ktory obsahoval
mena a adresy kazdeho jedneho pocitaca napojeneho na
Internet. Kazdy pocitac mal jeho kopiu. Tento subor bol
napokon privel'ky na to, aby sa s nim dalo manipulovaf a tak
vynasli DNS, ktore sa prevadzkovalo na served pod stolom
263
Maly brat
Jona Postela. Ak upratovacky nahodou vyrazili zastrcku, cely
Internet stratil schopnosf sa v sebe vyznaf. Vazne.
Dnes je DNS vsade. Kazda sief ma vlastny DNS server a
vsetky su nakonfigurovane tak, aby mohli komunikovaf medzi
sebou a s Tutfrni po celom Intemete.
Masha prisla na to, ako pretunelovaf system prenosu toku
videa cez DNS. Rozkladal video na miliardy kusockov a kazdy
ukryla do normalnej spravy pre DNS server. Spustenim jej
programu som to video mohol stiahnuf zo vsetkych tych
serverov po celom Internete neuveritel'nou rychlost'ou. Na
siet'ovych histogramoch to muselo vyzeraf bizame, akoby som
vyhl'adaval adresy vsetkych pocitacov na svete.
Malo to dve vyhody, ktore som ihned' ocenil: bleskova
rychlosf stiahnutia videa - ihned' po cvaknuti na prvy odkaz
som zacal prijimaf celoobrazovkove video bez trhania ci
stvorcekovania - a nemal som ani sajnu, kde bolo ulozene.
Bolo to kompletne anonymne.
Spociatku som ani nesledoval obsah videa. Bol som uplne
mimo z prefikanosti tohto hacku. Tok videa z DNS? Bolo to
tak chytre a zvlastne az to bolo zvrdtene.
Postupne mi zacalo dochadzaf, co vlastne vidim.
Bol tam zasadaci stol v malej miestnosti so zrkadlovou
stenou. Tu miestnosf som poznal. V tej miestnosti som sedel,
ked' ma zena s prisnym zostrihom priniitila nahlas prezradif
moje heslo. Okolo stola bolo pat' pohodlnych kresiel, v kazdom
uvelebena osoba, vsetky v uniforme DHS. Spoznal som
generalmajora Graema Sutherlanda, velitel'a DHS v oblasti
Zalivu a zenu s prisnym zostrihom. Ostatni boli pre mfia novl.
Vsetci pozorovali videoobrazovku na konci stola, na ktorej
bola notoricky znama tvar.
Kurt Rooney bol znamy v celej krajine ako prezidentov
vrchny strateg, muz, ktory stranu priviedol k vit'azstvu na tretie
obdobie a smeroval k stvrtemu. Vraveli mu „Bezohradny" a
V spravach som raz videl, ako prisne vladol svojmu personalu.
264
C. Doctorow
volal im, smskoval, sledoval kazdy ich pohyb, kontroloval
kazdy krok. Bol stary, s ostrou tvarou a bledosivymi ocami a
plochym nosom so sirokymi, pohyblivymi nozdrami a tenkymi
perami, muz, ktory vyzeral, akoby sustavne cuchal nieco
podozrive.
Bol muzom na obrazovke. Hovoril a vsetci ho sledovali,
vsetci si robili poznamky tak rychlo ako vladali a snazili sa
vyzeraf chapavo.
„- vravia, ze su nastvani na vedenie, ale my muslme krajine
ukazaf, ze su to teroristi a nie vlada, koho maju vinif.
Rozumiete mi? Krajina nema rada to mesto. Pokial' ide o nich,
je to Sodoma a Gomora buzikov a ateistov, ktori si zasluzia
hnif V pekle. Jediny dovod, pre ktory krajine zalezi na tom, co
si V San Franciscu myslia je, ze mali to st'astie, ze im nejaki
islamski teroristi natrhli rif."
„Tie decka z Xnetu sa dostavaju do bodu, kde to moze zacaf
byt' pre nas uzitocne. Cim budu radikalnejsi. Tym viae cely
zvysok naroda pochopi, ze hrozby striehnu vsade."
Jeho obecenstvo prestalo pisaf.
„Myslim, ze to mozeme kontrolovaf," povedala zena
s prisnym zostrihom. „Nasi I'udia na Xnete ziskali vel'ky vplyv.
Mandzuski blogeri prevadzkuju po pat'desiat blogov kazdy
jeden, zaplavuju cetovacie kanaly, odkazuju jeden na druheho,
vacsinou drziac liniu toho MlkSyho. Ale raz uz ukazali, ze
dokazu vyprovokovaf radikalnu akciu, dokonca aj ked' sa ju
Mlk3y snazil zabrzdif."
Generalmajor Sutherland prikyvol. „Planovali sme ich
nechaf v podzemi asi tak do doby mesiac pred polovicou."
Domyslel som si, ze ma na mysli doplfiovacie vol'by v polovici
volebneho cyklu, nie polovicu semestra. „To je, pokial' ide o
povodny plan. Ale vyzera to, ze -"
„Na polovicu mame iny plan," povedal Rooney. „Treba to
vedief, samozrejme, ale vy vsetci by ste si nemali planovaf
ziadne cesty na ten mesiac pred. Teraz uvol'nite Xnet, co
265
Maly brat
najskor. Kym su umierneni, sii prit'azou. Udrzujte ich
radikalnych."
Video skoncilo.
Ange a ja sme sedeli na okraji postele a zlzali na monitor.
Ange sa natiahla a pustila video este raz. Pozerali sme. Po
druhy raz to bolo este horsie.
Odhodil som klavesnicu stranou a vstal.
„Uz mam toho po krk, byf stale vystraseny," povedal som.
„Vezmime to Barbare a nech to vsetko zverejni. Dajme to na
net. Nech si ma zobeni. Aspofi uz viem, co sa potom stane.
Potom budem mat' aspofi nejaku istotu v mojom zivote."
Ange ma chytila a objala, cicikala. „Viem, zlatko, viem. Je
to hrozne. Ale sustred'ujes sa na to zle a nevsimas si to dobre.
Vytvoril si hnutie. Premanevroval si tych debilov z Bieleho
domu, tych hajzlov v uniformach DHS. Dostal si sa do pozicie,
kde mas moc strhnuf masku z celeho zhniteho DHS.
Jasne, ze po tebe idii. Jasne ze hej . Vari si o tom niekedy na
sekundu pochyboval? Ja som to vzdy vedela. Ale Marcus, oni
nevedia kto si. Mysli na to. Vsetci ti I'udia, prachy, zbrane a
spioni, a ty, sedemnast'rocny stredoskolak - stale ich porazas.
Nevedia o Barbare. Nevedia o Zebovi. Obabral si ich na
uliciach San Francisca a znemoznil si ich pred svetom. Takze
prestafi fnukaf, jasne? Vyhravas."
„Ale idu po mne. Ved' to vidis. Zavni ma do basy navzdy.
Mozno ani nie do basy. Proste zmiznem, ako Darryl. Mozno
este horsie. Mozno do Syrie. Preco by ma nechavali v San
Franciscu? Kym som v USA, som prit'azou."
Sadla si ku mne na postel'.
„Hej," povedala. „Tak."
„Tak."
„Nuz, vies CO musis urobif, nie?"
„Co?" Urputne pozerala na moju klavesnicu. Videl som, ze
sa jej po licach kotul'aju slzy. „Nie! Si sa zblaznila? Myslis, ze
zdrhnem s nejakymi blaznami z Intemetu? S nejakym
266
C. Doctorow
spehom?"
„Mas lepsl napad?"
Vykopol som hfbku satstva do vzduchu. „Tak dobre. Fajn.
Porozpravam sa s fiou."
„Hovor s fiou," povedala Ange. „Povedz jej, ze ty a tvoje
dievca konclte."
„Coze?"
„Sklapni, trul'o. Myslls si, ze si v nebezpecenstve? Ja
takisto, Marcus. Vola sa to spoluvina. Ked' ides ty, idem aj ja."
Vystrcila bradu vo vzbureneckom uhle. „Ty a ja - sme spolu.
Musis to pochopif."
Spolu sme sa posadili.
„Ibaze by si ma nechcel," povedala napokon potichucky.
„Si robis srandu, nie?"
„ Vyzeram na to?"
„V ziadnom pripade by som dobrovol'ne nesiel bez teba,
Ange. Nikdy by som to od teba neziadal, ale som nadseny
tvojou ponukou."
Usmiala sa a hodila mi klavesnicu.
„Emailuj tej osobe, Mashi. Uvidime, co moze pre nas
urobif."
Poslal som jej sifrovanu spravu a cakal na odpoved'. Ange
sa ku mne pritulila a ja som ju pobozkal a maznali sme sa.
Pocit nebezpecia a dohoda, ze pqjdeme spolu - sposobili, ze
som zabudol na nesikovnosf nasho sexu, ze som bol zrazu
kolosalne nadrzany.
Znovu sme boli polonahi, ked' prisiel email od Mashe.
> Dvaja? Jezisi, akoby to uz aj tak
nebolo dost' t'azke.
> Nemozem nikam chodit', okrem
zbierania sprav v terene po vel'kej
akcii Xnetu. Chapete ma? Moji
nadriadeni sleduju kazdy moj krok,
ale ked' sa Cosi vel'ke strhne s
Xnet'akmi, uvol'nia ma. Vtedy ma
vysielaju do terenu.
267
Maly brat
> Spravte Cosi vel'ke. Vyslu ma tarn.
Dostanem nas oboch von. Vsetkych
troch, ak na torn trvas.
> Ale spravte to rychlo. Nemozem ti
posielat' vel'a emailov, chapes?
Sleduju ma. Priblizuju sa k tebe.
Nemas vel'a Casu. Tyzdne? Mozno len
dni .
> Potrebujem t'a, aby som sa z toho
dostala. Preto to robim, ak by si sa
nahodou divil. Nemozem zmiznut' sama.
Potrebujem vel'ke odvedenie
pozornosti. To je tvoja parketa.
Nesklam ma, Mlk3y, inak sme obaja
mrtvi . Aj tvoja koCka.
> Masha
Mqj mobil zazvonil, az sme obidvaja nadskocili. Bola to
moja mama, chcela vedief, kedy pridem domov. Povedal som
jej, ze som na ceste. Barbaru nespomenula. Dohodli sme sa, ze
o tom nebudeme telefonicky hovorif. To bol otcov napad.
Dokaze byf paranoicky rovnako ako ja.
„MusIm 1st'," povedal som.
„Nasi rodicia budu -"
„Viem," povedal som. „Videl som, co sa stalo s mojimi
rodicmi, ked' si mysleli, ze som zahynul. Ked' budem na uteku,
nebude to pre nich ovel'a lepsie. Ale budii radsej, ked' budem
utecencom, nie vazfiom. Aspofi si to myslim. Kazdopadne az
zmizneme, Barbara moze zverejnif vsetko bez starosti, ze nas
tym dostane do t'azkosti."
Pobozkali sme sa vo dverach jej izby. Nie obvyklym,
lajdackym sposobom, ako predtym, ked' sme sa lucili. Tentoraz
to bol sladky bozk. Pomaly. Rozluckovy.
#
Cesty BARTom byvaju introspektivne. Ked' sa vlak kolise tam
a sem a vy sa snazite vyhnuf ocnemu kontaktu s ostatnymi
cestujucimi a snazite sa necitaf reklamy na plasticku chirurgiu,
268
C. Doctorow
pozicky a testovanie na AIDS, ked' sa snazlte ignorovaf
graffitti a nepozeraf sa vel'mi zbllzka na veci, co lezia na
dlazke. Vtedy vasa mysel' zacne naozaj pracovaf.
Knisete sa sem a tarn a mysel' sa vam tula po vsetkych
veciach, ktore ste prehliadli, znovu vam prehrava film vasho
zivota, V ktorom nie ste hrdinom, ste chudakom alebo
hlupakom.
Vas mozog prichadza s teoriami ako naprlklad tato:
Ak by DHS chcelo chytif MlkSyho, niet lepsieho sposobu,
ako vyldkat' ho zo skryse, vohnaf ho do zorganizovania nejakej
vel'kej verejnej demomtrdcie Xnetu. Nestdlo by to vari za to,
riskniit' vyzradenie kompromitujiiceho videa?
Vas mozog prichadza na taketo veci, aj ked' jazda trva len
dve ci tri zastavky. Ked' vystupite a zacnete sa hybaf, krv sa
vam rozpnidi a niekedy vam mozog zasa pomoze.
Niekedy vam mozog poskytne k problemu aj jeho riesenie.
&&&
269
Maly brat
Kapitola 1 8
Boli easy, ked' mojou najoblubenejsou zabavou bolo natiahnuf
si plasf s kapucfiou a blbnuf po hoteloch, predstierajuc, ze som
neviditel'ny uplr, na ktoreho vsetci civeli.
Je to komplikovane, ale nie je to take cudne, ako to znie.
LARPerska scena kombinuje najlepsie aspekty Dracieho
brlohu s divadelnym kruzkom a navstevovanim scifistickych
stretnutl.
Je mi jasne, ze pre vas to nemusi znief tak prit'azlivo ako
pre mfia ked' som mal 14.
Najlepsie hry boli tie, co sme hravali v Skautskom tabore za
mestom: stovka pubertalnych chlapcov a dievcat, zapasiacich
s piatkovou vecernou dopravnou spickou, ktora si rozprava
historky, vymiefia vreckove hry a cele hodiny sa predvadza. A
potom nastup na trave pred skupinou starsich muzov a zien
V drsfiackej, podomacky vyrobenej zbroji, obitej a poskrabanej,
tak ako to muselo kedysi naozaj byt', nie ako sa to ukazuje vo
filmoch, ale ako pander vojaka po mesiaci v poll.
Tito I'udia boli plateni za prevadzkovanie hier, ale ten dzob
ste nedostali, ak ste neboli ten typ, ktory by to robil aj zadarmo.
Vopred si nas uz rozdelili do skupin podl'a dotaznikov, ktore
sme predtym vyplnili, a vyvolavali nas do druzin ako ked' sa
delia hraci na futbale.
Potom ste dostali brifmgove balicky. Boli ako balicky, co
dostavaju spioni vo filmoch: tu je vasa identita, vasa misia, tu
su tajomstva, ktore o skupine poznate.
Na to prisiel cas na veceru: huciace vatry, prskajuce maso,
tofia skvrciace na panvickach (sme v severnej Kalifomii,
vegetarianska moznosf je povinna) a styl jedenia a pitia, ktory
sa da popisaf len ako hltavosf.
Nadsene deti sa v tom case uz zzivali s postavami. Moja
270
C. Doctorow
prva hra - bol som carodejnik. Mai som vrecko fazul'ovych
sackov, ktore predstavovali zakllnadla - ked' som nejake hodil,
vykrikol som meno zakllnadla - ohniva gul'a, magicka strela,
kuzel' svetla - a hrac alebo „obluda", ktoreho som zasiahol, ak
sa mi to podarilo, padol. Alebo aj nie - niekedy sme museli
volaf rozhodcu aby nas rozsudil, ale vacsinou sme hravali dost'
poctivo. Nikto nema rad sudcu, ktory hadze kocky.
Kym prisiel cas 1st' spat', boli sme uplne pohruzeni
V postavach. V strnastich som si nebol super-isty, ako by mal
znief carodejnik, ale riadil som sa naznakmi s filmov a knih.
Rozpraval som pomalym, odmeranym tonom, na tvari som
udrziaval vhodne mysticky vyraz a v hlave mysticke
myslienky.
Misia bola zlozita, ziskanie posvatnej relikvie, ktora ukradol
akysi zlobor s ciel'om podrobif I'ud onej krajiny svojej voli.
Vlastne na tom prilis nezalezalo. Na com zalezalo bolo, ze som
mal svoju vlastnii misiu, a to chytif isty druh skriatka, aby mi
sluzil, a ze som mal tajnu nemesis, ineho hraca z timu, ktory sa
zucastnil na prepade, pri ktorom zahynula moja rodina, ked'
som bol este maly, hraca, ktory nevedel, ze som sa vratil, aby
som sa mstil. Niekde samozrejme bol d'alsi hrac podobne
nevrazivy voci mne, takze aj ked' som sa tesil timovemu
priatel'stvu, vzdy som si musel davaf pozor na bodnutie do
chrbta pripadne otravene jedlo.
Hrali sme to pocas nasledujucich dvoch dni. Niekedy to
bolo ako skryvacka, inokedy hra na prezitie v divocine, alebo
lustenie krizoviek. Pani hry odviedli vynikajucu pracu. A
s ostatnymi I'ud'mi ste sa skutocne spriatelili. Darryl bol ciel'om
mojej prvej vrazdy a ja som sa do toho riadne oprel, aj ked' bol
kamarat. Dobry chlapec. Skoda, ze som ho musel zabif.
Spalil som ho ohnivou gul'ou, ked' hl'adal poklad potom ako
sme pobili bandu orkov, kedy sme hrali kamefi-papier-noznice
s kazdym z nich, aby sa videlo, kto v boji vyhra. Je to ovel'a
vzrusujucejsie ako by sa zdalo.
271
Maly brat
Bolo to ako letny tabor pre ochotnlkov. Dlho do noci sme
debatovali v stanoch, pozorovali hviezdnu oblohu,
V honicavach sme skakali do rieky, plieskali po komaroch.
Stall sme sa natrvalo prlatel'ml, alebo aj neprlatel'ml.
Nevlem, preco Charlesa jeho rodlcla poslall na LARP.
Nebol typ, ktory by taketo nleco obl'uboval. To skor trhaf
mucham krldla. Och, no mozno nle. No, behaf v kostyme po
lesoch jednoducho nebolo prefiho. Cely cas stravll
poflakovanlm sa okolo, ffkanlm na vsetko a vsetkych, snazlac
sa nas presvedclf, ze to vobec nle je taka zabava, ako si my
ostatnl mysllme. Urclte ste uz na takeho cloveka nlekedy
narazlll, cloveka, ktory sa snazl vsetkym ostatnym vsugerovaf,
ze sa maju na prd.
Druha vec na Charlesovl bola, ze nedokazal pochoplf Ideu
slmulovaneho siiboja. Ked' zacnete behaf po lese a hraf tleto
prepracovane, polovojenske hry, I'ahko vam stupne adrenalin
na urovefi, ked' ste prlpraveny protlvnlkovl skoclf po krku.
Ked' mate prl sebe napodobenlnu meca, kyjaku, plky alebo
Ineho prlboru, nle je to vel'ml vhodne rozpolozenle. Prave preto
V tychto hrach nle je dovolene nlkdy nlkoho udrlef, za
zladnych okolnostl. Namlesto toho, ked' sa k nlekomu prlbllzlte
dostatocne na to, aby nastal suboj, zahrate si nlekol'ko rychlych
kol kamefi-papler-noznlce, s modlfikatorml podl'a vasej
skusenostl, vyzbroje a okolnostl. Spory rlesl rozhodca. Je to
celkom clvlllzovane, trochu zvlastne. Nahafiate nlekoho po
lese, dobehnete ho, vycerlte zuby a nato sa posadlte a chvll'u
hrate male rosambo. Ale funguje to - a kazdy ma bezpecnu
zabavu.
Charlesovl to nesedelo. Mysllm si, ze bol dokonale schopny
chapaf, ze pravldlo znle nljaky kontakt, ale sucasne bol
schopny zmysllef si, ze na pravldle nezalezl a ze sa nlm
nemlenl rladlf. Pocas onoho vlkendu ho rozhodcovla
nlekol'kokrat upozorfiovall a on zakazdym sl'uboval, ze to
zacne respektovaf, takze sa mohol vratlf do hry. Bol jednym
272
C. Doctorow
z tych vacslch a s obl'ubou vas na zaver nahafiacky „nahodou"
zrazil na zem. Na kamenitom lesnom povrchu to nie je vobec
zabavne.
Prave som efektne znicil Darryla na malej cistinke, kde
patral po poklade a dobre sme sa spolu smiali na mojej
extremnej I'stivosti. Po torn sa mal pustif do strasenia - zabiti
hraci mohli 1st' hraf obludy, co znamenalo, ze elm dlhsie hra
pokracovala, tym viae oblud po vas islo, zarovefi vsetci mohli
d'alej pokracovaf v hrani a boje boli proste cim d'alej tym
monumentalnej sie.
A vtedy spoza mfia z krikov vysiel Charles a zrazil ma,
zhodiac ma na zem takou silou, ze mi vyrazil dyeh. „Mamt'a!"
zreval. Predtym som ho poznal len tak povrehne a nikdy som si
o nom nie zvlastne nemyslel, ale teraz som bol hotovy vrazdif.
Pomaly som sa postavil na nohy a pozrel nafiho, ako sa uskiera
a t'azko dyehci. „Si uplne mftvy," povedal. „Som fa totalne
dostal."
Usmial som sa a na tvari som pocitil cosi nedobre, bol'ave.
Dotkol som sa vrchnej pery. Bola zakrvavena. Z nosa mi tiekla
krv a peru som si rozbil na koreni, do ktoreho som pri pade
tvarou vrazil.
Utrel som si krv do nohavice a usmial som sa. Tvaril som
sa, akoze to povazujem eele za zart. Zasmial som sa. Pohol
som sa k nemu.
Charles sa nedal oklamaf. Uz ustupoval snaziac sa zmiznuf
do lesa. Darryl k nemu isiel z boku. Ja z druheho. Znenazdajky
sa zvrtol a vyrazil. Darryl mu chodidlom zahakol clenok a
poslal ho k zemi. Vrhli sme sa nafiho prave ked' sme zaculi
rozhodcovsku pist'alku.
Rozhodca nevidel, ako ma Charles fauloval, ale za cely
vikend vedel, ako Charles hra. Poslal ho spat' ku vchodu do
tabora a povedal mu, ze je von z hry. Charles vehementne
protestoval, ale k nasej spokojnosti tomu rozhodca nevenoval
pozornosf. Ked' bol Charles prec, drzal aj obom nam kazefi a
273
Maly brat
vysvetl'oval nam, ze nasa odveta nebola opodstatnena o nic
viae, ako Charlesov utok.
V poriadku. Tej noci, ked' sa hry skoncili, sme v ubytovni
vsetci isli do horucej sprchy. Darryl a ja sme Charlesovi skryli
oblecenie aj uterak. Poviazali sme mu na nich uzly a hodili do
pisoara. Mnoho chlapcov sa s potesenim zucastnilo ich
dokladneho namocenia. Charlesove utoky sa vyznacovali
vel'kym entuziazmom.
Bol by som si zelal byt' tam, ked' vysiel zo sprchy a nasiel
svoje veci. Rozhodnutie je t'azke: pobezite nahi cez tabor alebo
rozoberiete mocom presiaknute uzly na svojom odeve a
obleciete si to?
Vybral si nahotu. Pravdepodobne by som si zvolil to iste.
Zoradili sme sa pozdlz chodnicka zo spfch ku chatkam a
aplaudovali mu. Bol som prvy v rade a viedol ten potlesk.
#
Vikendy v Skautskom tabore sa konali len tri az styri razy do
roka, CO pre Darrylov a mqj zivot - a mnohych d'alsich
LARPerov - znamenalo serioznu LARPovu nedostatocnosf.
Nast'astie sa v hoteloch v meste zjavili hry Prekliateho
svetla. Prekliate svetlo je iny LARP, kde ide o rivalske klany
upirov a lovcov upirov a ma svoje vlastne strelene pravidla.
Hraci dostavaju karticky, s pomocou ktorych sa rozhoduju
siiboje, takze kazda sarvatka zahffia kratku hru strategickymi
kartickami. Upiri sa mozu zneviditelnovaf prekrizenim nik na
hrudi a vsetci ostatni hraci musia predstieraf, ze ich nevidia a
pokracovaf v konverzacii o svojich planoch a tak d'alej.
Skutocnou skuskou dobreho hraca je, ci dokaze cestne hovorif
o svojich tajomstvach pred „neviditernym" protivnikom, akoby
tam ten naozaj nebol.
Kazdy mesiac sa konali zo dve vel'ke hry Prekliateho svetla.
Ich organizatori mali dobre vzt'ahy s hotelmi v meste a
oznamili, ze v piatok vecer zaplnia desaf nezabookovanych
274
C. Doctorow
izieb hracmi, ktorl budu behaf po hoteli a hraf Prekliate svetlo
po chodbach, okolo bazena a inde, pricom budu jest'
V hotelovej restauracii a zaplatia si hotel ove WiFi. Objednavky
uzatvarali v piatok popoludnl, potom nam rozoslali emaily a
my sme rovno zo skoly isli do prislusneho hotela aj s batohmi a
pocas vikendu sme po siestich-siedmych spali po izbach, jedli
nezdravu stravu a hrali sa do tretej rana. Bolo to dobra,
bezpecna zabava, ktoni nasi rodicia mohli podporovaf.
Organizatormi bola dobre znama charita zamerana na
zvysovanie gramotnosti, ktora usporaduvala aj dielne detskeho
tvoriveho pisania, dramaticke knizky a tak podobne.
Organizovali tie hry desaf rokov bez problemov. Vsade
dodrziavali prisny zakaz alkoholu a drog, aby sa vyhli
akemukol'vek problemu s kazenim mladeze alebo s pohlavnym
zneuzivanim. Zvyklo nas byf tak medzi desaf a sto hracov,
podl'a vikendu, a za cenu dvoch navstev v kine ste dostali dva a
pol dfia vynikajucej zabavy.
Jedneho dfia sa im vsak podarilo zabezpecif blok izieb
V Monacu, hoteli v Tenderloine, ktory sliizil hlavne artistnym
starym turistom, mieste, kde bolo v kazdej izbe akvarko so
zlatou rybickou, vstupna hala sa hmyrila starcekmi v kvalitnom
obleceni, vystavujucimi na obdiv vysledky svojej poslednej
plastickej chirurgie.
Vsedniaci - co bolo nase slovo pre ne-hracov - nas
obycajne prosto ignorovali vediac, ze sa hrame. Ale v onen
vikend sa stalo, ze v hoteli byval aj editor talianskeho
magazinu o cestovani a ten sa o vsetko vel'mi zaujimal. Zahnal
ma do kuta, ked' som sa zakradal po vestibule v nadeji, ze
zbadam klanoveho majstra rival ov, vrhnem sa nafiho a vysajem
z neho krv. Stal som pri stene s rukami prekrizenymi na hrudi,
zneviditel'neny, ked' ku mne pristupil a s vyraznym prizvukom
sa ma spytal co tam v hoteli so svojimi priatel'mi robime?
Snazil som sa ho zbavif, ale nedal sa. Tak som si pomyslel,
ze si nieco vymyslim a on vypadne.
275
Maly brat
Vobec mi nenapadlo, ze to necha vytlacif. A uz vobec mi
neskrslo na um, ze sa toho chopi americka tlac.
„Sme tu, lebo nase knieza zomrelo a tak sme prisli sem
hl'adaf noveho vladcu."
„Knieza?"
„Ano," povedal som, dostavajuc sa do raze. „Sme Stary
narod. Prisli sme do Ameriky v 16. storoci a odvtedy mame
vlastny kral'ovsky rod v pennsylvanskej divocine. Zijeme
jednoducho, v lesoch. Nepouzivame modernu techniku. Ale
knieza bol posledny v linii a minuly tyzdefi zomrel. Skolila ho
nejaka hrozna smrtel'na choroba. Mladi muzi mqjho klanu sa
vydali hl'adaf potomkov jeho prastryka, ktory odisiel
kmodernym I'ud'om v casoch mqjho deda. Vravi sa, ze ma
vel'a potomkov, takze bolo rozhodnute, ze najdeme jeho
pokrvnu liniu a privedieme ich spat' do ich pravoplatneho
domova."
Cital som mnozstva fantasy romanov. Tieto veci mi
napadali vefmi fahko.
„Nasli sme zenu, ktora o nich nieco vie. Povedala nam, ze
jeden je ubytovany v tomto hoteli a tak sme prisli po neho. Ale
vystopoval nas protivnicky klan, ktory nam chce zabranif, aby
sme priviedli nase knieza domov. Chcu, aby sme zostali slabi a
fahko ovladnutefni. Takze si musime davaf pozor.
Nehovorime s Novymi narodmi, ak sa da. Hovorif teraz s vami
je pre mfia vefmi neprijemne."
Prefikane ma pozoroval. Spustil som ruky, co znamenalo, ze
som bol „viditefny" pre nepriatefskych upirov, z ktorych jedna
sa k nam prave zakradala. V poslednej chvili som sa zvrtol a
zbadal ju, ako tam stoji s roztiahnutymi rukami. Zasycala a
vrhla sa do upirskeho utoku vo vefkom style.
Rozhodil som ruky dosiroka a zasycal na hu, potom som sa
rozbehol cez vestibul, preskociac kozenu pohovku a zahol som
okolo vefkeho kvetinaca, takze ma musela prenasledovaf.
Predtym som preskumal unikovu cestu dolu po schodisti cez
276
C. Doctorow
relaxacne centrum, ktorou som teraz prebehol a
prenasledovatel'ku som striasol.
V ten vikend som ho uz nevidel, ale historku som povedal
niekol'kym kamaratom LARPerom, ktorl ju este vysperkovali a
nasli mnoho prilezitosti ju pocas vikendu este vyrozpravaf.
Taliansky magazin mal zamestnankyfiu, vystudovanu
odbornlcku na antitechnologicku komunitu Amishov na
vidieku v Pennsylvanii a tej sme sa zdali vel'mi zaujimavl.
Podl'a poznamok a nahravok svojho sefa z vyletu do San
Francisca naplsala fascinujuci, srdceryvny clanok o tychto
cudackych mladeznickych kultistoch, ktorl krizuju Ameriku pri
hradani svojho „kniezat'a". Dopekla, I'udia dnes vytlacia
vsetko.
Lenze sa stalo to, ze ta historka zaujala a bola znovu
publikovana. Najprv talianskymi blogermi, potom americkymi.
Eudia z roznych casti krajiny hlasili, ze „spozorovali" Stary
narod, hoci neviem, ci si jednoducho vymysl'ali alebo aj inde
sa hrali podobne hry.
Prebublalo to hore medialnym potravinovym ret'azcom az
do New York Times, ktore maju nanest'astie nezdravy zvyk
overovaf si fakty. Reporter, ktoreho na to nasadili, historku
vystopoval az do hotela Monaco, kde ho spojili s organizatormi
LARP, ktori so smiechom celu vec vysvethh.
Nuz, od tohto momentu sa LARPovanie stalo znacne menej
prit'azlivym. Stall sme sa znami ako popredni podvodnici,
zvrateni patologicki klamari. Tlac, ktoni sme nevedomky
vtiahli do publikovania historky o Starom narode, mala
mimoriadny zaujem na tom, aby sa z toho vyvliekla tak, ze
prinasali reportaze o tom, aki neuveritel'ne divni my LARPeri
sme. A prave vtedy Charles zacal po celej skole vykladaf, ze ja
s Darrylom sme najvacsi LARPerski pisisvori v meste.
Bolo to mizerne obdobie. Niektorym kamosom to nevadilo,
ale nam s Darrylom ano. Doberanie bolo nelutostne a Charles
ho viedol. V taske som nachadzal plastove upirske zuby a deti
277
Maly brat
na chodbe na mfia bliakali „ble, ble" ako kresleni uplri, alebo
ku mne rozpravali s falosnym transylvanskym akcentom.
Coskoro nato sme presli na ARG. Istym sposobom to bola
vacsia zabava a bolo to ovel'a menej cudacke. Z casu na cas mi
vsak chybal mqj plasf a tie vikendy v hoteli.
#
Opakom I'esprit d'escalier je to ako sa nam zahanbujuce
momenty v nasich zivotoch vracaju a prenasleduju nas aj ked'
su uz d'alekou minulost'ou. Pamatam si kazdu hluposf, aku
som kedy povedal alebo urobil, vybavujem si ich s dokonalou
jasnost'ou. Vzdy ked' som bol na dne, som si zacal spominaf na
ine momenty, ked' som citil tak isto, v mysli som si premietal
svoju hitparadu ponizeni.
Ako som sa tak snazil sustredif na Mashu a bliziacu sa
skazu, napadol mi incident so Starym narodom. Vtedy som mal
podobny, chory pocit prehlbujucej sa skazy, ked' viae a viae
tlace preberalo tu historku, ked' sa zvysovala pravdepodobnosf,
ze niekto pride na to, ze som to bol ja, kto to nabulikal tomu
hlupemu talianskemu editorovi v dizajnerskych dzinsoch
s rozstrapkanymi svami, vyskrobenej koseli bez goliera a
nadmernych okuliaroch s kovovym ramom.
Ale k trapeniu sa nad minulymi chybami exituje altemativa.
Mozno sa z nich poucif.
Kazdopadne je to dobra teoria. Mozno dovodom, pre ktory
sa podvedomie vracia k tym mizernym duchom minulosti je, ze
je treba ich nejako uzatvorif, aby mohli odpocivaf v pokoji
V zahrobi ponizenia. Moje podvedomie mi mojich duchov
vracalo v nadeji, ze spravim cosi, co im dovoli odobraf sa na
odpocinok.
Celou cestou domov som si na to spominal a premysl'al, co
budem robif s „Mashou," pre pripad, ze to na mfia hra.
Potreboval som nejake zaruky.
A kym som dorazil domov - kde ma mama a oco
278
C. Doctorow
melancholicky objali - prisiel som na to.
#
Trik spoclval v torn nacasovaf to tak, aby sa to stalo dostatocne
rychlo, aby sa DHS nestihlo pripravif, ale zarovefi aby bolo
dost' casu na to, aby sa Xnet prejavil vo svojej sile.
Trikom bolo naaranzovaf to tak, aby tarn bolo privel'a
pritomnych, nez aby sa dali vsetci pozatykaf, a aby to bolo
umiestnene tlaci a dospelym na ociach, takze DHS by nas
nemohlo znovu jednoducho splynovaf.
Trikom bolo prist' s nieclm medialne prit'azlivym, ako bola
levitacia Pentagonu. Trikom bolo zorganizovaf nieco, na co by
sme zmobilizovali 3000 studentov z Berkeley, ktorl sa
nenechaju odviezf v policajnej dodavke.
Trikom bolo dostaf tam tlac, ktora by ukazala poclnanie
pollcie tak, ako to bolo v Chicagu v 1968.
Bude to musief byf dobry trik.
Nasledujuci den som odisiel zo skoly skor, pouzijuc svoje
obvykle techniky na zmiznutie, ale bez starosti, ci to spusti
nejaky novy kontrolny prvok, ktory by oznamil mojim
rodicom.
Tak ci onak, to ci mam v skole nejaky problem bude zajtra
jednou z najmensich starosti mojich rodicov.
Ange som stretol u nej doma. Zmizla zo skoly este skor, ale
ona jednoducho predstierala kfce a tvarila sa, ze odpadne, takze
ju poslali domov.
Zacali sme sirif spravu po Xnete. Poslali sme ju v emailoch
doveryhodnym priatel'om a ako odkaz do cetu vsetkym
znamym. Prebehli sme paluby a mestecka v Pruzinkovych
Piratoch a povedali sme to vsetkym spoluhracom. Daf
kazdemu dostatok informacii, aby prisiel, ale nie tol'ko, aby
sme DHS vyzradili o co ide, bolo zlozite, ale zdalo sa mi, ze
som nasiel ten spravny pomer:
279
Maly brat
> ZAJTRA VAMPMOB
> Ak ste gotici, obleCte sa na dojem.
Ak nie ste, najdite si gotika a
poziCajte si nieCo na seba. Idea:
UPIR.
> Hra zaCne presne o 8:00. PRESNE.
Bud'te tarn, pripraveni rozdelit' sa do
timov. Hra potrva 30 minut, takze
budete mat' dost' Casu dostat' sa potom
do skoly.
> Miesto bude oznamene zajtra. Poslite
svoj verejny kl'uC na
mlk3y@littlebrother.pirateparty.org.
se a o 7:00 si pozrite email, kde
dostanete najnovsie spravy. Ak je to
na vas priskoro, zostaflte hore celii
noc. To urobime aj my.
> Toto bude najvaCsia zabava za cely
rok, za to ruCim.
> Verte mi
> Mlk3y
Potom som poslal kratku spravicku Mashi.
> Zajtra
> Mlk3y
O minutu neskor mi odpovedala:
> Myslela som si to. VampMob, hm?
Pracujes rychlo. Daj si Cerveny
klobiik. Chod' nal'ahko.
#
Co si vezmete so sebou, ked' ste utecenec? Do skautskych
taborov som sa navlacil dost' t'azkych batohov, aby som vedel,
ze kazde deko navyse sa vam pri kazdom kroku zarezava do
pliec drvivou silou gravitacie - nie je to len deko, je to deko,
ktore nesiete milionom krokov. Je to tona.
„V poriadku," povedala Ange. „Chytre. A nikdy si neber
viae oblecenia ako na tri dni. Mozes to oplachnuf v umyvadle.
Radsej fl'ak na koseli ako t'azky kufor, vel'lcy tak, ze sa
280
C. Doctorow
nevtrepe pod sedadlo v lietadle."
Vytiahla nylonovy kuriersky batoh, ktoreho popruhy sa jej
krizili na hrudi, medzi prsiami - z coho som sa trochu zacal
potif - a nosil sa krizom na chrbte. Bol priestranny a ona ho
polozila na postel'. K nemu zacala vf sit' satstvo.
„MyslIm, ze tieto tri tricka, nohavice, sortky, tri sady
spodnej bielizne, tri pary ponoziek a sveter."
Vyprazdnila telocvicne vrecko a vzala si hygienicke
potreby. „Musim si pamataf, ze si mam zajtra rano, predtym
ako pqjdem do Obcianskeho centra, vziaf zubnu kefku."
Pozorovaf ju pri baleni bolo uchvatne. Bola nemilosrdna. A
bolo to aj nepochopitel'ne - uvedomil som si, ze zajtra rano
odidem. Mozno nadlho. Mozno navzdy.
„Beriem aj Xbox?" spytala sa. „Na pevnom disku mam tony
veci, poznamky a nacrtky a email. Nechcela by som aby sa to
dostalo do nespravnych nik."
„Vsetko je zasifrovane," povedal som. „U ParanoidLinuxu
je to standard. Ale Xbox nechaj tu, v LA ich je dost'. Len si
vytvor licet u Piratskej strany a posli si tam obraz svojho
harddisku. Ked' sa dostanem domov, spravim to iste."
Posluchla a pripravila email. Kym sa vsetky tie data
pretlacia cez susedovu WiFi sief a doletia az do Svedska,
potrva to par hodln.
Potom zatvorila batoh a zatiahla uzatvaracie popruhy. Teraz
mala na chrbte cosi s vel'kost'ou futbalovej lopty a ja som na to
uznanlivo pozeral. Pokojne by s tym mohla isf po ulici a nikto
by si ju nevsimol - vyzerala, akoby sa chystala do skoly.
„Este jednu vec," povedala, presla k nocnemu stoliku a
vzala kondomy. Vybrala ich zo skatul'ky, otvorila batoztek a
vhodila ich tam, potom ma t'apla po zadku.
„A CO teraz?" povedal som.
„Teraz pqjdeme k tebe a pripravlme tvoje veci. Je nacase
spoznaf tvojich rodicov, nie?"
Batoh nechala medzi kopami veci rozhadzanych po celej
281
Maly brat
dlazke. Bola pripravena sa k tomu vsetkemu otocif chrbtom,
odlsf, len aby mohla byf so mnou. Aby podporila nasu vec. Aj
mne to dodavalo odvahu.
#
Ked' sme prisli domov, mama uz bola tam. V kuchyni na stole
mala otvoreny laptop a odpovedala na emaily a zaroven
hovorila do pripojeneho headsetu. Pomahala akemusi
nest'astnemu Yorkshircanovi s jeho rodinou aklimatizovaf sa
V Louisiane.
Vosiel som k nej a Ange ma nasledovala, skeriac sa ako
blazon, ale ruku mi zvierala tak, az mi prast'ali kosti. Nechapal
som, preco sa tak boji. Aj tak po tom vsetkom nebude travif
s mojimi rodicmi prave vel'a casu, aj keby to cele vypalilo zle.
Ked' sme vosli, mama zavesila Yorkshircanov telefonat.
„Ahoj, Marcus," povedala a pobozkala ma na lice. „A toto
jekto?"
„Mama, toto je Ange. Ange, to je moja mama, Lillian."
Mama sa postavila a objala Ange.
„Vermi rada fa spoznavam, zlatko," povedala, prezerajuc si
ju zhora az dolu. Ange vyzerala dost' prijatel'ne, podl'a mfia.
Obliekala sa pekne, nie vyzyvavo, a uz len z pohl'adu na fiu
bolo jasne, ze je vel'mi bystra.
„Tesi ma, ze vas spoznavam, pani Yallowova," povedala.
Znelo to isto a sebavedome. Ovel'a lepsie, ako ked' som ja
spoznal jej mamu.
„Hovor mi Lillian, zlatko," povedala. Uzivala si kazdy
detail. „Ostanes na veceru?"
„Vermi rada," povedala.
„Jes maso?" mama je uz na zivot v Kalifomii zvyknuta.
„Zjem vsetko, co predtym nezje mfia," povedala.
„Je fanaticka do pikantnych omacok," povedal som. „Mohla
by si jej daf honice pneumatiky a ona by ich zjedla, ak by si
ich zaliala salsou."
282
C. Doctorow
Ange ma jemne stuchla do pleca.
„Mala som v plane objednaf nieco thajske," povedala
mama. „Pridam k tomu zo dve jedla s piatimi cili-paprickami."
Ange zdvorilo pod'akovala a mama sa zacala motaf po
kuchyni, dala nam po pohari dzusu a tanier keksov a trikrat sa
nas pytala, ci si nedame caj. Trochu som sa oslval.
„Vd'aka, mami," povedal som. „Ideme na chvll'u hore."
Mama na sekundu zuzila oci, potom sa znovu usmiala.
„Samozrejme," povedala. „Tvoj otec sa vrati za hodinu, potom
sanajeme."
Moje uplrske veci som mal odlozene vzadu v skrini. Nechal
som Ange, nech sa v nich pohrabe, kym som ja prechadzal cez
svoje veci. Chystal som sa len do LA. Aj tam maju obchody a
vsetko satstvo, co mi bude treba. Potrebujem len zo tri-styri
oblubene tricka a oblubene dzinsy, dezodorant, rolku zubnej
nite.
„Peniaze!" povedal som.
„Hej," povedala. „Mala som v plane cestou domov vybraf
mqj licet cez bankomat. Mam tam usetrenych asi pat'sto."
„Vazne?"
„Na CO by som to mifiala?" povedala. „Odkedy sme zacali
s Xnetom, nemusela som platif nijake poplatky za sluzby."
„Myslim, ze ja mam zo tristo."
„Dobre. Tak ich vezmi rano cestou do Obcianskeho centra."
Mal som vel'ku tasku na knihy, v ktorej som zvykol nosif po
meste kopu veci. Bolo to nenapadnejsie ako turisticky batoh.
Ange nemilosrdne precesala moje kopky a zredukovala ich na
jej oblubene kusky.
Ked' bola taska zbalena a odlozena pod postel'ou, posadili
sme sa.
„Zajtra budeme musief vstaf naozaj skoro," povedala.
„Hej, vel'ky den."
Plan spocival v tom, ze sa rozoslu spravy o niekol'kych
falosnych miestach konania zajtrajsieho VampMobu, ktore
283
Maly brat
dostanu I'udl na niekorko pokojnych miest ned'aleko
Obcianskeho centra. My si z papiera vystrihneme sablonu
sjednoduchym napisom VAMPMOB OBCIANSKE
CENTRUM -> ->, pomocou ktorej to na tie miesta okolo piatej
rano nastriekame. Takto sa zabrani DHS aby obsadilo
Obcianske centmm predtym, nez sa tarn dostaneme. Pripravil
som si mailbota, ktory tie spravy rozosle o siedmej rano -
jednoducho necham Xbox bezaf.
„Ako dlho ..." odmlcala sa.
„Aj ja som na to myslel," povedal som. „Asi to moze byt' na
dlho. Ale ktovie? Ked' vyjde Barbarin clanok -" aj pre fiu som
pripravil email na rano - „a tak d'alej, mozno budeme do dvoch
tyzdfiov hrdinovia."
„Mozno," povedala a vzdychla.
Polozil som jej ruku okolo pliec. Chvela sa.
„Bojim sa," povedal som. „Myslim, ze len blazon by sa
nebal."
„Hej," povedala. „Hej."
Mama nas zavolala na veceru. Oco potriasol Ange rukou.
Bol neoholeny a vyzeral ustarosteny, tak ako stale od tej doby,
CO sme sli za Barbarou, ale ked' sa zoznamil s Ange, ukazalo sa
trocha z mqjho stareho ocka. Pobozkala ho na lice a on trval na
tom, aby ho volala Drew.
Vecera bola vlastne vel'mi dobra. Eady sa prelomili, ked'
Ange vytiahla svoj rozprasovac stipl'avej omacky, nakorenila si
jedlo a vysvetl'ovala Scovilleove jednotky. Oco okusil za
vidlicku z jej taniera a usiel do kuchyne vypif za vedro mlieka.
Verte ci neverte, mama to skusila po fiom a vyzerala, ze jej
zachutilo. Ukazalo sa, ze je neobjaveny prirodzeny talent na
pikantne jedlo.
Pri odchode jej Ange vtisla svoj rozprasovac do nik. „Doma
mam d'alsi," povedala. Videl som, ako si ho balila do batozka.
„Zda sa, ze vam sa taketo nieco bude hodif."
&&&
284
C. Doctorow
285
Maly brat
Kapitola 1 9
Tu je email, ktory sa o siedmej rano rozosielal, zatial' co sme s
Ange na strategickych miestach sprejovali VAMPMOB
OBCIANSKE CENTRUM -> ->.
> PRAVIDLA VAMPMOBU
> Ste Clenmi klanu dennych upirov.
Objavili ste tajomstvo, ako prezit'
na torn strasnom slneCnom svetle.
Tajomstvo spoCiva v kanibalizme: krv
ineho upira vam dava silu pohybovat'
sa medzi zivymi.
> Aby ste zostali v hre, musite
pohryzt' Co najviac inych upirov. Ak
uplynie minuta bez pohryzenia, je po
vas . Ked' zomriete, otoCite si kosel'u
naopak a stavate sa rozhodcom -
pozorujte d'alsich dvoch-troch
upirov, Ci si vCas zabezpeCia krv.
> Na pohryzenie upira musite pat'krat
povedat' „Krv!", prv nez to povie ten
druhy . To znamena, ze pribehnete k
inemu upirovi, nadviazete vizualny
kontakt a skriknete „krv krv krv krv
krv!" a ked' sa vam to podari skor
ako jemu, prezijete a on sa rozsype
na prach.
> S upirmi, ktorych stretnete na
zhromazdiskach, tvorite tim. To je
vas klan. Z ich krvi sa neziskava
nijaka vyziva.
> Mozete sa „zneviditernit'" tak, ze
ostanete nehybne stat' a skrizite si
ruky na hrudi . Neviditel'ny upir
nemoze nikoho pohryzt' a nikto ho
nemoze pohryzt'.
> Tato hra spoCiva na Cestnosti.
286
C. Doctorow
Ciel'om je dobre sa zabavit' a
prebudit' v sebe upira, nie vyhrat'.
> Hra sa ukonCi ustnym odkazom, ked' sa
zaCnu ukazovat' vit'azi. Ked' pride
Cas, pani hry odstartujii medzi
hraCmi sepkaciu kampan. Rozsirte
chyr Co na jrychle jsie a Cakajte na
znamenie .
> Mlk3y
> krv krv krv krv krv!
Dufali sme, ze VampMob si bude ochotnych zahraf tak
stovka I'udl. Rozoslali sme asi po dvesto pozvaniach. Ale ked'
som o stvrtej nadranom vstal a pozrel na svoj Xbox, bolo tarn
400 odpovedl. Styristo.
Ulozil som adresy do bota a vykradol sa z domu. Zisiel som
po schodoch, nacuvajuc ako otec chrape a mam sa preval'uje na
posteli. Zamkol som za sebou dvere.
O 4:15 je na Potrero Hill ticho ako na vidieku. Bolo pocuf
len vzdialeny sum dopravy a jediny raz okolo mfia preslo auto.
Zastavil som sa pri bankomate a vybral si 320 dolarov
V dvadsiatkach, zroloval ich, stiahol gumickou a vopchal som
si ich do zipsovacieho vrecka na stehne mojich upirskych
nohavic.
Znovu som mal na sebe svoj plasf a naberanu kosel'u so
smokingovymi nohavicami, ktore mali nasite mnozstvo vrecak,
kde som mohol prenasaf potrebne drobnosti. Mal som spicate
cizmy s prackami v tvare lebiek a vlasy som si nasuchoril tak,
ze mi tvorili okolo hlavy akusi ciernu pupavu. Ange mala
priniesf biely mejkap a slubila, ze mi spravi cieme tiene okolo
oci a nalakuje mi nechty na cierno. Preco nie? Kedy sa mi
znova podari takto sa zahraf?
S Ange sme sa stretli pred jej domom. Mala svoj batoh a
siet'ovane pancuchy, na sebe nasuchoreny sluzkovsky ubor
gotickej lolity, nabielene lica, prepracovane ocne linky v style
kabuki a jej prsty a hrdlo boli pine striebornych sperkov.
287
Maly brat
„Vyzeras uchvatneV' povedali sme si navzajom unisono,
potom sme sa potichu rozosmiali a rozbehli po uliciach
s farebnymi sprejmi pripravenymi vo vreckach.
#
Ked' som si prezeral Obcianske centrum, premysl'al som, ako
to bude vyzeraf, ked' sa tam nahrnie 400 VampMoberov.
Ocakaval som ich tak o desaf minut pred Radnicou. Vel'ke
namestie sa uz hmyrilo cestujucimi, ktori sikovne prekracovali
bezdomovcov, ktori tam zobrali.
Obcianske centrum som nikdy neznasal. Je to zbierka
obrovskych, ako svadobna torta vyzerajucich budov: su tam
sudy, muzea a budovy ako napriklad Radnica. Chodniky su
tam siroke, budovy biele. V turistickych sprievodcoch po San
Franciscu ho dokazali vyfotif tak, ze vyzera ako Epcot Center,
prisne a futuri sticky.
Ale na ulici je spinave a odpudive. Na vsetkych lavickach
prespavaju bezd'aci. Po siestej vecer sa to tam vyl'udni, ostanu
len opilci a fet'aci, pretoze pri type budov, ktore tam su, nema
bezny clovek nijaky dovod sa tam po zapade slnka ponevieraf.
Posobi skor dojmom nakupneho centra, nez mestskej stvrte a
jediny biznis, ktory tam prekvita su kseftari s kauciami a
kiosky s alkoholom, miesta, sluziace rodinam sudenych a
tulakom, ktory tam maju svoj nocny domov.
Vsetko som to pochopil, ked' som si precital rozhovor
s istou vynikajucou urbanistkou, zenou menom Jane
Jacobsova, ktora ako prva spravne vysvetlila, preco je zle
rozrezavaf mesto dial'nicami, napchaf vsetkych chudobnych do
sidlisk a pouzivaf zonovacie pravidla na prisnu kontrolu, kto
ma kde byf.
Jacobsova vysvetl'ovala, ze skutocne mesta su organicke a
vel'mi roznorode - miesaju sa v nich bohati a chudobni, bieli a
hnedi, anglani a mexovia, komercia a byvanie a dokonca aj
priemysel. Cez taketo stvrte prechadzaju pocas celeho dfia
288
C. Doctorow
najroznejsie typy Tudl, takze sa tarn na kazdu potrebu najde
sluzba, I'udia su tarn neustale a ulice nezostavaju bez svedkov.
Iste ste sa s tym uz stretli. Idete cez nejaku starsiu cast'
nejakeho mesta a zist'ujete, ze je plna vynikajuco vyzerajucich
obchodov, kravat'akov aj I'udl v handrach podl'a najnovsej
mody, nobl restauracil a stylovych kaviarni, je tarn aj sem-tam
nejake male kino a domy s prepracovanymi marovkami. Iste,
mozno tarn bude aj Starbucks, ale aj upravny ovocinarsky trh a
kvetinarka, ktora vyzera na tristo rokov, starostlivo
odstipkujuca z kvetov v okne. Je to pravy opak planovaneho
miesta, ako je naprlklad obchodne centrum. Vyzera to ako diva
zahrada ci dokonca ako les: akoby to jednoducho vyrdstlo.
Obcianske centrum je dokonale odlisne. Cital som rozhovor
s Jacobsovou, kde hovorila o krasnej starej stvrti, ktoni zburali,
aby ho postavili. Bol to presne ten typ stvrte, miesto, ktore
vzniklo bez povoleni, rymov a dovodov.
Jacobsova predpovedala, ze o niekol'ko rokov sa Obcianske
centrum stane jednou z najhorsich stvrti v meste, v noci
mestom duchov, miestom, kde zivori chudobna uroda
zapl'uvanych obchodov s chlastom a zavsivavenych motelov.
V onom rozhovore sa nezdala byf nadsena tym, ze mala
pravdu; ked' popisovala, co sa z Obcianskeho centra stalo, bolo
to akoby hovorila o starom zosnulom priatel'ovi.
Teraz bola ranna spicka a Obcianske centrum bolo nanajvys
rusne. BART Obcianskeho centra sluzi aj ako hlavna stanica
pre troleje a kto potrebujete presadaf, robi to tam. O osmej
rano chodili hore dolu po schodoch tisicky I'udi, vystupovali a
nastupovali do taxikov a autobusov. V roznych verejnych
budovach ich sacovali kontroly DHS a inde ich otravovali
agresivni zobraci. Vsetci vofiali po samponoch a kolinsky ch,
cerstvo vysprchovani, vystrojeni v oficialnych oblekoch,
pohupovali taskami s laptopmi a kufrikmi. O osmej rano bolo
Obcianske centrum centralou obchodu.
A tu do toho prisli upiri. Par desiatok ich prichadzalo dolu
289
Maly brat
Van Ness, zo dvadsaf hore po Trhovej . Inl sa bllzili od opacnej
strane Trznice. A d'alsl hore po Van Ness. Presmykli sa okolo
budov, bledo nallceni s temnymi ocnymi tiefimi, v ciemych
uboroch, kozenych bundach, obrovskych dupotajucich
baganciach. So siet'ovanymi bezprstymi rukavicami.
Zacali zaplnaf namestlcko. Niektori uradnici na nich zbezne
pozreli a odvratili pohl'ady, nechcejuc nechaf tychto cudakov
aby im vtrhli do ich osobnej reality, premysrajuc o torn, v com
sa budu prplaf nasledujucich osem hodln. Uplri sa motali
naokolo, neisti kedy sa to zacne. Zhrcovali sa do vel'kych
skupin, ako ropna skvrna pustena odzadu, vsetka ta cerfi sa
sustred'ovala na jednom mieste. Mnozstvo z nich malo
staromodne klobuky, tvrdiaky a cylindre. Vel'a dievcat bolo
vystrojenych v elegantnych kompletoch gotickej komornej na
vysokanskych opatkoch.
Snazil som sa odhadnuf ich pocty. 200. Potom, o pat' minut
neskor to bolo 300. 400. Stale este prichadzali. Upiri si
doviedli priatel'ov.
Ktosi ma chytil za zadok. Zvrtol som sa a zbadal Ange, ako
sa smeje, az sa prehyba a plieska sa po stehnach.
„Pozri na nich, clovece, len sa na nich vsetkych pozri!"
lapala po dychu. Na namesti bolo dvakrat tol'ko I'udi ako pred
pa minutami. Nedokazal som odhadnuf, kol'ko Xnet'akov
prislo, ale pokojne ich tam mohlo byf 1000, na mojej malej
party. Kristepane.
Fizli z DHS aj sanfranciskej policie sa zacali premiel'af
dookola, zhromazd'ovali sa drmoliac do svojich radii. Zacul
som vzdialenu sirenu.
„V poriadku," povedal som a chytil Ange za rameno.
„ V poriadku, tak do toho.''
Obaja sme vklzli do davu a akonahle sme nad'abili na
prveho upira, obaja sme nahlas vykrikli, „Krv krv krv krv krv!"
Mojou obet'ou bolo ohurene - ale pekne - dievca s pavucinami
pokreslenymi po rukach a rozmazanymi smuhami maskary na
290
C. Doctorow
llcach. „Doriti," povedala, dala mi znamenie, ze som ju dostal a
vykrocila.
Ten vykrik „krv krv krv krv krv" rozhybal bllzko stojacich
uplrov. Niektorl na seba navzajom zautocili, inl sa snazili ujsf,
dostaf sa do ukrytu. Ja som svoju obef dostal a tak som sa
vytratil, pouzlvajuc beznych I'udl ako kryt. Vsade okolo mfia sa
ozyval krik „krv krv krv krv krv" a vyskot a smiech a nadavky.
Ten krik sa siril davom ako virus. Vsetci upiri vedeli, ze hra
sa zacala a ti co, sa predtym zhromazdili, padali ako muchy.
Smiali sa a durdili a rozbiehali naznacujuc ostatnym, ze hra sa
zacala. A kazdou sekundou prichadzali d'alsi upiri.
8:16. Cas na d'alsiu obef. Skrcil som sa a zakradal pomedzi
nohy beznych cestujucich, smerujucich ku schodom BARTu.
Niektori sa prekvapene strhli a snazili sa predo mnou uhnuf.
Oci som zafixoval na par ciernych ciziem s vysokou podrazkou
s ocel'ovymi drakmi na spickach a tak ma prekvapilo, ked' som
sa ocitol tvarou v tvar inemu upirovi, chlapcovi, tak 15 ci 16,
svlasmi zagelovanymi dozadu a PVC sakom Marilyna
Mansona, ovesanemu nahrdelnikmi z falosnych, komplikovane
vyrezavanych tesakov.
„Krv krv krv -" zacal, ked' tu jeden z okoloiducich dofiho
vrazil a obaja padli na zem. Preskocil som ponad neho a
zakrical „krv krv krv krv krv!" skor, ako sa dokazal vymotaf.
Prichadzali d'alsi upiri. Kravat'aci zacali byf vyplaseni. Hra
pretiekla cez chodnik a rozsirila sa po Van Ness, postupujuc
k Trhovej ulici. Soferi tnibili, troleje zlostne cinkali. Pocul som
d'alsie sireny, ale doprava hucala na vsetkych stranach.
Bolo to pekelne iizasne.
KRV KRV KRV KRV KRV!
Ten zvuk prichadzal zo vsetkych stran. Bolo tam tak vel'a
upirov, hrali to s takym zapalom, ze to znelo ako ryk.
Zariskoval som, postavil sa a poobzeral dookola a zistil som, ze
som presne uprostred gigantickeho davu upirov, ktory sa
rozliehal, kam som len dovidel.
291
Maly brat
KRV KRV KRV KRV KRV!
Toto bolo dokonca este lepsie ako koncert v Dolores Parku.
Tarn to bolo pine hnevu a energie, ale toto - nuz toto bola
jednoducho zdbava. Bolo to ako vratif sa na detske ihrisko,
k epickym hram na chytacku. Ktore sme hravali pocas
obedfiajslch prestavok, ked' svietilo slnko a stovky I'udl behali
okolo. A tl dospell a tie auta to robili este zabavnejslm.
O to tu slo: bola to zdbava. Vsetci sme sa smiali.
Ale fizli sa uz mobilizovali. Zacul som helikoptery. Kazdym
okamihom to cele skoncl. Je cas na zakoncenie hry.
Schmatol som uplrku.
„Ukoncenie hry: ked' nam policajti prikazu rozlsf sa,
predstieraf, ze ste zasiahnuti plynom. Posli to d'alej. Co som
povedal."
Uplrka bola drobne dievca, take nizke, ze som si pomyslel,
ze je privel'mi mlada, ale podl'a tvare a usmevu musela mat' tak
17 ci 18. „0, to je presibane," povedala.
„Co som povedal?"
„Ukoncenie hry: ked' nam policajti prikazu rozlsf sa,
predstieraf, ze ste zasiahnuti plynom. Posli to d'alej. Co som
povedal?"
„ Vybome," povedal som. „Posli to d'alej ."
Splynula s davom. Chytil som d'alsieho upira. Odovzdal
som mu spravu. Odisiel to rozsirif .
Vedel som, ze kdesi v dave Ange robi to iste. Niekde v dave
mohli byf inflitratori, falosni Xnefaci, ale co na tom? Fizli
nemaju na vyber. Vyzvu nas aby sme sa rozisli. Zarucene.
Musel som sa dostaf k Ange. Plan bol taky, ze sa stretneme
pri Soche Zakladatel'ov na Namesti, ale dostaf sa tam bude
fazke. Dav sa uz nepohyboval ale vzduval sa, ako vtedy na
ceste do stanice BARTu, toho dfia ked' vybuchli bomby.
S namahou som sa nim predieral, ked' zosilfiovac podveseny
pod helikopterou spustil.
„TU MINISTERSTVO VNUTROSTATNEJ BEZPEC-
292
C. Doctorow
NOSTI. OKAMZITE SA ROZIDTE"
Stovky uplrov okolo mfia padlo na zem, drziac sa za hrdlo,
vyval'ujuc oci a lapajuc po dychu. Predstieraf zasah plynom
bolo I'ahke, vsetci sme mali kopu casu na prestudovanie
zaberov zo zasahu peprovym sprejom v Dolores Parku.
„OKAMZITE SA ROZIDTE."
Padol som na zem chraniac svoj batoh a siahol som po
cervenej bejzbalovej ciapke, ktoni som mal poskladanu za
opaskom. Narazil som si ju na hlavu, potom som sa chytil za
hrdlo a zacal vydavaf hrozne davive zvuky.
JedinI co zostali staf, boli nahodnl okoloiduci, zamestnanci
na ceste do prace. Dusiac sa a lapajuc po dychu som sa po nich
obzeral.
„TU MINISTERSTVO VNUTROSTATNEJ
BEZPECNOSTI. OKAMZITE SA ROZIDTE. OKAMZITE
SA ROZIDTE." Z bozieho hlasu sa mi rozvibrovali
vnutornosti. Citil som ho az kdesi v stolickach a stehennych
kostiach a v chrbtici.
Zamestnanci boli vystraseni. Pohybovali sa co najrychlejsie,
ale nijakym konkretnym smerom. Bez ohl'adu na to kde ste
stall sa zdalo, ze helikoptery vam visia priamo nad hlavou.
Policajti sa uz predierali davom a mali nasadene prilby.
Niektori mali stity. Ini plynove masky. Sipal som este
hlasnejsie.
Vtedy sa I'udia rozbehli. Asi by som zacal utekaf tiez. Videl
som, ako si chlapik stiahol 500-dolarove sako a omotal si ho
okolo tvare predtym, nez vyrazil na juh, k Misii, ale potkol sa a
spadol. Jeho nadavky sa pridali k zvukom dusenia.
Toto sa nemalo staf - sipanie malo I'udi len vyplasif a
zmiasf, nie vyvolaf paniku a masovy utek.
Zacal sa ozyvaf krik, vykriky, ake som vel'mi dobre poznal
od tej noci v parku. Bol to krik na smrt' vystrasenych I'udl, ktorl
sa, V snahe dostaf sa odtial' za kazdu cenu, sa v behu navzajom
zrazali.
293
Maly brat
A potom spustili sireny leteckeho poplachu.
Nepocul som ich od toho utoku, ale nikdy na ne
nezabudnem. Zvuk mnou prenikol a zarezonoval mi priamo
V guliach, pricom mi cestou zmenil nohy na zele. Mai som
chut' sa V panike rozbehnuf prec. Postavil som sa, cervenu
ciapku na hlave, a myslel som na jedine: Ange. Ange a
Zakladatelia.
Vsetci uz boli na nohach a kriciac bezali vsemoznymi
smermi. Odstrcil som I'udi z cesty a pridfzajuc si batoh a
ciapku som sa prebijal k Soche. Masha ma hl'adala, ja som
hl'adal Ange. Ange tam niekde bola.
Tlacil som sa nadaval. Kohosi som zrazil lakt'om. Ktosi mi
stupil na nohu tak pmdko, az som citil cosi prasknuf, tak som
ho sotil, az spadol. Snazil sa postavif a ktosi nafiho sliapol.
Sacal som sa a tlacil.
Potom som natiahol ruku, aby som zasa kohosi odsotil ale
akesi silne ruky ma plynulym pohybom chytili za zapastie a
lakef a vyknitili mi ruku za chrbat. Mai som pocit ze mi piece
uz-uz vyskoci z klbu a okamzite som sa prehol dopredu a
naplno som vrest'al, ale v tom hluku davu, rachote vrtul'nikov a
zavyjani siren to bolo sotva pocuf.
Silne ruky za mojim chrbtom ma znovu narovnali a riadili
ma ako babku. Chvat bol taky dokonaly, ze na linik sa nedalo
ani pomyslief. Nemyslel som ani na hluk helikoptery ani na
Ange. Jedine, na co som dokazal myslief bolo, aby som sa
hybal len tak, ako chcel ten clovek. Otocil ma, takze sme sa
ocitli tvarou v tvar.
Bolo to dievca s ostrou, akoby potkafiou tvarou, scasti
zakrytou za obrovskymi slnecnymi okuliarmi. Nad nimi jej ako
klince trcali na vsetky strany svetloruzove vlasy.
„Ty!" povedal som. Poznaval som ju. To ona ma odfotila a
hrozila, ze ma bonzne skolskej hliadke. Bolo to vtedy, pat'
minut pred utokmi. Bola to ona, bezohl'adna a prefikana. Obaja
sme odtial' vtedy za zvuku klaksonov zdrhli a oboch nas
294
C. Doctorow
zadrzala pollcia. Ja som sa spraval nepriatel'sky a tak si
zmysleli, ze som nepriatel'.
Ona - Masha - sa stala ich spojencom.
„Ahoj, Mlk3y," zasycala mi do ucha, zblizka, ako milenka.
Po chrbte mi prebehol mraz. Pustila mi ruku a ja som si ju
vytriasal.
„Kriste," povedal som. „Ty!"
„Ano, ja," povedala. „Plyn spustia asi tak o dve minuty.
Pohni zadkom."
„Ange - moje dievca - je pri Soche Zakladatel'ov."
Masha si prezrela dav. „Bez sance," povedala. „Ak to
skusime, je po nas. Plyn padne do dvoch minut, ak si to
nahodou prvy krat prepocul."
Zastal som. „Bez Ange nejdem," povedal som.
Pokrcila plecami. „Ako myslis," zakricala mi do ucha. „Je to
tvoj pohreb."
Zacala sa prebijaf davom, vzd'al'ovala sa na sever, k centru
mesta. Ja som pokracoval smerom k Soche Zakladatel'ov. O
sekundu na to bola moja mka znovu v tom bolestivom chvate a
znova ma otocila a strkala vpred.
„Vies prilis vel'a, ty chmul'o," povedala. „Videl si moju tvar.
Ides so mnou."
Skrikol som na fiu a mykol sebou az som mal pocit, ze sa mi
zlomi rameno, ale ona ma tlacila d'alej. Kazdym krokom ma
moja zranena noha priserne bolela a piece hrozilo vyklbenim.
Pouzivajuc ma ako baranidlo si prerazala cestu davom.
Rachot helikopter sa zmenil a ona ma zacal strkaf este
silnejsie. „BEZ!" vykrikla. „Plyn je tu!"
Hukot davu za zmenil tiez. Sipanie a vykriky boli zrazu
ovel'a ovel'a hlasnejsie. Uz som to kedysi pocul. Znovu sme
boli V parku. Plyn na nas prsal. Zadrzal som dych a bezal.
Vybehli sme z davu a ona mi pustila mku. Vytriasol som si
ju. Co najrychlejsie som krival po chodniku a dav redol a redol.
Blizili sme sa ku skupine agentov DHS so stitmi a maskami.
295
Maly brat
Ked' sme sa pribllzili, zablokovali nam cestu, ale Masha
vytiahla odznak a oni sa rozostupili, akoby bola Obi Wan
Kenobi vraviaci „Toto nie su droidi, ktorych hl'adate."
„Ty prekliata bestia,''' povedal som, ked' sme sa nahlili hore
Trhovou ulicou. „MusIme sa vratif po Ange."
Naspulila pery a zavrtela hlavou. „SucItim s tebou, bracek.
Svojho chlapca som nevidela uz cele mesiace. Asi si mysll, ze
som mftva. Vojnove osudy. Ak sa vratime po tvoju Ange, je po
nas. Len ak si svihneme, mame sancu. A kym my mame sancu,
ona ma sancu. Vsetky tieto deti nepozatvaraju na Gitmo. Asi
len vezmu par stovak na vysluch a zvysok poslu domov."
Isli sme hore Trhovou ulicou, okolo striptizovych lokalov,
pred ktorymi taborili bezd'aci a vysedavali fet'aci, smradl'avl
ako otvoreny zachod. Masha ma viedla do maleho vyklenku pri
zatvorenych dverach do lokalu. Vyzliekla si bundu a otocila ju
naruby - podsivka mala jemny pnizkovany vzor a s obratenymi
svikmi bunda vyzerala uplne inak. Z vrecka vytiahla vlnenii
ciapku, natiahla si ju na hlavu a sformovala do vystredneho,
konciteho tvaru. Potom vytiahla odlicovacie obnisky a zacala
si utieraf tvar a nechty. Za minutku bola celkom inou zenou.
„Zmena satnika," povedala. „Teraz ty. Zahod' topanky,
zahod' bundu a klobuk." Pochopil som. Policajti si budu vel'mi
podrobne prezeraf kazdeho, kto by vyzeral ako ucastnik
VampMobu. Ciapku som zahodil - aj tak nemam bejzbalove
ciapky rad. Potom som zastrcil bundu do batoha a vytiahol
tricko s dlhymi rukavmi a obrazkom Rosy Luxemburgovej a
natiahol si ho na moje cieme tricko. Nechal som, nech mi
Masha zotrie mejkap a vycisti nechty a za minutku som bol
hotovy.
„Vypni si mobil," povedala. „Mas nejake erfidy?"
Mai som svoj studentsky preukaz, bankomatovu kartu a
elektricenku. Vsetko to smerovalo do jej postriebrenej tasticky,
V ktorej som spoznal izolacnu Faradayovu kabelku. Ako ich tak
strcila do vrecka, uvedomil som si, ze som jej prave odovzdal
296
C. Doctorow
moju legitimaciu. Ak je na druhej strane...
Zaclnal mi dochadzaf rozsah toho, co sa prave stalo.
V mojich predstavach som v tejto chvlli mal stale Ange pri
sebe. S fiou by sme boli dvaja na jedneho. Ange by mi
pomohla, keby sa cosi pobabralo. Keby Masha nebola tym,
kym tvrdi zeje.
„Daj si do topanok tieto kamienky -"
„To je V poriadku. Vytkol som si nohu. Ziadny program na
rozoznavanie chodze ma teraz nespozna."
Kratko prikyvla, ako jeden profik druhemu, a nasadila si
batoh. Ja som zodvihol ten svoj a pohli sme sa. Prezlecenie
nam trvalo menej ako minutu. Vyzerali a pohybovali sme sa
ako uplne ini I'udia.
Pozrela na hodinky a potriasla hlavou. „Pohyb," povedala.
„Musime dorazif na stretnutie. Nech fa nenapadne utekaf.
Teraz mas dve moznosti. Mfia alebo basu. Zabery z toho mobu
budu analyzovaf cele dni, ale az s tym skoncia, kazda jedna
tvar sa dostane do databazy. Nas odchod bude zaznamenany.
Obaja sme odteraz hl'adani zlocinci."
#
Za nasledujucim blokom odbocila z Trhovej ulice a vydali sme
sa nazad do Tenderloinu. Tuto stvrt' som poznal. Tu sme
kedysi patrali po otvorenom bode pristupu k WiFi, hrajiic
Zabavne sialenstvo Harajuku.
„Kam to ideme?" povedal som.
„Zvezieme sa," povedala. „Sklapni a nechaj ma pracovaf."
Isli sme rychlo, z vlasov mi dolu tvarou stekal pot, nasiel si
cesticku dolu chrbtom a preklzol mi strbinou v zadku az na
stehna. Noha ma uz vdzne bolela a ja som si obzeral ulice San
Francisca, ktore som mozno videl posledny raz v zivote.
Neprospievalo mi ani, ze sme sliapali priamo do kopca, do
oblasti, kde sa Tenderloin menil v hodnotne nehnutel'nosti Nob
Hillu. Preryvane som dychcal. Kracala vacsinou hore uzkymi
297
Maly brat
ulickami a vel'ke ulice pouzlvala len na prechody medzi nimi.
Prave sme vchadzali do jednej takejto ulicky s nazvom
Sabin Place, ked' sa za nami ktosi zjavil a povedal, „Stop, ani
hnuf." Bolo to pine zlomyselnej veselosti. Zastali sme a otocili
sa.
Na konci ulicky stal Charles v nedbalej napodobenine
uplrskeho ubom - ciernom tricku a dzlnsach, s bielym
mejkapom. „Ahoj, Marcus," povedal. „Ides niekam?" Nasiroko
a vlhko sa uskmul. „Kto je tato tvoja frajerka?"
„Co chces, Charles?"
„No, motal som sa okolo tych zradcov z Xnetu odkedy som
fa zbadal rozdavaf v skole tie DVDecka. Ked' som pocul o
VampMobe, pomyslel som si, ze sa pridam a budem to
pozorovaf, aby som videl, ci sa ukazes a co budes robif. Vies,
CO som videl?"
Mlcal som. V ruke drzal mobil a mieril nim na nas.
Nahraval. Mozno mal navolene 911. Masha vedl'a mfia stuhla
ako doska.
„Videl som, ze tu prekliatu zalezitosf vedies. A nahral som
si to, Marcus. Takze teraz zavolam policiu a pekne tu na nich
pockame. A potom pqjdes do hnusnej mizernej basy na dlhy,
predlhy cas."
Masha pokrocila dopredu.
„Zostafi kde si, kocka," povedal. „ Videl som, ako fa odtial'
odvadza. Videl som vsetko -"
Urobila d'alsi krok a vytrhla mu telefon z ruky, siicasne
siahla za svoj chrbat a vytiahla roztvorenii pefiazenku.
„DHS, ty debil," povedala. „Som z DHS. Prave som
sprevadzala tohto sraca k jeho panom, aby som videla, kam
pqjde. To bola moja uloha. Teraz si to cele pobabral. Mame pre
to nazov. Vola sa to 'Branenie vo vykone funkcie.' Tiito frazu
budes pocuf odteraz vel'mi casto."
Charles o krok ustupil a vystrel ruky pred seba. Zbledol tak,
ze bol belsi ako jeho mejkap. „Co? Nie! Teda - ja som
298
C. Doctorow
nevedel! Snazim sa pomoctV
Znovu sa pohol, ale Masha bola rychla. Schytila ho za ruku
a sknitila mu ju v rovnakom dzudistickom chvate, v akom ma
drzala v Obcianskom centre. Strcila ruku do vrecka a vytiahla
pasik umelej hmoty, plastikove puta, ktore bleskovo obtocila
okolojehozapastl.
To bolo posledne, co som videl, potom som sa dal na utek.
#
Kym ma dobehla, dostal som sa na opacny koniec ulicky.
Zrazila ma zozadu takze som sa roztiahol na zemi. Nedokazal
som bezaf vel'mi rychlo, noha ma bolela a batoh ma t'azil.
Prudko som padol tvarou dolu a na spinavom asfalte som si
oskrel lice.
„Jezismaria," povedala. „Ty si ale kompletny idiot. Vari si
tomu neuverilT'
Srdce mi tlklo. Bola nado mnou a pomaly ma nechavala
vstaf.
„To fa mam sputaf, Marcus?"
Postavil som sa na nohy. Vsetko ma bolelo. Chcel som
zomrief.
„Pod'me," povedala. „Uz to nie je d'aleko."
#
Ukazalo sa, ze 'to' bol nakladiak, stojaci v postrannej ulicke
Nob Hillu, sestnast'kolka vel'ka ako tie vsadepritomne kamiony
DHS, ktore sa stale zjavovali na rohoch San Francisca a jezili
sa antenami.
Na tomto bol napis „Traja st'ahovaci a kamion" a ti traja
chlapici tam vel'mi zamestnane chodili dnu a von z vysokeho
cinzoveho domu so zelenymi markizami. Prenasali nabytok,
pekne zabaleny v pooznacovanych skatuliach, ktore po jednej
nakladali do kamionu a starostlivo ich tam ukladali.
299
Maly brat
Najprv nas previedla pekne dookola, zdalo sa, ze sa jej cosi
nepozdava, pri druhom kole nadviazala ocny kontakt
s clovekom, ktory na kamion dozeral, postarsim cemochom so
sirokym opaskom a hrubymi mkavicami. Mai laskavu tvar a
usmial sa na nas, ked' nas akoby I'ahostajne viedla
k stupienkom do kamionu a do jeho vnutra. „Pod vel'ky stol,"
povedal. „Nechali sme tarn pre vas miesto."
Kamion bol dopoly piny, ale uzka ulicka viedla k vel'kemu
stolu s bublinkovym igelitom okolo noh, cez ktory bola
prehodena kockovana deka.
Masha ma vtiahla pod stol. Bolo tam tesno a plno prachu,
ako som sa vtlacal medzi skatule, potlacil som kychnutie.
Miesta bolo tak malo, ze sme skoro sedeli jeden na druhom.
Nemyslim, ze by sa k nam Ange zmestila.
„Ty potvora," povedal som hl'adiac na Mashu.
„Sklapni. Mai by si mi z vd'aky lizaf topanky. Do tyzdfia,
maximalne do dvoch by si skoncil v base. A nie v Gitme
V Zalive. Mozno v Syrii. Myslim, ze tam posielaju tych co
majii naozaj zmiznuf."
Polozil som hlavu na kolena a snazil sa zhlboka dychaf.
„Preco si vobec zacal s takym nezmyslom, ako je vyhlasenie
vojny DHS?"
Povedal som jej. Povedal som jej, ako ma zadrzali a o
Darrylovi.
Potl'apkala si po vreckach a nasla mobil. Charlesov.
„Nespravny telefon." Vytiahla druhy. Zapla ho a ziara jeho
displeja naplnila nasu malii pevnostku. Po kratkej manipulacii
mi ho podala.
Bola to fotka, ktoni spravila tesne predtym, nez vybuchli tie
bomby. Boli sme na nej ja, Jolu, Van a -
Darryl.
V ruke som drzal dokaz, ze Darryl bol s nami len par minut
predtym, nez DHS zadrzali. Dokaz, ze bol zivy a zdravy a
s nami.
300
C. Doctorow
„MusIs mi daf kopiu tohto obrazku," povedal som.
„Potrebujem ho."
„Ked' sa dostaneme do LA," povedala a vzala si mobil. „Az
ti vysvetlia, ako sa ma spravaf utecenec bez toho, aby nas
oboch capli a vysupovali kamsi do Syrie. Nechcem, aby si si
robil nadeje na zachranu tohto chlapca. Tam kde momentalne
je, je celkom v bezpeci - nateraz "
Premysl'al som o tom, ze by som jej to skusil vziaf nasihm,
ale svoju fyzicku pripravenosf mi uz predviedla dostatocne.
Musela mat' nejaky ciemy pas alebo co.
Sedeli sme v tme, pocuvah troch st'ahovakov plnif kamion
d'alslmi a d'alsimi krabicami fuciac od namahy. Snazil som sa
spat', ale nedarilo sa. Masha s tym nemala nijaky problem. Uz
chrapala.
Cez uzku, zapratanii ulicku, veducu von na cerstvy vzduch
bolo este stale vidief trochu svetla. Hl'adel som nafiho a
premysl'al o Ange.
Moja Ange. Vlasy poletujuce okolo jej pliec ked' otacala
hlavou zo strany na stranu, smejiic sa comusi co som vykonal.
Jej tvar, ked' som ju videl posledny raz, ako padala v dave
VampMobu. Vsetci ti I'udia na VampMobe, aj ti v parku,
leziaci a zvijajuci sa, DHS v litoku s obuskami. Vsetci ti co
zmizli.
Darryl. Uvazneny na Ostrove pokladov so zasitym bokom.
Ako ho vyvadzaju na nekonecne vysluchy o teroristoch.
Darrylov otec, zniceny a pripity, neoholeny. A potom
vyumyvany, vo uniforme, „kv61i fotkam." Vzlykajuci ako maly
chlapec.
Mqj vlastny otec a to ako ho moje zmiznutie na Ostrove
pokladov zmenilo. Bol rovnako zlomeny ako Darrylov otec, ale
inym sposobom. A jeho tvar, ked' som mu povedal, co sa mi
stalo.
Vtedy som pochopil, ze nemozem utiecf.
Vtedy som pochopil, ze musim zostaf a bojovaf.
301
Maly brat
#
Masha zhlboka a pravidelne oddychovala, ale ked' som
s pomalost'ou I'adovca siahol do jej vrecka po telefone,
zafucala a zamrvila sa. Stuhol som a zadrzal dych na cele
d'alsie dve minuty, pocltajuc jedenadvadsaf, dvaadvadsaf.
Jej dych sa pomalicky upokojil a prehlbil. Milimeter po
milimetri som vytiahol jej mobil z vrecka, prsty a ruka sa mi
chveli, ako som sausiloval o co najpomalsl pohyb.
A potom som ho mal, mala vecicka vel'kosti tabul'ky
cokolady.
Otocil som hlavu do svetla, ked' som si na cosi spomenul: na
Charlesa ako drzi telefon a vysmesne nim na nas mieri. Bol to
telefon vo tvare cokoladky, strieborny, oblepeny logami tuctu
firiem, ktore cez telefonnu spolocnosf dotovali jeho naklady.
Bol to ten dmh, kde ste si museli pred kazdym hovorom
vypocuf reklamu.
V kamione bolo prilis malo svetla, aby sa dalo jasne vidief,
ale dokladne som ho prehmatal. Boli tam tie firemne nalepky?
Ano? Ano. Prave som Mashi ukradol Charlesov telefon.
Znova som sa otocil a pomaly, pomalicky, pomalicky,
pomalicicky som opaf siahol do jej vrecka. Jej mobil bol vacsl
a mohutnejsi, vybaveny lepsim fot'akom a ktovie cim vsetkym.
Raz sa mi to uz podarilo - takze teraz to slo trochu I'ahsie.
Milimeter po milimetri som ho vyviklal z jej vrecka, dvakrat
som sa zastavil ked' zafucala a pohla sa.
Ked' som ho vytiahol a zacal ustupovaf, jej ruka vystrelila
bleskovo ako had a schytila ma za ruku, drsne a silne, jej prsty
sa mi zaryli do sliach na zapasti.
Zalapal som po dychu a zrazu som hl'adel do Mashinym
nasiroko otvorenych ocl.
„Ty si taky idiot," povedala konverzacnym tonom a druhou
rukou mi vzala svoj mobil a zacala don cosi t'ukaf . „Ako si
planoval odomknuf tiito vec?"
Preglgol som. Zapastie ma bolelo. Zahryzol som si do pery
302
C. Doctorow
aby som nevykrikol.
Stale t'ukala do klavesnice. „S tymto si sa chcel odtial'to
vytratif?" Ukazala mi nasu fotku, kde som bol s Darrylom,
Jolu a Van. „S touto fotkou?"
Mlcal som. Mai som pocit, ze mi rozdrvi zapastie.
„Mozno by som ju mala jednoducho zmazaf, zbavif fa
pokusenia." Jej vol'na mka sa d'alej pohybovala. Mobil sa jej
spytal, ci to mysli vazne a ona sa musela nan pozrief, aby nasla
spravny klaves.
Vtedy som sa pohol. Stale som drzal Charlesov mobil a tym
som ju z celej sily udrel do ruky, az som si udrel hanky o
stolnii dosku, co sme mali nad hlavami. Zasah bol taky pmdky,
az sa ten mobil rozletel na kusocky a ona skrikla a ruka jej
ochabla. Pokracoval som, siahol som po jej dmhej mke, po jej
prave odomknutom telefone, nad ktorym stale drzala palec,
pripraveny stlacif OK. Prsty sa jej vsak zovreli naprazdno, ked'
som jej ho vytrhol z mky.
Po rukach a kolenach som sa plazil uzkou chodbickou
smerom k svetlu. Dva razy som zacitil, ako mi plesla po
chodidlach a clenkoch a musel som z cesty odsunuf niekol'ko
skatul', ktorymi nas zavalili ako faraona v hrobke. Zopar ich
padlo za mfia a zacul som Mashu zastonaf.
Rolovacie dvere kamionu boli otvorene na skarku a ja som
sa k nej vrhol a preklzol popod ne. Schodiky boli prec a tak
som sa ocitol visiac dolu hlavou nad cestou, t'ahal som sa
d'alej, az som padol hlavou napred na asfalt. Chytiac sa za
naraznik som sa pozviechal a ziifalo som zatiahol za kl'ucku na
dverach, az som ich zabuchol. Masha vnutri vykrikla - asi som
jej privrel prsty. Naplo ma na davenie, ale potlacil som to.
Miesto toho som zacvakol zamku na dverach.
SiSiSi
303
Maly brat
Kapitola 20
Ziadny z tych troch chlapov nebol v tej chvlli nabllzku a tak
som vyrazil prec. Hlava ma tak bolela, ze som si pomyslel, ze
urcite krvacam, ale nic som nenahmatal. Mqj vymknuty clenok
mi tak stfpol, ze som bezal ako pokazena marioneta. V behu
som sa vsak zastavil iba raz, aby som zrusil prikaz na zmazanie
fotky na Mashinom telefone. Vypol som na fiom radio - aj aby
som setril baterku, aj aby ma pomocou neho nemohli
vystopovaf - cas do hibernacie som nastavil na dve hodiny,
najdlhsi mozny interval. Skusal som sa nastavif ho tak, aby po
znovuzapnuti nevyzadoval heslo, ale uskutocnif tuto zmenu
vyzadovalo zadaf heslo. Takze som mienil jednoducho stlacaf
klavesy minimalne raz za dve hodiny, kym pridem na to, ako
z neho dostaf ten obrazok. Budem potrebovaf nabijacku.
Nemal som nijaky plan. A nejaky som potreboval.
Potreboval som si sadnuf, pripojif sa na sief - vymyslief, co
d'alej. Uz som mal pine zuby toho, ze za mfia stale planoval
ktosi iny. Nechcel som len konaf len kvoli Mashi, DHS alebo
kvoli otcovi. Alebo kvoli Ange? No, mozno kvoli nej ano.
Vlastne by to bolo celkom v poriadku.
Prave som zostupoval z kopca kde sa dalo, presmykoval
som sa bocnymi ulickami a splyval s davom. Nemal som
presny ciel'. Kazdu chvil'u som strcil ruku do vrecka a t'ukol do
klaves na Mashinom mobile, aby sa neulozil k spanku.
Roztvoreny vo vrecku mojej bundy bol nesikovne vel'ky.
Zastal som a oprel sa o stenu. Clenok ma nicil. Kde to
vlastne som?
O'Farrel, na Hyde Street. Fred pochybnym „Azijskym
masaznym klubom." Moje zradne nohy ma doviedli spat' na
zaciatok - na miesto, kde Masha spravila tii fotku len niekol'ko
sekund predtym, ako vybuchol Zalivovy most, predtym, ako sa
304
C. Doctorow
mqj zivot navzdy zmenil.
Mai som chut' sadnuf si na chodnik a rozrevaf sa, ale to by
moje problemy nevyriesilo. Musim zavolaf Barbare
Stratfordovej a povedaf jej, co sa stalo. Ukazaf jej Darrylovu
fotku.
Na CO to vlastne mysllm? Musim jej ukazaf to video, to, co
mi Masha poslala - to, na ktorom sa prezidentov sef stabu
kochal utokmi na San Francisco a pripustil, ze vedel, kedy a
kde sa udeju nove utoky a ze ich nemieni zastavif, pretoze
pomozu znovuzvoleniu jeho cloveka.
Plan bol teda takyto: spojim sa s Barbarou, dam jej tie
dokumenty a vydame to. VampMob musel I'udi riadne
vyplasif, museli si myslief, ze sme naozaj banda teroristov.
Samozrejme, ked' som ho planoval, myslel som hlavne na to,
ako to fantasticky odputa pozornosf, ale teraz mi napadlo, ako
sa to muselo javif nejakemu strycovi v Nebraske.
Zavolam Barbare a budem si pocinaf rafmovane, zavolam
z verejneho telefonu, dam si kapucfiu, takze ma tie
vsadepritomne CCTV neodfotia. Vylovil som z vrecka
stvrt'dolar a prelestil ho cipom kosele, aby som zmazal
odtlacky prstov.
Pustil som sa dolu kopcom, dolu k stanici BARTu, kde boli
telefonne budky. Prisiel som k zastavke trolejbusu, ked' som si
vsimol obalku aktualneho Bay Guardianu, poukladaneho na
kopke pri ciernom bezdomovcovi, ktory sa na mfia usmial.
„Len do toho, precitaj si obalku, to je zadarmo - nazrief dnu t'a
vsak bude staf pat'desiat centov."
Titulok bol vysadzany najvacsimi typmi ake som kedy videl
od 11 . septembra:
VOVNUTRI GUANTANAMA V ZALIVE
Pod tym, mensim pismom:
„Ako DHS drzi nase deti a nasich priatel'ov v tajnych
vazniciach rovno pred nasim prahom.
Barbara Stratfordova, exkluzivne pre Bay Guardian"
305
Maly brat
Predavajuci zavrtel hlavou. „Uverili by ste tomu?" povedal.
„Priamo tu v San Franciscu. Clovece, tato vlada je na hovno.''
Teoreticky je Guardian zadarmo, ale zdalo sa, ze tento
chlaplk ovladol miestny trh s jeho kopiami. V mke som mal
stvrt'ak. Pustil som mu ho do hrnceka a siahol po d'alsi.
Tentoraz som sa neobt'azoval zotieraf z neho odtlacky.
„Vravia nam, ze odkedy neznami zlocinci vyhodili do
vzduchu Zalivovy most, svet sa zmenil. Tislce nasich priatel'ov
a susedov toho dfia zomrelo. Takmer nikto z nich sa nenasiel;
ich ostatky udajne lezia na dne zalivu.
Ale nasa reporterka prinasa mimoriadny pribeh mladeho
muza, ktoreho DHS zatklo len niekol'ko minut po vybuchoch.
Pribeh, ktory naznacuje, ze nasa vlastna vlada ilegalne
zadrziavala mnozstvo udajnych mftvych na Ostrove pokladov,
ktory okamzite po utoku nechali evakuovaf a zakazali nan
vstup civilnym osobam..."
Sadol som si na lavicku - na tu istu, ako som si uvedomil a
vlasy mi z toho vstali dupkom, kde sme posadili Darryla, aby si
oddychol potom, co sme vysli zo stanice BARTu - a precltal
som si cely clanok. Stalo ma vel'a namahy nevybuchnuf
priamo tam v plac. Barbara nasla nejake fotky mfia a Darryla,
ako sa spolu bavlme a prilozila ich k textu. Tie fotky boli
mozno rok stare, ale vyzeral som na nich o tol'ko mladsie,
akoby som mal 10 alebo 11. Za poslednych par mesiacov som
vel'mi dorastol.
Clanok bol prekrasne naplsany. CItil som sa poburene v
mene tych deti o ktorych pisala, nato som si spomenul, ze ved'
pise o mne. Bola tam aj Zebova spravicka, jeho kostrbate
pismo bolo zvacsene na novinovu polstranu. Barbara vyhrabala
viae informacil o inych det'och, ktore boli uvaznene na tom
ostrove len par kilometrov od svojich rodicov.
Z vrecka som vytiahol este jeden stvrt'dolar, potom som si
to rozmyslel. Aka je sanca, ze Barbarin telefon neodpocuvaju?
Volaf jej prave teraz je absolutne nemozne. Aspofi nie priamo.
306
C. Doctorow
Potreboval som prostrednlka, aby som sa s fiou spojil a aby
sme sa dohodli na stretnuti niekde na juhu. Tol'ko teda
k planom.
Co som naozaj vel'mi potreboval, bol Xnet.
Ako sa dopekla dostanem na linku? Wifinder mqjho mobilu
blikal ako blazon - bezdrotove siete boli vsade okolo mfia, ale
nemal som Xbox ani telku ani DVD s ParanoidLinuxom. WiFi,
WiFi vsade...
Vtedy som ich zbadal. Dvaja chlapci asi v mojom veku,
pohybujuci sa v dave na vrchu schodov k BARTu.
Co ma zaujalo bol sposob ako sa pohybovali, akysi
nesikovny, zrazali sa s cestujucimi a turistami. Kazdy z nich
mal ruku vo vrecku a ked' sa im pohl'ady stretli, zaskl'abili sa.
Boli to tl najnapadnejsl dzemeri, ale I'udia si ich nevsimali. Tu
V tejto stvrti kazdy ocakava stretnutie s blaznami a
bezdomovcami, takze sa kazdy vyhyba ocnemu kontaktu, ak sa
da, tak sa radsej vobec neobzera.
Zameral som sa na jedneho. Vyzeral vel'mi mlado, ale
nemohol byf ovel'a mladsi ako ja.
„Hej," povedal som. „Hej, vy dvaja, mozete prist' na
moment sem?"
Predstieral, ze ma nezacul. Pozrela priamo skrz mfia, ako
ked' pozerate skrz bezdomovca.
„No tak," povedal som. „Nemam vel'a casu." Chytil som ho
za piece a zasycal som mu do ucha. „Idu po mne fizli. Som
z Xnetu."
Zatvaril sa vyl'akane, akoby chcel ujsf, a jeho kamos sa uz
blizil k nam. „Myslim to vazne," povedal som. „Len ma
vypocujte."
Jeho druh sa priblizil. Bol vyssi a mohutnejsi - ako Darryl.
„Hej," povedal. „Nieco nie je v poriadku?"
Jeho kamos mu zasepkal cosi do ucha. Obaja vyzerali vel'mi
napato.
Spod pazuchy som vytiahol svoj vytlacok Bay Guardianu a
307
Maly brat
zamaval im pred ocami. „Mrknite na stranu 5, dobre?"
Posluchli. Pozreli si titulok. Fotku. Mfia.
„No teda, clovece," povedal prvy. „Nie sme hodnl." Skeril
sa na mfia ako blazon a ten mohutnejsi ma plesol po chrbte.
„Nem6ze byf -" povedal. „Ty si M -"
Zakryl som mu usta mkou. „Pod'te sem, dobre?"
Vzal som ich nazad k mojej lavicke. Vsimol som si, ze pod
fiou bola akasi stara, hneda skvrna. Darrylova krv? Pocitil som
zimomriavky. Sadli sme si.
„Som Marcus," povedal som a pri vysloveni svojho praveho
mena pred I'ud'mi, ktori ma uz poznali ako MlkSyho, som
st'azka preglgol. Rucal som svoje krytie, ale „Bay Guardian" uz
aj taktuto spojitosf odhalil.
„Nate," povedal mensi. „Liam," dodal vacsi. „Brasko, je to
pre nas takd cesf. Si nas vecny hrdina -"
„Nehovor tak," povedal som. „Nehovor to. Vy dvaja
vyzerate ako reklama s napisom, 'Aha, ja dzemujem, zasite ma
do Gitma-v-Zalive'. Nemohli by ste uz byf napadnejsi."
Liam sa zatvaril akoby sa siel rozplakaf.
„No nic to, nechytili vas. Neskor vam dam zopar tipov."
Znovu sa rozjasnil. Bolo akosi cudne jasne, ze tito dvaja
naozaj povazovali MlkSyho za svoj idol a ze urobia vsetko, co
poviem. Skerili sa ako idioti. Citil som sa neprijemne, bolo mi
z toho nevol'no od zaludka.
„Pocuvajte, potrebujem sa dostaf na Xnet, hned' teraz, bez
toho, aby som siel domov, nemozem sa tam ani priblizif.
Byvate niekde nablizku?"
„Ja ano," povedal Nate. Hned' tu hore na Kalifornskej . Je to
trochu prechadzka - strmy svah." Prave som zisiel sem dolu.
Tam niekde hore bola Masha. Ale aj tak to bolo lepsie, nez
V CO som mohol dufaf.
„Tak pod'me," povedal som.
#
308
C. Doctorow
Nate mi pozical bejzbalovu ciapku a vymenil si so mnou
bundu. O rozoznanie chodze som si nerobil starosti, clenok mi
bolestivo pulzoval - krival som ako komparzista v kovbojke.
Nate byval v obrovskom stvorspalfiovom byte na vrchu Nob
Hillu. Budova mala vratnika v cervenej livreji so zlatym
brokatom, ktory prilozil prsty k stitku capice a oslovil ho „Pan
Nate" a vsetkych nas pekne privltal. Dom bol bez poskvmky a
vofial cerstvo vylestenym nabytkom. Snazil som sa nezizaf, ale
muselo to byf niekorkomilionove kondo.
„To mqj otec," vysvetlil. „Bol investicnym bankarom. Mai
obrovsku zivotnu poistku. Zomrel, ked' som mal 14 a vsetko
sme to dostali. Uz roky boli rozvedeni, ale nechal moju mamu
ako dedicku."
Cez okno na celu stenu ste mali fantasticky vyhl'ad na
opacnu stranu Nob Hillu, az celkom dolu k Rybarskemu
nabreziu, k ohavnemu pahyl'u Zalivoveho mosta, na les
zeriavov a kamionov. Cez hmlu som vytusil Ostrov pokladov.
Ako som tak pozeral tam celkom dolu, pocitil som blaznive
nutkanie skocif.
Napojil som sa z jeho Xboxu a s pomocou obrovskej
plazmovej telky v obyvacke. Ukazal mi, kol'ko otvorenych
WiFi sieti sa dalo vidief z tohto vysokeho miesta - dvadsaf,
mozno aj tridsaf. Dobre miesto pre Xnet'aka.
Na mojom MlkSyho ucte bola zdl'aha posty. 20 000 novych
sprav od okamihu, ked' sme s Ange rano odisli z jej domu.
Mnozstvo bolo z tlace, ziadali o rozhovory, ale vacsina bola od
Xnet'akov, I'udi, ktori videli clanok v Guardiane a chceli mi
daf najavo, ze urobia cokolVek co len budem potrebovaf, aby
mi pomohli.
To ma dostalo. Po licach sa mi zacali kotul'af slzy.
Nate a Liam si vymenili pohl'ady. Snazil som sa to zastavif,
ale mame. Vzlykal som. Nate siel k dubovemu sekretaru a
otvoril barovu skrinku, kde sa ukazali lesknuce rady flias.
Nalial mi stamperlik cohosi zlatohnedeho a priniesol mi to.
309
Maly brat
„Vzacna Irska whiskey," povedal. „Mamina oblubena."
Chutilo to ako ohefi, ako zlato. Srkol som, snazil som sa
nezakuckaf. Tvrdy alkohol som neobl'uboval, ale toto bolo ine.
Parkrat som sa zhlboka nadychol.
„Vd'aka, Nate," povedal som. Tvaril sa, ako by som mu
prave pripol metal. Dobry chlapec.
„V poriadku," povedal som a vzal si klavesnicu. Obaja
chlapci ma fascinovane sledovali, ako som listoval mojou
postou na gigantickej obrazovke.
Co som hl'adal v prvom rade, bol email od Ange. Bola
sanca, ze sa odtial' dostala. Vzdy je sanca.
Ale bol som idiot, ze som dufal. Nic tam od nej nebolo.
Zacal som prechadzaf postou co najrychlejsie, triediac si
otazky z tlace, odkazy od fanusikov, nenavistnu postu, spam...
A vtedy som to nasiel: list od Zeba.
„Nebolo vel'mi prijemne zobudif sa dnes rano a najsf list, o
ktorom som si myslel, ze ho znicis, na strankach novin. Vobec
to nebolo prijemne. Zacal som sa citif - prenasledovany.
Ale potom som pochopil, preco si to spravil. Neviem, ci
dokazem schvalif tvoju taktiku, ale je zrejme, ze tvoje motivy
boli rozumne.
Ak citas toto, znamena to, ze existuje sanca, ze si zmizol do
ilegality. Nie je to I'ahke. Tol'ko som sa naucil. A este ovel'a
viae.
Mozem ti pomocf. Mai by som to pre teba urobif. Ty robis
pre mfia co mozes. (Aj ked' to nerobis s mojim suhlasom.)
Ak dostanes tuto spravu, odpovedz, ak si sam a na uteku.
Alebo aj ked' si zadrzany nasimi priatel'mi v Gitme a hl'adas
sposob, ako ukoncif bolesf. Ak fa dostali, urobis, co od teba
budii chcief. Ved' to vies. Risknem to.
Pre teba, Mlk3y."
„FIIIha," vydychol Liam. „Clovece." mal som chut' jednu
mu prisif. Otocil som sa, ze mu odseknem nieco ostre, ale
hl'adel na mfia ocami vel'kymi ako taniere, vyzeral, akoby sa
310
C. Doctorow
uz-uz chystal padnuf predo mnou na kolena.
„M6zem len povedaf," povedal Nate, „m6zem len povedaf,
ze je najvacsou poctou v mojom zivote pomocf ti? Mozem
povedaf len tol'ko?"
Zacervenal som sa. Nedalo sa nic robif. TI dvaja boli
kompletne ohureni, aj ked' som nebol nijaka hviezda, aspofi nie
vo svojich vlastnych ociach.
„Chlapci, mohli by ste -" prehltol som. „Mohol by som mat'
trochu siikromia?"
Vypadli z izby ako dve neposlusne stefiata a ja som sa citil
ako bib. Rychlo som pisal.
„Zeb, podarilo sa mi zmiznuf. A som na uteku. Potrebujem
vsetku pomoc na svete. Chcem to uz ukoncif." Spomenul som
si na Mashin telefon, vybral ho z vrecka a t'ukol don, aby sa
neuspal.
Nechali ma osprchovaf sa, dali mi nahradne oblecenie, novy
batoh s polovickou vybavy na prezitie zemetrasenia - boli tam
energeticke tycinky, lieky, honice a studene polotovary a stary
spacak. Dokonca mi tam dali aj nahradny Xbox Universal
s nainstalovanym ParanoidXboxom. Pekny detail. Poplasnu
pistol' som musel odmietnuf.
Stale som si overoval, ci mi Zeb neodplse. Odpovedal som
na maily od fanusikov. Odpovedal som na otazky tlace. Zmazal
som nenavistne odkazy. Trochu som ocakaval, ci sa nezjavl
nieco od Mashe, ale bolo pravdepodobne, ze je uz niekde na
polceste do LA, bolia ju prsty a vobec sa jej nechce plsaf.
Znovu som pohladil jej telefon.
Prehovorili ma, aby som si na kratku, hanebnu chvlfku,
zdriemol. Mai som zachvat paranoje, co ak tl dvaja planuju
zradif ma, kym budem spaf. Co bola sprostosf - rovnako
dobre ma mohli nabonzovaf , aj ked' som bol hore. Jednoducho
som nedokazal stravif, ze si o mne myslia tak vela.
Intelektualne som chapal, ze existuju fudia ochotnl nasledovaf
MlkSyho. Niektorych som stretol dnes rano, kriciacich KRV
311
Maly brat
KRV KRV a lietajucich po Obcianskom centre. Ale s tymito
dvoma to bolo osobnejsie. Boli to jednoducho mill cudaci,
kedysi, v dfioch pred Xnetom, mohli byf mojimi kamosmi,
s ktorymi by som zazlval tinedzerske dobrodruzstva.
Dobrovol'ne sa prihlasili do armady, mojej armady. Bol som za
nich zodpovedny. PonechanI sami na seba by sa nechali chytif,
bola to otazka casu. Boli prilis dovercivi.
„Chalani, pocuvajte ma chvil'u. Musim sa s vami
porozpravaf o comsi dolezitom."
Takmer sa postavili do pozoru. Bolo by to zabavne, keby to
nebolo take strasidelne.
„Ide o toto. Tym, ze ste mi pomohli, zacalo to byf pre vas
nebezpecne. Ak vas chytia, chytia aj mfia. Dostanu z vas
vsetko, CO viete -" Zodvihol som ruku, aby som umlcal ich
protesty. „Nie, prestafite. Nezazili ste to. Kazdy prehovorl.
Kazdeho zlomia. Ak vas niekedy dostanu, povedzte im vsetko,
hned', co najrychlejsie, vsetko co viete. Aj tak sa k tomu
nakoniec dostanu. Tak to robia.
Ale nedostanu vas a ja vam poviem preco: uz nie ste
dzemeri. Vasa aktivna sluzba skoncila. Ste -" Zalovil som
V pamati medzi slovickami, odpocutymi v spionaznych
thrilleroch - „ste spiacou bunkou. Stiahnite sa. Stafite sa
normalnymi chalanmi. Tak ci onak, s touto vecou skoncujem,
planujem to vsetko zverejnif, a ukoncif. Inak to skoncuje so
mnou. Ak o mne nebudete do 72 hodin pocuf, predpokladajte,
ze ma dostali. Potom robte co chcete. Ale pocas nasledujucich
troch dni - alebo aj navzdy, ak vyjde to, co mam v plane - sa
stiahnite. Slubite mi to?"
Slavnostne slubili. Nechal som sa prehovorif na
zdriemnutie, ale zaprisahal som ich, aby ma zobudili kazdii
hodinu. Musel som udrziavaf Mashin telefon a chcel som aj
sledovaf, ci sa so mnou Zeb nespoji.
#
312
C. Doctorow
Stretnutie sa malo konaf vo vagone BARTu, co ma
znervozfiovalo. Je tarn plno kamier. Ale Zeb vedel, co robl.
Mali sme sa stretnuf v poslednom vagone urceneho vlaku,
odchadzajuceho zo stanice na Powellovej, v case, ked' vo
vagone byva tlacenica. Pretlacil sa ku mne v dave a dobri
sanfranciski cestujuci okolo neho vycistili priestor, okruh,
ktory vzdy obkolesuje bezdomovcov.
„Rad fa zasa vidim," zamrmlal do dverl. Pozerajuc do
tmaveho skla som videl, ze nik nebol pri nas tak bllzko, aby
nas mohol odpociivaf - aspofi nie bez specializovaneho
mikrofonu. A ak by vedeli tol'ko, ze by sa s takym nieclm
dostavili az sem, tak je tak ci tak po nas.
„Aj ja teba, bracek," povedal som. „Prepac - prepac,
chapes?"
„Sklapni. Neospravedlfiuj sa. Bol si odvaznejsi ako ja. Si
pripraveny odisf do ilegality? Pripraveny zmizniif?"
„Pokiar ide o to."
„Ano?"
„To nemam v plane."
„Ach," povedal.
„Pocuvaj, dobre? Mam - mam fotky, video. Veci, ktore
naozaj nieco dokazuju.'' Siahol som do vrecka a pohladil
Mashin telefon. Na Namesti Unie som si kiipil nabijacku a
V kaviami som ju potom nechal zapojenu dost' dlho aby sa mi
baterka dostala na styri ci pat' paliciek. „Potrebujem to dostaf
kBarbare Stratfordovej, reporterke z Guardianu. Ale oni ju
budu sledovaf - ci sa tam neukazem."
„A myslis si, ze po mne nepqjdu? Ak tvoj plan predpoklada,
ze ja sa mam priblizif na menej ako mil'u kjej kancelarii alebo
domovu -"
„Chcem, aby si presvedcil Van aby sa so mnou stretla.
Hovoril ti Darryl o Van? To dievca -"
„Hovoril. Hej, hovoril o nej. Myslis, ze ju nesleduju?
Vsetkych vas, co ste boli zatknuti?"
313
Maly brat
„MyslIm, ze sleduju. Ale ju nebudu sledovaf prilis
intenzlvne. A Van je totalne cista. Nikdy nespolupracovala
vnijakom z mojich -" preglgol som. „Z mojich projektov.
Takze okolo nej budu menej ostrazitl. Ak zavola do Guardianu
a bude si chcief dohodnuf schodzku, kde vyklopi, co som za
posuka, mozno jej to dovolia."
Dlho hl'adel do dveri.
„Vies, CO sa stane, ked' nas znovu dostanu." Nebola to
otazka.
Prikyvol som.
„Si si isty? Niektorych z I'udi, co boli s nami na Ostrove
pokladov, odviezli v helikopterach. Odpratali ich mimo iizemie.
Existuju krajiny, kam si Amerika moze outsourceovaf svoje
mucenie. Krajiny, kde zhnijes naveky. Krajiny, kde tuzia len
po tom, aby sa fa mohli zbavif, nechaju fa vykopaf si dieru a
potom fa strelia do hlavy."
Prehltol som a prikyvol.
„Stoji to za riziko? Mozeme sa pokojne skryvaf vel'mi,
vel'mi dlho. Jedneho dfia mozno dostaneme svoju krajinu spaf .
Mozeme si na to pockaf ."
Zavrtel som hlavou. „Nem6zes dostaf nieco za nic. Je to
nasa vlasf. Vzali nam ju. Teroristi, co na nas zautocili, su stale
na slobode - a wy nie. Nemozem odisf do ilegality na rok,
desaf rokov, mozno na cely zivot, a cakaf, az mi niekto strcl
slobodu do ruky. Sloboda je nieco, co si musis zasluzif ."
#
V to popoludnie Van odisla zo skoly ako obycajne a sedela
vzadu V autobuse v tesnom hluciku svojich kamaratok, smejuc
sa a zartujuc tak ako vzdy. Ostatni cestujuci si ju vsimli, bola
hlucna a nosila ten obrovsky, hlupy plantavy klobuk, ktory
vyzeral ako cosi zo skolskeho predstavenia o renesancnych
sermiaroch. V istom okamihu sa vsetky zhfkli dokopy, potom
sa rozostupili, ukazovali si a chichotali sa. Dievcina, ktora teraz
314
C. Doctorow
mala klobuk na hlave, bola rovnako vysoka ako Van a zozadu
vyzerala celkom ako ona.
Nik si nevsimal utle azijske dievca, ktore vystupilo niekol'ko
zastavok pred stanicou BARTu. Mala na sebe jednoduchu
skolsku uniformu a pri vystupovani hanblivo klopila oci.
Okrem toho prave v tej chvili to hlucne korejske dievca
zaujukalo a jej kamosky to po nej opakovali a smiali sa tak
hlucne, az sofer autobusu spomalil, otocil sa v sedadle a
zamracil sa na nich.
Van sa ponahl'ala dolu ulicou so sklopenou hlavou, vlasy
mala stocene a zastrcene do goliera nemodemej bundy. Do
topanok si zastrcila ortopedicke vlozky, takze vyzerala o par
labilnych centimetrov vyssia, sosovky vymenila za svoje
najmenej oblubene okuliare z obrovskymi sklami, ktore jej
kryli polovicu tvare. Hoci som na fiu cakal v pristresku na
zastavke autobusu a vyhliadal ju, takmer som ju nepoznal.
Vstal som a vo vzdialenosti pol bloku som kracal za fiou cez
ulicu.
Eudia, CO ma mifiali, sa odo mfia bleskurychlo odvracali.
Vyzeral som ako chlapec bez domova, s osuchanym
kartonovym napisom, spinavym zvrchnikom, obrovskou
prepchatou taskou, ktora bola polepena lepiacou paskou, aby sa
nerozpadla. Nikto sa nechce pozeraf na deti ulice, pretoze ak sa
vase pohl'ady stretnu, mohli by vas poziadaf o drobne. Cele
popoludnie som sa prechadzal po Oaklande a jedini, kto sa mi
prihovorili bol jeden jehovista a jeden scientolog, z ktorych sa
ma kazdy snazil konvertovaf. Bol to hnusny pocit, ako staf sa
tercom zvrhlika.
Van sa dosledne pridrziavala instrukcii, ktore som jej
napisal. Zeb jej ich odovzdal rovnakym sposobom, ako mne -
pred skolou, ked' cakala na autobus, do nej vrazil a vel'mi sa
ospravedlfioval. Napisal som jej jednoducho a jasne: viem, ze
to neschval'ujes. Chapem to. Ale veci sa maju tak a tak, toto je
ta najdolezitejsia laskavosf o aku som fa kedy poziadal.
315
Maly brat
Proslm. Proslm.
Prisla. Vedel som, ze pride. Poznali sme sa uz vel'mi dlho,
Van a ja. Ani jej sa nepacilo, co sa stalo so svetom. Okrem
toho, ako tvrdil zly posmesny hlasok v mojej hlave, po torn, co
vysiel Barbarin clanok, bola tiez v podozrenl.
Takto sme isli sesf ci sedem blokov, pozomjuc, kto je okolo
nas, ake auta nas mifiaju. Zeb mi vysvetlil, ako funguje
sledovanie piatimi, ked' vas striedavo sleduje pat' tajnych, takze
je takmer nemozne ich odhalif. Muslte zajsf niekam na nejake
liplne opustene miesto, kde by kazdy spicel' vytfcal.
Nadjazd na 880-tku je len niekol'ko blokov od stanice
Coliseum a dokonca aj s tym vsetkym kl'uckovanim nam
netrvalo dlho, kym sme sa tam dostali. Hluk z nadjazdu bol
ohlusujuci. Nikto nebol nablizku, aspofi som nikoho nevidel.
Pred tym, nez som Van napisal odkaz, som to miesto navstlvil
a starostlivo hl'adal mozne skryse. Nebolo sa tam kde schovaf.
Ked' zastala na urcenom mieste, zrychlil som, aby som ju
dostihol. Spoza ski el na mfia klipkala ocami ako sova.
„Marcus," vydychla a oci jej zaliali slzy. Pristihol som sa, ze
tiez placem. Som mizerny utecenec. Prilis sentimentalny.
Objala ma tak silno, ze som nemohol dychaf. Stisol som ju
este silnejsie.
Potom ma pobozkala.
Nie na lice, nie ako sestra. Na lista. Bol to honici, vlhky,
vasnivy bozk, ktory pokracoval a pokracoval. Bol som tak
preplneny emociami -
Nie, to je somarina. Presne som vedel, co sa deje. Opatoval
som jej bozky.
Potom som sa zastavil a odtiahol, takmer som ju odstrcil.
„Van," zalapal som po dychu.
„Hopla," povedala.
„Van," povedal som znova.
„Prepac," povedala. „ Ja -"
Cosi mi doslo prave v tej chvili, cosi, co som zrejme mal
316
C. Doctorow
zbadaf uz davno predtym.
„Ja sa ti pdcim, vsakze?"
Nest'astne prikyvla. „Uz roky," povedala.
Och boze. Darryl, po cele tie roky do nej zamilovany, a ona
cely ten cas pozerala na mfia, tajne po mne tuzila. A potom
som skoncil u Ange. Ange povedala, ze sa s Van stale skriepili.
A ja som pobehoval okolo a dostaval sa do problemov.
„Van," povedal som. „Van, je mi to tak luto."
„Zabudni na to," povedala s odvratenou tvarou. „ Viem, ze to
nejde. Chcela som to spravif len raz, pre pripad, ze by som
nikdy -" Odmlcala sa uprostred vety.
„Van, potrebujem, aby si nieco pre mfia urobila. Nieco
dolezite. Potrebujem, aby si sa stretla s novinarkou z Bay
Guardianu, Barbarou Stratfordovou, tou co napisala ten clanok.
Musis jej cosi odovzdaf." Vysvetlil som jej zalezitosf
sMashinym telefonom, povedal jej o videu, ktore mi Masha
poslala.
„Na CO nam to bude dobre, Marcus? Co z toho?"
„Van, mala si pravdu, aspofi ciastocne. Nemozeme napravif
svet ohrozovanim ostatnych. Potrebujem to vyriesif, a to tak,
ze rozpoviem, co viem. Mai som to urobif hned' na zaciatku.
Mai som z basy isf rovno do domu Darrylovho otca a vsetko
mu povedaf. Ale teraz mam dokaz. Toto - moze zmenif svet.
Je to moja posledna nadej. Jedina nadej na oslobodenie
Darryla, na to, aby som nemusel travif zivot v podzemi, na
liteku pred policiou. A ty si jedina, komu to mozem zverif."
„Precoja?"
„Zartujes? Ved' sa len pozri, ako si zvladla cele toto
stretnutie. Si profik. V tomto si z nas najlepsia. Si jedina, komu
mozem doverovaf. Preto ty."
„Preco nie tvoja priatel'ka Angle?" Vyslovila to bez
akehokol'vek vyrazu, akoby slo o blok cementu.
Sklopil som zrak. „Myslel som, ze to vies. Zatkli ju. Je
V Gitme - na Ostrove pokladov. Je tam uz niekol'ko dni."
317
Maly brat
Snazil som sa na to nemyslief, na to, co sa s fiou moze diaf.
Ale teraz som si nemohol pomocf a zacal som vzlykaf. Zacltil
som bolesf v zaludku, akoby ma tam ktosi nakopol, a stlacil
som si ho mkami. Na mieste som sa zlozil a v nasledujucom
okamihu som lezal na boku na strku pod dial'nicou, schuleny
som plakal.
Van si ku mne prikl'akla. „Daj mi ten mobil," zasycala
zlostne. Vylovil som ho z vrecka a podal jej ho.
Zahanbeny som prestal plakaf a posadil sa. CItil som, ze mi
sople tecii po tvari. Van na mfia pozerala s vyrazom totalneho
odmietnutia. „Musis ho udrziavaf, aby sa neulozil spat',"
povedal som. „Tu mam nabijacku." Zasmatral som vo vaku. Po
celu noc, odkedy som ju ziskal, som nespal. Mobil som
nastavil som tak, aby ma upozorfioval kazdych 90 minut a aby
ma zobudil, keby som nahodou zaspal. „Ani ho neskladaj, aby
sanevypol."
„ A to video?"
„To je trochu t'azsie," povedal som. „Emailoval som kopiu
sam sebe, ale nemozem sa dostaf na Xnet." Mohol som sa sice
vratif k Nateovi a Liamovi a pouzif ich Xbox, ale nechcel som
to riskovaf. „Pozri, dam ti moje prihlasovacie meno a heslo na
mqj email u Piratskej Strany. Na spojenie musis pouzif Tor -
Vnutrostatna bezpecnosf bude asi sledovaf, kto sa tam
prihlasuje."
„Tvoje meno a heslo," povedala trochu prekvapene.
„D6verujem ti. Van. Viem, ze ti mozem doverovaf."
Potriasla hlavou. „Svoje hesla nikdy neprezradzas, Marcus."
„Myslim, ze na tom uz teraz nezalezi. Bud' uspejes ty alebo
ja - alebo je s Marcusom Yallowom koniec. Mozno dostanem
novu totoznosf, ale nemyslim si to. Myslim, ze ma chytia. Asi
som to vedel od zaciatku, ze ma jedneho dfia chytia."
Zurivo na mfia fl'ochla. „No mamosf. Tak na co to vsetko
vlastne bolo?"
Zo vsetkeho, co mi mohla povedaf, nic by ma nezabolelo
318
C. Doctorow
viae. Bolo to ako d'alsl kopanec do bmcha. Vsetko marne,
vsetko zbytocne. Darryl a Ange su fuc. Mozno uz nikdy
neuvidim svoju rodinu. A aj tak DHS stale drzalo moje mesto a
moju krajinu v obludnej, iracionalne skriekajucej psychoze,
kde V mene boja proti terorizmu bolo mozne vsetko.
Van akoby cakala, ze nieco poviem, ale nevedel som, co
odpovedaf. A tak odisla.
#
Ked' som sa vratil „domov" - do stanu pod diarnicnym
prejazdom na Misiu, Zeb mal pre mfia nachystanu pizzu. Stan
s napisom SANFRANCISKA KOORDINACNA RADA PRE
MIESTNYCH BEZDOMOVCOV zlskal z vojenskych
prebytkov.
Pizza bola z Domina, studena a nakysla, ale aj tak
vynikajuca. „Ty mas rad pizzu s ananasom?"
Zeb sa zhovievavo usmial. „Freegani nemozu byf
priebercivl," povedal.
„Freegani?"
„Ako vegani, ale jeme len jedlo zadarmo."
„Jedlo zadarmo?"
Znova sa uskmul. „Ved' vies - zadarmo. Z obchodu, kde sa
dava zadarmo."
„Ty si to ukradol?"
„Nie, ty bulo. Z ineho. Z toho, co je vzadu za obchodom.
Z modreho plechu. Zvlastne vonia."
„To si vzal z odpadkov?"
Hodil hlavou dozadu a rozchichotal sa. „Presne tak. Mal by
si sa vidief. Brasko, to je OK. Nebolo to skazene. Bolo to
liplne cerstve - iba popletena objednavka. Vyhodili to aj so
skatul'ou. Ked' zatvaraju, vsetko striekaju jedom na potkany,
ale ak si rychly, tak nie je problem. Mal by si vidief, co
vyhadzuju obchody s potravinami! Pockaj do rafiajok. Urobim
ti ovocny salat, ze neuveris. Akonahle jedina jahoda v krabicke
319
Maly brat
trochu zozelenie a zacne chlpatief, cele to vyhodia -"
Prestal som ho pocuvaf. Pizza bol dobra. Ze bola
V odpadkovom kontajneri, jej nijako neposkodilo. Ak bolo na
nej nieco zle, tak to bolo to, ze bola z Domina - najhorsia pizza
V meste. Ich jedlo mi nikdy nechutilo, a ked' som sa dozvedel,
ze platia bandu ultra-sibnutych politikov, ktori povazovali
globalne oteplenie a evoluciu za satanske sprisahania, prestal
som hojest'uplne.
Aj tak bolo t'azke zbavif sa pocitu odporu.
Ale aj tak sa dalo na to pozeraf inak. Zeb mi ukazal
tajomstvo, cosi co som neocakaval: existoval tu cely skryty
svet, sposob, ako prezif bez toho, aby ste boli sucast'ou
systemu.
„Freegani, hm?"
„Jogurt?" povedal horlivo prikyvujuc. „Na ovocny salat.
Vyhadzuju to den po zamke, ale to neznamena, ze to o polnoci
zozelenie. Je to jogurt, v podstate je to od zaciatku skazene
mlieko."
Prehltol som. Pizza chutila cudne. Jed na potkany. Skazeny
jogurt. Chlpate jahody. Zvykmif si na to mi chvil'u potrva.
Dal som si d'alsie susto. Domino pizza bola vlastne menej
odporna, ked' bola zadarmo.
Po dlhom a emocionalne vycerpavajucom dni bol Liamov
spacak teply a utulny. Van sa uz asi skontaktovala s Barbarou.
Dala jej video a obrazok. Rano jej zavolam a zistim, co si
mysli, ze by sa malo podniknuf d'alej. Az to zverejni, mal by
som prist' a cele to podporif.
Myslel som na to, ked' som zatvaral oci, na to, ake to bude
vyjsf z podzemia, pred vsetky tie kamery, ktore budu sledovaf
neslavne znameho MlkSyho na jeho ceste do jednej z tych
vel'kych budov Obcianskeho centra.
Ako som zaspaval, zvuk aut svistiacich nad nasimi hlavami
sa stal akymsi oceanom zvukov. Okolo boli d'alsie stany
s bezdomovcami. Popoludni som sa zoznamil s niektorymi
320
C. Doctorow
z nich, pred tym, nez sa prilis zotmelo a vsetci sme sa vratili
k svojim pristreskom. Vsetci boli starsi odo mfia, drsnl a vyzitl.
Nikto ale nevyzeral ako sialenec ci nasilnlk. Iba ako I'udia, co
mali smolu, alebo spravili chybne rozhodnutie, alebo obidva.
Musel som zaspaf, pretoze si nepamatam nic, len ostre
svetlo, ktore mi svietilo do tvare, oslepujuco jasne.
„To je on," povedal Mas za svetlom.
„Zbarte ho," povedal druhy Mas, ktory som poznal. Hlas,
ktory som pocul zasa znova v mojich snoch, ako ma pouca, ako
odo mfia ziada moje hesla. Zena s prisnym ucesom.
Cez Mavu mi padlo vrece a na krku sa mi stiaMo tak, ze som
sa zakuckal a vyvratil tii freegansku pizzu. Kym som sebou
mykal a dusil sa, tvrde mky mi sputali zapastia, potom clenky.
Nalozili ma na nosidla a zodviMi, potom ma niesli do auta, po
rinciacich kovovych schodikoch. Hodili ma na calunenu
dlazku. Ked' zatvorili dvere, nebolo tam pocuf ani hlaska.
Calunenie poMtilo kazdy zvuk okrem mqjho vlastneho
davenia.
„Nuz, vitaj naspaf," povedala. „Ak by si prestal dychaf,
postarame sa aby si znovu zacal. Takze s tym si nerob starosti "
Dusil som sa coraz viae. Nasaval som vzduch. Cosi mi
predsa len prenikalo do pluc. Hlboky davivy kasel' otriasal
mojim trupom a uvol'nil d'alsie zvratky. Dychal som lepsie.
„Vidis?" povedala. „Nie je to take zle. Vitaj doma, Mlk3y.
Mame pre teba mimoriadne specialne miesto."
Uvol'nil som sa na chrbte a citil kolisanie auta. Spociatku
ma pach natravenej pizze zadiisal, ale tak ako u vsetkych
silnych stimulov, si na to mqj mozog postupne zvykol a
odfiltroval ho, az z neho ostala len slaba aroma. Kolisanie auta
bolo takmer upokojujuce.
Vtedy sa to stalo. Prenikol mnou neuveritel'ny, hlboky
pokoj, akoby som lezal na plazi a ocean ma splachol a zodvihol
jemne ako rodic, akoby ma nadvihol do vysky a polozil do
tepleho mora pod teple slnko. Po tom vsetkom, co sa stalo, ma
321
Maly brat
konecne dostali, ale na torn nezalezalo. Dostal som informaciu
k Barbare. Zorganizoval som Xnet. Zvlt'azil som. A ak som aj
nezvlt'azil, urobil som vsetko, co bolo v mojich silach. Viae,
nez som kedy povazoval za mozne. Cestou som si spravil
V hlave inventum, mysliac na vsetko, co som dokazal, co sme
dokdzali. Mesto, krajina, svet bol piny I'udi, ktori nebudu zif
tak, ako by DHS chcelo. Budeme bojovaf, navzdy. Nemozu
nas uvaznif vsetkych.
Vzdychol som si a usmial sa.
Uvedomil som si, ze ona cely cas hovori. Bol som tak
d'aleko na mojom st'astnom ostrove, ze sa uplne stratila.
„- bystry chlapec ako ty. Jeden by si pomyslel, ze budes
dost' chytry, nez aby si si s nami zacinal. Sledovali sme fa odo
dfia, ked' si od nas odisiel. Mohli sme fa chytif, aj keby si
nesiel plackaf k tej svojej lesbickej novinarskej zradkyni. Ja to
proste nechapem - ved' sme sa dohodli, ty a ja..."
Prehrkotali sme po kovovej platni, auto sa zakymacalo a
potom sa kolisanie zmenilo. Boli sme na vode. Cestou na
Ostrov pokladov. Hej, Ange je tam. Aj Darryl. Mozno.
#
Kapucfiu mi nesfiali skor, nez ma supli do cely. S putami na
rukach a clenkoch sa vobec nezdrziavali, len ma skotul'ali
z nosidiel na zem. Bola tam tma, len cez male vysoke okienko
prenikalo mesacne svetlo. Videl som, ze matrac z pricne vzali.
Miestnosf obsahovala mfia, zachod, ram postele, vylevku a nic
viae.
Zatvoril som oci a nechal sa uniesf oceanom. Odplaval som
prec. Kdesi d'aleko podo mnou bolo moje telo. Vedel som, co
sa stane d'alej. Nechaju ma pomocif sa. Znova. Vedel som, ake
to je. Uz som sa predtym pomocil. Smrdelo to. Svrbelo. Bolo
to ponizujuce, akoby som bol male decko.
Ale prezijem to.
322
C. Doctorow
Smial som sa. Ten zvuk znel cudne a stiahol ma spat' do
mqjho tela, spat' do pritomnosti. Smial som sa a smial. Dostal
som to najhorsie, co na mfia mali a prezil som, a porazil som
ich, porazal som ich cele mesiace, dokazal som, ze su hlupaci a
despoti. Zvit'azil som.
Uvol'nil som mechur. Aj tak ma uz ominal a bol piny, a niet
nicoho nad pritomny okamih.
Ocean ma zasa odniesol.
#
Ked' prislo rano, dvaja efektivni, neosobnl strazcovia prerezali
moje puta. Aj tak som nemohol chodif - ked' som sa postavil,
nohy mi povolili akoby som bol handrova babka. Bol som
prilis dlho v jednej polohe. Strazcovia si dali moje ruky cez
plecia a napoly ma vliekli, napoly niesli po znamej chodbe.
Ciarove kody na dverach sa pod naporom slaneho vzduchu
odlupovali a stacali.
Dostal som napad. „Ange!" zakrical som. „Darryl!"
Strazcovia mnou mykali rychlejsie, zjavne znepokojeni ale
neisti, ako si maju pocinaf. „Eudia, to som ja, Marcus!
Zostafite slobodni!"
Za jednymi dverami ktosi zavzlykal. Ktosi iny zakrical cosi,
CO znelo arabsky. Potom nastala kakofonia tisicky roznych
vykrikov.
Priviedli ma do inej miestnosti. Bola to stara sprcharefi, so
sprchovymi hlavicami trciacimi z plesnivych kachliciek.
„Ahoj, Mlk3y," povedala Zena s prisnym zostrihom. „Zda
sa, ze si mal cinorode rano." Vyznamne pokrcila nosom.
„Post'al som sa," povedal som veselo. „Mali by ste to
skusif."
„Tak by sme t'a asi mali vykiipaf," povedala. Kyvla hlavou
a moji strazcovia ma odvliekli k d'alsim nosidlam. Tieto mali
po stranach puta, ktore ich lemovali po celej dlzke. Polozili ma
323
Maly brat
na ne, boli I'adovo studene a naskrz premocene. Kym som sa
spamatal, sputali ma cez plecia, boky a clenky. O minutu
utiahli d'alsie tri. Jeden uchopil tyce ramu pri mojej hlave a
uvol'nil akesi zapadky a o sekundu som bol sikmo nakloneny,
s hlavou nizsie nez nohy.
„Zacnime s nieclm jednoduchym," povedala. Stocil som
hlavu aby som na fiu videl. Otocila sa k stolu, kde mala Xbox,
a zapojila ho do draho vyzerajuceho plocheho televlzora.
„Chcem aby si mi povedal meno a heslo na prihlasenie sa
k tvojmu lictu u Piratskej strany, prosim?"
Zatvoril som oci a nechal sa unasaf oceanom prec z plaze.
„Vies, CO je to waterboarding, Mlk3y?" Vratil ma jej Mas.
„To fa presne takto sputaju a leje sa ti voda na hlavu, do nosa a
do list. Nedokazes potlacif davivy reflex. Hovori sa tomu
simulovana poprava a pokiaf mozem posudif z toho, co som tu
videla, je to vhodne pomenovanie. Nedokazes sa ubranif
pocitu, ze zomieras."
Snazil som sa odisf . O waterboardingu som uz pocul. Je to
tu, skutocne mucenie. A to bol iba zaciatok.
Nemohol som sa odputaf. Ocean ma neodniesol. Hmd' mi
zvieralo, viecka sa mi chveli. Na stehnach som citil lepkavy
moc a vo vlasoch lepkavy pot. Koza ma svrbela od
zaschnutych zvratkov.
Priplavala mi do zorneho pofa. „Zacnime s prihlasovacim
menom," povedala.
Zatvoril som oci, pevne ich stisol.
„Dajte mu napif ," povedala.
Pocul som pohyb. Zhlboka som sa nadychol a zadrzal dych.
Voda zacala ako pramienok, naberacka vody jemne
dopadajuca na moju bradu a pery. Do obratenych nozdier.
Prenikla mi dozadu do hrdla a zacala ma dusif , ale nezakasfal
som, nezalapal po dychu, aby som ju nenasal do pluc.
Zadrziaval som dych a pevnejsie stisol oci.
Zvonku bolo pocuf akysi pohyb, zvuk chaotickych krokov.
324
C. Doctorow
hnevlive, poburene vykriky. Na tvar mi vyprazdnili naberacku.
Pocul som ako cosi mrmle komusi v miestnosti, potom
povedala smerom ku mne, „Len meno, Marcus. Je to
jednoducha otazka. Ved' aj tak, na co mi bude meno?"
Tentoraz to bolo vedro vody, cele naraz, zaplava, ktora
neprestavala, muselo byf giganticke. Nemohol som si pomocf.
Zalapal som po vzduchu a vdychol vodu do pluc, rozkasl'al sa
a pustil jej tam este viae. Vedel som, ze ma nezabiju, ale
nedokazal som o tom presvedcif svoje telo. Kazde vlakenko
mojej bytosti vedelo, ze umiera. Nemohol som ani plakaf -
voda sa po mne stale liala.
Odrazu to prestalo. Kasl'al som a kasl'al a kasl'al, ale pod
tym uhlom, ako som lezal, vsetka vodu, co som vykasl'al, mi
stekala spat' do nosa a palila ma v dutinach.
Kasel' siel z takej hlbky, az ma bolel, boleli ma rebra, a aj
boky, ako som sebou mykal. Hnevalo ma, ze ma telo zradza, ze
moja mysel' ho nedokaze kontrolovaf, ale nedalo sa nic robif.
Napokon kasel' ustal natol'ko, ze som si mohol uvedomif, co
sa deje okolo mfia. Eudia kricali a znelo to, akoby sa tam ktosi
strkal, zapasil. Otvoril som oci a zazmurkal do jasneho svetla,
potom som otocil hlavou, stale trochu kasluc.
V miestnosti bolo teraz ovel'a viae I'udi. Vacsina z nich mala
na sebe zbroj, helmy a priezory z tmaveho plastu. Kricali na
strazcov z Ostrova pokladov, ktori krik opatovali, az im na
krkoch navierali zily.
„Ustupte!" povedal jeden z obmencov. „Ustupte a dvihnite
ruky hore. Ste zatknuti!"
Zena s prisnym zostrihom hovorila do svojho telefonu.
Jeden z obrnencov si ju vsimol, svizne k nej prikrocil a rukou
V rukavici jej ho vyrazil. Vsetci zmlkli ked' telefon preplachtil
napriec malou miestnost'ou a dopadol na zem v spfske
suciastok.
Ticho skoncilo a obrnenci sa nahrnuli do miestnosti. Dvaja
chytili oboch mojich mucitel'ov. Takmer sa mi podarilo usmiaf
325
Maly brat
sa pri pohl'ade na tvar Prisneho zostrihu, ked' ju dvaja chlapi
schmatli za plecia, otocili a utiahli jej okolo zapasti plastikove
puta.
Jeden z obmencov prichadzal odo dverl. Na pleci mal
videokameru, serioznu masinu s oslepujuco bielym svetlom.
Nafilmoval celu miestnosf, potom mfia, pricom ma dvakrat
obisiel dookola. Bol som uplne nehybny, akoby som sedel
portretistovi.
Bolo to smiesne.
„MyslIte, ze by ste ma mohli dostaf z tejto veci?" podarilo
sa mi dostaf zo seba len s jemnym zakuckanlm.
Dvaja obrnenci podisli ku mne, jeden z nich zena, a zacali
ma odputavaf. Nadvihli si priezory a usmiali sa na mfia. Na
pleciach a helmach mali cerveny kriz.
Za krizmi boli d'alsie napisy: CHP. Kalifornska dial'nicna
hliadka. Bola to Statna policia.
Zacal som sa pytaf, co tam robia, a vtom som zbadal
Barbaru Stratfordovu. Bolo jasne, ze ju drzali von na chodbe,
ale teraz sa prebijala dnu, strkajuc a tlaciac sa. „Tu si,"
povedala, prikl'akla si ku mne a schytila ma v najdlhsom a
najsilnejsom objati v mojom zivote.
Vtedy som si uvedomil - Guantanamo v Zalive bolo
V mkach svojich nepriatel'ov. Bol som zachraneny.
010101
326
C. Doctorow
Kapitola 21
Nechali ma v tej miestnosti s Barbarou osamote a ja som pouzil
funkcnu sprchu aby som sa oplachol - zrazu som sa citil
zahanbeny, ze som pokryty mocom a zvratkami. Ked' som
skoncil, Barbara plakala.
„Tvoji rodicia -" zacala.
Znovu som mal pocit, ze sa povraciam. Boze, libohl nasi.
Co len museli prezlvaf.
„Sutu?"
„Nie," povedala. „Je to zlozite," povedala.
„Co?"
„Este stale si zatknuty, Marcus. Vsetci, co su tu. Nemozu
sem jednoducho prist' a vsetkych vypustif. Kazdy bude mat'
proces V ramci trestnopravnej justicie. Mohlo by to trvaf, no,
mohlo by to trvaf aj mesiace."
„Budem tu musief ostaf mesiaceT
Chytila ma za ruky. „Nie, myslim, ze t'a budeme mocf dost'
rychlo dostaf von na kauciu. Ale dost' rychlo je relativny
pojem. Dnes by som este nic neocakavala. Ale nebude to take
ako pod tymito I'ud'mi. Bude to humanne. Normalne jedlo.
Ziadne vysluchy. Rodinne navstevy.
To, ze DHS je mimo, neznamena, ze odtial'to len tak mozes
odisf. Co sa deje je, ze sa zbavujeme tejto bizamej verzie
justicneho systemu, ktory si tu nainstalovali a nahradzame ho
starym systemom. Systemom so sudcami, otvorenymi procesmi
a pravnikmi.
Takze sa mozeme pokusif nechaf t'a premiestnif do
zariadenia pre mladez na pevnine, ale Marcus, tie miesta su
niekedy dost' drsne. Naozaj, naozaj drsne. Toto by mohlo byf
pre teba to najlepsie miesto, kym nevyplatime kauciu."
Na kauciu. Jasne. Bol som zlocinec - este ma neobvinili, ale
327
Maly brat
urcite bolo mnozstvo obvineni, ktore si mohli vymyslief. Ved'
bolo prakticky ilegalne co si len pomyslief nieco skarede o
vlade.
Znovu mi stisla mky. „Je to na prd, ale tak to musi byf.
Dolezite je, ze to skoncilo. Guverner vyhodil DHS von zo
statu, nechal zrusif vsetky kontrolne stanovistia. NajvyssI
prokurator vydal zatykac na vsetky ch dostojnikov bezpecnosti,
zapletenych v 'donucovacom vypocuvani' a tajnych
zatknutiach. Pqjdu do basy, Marcus, a to vd'aka tomu, co si
dokazal."
Bol som otupeny. Pocul som slova, ale nedavali mi zmysel.
Akosi bolo po vsetkom, ale vlastne nebolo.
„Pozri," povedala. „Pravdepodobne mame hodinu alebo
dve, kym sa vsetko upokojl, kym sa vratia a posadia fa do cely.
Co by si rad? Prejsf sa po plazi? Najesf sa? Tito I'udia majii
fantasticku miestnosf pre personal - cestou sem sme si ju
prezreli. Cista gurmancina."
Konecne otazka, na ktoni som dokazal odpovedaf. „Chcem
najsf Ange. Chcem najsf Darryla."
#
Snazil som sa najsf cisla ich ciel v pocitaci, ale bolo treba
vedief heslo, takze sme napokon boli nuteny chodif po
chodbach a volaf ich po mene. Spoza dveri na nas vykrikovali
vazni, alebo plakali, alebo nas prosili, aby sme ich nechali isf .
Nechapali, co sa prave stalo, nevideli, ze ich byvalych strazcov
odviedli do pristavu v putach kalifornske SWAT timy.
„Ange!" krical som cez ten ramus, „Ange Carvelliova!
Darryl Glover! To som ja, Marcus!"
Presli sme po celej dlzke bloku ciel ale oni sa neozvali. Bolo
mi to placu. Odviezli ich von z krajiny - niekam do Syrie alebo
este horsie. Uz ich nikdy neuvidim.
Sadol som si a oprel sa o stenu chodby a zlozil hlavu do
dlani. Videl som tvar Prisneho zostrihu, jej uskl'abok, ked' sa
328
C. Doctorow
ma pytala na moje prihlasovacie meno. To bolo jej dielo. Pqjde
za to do basy, ale to nestacl. Myslel som na to, ze az ju znova
uvidim, hadam ju zabijem. Zasluzila si to.
„No tak," povedala Barbara, „no tak, Marcus. Nevzdavaj sa.
Este sii tu ine miesta, pod'me."
Mala pravdu. Vsetky dvere, ktore sme mifiali v hlavnom
bloku, boli stare, hrdzave, z cias, ked' zakladfiu postavili. Ale
na samom konci chodby boli nove bezpecnostne dvere, hrube
ako encyklopedia. Otvorili sme ich a pustili sa do tmavej
chodby sa nimi.
Boli tam d'alsie styri cely s dverami bez ciarovych kodov.
Kazde mali namontovanu malu elektronicku klavesnicku.
„Darryl?" povedal som. „Ange?"
„Marcus?"
Bola to Ange, volala ma spoza najvzdialenejslch dverl.
Ange, moja Ange, mqj anjel.
„Ange!" zvolal som. „To som ja, to som ja!"
„Och, boze, Marcus," zadusala sa a potom sa uz bolo pocuf
len vzlyky.
Biichal som na ostatne dvere. „Darryl! Darryl, si tu?"
„Tu som." Hlas bol vel'mi slaby a vel'mi chrapl'avy. „Tu
som. Vel'mi, vel'mi to I'utujem. Prosim. Vel'mi to I'utujem."
Znel... zlomene. Zdrvene.
„De, to som ja," povedal som opierajuc sa o jeho dvere.
„Marcus. Je koniec - tvojich vaznitel'ov zatkli. DHS vykopli.
Budeme mat' otvoreny proces. A budeme svedcif proti w/'w."
„Je mi to I'lito," povedal. „Prosim, je mi to tak I'uto."
Vtedy prisiel k dveram kalifomski policajti. Kameru mali
stale spustenu. „Pani Stratfordova?" povedal jeden z nich.
Chranic tvare mal dvihnuty a vyzeral ako kazdy iny policajt,
vobec nie ako mqj zachranca. Skor ako niekto, kto by ma
mohol zasif.
„Kapitan Sanchez," povedala. „Lokalizovali sme tu dvoch
dolezitych vazfiov. Bola by som rada, keby boli uvol'neni, aby
329
Maly brat
som sa s nimi mohla rozpravaf."
„Madam, od tychto dverl este nemame kody," povedal.
Zodvihla ruku. „Takto dohoda neznela. Mala som mat'
uplny pristup k celemu zariadeniu. Prislo to priamo od
Guvemera, pane. Od otvorenia tychto del neustupim." Tvar
mala dokonale pokojnu, bez jedineho naznaku pochybnosti ci
slabosti. Myslela to vazne.
Kapitan vyzeral, ze by si el najradsej spat'. Vystnihol
grimasu. „UvidIm, co sa da robif," povedal.
#
Nakoniec, asi tak o polhodinu, sa im podarilo tie cely otvorif.
Vyziadalo si to tri pokusy, ale napokon vlozili spravne kody,
ktore suhlasili s erfidmi z menoviek, ktore odfiali zatknutym
straznikom.
Najprv sa dostali do cely k Ange. Mala na sebe nemocnicny
rubas, na chrbte otvoreny a jej cela bola este prazdnejsia nez
byvala moja - vsade len calunenie, ziadna vylevka, ziadna
poster, ziadne svetlo. Vynorila sa sliepfiajuc do chodby a
policajna kamera sa na fiu upriamila, jasna lampa jej svietila do
tvare. Barbara protektorsky vstupila medzi kameru a nas. Ange
skusmo vykrocila z cely, nohy trochu trochu vliekla. S jej
ocami, s jej tvarou cosi nebolo v poriadku. Plakala, ale to
nebolo ono.
„Nadrogovali ma," povedala. „Ked' som neprestajne kricala,
ze chcem pravnika."
Vtedy som ju objal. Poklesla mi v naruci, ale objatie
opatovala. Pachla za potom a stuchlinou, ale ja som nevofial o
nic lepsie. Nechcel som ju uz nikdy pustif.
Nato otvorili Darrylovu celu.
Svoj papierovy nemocnicny rubas dotrhal. Bol nahy, chulil
sa V opacnom kute cely, chraniac sa pred kamerou a nasimi
zrakmi. Rozbehol som sa k nemu.
„De," zasepkal som mu do ucha. „De, to som ja. Marcus. Je
330
C. Doctorow
po vsetkom. Bacharov zavreli. Pustia nas na kauciu, ideme
domov."
Chvel sa a oci mal pevne stisnute. „Eutujem," zasepkal a
odvratil sa.
A tak ma odviedli, policajt v zbroji a Barbara ma vzali spat'
do mojej cely a zamkli dvere a tak som stravil noc.
#
Z vyletu na sud si vel'a nepamatam. Priputali ma ret'azami
k piatim d'alsim vazfiom, z ktorych kazdy bol zasity ovel'a
dlhsie ako ja. Jeden hovoril len po arabsky - bol stary a cely sa
triasol. Vsetci ostatnl boli mladl. Bol som medzi nimi jediny
beloch. Ked' nas zhromazdili na palube trajektu, vsimol som si,
ze skoro vsetci z Ostrova pokladov boli viae ci menej hnedi.
Bol som vnutri len jednu noc, ale aj to bolo pridlho. Zl'ahka
mrholilo, obycajne by som sa len prikrcil a sklopil hlavu, ale
dnes som sa pripojil k ostatnym, zaklafiali sme hlavy, hl'adeli
do nekonecnej sivej oblohy a cestou cez zaliv si uzivali bodavu
vlhkosf.
Nalozili nas do autobusov. V putach sa nastupovalo
nesikovne a dlho trvalo kym boli vsetci dnu. Bolo nam to
jedno. Ked' sme prave s namahou nelustili geometricky
problem siestich I'udi na jednej ret'azi v uzkej ulicke medzi
sedadlami, tak sme jednoducho zizali na mesto okolo nas, na
budovy na kopci.
Nedokazal som myslief na nic ine, len na Ange a Darryla,
ale ani jeden nesiel svedcif. Cakal na nas vel'ky dav a nam
nedovolili sa v fiom vol'ne pohybovaf. Statny policajti s nami
zaobchadzali dost' jemne, ale aj tak boli vel'ki, obrneni a
ozbrojeni. Stale sa mi zdalo, ze medzi I'ud'mi vidim Darryla,
ale vzdy sa ukazalo, ze je to niekto iny s rovnakym ubitym,
prihrbenym vzhl'adom, aky mal vtedy v tej cele. Nebol jediny
zlomeny,
V sudnej budove nas, celu sputanu skupinu, zaviedli do
331
Maly brat
sluzobnych miestnostl. Pravnicka z ACLU si poznamenala
nase nacionalie a polozila nam niekorko otazok - ked' dosla ku
mne, usmiala sa a pozdravila ma po mene - a potom nas
zaviedla do siidnej siene pred sudcu. Sudca mal na sebe
skutocny talar a zdalo sa, ze ma dobni naladu.
Dohoda vyzerala tak, ze kazdy, kto mal rodinu, co mohla
zlozif kauciu, mohol vol'ne odlsf, a vsetkych ostatnych poslali
do vazenia. Pravnicka z ACLU so sudcom vel'a diskutovala,
ziadala o niekol'ko hodin navyse, kym sa rodiny uvaznenych
najdu a pridu na sud. Sudca bol celkom pristupny, ale ked' som
si uvedomil, ze niektori z tychto I'udi boli vazneni odo dfia,
ked' vybuchol most, ze ich rodiny ich povazovali za mftvych,
bez procesu, vystaveni vysluchom, izolacii, muceniu - mal
som chut' sam polamaf okovy a vsetkych okamzite prepustif.
Ked' ma predviedli pred sudcu, pozrel na mfia nadol a sfial si
okuliare. Vyzeral unavene. Aj pravnicka ACLU vyzerala
unavene. Sudni zriadenci vyzerali unavene. Za sebou som
zacul nahly sum rozhovorov, ked' zriadenec ohlasil moje meno.
Sudca raz buchol kladivkom, ale nespustil zo mfia zrak. Pretrel
si oci.
„Pan Yallow," povedal, „zaloba vas identifikovala ako
riziko pre letecku dopravu. Myslim, ze na tom nieco je.
Kazdopadne mate viae, povedzme, historie, nez ostatnl
pritomni. Mam chut' vas tu zadrzaf az do procesu, bez ohl'adu
na to, aku kauciu su vasi rodicia ochotni zaplatif."
Moja pravnicka chcela cosi povedaf, ale sudca ju pohl'adom
umlcal. Posuchal si oci.
„Nemate nam co povedaf?"
„Mal som moznosf utiecf," povedal som. „Minuly tyzdefi.
Ista osoba mi ponukla, ze ma dostanu prec, von z mesta, ze mi
pomozu vybudovaf si novu totoznosf. Namiesto toho som jej
ukradol telefon, unikol z kamionu a usiel. Jej telefon - ktory
obsahoval dokaz o nevine mqjho priatel'a Darryla Glovera -
som odovzdal novinarke a schoval som sa tu v meste."
332
C. Doctorow
„Ukradli ste telefon?"
„Usudil som, ze nemozem utekaf. Ze musim celif
spravodlivosti - ze moja sloboda nestojl za nic, ked' som
hl'adany zlocinec a ked' moje mesto stale okupuje DHS. Ak su
moji priatelia za mrezami. Ze moja osobna sloboda pre mfia nie
je tak dolezita ako slobodna krajina."
„ Ale ukradli ste telefon."
Prikyvol som. „Ano. Mam v umysle ho vratif, ak sa mi
dotycnu mladu zenu niekedy podarl najsf."
„Nuz, pekne vam d'akujem za prejav, pan Yallow. Ste vel'mi
vyrecny mlady muz." Zazrel na zalobcu. „Niekto by mohol
povedaf, ze ste aj vel'mi statocny. Dnes rano sa v spravach
zjavilo iste video. Naznacovalo, ze ste mali isty legitimny
dovod vyhybaf sa uradom. Vo svetle tychto skutocnosti, a
kvoli vasmu kratkemu prejavu, povolim kauciu, ale poziadam
tiez zalobu, aby k obvineniam pridala priestupok drobnej
kradeze s ohl'adom na spominany telefon. Preto ocakavam
kauciu d'alsich 50 000 dolarov."
Znovu udrel kladivkom a pravnicka mi stisla ruku.
Opaf na mfia spustil zrak a napravil si okuliare. Na pleciach
talara mal lupiny. Ked' sa okuliare dotkli jeho hrubych,
kuceravych vlasov, padali mu tam d'alsie.
„M6zete isf , mlady muz. A vyhybajte sa problemom."
#
Otocil som sa k odchodu a ktosi ma schmatol. Bol to oco.
Doslova ma zodvihol do vzduchu a stiskal ma tak, ze mi
prasfali rebra. Objimal ma tak, ako to v mojich spomienkach
robieval, ked' som bol maly, ked' ma tocil vo vzduchu
V blaznivych hrach na lietadlo, ktore koncili tym, ze ma
vyhadzoval do vysky a chytal a stiskal tak silno, az to skoro
bolelo.
Par jemnejsich nik ma vytiahol z jeho objatia. Mama. Na
moment si ma pridrzala od seba, cosi mi hl'adajuc v tvari, bez
333
Maly brat
slova, slzy sa jej kotul'ali po tvari. Usmiala sa, usmev sa
premenil na vzlyk a potom ma tiez objimala, a ocove mky nas
obklucili oboch.
Ked' ma pustili, konecne sa mi podarilo nieco povedaf. „A
Darryl?"
„Stretli sme jeho otca. Je niekde v nemocnici."
„Kedy ho mozem vidief?"
„Je to nasa nasledujuca zastavka," povedal oco. Zosmutnel.
„0n ne -" Zastavil sa. „Hovoria, ze bude v poriadku," povedal.
Hlas sa mu zlomil.
„A CO Ange?"
„Jej mama si ju vzala domov. Chcela tu na teba pockaf,
ale..."
Pochopil som. Citil som sa teraz piny pochopenia, ako sa
museli citif vsetky rodiny vaznenych. Sudna siefi bola plna slz
a objati a ani sudna straz s tym nemohla nic robif.
„Pod'me pozrief Darryla," povedal som. „A pozicajte mi
mobil?"
Cestou do nemocnice za Darrylom - do San Franciskej
Vseobecnej, len par ulic od nas - som zavolal Ange a dohodli
sme sa, ze sa stretneme po obede. Hovorila rychlym septom.
Jej mama si nebola ista, ci ju ma potrestaf alebo nie, ale Ange
nechcela pokusaf st'astie.
V chodbe pri Darryl ovej izbe boli dvaja statni policajti.
Odrazali hordu reporterov, ktori sa stavali na spicky, aby cez
nich nieco videli a nieco nafotili. Blesky nas oslepovali ako
stroboskop az som musel potriasf hlavou, aby som si precistil
zrak. Rodicia mi priniesli ciste saty a na zadnom sedadle v aute
som sa prezliekol, ale aj tak som sa citil spinavy, hoci som sa
na Slide v umyvami umyval.
Ktosi z reporterov zavolal moje meno. Ach jaj, super, som
teraz slavny. Policajt sa na mfia tiez zahl'adel - bud' spoznal
moju tvar alebo meno.
Darrylov otec na nas cakal vo dverach izby, sepkal, aby to
334
C. Doctorow
reporteri nepoculi. Bol v civile, v dzinsoch a svetri, v akom
som ho obycajne vidaval, ale na hmdi mal pripnute stuzky
sluzobnych vyznamenani.
„Spi," povedal. „Prednedavnom sa zobudil a rozplakal sa.
Nemohol prestaf. Dali mu cosi na spanie."
Zaviedol nas dnu a uvideli sme Darryla. Vlasy mal ciste,
ucesane, a spal s otvorenymi ustami. V kutikoch ust mal cosi
biele. Mal polosukromnu miestnosf, v druhej posteli lezal
starsi, arabsky vyzerajuci muz, nieco cez styridsaf. Uvedomil
som si, ze to je chlapik, ku ktoremu som bol priputany cestou
na Ostrov pokladov. Rozpacito sme na seba zamavali.
Potom som sa otocil spat' k Darrylovi. Vzal som ho za mku.
Nechty mal ohryzene az do masa. Hryzaval si ich od decka, ale
ked' sme presli na strednu, svojho zlozvyku sa zbavil. Myslim,
ze ho presvedcila Van, ked' mu povedala, ake je to nechutne,
ked' ma stale prsty v puse.
Pocul som, ako moji rodicia aj s Darrylovym otcom o krok
ustupili a zatiahli okolo nas zaves. Polozil som tvar k nemu na
vankus. Mal riedke stmisko, ktore mi pripomenulo Zeba.
„Hej, De," povedal som. „Dokazal si to. Budes v poriadku."
Ticho zachrapal. Takmer som povedal, „Mam t'a rad," vetu,
ktoni som iba jediny raz povedal niekomu mimo svojej rodiny,
vetu, ktora znie cudne, ked' sa povie druhemu chlapovi.
Nakoniec, som mu len znovu stisol mku. Ubohy Darryl.
&&&
335
Maly brat
Epilog
4. jula cez vikend ma Barbara zavolala do kancelarie. Nebol
som jediny, kto pride v tento sviatocny vikend do prace, ale bol
som jediny, koho vyhovorkou bolo, ze jeho program dennych
vychadzok mu nedovol'uje opustif mesto.
Nakoniec ma usvedcili z kradeze Mashinho telefonu. Verili
by ste tomu? Zaloba uzavrela dohodu s mojou pravnickou tak,
ze stiahla vsetky obvinenia, siivisiace s „Elektronickym
terorizmom" a „nabadanlm k nepokojom" vymenou za
priznanie viny za priestupok drobnej kradeze. Dostal som tri
mesiace ochranneho dohl'adu v napravnom zariadeni pre
mladistvych previnilcov v Misii. Spaval som tam, izbu som
zdiel'al s bandou skutocnych zlodejlckov, mladych gangsterov
a narkomanov, a parom ozajstnych blaznov. Cez den som bol
„vorny", mohol som 1st' von a do svojej „prace."
„Marcus, idii ju prepustif," povedala mi.
„Koho?"
„Johnstonovu. Carrie Johnstonovu," povedala. „Uzavre1y
vojensky sud ju zbavil obvineni. Spis je zapecateny. Vracaju ju
do aktivnej sluzby. Posielaju ju do Iraku."
Carrie Johnstonova bolo meno zeny s prisnym zostrihom.
Dostalo sa to von pocas pojednavania na Najvyssom sude
Kalifomie, ale to bolo asi tak vsetko, co odtial' preniklo.
Nepovedala ani slovo, od koho prijimala rozkazy, co robila, kto
bol zatknuty a preco. Len tam na sude den za dfiom uplne
mlcky sedela.
Medzitym sa federali spamatali a vykrikovali o
Guvemerovom „jednostrannom, ilegalnom" zruseni zariadenia
na Ostrove pokladov, a o starostovom vykazani federalnych
fizlov zo San Francisca. Mnozstvo z nich skoncilo v statnych
vazniciach, spolu so straznikmi z Gitma-v-Zalive.
336
C. Doctorow
A potom, jedneho dfia, prestali vyhlasenia z Bieleho domu.
A nasledujuci den sa na schodoch Guvernerovho sldla konala
sucha, napata tlacovka, kde sef DHS a Guvemer ohlasili svoje
vzajomne „porozumenie."
DHS usporiada vojensky sud za zatvorenymi dverami, kde
vysetrl „mozne chyby v usudkoch", ktore sa urobili po utoku
na Zalivovy most. Tribunal pouzije vsetky prostriedky, aby
zabezpecil, ze zlociny budu po zasluhe potrestane. Na oplatku
pqjde kontrola nad operaciami DHS v Kalifornii cez Senat
statu, ktory bude mat' moc rusif, skumaf, pripadne menif
priority cinnosti vsetkej vnutrostatnej bezpecnosti na uzemi
statu.
Krik reporterov bol ohlusujuci a Barbara dostala moznosf
polozif prvu otazku. „Pan Guvemer, pri vsetkej ucte: mame
nevyvratitel'ny dokaz vo forme videa, ze Marcus Yallow, tu
narodeny obcan tohto statu, bol podrobeny simulovanej
poprave dostojnikmi DHS, ktori zjavne konali podl'a rozkazov
z Bieleho domu. Skutocne je stat ochotny zanechaf snahu o
dosiahnutie spravodlivosti pre svojich obcanov, ktori celili
ilegalnemu, barbarskemu muceniuT' Hlas sa jej chvel, ale
nezakolisal.
Guvemer roztiahol mky. „Vojenske sudy vykonajii
spravodlivosf. Ak pan Yallow - alebo ktokol'vek, kto ma
pricinu vinif Ministerstvo narodnej bezpecnosti - pozaduje
d'alsiu spravodlivosf, ma samozrejme pravo zalovaf ho a
pozadovaf odskodne od federalnej vlady."
To som presne urobil. Tyzdefi po Guvernerovom vyhlaseni
bolo podanych dvadsaf tisic civilnych zalob proti DHS. Moju
si vzala na starosf ACLU, ktora zarovefi ziadala, aby sa dostala
k verdiktom vojensky ch tribunal ov. Az doposial' boli siidy
k tomu celkom pristupne.
Ale toto som necakal.
„Takze sa z toho uplne vyvlecie?"
„Tlacova sprava nehovori vel'a. 'Po dokladnom vysetrovani
337
Maly brat
udalosti V San Franciscu a v specialnom protiteroristickom
zadrziavacom centre na Ostrove pokladov tento tribunal dospel
k zaveru, ze konanie pani Johnstonovej nevyzaduje d'alsie
postihy.' Je tarn to 'd'alsie' - akoby ju uz potrestali."
Odfrkol som. O Carrie Johnstonovej sa mi snivalo takmer
kazdu noc, odkedy ma prepustili z Gitma-v-Zalive. Videl som
jej tvar, ako sa cnie nado mnou, ten povyseny usmev, ked'
povedala tomu bacharovi, aby mi dal „napit'."
„Marcus -" povedala Barbara, ale prerusil som ju.
„To je V poriadku. To je v poriadku. Urobim o tom video.
Vypustim ho cez vikend. Pondelky sii vybome na viralne
video. Vsetci sa vracaju z vikendu, hl'adaju nejaku zabavu na
zaciatok tyzdfia."
Dvakrat do tyzdfia som chodil k psychologovi, co bolo
sucast'ou dohody o mojej prevychove. Ked' som to prestal
vnimaf ako akysi druh trestu, bolo to celkom dobre. Pomohol
mi sustredif sa na konstruktivne ciny, ked' som bol rozruseny,
namiesto toho, aby som sa tym nechal zozieraf. Videa
pomahali.
„Musim isf," povedal som, preglgnuc aby som z tonu hlasu
vytlacil emocie.
„Davaj na seba pozor, Marcus," povedala Barbara.
Ked' som polozil telefon Ange ma zozadu objala. „Prave
som to citala na sieti," povedala. Citavala miliony noviniek,
vyt'ahovala ich cez citac titulkov, ktory nasaval spravy tak
rychlo, ako sa zverejfiovali. Bola nasou oficialnou blogerkou a
bola V tom dobra, vypichovala zaujimave spravy a vesala ich
online ako minutkovy kuchar variaci ranne objednavky.
Otocil som sa v jej naruci, takze sme sa objimali spredu.
Pravdupovediac, toho dfia sme toho vel'a nespravili. Po veceri
som nemohol zostaf mimo polepsovne a ona ma tam nemohla
navstlvif. Takze sme sa stretavali v kancelarii, lenze tam
byvalo okolo vel'a I'udi, co nasmu maznaniu nijako
neprospievalo. To, ze sme dnes boli v kancli cely den sami.
338
C. Doctorow
bolo priverkym pokusenlm. A bolo aj horuco a dusno, takze
sme tarn sedeli v tielkach a krat'asoch, takze ked' sme pracovali
vedl'a seba, dochadzalo k mnohemu kontaktu tela na telo.
„Idem spravif video," povedal som. „Chcem aby vyslo este
dnes."
„Dobre," povedala. „Pod'me na to."
Ange precltala tlacovu spravu. Ja som spravil maly
monolog, nastrihol som ho cez tie slavne zabery, ako ma
waterboarduju, ako tam lezim v ostrom svetle kamery
s vytrestenymi ocami, po tvari mi tecu slzy, vlasy mam
schlpene a poffkane zvratkami.
„To som ja. Som na waterboarde. Podrobuju ma muceniu
simulovanou popravou. Mucenie vedie zena menom Carrie
Johnstonova. Pracuje pre vladu. Mozno si ju pamatate z tohto
videa."
Prestrihol som na video s Johnstonovou a Kurtom
Rooneym. „To je Johnstonova a statny tajomnik Kurt Rooney,
prezidentov vrchny strateg."
„Ndrod nemd rdd to mesto. Pokial' ide o nich, je to Sodoma
a Gomora plnd teplosov a ateistov, ktori si zasliizia hnit' v
pekle. Jediny dovod, preco sa krajina stard, co si v San
Franciscu myslia je, ze mali to st'astie, ze ich nejaki islamski
teroristi vyhodili do luftu.''
„Prave hovori o meste, v ktorom zijem. Podl'a poslednych
prepoctov 4215 mojich susedov bolo zabitych toho dfia o
ktorom hovori. Ale niektori z nich mozno nezahynuli. Niektori
z nich zmizli v tom istom vazeni, kde ma mucili. Niektore
matky a otcovia, deti a milenci, bratia a sestry uz nikdy svojich
drahych neuvidia - pretoze boli tajne uvazneni v ilegalnom
vazeni priamo tu v Sanfranciskom zalive. Poslali ich von
zkrajiny. Zaznamy boli dokladne, ale Carrie Johnstonova ma
sifrovacie kluce." Strih na Carrie Johnstonovu, zabery ako sedi
pri stole s Rooneym a smeje sa.
Prestrihol som na zabery jej zatknutia. „Ked' ju zadrzali,
339
Maly brat
myslel som si, ze sa dockame spravodlivosti. Za vsetkych I'udi,
ktorych zlomila a nechala zmiznuf. Ale prezident -" prestrihol
som ako sa smeje a hra golf na jednej zo svojich pocetnych
dovoleniek „- a jeho vrchny strateg -" teraz fotka Rooneyho,
ako si potriasa ruku zo znamym terori sticky m vodcom, ktory
kedysi byval na „nasej strane" „- zasiahli. Poslali ju na tajny
vojensky sud a tento sud ju teraz oslobodil. Akosi v torn
vsetkom nevidia nic zle."
Prestrihol som na fotomontaz stoviek fotografii vazfiov v
celach, ktore Barbara publikovala na stranke Bay Guardianu
toho dfia, ked' nas prepustili. „My sme tych I'udi zvolili.
Platime ich mzdy. Vraj maju byf na nasej strane. Maju branif
nase slobody. Ale tito I'udia -" seria zaberov Johnstonovej a
ostatnych, ktorych poslali pred vojensky tribunal „- zradili
nasu doveru. O styri mesiace su vol'by. To je dost' casu. Dost'
na to, aby ste vysli a nasli pat' svojich susedov - pat' I'udi, ktori
nevolia pretoze ich vol'ba nie je 'ani jedna z ponuknutych.'
Pohovorte si so susedmi. Nech vam prisl'ubia, ze volif
pqjdu. Nech sl'ubia, ze vyrvu krajinu z nik mucitel'ov a
banditov. Eudi, co sa smeju z mojich priatel'ov, cerstvo
pochovanych na dne pristavu. Nech vam sl'ubia, ze si
pohovoria so svojimi susedmi.
Vacsina z nas si nezvolila ziadnu altemativu. Ale to
nefunguje. Musite si zvolif - zvol'te si slobodu.
Moje meno je Marcus Yallow. Bol som muceny mojou
vlastnou krajinou, ale stale to tu milujem. Mam sedemnasf
rokov. Chcem vyrastaf v slobodnej krajine. Chcem zif
V slobodnej krajine."
Prelinacka na logo webstranky. Vybudovala ju Ange
s Joluovou pomocou, ktory nam u Pigspleenu vybavil vsetok
potrebny webhosting.
Kancelaria bola zaujimave miesto. Technicky vzate sme sa
volali Koalicia volicov za Slobodnu Ameriku, ale vsetci nam
vraveli Xnet'aci. Organizaciu - charitativnu neziskovku -
340
C. Doctorow
spoluzalozila Barbara a nejaki z jej priatel'ov pravnikov hned'
po oslobodeni Ostrova pokladov. Dotacie spustili akisi tech
milionari, ktorym neslo do hlavy, ako skupinka mladistvych
hackerov nakopala DHS do zadku. Niekedy nas poziadali, aby
sme zasli dolu na polostrov na Sand Hill Road, kde sa stretavali
vsetci investicnl kapitalisti, a spravili tarn mal malu prezentaciu
o technologii Xnetu. Zjavil sa zilion firmiciek, ktore sa snazili
na Xnete zarobif.
Na torn nezalezalo - ja som s tym nemal nic spolocne, ale
dostal som stol a kancelariu s vyhl'adom priamo na Valencijsku
ulicu, kde sme rozdavali cedecka ParanoidXboxu a
usporaduvali kurzy stavania lepslch WiFi anten. Prekvapive
mnozstvo I'udl sa zastavilo, aby nam osobne poskytli svoj dar,
ci uz hardver (ParanoidLinux mozete spust'af takmer na
comkolVek, nielen na Xboxoch) alebo aj hotovosf. Mali nas
radi.
Vel'ky plan bol spustif v septembri nas vlastny ARG, prave
vcas k vol'bam, a spojif ho s naborom volicov. Pri poslednych
vol'bach sa k urnam dostavilo len 42 percent Americanov -
nevolici boli teda obrovskou vacsinou. Snazil som sa dostaf
Van a Darryla na niektoni z nasich planovacich schodzi, ale
oni stale odmietali. Travili spolu vel'mi vel'a casu a Van trvala
na tom, ze to bolo liplne neromanticke. Darryl so mnou takmer
nerozpraval, aj ked' mi posielal dlhe emaily o vsetkom
moznom, pokial' sa to netykalo Van alebo terorizmu alebo
vazenia.
Ange mi stisla ruku. „Boze, nenavidim tu zensku,"
povedala.
Prikyvol som. „Dalsie svinstvo, ktore nasa krajina urobila
Iraku," povedal som. „Keby ju poslali do mojho mesta, asi by
som sa tiaz stal teroristom."
„Ved' si sa aj stal teroristom, ked' ju poslali do tvojho
mesta."
„Ved' prave," povedal som.
341
Maly brat
„Ides V pondelok na rokovanie slecny Galvezovej?"
„Jasnacka." Pred par tyzdfiami, ked' ma moja byvala
ucitel'ka pozvala k nej na obed, som ich s Ange predstavil.
Ucitel'ske odbory zariadili prerokovanie jej pripadu pred
Spolocnym krajskym odborom skolstva, aby jej umoznili
zlskaf jej byvale miesto. Vravelo sa, ze Fred Benson sa vracia
z (predcasneho) dochodku, aby svedcil proti nej. Tesil som sa,
ze ju znova uvidlm.
„Mas chut' zaj sf si na burrito?"
„Jasnacka."
„Len si vezmem svoj palivy s6s," povedala.
Znovu som si skontroloval email - mqj email u Piratskej
strany, kde som stale sem-tam dostaval spravy od starych
Xnet'akov, ktori este nenad'abili na moju novu adresu u
Koalicie volicov.
Najnovsia sprava bola z docasnej emailovej adresy kdesi u
jedneho z tych novych brazilskych anonymizerov.
> Nasiel som ju, vd'aka. Nepovedal si
mi ze je taka kOCka.
„Odkohojetoto?"
Smial som sa. „0d Zeba," povedal som. „Pamatas na Zeba?
Dal som mu Mashinu emailovii adresu. Usudil som, ze ked' su
obaja V podzemi, mohol by som ich zoznamif."
„0n si mysli, ze je Masha kockaT
„Daj mu pokoj, zjavne ma mysel' ovplj^nenu okolnost'ami."
„Aty?"
„Ja?"
„Hej - bola tvoja mysel' ovplyvnena okolnost'ami?"
Pridrzal som si ju na dosah ruky a poprezeral zhora dolu a
nazad. Chytil som ju za lica a uprene hl'adel cez jej okuliare
s hrubym ramom do jej vel'kych, nezbedne sikmych oci.
Prehrabol som sa prstami v jej vlasoch.
„Ange, nikdy za cely zivot som nerozmysl'al jasnejsie."
Pobozkala ma a ja som jej bozky opatoval a uplynul dost'
dlhy cas, kym sme konecne sli na to burrito.
342
C. Doctorow
SiSiSi
343
Maly brat
Bruce Schneier: Doslov
Zaoberam sa technologickou bezpecnostou. Mojou pracou je
zabezpecit Fud'om bezpecnost.
Premysram o bezpecnostnych systemoch a o torn ako ich
prelomit. A potom, ako ich urobit este bezpecnejsimi. Pocitacove
bezpecnostne systemy. Kamerove systemy. Systemy bezpecnosti
letisk a hiasovacich automatov a cipov RFID a vsetky ostatne.
Cory ma poziadal o poslednych niekol'ko stran v jeho knihe,
pretoze chcel, aby som vam povedal, ze bezpecnost je zabava.
Neuveritel'na. Je to hra na macku a mys, kto z koho, lovec a korist.
Podl'a mna je to najvzrusujucejsia praca, aka je vobec mozna. Ak sa
vam zda zabavne citanie ako Marcus vybabral s kamerami na
analyzu chodze pomocou kamienkov v topankach, pomyslite si, ake
by to bolo super, byt prvi na svete, kto na take nieco pride.
Pracovat v oblasti bezpecnosti znamena vediet vel'a o teciinike.
IVIoiilo by to znamenat, ze sa treba vyznat v pocitacoch a sietacii,
alebo V kameracii a icii fungovani, alebo v ciiemii detekcie bomb.
Ale V skutocnosti ide o stav mysle. Ide o sposob myslenia. iVlarcus je
vynikajuci priklad takeiioto sposobu myslenia. Vzdy hi'ada
podmienky, za akych bezpecnostny system ziyhava. Stavim sa, ze
by nedokazal vojst do obchodu bez toho, aby sa nezamyslel nad
tym, ako by sa tam dalo kradnut. Nie, zeby to uskutocnil - je rozdiel
medzi znalostou, ako porazif bezpecnostny system a skutocnym
cinom - ale vedel by, ako na to.
A takto myslia aj odbornici na bezpecnost. Neustale studujeme
bezpecnostne systemy a to, ako sa daju obisf ; neda nam to.
Tento sposob myslenia je dolezity bez ohi'adu na to, na ktorej
strane zabezpecenia sa naciiadzate. Ak vas najmu, aby ste navriili
obciiod, kde sa neda kradnut, musite vediet ako sa kradnut da. Ak
navriiujete kamerovy system na analyzu chodze, musite pocitat
s I'ud'mi, ktori si do topanok strkaju kamienky. Pretoze inak
nenavrhnete nic naozaj uzitocne.
Skuste teda niekedy, pocas obycajneho dna, na chvil'u sledovat
bezpecnostne systemu okolo seba. Pozrite si kamery v obchodoch,
kde nakupujete. (Zabrahuju ziocinnosti alebo ju len posuvaju
kvedl'ajsim dveram?) Vsimnite si, ako funguju restauracie. (Ak
platite az po jedle, preco viae Fudi proste neodchadza bez platenia?)
344
C. Doctorow
Vsimnite si bezpecnost na letisku. (Ako by ste dostali na palubu
zbran?) Pozerajte, co robi uradnik v banke. (Bankove systemy su
urcene prave tak na to, aby zabranili zamestnancom kradnut, ako na
to, aby ste nekradii vy.) Sledujte mravenisko. (Hmyz je cely o
bezpecnosti.) Precitajte si Ustavu a vsimnite si vsetky sposoby,
akymi zarucuje bezpecnost obcanov proti vlade. Vsimajte si
semafory a zamky na dverach a zabezpecenie v televizii a v kine.
Prid'te na to, ako funguju, pred cim ciirania a pred cinn nie, kde su
ich slabiny a ako by sa dali zneuzit.
Ak to budete robit dost diho, zistite, ze o svete rozmysFate inak.
Zacnete si vsimat, ze mnoiie bezpecnostne systemy vobec nerobia
to, CO tvrdia, a ze mnoiio z nasej narodnej bezpecnosti su vyhodene
peniaze. Pociiopfte, ze sukromie je pre bezpecnost oporou, nie
naopak. Prestanete si robit starosti s vecami, s ktorymi si robia
starosti ini a zacnu vas znepokojovat veci, na ktore ini ani
nepomyslia.
Niekedy si vsimnete nieco, co si nikto pred vami nevsimol. A
mozno pridete na nejaky novy sposob, ako prelomit bezpecnostny
system.
Len pred niekol'kymi rokmi ktosi vynasiel phisiiing.
Casto zasnem, ake Tahke je prelomit niektore renomovane
bezpecnostne systemy. Je na to mnozstvo dovodov, ale tym
najdolezitejsim je fakt, ze je nemozne dokazat, ze cosi je bezpecne.
Jedine, co mozete spravit je snazif sa prelomit to - ak sa to
nepodari, viete, ze je to dostatocne zabezpecene, aby udrzalo vonku
vas, ale co s I'ud'mi chytrejsimi ako vy? Kazdy dokaze vymyslief
system natol'ko silny, aby sa sam cez neho nedostal.
Zamyslite sa nad tym na moment, pretoze to vobec nie je
samozrejme. Nikto nie je kvalifikovany na analyzu svojho vlastneho
systemu, pretoze navrhar a analytik by boil ta ista osoba s tymi
istymi obmedzeniami. System musi analyzovaf niekto iny, pretoze
ten ma byf bezpecny pred vecami, ktore navrharom ani nenapadli.
To znamena, ze kazdy z nas musi analyzovat navrhy inych I'udi.
A prekvapivo casto ich niekto z nas prekona. Marcusove neplechy
nie su vobec pritiahnute za vlasy; taketo veci sa stavaju neustale.
Chod'te na siet a vyhFadajte si „bump key" alebo „Bic pen Kryptonite
lock"; najdete tam niekoFko naozaj zaujimavych pribehov o zdanlivo
robustnych bezpecnostnych systemoch, ktore sa dali prekonat
pomocou vei'mi jednoduchych technik.
A ked' sa take nieco stane, urcite to pubiikujte na internete.
Tajnostkarstvo a bezpecnost nie su to iste, aj ked' sa to niekedy
345
Maly brat
moze zdaf. Iba zla bezpecnosf sa spolieha na utajenie; dobra
bezpecnost funguje aj vtedy, ak su jej detaily verejne zname.
A publikovanie slabych miest donuti bezpecnostnych dizajnerov
navrhnut lepsiu zabezpecenie a bezpecnost vsetkych nas sa zlepsi.
Ak si kupite bicyklovu zamku Kryptonite, ktora sa da otvorit Bic
penom, tak za svoje peniaze nedostanete vei'mi dobre
zabezpecenie. A rovnako, ak skupinka sikovnycii deti dokaze porazit
protiteroristicke technologie DHS, tak zrejme proti skutocnynn
teroristom budu veFmi neucinne.
Vymenit sukromie za bezpecnost je uz dost hlupe; nedostat
pritonn nijaku poriadnu bezpecnost je este hlupejsie.
Takze zatvorte tuto knihu a ciiodte. Svet je piny bezpecnostnycii
systemov. Hacknite jeden z nicii.
Bruce Schneier
http://www. schneier.com
&&&
346
C. Doctorow
Bibliografia
Ziadny spisovatel' nezaclna z nicoho - vsetci sa zucastfiujeme
toho, CO Isaac Newton nazyval „stat' na pleciach gigantov."
Vsetci si poziciavame, plienime a remixujeme umenie a
kultum, vytvorene nasim okolim a nasimi predchodcami.
Ak sa vam tato knizka pacila a chcete sa dozvedief viae,
existuje mnozstvo pramefiov na ktore sa mozete obratif online,
alebo V kniznici ci v knihkupectve.
Hackovanie je fascinujuci predmet. Kazda veda spoclva
V oboznameni ostatnych s tym, co ste urobili tak, aby to mohli
overif, ucif sa z toho a d'alej to zdokonalif. Tento proces je
principom hackovania, takze sa na tiito temu da najsf mnozstvo
publikovanych veci.
Bmce Schneier: "Secrets and Lies" (Wiley, 2000) a "Beyond
Fear" (Copernicus, 2003) knihy, umozfiujuce laikovi pochopif
otazky bezpecnosti a kriticky sa nad nimi zamysraf. Jeho
"Applied Cryptography" (Wiley, 1995) je autoritou pre
pochopenie kryptografie. Bruce ma vynikajuci blog a mailing
list na schneier.com/blog.
Ako mnohe ine veci, aj tunelovanie cez DNS je realne. Dan
Kaminsky publikoval detaily v r. 2004.
Guru "obcianskeho zurnalizmu" Dan Gillmor naplsal
fantasticku knihu, "We, the Media" (O'Reilly, 2004).
Ak sa chcete dozvedief nieco a hackovani RFIDov zacnite
s clankom Annalee Newitzovej "The RFID Hacking
Underground"
347
Maly brat
( www.wirednews.com/wired/archive/14.05/rfid.html ) vo Wired
Magazine. "Everyware" od Adama Greenfielda (New Riders
Press, 2006) popisuje nebezpecenstva svetaRFIDov
Bruce Sterling naplsal prvu vel'ku knihu o hackeroch a zakone
"The Hacker Crackdown" (Bantam, 1993), ktora bola
mimochodom prvou knihou vel'keho vydavatel'stva vypustenou
sucasne aj na Intemete. Kopie sa daju najsf na mnohych
miestach, napr. stuff.mit.edu/hacker/hacker.html alebo aj
V Archive.org. Prave tato kniha ma priviedla k Electronic
Frontier Foundation, kde som mal tu moznosf styri roky
pracovaf.
Electronic Frontier Foundation (www.efforg) je neziskova
organizacia, ktorej ciel'om je udrzaf Internet bezpecnym
miestom pre osobnu slobodu a slobodu slova. Jej clenovia sii
najefektivnejslmi bojovnikmi za slobodu a kazdy sa kich
zapasu moze pridaf tym, ze sa zaplse do ich mailing listu.
EFF ma obrovsku webstranku plnu uzasnych informacii pre
siroku verejnosf , podobne ako American Civil Liberties Union
(aclu.org). Public Knowledge (publicknowledge.org),
FreeCulture (freeculture.org). Creative Commons
(creativecommons.org). FreeCulture je medzinarodne
studentske hnutie, ktore aktivne regrutuje mladez, aby si
zakladala miestne pobocky.
Mnohe webstranky sa venuju spravam o zapase za
kybemeticke slobody, ale malokto to robi s takou vervou ako
Slashdot, "News for Nerds, Stuff That Matters" (slashdot.org).
A, samozrejme, musite navstlvif Wikipediu. Len jedno
upozornenie: nemozete si nekriticky prezeraf len hesla. Vel'mi
dolezite je pozrief si aj Historiu aDiskusiu, aby ste videli, ako
sa k sucasnej podobe clanku dospelo, aby ste pochopili
348
C. Doctorow
protichodne uhly pohl'adu a sami sa rozhodli, komu doverovaf.
Ak sa chcete dostaf knejakym skutocne zakazanym
poznatkom, mrknite si Cryptome (cryptome.org), najuzasnejsl
archlv utajovanych, potlacenych a vyslobodenych informacil
na svete.
Suverenne najlepsim literamym opisom historie kryptografie je
Cryptonomicom od Neala Stephensona (Avon, 2002).
Stephenson v fiom rozprava pribeh Alana Turinga
a nacistickeho stroja Enigma formou napinaveho vojnoveho
romanu, od ktoreho sa neda odtrhniif.
Piratska Strana je skutocna aprekvita vo Svedsku, Dansku
a najnovsie, vd'aka IPREDu sa rychlo siri do mnohych d'alsich
krajinEuropy.
Abbie Hoffman a Yippies sa skutocne pokusali levitovaf
Pentagon, hadzali peniaze do burzy a pod. Abbieho klasika
„Ukradni tuto knihu" je znova v tlaci ana sieti sa da najsf
V podobe kolaborativneho wiki (stealthiswiki.nine9pages.com).
Tato knizka by nemohla vzninuf, nebyf Orwellovho
prevratneho "1984," jedneho z najlepsich romanov
o skorumpovani a skazeni sa spolocnosti. Dnes je slovo
„orwellovsky" synonymom vsadepritomneho spicl'ovania,
doublethinku a mucenia.
010101
349
Maly brat
Pod'akovanie
Tato knizka vznikla vd'aka mnohym spisovatel'om,
priatel'om, mentorom a hrdinom.
Hackeri a cypherpunkaci: Bunnie Huang, Seth
Schoen, Ed Felten, Alex Halderman, Gweeds, Natalie
Jeremijenko, Emmanuel Goldstein, Aaron Swartz
Hrdinovia: Mitch Kapor, John Gilmore, John Perry
Barlow, Larry Lessig, Shari Steele, Cindy Cohn,
Fred von Lohmann, Jamie Boyle, George Orwell,
Abbie Hoffman, Joe Trippi, Bruce Schneier, Ross
Dowson, Harry Kopyto, Tim O'Reilly
Spisovatelia: Bruce Sterling, Kathe Koja, Scott
Westerfeld, Justine Larbalestier, Pat York,
Annalee Newitz, Dan Gillmor, Daniel Pinkwater,
Kevin Pouslen, Wendy Grossman, Jay Lake, Ben
Rosenbaum
Priatelia: Fiona Romeo, Quinn Norton, Danny
O'Brien, Jon Gilbert, danah boyd, Zak Manna, Emily
Hurson, Grad Conn, John Henson, Amanda Foubister,
Xeni Jardin, Mark Frauenfelder, David Pescovitz,
John Battelle, Karl Levesque, Kate Miles, Neil and
Tara-Lee Doctorow, Rael Dornfest, Ken Snider
Mentori: Judy Merril, Roz and Gord Doctorow,
Harriet Wolff, Jim Kelly, Damon Knight, Scott
Edelman
Dakujem vam vsetkym, ze ste mi umoznili premyslat
a pisat tychto veciach.
350
C. Doctorow
Preklad nepresiel jazykovou ani gramatickou upravou
351
