Skip to main content

Full text of "Dictionnaire français malgache"

See other formats


A propos de ce livre 

Ceci est une copie numérique d'un ouvrage conservé depuis des générations dans les rayonnages d'une bibliothèque avant d'être numérisé avec 
précaution par Google dans le cadre d'un projet visant à permettre aux internautes de découvrir l'ensemble du patrimoine littéraire mondial en 
ligne. 

Ce livre étant relativement ancien, il n'est plus protégé par la loi sur les droits d'auteur et appartient à présent au domaine public. L'expression 
"appartenir au domaine public" signifie que le livre en question n'a jamais été soumis aux droits d'auteur ou que ses droits légaux sont arrivés à 
expiration. Les conditions requises pour qu'un livre tombe dans le domaine public peuvent varier d'un pays à l'autre. Les livres libres de droit sont 
autant de liens avec le passé. Ils sont les témoins de la richesse de notre histoire, de notre patrimoine culturel et de la connaissance humaine et sont 
trop souvent difficilement accessibles au public. 

Les notes de bas de page et autres annotations en marge du texte présentes dans le volume original sont reprises dans ce fichier, comme un souvenir 
du long chemin parcouru par l'ouvrage depuis la maison d'édition en passant par la bibliothèque pour finalement se retrouver entre vos mains. 

Consignes d'utilisation 

Google est fier de travailler en partenariat avec des bibliothèques à la numérisation des ouvrages appartenant au domaine public et de les rendre 
ainsi accessibles à tous. Ces livres sont en effet la propriété de tous et de toutes et nous sommes tout simplement les gardiens de ce patrimoine. 
Il s'agit toutefois d'un projet coûteux. Par conséquent et en vue de poursuivre la diffusion de ces ressources inépuisables, nous avons pris les 
dispositions nécessaires afin de prévenir les éventuels abus auxquels pourraient se livrer des sites marchands tiers, notamment en instaurant des 
contraintes techniques relatives aux requêtes automatisées. 

Nous vous demandons également de: 

+ Ne pas utiliser les fichiers à des fins commerciales Nous avons conçu le programme Google Recherche de Livres à l'usage des particuliers. 
Nous vous demandons donc d'utiliser uniquement ces fichiers à des fins personnelles. Ils ne sauraient en effet être employés dans un 
quelconque but commercial. 

+ Ne pas procéder à des requêtes automatisées N'envoyez aucune requête automatisée quelle qu'elle soit au système Google. Si vous effectuez 
des recherches concernant les logiciels de traduction, la reconnaissance optique de caractères ou tout autre domaine nécessitant de disposer 
d'importantes quantités de texte, n'hésitez pas à nous contacter. Nous encourageons pour la réalisation de ce type de travaux l'utilisation des 
ouvrages et documents appartenant au domaine public et serions heureux de vous être utile. 

+ Ne pas supprimer V attribution Le filigrane Google contenu dans chaque fichier est indispensable pour informer les internautes de notre projet 
et leur permettre d'accéder à davantage de documents par l'intermédiaire du Programme Google Recherche de Livres. Ne le supprimez en 
aucun cas. 

+ Rester dans la légalité Quelle que soit l'utilisation que vous comptez faire des fichiers, n'oubliez pas qu'il est de votre responsabilité de 
veiller à respecter la loi. Si un ouvrage appartient au domaine public américain, n'en déduisez pas pour autant qu'il en va de même dans 
les autres pays. La durée légale des droits d'auteur d'un livre varie d'un pays à l'autre. Nous ne sommes donc pas en mesure de répertorier 
les ouvrages dont l'utilisation est autorisée et ceux dont elle ne l'est pas. Ne croyez pas que le simple fait d'afficher un livre sur Google 
Recherche de Livres signifie que celui-ci peut être utilisé de quelque façon que ce soit dans le monde entier. La condamnation à laquelle vous 
vous exposeriez en cas de violation des droits d'auteur peut être sévère. 

À propos du service Google Recherche de Livres 

En favorisant la recherche et l'accès à un nombre croissant de livres disponibles dans de nombreuses langues, dont le français, Google souhaite 
contribuer à promouvoir la diversité culturelle grâce à Google Recherche de Livres. En effet, le Programme Google Recherche de Livres permet 
aux internautes de découvrir le patrimoine littéraire mondial, tout en aidant les auteurs et les éditeurs à élargir leur public. Vous pouvez effectuer 



des recherches en ligne dans le texte intégral de cet ouvrage à l'adresse |http : //books .qooqle . corn 




This is a digital copy of a book that was preserved for générations on library shelves before it was carefully scanned by Google as part of a project 
to make the world's books discoverable online. 

It has survived long enough for the copyright to expire and the book to enter the public domain. A public domain book is one that was never subject 
to copyright or whose légal copyright term has expired. Whether a book is in the public domain may vary country to country. Public domain books 
are our gateways to the past, representing a wealth of history, culture and knowledge that' s often difficult to discover. 

Marks, notations and other marginalia présent in the original volume will appear in this file - a reminder of this book' s long journey from the 
publisher to a library and finally to y ou. 

Usage guidelines 

Google is proud to partner with libraries to digitize public domain materials and make them widely accessible. Public domain books belong to the 
public and we are merely their custodians. Nevertheless, this work is expensive, so in order to keep providing this resource, we hâve taken steps to 
prevent abuse by commercial parties, including placing technical restrictions on automated querying. 

We also ask that y ou: 

+ Make non-commercial use of the files We designed Google Book Search for use by individuals, and we request that you use thèse files for 
Personal, non-commercial purposes. 

+ Refrain from automated querying Do not send automated queries of any sort to Google's System: If you are conducting research on machine 
translation, optical character récognition or other areas where access to a large amount of text is helpful, please contact us. We encourage the 
use of public domain materials for thèse purposes and may be able to help. 

+ Maintain attribution The Google "watermark" you see on each file is essential for informing people about this project and helping them find 
additional materials through Google Book Search. Please do not remove it. 

+ Keep it légal Whatever your use, remember that you are responsible for ensuring that what you are doing is légal. Do not assume that just 
because we believe a book is in the public domain for users in the United States, that the work is also in the public domain for users in other 
countries. Whether a book is still in copyright varies from country to country, and we can't offer guidance on whether any spécifie use of 
any spécifie book is allowed. Please do not assume that a book's appearance in Google Book Search means it can be used in any manner 
any where in the world. Copyright infringement liability can be quite severe. 

About Google Book Search 

Google's mission is to organize the world's information and to make it universally accessible and useful. Google Book Search helps readers 
discover the world's books while helping authors and publishers reach new audiences. You can search through the full text of this book on the web 



at jhttp : //books . qooqle . corn/ 




w£*& 



féàc 



>-': 







TTTT 



tfnJ&emoiyof 

%/lleLxo de Queirc^Mibeiro \ 

deSotomqyordMneida 

cVaJconceUod 
Coiint of Santa £uklia 

Zhegiftof 

K Sohn Q.$tetcfon$mior c 

oftneC/aœofyof 




& ■ 







Digitized by VjOOQ IC 



:i 



Digitized by 



^ooglt 



Digitized by VjOOQ IC 



DICTIONNAIRE 



FRANÇAIS-MALGACHE 



Digitized by 



Google 



•Mi" .»•'. • K\ ■ •■ •'« ; 



( 



Digitizedby VjOOQIC ■ 



DICTIONNAIRE 



FRANÇAIS-MALGACHE 



PA.R 

LE R. P. MALZAC 

DE LA COMPAGNIE DE JÉSUS. 




TANANAR1VE 

IMPRIMERIE DE LA MISSION CATUOLIQXÎE, 

MaHAMAHNA. 



1893 



Digitized by 



Google 






HfcRY*RO COLLÈGE LIRRMîY 

CUD*1 uF SANTA EULAUA 

COLLECTION 

GIFTÛF 

JOHN 8. STET80N, Jft 

Jonc 13, lOZ^T 



Tananarive : — Imprimorie de la Mission Catholique. 



_ 



Digitized by VjOOQ IC 



PRÉFACE. 



Ce Dictionnaire esl surtout destiné aux Français qui viennent à Ma- 
dagascar. 11 leur facilitera, nous l'espérons, l'étude d'une langue qui 
leur est nécessaire pour se mettre en relation avec les habitants au mi- 
lieu desquels ils vivent. Us y trouveront la traduction des mots français 
employés dans le langage ordinaire, soit en France, soit dans ces pays- 
ci. Les nombreux exemples que nous avons pris du Dictionnaire de 
l'Académie Française ou du Dictionnaire classique de Bénard leur fe- 
ront connaître les mots et les tournures malgaches qui traduisent nos 
diverses expressions françaises. 

Ils verront que la langue malgache abonde en mots pour exprimer ce 
qui tombe sous les sens, mais aussi qu'elle est très pauvre pour rendre 
les idées morales et métaphysiques, et, eu général, tout ce qui con- 
cerne les sciences: et souvent alors la traduction des mots français ne 
peut se faire que par une définition. 

Pour éviter toute confusion, nous n'employons dans les diverses tra- 
ductions que les mots usités dans -la langue ho va, surtout à Tantfnarive. 
Ijz hova étant compris à peu près partout, le Français qui connaîtra ce 
dialecte pourra se faire comprendre des Malgaches des différentes pro- 
vinces. 

Il est bon de faire observer que pour se servir utilement de ce Dic- 
tionnaire, il faut auparavant savoir les éléments de la grammaire mal- 
gache. C'est pour cela que nous croyons utile de reproduire ici l'abrégé 
succinct de grammaire malgache dont nous avons fait précéder le Dic- 
tionnaire Malgache-Français publié en 1889. 

Ce Dictionnaire est destiné en second lieu aux Malgaches qui veu- 
lent apprendre la langue française. De plus eu plus les jeunes Malga- 
ches désirent étudier le français; mais ils n'ont eu jusqu'ici aucuu livre 
qui les aidât à en faire une étude sérieuse. Dans ce Dictionnaire ils 
trouveront rendues eu leur propre langue la plupart des expressions 
françaises capables de les embarrasser; et surtout, ce qui constitue 
pour eux une grande difficulté, jls y verront clairement rangés et dis- 
tincts les divers sens de beaucoup de mots français qu'ils ne connais- 
saient qu'imparfaitement. [Vous espérons qu'il leur sera grandement 
mile pour arriver à bien savoir notre langue. 



Digitized by VjOOQ IC 



SÀ3IN-TENY 



Il y Diksionary ity aloha dia natao indrindra ho any ny Vazaha frantsay 
izay tonga eto Madagaskara, mba mora hahaizany faingana ny Icny ma- 
lagasy ; satiïa tsy hifankahazo rcsaka amy ny Malagasy na oviana na 
oviana izy, raha tsy mianatra ny fltoniny. Koa a,m\n y ity boky ity indrin- 
dra no hahitan' izy ireo ny Icny sy ny fombam-pitcnonana spmihafa fa- 
nao amy ny tçny malagasy, izay azo entina hnhdikana n y teny frantsay 
na inona na inona. 

Ary tsy ny Vazaha frantsay îiiany koa âncfa rio hanaovanaity Diksio- 
nary ity, fa mba ho an* izay Malagasy ta-hahalala mazava ny hevitry ny 
teny frantsay, satria saiky mitombo isa isan 1 andro ny zatovo ma- 
lagasy tc-hianatra izany fltcny izany, sady mandraka ankohitriny dia 
mbola tsy nisy boky hamotopotorany azy tsara. Koa ato amin'ity 
boky ity koa no ahitan' izy iroo ny diltan' ny ankabiazan' ny fombam-pi- 
tencnana frantsay izay manahirana azy, sady voavaka ipazava avokoa ny 
hevitry ny teny frantsay samihafa rohetra izay tsy mbola bain y tsara. 
Ary amin* izany, dia azo antenaina fa hanampy indrindra n y zatovo izay 
tc-hianatra ny fîteny frantsny ity boky ily. 

Kancfa tokony hotsarovani, fa tsy ampy velivcly akory ny manana 
fotsiny ity Biksionary ity, raha tsy cfa nàmoîopototra tsara ny gramara 
frantsay aloha; ary tsy natao tato anatiirity boky ity izany, fan- 
draa tonga hahalara azy loatra. 



Tanmiai-irc, 31 Juillet, ÎW3. 

V. Malkac, s. i. 




Digitized by VjOOQ IC 



INTRODUCTION. 



CHAPITRE L — lettres. 

I.— L'alphabet malgache ne possède point les lettres c 9 q,u, x. Va remplace le 
c doux.' Le k remplace le c dur et le q. Vu n'existe pas. Vx est remplacé pqr hs 
pour les mots qui viennent des langues étrangères. L'y ne se trouve qu'à la fin des 
mois. 

IL— Les lettres se prononcent en général comme en français. L'a final se pro- 
nonce très faiblement et est en quelque sorte muet, à moins qu'il ne soit accentué. 
L'y final est aussi prononcé très faiblement. Vo se prononce toujours ou. Le g est 
toujours dur. Le j se prononce dz. La prononciation de dr, tr, est assez difficile, 
et ne peut ôtre bien saisie qu'en entendant parler les indigènes. On doit appuyer 
la langue contre la racine des dents supérieures et faire entendre un léger sifflement 
dental. 

III.— Les diphtongues se prononcent en général comme en français. 

Ai. ay, ey se prononcent comme dans le mot ayant. Cependant dans aiza, 
Va étant accentué se prononce séparément. Il se prononce aussi séparément, cha- 
que fois que a est ajouté comme préfixe ou augment au radical d'un verbe: AIdisa, 
de Idina ; A f dura, de Iditra, 

- Ao dans le corps d'un mot se prononce o ou au, comme dans le mot français 
maussade: Mâotojia, Mo tonne. Ao a la fin des mots se prononce comme doit ou 
àou ; mais la voix s'appesantit sur l'o qui est accentué : Hivnao , hianôou. 
Va de ao se prononce séparément comme en français, lorsqu'il est ajouté com- 
me préfixe ou augment au radical d'un verbe : Aôiuna, de oiuna. 

IV. Accent.— L'accent est un des points les plus importants dans la prononcia- 
tion du malgache. 

Dans Marina, vrai, qui a l'accent sur le premier a, l'a final disparait en quelque 
sorte et Vi est entendu très faiblement. Le sens d'un mot Ghange complètement 
selon la place de l'accent: Tâ-xana signifie main; Tanâna, village. 

L'accent se transporto sur la syllabe suivante à l'impératif et dans tous les dérivés 
qui ont un crément. Ainsi dans le radical iLAza, l'accent se trouve sur le pre- 
mier a; a l'impératif Milazà, dites; au participe Lazalna, qui est dit ou qu'on dit 
ainsi que dans Filazâna, l'action de dire,, il passe sur la syllabe suivante. 

Cependant par exception l'accent no change, pas ordinairement; 1* lorsque le radi- 
cal est un monosyllahe : LA, Lâvin.v, .qu'on. nie; Fandâvana, l'action 4e nier ; 2° lors- 
que le radical n'a que deux syllabes dont la première est accentuée et la dernière 
est na, tra, ka .: Fôna, Fipônaxa, supplication ; DéTiiA, Dôrana, qu'on brûle ; Fôka, 
Fôhina, qu'on aspire. Dans ce derniercas, lorsque les finales ka, tra ne subissent 
aucune modification, l'accent suit la règle générale : Ts.ûka, Tsaikaixa, qu'on trie ; 
Kïtra, KiTnÀiNA, qu'on excite. 

V. Combinaisons des lettres.— I*a prononciation du malgache est en général 
fort douce. Par 6uite cette langue admet par euphonie un grand nombre de combi- 
naisons et de changements de lettres. Nous en ferons ici un résumé succinct. Voici 
les diverses combinaisons de n précédant tin radical et de na et ny s'unissant au 
mot suivant : 



î-b 


devient 


mb : 


Man B.(no 


devient 


Mambabo 


» 


% 


m : 




» 


Mamâbo 


i-f 


* 


mpt 


Ax-Fé 


» 


Am-pô 


» 


D 


m : 


Man fântsika 





Mamântsika 


1-^-p 


11 


mp: 


Vonim-paiso 


i> 


VOMM-PÂISO 


Il ■ 


» 


m : 


Mas pôsakv 


» 


Mamûsaka 



flgïï 



vin 



mxnana vataxa 
Man vAky 
Mai* barona 
voa ny hazo 
Man lâk y 
Man mosAvy 
Man nênina 
Man ré 
An-sAha 
Man zbhv 
S, t, ts et souvent h et h se suppriment après Man et autres préfixes sembla- 
bles : Man si mb a, Mam'mba ; Man. tAkona, Manâkona ; Man TsfHY, Manîby ; Man 

HÂNTONA, MANANTONA ; MaN KOUKÔLY, MaNOLIKÔLY. 

Lorsqu'un mot terminé par ka, tra, s'unit à un mot suivant, ces finales e'élident, 
et la première lettre du mot qui suit subit diverses modifications * 



n— ▼ 


devient 


mb: 


» 


» 


m : 


n-h 


» 


ng : 


» 


n 


nk : 


n-I 


» 


nd : 


n— m 


» 


m : 


n— n 


» 


n 


n— p 


» 


ndr: 


n— s 


» 


nts: 


n— » 


» 


nj : 



devient 


Manam-bataxa 


» 


ManAky 


V 


MangArona 


>*» 


VOANKAZO 


» 


Mandant 


9 


MamosAvy 


» 


Manenina 


» 


Mandre 


» 


An-tsaha 


» 


Manjbuy. 



f 

h 

1 

r 
s 



devient 



P * 


: Tapaka fé d 


evient 


Tapa-t*. 


k 


: Tapaka hAzo 


» 


Tapa-kazo 


d 


: Mitarika lâlaxa 


» 


Mitari-dAlaxa 


dr ■ 


Manatitra rAno 


» 


Manati-drAxo 


ts 


: Zanaka sAka 


» 


Zaxa-tsAka 


b 


Mpivaiiotra vâry 


» 


Mfivaro-bary 


j 


î MOLOTBA ZÂVATRA 


i 


Molo-jAvatra 



CHAPITEE II.-RAciNE. 

' I.— Il est important de consaitre la racine des mots cl de pouvoir la retrouver 
dans ses] diverses modifications. La racine change et se développe avec une ré- 
gularité frappante par le moyen des préfixes et des créments. Une fois qu'on a saisi 
ce développement, l'intelligence sert plus que la mémoire à apprendre un grand 
nombre de mots qui dérivent de la racine. 

Certaines racines sont inusitées toutes seules, et ne sont guère connues que des 
Européens qui entendant des mots, les ont décomposés selon les règles ordinaires 
et sont ainsi arrivés a une racine première. Cependant la plupart des racines sont 
usitées ; quelques-unes même le sorït très fréquemment. En général ce sont des 
noms, dés adjectifs, des verbes actifs, des participes. Mais il y a même des pronoms, 
des adverbes, des prépositions qui forment des conjugaisons régulières. 

IL— Il existe, en malgache, un grand nombre do racines qui ne différent que 
par quelques lettres et dont le sens est presque le même. Le d se change facilement 
en t ; le b en v ou en p-, V f en p; Y h en k; le/ en s ou en ts , etc.; et il se forme 
ainsi des racines dont h: sons est quelquefois identique et o^u'il est facile de retenir 
a cau6e de leur ressemblance étonnante. Nous allons en citer quelques exemples : 

BaxahAxa, DanadAxa, Sanasâxa, Tan at an a. 

DanAnaka, SoxAxaka, TonAnak*. 

Rehai é ja, Refaréfa, Repahépa, Rf.mauéma, Rçraréra, Boréra, Goréra, Gorac.6- 
ra, Forera, Vorav<Sha. 

HkFUCÉI'IKA, HlPlKfPIKA, KlFIItÎFIICA, HOFOKÔFOKA. 

HeBIHÉBY, SEBiSEBY, SbLISBLY, SELONTS^LtONA, T8OL0TSél.0TRA, HttLOHéLO, HbLINGÉLINA. 

BÔRAKA, VÔRAKA, VORAVÔRA. 

IIAha, VAha. 

111. Racines secondaires.— Outro les racines premières qui ne dérivent d'au- 
cune autre, il en existe une multitude de secondaires qai dérivent d'une autre et qui 
ont à peu près le môme sens. Une syllabe ajoutée comme préfixe suffit pour cela. 
Nous allons donner un exemple dos diverses particules qui forment ces racines se- 
condaires : 



■ 



Digitized by 



Google 



IX 



réfixe 


Racine 


Racine 


Dérivé 




première 


secondaire 


\ 


An 


Ténia 


ÀNTÔNTA 


MlANTÔNTA 


Ba 


Lélaka 


BVLÉLAKA 


MlBALKLAKA 


Bo 


Ridana 


- Boridana 


MlBORiDANA 


Da 


Râraka 


Dàrâraka 


MlDARÂRAKA 


Do 


Réhitra 


DOK*tflTRA 


Midor^hitra' 


Fa 


Ritaoka 


Farîtsoka 


MlFARfTBOKA 


Fo 


Rôfotra 


FORéPOTRA 


Mamorôpotka 


Ga 


Reraréra 


Garera 


MlGARBRA 


Go 


Rodona 


GORÔDOXA 


MlGO RODONA 


Ho 


Rirana 


HoRfRANA 


MlHORfRANA 


Ja 


Réboka 


Jaréboka 


MlJARBBOKA 


Ka 


Ménona 


Kambnona 


MlKAMÉNONA 


Kan 


Osa 


• Kanôsa 




Ki 


Raviràvy 


KlRAVIRÂVY 


MlKIRAVIRAVY 


Ko 


D6doka 


KODODOKA 


MlKODÔDOKA 


Lan 


Asa 


LahXsa 




Ngo 


Rodona 


Ngorôdona 


MlSGORÔDOXA 


Po 


Riatra 


PORfATRA 


Mipor/atra 


Ro 


Àhana 


ROÀHANA 


MlROÂHANA 


Sa 


Félika 


ÔAFÊLIKA 


MiSAFÉLIKA 


Sak 


Hélika 


SaKBUKA 


MiSAKBLIKA 


Sam 


Fôtina 


Sanpôtika 


MlSANPÔTlNA 


San 


Ràtiaka 


Sandràhaka 


MlSANDRÂHAKA 


« 


Hôdina 


Sangodika 


MfiBANGÔfilKA 


Som (ovfi intercalé)Sédika 


SOM&DIKA 


MlSOMÉDUCA 


Ta 


Borôaka 


Tadorôaka 


MlTABORÔAKA 


Tan 


Vérina 


Tambérina 


MtTAUBÉRIXA 


c 


Hôiika 


TaXGÔLIKA 


MlTANGOMKA 


To 


Hinjaka 


TOHfXJAKA 


MlTORIftJAKA 


TonVom intcrcalé)T6otra 


TOM^ETRA 


MlTOMÔKTRA 


Ton 


Hilana 


TONGÎLANA 


Mitong/lana 


Taa 


Ràpaka 


Ïsarâpaka 


MlTSARÂPAKA 


Tsan 


Ylkina 


TBAMDfKINA 


Mitsambi'kina 


Tsi 


Karoka 


TSIKJLrOKA 


MlTSIKÂHOKA 


Tsin 


Vàdika 


TsiMBÂDlKA 


MlTSIMBÂDIKA 


« 


Hérina 


TSINGÉRINA 


MtTSINGRRINA 


Tso 


Rlafca 


Tsori'aka 


MlTSORfAKA 


Va 


Lampatra 


Valâmpatra 


MlVALÂMPATRA 


Vo 


Zlbitra 


VozfHITRA 


MlVOZÎHITRA 



IV. Dnplicatif.— La plupart dos racines malgaches se redoublent. "Elles for- 
ment ainsi un nouveau mot en général plus usité et qui indique la mémo action 
faite avec moins d'intensité, ou plus fréquemment, et quelquefois même avec plus do 
force. En général dans ces duplicatifs la racine première est seule redoublée : 

M/dina, descendre, devient Midinîdixa, descendre souvent. . 

Cependant l'n de .Van est quelquefois intercalée dans le verbe. Ainsi on dira: 
Maxavisâvy, de Manavy ( avy ) ; Maxamplnâmpy, de Manampy (ampy); Mandandâ. 
do La ; Manekinéky, de Maneky ; Manbso.nbso et Maxbsoéso, de Maneso (eso); 
Manotaxôta, de Manoti (ota). 

De môme dans les adjectifs qui commencent par m et qui sont eux-mômes raci- 
nes, ou qui forment une racine secondaire, V m est Intercalée dans le tluplicatif ; 
Mailamâilaka, dupl. do Mailaka ; Mklombloka, dupl. de Meloka (heloka). 

V. Investigation de la racine.— Un point important et difficile pour [con- 
naître la langue, r'est le pouvoir retrouver la racite au milieu des diverses nio- 



Digitized by 



Google 



X 

dïfications qu'elle subit. Il faut pour cela savoir retrancher ec qui précède la raci- 
ne, et ce qui la suit. 

!• Il faut d'abord savoir retrancher ce qui la précède. Ce sont les préfixes : 
M, Ma, Man, Jfana, Manka, Mifan, Mampifan, Mampan, Mifampan, Mi t 
Mampi, Mifampi, Maha, Afampaha, Miha, M&mpihâ, F, Mp. 

Il faut aussi tenir compte de 1* a qui précède la racine dans le participe qu'on 
peut appeler participe augraent, et de ha précédant le participe présent passif des 
adjectifs commençant par une consonne : Ats/ndry, de Tsindry ; HamaiUnina, de 
(marina), qu'on justifie. 

2* Il faut de plus savoir retrancher les créments na, ana, ina, ena, bina, zina, 
vana, zana, qui s'ajoutent à la racine et savoir reconnaître les modifications . que 
subissent les lettre de la racine. Nous parlerons plus loin de ces deux difficultés. 



CHAPITRE III.- participe. 



Dans les verbes malgaches, les participes et les impératifs correspondants sont 
d'un grand usage. 

I.— Bon nombre de participes passifs sont des racines, et n'ont besoin d'aucun 
préfixe. Ils peuvent être suivis d'un régime indirect : 

Hitako fzY, je le vois; Efa hitako ïzy, je l'ai vu; He hitako izy, je le verrai. 

IL— Voa.— La racine précédée de Voa, forme le participe passé passif et ex- 
prime toujours une action subie, reçue par le sujet •• Voakapoky ny tompony fzY, 
il a été frappé par son maître. On peut faire aussi précéder Voa du mot efa et 
le sens reste le même. 

Ce participe passé peut être mis au futur en le faisant précéder de la particule ho: 

IZAY HOVAHAN\REO BTY AMDONIN' NY TANY, DIA HO VOAVAHA ANY AN-DANtTRA KÔA, 

ce que vous délierez sur la terre, sera délié dans le ciel. 

Il est aussi un grand nombre de participes passés passifs qui reçoivent une au- 
tre forme en intercalant in ( prononcé quelquefois on ) après la première conson- 
ne du radical : Novini'diko io ou Efa novinIdiko ou "Voavidi'ko, je l'ai acheté. 

III.— Tafa.— Tafa placé devant la racine f.rme un participe actif et indique 
un passé complètement écoulé ou bien une action passée dont l'effet dure encore. 
Il indique de plus que le sujet s'est mis par lui-même, par sa propre action, dans 
l'état marqué par la racine : 
Nony tafatsangana tao izy, lorsqu'il se fut levé en cet endroit. 
Tafatsangana ou Efa tafatsangana ao fzv, il s'est levé là et il est encore debout. 
Ce participe correspond au verbe neutre: Mi: nitsângana, il s'est levé. 
Lorsque ce participe se rapporte à un objet inanimé, il signifie que le sujet s'est 
mis de lui-même, involontairement, accidentellement, dans l'état exprimé par la 
racine : Tafalat^aka ny voankazo, les fruits sont tombés. 

On peut mettre le participe tafa au futur en le faisant précéder de ho ; Ho tafa- 
vory RAHAJiprrso ny VAHÔAKA, le peuple sera réuni demain. 

IV.— Le participe présent passif qui esL très usité, se termine par ana, kna, ina, 
fana, sina, zana, zina, vana et a un impératif passif correspondant. Le tableau 
suivant montrera les diverses modifications que subit la dernière syllabe ou voyel- 
le de la racine : 
Racine. 
Làza 
Fôha 
Sasa 
Doka 
Kltra 
Là 
Àry 



Participe. 




Impératif. 


Laxaina, 


qu'on dit 


Lazào. 


Fohazina, 


qu'on éveille 


Fohazo. 


Sasàna, 


qu'on lave 


Sasîio. 


Dokaf&na, 


qu'on flatte 


Dokàfy. 


Kitràina, 


qu'on excite 


KitrAo. 


Làvina, 


qn'on nie 


Uvy. 


Arlana, 


qu ou jette 


Ariu. 






Digitized by 



Google 



XI 



Tdry 


Torina* 


qu'on entaille 


îon'o. 


Tèry 


Teréna, 


qu'on presse 


Teréo* 


Téty 


Tetésina, 


qu'on parcourt 


îetézo. 


Héty 


Hetésana, 


qu'on tond 


Itelézo. 


Nôfy 


Noflsina, 


qu'on rêve 


Noffeo. 


Réfy 


Refésina, 


qu'on mesure 


Roféso. 


ôty 


Otazana, 


qu'on cueille 


Otàzo. 


ftndy 


jBndasina, 
(Endasina, 


qu'on rôtit 


Endâzo. 


Ântso 


Antstfna, 


qu'on appelle 


Aotsoy. 


S61o 


Soldana, 


qu'on remplace 


Solôy. 


T*tnjo 


Tsinjévina, 


qu'on regarde 


Tsinjôvy. 


Àro 


Arévana, 


qu'on protège 


Àrévy. 


T6vo 


Tovôsina, 


qu'on puise 


Tovézy. 


Fôno 


Fonôsina, 


qu'on enveloppe 


Fonôsy. 


Tàsana 


Tasànina, 


qu'on regarde 


Tazano. 


Âmbina 


. Ambénana, 


qu'on garde 


Ambéno. 


Andrana 


Andràmana, 


qu'on goûte 


Andrdmo. 


Lena 


Lémana, 


qu'on mouille 


Lémo. 


Tandrlna 


Tandrémana, 


à quoi on fait atten- 


Tandr^mo. 


Vélona 


Velômina, 


qu'on nourrit [tion Velômy. 


Héliiia 


Helénina, 


devant qui on passe 


Hélène. 


Àraka 


Aràhina, 


qu'on suit 


Aràho. 


Lélaka 


Lalâfina, 


qu'on lèche 


Lelafo. 


Téiçlka 


Tevébina, 


qu'on perce 


Tevého. 


8àtroka 


Satréaana, 


qu'on coiffe 


Satrôhy. 


Dotra 


Dtoana, 


qu'on brûle 


Dôry. 


Trlaira 


Triàrina, 


qu'on déchire 


Triàro. 


Avotra 


Avôtana, 


qu'on arrache 


Avôty. 


86katra 


Sokàfana, 


qu'on ouvre 


Sokàfo. 


HévKra 


Herérina^ 


qu'on pense 


flevéro. 



Un certain nombre de participes présents passifs se forment en mettant ha devant 
l'adjectif qui commence par une consonne : Ham asikina, de masina, qu'on sanctiûe. 

Quelques participes se forment aussi en supprimant m à man ou manka : Ma*- 
calatba, ancalârina, qu'on vole; Mankahàla, ankahalAina, qu'on déteste. 

On peut mettre ces divers participes présents au passé et au futur, on les faisant 
précéder des particules no, ho : Nolazaiko taminao izàny, je vous l'ai dit ; Hoha- 
MAKiNiyA izasy, ce sera prouvé. Lorsque le radical commence par une voyelle, ïn 
et l'b seules restent ; Aràhina, NarAhina, Harâhina. 

V.— Participe augment.— Il y a un participe qu'on peut appeler augment, 
parce qu'il reçoit A devant le radical Beaucoup de racines qui n'ont pas lu parti-' 
ripe présent dont nous venons do parler, ont ce participe augment et dans ce cas- 
ce participe a le mémo sons : Atsângana, qu'on dresse. 

Lorsque le radical a le participe présent ordinaire, il a ordinairement un parti- 
cipe augment, qui signifie en général tout ce dont on peut se servir pour mettre 
le sujet dans l'état exprimé par la racine : Ixdro ny mbnaka ahosotra àzy, voilà la 
graisse pour l'oiudr.\ 

Quelquefois ce participe augment a les deux sens à la fois. Ainsi Afâtotra veut 
dire qu'on enchaîne, aussi bien que Fatûrana, et il signifie en même temps le lien 
qui sert à attacher : Ixnno ny Kofetiy apatotha âzy, voilà le lien pour le garrotter. 

On obtient le passé et le futur de ce participe augment, en le faisant précéder 
de n et de h : Izao no tbny navaliko âzy, voici les mots par lesquels je lui ai ré» 
pondu; Ny vola no havalcxao azy amy ny vouona natèiuny, vous lui donnerez do 
l'argent en échange de l'oiseau qu'il a apporté. 

te piirticijc aucun nt a un impératif correspondant qui a le môme sens que lui: 



Digitized by 



Google 



XII 

àtbangano io hazo io, dressez oo bois ; Afatory îzT, attachez-le ; Afatory azy io 
kofbhy io, attachez-le avec cette corde. 

VI.— Outre les participes précédents, il y a aussi parfois un participe présent 
passif terminé en Ana, qui indique toujours une personne ou une chose recevant 
l'objet ou l'action, et dans ce cas le participe augment ou le participe ordinaire in- 
dique l'objet qui est donné : 

Ny axkizy m adinika no tolouaka voaxkàzo, c'est aux petits enfants qu'on offre 
des fruits. 

Ny voaskazo no atolotra âzy, les fruits leur sont offerts. 

Ny fer y no tbtkvajîa fanaf<3dy, c'est sur la plaie qtfil faut faire, couler le re- 
mède goutte à goutte. 

Go participe a aussi un impératif correspondant : Tolory vomnkazo lzy, offrez- 
lui des fleurs. 

Le sens ordinaire de ces trois derniers participes se trouve d'une manière claire 
dans le radical Tafy : 

Tafi'na, qu'on porte comme vêtement. 

Tafiana, celui qu'on revêt, qu'on habille. 

Atâfy, ce qui sert à revêtir, à habiller. 

Ny lamba tap('ko, le lamba dont je me revAts. 

Tafiako lamda izy, je le revêts d'un Lamba. 

Ny lamba atafiko azy, le Lamba dont je le revêts. 



CHAPITRE IV.— préfixes vbiibaux. 

Il existe en malgache un grand nombre de préfixes qui donnent divers sens au ra- 
dical. 

1* Man ou Mam, selon les combinaisons des lettres dont nous avons parlé pré- 
cédemment, est un des préfixes les plus usités et donne ordinairement à la racine 
un sens actif: Tsà\ngana, Manâxgana, dresser; Fôrona, Mamôroxa, fabriquer, créer. 

2* Mana et Manka donnent à la racine un sens actif: Sltrana, Manasurasa, 
guérir,- SfTRAKA, Maxkasîtraka, agréer. *• 

3* Ma et M. Ma se place devant quelques racines commençant par une conson- 
ne ou par une h aspirée: Hây, Mahây, savoir; Tâhotra, matâhotra, craindre, 
i Quelquefois M se trouve seul devant un radical commençant par une voyelle: âka, 
r. M aka, prendre. 

4* Maha se placo devant la plupart des radicaux. On l'appelle préfixe potentiel,, 
parce qu'il indique ta capacité, le pouvoir, la faculté, la force de mettre le sujet 
dans l'état indiqué par la racine : 

M ah atâfo, pouvoir couvrir, qui peut couvrir, se dit de celui qui peut couvrir un" 
toit, ainsi que des objets suffisants pour le couvrir. 

Mah vdioy, pouvoir trancher, qui peut trancher, so dit de l'homme qui tranche et 
aussi de l'instrument qui suffit pour cela. 

5* Mi est un préfixe très usité qui se place devant la racine et lui donne ordinai- 
rement un sons neutre : A la, Miâla, so retirer. 

Mi perd Vi lorsque celui-ci so trouve déjà au commencement du radical : Ioina, 
Mi dîna, descendre. 

4 6* Miha indique qu'on so met peu à peu, graduellement, dans l'état marqué parla' 
racine: Sârotra, Mihasâr8trk, devenir ch?r, difficile; Maxârîtra, Mihym vnâritrv, 
guérir peu à peu. 

7* Préfixes causatifs et réciproques. Tous les préfixes précédents peuvent 
prend ro le préfixe cau«at if Mamp remplaçant m. 

Les préfixes m, n\, man, mana. manka, peuvent p/cn-lrc le préfixe rieipr-jq-io Mik' 
remplaçant Y m. * - . ■ ' ' 






Digitized by VjOOQ IC 



xin 

Mifampi u'est que le réciproque do mï lors môme qu'il renferme le causatif mampi: 
Miabahâda, saluer; Mampiarahâda, mire saluer ; Mifampiarahâsa, se saluer réci- 
proquement. 

Les réciproques précédents peuvent prendre le causatif mamp : Mifâmaly, se répoa- 
dre réciproquement ; Mampifamaly, faire répondre réciproquement, obliger des in- 
dividus à se répondre les uns aux autres. 

Le préfixe réciproque Mi f peut se placer devant les causatifs de fc, ma, man, mana, 
manka: Mampamângy, faire visiter ; Mifampamangy, se faire visiter réciproquement 
par quelqu'un. 

Voici le tableau des divers préfixes verbaux : 



Simple 


Causatif 


Réciproque 


Causatif 
du réciproque 


Réciproque 
du causatif 


M 


Mamp 






Mifamp 


Ma 


Mampa 


Mifa 




Mifampa 


Man 


Ma m pan 


Mifan 


Mampifan 


Mifampan 


Mana 


Mampana 


Mifana 


Mampifana 


Mifampana 


Manka 


Mampanka 


Mifanka 


Mampifan ka 


Mifampanka 


Maha 


Mampana 








Mi 


Mampl 


Mifampi 






Miba 


Màmpiha 









Pour mettre ces divers préfixes au passé et au futur, on change m en n et n en h : 
Nampamangy azy àho, je l'ai fait visiter; Hipamangv izy iréo, ils. se visiteront. 

Cette règle s'applique même aux adjectifs dont la racine commençant par une 
consonne, est précédée de Ma : Marâry ( rary ), narâry, habâry. 
' Les divers causa tifs Mamfan, Mampi ont en général un participe présent passif 
ainsi que l'impératif correspondant. 



Simple 

Milàza 

Dire 

Mankalàza 

Louer 

Mangataka 

Demander 



Causatif 
Mampilàza 
Faire dire 
Mampankalàza 
Faire louer 
Mampangàtaka 
Faire demander 



Impératif 
Ampilazao. 
Faites dire. 
Ampankalazdo. 
Faites louer. 
Ampangatâho. 
Faites demander. 
Ampifamalfo. 



Participe 
Ampilasàina 

Qu'on fait dire 
Ampankalazàina 

Qu'on fait louer 
Ampangatahina 

Qu'on fait demander 
Mifamàly (mamaly) Mampifam*Jy Amplfamalina 

Se répondre, Obliger à se répondre, Qu'on oblige à se répondre, Obligez à se ré- 
pondre 

8* Fan, Fi, etc. Il suffit de changer en, f Tm des divers préfixes cités plus 
haut pour former des substantif* qui expriment, soit la manière de (aire l'action, 
soit l'état marqué par la racine diversement modifiée par ces préfixes. De plus pour 
tous les verbes actifs, cette f indiqua celui ou ce qui subit ordinairement l'action, 
celui ou ce qu'on a l'habitude ou le devoir de... 

Fankalâza, celui qu'on loue ordinairement, qu'on doit louer, manière de le louer. 

FilIza, ce qu'on dit ordinairement, ce qui se dit ou qu'on doit dire, manière de le dire. 

Fakdéha ( de maodeha, v.n. ), manière d'aller, de marcher, 

Fampilâza, ce qu'on fait dise, ordinairement, manière de le faire dire. 

Fihaaâtsy, manière de devenir mauvais peu & peu. 

Cependant Fahatsâr a, de mahatsâra ( et autres semblables), a le même sens que 
Fabatsarâkà, Hatsâra, Hatsarâna, la bonté. 

d* Mpait, fcfpi. En changeant en mp l'm des préfixes énumérés plus haut, on 
forme un grand nombre de substantifs agents, qui signifient celui ou ce qui fait or- 
dinairement l'action, indiquée par la- racine diversement modifiée par ces préfixes: 

Mamângy, visiter ; Mpamângy, le visiteur, eewi qui a l'habitude de vtsiler. 

Mandéha, aller; Mpandéha, celui qui va souvent, le voyageur. 



Digitized by 



Google 



XIV 

Cependant il est à observer que les substantifs agents, lorsqu'ils sont employés 
pour les causatifset les réciproques, sont en général inusités et incompris. 

CHAPITRE V.— FORME RELATIVE. 

La forme relative des verbes est particulière à la langue malgache. On ne trou- 
ve rien d'analogue dans les langues européennes. Elle offre par conséquent une dif- 
ficulté sérieuse aux étrangers. Elle est appelée relative parce qu'elle exprime par 
elle-même les diverses relations de temps, de lieu, de moyen, d'instrument, de motif. 

LeR. P. Ailloud explique parfaitement ce point difficile à la page 200 et suivantes 
de sa grammaire. 

I. Diverses relations.— 1* Relation de temps. 

Alakamisy no n amaxgiâko ÀiY, c'est jeudi que je l'ai visité. C'est comme si l'on 
disait: Tamy ny alakamisy namangy azy Airo. 

Andro isojïa no nahitanao azy? quel jour l'avez-vous vu? 

2* Relation de lieu. 

Taiza no nahalalanao Azy? Où l'avez-vous connu? Tany antDafy no nahitako azy, 
c'est au delà des mers que je l'ai vu. 

3* Relation d'instrument. 

Inty ny tsofa hamakiana ny bazo fîsaka, voici la scie pour fendre la planche. 

4° Relation de matière, 

Ny lambambxa no amonosan' ny malagasy ny fâty, c'est dans un Lamba rouge que 
les Malgaches enveloppent les morts. On peut dire aussi: Ny lamdamena no afonon' 

NY MALGASY NY MÀTY. 

On voit par cet exemple que le participe augment signifiant ce^quitsert à faire une 
chose, peut se rendre par la forme relative. Cependant la forme relative offrant du 
vague et de l'ambiguïté» il vaudra mieux souvent se servir du participe augment: 

Inona no hanafoanao ny tbano? Avec quoi couvrirez-vous la maison? 

Ny tanimanga no hatafoko azy, je la couvrirai avec des tuiles. 

Inona no banafoanâo, présente de l'ambiguïté et peut dire- aussi avec quel instru- 
ment, pour quel motif la couvrirez-vous? 

5* Relation de moyen. 

Ny fabbndubna no androsoan'ny firb.néna tokoa, c'est la sagesse qui fait vrai- 
ment progresser les nations. ■ 

6 # Relation de motif. 

Ny NAMAKGfAito azy, izy namangy ÀHY, le motif pour lequel je l'ai visité, c'est qu'il 
m'a visité lui-môme. 

Ahoana no amonoanao ny ankizilabinao? pourquoi frappez-vous votre esclave? 

Cette relation de motif s'applique à la personne*, pour laquelle ou à laquelle on fait 
quelque chose et dans ce cas la forme relative équivaut au participe toujours termi- 
né en ana: 

IZA NO ANOLORANAO OU TOLORANAO NY VONINKAZO? à qui 0ffreZ-V0U8 les fieurS? 

Ny olona nifonako taminâo, l'homme pour lequel je vous ai demandé pardon. 

Ny olona a an al an ao ua, l'homme que vous avez saigné. 

7* Relation de partie par rapport au tout. 

Nahalaniana ny volako, j'ai dépensé une partie de mon argent; Nabavbrbzana Ny 
<3mbiko, j'ai perdu quelques-uns de mes boaufs; Nanalana ny kntanào, on a enlevé 
quelque chose à votre charge. 

Remarques.— (a; La forme relative se met au passé ou au futur en la faisant 
précéder de n ou h, et peut former ainsi de véritables substantifs.. F placée de- 
vant, indique une action présente : 

Nynabatongavan'ny Mpamonjy nahafaly ny tàny, ary ny habatongavany hampa- 
tahotra ny rats y fanâoy, le premier avènement du Sauveur a réjoui 1% terre, son 
futur avènement épouvantera les méobants. 

Ny faiiatongavanao mauafaly anay, votre arrivée nous fait plaisir. 



h 



Digitized by VjOOQ IC 



XV 

fb) Pour certa'n» verbes, la fonne relative est employée à la place du participe 
ordinaire et prend le môme sens-. 

Ny zavatra sianârako, la chose que j'ai étudiée. 

Ny oloxa axkasitrâhako, la personne qui me plait. 

Ny loza niarétako, le malheur que j'ai enduré. 

Ny nandiduny Jeso ny mpiânany, ce que Jésus commanda & ses disciples. 

(e) La forme relative a ordinairement un impératif correspondant. 

Axetézo ny voloxao, fa lava loatra, coupez un peu vos cheveux, parce qu'ils sont 
trop longs. 

Axaoyy vary xY vahi'ny, préparez le riz pous notre note. 

Mra isasaro kely izaxy uaiiaraha izvxy, prenez un peu de peine pour cette affaire. 

II. Formation du participe relatif. — Le participe relatif se forme en retran- 
chant Vm du préfixa et en faisant subir à la fin du mot des modifications analogues à 
relies du participe présent passif or Jinaire. Le tableau suivant indiquera mieux que 
toutes les règles, comment il se forme ordinairement. 



Racine 

Vôha 

Fôha 

Là 

Dôka 

Soa 

Teté 

Ampy 

Téry 

Héty 

Réiy 

Éndy 

Foy 

Ôty 

Aatso 

Fôno 

Aro 

Vovô 

T6 

Andrana 

Lena 

Tandrina 

Fantlna 

Lévona 

Yélona 

Àraka 

Lélaka 

Tétika 

Hôhoka 

Anatra 

Sôkatra 

Fétra 

Hévitra 

Àvotra 

Dôtra 



Verbe 

Mamôha, ouvrir 
Mamôha, réveiller 
Manda* nier 
Mandôka, flatter 
Manasoa, faire du bien 
Miteté, dégoutter 
Manàmpy, aider 
Manéry, presser 
Manéty, tondre 
Mandréfjr, mesurer 
Manéndy, rôtir 
Mamôy, quitter 
Miôty, recueillir 
Miantso, appeler 
Mamôno, plier 
Hiàro, protéger 
MItotô, aboyer 
Mankato, approuver 
Manandrana, goûter 
Mandéna, mouiller 
Hitandrina, veiller 
Mifantina, éplucher 
Mandévona, anéantir 
Mamélona, nourrir 
Manaraka, suivre 
Milélaka, lécher 
Mitétika, découper 
Manôhoka, chavirer 
Mananatra, avertir 
Manèkatra, ouvrir 
Mamétra, limiter 
Mihévitra, penser 
Manàvotra, arracher 
Mandôtra, brûler 



Forme relative 


Impératif 


Amohana 


Amohây 


Amohazana 


Amohàzo. 


Andavana 


Anddvo. 


Andokàfana 


Andokafy. 


Anasoavana 


Anasoâvy. 


Itetévana 


Itetévo. 


Anampiana 


Anampio. 


Aneréna 


Aneréo, 


Anetézana • 


Anetézo. 


Andrefésana 


Andreféso. 


Anendàsana 


Anendaso. 


Amolsana 


Amoizo. 


Iotasana 


Iotazy. 


Iantsôana 


Iantsôy. 


Amonosana 


Amonôsy. 


Iarovana 


Iarôvy. 


Ivovosana 


Ivovézy 


Ankatoavana 


Ankatoàvy. 


Anandràmana 


Anandràmo. 


Andémana 


Andémo. 


Itandrémana 


ltandrémo. 


Ifanténana 


Ifanténo. 


Andevdnana 


Andevôny. 


Ameldmana 


Amelômy. 


Anaràhana 


Anaraho. 


Ilelàfana 


Ilelâfo. 


Itetéhana 


Itetého. 


Anonôfana 


Anohôfy. 


Ananàrana 


Anan&ro. 


Anokafana 


Anokàfo. 


Amérana 


Améro. 


Ihevérana 


Ihevéro. 


Anav6tana 


Anavôty 


Anddrana 


Andory. 



Digitized by 



GoogIé J 



ABREVIATIONS. 



adj. 


adjectif. 


adj. num. 


adjectif numéral. 


adj. num. ord. 


adjectif numéral ordinal 


adi\ 


adverbe. 


art. 


article. 


comp. 


comparaison. 


conj. 


conjonction. 


déni. 


démonstratif. 


fio- 


ligure. 


indéf. 


indéfini. 


int. 


interjection. 


loc. 


locution. (1) 


loc. adv. 


t locution adverbiale. 


loc. comp. 


locution comparative. 


loc. conj. 


locution conjonctive. 


loc. prép. 


locution prépositive. 


nég. 


négation. 


P. 


participe. 


pi. 


pluriel. 


pos. 


* possessif. 


prèp. 


préposition. 


pron. 


pronom. 


pron. pcrs. 


pronom personnel. 


tel. 


relatif. 


8. 


substantif. 


sf. 


substantif féminin. 


s m. 


substantif masculin. 


va. 


verbe actif. 


v. imp. 


verbe impersonnel. 


vn. 


verbe neutre. 


vpr. 


verbe pronominal. 


voy. 


voyez. 



remplace le mot principal de l'article ou des 
mots du membre dé 'phrase précédent. 



(t) Sous le titre de lecutton sont rangée» les eipresslons françaises qui ne peuvent pas m traduire par des 

termes correspondants en malgache. 



k 



Digitized by VjOOQ IC 



DICTIONNAIRE 



FRANÇAIS-MALGACHE 



A 



À SA 



A, prèp. 1* Indiquant la tendance, le ter- 
me : Amy, forme relative. Porter quel- 
que chose — quelqu'un. Manati-javatra 
amin'olona. Parier — son père. Mitony 
amy ny rainy. S'appliquer — l'étude. 
Milozoka amy ny fianarana. C'est — vous 
que ces paroles s'appliquent. Hianao no 
iharan* ireo teny ireo. 2° — , Indi- 
quant le temps-. Amy, raha. Je l'ai vu 
— la fin du mois dernier. Izaho efa nahi- 
ta azy tamy ny faran* ny volana teo. 
Arrivez — midi. Tongâva raha mitatao 
vovonana ny andro. 3° — , Indiquant le 
lieu : Any, amy. Il est — bord. Any an- 
tsambo izy. Il ira — Tamatave. Ho any 
Toamasina izy. Il a été blessé— l'épau- 
le. Naratra tam'y ny sorony izy. 4*—, In- 
diquant la distance, l'intervalle: Hatra- 
ny, hatramy. D'ici— Tamatave. Hatreto 
ka hatrany Toamasina. Il travaille du 
matin au soir. Miasa hatramy ny marai- 
na ka hatramy ny hariva izy. 5*—, In- 
diquant la possession : Any, pronom per- 
sonnel complément. Tout appartient- 
Dieu. An' Andriamanitra ny zavalra 
rehetra. Ce livre est— moi. Ahy ity boky 
ity. 6 # — , Indiquant l'instrument: Amy. 
Se battre— l'épée. Miady amy ny saba- 
tra. 7 # — , Indiquant la succession, l'or- 
dre*. Tsy. Peu— peu. Tsîkelikely. Deux- 
deux. rsiroaroa.8 e — , Indiquant la con- 
formité : Araka. — votre avis, que faut-il 
faire ? Araka ny hevitrao, inona no toko- 
ny hatao? 9° — , Devant un infinitif: 
Infinitif futur, participe, raha, tokony. Il 
se prépare — partir. Mioman-ftande/ia 



izy. Il n'a pas — manger. Tsy manan- 
Aohanina izy. Maison— vendre. Trano 
amidy. Difficile — raconter. Saro* 
dazaina> sarotra holazaina. —le voir, 
on dirait qu'il est fou. Toa adala izy 
raha jerena. C'est un avis — suivre. 
Hevitra tokony harahina izany. || toc. 
Il n'est bon — rien. Tsy azo atao na 
inona na inona izy. Tamatave est — 
huit jours de marche de Tananarive. 
Toamasina sy Antananarivo dia lâlan- 
kavaloan' andro. D'ici— cent ans le 
pays aura bien changé. Hiova dia hio- 
va ny toetry ny tany raha afaka zato 
taona. etc., etc. 

ABAISSÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voaetry, 
naetry, voaidina, naidina. 2* fig. Voai- 
vaiva, noivaivaina, voazimbazimba, no- 
zimbazimbaina. 

ABAISSEMENT, sm. {• Fanetrena, 
fietrena, fietry, lampidinana, fldinana. 
2° fig. Fanetren-tena, fanivaivana, fa- 
hivàna, fanazimbazimbana, liva2inana. 

ABAISSER, va. {• Manetry, mampidina. 
— le terrain. Manetry ny tokotany. — 
les voiles. Mampidina ny lain-tsambo. 
2° fig. Manetry, manivaiva, manazimba- 
zimba. Dieu abaisse l'orgueilleux. An- 
driamanitra manetry ny mpiavonavona. 

S'abaisser, vpr. !• Mietry. midina. 1 9 fig. 
Manetry tena, manambany tena, mani- 
vaiva tena, mivazina. S'— devant Dieu. 
Manetry tena eo anatrehan' Andria- 
manitra. Il s'abaisse à des démarches 
indignes de lui. Manambany tena, 



Digitized by VjOOQlÇj 



ABA 



ABA 



manivaiva tena, mivazina amy ny 
zavatra tsy mendrika azy izy. 

ABANDON, sm. 1° Fandaozana, fana- 
riana, famoizana, fahafoizana, fanolora- 
na, fanoloran-tena. II vit dans un— géné- 
ral. Nilaozana, narian' ny olona rehetra 
izy. Ha fait 1*— de sa fortune et même 
de sa vie. Namoy, nahafoy ny hareny 
mbamy ny ainy aza izy. Le chrétien vit 
dans un parfait— à la volonté de Dieu. 
Ny kristiana manolo-tejia tsara ao am- 
pelatanan' Andriamanitra. 2° fig. Faha- 
tsorana, toky. Parler avec—. Miteny 
&m\m-pahatsorana, amïn-toky. 

A l'abandon, ac/r.Baranahiny, asa azy. 
Laisser à V— ses biens et sa famille. Ma- 
nao baranahiny, etc., ny hareny sy ny 
fianakaviany. 

ABANDONNÉ, ÉE, p. et adj. Nilao- 
zana, nariana, nafoy, foy, natolotra, na- 
vela, haolo, tsy azo antenaina. Village—. 
Tan.îna nilaozana, haolo. Malade—. 
Marary tsy azo antenaina. 

ABANDONNEMENT, sm. Fandaoza- 
na, fanariana, famoizana, fahafoizana, 
famelana. Il a fait un— général de tous 
ses biens. Nafoiny, nacelany avokoa 
ny fananany rehetra. 
ABANDONNER, va. Maudao. mana- 
ry, mamoy,' mahafoy, manolotra. mame- 
la. —le pays. Mandao, mamoy, maha- 
foy ny tanin-drazana. Il a abandonné 
la ville. Nandao ny tanâna izy. — ses 
enfants. Mamoy, manary ny zanany. 
— ses biens aux pauvres. Mamoy, ma- 
hafoy, manolotra ny fananany ho any 
ny mahantra. — l'étude. Mamcla ny fia- 
narana II l'a abandonné à ses penchants. 
Nafoiny, navelany hanaraka ny fiton- 
gilanan-dratsiny izy. 
S'abandonner, vpr. Manolo-tena, ma- 
r naraka, miondrika, matoky. S'— à la 
Providence. Manolo-tena eo am-pela- 
tànan' Andriamanitra. S' — à ses pas- 
sions. Manaraha ny filan-dratsiny. S' — 
au désespoir. Miondriha amy ny fa- 
moizampo, mamoy fo. Je m'abandon- 
ne à vous. Matoky anao aho. Voy. Se 
livrer. 
ABASOURDIR, va. 1° Mankarenina, 
maharenina. Ce coup de tonnerre m'a 
abasourdi. Nankarenina, naharenina 
ahy izany kotro-baratra izany. 2° fig. 
Mahaketraka, mahakivy. La perte de son 
procès Ta abasourdi. Ny fahareseny tamy 



ny ady nahaketraka, nahakivy azy. 

ABÂTARDI, IE, adj. Niharatsy. 

ABÂTARDIR, va. Maharatsy, mampa- 
haratsy. 

S'abâtardir, vpr. 1° Miharatsy. Les plan- 
tes d'Europe s'abâtardissent à Madagas- 
car. Ny zava-maniry avy any Eoropa 
miharatsy rahefa tonga aty Madagas- 
kara. 2° fîg. L'homme s'abâtardit dans 
l'oisiveté. Ny olona miharatsy raha 
ào anatin'ny fidonanaham-poana. 

ABÂTARDISSEMENT, sm. Fihara- 
tsiana. 

ABAT-JOUR, sm. Famorian-kazavana. 

ABATTAGE, ABATAGE, sm. Fan- 

davoan-kazo, fikapan-kazo, fandavoana 
omby, famonoam-biby. 

ABATTIS, ABATIS, sm. Antontan-ja- 
vatra betsaka nalavo,— voakapa,— no- 
vonoina. 

ABATTEMENT, sm. 1° Harerahana, 
faharerahana, haliosana, fahosana, havo- 
zoana. 2° fîg. Fahareraham-po, fahake- 
trahana, fahakiviana. 

ABATTOIR, sm. Tokotany na tranofa- 
monoana omby. 

ABATTRE, va. \° Mandavo, manjera, 
mamotraka, manongana, mandrava, mi- 
kapa, mijinja, mamira, mitevy, mandri- 
paka, mamono, mampandry. Le vent a 
abattu cet arbre. Ny rivotra nandavo, 
nanjera, namotraka, nanongana io 
hazo io. Abattez cette maison. Azerao, 
ravao ity trano ity. —un arbre. Man- 
davo, mikapa. mijinja, mamira hazo. 
— une forêt. Mihapa, mijinja, mitevy, 
mandripaka ala. — des animaux. Man- 
davo, mandripaka, mamono biby be- 
tsaka. La pluie abat la poussière. Ny 
orana mampandry ny vovoka. 2° fig. 
Mandreraka, mahareraka, mahosa, ma- 
havalaka. La maladie l'a beaucoup abat- 
tu. Ny arctina nandreraka, etc., azy 
mafy. 3° — , Maharera-po. mahaketraka, 
mahakivy. La souffrance l'abat. Ny faho- 
riana maharera-po, etc., azy. 

S'abattre, vpr. 1° Lavo, potraka. Le che- 
val s'est abattu. Lavo, ete.ny soavaly. 
2° — , Mihena. Le vent s'abat. Mihena 
ny rivotra. 3° — , Mirotsaka, miantoraka. 
Les pigeons s'abattirent sur le riz. Ny 
voromahailala nirotsaka tamy ny vary. 
Le miian s'abattit sur les poussins. Ny 
papango niantoraka tamy ny akoho 
kely. 



i 



Digitized by 



Google 



ABH 



— .3 — 



ABO 



ABATTU, UB, p. et adj. i° Lavo, nala- 
vo, voazera, nazera, potraka, napotraka, 
voaongana, naongana, rava, voarava, 
noravana, voakapa, nokapaina, voajinja, 
nojinjaina, voafira, nofiraina, voatevy, 
notevezina, ripaka, voaripaka. naripaka, 
voavono, novonoina, maty, natnpan Iri- 
na. 2* fig. Reraka, osa, mavozo, valaka. 
3» — t Rera-po. ketraka, kivy. Qui a le vi- 
sage — . Kivikivy endrika. 

ABAT-VENT, sm. Fiaro rivotra. 

ABAT- VOIX, sm. Fanindry feo, ta- 
taoa'ny fitorian-teny. 

ABBAYE, sf. Tranon' ny relijiozy. 

ABBÉ, sm. 1° Lehiben' ny relijiozy lehi- 

lahy. 2* — , Pretra, mpianatra ho pretra. 
ABBESSE, sf. Lehiben' ny relijiozy ve- 

hivavy. 
ABCÈS, sm. Vainomby, kifongo L — a 

été percé. Efa nopotsirina ny vamom- 

by, etc. 
ABDICATION, sf. Famoizana, fahafoi- 

zana r famelana. 
ABDIQUER, va. Mamoy, mahafoy, raa- 

mela. Il y a des rois qui ont abdiqué 

la royauté. Nisy ihpanjaka maro izay na- 

moy, nahafoy, namela, ny fahefana na- 

hampanjaka azy. — sa liberté. Mamoy, 

mahafoy ny sitra-pony. 
ABDOMEN, sm. Kibo. 
ABDOMINAL, ALE, adj. Ao amy ny 

kibo. La région abdominale. Ny faritry 

ny kibo. 
ABÉCÉDAIRE, sm. Abidy, * fiandoha- 

mianatra. 
ABEILLE, sf. Renitantcly. 

ABERRATION,?/'. i'Fielezana, flhaha- 
fana. — de la lumière. Fielezana, fiha- 
hafari ny tsirim-pahazavana. 1°fig. Ha- 
disoan-tsaina. fitotototoan-tsaina.Qu lie 
n'est pas son—! Hadisoan-tsaina, etc., 
manao ahoana ny azy ! 

ABÊTIR, va. Mahadala, mahadomelina. 

S'abêtir, vpr. Mihadala, mihadomelina. 

ABHORRER, va. Mankahala, manao 
halavolo, tsy lia mainty. — quelqu'un. 
Mankahala, etc., olona. 

ABÎME, sm. 1° Tovana.hanlsana. Il est 
tombé dans un — . Nianjera tany an-te- 
rana, tao amy ny hantsana izy. 2° fig. 
Tevana.loza.antambo. Danser sur le boni 
d'un— .Mandihyamoron-tenana,ambony 



loza, mitsinjaka ambonin' ny antambo. 
Comme Gouffre. 3° — ,Tsy takatry ny sai- 
na. Los mystères sont des abimes. Tsy 
takatry ny saina ny mistery. H loc. 
C'est un — de science. Tsy misy zava-tsy 
hainy, mahagaga ny fahaizany, tapi- 
java-tsy hay izy. 

ABÎMER, va. Manimba, mandrovitra. 
La grôte abîme les plantations. Ny ha- 
vandra manimba ny voly. L'enfant fo- 
lâtre abîme vite ses habits Ny ankizy 
mpitrifantrifana mandrovitra haingana 
ny akanjony. 

S'abimer, vpr. 1° Milentika. Le navire 
s'est abîmé dans les flots. Nilentika ta- 
ny anaty ranomasina ny sambo.2°— , 
Simba, simbana, mihiasimba, rovitra, 
rovitina. Les objets s'abîment peu à peu. 
Simba, etc., tsikelikely ny zavatra. 

ABJECT, ECTE, adj. Vetaveta, C'est 
un personnage — . Olona vetaveta izy. 
Il a un langage—. . Vetaveta fiteny izy. 

ABJECTION, sf. Fahavetavetana, ha- 
vetavetana. 

ABJURATION, sf Fandàvana ny fl- 
vavahana diso ampahibemaso. Pronon- 
cer son — -. Manda ny ûvavahaua diso 
ampahibemaso. 

ABJURER, va.' Manda ny fivavahana 
diso ampahibemaso, manda, manary, 
mamoy. — le culte des idoles. Mandé., 
manary, mamoy ny fanompoan- 
tsampy. 

ABLUTION, sf. Fanozan-tanana amy 
ny lamesa, fandiovana. Se purifier par 
des ablutions. Mandio tena, midio, 
misasa, mandro. 

ABNÉGATION, sf. Fahafoizan-tena. 
fanddvan-tena. Faire— de sa volonté. 
Mahafoy ny sitra-pony, manda ny te- 
nany. 

ABOI, ABOIEMENT, sm. i* Vovô. 

2° fig II est aux abois. Ambavahoana, 

sanganeliana, very saina izy. 
ABOLI, IE, p. et adj. Nesorina, nofoa- 

nana. Usage—. Fanao nesorina, etc. 
ABOLIR, va. Manesotra, manafoana.— 

une loi. Manesotra, etc., lalàna anan- 

kiroy. 
S'abolir, vpr. Esorina, foanana. 
ABOLISSEMENT, sm. ABOLI- 
TION, sf. Fanesorana, fanafoanana. 
ABOMINABLE, ad;. Vetaveta, ratsy 

dia ratsy, safatsiroa aman-tany, tsy tfa- 



Digitized by 



Google 



ABO 



ABO 



dambo amin'amboa. Crime—. Heloka 
safatsiroa aman-tany, tsy afadambo 
amin' amboa. 

ABOMINABLEMENT, adv. Vetave- 
ta f ratsy dia ratsy. Il se conduit— . Vc- 
taveta fitondran-tena izy. Il écrit—. 
/?a/si/fanoratra dia ratsy fanoratra izy. 

A BOMINATION,8/\ 1 • Fahavetavetana, 
zavalra vetaveta. 2° — , Fankahalana. A- 
voir on— le vol. Mankahala ny halatra. 

ABONDAMMENT, adv. î* Be dia be. 
Cette source fournit de l'eau—. Misy ra- 
no be dia be amin' izany fantsakana iza- 
ny. 2°— , Tsara dia tsara. Mes vœux sont 

— satisfaits. Tanteraka tsara dia tsara 
ny faniriako. 

ABONDANCE, sf. Habetsahana, ha- 
roaroana. L' — . des paroles embrouille 
parfois les aîTairos. Indraindray ny 
habetsahana, ny hamaroan'ny teny 
mampisavoritaka ny raharaha. || loc. 
Année d'— . Taon-jina. 

ABONDANT, ANTE, ad]. Be dia be, 
diso vala, sesehena. La récolte est abon- 
dante. Bedia be, etc., ny vokalra. Pays 

— en riz. Tany 6e vary. 

ABONDER, vn. 1° Be dia be, diso vala, 
sesehena, belsaka. Les bœufs abondent 
à Madagascar. Bedia be, etc., ny omby 
atyMadagaskara.2° fig. Manaraka.mom- 
bâ. Il abonde dans mon sens. Manara- 
ka, etc., ny hevitro izy. 

ABONNÉ, ÊE, adj. et s. Mpamandrika 
gazety, — taratasy, etc. 

ABONNEMENT, «m. 1° Famandrihan- 
gazety, —taratasy. etc. 2*— .Vidin-gazety 
misy felr* andro, vidin-taratasy— , etc. 
Payer V— du journal. Mandoa ny vi- 
din-gazety misy fetr'andro. 

ABONNER, va. Mamandrika ho an' 

olona. 
S' abonner, vpr. Mamandrika ho an-tena. 

S'— à un journal. Mamandrika gazety. 

ABORD, sm. 1° Fitodiana, liantsonana, 
fanatonana, fanakekezana. La côte est 
de difficile — . Sarotra itodiana, ian- 
tsonana, hatonina, akehezina ny mo- 
ron-tsiraka. Il est d'un facile — . Mora 
hatonina, akehezina, akekena izy. 
2°— , Ny manodidina. Les abords de Ta- 
nanarive sont très escarpés. Ny mano- 
didina an' Antananarivo dia mideza be 
hiany. 

D'abord, de prime abord, adv. Aloba, 



am-boalohany. Mangez d'— et ensuite 
vous causerez. HomunaaJo/ia vao mire- 
saka. De prime — cette question" parait 
facile Toa mora am-boa/o/ianj/ izany 
zavatra izany. 

ABORDABLE, adj. Azo itodiana, — 
iantsonana, — hatonina, — akekczina. 

ABORDAGE, sm. l*Fidirana an-kery 
ao anaiy sambo. 2° — , Figonana, fldo- 
nana, iifandonana. 

ABORDER, vn. Mitody, miantsona. 
Le navire aborda le matin à Tamatave. 
Nilody inaraina tao Toamasina ny sam- 
bo. — au rivage. Miantsona am-body 
tanety. 

— ,va. 1* Mitody, miantsona, manatona, 
manakaiky. — quelqu'un. Manatona, 
manakaiky olona. 2° — , Miditra anke- 
ry ao anaty sambo. — un navire enne- 
mi. Miditra an-kery ao anaty sambon* 
ny fahavalo. 3° —, Migona, midona, 
mipoka. 4 - — , Mikasika. Il parle longue- 
ment avant d' — la question. Be sasin- 
teny loatra izy vao mikasika ny tena 
raharaha. 

S'aborder, vpr. 1° Mifanatona, mifana- 
kaiky 2°— , Mifampigona, mifandona, 
mifampipoka. Les deux navires se sont 
abordés. Nifampigona, nifandona, 
nifampipoka ny sambo roa. 

ABORIGÈNE, adj. Tao amy ny tany 
anankiray izay ela izay. Le citronnier 
est une plante — . Zavatra naniry ta- 
min' ity tany ity izay ela izay ny voa- 
sary. 

— sm. pi. Zana-tany. 

ABORTIF, IVE,acy. Lamôka, tsy tonga 
volana. Fruits abortifs. Lamô/tam-boan- 
kazo. Enfant—. Zaza tsy tongavolana. 

ABOUCHER, ta. Mampihaona, mam- 

pilanatona mba hiresaka. 
S'aboucher, vpr. Mihaona, mifanatona 

mba hiresaka. 

ABOUTER, va. Mampitohy. Le char- 
pentier a bien abouté ces pièces de bois. 
Ny mpandrafitra nampitohy tsara ireo 
hazo ireo. 

ABOUTIR, vn. i* Mipaka, mihalra. Tou- 
tes les rivières aboutissent à la mer. 
Ny renirano rehetra mipaka, etc., avo- 
koa amy ny ranomasina. 2° fig. Iafarana, 
mipaka, mihatra. On ne voit pas où cet- 
te affaire aboutira. Tsy hita izay hia/a- 
rana t hipahana, hiharariïzany raha- 
raha izany. 3 - — , Foy, potsitra. Faire 



Digitized by 



Google 



ABR 



ABU 



— un abcès. Manao izay hahafoy, /ia- 
hapotsitra ny vay. 

ABOUTISSANT, ANTE, adj. {• Mipa- 
ka.mihatra. || loc. Les tenants et aboutis- 
sants d'une terre. Ny manodidina ny ta- 
ny anankiray.2* fig. Connaître les te- 
nants et aboutissants d'une affaire. Ma- 
halala ny andinidiniky ny raharaha 
anankiray. 

ABOYER, vn. 1* Mivovô. Les chiens 
aboient contre les passants. Ny alika 
mivovô ny mpandalo 2° fig. Mikafara, 
mimenomenona, mikoinkoina. 

ABOVEUR,sm.1* Mpivovô. î'fig. Mpi- 
kafara, mpimenomenona, mpikoiukoina. 

ABRÉGÉ, ÉE, p. et adj. Voafoby, no- 

hafohezina, l'ohy. 
— , sm. Ventin-teny, fotopototra. Voici 

1* — de son discours. Izao no ventim- 

benliny, no fotopototry ny laha-teny 

nataony. 

En abrégé, loc. adv. Amy ny teny fo- 
hifoby. Raconter une histoire en— Mi- 
laza tantara amy ny teny fohifohy. 

ABRÉGER, va. Manalohy, mahalbhy. 
Le chemin qui suit les collines abrège 
le voyage. Ny fandehanana an-tanety 
mahafohy ny lâlana. — une histoire. 
Manafohy tantara. L'inconduite abrège 
la vie Ny iitoudran-tena ratsy mahafo- 
hy ny andro iainana. 

S'abréger, vpr. Mihafohy. 

ABREUVÉ, ÉE,p. et adj. fNampiso- 
troina, nampigohina. 2°fiy. Vonto, bobo- 
ka. Terre abreuvée d'eau. Tany vonto 
rano, 6060-drano. — de douleur. Von- 
fom-pahoriana. 

ABREUVER,i7a. f Mampisotro, mam- 
pigoka. Allez— mon cheval. Mandehana 
mampisotro, etc., rano ny soavaliko. 
2* fig. Mamonto. Les pluies ont bien 
abreuvé la terre Ny raaonorana namon- 
to tsara ny tany. Les enfants ingrats 
abreuvent leurs parents d'amertume. Ny 
zanaka tsy mahavaly lilia mamonto ala- 
helo ny ray aman-dreniny. 

S'abreuver, vpr. 1* Misotro, migoka, mi- 
boboka. Il s*est abreuvé de vin. Nibo- 
boka divay izy. 2' fig. Vonto. 

ABREUVOIR, sm. Dobo fampiso- 
troan-drauo ny biby. 

ABRÉVIATEUR, sm. Mpanafohy te- 
ny voasoratra amy ny boky. 



ABRÉVIATIF, IVE, adj. Manafohy 
teny. Signes abréviatifs. Famantarana 
manafohy teny. 

ABRÉVIATION, sf. Fanafohezan-teny. 

ABRI, sm. Fialofana, fiarovana. La 
pluie le força à chercher un—. Ny rano- 
norana nanery azy hitady fialofana. 
L'enfant trouve uu — auprès de sa mère. 
Ny zaza kely mahita fialofana, etc., 
ao akaïkin'ny reniny. 

A l'abri, loc. adv. Mialoka, alofana, aro- 
vana,. Il est à 1'— sous un arbre. Mialo- 
ka amy ny hazo izy. A Mojanga les navi- 
res sont à T — des tempêtes. Any Mojan- 
ga ny sarabo dia uoaro amy ny talio-dri- 
votra. 

ABRICOT, sm. Karazam-boankazo. 

ABRICOTIER, sm. Fotolry ny abricot, 

ABRITER, va. Manaloka, mamefy, 
miaro. — contre le soleil les semis de ta- 
bac. Manaloka uy zana-paraky amy ny 
hainandro. — la vigue contre le vent. 
Mamefy, miaro ny voaloboka amy 
ny rivotra. Las remparts abritaient les 
assiégés. Ny manda namcfy, niaro ny 
natao fahirano. 

S'abriter, vpr. Mialoka, mifefy. Les 
poussins s'abritent sous les ailes de leur 
mère. Ny zanak' akoho mialoka, etc., 
ao ambanin' ny elatry ny reniny. 

ABROGATION, sf. Fanesorana, fana- 
foanana. 

ABROGER, va. Manesotra, manafoana. 
— une loi. Manesotra, etc., lalana anan- 
kiray. 

ABRUPT, UPTE, adj. Mideza, mi- 
tsangana. Montagne abrupte. Tendrom- 
bohitra mideza, etc. 

ABRUPTO ( EX ), adv. Tampoka. 

ABRUTI, TIE, adj. Adala, miadalada- 
la loana, donto, tena biby. Il est— parla 
misère. Miadaladala foana noho ny fa- 
hautrany izy. 

ABRUTIR, va. Mahadala, mahadonto, 

manadonto, mahabiby. 
S'abrutir, vpr. Mihadala, mihadonto, 

mihabiby. 

ABRUTISSANT, ANTE, adj. Maha- 
dala, mahadonto, mahabiby. Le rhum 
est une boisson abrutissante. Ny toaka 
dia lisotro mahadala, etc. 



Digitized by 



GoogI 



À 



ABS 



— 6 — 



ABS 



ABRUTISSEMENT, sm. Iïadalana. 
fahadalana, hadontoana, fahadontoana. 

ABSENCE,s/\l°Tsy ao, tsy fanatrehana. 
Il fait de fréquentes absences. Tsy ao 
matetika izy. L'— d'une mère est un. mal- 
heur pour ses enfants. Ny tsy fanalre- 
han ny reny dia tahoriana ho any ny 
zanany*|| fig. Fihahakahafan-kevitra. Il 
a quelquefois des absences. Mihahaka- 
ha-kevitra izy indraindray. 

ABSENT, ENTE, udj. et s. Tsy eo, 
tsy manatrika. Il a été— durant une 
semaine. Tsy tao izy nandritra ny herin- 
andro. Juger un—. Mitsara ny tsy eo, 
ny tsy manatrika. 

ABSENTER (S'), vpr. Tsy ao. Pour- 
quoi vous ôtes-vous absenté de la mai- 
son ? Nahoana no tsy tao an-tranonao 
hianao? 

ABSINTHE, «A 1* Laposety. 2" fig. Ngi- 
dim-pahoriana. La vie est mêlée d' — .Ny 
andro iainana miharo ngidim-pahoria- 
na. 

ABSOLU, UE, adj. t°Mandidy tokana, 
tsy zehena, tsy refesi-mindidy. Souve- 
rain—-, qui a une autorité absolue. Mpan- 
jaka mandidy tokana, etc. 2°— , Manao 
teniko fe-lehibe, — teny tsy valiana, — 
jadon-tokana. Parler d'un ton —, être 
— . Manao tcniho fe-lehibe, etc. 3 B — , 
Tanteraka, lehibe indrindra, lavorary, 
indrindra. Bonheur — . llasambarana 
tanteraka, lehlbe indrindra, laoora- 
ry. C'est une nécessite absolue. Tsy 
main tsy a tao indrindra izany. 

ABSOLUMENT, adv. t°Tokoa,mihitsy, 
hiany, indrindra. Je n'en ferai — rien. 
Tsy hataoko lokoa, mihitsy izany. Il 
est— seul chez lui. Izy irery hiany no 
ao aminy. Il faut— que vous partiez. Tsy 
maintsy mandeha indrindra hianao. 

ABSOLUTION, sf. Famelan-keloka, 
fanafahana,famotsorana, fanalana ny ota. 

ABSOLUTISME, sm. Fombam-pan- 
jakana inisy mpandidy tokana. 

ABSORBANT, ANTE, ad). 1- Mi- 
tuka, mandritra. 2* fig. Maharenoka, 
mahasondriana, mahavariana. 

ABSORBÉ, ÉE,p. et adj. 1° Voafoka, 
nufohina, fohina, ritra, noritina, ritina. 
2° fig. Levuna, nolevonina, lany, nola- 
nina. 3° — , Rem.ku. sondriana, variana. 

ABSORBER, va. 1° Mifoka, mandritra. 
La terre absjrbe l'eau du canal. Ny ta- 
in mifoka. etc., ny rano amy ny lakan- 
drauo. I* fig. Vaudcvoiia, maudany, 



mandritra. Les procès ont absorbé sa 
fortune. Ny ady matetika no nande- 
vona, etc., ny hareny. 3°— , Maharenoka, 
mahasondriana, mahavariana. Ce récit 
l'absorbe. Maharenoka, etc., azy izany 
tantara izany. L'orateur absorbo toute 
son alteution. Mahavariana azy ny 
mpandaha-teny. 

S'absorber, vpr. I* Fohina, ritra. La 
pluie s'absorbe dans le sable. Fohin* 
ny fasika, ritra ao anatin' ny fasika ny 
ranonorana. 2° fig. Levona, levonina. 

ABSORPTION, sf. 1° Fifohana, fandri- 
tana. 2° fig. Fandevonana, fandaniana. 

ABSOUDRE, va. Mamela heloka, ma- 
nafaka, mandefa, mamotsotra, manala 
ny ota, manafaka ny fahotana. — uq 
accusé. Mamela heloka, manafaka, 
mandefa ny voampanga. Le prêtre 
l'a absous. Ny pretra namotsotra azy, 
namela ny helony, nanala ny otany, 
nanafaka ny fahotany. 

ABSOUS, OUTE, p. Yoavela heloka, 
navcla— , nalela, voavotsotra, novolsora- 
na, at'aka ota, nalela. Les juges le ren- 
voyèrent — . Navela, nalefan'ny mpi- 
tsara izy. 

ABSOUTE, sf. Fombam-pivavahana ho 
any uv maiy. 

ABSTENIR (S'), vpr. Mifady, tsy.. , 
aza, lad y S'— de manger. Mifady hanina, 
tsy mihinana. S'— de viande. Mifady 
heua. Abstenez-vous du mal. Mifadia 
ny ratsy hianao, aza manao ny ratsy. Il 
s'abstient de paraître en public. Fad y 
azy ny miseho ampahibemaso. Il s'abs- 
tient de jurer. F ady azy ny mianiana. 

ABSTENTION, sf. Tsy fanaovana izay 
tokony lia tao, tsy iisehoana. 

ABSTERGENT. ENTE. adj. Ma- 
hadio. Remède—. Fanafody mahadio 
ny fery. 

ABSTERGER, va, Manadio, manasa. 
— une plaie. Manadio, etc., fery. 

ABSTINENCE, */. Fifadiana, iifadian- 
kena, tsy lanaranam-pô, tsy lihinanana. 
Il fait— tous les vendredis. Mifady he- 
na isan-jomà izy. L' — des plaisirs con- 
serve la santé. Ny tsy fanaranam-pô 
mahasalama nV teua. Le malade a- été 
affaibli par une* longue— . Ny marary dia 
reraky ny tsy nihinanany ela. || loc. 
Abstinences superstitieuses. Fady. 

ABSTRACTION, sf. 1° Fanavahana an- 
ttaina, tsy faudinihaua. —faite du styie, 
ce livre est bon. Huha Isydinihinu uy 



L_. 



Digitized by 



Google 



ABU 



ABU 



laha-teny, tsara hiany izany boky izany. 
2*— ,Hevi-polsy, hevi-d ravina. 11 ne rê- 
ve qu'à de pures abstraotious. Tsy mi- 
hevitra afa-tsy hevi-potsy, etc., izy. 
3* — , Fahavarianana. Le voilà de nou- 
veau dans ses abstractions. Variana 
indray izy. 
ABSTRAIRE, ra. Manavaka an-tsaina, 
tsy mandinika. 

ABSTRAIT, AITE, adj. !• Voavaka 
an-tsaina, foronin'ny saina. Etre—. Za- 
vatra foroniri ny saina. 2°— , Saro- 
pantarina. Ce discours est— . Saro-pan ta- 
rina izany laha-teny izany. 3°— , Variana. 

ABSTRUS, USE, adj. Saro pantarina. 
Question abstruse. Zavatrasa?'o-pa?i/a- 
rina. 

ABSURDE, adj. 1° Tsy misyheviny, tsy 
misy fotony. Cela est—. 7sy misy he- 
viny, etc., izany. 2°— , Fotsy lievitra. Il 
est— dans tout ce qu' il dit. Fotsy hevitra 
amin'izay zavatra rehetra lazainy izy. 

— sm. Hevi-potsy, hevi-dravina, hevitra 
ambony. Il tombe dans 1'—. Milaza /ie- 
vi-potsy, etc., izy. 

ABSURDEMENT, adv. Tsy misy he- 
viny, tsy misy fotony. 

ABSURDITÉ, sf. Hevi-potsy. hevi-dra- 
vina, hevitra ambony. 

ABUS, sm. 1° Fanaovana an-kery, fanara- 
nam-pô loatra, fandaniana foana, fanam- 
bakana, fanariana, etc., 2"— , Fanao tsy 
mety. Il a supprimé les—. Nesoriny ny 
fanao tsy mety. 3 a — , Hadisoan-kevitra. 
C'est un — de croire que cela réussira. Di- 
so hevitra izay mino la ho tanteraka 
izany. 

ABUSER, vn. Manao an-kery, mana- 
ram-pô loatra, mandany foana, manara- 
bâka, manary, etc. fl abuse de son pou- 
voir. Manao an-kery noho ny fahefany 
izy. Vous abusez de ma bonté. Mana- 
ram-pô loatra noho ny halemem-pana- 
hiko hianao. Il abuse de ses richesses. 
Mandany foana ny hareny izy. Il a 
abusé de la confiance de son maître. 
Nanambàka ny tompony izay natoky 
azy izy. N'abusez pas des dons de 
Dieu. Aza manary foana ny fanome- 
zan' Andriamanitra. Il abuse de ses 
forces. Mandany foana ny heriny, 
mamono tena izy. 

— ta. Manambôka, mamilaka, manoloky. 
N'abusez pas les esprits faibles. Aza ma- 
nambùka nyadala. Il vous promet cela, 



mais il vous abuse. Mampanantena anao 

izany izy, kanjo manambàka, etc., anao 

foaua. 
S'abuser, vpr. Diso hevitra. 
ABUSIF, IVE, adj. Tsy an-drariny, tsy 

fanao, tsy mety, tsy mahitsy. 
ABUSIVEMENT, adv. Tsy an-drari- 

ny, an-kery, tsy mahitsy. Ce mot est 

employé—. Misy tsy mahitsy ny hevitr* 

izany teny izany. - 

ACADÉMICIEN, sm. Anisan'ny Aka- 
demia. 

ACADÉMIE, sf. Fikambanan' ny olo- 
mahay miara-mihevitra izay hanipan- 
drosoana ny fahaizana samihafa, Akade- 
mia. 

ACADÉMIQUE, adj. Araka ny Aka- 
demia. 

ACADÉMIQUEMENT,arfi\ Araka ny 
Akademia. 

ACACIA, sm. Karazan-kazo, akasia. 

ACAJOU, sm. Rotra vazaha. 

ACANTHE, sf. Karazan-java-maniry. 

ACARIATRE, ad/. Foizina, kitokitoina. 
Femme—. Vehivavy foizina, etc. 

ACCABLANT, ANTE, adj. i-Mahare- 
raka, mahavalaka, mahavizana, mahalro- 
traka, mahatorovana. Poids — . Entana 
mahareraha, ete. 2°— , Manahirana, ma- 
harera-po. Visites accablantes. Faman- 
giana manahirana. Nouvelle accablan- 
te. Zava-baovao maharcra-po. 

ACCABLÉ, ÉE,;>.el adj. 1° Tolotra, voa- 
totolra, nototofana. Il fut — par la chute 
de la muraille. Tototra nianjeran'ny 
ampiantany izy. 2° —, Keraka, valaka, 
vizana, trotraka, torovana. 3° fig. Sahi- 
rana, nosahiranina, tototra, revo, rera- 
po, resy, noresena. — d'alTaires. Sahira- 
na, tototry ny raharaha. — de travail. 
lie von" ny asa. —de dettes. Tototry ny 
trosan'olona. — d'honneurs. Tototra 
vouinahitra. — par la douleur. Rera-pô 
noho ny alahelo. Ils furent accablés par 
le nombre. Resy, noresen' ny habetsa- 
han ' ny fahavalo izy ireo. 

ACCABLEMENT,8m.t Faharerahana. 
fahavalahana, fahavizanana, fahatrotra- 
hana. Le malade est dans un grand — . 
Reraha mafy ny marary. 2° fig. Fahare- 
rabam-po. Il est dans le dernier—. Re- 
ra-pô indrindra izy. 
ACCABLER, ra. 1° Manototra. La 
maison en tombant accabla tous ceux 
qui s'y trouvaient. Ny trano nianjera 



Digitized by 



Goo 






4 



ÀCC 



8 — 



ACC 



nanototra izay rehetra tao. 2* —, Maha- 
reraka, raahavalaka, mahavizana, maha- 
trotraka, mahatorovana. Le fardeau l'ac- 
cable. Ny entana mahareraka, etc., azy. 
3 # fig. Manahirana, manotolra.maharera- 
po,mandrcsy. Il m'a accablé de questions. 

• Nototofany fanontaniana betsaka aho. 

ACCAPAREMENT, sm. Faraandri- 
ham-barotra,fangoronana— ,fijirihana— . 

ACCAPARER, va. 1' Maraandri-baro- 
tra, mangorona — , mijirika— . — le riz. 
Mamandri- bary, etc. — les étoffes. 
Mangorona ny lamba. 2° flg. Mitady ho 
azy irery. Il cherche à — les faveurs du 
peuple. Manao izay hahamamy hoditra 
azy irery amy ny vahoaka izy. 

ACCAPAREUR, EUSE, s. Mpaman- 
dri-barotra, mpangorona— , mpijirika— . 

ACCÉDER, vn. Maneky. J'accède à sa 
demande. Ekeko izay angatahiny. 

ACCÉLÉRATEUR, TRICE, adj. Ma- 
hafaingana. Force accélératrice. Hery 
maha faingana. 

ACCÉLÉRATION, sf. Fanafaingana- 
na, hafainganana. Veillez àj — de cette 
affaire. Ataovy izay hahafaingana izany 
raharaha izany. 

ACCÉLÉRÉ, ÉE, p. et adj. Faingana, 
nohafainganina, miliafaingana, maika. 
Allez au pas — . Manaova dia faingana, 
maika. 

ACCÉLÉRER, va. Manafaingana. La 
pesanteur d'un corps qui tombe en accé- 
lère le mouvement. Ny havesaran' ny z i- 
vatra mianjera manafaingana ny fan- 
dehany* 

ACCENT, sm. 1° Tendrin-tsoratra. N'ou- 
bliez pas l'— sur les E. Aza manadino ny 
tendrin-tsoratra eo ambonin' ny E. 
2°— , Fisondrotan' ny feo. Les mots 
malgaches ont un— très marqué. Ny 
teny malagasy dia misy fisondrotan' 
ny feo mafy. 3°— , Fanononana. Il ne 
peut se défaire de r— de son pays. Tsy 
mety afaka aminy ny fanononana fa- 
nao amy ny fari-taniny. k* fig. Teny 
mampientana ny fo. L'orateur a fait en- 
tendre des accents pathétiques. Ny 
mpandaha-teny nampandre teny mam- 
pienlana ny fo. 

ACCENTUATION, sf. \* Fanisiana 
tendrin-tsoratra. 2°— , Fisondrotan' ny 
feo. 3° -, Fanononana. 



ACCENTUER, va. 1° Manisy tendrin- 
tsoratra. 2° —, Mampisondrotra ny feo. 
3°— , Manonona. Accentuez bien toutes 
les syllabes. Tonony tsara ny yakiteny 
rehetra. 

ACCEPTABLE, adj. Azo ekcna. Vos 
conditions sont très acceptables. Azo 
ekena ny teny amy ny fanekena natao- 
nao. "* 

ACCEPTATION, sf. Fandraisana, fa- 
nekena. L' — dé l'héritage fut signée da 
sa main. Ny fandraisana ny lova dia 
voasonian' ny tànany. 

ACCEPTER, va. Mandray, manaiky. 
Il ne voulait— aucun présent. Tsy nety 
nandray fanatitra na inona na inona 
izy. — le combat. Manaiky hiady. 

ACCEPTION,?/'. {• Hevitra.Le mot ma- 
niry a une double—. Misy Zieui-droa-ny 
tenyhoe m&niry.l 9 — , Fiangarana, flza- 
han-tavan' olona. Dieu ne fait— de per- 
sonne. Tsy miangatra, tsy mizaha ta- 
van' olona Andriamanitra. 

ACGÉS sm. 1* Eitodiana, flantsonana, fa- 
natonana, fanakekezana, ûdirana. La cô* 
te est de diflicile— . Sarotra Uodiana, 
iantsonana t halonina, akehezina ny 
moron-tsiraka. lia — à la cour. Mahazo 
midilra auy anaty rova izy. 2°— , Fihe- 
tsehana. Il a un— de fièvre. Mihetsika 
ny tazony. Dans un— de colère il a tué 
son esclave. Tamy ny fihetsehan' ny 
hatezerany nahafaty ny ankiziny anan- 
kiray izy. 

ACCESSIBLE, adj. 1* Azo itodiana,— 
iantsonana,— hatouina,— akekezina. Les 
grands ne sont pas facilement accessi- 
bles. Ny lehibe tsy mba mora hatonina. 
2* fig. Azo arahina,— taritina,— taomina. 
La vertu est— à tous. Ny hatsaram-pa- 
nahy a*o ara/iin'ny olombeloua rehe- 
tra. Il est — à la raison. Azo taritina, 
taomina amy ny marina izy. 

ACCESSION, sf. Fanekena. 

ACCESSOIRE, adj. et sm. Zavatra 
momba, — miaraka, fanampiny. 

ACCESSOIREMENT, adv. Ho fanam- 
piny. 

ACCIDENT, sm. [• Zavatra sendrasen- 
dra, loza. II lui est arrivé un—. Sen- 
dra tra-doza izy. 2 # —, Fikitoantoana. 

Par accident, loç. adv. Sendrasendra. 



Digitized by 



Google 



ACC 



— 9 — 



ACC 



Cfest par— que cela est arrivé. Sert- 
drasendra no nahatongavan' izany. 

ACCIDENTÉ* ÉE, adj. Mikitoantoana, 
m ia vomi va. Terrain— . Tauy mikitoan- 
toana, etc. 

ACCIDENTEZ*, ELLE, adj. f Tsy na- 
hy,tsy nampoizina, tsy satry, sendrasen- 
dra. Maladie accidentelle. Aretina tsy 
nahy.etc. 2 # -^>Tsy marapaninona, hia- 
Dy. La blancheur est accidentelle à la 
cire. Na fotsy na tsia ny savoka dia tsy 
mampaninona, savoka hiany. 

ACCIDENTELLEMENT, adv. Sen- 
drasendra. 

ACCLAMATION, sf. Hoby, fihobiana, 
fihorebana. 

Par acclamation, loc. adv. Indray mi- 
redona. Il fut élu' par — . Indray mire- 
dona no nilidianan' ny vaboaka azy. 

ACCLAMER, ta. Mihoby, miborika. 
La foule l'acclama. Ny vahoaka ni/io- 
by, nihorika azy. 

ACCLIMATATION, sf. Fankazara- 
na amy ny tany hafa, fahazaraua— , fam- 
panirlana— , faniriana— . 

ACCLIMATÉ, EE, p. et adj. Za-tany, 
zatra amy ny tany hafa, maniry— . Les 
Européens sont vite acclimatés à Ta- 
nanarive. Ny Vazaha dia za-tany hain- 
gana aty Antananarivo. 

ACCLIMATER, va. Manazatra amy ny 
tany hafa, mampahazatra — , mampani- 
ry— > Il est difficile d'— le pommier dans 
les pays chauds. Sarotra,ny mampa- 
niry ny poma amy ny tany mafana. 

S'acclimater, vpr. Mihazatra amy ny 
tany hafa, maniry—. 

AGCOINTANCE, sf Fisakaizana, flfan- 
xazarana. Je ne veux point avoir d' — 
avec lui. Tsy lî-hiaakaiza, hifanka- 
zatra aminy aho. 

ACCOINTER (S'), rpr. Misakaiza, 
mifankazatra. 

ACCOLADE, sf. fFanorohana, fifanoro- 
hana, famihinana, fifamihinana. Donner 
1— à quelqu'un. Manoroka, mamihina 
olona. 2 # — , Fonon-tsoratra manakamba- 
na teny maro. Tirer une— . Manisy/b- 
non-tsoratra manakambana teny maro. 

ACGOLEMENT, sm. Fanakambanana. 

ACCOLER, va. f Manakambana amy 
ny fonon-tsoratra. —divers mots. Ma- 
nakambana teny maro amy ny fonon- 
tsoratra. 2* —, Manampify, manatam- 



pify. —une vigne à un treillage. Ma- 
nampify, etc., voaloboka amy ny talan- 
talana. 3* »— , Mampifanatrika, mampihao- 
na.— deux personnes. Mampifanatri- 
ka, etc., olona roa. 

S'accoler, vpr. l*Mikambana, mitampify, 
mipetaka. 2* —, Milanoroka, mifarnihina.. 

AGGOMMODABLE, adj. Azo amboa- 
rina. C'est une affaire—. Raharaha azo 
amboarina izany. 

ACCOMMODAGE, sm. Fahandroana, 
famboarana ny hanina. 

ACCOMMODANT, ANTE, adj. Ma- 
lemy fanahy, mora ifanarahana. 

ACCOMMODÉ, ÉE,p. et adj. Voahan* 
dro, nohandroina, voavoatra, voamboa- 
tra, namboarina, voaiamina, nalamina, 
nampifanarahina. 

ACCOMMODEMENT, «m. Fampifa- 
narahana, ûfanarahana. 

ACCOMMODER, va. !• Mahandro, ma* 
namboatra, mandamina, mampifanara- 
ka. Il accommode bien le poisson. Mauay 
mahandro hazandrano izy. Il a bien 
accommodé ce mets. Izy nanamboatra 
tsara io nahandro io. Il a bien accom- 
modé sa maison. Nanamboatra, nan- 
darnina tsara ny tranony izy. Il a ac- 
commodé le procès. Izy nanamboatra 
nyady. Il accommoda son discours aux 
idées du peuple. Izy nampifanaraka 
nylaba-teniny amiu' izay ankasitrahan* 
ny olona. 2° —, Tsara raha. Cet empla- 
cement m'accommoderait. Tsara raha 
ahy io tokotany io. 

S'accommoder, vpr. 1* Mifanaraka, ma- 
naraka. lis se sont accommodés. Nifa- 
naraka izy ireo. Il faut s'— à l'usage. 
Tokony hanaraka ny fanao. 2 - — , Miso- 
ketraka, misokatrika, misonanina. Il sait 
s*— sur sa chaise Mahay misoketra- 
ka, etc., eo ambony sezany izy. || loc. 
S — de tout. .Tsy sarotsarotiny, mora ifa- 
narahana. 

ACCOMPAGNATEUR, TRICE, 8. 

Mpampiaraka zava-maneno amy ny hira. 

ACCOMPAGNÉ, ÉE, p. et adj. 1* 
Narahina, arahina, misy mpanaraka, 
nombana, ombana, niarahana, iara- 
hana, voaotrona, notronina, otronina, 
voatitra. naterina. Il est toujours — 
d'une foule d'esclaves. Arahina, otro- 
nin* andevo betsaka mandrakariva izy. 
Il n'est pas — dans ses promonades. 



Digitized by VjOOQlC 



A CG 



— 10 — 



ACC 



Tsy misy mpanarâka izy raha mitsan- 
gantsangana. 2* — , Nampombaina, ara- 
pombaina, ombana, nampiarahana, am- 
piarahana, miaraka, mifanaraka. Voici 
un présent— d'une lettre. Inty fanatitra 
omban-taralasy. Ses paroles sont tou- 
jours accompagnées de gestes. Ny te- 
niny miaraka mandrakariva amy ny fi- 
hetsiky ny tânany. 

ACCOMPAGNEMENT, *m. fFanara- 
hana, fombana, tiarahana, fanotronaua.- 
2*—, Zavatra momba,— miaraka, fanam- 
piny. L'— soutient la voix. Manampyny 
feo ny zava-maneno miaraka aminy. 
Son tableau a besoin do quelques accom- 
pagnements. Mila fanampiny kely ny 
sary nataony. 

ACCOMPAGNER, va. 1* Manaraka, 
momba, miaraka, manotrona, manatitra. 
Ce serviteur accompagne toujours son 
maître. Manaraka, momba ny tompo- 
ny, miaraka amy ny tompony mandra- 
kariva io ankizilahy io. Des officiers ac- 
compagnaient le Premier Ministre. Nisy 
manamboninahitra nanotrona ny Pri- 
me Ministra. Il accompagna le voyageur 
jusqu'aux portes de la ville. Nanatitra 
ny mpandeha hatreo am-bavahadin'ny ta- 
nâna izy. 2*—, Mampomba, mampiaraka, 
mampiaraka zava-maneno amy ny hira, 
mifanaraka. Il accompagna son présent 
d'une lettre. Nampombainy, nampia- 
rahany taratasy ny fanatitra nateriny. 
Quand il chante, il aime à se faire— du 
violon. Kaha mihira izy dia tiany ampia- 
rahana lokangam-bazaha. La tapis- 
serie accompagne bien les meubles. 
Ny temitra taratasy mifanaraka tsara 
amy ny fanaka. 

S'accompagner, vpr. Mitendry zava- 
maneno sady manara-bava. 

ACCOMPLI, IE, p. et adj . 1* Tanteraka, 
notanterahina, vita, novitaina, tontosa 
notontosaina, efa. Mon vœu est— . Tan 
teraka, vita, tontosa, efa ny voadiko 
2*—, Lavorary, tanteraka. Voilà un jeu 
ne homme—. Indro ny tovolahy ananki 
ray lavorary, etc. 3° —, Ngarangidina 
tapitra. J'ai vingt ans accomplis. Roa 
polo taona ngarangidina aho izao, ta 
pitra roapolo taona aho izao. 

ACCOMPLIR, ra. 1* Mahatanteraka, 
manatanteraka, mahavita, mamita, ma- 
hatontosa, manatontosa.mahefa, manefa. 
Dieu accomplit ce qu'il veut. Andriama- 
nijra mahatanteraka, mahavita t maha- 



tontosa, mahefa izay tiany. Il a accom- 
pli ses promesses. Nahatanteraka ny to* 
nynapelrany izy. 2° — , Mahatapitra. Il 
a accompli sa dixième année. Nahata- 
pitra ny taona fahafolo nahaterahany 
izy. 
S'accomplir, vpr. Tanteraka, vita, ton- 
tosa, tapitra. Puissent vos vœux s'— l 
Aoka ho tanteraka anie izay irinaol 

ACCOMPLISSEMENT, sm. Fahatan- 
terahana, fahavitana, famitana, fahaton- 
tosana, fanatontosana. 

ACCORD, sm. 1° Fifanarahana, fikamba- 
nana, firaisan-kevitra, firaisan-kina. Ces 
frères viveut dans un parfait — . Mifa- 
naraka, mikambana, miray hevitra, 
miray hina tsara izy mirahalahy. L'— 
des voix est nécessaire dans le chant. 
Ny fifanarahan' ny feo dia ilaina amy 
ny hira. 2° —, Fanekena. 1/ — conclu en- 
tre les deux Etats. Ny fanekena nataon* 
ny fanjakana roa ton ta. 

ACGORDABLE, ad/. 1° Azo ampifana- 
rahina, — akambana, — ampiraisin- 
kevitra, — ampiraisin-kina. 2° —, Azo 
omena, — ekena. 

ACCORDÉ, ÉE, p. l'Nampifanarahina, 
nakanibana, nampiraisin-kevitra, n am- 
piraisin-kina. Ces deux ennemis sont 
accordés. Efa narnpi/anara/itna ireo 
mpifandrafy ireo. 2 # — , Nomena, omena, 
nekena, ekena. 3°—,Veiona, novelomina. 

ACCORDÉON, sm. Korodao. 

ACCORDER, va. 1* Mampifanaraka, 
mampikambana, mampiray hevitra, 
mampiray hina. — les esprits. MampU 
fanaraka, etc., ny olona. — les cœurs. 
Mampiray hina ny fon* ny olona. 2 # 
— , Manorae, manaiky. Il accorde à ses 
amis tout ce qu'ils demandent. Manome, 
etc., izay rehetra angatahin'ny sakaizany 
izy. J'accorde ce que vous avez prouvé. 
Ekeko izay nohamarininao. 3 - — ,Mame- 
lona. Il ne sait pas— son violon. Tsy 
mahay mamelona ny lokangany izy. 

S'accorder, vpr. Mifanaraka, mikam- 
bana, miray hevitra, — hina. Les deux 
époux s'accordent parfaitement. Mi fa* 
naraka tsara dia tsara izy mivady. La 
première proposition ne s'accorde pas 
avec la dernière. Ny fehezan-teny voa- 
lohany tsy mifanaraka amy ny farany. 

ACCORDEUR» 8m. Mpamelona zava- 
maneno. 



Digitized by 



Google 



ACC 



11 — 



ACC 



ACCOSTABLE, ad;. Azo hatonina,~ 
akekezina,— itodiana,— iantsonana. Voy. 
Abordable. 

ACCOSTER, va. Manatona, manakai- 
ky, mitody, miantsona. —quelqu'un pour 
lui parler. Manatona, manahaiky olo- 
oa mba hiteny aminy. La barque ac- 
costa le rivage. Nanatona ny tanety, ni- 
antsona, nitody tao amoron-drano ny 
lakan-drafirra. 

S'accoster, vpr. Mifanatona, m ; fana- 
kaiky. 

ACCOUCHÉE, sf. Tera-bao, velom- 
bao. Il est allé féliciter 1* — . Lasa nia- 
rahaba ny tera-bao, etc., izy. 

ACCOUCHEMENT, sm. Fiterahana. 

ACCOUCHER, un. 1* Miteraka, tenaka. 
Elle est accouchée heureusement d'un 
garçon. iVi/era-dahy, fera-dahy tsy 
naninona tsy naninona izy. 2* fîg. Ma- 
morona. Il a accouchée d'une fable cu- 
rieuse. Namorona fanoharana mam- 
pihomehy izy. 

— va. Mampivelona. 

ACCOUCHEUR, EUSE, *. Mpampi- 
velona, renin-jaza. 

ACCOUDER (S'), vpr. Mitehina amy 
ny kiho, miankina— . Il s'accoude sur 
la table en mangeant. Mitehina amy 
ny kihony ao amy ny latabatra izy raha 
bomana. 

ACCOUDOIR, «m. Fitehenana amy ny 
kiho, Ûankinana — . 

ACCOUPLEMENT, 8m. !• Fanakam- 
banana. fampikambanana, fikambanana, 
fampivadiana, fivadiana. 2*/î^.Fanakam- 
banana, fampikambanana, fikambanana. 

ACCOUPLER, va. 1° Mamady, mana- 
kambana, mampikarabana, mampivady. 
—des bœufs pour labourer. Mamady, 
manakambana, mampikambanaomby 
mba hiasa tany. —des animaux. Mam- 
pivady biby. 2 - fîg. Manakambana, 
mampikarabana. Il accouple ensemble 
les idées les plus disparates. Manakam- 
bana, etc., hevitra samihafa lavitra izy. 

S'accoupler, vpr. Mikambana. 

ACCOURCIR, va. Manafohy, maba- 

fohy. 
8'accourcir, vpr. Mihafohy. 
ACCOURCISSEMENT, sm. Fanafo- 

hezana, hafohezana. 
ACCOURIR, va. Midodododo, miroho- 

tra, mihazakazaka. La foule accourut do 



toutes parts pour éteindre l'incendie. Ny 
olona rehetra nidodododo, etc., mba 
hamonjy ny hain-trano. 

ACCOUTREMENT, «m. Filaflana 
mampihomehy, haiugon' adala. 

ACCOUTRER, va. Mampanao haingon* 
adala. 

S'accoutrer, vpr. Manao haingon' ada- 
la. Ce paysan s'était accoutré d'une fa- 
çon ridicule. Izany ambauivohi-dahy 
izany nanao haingon' adala. 

ACCOUTUMÉ, ÉE, p. et adj. Za- 
tra, nozarina, mahazatra. Il est urrivô 
à l'heure accoutumée. Tonga tamy ny 
fotoana mahazatra azy izy. 

ACCOUTUMER, va. Manazatra, man- 
kazatra, mampahazatra. Il faut — les 
enfants à l'obéissance. Tsy maintsy 
hanazatra, etc., ny ankizy madinika 
mba hauaiky. — un bœuf à la charrue. 
Manazatra, etc., omby hiasa tany. 

S'accoutumer, vpr. Mihazatra. Il s'ac- 
coutume au froid. Mihazatra amy ny 
hatsiaka izy. 

ACCRÉDITER, va. 1* Mampahaloky. Sa 
bonne conduite l'a accrédité chez nous. 
Ny hatsaran' ny fîtondran-tenany nam- 
pahaloky anay azy. 2*— Manome iahe- 
fana. L'ambassadeur montra les lettres 
qui l'accréditaient auprès du souverain. 
Ny ambasadora uampiseho tamy ny 
mpanjaka ny taratasy manome (nhe- 
fana azy. 3° fig. Mampiely. —un bruit. 
Mampiely tsaho. 

S'accréditer, vpr. \* Mahatoky, itokia- 
na. Ce marchand commence à s'—. Ma- 
hatoky, etc., sahady io mpivarotra io. 
2° fig. Miely. 

ACCROC, sm. l°Triatra. Il y a un— à 
son pantalon. Misy triatra ny patalo- 
hany. 2° fig. Sampona, sakana, lisaka- 
nana, fahasahiranana. Il y a un— dans 
cette alTaire. Misy sampona, etc., arain* 
izany raharaha izany. 

ACCROCHÉ, ÉE, p. et adj. 1« Voa- 
hantona, nahantona, mihantona, voa- 
sarangotra, nosarangotina, voasingotra. 
2* fig. Voasampona, nosamponana, sam- 
pona, azon-tsampona, voasakana, nosa- 
kanana. L'affaire est accrochée. Voa- 
sampona, etc., ny raharaha. 

ACCROCHER, va. i'Manantona, ma- 
nasarangotra, manasingotra — un ta- 
bleau au mur. Manantora sarv amv 



Digitized by 



Googl^j 



ACC 



12 — 



ACC 



ny rindrina. Elle a accroché sa robe 
aux épines. Voasarangotra, voasingo- 
try ny tsilo ny zipony. 2* — , Midona, 
migona, mipoka. La charrette a accro- 
ché ma voiture. Ny sarety nidona, etc., 
tamy ny kalesiko. 2° fig. Manampon- 
tsampona, misakana. 4* —, Mahazo. — 
une place. Mahazo raharaha. 

S'accrocher, vpr. Misarangotra, mi- 
singotra, mamikitra, mamahatra. Il se 
serait noyé, s'il ne s'était accrochée une 
branche. Saikymaty an-drano izy, raha 
tsy nisarangotra, namikitra, riama- 
hatra tamy ny rantsan-kazo. 

ACCROIRE, un. Faire—. Mampino za- 
vatra tsizy olona. Il voulait me faire — 
que c'était vrai. Ta-hampino ahy izany 
ho marina izy. S'en faire—. Mihambo, 
midehaka, mirohaka. Il ne s'en fait pas—. 
Tsy rnihambo, etc., izy. 

ACCROISSEMENT, sm. Fampitom- 
boana, fitomboana, fanitarana, fitarana. 

ACCROITRE, va. Mnmpitombo, ma- 
nitatru. Il accroît tous les jours Sun bien. 
Mampitombo isan' andro ny lananany 
izy. —un jardin. Manitatra zariday. 

— im. Mitombo, mitatra. 8a gloire accroît 
tous l«s jours. Mitombo isan' andro 
ny voninahiny. 

S'accroître, vpr. Mitombo, mitatra. 

ACCROUPI, IE, adj. Tafatemontemo- 
na, mitemontomona, mitakoko, tafatoro- 
voka, mitorovoka. 

ACCROUPIR (S'), vpr. Mitemonte- 
mona, mitakoko, mitorovoka. Il s'ac- 
croupit sans cesse auprès du feu. MU 
temontemona, etc., mandrakariva ao 
akaikin' ny afo izy. 

ACCROUPISSEMENT, sm. Fitemon- 
temonana, fi temontemona, li ta ko ko, fi- 
torovoka. 

ACCUEIL, sm. Fandraisana. Les Mal- 
gaches font bon— aux étrangers. Ny Ata- 
lagasy mandray tsara ny vahiny. 

ACCUEILLIR, va. Mandray. —poli- 
ment. Mandray araim-panajana. 

ACCUL, sm. Fitoerana tsy inisy hialana. 

ACGULEMENT, sm. Fanosehana, fa- 
nerena, famoretana. 

ACCULER, va. Manosika ho ao amy 
ny fitoerana tsy misy hialana, manery, 
mamorilra. — les ennemis contre les rem- 
parts. Manosika, manery, mamoritra 
ny fahavalo ao amy ny manda, —le san- 



glier. Manery, mamoritra ny lambo. 
S'acculer, vpr. Miampify mitampify. 
Il s'accula contre la muraille, Niampify, 
etc., tao amy ny rindrina izy. 

ACCUMULATION, sf. Antontany, 
fampifanongoavana. fifanongoavana, fa- 
navosana, tlavosana, fanavovonana, fia* 
vovona, fanangonana, famoriana. 

ACCUMULÉ, ÉE, p. l'Na tao antontany, 
nampifanongoavina, mifanongoa, navo- 
saina, miavosa, na vovona, raiavovona, 
voangona, nangonina, novorina. 2* fig. 
Voangona, nangonina, novorina, tototra, 
nampiana, miampy. 

ACCUMULER, va. 1* Manao antontany, 
mampifanongoa, manavosa, manavovo- 
na, manangona, mamory. —des pierres. 
Manao antonta m-ba to, ma mpifa non* 
goa, etevato. — des biens. Manangona 
harena, mihary. 2* fig. Manangona, ma- 
mory, manototra, manam)>y. — dos preu- 
ves. Manangona, mamory porofo. Il 
a accumulé des honneurs sur la tête de 
son ami. Nanototra voninahitra ny sa- 
kaizany izy. Il accumule crime sur crime. 
Manao heloka manampy heloka izy. 

S'accumuler, vpr. 1* Mifanongoa, mia- 
vosa, miavovona, miangona. 2* fig. Mi- 
tombo, miampy. Les dettes s'accumu- 
lèrent pendant ces deux années. iVt- 
tombo, niampy jiy trosa nandritra 
ireo roa taon a iroo. 

ACCUSABLE, adj. 1* Azo ampangaina, 

— toriua. 2*—, Azo tsinina. 
ACCUSATEUR, TRIGE, 8. Mpiam- 

panga, m pi tory. 

ACCUSATION, sf. 1* Fiampangana, 
fitonana. Les chefs d' — se réduisent à 
trois. Telo loha hianyno fototry ny fiam- 
pangana, etc. 2°— , Faniniana. 3 # — , 
Fanauibarana ny fahotana. 

ACCUSÉ, ÉE, s. Ny voampanga, ny 
ampangaina, ny voatory, ny tonna. 

ACCUSER, va. 1° Miampanga, mitory. 
On l'accuse d'avoir fui sur le champ de 
bataille. Ampangaina ho niamboho 
lehilahy tany amy ny ady izy. 2*—, Ma- 
niny. Je l'accuse de paresse. Tsiniko 
noho ny hakaraoany izy. 3°— , Mampi- 
seho, milaza, manambara.Les apparen- 
ces accusent sa mauvaise intention. Ny 
zavatra hita ivelany no mampiseho, ma~ 
nambara ny ratsy kasainy Jiatao. —ses 
péchés, Milaza, manambarany fahota- 



Digitized by 



Google 



ACH 



- 13 - 



ACH 



ny. — réception d'une lettre. Milaza fa 
efa azo ny taratasy. 

S* accuser, vpr. 1* Miampanga tena, mie- 
ky heloka. 2*—, Manambara. fabotana. 

ACERBE, adj. 1° Handatra, maisatra, 
maraitra. Vin—. Divay handatra, etc. 
2» fig. Maharary, mangidy, lozabe. Pa- 
roles acerbes. Teny maharary, man- 
gidy. Il est d'une humeur — . Lozabe 
izy. 

ACÉRÉ, ÉE,ad/. 1-Misy tsy. 2 # — , Mara- 
nitra, mipilojnlo, mitsilotsilo. Lance acé- 
rée. Lefona maranitra, etc. 3 Ù fig. Ma- 
moapoaka, mamelively, maharary. Slyle 
— . Laha-teny marnoapoaka, etc 

▲GÉRER, va. 1* Manisy tsy ny vy. 
2 # — , Mandranitra. 

ACÉTST7X, ETJSE, adj. Marikivy. 
ACÉTIQUE, adj. m. { Ny asidra ) amy ny 

vinaingitra. 
ACHALANDAGE, sm. Fitarihana ny 

mpividy, hamaroan' — . 

ACHALANDÉ, ÉE, adj. Be mpividy. 
Boutique achalandée. Trano flvarotana 
be mpividy. 

ACHALANDER, va. l*Mitarika mpi- 
vidy, mahabe ny mpividy, manao do- 
kam-barotra. 2° fig. Mampiely. 

ACHARNEMENT, sm. Kiry, fikiri- 
zana. mokitra, fimdkirana, filofoana, fi- 
masoana, filozohana, flfantsihana. 

ACHARNÉ, ÉE, adj. Kirina, raikiry, 
mirnokitra, milofo, mimaso, milozoka, 
mifantsika. Ils sont acharnés les uns con- 
tre les autres. Mifampikiry izy ireo. 

ACHARNER, va. Mamporisika. — un 
chien contre un autre. Mamporisika 
alika hiady. 

8'acharner, vpr. Mikiry, mimokUra, 
milofo, mimaso, milozoka. mifantsika. 
Le lion s'acharna contre le bœuf. Ny 
liona nikiry tamy ny omby. S*— au com- 
bat. Mikiry, milofo amy ny ady. S'— 
à l'étude. Af t/un/,etc, amy nylianarana. 

ACHAT, sm. !• Fividianana. Faire— d'u- 
ne maison. Mividy trano. 2° —, Zavatra 
voavidy. Montrer ses achats. Marapise- 
ho ny zavatra voavidy. 

ACHEMINEMENT, sm. Fandehana- 
na, fandrosoana. C'est un— à la paix. 
Mampandroso ny raharaham-pihavana- 
na izany. 

ACHEMINER, va. Mampandeha, mam- 
pandroso. 



S'acheminer, vpr. Mandeha, mizotra, 
mandroso. Il s'achemina vers la capitale. 
Nandeha, etc., ho any amy ny reni- 
vohitra izy. 

ACHETÉ, ÉE, p. !• Voavidy, novidina, 
novinidy. 2° fig. Voasisika, nosisihana, 
azo, notakalozana, natakalo. 

ACHETER, va. 1* Mividy. Il a acheté à 
bon compte les bœufs qui restaient au 
marché. Nioidy mora ny omby sisa tsy 
lafo lao an-tsena izy. 2* fig. Manisika, 
mahazo, manakaio. — les juges. A/ani- 
sika ny mpitsara. Il a acheté la victoire 
au prix du sang des soldats. Ny ran'ny 
miaramila no nahazoany, nafakalony 
fandresena. 

S'acheter, vpr. Vidina. 

ACHETEUR, sm Mpividy, 

ACHEVÉ, ÉB,p. eiadj. f Vita. novitai- 
na, tanteraka, notanterahina, vraela, no- 
efaina, tapitra, notaperina. 2* fig. Lavora- 
ry, tontosa, tena. C'est un ouvrage—. Bo- 
ky lavorary, tontosa izany. C'est un fou 
— . Tena adala io. 

ACHÈVEMENT, sm. Fahavitana, fa* 
mitana, fahatanterahana, fahatoutosa- 
na, fanefana, fanaperana. 

ACHEVER, va. 1* Mahavita, mamita, 
mahatnnteraka, mahatonto^a, manefa, 
manapitra. lia achevé son travail. «/Vaha- 
vita, etc., ny asany izy. Il a achevé d'ar- 
mer ses troupes. Efa fapi-nanome fladia- 
nany miaramilany izy. 2 # fig. Efa ho..., 
mandany, manapitra nyaina. Il achève 
de se perdre. Efa ho vei y izy. Il acheva 
ses jours dans la retraite. Nandany ny 
androny sisa tany amy ny tany mangin- 
gina izy. Il acheva l'ennemi d'un coup de 
lance. Nanapitra ny ain' ny fuhavalo 
tamy ny lefona izy. 

S'achever, upr. Efa ho vila, efa ho 
tapitra, vita, tapitra. 

ACHOPPEMENT, sm. Fanallntohina- 
na. fahataflniohinana. Pierre d'— . Vato 
fahatafintohinana. 

ACIDE, sm. Asidra. 

—, adj. Marikivy, mahadilo, makirana. Le 
citron est—. Marikivy, etc.,ny voasary. 

ACIDITÉ, sf. Faharikivy, fahakirana. 
L'— de l'oseille. Ny faharikivin' ny ka- 
masina. 

ACIDULÉ, ÉE, adj. Marimarikivy, ma- 
kirankirana. 

ACIDULER» va. Mahatonga ho ma- 
rikivy. 



Digitized_byVjOQQ.|£" J 



ACQ 



-14 — 



AGT 



ACIER, sm. f Tsy. 2° fig. Zava-mara- 

nitra. Il l'a frappé d'un— homicide. Na- 

mely azy tamy ny zava-maranitra izy. 
ACIÉRER, va. Manisy ts^. 
ACOLYTE, sm. fAkôlita. V fig. Mpa- 

naraka. 
ACOMPTE, sm. Lefilany. Il a payé cent 

francs en—. Nandoa ariary roapolo na- 

tao lefilany izy. 
ACOUSTIQUE, sf. Fahaizana momba 

ny feon-javatra. 
—, adj. Momba ny feon-javatra. Nerf—. 

Hozatra mandray ny feon-javatra. |l loc. 

Cornet—. Fihainoana ho any ny mare- 

nina. 
ACQUÉREUR, sm. Mpividy, mpahazo. 
ACQUÉRIR, va. Mividy, mahazo. —un 

terrain. Mividy tany. —un héritage,— du 

savoir. Mahazo lova,— fahaizana. 
S'acquérir, vpr. Vidina, azo. 

ACQUIESCEMENT, sm. Fiekena, fa- 

nekena, fankasitrahana. 
ACQUIESCER, va. Mieky, manaiky, 

mankasitraka. Il acquiesça à la volonté 

de son chef. Nieky, etc., ny sitrapon'ny 

lehibeny izy. 
ACQUIS, ISE, p. el adj. 1° Voavidy, no- 

vidina, azo. 2* —, Mahatoky, itokiana. 

Cet homme m'est—. Mahatoky ahy, ito- 

kiako îo lehilahy io. 
ACQUIS, sm. Fahaizana. Cet homme a 

beaucoup d'— . Be fahaizana izany 

lehilahy izany. 
ACQUISITION, sf. 1° Fividianana, fa- 

hazoana. 2 - —, Zavatra novinidy,— azo. 

ACQUIT, sm. Fanafahan-trosa. 

Par manière d'acquit, loc. adv. Tsi- 
rambina. Il fait son travail par manière 
d' — . Manao tsirambina ny asany izy, 
miala safay amy ny asany izy. 

ACQUITTEMENT, sm. 1° Fanafahan- 
trosa. 2°— , Fanafahana. 

ACQUITTÉ,ÉE,p. 1° Afaka.voaloa, na- 
Joa, voaefa, nefaina. 2'—, Tanteraka, no- 
tanterahina, tontosa, notontosaina. 

ACQUITTER,ua.l°Mahafaka,mahaloa, 
mandoa, manefa. Il a acquitté sa dette. 
Nahafaka, etc., ny trosany izy. 2°— , Ma- 
nafaka. — un accusé. Manafaka olona 
voampanga. 3°— , Manatanteraka, ma- 
natontosa. Il a acquitté sa promesse. 
Nanatanteraka, etc., ny teny napetra- 
ny izy. 

S'acquitter, vpr. !• Afa-trosa, — kitra. 



Il s* est acquitté envers son créancier. 
Afatrosa t etc., amy ny tompon-trosa izy. 
2*— , Manatanteraka, manatontosa, ma- 
havita. Il s'acquitte parfaiment de son 
devoir. Manatanteraka, etc., tsara ny 
raharahany izy. 

ACRE, adj. 1° Mafaitra, maisatra, han- 
datra, mangidy. Fruit—. Voankazo ma- 
faitra, maisatra, handatra. 2* fig. Ma~ 
harary, mangidy, lozabe. Voy. Acerbb. 

ACRETÊ, sf. Hafaitra, hamaisatra, ha- 
handatra, hangidy. —de la bile. Ha/i- 
gidin' ny ranon' afero. 

ACRIMONIE, sf. 1- Hangidy. L'— du sel. 
Ny hangidin % ny sira. 2 # fig. Halozana, 
hamafian-teny. Il a de T— dans son ca- 
ractère. Lozabe izy. Ses discours sont 
pleins d'— . Ataony mafy loalra ny laha- 
teniny. 

ACRIMONIEUX, EUSE, adj. 1* 
Mangidy. 2° fig. Lozabe, mafy. 

ACROBATE, sm. Mpandihy ambonin' 
ny mahazaka. 

ACTE, sm. 1° Atao, asa, Les actes des 
Apôtres. Ny asan'nyApostoly II reçoit 
ce qui est dû à ses actes. Miverina aminy 
ny ataony, ny asany. Mes actes sont 
irréprochables. Ny nataoko tsy azo tsi- 
nina. || loc. — de foi, de charité, de zèle, 
de folie, de soumission, d'accusation. 
Finoana, fltiavana, fahazotoana, hadala- 
na, fanekena, fiampangana. Faire— de.. 
Mampiseho. Il fait parfois des actes de 
folie. Indraindray izy mampiseho hada- 
lana. Il a fait — d'autorité. Nampiseho 
ny fahefany izy. Faire — de présence 
Miseho, manatrika. 2*—. Taratasy fano- 
ratana. lia signé 1*— de vente. Nanisy 
sonia ny taratasy fivarotana izy. Tous 
les faits ont été consignés dans les actes 
publics. Voasoratra amy ny taratasim- 
panjakana avokoa ny zavatra rehetra. 

ACTEUR, TRIGE, a. Mpanao theatra. 

ACTIF, IVE,ad7. 1° Marisika, mavitrika, 
manao, miasa. Il est très— dans tout ce 
qu'il fait. Marisika dia marisika, ma- 
vitrifia dia mavitrika amin'izay rehe- 
tra ataony izy. Il a pris une part active 
dans cette affaire. Niara-n a nao, nia-sa 
tamin' izany raharaha izany izy. Verbe 
— . Verba manao, miasa. 2° — , Ma- 
hery. Le feu est le plus— de tous les élé- 
ments. Ny afo no zavatra mahery in- 
drindra. || loc. Dette active. Trosa amia* 
olona. 

— , sm. Trosa tmin' olona 



Digitized by 



Google 



ÀDÀ 



— 15 — 



ADJ 



ACTION, sf. !• Atao, fanaovana, asa, 
. forme relative. Ses bonnes actions lui 
ont mérité des honneurs. Nysoa natao- 
ny, ny asa soa vitany nampahazo voni- 
nahitra azy. II faut des actions et non 
pas des paroles. Tsy ny vava no ilaina 
fa ny fanaovana. — de courir Fihaza- 
kazahana. — de grâces. Fisaorana. 
2* — . Hery. Le soleil exorco une — puis- 
sante sur la végétation. Ny masoandro 
manan-fcerj/ lehibe amy ny zava-mani- 
ry.3 # — , Ady. Il engagea l'— au point du 
jour. Nanomboka ny ady raha vao ma- 
rainakoa izy. || loc. — criminelle. Fiam- 
pangana amy ny mpitsara, fitoriana. In- 
tenter contre quelqu'un une — criminel- 
le. Miampaîiga, mitory olona amy 
ny mpitsara. 4* — ,Fihetsika. L' — de l'o- 
rateur est en parfait accord avec ce qu'il 
dit. Ny fihetsiky ny mpandaha-teny 
mifanaraka tsara amy ny teny ataony. 
5 # — , Vola omena hiteraka amy ny raha- 
raha na varotra anankiray. 

ACTIONNAIRE, sm. Mpanome vola 
hiteraka amy ny rabaraha na varotra 
anankiray. 

ACTIVEMENT, adv. An-karisihana, 
an-kavitrihana. 

ACTIVER, va. [• Mandodona, mahado- 
dona, manafaingana, mahafaingana. La 
présence du maître active les travaux. 
Ny fanatrehan'ny tompo mahadodona, 
mahafaingana ny raharaha. 2°— , Mam- 
pahery. L'huile active le feu. Ny solika 
mampahery ny afo. 

S'activer, vpr. Mihadodona, mihafain- 
gana. 

ACTIVITÉ, sf. {• Harisihana, havitriha- 
na. Il déploie une— remarquable malgré 
son âge avancé. Mampiseho harisiha- 
na, etc.. mahagaga izy na dia antitra 
aza. 2 a — , Hery. L'— du feu croissait de 
plus en plus. Nitombo dia nitombo ny 
herin' ny afo. 

ACTUEL, ELLE, adj. Ankehitriny. 
Le langage — . Ny fi teny ankehitriny. 

ACTUELLEMENT, adv. Ankehitriny, 
izao. 

ADAGE, &m. Ohabolana, ohatra. 

ADAPTÉ, ÉE, p. l°Nampiadina, miady, 
napaka, mipaka, natsetaka, mitsetaka. 
3 - — , Nampifanarahina, mifanaraka. 

ADAPTER, va. t # Mampiady,mampipa- 

ka, mampitsetaka. 2 e --, Mampifanaraka. 

S'adapter, vpr. 1* Miady, mipaka, mi- 



tsetaka. Ce couvercle s'adapte bien. 
Miady, etc., tsara io takotra io. Ce cha- 
peau s'adapte très bien à ma tôte. 
Mitsetaka tsara amy ny lohako ity sa- 
troka ity. 2°— , Mifanaraka. Ce passage 
de l'Ecriture Sainte s'adapte bien à votre 
sujet. Izany teny nalaina tamy ny Sora- 
tra Masina izany mifanaraka tsara 
amin' izay lazainao. 

ADDITION, sf. {• Fanampiny. Il a fait 
plusieurs additions à son ouvrage. Na- 
nampy zavatra maro tamy ny boky no- 
soratany izy. 2°— , Adisanina. Faire une 
— . Manao adisanina. 

ADDITIONNEL, ELLE, adj. Fa- 
nampiny. Un article— modifia le trai- 
té. Ny fanampiny kely anankiray na- 
nova ny fanekena. 

ADDITIONNÉ, ÉE, p. Natao adisani- 
na, voatontaly, notontalina, nakapoka, 
nakambana, natambatra. ' 

ADDITIONNER, va. Manao adisanina, 
manatontaly, manakapoka, mampikam- 
bana, mampitambalra. Additionnez ces 
nombres. Ataony adisanina, tontalio, 
akapohy, akambano, atambaro ireo 
isa ireo. 

ADEPTE, sm. Olona nanambarana za- 
va-miafina. 

ADHÉRENCE, sf. Firaiketana, fipeta- 
hana. 

ADHÉRENT, ENTE, adj. Miraikitra, 
mipetaka. La peau est adhérente à la 
chair. Ny hoditra miraikitra, etc., 
amy ny nofo. 

— , sm. Mpanaraka, mpiandany. 

ADHÉRER, vn. t° Miraikitra, mipetaka. 
L'écorce de cet arbre adhère fortement 
au bois. Ny hoditr* io hazo io miraikitra, 
etc., mafy amy ny tenany. 2° — , Manara- 
ka, miandany. J'adhère à ce que vous 
dites. Manaraka izay voalazanao aho. — 
à un parti. Miandany amy ny andani- 
ny anankiray. 

ADHÉSION, sf 1° Firaiketana, fipetaha- 
na. 2°— , Fanekena. Il donna son — au 
traité. Nanaiky ny fanekem-pihavana- 
na izy. 

ADIEU, adv. Veloma, trarantitra, hota- 
hin' Andriamanitra. Il lui dit—. Nanao 
veloma azy izy. —jusqu'il demain. Ve- 
loma mifoha. 

—, sm Fahafoizana, fandaozana. Il a dit 
un éternel— au monde. Namoy, nandao 
an* izao tontolo izao mandrakizay izy. 



Digitized by 



Google 



ADM 



— 16 - 



ADM 



ADJACENT, ENTE, adj. Akaiky, 
anila. Il a acheté l'emplacement— au 
sien. Nividy ny tokotany tao akaiky, 
anifan' ny azy izy. 

ADJECTIF, sm. Teny milaza ny toetry 
ny anarana na mametra azy, adjektifa. 

ADJOINDRE, va. Manome ho mpanam- 

py- 

S'adjoindre, vp. Maka ho namana. Il 
s'adjoint toujours des hommes de mérite. 
Maka ho namana ny olo-mendrika 
mandrakariva izy. 

ADJOINT, INTE,p. Nomena ho mpa- 
nampy. 

—, sm. Mpanampy,, leQtra. 

ADJUDANT, sm. Manamboninahitra 
lefitra. 

ADJUDICATAIRE, «m. Izay fara- 
doboka mahnzo lavanty. 

ADJUDICATEUR, sm. Mpiantso la- 
vanty, mpanolotra lavanty. 

ADJUDICATION, sf. Fanolorana la- 
vanty. 

ADJUGER, va. 1° Manome amy ny fara- 
doboka, manome lavanty. 2°— , Manome. 
On lui adjugea le prix. Nomena ny 
valisoa izy. 

S'adjuger, vpr. Maka ho any ny tenany. 
Il s'adjugea la chose en litige. Naka 
ho azy ny zavatra niadiana izy. 

ADJURATION, sf. 1* Fandroahana 
ny demony amy ny anaran' Andriama- 
nitra. 2 # — , Fangatahana mafy. 

ADJURER, va. 1° Mandidy amy ny 
anaran' Andriamanitra. 2°— , Mangata- 
ka mafy. 

ADMETTRE, va. !• Mandray, manaiky, 
manaraka, mino, mety. Il ne voulut pas 
T— au nombre de ses amis. Tsy nety 
nandray azy ho isan' ny sakaizany izy. 
Je ne puis— vos excuses. Tsy azoko &ke- 
na ny fialan-tsininao. J'admets cette 
opinion. Manaiky, manaraka, mino 
izanyhevilra izany aho. Il n'admet pas 
de discussion. Tsy manaiky, tsy mely 
hiady hevitra izy. 2*— , Misy. La vertu 
parfaite n'admet pas de faiblesse. Ny 
hatsaram-panahy iavorary tsy misy fa- 
hosana. 

ADMINISTRATEUR, TRICE, sm. 
Mpanapaka, mpandidy, mpitandrina, 
mpifehy, mpitondra. 

ADMINISTRATIF, IVE, adj. Momba 
ny fanapahana, — ny fandidiana,— ny 



fltandremana, — ny fifehezana, — ny fl- 
tondrana olona. Ses talents administra- 
tifs 80 nt remarquables. Mabagaga ny 
fahaizany manapaka, mandidy, mi- 
tandrina, mifehy, mitondra olona. 

ADMINISTRATION, sf. !• Fanapaha- 
na, fandidiana, fltandremana, fifeheza- 
na, fitondrana olona. 2* — , Fanomezana. 

ADMINISTRÉ, ÉE, p. !• Voatapaka, 
notapahina, voadidy, nodidiana, voatan- 
drina, notandremana, voafehy, nofehezi- 
na, nentina. 2 # — , Nomena. 

— , sm. Olom-pehezina. Il est aimé de ses 
administrés. Tian' ny olom-peheziny 
izy. 

ADMINISTRER, va. 1* Manapaka, man- 
didy, mitandrina, mifehy, mitondra. Il 
administre bien l'Etat. Manapaka, man- 
didy, mifehy tsaraao amyny fanjaka- 
na izy, mahay mitondra fanjakana izy. 
Il administre mal les biens de son maî- 
tre. Tsy mitandrina tsara ny fananan* 
ny tompony izy. Il ne sait pas — ses affai- 
res. Tsy mahay mitandrina, mitondra 
ny raharahany izy. 2 - — Manome. Admi- 
nistrez ce remède au malade. Omeo ny 
marary io fanafody io. —les Sacrements. 
Manome ny Sakramenta. || loc— la jus- ' 
tice. Mitsara. 

ADMIRABLE, adj. Mahagaga, maha- 
talanjona, mampitampim-bava. 

ADMIRABLEMENT, adv. Tsara dia 

tsara. Il peint—. Manoso-doko tsara dia 

tsara izy 
ADMIRATEUR, TRICE, a. Mpiga- 

ga, mpitalanjona. Ilestgrand— desGrecs. 

Ny Grika no igagany, ilalanjonany 

indrindra. 
ADMIRATION, sf. Figagana, fahata- 

lanjonana, fitalanjonana. Il est un objet 

d'— pour tout le monde. Figagana, fita- 

lanjonan' ny olona rehetra izy. Il est 

dans 1' — de tout ce qu'il voit. Ny zavatra 

rehetra izay hitany mahagaga, ma/ia- 

talanjona azy avokoa. 
ADMIRÉ, ÊE, p. Igagana, italanjona- 

na. 
ADMIRER, va. Migaga, gaga, mitalan- 

jona, talanjona. On admire sa sagesse. 

Igagana, italanjonana ny fahendreny. 
S'admirer, vpr. Mandoka tena, midoka 

tena. Il s'admire dans tout ce qu'il dit. 

Mandoka tena, etc., amin* izay rehetra 

lazainy izy. 
ADMIS, ISE, p. et adj. Voaray, noraist- 

na, raisin a, nekena, ekena, narahina, 



k 



Digitized by 



Google 



At)0 



-17- 



AfiO 



arahina, ninoana, inoana. Il a été — à 
l'hôpital. Voaray, noraisina tamy ny 
trano fitsaboana izy. C'est une coutume 
admise dans ce pays. Fanao arahina 
arain' ity tany ity izany. Cette opinion 
n'est pas admise par les savants du jour. 
Izany hevitra izany tsy ekena, tsy arahi- 
na, tsy inoan'ny olo-mahay ankehitri- 
ny. 

ADMISSIBLES, ad/. Azo raisina, aZo 
ekena, azo arahina, azo inoana. 

ADMISSION, sf. Fandraisana. 

ADMONESTATION, sf. Fananarana, 
anatra. 

ADMONESTER, va. Macanatra. 

ADMONITION, sf. Fananarana, ana- 
tra, filazana. 

ADOLESCENCE, sf. Hatanorana, fa- 
batanorana. 

ADOLESCENT, ENTE, s. ZatoVo, 
tovolahy, tovovavy, tanora. 

ADONNÉ, ÉE, p. Tafaraikitra, m irai - 
kitra, tafalozoka, milozoka, tafafantsika, 
mifantsika, mimaso, mifositra, mifototra, 
revo. Il est— au jeu. Tafaraikitra, mi- 
raikitra. aray ny lalao, revo miialao 
izy. 

ADONNER (S'), vpr. Miraikitra, mi- 
lozoka, mifantsika, mimaso, mifositra, 
mifototra. Il s'adonne à l'étude. MiraU 
kitra, etc., amy ny flanarana izy. 

ADOPTANT, 8m. Mpanangan-jaza. 

ADOPTÉ, ÉE, s. Zanaka natsangana. 

ADOPTER, v.a. 1° Manangan-jaza. Je 
vous adopte. Atsangako ho zanaka hia- 
nao. ^t* fig. Manaiky, manaraka. J'adop- 
te votre avis. Manaiky, etc., ny hevitrao 
aho. 

ADOPTIF, IVE, dd;. 1* Natsangana. 
Fils—. Zanaka natsangana. 2* —, Na- 
nangana. Père—. Ray nanangana. 

ADOPTION, sf. Fananganan-jaza. Père 
par—. Ray nananganâ. 

ADORABLE, adj. 1° Mendrika hivava- 
hana. 2° fig. Tokçny hotiana. 

ADORATEUR, sm. fMpivaVaka. C'est 
un— sincère. Mpioavaha marina izy. 
2 # fig. Raikl-pitia, matimaty. C'est un— 
de la fortune. Râiki-pitia amy ny ha- 
rena, mafima/in-karena izy. 

ADORATION,»/', f Fivavahana, fanaja- 
na, fitsaohana* L' — n'est due qu'à Dieu 
seul. Tsy azoatao afa-tsy amin'Andriama- 
ttitra ireryhiany ny fivavahana. L'— de 
la croix. Hyfanajana ny hazo-fljaliana. 
2* fiO* Fitiavana lehibei 



ADORÉ, ÉE, p. l°Nivavahana,ivavaha* 

na,nohajaina, hajaina.voatsaoka, notsao» 

hina. 2° fig. Tiana izaitsizy. 

ADORER, va. 1* Mivavaka, manaja, mi* 

tsaoka. Les ancêtres ont eu la folie d — 

. des morceaux de bois. Uadalana lehlbe 

ny ni vavahan' ny Ntaolo tamy ny tapa-* 

kazo. Les Mages adorèrent l'enfant de la 

croche. Ny Majy nitsaoka ny za*a tao 

an-tranon' omby. 2 # fig. Tia izaitsizy. 

S'adorer, vpr. 1* Mifankatia indrindra* 

2° —, Tia tena loatra. 
ADOSSER, ra. f Manankim-boho. lia* 
dossa l'enfant contre le mur. Nanankim* 
boho nyzaza kely tamy ny rindrina izy. 
2 a fig. Manankina»manampiiy, manatffra* 
pify. Il adossa sa maison contre le ro* 
cher. Nanankina, etc., ny tranony ta-» 
m y ny vatolampy izy. 
S'adosser, vpr. Miankina* miampify» 
mitampify. Il s'adossa contre nn arbre» 
Niankina, etc., tamy ny hazo izy. 
ADOUCI, IB, p. fNohamamîna, rnamy* 
2°— , Nohalemena, malemy, mihena. 2*-?) 
Voalama, nolamaina. 4° fig. Voaonona» 
nononina, nampiononina, mionona, voa-* 
tony, notonena, mitony, voaketraka» 
noketrahina, ketraka, nolefahina, maie* 
faka, nohamoraina. 
ADOUCIR, ra. U Manamamy. —le ci* 
tronavec du sucre. Manamamy voasary 
amy ny siramamy. 2* —, Manalemy.mam 
pibena. Adoucissez votre voix, îf ate* 
meo ny feonao. La pluie adoucit le temps. 
Ny ranonorana mampihena ny hatsia- 
ka. 3*—, Mandama. — une glace. Man* 
dama iitaratra.4° fig .Marapionona,manv» 
pitony, manony, manaketraka, manate-* 
faka, manamora. Il adoucit par ses pa- 
roles la colère de son ennemi. Izy nam- 
piononainampitony h nanony, nana-* 
ketraka, nanalefaka ny hatezeran' ny 
fahavalony tamy ny teny nataony. Vos 
paroles ont adouci mon chagrin. Ny 
teninao nampionona> nampitony, ?ia- 
naketraka ny aiaheloko. Adoucissez vos 
reproches. Hamorao ny fananaranao. 
S'adoucir, vpr. 1° Mihamamy. 2 # — i 
Mihalemy, mihena. 3°— , Mihiamalama. 4* 
fig. Mionona, mitony, mihaketraka* mi* 
hamalefaka, mihamoramora. 
ADOUCISSANT, AN TE, adj. Mana« 

ketraka, manalefaka* mampitony. 
-», sm. Fanafody manaketraka, — .mana* 

lefaka, — mampitony. 
ADOUCISSEMENT, snt. Fampiodo-» 
nana, fiononana, fampitoniana, fitonia* 

2 



Digitized by 



Google 



ADV 



— 18 - 



AFF 



fin, fanaketrahana, haketrahana, fana- 
lefahana, halefcka, fanamorana, hamo- 
rana. 
ADRESSE, sf. 1° Ladircsy, sonia. Vous 
avez oublié de mettre T— sur votre 
lettre. Hadinonao ny hanisy ladiresy, 
etc., amy ny taratasinao. 2 9 — , Hakin- 
gana, fahaizana, fahendrena. Il fait tout 
avec — . Kinga amy ny zavatra rehetra 
izy. Il faut manier cette affaire avec—. 
Tokony hoentina amim - pahendrena 
izany raharaha izany. 

ADRESSER» va. 1" Mampitondra.ma- 
niraka. Adressez-moi vos lettres à Am- 
bohimanga. Ampitondray amiko any 
Ambohimanga ny taratasinao. Je vous 
adresse un bon domestique. Maniraka 
mpanompo mahatoky aminao aho. 2° — , 
Milaza. Il adressa quelques mots au 
peuple. Nilaza teny vitsivitsy tamy ny 
vahoaka izy. 

S'adresser, vpr. 1° Manatona. Le ma- 
lade s'adressa au médecin le plus célè- 
bre. Nanatona ny dokotera malaza in- 
drindra ny marary. 2°— , Miteny, ht..., 
mihatra. Le père s'adressa à ses en- 
fants. Niteny tamy ny zanany rainy. 
Cette lettre s'adresse à lui. Ho azy 
io taratasy io. C'est a vous tous que 
ces paroles s'adressent. Hianareo rohe- 
tra no iharan' izany teny izany. 

ADROIT, OITE, ad). 1° Kinga, hava- 
nambanana, mahay. Il est — à tirer de 
l'arc. Kinga, havanambanana amy 
ny fandefasana tsiplka izy. Il est— à ma- 
nier les esprits. Mahay mitondra olo- 
na izv. 

ADROITEMENT, adv. Amim-paha- 
kingana, — pahaizana, —pahendrena. 

ADULATEUR, TRICE, sm. Mpan- 
doka, mpandrobo. 

—, adj. Be fandokafana. Son langage est 
— . Be fandokafana ny teny ataony. 

ADULATION, sf. Fandokafana, fan- 
droboana. 

ADULER, va. Mandoka, mandrobo. 

ADULTE, ad/, et s. Olon-dehibe, olom- 
baventy. 

ADULTÈRE, adj. et s. Mpaka vadin' 
olona, manabodo— , mpibodo— , mauam- 
bady ka mijangajanga. 

— ,sm. Fakâna vadin' olona, fanabodoa- 
na— , fibodoana— , iïjangajangan' ny ma- 
nambady, adoltera. 

ADULTÉRIN, INE, ad;, et s. Zaza 
azo avy amy ny adoltera. 

ADVENIR, un. Tonga, miseho. Ce Çu'on 



craignait est advenu. Tonga, nisehony 
natahorana. 
ADVERBE, sm. Teny anampy ny v«r- 

ba sy ny adjektifa, adverba. 
ADVERBIAL, ALE, adj. Manao ny 
asan'ny adverba. Locution adverbiale. 
Fombam-pitenenana ?nanao ny asan'ny 
adverba. 
ADVERBIALEMENT, adv. Hoatry 

ny adverba. 
ADVERSAIRE, «m. Mpanohitra, an- 
daniny. C'est mon plus grand— . Tsy mi- 
sy mpanohitra ahy tahakaâzy. 
ADVERSE," adj. Manohitra, andaniny. 
Partie — . Andaniny hafa. La partie 
— a triomphé. Nahery ny andaniny ha- 
fa. 
ADVERSITÉ, sf. Fahoriana, loza. Il est 
dans r— . Azom-pahoriana, tra-doza 
izy. 
AÉ R A G E , sm. Fampidiran-drivo- 

tra. 
AÉRÉ, ÉE, p. et adj. Tsara rivotra, 
nampidiran-drivotra. Maison bien aérée. 
Trano tsara rivotra, etc. t 
AÉRER, va. Mampidi-drivotra. 
AÉRIEN, ENNE,adj. Mombany rivo- 
tra, izay any amy ny rivotra. Les voies 
aériennes. Ny lalan-drtuoJra. 
AÉROLITHE, sm. Vato latsaka avy 

any amy ny habakabaka. 
AÉRONAUTE, sm. Olona misondrotra 

anaty balôna. 
AÉROSTAT, sm. Balôna. 
AFFABILITÉ, sf. Halemem-panahy. 
Il reçoit avec—. Mandray olona amin- 
halemem-panahy izy. 
AFFABLE, adj. Maiemy fanaliy, ma- 

lemy paika. 
AFFADIR, va. 1° Manatsatso, mandelY, 
mahalefy. — une sauce. Manatsatso, 
etc., rô. 2°— Mampahatofoka. Cette nour- 
riture affadit mon estomac. Ity hanina 
ity mampahatofoka ny ambavafoko. 3° 
pg. Manatsatso, mandefy, mahalefy. Il 
affadit ses discours par trop d'orne- 
ments. Manatsatso, etc., ny laha-toni- 
ny amy ny haingon-teny be loalra 
izy. 
AFFADISSEMENT, sm. f Uatsatsoa- 

na, fahalefena. 2°— Ilatofohana. 
AFFAIBLIR, va. Mankalemy, mampa- 
halemy, mampahosa, mampihena. Tu 
as trop raboté cette planche, tu l'as af- 
faiblie. Namankona be loatra io hazi> 



i 



Digitized by 



Google 



AFF 



- 19 — 



AFP 



fîsalca io ise, ka 'nankalemy azy. Les 
maladies affaiblissent le corps. Ny are- 
lina mampahalemy, mampahosa ny 
vatana. L'âge affaiblit la vue. Ny fa- 
hanterana mampihena ny fahiratana. 

S'affaiblir, vpr. Mihalemy, mihaosa, mi- 
hena. Son autorité 6'est affaiblie. Nihè- 
na ny fahefàny. 

AFFAIBLISSANT, AN TE, adj. 
Mankalomy. mampahosa. Il prend des 
remèdes affaiblissants. Misotro fanafody 
mankalemy, etc., izy. 

AFFAIBLISSEMENT, sf. Fahaleme- 
na, fahosana, Ohenâna. 

AFFAIRE, sf. 1* Raharaha. asa. Il a 
beaucoup d'affaires. Bé raharaha izy. 
C'est mon — v Raharahako izany. C'est 
son—. Raharahany,asany, asa azy iza- 
ny. Avec qui avez- vous affaire ? Iza no 
anananao raharaka, iza no tianao hire- 
sahana? L*— la plus importante, c'est de 
6e bien conduire. Ny fahaizana mitondra 
tena no zokin-dra/iaraha indrindra. U 
s'est consacré tout entier aux affaires 
publiques. Ny ra/iaraham-panjakana 
hiany no ikelezany aina. 2°— , Ady. L*— 
a été portée devant les juges. Ny ady 
nentina tamy ny mpitsara. L'— fut san- 
glante. Nisy ra nandriaka tamin' izany 
ady raany. 3°— , Fahasahiranana. U me 
suscite toujours des affaires. Mamorom- 
pahasahiranana. ami ko mandrakariva 
izy. 4 # — , pi. Toe-d raharaha. Comment 
vont les affaires à la capitale ? Manao 
ahoana ny toedraharaha any amy ny 
renivohitra ? 

AFFAIRÉ, ÉE, adj. De raharaha, mi- 
heninkenina. 

AFFAISSEMENT, sm. !• Fletrona, 
filetsena. 2° fig. Faharerahana. 

AFFAISSER, tfa, 1° Manetry, mande- 
tsy. Les pluies ont affaissé le sol. iVa- 
nelry, nandetsy ny tany ny ranonora- 
na. Ce fardeau a affaissé le plancher. Io 
entana io nandetsy ny rihana. 2° fig. 
Mandreraka. La maladie l'a affaissé. 
Nandreraka azy ny aretina. 

S'affaisser, vpr. \* Mietry, miletsy. Le 
plancher s'affaisse. Mietry, etc., ny ri- 
hana, 2° fig. Mihareraka, reraka. Il s'af- 
faisse sous le poids des années. Reraka 
tsindrian' ny fahanterana izy. 

AFFAMÉ, ÉE, p. et adj. 1° Noana, 
mosarona, mavo vava. 2 W fig. Mitsiriritra. 
IL est — de gloire. M lïsirirê-boninahi- 
tra izy, 



AFFAMER, va. Mahàmosareha, màni* 
piditra mosary, mampahamavo vava. Il 
affama la ville assiégée. NampidittA 
mosary , nampahamavo uaua ny vo* 
hitra natao fahirano izy. 

AFFECTATION, sf. tfidolâdota. fi- 
tihintihina, fltikintikina, fidihindihina» 
hajenitra, fiangolangola, fîangentsana, 
flangeso, flhagohago, haitraitra, anga* 
nongano. 

AFFECTÉ, ÉÉ, p. et àdj. !♦ Midolâ* 
dola, mitihintihina, mitikintikinà, midi- 
hindihina, jenitra, miangolangola, mian* 
gentsana, miangeso, fclihagohago, mi^ 
haitraitra, m ianga nongano, ankosoka* 
hosokosoka. Il a une démarche affectée i 
Atidoladola, mitihintihina, milikin* 
tikina, midihindihina t jenitra amy 
ny fandeha izy. Il a un langage — . 
Miangolangola, miangentsangéntsa- 
na, miangeso t mihagohago,rnihaitraU 
ira amy ny fiteny izy. Humilité affectée. 
Fanetren-tena miara^anon^ano, an/io- 
soka, hosokosoka. 2»—, Natokana. 3°— , 
Malahelo. Il a été très -^ de la mort de sa 
mère. Naharaikitra alahelo azy mafy 
loatra ny nahafatesan' ny reniny. 4° —, 
Marary. 

AFFECTER, va. t'Ta-hatao hoe, te-hise» 
ho ho, mampiseho hatsarana ankosoka, 
adala. Il affecte de paraître savant. Ta- 
hatao hoe mahay, tê-hischo ho mahay 
izy. Il affecte beaucoup d'humilité. Afam- 
piseho fanetren-tena ankosoka mahaga- 
ga izy. II. affecte certains mots. Adatan- 
teny sasany izy. 2°— , Manokana. Il 
a affecté mille piastres à la constru-» 
ction d'un hôpital. Nanokana vola ari- 
vo hoentina manorina trano fitsaboana 
izy. 3°-s Manipalahôlo. Un rien l'affecte. 
Zavatra tsinontsinona mampalahelo 
azy. 

d'affecté*, vpr. l d Àtao ankosoka. La 
vraie douleur ne pént s' — . Ny alahelo 
marina tsy azo atat ankosoka. 2°— -> 
Malahelo. Il s'affecte facilement. Mora 
malahelo izy. 

AFFECTION, ûf. 1- Fitîavdna, fîtia. ïl 
a une grande — pour sa dernière fille. 
Be fitiavana ny zanany faravavy izy, 
2*^, Aretina. Il a urte — de poitrine» 
Aeo ny aréJm-tratrâ, kitratraina izy. - 

AFFECTIONNÉ, ÉE, p. et ad/. Tia- 
naj tia, raiki-pitiâ, raiki-pô. Il est— de 
son père. Tian' ny rainy izy. Il est très 
— à sa femme. Raiki-pitia ny vavf 
izy» 



Digitized by 



Google 



AFF 



— 20 



AFF 



Affectionner, va. Tia, miraiki-pi- 

tia, miraiki-pô. Ce père affectionne ses 
enfants. Io ray io tia ny zanany, mirai- 
hi-pitia> etc., amy ny zanany. 

S'affectionner, vpr. !• Tia, miraiki-pi- 
tia, miraiki-pô. 2°— , Miraikitra, milozo- 
ka, mifantsika, mimaso. Gomme s'Adon- 
ïibr. 

AFFECTUEUSEMENT, adv. Àm-pi- 
tiavana. 

AFFECTUEUX, BUSH, adj. Tia, mi. 
sy fitiavana. C'est un homme très — . Le- 
hilahy be fitiavana izy. Il m'a écrit en 
termes très—. Feno fitiavana ny tara- 
tasy nampitondrainy ahy. 

AFFERMER, va. Mampanofa, mano- 
fa. J'ai affermé mes rizières pour être 
plus tranquille. Nahofako ny tanimba- 
riko, nampanofa ny tanimbariko aho 
mba hilaminako tsara. J'ai affermé une 
mine d'or. Voahofako tany misy vola- 
mena. 

AFFERMIR, va. 1* Manamafy, mana- 
tanjaka. Affermissez le mur de peur qu* 
il ne tombe. Hamafio ny ampiantany sao 
mianjera. 2 # fig. Mankahery, manamafy. 
Vos paroles ont affermi mon courage. 
Nankahery ny foko ny teninao. 

Ô'affermir, vpr. f Mihamafy, mihatan- 
jaka, mihamatanjaka. La santé du mala- 
de s'affermit tous les jours. Mihatanja- 
ka isan'andro ny toetry ny marary. 2° 
fig. Mihahery, mihamahery, mihiama- 
fy. Il s'est affermi dans sa résolution, 
Nihahery, etc.,tamy ny fikasanyizy. 

AFFERMISSEMENT, «m. Fanamafi- 
sana, hamafy, hamafisana, fanatanjaha- 
na, hatanjahana, fankaherezana, hery. 

AFFÉTERIE, sf. Comme Affectation. 

AFFICHE, sf. Peta-taratasy, — gaze- 

ty. 

AFFICHER, va. !• Mametaka taratasy, 
— gazety. La loi a été affichée sur la 
place publique. Napetaha tao amy ny 
kianja ny lalàna. 2* fig. Mampiseho. Il 
affiche ses vices. Mampiseho ny hara- 
tsiany izy. 

S'afficher, vpr. Ta-ïiatao hoe..., le-hise- 
ho ho.... Il s'affiche pour savant. 7a- 
hatao hoe, etc., mahay izy. 

AFFICHEUR, 8m. Mpametaka gaze- 
ty. 

AFFIDÉ, ÉE, adj. Mahatoky. 

— 8. Olofla mahatoky, mpitsikilo. 

AFFILÉ, ÉE, adj. 1° Maranitra. Mon 
couteau est bien — . Maranitra tsara ny 



antsiko. 2* fig. Il a la langue bien affi- 
lée. Afarani-bava, marani-dela, mahay 
vava izy. 

AFFILER, va. Mandranitra. 

AFFILIATION, sf. Firaisana amy ny 
fikambanana anankiray. 

AFFILIÉ, ÉE, p., adj. et s. Voaray bo 
isan'ny fikambanana anankiray, tafa- 
kambana amy ny — . 

AFFILIER, va. Mandray ho isan'ny fi- 
kambanana anankiray, manakambana 
amy ny — . 

S'affilier, vpr. Mi ray, mikambana. 

AFFINAGE, sm. Fandiovana metaly. 

AFFINER, va. !• Mandio metaly. — de 
l'or. Mandio volamena. 2° —, Manasa. 
— du chauvre. Manasa rongony. 

S'affiner, vpr. Mihadio. 

AFFINERIE, sf. Trano fandiovana. 

AFFINEUR, sm. Mpandio metaly. 

AFFINITÉ, 8f. 1° Fihavanana avy amy 
ny fanambadiana. 2* fig. Fitoviana, fi fan- 
draidraika. Il y a — entre leurs carac- 
tères. Mitovy t mifandraidraiha ny 
toe-panahin* izy ireo. 

AFFIRMATIF, IVE, adj. Milaza ma- 
rina, misy filazana marina. Il a assuré 
d'un ton—. Efa nilaza marimarina izy. 
Proposition affirmative. Fehezan-teny 
misy filazana marina. 

AFFIRMATIVE, sf. Fehezan-teny mi- 
sy filazana marina, filazana marina, fa- 
nai kena. Les uns furent pour 1'— , les au- 
tres pour la négative Ny sasany nanai- 
ky, ny sasany nandâ. 

AFFIRMATION, sf. Filazana marima- 
rina. 

AFFIRMATIVEMENT, ac/v. Mari- 
marina. 

AFFIRMER, va. Milaza marimarina. 
Je l'ai vu, je vous l'affirme. Efa hitako 
izany, ka milaza marimarina aminao 
aho. 

AFFLEURER, va. 1* Mampitovy tan- 
tana. Affleurez les pierres du mur. Mam- 
pitovia tantana ny vato amy ny rindri- 
na. 2° —, Safononoka, somafàtra. La ri- 
vière affleure les digues. Ny renirano 
dia safononoka, etc., amy ny fefiloba, 

AFFLICTIF, IVE, adj. Mampijaly ny 
vatana. Peine afflictive. Famaizana ma m* 
pijaly ny vatana. 

AFFLICTION, sf. i- Alahelo fa- 
horiana, fijaliana, fiferinaina. Il est 
plongé dans 1* — . Latsaka ao anal in* ny 
alaltclo, ny fahoriana izy. 2 # — , Loza. 



Digitized by 



Google 



APF 



— 21 — 



AFF 



Toute espèce d'afflictions tombent sur 
lui. Ny ankamaroan' ny loza rehetra ma- 
hazo azy. 
AFFLIGÉ, ES, adj. Malahelo, ory, 
mijaJy, miforinaina. Consoler les affligés. 
Hanafaka alahelo ny malahelo, ny ory. 

AFFLIGEANT, ANTB, ad;. Mampa- 
iahelo, mampahory, mampijaly, mam- 
piferinaina. 

AFFLIGER, va. Mampalahelo, mam- 
pahory, mampijaly, mampiferinaina. La 
mort de son enfant l'afflige profondé- 
ment. Ny nahafatesan'ny zanany mam- 
palahelo, etc. azy indrindra. La famine 
afflige le pays. Mampahory, mampi- 
jaly ny tan y ny mosary. Il afflige son 
corps par le jeûne. Mampijaly ny tena- 
ny amy ny fifadian-kanina izy. 

S'affliger, vpr. Malahelo, ory, mijaly, 
miferinaina. 

AFFLUENCE, sf 1° Habetsahana, ha- 
beazana, hasesehena. L'— des eaux a fait 
déborder la rivière. Ny habetsahan', 
etc., ny rano nahatondraka ny renirano, 
2*—, Flrohotra, fifololôtra. 

AFFLUENT, sm. Ranomikambanaamy 
ny hafa, sampan-drano, sakeli-drano. 

AFFLUER, vn. fMikambana. L'Imam- 
ba afflue dans l'Ikopa. Imamba mi ka ru- 
ban* aminy Ikopa. 2° fig. Betsaka, be 
dia be, sesehena, diso vaia. Les vivres 
affluaient dans le camp. Betsaka, etc., 
ny hanina tao an-toby. 3°— , Mirohotra, 
mifololôtra. Les étrangers affluent dans 
cette ville. Mirohotra, etc., amin' io ta- 
nâna io ny vahiny. 

AFFOLER, va. Mahadala, manadala, 
mahalefaka. 

S'affoler, vpr. Matim-pitia, lefaka, adala. 

AFFOURRAGER, va. Manangom-bi- 
lona, mandrotsa-bilona. 

S'affoorrager, vpr. Manangom-bilona, 
mamela vilona. 

AFFRANCHI, IE, s., p. et ad)'. Afaka, 
voavotsotra, novotsorana, nalefa, voavo- 
tra, navotana. Je suis— de toute inquié- 
tude. Afaka amy ny fanahiana rehetra 
aho. 

AFFRANCHIR, va. Manafaka, ma- 
motsotra, mandefa, manavotra.— un es- 
clave. Manafaka, mamotsotra, mari' 
de/a andevo. Dieu affranchit son peuple. 
Nanafaka, nanavotra ny olouy Andria- 
manitra.— d'impôts. Manafaka amy ny 
hetra. H foc. — une lettre. Mandoa vola 
mba hampi tondra taratasy. 



S'affranchir, vpr. Miavo-tena, afaka. 
Cet esclave s'est affranchi. Niaoo-tena 
ity andevo ity. 

AFFRANCHISSEMENT, 8m. !• Fa- 

nafahana, famotsorana, fandefasana, fa- 
navotana. 2*—, Fandoavam-bola mba 
hampitondra taratasy. 

AFFRÈTEMENT, sm. Fanofan-tsam- 
bo. 

AFFRÉTER, va. Manofa sambo. 

AFFRÉTEUR, sm. Mpanofa sambo. 

AFFREUSEMENT, adv. Izaitsizy. Il 
criait — . Nihorakoraka izaitsizy izy. 

AFFREUX, EUSE, ad;. 1* Mabatsira- 
vina. Il pousse des cris—. Midradradra- 
dra maliatsiravina izy. 2 - — , Ratsy izai- 
tsizy, ratsy tarehy— , ratsy fanahy— . Le 
chemin est—. Ratsy izaitsizy ny lâlana. 
C'est un homme—. Lehilahy ratsy tare- 
nt/, ratsy fanahy izaitsizy io. 

AFFRIANDER, va. 1* Mampahalala 
dian-kanina, mitarika amy ny hanim-py. 
Usait— les enfants avec du sucre. Mahay 
mitarika ny zaza kely amy ny sirama- 
my izy. 2* fig. Mitarika. Le gain l'avait 
ailriandé. Notaritin' ny tombom-baro- 
tra izy. 

AFFRONT, sm. Fanalam-baraka, fa- 
nevatevana, fanesoana, fanalikalikaua. 
Il a supporté cet — . Nandefttra iza- 
ny fanalam-baraka, etc., izany izy. 
Il fait — à sa famille. M anala baraka 
ny fianakaviany izy. 

AFFRONTER, va. Manehatra, sahy 
mitsena, manatona. Le soldat coura- 
geux affronte vaillamment l'ennemi. 
Ny miaramila mahery fo sahy ma ne- 
hatra, mitsena ny fahavalo. — le dan- 
ger. A/aneba-doza, manafom-paty. 

AFFUBLEMENT, sm. Fitafian'adala, 

AFFUBLER, va. Mampilafy ntaiiaa' 
adala. 

S'affubler, vpr. Manao filafian'adala. 

AFFÛT, sm. 1° Hazo fipetrahan-tafon* 
dro. 2* —, Fanitrihana, fitsikiloana, fiti- 
liana. Il attendait le sanglier à 1'—. 
Nanitrika niandry ny lambo izy. Etre 
à 1'— . Manitrika, mitsikilo, mitily 
ahazoana haza. 3° fig. Fikendrena, fita- 
diavana. Il est à 1'— d'une place. Aft* 
kendry raharaha anankiray izy. Il est 
à T— de toutes les nouvelles. Mitady ny 
zava-baovao rehetra izy. 

AFFÛTAGE, 6m. Fanasana, faniniana, 
fandranitana. 



Digitized by 



Google 



AGE 



— 22 — 



AGG 



AFFÛTER, va. Manasa, maniny, man- 
dranitra. 

AFIN, c. Ho..., forme relative. Le9 en- 
nemis cherchaient mes enfants — de les 
faire mourir. Ny fahavaio nitady ny 
xanako mba hovonoina. Je vous écris 
ceci — que vous sachiez ce qui ce pas- 
se ici. Maqoratra ity aminao aho mba 
hahalalanao ny toetry ny aty. 

AFRICAIN, AINE, ad/, et s. Afrikana. 

AFRIQUE, a/\ Afrika. 

AGAÇANT, ANTE, adj. 1* Mahadilo. 
2° fîg. Mihatsy, mahasosotra, mahasori- 
soreqa, mahadikidiky. 

AGACEMENT, «m. f Fahadilo. î'fig. 
Fahasosorana. 

AGACER, va. t° Mahadilo. Le citron 
agace les dents. Ny voasary mahadilo 
ny nify. 2° ftg. Mihatsy, mahasosotra, 
manorisory, mahadikidiky. N'agacez 
pas le chien de peur qu'il ne vous morde. 
Aza mihatsy ny alika sao kekeriny hia- 
nao. Le tapage que vous faites m'aga- 
o 5. Ny tabataba ataonao mahasosotra, 
manoi*isory, mahadikidky ahy. 

(S'agacer, vpr. \ 9 Madilo. 2° /!#/. Soso- 
tra. 3°— , Mifampihatsy, mifanorisory. 

AGAPE, sf. Sakafo niarahan' ny kris- 

tiana voalohany nihinana. 
AGARIC, «m, Hola-bomanga, hola- 
tsaonjo. 

AGATE, sf. Karazam-batomazava. 

AGE, sm. !• Andro îainana. L'— des che- 
vaux ne dépasse guère 30 ans. Matetika 
saiky tsy mihoatra 30 taona ny andro 
ininan' ny soavaly. 2 # — , Taona na vola- 
na na andro nahaterahana, — nahavelo- 
mana, — ^niainana, taona. Quel — avez- 
vous? Firy taona no nahalerahanao, 
n^havelomanao, niainanao, firy taona 
hianao? \i est mort à T— de cinquante 
ans. Nony efa dimam-polo taona izy 
dia maty. Ils sont du môme &ge. Mi- 
tovy ta.or\SL izy ireo. Cette femme ca- 
che son—. Manafina ny taonany io ve- 
fcivavy io. || loc. Depuis son bas—. Ha- 
tramy ny fahakelezany , fahazazany, 
fony kely, fony mbola zaza. Depuis 
Y — de raison. Hatramy ny vao vory 
saina. — avancé. Fahanterana. 3**—. 
Fahanterana. Il est affaissé par 1*— . Re- 
raky ny fahanterana izy. 4*—, Toko, fi- 
zarana, epoka. La durée c|u monde est 
divisée .en plusiours âges. Ny haholau' 
ny andro niandohan' izao tontolo izao 
no ho maukaty dia efa voazarazara ho 
iQho, etc.,, sainiuafa, 



D'âge en âge, loc. adv. Amy ny taona 
mifarîdimby Les faits remarquables se 
transmettent d' — en — . Ny zavatra 
lehibe tanteraka mifindrafindra amy ny 
taona mifandimby. 
ÂGÉ, ÊE, adj. 1* Misy taona. Enfant— 
de douze ans. Zaza efa roa amby ny foio 
faona. H loc. Plus — . Zoky. Vous été» 
plus — que moi. Zokiko hianao. Moins 
— . Zandry. Va us êtes moins — que moi. 
Zandriko hianao. 2*-—, Antitra r tratran- 
titra, anti-panahy. C/est un homme—. 
Lehilahy antitra, etc., izy. 
AGENCÉ, ÉE, p. Voarafltra, narafitra, 
voakambana, nakambana, mikambana, 
voalahatra, nalahatra, milahatra, voarin- 
dra, narindra, mirindra, voalamina, na- 
lamina, milamina. 
AGENCE, sf. Raharahan'ny agent, tra- 

non'ny agent. 
AGENCEMENT, sm. Fandrafetana, fa- 
nakambanana, fikambanana, fandabara- 
na, ûlaharana, fandrindrana, firindrana, 
fandaminana, iiiaminana. 
AGENCER, va. Mandrafitra.manakam- 
bana, mandahatra, mandrindra, manda- 
mina. — les diverses parties d'une ma- 
chine. Mandrafîlra, manakambana. 
ny saratsaraky ny milina anankiray. Il 
agence mal ses phrases. Tsy mandaha- 
tra, mandrindra, mandamina tsara 
ny teniny izy. 
S'agencer, vpr. Mikambana, milahatra, 

mirindra, milamina. 
AGENDA, sm. Boky kely fanoratana ny 

zavatra hotadidina. 
AGENOUILLER ( S'), vpr. Mande- 

halika, manongalika. 
AGENOUILLOIR, sm. Fandohaleha- 

na, fanongalihana. 
AGENT, sm. 1* Zavatra miasa,— manao. 
'l m — t Iraka, masoivoho, mpanao rahara- 
ha. — du gouvernement. Jruka, etc., ny 
fanjakana. Il est — d'une riche maison. 
Iraka, etc., ny kompania anankiray ma- 
nankarena izy. Il loc. — de change. Mpi- 
varotra ny zana-bola omen'ny lUnjaka- 
na na ny kompania anankiray, mpiva- 
rotra taratasy vola, mpanakalo furantsa. 
AGGLOMÉRATION, sf. Fifanizinana, 
fanavosana, fiavosana. fanavoYonana, lia- 
vovonana. 
AGGLOMÉRÉ, ÉE, p. et adj. Mifani- 
zina, navosaina, miavosa, navovona, mia- 
vovona. La population de la capitale est 
très agglomérée. Mifanizina ny mj»g-> 
niua ao amy ny rcnivotiitra. 



Digitized by 



Google 



AGI 



— 23 — 



AGI 



AGGLOMÉRER, va. Mampifanizina, 
mampiavosa, mampiavovona. 

S'agglomérer, vpr. Mifanizina miavo- 
sa, miavovona. Le sable s'est agglomé- 
ré dans les rizières. Niaoosa, niavovo- 
na tany an-tanimbary ny faàika. 

AGGLUTINATION, s/\ Fanakambana- 
na, fikambanana, fanambarana, fitamba- 
rana. 

AGGLUTINER, va. Manakambana ny 
nofo na ny hoditra naratra, manamba- 
tra— . 

3'agglutiner, vpr. Mikambana, mitam- 
batra. 

AGGRAVANT* ANTE, adj. Mampi- 
tombo, manamafy. Il a été condamné à 
mort à cause des circonstances aggra- 
vantes. Voaheloka ho faty izy noho ny 
zavatra sasany narnpitombo, nanarna- 
fy ny helony. 

AGGRAVATION, sf. Fampitomboana, 
fitomboana, fanamaflsana, fandentebana. 
Il a eu une — de peine pour s'être enfui. 
Ny nandosirany nampitombo, nana- 
mafy,nandentika ny fanamelohana azy. 

AGGRAVER, va. Mampitombo, mana- 
mafy, mandentika. Vos reproches ag- 
gravent mon malheur. Ny faninianao 
mampitombo, manamafy ny fahoriako. 

S'aggraver, vpr. Mitombo, mihamafy. 
La maladie s'est aggravée. Nitombo, 
nihamafy ny aretina. 

AGILE, adj. Mailaka, mavitrika, mivi- 
kiviky. Le chat est très — . Mailaka dia 
mailaka ny saka. Il est — dans tout ce 
qu'il fait. Mailaka, mavitrika amin' 
izay rehetra ataony izy. 

AGILEMENT, adv. Àm-pahamailaha- 
na. fc 

AGILITÉ, sf. Hamailahana, havitriha- 
na, fivikiviky. Il saute avec—. Mailaka 
izy raha mitsambikina. Il marche avec 
— . Mailaka, mavitrika izy raha maa- 
deha, mivikiviky izy. 

AGIO, 8m. Sandam-bola. 

AGIOTAGE, sm. Fivarotana ny zana- 
holaomen'ny fanjakana-na ny kompa- 
nia anankiray, fivarotana ny taratasy 
vola, fanakalozana farantsa. 

AGIOTER, vn. Mivarotra na mividy 
ny zana-bola omen' ny Amjakana na 
kompania anankiray, mivarotra ny tara- 
tasy vola, manakalo farantsa. 

AGIOTEUR, sm. Mpivarotra na mpivi- 
dy ny zana-bola omen'ny fanjakana, 



AGIR, vn. 1° Manao raharaha, miasa, 
manao. Il agit continuellement. Manao 
raharaha, miasa mandrakariva izy. Il 
faut — et non délibérer. Tokony hanao 
fa tsy handinidinika. Il a mal agi envers 
moi. Nanao ratsy tamiko izy. J'agis dans 
votre intérêt. Manao izay mahasoa 
anao aho. 2°-—, Manao toetra, mitoetra, 
misary, raivoatra. Il agit en prince. 
Manao foe/r'andriana, mtfoe/r'andria- 
na izy. Il agit en homme vertueux. Ma- 
nao toetr' olona tsara fanahy, ytitoetr' 
oloua tsara fanahy izy. Il agit en fou. 
Misarin' adala, mivoatr' adala izy. 3* 
— , Manan-kery, mahery, miasa, maha- 
tarika, mahataona. C'est un remède qui 
agit puissamment. Manan-kery lehibe, 
mahery dia mahery io fanafody io. Le 
remède a agi. Niasa ny fanafody. L'é- 
loquence agit sur les esprits. Ny fahai- 
za-mandaha-teny mahatarika, maha- 
taona ny olona. 4°— , Mitory.miampanga 
amy ny mpitsara. — contre quelqu'un, 
Mitory, miampanga olona. 

U s'agit, v. inip. Raharaha, raharabai- 
na. De quoi s'agit-il? Raharaha inona, 
inona no ra/iara/taina ? Il s'agit d'une 
affaire de famille. jRa/tara/ia?n-plana- 
kaviana izany. 

AGISSANT, ANTE, adj. 1* Manao 
raharaha, miasa, manao. 2° —, Manan- 
kery, mahery. 

AGITATEUR, sm. Mpandrendri-ba- 
hoaka, mpampikorontam-bahoaka. 

AGITATION, sf. 1° Fihetsiketsika, fî- 
hetsiketsehana, fanonja, fisamboaravoa- 
ra, fitopatopa, fihevingevina, fihilangi- 
lana, fikopakopaka, fikobana, ûhavatra- 
vatra, fitrifantrifana. 2 # fig- Fanahiana. 
3°— , Fikorontanana, fikorontana, taba- 
taba, fitabataba, fitabatabana. 

AGITÉ, ÊE, p. eiadj. !• Voahetsike- 
tsika, nohetsiketsehina, mihetsiketsika, 
manonja, misamboaravoara, mitopato- 
pa, voahevingevina, nahevingevina, mi- 
hevingevina," voahilangilana, nahilan- 
gilana, mihilangilana, voakopaka, na- 
kopaka, mikopaka, nahofa, voahontsan- 
kontsana, nahontsankontsana, voakoba- 
na, nokobanina, mikobana, mibavatrà- 
vatra, mitrifantrifana. 2° fig. Manahy. 
3" — , Voakorontana, nokorontanina, mi- 
korontana, voatabatabà, notabatabaina, 
mitabataba. 4°— , Voadinika, nodinihina, 

AGITER, ra. t m Manetsiketsika, mam- 
pihetsiketsika, mampanonja, mampisam- 
boaravoara, mampilopatopa, maneyin» 



Digitized by 



Google 



AGR 



— 24 — 



AGR 



gevina, mampihilangilana, manilangila- 
na, manakopaka, manofa, manontsan- 
kontsana, manakobana. Les vents agitent 
la mer. Ny rivotra manetsiketsika , 
mampihetsiketsika , mampanonja , 
mampisamboaravoara , mampitopa- 
topa ny ranomasina. Les vagues agitent 
le vaisseau. Ny onjan - dranomasina 
mampihet8ikel8ika t manevingevina, 
mampihilangilana , manilangilana 
ny sambo. Agitez le chapeau pour ap- 
peler notre ami. Kopaho, hofao satro- 
ka ny sakaizantsika. Agitez le remède 
avant de le boire. Ahontsankontsano, 
kobano ny fanafody alohan' ny hiso- 
troana azy. 2° pg. Mampanahy. Cette 
crainti l'agite. Mampanahy azy izany 
tahotra izany. Z* — , Mampikorontana, 
mampitabataba.— la foule. Mampiko- 
rontana, etc., ny vahoaka.4 — ,Mandini- 
ka.— une question. Mandinika rahara- 
ha anankiray. 

S'agiter, vpr. 1* Mihetsiketsika, manon- 
ja, misaraboaravoara, mitopatopa, mi- 
hevingevina, mihilangilana, mikopa- 
kopaka, mikobana, mihavatravatra, mi- 
trifantrifana. Le cheval s'agite. Mihava- 
travatra, mitrifanirifana ny soavaly. 
2° flg. Manahy. 3 - — , Mikorontana, mita- 
bataba. 4°— , Dinihina. 

AGNEAU, sm. t # Zanak'ondry, henan- 
janak'ondry. 2*/?9-01ona malemy fanahy. 

AGONIE, sf. Fiadiana aina. Il est à l'— . 
Miadyaina, efa mby am-bavahoana izy. 

AGONISANT, ANTE, adj . Miady aina, 
mby am-bavahoana. 

AGONISER, un. Miady aina, mby am- 
bavahoana. 

AGRAFE, sf. Zaigirafy, 

AGRAFER, ra. Mampiditra zaigirafy. 

AGRAIRE, adj. Momba ny fizaran-tany. 
Lois agraires. Lalàna momba ny fiza- 
ran-tany. 

AGRANDIR, va. 1° Manabe, manale- 
hibe, manalalaka, manitatra, mampitom- 
bo.mahalava.— une maison, un emplace- 
ment. Manabe, manalchibc, manalala- 
ka, manitatra, mampitombo ny trano, 
ny tokotany. Ce roi a agrandi ses Etats. 
Izany mpanjaka izany nanitatra, nam- 
pitombo ny fasjakany. Ce vêtement 
agrandit la taille. Mahalava olona io fi- 
taflana io. 2° fig. Manitatra, mampitom- 
bo. Il agrandit ce qu'il raconte. Manita- 
tra nyzavatra tantarainy izy. La lecture 
agrandit les idées. Mampitombp ny 
•aina ny faniakiam-bokv. 



S'agrandir, vpr. Mihalehibe, mihalalaka. 
roitatra, mitombo. 

AGRANDISSEMENT, sf, Fanalehi- 
beazana, halehibeazana, habe, fanalala- 
hana, haialahana, fanitarana, fltarana, 
fampitomboana, fitomboana. 

AGRÉABLE, adj. Mahafinaritra, ma- 
hafaiy, ankasitrahana. Personne -=-. Olo- 
na mahafinaritra, etc. Campagne—. 
Saha mahafinaritra. 

—, «m. Ny mahafinaritra. Il faut préfé- 
rer l'utile à T — . Aleo ny mahasoa toi- 
zay ny mahafinaritra. 

AGRÉABLEMENT, adv. Mahafina- 
ritra. Il parle — . Mahafinaritra ny fi- 
teniny. 

AGRÉÉ, ÉÉE,p. Nekena.sitraka, nan- 
kasitrahana, nankatoavina. 

AGRÉER, va. Manaiky, mankasitraka, 
mankatô. Dieu agrée nos prières. Eke- 
na, anftaaifranan'Andriamanitra ny 
fangatahantsika. J'agrée votre proposi- 
tion. Ekeko, ankasitrahako, sitraho, 
ankatoaviko ny hevitra aposakao. 

— , vn. Mahafinaritra, mahafaly, ankasitra- 
hana, 

AGRÉGATION, sf. 1° Fandraisana ho 
isan'ny fikambanana anankiray, 2°— , Fi- 
tambarana. L'ame n'est pas une — de 
parties. Ny fanahy dia tsy /î/ambaran- 
javatra maro. 

AGRÉGER, ra. Mandray ho isan'ny fi- 
kambanana anankiray. 

AGRÉMENT, sm. 1° Uafinaritra. Les 
agréments de la campagne, du langage, 
du visage. Ny hafinaritry ny any an- 
tsaha,— ny fiteny, — ny larehy. 2*—, Fa- 
nakena, fankasitrahana. Vous ne pouvez 
pas agir ainsi sans 1' — de votre père. 
Tsy mahazo manao izany hianao raha tsy 
ekena, anhasitrahanny rainao. 

AGRÈS, sm. Fomban-tsambo. 

AGRESSEUR, sm. Mpihaika, mpiha» 
tsy, mpanomboka ady, mpamely aloha. 

AGRESSIF, IVE, a^/.Mihaika,mihatsy. 
Paroles agressives. Teny mihaika, etc. 

AGRESSION, sf. Fihaikana, fihatsiana, 
fanombohana ady, famelezana. 

AGRESTE, adj. 1° Lava volo, be ala. 
Lieu—. Tany lava volo, be ala 2° fig, 
Tonendrina. Il a des manières agrestes, 
Tonendrina izy. 

AGRICOLE, adj. l # Miasa lany, mam- 
boly. C'est une population-^-. Mpiasa 
tany, mpamboly ireo mponina ireo. 
2*—, Momba ny voly, — ny saha. 



Digitized by 



Google 



ADA 



— 25 — 



ADJ 



AGRICULTEUR, sm. Mpiasa tany, 
mpambuly. 

AGRICULTURE» sf. Fiasan-tany, fam- 
bolena. 

AGRIFFER (S'), vpr. Mamahatra, 
mamikitra. Le chat s'agrifla aux rideaux 
de la fenêtre. Ny saka namahatra, na- 
mikitra tamy ny lambam-baravaran-ke- 

iy. 

AGRONOME, sm. Mpahay fomban* ny 
fambolena. 

AGRONOMIE, sf. Fahaizana ny fom- 
ban* ny fambolena. 

AGUERRIR, va. 1° Mahazatra hiady. 
Ce général sut — promptement ses trou- 
pes. Nalaky nahazatra hiady ny miara- 
xnilany io jeneraly io. 2* fig. Mahaza- 
tra. 

S'aguerrir,t?pr. i 6 Mihazatra hiady. 2 6 /?g. 
Mihazatra. Il s'aguerrit à la fatigue. Mi- 
hazatra mba hiaritra ny hasasarana izy. 

AGUETS, sm. pi. Etre aux — . Mitsiki- 
lo,mitily,mikendry,mitady. Voy. Affût. 

AH! int. Adre! endrèy ! a ! — ! que cela 
est beau! Adre! mahafinaritra izany ! 
— ! que vous me faites de la peine ! A ! 
endrey l mampalahelo ahy loatra hia- 
nao! 

AHEURTEMENT, «m. Di-doha, kiry, 
kiribiby. 

AHEURTER (S'), t?pr. Mikiry, mikiri- 
biby. 

AHI ! int. Comme Aïe. 

AHURI, IE, adj. Very hevitra, sanga- 
nebana. 

AHURIR, va. Mahavery hevitra, maha- 
sanganehana, 

AIDE, sf. Fanampiana, vonjy, fitahia- 
na. Il est venu à mon — . Nanampy, 
namonjy ahy izy. Mon Dieu, venez à 
mon — . Ry Andriamanitra, ampio, t?on- 
jeo, tahio aho. Dieu seul est ma force 
et mon — . Andriamanitra irery hjany 
no heriko sy vonjiko. 

A l'aide de, loc. a du. Amy, forme rela- 
tive. Je l'ai fait à T— d'un fer. Vy no 
nanaovako izany, nataoko tamy ny vy 
izany. 

AIDE, «m. Mpanampy. 

AIDE-DE-CAMP, «m. Deka. 

AIDER, va. Manampy, mamonjy, mita- 
hy. — les pauvres. Mamonjy ny ma- 
hantra. Aidez-moi à récolter mon riz. 
Ampio, vonjeo amy ny fanaovam-bary 
abo. Dieu aidant. Raha tahiri Andria- 
manitra. 



S'aider, vpr. 1 # Mifanampy, mifamonjy. 
2° — , Manao izay tratry ny aina. Aide- 
toi et le ciel t'aidera. Ataovy izay tra- 
try ny ainao, ary Andriamanitra hita- 
hy anao. 3* — , Manao. Il ne s'aide pas 
du bras droit. Ny sandry havanana tsy 
anaovany, tsy manao amy ny sandry 
havanana izy. Voy. Se servir. 

AIE! int. Indrisyîdrel dredredredre I 
dray ! ay ! — vous me blessez l Indrisy! 
etc., mandratra ahy hianao. 

AÏEUL , sm. Raibe. 

Les aïeux, pi. Ny razana, ny ntaolo. 

AÏEULE, sf. Renibe. 

AIGLE, sm. 1° Egla, voro-mahery ngeza 
2* fig. Olona lalin-tsaina. 

—, sf. Saina. Les aigles romaines. Ny sat- 
na romana. 

AIGLON, sm. Zanaky ny egla. 

AIGRE, adj, 1° Marikivy, handatra, 
maisatra. Vin — . Divay marikivy, etc. 
2*—, Mikiririoka. II a une voix—. MU 
kiririo-peo izy. 3° fig. Sarotra, mafy, 
maharary, manindrona. Paroles aigres. 
Teny sarotra, etc. H loc. Qui sent 1— . 
Mavao. 

AIGRE-DOUX, OUCE, ad;, f Sady 
marikivy no mamy. 2° fig. Il a des paro- 
les aigres-douces. Mody tsy mataely izy. 

AIGRELET, ETTE, adj. Marikivy, 
handatrandatra, maisamaisatra. 

AIGREMENT, adv. An-kasarotam-pô. 
Répondre—. Mamaly an-ftasaro(am-pô. 

AIGRETTE, sf. f Sangam-borona. 2°— , 
Voiom-borona haingon-tsatroka. 3*—, 
Vorompotsy. 

AIGREUR, sf. 1* Faharikivy, hahan- 
datra, hamaisatra. 2* fig. Hasarotam-pô. 

AIGRIR, va. 1° Mamparikivy. La cha- 
leur aigrit le lait. Ny hafanàna rnam- 
parikivy ny ronono. 2° fig. Mahasoso- 
tra, mampitombo. Les paroles dures 
aigrissent. Ny teny mafy ma/iasosofra. 
Cela ne fait qu'— sa douleur. Afampi-ï 
fomoo ny atohelony izany. 

— , vn. et s'aigrir, vpr. 1° Mihamariki-* 
vy, mihamaisatra. Le vin s'aigrit. Mi- 
hamarihivy, etc., ny divay. 2° fig. Mi- 
hasosotra, mitombo. Son caractère s'ai- 
grit. Mihasosolra izy. 

AIGU, Uô, adj. 1° Mipilopilo, mara» 
nitra, kitsoloha. Lance aiguë. Lefon^ 
maranitra, etc. 2* fig. Mikiakiaka, mit 
nananâna, mampangirifiry. Voix aiguë, 
Feo mikiakiaka, minananàna. Dou-r 
leur aiguë,, Fijaliana mampangirifiry. 



Digitized by 



Google 



AIL 



— »6 — 



AIR 



AIGUIÈRE, sf. Jogy. 

AIGUILLE, sf. 1° Fanjaitra, tsaika, 
tsiverianala. Cotte— est trop fine. Madi- 
nika loatra io fanjaitra, io. Grosse— 
pour coudre les joncs des toits malga- 
ches. Tsaika, tsiverianala. 2 # — , 8aha- 
za. Grande — de montre. Sahazabemr 
pamantaranandro. 

AIGUILLÉE, sf. Tapa-kofehy, tapa-ta- 
retra. Donnez-moi deux aiguillées de 
fil. Omeo tapa-kofehy, etc., roa aho. 

AIGUILLON, sm. 1° Fitsindrona. 2°— , 
Motiny. L'abeille a laissé T— dans la 
piqûre. Ny renitantely namela ny mo- 
tiny tao amin' izay noiefoniny. 3° fig. 
Famporisihana. La gloire est un puis- 
sant—. Ny voninahitra dia famporisi- 
hana mahery. 

AIGUILLONNER, va. 1' Manindrp- 
na.— un bœuf. Manindrona omby. 2° fig. 
Mamporisika. — un paresseux. Mampo- 
risika ny kamo. 

AIGUISEMENT, sm. Fandranitana, 
fanasana, fakana maso. 

AIGUISER, va. 1° Mandranitra, mana- 
sa, maka maso. — une lance. Mandrani- 
tra, manasa lefona. — un couteau. Man- 
dranitra, etc., antsy. Pierre à—. Va- 
toasana. 2° fig. Mampaharanitra, mam- 
pazoto, L'étude aiguise l'esprit des en- 
fants. Ny fianarana mampa/iarant-tsai- 
na ny ankizy madinika. Le froid aiguise 
l'appétit. Mampazoto homana ny hatsia- 
ka. 

AIL, sm, Tongolo gasy. 

AILE, sf. t° Elatra. 2°— , Tânana, vazany, 
sofina, paosy. —de moulin à vent. Tàna- 
roilina ahodin-drivotra. Les ailes d'une 
armée. Ny vazan-tafika. L'— droite d'un 
armée. Ny vazan-iafika havanana. — de 
chapeau. So/în-tsatroka. — de bâtiment. 
Paosin-trano. 4°. fig. Felatanana. Elle 
est encore sous l* — de sa mère. Mbola 
ao am-pelatànan' ny reniny izy. 

AILÉ, ÉE, adj. Manana elatra. Four- 
mis ailées. Vitsika manana elatra. 

AILERON, sm. Tendron'elatra. 

AILL ADE, sf. Lasaosy nasiana tongolo 
gasy. 

AILLEURS, acfv. Amy ny fitoerana ha- 
fa, amy ny tany hafa, anihoany, etc. Met- 
tez-vous—. Mipetraha amy ny filoera- 
na /ia/a, — ani/toanj/ hianao. Cette let- 
tre vtent d'— . Avy amy ny tany tiafa 
ity taratasyiiy. 

P'aiileurs, loc. adv. 1° Misy antony ha- 



fa. Mon amitié pour lui vient d*— . Ny 
fitiavako azy misy antony hafa. 2°— . 
Mbola. Je vous dirai d'— . Mbola hola- 
zaiko aminao. 

AIMABLE, adj. Mahatehotia, tokony 
hotiana, malemy fanahy. La vertu est—. 
Mahatehotia, tokony hotiana ny ha- 
tsaram-panahy. Homme—. Lehilahy ma- 
hatehotia. Il est — avec tout le monde. 
Malemy fanahy amy ny olon-drehetra 
izy. 

AIMANT» sm, 1° Aadriamby. 2° fig. 
Mahatarika, mahataona. La vertu est 
un—. Mahatarika, etc., ny hatsaram- 
panahy. 

AIMANT, ANTE, adj. Tia. 

AIMANTER, va. Mamindra ny noria' 
ny andriam-by, 

AIMER, va. Tia, Il aime ses enfants. 
Tia ny zanany izy. Il aime à se prome- 
ner au bord du lac. Tia fitsangatsanga- 
nana ao amorom-pariby izy. Qui bien 
aime, bien châtie. Izay lia tokoa diama- 
nanatra. 

S'aimer, vpr. [• Tia tena. 2°— ,Mifankatia. 

AINE, sf. Teta. 

AÎNÉ, ÉE, adj. et s. Zoky, lahimatoa, 
vavimatoa. C'est mon—. Zokiko izy. C'est 
ma sœurainée. Anabaviko vavimatoa 
izy. Son fils — . Ny zauany lahimatoa. 
Il est mon— de cinq ans. Zokiko dimy 
taona izy. , 

AINESSE, sf. Fizokiana. Esaû vendit 

. son droit d'— à Jacob. Esao nivarotra 
•ny fizokiany taminy Jakoba. 

AINSI, adv. 1° Tahaka izany, .toy izao, 
hoe, izy, forme relative. Ce n'est pas — . 
Tsy tahaka izany tsy akory. L'orateur 
parla— .Ny mpandaha-teny nilaza toy 
izao, nanao hoe. S'il eu est—, Raha 
izany no izy. Comme le soleil chasse les 
ténèbres,— la science chasse l'erreur. 
Toy ny androahan' ny masoandro ny 
maizina no aneaoran' ny fahaizana ny 
hadisoana. 2°— , Amin' izany, izany.— je 
conclus que. .. . Amin' izany izao no 
fara-tcniko.— vous refusez. Manda hia- 
nao izany. H loc.—- soit-il. Aoka ho tan- 
teraka izany. 

Ainsi que, conj. 1° Sy. Le roi — que le 
peuple. Ny mpanjaka sy ny vahoaka. 
2°— , Araka izay. —que je l'ai dit. Ara- 
ka izay voaiazako. 

AIR, sm. i* Aéra, rivotra, tsio-drivotra. 
L'— est plus léger que l'eau. Maivana 
kokoa noho ny rano ny aéra. L'-^ que 



Digitized by 



Google 



AIS 



— 27 — 



AJU 



nous respirons. Ny rivotra iainantsika. 
Changer d — t prendre 1'— . Maka rivo- 
tra,. Il n'y a pas d'— . Tsy misy rivotra, 
t8i<Hirivotra. Il loc. Exposer à 1*— . Ma- 
nahy. Etre .à F— . Mihahy. 1* — , Haba- 
kabaka. Le ballon est monté rapidement 
dans les airs. Niakatra faingana tamy ny 
habakabaka ny balôna. 3*—, Hira, ka- 
lo, vazo. Chantez-nous un —joyeux. A- 
naovy hiram-pifaliana izahay* || toc. — 
national. Sidikina. 4 # —, Endrika, toe- 
tra, tarehy, toa, fîfandraihana. Avoir 
r — noble, A/iendri/t' and riana, miloe- 
Jr'andriana. Il a 1'— d'un fou. Mitoetr' 
adala, miterehm' adala, toa adala izy. 
Avoir un — riant. Miramirana endrika, 
— tarehy. Cette viande à 1'— d'être 
fraîche. Endriky ny hena vao, toa hena 
vao io hena io. Avoir un — de famil- 
le. Mifandraidraika hoatry ny mpi- 
havana. H loc. Avoir l'— triste. Manjo- 
nitra, manjoretra. Se donner des^airs. 
Mihambohambofoana.manandriandrian- 
tenà foana. 

Bn l'air, loc. adv. Kitoatoa, Parler en 
1'—. Miteny kitoatoa. 

AIRAIN, sm. 1° Halimo. 2 # fig. Tafon- 
dro. L' — gronde. Mirohondrohona ny 
tafondro. loc. Ciel d'— . Andro migain- 
gaina. Avoir un front d'— . Tsy valahara, 
tsy vaky atatra. Avoir un cœurd'— . Ma- 
fy fo, fo vato. 

AIRE, sf. 1° Famoloana. 2° —, Habe. 
L'— d'un champ, d'un plancher. Ny ha- 
ben' ny tanimboly, ny rihana. 3° —, Tra- 
no. L— d'unrailan. Tranom-papango. 

AIS, sm. Hazo fisaka. 

AISANCE, sf. 1° Fahamorana, fahaiza- 
na, ûsononohana, tsy fananosarotra. 
Il porte ce fardeau avec — . Moramo- 
ra ny itondrany io entana io. Il parle 
avec — . Mi8ononoka ny flteniny, tsy 
m ananosarotra izy raha miteny. 
2 # — , Fiadanana. Il vit dans 1*— . Miada- 
na izy. H loc. Lieux d'aisances. Comme 
Lathi.nes. 

AISE, sf. {• Hafaliana. Tressaillir d'— . 
Mientanentan-fca/a/iana, 2°— , Fiadana- 
na. Il est à son—, Miadana izy. Cher- 
cher ses aises, Mitady fiadanana. Il loc. 
Se coucher $ son—. Mitsivetraka. Mettre 
quelqu'un à son—. Manala henatra olo- 
na. Se mettre à son—. Tsy menatra, 
miangolangola. 

— , adj. Faly. Il ne sera pas bien — de me 
voir. Tsy ho faly izy raha mahita ahy. 

AISÉ, ÉE, adj. !• Mora, misononoka, 



tsy mananosarotra, malalaka* Voilà le 
chemin le plus— .Itsy ny lâlana mora 
indrindra. Il a les manières aisées. Tsy 
mananosarotra izy. Un habit—. Akan- 
jo malalaka. 2«— , Miadana, C'est un 
hemme— . Olona miadana izy. 

AISÉMENT, adv. Moramora, misono- 
noka, tsy mananosarotra. 

AISSELLE, sf. Helika. Porter sous Y 
— . Misakelika. 

AJOURNEMENT, sm. Fampihemora- 
na andro, fauemorana. 

AJOURNER, va. Mampihemotra an- 
dro, manemotra. L'affaire à été ajour- 
née. Nampihemorina, nahemotra ny 
raharaha. 

AJOUT AGE, sm. Tovana, tovona, fa- 
nampy. 

AJOUTER, va. Manovana, manovona, 
manampy. Ajoutez cinq leuilles au ca- 
hier. Ampio ravin-taratasy dimy ny bo- 
ky. Il ajoute à mon récit. Manampy izay 
notanîaraiko izy. Je n'ajouterai rien à cç 
que je viens de dire, tsy hanampy in- 
tsony izay efa voalazako aho. || loc. 
—foi. Mino. 

S'ajouter, vpr. Miampy. De nouvelles 
affaires viennent s' — aux anciennes. Mi- 
ampy eo hiany ny raharaha. 

AJUSTÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nohamari- 
nina. 2°— , Nampifanarahina, mifanara- 
ka, nampiadina, miady, natsetaka, mi- 
tsetaka, voarafitra, narafitra, mirafitra, 
namboarina. 3°— , Voakendry, noken- 
drena, 4°— , Nampihaingoina, mihaingo. 

AJUSTEMENT, sm. 1° Farapifanara- 
hana, fampiadiana, fampitsetahana, fan- 
drafetana. 2°— , Haingo. 

AJUSTER, va. 1° Manamarlna. — les 
poids d'une balance. il/anamarina ny 
vatomizana. 2 S — , Mampifanaraka, mam- 
piady, mampitsetaka, mandrafitra, raa^ 
namboatra. — une clef à une serrure. 
Mampifanaraka ny fanalahidy amy ny 
reniny. — un couvercle à une boite. 
Mampiady, mampitsetaka ny sarony 
amy ny vata. — une machine. Mandra* 
fttra miiina. — un différend. Manam* 
boatra adin'olona. 3°— , Mikendry. — une 
tourterelle. Mikendry domohina (amy 
ny basy). 4°— , Mampihaingo. Cette fem<- 
me de chambre ne sait pas — sa mai-* 
tresse. Io mpanompovavy io tsy mahay 
mampihainyo ny tompovaviny. 

S'ajuster, vpr. 1° Milanaraka, miady, 
mitsetaka. 2 # -^, Mihaingo. 



Digitized by 



Google 



ALG 



— 28 — 



ALI 



ALAMBIC, 'sm. 1° Lalambika, fanasiti- 
iiana. 2 # fig. Passer une affaire à F— . 
Mamotopototra raharaha anankiray. 

ALAMBIQTJÉ, ÉE, adj. Saro-pantari- 
na. Discours—. Laha-teny saro-panta- 
rina. 

ALAMBIQUER, va. Manasa-poana ny 
saina, milaza zavalra saro-pantarina. 

S'alambiquer, vpr. S'— l'esprit. Misa- 
sa-poana handinika zavatra saro-panta- 
rina. 

ALARMANT, ANTE, adj. Mahatai- 
tra, manaitra, mampivadi-pô, mampa- 
nahy, mahabe ahiahy. 

ALARME, sf. !• Taitra. Donner 1'— . 
Mampitaitra. Sonner 1'— . Miantso ha- 
monjy taitra. 2°— , Hatairana, flvadiham- 
pô, fanahiana, ahiahy. V — abat les es- 
prits. Ny hatairana, ny fiuadihampô 
mampianâna ny olona. Il se laisse aller 
à de folles alarmes. Manahy, be ahia- 
hy foana izy. 

ALARMER, va. Mahataitra, manaitra, 
mampivadi-pô, mampanahy. La maladie 
de sa mère l'a fort alarmé. Ny aretin' 
ny reniny na/ia*ai*ra, nampivadi-pô, 
nampanahy azy mafy. 

S'alarmer, vpr. Taitra, mivadi-pô, ma- 
nahy. Il s'alarme pour un rien. Tait ra, 
etc., amy ny zavatra madinika, tai-drom- 
potra, fai-dronono mandroatra izy. 

ALARMISTE, sm. Mpampitaitra foa- 
na, mpampivadi-pô foana. 

ALBÂTRE, sm. 1° Karazam-bato fotsy 
manganohano. 2° fig. Fotsy mangatsaka- 
tsaka. 

ALBATROS, sm. Karazam-borona any 
amy ny ranomasina atsimo. 

ALBINOS, sm. Bobo. 
• ALBUM, sm. Alboma, boky fanangonan- 
tsary. 

ALBUMINE, sf. Tapotsin* atody, zava- 
tra mitovy amy ny lapotsin' atody. 

ALBUMINEUX, EUSE, ad;. Iloatry 
ny tapotsin' atody, misy albumine. 

ALCALI, sm. Alikaly. || —volatil. Amo- 
niaka. 

ALCALIN, INB, adj. Momba ny al- 
kaly. 

ALCHIMIE, sf. Fahaizana tsy nisy fo- 
tony mba hanova ny metaly. 

ALCHIMIQUE, adj. Momba ny alchi- 
mie. 

ALCHIMISTE, sm. Mpanao alc/umie. 

ALCOOL, sm. Alobula. 



ALCOOLIQUE, adj. Misy alokola. 
ALCOOLISER, va. Manisy alokola. 
ALCÔVE, sf. Efi-pandriana, komby. 
ALÉATOIRE, adj. An-kinanga, kitoa- 

toa. Vente—. Varotra an-kinanga, etc. 
ALÊNE, sf. Haolo. 
ALENTOUR, adt?. Manodidina. Lep^ys 

d'— . Ny tany manodidina. 
Alentours, sm. pi. Ny manodidina. Les 

—de la ville sont remplis d'arbres, Ra- 

kotra hazo ny manodidina ny tanâna. 

ALERTE, sf. Fanairana, hatafrana, fam- 
pivadiham-pô, fivadiham-pô. Donner une 
— .Manaitra, mampitaitra, mampi- 
vadi-pô. 

— , adj. l # Mailaka, mavitrika, C'est un 
enfant—. Zaza kely mailaka, etc., izy. 
2*—, Mitandrina. Il est toujours—. Jfi- 
tandrina lalandava izy. 

— , int. Mitsangàna! mitandrema! tandre- 
mo! 

ALEZAN, ANE, adj. et s. (Soavaly) 
mavomena, volom-boahqagy. 

ALGARADE, sf. Fandevilevena foana. 
Faire une — . Mandevilevy foana. 

ALGÈBRE, sf. Aljebra. 

ALGÉBRIQUE t adj. Momba ny alje- 
bra. 

ALGÉBRISTE, sm. Mpahay aljebra. 

ALGUE, sf. Ahi-drano, volon-kotona. 

ALIÉNABLE, adj. l'Azoamidy. 2-— , 
Azo afoy. 

ALIÉNATION, sf, f Fivarotana. 2- -, 
Fahafoizana. 3° fig. Tsy lifankatiavana. 
Il loc. —mentale. Hadalana, haverezan- 
tsaina. 

ALIÉNÉ, ÉE, 9. Adala lefaka, adala 
iefy. 

ALIÉNER, va. 1* Mi varotra. Le gouver- 
nement ne veut pas — la grande foret. 
Ny fanjakana tsy mety miuarof ra ny ala- 
be. 2—, Mahafoy. Il est beau d'aliéner 
sa liberté au service de Dieu. Tsara dia 
tsara ny mahafoy ny sitra-pony mba 
hanompo an* Andriamanitra. 3 # fig. 
Tsy itiavana. Sa conduite lui aliène 
tous les esprits. Ny fitondran-tenany no 
tsy tJiauan'ny olon-drehetra azy. 

ALIGNÉ, ÉE, p. Voahitsy, nahitsy, ma- 
hitsy, mifanitsy, voalahatra, nalahatra, 
milahatra. 

ALIGNEMENT, sm. 1° Fanitsiana, fi- 
hitsiana, fihitsy, fandaharana, filahara- 

. na, filahatra. 2°— , Marika fampifanitsia- 




. 



Digitized by 



Google 



ALL 



— 29 — 



ALL 



na trano. Donner V — . Manome ny ma- 
rika, fampifanitsiana trano. 

ALIGNER, va. 1° Manitsy, mampifa- 
nitsy, mandahatra. — des troupes. Ma- 
nitsy, etc., miaramila. — des arbres. 
Mampifanitsy hazo. 2* fig. — set mots. 
Manangoso flteny. 

S'aligner, vpr. Mihitsy, mifanitsy, mila- 
hatra. 

ALIMENT, «m. 1° Hanina. Le pain est 
un bon—. Hanina tsara ny mofo. 2° fig. 
Famelomana, fiasana. Le bois est l'— 
du feu. Ny kitay hazo mamelona ny afo. 
Donner de 1'— à son esprit Mampiasa 
ny sainy. 

ALIMENTAIRE, adj. Azo hanina, fl- 
hinana. Substances alimentaires. Zava- 
tra azo hanina, fihinana. 

ALIMENTATION, sf. Fivolomana. 

ALIMENTER, va, 1° Ivelomana. Le 
marché ne fournit pas de quoi — la ville. 
Ny ao an-tsena tsy ampy iueZoman* ny 
tanàna. 2 # fig. Mamelona. L'huile ali- 
mentait l'incendie. Nysolika namelona 
ny hain-trano. 

ALINÉA, sm. Andininy. 

ALITÉ, ÉE, p. Mandry, nalamaka, man- 
damaka, nahonaka, tafahonaka, mihona- 
ka. 

ALITER, va. Mampandry, mampan- 
damaka, mampihonalta. La fièvre l'a ali- 
té pendant un mois. Ny tazo nampan- 
dry, etc., azy nandritra ny irayvolana. 

S'aliter, vpr. Mandry, mandamaka, mi- 
honaka. 

ALIZÉS, adj. m. pi. Vents—. Rivotra 
mifofofofo mandrakariva avy any atsi- 
nanana amy ny ranomasina atsimo. 

ALLAITEMENT, sm. Fampinonoana. 

ALLAITER, va. Mampinono. 

ALLANT, ANTE, ad;, et a. Mandeha, 
mpandeha. |{ loc. Les allants et les ve- 
nants. Ny mpandalo. 

ALLÉGHEMENT, sm. Fitarihana. 

ALLÉCHER, va. Mitarika. 

ALLÉE, sf. Arabe anaty zariday, arabe 
alokalofan' ny hazo. Il loc. Allées et ve- 
nues. Fiveriraberenana, fivoivoizana. 

ALLÉGATION, sf. 1° Fakana ho vavo- 
lombelona. 2 # — , Filazana. 

ALLÉGEMENT, sm. {• Fanamaivana- 
na. 2° fig. Fanaketrahana, fampitoniana, 
fampiononana. 

ALLÉGER, va. 1° Manamaivana. 11 a 
allégé mon fardeau. iYanamaiwma ny 



entako izy. 2* fig. Manamaivana, mana- 
ketraka, mampitony, mampionona. Vos 
paroles allègent ma douleur. Ny teni- 
nao manamaivana, etc., ny alaheloko. 

S'alléger, vpr. Mihiamaivana. 

ALLÉGORIE, sf. Fanoharana. 

ALLÉGORIQUE, adj. Misy fanohara- 
na. 

ALLÉGORIQUEMENT, adv. Am-pa* 
noharana. 

ALLÈGRE, ad;. Mailaka, mavitrika, 
mariadriaka, falifaly. ravoravo. 

ALLÉGRESSE, sf. lïafalian-dehibe, 
flravoravoana, firobirobiana. 

ALLÉGUER, va. 1° Maka ho vavolom- 
belona. Pour défendre son erreur, il a 
allégué un passage de saint-Paul. Mba 
hanamarina ny badisoany, nafca ny te- 
niny masin-dahy Paoly ho vavolombe- 
Zona izy. 2°— , Milaza. Il a allégué sa 
mauvaise santé pour ne pas faire la cor- 
vée. Nilaza narisarisa izy mba tsy ha- 
nao fanompoana. 

ALLÉLUIA, sm. Aleloia ; derao An- 
driamanitra. 

ALLEMAGNE, sf. Germania. 

ALLEMAND, ANDE, adj. et s. Ger- 
mana. H loc. Querelle cT— . Voatsiary, 
akisa, sotasota, vaniny, tonony. 

ALLER, vn. 1° Ho any, ho aiza, man- 
kaiza, mankany, mandeha, lasa, momba. 
Où allez-vous? Ho aiza, hanhaiza Jiia- 
nao? J'irai demain à Ambohimanga. 
Ho any Ambohimanga aho rahampitso. 
Il est allé à la forêt. Lasa any, nanka- 
ny an' ala, nianala izy. Le pays où vous 
allez est très fiévreux. Be tazo ny tany 
izay halehanao. handehananao. L'âne 
va lentement. Mandeha miadanany am- 
pondra. Cette montre va trente heures. 
Mandeha mandritrany adim-pamanta- 
ranandro telopolo io famantaranandro 
io. J'irai par terre.Hande/ia, homba an- 
tanety aho. Où va co chemin? Il Ya à Ta- 
matave. Manhaiza izany lalana izany ? 
Mankany Toamasina izy. 2°— , Mandro- 
so, mandalo, maharitra. Cette besogne 
va vite. Mandroso haingana izany ra- 
haraha izany. Le commerce va. Jl/an- 
droso ny varotra. Rien ne va plus vite 
que le temps. Tsy misy mandalo hain- 
gana tahaka ny andro. Son discours n'ira 
qu'à une demi-heure. Tsy haharilra 
afatsy adim-pamantaranandro iray ny 
laha-teniny. 3° — , Mihatra, mipaka, mi- 
sondrotra, mitohika, miankina. Les prié* 



Digitized by 



Google 



ÀLL 



— 30 — 



ALL 



1 



res vont à Dieu. Mihatra hatrany amin' 
Andriamànitra ny fivavahana. Ces pa- 
roles vont au coour. Mihatra amy ny 
ft> ireo teny ireo. La foret va depuis ie 
village jusqu'à la rivière. Ny ala miha- 
tra, mipaka amy ny vohitra ka hatcamy 
ny renirano. Cette montagne vajusqu' 
aux nues. Misondrotra hatrany amy ny 
rahona iotendrombohitra io. Ses cheveux 
lui vont jusqu'à la ceinture. Mitehika ha- 
trany amy ny valahany ny volon-dohany. 
Il y va de votre vie. Mihatra, miankina 
amynyainaoizany. 4°— , Mifanaraka,mi- 
tsetaka, manendrika, antonina, Cette clef 
va à cette serrure. Mifanaraka amin'io 
hidin-trano io ity fanalahidy ity. Ce cha- 
peau me va bien. Mitsetaka tsara amy 
ny lohako, manendrika, antonina ahy 
ity satroka ity. Ce ruban va bien à votre 
chapeau. Manendrika ny satrokao io 
ribà io. 5° — Efa ho... raila ho... Je 
vais me marier. Efa hanambady aho. 
Ce mur va s'écrouler. Efa, mila hian- 
jera io ampiantany io. || loc. Comment 
allez-vous ? Je vais bien. Manao ahoana 
hianao? Tsara hiany aho." Je vais mal. 
Marary aho. Comment va le commerce? 
Manao ahoana ny varotra. N'allez pas 
vous imaginer que... Aza ataonao fa... 

— au marché. Miantsena. -<- à la forêt. 
Mianala. — par eau, — par mer. Mion- 
drana. — a cheval. Mitaingin-tsoavaly. 

— ensemble, — avec. Miaraka. — droit 
son chemin. Mizo-dâiana, mijonjona. — 
de maison en maison. Mitety trano. —et 
venir. Miverimberina, mivoivoy. Se lais- 
ser—à la passion. Manaraka ny filan- 
dratsy. 

S'en aller, vpr. i° Mandeha, miainga, 
miala, lasa. Va-t-en. Mandehana, mia- 
là. Ils s'en iront bientôt. Handeha, hi- 
ainga, hiala raha afaka kelikely izy 
ireo* Ils s'en sont allés. Nandeha, ni- 
ainga, niala, lasa izy ireo. 2 - — , Mihe- 
na, lanina, efa ho lany, ro vitra, efa ho 
faty. La fièvre s'en va. Mihena ny tazo. 
Son argent s'en va en procès. Lanina, 
efa ho lany amy ny ady ny volany. Voilà 
un habit qui s'en va. Rovitra io akanjo 
io. Ce malade s'en va. Efa ho faty io 
marary io. 

ALLER, sm. Fandehanana. Combien de 
jours faut-il pour 1* — et le retour du 
navire? Hafirian'andro no handehana- 
na sy hiverenan'ny sambo? 

ALLIAGE, sm. Fampifangaroana ny 
meta'y samihafa, Ûfnngaroana— . 



ALLIANCE, sf. I e Fihavanana amy ny 
fanambadiana. Ces deux familles sont 
unies par — . Ireny fianakaviana roa ire- 
ny mihavana amy ny fanambadisma. 
2« — , Peratry ny fanambadiana. La nou- 
velle mariée a reçu une belle — de son 
mari. Ny vady vao nakarina nahazo pe- 
rafra tsara tarehy tamy ny vadiny. 3°— , 
Fanekem-pihavanana. Les deux Etats 
ont conclu une —, Ny fanjakana roa ton- 
ta nanao fanekem-pihavanana. 4» fig* 
Fikambanana, fifangaroana. L — du bien 
et du mal. Ny fifangaroan' ny soa sy ny 
ratsy. 

ALLIÉ, ÉE, adj. et s. i* Mpihavana amy 
ny fanambadiana. 2 # — , Mitarabatra t mi- 
kambana, miray andaniny, manao—. 

ALLIER, va. 1° Mampifangaro. — l'or 
avec l'argent. Mampifangaro volame- 
na amy ny volafotsy. 2 # fig. Mampikara- 
bana, mampifangaro. Il sait — la force 
à la prudence. Mahay mampikambana 
ny herim-po amy ny fahamalinana izy. 

S'allier, vpr. * # Ampifangaroina, miCan- 
garo.2°— , Mihavana amy ny fanambadia- 
na. 3 a — , Manao fanekem-pihavanana, mi- 
andany. 4* fig. Akambana, mikambana, 
ampifangaroina, mifangaro. 

ALLOCATION, sf. Anjaram-bola ome- 
na hanaovan-javatra, fanomezam-bola. 
Le gouvernement a fait une— ptur les 
jeux. Ny fanjakana nanome vola hoen- 
tina amy ny tsilalao. 

ALLOCUTION, 8f. Kabarim-poloalin- 
dahy, laha-teny fohy. Faire une— aux sol» 
dats. Mikabary amy ny foloalmdahy. 

ALLONGE, *f. Tovana. 

ALLONGÉ, ÉE, p. et ad./. !• Voatova- 
na, notovanana, mitovana, nohalavaina, 
lava. 2 W —, Nahinjitra, mihinjitra, na- 
ampatra, namparina, miampatra. voa- 
tsotra, natsotra, mitsotra. 3°— , Tsoky. 
Les makis ont un museau — . Tsoky va* 
va ny gidro. 

ALLONGEMENT, sm. Fa.no van an a, 
fanalavana. 

ALLONGER, va. 1° Manovana, mana^ 
lava. — une table. Manovana latabalra. 
— un habit. 3/anot?ana akanjo. Ce ré- 
cit allonge le livre. Manalava ny boky 
ity tantara ity. 2° —, Maninjitra, ma- 
nampatra, manatsotra. —le bras. Ma- 
ri injitra, manampatra ny sandry. — 
les jambes. Manampatra, manatsotra 
ny tongotra. || loc. — le pas. Manao din- 
gan-dava, mandeha haingana, 3*—, Mana- 
lava, manela. — une affaire. Manalava, 






Digitized by 



Google 



ALP 



— 31 - 



ALT 



etc., ny raharaha.— un procès. Afane- 
la adv. 
S'allonger, vpr. {• Mihalava, miroritra. 
La corde s'est allongée. Nihalava, ni- 
roritra ny mahazaka» 2° —, Mihinjitra, 
miampatra, roitsotra. Le serpent s'allon- 
ge sur l'herbe. Miampatra, mitsotra 
ambonin' ny ahilra ny bibilava. 
ALLOUER, va. Manome. Le gouver- 
nement m'a alloué une indemnité de 
mille piastres, Ny fanjakaha nanome 
ahy onitra ariary arivo. 
ALLUMÉ, ÉE, p. et ad;'. Narehitra, ta- 
farehitra.mirehitra, novelomina, velona. 
ALLUMER^ va. 1° Mandrehitra, mam- 
pirehitra, mamelona. Allumez le feu. 
Ampireheto, velomy ny afo. 2* fig. 
Mampirehitra, mamelona. Il a allumé 
la guerre civile; Nampirehitra, name- 
lona ny ady an-trano izy. 
S'allumer, vpr. !• Mirehitra, velona. 2° 
fig. Mirehitra. Sa colère s'est allumée. 
Nirehitra ny hatezerany. 
ALLUMETTE, s/. Afokasika, afokasoka. 
ALLUMEUR, sm. Mpampirehitra. 
ALLURE, sf: 1° Fandeha, famindra. 
Oe cheval a de belles allures. Tsara fan- 
deha io soavaly io. 2° fig. Toetra. L'af- 
faire prend une mauvaise — . Miharatsy 
ny toetry ny raharaha. 
ALLUSION, sf. Safeli-teny, hain-teny, 

sao-teny. fl loc. Faire — . Mahatsiahy. 
ALLUVION, sf. Antsanga. 
ALMANAGH, sm. Alimanaka. 
ALOÉS, sm. Aloesy, vahona. 
ALOI, sm. Toetra. (Test un or de bon—. 
Tsara toetra io volamena io. C'est une 
marchandise de mauvais — . Ratsy toetra 
io varotra io. 
ALORS, adv. Arain' izay, amin' izany, 
androtr' izay, androtr' iny, fahizay, fa- 
hizany. —il s'en alla. Tamin' izay, an- 
drotr' izay, androtr' iny dia niaia izy. 
— que ferez-vous ? Inona no hataonao 
amin' izay, amin'izany? Les usages 
d — n'existent plus. Ny fomba fahizay \ 
fahizany tsy fanao intsony. || toc, Jusqu' 
— . Hatramin' izay. 
ALOUETTE, sf. Sorohitra. 
ALOURDIR, va. Manavesatra. 
S'alourdir, vpr. Mihavesatra. Ma tôte 

s'alourdit. Mihavesatra ny lohako. 
ALOURDISSEMENT, sm. Fahave- 

sarana. 
ALOYAU, .un. Mananetin-kena a mana- 
netiny. 



ALPHA, sm. Litera voalohany amy ny 

abidy grika. 
ALPHABET, sm. Alifabety, abidy, fian- 

doha-mianatra. 
ALPHABÉTIQUE, adj. Araka ny fi- 

laharan'ny abidy. Rangez les noms" par 

ordre—. Alaharo ny anarana araka ny 

filaharan'ny abidy. 
ALPHABÉTIQUEMENT, adv. Ara- 

ka ny filaharan' ny abidy. 
ALTÉRABLE, ad;. Azo ovana, azo 

simbana. 

ALTÉRANT, ANTE, adj. Mampan- 
gelaheta. 

ALTÉRATION, sf. t° Fiovana, fana- 
simbana. 2 # — , Hetaheta. 

ALTERCATION,^. Fifandirana, fifan- 
jihirana. 

ALTÉRÉ, ÉE, p. et adj. \* Voaova, 
novâna, niova, simba, nosimbana. 2 a — , 
Mangetaheta. 

ALTÉRER, va. 1° Manova, manimba. — 
un métal. Manova metaly. -— la santé. 
Manimba ny hasalamana. —les mœurs* 
Manimba ny fltondran-tenan'ny olona. 
Les. disputes altèrent l'amitié. Ny fifan- - 
dirana manimba ny fifankatiavana. — 
les paroles de quelqu'un. Manova ny 
tenin' olona. La souffrance a altéré ses 
traits, Nanova ny tarehiny nyfahoriany, 
Il loc. — les monnaies. Manao vola ra- 
tsy. 2°— , Mampangetaheta. La chaleur 
altère. Mampangetaheta ny hafanana. 

S'altérer, rpv. Miova, ovâna, mihasimba, 
simbana. 

ALTERNATIF, IVE, adj. Mifan- 
dimby, mifanandro. 

ALTERNATIVE, sf. 1- Fifidianana 
amy ny zavatra roa. Les soldats étaient 
alors dans 1' — de vaincre ou de mourir. 
Tamin'izay ny miaramila tsy maintsy ho 
nifidy na baadresy na ho faty. 2°— , Fi- 
fandimbiasana. La vie est une — de joie 
et de tristesse. Ny andro iainana dia 
i/andim6asan'nyiirahana8ynyalahelo. 

ALTERNATIVEMENT, adv. Am-pi- 
fandimbasana, am-pifanandroana, anan- 
dro. 

ALTERNER, vn. Mifandimby, mifa- 
nandro. Ces deux professeurs alternent 
tous les mois. Ireo mpampianatra roa la- 
hy ireo mifandimby, etc., isam-bolana. 

— , va. Mampifandimbyny fambolen-java- 
tra. —un champ. Mampifandimby ny 
fambolen-javalra amy ny tanimboly 
anankiray. 



Digitized by 



Google 



AMA 



— 32 — 



AME 



ALTIER, ÈRE, ad/. Miavonavona, mi- 
re ha reh a, mianjonanjona. 

ALTITUDE, sf. Hahavon' ny tany am- 
bonin'ny ranomasina. 

ALUN, sm. Halarao. 

ALVÉOLE, sm. 1° Lavaka itsatohan' 
ny nify. 2* — , Masontantely. 

AMABILITÉ, sf. Halemem-panahy. 

AMADOU, 8m. Amadoa. 

AMADOUER, va. Manambitamby, ma- 
nolikoly. 

AMAIGRIR, va. Mankahia. . 

S'amaigrir, vpr. Mihamahia, mihahia. 

AMAIGRISSEMENT, sm. Hahia, 

hahiazana, fahiazana. « 

AMALGAME, sm. 1° Fifangaroan' ny 
volavelonaamyny metalyhafa. Il — de mi- 
roir. Manjam-pitaratra. 2° fig. Fifanga- 
roana. 

AMALGAMER, va. 1° Mampifangaro 
volavelona amy ny metaly hafa. 2* fig. 
Mampifangaro. 

S'amalgamer, vpr. Mifangaro. 

AMANDE, sf. 1 # Anaram-boankazo. 2°— , 
Voan-taolam-boankazo. L'— des poches. 

' Ny voan-faofan-paiso. 

AMANDIER, sm Fototr* amande. 

AMANT, sm. Mpitia vavy, mpiadalam- 
bavy, sakaiza. 

AMANTE, sf. Mpitia lahy, mpiadalan- 
dahy, sakaiza. 

AMARANTE, sf. Anantaribazaha. 

AMARINER, va. Mankazatra amy ny 
ranomasina, 

AMARRE, sf. Mabazakan-tsambo. 

AMARRER, va.Mamatotra ny sambo na 
ny zavatra ambony sambo amy ny raa- 
bazaka. 

AMAS, sm. An ton tan y, korontana, fian- 
gonana, fivoriana. — de pierres. Anton- 

, fam-bato, koron fam-bato. Pourquoi cet 
— de peuple ? Ahoana no iangonana, 
ivorian' izao vahoaka izao ? 

AMASSER, va. Manao aniontany, ma- 
navosa, manavovona, manangona, ma- 
mory. Il amasse tous les jours des pier- 
res pour faire sa maison. Manao an- 
fonfam-bato, manavosa, etc., vatoisan* 
andro hanaovana ny tranony izy. Il 
amasse dés troupes de tous côtés. Ma- 
nangona, mamory miaramiia hatraiza 
hatraiza izy. Voy. Accumuler. 

S'amasser, vpr. Miavosa, miavovona, 
miangona, mivory. 

AMATEUR, sm. Mpitia zavatra. 



AMAZONE, sf. \ehivavy mpiady. 
AMBAGES, sf. pi. Teny misafontimpoil- 

tina, teny miolikolika. 
AMBASSADE, sf. Ambasy, rabarabaa* 

ny ambasadaoro. 
AMBASSADEUR, sm. Ambasadaoro. 
AMBIANT, ANTE, ad/. Manodidina. 

L'air — . Ny rivotra manodidina. 
AMBIDEXTRE, ad;, et s. Mahay roa, 
AMBIGU, Uô, adj. M'ny hevitra roa, 

tsy loa-body. Réponse ambiguë. Valin- 

teny misy hevitra roa, etc. 

AMBIGUÏTÉ, sA Teny misy hevitra roa, 
teny tsy loa-body. 

AMBIGUMENT, adv. Tsy mazava. 

AMBITIEUSEMENT, adv. Amim- 
pitsiriritana. 

AMBITIEUX, EUSE, s. et adj. 1« Mi- 
tsiriri-boninahitra , matimatim-bonina- 
hitra. 2* fig. {Teny) miangesongeso,mian« 
golangola. Style — . Laha-teny mian- 
gesongeso, etc. 

AMBITION, sf. i* Pitsiriritam-bonina- 
hitra. Il est dévoré d'— . Main'ny fitsi* 
riritam-boninahitra izy. 2*—, Faniria* 
na. Ce prince n'a 'd'autre — que de rendre 
ses peuples heureux. Io mpanjaka io tsy 
maniry afa-tsy izay mahasoa ny vahoa- 
kany. 

AMBITIONNER, va. f Mitsiriri-bo- 
ninahitra. 2*—, Maniry. 

AMBLE, sm. Karazam-pitsaikon-tsoa- 
valy. 

AMBRE, sm. —jaune. Zavatra vony 
mety ho tantera-pahazavana. —gris. Ka« 
razan-j ava-mani tra. 

AMBRER, va. Manamanitra amy ny 
ambre gris. 

AMBREVADB, sf. Amberivalry. 

AMBULANCE, sf. Trano fitsaboana ny 
mpiantafika. 

AMBULANT, ANTE, adj. Mande- 
handeha, miriorio, mivezivezy. Mar- 
chand — . Mpanao varo-mandeha. Il mè- 
ne une vie ambulante. Mandehandeha, 
etc., izy. 

AME, sf. t*Fanahy. L'homme est compo- 
sé d'un corps et d'une -—4 Ny olombelona 
dia misy vatana sy fanahy, 2 # — Ny ao 
am-po, ny fo. Les yeux sont le mireir de 
l'— . Ny maso manambara nyao ampo t 
Il n'a pas d'— . Mafy fo, fo vato izy. 3 - — * 
Aina. Rendre P— . Miala aina. 4°— , Mpo* 
nina, olona. La population de Tanana- 
rive est de quatre vingt mille âmes. Ny 
mponina, etc., eto Antanaharivo dia va- 



k 



Digitized by 



Google 



AME 



— 3.1 



AMt 



lo alina miaina. 5° fig. Kiankinana, ha* 
fanam pô. Il est V — de l'entreprise. Izy 
no iankinan'ay raharaha. Il n'y a point 
<T — dans son discours. Tsy inisy ha fa* 
nam-pd ao amy ny laha-teniny. 

AMÉLIORATION, sf. Fanatsarana, fi- 

hatsarana. 
AMÊLIORSR, «a. Manatsara, maha- 
tsara. Le fumier améliore la terre. Ny 
zezika manatsara, etc., ny tany. 
6'améliorer, vpr. Mihatsara. Sa santé 
s'améliore. Mihatsara ny fahasalamany. 
AMKN, 8m. Gomme ainsi-soit il. 
AMÉNAGEMENT, «m. Fameperana 

ny amy ny ala, fanatsinjarana. 
AMÉNAGER, va. Mamepetra ny amy 
ny ala, mitsinjara. —la forêt. Mamepe- 
tra ny flkapana sy ny famboien-kazo any 
an' ala. — un arbre. Mitsinjara hazo. 
AMENDE, a/: Sazy, dina. Mettre à 1'— . 
Manazy manasazy, mampandoa sazy. 
n loô. Faire— honorable. Mifona ampa* 
hibemaso. 
AMENDEMENT, «m. 1» Fihîatsarana, 
fanatsarana ny tany. Il y a eu— dans sa 
conduite. Nihatsara ny fltondran-tena- 
ny. 2 # — , Fanitsiana. Il a proposé un— 
ala loi. Nanome heVitra mba hanitêy 
ny lalàna izy. 
AMENDER, va. l* Manatiara, ntaha- 
tsara. On amende les terres avec du 
fumier. Ny zeiika no fanatsarana ny 
tany. 2 # — , Manitsy. 
S'amender, vpt. Mihatsara. 
AltfENER, ta. 1 # Mitondra, manatltra. 
Amenez votre fils. En to, atéro ny za- 
flakao. 2°— ,Mitaftka, mampidina. Il ame- 
née lui toute la couverture, faritiny ho 
any aminy daholo ny flrakofana. — les" 
voiles. Mampidina lain*tsâmbo. 3* fig. 
îsehoana, mitondra, mltarika. C'est lui 
nui a amené cette mode. Izy no nisé- 
noan'izany lantodyvaovao izany. Le Vent 
amène la plUie. Ny rivotra mitondra 
ny fanonorana. tin malheur en amène 
ton antre. Ny voiria mt7a7*i-boina. 
AMÉNITÉ, sf. f HaOnaritra. L'-d'u^ 
ne campagne. Ny hafinariiry ny sa h a 
anankifay. 2*—, Halemem-panahy. Il a 
beaucoup d'-*. Be halemem-panahy 
Izy. 

AMENUISER, ttà. Mampaniiy. -*■ une 
c hevill e. Mampanify fautsika hazo. 

AMER, ÉRU, ad;. {• Mangidy, hen- 
tona* monta, mangananganana. Il n'y a 
rien de plus— que Tabès. Tsy misy l 



mangidy, hentôna mihoatra noho ny 
aloesy. L'écorco du pamplemousse est 
amère. Mangidy, monta ny hoditry 
ny hangibe. Un peu—. Mangidingidy, 
mangananganana. 2 # fig. Mangidy* 
mafy, manindronà. Son cœur est rem- 
pli d'une douleur* amère. Feno ngidin* 
alaholo ny fony. Ses reproches sont 
amers. Mangidy » etc., ny fananarany* 
AMER, 8m. f Zava-mangidy . Les 
amers sont bons pour la santé. Ny za- 
va-mangidy dia manatsara ny hasa* 
lamàna. 2 a -s Aferom-biby. Un -• de 
bœuf. A/eron-kena. 
AMÈREMENT, adv. Fatratra, mafy. 
Se plaimlre— '. Mitaraina fattatrà, etc< 
AMERIQUE, sf. Amerikd. 
AMÉRICAIN* AINE, adj. et a. Ame* 

rikana. 
AMERTUME, sf. I* tfgidy, hdrigîdy,* 
hahenlona, hamonta. 2° figi Alahelo* 
fahoriana, hangidy, hamafiana, fanin* 
drona. Mon ccëilr est abreuvé ôT— . Von* 
ton'alahelo, \oniom-pah or ian a ny foko* 
AMEUBLEMENT, sm. Fanaka. 
AMEUTER, va. 1° Manangona alika 
mba hihaza. 2° fig. Mamoky, mandren- 
drika. 
AMI, lit, ë. Sdkaiza, tia. —perfide. Sa* 
kaiza manody. C'est un — de la science* 
Tia (ahaizana izy. 
—>i adj. Mampiseho fitiavana. ïl m*a rejjii 
avec un visage-*. Tamin-tarehy nam< 
pisého fitiavana no nandraisany ahy. 
AMIABLE (À 1/), toc. adv. Amim-pU 
havanana. Notre procès a été arrangé A 
1'—. Novitaina tamim-pihavanana ny 
.adinày. 
A MI C A L, ALB, âdj* Mampiseho fi tia«« 

vana. 
AMICALEMENT, adv. Amim-pitid* 

vdna. 
AMIDON, sm. Tavolo* 
AMINCIR, va. Mampanify, mamisakâ* 
—une pièce de bois* Mampanify, etc.* 
haio. 
S'amiiiciiS vpr. Mihamanify, mihafisaka* 
AMINCISSEMENT, sm. Fampanifi- 
sana, hadify, faniûsana, famisahana, ha« 
flsaka. 
AMIRAL* sm. Admiraiy. VàisdeaU— * 

Sambo itoeran* ny admirait/. 
AMIRAUTÉ* sf. Manamboiiidahitr* 

maro miahy ny amy ny sambo* 
AMITIÉ, sf. {• Fifankatiavdna, fisâkai* 
zana, flhavanana. Une— intime nous 
unit depuis longtemps. Fifankatiavm 

3 



Digitized by 



Google 



AMO 



- 34- 



AMO 



na % fisakiizana lehibe no mampiray 
fo antsika izay ela izay. Il y a paix et 
— entre ces deux nations. Misy iifana- 
rahana sy fihavanana amin'ireo fanja- 
kana roatonta ireo. 2°— , Fankasitraha- 
na. Faites-moi l'— de venir déjeuner 
avec moi. Aoka mba ho sitrakao ny 
miara-misakafo amiko. 3°— , pi Velo- 
ma. Présentez -lui mille amitiés de ma 
part. Mampanao veloma madinidinika 
azy aho. 
AMMONIAQUE, sf. Amoniaka. 
AMMONIACAL, ALE, a$j. Misy 

amoniaka. 
AMNISTIE, sf. Fanafahana ataon' ny 
Andriamanjaka amy ny olo-meloka, in- 
drindra amy ny mpikomy. 
AMNISTIER, va. Manafaka ny mpjko- 

my, — ny olo-meloka. 

AMOINDRIR, va. Manakely, mampî- 

hena. Gela a amoindri ses forces. Na- 

nakely, nampihena ny hatanjahany 

izany. 

S'amoindrir, vpr. Mihakely, mihena. 

AMOINDRISSEMENT, sm. Fihako- 

lezana, fihenàna. 
AMOLLIR, va. 1° Manalemy. La cha- 
leur amollit la cire. Ny hafanana ma- 
nalemy ny savoka. 2 W fig. Mampaho- 
sa. La volupté amollit les cœurs. Ny 
lanaranam-batana mampahosa ny fo. 
S'amollir, vpr. i* Mihalemy. 2* fig. 

Mïbahosa. 
AMOLLISSEMENT, sm. !° Fanale- 
mena, halemena, halemy, fahalemena. 
2» fig. Fahosana. 
AMONCELER, va. Manao antontany, 
manonta, mampifanongoa, manavovo- 
na, manavosa, manangona, mamory. 
— des gerbes de riz. Manao anton- 
fam-bary. —des pierres. Mampifa- 
nongoa, manavovona, manavosa, 
manangona, mamory vato. —des 
preuves. Manangona, mamory porofo. 
S'amonceler, vpr. Mifanongoa, miavo- 
vona, miavosa, miangona. Les livres 
s'amoncellent chez lui. Mifanongoa, 
miavovona, miavosa ao an-tranony ny 
boky. Les nuages 6'amoneellent. Mian- 
gona ny rahona. 
AMONCELLEMENT, sm. Fanaovana 
antontany, antontany. fanontana.fampi- 
fanongoavana, fiftmongoavana, fanavo- 
sana, flavo8ana, fanataovana, fanango- 
nana, famoriana. 
AMONT, sm f Erâ, ambony. 
En amont, adv. Any erâ, any ambony. 



AMORCE, sf. 1* Jono, hanin-jono, ha- 
nim-pandrika. Le poisson est trompé 
par r— . Ny hazandrano titahin'ny ha- 
nin-jono. 2 # — , Vanja an-tsofim-basy. 
3« fig. Zava-mitarika. La gloire e9t une 
puissante — . Ny voninahitra dia jono 
mahery ntitarika. 
AMORCER, va. î # Manisy jono, — ha- 
nin-jono, — hanim-pandrika. — l'hame- 
çon. Manisy jono ny fintana. 2*—, Mx- 
nisy vanja an-tsoflm-basy. — le fusil. 
Manisy vanja an-tsofim-basy. 3* fig. 
Manjono, mitarika. 
AMORTIR, va. Manaketraka, mampi- 
hena, mampitony, mampionona, mana- 
lefaka. Les cendres répandues sur le feu 
l'amortissent. Ny lavenona raraka ao 
amy ny vainafo dia manaketraka , 
mampihena, mampitony ny heriny. 
Le temps amortit la douleur. Ny ola 
manafee(rafta, etc., ny alahelo, Il loc. 
— une rente. Mandoa renivola tsikeli- 
kely. 
S'amortir, vpr. Mihaketraka, mihena, 

mitony, mionona, mihàmalefaka. 
AMORTISSEMENT, sm. Fandoavana 

ny renivola tsikelikely. 
AMOUR, s m. Fitiavana, fitia. — mutuel. 
Fifankatiavana t etc., mifamaly. Ren- 
dez — pour — . Mifamalia fitiavana, etc. 
Je l'ai fait par — pour. vous. Ny fiiia- 
vako anao no nanaovatto izany. L'— do . 
Dieu s'est manifesté surtout sur la croix. 
Ny fitiavan' Andriamanitra antsika ni- 
seho indrindra teo ambonin' ny hazo- 
fijaliana. C'est 1'— de Dieu qui nous 
rendra heureux. Ny fitiavantsika an* 
Andriamanitra no hahasambatra an- 
tsika. 
AMOURACHER, va. Mampitia fatra- 

tra. 
S'amouracher, vpr. Tia fatratra, ma- 

tim-pitia, matiny hiany no ho 

AMOURETTE, sf. Fitia taitra, — man- 

dalo. 
AMOUREUSEMENT, adv. Amim- 

pitiavana. 
AMOUREUX, EUSE, s. Comme A- 

mant, Amante. 
—, adj. Tia. Il est— de nouveautés. Tia 

zava-baovao izy. 
AMOUR-PROPRE, sm. 1* Fitiavan- 
tena. 2* —, Fiavonavonana, firehare- 
* hana. 
AMO VIRILITÉ, sf. Nyahazoana aon- 

gana, — esorina. 
AMOVIBLE, »(/;• Azo &ongana, esori* 



Digitized by 



Google 



AMP 



— 35 — 



ANA 



na. Il no faut pas que les juges soient 
amovibles. Tsy mety raha azo aonga- 
na, esorina ny mpitsara. 

AMPHIBIE, adj. et s. Sady velona a- 
naty rano no velona an-tanety. Le caï- 
man est un animal — . Ny voay dia bi- 
by mety velona anaty rano sy an-ta- 
nety. 

AMPHIBOLOGIE, sf. Teny misy he- 
vitra roa, teny tsy loa-body. 

AMPHIBOLOGIQUE, adj. Misy hevi- 
droa, tsy loa-body. Comme Amuigu. 

AMPHIBOLOGIQUEMENT , ado. 
Tsy mazava. 

AMPHITHÉÂTRE, sm. Kianja fiadia* 
na misy ambaratonga martodidina, lam- 
pihazô misy ambaratonga. 

AMPHORE, sf. Si ni ri' ny ntaolo. 

AMPLE, adj. 1* Malalaka, lehibe. Ha- 
bit—. Akanjo malalaka, etc. 2* fig. Be, 
lehibe» malalaka, lava, ela. Il a une- 
provision de riz. Be vary izy. Pou- 
voir—, Fahefana lehibe, milalaka. Il 
a obtenu un congé plus—. Nahazo fija- 
nonana tava kokoa izy. Cela demande 
un plus — examen. Tsy ntaintsy hodi- 
nihina elaela kokoa izany. 

AMPLEMENT, ado. Malalaka, lehibe, 
lava, ela. 

AMPLEUR, g A Halalahana, halehibe. 

AMPLIFICATEUR , sm. Mpairiela- 
teny, mpanita-teny, mpanao laza masa- 
ka. 

AMPLIFICATION, sf. Famelaran-te- 
ny, fanitaran-teny. 

AMPLIFIER» va. Mamela-teny, mani- 
ta-teny, manao laza masaka. Il a bien 
amplifié ce sujet Novetariny tsara iza- 
ny foto-teny izany. Il a amplifié cette 
histoire. Nanitatra, nanao laza ma- 
taka izany tantara izany izy. 

AMPLITUDE, sf. Halehibiazarta. 

AMPOULE, sf. \° Tamaboa kely. 2 # — , 
Bontsina, mipoaka. Il a .des ampoules 
à la ma>n. Misy bontsina, mipoaka ny 
tanany. 

AMPOULÉ, ÉE, adj. Be renty loatra, 
be haingo loatra, be sira loatra. Son 
style est—. Be renty loatra* etc., ny 
laha-teniny. 

AMPUTATION, sf. Fanapahana ny 
rantsam-batana. 

AMPUTÉ, ÉE, adj. et s. Voatapaka, 
tioapaka, notapahina, voahentitra, no- 
henterina. 

AMPUTER, va. Manapaka ràntsam- 



batana, manentitra— . On lui a amputé 
un bras. Efa notapahina^ nohenteri- 
na ny sandriny ananklray. 

AMULETTE, sf. Ody flaro, fanefitra. 
— pour se préserver des balles. Odtf 
basy. — pour se préserver des maladies. 
Fanefitta. 

AMUSANT* ÀNTÉ, adj. Mampiho- 
mehy, mahatsikaiky. 

AMUSEMENT, sm. Tsilalao, kilalao. 
lalao. 

AMUSER, va. 1* Mampilalao, mam- 
pihomehy, mahatsikaiky. Il sait — les 
enfants. Mabay mampilalao zaza ke- 
ly izy. Il amuse tous ceux qui l'en- 
tendent. Mampihomehy, mahatsikai- 
ky izay rebetra mihaino azy izy. 2° — » 
Manadala. Il l'amuse de belles paroles. 
Manadala azy amy ny teny malefaka 
izy. 

S'amuser, vpr. Mi lalao, mlhomehy, ma* 
nanihany. Les enfants s'amusent avec 
des riens. Ny ankizy madinikd milalao 
amy ny zavatra tsinontsinona. On s'a- 
muse de lui. Lalaovina, ihomehezana, 
hanihanind izy. 

AMÛSETTE, sf. Kilalao» 

AN* sm. Taona, herintaona, taona na- 
haterahana. Il y a dix ans qu'il est mort. 
Folo taona izay no nahafatesany. Il y a 
eu un— d'intervalle entre la mort de ces 
deux époux. Nifanerintaona no na- 
hafatesan' izy mivady. L'affaire a duré 
un — . Nanerintaona, naharitra herin* 
taona ny raharaha. J'ai dix ans accom- 
plis. Folo taona ngarangidina no na/ia- 
terahako. 

ANACHORÈTE, sm. Mpitoka-monina. 

ANACHRONISME, sm. Filazan-java- 
tra mifanohitra amy ny fifandimbasan' 
ny taona nisehoany. 

ANALOGIE, sf. Fitoviana, fl fana h a fa- 
na, fifandraika. Il y a do 1'— entre le 
cheval et i'àne. Mitovitovy, mifanaha- 
ka, mifandraika ny soavaly sy ny am- 
pondra. || loc. Raisonner par — . Mano-» 
hatra, mampitaha. 

ANALOGIQUE, adj. Misy fitoviana. 

ANALOGIQUEMENT, adv. Am-pa- 
noharana. 

ANALOGUE, àdj. Mitovy, mifanaha-* 
ka, mifandraika. 

ANALYSE, sf. 1° Fanavahana, fanara- 
tsarahana, fivoasana, lisavasavana. Fai- 
tes l — de cette eau. Avaho, s&ratsa* 
rah'o ny zavatra izay ao amin' io r*f|* 



Digitized by 



Google 



ANC 



-36 — 



ANE 



i*. Je vais faire 1 — de cette pensée. 
Hovoasako, hosavasavako iznny hevi- 
tra izany. — grammaticale. Fisavasava- 
na ny teny rehetra araka ny gramara. 
2-_ Ventin-teny, fotopototra. Voici 
1* — du discours que j'ai entendu. Indro 
ny ventin-teny, folopotolry ny laha- 
teny izay reko. 

En dernière analyse, loc. adv. Amy 
ny farany. 

ANALYSER» va. Manavaka, manara- 
tsaraka, mivaofy, misava. 

ANANAS, sm. Mananasy. 

ANARCHIE, sf. 1° Fanjakana raban- 
tsahona, fanjakan' Ibaroa, tany manja- 
ka hova. 2 - — , Fikorontanana. 

ANARGHIQUE, adj. f Mampikoron- 
tana. Opinions anarchiques. Hevitra 
mampikorontana. 2 # — , Mikorontana. 
Etat—. Fanjakana mikorontana. 

ANARCHISTE, sm. Tia rabantsaho- 
na, mpampikorontana, mpandrendri- 
bahoaka. 

ANATHÉMATISER, va. fMandroa- 
ka amy ny Efftizy, manameioka. — les 
hérétiques. Mandroaka ny heretika a- 
my ny Eglizy. — l'hérésie. Manameio- 
ka ny herezia. %• fig. Maniny mafy. — 
une doctrine pernicieuse. Maniny ma- 
fy tiy famptanaran-dratsy. 

ANATHÉME, sm. !• Fandroahana a- 
my ny Eglizy, fanamelohana. 2 # fig. Fa- 
niniana mafy. 

—, ad;'. Voaroaka amy ny Eglizy, voao- 
zona. Qu'il soit— ! Aoka horoahina, 
ho voaozona izy ! 

ANATOMIE, sf. 1° Anatomia, fandi- 
diam-paty. 2°— , Fahaizana momba ny 
toetry ny ao anatin' ny vatana. 

ANATOMIQUE, adj. Momba ny ana- 
tomia. 

ANATOMIQUEMENT, a du. Araka 
ny anatomia. 

ANATOMISTE, sm. Mpahay anatomia. 

ANCÊTRES, sm. pi. f Razana. 2°— , 
Ntaolo. 

ANCHE, sf. Vava tsolo itsofana ny ki- 
larinety sy ny zava-maneno mitovy a- 
miny. 

ANCIEN, ENNE, adj. f Ela. C'est 
une coutume très ancienne. Fanao ela 
dïtf ela izany. 2*—, Taloba, fahiny. 
C'est un — gouverneur. Governora ta- 
lon*, fahiny izy. 

l«es aneiens, sm. pi. Ny ntaolo, ny ta- 
IôJk*, ny antitrtv 



ANCIENNEMENT, adv. Fahagola, fa- 
hagolan-tany, ela, taluha, fahataloha, fa- 
hiny. / 

ANCIENNETÉ, sf. i* Haela. L — d'u- 
ne loi. Ny haelan % ny lalâna, 2 # —, Fa- 
hanterana, fizokiana. Ils furent rangés 
par ordre d'— . Nalahatra araka ny /a- 
hanterany f ny fizokiany izy ireo. 

De toute ancienneté, loc. adv. Fana» 
golan-tany, ela dia ela. 

ANCRAGE, sm. Fandatsahara-batofan- 
tsika. Droit d'— . Vola aloan* ny sambo 
mba handatsaka vatofantsika amy ny 
fitodiana. 

ANCRE, sf. 1 # Vatofantsika. Lever r— . 
Mampaka-oafo/an/sifea. Le navire est 
à 1'— . Hazonin'ny vatofantsika ny sam- 
bo. 2° fig. Fiankinana. Il est notre — de 
salut. Izy no iankinan' ny famonjentsi- 
ka. 

ANCRÉ, ÉE, adj. 1» Hazonin* ny va- 
tofantsika. 2* fig. Miraikitra mafy. Cet- 
te idée est ancrée dans son esprit. Mi" 
raikitra mafy ao an-tsainy izany hevi- 
tra izany. 

ANCRER, vn. Mandatsa-batofantsika. 

S'ancrer, vpr. Miraikitra. S — à la cour. 
Miraikitra ao anaty rova. 

ANDOUILLE, sf. Sesi-kena natao ta- 
my ny tsinaiben-kisoa. 

ANE, sm. 1° Ampondra, borika. 2* fig. 
Adala, donto saina. 

ANÉANTI, IE, p. et ad;. {• Levona t 
nolevonina, fongotra, voafongotra, no- 
fongorana, rava, voarava, noravana. 
2°/îg. Very hevitra, sanganehana, rera- 
pô, trotraka, reraka. Je suis—. Very 
hevitra, etc., aho. 

ANÉANTIR, va. I* Mandevona, ma- 
mongotra, ma nd rava. Dieu anéantira V 
univers. Andriamanitra handevona un 
izao tontolo izao. Le feu a tout anéanti." 
Ny afo nandeeona ny zavatra rehetra. 
Les guerres anéantissent les nations. 
Ny ady mandeuona, etc., ny fanjaka- 
na. 2° fig. Mahavery hevitra, mahasan- 
ganehana, mabarera-pô. Cette nouvelle 
l'a anéanti. Nahavery hevitra, etc., azy 
izany zava-baovao izany. 

S'anéantir, vpr. 1* Levona, fongotra, 
rava. 2° fig. Manetry tena. 

ANÉANTISSEMENT, sm. f* Fan de- 
vonana, famongorana, faudra vana. 2* fig. 
Fanetren-tena. Etre dans T— devant 
Dieu. Manetry tena eo anatrehan'An- 
driamanitra. 3 # — , Fahatrotrahana, fa- 
barerahana. Le malade est tombé dan» 



Digitized by 



Google 



AIN 



- 37 — 



ANN 



un état d — qui fait craindre. Efa mby 

amy ny faharerahana mahalahotra ny 

marary. 
ANECDOTE, sf. Tantara fohy. 
ANECDOTIER, sm. Mpilaza tantara 

foby. 
ANÉMIE, sf. Haratsian ny ra. 
ANÉMIQUE, adj. Ratsy ra. 
ANÉMOMÈTRE, sm. Famantarana ny 

herin'ny rivotra. 
ANERIE, sf. Tsy fahaizana, badalana. 
ANESSE, sf. Ampondravavy. 
ANÉVRISME, sm. Pihandronan-drâ 

amy ny artera. 
ANFRACTTJETTX, EUSB, adj. Hio- 

likolika, mikitoantoana, miavomiva. 

ANFRACTUOSITÉ, sf. Olikolika, ki- 
toantoana. 

ANGE, sm. 1° Anjely. L — gardien. Ny 
anjely mpiambina. 2 # fig. Olona raadio 
fo,— lavorary. (1 loc. Etre aux anges. 
Vonton-kafaliana. 

ANGÉLIQUE, adj. Amy ny anjely, ny 
any ny anjely, hoatry— , manahaka — . 
Salutation—. Fiarahaban' ny anjely. Il 
a une voix — . Ny feony hoalry ny 
faon' ny anjely. Il a une vertu tout—. 
Ny hatsaram-panahiny manahaka ny 
any ny anjely. 

ANGÉLIQUEMENT, adv. Toy ny 
any ny anjely, tsara indrindra. 

ANGINE, sf. Karazan' aretin-tenda. 

ANGLAIS, AISE, adj. et s. Englisy. 

ANGLE, sm. Zoro. — droit. Zoro so- 
kera. —obtus. Zoro dombo. — aîgu. 
Zoro maranitra. 

ANGLETERRE, sf. Englanda. 

ANGLICAN, ANE, adj. et s. Bisopy. 

ANGOISSE, sf. Fanahiana lehibe. Il 
est dans des angoisses mortelles. Le- 
hibe dia lehibe ny fanahiany, man- 
dry an-driran' antsy, tsy talandry man- 
dry i*y. 

ANGUILLE, sf. Amalona. Pocher aux 
anguilles. Manamalona. 

ANGULAIRE, adj. Misy zoro. H Pier- 
re—. Vato fehizoro. 

ANGULEUX, EUSE, adj. Maro zoro. 

ANICROCHE, sf. Sakana, sampona. 

ÀNIER, sm. Mpitarika ampondra. 

ANIMADVERSION, sf. Tsiny, adidy, 
lolotramalona. Il a encouru i*— publi- 
que. Nahazo tsiny, etc., laroy ny va- 
boa ka izy. 



ANIMAL, sm. 1° Biby. —sauvage, fît- 

by dia. --domestique. Biby manompo. 

2* fig. Adala, tonendrina, donâna ve- 

lona. C'est un—. Adala, etc., izy. 

ANIMAL, ALE, adj. Amy ny biby, 

mauahaka ny biby, manaram-batana. 
ANIMALCULE, sm. Biby madinika 

indrindra. 
ANIMATION, sf. {• Fampiainana. 2 # 
—, Fabavitribana, faharisihana. 3* fig. 
Firehidrehetana, hafanana, fahamirana, 
fitera-mena. 
ANIMÉ, ÉE, adj. 1« Manana aina, mi- 
aina, m;sy aina. Les êtres animés. Ny 
zavatra manana aina, etc. 2^— , Mi- 
rehitra, mafana, miramirana, velombe- 
lona, tera-menà. 8a parole est toujours 
animée. Mirehidrehitra, mafanafana 
mandrakariva ny flteniny. Il a le re- 
gard — . Mirehidrehitra ny fijeriny. 

ANIMER, va. f Mampiaina. L'âme 
anime le corps. Ny fanahy mampiaina 
ny vatana. 2°— , Mamporisika, mampa- 
haviirika, mampaharisika. Le bon capi- 
taine sait — ses soldats. Ny kapiteny 
tsara mahay mamporisika, mampa- 
havitrika ny miaramilany. C'est un 
indolent que rien ne peut — . Tsy misy 
zavatra mampahavitrika, mampaha? 
risika io kamo io. &•— , Mampitezitra. 
On l'anime contre moi. Ampitezerin* 
olona amiko izy. 4° fig. Mamelona, 
mampirehidrehitra, mahamirana, ma- 
bavelombolona, mampitera-mena. Il sait 
— la conversation. Mahay mamelon* 
dresaka izy. Cet orateur n'anime pas 
ce qu'il dit. Io mpandaha-teny io tsy 
mampirehidrehitra ny laha-teniny. La 
joie anime sa figure. Ny hafaliana ma* 
hamiramirana, mahavelombelona en- 
drika azy. La colère animait ses regards. 
Nampitera-mena ny masony ny hâte- 
zerana. 

S'animer, vpr. i Miaina. 2 e —, Mihavi- 
trika, mihansika, mamporisi-tena, man? 
drisi-tena, milamporisika. 3* fig. Mire- 
hidrehitra, mihamalana, minamirana, 
tera-mena. 

ANIMOSITÉ, sf. Hatezerana, lolom-pô, 
otri-pô. Il a une grande— contre moi. 
Tezitra mafy, manan-doforn-ptf, otri* 
pô amiko izy. 

ANIS, sm. Anizety. 

ANISETTE, sf. Anizety, karazan-dali- 
kera. 

ANNALES, sf. pi. Tantara, tetiaraaa. 

ANNALISTE, sm. Mpitantara. 



Digitized by 



Google 



ANN 



38 — 



ANS 



ANNEAU, $?rç. f Maso. Un-de fer, de 
cuivre, d'argent. Afasom-by, masom- 
barahina, maso m- bo la. Les anneaux 
d'un rideau. Masom-by amy ny elom- 
baravarana. 2 tt — , Peratra. —pastoral. 
Peratry ny eveka. 

ANNÉE, sf. 1« Taona. L ? — passée. Taon- 
tsy. L— précédente. Taon* ir y. L' — 
prochaine. Taon'any. Cette—. Taon' 
ito. —d'abondance. Taon-jina. —mau- 
vaise. Taona mosarena. Souhaiter la 
bonne—. Miarahaba tratry ny taona. 2°— , 
Herintaona. Il y a une — que je ne vous ai 
vu. Herintaona no tsy nahitako anao. 
3°-^-, Andro iainana, andro ahaveloma- 
na. Il passa ses dernières années dans 
la solitude. Taray ny andro farany 
m'amany, nahavelomany nitoetra ta- 
my ny tany mangingina izy. 

ANNELER, va. Mampiolikolika. 

ANNEXE, sf. i« Mpomba, mpanaraka. 
'2*—, Zana-piangonana. 

ANNEXER, va. Manambatra, mana- 
kambana. 

ANNEXION, sf. Fanambarana, fana- 
kambânana. 

ANNIHILATION, sf. Fandevonana. 
ANNIHILER, va. Mandevona, maha- 
levona. 

ANNIVERSAIRE, adj. et s. Fihere- 
nan' ny andro anankiray tamy ny taona 
lasa. Demain c'est lé jour — de ma 
naissance. Rahampilso no fiherenan' 
ny andro nahaterahako. 

ANNONCE, sf. Filazan-javatrç. Afficher 
des annonces. Mametaka filazanjava- 
tra. 

ANNONCER, va. 1* Milaza. mampan- 
dre. Il m'a annoncé une nouvelle éton- 
nante. Nitaza zava-baqvao mahagàga 
iamiko izy. Je vous annonce l'arrivée 4u 
gouverneur. Mampandre anao ny fi T 
hatongavan' ny governora a ho. 2 Ô — \ 
Manambara, maminany, mamjijseho. 
Les prophètes annonçaient les événe- 
ments futurs. Ny mpaminany nanam- 
ba^a, naminamj ny zavatra ho avy. 
Les cieux annoncent la gloire de Dieu. 
Ny lanitra 7nanamoara, mampiseho 
ny vonioahitr' Andriamanitra. 

S'annoncer, vpr. Misebo. 

ANNONCIATION, sf. Pilazan" ny ar- 
l^anjelyGabriely taminy Masina Mary. 

ANNOTATEUR, sm. Mpanampy teny 
amy ny boky, mpamolatra nv hevitrv ny 
t»oky. r 



ANNOTATION, sf. Fanampian-teny 
amy ny boky, famelaran-kevitry ny 
boky. 

ANNOTER, t?a. Manampy teny amy ny 
boky, mamelatra ny hevitry ny boky. 

ANNUAIRE, sm. Boky milaza ny amy 
ny isan-taona. 

ANNUEL, ELLE, adj. Maharitra he- 
rintaona, isan-taona. La révolution du 
soleil est annuelle. Ny fitsingerenan* 
ny masoandro maharitra herintaona. 
Rente annuelle. Zana-bola aloa tsan- 
taona. 

ANNUELLEMENT, ado. Isan-tao- 
na. 

ANNUITÉ, sf. Vola aloa isan-taona. 

ANNULAIRE, adj. Miendrika masom- 
bola. 

—, sm. Tond ro fasiam-peratra. 

ANNULATION, sf. Fanafbauaoa. 

ANNULER, va. Manafoana.— une veir- 
te, un mariage. Manafoana Ûvidianaaa, 
fanambadiana. 

S'annuler, vpr. Mihatsinontsinona. 

ANOBLI, IE, adj. et a. Nasandratra ho 
andriana> 

ANOBLIR, ta. Manandratrahoandria- 
na. 

ANOBLISSEMENT, sm. Fanandrata- 
na ho andriana. 

ANQDIN, INE, adj. f Mampitony ny 
fanaintainaria. Kemède— .Fanalody mam* 
pitony ny fanainlainana. 2° fig. Man- 
ta. Il a composé une poésie anodine. 
Namorona tonon-tyra mania izy. 

ANOMALIE, sf. Tsy fanao. C'est une- 
grammaticale. Tsy fanao araka ny gra- 
mara izany. 

ÂNON, sm. Zauak' ampondra. 

ANONNJEMENT, sm. Fiambakamba- 
kana, tivakavakana. 

ANONNER, vn. Miambakarabâka, tni- 
vakavaka. 

ANONYME, adj. Tsy misy ny anaran* 
ny nanao azy. Lettre—. Taratasy am- 
pitondraina tsy misy ny anaran' 'nu 
nanao azy. 

— , sm. Oloria tsy fantatra anarana. 

ANORMAL, ÀLE, adj. Tsy araka ny . 
fanao. Ce sont des actes anormaux. Tsy 
araka ny fanao izany. 

ANSE, sf. 1° Sofin-javatra. —do marmi- 
te. &p/?m-bilany. 2 - — , Helo-drano. Les, 
navires peuvent mouiller dans cette—. 
Ny sambo mahazo miantsona amin' ny 
hclo-drçno itv. 



Digitized by 



Google 



À$T 



- 39 ~ 



ANX 



ANTAGONISME, sm. Fifanoherana, 
fifandrafesana, fifaninanana. 

ANTAGONISTE, sm. Mpanohitra, ra- 
fy, mpifaninana. 

ANTARCTIQUE, adj. Atsimo. Pôle—. 
Poly alsimo. 

ANTÉCÉDEMMENT, ado. Teo aloha, 
rabateo. 

ANTÉCÉDENT, ENTE, adj. Teo alo- 
ha. Il a été condamné plus sévèrement 
pour des actes antécédents. Nohelohina 
mafiraafy kokoa izy nobo ny nataony teo 
aloha. 

— , sm. Ny natao taloha. Invoquer des an- 
técédents. Miankina amy ny natao /a- 
loha. 

ANTÉCHRIST, sm. Antikristy, mpa- 
nobitra any Jeso-Kristy. « 

ANTÉDILUVIEN, IENNE, adj. Ta- 
loban'ny safo-drano. 

ANTENNE, sf. Tandroky ny biby kely. 

ANTÉPÉNULTIÈME, adj. etsf. Mia-' 
loha ny vakiteny roa larany amy ny 
teny iray. 

ANTÉRIEUR, EURE, adj. f Mialo 
ha, taloha. Ce contrat est — à l'autre. Ity 
fanekena ity mialo ha, talohari ny hala. 
2 # — , Anoloana. Les parties antérieu- 
res du corps. Ny anoloan' ny va- 
tana. 

ANTÉRIEUREMENT, ad;. Taloha. 

ANTÉRIORITÉ, sf. Flalohana. 

ANTRHAX, sm. Tomboka. 

ANTRHOPOPHAGE, ad;, et ê. Olo- 
na homana olona. 

ANTRHOPOPHAGIE, sf. Fihinana- 
na olona. 

ANTICHAMBRE, sf. EH-trano fidi- 
rana. Faire — . Miandry ao amy ny efi- 
irano fidirana. 

ANTICHRÉTIEN, ENNE, adj. et s. 
Manohitra ny fivavahana kristiana. 

ANTICIPATION, sf. Fanaovana alo- 
han' ny fotoana, fandinganana, fanao- 
vana angady be lela. 

ANTICIPER, va. Manao alohan' ny 
fotoana. — un payement. Mandoa vola 
alohan ny fotoana. 

—, en. 1* Mandiogana. L'historien anti- 
cipe parfois sur les temps. Indraindray 
ny mpitantara mandingana amy ny 
lavatra aoriana. 2 # — , Manao angady 
i>e lela. — sur son voisin. Manao an- 
gady be lela ara in' izay akaikiny. 

ANTIDATE, sf. Andro sandoka am- 
pialobaina ny marina. 



ANTIDATER, va. Manisy andro san- 
doka ampialobaina ny marina. 

ANTIDOTE, sm. 1° Fandresem-poiii- 
na, ody poizina. 2* fîg. Fiarovana. Le 
travail est un— contre l'ennui. Ny fanao- 
van-taozavatra no fiarovana ny faha- 
sorisorena. 

ANTIENNE, sf. 1* Andinin-kira mia- 
loha sy manaraka ny salamo. 2° — , Hira 
fiderana any Masina Mary. 3* fig. Chan- 
ter la même—. Mamerimberin-javatra 
iray, manao teny azon'adala. 

ANTIMOINE, sm. Antimonia, karaza- 
metaly fotsy. 

ANTIPAPE, sm. Mpihambo ho papa, 
antipapa. 

ANTIPATHIE, sf. Tsy fitiavana II y a 
de 1' — entre eux. Tsy mifankatia izy 
ireo. lia de 1'— pour l'étude. Tsy tia 
flanarana izy. 

ANTIPATHIQUE, adj. Tsy mifanka- 
tia. 

ANTIPODE, sm. Olona na fltoerana mi* 
fanandrify ambony sy ambanin' ny tany. 

ANTIQUAILLE, sf. f Potipoti-javatra 
avyamynyntaolo. 2° fig. Zava-dro vitra, 
—ton ta. 

ANTIQUAIRE, sm. Mpandinika ny4ao- 
zavatra sy ny asan' ny ntaolo. 

ANTIQUE, adj. Any ny ntaolo, ela dia 
ela, lamody antitra.. Statue—. Sariolon' 
ny ntaolo. On ne suit plus cette coutu- 
me—. Tsy arahina intsony izany fanaon* 
ny ntaolo izany. Habit—. Akanjo fa- 
mody antitra. 

— , sm. Asan'ny ntaolo. Il aime a étudier 
1'— . Te-handinika ny asan' ny ntaolo 
izy. 

ANTIQUITÉ, sf. 1* Hahelana, fahelana. 
Cela est de la plus haute—. Ela dia ela 
izany. 2 # — , Ny ntaolo. L'— a cru que le 
soleil tournait autour de la terre. Ny 
ntaolo nino fa ny masoandro nihodina 
manodidina ny tany. 3* — , Ny asan' ny 
ntaolo. Les antiquités de l'Egypte. Ny 
asan' ny ntaolo tany Ejipta, 

ANTISOCIAL, ALE, adj. Manimba 
fanjakana. 

ANTISPASMODIQUE, adj. et sm. 
Mahasitrana ny hozatra mifanintontsin- 
tona. 

ANTRE, sm. Zohy. 

ANUITER (S'), vpr. Tratra aiina. 

ANUS, sm. Fory. 

ANXIÉTÉ, sf. Fanahiana lehibe, flta- 
pitapiana. 



Digitized by 



Google 



APB 



— 40 .— 



APO 



ANXIEUX, EUSE, adj. Manahiahy, 
mitapitapy, mandry andriran'antsy, tsy 
lafandry mandry. 

AOÛT, sm. Voiana fahavalo amy ny tao- 
na, aogosta. 

APAISER, va. Mampionona, mampito- 
ny, manaketraka, manalefaka. La péni- 
tence apaise la colère do Dieu. Ny fibe- 
babana mampionona, etc., ny hate- 
zeran'Andriamanitra. —les tempêtes. 
Mampitony, manaketraka ny tafio- 
drivotra.— la douleur. Mampionona, 
mampitony, manaketraka ny alabelo. 

S'apaiser, vpr. Mionona, mitony, mi- 
haketraka. 

APANAGE, sm. 1* Anjara lova omen* 
ny mpanjaka ny zanany lahiaivo na fa- 
ralahy. 2° fig. Mpomba. La joie est 1 — 
de la vertu. Ny hafaliana mpomba ny 
batsa ram-panahy f 

APANAGER, va. Manome anjara lova 
ny zanany labiaivo na faralaby. 

APARTE, sm. Fitenenana irery amy 
ny theatra. 

APATHIE, sf. Tsy fanabiana, habore- 
rarera, ûtsilamodamoka. 

APATHIQUE, ad;. Tsy manahy, bore- 
ra, mitsilamodamoka. 

APERCEVOIR, va. 1* Mahatazana, mi- 
tazana, mahatsinjo, mitsinjo, manatsi- 
palotra. J'aperçois un homme dans le 
lointain. Mahatazana, mahatsinjo le- 
hilahy anankiray ery lavitra ery abo. Je 
ne fis que .1 — et il disparut. Voatsipa- 
lotro foana izy dia lasa. 2* fig. Maha- 
fantatra, mahita. Je ne puis — ce qu'il 
y a de vrai dans ce que vous dites. Tsy 
azoko fantarina izay marina arain' ijjay 
lazainao. 

S'apercevoir, vpr. Mahafantatra, ma- 
hita. Il s'aperçoit de la ruse. Fantany, 
hitany ny hafotsena. 

APERÇU, UE, p. 1" Notazanina, taza- 
na, notsinjovina, tsinjo, voatsipa lotra, 
tsipalotFa. 2° fig. Nofiantarina, fantatra, 
hita. 

APERÇU, sm. Ventin-teny, fotopoto- 
tra. Voici un — de ce qu* a dit le pré- 
dicateur. Izao no ventin-teny, etc., ny 
voalazan' ny mpitoriteny. 

APÉRITIF, IVE, adj. Vampandevon- 
kanina. Eoisson apéritive. Fisotro ma*n- 
p&ndevon-kanina. 

••», sm. Zavatra fandevonan-kanina. 

A PEU PRÈS, loc. adv. Efa bo, ma- 
Uiya ho, saika, tokony, sababo. Le ira» 



vail est —fini. Efa ho, madiva ho, 
saika vita ny rabaraha. Ils sont— cin- 
quante. Tohony ho, sahabo ho di- 
mara-polo izy iroo. 

—, sm. Fanaovana zara fa vita, — an-te- 
haka. Il se contente d'un—. Ataony 
zara fa vita, an-iehaka biany ny azy. 

APHORISME, sm. Oha-teny. 

APICULTEUR, s m. Mpiompy reni- 
tantely. 

APICULTURE, sf. Fiompiana renU 
tante ly. 

APITOYER, va. Mampitsetra, mam- 
pangoraka. Mes paroles n'ont pu F— 
sur le sort de ces lépreux. Ny teniko 
tsy nampitsetra, tsy nampangoraka 
azy ny tootr* ireo boka ireo. 

S'apitoyer, vpr. Mitsetra, mangoraka. 

APLANIR, va. 1* Manarina. — un 
terrain, un chemin. Afanarin-tany, — 
dalana. 2° fig. Manala. —les difficultés. 
Manala sampona. 

S'aplanir, vpr. 1* Mihamarina. 2* fig. 
Afaka. 

APLANISSEMENT, sm. Fanarenana. 

APLATIR, va. fMamisaka. 2* fig. Man- 
dombo. 

S'aplatir, vpr. I* Mibaiisaka. La halle 
s'aplatit contre la muraille. Nihafisaka 
tamy ny rindrina ny bala. 2* fig. Mami- 
tsaka. 

APLATISSEMENT, «m. Famisahan», 
halisaka, halisahana. 

APLOMB, sm. Arina, fiarina, fijoro, fl- 
jajirika. Cette muraille a conservé son— . 
Mbola marina, mijoro, mijajirika io 
ampiantany io. 2* fig. Faiiasuhiana. Il 
parle avec—, Miteny an-feasaniana izy. 

D'aplomb, loc. adv. Marina, miarina, 
mijoro, mijajirika. Mettez la table — . 
A reno tsara ny latabatra. Ce poteau n'est 
pas bien—. Tsy marina, etc., ity andry 
ity. 

APOCALYPSE, sf. 1* Fanambarany 
md. Joany. 2° fig. Teny maizimaizina. 

APOCALYPTIQUE, adj. Maiziua, sa* 
ro-pantarina. 

APOCRYPHE, adj. Tsy fantatra maza- 
va, sandoka. L'auteur de ce livre est—, 
Tsy fantatra mazava ny mpamorona io 
boky io. ^ivre-^-. Boky sandoka. 

APOGÉJ2, sm. 1* Fara liJaualaviran* ny 
pianota amy ny tany. 2 # fig. Tampona, 
lanaperana. Il est à 1' — de sa gloire, 
Tonga amy ny tampon' ny voninabitra^ 
amy ny fanaperana anarana izy. 



Digitized by 



Google 



APO 



— 41 — 



APP 



APOLOGÉTIQUE, adj\ Miaro. 
APOLOGIE, sf. Laha-teny iarovana, 
fia ro varia, fanomezan-drariny. Tertul- 
lien fit 1*— de la religion catholique. Ter- 
toliana nanao laha-teny iarovana ny 
fivavabana katolika. Il a fait 1'— de sa 
conduite. Niaro, nanome rariny ny 
nataony izy. 
APOLOGISTE, sm. Mpiaro. 
APOL OGUE , «771. Fanoharana. 
APOP HTHEG ME, «m. Oha-teny. 
APOPLEXIE, sf. Aretina manorana 

tampoka sody matetika mahafaty. 
APOSTASIE, sf. Fivadihana ny fiva- 
vabana marina. 
APOSTASIER, vn. Mivadika ny fiva- 
vabana marina, mivadika. 
APOSTAT, sm. Mpivadika ny fivava- 
bana marina. 
APOSTEH, va. Mametraka. —des es- 
pions. Mametraha mpitsikilo. 
APOSTILLE, sf. Soso-tsoratra. 
APOSTILLER, va. Manoso-tsoratra. 
J'ai apostille la lettre de mon enfant. 
Nano$o-t8oratra ny taratasy nam^i- 
tondrain* ny zanako abo. 
APOSTOLAT, 8m. Raharahan'ny apos- 

toly. 
APOSTOLIQUE, adj. f Avy amy ny 
apostoly, apostolika. La doctrine — est 
•ncore suivie de nos jours. Ny fampia- 
narana avy amy ny apostoly mbola 
arahina ankebitriny izao. 2*—, Manaha- 
ka ny any ny apostoly. Vie—. Toe-piai- 
nana manahaka ny any ny apostoly. 
3*— , Avy amy ny papa, solon-tenan' ny 
papa. Bref—. Taratasy avy amy ny 
papa. Vicaire—. Eveka solon-tenan' 
ny papa amy ny fari-tany vao nisehoan' 
ny fivavabana katolika. 
APOSTOLIQUSMENT, adv. Toy ny 
apostoly. 

APOSTROPHE, 8f. {• Tendrin-tsora- 
tra misolo ny litera niala. Châtra : 
Tandrok'omby. 2 # — , Teny iantsoana ny 
olona na ny zavatra. 11 lança une dure 
—contre les mutins. Nofatazany teny 
mafy ny mpitabataba. 

APOSTROPHER, va. Miantso, mi te- 
ny olona. 

APOTHÉOSE, af. {• Fanandratana ho 

Andriamanitra. 2°— ,* Fankalazana lehi- 
be. 
APOTHICAIRE, «m. Mpanamboatra 
sy mpivarotra fanafody taloha* 



APÔTRE, «m. 1* Apostoly. 2* fig. Mi- 
sionary, mpampiely. Il s'est fait 1'— de 
cette nouvelle doctrine. Nitsangana ho 
mpampiely izany fampianarana vaovao 
izaoy izy. U loc. Faire le bon — . Mody 
Uara fanahy. 
APPARAITRE, vn. Miseho, miposaka, 
mitranga, mamelovclo, manangasanga. 
Dieu apparut à Moïse. Niseho, niposaka 
taminy Moizy Andriamanitra. Une voile 
apparut à l'horizon. Nisy lain-tsam- 
bo niseho, etc., tory amy ny fara-vodi- 
lanitra. 
APPARAT, 8m. Voninahitra, rehareha, 
baingo, renty. Il est venu dans un 
grand—. Tonga taray ny voninahitra, 
rehareha lehibe izy. Haranguer avec—. 
Manao laha-teny be haingo, be renty. 
APPAREIL, 8m. 1* Fiomanana, voui- 
nahitra. On fait de grands appareils 
, pour le recevoir. Manao fiomanana le- 
hibe bandraisana azy. Il a fait son en- 
trée en grand—. Niditra tamy ny voni- 
nahitra lehibe izy. 2 # — , Bandy, fiasa- 
na, fanaovana, organa samibafa manao 
asa anankiray. — photographique. Fa- 
naouana fotografla.— respiratoire. Or~ 
gana samihafa manao ny aaan'ny fiai- 
nana. 
APPAREILLAGE, sm. Famelaran- 

dain-tsambo mba bandeha. 
APPAREILLEMICNT, sm. Fampi- 
kambanaua zavatra roa mitovy, fampiva- 
diana. - 
APPAREILLER, va. Mampikamba- 
na zavatra roa mitovy, mampivauy.— 
des bœuls. Mampikambana ouiby roa, 
mampivady omby. — des tableaux. 
Mampikambana sary roa mitovy. 
— , vn. Mamelatra lain-tsambo mba ban- 

deha. 
APPAREMMENT, adv. Toa. — il ar- 
rivera demain. Toa ho tonga izy raham- 
pitso. 
APPARENCE, sf. Ny ivelany, ny mi- 
seho, fodiana, toetra, .endrika, tareby. 
Il ne faut pas juger les gens sur les ap- 
parences. Tsy tokony hitsara olona ara- 
ka ny ivelany, ny miseho. 11 l'a trom- 
pé sous — d'amitié. Nody ho sakaiza, 
ntfoe-tsakaiza izy kanamitakaazy. Dans, 
la communion Jésus-Christ est caché 
sous les apparences du pain. Amy ny 
komonio Jeso-Krisiy dia takonan'ny 
endrika, ny /are/iin'ny mofo. || loc. 
8auver les apparences. Manaron-kadi- 
soana. Il y a— . Toa. Un'y a pas — de 



Digitized by 



Google 



APP 



— « — 



APP 



danger. Toa tsy misy halahorana. Il y 
a —qu'ils s'entendront. Toa hifanaraka 
izy ireo. 

En apparence, loc. adv. Ivelany, ara- 
ka ny miseho. 

APPARENT, ENTE, ad;. Miseho, 
miharihary, an-karihary. On dit qu'il est 
riche, mais de bien — on ne lui en con- 

. nait pas. Ataon'ny olona fa mpanan-ka- 
rena izy, kanefa tsy misy harena mise' 
ho izay hita. Son droit est — . Azy mi- 
harihary ny rariny. Il s'est placé dans 
un endroit—. Nipetraka tamy ny fltoera- 
na an-karihary izy. 

APPARENTER, va. Mampihavanaamy 
ny fanambadiana. Le mariage de sa fille 
l'a mal apparenté . Ny fanambadian'ny 
zanany vavy no nampahazo azy havan- 
dratsy. 

APPARIEMENT, sm. Fampikamba- 
nan-javatra roa mitovy, fampivadiana. 

APPARIER, va. Mampikambana zava- 
tra roa mitovy, mampivady. Comme Ap- 
pareiller. 

APPARITION, sf. f Fisehoana, flpo- 
sahana, fitrangana. A 1'— de la comète 
tout le monde tremblait. Tamy ny nise- 
hoana, niposahana, nitrangan' ny 
kintana manan-drambo dia natahotra 
daholo ny olona. 2*—, Fitsidihana. Il n'a 
lait qu'une courte— chez moi. Nitsidika 
kely foana tao ami ko izy. 3—, Tsindri- 
mandry. J'ai eu une— épouvantable. Iza- 
ho efa nahita tsindrimandry mahatsi- 
ravina. 

APPARTEMENT, sm. Efl-trano. Mai- 
son à plusieurs appartements. Trano mie- 
fitrefitra, maro efitra, misy efttramaro. 

APPARTENIR, un. 1* Manana tompo, 
an'iza, an'olona. A qui appartient ce 
couteau? Iza no tompori ity antsipika 
ity? an'iza ity antsipika ity ? C'est à moi 
qu'il appartient. Izaho no lompon' io, 
an y io. 2*—, Raharaha, anjara. Il n'ap- 
partient pas à tout le monde de juger. 
Tsy raharaha, tsy anjaran'ny olona re- 
hetra ny mitsara. 3°— , Fomba. La léro- 
pité appartient aux barbares. Fomban' 
ny baribariana ny masiaka. 4°— , Isa, 
ao anatiny. Il appartient au barreau. 
Isan' ny mpisolo vava izy. Il appartient 
à une bonne famille. Ao anafin'ny fia- 
nakaviana tsara izy. 

(S'appartenir, vpr. Mahaleo tcna, ma- 
hazaka tena. 

APPAS, sm. pi. Hatsaran-tarehy, ha- 
tsoran>bika. 



APP AT. sm. 1 # Jono, hanin-jono, lianim- 
pandrika, hanin-tonta. 2°— fig. Zava- 
mitarika. 

APPAUVRIR, va. 1° Mampahantra, 
mambotry, mandany harena. Les pro- 
cès l'ont appauvri. Nampahantra, 
nambotry azy ny ady, nandany ny 
harenynyady. 2* fig. Mahakotra, marn» 
piharatsy. La môme culture appauvrit 
la terre. Mahakotra ny tany ny volena 
lalandava zavatra iray karazana. La 
sang de ce malade est appauvri. JVt/ia- 
ratsy ny ran'io marary io. U (oc- 
une langue. Manesotra teny na fombam- 
pitenenana amy ny fiteny anankiray. 

S'appauvrir, vpr. 1* Mihamahantra, 
mihabotry. Le pays s'est appauvri. Ni' 
hamahantra, nihabotry ny vahoaka. 
2* fig. Mihakotra, miharatsy. 

APPAUVRISSEMENT, sm. 1* Fa- 
hantrana, habotriana. 2* fig. Hakotra, 
faharatsiana. 

APPEAU, sm. 1* Tsotsôka fiantaoam- 
borona hihazana azy. 2*— # Vorona am- 
piantsoina namana. 

APPEL, sm. 1* Antso, flantsoana. U n'a 
pas entendu votre—. Tsy nahare ny an* 
tsonao izy. Personne ne se rendit à son 
— . Tsy nisy olona nanaiky ny fiantsoa* 
ny. 2*—, Fanononana anarana. Le ca- 
pitaine lit 1'— de ses soldats. Notono- 
nin' ny kapiteny tsirairay ny anaran' 
ny miaramilany. 3*—, Fangatahana, fan- 
gatahana fltsarana ambony, fltarainana. 
Il fait — à la charité publique. Manga- 
taka flantrana amy ny vahoaka izy. in- 
terjeter—. M angataka fi tsarana ambo- 
ny. Je fais — à César. Mitaraina ami- 
ny Sezara aho. 

APPELANT, ANTE, a. et adj. Man- 
gataka fltsarana ambony. 

APPELA, ÉE, p. 1* Nasiana anarana, 
misy anarana, natao hoe, atao hoe, voan- 
tso, nantsoina, antsoiua. 2*—, Voatono- 
na, notononina. 3°— , Nohatsihina, hatsi- 
hina, voahofa, nohofana, hofana, voaha- 
toka, nohatohina, voapimaso, nopiziraa* 
so, voahoha, nonohaina. 4 # — , Voahafa- 
tra, nohafarana, hafarana, nampanalai* 
na, ampanalaina, voaika, noaihina, na in- 
gaina. 5*—, Voatory, notorina, torina, 
nalaina am-bava, alaina am-bava. C # — , 
Voahatsy, nohatsina, voahaika, nohai- 
kaina. 7*—, Voatendry, notendrena, ten- 
drena, voalidy, nofidina. 8*—, Nampori?- 
sihina, amporisihina, tsy maintsy. 

APPELER, va. 1* Manisy anarana, ma- 



Digitized by 



Google 



APP 



— 43 — 



APP 



nao hoe, miantso. Oa rappela Jean. 
JKasiana anarana hoe, Joany; natao 
hoe, Joany no anarany ; nantsoina 
hoe Joany izy. Je l'ai appelé voleur. 
Nataoko hoe mpangalatra izy. 2*—, 
Manonona anarana, miantso. On ap- 
pela les soldats l'un après l'autre. iVo- 
tononina ny anarana, nantsoina ny 
miaramila rehetra. 3' — , Miantso> ma- 
natsika, manofa, manaloka, mamimaso, 
mihoha. Appelez celui qui passe là. An- 
tsoy izay raandalo aô. Il appela son ami 
de la main. Nanàtsika, nanofa tàna- 
na ny sakaizany izy. Il rappela d'un 
signe de tôte Nanatoka azy izy. 11 l'ap- 
pela d'un signe de l'œil. Namimaso 
azy izy. Il appela les gardien à grands 
cris. Nlhoha ny mpiambina izy. — au 
secours. Miantso vonjy. — aux armes. 
Miantso vonjy taitra. 4*— , Manafatra, 
marapaka, manaika, manainga. Le mala- 
de appela son fils auprès de lui. Ny ma- 
rary nanafatra, nampaka ny zanany. 
Le gouverneur appela le peuple à une 
assemblée générale. Ny governora na- 
naika, nanainga ny vahoaka tamy ny 
kabary lehibe. 5 # — , Mi tory, maka am- 
bava. J'ai appelé le voleur en justice. 
Nitory ny mpangalatra aho. Les juges 
appelèrent l'accusé devant eux. Ny 
mpitsara naka am-bava ny voampan- 
ga. 6 # — , Mihatsy. mihaika. Goliath ap- 
pelait David au combat. Nihatsy, ni- 
haiha ady any Davida Goliala. 7°— , Ma- 
nendry, iuittdy, miantso. Pharaon appe- 
la Joseph à la charge de Premier Mi- 
nistre. Faraona nanendry, etc., any Jo- 
sefaho Premier Ministre. Dieu appela 
Saint Paul à l'apostolat. Andriamanitra 
niantso any Md. Paoly ho apostoly. 8 # 
— , Mamporisika, mandidy, miantso, tsy 
roaintsy. La charité vous appelle. Ny fl- 
tiava-namana mamporisika, mandidy 
anao mba hankany. Le crime appelle 
ia vengeance de Dieu. Miantso valy 
amin' Andriamanitra, tsy maintsy ho 
valian' Andriamanitra ny heloka lehibe. 

—, m. Mangataka fitsarana ambony, mi- 
taraina. 

S'appeler, vpr> {• Misy anarana, atao 
hoe. Gomment vous appelez- vous ? Iza no 
anaranao ? Je m'appelle Paul. Paoly no 
anarako. Comment s'appelle cette fleur ? 
Inona no anaran' io voninkazo io ? 
Elle s'appelle balsamine. Benjamina no 
anarany, atao hoe benjamina nu ana- 
ranv. 2 # — , Mirampiantso. 



APPELLATION, sf. 1° Fanononana 
anarana. 2°—, Fangatahana fitsarana am- 
bony. 

APPENDICE, sm. Fanampy, apendi* 
ksa. 

APPENDRK, va. Manantona.— un ex- 
voto aux murs de l'Eglise. Afananfona 
fanalam-boady amy ny rindrin* ny iegli- 

zy- 

APPENTIS, sm. Trano heva miankina 
amy ny rindrina. 

APPESANTI, IE, p. et ad;. !• Nove- 
sarana, vesarana, mavesatra, voatsin- 
dry, notsindriana, tsindriana, nolamo- 
hina, lamohina, lamoka, mitsilamodamo- 
ka. 2 # pg. Namparina, amparina. 3*—, 
Donto, mavesa-tsaina. 

APPESANTIR, râ. 1* Manave.satra, 
mampahavesatra, manindry, maudâmo- 
ka. La pluie appesantit ses habits. Ny 
ranonorana manauesafra, mampaha- 
vesatra ny akanjony. Le sommeil ap- 
pesantit ses paupières. Ny torimaso ma- 
navesatra, manindry ny hodi-masony, 
mandàmoka azy. 2 - fig. Manampatra. 
Dieu appesantit son bras sur Sodome. 
Andriamanitra nanampaJra ny hate- 
zerany taminy Sodoma. 3*— t Mahadon- 
to gaina, mahavesa-tsaina. Les excès de 
boisson appesantissent T intelligence. 
Ny fisotroan-toaka bo loatra mahadonto 
saina, mahauesa-tsaina. 

S 9 appesantir, vpr. 1* Mihavesatra, mi- 
halamoka, mitsilamodamoka. 2* fig. Mi- 
ampatra. 3 — , Mihadonto saina. 4 - — , Ma- 
haritra ela, mijanona ela. Get historien 
s'appesantit sur des détails insignifiants. 
Ity mpitantara ity maharitra ela, etc., 
loatra amy ny zavatra madinika. 

APPESANTISSEMENT, sm. 1* Fa- 
havesaran'ny tena, fitsilamodamohana. 
2* fig. Hadontoana, fahavesaran-tsaina. 

APPETISSANT, ANTE, adj. Mam- 
pazoto homana. 

APPÉTIT, sm. !• Filana. Il a un— insa- 
tiable des richesses. Tsy mety tofoky ny 
/î/an-karena izv. L' — sensuel entraîne 
la plupart dos hommes. Ny /i/an-dra- 
tsin' ny nofo milarika ny ankabiazan' 
ny olona. 2*—, Fahazotoan-komana. Qe^ 
iui-là a toujours bon—. Mazoto homa- 
na mandrakariva iley io. Le piment 
excite 1'—. Mampazoto homana ny 
sakay. || loc. N'avoir pas d*— Malain- 
komana. Enlever 1'— , Marapaiain-ko-; 
mana. 

APPLAUDI, IJI, p. !• yoatchaka, no*. 



Digitized by 



Google 



APP 



— 44 — 



APP 



tebaûna, tehafina. 2* fig. Nankatoavina, 
ankatoavina, nihorehana, ihorehana, no- 
deraina, de raina. 

APPLAUDIR, vn. f Mitehaka. En lo 
voyant on applaudit. Raba vao hita izy, 
dia nitehaka ny olona. 2 # fig. Manka- 
tô. J'applaudis à votre conduite. Man- 
katô ny fitondran-tenanao aho. 

—, va. !• Mitehaka. On Ta applaudi. Note- 
hafina izy. 2* fig. Mankatô, mihorika, 
midera. On applaudit son discours. 
Nankatoavina, nihorehana, noderai- 
na ny laha-teniny. 

8' applaudir, vpr. 1* Midera tena. C'est 
un homme qui s'applaudit sans cesse. 
Olona midera tena ialandava izy. 2*—, 
Faly. Comme se Féliciter. 

APPLAUDISSEMENT, sm. 1* Fite- 
hafana. 2* fig. Fankatoavana, fihoreha- 
na, Ûderana. 

APPLAUDISSEUR, sm. Mpitehaka. 

APPLICABLE, adj. Manondro, miha- 
tra, azo aflndra, azo arahina, azo entina 
manao. Les paroles que je viens d'enten- 
dre lui sont applicables. Ny teny vao reko 
manondro azy, mihatra aminy. Cette 
loi n'est pas — dans ce pays-ci. Ity lalana 
ity tsy azo afindra, arahina amin'ity 
tany ity. Ces fonds sont applicables à 
la construction de l'hôpital. Io vola io 
azo entina hanorina ny trano fitsaboa- 
na. 

APPLICATION, sf. fFametahana, fa- 
nisiana. L'— d'un vésicatoirele soulagea. 
Ny fanisiana ny bilistra no nahatsara 
azy. 2 # ~, Fanondroana, flharana, famin- 
drana, fanarahana, fanokanana. 3*—, Fi- 
fantsihana, filozohana, fikezahana, flke- 
'ezana aina. 

APPLIQUA, ËE, p. 1* Voapetaka, ta- 
iapetaka, mipetaka, nasiana, asiana, mi- 
sy, voaraikitra, tafaraikitra, naraikitra, 
miraikitra. 2*—, Voatondro, notondroi- 
na, tondroina, niharana, iharana, nafin- 
dra, afindra, narahina, arahina, nenti- 
na manao, natokana, voatokana, atoka- 
na. 3*—, Mifantsika, milozoka, mimaso, 
mikezaka, mikely aina. 

APPLIQUER, va. 1* Mametaka, mani- 
sy, mandraikitra. Appliquez cette image 
sur le mur. Apetaho, araiketo amy ny 
rindrina ity saryity. Appliquez le sceau 
sur les lettres. Asivy fitomboka ny ta- 
ratasy ampitondraina.— -un soufflet. Ma- 
nisy tahamaina. 2*—, Manondro, mam- 
pihatra, mamindra, manaraka, entina 
manao, manokana. Le juge ne Ht qu'— la 



loi. Ny mpitsara tsy nanao aia-tsy ny 
manaraka ny lalâna. Il applique l'as- 
tronomie à la géographie. Ny astronomie, 
ne entiny manampy ny jeografia. Il ap- 
pliqua mille piastres à la construction 
d'une école. Nanokana ariary arivo izy 
hoentina hanorina tranon-tsekoly. Z* fig. 
Mandraikitra. Il applique trop son es* 
prit à l'étude. Mandraikitra loatra ny 
sainy amy ny fianarana izy. 

S'appliquer, vpr, l* Mipetaka, mirai- 
kitra. Les couleurs se sont bien appli- 
quées au mur. Nipetaka, etc., tsara 
tamy ny rindrina ny loko. 2 # — , Mihatra, 
maka ho azy. Ce que Jésus-Christ a en- 
seigné s'applique à tous les âges. Izay 
nampianariny Jeso-Krisiy mihatra amy 
ny taona rehetra. Le sage s'applique ce 
qu'il lit dans les bons livres. Ny olon- 
kendry maka ho azy izay vakiny amy 
ny taratasy tsara. 3* fig. Mifantsika, mi- 
lozoka, mimaso, mikezaka, mikely aina. 
Il s'applique à l'étude. Mifantsika, etc., 
amyny fianarana izy. Il s'applique à 
me contrarier. Mikezaka, mikely aina 
mba hanohitra ahy izy. 

APPOINTEMENTS, sm. pi. Karama 
azo isan-taona. 

APPOINTER, va. Manome karama 
isan-taona. 

APPORTER, va. 1* Mitondra, manati- 
tra. Apportez ce cadeau au voyageur. 
Ento, atero any amy ny vahiny ity fa- 
natitra ity. Apportez-moi un peu d'eau. 
Itondray, anatero rano kely aho. Elle 
a apporté une dot de mille piastres. Ni- 
tondra vola arivo ho . haren-jaz&vavy 
izy. 2* fig. Mampiseho, mamoaka, mi- 
laza, mitarika, mitondra. Il apporte de 
la bonne volonté dans tout ce qu'il lait. 
Mampiseho fahazotoana amin' izay re- 
hetra ataony izy. Il a apporté de bon* 
nos raisons. Namoaka, nilaza ny an- 
ton y marina izy. La guerre apporte bien 
des maux. Ny ady mifari-doza, mi' 
tondra voina betsaka. 

APPOSER, va. Manisy. —le sceau. 
Manisy fitomboka. 

APPOSITION, sf. Fanisiana. 

APPRÉCIABLE, adj. Azo tombanana. 

APPRÉCIATEUR, TRICE, s. Mpa- 
nombana. 

APPRÉCIATION, sf. Fanombanana. 

APPRÉCIER, va. 1* Maaombana. — 
des meubles. Manombana lanaka. 2* 
fig. Manombana, manao ho zavatra. Je 
sais — vos bienfaits. Mahav manom* 



Digitized by 



Google 



APP 



— 45 — 



APP 



bana ny soa nataonao aho. J'apprécie 
les hommes vertueux. Ataoho ho zaoa- 
tra ny olona tsara fanahy. 

S'apprécier, vpr. !• Tombaûana. 2* 1 — , 
Mifanao ho zavatra. 

APPRÉHENDER, va. f Misambotra, 
mangeja, mamia, mibeda. On Ta appré- 
hendé au corps. Nosamborina, noge- 
jana, nofiazana, nobedana izy. 2 # — , 
Malahotra. Il appréhende de se présen- 
ter devant vous. Matahotra ny miseho 
eo anatrehanao izy. 

APPRÉHENSION, sf. Tahotra. 

APPRENDRE, va. 1* Mianatra, mia- 
natra tsianjery. J'apprends le calcul. 
Mianatra marika aho. La leçon est dif- 
ficile à—. Sarotra ianarana tsian- 
jery ny fianarana. 2 # — , Mihazatra. J'ap- 
prends à supporter le malheur. M t/ia- 
zafra mba handefitra ny loza aho. 3*—, 
Mandre. J'apprends que votre enfant 
est malade. Mandre aho fa marary ny 
zanakao. 4 - — , Mampianatra, manoro, 
mampandre, milaza, manambara. J'ap- 
prends la grammaire à mes élèves. 
Mampianatra, manoro ny gramara ny 
mpianatro aho. Je vous apprends que 
Je pars. Mampandre anao, miJaza, 
manamôara aminao aho fa handeha. 

S'apprendre, vpr- Ianarana, ianarana 
tsianjery. 2 # — , Re. 

APPRENTI, IE, 8m. 1° Mpianatra tao- 
zavatra. —cordonnier. Mpianatra kira- 
ro. 2 # fi g. Mp ianatra, tsy kinga, zazavao. 

APPRENTISSAGE, «m. f Fianara- 
na taozavatra. J'ai mis mon enfant en 
—chez un tailleur. Napetrako hianatra 
amy ny mpanjaitra anankiray ny za- 
nako. 2* fig. Fianarana, tsy fahaizana. 

APPRÊT, «m. !• Fanamboarana, fano- 
roanana, lomanana, famononana, flvo- 
nonana. L* — du cuir demande un grand 
soin. Ny fanamboarana ny hoditra 
mila Qtandremana lehlbe. Il fait les ap- 
prêts de la noce. Manamboatra, ma- 
fiomana, mamonona ny amy ny fam- 
pakaram-bady izy. 2* fig. Fianjjesoana, 
fiangentsanana , fiangolangolana. Son 
exorde sent 1'—. Miangeso, miangen- 
Isana, miangolangola loatra ny sasin- 
teniny. 

APPRÊTÉ, SE, p. et adj . !• Voavoa- 
tra, namboarina, amboarina, voaomana, 
nomanina, omanina, voavonona, vono- 
na, novononina, vononina. 2* fig. Mian- 
geso, miangentsana, miangolangola. Sty- 
le—. Laba-teny miangeso, etc, 



APPRÊTER, ra. Manamboatra, mano- 
mana, mamonona. Le cuisinier a bien 
apprêté les mets. Ny mpabandronanam- 
boatra tsara ny nahandro. — dos cou- 
leurs. Manamboatra loko. Apprêfez co 
qu'il faut pour mon voyage. Amboaro, 
omano izay ilaina amy ny dia halehako. 

S'apprêter, vpr. 1° Miomana, mivono- 
na. Il s'apprête à partir. Miomana, mi- 
t?onon-kandeha izy. 2 # — , Mila. Il s'ap- 
prête des ennuis. Mila fahasahiranana 
izy. 

APPRÊTEUR, ETJSE, s. Mpanam- 
boatra. 

APPRIVOISÉ, ÉE, adj. Tamana. 

APPRIVOISEMENT, sm. Fanatama- 
nana. 

APPRIVOISER , va. Manatamana.— 
un oiseau. Jl/anafamana vorona anan- 
kiray. 

S'apprivoiser, vpr. Mihatamana. 

APPROBATEUR, TRIGE, s. Mpan- 
kasitraka, mpankatô. Il a eu peu d'ap- 
probateurs. Vitsy no nankasitraka, 
nankatô azy. 

— , ad;. Mankasitraka, mankatô, miha- 
toka. 

APPROBATIF, IVB, adj. Mankasi- 
traka, mankato, mihatoka. Il fit un sig- 
ne de tête—. Nihatoka izy. 

APPROBATION, sf. !• Fanekena. Le 
père donna son—. Nanaiky ny rainy. 
2°— , Fankasitrahana, fankatoavana. Son 
discours eut l'— générale. Ny laha-teni- 
ny nanaas/franana, nanaafoamn' ny 
be sy ny maro. || loc. Demander T— du 
peuple. Manao teny miera, teny iera- 
na, vaomiera amy ny vahoaka. 

APPROCHANT, ANTE, adj. Mana^ 
hatahaka, mifanahatahaka, mitovitovy, 
sahalahala, mifandraidraika. Ses traits 
sont approchants de ceux de son père. 
Ny endriny mananatehaaa ny an-drai- 
ny, mifanahatahaka, etc., amy ny an- 
d rainy. 

Approchant, adv. Tokony, sahabo. II 
est huit heures ou— . Tokony, sahabo ho 
amy ny valo. 

APPROCHE, sf. f Fanâtonana, fana- 
kekezana. A 1' — de l'ennemi tout le mon-' 
de s'enfuit. Tamy ny n&natonana, na-* 
nakekezariny fahavalo nandositra da-r 
holo ny olona rehetra. Cette place est de* 
difficile—. Sarotra hatonina, akaikezU 
na io tanana io. 2 # — , Fanantoraorana*. 
Aux approches de la nuit. Rahefaattto* 
motra ny alina-. 



Digitized by 



Google 



APP 



— 46 — 



APP 



APPROCHER , va. Mampanatona, 
mampanakaiky. Approchez les plats. 
Ampanatony, ampanakekezo nylovia. 

—, vn. 1° Antomotra, akaiky. Le prin- 
temps approche. Antomotra, etc., ny 
lohataona. 2*—, Manahatahaka, mitovito- 
vy, sahalahala, mifandraidraika. 

S'approcher, vpr. *1° Manatona, mana- 
kaiky. Approchez-vous du feu. Manato- 
na, manakaiheza ny afo. 2 - — , Antomo- 
tra, akaiky. 

APPROFONDIR, va. 1* Mandalina, 
manalalina, mankalalina. Approfondis- 
sez le trou. Halallno ny lavaka. 2* fig. 
Mandinika, mamototra, manadihady. Il 
a approfondi l'affaire. Nandinika, etc., 
tsara ny raharaha izy. 

APPROFONDISSEMENT, sm. 1* 
Fandalinana. 2* fig. Fandinihana, famo- 
torana, fanadihadiana. 

APPROPRIATION, sf. f Fanadiova- 
na. 2 - — , Fakan-javatr'olona. , 

APPROPRIÉ, &E, p. et adj. f Voa- 
dio, nodiovina, diovina. 2 # — , Nampifa- 
narahina, mifanaraka. Il a fait un dis- 
cours—aux circonstances. Nanao laha- 
teny nifanaraka tamy ny toe-javatra 
izy 

APPROPRIER, va. l*Manadio, man- 
dio, manamboatra, mandamina. — la 
maison. M anadio, etc., ny trano. 2 # — , 
Mampifanaraka. —les lois d* un peuple 
à ses mœurs. Mampifanaraka ny lalà- 
na amy ny fanaon' ny vahoaka. 

S'approprier, vpr. Maka zavatr* olona, 
manandoka. Il s'est approprié à la 
douane une somme de mille piastres. 
Naka vola arivo tamy ny ladoany izy. 
Il s'est approprié l'ouvrage d'un autre. 
No&andohany hoazynyboky nataon' 
ny olon-kafa. 

APPROUVER, va. f Manaiky, miha- 
toka. Le père approuve le mariage de sa 
fille. Manaiky ny hanambadian' ny za- 
nany vavy ny rainy. —par un signe de 
tête. Mihatoka. 2°— , Mankasitraka, man- 
katô. Il a approuvé ma conduite. Nanka- 
sitraha, nankatô ny nataoko izy. 

APPROVISIONNEMENT, «m. Fa- 
matsiana, vatsy, fitaovana, famononana. 

APPROVISIONNÉ, ÉE, p. et adj. 
Voavatsy, novatsiana, mivatsy, vonom- 
pitaovana. Le navire est bien—. Voa~ 
vatsy, etc., tsara ny sambo. 

Approvisionner, va. Mamatsy, 

mamonom-pitaovana. — l'armée. Ma- 



matsy ny taQka , mimonom-pitao* 
vana ho any ny tafika. 

S'approvisionner, vpr. Manangoraba* 
tsy, mamonom-pitaovana, mitao. Jo 
m' approvisionne pour mon voyage. 
Manangom-batsy hoentina amy ny dia 
halehako aho. 

APPROVISIONNEUR, «m. Mpama* 
tsy, mpanangom-batsy, mpamonom-pi- 
taovana. 

APPROXIMATIF, IVE, adj. Tokony, 
sahabo. Voici le compte — de mes dé- 
penses annuelles. Izao no tokony, «a- 
habo ho tontalin' ny laniko isan-taona. 

APPROXIMATION, af. Fanombaua- 
na. 

Par approximation, loc. adv. Gomme 
Approximativement. 

APPROXIMATIVEMENT, adv. To- 
kony, sahabo. 

APPUI, 8m. 1* Tohana, fanohanana. 
Mettre un — à un mur. Manisy tohana 
rindrina. 2 # — , Fiankinana, fltehenana, 
famahanana. Il ne peut marcher sans 
un — . Tsy afa-mandeba izy raha tsy 
misy fiankinana, etc. 3 - fig. Tohana, 
kiady, fanampiana, fiankinana. Il est 
1'— de sa famille. Izy no tohana, kia~* 
din ny fianakaviany. Il est sans—. Tsy 
manan-fetan/unana izy. • 

A l'appui, loc. ado. Hanamafiana, ha- 
nankinana. Il cita un exemple à 1' — de 
ce qu'il disait. Nilaza ohatra izy mba ha- 
namafiany izay nolazainy. 

APPUI-MAIN, «m. Hazokely ûanki- 
nan-lanana. 

APPUYER, va. I* Manisy tohana, roa- 
nohana.— une muraille par des piliers. 
Manisy tohana, etc., rindrina. 2*—, 
Manankina, manatampify, marapitehika, 
mampitehina, raametraka.— une maison 
contre une autre, Manankina, mana- 
tampify trano amy ny hafa. —l'échelle 
contre un arbre. Manankina, mam- 
pitehika tohatra amy ny hazo.— les cou- 
des sur la table. Mampitehin-kiho am- 
bonin'ny latabatra. — les mains sur la 
table. Mametraka tànana ambonin' ny 
latabatra. |J loc. — la joue sur la main. 
Mitan-takolaka. 3* fig. Manohana, ma- 
nam])y , manamafy , manankina. Je 
vous appuierai. Uanohana, hananv 
py anao aho. J'appuierai votre proposi- 
tion. Hanampy, hanamafy ny hevi- 
tra haposakao aho. Sur quoi appuyez- 
vous voire opinion? Inona no anaAki-* 
nanao ny hovitrao? 



Digitized by 



Google 



APR 



— 47 — 



ARB 



—, vn. {• Miankina. 2*—, Manindry.— sur 
la plume. Manindry ny penioa. 3*—, 
Mahariira ela, mijanona ela, manonona 
mafimafy kokoa. — sur un fait. Mana- 
ritra ela, mijanona ela amy ny zavatra 
iray izay tantaraina. — sur un mot. Afa- 
nonona tony iray mafimafy kokoa. 

S'appuyer, vpr. 1* Mitohana, misy toha- 
na. 2 # — , Miankina, mitampify, miam- 
pifV, mitehika, mitehina, mamahana. 
3* fig> Miankina, miantehitra. Il s'ap- 
puie sur les grands. Miankina, etc., 
amy ny lehibe izy. 

APRE, adj. 1* Handatra, maisatra, ma- 
faitra. Vin—. Divay handatra, etc. 
2 # — , Migadragadra, migadraka. Voix—. 
Feo migadragadra, etc. 3*—, Mahara- 
ry, mangidy, lozabe. Voy. Acbrbb. 4°— , 
Tia kely.— au gain. Tia kely. 

APREMENT, adu. Mafy. Il répriman- 
de trop— .Mananatra mafy loatra izy. 

APRÈS, pr. {• Aonana, manarakaraka, 
rahefa.... nony afaka. — le déluge. Tao- 
rian'ny safo-drano. Vanez me parlerez- 
la séance. Àvia hiresaka amiko aona- 
na, manarafcara/wnyfivoriana. — cela, 
je m'en irai. /?a/ie/avita izany dia ban- 
deba aho. Quelques jours— il mourut. 
Nony afaka andro vitsivitsy dia maty 
izy. —avoir parlé, il s'assit. Rahefa 
tapi-niteny dia nipetraka izy. 2*— , Na 
dia... aza. — tant d'efforts il n'a pu réus- 
sir. Na dia nanao izay tratry ny ainy 
aza izy tsy nahomby. j| Joe. Courir— 
quelqu'un. Manenjika olona. Crier— 
quelqu'un. Mandevilevy olona. Soupi- 
rer—le bonheur. Mitsiriritra ny faha- 
sambarana. Être toujours— quelqu'un. 
Mananatra, manorisory olona lava. Il 
est — une affaire importante. Mandini- 
ka, manao raharaha lehibe izy. D'— . 
Araka, manarakaraka. D'— ce qu'il écrit, 
il viendra dans un mois. Ara/ta ny ta- 
ratasy nosoratany, ho avy izy raha afaka 
iray volana. L'année d'— il alla à Mo- 
Janga. Tamy ny taona manarafcara/ia 
tany Mojanga izy. 

— , adv. Rehefa, atohoato, aonana. Je fe- 
rai cela — . Hataoko izany rehefa, etc. 

▲près tout, toc. ad y. Kanefa, amy ny 
farany. — tout, je suis content. Kane- 
fa, amy ny farany faly hiany aho. 

APRÈS-DEMAIN, adv. Rahafakam- 
pitso. 

APRÉS-DlNER, sm. Tapak'andro ma- 
naraka ny flsakafoana, mitsidikaandro, 
fotaka andro, tolaka andro. 



APRÈS-MIDI, sm. Tapak'andro raa- 
naraka ny mitatao vovonana, mitsidika 
andro, folaka andro, tolaka andro. 

APRÈS-SOUPER, sm. Tapak'andro 
manaraka ny fihinanana hariva. 

ÀPRETÉ, if. 1* Hahandatra, hamaisa- 
tra, hafaitra. 2*— , Figadragadra, flga- 
draka. 3 - — , Hangidy, hamaiy, haloza- 
na. 4*—, Hahihitra. Voy. Àprb. 

APTE, adj. Mahazo. Il est — à contrac- 
ter. Mahazo manao fanekena izy. 

APTITUDE, 8f. Hafainganan-tsaina. Il 
a de i'— pour les langues. Haingan- 
tsaina mba hianatra ny flteny samiha- 
fa izy. 

AQUATIQUE, ad;, f Mangeniheny, 
mangonahona. Terres aquatiques. Tany 
mangeniheny, etc. 2 # — , Anaty rano. 
Oiseaux aquatiques. Vorona andrano. 

AQUEDUC, sm. Fandrana, tetezan- 
drano, lakan-drano. 

AQUEUX, EUSE, adj. Be rano, roa- 
tsaotsao, maranorano. Fruits—. Voan- 
kazo 6e rano, etc. 

AQUILIN, adj. m. Be bembon'orona, 
joko orona. Il a un nez—. Be bembon' 
orona, joko orona izy. 

AQUILON, sm. Rivotra mangatsiaka 
avy avaratra. 

AQUOSITÉ, sf. Hatsaotsao. 

ARABE, s. et adj. Arabo. Langue—. 
Fiteny arabo. Chiffres arabes. Marika 
arabo. 

ARABIE, sf. Arabia. 

ARABIQUE, adj, Ao amy ny Arabia, 
avy any Arabia. Golfe—, llelo-dranoma- 
siny Arabia. Gomme — . Ditin-kazo 
auy any Arabia. 

ARABLE, adj. Azo asaina. Terre—. To- 
ny azo asaina. 

ARAGK ou RAGK, sm. Toaka, laraka. 

ARAIGNÉE, sf. Hala. Toile d'— . Tra- 
nonkala. Fild'— . Landin-Aa.'a, 

ARATOIRE,adj. Mo mba ny asan-tany. 
Instruments aratoires. Fiasan-tany. 

ARBALÈTE, sf. Tsipika. 

ARBALÉTRIER, «m. Mpandefa tsi- 
pika. 

ARBITRAGE, sm. Fitsaran'ny elane- 
lam-panahy, fanombanana. 

ARBITRAIRE, adj 1* Araka ny sitra- 
pô, azo anaranam-pô. tsy misy didy. II 
donne des punitions arbitraires. Mana^ 
sazy arafea ny sitra-pony izy. La chose* 
est—. Azo anaranam-pô, tsy misy di" 
dy izany. 2"-^, Manao jadon-tokana, 



Digitized by 



Google 



ARC 



— 43 — 



ARD 



— teny tsy valiana. Voy. Despotique. 

— , sm. Jadon' ny mpanjaka, jadon-to- 
kana, tenin' andrian-tsy valiana. Tom- 
ber dans r— . Manao jadon'ny mpan- 
jafea, etc. 

ARBITRAIREMENT, adv. Araka ny 
sitra-pô, am-panaranam-pô, manao ja- 
don' ny mpanjaka, etc. 

ARBITRE, sm. 1* Blanelam-panaby. 
Prendre quelqu'un pour—, Mifidy olona 
ho elaneÈam-pana/iy. 2 # —, Tompo toka- 
na, mpandidy tokana. Dieu est 1*— du 
monde. Andriamanitra no tompo tokan' 
izao tontolo izao, mpandidy tokana an' 
izao tontolo izao. 3°—. ttafldy, sitra-pô. 
L'homme est doué du libre—. Tompon- 
tsafidy, tompon' ny sitra-pony ny olom- 
belona. 

ARBITRER, va. Mitsara, manombana. 

ARBORER, va. Manangana.— un éten- 
dard. Afanangan-tsaina. 2 # fig. Mam- 
piseho.— l'incrédulité. Mampiseho ny 
tsy flnoana. 

ARBRE, sm. Hazo. — fruitier. Hazo 
mamoa. LT— de vie. Hazon'aina. L — 
de la science du bien et du mal. Hazo 
fahalalana ny soa sy ny ratsy. L'— de 
la croix. Ny hazo-fijaliana, hazo mi- 
tanam-bokovoko. 

ARBRISSEAU, sm. Hazo madinika. 

ARBUSTE, sm. Hazo madinidinika. 

ARC, sm. 1° Tsipfka.2*— , Volan-tsinana, 
andohalambo. 

ARCADE, sf. Andohalambo. 

ARC-BOUTANT, sm. !• Tohan-drin- 
drina. 2* fig. Fiankinana, andry, mpl- 
tarika. Il est 1* — du complot. Izy no 
fiankinana, etc., ny mpiray tetika. 

ARC-DE-TRIOMPHE, sm. Vavaha- 
dy andohalambo fankalazana. 

ARGEAU, sm. Andohalambo. 

ARC -EN-CIEL, sm. Antsiben'Andria- 
manitra, avana. 

ARCHANGE, sm. Arkanjely. 

ARGHE, sf. I* Andohalambon-teteaana. 
Le pont est composé de six arches. Mi- 
Sy andohalambo enina amy ny teteza- 
na. 2 # — , 8ambo flara, flara. L'— de Koé. 
Ny aamoo fiarany Noé. — d'alliance. 
Fiaran'ny fanekeoa. 

Archéologie, sf. Arkeoiojia, fahai- 

• zana momba ny naiaon'ny ntaolo. 

Archéologique, adj. Momba ny 

arkeoiojia, 



ARCHÉOLOGUE, sm. Mpahay arkeo- 

lojia. 
ARCHER, sm. Mpandefa tsiplka, mpi- 

tifitra amy ny tsiplka. 
ARCHET, sm. t* Fikasihan-dokanga. 

2»—, Rivodahy. 
ARCHEVÊQUE, sm. Arseveka. eveka 

mifehy eveka vitsivitsy. 
ARGHIFOU, FOLLE, adj. Adalalefy. 

adala indrindra. 
ARCHIPEL, sm. Nosy maro mifana- 

kaiky. 
ARCHITECTE, sm. Mpanao mari-tra- 

no, mpanome marika, tompo-marika. 
ARCHITECTURE, sf. Fahaizanamora* 
ba ny mari-trano. C'est un homme ver- 
sé dans 1*—. Olona mahay manome ma* 
ri-trano izy. 
ARCHIVES, sf. pi. f Taratasy antitra. 
2 # — , Trano fltahirizana ny taratasy an- 
titra. 

ARCmviSTB, sm. Mpitandrina ny 

taratasy antitra. 
ARÇON, sm. Hazon-dasely. H loc. Per- 
dre les arçons. Mianjera ambonin' ny 
soavaly; fig. very saina, sanganeha- 
na, resy lahatra. Il est ferme sur ses ar- 
çons. Mifikitra mafyamy ny hazon-da- 
sely ; fig. tsy azo songirana amy ny la- 
ha-teny, tsy mety resy lahatra. 
ARCTIQUE, adj. Avaratra. Pôle—, 

Poly avaratra. 
ARDEMMENT, adv. 1* Mafy, fatra- 
tra, loatra. Je désire — te voir.. Ma* 
niry mafy, etc., te-hahita anao aho. 
2 # — , Amira-pahavitrihana, amim-paha- 
risihana, amin-jotom-pô, amin-kerim- 
pé. 
ARDENT, ENTE, adj. 1* Milelalela, 
midedadeda, mivaivay, mahamay, man- 
gotraka, migaingaina, m idaindaina. Four- 
naise ardente. Memy milelalela, mide- 
dadeda, mahamay. Charbon — . Vain- 
afo mivaivay. Soleil—. Hainandro ma- 
hamay, mangotraka, migaingaina t 
midaindaina. || loc. Chapelle ardente. 
Jiro betsaka mirehitfa manodidina ny 
faty. 2» fig. Mafy, mirehitra, may, ma- 
hamay, mangotraka. Il a un désir— de 
vous voir. Maniry mafy te-hahita anao 
izy. Il avait un amour— pour Dieu. Ni* 
rehitra, main' ny fitiavana an'Andria- 
manitra izy. Fièvre ardente. Tazo maha- 
may, mangotraka. 3 # — , Mavitrika, ma* 
risika, mazoto, mahery, mahery fo. Il est 
— au travail. Mavitrika, marisi ka, ma- 
zoto amy ny asa, mahery miasa >sy< 



Digitized by 



Google 



ARG 



— 40 — 



ARL 



«-au combat. Mahery fo amy ny ady. 
ARDEUR, sf. !• Firehitra, filelalela, fi- 
dedadeda, fivaivay, fahamay, fangotra- 
ka, figaingaina, fidaindaina. 2° fig. Ha- 
tnafy, flrehitra, hamay, fahamay, fango- 
traka. 3 - — , Havitrihana, harisihana, zo- 
tom-po, herim-po. Ce cheval est plein 
d'— -. Mavitrika, marisiha io soavaly 
io. Son discours enflamma les soldats 
d* — . Ny laha-teniny nampirehitra ny 
herim-pon'ny raiaramila. 
ARDILLON, sm. Fitrebika amy ny fam- 

poebana. 
ARDOISE, sf. Solaitra. 
ARDOISIÈRE, sf. Tany iliadiana so- 
laitra. 
ARDU, XJB, adj. I* Mideza, mitsanga- 
na. Chemin—. Lalana mideza, etc. 2*—, 
Sarotra. Question ardue. Zavatra saro- 
tra dinihina. 
ARE, sm. Foto-pandrefesan-tany misy 

folo metatra sokera. 
ARÈNE, sf. Kianja fladiana nisy amba- 
ratonga manodidina. Descendre dans 
l*— . Mirotsakaamy ny kianja fiadiana; 
fig. mirotsaka mba hiady hevitra. 
ARÉOPAGE, sm. 1° Areopajy, fivo- 
rian'ny mpitsara tany Athona. 2° fig. 
Fivorian* olo-mahay. 
ARÊTE, sf. \* Taolan-kazandrano. 2*—, 
Somo-bary. 3 e —, Rirana. Cette pièce do 
bois est taillée a vive—, lty hazo flsaka 
ity dia marani-drirana, velon-drirana. 
ARGENT, sf. Volafotsy, vola, vato, ha- 
rena, Mine d— . Tany misy volafotsy. 
Cuillère en — . Sotro Volafotsy. — en 
lingot. Anja-6ola/btey. — coupé. Vaki* 
vakim-6ofa. — faux. Volafotsy anko- 
soka. —en billet. Taratasy vola. Amas- 
ser de T — . Mihary harena. Il a beau- 
coup d' — . Be vola, be vato izy. 
ARGENTÉ, ÈE, p. et adj. 1° Voahoso- 
bolafotsy, nohosoram-bolafotsy. 2*—, Fo- 
tsy hoatry ny vola. 
ARGENTER, va. Manoso-bolafotsy , 

manao ankoso-bolafotsy. 
ARGENTERIE, sf. Fanaka volafotsy. 
ARGENTEUR, sm. Mpanoso-bolafo- 

tey, mpanao ankoso-bolafotsy. 
ARGENTIN, INE, adj. 1° Hoatry ny 
feom-bola. Son—. Feom-6ofa. 2*—, Fo- 
tsy hoatry ny vola. Couleur argentine. 
Volom-6oZa. 
ARGENTURE, sf. t- Ëla-bolafotsy. 
2 W — , Fahaizana manao ankoso-bolafo- 
tsy. 



ARGILE, sf. Tanimanga. 
ARGILEUX, EUSE, adj. Misy tani* 

manga. Rizière argileuse. Tanirabary 

misy tanimanga. 
ARGOT, sm. 1° Baiko ratsy.* 2 e —, Fom* 

bam-pitenenana. 
ARGUER, va. Manîny.— un papier de 

faux. Maniny taratasy ho sandoka. 
—, vn. Maka hevitra. Q l'argucz-vous do 

ce principe? Hevitra inona no atainao 

amin'izany foto-kevitra izany. 

ARGUMENT, sm. Teny manamari- 
na, porofo. Il l'a vaincu par des argu- 
ments pressants. Naharesy lahatra azy 
tamy ny porofo tsy misy ialana izy. 

ARGUMENTANT, «m. Mpanamari- 
na, mpanaporofo. 

ARGUMENTATEUR, sm. Mpanapo* 
rolb foana. 

ARGUMENTATION, sf. Fanamarina- 
na, fanaporofoana. 

ARGUMENTER, ra.' Manamarina, 
manaporofo. H loc. —l'un contre l'autre 
Miady hevitra, mifanjinja, mifamango, 
mifandresy lahatra. 

ARGUS, sm. 1° Olona lazain* ny angano 
ho nanana maso zato. 2° fig. Mpitsikilo. 

ARGUTIE, sf. Ady hevitra foana. 

ARIDE, adj. t* Maina, ngazana, karan- 
kaina. Soi—. Tany maina, etc. 2° fig. 
Donto, tsy mahaforona, mangatsiaka» 
tsy azo itarina, tsy misy renty, — tsiro. 
Esprit—. Saina donto, tsy mafia foro* 
na. Cœur—. Fo donto, mangatsiaka. 
Sujet—. Foto-teny tay azo itarina. 
Style—. Laha-teny tsy misy renty i 
Conversation—. Resaka tsy misy tsiro. 

ARIDITÉ, sf. !• Hamainana, hangaza- 
na. 2° fig. Hadontoana, fangatsiaham- 
pô. —dans la prière. F an g a tsia ham- 
pe amy ny fivavahana. 
ARISTOCRATE, adj. Tia ny arwfû* 

cratie. 
ARISTOCRATIE, sf. 1« Fanjakana 
entin' ny loholona maro. £•— , Ny an* 
. driandahy. 

ARISTOCRATIQUE, adj. Momba ny 

aristocratie. 
ARITHMÉTICIEN, sm. Mpahay ma- 

rika. 

ARITHMÉTIQUE, sf. Mari! a. 
ARLEQUIN, sm. Olorta hatsikana ma- 

nao fltafiana mampihomehy. 
ARLEQUINADE, sf. Hatsikana. 
ARMATEUR, sm. Mpanomana sambo, 

4 



Digitized by 



Google 



ARM 



— 50 -« 



ARR 



ARMATURE , sf. Vy fanamafisana 
sakamandimby, milina, elc. 

ARME, sf. 1* Fiadiana. — à fou. Fia- 
diana mipoaka. Être sous les armes. 
Mitam-piadiana. Aux armes! Raiso ny 
fiadiana ! Il loc. Faire passer un déser- 
teur par les armes. Mampitftttra mia- 
ramila mandosilra. 2 - — , pi. Fomban' 
ny miaramila, ady. Il a suivi la car- 
rière dos armes. Nilatsaka ho miara- 
mila izy. Dieu a béni nos armes. Nambi- 
nin* Andriamanitra ny adintsika 3 e —, 
Ady sabatra. Maître d'armes. Mpam- 
pianatra ady sabatra. 4*—, Comme Ar- 
moiries. 

ARMÉ, ÉE, p. et ad). I* Nomona fia- 
diana, mitam-piadiana, voaomana, no- 
manina. 2»— , Voatrana, natranina, voa- 
vaika, novaikaina. 3° fig. Nambosfua, 
novokisana, Voatarika, notaritina, voa- 
taona, notaomina. 4 # — , Misy, nasiana. 
J'ai un bâton — de fer. Manana langi- 
Iangy misy vy aho. 

ARMÉE, 'sf. Miaramila, mpiantafika, 
foloalindahy, tafika. Lever une—. Ma- 
mory miaramila, mpiantafika. L'— 
s'avance contre l'ennemi. Ny miara- 
mila, etc., mandroso mba hamoly ny 
fahavalo. 

ARMEMENT, sm. !• Fanomezam-pia- 
diana, fanomanana, liomanana, farapi- 
taovana, fitaovana. 2* —, Fivononan- 
kiady. 

ARMER, va. {• Manomo fiadiana, ma- 
nomana, mampitao. — les soldats. A/a- 
nome fiadiana ny miaramila. — un 
navire. Manomana, mampitao sam- 
bo. 2*—, Manatrana, mamaika. —un fu- 
sil.A/ana/rana, etc., basy.3' fig. Mam- 
pisarongatra, manambosy, mamoky, mi- 
tarika, mitaona. — un fils contre son 
père. Mampisarongatra, etc., ny za- 
naka hanohitra ny rainy. 4° —, Manisy. 
— le dessus d'un portail do pointes ai- 
guës. Manisy fantsika maranitra ao 
ambonin' ny tataom-bavahady. — une 
poutre de bandes de fer. Manisy anja- 
by amy nysakamandimby hanamafisana 
azy. 

—, vn. Mamonona miaramila sy fiadiana. 
Les puissances arment. Mamonona 
miaramila sy fiadiana ny fanjakana 
sa mi ha fa. 

S'armer, vpr. 1° Mandroy fiadiana, mio- 
mana, mivonona, mitao. Il s'arma d'un 
bâton. Nandray langilangyizy. 2° fig. 
Mivonona. Il faut s* — de i>aticncedans 



T infortune. Tsy maintsy hivonon- 

kandefltra eo analin' ny fahoriana. 
ARMISTICE, sm. Fijanonan* ny ady 

amy ny andro vitsivitsy ifanaikeoa. 
ARMOIRE, sf. Lalomoara. 
ARMOIRIES, sf.pl. Famantaram-pian- 

àrianana. — de Tévêque. Famantaram* 

piandrianan' ny eveka. 

ARMURE, sf. Fiadiana hiarovan-te- 
na. 

ARMURIER, sm. Mpanao sy mpiva- 
rotra fiadiana. 

AROMATE, sm. Zava-manitra avyamy 
ny zava-mauiry. 

AROMATIQUE, ad;. Manitra. 

AROMATISA TION, sf. Fanisian-java- 
manitra, fanamanirana. 

AROMATISER, va. Manisy zava-ma- 
mitra, manamapitra. — le vin. Manisy 
zava-manitra ny divay. 

AROME, sm. Ilani-java-maniry. 

ARPENT, sm. Foto-pandrefesan-tany 
taloha. 

ARPENTAGE, sm. Fandrefesan-tany, 
fabaizana maadrefy tany. 

ARPENTER, va. 1* Mandrefy tany. 
2° fig. Manao dia faingana, — dingan* 
dava. 

ARPENTEUR, sm. Mpandrefy tany, 

ARPENTEUSE, adj. et sf. Oli-pan- 
jehy. 

ARQUEBUSE, sf. Basin' ny ntaolo. 

ARQUER, ra. Manao hoalry ny ando- 
halambo, — ny volan-tsinana, manan- 
tsika. — une barre de fer. Manamboa- 
tra tsora-by hoatry ny andohalambo f 
etc. 

— , vn. Mihantsika, railantsika, miletsy, 
mivokoka, mamokoka. La poutre corn* 
mencc à — . Manambana mihantsika, 
etc., ny sakamandimby. 

S'arquer, vpr. Mihantsika, milantsika, 
miletsy, mivokoka, mamokoka. 

ARRACHEMENT, sm. Fanongotana, 
fanombotana, fanatsoahana, fanalâna. 

ARRACHE-PIED (D'), adv. Tsy an- 
kijanona, tsy an-kiatoato. Travailler d'—. 
Miasa tsy an-kijanona, etc. 

ARRACHER, ra. 1° Manongotra, ma* 
norobotra, manatsoaka, manala, miavo- 
tra, mandriry, manorotra, manesotra, 
manendaka.— un arbre. Manongotra, 
manombotra hazo. — un clou, une épi- 
ne. Manombotra, manatsoaka, ma- 
nala fantsika, tsilo.— des dents.- Mana- 



Digitized by 



Google 



ABU 



51 — 



ARR 



la nify. —les semis de riz. 3/iat'o-ke- 
tsa.— des herbes à brûler. Manongoki- 
tay. Arrachez les feuilles de ce mûrier. 
ftiriso, orosy ny ravin'io vorihazo io. 
— une affiche. Manala, manesotra, ma- 
nendaka peta-gazety. —un fils à sa mè- 
re. Manesotra zanaka eo am-pelatdnan- 
dreniny. 1* fig. Manesotra, manafaka, 
raampi.,., mampa.... On ne peut 1*— du 
jeu. Tsy azo esorina amy ny kilalao izy. 
Je l'ai arraché à la misère. Nanafaha 
azy tamy ny faboriaoa aho. Je n'ai pu 
lui— une parole. Tsy azoko nampitene- 
nina izy. — des larmes. Mampitomany. 
S'arracher, vpr. [• Misaraka. Je no 
saurais m*— d'auprès de vous. Tsy rna- 
hasaraka anao aho. 2 - — , Mifandrom- 
baka. Les enfants s'arrachaient les fruits, 
Nifandrombaka ny voankazo nyankizy. 
ARRACHEUR, sa Mpanala. —de 

dents. Mpanala nify. 
ARRANGEMENT, sm. i* Fanamboa- 
rana, famboarana, fandaminana, filami- 
Dana, fandantoana, fllantoana, fandaha- 
rana, fllaharana, fandrindrana, (irindra- 
na. Il est chargé de 1'— des livres. Izy 
no miandraikitra ny fandaminana, fan- 
dantoana, fandaharana ny boky. 2"—, 
Fifanarahana. Faire un— entre deux per- 
sonnes. Mampifanaraka olona roa. 
ARRANGER, va. î* Manamboatra, 
mandamina , mandanto , mandahatra , 
mandrindra. —un différend. Manam- 
boatra ady.— une maison. Manamboa- 
tra trano.— ses affaires. Manam6oafra, 
etc., ny raharahany. 2*—, Tiana, maha- 
soa. Cela ne m'arrange pas. Tsy tiako, 
tsy mahasoa ahy izany. 
S'arranger, vpr. f Mifanaraka. Ils se 
sont arrangés. Nifanaraka izy ireo. 2 - — , 
Manao izay.... Arrangez-vous pour me 
payer. Ataovy izay handoavanao ny 
volako. 
ARRÉRAGES, sm.pl. Ny sisa tsy voa- 

loa. 
ARRESTATION, sf. Fisamborana. 
ARRÊT, sm. 1° Fitsarana, didy. Casser 
un—, Manafoana fitsarana. Les juges 
ont prononcé contre lui un— de condam- 
nation. Ny mpitsara efa namoaka di- 
dy fanamelohana azy. Ses paroles sont 
des arrêts. Didy ny teniny. 2 - — , Fisa- 
kanana, fampijanonana. Ce chien sait 
tenir le gibier en—. Ity alika ity mahay 
misa h an a, ynampijanona ny zavatra 
hazama. 3*—, Fisamborana, fàkam-pa- 
nanana, iaœaboana. y loc. Maison d'— . 



Tranomaizina. 4*—, pL Fihibohana. Lt 
capitaine a été mis aux—. Nahiboka tao 
an-tranony ny kapiteny. 

ARRÊTÉ, sm. Didy. Le gouverneur a 
publié un — . Ny governora namoaka 
didy anankiray. 

ARRÊTÉ, ÉE, p.ctadj. Voasakana, no- 
sakanana, nampijanonina, voatampina, 
notampenana, voahazona, nohazonina', 
natsahatra, voatana, uotânana. 2 # — , Voa- 
sambotra, nosamborina, nalaina, voaba- 
bo, nobaboina. 3°— , Roikitra, voaraiki- 
tra, naraikitra. C'est une affaire arrê- 
tée. Raikitra izany. Il a des idées arrê- 
tée*. Iiaikitra ny heviny, mahita maza- 
va izy, mitompo teny fantatra izy. 

ARRÊTER, va. 1» Misakana, mampi- 
janona, manampina, mihazona, mampi- 
tsahatra, mitana.— quelqu'un qui s'en- 
fuit. Misakana olona mandositra.— une 
montre, un cheval. Mampijanona fa- 
mantaranandro, soavaly.— le sang. Ma- 
nampin-drâ.— une porte. Mihazona 
varavarana.— une sédition. Mampitsa- 
lxatra fikomiana. Rien ne peut l'— . Tsy 
azonainonana inona sakanana, hazo- 
nina izy. Le plaisir ne l'arrête pas. Tsy 
mihazona, mitana azy ny hafaliana. 
2°— , Misambotra, maka, maraabo.— uq 
voleur. JViaamdo/ratontakely. Le créan- 
cier a fait— ses chevaux. Nasain'ny tom- 
pon-trosa halaina, hobaboina ny soavali. 
ny rohetra. 3*— , Manao fanaikena. — un 
domestique, un logement. Manao fanai- 
kena amy ny mpikarama, ny amy ny tra- 
no. 4°— , Mandraikitra.— un plan. Man- 
draikitra fikasana. 

—, vn. Mijanona. Nous arrêtâmes à Am- 
bohimanga. Nijanona tany Arabohiman- 
gaizahay. Arrêtez, qu' allez-vous faire? 
Mijanona, inona ity hataonao ? 

S' arrêter, vpr. !• Mijanona, mitsaha- 
tra, mianina, miato. Il s'arrête de temps 
en temps aux montées. Mijanona, 
mianina, miato indraindray ao am-pia- 
karana izy. 2'— , Mandraiki-tsaina. Il 
s'est arrêté à la première idée. Nantirai- 
kitra ny sainy tamy ny hevitra voalo- 
hany izy. 

ARRHES, sf. pi. Fitanam-barotra, tsatô- 
ka. 

ARRIÉRE, sm. Vody. L — d'un navi- 
re. Ny vody sambo. 

— , adv. La vitra, mialâ.— le mensonge. 
Lavitra ahy ny lainga.— de moi, Sa- 
tan. Mialâ amiko, ry Satana. 

Ea arriére, loc. adv. f Aoriana, au-koa- 



Digitized by 



Google 



ARR 



52 — 



ARR 



tra. Il est en—. Ao aoriana izy. Rester 
en — . Miaoriana, mîtambotsotra. L'ar- 
mée est en— du bois. Any an-koatry ny 
ala ny tafika. Il loc. Retourner en—. Mi- 
verina ildlana. Faire un pas en—. Mihe- 
motra iudray mandingana. 2° fig. Diso 
fotoana, tsy maharaka. Il est en— pour 
ses paiements. Diso fotoana amy ny 
fandoavany ny trosany izy . Cet écolier 
est en— de ses camarades. Tsy mahara- 
ka ny namany io mpianatra io. 

ARRIÉRÉ, sm. Ny sisa tsy voaloa. 2° 
— , Somotr* asa, sisan-draharaha. 

ARRIÉRÉ, ÉE, p. et adj. 1° Miaoriana. 
2* fig. Diso fotoana, nelaina, tsy maharaka 
ny namana, votsasaina. Enfant—. Zaza- 
lahy tsy maharaka ny namany, votsa 
saina. 

ARRIÈRE-GARDE, sf. Vody ady, vo- 
dy lalana. 

ARRIÈRE-GOÛT, sm. Ny faharatsia- 
na na ny fahatsaran* ny zavatra rahefa 
tafatelina. || loc. Qui laisse un— de dou- 
ceur. Mangananganana. 

ARRIÈRE-NEVEU, sm.ou -NIÈCE, 
sf. Zafin-drahalahy na zafln'anabavy. 

ARRIÈRE-PENSÉE, sf. An-kifono- 
fono. Il a toujours quelque—. Manao an- 
kifonofono mandrakariva izy. 

ARRIÉRE-PETIT- FIL S, sm. ou 
-PETITE-FILLE, sf. Zafiafy. 

ARRIÈRE-POINT, sm. Tampody. 

ARRIÉRER, va. Manela. —un paye- 
ment. Manda ny fandoavam-bola. 

S'arriérer, vpr. !• Miaoriana, mitambo- 
tsotra. 2 a fig. Diso fotoana, manela ny 
fandoavam-bola, tsy maharaka. 

ARRIÈRE-SAISON, sf. Fara fararano. 
|| loc. Fruits de F— . Zandrim-boanka- 
zo, voankazo mialin-taona. 

ARRIMER, va. Mampirina entana amy 
ny sambo. 

ARRIVAGE, sm. Fahatongavan-tsam- 
bo, fahatongavam-barotra ao amy ny se- 
ranana. Nos arrivages (Virent interceptés 
par les ennemis. Notapahin* ny fahava- 
lo ny fahatongavam-barotra ao amy 
ny seranantsika. 

ARRIVÉ, ÉE, p. Tonga, tamy, nïnga- 
dona, tafatody, tafantsona. 

ARRIVÉE, sf. Fahatongavana, fihavia- 
na, fihavy. Lo jour de son— il m'a visi- 
té. Tamy ny andro nahatongavany dia 
namangy any izy. 

ARRIVER, vn. i* Tonga, avy, tamy, 
mby, mingadona, mitody, miantsona.— 



à bon port. Tonga soa aman-tsara. Voi- 
ci mon ami qui arrive. Indro tonga, avy, 
tamy, mby ao, mingadona ny sakai- 
zako. Le navire est arrivé au port. Ton- 
ga, mby, nitody, niantsona ao an-tso- 
ranana ny sambo. 2° fig. Mahazo, mahita, 
tonga, mby, mahatratra, sendra. Il est 
arrivé aux honneurs. Nahazo vonina- 
hitra izy. Il m'arrive un malheur. Ma- 
hazo, mahita fahoriana aho. La nuit 
arrive. Tonga ny alina. J'arrive à la 
seconde pensée. Efa tonga, efa mby 
amy ny hevitra faharoa aho. Il est arri- 
vé a une heureuse vieillesse. Nahatra- 
tra tsara ny fahanterana izy, tratra an- 
titra izy. S'il arrive que vous passiez tout 
près, venez me voir. Raha sendra man- 
dalo akaiky hianao, mitsidiha ahy. 

ARROGAMMENT, adv. Anavonavo- 
na, ananjonanjona. 

ARROGANCE, sf. Àvonavona, anjo- 
nanjona, aingitraingitra. Ce jeune hom- 
me a beaucoup d'—. Beauonaoona, etc., 
ity zazalahy ity. Parler avec—. Miteny 
anauonarona, ananjonanjona. _^ 

ARROGANT, ANTE, adj. et s. Mpia- 
vonavona, mpianjonanjona, mpiaingi- 
traingitra. 

ARROGER (S'), vpr. Mihamboho ma- 
nana, mivolon-tompony. Il s'arroge un 
pouvoir qui il n'a pas. Mihambo ho ma- 
nana ny fahefana tsy ananany izy. 

ARRONDIR, va. {• Manavorivory, ma- 
nakivorivory, manaboribory, manakibo- 
ribory. Arrondissez ce bois. Vdrivorio, 
boriborio io hazo io. 2° fig. Mandaha- 
tra, mandrindra, mandamina. — ses 
phrases. Mandahatra, otc, ny fehezan- 
teniny. 3° — , Mampitombo, manitatra. 

— sa propriété. Mampitombo, etc., ny 
faritry ny taniny. 

S'arrondir, vpr. 1° Mihavorivory. miha- 
boribory. 2° fig. Mitombo , mitatra, 
mitombo harena. 

ARRONDISSEMENT, sm. 1° Fana- 
vorivoriana, havorivory, fanaboriboria- 
na, haboribory. 2° fig. Fandaharana, 
filahatra, fandrindrana, flrindrana, fan- 
dam inana, fi laminana.3°— ,Fizaran-tany, 

ARROSAGE, sm. Fitarihan-dranove- 
lona mba hanondrahan-tany. 

ARROSEMENT, sm. Fanondrahana r 
fandemana. 

ARROSER, ra. Manondraka, mandc- 
na. — les choux. Manondraka laisoa. 

— des plants d'arbres. Manondraka, 



Digitized by 



Google 



ART 



— 53 — 



ASP 



mandena zana-kazo. — de ses larmes. 
M anondr a-dranomaso. 

ARROSOIR, sm. Siny vifotsy fanon- 
drahana. 

ARSENAL, sm. Trano fltahirizam-pia- 
diana. 

ARSENIC, sm. Arsonika. 

ART, sm. Fabaizan-javatra, fahaizana. 
L'— oratoire. Ny fahaizana mandaha- 
leny. L*— d'écrire. Ny fahaizana man- 
daha-teny an-tsoratra. Les arts mécani- 
ques. Ny /a/iatran-taozavatra. Ce livre 
est écrit avec— . Voasoratra tamim-pahai- 
:ana ity boky ity. Vous avez 1' — de plai- 
re. Mahay mamafalifaly olona hianao. 

ARTÈRE, sf. Hoza-pô, artera. 

ARTICLE, sm. 1° Antoko, tsinjara. La 
loi renferme vingt articles. Ny lalana 
misy antoko, tsinjarany roapolo. 2*—, 
Zavatra, varotra. Quel est le second— 
qu'il traite ? Inona no zavatra faharoa 
lazainy? Quels sont les articles que 
vous vendez? Inona avy no zavatra, 
varotra amidinao?— defoi. Zavatra tsy 
maintsy hinoana, teny linoana. fl loc. 
Il est à T — de la mort. Efa mby amba- 
vahoana izy. 3*—, Teny mametra ny 
anarana manaraka azy. 

ARTICULATION, sf. f Fanononana 
tsara. 2 - — , Famavâny, tonon-taolana. 

ARJICULÉ, ÉE, p. et ad/. l°Voatono- 
na tsara, notononiua tsara. 2 a — , Mito- 
hy, misy famavâny, — tonona. 

ARTICULER, va. Manonona tsara. 
Articulez bien tous les mots. Tonôny 
tsara ny teny rehetra. 

S'articuler, vpr. Mitohy, misy fama- 
vâny, — tonona. 

ARTIFICE, sm. !• Fahaizana. L'— de 
son style séduit. Maharenoka ny fahai- 
zany mandaha-teny. 2°—, Hafetsena. 11 
use sans cesse d' — . Manao an-kafetse- 
na mandrakariva izy 3*—, Kilalaom- 
banja. Feu d'— . Kilalaom-banja. 

ARTIFICIEL, ELLE, adj. Ataon* ny 
olona. Fleurs artificielles. Voninkazo 
ataotï ny olona. 

ARTIFICIELLEMENT, adv. Amim- 
pahaizana. 

ARTIFICIER, sm. Mpanao kilalaom- 
banja. 

ARTIFICIEUSEMENT, adv. An-ka- 
fotsena. 

ARTIFICIEUX, EUSE, adj. Feno 
hafetsena. Homme, langage—. Lehilaby, 
fi teny fenf hafetsena. 



ARTILLERIE, sf. f Tafondro. — de 
campagne. Tafondro mandeha. 2*—, 
Rainiolona. Officier d' — . Manamboni- 
nahitra amy ny rainiolona. 

ARTILLEUR, sm. Mpandefa tafondro, 
rainiolona. 

ARTIMON, sm. Salazana amy ny vody 
sambo. 

ARTISAN, sm. f Mpiasa. 2° fig. Foto- 
tra. Il est l* — de sa fortune, ky no 
fototry ny hareny. 

ARTISTE, s. Olo-mabay. 

ARTISTEMENT, adv. Amim-pahaiza- 
na. 

AS, sm. Baondy. 

ASCENDANT, ANTE, adj. Miaka- 
tra, misondrotra. || loc. La ligne ascen- 
dante. Ny razana. 

ASCENDANT, sm. 1* Hery, ûtorihana, 
fitaomana. L' — de la vertu. Ny herin' 
ny hatsaram-panahy. Avoir de V — sur 
quelqu' un. Mahatarika, mahataona 
olona. 

ASCENSION, sf. Fiakarana, fisondro- 
tana. L' — de Notre-Seigneur, Ny nia* 
haran' ny Tompontsika tany an-danitra. 

ASCENSIONNEL, ELLE, adj. Mam- 
pisondrotra. Force ascensionnelle. Uery 
mampisondrotra. 

ASCÈTE, s. Olona mahery mivavaka. 

ASCÉTIQUE, adj. Momba ny fitiavam- 
bavaka. Ouvrage — . Boky momba ny 
fitiavam-bavaka. 

ASIE, sf. Azia. 

ASILE, sm. 1* Fiarovana, fialofana. Les 
criminels cherchaient autrefois un — 
auprès des autels, Taloha ny olo-meloka 
nitady fiarovana, etc., tao akaikin' ny 
otely. 2* fig. Aro, fialofana. Le Seigneur 
est mon — . Ny Tompo no aroko, fialo- 
fako. 3° —, Fitoerana. Cette campagne 
est un — délicieux. Fitoerana mahafina- 
ritra ity saha ity. || loc. Salle d' — . Tra- 
no fianaran' ny zaza kely. 

ASPECT, sm. 1° Fabitana. Je tremble à 
T — d' un serpent. Mampangovitra ahy 
ny fahitako bibilava. 2° —, Endrika, 
toetra. V — do cette maison est très 
agréable. Mahafinaritra ny endrik' io 
trano io. Il a un — noble. Mendrika ny 
toetrany. Considérer une affaire sous 
tous ses aspects. Mandinika raharaha 
anaukiray araka ny toetrany saminafa. 

ASPERGER, va. Mamafy rano. 

ASPÉRITÉ, sf. f llaraorap, hasao- 
sao, faharokoroko. L* — d' une pierre. 



Digitized by 



Google 



ASS 



— 54 — 



ASS 



Ny haraoarao, hasaosao, faharokoro- 
kon' ny vato. 2° —, Fikitoantoana. 
Les aspérités du terrain. Ny fikitoan- 
tonri ny tany. 

ASPERSION, sf. Famafazan-drano. 

ASPERSOIR. s m. Zavatra famafazan- 
drauo voahasina. 

ASPHYXIANT, ANTE, adj. Maha- 
sempotra. Odeur asphyxiante. Fofona 
mahasempotra. 

ASPHYXIE, sf. Hasemporana maha- 
faty. 

ASPHYXIÉ, ÉE, adj. p. et e. Sempotra, 
noscmporina, maty sempotra. Il fut — 
dans V eau. Maty sempotra tao anaty 
rano izy. 

ASPHYXIER, ca. Manempotra raaha- 
faty. 

S'asphyxier, vpr. Mamono tena amy 
ny hasemporana, manempotra ny te- 
nany. 

ASPIC, sm. Bibilava be poizina. 

ASPIRANT, ANTE, adj. Mifoka, mi- 
troka. Pompe aspirante. Pompa mifo- 
ka, etc., rano. 

ASPIRATION, sf. i* Fifoliana, fttro- 
hana. 2°— , Fanononana an-tenda. 3* — , 
Vanirianu. 

ASPIRÉ, ÉE, adj. Tononina an-tenda. 
Celte h est aspirée. Tononina an-ten- 
da ity h ity. 

ASPIRER, ta. 1» Mifoka, mitroka. Il 
aspire une grande quantité d'air. Mi- 
foka, mitroka rivotra betsaka izy. 2° 
—, Manonona an-tenda. 

—, en. Muniry, mitady, mikendry, mi- 
tsiriritra. — à un emploi. Maniry, mi- 
tady, mihendry raharaha anankiray. 
— à la gloire. Afilairîri-boninahitra. 

ASSAILLANT, sm. Mpamcly, mpana- 
ni-bohitra. 

ASSAILLIR, ça. !• Mamely, manani- 
bohitra. — l'ennemi. Mamely ny fa na- 
vale — une ville. Manani-bohitra. 2° 
fig. Mamely, miantontona, mitangoro- 
na. La tempête nous assaillit. Is'amely 
nnay ny ta li o-d rivotra. Tous les mal- 
heurs l'assaillirent a la fois. Sianton- 
tonana, nitangoronan ny loza rehe- 
tra izy. 

ASSAINIR, va, Mnnala fofon-dratsy, 
mahatonga hasalamana. 

ASSAINISSEMENT , sm. Fanalana 
fofon-dratsy, 

ASSAISONNEMENT, nm. Zavatra 
mauaUiiY», — mahafy, 2»— , Fauatsiaana. 



ASSAISONNER, va. {• Manatsiro. Il 
a bien assaisonné ce mets. Nanatsiro 
tsara ity nahandro ity izy. 2* fig. Man- 
daro. 11 a assaisonné son discours de 
traits piquants. Nandaro ny iaha-teni- 
ny tamy ny teny be sira izy. 

ASSASSIN, «m. Mpanao vonomôka, 
mpamono olona. 

ASSASSINAT, sm. Vonoana olona, 
vonomôka. 

ASSASSINER, va. 1* Manao vonomô- 
ka, mamono olona. On l'assassina sur 
le grand chemin. Natao vonomôka, 
novonoin' olona tany an-dâlambe izy. 
2* fig. Manahirana, mahadikidiky. 11 
m'assassine du récit de ses aventures. 
Manahirana, etc., ahy amy ny tanta- 
ran' ny nataony izy. 

ASSAUT, sm. Fananiham-bohitra. Li- 
vrer un— à une ville. Manani-bohi- 
tra. 2° fig. Famelezana. Les passions 
nous livrent toujours des assauts. Ny 
filan-dratsin' ny nofo mamely antsika 
mandrakariva. 3*— , Fifampiadiana. Us 
font— d'esprit. Mifampiady karajia izy 
ireo. 

ASSEMBLAGE, sm. 1° Fanakamba- 
nana, iikambanana, fanambàrana, li- 
tarabarana. 2 a fig. Fifangaroana, flha- 
roana. Il y a dans cet individa un — de 
vertus et de vices.* Mifangaro ao amin* 
io olona io ny hatsaram-panahy sy ny 
haratsiam-panahy. 

ASSEMBLÉE, sf. Fivoriana, fiangona- 
na, kabary, lanonana. On convoqua le 
peuple a une— générale. Noaibina ho 
amy ny fivoriana, kabary lehibe ny 
vahoaka. On a fixé au jeudi le jour de 
l'— . Alakamisyno andro voatendry hi- 
voriana, hiangonana. 

ASSEMBLER, va. 1° Manangona, ma- 
mury, manaïka. — des matériaux pour 
une maison. Manangona zavatra ha- 
naovan-trano. — des troupes. Manan- 
gona, mamory miaramila. — le peu- 
ple. Mayiangona, etc., ny vahoaka. 2 # — , 
Manakambaua, manambatra, mampia- 
dy.— des planches. Manakambana , 
etc., hazo tisaka. 

S'assembler, vpr. 1° Miangona, mivo- 
ry. Le conseil s'assemble. Miangona, 
etc., ny mpanolo-lsaina. 2° —, Mi- 
kambana. Qui se ressemble s'assemble. 
Izay mitovitovy hevilra dia mikamba- 
na. 

ASSÉNER, ra. Mandaboka, manjozi- 
ka, manjera. Il lui asservi un coup de 



Digitized by 



Google 



ASS 



AS3 



bâton. Nodabohany, nozezehany, no- 
zerany ny langilangy izy. 
ASSENTIMENT, sm. Fanekena, fan- 
kasitrabana, fankatoavaaa. Cet avis eut 

I — général. Izany hevitra izaay neke- 
na, nankasitrahana, nankatoavhïhy 
rehetra. 

ASSEOIR, va. 1* Mamêtraka, manom- 
bina. Asseyez bien cet enfant sur la 
chaise. Apetrâho, atombeno tsara eo 
ambony seza io zaza kely io. 2*—, Ma- 
norina. — les fondements d'une maison 
sur le roc. Manorina trano ambonin' 
ny vatolampy. Il a assis son camp près 
du fleuve. iVanorm-dasy teo akaikin' 
ny ony izy. 3* fig. —un fondement sur... 
Matoky. On ne peut — aucun fondement 
sur ce qu'il dit. Tsy azo itoklana ny 
nolazainy. 

8' asseoir, vpr. Mipetraka, mitombina. 
fi loc. S*— les jambes croisées comme 
les tailleurs. Mitalapetraka. S'— les jam- 
bes allongées. Mivalampatra. 

ASSERMENTÉ, ÉE, adj. Nivelirano, 
sianiana. Juge—. Mpitsara efa niveli- 
rano, etc. 

ASSERMENTER, va. Mampivclirano, 
mampianiana. 

ASSERTION, sf. Ny lazaina, fiiazana. 

ASSERVIR, va. 1* Mampanaiky, ma- 
nandevo. Ce roi asservit plusieurs na- 
tions. Nampanaiky flrenena raaro izany 
mpanjaka izany. H asservit le peuple. 
Manandeuo ny vahoaka izy. 2° fig. 
Manandevo, mamolaka, mandresy. Les 
passions asservissent l'hommfe. Ny fi- 
lan-dratsy manandevo ny olona. Heu- 
reux celui qui asservit ses passions. 
Sambatra izay mamolaka, mandresy 
ny filan-Jratsiny. 

S'asservir, vpr. Manaiky. 

ASSERVISSANT, ANTE, adj. Ma- 
handevo. 

ASSERVISSEMENT, sm. Fahande- 
vozana, fanandevozana. 

ASSESSEUR, sm. Lefitry ny mpitsara. 

ASSEZ, ado. 1* Aoka izay, hiany, am- 
py, sahaza, antoniny. C'est — . Aoka 
izay. Cela est — bien. Tsara hiany 
izany.— long. Lavalava hiany. J'ai- 
de riz. Ampy ny variko, sahaza ahy ny 
variko. lia — de courage. Antoniny 
ny herim-pony. 2° — , Loatra, bo loatra. 

II est — étrange que vous refusiez. Ma- 
bagaga loatra raha manda hianao. 

ASSIDU, UE, adj. Tsy diso. mazoto, 
niifantsika, milozoka. C'est un écolier 



— . Mpianatra tsy diso, mazoto. Il est — 
à l'étude. Mazoto, mifantsika y milo- 
zoka amy ny flanarana izy. 2° —, Tsy 
an-kijanona, tsy an-kitsahatra, lalandava. 
Il a un travail — . Manana raharaha tsy 
an-kijanona f etc., izy. 

ASSIDUITÉ, sf. Fahazotoana, fi faut si - 
hana, filozohana. 

ASSIDÛMENT, ado. !• Am-pabazo- 
toana. 2* —, Lalandava. 

ASSIÉGÉS, sm. pi. Ny alao fabirano. 

ASSIÉGEANT, ANTE, adj. Maoao 
fahirano. L'armée assiégeante. Ny mpa- 
nao fahirano. 

— , sm. pi. Mpanao fahirano/ 

ASSIÉGER, va. 1* Manao fahirano. On 
va — la ville. Hatao fahirano ny tanâ- 
na. 2 # fig. Mitangorona, mitangongo, mi- 
bososika. La foule assiégeait la porte 
du tribunal. Ny vahoaka nitangorona* 
etc., tao am-bara varan' ny trano iltsara- 
na. 3*— t Manenjika, manahirana. Son 
créancier l'assiège tous les matins. Ny 
tompon-trosa manenjika azy isa-ma- 
raina. Cet homme m'assiège tout le jour. 
A/anahirana ahy mandritra ny andro 
io oloua io. 

ASSIETTE, sf. !• Lovia, vilia. 2° —, 
Toerana, ûtombcnana. Les murs ont 
pris leur — . Naka toerana ny rindrina. 
Ce malade ne peut trouver une bonne 
— . Tsy mahita toerana, hitombenana 
tsara io marary io. Il n'est pas dans son 
— ordinaire. Tsy mitombina araka ny 
fanaony izy. 3 # —, Fizarazaran-ketra. 
Faire V — de l'impôt. Mizarazara ny 
hetra. 

ASSIETTÉE, sf. Bran' ny lovia, iray 
lovia. 

ASSIGNATION, sf. f Fanokanana. 2* 
— , Fiantsoana olona hotsaraina. 

ASSIGNER, ua. 1° Manendry, manoka- 
na. — un rendez-vous. Manendry fo- 
toana. Il m'a assigné une rente de cont 
piastres sur ses terres. iVanoftana aria- 
ry zato isan-laona ho ahy avy amy ny 
taniny izy. 2° —, Mampaka olona hotsa- 
raina, miantso — . On l'a assigné devant 
les juges. Nampanalaina, nantsoina 
ho eo anatrehan' ny mpitsara izy. 

ASSIMILATION, sf. I» Fampitahana, 
fanoharana. 2° —, Fandraisana tsiron- 
javatra ivelomana. 

ASSIMILER, va. Mampitovy, mampa- 
nahaka, mampilaha, manohatra. L'iv- 
rognerie assimile l'homme à la brute. 



Digitized by 



Google 



ASS 



- 5<* 



ASS 



Ny bamamoana mampitouy. mampa- 
nahaka ny olona amy ny biby. — une 
chose aune autre. Afampitaha, mano- 
hatra zavatra anankiray amy ny hafa. 

S'assimiler, vpr. 1* Marapitaba tena, 
manoha-tena. 2 a — , Mandray tsiron-java- 
tra ivolomana. Les plantes s'assimilent 
les sucs de la terre. Ny zava-maniry 
mandray ny tsiron' ny tany iveloma 
ny. 

ASSIS, ISE, p. et adj. Tafapetraka, voa- 
petraka, napetraka, mipetraka, tafatom- 
bina, voatombina, natombina, mitombi- 
na. Voy. Asseoir. 2 # — , Voaorina, nao- 
rina, miorina. La ville est assise sur une 
montagne. Voaorina, etc., ao an-ten- 
droinbohitra ny tanâua. 

ASSISE, sf. Vato iray andalana, tany iray 

tovana. 
ASSISTANCE, sf. \" Fanatrehana, fa- 
monjena, fivoriana. 2° — , Fanampiana, 
vonjy, fitaliiana. Implorer 1' — de quelqu' 
un. Mihanta fanampiana, etc., arain' 
olona. 
ASSISTANT, ANTE, s. et adj. 1- 

Mpanatrika. 2°— , Mpanampy. 
ASSISTER, un. Manatrika, mamonjy. 
J'assistai au jugement. Nanatrika ny 
fitsarauaabo.-— a la messe. Mamonjy la- 
mesa. . 
—, ra. i Manampy, mamonjy, mitaby.— 
les pauvres. Manampy, mamonjy ny 
mabantra. Dieu m'a assisté. Nanampy, 
namonjy, nitahy aby Andriamanitra. 
2°— , Miaraka. Il était assisté de deux 
gendarmes. Nisy poiisy roalaby niaraha 
taminy. 
ASSOCIATION, sf. t" Fikambanana, 

flombonana. 2°— , Fikambanana. 
ASSOCIÉ, ÉE,a(/y. et s. Namana, mpi- 

kambana, mpiombona. 
ASSOCIER, va. 1° Manome bo namana. 
2* — , Maka ho namana, — bo mpiombona. 
Je l'ai associé à mon emploi. JValaiko 
ho namana tamy ny rabarabako izy. 
Il a associé son lils à son commerce. 
Naka ny zanany lahy ho mpiombom- 
barotra aminy izy. 3°//f7. Manakambana. 
S'associer, vpr. 1° Manao fikambanana, 
mikambana, miombona. 2°— , Mikamba- 
na, akambana. Ces deux idées ne peu- 
vent s*—. Tsy azo ahambana ireo he- 
vilra roa ireo. 
ASSOMBRIR, ra. 1- Manamaizinn, 
mampanjombuna. 2° fi y. Mampanjonitra. 
S'assombrit*, vpr. !• Mibamaizina, mi- 



bamanjombona. 2* fïg. Mihamanjonitra. 
Voy. Sombhk. 

ASSOMMANT, ANTE, adj. Mahadi- 

kidiky, mahadiboka, mabafaty. 
ASSOMMER, ra. 1° Mamono mahafa- 
ty. Il assomma le bœuf d'un coup de 
massue. Nahafaty ny omby tamy ny 
kanonta izy. 2°— , Mametsapetsaka, ma- 
navokavoka, manontatonla, raandaroda- 
roka, mandabodaboka, mamangovango, 
nianjezika, maqao vely kary, manao ka- 
po-tandrimo. Il assomme ses esclaves. 
Mametsapetsaka, etc., ny mpanompo- 
ny izy. 3* fîg. Mabadikidiky, mabadibo- 
ka, mahafaty. Il m'a assommé de ques- 
tions. Nahadikidiky, nahadiboha aby 
tamy ny fanontanitaniana izy. La cbaleur 
m'assomme. Matin* ny hafanàna aho. 
ASSOMMOIR, 8m. 1° Kanonta famo- 

noana omby. 2°—-, Langilangy. 
ASSOMPTION, êf. Ny nampakarana 

any Masina Mary any an-danitra. 
ASSORTI, IE, adj. 1° Be entana, be 
fanaka. Marchand bien — . Mpivarotra 
be entana, etc. 2°— , Mifanaraka, mifa- 
nambina. Epoux assortis. Mpivady mi- 
fanaraka, etc. 
ASSORTIMENT, sm. 1* Famononana 

entana. 2'—, Fitanarahana. 
ASSORTIR, ra. Mamonona entana. — 
une boutique. Mamonona entana amy 
ny trano fivarotana. 2°— -, Mauakambana 
zavatra mifanaraka. — des cou leurs. Ma- 
nakambana loko mifanaraka. 
—, ru. Mifanaraka. Ces couleurs n'assor- 
tissent pas bien ensemble. Tsy mifana- 
raka tsara ireo loko ireo. 
S'assortir, vpr. Mifanaraka, mifanam- 

bina. 
ASSORTISSANT, ANTE, adj. Mi- 
fanaraka. Voici une étoffe assortissante 
à la votre. Indro ny lamba mifanaraka 
amy ny anao. 
ASSOUPIR, ra. 1* Mabarcndremana, 
mampatoritory. Ce remède m'assoupit. 
Maharendremana, etc., aby izany fana- 
ibdy izany. 2 q fiy. Manaketraka, "mam-. 
pitony, mampionona. — la douleur Ma- 
naketraka, etc., ny alahelo. —une sédi- 
tion. Mampitony, mampionona liko- 
miana. 
S'assoupir, rpr. 1» Rendremana, mato- 
ritoiy. 2° fig. Mibaketraka, mitony, raio- 
nona. 
ASSOUPISSANT, ANTE, adj. Ma* 
bareudremana, mampatoritory. 



k 



Digitized by 



Google 



A8S 



— 57 — 



AST 



ASSOUPISSEMENT, sm. t* Haron- 
dremana, fatoritory. 2* fig. Fatoritory, 
filsikamokamo, fitsilamodamoka, lltsimo- 
zimozy. Sortez de votre—. Atsaharo ny 
fatoritorinareo, etc. 

ASSOUPLIR, va. 1° Manalofaka. — un 
habit. Manalcfaka akanjo. 2° fig. Ma- 
nalefaka, mampahalomy fanahy. -~son 
langage. Manalefaka ny fitcniny. — le 
caractère de quelqu'un. Mampahale- 
my fanahy olona. 

S'assouplir, vpr. i* Mihamalefaka. 2* 
fig. Mihamalemy fanahy. 

ASSOURDIR, va. Manarenina, man- 
karenina, maharenina. Le canon l'avait 
assourdi. Nankarenina azy ny tafondro. 
ASSOURDISSANT, AN TE, adj. Ma- 
narenina, mankarenina, maharenina. 
Ces enfants font un bruit—. Mikotaba- 
taba manarenina, maharenina ireo 
ankizy ireo. 
ASSOUVIR, va. 1° Mahavoky. Rien ne 
pouvait — sa faim. Tsy nisy zavatra 
nahavoky azy. 2° fig. Mahafa-pô. Rien 
ne peut — sa cupidité. Tsy misy ma/ia- 
/a-pô azy amyny Glan-karena. 
S'assouvir, upr. l # Mivoky,2*/îflf. Afa-pô. 
ASSOUVISSEMENT, sm. 1» Fahavo- 
kisana,havokisana. 2* fig. Fahafahara-pô. 
ASSUJETTIR ou ASSUJÊTIR, ua. 
!• Mampanaiky. — un peuple. Mampa- 
naiky firenena anankiray. 2° fig. Ma- 
nery. Il l'assujettit à dos travaux péni- 
bles. Nolereny hanao asa sarotra izy. 
3* — , Manamafy. — une table qui remue. 
Manama fy latabatra mihetsikotsika. 
S'assujettir, vpr. 1° Manaiky, manara- 
ka. 8'— aux usages. Manaraka ny fa- 
nao. 2* —, Mahafehy tena, manery tena. 
S* — au travail. Mahafehy tena, etc., 
hiasa. 
ASSUJETTISSANT ou ASSUJÉ- 
TISSANT, ANTE, adj. Tsy misy 
ahafahana, mahatery. Emploi — . Raha- 
raha tsy misy ahafahana, etc. 
ASSUJETTISSEMENT ou ASSU- 
JÉTISSEMENT, sm. 1° Fanekena, 
fanarahana. 2 - —, Fanerena. Il ne peut 
souffrir cet — . Tsy mahazaka izany fa- 
nerena izany izy. 
AS8UMER, va. Miandraikitra, miadidy, 
miantoka. — sur soi la responsabilité 
dune chose. Miandraikitra, etc., zava- 
tra anankiray. 
ASSURANCE, sf. i° Fahafantarana ma- 
rina. J'ai 1' — que cette place me sera 



donnée. Fantatro marina fa hahazo 
izany raharaha izany aho. 2 # — , Toky, 
fahato kiana, fahasahiana. On lui a donné 
1' — qu'il serait nommé. Nomeny tohy izy 
fa hofidlna. Parlez avec — . Mitenena 
amim-pa/ia/o/uana, amim-pa/iasa/ua- 
na. 3* — , Antoka. Je vous donnerai une 
bonne—. Homeko antoka tsara hianao. 

ASSURÉ, ÉE, adj. \ m Mahatoky, azo 
itokiana, matoky, sahy, kinga, tsy misy 
isalasalana. Rempart —, Manda maha- 
toky, azo itokiana. Il a une contenance 
assurée. Mampiseho toky, hasahiana 
ny toetrany. Il n'a pas la main assurée. 
Tsy kiîiga tànana izy. Un signe — . Fa- 
mantarana tsy misy isalasalana. 2°— , 
Voantoka. Mon navire est — . Voantoka 
ny samboko. 

—, sm. Ny voantoka. 

ASSURÉMENT, adv. Tokoa, marina. 

ASSURER, va. 1* Milaza marina. Je 
vous assure qu'il n'a pas volé. Milaza 
marina aminao aho fa tsy nangalaira 
izy. 2° —, Manome toky. Vous pouvez 
1' — que je le protégerai. Azonao orne* 
na toky izy, fa hiaro azy aho. 3° — , Ma- 
namafy, manao izay ahazoana. —une 
poutre. Afanamafj/sakatnandimby. —sa 
puissance. Manamafy ny fahefany.— la 
subsistance d'une ville. Manao izay 
ahazoan' ny lanûna ûveloraana. 4°— , Mi- 
antoka. —une maison. Miantoka trano. 

S'assurer, vpr. !• Mahita marina. Je 
me suis assuré du nombre des blessés. 
Efa hitako marina ny isan' ny nara- 
tra. 2*— , Mihiamafy, manao izay aha- 
zoana, mahazo, misambotra. Assurez- 
vous d'un cheval. Ataovy izay ahazoa- 
nao soavaly anankiray. Le chef de l'ar- 
mée s'est assuré d'une ville fortifiée. Ny 
komandin* ny tafika nahazo vohitra mi- 
raanda. Il s'est assuré de sa personne. 
Nisambotra azy izy. 

ASSUREUR, sm. Mpiantoka. 
ASTÉRISQUE, sm. Sarin-kintana atao 
fa mantarana (*). 

ASTHME, sm. Sohika. 

ASTICOTER, va. Mihetraketraka, ma- 
norisory. 

ASTIQUER, va. Manadio. 

ASTRE, sm. Astra, zavatra eny amy ny 
habakabaka toy ny kintana, ny masoan» 
dro, etc. || loc. L'— du jour. Ny maso» 
andro. L'— de la nuit. Ny volana. il 
est né sous un— favorable. Tsara vin* 
tana izv. 



Digitized by 



Google 



ATO 



— 58 



ATT 



ASTREINDRE, va. Manery. 
S'astreindre, vpr. Mamehy tena, ma- 
hafehy teaa, manery saina. Voy. B'as- 

SDJETTIR. 

ASTRINGENT, ENTE, adj. Mampi- 

tohana. 
ASTROLOGIE, sf. Fanandroana, hi- 

tsakandro. 

ASTROLOGUE, sm. Mpanandro, mpa- 
nao hitsakandro. 

ASTRONOME, sm. Mpahay astrono- 
mia. 

ASTRONOMIE, sf. Fahaizana momba 
ny astra, astronomia 

ASTRONOMIQUE, adj. Momba ny as- 
tronomia. 

ASTRONOMIQUEMENT, ado. Àra- 
ka ny astronomia. 

ASTUCE, sf. Hafetsen-dratsy. 

ASTUCIEUSEMENT, adv. An-kafe- 
tsen-d ratsy. 

ASTUCIEUX, EUSE, ad;\ Fe tsy ratsy, 
misy hafetsen-dratsy, 

ATELIER, sm. 1° Trano liasana. 2°— , 
Ny mpiasa miray trano liasana. 

ATERMOIEMENT ou ATERMOl- 
MENT, sm. Fampihemorana andro 
fandoavam-bola. 

ATERMOYER, va. Mampihemotra an- 
dro fandoavam-bola. 

S'atermoyer, vpr. Mahazo andro. 

ATHÉE, sm. Tsy mino an' Andriamani- 
tra. 

ATHÉISME, sm. Tsy finoana an' An- 
driamanitra. 

ATHLÈTE, sm. I* Mpitolona na mpi- 
faraely totohondry tamy ny Grika. 2* fig. 
Olo-matanjaka. 

ATLAS, sm. Boky sarin-tany. 

ATMOSPHÈRE, sf. 1« Ny aora mano- 
didina ny vohon' ny tan y, atmosfera. 2° 
fig. Ny rivotra. L'— des hôpitaux est 
malsaine. Ratsy ny rivotra ao anaty tra- 
no fitsaboana. 

ATMOSPHÉRIQUE, ad;. Momba ny 
atmosfera. 

ATOME, sm. 1° Zavatra madinika in- 
drindra. 2 B fig. Zavatra kitsika dia kitsi- 
ka. L'homme n'est qu'un — sur le globe. 
Ny olona kitsika dia kitsika raha oha- 
rina amy ny tany itocrany. 

ATONIE, sf. Hahosana, harerahana. 

ATOURS, sm. pi. Fihaingoam-behiva- 
vy. 

ATOUT, sm. Karalra mitovy amy ny 
faravato. 



ATRABILAIRE, ad;. Sorisorena, to- 
sotsosotra. 

ÂTRE, sm. Fatana. 

ATROCE, adj. f Masiaka, lozabe. Hom- 
me—. Olona masiaka, lozabe. 2 # — , Be 
vava, lozan-tany. Crime—. Heloka be va- 
va, etc. Douleur—. Fijaliana lozan-tany. 

ATROCEMENT, adv. IzaitBizy. 

ATROCITÉ, sf. 1° Hasiahana, haloza- 
na! 2°— , Halehibe. 

ATROPHIE, sf. Hahiazamv 

ATROPHIÉ, ÉE, ad;. Tsy velon-ko- 
mana, raikitapisaka, kangoaza. 

ATTABLER, va. Mampipetraka ela 
amy ny latabatra. 

S'attabler, vpr. Mipetraka ela amy ny 
I A.t n.h fttrft 

ATTACHANT, ANTE, adj. Mampi- 
raikitra ny saina, maharenoka. C'est une 
lecture fort attachante. Famakian-teny 
mampiraihitra ny saina, etc., loatra 
izany. 

ATTACHE, sf. 1* Fatorana, tady, kofe- 
hy. Mettez le chien à r — . Ataovy am- 
patorana, afatory ny alika. 2* fig. Fi- 
tiavana, firaiketam-pô. Il aura de la peine 
à rompre cette—. Ho sarotra ho azy ny 
miala amin' izany fitiavana, etc., izany. 

ATTACHÉ, ÉE, p. et ad;. 1° Voafa- 
totra, nafatotra, voafehy, nofehezina, 
voaroby, norohizana, voaharaka, noha- 
rahana, voaraikitra, naraikitra, mirai- 
kitra, voapetaka, napetaka, mipetaka 
voafantsika, nofantsihana, mifantsika. II 
a les mains attachées derrière le dos. 
Mifatotra tânan' ivoho izy. Les paquets 
sont attachés. Voafehy ny entana. 2 # 
fig. Nakambana, mikambana, nampom- 
baina, momba, nankinina,. miankina, 
atao ho, heverina. 3*— , Voatana, nota- 
nana, voahazona, nohazonina, mifantsi- 
ka, tafaraiki-pô, miraiki-pô, milozoka, 
renoka. Il est fort — à ses enfants. Ta- 
faraiki-pô, miraiki-pô mafy amy ny 
zanany izy. 
ATTACHEMENT, sm. Firaiketam-pô. 
firaiketana, fifantsihana, filozohana. 11 
a de r — à l'étude. Miraikitra, mifan- 
tsika, milozoka amy ny fianarana izy. 
ATTACHER, va. t° Marna totra, mame- 
hy, mifehy, mandrohy, mangaraka, man- 
draikitra, mametaka, mamantsika. — un 
bœuf avec des cordes. Mamatolra t 
mandrohy omby amy ny mahazaka. — 
les pierres des tombeaux pour les traîner. 
A/anyara-bato hotarihina. — des images 
au mur. Mandraikitra, mamefaAasa* 



fc 



Digitized by 



Google 



ÀTT 



— 59 — 



ATT 



ry amy ny rindrina. — - avec un clou. Ma- 
manlsika. 2* fig. Manakambana, mam- 
pomba, manankina, manao ho, mihevi- 
tra. J'attache ma destinée à la vôtre. 
Akambako amy ny anao ny anjarako. 
Les imperfections que Dieu a attachées 
à notre nature. Ny kilema nampom- 
feain* Andriamanitra ny toetrantsika. 
Cette mère attachait son bonheur à celui 
de ses enfants. Izany reny izany nanan- 
kina ny hasambarany tamy ny any ny 
xanany. — de l'importance à quelque 
chose. Manao zavatra anankiray ho le- 
hibe. Quel sens attachez- vous à ce mpt ? 
lnona no hevitr' izany teny izany, araka 
ny hevitrao ? 3 # — , Mitana, mihazona, 
manpifantsika, mampiraiki-pô, mampi- 
raiki-tsaina, maharenoka. Son emploi l'at- 
tache à Paris. Ny raharahany no mitana, 
mihazona, mampifantsika azy any Pa- 
risy. Ce bienfait m'attache à vous pour 
jamais. Izao soa azoko izao mampiraiki- 
ira ny foko aminao ho mandrakizay. 
Cette étude attache beaucoup. Mampi- 
raikitra ny 8aina, maharenoka loatra 
izany fianarana izany. || loc. — ses yeux 
sur quelqu'un. Mibanjina olona. 

S'attacher, vpr. 1* Miraikitra, mipeta- 
ka, mifikitra, mamihina. La boue s'atta- 
che aux habits. Miraikitra, mipetaka 
amy ny akanjo ny fotaka. Les lianes 
s'attachent aux arbres. Miraikitra, mi- 
fikitra amy ny hazo, mamihina ny ha- 
zo ny vahy. 2° fig. Mikambana, momba, 
miankina. L'opprobre qui s'attache à de 
tels crimes. Ny fahafaham-baràka izay 
momba ny heloka lehibe tahaka izany. 
3*—, Miraikitra, mifantsika, rairaiki-pô, 
mirai ki-tsaina, milozoka, mikely aina. 
Mes regards s'attachèrent sur lui. Ni- 
raikitra taminy ny masoko. Il s'atta- 
che trop à ses opinions. Miraikitra 
loatra amy ny heviny, mitompo teny 
fantatra izy. Il s'attache à traduire fi- 
dèlement. Mikely aina mba handika 
tsara izy. 

ATTAQUABLE, adj. Azo asiana, azo 
toberina. La ville n'est pas—. Tsyazo 
asiana ny tanânà. 

ATTAQUANT, «m. i* Mpamely. 2* fig. 
Mpanohitra, mpanaratsy, mpiampanga. 

ATTAQUE, *f. 1» Famelezana, fanani- 
hana, sovok'ady. 1* fig. Fanoherana, 
fanaratsiana. 3°— , Fihetsehana. Il a eu 
deux attaques de goutte. Nihet&ika in- 
droa ny gaotrany. 

ATTAQUER, fa. !• Mamely, manani- 



ka, misovoka. —l'ennemi. Mamely ny 
fahavalo. —une place. Mamely tanana, 
manani-bohitra. — quelqu'un dans la 
rue. Mamely olona eny amy ny araben- 
dàlana. — à l'improviste. Misovoka, ma- 
nao sovok' ady. —à l'improviste peàdant 
la nuit. Manao sovok' alina. 2° fig. Ma- 
mely, manohitra, manaratsy, mi tory, 
—quelqu'un de paroles. Mamely teny 
olona. — le vice. Mamely nyfahazaran- 
dratsy. Ce livre attaque la religion. Ma- 
mely, manohitra, manaratsy ny 11- 
vavahana izany boky izany. Ce journal 
m'attaque. Mamely, manaratsy ahy 
izany gazety izany.— quelqu'un en jus- 
tice. Mitory olona ao amy ny fitsarana. 
La petite vérole attaqua l'armée. Name- 
ly ny taûka ny nendra. 3°— , Manombo- 
ka, manala, manesotra, homana. L'ora- 
teur attaqua immédiatement son sujet. 
Nympandaha-teny nano>n6ofta vetivoty 
nilaza ny foto-teniny. Attaquez ce din- 
don. Analao, anesory io vtrontsiloza io. 
La rouille attaque le 1er. Ny harafesina 
homana ny vy. 

S'attaquer, vpr. Mame'y, manohitra. 
manaratsy. Il s'est attaqué à plus fort 
que lui. Namely, etc., izay nahery no- 
ho izy izy. 

ATTARDER, va. Manela. 

S'attarder, vpr. Mijanona ela, miaoria- 
na. 

ATTEINDRE, va. 1° Mahavoa, maha- 
lakatra, mahatratra. Il l'atteignit d'un 
coup de pierre. Nahavoa azy tamy ny 
vato izy. Il étendit le bras, et l'atteignit 
de son bâton. Nahinjiny ny sandriny 
ka takany tamy ny tehiny izy. Je l'ai 
vite atteint en route. Tralrako % tratro 
haingana teny au-dâlana izy. Cet enfant 
brise tout ce qu'il atteint. Yakin' io zaza 
kely io ny zavatra rehetra izay takany t 
tratrany. Il atteignit rapidement la 
ville. Nahatratra haingana ny tanana 
izy. 2° fig. Mahatratra, mahavoa, maha- 
zo. Il a atteint sa douzième année. iVa- 
hatratra ny faharoa amby ny folo tao- 
nany izy. L'épidémie atteignit plusieurs 
contrées. Ny areti-mifindra nahavoa, 
nahazo ny fari-tany maro. 

—, vn. 1° Mahavoa, mahatakatra, maha- 
tratra. 2° fig* Mahatratra. Je ne puis 
— à la perfection. Tsy mahatratra ny 
fahalavorariana aho. 

S'atteindre, vpr. Mifaracly, mifandra- 
tra, mifampikapa, mifanjinja. 

ATTEINTE, sf. 1° Fahavoazana, faha- 



Digitized by 



Google 



ATT 



— 60 — 



ATT 



tratrarana. 2° fig. Fahatratrarana, faha- 
voazana, fahazoana, fanimbana. Il a eu 
une —de goutte. Tratra, voa, azon' ny 
gaotra izy. Porter — à la réputation dos 
autros. Manimba ny lazan' olona. 

Hors d'atteinte de, loc. adv. Tsy taka- 
tra, tsy tratra. 

ATTELAGE, «m. Soavaly na omby in- 
dray mitarika. 

ATTELER, va. Manakambana soavaly 
?ia biby hafa hitarika kalesy na zavatra 
hafa. 

ATTELLE, sf. Hamatra, harato. 

ATTENANT, ANTE, adj. Manolotra, 
mifanolotra. Son emplacement est — au 
mien. Manolotra nyahy, mifanolotra 
amy ny ahy ny tokotaniny. 

ATTENDANT (EN), loc. adv. Aloha, 
angaloha. Lisez en — . Vakio aloha, an- 
galoha. 

En attendant, loc. conj. Ambara-paha... 
Etudiez en — qu'il soit l'heure de vous 
en aller. Mianara am&ara-pa/ia-tongan' 
ny fotoana hialanao. 

ATTENDRE, va. 1* Miandry. J'attends 
la voiture. Miandry ny kalesy aho. J'at- 
tends une lettre. Miandry taratasy aho. 
2* fig. Miandry, manantena. La gloire 
attend l'homme vertueux. Nyvoninahi- 
tra miandry ny olona tsara fanaby. Je 
n'attends aucune récompense des hom- 
mes. Tsy manantena valisoa amin' 
olombelona aho. 

S'attendre, vpr. Manantena, manampô. 
Je no m'attendais pas à vous voir arriver 
sivito.Tsynanfcnai&o, tsy nampoizi/to 
fa ho tonga haingana toy izany hianao. 
Je no m'attendais pas à tant de contra- 
riétés. Tsy nampoUiko fa ho sahirana 
be toy izany aho. 

ATTENDRIR, va. 1 # Manalemy, man- 
kalemy, mandemy. L'eau attendrit les 
haricots. Manalemy, etc., ny tsarama- 
so ny rano. 2° v fig. Mampangoraka, 
mampitsetra, mahonena. Ses larmes m' 
attendrissent. Mampangoraka, etc., 
ahy ny ranomasony. 

S'attendrir, vpr. f Mihalemy, miha- 
malemy. 2° fig. Mangpraka, mitsetra, 
onona. 

ATTENDRISSANT, ANTE, adj. 
Mampangoraka, mampitsetra, mahone- 
na. Récit—. Tantaia mampangora- 
ka, etc. 

ATTENDRISSEMENT, sm. Fango- 
rahana, filscrana, tsc-pô. 



ATTENDU, TJE, p. 1* Nandrasana, 
andrasana. 2° fig. Nantenàina, ante- 
naina. 

Attendu, prèp. Noho. — sa jeunesse. 
Noho ny hatanoràny. 

Attendu que, loc. conj. Satria. —que 
le malade va mieux, n'appelez pas le 
médecin. Satria efa tsara tsara kokoa 
ny marary ka aza miantso dokotera. 

ATTENTAT, sm. Fitadiavana hanao 
heloka lehibe, fanoherana, fandravana. 
Un — contre la liberté publique. Zavatra 
manohitra, mandrava ny fahazakan- 
tenan' ny vahoaka. 

ATTENTATOIRE, adj. Manohitra, 
mandrava. 

ATTENTE, sf. 1* Fiandrasana. Il est 
dans 1' — . Miandry izy. 2 # fig. Fanan- 
tenana, fanampoizana. Il a rempli mon 
— . Notanterahiny izay nantcnaiko, 
nampoiziko. 

ATTENTER, vn. Mitady hanao heloka 
lehibe, manao izay..., manohitra, man- 
drava. Il osa — aux jours de son père. 
Sahy nitady hamono, nanao izay ha- 
monoana ny rainy izy. 

ATTENTIF, IVE, adj. Mitandrina. 

ATTENTION, 8f. 1° Fitandremana. 
Ecoutez avec — . Henoy amim-pitandre- 
mana. 2* —, Fitiavana, .hazavam-pô, 
hatsaram-pô. Il m'a donné mille preuves 
d' — durant ma maladie. Nampiseho 
fitiavana, etc., lehibe tamiko izy tamy 
ny izaho narary. 

—, in t. Tandremo 1 

ATTENTIVEMENT, adv. Amim-pi- 
tandromana. 

ATTÉNUANT, ANTE, adj. Manake- 
ly, mampihena. Il n'a été condamné 
qu'à vingt ans de travaux forcés à cause 
de certaines circonstances atténuantes. 
Nohelohina ho gadralava roapolo taona 
hiany izy noho ny zavatra sasany na- 
nakcly, nampihena ny helony. . 

ATTÉNUATION, va. !• Halemena, fa- 
hosana. 2» —, Fanakelezana, fampihe- 
nâna. 

ATTÉNUER, va. !• Mankalemy, mam- 
pahalcmy, mampahosa. Les veilles l'ont 
atténué. Ny liaretan-tory nankalemy, 
etc., azy. 2*—, Manakely, mampihena. 
Les avocats savent— les fautes. Ny mpi- 
solo vava mahay manakely, mampi- 
hena ny heloka. 

S'atténuer, vpr. Mihakely, mihena. 



Digitized by 



Google 



ATT 



— 61 — 



ATT 



ATTERRER, va. Mandavo. Il atterra 
le taureau. Nandavo ny ombalahy izy. 
2* fig. Mandrava, mandevona, mamon- 
gotra, maraongana. Les barbares atter- 
rèrent la puissance romaine. Ny bari- 
bariana nandrava, etc., ny fanjakana 
romana. 3*—, Manafotra alahelo, maha- 
rera-pô. La nouvelle de la mort de son 
fils Ta atterré. Ny nandrenesany ny na- 
hafatesan* ny zanany lahy nanafotra 
alahelo, etc., azy. 

ATTERRIR, vn. Mitody, miantsona, 
miakatra an-tanety. 

ATTERRISSAGE, sm. Fitodiana, fîan- 
tsonana, fiakarana an-tanety. 

ATTERRISSEMENT, sm. Antsanga. 
Gomme Alluvion. 

ATTESTATION, sf. Taratasy vavo- 
lombelona, taratasy fanamarinana. 

ATTESTER, va. 1* Milaza marina, 
mitsangan-ko vavolombelona, raanama- 
rina, manaporofo, mampiseho. Je vous 
atteste qu'il est mort. Izaho milaza 
marina aminao fa maty izy. Ses larmes 
attestent son repentir. Ny ranomasony 
mitsangan-ko vavolombelona, mana- 
marina, manaporofo, mampiseho ny 
fanenenany. 2*— , Maka ho vavolombe- 
lona. J'en atteste le Dieu Tout-Puissant. 
Maka an'Andriamanitra Tsitoba ho va- 
volombelona aho. 

ATTIÉDIR, va. l # Mahamatimaty. 2° fig . 
Mampihena, manakely. Les querelles 
attiédissent l'amitié. Ny flfandidirana 
mampihena, etc., ny fisakaizana. 

S'attiédir, vpr. 1° Mihamatimaty. 2° 
fig. Mihamatimaty, mihena, mihakely. 
Son zèle s'est attiédi. Nihamatimaty, 
etc., ny zotom-pony. 

ATTIÉDISSEMENT, sm. 1* Fihama- 
timaty. 2* fig. Fibenàna, Ûhakelezana. 

ATTIFER, va. Mampanao haingo be 
renty. 

S'attifer, vpr. Manao haingo be renty. 

ATTIRAIL, sm. 1° Forongo. «-de chas- 
se. Forçngon' ny mpitifitra. 2 # — , Vo- 
rongo foana. Pourquoi ces attirails? 
Ahoana ireny vorongo foana ireny ? 

ATTIRANT, ANTE, ad;. Mahatarika. 

ATTIRER, va. 1° Mitarika, manintona. 
L'aimant attire le fer. Ny andriamby 
mitarika, etc., ny vy. 2° fig. Mitarika, 
mampahazo, mampahita. Il fit semblant 
de fuir pour— l'ennemi dans la plaine. 
Nody nandositra izy mba hitarika ny 
fahavalo ho ao amy ny tany le maka. Le 



génie attire la gloire. Ny fahaizana mi- 
tarika, mampahazo voninahitra. Un 
malheur en attire un autre. Ny voina 
milari-boina, ny loza mitarika, mam- 
pahita loza hafa koa. 

S'attirer, vpr. 1° Mifampitarika, mifa- 
nintona. 2° — , Mahazo, mahita, tonga. 
Il s'est attiré la haine du public. Ton- 
ga nankahalain' ny be sy ny maro izy. 

ATTISER, va. \ 9 Misorona afo. 2 # fig. 
Mampirehitra, mamelona. —la discor- 
de. Mampirehitra, etc., ny tsy fifana- 
rahana. 

ATTISEUR, sm. Mpisorona afo. 

ATTISOIR, sm. Fisoitrafo, havitra. 

ATTITRÉ, ÉE, adj. Faleha, femanta- 
nana. C'est mon marchand — . Mpivaro- 
tra falehako, famantanako izy. 

ATTITUDE, sf. 1* Toetra. fitoetra, ft- 
petraka. Il a une — respectueuse. Mam- 
piseho fanajana ny toetrany, etc. 2° fig. 
Toetra. Il prend une— hostile. Mampi- 
seho toetra te-hiady izy. 

ATTOUCHEMENT, sm. Fikasihana, 
fitsapana, fanendrena. 

ATTRACTIF, IVE, adj. Mahatarika, 
manintona. Force attractive. Hory ma- 
hatarika, etc. 

ATTRACTION, sf. Fitarihana, flfam- 
pitarihana, hery mahatarika, fanintona- 
na, fifanintonana. 

ATTRAIT, sm. 1° Zavatra mahatarika, 
zavatra mahaftnaritra, fitiavana. Cet 
emploi a de grands attraits pour lui. 
Mahatarika, mahaftnaritra azy, tia- 
ny dia tiany izany raharaha izany. 2*—, 
pi. Hatsaran-tsarehy, hatsaram-bika. 
Comme Appas. 

ATTRAPE, sf. Fitaka, fandrika, hafe- 
tsena, soloky. 

ATTRAPER, va. 1° Mamandrika, ma- 
havoa, mahazo, misambotra. Voici un 
piège pour— des cailles. Itsy ny fandri- 
ka hamandrihana papelika. J'ai at- 
trapé dix cardinaux à la glu. JVa/ia- 
voa, nahazo fody folo tamy ny dity aho. 
J'ai attrapé un joli papillon. Nahasam- 
botra lolo iray mahafinaritra aho. 2*— , 
Mahatratra, mahazo am-body omby. Je 
l'ai attrapé à me voler. Tratrako, azo- 
ko am-body omby teo am-pangalara- 
ny ny zavatro izy. 3* fig. Mahavoa, 
mahazo. J'ai attrapé la fièvre. Voa r 
azon' ny tazo aho. J'ai attrapé un bon. 
emploi. Nahazo raharaha tsara aho* 
Une pierre l'a attrapé au front. Voan' 



Digitized by 



Google 



ATT 



— G2 — 



AUD 



ny vato tamy ny handriny izy. 4 # — , 
Mamitaka, mametsy, manambaka, ma- 
noloky, mikapa. Le marchand m'a at- 
trapé. Namitaka, etc., ahy ny mpiva- 
rotra. Il m'a attrapé mon argent. No- 
fetseny, nokapainy ny volako. 

S'attraper, vpr. 1° Mamikitra, miflki- 
tra. S'— à une branche. Mamikitra, 
etc., amy ny rantsan-kazo. 2* fig. Mi- 
famitaka, mifametsy, mifanambaka, mi- 
fanoloky, mifampikapa. 

ATTRAPEUR, BUSE, adj. Mpami- 
taka, mpametsy, mpanambaka, mpano- 
loky, mpikapa. 

ATTRAPOIRE, sf. f Fandrika. 2° fig. 
Fitaka. 

ATTRAYANT, ANTE, ad;. Mahata- 
lika, mahafinaritra. 

ATTRIBUER, va. 1" Manendry, man- 
draikitra. Les émoluments attribués à 
cet emploi. Ny karama voatendry, na- 
raikilra ho any ny mpanao izany raha- 
raha izany. 2 # — , Manao ho fototra, — 
antony, manao... On lui attribue la vic- 
toire. Ataon % ny olona fa izy no foto- 
tra, anton'ny fandresena. On attribue 
à ce remède de grandes vertus. A taon' 
ny olona fa be hery io fanafody io. 

S'attribuer, vpr. Manao ny tenany ho 
fototra,— antony, manao ny tenany ho..., 
mihambo ho..., manandoka. Chacun des 
deux partis s'attribue la victoire. Kamy 
mihambo ho mpandresy ny andaniny 
roa. S'— l'ouvrage d'autrui. Manan- 
doka ny asan' olona. 

ATTRIBUT, 8m. Fomba, toetra, an- 
jara. La bonté est un— -de Dieu. Ny ha- 
tsaram-pô dia fomba, toefran'Andria- 
manitra. Le droit de faire grâce est un— 
de la souveraineté. Anjaran' ny mpan- 
jakany raamela heloka. 2»—, Ohatra. La 
balance est T— de la justice. Ny mizana 
dia ohatry ny fahamarinana. 3*— , Te- 
ny milaza ny toetry ny sujet. 
ATTRIBUTION, sf. Anjara raharaha. 
Cela n'est pas dans ses attributions. Tsy 
anjara raharahany izany. 

ATTRISTANT, ANTE, adj. Mampa- 

lahelo, mampauory. 
ATTRISTER, va Mampalahelo, mam- 

pahory. Cette nouvelle m'attriste. Mam- 

palaheto, etc., ahy izany zava-baovao 

izany. Voy. Affliger. 
S'attrister, vpr. Malahelo. . 
ATTRITION, sf. Fanenenana tsara an- 

loninv. 



ATTROUPEMENT, sm. Fivorian' ny 
mpitabataba. 

ATTROUPER, va. Mamory olona hita- 
bataba. 

S'attrouper, vpr. Mivory hitabataba. 

AU, pour  le. Voy. À. 

AUBADE, sf. f Hira atao amin'olona 
raha vao mazava ratsy. 2° fig. Akorala- 
va fanesoana. 

AUBAINE, sf. Zara tsy nampoizina. 

AUBE, 8f. 1* Mazava ratsy, mangiran-d ra- 
tsy. 2°— , Akanjo fotsy rebareba fanao 
amy ny fivavahana. 

AUBÉPINE, sf. Karazan-kazo madinN 

ka misy tsilo. 
AUBERGE, 8f. Tranom-bahiny. 
AUBERGINE, sf. Angivimbazaba, ba- 

ranjely. 

AUBERGISTE, s. Tompon'ny tranom- 
bahiny. 

AUBIER, sm. Kotofotsiny. 

AUCUN, UNE, ad;. Na dia iray ara, 
na dia kely aza. — n'est mort dans le com- 
bat. Tsy nisy maty tany an* ady na dia 
iray aza. Il ne prend — soin de ses af- 
faires. Tsy mitandrina ny raharahany 
izy na dia kely aza. 

AUCUNEMENT, adv. Akory, velively. 
Je ne le connais — . Tsy fantatro akory, 
etc., izy. 

AUDACE, sf. Hasahiana, herim-pé. 
Répondre avec — . Mamaly amin-ftasa- 
hiana. Il affronta la mort avec — . Na- 
nehatra ny fahafatesana tamin-Aasa/iia- 
na, etc., izy. 

AUDACIEUSEMENT, adv. An-kasa- 
hiana, amin-kerim-pô. 

AUDACIEUX, EUSE T adj. Sahisahy, 
be herim-pd. 

AU DEDANS, prép. et adv. Anaty. 

AU DEHORS, prép. et adv. Ivelany. 

AU DELÀ, prép. et adv. 1° Ao am-ba- 
dika, ao an-koatra, an-dafy, am-pita. — 
de la montagne. Ao am-badika, an- 
koatry ny tendrombohitra. —du fleuve, 
delà mer. An-dafy, am-pitan' ny ony, 
ny ranomasina. 2* —, Mihoatra. J'ai 
obtenu — de mes espérances. Mihoatra 
noho ny nantenaiko no azoko. 

AU-DESSOUS, prép. et adv. Ambany. 

Voy. Dessous. 
AU-DESSUS, prép. et adv. Ambony. 

Voy. Dessus. 

AU-DEVANT, prép. ot adv. Voy. De- 
vant. 



Digitized by 



Google 



AUJ 



— 63 — 



A US 



AUDIENCE, sf. 1* Fihaonana. Deman- 
der une — au roi. Mangataka fihaona- 
na amy ny mpanjaka. 2* —, Fit9arana. 
Salle d* — . Efi-trano fitsarana. Assister 
à T — . Manatrika ny fitsarana. 

AUDITEUR, sm. Mpihaino. 

AUDITIF, IVE, adj. Momba ny fan- 
dreneaana amy ny sofina. Le nerf—. Ny 
hozatra mampandre ao amy ny sofina. 

AUDITION, sf. Fihainoana, fandrene- 
sana. Après 1' — des témoins il se retira. 
Bahefa nihaino, nahare ny tenin' ny 
vavolombelona izy dia lasa. 

AUDITOIRE, sm Fivorian'ny mpihai- 
- no. Il charma son — par son éloquence. 
Nahaiinaritra ny mpihaino ny fahai- 
zany mandaha-teny. 

AUGE, sf. Tavy, tavim-biby, lokaloka.— 
en pierre. Tavy vato. 

AUGÉE, sf. Eran'ny tavy. 

AUGET, sm. Tavy kely. 

AUGMENTATIF, IVE, adj, Mampi- 
tombo. 

AUGMENTATION, sf. Fampitomboa- 
na t fitomboana, fanitarana, filarana, 
fampisondrotana, ftsondrotana. Il y a eu 
—{d'impôts. Nampitomboina ny hetra. 
— de salaire. Fitomboari ny karama. 

AUGMENTER, va. i* Mampitombo, 
manitatra, mampisondrotra. Il augmente 
tous les jours sa fortune. Mampitombo 
ny hareny isan' andro izy. Il a augmenté 
son emplacement Nanitatra ny toko- 
taniny izy. Le marchand a augmenté le 
prix de ses marchandises. Ny mpivaro- 
tra nampisondrotra ny vidin* ny en- 
tany. 2* —, Mampitombo karama, mam- 
pisondrotra—. Vous allez être augmenté. 
Hampitomboina, hasondrotra ny ka- 
ramanao. 

—, en. Mitombo, mitatra, misondrotra. 

S'augmenter, vpr. Mitombo, mitatra, 
misondrotra. 

AUGURE, sm. Vintana, fambara. C'est 
d'un bon—. Vintana, etc., tsara izany. 
Oiseau de mauvais—. Vorona fambara 
loza, 

AUGURER, va. Maminany. 

AUGUSTE, adj. Lehibe, mendrika. 
Cet— monarque. Izany mpanjaka lehi- 
be, etc., izany. 

AUJOURD'HUI, adv. 1» Androany, a- 
nio. —je n'ai pas été malade. Tsy nara- 
ry alio androany. Viendroz-vous me 
voir— ?Moa ho avy hamangy ahy hianao 
knio? Je viendrai d'— en huit, —en 



quinze. Ho avy aho amy ny herin' ny 
anio t amy ny tapa-bolana am'o. Il y a 
— trois mois que je suis arrivé. Telo 
volana androany no nahatongavako. 2* 
—, Ankehitriny. Les hommes d' — ne 
sont pas comme ceux d'autrefois. Ny 
olona ankehitriny tsy tahakany taloha. 

AUMÔNE, sf. Fiantrana. Demander 1— . 
Mangataka fiantrana. 

AUMÔNERIE, sf. Haharahan' ny au- 
mônier. 

AUMÔNIER, sm. Pretra manao raha- 
raha any an-tsambo, amy ny miaramila, 
amy ny relijiozy, etc. 

AUNAGE, sm. Fandrefesana amy ny 
laonina. 

AUNE, sf. Laonina (ny laonim-bazaha 
dia mitovy amy ny 1 raetatra, 188 ). 

AUNER, va. Mandrefy amy ny laonina. 

AUPARAVANT, adv. Aloha, anga- 
loha, taloha, teo aloha. Je vous dirai- 
une chose. Zavatra anankiray aloha, 
angaloha no holazaiko aminao. Une se* 
maine, un an—. Herinandro, herintaona 
taloha, teo aloha. 

AUPRÈS, prép. {• Akaiky, anila, an- 
kila. Je loge— du palais. Monina akaiky, 
etc., ny lapa aho. 2° fig. Amy, raha oha- 
rina. Il m'a nui— de vous. Nanaratsy 
ahy taminao izy. Votre maladie n'est 
rien— de la mienne. Ny aretinao dia 
tsinontsinona raha oharina amy ny ahy. 

—, adv. Akaiky. Il s'est tenu tout—. Ni- 
toetra tao akaiky izy. 

AURÉOLE, sf. 1« Avana manodidina 
ny lohan' ny Olo-masina. 2° fig. Voni- 
nahitra. L'— du martyre. Ny voninahi* 
try ny martiry. 

AURICULAIRE, adj. Momba ny so- 
llna. Nerf—. Hozatra mampandre ao a- 
my ny sofina. Confession—. Konfesy 
atao toho-tsofina. || loc. Témoin—. Va- 
volombelona nandre izay lazainy. Doigt 
— . Ankikelin-tânana. 

AURIFÈRE, adj. Misy volamena. Fleu- 
ve—. Ony misy volamena. 

AURORE, sf. 1° Mazava atsinanana. 
mangoana atsina-nana. 2* fig. Fiantom- 
bohana, fiandohana. J'ai vu 1'— de son 
règne. Hitako ny ntan/ombo/iana, 
mandohan'ny nanjakany. 

AUSCULTATION, 5 A Fihainoana ny 
ao anatin'ny tratra. 

AUSCULTER, ra. Mihaino ny ao ana« 
tin' ny tratra. 



Digitized by 



Google 



AUT 



64 — 



AUT 



AUSPICE, sm. 1° Vinany nalain' ny Ro- 
mana tamy ny fanidin' ny vorona. 2* fig. 
Fambara. Il a commencé cette affaire 
sous d'heureux auspices. Tsara ny fam- 
bara nanombohany izany raharaha iza- 
ny. 3°— , Fiankinana. J'entreprendrai 
cette affaire sous vos auspices. Hianao 
no hiankinako hanaovako izany raha- 
raha izany. 

AUSSI, adu. Koa, kosa. Ce que tu veux, 
je le veux— .Izay tianao, tiako koa. Dites- 
lui— que je le visiterai. Lazao azy koa, 
etc., fa hamangy azy aho. 

—, conj. 1° Mitovy, sahala, mifandanja, 
tahaka. Il est— savant que sage. Ny fahai- 
zany mitovy, sahala, mifandanja amy 
ny fahendreny. Cet ouvrier ne travaille 
plus— bien qu'autrefois. Iompiasa io tsy 
miasa tsara tahaka ny taloha inlsony. 
2«— , Noho izany, any ka. Ce bois est 
beau, — coûte-t-il cher. Tsara tarehy ity 
hazo ity, ka noho izany dia saro-bidy, 
any ha saro-bidy. 

Aussi bien que, loc. conj. Tahaka. Tu 
le sais— bien que lui. Isemahalala izany 
tahaka azy. 

AUSSITÔT, adv. t°Miaraka amin'izay, 
vetivety, haingana. Il revint—. Niaraka 
tamin' izay nody, nody vetivety, hain- 
gana izy. 2*—, Vantany vao, nony vao. 
— pris, — exécuté. Vantany vao, nony 
vao azo izy, dia novonoin-ko faty. 

Aussitôt que, loc, conj. Vantany vao, 
nony vao. —qu'il eut mangé, il partit. 
Vantany vao, etc., nihinana izy dia 
lasa. 

AUSTÈRE, ad/. 1° Sarotra, mafy, man- 
gidy. Pénitence — . Asa fivalozana saro- 
fra.ctc. 2 # — ,Sarotiny, mampijaly tena. 
C'est un homme—, qui mène une vie—. 
Olona sarotiny amy ny toe-piainana, 
olona mampijaly tena izy. 

AUSTÉRITÉ, sf. 1° Ilasarotra, hamafia- 
na, hangidy. 2°— , Fampijalian-tena. 

AUSTRAL, ALE, ad;. Comme Antarc- 
tique. 

AUTAN, sm. Rivotra avy atsimo. 

AUTANT, adv. Tahaka, hoatra, toraka, 
mitovy, sahala, mifandanja, tahaka iza- 
ny, heny. Personne n'a donné — d'ar- 
gent que lui. Tsy nisy nanome vola ta- 
haka, hoatra, toraka azy. Il n'a pas— 
de courage que d'éloquence. Ny herim- 
pony tsy mitovy, sahala, mifandanja 
amy ny fahaizany raandaha-teny. S'il a 
fait cela, j'en puis faire—. Raha izy nanao 
izany, izaho koa mahavita tahakù. izany. 



Dix fois— i Im-polo heny. \\ loc. —de 
fois que... Isaka. Je viendrai— de fois 
que vous voudrez. Ho avy isaka izay tia- 
nao hihaviako aho. Pas autant. Tsy am- 
py, latsaka. Y a-t-il trente bœufs? Pas 
— . Misy omby telo-polo va? Tsy ampy, 
latsaka. 
Autant que, loc. conj. Araka. Travail- 
lez — que vous le pouvez. Miasi araka 
izay zakanao. 
D'autant, loc. adv. Tahaka izany. 
D'autant que, loc. conj. Sa tria, sady. 
A votre place, je n'irais point là, d — 
que rien ne vous y oblige. Raha taha- 
ka ahy hianao, tsy hankao aho, satria, 
etc., tsy terena. 
D'autant plus, D'autant moins, 
D'autant mieux, loc. adv. Araka, 
noho. Les maisons sont d' — plus bel- 
les que les gens sont plus riches. Ara- 
ka ny haren' ny olona no hatsaran' ny 
tranony. Il est à'— mieux vu qu'il a fait 
plus de bien. Hajaina arafca ny soa be 
nataony izy. Il est d'— moins à plain- 
dre qu'il est plus coupable. Tsy toko- 
ny hitserana izy noho ny heloka lebi- 
be nataony. 
AUTEL, sm. 1° Alitara, otely. 2° fig. 
"Tivavahana. Il combattait pour ses au- 
tels. Niacly ho any ny fivavahany izy. 
AUTEUR, sm. 1° Nahary, manao, ma- 
morona, mpanoratra, mpamorom-boky, 
fototra, nihaviana. Dieu est 1'— de tout 
ce qui existe. Andriamanitrano na/ta- 
ry, nanao, namorona, fototra, niha- 
vian' ny zavatra dry rehetra. Il est — 
d'une machine, d'un livre. Izy no na- 
nao, namorona milina, boky. Les 
auteurs sacrés. Ny mpanoratra ny So- 
ratra Masina. Il s'est fait—. Tonga mpa- 
morom-boky izy. Les auteurs du cri- 
me sont inconnus. Tsy fantatra izay 
nanao, fototra, nihavian' izany helo- 
ka lehibe izany. 2 a — , Boky. Quel — li- 
sez-vous ? Bokin' iza no vakinao ? 
AUTHENTICITÉ, sf. Fahatovana, fa- 

hamarinana. 
AUTHENTIQUE, adj. To, marina, tsy 
azo isalasalana, tsy azo lavina. Contrat 
— . Fanekena to, etc. Histoire—. Tan ta- 
ra to, etc. 
AUTHENTIQUEMENT, adv. Mari- 
na. 
AUTOCRATE, sm. Mpanjaka mandi- 

dy tokana. Voy. Absolu. 
AUTOCRATIE, sf. Fanapahan' ny 
mpanjaka mandidy tokana. 



L 



Digitized by 



Google 



AUT 



— 65 — 



AUT 



AUTOGRAPHE, adj. Voasoratry ny 

tânan' ny mpamorooa. 
— t «m. Taratasy voasoratry ny tànan'ny 

mpamorona. 

AUTOGRAPHIE, sf. Famindran-tso- 
ra-fcinana. 

AUTOMATE, sm. f Milina na sary 
mihetsika ho azy. 2° fig. Adaia, manai- 
ky be. 

AUTOMATIQUE, adj. Tsy satry. Mou- 
vement—. Fihetsehana tsy satry. 

AUTOMNAL, ALE, adj. Amy ny fa- 
rarano. Fleurs automnales. Voninkazo 
amy ny fararano. 

AUTOMNE, sm. Fararano. 

AUTONOME, ad;. Mahazaka tena. 

AUTONOMIE, sf. Fahazakan-tena. 

AUTOPSIE, sf. Fandidiam-paty. 

AUTORISATION, sf. Fanomezan-dâ- 
lana, fanekena. H loc. Agir sans — . Man- 
didy ambony vankona. 

AUTORISER, va. \* Manome làlaoa, 
manaiky, mamela. Le père a autorisé 
le mariage de sa fille. Ny rainy nano- 
me làlana, nanaiky ny hanambadian* 
ny zanany vavy. Il autorise les violences. 
Mamela hanao an-kery izy. 2* — , An- 
tony, mahasahy. La confiance que vous 
m'accordez m'autorise à vous dire la vé- 
rité. Ny fltokianao ahy no antony, ma- 
hasahy ahy ilazako ny marina aminao. 

S'autoriser, vpr. Miankina, sahy. Il 
s'autorise de ce que vous avez dit pour 
agir ainsi. Ny voalazanao no iankina- 
ny, ahasahiany hanao izany. 

AUTORITÉ, sf. f Fahefaïia. L* — pa- 
ternelle. Ny fahefan' ny ray. Usurper 
1'— . Misazoka fahefana. 2 B — , Lehibe, 
mpanapaka, mpandidy, mpifehy. Les 
antorités militaires. Ny lehibe, mpife- 
hin* ny miaramila, ny manambonina- 
hitra. 3» — , Hery, finoana, toky. Il a une 
grande — dans son pays. Manan-hert/ 
lehibe ao amy ny fonenany izy. Son opi- 
nion a peu d' — . Tsy inoana, itokiana 
loatra ny hoviny. 
AUTOUR, prép. Manodidina, manotro- 
na. La terre tourne — du soleil. Ny ta- 
nymihodina manodidina ny masoan- 
dro. Ce prince a— de lui des gens qui 
le trompent. Amin* ireo manotvona 
ny mpanjaka ireo misy mamitaka azy. 
—, adv. Akaiky. Rôder tout — . Misodi- 

sody ao akaiky. 
AUTRE, adj. Hafa, samibafa. Appelez 
un— médecin. Miantsoa dokotcra anan- 



kirny hafa. Vous ferez cela un— jour. 
Hataonao amy ny andro hafa izany. Il 
est tout — que vous ne pensez. Sami- 
hafa lavitra noho izay iheveranao azy 
izy. 2»—, Faharoa. François Xavier était 
un — Paul. François Xavier dia Paoly" 
faharoa. 3»—, Itsy. Je l'ai vu 1'— année. 
Efa hitako taon' itsy izy. || loc. L' — 
jour. Vao haingana, tatohoato. 
—, pron. Hafa, namana, 'sasany, iray, 
anankiray, itsy. Mettez ces livres avec 
les autres. Akambano amy ny hafa, 
namany, sasany ireo boky ireo. L'un 
est gras et 1* — maigre. Ny iray matavy 
ny iray. anankiray mania. Les uns* 
sont au nord et les autres au sud. Ny 
sasany any avaratra ary ny sasany any 
atsimo. Laissez celui-ci et emportez cet 
— . Avelao ity ary ento itsy. 
L'un l'autre, Vnn A l'autre, les 
uns les antres, les uns aux au- 
tres. Mifan..., mifampi.... Ils se frap- 
pent à coups de poing l'un 1*— , les uns 
les autres. Mifamely totohondry izy 
ireo. Ils se disaient l'un à P— , les uns 
aux autres. Nifampilaza izy ireo. 
L'un et l'autre, les uns et les au- 
tres. Saray... izy ireo. L'un et 1 — sont 
savants. Samy mahay izy ireo. 
L'un ou l'autre. Ity na iry. Les uns 
ou les autres. Ireto na irery. Prenez 
l'un ou T— . Ento ity na ir$. 
L'un après l'autre. Mifanaraka, mifan- 
dimby. Ils sont arrivés l'un après T— 
Nifanarakaraka, nifandimby tonga 
izy ireo. 

L'un dans l'autre. Mihodidina, misesy, 
mifanitsaka, avy. Les bœufs ont coûté 
dix piastres l'un dans 1— . Lafo ariary 
folo mihodidina, etc., ny omby. 

Autre part, loc. adv. Anihoany. Nous 
nous reverrons— part. Hifankahita ani- 
hoany isika. 

A UTR EFOIS, adv. Taloha, fahiny. 

AUTREMENT, adv. 1- Hafa, samihafa, 
lavitra. Je pense tout— que vous. Hafa, 
samihafa ny hevitro fa tsy tahaka ny 
anao. Mon image est— belle que la vôtre. 
Ny sariko tsara lavitra noho ny anao. 
2°— , Raha tsy izany. Sois sage,— on te 
châtiera. Hendro, fa raha tsy izany 
hofaizina hianao. 

AUTRUCHE, sf. Ostritsa, vorona ma- 
kadiry be indrindra. || loc. Avoir un esto* 
mac d'— . Mahalevon-kanina na inona na 
inona. 



Digitized by 



Google 



AVA 



— 66 — 



AVA 



AUTRUI, sm. Olona, namana. Ne pre- 
nez pas le bien d'— . Aza maka ny harcn' 
olona, etc. 

AUXILIAIRE, adj. et s. Mpanampy, 
atao fanampy. Troupes auxiliaires. Mia- 
ramila mpanampy. Verbes auxiliaires. 
"Verba atao fanampy. 

AVAL., sm. A va. Cherchez le gué en—. 
Mitadiava fltâna ery àva. 

AVALANCHE, sf. Banomandry be mi- 
koa. 

AVALER, va. f Milelina. — sans 
mâcher. Manao telimoka. 2* fig. Fai- 
re — . Mampino, mampahory. —des cou- 
leuvres. Miaritra fanesoana. —des yeux. 
Mitsiriritra, mila hihinana amy ny maso. 

S'avaler, vpr. Âtelina. 

AVANCE, sf. 1* Fialohana. Avoir de 
T— . Mialoha. 2*—, Zavatra vita lany. 
Avoir des pierres pour bâtir une maison, 
c'est uno grande — . Raha misy ny vato 
hanorenari-trano, diatoy ny vita lany 
ny trano. 3*—, Ny atao hifanarahana. On 
a repoussé leurs avances. Tsy nekena 
ny nataon' izy ireo hifanarahana. 4* — , 
Vola omena mialoha. Je lui ai fait une— 
de cent piastres. Nomeko azy mialoha 
ny vola ariary zato. 

D'avance, loc. adv. Rahateo, teo aloha, 
aloha. Je vous ai prévenu d' — qu'il vous 
tromperait. Efa voalazako anao raha- 
teo, teo aloha fa homitaka anao izy. Je 
vous paie d* — votre journée. Omeko ra- 
haleo, aloha ny karamanao anio. 

AVANCÉ, ÉE, adj. 1- Mialoha. || loc. 
Sentinelle avancée. Mandry tsy aman' 
afo. 2°— , Mandroso, efa ho tapitra, ma- 
roroka. Ecolier peu—. Mpianatra tsy 
mandroso loatra. Le travail est—. Efa 
ho tapitra ny asa. Les fleurs sont avan- 
cées. Maroroka ny voninkazo. 3° —, 
Omena aloha. C'est un argent—. Vola 
omena aloha ity. 4°— , Masaka loatra, 
mihalô. Fruits avancés. Voankazo ma- 
saka loatra. Viande avancée. Hena mi- 
halo. 

AVANCEMENT, sm. Fandrosoana , 
fampandrosoana, flsondrotana, fampi- 
sondrotana, fisandratana, fampisandra- 
tana. Il a beaucoup fait pour 1'— des 
sciences. Nanao mafy izay hampan- 
drosoana ny fahaizana samihafa izy. 
Il a obtenu de 1'—. Nahazo flsondro- 
tana, fisandratana izy. 

AVANCER, va. 1° Mandroso, marapan- 
droso, manakisaka. Avancez les plats, 



la table. Arosoy, ampandrosoy, afti- 
saho ny lovia, ny latabatra. — la mon- 
tre. Mampandroso ny fatnantaranan- 
dro. 2"— , Manafaingana. J'ai avancé le 
jour de nlon départ. Nohafainganiko 
ny andro ialako. 3 # — , Manome vola mia- 
loha. J'ai avancé cent piastres à l'archi- 
tecte. Nanome ariary zato mialoha ny 
tompo-marika aho. 4°— , Milaza. Il ne 
prouve pas ce qu'il avance. Tsy mana- 
marina izay lazainy izy. 

— , vn. Mandroso, mialoha, mihafainga- 
na, manao angady be lela, mitsopaka, 
misondrotra, misandratra. Avance donc. 
Mandrosoa re. L'armée avança rapide* 
ment. Nandroso haingana ny tafika. 
Votre montre avance. Mialoha, mtha- 
faingana ny famantaranandronao. Cet- 
te maison avance trop sur la rue. Man- 
droso loatra amy ny araben-dàlana io 
trano io. Vous avez avancé sur mon ter- 
rain. Nanao angady be lela tamy ny 
tokotaniko hianao. Notre a flaire avan- 
ce. Mandroso ny raharahantsika. Cet 
officier n'avance plus. Tsy mandroso 
voninahitra, tsy misondrotra intsony 
io manamboninahitra io. 

S'avancer, vpr. Mandroso, mitsopaka, 
misondrotra, ela ho tapitra. Ce promon- 
toire s'avance très loin dans la mer. 
Mitsopaka lavitra dia lavitra anatin* ny 
ranomasina io tsiraka io. || loc. S — 
doucement comme un chasseur. Mitsai- 
tsaika 8'— en cachette. Misokosoko. 

AVANIE, sf. Fanevatevana, fanesoana, 
fanalikalikana. 

AVANT, prép. Aloha. Il est arrivé — 
moi. Tonga talohako izy. Venez — que 
je parte. Tongava alohan' ny ialako. 

— , adv. f Aloha. Le jour d'— . Ny andro 
mialoha. 2°-r-, Lavidavitra, lalina. Il 
entra assez — dans le bois. Nidilra ia- 
vidavitra hiany tao anaty ala izy. La 
lance n'était pas entrée bien—. Tsy ni- 
tsopaka lalina loatra ny lefona. 

En avant, loc. adv. Aloha. Aller en—. 
Mialoha, mandeha aloha. || loc. Mettre 
on- une proposition fausse. Mamosaka 
hevi-diso. 

AVANT, sm. Loha sambo. 

AVANTAGE, sm. 1° Soa, fanambina- 
na, tombo, tombon-dahy, ny mahasoa, 
ny mahatsara, tsara. Quel— tirerez-vout 
de votre fortune? Soa inona no ho azo- 
nao amy ny harenao ? Il a tous les a- 
vantages de la fortune. Am&tmn-kare- 
na izy. Quel— avez vous tiré de votrt 



h. 



Digitized by 



Google 



AVA 



— 67 — 



AVÏ 



commerce t Inona no tombony azonao 
taray ny varotra nataonao ? Il a fait des 
avantages à son fils aîné. Nanome tom~ 
bon-dahy ny zanany lahimatoa izy. Cha- 
que chose a ses avantages et ses incon- 
vénients. Ny zavatra rehetra samy ma- 
nana ny mahasoa sy ny tsy mahasoa, ny 
mahatsara sy ny maharatsy azy. 11 a 
parlé à votre — . Nataony teara lazaina 
hianao. 2 # — , Hatsarana lehibe kokoa, 
hery, fandresena. L'ennemi avait 1'— du 
terrain. Tsaratsara toerana kokoa ny 
fahavalo. Nous avons eu de grands a- 
vantages dans le combat. Nahery. nan- 
dresy mahagaga isika ta m y ny ady. 

AVANTAGER, va. Manome soa, ma- 
nome tombo, — tombon-dahy. 

AVANTAGEUSEMENT, adv. Amim- 
panambinana. tsara, tsaratsara kokoa, 
amim-pireharehana. 
. AVANTAGEUX, BUSE, adj. !• Ma- 
hasoa, mahatsara, tsara. Mariage—. Fa- 
nambadiana mahasoa. Mise avantageu- 
se. Fitafiana mahatsara. Avoir une o- 
pinion avantageuse de quelqu'un. Mi- 
hevilra olona anankiray ho tsara. Il m'a 
parlé de vous d'une manière avanta- 
geuse. Nataony tsara lazaina tamiko hia- 
nao. 2 # — , Tsaratsara kokoa. Position 
avantageuse. Toerana tsaratsara ko- 
koa. 3° — , Mirehareha. Prendre un air 
— . Manao toetr' olona mirehareha. 

AVANT-BRAS, sm. Lanton-tànana. 

AVANT-COUREUR, sm. l°Mpialoha. 
V fig. Famantarana, fambara. Les fris- 
sons sont les avant-coureurs de la fièvre. 
Ny fahamari-koditra no famantarana 
nyhihavian'nytazo. Tous les signes qui 
doivent être les avant-coureurs du juge- 
ment dernier. Ny famantarana rehetra 
izay ho fambarari ny fitsarana farany. 

AVANT-DERNIER, 1ÈRE, adj. Mia- 
loha ny farany. Mon avant-dernière let- 
tre. Ny taratasiko talohan' itay farany. 

AVANT-GARDE, sf. Loha lâlana amy 
ny tafika. 

AVANT-GOÛT, sm. Santatra. La joie 
du juste est un— du bonheur du ciel. 
Ny fifalian' ny olo-marina dia santatry 
ny hasambarana any an-danitra. 

AVANT-HIER, adv. Afakomaly. 

AVANT-POSTE, sm. Mandry tsy aman' 
afo. 

AVANT-PROPOS, sm. Sasin-teny, te- 
ny mialoha. 

AVANT- VEILLE, sm. Iadroa andro 
aloba. 



AVARE, adj. et s. 1° Mahidy, mihirim» 
belona, mahihitra, kahihitra. C'est un 
— . Mahidy, etc., izy. 2 B fig. Mahihitra» 
matsitsy. Il est— de son temps. Afa/u- 
hitra, matsitsy ny androny izy. 

AVARICE, sf. Fahidiana, fihirinam-be- 
iona, fahihirana. 

AVARIE, sf. Fahasimban-tsambo» faha* 
sjmbana entam-barotra. 

AVARIÉ, ÊE, adj. Simba. 

AVARIER, va. Manimba. Lèvent aava» 
rié la mâture. Ny rivotra nanimba ny 
salazan-tsambo. 

S'avarier, vpr. Mihasimba. 

AVEC, prép. Amy, an—, mbamy, miara* 
ka. forme relative. Couper — un couteau. 
Mandidy amy ny antsy. Je vous donne 
— joie ce que vous avez demandé. Orne-* 
ko an-kafaliana izay nangatahinao. Il 
est parti — ses enfants. Lasa mbamy ny 
zanany izy. Il mange tous les jours — 
moi. A/iara-mihinana amiko isan' an- 
dro izy. Voilà le bois— lequel je bâti- 
rai ma maison. Indro ny hazo hanao* 
vako ny tranoko. Séparez les bons fruits 
d*— les mauvais. Avaho amy ny voan* 
kazo ratsy ny tsara. 

Avec tout cela. Kanefa, na dla izany 
aza. Avec tout cela vous êtes battu. Ka* 
ne fa, etc., resy hiany hianao. 

AVENANT, ANTE, adj. Malemy fa- 
nahy, — paika. 

A l'avenant, toc. adv. Tahaka izany. 

AVÈNEMENT, sm. 1* Fahatongavana» 
flhaviana. Le futur— du Sauveur. Ny /ia- 
hatongavana, ny hihavian' ny Mpa- 
monjy. 2*—, Fisehoana, fanandratana. 
Depuis sort — au trône. Hatramy ny ni* 
sehoany ho mpanjaka. Depuis son— au 
pontificat. Hatramy ny nanandra/ana 
azy ho papa. 

AVENIR, sm. 1° Ny ho avy. Dieu seul 
connaît 1*—. Andriamanitra irery no ma* 
halala ny ho avy. 2*—, Toetra ho avy. Il 
est inquiet sur son—. Manahy ny ho 
toetrany izy. 

À r avenir, loc. adv. Amy ny ho avy, 
amy ny sisa. Ne faites pas cela ai'—. Aza 
manao izany amy ny ho avy, etc. 

AVENT, sm. A vent, ny andro hiomana* 
na amy ny fetin' ny Noely. 

AVENTURE, sf. Zavatra mahagaga 
tonga amy ny olona. Racontez vos 
aventures* Tantarao ny zavatra ma/ia- 
gagu tonga taminao. 2* —, Zavatra 
anaovana vy very. Tenter l*— , Manaû 
vy very. 



Digitized by 



Google 



AVE 



— 08 <- 



AVI 



 l'aventure, loc. adv. Mosalahy. 

D'aventure, loc. adv. Sendra. 

AVENTURER, va. Manao mosalahy, 
— kitoatoa, — vy very. Il aventura son 
bien dans le commerce. Nanao mosala- 
hy, —kitoatoa ny hareny. nanao vy ve- 
ry tamy ny varotra izy. Voy. Hasarder. 

S'aventurer, vpr. Manao mosalahy, — 
kitoatoa, — vy very. 

AVENTUREUX, EUSE, adj. Manao 
mosalahy, — kitoatoa, — vy very. 

AVENTURIER, 1ÈRE, s. Mpnnao 
mosalahy, mpanao vy very, mpandehan- 
deha mosalahy, fetsy ratsy. 

AVENU, UE, adj. Non — . Foana, 

AVENUE, sf. Arabe fldirana, vava là- 
lana. Garder les avenues. Miambina ny 
fldirana, vava làlana. 

AVÉRÉ, ÉE, adj. Fantatra mihari- 
hary. C'est un fait—. Zavatra fantatra 
miharihary izany. 

AVÉRER, va. Manamarina, manaporofo. 

AVERSE, sf. Ranonorana mivatravatra. 

AVERSION, sf. Fankahalana, halavo- 
lo, tsy fitiavana. Gomme Haine. 

AVERTI, IE, p. et ad;. Nilazana, na- 
nambarana. 

AVERTIR, va. Milàza, manambara, 
mampandre. Je vous avertis que votre 
ami est arrivé. Milaza, manambara 
aminao, mampandre anao aho fa ton- 
ga ny sakaizanao. 

S'avertir, vpr. Mifampilaza, mifanam- 
bara. 

AVERTISSEMENT, «m. Filazana, 
fanambarana, fampandrenesana. 

AVEU, 8m. 1° Fiekena, fanckena, fltso- 
rana, fibabohana, fidabohana. Il a fait 
r— de sa faute. Nieky, naneky ny ha- 
dtsoany, nitsotra, nibaboka, nidaboka 
noho ny hadisoany izy. Je ne veux rion 
faire sans votre — . Tsy hanao na inona 
na inona aho raha tsy efcenao. 2 P — , Fi- 
laza. De l — de tous il est innocent. 
Araka ny filazan' ny be sy ny maro tsy 
manau-tsiny izy. [| loc. Homme sans—. 
Mpiriorio, mpirenireny. 

AVEUGLE, adj. et s. Jamba. La colè- 
re rend—. Mafia jamba ny hatezerana. 

En aveugle, loc. adv. Gomme Aveuglé- 
ment. 

AVEUGLEMENT, sm. Hajamban-tsai- 
na. 

AVEUGLÉMENT,adw. An-jamba. O- 
béir— . Manaiky an-jamba, — ambo- 
ny hiany, — be, — be fahatany. 



AVEUGLE-NÉ, NÉE, s. et adj. Jam- 
ba hatrany an-kibo. 

AVEUGLER, va. Manajamba, rnaha* 
jamba, mampirendrîrendry , mamono 
maso. L'éclat du soleil m'aveuglo. Ny 
famirapiratry ny masoandro manajam- 
ba, manajamba ahy, mampirendri- 
rendry, mamono ny masoko. 2 # flg. 
Mahajamba, mahadala. La passion aveu- 
gle. Manajamba, mahadala ny fltia- 
van-doatra. 

S'aveugler, vpr. Tsy mahita, jamba. 

AVIDE, adj. 1* Mitsiriritra. Il est — de 
gloire* Afifstriri-boninahitra izy. 2*—, 
Lian-kanina, milelamaoka, mi'.endalen- 
da. Il est si — qu'il dévore plutôt qu' il 
ne mange. Lian-kanina, etc., loatra izy 
ka efa tsy hoe homana intsony fa sesw 
montotra. 3° flg. Matimatin-karena. Un 
homme— .Lohilahy maftmaftn-fcarena. 

AVIDEMENT, ad». 1* Amim-pitsiriri- 
tana. 2°— , Amin-kalianana. 

AVIDIl'È, sf. f Fitsiriritana. 2 # —, 
Halianana. Il loc. Manger avec — . Ma- 
mosibosika, mandrapadrapaka, raandra- 
bodreboka. 3° flg. Fitiavan-karena loa- 
tra. 

AVILI, IE, p. et adj. 1* Nalam-baraka, 
afa-baràka, nalam-boninahitra, afa-boni- 
nahitra, afa-pofona, vazina. 2 # — , Nihem- 
bidy. 

AVILIR, va. 1° Manala baraka, mahafa- 
baràka, manala voninahilra, mahafa-bo- 
ninahitra, mahavazina. La mauvaise con- 
duite avilit. Ny fitondran-tena ratsy ma- 
nala baraka, etc. 2* pg. Mampihena 
vidin-javatra. L'abondance de l'or en 
avilit le prix. Ny habetsahan* ny vola- 
mena mampihena ny vidiny. *"** 

S'avilir, vpr. Manala bara-tena, mana- 
la voninahi-tena, manavazin-teoa, mi* 
vazina. 

AVILISSANT, ANTE, adj. Mahafa- 
baraka, mahafa-boninahitra, mahava- , 
zina. 

AVILISSEMENT, sm. Fahafaham? 
baraka, fahavazinana. 

AVIRON, sm. Fivoy. 

AVIS, sm. 1° Hevitra, saina. Je suis de 
ton—. Miray hevitra, saina aminao 
aho. Demander à quelqu'un son—. Ma* 
ka hevitra, mila saina amin' olona. 8e* 
Ion T— du médecin vous devez chan- 
ger d'air. Araka ny hevitry ny dokole- 
ra tokony haka rivotra hianao. 3°— , Fi- 
lazana, fanambarana, fampandrenesa- 



i 



Digitized by 



Google 



AVO 



_ 69 — 



AZY 



na. Je vous donnerai — de tout. Hola- 
zaiko, hambaraho aminao, hampan- 
dreneaiko anao ny zavatra rehetra, 

AVISA, ÉE, ad;. Hendry, malina. 

AVISER, vn. Mihevitra, mandinika. 
J'aviserai à ce qu'il faut faire. Hoheve- 
riko, hodinihiko izay tokony batao. 

S'aviser, vpr. 1* Mihevitra, mahita, ma- 
morona. Il s'en est avisé trop tard. Ela 
loatra vao nihevitra, nahita izany izy. 
Il s'avisa d'un bon expédient. Nahita, 
namoron-kevitra tsara banatanterahana 
izany izy. 2* —, Sahy. Ne vous avisez 
pas de lui mentir. Aza sahy mandainga 
aminy. 

AVISO, «m. Sambo kely mpiady fanira- 
kiraka. 

AVOCAT, sm. Mpisolo vava. 

Avocat, ate, s. Mpanal&lana, mpiaro. 
Jésus-Christ est notre — auprès de son 
Père. Jeso-Kristy no mpanalalantsi- 
ka, mpiaronlaika ao amy ny Rainy. 

AVOINE, «A Karazam-barim-bazaha fa- 
nome ny soavaly. 

AVOIR, va. 1* Manana. Il a des livres. 
3/anam-boky izy. 2 # — , Mahazo. On n'a 
pas ce livre facilement. Tsy mora azo 
izany boky izany. 3 # — , Misy. Cette vil- 
le a de beaux édifices. Misy trano tsa- 
ra izany tanana izany. Il y a des gens 
qui croient les plus grosses absurdités. 
Misy oloua mino zavatra tsy misy he- 
viny. il /oc— de la vigueur. Matanjaka. 
— peur. Matahotra. —des douleurs d'es- 
tomac. Marary am-bavafo. J'ai vingt 
ans. Efa roa-polo taona aho. Il y a cinq 
ans que je l'ai vu. Dimy taona izay no 
nahitako azy. Qu'avez -vous dans la 
main ? Inona no ao an-tananao ? J'ai a 
faire une visite. Tsy maintsy hamangy 
olona aho. 

AVOIR, «m. Fananana, harena. C'est 
tout son—. Izany no hany fananany, 
hareny. 

A VOISINER, va. Akaiky, manakaiky. 



Sa maison avoisine la mienne. Afcat- 
ky, manakaiky ny ahy ny tranony. 

AVORTEMENT, «m. Fahafahan-jaza, 
famotsorana. 

AVORTER, vn. \* Afa-jaza, vaky man* 
ta (pour les femmes), mamotsotra (pour 
les animaux), mandamôka (pour les 
œufs), tsy vanona (pour les plantes), 
lamôka ( pour les fruits), manakofa (pour 
le riz). CEuf avorté. Atody mandamd- 
ka, lamokan' atody. Fruit—. Lamo- 
Aam-boankazo. Riz—. Akofa. 2* fig. 
Tsy tanteraka. Le projet avorta. Tsy 
tanteraka ny flkasana. 

AVORTON, «m. 1* Zaza tsy tonga vo- 
lana, zava-maniry tsy vanona, lamokan- 
javatra, akofa. 2" pg. Olona botry. 

AVOUABLE, ad;. Azo ekena. 

AVOlrtB, «m. Mpanampy ny mpiady 
am-pitsarana. 

AVOUER, va. Manaiky, miaiky, mitso- 
tra, mibaboka, midaboka. Il avoua sa 
faute. Nanaiky, niaiky ny helony izy, 
niai k y heloka izy, nitxotra, nibaboka, 
nidaboka tamy ny helony izy. Il a avoué 
sa dette. Nanaiky ho ananan-trosa izy. 

S'avouer, vpr. Manaiky, miaiky, mitso- 
tra, mibaboka, midaboka. Il s'est avoué 
vaincu. Nanaiky, niaiky ho resy izy. 

AVRIL, am. Volana fahefatra amy ny 

taona vazaha. aprily. H loc. Poisson d'— . 

Fitaka vosobosotra fanao amy ny andro 

voaiohan' ny aprily. 
AXE,sm. Tsipikamaninteraka ny afovoa- 

ny ny giloby na zavatra hafa, sady iho- 

dinany. 
AXIOME, sm. Foto-kevitra miharihary. 
AVE, int. Comme Aïb. 
AZUR, am. Hamanga. L'— du firmament, 

Ny hamangan' ny lanitra. 
AZUR&, ttE, adj. Manga, toy ny vodi- 

lanitra. 
AZTME, adj. Tsy misy lalivay. Pain—, 

Mofo tsy misy lalivay. 



Digitized by 



Google 



BAG 



— 70 — 



BAI 



B 



BABIL, sm. Vatsavatsa, taria, tafa, ka- 

rijo, tsaontsaom-bava, kamentso^a, pen- 

tsompentsona. 
BABILLAGE, sm. Fivatsavatsana, fi- 

tariavana, fitafana, tsaontsaom-bava, fî- 

kamentsonana, fipcntsompentsonana. 
BABILLARD, ARDE, adj. et 8. Mpi- 

vatsavatsa, mpitaria, mpitafa, be karijo, 

tsaontsaom-bava, be kamentsona, mpi- 

kamentsona, mpipentsompenlsona. 
BABILLER, vn. Mivatsavatsa, mitaria, 

mitafa, mitsaontsaom-bava, mikamentso- 

na, mipentsompentsona. 
BABIOLE, sf. 1° Kilalaon'ankizy. 2° fig. 

Tay tsy raha, zavatra tsinontsinona, za- 

valra tsy raha. 
BABORD, .9m. Ankavian-tsambo. 
BAG, sm. Salana fampitana amy ny reni- 

rano. 
BACCALAURÉAT, sm. Àmbaratonga 

voalohany amy ny oniversity. 
BÂCHE, sf. Hoditra na lamba mandra- 

kotra ny kalesy. 
BACHELIER, sm. Mahazo ny fltombo- 

ka voalohany amy ny oniversity. 
BÂCLER, va. Manao an-tehaka,— ante- 

faka,— z ara fa vita. 
BADAMIER, sm. Atafa. 
BADAUD, AUDE, a. Mpitandrantan- 

drana, mpitananaka, bado. 
BADIOEONNAGE, sm. Fanosorana 

rindrina. 
BADIGEONNER, va Manosotra rin- 
drina. 
BADIGEONNEUR, sm. Mpanosotra 

rindrina. 
BADIN, INE, adj. et s. Misangisangy, 

manao kivazivazy, hatsikana. 
BADINAGE, sm. Sangisangy, kivazi- 
vazy, hatsikana. 
BADINE, sf. Rotsa-kazo, tsora-kazo, 

tsontsora-bazaha. 
BADINER, 8m. Misangisangy, manao 

kivazivazy,— hatsikana. 
BADINERIE, sf. Comme Badinagb. 
BAFOUER, va. Mikizaka, manaraby, 

manevateva. 
BAGAGE, sm. !• L'ntana. ?• fig. Plier—. 

Miala mangingina, mandositru. 



BAGARRE, sf Tabataba, kotabataba. 
Je me suis tiré de cette—. Afaka tamin' 
izany tabataba, etc., izany aho. 

BAGASSE, sf. Faikam-pary, fia-pary. 

BAGATELLE, sf Potipoti-javatra, za- 
vatra tsinontsinona. Il s'amuse à des ba- 
gatelles. Milalao amy ny zavatra tsinon» 
tsinona izy 

BAGNE, sm. Tranon-gadralava. 

BAGUE, sf. Peratra, fera. 

BAGUENAUDER, vn. Milalao amy ny 
zavatra tsinontsinona. 

BAGUETTE, sf. Tsora-kazo, rotsa-kazo. 
|| loc. — de fusil- Firitsoka, fihilso-basy, 
firitso-basy, ramiraja. Baguettes de tam- 
bour. Fivelezan-dangorony. 

BAGUIER, sm. Fitoeram-peratra. 

BAH! int. Ehe!— , ce n'est pas possi- 
ble. Ehe ! tsy aao inoana izany. 

BAI, BAIE, adj. Manj amena. Cheval—. 
Soavaly manjamena. 

BAIE, sf. Helo-dranomasina, bay. 

BAIGNÉ, ÉE, adj. Safotra, vonto, ko* 
tsa. Des yeux baignés de larmes. Maso 
safotra, z?o?t/on-dranomaso. Il est— 
de sueur. Kotsan'ny hatsembohana izy. 

BAIGNER, va. 1° Mampandro.— un en- 
fant. Mampandro zaza. 2° — , Manafotra. 
Les pleurs baignent son visage. Ny ra- 
nomaso manafotra ny tarehiny. 3°— , 
Manolotra. La rivière baigne mon jardin. 
Manolotra ny tanimboliko ny renirauo. 

—, vn. Milôna, misôka. Le linge baigne 
dans la lessive. Milôna, misôka ao ana- 
ty ranon-davenona ny lamba. 

Se baigner, vpr. Mandro, milôna. 

BAIGNEUR, EUSE, «. Mpandro, mpi- 
lôna. 

BAIGNOIRE, sf. Filômana. 

BAIL, sm. Fanofâna.— de cinquante ans. 
Fanofàna maharitra d imam -polo taona. 

BÂILLEMENT, sm. Fanoaka. 

BÂILLER, vn. 1* Manoaka. Vous bâil- 
lez sans cesse. Manoaka lalandava nia- 
nao. 2* fig. Mitanàka.mitatitafy. Le caï- 
man baillait au soleil. Nitanàka tamy 
ny hainandro ny voay. Ne laissez pas- 
la porte. Aza aveia hitafitafy ny vara- 
varan a. 



L 



Digitized by 



Google 



BAL 



— 7J — 



BAL 



BAILLEUR, EUSE, s. Mpanoaka. 

BAILLEUR, ERESSE, s. Mpampa- 
nofa. H — de fonds. Mpanome vola atao 
varotra. 

BÂILLON, «m. Tampim-bava. 

BÂILLONNER, va. Manisy tampim- 
bava, manampim-bava, 

BAIN, sm. 1* Fandroana, filomana, fie- 
vohana. — de siège. Fzfoman-tapaka.— 
de vapeurs. Fievohana. 2°—, Rano fan- 
droana. 3°— , Trano na tokotany fandroa- 
na. H loc. — marie. Rano mafana ame- 
trahana kafitera na zavatra hafa misy 
izay tian-kohafanaina. 

BAÏONNETTE, sf. Benitra. 

BAISER, va. Manoroka, manao mami- 
kely. 

Se baiser, vpr. Mifanoroka. 

BAISER, sm. Fanorobana, mamikely. 

BAISOTER, va. Manorokoroka. 

BAISSE, sf. Fihenàm-bidy. 

BAISSÉ, ÉE, adj, Miondrika. (] loc. Al- 
ler tète baissée au combat. Mikimpy 
rabamiady. lia donné tête baissée dans 
le piège. Nandeba an-jamba izy ka voa 
fitaka. 

BAISSER, va. 1 # Manetry, ma m pi d ma, 
manalemy, manondrika, mamitsaka.— 
un mur. Manetry ampiantany.— le pa- 
villon. Afamptdm-tsaina. — la voix. 
Mampidina, manalemy feo. Baissez 
la tête. Aondreho, afitsaho ny lohanao, 
miondreha. Il loc.— lesyeux. Mijery am- 
bany, mampandry maso. 2° fig. Mampi- 
hena, mandetsy. — le prix des marchan- 
dises. Mampihena, etc., ny vidimba- 
rotra. || ioc— pavillon. Mitsangan-kazo 
fotsy, mikoy, miaikyho resy. 

— , vn. Mihena, miletsy, mitambotsotra, 
mandrorona, misintona. Cette marchan- 
dise baisse. Mihena, miletsy, mt/am- 
botsotra ny vidin'izany varotra izany. 
Le jour baisse. Mandrorona ny andro. 
Son intelligence baisse. Mihena, man- 
drorona ny sainy. L'eau du fleuve 
baisse. Mihena, mitambotsotra, mi- 
sintona ny rano an* ony. 

8e baisser, vpr. Miondrika, miûtsaka. 

BAL, sm. Dihy, danisé. 

BALADIN, sm. Hatsikana, ariralaby, 
kapotsaka. 

BALAFRE, sf. Voakapan-java-marani- 
tra aroy ny tava, holatra lehibe amy ny 
ta va. 

BALAFRER, va. Mikapa tava. 

BALAI, $m. Kofafa. 



BALANCE, sf. 1° Mizana. 2 # fig. Tenir la 
—égale. Tsy miangatra, tsy mizana tavan" 
olona, tsy manao mizana tsindriana ila. 
Faire pencher la—. Manampy ny ankila- 
ny. Mettre en —les avantages et les incon- 
vénients. Mandinika ny mahasoa sy ny 
tsy mahasoa. Etre en—. Misaiasala, mi- 
roahana. Faire la—. Mandinika ny mivoa- 
ka sy ny miditra amy ny varotra. 

BALANCEMENT, sm. Fikivilivily, fi- 
savilivily , fikapilipily , fivezimbezina, 
flhilangilana, Ûhevingevina, fldoladola, 
fitolatola. 

BALANCER, va. 1* Manakivilivily, 
manasavilivily, mampisaviliviiy, mani- 
py, mamezimbezina, mampivezimbezi- 
na, mampihilangilana , mampihevin- 
gevina, manadoladoia , manatolatola, 
mampitolatola, mandrotsirotsy. — les 
bras. Manakivilivily, manasavilivi- 
ly, mampisaviliviiy, manipy san- 
dry. — son corps. Manadoladoia, ma- 
natolatola, mampitolatola ny tenany. 
— un entant pour le faire taire ou dor- 
mir. Mandrotsirotsy zaza keiy mba 
hampangina na hampatory azy. 2° fig. 
Mandinika, mampifandanja, manonitra. 

— le pour et le contre. Mandinika ny 
mahamety sy ny tsy mahamety. Dieu 
sait— les choses humaines. Andriama- 
nitra mahay mampifandanja ny zava- 
tra aty ambonin' ny tany. Le gain balanco 
la perte. Ny tombom-barotra manonitra 
ny fatiantoka. 

—, vn. 1 # Mikivilivily, misavilivily, mive- 
zimbezina, mihilangilana, mihevinge- 
viua, midoladola, mitolatola. Le vent fait 

— la pirogue. Ny rivotra mampivezim- 
bezina, mampihilangilana, mampi- 
hevingecina ny lakana. 2* fig. Misaiasa- 
la, miroahana, mihambahamba. Il n* y a 
pas à— .Tsy misy isalasalana, ihamba- 
hambana. 

Se balancer, vpr. i* Mikivilivily, misa- 
vilivily, mikapiiipily, midoladola, mito- 
latola, mi raid rai ka. Il se balance sur une 
escarpolette. Mikivilivily, misavilivi- 
ly, mikapiiipily amy ny antsavily izy. 
Il se balanco sans cesse en marchant. 
Midoladola, mitolatola, miraidraika 
mandrakariva izy raha mandeha. 2* fig. 
Mifanonitra, mifameno. Les profits et 
les pertes se balancent. Mifanonitra, 
mifameno ny tombom-barotra sy ny 
fatiantoka. 

BALANCIER, sm. Kapily. 

BALANÇOIRE, sm. AntsaviJy. 



Digitized by 



Google 



BAL 



— 72 — 



BAN 



^1 



BALAYAGE, sm. Famafdna. 

BALAYER, va. f Mifafa, mamafa. Ba- 
layez bien la maison. Fafao tsar a ny 
trano. 2* fîg. Mandroaka, mampisava. — 
l'ennemi. Mandroaka nyfahavalo. Le 
vent a balayé les nuages. Ny rivotra 
nandroaka, nampisava ny rahona. 

BALAYEUR, EUSE, s. Mpifafa, mpa- 
mafa. 

BALAYURES, sf. pi. Fakofako, fiko- 

tra, lavenona. 
BALBUTIEMENT, sm. Fiakanakana- 

na, fivakavakana, iiambakambakana, fi- 

badabadana, fiarabatrambaraua, fiaka- 

kâvana. 

BALBUTIER, vn. et a. f Miakana- 
kana, mivakavaka, raiambakambaka, mi- 
badabada, miambatrambatra, adala va- 
va, miakaka. C'est un enfant qui bal- 
butie encore. Zaza kely mbola miaha- 
nakana, etc., fitenyizy.2°/?g. Il n'a fait 
que— dans son discours. Niakanaka- 
na, etc., izy tamy ny izy nandaha-teny. 

BALCON, sm. Lavarangana tsy misy 
tongony. 

BALDAQUIN, sm. f Tataro. Voy. 

Dais. 2*— , Tatarom-pandriana. 
BALEINE, sf. Trozona. 2*—, Somo- 

trozona. 

BALEINÉ, ÊE, adj. Misy somo-trozona. 
BALEINEAU, sm. Zana- trozona. 
BALEINIER, adj. et sm. Sambo mpi- 

haza trozona. 
BALEINIÈRE, sf. Lakan-drafitra. 
BALISIER, sm. Ambaradeda. 
BALIVERNE, sf. Zavatra tsinontsino- 

na, zava-poana. 
BALLE, s/. {• Baolina. 2-—, Ba!a. 3-— , 

Anentana. 

BALLON, sm. {• Baolina makadiry. 2* 

—, Balôna. 
BALLONNÉ, EÉ, adj. Mivozihilra, 

mizihitra, midibadiba, mizihizihy. Il a 

le ventre—, Mivozihilra, etc., ny ki- 

bony. 

BALLONNEMENT, sm. Fivozihitra, 
fizihitra, fldibadiba, fizihizihy. 

BALLONNER, va. Manavozihitra , 
mampivozihitra, mampizibilra, manadi- 
badiba, mampidibadiba, mampizihizihy. 

Se ballonner, vpr. Mivozihilra, mizi- 
hitra, midibadiba, mizihizihy. 

BALLOT, sm. Anentana, bandiana. 

BALLOTTEMENT, sm. Fivezimbe- 
zenana,fihilangilanann,fihcvingevenana. 



BALLOTTER, va. Mamezimbezina. 
manilangilana, manevingevina. Les vais- 
seaux étaient ballottés par la tempête. 
Ny tafio-drivotra namezimbezina, etc., 
ny sambo. 

—, vn. Mivezimbezina, mihilangilana. mi- 
hevingovina. La porte ballotte. Mive* 
zimbezina, etc., ny varavarana. 

BALOURDISE, sf. Hadalana, zavatra 
tsy voahevitra. 

BALSAMINE, sm. Benjamine. 

BALUSTRADE, sf. Arofanina, va la. 

BAMBIN, INE, s. Zazabodo, zaza kely. 

BAMBOCHES, sf. pi. Fanaovana fiai- 
nana, fandanian-karena founa. 

BAMBOCHER, va. Manao fiainana, 
mandany hareoa foana. 

BAMBOCHEUR, EUSE, s. Mpanao 
fiainana, mpandany harena foana. 

BAMBOU, sm. Volo, volotsangana. 

BAN, sm. Filazana ampahibemaso. — de 
mariage. Filazana ampahibemaso ao 
amy ny trano leghzy ny hatao mariazy. 
Il /oc. Convoquer le— et l'arrière.—. Ma- 
naika ny and nana tompom-bodivona 

• rehetramba hiady. Mettre au— de l'em- 
pire. Mandroaka mba hiala amy ny fan- 
jakana. 

BANAL, ALE, adj. Tsy mendrika. 
Mot—. Teny tsy mendrika. 

BANALITÉ, sf. Zavatra tsy mendrika. 

BANANE, sf. Akondro, voan* akondro. 

BANANIER, sm. Akondro, vatan' 
akondro. Bouquet du— qui doit porter 
les fruits. Embok' akondro. 

BANC, sm. Dabolio. ba. || loc. Etre sur 
les bancs. Mianatra. —de sable. Vob- 
govongom-pasika ao anaty rano. —de 
poissons. Andian-kazandrano. 

BANCAL, ALE, adj. et s. Bingo, mia- 
dy lohâlika. 

BANCOULIER, sm Savokara. 

BANDAGE, sm. Famehezam-pery. 2*— , 
Fehim-pery, bandy. 

BANDE, sf. 1* Fehy, bandy, anjaka, 
tsorian-javatra. —placée sur une plaie. 
Fehy, bandy voapetaka amy ny iery. 
Mettre une— de fer à une roue. Manisy 
an/a-by amy ny kodiarana. —de gazon. 
Tsoriaiï ahi-maitso. Mettre sous— un 
journal. Mamehy gazety amy ny IsO' 
rian-taratasy. 2°— , Andiany, toko, an- 
toko, dia, tarika. Partagez les soldats 
en trois bandes. Zarao ho andiany^, an- 
tokony telo, ho telo toko, ho tolo dia 
ny miarauiila. Une — de voleurs, doi- 



Digitized by 



Google 



BAO 



73 — 



AAR 



seaux. Andian-lontakely, andiam-bo- 
rona; tontakcly, vorona iray dia, — 
toko, — tarika. Etre en plusieurs ban- 
des. Mitsitokotoko. 

BANDEAU, sm. 1* Pehiloha, satrok' 
andriana. — royal. Satrok* andriana. 
2* —, Tampi-maso. 3° fig. Il a un — sur 
les yeux. Tampina ny masony, tsy ma- 
hila ny marina izy. 

BANDELETTE, sf. Bandy kely. 

BANDER, va. l'Mameby, manisy fehy, 
— bandy. — une plaie. Mamehy, ma- 
nisy fehy, — bandy fery. — la tète d' 
un malade. Afamehy ny lohan' ny ma- 
rary. 2 # —, Manisy tampi-maso. — les 
yeux à quelqu'un. Manisy tampi-maso 
olona. 3* —, Manenjana. —un arc. Ma- 
nenjana tsipfka. 

BANDEROLE, sf. Saina madinika, fa- 
neva. 

BANDIT, sm. Jiolahy, rapiriorio, mpi- 
ronireny. 

BANDOULIÈRE, sf. Samboady. Por- 
tez votre fusil en—. Ataovy «amboady 
no fi tondra ny basinao. 

BANLIEUE, sf. Ny manodidina ny re- 
oivohitra. 

BANNI» IB, adj. et s. Voaroaka, no- 
roabina, nasesi-tany. 

BANN1&RE, sf. !• Saina, saina misy 
sary fi tondra amy ny procession. 2* 
fig. Saina. Se ranger sous la— de quel- 
qu'un, komba nysathan' olona. 

BANNIR, va. 1* Mandroaka, manao 
sesi-teny. On Ta banni. Noroahina, 
nasesi-tany izy. 2° fig. Manesotra, man- 
droaka. L'amour bannit la crainte. Ny 
fitiavana manesotra, etc., ny tabotra. 

BANNISSEMENT, sm. Fandroahana, 
sesi-tany. 

BANQUE, sf. Trano fampanjanaham- 
bola, banky. 

BANQUEROUTE, sf. Tsy fahaloavan- 
trosa, fltondran-kitra, bankeroty. Faire 
— . Tsy mahaloa volan' olona, milon- 
dra kitra, manao bankeroty. 

BANQUEROUTIER, 1ÈRE, s. Olo- 
na manao bankeroty. 

BANQUET, sm. Fihinanara-be. 

BANQUETER, vn. Horaam-py lava, 
manao vakim-borona. 

BANQUETTE, sf. Dabolio. 

BANQUIER, sm. Mpanao banky. 

BAOBAB, sm. Bontôna. 



BAPTÊME, sm. 1* Batemy, batisa. 2* 
—, Fitsofan-drano. 

BAPTISA, ÉE, p. Vita batemy, vita 
batisa. 

BAPTISER, va. Manao batemy. 2*—, 
Mitso-draao. —une clocbe. Mitso-dra- 
no lakolosy. 3° fig. Manampo-drano. — 
le lait. Manampo-drano ny ronono. 

BAPTISMAL, ALE, adj. Momba ny 
batemy. Eau baptismale. Rano fanao- 
vana batemy. Fonts baptismaux. Ta- 
vy lebibe ûtoeran-drano fanaovana 6a- 
temy. 

BAPTISTÈRE, sm. Trano fanaovam- 

batemy. 
BAQUET, sm. Tavy hazo. 
BARAGOUIN, sm. Beroberoka, baiko. 
BARAGOUINAGE, sm. Fiboredeha- 

na- 
BARAGOUINER, vn. Miberoka, mi- 

baiko. 
—, va. Miboredika. 
BARAGOUINEUR, BUSE, s. Mpi« 

boredika. 
BARAQUE, sf. Trano tomboka, trano 

bongo. 

BARBARE, adj. et s. 1* Ifasiaka. Des 
soldats barbares. Miaramila masiaka. 
2*—, Baribariana, adala, dia. Les peu- 
ples barbares. Ny firenena baribaria- 
na, etc. 3°— , Manta. Style—. Laba-te- 
ny mania. 

BARBARIE, sf. 1° Hasiahana, haloza- 
na. 2"— , Hadalana. 3°— , Hamanta. 

BARBARISME, sm. Hadisoan-teny 
mifanohitra amy ny fanao. 

BARBE, sf. {• Volom-bava, volon-tsoma- 
ka, volon-tsaoka, somotra, tretraka. Jeu- 
ne bomme dont la — commence à pous- 
ser. Tovolahy vao vaky somotra.— de 
riz. Somo-bary.— de baleine. Somo- 
trozona.— de maïs. Somo-katsaka, volon- 
doban-katsaka.— d'un coq. Tref raa'ako- 
bolaby. 2* fig. Rire dans sa— . Mibimoki- 
moka. Faire la— à quelqu'un. Mihoatra 
olona, maudresy lahatra olona. 

BARBET, ETTE, s. Âlika kely lava 
volo. 

BARBICHE, sf. Somotr' osy, volom-ba- 
van' osy. 

BARBIER, sm. Mpanaratra volom-ba- 
va. 

BARBOTER, vn. Misotrasotra. Le ca- 
nard barbote dans l'eau. Misotrasotra 
amy ny rano ny vororabazaha. 



Digitized by 



Google 



BAR 



— 74 — 



BAS 



BARBOUILLAGE, sm 1* Hoso-doko 
ratsy, soratra mifotetaka. 1° fig. Fibore- 
dika. 

BARBOUILLER, ra 1° Manafotetaka, 
manasolotika, manasotitika.— une porte 
avec de la boue. Manafotetaka, etc., va- 
ravarana amy ny fotaka. 2* — , Manao ra- 
tsy hoso-doko,— soratra mifotetaka.— 
un mur. Manao ratsy hoso-doko ny 
rindrina.— du papier. Manao soraJra 
mifotetaka. 3* fig. Miboredika. Il n'a 
fait que — en parlant. Niboredika be 
hiany izy nony niteny. 

8e barbouiller, vpr. Manafotetaka ny 
tonany, manasolotika—, manasotitika—. 

BARBOUILLEUR, sm. I* Mpanao ra- 
tsy hoso-doko,— soratra mifotetaka. 2* 
fig. Mpiboredika. 

BARBU, UE, adj. Somorina, be somo- 
tra, be volom-bava. 

BARDÉ, ÊE, adj. Mifono, miakanjo. 
Soldat— de fer. Miaramila mia&an/ovy. 

BARDE AU, sm. Kapila hazo atafo trano. 

BARDOT, sm. Ramole kely. 

BARIL, sm. Barika kely.— de poudre. 
Barika Aeiim-banja, pipa. 

BARIOLAGE, sm. Fipontimpentina. 

BARIOLÉ, ÉE, adj. Mipentimpentina, 
bemiray. Mur—. Rindrina mipentim- 
pentina. Habit—. Akanjo bemiray. 

BARIOLER, va. Manisy pentimpenti- 
na, mampipentimpentina. 

BAROMÈTRE, sm. Barometra. 
BAROMÉTRIQUE, adj. Momba ny 
barometra. 

BARON, sm. Andrian-tompom-bodivo- 
na. 

BARONNE, sf. Andriambavy tompom- 
bodivona, vaâin* ny baron. 

BARONIE, sf. Vodivonan'ny baron 
na baronne. 

BAROQUE, adj. Gomme Bizarre. 

BARQUE, sf. Lakan-drafltra. Conduire 
la—. Manamory lakana ; fig. mitondra 
raharaha. 

BARRAGE, sm. Toho-drano, fanampe- 
nan-dâlana. 

BARRE, sf. t* Hazo boribory na zana- 
kazo, anjaka, tsivalan-kazo. — de fer. 
Anja-by. Il — à mine. Baramina, fanoto 
vy. La — du gouvernail. Ny talion' ny 
fauamory. 2*—. Valamena. Il a été cité à 
la — du tribunal. Nalaina hankao amy 
ny valamena izy. 3"—, Tsfpika, tapa- 
mahîtey. Faites une — sous ces trois 



mots. Tsipiho ireo teny telo ireo. Cet 
élève ne fait encore que des barres. Io 
mpianatra io tsy mbola manao afa-tsy 
tapa-mahit8y. 4 # — , pi. Kilalaon* ny an- 
kizy mifampiandany hifampisambotra, 
BARREAU, sm. Anja-by na hazo ma- 
mala, tsivalana, Les barreaux d'une fe- 
nêtre. Ny anja-by mamala varavaran- 
kely. Les barreaux d'une chaise. Ny 
teiua/an-tseza. 2° fig. Raharahau' ny 
mpisolo va va. Il est entré dans le — . 
Tonga mpisolo vava izy. 

BARRER, va. Manidy amy ny tsivalan- 
kazo, manampina, mamono. — une porte. 
Manidy varavarana amy ny tsivalan* 
kazo. — un chemin. Manampina, ma- 
mono làlana. — un mot. Mamono so- 
ratra. 

BARRICADE, sf. Tampin-dalana nia* 
rovan-tena. 

BARRICADER, ra. Manisy tampin- 
dâlana hiarovan-tena, manisy korontana 
— . — une rue. Manisy tampin-dàlana 
hiarovan-tena. — une porte. Manisy 
korontana amy ny varavarana hiaro- 
van-tena. 

Se barricader, vpr. Manisy tampin-dâ- 
lana hiarovan-tena, mitampim-baravara- 
na. 2° fig. Mihiboka, mifahy, mihizina. 
Il se barricade chtez iui pour ne voir 
personne. Mihiboka, etc., aoaminy izy 
mba tsy hahita olona. 

BARRIÈRE, sf. 1° Vala, rova. La — du 
chemin de fer est fermée. Mihidy ny 
valan' ny lalam-by. 2°— , Fiarovana. Les 
Alpes forment une — naturelle entre la 
France et l'Italie. Ny tendrombohitra Al- 
na dia /?arouam-bita manelanelana any 
Frantsa sy Italia. 3"—, Vavahadin-tanà- 
na. Il s'est arrêté aux barrières de Pa- 
ris. Nijanona tao amy ny vavahadiny 
Parisy izy. 4° fig. Fetra, sakana. Il faut 
mettre des barrières à sa puissance. Tsy 
maintsy hoferana ny fahefany. Mettre 
des barrières à Ja licence. Misakanany 
filibàna. 

BARRIQUE, sf Barika, 

BARYTON, sm. Fasin-kira. 

BAS, BASSE, adj. 1* Iva, fohy, amba- 
ny, malemy, marivo, mitambotsotra, ni- 
dina, nisintona. Cette chaise est trop 
basse. Iva loatra ily seza ity. Homme de 
basse stature. Olona fohy. La basse Egyp- 
te. Ny Ejipla ambany. Votre voix est 
trop basse. Ambany loatra ny feonao. 
Parler à voix basse. Miteny malemy. La 



k. 



Digitized by 



Google 



BAS 



— 75 



BAS 



rivière est basse. Marivo ny renirano. 
La marée est basse. Nitambotsotra, ni- 
difia, nisintona ny ranomasina. H loc. 
Faire main basse sur quelque chose. 
Mandroba, mamabo zavatra. Paire main 
basse sur les ennemis. Mandripaka, 
mandambana, mandringana ny fahavalo. 
Avoir l'oreille basse. Mangaihay, mena- 
tra. Il a l'oreille basse. Àmbany ny san- 
gany. Avoir la vue basse. Pahina. En- 
fant en— âge. Mbola zaza. Messe basse. 
Lamesa tsy hiraina. 2° fig. Iva, ambany, 
tsy mendrika, tsy manjary, mora. Le— 
peuple, les basses classes. Izay ambany 
toetra. Qui est d'une basse extraction. 
Iva, ambany razana. Basse flatterie. 
Pandokafana tsy mendrika. 8tyle— . 
Laha-teny tsy mendrika, tsy manja- 
ry. Acheter à — prix. Mividy mora. 

Bas, adv. 1° Iva, ambany, lalina. Cet oi- 
seau vole—. Iva, ambany fanidina io 
vorona io. Creusez plus — . Hadio am- 
bany, lalina kokoa. 2° fig. Iva, ambany, 
reraka. Le malade est fort — . Iva, am- 
bany ny ain'ny marary, rerafca dia re- 
raka ny marary. || loc. Mettre — . Mite- 
raka, mametraka, manolotra. La chien- 
ne a mis—. Niteraha ny alikavavy. 
Mettre— les armes. Mametraka, ma- 
nolotra fladiana. Mettre chapeau — . 
Mipoa-tsatroka, mipotra-tsatroka, miala 
satroka. 

A bas, loc. adv. Ambany. Il loc. Mettre 
à — . Manongana, mandrava, maneso- 
tra. 

— ! int. Ambanio! Ajanôny! Aoka ho 
levona 1 

Ici-bas, loc. adv. Aty an-tany aty. 

Lfc-bas, loc. adv. Any, ary, iry, iroka- 
tra, iroa, irery. 

Bu bas, loc. adv. Ambany. Il est en—. 
Ao ambany izy. || loc. Tomber la tète 
en—. Mianjera mitsingoloka. 8e tenir 
droit la tète en — et les pieds en haut. 
Manao tsingolo-batita, — akondro lava. 

BAS, 8m. 1* Fanambâny, ambany, vo 
dy, moron-tongotra. Le— d'un escalier. 
Ny fanambanin' ny tohatra. Le— d'u- 
ne page. Ny fanambâny, ny am6a- 
nin' ny pejy, ny vody pejy. Il habite 
au— de la montagne. Monina ao am-6o- 
din' ny tendrombohitra izy. Le— d'un 
habit. Ny moron-tongotr' akanjo. 2 # — , 
Bà. Porter des—. Mibé. 

BASALTE, sm. Vatovy. 

BASALTIQUE, adj. Misy vatovy. 

BASANE, sf. Hoditr' ondry voavoatra. 



BASANÉ, ÉE, adj. Zarazara boditra» 
mivaloarika, mivaiomainty. Comme HX- 
hé. 

BASANER, va. Mampivaioarika, mam- 
pivalomainty. 

Se basaner, vpr. Mivaloarika, mivaio- 
mainty. 

BASCULE, af. f Antsavily. 2°— , Liva- 
tra. 

BASE, sf. 1* Vody, fanambâny, fototra. 
La— d'un clocher. Ny vody tranon-da- 
kolosy, ny fanambâny, ny fototry ny 
tranon-dakolosy. De la— au sommet. 
Hatrany am-bodiny, hatramy ny /a- 
nambany, etc., ka hatrany an-tampony. 
2° fig. Pototra, fiankinana. 

BASER, va. Manankina. 

Se baser, vpr. Miankina. Se— sur des 
faits incontestables. Miankina amy ny 
zavatra tsy azo lavina. 

BAS-FOND, «m. f Tany lempona. 2* 
—, Hanomasina marivo. Nous échouâ- 
mes sur un—. Hendrika tao amy ny ra- 
nomasina marivo izahay. 

BASILIC, sm. 1° Kiranjay vazaha. 2°— , 
Karazan' androngo. 

BASILIQUE, sf. Karazan-trano leglizy 

lehibe sasany. 
BASQUE, sf. Rambon* akanjo. 
BASSE, 8f. Beso, ambaviny. Les basses 

du Valiha. Ny ftesom-baliha, amba- 

tum-baliha, domatiny. 

BASSE-COUR, sf. Tokotany fltoeram- 
biby ûompy. 

BASSEMENT, adv. Ambany, tsy men- 
drika. 

BASSESSE, sf. Fahivana, fahambania- 
na, tsy fahamendrehaoa. Ne lui repro- 
chez pas la — de sa naissance. Aza ma* 
niny azy noho izy iva, ambany razana. Il 
s'est conduit avec—. Tsy mendrika ny 
nataony. 

BASSET, sm. Karazan' alika mpihaza 
iva dia. 

BASSIN, sm. !• Tavy, tavin-drano, lo- 
via. 2° —, Lela mizana. 3* —, Dobo, ka- 
mory. 4° —, Tany lemaka hodidinin' ny 
tendrombohitra. 5° —, Tany vakin' ny 
ony anankiray hatramy ny lohany ka 
hatramy ny vavany. 

BASSINER, va. Mamana fandriana 
amy ny bassinoire. 

BASSINET, sm. Sofim-basy. 

BASSINOIRE, sm. Famanam-pandria- 
na. 



Digitized by 



Google 



BAL 



— 76 — 



BAT 



BASTINGAGE, sm. Arofanina mano- 
didiaa ny sambo. 

BASTION, «m. Manda. 

BASTONNADE, sf. Fikapohana amy 
ny iehina. 

BASTRINGUE, sf. Fan4ihi*ana tsy 
mendrika. 

BAS- VENTRE, «m. Kibo malemy, va- 
niana, andobavaniana. 

BÂT, sm. f Lasely ametrahana entana. 
2* fig. Il sait où le — le blesse. Fantany 
izay mampalahelo azy ; kibo mikorarai- 
ka ka ny tompony no mahalala azy. 

BATAGLAN, sm. Forongo manahirana. 

BATAILLE, sf. Ady. Livrer — . Miady. 
Périr sur le champ de — . Maty an' ady. 
Ranger une armée en — . Mandabatra 
ny mpiady. 

BATAILLER, vn. Miady vava, raifan- 
ditra, mifanjihitra. 

BATAILLEUR, EUSE, a. Mpiady va* 
va, mpifanditra, mpifanjihitra. 

BATAILLON, sm. Antoko miaramlla 
misy compagnie efatra. 

BÂTARD, ARDE, adj. Niharatsy. 
Olivier — . Fototr' oliva niharatsy. 

—, adj. et a. Zazasary, zana-dranitra. 

BATEAU, sm. Lakan-drafltra lehibe, 
sambo. — à vapeur. Sambo sitimo. 

BATELAGE, sm. "Fitaterana entana 
amy ny lakan-drafltra. 

BATELEUR, EUSE, s. Olona kinga 
tanana, mpampfbomehy an-danonana, 
mpanao dihim-bazaha. 

BATELIER, 1ÈRE, a. Mpanamory la- 
kan-drafitra, mpivoy lakana. 

BÂTI,IE, p. et adj. 1» Voaorina, tafaori- 
na, naorina, natao, narafitra. 2 # fig. Hom- 
me bien — . Olona tsara bika. Homme 
mal — . Olona ratsy bika. 

BÂTIMENT, sm. 1-Trano. 2* —, Sam- 
bo. — marchand. Sambo mpivarotra. 

BÂTIR, va. Manorina, manao, mandra- 
fitra. — un pont. Manao, mandrafitra 
tetezana. 

Se b&tir, vpr. Aorina, atao, arafitra. 

BÂTISSE, sf. Fanorenana, fandrafe- 
tam-bato, rafl-bato. 

BATISTE, sf. Lamba rongonim-bazaha 
madinika. 

BÂTON, sm. Tehina, langilangy, kibay, 
taho. — pastoral. Tehin' ny eveka. Gros 
— . Langilangy, kibay. —de bannière. 
Tafton-tsaina. 2-—, Zavalra lavalava.— 
de cire. Loko lavalava fanombohan-ka- 



86. 3 # fig. Il sera mon— de vieillesse. Izy 
no hiankinako amy ny fahanterako. Tra- 
vailler à bâtons rompus. Miatoato, ma- 
nao tsidi-pahitraamy ny raharaha. Met- 
tre des bâtons dans la roue. Manampon- 
tsampona. 

BÂTONNER, va. Mikapoka amy ny te- 
hina. 

BÂTONNIER, sm. Lehiben'ny mpisolo 
vava. 

BATTAGE, «m. Fivelezam-bary, vely 
vary. 

BATTANT, sm. î« Kiborin-dakolosy. 2« 
—, lia varavarana. H loc. Porte à deux 
battants. Varavarana kopa-droa. 

BATTANT, ANTE, adj. Mivatravatra, 
mively, veiona. Pluie battante. Orana 
mivatravatra. Les soldats sortirent tam- 
bour—. Veiona ny langorony tamy ny ni- 
voahan'ny miaramila. 2* fig. Ii les mène 
tambour—. Mafy ny itondrany azy ireo. 

BATTE, sf. Fitotoan-tany. 

BATTEMENT, sm. Fitehaka, flkopaka. 
fitepotepo.— de mains. Fitehaka.— d'ai- 
les. Fikopakopaky ny elatra.— de cœur. 
Fitepotepon' ny fo. 

BATTERIE, sf. Batery, tafondro maro 
voaomana hiadiana. Dresser une—. Ma- 
nao batery, manomana tafondro ma- 
ro hiadiana. — électrique Batery. || 
loc. — de cuisine. Fanaka fandrahoana. 
Dresser ses batteries. Manao izay haha- 
vitana raharaha. 

B ATTEUR,sm. Mpamely, mpively, mpi- 
vely vary. 

BATTOIR, sm. Fikapohan-damba sa- 
sana. 

BATTRE, va. f Mikapoka, mameiy,ma r 
nisy, mamono, mively, manéntona, nri- 
tavoka. —un chien. Mikapoka, mamo- 
no alika. —quelqu'un à coups de poing. 
Mamely, manisy totohondry olona.— 
le riz. Mively vary.— le tambour. Mive- 
ly langorony.— les œufs. Mikapoka ato- 
dy. —le linge avec un battoir. Mikapo- 
ka lamba amy ny hazo fanasana.— le lin- 
ge en le frappant contre une pierre. Ma- 
nôntona lamba.— une naite pour Tépous- 
seter. Mikapoka, mitavoha tsihy. 2*—, 
Mipasoka, mitety, manonta.— les cartes. 
Mipasoha karatra. —la plaine. Mite* 
ty ny tany iemaka. —monnaie. Manon- 
ta vola. || loc. —le pavé. Miriorio. —la 
mesure. Manao, mitana ban-kira. 3* fig, 
Mandresy, mahafaly. Nous avons bat- 
tu nos ennemis. Resintsika ny fahava- 



L, 



Digitized by 



Google 



BEA. 



BEA 



lontsika. Il me bat toujours au domino. 
Mat in y domy mandrakariva aho. H toc. 

— la campagne. Mirediredy. —le fer 
quand il est chaud. Mampandroso ny 
rabaraha diény mbola mafana. 

— -, vn. Mitehaka, mikopakopaka, mi tepo- 
tepo, mively. velona. —des mains. Mi- 
tehaka. — des ailes. Mikopakopaka 
elatra. Le cœur bal. Mi tepo tepo ny fo. 

— du tambour. Mively langorony. Le 
tambour bat. Velona ny langorony. || 
loc. — de l'aile ou d'une aile. Tapaka 
elatra ankila, mikorefarefa. 

Se battre, vpr. Mifampikapoka, mifa- 
mely, miady. 8e — à coups de pied. 
Mifamely diamanga. Il se bat bien. 
Miady amin-kerim-pô izy. 

BATTU, UB, p. et adj. 1* Voakapoka. 
nokapohina, voavely, novelesina, nasia- 
na, voavono, novonoina, voatontona, na- 
tontona, voatavoka, notavohana. 2* — , 
Voapasoka, nopasohina, voatety, notete- 
zina, iantontana, ianjerana, masaka, 
reloua. Rocher— par les flots. Vato 
iantontana, ianjeran' ny onja. Che- 
min—. Lala-masafca, velona. 3* fig. 
Resy, noresena, maty. 

BATTUS, êf. Fikatsakatsahana biby 
any anaty ala. 

BAUDET, am. 1° Ampondra, boriky. 2° 
fig. Dondrina, donendrina, tonendrina, 
donàna velona, taraiky, donto saina. 

BAUDRIER, am. Samboadin-tsabatra. 

BAUME, am. 1* Ditin-kazo manitra. 2* 
fig. Fanalana alahelo. 

BAVARD, ABBB, adj. et s. Basivava, 
maro vava, mpitaria, tsaontsaom-bava. 

BAVARDAGE, am. Habasiam-bava, 
fitaria, tsaontsaom-bava, flaaontsaom- 
bava. 

BAVARDER, vn. Mitaria, mitsaon- 
tsaom-bava. 

BAVE, sf. Ivy, vorim-bava. 

BAVER, vn. Raraka ivy, mandoa vory. 

BAVETTE, sf. Tantin* ivy. 

BAVEUX, BUSE, adj. Raraka ivy. 

BAYER, vn. 1° Misanasana vava, mi- 
tanatana vava. %• fig. —aux corneilles. 
Mitanânaka, misan&ka, mivanàka, mi- 
Un âka. 

BAZARD, am. Tsena. 

BAANT, ANTE, adj. Misanasana, mi- 
tanatana. Le lion vint à lui la gueule 
béante. iVtsanasana, nitanatana vava 
nanatona azy ny liona. Gouffre—. Te- 
vana mt'lanafana. 



BÉATIFICATION, sf. Fananganana 
ho sambatra any an-danitra. 

BÉATIFIER, va. 1° Manangana ho sam- 
batra any an-danitra, 2* fig. Mahasam- 
batra. 

BÉATIFIQUE, adj. Mahasambatra any 
an-danitra. Vision—. Fahitana an* An-» 
driamanitra izay manaaamoafra any 
an-danitra.. 

BAAÏITUDB, êf. Fahasambarana, fa- 
hafinaretana. 

BEAU ou BEL, BELLE, adj. f Tsa- 
ra tarehy, — bika,— endrika.bikâna. Bel- 
le femme. Vehivavy tsara tarehy, etc. 
2*—, Mahafinaritra, tsara, madio, soa, 
kanto, be.— jardin. Tanimboly mahafi- 
naritra. Le temps est—. Tsara ny andro. 
—ciel. Lanitra madio. —discours. Laha- 
-teny mahafinaritra, tsara, soa, kan- 
to. Une belle fortune. Harem- 6e. || (oc. 
Il a fait un— mariage. Nambioina tamy 
ny Amambadiana izy. Avoir—. Nadia.... 
aza. On a— cacher ses fautes, la consci- 
ence les reproche toujours. Na dia afe- 
nina aza nyhadisoana, ny fleritreretana 
maniny mandrakariva. 

— , sm. Ny tsara tarehy, ny mahafinaritra, 
ny soa. 

Bel et bien, loc. adv. Mihitsy, tokoa. Il 
le fit—. Nanao izany mihitsy, etc., izy. 

De pltta belle, loc. adv. Mahery manao 
indray. n se mit à boire—. Nahery ni* 
sotro indray izy. 

En beau, loc. adv. Ho tsara. Voir tout 
en—. Manao ny zavatra rehetra ho tsara. 

Tout beau, loc. adv. Moramora. Tout—, 
ne vous tachez pas. Moramora, fa aza 
tezitra hianao. 

BEAUCOUP, ado. 1* Be dia be, be, be* 
tsaka, maro, seseheoa, mahery, fatratra, 
maty. Il a récolté— de riz. Nahavokatra 
vary bediabe,betsaka, sesehena izy.— 
de gens pensent ainsi. Be, betsaka, ma- 
ro, sesehena ny olona mihevitra toy iza- 
ny. Il donne— aux pauvres. Manome be 
ny mahantra izy. Il mange—. Mahery 
homana izy. Il s'applique— à l'étude. 
Milozoka fatratra, mafy amy ny flâna- 
rana izy. 2 é — , La vitra. Ce chemin est- 
plus facile que l'autre. Ity lalana ity 
mora lavitra noho iry. 3° —, Zavatra 
lehibe. C'est — que de commencer. Za- 
vatra lehibe ny manomboka. 

BEAU-FILS, sm. 1* Zanakalahin' ny 
vady. 2 # — , Vinantolahy. 

BEAU-FR&RE, am. Zaodahy. 



Digitized by 



Google 



BEL 



— 78 — 



BÉtf 



BEAU-PÈRE, sm. Raikely. 2» — , Ra- 
fozandahy. 

BEAUPRÉ, sm. 8alazana amy ny loha- 
sambo. 

BEAUTÉ, sf. [• Hatsaran-tarehy, hatsa- 
ram-bika. 2° —, Haflnaritra, hatsara, 
hatsarana, hadio, hasoa, hakanto. — des 
fleurs. Haflnaritra, hatsara, hasoa, 
hakanton' ny voninkazo. 

BEC, «m. 1* Vavam-borona. Le héron 
au — pointu. Ny vano tsoky raua. 2 # —, 
Tendro, vava. — de plume. Tendron- 
delà penina. —de lampe. Vaua fanaovan- 
jiro. 3 # fig. Vava, teny. Cet homme a 
bon — ou le — affilé. Marani-baua io 
lehilahy lo. Donner un coup de — à quel- 
qu'un. Manindrona olona amy ny teny. 
|| loc. Avoir— et ongles. Mahay miaro 
tena. Tenir quelqu'un le — dans l'eau. 
Mampanantena tsy misy, mam pi 11 la fi la, 
mampitambitamby. Blanc— . Tanorafa- 
nahy. — de lièvre. Sima ; hasimana. — 
d'âne. Bedâna. 

BÉCASSINE, sf. Kitanotano. 

BÊCHE, sf. Angady, fangady. Vieille 
— . Angady, etc., mondro. 

BÊCHER, va. Miasa, mihevo, mitran- 
draka. Voy. Piocher. 

BECQUÉE, sf. Kamahana. Donner la 
— . Afamahana. 

BECQUETER* va. Manaingoka, mi- 
tsaingoka. mitsindroka. — des fruits. 
Manaingoka, mitsaingoka voankazo. 
— des grains de riz. Mitsindroka vary. 

Se becqueter, vpr. Mifanaingoka, mi- 

fampitsaingoka. 
BEDAINE, sf. Kibo be. 
BÉGAIEMENT, sm. Fibadabadâna, 

flambatrambarana. 
BÉGAYER, vn. 1* Mibadabada, miam- 

batrambatra. 2° fig. Miakaka, miakana- 

kana, miambakamoaka. Voy. Balbutibr. 
—, va. Miana-miteny. 

BÈGUE, adj. et a. Bada lela, mpibada- 

bada, mpiambatrambatra. 
BEL, BELL E, V oy. Beau. 
BÊLANT, ANTE, ad;. Mibarareoka. 
BÊLEMENT, sm. Fibarareoka. 
BÊLER, vn. Mibarareoka. 
BELETTE, sf. Biby mitovitovy amy ny 

kionkiona. 
BÉLIER, sm. Ondrilahy. 
BELLE-DE-NUIT, sf. Folera, bela- 

kariva. 



BELLE-FILLE, sf. 1* Zanakavavin' 
ny vady. 2* — , Vinantovavy. 

BELLE-MÈRE, sf. 1° Rafozambavy. 
2 # — , Renikely. 

BELLE-SŒUR, sf. Zaobavy. 

BELLIGÉRANT, ANTE, adj. Mia- 
dy, mifanafika. Puissances belligéran- 
tes. Fanjakana miady, mifanafika. 

BELLIQUEUX, EUSE, adj. Mpiady, 

tia ady, mahery an'ady. Prince— .M pan- 

jaka mpiady, etc. 
BELLOT, OTTE, adj. Mahafatifaty. 

Enfant—. Zaza mahafatifaty. 
BELVÉDÈRE, sm. Tiiikambo, trano 

heva fitazantazanana. 

BÉNÉDICTION, sf. f Tso^rano, fl- 
tsofan-drano. Donnez-moi votre — . O- 
meo tso-drano, tsofy rano aho. 2°— , 
Fitahiana, fanambinana. Je répandrai 
sur vous mes bénédictions. Harotsako 
aminareo ny fitahiako, ny fanambU 
nako. 

BÉNÉFICE, sf. Tombo, tombom-baro- 
tra, zavatra mahasoa. J'ai fait un— d'u- 
ne piastre. Nahazo iombony, tombom* 
barotra ariary aho. Tout a tournée son 
— . Nahasoa azy ny zavatra rehetra. 

BÉNÉFICIER, vn. Mahazo tombo. 

BENÊT, adj. et sm. Tonendrina, ketrl* 
na, zanakalo. 

BÉNÉVOLE, adj. Tsy terena, manao 
an-tsitra-pô. Auditeur—, Mpihaino ton- 
ga tsy terena. * 

BÉNÉVOLEMENT, adv. An-tsitra- 
pô. Il a lait cela — . Nanao izany an- 
tsitra-pô izy. 

BÉNI, IE, p. 1* Voatso-drano, no tso fin- 
ci rano. 2°— , Voatahy, notahina, nambi- 
nina, nohasoavina. 3 # — , Nisaorana. 

BÉNIGNEMENT, adv. Amin-kale- 
mem-panahy. 

BÉNIN, IGNE, adj. f Malemy fana- 
hy, m o raina, morabe. Il n'est pas d'hom- 
me plus— que lui. Tsy misy olona ma* 
lemy fanahy, etc., tahaka azy. 2°— , 
Rainazy. Maître — . Tompo rainazy. 3 # 
—, Malefaka. Fièvre bénigne. Tazo ma- 
lefaka. 

BÉNIR, va. 1* Mitso-drano. —une église, 
un enfant. Mitso-drano trano flvavaha- 
na, zaza kely. 2*—, Mitahy, manam- 
bina, manasoa. Que Dieu vous bénisse. 
Hotahina, hambinina, hohasoavin* 
Andriamanitra anie hianao. 3°— , Misao- 
tra. Bénissons Dieu du bien qu'il nous a 



l 



Digitized by 



Google 



BES 



— 79 — 



BIE 



fiait. Isaorintsika Andriamanitra amy 
Dy zava-tsoa nataony tamintsika. 
BJÈNIT, ITE, p. et adj. Voavavaka, voa- 
hasina, voatso-drano, notsofln-drano. 
Eau bénite. Rano voavavaka, voahasi- 
na. Pain—. Mofo voatso-drano. 

B£NITI|SR, sm. Fitoeran-drano voaha- 
sina. 

B&QUTLLE, sf. Tobin' ny mandringa 
misy tohan-kelika. 

BERCAIL, «m. Valan* ondry. 

BERCEAU, sm. 1* Fandrian-jaza. (] loc. 
Enfant an—. Zaza rano. Dès le—. Hatry 
ny fony kely. 2 # — , Àlokaloka. —de lianes. 
Alohalo-bahy. 3* — fig. Fiandohana. 
Cette contrée fut le— de la civilisation. 
Izany tany izany no niandohan' ny sivi- 
lizasiooa. 

BERGER, va. 1* Mandrotsirotsy zazaao 
anaty fandriany. 2* fig. Mampanantena 
tsy misy. 

Se bercer, vpr. Manantena tsy misy. 

BERCEUSE, sf. Mpandrotsirotsy zaza 
ao anaty fandriany. 

BERGER, ÈRE, s. Mpiandry ondry. 

BERGERIE, sf. Valan* ondry. 

BERLUE, sf. Fanjambena, firendriren- 
dry, fandrendrirendry. Il a la—. M an- 
jambena, mirendrirendry, mandren- 
drirendry nymasony; fig. diso hevitra 
izy. 

BERNER, va. Mananihany, manesoeso. 

BESACE, 8f. Kitapon* ny mpangataka. 

BESICLES, 8f. pi. Solomaso. 

BESOGNE,»/. Raharaha, lahasa, asa. Il 
va vite en—. Haingam-panao raharaha, 
lahasa, haingam-piasa izy. || loc. Il fait 
plus de bruit que de—. Lasan-ko vavany 
izy. 

BESOIN, «m. f Izay ilaina, izay tokcmy 
hatao, izay tsy maintsy hatao, te.... Je 
pourvois à ses besoins. Omeko azy izay 
ilainy. lia— de repos. Tokony h ia la sa- 
satra izy. J'ai— d'aller au marché. Tsy 
maintsy hiantsena abo. J'ai— de dormir. 
Te-hatory aho, 2'—. Fahantrana. II est 
dans le—. Mahantra izy. 3°— ,pL Fi- 
valanana. 

An besoin, loc. adv. Raha ilaina. Vous 
pouvez m'appeler au—. Mabazo miantso 
aby bianao raha ilainao. 

BESTIAL, ALE, adj. Hoatry ny biby. 

BESTIALEMENT, adv. Hoatry ny bi- 
by. 

BESTIAUX, sm. pL Coramo Bétail. 



BESTIOLE, sf. Biby kely. 2* fig. Zaza 

kely fohy saina. 
BÊTA, sm. Olona tsy manan-tsaina, — 

donto saina. 
BÉTAIL, sm. Biby manompo iray dia. 
BÊTE, sf. Biby. — sauvage. Biby dia. 

— féroce. Biby masiaka. 
— , sf. et adj. Adala, donto saina, dona- 

na velona, taraiky, tonendrina. 

BÊTEMENT, ado. An-kadalâna. 

BÊTISE, sf. Hadalana, badontoan-tsaina 
fl taraiky. - ' 

BETTERAVE, sf. Betiravy. 

BEUGLEMENT, sm. Pimâ, fltrena. 

BEUGLER, vn. 1- Mima, mitrena. 2* 
fig. Midradradradra. 

BEURRE, sm. Hero-dronono, dibera. 

BEURRER, va. Manisy dibera. 

BÉVUE, sf. Hadisoan-kevitra tsy nahy. 

BIAIS, sm. 1° Fisompirana, fibirioka, 
fisolila, fisobilatra. Ce mur est de—. Mi' 
sompirana, mibirioka io ampianta- 
ny io. Coupez la planche en—. Didio 
mtsomptrana, misolila, misobilatra 
ny hazo fisaka. 2* fig. Fiolakolaka. 
Vous n'obtiendrez rien si vous ne pre- 
nez pas uu— . Tsy hahazo na inona na 
inona hianao raha tsy miolakolaka. 

BIAISER, vn. t« Misompirana, mibirio- 
ka, misolila, misobilatra. 2° fig. Mio- 
lakolaka. 

BIBASSE, sf. Bibasy. 

BIBASSIER, sm. Foto-bibasy, bibasy. 

BIBERON, sm. Fampinonoana. 

BIBLE, sf. Baiboly, Soratra Masina. 

BIBLIOMANE, sm. Mpitia boky loa- 
tra. 

BIBLIOPHILE, sm. Olona tia boky. 

BIBLIOTHÉCAIRE, sm. Mpitandri- 
na ny trano fanangonam-boky. 

BIBLIOTHÈQUE, sf. !• Trano fanan- 
gonam-boky. 2°— , Fitoeram-boky. 3*— , 
Boky voangona. 

BIBLIQUE, adj. Momba ny Soratra Ma- 
sina. 

BICHE, sf. Serfavavy. 

BICOQUE, sf. Trano bongo. 

BIDET, sm. Soavaiy madinika. 

BIDON, sm. Gamela lalina aty. 

BIEN, sm. l°Soa, izay mahasoa, ny tsara. 
Les biens et les maux se compensent. Mi- 
fameno ny soa sy ny ratsy. Faire du — à 
quelqu'un. Manao soa olona. La pluie fait 



Digitized by 



Google 



BTE 



— 80 



BIL 



du — aux plantations. Ny ranonorana 
mahasoa ny voly. La science du — et 
du mal. Ny fahalalana ny /«ara sy ny 
ratsy. On m'a dit de lui beaucoup de 
— . Nataon'ny olona tsara lazaina ta- 
miko izy. 2°— , Fananana, harena. Ses 
biens s'accroissent tous les jours. Mî- 
tombo isan'andro ny fananany, ny Tia- 
reny. Les biens terrestres passent, les 
biens du ciel durent toujours. Mandalo 
ny haren' ny tany, maharitra mandi'a- 
kizay ny haren* ny lanitra. 

Bien, adv. 1° Tsara, soa aman-tsara. Le 
malade est assez — . Efa tsara tsar a, efa 
mananonanona hiany ny marary. Il 
s'est — acquitté de sa mission. Tantera- 
ny («ara, soa aman- tsara ny raharaha 
nanirahana azy. 2° — , Lavitra, dia..., 
mahery, hiany, bedia be, betsaka, ma- 
ro. Il est— différent de son frère. Hafa 
lavitra noho ny rabalahiny izy. Il est- 
malade. Marary dia marary izy. Il man- 
ge— . Mahery homana izy. Je le veux—. 
Tiako /liant/ izany. —des gens se trom- 
pent. Be dia be, betsaka, maro ny olona 
diso hevitra. 3°— , Sahabo, tokony. Il y 
a — deux ans que je ne l'ai vu. Sahabo, 
etc.* ho roa taona no tsy nahitako azy. 

Bien que, loc. conj. Na dia... aza. Je 
dois vous dire la vérité — qu'elle vous 
soit désagréable. Tsy maintsy milaza ny 
marina aminao aho na dta mahasoso- 
tra anao aza. 

BIEN-AIMÉ, ÉE, adj. et a. Malala, 
tiana indrindra, tsy foy. 

BIEN-ÊTRE, sm. Fiadanana, hasala- 
mana. Il jouit du—, Miadana izy. Sen- 
tir du — . M iadan-tsaina, salama. 

BIENFAISANCE, sf. Hazavam-pô, ha- 
tsaram-pô, fanaovan-tsoa. 

BIENFAISANT, ANTE, adj. Mazava 
fo, tsara fo, manao soa. 2 # — , Mahasoa, 
mahatsara. Pluie bienfaisante. Ranono- 
rana mahasoa, etc. 

BIENFAIT, sm. Soa, zava-tsoa. Les 
bienfaits de Dieu. Ny aoa, etc., avy a- 
min' Ândriamanitra. 

BIENFAITEUR, TRIGE, a. Mpanao 

soa. 
BIEN-FONDS, sm. Tany na trano izay 

ananana. 
BIENHEUREUX, EUSE, adj. 1« 

Sambatra dia sambatra. 2 # — , Sambatra 

any an-danitra. 
BIENNAL, A LE, adj. Maharitra roa 

taona. Emploi—. Raharaha maharitra 

roa taona. 



BIENSÉANCE, sf. Ny mety, fomba tsa- 
ra, fanao tsara, fahaizana miaina. Obser- 
ver les bienséances. Manao araka ny 
mety, fomba tsara, fanao tsara, ma* 
hay miaina. Cela est contre la—. Tsy 
araka ny mety, ny fomba tsara, ny fa- 
nao tsara izany. 

BIENSÉANT, ANTE, adj. Mety. 

BIENTÔT, adv. Raha afaka kelikely, ve* 
tivety, baingankaingana, atohoato. Je re- 
viendrai—. Hiverina raha, afaka keli" 
kely, etc., aho. 

BIENVEILLANCE, sf. Fitiavana. Il 
m'a reçu avec—. Nandray ahy tamim- 
pitiavana izy. 

BIENVEILLANT, ANTE, adj. Mam- 
piseho fitiavana. 

BIENVENU* UE, adj. et a. Mahay avy, 
tsara fihavy, raisins an-kafaliana. Vous 
êtes le—. Mahay avy, etc., hiahao. 

BIENVENUE, sf. Fahatongavana soa 

aman-tsara. 
BIÈRE, sf. 1* Labiera. 2 e —, Yata flleve- 

nana. 
BIFFER, na. Mamono soratra. 
BIFTECK, sm. Ilikena natono, tonon- 

fcena, bifteka. 
BIFURCATION, sf. Fisampanana.— 

d'un chemin. Fisampanan-dalana. 

BIFURQUER (SE), vpr. Misampana. 
BIGAME, adj. et a. Mpampirafy. 
BIOAMIE, sf. Fampirafesana. 

BIGARRÉ, ÉE, adj. Misoratsoratra 
hoatry ny bemiray. 

BIGARRER, na. Manao sadasada be 
hiany. 

BIGARRURE, af. Fisoratsoratra hoa- 
try ny bemiray. 

BIGOT, OTE, adj. et s. Mpivavaka di- 
so ohatra. 

BIJOU, sm. \* Firavaka, ravaka. 2* fig. 
Zaza kely tsara tarehy. 

BIJOUTERIE, sf. Fivarotam-piravaka. 

BIJOUTIER, 1ÈRE, a. Mpanao na 
mpivarotra firavaka. 

BILAN, sm. Filazana ny miditra sy ny 
mivoaka amy ny varotra. 

BILBOQUET, sm. Karazan-kilalaon* 
ankizy. 

BILE, sf. 1* Ranon* afero. 2* fig. Hate- 
zerana. Décharger sa—. Mampiseho ny 
hatezerana. 

BILIEUX, EUSE, adj. et a. l'Beranon* 
afero. 2' fig. Saro-po. 



i 



Digitized by 



Google 



mv 



81 — 



BLA 



BILLARD, sm. Karazam-pilokàna. 

BILLE, sf. Kanety. 

BILLET, sm. Taratasy .kely ampiton- 

draina, taratasy kely, karatra.— d'entrée. 

Taratasy, karatra fidirana.— de ban- 
que. Taratasy vola. 
BILLEVESÉE, sf. Zavatra tsinontsi- 

nona, hevi-d ravina. 
BILLION, sm. Arivo tapitrisa. 
BILLON, sm. Farantsa kely varahina. 
BILLOT, «m. Akalana, akala-manta. 
BINER, va. Manao lamosa Indroa indray 

andro. 
BINOCLE, sm. Solomaso, masolavitra 

roa fijerena, 
BIOORAPHB, sm. Mpanoratra ny tan- 

taran* olona. 
BIOGRAPHIE, sf. Tantaran* olona. 
BIPÈDE, sm. et acij. Roa tongotra. 
BIS, ISE, adj. Manjamavo. Pain—. Mo- 

fo manjamavo. 
BIS, artv. Indroa, fanindroany. Crier—. 

Mampanao fanindroany ; manab hoe : 

Avereno. 
BISAÏEUL, sm. Rain' ny raibe na ny 

renibe. 
Bisaïeule, sf. Renin' ny raibe na ny re- 
nibe. 
BISANNUEL, ELLE, adj. Maharitra 

roa taona. 
BISBILLE, sf. Adiady, fanditra. 
BISCORNU, UE, ad;. Hafaliafa. Idée 

biscornue. He vitra hafahafa. 
BISCOTIN, sm. Biskoitra madinika, 

mofon-jaza. 
BISCUIT, sm. Biskoitra, mofo raafy. 
BISE, sf. !• Rivotra avy avaratra. 2* 

fig. Ririnina. Quand la — ■ fut venue. 

Nony tonga ny ririnina. 

BISEAU, sm. 1° Sisin-javatra solila. 

Etre en—. Misolila. 2 - — , Fandra-dahy. 
BISMUTH, sm. Bizimofo. 
BISON, sm. Karazan" ombimanga. 
BISQUER, vn. Sosotra, tezitra. 
BISSEXTIL, ILE, adj. Manan-tombo 

andro iray. Année bissextile. Taona 

manantombo andro iray. 
BISTOURI, sm. Antsy fandidian' ny 

dokotera. 
BITUME, sm. Karazan-javatra mora 

mirehitra hoatry ny soii-tany. 
BIVOUAC, sm. Toby tsy misy lay. . 
BIVOUAQUER, vn. Mitoby tsy misy 

lay» 



BIZARRE, ad). Hafahafa, hafa fandry, 
manao hafahafa, mandry manokana no* 
ho ny be. Mode—. Lamody hafahafa. 
C'est un jeune homme—. Tovolahy ha* 
fahafa, etc., izy, 

BIZARREMENT, adv. Hafahafa. 

BIZARRERIE, sf. Hahafahafa, fanao 
vana fomba hafahafa. 

BLAFARD, ARDE, adj. Hatsatra» 
matroka, vasoka, mitsilopilopy, milopi* 
lopy. Teint—. Tarehy hatsatra, matro- 
ka, vasoka. Lueur blafarde. Fahaza* 
vana mitsiiopilopy, milopilopy. 

BLAGUE, sf. 1* Kitapo kely fltoeram- 
paraky. 2° fig. Habasiam-bava> hambo- 
hambo, lainga. 

BLÂMABLE, adj. Mendrika hotsinf- 
na, — hadidlna, manan-tsiny, manana 
adidy. 

BLÂME, sm. Tsiny, faniniana, adidy» 
fanadidiana, fondro, soketa. Il ne méri* 
te aucun—, Tsy mendrika hotsinina> 
hadidina» Isy manan-Zstri»/ amam-po/i* 
dro t tsy manana adidy izy. Il a encou- 
ru un— sévère de ses parents. Nahazo 
tsiny amam-pondro tamy ny ray aman* 
dreniny izy. — injuste. Soketa. 

BLÂMER, va. Manlny, manadidy, ma* 
nome tsiny, —adidy, —fondro, —soketa* 

BLANG, ANCHE, adj. 1 e Fotsy, man- 
gatsakatsaka, bolsatsaka, botsiaka, bobo. 
Ses vêtements étaient blancs comme la 
neige. Fotsy, nangatsakatsaka hoatry 
ny oram-panala ny fllatlany. Il a la 
peau très blanche. Fotsy dia fotsy, 
mangatsakatsaka, botsatsaka, fotsy 
botsiaka> fotsy bobo ny hodiny. T«rre 
blanche. Tany fotsy, taniravo. 2*-*% 
Madio, fotsy, tsy voasoratra. Lingo— . 
Lamba madio. Papier — . Taratasy /b- 
tsy, tsy voasorotra. || loc. Bncre blan* 
cho. Ranomainty matsatso. Se battre à 
armes blanches. Miady amy ny zava- 
maranitra. Donner carte blanche a quel* 
qu'un. Ma mêla olona hanaram-pô. Pas* 
ser la nuit blanche» Tsy mahita tory» 
tsy tsongoin-tory. 

BLANC, 8m. 1* Ny fotsy. 2 # -*, Loko fo* 
tsy. 3"— > Olona fotsy hoditra, vazaha, 
4'— rTigetra. Tirer au— . Mikondry li+ 
getra. || — d'œuf. Tapotsin* atody. Le— 
de l'œil. Famotsia*maso, tapotsi-maso* 
— d'Espagne. Tsaoka malemy. 

BLANCHÂTRE, adj. Somary fotsy, 
BLANCHEUR, sf. Hafotsy. 
BLANCHIMENT, sm. Pamotsiana* 



Digitized by 



Google 



BLE 



— 82 — 



BOC 



BLANCHIR, va. 1" Mamolsy, manoso- 
doko fotsy. —du lil. Mamolsy foly. — 
une muraille, Manoso-doko fotsy r'm- 
drina. 2 e —, Manadio, manasa. — le lin- 
ge. Manadio, etc., lamba. 3* ftg. Ma- 
nala tsiny. L'avocat a su le — . Ny mpi- 
solo va va nanala tsiny azy. 

—, vn. Mihafotsy, mihabobo, raihafotsy 
volo. II blanchit. Mihafotsy, mihabo- 
bo ny volony, mihafotsy volo izy. 

Se blanchir, vpr. Miala tsiny, midio. 

Blanchissage, »m. Fanasana iam- 

ba. 

BLANCHISSANT, ANTE, ad}. Man- 
gia-potsy. Les flots blanchissants. Ny 
onja mangia-potsy. 

BLANCHISSEUR, EUSE, s. Mpa- 
nasa lamba. 

BLANC-SEING, $>n. Taratasy vita So- 
nia fotsïny ka apetraka amy ny olona 
matmtoky. 

BLASÉ, ÉE, n. et ad]. 1" Maty hena, 
donto. tsy mahare intsony. Il aie palais 
— . Maty hena, etc., ny va van y. 2° ftg. 
Tsy mihontsina, Lsy mampaninona. Il est 
— sur tout. Tsy mihontsina na amin' 
inona na amin' inona izy, tsy mampani- 
nona azy na inona na inona. Voy. Insen- 
sible. 

BLASER, va. Manadonto. 

Se blaser, vpr. 1° Mihndonto. 2° ftg. Tsy 
mihontsina, tsy mampaninona. 

BLASPHÉMATEUR, TRICE,s. Mpi- 
feny ratsy an' Andriamanitra sy ny fiva- 
vahana. 

BLASPHÈME, sm. Teny manevateva 
an Andriamanitra sy ny fivavahana. 

BLASPHÉMER, va. et vn. Miteny ra- 
tsyan 1 Andriamanitra sy ny fivavahana. 

BLÉ, sm. Yarim-bazaha. 

BLÊME, adj. Hatsatra, mivolom-balala 
maty, mivaloarika, matroka. Voy. Pàlk. 

BLÊMIR, vn. Mihahatsatra, mivolom- 
balala maty, mivaloarika, mihamatroka. 

BLESSANT, ANTE, adj. Maharary, 
mampalahelo, mahatezitra. Paroles bles- 
santes. Tony maharary, etc. 

BLESSÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voaratra, 
naratra, voakaikitra, nokekerina. 2" ftg. 
Malahelo, tezitra, sosotra, marary ovana. 

— , sm. Naratra. 

BLESSER, va. 1° Mandratra, manai- 
kitra. — quelqu'un. Mandratra olona. 
Ces souliers me blessent. Manaikitra 
ahy ireo kiraro ireo. 2° ftg. Mankarari- 
rary, manao teny maharary, — mampa- | 



lahelo, -—mahatezitra, — mahasosotra. Il 
a blessé son ami par ses plaisanterie?. 
Nankararirary, nanao teny mahara- 
ry, etc., nysakaizany tamy nykivazivazy 
izy. 3°— , Mampangintsina, mifanohilra, 
manala. Ces mots inconvenants blessent 
l'oreille. Mampangintsina ny sofina 
ireny teny maloto ireny. Il a blesse les 
convenances. Nanao zavatra mifanohi- 
ira amy ny fomba mety izy. Ce que 
vous dites blesse son honneur. Izay la- 
zainao manala voninahitra azy. 

Se blesser, vpr. 1° Mandra-tena, mifan- 
dratra. 2" ftg. Malahelo, tezitra, sosotra, 
marary ovana. 

BLESSURE, sf. 1° Ratra, fery vao. 
2° ftg. Alahelo, hatezerana, hasosorana. 

BLEU, EUE, adj. Manga. 

— , sm. 1° Ny manga. 2 - — , Loko manga, 
volory. Passer du linge au—. Manoka 
lamba amy ny ranom-6oforj/, manisy 
volory ny lamba. 

BLEUÂTRE, adj. Somany manga. 

BLEUIR, va. Manamanga. 

— , vn. Mihamanga. 

BLINDAGE, sm. Famonosam-by. 

BLINDÉ, ÉE, adj. Mifono vy. Navire 
— . Sambo mifono vy. 

BLINDER, va. Mamonovy. 

BLOC, sm. 1° Vongana, vairiga, fonja, 
zavatra makadiry. — de fer. Vongam- 
by, vaingam-by, fonjam-by. — de pier- 
re. Vato makadiry. 2'—, Zavatra rai- 
vongady. Acheter un— de marchandises. 
Mividy varolra mivongady. 

En bloc, loc. ad)). Am-bongadiny. 
Acheter en—. Mividy am-bongadiny, 
mamongady. Vendre en—. Mivarotra 
am-bongadiny. 

BLOCUS, sm. Fahirano. 

BLOND, ONDE, adj. Mavomena. Che- 
veux—. Volon-doha mavomena. 

BLOQUER, va. Manao fahirano. 

BLOTTIR (SE), vpr. Mamokaiky, mi- 
vokaiky, miforitra, mitampisaka. 

BLOUSE, sf. Bolozy. 

BLOUSER, va. Mamitaka, mahadiso he- 
vitra. 

Se blouser, vpr. Diso hevitra. 

BLUET, sm. Karazam-boninkazo manga. 

BLUETTE, sf. 1* Pik'afo. 2* ftg. Ka- 
rajia, kivazivazy. 

BOA, sm. Bibilava lehibe indrindra, dô. 

BOBÈCHE, sf. Sofim-panaovan-jiro, 

BOBINE, sf Tolotra.- 






Digitized by 



Google 




BOI 



- 83 - 



BOX 



BOBINER, va. Manantsody. 

BOCAGE, sm. Kirihitr' ala, ala kely, 
fitoerana malomaloka. 

BOCAL, sm. Tamaboha be vava. 

BŒUF, sm. !• Omby. —sauvage. Omby 
manga. —coupé. Omby vositra. — gras. 
Omby mifahy. Jeune—. Vantotr* omby. 
2 # — , Hen' omby, hena. 

BOIRE, va. f Misotro. 2*—, Mibobo- 
ka, migoka. Cet homme boit bien. 
Mahery miboboka, migoka io lehilnhy 
io. Qui a bu boira. Izay niboboka mbo- 
la higoha. 3*—, Mifoka. Ce papier boit. 
Mifoka ity taratasy ity. 4° fig. Miari- 
tra. —un affront. Miaritra fanesoana. 

BOIRE, sm. Fisotro. Le — et le manger. 
Ny fisotro sy ny fihinana. 

BOIS, sm. 1* Hazo, kitay hazo. —de con- 
struction. Hazo fanaovan-trano. — de 
chauffage. Kilay hazo. Mettre du — au 
feu. Manohoka kitay hazo. —de fer. 
Hazomby. —rouge. Hazomena. ||— . 
noir. Bonoara. —de rose. Volombodim- 
pona. 2°— , Ala, ala kely, kirihitr' ala. 
Ce— est infesté de voleurs. Be tontakely 
io ala io. Il se promène dans le—. Mi- 
tsangantsangana any anaty ala, etc., izy. 
—sacré. A la fady. 3*— , Zarana, harana, 
tandroka mirantsandrantsana.— d'une 
lance. Zarana, haran-defona. Le— d'un 
cerf. Ny fa?irfro-tserfa mirantsandran- 
tsana. 

BOISÉ, ÉÉ, adj. Be hazo, mis y ala,— 
ala kely,— kirihitr' ala. 

BOISEMENT, s m. Famboiena ala. 

BOISER, va. 1° Mamboly ala. —un pays. 
Mamboly ala amy ny tany anankiray. 
2* — , Manao peta-drindrina. — un appar- 
tement. Manisy peta-drindrina ny efl- 
trano. 

BOISERIE, sf. Peta-drindrina. 

BOISSEAU, sm. 1° Vata famaram-ba- 
ry taloha. 2* fig. Mettre la lumière sous 
le—. Manafina ny marina. 

BOISSON, sf. Fisotro. 

BOtTE, sf. \ m Vata kely.— aux lettres. 
Vata kely fasian-taratasy ampitondrai- 
na. 2* — , Iray vata kely. J'ai acheté une 
—de dragées. Nividydarazay iray vata 
kely aho. 

BOITER, vn. Mandringa, mikotringa, 
mikotrifa, mikolepaka, mitolitsika, mi- 
tolila. Cet homme; ce cheval, ce boeuf 
boite. Mandringa, etc., io olona, soa- 
raly, omby io. Cette poule boite. 3fan- 
ûringa, mikolepaka io akoho io; 



BOITEUX, EUSE, adj. et s. Man- 
dringa, mpandringa, mikotringa, miko- 
trifa, mikolepaka, mitolitsika, mitolila. 
Votre table est boiteuse. Mitotilalila 
ny latabatrao. 

BOL, sm. Lovia tsangana, tsatokàty, tsa- 
tôka, tsangam-bava. 2°— , Eran* ny tsau- 
pam-bava. Porte-moi un — de lait. Iton- 
dray ronono eran' ny tsangam-bava aho. 

BOMBANCE, sf. Fihinanam-be, hanim* 
pito ioha. Faire— ; Manao fihinanam* 
be, etc. 

BOMBARDEMENT, sm. FitiÛrada 
amy ny bomba. 

BOMBARDER, va. Mitifltra amy ny 
bomba. 

BOMBE, sf. Bomba. 

BOMBÉ, ÉE, ad;'. Mibokftra, miboht* 
tra, mivohitra, mivohon-tsotro. 

BOMBER, va. Mampibokftra, mampibo- 
hitra,mampivohitra,mampivohon-tsotro. 

— , vn. Mibokitra, mibohitra, mivohitra, 
mivohon-tsotro. La boiserie bombe. Mi~ 
bokitra, etc., ny peta-drindrina. 

BOMBYX, sm. Bibin-dandy, landy. 

BON, BONNE, adj. {• Tsara. soa. C'est 
un— pays. Tany tsara ity. Il a fait une 
bonne action. Tsara ny nataony, nanao 
asa soa izy. Du vin— à boire. Divay tsa- 
ra Ûsotro. Le vent est—. Tsara ny rivo- 
tra. ïl m'a donné un— conseil. Tsara, soa 
ny hevitra nomeny ahy. 2°— s Mahomby, 
mahay, mahatoky, tsara fanahy. C'est un 
garçon— à tout. Mahomby amy ny zava- 
tra rehétra io zazalahy io. C'est un— avo- 
cat. Mpisolo vàva mahay izy. C'est un— 
servitour. Mpanompo mahatoky, tsara 
fanahy izy. C'est un si— homme ! Tsara 
fanahy loatra izy ! 3°— , Mazava fo, tsa- 
ra fo, mpamindra fo, malemy fanahy. 
Dieu est— . Mazava fo, tsara fo, mpa- 
mindra fo Andriamanitra; Vous êtes 
trop—. Malemy fanahy loatra hianao. 
4°— , Lehibe, mafy. lia fait un— revenu. 
De ny tombom-barotra azony. Un— souf- 
flet. Tahamaina mafy. || toc. Un—mot. 
Hatsikana. Suivre son— plaisir. Manara- 
ka ny sitra-pony, manao ny danin' ny 
kibony. Bonne nuit. Tafandria mandry, 
veloma mifoha. 

BON, sm. i° Ny tsara. îl à préféré io— ; 
au beau. Naleony ny tena tsara toy izay 
ny madera. Cet homme a du— et du mau- 
vais. Sady misy tsara no misyratsy io le- 
hilahy io. 2°— , Ny mahasoa, ny maha- 
gaga. Lo— do cette affaire. Ny mahasom 



Digitized by 



Google 



BON 



- 84 



non 



etc., amin' izany raharaha izany. 3 # — , 
Taratasy fakan-javatra. Un— de pain. 
Taratasy fakàna mofo. 4°— , pi. Ny 
tsara fanahy. L«s menants persécutent 
les bons. Ny ratsyfanahy manenjikany 
tsar a fanahy. 

BON, ado. Tsara. Cotte fleur sent—. Tsa- 
ra fofona ity voninkazo ity. Il fait— ici. 
Tsara eto. 

— ! inL Tsara î 

Tout de bon, loc. adv. Tokoa, idin-dro- 
nono. Est-ce tout de— ou pour plaisan- 
ter? Tokoa moa izany sa kivazivazy? 
Esosa idin-dronono? 

BONASSE, adj. Mpiasabe, olom-be, bo- 
naika. 

BONBON, sm. Zava-mamy natao tamy 
ny siramamy. 

BONBONNIÈRE, sf Vata fasian-java- 
mamy. 

BOND, sm. Fitsambikinana, fiantsambo- 
tra, fifalihavanja, fievotra, ftsavoana. 
Prendre la balte au — . Misambotra bao- 
lina miantsambotra, mievotra, misa- 
voana ; ftg. manararaotra. Faire faux 
— . Mivily fiantsambolra ; p.g. mandiso 
fotoana. 

BONDE, sf. \° Vavahadïn-dran®. 2* — , 
Loaka amy ny barika. 3*—, Tsentsim- 
barika. 

BONDÉ, ÉE, adj. Feno hika, — hibo- 
ka. Un navire— de marchandises. Sam- 
bo feno hika, etc., ny entam-barotra. 

BONDER, va. Mamonohika, — hiboka. 

BONDIR, vn. t° Mitsambikina, mian- 
tsambotra. mifalihavanja, mievotra, mi- 
sa voana. Voyez ces agneaux — dans Ta 
plaine. Jereo ireo zanak' on dry mifsam- 
ùikimbiliina, miantsambotsambotra, 
mifalihavanja amy ny tany lemaka ireo. 
Un cheval qui bondit. Soavaly mitsam- 
bikîna, miantsambotra. 2° ftg. Faire — 
ïe cœur. .Maharikoriko, mahadikidiky. 

BONDISSANT, ANTE, adj. Milsambi- 
kimbikïna, miantsambotsambotra, fali- 
havanja, mievotrevotra, misavoam boana. 

BONDISSEMENT, sm. Fitsambikina- 
na, fiantsamborana. 

BONHEUR, sm. 1* Hasambarana, fa- 
hasambarana, hafinaretana, (ahafinare- 
tana. Véritable—. Hasambarana, etc., 
marina. 2° — , Zara, fanambinaua, vin- 
tana tsara. lia du — dans tout ce qu'il 
fait. Manan-jara, ambinina, vinlani- 
na, maria m-bin tana amin' izay ataony 
rehetra izv. 



Par bonheur, loc. adv. Zara, saikinâ- 
ny, soa hiany. Par — je vous rencon- 
tre. Zara, etc., fa mifanena aminao aho. 

BONHOMIE, sf. Hatsaram-pô, hatso- 
ram-pô. 

BONHOMME, sm. Olona tsotra, olom- 
be, mpiasabe, mpiasaben' andriana. 

BONI, sm. Tombom-barotra. 

BONIFIER, va. Manatsara. Le fumier 
bonifie la tefre. Ny zezika manatsara. 
ny tany. 

Se bonifier, vpr. Mihatsara. Le vin se 
bonifie en vieillissant. Mihatsara ny di- 
vay raha mihanlitra. 

BONJOUR, sm. f Fomba fiarahabam- 
bazaha maraina, bezoro. 2°— , Veloma. 
Votre ami vous envoie un—. Mampanao 
veloma anao isakaizanao. — affectueux. 
Veloma madinidinika. 

BONNE, sf. Vehivavy mpitaiza. 

BONNE AVENTURE, sf. Tovantova- 
na, vinany be, anoano. Dire la—. Mano- 
vanlovana, manao vinany be, milaza 
anoano. 

BONNEMENT, adv. Am-pahatsorana. 

BONNET, sm. Satro-bory, satroka ba. 

BONSOIR, sm. Fomba fiarahabam-ba- 
zaha hariva ; veloma. 

BONTÉ, sf. !• Hatsarana. 2 a — , Haza- 
vam-pô, hatsaram-po\ famindram-pô, ha- 
lemem-panahy. 

BORBORYGME, sm. Koraraika, go- 
raraika. 

BORD, sm. 1° Sisina, morona, molotra, 
vava. Il est assis au — du chemin. Mipe- 
traka eo an-teisin-dalana, amoron-dala- 
na izy. N'allez pas au — de l'eau. Aza 
manakaiky ny moron-d rano, aza mana- 
morona ny rano. Il est sur le — du pré- 
cipice. A moron-tevana izy. Le — d'un 
bol. Ny molotra, ny uauan-tsangam- 
bava. 2°— , Andanin-tsambo, anilan- 
tsambo. Faites feu des deux bords. Aie- 
faso ny tafondro andaniny, anilany 
roan' ny sambo. 3°— , Sambo. Il est à 
— . Any an-/samoo izy. Aller à—. Mion- 
drana an-/samoo. 4° fig. Etre du — de 
quelqu'un. Miandany amy ny olona. 

BORDÉ, ÉE, p. et adj. Nasianazavatra 
amy ny sisiny, misy — , nosisinina, voa- 
rongo, norongoana, voakotso, noakotsoa- 
na. Chemin— d'arbres. Lâlana nasiana,' 
misy hazo ny sisiny, nosisinina hazo. 

BORDÉE, sf. 1° Fanaovana indray man- 
defa ny tafondro rehetra amy ny ila 
sambo. 2* fiy. Il lui lança une— d'injures. 



Digitized by 



Google 



BOS 



— S5 — 



HBU 



Nandefa vava mihoatroatra loatra tami- 
ny izy. 
BORDER, va. 1* Manisy sisina, — molo- 
tra, mandrongo, manakotso. —un chu- 
peau. Manisy sisina, —molotra satro- 
ka. — un lamba de perles. Mandrongo 
vakana lamba. — un lamba de plusieurs 
raies. Manakotso lamba. 2*—, Manolo- 
tra. Le fossé borde le jardin. Ny hady 
manolotra ny zariday. 

BORDEREAU, sm. Filazana ny andi- 
nidioi-bola. 

BORDURE, sf. Zavatra amy ny sisiny, 
— amy ny molony, rongo, akotso, trano. 
La — d'un chapeau. Ny zavatra ao amy 
ny sisina, mo Jo-tsatroka. — de gazon. 
Tombok' ahitra amy ny «isim-boly. -- 
d'un tableau. Tranon-tsary. 

BORÉAL, ALE, adj. Àny avaratra. 
Pôle—. Poly auarafra. 

BORGNE, ad;, et s. Goa-maso anila, 
poa-maso anila, fotsy maso anila. 

BORNE, sf. 1° Fa ri ira, fangitra, valam- 
parihy, fetra. Bornes d'une rizière. Va- 
lamparihy. Bornes d'un champ. Fari- 
try, fangitry ny tanimboly. Bornes d' 
un royaume. Faritry, fetry ny'fanja- 
kana. 2* fig. Fetra. Il dépasse les bor- 
nes en tout. Tsy mahalala fetra amy ny 
zavatra rehetra izy.. 

BORNÉ, ÉE, p. et adj, {• Voafaritra, 
nofaritana, voafangitra, nofangitana, voa- 
vala, novalàna, voafetra, noferana, misy 
fetra. 2° fig. Marivo saina, fohy saiua, 
kel^saina, ketrina. 

BORNER, ra. l°Mamaritra,mamangitra, 
mamala, maraetra. —un champ. Marna- 
vitra, mamangitra tanimboly. Les 
Alpes bornent la France. Ny tendrom- 
bohilra Alpa mamaritra, mamelra any 
Frantsa. 2° fig. Mametra, manisy fetra. 
—son discours, ses désirs. Mametra, 
etc., ny laba-teniny, ny faniriany. 

Se borner, vpr. 1* Mahalala fetra. 2°— , 
Fotsiny, tsy manao afa-tsy. Il s'est borné 
à des menaces. Nandrahona/bteinj/izy, 
tsy nanao afa-tsy fandrahonana izy. 

BOSPHORE,am. Andilan-dranoraasina. 

BOSQUET, «m. Ala kely, kirihitr' ala. 

BOSSE, sf. 1- Trafo. Il a une énorme — 
sur le dos. Maria na trafo makadiry ao 
an-damosiny izy. 2°— , Mivonto, monti- 
tra, mivohitra, mikibontana. Il aune — 
à la tête. Misy mivonto, etc., ao amy ny 
lohany. Terrain plein de bosses. Tany 
mimontirnontUra, mivoliibohitra* 



BOSSU, UE, adj. et s. Vokoka, manan- 
Irufo, mikibontana. Il est — par devant 
et par derrière. Sady vokoka, manan- 
trafo izy no mikibontana ao amy ny 
tratrany. 

BOTANIQUE, sf. Fahaizana momba 
ny zava-maniry. 

BOTANISTE, 8m. Mpahalala ny mom- 
ba ny zava-maniry. 

BOTTE, sf. i° Baoty, 2 W — , Amboara. —de 
foin. Am6oaram-bilona. —d'oignons, 
Am6oaran-tongolo. 

BOTTER, va. Mampiditra baoty, manao 
baoty. 

Se botter, vpr. Mampiditra baoty. 

BOTTIER, 8m. Mpanao baoty. 

BOTTINE, sf. Baotina. 

BOUG,«m. Osilahy. —émissaire. Osilahy 
nataon' ny jody iaditra -, fig. olona atao 
faditry ny be. 

BOUCAN, sf, 1* Trano anamainana 
hena na hazandrano amy ny setroka, 
2* fig. Tabataba. Quel— font ces élèves! 
Adre ! izany tabataba ataon'ireto sekoly 
ireto izany! 

BOUCANER, ta. Manamaina hena na 
hazandrano amy ny setroka. 

BOUCHE, sf, [* Vava, Se rincer la—. Ma- 
uontsam-baua. Il est resté — close. Tsy 
niloa bava, nihombom-baua izy. La— 
d'un cheval. Ny uauan-tsoavaly. La— 
d'un canon. Ny i?ai'a tafondro. || toc. Al- 
ler de— en— . Miely vetivety. Garder quel- 
que chose pour la bonne — . Mitahiry za- 
vatra hatao fara nota, l'ara vava, tara ady, 
fara doboka. Faire venir l'eau à la—. 
Mampitelin-drora, Renvoyer les bouches 
inutiles, Mamoaka ny zaza amam-behiva- 
vy. —à feu, Tafondro. 2°— , Vavarano. Les 
bouches du Nil. Ny vavaranony Nily, 

BOUCHÉ, ÉE, p. et adj. Voalsentsina, 
notsentseuana, tsentsina, voatampina, 
notampenana, tampina, fempina, hiib- 
tra. Le trou est—, Koa/aenisina, etc., 
ny lavaka. . 

BOUCHÉE, sf. Indrainvbava, sombiny. 
Il n'a pris qu'une— de pain. Tsy naka 
afa-tsy moto indraim-bava, sombi- 
mofo izy. 

BOUCHER, va, Manentsina, raanam- 
pina, mamempina, Bouchez bien le trou. 
Tsentseno, tampeno, fempeno tsara 
ny lavaka. Ne bouchez pas le chemin, 
Aza manaropm-dâlana. 

Se boucher, vpr. 1° Tsentsina, tampina, 
fempina, hifotra. 2" fig. Se— les oreilles. 



Digitized by 



Google 



BOU 



86 — 



BOU 



A/ifsentein-tadiny, manen tem-tsoGna. 
BOUCHER, 8m. i°Mpivaro-kena. l' fig. 

Glo-masiaka. 

BOUCHERIE, sf. {• Tiano famonoam- 
biby, — fivarotan-kena. 2* fig. Vonoana 
olona. La bataille lut une vraie — -. Tena 
vonoana olona ny ady. 

BOUCHE-TROU, sm. Mpanamaro isa 
foana, mpisolo an-kaniehana, mpanao- 
nao foana. 

BOUCHON, sm. Tsentsina, bosoa. 

BOUCHONNER, ra. Mamaoka amy ny 
bozaka. — un cheval. Mamaoka soa- 
valy amy ny bozaka. 

BOUCLE, sf. 1° Fampoehana. 2* — , 
Volon-doha miolikoliko. 

BOUCLER, va. i° Mangeja amy ny 
fampoehana. — sa ceinture. Mangeja 
ny fehikibony amy ny fampoehana. 
2* — . Mampiolikohka. — les cheveux. 
Mampiolikolika ny volon-doha. 

— , vn. Miolikolika. 

BOUCLIER, sm. !• Ampinga,, Frap- 
per et brandir le — en signe d'acqui- 
escement. Mipiaka ampinga. 2* flg. Aro, 
kiatly. Il est le — de son pays. Aro, 
kiadirï ri y tanin-drazany izy. 

BOUDER, en, et va. Midongy, mizihi- 
tra. 

Se bouder, vpr. Mifampidongy, mifam- 
pizihitra. 

BOUDERIE, sf. Fidongiana.fizihirana. 

BOUDEUR, EUSE, adj. ci s. Mpidon- 
gy, mpizihitra. 

BOUDIN, sm. Tsinain-kisoa, sesehana 
ny rany. 

BOUDOIR, sm. Efi-tranon' ny vehivavy. 

BOUE, sf. 1° Fotaka. rihi-potaka, fêta, 
rihitra. Il est couvert de—. Feno fota- 
ka, rihi-potaka izy. Faire des murail- 
les avec de la — . Manao ampiantany 
amy ny fêla. Faire de la — pour maçon- 
ner des briques. Manao rihitra mba 
handrafetara-biriky. 2 J fig. Kahavetave- 
tana. Il est dans la — . Latsaka ao ana- 
tin* ny fahap( j tavetana izy. Traîner quel- 
qu'un dans ta — . Miunelavela, mano- 
so^potaka olona. 

BOUEUX, EUSE, adj. Be fotaka, feno 
fotaka. 

BOUFFANT, ANTE, adj. Mibonaka, 
rnibontsina. Etoffe bouiïantw. Lamba?ni- 
bonaka, etc. 

BOUFFÉE, sf. l« Fidofafca, fifololôtra. 
Il lança sur la figure de son ami une— 
de fumée. Sodo'fnhany setroka ny ta- 



van' ny sakaizany. Une — de vent. Ri- 
votra mifololôtra. 2* fig. Fihetsehana. 
C'est une — de colère. Fihetsehan' ny 
hatezerana izany. 

BOUFFER, vn. Mibonaka, rnibontsina. 
Cette robe bouffe. Mibonaka, etc., io 
robo io. 

BOUFFI, IE, adj. 1° Mivontovonto. mi- 
bonabona, midibadiba. 2* fig. \onto. 
Il est — d'orgueil, de colère. Vonton' 
ny iiavonavonana, ny hatezerana izy. 
3°— , Be renly loatra, be haingo loatra, 
be sira loatra. Style —, Laha-teny be 
rcnty loatra, etc. 

BOUFFIR, va. MampivoiHovonto, mam- 
pibonabona, mampidibadiba. Liiydro- 
pisie lui a bouffi le corps. Ny manira- 
no nampicontovonto, etc., ny tenany. 

—, vn. Mivontovouto, inibonabona, midi- 
badiba. Il bouffit tous les jours davan- 
tage. Mivontovonto, etc., isan' andro 
izy. 

BOUFFISSURE, sf. !• Fivontovcnto. 
fibonabona, lidibadiba. 2 - fig. Fireuty 
be loatra. 

BOUFFON, ONNE, adj. Hatsikana, 
valavala, mampihomehy, arira, haran- 
kana. 

— , sm. Mpampihomehy an danonana , 
mpanao kivalavala, ariralahy, kapotsa- 
ka, harankana. 

BOUFFONNER, tri. Milaza na manao 
hatsikana, manao kivalavala. 

BOUFFONNERIE, sf. Hatsikana, ki- 
valavala, kapotsaka. 

BOUGE, sm. Efi-trano ratsy. 

BOUGEOIR, sm. Fanaovan-jiro. 

BOUGER, vn. Mihetsika. Tu es mort, st 
tu bouges. Maty ialahy raha mihetsika. 

BOUGIE, sf. Labozy savoka. 

BOUGONNER, vn. Misamonimonina, 
mimonomonona, mimoimoy. 

BOUILLANT, ANTE, adj. 1* Man- 
gotraka, mandevy. Huile bouillante. -So- 
lika mangotraka, etc. 2° fig. Mavitrika, 
mirehitia, mandroatra. J|Iomme— , Olona 
m avitrika. Il est — de colère. Mirehi* 
tra, mandroairy ny hatezerana izy. 

BOUILLI, un. Ilena nalain-dro. 

BOUILLIE, sf. Koba, sosoa. 

BOUILLIR, vn. 1° Mangotraka, man- 
devy. Faire — des haricots. Mampan- 
golraka, etc., tsaramaso. 2° fig. Mire? 
liitra, mandroatia. 

BOUILLOIRE, sf. Kafitera. 









Digitized by 



Google 



BOU 



87 — 



BOU 



BOUILLON, sm. f Ro, ron-kena. — 
succulent. Ro mangazafy. — gras qui a 
beaucoup d'yeux. Ro be maso. 2 Q — , 
Fangotraka, fandevy, fiboiboika. L'eau 
bout à gros bouillons. Mangotraka, 
mandecy ny rano. L'eau jaillit à gros 
bouillons. Miboiboika ny rano. 3 # — , 
Tsipoapoaka. 

BOUILLONNANT, ANTE, adj. Man- 
gotrakotraka, mandevy, miboiboika. 

BOUILLONNEMENT, sm. Fangotra- 
kotraka, fandevy, fiboiboika. 

BOUILLONNER, vn. I- Mangotrako- 
traka, mandevy, miboiboika. || loc. Com- 
mencer à — . Mangorovitsika. 2° fig. 
Mandroatra, mi9ondrotra. — do colère. 
Mandroatry ny hatezerana. Mon sang 
bouillonne. Misondrotra ny rako. 

—, ra. Manisy tsipoapoaka. — une robe. 
Manisy tsipoapoaka amy ny robo. 

BOUILLOTTE, sf. Kafltera. 

BOULANGER, sm. Mpanao mofo. 

BOULANGERIE, sf. Trano fanaova- 
raofo. 

BOULE, sf. Kanety be, kiboribory.— 
de cuivre. Kibori m-barahina. —creuse. 
Kiboribory poakaaty 

BOULEDOGUE, sm. Bolidaogy. 

BOULET, sm. Balan-talondro. 

BOULETTE, sf. t° Voiavola. 2° fig. 
Hadisoan-kevitra tsy nahy, badalana. 

BOULEVARD,*/ 1 . Arabcn-dalana otro- 
nin-kazo maniry. 

BOULEVERSEMENT, sm. I* Fiko- 
rontanana, fisafotofotoana, fisavorovo- 
roana. fikorokoroana, flsamboaravoara. 
2° fig. Fitabatabana, labalaba, kotaba- 
taba. 

BOULEVERSER, va. 1* Manakoron- 
tena, mampikorontana, manasafotofoto, 
manasavorovoro, manakorokoro, mam- 
pisamboaravoara. —les meubles de la 
maison. Manakorontana, mampiko- 
rontana, manasafotofoto, manasavo- 
rovoro, manakorokoro ny fanaka ao an- 
trano. Le vent bouleverse les flots. Ny 
rivotra matnpisamboaravoara ny on- 
jandranomasina. 2" fig. Mampitabataba, 
mampikotabataba, mampikorontana. Il 
a bouleversé la ville. Nampitabataba, 
etc., ny tanàna izy. 3*— , Mahavery saina. 
La mort de sa mère l'a bouleversé. Na- 
havery saina azy ny nahafatcsan-dreni- 
ny. 

BOULON, sm. Rindram-by. 

BOULONNER, ta. Manisy rindram-by. 



BOUQUET, sm. {• Fehezam-boninkazo. 
2°— , Fehezana. Un— de plumes. Fe/te- 
ram-bolom-borona. 3 e —, Hanitry ny di- 
vay. 4°— , Fara doboka amy ny kilalaom- 
banja. 

BOUQUETIÈRE, sf. Vehivavy mpiva- 
ro-boninkazo. 

BOUQUIN, sm. Boky tranainy. 

BOUQUINISTE, sm. Mpivarotra boky 
tranainy. 

BOURBE, sf. Fotaka mandrevo. 

BOURBEUX, EUSE adj. Be fotaka 
mandrevo. 

BOURBIER, sm. 1* Honahona, fotaka 
mandrevo. Il s'est enfoncé dans un—. 
Latsaka tao anatin' ny honahona, etc., 
izy. 2 Q fig. Fahasahiranana lehibe. Il 
s' est mis dans un—. Tafabitsoka amy 
ny fahasahiranana lehibe izy. 

BOURBILLON, sm. Akalam-bay. 

BOURDE, sf. Lainga. 

BOURDON, sm. 1- ïantelisiaka. 2«— , 
Tantelilahy, amboalambontantely. 3*—, 
Lakolosy makadiry. V— , Tehin'ny mpi- 
vahiny taloha. 

BOURDONNEMENT, sm. 1° Fisamo- 
nimonina, fimonomonona. 2° fig. Fiha- 
hohaho, llbobobobo. Le peuple fit en- 
tendre un—. Nihahohaho ny vahoaka. 
La maladie lui a laissé un— d'oreilles. 
Ny aretina nampibobobobo ny soliny. 

BOURDONNER, vn. [• Misaraonimo- 
nina, mimonomonona. Les abeilles bour- 
donnent. Nj renitantely misamonimo* 
nina, etc. 2° fig. Mihahohaho. 

— , va. Mimonomonona. Il bourdonne tou- 
jours quelques airs. Mihira mimonomo- 
nona matetika izy. 

BOURG, sm Tanana, vohitra. 

BOURGADE, sf. Tanana kely, vohitra 
madinika. 

BOURGEOIS, OISE, s, l« Burizano f 
2* — , Lehibe. Son — n'est pas content d« 
lui. Ny lehibeny tsy faly aminy. 

— , adj. Momba ny borizano. Habit—. 
Akanjom-fcorùano. 2*— , Tsotra loatra. 
Il a des manières bourgeoises. Tsoira. 
loatra ny fanaony. 

BOURGEOISIE, sf. Ny borizano. 

BOURGEON, sm. {• Tsirao-kazo. 2* 
fig. Mony. 

BOURGEONNÉ, ÉE, adj. Mi?y mony. 

Visage—. Tarehy misy mon y. 
BOURGEONNER, vn. f Mitsimoka. 

Les arbres bourgeonnent. Mitsimoka 

ny hazu. 2" fig. Misy mony. 



Digitized by 



Google 



BOU 



— 88 — 



BOU 



BOURRASQUE, sf f Taûo-drivotra 
kely. 2* fig. Firimorimoana. Il est su- 
jet à des bourrasques. Mirimorimo 
hiany izy indraindray. 

BOURRE, sf. t° Safotofoton-javatra, sa- 
vorovoron-javatra, fonjozoro, savorina- 
la, vonira-panoro. 2* —, Tsaika. — de 
laine. Tsai/iam-bolon'ondry. — de soie. 
Tsai fcarc-dandy. 3*—, Totovory. 

BOURREAU, sm. 1* Mpanapa-doha, 
roambinifolahy. 2 a fig. Olo-masioka. 

BOURRÉE, */*. Karazan-dihy. 

BOURRELÉ, ÊE, adj. Mivadi-bon- 
tana. Il est— de remords. Mivadi-bon- 
tana azon' ny nenina izy. 

BOURRELER, ra. Mampivadi-bon- 
tana. 

BOURRELET, 8m. Halana. 

BOURRELIER, sm. Mpanao lascly. 

BOURRER, va, 1° Manisy totovory. — 
le fusil. Manisy totovory basy. 2*— ,Ma- 
nesika, mandetra. — un enfant de nour- 
riture. Manesika, etc., hanina zaza ke- 
ly. 2 # fig. Mamangovango, mandevile- 
vy. —quelqu'un. Mamangovango, etc., 
olona. 

8e bourrer, vpr. 1° Misesika, miletra. 2° 
fig. Mifamangovango, mifamazana. ini- 
famandraka. 

BOURRIQUE, 8f. Borikivavy, ampon- 
dravavy. 

BOURRIQUET, sm. Zanak'ampondra. 

BOURRU, UE, adj. Kitokitoina. 

BOURSE, sf 1° Kitapom-bola.— de cuir. 
Kitapom-bola hodilra. 2* fig. Vola. Il 
secourt les pauvres de sa—. Manampy 
ny mahantra amy n y volan y izy. Faire- 
commune. Miombom-6ofa. Ami jusque 
la—. Sakaiza tsy mampisambo-fco/a, sa- 
kaiza vava, mpanao Ûsakaizam-boalavo. 
3*—, Trano fivarotana ny zana-bola omen* 
ny fanjakana na taratasy vola navoakany. 

BOURSOUFLÉ, ÉE," ar//\ l'Mihodro- 
hodro, mivindimbindina. Visage—. Tava 
mihodrohodro, etc. 2 fig. Be renly loa- 
tra. Voy. Bouffi, 

BOURSOUFLER, va. 1° Mampihodro- 

hodro, raampivindimbindina. 2 Q Jig. Man- 

d renly loatra. 
BOURSOUFLURE, sf [• Fihodroho- 

dro, flvindimbindina, tavirano, 2° fig. 

Itenty be loalra. 
BOUSCULADE, sf. Fanositosehana, 

fandronjindronjenana. 
BOUSCULER, ra. Manositosika, mnn- 

dronjindronjina» 



Se bousculer, vpr. Mifanositosika, mi- 
fandronjindronjina. 

BOUSE, êf. Tain' omby, taik' omby. 

BOUSIER, sm. Voantay. 

BOUSIN, sm. Tabataba. 

BOUSSOLE, sf. I* Famantarana avara- 
tra. ï'fig. Fitsipika, mpitari-dalana. Vos ' 
conseils me servent de—. Ny toro-hevi- 
trao no fitsipiko, mpitari-dalana ahy. 

BOUT, sm. 1 # Tendro, vazany, fara-vaza- 
na, farany, fahataperana. Il le toucha 
du— du doigt. Nikasika azy tamy ny 
Jendron-drantsan-lânany izy. J'ai lo 
mot sur le — de la langue. Ao an-/en- 
dro-molotro izany teny izany. Mettez 
un — de cuivre à cette canne. Asio va- 
rahiua ny tendron* ily tehina ily. Met- 
tez une chaise aux deux bouts de la 
table. Petraho seza avy ny uazan-data- 
balra roa. 11 est allô jusqu'au— du mon- 
de. Lasa any amy ny /ara-uaran-lany 
izy. Le— de l'allée. Ny faran' ny arabe. 
Nous sommes au— de l'année. Efa mby 
amy ny faran' ny taona izao isika, efa 
ho tapitra izao ny taona. Coudre deux 
bandes de toile— à—. Manjailra tapa-da- 
mba roa mifanendro. 2*—, Tapany, som- 
biny. Donnez-moi un — de bougie, un — 
de papier. Ouieo fapa-dabozy, sombin» 
taratasy kely aho. Je lui ai écrit un — 
de lettre. Nanoratra som 6in-taratasy 
kely tarainy aho. Tu n'es qu'un — d'hom- 
me. Tena tapalï olona, tapak' amponga 
ialaliy. \\loc. Le— tendre des bran- 
ches, des plantes. Laingo. Il tient le 
haut — dans les assemblées. Filohany, 
tampon-dohany amy ny fivoriana izy. 
Etre à—. Sanganehana, yery hevitra. 
Mettre quelqu'un à—. Mahasangane- 
hana, mahavery hevitra olona. Pous- 
ser quelqu'un % a— . Mabatezitra olona. 
Il est au — de son argent. Lany vola izy. 
Il est venu à — de son dessein. Naha- 
tante rakany likasany izy. 

Au bout du compte, loc< adv. Koa 
amin' izany, amy ny farany. Au — du 
compte vous avez raison. Koa amhï 
izany, etc., marina ny anao. 

D'un bout & l'autre, toc. adv. Erany, 
batramy ny voalohany ka hatramy ny 
farany. Courir la ville d'un — à l'autre. 
Mandchandeha cran' ny tanana. J'ai lu 
ce livre d'un— à l'autre. Elanovakiko ha- 
tramy ny voalohany ha hatramy w i/ 
farany io loky io. 

BOUTADE, sf. Ilaitiaitra, fidongiana, 

BCUTE-FN-TBAIN, «m. Mpitarika 



>' ' K* ■ H 






i. 



Digitized by 



Google 



BRA 



— 89 — 



BRA 



BOUTEILLE, sf. \* Tavoahangy. 2 - 
—, Eran' ny tavoahangy. 3° fig. Fisotro. 
Il aime la—. Tia fisoirosotro izy. 

BOUTIQUE, sf. 1* Trano flvarotana, 
trano fiasana. 2°— , Entana sisa. Ce mar- 
chand a vendu sa—. Nivarotra ny en- 
tanysisa iompivarotra io. 

BOUTIQUIER, sm. Mpivarotra. 

BOUTOIR, sm. f Fisorohana kitron- 
tsoavaIy.j.2°— , Vavandambo. 3° fig. Don- 
ner un coup de — à quelqu'un. Mamely 
olona amy ny teny mafy. 

BOUTON, sm. 1° Bokony. Il y a bien 
des boulons à cet arbre. Efa mibokobo- 
ko be hiany io hazo io. —de rose. Bo- 
àom-bonin-drozy. 2 # — , Mony, forofotra. 
U a des boutons au visage. Misy mony 
ny tavany. Boutons de petite vérole. 
Foro/b-nendra. 3*— , Bokotra, kibory. 
— d'argent. Bokotra volafotsy. — de ti- 
roir. i£i&orirn;bata sarihana. 

BOUTONNER* va. Mampidi-bokotra. 

—, vn. Mibokoboko. 

Se boutonner, vpr. Mampidi-bokotra. 

BOUTONNIÈRE, sf. Lava-bokotra. v 

BOUTURE, sf. Hantsankazo ambolena, 
masom-boly. 

BOUVET, sm. Bové. 

BOUVETER, va. Manabové. 

BOUVIER, 1ÈRE, 8. Mpiandry omby, 
mpanaraka — . 

BOUVREUIL, sm. —nain. Tstkirily. 

BOVINE, adj. La race—. Ny omby. 

BOXE, sf. Fifamelezana totohondry. 

BOXER, vn. Mifamely totohondry. 

Se boxer, vpr. Mifamely totohondry. 

BOXEUR, sm. Mpifamely totohondry. 

BOYAU, sm. Tsinay. 

BRACELET, sm. Fehin-tanana, haba, 
tsioiikatona, hidivava, hosina. 

BRACONNIER, sm. MpitiÛ-boronaan- 
tsokosoko amy ny sahan' olona. 

BRAILLARD, ARDE, 8. et adj. 
Tsaontsaom-bava, mpipentsompentsona, 
mpikamentsona, be kamentsona, mpi- 
bedibedy. 

BRAILLER, vn. Mitsaontsaom-bava, 
mipentsompentsona, mikaraentsona, mi- 
mentsomentsona, mibedibedy. 

BRAIMENT, sm. Fanenon' ampondra. 

BRAIRE, vn. 1° Maneno, mikiakiaka, mi- 
dradradradra. 2° fig. Mihira mikiakiaka. 

BRAISE, sf. Vainal'o. 

BRANCARD, sm. 1° Fiara. 2»—, Ta- 
nan-kalesy, — tsarety. 



BRANCHAGE, sm. Rantsan-kazo. 

BRANCHE^/". 1* Rantsan-kazo, sampan- 
kazo, raba-kazo. Cet arbre a beaucoup de 
branches. Be rantsana. misampan- 
tsampana, misandrahaka, mandraha- 
ka io hazo io. 2°— , Sampana, rantsana. 
Un chandelier à sept branches. Fanao- 
van-jiro jnisampana fito, Uto rantsana. 
Les branches d'une rivière. Ny sampan- 
sampan' ny renirano. 3°— , Anioko 
Le calcul est une— -de l'enseignement pri- 
maire. Ny raarikadia a nfofcon' nyfiaua- 
ranaambany. 4° — , Taranaka. La— aînée, 
cadette. Ny taranaky ny zoky, ny zan- 
dry. 

BRANGHU, UE, adj. Maro rantsana, 
misandrahaka, mandrahaka. 

BRANDILLEMENT,sm. Fikivilivily, 
lisavilivily. 

BRANDlLLER,ta. Manakiviiivily, mc- 
nasavilivily, niunipisaviliviiy, mauipy. 
—les bras. Manakiviiivily, etc., sandiy. 

Se brandiller, vpr. Mikivilivily, misavi- 
livily. 

BRANDIR, ta. Mampandihy. —le sa- 
bre. Mampandihy sabatra. 

BRANDON, sm. !• Fanilo. 2°— , Kila- 
laon' ato. 3° fig— do discorde. Mpampia- 
dy, mpampikurana, tlkitra. 

BRANLANT, ANTE, ad;. Mihetsike- 
ketsika, mihovolrovotra, miho'zongozona, 
mipararetra, miheviugevina. 

BRANLE, sm. 1° Fisavihvily, ilkivili- 
vily. Mettre les cloches en— . Mampisa- 
vitivily, mampikioilicily lakolo&y. 3° 
fig. Meure eu—. Mampauombuka, mam- 
panao. 

BRANLEMENT, sm. Fihetsikctsika, 
ii&avilivily, tikivilivily, lihovotruvotra, fi- 
hozongozoua, lipararetra, tihevingevina. 

BRANLER, va. Manotsiketsika, maua- 
savilivily, raauakivilivily, manovotrovo- 
tra, nianuzongozona, mampipararetra, 
manevingevina. — la tôte. Manetsiketsi- 
ha, manozongozona, manevingevina 
ny loha. — les bras. Manasavilivily t 
manakiviiivily saudry. 

— , vn. Mihetsiketsika, mihovotrovotra, mi- 
hozongozona, mipararetra, mihevinge- 
vina. Le plancher branle. M ihetsiketsi- 
ka, mihovotrovotra, miltozongozona, 
mipararetra ny nhana. Sesdeuis bran- 
lent. Mihetsiketsika, mihozongozona, 
mihevingevina nynifmy. 

BRAQUE, sm. Maivau-doha, tanora fa» 
nahy. 



Digitized by 



Google 



BRA 



90 — 



BRE 



BRAQUER, va. 1* Mampanandrify. — 
un canon contreT ennemi. Mampanan- 
drify tafondro amy ny fahavalo. 2° fig. 
— ses regards sur quelqu'un. Miban- 
jina olona. 

BRAS, sm. {• Sandry, lanton-tsandry. |) 
loc. Porter sur les—ou entre les—. Mi- 
trotro. Donner le— . Mitantâna. Se don- 
ner le—. Mifampitantâna. Porter un pa- 
quet sous le—. Misakelika entana. 2*—. 
Sam pana, sakelika, andilana, fiankinan- 
tsandry. —d'une rivière. Sampana, sa- 
feef i-drano. — de mer. A ndifan-drano- 
masina.— d'un fauteuil. Fiankinan-tsan- 
dry amy ny sezabe. 3° fig. Asa, hcry, 
herin-tsandry, heriin-po, felatanana. Il 
ne vit que de ses—. Ny aaan-tanany bia- 
ny no ivelomany. Le — de Dieu n'est pas 
raccourci. Tsy mihakely ny hery, ny he- 
rin-tsandrin' Andriamanitra. Les — lui 
ont manqué. Lany herim-po izy. Je me 
jette entre vos—. Apetrako eo am-pe/a- 
lananao ny tenako. || loc. Recevoir quel- 
qu'un à — ouverts^ Mandray olona an- 
kafaliaoa. Il est tombé sur lui à — rac- 
courcis. Namango azy araka izay tratry 
ny ainy izy. Il le saisit à — le corps. Ni- 
tolona azy izy. Marcher — dessus — 
dessous. Mifampisakambina ; fig. misa- 
kaiza. 

BRASER, va Maningina. 

BRASIER, sm. Afo mivaivay. 

BRASSE, s/*. Refy. Mesurer par brasses. 
M andrefy. \\loc. Demi—. Mamakytra- 
tra. La profondeur du lac est de trois 
brasses. Fahatelo ny halalin' ny farihy. 

BRASSÉE, sf. Iroy trotroana. Portez- 
moi une — d'herbes. Itondray bozakairay 
trotroana aho. 

BRASSER, ra. 1° Manao labiera. 2 - fig. 
Manao haingana. — des affaires. Manao 
haingana ny raharaha maro. 

BRASSERIE, sf. Trano fanaovan-dabi- 
era. 

BRASSEUR, EUSE, 8. Mpanao labie- 
ra. 

BRASURE, sf. Faninginana. 

BRAVACHE, sf. Mahery am-bava. 
Comme Fanfaron. 

BRAVADE, 8f. Haika, rabom-bava. 

BRAVE, adj. l'Mahcty fo, sahy, donto- 
lahy. Il est très — dans les combats. Ma- 
hery fo, etc. , ralia miady izy. 2°— , Tsa- 
ra fanahy, malemy fanahy. C'est un— 
homme. Tsara fanahy, etc., izy. 

r-, sm. Olona mahery fo. 



BRAVEMENT, adv. An-kerim-po, an- 
kasahiana. 

BRAVER, va. Tsy matahotra, mihai- 
ka, manehatra.— la colère de quelqu'un. 
Tsy matahotra ny hatezeran' olona, tsy 
mataho-maso mena .—quelqu'un. Tsy 
matahotra, mihaika olona.— la mort. 
Tsy mafa/io-maty, milofo, manao vy ve- 
ry ny aina, tey mahalala maty. Voy. Af- 
fronter. 

BRAVO, int. Tsara ! izany no izy I 

—, sm. Jloby, fihobena, fihorehana. 

BRAVOURE, sm. Herim-po, hasahia- 
na. 

BREBIS, sf. Ondrivavy, reniondry. 

BRÈCHE, sf. l°Banga, habangana, rom- 
bina, fandrombinana, fanombinana. Les 
assiégeants entrèrent par la—. Niditra 
tamy ny banga ny mpanao fahirano. Il a 
fait une — à son couteau. Nobangainy ny 
antsiny. Il a fait une— au gâteau. A'an- 
drombinany, nanombinany ny mofo 
mamy. 2° fig. Fahasimbana, fahabanga- 
na. lia fait une— à son honneur. A r oaim- 
bany ny voninahiny. Il a fait une — à sa 
fortune. Nahabangàna ny hareny. Voy. 
Ebhécher. 

BRÈDE, sf. Anamamy. || — martin. A na- 
in afai ira. 

BREDOUILLEMENT, sm. Fiborcdi- 
ka, flkododika, fikodadaka. 

BREDOUILLER, vn. et a. Miboredi- 
ka, mikodedika, mikodadaka. Ce lecteur 
ne fait que—. Miborediha etc., io mpa- 
maky teny io. 

BREDOUILLEUR, EUSE, s. Mpibo- 
redika, mpikodedika, mpikodadaka. 

BREF, EVE, adj. Fohy. Causerie brève. 
Resaka fohy. 

Bref, adv, Farany.— , je le défends. Fa- 
rany, rarako izany. 

BREF, sm. Taratasy fohifohy ampiton- 
drain' ny Papa. 

BRELOQUE, sf. Rava-drojom-paman- 
taranandro. 

BRELOQUE ou BERLOQUE, sf. Fi- 
velezana langorony iantsoaua. Battre la 
— . Mively langorony iantsoana; fig. 
mibedibedy foana. 

BRETELLE, sf. Beritelo. 

BREUVAGE, sm. Fisotro.— empoison- 
né. Fisotro misy poizinà. 

BREVET, sm. Fitomboka, kasé. Il a ob- 
tenu le— d'instituteur. Nahazo fitombo- 
ka, hase ho mpampianatra izy. 



Digitized by 



Google 



BRI 



— 91 



BRI 



BREVETÉ, ÉE, adj. et s. Nabazo ft- 
tomboka. 

BREVETER, va. Ma nome fitomboka. 

BRÉVIAIRE, «m. Boky ûvavahan' ny 
Pretra. 

BRIBE, sf. f Vonga-mofo. 2° — , pi. Ha- 
nina sisa tay lany. On a donné aux pau- 
vres les bribes du dîner. Nomenanyma- 
hantra ny sisa tsy lany tamy ny 
sakaro. 3* fig. Teny tsimponina kitoa- 
toa. Il aime à citer quelques bribes de 
latin. Mahafaly azy ny milaza teny latina 
notsimponina kitoatoa. 

BRIC-À-BRAC, sm. Kotrakotran-java- 
tra, zavatra tranainy. Marchand de — . 
Mpivarotra kotrakotran-javalra, etc. 

BRICK, sm. Sambo kely roa salazana. 

BRIDE, sf. 1 # Lamboridy. Mener un che- 
val par la—. Mitarika soavaly amy ny 
lamboridy. Il loc. Aller à -—abattue, ou 
à toute — . Marapiriolra soavaly. 2* —, 
Fihazonan-tsatroka.3* fig. Fitandremana, 
fisakanana, tlambenana. Tenirquel- 
qu' un en—. Mitandrina, misakana, 
miambina olona mba tey hanao ratsy. 

BRIDER, vn. 1° Manisy lamboridy. 
2* fig. Mitandrina, misakana, miambina. 

BRIDON, sf. Lamboridivavy. 

BR IEF, E VE, adj. Foby. 

BRIÈVEMENT, adv. Amy ny teny fo- 
bifoby,— vitsivitsy. Racontez— cette his- 
toire. Tantarao amy ny teny fohifohy, 
etc., izany tan tara izany. 

BRIÈVETÉ, s/". l*Hafohezana, hafohy, 
havitsy, havitsiana. La— du temps. Ny 
hafohezari ny andro. 2 # — , Hafohezan- 
teny, havitsian-leny. 

BRIGADE, sf. Antoko-miaramila misy 
régiment roa, borigedry. 

BRIGAND, sm. Jiolahy, tontakely, mpi- 
sakana olona, jirika. 

BRIGANDAGE, sm. Fanaovana to ci- 
ta kely, fisakanana olona. 

BRIGUE, sf. Fitadiavaua an-tsokosoko, 
liraisan-tetika. C'est par — qu'il a été 
nommé. Voafidy noho ny nataony an- 
tsohosoko izy. 
BRIGUER, va. Mitady on-Lsokosoko, 
mitsiririlra. Depuis un an il briguait la 
charge de gouverneur. Herintaona no 
nitadiatany an-tsokosoko, nitsiriri- 
tany ho goverinora. 
BRILLAMMENT, adv. Tsara dia tsa- 
ra, amim-boniuabitra. 
BRILLANT, ANTE, adj. f Mamira- 
piratra, manjopiaka. Lumière brillante. 



Fahazavana mamirapiratra, manjopi- 
aka. Parure brillante. Haingo mamira- 
piratra. 2°— , Tsara dia tsara. Voix bril- 
lante. Feo teara dia tsara. 3° fig. Be ren- 
ty, mahagaga. Il a un stylo — . Be ren- 
ty ny laba-leniny. 11 a l'ait des actions 
brillantes. Mahagaga ny nataony. 

—, sm. 1* Faniirapiratra, fanjopiaka. Le 
— d'une perle. Ny famirapiratry, etc., 
ny vakana. 2 Q — , Hatsara. 3*—, Diamon- 
dra. 4 Q fig. Firent y. 

BRILLANTE, ÉE, adj. Be renty loa- 
tra. 

BRILLANTER, va. Mandrentirenty 
loatra. 

BRILLER, vn. {• Mamirapiratra, man- 
jopiaka. Le soleil brille, Mamirapira- 
tra, etc., ny masoandro. 2* fig. Mahaga- 
ga, miseho, mahay dia roahay. Il brille 
par le courage. Mahagaga nyherim-po- 
ny. La joie brille dans ses yeux. Ny ha- 
faliana miseho amy ny masony, mira- 
mira-maso izy. Il brille en arithmé- 
tique. Mahay dia mahay izy amy ny 
marika. 

BRIMBORION, sm. Zavatra tsinontsi- 
nona. 

BRIN, sm. 1° Tsiry, tapany, sombina. 
— d' herbe. Tsirin' ahitra, tapak' ahi- 
tra. —de fil. Tapaka, ao?n6m-kofehy. 
2* fig. Kely, sombina. J' ai encoro un— 
d* espérance dans mon cœur. Mbola mi- 
sy fanantenana kely ao am-poko. Je n' 
ai pas un — de pain. Tsy manana mofo 
aho na dia kely, etc., aza. 

Brin-à-brin, loc. adv. Tsirairay. Enle- 
vez les mauvaises herbes — à—. Esoiy 
tsirairay nyahi-dratsy. 

BRIOCHE, an. i* Karaza-mofo mamy 
madinika. 2* fig. Hadalana, badisoana 
tsy nahy. 

BRIQUE, sf. Biriky. — cuite. Biriky ta- 
nimanga. 

BRIQUET, sm. Fanaovana paik'afo. 

BRIQUETÉ, ÉE, adj. Miendri-tani- 
m anga. Maison briquetée. Trano mienr 
dri-lanimanga. 

BRIQUETER,. va. Mampitovy endrika 
amy ny taniinanga. 

BRIQUETERIE, sf. Trano fanaovana 
tanimanga. 

BRIQUETIER, sm. Mpanao tan.'man 
ga. 

BRISANT, sm. Uaram-bato iantorahan 
ny ranomasina. 

BRISE, sf. Rivotra. 



Digitized by 



Google 



BRO 



92 — 



BRO 



BRISÉ, ÉE, p. et adj. 1° Vaky, novaki- 
na, tapaka, notapahina, railetitra. Vo- 
let—. Varavaran-kely milefilra. 2* fig. 
Keraka, sasatra. 

BRISÉES, sf. pi. 1° Von' ahitra. 2* fig. 
Aller sur les— de quelqu'un. Mifanina- 
naamy ny olona. 

BRISEMENT, sm. l°Fiantoraky ny on- 
jan-drano. 2* fig. — de cœur. Fanenénana 
mafy, alahelo mafy. 

BRISER, ra.. 1* Mamaky, manapaka.— 
une glace, une marmite, une statue. Ma- 
mahxj fi tarai ra, vilany, sariolona.— des 
mottes de terre. Mamaky bainga, mi- 
tombo-doha, mamaky loha. La balle lui 
brisa un os. Ny bala nanapa&a ny tao- 
lany anankiray. 2° fig. Manapaka, ma- 
nafaka.— les liens de V amitié, Mana- 
paka ny lihavanana. — ses chaînes. M a- 
na/a-tona. 3°— , Mahareraka, mandrora- 
ka, mahasasatra. Le trot du cheval rae 
brise. Ny litsaikon' ny soavaly mahare- 
raka, etc., ahy. —quelqu'un de coups. 
Mandreraha olona am y ny kapoka. 

— , vn. Miantoraka, miantonta. La mer 
brise sur la côte. Miantoraka, etc., eny 
an-tanety ny rauomasina. 

Se briser, vpr. 1* Vaky, toro, disaka.. La 
bouteille s'est brisôe. Vaky, etc., ny 
lavoahangy. 2°— , Miantoraka, mianton- 
ta. 3° fig. Torotoron' ny alahelo. A cette 
pensée mon cœur se brise. Torotoron' 
ny alahelo ny i'oko raha mihevitra iza- 

ny. 
BRISE-TOUT, sm. Mpamaky entana. 
BRISURE, sf. Ny vaky, ny tapaka. 
BROCANTAGE, $m. Varobarotra, ta- 

kalokalo. 
BROCANTER, va. Manao varobarotra, 

— takalokalo. 
BROCANTEUR, EUSE, s. Mpanao 

varobarotra, — takalokalo. 
BROCARD, sm. Eso, haraby. 
BROCARDER, va. Maneso, mana- 

raby. 

BROCART, sm. Lamba lasoa vita am- 
boriilao volafoisy na volamena. 

BROCHAGE, sm. Fanjairam-boky. 

BROCHE, sf. 1° Salazam-by. Faire cui- 
re a la — . Manasaly, inanatsikanina. 
2° —, Fisisika. 

BROCHER, ra. 1° Manjaitra boky. 2° 
— ,Manao amboridao. 3° fig. Manao hain- 
gana, manao zara fa vita. —une lettre. 
Manao haingana, etc., tarata?y am- 
pitondraina. 



BROCHETTE, sf. Salazam-by madini- 
ka. 

BROCHEUR, EUSE, s. Mpanjaitra 
boky. 

BROCHURE, sf. Boky voazaitra. 

BRODEQUIN, am. Baotfna. 

BRODER, va. 1° Manao amboradara, 
— amboridao. — d'or. Manao ambori- 
dao volamena. 2° fig. Manitatra. — une 
histoire. Manitatra tantara. 

BRODERIE, sf. 1° Amboradara, ambo- 
ridao. 2° fig. Fanitarana. 

BRODEUR, EUSE, a. Mpanao ambo- 
radara, — amboridao. 

BROIEMENT, sm. Fanorotoroana, fa- 
namontsamontsanana , fanamongomon- 
goana, Ûkosohana. 

BRONCHE, sf. Lalan-drivotra any ana- 
tin'ny havokavoka. 

BRONCHER, vn. f Tafintohina. Une 
pierre l'a fait — . Tafintohiiï ny va- 
to izy. 2 Q fig. Diso. Il n'y a si bon 
cheval qui ne bronche. Tsy misy olom- 
belona tsy diso, ny homana aza misy 
latsaka. 

BRONZE, am. 1* Halimo. 2* fig. Ha- 
maliana. Il a un cœur de—. Mafy fo, 
manana fo vato izy. 

BRONZER, va. Mampitovy volo amy 
ny halimo. 

Se bronzer, vpr. Mivolon-kalimo, mi- 
valomainty. 

BROQUETTE, sf. Karazam-pantsika 
madinika peta-doha. 

BROSSE, sf. Borosy. 

BROSSÉE, sf. Fandabodabohana, fa- 
metsapetsahana, fanandalasana. Il a re- 
çu une—. Voadabodaboka, voafetsa- 
petsaka, nandalasina izy. 

BROSÇER, ra. 1° Manaborosy, mibo- 

rosy. 2* fig. Mandabodaboka, mametsa- 

petsaka. 
Se brosser, vpr. Manaborosy tena, mi- 

borosy tena. 
BROSSIER, sm. Mpanao borosy. 
BROUET, sm. f Ko matsatso. 2* fig. 

Nahandro ratsy, nahandron-gadraiava. 
BROUETTE, sf. Boroety. 

BROUETTER, va. Mitondra amy ny 
boroety. 

BROUEtyTTIER, am. Mpitondra amy 
ny boroety. 

BROUHAHA, sm. Horakoraka; ho- 
rikorika, tabataba. 






Digitized by 



Google 



BRU 



— 93 — 



BRU 



BROUILLAMINI, sm. Fisafotofoto, 
flsavorovoro, ûfanjevo. 

BROUILLARD, sm. 1* Zavona. Tous 
les matins^ il y a des brouillards. M an- 
j avorta isâ-maraina ny andro. 2*—, Bo- 
ky fanoratana isan' andro ny miditra sy 
ny mivoaka. || Papier—. Taratasy fana- 
mainan-tsoratra. 

BROUILLE, sf. Comme Brocillerie. 

BROUILLÉ, &E, p. et adj. t* Nam- 
pifangaroina, mifangaro, voasafotofoto, 
nasafotofoto, misafotofoto, voasavorovo- 
ro, nasavorovoro, misavorovoro. 2* fig. 
Mikorontana, tsy mifanaraka, ratsy ra- 
haraha. Ces deux frères sont brouil- 
lés. Tsy mifanaraka, ratsy raharaha 
izy mirahalaby ireo. 

BROUILLER, va. i* Mampifangaro, 
mampisafotofolo, mampisavorovoro. — 
des papiers. Mampifangaro, etc., tara- 
tasy. 2* fig. Mampisaraka. — des amis. 
Mampisaraka ny mpisakaiza. 

8e brouiller, vpr. 1° Mifangaro, misa- 
fotofoto, misavorovoro. Mes idées se 
brouillent. Mifangaro ny bevitro. 2° 
fig. Mikorontana, misaraka, tsy mifana- 
raka, ratsy raharaha. Les affaires se 
brouillent. Mikorontana ny raharaha. 
3* — , Mihamanjombona. Le temps se 
brouille. Mihamanjombona ny andro. 

BROUILLERIE, sf. Tsy fifanarahana. 

BROUILLON, ONNE, adj. et s. 
Mpampikorontarfa , mpampisaraka , 
mpampiady, fikitra. 

BROUILLON, sm. Vangovango, ara- 
bangovango. Muttez au propre le— de la 
lettre. Àtaovy madio ilay vangovango, 
am&angouangon-taratasy ampitondrai- 
na. 

BROUSSAILLES, sf. pi. Hazohazo 
kely madinika. Un fagot de—. Anentan- 
kazohazo kely madinika. 

BROUTER, va. 1* Miraotra ahitra. 2° 
fig. Où la chèvre est attachée, il faut qu* 
elle broute. Samy tsy maintsy hiaritra 
ny anjarany. 

BROYER, va. Manorotoro, manamon- 
tsamontsana, manamongomongo, miko- 
soka.— des couleurs. Manorotoro, etc., 
loko, — du tabac, itfi/toso-paraky. 

BROYEUR, sm. Mpanorotoro, mpana- 
monisamontsana, mpanamongomongo, 
mpikosoka. 

BRU, sf. Vinantovavy. 

BRUINE, sf. Erika. 

BRUINER, i\ imp. Merika, mandavc- 



nona. II bruine. Merika ny andro. Il 
bruine légèrement. Afandauenona ny 
andro. 

BRUIRE, vn. Misasasasa, mizozozozo, 
mifofofofo, raimamamama, mirohondro- 
hona. On entend le vent— A travers le 
feuillage. Re misasasasa, mizozozozo, 
mifofofofo, mimamamama amy ny ra- 
vin-kazo ny rivotra. 

BRUISSEMENT, sm. Fisasasasa, fizo- 
zozozo, fifofofofo, Qmamamama, flrobon- 
drohona. Le— des vagues. Ny firohon- 
drohon* ny onjan-drano. 

BRUIT, sm. l # Feo, faneno,fldoboka,fito- 
foka, flpoaka, fihahohaho, flkalrokatroka, 
fi ta ta ta ta, fisasasasa, fitsatsiaka, flzozozo- 
zo, fifofofofo, fimamaraama, flrohondro- 
hona, flriadriatra, fikotrokotroka, flgoro- 
roana, fi trôna. Entendez-vous le— du ca- 
non? Renaova ny feo, ny fidoboka, ny 
fitefoka, ny fipoaky ny tafondro. — de la 
grosse caisse. Faneno, fidobok y nyam- 
pongabe. Le — de la foule m'empêche do 
vous entendre. Ny fihahohahon'ny va- 
hoaka no tsyandrenesako anao.— des pas 
d'un cheval. Fikatrokatroka, fitatata- 
fan'ny soavaly. —d'un soufflet de forge. 
Fifofofofon' ny tafoforana. —des ailes 
d'un oiseau. Fisasasasan' ny vorona. — 
d'uno étoffe qu'on déchire. Fitsatsiaky 
ny lamba triarina. Le — d'une scie. Ny 
firiadriatry ny tsofa. Le — du ton- 
nerre. Ny flriadriatra, fikotrokotroky 
ny varatra. Le — d'une cascade. Ny 
fikotrokotroka, ny figororoana, ny 
filrenai^ ny riana. 2°— , Fitabatabana, 
tabataba, fikorontanana. Il y a eu du — 
dans la province. Nisy fitabatabana, 
etc., amy ny fari-tany. 3°— , Tsaho. Le 
— est faux. Tsy marina ny tsaho. 4*—, 
Fanehoeho, haresaka, rehareha. Ses ac- 
tions font du — dans le monde. Ma- 
nehoeho, maresaka hatraiza hatraiza 
ny lazan' ny nataony. Il marche tou- 
jours à grand — . Mampiseho rehareha 
mahagaga isaka ny mandeha izy. 

BRÛLANT, ANTE, adj. 1* Mafana 
dia mafana, mahamay,migaingaina, mi* 
daindaina, mangotraka. Climat — . Ta- 
ny mafana dia mafana. Le soleil est 
— . Mafana dia mafana, mahamay, 
migaingaina, midaindaina ny hai- 
nandro. Il a une fièvre brûlante. Ma- 
hamay, mangotrakotraky ny tazo ny 
tcnany. 2° fig. Mirehitra, may, marisi- 
ka, mavitrika. Il est — d'amour. Mire- 
/u-pitiavaua, main' ny fitiavana izy. Il 



Digitized by 



Google 



BRU 



— 9i — 



BRU 



est tout — d'ardeur. Mavitrika dia ma- 
vitrika, marisika dia marisika izy. 
BRÛLÉ, ÉE, p. ot adj. f Voadoro, 
nodoroana, voa:lotra, nodorana, may, 
voaenJy, nendasina, maimay, kilakila. 
Mets—. Nahandro maimay, kilakila. 
2°— , Maina, mivalomainly, mirehidre- 
hitra, maimay. 3° ftg. Fotsy hevitra. 
C'est un cerveau — . Fotsy hevitra izy. 
—, sm. Erona, raikona, lotra. La vian- 
de sent le — . Maimbo erona, etc., ny 
hena. 
BRÛLE-POURPOINT (À), loc. adv. 

Voy. Pourpoint. 
BRÛLER, va. 1* Mandoro, mandôtra, 
mahamay, manendy, mitaina. Mon 
ennemi a brûlé ma maison. Ny fa- 
havaloko nandoro, nandotra ny tra- 
noko. Il brûle le café. Manendy ka- 
. lé izy. Cette étincelle m'a brûlé à la 
main. Io kilalaon' afo io nandoro , 
nandotra, nàhamay ny tânako. Il brû- 
le du bois. Mitaina kitay hazo izy. 
2* — , Manamaina, raampivalomainty, 
mampirehidrehitra, mabamaimay. Le 
soleil a brûlé les plantes. Nanamai- 
na ny zava-maniry ny hainandro. Le 
soleil lui a brûlé' le teint. Nampivalo- 
mainly azy ny hainandro. Le rhum me 
brûle l'estomac. Ny toaka mandoro, 
mampirehidrehitra , mahamaimay 
ny ambavafoko. || loc. — ses vaisseaux. 
Tongotra mby an-dakana. — la chandel- 
le par les deux bouts. Mitevy fananana. 
— la cervelle à quelqu'un. Mitititra olo- 
na antomotra ka mahavaky ny lohany. 
Ce cheval brûle le pavé. Miriotra dia 
miriotra io soavaly io. 
-*-, vn. 1* Mirehitra, may, mafana dia ma- 
fana. La maison brûle. Mirehitra, may 
ny trano. La bougie brûle. Mirehitra 
ny labozy. Ses mains brûlent. Mafana 
dia mafana ny tânany. Le rôti brûle. 
May ny tonon-kena. 2° flg. Mirehitra, 
maniry dia maniry. Il brûle de jalousie. 
Mirehitry ny flalonana izy. Il brûle de 
vous voir. Maniry dia maniry te-hahi- 
ta anao izy. 
8e brûler, vpr. Mitono tena, mandoro 
tena, may. Les papillons se brûlent à 
la chandelle. Mitono tena, mandoro 
tena amy ny jiro ny lolo. Il s'est brû- 
lé à la main. May ny tânany. 
BRÛLURE, sf. Main' ny afo. Mettez 
un remède à cette — . Asio fanafody io 
main' ny afo io. 
BRUME, *f. Tongo-javona, .zavona. 



B&UMEUX, EUSE, adj. Manjavona. 

BRUN, UNE, adj. et s. Manja, mavo, 

matroka, vasoka. Vache brune. Reni- 

oraby manja, mavo. Visage—. Tare- 

hy matroka, vasoka. 

— , sm. Loko manja, —mavo. 

BRUNÂTRE, adj. Manjamanja, mavo- 

mavo, matromatroka, vasobasoka. 
BRUNE, sf. Takariva. A la — ou sur 

la—, Raha takariva. 
BRUNET, ETTE, s. Olona matroma- 
troka endrika. 
BRUNIR, va. Manamanja, manamavo, 
manamatroka, manavasoka. —une voi- 
ture. Manamanja, manamavo kalesy. 
Le soleil brunit le teint. Afanama/rô- 
ka, manavasoka ny tarehy ny maso- 
andro. 
—, vn. Mihamanja, mihamavo, mihama- 

troka, mihavasoka. 
Se brunir, vpr. Mihamanja, mihamavo, 

mihamatroka, mihavasoka. 
BRUSQUE, adj. 1« Saro-po. 2»—, Tarn- 

poka. 
BRUSQUEMENT, adv. f An-kasaro- 
tam-po. Répondre—. Mamalyan-fcaaaro- 
tam-po. 2°—, Tampoka. L'ennemi nous 
attaqua —, Ny fahavalo namely anay 
tampoka, nanampoka anay. 
BRUSQUER, va. 1- Miteny an-kasaro- 
tam-po, manao teny tsy tsaroana. Il 
brusque tout le monde. Miteny an-fca- 
sarotam-po, etc., amy ny olona rehe- 
tra izy. 2°— , Manao tampoka. Il a brus- 
qué son départ. Nandeha tampo tampo- 
ka izy. 
BRUSQUERIE, sf. Hasarotam-po. 
BRUT, UTE,ad/\ 1° Akora, tsy voavoa- 
tra. Argent—. Afcoram-bolafotsy. Dia- 
mant—. Diamondrafsi/ voavoatra. 2° — / 
Ambangovango. Cet ouvrage est encore 
tout—. Mbola ambangovango hiany ity 
bokyity. 3°— , Tena. Produit—. Tena vo-< 
katra, tena vidim-bokatra. 4° ftg. Tonen- 
drina, taraiky. Il a un caractère—. 3/i- 
tonendrina, mitaraikiraiky izy. 
BRUTAL, ALE, adj. Momba ny biby. 
Il suit ses appétits brutaux. Manaraka ny 
filan-dratsy hoatry ny biby izy. 
—, adj. et 8. Saro-po, masiaka, lozabe. 
C'est un homme—, un—. Saro-po, etc., 
izy. 
BRUTALEMENT, adv. An-kasaro- 
tam-po, an-kasiahana, an-kalozana. 

BRUTALISER, va. Manao an-kasaro- 
tam-po, masiaka, ioza. Il brutalise tout 



_ 



Digitized by 



Google 



BUL 



— 95 — 



BUT 



le monde. Manao an-kasarotam-po, 
etc., amy ny olon-drehetra izy. 

BRUTALITÉ, sf Hasarotam-po, hasia- 
hana, halozana. 

BRUTE, sf. t B Biby. 2* fig: Tsy manan- 
tsaiaa, tena biby. 

BRUYANT, ANTE, ad;. Maresaka, 
miraomlraona, maharenina, tsy ifandre- 
nesana, mihorakoraka, mitabataba, be 
tabataba. Fanfare bruyante. Mozika mi- 
resaka, miraondraona. Ecoliers bruy- 
ants. Sekoly maftarenina, tsy ifandre- 
nesana, mihorakoraka, mitabataba. 
Rue bruyante. Araben-ddlana 6e taba- 
taba. 

BRUYÈRE, sf. Anjavidy. 

BUANDERIE, sf. Trano fandoman- 
dambaamy ny ranon-davenona. 

BUÀNDIÊRE, sf Vehivavy mpando- 

na lamba amy ny ranon-davenona. 
BUBON, sm. Mivonto, banatra. 
BUCCAL, ALiE, adj. Amy ny vava. 
BÛCHE, sf. 1* Vakin-kitay hazo, tapa- 

kitay hazo. 2° fig. Bakakan' olona, ke- 

trina. 
BÛCHER, sm. 1° Antontan-kitay hazo. 

2*—, Antontan-kitay hazo andoroam- 

paty na olo-meloka. 

BÛCHER, vn. Miasa fatratra, milozo- 

ka, mitantsika. 
BÛCHERON, sm. Mpikapa hazo. 
BÛCHETTE, sf. Tapatapa-kazo, vaki- 

vakin-kitay hazo. 
BUDGET, sm. Toetry ny vola miditra 

sy mivoaka isan-taona. 
BUFFET, sm. 1° Lalomoara fampiri- 

mana ny fomban-databatra. 2 - — , Lata- 

batra araetrahan-kanina. 3°— , Vata fl- 

toeran' ny organa. 
BUFFLE, sm. Karazan* ombimanga. 
BUIS, sm. Hazo kely mafy. 
BUISSON, sm. Hery na hazo kely ma- 

dinika milobolobo. Un — de roses. Fo- 

to-draozy milobolobo. 
BUISSONNEUX, EUSE, s. Behery 

milobolobo. 
BUISSONNIER, 1ÈRE, adj. f Mie- 

ry anaty hery milobolobo. 2° fig. Cet 

élève fait souvent l'école buissonnière. 

Manary ûanarana matetika io rapiana- 

tra io. 
BULBE, sf Vodin-java-maniry mitovy 

amy ny vody tongolo. — de dahlia. Vo- 

dy dalia. 
BULBEUX, EUSE, adj. Mamody. 



Plante bulbeuse. Zava-maniry mamo- 
dy. 

BULLE, sf. 1° Tapoaka. poaka. — de 
salive. Tapoa-drora, poa-drora. — do 
savon. Tapoa-tsavony. 2* — , Taratasy 
ampitondrain' ny Papa. 

BULLETIN, sm. P Taratasy filokana. 
Son — porle le nom de Paul. Izy nifidy 
any Paoly tamy ny taratasy filoka- 
na. 2°— , Taratasy lilazana ny atao isan' 
andro. 

BURE, sf. Lopôtra mahery volo. 

BUREAU, sm. 1° Latabatra fanorata- 
na. 2»—, Trano fanaovan-draharaha. 3 # 
—, Olona maro voafidy mba hiara-man- 
dinika zavatra anankiray. 

BURETTE, sf. Tamaboha. 

BURIN, sm. Vy fisokirana. 

BURINER, va. 1° Misokitra metaly. 2* 
fig. Manoratra tsara dia tsara, 

BURLESQUE, adj. Be hatsikana loa- 
tra, valavala, mampihomehy, hafahafa. 
Style — . Laha-teny be hatsikana loa* 
tra, etc. Accoutrement — . Fitafiana 
mampihomehy, hafahafa, fitafian'ada- 
la. 

—, sm. Laha-teny be hatsikana loatra. 

BURLESQUEMENT, ado. Be hatsi- 
kana loatra, etc. 

BUSE, sf 1° Fanindry, hindry. 2° fig. 
Donto saina, tonendrina, bakakan 1 olona, 
ketrina. 

BUSTE, sm. 1° Tenabe. 2°— , Sarin' ny 
tenaben'olona ambony. 

BUT, sm. 1° Ny kendrena, tigetra. Il a 
frappé au—. Nahavoa ny nokendrena, 
ny tigetra izy. 2°— , Ny kasaina, farany, 
antony. Il est arrivé à son—. Tonga tamy 
ny nokasainy izy. La gloire est le— de 
tous ses efforts. Ny voninahitra no /ara- 
ny, antony ikelezany aina. 

De but en blanc, loc. adv. Tsy misy an- 
tony. Il m'a attaqué de—. Namely ahy 
tsy misy antony izy. 

BUTER (SE), vpr. Etre buté, 1* Mi- 
fanditra, mifanjihitra. Ils se sont butés 
l'un contre l'autre. Nifanditra f ni/an- 
jihitra izy ireo. 2 ft — , Mikiribiby, milozo- 
ka. Il est buté à cela. Mikiribiby amin' 
izany izy. Il se bute au travail. Milozoka 
amy ny asa izy. 

BUTIN, sm. 1° Babo. 2° fig. Remby, ha- 
za. Les fourmis transportent leur—. Ny 
vitsika mitatilra ny rembin y, ny tara- 
nt/. 

BUTINER, vn. f Mamabo. 2* fig. Mi- 



Digitized by 



Google 



GAB 



- 96 - 



CAG 



remby, mihaza. Los abeilles butinent sur 
les fleurs. Miremby amy ny voninkazo 
ny renitantely. 

BUTOR, sm. 1° Karazam-borona.' 2° fig. 
Adala, tonendrina. 

BUTTE, sf. 1* Bongon-tany, kiborin-ta- 
ny, ongonongon-tany. 2° fig. Il est sou- 
vent en— à la calomnie. Endrikendrehi- 
namatctika izy. 

BUTTER, va. Manototra. —un arbre. 
Manototra vody hazo. 



—, vn. Taflntohina. Ce cheval butte à cha- 
que pas. Tapntohina matetika io soa- 
valy io. 

BUVABLE, adj. Azo sotroina. 

BUVARD, sm. Bokin-taratasy fanamai- 
nan-tsoratra. 

BUVETTE, sf. Trano fivarotan-divay 
an-tsinjara. 

BUVEUR, EUSE, 8. Mpisotro, mpigo- 
ka, mpiboboka. Voy. Boirb. 

BUVOTER, vn. Misotro tsikelikely. 



c 



ÇA (pour cela), Izany, ity, io. Prenez—. 

Raiso izany, ity, io. 
Ça, et là, deçà, et de là,, loc. ad v. Alsy 

ary. Errer ça et là, de çà et de là. A/an- 

katsïf mankary, mivezivezy. 
ÇÀ! int. Adre! edre! Ah—! travaillez! 

Adre l edre ! miasA I 
CABALE, sf. f Fîvoasana ny Testa- 

menta taloha nataon' ny Jody laty aoria- 

ny Jeso-Kristy. 2°— , Famohazana anga- 

tra. 3°— , Firaisan-tetika, teti-dratsy, fio- 

koana. 
GABALER, en. Miray tetika, mioko. 
CABALISTIQUE, adj. 1° Momba ny 

fivoasana ny Testamenta Taloha nataon* 

ny Jody. 2°— , Momba ny famohazana 

angatra. 
CABANE, sf. Trano bongo, trano tom- 

boka. 
CABARET, sm Trano fivarotan-divay 

an-tsinjara. 
CABARETIER, 1ÈRE, s. Mpivarotra 

divay an-tsinjara. 
CABAS, sm. Harona. 
CABESTAN, sm. Milina farapakarana 

na fitarihana zavatra mavesatra. 
CABINE, sm. Efi-trano kely amy ny 

sambo. 

CABINET, sm. !• En-trano. —de travail. 
Efi-tra.no fanoratana. — de bains. 
Efi-trano filomana.— de lecture. Ep.- 
trano famakiam-boky. — des médailles. 
Efi-trano fitahirizana medaly. 2*—, 
Garaba, trano kely, trano livoahana. 
Comme Latrines. 3° — , Kabinetra, ny 
ministra. L'affaire a été portée au — 



anglais. Ny raharaha natolotra tamy ny 
kabinetra, ministra englisy. 

CÂBLE, sm. Mahazaka makadiry. 

CABOCHE, sf. Loha. Il s* est cogné la 
— contre le mur. Nigôna tamy n y rin- 
drina ny lohany. 

CABOTAGE, sm. Fanarahan-tsisina 
amy ny sambo. 

CABOTER, vn. Manara-tsisin-dranoma- 
sina amy ny sambo. 

CABOTEUR, «m. Mpanara-tsisina amy 
ny sambo. 

CABOTIER, sm. Sambo manara-tsi- 
sina. 

CABRER (SE), vpr. 1* Mitsangana, 
mitroatra. Ce cheval est sujet à se—. Io 
soavaly io mitsangana, etc, indraindray. 
2° fig. Tezitra. Il se cabre an moindre 
mot. Tezitra izy raha tenenina kely 
foana. 

CABRI, «m. Zanak* osy, vantotr'osy. 

CABRIOLE, sm. Tsimbadika, iisavoa- 
na, flantsambotra. 

CABRIOLER, vn. Mitsimbadika, misa- 
voana, miantsambotra. 

CABRIOLET, 8 m. Kalesy maivana. 

CACATOIS, sm. Karazam-boloky. 

CACHE, sf. Fierena, flafenana, fisitriha- 
na, fampierena, ianafenana, fanitrihana. 

GACHE, ÉE, p. et adj. 1° Miery, voa- 
fina, nafenina, miaflna, voasitrika, na- 
sitrika, misitrika, mifonoka. Il y a quel- 
que piège—. Misy fandrika nafenina t 
miafina, mitoto-bozaka. lise tient— chez 
lui. Miery, miafina, misitrika, mifo- 
noka ao an-tranony izy. Il est en proie à 
une douleur cachée. Hontsan' ny aJa- 



Digitized by 



Google 



CAD 



- 67 — 



CAt 



helo miafina izy. 2°— , Takona, notako- 
nana, voasarona, nosaronana, mUarooa. 
Les bovifs sont cachas par la monta- 
gne. Takon'ny îendrombohitranyoraby. 
Z m flg- Manafin-kevilra, nianao an-kifono- 
fono, manao am-po. C'est un esprit — . 
Manafin-hevitra,Qlc, izy. 
GACHE-GACHE, sm. Fanalam-piery, 
alam-piery. 

CACHE-NEZ, sm. Fehin-tenda. 
GACHER, va. !• Mampiéry, manaflna, 
manitrika.— un esclave fugitif. M anime- 
ry, manaflna andevo milefa. — do l'ar- 
gent. Manafîna. manitr i-bo!a. 2°— , Ma- 
nakona, manarona. Des nuages cachent 
le soleil. Misy rahona rnnnakona ny ma- 
ôoandro.— un tableau. Manakona, etc , 
sary. 3* fig. Manaflna, mandevina. — sa 
colère. Manaflna ny hatezerany. — ses 
talents. Mana/îm-pahaizaua , mande- 
rin-tsaina. , 

8e cacher, vpr. Miery. miafina, misi- 
trika. 8e— dans les bois. Miery, etc., ao 
fcnaty ala. 

CACHET, sm. fFitomboka, tombo-kasé, 
kas^, loko fady. Il apposa son— sur la let- 
tre. Nanîsy ny fitombony tamy ny tarata- 
sy ampi tond rai ua izy. Le— a été rompu. 
Ncsorina ny tombo-ka*è, ny tiasé, ny lo- 
to fady. 2* fig. Fomba. Son slyle a un- 
particulier. Azy irery ïtany fomba fan- 
daharan-teny izany. 

CACHETER, t>a. Manisy ûtomboka,— 
tombo-kasé,— kasé, mandoko taratasy. 
Cire à—. Loko fanaovan-fcasé. Pain à—. 
Loko rora 

CACHETTE, sf. Fterena, flafenaoa, fl- 
«it ri ha na. fampiereoa, fanafoaaoa, fani- 
trihana. 

fin cachette, loc. adv. An-takona, an- 
katakonaoa, an-tsokosoko. 

CACHOT, sm. Tranomaizina. 

CACOPHONIE, sf. Tsy ûfanarahara- 

CACTUS, sm. Haiketra, tsilo. (peo. 

CADAVÉREUX, EUSE, ad}. Mien- 
dri-)wi:y t hatsatra, maimbo ialy. raifolbm- 
pary. Face cadavéreuse. Tarehy miend ri- 
pat y, hateatra. Il s'exhale de eemarais 
une oiieur oa îavéreuse. Mtey maim- 
bo faty. mi fo font-pat y ity heniheuy i!y. 

CADAVRE, *m. Faty. Le champ de ba- 
taille «Hait couvert de cadavres, l'ototry 
ny faty ny tany niadiaaa. 

CADEAU, sm. Kudô, fanatitra, faliin- 
po, fankasiirahana, valini-pitia. 

CADENAS, sm. Kadaaâ. 



CADENASSER, t?a. Manidy amy ny ka- 
danA. 

CADENCE, sf. !• Fanarahanaba. Danser 
en—. Manara-bà amy ny danisô. 2 # — , 
Filaharana. filaminana, firindra. 

GADENCER, va. !• Manara-bà. 2«— , 
Mandahatra, mandamina, mandrindra. 
—ses phrases. Mandahatra, etc., ny fe. 
hezan-teniny. 

CADET, ETTE, ad}, et a. Zandry. 

CADRAN, sm. Bakolim-pamantaranan» 
dro, tavam-pamantaranandro, famanta- 
ranandro. —solaire. Famantaranan- 
dro aloka. 

CADRE, sm. !• Tranom-pitaratra, tra- 
non-tsary. 2° fig. Fotopototry ny laha te- 
ny. 

CADRER, vn. Mifanaraka. La rôpon90 
ne cadre pas avec la demande. Tsy mifa- 
naraka amy ny fanontaniana ny valiny. 

CADUC, UQUE, adj. f Reraka, anti- 
tra. Vieillard—. Anti-dahy reraha. Mai- 
son caduque. Trano antitra. || Mal ca- 
duc. Androbo. 2°— , Foanana. Donatioa 
caduque. Fauomezana foanana. 

CADUCITÉ, */. f Fahareraiiaoa, fahaa« 
teraua. 2*— ♦ Hafoanana. 

CAFARD, ARDE, a. Mpihatsarayeia- 

CAFÉ, sm. Kalô. [tsiby. 

GAFÉIRIE ou GAFÉIÈRE, a/. Tanin, 
kalô. 

CAFÉIER, sm. Foto.kafé, kaf& 

CAFETIÈRE, sf. Kafltera, 

CAGE, sf. {• Tranom-borona. tranom-bi- 
by d,a. 2° fig. Etre >a— . Ao aa-traijo» 
maiiina. 

CAGNEUX, EUSB, adj. Miady loba* 
lika. 

CAilIER, sm, Boky lanoratâna, 

CAHOT» 8m. Fiantraika, Oantontona. 

GAHOTAGE, sm. Fiautraitiuika, flaa- 
tontontontoua. 

CAHOTER, vn. Miantraitraika, mian- 
tontonrontona.Cetlo voiture- cabota Mi* 
antraitrailia,, etc., io kalesy io. 

—, va. [• Mampitoatontontona. Celte voilu- 
re nous a cabotes. Nampilontontonto* 
na anay io kalesy io. 2° fig. Mainezive* 
zy, muiupitototolo. La fortune l'a cabo* 
té. Xucuzicczy, natûtoLnioii'uyvïat&a* 
drn tsy izy. 

CAHUTE, sf. Trano bongo, trano tom- 
b ,ku. 

CAILL.E, *f. Papelika, kibobo, 

CAIJLJLÉ, sm. Ronono mandry. 

7 



Digitized by 



Google 



Cal 



-«- 



OAt 



£ÂILLER, ua. Mampandry, mampivon- 

gana. 
Âe cailler*, vpr. Mandry, nfivongana. Le 

lait s'est caillé. Mandry ny ronono. Le 

sang se caille. Mandry, etc., ny ra. 
6AILLETTE, sf. Vavonin-kena. 
CAILLOT, «m. Vongan-dra. 
CAILLOU, «m. Vatokilonjy. 
ÈAIMAN, sm. Mamba, voay. 
CAISSE, sf. 1* Vata, kesika. 2 B — , Lalo- 

moara vy, vola ao anaty lalomoara vy. 

3 - — , Langorony, amponga. Battre la—. 

Miyely ianQorony. Grosse—. Âmpon- 

gabe. 
&AISSl£ll, sm. tipiiahify vola ao amy 

ny laloraoàra vy. 
ÛAJOLER, va. Manolikoly, manojikojy, 

manejokejo, manambitamby, manàngo- 

iy, maraono botretrtf. 
CAJOLERIE, sf. Kolikoly, kojikojy, ke- 

jokejo, tambitamby, angoly. 
CAJOLEUR, EUSE, a. Mpanolikoly, 

mpanojikojy, mpanejokejo, mpanambi- 

tamby, mpanangoly, mpamono botretra. 
CAL, sm. Kitro. Il a des cals au* mains. 

Misy kitro ny tànany. 
SALAISON, sf. Filentehan' ny 6am*bo 

noho ny havesatry ny entana. 
CALAMITÉ, sf. Loza, antambo. vointa, 

Ioza aman'.antambo. 

CALAMITE UX, EUSE, adj. Be loza, 
be voina. Temps—. Taona 6e loza, etc. 

CALCAIRE, adj. U\sf sokaj. 

CALCINER, va. Mandoro vato sokay, 
mandoro. 

6e calciner*, tipr. Manjary sokay, do- 
rana. 

CALCUL, srrt. f Fiafià. 2*— , Fanisana, 
marika. Se tromper dans un—. Diso fa- 
nisa. Il apprend le—. Mianatra marika 
izjr. Z'fig. Fiheveràna, fandinihana, tika- 
sana. Cela n'entre pas dans mes calculs. 
Tsyanisan'nyzavatra noheverïko, ncfcti- 
nihiko, riokasaiko izany. 

Calculable, adj. azo ïsaiua. 

CALCULATEUR, sm. Mpanisa, mpa- 
nao mari kg. 

— , adj. Mpihevilra, mpandinika. 

CALCULER, va. t^Manisa, raanao' ma- 
rika. 2° fig. Mihevitra, mandinika. Il n'a 
pas calculé les conséquences de cette 
action. Tsy nohetériny, nodinihiny 
*f biafaran' izan J nataony izany*. 

CALE, a/. 1' Kaki, tsikalana. Mettez 
tas oalet sous la caisse. Ask) kaha, etc., 



ao ambanin' ny vata. 2 # —, Éfitra tmba- 
ny amy ny sambo, lakâly. 

CALEBASSE, sf YoWtavo' arivoltfby. 
voatavo. 

CALÈCHE, sf. Kalesy. 

CALEÇON, «m. Kalisaonifià.' 

CALEMBOUR, «m. Ankamantatra, an- 
kanononà, fampàuonona. 

CALENDES, sf, pi. 1° Andro voalo- 
ban'ny volana romana. || loc. L'affaire a 
été renvoyée aux calendes grecques. Tsy 
hatao na oviana na oviana izany raha- 
raha izany, navela bo amy ny berin* nf 
zalo zomâ bo avy izany. 

CALENDRIER, sm. Alimanâkâ. 

CALEPIN, sm. Boky kely fitadidiantf. 

CALER, va. Manisy kaka, manakaka, 
mani6y tsikalana, manatsikalana. Calez 
le pied de la table. Kakaô, tsikalano ny 
tongo-databatra. 

—, vn. Mileritika. Le navire cale trop. Mi' 
lentika loatra ny sambo. 

CALFATAGE, srri. Farientsetiana ny 
loaka na ny mihataka amy ny sambo. 

CALFATER, va. Mànentsina ny loaka 
na ny mihataka amy ny sambo. 

CALFEUTRAGE, sm. Fanentsenanà 
ny loaka rehetra amy ny varavarana. 

CALFEUTRER, va. Mànentsina ny 
loaka rebetra amy ny varavarana. 

Be calfeutrer, vpr. 1° Mànentsina ny 
loaka rehetra amy ny varavarany. 2* fig. 
Mihiboka, mifahy. 

CALIBRE, sm. 1* Ny balehibiaian* ny 
aty tafondro na basy, halehibiazan' ny 
bala. 2° fig. Toetra, lanja. Ils ne sont 
pas tous deux de môme—. TsJ mitovy 
toetrà, etc., izy roa laby. 

CALICE, sm. 1» Kalisy, kapoakà masi- 
na. 2» fig. Boire le— jusqu'à la lie.. 
Miaritra faboriana ha tram y ny farany* 

CALICOT, sm. Somizy. 

CALIFOURCHON (À), toc. adv. Air- 
tsampy, antsangory. Il est à — sur le 
mur. Miantsampy eny ambony am- 
piantany izy. Le père portait son enfanfr 
à — sur son épaule. Nanao antsango* 
ry an-janany rainy. 

CÂLIN, INE, a. et adj. Mpanolikoly 1 . 
Comme Cajoleur. 

CÂLINER, va. Manolikoly. Gomme Cjc- 

JO BR. 

8e câliner, vpr. Miahy tena loaira, mf* 
konetaka. 




Digitized by 



Google 



caL 



M 



CAM 



ËALINERIE, sf. Kolikoly. Gomme Ga- 

JOLKHIB. 

CALLEUX, EUSE, adj. Kitroina. Il a 
lesmaina calleuses. Kitroina ny tinany. 

CALLI0RAPHE, srri. Mpanoratra ma- 
hay. 

&ALLIGRAPHIE, sf. Fahaizan-tsora- 

CALLOSITÉ, sf. Kitro. [tra. 

CALMANT, ANTE, adj. Mànaketra- 
ka, mahaketraka. 

—, sm. Fanafody raanaketraka. 

CALME, adj. Tony, maotona, mandry, 
miadana, mandry fe-izay. Jour—. Andro 
tony» maotona. Mer—. Ranomasina 
tony, niandry. Mon esprit est—-. Mia- 
dana, mandry fe-izày ny saiko. 

CALME, sm. Fitony, fandry, fiadana- 
ria, faodrlana fe-izay Un— plat nous em- 
pocha d'avancer. Ny fitonin' ny ranoma- 
sina no nisakanaanay tsy handroso. Le— 
règne dans le pays. Mandry, miada- 
na, mandry fe-izay ny tetny. 

CALMAR, va. Màtripitony, maràpiono- 
na, manaketraka, manalefaka, raampia- 
dana.— les esprits Mampionona, ma m- 
piadana ny sain'olona. Gomme Apaiser 

8e calmeiS vpr. Mitony, mionona, mi- 

• haketraka, mihalefaka. Sa fureur se 
calme. Mitony, etc., ny hatezerany. 

ÊALÔMltL, sm. Kalamelona. 

CALOMNIATEUR, TRICB, s. Mpa- 
tteodrikendrika, noipanoso-dratsy, mpa- 
noso-potaka. 

ÈALOMNIÉ, 8f. Fariendrikendrehana, 
endrikendrika, hoso-dratsy, boso-pota- 
ka, fametavetana. 

CALOMNIER, va. llanendrikendrika, 
manoso-dratsy, manoso-potaka, marne- 
taveta, martendry ratsy. 

6e calomnier, vpr. Manetry tend. 

AALOMNIBUSBMENT, adv. Am-pa- 
ûendrikendrehana. Ce crime lui a été im- 
puté^ — . Endrikendrika hiany no niam- 
pangana azy tamin' izany heloka izany. 

CALOMNIEUX, EUSB, adj. Misy en- 
drikendrika. Discours—, Teny misy en- 
drikendrika. 

CALORIFÈRE, âdj. Mara Indra hafa- 
nana. Tuyau—. Fan t son a famindrana 
hafanària. 

~, «ni. Fatairi-by. 

CALORIFIQUE, adj. Miteraka hafianâ- 

GALORIQUE, sm. Hafanàna. [na. 

CALOTTE, if. î* Satro-bory. 2°— , Ta- 
kamaïna , 



CALOTTER, va. Manisy tahamaina. 
CALQUE, sm. 1» 8ary naiain-tahaluL 
2 - — , Boky na laha-teny nalaln-tahaka: 

CALQUER, va. 1* Maka tabakasary, mi- 
kopia sary. 2° fig. Maka tahaka. Toui 
dans cet ouvrage est calqué. Nalain-ta~ 
haka tamy ny boky hafa avokoa ny za- 
vatra rehetrà amin* io boky io. 

CALUMET, sm. Pipa lavabo: 

CALVAIRE, sm. Kalivery. 

CALVITIE, if. Hasolana. " 

CAMAIL, sm. Kamaily. 

CAMARADE, «m. Namana. il à été 
mon — d* école. Namako fony nianàtrd 
izy. 

CAMARADERIE, sf. Fifarikâzarànâ: 
CAMARD, ARDE, adj. et s. Petakâ 

orona. Il a le nez -^. Petaka orona izy. 
CAMBRÉ, ÉE, p. Vokoka, navokoka, 

voabantsika, tafàhantsika, nabantsika; 

voalantsika, nàlantsika. 
CAMBRER, va. Mamokoka, manaritsi* 

ka, mandantsika. 
Se cambrer, vpr. Vokokâ, mihàntslkài 

nlilantsika. 
CAMBRURE, sf. Vokokâ, flharitsikâ, à~ 

lantsika. 
CAMBUSE, sf. Efi-trano fizârari-kani* 

na ony an-tsambo. 

CAMBUSIER,«m. Mpizarahauina en^ 

an-tsambo. 
CAMÉLÉON, sm. {• Tana. 2« fig. Mpi- 

vâdibadika. 
CAMION, sm. Sarety iva fltaterària eu- 

tana. 
CAMISOLE, sf. Akanjo lobaka. H— dé 

force. Akanjo fampitondra ny olona ada- 

la. 

CAMOUFLET, sni. Fanésoauà. Donner 
un—. Maneso. 

CAMP, sm. !• Lasy, toby. %* fig. Ari- 
dany. Les élèves sont divisés en deux 
campa* Mifarripiandany ny mpiama- 
ti-A 

CAMPAGNARD, ARDE, adj. été. 
{• Arabanivohitra. 2° fig. Ambanivohi- 
tra, dondriria. Il a des manières campa- 
gnardes. Tena ambanivohitra, etc., izy. 

CAMPAGNE, sf. I* Ny any étn-tsahà, ny 
any ambanivohitra, saha. La— est bel- 
le. MahaÛnaritra ny any ân-tsAhà. rf 
est allé à la—. Lasa any un- 1 sa ha, àn^ 
ambanivohitra izy. Il a acheté une—. 
Niv.idy saha anankiray izy. 2* fig. Fa- 
nafihana, fandebanana. flvahiuiana. (Jd 



Digitized by 



Google 



CAN 



— 100 — 



CAN 



a fait trois campagnes contre les Saka- 
laves. Notafihina iri-'elo ny Sakaluvn. 
L'armée s'est mise en—. La sa nanafi- 
ka ny miaramila. Il s'pst mis en — pour 
espionner l'ennemi. La*a nitsikilo ny 
fahavalo izy. Il est a'ié en—, Lasa na- 
nafika, nivahiny izy. || loc. Pièce de—. 
Tafondro mandeba. Battre la — . Very 
saina, mir»»diredy. 

CAMPÉCHE, sni. Hazo fanaovana soka. 

CAMPEMENT, sm. Filasiana, fitobia- 
na, lasy, toby. 

CAMPER, vn. 1*Milasy. mitoby. L'enne- 
mi vint— près «le la ville. Niïnsy. ni- 
toby taoakaikin'ny tanana ny fahavalo. 
•2* fig. Mijanona kely foana, mandalo. 

—, t*a. \* Mampilasy, mampitr.hy.il campa 
son arm^esur la montagne. Namnilasy, 
wampitoby ny miaramilany teo an- 
tendrombr.httra izy. 2° fig. —là quelqu' 
un. Mameiaoloua hihitsoka irery. 

Se camper, vpr. 1° Milasy, mitoby. 2° 
fig. MisokPtrnka. Il s'est campé, su? un 
fauteuil. Nisoketraha tamy ny sezabe 
izy. 

CAMPHRE, sm. Kamifaoro. 

CAMPHRÉ» ÉE, adj. Misy kamifaoro. 
Eau-de-vie camphrée. Toaka m isy ka- 
mifaoro. 

CAMPHRER, ra. Manisy kamifaoro. 

CAMPHRIER, sm. Ravin Uara. 

CAMUS, USE, ad;, et a. Comme Ca- 
nard* 

CANAILLE, sf. Tsaikan' olona, fakon' 
olona, karilahy. 

CANAL, sm. 1° Lakan-drano, lahin-dra- 
no.tatatra.— d'irrigation. Lakan-drano, 
lahin-drano fanondraliana, tatatra.— 
de navigation. LaAan-r/ranoandehanan* 
ny sambo. 2°— , Mason'ony, mason-dra- 
no. Le Betsiboka a un largo—. Lehibeny 
ny mason'vniny Betsiboka. 3°— . Làla- 
na. Le — de la respiration. Ny ta/a n-d ri vo- 
tre. Le-*alimcntaire. Ny làlan kanina. 4° 
—, Andilan-dranomasina. Le— du Mo- 
zambique. Ny andilan-dranomasina 
Masombika. 5° fig. Fahazoana, lakan-dra- 
no. C'est par son— que j'ai obtenu une 
récompense. Izy no nahazoako valisoa. 
Il est le— de toutes les grâces. Izy no la- 
kan dranon % ny lahasoavana rehetra. 

CANALISABLE, adj. Azo anaovana 
lakan-drano. 

CANALISATION, sf. Fanaotana lakan- 
drano. 



CANALISER, va. Manao lakan-drano. 
manamboatra renirano na ony ho azon' 
ny sambo aleha. 

CANAPÉ, sm. Sofa. 

CANARD, sm. !• Vorombazaha, gana- 
gana || — sauvage. Anpaka. —sauvage 
ressemblant à la sarcell<\ Tahia. 2 # fig. 
Angano. Je lui ai fait avaler un—. Nara* 
pinoiko an^ano izy . 3*—, Figiaka. La 
clarinette a fait un—. Nampigiaka ny 
kilaiinety ny mpitsoka azy. 

CANARDER, ra. M tifitra an-takona. 

OANARDIÉRE, sf. Basim-borona la- 
va. 

CANCAN, sm. Ketsoketso, fosafosa. 

CANCANER, vn. Miketsoketso, mabay 
va va, mi fosafosa. 

CANCANIER, 1ÈRE, a. Olona ketso- 
ketso, — mahay vava, mpifosafosa. 

CANCER, sm. Fery mihady. 

CANCÉREUX, EUSE, adj. Hoatryny 

fery mihady. 
CANCRE, sm. 1* Fozan-dranomasina. 

2° fig. Kahibitra. 3 # — , Mpianatra ka- 

laina. 
CANGRELA8, sm. Jaraingiraingy, ka- 

labe. 

CANDÉLABRE, sm. Fanaovan-jtro 

maro rant^ana. 
CANDEUR, sf. Hatsoram-pô. 
CANDI, adj. Voadio tsara, mivongana. 

Sucre—. Siramamim-bazaha voadio tsa. 

ra. etc. 
CANDIDAT, sm. Olona mangataka ra. 

haraha na voninahitra. 

CANDIDATURE, sf. Fangatahana ra- 

harah.-i na voninahitra. Il a posé sa — 

à la (Imputation. Nangataka ho solom- 

bavam-bahoaka izy. 
CANDIDE, adj. fso-pô. 
CANDIDEMENT, adv. Am-pahatiO* 

rana. 
CANE, sf. Vorombazahavavy. 
CANETTE, sf. Kanety. 
CANEVAS, sm. 1* Lamba makarakara 

hanaovana zaitra misoratsoratra. 2 # — , 

Futo-tcny, lotopototra. 
CANGUÈ, sf. Boloky. 
CANICHE, s. pt adj. Alika kely lava vo- 

lo. Comme Barïibt. 
CANICULAIRE , adj. Migaingaina. 

Jours caniculaires'. Andro migaingaina. 
CANICULE, sf. Andro migaingaina. 
CANIF, cm. Anlaipika, penefo. 



k 



Digitized by 



Google 



CAN 



101 



CAP 



CANIN, INB, adj. Hoatry ny any ny 
alita. t| loc. Dents canines. Ombalahi- 
nify. Dents canines dus animaux. Van- 
gy. Qui a une faim canine. Noana ini- 
fezafeza. 

CANNE, sf. Tehina. Porter une— à ia 
main. Mitehina, mitondra tehina. || — 
à sucre. Fary. 

CANNELÉ, ÉE, adj. Misy toriliisatra. 

CANNELER, va. Manisy toriliisatra. 

CANNELLE, sf. Ilodi-kazomanitra. 

CANNELLE ou CANNETTE, %{. Tsi- 
ririm-barika. 

CANNELLIER, sm. Hazomanitra. 

CANNELURE, sf. Toriliisatra, milso- 
riadriaka miavomiva. Comme Stiuks. 

CANNIBALE, sm. 1° Oiona mihinana 
olona. 2* fîg. Olo-masiaka. 

CANON, sm. f Tafondro. 2-—, Volobe. 
— de fusil. Ko/ooem-basy. 

CANON» «m. Didiu'ny Eglizy. Conforme 
aux canons. Araka ny didin'ny Eglizy. 
Droit — . Fabaizana momba ny didiri ny 
Eglizy. Il loc. Le— des Ecritures. Ny 
boky rehetra ataon'ny Eglizy ho isan'ny 
Soralra Marina.— de la messe. Kanona. 

CANONICAT, sm. Fiambonian' ny 
Chanoine. 

CANONIQUE, adj. Araka ny didin'ny 
Bglizy, ataon' ny Eglizy ho isan* ny So- 
ratra Masina. Los livres canoniques. 
Ny boky rehetra ataon' ny Eylizy ho 
isan' ny Soratra Masina. 

CANONIQUEMENT , adv. Araka ny 
didin'ny Eglizy. 

CANONISATION, sf. Fananganana 
ho Olo-masina. 

CANONISER, ra. Manangana ho Olo- 
masina. 

CANONISTE, sm. Mpahay ny didin' 
ny Eglizy. 

CANONNADE, sf. Fanaovana rere 
amy ny tafondro, fandcfasana tafondro 
im-betsaka. 

CANONNER, va. Mitifilra amy ny ta- 
fondro. — une ville. Mitifitra tanana 
anankiray amy ny tafondro. 

Se canonner, vpv. Mifampitiûtra amy 
ny tafondro. 

CANONNIER, sm Hainiolona. 

CANONNIÈRE, sf. et adj. Salopy mi- 
sy tafondro. Chaloupe-^. Salopy misy 
tafondro. 

CANOT, sm. Lakan-drafitra, kanoty. 

CANOTIER, sm. Mpanamory kanoty. 



CANTATRICE, sf. Vehivavy mpihira 
malaza. 

CANTHARIDE, sf. Biby kely fanao- 
vana bilistFd. 

CANTINE, s/\Trano fivaroton-divay,— 
toaka, etc. 

CANTINIER, 1ÈRE, s. Mpivaro-di- 
vay, — toaka, otc. 

CANTIQUE, sm. Hiram-pivavahana, 
Jlhirana, tonon-kira. Entonner un — . 
Miveuty hiram-picavnhana. Livro de 
cantiques. Boky fihirana. Le — des can- 
tiques. Ny tonon-kirany Salomona. 

CANTON, stn. Fizaran-tany madinika. 

CANTONNÉ, ÉE, adj. Mitoetra amy 
ny vohitra maro mifanakaiky. 

CANTONNEMENT, sm. Fitoerana a- 
iny ny vohilr.i maro mifanakaiky, vohitra 
maro mifanakaiky itoeran'ny miaramila. 

CANTONNER, va. Mizarazara miara- 
mila hitoetiaamy ny vohilra maro mi- 
fauakaiky. 

— , vu. Mitoetra amy ny vohitra maro mi- 
fanakaiky. Les troupes cantonnent dans 
ce pays, Mitoetra amin ity fari-tany 
ity ny miaramila. 

Se cantonner, vpr. Mamonjy vohitra 
mahaloky. 

CANTONNIER, sm, Mpanamboatra 
lalam-be. 

CANULE, sf. Vavam-basirauo. 

CAOUTCHOUC, sm. Matezaroritina, 
lingotia. 

GAP, sm. {• Loha. Il est armé de pied en 
— . MiLv-n ira tladiana hatramy ny longo» 
ny ka hatramy ny lohany izy. •i'—, Lo- 
ha sambo. Mettre le — au vent. Mauipi- 
tsena rivotra ny loha sambo. 3"—, T&i- 
raka.— d'Ambre. Tsirak' Antomboka. 

CAPABLE, adj. \° Mahazaka, mahavi- 
ta, mahavaira, mahava 1011a, maheia, sa- 
hy, maha.... Il n'est pas— ue ]>oi ter ce 
paquet. Tsy mahazaha io eutana io izy. 
Il n'est— de rien. Tsy mahacita, ma/ia- 
vatra, mahavanona na inona ua inona 
izy. Il est— de vous trahir. Mahacano- 
na, mahefa, sahy hamadika anao izy. 
Ce cheval u'est pa»— -do traîner la voitu- 
re. T»y mahatanka ny kalesy io soavaly 
io. 2°— , Muliazo. Il est — de contracter, 
Mahazo manao fanekena izy. 3*—, Ma- 
hay. C'est un homme très — . Olona ma- 
hay dia mahay izy. 

CAPACITÉ, sf. f Erany, habe, La-d' 
un tonneau. Ny erany, haben' ny bari- 
ka anankiray. 2°— , Fahazoana. 3*—» Fa-, 
haizaaa. 



Digitized by 



Google 



CAF 



-r 102 — 



CAP 



gAPARAÇON, 8m. Lamban-tsoavaly. 

CAPARAÇONNER, va. Manaron-dam- 
ba soavaly. Les chevaux étaient capara- 
çonnés de pourpre. iVoaaronana lam- 
6a jaky ny soavaly. 

(Se caparaçonner, vpr. Manao haingo 
be renty. ' 

PAPE, sf. 1* Kapaoty misy saron-doha. 
2° fig. Kire sous—. Mihimoka. 

CAPILLAIRE, adj. fcladinika hoatry 
* ny volondoha.* Veine—. Hoza-dra ma- 
dinika hoatry ny volondoha. 

CAPITAINE, 8m. l-Kapiteny.— de na- 
vire, /fapitentn-tsambo. 2 # — , Jenera- 
ïy. C'était uq grand—. Jeneraly nala- 
za izy. 

pAPITAL, ALE, adj. !• Lehibe indrin- 
dra, voalohany, fototra, masom-boava- 
hiny, loha. Il a oublié le point— de l'affai- 
re. Iladinonyny zavatra lehibe indrin- 
dra, voalohany amin' izany raharaha 
izany, ny fototra, ny masom-ooaua- 
hin' izany raharaha izany. Péchés capi- 
taux. Fahotana fototra, lohan' ny sasa- 
ny. 2 - — , Lehibe, be vava, mahafaty. C'est 
une affaire capitale. Raharaha lehibe, 
be uaua iz^ny! Lettre capitale. Soratra 
lehibe. Criirçe— . IJelolfa be uaua, maha- 
faty. lia été condamné à la peine ca- 
pitale. Noheloh in -ko fat y izy. 

pAPITAL, «m. 1* Zavatra lehibe in- 
drindra,— voalohany. Le— est de se bien 
conduire. Ny zavatra lehibe indrin- 
rfra, etc., dia ny mitondna tenâ tsara. 
2°— , Renivola, vola. Il a payé le—. Nan- 
doa ny renivçla izy. Augmenter son—. 
Mampitombo ny volany. 

CAPITALE, sf. !• Renivohitra. 2»— , 
Soratra lehibe, kapitaly. 

CAPITALISER, va. Mampiteraka za- 
na-bola raiaraka amy ny reniny. 

«r, un. Mihary. [la. 

CAPITALISTE, «m. Mpampanjana-bo- 

CAPITATION,*/. Vidin'aina,isan*aina. 

CAPITEUX, EUSE, adj. Mampanelo- 
nelo. Vin—. Divay marnpanelonelo 
ny an-doha. 

CAPITULATION, af. Fikqizan' ny ta- 
fika na ny vohitra. 

pAPITULER, vn. I* Mikoy. Après six 
mois de résistance les assiégés capitu- 
lèrent. Itahefa nanohitra enim-bolana 
ny nataojahirano, àianiko.y. 2! fig. Mi- 
fsnaiky hifanaraka. 

pAPON, «m. Kaocsa, osatay, kanevoka. 

gAFONNER, V n Mikoy. 



CAPORAL, am. Kaporaly, roa vonina- 

CAPOT, adj. Mangaihay. fhitra. 

CAPOTE, sf. Kapaoty. 

CÂPRE, sf. Voankazo alôna amy ny vi- 
naingitra. 

CAPRICE, «m. 1* Angolangola, ango-r 
tingoty, angentsangentsana, haitraitra, 
ditra, sitra-po, fanaranam-po. Il a beau- 
coup de caprices. Be angolangola, an- 
gotingoty, angentsangentsana, /iai- 
trailra izy. Ce cheval a des caprices. 
Maditra ity soavaly ily. Agir selon ses 
caprices. Manao araka ny sitra-pony, 
manaram-po, manao ny danin' ny kibo- 
ny. Contenter les caprices d*urçe per- 
sonne. Mampanaram-pô olona. 2 a — , 
Fiovaovaua. Les caprices de la mode. 
Ny fiooaocan' ny lamody. 

CAPRICIEUSEMENT, ado. Amim-r 
pihaitrairana, amin-ditra. 

CAPRICIEUX, EUSE, adj. et 8. Mi- 

angolangola, miaugotingoty, miangea- 

tsana, mihaitraitra, be ditra. 
CAPSULE,»/. 1* Hodi-boan-javatra.— do 

balsamine, iiodzooam-beujamina. 2*—, 

Kapsily. 
CÂPTATIQNf Bf. Fanangolona, 
CAPTER, va. Manangoly, mameisy.— 

un héritage. Manangoly, etc., ahazoa- 

na lova. 
CAPTIEUSEMENT, adv. An-kafetse- 

na-i ara-panaugolena, am-pitaka. 

CAPTIEUX, EUSE, ad;. Mametsy, 
manangoly/ mamiluka, be haroka, mah- 
garoka. Paroles captieuses. Teny ma" 
melsy f etc. 

CAPTIF, IVE, adj. et a. l«Sambo-belo- 
na» babo. Prince—. Mpanjaka azo «a/n- 
6o-6c/ona, coababo. 2* fig. Voaiehy 
loatra. Tenir ses entants captifs. Mifè- 
hy loatra ny zanany. 

CAPTIVÉ, ÉE, p. Variana, sondriana, 
renoka. Voy. Ausorbé. 

CAPTIVER, va. 1 - Mahavariana,maha- 

" sondriana, maharenoka. —les esprits. 
Ma/iauariana, etc., olona. 2*—, Miiehy, 
raanery. Vous ne saunez— cet esprit om-r 
porté. Tsy azonao fehezina io ulona sa- 
ro-pé io. —son esprit sous le joug de la 
foi.Afanery ny samy mba hiùo uy teny 
finoana. 

Se captiver, vpr. Mahafehy teua, mane- 
ry saina. 

CAPTIVITÉ, sf. 1* Fahababoana. La 
—dp Babylone. Ny fahababoan' nv Za« 



k 



Digitized by 



Google 



CAR 



- 103 - 



CAR 



nak' Israely lany Babiloaa. 2°— , Pifelie- 
tana, fanerena. 

CAPTURE, a£ Fisamborana, b*bo. 

CAPTURER, va. Misambotra, mamabo. 
Il a capturé un voleur. Nisambotra 
mpangalatra anankiray izy. Les enne- 
mis ont capturé deux navires. Nobaboin' 
ny fahavalo ny sambo roa. 

CAPUCHON, srn- Saron-do^a miraiki- 
traamy nykapaoty. 

CAPUCINE, sf. Kapsina. 

CAQUET, sjn. Comme Basii,. 

CAQUETAGB, sm. f Fikakéka. 2* ftg. 
Fivatsavat&ana. Gomme Babillage. 

CAQUETER, rn. f Mikakàka. Vfig. 
Mivatsavatsa. Gomme Babille». 

CAQUBTBpR, EJJSE, #. Comme 3v 

BILLARD. 

PAR, conj. Satria, nojbo, fa. Cet enfant 
mérite une récompense,— il est très zélé 
pour Y étude. Meodrika homen-balisoa 
io zaza io, satria, fa mazoto mianatra, 
noho izy mazoto mianatra. 

CARABIN, «m. Mpianatra }io doko*era, 
dokotera madinika. 

CARAB INE, sf. Karabina. 

PARABINÉ, ÉE, adj. Mahery. 3riae 
carabinée. Rivotra mahevy. 

CARACOLE, sf. Dihin-tsoavaly. 

CARACOLER, vn. Mandiby. Faire— un 
cbeval. Mampandihy soavaly. 

CARACTÈRE, 8rn. 1* Soratra. Ecrivez 
ceci en gros caractères, Ataovy soraf ra 
vaventy ity. 2»— , Lobevy. Ces caractères 
sont trop petits. Madinika loatra ireto 
lokavy ireto. 3*—, Marika, Le baptême 
imprime dans l'âme un— ineffaçable. Ny 
batemy manisy marika tsy mety levona 
ao amy ny fanaby. 4* fig. Toe-panahy, fa- 
nany, toetra, herim-pô. Il a un étrange 
— .Hafahafa ny toe-panahiny. \\ a un 

— doux. Malemy fanahy izy. Il a un 

— triste. Manao toetr' olona malahelo 
izy. Il montre du — . Mampiseho he- 
rirn-pô izy. La maladie a un — fâ- 
cheux. Ratsy ny toetry ny aretina. 5* —, 
Fiamboniana, flandrianana. Il faut res- 
pecter le— d'un évoque. Tsy main tsy 
hanajany fiamboniana, etc.,ny evoka. 

CARACTÉRISÉ, ÉE, adj. Tena izy. 
Il a une fièvre bien caractérisée. 7*ena 
tazo mibitey no mahaio azy. 

CARACTÉRISER, va. !• Milaza ny 
toetra. Il sait— les passions. Mabay 
r*iï*z§ ny lottry ny fihuniratSY izy. 



2 # — , Toetra. La bravoure le caracté- 
rise! Be herim-pô no toetrany. 

Se caractériser, vrpr. Miseho toetra. 
La maladie se caractérise. Mxseho ny 
toetry ny aretina. 

CARACTÉRISTIQUE, ad}. Maneho 
izay tena toetrany. Marque—. Faman-r 
tarana maneho izay tena toetrany. 

CARAFE, af. JCarafa. 

CARAFON, sm. Karafakely, tamaboha, 

CARAMEL, sm. Siramaray nendasina. 

CARAPACE, sf. Hodi-tsokatra. La torr 
tue est rentrée dans sa — . Nikemo ao 
anaty hodiny ny sokatra. 

CARAVANE, sf. Andian' ny mpande- 
ha. La— était composée de cinquante 
hommes. Ny andian* ny mpandeha 
nisy olona dimara-polo, 

CARCAN, sm. Boloky. 

CARCASSE, sf. Rikarikan-taolana, ri* 
karika, vangovangony. La—d'un pour 
let. Ny rikarikan-taolan' ny vantotr* 
akoho. La— d'un navire. Ny rikarika, 
ny varigrouançfon-tsambo. 

CARDAGE, srn. Fameraverana, faino* 
havobana, fatiatsikerana. 

CARDE, sf. Fameraverana, famohavo? 
hana, tanatsikerana. 

CARDER, va. Mameravera, mamohar 
voha, manatsikera. 

Se carder, vpv. Veraveraina, vohavo? 
hana, tsikeraina. La laine se carde en 
ce moment. Veraveraina, etc., ankehi? 
triny ny volon' ondry. 

CARDEUR, EJJSE, s. Mpameravera, 
mpamohavoba, mpanatsikerakora. 

CARDINAL, sm. {• Kardinaly. 2-—, 
Fody, fodjlahimena. 

CARDINAL, AL3, adj. Loha, foto- 
tra. Les vertus cardinales. Ny hatsa- 
ram-panahy loha, fototry ny sasany. 
Il ioc. Les quatre points cardinaux. 
Ny faravazan-tany efatra. Nombres car- 
dinaux. Isa tsotrà. Un, deux, trois, sont 
des nombres cardinaux. Ny isa, roa, 
telo, dia isa tsotra. 

CARDINALAT, arn. Fiandrianan* ny 
kardinaly. 

CARÊME, sm. Earemy. 

CARÉNÉ, s/. Fanambanin-tsambo mi- 
lan tika anatin' ny rano. || loc. Mettre un 
navire en — . Mampakatra sambo eny 
an-tanety mba banambottra ny fe&ftmr 
baniny. 



Digitized by 



Google 



CAR 



— 104 — 



CAR 



CARÉNER, va. Manamboatra fanam- 
banin-tsnmbo. 

CARESSANT, ANTE, adj. !• Misa- 
fosafo, manambilamby, manchatehafca, 
manolikoly, manejokejo, manojikojy. ma- 
malifaly. C'est un enfant très—-. Zaza 
kt»ly malin y manambilamby, manoli- 
koly, mamalifaly ïiv.2° fig. Malemy, 
îualelaka. Brise caressante. Uivotra nia- 
lemy, maie fa ka, tsio-drivotra. 

CARESSE, sf. Fisafosaftana, tambitam- 
by, l'anambatanibazana, ianehatehafana, 
kulikoy, faDolikoIenû, fanejokejoana, fa- 
nojikojiana, famalilaliana. 

CARESSER, va. Misafosafo, manambi- 
tamby, manehatetraka, manolikoly, ma- 
nejokejo, manojikojy. mamalifaly.— avec 
la main. M iaafos&fo. — «n frappant dou- 
cement avec la main. Manehatehaha. 
—un cheval Misafosafo, manehateha- 
ka soavaly.— un entant. Misafosa- 
fo, mnnambitamhy, manehutehaha 
zazakely. — le peuple. Mnnambitamby, 
manolikoly, manejokejo, manojiko- 
jy uy vahoaka. 

Se caresser, vpr. Mifampisafosafo, mi- 
fanambitamby, inifanehatebaka, niifa- 
malifaly. 

CARGAISON, sf, Entan-tsambo. Des 
bœufs formaient toute la— du navire. 
Ny entan-teambo dîa omby hiany. 

CARGUER, ra. Maogorona lain-tsambo. 

CARICATURE, sf. i" Sary liatsikana, 
— uimpihcroehezutoa. %* fi g! Olona ma- 
nao fitafian'adala. 

CARICATURER, ra 1° Manao sary 
fampibomehezana. 2° fig. Mikizaka, ma- 
neso. 

CARICATURISTE, sm. Mpanao sary 
lampihomebezaoa. 

CARIE, sf. Fuhalovana (amy ny taolana, 
omy ny nii'y, aun* ny vary, amy ny hazo). 

CARIÉ, ÉE, adj. Lô, hanin* nyolitra,— 
ny oli-manara. — ny fositra. Os — . Tao- 
lana lô. Dent cariée. Nily/t), hanin' ny 
OÎltra, —ny oli-manara. Blé—. Varim- 
bazaha lu. Bois — . Hazo I tanin' ny fosi- 
tra, 

CARIER, va. Manda, mahalô. 

So carier, vpr, Mîhalô 

CARILLON, tm. 1- Fitintjna. Sonner 
le—. Mampitintlna nylakolosy.2°, La- 
kolosy maro niihira. La cathédrale pos- 
sède un beau — . Ny trano leglizy kate- 
draly manaiia lakulosy maro miliira 
tsara. 3* fig. Fikotaba, tabataba* 



CARILLONNER, vn. {• Mampitintl- 
na. 2°— , Mampihira lakolosy maro. 3 # fig. 
Mikotaba, mitabataba. 

CARILLONNEUR, sm. 1* Mpampitin- 
lina. 2°— Mpampihiralakolosy maro. 

CARLIN, sm. Alika madinika. 

CARMIN, sm. Loko mena mangatraka- 
traka. 

CARMINÉ, ÉE, adj. Mena mangatra- 
ka'raka. Encre carminée. Ranomainty 
mena mangalrakalraka. 

CARNAGE, sm. Vonoana olona boatry 
ny fatim-balala. Les soldats tirent uu 
grand— dans cette bataille. Ny miara- 
mila nanao vonoana olona hoatry ny 
fatim-balala lao amin' izany ady iza- 

CARNASSIER, 1ERE, adj. Homan- 

kena manta. Lo lion est un animal — . 
Biby homan-hena mania ny liona. 

—, «m. pi. Ny biby homan-kena manta. 

CARNASSIÈRE, sf. Kolia fltondraa- 
kaza. 

CARNET, sm. Biky kely fitadidiana. 

CARNIVORE, adj. Homan-kena. Ani- 
maux carnivores. Biby ko m an ken a. 

— . sm. pi. Ny biby homan-kena. 

CAROTIDE, sf. Arteramitondra ny ra 
ho amy ny ali- doha. 

CAROTTE, sf. I* Karaoty. 2*—, Oiam- 
paraky. 

CAROTTER, ra. Mametsy, mamitaka. 
Il a carotté son ami. Xamelsy, etc., ny 
sakaizanv izy. 

GAROTTEUR, EUSE ou CAROT- 
TIER, 1ÈRE, s. Mpametsy, ra pa mi- 
ta ka. 

CARPE, sf. Karazan-kazandrano amy 
ny rano mamy. 

CARQUOIS, sm. Fitondrana zana-tsi- 
pika. 

CARRÉ, sm. 1* Sokera efa-joro mitovy 
lafy, karé. Faites sur le papier un — 
de deux pieds. Asio sokera efa^joro 
mitooy lafy roa dia ao amy ny larata- 
sy. Faites marcher les soldats en — . Am- 
panaovy sokera efa-jow mitovy lafy 
ny miaramila raha mandeha. 2*— , Soke- 
ra. Vingt-cinq est le— de cinq. Dimy am- 
by roapolo no sokeran'ny dimy. 3* —, 
Torim-boly. Plantez un — de navets. 
Mambolé navé iray tory. 

CARRÉ, ÉE, ad). l r Efa-joro mitovy 
lafy. Table carrée. Lalabatra efa-joro 
mitovy lafy. 2° —, Sokera. Cinq efct 



Digitized by 



Google 



CAR 



— 105 — 



CAS 



U racine carrée de vinçt-cinq. Dimy 
no (olo-tsokeran' ny dimy amby roapo- 
lo. Z*fig. Il est— des épaules. Be traira, 
matanjaka izy. C'est une tôte carrée. Bo 
atwloba, be saina izy. 

CARREAU, sm. 1° Ngorodom-bato. 
ngorodon-tanimanga, etc. Laver le — . 
Ifanasa ny ngorodom-bato, etc. Il foc. 
Rester sur le— . Dangytery. Jeter quelqu' 
urijBurle — . Mahafaty na mandratra ma- 
iy olona.2* — , Fiiaratra, trauom-pitara- 
tra. lia cassé quatre carreaux. Nahavaky 
tranom-pitaratra efatra izy. 3 # — , Karao. 
Passez le — sur le col de ma chemise. Pa- 
sohy ainy ny karao ny vozon' akanjo- 
ko. 4* —, Joro. Uu as de — Ny baon- 
din' ny joro. 5* — , Tranotranony, an- 
tranotranony. Etoffe à carreaux. Lamba 
mitranotrano, anlraiwtranony. 

CARREFOUR, sm. tihaonati-dâlana 
maro. 

CARRELAGE, sm. 1* Fanaovana lam- 
pivato, fandrafetana ngorodom-bato na 
tanimanga. 2°— , Lampivato, ngorodon- 
tanimanga. 

CARRELÉ, ÉE, adj. Misy lampiva- 
to,— ngorodom-bato,— ngorodou-lani- 
manga. Chambre carrelée. Etl-trano 
mixy lampivato, etc. 

CARRELER, va. Manao lampivato, 
mandiatitra ngr.rodona tanimanga. 

CARRELEUR, sm. M pan au lampiva- 
to, mpandrutltra ngorodon-tanimanga. 

CARRÉMENT, ado. 1° Efa-joro mi- 
lovy laly. Coupez— cette ôtoTe. Didio 
efa-joro mitovy lafy ity lamba ity. % l* 
fig. Tsotra, an-kitsiloha. Il a refusé—. 
Nandà tsotra, etc., izy. 

CARRER, va. Manao efa-joro mitovy 
lafy. — une pierre. Manao vato anan- 
kiray efa-joro mitovy lafy. 

Se carrer, vpr. Miedinmima, miedike- 
dika. Se — en marchant. Micdinedim- 
pandeha, etc. 

CARRIÈRE, sf 1* Kianja flfanalàna 
bazakazaka. Les chevaux entrent dans 
la—. Manomboka hifanala hazakazaka 
ao amy ny kianja uy S(-avaly. Parcou- 
rir la—. Mifanala hazakazaka. Ils sont 
arrivés au bout delà—. Nahatratra ny fe- 
tra ao amy ny kianja fîfanalana haza- 
kazaka izy ireo. || loc. Le soleil est au mi- 
lieu de sa—, Mitatao vovonana ny audro 
2* — . Tany ihadiara-bato,— solaitra 3° fig. 
Aodro iainana. 11 est arrivé au terme <ie 
sa—. Tapitra ny andvo niainany , tapi- 
tra andro izy. 4°— , Toelra. raharaha, la- 
* lana. Choisissez une— . Fidio izay toe- 



lra, raharaha tianao. Il fait des pro* 
grès dans la— de la vertu. Mandroso 
amy ny lalan'ny hatsaram-panahy izy. 
|| loc. Donner—, Mamela, tsy misaka- 
na. manampatra. Donner — à sa médian- 
celé. Manampatra ny hasomparany. 

CARRIOLE, sf. Kalesy kely. 

CARROSSABLE, adj. Azon'ny kalesy 
lehibe aleha. itoute — . Lâlana azon'ny 
kalesy lehibe aleha. 

CARROSSE, sm. Kalesy misy kodia- 

rana e fa ira. 
CARROSSIER, sm. Mpanao kalesy. 
CARROUSEL, sm. Sdiiifady taluba. 

CARRURE, sf. Halehihtazin-tratra. Ce 
jeune homme a une belle—. Be tratra 
io tuvolahy io. 

CARTABLE, sm. Karitabla. 

CARTE,*/, f Taratasy, karatra.— d'en- 
trée. Taratasy, etc., tidiiana. Joueraux 
cartes. Mauau karatra. 'i*— , Sarin-tauy. 
Prôtez-mui la— de Madagascar. Ampin- 
dramo uy sarin-taniny Madagas*ara 
aho. 3" fig. Perdre ta—, Mivadika ati-do- 
ha, very saina, sanganehana. Broudler 
les cartes. Maïupikorontau-diaiiaraha. 
Jouer cartes sur table. Maraokatra ny ao 
am-po. Voir le dessous des cartes. Ma- 
hatakatra uy hevkr' cloua, mahalala ny 
am-po tsy ambara. Donner — blanche à 
quelqu'un. Mampanaram-pô olona. 

CARTEL, sm. Tu rata s y lL.aïkana biady 
samy irery. 

CARTILAGE, sm. Taola-malemy, ma- 
haturoleia. 

CARTILAGINEUX, EUSE, adj. Mi- 
sy taolu-malemy,— mahatoroieia. 

CARTON, sm. 1° Baoritra. 2*— , Kotra 
lasiau-tarata^y. I. a mis uans ses cartous 
la lettre que je lui ai euvuyee. Nalaony 
tau amy uy kotrany ny taratasy nainpi- 
loiuraiito azy. 

CARTONNAGE, sm. Fanaovana fo- 
noiu-Doity amy ny baoritra, i'unom-boky 
atao amy uy uaoritra. 

CARTONNÉ, ÉE, adj. Voafono bao- 
ritra. Livre—. BuKy voafono baoritra. 

CARTONNER, va. Manao fonom-boky 
amy ny baoritra. Cartonnez ce livre. 
Fono<y baoritra ity boky ity. 

CARTOUCHE, sf. Katirijy. 

CAS, sm. Zavatra, raharaha. —imprévu. 
Zavatra Ly nauipoifcina Le— est diffé- 
rent. Samihata ny zavatra, etc., || loc. 
C'est le — de.... fokony. C'était le— do 
io contredire, quand il disait de paroil- 



Digitized by 



Google 



CAS 



— 106 — 



CAS 



les faussetés. Tokony ho notoherina 
|zy, raha nilaza zavatra tsy marina toy 
izany. En ce—. Raha tahaka izany. En 
pareil—. Raha toy izany. Faire— de.... 
Manao ho zavatra. Je fais grand— de tout 
/ce qu'il dit. Ataoko ho zavatra avokoa 
îzay lazainy. Je fais de lui le plus grand 
— . Manao azy ho zavatra tokoa aho. 
Ne faire aucun— de.... Manao ho tsinon- 
tsinona, tsy jaba, tsy manisy rahara- 
ra. Il ne fil aucun — ni de lui ni de ses 
présents. Natiiony ho tsinonlsinona, 
tsy jabany na ny tenany na ny zavatra 
nateriny. Il ne fit aucun— de ses me- 
naces. Tvsy nasiany raharaha ny ra- 
hona nataony. 

En cas de, loc. prèp En cas que, 

toc. conj. Raha sendra, raha talïiny, 
raha toa. En — de guerre, il faut se pré- 
parer. Raha sendra, etc., misy ady, 
tokony hivonona. En — qu'il vienne, 
faites cuire du riz. Raha sendra, etc., 
tonga izy, ahandroy vary. 

En tout cas, Ion ado. Na manao ahoa- 
na na manao ahoana. En tout—, il faut 
que vous partiez. Na manao ahoana 
na manao ahoana tsy main tsy mande- 
ha hmnao. 

CASANIER, 1ÈRE, adj. et s. Mpihi- 
boka, mpifahy. C'est un homme —, qui 
mène une vie casanière. Mpthiboha, 
etc., izy. 

CASAQUE, sf. l« Palitao lava. 2» fig. 
Tourner—. Miendaka, mivadika. Il m'a 
tourné—. Niendaka, nivadika tami- 
ko izy. 

CASAQUIN, sm. 1* Akanjo lava. 2* fig. 
Donner sur le — à quelqu'un. Mikapo- 
ka ulona 

CASCADE, sf. 1° Riana. 2* fig. Ce dis- 
cours va par cascades. Miriorio be hia- 
ny izany laha-teny izany. 

CASE, sf. Trano madinidinika. 

CASEMATE, sf. Lavaka famitsahana. 

CASEMATE, ÉE, adj. Misy lavaka 
famitsahana. Bastion—. Manda misy 
lacaka famitsahana. 

CASilMA i ER, va. Manisy layaka fa- 
mitsahana. 

CASER, va. Mampirina, mampahazo 
toerana. —des livres. Mampirma bo- 
ky. J'ai fini par— mon fils. Tamy ny 
farany aho dia n&mpahazo toerana ny 
zanako. 

Se caser, vpr. Mshazo toerana, roipe- 
trald. 



CASERNE, sf. !'• Trano ûtoeran* ny 
miaramila. Les soldats ont une belle—. 
Manana trano tsara ny miaramila. 2*—, 
Ny miaramila iray trano. Toute la— eqt 
sous les armes. Mitam-piadiaaa dabolo 
ny miaramila iray trano. 

CASERNE, ÉE, actf. !• Miray trano. 
Les soldats sontcasernés. Miray trano 
avokoa ny miaramila. 2* fig. Mihiboka, 
mifahy. 

CASERNEMENT, sm. Fametrahana 
miaramila amy ny trano iray, fampirai? 
san -trano ny miaramila, ilraisaa* ny mia- 
ramila trano. 

GASERNER, vn. Miray trano. 

— , va. Mameti aka miaramila amy ny tra- 
no iray, mampiray trano ny miaramila. 

CASIER, sm. Fitoeran'entana miefltrefl- 
tra, tranotrano. Les divers papiers ont 
chacun leur—. Ny taratasy samihafa dia 
samy manana tranotrano avy. 

GAS0UE, am.Satroka valalamihoatra. 

CASQUETTE, •/. Kasikely. 

CASSANT, ANTE, adj. I- Mora vaky, 
mora tapaka, maiia, marefo, makiana, 
mora maito. Le verre est — . Mora va* 
ky> mafia ny fi tarât ra. Les branches 
sèches sont cassantes. Ny rantsan-kazo 
maina dia mora tapaka, ma lia, mare- 
fo, makiana. Ce lit est—. Mora fapa- 
ha, makiana, mora maito io tare ira 
io. 2* fig. Manao jadon-tokana, manao 
teny tsy valiana. 

CASSATION, sf. Fanafoanana fltsàra- 
na, — didy, etc. || Cour de — . Fi tsara na 
ambony indrindra. Il fit appel & la cour 
de — . Naogataka fitsarana ambony in- 
drindra izy. 

CASSE, sf. 1* Famakiana. 2* —, Fitoe- 
rau-dohavy m itsi tranotrano. 

CASSÉ, ÉE, p. et adj. 1* Vaky, novakU 
na, tapaka, notapahina, maito. 2* fig. 
Nofoauana. 3°—. Naongana. 4»—, Rerà- 
ka, barabara. C'est un vieillard — par 
Tàge. Lahiantitra reraky ny tahantera* 
na izy. Voix cassée. Feo barabara, sa-> 
kalahim-peo. 

CASSE-COU, sm. Mandavo, mamotrar 
ka, mahapotraka. Ce chemin est un vrai 
— . Mandavo, etc., tokoa itony lalana 
itony. 

CASSEMENT, sm. —de tête. Fahasa^ 
hiranana. 

CASSE-NOIX, sm. Famakiana noi*. 
t CASSER, va. 1* Mamaky, manapaka, 

1 manjto. Qui casse les t w«* les paie. Igay 






Digitized by 



Google 



CAT 



— 10T — 



CAU 



mamaky ny gilasy mandoa ny vi- 
diny; fig. raher*han* l izay mabasim- 
ba zavatra, L'arbro en tombant lui 
a cassé la jambe. Ny hazo nianje- 
ra nanapaka ny ranjony.— la tôto à 
quelqu'un. Mamaky lohan* olona ; fig. 
manahirana olona. 2 # fig. Manafoana.— 
un testament, Afanafoana farabalatra. 
3*—, Manongana.— un officier. Manon- 
ganamanamboninahitra. 4 # Man« liera ka. 
Les fatigues Pont bien cassé. Nandre- 
raka azy mat'y ny hasasarana. 

ge casser, vpr. {• Vaky, tapaka, maito. 
La corde s'est cassée. Tapaka, maito 
nyTfcdy 2° fig. Mihareraka. \\loc. Se — 
la tête. Mamaky ati-doha. 

CASSEROLE, sf. Kaseroly. 

(CASSE-TETE, sm. 1* Kanonta hazo. 
2* fig. Zavatra mamaky ati-doha. 

CASSETTE, */\ fVata kely fitahirizam- 
bola na vakana. 2 a — , Volah'ny mpanja- 
ka. Le roi a pris sur sa— pour cette 
œuvre. Ny mpanjaka nandany ny vota- 
ny hanaovana izuny ra ha ta ha izany. 

CASSEUR, BUSE, a. Mpamaky zava- 
tra. 

CASSQ{#ÇTTB, sf. Fitoeran-java ma- 
nitra. 

CASSONADE, $f. 8iramamin>bazaha 
▼oadio indrçy maka monja. 

CA8SURB, sf. Fivakiana, fltapabana. 
La— de l'assiette est très droite. Mahi- 
tsy dia mahitsy ny nioaatan'ny lovia. 

CASTE, af. Folp. Les castes nobles. Ny 
fokon* ny andriana. 

CASUEL, ELLE, adj. !• Sendrasen- 
dra. Uy ampoizina. Evénement—. Za- 
vatra miseho sendrasendra, etc. 2*—, 
Fabazo sendrasendra. 

— , «m. Zavatra fahazo sendrasendra. 

CATACLYSME, «m. 1* Safo-drano. 
2" fig. Fikorontanana lehibe. 

CATACOMBES, sf. pi. Zohy lehibe any 
Roma filevenan' ny kristiana taloba. 

CATAFALQUE, «m. Tranovorona fa- 
nao ao au-trano leglizy. 

CATALOGUE, sm. Rejistra.— des élè- 
ves, des livres. RejUtry ny mpianatra, 
ny boky. 

CATALOGUER, va. M a no rat ra amy 
ny rejistra. 

CATAPLASMES, sm. Kataplasy, feaa- 
na, 

CATARACTE, «A {• Hodltra manify 
manarojianyati-maso.2»— .Rian'ony. Les 
cataractes du Nil Ny riaiV ny ony N^ 



ly* 3* fig. Fikijan-dranonorana. Les car 
taractes du ciel furent ouvertes durant 
quarante jours. Nikija nandritra ny 
eia-polo andro ny ranonorana. 
CATARRHE, sm. Re^oka, kohaka ma- 

GATARRHEUX, EUSE, adj. Be reho- 
ka, niikohaka. Vieillard—. Lajjian titra 
6e rehoka, etc. 

CATASTROPHE, sf. Loza amin' an- 
tuiuuo, loza. Nous son. m es menacés 
d'uoe— . Mila ho voaii* uy loza. anun' 
antamho isika. 

CATECHISER, va. Mampianatra l$a- 
tebizy, — livavahana. 

CATÉCHISME, Btn. 1* Katesizy. 2 - — , 
Farapianarana katesizy, —livavahana. 

CATÉCHISTE, «m. Mpampianalra ka- 
tesizy, — livavahana, katekista. 

CATÉCHUMÈNE, sm. Muianatra ba- 
v temy, katekomeua. 

CATEGORIE, Bf. JCarazana, antoko, 
toetra, iumba. Ces marchandises ne sont 
pas de la même — . Bauiihala karaza- 
na ireo varotra ireo. Il est de la — des 
simples soldats. Ao amy uy anlokon' 
ny vata-miaraunla izy. Ces gens-là sont 
de môme—. Muovy toetra, fombah'QO 
olona ireo. 

CATÉGORIQUE, adj. Mazava, tsotra. 
Donnez uue réponse—. Vaho mazava, 
etc. 

CATÉGORIQUEMENT, adv. Maza- 
va, tsotra. 

CATHÉDRALE, adj. et sf. Reny tra- 
no luglizy ujisy ove&a, katedraiy. 

CATHOLICISME, sm. Ny livavahana 
katohka. 

CATHOLICITÉ, sf. {• Fanarahana ny 
iampiauarana Katohka. La— d'uua opi- 
mou. Ny/i/'auara/ian'uy hovitia anan- 
kiray aiuy ny fampianarana katolika. 
2 a — , Ny katolika rehetra. 

CATHOLIQUE, adj. et s. Katolika. 

CATHOLIQUEMENT, adv. Araka ny 
livavahana katolika. 

CAUCHEMAR, sm. 1* Nofy ratsy. Je 
tremble encore du— que j'ai eu. Mboia 
mangovitra aho noho ny nofy ratsy 
nonotisiko. 2* fig. Olona mahadikidiky. 
Cet homme est mon—. Mahadikidiky 
ahy io olona io. / 

CAUDATAIRE, sm. Mpitondrany ram- 
bon' akaojon' ny eveka. \ 

CAU8ATIP, IVB, adj. Milûia ny fo«o> 



jL^_ 



Digitized by 



Google 



CAU 



— 108 — 



CAV 



Ira,— ny antony. Car, parce que sont 
des mots causatifs. Fa, satrla (lia teny 
milaza ny fototra, elc. 
CAUSE, sf. t # Fototra, nihaviany, anto- 
ny. Dieu est la — première de tout ce 
qui existe. Andriarainitra no fototra, 
nihavian' ny zavatra rendra. Le pé- 
ché d'Adam est la— de tous les maux. Ny 
fahotany Adama no fototra, nihaoian 
ny loza rehptra. Il a agi en connais- 
sance de—. Taray ny izy uauao izany dia 
fanlany tsara ny folony, ny antony. 
Il n^ le fera pas. et pour — . Tsy Jjatiao 
izany izy fa misy antony. 2 - — . Ady, 
andany. Ii a perdu sa — . Resy tamy ny 
adiny izy. Il a gagné sa — . Nahery ta- 
my ny aliny izy. Ii a embrassé sa — . 
Niandany taminy izy. Prendre lait et 

— pour quelqu'un. Miandany aiiiiii* 
olona, miaro olona. Faire — commune 
avec quelqu'un. Miandany, miombona 
am.n' olona. 

À causa de, loc. prèp. Noho. Je ferai 
cela à — de vous. Uataoko izany noho 
hianao. 

CAUSER, va. Mahatonga, mitarika, mi- 
teraka, marapiditra, man...., ma in pi...., 
mampan...., mauipa.. ., maha. Les pas- 
sions causent des malheurs incalcula- 
bles. Mdhatonja, mitarika, mitera- 
ka, mampiditra loza t«y tambo isaina 
ny fllan- Iratsy. — du scun.lale. Mana- 
flntohina. — du chagrin, A/ampalahelo. 

— de la joie. Af aftafaly. 

— , un. Miresaica, mitafasiry, raitafa, mi* 
taria, mikurana. Voici quelqu'un qui 
veut — avec vous. Misy olona te-/ure- 
sana aininao. Après le repas ils causent 
longuement entre eux. Nony avy homa- 
na izy ireo, dia mitafasiry, mi ta fa, 
mitaria, mikorana ela. 

CAUSERIE, sf. Resaka, tafasiry, tafa, 
taria, koraua. 

CAUSETTE, sf. Resadresaka. 

CAUSEUR, EUSB, s. 1* Mpiresaka, 
mpiiatasiry, mpitafa, mpitaria, mpiko- 
rana. 2* fij. Tsy raahatam-bava. 

CAUSTICITÉ, sf. 1° Fanaikitra, fando- 
ro.— d'un acide. Ny fanaikitry ny asi- 
dra. ?• ftg. Famoapoaka, famelively, fl- 
kizaka, fandatsa. 

CAUSTIQUE, adj. !• Manaikitra, man- 
doro. Remède— . Fanafody mandoro. 2* 
fiy. Mamoapoaka, mamelively. C'est un 
écrivain—. Mpanoratra mamoapoaka, 
etc. 

—, sm, Fanafody mandoro. 



CAUTELEUSEMENT, ado. Am-pita- 
ka. 

CAUTELEUX, EUSE, adj. Fetsy ra- 
tsy, mamitaka. Homme—. Olona fetsy 
rat*y, etc. 

CAUTÈRE, 8 m !• Fanafody mandoro, 
kaoïera. 2* fig. C'est un— sur une jam- 
be de bois. Fanafody very maiua hoa- 
try ny vanja atili-danitra izany. 

CAUTÉRISATION, sf. i* Fandoroana. 
Voici un bou remède pour la— de la plaie. 
Inty fanafody Uara handoroana ny le* 
ry. 2* — , Toetry ny fery voadoro. La— do 
la plaie se lait tous les jours. Mihataara 
isan'andro ny toetry n y fery voadoro. 

CAUTÉRISER, va. Mandoro fery, ma- 
uisy fanafody mandoro. 

CAUTION, sf. Antoka, fiantohana. Il a 
fuurui une—. Nanome antoka izy. Je 
berai votre—. Hianloka anao aho || loc. 
Sujet à—. T&y azo itokiaua. C'est un hom- 
me sujet à—. Olona tsy azo itokiana izy. 

CAUTIONNEMENT, sm. Antoka. Il a 
douué mille piastres pour—. Nanouia 
antoka voia aiivo izy. 

CAUTIONNER, t?a. Miantoka. 

CAVALCADE, sf. Filaharan' olona mi- 
taïugui-tsoavaiy. 

CAVALE, sf. boavalivavy. 

CAVALERIE, sf. Miaramila antsoa- 
vaiy, Kavulei la. Il sert dans la — . M ia- 
ranuia an tsoacaly izy. 

CAVALIER, sm. Mpitaingin-tsoavaly. 

CAVALIER, 1ERE, adj. Kasittasy. 
kevokd, unavoudvoua, mianjonaujona, 
sany. Il a uu air — . Kasikasy, keooka 
izy. Ses réponses soui trop cavalières. 
Miaoonaoona, mianjonanjona, sahy 
loatra izy raha mamaiy. 

CAVALIÈREMENT, adv. Anavona- 
vona, auaujouanjona, au-kasahiana. Par- 
ler — . Miteny anaconavona, etc. 

GAVE, sf. 1* Magazay litoerau-divay. 
Mous avuns une — bien fraîche. Maua- 
na magazay fitoeran-divay manga- 
tsiatsiaita izahay. 2 - — , Divay. Il aune- 
bien montée. Mauan-dicay Detsaka izy. 

CAVE, adj. Lempona. CBd, joue—. Ma- 
so, takolaka lempona. 

CAVEAU, sm. I* Fitoeran-divay. 2»— , 
Fasana. 

CAVER, va. Mandoaka, mihady. L'eau 
a cave celte pierre, fcy rauo nandoaka 
io vato io. La rivière a cave son lit. Ny 
renirauo nihady ny masondrano. 



Digitized by 



Google 



CE 



— !09 ~ 



CEI 



CAVERNE, êf. 1° Zohy, lava-bato. zô- 
ma. Ils passèrent la nuit dans une—. 
Nandany ny alina tany anaty zohy, etc., 
izy ireo. 2° fig. Tranon* androvo. Cette 
maison est une — de brigands. Tranori 
androvo io trano io. 

CAVERNEUX, EUSE, adj. !• Be 
zohy, misy zohy. Pays — . Tany 6e zo- 
hy, etc. 2» fig. Il a une voix caverneu- 
se. Hoatry ny feon'olona avy an y an-da- 
vaka ny feony. 

CAVITÉ, gf. Lavaka. Les oiseaux ni- 
chent dans les cavités des rochers. Ny 
voro-manidina roanao akany eny anatin' 
ny lavaky ny valo. 

CE» CET, sing. m. CETTE, sing. f. 

CES, pi adj. dém. Ity, itikitra, itony, 
itoy, ilay, itsy, itsony, io, ireny, ireo, 
ireto. iretsy, iroa, irery, irerikitra. 
iry, izany, izaio, izao, izary, izaroa, 
izarony, iny. Voulez- vous— canif que 
j'ai entre les mains. Moa tianao itj, iti- 
kitra, itoy, io, izany. iny antsipika 
eto an-tânako itj, itikitra, itoy t io, 
izany, iny. Prenez ces livres que j'ai 
sous le bras. Raiso itony, ireo, ireto 
boky ato an»k*liko itony, ireo, ire- 
to. Apportez-moi cette chaise qui est 
près de vous. Ento aty ami ko itsj. 
io, iroa, izany seza eo akaikinao 
iisi/, io, iroa, izany. Donnez moi cet 
objet que je vous ai demandé. Omeo ahy 
ilay zavatra nilaiko laminao. tënlevez 
ces balayures qui sont auprès de la por- 
te Esory ifrony, ireo, ireny, ireto, 
iretey, izany fako akaikiu' ny va- 
ravarana itsony, ireo, ireny. ireto, 
iratsy, izany. Poursuivez cet homme 
qui s'enfuit. Enjeho irj. izaroa olona 
«nandositra irj, izaroa. Voyez-vous oes 
bœufs qui paissent sur la montagne? 
Moa hitauao irerj, irerikitra, izaro- 
ny omby miraotra ery an-tendrombo- 
hitra irerj, irerikitra, izarony. Voyoz 
te peuple qui s'empresse. Jereo izato, 
ireto vahoaka raidodododo izato, ireto. 
Dieu a cré^cet univers. Andriamanitra 
nanao izao tontolo izao. Où est le che- 
min? C'est — chemin que vous suivez. 
Aiza ny lalana? Iny alehanao iny no izy. 

CE* pron. dém. Izany, izy. C'est vrai. 
Marina izany. Aile* le trouver, c'est 
tin bon conseiller. Manatôna azy, fa 
mnanolo-tsaina tsara izy. \\ loc. C'est 
toi-même que je cherche. Hianao hiany 
no tadiavLo. Est-ce bien mon ami que 
j'aperçois là-bas ? Moa ny sakaizako 



tokoa iry tazako iry ? Ce qui, ce que. 
Izay. ny. Voici ce qui se dit. Inty izay, 
ny lazain* ny olona. Je vous écrirai 
ce que je ferai. Hosoratako aminao izay, 
ny hataoko. 
CECI, pron. dém. Ity, itikitra, izany, io. 
Prenez—. Ento ity, etc. Voulez-vous— 
ou cela? Moa tianao itj, itikitra sa itsy. 

CÉCITÉ, sf. Uajambana. Il a été frappé 
de— dès le jeune A#e. Azon* ny hajam* 
bana hatramy ny fony kely izy. 

CÉDER, va. I* Mahafoy, mamoy, man-» 
dao, mamela. Il a cédé ses terres à son 
fils. Nahafoy, namoy, namela ny ta- 
niny /fanjakana) ho any ny zanany izy. ' 
Il céda la place à l'ennemi. Nahafoy, 
etc., ny îanina ho any ny fahavalo izy. 
2 — , Mivarotra. Il a cédé son cheval po ir 
cinquante piastres. Nivarotra ny soa- 
valiny ariary dimam-polo izy. 

— , vn. 1° Miletsy, mielry, mitambotsotra, 
milejo, milonjiira, milonjehitra, mipepo. 
La poutre cède sous le poids Miletsy, 
mietry, mitambotsotra, milejo ny sa- 
knmandimby azon' ny havesatry ny en- 
tan a. Les branches cèdent sous le poids 
des fruits. Milonjitra, milonjehitry ny 
voany ny rantsan-kazo. L'enflure cède 
sous la pression des doigts. Mipepo ny 
mivonto raha Uindrian' ny ranlsan-tà- 
nana. *2 - — , Manaiky. manaraka. mikoy. 
Il faut— aux supérieurs. Tokony haïrai- 
ky ny iehibe.— à ses penchants. Mana- 
raka ny Htongilanan-dratsiny. Les sol- 
dats cédèrent. Nikoy nymiaramila. 3 a — , 
Latsaka. Il le cède A son frère en sagesse. 
Latsaka noho ny rahalahiny izy amy ny 
fahendrena. 

CÉDILLE, «A Rambon-tsoratra fanao 
ambanin' ny C- 

CÈDRE, «m. Sedera, karazan-kazo Iehi- 
be sady m a l'y. 

CEINDRE, va. 1° Manisy manodidina, 
manodidina.— une ville de fisses. ManU 
sy hady manodidina ny tanana. Une 
corde lui ceignait les reins. Nisy tady 
anankiray nanotiirtina ny valahany. 2 # 
. /îg.— le diadème. Tonga mpanjaka.— la 
tiare. Tonga papa. 

Se ceindre, vpr. Manisy manodidina ny 
tenany. raisikina, mikitamby, misalaka, 
misarandrnna, mie!ra. Se — le -iront 
d'un diadème. Afatmi/satrok'andriana 
amy ny lohuny. Les femmes se ceignent 
Ihs reins avec le kitamby. Mikitam- 
by ny vehivavy. Les hommes se cei- 



Digitized by 



Google 



cel 



no - 



GBL 



gnent les reins avec le salaka. Misai* 
laka t mîsaranrtrana ny lehilahy. Se— 
d'une ceinture. Mietra. Les femmes en 
travaillant se ceignent le corps jusqu' 
aux aisselles avec le lambai. Ny vehi- 
vavy manao sia irf -tratra raha nlia- 
sa. 

ÊEINT, EINTE, p. et adj. Voahodidi- 
na, nohodidinina, hodidinina. Il avait le 
front— de fleurs. Voahodidina fehilohà 
voninkazo ny lohany. 

ËEINTURE, sf. !• Etra, fehikibo, santi- 
ry. Un cordon forme sa—. Mietra kofehy 
izy. Il port^urieépéeàsa— . Mitoridraze- 
péamyny fehikibony izy. — du panta- 
lon. San*irim-pataloha. 2°— , Valahana. 
IN avaient de l'eau jusqu'à la—. Nirobo- 
drano hav;iiahana izy ireo. 3*—, Mano- 
didina. Une — de fossés protège la ville. 
Arovan' ny hady nianodidina ny tanâna. 

CEINTURIÈR, sm. Mpanao etra,— fe- 
hikibo. 

ËEINTURON, «m. Fehikibo hoditra. 
J'ai perdu le— de mon épêe. Veriko ny 
fehikibo hoditra flhantonan* ny zepeko. 

CELA, pron. dé m. Itsy, io, izany. Ap- 
portez-moi — . Ento aly airiiko itsy, io, 
izany. Préférez-vous ceci ou — ? Moà 
aleonao ity sa itsj), io? 

CÉLÉBRANT, «m. Mpanao lamesa, 
pretra mpitarlka fivavahana ao an-trario 
leprlizjr. 

CÉLÉBRATION, sf. Fanaovâna la- 
mesa,— mari azy, etc. 

ÊÉLÈBRE, adj. Malaza, manan-daza, 
mande ha laza, manehoeho, maketrika, 
mangetriketrika. C'est un roi — par ses 
victoires. Mpanjaka malaza, manan-da- 
za, mandeha laza, manehoeho noho 
ùy fandreseny izy. Une fête— Andro fe- 
ty malaza, maketrika. La justice de 
8 l . Louis l'a rendu—. Ny fana ma ri nan y 
Md. Louis no nahalaza, rizmpandeha 
laza a?y, nampinehoeho, mimpange- 
triketrika ny lazarty. Se rendra—. Ma- 
hazo laza. 

éÉLÉBREIt, v&'f Mânkalaza. —la 
bonté de Dieu. Mânkalaza ny hatsaram- 
pon' Andriamanitra. ?•— , Manao. —une 
léte. Manao fety.— la messe Manao la- 
mesa.— un mariage. Manao mariazy. 

fcÉLÉBRITÉ, sf. f Laza. fr— , Olo-ma- 
laza. C'est une — de nos temps. Olo-ma- 
laza aokehrtriny izy. 

&ELER, va. Manailoa.— un dessein. Ma- 
*a£rrf-pika«ana. 



Se celer, vpr. Mihiboka, mifahy. 

CÉLERI, «m. Selery, karazan' anàna. 

CÉLÉRITÉ, sf. Fahafainganana, ba- 
fainganana. Cette affaire demande da 
la—. Tsy maintsy hatao haingana izany 
ra h ara lia izany. 

CÉLESTE, adj. !• Anjr an-dan itra, any 
amy ny habakabaka. Les esprits célestes. 
Ny fanahy any an-danitra. Les corps 
célestes. Ny astra any amy ny haba- 
fca6afca. Bleu—. Vodilanitra. Mettez du 
bleu— aux murs. Ataovy vodilanitra 
riy rindrina. 2°— , Avy amin' Andriama- 
nitra. Apaisez la colère—. Ampionony 
ny batezeran' Andriamanitra. 3» flg. 
Mahagaga, avy any an-danitra. Sa beau- 
té était toute—. Nahagaga, hoatry ny 
nitsororoka avy tany an-danitra ny ha- 
tsaran-tarehiny. 

CÉLIBAT, sm. Fananotena. Vivre dans 
le—. Mananotena. 

CÉLIBATAIRE, sm. et adj. Mpanao 
notena. Femme—. Vehivavy mpariartô* 
tena. 

CELLE, pron. Voy. Celui. 

CELLIER, sm. Magazay fltahirïzèn-di- 
vay sy hanina. 

CELLULAIRE, adj. Miefitrentra, mi-: 
tranotrano. Le système—. Fandatsahana 
nyolo-meloka tsirairay aoamy ny efitrâ 
mitsitokantokana. 

CELLULE, sf. 1- Eii-trario madinika itoe- 
ran'ny relijiozy, — ny ao an-tranomaizina. 
2 # — , Efitrefitra, tranotrano. Les cellules* 
d'une grenade. Ny efitrefitra, ny frano- 
tranon" ny voan' ampongabendanitra. 
4 9 — , Masontantely. Comme Alvéole. 

CELLULEUX, EUSE, adj. MieQtrefl- 
tra, mitranotrano. Fruit — . VoankazV 
miefitrefitra. etc. ' 

CELUI, CELLE, proH. déni. CEUX, 
CELLES, pi. Ilay. ireo. Voici—, celle 
dont. je vous ai parlé hier. Indro ilay no- 
resahiko tarai nao omdly. Connaissez- 
vous ceux, celles que nous avons ren- 
contrés? Fantatrao va ireo nifanena ta- 
minlsika iroo ? 

CELUI-CI, CELLE-CI, pron. déni. 
CEUX-CI, CELLES-CI, pi. Ity, ili- 
kitra, itony, ireto, ilay ity, ikala ity, 
ilay ireto, ikala ireto. 

CELUI-LÀ, CELLE-LA, proii. dém t 
CEUX-LÀ, CELLES-LÀ, pi Io, 
itsy, irokatra, iroa, iry, ilay io, ilaj 
iroa, ilay itsy, ilay itsiana, ikftla iroa; 
etc., ireny, iretsy, irery, ireroa/ Ire- 



_ 



Digitized by 



Google 



CBN 



- iit - 



CBN 



roketra, ilay iretsy, ikala iretsy. De ces 
élèves celui-ci est plus sage que celui- 
là. Arain' ireo mpianatra roa lahy ireo 
itay ity, ilay ifikitra no hendry kokoâ 
noho ilay io, ilay iroa, ilay irokatta, 
ilay itsy, ilay ihiana. Celle-ci sait mi- 
eux coudre que celle-là. Ikala ity ma- 
ta y manjaitra tsdratsara kokoa noho ika- 
la iroa, ikala itsy, ikala itsiana. Ceux- 
ci iront au sud, et ceux-là au nord. Ilay 
ireto hianatsim'o, ary ilay iretsy, ilay 
ireroa hianavaratra. Celles-ci écriront 
et celles-là joueront. Ikala ireto hanora*- 
tra ary ikaia ifetsy hilalao. Lequel pré- 
férex-vous de ces deux livres ? Je préfè- 
re celui-là. Iiariofldinao amin* iréo boky 
roa ireoTAleoko io, itsy, iroa, iry. 
irokatra. Parmi ces diverses pièces d'é- 
toffe celles-ci sont plus solides que cel- 
les-là. Amin'ireo gora samihafa ireo dia 
ireto, ireo no maftmafy kokoa noho ire- 
tsy, ireroa, irerokatra. 

C4NAC1.B, sm. Trano nadaovanf Jeso- 
Kristy fihinanana farany. 

&BNDRB; sf. 1* Lavenona. tes Ninivi- 
tes se couvrirent de—. Nitoto-dâvenona 
ny mponina tany Niniva. Le mercredi 
des cendres. Ny alarobïà andron'ny la- 
tenona. Q loc Feu caché sons la—. Otrik' 
àfo. Faites cuire ces patates sous la—. 
Aotreho ao anaty afo ireo vomanga ireo. 
Réduire une ville en cendres. Mandoro, 
mimongotra tanàna. *•— ,pl Faty. Pleu- 
rer sur les cendres d'une mère. Mito- 
inany faty an-dreniny. 

6ENDR&,£E, ad;. Mangavofcà. vasoka. 

CENDREUX, SUSB, ad). Be laveno- 
na, 

Ê&NE, sf. 1* Fihinanana farany nataony 
Jeso-Kristy. 2»—, Fandraïsan' tfy protes- 
tanta. 

CÉNOBITE, sm. Relijioxy taloba. 

CÉNOBITIQUE, dd/\ Momba ny reli- 
jiozy taloha. 

CENS, sm. !• tfauisatnà ny nipotiina fa- 
naon' ny Romana. 2 # — , Hetra. 

CBNSft, ÉE, adj. Atao ho. Il est— avoir 
commis cette faute. Atao ha nanaio iza- 
ny heloka izany izy. 

fiENSBÛR, sm. 1" Lefcibe tàmy ny fto- 
mana mpikarakara ny mponina sy mpa- 
noratra ny isany. 2*—, Mpaniny, mpana- 
kiana, mpanïtsy. 3*—, Mpitsara laha-te- 
bf. Consulter un— éclairé. Makahevitra 
amin' olona mahay miteara laharteny. 

feENSURABLE, adj.Azo tehrtna,- azo 



omena tsiny, fantny. Conduite—. Fitori- 
dràn-tena azo tsinina, faniny. 
CENSURE, sf. Tsiny, faniniana, fana- 
kianana, fanitsiana. Soumettre ses écrits 
à la —de quelqu'un. Manoroe ny boky 
nataony mba hoishiina, hôkianina, ha* 
hif*în'olona. 
CENSURER, va. Maniny, martome tsi- 
ny, manakiana, tnànitsy. 
CENT) adj. 1* Zato.— ans avant Jésus-' 
Christ. Zatô taona talohany Jeso-Kristy. 
Il est mort à l'âge de— dix ans. Na ha tra- 
ira folo amby zato taona izy vao maty. 
Tous les— ans. Isan-/a/o taona.— fois. In- 
jàt6. Le riz a produit —pour un. Namoa 
zato heny ny vàry. Mon argent me rap- 
porte douze pour—. Miteraka roa amby 
ny folo isan-jafo ny volako. 2*— , Faha- 
zato. Page—. Pejy fahazato. 3 # — , Betsa- 
ka. On peut trouver— raisons pour cela. 
Antony betsaka no azo anamarinana iza- 
ny. Je yous l'ai dit— fois. Voalazako im- 
bitsakâ, in-Jato kely taminao izany. 
— , sm. Zato. J'ai acheté uri— d'oeufs. Ni- 

vidy atodiakoho zato aho; 
CENTAINE, sf. 1° Zato, tokony ho zato: 
Il y a une— d'épingles dans cette botte. 
Misy paingotra zato, tokony ho zatô 
amin* ity vata kely ity. Par centaines. 
Tsizatozato. Séparez-les par centaines. 
Tsinjarao ho tsizatozato ireo. 2*—. Fa- 
hazato taona. Ce vieillard a atteint la—. 
Nahatratra ny fahazato taonany io la- 
hiantitra io. 3"—, Zato. an-jatony. La co- 
lonne des centaines. Ny laharan' ny zato, 
etc., 4*—, Betsaka. Ils arrivèrent par 
centaines. Tonga betsaka izy ireo. 
CENTENAIRE, adj. et s. Nahatratra' 
zato taona. Un—, un vieillard—. Olona 
nahatratra zato taona. 
—, sm. Fitsingerenan' ny andro ananki- 
ray isan-jato taona. Aujourd'hui c'est 
le troisième— de sa mort. Anio no fitsin- 
gerenan* ny fahatelon-jafa taonan' ny 
nahafatesany. 
OENTENIER, sm. Tompon-jato, kapi- 

teny tamy ny Romana. 
CENTIARE, sm. Ny ampahazaton* ny 

are. 
CENTIEME, adj. Fahazato. U est le—. 

Fahazato izy. 
—, sm. Ny ampahazatony. Les cinq cen- 
tièmes. Ny dimy ampahazatony. 
CENTIGRADE, adj. Voazara zatô 
Thermomètre—. Terroometra voazara! 
zato. 



Digitized by 



Google 



CEP 



~ 112 — 



CER 



CENTIGRAMME, «m. Ny ampabaza- 
ton' uy grama. 

CENTILITRE, «m. Ny ampahazaton* 

ny litre. 
CENTIME, 8m. Ijjy ampahazaton* ny 

jfrane. 

CENTIMÈTRE, sm. Ny ampahazaton* 
ny metatra. 

GENT-PIEDS, s m. Trambo. 

CENTRAL, ALE, adj. Ampovoany. 
anivo. Point—. Ny a/booanj/, ny anivo- 
ny. Tananarive est le point— de Mada- 
gascar. Antananarivo no afocoaay, 
anivo ny Madagaskara. 

CENTRALISATION, sf. Famoriana, 

fananaronana. 
CENTRALISER, va. Mamory, manan- 

gona. — les troupes dans une ville. A/a- 

mory, manangona ny mlaramila ao 

amy ny vohitra anankiray. 

CENTRE, 8m. !• Ny ampovoany, ny afo- 
voany, ny anivouy, ny an-kibo, ny an- 
tenatena. Le— de la terre. Nyampôyoa- 
ny t ny afovoan* ny tany. Le palais est 
au— de la ville. Ao ampoooany, afovoa- 
ny, anivon* ny tanana ny lapa. Le— du 
royaume. Ny ampoooany, ny afovoiny, 
ny anioony, ny an-kibon' ny fanjakana. 
Les soldats se lao' èrent sur le— de l'ar- 
mée ennemie. Ny miaramîla nirotsaka 
naraelynyiaoan-/ï£6onj/,an tenatenan' 
ny laliKy ny fahavalo 2 a — , Foi-be. — d'at- 
traction. Foi-be manintona. 3* ftg. Foi- 
be. Tamatavo est un— de commerce. Toa- 
masina no /bi-6em-pandrantoana. 4°— , 
Izay tiana II est dans son—, Ao amy 
ny tiany izy. 

CENTUPLE, *m. In-jato, în-jato fo>ny 
Dieu donne le — à ceux qui le servent. 
Om«n' Andriannnitra in-jato heny izay 
manompo azy. 

—, adj. In-jato. 

CENTUPLE R, t?a. Mampitombo in-jato, 

—in-jato heny. Centuplez ce nombre. 

Ampitomboy injato io isa io. —sa for- 

tune. Mampitombo ny hareny in-jato 

heny. 

CENTURION, 8m. Tompon-jato, kapi- 
teny. Comme Centenier. 

CEP, am. Foto boaloboka. 

CEPENDANT, conj. Kanefa, nefa.kan- 

jo, sangy, fangy. — il résista. Kanefa, 

«te., nanotutra izy. 



CERCEAU, 8m. Fehim-barika. Jouer 

au—. Manakodia fehim-barika. 
CERCLE, am. !• Vorivory, kivorivory, 
fari-bolana. Faites un— sur le papier! 
Manaova vorivory, efc.eo amy ny ta- 
ratasy. ?•-, Fehi m barika. Mettez qua- 
tre cercles de Ter à cette barrique. Asio 
fehim-barika vy efatraio barika io. 3«— . 
Fari-bolana manodidina, fltangoronanai 
flvoriana. Ils formèrent un— autour de 
lui. Nanao fari-bolana manodidina 
azy. nitangorona azy izy ireo. Un petit 
—d'amis. Fioorian* ny *akaiza vitsivit- 
sy. \ m flg. Kofotany. Agrandir le— de ses 
connaissances. Manhatra ny kototanim- 
pahaizany. 5 S — , Fitsingerina, flverimbe- 
rina. La vie est pour nous un— de dou- 
leurs. Mandritra ny andro iainantsi- 
ka mitsingeringenna, miverimberi- 

na nyalahelo 
CERCLER, va. Manisy fehim-barika. 
CERCUEIL, am. f Vata Mevenana, 

vatam-paty. II a été enseveli dans un— .te 

plomb. Nalevina tamy ny vata firaka izy. 

2» fig. Fahafatesana. CVst à la guerre 

qu'il a trouva un—. Taoy an-taûka no 

nahafale8any. 
CÂRÉALE, adj. et 9 f. Varim-bazaha 

samibafa karazana azo anaovana roofo. 
CÉRÉBRAL, ALE, adj. Ao amy ny 

ati-doha. Nerfs cérébraux, flozatra aa 

amy ny ati-doha. 

CÉRÉMONIAL, 8m. f Fomba fanao 
amy ny fivavabana na akaikin* ny 
mpanjaka. 2«— , Boky milaza ny fomba 
fanao amy ny fivavabana. 

CÉRÉMONIE, sf. !• Seremonia, fom- 
bam-pivavahana fanao. La— du mariage. 
Ny seremonia, fombam-pivavahana 
fanao amy ny mariazy. L^s cérémonies 
de l'ancienne loi. Ny fombam-pioavaha- 
na fanaû tamy ny laiana taloba. 2«— , 
Fomba fanajana. Il reçoit les étrangers 
avec grande—. Mandray ny vahiny 
amy ny fomba fanajana iehibe izy. 3 4 
fig. Fomba fanajana mianganongano,— 
mian^esongeso. C'est un grand faiseur 
do cérémonies quand il reçoit quelqu* 
un. Be anganongano, be angesongeso 
ioatra izy raha mandray olona. 

CÉRÉMONIEUX, EUSE, adj. Be an* 
gnnongano amy ny fomba fanajana. 

CERF, am. Biby manan-tandroka mi- 
sampantsampana, serfa. 

CERF-VOLANT, snu Papango faaio. 



t 



Digitized by 



Google 



CER 



113 — 



dHA 



CERISE, sf. S*rizy. 
— , adj. Mivolon-tserizy, mena. 
CERISIER, sm. Foto-tserizy. 
CERNER, ra. Manodidina, manarona. 
Nos soldats cernèrent l'armée ennemie. 
Nohodidinina, nosaronan' ny miara- 
milantsika ny tafiky nyfahavalo. 
CERTAIN, AINE, adj. f Marina to- 
koa, tsy misy isalasalana. Ce que je vous 
ai dit est—. Marina tokoa, etc., izay 
voalazako anao. 2 a — , Mahalala marina, 
mahafantatra marina. Je suis — que ce- 
la est vrai. Mahalala marina aho, 
fantatro marina fa tokoa izany. 3°— , 
Anankiray. sasany, raikitra, hiany. J'ai 
ouï dire à un— homme. Efa reko olona 
anankiray nanao hoe. Ils s'assemblent 
àcertaines époques de l'année. Miangona 
amy ny andro sasany, raikilra ao ana- 
tin'nytaona izy ireo. Certaines gens ne 
veulent pas croire. Ny olona sasany tsy 
mety mino. Il y a un— temps qu'il n'a 
pas paru. Misy andro sasany izay tsy ni- 
sehoany. Il a un— mérite. Mendrika 
hiany izy. 
«-, sm. Ny tsy misy isalasalana. Quitter 
le— pour l'incertain. Miala amy ny tsy 
misy isalasalana ho amy ny misy isa- 
lasalana. 
CERTAINEMENT, adv. Marina tokoa, 
tsy misy isalasalana, eny. Il est— le plus 
habile. Marina tokoa, tsy misy isala- 
salana fa izy no mahay indrindra. Savez- 
vous cela?—. Moa fantatrao izany? Eny. 
CERTES, adv. Marina tokoa. Oui,—. 

Eny, marina tokoa. 
CERTIFICAT, sm. Taratasy manama- 
rina, taratasy va volombelona. Apportez- 
moi votre— de baptême. Ento aty amiko 
ny taratasy manamarina, etc., fa vita 
batemy hianao. 
CERTIFIER, t?a. Milaza mariné. Je 
vous certifie qu'il en est ainsi. Milaza 
marina aminao aho fa izany no izy. 
CERTITUDE, sf. !• Fahalalana mari- 
na, fahafantarana marina. J'ai la— qu'il 
sera tué. Mahalala marina aho, fan- 
tatro marina fa hovonoin-ko faty izy. 
2*—, Fdharetàna. Il n'y a aucune— dans 
les choses de ce monde. Tsy misy ma- 
haritra amy ly zavatry ny tan y. 

CÉRUMEN, sm. Tain-tsoflna, tain-tadf- 
ny. 

CÉRtfSfi, sP Karazad-doko fotsy. 
CERVEAU, 8m. !• Ati-doha. 2° fig. Sai- 
*a, aU-dobn, roa-doha. C'est un— étroit. 



Kely saina, ati-doha izy. lia le— ma- 
lade. Very saina izy. Il se creuse le— 
pour produire un ouvrage. Mandany ron* 
doha mba hanao boky anankiray izy. 
CERVELLE, sf. !• Ati-doha.— de bœuf. 
A/i-rfo/ian-kena. 2" fig. 8aina, ati-doha* 
ron-doha. G'ost une tête sans—. Kely sai- 
na, tsy manan-/saina, kely ati-doha à 
tsy misy ati-doha izy. 

CERVICAL, ALE, adj. Ao amy ny vo- 
zona. Vertèbres cervicales. Taolam-6o-< 
zona. 

CESSANT, ANTE, adj. Mitsahatra, mi- 
janona* 

CESSATION, sf. Fitsaharana, fijanona^ 
•na. 

CESSE, sf. Fitsahararia, fljanonana il 
n'aura point de- qu'il n'ait obtenu ce 
qu'il demande. Tsy hitsahatra, hijano- 
na izy raha tsy efa azony izay ansata* 
hiny. 

Sans cesse, loc. adv. Mandrdkdrivd, la- 
landava, tsy an-kijanorta. Parler sans— : 
Miteny mandrakariva, lalandava.Tr*. 
vailler sans—. Miasa mandrakarivai 
etc; 

CESSIBLE, adj. Azo afoy. 

CESSER, vn. Mitsahatra, mijanond. Il 
cessa de parler. Ni Isa /ia-ni ton v izy. 
Cessez de vous affliger. Atsahaïô, aja- 
nony ny alahelonao. 

—, va. Manatsahatra, mampitsahatra; 
mampijanona. Cessez vos plaintes. Atsfr 
haro, ajanony ny fitarainanao. 

CESSION, «A Kamoizana, fahàfoizana, 
faraelana. Il fit— de tous ses biens à ses 
créanciers. Namoy, nahafoy, namela 
ny hareny rehetra ho any ny tompon-* 
trosa izy. 

CESSIONNAIRSJ, S. Izay amoizan-jâa 
vatra. 

C'EST-À-DIRE, conj. Izany hoe. 

CET, CETTE, adj. dèm. Voy. Ck; 

CÉTAGÉ, ÉE, adj. et sm. pi. Hazan* 
drano lehibe toy ny trozona. 

GHACJAL, sm. Karazan' amboadià. 

CHACUN, UNE, prbri. iridéf. hSamy,- 
isam-batana, isan' olona, avy, avokoa, 
tsirairay. Ils reçurent — un sou. Samt/ 
nahaz'o varilitoventy tsam-fcafana, etc.* 
izy rehetra. Allez-vous en— chez vous. 
Samia mody any aminareo.— sait ce 
qu'il a dans le coeur. Sa m y mahalala izay 
ao am-pony. 2 — , Ny olona.— en parie. 
Hesahiu'ni/ olona izany. 



Digitized by 



Google 



CHA 



— 114 — 



CffA 



1 



CHAGRIN, sm. 1° Maheto. Sa mftrp e't 
morte rie — . Matin' alahelo reniny 2* — , 
Àlaholohelo, hasorisorena, hasnsorana. 
Votre admonestai ion lui a cansé du—. 
Nampalahelohelo . naha*ori*orenz. 
nahasosottosolra azy ny fananarana 
nataonao. 3*—. Hoditrimo. Mettez à ce 
livre une couverture en peau de—. Fo- 
nosy hoditrimo io boky io. 

CHAGRIN, INE, adj. 1*Malahelo. 2*—. 
Malahfdohelo, sorisorena, sosotsosotra. 

CHAGRINANT, AN TE, adi. f Mam- 
palahelo. 2°— , Mampalahelohelo, maha- 
sorisorena, mahasosotsosotra. 

CHAGRINÉ,ÉE,ad/\ fMalahelo. 2*— , 
Malabelohelo, sorisorena, sosotsosotra. 
3°— , Mandrotsirotsy. Peau chagrinée. 
Hoditra mandrotsirotsy. 

CHAGRINER, va. 1° Mampalahelo, ma- 
halahelo. Voilà ce qui le chagrine. ïzany 
no mampaîahelo, etc., azy. 2*—, Mampa- 
lahelohelo, manorisory, mahasorisorena, 
mahasosotsosotra. Cet enfant chagrine 
ses camarades. Io zaza kely io mampa- 
lahelohelo. etc., ny namany 

8e chagriner, vpr. 1° Malahelo. 2*—, So- 
risorena, sosotsosotra. 

CHAINE, sf. !• Rojo, gadra.— de mon- 
tre. Jïojom-pamaniaranandro. —d'ar- 
penteur. Rojo fandrefasana. —pour 
amarrer les pirogues. Gadran-daknna. 
Attachez ce chien avec une—. Gadrao 
io alika io. 2*—, Tandavana, tet.zan' olo- 
na. —de montagnes. Tanr/at?an-ten- 
drombohitra. Faire la — pour «Moindre 
un incendie. Minao telezan' olona ny 
rano hamonjena hain-trano. 3*—. Tenan- 
tonona. 4* fig. Fanandevozana. Ces peu- 
ples ont rompu lenrs chaînes. Nanafa- 
tena tamy ny fanandevozana ireo fire- 
nena ireo. 5* — , Fitohitohizana, fifandim- 
basana. La— de mes idées est rompue. 
Very ny fitohitohizan' ny hevitro. Gela 
forme une— d'occupations, continuelles. 
Mahatonga rabaraha mifandimby la- 
landava izany. 

CHAtNETTE, sf. Rojo madinika. 

CHAINON, «m. Mason-drojo. La chaîne 

. s'est rompue, il y a trois chaînons de per- 
dus. Tapaka ny rojo ka very ny masony 
telo. 

CHAIR, sf. 1° Nofo. La— recouvre les os. 
Ny nofo manarona ny taolana. —de po- 
che. TVb/bm-paiso. 2*— , Hena —de mou- 
ton, lien' ondry 3 # fig. Valana, nofo, fl- 
lan-dratsy. Je crois à la résurrection de 
la—. Izabo mino ny hitsanganan' ny ua- 



H Hit?»* 



fana amv ny maty. La— est faible. Mora 
reraka ny nofo. Il sait dompter sa — . Ma- 
hay" mamolaka ny vatany, etc., izy. 
|| loc. Cela fait venir la — de poule. 
Mampihoron-koditra izany. 

CHAIRE, sf. 1° Polpitra. Le prédicateur 
va monter en—. Efa hiakatra amy ny 
polpitra ny mpitory teny. 2 # — , Fitorian- 
teny. Il a du talent pour la — Mabay 
mitory teny izy 3*—, Fipetrahana, 11- 
ketrahana, fampianarana. Le professeur 
est en—. Ao aray ny fipetrahany ny 
mpampianatra. Le Pape est assis sur la 
— de S 1 Pierre. Mipetraka ao amy ny 
fiketrahany md. Piera ny Papa. Il a 
été nommé à une — d'éloquence. Voa- 
tendry ho mpampianatra ny fahaizana 
mandaha-teny izy. 

CHAISE, sf. Seza. —percée. Seza loaka. 
Ii —de poste. Kalesy maivana. —à por- 
teurs. Filanjana. 

CHALAND, ANDE, s. Mpividy, mpa- 
nao trano fantatra. Ce marchand a beau- 
coup de chalan ds. Be mpividy, etc., io 
mpivarotra io. 

CHALAND, sm. Salâna. 

CHÀLE, s m. Sàly. [ritra. 

CHALET, sm. Trano kotona mahaflna- 

CHALEUR, sf. 1* Hafanana. lanevoke- 
voka, hainandro, flgaingalna, fidaindai- 
na, fangotraka. La— du feu. Ny hafa- 
nan' ny afo. La — du soleil. Ny hai- 
nandro. Les chaleurs de IVté. Ny /ta- 
fanana, ny fanerokevoky ny andro, 
ny hainandro raha fahavaratra. Il fait 
une — étoufla-ite. Migaingaina t mi- 
daindaina ny andro. La — de la fièvre. 
Ny fangotraky ny tazo. 2* fig Firehi- 
tra, halanana, hafnnam-po. 8on discours 
est plein dr»— . Mirehidrehitra, mi/*a- 
nafana, misy hafanampô ny laha-te- 
niny. Il parle avec—. Miteny amin-fca/a- 
nam-pô izy. 3"—, Zotom-pô, harisihana. 
Il pousse cette affaire avec—. Mampan- 
droso izany raharaha izany amin-Joiom- 
pô, etc., izy 

CHALEUREUSEMENT, adu. Amin- 
kafanampô, an jotom-pô, an-karisihana. 

CHALEUREUX, EUSE, adj Mirc- 
hidrehitra, mafâna, misy hafaoam-pô. 

CHALOUPE, sf. Salopy. 

CHALUMEAU, sm. Volotara, zavatra 
poaka aiy.— pour souffler Ih feu. Volota- 
ra, etc.titsofana afo. 2 # — ,Sodina, laots6- 
ka lava. 

CHAMAILLER, vn. et Se chamail- 



Digitized by 



Google 



CHA 



— ! 15 



CHA 



1er, vpr. Mifanjihitra, raanao ady an- 
tsanga. Ils se chamaillent sans cesse. 
Mifanjihiti'a, etc., maadrakariva izy 
ireo. 

CHAMAILLIS, sm. Fifanjihitra, ad y 
an tsanga. 

CHAMARRER, va. Mandravaka, mam- 
pihaingo, raandrenty. —un habit. Man- 
dravaka, etc., akanjo. 

Se chamarrer, vpr. Miravaka bo loa- 
tra, mihaingo— , manao baingon'adala. 

CHAMARRURE, */. Ravaka, haingo, 
renty; haingon' adala. 

CHAMBRANLE, sm. Tavan-dafaoro, 
fîliorora-baravarana. 

CHAMBRE, sf. 1* Efitra. — à coucher. 
Efitra fandriana. || loc. Garder la — . 
Mihiboka. Ce malade garde la—. Mihi- 
boka ao an-trano io mirary io. 2* — , 
Trano flvoriana, flvoriana, parlementa. 
La — des députés. Ny trano fiooria- 
na, ny fivorian' ny solombavam bahoa- 
fca, oy parlementa ambany. La — des 
députés a été contre. Nanohitra izany 
ny parlementa, ambany. La— des Lords. 
Ny parlementa ambony any Englanda. 
La — des communes. Ny parlementa 
ambany any Eglanda. — de commerce. 
Flvoriana momba ny varotra. 

CHAMBRÉE, sf. Iray efl-trano. Toute 
la— causait joyeusement. Finaritra niko- 
rana ny iray efitrano rehetra. 

CHAMBRBTTE, sf. Eii-trano kely. 

CHAMBRIÈRE, sf. !• Mpanompovavy. 
2 # — , Hazo fanjhanana ny tanan-tsarety. 

C H A ME AU, sm. Rameva, angamenava- 
va. 

CHAMELIER, 8m. Mpiandry rameva. 

CHAMELLE, sf. Ramevavavy. 

CHAMP, srn. 1° Tany, tory. — de blé. 
Tani/fi-barim-bazaha. — de patates. 
Tanim-boman^a, forim-bomanga. — 
do Mars. Tany fanaova-matso. — du 
repos. Tany fanlevenana. — de ba- 
taille. Tany iadiana. I 9 fig. Lalaaa, za- 
vatra, raharaha. Voilà un beau— pour 
arrivera la gloire. In Jro ny lalana tsara 
mahatonga amy ny voninahitra. Voici 
un beau — pour déployer vos talents. 
Izao qo zaoatra, raharaha tsara hampi- 
seheaaao ny fahaizanao. y loc. Laisser à 
quelqu'un le— libre. Mampanaram-po 
elooa. Avoir le — libre. Mahazo mauaram- 
pd. 3 # — , pi. Saha. Courir les champs. 
Mandahandeha any an-lsaha._ 



Sur-le-champ, loc. adv. Vetivety, haln* 
gana, miaraka amin' izay, miaraka amy 
ny vava. Répondre—. Mamaly vetivety, 
etc. 

A tout bout de champ, loc. adv. Ma* 
tetika. Il se fâche—, Tezitra matelika 

CHAMP (DE), loc. adv. Mihorirana. 
Meltez cette pierre de taille de— . A/io- 
rirano io vato voapaika io. 

CHAMPAGNE, sm. Sampaina. 

CHAMPÊTRE, adj. Eny antsaha. It 
aime les travaux champêtres. Tiany ny 
asa eny an-tsaha. Garde—. Mpiambina 
ny any an-tsaha. * — 

CHAMPIGNON, sm. Holatra. 

CHAMPION, sm. 1° Mpiady. C'est un 
valeureux—. Mpiady mahery fo izy. ?• 
—, Mpiaro. C'est un — de la religion. 
Mpiaro ny llvavahana izy. 

CHANGE, sf. !• Zavatra sendrasendra, 
rasa, ny tokony hatahorana sy ny azo an- 
tenaina. Courir la—. Comme Hasauder. 
La — a tourné. Nivadika ny rasa. Calcu- 
ler les chances. Mandinika ny tokony 
hatahorana sy ny azo antenaina. Il a 
des chances d'arriver à une longue 
vieillesse. Azo antenaina ho tratraan» 
titra izy. 2*—, Zara, vintana tsara, fanam- 
binana. Il a de la — . Manan-jara, vinta- 
nina, manam binlana, ambinina izy 

CHANCELANT, ANTE, adj. f Mi- 
vembena, mitsivembena, mirondrona, 
mivezimbezina. mirepirepy. Aller d'un 
pas—. Mivembena, etc. 2- fig. Misala- 
sala, mjherohero, mihevaheva, mitsin- 
gevihMvy, miroahana, miahanahana. 
Esprit—. Saina misalasala, etc. 3 # — , 
Malemy, osa, somazotsazoka, mirona. Il 
a une santé chancelante. Somazotsa- 
zoka izy. 
CHANCELER, vn. f Mivembena, mi- 
tsivembena, mirondrona, mivezimbezi- 
na, mirepirepy. Il chancelle comme un 
homme ivre. Mioembena etc., ohatry 
ny olona mamo izy. 2» fig. Misalasala, 
miherohero, mihevaheva, mitsingevahe* 
va, miroahana, mihanahana. Il chancel- 
le dans ses opinions. Misalasala, etc., 
ny heviny. 3°— , Malemy, osa, mirona. 
Le royaume chancelle. Malemy, etc., 

*ny fanjakana. 
CHANCELIER, sm. Mpitahiry fitom- 

boky ny fanjakana. 
CHANCELLEMENT, sm. Fivembe- 
na, fitsivembena, flrondrona, fivezimbe- 
zina;, flrepirepy. 



Digitized by 



Google 



GHA 



— 116 



CHA 



CHANCELLERIE, sf. Trano fanisiana 
fltomboky nv fanjakana. 

CHANCEUX, EUSE, ad./. 1' Arahini- 
na'. Il est— . Ambinina izy. 2°— , Misy 
isalasalana, mila vintana. Cette araire 
est fort chanceuse. Misy isalasalana, 
etc., izany raharaha izany. 

CHANCRE, sm- Fery mihady, kobay, 
boiboika. 

CHANDELIER, sm. Fanaovan-jiro. 

CHANDELLE, sf. fLabozy, jiro. 2° fig. 

' C'est nne économie de bouts de—. Fahi- 
hirana lozan-tany izany. Brûler la — par 
les daux bouts. Mitevy fananana, mana* 
dodadoda harena. Se brûler à la—. Ma- 
nao ohatry ny lolo mitono tena. Le jeu 
ne vaut pas la—. Tsy mahaleo ny sarany 
ny vidiny. 

CHANFREIN, sm. Solila. 

CHANFREINER, va. Manasolila. — 
une pierre de taille, une planche. Ma- 
nasolila vato voapaika, hazo fisaka. 

CHANGE, sm. !• Takalo, fanakalozana. 
Il a perdu au—. Resy takalo izy. 2°— , 
Takatom-bola ampitondraina amy ny vo- 
bitra hafa, sandan-takalom-bola. Lettre 
de—. Taratasy milaza takalom-bola am- 
pitondraina amy ny vohitra hafa. Le 

— a augmenté. Nisondrotra ny sandan- 
takalom-bola. 3* fig. Oonner le—. Ma- 
mitaka. 

CHANGEANT, ANTE, adj. Miovaova. 
Le temps est bien—. Miovaova ny an- 
dro. C'est un esprit—, Miovaova izy. 

CHANGEMENT, sm. Fanovana, fiova- 
na, fiovaovana. 

CHANGER, va. f Manakalo. —un livre 
contre un autre. Manakalo boky boky 
hafa. —une piastre. Manakalo farantsa. 
2°— , Manolo. —sa plume. Manolo ny 
peniny. 3*— , Manova, mampody, mam- 
panjary. — une loi. Manova lalàna. Jé- 
sus changea l'eau en vin. Jeso nanoua 
nampody, nampanjary ny rano ho di- 
vay. 

*-, vn. Mnnolo, miova, miflndra, miovao- 
va. — d'habit. Manolo, miova akanjo. 

— de pays. Miftndra fonenana. Le ca- 
méléon change de couleur. Miovaova 
soratra ny tana. Il change aisément. 
Mora miova, miovaova izy. 

Se changer, vpr. {• Miova, mody, man- 

jary, tonga, miha Votre tristesse 

se changera en joie. Ny alahelonao hio- 
ta, hody, hanjary, ho tonga bafaliaoa. 



La baguette se changea on serpent. Nîo- 
va, nody. nanjary, tonga bibilava ny 
rotsa-kazo. Il s'est changé en bien. iVio- 
va, nanjary ho tsara, tonga tsara, m- 
hatsara izy. 2 # — , Manolo akanjo, miova 
akanjo. 

CHANGEUR, sm. Mpanakalo vola. 

CHANOINE, sm. 1* Prelra nahazo fîam- 
boniana tamy ny eveka. 

CHANSON, sf. [• Tonon-kira, hira, kalo. 
Il a fait une nouvelle—. Nanao tonon- 
kira, etc., vaovao izy. Il répète la même 
— . Manao kalo ridralava izy ; fig. ma- 
meriraberin-teny izy. 2* fig. Angano, 
arira. Il conte des chansons. Milaza an- 
gano, arira izy. 

CHANSONNER, va. Manao tonon-kira 
fanarabiana. 

CHANSONNETTE, sf. Kalokalo, vazo- 
vazo. Chanter des chansonnettes. Mi- 
kalokalo, mivazovazo. 

CHANSONNIER, 1ÈRE, «. Mpamo- 
rona tonon-kira, — hira. 

CHANT, «m. l°Hira, tonon-kira. —harmo- 
nieux. Hira miraondraona. — funèbre. 
Hira, etc.,malahelo. 2 # — , Faneno, fltsia- 
tsiaka. Ecoutez le — des oiseaux. Henoy 
ny fanenon' ny vorona. Il se lève au — 
du coq, Mifoha maneno akobo izy. Le 
— du cardinal. Ny fitsiatsiahy ny fody. 

CHANTANT, ANTE, adj. Mora hirai- 
na. Air—. Ilira mora hiraina. 

CHANTER, va. 1* Mihfra. —un canti» 
que. Mihira hira fivavahana. 2*—. Mi- 
dera, mankalaza. —la gloire de Dieu. 
Midera, mankalaza ny voninahitr' Àn- 
driamanitra. 3°—. Milaza angano. Que 
me chantes-tu là? Angano inona izany 
lazain' ialahy amiko ? 

— , vn. {• Mihira. —bien. Mihira tsara. 
Il loc. —faux. Mivalam-peo, diso faka 
feo. —au passage du souverain. Manatoa 
andriana. — à la suito du souverain. 
Miantsa. 2*—, Maneno, mitsiatsiaka. 3* 
—, Manangolangola feo. Il chante en 
lisant. Manangolangola feo izy raba 
mamaky tony. 

CHANTERELLE, sf. Jy, 

CHANTEUR, EUSE, s. Mpihira, mjji- 
kalo, mpivazo, m pian Isa. Chanteuse sui- 
vant la reine. Mpiantsa. 

CHANTIER, sm. f Fitoeran-fcaao ami- 
dy. 2 # — , Tokotany flasana. 3*—. Fitoc- 
rana fanaovan-tsambo.' Le navire est 



Digitized by 



Google 



CHA 



117 — 



CHA 



sur le—, A tao ny sambo. 4* fig. Mettre 
un ouvrage sur le—. Mnnomboka boky. 
CHANTOURNER, i*a. Manao tanjo- 
miolaka amy uy hazo didiana,— amy ny 
valo paihina, etc. 
CHANTRE, sm. Mpihira ao an-trano 

legiizy. 
CHANVRE, sm. Rongony. C'est un fu- 
meur de — . Mpiloka rongony izy. 
CHAOS, sm. \* Fifanjevoan-javatra ta- 
loban' ny nandaharan* Andriainanitra 
izao tontolo izao. 2 # fig. Fifanjevoana, 
fifangaroharoana. Sa bibliothèque est un 
— . Mifanjevozevo, mifangaroharo ny 
bokiny rehetra. 
CHAPE, sf. Sapy. 

CHAPEAU, em. Satroka. —à hauto for- 
me. Satro- borozano. —à claque. Satro- 
pisaka. — <le feutre. Sa/ro-bonia. Porter 
—, mettre son—. Misalroka. Mettre- 
bas. Miala satroka, mipoa-/sa/rofta/mi- 
potra-fsatrofca. 
CHAPELAIN, sm. Pretra manao lame- 
sa ao amy ny lasapelin' olona na relijio- 
zy, etc. 
CHAPELET, sm. 1° Sapile. Dire le—. 
Manao sapile. 2° fig. Déttler son—. Mi- 
laza ny zavatra rehetra hainy; mambo- 
raka alabelo. 
CHAPELIER, 1ÈRE, s. Mpanao sa- 
troka. 
CHAPELLE, 8f. Trano leglizy koly, la- 

sapely. 
CHAPELLERIE, sf. Fanaovan-tsatro- 

ka, fivarotan— . 
CHAPITEAU, sm. Koronosy amy ny 

loba andry, koronosy. 
CHAPITRE, sm. 1* Toko. Il y a six cha- 
pitres dans ce livre. M isy toko euina ao 
amin'io boky io. 2 e —, Zavatra. En voilà 
assez sur ce—. Aoka izay ny amin'izany 
zavatra izany. 3 — , Ny antokon' ny cha- 
noines ao amy ny katedraly, livoriau' ny 
chanoines mba hand-mika raharaha. 4* 
— , Fivorian'ny relijiozy mba haudinika 
raharaha. 
CHAPITRER, va. Mananatra. 
CHAPON, sm. Akoho vositra. 

CHAQUE, adj. Isauy, isaky, samy — 

homme, /san'otoua. —jour. lsan % an- 
dro, isaky ny andro vaky. —fois qu'il 
parle. Isahy ny miteny izy. — nation a 
ses usages, /sarn-pironena samy mana- 
na ny fom ban- tan in y, samy manana ny 
fomban-taniny ny firenen-drehetra, 
CHAR, 6m. Kalesy, sarety. — funèbro. 



Kalesy fitondram-paty. —de triomphe. 

Kalesy litondrana ny mpandresy. — de 

vendange. Sarety fitondrana voaloboka. 

—à-bancs. Kalesy raaivana m isy dablio. 
CHARADE, sf. Ankamantatra, ankano- 

nona, fainpanonona. 
CHARANÇON, sm. Haombary. 
CHARBON, sm. {• Vainafo, arina. — 

tout rouge. Vainafo mivaivay. Faire du 

— . Manao arina. Fouiller du — de terre. 

Mihady arin-tany. 2°— , Tomboka, Le 

— a tué ce cheval. Tomboha no naha- 

faty io soavaly io. 
CHARBONNER, va. Manoratra amy 

ny ariua. 
Se charbonner, vpr. Azo atao arina, 

touga arina. 
CHARBONNIER, 1ÈRE, s. Mpanao 

ariua, rupivarotra— . 
Charbonnière, sf. Fitoerana fanaovana 

arina. 

CHARCUTER, va. Mandidididy ny he- 
na ua ny nofo. 

CHARCUTERIE, sf. Fivarotana honan- 

kisoa. 

CHARCUTIER, 1ÈRE, s. Mpivarotra 

henan-kisoa. 
CHARDON, sm. Zava-maniry misy tsi- 

loibilouy. 

CHARDONNERET, sm. Karazam-bo- 
roua niitovilovy amy uy foily. 

GHARGE, sf. 1" Entana, entana zaka- 
ny, entana sahaza. Cette — est trop 
lourde. Mavesatra loatia io entana io. 
Voiià la— d'un homme. Indro ny entana 
zaftan' olon-drery, sahazan' otoua iray. 
2°— , Fiautohana, adidy, andraikitra, ra- 
haralia. Je prends les irais à ma—. Iza- 
ho no hiantoha izay ho iany. C'est une 
grande — que beaucoup d'enfants. Ma- 
hazo adidy, andraikitra, raharaha le- 
hibe izay inaro anaka. J'ai obtenu la— de 
juge. Lia nahazo ny raharahan' ny mpi- 
tsara aho. Il a été éloigne des charges pu- 
bliques. Nesorina tamy ny raharaham- 
paujakana izy. || loc. Proches parents qu' 
on a à sa—. Loloha, loloha aman-entana. 
Être à— à quelqu'un. Manahirana, marna» 
ky tratra, mahavaky tratra olona. llcrtiint 
ûc vous être a—. Matahotra izy fandrao 
mana/urana,etc., anao. 3 B — , Fi tomboha» 
na. Témoin à — . Vavolombelona mitom* 
boka. Ce sont des charges accablantes 
contre lui. Mafy izany fitombohana azy 
izany. 4°— , Famelezana amy ny ad y, 
Nous limes une — a la baïonnette,. Tsa«- 



Digitized by 



Google 



CHA 



— 118 — 



CHA 



tsi-benilra no namelezanay ny fohavalo. 
Nous nous lançâmes au pas de—. Nanao 
faohany mba hamehj ny fahavalo izahay. 
Revenir à la — . Mamely ny fahava- 
lo indray ; fig. manao indray, milam- 
pesona. 5*—, Faham-basy na lafondro. 
Mettez double — au canon. Ataovy avo 
sasaka ny fahan-tafondro. 6*—, Fanita- 
rana, zavatra mampihomehy. 7 B — , pi. 
Hetra. On augmente toujours les charges 
publiques. Ampitomboioa mandrakariva 
ny lie Ira. 

CHARGÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nasiana 
entana, misy ontana, mavesatra entana, 
vesarana entana. Cet âne est trop—. 
Nasiana, mtey entana mavesatra loa- 
tra, mai?esa/ra entana, vesarana en- 
tana loatra io ampondra io. 2»— , Feno, 
tototra, be. La table est chargée de 
met». Feno nahandro ny latabatra. Il 
est — de dotte3. Tototrxj ny trosa, 6e 
trosa izy. H Lettre chargée. Taratasy am- 
pitondraina misy taratasy volaiantohan' 
ny posta. 3*—, Nanankinana, nametra- 
hana, miantoka, miadidy, miandraikitra, 
nomen-draharaha, voatendry, notendre- 
na. 4°— , Misy fahana, mifahana, voafa- 
hana. Go canon est— . Misy fahana, etc., 
io tafondro io. 5°— , Nitarina, nasiana 
zavatra mampihomehy. 6*— , Manjom- 
bona. Le temps est — . Manjombona 
ny andro. 

— , «m. — d'affaires. Mpisolo ny ambasa- 
daoro. 

CHARGEMENT, «m. 1* Fanisiana en- 
tana. 2°— , Entana. Ce navire a un — de 
bœufs, Omby no entana aterin' io sam- 
bo io. 

CHARGER, ta. !• Manisy entana.— 
un fardeau sur ses épaules. Manisy 
entana ao an^tsorony, mananUoroka 
entana. 2* — , Mameno, manototra. —un 
livre d'exemples. Mameno ohatra ny 
boky anankiray. — la table de fruits. 
Mameno voankazo ny latabatra. — le 
jeujde d'impôts. Manototra hetra ny 
\a!ioaka. 3*—, Manankina, mametraka, 
mampiadidy, mampiandraikitra, mano- 
me raharaha, manendry. è c vous charge 
de cette affaire, llianao no anankina- 
ko $ amelrahako, ampiadidiho, arn- 
piandraikeliho izany raharaha izany. 
On l'a chargé de porlcr la parole. Izy 
no nomena raharaha, voatendry han- 
riaha-teny. 4°— , Mitomboka. Les témoins 
le chargent beaucoup. Mitomboka azy 
mafy ny vavolombeLna 5*—. MamHy 



amy ny ady. La cavalerie chargea trois 
fois l'ennemi. Namely in-telo ny faha- 
valo ny miaramila an-tsoavaly. 6*— , Ma- 
mahana basy na tafondro. —un pistolet. 
Mamahana basipoleta. /•— , Manilatra, 
manisy zavatra mampihomehy. — un 
récit. Manitatra tau tara, —un portrait. 
Manisy zavatra mampihomehy amy 
ny sary. 

Se charger, vpr. i* Maka entana. 2 # — , 
Miantoka, miandraikitra, miadidy. Il 
s'est chargé de cette affaire. Niantoka, 
etc., izany raharaha izany izy. 3 # — , Mi- 
hamanjombona. Le temps se charge. Mi- 
hamanjombona ny andro. 

CHARGEUR, sm. Mpanisy entana. 

CHARIOT, am.Sarety. 

CHARITABLE, adj. 1* Tia namana, 
mazava fo, tsara fo. Il est — envers tout 
le monde. 7\anyolon-d rehetra, mazava 
fo, tsara fo amy ny olona rehetra izy. 
2*— , Mianlra, antra. Il est — envers les 
pauvres. Mia>\tra, etc., . ny mahantr* 
izy. 3*—, Atao amim-pitiavana. Il lui a 
donné un avis — . Nananatra azy amim* 
pitiavana izy. 

CHARITABLEMENT, ado. Am-pitia- 
vana, an-kazavam-po, an-katsaram-po. 

CHARITÉ, sf. 1° Fitiavana an'Andria- 
manilra, fitiavana namana, hazavam-po, 
halsaram-po. La — est la première do 
toutes les vertus. Ny fitiavana an' 
Andriamanitra no (ototry ny hatsa- 
ram-panahy rehetra. Il a beaucoup de— 
pour le prochain. Be fitiavana nama- 
na, be hatsaram-po, be hazavampo 
amy ny namana izy. 2*— , Fiantrana. Fai- 
re la—. Manao fiantrana. Demander 
la—. Mangataka fiantrana. 

CHARIVARI, sm. 1* Kotabataba Qki- 
zahana olona. 2* fig. Feon-javatra miko- 
runtana. tabataba, borakoraka. 

CHARLATAN, sm. 1° Mpivarotra fa- 
nafoiiy mihamboho mahay. 1* fig. Mpa- 
mitaka, mpanoloky, kevo-dahy,kasikasy. 

CHARLATANERIE, sf. Fitaka, hake- 
vobana, hakasiana. 

CHARLATANISME, sm. 1* Fitaka. 
2° fig. Fihamboana, bakevohana, haka- 
siana. 

CHARMANT, ANTE, adj. Mahafina- 
ritra, mahafaly, maharavo. Campagne 
charmante. Saha mahafinaritra. Hom- 
me—. Oïona mahafinaritra, eto. 

CHARME, sm. f Ody fitia, — fandravo- 
tavoana, - fandraikiraikena, -fenkatoa. 




Digitized by 



Google 



CHA 



— 119 — 



CHA 



vana. 2° — , HaflnariLra. Les charmes de 
la musique. Ny hafinaritry ny hira. 

CHARMÉ, ÉE, adj. Fmaritra, faly, ra- 
vo. Je suis — «le vous voir. Finaritra, 
etc., a ho mahila anao. 

CHARMER, va. 1* Manisy ody ûtia. 
etc. ï* fig> Mahaflnaritra, mahafaly. ma- 
haravoravo. L'éloquence charme les 
hommes Mahafinaritra ny olona ny fa- 
haizana mandaha-leny. 

CHARNEL, ELLE, adj. Momba ny 
nofo, mauaram-batana. Les appétits 
charnels. Ny illan-dratsin'ny nofo. C'est 
un homme—. Olona manaram-batana 
izy. 

CHARNELLEMENT, adv. Araka ny 
nofo. 

CHARNIÈRE, sf. Vy miady, savily. 

CHARNU, UE, adj. Nofosana, be nofo. 
Personne charnue. Olona nofosana, etc. 
Fruits charnus. Voankazo 6e nofo. 

CHAROGNE, sf. Fatim-biby mihalô. 

CHARPENTE, sf. 1* RaÛ-trano. La— 
de ma maison est terminée. Vita ny rafi- 
try ny trano ko. J'ai du bois de— à ven- 
dre. Manan-kazo fanaovan-trano ami- 
dy aho. 2 # fig. Rikarika, vangovango. La 
—osseuse. Ny ri/tariftan-taolana. La— 
d'un livre. Ny vangocangon' ny boky. 

CHARPENTÉ, ÉE, p. et adj. f ( Ha- 
zo) voavangovango, natao ambangovan- 
gony. 2° fig. Matanjaka, bozatina. C'est 
on homme bien—. Olona matanjaka, 
etc., izy. 

CHARPENTER, va. Mamangovango 
f hazo}, manao ambangovan gony. 

CHARPENTERIE, sf. Fandrafetana 
trano. 

CHARPENTIER, sm. Mpandrafitra 
trano. 

CHARPIE, sf. Vahan-damba. Mettez de 
la— à la plaie. Asio vahan-damba ny le- 
ry. Faire de la—. Mamaha lamba. 

En charpie, loc.adv. Miraraka ompana, 
motraka. Cette viande est en—. Mirara- 
ka ompana, etc., io hena io. 

CHARRETÉE, sf. Eran* ny sarety, iray 
sarety. 

CHARRETIER, 1ÈRE, a. Mpitondra 
sarety. 

CHARRETTE, sf. Sarety. 

CHARRIAGE, sm. Fitoudrana amy ny 
sarety. 

CHARRIER, va !• Mi tondra amy ny sa- 
rot y- :rdu blé. Mitondra. varim-bazaha 
amy ny sarety. 2*—, Mitondra. Le fleu- 



ve a charrié beaucoup de sable. Niton* 
dra anlsanga betsaka ny ony. 

CHARROI, sm Fi tond tan a amy ny sa- 
rety. Combien coûte le— du vin? Hoatri- 
nona ny fitondrana ny divay amy ny 
sarety y 

CHARRON, sm. Mpanao sarety na ka- 
lesy. 

CHARRONNAGE, sm. Fanaovana sa- 
rety na kalesy. 

CHARROTER, va. Mitondra amy ny 
sarety. v 

CHARRUE, sf. fAngadin'omby. 2° fig. 
Mettre la— devant les bœufs. Mamotitra 
raharaha. 

CHARTE, sf. 1° Fanomezana levenam- 
bola. 2*—, Lalàna lehibe mametra ny fora- 
bam-panjakaua. 

CHARYBDE, sm. Hantsana ao amoron- 
dranomasina tandrifin'ny hantsany Scyl- 
la. || toc. Tomber do— en Scylla. Miala 
Ankatso ka Ambohidempona; mandosi- 
tra ny anjombona ka sendra ny angaroa. 

CHASSE, sf. Vata fitahirizana ny tao- 
lan' ny Olo-masina. 

CHASSE, sf. 1° Fihazana. Chien de— 
Alika mfâhaza. J'aime la — au sanglier. 
Tiako ny mihaza lambo. 2°— , Haza, 
remby. Il a fait bonne — . Nahazo /ia- 
za, etc., be dia be izy. 

CHASSER, va. 1° Mandroaka, manenji- 
ka, mampiala. — les mouches. Mandroa» 
ka lalitia. — les bœufs devant soi. Afan- 
droaka oraby — les brebis d'un champ. 
Mandroaka ondry mitondraka. — son 
enfant de la maison. Mandroaka ny 
zanauy. — sa tristesse. Mandroaka ny 
alahelony. — rennemi devant soi. Man- 
droaka, manenjika ny fahavalo. La fu- 
mée l'a chassé de la maison. Ny setroka 
nampiala azy tao an-trano. 2 # — , Miton- 
di a. Le vent a chassé les nuages du côté 
de l'ouest. Nitondra ny rahona nian- 
kandrei'ana ny rivotra. 3°— , Mihaza. — 
te sanglier. Mihaza lambo. 

— , vn. Mihaza, mitifhra. —au fusil. Mili* 
fitra. 

Se chasser, rpr. Hazaina, tiûrina. 

CHASSEUR, EUSE, a. Mpihaza, mpi- 
tiOtra. 

CHASSIE, sf. Taimaso, moty amy ny 
maso. 

CHASSIEUX, EUSE, adj. Didy maso, 
motena. 

CHASSIS, sm. Batâna ametahan-java- 
tra, tranon-tsary, tranom-pitaratra. 



Digitized by 



Google 



CHA 



ISO — 



CHA 



CHASTE, adj. Madio lltondran-tena, 

madio fo. 
CHASTEMENT, acîu.Am-pahadiovana. 

CHASTETÉ, sf. 1° Fahadtovam-piton- 
dran-tena, fahadiovam-pô. 2°— , Faha- 
virjiniana. Elle fit vœu de— perpétuelle. 
Nivoady hanao virjiny mandra-pahafa- 
tiny izy. 

CHASUBLE, sf. Akanjo ivelany indrin- 
dra fanaovan-damesa. 

CHAT, CHATTE, s. Saka, piso. Ne ré- 
veillez pas le— qui dort. Aza manao hoa- 
try ny voalavolahy mila loza, saka matory 
ka alam-bûlom-bava. Il toc. — sauvago. 
Kary, antamba. Vivre comme chien et—. 
Tsy mahay tnifanaraka, t«y mahazo mi- 
ray toerana. — échaudé craint l'eau froi- 
de. Leom-boanana omaly ka tsy tia zava- 
boribory; rafotsibe leon-tsokina ka ny 
vody kitafa avy no andosirana. 

CHATAIGNE, sf. Voan* ny châtai- 
gnier. 

CHATAIGNIER, sm. Karazan-kazo 

mamoa. 

CHATAIN, adj. m. Mavo manja. Che- 
veux châtains. Volon-doha mavo 
Vianja. 

CHATEAU, sm. 1* Trano fîarovana. 
Cent soldats gardèrent le —fort. Miara- 
mila zato lahy no niambina ny trano fia- 
rocana, 2"—, Lapa. Co seigtiour habite 
un — magnifique. Lapa tsara tarehy no 
itoeran' t io andriana io. 3" —, Trano 
Isara tarehy any antsaha. lia fait cons- 
truire un — à sa campagne. Nampanao 
trano tsara tarehy any antsahany 
izy. 4° fig. BAtir des châteaux en Espa- 
gn«. Manao ariary zato am-pandriana. 

PHAT-HUANT, sm. Karazam-boron- 
dolo. 

CHÂTIÉ, ÉE,p.et adj. f Voafay. nofai- 
zina, faizina. 2° fig. Voalamina tsara, 
voahitsy, mahitsy. Style — . Teny uoaZa- 
mina tëara, etc. 

PHATIEH, ra. 1° Jtfankafay, mamay. 
Il châtie trop fortement son esclave. 
Manhafay, etc., maly loatra ny ankizi- 
ny izy. 2° fig. Mandamina, manitsy. 
Châtiez avec soin vos écrits. Alamino, 
ahitsio tsara izay soratanao. 

(Se châtier, vpr. Mamay tena. Si vous 
ne voulez pas être châtié, châtiez-vous 
vous-même. Jtaha tsy te-hofaiz.ua hia- 
nao, faizo ny tenanao. 

CHATIÈRE, sf. Loaka fldiran'ny saka 
amy ny trano. 



CHATIMENT, sm. Famaizana. Le— que 
vous lui avez infligé est trop doux. Male- 
my loatra ny famaizana nataonao tami- 
ny. 

CHATOUILLEMENT, sm. 1» Kitiki- 
tika, kibokibo. Les chatouillements pro- 
voquent le rire. Mampihomahy ny kiti- 
kitika, etc. 2° fig. Fandrenesana maha- 
finaritra. L'harmonie cause un doux—. 
Zavalra mahafinaritra ny sofina ny 
feon-javalra mireondreona. 

CHATOUILER, ta. !• Manitikitika, 
manibokibo. — à la plante des pieds. 
Manitikitika ny faladia. —quelqu'un 
aux côtés. Manibokibo olona. 2* fig. 
Mahaiinaritra. Les éloges chatouillant 
l'amour-propre. Mahafinaritra ny olo- 
na tia tena ny doka. 

CHATOUILLEUX, EUSE, adj. l'Sa- 
ro-kitikitika, saro-kibo. 2* fig. Sarotsaro- 
tiny, mora tezitra. C'est un homme—. 
Olona sarotsarotiny, etc.» izy. 

CHATOYANT, ANTE, adj. Mirei> 
drirendry. EtolTe chatoyante. Lamba 
mirendrirendry. 

CHATOYER, in. Mirendrirendry. 

GHÂTHER^a. Mamositra. 

CHATTEMI1E, sf. Mpisaroro, mpa- 
nangoly. Il a beau fair^ la—, il ne me 
trompera pas. Na dia mtsaroro, etc., 
aza izy, tsy hahalitaka ahy. 

CHAUD, AUDE, adj. 1° Mafàna, mi- 
gaïugaiua, midaiudaina, manevoka. Eau 
chaude. îiano mafàna. Vêtement—. Fi- 
taliana maf&na. La journée est très 
chaude. Migaingaina, midaindaina, 
manevokecoha ny audro. 2* fig. Mire- 
hitra, mat'àna. Style—. Laha-teny mi- 
rehidrehilra. L'atlaire fut très-chaude, 
I\irehUra,nafâna ny ady. 3 % — , Saro- 
pô, mora tezitra. Il a le sang—, la tète 
chaude. Saro-pô, mora tezitra izy. 4* 
— , Mazuto, mansika. Un ami—. Sakaiza 
mazoto. etc. 

—, «m. l ô Hafandna, hainandro. Il endure 
le froid et le—. Miaritra ny hatsiaka sy 
ny hafanàna, etc., izy. Il l'ait—. Ma- 
fàna ny andro. 2° fig. Cela no lui fait ni 
lroid ni—. Tsy mampamnona azy îzany. 

Chaud, adv. Maiâna. Il aime à boire—. 
Tia lisotro mafàna izy. 

CHAUDEMENT, adv. f Amin-kafa- 
nâna. v'fiy. An-jotom-pô, an-karisihana. 
Il poursuit — cette affaire. Mampandro- 
so izany raljaraba izany an-jotom-pô, 
•i»}<\, izy. 



Digitized by 



Google 



CHA 



— 121 — 



CHS 



CHAUDIÈRE, sf. Vilany varahina le- 
hibe. 

CHAUDRON, 8m. Vilany varahina sa- 
lasala. 

CHAUDRONNIER, 1ÈRE, s. Mpa- 
nofy vilany varuhina. 

CHAUFFAGE, sm. Kitay, famanâna. 
Bois Je—. Kitay bazo. 

CHAUFFER, va. l»Mamana.— de l'eau. 
Mamana rano. —le four. Mamana la- 
faoro. 2* fig. Mandodona, manafaingana, 
manafâna. —une affaire. Mandodona, 

. etc., raharaba. 

—, un. Afanaina. L*eau chauffe. A fa- 
naina ny rano. 

8e chauffer, vpr. Mamindro, mitanina, 
mamana. Se — auprès du feu. Afamin- 
dro, mitanina afo. 8e — au soleil. Mi- 
tanina andro, mitapy andro. 6e — le 
dos au feu, au soleil. Mitanimboho 
amy ny afo, amy ny hainandro. So- 
les pieds. Mamana tongotra. 

CHAUFFERETTE, sf. Fatam-by kely 

faraindroana. 
CHAUFFEUR, am. Mpisoroua afo amy 

ny kalesin-dalam-by, amy ny memy, etc. 

CHAUFFOIR, «m. Trano famindroana. 

CHAUME, am. 1* Mololo, bozaka Bot- 
te de — . Amboara-moJo/o. Il habite une 
cabane couverte de — . Mitoetra amy ny 
trano bongo tafo mololo, bozaka izy. 
*•— , Trano bongo, trano tomboka. Il 
habite sous le—. Mitoetra amy ny trano 
bongo, etc., izy. 

CHAUMIÈRE, sf. Trano bongo, trano 
tomboka. 

CHAUSSÉE, sf. Fefiloha. 

CHAUSSE-PIED, am. Fampidiran-ki- 
raro. 

CHAUSSER, ta 1* Mampiditra kiraro, 
mampikiraro.. Elle chausse son enfant. 
Mampiditra ny kiraron-janany, mam- 
pikiraro ny zanany izy. 2 # — . Manao 
. kiraro. Ce cordonnier me chausse de- 
puis longtemps. Iolehilahyio no mpa- 
nao kiraroko izay ela izay. 3 # — , Mano- 

* totra. — des pommes de terre. Manoto- 
tra ovim-bazaba. 

—, en. Mifanerana amy ny tongotra. Ce 
soulier chausse parfaitement. Io kiraro 
io mifanerana tsara amy ny tongotra. 

8e chausser, vpr. Mampiditra kiraro 
amy ny tongony, mikiraro. 

CHAUSSES, sf. pi. Kalisaonina. 

(CHAUSSETTE, *f. Ba fohy. 



CHAUSSON, am. Kiraro solia fi tondra 
an-trano. 

CHAUSSURE, sf. Kiraro. 

CHAUVE, ad/. Sola. 

CHAUVE-SOURIS, sf. Manavy. Gran- 
de—. Manavibe, faihhy. 

CHAUX, 8f. Sokay. Pierre à—. Vato 
8okay — vivo. Sokay raahery ti»y voale- 
na. — éteinte. Sokay lefy na voalena. 

CHAVIRER, vn. Mivadika. mihohoka, 
mitbimbadika. La barque chavira. Ni- 
vadika, etc., ny lukana. 

CHEF, am. 1* Loha. Le — de S 1 Jean. Ny 
lohany uid Joany. 2* fig. Loha, mpana- 
paka, inpandidy, ben'ny tan y, lehibe, 
lobolona, komandy. mpifehy. mpitarika, 
njanainboninahilra, talé, liloha. Il est le 
— de la famille. Izy uo lohan' ny liana- 
kaviana. Le roi est ie — de l'Etat. Ny 
mpanja^a no mpanapaka, mpandidy 
ainy ny fanjakana. Les chefs d'un pays. 
Ny ben ny tany sy ny fanjakana. Le — 
de la justice. Ny lehiben' ny mpiisara. 
Le — du village. Ny lehiben' ny tanàna. 
Les chefs d'un village. Ny lehibe, ny 
loholona ao an-tandna. Le — de l'ex- 
pédition. Ny komandin' uy tallka. Les 
chefs de l'armée. Ny lehibe, ny mpife- 
hy amy ny raiaraunla. uy manambo- 
ninahura. Le — de l'imprimerie. Ny 
talen'ny trano printy. Le— delà cuisine. 
Ny talen' ny lakoziua, ny talen' uy 
mpahandro. Les cheis des couspira- 
teurs. Ny loha, ny lehibe, ny mpi- 
tarika, ny ftlohan' ny mpiray tetika. — 
de llle. Loha lâlana. 3°—. Loha, fototra, 
antony. Sa doctrine se rédu.siit à trois 
chefs. Telo loha ny zavatra nampianari- 
ny. Quels sont vos chefs d'accusation ? 
Firy loha ny zavatra iampanganareo ? 
luona avy no folotra, antony iampan- 
ganareo ? 

De son chef, loc. adv. Araka ny sitra- 
pony, — ny nahim pouy. Il a lait cela de 
son — . Nauaoizany ara/ta nystJra-poni/, 
etc., izy. 

En chef, loc. adv. Voalohany, ambony, 
talé. Général en— . Jeneraly voalohany, 
ambony, komandy. Cuisinier en— . Ta- 
ien' ny mpahandro. 

CHEF-D'ŒUVRE, am. Zavatra lavo- 
rai y, laozavatra— , laha-teny— . Le corps 
humain est un— . Zavatra lavorary ny 
vatantsika olombelona. Cette statue est 
un—. Io sariolona io dia laozavatra la- 
vorary. 

CHEF- LIEU, am. Reoivohitra> 



Digitized by 



Google 



CHS 



— 122 — 



CHI 



CEI MIN, *m. 1* Làlana. Grand— . La- 
Jam-be, Ja/aw-boahanKy.— ballu. La/a- 
ibasaka. — d« fer. Là/am-by. Quel est le 

— qui conduit & Tamatavo ? Aiza no 
làlana mankany Tuamasina? Voilà le 

— le plus court. Ity no làlana fohy in- 
drindra. Vous vous trompez de—. Diso 
làlana bianao. Continuez votre—. Ny 
fà/anao zorina, zoi y ny làlanao. —fai- 
sant. Tany andàlana. 2° fig. Làlana. Il 
s'est éloigné du— de ta vertu. Niala tamy 
ny làlan 'ny hatsaram-panaby izy. Le— 
de la gloire lui est ouvert. Ei'a au anoloa- 
nyny làlan' ny voninahitra. || loc. Faire 
son—. Maudioso voninahitra, harena. 
Suivre lo — battu. Manaraka ny fanao. 

CHEMINÉE, sf. 1* Lafaoro, fivoaban- 
tselroka. La — est trop étroite. Ety loa- 
tra ny lafnoro, etc. 2°— , Somonia, ta- 
dlny. Nettoyez la — du fusil. Diovy ny 
so mon ia m- basy, tad in i m- basy. 

CHEMINER, vn. Mizotra, mandeha. 

CHEMISE, sf. Akanjo lobaka. Il a vendu 
jusqu à sa—. Naurndiny avokoa mbamy 
ny lobany ; fig. nahiutsany avokoa 
mbamy uy teny an-kodiny. 

CHEMISETTE, sf. Akanjo bory tanana. 

CHENAPAN, 8m. Kariu' olona, aiikau* 
oloua, olona tsy vanona, olona isy man- 

CHÊNE, 8m. Ua.va, fjary. 

CHÊNE AU, a m. Fantsona tan lira no 
awy uy volombodin-trano. 

CHENIL, «m. 1° Tranon' alika. 2* fig. 
Traiio laisikely. 

CHENILLE, af. — arpenteuse. Oii-pan- 
jeby. —qui mange les patates. Bibim- 
bomanga. — ues songes. Bibin-ts.onjo. 

CHENU, UE, adj. Fotsy volo. Devenir 
— . Mihafolxy volo. 

CHER, ÈRE, adj. et a. i* Malala, tsy 
ioy, uaua, mauiy. Mon — fils. Ry zanako 
malalako, tsy foiko, ry sombiu' aiko. 
Mon—, ma chère Ry malala. Il n'a rien 
de plus — que l'honneur. Tsy uiisy tia- 
ny, maminy mihoatra ny voninahitra. 
2 Q — , Saro-bidy,uilo, hangaua. Lesétoires 
sont chères eu ce momeut. Saro-bidy, 
etc., izao ny lâmba. 

Cher, ado. 1* Sarotra, lafo, hangana. Ce 
marchand vend—. Manao sarotra, etc., 
mivaio-bolony io mpivarotra io. 11 a 
acheté—. Nividysarofra, lafo, — volony 
izy. %• fig. Vendre sa vie bien—. Ma- 
hal'aty lahavalo betsaka vao mat y, mi- 
lofo. Il me le paiera—. Hasiako mafy, 
hofaiziko izy, hataoko mahita ahy izy. 



CHERCHER, va. f Mitady, mikataaka, 
uiikaroka, mi sa va, manao savahao, mila. 
—un emploi. Mitady, mikatsaka ra- 
haraha. —avec soin, —partout. Miha- 
rokaroka, misavasava, manao «aoa- 
hao.— un voleur dans le village. Mika* 
rokaroka, mixacasava mpangalatra ao 
anatin'ny vohitra. — querelle à quelqu'un. 
M lia a*isa. —la gloire. Mitady, mika- 
tsaka, mila voninahitra. 2*— f Maka. Il 
est allé— le médecin. Naka ny dokotera 
izy. On a envoyé— votre père. Nampa- 
nalaina ny raiuao. 

Se chercher vpr. Mifampitady, mifam- 
pikatsaka, mifampikaroka. 

CHERCHEUR, EUSE, $. Mpitady, 
mpikatsaka. 

CHÈRE, 8f. Hanina. Il aime la bonne—, 
'lia hamm-iy izy. Faire bonne—. Afi- 
hinam py, manao vakim-borona. Faire 
maigre—. Manao hanina mi tan a nyai- 
ua, milsitsy hanina. 

CHEREMENT, adv. i* Amim-pitiava- 
ua« Je garoe — l'image que vous m'avez 
douuée. lahmziko amim-pitiaoana ny 
sary uomeuao ahy. 2 # — , Sarotra, lafo. 
3 - fig. Veudre— sa vie. Comme Vendre 
ba Vie bien cher. Voy. Cher. 

CHisîtil, IE, p. et adj. Tiana, malala, 
is>y ioy, uaua, uiamy hoditra. Viens, mon 
eiilaui— . Avia, ry zauako malalako. Uy 
foiko, ry souioiu' ai*o. Il est— de tous 
ses coujpaguous. Ta y foy, tian' ny na- 
mauy relie ua, matny hoditra amy ny 
uamauy relie ira izy. 

— , 8. Maiala. Vieus, mon—. Avia, ry ma- 
/a/a. Voila son—. Io no malalany. 

CHERIR* va. Tia. Il chérit son épouse, 
i'ia vauy izy. 

Se ch6nr, upr. Mifankatia. 

CHERTÉ sf. Hasarotam-bidy. 

CiHjsiRUiilW, sm. 1* Kerobina. 2*—, Za- 
za kely mahaiatitaty. 

CHjs/TIF, IVE, adj. f Farofy, saozani- 
na. Euiaui— . Zazakely/aro/y. etc. 2 # — , 
Tsinontsinona, kely lbaua. Va-t-en, — 
animal. Maudehana, ry biby tsinontsi- 
nona. La récolte uu riz a été chôtive. 
Tsinontsinona, etc., ny vary vokatra. 

CHÉTIVEM14T, adj. Kely foana. Vivre 
— . Mihiuana kely foana; manao sakafo 
ambany foitra lalandava. 

CHEVAL, sm. Soavaly.— de bois. Soa- 
valy hazo. Être à—. Mitaingm tsoava- 
ly, miantsoavaly. Monter à—. Mia- 
katra ambony soavaly. Faire monter 



Digitized by 



Google 



cm 



— 123 — 



CEI 



qiielqu' un a — . Mampitaingin-fsoara- 
ly olona. Aller à— sur un bâton. Ma- 
nao soavaly tehina. || loc. Remède de — . 
Fanafody mahery. Fièvre de — . Tazo ma- 
fy. Il est à— sur les règles de la gram- 
maire. Mnhoy dia mahey ny lalan' ny 
grain ara izy. Ecrire une lettre è — . Mam- 
pitondra taratasy mipy faodrahonana. 
Monter sur ses grands chevaux. Miavo- 
navona, misafoaka, mandroatra. Fermer 
l'écurie quand les chevaux sont dehors. 
Fisorck* ilay jamba, voa vao miLIlana. 

CHEVALER, ta. Manobana.— un mur. 
Manohana rindrina. ' 

CHEVALERESQUE, adj. Mendrika 
ny chevalier. 

CHEVALERIE ,8/". Tcctry ny chevalier. 

CHEVALET, sm. l°— , Fampijaliana ny 
martiry taloha. 2°— Tohan-dukanga. 3 # 
— , Soavaly bazo. 

CHEVALIER, sm. Miaramila malaza 
taloha. Q —d'industrie, Fetsy ratsy, mpi- 
felsy. 

CHEVAUCHER, vn. Mitsangantsanga- 
na mitaingin-tsoavaly. 

CHEVÊCHE, sf. Torotoroka. 

CHEVELU, UE, adj. 1* Lava volo. Clo- 
dion le—. Clodion lava volo. 2 # fig. 
Bodidinim-pahazavana manjavozavo. Co- 
mète chevelue. Komety hodidinim-pa- 
hazavana manjavozavo. 

CHEVELURE, sf 1* Volon-doha.2 # /?0. 
Fahazavana manjavozavo amy ny ko- 
mety. 

CHEVET, sm. Ondana. Je me suis as- 
sis au — du malade. Nipetraka tao akai- 
kin' ny ondari ny marary aho. 

CHEVEU, sm. Volon-doha. Un—. Sin- 
gam-6o/o. Il ne s'en est pas fallu de 
l'épaisseur d'un— qu'il ne touchât l'oi- 
seau. Singam-bolo monja no tsy naha- 
vcazan' ny vorona. Il a les cheveux 
crépus. Ngita volo izy. Il a les cheveux 
lisses. Tsc-oo/o izy. Il a les cheveux 
frisés. Oty tolo izy. Se prendre aux 
cheveux. Mifandrori-6o/o, mifanjihitra, 
miady. Il s'arrache les cheveux de dé- 
sespoir. Onotany ny volony noho ny 
famoizam-pony. Il perd ses cheveux. 
Miongo-bo/o izy. 

CHEVILLE* sf. t* Hombo, tsimatra.— 
de cuivre. Hombo varabina. —de bois. 
Hombo hazo. Chevilles servant à fixer 
les tentes. Tazma-day.firambotra. —du 
pied. Kitrokely. Vfig.Wne lui va pas à la 
— du pied. Ambany faîadiany izy.— ou- 



vrière. Olona foto-draharaha anankiray. 
CHEVILLER, ta. Manisy hou- bu, n»a- 
nombo. — une table. Manisy hombo, 
etc., latabatra. 

CHÈVRE, sf. !• Osivavy. 2 # — , Foza. 
3* fig. Il s>ait manager la — et le chou. 
Mahay roa izy, solrobe lava tango izy. 

CHEVREAU, sm. Zanak'osy, vanto- 
tr'uby. 

CHEVRETTE, sf. Patsa, patsau'orana. 

CHEVRIER, 1ÈRE, s. Mpiaudiy osy. 

CHEVRON, sm. !• Lohatrano. 2*—, Ga- 
loua ao amyny sandry Lavian'ny miara- 
mila milaza ny laona nahamiarunnla azy. 

CHEVROTANT, AME, adj. Mibura- 
reoka. Voix chevrotante. Feo mibara- 
reoha. 

CHEVROTEMENT, sm. Fibarareoka. 

CHEVROTER, in. Mibarareoka. 

CHEZ, prep. An:y. Il est — lui. Any 
aminy izy. Je viens de — mou jère. 
\ao a\y tany amy ny uada aho. Il n'en 
était pas ainsi — les Roibains. Iby mba 
toy izauy tamy ny homana. C'est une 
chu se anôiée — moi. Zavatra raikitra ao 
amy ny baikoizany. || loc. Un — soi. Tia- 
no. 11 n'a pas un —soi. Tsy manan-frano 
izy. 

CHICANE, sf. {• Don-tany, kapo-tau- 
droka. *•— , Akisa, lonoiia, vanmy, so- 
tasuta, antsongony, anisonibany, tsougo 
teny. anlendry vary. 

CHICANER, ru. 1* Manao don-tany, 
— kapo-tandroka. 2* —, Mila akiba, — 
tonoiiy, — vaniny, — sotasula, — auy, — 
antsongony, — antsontsany, — voat*ia- 
ry, miiboiigo teny, manao anlendry va- 
ry. — sur des paioles échappées. Mi" 
taon go teny, manao anlendry vary 
amin' izay vava lalsaka. 

— , va. 1 # Manangana ady. -r ses voisins. 
Manangana ady amy ny olona akai- 
kiny. 2 V — , Manahiraua. Cela me chica- 
ne. Manahirana ahy izany. 

8e chicaner, vpr. Miiampila akisa, etc. 

CHICANEUR, EU8E, *. et ad;. Mpi- 
la akisa, etc. 

CHICANIER, 1ÈRE, s. et adj. Mila 
akisa amy ny zavatra tsinontsinona, etc. 

CHICHE, adj. f Mabihitra loatra, kely 
tânana, kely biratra. 2° fig. — de paro- 
les. Vitsy teny, jahidy, jomôka. 

CHICHEMENT, adu. Amin-kahihirana, 
kely tânana. 11 récompense—. Mahihi- 
tra, kely lanana izy, raha mamalysoa, 

CHICORÉE, sf. Balady ngita. 



Digitized by 



Google 



cm 



— 124 



CHO 



CHICOT, sm. 1* Vody tronga. 2»—, Vo- 
cly ni t'y. 

CHIEN, ENNE, s. f Alika, amboa. 
—de garde. Alika rapiambina. —cou- 
chant. Alika mamiady; fig. olona man- 
dudy. Vivre comme un — . Mialikalika 
fitondran-lena, manao fltondran-tenan' 
amboa. i a fig. Mener une vie de—. Mi- 
kokokoko. Quel — de froid ou quel froid 
de—! Hatsiaka re izanyl C'est un mé- 
tier de—. Rabaraha manasa-poana izany. 
Entre — et loup. Mivoa-dambo, maza- 

—, sm. Fem-bas£. [va ratsy. 

CHIENDENT, sm. Fandrotrarana. 

CHIFFON, sm. 1° Voro-damba, voro-ki- 
tsay, vorotra.— de papier. Voro-tara- 
tasy. 2 B — , Zavatra tsinontsinona. 

CHIFFONNÉ, ÉE, p. et ad;. Voafo- 
zufoza, noi'ozalbzama, voavi ravira, novi- 
ravi raina. Elofiu chiffonnée. Lamba coa- 
fozafoza, etc. 

CHIFFONNER, va. !• Mamozafoza, 
mamiravira.— du papier. Ma mozafoza, 
etc., taratasy. 2° fig. Mauahiraua. Cet- 
te nouvelle me chiifonne. Manahirana 
ahy u.tny zava-baovao izany. 

CHIFFONNIER, 1ÈRE, s. Mpamory 
vo ru- dam ba. 

CHIFFRE, sm. 1° Marika. Chiffres ro- 
mains. Marika romana. Chiffres arabes. 
Marika arabe. 2'—, Tontaly. Quel est 
le— de vos dépenses annuelles ? Iloa- 
trinona no tontalin' ny vola laninao 
isan-taona ? :j"— , 1 auafohezana anaraua. 
Graver un — sur un cachet. Misokitra 
fanafohezana anarana ao amy ny 11- 
tomboka. 

CHiJtrii'xtER, vn. Manao marika, ma- 
natontaly. Il ne sait pas—. T*y mahay 
marika, manatontaly izy. 

—, va. Manisy isa.— les pages. Manisy 
isa ny pejy. 

CHIFFRE U H, sm. Mpahay marika, 
mpanaluntaly mahay. 

CHIGNON, sm. I* Hatoka. 2-—, Bonta- 
na an-katoka. 

CHIMÈRE, sf. Hevi-dravina, hevitra 
ambony, hevi -potsy. Il se crée des chi- 
mères. Mamorona hevi-dravina, etc., 
ao an-tsainy izy. 

CHIMÉRIQUE, adj. \° Mpanao hevi- 
dravinu,— heviLra ambony,— hevi-po- 
tsy. C'esi-un esprit—. Mpanao hevi- 
dravhia, etc., izy. 2°— , Forotiin' ny sai- 
na fotsiny, hevi-dravina, hevitra am- 
bony, hevi-potsy, tsy misy antony,— 
fotony. Un être—. Zavatra foronin'ny 



sain a fotsiny. Ses projets sont chiméri- 
ques. Hevi-dravina, hevitra ambony, 
hevi-potsy ny ftkasany. Votre crainte 
est—. Tsy misy antony, fotony ny ta- 
hotrao* 

CHIMIE, sf. Kemistra. 

CHIMIQUE, adj. Momba ny kemistra. 

CHIMISTE, sm. Mpahay kemistra. 

CHINE, 8f. Sina. 

CHINOIS, OISE, s. Sinoa. 

CHINOISERIE, sf. Taozavatra fanaon* 
ny Sinoa. 

CHIOURME, sf. Ny gadralava. Garde 
— . Mpiambina ny gadralava, 

CHIPEUR, EUSE, 8. M pi le tsy zavatra 
madinika. 

CHIQUE, sf. Paraky botaina,— tsakoi- 
na, — indraim-bava, — indray mandrapa 
ka. 

CHIQUENAUDE, sf. Tsipindy. Don- 
ner une—. Mameiy tsipindy, mana- 
tsipindy. ' 

CHIQUER, vn. Mihota paraky, mitsa- 
ko— , homam— . 

CHIRURGICAL, ALE, ad). Momba 
ny chirurgie» 

CHIRURGIE, sf. Fahaizana mandidy 
marary 

CHIRURGIEN,8W.Dokotera mpandidy. 

CHIURE, sf. Tain-dahtra. 

CHLOROFORME, sm. Fanoranana. 

CHLOROFORMISER,ua. Manorana. 

CHOC, sm. .1* Dona, poka, gona, paika, 
katroka, tidona, fipoka, figona, flkatroka. 
Le— des verres. Dom-bera. Au moin- 
dre— il tombe. Raha donina, pohina, 
gonina, pohina kelyioana izy, diapo- 
tiaka. ï'fig. Ady, ihanoherana. Du— des 
idées jaillit la lumière. Ny ady hevitra 
mahazava ny zavatra, ny fi sa va sa van a 
ny ravmy no ahitana nyiolony. 3 - — , Lo- 
za. Il a reçu un rude—. Nidiran-doza 
maiy loatra izy. 

CHOCOLAT, sm. Sokolà. 

CHŒUR, sm. 1* Antokom-pihira. Chan- 
ter en—. Miara-mt/ura, manao rodobe. 
2»—, Fitoerana masina manodidina ny 
otely. H Enfants de— . Mpisenvy lamesa, 
ankizilahy madinika miakanjo amy ny 
fombam-pivavahaoa. 

CHOIR, vn. Potraka, mianjera. Il s'est 
laissé—, Potraka, nianjera izy. 

CHOISI, IE, p. et adj. Voafldy. nofldina, 
tsara iidy, voafantina, nofantenana, tsara 
fantina, voajobona, nojobonina, notson- 



Digitized by 



Google 



GHO 



— 125 - 



GHR 



gaina. Il a des mots choisis. Voafidy, 
voafantina ny teniny. 

CHOISIR, va. Mifldy, mifaatina, mijoho- 
na, mitsonga. Choisissez vos amis. Fi- 
dio izay ho sakaizanao. 

CHOIX, «m. Safidy, fldy, flfldianana.fan- 
tiaa, flfantenana, fljobonana, fltsongâna. 
Prenez à votre— les objets qui sont sur 
la table. Makâ amy ny zavatra eo ambo- 
ny la ta ba ira araka izay safidinao. Vous 
avez fait un bon — de livros. Tsara fidy, 
tsara fantina, voafidy, voafantina, 
voajobonu tsara ny bokinao. Une jeune 
esclave de—, rsongavavy. 

CHOLÉRA, sm. Barik* olona, kolerâ. 

CHOLÉRINE, sf. Harokaty. 

CHOLÉRIQUE, adj. et a. Azon'ny ko- 
lerâ. 

GHÔMAGE^m. Andro tsy iasana, tsy 
fiasana. Déduisez le— de cet ouvrier. Vo 
noy ny andro tsy niaaan* io mpiasa io. 

CHÔMER, en. Mamono andro, tsy vole- 
na, tsy iasana. Un bon ouvrier ne chô- 
me pas. Ny mpiasa mazoto tsy mamono 
andro. Ge terrain-chôrae depuis deux 
ans. Tsy riODoteu javatra hatramy ny 
roa taona io tany io. Ge moulin chôme. 
Tsy iasana io milioa fltotoam-bary io. 

—, vsu Tsy miasa amy ny fety. On chôme 
celte fête. Tsy iasana izany fety izany. 

CHOPINE, sf. Tavoahangy tnpany. Boi- 
re une — de vin. Misotro divay eran' ny 
tavoahangy tapany. 

CHOQUANT, ANTE, adj. Mahasoso- 
tra. mahadikidiky. Il dit des paroles cho- 
quantes. Mandefa teny mahasosotra, 
etc., izy. 

CHOQUER, va. 1* Mandona, midona, 
mamoka, mipoka, mangona, migona, mi- 
paika. mikatroka. —les verres à table. 
Afandom-bera, manao dom-bora. Le 
navire a choqué la barque. Nandona, 
namoka, nangona nylakananysambo. 
Lassiette a choqué le verre. Nidona, ni- 
poka, nipaika taray ny gilasy ny lovia. 
2* fig. Mahasosotra, raahadikidiky. Il cho- 
quait le peuple par son orgueil. Nahaso- 
sotrâ, nahadikidiky ny vahoaka ny 
avonavony. Ce mot choque l'oreille. Ma- 
hadikidiky ny sofina izany teny izany. 

8e choquer, vpr. 1* Mifampidona, mi- 
fampipoka, mifampigona, mifarapipaika, 
miïalroka. Les doux barques se choquè- 
rent fortement. Nifampidona, nifam- 
pipoka, nifampigonajnafy ny lakana 
roa. Les deux armées se choquèrent avec 
impétuosité. Nikatroka mafy ny taflka 



roa. Voy. Sb hburter. 2° fig. Sosofra. Il 
se choque de la moindre parole. Teny 
kely foana dia mahaso <otra azy. 

CHORUS, sm. Faire—. Mihira indray mi- 
redona; fig. manaiky. 

CHOSE, sf. Zavatra. Dieu a créé toutes 
choses. Andriamanitra nahary ny zava- 
tra rehetra. Quelle est cette—? Inona 
izany zavatra izany? Ce mot s'emploie 
pour les personnes et les choses. Azo ila- 
zana ny olona sy ny zavatra io teny io. 
Il manque des choses nécessaires. Ny 
zavatra ilaina indrindra no tsy anana- 
ny. Il raconta la—en ces termes. Toy izao 
no fltantarany izany zavatra izany. 

CHOU, sm. Laisoa. || —de Chine. Anan- 

tsongaberavina. —palmiste. Tsoa-palafa. 

Mon petit—. Ry sombin'aiko. 
CHOUCHOUTE, sf. Sosoty. 
CHOUCROUTE, sf. Na h andro mariki* 

vy alao amy ny laisoa voatetika. 
CHOUETTE, sf. Vorondolo. 
CHOYER, va. Manolokolo, mampihan- 

ta.— ses enfants. Manolokolo, etc., ny 

zanany. 
Se choyer, vpr. Mitandrin-tena, miahy 

tena. 
CHRÊME, sm. Le saint—. Ny diloilo 

masina. 
CHRÉTIEN, ENNE, adj. et a. Kris- 

tiana. 
CHRÉTIENNEMENT, adv. Hoatry 

ny kristiana. Se conduire—. Manao ti- 

tondran-tena kristiana. 
CHRÉTIENTÉ, sf. Ny Kristiana rehe- 

Ira. 
CHRIST, sm. 1° Kristy. 2'—, Sariny Je- 

so-Kristy mifantsika. 
CHRISTIANISME, sm. Ny fivavaha- 

na kristiana. 
CHRONICITÉ, sf. Faharotana ola. 
CHRONIQUE, sf. Tantara, tetiarana. 
— , adj. Maharitra ela. Maladie—. Areti- 

na maharitra ela. 
CHRONIQUEUR, sm. Mpitantara. 
CHRONOLOGIE, sf. Fahalalana ny za- 
vatra amy ny tantara araka ny fifandim- 

basan' ny taona nisehoany. 
CHRONOLOGIQUE, adj. Araka nyfl- 

fan<limbasan' ny laona. 
CHRONOLOGISTE, sm. Mahalala ny 

zavatra amy ny tantara araka ny fiïan- 

dimbasan* ny taona nisehoany. 
CHRONOMÈTRE, sm. Famantara* 

nandro tsara indrindra. 



Digitized by 



Google 



CIC 



12Ô — 



CIN 



CHRY3ALIDE, sf. Soherina, zana- 
damly. 

CHUCHOTEMENT, «m. Bitsibitsika, 
ritsodriisoka, takoritsoka. 

CHUCHOTER, vn. Mibitsibitsika, mi- 
ritsodritsoka. mitakoritsoka. On ne «ioit 
pas— en société. Tsy t^kony hibitsibitsi» 
ha, etc., ao am-pivoriana. 

—, m. Mi bitsibitsika, miritsodritsoka, 
manoho-tsoflna. Il chuchota quelques 
mots à l'oreille de son ami. Nibitsibi- 
tsika, niritsoirilso'iakely tamy ny sa- 
kaizany, nanoho-tsofina kely ny sakai- 
zany izy. 

CHUGHOTBHIB, sf Bitsibitsika, ritso- 
dritsoka, takoritsoka. 

CHOCHDTBUH, EUSB, s. Mpibitsi- 
bitsika, rapiritsoIriUoka,nipitakoritsoka. 

CHUT, int. Mangina! 

CHUTE, sf. I* Hilavoana. fahapotraha- 
na, fianiera, fiantonta, lihintsana, flrara- 
ka. Faire une—. Laoo, potraka, mian- 
jera. La— des eaux d'une cascade. Ny 
fianjera. fiantontan' ny rano amy ny 
riana. La— dos feuilles, des cheveux. Ny 
fihintsana, firaraky ny ravin-kazo, ny 
volo. || toc. — d'eau. Riana. À la — du 
jour. Takariva. 2* fig. Fionganana, fa- 
baravana. La— d'un roi, d'un ministre. 
Ny fionganari ny mpanjaka, ny minis- 
tra. Li— d'un empire. Ny faharavan'ny 
fanjakana. .3*— , Fahotana. La— d'Adam. 
Ny nanotany Adama. 

CI, ado. Ity, itsy, alsy, izao. ato. Cet hom- 
me—. Itj, itsy olona itj, itsy. En ce 
temps—. Amiu'îf^, izao an.Iro ity, izao. 
En ce moment—. Anxehitriny izao. Par 
—par là. Atsj ary. Gi-git un tel. Ato 
ranona no milevina. 

Cl-d333U?, ci-devant, toc. ado. Teo 
aloha, taloha, teo ambony, rahateo. Com- 
me il a été dit—. Araka izay voalaza teo 
aloha, teo ambony, rahateo. Paul ci- 
devant cord Mimer. Paoly m^anao kira- 
ro teo aloha, taloha. 

Ci-dessous, cl-iprès, toc. ado. Atoao- 
riana. ato ambany. Nous verrons—. Ho 
hitantsikaato aoriana, etc. 

Ci-contre, toc. ado. TandrifiVity. La 
page—. Ny pejy tandrifin'ity. 

CIBLB, sf. Tigetra. 

CIBOIRE, sm Siboara, kapoaka masina 
fitoeran'ny E)karistia. 

CICATRICE, sf. Holatra, hola-pery. 

CICATRISATION, sf. Fahasitranan'ny 
fery. 



CICATRISER, va. !• Mahasitrana, 
mampanaritra. Le fer rouge a cicatrisé 
la plaie. Ny vy mena no nahasit rana, 
nampanaritra ny fery. 2°— , Manisy ho- 
latra. La petite vérole lui a cicatrisé la 
figure. Nanisy holatra ny tarehiny ny 
nendra. 3* fig. Mampionona. Le temps 
cicatrise les plaies du cœur. Nyela mam- 
pionona ny alahelon'ny fo. 

Se cicatriser, vpr. Mihasitrana, mana- 
ritra. 

CIDRB, sm. Zavatra fisotro atao amy 
ny ranom-poma. 

CIEL, sm. 1° Lanitra, habakabaka. Les 
étoiles brillent au—. Mamirapiratra eny 
amy ny lanitra, etc , ny kintana. Le- 
ver le3 yeux an—. Miandrandra ny te- 
ndra. Le— est devenu clair. Niharaa- 
dio ny lanitra. Son âme est montée 
au—. Niakatra any an-danitra ny fa- 
nahiny. 2°— , Tany. Changer de—. Mi- 
Ûndra tany. 3*— , Andriamanitra. Le — 
l*a voulu. Sitrak'Andriamant/ra izany. 
H — délit. Tatarom-pand riana. 

CIERGE, sm. Labozy savoka. 

CIGALE, sf. Jorery. 

CIGARE, sm. Sigara. 

CIGARETTE, sf. Sigarety. 

CIGOGNE, sf. Vorona mitovy amy ny 
vano. 

CIGUË, sf. Ahitra misy poizina. 

CIL, sm. Volomaso. 

CIIjICE, sm. Akanjo malailay. 

CILLEMENT, sm. Fipy. 

CILLER, va. Mipy.— Ijs yeux. Mipy 
maso. 

—, vn. Mipy noho ny tahotra. Il n'a pas, 
cillé. Tsy nipy akory izy. 

CIME, sf. Tendro, tampony. La— d'un 
arbre. Ny tendron* ny hazo. La— d'une 
montagne. Ny tampon* ny tendrombo- 

CIMEXT, sm. Simentra. [hitra. 

CIMENTER, t?a. {• Manisy simentra. *• 
fig. Manamafy.— l'amitié. Manamafy 
ny ÛTarikatiavana. 

CIMETERRE, sm. Sabatra solangsu 

CIMETIÈRE, sm. Tany fandevenana. 

CIMIER, sm. Sangan-taatroka valala mi- 
hoatra. . 

CINÉRAIRE, ad/. Misy lavenom-paty. 
Urne—. Siny bakolin'ny ntaolo nisy la- 
venom-paly. 

CINGLER, vn. Mandeha — en haute 
mer. M an de h a ao ampovoan' ny raao- 
masma. 



_■ 



Digitized by 



Google 



cm 



— m — 



CIR 



—, va. Maroitsoka. Il Un cingla le visage 
d'un coup de baiine. NofH*o*iïny t no- 
firitsohany, nofafazany rotsa-kazo ny 
tavany. Il fût un vent qui cingle le vi- 
sage. Fitsohan' ny rivotra ny tarehy. 
CINQ, adj. num. 1° Dimy. —fois. In-di- 
my. —jours, ffadimiana. —par—. Tsi- 
dimidimy. Partagez cette pomme en—. 
Dimio io poma io. Elle est partagée on—. 
Voadimy, nodimina, midimy izy. 2° 
—, Fahadimy. Page—. Takelaka faha- 
dimy. 
— , sm. Dimy. Il est arrivé le— octobre. 

Tonga tamy ny dimy oktobra izy. 
CINQUANTAINE, sf. f Dimam-polo. 
tokony ho dimam-polo. 2*—, Fahadi- 
main-polo taona II a atteint la—. Naha- 
tratrany fadimam-polo taonany izy. 
CINQUANTE, adj. num. !• Dimam- 
polo. 2*—, Fahadimam-polo. Page—. 
Pejy fahadimam-polo, 
— , sm- Dimam-polo. 
CINQUANTIÈME, adj. Fahadimam- 
polo. 
— , sm. Ny arapahadimam-polony. Les 
trois cinquantièmes. Ny telo ampaha- 
dimam-polony. 
CINQUIÈME, adj. Fahadimy |) toc. Fai- 
re une chose pour la— fois. Manindimy. 
Pour la— fois. Fanindiminy. 
—, sm. Ny ampahadiminy. Les doux cin- 
quièmes. Ny roa ampahadiminy. 
CINQUIÈMEMENT, adv. Fahadimy. 
CINTRE, «m. Andohalambo. 
CINTRÉ, fiE, ad/. Misy andohalambo. 
Porte cintrée. Varavarana misy ando- 
halambo. 
CINTRER, va. Manisy andohalambo. 
Cintrez toutes les fenêtres. Asio ando- 
halambo daholo ny varavarankely. 
CURAGE, sm. 1° Sirazy. 2*—, Fanasavo- 

bana, fanosoran-tsavoka. 
CIRCONCIRE, va. Mandidy foilra, ma- 

mora. 
CIRCONCIS, ISE, p., adj. et sm. 
Voadidy foitra, nodidiam-poitra, vo a fo- 
ra, aoforana, voalehilahy, voasikina, no- 
sikinana, afa-trosa. 
CIRCONCISION, sf. Fandidiam-poitra, 

femorana, basoavana. 
CIRCONFÉRENCE, sf. 1* Fari-bola- 
na. Tracer une— sur le papier. Manao fa- 
ri-bolana amy ny taratasy. 2°— , Ny ma- 
nodidina. La— d'une ville. Ny manodi- 
dina ny tanâna. 3*—, Hoditra. Le sang 
est porté du centre à la— par les artères. 



Ny ra avy ao anatin" ny vatana entin'%y 
artera ao nmy ny hoditra. 

CIRCONFLEXE?» ad/. Misatroka, misa- 
ron-doha. Mettez un accent— sur Va. So- 
rato â misatroka. etc. 

CIRCONLOCUTION,/^. Teny miolaka. 

CIRCONSCRIPTION, sf. f Famarita- 
na, famerana. 2«— , Fari-tany, fizaran- 
tany. 

CIRCONSCRIRE, va. Mamaritra, ma- 
metra, manisy manodidina. 

CIRCONSCRIT, ITE, adj. Ety. Espa- 
ce—. Fitoerana ety. 

CIRCONSPECT, ECTE, adj. Malina. 
Il est— dans ses paroles et dans ses 
actions. Malina amy ny teniuy sy ny 
ataony izy. 

CIRCONSPECTION, sf. Haraalina, ha- 
malinana. 

CIRCONSTANCE, sf. Andinidinika, 
toe-diahiraha, fotoana. Il, raconta jus- 
qu'aux moindres circonstances de cette 
affaire. Nitantarany andinidinik' izany 
raharaha izany izy. Examiner toutes les 
circonstances. Mandinika ny toe-draha- 
ra/ia samihafa. La circonstance est fa- 
vorable. Tsara ny fotoana. 

CIRCONSTANCIÉ, ÉE, adj Voalan- 
tara tsirairay, voavisavisa. H donne des 
détails circonstanciés sur sa mort A/ï- 
tantara tsirairay, ma mita visa ny za* 
vatra momba ny nahafatosany izy. 

CIRCONSTANCIER, va. Mi tan tara 
tsirairay, mamisavisa. 

CIRCONVALLATION, sf. Hady sy 
manda manodidina Faire la — d'un 
camp. Manao hady sy manda mano- 
didina ny lasy. 

CIRCONVENIR, va. Manangnly, ma* 
noloky. —les juges. Manangoly, etc., 
ny mpitsara. 

CIRCONVENU, UE, adj. Nangolena, 
voasoloky, nosolokfna. 

CIRCONVOISIN, INE, adj. Manodi- 
dina. 

CIRCONVOLUTION, sf. FiolikoUka, 
fltambolimbolina. Les circonvolutions 
des intestins. Ny fiolikoliky ny tsinay. 
Les circonvolutions d'un roui «au de fil 
de fer. Ny fitambolimbolin' ny horo- 
nan-taroby. 

CIRCUIT, sm. !• Ny manodidina. Les 
murs de la ville ont vingt mille de — . 
Mi*y roapolo maily ny manda manodi- 
dina ny tanâna. 2°— , Olaka, olika, sa~ 
/elika. Le chemin fait un long— à l'ouest. 



Digitized by 



Google 



CIS 



- 12e 



CIV 



ijfiolaka, miolika, misafelika lavitra 
ny lâlana auy andrefana. 3* fig. —de 
paroles. Teny miola'ca, sasin-teny. 

CIRCULAIRE, ad/. Vorivory. kivori- 
vory, manao fari-bolana. Ligne—. Tsi- 
pika vorivory, kivorivory. Mouvement 
— . Fihetsehana manao fari-bolana. 

—, sf. Taratasy tnltovy ampitondraina 
amy ny olona maro. 

CIRCULAIREMENT, ado. Vorivory, 
kivorivory, manao fari-bolana La lnne 
se meut—. Ny fandehan'ny volana ma- 
nao fari-bolana. 

CIRCULATION, sf. f Fiverimberena- 
na, fivoivoizana, fivezivezena. 2* fig. 
Fielezana. 

CIRCULER, vn. 1° Miverimberina, mi- 
voivoy, miv^zivezy. Le sang circule dans 
le corps. Miverimberina, etc., anaiin* 
ny vatana ny ra. Le peuple circule sur 
la place. Mivoivoy, mivezivczyeo an- 
kianja ny vahoaka. 1* fig. Miverimbe- 
rina, mivoivoy, raivezivezy. L'argent 
circule. Miverimberina, etc., ny vola. 
3«_ t Miely. Le bruit a circulé rapide- 
ment. Niely faingana ny tsaho. 

CIRE, sf. 1° Savoka. Enduire de—. Ma- 
noso tsavoka, manavavoka. 2 a — , La- 
bozy savoka. Il brûle de la—. Manao jiro 
labozy savoka izy. il — à cacheter. Lo- 
ko fanaovan-kase. 

CIRER, va. i # Manasavoka, manoso-tsa- 
voka. 2°— , Miborosy kiraro. 

Se cirer, vpr. 1° Savohana. 2 # — , Boro- 
sina. 

CIRQUE, sm. !• Kianja Vorivory flla- 
laovana tamy ny Romana. fa indrin Ira 
fifanalan' ny" soavaly hazikazaka. 2 # — , 
Tokotany fanaovana dihim-bazaha. 

CISAILLE3, sf. pi. Hetim-by, hetim-bi- 
folsy, hetim-barahina. 

CISEAU, sm. 1* Fandraka. —de menui- 
sier. Fandraka. —de maçon. Fandra- 
bato. —de sculpteur. Fandraka flsoki- 
rana, 2*— , Fisokitra. Il aie — délicat. 
Kanto fisokitra izy. 

Ciseaux, sm. pi Hety. Une paire de—. 
Hety. Couper avec des—. Manely. 

CISELER, va. Misokitra. 

Se ciseler, vpr. Sokirina. 

CISELET, sm. Fandraka kely flsoki- 
rana. 

CISELEUR, sm. Mpisokitra. 

CISELURE, sf. Fisokirana, sokitra, izay 
voasokitra. 

CITADELLE, sf. Batery. . . 



CITADIN, INE, s. Mponina amy ny 

renivohitra, ambonivohitra. 
CITATION, sf. f Fakana olona hotsa- 
raina. Le juge lui a envoyé une—. 
Nampaka azy hotsaraina ny mpitsara. 
2°— , Fakan-teny. Cette— de l'Ecriture 
Sainte est fausse. Diso; izany fakan-te* 
ny avy amy ny Soratra Masina izany. S~ 

CITÉ, */*. Tanana lehba, renivohitra. | 
loc. Il a acquis le droit de—. Mahazo ma- 
nao ny alaon'ny zana-tany izy. 

CITER, va. 1* Marnpaka olona hotsaraina, 
miantso— . Voy. Assigner. 2*—, Maka 
teny, milaza, manao, mankalaza. — quel- 
ques paroles de l'Evangile. Maka teny 
sasany avy amy ny Evaujely. Il serait 
trop long de— tous les noms. Lava loa- 
tra ny milaza ny auarana rehetra. On 
le cite parmi les plus habiles. Atao aa' 
isan' iziy mahay indrtndra izy. Il est ci- 
té pour sa bravoure. Ankalazaina noho 
ny herim-pony izy. 

Se citer, vpr. Manao ny nataony na ny 
voalazany ho ohàtra. 

CITÉRIEUR, EURE, adj. Aty an-dafy. 

CITERNE, sf. Dobo fanangonan-dra- 
nonorana. 

CITOYEN, ENNE, s. Mponina amy ny 
renivohitra. Les citoyens de Rome. Ny 
mponina any Homa. 2°— , Zana-tany, 
tompon-iany, vahoaka. Les citoyens fran? 
çais. Ny zanatany, ny tompon-lany 
frantsay. Devenir-— français. Tonga oa- 
hoaka frantsay. || loc. C'est un bon—. 
Tia tanin-drazana izy. 

CITRON, sm. Voasary makirana, — 
mandina. 

— , ad;. Mivolom-boasary. 

CITRONNA, ÉE, adj. Nasiana ranom- 
boasary. misy fofom-boasary. 

CITRONNELLE, sf. Veromanitra. 

CITRONNIER, sm. Voasary, foto-boa-» 
sary. 

CITROUILLE, sf. Voatavo. 

CIVETTE, sf. Jaboady. 

CIVIÈRE, sf. Fiara, ftlanjam-bato. 

CIVIL, ILE, adj. l°Momba nyzana-ta-* 
ny.— ny tompon tan y,— ny borozano. 
Droits civils. Izay azon' ny* z&natanys 
tompo-tany alao. Emploi—. Rahara- 
b&mborozano || lo6. Guerre civile. Ady 
an-trano. Procès — . Ady madio. Droit 
— . Lalàna momba ny ady madio*. 2 # — , 
Mahay raanaja, mahalala fombs. C'est 
un homme fort—. Olona mahay rrianan 
ja, etc., izy. 



Digitized by 



Google 



eu 



ift —, 



CU 



ÛIVILEMENT, adt>. !• Araka ny laldn' 
ny ady raadio. 2»—, \mim-panajana. Il 
reçoit— tout le monde. Raisiay ami?n- 
panajana ny o.'on-drehetra. 

CIVILISATEUR, TRICE, adj. Mara- 
pahendry. 

CIVILISATION, 5/t Fampahendrona, 
fahemirena, sivilizasiona. 

fclVILISER, va. Mampahendry. — les 
barbares. Mampahendry ny barba- 
riana. 

fie civiliser, vpr. Mihnhendry. 

CIVILITÉ, sf. Fanajana. Il m'a reçu 
av«»c — . Noraisiny taraim- panai ana 
àbo. Il m'a lait bien dés civilités. Nam- 
• pisoho fanajana lehibo tamiko izy. 

CIVIQUE, adj Momba ny fitiavana ta- 
nin-drazana, momba ny zana-tany. Les 
vertus civiqn»*. Ny hatsarampanahy 
momba ntj fitiivin - tanin - drazana.- 
Droits civiques. Izay azon' ny zana-te- 
ny atao. 

ttlVISME, srri. Fahazotoana hanasoa 
taoin-drazana. 

6liA.BA.no AGE, «m. !• Fivovozana 
foana. 2 a fig. Fihohahohina foana, fl- 
naonaona foana, fikafara foana. 

CLABAUDER, vn. 1* Mivovô foana. 
2 # fig. Mihobah)ha fuaria, minaonaona 
foana, mikafara f>ana. — contre quel- 
qu'un. Mikafara olona foana. 

fcLABAUDERIB, sf. Fihohahohana 
foana. 

&LABAUDEUR, EUSB, s. Mpiho- 
balioba foana, mpinaonaona foana, mpi- 
kafara foana. 

CLAIE, $f. Hazo makarakara, voniafo, 
sivana.fanintsariana. — placée au-dess'is 
du foyer pour faire sécher le bois. Vo- 
iiiafo— à passer du sable. Sivarià, fa- 
riint*anara-j»asika. 

dliAIR, AIRE, adj. !• Mazava, diavo- 
lana, nladio, mansrarangarana. Le feu 
est — . Mazava ny afo. La lune est 
claire. Diaoolana ny andro, madio 
Hy volana. Le ciel est—. Madio ny la- 
faitra. La chambre est claire. Mazava 
hy eff-lrano. Voix claire. Feo mazava*. 
Cette eau est claire. Mangarangarana 
lo rano io. 2° — , Makaraoïra, raanga- 
rahara, minify, ràahalana. Cette étof- 
fe est claire. Makarakara, màngara- 
hara, manify ity laràba ity. il a les 
cheveux clairs. Manify volo izy. Les blés 
•ont clairs. Manify, rAalxalana ny 
t%rim-bazaha\ »•— > Tanora, mataora. 



Bleu—. Manga tanora. Cette soupe est 
trop claire. Matsora loatra ity lasopy 
ity. 4* fig. Mazava, mazava fllaza. Idét 
claire. Uevitra mazava. Ce prédicateur 
n'est pas-. Tsy mazava filaza io mpi- 
tory teny io. 

— * sm. Mazava, ântoaridro, diavoîanà. 
Il fait-*. Mazava. antoandro ny an- 
dro. —de lune. Diavolana. On peut 
lire au— de la lune. Azo ainakian-teny 
ny diavolana. 

Clair, adv. {• Mazava. Voir—. àiahita 
mazava. 2'— , Mauify, mahalaua. Se- 
mer—. Manao fa l'y manify, etc. 3 # fig. 
Mazava. Voir— dans une affaire. Mahitd 
mazava ny momba raharaha ananki- 
rày. 

Au clair, lôc. adv. !• Mâdio. Tirer du' 

vin au— . Manadio, mampandry divay. 

2 B fig. Mazava. Tirer une affaire au—. 

Manazava raharaha anaukiray. 
CLAIREMENT, adv. Mazava, tsotra. 

Parler—. Miteny mazaua, etc. 
CLAIRET, adj. et sm. Divay tsy bien* 

loatra. 

CLAIRE- VOIE, sf. Vavahady na varâ- 

varana makarakara. 
A claire-voie, loc. adv. Makarakara] 
mangarahara, manify. 

CLAIRIÈRE, sf. Ny tsy misy hazo ad 
anaty ala. 

CLAIRON, sm. f Bingona. 2*—; Mpi- 
tsoka bingona. 

CLAIRSEMÉ, ÉE, adj. Manify fafy. 
Blé—. Varim-bazaha manify fafy. 

CLAIRVOYANCE, sf. Fahalaland nia- 
zava, fahafantarana— , fabitana— , tahi- 
ratan-tsaina. Rien n'échappe à sa— . Tsy 
misy tsy fantany, tsy hitany maza- 
va. 

CLAIRVOYANT, ÀNTÈ, adj. M4- 
hira-tsaina. Il a l'esprit—. Mahira-tsai- 
na izy. 

—, s. Ny mahiratra. Les aveugles et Ui 
clairvoyants. Ny jamba sy n'y mahirfr 
tra. 

CLAMEUR, sf. {• lîoràkdraka, nohâhcf- 
ha. Pousser des clameurs. Mihûrakorà* 
ka, mihohahoha. 2" fig. Fanaratsiana. 
Braver les clameurs des sots. Tsy mata* 
hotra ny fanaratsian* ny adala. 

CLANDESTIN, INE, adj. An-tsokosd* 
ko, an-takona, mangingina, an-konoho'-» 
no. Mariage—, Fanambadiana an-lsokô» 
soko, etc. , . t * 

CLANDESTINEMENT, idv. Àtt-UW-' 



Digitized by 



Google 



CIA 



— ISO - 



CLS 



kosoko, an-takona, rnangingina, an-ko- 

nohono. 
CLAPIER» arm. Lava-bitro. 
GLAPIR (SE), vpr, Misitrika ariatyla- 

vaka. Les laninsse sont clapis dans leur 

trou. Nîsitrika tao an-davany avokoa ny 

bitro. 
CLAFOTAGE, CLAPOTIS, srn. Fito- 

patopan' ny ranomasina. 
CLAPOTER, vn. Mitopatopa. La mer 

clapote. Milopaiova ny ranoma^ina. 
CLAPOTEUX, EUSE, artj. Mitopato- 
pa. Flots—. Onjan-dranomasina mito- 

patopa. 
CLAQUE, âf. Tahamaina. Donner nne 

~à quelqu'un. Mamely tahamaina olo- 

na. 
CLAQUEMENT, «m. Fitehaka. fikatro- 

katroka. — de mains. Filehaka.-— de 

dents. Fikatrok&trohy ny nify. 
CLAQUEMURER, va. Manizina. mam- 

pihizina, mampihiboka. mampifahy. 
Se claquemurer, vpr* Mihiboka, mifa- 

by. 

CLAQUER, en. Mitchaka, mikatroka- 
troVa, mitefoka, mipoapoaka. — des 
mains. Milehaha. 8ps dents claquent. 
Mihatrohatroka ny nifiny. Faire — le 
fouet. Mampitefotefoka, mampipoa- 
poaka ny karavasy. 

—, va. 1° Mamely tahamaina. — quelqu'un. 
Mamely tahamaina olona. 2°— , Mite- 
haka.— l'orateur. Mitchaka ny mpanda- 
ha-teny. 

CLAQIJETTE, êf< Lamako. 

CLAQUEUR, sm. Mpitehaka voasisika. 

CLARIFICATION, sf. Fanadiovana, 
fana tau ta van aria. 

CLARIFIER, va. Manadio, manatan- 
tavana, mampandry.— en faisant passer 
à travers un linge. Mahatantavana.— 
en laissant reposer. Mampandry. 

Se clarifier, vpr. Mihamadio. 

CLARINETTE, sf. 1° Kilarinety. 2°— , 
Mpitsoka kilatinety. 

CLARTÉ, sf. 1° Hazavana, fahazavana, 
mazava. hadio, fangarangarana. La — 
du soleil. Ny /a/w^acan'nymasoandro. 
Les hibou s fuient la—. Tsy tia hazavana, 
fahazavana, mazava ny vorundolo. 2° 
fig, Fahazavana. 

CLASSE, sf. 1° Toko, antoko, filahara- 
na. Le peuple se partage en trois clas- 
Besi les nobles, les hovas, les esclaves. 
Mizara telu toko ny vahoaka, dia ny an- 
firiano, ny ho\a ary ny andevo. La— des 



mammifères. Ny anfohon ny biby mam- 
pinono. 11 a été nommé docteur de pre- 
mière — . Natsangana ho dokotera amy ny 
antoko, filaharana. voalohany izy. Ce 
soldat est de la— de 1850. Amy ny an/o- 
kon' ny miaramila nalaina tamy ny tao- 
na 1880 izy. 2°—. Toetra. Les bKses clas- 
ses. I^ay ambany toetra Les clisses 
élevées. Izay ambony toetra. 3* — . Kda-. 
sy. fianarana, trano lianara a, tranon- 
tsekoly. Rangez ici la première—. Ala- 
haro eto ny kilasy voalohany. Il va en 
— . Mandeha hianatra izy. 11 fait la— 
d'histoire. Mampianatra tantara izy. 
Entrez dans la—. Midira ao an-/rano 
fianarana, an-tranon-t$ekoly. 

CLASSEMENT, sm. {• Fanokotokoa- 
na, fizarazarana, fitokotokoana. 2*—, 
Fandaharana, filaharana. 

CLASSER, va. \ m Manokotoko. mizara- 
zara. — des soldats. Manokotoko, etc., 
miaramila. 2°— , Mandahatra, mandant:* 
na. — des livres. Mandahatra, etc., 
boky. 

CLASSIFICATION, sf. Fanokotokoa- 
na, fizarazarana, fitokotokoana. 

CLASSIQUE, adj. Momba ny fianara- 
na. Quels sont vos exercises classiques? 
Inona avy no fomb <m-pianarana atao- 
nao? Livre—. Boky fianarana. 

— , adj. et s. Mpandaha-teny malaza fa- 
kan-tahaka, manahaka ny any ny mpan- 
daha-teny malaza. 

CLAUSE, sf. Zavatra ao amy ny fana- 
kena, — farahalatra. — didy, etc. On a mis 
dans le contrat des clauses avantageuses 
pour lui. Nasiana zavatra mahasoa azy 
ao amy ny fanehena. 

CLAVETTE, sf. Hombo atao sakana. 

CLAVICULE, sf. Taolam-panavy. 

CLAVIER, sm 1° Fitendrena amy ny 
annonia. 2°— , R<»jona masom-by titohU 
zana laklé maro. 

CLEF ou CLÉ, sf. f Fanalahi ly, laklé, 
hidy. Petite—. Fanalahidy. laklé kety. 
Fermez la maison à — . HMiho am-pa- 
nalahidy ny trano. Mettez la viande 
sous—. Hidio ny hena. — de robinet. 

' Hidm-tsiriry. — pour écrou. Laklé. — 
de montre. LaMem-pamauia'auandro. 
—de voù»e. La/t/eji'andohnlambo. 2° fig. 
Vavahady, fototra. (Mte place est la — du 
royaume. I<» tanana io no vavahadin'ny 
fanjakana Je vais vous dunner la — de 
cette a aire, llambarak-j auao ny fo* 
loir' izanj* rahar ha izany. 

CLÉMENCE, sf. Indrafô, famindram-pA, 



Digitized by 



Google 



CLt 



- 131 - 



CLO 



CLÉMENT, ENTE, adj. Be indrafô, 
raparaindrafo. Juge—. Mpitsara be in- 
drafô, etc. 

CLERC, sm. !• Mpianatra ho pretra. 2° 
— , Mpanoratra. || loc. Pas de—. Hadi- 
*>oana*psy nahy. Il a fait un pas de—. 
Diso Jsy nahy izy. 

CLERGÉ, sm. Klerjy, ny mpanao raha- 
rahaainy ny Ûvavahana(ny eveka, ny 
pretra. ny mpianatra ho pretra. ) 

CLÉRICAL, ALE, adj. 1* Momba ny 
klerjy. 2° — . Miandany amy ny klerjy. 

CLICHAGE, sm. Fanovana pejy vita 
amy nv lohavy ho lohavy mikambana. 

CLICHÉ, sm. !• Pejy vita amy ny lohavy 
mikambana*. 2 # — , Fitaratra misy ny fo- 
toarrafy iziy afindra amy ny taratasy. 

CLICHER, va. Manova p<?jy vila amy 
ny lohavy ho lohavy mikambana. 

CLIENT, ENTE, s. Mpanao trano fan- 
tatra. 

CLIENTÈLE, sf. Ny mpanao trano fan- 
tatra. 

CLIGNEMENT, sm. Fihiringirinana, 
fihirohiroana. 

CLIGNER, va. Mampihiringirina, mim- 
pihirohiro. On rie peut regarder le so- 
leil sans — les yeux. T*y azo jerena ny 
masoandro raha tsy mihiriiigirina , 
tnihirohiro maso. 

—, vn. Mihiringirina, mibirohiro, ngiri- 
maso. 

CLIGNOTANT, ANTB, adj. MipipyL 
Ye ix clignotants. Maso mipipy. 

CLIGNOTEMENT, sm. Fipipiza- ma- 
so. 

CLIGNOTER, vn. Mipipy maso, heby 
maso. Ce vieillard ne fait que—. Mipi- 
pfl maso, etc., io lahian titra io. 

CLIMAT, sm. \* Klimata, tootry ny tany. 
Le— de Tamatave est très chaud. Mafana 
dia mafana ny klimita, etc., any Toa- 
masina. 2 # — , Tany Changer de—. Milin- 
dra tany. 

CLIN D'CEIL, sm. Fipy maso. Il lui 
fit signe d'un—, Namy maso azy izy. 

En an clin d'oeil, loc. ado. Indray mi- 
py maso, tsy ampy toinona, poatoizay. 

CLINIQUE, sf. Fahaizam-panafody am- 
piaaannaeoakaikin' ny marary. 

CLINQUANT,^ sm. 1* Takela-bolamena 
na volafotsy na varahjna marairapiratra 
fauao amy ny ambordao. 2° ftg. Ankoso- 
ka. Ses écrits sont pleins de—. Be an- 
kosoka ny boky nataony. 

CLIQUE, sf. Firaisan-totika, fiokoana. 



CLIQUETER, vn. Mikitrana, mikoria- 

tsana. 
CLIQUETIS, sm. Fikitrana, flkorintsa- 
na. J'entends le — des baïonnettes. Reko 
ny/i/ii/rana, ny /zftorinteari'nybenitra. 

CLOAQUE, sm. 1° Vody fahitra, fana- 
riana ondana, fanarian-jezika, honaho- 
na maimbo. 2° fîg. Trano maloto, — latsi- 
kely. 

CLOCHE, sf. {• Lakolosy. 2*— , Giloby 
mioudri-dakolosy. 3°— , ïtfibontsina, mi- 
poaka Comme Ampoule. 

CLOGHEMENT, sm. Fandringa, flko- 
lepaka, ûkotrita, fikotringatringa, fitoli- 
la, fitnlitsika. 

CLOCHE-PIED (A), loc. adv. Tongo-i 
•rfiovia Aller à—. Manao longo-dovia. 

CLOCHER, sm. Tranon-dakolosy. — 
pointu. Tranon-dakolosy mitsilotsilo. 

CLOCHER, vn. 1° Mandringa, mikole- 
paka, mikotrifa, mikotrïngatringa, mito-* 
lila, mitolitsika. Comme Boiter. 1* fig. 
Tsy mifanaraka, tsy roety, diso. Cette 
comparaison cloche. Tsy mifanaraka, 
etc , izany fanoharana izany. Votre rai- 
sonnement cloche. Tsy mety, diso ny 
porolbnao. 

CLOCHETTE, sf. Lakolosy kely. 

CLOISON, sf. Eûtra, efilreûtra. — en 
planches. Efitra hazo. La — des fosses 
nasales. Ny efitra mampisaraka ny va* 
vorona. 

CLOISONNAGE, sm. Efitra hazo, — 
tanimanga, etc. 

CLOISONNÉ, ÉE, adj. Miefltretitra: 

CLOÎTRE, sm. Monastera, vohitry ny 
relijiozy, tranon' ny — . 

CLOÎTRÉ, Éfî, adj. (Relijiozy) tsy mi* 
voaka ny vohitra. Religieuse cloîtrée^ 
Masera tsy mivoaka ny voliitra. 

CLOÎTRER, va. Mametfaka olona ao 
anatin' ny monastera. 

Se Cloîtrer, vpr. \ 6 Miditra ao anatin' ny 
.monastera. 2° fig. Mihiboka, mifahy. 

CLOPIN-CLOPANT, loc. adv. Anv 
pidraikodraik(»ana, am - pidehadehana; 
Aller—. Comme Clopiner. 

CLOPINER, vn. Midraikodraiko, mide-' 
hadeha, mitohialila. 

CLOPORTE, sm Mpiandritrftno. 

CLORE, va. \° Mamefy, manisy tambo* 
ho, — rova, — vala. — un jardin. Ma- 
mefy, manisy tamboho, vala ny zar- 
day. 2°— Manakombona, manampina. — 
la bouche. Manakombom-bwa; m(*. 
frombora-bava. — la bouche & queltftf 



Digitized by 



Google 



COA 



- 152 — " 



COK 



lin. Afanampim-bava olona, mandresy 

lahatra olona. || loc. — l'œil. Matory. 

5» _ t Manapitra, mamita, mamorana, 

»ianâpaka. — un traité. Manapitra, 

etc., fanekena. 
CLOS, OSE, p. et adj. f Mifefy, voafefy, 

Hofefena, misy tamboho, — rova. — vala. 

C'est un jardin — . Zariday mifefy, mi- 

sytnmboho, rata io. 2-—, Mikombo- 

D a, mitampina. 3*—, Tapitra, vita, no- 

vitaina, voafarana, nofaranana, tapaka, 

notanahina. » toc. Nuit close. Mateim- 

bava vilany. 
*~, sm. Tanimboly misy feiV, — tamboho. 
CLÔTURE, »f. 1° Fefy, tamboho, vohi- 
tra, rova, vala. Garder la — . Tsy mivoa- 
ka ny tamboho, vohitra. 2° —, Fana- 
peruna, famitana, famaranana, fanapa- 
hana. 
CLOU, sm. Fantsika, fantoka. — à tête. 
Fantsika peta-doha. Enfoncer un — . 
Mampitlitra fantxika. Mettre des clous 
aux souliers. Mamantsika kiraro. 2 - — , 
Vay. Il loc. — de girofle. Karafohy. 
CLOUER, va. !• Mamantsika, maman- 
toka. —des planches. Mamantsika, 
mamanioka hnto fisaka. Les Juifs 
clouèrent Jésus-Christ à la croix. Na- 
mantsika any Jeso-Kristy teo amy ny 
hazo-fijaliana ny Jody. 2 # fig. Mampi- 
petraka, ma mpi fantsika. Le mal l'a cloué 
dans son lit. Ny aretina nampipétraka 
azy tao am-pandriany. Mon emploi me 
clo"ne ici. Mampifantsika ahy eto ny 
raharahako, 
CLOUTERIE, sf. Fanaovana na flvarc- 
tana fantsika. 

CLOUTIER, sm. Mpanao na mpivaro- 
pantsîka. 

CLUB, sm. Fivoriana, flokoaria. 

CLYSOPOMPE, sm* Basiranom-body 
miasa tena. 

CLYSTÈRE, sm. Basiranoavyany ana- 
bany, faham-basirano. 

COACCUSÉ, ÉE, s. Naman'ny voam- 
panga. 

CO ACTIF*, ïVe, adj. Mahazo manery. 
Pouvoir—. Fahefana hanery. 

COACTION, sf. Faoercna. User ëe— . 
Manery. 

COADJUTEUR, 6m. Eveka mpanam- 
py ny eveka. 

COAGULATION, sf. Fivonganana, fan- 
tfrîêafti 



COAGULER, ©a. Mampivongana. mam- 

pandry. 
Se coaguler, tpr. Mivongana, mandry. 

Le sang s'est coagulé. Nivongana, nan- 

dry ny ra. 
COALISÉ, ÉE, ad;. Miandanj* Armés 

coalisée Taflky ny mpiandany. 
—, sm. pi. Mpiandany. 
COALISER, va. Mampiandttny. 
Se coaliser, t?pr. Miandany, manao tn- 

daniny, 
COALITION, sf. Fiandaniana, flkam- 

banan' ny fanjakana maro ho anda- 

nmy. 
COASSEMENT, sm. Figoraidratka, fi* 

horaka, faneno. 
COASSER, en. f Migoraidraika, mih*- 

raka. maneno. 2° fig. Mikamentsona, 

mikafara. 
COASSOCIÉ, sm. Namafla, mpikam- 

bana. mpiombona. 
COCAGNE, sf. Pays de-*. Tany lonaka. 

Mât de—. Andry malama filokana. 
COCARDE, sf. Vonan-dribâ haingon* 

tsatroka. 
COCASSE, adj. Hafahdfa, valavala, 

mampihomehy. 
COCHE, sm. Kalesy. 

COCHENILLE, sf. Biby keiy anaovan* 

loko mena manpratrakatraka. 
COCHER, sm. Mpitarika kalesy. 
COOHÈRE, ad/, f. Porte—. Vavabady 

fampidirana kalesy. 
COCHON, sm. fKisoa. —de lait. Zana-» 

ftisoa mbola minono, 2* fig. Olona malo* 

to, — voretra* 
COCHONNERIE ^ sf. Zavatra maloto, 

fahalotoana, fahaVetavetana. 
COCO, sm. Voaniho. 
COCON, sm. Akoran-dandy, landy. 
COCOTIER, sm. Foto-boaniho, voaniho. 
CODE, sm. 1 # Bokin*nv Ialâna. — civiL 

Bokiri ny lalàna momba ny ady madio. 

2°— , Fitsipika. 
COERCITIF, IVÉ, adj. Mahazo mane- 
ry. Pouvoir—. Fahefana hanery. 
COERCITION, sf. Fanerena. Les juges 

ont droit de—. Ny mpitsara manam-» 

pahefana hanery. 
COÉTERNEL , ELLE , adj. Ranrcy 

mandrakizay. Le Verbe est— au Père* 

Samy mandrakizay ny Ray sy ny 

Teny. 
CŒUR, sm. !• Po. Son — ne bat plus, 

Tsy roitepotepo intsony ny fony. 2° — / 



ta 



Digitized by 



Google 



COH 



— 133 — 



COI 



Tratra. Il le serra contre son — . No- 
fihininy tao an tratrany izy. frfig. Fo, 
■aina, kibo, fltiavana, zotom-pô, tahazo- 
toana, herira-j ô, ny ao am-pô. Ces pa- 
roles sont gravées dans mon — . Voaso- 
kitrarfl am-poko, an-tsaiko, &n-kibo- 
ko izaoy teny izany. Les premiers chré- 
tiens ne formaient qu'un — . Ny kristia- 
na Vv>a!ohany niray fo, fitiavana. Il a 
bon — . Tsara fo, raazava fo izy. Il a fait 
de grand — ce que je lui ai ordonné. 
Kanao am in-jo/o m po\ amin hazoloana 
izay nandidiako azy izy. C'est un hom- 
me de — . Be herim-pô, mahery fo izy. 
Ouvrir son—. Mumboraxa ny ao am-pô- 
fiy- Avoir un — de bronze, d'airain, de mar- 
bre. Manana fo vato. Dire dans son — . 
Manao anakam-pd hoe .... 4°— , Amba- 
vafo. Il a mal au — . Misalebolebo ny 
ambatafony ; fig. madikidiky*4zy.5°— , 
Saïuamena, fonombimena. Le roi de — . 
Ny andriandahin' ny sa ma mena, etc. 6" 
— . A nivo.ampovoany, aty.votoaty.il ha- 
bite au — de la France. Monina ao anico. 
ampovoany Frantsa izy. H est parti au 
— de l'hiver. Lasa tamy ny àty ririnina 
izy. Le — d'une pomme Ny atin' ny pao- 
ma.Le— d'un arbre, Ny votoatin'ny hazo. 

Par cœur, loc. ado. Tsy anjery, tsy am- 
boky, piliavava. 11 sait l'Evangile par—. 
Haiuy t<y anjery, etc., ny Evanjely. 

COEXISTENCE, sf. Fiarahana misy. 

COEXISTER, un. Miaraka misy. 

COFFRE, sm. Vatà. || Coffre-fort. Lalo* 
moara vy. 

COFFRER, va. Manao an-tranomaizina. 

COFFRET, sm. Vata kely. 

COGNAC, «m. Koniaka, 

COGNASSIER, sm. Foto-koaintsy, ko- 
aintsy, merika. 

COGNÉE, sf. Famaky. 

COGNER, va. Mively. — un clou. ML- 
vely fantsika. 

~-, vn. Mandona. — à la porte. Mandom- 
baravarana. 

Se cogner, vpr. Midona, migona. Il s'est 
cogne la tète contre le pilier. Nidona, 
nigona tamy ny andry ny lohany. 

COHABITATION, sf. Firaisautrano. 

COHABITER, vn. Miroy trano. 

COHÉRENCE, sf. Firaiketana, flfami- 
binana. 

COHÉRENT, ENTE, ad/. Miraikitra, 
miîampiraikitra, mifamihina. 

COHÉRITIER, 1ÈRE, a. Mpiray lova, 
jnpiombon-dova, 



COHÉSION, sf. Firaiketana, flfaaihi» 
nana. 

COHORTE, sf. 1° Antoko-miartmila 60* 
tamy ny Romana. 2" fig. Miaramila. tal- 
ka. 

COHUE, sf. Tabataba. Cette assemblée 
ne fut qu'une — . Tsy nisy afa-tsy Jaoa- 
taba izany iivoriaua izany. 

COI, COITE, a ci;. Màmitsaka. Il s'est 
tenu — dans un coin. Namilsaka tao 
amy ny zoro ananktruy izy. 

COIFFE, sf. Satro-behivavy. H —de cha* 
peau. Daboleran-tsalroka. 

COIFFER, va. fMampisatroka. 2 # — . 
Manety Vulo, manao— . Il m'a bien coiffé. 
Natauiiy tsara net y ny voloho. Cette 
servante me coiffe bieu. Tsara fanao 
volo ahy io auKizivavy io, 

Se coiffer, vpr. !• Misatroka. 2 # — , Ma- 
nao voie, à 9 fig. Mitompo teny fantatra, 
tia luatra. Il s es>t coiffé de cette idée. 
Mitompo teny funtatra amin* izany 
ho vitra izany izy. Il s'est coiffé de cet 
homme. Tia loatra io oloua io izy. 

COIFFEUR, sm. Mpanety volo, 

COIFFEUSE, sf. Mpanao volo* 

COIFFURE, sf. I* SatruKa. 2°— Taovolo. 

COIN, sm. 1* Zoro, kiuo; zoron-trano, 
vazaua. Le — de la maison. Ny zoron* 
1rauo. Le— de la table. Ny zoro n-data- 
baira. — do rue. Zoro, «i/ion-aâlaua. 
Il ue bouge pas du — au leu. Tsy audla 
eo au-joroj/i-patana izy. Il alla cuercher 
aaus uu— . Lusa uitaay laoauiy uy zoron* 
trano anaukiray izy. Il a parcouru les 
quatre ooin&de la terre, Nileiy uy zoron- 
tany, uy vazan-Uuy eiatra izy. || toc, 
Uu — de terre. Tany keiy ioaua. He- 
garder du — de l'œil. Alaugaïa-pijery, 
¥•— , Sesua, silaka, kaka, — ue Dois, 
àeai-kazo. —de 1er. Sesi-by, sitaka. 3* 
— , Fitomboka. Cette p»a&tre est mar- 
quée au— ue l'Etat. Vuainarika amy ny 
filomboky ny fanjakaua itouy lai au Isa 
itony. 

COÏNCIDENCE, sf. 1* Fikambanana. 
2*—, i'iarahaua, 

COÏNCIDER, vn. t # Mikambana. Ces 
deux ligues coïucideut. Minambana 
ireo tsipika roa ireo. 2 a — ,' Miaraka. Ces 
deux événements coïncidèrent. Atara- 
ha ireo zavatra roa niseho ireo. 

COING, sm. Koaintsy, voan-koaintsy, 
voa-merika. 

COINTÉRESSÉ, ÉE, s. MpiomboM 
antoka, mpiombom-barotra, 



Digitized by 



Googl^ 



H 



COL 



134 



COL 



COL, sm. 1° Vozon-javatra, frhitenda. 
Un — de cUemîse. V'o;on-dobaka. Un 
faux—. Solo vozona. Le — du fémur. 
Ny uo?<m'ny taolam-p»\ Un — de velours. 
Fehitenda volory. 2" fig. Hadilanana, 
ankadilanana. 

COLÉOFTÈRE, «m. Biby koly toy ny 
voangory, ny voanosy, ny voantay, etc. 

COLÈRE, sf. Hartezerana, fahatezerana, 
fahavinirana, havinirana. Être en—. 
Tezitra, vinitra. Il est en — contre vous. 
Tezitra, vinitra aminao izy. Être en- 
clin à la—. Mora tezitra, saro-pô, foi- 
zina. Être enflammé de—. Mirehirry ny 
hatezerana, misa mon totra, misafoaka, 
mituaka, mitroatra, miloaba. Mettre en 
— . Mahatezitra, rnahavinitra. 

— , adj. Mora tezitra, saro-pô. foizina. 
remnje— . Vehivavy mora tezitra, etc. 

COLIFICHET, «m. 1° Zavatra tsinon- 
tsinona. 2°— , Zavatra madinidinika ataon' 
ny vehivavy nain go. 

COLIMAÇON, «m. Comme Limaçon. 

COLIN-MAILLARD, sm. Ankitampi- 
maso. Jouera— ,k\aw\o ankitampi-maso. 

COLIQUE, sf. Manda lo. .l'ai des coli- 
ques. Mararin' ny mand&lo aho, mitam- 
bolimbolina, mîtangoUngolik i ny tsinai- 
ko. Coliques sèches provenant de la 
faim. Mandalo nuana, lolo. Coliques 
sèches qu' ou ressent après avoir mangé. 
Mandalo voky. 

COLIS, sm. Entana. Combien de — em- 
barquez-vous? Fit y ny entana aondra- 
nao eny an-tsambo? 

COLLABORATEUR, sm. Mpiara- 
miasa, 

COLLABORATION, if. Fiaraha-mia- 
ta. 

COLLABORER, in. Miara-miasa amy 
ny famuronarn-boky. 

COLLAGE, sm. Fandokoana, fameta- 
hana. 

COLLANT, ANTE, adj. Miftininjitra. 
Pantalon — . Putaloha, mifaninjitra. 

COLLATÉRAL, ALE, adj. Tarana- 
kavuna. 

— s. Tarana-kavana. Il n'a que des colla- 
téraux pour héritiers. Tsy manan-kan- 
dova azy afa-tsy ny larana-kavany izy. 

COLLATION, sf. \ 9 Fihinanana kely 
amy ny hariva. 2° — , Fampitaliana. 

COLLATIONNER, en. Manao iihina- 

nana kely. 
r», va, Mampitaha, mampiady kopia. 
COLLE. sf. Diiy, loko, Iakoly, gilio.— 



de farine. Lofton-dafarina, Iakoly. — 
forte. Gilio. 

COLLECTE, sf. Fangataham-bola ho 
fanampiana. 

COLLECTEUR, sm. Mpamory hetra. 

COLLECTIF, IVE, adj. Milaza b^tta- 
ka, — ankapobe, ataon'ny betsaka. Peup- 
le, foret sont des noms collectifs. Vahoa- 
ka, ala dia teny milaza betsaka. Tra- 
vail — . Asa ataon ny betsaka. 

COLLECTION, sf. Famorian-javalra 
isan-kaïazany. Il fait une— d'oiseaux. 
Mamory \oi ona isan-karazan y izy. 

COLLECTIONNER, va. Mamory za- 
vatra isan-karazany. 

COLLECTIONNEUR, EUSE,a.Mpa- 
nmry zavatra i^au-karazany. 

COLLECTIVEMENT, adv Ankapo- 
be. Les hommes pris — . Ny olcmbelona 
raha heverina ankapobe. 

COLLÈGE, sm. Kolejy. Il est entré au 
— . Niditra tao amy ny kolejy izy. Le 

— est à la promeuade. Las>a nilsanga- 
tsangana ny kolejy. \\ — des cardinaux. 
Nykardinaiyrehetra. Le — des cardinaux 
s'est réuni hier. Niangona omaly ny kar- 
dinaly rehetra. 

COLLÉGIEN, sm. Kolejy CVst un — 
instruit. Kolejy mahay zavatra io. 

COLLÈGUE, s m. Namana. 

COLLER, ra. l°Mamioko, mametakaamy 
ny dity, — Iakoly, —gilio. —du papier. 
Mandoko taraïasy, mametaka tarata- 
syamy ny dity, Iakoly. 2" — , M u m pi- 
lota ka. L'eau avait collé ses vêtements 
sur son corps. Ny ranonora.ia nam^ife- 
taka ny akanjony tamy ny votany 3° fig. 

— *es lèvres sur ta bouche ou biirlo front 
de quelqu'un. Manorokoroka "olona. 

— , vn. Mifaninjitra. Ce vêtement colle 

bien. Mifaninjitra tsara io akanjo io. 
Se coller, vpr. \* tyipotaka. 2 Ô — , Miib- 

taka, mitauinjitra. 3* fig. Mitampi>aka, 

Se — à une porte. Mitampisaka aoara- 

baravarana. 
COLLERETTE, sf. Fehitendam-behi- 

vavy. 
COLLET, sm. Vozon* akanjo. || /oc. 

Prendre quelqu'un au — . Misambotra 

olona. 
COLLETER (SE), vpr. Mifampitolo- 

na, milampisavika. 
COLLEUR, sm. Mpandoko, mpameta- 

ka amy ny Iakoly. 
COLLIER, sm~ !• Fehivozona, gedra- 

gedra, rado. gadra. —de perles. Fe/ti- 

vo:ona voahangy. — on or. Qedr*Qc~ 



Digitized by 



Google 



COL 



— 135 — 



COM 



dra, rado. —de chien. Fehivozona, ca- 
dran' alika. 2° — . Vozona. Un chien 
noir qui a un — blanc. Alika mainty 
foUy vozona. 3* — , Fehivozon-tsoavaly 
hitarihau-kalesy na zivatra hafa. 4° fig 
— de misère. Asa mahasasatra. Donner 
un coup de — . Manao izay tratry ny aina 
hanatanterahan-draharaha. 

COLLINE, sf. Havoana, tanety. 

COLLISION, sf. 1° Kifampidonana, fi- 
fampigonana, titampipohana. Il y a ou 
— entre les deux navires. Nifampido- 
na, etc., ny sanjbo roa. Voy. Choc. 2 e 
fig Ady. 

COLLOQUE, sm. Resaka, flresahana. 

COLLOQUER, ta. Mametraka olona. 

COLLYRE, sm. Ody maso. 

COLOMBE, sf. Voromahailala. 

COLOMBIER, sm. Tranom-boromahai- 
lala. 

COLON, sm. Voanjo, mponina amy ny 
zana-panjakana. 

COLONEL, sm. Kolonely. 

COLONIAL, ALE, adj. Momba ny 
zaua-panjakana. Les produits coloniaux. 
Ny voka f ry ny tany avy amy ny wna- 
panjakana. 

ÇOLO-NIK, sf. !• Voanjo, mponina amy 
ny zaua-panjakana. 2*—, Tauy voanjoa- 
na, zana-panjakana. 

COLONISATEUR, sm. Mparaotraka 
voanjo, mpauorina zana-panjakana. 

COLONISATION, sf. Fametrahana 
voanjo, fanoreuana zana-panjakana. 

COLONISER, va. Mametraka voanjo, 
xnanorina zana-panjakana, 

COLONNADE, sf. Andry mitandavana. 

COLONNE, sf. {• Andry. tsangam-bato. 
Six colonnes soutiennent le toit. Andry 
enina no manohana ny tafon-trano. || — 
vertébrale. Hazun-damosina. 2° — , An- 
dia-raiararaila mitandahatra, zavatra mi- 
fololôtra, tsoriany, andalana, laharana. 
Les soldats s'avancèrent en deux colon- 
nes contre l'ennemi. Nanao andinny 
roa mitandahatra ny miaramila mba 
hamely ny fahavalo. — de fumée. Setro- 
ka mifololôtra. — d'un dictionnaire. 
Tsorian-teny amy ny diksionary. — de 
chiffres. Anda/a-manka, lahara— . 3° 
fig. Andry, tandroka. Ce ministre est la 
—de l'Etat. Io ministra io no andry, 
etc., ny lanjakana. 

COLOPHANE, sf. Karazan-dity na ra- 
my ahosotra ny iikasihan-dokanga. 



COLORANT, ANTE, adj. Mampami- 
r.ipiraiia, manamena. 

COLORÉ, ÉE, adj. f Mamirapiratra, 
mena, mangaka. Horizon — . Vody lani- 
tra mamirapiratra. etc. Visage—, Ta- 
rehy mamirapiratra, mena. 2° fig. 
Be renty, be haingo, marevaka. Style 
— . Laha-teny be renty, etc. 

COLORER, va. 1° Mamparairapiratra, 
manamena. Le soleil colore les fruits. 
Ny masoandro rnampamirapiratra, 
etc., ny voankazo. 2" fig. Manarona. — 
un mensonge. Manaron dainga. 

Se colorer, vpr. Mihamamirapiratra, 
mihamona. 

COLORIER, va. et n. Manoso-doko. 
Cette image a été bien coloriée. Voaho- 
so-doko tsara io sary io. Il sait bien—. 
Mahay manoso-doko tsara izy. 

COLORIS, sm. 1° Hoso-doko, volo, fa- 
mirapiiatra, hamena. Le — de cette ima- 
ge est bien. Tsara ny hoso dokon io 
sary io. Voilà des poches d'un beau — . 
Indiy paiso tsara volo, mamirapira- 
tra, menamena. 2° fig. Hen:y, hain- 
go. Sun style manquo de—, 'isy misy 
renty, etc., ny laha-teniny. 

COLORISTE, s. Mpanoso-doko. 

COLOSSAL, ALE, adj. 1° Mukadiribo, 
ngezabe, goaibe. Statue colossale. Sario- 
loua makadi/ibe, etc. 2° fig. Lehibe dia 
lehibe. Pouvoir—. Fahelaua lehibe dia 
lehibe. 

COLOSSE, sm. 1° Sariolona makadiribe. 
2 a — , Oloua makadiiy. 3° fig. Mpanjaka 
be laheiana , lanjakana luhibe. 

COLPORTAGE, sm. Fanaovana varo- 
mandeha. 

COLPORTER, va. !• Manao varo-man- 
deha. 2° fig. Mampiely. — un bruit, 
Mampiely tsaho. 

COLPORTEUR, sm, Mpanao varo- 
mandeha. 

COLZA, sm. Karazan-daisoa fanaovan^ 
tsolika. 

COMBAT, sm. 1° Ady, fiadiana. — na- 
val. Ady ainbony ranomasina. — singu- 
lier. Ady samy irery. — de taureaux. 
Adin'ombalahy. Lieu de—. Tany iadia- 
na. — d'esprit. Ady hevitra. .Notre vie 
est un — perpétuel. Ady lalandava ny 
andro iainantsika. 2° — , Fahasahirana- 
na, ahiahy, lilanoherana. Je suis dans 
de cruels combats. Sahirana loatra, be 
ahiahy aho. Il y a — entre la vérité et 
l'erreur. Mifanohitra ny marina syny 
heyi-diso. 



Digitized by 



Google 



~T 



com 



136 — 



CÔM 



COMBATTANT, sm. Mpiady. 

COMBATTRE, va. 1° Miady. — plu- 
sieurs contre un. Marmo. ady am-pa- 
rimbona. 2° —, Manohitra. — r quelqu' 
un. Manohitra olona. — l'erreur. Ma- 
nohitra ny hevi-diso. — ses passions. 
Manohitra ny filan-dratsiny. 3°— , Ma- 
nisy fanafody. —une maladie. Manisy 
fanafody ny are tin a. 

CQMBIEN, adv. 1° Firy, fahafiry. — 
ôles-vous? Firy hianareo? — de gens 
pensent autrement! Firy akory ny olo- 
na mine vitra hafa ! — de brasses a cet- 
te étoffe ? Fahafiry io lamba io ? — de 
jours ? Hafiriana ? Dans — de jours ro- 
viendrezvous Y Raha alaka hafiriana 
hiauao vao hivorina? Depuis — de jours 
est-il parti? Hafiriana no nialany? 

— de jours çestera-t-il à Tananarive? 
Hijanona hafiriana any Antananari- 
yo izy ? — de lois? Irxi-ptrt/, fanimpiry. 
— de fois a-t-il volé ? Un-piry izy izay no 
nangalatra? Fan'wnpiriny izao no nan- 
galarany ? En — de parties t Mifiryi En 

— de parties a tUé partagé le pain? En 
cinq parties. Voafiry ny mofo Y Voadi- 
my. 2* — » Hoaînuona, mauiuuna. — a- 
yezrvous dans votre boursj? Hoatrino- 
na no aoan-kitapjin-boianao? — y a-t-il 
d'ici à la ville? Hoalrinona no halavi- 
tan' ny eto sy ny any an tainina. — coû- 
te le riz? Hoitrinona ny vary ? — coû- 
tent dix bœufs à raison de cinq piastres 
chacun ? Hoatrinona, maninona ny 
vidin'ny oumy lblo raha sainy laio aria- 
ry dimy avy? 3* —, Manao ahoana, ha- 
])e, Vous savez— je vous aime. Fanla- 
trao manao ahoana ny fitiavako anao. 
Je sais — il a de savoir, fantatro ny 
haheiï ny fahaizany. 

COMBINAISON, sf 1* Fandaharana, 
iilaharana. 2°—. Fampifangaroana, lilan- 
garoaua. 3° fig. Faniaharana, fandaini- 
nana. 

pOMBINBJH, va. 1° Mandahatra. — 
des chiffres. Mandahatra marika. 2°— , 
Ma mpiiangaro.— deux substances. Mam- 
pifangaro zavatra roa. 3* fiy. Manda- 
hatra, mandamina. Il a biun combiné 
6es plans. Nandahatra., etc., tsara izay 
hataony izy, 

COMBLE, sm. t° Fitafotafo, hahavolo- 
ha. Le — d'une mesure de riz. Ny fila- 
fotafQ, ny hahavolohan" ny faiienim- 
J^aiy. 2 # — , Tampon trano. Les ouvriers 
travaillent sur le—. Miasa any zxitam- 

Îion-trano ny mpiasa. 3° fig. ïampony, 
| naperana, l^ra. Il est arrivé au — des 



honneurs. Tonga amy ny • tampon' ny 
voninahitra, amy ny fanaperana anara- 
na izy. Il ett au — de l'infortune. Efa 
mby amy ny fara-ùx horiana izy. 4 # — , 
Fanalanterahana, fanaiontosana. Il est 
au — de ses désirs. Tanteraka, tontosa 
ny niriny. Il a mis le — à ma félicité. 
Nanatontosa ny faha^ambarako izy. 

Pe fon£ en comble, loc. adv. Tsy misy 
miangana. La ville fut ruinée de fond 
en — . Nolbngoraua tsy nisy niangan* 
ny tanâna. 

Pour comble, loc. prêp. Tsy izany hia«« 
ny, tsy vitan' izany. Il tomba malade et 
pour — de malheur, il perdit tout son 
bien. Narary izy, ary tsy izany hiany ê 
etc., la levoua avokoa ny lauanany. 

COMBLE, adj. I* Mihoa-pauipana, mi* 
tafolaio, avoloha. La mesure est — . M%* 
hoapauipana, avoloha ny lamaraua; 
fig. nuhoa pampana, avoloha ny la- 
haratsiana. *• fig. l<eno hiboka, —iiivo- 
ka, — hika. La saile est—. Feno hiboha t 
etc., ny ufl-hauo. 

COMBLÉ, ÉE, p. et adj. I* Nofenoina 
luihoa-pampaiia. 2" — , Voatototia, nolo- 
tofaiia, voaielika, nolelelana. à v fig. Fe- 
no, totolra. — d'honneurs. Feno, etc., 
voninahitra. 4° — , Tanteraka, tontosa, 
Mes vœux sont comDies. Tanteraka, 
eic, ny îanuiako, 

COMBLER., va. 1° Mameno mîhoa pam- 
pana, uiampitafotalo, niauao avoloha. 1* 
—, Mauotoira, mandehka. —un lossé, 
Manotolra, etc., hady, 6° fig. Alameuo, 
mauololra. Il m'a roupie ue joie, a'hoa» 
neurs. Nameno, etc., halaiiaua, vouin^ 
hura any izy. 4° — , Mauauii.eralia, ma- 
uaiouiosa. Uieu a cumule mes voeux;, 
Andnamauiua nanatanterana t etc., ny 
faninako. 

Se combler, vpr. Fenoina, totofana, let 
leiana. 

COMBUSTIBLE, adj. Mety mirehitra, 
azo doraiia. Matieies couiuusuôios. Za* 
vatra mety mirehitra, etc. 

—yStn. Kiuy. Un excellent— .ï\i ta y tsara,, 

COMBUSTION, sf. {• Firchetana, fau- 
dorana, tauaevoumia amy ny ato. L'air 
ebt nécessaire à la—. Tsy mtîiy mirehû 
tra, tsy azo dorana ny zavalia runa tsy 
misy n voira. J ai assisté à la — ou palais. 
Nauatnka ny nirelietaua, ny nandeco* 
nan' ny a/o ny lapa aho. 2° fig. laha-» 
taba, likoioiitanaua. L'Etat est eu — . MU 
tabataba, mikorontana ny laujakant. 

ÇOMJfcDIE, sf, 1* Ttatra maropiho^f-, 



k. 



Digitized by 



Google 



COM 



— 137 — 



COM 



by. *• —, Trano fanaovana teatra. 3* 
fig. Fihatsaram-belatsihy. 4*--. Hatsika- 
na, trira. Donner la—. Manao hatsika- 
na, etc. 
COMÉDIEN , IENNB , a. 1* Mpanao 
teatra inampinomehy. 2 9 fig. Mpiha- 
tsaravelatsihy , mpody adala. MéQez- 
▼ous de lui, c'est un grand — . Aza ma- 
toky azy hianao, fa tena mpihatsarave- 
lalsihy, etc., loatra izy iny. 
COMESTIBLE, adj. Azo hanina, fihi- 
nana. Substances comestibles. Zavatra 
azo hanina, etc. 
— , «m. Hanin-fco hanina, flhinana. 
COMÈTE, sf. JCintana m«nan-drambo, 

komeia. 
COMIQUE, adj. 1 # Momba ny comédie. 
2* fig. Mampihomehy, hatsikana, arira. 
Visage—. Tarehy mampihomehy. Ko- 
man — . Angano mampihomehy, hatsi- 
kana. 
•— , sm. !• Teatra mampihomehy. 2* —, 
Mpamorona comédie, mpanao teatra 
mampihomehy. 3* fig. Zavatra mampiho- 
mehy. hatsikana. arira. 
COMIQUEMENT, ado. Mampihomehy. 
Il parle — T Manao fiteny mampihome- 
hy izy. 
COMITÉ, sm. Fivorian' olona handinika 

faharaha. komity. 
COMMANDANT, «m. Komandy, mpi- 
tana beholatiny. — de place. Koman- 
diri ny mjaramila mnonina. 
COMMANDE, sf. Fanafarana hanao 
zavatra, hafatra. Il a fait à son cordon- 
nier une — de dix paires de souliers. 
Nanafalra ny mpanao kirarony hanao 
kiraro fojo amin' olona izy. Il a fait en 
France une — de dix barriques de vin. 
Nanafalra divay folo barika tany Fran* 
tsa izy. 
P© commande, loc. adv. Mody. Verser 

des pleurs de—. Mody mitomany. 
COMMANDEMENT, sm. 1° Didy. — 
verbal. Du/yam-ba va. Observez les com- 
mandements de Dieu. A ratio ny didin' 
Aodriamanitra. 2* — , Fanapahana, lahe- 
fana, fahefan* ny komandy. 11 aspire au 
— . Maniry hanapaka, hanam-pa/ie/a- 
tia izy. Il a obtenu le — de l'armée. 
Tonga homandin' ny tatika izy. 
COMMANDER, va. 1* Mandidy, mife- 
hy. C'est Dieu qui le commande. And ri a- 
manitra no mandidy izany. Il commande 
Tannée. Mifehy ny tafita izy. 2—, Mana-. 
fatra hanao, manaiatra, — une armoire. 
3f*n*fatra hanao, etc., falomoara. 3« 



—, Mahatarika, maha-te... La vertu com- 
mande le respect. Ny hatsaram-panahy 
mahatarika fanajana, maha /e-hana* 
ja. 4* —, Manerinerina. La citadelle 
commande la ville. Manerinerina ao 
an-tanâna ny batery. 

w-, vn. Mandidy, mifehy, manapaka, ma- 
hafehy. Le père commande à ses en- 
fants. Ny ray mandidy, mifehy ny za- 
nany. Il commande dans «ette provin- 
ce. Izy no mandidy, mifehy, mana- 
paka amin* ity fari-iany ity* Il sait— 4 
la chair. Mahafehy ny nofony izy. 

Se commander, vpr. Mahafehy tena. 

COMME, adv. de comparaison. 1° Ta bat • 
ka, hoatry, toy, toraka. Il est dur — la 
pierre. Mafy tahaha, etc., ny vato izy. 
Aimoz le prochain — vous-même. Tia^ 
vo tahaka, etc., ny tenanao ny nama* 
nao. Faites une chaise — celle-ci. Ma- 
naova seza anankiray tahaka, etc., ity. 
Faites comme si vous pleuriez Manao- 
va toy ny mitomany. modia mitomany. 
2* —, Toa. Il est — insensé. Toa adala, 
mitarohin' adala, mitoetr' adala izy. 3* — , 
Manao ahoana. — il est changé ! Niova 
manao ahoan a izy | 

—, conj. 1° Satria, noho. —vous me gênez, 
allez-vous-en. Satria, etc., hianao mana- 
hirana ahy, mandehana any. 2 # — , Fony. 
—j'étais ici, on m'apporta une lettre. 
Fony teto aho, dia nisy nanatitra ta- 
ra tasy tamiko. 

COMMÉMORAISON, sf. Fabatsiaro- 
vana ny O^o-masina. 

COMMEMORATIF, IVE, adj. Mom- 
pahatsjaro, fahatsiarovana. Fête conv 
raémorative. Fety fahatsiarovana. 

COMMÉMORATION, sf. Fahatsiaro- 
vana. —des morts. Fahatsiarocana ny 
maty. 
COMMENÇANT, ANTE, a. Mpiana- 
tra vao nianombuka. Ce livre est pour 
les commençants. Ho any ny mpiana- 
tra vao manomboka ity bo^y ity. 

COMMENCEMENT, sm. f Fiandoha- 
na, fiantombobana Depuis le — du mon- 
de. Hatramy ny niandohan' izao tonto« 
lo izao. Un mois après le —de la guerre. 
Iray volana taorian' ny niandohany, 
niantombohan' ny ady. Les arbres 
fleurissent au — du pi intemps. MauiOi 
ny ny hazo amy ny fiandohana, etc., 
ny lohataona. 2°— , Voalohany. Au — 
Dieu créa le ciel et la terre.j/Iamy ny 
voalohany Andriamanitra nahary ny 
lanitra sy ny tany. Racontez tout depuis. 



Digitized by 



Google 



COM 



138 — 



COM 



le— jusqu'à la lin. Tantarao hatramy ny 
voalohany ka hatramy ny faiany ny 
zavatra rehetra. 

COMMENCER, va. 1° Manomboka. — 
une maison, un travail, une guerre Ma- 
nomboka trano, asa, ady. 2*—, Miun- 
tomboka, ela mby. Aujourd'hui nous 
commençons l'année. Miantomboka, 
etc., aray ny taom-baovao isika anio. 

—, vn. 1° Manomboka, miantomboka, 
miandoha. Les pluies commencent. Ma- 
nomboka, etc., ny ranonorana. 2°— , 

Mianaira, mila ho, miha Cet enfant 

commence à parler. Miana-miteny io 
zaza io. Il commence à me déplaire. 
Mila haliaboboka ahy izy. Il commence 
à faire jour. A/inamazava ny andro. 

COMMENSAL, sm. Mpiara-mihinana. 

COMMENSURABLE, adj. Azo oha- 
rina. 

COMMENT, adv. 1* Manao ahoana. — 
vous portez-vous? Manao ahoana hia- 
nao ? 2° — , Ahoana, inona, izay. — per- 
mettez-vous cela ? Ahoana no amelauao 
hanao izany? — a-t-il obtenu cet emploi? 
Jo ne sais—. Ahoana, inona no naha- 
zoany izany raharaha izany? Tsy fanta- 
tro izay nahazoany azy. 3 6 — , Edré! 
adré ! hanky ! hià ! — ! vous voilà déjà ar- 
rivé ! Edré ! etc., tonga sahady. hianao ! 

COMMENTAIRE, sm. 1° Fïvousan-te- 
ny. 2*—, Vavan' olona, fanaratsiana. Il 
ne craint point les con.taientaires du 
peuple. Tsy matahotrany ravan'oiona, 
etc., ny vahoaka izy. 

COMMENTATEUR, TRICE, 8. Mpi 
vaoly tony. 

COMMENTER, va. Mivaofy teny. —la 
Bible. Mivaofy ny Soialra Masina. 

—, vn. Manaraby, manabôka. Il commen- 
te sur tout. Manaratsy, etc., amy ny 

• -cavatra rehetra izy. 

COMMÉRAGE, sm. Fiketsoketsoana. 
Faire des commérages. Miketsokctso. 

COMMERÇANT, ANTE, adj. et s. 
!• Mpivarolra. Peuple—. Firenena mpi- 
varotra. 2°— , Be varotra. Ville commer- 
çante. Tanàna be varolra. 

COMMERCE, sm. i° Varotra, fïvarota- 
na, fandrantoana. — en gros, \arotra 
am-bongadiny. — en déiail. Varotra 
an-tsinjarany. Maison de—. Trano fiva- 
rotana. Se livrer au. — Manao varo- 
tra. Faire le — au loin. Mandranlo. 
*• flg. Fifanatonana, fifamangiana, fi- 
lampitondran-javatra. Il est d'un — 
agréable. Mahafaly izay manatona, rha- 



mangy azy izy. Être en — de lettrei 
avec quelqu'un. Mifampitondra tarata- 
sy ami n' olona. 

COMMERCER, vn. Manao Tarotra, 
mandranto. 

COMMERCIAL, ALE, adj. Mombany 
varotra. 

COMMÈRE, s^. Vehivavy ketsoketso.— 
mpiketsoketso, — mahay vava, — vavâna. 

COMMETTRE, va. f Manao. — une 
faute, un crime. Manao fahotana, 
heloka be vava. 2 # — , Manendry, ma- 
metraka. — quelqu'un à la garde de» 
prisonniers. Manendry olona hiambina 
ny ao an-tranomaizina. — ses enfants 
à la garde d'un sage instituteur. Ma* 
metraka ny zanany ao amy ny mpampia* 
nalra hendry. 

Se commettre, vpr. Misy, atao. Des vol» 
se commettent tous les jours. Misy ba- 
latra isan' andro. 

COMMIS, 8m. Mpitam-barolra, m pana ni* 
py ny mpivarotra, iraky ny mpivarotra. 

COMMISÉRATION, sf. Fangoraham- 
pô, iitseram-pô. Comme Compassion. 

COMMISSAIRE, sm. !• Iraky nyfanja- 
kana, mpanao raharaham-panjakana. — 
priseur. Iraky ny fanjakana, etc., mam- 
panao lavanty. 2° —, Polisy, lehiben' ny 
polisy. 

COMMISSARIAT, sm. Raharahan* ny 
commissaire ; trano fanaovan'ny com- 
missaire raharaha. 

COMMISSION, sf. 1* Hafatra, fanira- 
haria, fanalarana hividy zavatra. Un tel 
vous fait ses compliments, il m'a chargé 
de cette — . Mamparaangy anao, hono, 
ranoua, izany no hafatra nataony tami- 
ko. Bien faire une — . Tsy mitelin-fca/a> 
tra- H est allé faire une — . Lasa niton- 
dra hafatra izy, nirahina izy. On lui 
envoie des commissions et point d'argent. 
Hafarana hividy zavatra izy, kandre* 
fa tsy ampitondiaim-bola. 2* — , Olona 
maromaro voaftdy handinika raharaha. 
3°— , Karaman' ny masoivoho. 

COMMISSIONNAIRE, sm. Faniraka, 
mpitondra hafatra, mpividy ho an'olona, 
masoivoho. 

COMMODE, adj. Tsara, mora arahina. 
morabe, morainy, mora hatonina. Appar- 
tement—. Eli-trano tsara. Religion — . 
Fivavahana mora arahina. C'est un hom- 
me—. Olona mora&e, mor&iny, mora. 
hatonina izy. 

COMMODE, sf Lalcmoara misy vata sa- 
rihana. 



k 



Digitized by 



Google 



COM 



— 139 — 



COM 



COMMODÉMENT, adv. Tsara. mora. 

COMMODITÉ, sf. I* Haisarana, lia la- 
nana, bamorana. C'est un navire pourvu 
de toutes les co m m dites. Tsara ipetra- 
hana io sarubo io. Il jouit de toutes les 
commodités de la vie. Miadana amy 
ny zavatra rehetra izy. Il a tout à sa — 
Mora monana ny zavatra rehetra izy. 
2 # — , pi. Trano kely, garaba. 

COMMOTION, sf. 1° Hovotrovotra. ho- 
zongozona, fipararetra, tiantsambotra. 
La — du tremblement de terre a été très 
violente. Maiydiamafy ny fihovotrovo- 
tra, fihozonyozona, fipararetry ny ho- 
rohoron-tany. — du corps. Fiantsambo- 
try ny vaiana. 2* fig. Fahatairana, Uko- 
rontanaoa. Cette nouvelle causa une gran- 
de— parmi le peuple. Nahalaitra, nam- 
pikorontana ny vahoaka izany zava- 
baovao izany. 

COMMUABLE, adj. Azo ovana. 

COMMUER, ra. Manova, mampihona. 
— une peine. Manova, etc., fanamelo- 
hana. 

COMMUN, UNE, adj. 1° Iombonana, 
iraisana.mifan inona. La lumière est com- 
mune à tout le monde, lombonari ny 
olon-d rehetra ny fahazavana Passage—. 
Lalana iombonana. Ils agissent d'un 
commun accord. Miray hevitra amin' 
izay ataony izy ireo. Qu'y a-t-il de — 
entre vous et nous? Mifaninona izahay 
sy hianao? 2°— , Any ny be sy ny maro, 
any ny ankabiazany, lanao, iahila ma- 
tetika. Veillez à l'intéiêt — . Tandremo 
izay mabasoany besy ny maro, ny an- 
kabiazany. C'est l'opinion commune. 
Hevitry nybesyny maro. ny ankabia- 
zany izany. Cela est — parmi les mili- 
taires. Fanao, fahita matctika amy ny 
miaramila izany. 3°—. Betsaka. Les 
fruits sont communs cette année. Betsa- 
ka ny voankazo taooa Ito. 4 # — . Tsotra, 
antonintoniny. Langage—. Fiteny tso- 
tra Nourriture commune. Uanina tso- 
tra. C'est un orateur—. Mpandaha-teny 
tsotsotra, etc., izy. 

COMMUN, 8m. Ny be sy ny maro, ny 
ankabiazany, ny ankapobom-bahoaka. 
Le — des hommes pense ainsi. Taliaka 
izany no fihevitiy ny be sy ny maro, 
ny ankabiazany. C'est un homme du—. 
Anisan' ny ankapobem-bahoaka izy. 

En commun, loc. adv. A m piarahana, 
am-piombonana, am-piraieana. Travail- 
ler pn — . Afiara-miasa. Vivre en — . Mia- 
ra-mitoetra, mirât/ trano. Les premiers 



chrétiens mettaient leurs biens en—, 
N iombon an' ny ktistiana voalohany ny 
fa'tiinuny rehetra. 

COMMUNAL, ALE, adj. Mumba ny 
commune. 

COMMUNAUTÉ, sf. !• Relijiozy iray 
trano. 2* — , Fiombonana. Il y a — de 
biens entre eux. M «om&om-pananana 
izy ireo. 

COMMUNE, sf. Fizaran-lany. fokon' 
olona. 

COMMUNÉMENT, adv. Matetika. sai- 
ka mandrakariva. Comme ORDINAIRE- 
MENT, GÉNÉHALBMENT. 

COMMUNIANT, ANTE, s. Mpanao 
komonio. 

COMMUNICABLE, adj. Azoaflndra. 
Lu science esi — . Azo apndra ny fa- 
haizaua. 

COMMUNICATIF, IVE, adj. fMora 
mitiudra. Le nre est—. Mora mifindra 
ny hi'hy. 2° — , Mora u.-amboraka uy uo 
am-pô, tsy maiiaua am-pô. (iest uu boul- 
ine—. Oiona mora mamboraka ny ao 
am-pony, etc., izy. 

COMMUNICATION, sf. 1* FMndrana, 
iauiinurana. — du mouvement. Fifin- 
dran' ny tih^tsehana. 2» —, Fanamba- 
râna, lampandreiiesana, iandrenesana, 
fanehoaua, lahiiana. Je lui ai donné — 
de voire piojet. Nambaraho, nampan- 
drenesiko azy ny tikasanao. Je lui ai 
di nue — de votre lettre. Nasehoko, 
azy ny taiatasinao. J'euaiieçu — . Eta 
reko t hitako inmy. 3° — , Filanatonana, 
fifamangiana, fifampitondran-javatra. Je 
ne puis avoir aucuue — avec le prison- 
nier. Tsy azoko hatonina, vangiana 
akory, ampitondraina na inona na 
inona ilay ao an-tranomaizina. 4* — , 
Lalana mampitohy. Un' y a pas de — 
entre les doux appartements. Tsy misy 
lalana mampitohy ny eii-tiano roa. 

COMMUNIER, un. Manao komonio. 

— , ra. Manome komonio. 

COMMUNION, sf. 1* Komonio. 2- — 
Fiombonana, flraisam-pinoana. La— des 
Saints. Ny fiombonan ny Olo-masina. 
Il est en — avec l'É lise. Miray fin oa- 
naauiy ny Eglizy izy. 

COMMUNIQUER, va. i* Mamindra. 
Le soleil couimiinique sa chaleur à la 
terre. Ny masoandro mamindra ny ha* 
iananyamyny tany. Il î-ait— sa science. 
Mahay mamindra ny lahaizany izy. 2* 
—, Alanambara, mampandre.raaueho. — 
un secret. A/anam&ara tsy ara bar* telo. 



Digitized by 



Google 



COM 



— 140 — 



COM 



*-, vn. 1* Manatona, mamangy, mampi- 
tondra. Je ne puis — avec lui. Tsy ma- 
bazo manatona, mamangy azy, mam- 
pilondra na inona na inona auiiuy 
aho. 2°— , Misy lalaua inampitohy, raau- 
kany. L'emplacement communique au 
jardin. Misy tàlana mampitohy ny to- 
kotany sy ny zaritlay. C<3 caual commu- 
nique au fleuve. Manhany amy ny ony 
io lakan-drano io f 

Se communiquer, vpr. I* Miflndra. La 
maladie se cumin .nique. Mifindra ny 
aretina. 2 # — , Manambara ny ao am-po, 
mamboraka — . lise communique à &es 
anus. Manambara ny ao am-pony, 
etc., amy uy sakaizany izy. 

COMMUNISME , sm. Fampianaran* 
izay ta-liampiouibom-pananana ny olon- 
d rebella. 

COMMUNISTE), sm. Olona tia com- 
munisme. 

COMMUTATIP, JVE, adj. Misy fifana- 
kdluzaua miiandanja. Contrat — . Fane- 
keria misy fi/anakalozana mifandan- 
ja. 

COMMUTATION, sf. Fanovana, fam- 
pihenaua. Il y a eu pour lui — de peine. 
Nocana, nahena ny ianameloliana azy. 

COMPACT, ACTE, ad;. Mitatratra, 
rendnka. Terre compacte. Tany mifa* 
traira. Métal — . Meta! y rendrika. 

COMPAGNE, sf. 1 ; Namana, vady. Cet- 
te liile ne veut pas aller à l'école sans 
— . T*y meiy maukany an-trano tianara- 
na io zazavaty io rahatsy mana-nama- 
na. Se choisir une — . Milidy namanu, 
etc. 2° pg. Momba, tsy misai uka, vadin- 
kouitra. Lt*8 mflrmites sont les compa- 
gnes de la vieillesse. Momba ny fahante- 
ïaua, tsy misarakaauiy uy lahanterana, 
vadin-koditry ny anima uy areti-madi- 
nika. 

COMPAGNIE, sf. {• Fivoriana, (laraba- 
1 1 a , namaua. Parler devant une nombreu- 
se — . Mitetiy eo anatrehan' ny ficorian- 
deliibe. Il a aime pas à être eu — . Tsy 
te-hiaraka amin* olona izy. Les mau- 
vaise* coinj agnies Tout perdu. Simbau' 
ny «aman-dratby izy. 2* — , Fikamba- 
nana, kompauy. —de religieux. Fiuam* 
banan' ny relijiozy. — de commerce. 
Kompany. J* —, Antokon' ny miara- 
mila ïcheziu* ny kapiteny. 

COMPAGNON, sm. Namana. 

COMPARABLE, adj. Azo ampitahai- 
na, — ampitovina, — obarina. 

COMPARAISON , sf. Fampitahana, 



ohatra, fanoharana. Faire la — de deux 
étolTes. Mampitaha lamba roa. Ja fa-' 
rai une — pour vous iaire comprendre 
cela. Uasia^o okatra, fanoharana ua- 
balantaranao izany. 

En comparaison de.... loc. prép. Haba 
ampitabaina, — obanna. Vos malheurs 
ne suut rien en — des miens. Tsiuon- 
tsinona ny tahorianao raha ampitabai- 
na, etc., amy ny aby. 

Sans comparaison» loc. adv. Tsy azo 
am^itauaiaa, — ampitovina, — obari- 
na. Il est, sans — , te plus savant. Tsy 
misy olo-mabay azo ampdahaina, etc., 
auiuiy. 

COMPARAÎTRE, vn. Manatrika ny 
mpitsara, misebo amy uy mpiUara. 

COMPARATIF, IVE, adj. Mampita- 
ba, îauijjiiabaud. Adjectif — . Adjeklifa 
mampitaha. Voici le tableau — des ri* 
ches&es des diverses uatious. ludro ny 
rejistra fampitahana uy baren' ny taa- 
jdiwaua samiiiata. 

— , sm. AdjeKtil'a mampitaha. 

COMPARATIVEMENT, adj. Raha 
ampitabaina, — obanna. 

COMPARER, ca. Mampitaha, mampi- 
lovy manubaii a. — deux nommes, ittam- 
pttaha oloua roa. il n y a point d'égli- 
se qu'on puisse — à celle-là. T&y mn>y 
trauo legnzy azo ampUooma awiu' io. 
À uuoi le comparerai-je < Auiiu'iuona 
no hanoharako azy r Je le comparerai 
à uu hou. Ny huiia uo hanoharako azy. 

Se comparer, vpr. 1* aï a iu pi tu lia teaa, 
mampuovy teua, mauoba-teua. *• — , 
Ainpiiahama, ampitovina, charma. 

COMPARTIMENT, «m. Lhtra, efitre- 
titra. Qui a plusieurs compartimenta. 
Miefitre/itra. Plaioud àcomparumeuts. 
Vauu-diibaua miefiirefilra. armuU 
re à compartimeut». Laiomuaia mie fi* 
trefitra. — d* uu vagon. Efitra amy uy 
kalesiu' uy ialaui-by. 

1 COMPARUTION , sf. Fanatrehana ny 
inpitsara, tiseUoaua auiy uy mpitsara. il 
a lait acie de — . Manatrina uy mpitsa- 
ra, nmeno tamy uy mpilsara uy. 

COjiPAS, stn. kouipà, kopay. 

COMPASSE» ËE, adj. Milabatra, mila* 
mina. 

COMPASSER, va. l° Manakompa, ma- 
nakopay. *• fig. Maudaliatra, maudami- 
na. — ses phrases. Ma/ulaliatra, etc., ny 
i'ebezan-teuiuy. 

COMPASSION, sf. Fangoraham-p6, il- 
taerain-pô. V<nr# pauvreté excita ma 



Digitized by 



Google 



tiOM 



- 141 - 



COtf 



— . Mampangoraka, mampitsetra ny 
foko ny fahantranao. 
COMPATIBILITÉ, sf. Flfanarahana, 

flkambanana, tiarahana. 
COMPATIBLE, adj. Mahazo mi fana- 
raka, azo ampifanarahina, — akambana, 
— aropiarahina. Voy. Imcompvtiblb. 
COMPATIR, vn. !• Mançoraka, raan- 
gora-pô, mitsetra, mitse-pô. Il compatit 
tus misères d'autrui. Mangoraka, etc., 
amy ny fahorian' olona izy. 2 - — , Mande- 
fitra. Il compaiit aux faiblesses humai- 
nes. Mande ^tra ny halisoan' ny olona 
izy. 3*—, Mifanaraka, mikambana. mia- 
raka. Ces deux individus ne peuvent — . 
Tsy mahazo mifanaraka, etc., izy roa 
lahy. 
COMPATISSAIS, ANTE, adj. Man- 
goraka, mitsetra. Cœur—. Fo mango- 
raka, etc. 
COMPATRIOTE, a. Mpiray tartin-dra- 
tana. (Test mon—. Miray lanin~dra- 
zana ami ko izy. 
COMPENSATION, sf. Onitra, fanone- 

rana. fanefana, fanoloana. 
COMPENSER, va. Manonitra, manefa, 
manolo. Il a compensé sa dette par son 
travail. Nanonitra, etc., ny trosany 
tamy ny asa nataony izy. Mes bénéfices 
Compensent mes pertes. Ny tombom- 
barotra azoko manonitra ny fatiantoko. 
6e compenser, vpr. Mdanonitra, mifa- 

meno ; onerana, efaina, soloana. 
COMPÈRE, sm. M pana m py an-tsoko- 
soko. Cet escamoteur a des compères. 
Manana mpanampy an-tsokosoko io 
kioga Unana io. 2° fig. Olom-petsy. 
COMPÉTENCE, sf. 1* Fanefana. ?•— , 

Fabaizanai 
COMPÉTENT, ENTE, adj. !• Ma- 
nam-pahefarta. Adressez-vous aux jug^s 
compétents. Mamantâna bianao any amy 
ny mpitsara manam pake fana 2 # — , 
Iftahay. Personne n'est plus compétent 
que lui pour le calcul. Tsy misy mahay 
tahaka azy raha ny marika. 
COMPÉTITEUR , «m. Mpifkninana 

mitady raharaba anankiray. 
COMPÉTITION, sf. Fifaninanana bi- 

tady raharaba anankiray. 
COMPILATEUR, sm. Mpanangon-te- 

COMPlLATION, sf. !• Fanangonan-te- 

ny. 2*—, Teny voangona. 
COMPILER, va. Manangon-tefly. 
COMPLAINTE, sf. !• Kaiokalo. 2*-,pf. 

Fitarainaoa, kalonantitra. Il répète les 



mômes complaintes. Mamerimberina ny 
fitarainany, manao kalonantitra izy. 

COMPLAIRE, vn. Mahafaly, mamali- 
faly. Il cherche à vous—. Mitady izay 
mahafaly, eto , anao izy. 

Se complaire, vpr. Faly. 

COMPLAIS AMMENT, adv. Àraim- 
pankasitrahana, amin-kafaliana, amin* 
kalem 3m-panaliy. Écouter — . Mibaiuo 
amim-panka*itrahana, etc. 

COMPLAISANCE, sf. Fankasitrahana, 
hafaliana, halemem-panahy. Ayez la — 
de me prêter votre couteau. Raha si- 
trakao, mba ampindramo antsy aho. 
C'est mon fils bien-aimé en qui j'ai mis 
toutes mes complaisances Io no zanako 
malalako izay ankasitrahako indrindra. 
Il n'a de — pour personne. Tsy mam- 
piseho halemem-panahy na amin'iza 
na amin' iza izy. 

COMPLAISANT, ANTtt, adj. Mah* 
taly, mamalifaly, maiemy lanahy. 

COMPLÉMENT, sm. 1* Fameno. Voi- 
ci dix piastres comme — de la somme 
que je vous devais. Inty ariary folo ha 
famenon' ny volanao taty amiko. 2°— t 
Famenon-teny. Voy. Régimb. 

COMPLÉMENTAIRE, adj. Maroeno. 

COMPLET, ETE, adj. !• Feno, tapi* 
tra. L'année sera complète demain. Ho 
feno, etc., rahampitso ny taona. 2*—, 
Tanteraka, lavorary. La victoire est com- 
plète. Tanteraka, etc., ny fandresena. 

—, sm. Feno, ampy. Les employés sont 
au—. Feno, etc., ny mpanao raharaha. 

COMPLÈTEMENT, adv. Indrindra, 
dia. Ilà — réussi. Nahomby indrindrat 
nahomby dia nahomby izy. Il est — fou. 
Adala dia adala izy. 

COMPLÉTER, va t* Mameno. — le 
paiement d'une dette. Mameno ny vo- 
lan* olona. 2* — , Mandavorary, ihdrin-* 
dra. Cette nouvelle perte a complété sa 
rumu. Izany fatiantoka vaovao izany na 
nahalevona ny hareny indrindra. 

Se compléter, cpr. Mi ha feno, mi ampy. 
Ma bibliothèque se complète. Miampy 
ny bokiko. 

COMPLEXÉ, adj. Maro loha. Idée—. 
Hevitra maro toha. 

GOMPLEXION, sf. Toe-batana, toctry 
ny tena. Il est d'une faible — . Malemi-* 
lemy ny toe-batany. Il a une forte-*. 
Matanja'<a ny loelryny ténany. 
COMPLICATION, sf. !• Fifangaroana, 
fisafotofotoana, fisaritahana. Les compli- 
cations des maladies les rendent difficK 



Digitized by 



Google 



COM 



H* — 



ÛOM 



les à guérir. Ny fifangaroin' ny areti- 
na tonga mahasarotra azy hositi'anina. 
Celte afaira offre dos corn libations. ML- 
fanrjn.rnha.ro , mUafolofoto, mharita- 
ka izany raharaha izany. 2* — . Ilama- 
roam-pomba. C'est une machine «l'une 
grande — . Milina miro fomba izany. 

COMPLICE, .s. et ad/. Mpiriy telika. 

COMPLICITÉ, sf. Firaisan-tetika. 

COMPLIMEXT, , îm 1° Fiderana, dera, 
fankal.izina. Il aime les compliments. 
Te-hoferama, hanknlazaina, tia dera 
izy. 2 # — , Teny fiderana, — fankalazana. 
Voici le — que j'ai fait pour la fête de 
mon père. Ireto no teny fiderana, fan- 
kalazana namboariko hatao amy ny 
fetin* ny rai ko. 3° — , Fampamangiana. 
fanaovana veloma. Mon frère vous envoie 
mille compliments Mampamingy anao 
indnndra indrindra, manao veloma 
malinidiui :a anao ny rahalahiko. 

COMPLIMENTER, va !• Midera, 
man'ialaza. 2 a — , Miarahaba. Il f»st allé 
— le Gouverneur. Lasa niarahaba ny 
Gov^rnora izy. 

COMPLIMENTEUR, EUSE, s. Mpi- 
dera loatra, mpankalaza — . 

COMPLIQUA, ÉE, p. et ad). !• Miha- 
ro, mifangaroharo, misafotoloto, misari- 
taka. C'est une fièvra compliquée de dys- 
senterie, Tazo mihiro fival&nan-dri 
izany C'est une aflaire compliquée. Mi- 
fangaroharo, mUafotofolo, misarita- 
ka izany raharaha izaiy. 2* — ♦ Maro 
tomba. C'est une machine compliquée. 
MU na maro fomha izany. 

COMPLIQUER, vn. !• Mampifan^aro, 
manasaloiofoto, • manasariîaka. — une 
affaire. Mampifangaroharo. etc., ra- 
haraha. 2°— , Manamaro Tomba —une 
machine. Manamaro fomba ny milina. 

Se compliquer, vpr. Miharo. mifanga- 
roharo, mtsafotnfoto, misaritaka. 

COMPLOT, sm. Teti-dratsy, teti-be, fi- 
fokniiua. 

COMPLOTER, t*a. et n. Manao teti- 
dratsy, — leli-bi}, ràiray tctika, mikaon- 
doha. mifoko. 

COMPONCTION, sf. Fangoraham-pô 
n-iho ny ota natao. 

COMPORTER, va. Mifanaraka. Le 
sujet ne com urte pas tant d ornements. 
Nyfotu-te*iy tsy mifanaraka ani.n' iza- 
ny renty be izany. 

6e comporter, vpr Mitondra tena, ma- 
nao toetra. Il se comporte bien. Miton- 
«fra tena leara izy. Se — «n ©nfant, Ma- 



nao /os-jaza, — fanahin-jaza. Se — en 
roi. Manao toetr andriana. Se — en 
femrntt. Mxnao toe-bavy. Ce jeune hom- 
me se comporte en homme sérieux. Afa- 
nao toetr' olon-dehibe io tovolahy io. 

COMPOSÉ, ÉE, p. et ad}. 1* Misy za- 
vatra naharo. C'est un romède— de trois 
substances Fanafody misy zavatra te- 
lo loha naharo izany. 2°— , Misy, maro 
loha. L'homme est — d'un corps et d'une 
âme. Mi*y vatana sy fanahy ny olona. 
L'âme n'est pas composée de parties. 
Tsy mi*y zavatra maro ny fanahy. Êtro 
— . Zavatra maro loha. 3'—, Maotona, 
milamina. Son visage est—. Maotona 
ny tarehiny. Il a une démarche compo- 
sée. Milamina ny fandehany. 4°— f Na- 
tao, voaforuiia, noforonina. Son discours 
est bien—. Nataony, etc., tsara ny la- 
ha-teniny. 

—, s m. 1° Zavatra miharo. 2°— , Zavatra 
maro loha. 

COMPOSER, va. f Mangaro, mampi- 
fangaro. —un remède avec trois ingrô* 
dients. Mangaro, etc., zavatra telo loha 
atao fanafody. Voy. MÈLta. 2* — , Misy* 
Cinq pièces composent cette machine. 
Misy zavatra dimy loha amin' izany mi- 
lina izany. 3* — , Mahamaotona, manda- 
mina II compose sa démarche en pré- 
sence des grands. Mandamina ny fan- 
dehany cpanalrelian' ny lehibe izy. 4 # 
— , ManaT», mamorona. — une histoire. 
Manao tantara. —un ouvrage. Mamo* 
rom boky. 5° — , Mandaha-dohavy. 

— , vn. 1* Mifaninana, mampiady. — en 
écriture. Mifaninana amy ny soratra, 
mampiady soratra. 2°— , Manao izay 
hil'anarahana. — avec des créanciers. 
Manao izay hifanarahana amy ny 
tompontrosa. 

Se composer, vpr. [• Misy zavatra miha- 
ro. 2°— , Misy. 3°— , Makatoetra maotona. 

COMPOSITEUR, sm. 1° Mpamoron- 
kira. 2 a — , Mpaudaha-dohavy. 

COMPOSITION, sf. 1» Fangaroana, fl- 
haroana. 2°— , Toe-]avatra. La — de no- 
tre corps est almirable. Mahagaga ny 
toetry ny vatantsika. 3* —, Fanaovana, 
famorouana. \" — . Fuudaharan-dohavy. 
5" —, Fïfaninanana, lampiadiana II a 
été le premier en — . Izy uo voalohany 
tamy ny fi aninanina, ec 6 # — , Fifa- 
naïahana. C -st une personne de bon* 
ne — . Mora ifanarahana izy. 

COMPOTE, sf. Voankazo nandrahuia* 
tamy ny siramamy 



_ 



Digitized by 



Google 



COM 



— 14Ô — 



COM 



COMPRÉHENSIBLE, adj. Azo fanta- 
rina, takatry ny saina. 

COMPRÉHENSION > sf. Pahafantara- 
na, fahalalana. 

COMPRENDRE, va. !• Misy. L'Euro- 
pe comprend plusieurs grands royau- 
mes. Misy (anjakana lehibe maro any 
Eoropa. 2 a — , Manao anisa. On lo com- 
prit parmi les accusas. Natao anisan' 
ny voampangaizy. & fig. Mahafa'ntatra, 
mahalàla, mahazo, mahalakatra hevitra. 
Je comprends son langage. Fantatro, 
azoko ny fiteniny. Il comprend ses de- 
Toirs. Mah&fantatra. mahalàla izoy tsy 
maintsy ataony izy. Je ne comprends pas 
sa conduite. Tsy azoazoko ny ata< ny. 
Je vous comprends. Takalro ny hevi- 
trao. 

Se comprendre, vpr. 1* Mifankahazo. 
?• —, Fantatra. 

COMPRESSE, sf. Fehim-pery, bandy. 

COMPRESSIBLE, adj. Azo terena. 

COMPRESSIF, IVE, ad;. Manery. 
Ceinture compressive. Etra manery. ' 

COMPRESSION, sf. Fanerena. 

COMPRIMÉ, ÊE, adj. Fisapisaka. Le 
corps de ce poisson est — . Fisapisaka 
ny vatan'io hazandrano io. 

COMPRIMER, va. 1* Manery. 2° fig. 
Misakana. — une faction. Misakana ny 
firaisan-tetika. 

Se comprimer, vpr. !• Terena. L'air 
peut se—. Azo lerena ny rivotra. 2* fig. 
Sakanana. 

COMPRIS, ISE, p. et adj. f Misy. 2 # 
—, Anisa. 3 a fig. Fantatra, azo. || loc. Y 
compris. Ombany, mbamy. Ils sont 
tous arrivés y— leurs enfants. Tonga da- 
holo izy ireo ombany, etc., ny zanany. 
Non compris. Aia-tsy. Ils étaient quatre 
mille, non— les femmes et les enfants. 
Efatra arivo izy ireo afa-tsy ny zaza a- 
mam-bebivavy. 

COMPROMETTANT, ANTE, adj. 
Mila hanahirana, — bamj ahita loza, — 
hanala baraka. 

COMPROMETTRE, va. Manahirana, 
mila hanahirana, — hampidi-duza, — 
hanala baraka, etc. Je ne vous compro- 
mettrai pas. Tsy hana hirana anao aho. 
Il compromet sa fortune. Mila nampi- 
di-doza ny hareny izy. Ces bruits com- 
promettent sa réputation. Mila hanala 
baraka azy izany tsaho izany. 

Se compromettre, vpr. Mila ho sahrra- 
aa, — habita loza, — hanala bara-tena. 



COMPROMIS, ISE, adj. Mila ho sahi- 
rana. — habita loza. — hanala bara-tena. 

COMPROMIS, sm. Fifanarahana haka 
mpanelanelana. Passer un — . Mifana- 
raka haka mpanelanelana. 

COMPTABILITÉ, sf. Fanoratana. ny 
miditra sy ny mivoaka, fahaizana ny 
momba ny kaonty. 

COMPTABLE, adj. et sm. Mpanora- 
tra ny miditra sy ny mivoaka, mpanao 
kaonty. 

COMPTANT, adj. et sm. Tolo-botso- 
tra, tolo-bonona, tolo-lanana. Payer 
argent — ou au—. Manao tolo-botsotra, 
etc. 

COMPTE, sm. {• Kanisana. Faites le — 
de votre argent. Isao ny volanao. 2°— , 
Fanoratana ny miditra sy ny mivoaka, 
taratasy ti la zana trose, kaonty. Livre de 
— . Boky fanoratana ny miditra sy 
ny mivoaka. Mettez en — ce que je vous 
ai acheté. Soraty iz.iy novidiko tami- 
nao. Donnez-moi mon—. Omeo aliy ny 
taratasy milaza ny trosanao amiko. 
Le —est exact. Marina ny kaonty. || loc. 
J'ai acheté ce bœuf à bon—. Mora no 
nividianako io omby io. Il fait le com- 
merce pour son — . Mivarutra ho azy izy. 
Je ne trouve pas mon — dans ce com- 
merce. Tsy mahazo torabony amin' iza- 
ny varotra izany aho. De — à demi. Isa- 
sahan-tombony. Il travaille de — à demi. 
Manao hisasahan-totnbony izy. 3* fig. 
Anjara, raharaha, ny momba, nyamy... 
Voici ce que je donne pour mon — . Ity 
nyhomekoho anjarako. Je prends cela 
sur mon — . Raharahako izany. Nous 
étions fort inquiets sur son— . Nahabe 
ahiahy anay ny momba azy II n*y a 
rien à dire sur le — de coite personne. 
Tsy azo tsinina ny amin' io olona io. 
4*—, Faniaana, lan.siana raharaha, fa- 

naovana ho Dieu nous tiendra — des 

moindres actes de charité. Hisain' An- 
driànaanitra avokoa na dia ny asaui-pitia- 
vana uiadimka indrindra ataontsika aza. 
Il ne tinnt aucun — de ce qu'on lui dit. 
Tsy asian y raharaha, ataony ho tsi- 
nontsinona, tsyjabany akory izay lazai- 
na aininy. 2* —, Filazana, lanambarâna, 
famoahana. Je vous rendrai — de cette 
affaire. Holazaiko, hambarako anao iza- 
ny raharaha izany. Rendez— de votre 
conduite. Lazao, ambarao, aroahy ny 
nalaonao. Demander — . A/amparaoa- 
ka, manadina, manontany. 

A ce compte-là, loc. adv. £raka izany 



Digitized by 



Google 



CiON 



- U4- 



CûU 



Au bout du compte, loc. adv. Amy ny 
faany. 

COMPTER, va. !• Manisa. Comptez les 
brabis. Zsao ny ondrivavy. 2 # -—, Manao 
anisa. Il vous compte parmi ses amis. 
A t non y isan* ny sakaizany hiânao. U 
loc. En comptant. Onibany, mbamy. 
Comme Y compris. Sans — . Afa-tsy. 
Commo Non compris. Voy. (Compris. 3* 
ftg. Manisa. manisy raharaha, manao 
ho, roihevitra ho. — ses pas. Manisa 
dia. Je compte pour beaucoup vos let- 
tres. Atioko ho zavatra lehibe ny tara- 
tasy nampitondrainao tamiko. Il compte 
pour rien la souffrance. Alaony, heoù- 
rlny ho tsinontsinona ny fahoriana. 

«-*, vn. I* Manisa. 2°— , Anisa. Il compte 
parmi les écrivains. Artisan' ny mpa- 
morom-boky izy .*> fîg. Atao ho...., he- 

verina ho Il ne compte pour rien. 

Atao, heverina ho tsinontsirtona izy. 
4 - — . Manantena, mihevitra, miankina, 
tniantehitra. Il compte partir demain. 
Manantena, miheoitra handeha izy ra- 
hampitso. tl compte sur vous pour avoir 
un emploi, Hiartao no iankinany, i.irt- 
teherany hahazahoany raharaha. || loc. 
A — de. Ilatramy. A — de demain, vous 
ne sortirez plus, tialramy ny rahampi- 
tso dia tsy hivoaka intsony hianao. 

Ëe compter, vpr. IMsaina. 2'— , Manao 
ny tenany anisa. 3° fîg. Manao ny tena- 
ny ho. Il se compte pour rien. Manao 
ny tenany ho tsinontsinona izy. 

Compte rendu, «m. i° FUazana. — 

de l'état des flnances. Fihzana ny toetry 
ny volam-panjnkana. 2 # — , Ventin-teny, 
fotopototfa. —d'un discours. Venlin-té- 
ny % etc., ny laha-teny. 
dOMPTOIR,*sm. f Ldtabatra lava fa- 
metrahara-barotra. 2 # — , Trano flvaro- 
tana amy ny tany lavitra. Etablir un — 
dans l'Inde. Manorina trano ftvarota- 
na any India. 

COMPULSER, va. Mandiaika tara- 

tasy. 
COMTE, «m. Andriana tompom-bodi- 

vona manarakaraka ny marquis. 
COMTESSE, sf. Andriambavy tompom- 

bodivona manarakaraka ny marquise; 

vadin* ny comte. 

ÊOMTA, êm. Vodivonan* ny comte na 

ny comtesse. 
CONCASSER, va. Mikosoka, mitoto. — 

du poivra Mikosoka, etc., dipoavatra. 
CONCAVE, ad/. Lempana aty, lesoka 



—, kaoka^. Miroir—. Fitaratra lempo* 

na aty, etc. 
CONCAVITÉ, sf. Halempona, halem- 

ponana. 
CONCÉDER, va. Manome, mahafey. 
CONCENTRATION, af. Famoriana, 

fanangonana. 
CONCENTRÉ, ÊE, ad}. Miaflna. ma- 

nafin-kevitra. Douleur concentrée. A la* 

helo miaflna. Être — en soi-même. Ma* 

nafin-kevitra. 

CONCENTRER, va. 1* Mamory, ma* 
nangona, mamory amy ny fltoerana 
anankiray. — les rayons solaires. Ma* 
mory t manangona ny tsiri-masoandro. 
— des troupes. Mamory miaramila amy 
ny fltoerana anankiray. 2" fi g. Man- 
draikitra, mitana. — son attention sur un 
point. Mandraikilta ny sainy amy nf 
Zavatra ira y. Il concentre dans ses mains 
toute l'autorité. Mitana ao am-pelata- 
nany ny fàhefana rehetra izy. 3*— , Ma* 
naflna. —sa colère. Manafina ny ha- 
tezerdny. 

Se concentrer, vpr. 1 # Mivory, mïango* 
na, mivory amy ny fltoerana iray. 2 # fig* 
Miraikitra, tdnana. 3**-, Manafln-kevitra* 

CONCEPTION, sf. [• Pananana anaka< 
2* fig. Fahalalana, fahafantarana, fisaw 
nana. Il a la — prompte. Malaky mafia* 
lala, mahafantatra izy, haingan-fcrai- 
na izy. 3°— , Hevitra, zavatra foronin' 
nysaina. famoronana. Admirable—. He- 
vitra mahagaga. zavatra mahagaga /<h 
ronin' ny saina. La — de cet ouvragé 
annonce une grande force de tête. Mam- 
piseho halalinan-tsaina lehibe ny /amo- 
ronana io boky io< 

CONCERNANT, ptèp. Momba, amy 
ny. Je vous dirai quelque chose — cet- 
te affaire. Hilaza aminao ny zavatra 
sasany momba izany raharaha izany, 
ny amin' izany raharaha izany aho. 

CONCERNER, va. Raharaha, momba. 
amy ny.... Ça ne me concerne en rien. 
Tsy raharahako tsy akory izany. Dites- 
moi ce qui concerne cette affaire. Lazao 
ahy izay momba izany raharaha izany/ 
njr amin' izany raharaha izany. 

CONCERT, «m. !• Konsertra, %• fig* 
Fiarahana, flraisana. Ils Aient entendre 
en son honneur un — de louanges. Nia* 
ra-nidera azy izy ireo. 

De concert, loc. ado. Am-piarahanaV 
ara-piraisana. Agir de—. Miray hina. 

CONCERTER, va. Miara-mandiatki: 




Digitized by 



Google 



CON 



— 145 



CON 



— les mesures à prendre. Miara-man- 
dinika izay tokony hatao. 

Se concerter, vpr. Midiuika, miara-rai- 
dinika. 

CONCESSION, sf, f Fanoraezana avy 
amy ny fanjakana, fahafoizana— . Il a 
obtenu une — de terrain. Nomen' ny 
fanjakana tany izy, nahafoy tany ho 
azy ny fanjakana. 2° fig. Fanekeua. Il 
a fait des concessions à son adversaire. 
Nekeny ny zavatra sasany nolazain' ny 
npanohitra azy. 

CONCEVABLE, ad;. Azo fantarina. 

CONCEVOIR, va. 1° Manana anaka. 
mîtoe-jaza, torontoronina. Elle était déjà 
âgée lorsqu'elle conçut son premier on- 
fanL Efa zokinjokiny hiany izy vao na- 
nana t nitoe-jaza, nolorontoronina ny 
zanany voalohany. 2° fig. Mamorona, 
m an..., mi.... Ils conçurent le projet de 
!e tuer. JVamoron-kevitra mba hamo- 
no azy izy ireo. — de l'espérance. 3fa- 
«antena. — de la jalousie. Afialona. 3° 
— , Mahalala, mahafantatra. Je ne con- 
çois rien à cette affaire. Tsy mahalala, 
etc., na inona na inona amin'izany ra- 
harakaizany aho. 

Se concevoir, vpr. Fantatra. 

CONCIERGE, sm. Mpiandry vavahady, 
— varavarana. 

CONCILE, sm. Fivorian' ny eveka, kon- 
sily. — œcuménique. Fivorian' ny eve- 
ka rehetra. 

CONCILIABLE, adj. Azo ampifanara- 
bina. 

CONCILIABULE, sm. 1° Fivoriana 
sandoka ataon' ny eveka sasany. 2° —, 
Fivoriana an-tsokosoko. 

CONCILIANT, ANTE, adj. Mahay 
mampihavana, — mampifanaraka. 

CONCILIATEUR, sm. Mpampihava- 
na, mpampifanaraka. 

CONCILIATION, sf. Fampihavanana, 
fibavanana, fampifanarahana, fifanara- 
hana. 

CONCILIER , va. t* Mampihavana, 
mampifanaraka. — les esprits. Mampi- 
havana, etc., olona. — plusieurs opi- 
nions. Mampifanaraka hevitr'olona sa- 
mihafa. 2° — , Mampahazo. Il lui conci- 
lia la faveur du prince. Nampahazo fi- 
tia azy tamy ny mpanjaka izy. 

Se concilier, vpr. {• Mihavana, mifana- 
raka. 2 e — , Mahazo. Il s'est concilié tous 
les cœurs. Nahazo ny fon' ny olon-dre- 
hetra izy. 

CONCIS, IS6, adj. Fohy sady fono he- 



vitra, fohy teny sady feno hevitra. Style 
— . Laha-teny fohy sady feno hevitra. 
Auteur — . Mpamorom-boky fohy teny 
sady feno hevitra. 

CONCISION, sf. Hafohezan-teny. 

CONCITOYEN, ENNE, s. Iray tanà- 
na, iray tanin-drazana. 

CONCLAVE, sm. Fivorian' ny kardi- 
naly mifldy papa. 

CONCLUANT, ANTE, adj. Mnmpi- 
harihary, manaraarina. 

CONCLURE, va. 1° Manapitra, mami- 
ta, mahavita, mamarana, manapaka, 
manao fehin-teny, milaza fara-hevitra, 
— fara-teny. Concluez vite cette alfaire. 
Tapero, vitao, farano, tapaho hainga- 
na izany raharaba izany. Il conclut son 
discours. Mamarana ny laha-teniny, 
?nanao fehin-teny, milaza ny fara-he- 
viny, — ny fara-teniny amy ny laha- 
teniny izy. 2* —, Maka hevitra, mampi- 
haribary, manaporofo, manamarina. Que 
concluez-vous do cela ? Inona no hevi- 
tra alainao amin'izany ? Je conclus de 
là que vous mentoz. Izany no mampi- 
harihary, manaporofo, manamarina 
amiko fa raandainga bianao. 

— , vn. Mamarana, manao febin-teny, mi- 
laza fara-hevitra, — r Jafa-teny. Ils con- 
clurent aune amende. Ny fara-hevitra, 
fara-tenin' izy ireo dia ny hanazy azy. 

Se conclure, vpr. 1° Efa ho tapitra, efa 
ho vita, faranana, efa ho tapaka. La 
paix se conclut. Efa ho vita, faranana, 
efa ho tapaka ny fanekem-pihavanana. 
2° —, Porofoina, hamarinina. Le vrai se 
conclut souvent du faux. Matetika ny 
marina no porofoin', etc., ny hevi-diso. 

CONCLUSION, sf. !• Fanaperana, fa- 
mitana, fahavitana, famaranana, fana- 
pahana, fehin-teny, fara-hevitra, fara-te- 
ny. La — est digne de l'exorde. Mifana- 
raka amy ny sasin-teny ny famarana- 
na. 2° — , Hevitra alaina. Quelle — tirez- 
vous de là? Inona no hevitra alainao 
amin' tzany ? 

CONCOMBRE, sm. Voantangom-baza- 
ha. 

CONCOMITANCE, sf. Fiarahana. 

CONCOMITANT, ANTE, adj. Mia- 
raka. Sons concomitants. Feon-javatra 
miaraka. 

CONCORDANCE, sf. Fifanarahana. — 
de témoignages. Fifanarahan'ny fila- 
zan' ny vavolombelona. 

CONCORDAT, sm. 1° Fanekona ataon 1 
ny papa amy ny fanjakana ananki 

10 



Digitized by 



Google 



CON 



146 — 



CON 



rfl y. 2° —, Fifanarahan* ny mpanao ban- 
keroty amy ny tompon-trosa. 

CONCORDE, sf. Fifanarahana, flhava- 
nana, fîraisam-po, firaisan-kevitra. Ces 
frères vivent dans une — parfaite. M i- 
fanaraka, mihavana, miray fo, miray 
hevitra tsara izy mirahalahy avy ireo. 

CONCORDER, vn. 1° Mifanaraka, mi- 
havana, miray fo, miray hevitra. ï* fig. 
Mifanaraka. Leurs témoignages ne con- 
cordent pas. Tsy mifanaraka ny filazan* 
izy ireo. 

CONCOURIR, vn. f Miara-manao, 
manampy. — au bien public. Miara- 
manasoa ny vahoaka. 2°— , Mifanina- 
na, mampiady fahaizana. Il concourt 
pour le prix de peinture. Mifaninana 
hahazo valisoa amy ny hoso-doko izy. 

CONCOURS, sm. !• Fiarahana manao, 
fanampiana. Il a obtenu cet emploi grâ- 
ce à votre — . Nahazo izany raharaha 
izany izy noho ny nanampianao azy. 2° 
— ,Fifaninanana. fampiadiana fahaizana. 
Il a été le premier au—. Voalohany ta- 
my ny fîfaninanana, tamy ny fampia- 
diam-pahaizana izy. 3° —, Fitripitri- 

. pika, fanetrinkctrina, habctsahana. Il y 
avait un nombreux — de spectateurs. 
Nitripitripika, nanetrinketrina, be- 
tsakany mpizaha tao. 

CONÇU, UE, p. et adj. f Torontoroni- 
na, notorontoronina. 2° fîg. Voaforona, 
noforonina, misy. Ouvrage bien — . Bbky 
voaforona, no foronina tsara. La lettre 
était conçue en ces termes. Nisy izao 
teny izao ny taratasy. 

CONCUBINAGE, sm. Fanaovana to- 
kantranomaso. 

CONCUBINAIRE, sm. Mpanao tokan- 
tranomaso. 

CONCUBINE, sf. Tokantranomaso, ra- 
nitra. 

CONCUPISCENCE, sf. Filan-dratsy. 
La— delà chair. Ny filan-dratsin' ny 
nofo. 

CONCURREMMENT, adv. !• Am- 
piarahana. Nous pouvons agir — . Ma- 
hazo miara-manao isika. 2°— , Amim- 
pifaninanana. Ils briguaient — cette 
charge. Nifaninana nilady izany raha- 
raha izany izy ireo. 

CONCURRENCE, sf. 1° Fifaninanana. 
2° — , Fifaninanan' ny mpivarotra. La — 
tourne au profit des consommateurs. Ny 
fif&ninanan* ny mpivarotra mahasoa 
ny mpividy. 



CONCURRENT, ENTE, s. Mpifani- 
nana. 

CONCUSSION, sf. Fangalarana ny vo- 
lam-panjakana, fihinanam-bahoaka. 

CONCUSSIONNAIRE, sm. Mpanga- 
latra ny volam-panjakana, lehibe homam- 
bahoaka. Voy. Exactkur. 

CONDAMNABLE, adj. 1- Tokony ho- 
helohina. 2°— , Mendrika hotsinfna. 

CONDAMNATION, sf. Fanamelohana. 
Il y a eu — contre lui. Nohelohina izy. 
Il subit sa—. Manefa ny helony izy. 

CONDAMNÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voahe- 
loka, nohelohina. 2°— , Voatery, notere- 
na, voadidy, nodidiana. 3°— , Voatsiny, 
notsinina. 4° —, Voavono, novonoina. 
Porte condamnée. Varavarana voavo- 
no, etc. 

—, s. Olo-meloka. 

CONDAMNER, va. f Manameloka. Les 
jugo3 le condamnèrent à un exil perpé- 
tuel. Ny mpi tsara nanameloka azy ha- 
sesi-tany ambara-pahafatiny. 2*—, Ma- 
nury, mandidy. On l'a condamné au 
silence. Voatery, voadidy bangina 
izy. H loc— un malade. Milaza fa tsy azo 
sirranina ny marary. 3°— , Maniny. Il 
condamne tout ce que les autres font. 
Tsininy daholo izay rehetra ataon* ny 
sasany. 4°— , Mamono. — une fenêtre. 
Mamono varavaran-kely. 

Se condamner, vpr. !• Miaiky ho di- 
so. Je me condamne moi-môme. jV/iai- 
ky ho diso aho. 2* — , Mahafehy tena. 
Il s'est condamné à un long travail. iVa- 
hafehy tena mba hiasa ela izy. 

CONDENSATION, sf. Fampifintinana, 
fifintinana. 

CONDENSER, va. 1" Mampifintina. 
Le froid coudense les corps. Ny hatsia- 
ka mampifintina ny zavatra. 2* fig. — 
sa pensée. Milaza ny heviny amy ny 
teny vitsy. 

Se condenser, vpr. Miûntina. 

CONDESCENDANCE, sf. Fanekena, 
fanaranana, fampihantana. 

CONDESCENDRE, vn. Manaiky, ma- 
narana, mampi hanta. Je ne puis — à ce 
que vous demandez. Tsy azoko ehena 
izay angatahinao. — aux fantaisies de 
ses enfants. Afanarana, mampihant& 
ny zanany. 
CONDIMENT, sm. Zavatra mabatsiro, 
— mahaty. 

CONDISCIPLE, sm. Mpiara-mianatra. 



i 



Digitized by 



Google 



CONT 



- 147 



CON 



CONDITION, sf. f Toetra. Il est d'une 
— élevée. Ambony toetra izy. Il est de 
basse — . Ambany toetra izy. Chacun 
doit vivre selon sa—. Samy tokony ha- 
nao toe-piainana araka ny toetrany. 2° 
— , Zavatra tsy maintsy hatao, zavatra 
ao amy ny fanekena, anjoanjon-teny. 
Vous lui imposez une — bien dure. Man- 
didyazy zavatra anankiray mafy loatra 
htanao. Deux conditions du traité nous 
sont désavantageuses. Tsy mahasoa an- 
tsika ny *ara-droa ioha ao amy ny fa- 
nekena nataontsika. Voici la — que je 
vous pose: je vous vendrai ceci deux 
piastres seulement si vous me payez de- 
main. Izao no anjoanjon-teny ataoko 
aminao : alaiko aminao ariary roa mon- 
ja ity zavatra ity raha aloanao raham- 
pitso ny vidiny. Baptiser sous—. Manao 
batemy manisy anjoanjon-teny. \\ loc. 
Vendre à — de reprendre, acheter à— de 
pouvoir rendre. Manao varo-mahay mi- 
fody, — varo-miera. 

A condition que, loc. conj. Raha, fa 
tsy maintsy. Je vous permets d'aller chez 
▼ous, à — que vous serez ici demain ma- 
tin. Avelako handeha ho any aminao 
hianao raha, etc., ho tonga aty raham- 
pitso inaraina. 

CONDITIONNÉ, ÉE, adj. Vita tsara. 
Étoffe bien conditionnée. Lamba vita 
tsara. 

CONDITIONNEL, ELLE, adj. Misy 
anjoanjon-teny. 

CONDITIONNELLEMENT, adv. A- 
my ny anjoanjon-teny. 

CONDITIONNER, va. Mahavita tsara. 

CONDOLÉANCE, sf. Firaisana alahe- 
lo. Je lui ai envoyé une lettre de — . 
Nampitondra taratasy firaisana alahe- 
lo taminy aho. II loc. Faire une visite de 
— . Manalady alahelo. mitsapa — . Offrir 
de l'argent & la famille d'un défunt en 
lui faisant une visite de — . Manao fao- 
dranomaso 

CONDUCTEUR, TRICE, a. Mpitari- 
dalana, mpanatitra, wpitondra, mpitari- 
ka. 

—, a<#. Mitondra. Fil — . Taro-by miton- 
dra. ny elektrisity. 

CONDUIRE, va. 1" Mitari-dâlana, ma- 
natitra, rai tondra, mltarika. Conduisez 
ce voyageur à travers la forôt. Tariho 
làtana aoanaty ala io vahiny io. Condui- 
sez cet étranger à ma maison. Tariho 
làlana, alero, ento ho ao an-tranoko io 
Yahiny io. ~ de l'eau au village, Af éten- 



dra no ho ao an-tanana. — un cheval, un 
char. Mitondra, milarika soavaly, sa- 
rety. 2° fig. Mampahazo, mampiditra, 
mitondra, mitarika. — à la gloire. A/am- 
pahazo voninahitra. — quelqu' un à sa 
perte. Mampidi-doza olona. —une ar- 
mée. Mitondra, mt/ari-taftka. Il a bien 
conduit cette affaire. Nitondra tsara 
izany raharaha izany izy. Il conduit bien 
sa famille. Mitondra tsara ny fianaka- 
viany izy. 3° —, Mankany. Ce chemin 
conduit ù l'église. Munkany an-trano 
leglizy ity làlana ity. 

Se conduire, vpr. Mitondra tena, miai- 
na. Il se conduit sagement. Mahay mi» 
tondra tena t mahay miaina izy. 

CONDUIT, 8m. [• Lakan-drano, tatatra, 
fantsona madinika. 2°— , Làlana. Les 
conduits par ou la bile se décharge. Ny 
làlana ivoahan' ny ranon' afero. 

CONDUITE, sf. 1° Fitarihan-dalana, fa* 
naterana, fltondrana, fltarihana. 2'—, Fi- 
tondran-tena, toe-piainana. Il mène une 
bonne—. Tsara fi tondran-tena, etc. , izy. 

CÔNE, sm. Zavatra boribory kitsoloha. 

CONFECTION, sf. Fanaovana, fahavi- 
tana, famoronana. 

CONFECTIONNER, va. Manao, maha- 
vita, mamorona. Il a confectionné une 
machine. Nanao, nahavita, nahaforo* 
na milina izy. Il confectionne bien les 
pantalons. Mahavita pataloha tsara izy, 

CONFECTIONNEUR, EUSE, a. 

Mpanao akanjo. 

CONFÉDÉRATION, sf. Fitambarana, 
fiandanian' ny fanjakana maro. La — 
germanique. Ny fanjakany Germania 
mitambatra. 

CONFÉDÉRÉ, ÉE, adj. et s. Mitam- 
batra, miandany, manao andaniny. Les 
nations confédérées. Ny fanjakana mi* 
tambatra. etc. 

CONFÉDÉRER (SE), vpr. Mitamba- 
tra, miandany, manao andaniny. 

CONFÉRENCE, sf. 1* Dinika. Ils 
eurent de longues conférences ensem- 
ble. Niara-nûUnidinîfea ela izy ireo. 
2 U — , Toriteny, laha-teny. Les confé- 
rences du prédicateur sont magnifi- 
ques. Tsara loatra ny toriteny» etc., 
nataon' ny mpitory teny. 8°— , Fivoria,* 
na. Cette société a tenu hier sa seconde 
— . Nioory fanindroauy omaly teany ^ 
kambanana izany. 

CONFÉRER, vit. Miresaka» mîdinika* 
l'en conférerai arec le foûvef&etuv JW« 



Digitized by 



Google 



CON 



— 148 — 



CON 



resaha, hidinika izany amy ny gover- 
nora aho. 
—, va. 1° Manome. —le baptême à quelqu' 
un. Manome batemy olona. 2 ft — , Mam- 
pitaha. —un auteur avec un autre. Afam- 
piiaha boky anankiray amy ny hafa. 
CONFESSE, sf. Konfesy, fikonfesena. 

Aller à—. Mandeha hikonfesy. 
CONFESSER, ra. 1° Manaiky. —la vé- 
rité. Manaiky ny marina. —Jésus-Christ. 
Manaiky any Jeso-Kristy am-pahibema- 
so. 2 A — , Milâza, manambara. —ses pé- 
chés à un prêtre. Milaza, etc., ny fa- 
hotany amy ny pretra. 3°— , Mampikon- 
fesv. Il a confessé beaucoup de fidèles. 
Nampikonfcsy kristiana betsaka izy. 
Se confesser, vpr. 1- Mikonfesy, ma- 
nambara fahotana. 2-— , Miaiky, manai- 
ky. Il se confesse vaincu. Miaiky, etc., 
izy fa resy. 
CONFESSEUR, sm. l'Mpampikonfesy. 
2°— , Lehilahy izay olo-masina fa tsy 
martiry. 
CONFESSION, sf. l a Konfesy, fikonfe- 
sena, fânambarana ny fahotana. 2*—, 
Fiaikena, fanekena. 
CONFESSIONNAL, sm. Trano fikon- 

fesena. 
CONFIANCE, sf. 1* Toky, Ctokiana, 
fahatokiana. Mettre sa — en quelqu'un. 
Matoky olona. Il est digne de—. Men- 
drika hitokiana izy. C'est un homme de 
— . Olona mahatoky, mahafatra-pô izy. 2* 
—, Toky, fahatokiana, hasahiana, hambo. 
Il avance avec— contre l'ennemi. Mandro- 
so nm'm-toky, amim-panafoftiana, an- 
kasahiana hamely ny fahavalo izy. Il a 
trop de — en lui-môme. Matoky tena, 
sahy, be hambo loatra izy. 
CONFIANT, ANTE, adj. !• Matoky. 

2 # — , 8ahy, be hambo. 
CONFIDEMMENT, adv. Mangingina. 
CONFIDENCE, sf. Filazana mangin- 

gina. 
En confidence, loc. adv. Maigingina. 
Je vous dis ceoi en—. Ilazak© man- 
gingina izany hianao. 
CONFIDENT, ENTE, s. Olona ilaza- 
na mangingina. Il est le — de toutes 
ses peines. Izy no ilazany mangingina 
ny alahelony rehetra. 
CONFIDENTIEL, ELLE, adj. Lazai- 
na mangingina. Cette lettre que je vous 
envoie est confidentielle. Hianao hiany 
no ilazako mangingina izay amin' ity 
. taratasy ampitondraiko ity. 



CONFIER, va. 1° Mametraka, manan- 
kina, manendry. C'est à vous que je 
confie mon enfant. Hianao no ametra- 
hako y anankinako ny zanako. Le roi 
lui a confié le gouvernement d'une pro- 
vince. Nanendry azy hanapaka fari- 
tany iray ny mpanjaka. 2°— , Milaza 
mangingina. 
Se confier, vpr. 1° Matoky, miankina, 
miaiitehitra. Je me confie en vous. Hia- 
nao no itohiako, iankinako. iantehe- 
rako. 2 Q — , Mifampilaza mangingina. 
CONFIGURATION, sf. Endrika. Les 
cristaux affectent diverses configura- 
tions. Samihafa endrika ny kristaly. 
CONFINER, tu. Mifanolotra. La France 
confine à l'Italie. Frantsa mifanolotra 
aminy Italia. 
—, va. Mampihiboka, raampifahy. mani- 
zina. Onl'aconfinédansuneile. Nafahy, 
nahizina tao amy ny nosy anankiray izy. 
Se confiner, vpr. Mihiboka, mifahy, mi- 

hizina. 
CONFINS, sm. pi f Sisin-tany. Il est 
allé aux — de l'Italie. Lasa any an-tei- 
sin-taniny Italia izy. 2* fig. Aux — de 
la terre. Any amy ny fara-vazan-tany. 
CONFIRE, va. Mandôna voankazo, ma- 
handro voankazo amy ny siramamy. — 
des pêches dans du rhum. Mandôna 
paiso anatin' ny toaka. 
CONFIRMATION, sf. i 9 Fanamafia- 
na. 2°— , Fankatoavana. 3°— , Fanamari- 
nana, poroib.4'— , Konfirmasio. L'évôquo 
adonné la— à cent personnes. Olona za- 
to no nataon' ny eveka konfirmasio. 
CONFIRMER, ra. 1° Manamafy. Ce 
que vous dites me conUrmo dans mon 
opinion. Izay lazainao manamafy ny 
hevitro. 2°— , Mankatô. Le roi confirma 
l'arrêt du gouverneur. Nankatoavin'ny 
mpanjaka ny didy nataon' ny governora. 
3°— , Manamarina, manaporofo. Une let- 
tre confirme ce que j'avais entendu dire. 
Misy taratasy anankiray vao tonga ma- 
namarina, etc., izay efa reko. 4 - — , Ma- 
nome konfirmasio. 
Se confirmer, vpr. Mihamarina, hama- 

rinina. 
CONFISCABLE, adj. Azo baboina,— 
hosena. Marchandise)—. Varotra azo ba~ 
boina. 
CONFISCATION, sf. Faraaboana, fa- 

nosena. 
CONFISEUR, EUSE, s. Mpanao sy 
nspivarotra zava-mamy. 



Digitized by 



Google 



CON 



— 149 — 



CON 



CONFISQUER, va. Maraabo, mano- 
sy. On confisqua tous ses biens. Noba- 
boina, nohosena ny fananany rehetra. 

CONFITURE, sf. Voankazo nandrahoi- 
natamy ny siramamy, kontitiora. 

CONFLAGRATION, sf. !• Fandorana. 
A la fin aura lieu la— du monde. Amy 
ny farany hodorana izao tontolo izao. 
2° fig. Fikorontanana. Ce fut une— géné- 
rale dans l'Etat. Nikorontana hatraiza 
hatraiza ny tanjakana. 

CONFLIT, sm. i» Ady. Le— des deux 
armées fut sanglant. Ny ady nataon' ny 
tafika roa tonta nisy ra be nandriaka. 2° 
fig. Fifanohorana. Il y eut— d'opinions. 
Nifanohitra ny hevitr' izy ireo. 

CONFLUENT, ENTE, adj. Petite vé- 
role confluente. Nendra mainty. 

—, sm. Fihaonan-drano, sampanan-drano. 

CONFONDRE, va. f Manakambana, 
mampifangaro, marapifanjevo, mampi- 
safotofoto. Nous confondîmes nos regrets. 
Nanakambana ny alahelontsika isika. 
2 # — , Tsy manavaka, manao ho hafa. Il 
ne faut pas— l'innocent avec le coupable. 
Tokony havahana amy ny meloka ny tsy 
manan-tsiny. Il a confondu ces deux 
choses. Tsy nanavaka ireozava-droa lo- 
ha ireo izy. Il a confondu Pierre avec 
Paul. Nanao any Piera ho Paoly izy. 
3* — , Manakorokoro, mamaky betroka, 
mampangaihay, mahakepoka, mahata- 
lanjona. Dieu confond les vains projets 
des hommes. Korokoroin' Andriamani- 
tra ny fikasam-poana ataon' ny olombelo- 
na. Cette déposition a confondu le ca- 
lomniateur. Namaky betroka, nam- 
pangaihay, nahakepoka ny mpanendri- 
kendrika izany teny nataon* ny vavolom- 
belona izany. Gela confond ma raison. 
Mahatalanjona ny saiko izany. 

Se confondre, upr. l°Mikambana, mifan- 
garo, mibaro, mifanjevo, misafotofoto. 
Ces deux lignes se confondent. Mikam- 
bana ireo tsipika roa ireo. Les eaux des 
deux rivières se confondent. Mikamba- 
na, miharo ny rano amin' ireo renirano 
roa ireo. Toutes mes idées se confondent. 
Mifangaro, mifanjevo, misafotofoto 
be hiany ny hevitro rehetra. 2* —, Man- 
gaibay, kepoka, talanjona. Il s'est con- 
fondu dès la première question. Nangai- 
hay foana, kepoka tery izy raha vao 
nanontaniana. || loc. Se — on excuses. 
Manalady in-jato amin' arivo. 
CONFONDU, UE, p. et adj. i* Voa- 
karabana, nakambana, mikairçbana, nam- 



pifangaroina, mifangaro, miharo, nam- 
pifanjevoina, mifanjevo, nasafotofoto, 
misafotofoto. Ces papiers sont confondus 
parmi beaucoup d'autres. Mifangaro, 
mifanjevo, misafotofoto be hiany amy 
ny hafa izany tarataay izany. 2° — , Tsy 
voavaka, tsy navahana, natao ho hafa. 3* 
— , Nakorokoro, vaky betroka, mangai- 
hay, kepoka, talanjona. Il resta—. Vaky 
betroka, nangaihay, kepoka tery izy. 

CONFORMATION, sf. Toe-batana. 

CONFORME, adj. Mitovy, sahala, mi- 
fanahaka, mifanaraka. La copie est— à 
l'original. Mitovy, etc., amy ny nanga- 
iana azy ny kopia. Son habit est— a son 
état. Mifanaraka amy ny toetrany ny 
akanjony. 

CONFORMÉ, ÉE, adj. Il a le corps 
bien—. Tsara toe-batana izy. Il a la 
jambe mal conformée. Ratsy tongotra 
izy. 

CONFORMÉMENT, adv. Araka. 

CONFORMER, va. Mampifanaraka. Il 
conforme sa vie à la doctrine de l'Évan- 
gile. Mampifanaraka ny toe-piainany 
amy ny tenin* ny Evanjely izy. 

Se conformer, vpr. Manaraka, manai- 
ky, manao araka. Il s'est conformé aux 
ordres du gouverneur. Nanaraka, na- 
naiky ny didin'ny governora izy. Dans 
son discours il a su se— aux circonstances. 
Nandaha-teny araka ny toe-draharaha 
izy. 

CONFORMITÉ, sf. 1- Fitoviana, fifa- 
nahafana, ûfanarahana. Il y a entre eux 
— de sentiments. Mitovy, mifanahaka, 
mifanaraka ny hevitr' izy ireo. 2° — , 
Fanarahana, fanaikena. La — à la vo- 
lonté divine. Ny fanarahana, etc., ny 
sitra-pon' Audriamanitra. 

En conformité de, loc. prèp. Araka. 

CONFORTABLE, adj. Mahampy. 

— , sm. Ny ampy. Il a un bon — . Mana- 
na ny ampy izy, efa miadana^ miaina 
izy. 

CONFORTABLEMENT, adv. Am- 

py. 

CONFORTANT, ANTE ou CON- 

FORTATIF, IVE, adj. et sm. Maha- 
tanjaka. 

CONFORTER, ra. Mahatanjaka. Cette 
nourriture vous confortera. Mahatanja- 
ka anao io hanina io. 

Se conforter, vpr. Mihamatanjaka. 

CONFRATERNITÉ, sf. Fikambana- 
na, hsakaizana. 



Digitized by 



Google 



CON 



— 150 — 



CON 



CONFRÈRE, sm. Isan' ny fikambana- 
na anankiray, namana. fka. 

CONFRÉRIE, sf. Fikambanana hivava- 

CONFRONTATION, sf. 1- Fampita- 
hana. 2 # — , Fampifanatrehana. 

CONFRONTER, va. 1° Mampitaha. — 
deux écritures. Mampitaha soratra roa. 
2°— , Mampifanatrika. — les témoins 
avec l'accusé. Mampifanatrika ny va- 
volombolona sy ny ampangaina. 

CONFUS, USE, ad/. 1° Mifangaro, 
mifanjevo, mikorontana, misafotofoto, 
tsy mazava. Amas — d'ossements. Tao- 
lana mifangaro, mifonjevo, mikoron- 
tana. Discours —, Laha-teny misafoto- 
foto, tsy mazava. Il ne m'en reste qu' 
un souvenir — . Tsy tsaroako mazava 
întsony izany. || loc. Cris—. Fihohahoha. 
2*—, Menatra, mangaihay, vaky alero, 
safotra. II s'est retiré — . Menatra t etc., 
izy ka niala, nisiontsiona izy. Je suis — 
de vos bontés. Menatra aho noho ny 
halemem-panahinao. 

CONFUSÉMENT, adv. Mifangaro, mi- 
fanjevo, mikorontana, misafotofoto, tsy 
mazava. 

CONFUSION, sf. 1° Fifangaroana, fi- 
fanjevoana, fikorontanana, flsafotofotoa- 
na. Il y a bien do la — dans sa chambre. 
Mifangaro, etc., be hiany ny zavatra 
ao an-tranony. La — se mit dans les 
rangs des soldats. Nikoronlana ny la- 
haran'ny miaramila. La — est dans 
l'État. Mikorontana ny fanjakana. 2'— t 
Fanaovana ho hafa, fampifamadihana. 
Il fait — do noms. Manao anarana anan- 
kiray ho anaran-fta/a izy. Il a l'ait une 
étrange — de mots. Mahagaga ny nam- 
pifamadihany ny teny. 3°— , Henatra, 
l'angaihay. Couvert de—. S&îo-kenatra, 
mangaihay. Vos louanges me donnent 
de- la— . Mahamenatra ahy izany Ude- 
rana ataonao ahy izany. 

En confusion, loc. ado. Mifangaro, 
mifanjevo, mikorontana, misafotofoto. 

CONGÉ, sm. [• Andro fijanonaua. — Q- 
tsaharana, — tsy ianarana. Le capitaine 
a obtenu un — de six mois. Nahazo an- 
dro fijanonana, —fitsaharana onim-bo- 
lana ny kapiteny. Les élèves ont — de- 
main. Tsy mianatra ny sekoly raham- 
pitso. 2 # — , Fandroahana, iialana. Son 
maître lui a donné son— . Noroahin'nv 
tompony izy. Le domestique a demandé 
6on— . Nilaza hiala ny mpanompo. 3°— , 
Veloma. Il a pris — de sa famille. Nanao 
xeloma ny fian&kaviany izy. 



CONGÉDIER, va. 1° Mandroaka, mam- 
pirava. Congédiez cet importun. Roa- 
fiyilay mpanabirana io.Il a congédié l'as- 
semblée. Nampirava ny fivoriana izy. 
2° — , Manafaka ho borozano, mamela — . 
On a congédié l'armée expéditionnaire. 
Afaka, navela ho borozano ny miara- 
mila mpiantafika. 

CONGÉLATION, sf. Faropandriana, 
fandriana. 

CONGELER, va. Mampandry. Le grand 
froid congèle l'eau. Ny haisiaka mafy 
mampandry ny rano. 

Se congeler, vpr. Mandry. 

CONGÉNÈRE, ad;, Iray karazana. Ani- 
maux congénères. Biby iray karazana. 

CONGESTION, sf. Fihanjironana. — 
sanguine. Fi/iandronan-dra. 

GONGLUTINATION, sf. Haditidity. 
La — du sang. Ny hadiliditin ny ra. 

CONGLUTINER, ra. Mahadity. 

CONGRATULATION, sf. Fiarahaba- 
na. 

CONGRATULER, ra. Miarahaba. Il 
l'a congratulé sur son mariage. Niara- 
haba azy noho izy vao nanambady izy. 

CONGRÉGANISTE, s. Isan'ny fikam- 
banana anankiray hiara-mivavaka. H loc. 
Écoles congréganistcs. Trano sekoly tan- 
dreinan' ny Sefrora na Masera. 

CONGRÉGATION, sf. Fikambanao- 
drelijiozy, fikambanana hiara-mivavaka. 

CONGRÈS, sm. Fivoriana handinika 
zavatra. 

CONGRU, UE, adj. Ampy, sabaza, an- 
tonintoniny. 

CONIQUE, adj. Boribory kitsoloha. 

CONJECTURAL, ALE, adj. Misy 
vinany ara-keviny 

CONJECTURE, sf. Vinany ara-keviny. 
Je n'en parle que par—. Vinany ara- 
keviny fotsiny no ilazako izany. 

CONJECTURER, va. Manao vinany 
ara-keviny. Un médecin ne fait souvent 
que — . Matetika vinany ara-keviny 
fotsiny no a/aon'ny dokotera. 

CONJOINDRE , va. Manakambana, 
mampiray. 11 ne faut pas que l'homme 
sépare ce que Dieu a conjoint. Tsy azon* 
olom-belona sarabina izay nakambana, 
nampiraishï Andriamanitra. 

CONJOINT, sm. Mpivady, vady. L'un 
des conjoints. Ny anankiray amy ny 
mpivady. 

CONJOINTEMENT, adv. Miaraka. 
am-piraisan-kioa. Agir— avec quelqu'un. 



fc. 



Digitized by 



Google 



CON 



— 151 — 



COxV 



Aiïara-manao, miray hina amin'olona. 

CONJONCTIF, IVE, adj. Mampitohy 
teny. Locution conjonctive. Fombam-pi- 
tenenana mampitohy teny. 

CONJONCTION, sf. f Teny mampito- 
hy teny. 2*— , Fifanandrifiana. Quand 
la lune est en — , elle n'est pas visible. 
Raha mifanandrify amy ny masoan- 
dro ny volana, dia tsy hita. 

CONJONCTURE, sf. Toetra, toe-dra- 
haraba, fotoana. Dans ces conjonctures 
difficiles il préféra se rendre. Tamin' iza- 
ny toetra sarotra izany dia naleony ni- 
koy. La — est favorable. Tsara ny loe- 
dr ah a raha, ny fotoana. \\ loc. En cette 
— . Tamin' izay. 

CONJUGAISON, sf. Fitanisana ny 
verba. 

CONJUGAL, A LE, adj. Momba ny fa. 
nambadiana. Garder la foi conjugale. 
Manaraka ny lalàm-panambadiana. 

CONJUGALEMENT, adv. Hoatry ny 
mpivady. 

CONJUGUER, va. Mitanisa verba. 

Se conjuguer, vpr. Tanisaina. 

CONJURATION, sf. l- Teti-be, teti- 
dratsy. Ils formèrent une — pour renver- 
ser le roi. Nanao teti-be, etc., banonga- 
na ny mpanjaka izy irco. 2* —, Fandroa- 
bana ny demony, l'anafânana, fanalam- 

. paditra. 3°— , pi. Fitalahoana, flhantana. 

CONJURÉ, ÉE* adj. et s. Mpanao teti- 
be, teti-dratsy. 

CONJURER, va. 1* Manao teti-be, — 
teti-dratsy, miray tetika hanao ratsy. 
Ils ont conjuré la ruine de. l'Éiat. Na- 
nao teti-be, teti-dratsy, niray tetika 
mba handrava ny fanjakana izy ireo. 
Comme Comploter. 2* — , Mandroaka, 
mamily, manâfana, manala faditra, ma- 
nolaka. — le diable. Mandroaka ny de- 
mony. — la colère de Dieu. Mamily ny 
hatezeran'Andriamanitra. — les esprits 
malins par des aspersions. Manâfana. 
— une maladie provenant des esprits 
malins. Manala faditra olo-marary. — 
la grêle, la foudre. Manolaka dovy. 3°— , 
Mitalaho, mihanta. O Dieu, sauvez-moi, 
je vous en conjure. Andriamanitraù, 
mitalaho, etc., aminao aho, vonjeo aho. 
Faites cela, je vous en conjure. Mihan- 
ta aminao aho, alaovy izany. 

CONNAISSANCE, sf. 1* Fabalalana, 
fahafantarana, fandrenesana, fahaizana, 
iahaiza-mi tondra. La — du bien et du 
mal. Ny fahalalana ny tsara sy ny ra- 
tsy. Avez-vous — de la mort de mou frè- 



re? Moa fantatrao ny nahafatesan'ny ra- 
halahiko ? Je n'en ai eu aucune — . Tsy 
reko velively izany. Il a une grande — 
de l'histoire. Mahalala, mahafantatra, 
mahay tsara ny tantara izy. Il a une 
grande — des affaires. Mahay miton- 
dra tsara ny raharaha izy. || loc. Pren- 
dre — d'une affaire. Mandinika, mamo- 
topototra raharaha. Donner — . Manam- 
bara, mampandre, mampiseho. 2*—, Fa- 
halsiarovana. Perdre—. Tsy mahatsia- 
ro tena, torana. 3* —, Fifankahalalana, 
flfankahaizana, olom-pantatra. Je viens 
de iaire — avec lui. Yao nifankahalala* 
nifankahay taminyaho. lia de nombreu- 
ses connaissances. Maro olom-pantatra 
izy. Vous êtes ici en pays de—. Eto 
ampovoan' ny olom-pantatra hianao. 
4°— , pi. Fahaizana. Il possède de vastes 
connaissances. Be fahaizana izy. 

CONNAISSEMENT, sm. Taratasy fa- 
namarinana ny momba ny entana am- 
pitondrain'olona an-tsambo. 

CONNAISSEUR, EUSE, s. Mpaha- 
lala II est bon — en chevaux. Mpaha- 
lala tsara ny soavaly izy. 

CONNAITRE, va. f Mahalala, maha- 
fantatra, mahay, mahalala toetra. Je 
connais son état. Mahalala ny toetrany 
aho, fantatro ny toetrany. Je ne le con- 
nais ni d'Adam ni d'Eve. Tsy fantatro 
velively izy. Il ne connaît que son devoir. 
Tsy mahalala, tsy mahafantatra afa- 
tsy ny tsy maintsy ataony izy. Il ne con- 
naît pas la crainte. Tsy mahalala taho- 
tra izy. 11 me connut à la voix. Ny feoko 
no nahalalany, nahafantarany ahy. 
11 connaît bien la guerre. Mahatala, ma- 
hay tsara ny fomban' ady izy. Il connaît 
bien les plantes. Mahalala, mahay 
tsara ny momba ny zava-maniry izy. Il 
ne connaît pas la haine. Tsy mahay 
lolom-po izy. lia trompé bien du monde, 
on ne le connaissait pas. Maro ny olona 
voafilany, fa tsy nahalala ny toetra* 
ny- 2° —, Mifankahalala, mifankahay. 
Je ne veux point — cet homme-là. Tsy 
te-hifankahalala, hifankahay aminy 
aho. Je ne le connais plus. Tsy mi/an- 
hahalala, etc., aminy intsony aho. 3° — , 
Azo, mahita, manaraka, manaiky, misy, 
manana, mahatsiaro. Il n'a jamais connu 
lomal de tête. Tsy mbola azon'ny are- 
tin' an-doha izy. Il no connaissait plus 
le sommeil. Tsy nahila tory intsony izy. 
Ici on ne connaît pas cet usage. Tsy 
arahina aty izany fanao izany. Il ne 
connaît point de maître. Tsy manaiky 



Digitized by 



Google 



CON 



- 152 - 



CON 



na iza na iza izy. Sa charité no connaît 
point de bornes. Tsy misy fetra ny ha- 
zavam-pony. Il ne connaît ni Dieu ni 
diable. Tsy manana antom-pivavahana 
izy. Sa fureur ne connaît plus rien. Tsy 
mahatsiaro na inona na inona intsony 
izy rabefa tezitra. 
—, vn. Manam-pahefana hitsara. Ce juge 
connaît des matières civiles et criminel- 
les. Manam-pahefana hitsara ny ady 
madio sy ny ady maloto io mpitsara io. 

Se connaître, vpr. 1* Mahalala ny toe- 
try ny tena, mahafantatra— . 2*—, Mifan- 
kahalala, milan kahay. 3°— , Mahatsiaro 
tena. Dans la colère il ne se connaît plus. 
Raha tezitra izy, tsy mahatsiaro tena 
intsony. 4°— , Azo fantarina. L'âge d'un 
cheval se connaît par les dents. Azo fan- 
tarina amy ny niiiny ny taonan' ny soa- 
valy. 5°— , Mahalala. Il se connaît en 
tableaux. Mpahalata toe-tsary izy. 

CONNÉTABLE, sm. Manamboninahi- 
tra komandin' ny tafika sy tehiben' ny 
fuloalindahy rehetra tany Frantsa fahiny. 

CONNEXE, adj. Mifanaraka, mitohy, 
mifandray. Ce sont deux affaires conne- 
xes. Raharaha roa mifanaraka, etc., 
izany. 

CONNEXION, sf. Pifanarahana, fito- 
hizana, fifandraisana. On ne voit pas la 
— de ces deux idées. Tsy hita izay i/a- 
narahana, itohizana f ifandraisan'ireo 
hevi-droa ireo. 

CONNEXITÉ, sf. Fifanarahana, fltohi- 
zana, fifandraisana. Il y a — entre ces 
deux affaires. Mifanaraka, mitohy t mi- 
fandray ireo raharaha roa ireo. 

CONNIVENCE, sf. Tsikombakomba. 
Cette mère est de — avec son enfant. 
Manao tsikombakomba amy ny zanany 
io reniny io. 

CONNIVER, va. Manao tsikombakom- 
ba. 

CONNU, UE, p. et adj. Fantatra, hay, 
malaza. C est un homme — . Olona fan- 
tatra, malaza izy. Il no veut pas être 
—, Tsy te-ho fantatra izy. 

—, sm. Ny fantatra. Le — nous fait connaî- 
tre l'inconnu. Ny fantatra no hahafan- 
tarantsika ny tsy fantatra. 

CONQUE, sf, Anjombona, angaroa, an- 
tsiva. 

CONQUÉRANT, ANTE , adj. !• 
Mampanaiky amy ny ady. 2- fig. Avoir 
l'air — . Mireharcha noho ny haingo. 

—, sm* Olona nampanaiky tany maro. 



CONQUÉRIR, va. 1- Mampanaiky aray 
ny ady. Alexandre conquit l'Asie. Alek- 
sandra nampanaiky any Azia. 2* fig. 
Mahazo, mandresy. Il a conquis tous les 
cœurs. Nahazo, nandresy ny fo rehe- 
tra izy. 

Se conquérir, vpr. 1° Ampanaikena. 2* 
fig. Azo. 

CONQUÊTE, sf. 1- Fampanaikena amy 
ny ady. 2° —, Tany azo tamy ny ady. 
L'enfant a gardé les conquêtes de son 
père. Nitahiry ny tany azon-drainy ta- 
my ny adynv zanany. 3 # fig. Fahazoa- 
na, zavatra azo. 

CONQUIS, ISE, p. et adj. !• Narapa- 
naikena tamy ny ady. 2* fig. Azo. 

CONSACRÉ, ÉE, adj. 1° Nohamasini- 
na. Autel — . Otely nohamasmtna. 2 # 
—, Voatokana, natokana, nanokau-tena. 
Personne — à Dieu. Olona nanokan-te- 
na ho an'Andriainanitra. 3* —, Fanao. 
C'est l'expression consacrée. Izany no 
teny fanao. 

CONSACRER, va. l°Manamasina, man- 
kamasina. — une église. Manamasina 
trano loglizy. 2° —, Manokana. Il a con- 
sacré ses jours au service de Dieu. Na* 
nokana ny androny rehetra hanompoa- 
ny an' Andriamanitra izy. Il a consacré 
cent piastres au soulagement des pau- 
vres. Nanokana ariary zato hitsimbi- 
nana ny mahantra izy. 3° —, Mahaton- 
ga ho fanao, mampahazatra. Le temps 
a consacré ce préjugé. Nahazatra ny 
olona tsikolikely izany hevi-diso izany. 

Se consacrer, vpr. Manokan-tena. 

CONSANGUIN, INE, adj. Mpihavana 
avy amy ny ray, iray ray. 

CONSANGUINITÉ^/". Fihavanana avy 
amy ny ray, fihavanana. Empêchement 
de—. Fisakanana avy amy ny fihavana- 
na. 

CONSCIENCE, sf. 1* Ny ao ara-po, ny 
ao an-tsaina, eritreritra, fioritreretana, 
fo, fanahy, hitsim-po, nenina. Ma — ne 
mo reproche rien. Tsy maniny ahy ny 
ao am-poko, ny ao an-tsaiko, ny eri- 
treritro, ny fieritreretako. Il examine 
sa—, Mandinika ny ao am-pony izy. 
Dieu sonde les consciences. Andriama- 
nitra mandinika ny ao am-po, ny fon' ny 
olona. Dire tout ce qu'on a sur la — . 
Mamboraka ny- ao am-po. Ce prôtro 
dirige bien les consciences. Mahay mi- 
tondra ny fanahin' olona io pretra io. 
Il agit selon sa—. Manao araka ny hi~ 
tsim-pony izy. C'est uu homme de—. 



L 



Digitized by 



Google 



CON 



— 153 — 



CON 



Mahitsy fo izy. J'ai satisfait à ma—. 
Efa niala nenina, afa-nenîna aho. 2°—. 
Fahalalana, fahafantarana. J'ai — de raa 
faiblesse. Mahalala, mahafantatra ny 
balemeko aho. 

En conscience, loc. adv. Araka ny ao 
am-po, — ny ao an-tsaina, -i-ny hitsim- 
po. 

CONSCIENCIEUSEMENT, adv. Ara- 
ka ny ao am-po, — ny ao an-tsaina, — ny 
hitsim-po, an-kitsim-po. 

CONSCIENCIEUX, EUSE, adj. Ma- 
bitsy fo. 

CONSCIENT, ENTE, adj. Mahalala 
ny ataony. 

CONSCRIPTION, sf. Faka-miaramila. 

CONSCRIT, sm. Miaramila zazavao. 

CONS&CRATEUR, sm. Mpanamasina. 

CONSÉCRATION, sf. Fanamasinana, 
fankamasinana. Les paroles de la— ._Ny 
teny fanamasinana, etc. 

CONSÉCUTIF, IVE, adj. Misesy, mi- 
fana rakaraka. La pluie est tombée du- 
rant cinq jours consécutifs. Nilatsaka 
nandritra ny hadimian' andro nisesy, 
etc., ny ranonorana. 

CONSÉCUTIVEMENT, adv. Misesy, 
mifanarakaraka. 

CONSEIL, sm. 1° Hevitra, saina, toro- 
hevitra. Prendre—. Maka hevitra, mila 
hevitra, saina. Donner — . Manome he- 
vitra, saina, manolo-teaina, manoro 
hevitra. Le — en est pris. Raikitra ny 
hevitro ny amin' izany. Les conseils 
de Dieu sont impénétrables. Tsyjtaka- 
try ny saina ny hevitr' Andriamanitra. 
Ce n'est pas un précepte, ce n'est qu'un 
— . Tsy didy izany fa torohevitra hiany. 
Les conseils évangeliques. Ny torohevi- 
try ny Evanjely mba hahatongavana 
aray ny fahalavorariana. || loc. Ne pren- 
dre—que de sa fureur. Tsy manaraka 
afa-tsy ny batezerany. 2°— , Mpanome 
hevitra, mpanolo-tsaina. Cet homme est 
mon — . Mpanome hevitra, mpanolo- 
tsaina ahy io lehilahy io. 3 # —, Fivorian' 
ny mpanolo-tsaina, fivoriana. Il y a eu 
— ce matin. Nisy fivorian' ny mpano- 
lo-tsaina aninaraina. Le — des minis- 
tres. Ny fivorian' ny ministra. — do 
guerre. Fivorian' ny manamboninahi- 
tra mitsara ny miaramila. 

CONSEILLER, va. Manome hevitra, — 
saina, manolo-tsaina, manoro hevitra. 

CONSEILLER, ÈRE, s. 1° mpanome 
hevitra,— saiua, mpanolo-tsatia, mpa- 



noro hevitra. C'est nn bon—. Mpanome 
hevitra tsara, etc., izy. 2*—, Manome 
vohony. La colère est une mauvaise con- 
seillère. Manome uo/ioni/n y hatezerana. 
CONSENTANT, ANTE, adj. Manaiky. 

CONSENTEMENT, sm. Fanaikena. 
Donner son—. Manaiky. 

CONSENTIR, vn. Manaiky, mely. Jo 
consens au mariage de ma fille. Manaiky 
ny hanambadian' ny zanako vavy aho. 
Qui ne dit mot, consent. Rahela tsy mi- 
teny dia manaiky. Il ne consent pas. 
Tsy manaiky, tsy mety izy. — à tout 
par timidité. Manaiky be, lempona, 
lembenana. — au hasard. Manaiky be 
fahatany, ambony hiany, be. 

—, t>a. Manaiky. — une vente. Manaiky^H' 
varotana. 

CONSÉQUEMMENT, adv. 1- Amin' 
izany, noho izany, araka ny voalaza. 
2 # —, Araka ny ao an-tsaina. Il agit — . 
Manao araka ny ao an-tsainy izy. 

CONSÉQUENCE, sf. 1° Hevitra alaina. 
Quelle — tirez-vous* de l'existence du 
monde ? J'en tire la — qu'il y a un Dieu. 
Inona no hevitra alainao amy ny fisian' 
izao tontolo izao ? Ny hevitra alaiko 
amin'izany,dia izao: misy Andriamanitra. 
Voy. Conclusion, Concluhb. 2° —, Zava- 
tra avy, — ateraka, — iai'arany, vokatra. 
Les conséquences de la colère sont par- 
fois terribles, lndraindray mahalsiravi- 
na ny zavalra avy amy ny hatezerana, 
— ateraky, etc., ny hatezerana. \\loc. 
De — . Be vava. "C'est une chose de — . 
Zavatra be uaua izany. Cela ne peut ti- 
rer à — . Tsy maninooa, tsy mampani- 
nona izany. C'est une affaire sans — . 
Rabaraha tsy maninona, tsy ma m pan i- 
nona izany. 

En conséquence, loc. adv. Amin'izany, 
noho izany, araka ny voalaza. J'ai reçu 
votre lettre, et j'agirai en — . Efa azoko 
ny taratasinao, ary hataoko araka Uay 
voalazanao. 

CONSÉQUENT, ENTE, adj. Miiaza 
ua mauao zavatra milanaraka amy ny ao 
an-tsaina. Il est — dans sa couduite. 
Manao titondran-tena mifanaraka amy 
ny ao an-tsainy izy. 

Par conséquent, loc. adv. Amin' izany, 
noho izany. C'est votre père, et par — 
vous lui devez le respect. Rainao izy, 
koa amin' izany, etc., tsy maintsy ha- 
naja azy hianao. 

CONSERVATEUR, TRICE, s. Mpi- 
tahiry, mpifrana. 



Digitized by 



Google 



CON 



— loi — 



CON 



CONSERVATION, sf. Fitahirizana, fl- 
tanana. 

CONSERVE, sm. 1° Voan-javatra nan- 
drahoina tamy ny siramamy. — de fruits. 
Voankazo nandrahoina tamy ny sira- 
mamy. 2° —, Hena voatahiry anaty va- 
ta. — de bœuf. Hena voatahiry anaty 
vata. 3° —, pi. Karazan-tsolomaso iaro- 
vana ny maso. || loc. Naviguer de — . 
( Sambo ) miara-mandeha. 

CONSERVER, va. 1* Mitahiry, mam- 
paharitra, mitandrina tpy ho simba, mia- 
ro tsy ho lo, — tsy ho simba, — tsy ho 
faty, mitana. — des fruits. Mitahiry 
voankazo. Dieu conserve le monde. An- 
driamanitra mitahiry, mampaharitra 
izao tontolo izao. li sait — ses habits. 
Mahay mitandrina ny akanjony tsy 
ho simba izy. Il y a des lunettes qui 
conservent la vue. Misy solomaso mia- 
ro ny maso tsy ho simba. Une vie 
réglée conserve la santé. Ny toe-piaina- 
na voalamina mampaharitra ny hasa- 
lamana. C'est par la nourriture que nous 
conservons notre vie. Ny hanina no ita- 
hirizantsika, itanantsika ny aintsika. 
2* fig. Mitahiry, mitana, mihazona, 
mbola misy, — manana. Il n'a conservé 
de ses livres que ceux qui lui étaient 
absolument nécessaires. Tsy nitahiry, 
nitana, nihazona afa-tsy izay tena 
ilainy indrindra amy ny bokiny rehetra 
izy. Ils ont toujours conservé cet usage. 
Notahiriziny, notanany mandrakari- 
va izany fomba izany. Il n'a pu — un 
seul de ses amis. Tsy nahatana, na- 
hazona sakaiza na dia iray aza izy. Il 
a conservé son innocence. Nahatahiry 
ny hadiovam-pony izy. Il a conservé sa 
réputation. Nahatahiry, nahatana ny 
lazany izy. Je conserve un peu d'espoir. 
Mbola misy fanantenana kely ao am- 
poko. Il conserve toute sa tête. Mbola 
manarc-tsaina hiany izy. 

Se conserver, vpr. 1° Tahirizina, ma- 
haritra, tsy mihalô, tsy mihasimba, ta- 
nana. Ces fruits ne se conservent pas. Tsy 
azo tahirizina, tsy maharitra, miha- 
lô ireo voankazo ireo. Cet usage s'est 
conservé jusqu'à nos jours. Maharitra, 
voatana mandraka ankehitriny izany fa- 
nao izany. 2°— , Tsy manao vy very ny 
aina, mitahiry tena, mitaiza tena. Un 
général doit se — pour ses soldats. Tsy 
tokony hanao vy very ny ainy ny jene- 
raîy noho ny miaramilany. Il sait bien se 
i— . Mahay mitahiry tena, mitaiza te- 



na izy. Il s'est conservé pur. Nitahiry 
ny tenany ho madio izy. 

CONSIDÉRABLE, adj. Àmbony, lehi- 
be, be, betsaka, be vava. C'est un person- 
nage—. Olona ambonimbony hiany izy. 
Une armée — . Taûka lehibe, miaramiia 
betsaka. La dépense est — . Be, betsa- 
ka ny lany. Perte — . Fatiantoka lehi- 
be, be vava. 

CONSIDÉRABLEMENT, adv. Be 
dia be. 

CONSIDÉRANT, sm. Antony. Les 
considérants d'un arrêt. Ny anton' ny 
didy anankiray. 

CONSIDÉRATION, sf. 1- Fandiniha- 
na, fiheverana, fahatsiarovana. L'affaire 
mérite—. Tokony hodinihina, hoheve* 
rina ny raharaha. Le roi prendra vos 
services en — . Hotsaroan' ny mpanjaka 
ny soa nataonao. 2 # — , Hamalinana. Il 
agit sans — . Tsy mal in a amy ny ataony 
izy. 3°— , Antony. Cette— m'em poche de 
vous frapper. Izany no antony misaka- 
na ahy tsy hamely anao. 4 # — , Fanajana. 
fanaovana ho zavatra. Il jouit d'une gran- 
de—. Hajaina dia hajaina izy. 5 # — , pi. 
Fandinihana. Considérations sur l'his- 
toire. Fandinihana raomba ny tantara. 

En considération de... loc. prèp. No- 
ho. Je vous accorde cela en — des servi- 
ces que vous m'avez rendus. Omekoanao 
izany noho ny soa nataonao tamiko. 

CONSIDÉRÉMENT, adv. Àmim-p*- 
hamalinana. 

CONSIDÉRER, va. 1° Mijery, raizaha. 
mandinika, mihevitra, mahatsiaro. Con- 
sidérez ce tableau. Jereo, zahao, diniho 
io saryio. Considérez bien cette affaire. 
Diniho, hevero tsara izany raharaha iza- 
ny. Je ne considère que son mérite. Tsy 
mijery, mihevitra afa-tsy ny fahamen- 
drehany aho. Considérez les services que 
je vousai rendus. Jereo, diniho, heve- 
ro, tsarovy ny soa nataoko taminao. 
2°— , Manaja, manao ho zavatra. C'est 
un homme que je considère beaucoup. 
Olona hajaiko dia hajaiko, ataoko ho 
zavatra tokoa izy. 3°— , Manao ho, mihe- 
vitra. Je le considère comme le plus sa- 
vant. Ataoko, heveriko fa mahay indrin- 
dra izy. 

Se considérer, vpr. Mihevi-tena, ma- 
nao ny tenany ho.... 

CONSIGNAT AIRE, sm. Mpitahiry vo- 
lan'olona, — entan' olona. 

CONSIGNATION, sf. Fametraham-bo- 
la na entana amin' olona. 



k 



Digitized by 



Google 



CON 



— 155 



CON 



CONSIGNE, sf. f Baiko omena ny 
mpîambina. 2 - — , Fihibohana, fifahazana. 

CONSIGNÉ, ÉE, p. et ad;. f Nape- 
traka taurin' olona. 2 # — , Vita an-tsora- 
tra, voasoratra. Ce fait est— dans l'his- 
toire. Efa voasoratra amy ny tantara 
izany. 3°— , Ahiboka, afahy. Il a été^- 
pour huit jours. Nahiboka, etc., hava- 
loan'andro izy. 

CONSIGNER, va. f Maraetra-bola na 
entana amin'olona. 2°— , Mandatsaka an- 
tsoratra. manoratra. Consignez ceci dans 
vos papiers. Alatsaho antsoratra, 80- 
rato amy ny taratasinao iiy. 3*—, Mam- 
pthiboka, raampifahy. 

CONSISTANCE, sf. 1» Hamafiana. Cet- 
te cire manquB de — . Tsy mafy loatra 
ity savoka ity. Ce bois n'a pas assez 
de—. Tsy mafy loatra io hazo io. 2° fig. 
Faharetana, fahamarinana. Les choses 
humaines sont sans — . Tsy maharitra 
ny zavatr'izao tontolo izao. Ce bruit 
prend de la—. Mihamarina izany tsa- 
ho izany. 

CONSISTANT, ANTE, adj. 1- Mafy. 
2'—, Misy. 

CONSISTER, vn. 1" Inona, maha-izy. 
Bn quoi consiste le bonheur? Il consis- 
te à posséder Dieu. Inona no mahasam- 
batra ? Ny ma/iasarabatra dia ny manana 
an'Andriamânitra. Voilà en quoi il con- 
siste. Izany no maha-izy azy. 2*—, Mi- 
sy. Sa campagne consiste en arbres frui- 
tiers et en blé. Misy hazo maraoa sy va- 
rimbazaba ny saliany. 

CONSISTOIRE, 8m. 1° Fivorian'ny kar- 
dinaly atrehin'ny papa. 2°— , Fivorian' 
ny mpitarika ny fivavahan' ny Jody na 
ny Proteslanta. 

CONSOLABLE, adj. Azo alana alaheio. 

CONSOLANT, ANTE, adj. Mahafaka 
alaheio, mampionona ny alaheio, mam- 
pitony — . 

CONSOLATEUR, TRIGE, adj. et s. 
Mpanala alaheio, mpanafaka— , mpam- 
pionona — , mpampitony— . 

CONSOLATION, sf. Fanalana alahe- 
io, fanafahana — , fampiononana — . 
Vous êtes ma — . Hianao no fanala ala- 
heloko, mahafaka, mampionona ny 
alaheio ko. |) loc. C'est une fiche de — . 
Fanonerana kely foana, aia moimoy fo- 
tsiny izany. 

CONSOLE, sf. Talantalana fametrahan- 
tsariolona na famantaranandro, etc. 

CONSOLER, va. Manala alaheio, ma- 
nafaka —, mampionona —, mampitony 



— . — les affligés. Manala alaheio, ma- 
nafaka alaheio ny ory, mampionona, 
mampitony ny alahelon' ny ory. 

Se consoler, vpr. Afaka alaheio, mio- 
nona. Jo ne puis me consoler. Tsy me- 
ty afaka alaheio aho, tsy mety miono- 
na ny alaheloko. 

CONSOLIDATION, sf. Fanamafisana. 

CONSOLIDER, va. Manamafy. — une 
maison. Manamafy trano. — une allian- 
ce. Manamafy flhavanana. 

Se consolider, vpr. Mihamafy. 

CONSOMMATEUR, «m. 1- Mpihina- 
na, mpividy ho any ny lenany. Dans 
cette ville les consommateurs sont peu 
nombreux. Vilsy ny mpihinana, mpi- 
vidy amin' ity tanàna ity. 2*—, Mpana- 
tontosa. Jésus-Christ est le — de la foi. 
Jeso-Kristy no mpanatontosa ny flnoa- 
na. 

CONSOMMATION, sf. f Fandaniana, 
izay laoy. Ici la — du vin est peu consi- 
dérable. Kely ny divay lany aly. Payez 
votre — . Aloavy izay laninao. 2*—. Fa- 
hatonlosana, fahatanterahana, fahavita- 
na, fahataperana. La — des prophéties. 
Ny fahalontosana, fahatanterahan'ny 
faminaniana. L'Église restera jusqu'à la 
— des siècles. Ny Eglizy haharitra am- 
bara-pa/iafapi/ra ny taona. 

CONSOMMÉ, ÉE, p. et adj. 1- Lany, 
nolanlna. 2 # — , Tontosa, notonlosaina, 
tanteraka, notanterahina, vita, novilaina, 
tapitra, lavorary. Il est d'une sagesse 
consommée. Tapi-pahendrena izy. C'est 
un général—. Jeneraly tanteraka, lavo- 
rary io. 

CONSOMMÉ, sm. Ron-kena matsiro, 
ro mangazafy. 

CONSOMMER, va. 1* Mandany. Nous 
avons consommé nos provisions de riz. 
Lany ny varinay. 2'—, Manatontosa, 
mamita, mahatanteraka, mahavita. — 
une affaire. Manatontosa, mamita ra- 
haraha anankiray. Dieu consomma la 
création du monde en six jours. Andria- 
manitra nahatontosa, nahatanteraka, 
nahavita ny famoronana an' izao tonto- 
lo izao tamy ny heneman' andro. —un 
crime. Mahatanteraka heloka be va va. 

CONSOMPTION, sf. 1° Fandevonana. 
Cela fut brûlé jusqu'à entière — . Nodo- 
rana ambara-pa/ia/erony izany. 2 # — , 
Singotraty. 

CONSONNANCE, sf. Fifanaraham-peo, 
fitoviam-peo amy ny vakiteny farany. 

CONSONNE, sf. Kenisoratra. 



Digitized by 



Google 






CON 



156 — 



CON 



CONSORTS, sm. pi. Namana, ry. On a 
condamné Paul et — à payer solidai- 
rement. Nohelohina mba hiara-mandoa 
Paoly sy ny namany, ry Paoly. 

CONSPIRATEUR, TRICE, s. Mpa- 
nao teti-be, — teti-dratsy. 

CONSPIRATION, sf. "Teti-be, teti- 
dratsy. 

CONSPIRER, on. 1° Miray hina, — he- 
vitra, miara-manao. Ils conspirent pour 
le rétablissement de l'ordre. Miray 
hina, — hevitra mba hampitsahatra ny 
tabataba izy ireo. Tout conspire à sa 
gloire. 71/ïara-mampahazo voninahi- 
tra azy ny zavatra rehetra. 2*—, Ma- 
nao teti-dratsy, manao teti-be, miray 
tetika. Ils ont conspiré contre le prin- 
ce. Nanao teti-dratsy, etc., hanongana 
ny mpanjaka izy ireo. Voy. Conjurer. 

—, ra. Mikasa hanao ratsy. Ils conspirent 
ma perte. Mikasa hamono ahy izy. 

CONSPUÉ, ÉE, p. et adj. Tebahina 

izaitsizy. Ouvrage — . Boky tebahina 
izaitsizy. 

CONSPUER, va. Manebaka izaitsizy. 

CONSTAMMENT, arfu. Lalandava, 
mandrakariva, amim-paharetana, amim- 
pandeferana. Il est— heureux. Ambi- 
nina lalandava, mandrakariva izy. 

CONSTANCE, sf. Faharetana, fiareta- 
na, fandeferana, lihafiana. Il montre de 
la — dans toutes ses entreprises. Mam- 
piseho faharetana amin' izay rehetra 
ataony izy. Il souffre avec — . Mijaly 
amim-pa?ide/<erana izy. 

CONSTANT, ANTE, ad;. 1- Mahari- 
tra, miaritra, mandefitra, mahalefitra, 
mihafy, mahafy. Il est — dans son tra- 
vail. Maharitra miasa izy. Il est— dans 
l'adversité. Miaritra, mandefitra, mi- 
hafy ny manjo azy izy. Il n'y a rien de — 
ici-bas. Tsy misy na inona na inona ma- 
haritra ety amboniu* ny tany. Vents 
constants. Rivotra maharitra. 2°— , Mi- 
hatihary. Gela est—. M iharihary izany. 

CONSTATATION, sf. 1- Fahitana fo- 
totra. 2°— , Fandatsahana an-tsoratra. 

CONSTATER, ra. 1° Mahita fototra. 
Je veux — le fait. Ta-hahita fototra 
izany aho. 2*—, Manda tsaka an-tsora- 
tra, manoratra. Constatez cela dans cet 
écrit. Alatsaho an~tsoratra, soraty a- 
min' io taratasy io izany. 

Se constater, vpr. Hita fototra. 

CONSTELLATION, sf. Antokon-kjn- 
taua. 



CONSTER, r. imp. Miliarihary. Il 
conste par cet acte que.... Izany tara- 
tasy izany mampiharihary Ta.... 

CONSTERNATION, sf. Hareraham- 
po, firaviravexan-tânana. 

CONSTERNÉ, ÉE, p. et adj. Rera- 
po, miraviravy tânana. 

CONSTERNER , va. Maharera - po , 
mampiraviravy tdnana. La mort de sa 
mère l'a consterné. Ny nahafatesan- 
dreniny naharera-po, etc., azy. 

CONSTIPANT, ANTE, adj. Mampi- 
tohana, mampifarina. 

CONSTIPATION, sf. Fitohanana. 

CONSTIPÉ, ÉE, p. et adj. Mftohana 
(pour les grandes personnes), mifarina 
(pour les enfants). 

CONSTIPER, va. Mampitohana, mam- 
pifarina. Cette nourriture constipe. 
Mampitohana, etc., itony hanina itony. 

CONSTITUANT, ANTE, ad;. 1- Ma- 
ha-izy. Quelles sont les parties consti- 
tuantes de l'eau ? Inona avy no ma/ia- 
rano ny rano ? 2*-— , Manao lalâna ma- 
metra ny fombam-panjakana. Assemblée 
constituante. Fivoriana manao lalàna 
mametra ny fombam-panjakana. 

CONSTITUÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voa- 
tendry, notendrena. Il faut respecter les 
autorités constituées. Tsy maintsy ho- 
hajaina izay voatendry hifehy. Il a été 
constitué juge. Voatendry hompitsara 
izy. 2°— , Natao, voaforona, noforonina, 
nalamina, milamina, nalahatra, milaha- 
tra. C'est un État bien—. Fanjakana 
milamina, milahatra tsara io. || loc. 
Être bien—. Tsara toe-batana. Être 
mal — . Ratsy toe-batana. 

CONSTITUER, ra. f Maha-izy. La- 
me et le corps constituent l'homme. 
Ny fanahy sy ny vatana no ma/ia-olo- 
na ny olona. Voy. Consister. 2°— , Ma- 
nendry. Qui vous a constitué mon ju- 
ge ? Iza no nanendry anao ho mpitsa- 
ra ahy ? 3 ft —, Manokana. Je vais — ' 
une dot a ma fille. Hanokana haren- 
jazavavy ho any ny zanako vavy aho. 
4*—, Manao, mamorona, mandamina, 
mandahatra. Ils ont constitué une so- 
ciété de commerce. Nanao, namorona 
fikambanana momba ny varotra izy ireo. 

Se constituer, vpr. Mitsangana, mitolo- 
tena, mitolo-batana. Se — juge dans sa 
propre cause. Mitsangana ho mpitsara 
ny azy. Se — - prisonnier. Mitolo-tena, 
mitolo-batana ho ao an-tranomaizina. 



k 



Digitized by 



Google 



CON 



— 157 — 



CON 



CONSTITUTIF, IVE, adj. Maha-izy. 
Voy. Constituant. 

CONSTITUTION, sf. f Ny maha-izy, 
toetra. Quelle est la — de l'air? Inona 
no maha-rivotra ny rivotra, raanao a- 
hoana ny toetry ny rivotra ? 2°— , Fan- 
daminana, filamina, fandaharana. fi- 
lahatra. La — du monde est parfaite. 
Lavorary ny filamina, filahatr' izao 
tontolo izao. 3*—, Lalàna mametra ny 
(bmbam-panjakana, lalàna, didy. La — 
a été changée. Novana ny lalàna ma- 
metra ny fombam-panjakana. Les 
constitutions d'un ordre religieux. Ny 
lalàna, didiri ny fikambanan-drelijiozy 
anankiray. 4°— , Toe-batana. Il a une 
forte — . Tsara foe-6afana, matanjaka 
izy. Comme Complbxion. 

CONSTTTUTIONNALITÉ, sf. Fifa- 
narahana amy ny lalàna mametra ny 
fombam-panjakana. 

CONSTITUTIONNEL, ELLE, adj. 
1* Feran' ny lalàna. Roi — . Mpanjaka 
feran ny lalàna. 2 # — , Mifanaraka amy 
ny lalàna mametra ny fombam-panjaka- 
na. Cet acte n'est pas — . Tsy mifana- 
raka amy ny lalàna mametra ny 
fombam-panjakana izany. 3°— , Tia ny 
lalàna mametra ny fombam-panjakana. 
Le parti — . Ny andaniny tia ny lalàna 
mametra ny fombam-panjakana. 

CONSTITUTIONNELLEMENT, 
adv. Araka ny lalàna mametra ny fom- 
bam-panjakana. 

CONSTRINGENT, ENTE, adj. Ma- 
nampina (ûvalanana), fanampenana. 

CONSTRUCTEUR , «m. Mpanao , 
mpandratitra, mpanorina. 

CONSTRUCTION, sf. 1° Fanaovana, 
fandrafetana, rafltra, fanorenana, farao- 
ronana. La— de ce palais est belle. Tsara 
ny nanaouana, nandrafetana io lapa 
io. La — de cette machine est très ingé- 
nieuse. Mampisoho halalinan-tsaina ny 
namoronana io milina io. 2 # — , Trano. 
On fait de nouvelles constructions. Ma- 
norin-frano indray. 3°—, Fandaharana, 
tilaharana, fandaminana. La— de cette 
phrase est vicieuse. Ratsy ny nandaha- 
rana, nandaminana io fehezan-teny 
io. 

CONSTRUIRE, va. 1° Manao, mandra- 
fitra, manorina, mamorona. Il a cons- 
truit une belle maison. Nanao, nandra- 
fitra, nanorina trano tsara izy. — un 
vaisseau. Afanao, mandra fitra, ma- 
morona sambo.— un baromètre. Ma- 



morona barométra. 2*— , Mandahatra, 
mandamina.— une phrase. Mandaha- 
tra, etc., fehezan-teny. 

CONSTRUIT, ITB, p. 1- Natao, voara- 
fitra, narafltra, voaorina, naorina, mio- 
rina, voaforona, noforonina. 2*—, Voa- 
lahatra, nalahatra, milahatra, voalami- 
na, nalamina. 

CONSUBSTANTIALITÉ, sf. Firai- 
san-tena, firaisam-pomba. 

CONSUBSTANTIEL, ELLE, adj. 
Miray tena, miray fomba. Le Fils est- 
ait Père. Ny Zanaka miray tena, etc., 
amy ny Ray. 

CONSUBSTANTIELLEMENT, 
adv. Am-piraisam-pomba. 

CONSUL, 8m. Konsily. 

CONSULAIRE, adj. Anyny konsily. 

CONSULAT, sm. Raharahan' ny konsi- 
ly, tranon'ny konsily. 

CONSULTANT, adj. m. Mpanorohevi- 
tra. Médecin — . Dokotera mpanoro 
hevitra. Avocat — . Mpisolovava mpa- 
noro hevilra. 

— , sm. Mpaka hevitra. 

CONSULTATIF, IVE, adj. Manolo- 
tsaina, manoro hevitra, fakan-kevitra, 
filan-tsaina. Comité — . Komity manolo* 
tsaina, manoro hevitra. Il a voix con- 
sultative. Fakan-kevitra, filan-tsaina 
izy. 

CONSULTATION, sf. !• Fakan-kevi- 
tra, filan-tsaina, flaraha-mandinika. Il y 
a eu — de trois médecins sur l'état du 
malade. Nisy dokotera telo lahy nia- 
ra-nandinika ny toetry ny marary. 2 # 
—, Torohevitra. Voici la — du médecin. 
Inty ny torohevitry ny dokotera. 

CONSULTER, va. {• Maka hevitra, mi- 
la saina. Consultez quelqu' un sur cette 
affaire. Makà hevitra, milà saina amin' 
olona ny amin' izany raharaha izany. 
2* —, Mandinika, mizaha, mitsapa. Con- 
sultez l'histoire de l'Église. Diniho,za- 
hao ny tantaran' ny Eglizy. Consultez 
vos forces. Diniho, zahao, tsapao ny 
tanjakao. Il consulte son miroir. Miza- 
ha ûtaratra izy. 

—, vn. Miara-mandinika. Les médecins 
ont consulté sur sa maladie. Niara- 
nandinika ny toetry ny aretiny ny 
dokotera maromaro. 

Se consulter, vpr. Mandinika, misaina, 
mieritra, roihevitra. Il se consulte avant 
de répondre. Mandinika, etc., aloha 
izy vao mamaly. 



Digitized by 



Google 



CON 



— 158 



CON 



CONSUMANT, AN TE, adj. Mande- 
vona. Un feu — . Afo mandevona. 

CONSUMA, ÉE, p. et ad;. Levona, 
nolevonina, lany, noianlna, hanina. — 
rie chagrins. Hanin* ny alahelo. 

CONSUMER, va. Mandevona, manda- 
ny, homana, mihinana, mankahia. Le 
feu consuma Sodomo et Gomorrhe. Ny 
afo no nandevona any SodomasyGomo- 
ra. Il consume son bien en débauches. 
Mandany ny hareny amy ny Ûtondran- 
tena ratsy izy. La rouille consume le 
fer. Ny harafesina mandevona, homa- 
na ny vy. La maladie le consume. Ho- 
mana, mihinana, mankahia azy ny 
aretina. 

Se consumer, vpr. f Hanina. Il se con- 
sume d'ennui. Hanin ny fahadisadisa* 
na izy 2°— , Mamono tena. Se— sur 
un travail. Mamono tena amy ny ra- 
haraha anankiray. 

CONTACT, sm. 1° Fipahana, fiadiana, 
fifampikasihana. Le point do — . Izay 
ipahana , iadiana , ifampikasihana. 
Cette maladie se communique par le — . 
Mety hiflndra izany aretina izany raha 
mifampikasika ny olona. 2° pg. Fifa- 
natonana. Fuyez le — des méchants. Aza 
manatona ny ratsy fanahy. 

CONTAGIEUX, EUSE, adj. {• Mifln- 
dra. Maladie contagieuse. Aretina mi- 
findra. 2° pg. Mora mifindra. Le vice 
est — . Mora mifindra ny haratsiana. 

CONTAGION, sf. 1* Fiflndran'ny are- 
tina amy ny fifampikasihana na fi fan a- 
tonana. O mal se prend par—. Mi- 
findra izany aretina izany raha mi- 
fampikaxika na mifanatona ny olona. 
2°— , Areli-mifindra. La— s'est répan- 
due partout. Niely hatraiza hatraiza 
ny areli-mifindra. 

CONTAMINÉ, ÉE, p. et adj. Voaloto. 
maloto. Ceux qui touchaient les morts 
étaient contaminés. Voaloto, etc., izay 
nikasika faty. 

CONTE, 8m. Angano, arirn, hotsihetsy, 
lainga. Les contes arabos. Ny angano 
arabo. Ses contes sont amusants. Mam- 
pibomehy ny artra, hetsihetsy lazainy. 
Ce qu'il vous dit n'est qu'un — . Izay 
rchetra lazainy aminao dia angano, 
etc., foana. 

CONTEMPLATEUR, TRICE , s. 
Mpibanjina, mpijery, mpandinika, mpi- 
saina, mpieritroritra. 

CONTEMPLATIF, IVE, adj. Mpan- 
dinika, mpisaina, mpieritroritra. Esprit 



— . Olona mpandinika, etc. || loc. Il 
s'adonne à la vie contemplative. Tsy 
manan-draharaha afa-tsy ny mivavaka 
izy. 

— , s. Relijiozy tsy manan-draharaha afa- 
tsy ny mivavaka. 

CONTEMPLATION, 8f. Fibanjinana, 
fijerena, fandinihana, fisainana, fieritre- 
retana. 

CONTEMPLER, va. Mibanjina, mije- 
ry, mandinika, misaina, micritreritra. 

— le ciel. Mibanjina, mijery, man- 
dinika ny lanitra. — un tableau. MU 
jery, mandinika sary. — la vérité, les 
choses divines. Mandinika, misaina, 
mieritreritra ny marina, ny zavatra 
momba an* Andriamanitra. 

Se contempler, vpr. Mandoka tena. Se 

— devant un miroir. Mandoka tena eo 
am-pizaham-pitaratra. 

CONTEMPORAIN, AINE, adj. et a. 
1° Miara-belona. L'historien Josèphe 
était — de Jésus-Christ. Josefa mpitan- 
tara dia niara-belona taminy Jeso- 
Kristy. 2 # —, Momba ny ankohitriny. 
Histoire contemporaine. Tantaran* ny 
ankehitriny. 

CONTEMPTEUR, TRICE, s. Mpa- 
neso, mpanebaka, mpanamavo. — de la 
vertu. Mpaneso, etc., ny hatsaram-pa- 
nahy. 

CONTENANCE, sf. 1* Habe, erany. 
Quelle est la — de cette dame-jeanne î 
Hoatrinona ny habe, eran' io damizana 
io? Sa —est de quinze litres. Ny /ia- 
beny mahalany dimy amby ny folo ta- 
voahangy. Quelle est la — de cet em- 
placement? Hoatrinona no haben' io 
tokotany io ? 2°— , Toetra, flpetraka. Il 
a une —modeste. Manana toetra mao- 
tona izy. Il n'a point de — . Tsy mahay 
mipetraka izy. || loc. Faire bonne — . 
Sahy, tsy miholy, tsy matahotra. Per- 
dre — . Vaka, sanganehana. 

CONTENANT, ANTE, adj. Fasiana. 

— , sm. Fasiana. Le — est plus grand qne ' 
le contenu. Ny fasiana no lehibe fa tsy 
tahaka ny ao anatiny. 

CONTENIR, va. t° Mahalany, omby, 
misy. Cotte corbeille contieut doux me- 
sures do riz. Mahalany vary indroan' 
ny va ta io sobika io. Ma maison peut 

— vingt personnes. Mahalany, omby 
olona roapolo ny tranoko. Le livre con- 
tient vingt chapitres. Misy toko roapolo 
ny boky. 2«— , Mitana, mihazona, ma- 
hafehy, mandrosy, mamolaka. — la fou- 



k 



Digitized by 



Google 



CON 



— 139 - 



COx\ 



le. Mitana, mihazona, mahafehy ny 
vahoaka. —sa fureur. Mahatana, ma- 
hazona ny hatezerany. — ses passions. 
Mandresy, mamolaka ny filan-dra- 
teiny. 
Se contenir, vpr. Mahatam-po, maha- 
tsindry fo, mabafohy tena. 

CONTENT, ENTE, adj. Faly, afa-po, 
falifaly, miramirana. Je suis — de mes 
enfants. Faly amy ny zanako aho. Il 
no sera — que lorsqu'il vous aura vu. 
Tsy ho faly, afa-po izy raha tsy efa 
mahila anao. Il a le Visage — . Falifa- 
ly, miramirana ny tarehiny. 

CONTENTEMENT, «m. Hafaliana, 
fifaliana, fahafaham-po. 

CONTENTER, va. Mahafaly, mahafa- 
po, manala fo, mahafa-diana, manaraka. 
Il contente tout le monde. Mahafaly 
ny olon-drehetra izy. Le peu de bien 
qu'il a le contente. Ny harena kely ana- 
nany mahafaly, mahafa-po azy. Il a con- 
tenté ses créanciers. Nanala fo ny tom- 
pon-trosa izy. Je n'ai pu — ma curiosité. 
Tsy afa-po. afa-diana ny masoko. —ses 
passions. Manaraka ny fllan-dratsiny. 
Voy. Satisfaire. 

8e contenter, vpr. Afa-po, afa-diana, 
fotsiny. Il faut que je me contente. Tsy 
main tsy ho afa-po t afa-diana aho. Il se 
contente de peu. Zavatra kely foana 
dia mahafa-po azy. Il s'est contenté de 
lui donner un soufflet. Namelytehamai- 
na azy fotsiny izy. 

CONTENTIEUX, EUSE, adj. Iadia- 
na, ifandirana, tia ady, — fanditra. C'est 
une affaire contentieuse. Raharaha ia- 
diana, ifandirana izany. Il a l'humeur 
contentieuse. Tia ady, — fanditra izy. 

CONTENTION, sf. 1° Fiadiana, flfan- 
dirana. Il y a matière à — . Misy iadia- 
na, ifandirana. !• — , Firaiketan-tsaina 
mafy. Une trop forte — peut altérer la 
santé. Indraindray mankarary ny firai- 
kêtan-ïàaina mafy ioatra. 

CONTENU, UE, adj. Mahatam-po, ma* 
batsindry fo, mahafehy tena. 

—, sm. Ny ao anatiny. Voy. Contenant. 

CONTER, va. Mitantara, mflaza. Con- 
tez-moi ce que vous avez fait. Tantarao, 
lazao amiko izay nataonao. En—. M ila- 
za angano, arira, hetsihetsy. 

CONTESTABLE, adj. Azo toberina, 
azo lavina. C'est une opinion — . Hevitra 
azo toherina, etc., izany. 

CONTESTANT, ANTE, adj. et s. 



Mpiadyanatrehan'ny mpitsara. Les par- 
ties contestantes. Ny mpiady roa tonta. 

CONTESTATION, sf. Ady, (ifandira- 
na, fanditra, flfanjihirana, fanjihitra. 

CONTESTE, sf. Sans — . Tsy misy ia- 
diana, ifandirana. 

CONTESTER, va. Manohitra, manda. 
Il conteste ce qui est évident. Manohi- 
tra. manda izay miharihary izy. On lui 
conteste cette succession. Lavina tsy ho 
azy izany lova izany. 

—, vn. Miady, mifandftra, mifanjihitra. 
Il aime a—. Tia ady, fanditra, fanji- 
hitra izy. 

CONTEUR, EUSE, s. Mpitantara, mpi- 
laza angano, — arira, — hetsihetsy, — 
lainga. 

CONTEXTE, sm. Ny tena teny, teny 
mitohy. Ce passage est obscur, parce 
qu'on l'a isolé du — . Tsy mazava ireo 
teny ireo, satria nosarahina tamy ny te- 
ny nitohizany. 

CONTEXTURE, sf. Filahatra. La — 
de nos os est admirable. Mahagaga ny 
filahatry ny taolantsika. La — de son 
discours est parfaite. Lavorary ny fila- 
hatry ny laha-teniny. 

CONTIGU, UË, adj. Mikasika, mifam- 
pikasika, mipaka. Me maison est conti- 
guê à la sienne. Mika^ika ny azy, ml- 
fampihasika, mipaka amy ny azy ny 
tranoko. 

CONTIGUÏTÉ, sf. Fifampikasihana, fl- 
pahana. 

CONTINENCE, sf. Fahadiovam-piton- 
dran-tena. 

CONTINENT, ENTE, adj. Madio fi- 
tondran-tena, mifady fahalotoana. Com- 
me Chaste. 

CONTINENT, sm. Tany be, kontinen- 
ta. L'ancien — . Ny kontinenta taloha. 
Le nouveau — . Ny kontinenta vaovao. 
Le — européen. Ny kontinenta Eoropa. 

CONTINENTAL, ALE, adj. Momba 
ny kontinenta. 

CONTINGENT, sm. Anjara. Il a reçu 
son — . Efa nahazo ny anjarany izy. 
Nous devons fournir cent hommes pour 
notre — . Tsy maintsy hanolotra olona 
zato ho anjarantsika isika. 

CONTINU, UE, adj. Mitohy, misesy, 
sesilany, lavanty, lalandava, mikija, 
maninjitra, ngarangidina, mipaka. Pluie 
continue. Ranonorana mitohy, misesy, 
sesilany, lavanty, lalandava, mikija, 
II y eut dix ans do guerre continue. Ni- 



Digitized by 



Google 



CON 



160 — 



CON 



sy ady nandritra ny folo taona manin- 
jïtra, ngarangidina, mipaka. 
CONTINU ATEUR,sm. Mpanohy. Voi- 
ci le — de son ouvrage. Inty ny mpa- 
nohy ny boky nataony. 
CONTINUATION, sf. 1- Fanohizana, 
fitohizana, flsesy, fikija. Il a trouvé beau- 
coup de difficultés dans la — de ce tra- 
vail. Sahirana dia sahirana izy tamy ny 
fanohizana izany asa izany. La — des 
pluies m'empêche de partir. Ny fito- 
hizana, fisesy, fikijan ny ranonorana 
misakana ahy tsy handcha. 2°— , Tohy. 
Ceci est la — de l'histoire de France. 
Itv no tohin' ny tantarany Frantsa. 
C'est la — de la première maladie. To- 
hin' ny aretina teo aloha izany. 
CONTINUEL, ELLE, adj. Mitohy, 
misesy, sesilany, lavanty, lalandava, 
mikija. Les corvées sont continuelles. 
Milohy, misesy, sesilany, lavanty, 
lalandava ny fanompoana. Guerre con- 
tinuelle. Ady lalandava. 
CONTINUELLEMENT, adv. Man- 

drakariva, lalandava. 
CONTINUER, va. Manohy. Continuez 
vos études. Tohizo ny tianaranao. Con- 
tinuez la muraille. Tohizo ny ampian- 
tany. Il continua son voyage vers le 
sud. Nanohy ny diany nianatsimo izy. 
J'ai continué le bail à mon locataire. 
Natohiko ny fampanofan-trano tamy 
ny mpanofa. 
—, vn. Milohy, misesy, manao sesilany, 
mikija, maharitra, tsy mitsahatra. La 
pluie continue. Mitohy, etc., ny ra- 
nonorana. Il continua à parler. Tsy ni- 
tsahatra niteny izy. 
Se continuer, vpr. Tohizina, mitohy, 
mitandavana. Ces montagnes se conti- 
nuent vers le nord. Mitandavana mia- 
navaratra ireo tendrombohitra ireo. 
CONTINUITÉ, sf. Fitohizana, fitohy, 
flsesy, fikija, tsy fltsaharana. La — de 
ce bruit m'importune. Manahirana ahy 
izany tabataba tsy mitsahatra izany. 
CONTINÛMENT, ady. Tsy ankijanona. 
CONTORSION , sf. Fanolanolanana, 

fiolanolana, fivilavila. 
CONTOUR, sm. !• Ny manodidina. 
Le — de Paris. Ny manodidina any 
Parisy. Voy. Circuit. 2°— , Fivalomba- 
lona, iiketronketrona, tokotonin-tarehy. 
Son manteau fait de nombreux con- 
tours. Mivalombalona, miketronkê- 
trona ny kapaotiny. Les contours de 



t 



son visage sont élégants. Tsara ny to- 
kotanin-tarchiny. 
CONTOURNÉ, ÉE, adj. I - Miolana, 
mivadika, mivilavila, mivaona. 2* fig. 
Miboediboedika. Phrase contournée. 
Fehezan-leny miboediboedika. 
CONTOURNER,ra. 1° Manodidina. La 
rivière contourne mon jardin. Ny reni- 
rano manodidina ny zardaiko. 2*—, 
Mampiolana, mampivadika, marapivila- 
vila, mampivaona. La maladie lui a con- 
tourné les pieds. Ny aretina nampiofa- 
na, nampiuadifta ny tongony.^Il con- 
tourne ses lèvres en parlant. Avilavi- 
lany ny vavany raha miteny izy. 'La 
chaleur a contourné les planches. Ny 
hainandro namptuaona ny hazo fisaka. 
Se contourner, vpr. Miolana, mivadi- 
ka, mivilavila, mivaona. Sajtaille se con- 
tourne. Miolana ny tenany. 
CONTRACTANT, ANTE, adj. Mi- 
fanaiky. Les parties contractantes, Ny 
andaniny mifana\ky. 
—, sm. pi. Mpifanaiky. 
CONTRACTÉ, ÉE, p. et adj. 1- Nifa- 
nekena. 2* —, Mahazatra. 3° —, Azo. 4 # 
—, Mionkina, mikainkona, mivonkina, 
miketrona. 
CONTRACTER, va, f Manao fancke- 
na, mifaneky. Les deux États contractè- 
rent une alliance. Ny fanjakana roa ton- 
ta nanao fanekena, nifaneky hihava- 
na. || loc— des dettes. Mitrosa. 2 a — ,Miha- 
zatra. Il a contracté l'habitude de boire. 
Nihazatra nisotro izy, nahazatra azy 
ny misotro. 3° — , Mahazo. Il a contracté 
une grave maladie. Nahazo aretina ma- 
fy izy. 4°— , Mampionkina, mampikain- 
kona, mampivonkina, mampiketrona. La 
fureur contracte les muscles du visage. 
Ny hatezerana mampiketrona ny tare- 
hy. 
Se contracter, vpr. 1* Mahazatra. Le 
vice se contracte aisément. Mora ma- 
hazatra ny faharatsiana. 2 - —, Mionki- 
na, mikainkona, mivonkina, miketrona. 
Les muscles se contractent. Mionkina, 
mikainkona, mivonkina ny hozatra. 
CONTRACTION, sf. Fionkina, fikain- 

kona, fivonkina, fiketrona, 
CONTRADICTEUR, sm, Mpanohitra. 
CONTRADICTION, sf. 1° Fanoherana. 
Son avis fut adopté sans — . Narahina ny 
heviny fa tsy nisy mpanohitra. 2 - — , Fi- 
fanoherana. Ce qu'il fait est en — avec 
ce qu'il dit. Ny ataony mifanohitra 
arain' izay lazainy. 



Digitized by 



Google 



CON 



— 161 — 



CON 



CONTRADICTOIRE, ad/. Mifanohi- 
tra. Oui et non sont des termes contra- 
dictoires. Ny eny sy ny tsia dia tony 
mifanohitra. 

— , sf. Hevitra mifanohitra amy ny hafa. 

CONTRADICTOIREMENT,ado. MU 
fanohitra. 

CONTRAINDRE, va. Manery, mamo- 
zona, mamoritra, manao terivozona, — 
terisetra. Il a contraint sa fille à épou- 
ser un jeune homme qu'elle n'aimait pas. 
Izy nanery, etc., ny zanany vavy ha- 
nambady tovolahy tsy tiany. 

Se contraindre, vpr. f Manery saina, 
mahafehy tena. 2*—, Sahirankirana. 

CONTRAINT, AINTE, p. et ad;. f 
Voatery. noterena, novozonana, nopori- 
tina, hery. Il fut — de partir. Hery niala 
izy. 2* Sahirankirana, teritery. Il a une 
posture contrainte. Mitoetr' olona sahi- 
rankirana izy. Il est— dans son habit. 
Teritery ny akanjony. 

CONTRAINTE, s/. i°Fanerena,famozo- 
nana, famoritana, terivozona, terisetra. 
II loc. — par corps. Fisamborana olona. 
2 # — , Fahasahiranana,tahotra. Il n'y eut 
pas de— dans cet entretien. Tsy nisy ta- 
hotra tamin* izany resaka izany. 

CONTRAIRE, adj. t* Mifanohitra, ma- 
nohitra. Le froid et le chaud sont con- 
traires. Ny hatsiaka sy ny hafanana dia 
mifanohitra. Ce que vous faites est — 
à la loi de Dieu. Manohitra ny lalân* 
Andriamanitra ny ataonao. 2°— , Man- 
karary. Cette boisson est— à men esto- 
mac. Mankarary ny ambavafoko io fl- 
sotro io. 

—, sm. Zavatra mifanohitra amy ny ha- 
fa. Je soutiens le — . Izaho milaza raua-, 
tra mifanohitra amin' izany. 

Au contraire, loc. adv. Hafa lavitra. 

CONTRAIREMENT, adv. Amim-pa- 
noherana. 

CONTRARIANT, ANTE, adj. !• Ma- 
nohitra. Vous êtes bien—. Manohitra 
loatra hianao. 2 P — , Misakana, manam- 
pontsampona, manahirana. 

CONTRARIER, va. \\ Manohitra. il 
me contrarie toujours. Manohitra ahy 
mandrakariva izy. 2»— , Misakana, ma- 
nampontsampona, manahirana. Il me 
contrarie dans tous mes desseins. Misa- 
kana, manampcfntsampona ahy amy 
ny zavatra rehetra kasaiko hatao izy. La 
pluie me contrarie. Ny ranonorana mi- 
sakana, eU\/ ahy. 



Se contrarier, vpr. Mifampisakaaa, 
mifanampontsampona, mifanahirana. 

CONTRARIÉTÉ, sf. Fisakanana, sam- 
pona, fahasahiranana. 

CONTRASTE, sm. Fifanoherana. 

CONTRASTER, vn. Mifanohitra. Sa 
conduite contraste avec son état. Ny 
fltondran-tenany mifanohitra amy ny 
tootrany. 

CONTRAT, sm. Fanekena, taratasy fa- 
nekena. Le — a été signé. Voaisy sonia 
ny fanekena, etc. 

CONTRAVENTION, sf. Fandikana. 
Il y a eu — à la loi. Nisy fandikana ny 
lalana. 

CONTRE, prép. 1* Manohitra, mifano* 
hitra, misakana, manampontsampona, 
mamely, manehatra, manoha, amy. C'est 
—la loi. Manohitra ny lalâna izany. 
Etre — quelqu'un. Manohitra olona. 
Parler — sa pensée. Milaza zavatra mi- 
fanohitta amin' izay ao an-tsainy; Agir 
— quelqu'un. Misakana, manampon- 
tsampona olona. Marcher— l'ennemi. 
Mandroso hamely ny fahavalo. Lutter 
— lèvent. Manehatra ny rivotra, mano- 
ha rivotra. Se battre — quelqu'un. Mi- 
famely amin* olona. Défendre quelqu* 
un — les méchants. Mlaro olona amy 
ny ratsy fanahy. Les soldats combat- 
tirent un — dix. Ny miaramila niady 
tamy ny fahavalo impolo hoatra azy. 
|| toc. Parler — quelqu'un. Mifosa, ma- 
naratsy olona. Aboyer — quelqu'un. Mi- 
vovô olona. 2 - — , Na dia... aza. Il a fait 
cela— l'avis de ses parents. Nanao iza- 
ny izy na dia nomen' ny rainy aman- 
dreniny hevitra hafa aza. 3*—, Akaiky, 
anila, amy. Sa maison est — la mienne. 
Akaiky, anilan' ny ahy ny tranony. 
Appliquez l'échelle — le mur. Apaho 
amy nyrindrina nytohatra. 
—, sm. Soutenir le pour et le — . Milaza 1 

zavatra mifanohitra, 
CONTRE- AMIRAL, sm. Manambont- 
nahitra manarakaraka ny vice-àrniral. 
CONTREBALANCER, va. 1* Mifan- 
danja. Ce poids-ci contre-balance celui- 
là. Ity vato ity mifandanja amin'io. 2 a 

fty. Mifandanja, manonitra. Leur puis- 
sance a longtemps contre-balancé la 

sionne. Ny fahefari'izy ireo nifandanja 

tamy ny azy hatry ny ela. 8es qualités 

contre-baiancent ses défauts. Ny hatsa- 

ram-panahiny manonitra ny hadisoany; 
Se contre-balancer, vpr. Mifaudanja,- 

mifanortitra.- 

h 



Digitized by 



Google 



CON 



102 — 



CON 



CONTREBANDE, sf. \* Fampidirana 
entana tsy hitan'ny ladoany. 2* — , En- 
tana tsy nandoavana fadin-tseranana. 
CONTREBANDIER,IÈRE,s. Mpam- 

piditra entana tsy hitan' ny ladoany. 
CONTRE-BASSE, sf. Lokangabe. 
CONTRE-BATTERIE, sf. Bateryatao 

hanohitra ny any ny fahavalo. 
CONTRECARRER, va. Manohitra, 

misakana, manampontsampona. 
Se contrecarrer, vpr. Mifanohitra, mi- 

fampisakana, mifanampontsampona. 
CONTRE-CŒUR ( A), loc. adv. Tsy 
fidiny. Il travaille à — . Miasa tsy fidiny 
izy. 
CONTRE-COUP, sm. \ m Do-miverma. 
La balle a frappé le mur et r a atteint 
par — . Ny baolina nidona tamy ny rin- 
drina ka nahavoa azy tamy ny do-mi- 
verina. 2* fig. Fiharana. Los peuples 
voisins ressentirent le — de cette révo- 
lution. Nihàrarï izany iikorontanana 
izany ny firenena akaiky. 
CONTREDANSE, sf. Karazan-danisé. 
CONTREDIRE, va. Manohitra. Ne le 

contredisez pas. Aza manohitra azy. 
Se contredire, vpr. Mifanohitra, mifa- 
nolana. Le témoin s'est contredit. Ni- 
fanokitra, etc., ny tenin'ilay vavolombe- 
lona. Ces deux lois se contredisent. Mi- 
fanohitra ireo lalâna roa ireo. 
CONTREDISANT, ANTE, ad/. Mpa- 

nohitra. 
CONTREDIT (SANS), loc. adv. Tsy 
azo toherina, tsy azo lavina. Il est sans 
— le premier. Tsy azo toherina, etc., fa 
voalohany izy. 
CONTRÉE, sf. Tany, fari-tany. C'est 
une —fertile. Tany, etc., mahavokatra 
izany. 
CONTREFAÇON, sf. 1° Fakan-tahaka. 

2°— , Zavatra nalain-tahaka. 
CONTREFAIRE, va. 1° Maka tahaka, 
mianatra, mody, mangala-tahaka, man- 
gala-tsonia. —la démarche de quelqu' 
un. Maka tahaka, mianatra ny fande- 
han'olona. — l'insensé. Mody adala. — 
un livre. Maka tahaka f mangala-ta- 
haka ny boky nataon'olona. — l'écritu- 
re de quelqu'un. Maka tahaka ny sora- 
tr'olona. — une signature. Maka taha- 
ka son\a, mangala-tsonia. Voy. Imiter. 
$•— , Manova. — sa voix. Manova feo. 
Se contrefaire, vpr. Manova toetra, 
mîova— . Il est habile à se—. Mahay 
manova toetra, etc., izy. 



CONTREFAISEUR, sm. Mpianatra 

olona na zavatra. 
CONTREFAIT, AITE, p. et adj. !• 
Nalain-tahaka, nianarana. Livre — . Bo- 
ky nalain-taliaka. 2*—, Ratsy toe-bata- 
na. Homme—. Olona ratsy toe-batana. 
CONTREFORT, sm. \* Tohan-drindri- 

na. 2 # — , Rambon-tanety. 
CONTRE-JOUR, sm. Maizimaizina. 
À contre-jour, loc. adv. Amy ny mai- 
zimaizina. Se mettre à — . Mipetraka ao 
amy ny maizimaizina. 
CONTRE-LETTRE, sf. Taratasy fa- 
nekena mangingina manova fanekena 
hafa. 
CONTREMAITRE, sm. Lefitra mpi- 

tarldrina ny mpiasa. 
CONTREMANDER, va. Manova te- 

ny, manova hafatra. 
CONTREMARCHE t sf. Fivercnana 

ilalana. 
CONTREMARQUE, sf. Marika fanin- 

droany. 
CONTREM ARQUER, va. Manisy ma- 
rika fanindroany. — un ballot de mar- 
chandises. Manisy marika fanindroa- 
ny amy ny entam-barotra. 
CONTRE-MUR, sm. Soson-drindrina. 
CONTRE-MURER, va. Manisy soson- 
drindrina. 
CONTRE-ORDRE, sm. Fanovan-te- 

ny, fanovan-didy. 
CONTRE-PARTIE, sf. Hevitra ma- 
nohitra ny any ny sasany. Il soutient 
toujours la—. Mandrakariva izy milaza 
hevitra manohitra ny any ny sasany. 
CONTRE-PIED, sm. Zavatra mifano- 
hitra. Il fait tout le — de ce qu'on lui 
ordonne. Manao zavatra mifanohitra 
amin' izay andidiana azy izy. 
CONTREPOIDS, sm. 1° Zavatra mi- 
fandanja. Cela servira de — à la caisse. 
Ity no hifandanja amy ny vata. 1* fig. 
Fifandanjana, fauoherana. La crainte 
de Dieu est un puissant — a nos mau- 
vaises inclinations. Ny fahatahorana 
an Andriamanitra no manan-kery lehi- 
be hayiohitra ny fitongilanan-dratsin- 
Isika. Voy. Contrk-balancer. 
CONTRE-POIL, sm. Famohafohazam- 

bolo. 
A contre-poil, loc. adv. !• Mamohafo- 
ha volo. Etriller un cheval à — . M a- 
mohafolia ny ro/on-tsoavaly raha ma- 
naborosy azy. 2* fig. Prendre quelqu' 
I un à—. Manao izay maliatezitra olona. 



h 



Digitized by 



Google 



CON 



— Î63 - 



CON 



CONTREPOISON, «m. Fandrcsona 
poizina, ody poizina. 

CONTRESEING, sm. Fanampin-tsonia. 

CONTRESENS, sm. Hevitra mifano- 
hitra amy ny teny, flovan' ny hevitry 
ny teny. Il a fait un—. Naixova ny 
hevitry ny teny izy. 

A contresens, loc. ado. Mifo titra. La 
dentelle est cousue à—. Voazaitra mi- 
fotitra ny dantely. 

CONTRESIGNER, va. Manarapy So- 
nia. Contresignez ce papier. Ampio 
sonia ity taratasy ity. 

CONTRETEMPS, sm. Sampona, flsa- 
kanana. Tous ces — sont ennuyeux. Ma- 
hasosotra izao sampona, etc., izao. 

A contretemps, loc. ado. Tsy araka ny 
fotoana, tsy amy ny fotoana. Parler à—. 
Miteny tsy araka ny fotoana, etc. 

CONTREVENANT, ANTE, s. Mpan- 
dîka. Les contrevenants payeront une 
amende. Hampandoavina sazy ny mpan- 
dika. 

CONTREVENIR, vn. ManJika. 

CONTREVENT, sm. Varavaran-kely 
ivelany. 

CONTRIBUABLE,sm.Mpandoa hetra. 

CONTRIBUER, un. Mandoa vola, ma- 
nampy. Les habitants d'un pays doivent 
— aux charges publiques. Ny tompon- 
tany tsy maintsy handoa vota hanaova- 
nany raharaham-panjakana. Ce géné- 
ral a grandement -contribué à la victoi- 
re. Io jeneraly io no nanampy dia na- 
nampy mba handresy. 

CONTRIBUTION, sf. f Latsakem- 
boka, latsa-drakitra, hetra, isam-panga- 
dy, haba, hajia, fadin-tseranana. Chacun 
paie une — pour la construction du 
temple, Isan'olona manao latsakem- 
boka, latsa-drakitra hanaovana ny tra- 
no flangooana. Contributions directes. 
Hetra, isam-pangady. Contributions 
indirectes. Hajia (payées aux Seigneurs), 
haba (établies sur les marchandises), 
fadin-tseranana (payées à la douane 
des divers ports de mer). 2 # — , Vola tsy 
maintsy haloan* ny mponina amy ny 
fari-tany resy, vola angatahina, fanam- 
piana. Mettre à—, Mampandoa vola, 
mangataka vola, — fanampiana. 

GONTRISTER, va. Mampalahelo, mam- 
pahory. Voy. Attrister. 

Se contrister, vpr. Malahelo, ory. 

CONTRIT, ITE, adj. Manenina. 

CONTRITION, sf. Fanenenana. —par- 
faite. Fanenenana lavorary. 



CONTRÔLE, sm. t* Fitsapana. Il est 
chargé du — de la caisse. Izy no voa- 
tendry hitsapa ny vola ao anaty lalo* 
moara vy. 2*—, Marika fanamarinana. 
Cette pièce de vaisselle n'a pas le—. Tsy 
misy mirika fanamarinana io lovia 
io. 3* fiq. Faniniana. 
CONTRÔLER, va. !• Mitsapa. Il est 
chargé de — le monnayage. Izy no voa* 
tendry mba hitsapa ny farantsa. 2°— , 
Manisy marika fanamarinana. 3* fig. 
Manfny. Il contrôle ma conduite. Afa- 
niny ny fitondran-tenako izy. 
CONTRÔLEUR, sm. f Mpitsapa. 2 # — , 

Mpanisy marika fanamarinana. 
CONTRÔLEUR, EUSE, s. Mpanfny. 
CONTROUVÉ, ÊE, adj. Tsy marina. 
CONTROUVER, va. Mamorona zava- 

tra tsy marina. 
CONTROVERSE, sf. Ady hevitra. 
CONTROVERSÉ, ÉE, ad;. Iadiana» 
ifanoherana, ifanolanana. C'est une opi- 
nion controversée. Hevitra iadiana, 
etc., izany. 
CONTROVERSISTE, sm. Mpandinl- 

ka ny hevitra ifanolanana. 
CONTUMACE, sf. Fan dosirana ny fi- 
tsarana. Il est en état de — . Mando- 
sitra ny fitsarana izy. 
— , sm. Mpandositra ny fitsarana* 
CONTUSION, sf. Hamanganana. 
CONTUSIONNÉ, ÉE, ad;. Mangana. 
CONTUSIONNER, va. Manamangana. 
CONVAINCANT, ANTE, adj. Mam- 
pino, mampiaiky, mampanaiky. Votre 
preuve est convaincante. Ny porofo na- 
taonao dia mampino, etc. 
CONVAINCRE, va. !• Mampino, mam- 
piaiky, mampanaiky. Il sait — ses au- 
diteurs. Mahay mampino, etc., ny mpi^ 
haino azy izy. 2«— , Mampiharihary, ma- 
maky betroka, mamaky, mandresy la- 
hatra. Le juge l'a convaincu de vol. Ny 
mpitsara nampiharihary ny halatra 
nataony, namaky bstroka azy tamy ny 
halatra nataony. 
Se convaincre, vpr. Mahîta mihariha- 
ry. Il s'est convaincu de la vérité de ce 
que je lui disais. Hitany mihari* 
hary ny fahamarinan' ny zaVatra nola- 
zaiko taminy. 
CONVAINCU, UE, p. et ad;'. {• Mahala- 
la miharihary, mino, miaiky, manaiky. 2* 
—, Naharihary, vaky betroka, Vaky, re- 
sy lahatra. Il a été — de mensonge. Va- 
ky lainga izy. Il a été— du crime dont 



Digitized by 



Google 



CON 



- 154 - 



CON 



on l'accusait. Vakybetroka, resy laha- 
tra tamy ny heloka niampangana azy izy. 

CONVALESCENCE, sf Fanaretanâ, 
flbatsaratsaran* ny marary, fitsiatsïa, 
flafana (se dit do la fièvre). 

CONVALESCENT, ENTE, adj. et s. 
Vao avy narary, manaritraritra, miha- 
tsaratsara, mitsiatsia, miafa. 

CONVENABLE, adj. Tokony, sahaza, 
antoniny, tandrify, mifanandrify, mifa- 
nentana, mifanaraka, mety, tsara. Il a 
obtenu un emploi — . Nahazo raharaha 
tokony, sahaza, antoniny, tandripn' 
azy, mifanandrify, mifanentana, mi- 
fanaraka aminy izy. Il a obtenu une 
récompense — . Nahazo valisoa tokony, 
sahaza, antonin' azy izy. Il a une dé- 
marche peu — . Tsy mety loatra ny fan- 
dehany. Il est — de se taire quand un 
autre parle. Tokony hangina, mety ny 
mangina raha misy miteny. 

CONVENABLEMENT, adv. Araka 
ny mety. 

CONVENANCE, sf. î* Fifanarahana. 
Il y a entre les époux — de caractère. 
Mifanaraka ny toe-panahin' izy miva- 
dy. 2*—, Fetezana, hatsarana, iitiavana. 
Il y a — à agir ainsi. Mety ny manao 
toy izany. Le jour du rendez-vous est à 
ma — . Tsara, tiako izany fotoana Iza- 
ny. 3°— , pi. Ny mety, etc. Comme 
Bienséance. 

CONVENIR, vn. !• Manaiky, miaiky. 
Convenez que j'ai raison. Manaiké, 
miaikè fa marina ny ahy. 2*— , Mifa- 
naiky, mifanaraka. Les deux armées 
convinrent d'une trêve de quinze jours. 
Ny tafika roa tonta nifanaiky, etc., 
mba tsy hiady ao anatin' ny tapa-bolana. 
3'—, Tokony, sahaza, antoniny, tandri- 
fy, mifanandrify, mifanentana, mifana- 
raka, mety, tsara, tiana. Cette place 
me convient. Tokony, sahaza, anto- 
niny ahy, tandrifiko, mifanandrify, 
mifanaraka amiko izany raharaha iza- 
ny. Cet amusement ne convient pas à 
votre âge. Tsy mifanentana, mifana- 
raka amy ny taonanao io tsilalao io. II 
convient d'agir ainsi. Tokony hatao iza- 
ny, mety, tsara ny manao izany. Ce fu- 
sil me convient. Tiako io basy io. 

Se convenir, vpr. Mifanaraka. 

CONVENTICULE, sm. Fiokoana. 

CONVENTION, sf. Fanekena, fifaneke- 
na, dina. —écrite. Fanekena voasoratra. 
Faire des conventions. Manao faneke- 
>ia. —sous peine d'amende. Dina. 



De convention, loc. adv. Nifanekena, 
nifanarahana. Signes de—. Famantara- 
na nifanekena, etc. 

CONVENTIONNEL, ELLE, adj. 
Nifanekena, nifanarahana. La valeur 
conventionnelle de la piastre est de cinq 
francs. Nifanekena, etc., ho takalon* 
ny ariary ny farantsa. 

CONVENU, UE, p. et adj. Nifaneke- 
na, nifanarahana. C'est une affaire con- 
venue. Raharaha nifanekena izany. 

CONVERGENCE, sf. Fifanalonana. 

CONVERGENT, ENTE, adj. Mifana- 
lona. Lignes convergentes. Tsipika mi- 
fanatona. 

CONVERGER, m. Mifanatona. 

CONVERSATION, sf. Resaka, firesa- 
hana. J'aime sa — . Tiako ny re&any, 
ny resaka ataony. Quel est le sujet de 
votro— ? Inona no resa/unareo? 

CONVERSER, vn. Miresaka. Il conver- 
se avec votre frère. Miresaka amy ny 
rahalahinao izy, ny rahalahinao.no ire- 
sahany. 

CONVERSION, sf. f Fanovana ho ha- 
fa, fiovana ho hafa. 2*—, Fanakalozana. 
3°— , Fibebahana, fampibebahana. La — 
des infidèles. Ny fibebahan' ny tsy mpi- 
no. || loc. — à droite. Manendro havana- 
na. — à gauche. Manendro havia. 

CONVERTI, IE, s. Mpibebaka. 

CONVERTIBLE, adj. l^Azo ovana ho 
hafa. 2*—, Azo atakalo. 

CONVERTIR, va. !• Manova, mampo- 
dy, mampanjary. Jésus-Christ conver- 
tit l'eau en vin. Jeso-Kristy nanova, etc., 
ny rano ho divay. Voy. Changer. 2;—, 
Manakalo. Il a converti ses pierreries en 
vaisselle d'argent. Natakalony lovia vo- 
la ny vatosoany. 3°— , Mampibebaka. 
— les idolâtres. Mampibebaka ny mpa- 
nompo sampy. 

Se convertir, vpr. 1» Tonga, manjary. 
Le vin s'est converti en vinaigre. Ny di- 
vay tonga, nanjary vinaingitra. 2 # — , Mi- 
bebaka. Il s'est converti. Nibebaka izy. 

CONVERTISSEUR, sm. Mpampibe- 
baka. 

CONVEXE, adj. Mivohitra, mivohon-tso- 
tro, mivohom-pafana. Miroir—. Fitaratra 
mivohitra, etc. 

CONVEXITÉ, sf. Fivohitra, fivohon-tso- 
tro, Ûvohom-pafana. 

CONVICTION, sf. f Fahalalana miha- 
rihary, finoana, fiekena, fanekena. Voy. 
Convaincue. 2 B — , Vavolombelona, po- 



Digitized by 



Google 



coo 



— 1CÔ 



COQ 



rofo. Cette lettre est une pièce de — qui 
prouve sa culpabilité. Ity taratasy ity no 
vavolombelona, etc., manamarina fa 
meloka izy. 

CONVIÉ, ÉE, 8. Ny nasaina. 

CONVIER, va. 1* Manasa. —à un festin. 
Manasa ho amy ny fihinanam-be. 2°— , 

Mamporisika, mahate On l'a convié 

à s'y trouver. Namporisihina mba ho 
tonga ao izy. Le beau temps nous con- 
vie à ia promenade. Af ahaie-hitsangan- 
tsangana ny hatsaran' ny andro. 

CONVIVE, s. Mpiara-mihinana. 

CONVOCATION, sf. Fanaihana, famo- 
riana, fanangonana, fanai ngana. 

CONVOI, sm. 1* Olona maro manaraka 
ny faty. 2 # — , Zavatra bctsaka aterina. Un 
— de riz fut dirigé versTamatave. Vary 
betsaka no nampa?ia/enna tany Toa- 
masina. 

CONVOITER, va. Mitsiriritra. Ne con- 
voitez pas le bien d'autrui. Aza mitsi- 
riritra ny zavatr' olona. 

CONVOITISE, sf. Fitsiriritana. 

CONVOLER, vn. Manambady.— en se- 
condes noces. Manambady fanindroany. 

CONVOLVULUS,sm. Comme Liseron. 

CONVOQUER, va. Manaika, mamory, 
manangona, manainga.— le parlement. 
Manaika, etc., ny parlementa. 

CONVULSIF, IVE, adj. Mifaninton* 
tsintona, mitsikofokofoka. 

CONVULSION, sf. 1° Fifanintontsinto- 
nana. fltsikofokofoka. Il est sujet à des 
convulsions. Indraindray mifaninton- 
Uinlona ny tenany, mitsikofokofoka 
izy. 2* fig. Mitsikofokofoka. Il est mort 
dans les convulsions de la rage. Maty 
nitsikofokofoka azon' ny haromotana 
izy. 3 # — , pi. Fikorontanana. De longues 
convulsions ont agité cet empire. Niko- 
rontana ela izany fanjakana izany. 

CONVULSIONNAIRE, 8. Mararin-ja- 
vatra. 

CONVULSIVEMENT, adv. Mifanin- 
tontsintona. 

COOPÉRATEUR, TRI CE, s. Mpiara- 
manao, mpanampy. 

COOPÉRATION, sf. Fiaraha-manao, 
fanampiana, flraisana, likambanana. 

COOPÉRER, vn. Miara-manao, ma- 
nampy, miray, mikambana. Il a coopéré 
à ce travail. A r iara-nanao izany asa 
izany, nanampy, niray, nikambana 
tamiti' izany asa izany izy. 

COORDINATION, rf." Fandaharana, 



fllaharana, fandaminana, filaminaoa. 

COORDONNER, va. Mandahatra, man- 
damina. Dieu a coordonné tous les êtres. 
Andriamanitra nandahatra, etc., ny 
zavatra rehetra. 

COPAL, sm. Sandarosy. 

COPARTAGEANT, ANTE, adj. et 
8. Mpiara-mizara, mpisalahy, rapisa. 

COPARTAGER, va. Miara-mizara, mi- 
salahy, misa. 

COPEAU, sm. Taim-bankona, ovaka. 

COPIE, sf. !• Kopia, dika, ny nosora- 
tana. Voici la — du contrat. Ity ny fco- 
pia t dikan' ny fanekena. Voici la — du 
premier élève. Inty ny nosoratan' ny 
mpianatra voalohany. 2°— , Sary nalain- 
tahaka, fianarana, fitoviana. Une— tirée 
sur l'original. Sary nalain-tahaka la- 
min' izay natao voalohany. Cet enfant 
est la — de son père. Milovy amin-drai- 
ny, rainy navela teo io zaza io. 

COPIER, va. 1« Mikopia, manakopia, 
^mandika soratra. 2* —, Maka tahaka, 
mianatra. — une statue. Maka tahaka 
sarioiona. Il copie en tout son père. Mia- 
natra an-drainy izy amy ny zavatra re- 
hetra. —la démarche de quelqu' un. 
Mianatra ny fandehan' olona. , 

Se copier, vpr. Mifampaka tahaka. 

COPIEUSEMENT, adv. Be, be dia be. 

COPIEUX, EUSE, adj. Be, be dia be. 
Faire un repas—. Homam-oe, etc. 

COPISTE, s )n. 1° Mpikopia, mpanakopia, 
mpandika soratra. 2°— , Mpaka tahaka. 
Il s'est fait le — do cet auteur. Mpaka 
tahaka fotsiny io boky io izy. 

COPROPRIÉTAIRE, s. Mpiom bon-ja- 
va tra. 

COPROPRIÉTÉ, sf. Fananana iombo- 
nana. 

COQ, sm. 1° Akoholahy. Au chant du— . 
Maneno ahoho. 2° fig. Zokinjokiny, voa- 
lohandohany. Il est le— du village. Izy 
no zokinjokiny, etc., aoan-taaâna. 

COPULATIF, IVE, adj. Mampitohy 
teny. Conjonction copulative. Tony mam* 
pitohy teny. 

COQ-À-L'ÂNE, sm. Resaka miriorio. 

COQUE, sf. Akorana. — d'ceuf. Akoraiï 
atody. H loc. Mort dans la—. Maty an- 
karanany. Ce ver à soio commence à 
faire sa—. Vao manira io landy io. —do 
navire. Tenaben-tsambo. 

COQUELICOT, sm. Karazam-boninka* 
% mon a me nn. 



Digitized by 



Google 



COR 



166 — 



COR 



COQUELUCHE, sf. Fofoka, koha-da- 
vareny. 

COQUET, ETTE, adj. et*. Tiahaingo, 
miraratra, miramatra, miramarama, tc- 
hoderaina, mila sitraka. 

COQUETTEMENT,ado. Amin-kaingo. 

COQUETTERIE, sf. Fitiavan-kaingo, fl- 
raratana, flramatana, iiramarama, ûlan- 
dera, filan-tsitraka. 

COQUILLAGE, sm. Akoran-driaka, a- 
korana. 

COQUILLE, sf. 1° Akorana. — de mor. 
4ftoraîi-»driaka. La — d'un limaçon. Ny 
a/toran-tsifotra. 2° fig. Rentrer dans sa 
«— . Mihemotra amy ny raharaha, mihe- 
motra. Ne faire que sortir de la-*-. Tano- 
ra fanahy. 

COQUIN, INE, s. Karilahy, karivavy. 
karin* olona, karin-javatra, alikan' olona, 
olûn-iratsy, fetsy ratsy. C'est un— fieffé. 
Karilahy, karin' olona, karin-java- 
tra, alikan' olona, olon-dratsy, fetsy 
ratsy loatra izy. Cet enfant est un petit 
— . Karilahy io zaza kely io. 

COQUINERJE, sf. Ilafetsen-dratsy. 

ÇOR, sm. !• Horona. 2°— , Mpitsoka ho- 
rona. 3 a -^, Kitron-tongotra. 

À cor et à cri, loc. adv. Mafy. Deman- 
der à —et à cri. Mangataka mafy. 

CORAIL, s m. Harana, haran-dranomasi- 
na. La batterie de Tamatave a été cons- 
truite avec des coraux, Natao tamy ny 
haran-dranomasina ny batery ao Toa- 
masina. || loc Per|e en— rouge! Voahan- 

CORAN, sm. Boky misy ny laldny Ma- 
hometa. 

CORBEAU, sm. Goaika, voronkahaka. 

CORBEILLE, sf, Sobika, harona. || loc. 
yne— de mariage. Fihalngoana ampana- 
terin' ny lehilahy amin* izay hovadiny. 

ÇORBII^LAI^D, sm. Kalesy iitondram- 
paly. 

CORDAGE, sm. Maliazakan-tsambo. 

CORDE, sf. 1° Mahazaka, tady, kofehy, 
A-ttacherun bœuf avec une—. Mamato- 
tra omby amy ny mahazaka. Danser sur 
la—. Mandihy ambony mahazaka. Atta- 
cher des paquets avec une— . Mifehy en- 
tana amy ny tady, kofehy, Mettre une 
•—à un arc. Manisy kofehy tsipfka. — de 
violon. Tady, Jto/e/iin-dokanga. La— de 
la cloche est cassée. Tapaka ny kofehin- 
dakolosy. 2°— , Tadimody. 11 mérite la— , 
Mendrika hatao tadimody Izy. y fig. Il 
flo faut point parier de— dans la mai- 



son d'un pendu. Tsy tokony hiteny lan- 
go imason' ny vary. Toucher la— sensi- 
ble. Milaza izay mampalahelo na maha- 
faly indrindra. 
CORDEAU, sm.Famolaina, tady. Rues 
tirées au—. Araben-dàlana nahitsy tamy 
ny famolaina, tady, araben-dâlana to- 
ra-tady, maty an-iady. 
CORDER, va. Manady, manao mahaza- 
ka,— tady. — du chanvre. Manady ron- 
gony, manao mahazaka, tady rongony. 
Se corder, vpr. Tadina. 

CORDERIE, sf. Trano fanadiana, trano 
fanaovana mahazaka. 

CORDIAL, ALE, adj. 1° Mahatanja- 
ka. Breuvage—. Fisotro mahatanjaka. 
2° fig. Tia tokoa, be fitiavana. Ami—. 
Sakaiza tia tokoa. Il lui fît un accueil—. 
Nandray azy amim-pifiauana izy. 

—, sm. Fisotro mahatanjaka. 

CORDIALEMENT, adv. Amim-pitia- 
vana tokoa, amy ny fo tokoa. Il le hait—, 
Mankahala azy amy ny fo tokoa izy. 

CORDIALITÉ, sf. Fitiavana marina. 

CORDIER, sm. Mpanady, mpanao na 
mpivarotra mahazaka, — tady. 

CORDON, sm. 1* Koiehy. Une corde à 
trois cordons. Tady misy singan-ao/e/iy 
telo.— de souliers. Ao/e/iin-kiraro.— de 
montre. /Co/e/um-pamantaranandro. %• 
— , Fehy, ribâ ûtondran* ny nahazo lako- 
raona, tady.— d« chapeau. Feh in -tsatro- 
ka.— ombilical. Ta dim-poitra.3°— , Zava- 
tra mitandahatra, fehim-barika, fîlioro. 
— do lampions. Jiro mitandahatra. 

CORDONNER, va. Manady, manao ko- 
fehy.— de la soie. Manady, manao ko» 
fehy iasoa. 

CORDONNERIE, sf. Fanaovana kiraço. 

CORDONNET, sm. Kofehy. 

CORDONNIER, sm. Mpanao kiraro, 

CORELIGIONNAIRE, s. M ira y liva- 
vahana. 

CORIACE, adj. l*Mafy, maozatra. Vian- 
de—, Hena 7na/j/, etc. 2* fig. Kahihitra, 

CORMORAN, sm. Karazam-boronan- 
drang. 

CORNAC, sm. Mpiandry elefanta. 

CORNE, sf. i° Tandroka.— de taureau, 
Tandro/t' ombalahy.— de limaçon. Tan- 
dro-lsilbtra. 2"—, Kilro, La— de ce cheval 
est très dure. Mafy kitro io soavaly io. 
3*—, Fampidiran-kiraro. 4' — , Anjombo* 
na. 5°— > JSoro. Chapeau à trois cornes. 
Satroka telo zoro. 

GQRN$E, sf, Famotsia-nmso. 



Digitized by 



Google 



COR 



— 1G7 — 



COR 



CORNEILLE,*/. Vorona ohalry ny goai- 
ka. 

CORNEMUSE, sf. Karazan-java-ma- 
neno. 

CORNER, vn. 1 # Mitsoka anjombona. 
2 - — , Midobodoboka, mibobobobo. I^es 
oreilles me cornent. Midobodoboka, etc. , 
ny soûko. 

—, ua, Mampiely. —une nouvelle. Mam- 
piely zava-baovao. 

CORNET, sm. 1* Anjombona, antsiva, 
pistô.— à pistons. Pistô. 2 e —, Mpitsoka an- 
jombona, —pistô. || loc. —acoustique. Fi- 
bainoana. — â jouer. Fanakorontsanana 
nykodiakely.— de papier. Taratasy mi- 
horona. 

CORNETTE, sf. f Karazan-tsatro-be- 
hivavy. 2*—, Karazam-paneva kilavala- 
va misama-doha. 

CORNICHE, sf. Koronosy amy ny joha 
andry, koronosy, lilioro. 

CORNICHON, «m. !• Karazam-boantan- 
gom-bazaha madinika. 2'fig. Zanakalo. 

CORNU, UE, adj. f Manan-tandroka. 
Bête cornue^ Biby manan-tandroka. 2° 
fig. Visions cornues. Hevi-dravina, ne- 
vi-potsy. 

COROLLE, sf. Ravim-boninkazo. 

CORPORATION, sf. Fikambanana. 

CORPOREL, ELLE, adj. 1* Manam- 
batana. L'homme est un être—, Ny olom- 
belona dia zavatra manam-batana. 2° 
— , Momba ny vatana, — ny nofo. Puni- 
tion corporelle. Famaizana ny vatana. 
Plaisir—. Fifalian'nt/ nofo. 

CORPORELLEMENT, adv. Amy ny 
vatana. 

CORPS, «m. [• Vatana, zavatra azo hi- 
U, — tsapaina, zavatra mety ho re. Le — 
humain. Nyuafan'olona. U loc. Les corps 
célestes. Nyastra. Prendre du—. Mahazo 
nofo, mihamatavy. Combattre — a—. Mi- 
fampitolona. Saisir un homme à bras le 
— . Mibeda olona. k son — défendant. 
Tsy fidiny. Il a fait cela à son— défendant. 
Tsy fidiny azy no nanaovany izany. 
Gagner sa vie â la sueur de son—. Mi- 
trongy vao homana. Se jeter â — perdu. 
Manao an-kasahiana, manao vy very. 
Les juges ont ordonné qu'il serait saisi 
au—. Nasain' ny mpitsara hosamborina 
izy. 2°— , Faty. On porto son — au tom- 
beau. Entina halevina ny fatiny. 3*—, 
Tonabe, vatabe, tena. Le— d'un navire. 
Ny ^enaben-tsambo. Le— du soleil. Ny 
tenaberi ny masoandro. Le — d'un vio- 



lon. Ny uafa&en-dokanga. Le — d'un 
livre. Ny tena boky. \\loc. Le — d'une 
édifice. Ny rindrin-trano. Grand — de 
bâtiment. Trano lehibe. Il occupe un 
petit — de logis. Mitoetra amy ny trano 
madinika akaikin' ny trano lohibe izy. 
4*—, Hamafy, hatevina, hadi*y, hery, 
flraiketana mafy. Cette étoffe n'a pas de 
— . Tsy mafy, malevina io lamba io. 
Cet emplâtre a trop peu de—. Tsy ma- 
dily loatra io kataplasy io. Ce vin n'a 
pas do—. Tsy mahery io divay io. Ces 
doux branches font— ensemble. Mirai» 
kitra mafyireto rantsan-kazo roa ireto. 
5* fig. Fikambanana, izay rehetra miray 
raharaha, antoko-miaramila. Ces gens- 
là ne font point—. Tsy mikambana 
ireo olona ireo. Le parlement y alla en 
— . Nikambana nankany ny parlementa. 
Il a été reçu dans le—. Efa noraisina 
ho isan' ny fikambanana izy. Le — des 
avocats. Ny mpisolo va va rehetra. — 
d'armée. Antoko-miaramila lehibe. Il 
est allé rejoindre son—. Lasa nanatona 
ny antokony izy. || loc. Établir un — de 
garde. Mandatsaka rapiambina. Bâtir un 
—de garde. Manorina trano fiambenana. 

CORPULENCE, sf. Havaveuty, haben' 
ny vatana. 

CORPULENT, ENTE, adj. Vaventi- 
be, be vatana. Ilomme— . Olona raueu- 
tibe, etc. 

CORPUSCULE, 8m. Zavatra madini- 
ka indrindra. 

CORRECT, ECTE, adj. Mahitsy, tsy 
misy diso. Phrase correcte. Fehezan- 
teny mahitsy, etc. 

CORRECTEMENT, adv. tyahitsy. Par- 
ler—. Miteny mahitsy. 

CORRECTEUR, sm. I* Mpanala diso, 
mpanitsy. 2*— , Mpananatra, mpankafay. 

CORRECTIF, sm. 1° Fanalefahana. Le 
sucre est le — du citron. Ny siramamy 
no mahalefaka ny voasary. 2 - fig. Fa- 
nalefahana. Cette proposition a besoin 
d'un—. Tokony hohalefahina izany hevi- 
tra izany. 

CORRECTION, sf. fFanalan-diso, fani- 
tsiana, hahitsy. Cela a besoin de—. To- 
kony halan-diso, hahitsy io. Cette 
épreuve est chargée do corrections. Fc- 
no fanalan-diso ity porofo ity. Il parle 
avec une grande—. Mahitsy dia mahitsy 
ny fiteniny. 2 - — , Fananarana, famaiza- 
na. Douce—. Fananarana maiemy. Il 
a subi la—. Efa nofaizina izy. || loo. 
Maison de—. Tranomaizina. 



Digitized by 



Google 



COR 



— 168 — 



COR 



CORRECTIONNEL, ELLE, adj. 
Momba ny heloka madinika. Tribunal de 
police correctionnelle. Fitsarana mom- 
ba ny heloka madinika. v 

CORRÉLATIF, IVE, adj. Mifamaly. 

CORRÉLATION, sf. Fifamaliana. Les 
termes de père et die fils emportent—. 
Mifamaly ny teny hoe, ray sy zanaka. 

CORRESPONDANCE, sf. f Fifaropi- 
londran-taratasy. Je suis en -— avec lui. 
Mifampitondra taratasy aminy aho. 
2°— , Taratasy ampitondraina. J'ai lu 
ma — . Efa voavakiko ny taratasy nam- 
pitondrain* ny olona ahy. 3*—, Fifam- 
pitondrana zavatra. Ce marchand a des 
correspondances en France, lo mpiva- 
rotra io mifampitondra zavatra amin' 
olona any Frantsa. 4°— , Fifamaliana, 
flfanarahana. Il y a entre eux une par- 
faite — d'idées. Mifanaraka indrindra 
ny hevitr' izy ireo. 

CORRESPONDANT, ANTE, adj. 
Mifamaly, mifanandrify. Angles corres- 
pondants. Zoro mifamaly, etc. 

—, «m. Mpifampitondra zavatra, maso- 
ivoho. 

CORRESPONDRE, vn. !• Mifampiton- 
dra taratasy na zavatra. 2 - — , Mifamaly, 
mifanandrify, mitoby, mifanaraka. Ma 
chambre correspond à la sienne. Mitohy 
amy ny azy ny eû-tranoko. Tout corres- 
pond à ses désirs. Mifanaraka amy ny 
iriny ny zavatra rehctra. 

pe correspondre, vpr. f Mifampitondra 
taratasy na zavatra. 2°— , Mifamaly, 
mifanandrify, mitohy, mifanaraka. 

CORRIDOR, sm f Lalana manlçamy ny 
efl-trano maro, lalan-tsara. 

CORRIGÉ, ÉE, p. et ad;, f Voaladiso, 
nalan-diso, afa-diso, voahitsy, nahitsy. 
2°— , Voanatra, nanarina, voafay, nofai- 
zina. 

CORRIGER, va. l'Manala diso, mani- 
tsy. —une copie. Manala diso kopia 
anankiray. —un livre. Manitsy boky. 
2°— , Mananatra, mankafay, mampiova, 
mampitsahatra. Ce père sait bien — ses 
enfants. Mahay mananatra, mankafay 
tsara ny zanauy io rainy io. Corrigez cet- 
fe humeur violente. Ocao, atsaharo iza- 
ny hasarotam-po izany. 3°— , Manalofa- 
ka.— l'acidité du citron avec du sucre. 
Manalef aka ny harikiyin' ny voasary 
amy ny siramamy. 

(5e corriger, vpr. \ m Miovaho tsara, mi- 
/îatsara. 2 — , Lefahina, raihamalefaka. 



CORRIGIBLE, adj. Azo anarina. Cet 
enfant n'est pas—. Tsy aco anarina io 
zaza kcly io. 

CORROBORANT, ANTE, adj. Ma- 
hatanjaka. 

—, sm. Zavatra mahatanjaka. 

GORROBORATIF, IVE, adj. Mana- 
ma fy teny. 

CORROBORER, va. 1° Mahatanjaka. 
Le vin corrobore l'estomac. Mahatan- 
jaka ny ambavafô ny divay. 2° fig. Ma- 
namafy. Ce que vous dites corrobore 
ma thèse. Manamafy ny he vitra napo- 
sako izany lazainao izany. 

CORRODER, va. Homana, mandoro. 
La rouille corrode le fer. Homana ny 
vy ny harafesina. ' 

CORROMPRE, va. 1° Mahalô, manda, 
manimba. La chaleur corrompt la vian- 
de. Mahalô, mandô ny hena ny bafa- 
nana. Les miasmes corrompent l'air. 
Manimba ny rivotra ny foibn-dratsy. 
2 # fig. Manimba, manangoly, manera, 
manangy, manisika. Les mauvaises com- 
pagnies corrompent l'esprit. Ny na- 
man-dratsy manimba ny fanahy. —les 
juges par des présents. Manisika 
ny mpitsara. 3*—, Manova. —le sens 
d'un texte. Manova ny hevitry ny teny. 

Se corrompre, vpr. 1° Mihalô, mihasim- 
ba, simba. 2 # fig. Mihasimba. 3*— t Miova. 

CORROMPU, UE, p. et ad;. {• Lo, 
simba, nosimbana. 2° fig. Voangoly, 
nangolena, voaera, neraina, voatangy, 
notangina, voasisika, nosisihana. 3*—, 
Voaova, novana, niova. 

CORROSIF, IVE, adj. Mandoro. 

—, sm. Fanafody mandoro. 

CORROYER, va. Mandon-koditra. 

CORROYEUR, sm. Mpandon-koditra. 

CORRUPTEUR, TRICE, s. et adj. 
Mpanimba, mpanangoly, m panera, mpa- 
nangy, mpanisika, 

CORRUPTIBILITÉ, sf. Fetezana ho 
lo, —ho levona. 

CORRUPTIBLE, ad;, f Mety ho lo. 
—ho levona. Tous les corps sont cor- 
ruptibles. Mety ho lo rahefa mety ho 
vatana, mety ho levona ny zavatra ro- 
hetra hita maso. 2 9 fig. Azo angolena, 
— sisihana. Voy. Incorruptiulb. 

CORRUPTION, sf. !• Fahalovana, ha- 
lo, fahalevonana. 2° fig. Faharatsiana. 
La — des mœurs dépasse toute mesure. 
Efa mihoa-pampana ny faharalsian' ny 
litondrantcnan'ny olona. 3*— , Fanim? 



Digitized by 



Google 



cos 



— 169 



COT 



bana, fanangolena, fancrana, fanangia- 
na, fanisihana. Ce juge est à l'abri 
de toute—. Tsy azo angolena, sisihana 
io mpitsara io. 4* —, Fiovana. Il y a — 
dans ce texte. Niova ireo tony ireo. 

CORSAGE, sm. Tenan' akanjo. Le — 
d'une robe. Ny tenan-jipo. 

CORSAIRE, sm. 1* Jiolahin-tsambo. 2* 
fig. Olo-masiaka, —tsy mifaditrovana. 

CORSÉ, ÉE, adj. Maiy, matevina, ma- 
liery. Etoffe corsée. Lamba mafy, ma- 
tevina. Vin—. Divay mahery. 

CORSELET, sm. Tratra. Le — d'une 
guêpe. M y (raf ran-takolapanenitra. 

CORSET, sm. Fitizy. 

CORSETIER, 1ÈRE, a. Mpivaro-piti- 

CORTÉGE, sm. 1* Mpanarakamaro. La 
reine était suivie d'un nombreux—, Be- 
tsakany mpananaka andriana. 11 était 
suivi d'un — d'enlants. Nanaraka azy 
ny ankizy madinika. 2 - fig. Momba, va- 
din-koditra. Les infirmités sont le — de 
la vieillesse. Mpomba, etc., ny fahan- 
terana ny aretina. 

CORVÉABLE, adj. et sm. Azo ampa- 
naovina fanompoana. 

CORVÉE, 8f. 1" Fanompoana. J'ai fini 
ma—. Vira ny fanompoako. 2* fig. Ha- 
haraba mariahirana. Exemptez moi de 
cette — . Aoka mba tsy banao izany ra- 
haraha manahirana izany aho. 

CORVETTE, a/. Sambo mpiady madi- 
nika. 

CORYPHÉE, sm, i° Mpitarika ny mpi- 
bîra amy ny teatra. 2° fig. Tampon- 
doba, voalobany. \ 

COSMÉTIQUE, adj. et sm. Zavatra 
mabatsaia by boditr'olona, — ny volon- 
doba, etc. 

COSMOGONIE, sf. Fampianarana mom- 
ba ny niforonan' izao tontolo izao. 

COSMOGRAPHIE, sf. Fahaizana mom- 
ba ny toetra sy ny tihetsehan' izao ton- 
tolo izao. 

COSMOPOLITE, adj. et sm. Mpitety 
an* izao tontolo izao. 

COSSE, sf. Hodi-boan-javatra. —de pois, 
f/odï-pitipoa. n loc. Riz en— . Akotry. 

COSSU, UE, adj. Mpanan-karcna, ko- 
mohina, mpanefoefo, tréma, manontany 
ny ory. C'est un homme—. Lehilahy 
mpanan-karena, etc., îzy. 

COSTAL, ALE, adj. Amy ny lehezana. 
Nerfs costaux. Hozatra amy ny tehe- 
zana. 



COSTUME, sm. !• Fitatlana. Le — mal- 
gache est différent du costume euro- 
péen. Samihafa amy ny any ny eoro- 
peana ny fi ta fianny malagasy. 2*— , Fa- 
namiana. Le capitaine était en—. Na- 
nao fanamiana ny kapiteny. 

COSTUMER, va. Mampitafy, mampia- 
kanjo. 

Se costumer, vpr. 1* Manao fitafiaoa, — 
akanjo. Il s'est costumé en militaire. 
Nanao fitafiana, akanjon* ny mia- 
ramila izy. 2° — , Manamy 

COTE, sf. \* Isa, marika. Cette pièce 
est sous la— B. Ao amy ny marika B 
izany taratasy izany. 2°— , Vidin*javatra 
voafetra. 3 # —, Latsakemboka, hetra. 
Payez votre — . Aioavy ny latsakembo- 
kao, hetranao. || loc. — personnelle. 
Vidin' aina, isan'aina. 

CÔTE, sf. 1° Taolan-tehezana. Il a une- 
cassée. Tapaka ny laolan-tehezany 
anankiray. 2*—, Kira. La— d'une feuille. 
Ny /uran-dravinkazo. 3*—, Kisolosolo. 
— fertile. Kisolosolo mahavokatra. —ru- 
de. Kisolosolo sarotra iakarana. A mi- 
côte. Antenatenan-fctaofosofo. 4°— , Jio- 
ron-dranomasina, moron-tsiraka. Le vent 
a jeté le navire à la—. Nafeflky ny rivo- 
tra ao amoroît-dranomasina ny sambo. 
Les habitants des côtes. Ny mponina any 
amoron-tsiraka. 

Côte-à-côte, loc. adv. Ànindrana. Mar- 
cher — . Mil ànindrana. 

CÔTÉ, sm. f Lanimandry, lanivoa, tebe- 
zana. Il est blessé au — . Maratra ao amy 
ny lanimandriny, etc., izy. Un soldat 
perça le— de Jésus-Christ. Nisy miara- 
mila anankiray nandefona ny tehezany 
Jeso-Kristy. || loc. Point de—. Tevika. 
Avoir un fort point de— gênant la respi- 
ration. Mitroaka. 2°— , lia, indrany, lafy, 
andaniny. l\ porte un sabre au— gau- 
che. Misy sabatra amy ny ilany havia. 
Je dors sur le — droit. Mandry amy 
ny ilako havanana aho. J'étais à son 
côté. Tao anilany, anindrany aho. Il 
y a une fontaine de chaque— de l'édifice. 
Misy fantsakana ao amy ny lafy roan* 
ny trano. Los côtés d'un navire. Ny i/a, 
lafy roau' ny sambo. Il habite de l autre 
— Uu fleuve. Monina eny an-da/y, am- 
pitan' ny ony izy. De l'autre— de la val- 
lée. Eny an-dafy, am-pitan'ny lohasaha. 
Couchez-vous du— du sud. Mandria hia- 
nao ao amy ny ilany, lafiny atsimo. 
Ce— de la montagne est plus fertile quo 
celui du nord. Ity ila tendrombohitra 



Digitized by 



Google 



COT 



170 - 



COT 



ity mahavokatra kokoa noho ny ilany, 
lafiny avaratra. Mettez-vous de l'autre 
—de la table. Mipetraha hianao etsy amy 
ny fa/ïn-databatra ilany. Les deux côtés 
d'un tableau. Ny lafy roan' ny sary. Met- 
tez cette étoffe du bon — . Asehoy ny la- 
fy tsaran' io lamba io. Il compte des an- 
cêtres illustres du — paternel. Maro olo- 
malaza amy ny fa/ïn-drainy izy. Il ne 
considère qu'un —de l'affaire. Tsy man- 
dinika afa-tsy ny ila rabaraha izy. Les 
ennemis nous attaquèrent des deux cô- 
tés. Namely anay avy tao anindrany, 
andaniny roa ny fahavalo. Se ranger du 
—de.... Miandany. Il s'est rangé du— du 
grand nombre. Niandany tamy ny be 
sy ny maro izy. || loc. Se coucber sur le 
— . Mandry mihorirana. Mettre un navi- 
re sur le—. Mampihoriran-tsambo. De V 
autre — de la montagne. An-koatra, am- 
badikyny tendrombohitra. De côté etd' 
autre, de tout côté. Atsy ary, hatraiza 
hatraiza. Les oiseaux se dispersèrent 
de — et d*autre, de tout—. Niparitaka 
tutsy ary, hatraiza hatraiza ny voro- 
na. -Aller de— et d'autre. Mankatsy 
mankary, mivezivezy, miriorio. De quel 
— . Aiza, izay.... De quoi —allez-vous ? 
Aiza no halehanao? De quel — se trouve 
Ambobimanga? Aiza Ambohimanga? 
Voyez de quel — vient le vent. Zahao 
izay ihavian* ny rivotra; fig. diniho 
izay tokony hatao. Il ne sait plus de 
quel — se tourner. Very hevitra, sanga- 
nebana, vaka izy. De quelque — que.... 
Na aiza naaiza. De quelque — que vous 
alliez. Na aiza na aiza halebanao. 
Le — faible. Ny tsiny. Son — faible est 
l'amour des louanges. Ny tsininy dia 
izy tia dera. Je vais de mon — , pren- 
dre une autre mesure. Izaho kosa ha- 
nao zavatra bafa. Je n'ai rien à crain- 
dre de ce — . Tsy misy hatahorako ny 
amin' izany 

À côté, loc. prép. et ado. Anila, ankila, 
anindrany. Ma maison est à — de la 
sienne. A nila, anhilan' ny azy ny tra- 
noko. Se mettre à — de quelqu'un. Mi- 
petraka ao anilari olona, mifanindra- 
na amin' olona. Il loc. Prenez un peu à 
— . Misompiràna kely. Il passe à — de 
la difficulté. Lalovany ny zava-tsarotra. 

De côté, loc. adv. Anila. Se mettre de 
— . Mitanila. || loc. Mettez ce fauteuil 
de—, Ahataho io sezabe io. Mettre de 
l'argent de—. Mitahiry vola. Mettre une 
personne de—. Mandao, manary olona. 
Laisser une affaire de—. Mamela raba- 



raha. Regarder de—. Mangarika. Aller 
de—. Misompiràna, mibirioka. Le clou 
est entré de—. Nisompirana, nibirio- 
ka ny flditry ny fantsika. 

COTEAU, sm. Kisolosolo, tanety. — 
planté de vignes. Kisolosolo voavoly 
voaloboka. Sur le haut du—. Any an- 
tampon' ny tanety. 

CÔTELETTE, sf. Tehozan'ondry na 
kisoa na zanak'omby, etc. 

COTER, va. 1* Manisy Isa, — marika. 
— les pièces d'un procès. Manisy 
isa, etc., ny taratasy momba nyady iray. 
2 - — , Manendry vidin-javatra. — le prix 
d'une marchandise. Manendry vidim- 
barotra. 

COTERIE, sf. Mpanao tsikombakomba. 

COTHURNE, sm. 1* Baotlna lava flton- 
dran' ny mpanao teatra taloha. 2* fig. 
Chausser le—. Mamorona na manao tea- 
tra; manao laha-teny be renty loatra. 

CÔTIER, 1ÈRE, adj. Manara-tsisina, 
an-tsisin-dranomasina. Un bateau — . 
Sambo manara-tsisina. Pilote — . Mpi- 
tari-dalan-tsambo eny an-tsisin-drano- 
masina. 

— , sm. Mpitari-dalan-tsambo eny an-tsi- 
sin-dranomasina. 

COTILLON, sm. Zipo tapaka. 

COTISATION, sf. {• Fifetehana latsa- 
kemboka, fanaovana latsakemboka, — 
latsa-drakitra. 2°— , Latsakemboka, latsa- 
drakitra. 

COTISER, va. Mitetika latsakemboka. 
On Ta cotisé à un franc. Iraimbilanja 
no latsakemboka voaletika haloany. 

Se cotiser, vpr. Manao latsakemboka, — 
latsa-drakitra. 

COTON, sm. 1* Landihazo. Filer du — 
Mamoly tandihstzo. Couverture de—. 
Bodofotsy landihazo. 2 # — . Volovolon- 
java-maniry. 3 # fig. Élever un enfant 
dans du—. Mampihanta zaza loatra. 

COTONNADE, sf. Soga, lamba atao 
amy ny landihazo. 

QOTONNER, vn. Be volo. Cette étoffa 
cotonne. Be volo izany lamba izany. 

Se cotonner, vpr. Be volo, volovoloina. 

COTONNEUX, EUSE, adj. Volovo- 
loina. Tige cotonnneuse. Tabon-kazo co- 
lovoloina. Poches cotonneuses. Paiso 
volovoloina. 

COTONNIER, sm. Foto-dandihazo. 

COTONNIER, 1ÈRE, adj. Momba ny 
landihazo. L'industrie cotonnière a gran- 
dement progressé en Amérique. Nitom- 



Digitized by 



Google 



cou 



171 — 



COU 



bo be ny taozavatra atao amy ny lan- 
dihazo any Amerika. 

CÔTOYER, va. !• Mifanindrana. — 
quelqu'un. Mifanindrana amin'oiona. 
2 # — , Manara-tsisina. Le navire côtoyait 
le rivage. Nanara-tsisina ny sambo. 

Se côtoyer, vpr. Mifanindrana. 

COTTE, sf. —de mailles. Akanjo vy. 

COU, «m. Vozona, tenda. Entrer dans 
l'eau jusqu'au — . Mitsobo-drano haro- 
zona, ha tenda. Porter au — un collier 
de perles. Aftamoo-zom-bakana. Se je- 
ter au— de quelqu'un. Miantsampy amy 
ny vozon' olona. — d'une bouteille. 
Vozo n-tavoahangy. y loc. Couper le— 
à quelqu'un. Manapa-doha olona. 

COUARD, ARDE, adj. et sm. Kano- 
sa, osatay. 

COUARDISE, sf. Hahosaïa. 

COUCHANT, ANTE, adj. Mandady, 
milentika. Chien—. Alika mandady; 
fig. olona mandady, mamitsaka. Il ar- 
riva au soleil—. Nilentika ny masoan- 
dro no tonga izy. 

—, sm. !• Andrelana. 2 - fig. Il est à son 
— . Mihantitra izy, mibena ny fdhaizany. 

COUCHE, sf. 1* Fandriana, forafara. 
2"— , Fiterahana. Ses couches ont été 
heureuses. Niteraka soa aman-tsara 
izy. U loc. Attendre ses couches. Mian- 
dry volana, miandry vohoka. Fausse—. 
Fahafahan-jaza. Sous les rizières se 
trouve une forte— de tourbe. Any amba- 
nin f ny tanimbary misy fompotra betsa- 
ka. Mettez une— de sel sur la peau du 
bœuf.Safory sira ny hoditr* omby. Met- 
tez trois couches de mortier au mur. 
Lalûry intelo ny rindrina. Donner 
trois couches de blanc. Manoso-doko 
fotsy intelo. 

COUCHA, ÉB, p. et adj. 1° Mandry, 
nampandrina, namparina, miampatra. 
Saint Laurent fut— sur un gril. Nam- 
pandrina, namparina teo ambonin'ny 
salazam-by Md. Laurent. 2*—, Manda- 
maka, nalamaka, nahosotra. 3°— , Tafa- 
lentika, nilentika, maty, tafasoka, niso- 
ka. 

COUCHER, va. 1* Mampandry, manam- 
patra. Couchez cette statue par terre. 
Ampandrio amy ny tany io sariolona 
io. —un enfant. Mampandry zaza. — 
son écriture. A/ampandrt/soratra. 2*—, 
Mandaraaka, manosotra. Le vent a cou- 
ché le riz. Nalamaky ny rivotra ny va- 
ry.— une couleur. jtfano*o-doko. S* fig. 
•—quelqu'un par terre, Mahafaty olona. 



— quelqu'un en joue. Mikendry olona 
amy ny basy. —par écrit. Mandatsaka 
an-tsoratra, manoratra. 

— , vn. Mandry. —sur le dos. Mandry 
mitsilany. —sur le flanc. Mandry mi- 
horirana. —sur le ventre. Mandry ma- 
nankohoka. Couchez chez moi cette nuit. 
Mandria aty amiko anio alina. —à la 
belle étoile. Mandry alatrano. an-tsaha. 
Aller— oh l'on peut comme un pauvre. 
Mandry fe-hariva. 

Se coucher, vpr. 1* Mandry, miampa- 
tra, mivalandôtra. Il s'est couché sans 
manger. Nandry fotsy, nandry tsy ni- 
hinana izy. Se— de tout son long. Mi- 
valandôtra. 2*—, Milentika, maty, mi- 
soka. Le soleil s'est couché à six heures. 
Nilentika, maty tamy ny enina ny ma- 
soandro. La lune s'est couchée à mi- 
nuit. Nilentika, nisoka tamy ny mi- 
sasaka alina ny volana. 

COUCHER, sm. 1* Fandriana. C'est 1' 
heure de son—. Izao no fotoana /anciria- 
ny. Il ne paya rien pour son—. Tamy 
ny nandriany tao tsy nandoa na ino- 
na na inona izy. J'ai eu un bon—. Na- 
hazo fandriana tsara aho. 2°— , Filen- 
lehana, iisohana. Il est arrivé au — du 
soleil. Nilentika ny masoandro, maty 
masoandro no tonga izy. 

COUCHETTE, sf. Fandriana kely, fa- 
rafara kely. 

COUCHEUR, EUSE,s. i°Mpiray fan- 
driana. 2° fig. Mauvais—. Olona saro- 
tsarotiny, mpila touony, mpifanjihitra. 

COUCI-COUCI, adv. Fe, mosdlahy. 
Travailler — . Miasa fe miasa, manao 
mosalahy. 

COUCOU, «m. Toloho. 

COUDE, sm. 1* Kiho. S'appuyer sur 
le — . Mitehina amy ny kiho. 2'—, Ki- 
hon-dalana. Plus loin le chemin forme 
un—. Hahefa la vida vitra kokoa dia mi- 
sy aihon-da/ana. 

COUDÉE, s/. 1° Hakibo. Cette canne a 
trois coudées de long. Misytelo hakiho 
ny halavan'io tehina io. 2* fig*. Avoir ses 
coudées franches. Tsy teritery, mahazo 
manaram-po. 

COU-DE-PIED, sm. Ilato-tongotra. 

COUDER, ta. Manisy kiho. —une barre 
do fer. Manisy kiho anja-by. 

Se couder, vpr. Manao ohatry ny kiho. 

COUDOYER, ta. Manakiho. 

Se coudoyer, vpr. Mifanakibo. 

COUDRE, va. 1* Manjaitra, mamitrana. 



Digitized by 



Google 



cou 



~ 172 — 



COU 



— du linge. Manjaitra lamba. — en- 
semble deux pièces d'étoffo. Mamitran- 
damba. — deux pièces de natte pour en 
faire une seule. M amitran-l&ihy. 1* fig. 
Manakambana. — ensemble divers tex- 
tes. Manakambana teny samihafa na- 
laina tamy ny boky. 

COUDRIER, s m. Gomme Noisetier. 
COUENNE, sf. Hodi-kisoa. 
COUENNEUX, EUSE, adj. Angine 

couenneuse. Aretin-teuda raahafaty, so- 

minda. 
COULAGE, 8m. 1* Fitsika, fanamika. Le 

— d'une pièce de vin. Ny fitsika, fana- 
miky ny divay amy ny barika. 2° — , Fa- 
nidinana metaly, fandrendrehana. Le — 
de ce canon a été mal fait. Ratsy ny na- 
nidinana ity tafondro ity, ratsy rendri- 
ka ity tafondro ity. 

COULAMMENT, adv. Mizotra, miso- 
• nonôka, mijojo. Il parle—. Mizotra, etc., 
ny fiteniny. 

COULANT,ANTE,ad/.l* Mizotra. Cet- 
te encre est bien coulante. Mizotra tsa- 
ra ity ranomainty ity. Nœud — . Voy. 
Nœud. 2* fig. Mizotra, misononôka, mi- 
jojo. Il a un style — . Mizotra, etc., ny 
laha-teniny. 3°— , Mora ifanarahana. Il 
est — en affaires. Mora ifanarahana 
amy ny raharaha izy. Comme Accommo- 
dant. 

COULÉE, 8f. 1° Fivalana. La — des la- 
ves est allée jusqu'à la mer. Nivalana 
hatrany amy ny ranomasina ny taim-boi- 
kana. 2*—, Fanidinana. Comme Coulage. 

COULER, vn. f Mandeha, mivalana, 
mizotra, mitsororôka, mirotsaka, miko- 
riana, miteté, manorika, "mikararâna, 
misononôka, mimaona, mitsika, mana- 
mika, mitsononôka. La rivière coule vers 
le nord. Mandeha, mivalana, mizotra 
mianavaratra ny renirano. Le sang cou- 
le dans les veines. Mandeha amy ny ho- 
za-dra ny ra. L'eau coule du sommet de 
la montagne. Mitsororôka, mirotsaka, 
mikoriana avy any an-tampon'ny ten- 
drombohitra ny rano. Les larmes cou- 
lent de ses yeux. Mitsororôka, miro- 
tsaka, miteté ny ranomasony. L'eau 
coule le long du rocher, le long du mur. 
Manorika amy ny vatolampy, amy ny 
rindrina ny rano. La chandelle coule. 
Mitsororôka, manorika nylabozy. Le 
vin coule du tonneau. Mikararâna ny 
fiivay amy ny barika. Le ileuve coule 
lentement à travers la plaine. Ny ony 
misononôka mamaky ny tanylemaka. 



La rivière gonflée par les pluies, cou- 
le rapidement. Mimaona ny renirano 
azon* ny ranonorana. La barrique coule. 
Miteté, mitsika, manamiha ny bari- 
ka. La sueur coule de son front. Mi- 
tsororôka, miteté, manorika, mitso- 
nonôka ny tsemboka amy ny handri- 
ny. 2°— , Mikorotsaka, mikororosy, mi- 
korisa, mitsaitsaika. Il saisit la corde et 
se laissa — . Niantsampy tamy ny tady 
izy ka nikorotsaka. Une tuile coula d'un 
toit et lui tomba sur la lôte. Nisy tani- 
manga ni horotsaka, nikororosy, niko- 
ma avy any an-tafon-trano ka naliavoa 
ny lohany. Il coula le long de la haie. 
Nitsaitsaiha nanaraka ny fcfy izy. 3 # 
—, Milentika, rendrika. Le navire cou- 
la à fond. Nilentika, etc., ny sambo. 
4°— , Tsy vanona. La vigne a coulé. Tsy 
vanona ny voaloboka. 5* fig. Mizotra, 
misononôka, mijojo, mandalo, raihelina. 
Ses phrases coulent bien. Mizotra, mi- 
sononôka, mijojo tsara ny laha-teniny. 
Les jours coulent rapidement. Manda- 
lo haingana, mihclina ny andro. L'his- 
torien coule sur ce fait. Mandalo hain- 
gana amirT izany zavatra izany ny mpi- 
tantara. 

— , va. 1° Manatantavana. Voici le linge 
pour— la liqueur. Indro ny lamba ha- 
natantavanana ny lalikera. 2 d — , Ma- 
nisika. Il lui coula une piastre dans la 
main. Nanisika vola farantsa tao an-ta- 
nany izy. 3*—, Manidina,mandentika,man- 
d rendrika. — la lessive. Manidina ranon- 
davenona amy ny lamba. —un canon. 
Manidina, mandrendrika tafondro. — 
un navire. Mandentika. mandrendri- 
ka sambo. 4° fig. Mandany. —ses jours 
dans le repos. Mandany andro amy ny 
fiadanana. ô*— , Manala baraka, mampa- 
halany harena, mandresy lahatra. — 
quelqu'un dans la discussion. Mandre- 
sy lahatra olona amy ny ady hevitra. 

Se couler, vpr. 1° Mitsaitsaika, misisi- 
ka. Je me coulai le long de la murail- 
le. Nilsaitsaika nanaraka ny rindrina 
aho. Il s'est coulé dans la presse. Nisi- 
sika tao anaty vahoaka izy. 2 - fig. Afa- 
baraka, lany harena, resy lahatra. Il 
s'est coulé dans cette affaire. Afa-bara- 
ka, lany harena tamin' izany rahara- 
ha izany izy. 

COULEUR, sf. 1 # Volo, soratra, endri- 
ka. La — d'un fruit. Ny volon' ny voan- 
kazo. Ces boeufs ont la même — . Mitovy. 
volo ireo omby ireo. istofle de divcr- 



DTgitizedby GoOgle 



cou 



— 173 — 



COU 



ses couleurs. Lamba misoratsoratra. 
Le caméléon change de — . Miova volo, 
soratra ny tana. Le malade a repris 
ses couleurs. Nody ny endriky ny ma* 
rary. Il entendit son arrêt sans chan- 
ger de—. Tsy niova endrika akory izy, 
raha nahare ny fanamelohana azy. || 
loc. Les hommes de—, Ny olona zafin- 
draony, ny kiriolona. 2°— , Loko. Mé- 
langez bien ces couleurs. Arapifanga- 
roy tsara ireo loko ireo. 3* fig. Fise- 
hoana. Il sait revêtir le mensonge des 
couleurs de la vérité. Mahay mampi- 
seho ny lainga hoatry ny marina izy. 
4*—, Foto-kevitra. La — de ce journal 
est encore indécise. Mbola tsy mazava 
ny foto-kevitr'io gazety io. 5 # — , Hain- 
go, renty. Style sans — . Laha-teny tsy 
misy haingony, etc. 

COULEUVRE, sf. 1° Karazam-bibilava 

toy ny bibimora, — mandotra, — tom- 
pondrano. 2* fig. Avaler des couleu- 
vres. Mandefitra fanesoana. 

COULISSE, sf. \* Lenta. 2 - — , Varava- 
rana mikorisa amy ny lenta. 3 # — , Ta- 
kon-kenatra amy ny teatra. 

COULOIR, sm. Lalana mankamy ny 
efi-trano. 

COUP, sm. 1° Dona, fandona, fidona, flka- 
pana, vely, famelesana. kapoka, fikapoha- 
na, Ûîorahana, fahavoazana, flpoaka, fî- 
kotrojfa, feo, ratra. Donner un— de coude 
à quelqu' un. Mamely don-kiho olona. 
Frapper trois coups à une porte. Man- 
dona varavarana intelo. Il s'est donné 
un grand— contre la muraille. Nidona 
mafy tamy ny rindrina izy. Il lui as- 
séna un — de hache sur la tôte. No- 
kapainy famaky ny lohany. Frapper 
quelqu'un à coups redoublés. Manao 
vely kary, kapok' omby, fcapo-tandri- 
mo olona. Il tua l'oiseau d'un— de pier- 
re. Tora-bato no nahafatesany ny vorona. 
Il eut un— dans le bras. Voa tamy ny 
sandriny izy. Il a manqué son—, Tsy 
nahavoa izy; fig. tsy nahatanteraka, 
tsy nahomby, tsy nahazo izy. Nous 
entendîmes un — de canon. Nandre tafon- 
dro nipouka izahay. Quelques coups de 
tonnerre se faisaient entendre. Nisy va- 
ratra nikolroka indraindray. J'entends 
les coups du tambour. Mahare feon- 
dangorony aho. Il est tout couvert de 
coups. Tsy misy itomboham-pilony tena- 
ny noho ny kapoka, ny ralra R loc— de 
poing. Totohondry, fetrika. Donner un— 
de poing à quelqu'un. Mamely totohon- 



dry, mametrika olona. —de pied. Dia- 
manga, daka. Donner un— de pied à 
quelqu'un. Mamely diamanga, daka 
olona, manda ka, mitsipaka olona. —de 
fouet. Karava9y. Il donna un — de fouet 
au mulet. Nofttsohany karavasy ny ra- 
molô. Donner un— de bistouri. Mandidy 
amy ny antsy fandidian' ny dokotera. 
Donner un— de griffe. Mandrangotra. 
Donner un— de dent. Manaikitra. Donner 
un— de bec. Manaingoka. Il fut tué d'un 
— de foudre. Matin* ny varatra izy. Il fut 
tué d'un— de canon. Matin' ny tafondro 
izy. — d'oeil. Voy. Œil. Il est mort d'un 
— de soleil. Matin' ny lazon'andro izy. Il 
a attrapé un— d'air. Voasovoky ny ha- 
tsiaka izy. .—de vent. Uivotra mifofofofo 
mafy. Il l'appela d'un — de sifflet. Nan- 
tsoiny tamy ny sia-tokana izy. Donnez là 
un— de lime. Tsofao kely ity. Donnez un 
coup de balai à cette chambre.Fafao kely 
ityefi-trano ity. 2°— .Vava.indray manao, 
indray mifanjona. Fusil à deux coups. 
Basy roa uaua. Vous avez encore dix 
coups à tirer. Mbola mahazo mandefa 
folo vava hianao. Il a pris tous ces pois- 
sons d'un — de filet. Indray manarato 
no nahazoany ireohazandrano ireo. Bu- 
vez un— de vin. Misotroa divay indray 
rnigoka. Il a tué cinq canards d'un — de 
fusil. Nahafaty angaka dimy indray mi- 
tifitra, indray mifanjona izy. Je vous 
donne à deviner ceci en trois coups. Ome- 
. ko hovinaninao intelo manonona ity. 3 - 
fig. Ny manjo, fahavoazana, zavatra sen- 
drasendra, fanambinana, famaizana, ka- 
poka, famelezana, zavatra mahagaga. Ce 
fut un — de foudre, de tonnerre, de mas- 
sue pour lui. Mafy izany nanjo azy iza- 
ny. Il supporte les coups du sort. Mande- 
fitra ny manjo azy izy. Ses plaisanteries 
portent—. Mahavoa ny vosobosotra atao- 
ny. C'est par un— du hasard qu'il a gagné 
au jeu Sendrasendra no nahazoany ta- 
my ny loka. C'est par un — de bonheur 
qu'il a gagné cinq piastres. Fanambi' 
nana no nahazahoany ariary dimy. Il a 
été frappé de mort par un — do la Provi- 
dence. Famaizana, fcapofc'Andriamani- 
tra no nahafatesany. — de théâtre. Zaua- 
tra mahagaga miseho tampoka amy ny 
teatra. Ce — d'autorité effraya les sédi- 
tieux. Nampatahotra ny mpikomy izany 
famelesan'ny manam-pahefaha izany.— 
du ciel. Zavatra mahagaga avy amin' 
Andriamanitra. || loc. Donner des coups 
de dent, de bec, de langue, de patte. Mi- 
kizaka, mifosa, manaraby. Faire d'uno 



Digitized by 



Google 



oou 



— 174 - 



COU 



pierre deux coups. Manararaotra. Don- 
ner un— de main à quelqu'un. Manampy 
olona. La ville fut prise d'un— de main. 
Azo tamy ny sovok' ady ny tanâna. Fai- 
re un mauvais—. Manao ratsy lehibe, — 
heloka be vava. Voilà un— d'étourdi. 
Mampiseho hamaivanan-doha izany. Fai- 
re un— detète.Mampiseho ditra.— d'essai. 
Zavatra voalohany atao.— de maître. Za- 
vatra lavorary. Son— d'essai fut un— de 
maître. Lavorary ny zavatra voaloha- 
ny nataûny. 

À coup sûr, loc. adv. Tsy misy isalasa- 
lana. Nous réussirons à— sûr. Tsy mi- 
sy iaalasalana fa hahomby isika. 

Tout & coup, loc. adv. Tarapoka. 

Tout d'un coup, loc. ado.-lndray man- 
deha monja, vetlvety foUfftf'H gagna mil- 
le piastres tout d'un—. Indray man- 
deha monja, etc., dia nahazo ariary ari- 
vo izy. 

Coup sur coup, loc. adv. Mifanaraka- 
raka. lia eu trois maladies— sur— . Azon' 
ny aretina samihafa intelo mi/anara- 
haraka izy. 

Après coup, loc, adv. Aoriana. H loc. 
Demander après — la permission de pas- 
ser. Efa manerana vao manao mbay là- 
lana. Pleurer un mort après — . Manao 
ranomaso tsy miaraka amam-paty, ma- 
nao salaka miamboho vody. 

Pour le coup, loc. adv. Amin' izao. Pour 
le — il ne m'échappera pas. Amin'izao 
izy tsy ho afaka handositra ahy intsony. 

Encore un coup, loc. adv. Indray. En- 
core —, je vous dis que cela n'est pas 
possible. Milaza aminao indray aho fa 
tsy azo atao izany . 

COUPABLE, adj. 1* Meloka. S'avouer 
— . Miaiky ho meloka. 2*— , Mahamelo- 
ka, mahadiso. Amour — . Fitiavaaa ma- 
hameloka, etc. 

—, 8. Ny meloka. 

COUPE, sf. \* Fanapahana, flkapana, û- 
jinjana, famirana, fandidiana, fipaihana, 
fanetezana. La— de ce bois se fait tous les 
neuf ans. Kapaina, jinjaina, firaina 
isan-tsivy taona io ala io. Le mois der- 
nier a eu lieu la — du blé. Tamy ny vo- 
lana lasa teo no nijinjana ny varim-ba- 
zaha. La — de cet habit est excellente. 
Tsara didy io akanjo io. Il entend bien 
la — des pierres. Mahay mipat-bato izy. 
C'est vous qui avez la — des cartes. Anao 
no manapaka ny karatra. 2 # — , Sarin' 
ny tapaky ny aty trano, sarin-javatra 
vakina misasaka. La — d'une église. 



Ny sarin* ny tapaky ny aty trano 
leglizy. 3* fig. Faniaharana, filaharana. 
La — de cette phrase est bien. Tsara /?- 
laharana io fehezan-teny io. || loc. Être 
sous la — de quelqu'un. Fehezin* oiona. 

COUPE, sf. 1* Kapoaka, kopy. 2° fig. 
Boire à la — du malheur. Miaritra faho- 
riana. Boire la— jusqu'à la lie. Miaritra 
fahoriana hatramy ny farany. 

COUPÉ, ÉE, p. etadj. !• Voatapaka, no- 
tapahina, tapaka, voahentitra, nohente- 
rina, hentitra, voakapa, nokapaina, voa- 
jinja, nojinjaina, voafira, noûraina, voa- 
folona, nofolonana, folona, voadidy, nodi- 
diana, voapaika, nopaihina, voavaky, no- 
vakina, vaky, voahety, nohetezana, voa- 
tetika, notetehina. 2 # —, Voasakana, no- 
sakanana, voatapaka, notapahina, mita- 
paka, voesotra, nesorina. Cette phrase 
est bien coupée. Voatapaka tsara io fe- 
hezan-teny io. Style — . Laha-teny mita* 
patapaka. 3*—. Voatampoka, notampo- 
hana. 4 # —, Vositra. Bœuf—. Omby i?o- 
sitra. 

COUPER, va. 1* Manapaka, manentitra, 
mikapa, mijinja, mamira, mamolona, 
manorotra, mandidy, mipaika, ma nd ra- 
sa, mamaky, manety, mitetika. — un bois 
en travers. Manapaka hazo. On lui 
a coupé un bras. Efa notapahina ny 
sandriny anankiray. — une corde. M a- 
nentitra tady. — des arbres. Mikapa, 
mijinja, mamira hazo. Pierre cou- 
pa l'oreille de Malcbus d'un coup de 
sabre. Nokapainy Piera ny sabatra 
ny sofiny Malikosy. — la queue à un 
chien. Mamolona rambon' alika. — le 
riz. Mijinja vary. —de l'herbe avec un 
couteau. Manorotra vilona. — un ha- 
bit. Mandidy akanjo. — la viande. 
Mandidy hena. —un bœuf entier. Afan- 
drasa omby; — une planche en long. 
Mamaky hazo fisaka. — avec des ci- 
seaux. Manety. — les cheveux. Mane- 
ty volo. — de la viande en petits mor- 
ceaux. Mitetika hena. 2 # — , Mandratra. 
Vous m'avez coupé au doigt Nandra- 
tra ny rantsan-tanako hianao. 3 # — , Ma- 
maky, misakana, manapaka, manesotra. 
La rivière coupe mon jardin. Mamaky 
ny tanimboliko ny renirano. — les vi- 
vres a l'ennemi. Misakana ny hanina 
mankany amy ny fahavalo. — la parole 
à quelqu' un. Manapaka tenin' olona. 
La quinine coupe la fièvre. Manapaka 
ny tazo ny kininina. — les cartes. Ma- 
napaka karatra. — le mal à sa racine. 



Digitized by 



Google 



cou 



— 175 — 



COU 



Manesotra ny fototry ny ratsy. 4° —, 
Manampoka. — da via avec de l'eau. 
M anampo-drano ny divay. 5°— , Manio- 
sitra. 

—, vn. Maranitra. Ce couteau coupe bien. 
Maranitra tsara ity antsy ity. 

8e couper, vpr. 1* Maodra-tena. 2 # — , 
Mifanapaka. Ces deux chemins se cou- 
pent. Mifanapaka ireo lalaoa roa ireo. 
3* fig. Mifanohitra. Il s'est coupé dans 
ses réponses. Nifanohitra ny valin-te- 
ny nataony. 

COUPERET, sm. Kalaza ftkapakapan- 
kena. 

COUPEUR, EUSE, a. Mpandidy akan- 
jo, mpandidy hoditra atao kiraro. — de 
bourses. Mpandidy lamba. 

COUPLE, sf. Roa. Une — d'oeufs. Ato- 

dy roa. 
—, «m. . Mpivady, roa. Voilà un — bien 

assorti. Izany no mpivady mifanaraka 

tsara. Un — d'amis. Mpisakaiza roa 

lahy. 

COUPLET, sm. I* Andininy amy ny 
hira. 2* — , pi. Hirà. Il chanta des cou- 
plets fort agréables. Nanao hira mahafi- 
narilra izy. 

COUPOLE, sf. !• Ny aty tafon-trano bo- 
ribory misondrotra eo an-tampon' ny 
trano lehibe. 2°— , Tafon-trano boribo- 
ry misondrotra eo an-tampon' ny trano 
lehibe. 

COUPON', sm. Ambin-damba, tapa- 
dam ba. 

COUPURE, sf. 1* Ny voadidy, ratra. J'ai 
une — au doigt. Voadidy, maralra ny 
rantsan-tanako. 2 # — , Fanesorana. L'au- 
teur de cette pièce y a fait de nom- 
breuses coupures. iVancsoran' ny mpa- 
morona azy zavatra maro io teatra io. 

COUR, sf. Tokotany. Les enfants jouent 
dans la — . Milalao ao an- tokotany ny 
an k izy. 

COUR, sf. !• Ny mpanjaka syny tanda- 
pany, tandapa, rova, fanjakana. La — 
est partie. Lasa ny mpanjaka sy ny 
tandapany. Le roi et toute sa — . Ny 
mpanjaka sy ny tandapany rehetra. 
Les gens de la — . Ny tandapa. Il a une 
charge à la — . Manao raharaha any 
anaty roca izy. Les usages do la — . 
Ny Tomba fanao ao anaty roua. Adres- 
sez vos lettres à la—-. Ampitondray any 
anaty roua ny taratasinao. Il a reçu un 
ordre de la—. Nahazo teny avy any 
anaty rova izy. La -—lui a envoya un 



courrier. Naniraka tany aminy ny fan- 
jakana. La — de France. Ny fanja- 
ftana Frantsay. || loc. Les dames de la—. 
Nysakaizan' Andriana. 2* fig. Fanajana, 
fanorapolompoana, famalifaliana, fando- 
kadokafana. Faire sa— au roi. Manaja, 
etc., ny mpanjaka. Il fait la — à ses ju- 
ges. Mamalifaly, mandokadoka ny 
mpitsara azy izy. || loc De l'eau bénite 
de — . Vava fotsiny. Ne comptez pas 
sur tout ce qu'il vous a promis, c'est de 
l'eau bénite de—. Aza manantena ny za- 
vatra rehetra nampanantenainy anao, fa 
vaua fotsiny hiany izany. 

COUR, sf. Fitsarana, mpitsara, Qvorian* 
ny mpanao raharaham-panjakana sasa- 
ny. La — de cassation. Ny^/sarana am- 
bony indrindra. La— d'appel. Ny/?teara- 
na ambony. — d'assises. Fitsarana 
momba ny heloka be vava. La— s'est réu- 
nie. Nivory ny mpitsara. Prêter ser- 
ment devant la—. Mianiana eo anatre- 
han' ny mpitsara. Mettre quelqu'un hors 
de—. Marapody olona satria tsy misy an- 
tony hitsarana azy. La— dos comptes. 
Ny fivoriaiVny mpanao raharam-pan- 
jakana manamarina ny kaonty momba 
ny volam-panjakana miditra sy mivoaka. 

COURAGE, sm. Herim-po, fahasahia- 
na. Combattre avec—. Miady amin-fce- 
rim-po, amin-fcasa/iiana. Il a eu le— de 
m 'abandonner. Sa/ij/nandao ah y izy. H 
loc. Perdre—. Mamoy fo, manary toky. 

— , int. Mahereza, mahereza fo. 

COURAGEUSEMENT, ado. Amin- 
kerim-po, amin-kasahiana. Il supporte— 
rinfortune. Mandefitra ny fahoriana 
amin-kerim-po izy. 

COURAGEUX, EUSE, adj. Mahery 
fo, be herim-po, sahy, mampisoho herim- 
po. Réponse courageuse. Valin-tenysa- 
*hisahy, mampischo herim-po. 

COURAMMENT, ado. Tsy mihamba- 
hamba, tsy miahanahana, tsy miahotra- 
hotra. Il lit — . Tsy mihambahamba, 
etc., izy raha mamakyteny. 

COURANT, ANTE, ad;. !• Mihazaka- 
zaka, miriotra. Chien—. Alika mpihaza- 
hazaka, mpiriolra. 2°— , Mandeha. Eau 
courante. Rano mandeha. 3 # — , Raisina, 
lany, fanao, ankehitriny, hitsahina, ity. 
L'argent coupé est la monnaie courante 
de Madagascar. Ny vakim-bola no raisi- 
na, lany aty Madagaskara. Le prix — de 
la toile américaine est de cinquante cen- 
times l'aune. Ny vidin' ny soga ankehi- 
triny dia iasiroa ny laonina. Le mois 



Digitized by 



Google 



cou 



— 176 — 



COU 



— . Ny volana hitsahina, ity volana ity. 

—, sm. 1* Volana hitsahina. Je vous paie- 
. rai lo quinze du — . Haloako ny trosanao 
amy ny fahadimy araby ny folon' ity vo- 
lana hitsahina ity. || toc. Dans le — de 
la semaine. Amin'ity herinandro ity. Dans 
le —de l'année. Amin'ity taona ity. 2*—, 
Rano mandeha, fandeha, rano mitety 
namana, livalana. Un — d'eau. -Rano 
mandeha. Le — du fleuve est très, ra- 
pide en cet endroit. Mimaona ny fan- 
dehari ny ony eto. Le navire a été en- 
traîné par le — . Nongoahan' ny rano 
mitety namana ny sambo. Suivre le — 
de l'eau, le — . Mivalana manaraka ny 
rano. || toc. Remonter le — . Miorika ma- 
naraka ny rano. Un — d'air. Rivotra 
mibosesika, — an-kadilanana. Le — du 
marché. Ny vidin-javatra ankehitriny. 
Il a un bon — d'affaires. Maro raharaha 
atao izy. 3* fig. Se laisser aller au — . Ma- 
naraka ny fomban' izao tontolo izao, 
manaram-po. Etre au — . Mahay, maha- 
lala. Tenir au — . Mampandre. Je vous 
tiendrai au — des nouvelles. 7/ampan- 
dre anao ny zava-baovao aho. 

Gourante, sf. Fivalanan-dava, fitsiriri- 
hana. 

COURBATU, UE, adj. Torovandrova- 
na. 

COURBATURE, sf. Aretina mabato- 
rovandrovana. 

COURBE, adj. Vokoka, hoatry ny vo- 
lan-tsinana. Ligne— .Tsipika vokoka,etc. 

—, sf. Tsipika vokoka. 

COURBER, va. Mamokoka, manao oha- 
try ny volan-tsinana, mandantsika, man- 
detsy, mampanjoko. Courbez cette ver- 
ge. Ataovy vokoka, hoatry ny volan- 
tsinana, alantsiho io rotsa-kazo io. Le 
trop grand faix a courbé cette poutre. 
Nyhavesatry ny entana loatra no nam- 
piletsy io sakamandimby io. La vieil- 
lesse Ta courbé. Ny fahanterana no 
mampanjoko azy. || toc. — le front, la 
tête. Miondrika. 

—, vn. Mamokoka, manjoko, miforigaigy. 
Il courbe sous le poids du fardeau. Ma- 
mokoka, etc., azon' ny enta-mavesatra 
izy. • 

Se courber, vpr. 1 # Mamokoka, miondri- 
ka, milantsika, milet^y, manjoko. La 
branche se courbe. Miondrika ny sam- 
pan-kazo. Se — pour ramasser des fruits. 
Miondrika mba hitsimpona voankazo. 
2° fig. Miankohoka. Tout se courbe de-> 
vant cet homme. Miankohoka amin' I 



io lehilahy io avokoa ny olona rehetra. 

COURBETTE, sf. FiondrikonJrehana. 
Faire des courbettes. Miondrikondri- 
ka; fig. mandoka, mandady. 

COURBURE, sf. Famokoka, filantsika, 
fiietsy. 

COUREUR, EUSE, adj. Mahery mi- 
hazakazaka, — miriolra. Des chevaux 
coureurs. Soavaly mahery mihazakaza- 
ka, etc. 

Coureur, sm. 1* Mpthazakazaka, mpi- 
riotra. C'est le meilleur — qu'on ait ja- 
mais vu. Tsy mbola nisy mpihazakaza- 
fcaohatra azy. 2* — , Mpivezivezy, mpivoir 
voy, mpiriorio, mpirenireny, mpitsipy 
voavitsy. 

Coureuse, sf. Vehivavy jefy, — jejo, — 
janga. 

COURGE, sf. Voatavo, voatavo bozaka, 
voatavom-bazaha. 

COURIR, vn. 1* Mihazakazaka, mirio- 
tra, mimaona, manao tongotra an-kato- 
ka, miezaka, miolo-may. Le voleur court 
à toutes jambes. Mihazakazaka, etc., 
ny mpangalatra. Faites — le cheval. Am- 
pirioty t ampiezaho ny soavaly. 2* — , 
Manenjika, midodododo. — après le vo- 
leur. Manenjika ny mpangalatra. — 
au médecin. Midodododo mankany amy 
ny dokotera. 3* —, Mandeha, mivezive- 
zy, mivoivoy. Eau qui court. Rano man- 
deha. Il a couru toute la journée. JViqp- 
zivezy, nivoiooy nandritra ny audro 
izy. 4* fig. Mikatsaka, mila, manatona, 
manehatra. — après la gloire. Mika- 
tsaka voninahitra. — à sa perte. Mila 
loza, manatom-paty, manena-doza. 5 # 
—, Manao haingana loatra. Il a écrit 
cela en courant. Nataony haingana 
loatra ny fanoratra izany. 6° —, Manda- 
lo, mihelina, miely, mizotra, manombo- 
ka, fanao. Le temps court rapidement. 
Mandalo haingana, mihelina ny andro. 
Ce bruit court partout. Miely hatraiza 
hatraiza izany tsaho izany. L'intérêt de 
cette somme court toujours. Mizotra la- 
landava ny Zanak' io renivola io. Ses ga- 
ges courent depuis un mois. Manom- 
boka efa iray volana izay ny karamany. 
La modo qui court. Ny lamody fanao. 
|| toc. L'année qui court. Ity taona ity. 
Par le temps qui court. Ankehitriny, a- 
min' izao fotoana izao. 7* —, Mitandava- 
na. Ces montagnes courent du nord au 
sud. Af ttandauatia mianatsimo sy mia- 
navaratra ireo tendrombohitra ireo. 



k 



Digitized by 



Google 



cou 



- !7Î- 



cotî 



—, ca. i« Manenjika. — le cerf. Afanen- 
jifca serra. 2*— , Mitety, miely, manka- 
ny matetika. —les rues, les mers. Mitety 
ny araben-dalana, ny ranomasina. Il a 
couru loute la France. Nitety any Fran- 
tsa manontolo izy. Cette nouvelle court 
les rues. Niely eran* ny tanâna izany za- 
▼a-baovao izany. Il court les concerts. 
Mankany amy ny konserta matetika 
izy. 3 # — , Manehatra.— de grands risques. 
Afaneha-doza. Comme Se hasarder. 4° 
—, Tia, On le court. Tian'olona izy. 
COURLIS, sm. Akoholahinala. 
COURONNE, s/", f Fehiloha. — de 
fleurs. Fehiloha voninkazo. — d'épines. 
Fehiloha tsilo. 2«— * , Satro-boninahitra, 
satrok' andriana. — d'or. Satro-boni- 
nahitra, etc., volamena. 3 # fig. Vali- 
soa, satro-boninahitra. Il a remporté 
une— au concours. Nahazo valisoa tamy 
ny fifaninanana izy. Il a remporté la— du 
martyre. Nahazo ny satro-boninahitr y 
ny marliry izy. 4* —, Fahefana maha- 
mpanjaka, fanjakana, mpanjaka. Abdi- 
quer la—. Mahafoy ny fahefana ma ha- 
mpanjaka, mametraka fanjakana, ma- 
noa. Héritier de la—. Mpandova fanja- 
kana. Ses deux enfants se disputèrent la 
— . Niady/an;afcana, niady labyhoton- 
ga mpanjaka ny zanany roa lahy. Il 
s'est emparé de la — . Nitsangana ho 
mpanjaka izy. Mettre la— sur la tète de 
quelqu'un. Manangana olona ho mpan- 
jaka. 
COURONNÉ, ÉE, p. et adj. I- Misy 
fehiloha, nasiana fehiloha. 2 # — s Misy sa- 
tro-boninahitra, nasiana satro-bonina- 
hitra. 3° fig. Nahazo valisoa. 4 # — , Hodi- 
dinina. 5 # — , Maratra lohâlika amy ny na* 
halavoana, 
COURONNEMENT, sut. l°Vanisïàna 
fehiloha. 2*—, Fanisiana satro-boninahi- 
tra, Ûsehoan' ny andriana. J'ai assisté 
au— du roi. Nânatrika ny nisehoan' ny 
andriana aho. 3 # fig. Ravaka an-tam- 
pony. Gela forme un beau—. Mandra- 
takâ, tsara ny tampony iaiarty. 4*—, Fa- 
natontosana, fanatanterahana, fandavo- 
rariana. C'est le— de l'œuvre. Izany no 
mahalontosa, mahatantéraka t man- 
davorary ny raharaha. 
COURONNER, va. 1* Manisy fehiloha. 
2*— s Manisy satro-boninahitra, — * satrok' 
andriana. Ils l'élurent et le couronnè- 
rent. Kofidin'iiy ireoizy ka nosatroha- 
ny sâtro-boninahitra> etc. 3* ftp. Ma- 
taaly soa> manisy satro-boninahitra. — | 



le vainqueur. Marnahj soa ny mpan* 
dresy. Dieu couronne les saints. Andria- 
manitra mamaly soa, etc., ny olo-ma* 
siua. 4°— , Manodidina, an-tampony. Des 
coteaux couronnent la ville. Misy tané- 
ty manodidina ny tauâna De belles sta- 
tues couronnent l'édifice. Misy sariolona 
tsara tarehy eny an-fampon-trano. 5*^ k 
Manatontosa, manatanteraka, mandavo- 
rary.— les vœux de quelqu'un* Mana+ 
lontosa, manatanteraka izay irin' olo* 
rta. Le martyre couronna sa vie. Ny fa* 
hafatesana ho martiryno nandâvorary 
ny andro niainany. 

le couronner, vpr. !• Manisy fehiloha 
amy ny lohany. 2*—, Manisy satro-bo- 
ninahitrâ amy ny tenany. 3* fig. Toto* 
tra, rakotra. La forêt se couronne de 
feuillage. Tototra, etc., ravin-kazo ny 
ala. 4 # — , Maratra lohâlika amy ny na* 
halavoana. Ce cheval s'est couronné dix 
fois. Io soavaly io naratra lohâlika im* 
polo tamy ny nahalavoany. 
COURRIER, sm. 1- Mpitondra tàratà< 
sy, tsiraandôa. Dépêcher quelqu'un en— ^. 
Maniraka olona hitondra taratasy.— dix 
souverain. Tsimandôa. 2*--, Kalesy 
mpitondra taratasy. 3'—. Taratasy ampi* 
tondraina na raisina. Faire son— . Mano* 
ratra taratasy ampitondraina. Lire 
son — . Mamaky ny taratasy noraisiny. 
COURROIE, sf. f Anja-koditra. 2- fig. 
Il a de faibles appointements, il faut qu'il 
allonge bien la — pour vivre. Kely ny 
karamany, ka tokony hotsitsiny hive* 
lomany. Ce jeune homme fait trop de 
dépense, il faut lui serrer la—. Manda* 
ny be loatra io zazalahy io, ka tokony ha* 
nesorana ny volany. 
COURROUÇA* ÉB, adj. l fc tezitra, 
misafoaka, misamontitra. Un père— i 
Ray tezitra. Un lion—. Liona teziirai 
etc. 2* fi$i Misamboaravoara. Les flots 
courroucés. Ny onjan-dranomasina mi* 
samboafavoara. 
COURROUCER , tia. Màhatôzitra { 

mampisafoakaj mampisamontitra. 
Se courroucer, vpf. 1* Tezitra, misatoa* 
ka, misamontitra. 2 4 fig. Misamboara- 
voara. La mer se courrouce. Misamboà* 
ravoara ny ranomasina* 
COURROUX, sm. 1* Hatézeraria, usa-» 
foaka, flsamontitra. Le— du ciel. Ny ha* 
tezerân' Andriamanitrai 2* fig. Fisam* 
boaravoara. 
COURS, sm. 1» Fandeha, tivataria, flzo« 
tra, fandroso, lalana, mason-drano. L'eau 

il 



Digitized by 



Google 



cou 



— 178 — 



COU 



f 



suit son— vers la mer. Mandeha, miva- 
fana, mizotra mankany amy ny rano- 
masiiia ny rano. —d'eau. Rano mande- 
ha. Le soleil poursuit son— vers l'occi- 
dent. Mandeha, mizotr<i, mandvoso 
miankandrefana ny masoandro. Capitai- 
ne au long — . Kapitenin-tsambo mande- 
ha lavitra. Le fleuve a changé son— . Nio- 
va làlana, mason-drano ny ony. || loc. 
Arrêter le — d'un fleuve. Manampina 
ony. Remonter le — d'un lenve. Miorika 
manaraka ny ony. 1* fig. Fizotra, fan- 
droso, toetra. Tout a repris son — habi- 
tuel. Mizotra, mandroso araka ny fa- 
naony indray ny zavatra rehetra. Nous 
verrons quel — prendra celte affaire. Ho 
hitantsika ny fizotra, fandroso, toetr' 
izany raharaha izany. Arrêter le— d'une 

. affaire. Misakana raharaha tsy handro- 
80. Le mal a pris son — . Nandroso ny 
aretina. |l loc. Donner un libre — à ses 
larmes. Mamarin-dranomaso. Donner un 
libre — à sa fureur. Manampatra ny ha- 
tezerany. Pendant le — de la journée. 
Mandritra ny andro. Dans le — de sa ma- 
ladie. Tamy ny naharariany. Il est en — 
de visite. Maraangy olona maro mifan- 
dimby izy. 3 P — , Fampianarana, fianara- 
na. Il professe le— d'histoire. Mampia- 
vatra ny tantara izy. Il suit le— du col- 
ïï'ge. Mianatra ao amy ny kolejy izy. 
4°—, Fanao, flely, fandraisana, fandania- 
na, fahalafosana, vidin-javatra ankehi- 
triny. Ce mot n'a — que parmi le peuple. 
Tsy fanao afa-tsy amy ny samy va- 
hoaka izany teny izany. Ce bruit mit— 
pendant quelque temps. Niely nandri- 
tra ny andro sasantsasany izany tsaho 
izany. Les' piastres seules ont— à Mada- 
gascar. Ny farantsa hiany no raisina 
aty Madagaskara. Ces étoffes n'ont plus 
de—. Tsy lafo intsony ireo lamba irno. 
La mode donne lo— à certaines étoffos. 
Ny lamody no mahalafo ny lamba sa- 
sany. Quel est le— du marché? Manao 
ahoana ankchitriny ny vidin-javatra 
any an-tsena ? 

COURSE, sf. 1* Hazakazaka, fihazaka- 
zahana, flfanalana hazakazaka, fandeha 
nana, fandeha. Il est léger à la—. Ma- 
hery mihazakataka izy. Chevaux de—. 
Soavaly mpifanala hazakazaka. Il a 

- remporté le prix à la—. Nahazo ny loka 
tamy ny fifanalana hazakazaka izy. Lo 
soleil commence sa—. Manomboka man- 
deha ny masoandro. \\loc. Aller au pas 
de—, Manao faohany (se dit des soldats), 
manao rarangy (se dit des porteurs). 2°— , 



Fivezivezy, flvoivoy, ezaka. Il fait conti- 
nuellement des courses. Mivezivezy, 
mivoivoy lalandava izy. Ce cocher n'a 
fait que deux courses dans toute la jour- 
née. Tsy nanezaka afa-tsy indroa io 
mpitariù kalesy io androany. Il y a une 
longue — d'ici là. Lavitra ezaka hatreto 
sy hatrany. 3* fig. Fandroso. Rien ne 
peut arrêter ce conquérant dans sa — . 
Tsy misy raahasakana io mpandresy io 
tsy handroso. 

COURSIER, 8m. Soavaly mpiady na 
mpifanala hazakazaka. 

COURT, COURTE, adj. f Fohy, keîi- 
ray, kelireny, fonetana. Celle canne est 
trop courte. Fohy loatra ity tehina ity. 
lia la taille courte. Fohy, keliray izy. Il 
est gros et—. Fonetana izy. Le chemin 
de l'est est plus—. Fohy kokoa ny làla- 
na atsinanana. Il a la vue courte. Fohy 
maso, pahimpahina izy; fig. fohy saina 
izy. Vfig. Fohy, fohy teny, koly, tsotra. 
Notre vie est courte. Fohy ny andro iai- 
nantsika. Phrase courte.Fehezan-teny fo- 
hy. Le prédicateur a été — . Fohy ny te- 
ny nataon'ny mpitory teny. Il a l'esprit 
— . Fohy saina izy. Il est — d'argent. 
Kely vola izy. Le plus— est de vourf taire. 
Tsotra kokoa raha manglna hian.ao. || 
loc. Il est —do mémoire. Maty arika izy. 
Il a l'haleine courte. Sempotra izy. 

Court, adv. 1° Fohy. Il a coupé les che- 
veux trop—. Fohy loatra ny nanetezany 
ny volony. 2° fig. Tampoka, fohy. Ils'ar- 
rêta tout — . Nijanona tampoka izy. U 
est resté — dans son discours. Nijanona 
tampoka tamy ny laha-teny izy fa hadi- 
nony. On l'accabla tellement de raisons, 
qu'il demeura — . Nototofana profo be- 
tsaka loatra izy,ka fohy tory ny lelany.tsy 
nanan-kavaly tery izy. Coupez — . Ilafo- 
hczo ny teninao. || loc. Cet enfant est li- 
bertin, il faut le tenir de — . Manaram- 
po loatra tsy amy ny antony io zaza io, 
ka tokony hogiazana. 

COURTAGE, 8m. Fividianana na flra- 
rotana an-tselika ho an' olona. 

COURTAUD, AUDE, s. !• Olona fo- 
netana. 2°— , Soavaly na alfka folon- 
drambo sady koro soflna. 

—, adj. Folon-drambo sady koro soflna. 

COURTE-PAILLE, sf. Fampâka, an- 
tcndriahitra. 

COURTIER, sm. Mpividy na mpivaro- 
tra an-tselika ho an' olona. — de vin. 
Mpividy na mpivarotra divay an-tseli- 
ka ho an' olona. 



k 



Digitized by 



Google 



cou 



— m — 



cou 



COURTILIÈRE, sf. Amboakelindrano. 

COURTISAT*, sm. i- Tandapa. 2«-, 
Mpanompotompo, mpamalifaly, mpan- 
dokadoka. 

COURTISANS, sf. Tokantranomaso, 
vehivavy janga, karam-bavy. 

COURTISER, va. Manompotompo. ma- 
malifaly, mandokadoka. Il courtise ce 
vieillard pour avoir sa succession. Ma- 
nompotompo, etc., io lahiantitra io izy 
mba handovany azy. 

COURTOIS, OISE, ad}. Mahay ma- 
naja, mahalala fomba. Voy. Civil. 

COURTOISEMENT, adv. Amim-pa- 
najana. 

COURTOISIE, sf. Fanajana. 

COURU, UE, adj. tfalaza, tian' ny 
olona.. C'est un prédicateur fort— . Mpi- 
tory teny malaza, etc., izy. 

COUSIN, INE* s. Zanak'olo-mirahalahy, 
— mianadahy, — rairahavavy. 

COUSIN, sm. Moka. 

COUSSIN, sm. Ondana. 

COUSSINET, sm. 1° Halana, 2*—, Vy 
ihandrinan' ny anja-by amy ny lalam-by. 

COUSU, UE, p. et adj. 1° Voazaitra, no- 
zairina, mizaitra, voavitrana, navitrana, 
mivitrana. Des souliers bien cousus. Ki- 
raro voazaitra mafy. 2° fig. Ôos finesses 
cousues de fil blanc. Hafetsena mora 
fantatra. Il est tout — d'or. Be vola izy. 
lia le visage— de petite vérole. Tsy mi- 
sy hitomboham-pilo* ny tarehiny azon' 
ny soki-nendra. Il est tout — de coups. 
Tsy misy hitorabohara-pilo ny tenany 
nobo ny ratra. 

COÛT,* sm. Vidiny. 

COÛTANT, adj. m. Prix — . Mason- 
karena. Je vous le donne au prix — . 
Ataoko mason-karena aminao izany. 

COUTEAU, sm. Antsy, antsipika, mi- 
so, fandidiana. — à deux tranchants. 
Antsy marani-dany roa.— de poche. An- 
tsipika. —à deux lames. Antsipika 
roa lela. — de table. Antsy Ûhinanana. — 
à papier. Fandicftan-taratasy. 

COUTELAS, sm. Antsibe, kalaza. Il 
lui fendit la tête de son — . Nokapainy 
ny antsibeny, etc., ny lohany. 

COUTELIER, 1ÈRE, s. Mpanefy na 
mpivarotra antsy, bety, etc. 

COUTELLERIE,^/: !• Fanefena antsy, 
hety, etc. £•— , Trano fanefena antsy. 

COÛTER, vn. l a Vidiny. Combien coû- 
te ce livre? Hoatr'mona no vidin" io 
boky io? Ce cheval me coûte cent pias- 



tres. Ariary zato no nividianako io 
soavaly io. —cher. Saro-bidy, be vidy t 
lafo. —peu. Mora vidy. 2°— , Lany. 
Combien vous coûta r.Q cheval à nour- 
rir? Hoatrinona no laninao amy ny 
famolomana io soavaly io? 3° ftg. Sa- 
rotra, manahirana. Il lui en coûte de 
reprendre. Sarotra aminy, manahira- 
na azy ny mananatra. Cet ouvrage a 
dû lui—. Toa sarotra taminy, toa na- 
nahirana azy izany boky izany. Coû- 
te que coûte. Na dia sarotra aza» na 
manao ahoana na manao ahoana. 
—, va. Ahazoana, forme relative, maha...» 
man..., mampi..., etc. Cette victoire a 
coûté beaucoup de sang. Ra mandria- 
ka no nahazoana izany fandresena iza* 
ny. Cet ouvrage lui a coûté bien des 
veilles. Niaretany tory matetika izany 
boky izany! Il vous en coûtera la vie. 
Hahafaty anao izany. Il m'en a coû- 
té de la peine. Nanahirana ahy izany» 

COÛTEUX, EUSE, adj. Mahalany bc. 
Les voyages sont — . Mahalany be ny fi* 
vahiniana. 

COUTIL, sm. Karazan-damba. fl loc. Tis- 
su malgache ressemblant au—. Akoti- 
fahana. 

COUTUME, sf. Fahazarana, fanao, font* 
ba, kotra. Il a— de faire cela. Zatra ma* 
nao izany izy. Il est difficile de se défai- 
re d'une—. Sarotra ialana ny fahazara- 
na. Une fois n'est pas—. Tsy mba faha- 
zarana izay atao indray raaka monja. 
C'est la — du pays. Fanao, fomba 
amin* ity tany ily izany. Il suit les cou- 
tumes des ancêtres. Manaraka ny /Vi- 
naon' ny razana, ny fom ba n-drazana, 
ny fco-drazana izy. 

De coutume, loc. ado. Araka ny fanao. 
Il a mieux travaillé que de—. Niasa tsa- 
ratsara kokoa izy fa tsy araka ny fa* 
naony. 

COUTUMIER, 1ÈRE, adj. Zatra, fa- 
nao, fomba. Il est — du fait. Zatra ma- 
nao izany izy, fanaony, fombany iza- 
ny. 

—, sm. Boky misy ny fanaon* ny fari-Uny 
anankiray. 

COUTURE, sf. i* Zaitra. Cette— ne pa- 
rait pas. Tsy hita izany zaitra izany. 
Cette— est mal faite. Ratsy io zaitra io. 
Elle apprend la—. Mianatra zaitra izy. 
2°— , Holatra, soki-nendra. 3» fig. Ils fti- 

Iront battus a plate—. Resy dïa resy izy 
ireo. 
COUTURÉ, ÉE, adj. ,Be holatra, rovi- 



Digitized by 



Google 



cou 



— 180 



COU 



tra, sokitra. Il a le visage tout—. Be no- 
latra ny tarehiny. Il est toutwle petite 
vérole. Rovitry ny nendra, so&i-ncndra 
ny tarehiny. 

COUTURIÈRE, sf. Vehivavy mpanjai- 

tra. 
COUVAISON, sf. Andro flkotrehana. 

COUVÉE, sf. Atody indray mikotrika, 
zana-borona indray mitarika. Il y avait 
dix œufs à la—. Nisy atody folo no in- 
dray nikotrika. La poule ot toute sa — . 
Ny reniakoho sy ny zanany indray mi- 
tarika. 

COUVENT, sm. [• Tranon-drelijiozy. 2° 
— , Relijiozy iray trano. 

COUVER, va. l a Mikotrika. La noule cou- 
ve les œufs de la cane. M ikotri-borona 
ny akoho. 2°— , Manotrika. Il couve de 
mauvais desseins contre son ennemi. 
Manotrika hevi-dratsy hamelezany ny 
fahavalony izy. 

— , vn. 1° Mikotrika. Cotte poule veut— . 
Te-hikotrika \o reniakoho io. 2°— . Mio- 
trika. Le fou couve sous la cendre. M io- 
trika ny afo, misy oJri&afo. Sa haine 
a longtemps couvé dans son cœur. Efa 
niotrika ela tao am-pony ny lolom-pony. 

Se couver, vnr. Miotrika. Il se couve un 
complot. Misy teti-dratsy miotrika. 

COUVERCLE, sm. Takotra, rakotra, 
sarona. — de marmite. Tafto-bilany. — 
de malle. Rako-h&ta, sarom-bata. 

COUVERT, EttTE, p. et adj. 1 # Voa- 
takotra, notakofana, mita'kotra, rako- 
tra, voarakotra, norakofana, miVakotra, 
voasarona, nosaronana, misaroria, toto- 
tra, voatototra, nototofana, mitototra, 
voafono, nofonosina, mifono, voatafo, no- 
tafoana, mitafo, Voatafy, notafiana, mita- 
fy, feno, nofenoina, henika, safotr.i, voa- 
safotra. nosaforana. Maison couverte en 
tuiles. Trano voatafo. mitafo taniman- 
ga. Il est bien— pendant le jour, pen- 
dant la nuit. M itafy tsara rahaantoan- 
dro, mirakotra tsara raha alina izy. Il 
est couvert de plaies. Rakotra, tototra 
fery ny tenany. 2*—, Be ala, misy aloka- 
loka, voalokaloka, maloka, manjombona. 
C'est un pays—. Tany be ala izany. Allée 
couverte. Lâlana misy alokaloka, voa- 
lokaloka, maloka. Le temps est—. Ma- 
loka, manjpmbona ny andro. frfig. To- 
totra, safotra. —de gloire. Tototra voni- 
nahitra. —de honte. Sa/b-kenatra. 4 a — , 
Voaûna, nafenina, miafina, manafin-ke- 
Vltra, voasarona, nosaronana. Haine cou- 



verte. Lolom-po miafina. Homme—. 
Olona manafin-kevitra. Mots cou- 
verts. Teny t?oasaronfsarona. 

À couvert, loc. adv. 1* Mialoka, alofana, 
miery. Il est à— de la pluie. Mialoka ny 
orana izy. Il est à— du canon. Miery ny 
tafondro izy. 2* fig. Arovana. Rien ne 
met à— de la calomnie. Tsy misy maha- 
ro amy ny endrikendrika. 

COUVERT, 8m. !• Fomban-databatra. 
Mettez le—. Amboary ny fomban-data- 
batra. Il y avait dix—. Nisy fomban-da* 
tabatra sahazan' olona folo. 2 # — , Sotro 
sy forsety. J'ai acheté une douzaine 
de couverts d'argent. Nividy sotro vola 
sy forsety vola roa amby ny folo aho. 

COUVERTURE, sf. !• Lamba fanaro- 
nana, firakofana, bodofotsy. —de char- 
rette. Lamba /anaronan-tsarety. — de 
chevaux. Lamba /anaronan-tsoavaly.— 
de laine. Firakofana, bodofotsy volon' 
ondry. 2*—, Fonom-boky. 3*—, Tafon- 
trano. Réparer la — d'une maison. Ma- 
namboatra tafon-trano. 

COUVEUSE, sf. Reniakoho mpikotrika. 

COUVRE-CHEF, sm. Satroka. 

COUVRE-PIED, sm. Firakofana.— 
d'indienne. Firakofana zandiana. 

COUVREUR, sm. Mpanafo trano. 

COUVRIR, va. 1" Mandrakotra, mana- 
rona, manototra, mamono, manafo, ma- 
nafy, mameno. manenika, manafotra. — 
la marmite. Mandrakotra vilany.— uno 
corbeille. Mandrakotra, manarona ha- 
rona.— le lit. Mandrakotra fandriana. 
— un tableau. Manarona sary.— de ter- 
re les racines d'un arbre. Manototra ta- 
ny ny vody hazo.— un livre. Mamono 
boky —une maison. Manafo trano.— les 
pauvres. Manafy ny mahantra. — une 
table de mets. Manototra, mameno na- 
handro ny ïatabatra.— un habit d'or. 
Manototra, mameno volamena ny 
akanjo. Les ennemis couvrent la colline. 
Rakotra, tototry ny fahavalo ny tane- 
ty. Enlevez la poussière qui couvre ce 
tableau. Esory ny vovoka mandrakotra, 
manototra io Sary io. Les eaux couvrent 
la plaine. Mandrakotra, manenika , 
manafotra ny tany lemaka ny rano. 3° 
fig. Manototra, manafotra. Les juges 
l'ont couvert de honte. JVana/b-kenatra 
azy ny mpitsara. 4°— , Manafina, mana- 
rona. Il couvre ses desseins. Manafina, 
etc., ny likasany izy. II couvre la faute 
de son ami. Manarona ny hadisoan' ny 
sakaizany izy. L'harmonium couvre sa 



Digitized by 



Google 



CRA 



— 181 - 



CRA 



voix. Ny harimonla manarona ny feo- 
ny. 5*— , Misalovana, miaro. Il s'élança, 
et le couvrit de son corps. Niezaka izy 
ka nisalovana azy. La citadelle couvre 
la ville. Ny batery miaro ny tanâna. 
6*—, Manonitra. Les bénéfices couvrent 
les dépenses. Ny tombom-barotra ma- 
nonitra ny lany. 

8e couvrir, vpr. 1° Mirakotra, mitafy, 
misatroka, misarona, tototra, feno. Voici 
uno couverture- pour vous — la nuit. In- 
dro ny bodofotsy hirakofanao raha ali- 
na. Il n'a pas de quoi se — . Tsy manan- 
kitafiana izy. Il ose 89— devant ses chefs. 
8ahy misatroka eo anoloan' ny lehibe- 
ny izy. Se — la tôte avec le lamba. Mi- 
«aron-doha. Se— la bouche avec le lam- 
ba, M isarom-bava. Il se couvre de pier- 
reries. Tototra, feno vatosoa ny tenany. 
La terre se couvre de verdure. Rakotra, 
tototra ahi-maitsp ny tany. || loc. Se — 
la figure en ne montrant que les yeux* 
Manao very maso. Se — tout entier sous 
son lamba. Misalobona. 2*—, Miha- 
manjombona. Le temps se couvre. Mi- 
hamanjombona ny andro. 3 # fig. Toto- 
tra. Il s'est couvert de gloire. Tototra 
voninahitra izy. Il loc. Il s'est couvert d' 
opprobre. Àfa-baraka izy. Se —de lau- 
riers. Mandresy. Se — de boue. Manala 
bara-tena. Se— du sang de quelqu'un* 
Mamono na mampamono olona. 4*—, 
Miaro tena. Se — de son bouclier. Miaro 
lena amy ny ampinga. 

CRABE, sm. Foza. — de mer. Fozan- 
dranomasina. 

CRAC, «m. Firiatra, firefotra. Faire—. 
Mirialra, mirefotra. Voy. Chaqukb. 

—, int. Tery. —le voilà parti. Lasa tery 
izy. 

CRACHAT, 8m. Rora. rehoka. 

CRACHE, ÎE, adj. Mitovy, sahala, tsy 
misy hivoasana. C'est son père tout—. 
Mitovy, etc., amia-drainy izy, rainy 
navela teo izy. 

CRACHEMENT, sm. Fandrorana, fan" 
drebofana. lia eu un — de sang. Nan- 
drehoka ra izy. 

CRACHER, vn. 1° Mandrora, mandre" 
hoka. Il ne fait que — . Mandrorarora, 
etc., matetika izy. 2 a — , Mipiritika. Cette 
plume crache. Mipiritidritika ity peni- 
na ity. 3° fig. Il a craché en l'air, et cela 
lui est retombé dessus. Nandrora nitsi- 
lany izy ka nahavoa tena. Cela est à — 
dessus. Tokony batao tsinontsinona iza- 
ny. 



— , va. 1° Mandrora, mandrehoka. —du 
sang. Mandrehoka ra. 2 # fig. — des 
injures. Mangetogeto-bava. 

CRACHEUR, EUSE, s. Mpandroraro- 
ra, mpandrehodrehoka. 

CRACHOIR, sm. Tavy fandrorana. 

CRACHOTEMENT, 8m. Fandrorana 
rana. 

CRACHOTER, vn. Mandrorarora. 

CRAIE, 8f. Tsaoka, lakré. Marquer à la 
— . Manamarika amy ny tsaoka, etc. 

CRAINDRE, va. 1* Mataholra, miahia- 
hy. —les souffrances, la mort. MatahO' 
tra ny fijaliana, ny fahafatesana. — Dieu. 
Maiahotra an' Andriamanitra. Je crains 
de me noyer. Matahotra aho fandrao 
maty an-drano. Il ne craint ni Dieu ni 
diable. Tsy manan-java-ma/iafa/iofra 
izy. Je crains qu'il ne vienne. Afafa- 
hotra aho sao tonga izy. Je crains qu'il 
ne vienne pas. Matahotra aho sao tsy 
tonga izy. Je ne crains pas qu'il vienne. 
Tsy matahotra aho raha tonga aza izy. 
Je ne crains rion pour vous. Tsy misy 
ahiahiho ny aminao. Ce cheval craint 
l'éperon. Matahotra zeperona io soa- 
valy io. Ces arbres ne craignent point 
le froid. Tsy matahotra hatsiaka ireo 
hazo ireo. 2*—, Misalasala. Je ne crains 
pas de le dire. Tsy misalasala aho hi- 
laza izany. 

— ,un. Matahotra, miahiahy. On voit qu'il 
craint. Hita fa matahotra izy. Je crains 
pour vous. Miahiahy ny aminao aho. 

Se craindre, vpr. Mifampitahotra. 

CRAINT, AINTK, p. et adj. Atahora- 
na, mahatabotra, mampahatahotra, ahia- 
hina, mampiahiahy. 

CRAINTE, sf. Fahatahorana, tahotra. 
fiahiahiana. La — de Dieu est salutaire. 
Mahasoa ny fahatahorana an' Andria- 
manitra. Vos craintes ne sont pas fon- 
dées. Tsy misy fotony ny tahotrao. 
L'état de ce malade inspire des crain- 
tes. Mampahatahotra, mampiahiahy 
ny toetr' io marary io. — servile. Taho- 
bozona. 

De crainte de, loc. prèp. De crainte 
que, loc. conj. Sao, fandrao, andrao. 

CRAINTIF, IVE, adj. Matahotra, saro- 
tahotra. 

CRAINTIVEMENT, adv. Amin-tabo- 
tra. 

CRAMOISI, IE, adj. 1* Mena antitra. 
Velours—. Lamba volory mena antitra, 
2* fig. Devenir—. Tera-mena. 

— , sm. Loko mena antitra, 



Digitized by 



Google 






CRA 



— 182 — 



CRE 



CRAMPE, sf. Fivonkenan-kozatra, savo- 
laina. J'ai des crampes aux jambes. M i- 
vokin- kozatra ny ranjoko. J'ai des cram- 
pes aux pieds. Savolnina ny tongotro. 

CRAMPON, sm. Faraingo vy famihi- 
nana. 

CRAMPONNER, va. Mamihinaamyny 
faraingo vy. Il faut— cette pièce de bois. 
Tokony hofihinina amy ny faraingo 
vy io haz'o io. 

Se cramponner, vpr. Mifikitra, mami- 
kitra. Les lianes se cramponnent aux 
arbres. Mifikitra, etc., amy ny hazo ny 
vahy. 

CRAN, sm. 1° Ambaratonga, lafatra, di- 
dy. —des caractères d'imprimerie. La- 
/a-dohavy, didin-dohavy. 2* fig. Amba- 
ratonga. Il est monté d'un—. Nisondro- 
traamôarafonpam-boninahitra iray izy. 
11 est descendu d'un—. Nidina a môa- 
rafongam-boninahitra iray izy. 

CRÂNE, sm. 1° Karan-doha. 2*^, Mpi- 
rehaka, kevo-dahy. Faire le—, avoir l'air 
«— . Mirehaka, 

CRANEMENT, adv. An-kasahiana , 
anavonavona. 

CRANERIE, sf. Firohaka, hakevohana. 

CRAPAUD, sm. 1* Saobakaka. 2" fig. 
Olona ratsy tarehy. 

CRAPAUDIÉRE, sf. Fitoerana bc sao- 
bakaka. 

CRAPULE, sf, 1* Faharatsiana. Il vit 
dans la—. Milomano ao anatin' ny faha- 
ratsiana izy. 2*— , Olon-tsy vanona. 
Fuyez la—. Mandosira ny olon-tsy va- 
nona. 

CRAPULEUX, EUSE, adj. Tia faha- 
ratsiana. Uomme — . Lehilaby tia /a/ia- 
ratiiana. 

CRAQUEMENT, sm. Firiatra, firofo- 
tra, fltofoka, fikarepoka, fikepoka, fika- 
raoka, fipoaka. 

CRAQUER, vn. 1* Miriatra, mirefotra, 
mitefoka, mikarepoka, mikepokepoka, 
mikaraoka, mipoaka. La branche craque. 
Miriatra, mirefotra, mitefoka ny sam- 
j an-kazo. Los biscuits craquent sous la 
dent. Mikarepoka, mikepokepoka ny 
biskoitra raha tsakoina. Les pierres cra- 
quent sohs les pieds. Mikaraoka ny vato 
voabitsaka. Faire— les doigts. Mampi- 
poaka ny rantsan-tanana. 2° fig. Mila- 
za kapotsaka, — gararo. 

CRAQUERIE ou CRAQUE, sf. Ka- 
potsaka, gararo. 

CRAQUETER, vn. Mirefodrcfotra, mi- 



poapoaka. Le sel craqueté dans le feu. 
Mirefodrefotra, etc., ny sira raha ao 
anaty afo. 

CRAQUEUR, EUSE, s. Kapotsaka, ga- 
raro. Quel grand— ! Kapotsak' olona, ga- 
raron' olona re io 1 

CRASSE, sf. 1° Tseroka, tsikoko, anga- 
drano. — des mains. Tsero-tanana, tsiko- 
fcon-tanana. — du linge. Tsero-damba. 
—de la tête. Anga-drano. 1* fig. Fahi- 
diana. 

— , adj. Mihoa-pampana. Ignorance—. 
Tsy fahalalana mihoa-pampana. 

CRASSEUX, EUSE, adj. et s. 1* Be 
tseroka, tserohina, be tsikoko, tsikokoi- 
na, mokokoina, be anga-drano. Figure 
crasseuse. Tarehy be tseroka, tserohi- 
na. Pieds — . Tungotra be tsikoko, tsi- 
kokoina, mokokoina. Habit — . Akanjo 
6e tseroka. Tcte crasseuse. Loha 6e 
anga-drano. 2° fig. Kahihitra. 

CRATÈRE, sm. Vavan' ny volkana. 

CRAVACHE, sf. Karavasy. 

CRAVATE, sf, Fehitenda. 

CRAVATER, va. Manisy fehitenda. 

Se cravater, vpr. Mametaka fehitenda. 

CRAYON, sm. 1° Pensily ha20, pensily. 
— d'ardoise. Pensi/m-tsolaitra. 2 # fig. 
Fanaovan-tsary amy ny pensily. 

CRAYONNER, ta. Manao sary amy 
ny pensily. 

CRÉANCE, sf. 1* Finoana. Cela ne mé- 
rite aucune—. Tsy mendrika hinoana 
velively izany. 2° — ,Trosa, vola, ^'ai chez 
un tel une— ile mille piastres. Ananako 
O'osa, etc., ariary arivo ra nona. J] loc. 
Lettre do—. Taratasy lanomezam-pahefa- 
na. L'ambassadeur a présenté ses lettres 
de—. Nasehon'ny ambasadaora ny tara- 
tasy manomc fahefana azy. 

CRÉANCIER, 1ÈRE, s. Tompon-tro- 
sa. Je suis poursuivi par mon—. Zohin* 
ny tompon-trosa aho. 

CRÉATEUR, TRICE, «. Mpahary, 

mpamorona. Le — . .Andrianana/iar?/. 

Le — du ciel et de la terre. Ny Nahary' 

ny lanitra sy ny tany. 
*-, adf. Mahary, mahaforona. C'est un 

esprit—, Olona ma/ia/broîi-javatra izy. 

CRÉATION, sf. !• Fahariana, famoro- 
nana, fanaovana. Depuis la— du monde. 
Batramy ny na/iariana, namorona- 
na, nanaovana an' izao tontolo izao. 
2 # -, Ny zavatra voary. Toute la— 
publie la gloire de Dieu. Mitory ny 



Digitized by 



Google 






CRE 



— 183 — 



CRE 



voninahitr* Andriamanitra avokoa ny 
2avatra voary rehetra. 3* — , Famorona- 
na, fanendrona, fanandratana. Depuis 
la— de ce corps. Hatramy ny namoro- 
nana izany fikambanana izany. Le pa- 
pe fit une— de cardinaux. Nanandratra 
kardinaly maro ny papa. 

CRÉATURE, sf. 1° Zavatra, asan-ta- 
nan* Andriamanitra, zavatra voary. L' 
homme est une— raisonnable. Zavatra 
manan-tsaina ny olombelona. Dieu est 
admirable dans ses créatures. Mendri- 
ka bigagana amy ny asan-tanany, amy 
ny zavatra nohariny Andriamanitra. 
2 # — ,Olona. C'est une misérable—, Olon- 
tsy vanona izy. 3* fi g. Olona nasandra- 
tra. Il est la— du ministre. Ofona na- 
sandratry ny ministra izy. 

CRÉCELLE, sf. Lakolosy hazo. 

CRÉCERELLE, sf. Kitsikitsika. 

CRÈCHE, sf. Fihinanam-bilona. 

CRÉDENCE, sf. Latabatra kely fame- 
trabanany zavatra ilaina amy ny lamesa. 

CRÉDIT, sm. 1* Toky, fahatokiana, fi- 
trosana. Il a du— chez les marchands. 
M a ha toky ny mpivarotra rehetra izy. 
Faire — . Mampitrosa, manao trosa. \\ 
loc. Accorder un long — . Manao lona, 
manao bidâ. 2 # fig. Toky, fahatokiana, 
fitiavana, ûnoana. Il a du— auprès du 
roi. Itokiana, tian' ny mpanjaka izy. 
Cette histoire ne mérite aucun—, Tsy 
mendrika hitokiana, hinoanavelively 
akory izany tan tara izany. Il a perdu 
son— auprès du peuple. Tsy itokiana, 
tsy tian 1 ny vahoaka intsony izy, tsy ma- 
my hoditra amy ny vahoaka intsony izy. 

A crédit, loc. adv. Mitrosa, atao trosa. 
Acheter à—. Mitrosa. J'ai acheté ce 
bœuf à—. Noirosaiko io omby io. Ven- 
dre à—. Mampitrosa, manao rrosa. Je 
lui ai vendu mon cheval à—. Nampi- 
trosaiko azy, nataoko trosa taminy ny 
soavatiko. 

CRÉDULE, adj. Mora-mino, tsotra. Le 
peuple est—. Mora mino, etc., ny va- 
hoaka. 

CRÉDULITÉ, sf. Fahatsorana. 

CRÉER, va. 1° Mahary. mamorona, 
manao. Dieu a créé le premier homme. 
Andriamanitra nahary ny lehilahy voa- 
lohany. Dieu créa le monde en six 
jours. Heneman* andro no nahariana, 
namoronana, nanaovan' Andriama- 
nitra an* izao tontolo izao. 2°— , Mamo- 
rona, manorina, manendry, manandra- 



tra. —un mot. 3/amoron-teny. —une 
législation nouvelle. Mamorona lalâna 
vaovao. — un nouvel emploi. Mamoro- 
na raharaha vaovao. Il a créé un grand 
collège au centre de la ville. iVamoro- 
na, nanorina trano kolejy lehibe tao 
albvoan' ny tanàna izy. — des magis- 
trats. Manendry mpitsara. 
Se créer, vpr. Mihary, mamorona, ma- 
nao, maka ho any ny tena. Se — des 
ressources. Mihary. Se — des chimères. 
Mamorona, manao hevi-dravina. Se 
— des embarras* Maka fahasahiranan- 
ko an-tena. 

CRÉMAILLÈRE, sf. Vy misy amba- 
ratonga mifaraingo fanantonam-bilany. 
|| loc. Fauteuil à — . Sezabe misy am- 
baratonga , — lepetra hanandralana sy 
hampidinana azy. 

CRÈME, sf. 1° Horotra. V fig. Ny tsa- 
ra indrindra. 

CRÉMER, vn. Manerotra. Le lait crè- 
me. Manerotra ny rouono. 

CRÉMEUX, EUSB, adj. Be herotra. 
Lait—. Ronono be herotra. 

CRÉNEAU, sm. Nongonongona amy 
ny manda. 

CRÉNELÉ, ÉE, p. et adj. Misy non- 
gonongona, misy niOnify. Muraille cré- 
nelée. Manda misy nongonongona. 
Roue crénelée. Kodiarana maro mfini- 
finy. Feuilles crénelées, Ravin-kazo 
misy nifinifiny. 

CRÉNELER, va. Manisy nongonongo- 
na, — nilinil'y. 

CRÉNELURE, sf. Ni fin if y. 
CRÉOLE, sm. Kiriolona. 

CRÊPE, sm. Makarakara mainty fisao- 
nflJia. 

CRÊPE, sf. Karaza-mofo m amy. 

CREPER, va. Mampiolikolika, manan- 
gita, manatsipoapoaka. — des cheveux. 
Mampiolikolika, manangita volon- 
doha. — une étoile. Manatsipoapoaka 
lamba. 

Se crêper, vpr. Miolikolika, mitsipoa- 
poaka. 

CRÉPI, sm. Lalotra. 

CRÉPIR, ua. Mandalotra. 

CRÉPISSAGE, sm. Fandalorana. 

CRÉPITATION, sf. Fipoapoaka, fire- 
fodrefotra. Entendez-vous la — des flam- 
mes? Renao va izany fipoapoaka, etc., 
ny lelafo ? 



Digitized by 



Google 



1 



CRE 



— 184 — 



fcRE 



CRÉPU, UE, adj. Ngita. Cheveux — . 
"Volo ngita. Qui a les cheveux—. Ngita 
volo. 

CRÉPUSCULAIRE, ad;. Misomam- 
bisamby. Lumière — • Fahazavana mi- 
8omambi8amby. 

CRÉPUSCULE, sm. Mazava atsinana- 
na, mangoana atsioanana, takariva, fl- 
somambisamby, manopy maizina. II est 
parti au— du malin. Lasa tamy ny 
mazava atsinanana, mangoana atsi- 
nanana izy. Il est arrivé au — du soir. 
Efa takariva, misomambisamby , ma- 
nopy maizina ny andro vao tonga izy. 

CRESSON, 8m. Anandrano. 

CRESSONNIÈRE, sf\ Tanin* anan- 
drano. 

CRÉTACÉ, ÉE, adj. Misy tsaoka, 
hoatry ny tsaoka. Terrain—. Tany misy 
tsaoka, etc. 

CRÈTE, s/*. !• Sangan* akoholahy. 2*^—, 
Tampony. — d*une montagne. Tampon* 
ny tendrombohitra. 3* fig. Lever la—. 
Mianjonanjona, miandranandrana. Bais- 
ser la — . Mami vitra sanga. 

CRÈTE, ÉE, adj. Manan-tsanga. Coq 
bien — >. Akoholahy lava sanga. 

CRÊTE-DE-COQ, sf. Sangasangana- 
koholahy. 

CRÉTIN, sm. 1* Olona ratsy endrika 
sady ôndranondranana. 2* fig. Olona 
ondranondranana. 

CRJÈTINISEJR» va. Mahadala, mampa- 
hadala. 

6e erétiniser, vpv. Mihadala. 

CRÉTINISME, sm. Iladalana. 

CREUSEMENT, sm. Fihadiana, font 
davahana, fandoahana. 

CREUSER, va. et n. 1* Mihady, man- 
da va ka, mandoaka. — un fossé. Miha- 
dy hady. — la terre. Mihady, manda* 
ra^a tany. — un arbre. Mandoaka ha- 
zo. L'eau creuse la pierre. Ny rano 
mandoaka ny vato. 2* fig. Mandinika. 
— une question. Mandinika hevitra 
anankiray. 

ge creuser, vpv. 1° Mihaholoka aty, mi- 
halempona, Cet arbre commence à se—. 
Mihaholoka aty io hazo io. Ses joues 
se creusent. Mihalempona nytakolany. 
2* fig. Se — la tête. Mandany ron-doha. 

CREUSET, «m. i* Memy. Epurer l'ar*- 
gent dans le — . Manadio volafotsy ao 
anatin' ny mcmy. 2* fig. Fitsapana. Sa 
vertu a été mise au — . Voatzapa ny 
foatsaram»panahiny. 



CREUX, EUSE, adj. f Poaka aty, bo- 
loka aty, hoboka aly, kaboaka, loaka. Ce 
bâton est—. Poaka aty io tehina io. Ce 
tronc d'arbre est — . Holoka aty, hobo- 
ka aty, kaboaka io vatan-kazo io. Dent 
creuse. Nify loaka. '2 # — , Lalina, lalina 
aty, lempona, mangebaka. Fossé très—. 
Hady lalina dia lalina. Assiettes creuses. 
Lovia lalina aly. Il a les yeux — . La- 
Ji-maso izy. Il a les joues creuses. Lem* 
pona ny takolany. Il a le ventre — . 
Mangebaka ny kibony. 3* fig. Pensées 
creuses. Hevi-dravina, hevi-potsy. C'est 
une tête creuse. Marivo saina izy. 

Creux, adv. Sonner — . Migoboka. Cette 
statue sonne — . Migobogoboka io sari- 
olona io. 

-,sm. fLavaka, holoka, loaka. Le — d'un 
rocher. Ny lavaka, loaka amy ny va- 
to. Le — d'un arbre. Ny holoka amy ny 
hazo. 2* —, Lempona. Le — de la main. 
Ny lempona ao amy ny felatanana. Le 
— de l'estomac. Ny lempona ao amba- 
vafô. 

CREVASSE, sf. Mivava, mitriatra, ml- 
tsefaka, miveraka, mangentana, vakiva- 
ky. — de rocher. Tsefatse /a-bato. Il a 
des crevasses aux pieds. Mitriatria- 
tra, miveraberaka, vakivaky ny ton- 
gony. 

CREVASSÉ, ÉE, adj. Mivava, mitria- 
tra, mitsefaka, miveraka, mangentana, 
vaky hentana, misy vakivaky. 

CREVASSER, ta. Mampivava, mam- 
pitriatra, mampitsefaka, mampiveraka, 
mampangenlana, roahavakivaky. 

Se crevasser, vpr. M h a va, mitriatra, 
mitsefaka, miveraka, mangentana, vaky 
hentana, mi ha vakivaky. Cette muraille 
se crevasse. Mivava, mitriatra, mitse- 
faka, miveraka io rindrina io. La terre 
se crevasse. Mitriatriatra, mitsefatse- 
faka, mangentana, vaky hentana ny 
tany. 

CRÈVE-CŒUR, sm. Alahelo maiy. 

GREVER* ta. 1* Mamotsitra. mamaky, 
mandriatra, manataka. On lui a crevé 
les yeux. Nopotsirina ny masony. Le 
débordement des eaux a crevé la digue. 
Namaky ny feliloha ny rano tondraka. 
Un gros poisson creva les lilets. Uazan- 
drano lebibe anankiray no namaky, 
nandriatra, nanataka ny harato. 2 # — , 
Mamono. — un cheval. Mamono soa- 
valy. 3° fig. Cela crève les yeux. Mihar 
rihary izany. Cela crève le cçeur. Main* 
pangorakoraka izany. 



t. 



Digitized by 



Google 



J 



CRI 



— 185 — 



CftI 



—, vn. 1* Mamoy, potsiira, vaky, mitria- 
tra. L % abcès crève. Mamoy t potsitra ny 
vay. Le ballon a crevé. Vaky, nitria- 
tra ny balona. 2 # —, Maty. Ce chien 
avala du poison, et il en creva. Nitelina 
poizinaio alika io, ka maty. 3° fig. Maty. 
*— de faim. Afalin-kanoanana. — d'or- 
gueil. Matin' ny fiavonavonana. (| loc. 
— de graisse, — dans sa peau. Mivon- 
draka. Il crève de rire. Torana, dangy, 
tsipaka, mivadika atin'ny hehy izy. 
8e crever, vpr. !• Vaky. La digue se 
creva. Vakyny feflloha. 1* fig. Mamo- 
no tena. Se — de travail. Mamono tena 
miasa. 
CRI, sm. t* Horakoraka> akora, h oh ah o- 
ha t finananana, fikiakiaka, fidradradra- 
dra, fikaikalka, fijafajafa, fikonainaina, 
faneno, fikiririoka, fitsararâka, flgagaka. 
Le peuple poussa des cris de joie. NU 
korakoraka, nanakora an-kafaliana ny 
vahoaka. Pousser des cris confus. Miho- 
hahoha. Appeler quelqu'un à grand cris. 
. Mianlso olona minananana. Il jetait les. 
hauts cris. Ninananana, nikiakiaka, 
nidradradradra izy. Cris d'un enfant 
battu par son père. Fikaikaika, fijafa- 
jafa, fikonainainan* ny zaza kely ka- 
pohin-drainy. Cris d'un cochon qu'on tue. 
Fikiakiaky ny kisoa vonoina. Cris d'un 
chien qu'on bat. Fikiakiaka, fikonai- 
nainan' ny alika kapohina. Le — du hi- 
bou. Ny faneno, fikiririoky ny voron- 
dolo. Le— de la pintade. Ny fitsararàky 
ny akanga. Le— du canard. Ny figaga- 
ky ny vorombazaha. Le— du grillon. Ny 
fikiririoky ny angely. 2 # — , Fidridridri- 
dry. Le— d'une scie. Ny fidridridri- 
drin' ny tsofa. 3*— , Antso, flantsoana. 
Cette marchande a un — que l'on entend 
de loin. Re lavitra ny antso valala 
ataon* io vehivavy mpivarotra io. J'en- 
tendis les cris • Au voleur. Reko ny 
anlso hoe : Mpangalatra re ! 4 # fi y. Fi- 
tarainana, fikafara, faniniana. Ecoutez 
les cris des malheureux. Hainoy ny fi- 
tarainan' ny mahantra. Il n'y a qu'un 
—contre lui. Milaraina aminy, mika- 
fara, maniny azy daholo ny olona. || loc. 
Le — public. Ny tenin' ny vahoaka, ny 
hevitry ny be sy ny maro. Etouffer le— 
de la conscience. Mamono ny fanin- 
dronana ao am-po. 
A cor et à cri. Voy. Cor. 
CRI AGE, 8m. Fiantsoana. Le— des jour- 
naux. Ny ^anlsoan-gazety. 

CRIAILLER, vn. Minananana, mikia- 



kiaka, mijafajafa, mikonainaina, mika- 
mentsona, raikamenona, minaonaona. 
Cette femme criaille toujours après sec do- 
mestiques. Mikament8ona, mikameno- 
na lava ny mpanompony io vehivavy io. 

CRIAILLERIE, sf. Finananana, fikia- 
kiaka, fijafajafa, fikonainaina, fikainen- 
tsona, flkamenona, finaonaona. 

CRIAILLEUR, EUSE, a. Mpinanana- 
na, mpikiakiaka, mpijafajafa, mpikonai- 
nama, mpikamentsona, mpikamenona, 
mpinaonaona. 

CRIANT, ANTE, adj. Mampitaraiua, 
mampinaonaona. Les juges ont fait une 
injustice criante. Mampitaraina, etc., 
ny fitsara-mitanila nataon' ny mpitsara. 

CRIARD, ARDE, adj. et a. i* Minana- 
nana, mikiakiaka, mijafajafa, mikonai- 
naina, minaonaona. Les voix criardes de 
ces enfants me cassent les oreilles. Mam- 
pangintsin-tadiny ahy ny finananana, 
etc., ireo ankizy madinika ireo. 2*—, Mi- 
kam en tsona, mikamenona, minaonaona. 
Cette femme est d'une humeur criarde. 
Mikamentsona, etc., lava io vehivavy 
io. 

CRIBLE, sm. Fanintsanana, sivana. 

CRIBLÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voahintsa- 
na, nahintsana, voasivana, nosivanina. 
2°— , Voaloadoaka, tototra, rakotra. Il est 

— de petite vérole. Tototra, rzkotry ny 
soki-nendra izy. 3* fig. Tototra. Il est 

— de dettes. Tototry ny trosa izy. 
CRIBLER, va. 1* Manintsana, manasi- 

yana.— du sable. Manintsana, etc., fa- 
sika. 2* — , Mandoadoaka, manototra, man- 
drakotra. Les balles ont criblé le mur. 
Nandoadoaka ny rindrina ny bala. 

CRIBLEUR, EUSE, a. Mpanintsana, 
mpanasivana. 

CRIC, sm. Milina fanaingana zavatra ma- 
vesatra. 

CRIC-GRAC, sm. Firefotra, firiatra. 
Faire—, Mire foira, miriatra. Voy. 
Craquer. 

CRIÉE, 8f. Lavanty. Vendre à la — . 
Manao lavanty. 

CRIER, vn. l'Mihorakoraka, manakora, 
mibohahoha, minananana, mikiakiaka, 
midradradradra, mikaikaika, mijafajafa, 
mikonainaina^ maneno, mitsararàka, mi- 
kiririoka, migagâka. Ils criaient de tou- 
te leur force. Nihorakoraka, nanakora, 
nihohahoha y ninananana, nidradra- 
dradra araka izay tratry ny ainy izy 
ireo. Ne faites pas — cet enfant. Aza 



Digitized by 



Google 



CRI 



— 186 — 



CRI 



mampikiakiaka , mampidradradra- 
dra, mampikaïkaika, mampijafaja- 
fa, mampihonainaina io zaza io re. 
Il est tellement sourd, qu'il faut — 
pour 80 faire entendre de lui. Marenina 
izaitsizy izy, ka raha tsy minananana, 
mikiakiaka, midradradradra ery tsy 
reny. Cette femme ne chante pas, elle 
crie. Tsy mihira io vehivavy io, fa mi- 
kiakiaka foana. Un entendait — les hi- 
boux. Re naneno, nikiririokany voron- 
dolo. 2 # — , Midridridridry. La porte crie. 
Midridridridry ny varavarana. 3*—, 
Miantso. — au secours. Miantso vonjy. 
On crie au feu. Misy miantso hain-tra- 
no. 4* fig. Miantso, mitaraina, mikafa- 
ra, maniny, mandevilevy, mikaraentso- 
na, mikamenona. — vers le Seigneur. 
Miantso an' Andriamanitra. Il crie à 
l'injustice. Mitaraina, mikafara noho 
ny fltsara-mitanila izy. — contre le vice. 
Maniny ny ratsy. Il crie après ses en- 
fants. Mandevilevy , mikamentsona, 
mikamenona ny zanany izy. Voy. Cri. 
— , va. 1° Miantso. — une vente. Miantso 
lavanty. — un objet perdu. Miantso za- 
vatra very. 2 P fig. Miantso, mitaraina. 
Le sang du juste crie vengeance. M tan- 
tso valy ny ran* ny olo-marina. Elle alla 
— famine. Lasa izy nitaraina hanoana- 
tta. 3* — , Milaza, manambara. Ils m'ont 
trompé, je le crierai sur les toits. Na- 
mitaka ahy izy ireo, ka holazaiho, ham- 
barako ampahibemaso izany. La cons- 
cience nous crie que cela est mal. Ny ao 
an-tsaintsika milaza, etc., fa ratsy izany. 

CRIEXJR, EUSE, «. 1* Mpihorakoraka, 
mpihohahoha, mpinananana, mpikiakia- 
ka. 2°— , Mpiantuo. — public. Mpiantso 
kabary. 

GRIME, sm. 1° Heloka, fahotana, hadi- 
soana lehibe. — capital. Heloka maha- 
faty. Grand — . Heloka be vava. Il fait 
pénitence de ses crimos. Manao asa fi- 
valozana noho ny helony, fahotany izy. 
L'ingratitude est un — . Hadisoana lehi- 
be ny tsy fankasitrahana. || loc. Faire 
un — à quelqu'un de quelque chose. 
Marapitombo hadisoan' olona, maniny 
olona aray ny tsara alaony. On lui fai- 
sait un — de ses vertus. Notsini?ia no- 
ho ny hatsarampanahiny izy. 2' — , Me- 
loka. Châtier le — . Mamay ny meloka. 

CRIMINEL, ELLE, adj. f Meloka. 
Un homme—, Oiomeloka. 2 a — , Maha- 
zneloka, mabadiso. Pensée criminelle. 
Hevitra mahameloka, etc. -Des regards 



criminels. Fijerena mahameloka, otc. 
3° —, Momba ny ady maloto. Code — . 
Bokin' ny lalâna momba n y ady maloto. 

— , s. Olo-meloka, olona nanao heloka. 
Exécuter un — . Mamono olo-meloka. 
Juger un — . Mitsara olona nanao helo- 
ka. 

CRIMINELLEMENT, adv. 1* Maha- 
meloka. Agir—. Manao zavatra maha- 
meloka. 2° —, Araka ny fomban' ny ady 
maloto. Poursuivre quelqu'un — . Mitory 
olona ara A a ny fomban'ny ady ma' 
loto. 

CRIN, sm. Volon-drambon-tsoavaly. om- 
by, etc., vombon-tsoavaly, liona,etc. Se 
tenir au — d'un cheval. Mifikitra amyny 
vombon-tsoavaly. 

CRINIÈRE, sf. f Vombon-tsoavaly na 
liona. 2° fig. Volon-doha lava sady ma- 
tevina. 

CRINOLINE, sf. Malakofa. 

CRIQUE, sf. Helo-dranomasina madini- 
dinika. 

CRIQUET, sm. 1° Valala vao, — vahiny. 
Les criquets ont dévasté les rizières. Na- 
nimba ny vary ny valala vao, etc. 2* 
fig. Soavaly ratsy. 

CRISE, sf. l»Fihetsehan'nyaretina, fio- 
van' ny aretina. Il a souvent des crises 
de toux. Mihetsika maietika ny koha- 
ny. Le malade a eu une — favorable. 
Niova ho tsara ny marary. 2 # fig. An- 
dro sarotra. Nous sommes dans un mo- 
ment de — . Efa mby amy ny andro 
sarotra isika. 

CRISPATION, sf. 1° Fionkina, flkaroin- 
kona, fikainkona, Ûvonkina, fiketrona. 
2° fîg. Fahatezerana, lahadikidikiana. 

CRISPER, va. 1* Mampionkina, mampi- 
karainkona, mampikainkona , mampi- 
vonkina, mampiketrona. Le froid crispe 
les nerfs. Ny hatsiaka mampionkina, 
mampikarainkona, mampikainkona, 
mampivonkina ny hozatra. Le froid 
crispe la peau. Mampiketrona ny hodi- 
tra ny hatsiaka. 2* fig. Mahatezitra, ma- 
hadikidiky. Votre nonchalance me cris- 
pe. Mahatezitra, etc., ahy ny iitsiram- 
bindrambinao. 

Se crisper, vpr. Mionkina, mikarainko- 
na, mikainkona, mivonkina, miketrona. 
Les cheveux se crispent au feu. Mion- 
kina, mikarainkona, mikainkona ny 
volon-doha raha azon' ny afo. 

CRISTAL, sm. Vatomazava, kristaly. 
Verre de — . Gilasy krislaly. 



Digitized by 



Google 



CRO 



— 187 — 



CRO 



CRISTALLIN, INE, ad;, f Hoatry 
ny vatomazava, — ny kristaly. Formes 
cristallines. Endriky ny kristaly. 2° — , 
Mangarangarana, mangalahala. Eaux 
cristallines. Rano mangarangarana, 
etc. 

CRISTALLISABLE, adj. Metyhan- 
jary hoatry ny kristaly. 

CRISTALLISATION, sf. Fanjariana 

* hoatry ny kristaly. 

CRISTALLISER , va. Mampanjary 
hoatry ny kristaly. 

—, vn. Manjary hoatry ny kristaly. Le sel 
marin cristallise. Manjary hoatry ny 
kristaly ny siran-dranomasina. 

Se cristalliser, vpr. Manjary hoatry 
ny kristaly. 

CRITIQUE, ad/. !• Manambara ny fihe- 
tsehana na ny tiovan' ny aretina. Signes 
critiques. Famantarana manambara ny 
fihelsehana na nyfiovan' ny aretina. 2* 
fig. Sarotra, kely ambaitra. Los circons- 
tances sont critiques. Sarolra, etc., rty 
toe-draharaha. 3°— , Manitsy, manakia- 
na, maniny. Il a l'humeur—, Mahery 
maniny izy. 

— , sf. Fanitsiana, fanakianana, faninia- 
na. Il a fait une bonne — de son discours. 
Nanilsy, nanahiana, naniny ny laha- 
teniny araka ny mety izy. Le sage ne 
craint pas la — du prochain. Ny olon- 
kendry tsy matahotra ny fanakiana- 
na, faniniari* ny sasany. 

— , sm. MpanUsy, mpanakiana, mpaniny. 
C'est un bon—. Mahay manitsy, ma* 
nakiana, maniny teny izy. C'est un — 
impitoyable de la conduite des autres. 
Mpaniny ny fltondran-tenan' ny nama- 
ny lalandava izy. 

CRITIQUER, va. Manitsy, manakiana, 
maniny. — un ouvrage. Manitsy, etc., 
boky. — une personne. Manakiana, 
maniny olona. 

CROASSEMENT, sm. Figagaky ny 
goaika. 

CROASSER, vn. 1* Migagâka. 2*— fig. 
Mivalam-peo, tsy mahay mihira. 

CROC, sm. 1 # Farango. Saisir avec un— . 
Mamarango. Pendre de la viande au—, 
Mananton-kena amy ny farango. 2° —, 
Vangy. Ce chien a de grands crocs. 
Lava vangy io alika lo. 

CROC-EN- JAMBE, sm. !• Fingana. 
Donner un—. Mamingana. 2° fig. Ha- 
^etsen-dratsy mba handresy an-tosika. 
Un courtisan plus adroit lui donna le—. 



Tandapa anankiray fotsifetsy kokoa 
nandresy an-tosika azy. 

CROCHET, sm, 1° Farango, motiny, 
tongo-papango. Un— à pendre une mon- 
tre. Farango fanantonana famaniara- 
nandro. Le petit — du bout de l'hameçon. 
M of im-pintana. Cette porte est retenue 
par un — . Misy tongo-papango mi- 
hazona io varavarana io. Ouvrir une por- 
te avec un—, Mamoha varavarana amy 
ny farango. 2°— , Vin-korosé. Broder 
au—. Manao korosé. 

CROCHETER, ra. Mamoha amy ny fa- 
rango. 

CROCHETEUR, sm. 1° Mpamohaamy 
ny farango. 2* fig. Fakon' olona. 

CROCHU, UE, adj. 1° Mifaraingo, mi- 
farango. Fer—. Vy mifaraingo, etc. 2° 
fig. Avoir les mains crochues. Faingan- 
tanana. 

CROCODILE, sm. 1° Mamba, voay. 2 # 
fig. Verser des larmes de—. Mody mito- 
many eo imaso. 

CROIRE, ra. I 8 Mino, matoky. — l'Êvan- 
jile. Mino ny Evanjely. Il ne croit que 
ce qu'il voit. Tsy mino afa-tsy ny hita- 
ny izy. Croyez-vous les médecins? Moa 
matoky ny dokotera va hianao? C'est un 
menteur avéré, on ne le croit plus. Mpan- 
dainga miharihary izy, ka tsy tnoana, 
itokiana intsony. Si vous m'en croyez, 
vous ne ferez pas cela. Raha matoky ahy 
hianao, tsy hanao izany. 2°— , Manao 
ho, mihevitra. Je crois cela bon. Afao- 
ko, heveriko la tsara izany. Il a cru 
bien faire. JSataony fa mety izany. 

— , vn. Mino. Bienheureux ceux qui 
croient. Sambatra izay mino. — en 
Dieu. Mino an' Andriamanitra. — aux 
sorciers. Mino fa misy mpaniosavy. 

Se croire, vpr. Manao ny tenany ho, mi- 
hambo ho. Il se croit très habile. 3/anao 
ny tenany, mihambo ho mahay dia 
mahay izy. 

CROISADE, sf. Fanafihana nataon' ny 
kristiaua tamy ny Silamo. 

CROISÉ, ÈE, adj. 1° Mitanam-bokovoko. 
2*—, Mifanapaka. Routes croisées. La- 
lana mifanapaka. 3° fig. Rester les bras 
croisés. Manohon-tanana, midonanaka. 

—, sm. Miaramila nanalika ny Silamo. 

CROISÉE, sf. Yaravaram-pitaratra. 

CROISEMENT, sm. Fifanapahana. 

CROISER, ra. 1° Manao tanam-boko- 
voko. || loc. — les baïonnettes. Mam- 
piady lilo. — les bras. Mamihin-tena.— 



Digitized by 



Google 



C'RO 



— 188 — 



CRO 



les jambes. Mampifanaingin-tongotra. 
2°— , Manapaka. Le corbeau croisa le 
chemin. Nanapaha ny lalana ny goaika. 

— 9 vn. (Sambo) maadehandeha mitsikilo. 

Se croiser, vpr. 1° Mitanam-bokovoko. 
Des branches qui se croisent. Sampan- 
kazo mitanam-bokovoko. 2 # — , Mifana- 
paka. Ces deux routes se croisent. Mifa- 
napaka ireo lalana roa ireo. 3 # — Mifane- 
na, mifandiso, mifanerantserana. On se 
croise souvent sans se rencontrer. Ma- 
tetika mifanena kandrefa tsy mifanka.- 
bita. Vous vous êtes croisé avec mon pè- 
re. Nifandiso hianao sy ny raiko. Les 
nacelles se croisaient dans tous les sens. 
Nifanerantserana be hiany ny lakana. 
4 # — , Nilatsaka ho an' isan'ny mpanaflka 
ny Siiamo. 

CROISEUR, sm. Sambo mpiady man- 
dehandeha mitsikilo. 

CROISIÈRE, sf. Fandehandehanana 
mitsikilo. Vaisseau on—. Sambo man- 
dehandeha mitsikilo. 

CROISILLON, *m. Tsivalany. Le — 
d'une croix. Ny tsivalan' ny hazo-flja- 
liana. Cette croisée a trois croisillons. 
Misy tsivalany telo io varavaram-pita- 
ratra io. 

CROISSANCE, sf. Fitorobo, fltomboa- 
na, faniriana. Ce chien prend beaucoup 
de croissance. Mitombo dia mitombo, 
maroroka io alika io. 

CROISSANT, sm. f Volantsinana. 2» 
—, Sainan'ny Siiamo. 

CROISSANT, ANTE, adj. Mitombo. 
Inquiétude croissante. Ahiahy mitombo. 

CROÎTRE, vn. Mitombo, mihalehibe, 
maniry, mihalava, mitatra. Cet enfant 
croit. Mitombo io zaza io. Les arbres 
croissent. Mihalehibe ny hazo. Les her- 
bes croissent. Maniry, mihalava ny 
ahitra. Cette plante croit dans les plaines. 
Maniry amy ny lemaka io zava-maniry 
io. La rivière a crû. Nitombo ny reni- 
rano. La lune commence à—. Mitombo 
ny volana. Les jours croissent. Mihalava 
ny andro. La population crut beaucoup 
en peu de temps. Vetivety foana dia ni- 
tornbo dia nitombo ny isan'ny mponina. 
Le bruit croit. Mitatra ny tsaho. Il crois- 
sait en sagesse. Nitombo fahendrena izy. 

CROIX, sf, 1° Ilazo-fijaliana, hazo mita- 
nam-bokovoko, lakroâ, sarin' ny hazo- 
tijaliana, tstpika mitanam-bokovoko. Fai- 
tes le signe de la—. Ataovy ny faman- 
taran' ny hazo-fijaliana.— de S 1 André. 
Ilazo-fijaliana miendrika X. Qui est en 



forme de—. Mitanam-bokovoko. Des bâ- 
tons disposés en—, Tehina mitanam-bo- 

*kovoko.— pectorale. Lakroà, sarin 1 ny 
hazo-fijaliana entin' ny eveka ao amy 
ny tratrany. Marquer quelque chose d'u- 
ne — . Manamarika zavatra amy ny sarin' 
ny hazo-fijaliana, tsipika mitanam- 
bokovoko. 2°— , Lakoraona. Il a reçu la 
— . Nahazo lakoraona izy. 3* fig. Hazo- 
fijaliana, Ûvavahana kristiana, fahoria- 
na, fijaliana. La — a triomphé. Nandre- 
8y ny hazo-fijaliana, fivavahana kris- 
tiana. Il faut que chacun porte sa — en 
ce monde. Samy tsy mainlsy hitondra 
ny hazo-fijaliany, fahoriany, fijalia- 
ny avy eto ambonin' ny tany. 

CROQUANT, ANTE, adj. Mikarepo- 
ka, mikepokepoka. Biscuit—. Biskoitra 
mikarepoka, etc. 

CROQUE-MITAINE, sm. Eakabeni- 
fy, songomby. 

CROQUE-MORT, sm. Mpitondra faty. 

CROQUER, vn. Mikarepoka, mikepo- 
kepoka. Ces dragées croquent. Mikare- 
poka, etc., ireo darazay ireo. 

— , ta. 1* Mikepoka, mandrapaka. —des 
dragées. Mikepoka darazay. Il croqua 
deux poulets en moins de rien. Nike' 
poka, nandrapaka akoho roa vetivety 
foana izy. 2°— , Manao ambangovangon- 
tsary. 3° fig. —le marmot. Miandry ela, 
mitonâka ela. Cet enfant est gentil à — . 
Mabafatifaty io zaza kely io. 

CROQUEUR, EUSE, s. Mpikepoka. 
mpandrapaka. 

CROQUIS, sm. 1° Ambangovangon-tsa- 
ry. 2* —, Ambangovangon-daha-teny. 

CROSSE, sf. 1° Tehin* ny eveka. 2°— , 
Vody basy. —de fusil. Vody basy. Ils 
l'assommèrent à coups de — . Tamy ny 
vody basy no namonoan' izy ireo azy. 

CROTTE, sf. 1» Fotaka, rihi-potaka. 2*—, 
Tain' ondry, tain* osy, taim-boalavo, etc. 

CROTTÉ, ÉE, adj. Feno fotaka, feno rihi- 
potaka. Habit— . Akanjo feno fotaka, etc. 

CROTTER* va. Mameno fotaka, — rihi- 
potaka. 

Se crotter, vpr. Feno fotaka, — rihi-po- 
taka. 

CROTTIN, sm. Tain-tsoavaly, — ondry, 
etc. 

CROULANT, ANTE, adj. Mirodana, 
mianjera, mikoa, mietsaka. Des murs 
croulants. Ampiantany mirodana, etc. 

CROULEMENT, sm. Firodanana, ûan- 
jera, likoa, fielsaka* 



Digitized by 



Google 



CRO 



- 189 



CRU 



CROULER, vn. 1* Mirodana, mianjera, 
mikoa, mietsaka. La maison eroule. Mi- 
fodana, etc., ny trano. 2 # fig. Efa ho 
levona, rava. L'empire croule. Efa ho 
levona, etc., ny fanjakana. 

CROUP, «m. Àretin-tenda mahafaty, 30- 

. minda. 

CROUPS, sf. 1» Nongom-bodin-tsoava- 
ly, — ramolé, etc. Le cheval est blessé 
sur la—. Maratra ny nongom-bodin- 
tsoavaly. H loc. Monter en — . Manao 
tatngin-droa. 2 # — . Tampon-tendrombo- 
hitra. Sa maison est située sur la — de 
la montagne. Eny an-tampon* ny ten- 
drombohitra ny tranony. 

CROUPI, IE, adj. Masiso. Eau croupie. 

Rano masiso. 
CROUPIÈRE, sf. !• Sakan-drambo. 2 # 

fig. Tailler des croupières à quelqu'un. 

Manangan-tsampona olona. 
CROUPION, sm. Vody vorona. — de 

poulet. Vody akoho. 
CROUPIR, vn. 1° Mihaudrona, masiso. 

Les eaux qui croupissent deviennent 

puantes. Mihamaimbo ny rano mihan- 

drona. 2 # fig. — dans l'oisiveté. Midona- 

na-poana. — dans le vice. Miientika ana- 

tin' ny faharatsiana. 
CROUPISSANT, ANTE, adj. Mihan- 

drona, masiso. Eau croupissante. Rano 

mihandrona, etc. 

CROUSTILLER, vn. Homana hodi- 
mofo. 

CROUSTILLEUX, BUSE, adj. Tsy 
raety. Histoire croustilleuse. Tantara tsy 
mety. 

CROÛTE, sf. fHodi-mofo. 2 # — , Zava 
tra miraikitra mihamafy amy ny zavatra 
hafa, tako-pery, taikombin -doha. Il 
s'est formé une — au fond de la bouteil- 
le. Misy loto niraikitra nihamafy amy 
ny vody tavoahangy. Quand une gale 
sèche, il s'y forme une — . Raha miha- 
maina ny hatina, dia manako-pery. — 
de la tête des enfants nouveau-nés. 
Taikombin -doha. 3 # —, Sary ratsy 
hoso-doko. 

CROÛTON, sm. Tapa-kodi-mofo. 

CROYABLE, adj. Azo inoana. Ce que 
vous dites est — . Azo inoana izay la- 
zaînao. 

CROYANCE, sf. 1° Finoana. Telle est 
ma — . Izany no finoaho. Gela ne méri- 
te aucune — . Tsy tokony hinoana ako- 
ry izany. La— des chrétiens. Ny/înoan' 
ny kristiana. 2 # — , H e vitra, ûheverana. 



Gela est arrivé contre la— de tout le 
monde. Tsy araka ny hevilra, etc., ny 
olona ny nahatongavan' izany. 

CROYANT, ANTE, adj. et a. Mino, 
mpino. 

CRU, sm. 1° Tany ihaviam-bokatra. C'est 
du vin de mon—. Vokatry ny taniko 
io dtvay io. Ce vin est d'un bon—. Vo- 
katry ny tany tsara io divay io. 2 # fig. 
Famoronana. Cette histoire est de vo- 
tre—. Noforoninao izany tantara izany. 

CRU, UE, adj. 1* M an ta. Viande crue. 
Ilena mania. || loc. X demi — . Manto- 
anto. Cela se mange à demi—. Fihina- 
na mantoanto izany. V fig. Mafy, tsy 
mety. Il lui a fait une réponse fort crue. 
Nanao valin-teny ma/y loatra taminy 
izy. Ils ont tenu des discours un peu 
trop crus. Nanao resaka tsy metimety 
loatra izy ireo. 

CRUAUTÉ, sf. Hasiahana, halozana. 
La — du lion. Ny hasiahan' ny liona. 
Exercer des cruautés. Mampiseho ha- 
siahana, etc. 

CRUCHE, sf. {• Siny. 2* fig. Donto sai- 
na, donàna velona, tarai ky. 

CRUCHfiE, 8f. Eran' ny siny. 

CRUCHON, sm. Siny kely, tavoara, 
iray tavoara. Vende z-moi un — de biè- 
re. Ivaroty labiera iray tavoara aho. 

CRUCIAL, ALE, adj. Mitanam-boko- 
voko. Faire une incision cruciale. Man- 
didy mitanam-bokovoko. 

CRUCIFIÉ, ÉE, adj. Mifantsika amy 
ny hazb-fljaliana. 

CRUCIFIEMENT, sm. Famantsihana 
amy ny hazo-fijaliana, flfantsihana— . 

CRUCIFIER, va. Mamantsika amy ny 
hazo-fijaliana. Les Juifs crucifièrent 
Notre-Seigneur. Nofantsihan' ny Jody 
tamy ny hazo-fijaliana ny Tompon- 
tsika. 

CRUCIFIX, sm. Sariny Jeso-Kristy mi- 
fantsika. 

CRUCIFORME, adj. Mitanam-boko- 
voko. 

CRUDITÉ, sf. {• Ilamanta, zavatra 
manta. Manger des crudités. Homan- 
java-manta. 2 # fig. Teny tsy mety. Di- 
re des crudités. Milaza teny tsy mety. 

CRUE, sf. Fitombo, fitomboana. La — 
des eaux. Ny fitombon* ny rano. Cet 
enfant n'a pas pris toute sa — . Tsy mbo* 
la tapi-pifomôoana io zaza kely io. 

CRUEL, ELLE, adj. {• Masiaka, toza- 
be. Homme—, Olo-masiafta, etc. Père— , 



Digitized by 



Google 



CUI 



— 190 ~ 



GUI 



Ray lozabe. 2 # — , Mampiseho hasiaha- 
na. Ordre — . Didy mampiseho hasia- 
hana. rr— , Mafy. Peine cruelle. Alahe- 
lo mafy. 

—, s. Olo-masiaka, — lozabo. 

CRUELLEMENT, adv. Amin-kasia- 
hana. amin-kalozana. tsy nitondrana 
roa. Il fut frappé — . Nokapohina amin- 
kasiahana, etc., izy. 

CRÛMENT, adv. Àn-tsapatsapaka. Di- 
re une chose — . Manao teny an-/sapa- 
tsapaha. 

CRURAL, ALE, adj. Amy ny fe. Le 
nerf— . Ny hoza-pe. 

CUBE, sm. 1* Sokera enin-dafy mitovy. 
Les dés ont la forme du—. Ny kodiakely 
dia 8okera enin-dafy mitovy. Mètre—. 
Metatra sokera enin-dafy mitovy. 2°— , 
Isa mifampitombo indroa, kioba. Ont 
vingt-cinq est le— de cinq. Dimy amby 
roapolo amby zato no dimy mifàmpU 
tombo indroa, no kioban' ny dimy. 

CUBER, va. t° Mandrefy amy uy meta- 
tra na amy ny dia sokera enin-dafy mito- 
vy. 2°— , Mampitombo indroa ny Isa 
anankiray. 

CUBIQUE, adj. \* Momba ny sokera 
enin-dafy mitovy. Défigure — . Miendri- 
tsokera enin-dafy mitovy. 2 # — , Mom- 
ba ny kioba. Cinq est la racine — de 
cent vingt-cinq. Dimy ny foto-Juo&an' 
ny dimy amby roapolo amby zato. 

CUBITUS, 8m Taolan-tsandry ambany 
sady anaty. 

CUCURBITACÊE, adj. f. et sf. pi. Ka- 
razan-java-maniry toy ny voatavo, ny 
voanketsihetsy, etc. 

CUEILLETTE, sf. Fiotazana. J'ai fait 
la— des pomnus. Efa nioty ny poma aho. 

CUEILLIR, va. Mioty, mitsongo. —des 
raisins. Mioty voaloboka. — des fleurs. 
Mioty, etc., voninkazo. 

Se cueillir, vpr. Otazana, tsongoina. 

CUILLER ou CUILLÈRE, sf. Sotro. 
Grande—. SoJrobe. — à soupe. Sotro 
lehibe. — à café. SoJron-kafé. — en ar- 
gent. Sotro vola. 

CUILLERÉE, sf. Eran' ny sotro, in- 
drain-tsotro. Prenez tous les matins une 
— de ce remède. Isotroy eran' ny sotro, 
etc., isa-maraina ity fanafody ity. 

CUIR, 8m. \* Hodi-biby matevina. L'âne 
a le —très épais. Matevinadia matevina 
ny hoditr' ampondra. 2* — , Hoditra na- 
lôna. — de vache. Hoditr' ombivavy 
nalôna. 



CUIRASSE, sf. Akanjo vy fiarovan-tra- 
tra. 

CUIRASSÉ, ÉB, p. et adj. t* Miakanjo 
vy. Cet homme est toujours — . Miakan- 
jo vy mandrakariva io lehilahy io. 2 # — , 
Mifono vy. Vaisseau—. Sambo mifo- 
no vy. 3 # fig. Miaritra fanesoana, tsy 
manana eritreiitra, tsy mahare_rohona, 
tsy mihontsina. 

CUIRASSER, va. 1 # Mampiakanjo vy. 
2 # —, Mamono vy. 

Se cuirasser, vpr. 1* Miakanjo vy. 2* 
fig. Mivonon-kiaritra. 

CUIRASSIER, s m. Miaramila miakan- 
jo vy. 

CUIRE, va. Mahandro, mitanika, man- 
doro. —du pain. Mahandro mofo. —de 
la chaux. Mandoro sokay. 

—, vn. 1* Andrahoina, tanehina, dorana. 
La viande cuit. Andrahoina, tanehi- 
na ny hena. Faire— dans l'eau. Mahan- 
dro, mitanika. La brique ne saurait 
— dans ce fourneau. Tsy azo dorana 
amin' io lafaoro io ny biriky tanimanga. 
2° fig. Mangirifiry, manaintaina. Les 
yeux me cuisent. Mangirifiry ny ma- 
soko. Trop gratter cuit, trop parler nuit. 
Hangirifiry izay lia haotra, ary izay De 
teny loatra ho voasingotry ny vavaoy. 
H lôc. En—. Manenina. Il lui en cuira. 
Hanenina izy. 

Se cuire, vpr. Andrahoina, tanehina, <Jo- 
rana. 

CUISANT, ANTE, adj. i" Mangirifiry, 
manaintaina, manaikitra. Cette brûlu- 
re me fait éprouver une douleur cuisan- 
te. Mangirifiry, etc. , ahy mafy io may io. 
Froid—. Hatsiaka manaikitra. 2° fig. 
Manindrona mafy. Il éprouve un re- 
mords—. Manindrona azy mafy ny ne- 
nina. 

CUISINE, sf. !• Lakozlna. Chef de— . Ta- 
len-daftoz/na. 2°— , Nahandro, faudra- 
hoana. Bonne—. Nahandro tsara. Fai- 
re la—. Mahandro. Il sait bien la—. 
Mahay mahandro izy. 

CUISINER, vn. Mahandro. 

CUISINIER, 1ÈRE, a. Mpahandro, 
mpanao lakozina. 

CUISSE, 8f. Fe. — de poulet. Fen'ako- 
ho. 

CUISSON, 8f. 1* Fandrahoana, fltane- 
hana, fandoroana, hamasaka, hamasaha- 
na, fahamasahana. Il manque à ce pain 
un peu de—. Tsy tsara masaka io mo- 
fo io. 2° fig, Fangiriflry, fanaiiWaina. 



Digitized by 



Google 



CUL 



— 191 - 



CUP 



CUISTRE, sm. Mpirehaka. 

CUIT, ITE, p. et adj. 1* Nandrahoina, 
voatanika, notanehina, voadotra. nodo- 
rana, masaka. Statue cuite. Sariolona 
voadotra. Mal — . Ratsy masaka, lozo- 
tra. H loe. A demi—. Mantoanto. Trop— 
et trop mou. — Mohaka, motraka. Riz 
trop — et trop mou. Vary mohaka. Ma- 
nioc trop — et trop mou. Mangahazo 
motraka. Trop— et fendillé. Haraka afo. 
Ces marmites en terre sont trop cuites 
et fendillées. Haraka afo ireo vilany 
tany ireo. 2 # fig. Avoir son pain—. Ma- 
nan-ko hanina. 

CUITE, sf. 1 # Fandoroana, dotra. 2.°—, In- 
dray mandoro. Toute la— de brique est 
perdue. Tsy vanona ny biriky indray 
nandoro. 

CUIVRE, *m. Varahina. —rouge. Vara- 
/ii-mena. Lingot de— rougo. Anja-bara- 
fii-mena. 

CUIVRÉ, &E, ad/.Mivolom-barahina. 
Teint—. Tarehy mivolombarahina. 

CUIVRER, va. Manao ankosobarahina. 

Se enivrer, vpr. Mivolom-barahina. 

CUL, sm. Vody. Le — d'une bouteille. 
Ny vody tavoahangy. Le — d'une poê- 
le. Ny iody lapoaîy. 

CULASSE, sf. Vody basy, — tafondro. 

CULBUTE, sf. 1° Tsimbadika. 2 ft — , Fa- 
halavoana, fahapotrahana, tianjerana. 
Faire la — . Lavo, potraka, mianjera; 
fig. miongana, resy an-tosika, lany ha- 
rena. 

CULBUTER, va. !• Mandavo, mamo- 
traka, manjera. 2 # fig. Mandresy an- 
tosika. Cette compagnie a culbuté tou- 
tes les compagnies rivales. Nandresy 
an-tosika ny kompany rehetra nifani- 
nana taminy izany kompany izany. 

—, vn. 1* Lavo, potraka, mianjera. Il fit 
un faux pas et culbuta du haut en bas 
de l'escalier. Tafintohina izy ka lavo, 
etc., nikodiadia tamy ny tohatra. 2° fig. 
Resy an-tosika, lany harena. Ce ban- 
quier a culbuté. Resy an-tosika, etc., 
io rapanao banky io. 

CUL-DE-JATTE, sm. Olona manda- 
dy, — mikisaka. 

CUL-DE-SAC, sm. Lilana tampina. 

CULINAIRE, adj. Momba ny nahan- 
dro. L'art — . Ny fahaizàna mahandro. 

CULMINANT, ANTE, ad/. Avo in- 
drindra. Le point — cilune chaîne de 
montagnes. Ny avo indrindra amy ny 
tendrombohitra mitandavana. 

CULOTTE, sf. 1° Pataloha halohalika. 



2 # fig. Cette femme porte—. Akohovavy 
maneno io vehivavy io. 

CULPABILITÉ, sf. Hamelohana, fa- 
hamelohana, hadisoana. On n'a pu prou- 
ver sa—. Tsy azo nohamarinina fa me- 
loka, diso izy. 

CULTE, sm. 1« Fanajana, fivavahana, 
fanompoana. Rendez à Dieu le— qui lui 
est dû. Ataovy amin' Andriamanitra ny 
fanajana, etc., izay tsy maintsv hatao 
aminy. Rejetez le — des idoles. Ario 
^ ny/anompoan-tsampy. Le — des chré- 
tiens. Ny fivavahan' ny kristiana. Chan- 
ger de—. Mifindra fivavahana. 2* fig. 
Fanajana. Il a pour sa mère un véri- 
table — . Manaja dia manaja an-dreni- 
ny izy. 

CULTIVABLE, adj. Azo asaina, azo 
volena. 

CULTIVATEUR, TRICE, s. Mpiasa 
tany, mpamboly. 

CULTIVÉ, ÉE, p. et adj. f Voasa, 
nasaina, voavoly, novolena. Terrain 
bien—. Tany voasa, etc., tsara. 2° fig. 
Nahita fianarana. C'est un esprit—. Olo- 
na nahita fianarana izy. 

CULTIVER, va, f Miasa tany, mam- 
boly. Il cultive bien son jardin. Asai- 
ny, voleny tsara ny tanimboliny. 2° 
fig. Mampiasa, milozoka mianatra. Il 
cultive tous les jours son esprit. Mam- 
piasa ny sainy isan' andro izy. Il culti- 
ve l'éloquence. Milozoka mianatra ny 
fahaiza-mandaha-teny izy. 3'—, Mitana, 
manamafy. — l'amitié de quelqu'un, ou 
— quelqu'un. Mitana, etc., ny flfanka- 
tiavana amin' olona anankiray. 

Se cultiver, vpr. Asaina, volena. 

CULTURE, sf. 1° Fiasan-tany, fambo- 
lena. La — rend le sol fertile. Ny fiasa- 
na ny tany no mahalonaka azy. La— du 
blé réussit près de la forôt. Vanona ny 
fambolena varim-bazaha any akai- 
kin' ny ala. 2* —, Voly, vary, etc. Mes 
cultures sont en bon état. Tsara ny toe- 
try ny voliko, etc. 3°— , Fiompiana. Il se 
livre à la— des abeilles. Miompy reni- 
tantely izy. 4° fig. Fampiasana, fianara- 
na. G'est'un esprit sans—. Olona tsy na- 
hita fianarana izy. 

CUMUL, sm. Fanaovana raharaha roa 
sosona. 

CUMULER, va. Manao raharaha roa 
sosona. 

CUPIDE, adj. Tia harena loatra, mati- 
matin-karena. 



Digitized by 



Google 



CUR 



— 192 — 



6ZA 



CUPIDITÉ, sf. Fitiavan-karena loatra. 

CURAGE, sm. Fandoaram-potaka. 

CURATELLE, sf. Fiahiana ny fana- 
nan' olona sasany, toy ny kamboty mbo- 
la tsy maoty, etc. 

CURATEUR, sm. Olona voatendrin* 
ny fanjakana mba hiahy ny fananan'olo- 
na sasany, toy ny kamboty mbola tsy 
maoty, etc. 

CURATIF, IVE, adj. Mahasitrana. 

— , sm. Fanafody mahasitrana. 

CURE* sf. 1° Fahasitranana. La — a été 
heureuse. Sitrana soa aman-tsara izy. 
Il n'a pas réussi dans cette — . Tsy na- 
homby mba hanisitrana azy izy. 2 # — , 
Fiangonana. 3 # — , Tranon'ny curé. 

CURÉ, sm. Protra miadidy fiangonana 
anankiray. 

CURE-DENT, sm. Pisokira-nify. 

CURÉE, sf. I* Anjara haza omena-ny 
alika. 2° fig. Etre âpre à la — . Matima- 
tin-karena, tia kely. 

CURE-OREILLE, sm. Fisokiran-tsofl- 
na. 

CURER, va. Mandoatra fotaka, misokitra. 
— un puits. Mandoatra fotaka amy ny 
fantsakana. —les oreilles. Miéohi-t&o- 
fina. 

Se curer, vpr. Misokitra. Il se cure les 
dents. M isofei-nify izy. 

GUREUR, sm. Mpandoa-potaka. 

CU RI AL, ALE, adj. Any ny curé. 

CURIEUSEMENT, adv. Amim-paha- 
lianana te-hizaha,-* te-hijery, — te-hihai- 
no , — ta-hahalala, etc. 

CURIEUX EUSE, ad;. {• Liana te- 
hizaha, — te-hijery, — te-hihaino, — ta- 
hahalala, etc. Il est — de nouvelles. Lia- 
na ta-hahalala Zava-baovao izy. Vous 
venez écouter à ma porte, vous êtes bien 
— . Mihaino eto am-baravarako hianao, 
Jiana te-hihaino loatra hianao izany. 
2* —, Mahate-hizaha, raahate-hijery, ma- 
hate-hihaino, mahagaga. C'est une mon- 
tre curieuse. Famantaranandro ma/ia- 
te-hizaha, mahate-hijêry, mahagaga 
Izany. 

— , s. Olona te-hizaha, — te-hijery, — te* 
hihaino, — ta-hahalala, etc. 

<- f sm. Ny mahagaga. Voici le — do l'af- 



faire. Ity no managaga amin* izany ra- 
haraha izany. 

CURIOSITÉ, sf. 1* Fahalianan-kizaha, 
— hijery, — hihaino, — hahalala, etc. Il 
eut la — de l'entendre. Lian-kihaino 
azy izy. 2 # —, Zavatra mahate-hizaha, 
— mahate-hijery, — mahate-hihaino, — 
mahagaga. 8a maison est pleine de cu- 
riosités. Feno zavatra mahate-hiza- 
ha, — mahate-hijery, — mahagaga ny 
tranony. 

CURSIF, ITE, adj. Faingana. fioritu- 
re eursive. Sora-painj/ana. v 

—, sf. Sora-paingana. 

CUTANÉ, ÉE, adj. Momba ny hoditra. 
Maladie cutanée. Aretin-koditra. 

CUVE, sf. Barika fandomana voalobo- 
ka,— labiera, etc. 

CUVÉE, sf. Eran' ny barika fandomana, 

CUVER, vn. Miketriketrika, mamorivo- 
ry. C'est du vin qui n'a point cuvé. Tsy 
niketriketrika, etc., io divay io. 

—, t?a.— son vin. Mampisava hamamoana 
amy ny torimaso. 

CUVETTE, sf. Tavin-drano. || loc. La— 
d'un baromètre. Ny vodin* ny fantsom- 
pitaratra amy ny barométra. 

CYCLE, sm. Fitsingerenana. 

CYCLONE, sm. tafio-drivotra. 

CYGNE, sm. Karazam-borona ohatry ny 
vorombe. 

CYLINDRE, sm. Kodiaran-dava. Il faut 
faire passer le— sur ces allées. Tokony 
hakodia ao amin'ireo arabe ireo ny fto- 
dtaran-daua. Il loc— pour moudre les 
cannes. Fangarinana, fanoianana. 

CYMBALE, sf. ÏÉipantsona. 

CYNIQUE, ad;. Miallkalika fanahy, ve- 
taveta. Homme—. Olona miallkalika 
fanahy, etc. Langage—. Teny vetaoeta 

CYNISME, sm. Fialikalikana, haveta« 
vetana. Le— de sa conduite est révoltant. 
Maharikoriko ny havetavetan' ny fiton- 
dran-tenany. 

CYPRÈS, 8m. Karazan-kazo famboly 
amy ny tokotany fandevenana. 

CYTISE, sm. Karazan-kazo madlnika* 

CZAR,sm.Anarana fanononana ny mpao* 
jakany Rosia. 

CZARINE, sf. Vadin*ny czar, 



Digitized by 



Google 



DAM 



— 103 — 



DAN 



D 



DAGUE, sf. Karazan-defom-pohy. 
DAHLIA, sm. Daliâ. 
DAIGNER, ta. Sitraka. Il n'a pas dai- 
gné me répondre. Tsy sitrany nyharaa- 
ly ahy. Voy. Plaire, v. imp. 
DAIM, sm. Karazam-biby dia mitovitovy 

amy ny serfla. 
DAIS, sm. \* Tataro. Autel surmonté 
d'un—, Otely misy tataro. 2 # — , Eloelo le- 
hibe Ûtondrana ny sakramenta masina. 
DALLAGE, sm. 1* Fandrafetana ngo- 
rodom-bato, fanaovana lampivato. 2 # — , 
Lampivato. Un beau—. Lampivato tsa- 
ra tarehy. 
DALLE, sf. Ngorodom bato, lampivato. 
Eglise pavée de dalles. Trano leglizy 
misy ngorodom-bato, etc. 
DALLER, va. Mandraûtra ngorodom- 
bato, manao lampivato. 
DAMAS, sm. Dama. 
DAMASSÉ, ÉE, ad}. Dama. Linge—. 

Lamba dama. 
— , sm. Lamba dama. 
DAMASSER, va. Manenona lamba da- 
ma. 
DAMASSURE, sf. Sora-damà. 
DAME, sf. {• Vehivavy manam-bady, ra- 
matoa, vehivavy. La— une telle. Rama- 
toa Ranona. Il est civil avec les dames. 
Mahay manaja ny vehivavy izy. 2 # — , 
Andriambavy. — de cœur. Andriamba- 
viri ny samamena. 3 # — , Ddma, vaton-dâ- 
ma, vaton-dâma mifanongoa. Jouer, aux 
dames. Manao dama, —touchée, —jouée. 
Raha voakasika ny vaton-dàma, dia tsy 
maintsy hampandehanina. 
DAME, int. E ! ehe I Mais, —, oui 1 E, 

izany tokoa ! O ! — , non 1 Ehe, tsia ! 
DAME-JEANNE, sf. Damizana. 
DAMER, va. I* Marapifanongoa vaton- 
dâma. 2* fig. —le pion à quelqu'un. 
Mandresy olona. 
DAMIER, sm. Ddma. 
DAMNABLE, adj. \* Mahavery man- 
drakizay. C'est un crime —, Heloka ma- 
havery mandrakizay izany. 2°—, Mam- 
pahita loza, ratsy izaitsizy. Maxime—. 
ïoto-kevltra mampahita loza, etc. Pro- 
jet—. Fûkasana ratsy izaitsizy. 



DAMNATION, sf. Fahaverezana man- 
drakizay. 

DAMNÉ, ÉE, adj. et s. t é Very, olom* 
bery. 2° fig. C'est son âme damnée. 
Manaiky azy an-jamba izy, na dia amy 
ny zavatra ratsy aza. 

DAMNER, va. {• Mahavery mandraki- 
zay, mamery— . Dieu damnera les pé- 
cheurs. Andriamanitra hahavery, ha" 
mery mandrakizay ny mpanota. Ce 
sont nos actions qui nous damnent. Ny 
ataontsika hiany no mahavery antsika 
mandrakizay. 2 # —, Manao ho very 
mandrakizay. Ils damnent tous ceux 
qui n'ont pas leur croyance. Afaon'izy 
ireo ho very mandrakizay izay rehe- 
tra tsy miray finoana aminy. 3 # fig. 
Mampijaly. Il a une femme qui le fait 
— . Manam-bady mampijaly azy izy. 

Se damner, vpr. Mamery tena mandra- 
kizay. 

DAMOISEAU, sm. Mpanangolangola 
ny vehivavy. 

DANDINEMENT, sm. Fidoiadola. 

DANDINER, vn. Midoladola. 

Se dandiner, vpr. Midoladola. 

DANGER, sm. Zavatra mahatahotra, 
— atahorana, —mampahita loza, — mam- 
pidi-doza, loza. Il est en — de mort. AT a* 
hatahotra, misy atahorana fa toa ho 
faty izy. Il y a du — à passer la rivière. 
Mahatahotra hiany ny mita ny renira- 
no. En ce moment il court un grand 
— . Mila hahita loza izy ankehitriny. Il 
a couru un grand — dans la dernière 
bataille. Saika nahita loza izy ta m y ny 
ady farany teo. S'exposer au—. Manaton- 
doza. Il est hors de — . kla-doza izy. 

DANGEREUSEMENT, ady. Mahata- 
hotra, mampiahiahy, mafy. Il est — ma* 
lade. Mampiahiahy nymarary, mara- 
ry mafy izy. 

DANGEREUX, SUSE, adj. Mahata- 
hotra, mampatahotra, atahorana, mam- 
pahita loza, mam pidi-doza, mamoheha- 
tra, mampiahiahy, mandoza. C'est un 
chemin—. Làlana mahatahotra, mam- 
patahotra izany. Il est — de naviguer 
sur cette mer. Mampahita loza, mam" 

13 



Digitized by 



Google 



DAR 



— 194 — 



DE 



pidi-doza, mamohehatra ny miantsam- 
l)o amin ity ranoraasina ity. C'est une 
blessure dangereuse Mampiahiahy io 
ratra io. C'est un homme—. Olona mam- 
piahiahy, mandoza izy. Liaisons dan- 
gereuses. Fifankatiavana mampahita 
loza, mampidï-doza, mamohehatra, 
mandoza. 

DANS, prêp. \ 6 Anaty, aoan amy. Le 

livre est — l'armoire. Ao anaty lalo- 
moara ny boky. L'épée lui est entrée 
bien avant — le corps. Niditra lalina tao 
anatiriny vatany ny sabatra. Il est — 
sa maison. Ao ari-tranony izy. Ce pas- 
sage est — ce livre. Ao anaty, amin 
10 boky io ireo teny ireo. Ils mouru- 
rent tous — l'année. Maty tao anatin' 
ny taona izy rehetra. Il devient très 
habile — cette science, Mandroso dia 
mandroso amin' izany fahaizana izany 
izy. || (oc. Vivre — l'oisiveté. Midonana- 
ka\ Il est— la misère, Mahantra izy. Il est 
— un grand embarras. Sahirana dia sa- 
hîrana izy. 2**—, Raha afaka. Je revien- 
drai— un an. llivcrina aho raha afaka 
herintaona. 
DANSANT, ANTBÎ, adj. Matnpandi- 

by. Air—, ilira mnmpandihy. 
DANSE, sf. Dihy, danisé, fandihy. Il y 
eut des danses à cette fôte. Nisy dihy 
tannin' izany fety izany. —européenne. 
Danisé. Il a une — aisée. Mahay man- 
dihy izy. 
DANSER, vn. I* Mandihy, manao da- 
nisé. — sur la corde. Mandihy ambo- 
ny mahazaka. 2° fig. Ne savoir sur quel 
pied—- Misalasala, sanganehana, miroa- 
hana. 
DANSEUR, EUSE, s. Mpandihy, mpa- 

nao danisé. 
DARD, sm. t û Longy. tancer urt— . Ma- 
nipy longy. 2°— , Motiny. Le — delà 
guêpe. Ny motin ny takolapanenitra. 
3° fig. Teny manindrona. 
DARDER, va. I" Manindrona. —une 
baleine. Manindrona trozona. 2°— , 
Manipy, mandefa. — ffn poignard. il/a- 
•nipy ïufom-pohy. L'abeille darde son 
aiguillon. Mandefa ny motiny ny reni- 
tanlely. 3" fig. Mandefa. Le soleil darde 
ses rayons. Mandefa ny tsirim-pahaza- 
vany ny masuandro. 
DARTRE, sf. Aretin-koditratoynyana- 
kandro, kimavo, holamena. — farineuse. 
KUnavOé —qui annonce la lèpre, //o- 
lamena. 
DARTREUX, EUSE, adj. et s. 1- Ma- 



rarin' ny aretin-koditra toy ny anakandfo, 
etc., anakandroina. 2°— , Momba ny ana- 
kandro, etc. 
DATE, sf. t° AnJro. La lettre n'a pas 
de—. Tsy misy andro ny taratasy. 2-—, 
Andro nisehoan-javalra. On ne connaît 
pas la — de cet événement. Tsy fanta- 
tra ny andro nisehoan' izany. 4* fig* 
Amitié d'ancienne—, de nouvelle—. Fi- 
sakaizana ela, — vaovaa. 
DATER, ta. Manisy andro. —une let- 
tre. Manisy andro amy ny taratasy. 
— y vn. t*Manomboka, miantomboka. Cet- 
te affaire date d'hier. Nanomboka, 
niantomboka omaly izany raharaha 
izany. 2 # — , Malaza. Cet événement da- 
te dans ma vie. Malaza amy ny andro 
niainako izany zavatra izany. 
Se dater, vpr. Asiana andro, 
DATTE, sf. Voan' antrendry. 
DATTIER, sm. Fototr' antrendry. 
DATURA, sm. Ramiary. 
DAUBE, sf. Ladobo. 
DAUBER, ta. 1° Manao ladobo. 2 # — f 
Mamely totohondry, mandoboka — . 3" 
fig. Manaraby, manaratsy. 
Se dauber, vpr. Mifamely totohondry. 
DAUPHIN, sm. 1° Hazandrano lehibe 
mitovitovy amy ny lambon-drano. 2 a — , 
Zanaka lahimatoan' ny ropanjakany 
Frantsa fahiny. 
DAVANTAGE, adv. !• Bebe kokorf, 
kokoa. Demain je vous en dirai—. Ra- 
hampitso aho hilaza bebe hohoa ami-» 
nao. Cela me plaiÊ— . Tiako kokoa iza- 
ny. 2°— , Intsony. Ne restez pas—. Azd 
miatoato intsony. 
DAVIER, sm. Tandra fanala-nify. 
DE, prêp. 1° N', ny. La maison— mon pè- 
re. Ny tranon' ikaky. La bourse— Paul. 
Ny kitapony Paoly. Le roi de France. Ny 
mpanjakan?/ Frantsa. Il est aimé — tout 
le mond/ï. Vian' ny olon-drehetra izy, 
2°— , Amy, ao an-, an-, any, vao. L'un 
d'entre eux. Ny anankiray amin' 
ireo. Les gens — la maison. Ny olona 
ao an-trano. Faire entrer quelqu'un— 
force. Mampiditra olona a?ï-kery. Il 
vient— la campagne. Avy any an-tsaha 
izy. Il vient— sortir* Vao nivoaka teo 
izy. Il sort— prison. Afaka amy ny trano- 
maizina izy. 3°— , Ilatrany, hatramy. Il 
est allé— Paris à Rome. Nandeha Ziafra- 
ny Parlsy ka hatrany Roma izy. Du mi- 
tin au soir. Hatramy ny maraina ka ha- 
tramy ny hariva. Je n'ai jamais— ma vitf 



Digitized by 



Google 



Î)EB 



1(55- 



faÊB 



ressenti une aussi grande joie. Tsy mbo- 
la nahita hafaliana lehibe taiiaka izany 
aho hatramy ny nahavakian' ny voama- 
soko. 4°— , Momba, anisa, araka, ho, for- 
me relative, infinitif, régime direct, etc. 
Cours d'histoire. Fampianarana momba 
ny tantara. Je suis— vos amis. Aniaan' 
ny sakaizanao aho. — ^l'aveu de tout le 
monde. Araka ny hevitry ny be sy ny 
inaro. Il a— quoi manger. Manan-/<o ha- 
nina izy. Mangez—cette soupe. Ihinano 
ity lasopy ity. Dites-lui— venir. Asaovy 
rnankaty izy. Boire— l'eau. Misotro ra- 
tio. Maagôr du pain. Homa-wo/b. || lue. 
Cuillère d'or. Sotro volamena. Homme 
— cœur. Olona mahery fo. Il est âgé- 
trente ans. Telopolo taona izy. Partir- 
nuit. Miainga alina. —jour en jour. Isan' 
andro. —cinq ans on cinq ans. Isan-di- 
my taona. Aller— maison eri maison. Mi- 
tetytrano. Parler— quelqu'un. Miresaka 
olona. Craindre— mourir. Matahotra ny 
ho faty. 

DÉ, émA* Fanosehana, ledé. 2 # — , Kodia- 
kely. Jouer aux dés. Mariao kodiakely. 

DÉBÂCLE, sf. 1° Fivakian' ny ranoman- 
dryamy ny renirario. La rivière groâsit, 
il faut sô préparer à la—, Mitombo ny 
renirano, fa tdkony ho vaky ny rano- 
maiidry. 2» fig. Faharavana. Il y a eu 
—dans sa fortune. Rava ny hareny. 

DÉBALLAGE, sm. Famborahana en- 
tana. 

ÈÉBALLÉR, va. Mamboraka. —des 
marchandises. Mamboraka entam-ba- 
rotra. 

^DÉBANDADE, sf. Fipariahana, fipari- 
tabana, fisafotofotoana, fikorontanana. 
Lessoldats s'enfuirent à la— . Nandositra 
n ipariaka, niparitaka njr miarairtila. Il a 
laissé tout à la—, Navelany hisafotofoto, 
hikorontârtd ny zavatra rehetra. 

DÉBANDBMENT, sm. Fipariahana, 
fiparitahana. 

DÉBANDER, va. f Xfamaha fehy. Dé- 
bandez cette plaie. Vahao io fehim-pery 
io. 2 # — *. Manaketraka. Débande» l'arc. 
Ketraho ny tsipfkd. 

8e débander, vpr. {• Mâmaha. Déban- 
dez-vous les yeux. Vahao ny tampi-ma- 
sonao. 2°— , Mihaketraka. L'arc s'est 
débandé. Nihakctraka ny tsipfka. 3°— , 
Mipariaka, miparitaka. L'armée s'est dé- 
bandée. Nipariaka, niparitaka ny 
tniaramila. 4° fig. Be — l'esprit. Manala 
fcaéatra ny sainy. 



BÉBARBOUILLER, va. Manasa ta-: 
van' olona. —un enfant. Manasa tavan+ 
jaza kely. 

Se débarbouiller, vpr. Manasa tavâ. 

DÉBARCADÈRE, «m. Fitodian-daka- 
na, — tsalopy. 

DÉBARQUÉ, ÉE, adj. et s. frafoka* 
tra aû-tanety, tonga. Voici un nouveau 
— . Itsiana olona vao tàfakalra an-la- 
nëty, vao tùnga. 

DÉBARQUEMENT 1 , sm. Fiakarànd 
an-taUety, fampakaraoa olona na enta- 
na an-tanety. Dos troupes de — . Mia- 
ramila ampakarina an-tanety mba 
hiadyt 

DÉBARQUER, va. Mampakatra an- 
tanety. —les passagers. Mampakatra 
an-tanety ny mpiantsambo. —des mar- 
chandises. Mampakatra entam-baro- 
tra an-tanety. 

— i vn. Miakatra ân-tanety. Il débarqui 
en Angleterre. Niakatra an-tanety ta- 
ny Englanda izy. 

DÉBARRAS, sm. Fahafahana amy ny 
fahasahiranana. 

DÉBARRASSÉ, ÉE, p. et adj. !•' 
Voasava, nosavana, nesorina, nalana. 
2* fig. Afaka. —de tout souci. A/a-ka* 
ratsaka, afaka ahiahy. 

DÉBARRASSER, va. I 4 Misavë, mâ-s 
nesotra, manala* —le chemin. Misava 
lâlana. Débarrasse^ ce soldat de son 
bagage. Esory ny eritana amin' io mia- 
ramila io, alao ontana io miaramila io. 
2- fig. Manafaka. —quelqu'un d'une 
mauvaise affaire. Manafaka olona amy 
ny raharaha sarotra. 

Se débarrasser, vpr. Afaka. Il s'est dé-* 
barrasse des importuns. Afaka tara/ 
ny olona nanahirana azy izy. 

DÉBAT, sm. f Fanditra, iifandirana. 
J'ai apaisé le—. Nampitsahatra ny fi- 
fândirana aho. 2*—, Fandinihana, ady 
hevitra. Le conseil a commencé ses 
débats. Vao mandinïka, vao miady 
heviitra ny mpanolo-tsaina. 

DÉBÂTER, va. Manesotra laSel? frfme*- 
trahana entana. 

DÉBATTRE, va. Maridinika, rrfiady 
hevitra. Ils débattent une question dif- 
ficile. Mandinika zava-tsarotra, mia- 
dy hevitra amy ny zava-tsarotra anan-* 
kiray izy ireo. 

Se débattre, up^vMitofokofoka, ttitsipa-' 
tsipaka, mihavatravatra, mihoalahoah*, 
mioitroitra. La poule se débattait entre 



Digitized by 



Google 



DEB 



— I9G 



DEB 



ses mains. Nikofokofoka, nitsipatsipa- 
ka tao an-tànany ny akoho. Le bœuf 
se débattait. Nihavatravatra, nihoa- 
lahoala ny omby. Il s'est longtemps 
débattu contre les gardes qui l'ont ar- 
rêté. Nioitroitra ela izy mba hanohitra 
ireo mpiambina nisambotra azy. 
DÉBATTU, UE, p. et adj. Voadini- 
ka, nodinihina, niadian-kevitra, iadia- 
na, ifandirana, ifanolanana. C'est une 
question débattue. Zavatra iadiana, 
ifandirana, ifanolanana izany. 
DÉBAUCHE, sf. 1* Tsy fahalalana feira 
amy ny hanina sy ny fisotro, hamamoa- 
na."2 a — , Fahalotoana, fljangajangana. Il 
est plongé dans la—. Milentika ao ana- 
tin' ny fahalotoana, etc., izy. 
DÉBAUCHÉ, ÉE, ad;, et s. 1° Mpile- 
tra, mpimamo, mpiboboka. 2° — , Karan- 
dahy, karam-bavy, angatra, akangavavy. 
DÉBAUCHER, t?a. 1° Mitarika amy ny 
ratsy, manera, manangy. Les mauvaises 
compagnies l'ont débauché. Ny sakaiza 
ratsy no mfarifca azy ho amy ny ratsy. 
Voy. Corrompre. 2°— , Mamoky, manome 
fo. — un ouvrier de son travail. Mamo- 
ky, etc., olona mba tsy hiasa. 
Se débaucher, vpr. 1° Miharatsy, man- 
jary karan-dahy, manjary karam-bavy. 
2* — , Manary andro foana. 
DÉBAUCHEUR, EUSE, s. Mpitarika 

amy ny ratsy, mpanera, mpanangy. 
DÉBILE, adj. Osa, reraka, mihozango- 
zana, malemy. Le malade est encore—. 
Mbola osa, reraka', mikozangozana ny 
marary. Enfant—. Zaza kely mihozan- 
gozana. Il a l'estomac — . Malemy ny 
ambavafôny. 
DÉBILITANT, ANTE, adj. Mahosa, 
mahareraka, mahatemy. Nourriture dé- 
bilitante. Hanina mahosa, etc. 
DÉBILITATION, sf. Fahosana, faha- 

rerahana, fahalemena. 
DÉBILITÉ, sf. Fahosana, fahareraba- 

na, fahalemena. 
DÉBILITER, va. Mahosa, mampahosa, 
mahareraka, mahalemy, mampihena. Ce- 
la débilite l'estomac. Mampahalemy ny 
ambavafô izany. Cela débilite la vue. 
Mampihena ny fahiratana izany. Voy. 
Affaiblir. 
Se débiliter, vpr. Mihaosa, mi ha reraka, 

mihalemy. 
DÉBIT, sm. 1* Fanatsinjarana, fahala- 
fosana. 2«— , Fandaminana ny famakian- 
kaio. 3 B fig. Fanononana, iilazana. 



DÉBITANT, ANTE, s Mpivarotra, 

mpanatsinjara. 
DÉBITER, va. \* Manatsinjara, maha- 
iaro. Ce marchand débite beaucoup d'in- 
diennes. Io mpivarotra io manatsinja- 
ra, etc., zandiana botsaka. .2°-— , Manda- 
mina famakian-kazo. Co menuisier sait 
bien— le bois. Iompandrafltra io mahay 
mandaminany famakian-kazo. 3» fig. 
Manonona, milaza. Il abien débité son dis- 
cours. Nanonona, nilaza mazava ny 
laha-teniny izy.— des mensonges. Milaza 
lainga. 
Se débiter, vpr. Tsinjaraina, lafo. 
DÉBITEUR, EUSE, s. Mpilaza.— de 

sornettes. Mpilaza angano. 
DÉBITEUR, TRICE, s. Mpitrosa, olo- 
na ananana vola. — insolvable. Mpitro- 
sa tsy mahaloa. Il est mon—. Olona 
ananako vola izy. 
DÉBLAI, sm. l°Fanesoran-tanyn a zava- 
tra hafa. 2 # — , Tany nesorina, tain-tany. 
DÉBLATÉRER, vn. Mikamentsona, 
mikafara. Il a passé deux heures à— con- 
tre moi. Nikamentsona, etc., ahynan- 
dritra ny adim-pamantaranandro/oaizy. 
BÉBLATER, va. Manesotra tany na 
" zavatra hafa. —un emplacement. Mane- 
sotra tany na zavatra hafa amy ny 
tokotany. 
DÉBLOQUER, va. Mandroaka ny mpa- 

nao fahirano. 
DÉBOIRE, sm. Alahclo, fahasabirana- 
na. Il éprouve beaucoup de déboires. 
Maro zavatra mampalahelo, manahi- 
rana azy izy. 
DÉBOISEMENT, sm. Famonoana ala. 
DÉBOISER, va. Mamono ala. 
DÉBOÎTEMENT, sm. Fîpitsohana, fio- 

retana. 
DÉBOÎTER, va. 1* Manapitsoka, mam- 
pioritra. —un os. Manapitsoka, etc., 
taolana. 2 # — , Manatsoaka. —un pied de 
la table. Manatsoaka tongo-databatra 
anankiray. 
Se béboîter, vpr. [• Mipitsoka, mioritra, 
2°— , Mitsoaka. La table se déboîte. Mi' 
tsoaha ny latabatra. 
DÉBONDER, ta. Manokatra tsentsim- 
barika, — vavahadindrano. — un ton- 
neau. Manokatra tsentsim-barika. — 
un étang. Manokatra vavahadin-dra- 
no amy ny kamory. 
—, vn. Mibororoaka. L'eau a- débondé. 
Nibororoaha ny rano. 



Digitized by 



Google 



DEB 



— 197 ^- 



DEB 



S© débonder, vpr. Mibororoaka. L'é- 
tang s'est débondé. Nibororoaka ny ka- 
mory. 

DÉBONNAIRE, adj. Mpiasabe, olom- 

be, rainazy. 
DÉBORDÉ, ÉE, adj. Karan-dahy, ka- 

ram-bavy, akangavavy. 

DÉBORDEMENT, sm. f Fahatondra- 
bana. Le — du fleuve a renversé beau- 
coup de maisons. Ny fahatondrahan % 
ny ony nanjera trano betsaka. 2* fig. 
Fibosesika. Le — des barbares. Ny fi- 
bosesiky ny baribariana. 3°— , Habctsa- 
hana. Quel — de paroles! Habetsahan- 
teny re izany ! 4*—, Faharatsiana. Le 

— des mœurs était à son comble.- Ni- 
hoa-pampana ny faharatsian ny fiton- 
dran-tenan" ny olona. 

DÉBORDER, ra. f Mihoalra. Cette 
pierre déborde l'autre. Mihoalra ny na- 
many io vato io. 2 # — , Manesotra sisina. 

— une robe. Manesotra sism-j ipo. 

— , vn. 1° Tondraka, mihoalra. La rivière 
déborde. Tondraka, etc., ny renirano. 
La doublure déborde. Mihoatra ny da- 
bolera. 2» fig. Mibosesika. Les malheu- 
reux débordent dans cette ville. Mibose- 
sika amin' ity tanâna ity ny mahantra. 

Se déborder, vpr. Tondraka. 

DÉBOTTER, va. Manala baoly. 

Se débotter, vpr. Miala baoty. 

DÉBOUCHÉ, sm. 1° Lâlana fivoahana, 
làlana fialana. Le — est fermé. Mitam- 
pina ny làlana fivoahana, etc. 2* fig. 
Fahalafosana. Les indiennes ont ici un 
excellent—, Lafo ny zandiana aty. 3°— , 
Fialana. Je ne vois aucun— pour me tirer 
d'affaire. Tsy hitako izay hialako amin' 
izany raharaha sarotra izany. 

DÊBOUCHEMENT, sm. f Fanalana 
tsentsina. Le — du tuyau est impossible. 
Tsy azo atana ny tsentsina ao amy ny 
fantsona. 2°— , Làlana fivoahana, lâlana 
fialana. Nous arrivons au— de la vallée. 
Efa mby amy ny làlana ivoahana, la- 
lana amy ny lohasaha isika. 

DÉBOUCHER, va. f Manala tsentsi- 
na. — une bouteille. Manala tsentsin- 
tavoahangy. 2*— , Manala tampina. —un 
chemin. Manala /ampin-dalana. 

— ,rn. Mivoaka, miafara. L'armée débou- 
cha alors dans la plaine. Tamin' izay ny 
miaramila dia nivoaka nankao amy ny 
tany lemaka. Ce canal débouche dans 
une rivière. Miafara amy ny renirano 
anankiray io lakan-drano io. 



Se déboucher, vpr. Miala tsentsina. 

DÉBOUCLER, va. f Mamaha fampoe- 
hanar —un ceinturon. Mamaha fampoe- 
liana amy ny fehikibo. 2°— , Manatsotra. 

— des cheveux. Manatsotra volon-doha. 
Se déboucler, vpr. {• Mivaha. 2 # — , Mi- 

tsotra. 

DÉBOURSER, va. f Mandoa-potaka. 

— un étang. Mandoa-potaka amy ny 
kamory. 2°— , Mitarika hiala amy ny fo- 
taka. — une charrette. Mitarika sarety 
hiala amy ny folaka. 

DÉBOURRÉ, ÉE, adj. I 8 Nalan-toto- 

vory. I 9 fig. Nihahendry. 
DÉBOURRER, ra. I* Ma*ala totovory. 

— un fusil. Manala totovorim-basy. 2° 
fig. Mampahondry.— un enfant. Mampa- 
hendry zaza kely. 

DÉBOURSÉ, sm. Ny lany. Il est ren- 
tré dans ses déboursés. Nahonitra ny 
laniny izy. 

DÉBOURSER, va. Mandany. Il a dé- 
boursé cent piastres pour acheter un che- 
val. Nandany ariary zato nividianany 
soavaly izy. 

DEBOUT, ad y. Am-pitsanganana, am-pi- 
joroana. Il était—. Nitsangana, nijoro 
izy. Mettez ce tonneau—. Atsangano, 
ajoroy iobarika io. Le malade se por- 
te mieux, il est—. Efa tsaratsara kokoa 
ny marary, ka mahatsangana. Un pan 
de muraille était seul resté — . Ni- 
sy lafln-drindrina anankiray sisanitean- 
gana tao. Dormir — . Matory am-pitsan- 
ganana. || toc. Conte à dormir—, Anga- 
no mahadikidiky. Nous avions le vent — . 
Notohain' ny rivotra izahay. 

Debout ! int. Mitsangâna ! miaréna t 
mifohazal 

DÉBOUTER, va. Manda tenin' olona 
eo am-pitsarana. Il a été débouté de sa 
demande. Nolavina teo am-pitsarana 
ny leny nataony. 

DÉBOUTONNÉ, ÉE, p. et adj. f Voa- 
vaha, novahana, mivaha. 2° fig. Rire à 
ventre — . Toran' ny hehy. 

DÉBOUTONNER, va. Mamaha boko- 
tra. —son habit. Mamalia bokotrany 
akanjony. 

Se déboutonner, vpr. 1° Mivaha. Mon 
habit s'est déboutonné. Nivaha ny bo- 
kotr' akanjoko. 2° fig. Mamboraka ny ao 
am-po. Se — avec ses amis. Mambora- 
ka ny ao am-pony amy ny sakaizany. 

DÉBRAILLÉ, ÉE, adj. Mihanjavata* 
na, ratsy fitafy. 



Digitized by 



Google 



DEB 



— 198 — 



BEC 



PÉBRAILLER (SE), vpr. Mihanja 
vatana, ratsy lilafy. 

DÉBRIDER, ta. Manala lamborldy. 

Sans débrider, loo. adv. Tsy ankijano- 
na, tsy miatoato. Il a travaillé dix heures 
sans— . Niasa adim-pamantaranandro fo- 
lo tsy anhijanona, etc., izy. 

DEBRIS, sm 1° Tapatapa-javatra, va- 
Icin-javatra, vorotra..., sisa. Des — de 
planches. Tapafapa-kazoflsaka. Des— de 
. bouteille. Va/tùi-tavoahangy. Les-^d'u- 
ne statue. Ny t>afciua/un-tsariolona. 
Les— d'un naviro. Ny raJjioaain-tsambo. 
Des— de nattes. Voro tsihy. Les— d'un 
édilice qui vient de s'écrouler. Ny sisa 
tamyny tnano nianjera. Les — d'un repas. 
JS T y sisa tsy lany tao amy ny fihinana- 
na. 2° fig. Hany sisa, sisa. Les — d'une 
grande famille. Ny hany sisa tarny ny 
iianakaviana malaza. Les— d'une armée. 
Ny sisa tsy maty tany an-tafika. Les— 
d'une fortune. Ny Caréna sisa. 

PÉBROUILLEMENT, sm. f Fan- 
dantoana, fanalana olana, fandaminaqa, 
fandaharanâ. 2° fig. Fanazavana. 

DEBROUILLER, va. 1° Mandanto. 
manala olana» mandamina, raandaha- 
tra. —du ftl. Mandanto, manala ola- 
na taretra. —des papiers. Mandami- 
na, mandahatra taratasy. 2° fig. Ma- 
.nazava, mandamina, mandahatra. — 
une affaire. Manazava, etc., raharaha. 

Se débrouiller, vpr. \ 9 Mihamaiava, 
milanqina, milahatra; 2° — , Mahay, ma- 
bomby. Cet ouvrier sait se—. Mahay, 
mnhomby tsara io mpiasa io. 

pÉBUSQUEMENT, sm. 1° Famoaha- 
na. 2 -^j Fandroaljana, fampialana. 

DÉBUSQUER, ra. 1° Mamoaka. —le 
' sanglier. 'Afamoaka ny lambo. 2°— , 
Mandroaka, mampiala. — l'ennemi d' 
une montagne. Mandroaka, mampia- 
la ny fahavalo amy ny tendrombohitra 
anankiray. 3* fig. Mandresy an-tosika. 
Il était le favori du prince, un nouveau 
venu l'a débusqué. Tian' ny mpanjaka 
tokba izy, fa nisy anankiray vào tonga 
nandrcsy an-tosiha azy. 
pÉBUT, sm. Fiandohana, fiantomboha- 
na, fanombohana, voalohany. Au— de 
la maladie. Tâmy ny niandohana, nian- 
tombohan' ny aretina. Il n'en est pas 
à son—. Tsy ^ao miantomboka, ma- 
nomboka izy. Il a réussi dès le—. 
Nahomby tsara hatramy ny voalohany 
jzy. Voy. Commencement, 



DÉBUTANT, ANTE, s. Yao manom«- 
boka, vaovao, zazavao. 

DÉBUTER, vn. Vao manomboka, mian- 
tomboka. Il débute dans l'imprimerie. 
Vao manomboka manao printy izy. 
Il a bien débuté dans son emploi. Tsa- 
ra ny niantoynbohany tamy ny rahara- 
-hany. 

DEÇÀ, prép. Aty. En— de... Aty atsina- 
nana, aty andrelana, etc. Il reste en — du 
Mangoro. Mitoetra a/j/andre/anyMan- 
goro izy. 

DÉCACHETER, ra. Manokatra. On a 
décacheté ma lettre. Nosokafana ny ta- 
rais i ko. 

Se décacheter, vpr. Misokatra ho azy. 

DÉCADENCE, sf. Fiharatsiana, Urona* 
na, Uhenâna, fandrorona. Les mœurs 
sont en—. Miharatsy ny fUondran-te- 
nan' ny olona, L'État est en — . Mihara- 
tsy ny fanjakana. Son talent oratoire 
est en—. Mihena, mandrorona ny fa- 
haizany mandaha-teny. 

DÉCAGONE, ad}, et sm. Zavatra folo 
zoro sady folo lafy. 

DÊQAGRAMME, sm. Folo grama. 

DÉCAISSER, ra. Manesotra amy ny 
kesika.— des marchandises. Manesotra 
entam-barotra, amy ny kesika. 

DÉCALITRE, sm. Impolon'uy tavoa- 
hangy laposety. 

DÉCALOGUE, sm- Ny didy folon'An- 
driamanitra! 

DÉCALQUER, va. Mamindrasary amy 
ny taratasy na zavatra hafa. 

DÉCAMÈTRE, sm. Folo melatra. 

DÉCAMPEMENT, sm. Fifindrana lo- 
by,— lasy. 

DÉCAMPER, vn. l° Mifîndratoby, mi? 
tiudra lasy. L'armée fut obligée de—. 
Hery ?iifindra toby, etc., ny tafikai 2" 
fig. Mandositra. Le locataire a décampé. 
Nandosilra ny mpanofa trano. 

DÉCAPITATION, sf. Fanapahan-do- 
ha." 

DÉCAPITA, ÉE, p. adj. et s. {• Voa- 
tapa-doha, notapahin-doha. %* fig. Voa- 
taingo, uotaingosana. 

DÉCAPITER^ fa. I* Manapa-doha. 2* 
fig. Mitaiugo. Décapitez ce caféier. Tain^ 
yosy io kafé ip. 

DÉCARRELER, ra. Manala ngoro-» 
dcm-batu na ngorcdcn-tanimnga, man^ 
drava lampivato. 

PÉCÉDÉ, Éïj, o,dj. et s. Maty. 



Digitized by 



Google 



8 le J 



DEC 



— 199 — 



DEC 



DÉCÉDER, un. Maty, mody mandry, 
miamboho. Voy. Moiur. 

DÉCÉLEMENT, sm. Fanambarana. 

DÉCELER, va. 1° Manambara, marna- 
ky. — un crime. Manambara, etc., he- 
loka be vava. 2* fig. Mampiseho, manam- 
bara, roamaky. Son embarras décela son 
crime. Ny flvakavakany no nampiseho 
etc., ny heloka nataony 

Se déceler, vpr. Miseho. Sa science se 
décelait en parlant. Niseho ny fahaiza- 
ny tamy ny izy niteny. 

DÉCEMBRE, sm. Volana faharoa am- 
by ny iolo amy ny volana vazaha, de- 
sembra. < 

DÉCEMMENT, adv. Araka ny mety. Il 
est habillé—. Mitafyara/ra ny mety izy. 

DÉCENCE, sf. Petezana, fahamaotonana. 

DÉCENNAL, ALE, adj. Maharitra 
folo taona, miverina isam-polo taona. 

DÉCENT, ENTE, adj. Mety, maotona. 
Habits décents. Fitafiana mety. Cette 
femme a un maintien — . Maotona ny 
toetr' io vehivavy io. 

DÉCEPTION, sf. Hasodéka, hadisoan- 
kevitra. 

DÉCERCLER, va. Manala fehim-ba- 
rika. 

Se décercler, vpr. Miala fehy. 

DÉCERNER, va. 1° Manome. —des 
honneurs, des prix. Manome vonina- 
hitra, — valisoa. 2»— , Mandidy. — une 
contrainte par corps. Mandidy mba hi- 
sambotra olona. 3 # fig. C'est à jui qu'on 
a décerné la palme. Izy no nantsoina 
ho nandresy tamy ny ftfaninanana. 

DÉCÈS, 8 m. Fahafatesana. Après son 
— . Taorian' ny nahafatesany. 

DÉCEVOIR, va. Manodôka, mahadiso 
hevitra. Son mensonge m'a déçu. Na- 
nodôka, etc., ahy ny lainga nataony. 

Se décevoir, vpr. Voasodôka, diso he- 
vitra. Mon esprit s'était déçu. Voaso- 
dôka ny saiko, diso hevitra alio. 

DÉCHAÎNEMENT, sm. 1° Fifbfofofo. 
2* — , Fisafoaka, fitroatra. 

DÉCHAÎNER, va. 1* Mamaha gadra. 
2* fig. Mamoky, manambosy, manome 
fo. Il a déchaîné le peuple contre moi. 
Namoky, etc., ny vahoaka hanohitra 
ahy izy. 

Se déchaîner, vpr. l*Afa-gadra. Le 
chien s'est déchaîné. Afa-gadrany alika. 
2* fig. Mifofofofo. Les vents se déchaî- 
nèrent sur la mer. Nifofofofo teny am- 
bonin' ny ranomasina ny rivotra. 3*— , 



Misafoaka, mitroatra. Les matelots se 
sont déchaînée contre le capitaine. Ni- 
safoaka, etc., tamy ny kapiteny ny ma- 
tilô. 

DÉCHARGE, sf. f Fanalana o.ntana, 
fanesorana entana. 2* fig. Kanafahana. 
Lee témoins ont parlé a votre — . Nilaza 
izay hahafaka anao ny vavolorabelona. 
3 a — , Reré. J'ai entendu une —d'artil- 
lerie. Reko ny tafondro natao reré. 4°— , 
Fametrahan-javatra, fanarian-javalra, U- 
voahana, vody tatatra. Un tuyau de — . 
Fantsona /?uoa/tan-drano. 

DÉCHARGEMENT, sm. Fanalana en- 
tana, fanesorana — . 

DÉCHARGER, va. !• Manala entana, 
manesotra entana. — des marchandises. 
Manala, etc., c/i/am-barotra. —un na- 
vire. Manala entana, etc., amy ny 
sambo. 2* fig. Manafaka. — le peuple 
d'une corvée. Manafaka ny vahoaka 
amy ny fanompoana anankiray. Je l'ai 
déchargé de ce soin. Nanafaka azy ta- 
min* izany raharaha izany aho. Les té- 
moins ont déchargé l'accusé. Nilaza izay 
hahafaka ny voampanga ny vavolombelo- 
na. 3 # — , Mamoaka, mamboraka, manam- 
bara. Il a déchargé son cœur. Namoa* 
ka, etc., ny ao ara-pony izy. |J toc — sa 
conscience. Miala nenina. 4*—, Mandefa, 
manapoaka, manala faham-basy, mane- 
sotra — . Déchargez lo fusil. Alefaso, 
apoahy ny basy, alao, e$ory ny faham- 
basy. h —, Mandaboka, manjezika, man- 
jera, manonta. — nn coup de bâton sur 
quelqu'un. Mandaboka, etc., tohina 
olona. 

Se décharger, vpr. 1* Marne traka en- 
tana. 2" fig. Mametraka, manankina, 
mamindra. Il s'est déchargé sur moi de 
l'instruction de ses enfants. Mametra- 
ka, nanankina tamiko ny fampianara- 
na ny zanany izy. Il s'est déchargé de sa 
faute sur moi. Namindra voina tami- 
ko izy. S°— , Mizotra, mankftny. Le ruis- 
seau se décharge dans la rivière. Mizo- 
tra, etc., any amy ny renirano ny sakeli- 
drano. 

DÉCHARGEUR, sm. Mpanala entana. 

DÉCHARNÉ, ÉE, adj. l a Afa-nofo, ha- . 
ringariny. Os — . Taolana afa-nofo, etc., 
taolam-potsy. 2* — , Kaozatra, kangoaza, 
mirikarika. Ce malade est tout—, Kao- 
zatra, kangoaza io marary io, mirika- 
rika ny taolan' io marary io. 

DÉCHARNER, va. l°Manendakanofo. 
2°— , Mankahia,mahakaozatra, mabakan- 



Digitized by 



Google 



DEC 



— 200 — 



DEC 



goàza, mampirikarika. La fièvre la dé- 
charnéo. Ny tazo no nankahia, naha- 
kaozatra, nahakangoaza azy, nampi- 
rikarika ny taolany. 

DÉCHAUSSEMENT, sm. Fanesorana 
tauy amy ny vody hazo, fisavana ny 
akanjo-nify, fampihatahana akanjo-nify. 

DÉCHAUSSER, ra. 1* Manalakiraro. — 
lis enfant. Manala /?iraron-jaza kely. 
2* fig. Manesotra tany amy ny vody ha- 
zo, misava akanjo-nify, mampihataica — . 
Déchaussez ces arbre». Esory ny tany 
amin' ireo vody hazo ireo. — les dents. 
Misava, mampihataka ahanjo nify. 

Se déchausser, vpr. Miala kiraro. 

DÉCHÉANCE, s/". Fionganana, fanon- 
ganana. Il y a un mois qu'a eu Vmu la — 
du roi. Iray volana izay no niongana- 
na } nanonganana ny mpanjaka. 

DÉCHET, sm. 1* Fihenéna. Il y a du — 
dans la fonte dos monnaies. Mihena ny 
vola raha aidina. 2* pg. Fihenâna. Son 
autorité a éprouvé du — . Nihena ny 
fahefany. 

DÉCHEVELER, va. Mampisafotofote 
volon-doha. 

Se décheveler, vpr. Misafotofoto. Ces 
deux femmes en se battant se sont toutes 
deux déchevelées. Bamy nisafolofoto 
ny volon' izy roa vavy ireo tamy ny ni- 
famelezany. 

DÉCHIFFRABLE, adj. Azo vakiua. 

DÉCHIFFREMENT, sm. Famakian- 
tsoratra saro-bakina. 

DÉCHIFFRER, va. Maraaky soratra 
saro-bakina. 

Se déchiffrer, vpr. Azo vakina. Ce 
manuscrit ne peut se — . Tsy azo vaki- 
na io sora-tanana io. 

DÉCHIFFREUR, sm. Mpamaky sora- 
tra saro-bakina. 

DÉCHIQUETÉ, ÉE, adj. Misy nifini- 
finy. Feuille déchiquetée. Ravin-kazo 
misy nifinifiny. 

DÉCHIQUETER, ta. Mitetika, manisy 
nifinifiny, mamotipotika. — de la vian- 
de. Mitetika, mamotipotika hena. — 
une étoffe. Mitetika, etc., lamba. 

DÉCHIRANT, ANTE, adj. Mampa- 
lahelo, mampangoraka, manindrona. 
Spectacle —, Zavatra mampalahelo, 
mampangoraka. 

DÉCHIRÉ, ÉE, p. et adj. t 8 Triatra, 
notriarina, rovitra, norovifina, hotohoto, 
nohotohotoina, voarotika, norotehina, 



voakotikolika, nokotikotebina, voapoti- 
poiika, nopotipotehina. 2* fig. Nokoron- 
tanina, mikorontana. 3 # — , Malahelo, 
mangoraka. 4*—, Voaratsy, noharatsi- 
na, voaendrikcndrika, noondrikendre- 
hina. 

DÉCHIREMENT, sm. t°Fandriarana, 
fandrovitana, fanotohotoana, fandrote- 
hana, fanotikotehana, famotipotehaoa. 
La colique cause des déchirements d'en- 
treilles. Mampanotikotika ny tsinay 
ny mandalo. 2° fig. Alahelo, fangora- 
hana. 3 # — , pi. Ady an-trano, fikoronta- 
nana. 

DÉCHIRER, va. 1° Mandriatra, man- 
d rovitra, manotohoto, mandrotika, ma- 
nakotikotika, mamotipotika. Tu as dé- 
chiré mon habit. Notriarinao, noro- 
Vitinao ny akanjoko. Le lion déchire sa 
proie. Manotohoto, mandrotika ny 
hazàny ny liona. Ils le déchirèrent à 
coups de fouet. Izy ireo nanolohoto, 
nandrolika ny tenany tamy ny ko- 
topia. Le chat m'a déchiré la main. No- 
rotehin ny saka ny tànako.. Déchirez 
cette lettre. Triatriaro t rovidrovito t 
koteho, poteho io taratasy io. 2 # fig. 
Mampikorontana. La guerre civile dé- 
chire le royaume. Ny ady an-trano 
mampikorontana ny fanjakana. 3°— , 
Mampalahelo, mampangoraka, manin- 
drona. Ce spectacle déchire le cœur. 
Mampalaheto, mampangoraka izany 
fahitana izany. Les remords déchirent 
la conscience. Manindrona ny fo ny 
nenina. 4°— , Manaratsy, manendriken- 
drika. — le prochain. Manaratsy, etc., 
ny namana. 

Se déchirer, vpr. 1° Triatra, rovitra. 
2° fig. Malahelo, mangoraka. 3°— , Mi- 
fanaratsy, mifanendrikendrika. 

DÉCHIRURE, sf. Triatra, rovitra. II 
y a une — à votre habit. Misy triatra, 
rovitra ny akanjonao. 

DÉCHOIR, vn. Miharatsy, miongana, 
mihena, mandrorona. — de son rang. 
Miongana. Sa réputation déchoit. Mi- 
hena ny lazany. Voy. Décadence. 

DÉCHU, UE, p. et adj. Niharatsy, 
niongana, nihena, nandrorona. 

DÉCIDÉ, ÉE, adj. Sahy, matoky, tsy 
misalasala. C'est un jeune homme — . 
Sahy, etc.io tovolahy io. 

DÉCIDÉMENT, adv. T>y amim-pisa- 
lasalana, miharihary. —, je ne partirai 
pas. Tsy misy psalasatana fa tsy ban- 



fc. 



Digitized by 



Google 



DEC 



— 201 — 



DEC 



deha aho. —, il est fou. Miharihary 
fa adala izy. 

DÉCIDER, va. 1» Manapaka, mandrai- 
kitra, manapitra. On vient de — cette 
affaire. Vao notapahina, naraikitra 
izany raharaha izany. — une querelle 
par un combat. Manapitra fifandira- 
na amy ny ad y. 2* — , Mandraikitra he- 
vitra. C'est lui qui m'a décidé à vous 
écrire. Izy no nandraikitra ny hevi- 
tro mba hampitondra taratasy aminao. 

—, un. Manapaka, mandidy. Les juges 
décident de la vie et de la fortune des 
hommes. Ny mpitsara no manapaka, 
etc., ny amy ny aina sy ny haren' ny 
olona. 

Se décider, vpr. f Tapahina, araiki- 
tra, taperina. 2°— , Mandraikitra ny he- 
viny. Il est lent à se — . Ela vao man- 
draikitra ny heviny izy. 

DÉGIGRAMMfi, sm. Ny arapahafolon' 
ny grama. 

DÉCIMAL, ALE, adj. Misy au j ara mi- 
hena impolo isan-dabarana, misy fihc- 
nâna na fitomboana impolo tsikelikely. 
Fractions décimales. Fraksiona misy 
anjara mihena impolo isan-dahara- 
na. Système — . Fomba fandrefesana, 
famarana na fandanjana misy fihenà- 
na na fitomboana impolo tsikelikely. 

DÉCIMATION , sf. Famonoana iray 
isam-polo. 

DÉCIME, srn. Ilavoamena. 

DÉCIMER, va. 1° Mamono iray isam- 
polo On décima la ville. Namonoana 
iray isam-polo tao an-tanàna. 2° fig. 
Mandripaka, mandringana, mandany 
ritra. La petite-vérole décime les habi- 
tants. Ny nendra mandripaka, etc., 
ny mponina. 

DÉCIMÈTRE , srn. Ny ampahafolon' 
ny metatra. 

DÉCISIF, IVE, adj. 1° Mahatupaka, 
maharaikitra, mahatapitra, maharesy 
an-daharana. La bataille fut décisive. 
Nahatapaka, nahatapitra ny zavatra 
rendra izany acly izany. Cette preuve 
est décisive. Maharesy an-daharana 
izany porofo izany. 2«— , Sahy, mato- 
ky, tsy misalasala. Homme—. Olona 
sahy t etc. 

DÉCISION, sf. 1° Fanapahana, didy. La 
— do cette affaire fut renvoyée au gou- 
verneur. Nasaina hotapahin' ny gover- 
nora izany raharaha izany. On attend 
la — du roi. Andrasana i^ didin' ny 



mpanjaka. 2 # — , Fandraiketan-kevltra. 
Prendre une — . Mandraiki-keiiitra. 

DÉCLAMATEUR, «m. 1° Mpanonona 
laha-teny tsy anjery araka ny fomba. 
2 B — , Mpanao teny be renty loatra. 

DÉCLAMATION, sf. 1° Fanononana 
laha-tehy tsy anjery araka ny fomba. 
2°— , Laha-teny be renly loatra. 3°— , b'a- 
naratsiana, famelezana. 

DÉCLAMATOIRE, adj. !• Mombany 
fanononana ny laha-teny tsy anjery. 
2 # — , Be renty loatra. Style—. Teny 6e 
renty to&tra. 

DÉCLAMER, va. Manonona laha-teny 
tsy anjery araka ny fomba. 

— , vn. Manaratsy, mamelively. —contre 
quelqu'un. Manaratsy olona. —contre le 
vice. Mamelively ny fahazaran-dratsy. 

DÉCLARATION, sf. Filazana, fanam- 
barana, fampisehoana. Il lui fit une— 
importante. Nilaza, nanambara zaya- 
tra lehibe taminy izy. 

DÉCLARÉ, ÉE, adj. Miharihary. C'est 
mon ennemi— . Fahavaloko miharihary 
izy. 

DÉCLARER, va. Milaza, manambara, 
mampiseho. Il lui déclara ses projets. 
Nolazainy, nambarany azy ny noka- 
sainy hatao. Il déclara le coupable. Na- 
nambara ny mcloka izy. —des mar- 
chandises à la douane. Manambara, 
mampiseho entam-barotra amy ny la- 
doany. Il lui déclara la guerre. Izy ni- 
laza taminy fa hiady. 

Se déclarer, vpr. 1° Milaza ny heviny. 
Il s'est déclaré sur cette question. Nila- 
za ny heviny tamin' izany zavatra iza- 
ny izy. 2°— , Miseho. Il s'est déclaré l'au- 
teur de ce livre. Niseho ho mpamoro- 
na io boky io izy. La petite-vérole se 
déclare. Miseho ny nendra. 3°— , Mian- 
dany, manaraka, momba, manohitra. 
Il s'est déclaré pour moi. Niandany 
tamiko, tianaraha, nomba ahy izy. Il 
s'est déclaré contre moi. Nanohitra 
ahy izy. 

DÉCLASSÉ, ÉE, adj. et s. Tsy ma- 
nan-draharaha mifanaraka amy ny fiana- 
rana azo. 

DÉCLASSEMENT, sm. 1° Fampïfan- 
garoana. 2°— , Tsy fananan-d raharaha 
mifanaraka amy ny flanarana azo. 

DÉCLASSER, va. 1° Mampifangaro. 2* 
Mametraka amy ny raharaha tsy mifa- 
naraka amy ny fianarana azo. 

DÉCLIN, sm. Fihenâna, fandrorona, 
flrôna. La lune est à son —, Mihenà ny 



Digitized by 



Google 



"H 



DEC 



— 202 



DEC 



voîana. Le jour est à son—. Mandro- 
rona ny andro. Il est sur le — de l'âge. 
Mandrorona ny taonany. 

DÉCLINAISON, sf Fitongilanana. — 
australe. Fitongilanana any atsimo. 

DÉCLINER, vn. Mihena, mandrorona. 
rairôna. Ses forces déclinent. Mihena 
uy heriny. L'empire déclinait. *Nirôna 
ny fanjakana. 

—, va. 1 # Jiïandâ. H a décliné la compé- 
tence de ce juge. Nolaoiny ny fahefan' 
io mpitsara io. 2*—, Milaza. Déclinez 
votre nom. Lazao ny anaranao. 

DÉCLIVITÉ, sf. Fisolampy. La— du 
terrain. Ny fisolampin* ny tany. 

DÉCLOUER, va. Manala fantsika. — 
des planches. Manala fantsika amy ny 
hazo iisaka. 

Se déclouer, vpr. Miala fantsika, afa- 
pantsika. 

DÉCOCHEMBNT, sm. Fandofasana. 

DÉCOCHER, va. I* Mandefa. —une 
flèche. Mandefa zana-tsipika. 2» fig. 
Mandefa. •— un trait mordant Mande/a 
teny manindrona. 

DÉCOCTION, sf. 1* Fampangotrahana 
zava-maniry. 2 # — , Ron-java-maniry. 

DÉCOIFFER, va. 1* Manala satroka. 
2 # — , Mampteafotofoto volon-doha. 3 # fig. 
— une bouteille. Manala tsentsin-tavoa- 
hangy, 

Se décoiffer, vpr. 1° Miala satroka. 2* 
—, Misafotofolo. 

DÉCOLLATION, sf. Fanapahan-doha. 
La — de S 1 Jean-Baptiste. Ny nanapa- 
han-doha any Md. Joany Batista. 

DÉCOLLEMENT, sm. Fancndahana, 
iicndahana, fiendaka. 

DÉCOLLER, va. Manendaka. — du pa- 
pier. Manendaka taratasy. 

Se décoller, vpr. Micndaka. 

DÉCOLLETER (SE), vpr. Mampi- 
seho soroka, manao sikin-tratra. 

DÉCOLORATION, sf. Havasoka, ha- 
matroka. 

DÉCOLORÉ, ÉE, p. et adj. 1* Vaso- 
ka, matroka. Son teint est—. Vasoka, 
etc., ny tarehiny. 2 # fig. Tsy misy ren- 
ty. Stylo—. Laha-teny tsy misy renty. 

DÉCOLORER, va. Mahavasoka, maha- 
matroka. 

Se décolorer, vpr. Mihavasoka, miha- 
malroka. 

DÉGOMBRES, sm. pi. Korontan-java- 
traevy a:ny ny trano rava. 



DÉCOMPOSER, va. 1° Manaratsaraka, 
manavakavaka. — l'air. Manaratiaraka, 
etc., ny zavatra eo amy ny aéra. Dé- 
composez cette phrase. Avakavaho io 
foheian-teny io. 2 # — , Mandô, mahalô. 
laa chaleur décompose la viande. Ny 
hafanana mandô, mahalô ny hena. 3 # 
fig. Mampiova tarohy, mahatsatra. La 
peur décompose son visage. Ny taho- 
tra mampiova tarehy azy, mahatsa- 
tra ny tarehiny. 

Se décomposer, vpr. 1° Mihalô. 2* fig. 
Miova tarohy, mihahatsatra. 

DÉCOMPOSITION, sf. f Fanaratsa- 
rahana, fanavakavahana. 2 # — , Fahalô- 
vana, halo. 3 # fig. Fjpvan-tarehy, haba- 
tsatra 

DÉCONCERTÉ, ÉE, p. et adj. 1* San- 
ganehana, very hevitra. Il fut tout — en 
face des juges. Sanganehana, etc., izy 
teo anatrehan' ny mpitsara. 2* fig. Voa- 
sakana, nosakanana, voasampontsampo- 
na, nosampontsamponana. 

DÉCONCERTER, va. 1* Mahasanga- 
nehana, mahavery hevitra. 2* fig. Mi- 
sakana, manampontsampona. Cela dé- 
concerte tous mes projets. Misakana, 
etc., ny fikasako rehetra izany. 

Se déconcerter, vpr. Sanganehana ve- 
ry heviUaa. 

DÉCONFIT, ITE, adj. Sanganehana, 
very hevitra, vaka, safotra. 

DÉCONFITURE, sf. 1* Faharosena. 
2 # fig. Habotriana. 

DÉCONSEILLER, va. Mampiova he- 
vitra. 

DÉCONSIDÉRATION, sf. Fahafa- 
ham-baraka. 

DÉCONSIDÉRÉ,ÉE»ad/. Afa-barâka. 

DÉCONSIDÉRER, va. Manala baraka. 

Se déconsidérer, vpr. Manala bara- 
tena. 

DÉCONTENANCÉ, ÉE, adj. Sanga- 
nehana. very hevitra. 

DÉCONTENANCER, va. Mahasanga- 
nehana, mahavery hevitra. 

Se décontenancer, vpr. Sanganehana, 
very hevitra. 

DÉCONVENUE, sf. Ny raanjô. Il m'a 
conté sa—, Nitantara tamiko ny nanjô 
azy izy. 

DÉCOR, sm. Haingo, ravaka. 

DÉCORATEUR, sm. Mpampihaingo, 
. mpand ravaka. 

DÉCORATION, sf. 1* Fampihaingoa- 
na, haingo, fandravahana, ravaka, en- 



Digitized by 



Google 



DEC 



— 203 



DEC 



drika. On a fait plusieurs ouvrages pour 
la — de la ville. Zavatra raaro no natao 
ho endriky ny tanàna. 2°— Lakoraona. 

DÉCORÉ, ÉE, p. et adj 1° Vohaingo, 
nobaingoina, nampihaingoina, mihain- 
go, voaravaka, noravahana. 2°— , Na- 
hozo lakoraona. 

DÉCORER, va. 1* Mampihaingo, man- 
dravaka. — l'église. Mampihaingo, etc., 
ny trano leglizy. 2 # — , Manome lakoraona, 
— anarana. 3° fig. Manao ho. Ils déco- 
rent du nom de château une misérable 
bicoque. Trano isinontsinona no ataoïï 
izy ireo ho lapa. 

Se décorer, vpr. 1- Haingoina, ampi- 
haingoina, ravahana. 2* fig. Mihambo. 
Il s'est décoré d'un titre qu'il «'a. pas 
mérité. Nihambo anarana tsy tokony 
ho azy izy. 

DÉQORTICATIOX, sf. Fanendahana, 
fana a'vohana. 

DÉCORTIQUER, va. Manendaka, ma- 
namaivoka, mivaofy, mikofo. — du chan- 
vre. Manendaka rongony. — le riz. Ma- 
namaivoka vary.— des pistaches. Mi- 
vaofy, mikofo voanjo. 

DÉCORUM, 8m. Ny mety, fombatsara, 
fahaizana miaina. Gomme Bienséance. 

DÉCOUCHEJR, vn. Mandry an-trano 

ha fa. 
DÉCOUDRE, va. Mamaha ziitra. — un 

habit. Mamaha zai/rarc'akanjo. 
3© découdre, vpr. Mihaha zaitra. 
DÉCOULEMEXT, sm. Fitsororôka, 

fileté, fanorilça. 

DÉCOULER, vn. f Mitsororéka, mite- 
té, manorika. La sueur découle de son 
front. Ny tsemboka mitsororôka, etc., 
amy ny handriny. 2° fig. Avy. Voici la 
conséquence qui découle de ce que j'ai 
dit. Inty ny lara-hevitra avy amin' iza- 
ny voalazako izany. 

DÉCOUPER, va. 1° Mandidy, mandra- 
sa, miletika, manety. —un poulet. M an- 
didy, mandrasa, miletika akuho. — 
par petits morceaux. Miletika. — avec 
des ciseaux. Manety. — du drap.3/an- 
d/c/;/ Jopôtra. 2 # — , Mandidy zavatra ha- 
naovan-tsary. — un arbre*. Mandidy 
zavatra hanaovana aarim-poto-kazo. 

DÉCOUPEUR, EUSE, s. Mpandidy, 
mpanuty. 

J>ÉCOUPURE, s/*. l°Fandidiana, faneto- 
zana. 2° — , Ny voadidy, ny voahety. Cet- 
te -*- représente des enfants cjui jouent. 



Ireo voadidy, etc., ireo dia sarin' ny 

ankizy madinika milalao. 
DÉCOURAGEANT, ANTE,ac</. Ma* 

harera-po, mahakivy, mahaketraka, mam- 

piraviravy tânana. 
DÉCOURAGEMENT, sm. Faharera- 

ham-po, hakiviana, haketrahana, iiravi- 

ravy tânana. 

DÉCOURAGER, ra. Maharera-po, ma- 
hakivy, mahaketraka, mampiraviravy 
tânana. Celte nouvelle découragea les soû 
dats. Izany zava-baovao izany na/iare- 
ra-po, etc., ny raiaramila rehetra. 

Se décourager, vpr. Mi harera-po, miha- 
kivy, mihaketraka, miraviravy tànana, 

DÉCOURS, sm. 1° Fihenân'ny aretina. 
2'--, Firatry ny volana. La lune est en 
— . Miralra ny volana. 

DÉCOUSU, UE, p.eiadj. 1° Nihaha 
zaitra, lata-bitrana. Mon pantalon est — . 
Nihaha zaitra, etc., ny palalohako. 2* 
fig. Miriorio. Conversation décousue. Ko- 
saka mirioro, 

—, am. Firiorio, 

DÉCOUSURE, sf. Ny tataka, ny tata- 
bitrana. 

DÉCOUVERT, ERTE, p. ota<y. 1° A* 
fa-takolra, nalan-takotra, afa-drakotra, 
nalan-drakotra, ala-tsarona, nalan-tsa- 
rona, nalan-drako-damba, voasokatra, 
nosokafana, misokatra, voaendaka, neu- 
dahana, naseljo, miseho, miseho anka- 
rihary. 2° —, Hita, tazana, tsinjo. 3° fig, 
Noborahina, nambara, novakina. 4'—, 
Tsy misy ala, tsy misy alokaloka, tsy 
misy Qarovana. Pays-^. Tany tsy misy 
ala. Allée découverte. Arabe tsy misy 
alokaloka. Cette place est découverte. 
Tsy misy fiarovana izany tanâna izany. 

A découvert, loc. adv. f Ankarihary. 
Se promener à — . Milsangantsangana 
ankarihary. 2° fig. Ankarihary, tsyan- 
kifonofono. Il a dit la chose à — . Nilaza 
izany ankarihary, etc., izy. 

DÉCOUVERTE, sf. I* Fahitana. De- 
puis la— -de l'Amérique. Hatramy ny na- 
hitana any Amerika. 2° —, Zavatra hi- 
ta. C'est une nouvelle — . Zavatra vao 
hita izany. 

DÉCOUVRIR, ra. 1° Manala takotra, -> 
rakotra, — sarona,— rako-damba, mano-r 
katra, manendaka, mampiseho, mainpi- 
selio ankarihary. —la marmite. ^Manala 
takotra, manokalra vilany. — un plat. 
Manala ra&o-dovia. — une corbeille, 
3/anafa sarona, manokutra harona. — * 



Digitized by 



Google 




DEC 



— 204 — 



DED 



un homme qui est dans son lit. Manala 
rako-damba olona ao am-pandriana. Le 
vent a découvert la maison. Ny rivotra 
nanendaka ny tafon-trano. —un os. A/a- 
nendaka taolana. —la poitrine. Mampi- 
seho tratra. 2°— , Mahita, mitazana, mi- 
tsinjo. Il a découvert une mine d'or. 
Nahita tany misy volamena izy. Du haut 
de la montagne on découvre un vaste 
horizon. Eny an-tampon* ny tendrorabo- 
hitra no ahitana, ahatazanana, a/ia- 
tsinjovana fari tany lehibe. Je découvris 
qu'il me trompait. Ilitako fa namitaka 
ahy izy. 3° fig. Mamboraka, manamba- 
ra, mamaky.— ses sentiments. Mambo- 
raka, etc., nyao am-pony. Voici celui 
qui a découvert le complot. Inty ilay 
nanamoara, namaky ny teti-dratsy. 

Se découvrir, vpr. 1° Miala satroka, 
afa-drako-damba, mampiseho, miseho 
ankarihary. Découvrez-vous avant d'en- 
trer. Mialà satroka hianao vao midi- 
tra. Le malade s'est découvert. Afaka 
ny rafco-e/am&an'nymarary. Découvrez- 
vous la figure. Asehoy ny tarehinao. Cet 
officier se découvre trop. Miseho anfea- 
rihary loatra io manamboninahitra io. 
2 # fig. Mamboraka ny ao am-po. Se — à 
quelqu'un. Mamboraka ny ao am-po 
amin' olona. 3°—, Mihamadio. Le ciel se 
découvre. Mihamadio ny lanitra. 

DÉCRASSER, ta. I e Manala tseroka, 
— tsikoko. — les mains. Manala tsero- 
tânana,— tet/io /ion- tanaaa. 2° fig.Mam- 
pahendry. 

Se décrasser, vpr. !• Afa-tseroka, afa- 
tsikoko. Il prend un bain pour se—. Mi- 
lôna izy mbaho afa-tseroka, etc. 2* fig. 
Mihahendry. 

DÉCRÉDITER, ta. Manala baraka, tsy 
itokiana. La mauvaise foi a décrédité 
ce marchand. Ny (itaka nataon' izany 
mpivarotra izany no tsy itokian' ny 
olona azy intsony. 

Se décréditer, vpr. Manala bara-tena, 
afa-pofona, tsy itokiana. Il s'est décré- 
dité par sa mauvaise conduite. Afa-ba- 
raka, afa-pofona noho ny fitondran-to- 
na ratsiny izy. Cette doctrine se décré- 
dite. Tsy itokiana intsony izany fam- 
pianarana izany. Voy. Crédit. 

DÉCRÉPIT, ITE, adj. Goga, antitra 
dia antitra, reraky ny fahanterana. 

DÉCRÉPITUDE, sf. Hagoga. 

DÉCRET, sm. t° Didy, teny. — royal. 
Didin' andriana, Jcntn'andriana. 2°— , 
Lahatra. Les décrets de la Providence 



sont insondables. Tsy takatry ny saina 
ny tahatr' Andriamanitra. 

DÉCRÉTER, va. Mandidy. 

DÉCRIER, va. Manala baraka, tsy ito- 
kiana. Comme Décréditkr. 

Se décrier, vpr. Manala barà-tena. 

DÉCRIRE, va. [• Milaza ny toetra, mi- 
tan tara. — une plante. Milaza ny toe~ 
try ny zava-maniry anankiray. —une 
bataille. Mitantara ady. 2 # — , Mitsipi- 
ka, manoritra, manao. — un cercle. Mi- 
tsipika, etc., fari-bolana. 

Se décrire, vpr. [• Lazaina. 2° —, Tsi- 
pihina, soritana, atao. 

DÉCROCHER, ta. Manesotra ny mi- 
hantona. 

Se décrocher, vpr. Miala. 

DÉCROISSANCE, sf. Bihenana, fisin- 
tonana. 

DÉCROISSANT, ANTE, adj. Mihena, 
misintona. 

DÉCROISSEMENT, sm. Fihenâna, 
Usintonana. Le — des jours est considé- 
rable. Mihena dia mihena ny andro. 

DÉCROÎTRE, on. Mihena, misintona. 

La rivière décroit. Mihena, etc., ny re- 

nirano. 
DÉCROTTER, va. Manala fotaka, mi- 

borosy kiraro. 
Se décrotter, vpr. I* Manala fotaka. 2* 

fig. Mihahendry. 

DÉCROTTEUR,am. Mpiborosy kiraro. 

DÉCROTTOIR, sm. Fitoerana ûboro- 
sian-kiraro. 

DÉGRUE, sf. Fihenân' ny rano, flsinto- 
nan' ny rano. 

DÉÇU, UE, p. adj. Voasodôka, nosodo- 
kaina, diso hevitra, diso. — dans ses es- 
pérances. Diso fanantenana. 

DÉCUPLE, adj. et sm. Impolo, impo- 
lo heny. 

DÉCUPLER, va. Mampitombo impolo, 
mampitombo impolo heny. — un nom- 
bre. Mampitombo impolo isa ananki- 
ray. Il a décuplé sa fortune. Nampi- 
tomboiny impolo heny ny hareny. 

DÉCURIE, sf. Ampolokeliny tamy ny 
Romana. 

DÉGURION, am.Tompon'ampolokeliny. 

DÉDAIGNER, va. Maneso, manebaka, 
manao ho tsinontsinona, manamavo, tsy 
manisy raharaha. Celte nation dédaigne 
toutes les autres. Izany flrouona izany 
maneso, etc., ny firenena h a fa rehetra. 



Digitized by 



Google 



DED 



— 205 — 



DEP 



— les richesses. Manao ho tsinontsi- 
nona, manamavo ny harcna. 

DÉDAIGNEUSEMENT, adv. Anavo- 
navoaa, ananjonanjona, amim-pane3oa- 
na. 

DÉDAIGNEUX, EU SE, adj. et a. 
Miavona, mianjonanjona, maneso, ma- 
nebaka. 

DÉDAIN, «m. Fiavonavonana, fianjo- 
nanjonana, fanesoaaa, fanebahana. Il 
m'a reçu avec—. Nandray ah y ta mi m - 
piavonavonana, etc., izy. Essuyer des 
dédains. Esoina, tebahina. 

DÉDALE, 8m. Gomme Labyrinthe. 

DEDANS, adv. de lieu, t* Anaty. En- 
trez là—. Midira ao anatiny. La porte 
est fermée en—. Mihidy any anatiny ny 
varavarana. || loc. Avoir les pieds en—. 
Bingo. 2» fig. Mettre quelqu'un—. Mami- 
taka olona. 

—, sm. Ny aty. Le— d'un chapeau. Ny aty 
satroka. 

DÉDICACE, sf. 1* Fanamasinana ny tra- 
no leglizy, fltokanan-trano leglizy.' 2* fig. 
Soratra atao amy ny pejy voalohan' ny 
boky hanolorana azy amin* olona ho fa- 
na] ana. 

DÉDIER, va. 1° Manamasina, manoka- 
na. — une église. Manamasina trano 
leglizy. —une église à notre Seigneur. 
Manokana trano leglizy ho any ny Tom- 
pontsika. 2° fig. Manolotra boky ho fana- 
jana. 

DÉDIRE, va. Manova tenin'olona, raam- 
pandainga. N'allez pas me—. Aza mano- 
va ny teniko, aza mampandainga ahy. 

Se dédire, vpr. Mivadika ny teny natao, 
mitsoa-teny, miova fi teny. Les témoins 
se 80 nt dédits. Nivadika ny teny na- 
taony, etc., ny vavolombelona. 

DÉDIT, sm. Fivadihana ny teny natao, 
fitsoahan-teny, fiovan-teny. 

DÉDOMMAGÉ, ÉE, p. et adj. Voa- 
onitra, nonerana, mionitra. Je suis— de 
mes peines. Voaonitra ny hasasarako. 

DÉDOMMAGEMENT, sm. Fanonera- 
na, onitra. Il a obtenu un— de dix mille 
francs. Nahazo onitra ariary roa arivo 
izy. 

DÉDOMMAGER, va. Manonitra. 

Se dédommager, vpr. Mionitra. Il s'est 
dédommagé de ses pertes. Nionitra ny 
fatiantouy. 

DÉDOUBLER, va. 1* Manala dabolera, 
manala sosona. —un habit. Manala da- 
bolerari akanjo, etc. 2°— , Mizara roa. 



Dédoublez cette classe. Zarao roa io ki- 
lasy io. 
Se dédoubler, vpr. {• Afa-dabolera. 2*—, 
Zaraina roa. 

DÉDUCTION, sf. {• Fanalana, faneso- 
raaa. î - — , Hevitra alaina, fanamarina- 
na. Une suite de déductions. Hevitra 
maro mitohitohy alaina amy ny hevitra 
hafa. Cette — n'est pas exacte. Tsy ma- 
rina izany fanamarinana izany. 

DÉDUIRE, va. 1* Manala, manesotra. 
Il faut en— les frais. Tsy maintsy heso- 
rmaamin'io ny lany. 2*—, Maka hevitra. 
Je déduirai quatre pensées de ce verset. 
Hevitra efa-doha no halaiko amin'ity an- 
dinlny ity. Voy. Conclure, Conséquence. 

Se déduire, vpr. i* Esorina. 2*—, Alaina. 

DÉESSE, sf. Andriamanibavy. 

DÉFACHER (SE), vpr. Mionona, mi- 
tony. 

DÉFAILLANCE, sf. Hatoranana. Tom- 
ber en—. Torana. 

DÉFAILLANT, ANTE, adj. Reraka, 
mihena, mihakely. Force défaillante. He- 
ry mihena, mihakely. 

DÉFAILLIR, vn. Mihareraka, mihena, 
mihakely. Il se sent— do jour en jour. 
Tsaroany fa mihareraka isan' andro izy. 

DÉFAIRE, va. 1° Mamaba, mamboraka. 
— un nœud, un tissu. Marna ha vona, 
lamba.— sa malle. Mamboraka ny ao 
anatin' ny vatany. 2*—, Manatsoaka, 
mandrava. — un marché. Manatsoaka, 
etc., fanekcna. 3 # — , Manilroaka. Défai- 
tes-moi de cet importun. Roahy hiala 
io mpanahirana io. 4°— , Mandresy. — 
une armée. Mandresy taftka. 5*—, Man- 
kahia. La maladie Ta défait. Nankahia 
azy ny aretina. 

Se défaire, vpr. 1° Mivaha. miboraka. 
2° — , Mitsoaka, rava. 3 # — , Mandroaka, ma- 
hafaty, mivarotra, mahafoy, miala. Je 
me suis défait de ce domestique. Noroa* 
hiko izany«mpanompo izany. Il s'est dé- 
fait de son cheval. Nivarotra, nahafoy 
ny soavaliny izy. Il s'est défait de sa 
mauvaise habitude. Nahafoy ny fahaza- 
ran-dratsiny izy. Défaites-vous de ce 
mot-là. Miala amin' izany teny izany. 

DÉFAIT, AITE, p. et adj. 1* Voavaha, 
novahana, mivaha, voaboraka, nobora- 
hina, miboraka. 2*—, Voatsoaka, notsoa- 
hana, voarava, noravana. 3"—, Resy, no- 
resena. 4* — , Mahia, malazolazo. Depuis 
sa maladie il est tout—. Mahia, etc., izy 
hatramy ny naharariany. 



Digitized by 



Google 



Î)EP 



— 206 — 



DEF 



£>É FAITE, sf. Faharesena. Il a essuyé 

une— complète. Resy dia rcsy izy. 
DÉFALCATION, sf. Fanalana, fane- 

sorana. 
DÉFALQUER, va. Manala, maneso- 
tra. 11 faut en— le poiiis de la caisse. To- 
konyhana/ana, hanesorana ny lanjan 
ny vata. 
DÉFAUT, sm. 1° Kilema, tsiny, takai- 
tra, hadisoana, diso. Cette porcelaine a 
un—. Misy kilema, tsiny, takaitra io 
porsolainaio. Chacun a ses défauts. Samy 
mananany kilemany, tsininy. Avouer 
ses défauts. Miaikyny tsininy, hadisoa- 
ny. Je l'ai trouvé en — . Nahita azy di- 
so aho. Il y a des défauts dans cette sta- 
tue. Misy tsiny, diso amin' io sariolona 
i 0> 2°— , Tsy fisiana, tsy fananana, tsy 
ao, t y tonga, tsy tratra, tsy. L'argent 
fait—. Tsy misy vola. Le courage lui 
fait—. Tsy manan-kerim-po izy. Un té- 
moin fait—. Tsy ao, tsy tonga ny vavo- 
lombelonaanankiray. Le— delà cuirasse. 
Ny tsy tratry ny flarovan-tratra ; flg. 
ny tsininy. Sa mémoire est en—. Tsy 
mahatsiaro izy. 
A défaut de, loc. prèp. Raha tsy misy, 
raha tsy ao. A— de vin, nous boirons de 
l'eau. Raha tsy misy divay, hisotro rano 
isika. A son— , je vous aiderai. Raha tsy 
ao izy, hanampy anao aho. 
DÉFAVEUR* sf. Tsy fitiavttna, tsy 
fankasitrahana, ngidin-koditra, tsy faha- 
tokiana. Il est tombé en — auprès du 
peuple. Tsy tinny, tsy ankasitrahan' 
ny vahoaka intsony, mangidy hodilra 
amy ny vahoaka izy. Ces papiers sont 
on-,. f 8 y itokiana ireo taratasy vola 
ireo, 
DÉFAVORABLE, adj. Tsy tia, tsy 
mankasitraka, tsy manambina. Le juge- 
ment lui a été—. Tsy nambinina tamy 
ny fitsarana izy. Voy, Favorable. 
DÉFAVORABLEMENT, ado. Tsy 

amim-pitiavana. 
DÉFÉCATION, sf. Fanadiovana. 
DÉFECTION, sf. Fialana, fltsoahana. 
Beaucoup firent—. Be no nia/a/ ni- 
tsoaka. 
DÉFECTUEUSEMENT, adv. Misy 

kilema, —tsiny, — takaUra, —diso. 
DÉFECTUEUX, EUSE, ad;. Misy 
kilema, —tsiny, —takaitra, —diso. Des 
marchandises défectueuses. Varotra mi- 
sy kilema, —tsiny, —takaitra. Livre 
— . Boky misy tsiny ♦ diso* 



DÉFECTUOSITÉ, sf. Kilema, tsiny, 

takaitra, diso. 
DÉFENDABLE, adj. Azo arovana. 
Cette ville n'est pas—. Tsy azo aroua-» 
n a io tanâna io. 
DÉFENDRE, tia. t - Miaro, misolo vava, 
manala tsiny, mamefy. —un ami. Afia«* 
ro sakaiza. C'est lui qui a défendu l'ac- 
cusé. Izy no nisolo t>aua ny voampan-* 
ga. Une batterie défend l'entrée du port. 
Batcry anankiray no miaro ny vava 
seranana. La montagne nous défend 
contre le froid. Ny tendrombohitra mia- 
ro, mamefy antsika amy ny hatsiaka. 
2*—, Mandrara. Le médecin a défendu 
le vin au malade. Ny dokotera nandra- 
ra ny marary tsy hisotro divay. 

Se défendre* vpr. Miaro tena, manohi- 
tra, manda, miala tsiny. Il se défendit 
contre le voleur. Niaro téna nanohitra 
ny tontakely izy. Ils se défendirent vail- 
lamment dans ce poste. Nanohitra ta-* 
min-kerim-po tao amin' izany tanâna 
izany izy ireo. Cette place n'est pas en 
état de se — . Tsy mahazo manohitra io 
tanâna io. Porter un manteau pour se— 
du froid. Mi tondra kapaoty hiarovana 
ny hatsiaka. On l'accuse de cela, mais il 
s'en défend. Ampangaina ho nanao izany 
izy, fa rriandà, miala tsiny. 

DÉPENDU, UE, p. et adj. !•' Voaro, 
narovana, voafefy, nofefeiïa. 2°— , Voa«« 
rara, norarana. Eve mangea du fruit— t 
Eva nihinana ny voankazo norarana tsy 

" ho hanina. 

DÉFENSE, sf. 1° Fiarovana, fisoloam- 
bava, fanalan-tsiny, fialan-tsiny. Qu'a- 
vcZ-vous à dire pour votre — . Inona no 
azonao lazaina niaroaan-tena, hialan- 
tsin y. 2*—, Fandrarana. 3°— , pi. Van- 
gin-dambo, vangin' elefanta, etc. 

DÉFENSEUR, sm. Mpiaro, mpisolo 
vava. 

DÉFENSIF, IVE, ad). Iarovan-tena, 
Armes défensives. Fiadiana iarovan- 
/ena. 

Défensive, sf. Fiarovan-tena< Il est sur* 
la—. Miaro tena izy. 

DÉFÉQUER, va. Manadio. 

DÉFÉRANT, ANTE, adj. Mora ma- 
naiky. Il est doux et—. Malemy fanaby 
izy sady mora manaiky. 

DÉFÉRENCE, sf. Fanekena noho ny 
fanajana. 

DÉFÉRER, ra. 1° Manome, mifldy. -* 
des honneurs. Manome voninahitra. Le* 







Digitized by 



Google 



DÈF 



207 — 



DEF 



cardinaux lui déférèrent le pontilicat. 
Nifidy azy ho papa ny kardinaly. 2°— , 
Mitory, miampanga. — quelqu'un en jus- 
tice. Milory, miampanga olona aray 
ny fitsarana. 

—, un. Manaiky noho ny fanajana. — à 
Tavis des autres. Manaiky ny lievitry 
ny sasany noho ny fanajana. 

DÉFERLER, vn: Miantoraka mamori- 
vory. Les lames déferlent. Miantoraka 
mamorivory ny onjan-dranomasina. 

DÉFERRER, ta. Manala Vy, manala 
kitrovy.— une porte. Manala ny ny amy 
ny varavaraua. — un cheval. Manala 
k il rov i n- tsoa val y. 

Se déferrer, vpr. Afa-by. afa*kitrovy. 

DÉFEUILLER, va. Manintsan-dravin- 
kazo. 

Se défeuiller, vpr. Mihintaan-dravina. 

DÉFI, 8m. Fihaikana, flhatsiana, filoka- 
na, fifanambazana. Je vous mets au — 
de le prouver. Sahy miloka, mifanam- 
by aminao aho fa tsy haharaarina izany 
hianao. 

DÉFIANCE, sf. Tsy fahatokiana, fiahia- 
hiana. Il conçoit de la—-. Tsy matoky, 
miahiahy izy. Il est en — de lui-môme. 
Tsy matoky ny tenany izy. 

DÉFIANT, ANTE, adj. Tsy matoky, 
miahiahy. 

DÉFICELER, va. Manala kofehy. 

DÉFICIT, sm. Tsy fahampiana. Il y a 
un grand— dans les finances. Tsy am- 
py be ny volam-panjakana. 

DÉFIER, va. !• Mihaika, mihatsy, mi- 
loka, mifanamby. Il le défia à un combat 
singulier. Nihaika, nihatsy azy hiady 
samy irery izy. Je vous défie de deviner. 
Sahy miloka, mifanamby aminao aho 
- fa tsy hahavinany izany hianao. 2°— , 
Tsy matahotra, manehatra.— la tempê- 
te. Tsy matahotra ny tafio-drivotra. 
Voy. Eraver. 

Se défier, vpr. 1* Mifampihaika, mifam- 
pihatsy, miloka, mifanamby. 2°— , Tsy 
matoky, miahiahy. Je me défie de lui. 
Tsy matoky, miahiahy azy aho. 3°— , 
Manampô, manahy. Je ne me serais ja- 
mais délié qu'il m'abandonnerait. Tsy 
nampoiziko, tsy nahiko fa handao ahy 
izy. 

DÉFIGURER, va. 1" Manimba tarehy, 
maharalsy tarehy. La petite-vérole l'a 
défiguré. Nanimba ny tarehiny, na- 
haratsy tarehy azy ny nendra. 2» fig. 
Manova, manimba. Il a défiguré cette 



histoire. Nanova, nanimba izany tan- 
tara izany izy. 

Se défigurer, vpr. Manimba ny tare- 
hiny. 

DÉFILÉ, sm. 1» Hadilanana, ankadila- 
nana. Il fut pris dans un — . Tratra tao 
aray ny hadilanana, tao ankadilana- 
na izy. 2°— , Fitanjozotra. Alors com- 
mença le— des trouppg. Tamiu'izay vao 
nitanjozotra ny miaramila. 3° fig. Fa- 
hasahiranana. Il est dans un vilain —, 
Azon'ny fahasahiranana Iehibe izy. 

DÉFILER* va. Manala amy ny kofehy. 
— des perles. Manala voahangy amy 
ny kofehy. 

— , vn. MitanjoZotra. 

DÉFINI, IE, adj. Voafetja, mamotra, 

DÉFINIR, va. f Mametra. Dieu a dé- 
fini le temps où cela arrivera. Andria- 
manitra efa nametra ny andro haha- 
tongavan' izany. 2*—, Milaza inona, ino- 
na no maha..., milaza hevitra, milaza 
toetra* Définissez l'âme. Lazao inona 
ny fanahy, inona no ma/ia-fanahy ny 
fanahy. —un mot. Milaza ny hecitry 
ny teny anankiray. —une personne. Mi- 
laza ny foe-panahin' ny olona ananki- 
ray * 3 °~^' Wandi(i y> manapaka, mama- 
rana. L'Église a défini cela. Ny Eglizy 
nandidy, etc., izany. 

DÉFINITIF, IVE, adj. Voafarana, no< 
faranana, raikitra. Traité—. Fanekena 
voafarana, etc. Résolution définitive. 
Fikasana raikitra. 

En définitive, loc. adv. Amy ny fara- 
ny. En—, que voulez-vous ? Amy ny 
farany, inona no tianao ? 

DÉFINITION, sf. f Filazana inona, fi* 
lazana hevitra, filazan-toetra. 2°— , Di- 
dy momba ny finoana. Les définitions de 
l'Eglise. Ny didin' ny Eglizy momba 
ny finoana. 

DÉFINITIVEMENT, adv. {• Voafa- 
rana, nofaranana, raikitra. 2°— , Amy 
ny farany. 

DÉFLEURIR, vn. Mihintsam-bony. 
—, va. Manintsambony. 
DÉFONGEMENT, sm. fFanaboroba- 

hana, fanagorobahana. 2°— , Fitrandra- 

hana. 

DÉFONCER, va. l a Manaborofcaka, raa- 
nagorobaka. —un tonneau. Manaboro* 
baka, etc., barfka. 2°—. Mitrandraka. — 
un terrain. Mitrandraka tany. 

Se défoncer, vpr. Miborobaka, migoro- 
baka. 



k i: 



Digitized by 



Google 



DEG 



208 - 



DEG 



DÉFORMATION, sf. Fiharatsiam-bika. 

DÉFORMÉ» ÉE, p. et adj. Simba, no- 
simbana, niharatsy bika. 

DÉFORMER, va. Manimba, mabara- 
tsy bika. 

Se déformer, vpr. Mihasimba, mihara- 
tsy bika. Votre chapeau se déforme. 
Mihasimba ny satrokao. Sa taille se 
déforme. Miharatsy bika izy. 

DÉFRAYER, va. f Mandoa ny lanin' 
olona. Le gouvernement me défraye de 
mes voyages. Afoan'ny fanjakana ny 
lany amy ny dia alehako. 2* fig. — la 
compagnie. Mampihomehy ny namany. 

DÉFRICHEMENT, sm. Fiasan-tany 
vao. 

DÉFRICHER, va. Miasa tan y vao. 

DÉFRICHEUR, sm. Mpiasa tany vao. 

DÉFRISER, va. Manatsotra volon-doha. 

Se défriser, vpr. Mihatsotra. 

DÉFRONCER, va. U Manatsotra. — 
une jupe. Manatsotra zipo. 2 # fig. —le 
sourcil. Manamiramiran-tarehy. 

Se défroncer, vpr. Mihatsotra. 

DÉFROQUE, sf. Akanjo ton ta. 

DÉFUNT, UNTE, adj. et s. Maty. 

DÉGAGÉ, ÉE, adj. Afaka, mavitrika, 
mailaka, kinga. Il a l'esprit—. Afaka 
tsara ny sainy. Il a un air—. Mavitri- 
ka, mailaka, kinga izy. 

DÉGAGEMENT, sm. 1° Fanavotana, 
fanafahana, fisavana. 2 # — , Fandefasana. 
3*—, Varavarana miafina. Porte de—. 
Varavarana miafina. 4* fig. Fanatsoa- 
hana. 

DÉGAGER, va. I e Manavotra, manafa- 
ka,misava. —une rizière. Manavolraia- 
nimbary. Il Ta dégagé du milieu des 
ennemis. Nanafaka azy tao afovoan' ny 
fahavalo izy. Ce remède lui a dégagé la 
tôte. Nahafaka ny aretin' andohany 
izany fanafody izany. — le chemin. M i- 
sava lâlana. 2° — , Mandefa. — une mau- 
vaise odeur. Mandefa fofon-dratsy. 3* 
fig. Manatsoaka, manafaka. —sa paro- 
le. M tteoa-teny. — quelqu'un de sa pro- 
messe. Manafaka olona amy ny teny 
napetrany. — son esprit de toute préoc- 
cupation. Manafaka ny sainy amy ny 
fahasahiranana rehetra. 

Se dégager, vpr. 1° Afaka, misava, 
miala, roitsoaka. Le passage se dégage. 
Misava ny lâlana. ÏI se dégagea de la 
foule. Niala, nitsoaha tao analy va- 
hoaka izy. 2* fig. Mitsoa-tcny. 



DÉGAINE, sf. Toetra mampihomehy. 

DÉGAINER, va. et n. Manatsoaka sa- 
batra. 

DÉGARNIR, va. Manafoana, maneso- 
tra fanaka, — miaramila, —Tomba. — 
une chambre. Manafoana efi-trano, 
manesotra fanaka amy ny efl-trano. — 
une place. Manesotra miaramila amy 
ny tanàna anankiray. — un lit. Mane~ 
sotra /bmbam-pandriana amy ny fara- 
fara. 

Se dégarnir, vpr. 1* Mihafoana. Ma 
bourse se dégarnit. Mihafoana ny ki- 
tapom-bolako. 2°— , Mihamanify. Sa tê- 
te se dégarnit. Mihamanify ny volon- 
dobany. 

DÉGÂT, sm. Fanimbana, fahasimbana. 
La grêle a fait un grand — . Nanimba 
zavatra betsaka ny havandra. 

DÉGAUCHIR, va. 1* Manitsy, manala 
vaona. — une planche. Manitsy, etc., 
hazo fisaka. 2° fig. Mampahavanamba- 
nana, mahakinga. —un jeune homme. 
Mampa/iauanam6anana,etc.,tovolaby. 

DÉGAUGHISSEMENT, sm. Fanitsia- 
na, fanalana vaona. 

DÉGEL, sm. Fiempoan* ny ranomandry 
na ny oram-panala. 

DÉGELER, va. Mampienpo. 

—, vn. Miempo. 

Se dégeler, vpr. Miempo. 

DÉGÉNÉRATION, sf. Fiharatsiana. 

DÉGÉNÉRÉ, ÉE, adj. Niharatsy. 

DÉGÉNÉRER, vn. 1* Miharatsy. Le 
blé dégénère dans ce terrain. Mihara- 
tsy ny varim-bazaha amin'io tany io. Le 
peuple a bien dégénéré. Niharatsy lot- 
ira ny vahoaka. 2°— , Manjary. Sa lièvre 
a dégénéré en folie. Nanjary nahadala 
azy ny tazo. 

DÉGLUER, va. Manesotra amy ny'di- 
ty. Dégluez cet oiseau. Esory amy ny 
dity io vorona io. 

Se dégluer, vpr. Afaka amy ny dity, ma- 
nala dity. Se— les mains. Manala dity 
ny tànana. 

DÉGLUTITION, sf. Fitelemana. 

DÉGOBILLER, va. Mandoa, mibara- 
ràka. 

DÉGOISER, va. Milazalaza, miketsoke- 
tso. 

DÉGOMMER, va. 1° Manala dity. — 
de la soie. Manala dity ny lasoa. 1 m 
fig. Manongana, manesotra amy ny ra- 
haraha. On Ta dégommé. Naongana, 
nesorina tamy ny raharahany izy. 



Digitized by 



Google 



DEG 



— 209 — 



DGÔ 



DÉGONFLEMENT, sm. Fampihe- 
nâna ny mivonto, — ny mibontsina, fi- 
henàn'ny mivonto, — ny mibontsina, fa- 
moahana rivotra. 

DÉGONFLER, va. Mampihena ny mi- 
vonto, — ny mibontsina, mamoaka rivo- 
tra. — un ballon. Mampihena ny /S- 
bontsin* ny balôna, mamoaka riootra 
amy ny balôna. 

Se dégonfler, vpr. Mihena, mivoa-dri- 
votra. La tumeur se dégonfle. Mihena 
ny mivonto. 

DÉGORGEMENT, sm. t* Panalana 
tsentsina, — tampina. 2°— , Fivoahan- 
drano. 

DÉGORGER, va. Manala tsentsina, — 
tampina. — un tuyau. Manala tsentsina, 
etc , ny fantsona. 

*-, vn. Mihoatra. Le ravin dégorge. Mi- 
hoatra ny riaka. 

8e dégorger, vpr. i° Afa-tsentsina, afa- 
tampina. 2* — , Mivoaka. Le tuyau se dé- 
gorge dans te bassin. Ny rano amy ny 
fantsona mivoaka mankany amy ny ka- 
mory. 

DÉGOURDI, IE, adj. et s. Mavitri- 
ka, mailaka, kinga, fetsy. 

DÉGOURDIR, va. 1* Miala vol y. —ses 
jambes. Miala voly. 2 # fîg. Mampa- 
havitrika, mampahamailaka, mampaha- 
kinga. —un enfant. Mampahavitrika, 
etc., zaza kely. 

Se dégourdir, vpr. !• Miala voly, afa- 
boly. 2 B fig. Mihamavitrika, mihamaila- 
ka, mihakinga. mihafetsy. 

DÉGOÛT, sm. t* Fahalainana, fahato- 
fohana. Il a du — pour la nourriture. 
Mala in-komana, /o/b-kanina izy. 2* fig. 
Pahabobohana. Il a du — pour la vie. 
Boboky ny miaina izy. 3"—, Fahoriana. 
J'ai essuyé bien des dégoûts. Efa azon' 
ny fahoriana matetika aho. 

DÉGOÛTANT, ANTS, adj. f Maha- 
tofoka, mahatohina, mahatola, manka- 
leo. 2° fig. Mahaboboka, maharikoriko, 
mahadikidiky. Il est d'une malpropreté 
dégoûtante. Mahaboboka, etc., ny loto- 
ny. C'est un homme— . Olona mahari- 
koriko, mahadikidiky izy. 

DÉGOÛTÉ, ÉE, p. et adj. 1* Tofoka, 
tohina, tola, leony. Il est— de la viande. 
Tofoka, etc., ny hena izy. Je suis—du 
poisson. To/b&a^/oftin-kazandrano aho. 
1" fig. Tofoka, boboka, leony. Je suis — 
de toute conversation. Z/o&o-drosaka, 
leon-drwaka aho. 



— , s. Mpitslngintsingina. Il fait le— en 
mangeant. Mitsingintsingina izy ra- 
ha homana. 

DÉGOÛTER, va. 1* Mahatofoka, maha* 
tohina, mahatola, mankaleo. 2° fig. Ma- 
hatofoka, mahaboboka, mankaleo, ma* 
harikorîko, mahadikidiky. Le jeu l'a dé- 
goûté de l'étude. Tofoka, boboka, leom» 
pianarana izy azon*ny lalao. 

Se dégoûter, vpr. 1* Tofoka, tohina, to* 
la, leony. 2* fig. Boboka, leony. 

DÉGOUTTANT, ANTE,ad/\ Mltetô. 

DÉGOUTTER, vn. Miteté. La sueur lut 
dégoutte du front. Miteté ny tsemboka 
amy ny handriny. 

DÉGRADANT, ANTE, adj. Mahafa* 
baraka, mahavazina. 

DÉGRADATION, sf. I 4 Fanonganana, 
fionganana. 2 # fig. Fahafaham-baraka, 
havazinana. 3°— , Fanimbana, fahasim- 
bana. 

DÉGRADÉ, ÉE, p. et adj. 1- Voaonga* 
na, naongana, nesorina tamy ny raha- 
raha. 2 # fig. Afa-barâka, afa-boninaht- 
tra, afa-pofona. 3*—, Siraba, nosintbana. 

DÉGRADER, va. t* Manongana, maneso- 
tra amy ny raharaha. On a dégradé der- 
nièrement ce capitaine. Vao naongana 
io kapiteny io. — un juge. Manesotra 
mpitsara amy ny raharahany. ^ fig. Ma- 
nala baraka, mahafa-barâka, manala vo« 
ninahitra, mahavazina. L'ivrognerie dé- 
grade l'homme. Ny hamamoana mana* 
la-barà.ka> etc., ny olona. Voy. Avilir. 
3°— , Manimba. La pluie a dégradé le 
mur. Ny ranonorana nanimba ny rin- 
drina. 

Se dégrader, vpr. i 6 Manala barà-tena, 
manala voninahi-tena, mivazina, mana* 
vazin-tena. 2 # — , Simba, mihasimba. 

DÉGRAFER, va. Mamaha zaigrafy. — 
un manteau» Mamaha zaigrafin^a* 
padty. 

DÉGRAISSAGE, sm. Panalan-tseroka, 
— menaka. 

DÉGRAISSER, va. !• Misodika mena- 
ka. — le bouillon. Misodika mena* 
ka amy ny ro« 2° —, Manala tseroka,— 
menaka. — un habit. Manala tseroka, 
etc., amy nyakanjo. —un chapeau. A/a- 
nala fsero-tsatroka. Poudre à — les che* 
veux. Vovoka fanalan-tseroka amy ny 
volon-doha. 

Se dégraisser, vpr. 1° Sodihina. 2°— , 
Alan-tseroka. 

DÉGRAISSEUR, BUSE, a. Mpanala 
tseroka. 

M 



Digitized by 



Google 



DEG 



— 210 — 



DEH 



DEGRÉ, $m. i* Ambaratonga, Ozarana. 
ïl y a quinze degrés à l'escalier. Misy 
ambaratonga dimy amby ny folo ny 
tohatra. Le thermomètre marque vingt 
degrés. Misondrotra amy ny ambara- 
tonga faharoapolo ny termométra. Le 
quart de cercle comprend quatre-vingt- 
dix degrés. Mizaraztira sivifolo ny 
ampahefatry ny fari-boîana. Il y a trois 
degrés de comparaison. Misyambara- 
ionga telo amy ny fampitahan-javatra. 
Otte affaire a passé par tous les degrés 
de la juridiction. Efa nitety ny ambara- 
tonga rehetra amy ny fitsarana izany ra- 
haraha izany 2°—. Fitomboka amy ny 
omversity, taranaka, hery, heryantoni- 
ny. Il a tous ses degrés. Nahazony fitom- 
boka rehetra tamy ny oniversity izy. 
Ils sont parents au quatrième—. Miha- 
vana amy ny taranaka fahefatra izy 
ireo. Le — de la fièvre. Ny herin ny 
tazo. Il sait donner h — de feu. Mahay 
manome hery antoniny ny afo izy. 3° 
pg. Ambaratonga, hery, habe, hamafy. 
Il y a des degrés dans la vertu. Misy 
ambaratonga amy ny hatsaram-panahy. 
Dieu seul savait le — de son amour. 
Andriamanitra irery no nahalala ny he- 
ry. ny habe f ny hamnpn % ny fitiavany. 
|| loc. Le ])Ius haut—, le dernier—. Fa- 
ra. Il est parvenu au plus haut— des 
honneurs. Tonga amy ny faran' ny vo- 
ninahitra, tonga amy ny fanaperana 
anarana izy. C'est le dernier — de Favi- 
lissement. Fara fahafaham-baraka iza- 
ny. Au dernier—, au suprême—. Indrin- 
dra. Il le déteste au suprême—. Manka- 
hala azy indrindra izy. 

Par degrés, loc. adv. Tsikeïikely, mian- 
datendalana. Il est arrivé par degrés à 
cet emploi. Tonga tsikelikely, etc., ta- 
min izany raharaha izany izy. 

DÉGRÉEMENT, sm. Fanalana fom- 
ban-tsambo. 

DÉGRÉER, va. Manala fomban-tsam- 
bo. 

DÉGRÈVEMENT, sm. Fampihendn- 
ketra. 

DÉGREVER, va. Marapïhcna hetra. 

DÉGRINGOLADE, sf. !• Fikororosy, 

iiko-rotsaka. 2? pg. Fionganana, fahara- 

van-karena. 
DÉGRINGOLER, va. et vn. Mikoro- 

rosy, mikorotsaka. —dans un précipice. 

Mikororony, etc , any an-tevana. 
DÉGRISER, ira. !• Manala hamamoana. 



2* pg. Mampiova bevitra, mampischo 
hadisoan-kevitra. 

Se dégriser, vpr. Afaka hamamoana. 

DÉGROSSI, IE, p. et adj. !• Voavan- 
govango, novangovangoina. 2* pg. Mi- 
hakinga, mihahendry. 

DÉGROSSIR, va. 1° Mamangovango, 
misisy. — une pièce de bois. Mamango- 
vango, etc., hazo. 2*/?(/. Mamangovango. 
—un ouvrage. Mamangovango boky. 
3»— f Mandahadahatra, raandamindami- 
na. — une affaire. Mandahadahatra, 
etc., raharaha. 

Se dégrossir, vpr. Mihakinga, mihahen- 
dry. 

DÉGROSSISSAGE, sm. Famangovan- 
goana. 

DÉGUENILLÉ, ÉE, adj. Misingo-bo- 
ro-damba. 

DÉGUERPIR, vn. Miala. Il a déguerpi 
au plus vite. Niala faingana izy. 

— , va. Mandao. —une maison. Mandao 
trano. 

DÉGUERPISSEMENT, sm. Fialana, 
fandaozana. 

DÉGUISÉ, ÉE, adj. et s. !• Manao fi- 
tafiana hafahafa, manao bibiolona. 2* 
pg. Mtafina. Une ambition déguisée 
le fait agir ainsi. Fitsiriritam-bonina- 
hitra miapna no anaovany izany. 

DÉGUISEMENT, sm. 1° Fitafiana ha- 
fahafa, fanaovana bibiolona. On ne peut 
le reconnaître sous ce—. Tsy azo fantari- 
nu izy amin' izany ptapûna hafahafa, 
etc. r izany. 2* pg. Fanafenan-kevitra, fa- 
naronana. Il parle sans — . Tsy mana- 
pn-kevitra izy raha miteny. 

DÉGUISER, va. î" Mampanao fita- 
iiana hafahafa, mampnnao bibiolona. 
lia déguisé son garçon en fille. Nampa- 
naoviny /t<a/ïan-jazavavy ny zanany la- 
hy. 2* pg. Manafina, manarona.— sa colè- 
re. Manafina, etc f ny hatezerany. 3*—, 
Manova. — sa voix. Manova feo. 

Se déguiser, vpr. I* Manao fitafiana ha-* 
fahafa, manao bibiolona. Le loup se dé- 
guisa en berger. Ny amboadia nanao 
ptapari ny mpiandry ondry. 2* pg. Ma- 
nalin-kc vitra. 

DÉGUSTATEUR, sm. Mpanandrana. 

DÉGUSTATION, sf. Fanandramana 
zavatra fisotro. 

DÉGUSTER, va. Manandrana. — du vin. 
Mantindrana divay. 

DÉHANCHÉ, ÉE, adj. et s. !• Mipw 
tso-pe. 2°pg. Mitari-pc, miletaleta. 



Digitized by 



Google 



DEJ 



— 211 — 



BEL 



DÉHANCHER (SB), vpr. !• Mipitso- 
p n . ï*fiih Mitari-pe, miletalota. 

DÉHAR MACHER, Va. Manala fom- 
ban-tsoavaly mpitarika kalesy. 

DÉMONTÉ, ÉE, adj. et s. Tsy vaky ata- 
tra, tsy vaky afero. tsy valahara, tsy ma- 
halala nt^natra. Cunme Éhoxté. 

DEHORS, arta. Alatrano, ivelany. I! est 
&Ué — . Lasa any alatrano, etc., izy. Je 
croyais qu'il était dans remplacement, 
mais il est — >. Kataoko fa ao anaty 
tamboho izy. kanjoany irelany. La por- 
te est fermée en — . Mihiily any iûelany 
Hy var.nvaram-be. || toc. Mettre quelqu'un 
— . Mandroaka olona. Avoir les pieds en 
— . TsiVaka. 

— ,**n. 1* Ny ivelany. Le — du palais est 
très beau. Tsara loatra ny ivelan' ny la- 
pa. 2* — ,pl. Ny ivelany, ny miseho. Les 
— de l'hypocrite sont trompeurs. Marrti- 
taka ny ivelan' ny mpihatsaravelatsihy, 
ny miseho amy ny mpihatsaravelatsihy. 
Voy. Apparence. 

DÉICIDE, adj. Nahafaty any Jeso-Kris- 

ty. 

—, sm. Famonoana any Jeso-Kristy. 

DÉIFICATION, sf. tfanandratana ho 
andriamanitra. 

DÉIFIER, va. Manandratra ho andria- 
manitra. 

DÉISME, 8 m. Pampîatarana ny flslau' 
Andriamanitra fotsiny. 

DÉISTE, 8. Mpino ny fisian' Andriama- 
nitra fotsiny. 

DÉJÀ, ado. Sahady, rahateo. tl est arri- 
vé—. Tonga sahady izy. La ville était — 
prise quand il arriva. Azo sahady ny ta- 
ndna tamy ny izy tonga. Je vous l'ai — 
dit. Voalazako taminao sahady, etc., 
izarty. 

DÉJECTION, sf. Fivalanana, diky. 

DÉJBTfiR (SE), Vpr. Mivaona. Cette 
planche s'est déjetée. Nivaona io hazo 
fisaka io. 

DÉJEUNER, vn. Misakafo maraina, 
manao ody ambavafô, manao ody lolo. 

DÉJEUNER ou DÉJEUNÉ, sm. Sa- 
kafo maraina, ody ambavafô, ody lolo. Pe- 
tit — du matin. Ody ambavafô, ody lolo. 

DÉJOINDRE, va. Gomme Disjoindre. 

DÉJOUER, va. Misakana, manafoana. 
II a déjoué leurs projets. Nisakana, 
nanafoana ny fikasan' izy irco izy. — un 
complot. Misakana, etc., teti-dratsy. 

DÉJUCHER, tfn. Miala amy ny talan- 
talana. 



— s va. l d Mandroaka akoho hiala amy ny 
taiantalana. 2'fîg. Mandroaka, raampia* 
la. 

DÉJUGER (SE), vpr. tàiovâ dûly. 

DELÀ, prép. Voy. Au delà. 

DÉLABRÉ, ÉE, p. et adj. Simba, no<> 
simbana, reraka. 

DÉLABREMENT, sm. Fahasimbana* 
faharerahana. 

DÉLABRER, va. Manimba, mandrera* 
ka. — * une machine. Manimba milirta. 
Les veilles ont délabré sa santé. Ny fia- 
retan-tory nanimba ny hasalamany. Los 
fatigues ont délabré l'armée. Ny hasasa* 
rana nandreraka ny tafika. 

Sa délabrer, vpr. Mihasimba, miharcra* 
ka. 

DÉLAtiER, va. Mamaha.-*une bottine. 
Mamaha baotina. 

Se délacer, vpr. Mivaha. 

DÉLAI, s m. Andro,ûatoatoûna. béni an- 
dor un — . Mangataka andro. Accorder 
un — . Manome andro. J'ai obtenu un — » 
de quinze jours. Nahazo andro tapa-bo- 
lana aho. Parte* sans — . Mandehana fa 
aza miatoato. 

DÉLAISSÉ, ÉE, p. et adj. Foy, nafoy, 
nilaozana, nariana, navela. Il est — de 
tous. Nilaozana, narian'ny olona relie- 
tra izy. 

DÉLAISSEMENT, sm. ftira fahan* 
trana, fikaforoforo, fiporipory, famoi- 
zana, fahafoizana, fandaozana, fanaria- 
na, famelana. il est dans le plus grand 
— . Efa mby amy ny /ara fahantranat 
mikafofoforo, miporipory izy. 

DÉLAISSER, va. Mamoy, mahafoy, 
mandao, manary, mamela. Dieu ne dé- 
laisse pas ceux qui espèrent en lui. An-* 
driamanitra tsy mamoy, mahaf'oy,man- 
dâô, manary izay matoky Aty. Il lui 
a délaissé cet héritage. Nafoiny, navfr 
lany ho azy izany lova izany. 

DÉLASSANT, ANTE, adj. Mariala 
âasatra, mahafa-tsasatra. Jeu—» T9ila-« 
lao manala sasatra t etc* 

DÉLASSEMENT, sm. Fialan-tsdsatrft, 
L'esprit a besoin de—. Mila fiàtan-isa^ 
satra ny saina. 

DÉLASSER, va. Manala sàsatra* mafia* 
fa-tsasatra. Le sommeil m'a délassé. Na* 

^nnta sasatra, nahafa-tsasatra any ny 
ny lorimaso* 

Ôe délasser, tpf. Miala salsatra. 
.DÉLATEUR, TRICE, s. Mpiampan* 
ga mangingfna. 



Digitized by 



Google 



DEL 



212 — 



DEL 



DÉLATION, sf. Fia'mpangana mangin- 
gi'na. 

DÉLAYÉ, ÊE, p. ot ad}. Levona, no- 
levonina, vonto rano, novontosan-drano. 
|| loc. Trop—. Matsora ; pg. lava loatra. 

DÉLAYER, ra. Mandevona, mamonto 
rano. — une couleur dans l'eau. Mande- 
vona loko amy ny rano. — de la farine. 
Mamonto rano ny la farina. || loc. Trop 
— . Manatsora; pg. manalava loatra. Il 
a trop délayé sa pensée. Nanalava loa- 
tra ny heviny izy. 

DÉLECTABLE, adj. Mahafinarilra, 
mahafaly, matsiro, fy, tsara dia tsara. 
Séjour — . Fitoerana mahafinarilra. 
Mets—. Nahandro rnatsiro, fy. Vin—. 
Divay tsara dia tsara. 

DÉLECTATION, sf. Haflnaretana, ha- 
faliana. Manger avec—. Tlomana amin- 
kafaliana. 

DÉLECTER, i?a. Mahafinaritra, maha- 
faly. 

Se délecter, vpr. Finaritra, faly. Il se 
délecte^ l'étude. Finaritra amy ny flâ- 
na rana izy. 

DÉLÉGATION, sf. Fanirahana, fanen- 
drena, fanomezana fahelana. Il agit en 
vertu d'une—. Manao izany izy, satria ni- 
rahina,notendrena, nome nafahe fana. 

DÉLÉGUÉ, ÉE, p adj. et s. Iraka, 
nirahina, voatendry, notendrena, nahazo 
fahelana. 

DÉLÉGUER, va. Maniraka, manendry, 
manome fahefana. Il lui a délégué ses 

■ pouvoirs. Nomeny azy ny fahefany 
rohelra. 

DÉLESTER, va. Manosotra fanamare- 
nan-tsambo. 

DÉLÉTÈRE, adj. Manimba ny hasa- 
lamana. Émanations délétères. Fofona 
manimba ny hasalamana. 

DÉLIBÉRANT, ANTE, adj. Mandi- 
nika, misaina, mihevitra. Assemblée dé- 
libérante. Fivoriaa* ny mpisaina, mpi- 
hevitra. 

DÉLIBÉRATIF, IVE, ad;. Voix déli- 
bérative. Fifldianana, fandatsahana latsa- 
bato. Il a voix délibérative. Mahazo 
mifidy izy, mahazo mandatsaka latsa- 
baio izy. 
DÉLIBÉRATION, sf. l°Fiaraha-man- 
dinika, fandinihana, liaraha-misaina, fl- 
sainana, fiaraha-mihovitra, fiheverana. 
2°— ,IIevitra, tikasana. Les délibérations 
du conseil sont arrêtées. Raikitra ny 
hevitra, ny fïhasan' ny mpisaina. 



DÉLIBÉRÉ, ÉE, p. et ad;. 1 # Voa- 
dinika, nodinihina, nosainina, voahe- 
vilra, noheverina, raikitra. C'est une 
chose délibérée. Zavatra raikitra izany. 
2«— , Sahy, matoky, tsy misalasala. Il a 
un air—. Miendrik'olon-tea/u/, etc., izy. 

De propos délibéré, loc. adv. Iniana, 
fanahy iniana. Il l'a tué de propos — . 
Niniany, fanahy inian y no namonca- 
ny azy. 

DÉLIBÉRÉMENT, adv. An-kasahia- 
na, amin-toky. Il marche—. Mandeha 
an-hasahiana, amin-toky izy. 

DÉLIBÉRER, vn. Miara-mandinika, 
mandinika, miara-misaina, misaina, mia- 
ra-mihevitra, mihevitra. Les conseillers 
délibèrent sur une affaire importante. 
Ny mpanolo-tsaina miara-mandinika, 
miara-misaina, miara-mihevitra ra- 
haraha lehibe anankiray. Délibérez sur 
le parti que vous avez à prendre. Dini- 
ho, saino, hevero izay tokony hataonao. 

DÉLICAT, ATE, adj. 1° Matsiro, fy, ma- 
filotra, tsara dia tsara. Nourriture déli- 
cate. Ilanina matsiro, hanim-pi/, hani- 
na maplotra. Vin—. Divay tsara dia 
tsara. 2*—, Kanto, tsara dia tsara, ma- 
hafinaritra. Voilà une broderie délicate. 
Itsiana misy amboradara kanto, etc. 3* 
—, Malemilemy, mora simba. Il est —, il 
a une santé délicate. Malemilemy izy. 
Cette couleur est délicate. Afora simba 
io loko io. 4° /ty. Kanto, tsara dia tsara, 
mahafinaritra. Expressions délicates. 
Fombam-pitenenana kanto, etc. Il a 
pour sa mère une tendresse délicate. A/a- 
hafinarilra ny fitiavany an-dreniny. 5* 
—, Sarotra, keliambaitra. L'affaire est 
délicate. Sarotra, etc., ny raharaha. 
6*— ,,Kinga, mahay. Il a la main délica- 
te. Kinga tânana izy. Il a un jugement 
— . Mahay mitsara zavatra izy. 7°— , Ki- 
ankianina, sarotsarotiny, miangentsan- 
gentsana, mitsingitsingina. Il est— sur la 
nourriture. Kiankianina, etc., amy ny 
haninkanina izy. 8'—, Manahy ota. Il a 
une conscience délicate. Manahyota izy. 
—, s. Kiankianina, sarotsarotiny, mian- 
gentsagentsana, milsingitsingina. Il fait 
le — . Kiankianina, etc , izy. 
DÉLICATEMENT, adi\ 1* Kanto, tsa- 
ra, mahafinaritra. 2*—, Amim-pahaiïa- 
na, amim-pahamalinana. 3° — , Kiankia- 
nina, sarotsarotiny, miangentsangeatsa- 
na, mitsingitsingina. Prendre — un ob- 
jet. Àf*7singm-javatra. 
DÉLICATESSE, if. 1- Hatsiro, haff, 



Digitized by 



Google 



DEL 



— 213 — 



DEL 



bafilotra, hatsara. Quelle.— de mets ! En- 
drey ny hatsirorï, etc., izany nahan- 
droî 2"— .Hakanto, haûnaritra. 3°— ,IIa- 
lemena. La— du corps. Ny/iaJemen'ny 
vatana. A°fig. Ilakanto, halinaritra. Quel- 
le — de langage ! Endrey ny hakanton', 
etc., izany laha-teny! 5*— , Hakingana, 
fahaizana, fahamalinana. Il a conduit 
celte affaire avec—. Nitondra izany ra- 
haraha izany tamim-pa/tatzana , la- 
mim-pahamaJinana izy. 6 a — , Ahiahy. 
Il a une grande— dans l'accomplisse- 
ment de son devoir. Be ahiahy amy ny 
zavalra tsy maintsy hataony izy. 

DÉLICES, sf. pi. Haflnarctana, haravo- 
ravoana, hafaliana, fanaranam-po, fana- 
ranam-batana. Il fait mes plus chères—. 
Mahafinaritra, maharavoraco, ma- 
na/a/t/ahy izy. Il goûte les — de la vie. 
Finaritra,manaram-po izy. Les— des 
sens. Ny fanaranam-batana. 

DÉLICIEUSEMENT, ado. Amim-pa- 
bafinaretana, amim-panaranam-po. 

DÉLICIEUX, EUSE, adj. Tsara dia 
tsara, mahalinaritra. Vin—. Divay tsa- 
ra dia tsara. Campagne délicieuse. Sa- 
ha mahafinaritra. 

DÉLICTUEUX, EUSE, ad/. Mahame- 
loka. Fait—. Zavatra mahameloka. 

DÉLIÉ, ÉE, p. et adj. t* Voavaha, no- 
vahana, mivaha, 2* fig. Afaka, voavo- 
tsolra, novotsorana, voavela, navola, no- 
sorina. 3*— , Kely, manil'y, madinika. El- 
le a une taille déliée. Kely andilana, 
manifinify izy. Écriture déliée. Sora- 
tra manify, madinika. 4 a — , Marani- 
tsaina, haingan-tsaina. C'est un esprit— . 
Marani-tsaina, etc., izy. 

DÉLIER, va. 1* Mamaha.— une corde. 
Mamaha tady. 2° fig. Manafaka, ma- 
motsotra, marraela, manesotra, manala. 

— quelqu'un d'une promesse. Manafa- 
ka olona amy ny teny napetrany.— les 
péchés. Manafaka, etc., ny fahotana. 

Se délier, vpr. 1* Mivaha, mamaha te- 
na. 2* fig. Afaka, mitsoa-teny. 

DÉLIMITATION, sf. Fetra, famerana, 
faritra, famaritana. 

DÉLIMITER, va. Mametra, mamaritra. 

— les frontières d'un État. Mametra, 
etc., ny sisim-panjakana. 

DÉLINÉATION, sf. Fanorilana. 
DÉLINQUANT, ANTE, a. Mpandika 

ny lalàna. 
DÉLIRANT, ANTE, adj. Very sairia, 

roirediredy, mibedibedy foana. 
DÉLIRE, sm. 1° Fahaverezan-tsaina, 



firediredy, bodibedy, fibodibcdcna. Le 
malade est dans le—. Very saina, mi- 
rediredy, mibedibedy ny marary. 2° 
fig. Hadaiana, fahadalana, fahaverezanr 
tsaina. Sou amour allait jusqu'au— . Ny 
litiavany nahadala, nahavery saina 
azy. 

DÉLIRER, vn. Very saina, mirediredy, 
mibedibedy foana. 

DÉLIT,. sm. Fandikana nylalâna, holoka. 
La peine n'était pas proportionnée au—, 
Tsy nifanerana ny helony sy ny fa- 
maizana. En flagrant— . Voy. Flaguant. 

DÉLIVRANCE, sf. f Fanafahana. 
2*—, Fanomezana, fanolorana. 

DÉLIVRÉ, ÉE, p. et ad;. 1° Afaka. Il 
est— des misères de cette vie. Afaka amy 
ny fahorian* izao tiainana izao izy. 2° — , 
Nomena, natoiotra, notolorana. Les mar- 
chandises lui ont été délivrées. Nomena, 
natoiotra azy ny entam-barotra, nome* 
na, notolorana ny entam-barotra izy. 

DÉLIVRER, va. 1° Manafaka. — quel- 
qu'un de l'esclavage. Manafaka olona 
amy ny fanandevozana. — un prison-- 
nier. Manafaka sambo-belona. — d'un 
siège. Manafaka amy uy fahirano. 2* — , 
Manome, manolotra. —des papiers. Ma- 
nome, etc., taralasy. 

Se délivrer, vpr. Miavo-tena, manafa- 
tena. 

DÉLOGEMENT, sm. 1* Fialana amy 
ny trano. 2° — , Fialana, fandosirana. 

DÉLOGER, vn. 1° Miala amy ny tra- 
ne. Il déloge à la fin du mois. Miala 
amy ny trano izy raha amy faraa' ny 
volana. 2 a — , Miala, mandositra. —sans 
trompette. Miala, otc, mangingina. 

— , va. 1° Mampiala amy ny trano. 2°— », 
Mampiala, mandroaka, mampandositra. 
—l'ennemi d'une hauteur. Mampiala, 
etc., ny lahavalo amy ny havoana. 

DÉLOYAL, ALE, adj. 1° Mamitaka, 
mamadika, manody. Ami—. Sakaiza ma- 
mitaka, etc. 2°— , Misy litaka. Condui- 
te déloyale. Zavatra atao am-pi(afca. 

DÉLOYALEMENT,ado.Amim-pitaka. 

DÉLOYAUTÉ, sf. Fitaka, fainadihana. 

DÉLUGE, sm. 1° Safo-drano. 2° fig. 
Remonter au—. Manomboka tantara la- 
vitra loatra. Passons au — . Aoka hola- 
lodalovana izany. Après moi le—. Ra- 
hefa maty aho, tsy misy mampaninona 
ahy. Un— de larmes. Ranomaso mandria- 
ka. Un— de paroles. Teny tsitokotsiio- 
rohana, teny ofa tsy teny intsony. 



Digitized by 



Google 



DEM 



— 214 — 



DEM 



1 



DÉLURÉ, ÉE, adj. Fctsy, mahira-tsai- 

na, 
DÉLUSTRER, va. Manavasoka, ma- 

havQsoka. 

Se délustrer, vpr, Mihavasoka. 

DÉMAGOGIE, sf. Fanambosiana ny 
vahoaka, famokisana— . 

DÉMAGOGIQUE, adj. Manambosy ny 
vahoaka, mamoky — . Discours—. Laha- 
teny manambosy ny vahoaka, etc. 

DÉMAÇOGUE, sm. Mpanambosy ny 
vahoaka, mpamoky— . 

DÉMAILLOTER, va. Mancsotra tam- 
ban-jaza. 

X>EMAIN, adv. et 9m. Rahampitso, am- 
pitso, — ^est un jour de fcto, Andro fcly 
rahampilxo. De— eu huit. Amy ny he- 
rin* ny rahampitso, etc. 

PÊMANGHEMENT, sm. Fanovoha- 
na, fiovohana, fltsoahana. 

DÉMANCHER, va. Manovoka. Déman- 
chez cette hache. Ocohy io famaky io. 

Se démancher, vpr. 1° Miovoka, mi- 
tsoaka, 2° fig, Misaraka, tsy vanona. Le 
parti se démanche. Misaraka ny anda- 
niny. I/aflaire s'est démanchée. Tsy va- 
nona ny raharaha. 

DEMANDE, sf. 1° Hataka, fangataha- 
na. Voici la — que je vous adresse. Inty 
ny hataka, etc , ataoko aminao. On vous 
n accordé votre—*. Nekena ny fangata- 
fianno. 2*—. Fanontaniana. 

DEMANDER, va, 1° Mangataka, ml- 
hanta, miangavy, mitaky, miambezo, mi- 
lampesona, mitofendro, mierîna. ^-de 
l'argent. Man</a/a-bola. Je vous deman- 
de votre secours. Mangataka, mihan- 
ta, miangavy ny fanampianao aho. Le 
malade demande un confesseur. Manga- 
fa/<a mpnmpikonfesy nymarary.— le paie- 
ment d'une dette. Milaky trosa.— instam- 
ment. MUmbezo, mitampesona, mu 
tofendro. — sans cesse. Manao hata*pi- 
so. — davatange après avoir reçu. Mie- 
rina. —la permission. Àfa?7 r/af a-dalana, 
miera, mivoha. || loc. •=- pardon. Mivalo, 
mifona. — rardon uniquement pour 
échapper à un malheur. Maïao valom- 
barotra. -^grûce. Migarasy. 2°— , Mitady, 
maniry. On vous demamfe. MUy mita- 
dy anao. Il ne demande qu'à s'amuser. 
Tsy mitadtj, maniry afa-lsy ny hilalao 
jxy. 3°— , Mila. Cela demande explication. 
MHa fivoasana izany. La terre demande 
de l'eau. Mila rano ny tany.4"— , Mantn- 
lany, manadina. Je viens veus t— si vous 



partirez demain. Avy manontany, etc., 
anao aho rahahiala rahampitso hianao. 

Se demander, vpr. 1* Angatahina. 2*— , 
Anontaniana. Gela ne se demande pas. 
Tsy anontaniana izany. 3 ft — , Mieritrc- 
ritra, mihevitra. Je me demande ce que 
je dois faire Mieritreritra, etc., izay to- 
kony hataoko aho. 

DEMANDEUR, EUSE, s. Mpangaia- 
ka, mpiambczo, mpitampesona, mpito- 
fendro. 

Demandeur) eresse, s. Mpitory. 

DÉMANGEAISON,*/. l*Hidihidy,lai- 
lay. — provenant des poils des plantes, 
des chenilles. Lailay. Les poils des i a- 
quelles causent des démangeaisons. Ny 
lain-diaketa wampalailay. 2° fig. Il a la 
— de parler. Mangidihidy te hitenyizy. 

DÉMANGER, vn. 1* Mangidihidy, ma- 
lailay. La léte me démange. Nangidi- 
tiidy ny lohako. 2* fig. Mangidihidy. 
La langue lui démange. Mangidihidy 
te-hiteny izy. 

DÉMANTELER* va. Mandrava man- 
da. On démantela la ville. JVoravana 
ny màndan' ny tanâna, 

DÉMANTIBULER, va. Manapaka, 
manimba. ^-uno machine. Manapaka, 
etc.. milina. H loc, 11 criait à *e — la ma 
choire. Tataka ery ny vavany azon'ny 
minananâna. 

DÉMARCATION, sf. Fetra, famerana, 
iaritra, iamaritana. Tracer une ligne 
de t- entre deux lUats. Manisy fetra, 
faritra ao anelanelan' ny fanjakana roa, 
'i îacer une ligne de — entre diveis pou- 
voirs. Mametra fahefana samihafa. 

DÉMARCHE, sf. 1° Fandeha, famin^ 
dra. Il a une — embarrassée. Adala- 
dala fandeha, etc., izy. Avoir une — 
lière. Mianjonanjom-pande/ia, midihin- 
dihina. Avoir une — lente. Miadanv* 
pandcha, midanesaka, mitsilasilapy. 
Avoir une»— timide. Mikaodikaody fan- 
deha, 2° fig. Ny atao, izay.... Surveillez 
sesdémarehes. Tandremo nyataony. U 
a fait des démarches pour obtenir unem- 
ploi.Nanao Uay hahaaoany raharaha izy, 

DÉMARQUER, va. Manala marika. 
—du linge, jî&nula marika amy ny 
lapiba. 

DÉMARRER, va. Mamaha. Démar- 
re? ce cordage. Vahao io mahazakaio. 
^ — une pirogue. Mamaha lakana. 

—, vn. 1° Miala nmy ny litpdiaii-lëambo, 
2° fig. Miala, 



Digitized by 



Google 



DEM 



215 — 



DEM 



DÉMASQUER, va. 1° Manala sa ron- 
tava. 2* fig. Mampiseho, mampiharihary, 
mampiseho araka ny toetrany. — les 
ruses de l'ennemi. Mampiseho, mam- 
piharihary ny fitaky ny fahavalo. Je 
démasquerai ce fourbe. Ilasehoho ara- 
ka ny toetrany io mpihatsaravetatsihy 
io. 

Se démasquer, vpr. t* Miala saron-ta- 
va. 2* fiy. Miseho, miharihary, miseho 
araka ny toetrany. 

DÉMÂTER, ra. Manala salazan-tsam- 
bo, manapaka— . La tempête a dématé 
le navire. Nanapaka ny salazan-tsam- 
bo ny taflo-drivotra. 

DÉMÊLÉ, sm. Fifandirana. 

DÉMÊLER, va. 1* Mandanto, manala 
olana, mauaralsaraka. — du 01. Man- 
danto, manala olana taretra.— les che- 
veux. Manaratsaraka ny volon-doha. 
Voy. Débrouiller. 2* fig. Manazava, ma- 
navaka. — une affaire. Manazava raha- 
raha. — le vrai du faux. Manavaka ny 
marina amy ny diso. 3" — , Mamantatra, 
mahita. Je ne puis le— dans la foule. Tsy 
azoko fantarina, hita ao anaiy vahoa- 
ka izy. 4 # — , Mifandltra. Qu'avez-vous 
à— ensemble? Inona no ifandiranareo ? 

Se démêler, vpr. 1° Milanto, misaratsa- 
raka. 2* fig. Mihamazava, miavaka. 3°— , 
Miala, mitsoaka. Il a su se—do cet embar- 
ras. Nahayma/a, niJ<soafcatam in' izany 
iaharaba nanahirane izany izy. 

DÉMÊLOIR, sm. Pihogo mahalana. 

DÉMEMBREMENT, sm. Fizarazara- 
na t farapisarabana. 

DÉMEMBRER, va. I* Manapatapaka 
rantsam-batana. V fig. Mizarazara.mam- 
pisaraka. Les barbares démembrèrent l'- 
empire romain. Ny baribariana nizara- 
zara ny fanjakana romana. Cette provin- 
ce fut démembrée do l'empire Nosara- 
hina tamy ny fanjakana izany fari-ta- 
ny izany. 

Se démembrer, vpr. 1* Tapa-pe na san- 
dry. 2° fig. Mizarazara. 

DÉMÉNAGEMENT, em. Famindra- 
na enlana amy ny trano hafa, fifindran- 
trano. 

DÉMÉNAGER, va. Mamindra entana 
amy ny trano hafa. 

— , vn. l'Mifiodra trano. 2° fig. Miverin- 
tsaina, mirediredy foana. 

DÉMENCE, sf. Ilaverezan-tsaina, ha- 
dalana. 

DÉMENER (SE), vpr. Mikofokofo- 
ka, miisipatsipaka, mitriiantrifana, uii- 



havatravatra, mihoalahoala. II se démè- 
ne comme un possédé. Miltofohofoka, 
etc., hoatry ny olonamararin-javatra izy. 
2° fig. Misahtrana, mikorapaka. Il s'est 
bieu démené pour cette affaire. Nisa- 
hirana, etc., mafy tamin' izany raha- 
raha izany izy. 

DÉMENTI, sm. [• Fandàvana ny voa- 
lazany, fanoherana— , fampandaingana. 
Il lui donna un — . Nandà, nanohitra 
ny voalazany izy, nampandainga azy 
izy. 2° fig. Fifanoherana, tsy fahombia- 
sana. Ces faits donnent un— à votre 
assertion. Mifanohitra amin' izay voa- 
lazanao ireo zavatra niseho ireo. Il a 
entrepris cela, et je crois qu'il en aura 
le—. Nanomboka izany raharaha izany 
izy, ary ataoko fa tsy hahomby. 

DÉMENTIR, va. 1° Manda, manohitra, 
mauipandainga. Démeutirez-vous votre 
signature? Moa sahinao holavina, ho- 
toherina ny sonianao? 2* fig. Mifano- 
hitra, manao zavatra mifanohitra. Sa 
conduite dément ses paroles. Ny fiton- 
dran-tenany mifanohitra amy ny teni- 
ny. Ne démentez pas votre réputation. 
Aza manao zavatra mifanohitra amy 
ny lazauao. 

Se démentir, vpr. 1° Mifanohitra, miova 
teny. Le témoin s'est démenti. Nifano- 
hitra ny tenin' ny vavolombelona, nio- 
ra teny ny vavolombelona. 2° fig. Mitsa- 
hatra, miova. Sa bouté ne se dément 
pas. Tsy mitsahatra, tsy rm'oca ny ha- 
zavam-pony, 

DÉMÉRITE, sm. Tsiny. 

DÉMÉRITER, vn. Mila tsiny, mahazo 
tsiny. Ne déméritez pas de votre patrie. 
Àza mila tsiny amy ny tanin-drazanao. 
Il a démérité de sa famille. Nahazo tsi- 
ny tamy ny tianakaviany izy. 

DÉMESURÉ, ÉE, adj. Diso ohatra, 
tsy anerana, mihoa-pampana. C'est un 
homme d'une taille démesurée. Diso 
ohatra, etc., ny halavan' io lehilahy io. 
Il est dominé par une ambition déme- 
surée. Azon' ny fltsiriritam-boninabitra 
diso ohatra, etc., izy. 

DÉMESURÉMENT, adv. Izaitsizy. 

DÉMETTRE, va. 1° Manapitsoka, mam- 
pipitsoka, mampioritra. 2° fig. Maneso- 
tra amy ny raharaha. 

Se démettre, vpr. 1° Mipitsoka, miorU 
tra. Son poignet s'est démis. Nipitsoka, 
etc.* ny hato-lânany. 2° fig. Miala. Il 
s'est démis de son emploi. iVia/a tamy 
ny raharahany izy. 



Digitized by 



Google 



DEM 



— 216 — 



DEM 



DÉMEUBLEMENT, sm. Fanalana 
fanaka. 

DÉMEUBLER, va. Manala fanaka.— 
une maison. Manala fanaka amy ny 
tran^. 

DEMEURANT, ANTE, adj. Monina, 
mihelra, mipetraka. 

An demeurant, loc.adv. Kanefa, na dia 
Izany aza. 

DEMEURE, sf. Trano, fonenana, fitoe- 
rana, toerana, lipetrahana. Changer de 
— . Miflndra trano, fonenana. N'avoir 
pas de — fixe. Tsy manana an ton- f ra- 
tio, eto, || loc. Mettre en—. Manery. Je 
l'ai mis en —de payer sa location ou de 
s'en aller. Notereko mba handoa ny ho- 
fan-trano izy na hiala. Vitrage à—. Fi- 
taratra tsy mihetsiketsika. 

DEMEURER, vn. 1° Monina, mitootra, 
mitomoetra, mipetraka. Il demeure àTa- 
matave. Monina, etc., any Toamasina 
izy. 2*^, Mijanona, maharitra, mitsaha- 
tra. Il est demeuré longtemps en che- 
min. Nijanona, naharitra ela tany 
an-dàlana izy. Demeurez ici jusqu'à de- 
main. Mijanôna aty hatramy ny ra- 
hampitso. La parole vole, les écrits de- 
meurent. Ny teny mandalo, ny soratra 
maharilra. Vous êtes déjà capitaine, 
il ne faut pas en— là. Ela kapiteny saha- 
dy hianao izao, ka tsy tokony nijano- 
na amin' izany. L'affaire n'en demeu- 
rera pas là. Tsy mbola hijanona, hitsa- 
hatra amin* izany ny raharaha. Voilà où 
nous en sommes demeurés de notre lec- 
ture. Tolo no nijanonanay tamyny teny 
novakinay. Demeurons-en là. Aoka hi- 
tea/ia/raamin'izayisika,aokaizay. || loo. 
Ce que j'ai mangé m'est demeuré sur J'es- 
tomac. Mbola mamotsentsina ato amba- 
vafoko ny banina n oh a ni ko, 11 demeure 
toujours dans le môme état. Tsy miova 
loetra izy. La ville demeure vacapte. 
Foana ny tanâna. Il est demeuré muet. 
Tsy niteny tsy nivolana izy. 3°— , Maty, 
tavela, tahirizina, tanana, hazonina, lasa- 
na. Trois mille hommes demeurèrent sur 
la place, Teloarivo lahy no maty, tave- 
la tao amy ny tany njadiana. Cela lui 
est demeuré sur le cœur. Mbola voata- 
hiriny am-po hiany izany. Il ne lui est 
rien demeuré de tant de biens qu'il avait. 
Tsynisy voatahiriny, voatanany, roa- 
hazony ho azy ny fananam-be nanana- 
ny. La gloire lui en est demeurée tout 
entière. Lasan' izy irery avokoa ny 
voninahitra tamin' izany. 

DEMI, IE, *dj. Antsasany, sasany, ta- 



pany. Il a travaillé demi-heure. Niasa 
antsasak* adim-pamantaranandro izy. 
11 est deux heures et demie. Amy ny roa 
sy sasany izao. Il a travaillé une demi- 
journée. Niasa tapati' andro izy. Il y a 
un mois et— qu'il est parti. Iray volana 
sy tapany nonialany teto. J'ai acheté 
une demi-mesure de riz. Nividy vary 
fapa-paheniny aho. Il loc. Demi-brasse. 
Mamaky tratra. Cette étoffe a une demi- 
brasse de large. Mamaky tratra nyha- 
ben' iolamba io. Demi-piastre. Loso. Où 
il y a un demi-jour. Maizimaizina. De- 
mi-savant. Mahayantoniutoniny, mahai- 
hay, tsy malin y loatra. 

Demi, sm. Ampaharoa. Trois demis. 
Telo ampaharoa. 

Demie, sf. Ny antsasany. La pendule 
sonne les demies. Maneno amy ny an- 
tsasany ny famantaranandro. 

À demi, loc. adv. Demi, adv. Sasaka, 
ila. La viande est— brûlée. Kila sasaka 
ny hena. Ne voir une chose qu'à—. Mi- 
jery ilany amy ny zavatra anankiray. 
H loc. Cela n'est cuit qu'à—, cela est- 
cuit. Mantoanto izany. A — rongé. Takila. 
La viande est à — rongée par les rats. 

* Notakilain' ny voalavo ny hena. Qui 
est— mort. Torana, marary mafy, efa 
hofaty. Savoir les choses à—. Mahay an- 
tonintoniny, mahaihay, tsy mahay loatra. 
Faire les choses à—, Tsy mahatantera- 
ka tsara, manao mosalahy. Voy. Moitié. 

DEMI- BAIN, sm. Filoman-tapaka. 

DEMI-CERCLE, sm. Ny antsasaky ny 
fari-bolana. 

DEMI-MOT (A), loc. ado. Parler à—. 
Manao teny tsy loa-body. 

DÉMIS, ISE, p. et adj. 1* Napitsoka, 
mipitsoka, naoritra, nioritra. 2* fig. Ne- 
sorina tamy ny raharaha, niala. 

DÉMISSION, sf. Fialana amy ny raha- 
raha. 

DÉMISSIONNAIRE, s. Miala amyny 
raharaha. 

DÉMOCRATE, s?n. Olona tia dèmocra* 

tic. 
DÉMOCRATIE, sf. Fanjakana entim* 

bahoaka. 
DÉMOCRATIQUE, adj. Momba ny 

démocratie. 
DEMOISELLE, sf. f Tovovavy tsy 

manam-bady. 2*—, Angidina. 3* — , Fi- 

totoan-tany. 
DÉMOLIR, l'a. Mandrava. —une mai» 

son Mandrava tranp. 



Digitized by 



Google 



DEM 



— 217 — 



DEN 



DÉMOLISSEUR, sm. Mpandrava. 

DÉMOLITION, sf. f Fandravana. 2* 
— , pi. Korontan-javatra avy amy ny 
traao rava. Les démolitions do cet édi- 
fice ont été bien vendues. Lafo ny ko- 
rontan-javatra avy amin' io trano 
rava io. 

DÉMON, am. !• Demony, devoly, anga- 
tra, angabe, zavatra. 2* fig. Karilahy, 
olon-tsompatra. 

DÉMONÉTISATION, sf. Fandrarana 
vola na taratasy vola. 

DÉMONÉTISER, va. \* Mandrara vo- 
la na la rata sy vola. 2* fig. Manazimba- 
zimba. 

DÉMONIAQUE, *. et adj. 1° Azon' ny 
demtny, mararin-javatra, mararin-dra- 
manenjana, demoniaka. 2° fig. Olona 
saro-po. 

DÉMONSTRATIF, IVE, adj. f Ma- 
namarina, manaporofo, mampiharihary. 
Preuve démonstrative. Porofo mana- 
rnarina, etc. 2° — , Mampiseho fitiava- 
na. Personne démonstrative. Olona 
mampiseho fitiavana. 3* — , Manon- 
dro. Pronom—. Pronaona manondro. 

DÉMONSTRATION, sf. f Fanamari- 
nana, fanaporofoana, porofo, fampihari- 
hariana. 2°— , Fampisehoana. Faire des 
démonstrations do joie. Mampisehoha- 
faliana. 

DÉMONSTRATIVEMENT, adv. An- 
karihary. 

DÉMONTAGE, sm. Fandravana, fana- 
ratsarahana. 

DÉMONTER, va. 1* Mamotraka, man- 
davo, manjera. Le cheval a démonté 
son cavalier. Ny soavaly namotraka, 
etc., ny mpitaingina azy. 2°— , Mandra- 
va, manaratsaraka. —une montre. A/an- 
drava, etc., famantaranandro. En deux 
heures on démonta les batteries des en- 
nemis. Rava tao anatin* ny adim-pa- 
mantaranandro roa ny baterln' ny l'aha- 
yalo. 3° fig. Mahasanganehana. Cette 
objection le démonta. Nahasangane- 
hana azy izany lanoherana izany. 

Se démonter, vpr. 1° Bava, misaratsa- 
raka. 2° fig. Sanganehana. Comme Sk 

DÉCONCKKTKR. 

DÉMONTRABLE, adj. Azo hamari- 

nina, azo porofoina. 
DÉMONTRÉ, ÉE, p. et adj. Nohama- 

rinina, voaporol'*, noporofoina, mihari- 

hary. 
DÉMONTRER, r a. fManamarina, ma- 



naporofo, mampiharihary. 2° fig. Mam- 
piseho. 

Se démontrer, vpr. Hamarinina, poro- 
foina. 

DÉMORALISATEUR, TRIGE, adj. 
et s. Maniraba, maharatsy. Opinion dé- 
moralisatrice. Hevitra maniwoa, etc. 

DÉMORALISATION, sf. 1* Fanim- 
bana, fahasimbana, faharatsiana. 2 # — , 
Firaviravezan-tanana. 

DÉMORALISER, va. I* Manimba, ma- 
haratsy. Les mauvaises sociétés Tout dé- 
moralisé. Ny naman-dratsy nanim&a, 
naharatsy azy. 2°— , Mampiraviravy tà- 
nana. Le premier échec démoralisa les 
troupes. Ny faharesena voalohany nam- 
piraviravy tànana ny mpiantalika. 

Se démoraliser, vpr. Miraviravy tàna- 
na. 

DÉMORDRE, un. 1* Mamela mahazo. 
Le chien prit le sanglier à l'oreille, et ne 
démordit point. Niantsampy lamy ny so- 
fin' ny lambo ny alika, ka tsy namcla 
nahazo. tfig. Il ne veut pas — do son 
opinion. Mitompo teny fantatra, mikiri- 
biby amy ny heviny izy. 

DÉMUNIR, va. Manesotra fiadiana. — 
une forteresse. Manesotra fiadiana 
amy ny tanâna fiarovana. 

Se démunir, vpr. Mahafoy. Se— do son 
argent. Mahafoy ny volany. 

DÉMURER, va. Manesotra tampim-ba- 
ravarana. Démurez celte fenêtre. Esory 
ny tampin' io varavaran-kely io. 

DÉMUSELER, va. Manesotra sarom- 
bavam-biby. —un chien. Manesotra sa- 
rom-bavan' alika. 

DÉNANTIR (SE), vpr. f Mahafoy 
fampitanana, mahafoy antoka. 2° fig. 
Mahafoy. 

DÉNATIONALISER, ta. Manakipa- 
ka tsy ho vahoaka. 

Se dénationaliser, vpr. Miala tsy ho 
vahoaka. 

DÉNATURÉ, ÉE, p. et adj. f Novan- 
toelra, niova toelra, novana, niova. 2 B 
fig. Nosimbana, raU>y fo, masiaka, tsy 
vanona. Père—. Ray ratsy fo, masiaka, 
Àme dénaturée. Olon-tsy tanona. 

DÉNATURER, ra. 1* Manova toctra, 
manova. —un objet volé. Manoua toc- 
tra ny zavatra nangalarina. —une his- 
toire. Manova lantara. 2° fig. Manimba, 
maharatsy. Les passions dénaturent le 



Digitized by 



Google 



DEN 



— 218 — 



DEN 



cœur. Ny filan-dratsy manimba, etc., nv 
fo. 

Se dénaturer, vpr. 1° Miova toetra, mio- 
va. 2°fig. Simba, miharatsy. 

DÉNÉGATION, sf. Fandâvana. Il per- 
siste dans sa—, Tsy miova amy ny fan- 
dàvany izy. 

DÉNI, sm. Fandâvana. C'est ua — de jus- 
tice. Manda hitsara izy. 

DÉNIAISER, ua. Mahakinga. Les affai- 
* res l'ont déniaisé. Nahakinga azy ny 
fanaovan-draharaha. 

Se déniaiser, vpr. Mibakinga. 

DÉNICHER, va. {• Maka amy ny aka- 
ny. —des oiseaux. Maka vorona amy 
ny akany. 2* fig. Mandroaka, mampia- 
la. —les ennemis. Mandroaka, etc., 
ny fahavalo. 3*—, Mahita. —de l'argent 
dans un trou. Mahita vula analy lavaka. 

—, vn. 1° Miala amy ny akany. 2 # fig. 
Miala, mandositra. Il a déniché cette 
nuit. Niala, etc., halina izy. 

DÉNICHEUR, sm. 1* Mpaka vorona 
amy ny akany. 2 P fig. Mpahita zavatra. 

DÉNIER, ra. Manda, —une dette. Man- 
dé tsy ananan' olon-trosa. On lui a dénié 
toute justice. Nolavina ny hitsara azy. 

DENIER, sm. 1* Dénié. 2* fig. Vola. 
J'ai payé de mes deniers. El'a naloako 
tamy ny volako. Les deniers publics. 
Ny vola m-panjakana. 

DÉNIGREMENT, sm. Fanebahana, 
fanamavoana, fanazimbana, fanaratsia- 
na. 

DÉNIGRER, va. Manebaka, manama- 
vo, manazimba, manaratsy. — quelqu' 
un. Manebaka, etc., olona. —les ouvra- 
ges de quelqu'un. Manebaka, etc., ny 
nataon' olona. 

Se dénigrer, vpr. {• Maniva tena, ma- 
nelry teua. 2°- , Mifanebaka, mifana- 
ratsy. 

DÉNOMBREMENT, sm. Fanisana. 
Faire le — des habitants d'une ville. 
Manisa ny mponina amy ny tanàna 
anankiray. 

DÉNOMBRER, ra. Manisa. 

DÉNOMINATEUR, sm. Ny isan' ny 
fraksiona miluza ampahnflriuy no iza- 
rana ny venly. 

DÉNOMINATION, sf. Anarana. Ne' 
changez pas les dénominations reçues. 
Aza ovona ny anarana fanao. 

DÉNOMMER, ra. Manisy anarana. Il 
faut — toutes les parties dans un con- 
trat. Tsy raaintsy liasiana ny anaran* 



ny andaniny samihafa ao amy ny tara- 

tasy fanekena. 
DÉNONCER, ua. 1* Milaza, manam- 

bara. —la guerre. Milaza, etc., fa hia- 

dy. 2* — , Miampanga. — un voleur. 

Miampanga mpangalatra. 
Se dénoncer, vpr. Miampanga tena. 
DÉNONCIATEUR, TRICE, «. Mpi- 

ampanga. 
DÉNONCIATION, sf. {• Filazana, fa- 

nambarana. 2° — , Fiampangana. 
DÉNOTER, ra. Manambara, mam- 

piseho. Cela dénote un naturel pervers. 

Manambara, etc., toe-panahy ratsy iza- 

ny. 
DÉNOUEMENT ou DÉNOÛMENT, 

sm. Farany, fahataperana, tiafarana. 

L'a ira ire arrive à son—. Tonga amy ny 

farany, efa ho lapitra ny raharaha. 

Quel sera le — de la guerre ? Inona no 

ho farany, no nia far an' ny adyï 
DÉNOUER, ra. 1° Mamaha, —un cor- 
don. Mamaha kofehy. 2* fig. Manazava, 

mahakinga. — une alTaire embrouillée. 

Manazava raharaha misafotofoto. 1) loc. 

— la langue à quelqu'un. Mampiteny 

olona. 
Se dénouer, vpr. \* Mivaha. 2° fig. Mi- 

hamazava, mihakinga. Ses jambes se 

sont dénouées. Nihakinga ny tongony. 
|| loc. Sa langue s'est dénouée à la fin. 

Taray ny farauy dia niteny izy. 

DENRÉE, sf. Zavatra fihinana, varotra. 
Cette — commence à manquer. Mihake- 
ly izany zavatr t \ fihinana izany. Il vend 
bien sa—. Lafony tsara ny varony. 

DENSE, adj. Rendrika, mifintina. L'or 
est plus— que l'argent. Ny volamena dia 
rendrika, etc., kokoa noho ny volafotsy. 
L'eau est plus— que l'air. Ny rano dia 
mifintina kokoa noho ny rivotra. 

DENSITÉ, sf. Ilarendrika, ûflntina. 

DENT, sf. 1* Nify, vazana, vangy. Dent 
do lait. Nify mbola tsy nifona. Dents 
canines. Ombalahy nify. Dents canines 
des animaux. Vangy. Dents incisives. 
Nify anoloana, ny andria-nify. Dents 
molaires. Vazana. Dents de sagesse. Fa* 
ra vazana. Fausses dents. Solo-ni/ty. Cet 
enfant fait ses dents. Vao maniry nify 
io zaza kely io. Cet enfanta fait ses dents. 
Àry nify io zaza kely io. Perdre les 
dents de lait. Milb-m'/t/. Qui a de gros- 
ses dents. Balry nify. Qui a des dents 
saillaules.Traky nify. Arracher les dents. 
Mauala nify. Ne pas desserrer les denU. 



Digitized by 



Google 



DEN 



— 219 — 



DEP 



Mihidy vazana, mikitroka. Grincer des 
dents. Mikitro-ni/ï/. Denis d'une scie. 
A'i/?n-tsofa. || loc. Qui a perdu des dents. 
Banga. Qui n'a plus de dents. Banga ri- 
dana. Qui a mal aux dents. Mararin' ny 
. olitra. Remède pour le mal de dents. 
Ody olitra. N'avoir pas de quoi mettre 
sous la — . Tsy manan-ko hanina. Mordre 
à belles dents. Manaikitra mafy. Le 
chien a saisi mon habit avec les dents. 
Norambosau' ny alika ny akanjoko. Par- 
ler entre ses dents. Miboredidredika. 
£• fig. Donner des coups de—, déchirer 
à belles dents. Mifosa, manaratsy. Avoir 
une — contre quelqu'un. Manao an-dolom- 
po amin' olona. Montrer les dents à quel- 
qu'un. Manohitra, mandrahona olona. 
Bire du bout des dents. Mody mihome- 
hy, mihomehy ra. Etre sur les dents. 
Reraka, trotraka, valaka. Mettre quel- 
qu'un sur les dents. Mahareraka, ma- 
hatrotraka, mahavalaka olona. Il y a 
longtemps qu'il n'a plus mal aux dents. 
Efa ela no nahafatesany, efa ela no na- 
ha-rabevoina azy. Il est armé jusqu'aux 
dents. Rakotra nadiana ny tenany. 

DENTAIRE, adj. Momba ny nify. Ca- 
vité — . Lavaka itsalohan' ny nify. 

DENTAL, ALE, adj. Amy ny nify, 
tononina amy ny nify. Les nerfs dentaux. 
Ny hoza-ni/V. Lettre dentale. Litera to- 
nonina amy ny nify. 

— , sf. Litera tononina amy ny nify. 

DENTÉ, ÉE, adj. Misy nify. Roue den- 
tée. Kodiarana misy ni finifiny. 

DENTELA, ÉE, adj. Misy nitlniflny. 
Feuilles dentelées. Ravin-kazo misy ni- 
finifiny. Le bord de sa robe était—. 
Ni*y ni finifiny ny sisin-jipony. 

DENTELER, ta f Manisy nify. 

DENTELLE, sf. Dantcly. 

DENTELURE, sf. NiJinify. Faire des 
dentelures à un morceau de cuir. Ma- 
nao nifinify amy ny sombin-koditra. 

DENTIFRICE, adj. et sm. Fainotsia- 
nify. Poudre—. Vovoka famotsia-nify. 

DENTISTE, sm. Mpanala nify, mpa- 
namboatra nify, mpanao solo-nify. 

DENTITION, sf. Faniria^nify. Cet en- 
fant fait sa—. Yao maniry nify io zaza 
kely io. 

DENTURE, sf. Filel.atiy ny nify. Il a 
une belle — . Tsaia fi lu ha Ira ny nifiny. 

DÉNUDATION, sf. tfanalana nofo, fa- 
nendahana. 

DÉNUDER, va. Manala noie, manen- 



daka. —un os. Manala nofo amy ny 
taolana. —un arbre. Mancndaha ioto- 
kazo. 

Se dénuder, vpr. Miendaka. 

DÉNUÉ, ÉE, ad;. Tsy manana. —d'ar- 
gent. Tsy manam-bola. —de tout. Tsy 
manana na inona na inona, miporipo- 
ry, mikaforoforo. —de bon sens. Tsy 
wanan-tsaina. 

DÉNUEMENT ou DÉNÛMENT, sm. 
Tsy lananana, fahantraua. Il est dans 
un grand—. Tsy Tnanam-bariraiventy, 
mahantra dia mahantra izy. 

DÉNUER, ra. Manesotra, manala. 

DÉPAQUE1ER, t'a. Mamboraka. — 
des lettres. Mamboraka taratasy ampi- 
tond raina. 

DÉPAREILLÉ, ÉE, adj. Tsy mivady, 
Lala singana, nilanova, misy tsy au. 
Gants dépareillés. Gan-tanana tsy w«- 
rat/y, /ta/a singana, nifanova. Cetie 
douzaine de mouchoirs est dépareillée. 
Nisy nifanova, misy tsy ao ny mosa- 
ra roa amby ny lolo. 

DÉPAREILLER, ra. Manova singana, 
mampilanova. 

DÉPARER, ra. Tsy manendrika. Ce 
vieux chapeau vous dépare. Tsy ma- 
nendrika anao io salroka ton ta 10. 

DÉPARIÉ, ÉE, adj. Tsy mivady, ha- 
la singana, nilauova. Souliers dépariés. 
Kiraro tsy mivady, etc. 

DÉPARIER, ra. 1* Manova singana, 
mampilanova. 2"—, Mampisaraka biby 
mivady. 

DÉPART, sm. Fialana, fandchanana* 
J'ai vu votre ami avant mon—. Uitako 
isakaizanao lalohan'ny nialaho, nan~ 
dehanako. 11 est sur son—. Ela hiala, 
handeha izy. 

DÉPARTEMENT, sm. 1* Antokon- 
diaharahan' ny uiinistra, raharaha. — 
des affaires étrangères. Raharaha mom- 
ba ny vahiny. Cela n'est pas dans son 
— . Tsy raharatiany izany. 2°— , Fiza- 
ran-taniu' ny Frantsay. 

DÉPARTEMENTAL, ALE , adj. 
Momba ny département. 

DÉPARTIR, ra. Mizarazara, mauome. 
Dieu départ ses grâces avec équité. 
Andrianiauitra mizarazara, etc., ny Ja- 
hasoaNtiny araka ny rariny. 

Se départir, vpr. Miala, n.amela, diso. 
Il ne veut point se — de son opinion 
Tsy mely miala amy ny hoviuy, Uy 
mamela ny heviuy izy. 11 nu b'e&t 



Digitized by 



Google 



DEP 



220 — 



DEP 



jamais départi de son devoir. Tsy 
mbola diso tamy ny tsy maintsy hatao- 
ny izy. 

DÉPASSER, va. i* Manesotra. Dépas- 
sez le lacet de mes souliers. Esory ny 
kofehin-kiraroko. 2°— , Mihoatra. Le che- 
val m'a dépasse. Nihontra ahy ny soa- 
valy. 3 # fig. Mihoatra, manan-tombo. 
Son avarice dépasse les bornes. Mihoa- 
pampana ny fahidiany. Il me dépasse 
d'un empan. Mihoatra, manan-tom- 
bo irain-jehy amiko izy. Ce travail dé- 
passe mes forces. Mihoatra ny heriko 
izany asa izany. || /oc. Il me dépasse de 
toute la tête. Hatendany aho. — l'aligne- 
ment comme une dent, un os. Mitsi- 
tsindrana. 

DÉPAVAGE, «m. Fanesorana ngoro- 
dom-bato, — lampivato. 

DÉPAVER, va, Manesotra ngorodom- 
bato, — lampivato. 

DÉPAYSER, va. 1* Maniraka amy ny 
tany hafa. Il faudrait — ce jeune hom- 
me. Tokony hirahina amy ny tany 
hafa io tovolahy io. 2° fig. Mahasangane- 
hana, manadala. Il cherchait par cette 
question à me—. Nitady hahasanga- 
nehana, etc., ahy tamin' izany fanon- 
taniana izany izy. 

Se dépayser, vpr. Miala amy ny tanin- 
drazana. Cette famille s'est dépaysée. 
Niala tamy ny tanin-drazany izany 
fianakaviana izany. 

DÉPÈCEMENT, sm. Fandidiana, fite- 
tchana, fandravaravana. 

DÉPECER, ta. Mandidididy, mitclika, 
mandravarava. —une volaille. Mandi- 
dididy, mitelika akoho. —un vieux 
bateau. Mandravarava sambo tonta. 

DÉPÊCHE, sf Taratasy ampitorvl rai- 
na, telegrama. J'ai reçu une — télégra- 
phique. Efa nahazo taratasy avy amy 
ny telegrafy, nahazo telegrama aho. 

DÉPÊCHER, va. 1* Maniraka. —un 
courrier. Maniraka mpitondra taratasy. 
2'—, M ana faingana. Dépéchez cette 
besogne. Ilafaingano izany raharaha 
izany. 

Se dépécher, vpr. Manao faingana, hain- 
gana, faingana. Dépêchez-vous. Atao- 
vy faingana, haingàna, faingana. Dé- 
pcchez-vous do partir. Mialà haingà- 
na, faingana. 

DÉPEINDRE, ta. Milaza toctra, mam- 
pischo. Il m'a bien dépeint le person- 
nage. Voalazany, nasehony tsara la- 
nuko ny toelr' ilay olona. 



DÉPEINT, EINTE,p. et adj. Voalaza, 
nolazaina, naseho. 

DÉPENDANCE, sf. 1* Fifehezana. Il 
est affranchi de toute—. Afaka amy ny 
fifehezana rehetra izy. Il est sous la— 
de son père. Ao ambanin'ny fifehe- 
zan-drainy izy. 2 ë — , Fiankinana. Le 
corps et l'âme sont dans une mutuelle 
— -. Mifampiankina ny fanahy sy ny 
vatana. 3 # — , pi. Fanampiny. L'église 
et ses dépendances. Ny trano leglizy 
sy ny fanampiny. 

DÉPENDANT, ANTE, adj. !• Fehe- 
zina, ambanin'ny Gfehezana. 2 # — , Mian- 
kina, avy. 3 # — , Fanampy. 

DÉPENDRE, ta. Manesotra ny mihan- 
tona. —un tableau, ilf aneso/ra sary mi" 
hantona. 

—, vn. I* Fehezina, ambanin' ny fifehe- 
zana. Les enfants dépendent de leur pè- 
re. Ny zanaka fehezin' ny rainy, am- 
banin' ny fifehezan' ny rainy. 2 # — , 
Miankina, fotolra, araka, avy. Notre bon- 
heur éternel dépend de notre conduite. 
Miankina amy ny fitondran-tenantsika 
ny hafinaretana mandrakizay, ny liton- 
dran-tenantsika no fototry ny hafinare- 
tana mandrakizay. Cela dépend des cir- 
constances. Miankina amy ny toe-dra- 
haraha izany, araka ny toe-draharaha 
izany. La victoire dépend du général. 
Miankina amy ny jeneraly ny fandre- 
sena. Si cela dépendait de moi, je ne 
balancerais pas. Raha tahiny mianki- 
na amiko izany, dia tsy hisalasala aho. 
3°— , Fanampy. Ce jardin dépend de cette 
maison. Ity tanimboly ity fanampin' 
itsy trano itsy. 

DÉPENS, sm. pi. 1° Ny lany amy ny fl- 
tsarana. Il a été condamné aux—. Nosa- 
zina mba handoa ny lany tamy ny fi' 
tsarana izy. 2°— , Ny lany. On fera re- 
construire cette maison à vos—. Tsy 
maintsy haloanao ny lany amy ny ha- 
norenana io trano io. || loc. Vivre a ses 
propres—. Uomana ny an-tena. Vivre 
aux— d'autrui. Homana ny an'olona. 
Vivre aux— du peuple. Ilomam-bahoa- 
ka. Rire aux — de cnielqu'un. Mihomeby 
olona. Il l'a sauvé aux — de sa propre 
vie. Maty namonjy azy izy. 
DÉPENSE, sf. 1° Ny lany. Ne pas re- 
garder à la—. Tsy milety ny lany. 2 # — , 
Eti-trano fitahirizan-kanina. 3* fig. Fam- 
pisehoana. Il a fait inutilement une gran- 
de— d'érudition. Sasa-poana nampiseho 
py fahaizany izy. 



W 



Digitized by 



Google 



DEP 



- 221 — 



DEP 



DÉPENSÉ, ÉE, p. Lan y, nolanina. — 
inutilement. Lany maina. — en baga- 
telles. Lani/an-tetiny, lany antsâvony. 

DÉPENSER, va. 1* Mandany. 2* fig. 
Mampisebo. 

Se dépenser, vpr. Lanfna. L'argent se 
dépense vite. Lanina haingana ny vola. 

DÉPENSIER, 1ÈRE, adj. et s. Mpan- 
dany be. C'est un grand— . Mpandany 
be izy. 

—, sm. Mnamoaka hanina. 

DÉPERDITION, sf. Fihenâna. 

DÉPÉRIR, vn. \* Mihareraka, mihao- 
sa, mihpna, mihafohatra. Le malade dé- 
périt. Mihareraka, m'thaosa ny mara- 
ry. Sa santé dépérit. Mihena ny hasa- 
lamany. La vigne dépérit. Mihafohatra 
ny foto-boaloboka. 2 # — , Mihasimba. La 
maison dépérit. Mihasimba ny trano. 

DÉPÉRISSEMENT, sm. 1° Faharera- 
hana, fahosana, fihenina. 2°— , Fahasim- 
bana. 

DÉPÊTRER, va. 1° Manafaka. — un 
bœuf d'un terrain marécageux. Manofa- 
fca omby latsaka an-kona. 2* fig. Mana- 
faka. 

8e dépêtrer, vpr. Miala, manafa-tena, 
afaka. 

DÉPEUPLEMENT, sm. Fahavitsiam- 
ponina, fahavitsiam-biby. 

DÉPEUPLER, va. Xlahavitsy ny mpo~ 
nina, mahavitsy ny biby. La petite- 
vérole a dépeuplé la ville. Ny nendra 
nahavitsy ny mponina tao an-tanana. 
— un étang de poissons. Mahavitsy ny 
hazandrano amy ny kamory. 

Se dépeupler, vpr. Mihavitsy mponina, 
—biby. 

DÉPIÉGER, va. Comme Dépecer. 

DÉPILATIF, IVE, adj. Mampiongo- 
bolo. 

DÉPILATOIRE, sm. et adj. Zavatra 
mampiongo-bolo. 
* DÉPILER, va. Mampiongo-bolo. 

Se dépiler, vpr. Miongo-bolo. 

DÉPIQUER, va. !• Mively vary. 2*—, 
Manata-jaitra. —une couverture. A/ana- 
ta-jaitra amy ny lamba firakofana. 

DÉPISTER, va. f Mahazo ambolo. Le 
chien a dépisté un sanglier. Ny alika 
nahazo ambolo lambo anankiray. 2° fig. 
Mahafantatra, mahita. 

DÉPIT, sm. Ilasosorana, fahasosorana. 
J'ai un vrai— de ce qu'il a fait. Mahaso- 
sotra ahy tokoa ny nataony. 

En dépit de, foc. prép. !• Na dia saka- 



nana aza. J'en viendrai à bout en— de 
tout le monde. Hotanterahiko izany na 
dia sakanan ny olona rehetra aza. 
2* fig. Il a fait cela en— du bon sens. Tsy 
misy heviny ny nauaovany izany. 

DÉPITER, va. Mahasosotra. 

Se dépiter, vpr. Sosotra. 

DÉPLACÉ, ÉE, p. et adj. f Nafindra 
toerana. 2 P fig. Nesorina tamy ny raha* 
raha, tsy mendrika, tsy mety. Cet hom- 
mo est — dans cet emploi. Tsy men- 
drika hanao izany raharaha izany io 
olona io. Il lient dus propos dépla- 
cés. Manao resaka tsy mety izy. 

DÉPLACEMENT, sm. Famindran-toe- 
rana, flfindran-toerana. 

DÉPLACER, va. 1* Maraindra toera- 
na. Ne déplacez rien. Aza mamindra 
toerana ny zavatra na inona na inona. 
2° fig. Manesotra amy ny raharaha. 

Se déplacer, vpr. Mifindra toerana. 

DÉPLAIRE, vn. Tsy tiana, mahasoso- 
tra, mampalahelo. Cela lui déplaît à la 
mort. Tsy tiany velively izany. Il 
craint de vous— en faisant cela. Atahora- 
ny fandrao mahasosotra, mampalahe- 
lo anao izy raha manao izany. || foc. 
Ne vous déplaise, ne vous en déplaise. 
Aza fady, aza tsiny. Je n'en ferai rien, 
ne vous déplaise. Aza fady, aza tsini- 
ko, fa tsy hanao izany mihitsy aho. 

Se déplaire, vpr. Tsy tia, tsy tamâna. 
Il se déplaît en compagnie. Tsy fo-hia- 
raka amin' olona izy. Il se déplaît dans 
ce lieu. Tsy lamàna aty izy. 

DÉPLAISANT, ANTE, ad;. Tsy tia- 
na, mahasosotra, mampalahelo. 

DÉPLAISIR, sm. Fahasosorana, ala- 
helo. Il m'a fait uu sensible—. A r a/ia- 
sosotra, nampalahelo ahy loatra izy. 

DÉPLANTER, va. Manongotra, mia- 
votra. 

DÉPLIER, va. Mamelatra. —du linge. 
Mamelatra lamba. Il déplia toute sa 
marchandise. Novelariny avokoa ny 
entany rehetra. 

Se déplier, vpr. Mivelatra. 

DÉPLISSER, va. Manala ketrona, 
manatsotsôlra. — une jupe. Manala 
ketrona, elc , zipo tapaka. 

Se déplisser, vpr. Afa-ketrona, mitso- 
tBôtra. 

DÉPLOIEMENT ou DÉPLOl- 
MENT, sm. 1° Famelarana, fivelarana, 
landaharana, lilaharana. 2* fig. Fampi- 
sehoana, tisehoana. 



Digitized by 



Google 



DEP 



222 — 



DEP 



DÉPLORABLE, adj. Mampalaheîo, 
mampahory, mahonena, mampangora- 
ka. Sa situation est — . Mampalaheîo, 
etc., nv tootrany. 

DÉPLORABLEMENT, adv. Ratsy 
dia ralsy. 

DÉPLORER, va. Malahelo, oriory, 
onena, mangoraka. Je déplore votre 
misère. Mampalaheîo, mampahorio- 
ry, mampangoraka ahy ny mijery ny 
fahorianao. 

DÉPLOYÉ, ÉE, p. et adj. f Voavela- 
tra, novolarina, mivelatra, nalahatra, 
milahatra. 2 # fig. Naseho, miseho. || toc. 
Rire à gorge déployée. Mikakakaka. 

DÉPLOYER, va. 1° Mamelatra, man- 
dahatra. — des étendards 3/amefa-tsai- 
na. — les bras, iliame/a-tsandry. —une 
armée. Mandahatra miaramila. 2* fig. 
Mampis3ho. — son éloquence. Mampi- 
8eho ny fahaizany mandaha-teny. —un 
grand courage. Mampiseho herim-po 
lehibe. 

Se déployer, vpr. 1° Mivelatra, milaha- 
tra. '2- fig. Miseho. N 

DÉPLUMER, ra. Mamolo. 

Se déplumer, vpr. Miongo-bolo, mihin- 
tsam-bolo, manongo-tcna, mifanongo-bo- 
lo. 

DÉPOLI, IE, p. et adj. Maraorao, na- 
tao maraorao. Vorre — . Fitaratra ma- 
raorao, etc. 

DÉPOLIR, va. Mamparaorao. 

Se dépolir, vpi 4 . Mihamaraorao. 

DÉPOPULARISER, va. Mampangi- 
dy hoditra amy ny vahoaka. 

Se dépopulariser, vpr. Mihamangidy 
hoditra amy ny vahoaka. 

DÉPOPULATION, sf. Fahavitsiam- 
ponina. 

DÉPORTATION, sf. Sesi-tany. Il a été 
condamné à la — . Voaheloka /ia?esi-/a- 
ny izy. 

DÉPORTÉ, ÉE, adj. et s. Nasesi-tany. 

DÉPORTER, ra. Mauao sesi-tany. Voy. 
Bvnxir. 

DÉPOSANT, ANTE, adj et s. 1- Va- 
Volombelona. 2° — , Mpametra-javatra 
amin'olona. 

DÉPOSER, va. 1* Mametraka. — im 
fardeau. Mametraka entana. —de l'ar- 
gont entre les mains d'un ami. Marne- 
fra-bola ao amy ny sakaiza. 2* fig. Ma- 
nary, mamela, mandao, mahafoy, miala. 
Déposez votre ressentiment. Ario, ave- 



lao, afolzo ny lolom-ponao. —une char- 
ge. Mamela, mandao, mahafoy raha- 
raha, miala amy ny raharaha. 3* — , Ma- 
metraka, manambara. — son autorité 
entre les mains de quelqu'un. 3/ame/ra- 
ka ny fahefany amin* olona anankiray. 

— ses secrets dans le" sein d'un ami. 
Manambara ny ao am-pony amy ny 
sakaiza anankiray 4* —, Manongana. — 
un roi. Manongana mpanjaka. 5 # — , 
Mitondra, misy zavatra mandry. L'eau 
a déposé du sable. Nitondra fasika ny 
rano. Ce vin a déposé beaucoup de lie. 
Misy faikany mxndry botsaka io divay 
io. 

—, vu. 1 # Milaza eo anatrehan' ny mpi- 
tsara. Il a déposé en faveur de l'accusé. 
Nilaza zavatra miaro ny voampanga 
izy. 2*—, Vavolombelona, manambara, 
mampiseho. Ses larmes déposent de son 
repentir. Ny ranomasony no vavolom- 
belon' ny fanenenany, manam6ara, 
mampiseho ny fanenenany. 

Se déposer, vpr. Apetraka. L'argent se 
dépose à la caisse. Apetraka ao amy 
ny lalomoara vy ny vola* 

DÉPOSITAIRE, 8m. 1* Olona ame- 
trahan-javatra. 2 # fig. Les dépositaires 
de l'autorité. Ny olona nametrahana, ipe- 
traham-pahefana. Il est le — de ses sec- 
rets. Izy no anambarâny ny ao am-pony, 

DÉPOSITION, sf. [• Filazana ao ana- 
trehan'ny mpitsara. 2*—, Fametrahan- 
javatra. 3*—, Fanonganana. 

DÉPOSSÉDER, va. Maka. On l'a dé- 
possédé de sa maison. Nalaina ny tra- 
nony. 

DÉPOSTER, va. Mandroaka, mampia- 
la. Nous avons déposté l'ennemi de là 
hauteur. Mandroaka, etc., ny fahavalo 
tamy ny havoana izahay. 

DÉPÔT, srn. 1* Fametrahana. Faire le 

— d'une somme. 3/amefra-bola. 2°— , 
Zavatra napetraka. Le — est une chose 
sacrée. Tsy azo kasihina ny zavatra na- 
petraka. 3°— , Trano fametrahan-java- 
tra. Allez au — des marchandises. Man- 
kanesa any amy ny trano famelraham- 
barotra. 4°— , Vainomby, klfongo. Com- 
me Ancfts. 5*—, Zavatra mandry, faika- 
ny. 

DÉPOUILLE, sf. 1* Hodi-biby voaen- 
daka, ofo. La — d'Un lion. Ny /todi-dio- 
na voaendaka. —du serpent. O/bm-bi» 
bilava. 2 # — , Faty, tseroky ny maty, ba- 
bo. On emporta sa — mortelle. Nentina 
ny fatiny. Il eut la — du défunt. îz/ rto 



L 



Digitized by 



Google 



DEP 



— 223 



DEP 



nahazo ny tseroky ny mnty. Il revint 
chargé de dépouilles. Niverina nitondra 
babo betsaka izy. 

DÉPOUILLÉ, ÉE, p. et adj. f Voaen- 
daka, nendahana, nalana akanjo. 2°— , 
Nahintsana, nihintsana. Un arDre — de 
frnilles. Hazo nihin fsan-dravina. 3 rt — , 
Tsy manana. —de tout bien. Tsy ma- 
nana na inona na inona. 

DÉPOUILLEMENT, sm. !• Fanenda- 
hana, fanendahana akanjo, fanaîana— , 
fialana— . 2°— , Fahantrana. Il est dans 
un — absolu. Efa mby amy ny fara fa- 
hantrana izy. 3°— , Fandinihana. 

DÉPOUILLER, va. f Manendaka. 
manendaka akanjo, manala akanjo. — 
un lapin. Manendaka bitro. On le dé- 
pouilla de ses habits. Nendahana, na- 
lana akanjo izy. 2°— , Mampihintsana. 
L'hiver dépouille les arbres de leurs 
feuilles. Ny ririnina mampihintsana 
ny ravin-kazo. 3° fig. Manesotra, maka, 
mambabo. — quelqu'un de son emploi. 
Manesotra olona amy ny raharabany. 
—quelqu'un de ses biens. Maka, mam- 
babo haren'olona. 4 a — ,Manary, mamela, 
miala. — son orgueil. Manary ny flavo- 
navonany. —le vieil homme. Manary, 
mamela ny toetra taloha, miala amy ny 
toetra taloha. 5 # — , Mandinika. —le scru- 
tin. Mandinika ny latsa-bato. 

8e dépouiller, vpr. {• Miendaka, miala 
akanjo, miofo. 2°— , Mihintsan-dravina. 
3° fig. Mahafoy, mamoy, manary. ma- 
mela, miala. Se— de son héritage. Maha- 
foy, mamela ny lovany. Se — de toute 
haine. Mamoy, manary lolom-po. Se— 
du vieil homme. Mamoy, manary, ma- 
mela ny toetra taloha, miala amy ny 
toetra taloha. 

DÉPOURVOIR, va. Manesotra. — une 
place de munitions. Manesotra fitao- 
vana amy ny tanàna. 

Se dépourvoir, vpr. Mahafoy. Il s'est 
dépourvu de tout pour élever ses en- 
fants. Nahafoy ny zavatra rehetra mba 
hampinnarana ny zanany izy. 

DÉPOURVU, UE, p. et adj. Tsy ma- 
nana. — d'esprit. Tsy manan-tsaina. 

Au dépourvu, loc. adv. Tampoka. Pren- 
dre quelqu'un au—. Manampoka olona. 

DÉPRAVATEUR, TRIGE, adj. Ma- 
nimba. 

DÉPRAVATION, sf. Fabaratsiana. fa- 
hasimbana , haralsiam-panahy, liton- 
dran-tena ratsy. La— du sang. Ny fa- 
haratsiana, fahasimban' ny ra. 



DÉPRAVÉ, ÉE, p. et adj. Simba, nt- 
simbana, niharatsy, ratsy, ratsy fanahy, 
ratsy fitondran-tena. C'est un hommo de 
mœurs dépravées. Olona ratsy fanahy, 
ratsy fitondran-tena izy. 

DÉPRAVER, va. Maniraba. Cela dé- 
prave l'estomac. Manimba ny ambava- 
fô izany. Les mauvaises lectures dépra- 

, vent le cce ir. Ny famakiaoa boky ratsy 
manimba ny fo. 

Se dépraver, vpr. Miharatsy, mihasim- 

DÉPRÉGATION, sf. Fifonana. [ba. 

DÉPRÉCIATEUR, TRICE, adj. et s. 
Manivaiva, manazimbazimba, manevate- 
va. 

DÉPRÉCIATION, sf. Fanivaivana* fa- 
nazimbana, fanevatevana, fihenâm-bidy. 

DÉPRÉCIER, va. Manivaiva, manazim- 
bazimba, manevateva. —une marchan- 
dise. Manivaiva, etc., varotra. 

Se déprécier, vpr. {• Mihem-bidy. 2 a — , 
Manetry tena, mifanivaiva, mifanazira- 
ba, mifanevateva. 

DÉPRÉDATEUR, TRICE, s. Mpan- 
droba, mpanosy, jirika, mpangalatra, 
olona homam-bahoaka. 

DÉPRÉDATION, sf. Fandrobana, fa- 
nosena, fangalarana, fihinanam-bahoaka. 
Commettre des déprédations. Mandro* 
ba, manosy olona. La— des finances. 
Ny fangalarana ny volam-panjakana. 
La — du bien d'un pupille. Ny fibina- 
nana ny haren' ny kamboty. 

DÉPRESSION, sf. Lempona, fietry, fi- 
pepo, litambotsitra. Il y a là des dépres- 
sions do terrain. Misy lempona, raisy 
rme/r//*emin'io tany io. La— du mercure 
dans le baromètre. Ny filambotsitry 
ny volavelona amy ny baroraétra, 

DÉPRIMER, va. f Manetry, mampi- 
pepo. Le coup a déprimé les os du crâ- 
ne. Ny fandonana nampipepo ny ka- 
randoha. 2° fig. Manivaiva, manazim- 
bazimba, manevateva. —quelqu'un. Ma* 
nivaiva, etc., olona. 

Se déprimer, vpr. f Mietry, mipepo. 
Les os du crâne se sont déprimés. Ni- 
pepo ny taolan-dolia. 2° fig. Manetry 
tena. mifanivaiva, mifanazimbazimba. 
mifanevateva. 

DÉPRISER, va. Manivaiva, manazimba- 
zimba, manevateva. 

Se dépriser, vpr. Manetry tena. 

DEPUIS, prèp. Hatra.hatramy. Je vous 
attends — hier, lîatry ny omaly aho xtv 
miandry anao. Il travaille — le matin 



Digitized by 



Google 



DER 



— 221 — 



DER 



jusqu'au soir. Miasa hatramy ny marai- 
na ka hatramy ny hariva izy. Je ne l'ai 
point vu - longtemps. Tsy nahite azy 
hatrif ny ela, izay ela izay aho. H loc. — 
peu de temps. Vao haingana. — quelque 
temps. Elaela. Je ne l'ai pas vu — quel- 
que temps. Elaela hiany no tsy nahilako 
azy> —quelle époque, —quand? Hoatri- 
nona. hafiriana ? — quand est-il parti? 
Hoatrinona, hafiriana izay no nialany ? 
— lors Hatramin' izany, hatramin' izay. 
Depuis, adv. Hatramin' izany, hatramin' 
izay. taorian* izany. Je lui ai écrit — . 
Hatramin 'izany, etc., no nampitondra- 
ko taratasy taminy. 
Depuis que, loc. conj. Hatramy. — que 
vous êtes parti, je pense à vous tous 
les jours. Hatramy ny nialanao taty tsy 
tapaka mioritreritra anao isan' andro 
alK). 
DÉPURATIF, IVB, ad/. Mahadio ra. 

Remède — . Fanafody mahadio ra. 
— , sm. Fanafody mahadio ra. 
DÉPURATION, sf. Fanadiovana. 
DÉPURATOIRE, adj. Mahadio. 
DÉPURER, va. Manadio. — un métal, 
une liqueur. Manadio metaly, lalikera. 
Se dépurer, vpr. Mihamadio. 
DÉPUTATION, sf.- t° Fanirahana. 2* 
—, Iraka maro. 3* —, Raharahan* ny 
solombavam-bahoaka. 
DÉPUTÉ, sm. Iraka, solombavam-ba- 
hoaka. 
DÉPUTER, «a. Maniraka. La reine 
nous a députés auprès de vous. Ny an- 
driamanjaka naniraka anay ho aty ami- 
nao. 
DÉRACINEMENT, 8m. Fanongotana. 
DÉRACINER, va. 1" Manongotra, ma- 
na l a> _ un arbre. Manongotra hazo. 
— un cor. Manala kitron-tongotra. 2° 
fig. Manesotra. — une erreur. Maneso- 
tra hevi-diso. — un vice. Manesotra 
fahazaran-dratsy. 
DÊRADER, vn. Teren'ny rivotra hiala 

amy ny fitodian-tsambo. 
DÉRAIDIR, va. Manalefaka. — du lin- 
ge. Manalefaka lamba. 
Se déraidir, vpr. Miharaalefaka. 
DÉRAILLEMENT, sm. Fitsoahan'ny 

kalesy amy ny lalam-by. 
DÉRAILLER» vn. Mitsoaka amy ny 

lalam-by. 
DÉRAISON, sf. Tsy fananan-tsaina, 
hadalana. 



DÉRAISONNABLE, adj. i* Tsy ma- 
nan-tsaina, folsy hevitra. C'est un hom- 
me—. Olona tsy manan-teaina, etc., izy. 
2«— , tsy misy hcviny, tsy misy antony. 
C'est une chose — . Zavatra tsy misy 
heviny. etc., izany. 

DÉRAISONNABLEMENT, ado. Tsy 
misy heviny, tsy misy antony. Parler — . 
Milaza zavatra tsy misy heviny, etc. 

DÉRAISONNER, vn. Mirediredy foa- 
na, mandefa teny tsy voahevitra, milaza 
zavatra tsy misy heviny, 

DÉRANGÉ, ÉE, p. et ndj. f Nafin- 
dra toerana, «nakorontana, mikorontana, 
nampifangaroina, raifangaro, nampifan- 
jevoina, mifanjevo. 2* fig. Simba, no- 
simbana, marary, voasakana, nosakana- 
na, voasampontsampona, nosamponana, 
sahirana. nosahiranina, voahelingelina, 
nohelingelenina. 

DÉRANGEMENT, sm. 1° Famindran- % 
toerana, fiQndran-toerana, fanakoron- 
tanana, tikorontanana, fampifangaroa- 
na, fifangaroana. fampifanjevoana, fifan- 
jevoana. 2 # — , Fampihetsehana, fihetse- 
hana. & fig. Fanimbana, fahasimbana, 
fisakanana, sakana, sampona, fanahira- 
nana, fahasahiranana, fauellngelenana. 

DÉRANGER, va. f Mamindra toerana, 
manakorontana, mampifangaro, mam- \ 
pifanjevo. —des livres. Mamindra toe- 
rana. etc., ny boky. Vous avez dérangé 
toute ma chambre. Namindra toerana, 
etc., ny zavatra rehetra tao amynyefi- 
tranoko hianao. 2*— , Mampihelsika. Il 
dérangea tout le monde pour aller à sa 
place. Nampihetsika ny olona rehetra 
izy mba hahatongavany amy ny fitoera- 
ny. 3* fig. Manimba, mankarary, misaka- 
na, manampontsampona, manahirana, 
manelingelina. —une machine. À/anim- 
6a milina. Les mauvaises compagnies 
ont dérangé ce jeune homme. Ny naman- 
dratsy nanimba io tovolahy io. Cela 
m'a dérangé l'estomac. Nanharary 
ny ambavafôko izany. Il a dérangé mes 
projets. Nisakana, nanampona ny no- 
kasaiko hatao izy. Cet enfant me dé- 
range dans mon travail. Manahirana, 
manelingelina ahy amy ny rahara- 
hako ity zaza kely ity. 
Se déranger, vpr. \ 9 Miflndra toera- 
na, mikorontana, mifangaro, mifanje- 
vo. 2°— , Mihelsika. Ne vous dérange* 
pas. Aza mihelsika. 3* fig. Simba, ma- 
rary. Mes affaires se sont dérangées. 
Simba ny raharahako. 



k 



Digitized by 



Google 



Dritt 



- ÎÎO - 



DÉtt 



DÉRATÉ, ÉE, adj. et s. I- Afaka ary. 
2* fig. Courir comme un-*-. Mihazaka- 
zaka baingana (lia haingana. 

DERECHEF, ado. Indray. 

DÉRÉGLÉ, ÉE, p. et adj. Simba, no- 
simbana, niova fandeha, tsy milamina, 
ratsy, ralsy fltondran-tena. Il a le pouls 
— . Tsy milamina ny polsany. îl suit 
ses désirs déréglés. Manaraka ny fani- 
Tian-drahiny izy. Il mène une vi« dé- 
réglée, c'est un nomme -^-. Manao filon- 
dran-tena rat* y ity. 

DÉRÈGLEMENT, am. Fahasinlbàna, 
fiovara-pattdeha, tsy Hlaminana, filon - 
dran-tena ratsy. Il est plongé dans le—. 
Miîentika anatin' ny fitondtan-téna ra- 
tsy izy. 

DÉRÉGLER, «a. Manimba. mampio- 
va fandeha, maharatsy. Le froid dérô- 

fle les pendules. Ny hatslaka maninx- 
a, mampiova fandeha ny famautnra- 
nandro. Qu'est-ce qui a déréglé ce jeu- 
ne homme? înona no nanimba, na/iâ- 
raUy izany tovolaby izany? 

Be dérégler, vpr. Mihasimba» mioVa 
fandeha, tsy milamina, miharatsy. 

DÉRIDER, va. \* Tsy mampiketrona. 
Déridez votre front. Aza aketrona ny 
handrinao. 2* fig. Mampahamiramirana. 
Cette plaisanterie Ta déridé. TVampa- 
hamiramirana azy izany kivazivazy 
izany. 

Be déride** t>pr. \ 4 Tsy miketrona. V 
fig. Mihamiramirana. 

DÉRISION, sf. Fihomehezana, voso- 
d ratsy, kivazivazy ratsy. Il tourne tout 
en — . Ihomehezany, ataony vosoboso- 
dratsy, kivazivazy ratsy ny zava-dre- 
hetra. 

DÉRISOIRE* adj. Misy voso-d ratsy, 
toisy kivazivazy ratsy. Langage—. Teny 
misy vosodratsg t etc. 

DÉRIVATION, sf. !• l'amiliana. Ca- 
nal de—. Lakan-drano /ami/ian-dranox 
2* fig t Fibaviana. La— de ces mots est 
incertaine. Tsy fantatra mazava ny ni- 
havian* ireo teny ireo. 

DÉRIVE, sf. Fivitiana. Le navire va à 
la—. Mivily ny sambo. 

DÉRIVÉ, «m. Teny avy amy ny foto* 
teny. 

DÉRIVER, tn. I* Mivily. Les courants 
firent — le navire. Nampivity nf sambo 
ny rano initety namana. Des rigoles font 
*- les eaux du fleuve dans les rizières. 
Misy ta la Ira mampimly ny rano an' 



ony ho eny an-tanimbary. 2* fig. Avy. 
Ce mot dérive du latin. Avy amy ny 
teny latina io teny io. C'est de là que 
dérivent tous nos malheurs. Izany no 
nt/iauian'ny fahoriantsika rehetra. 

—, va. Mamily. Ori a dérivé les eaux" do 
la rivière. Navily ny rano eny an-dro- 
niranOi 

DERME* 8ni. tlodltra. 

DERNIER, 1ÈRE, adj; 1* tfattiny, fd- 
fa. Il est le — de la bande. Farany 
amy ny laharana izy. Voici son — mot. 
înty ny /ara teniny. Je l'assistai à ses 
derniers moments. Namonjy azy alto ta* 
my ny /ara and ro niainany. Je vous écris 
pour la dernière fois. Ity no fafnny am- 
pitoodrttko tara tas y aminao. En— lieui 
Amy ny/arany. 2*— ,LasateOi itsy. Il est 
parti la semaine dernière. Lasa tamy ny 
herinandro lasa /eo izy. L'année derniè- 
re; Tamy ny taona lasa teo, taon'ilsy. 3 4 
— , Indrindra. Go que je dis est de la der* 
nière évidence. Izao lazaiko izao mina* 
rihary indrindra. |) loc. Le — des hom- 
mes. Olom-poana, olon-tsy vanona. 

— , s. Farany. Il parla le-*. Izyno/aranj/ 
niteny. 

DERNIÈREMENT, âdv. Vdo hdirtga* 
na, vao teo, tatohoalo; Il est parti-*; 
Lasa i?ao haingaria, etc., izy. 

DÉROBÉ , ÉE , adj. 1* Nofetsemt; 
Fruits dérobés. Voankazo nofetsena. 2* 
fig. Miaflna. Porte dérobée. Varavarand 
m ia finai 

À la dérobée, toc. a 1 dû. tfanginglndj 
an-tsokosoko. Il s'en est allé à la—. 
Niala manginglna, etc., izy. 8'avancei* 
à la—. Misokosoho. || loc. Regarder ù. 
la—. Manarangarana> mangula-pijery. 

DÉROBER, ra. f Mifetsy. —une mon- 
tre. Mifelsy famantaranandro. 2 W fig. 
Mangalatra, mangaroka, maka. Il lui ù 
dérobé sa gloire* Nangalariny ny vo-* 
ninahiny. Il lui a dérobé son secrel. 
Voaharony ny tsiambaratelony. Il a 
dérobé des chapitres entiers. Toko ma-» 
romaro manontolo no nalainy. 3°— , Ma-* 
nafaka. —quelqu'un à la mort. Mana* 
faka olona mba tsy ho faty. 4 d — ; Ma-» 
nakona, misakana, manafina. Un nuage 
déroba Mofse aux yen* du peuple. Nisy 
rahonanana/tona any Moizy ka tsy hn 
tan' ny vahoaka izy, rùsakana ny va- 
hoaka tsy habita any Moifty. Ce général 
sut— sa marche à l'ennemi. Io jeneraiy 
io nahay nanafinA ny fihetsehan* ny 
miaramilany tsy ho hitan' ny fahavalo* 



Digitized by 



Google 



ÈER 



226 



DES 



Se dérober, vpr. 1° Miala, mitsoaka, 
mandositra. Se— à la multitude. Miala, 
mitsoaka ao anatin' ny valioaka. Se- 
aux hommages du public. Mandositra 
ny voninahitra omen* ny olona. 2°— , TVy 
hita. La côte se dérobe à nos regards. 
Tsy hitan' ny masontsika ny tanety. 
3°— , Mihaketraka. Ses genoux se déro- 
bent sous lui. Mihaketraka ny lohaliny. 

DÉROGATION, gf. Fanovana, fiovana, 
tsy. fanarahana. 

DÉROGATOIRE, &dj. Manova. 

DÉROGER, vn. 1° ManoVa, tsy mana- 
raka. — à une loi. Manova, etc., lalâ- 
ria anaiikiraf . Il a dérogé à l'usage éta- 
bli. Nanova, etc., ny fanao izy. 2°— , 
Manao zavatra tsy mendrika. Vous dé- 
rogez à votre caractère. Manao zavatra 
tsy mendrika ny toelrao hianao. 

DÉROUILLER, va. 1° Manala hara- 
fesina, mamotsy. — uif pïstofet. Mana- 
la Jiara/èsina.etc, busy poleta. 2° fig. 
Mampahendry, mahakinga. 

Se dérouiller, vpr. 1° Afaka harafesi- 
na, mihafotsy. 2° fig. Mihahendry, mi- 
lmkinga. 

DÉROULEMENT, sm. Famelarana. 

DÉROULER, va. 1° Mamelatra. —une 
natte. Mameïa tsiliy. 2 # fig. Mampise- 
ho. Il déroulait à nos yeux le tableau 
de ce9 événements. Nasehony taniinay 
ireo zavatra niseho ireo. 

Se dérouler, vpr. 1° Mivelatra. 2° fig. 
Miseho. 

DÉROUTE, sf. 1° Fandosirana, fiparia- 
bana, flparitahana. Nous avons mis les 
ennemis en—. Nampandositra, nam- 
pipariaha, nampiparilaha ny l'ahava- 
ïo izahay. 2* fig. Tsy fahavanonana. Ses 
affaires sont en — . T*y vanona ny ra- 
harahany. 

DÉROUTER, va. Mahasanganehana, 
maliavery hevitra. Cet accident l'a dé- 
roulé. Nahasanganchana, ete.,azyiza- 
ny rtanjô azy izany. 

Se dérouter, vpr. Sanganehana, very 
hevkra. 

DERRIÈRE, sm. Vcdy, . ivoho. Le -r- 
du bœuf. Vodin' ny omby, rodihena. 
Le — d'une maison. Ny iv ol ion' ny tra- 
no. Lis derrières d'une armée Ny vo- 
dy tafika. \\ loc. Le -=- de la tôle. Ny 
mokon-doha. 

—, prèp. Ivcho, aotiana. Il est caché — 
la maison. Miery ao iiohon'ny trano 
izy. On lui attacha Ils mains — le dos. 



Natao tdnan' ivoho izy. Il a plusieurs 
laquais — sa voiture. Misy mpanompo 
maro aorian'ny kalesiny. 

— , ado. 1° Ivoho, aoriana. Il m'a frappé 
par — . Namely ahy tao ivoho izy. Ve- 
nir __. Miaoriana. \\ loc. Regarder — - 
Miherika. 2* fig. Il a toujours quelque 
porte de—. Manao fialan* olon-kendry 
mandrakariva izy. Il l'a laissé bien loin 
— . Nihoatra azy lavitra izy. 

DES (pour de les), art. !• Voy. De. 2* 
—, Sasany. Il y a— savants qui disent... 
Misy mpahay sasany milaza hoe. 

DÉS," prèp. Hatra, hiany. Il montra de 
■l'intelligence — son enfance. Nampiseho 
hafainganan-lsaina hatry ny fony kely 
izy. Il est parti — le matin. Lasa ani- 
naraina hiany izy. Vous partirez— de- 
main. Iliainga rahampitso hiany hia- 
nao. — ce moment. Hatramin' izao. 

Dès que, loc. conj, Raha vao, rahefa, 
nony vao. — que j'arriverai, je vous le 
ferai savoir. Raha vao t rahefa tonga 
aho, hampandrenesiko hianao. —qu'il 
fut arrivé, il me fit appeler. Nony vao 
tonga izy, dia nampaka ahy. 

Dès lors, loc. adv. Hatramin' izay, a- 
inin'izany. Je vis —lors où il voulait en 
veair. Efa hitako hatramin' izay ny 
nokasainy hatao. C'est votre père, et — 
lors vous lui devez le respect. Hainao 
izy, ary amîn % izany dia tokony hoha- 
jainao. 

DÉSABUSÉ, ÉE* àdj. Ts? diso hevi- 
tra intsony. 

DÉSABUSER, va. Mampiseho hadi- 
soan-kevitra. Vous êtes dans l'erreur, je 
dois vous—. Diso hevitra hianao, ka tsy 
ma in tsy hasehoho anao ny hadisoan* 
kevitrao. 

Se désabuser, vpr. Tsy diso hevitra 
intsony. 

DÉSACCORD, sm. 1° Tsy fifanarahana. 
Leurs voix sont en—. Tsy mïfanarnka 
ny foon' izy ireo. 2° fig. Tsy fifanarahana. 
Ils sont en—. Tsy mifanaraka izy ireo. 

DÉSACCORDER, va. 1* Mamono. Il 
a desaccordé- le violon. Namono ny lo- 
kangam-bazaha izy. 2* fig. Mampisaraka. 

Se désaccorder, vpr. 1° Mat y. L'har- 
monium s'est désaccordé. Maty ny ar- 
monia. 2° fig. Tsy mifanaraka. 

DÉSACCOUPLER, va. Comme Dépa- 
rier. 

DÉSACCOUTUMER, ta. Mampiala 
aiuy ny maluizatia. On aura do la pein* 



Digitized by 



Google 



ÔÉS 



- 22t - 



Dïté 



à le — du vin. Ilo sardtra n^ hampiala 

azy amy ny fisotroan-divay. 
Se désaccàtitumer, vpr. Miala amy ny 

mahdzatra,mamoy nyzavatra mahazatra. 
D^SACHALANDER, va. Mampidla 

ny mpividy. 
DÉSAFFECTION, sf. Tsy Gtiavana. 
DÉSAGRÉABLE, adj Tsy tiana,. ma- 

hadikidiky, mahasoso.tra. mampalaholo. 

Cela est — à voir. Tsy mahafe-hijery 

izany, mahadikidiky ny mijery izany. 

Ce discours lui a été-—. Nahasosolra, 

vampalahelo azy izany resaka izany. 

DÉSAGRÉABLEMENT, adv. Maha- 
dikidiky, mahasosotra. 
DÉSAGRÉGATION, sf. Fatnpisaraha- 

na, flsarahanji. 
DÉSAGRÉGER, va. Mampisafàfcd. 
Se désagréger, vpr. Misarâka. 
DÉSAGRÉMENT, sm. Zavatrà maha- 
dikidiky, — mahasosotra. C'est un grand 
— que d'avoir des procès. Zavatrà ma- 
hadikidiky, etc., ny mandnâ adj\ 

DÉSA»TCJST£R, rà. Màndrava, manim- 
ba. Vous avez désajusté ma longue- 
vue. Noravanao, nosimbanao ny ma- 
so la vitro. 

Se désajuster, vpr. ftava, rm'hasîmbd. 
Sa coilTure s'est désajustée. Iiàvài sim- 
6a ny taovolony. 

DÉSALTÉRANT, ÀNTE, adj. Ma- 
ha fa k a hetaheta. Breuvage—. Fisotro 
mahafaka hetaheta. 

DÉSALTÉRER, Da. Manala hetaheta. 

Se désaltérer, vpr. Miala hetaheta. 

DÉSAPPOINTÉ, ÉB* ad;. Diso fa- 
ndrilentlna, £ainâ. 

DÉSAPPOINTEMENT, sni. Hadi- 
soam-panànténana. 

DÉSAPPOINTER, tta Mamitàka. 

DÉSAPPRENDRE, va. Manàdiho ny 
zavatrà hiatiararia. Cet enfant désap- 
prend tous les jours. Manadino isan' 
ândro ny zavatrà nian&ranjj io zaza 
kely io. 

DÉSAP^ROéATfeùS, ïàïtiJÊ, ë. et 
adj. Afpàniny. 

DÉSAPPROBATION, sf. Fahiniana. 

DÉSAPPROUVER, ta. Manîny. Tout 
le înoridé désapprouve sa conduite. Tsi- 
nin'ny olttna rchëtra ny lltondran-tc- 
nany. 

DÉSARÇONNER, rà. 1* îrfamotrak-, 
inandavo, manjera. 2 rf /?</. Mahasanga* 
ifeHand. Vofr. DéMorrtmr:' 



DÉSARGENTER, va. Manala ankdoo* 
bolafotsy. 

Se désargenter, vpr. Miala ankoso-bo* 
lafotsy. Cette cuillère se désargente. 
Miala ny anhosobolafôtsy âmin' ity 
sotro ity. 

DÉSARMÉ, ÉE, p. et adj. 1* Naiarii- 
piadiana, tsy manam-piadiana, nalana 
fomban-tsambo. 1°fiy. Nitony, nionona: 

DÉSARMEMENT, sm. 1* Fanalam- 
piadiana, fanalana fomban-tsambo. £• 
—, Fametraham-piadiana. 

DÉSARMER* va. 1° Manala fiadiarid» 
manala fdmbari-tsajribo. — les prison* 
niers. Manala fiadiana ny sambo- 
belonà. —un navire. Manala /bmfcan- 
tàémbb amy ny sàmbo iray. 2° fig. 
Màmpitony, mamplonoria, tnampitsaHa* 
tri. Ses pleurs nié désarmèrent. TVam- 
pitony, narûpionôna àhy ny .ranotna- 
sony. —la critique. Mampitsuhatra n'y 
faniriiana dtadii* ny dlona. 

— ; vii. Mdiftetra-jiîddidria. Les deux puis* 
sarices ont désarmé. Samy namefra* 
piadiana ny fanjakana roa tonta. 

Se désarmer, vpr. Mametm-piddidnà 1 . 

DÉSARROI, sm. Fikorontanana\ tsy 
fa/ia.varioririria\ Ses aflaires sont en — . 
Mikbr'oritàrid, tsy vanotia ny rahara- 
hany. 

BÉSAFtTÏCULATldN, éf. Fdndtsoa-' 
lian-tdolaria. 

DÉSARTICULER, va: Mttnatsodkd 
taolanà. 

Se, désarticuler, bpr. Mitsodkd. 

DÉSÀSSEMBLBR, ta. Manaratsard-' 
ka, mandravarava. — une armoire. Ma* 
naratsaraka, etc., laloradard. 

Se désassembler, vpr. Misaratsàraka; 
ravaravct. 

DÉSASTRE, sni. Loza, dntambo; voi- 
fia, loza* aman' antamb.o. , 

DÉSASTREUX, EUSEl, adj: Mam- 
pahita loza, mampidi-doza, raamolueha- 
tra. La bataille a été désastreuse. Nant' 
pahita loza, etc., ny ady. 

DÉSAVANTAGE, sm. FdhafcSerid, 
fatiantokd, zavatrà tsy mahasoa, zava- 
trà maharatsy. Avoir du — au jeu, dans 1 
urie bataille. Resij amy ny lofca, amy 
ny ady. L'affaire a tourné a leur — . 
Tonga riahafaty aixlolta ftzy ny.rabara- 
ha. Ce traité est à notre—. Tsy nia* 
hasOa dntsika izany fan«kem-pihavand£ 
na izflny. Nous avions le — de ld posi- 
tion*. Rsttsy toerana isrka: 



Digitized by 



Google 



DES 



— 228 — 



DES 



DÉSAVANTAGÉ, &E, p, Namenala- 
tsaka. Le dernier garçon a été — par 
son père. Ny faralahy nomen' ny rainy 
latsaha. 

DÉSAVANTAGER, va. Manome la- 
tsaka. 

DÉSAVANTAGETJSEMENT , adv. 
Tsy mahasoa, ratsy. 

DÉSAVANTANGEUX, EtJSE, adj. 
Maharesy, mahafaty antoka, tsy maha- 
soa, ratsy. 

DÉSAVEU, sm. \ 9 Pandâvana. 2° fig. 
Faniniana. 

DÉSAVEUGLER, va. Gomme Désa- 
rme!!. 

DÉSAVOUER, va. !• Manda, manda ho 
tsy nanao, manda ho tsy nampanao. Il 
l'a désavoué pour son enfant. Nolavi- 
ny tsy ho zanany izy. Il a désavoué ce 
discours. Nandà ho tsy nanao izany 
laha-teny izany izy. Le gouvernement 
désavoua l'ambassadeur. Ny ianjakana 
nandà ho tsy nampanao izany ny am- 
bâsadaoro. 2 B — , Miaiky ho diso. Il 
désavoua les opinions qu'il avait pro- 
fessées jusqu'alors. Nekeny ho di- 
so ny hevitra nampianarioy teo aloha. 
3* fig. Maniny. L'Évangile désavoue de 
tels principes. Ny Evanjely maniny 
m y hevitra toy ireny. 

DESCELLER, va.\° Manosotra kasé. 2* 
— , Manatsoaka. Il faut— ces gonds. To- 
kony hotsoahana ireo lahin-tsavily ireo. 

DESCENDANCE, sf. Toranaka. 

DESCENDANT, ANTE, adj. Midina, 
mihena, mitambotsitra, mihemotra, mi- 
sinlona. Nous sommes à la marée des- 
cendante. Midina, etc., izao ny ranoma- 
sina. || loc* La ligne descendante. Ny 
taranaka. 

—, s. Taranaka. C'est un — des rois» Ta- 
ranaky ny mpanjaka izy. 

—, $m. pi. Ny taranaka any aoriana any. 

DESCENDRE, m. 1° Midina. Descen- 
dez de l'arbre. Midina eny ambonin' ny 
hazoeny. 2*— , Mibosesika, miditra, mia- 
katra. Les barbares descendirent en Ita- 
lie. Ny barbariana nibosesika, niditra 
tany Ualia. —chez un ami. Miditra ao an- 
tranon' ny sakaiza. — à terre. Miakatra 
an-tanety. 3° —, Avy. Nous descendons 
de Noé. Avy aminy Noe isika. La vraie 
sagesse descend du ciel. Avy amin* 
Àndiiamanitra ny fahendrena marina. 
4* —, Mikorotsaka, mitsontsorika, mi- 
valana. Sa barbe descend jusqu'à sa 
«einture. Ny volom-bavany mihorotsa- 



ka hatramy ny fehikibony. Ce sentier 
descend vers le village. Mihorotsaka, 
mitsontsorika mankao an-tanina io lâ- 
lana io. La rivière descend. Mivalana 
ny renirano. 5*—, Midina, mihena, mi- 
tambotsitra, mihemotra, mifintina, mi- 
sintona. Le baromètre descend. Midi- 
na, mihena, mitambotsitra, mihemo* 
ira, mifintina ny barométra. La marée 
descend. Midina, mihena, mitambo- 
tsitra, mihemotra, misintona ny ra- 
nomasina. 6* fig. Maniva tena, manetry 
tena, mietry. Il ne voulut pas — & se jus- 
tifier. Tsy net y naniva tena, nanetry 
tena mba hiala tsiny izy. Dieu l'a fait 
-^ de ce comble de gloire. Naetrin' An- 
driamanitra tamin' izany vouinahitra le- 
hibe izany izy. || loc. — du trône. Miala 
tsy ho mpanjaka. Il vaut mieux monter 
que — . Aleo joko mihasolanga, toy izay 
solanga mihajoko. — en soi-même. Maa- 
dinika ny ao am-pony. — dans le* dé- 
tails. Mandinidinika, mikarakara. — au 
tombeau. Maty. 
— , va. 1° Mampidina. — un tableau. Afam- 
pidina sary. 2°— , Midina, mivalana.— 
l'escalier. Midina ny tohatra. — la riviè- 
re. Mivalana ny renirano. 

DESCENTE, sf. 1° Fidinana. La — du 
Saint-Esprit sur les Apôtres. Ny nidi- 
nan'ny Fanahi-Masina tamy ny Apos- 
toly. Il lui donna la main à la— de l'es- 
calier. Nitantânaazy nidina ny tohatra 
izy. Nous allons trouver une — à quel- 
que distance Hisy fidinana raha afaka 
kelikely. 2 # — , Fampidinana. La— de la 
cloche tut difficile. Sarotra ny nampi- 
dinana ny lakolosy. Il a acheté une — 

m d« croix. Nividy ny sarin' ny nampidi* 
nana ny fatinyJeso-Kristyavy eny am- 
bonin' ny hazo-fijaiiana izy. 3 # — , Fibose- 
sehana, fidirana. La— des barbares en 
Italie fut terrible. Nahatsiravina ny ni- 
bosesehaixa, ny nidiran* ny barbariana 
tany Ilalia. La justice a fait une —chez 
lui. Niditra tao an-tranony ny mpitsa- 
ra. 4°— . Fikorotsaka,fivalana. 5*— , Fipo- 
tsahan' ny tsinay amy ny kibo malemy. 

DESCRIPTION, sf. 1- Filazan-toetrâ. 
hlanlarana. 2 # — , Fitsipibana, ianorita- 
na. Voy. Décrire. 

DÉSEMB ALLER, va. Comme DÉBAL- 
LER. 

DÉSEMBARQUER, va. Comme Dé- 
barquer. 

DÉSEMBOURBER, ta. Mitarika hia- 
la amy ny fotaka. Voy. Déuoihbem. 



Digitized by 



Google 



DES 



— 229 — 



DES 



Se désemlnrarber, vpr. Miala amy ny 

folaka. 
DÉSEMPARER, vn. Miala. || loc. Saus 

— . Tsy an-kijanorta. 
—, vcl Maaapaka salazan-tsambo. Le 

cyclone désempara le navire. Ny taflo- 

drivotra nanapaka ny salazan-tsambo. 

DÉSEMPESER, va. Manala tavolon- 
damba. 

Se désempeser, vpr. Afa-tavolo. 

DÉSEMPLIR, va. Anesorana. Il faut 
— cette malle, elle est trop pleine. Toko- 
ny hancsomna io va ta io, fa feno loatra. 

—, vn. Nahafahana. Ma maison ne dé- 
semplit pas de monde. Tsy nahafaha- 
na ny olona tao an-tranoko. 

Se désemplir, vpr. Nahafahana. Ma bour- 
se so désemplit. Nahafahana ny volako. 

DÉSENCHANTEMENT, sm. f Fa- 
nalana ny ody fandraikiraikena. 2' fig. 
Fampisehoana hadisoan-kevitra, faha- 
fantarana — . t 

DÉSENCHANTER, va. 1* Manala ny 
ody fandraikiraikena. 2° fig. Mampiseho 
hadisoan-kevitra. 

Se désenchanter, vpr. Tsy diso hevi- 
tra intsony. 

DÉSENCLOTJER, va. Manala fantsika. 
Il est difficile de — un canon. Sarotra 
ny manala fantsika amy ny tadinin- 
tafondro. 

DÉSENFIIjER, va. Manatsoaka. 

Se désenfiler, vpr. Mitsoaka. L'aiguil- 
le s'est désenfilée. Nitsoaka ny kofehy 
tamy ny fanjaitra. 

DÉSENFLER, va. Mampihena ny mi- 
vonto, — ny mibontsina. —un ballon. 
Mampihena ny fibontsin 1 ny balôna. 

— , vn. Mihena. Le bras désenfle. Mt/ic- 
na ny mivonto amy ny sandry. 

Se désenfler, vpr. Mihona. 

DÉSENFLURE, sf. Fihenân' ny mi- 
vonto, fihendn' ny mibontsina. 

DÉSENIVRER, va. Manala hamamoa- 
na. 

Se désenivrer, vpr. Afaka hamamoana. 

DÉSENNUYER, va. Manala sosotra, 
manary dia. 

Se désennuyer, vpr. Afa-tsosotra, ma- 
nary dia. Jouons pour nous—. Ndeha 
hilalao isika mba hanary dia. 

DÉSENRAYER, va. Manala izay mam- 
pijanona na mampiadana ny kodiarana. 

DÉSENRHUMER, va. Mampitsaha- 
tra kolïaka. 



Se désenrhumer, vpr. Sitrana amy uy 
kohaka, ala-kohaka. 

DÉSENROUER, va. Mahafaka farim- 
peo. 

Se désenrouer, vpr. Afaka farim-peo. 

DÉSENSORCELER, va. Manao ody 
mosavy, manafana. 

DÉSENSORCELLEMBNT, sm. Fa- 
naovana ody mosavy, fanafânana. 

DÉSENTÉTER, va. Mamolaka ditra. 

DÉSENTORTILLER, va. Manaha za- 
vatra mifadiditra, manala olana. 

Se désentortiller, vpr. Mivaha, afaka 
olana. 

DÉSENTRAVER, va. Mamaha tongo- 
tra. 

DÉSERT, ERTE, adj. Foana, lava 
volo. C'est un pays—. Tany foana, etc. , 
izany. Ile déserte. Nosy foana. 

—, sm. Efilra, tany foana, tany lava volo. 

DÉSERTER, va. 1° Miala, mandao, ma- 
hafoy. Il a déserté son pays. Nialany, 
nitaozany, nafoiny ny tanin-drazany. 
2°— , Mandositra, milefa. Ce soldat a dé- 
serté le drapeau. Nandositra io mia- 
ramila io. Cet esclave a déserté la mai- 
sonde son maître. Nile/a tao amy ny tra- 
mon ny tompony io andevo io. 3* fig. 
Mivadika. Il a déserté la bonne cause. 
Nivadika tamy ny andaniny tsara izy. 

— , vn. !• Miala, mandao, mahafoy. Cot- 
te mauvaise odeur lit — tout le monde. 
Nampiala ny olona rehetra izany fofon- 
dratsy izany. 2° — , Mandositra, milefa. 
Il a déserté à l'ennemi. Nandositra 
nankany amy ny fahavaio izy. 3° fig. 
Mivadika. 

DÉSERTEUR, sm. I* Miaramila man- 
dositra. 2° fig. Mpivadika. — de la foi 
de ses pèros. Mpivadika ny finoan* ny 
razany. 

DÉSERTION, sf. {• Fandosirana. 2° fig. 
Fivadiliana. 

DÉSESPÉRANT, ANTE, ad;. Mam- 
pamoy fo, mampanary toky, mampiva- 
rilavo, mampalahelo. 

DÉSESPÉRÉ, ÉE, p. adj. et 8. 1° Ma- 
moy fo, manary toky, mivarilavo, mala- 
helo dia malahelo. Elle est désespérée^ 
do la mort de son fils. Mamoy fo, etc., 
noho ny nahafatesan' ny zanany izy. 
|| loc. Agir en — . Manao vy very, milo- 
fo. 2°— , Mampamoy fo, mampanary to- 
ky, mampivarilavo, ikoizana, tsyazoan- 
tenaina. Maladie désespérée. Aretina 
mampamoy fo } mampanary toky, 



Digitized by 



Google 



DBS 



— 230 — 



DES 



mampivar Uac q. Malade — . Marary tsy 
azo antenaina. 

DÉSESPÉRER, va. 1° Mampamoy fo, 
mampanary toky, mampivarilavo, mam- 
palahelo. Cet enfant me désespère. Ma /ri- 
pa m o y fo, mampanary tohy^ marr\- 
palahelo ahy io zaza kely io. 

rr% vn. Mamoy fq, manary loky, mivari- 
lavo, mikoy. Le médecin désespère de 
ce malade. Mamoy fo,, manary tqky, 
mikoy ny dokotera amin* io marary io. 
Ne désespérez pas de la miséricorde do 
Dieu. Aza mamoy fo, manary tc^ky 
amy ny faminijrarç-pon* Ândriamani- 
tra, 

Se désespérer, vpr. Mamoy fo, manary 

{oky, miyarilavo, malahelo dia malahelo. 
PÉSESPOIR, sm. Famoizam-po, fana- 

rian-loky, fivarilavo, alabela mafy. Il 

est au comble du— 1 Mamoy f% ma- 

nary toky, mivarilavo, malahelo izai- 

tsizy izy. || loc. Faire une chose en — de 

cause. Manao fiala-neuina amy ny zava- 

tra anarçkiroy. 
DÉSR45ILLÉ, ÉE, p. Nalana % akan- 

jo, niala akanjo. 
rr% sm. Akanjo fitondra an-tramo. Être en 

— . Manao akanjo, fitondra an-trano. 
DÉSHABILLER, va. Manala akanjo. 
Se déshabiller, vpr. Miala akanjo. 
DÉSHABITÉ, ÉE, ad/. Nialana, ni- 

laoz^na. 
DÉSHABITUER, va. Mampiaty amy 
" ny mahazatra. 'Comme Désaccoutumer. 
Ce déshabituer, vpr. Miala am,y ny 

mahazatra. 
DÉSHÉRITER, va. Manary zaza. Son 

père l'a déshérité. Nanary azy ny rainy. 
pÉSHONNÊTE, adj. Mahamenatra, 

veiaveta, malotq. Paroles déshonnôles. 

Teny rn,ahamenatra, etc. 
DÉSHONNÊTEMENT, ado. Vetavc- 

ta, maloto. 
PÊSHQNNinJR, sm. Fapalam, baraka. 

l'aualam-boninahHra, jfahafah,am-barâka. 

Il fait — à sa famide. Manala baraka, 

inanafa vqninahitra ny fianakayia.ny 

izy. C'est un — pour moi. Maliafà-ba- 

rhha a% izany. 
DÉSHONORAJtfT, ANTE, atfj. Ma- 

hala-barâka. Conduite déshonorante. KK 

tondran T tena ri]ahafa-baràka. 
pÊSHONORÉ, ÉE, p. Qtladj. Naiam- 

baraka, nalarn-boninahilra, ,afa-barâka 

jU'^-baniuahitra, a!a-pol'una. 



DÉSHONORER, ra. Manala baraka, 
manala voninahilra, mahafa-baraka» Cet- 
te action l'a. déshonoré. Nanala baràrr 
ka, etc., azy izany nataouy izany. 

Se déshonorer, vpr. Manala barâ-te^ 
na, manala Yoninah>ten,a, ala-barâka. 

DÉSIGNATION, »f. Fanondroan», Ca- 
n,oroana, fanendrena. 

DESIGNÉ, ÉE, p. Voatondro, notons 
droina., vqatorp, ua,toro, y^tendry, nor 
tendrena. 

DÉSIGNER, va,. Manondrq, manoro, 
mauendry. Il a bien désigné le village. 
Nanondro, nanoro tsara ny vohitra 
izy. Désignez l'heure du rendez-vous. 
Manendrè ny lotoana,. Le gouverne- 
ment fa désigné pour commander l'ar- 
mée. Ny lanjakana naneûdry azy ho 
komandin' ny tafika. 

Se désigner, vpr. Tondroina, atoro. 

DÉSILLUSION, sf. Fahafantarana bar 
disoan-kevitra, 

PÉSILLUSIQNNÇR, va. Marapiseha 
hadrsùan-kèvitra. 

Se désillusionner , vpr. Tsy disp hevi- 
Ira intsony. 

DÉSINENCE, sf. Fara soratra amy ny 
vakiteny. 

DÉSINFECTANT, ANTB, ac^. Ma- 
nala lofon-dratsy. 

—, sm. Ody maimbo, zavatra manala fo-: 
lon-dratsy. 

DÉSINFECTER, va. Manala fofon- 

* uValsy. —une salle d'hôpital. Manala fo- 
fon-dratsy amy ny eli-trano litsaboana. 

DÉSINFECTION, sf, Fcmalana fu fon- 
dra tsy. • 

DÉSINTÉRESSÉ, ÉE, adj. et *. !•, 
Tsy manana aujara, tsy miombona. 2° 
—, Tsy mitady izay mahasoa ny tenany 
sa m y irery, tsy manao ma m y lu velona. 
Voy. Lntékussb. 

DÉSINTÉRESSEMENT, sm. Tsy fl- 
tadiavaua izay mahasoa ny tenany sainy 
irery, tsy fanaovanà mamy fo velona. 

DÉSINTÉRESSER, ta. Manome tonv 

.bony. Il a désiulérêssé tous ceux qu^ 
avaient part a cette affaire. Nomemj 
tombony àvokoa izay rehetra nioinbo- 
na tumiri' izany raharahaizany. 

DÉSINVOLTURE, s(. Angulangola, 
liarigulangola. 

DÉSIR, sm. Kaniriana, Otsiririlana. Mes 
désirs sont comblés. Tauteraka ny fani- 
rialio. — ardent. Filsiririlana. 



Digitized by 



Google 



DE3 



— 23J — 



DES 



DÉSIRABLE, adj. et s. Tokony hiri- 
na, faniry. La sagesse est une chose — . 
Tokony hirina, faniry ny fahendrena. 

DÉSIRÉ, ÉE, p. adj. et s. Nirina. Le— 
des nations. Ilay nirin' ny ûrenen-dro- 
hetra. 

DÉSIRER, va. Maniry, liana, liaka, te, 
mitsiriritra. Il désire s'en aller. Maniry, 
liana, liaka, (e-hiala izy. —ardemment. 
Milsiririlra. Il n*a plus rien à—. Tsy 
maniry na inona na inona intsony, tapi- 
java-m'riwa izy. || loc. Vous vous lai- 
tes—. Mahantra ela hianao vao maman- 
gy. Il y a quelque chose à — dans cet- 
te personne. Mbola misy hokianina kely 
• amhV io olona io. Il ne laisse rien à — . 
Tsy misy hokianina intsony ao aminy. 

DÉSIREUX, EUSE, adj. Maniry, lia- 
na, liaka, mitsiriritra. Il est — de gloire. 
Maniry, mt/striri-boninahitra izy. 

DÉSISTEMENT, sm. Fialana, fame- 
lana. 

DÉSISTER (SE), vpr. Miala, marne- 
la, mandao. Se— d'une entreprise. Mia- 
la aray ny raharaha, mamela, man- 
dao raharaha. 

DÉSOBÉIR, vn. Tsy manaiky, mandi- 
ka. —à son père. Tsy manaiky an-drai- 
ny. —à la loi. Mandika ny lalana. 

DÉSOBÉISSANCE, sf. Tsy fanai kena, 
fandikana. 

DÉSOBÉISSANT, ANTE, adj. Tsy 
manaiky. Enfant—. Zaza tsy manaiky. 

DÉSOBLIGEANCE, sf. Zavatra ma- 
hasosotra, — marapalahelo. 

DÉSOBLIGEANT, ANTE, adj. Ma- 
hasosotra, marapalahelo. 

DÉSOBLIGER, va. Ma hasosotra, raam- 
palahelo. Il m'a fort désobligé. iVa/ia- 
sosolra, etc., ahy loatra izy. 

Se désobliger, vpr. Mifampahasosotra, 
mifampalahelo. * 

DÉSOBSTRUER, va. Manala tampina. 
--un chemin. Manala fampin-dàlana. 

PÉSOCCUPÉ, ÉE, adj. Tsy raanan- 
d raharaha. 

DÉSŒUVRÉ, ÉE, adj. et 8. Midona- 
naka, manohon-tânana.. 

DÉSŒUVREMENT, sm. Fidonana^ 
hana. 

DÉSOLANT, ANTE, adj. Marapala- 
helo , mampiferinaina , mampahory , 
mampidi-doza. Nouvelle désolante. Za- 
va-baovao mampalahelo, mampiferi- 
naina. Morale désolante. Farapianara- 
na mampidi-doza. 



DÉSOLATION, sf. Alahelo, Oferinai- 
na, fahoriana, loza. Il est dans la — . 
Malahelo, miferinaina izy. La petite- 
vérole a causé une grande—. Nitondra 
fahoriana, nampidi-i/oza ny nendra. 

DÉSOLÉ, ÉE, p. et adj. Malahelo, 
miferinaina, ory, nidiran-doza. 

DÉSOLER, va. Mampalahelo, mampi- 
ferinaina, mampahory, mampidi-doza. 
La mort de son fils le désole. Mampa- 
lahelo, mampiferinaina azy ny naha- 
fatesan' ny zanany. La guerre désolait 
le royaume. Ny ady nampahory, nam- 
pidi-doza ny i'anjakana. 

DÉSOPILER, va. —la rate. Mampiho- 

, mehy. 

Se désopiler, vpr. Se— la rate. Mibo»- 
mehy. 

DÉSORDONNÉ, ÉE, adj. f Tsy mi- 
lamina, mifotofoto, misafotofoto, misa- 
vorovoro, misaritaka, mikorokoro, miko- 
rontana, mifangaro, mifanjevo. Maison 
désordonnée. Trano tsy milamina. 2 # 
—, Ratsy, ratsy litondran-tena. Voy. 
Dérègle. 

DÉSORDRE, sm. 1* Tsy fllaminana, 
Qfotofoto, tisaibtofoto, flsavorovoro, tisa- 
ritaka, likorokoro, fikorontana, fifangaro, 
ûfanjevo. Tous mes papiers sont en—. Mi' 
fotofoto, misaf'otofoto, misavorovoro, 
misaritaka, mikorokoro, mihoronta- 
na, mifangaro, mifanjevo ny tarata- 
siko rehetra. Ses cheveux sont en— . Mi* 
safotofoto, misaritaka ny volon-doha- 
ny. Mettre le — dans l'État. Mampiko- 
rontana ny fanjakana. || loc. Fuir en—. 
Mipariaka, miparitaka. 2°— , Fanimba- 
na. Les soldats n'ont commis aucun—. 
Tsy nanim&a na inona na inona ny 
miaramila. 3°— , Fitondran-tena ratsy. 
Mettez un terme à ses désordres. Mam- 
pijanéna ny fitondran-tena ratsiny. 

DÉSORGANISATEUR , TRICE , 

adj. Manimba, mampikorontana. 

DÉSORGANISATION, sf, Fa nimba- 
na, fatjasimbana, fainpilçorontanana, li- 
korontanana. 

DÉSORGANISER , ta. Manimba, 
mampikorontana. 

Se désorganiser, vpr. Mihasimba, mi* 
l^orontana. 

DÉSORIENTÉ, ÉE, p. i« Azon'ny 
tamberin-tany. 2° fig. Sanganehana. 

DÉSORIENTER, va. 1° Mampahazo 
tamberin-tany. Qu'est-ce qui vous a dé- 
sorienté? Inona no nampahazo ny 



Digitized by 



Google 



DES 



— 232 



DES 



iamijerin-tamj anao? t° fig. Mahasan- 
ganchana, manadala. Cette question l'a 
désorienté. Nahasanganehana, etc. , 
azy izany fanontaniana izany. 

Se désorienter, vpr. Sanganehana. 

DÉSORMAIS, ado. Amy ny ho avy, 
aray ny sisa, intsony. — vous ne sor- 
tirez plus. Amy ny ho avy, amy ny 
sisa tsy hivoaka hianao, tsy kivoaka 
intsony hianao. 

DÉSOSSEMENT* sm. Fanalan-tat- 
lana. 

DÉSOSSER, va. Manala taolam-biby 
hohandroina. —un dindon. Manala tao- 
Jam-borontsiloza hohandroina. —un 
poisson. AJanaia (aotem-kazandrano 
hohandroma. 

DESPOTE, sm. !• Mpanjaka mandidy 
tokana, — t6y zeb ^na, —tsy rcfesi-raan- 
didy. Le — ne connaît de loi que sa vo- 
lonté. Ny mpanjaka mandidy toka- 
na, etc., tsy mahalala lalàna hâte afa- 
tsy ny sitra-pony. 2 # — , Mpanao jadona, 

— teny tsy valiana. Cet homme est un 

— dans sa famille. Mpanao jadona, 
ctc,, amy ny fianakaviany io lehitahy 
io. 

DESPOTIQUE, adj, Tsy voafctra, tsy 

zehena. 
DESPOTISME, sm. 1° Fahefana tsy 

voafetra, — tsy zehena. 2*— v Fanaovana 

jadona, — teny tsy valiana. 
DESSAISIR (SE) , vpr. Mahafoy, tsy 

mitana. 
DESSAISISSEMENT, sm. Fahafoi- 

zana. 
DESSALAISON, sf. Fanalan^tsira. 
DESSALER, va. Manala sira. 
Se dessaler* vpr. Alan-tsira, afa-tslra. 
DESSANGLER, ta, Manala fehiki- 

bon-tsoavaly. 

Se dessangler, vpr. Afa-pehikibo. 

DESSÉCHANT, ANTE, adj. Mana- 
maina, mandai). Vent—. Riyotra ma- 
namaina. 

DESSÉCHÉ, ÉE,p. et adj. !• Maîna. 
karankaina, malazo. Terre desséchée. Ta- 
ny maina, karankaina. Feuilles pres- 
que desséchées. Ravinkazo maia2o.2 # — . 
Mahia, kaozatra. 

DESSÈCHEMENT, sm. Fanamaina- 
na, hamainana, fandazoana, 

DESSÉCHER, ra. {• Manamaina, man- 
da'zo. Le soleil a desséché le sol. Ny ma- 
goandro nanamairca ny taay. —un ma- 
lais. Manamaina heniheny. 2°— , Man- 



kahia. Ses travaux le dessèchent. M an» 
hahia azy ny raharabany. 3* fig. Mam- 
pangatsiaka. 

Se dessécher, vpr. !• Mihamaina, roi- 
hamalazo. 2*—, Mihamahia, mihakaoza- 
tra. 3° fig. Mihamangatsiaka. Au milieu 
do ces faux plaisirs, le coxir se dessèche. 
Mihamangatsiaka ny fo aoafbvoan* ireo 
fifaliana tsizy ireo. 

DESSEIN, sm. Fikasana, Il connaît mon 
— . Mahalala ny fikasako izy. |[ toc. Sans 
— . Tsy iniana, tsy nahy. Je l'ai lait sans 
— . Tsy niniako, tsy nahilw no nanao- 
vako izany. Il était parti dans le— d'aller 
vous' voir. Lasa hamangy anao izy. 

A dessein, loc. ado. Iniana, fanahy inia- 
na. Ojmme De propos d&uhkbk. Voy. DÀ- 
ub&rb. 

DESSELLER, ra. Manala lasely. 

DESSERRE, sf. Fahafoizana. Être dur 
a la — . Tsy mahafoy vola, mahibitra. 

DESSERRER, va. Manaketraka, ma- 
nagedragcdra. — un lien. Manaketraka* 
etc., fatorana. || loc. — les dents à un 
malade. Mamazana olona marary. Ne 
pas — Ijs dents. Mihidy vazana, miki- 
troka. 

Se desserrer, vpr. Mihaketraka, miha- 
gedragedra. 

DESSERT, sm. Fromazy sy voankazd 
hanina farany amy ny fihlnanana. 

DESSERVANT, sm. Pretra mitandri- 
na fiangonana. 

DESSERVIR, ra, 1° Manala lovia nihi- 
nanana. 2°— , Manaratsy, mampangidy 
hoditra. Il m'a desservi auprès du roi. 
Nanaratsy, mampangidy hoditra ahy 
tamy ny mpanjaka izy. 3°— , Mitandriua 
fiangonana. 

DESSICCATIF, IV E, adj. Manamaina. 
Remède—. Fanafody manamaina. 

— , sm- Fanafody manamaina. 

DESSICCATION, sf- Fanamainana. 

DESSILLER, va. 1° Manokatra v maso), 
matnezatra (maso). 2*/?</. — les yeux à 
quelqu'un. Mampiseho uy hadisoan-kevi- 
tr' olona. 

Se dessiller, vpr. [• Misokatra, mivcza- 
Ira. 2* fig. Mes yeux se dessillèrent. Na* 
hita ny hadisoan-keYitro aho. 

DESSIN, sm. 1* Sary, soratra. -—au cray- 
on. Sary ataoamyny pcnsily. Cette étoile 
est d'un joli — . Tsara soratra io lamha 
io. Étoffe à dessins. Lambamtsorateora- 
tra. 2 # — , Fanaovan-Uary. Il apprend iq 
—. Mianatra manao sary izy. 



k. 



Digitized by 



Google 



DES 



— 283 — 



DES 



DESSINATEUR, TRJCE, a. Mpanao 
sary. 

DESSINER, va. !• Manao sary. Il dessi- 
ne le palais. Manao nysarm'ny lapa izy. 
2 # — , Mampiharihary G* vêtement des- 
Bine bien les formes du corps, lo akan- 
jo io mampiharihary tsara ny valana. 

—, vn. Manao sary. 

Se dessiner, vpr. Miharihary. Son om- 
bre se dessine sur le mur» Mihariha- 
ry eny amy ny rindrina ny tandindony. 

DESSOUDER, va. Manala tsingina. 

Se dessouder, vpr. Miala tsingina. 

DESSOULER, va. Comme Désenivrer. 

DESSOUS, adv. et prèp. !• Ambany, 
anaty. Si ce n'est pas sur la table, c'est 
— . Raha tsy eo ambonin' ny latabatra 
izany, diaao ambaniny. Vêlement de— . 
Àkanjo fanao anaty. 

Au-dessous, loc. prèp. et adv. 1° Am- 
bany. Le jardin est au— de Taire. Ao 
ambanin' hy famoloana ny zarday. 2°— , 
Latsaka, no ho midina. Il est au— do tren- 
te ans. Latsaka noho ny telopolo taon a 
izy. On enrôla tous les hommes au — de 
cinquante ans. Nalaina ho miaramila 
ny lehilaby rehetra hatramy ny di- 
mam-polo taona no ho midina. 3° fig. 
Ambany, tsy mendrika. Il est au — de 
lui en richesse. Ambaniny izy raha ny 
harena no heverina. Il est au — de sa 
place. Tsy mendfika izany raharaha 
izany izy. 

En dessous, loc. adv. 1° Ambany, ana- 
ty. Ces clous sont rivés en — . Nalao vo- 
nobaibona avy any ambuny ireo fan- 
tsika ireo. Ce vêtement se porte en — . 
Fanao anaty io akaojo io. 2° fig. Mana- 
fio-ke vitra. Il est en — . Manafin-kevi- 
tra izy. 

Par-dessous, loo. prèp. et ado. Amba- 
ny, anaty. Par — la table. Ao ambany 
latabatra. 

Là-dessous, loc. adv. 1* Ao ambanin' 
izany. Mettez ce paquet là — . Ataovy 
ao ambanin' izany io entana io. 2° fig. 
Jl y a quelque piège là — . Misy fandri- 
ka izany. 

DESSOUS, sm. ï a Ny fanambany. Le — 
de la table. Ny fanambanin' ny lata- 
batra. 2* fig. Avoir le — . Resy. 

DESSUS, adv. et prèp. Ambony. Ce n'est 
passous le lit, mais—. Tsyao ambaniu' 
ny farafara izany, fa ao ambonin y. Sens 
—dessous. Voy. £>ens. 

Au-dessus, loc. prèp. et adv. !• Ambo- 



ny. Ma maison est au— de la sienne. 
Ny tranoko dia ao ambonin* s y azy. 
2°— , Mihoatra, no ho miakatra. Les nom- 
bres au — de mille. Ny isa mihoatra 
ny arivo. On enrôla tous les hommes au 
— de dix-huit ans. Nalaina ho miara- 
mila ny lehilahy rehetra hatramy ny va- 

10 araby ny folo taona no no miakatra. 
3* fig. Ambony, mihoatra, tsy azo, tsy 
resy, tsy manisy raharaha, tsy manahy. 

11 est au — du commun des hommes. 
Ambonin' ny ankabiazan' ny olona izy. 
C'est au — de mes forces. Mihoatra ny 
heriko izany. Il est au — de toute crain- 
te. Tsy azo, tsy resin' ny tahotra izy. 
Il est au — de l'opinion. Tsy manisy 
raharaha, tsy manahy ny hevitry ny 
olona izy. || loc. Il est au— do sa place. 
Tsy mendrika azy ny raharahany. 

En dessus, loc. adv. Ambony. Cela est 
noires—. Mainty ny amboniny. 

Par-dessus, loc. prèp. et adv. \ 9 Ambo- 
ny, ivelany, mihoatra. Il porte un manteau 
par— son habit. Mitondra kapauty ambo- 
ny, ivelaiï ny akanjony izy. Il avait deux 
pieds d'eau par — la tête. Nihoatra azy 
roa dia ny rano. 2* fig. Ambony, mi- 
h .atra. C'est là ce que je préfère par- 
tout. Izany no tiako ambony, mtnoa- 
tra ny zavatra rehetra. || loc. Donner 
quelque chose par — le marché. Manao 
fi lia tsy mba heira, manome kadô. J'en 
ai par— la tête. Mahadikidiky ahy izany. 

Là-dessus, loc. adv. 1* Ao ambonin 1 
izany. Mettez ce livre là—. Apetraho 
ambonin* izany io boky io. 2' fig. Ny 
amin' izany. Pourquoi revenir toujours 
là—? Ahoana no amerimberenana man- 
drakariva ny amin' izany ? 3'—, Ta- 
min'izay. Là — il se relira. Tamin'izay 
dia lasa izy. 

DESSUS, sm- l°Ny fanambony, ny am- 
bony, ny tampona. Ciroz le— de la table. 
Savohy ny fampon-databatra. 2' fig. 
Avoir le—. Mahery. 

DESTIN, sm. 1* Vîntana, anjura. Les 
anciens croyaient que le — mène tout, 
Ninoan' ny ntaolo fa ny vintana no mi. 
tondra ny zavatra rehetra. Nous ne pou- 
vons fuir notre—. Tsy azontsika andosi- 
rau a ny anjarantsika. 2° — , Andro iaina^ 
na. Nul ne peut prolonger son — . Tsymi* 
sy mahay manalava ny andro iainany % 

DESTINATAIRE, s. Ny ampitondran* 
javatra. 

DESTINATEUR, TRIGE, s. M pu m, 
pitondra zavatra. 



Digitized by 



Google 



DES 



— 234 — 



DET 



DESTINATION, sf. Fanendrena, fano- 
kanana, fanirahana, fampitomirana. 
Quelle est votre — ? Inona no nanen- 
drena anao? Cette somme est sans—. 
Tsy misy na-nokanana io vola io. Le 
gouverneur est arrivé à sa — . Tonga a- 
my ny nanendrena, nanirahana azy 
ny governora. Le vin est arrivé a sa—. 
Tonga amy ny nampltondrana azy ny 
divay. 

DESTINÉ, ÊE, p. et adj. Voatendry, 
notendrena, natokana. Nous sommes 
destinés à la mort. Voatendry ho faty 
isika. 

DESTINÉE, sf. 1° Vintana, anjara. 2° 
— , Andro iainanana. Il est arrivé au 
terme de sa — . Tapitra ny a?idro- 
ny. 

DESTINER, va. Manendry, manokana, 
manomana. Savons-nous à quoi le ciel 
nous destine ? Moa fantatsika va inona 
no nancndren' Andriamanitra antsika? 
Je destine mille piastres à la construc- 
tion d'un hôpital. Manokana vola ari- 
vo aho mba hanaovana trano fltsaboa- 
na. Je destine mon fils au commerce. 
Manomana ny zanako ho mpivarotra 
aho. 

Se destiner, vpr. Miomana. Il se desti- 
ne à i* enseignement. Miomana ho 
mpampianatra izy. 

DESTITUABLE, adj. Azo esorina amy 

ny raharaha. 
DESTITUÉ, ÉE, p. et adj. \* Ncsori- 

na tamy ny raharaha. 2*—, Tsy mana- 

na. —de bon sens. Tsy manan-tsai- 

na, adala.- 
DESTITUER, ta. Manosotra amy ny 

raharaha. —un employé. Manesotra 

olona amy ny raharaha» 

DESTITUTION, sf. Fanesorana amy 
ny raharaha. 

DESTRUCTEUR, TRIGE, s. Mpan- 
drava, mpandevona, mpamongotra, 
mpandringana, mpandripaka, mpana- 
foana, m pan i mba. 

r-, adj. Mandrava, mandevona, mamon- 
gotra, mandringana, mandripaka, ma- 
nafoana, manimba. La guerre est un 
fléau—. Ny ady no loza mandringana, 
mandripaka. 

DESTRUCTIF, IVE, adj. Manimba. 
Principe—. Hevitra manimba. 

PESTRUCTION, sf. Fandravana, fan- 
devonana, famongorana, fandringanana, 
fandripahana, fanafoanana, faniuibana. 



Les Juifs se dispersèrent dans le monde 

* après la — de Jérusalem. Niely tamin' 
izao tontolo izao ny Jody taorian' ny 
nandraoana, naiidcvonana, namon- 
gorana any Jerosalema. Il est resté 
seul pour nous raconter la — de l'armée. 
Izy irery no sisa nilaza taminay ny na/ia- 
leoonana, naharinganana, na/iari- 
pa/iana ny taftka. Voy. Dktruirb. 

DÉSUÉTUDE, sf. Tsy fanao intsony. 
Cette loi est tombée en—. Tsy /anao 
intsony izany lalàna izany. 

DÉSUNION, sf. Fisarabana. 

DÉSUNIR, va. 1* Mampisaraka. —les 
planches d'une table. Mampisaraka ny 
hazo lisaka amy ny latifbatra. 2* fig. 
Mampisaraka. —des amis. Mampisara- 
ka mpisakaiza. 

Se désunir, vpr. Misaraka. 

DÉTACHÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voava- 
ha, novahana, voaendaka, nendahana, 
nnsorina, afaka, voatsoaka, notsoahana, 
nalaina, notazana. 2°— , Voasaraka, no- 
sarahina, misaraka, voavaka, navahana, 
miavaka. 3* fig. Tsy miraiki-po, niala, 
nisaraka. 

DÉTACHEMENT, sm. !• Tsy firai- 
ketam-po. 2*—, Antoko-miaramila. On 
a envoyé un — contre les voleurs. Na- 
nirahana antoko-miaramila anankiray 
ny tontakely. 

DÉTACHER, ta. i* Mamaha, manen- 
daka, manesotra, manatsoaka, maka, 
mioty. — un chien. Mamaha alika. — 
une agrafe. Mamaha zaigrafy. — une 
image collée au mur. Mancndaka sary 
mipelaka amy ny rindrina. — une épin- 
gle. Manesotra, manatsoaka paingotra. 
— des fruits. Maka t mioty voankazo. 
2° — , Mampisaraka, manavaka. —le jar- 
din de la maison. Mampisaraka, ma- 
navaha ny zarday amy ny trano. — des 
soldats pour garder un village. Mana- 
vaka miaramila mba hiambina tanâna 
anankiray. 3° fig. Mamono litiavana, 
mampiala, mampisaraka. L'amour de 
Dieu nous détache des biens de la ter- 
re. Ny filiavana an' Andriamanitra ma- 
mono ny fitiavanlsika ny zavatry ny 
tany. Je ne puis le — de ses mauvais 
camarades. Tsy mahazo mampiala, 
mampisaraka azy amy ny namany ratsy 
aho. 

Se détacher, vpr. 1° Mivaha, mienda- 
ka, miala, mitsoaka, miditika, mibintsa- 
na. Le ruban se détache. Micaha ny 
robl Le clou se détache. Miala, mitsQç* 



h 



Digitized by 



Google 



DÉT 



— 235 — 



DET 



ka oy fantsika. Se— par éclats. Midifi- 
ko. 2 # — , Misaraka, miavaka. Un vais- 
seau se détacha do la flotte. Nisy sambo 
anankiray nisaraka, niavaka tamy ny 
namany. % m fig. Tsy miraiki-po, miala, 
misaraka. Ii s'est détaché du jeu. Tsy 
miraiki-po iotsony amy ny lalao izy. Se 
— d'un parti. Miala, misaraka amy uy 
andaainy anankiray. 
DÉTACHER, va. Manala loto, manala 

pentina. 
DÉTAIL, sm. fFanatsinjarana. Vendre 
au—, en—. Manatsinjara. 2 -*, Dinidi- 
nika, zavatra madinika. Envoyez-moi 
le— de tout ce que je voua ai acheté. 
Ampitondray ny dinidiniky ny zavatra 
novidiko taminao aho. Racotitez-moi les 
détails de votre voyage. Tantarao amiko 
ny dinidiniky ny dia nalehanao. Exa- 
miner en — . Mandinidinika, mikaraka- 
ra. Il s'occupe de tous les détails. Mika- 
rakara ny zavatra madinika rehetra 
izy. i) toc. Raoonter en—. Mamisavisa, 
mandraraka isa. 
DÉTAILLANT, ANTE, adj. et s. 

Mpanatsin'fara. 
DÉTAILLER, va. 1° Mandrasara3a, mi- 
tetika. —un bœuf. Mandrasarasa omby, 
mitetika hen'omDy. 2"— , Manatsinja- 
ra. 3* — , Mamisavisa, milaza tsirairay. 
8e détailler, tpr. Tsinjaraina. 
DÉTALA6E, sm. Pangoronam-barotra. 
PÉTALER, va. Mangorom-barotra. — 
les marchandises. Mangorom-barotra. 
—, vn. Mandositra. 

pÉTEINDRE, v%. Mampiofo. Le soleil 
déteint los étoiles. Ny hainqudro mam- 
piofo ny laraba. 
rt-, vn. Miofo. Cette étoffe déteint, MiQfo 

il y lamba ity. 
PÉTELER, va. Mamaha soavaly na bi- 
by bafa amy ny kalosy, amy ny sarety, 
etc. 
DÉTENDRE, ra. fManaketraka, mana- 
gedragedra. — une corde. Manaketraha, 
managedragetlra tady. 2* fig. Manala 
sasatra.' Les jeux détendent l'esprit. Ny 
lalao manala sasatra ny saina. Il faut 
quelquefois— l'arc. Tokony halan-tsasa- 
tra indraindray ny saina. 
£e détendre, vpr. f Mihaketraka, rai- 

gçdragedra. 2* fig. Miala sasatra. 

DÉTENIR, va. 1* Mitana, mihazona. — 

le bien d'autrui. Afttana,etc., nyzavatr' 

olona. 2°— , Mitana ao an-tranomaizina. 

PÉTANTE, «/". 1° Fijiatsiny. Ce fusil est 



dur à la—. Marenina ny /i/iatein' io 
basy io. 2° fig. Etre dur à la—. Mahihi- 
tra, marenina amy ny fandoavan-trosa. 

DÉTENTEUR, TRICE, s. Mpitana 
zavatr' olona, mpihazona— .' 

DÉTENTION, sf. 1° Fitanana zavatr'olo- 
na, lihazonana— . 2°— , Fitanana ao an- 
tranomaizina. Il fut condamné à cinq ans 
de—. Nohelohina hotanana dimy taona 
ao an-tranomaizina izy. 

DÉTENU, UE, p. adj. et 8. I* Voata- 
na, notanana, voahazona, nohazonina. 
2° — , Notanana ao an-tranomaizina, ta- 
nana— . Il est— en prison. Tanana ao 
an tranomaizina izy. 

DÉTERGER, ra. Manadio fery. 

DÉTÉRIORANT, ANTE, adj. Mahq- 
simba. '■ 

DÉTÉRIORATION, sf. Fanimbana, 
iahasimbana. 

DÉTÉRIORER, ra. Manimba. 

Se détériorer, vpr. Mihasimba. Cette 
maison se détériore. Mihasimba io tra- 
no io. 

DÉTERMINANT, ANTE, adj. Mi- 
taona, mitarika. Quel est le motif — do 
son crime? lnona no antony nitaona M 
etc., azy mba hanao izany heloka izany ? 

DÉTERMINATIF, IVE, adj. Marne* 
tra. 

—, sm. Teny maraetra. 

DÉTERMINATION, sf. I- Famerana. 
2* — , Fandraiketan-kevitra, hevitra rat- 
kitra. Prendre une — . Mandraiki-kc- 
vitra. Quelle — le conseil a-t-il prise ? 
Inona no hevitra naraikitry ny mpa- 
nolo-tsaina ? 

DÉTERMINÉ, ÉE, adj. Sahy, maho- 
ry ib. Un soldat—. Miarainila sahy, etc. 

DÉTERMINÉMENT, ado. I- Tsy a- 
mim-pisalasalana. 2° — , Mazava. 3°— , 
Amin-kasalnana, amin-kerim-po. 

DÉTERMINER, va. 1* Mandraikitra, 
mametra, milaza mazava, mandratki-ko- 
vitra. C'est un poiut que l'Église a dé- 
terminé. Zavatra naraikitry ny Eglizy 
izany. — le sens d'un mot. Mametra ny 
hevitry ny teny anankiray. Il a déter- 
miné l'heure à laquelle aura lieu l'é- 
clipse de lune. Izy nilaza mazava ny 
fotoana hisehoan' ny fanakonan' ny vola- 
na. Il a déterminé de rebâtir sa mai- 
son. Nandraiki- kevitra mba hanoriua 
indray ny tranony izy. 2°— , Mampan- 
draiki-kevitra, mitarika, futotra. Cette 
nouvelle le détermina. Izany zava-baq- 



Digitized by 



Google 



^ 



DET 



— 236 — 



DET 



vao izany no nampandraikitra ny /ie- 
viny. C'est là ce qui détermina la ré- 
volution. Izany no nitarika, no fototry 
ny flkorontanana. 

Se déterminer, vpr. Mandraiki-kevitra. 
Déterminez-vous. Araiketo ny hevitrao. 

DÉTERRÉ, ÉE, p. et adj. !• Voafo- 
katra, nofokarina, voafongatra, nofon- 
garina. 2* fig. Avoir l'air d'un—. Mivo- 
iom-balala maty. 

DÉTERRER, va. Mamokatra, mamon- 
gatra. On a fait — son corps. Nasaina 
hofokarina, hofongarina ny fatiny. On 
a déterré le trésor. Voafokatra, voa- 
fongatra ny rakilra. 

DÉTERSIF, IVE, adj. Mahadio fery. 

—, sm. Fanafody mahadio fery. 

DÉTERSION, sf. Fanadiovam-pery. 

DÉTESTABLE, adj. f Tokony ho ha- 
la, tokony hankahalaina. Homme — . 0- 
lona tokony ho hala t etc. Crime—. 
Heloka tokony hankalialaina. 2*—, Ra- 
tsy dia .ratsy. Chemin — . Làlana ratsy 
dia ratsy. 

DÉTEST ABLBMENT, adv. Ratsy dia 
ratsy. 

DÉTESTATION, sf. Fankahalana. 

DÉTESTER, va. 1° Mankahala, tsy tia 
mainty, manao halavolo. — quelqu'un. 
Mankahala, etc., olona. — le péché. 
Mankahala ny fahotana. 2*—, Tsy tia. 
Il déteste la solitude. Tsy tia ny mitoe- 
tra irery izy. Comme Haïr. 

Se détester, vpr. Mifankahala, mifanao 
halavolo. 

DÉTIRER, ra. Mitarika. —du ruban. 
Mitarika robà. 

Se détirer, vpr, Miczaka. Voy. S'étirer. 

DÉTISSER, va. Mamaha lamba. 

DÉTONATION, sf. Fipoahana. 

DÉTONER, vn. Mipoaka. 

DÉTONNER, vn. Diso faka feo, diso 
pitsiny, mivalana. 

DÉTORDRE, va. Manala olana. —une 
corde. Manala olana tady. 

Se détordre, vpr. Miala olana. 

DÉTORQUER, va. Mamily hevitra. — 
un texte. Mamily ny hecitry ny teny 
nalaina. 

DÉTORTÎLIiER, va. Manala olana. 
—un cordon. Manala olana kofeby. 

3e détortiller, vpr. Miala olana. 

PÉTOUR, sm. 1° Olaka, olika, safciika, 
hodimirana. La rivière fait un—. Mio- 
laha, miolika, misafelika ny reni- 



rano. Il l'attendit à un—. Niandry azy 
tao an- hodimirana izy. J'ai suivi les 
détours de la montagne. Nanaraka ny 
tendrombohitra miolakolaka, mioliko- 
lika aho, nanara-Aodimirana ny ten- 
drombohitra aho. 2 # — , Làlana mivily, 
—miolaka, —miolika, —misafelika, — 
mihodivitra. J'ai fait un — pour arriver 
à la ville. Nanaraka ny làlana mtc/- 
ly, etc., abo mba hiakatra ao an-tanâ- 
na. 3* fig. Olakolaka, teny miolaka. Il 
prend toujours des détours pour dire 
la vérité. Be olakolaka, manao teny 
miolakolaka izy raha hilaza ny mari- 
na. Parlez sans—. Àza manao teny 
miolakolaka. 

DÉTOURNÉ, ÉB, p. et adj. 1* Na- 
vily, mivily, natoiaka, naolaka, miola- 
ka, miolika, misafelika, mihodivitra. Il 
a pris un chemin—. Nivily làlana, na- 
naraka ny làlana mivily, miolaka, 
miolika, misafelika, mihodivitra izy. 
2°— , Nangalarina. 3* fig. Navily, nosa- 
kanana mba tsy.. ., notaomina mba tsy..., 
notarihina mba tsy... 

DÉTOURNEMENT, sm. Fangalarana. 

DÉTOURNER, va. 1° Mamily, mam- 
pivily, manolaka, manodivitra. — une 
rivière. Mamily renirano. — quelqu* 
un du chemin. Mampivily làlana olo- 
na. Que Dieu détourne de nous ce 
malheur 1 Mba havily, hatolak' An- 
driamanitra anie izany loza izany ! — 
le sens d'un mot. Mamily, manolaka 
ny hevitry ny teny anankiray. Il dé- 
tourna ses regards. Naviliny, nahodi- 
viny ny masony. 2»—, Mangalatra, ma- 
mily. Il a détourné mille piastres des 
fonds publics. Nangalatra, etc.ariary 
arivo tamy ny volam-panjakana izy. 3* fig. 
Mamily, mampivily, misakana mba tsy 
..., mitaona mba tsy..., mitarika mba 
tsy.... Détournez votre esprit de cet 
objet. Avilio mba tsy hihevitra izany 
ny sainao. Il l'a détourné do la droite 
voie. Nampivily azy tamy ny làlana ma- 
rina izy. Gela m'a détourné de mes étu- 
des. Izany no nisakana ahy mba tsy 
hianatra. Il m'a détourné de ce procès. 
Nitaona, nitarika ahy mba tsy hanao 
izany ady izany izy. 

— , vn. Mivily, mihodivitra. Détournez à 
gauche. Mivilia, mihodivira aroy ny 
havia. 

Se détourner, vpr. 1° Mivily, miolaka, mi- 
hodivitra, mihodina. Il se détourna pour 
m'évite r. Nivily, nihodivitra izy mba 



Digitized by 



Google 



DET 



— 237 — 



DEU 



tsy bifanena amiko. Elle se détournait 
afin qu'on ne pût la voir. Nihodivitra, 
nihodina izy mba tsy hisy habita azy. 2* 
fig. M ivily. 

DÉTRACTER, va. MHbsa, manaratsy. 

Se détracter, vpr. Mifampifosa, mifa- 
naratsy. 

DÉTRACTEUR, «m. et ad;. Mpifosa, 
mpanarat8y. 

DÉTRACTION, sf. Fifosana, fanara- 
tsiana. 

DÉTRAQUER, va. Manimba. —une 
montre. Manimba famantaranandro. 
Cet aliment lui a détraqué l'estomac. 
Nanimba ny ambavafôny izany banina 
izany. 

Se détraquer, vpr. Mihasimba. 

DÉTREMPER, ta 1* Mandôna, mande- 
vona, mamonto. —de la chaux. Mandé- 
na sokay. —dos couleurs. Mandevona 
loko amy ny rano. — du pain dans du vin. 
Mandôna mofo amy ny divay. mamon- 
to divay ny mofe. 2°— , Manala ofana. 

DÉTRESSE, sf. Fahoriana, fanahiana. 
Il est dans une grande — . Latsaka ao 
anatin' ny fahoriana, etc., lehibe izy. 
n loc. Pousser un cri de — , lever un si- 
gnal de—. Miantso vonjy. 

DÉTRIMENT, «m. Fanimbaoa, faha- 
simbana, fatiantoka. Causer un— à quel* 
qu^un. Manimba zavatr' olona, ma/ia- 
faty antoka olona. Comme Dommagb. 

DÉTRITUS, «m. Antontan-java-mani- 
ry mihalô. 

DÉTROIT, sm. Andilan-dranomasina. 

DÉTROMPER, va. Mampiseho hadi- 
soan-kevitra. Cette lettre le détrompa. 
Nampiseho ny hadisoankeviny izany 
taratasy nampitondraina izany. 

Se détromper, vpr. Tsy diso hevitra in- 
tsony. 

DÉTRÔNER, ra. 1° Manongana mpan- 
jaka. 2* fig. Mandrava. —le vice. Man- 
drava ny fahazaran-dratsy. 

DÉTROUSSER, ra. f Mampidina. — 
sa robe. Mampidina ny robony. 2°— , 
Misakan-dàlana, mandroba. Des voleurs 
le détroussèrent. Nisyjirika nisakan- 
dàlana, nandroba azy. 

Se détrousser, vpr. Mampidina akanjo. 

DÉTRUIRE, ra. Mandrava, mandevo- 
na, niamongotra.'mandringana, niandri- 
paka, manafoaua, manimba. — une mai- 
son. Alandraca trano. Titus détruisit 
Jérusalem. Titosy nandrava, nandevo- 



na, namongotra any Jerosalema. — 
une _armée. Mandevona, mandringa» 
na, mandripaka taûka. Il détruisit l'hé- 
résie. Nolevoniny, nofongorany, no- 
foanany ny herezia. Les pluies ont dé- 
truit le riz. Nandevona ny vary ny ra- 
nonorana. Les veilles ont détruit sa san- 
té. Ny fiaretan-tory no nanimba ny ha- 
salamany. 

Se détruire, vpr. 1- Bava, levona, fon- 
gotra, lany ringana, ri paka, foana, sim* 
ba. Les maisons se détruisent d'elles-mê- 
mes, /tara ho azy ny trano. 2°— , Mamo- 
no tena. 

DÉTRUIT, ITE, p. et adj. Voarava, 
noravana, rava, nolevonina, levona, voa- 
fongotra, nofongorana, naringana, voa- 
ri paka, naripaka, nofoanana, simba, no- 
simbana. 

DETTE, sf. !• Trosa. J'ai une— à payer. 
Ananan' olona trosa aho. 11 ne peut 
payer ses dettes. Tsy mahaloa trosa, vé- 
rin' ny lro8an" olona izy. 2° fig. Zava- 
tra tsy maintsy halao, fankasilrahana. 
Payer une — de reconnaissance. M an-* 
kasitraka. 

DEUIL, «m. 1° Pisaonana, saona, fanda- 
làna. Être en—. 3/isaona. Elle porte en- 
core des vêtements de — . Mbola mi ton- 
dra akanjo fisaonana izy. Quitter le—. 
Miala saona. Il a quitté le — . Afa-teaona 
izy. Faire le— de son mari ou de sa fem- 
me. Mandata ny vadiny. 2 a — , Fahoria- 
na, alahelo. Cette bataille a plongé beau- 
coup de familles dans le — . Izany ady 
izany nampiditra fahoriana, etc., tamy 
ny fianakaviana maro. 

DEUX, adj. num. 1* Roa, anankiroa. 
J'ai acheté — bœufs. Nividy omby roa, 
etc., aho. Quel est le plus âgé des — ? 
Iza no zokiny amin' izy roa lahy ? — 
cents, /taan-jato. — à— Tsiroaroa. — 
fois. Indroa. — fois autant. Indroa he- 
ny, avo sasaka. Ne faites pas cela — fois. 
Aza manindroa izany, aza indraozina 
izany. Le sacrement de la confirmation 
ne peut être reçu— fois. Tsy azo indrao- 
zina ny sakramentan' ny konfîrmasio. 
Tous les— jours. Isaky ny indroa andro. 
Il a la fièvre tous les —jours. Manavy isa- 
ky ny indroa andro izy, mampoelana isa- 
ky ny indroa andro ny fanaviany. Poule 
qui pond tous les— jours. Akoho mam- 
poelana. Ces caféiers ne produisent quo 
tous les — ans. Ireo foto-kafé ireo tsy 
mamoa afa-tsy isaky ny indroa taona. 
Fendre une planche en — . Mamaky roct 



Digitized by 



Google 



Î>EV 



- 238 — 



deV 



ny hazo flsaka, manasaka hazo flsaka 
anankiray. Le sabot du bœuf est fendu 
en— . Mivaky roanykitron' omby. Cou- 
per une canne en — . Manapa-droatehi 
na anankiray. Partager en —une mesu- 
re de riz. Mizara roa, manasaka fahenim- 
bary. Épée à — tranchants. Sabatra ma- 
rani-dany roa, miroa leld. Couteau à — 
lames. Antsipika roa lela. Je Vous dirai 
— choses. Zavatra roa loha no holazaiko 
aminao. 2-—, Faharoa. Pdge — . Takela- 
ka faharoa. 

—, sm. Roa. Il arrivera le — Mai. Ho tonga 
amyny roaMayizy. 

DEUXIÈME, ad;, ordin. et s. Faharoa. 
Chapitre — . Toko faharoa. \\ toc. Faire 
une chose pour la — fols. Mànindroa. 
Pour la— fois. Fanindroany. 

—, sm. Rihana faharoa. Il reste au — . 
Mitoetra ao amy ny rihana faharoa izy. 

DÇTJXIÈMEMEN'f , adv. FaHdroà. 

UÉVALlâER, va. Mandroba, manatoa- 
na, mamàfa. Les voleurs m'ont dévali- 
sa. Nôrobain' ny mpangàlatra aho. Les 
voleurs ont dévalisé ma maison. ATo- 
foanana, nofafari ny tontakely ny za- 
vatra tao an-tranoko. 

DEVANCER, va. Mialoha, mihoatra. 
Il le devança à la course. Nialoha, ni- 
hoatra azy tamy ny flfanalana haiâka- 
zaka izy. Les éclaireurs devancent l'ar- 
mée. Mialoha ny taOka ny inpitsikilo. 
Ceux qui nous ont devancés dans la vie. 
îzay nialoha antsika tamin' ily fîaina- 
tia ily. Sa sagesse a devancé son âge. 
Ny fahendreny nialoha njf taonany. 
L'éclair devance le bruit du tonnerre. 
Ny helatra mialoha ny kotroka. 

DEVANCIER, 1ÈRE, s. Ny teo alo- 
ha, ny dimbasana. Je liens cela de mon 
— . Reko tamy ny teo alohaho, tamin' 
izay nodimbasako izàny. 

—, pi. Ny ntaolo. 

DEVANT, prèp. et adv. f Aloiiâ. Si 
vous êtes pressé, courez — . Raha maika 
hianao, raihazakazaha mialoha. Aller—. 
Mialoha. Marchez— moi. Mialoha ahy. 
Je l'ai envoyé — . Nampialohaiho izy. 
2°— , Anairehana, anoloana, imaso. Re- 
gardez— vous. Mijeré manalriha. Il a 
été conduit*- les juges. Nentina teo 
anatrehana, anoloan' ny mpitsara izy. 
fce passez pas — lui. Aza mândàlo eo 
anatrehany, anoloan y, aza manerana 
azy. Le coupable est— vous. Ao ana- 
irehanao, etc., ny meloka. Un homme 
tous allefid — la maison. Misy olona 



*— ja-t 

miandry anao ao anoloan' ny trano. 
Les dents de—. Ny nify anotoana, ny 
andria-nify. || loc. Les pieds de — . Ny 
tanana, ny tongo-kely. Le bœuf est blés-' 
se aux deux pieds de— . Maratra ao àmy 
ny tànany, etc., roa ny omby. 

Au-devant, loc. prèp. et adv. Aller ail 
— . Mitsena. Se porter au — du souve- 
rain. Mitsena ny mpftnjaka. 

Par-devant, loc. prèp. Anoloana. Une 
balle la blessé par — . Nisy bala anan- 
kiray nahavoa azy tao anoloany. 

DEVANT, 8m. Ny anoloana. Le — dé 
là maison* est bien orné. Be renty ny 
anoloan' ny trqno. Le— * d'un habit. 
Ny anoloan" akanjo. || loc. Prendre les 
devants. Mialoha v 

DEVANTURE, sf. Ny anoloana. Des 
robes* sont suspendues à la — de la bou- 
tique. Misy robo mihantoda ao amy ny 
andioan'ny trano fivarotana. 

DÉVASTATEUR, TRICSE, adj. et s. 
Mpttridrava, riipanimba. Un torrent — . 
Riaka mandrava; manimba. 

DÉVASTATION, if, Fandravana, fa- 
nimbaria. 

DÉVASTER, va. Mandrava» manimba. 
Les enriemis ont dévasté cette province; 
Ny fahavalo naiidrava, nanimba ny 
zavatra rehetra tamin' ily fari-tany ity; 

DÉVELOPPEMENT, s ni. f Famela- 
rana, fivelarana, fandaharana, filahara- 
■a. 2* fi<). Fampilomboand, tilomboana, 
fanatanjahana, fampandrosoana, fandro** 
soana, fanitarana, fitarana^ fivoasana. 

DÉVELOPPER, va'. 1- Mamelatra; 
mamboraka, mandahatfa. — une carte; 
Mamelatra sarin-tany. —un paquet. 
Mamboraka entana. 2° fig. Mampitom-* 
bo. manatanjaka, mampandroso, mani- 
tatra,- mamelatra, mivaofy. La nour- 
riture développe le Corps. Ny haninà 
mampitombo ny vatana. Le travail dé- 1 
vëioppe le corps. Njr asa nianatanja- 
ha ny vatana. L'étude développe l'intel- 
ligence. Ny flanarana inampitombo} 
mampandroso, manilatra ny saina: 
II a bien développé son idée. Nani- 
lalra, namclalra tsara ny beviny izy. 
Il a bien développé le lexte de l'Écri- 
ture Sainle. Nivaofy tsara ny teiiy m** 
lâiha tamy ny Soratra Masina izy. 

Se développer, vpf. 1° Mivelatra, mi-» 
boraka, milahatra. L'armée se dévelop- 
pa dans la plaine. Nilahatra tamy ny 
tany lomaka ny talika. 2° fin. Mitombo, 
mihatanjaka, mandroso/ mitatra; Ce* 



Digitized by 



Google 



MV 



- $39 - 



DÈV 



enfant se développe. Mitombo, miha- 

tanjaka io znza kely io. Sa raison se dé- 

' veloppe. Mandroso, mitatra ny sainy. 

DEVENIR, vn. f Tonga, mina.... Il 
est devenu grand. Tonga lehibe, niha- 
lehibe izy. 2* — , Anjara, atao, mankai- 
za. Que deviendrai-je ? Inonano ho an- 
jarako? Inona no hataoko? Hankaiza 
aho? Que devenez- vous? Inona no afao- 
nao? Mankaiza bianao ? Qu'est deve- 
nu votre frère? Nankaiza ny rahala- 
hinao? Que sont devenus vos serments? 
Natao ahoana ny fianianana nataonao? 

DÉVERGONDAGE, «m. Fitendran- 
tena ratsy. 

DÉVERGONDÉ, ÉE, adj. et «. Tsy 
mahaiala menalra, tsy valahara, ratsy 
fifondran-tena. 

DÉVERSER, vn. Mihoatra. L'eau dé- 
versait par- dessus la chaussée. Ny rano 
nihoatra ny fefiloha. 

—, vn. Manototra. Il déverse le mépris sur 
lui. Manototra fanesoana azy izy. 

Se déverser, rpr. Mankany. L'eau du 
lac se déverse dans la rivière. Ny rano 
amy ny farihy mankany amy uy reni- 
rano. 

DÉVERSOIR, «m. Vody tatatra, vody 
kamory. 

DÉVIATION, sf. 1* Fiviiiana, fibirioka, 
fiviona, fihodivitra. 2» fig. Fiviiiana, 
fî&mbilimbily. 

DÉVIDAGE, «m. Fanantsodiavana. 

DÉVIDER, va. Manantsody. 

Se dévider, rpr. Antsodfna. 

DÉVIDEUR, EtJSE, 8. Mpanantsody. 

DÉVIDOIR, sm. Tololra, fanantsodia- 
vana. 

DÉVIEÀ, vn. {• MivilV, mibirioka; mi- 
Vioffa, mihodiyitra. J'ai dévié de ma 
rouCe. ftivilij làlana aho. La Balle a 
dévié. Nivily, nibirioka, niviona ny 
bala. La colonne vertébrale a dévié. 
Nihodivitra ny hazon-damosina. l'fig. 
Mivily, miambilimbily. 11 a dévié de la 
bonne voie. Nivily, niambilimhily 
tamy ny làlana marina izy. 

Se dévier, rpr. !• Mivily, mibirioka, mi- 
viona, mihodivitra. 2* pg. Mivily, miam- 
bilimbily. 

DEVIN, INERESSE, *. Mpisikidy, 
ombiasy, mpimasy, nipanao hitsakandro. 

DEVINER, ra. 1* Maminany, manao 
hitsakandro. Les hommes ne peuvent 
—l'avenir. Ny olombelona tsy mahazo 
maminany ny ho avy. Devine quelle 



est ma pensée? Vinanio inona nohevi- 
tro ? 2*—. Mahaiala, mahafantatra, ma- 
hila. Je devine ta ruse. Fantatro, hitako 
ny hafetsenao. 

Se deviner, vpr. f Vinanina. 2°— , Mi- 
fankahalala. Les coquins se devinent. 
Mifankahalala ny karilahy. 

DEVINEUR, EX7SE, 8. Mpaminany. 

DEVIS, 8m. Vinavina. Faire un—. Ma- 
minavina. Faites-moi le— de ce que je 
dépenserai pour ma maison. Vinavinao 
izay ho laniko amy ny tranoko. 

DÉVISAGER, ra. I* Mandrotika tare- 
hy, mandrava tarehy. 2°— , Mamantatra. 

Se dévisager, rpr. \* Mifandrotika tare- 
hy, mifandrava tarehy. 2*—, Mifamanta* 
tra. 

DEVISE, «/. !• Oha-teny, foto-kevilra. 
2»—, Sary milaza ohatra. 

DEVISER, vn. Miresaka, mitafasiry, 
mitafa, mitaria, mikoràna. Voy. Causer. 

DÉVISSER, ra. Manala saikirô, mana- 
la rindram-by. 

Se dévisser, rpr. Miala saikirô, miala 
rindram-by. 

DÉVOIEMENT, «m. Fivalanan-dava, 
fltsiririhana. 

DÉVOILER, va. 1° Manala sarona. — < 
un tableau. Manala saron-tsary. Dé- 
voilcZ-lui la tête. Esory ny aaron-doha- 
ny. 2* fig. Manambara. —un secret. Ma- 
nambara ny tsiatnbaratelo. 

Se dévoiler, rpr. 1 # Mîala sarona. 2« fig. 
Miseho. 

DEVOIR, fa. et vn 1° Ananan' ofona 
vola, mitrosa, tsj maintsy handoa. Il doit 
cent piastres. Ananan' olona, etc., aria- 
ry zato izy. Il doit six mesures do riz. Tsy 
maintsy handoa vary iray izy. 2°— ,Tsy 
maintsy. L'enfant doit le respect à ses pa- 
rents. Ny zanaka tsy maintsy hanaja ny 
ray aman-dreniny. Le monde doit finir. 
Tsy maintsy hisy farany izao tontoio 
izao Nous devons mourir. Tsy maintsy 
ho faty isika. 3-*— , Mikasa, mihevitra. Il 
doit partir demain. Mikasa, etc., hiala 
rahampitso izy.4°— .Toa, tokony, ahazoa- 
na, na dia. . . aza. Votre campagne doit 
être fertile. Toa mabavokatranysahanao. 
Cela devrait les réconcilier* Tohonyham- 
pihavana azy ireo izany. C'est à vous que 1 
je dois cet emploi. Ilianaono nahazoaho' 
ilv raharaha ity. Je dirai ce queje pense, 
dût-on murmurer. Holazaiko nyhevitro/ 
na dia hisy himonjomonjo aza. 

Se devoir, rpr. Tsy maintsy, tsy muintsy 



Digitized by 



Google 



DEV 



— 240 — 



DE* 



hikely aina. Un roi se doit à ses sujets. 
Ny mpanjaka tsy maintsy hikely aina 
ho anyny vahoakany. 

t)EVOIR,*m. I* Raharaha, adidy, an- 
draikitra, tsy maintsy hatao. C'est mon 
--de vous admonester. Raharahako, adi- 
dïko, andraikilro ny mananatra anao. 
Il remplit bien son—. Mahatontos» tsa- 
ra ny raharahany izy. C'est un— pour 
moi de combattre pour mon pays. Zava- 
tra tsy maintsy hataoko ny mjady ho 
any ny tanin-drazako. Les devoirs d'un 
père de famille. Ny tsy maintsy hataon* 
ny ray amy ny ankohonany. Il toc. 8e 
mettre en— de.... Miomana, mivonona. 
2*— , Zavatra soratan' uy mpianatra. 
Cet élève a bien fait son—. Io mpiana- 
tra io nahatontosa tsara ny zavatra 
jiosoratany. 3*—, pi. Fiaharahabana. Il 
est allô rendre ses devoirs au gouver- 
neur. Lasa niarahaba ny govcmora 
izy. n loc. Les derniers devoirs. Fan- 
dovonana. Je viens de rendre les der- 
niers devoirs à mon ami. Avy nande- 
vina ny sakaizako aho. 

DÉVOLU, US, adj. Azo, lasana. Cet 
héritage lui est—. Azony, etc., izany 
lova izany. 

—, sm. Fifldianana^ Il a jeté son— sur ma 
maison. Nifidy ny iranoko izy. 

DÉVORANT, ANTK, adj. {• Mandra- 
padrapaka, mambosibosika, mandrebo- 
dreboka. Loup—. Amboadia mandra- 
padrapaka, etc. 2° fig. Mande vona. 
Feu—. Afo mandecona. 3 - — , Mahamay, 
mangotraka, mabareraka, mahontsa. 
Soif dévorante. Hetahela mahamay. 
Chaleur dévorante. Hafanana mangotra- 
ka. Chagrin—. Alahelo mahontsa. 

DÉVORÉ, ÉB, p. l°Nohanina, narapa- 
ka, nabosika, nareboka, nolanina, lany. 
2 m fig. Nolanina, nolevonina. 3*—, Voa- 
tana, notanana, voalefltra, noleferina, 
4*—, May, mirehitra, reraka, hontsa. — 
par la lièvre. Main* ny tazo. Il est— d* 
ambition. Mirehitry'ny fitsiriritam-bo- 
ninahitra izy. —par la faim. Reraky 
ny hanoanana. —de chagrins, llontsan 
ny alahelo. 

DÉVORER, va. t" Mihinana, roandra- 
paka, mambosibosika, mandrebodrebo- 
ka, mahalany. Les lions l'ont dévoré. 
Nohanina, narapahy ny liona izy. 
Cet enfant dévore. Mandrapadrapûha, 
mandrebodreboka io zaza kely io. Les 
oiseaux dévorenl tous les raisins. Lanin' 
tiy vorona avokoa ny voaloboka. 2° fig. 



Mandany, mandevona, mamaky, mane- 
tsaketsa. Il a dévoré sa fortune. Nanda- 
ny % nandevona ny hareny izy. Le feu a 
tout dévoré. Lceon'ny afo ny zavatra re- 
hetra. Il a dévoré ce livre en un jour. Na* 
maky, nanetsaketsa io boky io tamy ny in* 
dray andro izy. || /oc.— des yeux. Miban- 
jina, mila hihiiana amy ny maso. Il dé- 
vore des yeux ce tableau. Mibanjina io 
sary io izy, mila hohayiin' ny ma son y 
io sary io. 3*— , Mahatana, mandefltra. Il 
dévore ses larmes. Mahatana ranomaso 
izy. Il a dévoré cet affront. Nandefîtra 
izany fanesoana izany izy. 4°— , Maha- 
may, mabareraka, mahontsa. La soif le 
dévore. Main* ny hetaheta izy. 

8e dévorer, vpr. Mifampihinana. 

DÉVOT, OTE, adj. et s. Tia vdvaka, 
mazoto mivavaka, mazoto manaja ny Olo- 
Masina. Il est—. Tia vavaka, mazoto 
mivavaka izy. Il est — à la Vierge. Be 
fltiavana, mazoto manaja any Masina 
Mary izy. Il a le maintien—. Mitoetr' 
olon-fia v ai a ha izy. 

DÉVOTEMENT, adv. Amim-pitiavanv 
bavaka. 

DÉVOTION, 8f. \< Fitiavam-bavafca, 
fahazotoana mivavaka, fahazotoana ma- 
naja ny Olo-masina. Fausse—. Fitia- 
vam-bavaka ankosoka. 8a — est refroi- 
die. Nihamangatsiaka ny fitiavany ra- 
ta/m. Livres de—. Boky momba ny 
fitiavam-bavaha. Il loc. Être à la — de 
quelqu'un. Mazoto hanao ny sitra-pou* 
olona. Jeûne de—. Fifadian-kanina atao 
an-tsitra-po. 2"—, Fivavahana, koraonio. 
Il fait ses dévotions au tombeau du 
Saint. Manao fivavaltana ao amy ny 
fasan' ny Olo-masina izy. Il a fait hier ses 
déyotions. Nanao komonio omaly izy. 

DÉVOUÉ, ÉE, adj. Mikely aina, be 
fltiavana, mazoto. Il m'est tout—. 3/i- 
kely aina ho ahy, be fltiavana ahy 
izy. 

DÉVOUEMENT, sm. Fikelezaoa aina, 

" fltiavana, fahazotoana, fahafoizana aina. 
Il sert ses amis avec un — extraordi- 
naire. Manampy ny sakaizany amy ny 
fîkelezana aina, fltiavana, fahazotoa* 
na mahagaga izy. 

DÉVOUER, ta. Manokana, mahafoy. 
Il a dévoué ses enfants au service de 
la patrie. Nanokana, nahafoy ny za- 
nany ho any ny lanin-drazany izy* 

Se dévouer, vpr. fManokan-tena, ma- 
uolo-tena, mamehy tcna. Il s'est dévoué 
au service de Dieu. Nanok(m*tena f 



Digitized by 



Google 






DIA 



— 241 — 



DIA 



nanolo-tena, n&mehy tena hanompo 
an* Andriamanitra izy. 2*—, Mikely aina, 
mazoto, mahafoyaina. Il se dévoue à mon 
service. Mikely aina, mazoto hanom- 
po ahy izy. Il s'est dévoué pour sa pa- 
trie. Nahafoy ay ainy ho aay ny tanin- 
drazany izy. 

DÉVOYÉ, ÉB, adj. Nivily iïlana. 

DÉVOYER, va. Mampivily lalana. 

Sa dévoyer, vpr. Mivily lalana. Il s'est 
dévoyé du chemin de la vérité. Nicily 
ny làlan' ny fahamarinana izy. 

DEXTÉRITÉ, sf. 4° Hakingan-tàoana. 
2* fig. Fahendrena. Il a conduit cette 
affaire avec—. Nitondra izany raharaha 
izany tamim-pa/iendrena izy. 

DIABLE, sm. 1* Demony, devoly, zava- 
tra, Il est possédé du — . Azon' ny demo- 
ny, mararin-jaoatra izy. 2* fig. Sompa- 
tradiasompatra, saro-po, karilahy, mpi- 
tabataba, tsy ifandrenesana. C'est un 
vrai—, Tena sompatra dia sompatra 
tokoa izy. Un méchant — . Olona sompa- 
tra dia sompatra. Cet enfant est un 
petit—. Karilahy, mpitabataba, tsy 
ifandrenesana io zaza kely io. Il loc. 
Il tire le — par la queue. Sahirana dia 
sahirana amy ny fivelomana izy. Il s'en 
est allé au—. Lasa lavitra dia lavitra izy. 
Ils ont fait le — à quatre dans la mai- 
son. Nikorontana fat rat ra tao an-trano 
izy ireo. Il a fait le — à quatre pour obte- 
nir cela. Nisahirana fatratra izy mba 
hahazo izany. Gela ne vaut pas le—. 
Zavatra tsinontsinona izany. C'est un 
bon — . Olona malemy fanahy, mora i fa- 
na rahan a izy. C'est un pauvre—. Olona 

. mahantra izy. Un grand — . Olona lava 
tsy basy. Une — d'affaire. Raharaha 
kary. Un froid de—. Hatsiaka lozan-tany. 
Il avait une peur de—. Natahotra izai- 
tsizy izy. 
—, int. Adre! re ! 

A la diable, loc. adv. Tsy hakarin-ja- 
vatra. Cela est fait à la—. Tsy hakarin- 
javatra ity vita ity. Cette affaire va 
à la—. Tsy hakarin-javatra izany ra- 
haraha izany. 
DIABLEMENT, adv. Izaitsizy, loatra. 
Cela est — chaud. Mafana izaitsizy, 
loatra izany. 

DIABLERIE, sf. Zavatra avy amy ny 

demony. 
DIABLESSE, sf. Yehivavy sompatra 

dia sompatra, vehivavy kitokitoina. 
DIABLOTIN, sm. I* Sarin-demony ke- 



ly. Il y a des diablotins dans cette 
image. Misy sarin-demony kely amin 
ity sary ity. 2*—, Zaza kely karila- 
hy. 
DIABOLIQUE, adj. 1* Avy amy ny de- 
mony. Tentation—. Fakam-panahy avy 
amy ny demony. 2* fig. Sompatra dia 
sompatra, ratsy izaitsizy, tsy hakarin- 
javatra, sarotra dia sarotra. Esprit—. 
Olona sompatra dia sompatra. Pro- 
jet—. Fikasana ratsy izaitsizy. Che- 
min—. Lalana tsy hakarin-javatra, sa- 
rotra dia sarotra. C'est un travail—. 
Asa sarotra dia sarotra izany. 

DIABOLIQUEMENT, adv. An-ka- 
somparana. 

DIACRE, sm. Diakra. 

DIADÈME, sm. f Satro-boninahitra, 
satrok'andriana. Il ceignit sa tôle d'un 
— . Nisatroka satro-boninahitra, etc., 
izy. 2* fig. Ceindre le—. Tonga mpan- 
jaka. 

DIAGNOSTIC, sm. Fanavahana areti- 
na. Le —de cette maladie n'est pas tou- 
jours facile. Tsy dia mora mandrakari- 
va ny manavaka izany aretina iza- 
ny. 

DIAGNOSTIQUE, adj. Anavahana. 
Les signes diagnostiques de la fièvre. 
Ny famantarana anavahana ny tazo. 

DIAGNOSTIQUER, va. Manavaka are- 
tina. 

DIAGONAL, ALE, ad/. Mampifan- 

dray zoro roa. 
—, sf. Tsipika mampifandray zoro roa. 

Tirez une diagonale. Manaova tsipika 

mampifandray ny zoro roa. 
DIALECTE, sm. Firoky, fiteny. 
DIALECTICIEN, sm. Mahay manapo- 

rofo. 

DIALECTIQUE, sf. Fahaizana mana- 
porofo. 

DIALOGUE, sm. Resaka an-tsora- 
tra. 

DIALOGUÉ, ÉE, adj. Misy resaka an- 
tsoratra. 

DIALOGUER, va. Mamorona resaka 
an-tsoratra. 

— , vn. Mi resaka. 

DIAMANT, sm. Diamondra, diamon- 
dra famakiam-pitaratra. 

DIAMÉTRALEMENT, adv. Inclr In- 
dra. Votre opinion est— opposée à la 
mienne. Ny hevitrao mifanohitra in- 
drindra amy ny ahy. 

16 



Digitized by 



Google 




DIE 



— 242 — 



DIP 



DIAMÈTRE, sm. !• Diamétra, tsipika 
mamaky ny afovoany, hatevina, habe 
Lo — de la terro. Ny diamétra, ny tsi- 
pika mamaky ny a fovoany,nyhalcvin' 
ny tany. Cette colonne a trois pieds de—. 
Teto (Wanyhatevina, na&en'ioandryïo. 

DIANTRE, int. Re! Que —me veut- 
il? Inona re no ilainy amiko? 

DIAPASON, sm. Fakam-pco, pitsofao- 
ro. 

DIAPHANE, adj. Mangarangarana, 
mangalahala, lantera-pabazavana. L'eau 
est—. Mangarangarana, etc., ny rano. 
Le cristal est— . Mangarangarana, tan- 
tera-pahazavana ny kristaly. 

DIAPHRAGME, sm. fHendratrendra- 
ny mampisaraka ny tratra sy ny kibo, 
elabakaka— . 2°—. Elatrelany amy ny 
voankazo. 

DIARRHÉE, sf. Filsiririhana, tivala- 
nan-dava, fanehitra. Avoir la—. Mitsi- 
ririka, mivalan-dava, manehilra. 

DIATRIBE, sf. Famoapoahana, fanda- 
tsalatsana. fanesoana. 

DICTATEUR, sm. Olona fidtna indrain- 
dray mba hilondra fanjakana. 

DICTÉE, sf. Sora-tononina. Écrire sous 
la—. Manoratra sora-lononina. Faire 
une — à des écoliers. Maropanao aara- 
tononina ny mpianatra. 

DICTER, ta. \ m Mampanao sora-tono- 
nina. 2° jpg. Manolo-kevitra, manoro he- 
vitra, mandidy. Cest lui qui a dicté à 
l'accusé toutes ses réponses. Izy no na- 
nolo-kcuilra, nanoro hem Ira izay 
rehetra navalm' ny voampanga. Le vain- 
queur dicte des fois au vaincu. Ny mpan- 
dresy mandidy izay tiany amy ny resy. 
3 # — , Antony, mampi..., mampa... La 
crainte lui dicte ces paroles. Ny ta- 
liotra no antony itenenany, mampite- 
ny azy tahaka izany. 

DICTION, sf. Fandaha-teny, fandaha- 
ran-teny. Gomme Élocution. 

DICTIONNAIRE, sm. Diksionary. 

DICTON, sm. Oba-teny. 

DIÈTE, sf. I* Fifadian-kanina. Le mé- 
decin lui a prescrit une — de trois jours. 
Ny dokotera nampifady hanina azy 
hateloan' andro. 2° — , Fivoriana ataon' 
ny fanjakana sasany mba handinika ra- 
haraham-panjakana. 

DIEU, sm. Andriamanitra. Je compte 
partir demain, s'il plaît à— .Mikasabiain- 
ga rabampitso abo, rahasilrak'^lndria- 
manitra. ïl a rejeté les faux dieux. 



' Nanary ny andriamanitra tsizy izy ÎÎ 
se fait un— de son ventre. Ny kibony 
no ataony andriamanitra. 

—, int. Endrey ! re !— , que cela est beau ? 
Endrey, izany hatsaran-javatra! Ah! 
mon—, qu'avez-vous fait ? Inona re no 
nataonao? 

DIFFAMANT, ANTE, adj. Mahafa- 
baraka. 

DIFFAMATEUR, TRI CE, s. Mpa- 
nala baraka. 

DIFFAMATION, sf. Fanalara-baràka, 
fanaratsiana. 

DIFFAMATOIRE, adj. Mahafa-barà- 
ka Écrit—. Taratasy maha fa- baraka. 

DIFFAMER, va. Ma nala baraka, mana- 
la voninabitra, manaratsy. 

Se diffamer, vpr. Ma nala bara-tena, 
manala voninabi-tena. On se diffame en 
diffamant les autres. Manala barà-tena 
izay manala baraka olona. 

DIFFÉREMMENT, adv. Hafa, sami- 
bafa. Il agit— des autres. //a/a, etc., 
amy ny any ny sasany ny ataony. 

DIFFÉRENCE, sf. {• Ny mahasamiha- 
fa. Je fais une grande— entre vous et lui. 
Ataoko fa samihafa lavitra hianao sy 
izy. 2 W — , Elanelana, ny tsy itoviana. La 
— de 6 et de 4 est 2. Ny elanelan', 
etc., ny 6 sy ny 4 dia 2. 

DIFFÉRENCIER, va. Mabasamihafa, 
manavaka. 

Se différencier, vpr. Miavaka. 

DIFFÉREND, sm. Fifandirana, ady. 
C'est lui qui a jugé leur—. Izy no nitsara 
ny fifandirana, ny adin izy ireo. 

DIFFÉRENT, ENTE, adj. Hafa, sa- 
roihafa, maro. (le sont deux hommes 
bien différents, //a/a, samihafa lavitra 
izy roalahy. Différentes personnes me 
l'ont dit. Olona samihafa t maro no ni- 
laza izany tamiko. 

DIFFÉRER, va. Mampihemotra, ma- 
nemotra, manao ampitso lava. On a dif- 
féré le mariage. Nahemolra ny fanam- 
badiana. Il diffère toujours le payement 
de sa dette. Ahemony, anaocany am- 
pitso lava mandrakariva ny fandoava- 
na ny volan'olona. 

— , vn. 1° Miatoato. Ne différez point d*y 
aller. Aza miatoato mba hankany. 2 # — , 
Hafa, samihafa. Mon opinion diffère de 
la sienne, //a/a, etc., nyhevitro sy ny 
azy. 3 - — , Misara-Ztevitra. Ils diffèrent 
sur plusieurs points. Misara-kcvitrsi 
amy ny zavatra maro izy ireo. 



Digitized by 



Google 



DIP 



- 243 - 



DIG 



Se différer, vpr. Ahemotra, angatahana 
andro. Ce payement ne peut se—, Tsy 
axo ahemotra, etc., izany fandoavara- 
bola izany. 
DIFFICILE, adj. !• Sarotra. Travail—. 
AsR*arotra. — à comprendre. Saro-pan- 
tarina. — à faire. Sarotra atao. Temps 
difOeiles. Andro sarotra. Être «fans une 
situation — . Mananosarotra amy ny 
raharaha mannhirana. 2°— , Sarotsaro- 
tiny, kiankianina, miangentsanarontsana, 
raitsfngintsingina. Il est — sur les nli- 
ments. Sarotsarotiny, etc., amy ny ha- 
ninkanifta izy. C'est un homme—. Olona 
sarotsarotiny, etc., i2y. 
— , a. Sarotsarotiny, kiankianina, mian- 
gentsangentsana, m i t s i n g i n ts i n gina. 
Comme Délicat. 
DIFFICILEMENT, adv. Sarotra, ma- 
nanosarotra. On change— de caractère. 
Sarotra ny miova toc-panahy. Il mar- 
che—. A/ananosarofra izy raha man- 
deha. 
DIFFICULTÉ, sf. t* Fïasarotra, hasa- 
rotana, fananosarotra. La — du chemin 
& retardé sa marche. Ny hasarotry ny 
làlana no nahela ny diany. Il parle avec 
— . Miteny mananosarolra izy. 2*—, 
Sampona. Il suscite toujours des diffi- 
cultés dans cette a (Ta ire. Mamoron- 
tsampona, manampontsampona mm- 
drakariva amin* izany raharaha izany 
îzy. 3* — , Kifandirana, lanoherana. 
Avoir une — avec un ami. Mifanditra 
amy ny sakaiza. Il fait des difficultés 
sur tout. Manohilra amin' izao zavatra 
rebetra izao izy. 4*—, Zavatra mampisa- 
lasala. Je vous soumettrai trois diffi- 
cultés. Ilolazaiko aminao ny zavatra te- 
lo loha mampisalasala. 
Sans difficulté, toc. adv. Moramora, 
tsimôramora. Il a ob<M sans—. Nanaiky 
moramora, etc., izy. 
DIFFlCtTLTTJEtTX, EUSE, adj. Sa- 
rotsarotiny. Il a un caractère — . Saro- 
tsarotiny izy. 
DIFFORME, adj. {• Ratsy tarehy, ra- 
tsy bika, ratsy toe-batana, ratsy. Son 
visage est—. Ratsy tarehy izy. Son 
corps est — . Ratsy bika, ratsy toe-bata- 
na izy. Ses pieds sont difformes. Ratsy 
tongotra izy. 2* fig. Ralsy. Rien n'est 
plus— que le vice. Tsy misy ralsy mi- 
noatra ny fahaearon*d ralsy. 
DIFFORMITÉ, sf. !• Iîaratslan-tare- 
hy, bnratgiam-bika, haratsiuna. 2 # fig. 
Ilaratsiana. 



DIFFUS, USE, adj. Lavareny, manao 
tony lavareny. Cet avocat est — . il/a- 
nao teny lavareny io mpisolo vava io. 
Comme Prolixe. 

DIFFUSÉMENT, adv. Lavareny. Par* 
1er—. Manao teny lavareny. 

DIFFUSION,' sf. {• Fihahaka. La — du 
son. Ny fihahaky ny feo. 2*—, Teny 
lavareny. 

DIGÉRER, va. I* Mahalevon-kanina* 
Son estomac ne digère pas les aliments. 
Ts.y mahalevon-kanina ny ambavafé- 
ny. 2° fig. Mandinika, manamasaka. Il 
digère bien ses lectures. Mandinika 
tsara ny teny vakiny izy. Il a bien di- 
gère son projet. Nandinika, nanama- 
saka tsara ny fikasany izy. 3°— , Man- 
defitra. Il ne peut— cet affront. Tsy 
mahalcfitra izany fanesoana izany izy. 

Se digérer, vpr. Levonina. 

DIGESTIF, IVE, adj. Mampahatevon* 
kanina. Le vin est—. Mampahaleron* 
kanina ny divay. || toc. L'appareil—, 
Ny fandevonan-kanina. 

—, sm. Zavatra mampandevon-kanina. 

DIGESTION, sf. Fandevonan-kanina. 
La promenade facilite la—. Ny fitsan- 
gantsanganana mahamora ny fandevo* 
nan-kanina. 

DIGITAL, ALB, adj. Amy ny rantsan* 
tânana. 

DIGITÉ, ÉE, actf. Iloatry ny rantsan- 
tanana. 

DIGNE, adj. !• Mendrika. Il est — dW 
time. Mendrika ha tao ho zavatra izy. Il 
est— de châtiment. Mendrika hofaizina 
izy. Il a obtenu une— récompense de se» 

, travaux. Nahazo valisoa mendrika ny 
asany izy. Il a un air—. Mendrika ny 
toetrany. 2°— , Tsara fanahy. C'est un- 
homme. Tsara fanahy izy. 

DIGNEMENT, adv, 1° Araka izay men- 
drika. Je l'ai récompensé—. Novaliako 
soa araka izay mendrika azy izy. 2*—, 
Tsara, araka ny mety. Il se conduit — . 
Mi tondra tena tsara, etc., izy. 

DIGNITAIRE, sm. Manamboninahi- 
tra, mpanao raharaha ambony. 

DIGNITÉ, sf. \ m Fahamendrehana, toe- 
trandriana. Sa conduite manque de-*. 
Tsy mendrika ny fitondran-tonany. Il 
a de la — . Mendrika, manao toctr'an* 
driana, mitoetr'andriana izy. || toc. 
Perdre toute—. Maniva tena, manava- 
zin-tena, mivazina. Se donner des aira 
de —, Mianjonanjona, miandranandra* 



Digitized by 



Google 



DIM 



— 244 — 



DIP 



ïia. 2*— -, Fiaadrianana, fiamboniana, 
voninahitra, raharaha ambony. ïl aspi- 
re à la— royale. Mitsiriritra ny fian- 
drianana, fiambonian* ny mpanjaka 
izy. Il a été élevé aux premières digni- 
tés de rfttat. Nasandratra ho amy ny 
voninahitra, raharaha ambony amy 
ny fanjakana izy. 

DIGRESSION, sf. Fivilian-kevitra. Il 
fait des digressions. Mivily hevitra izy. 

DIGUE, sf. 1* Fefiloha. La— est rompue. 
Vaky ny fefiloha. l'fiq. Sakana. Opposer 
une — a la licence. M isakana ny iiton- 
dran-tena ratsy. 

DILACÉRATION, sf. Fandroraotana, 
faraotipotehana. 

DILACÉRER, va. Mandromotra, ma- 
motipotika. 

DILAPIDATEUR, TRIGE, adj. et s. 
Mpandany foana. 

DILAPIDATION, sf. Fandaniana foa- 
na. 

DILAPIDER, va. Mandany foana. — les 
fonds publics. Mandany foana ny vo- 
lam-panjakana. 

DILATABILITÉ, sf. Ny ahazoany mi- 
tât ra. 

DILATABLE, adj. Melyhitatra. 

DILATATION, sf. Fanitarana, fltarana. 

DILATER, ra. t ô Manitatra. La chaleur 
dilate l'air. Ny hafanana manitatra ny 
rivotra. 2° fig. Mahafaly, maharavoravo. 

8e dilater, vpr. !• Mitatra. 2' fig. Mifa- 
ly, miravoravo. Mon cœur se dilate. Mi- 
faly, etc., ny foko. 

DILATOIRE, adj. Mampihemolra ny 
ady. Moyen—. Zavatra mampihemolra 
ny ady. 

DILECTION, sf. Fitiavana. 

DILIGEMMENT, adv. Haingana, fain- 
gana, an-kazotoana. 

DILIGENCE, sf. {• Hafainganana, ha- 
mailahana.harisihana, hazotoana, faha- 
zotoana. 2°— , Kalesy lehibe misy kodia- 
rana efatra. 

DILIGENT, ENTE, adj. Haingana, 
mailaka, marisika, mazot©. Le messager 
a été — . Haingana, mailaka ny iraka. 
C'est un ouvrier — . Mpiasa mailaka, 
marisika, mazoto. 

DILUVIEN, IENNEou DILUVIAL, 
ALE, adj. 1° Momba ny safo-drano. 2° 
fig. Pluie diluvienne. Ranonorana mi- 
kija, — mizetra. 

DIMANCHE, sm. Alahady. 



DtME, sf. Ny ampahafolom-bokatra na- 
loa taloha ho any ny tompo-menakely na 
ho any ny Eglizy. 

DIMENSION, sf. Halehibiazana, habe. 
Ces deux objets sont do môme — . Mito- 
vy ny halehibiazan' ireo zava-droa ireo, 
mitovy habe ireo zava-droa ireo. 

DIMINUER, va. Mampihena, manake- 
kely. — les impots. Mampihena ny he- 
tra. — une colonne. Manakely andry. Ce 
que vous dites diminue ma douleur. 
Mampihena ny alaheloko izay lazainao. 

— , vn. Mihena, mihakely, mihafohy. Set 
forces diminuent. Mihena, mihakely 
ny heriny. Los eaux diminuent. Mihena 
ny rano* Les jours diminuent. Miha- 
fohy ny andro. 

Se diminuer, vpr. Mihena, mihakely. 

DIMINUTIF, IVE, adj. Mampihena. 

—, sm. Teny mampihena. 

DIMINUTION, sf. Fampihenâna, fihê- 
nàna. 

DINDE, sf. Vorontsilozavavy. 

DINDON, sm. 1* Vorontsîlozalahy. *•" 
fig. C'est un— . Olona donâna velona, — 
taraiky izy. Il en sera le—. Ho voafita- 
ka amin' izany izy. 

DINDONNEAU, sm. Zana-borontsilo- 
za. 

DÎNER, vn. Misakafo. S'il ne vient à 
l'heure, il dînera par cœur. Raha tsy 
tonga amy ny fotoana izy, dia hisakafo 
rivotra. 

DÎNER, sm. Sakafo. Apprêter le—. Ma- 
namboatra ny sakafo. 

DÎNETTE, sf. Tsikonona, kivarivary, 
Isivarivary. 

DIOCÉSAIN, AINE, adj. Ào amy ny 
fari-tany fehezin' ny eveka. 

DIOCÈSE, sm. Fari-tany fehezin* ny 
eveka. 

DIPHTONGUE, sf. Vaki teny misy feon- 
jana-tsoratra roa mikambana ho iray, 
diftonga. 

DIPLOMATE, sm. et adj. 1* Mpanao 
raharaha momba ny fanjakana maro, 
mpanao politika, mahaymitondra raha- 
raha momba ny fanjakana maro. 2° fig. 
Fetsilahy, mpanao politika. 

DIPLOMATIE, sf. l*Fahaizana m itou- 
dra raharaha momba ny fanjakana ma- 
ro, fanaovana politika. 2° fig. Faire de la 
— . Manelanelana, manao politika, ma- 
rne tsy. 

DIPLOMATIQUE, adj. Momba ny 
diplomatie. \\ loc. Agent—. Mpanao ra- 



_ 



Digitized by 



Google 



DIR 



— 245 — 



DIR 



harahanwpanjakana amy ny fanjakana 
hafa. Corps—. Ny ambasadaoro sy ny 
mpanao raharaham-panjakana ambony 
manao raharaba amy ny fanjakana hafa. 

DIPLÔME, sm. Kaso, diploma.— de sa- 
ge-femme. Ka.se, diplomari ny mpam- 
pivelona. 

DIRE, va. f Milaza, manambara, hoy, 
hono, manasa, miteny. Que me dites- 
vous de nouveau ? Inona no zava-baovao 
lazainao amiko? À qui dites-vous cela? 
Iza no ilazanao izany ? Dites-lui que 
je suis arrivé. Lazao, ambarao aminy 
fa tonga aho. Qui vous dit que j'ai cet- 
te intention? Iza no milaza aminao fa 
izany no kasaiko hatao ? Vous avez beau 
—Je n'en crois rien. Na inona na inona 
lazainao, tsy mino aho. Oui, dit-il, je 
consens. Eny, fa manaiky aho, hoy izy. 
Il part demain, dit-on. Hiala rahampitso, 
hono, izy. Dites-lui de venir ici. Asaovy 
mankaty izy. Qui ne dit mot, consent. 
Izay tsy miteny, manaiky. U loc. C'est- 
à-dire. Izany hoe. Pour ainsi — . Hoatry. 
Ils sont, pour ainsi —, morts a toutes les 
joies d'îci-bas. Hoatry ny maty izy ireo, 
raha ny amy ny fifaliana eto an-tany. Ce- 
la va sans—. Miharihary izany. Il n'y a 
pas à — , il faut marcher. Tsy azo lavi- 
na, fa tsy maintsy mandeha. Entendre — . 
Mandre. Faire — . Mampandre, mampi- 
laza. 2* — , Manonona, manao. Cet orateur 
a bien dit son discours. Nanonona tsara 
ny laha-teniny io mpandaha-teny io. 
Dites votre leçon. Ataovy ny tsianjeri- 
nao. — la messe. Manao lamesa. 3° — , 
Manao ho..., mihevitra, hevitra. Que 
va-t-on — de moi ? Hataon' ny olona ho 
inona aho? On le dit voleur. A taon' ny 
olona ho mpangalatra izy. Qu'en dites- 
vous TAhoana ny fihevitrao izany, ino- 
na no hevitrao aintn' izany ? Que veut — 
ce mot? Inona no hevitr' izany teny iza- 
ay? 4* — , Mampiseho, manambara. Sa 
confusion dit assez qu'il est coupable. Ny 
fangaihainy mampiseho, etc., fa melo- 
ka izy. 
8e dire, vpr. 1* Lazaina, fanao. Cela ne 
doit point se — . Tsy azo tâzaina izany. 
Ce mot ne se dit plus. Tsy fanao intsony 
îzany teny izany. 2°— , Manao anakam- 
pô hoe. Je me disque d'autres sont plus 
malheureux que moi. Izaho manao 
anakarnpô hoe, misy olona sasany ma- 
bantra kokoa noho izaho. 3°— , Manao 
ny tenany ho..., mihambo.... Il se dit 
savant. Manao ny tenany, mihambo 
ho mahay izy. 



DIRE, sm. Filaza. Il est coupable au— 
des témoins. Meloka izy araka ny fila» 
zan' ny vavolombelona. 

DIRECT, ECTE, ad/. Mahitsy, tsy 
miolaka, tsy mivandy, tena, indrindra. 
Voici le chemin—. Indro ny lalana ma- 
hitsy, tsy miolaka. Attaque directe. 
Teny mamely tsy mivandy. Ligne di- 
recte. Tena taranaka. Il descend en ligne 
directe d'Andrianampoinimerina. Tena 
taranak' Andrianampoinimerina izy. 

DIRECTEMENT, adv. Mahitsy, rai- 
hitsy, tsy miolaka, mamantana, vanta- 
na, tsy mivandy, indrindra. Il est allô 
—à Ambohimanga. Nihitsy, naman/a- 
na tany Ambohimanga izy J'allai — 
chez le roi. Namantana tany amy ny 
mpanjaka aho. Il l'a attaqué — . Namoly 
azy vantana tamy ny teniny, namely 
azy tamy ny teny tsy miolaka, tsy mi- 
vajidy izy. Leurs avis sont— opposés. 
Mifanohitra indrindra ny heviny. Les 
deux pôles sont— opposés. Ny poly roa 
mifanandrify indrindra. 

DIRECTEUR, TRICE, s. Lehibe, lo- 
ua, mpitarika, mpitandrina. —d'une 
société. Lehibe, loha, mpitarika amy 
ny fikambanana. — des travaux. Mpi- 
tandrina ny mpiasa. 

DIRECTION, sf. f Fizotra, fanondro, 
fltodika, hitsiny, tandriflny, lâlana» 
Quelle est la— qu'il a prise ? Nizotra 
nankaiza izy? Quelle est la— de l'aiguillo 
aimantée ? Manondro, mitodika man- 
kaiza ny famantarana avaratra ? Mettez 
la longue-vue dans la— de l'ouest. Ato* 
diho miankandrefana ny masolavitra. 
Regardez dans la— du palais royal. Je- 
reo hitsiny, tandrifin' ny rova. Le 
fleuve a changé de—. Niova làlanu ny 
ony. 2°— , Fitarihana, fitondrana, litan* 
dremana. Il est chargé de la— de cotte 
affaire. Adidiny ny fitarihana, etc., 
izany raharaha izany. 

DIRIGER, va. 1° Mitari-dalana. —quel- 
qu'un dans la forôt. Mitari-dalana olo- 
na any anaty ala. 2°— , Mampandeha, 
manatodika, manao hitsiny, mampanan* 
drify. — une armée sur la frontière. 
Mampandeha talika any amy ny vava- 
tany. Il dirigea ses regards vers la mon- 
tagne. Nilodika nijery ny tendrombo* 
hitra izy. Il dirigea ses pas vers le vil- 
lage. Nihitsy, nanitsy ny tanâna izy. 
3*— , Mitarika, mitondra, milandrina. 
— une affaire. Mitarika, etc., raharaha 
anankiray. —une compagnie. Mitarika 
likambanana anankiray. 



Digitized by 



Google 



DIS 



— 246 — 



DIS 



Se diriger, vpr. Mizotra, manontlro, mi- 
todika, mihitsy, manitsy. Il s'est dirigé 
vers l'ouest. Nizotra, nihitsy niankan- 
dre r ana izy. L'aiguille aimantée se diri- 
ge vers le nord. Manondro, mitodika 
mianavaratra ny famantarana avaratra. 
Il s'est dirigé vers le palais royal. Ni- 
hitsy. nanitsy ny rova izy. 

DIRIMANT, ANTB, adj. Mahafoana 
ny fanambadiana. Empêchement—. Fi- 
sakanana mahafoana ny fanambadia- 
na. 

DISCERNEMENT, «m. f Fahitana, 
fahalalana. Il a beaucoup de—. Mahi- 
ta mazava, mahalala tsara izy. 2°— . 
Fanavahana. Faire le— des innocents et 
des coupables. Manavaka ny tsy manan- 
tsiny amy ny olo-meloka. 

DISCERNER, va. 1° Mahita mazava. 
mahalala tsara. L'obscurité empoche de 
— les objets. Ny haizina misakana tsy 
ahitana mazava ny zavatra. —ce qui 
est honnête. Mahalala tsara izay me- 
ty. 2°— , Manavaka. —le vrai du faux. 
Manavaka ny marina amy ny diso. 

Se discerner, vpr. ITita, fantatra. Le 
mérite se discerne aisément. Mora hi- 
ta, etc., ny fahamendrehan' ny olona. 

DISCIPLE, sm. Mpianatra. Les disci- 
ples de Jésus-Christ. Ny mpianatry 
Jeso-Kristy. 

DISCIPL.INABL.E, adj. Azo fohezina, 
azo ampanekena. Cet homme n'est pas — . 
Tsy azo fehezina, etc., io lehilahy io. 

DISCIPLINAIRE, adj. Momba ny 11- 
fehezana. 

DISCIPLINE, sf. f° Kampîanarana, fi- 
tondrana, fitarihana. Vous êtes sous la 
—d'un bon maître. Ampianarina, en- 
tina, taritin' ny mpampianatra tsara 
bianao. 2»— , Fifehezana. Affermir la— 
militaire. Manamafy ny fi fêliez a-m\a- 
ramila. 3°— , Kotopia. Se donner la—. 
Mikapo-tena amy ny holopia. 

DISCIPLINÉ, ÉE, p. et adj. Tsara 
fehy, fehezina, ampanekena, manaity-. 
Cette école est bien disciplinée. Tsara 
fehy, manaiky tsara izany sekoly izany. 

DISCIPLINER, ta. Mifehy, mampa- 
naiky. —les soldats. Mifehy, etc., ny 
miaramila. 

Se discipliner, vpr. Manaiky, mana- 
raka ny fifehezana. Cettr armée com- 
mence a so—. Vao manaiky, etc., iroo 
miaramila ireo. 

DISCONTINUATION, sf. Fijancna- 



na, fitsaharana, fiatoana. Il travaille 
sans—. Miasa tsy misy fîjanonana, 
etc., izy. 

DISCONTINUER, va. Mampijanôna, 
mampitsahatra, manatsahatra, mampia- 
to. Il a discontinué ses études. Naja- 
nona, natsahany ny fianarany. 

—, vn. Mijanona, mitsahatra, miato. La 
pluie ne discontinue pas. Tsy mijano- 
na, etc., ny ranonorana. Voy. Cesser. 

Se discontinuer, vpr. Mijanona, mi- 
tsahatra, miato. 

DISCONVENIR, vn. Manda. Je n'en 
disconviens pas, Tsy manda izany abo. 

DISCORDANCE, sf. {• Tsy fifanara- 
liam-peo. Il y a— dans le chant. Tsy mi- 
fanaraka ny feo amy ny hira. 2 # fig. 
Tsy fii'anai ahana. Il y a entre eux — 
d'opinions. Tsy nufanaraka ny hevitr* 
izy ireo, 

DISCORDANT, ANTE, adj. !• Tsy 
mifanara-peo, ratsy. Harmonium—. Ar- 
monia tsy mifanara-peo. Il aune voix 
discordante. Iiatsy feo, manao sakala- 
lura-peo izy. 2 a fig. Tsy mi fanaraka. 
Leurs caractères sont discordants. Tsy 
mifanaraha ny toe-panahin' izy ireo. 

DISCORDE, sf. Tsy fifanarahana, ady. 
Ijd — règne dans cette famille. Tsy mi- 
sy fifanarahana amin' izany fianakavia- 
na izany. Les discordes civiles ruinent 
les États. Ny tsy fifanarahana, ny ady 
an-trano mandrava fanjakana. Pomme 
de—, Fototry ny tsy fifanarahana, etc. 

DISCOUREUR, EUSE, a !• BeUria, 
be teny, mpilaza antsanga tsy aman* 
orana. 2 # — , Mandaha-teny, mitory teny, 
miresaka. C'est un beau—, Mahay man- 
daha-teny, etc., izy. 

DISCOURIR, vn. 1* Mandaha-teny, mi- 
resaka. Il aime à—. Tia laha-leny, re- 
saka izy. 2°— , Be taria, be teny, milaza 
antsanga tsy aman* orana. Il ne fait que 
— . Be taria, etc., ray. 

DISCOURS, sm. !• Teny, resaka. Son 
père mourant lui adressa ce—. Nonyho 
fat y rainy, dia niteny taminy hoe. Chan- 
geons de—, Ovao ny resatsika. 2* — , 
Laua-tonv, toriteny. Le général adressa 
ce — à ses soldats. Ny jenoraly nanao 
izao laha-leny izao ta m y ny miarauii- 

• lany. Le prédicateur a prononcé un 
beau—. Ny mpitory teuy nauao tori- 
teny tsara. 

DISCRÉDIT, sm. ITihcnàm-bidy. Cet- 
te marchandise est tombée en—. Ni- 



Digitized by 



Google 



DIS 



— 247 — 



DIS 



hem-bidy izany varotra izany. 2°— , 
Tsy fahatokiana, tsy fltiavana, tsy finoa- 
na. Ce marchand est en—. Tsy maha- 
toky intsony io mpivarotra io. 11 est 
en— auprès du roi. Tsy tian' ny rapanja- 
ka intsony izy. Cette opinion est en—. 
Tsy inoana intsony izany hevitra izany. 

DISCRÉDITER, ra. Manaximba, mam- 
pihera-bidy. — une marchandise, Aiana- 
zimba varotra, mampihena oidim-ba- 
rotra. 

Se discréditer, vpr. Mihera-bidy. 

DISCRET, ETE, adj. 1° Mabalala ono- 
ny; —fetra, malina. 11 est — dans ses 
demandes. Mahalala onony, — fetra 
amin' izay angatahiny izy. 2°— , Maha- 
tam-bava, mafy vava. C'est un ami—. 
Sakaiza ma/iaiam-batfa, etc., izy. 

DISCRÈTEMENT, adv. Amim-paha- 
malinana. Parlor— . Miteny amim-pa- 
hamalinana. 

DISCRÉTION, sf. 1° Fahalalana ono- 
ny, —fetra, fabamalinana. Il agit sans 
— . Tsy mahalala onony, tsy mafia- 
lala fetra, tsy malina amin' izay atao- 
ny izy. Son zèle est sans—, Tsy mi- 
sy fahamalinana ny fahazotoany. 2*—, 
Faliatanam-bava. Il est d'une — éprou- 
vée. Mahatam-bava tokoa izy. || loc. Se 
mettre à la — de quelqu'un. Manolo- 
tena mba banao ny sitra-pon* olona. 

À discrétion, loc. adv. Amim-panara- 
nan>po. On leur donna du vin à—. 
Nampanaranim-po tamy ny divay izy 
ireo. Q loc. Se rendre à—. Mitolo-bata- 
na Les vaincus se rendirent à—. Nilo- 
lo-batana ny resy. 

DISCRÉTIONNAIRE, adj. Tsy misy 
fetra. Pouvoir—. Fahefana tsy misy fe- 
tra. 

DISCULPER, ra. Manala t9iny. Ses 
amis l'ont disculpé. Nanala tsiny azy 
ny sakafzany. 

Se disculper, vpr. Miala tsiny. 

DISCUSSION, sf. t* Ady hevitra, fandi- 
nihana. Quel est le sujet de votre—? Ino- 
nanoiadianareo hevUràï La — de la loi a 
commencé. Vao natombokany ady hevi- 
tra momba ny lalàna, ny fandinihana 
ny lalâna. 2* -% Fanditra, iifandirana. Ce- 
la est sujet à—. Zavatra iadiana, i/a/i- 
dirana izany. Us sont toujours en—. 
Mi fanditra lalandava izy ireo. 

DISCUTABLE, ad;. Azo iadiana, — 
ifandirana. 

DISCUTER, va. Miady hevitra, mandt- 
nika. Discutons, et ne disputons pas. Ao- 



ka hiady hevitra, handinika isika, fa 

tsy hifanjihitra. Comme Débattre. 
Se discuter, vpr. Dinihina. Le projet 

se discute. Dinihina ny zavatra kasaina 

hatao 
DISERT, ERTE, ad;. Mera manda- 

hateny. 

DISETTE, sf. i° Tsy fahampiena. . Il y 
a — de blé. Tsy arnpy ny varim-bazaha. 
|] loc. Année de—. Taon-tsarotra. 2° fig. 
Tsy fahampiana. Il y a dans cette langue 
une grande — de mots. Tsy arnpy be ny 
teny amin' izany flteny izany. 

DISEUR, EUSE, s. 1° Mpilaza. — do 
riens. Mpilaza antsanga tsy aman'orana. 
— de sornettes. Mpilaza angano. 2*—» 
Mpiangesongeso flteny. C'est un beau — . 
Mpiangesongeso fi teny izy. 

DISGRACE, sf. t°Tsy fltiavana, ngidin- 
koditra. Il a encouru la — du prince. 
Tsy tian' ny mpanjaka intsony, mangi- 
dy hodilra amyny mpanjaka izy. Com- 
me Défaveur. 2°— , Fahoriana, loza. Il a 
éprouvé bien des disgrâces. Azon'ny /a- 
horiana, etc., matetikaizy. 

DISGRACIÉ, ÉE, adj. 1° Tsy tiana in- 
tsony, mangidy hoditra. 2° —, Ratsy ta- 
rehy, ratsy bika. Elle est disgraciée de la 
nature. Ratsy tarehy, etc., izy. 

DISGRACIER, ra. Tsy tia intsony. Le 
roi l'a disgracié. Tsy tia azy intsony 
ny mpanjaka. 

DISGRACIEUSEMENT, adv. Amin- 
kastsorana. 

DISGRACIEUX, EUSE, adj. I' Ratsy 
tarehy, ratsy bika. Elle n'a rien de—. 
Tsy ratsy turehy, tsy ratsy bika izy. 2 # 
— , Mahasosotra.il lui a fait un accueil 
— . Nandray azy tamin-ftasosorana izy. 

DISJOINDRE, va. Mampisaraka, mam- 

pihataka. La chaleur a disjoint les 

planches de la table. Ny hainandro 

nampisaraka, etc., ny hazo ftsaka amy 

ny latabatra. 
Se disjoindre, vpr. Misaraka, mihataka. 
DISJOINT, OINTE, p. et adj. Voasa- 

raka, nosarahina, latasaraka, misaraka, 

nahataka, mihataka. 
DISLOCATION, sf. f Fipitsohana, flo- 

retana. 2° —, Fandravana, ftfharavana. 
DISLOQUÉ, ÉE, p. et ad;. fNapilso- 

ka, nipitsoka, uioritra. 2° — , Rava, no- 

ravana. 
DISLOQUER, ra. 1* Manapitsoka, 

mampipitsoka, mampioritra. 2" —, Maa- 



Digitized by 



Google 



DIS 



— 248 — 



DIS 



drava. — una machine. Mandrava mili- 
na. Cette défaite disloqua l'armée. Izany 
faharesena izany naharava ny tafika. 
8e disloquer, vpr. 1* Mipitsoka, miorilra. 
Il s'est disloqué le bras. Nipitsoka, etc., 
ny sandriny. 2*—, Rava, efa ho rava.^ 
La machine s'est disloquée. Rava ny 
mi Un a. Le royaume se disloque. Efa 
ho rava ny fanjakana. 

DISPARAITRE, vn. i 9 Tsy miseho 
intsony, tsy hita intsony. Bientôt le ri- 
vage disparut à nos yeux. Nony afaka ke- 
likely, tsy niseho intsony, tsyhitanay 
intsony ny moron-drano. Mon argent a 
disparu. Tsy hita ny volako. î°— -, La- 
sana, miala, mandositra. Les ennemis 
ont disparu. Lasana, ma/a, nandosi- 
tra ny fahavalo. L'oiseau a disparu de 
sa cage. Lasana tao an-tranony, niala 
tamy ny tranony ny vorona. 3°— , Rava, 
levona. Le pont a disparu. Rava ny teto- 
zana. Les anciens usages ont disparu. 
Levona ny fanao taloha. 

DISPARATE, adj. Tsy mifanaraka. 
Ornements disparates. Hainge tsy mi- 
fanaraka. 

DISPARITÉ, sf. Tsy fitoviana. Il y a 
entre eux— d'âge. Tsy mitovy laona 
izy ireo. 

DISPARITION, sf. 1* Tsy flsehoana 
intsony, tsy fahiïana— . La— de l'étoile 
mit les Mages dans l'incertitude. Ny tsy 
nisehoan' ny kintana intsony nampi- 
salasaia ny Majy. 2»— , Fialana, fando- 
sirana. 

DISPARU, tJE, p. et adj. f Tsy mi- 
seho intsony, tsy hita intsony. 2*— , 
Lasa, niala, nandositra. Le jour est—. 
La sa ny andro. 

DISPENDIEUX, EUSE, adj. Maha- 
lany be. Entreprise dispendieuse. Raha- 
raha mahalany be. 

DISPENSAIRE, sm. Trano famoaham- 
panafody. 

DISPENSATEUR, TRICE, s. Mpi- 
zarazara. 

DISPENSATION, sf. Fizarazarana. 

DISPENSE, sf. Fanafahana amy ny la- 
Jâna, làlana. Il a eu sa — de Rome. 
Nahazo làlana tamy ny Papa izy. 

DISPENSÉ, ÊE, p. et adj. !• Afaka, 
nahazo làlana. 2*~, Voazarazara, no- 
zarazaraina. 

DISPENSER, va. !• Manafaka, mano- 
me làlana. On Ta dispensé du service 
militaire. Afaka tsy ho miaramila izy. 



L'évoque m'a dispensé du jeûoe. Ny 
eveka nanome làlana ahy tsy hifady 
lianina. 2* — , Aoka hiany. Je vous dis* 
pense de me reconduire. Aoka hiany, 
fa aza aterina oho. 3*—, Mizarazara. 
Il dispense équitablement les bienfaits 
du prince. Mizarazara araka ny mety 
ny soa avy amy ny mpanjaka izy. 

Se dispenser, vpr. Tsy..., avela. Je me 
suis dispensé de le visiter. Tsy naman- 
gy azy aho. Je ne saurais m'en—, Tsy 
azoko aeefa izany. 

DISPERSÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voaely, 
naely, miely, voahahaka, nahabaka, tapi- 
hahaka, voapariaka, napariaka, mipana- 
ka, voaparitaka, naparitaka, miparita- 
ka. 2*— , Voazarazara, nozarazaraina, 
mizarazara, natokotoko, mitokotoko. 

DISPERSER, va. 1 * Manely, mampiely, 
manahaka, mampihahaka, manapariaka, 
mampipariaka, manaparitaka, ma m pipa- 
ritaka. —des débris. Manely, maria- 
haka, manaparitaka potipoti-javatra. 
— un troupeau de bœufs. Mampiely, 
mampihahaka, mampipariaka, mam- 
piparitaka omby. —une armée. Mam- 
pipariaka, mampiparitaka tafika. 2 # 
— , Mizarazara, manokotoko. —des sol- 
dats dans différents villages. Mizaraza- 
ra, etc., miaramila amy ny vohitra sa- 
mihafa. 

Se disperser, vpr. Miely, mihahaka r 
mipariaka, miparitaka. La foule se dis- 
persa. Niely, etc., ny vahoaka. 

DISPERSION, sf. Fanelezana, fampio- 
lezana, iielezana, liely, fanahafana, ft- 
hahafana, fihahaka, ianapariahana, fi- 
pariahana, fipariaka, fanaparitahana, 
liparitaka. 

DISPONIBILITÉ, sf. Officier en—. 
Comme Officier disponible. 

DISPONIBLE, ad;. 1* Azo omen-dra- 
haraha, tsy manan-draharaha. Officier 
— . Mananiboninahitra azo omen-dra- 
haraha, etc. 2*—, Azo alaina, azo orne- 
na, azo anaovan-draharaba. J'ai cent 
piastres disponibles Manana ariary za- 
to izay azo alaina, etc., aho. 

DISPOS, adj. Mailaka, mavitrika, ma- 
ta njak a, salama. 

DISPOSÉ, ÉE, p. et adj. !• Nalahatra, 
mi loba ira, voalamina, nalamina, mila- 
mina, voavoatra, namboarina, voarin- 
dra, narindra, mirindra, voalanto, na- 
lanto, mîlanto. 2 - —- , Miomana, mivono- 
na, mikasa, lia. Je ne suis pas — à tra- 



Digitized by 



Google 



DIS 



— 249 — 



DIS 



railler. Tsy te-hiasa aho. Etre bien-- 
pour quelqu'un. Tia olona. Etre mal— 
pour quelqu'un. Tsy tia olona. 
DISPOSER, va. 1* Mandahatra, manda- 
mina, manamboatra, mandrindra, man- 
dante. Dieu a merveilleusement disposé 
toutes les parties de l'univers. Mahaga- 
ga ny nandaharana, etc., Andriama- 
nitra ny zavatra rehetra a m in' izao ton- 
toto izao. Il a bien disposé ses troupes. 
Nandahatra tsara ny miaramilany izy. 
—une chambre. Manamboatra efi-tra- 
no. Il a bien disposé les diverses par- 
ties de son discours. Nandahatra, etc., 
tsara ny zavatra sa mi ha fa ao amy ny 
laba-teniny izy. 2 # — , Mampiomana, mam- 
porisika. —quelqu'un à la mort. Afam- 
piomana olono ho amy ny fahafatesa- 
na. Je Kai disposé à bien vous rece- 
voir. Nampiomana, etc., azy mba han- 
dray anao tsara aho. 
—, vn. 1* Mahafoy. manome, mivarotra. 
Il a disposé de sa maison. Nahafoy, 
nanome, nivarotra ny tranony izy. ?• 
—, Manao izay tiany, manaram-po. Vous 
pouvez — de moi. Mahazo manao izay 
tianao amiko liianao. Il dispose "de 
l tout dans la- maison. Manaram-po 
amy ny zavatra rehetra ao an-trano izy. 
3*—, Mandidy, mandahatra. L'homme 
propose. Dieu dispose. Fikasana no an* 
olombelona, fa ny didy, laïiatra an'An- 
driamanitra. 
Se disposer, vpr. Miomana, mivonona, 
mikasa. Il se dispose à partir. Mioma- 
na, etc., handeha izy. 
DISPOSITIF, sm. Zavatra voadidy. 
DISPOSITION, sf. 1* Fandaharana, 
filaharana, fandaminana, filaminana, 
fanamboarana, fandrindrana, firindra, 
fandantoana, filantoana. La— des diver- 
ses parties de la maison est mauvaise. 
Batsy ny nanda/iarana, ny nandami- 
nana ny zavatra samihafa amy ny tra- 
no. 2* — , Fiomanana, flvononana, fikasa- 
na. Il fait ses dispositions pour partir. 
Miomana, mivonon -kandeha izy. 
Il est dans la— de s'en aller. Mikasa 
hiala izy. 3*—, Fanaovana izay tiana, 
fanaranam-po. Tout est à sa— dans 
la maison. Ny zavatra rehetra ao an- 
trano azony anaovana izay tiany, 
anaranam-po. 4*—, Zavatra voadidy, 
farahafatra. Les dispositions de la loi 
sont claires. Mazava ny zavatra voadi- 
din' ny lalâna. Avant de mourir il a 
écrit ses dernières dispositions. Talo- 



han' ny nahafatesany dia nanoratra ny 
farahafany izy. 5*—, Toetry ny tena, 
hasalamana, toe-tsaina, hevitra, fitiava- 
na. il est en bonne — . Tsara ny toetry 
ny tenany, salama tsara izy. La— des 
esprits change facilement. Mora miova 
ny toetsain' ny olona, ny hevitry ny 
olona. Sondez ses dispositions. Tsapao 
ny toe-tsainy, ny heviny. Il est dans de 
bonnes dispositions à voire égard. Mom- 
ba anao ny. toe-tsainy, ny heviny, tia 
anao izy. G - —, Fahamorana, fahalakiana, 
fahafainganan-tsaina. lia de grandes dis- 
positions à l'étude. Mora, malaky ma- 
hay, haingan-tsaina amy ny fianarana 
izy. Cet enfant a des dispositions. Hain- 
gan-tsaina io zazalahy io. || loc. La tail- 
le de cet enfant a quelque— a se contour- 
ner. Mila hiolana ny valan'io zaza kely io. 
DISPROPORTION, sf. Tsy flfanaraha- 

na, tsy iitoviana. 
DISPROPORTIONNÉ, ÉE, adj. Tsy 
mifanaraka, tsy mitovy. Leurs âges stnt 
disproportionnés. Tsy mifanaraka ny 
taonan' izy iroo. Ces partages sont dis- 
proportionnés. Tsy mitovy izao fizara- 
na izao. 
DISPUTABLE, adj. Azo toherina, azo 

lavina. Comme Contestable. 
DISPUTAILLER, vn. Mifanjihitra, 
manao ady antsanga. Comme Chamailler. 
DISPUTE, sf. Fifandirana, fanditra, fi- 
fanjihirana, fanjihitra, ady vava, ady 
hevitra. Voy. Contestation. 
DISPUTÉ, ÉE, p. Ifaninanana, iadia- 
na. La victoire a été longtemps dispu- 
tée. Nifaninanana, etc.,ela ny fandre- 
sena. 
DISPUTER, vn. 1* Mifanditra, mifanji- 
hitra, miady vava, miady hevitra. Ils 
ont longtemps disputé. Ni fanditra, ni- 
fanjihitra, niady t?at?a ela izy ireo. Ils 
disputent sur la religion. Ny fivavahana 
no iadian' izy ireo hevitra. 2 # — , Mifa- 
ninana. —de vitesse à la uage. Mifani- 
nana izay ho tonga jloha amy ny filo- 
manosana. 
— , va. Mifaninana, mitady, miady, manohi- 
tra. Il lui disputait le prix. Nifaninana 
taminy mba hahazo vaiisoa izy. Il vous le 
dispute en science. Mifaninana aminao 
izy raha ny fahaizana no heverina. Il 
lui disputait le pas. Nitady hisalovana 
azy izy. —l'empire. Miady fanjakana. 
— sa vie. Miady, manohitra mba ha* 
navotra aina. — lo terrain. Miady ma» 
fy, manohitra mafy. 



Digitized by 



Google 



DIS 



— 250 — 



DIS 



Se disputer, vpr. !• Mifanditra, mifan- 
jihitra, miady va va. Ils se disputent sans 
cesse. Mifanditra, etc., lalandava izy 
îreo. 2* —, Mifaninana, miady, mifa- 
rombaka, mihambo, midodaka. Les 
deux armées se disputèrent longtemps la 
victoire. Niady ela izay bandresy ny 
tafika roa tonta. Se — des fruits. Mifa- 
rombaha voankazo. Se — le trône. Mia- 
dy fanjakana. Plusieurs villes se dispu- 
tent l'honneur de lui avoir donné le 
jour. Tanâna maro no mihambo, mi- 
dedaka ho loharano nisehoany. 

DISPUTEUR, EUSE, s. Mpifandilra, 
mpifanjibitra, mpiady vava. 

DISQUE, sm. Antsfrpiben'ny ntaolo, zava- 
tra vorivory, tavaben' ny astra lehibe. Le 
— du soleil. Ny tavaben' riy masoandro. 

DISSECTION, sf. 1° Fandidiam-paty. 
2*pg. Fandinihana. 

DISSEMBLABLE, adj. Samihafa, tsy 
mitovy. 

DISSEMBLANCE ,sf. Tsy fltoviana. 

DISSÉMINATION, sf. Fampielezana, 
flelezana, fampihahafana, fihahafana. 

DISSÉMINER, va. {• Mampiely, 
mampihahaka. Le vent dissémine les 
graines de certains végétaux. Ny rivo- 
tra mampiely, etc., ny voan-java-mani- 
ry sasany. 2* fig. Manely, mampiely. — 
des erreurs. Manely, etc., hevi-diso. 3* 
—, Mizarazara, manokotoko. On dissé- 
mina des troupes dans les différeites vil- 
les de la province. Nozarazaraina, na- 
tohotoho tao amy ny vohitra samihafa 
amin'izany fari-tany izany ny miaramila 
sasany. 

Se disséminer, vpr. Miely, mihahaka. 

DISSENSION, sf. Tsy flfauarahana, 
ady. Comme Discorde. 

DISSENTIMENT, sm. Fisarahan-kevi- 
tra, flsarahan-tsaina. 

DISSÉQUER, va. 1° Mandidididy faty. 
—un cadavre. Mandidididy faty. —un 
chien. Mandidididy /ah'n'alika. 2° fig. 
Mandinika. —un livre. Mandinikaboky. 

DISSÉQUEUR,sm. Mpandidy faty. 

DISSERTATION, sf. Laha-teny misy 
fandinihan-javatra anankiray. 

DISSERTER, va. Manao laha-teny misy 
fandinihana zavatra anankiray. 

DISSIDENCE, sf. Fisarahan-kevitra. 

DISSIDENT, ENTE, adj. et s. Misara- 
kevitra amy nv bo sy ny maro. 

DISSIMILITÙDE, sf. Tsy fitoviana. 

DISSIMULATION, sf. Fanafenan-ke- 
vitra. 



DISSIMULÉ,ÉE, adj. 1* Manafin-kevi- 
tra, manao an-kilonofono, manao am-po. 
C'est une personne dissimulée. Manafi- 
na ny heviny t etc., izy. 2*—, Miaftna. 
Colère dissimulée. Hatezerana miafina. 

— , sm. Mpanafln-kevitra, mpanao an-kifo- 
nofono, mpanao am-po. 

DISSIMULER, va. 1* Manafina. mana- 
kona. Il dissimule sa rancune. Manafi- 
na ny lolom-pony izy. Son manteau 
dissimule los défauts de son corps. Ny 
kapaotiny no manakona ny kilema amy 
ny vatany. 2* — , Mody tsy mahita. — 
un affront. Mody tsy mahita fanesoana. 

— , vn. Manafîn-kovitra, manao an-kifono- 
fono, manao am-po. 

Se dissimuler, vpr. 1* Afenina, tako- 
nana. Sa joie ne peut se — . T*>y azo 

. afenina, tsy takona afenina ny hafa- 
liany. 2* — , Tsy mahita, tsy mahalala. 
Je ne me dissimule pas qu'il y aura des 
difficultés. Hitako, fantatro fa ho sa- 
rotra izany. 3*— , Mamitsaka, miala mi- 
tsaitsaika. 

DISSIPATEUR, TRICE, s. Mpanda- 
ny harena. 

DISSIPATION, sf. !• Fandaniana foa- 
na. Il s'est ruiné par ses dissipations. 
Nihabotry noho ny nandaniany foana 
ny hareny izy. 2 # — , Fanaranam-po, li- 
laiaovana, flalan-tsasatra, fanarian-dia, 
flhahakahafan-kevitra. Il vit dans la—. 
Manaram-po, milalao izy. Il vous faut 
un peu de—. Tokony hilalao, hiala 
sasatra, hanary dia hianao. 

DISSIPÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nisava, napa- 
riaka, oipariaka, naparitaka, niparitaka, 
rava, noravana, nitsahatra. 2*—, Lany 
foana, nolanina foana. .3°—, Manaram-po, 
milalao, mihahakaha-kevitra. Il a l'esprit 
—, il est—. Mihahakaha-kevitra izy. 

DISSIPER, va. 1° Mampisava, mampi- 
pariaka, mampiparitaka, mandrava, 
mampitsahatra. Le vent a dissipé les 
nuages. Ny rivotra nampisava ny rà- 
hona. —une armée. Mampipariaka, 
mampiparitaka tafika. —des attroupe- 
ments. Mandrava ny flvorian' ny nipi- 
tabataba, mampipariafca, mampipari- 
taka ny mpitabataba. —de faux bruits. 
Mampitsahatra tsaho. Vos paroles ont 
dissipé mes craintes. Ny teninao nam- 
pitsahatra ny tahotro. 2 # — , Mandany 
foana. 11 a dissipé tout son bien. TVan- 
dany foana ny fananany rohetra izy. 
3°— , Mahafa-tsasatra, mabavery dia, 
mampihahakaha-kcvitra. Ce jeu dissipt 



Digitized by 



Google 



DIS 



— 251 — 



DIS 



l'esprit. Mahafa-tsasatra ny saina iza- 
jiy tsilalao izany. Ce voyage a dissipé sa 
douleur. Nahavery dia ny alahelony 
izany dia nalebany izany. 
Se dissiper, vpr. 1* Mi sa va, mipariaka, 
mipurilaka, rava, rairava, mitsahatra. 
Le brouillard se dissipe. Misava ny 
zavona. 2*— , Lanina foana. 3*— , Mana- 
ram-po, milalao, miala sasatra, manary 
dia, mihahakaha-kevitra. 

DISSOLU, UE, ad./. f Karandahy, ka- 
rambavy. angatra.akangavavv. C'est une 
femme dissolue. Karambavy, anga- 
bwy, akangavavy izy. 2° — , Vetaveta, 
mahamenatra. Il tient dos propos disso- 
lus. Manao resaka vetaveta, etc., izy. 

DISSOLUBLE, adj. !• Azo levonina, 
mety levona. Ce métal est—. Azo levo- 
nina io metaly io. Le sel est — dans 
l'eau. Mety levona amy ny rano ny 
sira. 2* fig. Azo sarahina. Ce mariage 
est—. Azo sarahina izany fanambadia- 
na izany. 

DISSOLUTION, sf. 1° Fandevonana, 
fahalevonana. Faire une — . Mandevona 
zavatra. Une — de savon. Savony noie- 
vonina. Tomber en—. Mihalevona. 2* 
fig. Fandravana, firavana, fampisaraha- 
na, flsarahana. Le roi prononça la — de 
l'assemblée. Ny mpanjaka nandrava 
ny fivoriana. 3* — , Fitondran-lena ra- 
tsy, fijangajangana. Il vit dans la — . 
Manao fitondran-tena ratsy izy. 

DISSOLVANT, ANTE, adj. cl s m. 
Mandevona, mahalevona. 

DISSONANCE, sf. Tsy fifanaraham-peo. 

DISSONANT, ANTE, ad}. Tsy m i fa- 
na ra-poo. 

DISSOUDRE, va. U Mandevona. L'eau 
dissout le sucre. Ny rano mandevona 
ny siramamy. 2* fig. Mandrava, mam- 
pisaraka. — une assemblée. Mandrava 
fivoriana. — un mariage. Mampisara- 
ka fanambadiana. 

Se dissoudre, vpr. 1° Mihalevona. Ce 
cadavre se dissout. Mihalevona io fa- 
ty io. 2* fig. Rava, misaraka. Cet em- 
pire allait se—. Efa ho rava tamin' 
izay izany fanjakana izany. 

DISSOUS, OUTE, p. et adj. f Levo- 
na, nolevonina. 2° fig. Rava, noravana, 
voasaraka, nosarahina. 

DISSUADER, va. Misakana mba tsy..., 
mamporisika mba tsy.... On l'a dissuadé 
de partir. Nosakanana mba tsy hande- 
ha izy. 



DISSYLLABE, adj. et sm. Teny misy 
vakiteny roa. 

DISTANCE, sf. f Elanelana, halavira- 
na, flfanalavirana, làlana. En écrivant, 
on doit mettre une— entre les mots. 
Tsy maintsy hasiana elanelana amy ny 
teny, raba manoratra. De Jésus-Christ 
à Constantin il y a une— de trois cents 
ans. Ilatraminy Jeso-Kristy ka hatra- 
miny Konstantiua dia nisy elanelana 
telon-jato taona. Quelle— y a-t-il d'ici 
a Tamatave? Iloatrinona no halavira- 
na, fifanalavirany Toamasina sy eto? 
Le village est a peu de—. Tsy lavitra 
loatra ny tanâna. Le village est à une 
—de trois jours de marche. Làlana 
hateloana ny mankany amin' izany ta- 
nâna izany. 2° fig. Elanelana. Une— 
infinie sépare le Créateur de la créatu- 
re. Elanelana tsy azo oharina no mam- 
pisaraka ny Mpahary sy ny noharina. 
Il loc. Tenir à—. Misakana mba tsy ha- 
natona- Le général tenait l'ennemi à—. 
Ny jeneraly nisakana ny fahavalo 
m 6a isy hanalona. L'amour rapproche 
les distances. Ny ûfankatiavana mam- 
pifanatona izay samihafa toetra. 

DISTANT, ANTE, adj. Misy elanela- 
na, misy halavirana, lavitra, mifanala- 
vitra. 

DISTILLATEUR, «m. Mpanasitily. 

DISTILLATION, sf. Fanasitiliana*. 

DISTIL LATO IRE, adj. Fanasitiliana. 

DISTILLER, va. I* Manasitily. —do 
l'eau de mer. Manasitily ranomasina. 
— du vin pour en faire de l'eau-de- 
vie. Manasitily divay ho tonga lodivy. 
2» fig. Mampiseho, rnamosaka. —sa rage. 
Mampiseho, etc., ny haromotany. 

—, vn. Mitetô. L'eau distille de la voû- 
te de la grotte. Ny rano mitelè avy 
amy ny andohalambon'ny lava-bato. 

Se distiller, vpr. Sitillna. 

DISTILLERIE, sf. Trano fanasitiliana. 

DISTINCT, INGTE, adj. Samihafa, 
miavaka, mazava, hita mazava, re ma- 
zava. Ce sont deux choses entièrement 
distinctes. Zavatra roa samihafa in- 
drin.Ira ireo. Ces deux couleurs sont 
bien distinctes. Miavaka tsara ireo 
volon-javatra roa ireo. Il a une voix 
distincte. Mazava feo izy. 

DISTINCTEMENT, adv. Mazava. Pro- 
noncer — . Manonona mazava. 

DISTINCTIF, IVE, adj. Mampahafan- 
tatra, ahafautarana. 



Digitized by 



Google 



DIS 



— 252 — 



DIS 



DISTINCTION, sf> !• Fanavahana, fia- 
vahana. Il sait faire la — du bien et du 
mal. Mahay manavaka ny tsara sy ny 
ratsy izy. Cette Bible a été imprimée 
sans— do versets. Tsy voavstha ny an- 
dininy amin' izany Baiboly izany. || loc. 
Sans—. Ombana, mbamy. Ils furent tous 
passés au fil de l'épée sans — d'âge ni de 
sexe. Efa novonoina dahoio izy ireo om- 
bana, mbamy ny zaza amam-behivavy. 
2°— , Fiangarana, fizaban-tavan* olona. 
Il fait du bien sans — de personnes. Tsy 
miangatra,tsymizaha tavariolona izy, 
raha manao soa. 3 # — , Voninahitra, flam- 
boniana, fanajana, laza, hatsarana lehi- 
be. Il aime les distinctions. Tia voni- 
nahitra, fiamboniana izy. Il traite ses 
amis avec— . Mandrayny sakaizanyamin- 
panajana izy. C'est un officier de—. Ma- 
namboninahitra malaza izy. Il a rempli 
cet emploi avec — . Nahatontosa tsara 
dia /«ara izany raharahà izany izy. 

DISTINGUÉ, ÉE, p. et adj. f Hita 
mazava, re mazava, fantatra, voavaka, 
navahana. 2 # — , Ambony, malaza. Em- 
ploi — . Rabaraha ambony. Homme—. 
Olona malaza. 

DISTINGUER, va. I* Mahita mazava, 
mandre mazava , mampahafantatra , 
manavaka, mahasamihafa. Le brouil- 
lard m'empêche de — la maison. Ny za- 
vona no tsy ahitako mazava ny trano. 
Je distingue le son de la cloche. Reko 
mazava ny feon-dakolosy. Rien ne le 
distinguait à l'extérieur, Tsy nisy zava- 
tra ivelany ahafantarana azy. Il sait— 
la fausse monnaie d'avec la bonne. Ma- 
hay manavaka ny vola tsara sy ny ra- 
tsy izy. Distinguez les divers sens de ce 
mot. Avaho ny hevitra samihafa izay 
ao amin' izany teny izany. La raison dis- 
tingue l'homme des animaux. Ny saina 
no manavaka, mahasamihafa ny olom- 
belona amy ny biby. 2*—, Mahalaza. 
Vous connaissez l'éloquence qui le dis- 
tingue. Fantatrao ny fahaizany manda- 
ha-teny izay mahalaza azy. 

Se distinguer, vpr. 1° Hita, re, fanta- 
tra, miavaka, samihafa. 2*—, Mahazo 
laza, malaza, mihamalaza, mahatontosa 
tsara dia tsara. Il cherche a se—. Mi- 
tady hahazo laza izy. Il se distingue 
entre tous ses rivaux. Izy no malaza 
amin' ireo mpiara-mifaninana aminy. 
Il s'est distingué par sa bravoure. Ni- 
hamalaza izy noho ny herim-pony. Il se 
distingue dans sa profession. Mahaton- 



tosa tsara dia tsara ny raharahany izy. 
DISTRACTION, sf. 1* Fisarahana, fam- 
pisarahaa*. Sous Napoléon III a eu 
lieu la— delà Savoie d'avec l'Italie. Ta- 
my ny andro nanjakany Napoléon III no 
nampisara/iana any Savoie taminy 
Italia. 2* fig. Fihahafan-kevitra. Il a sou- 
vent des distractions. Mihahakaha-ke- 
tulramatetika izy. 3*—, Fialan-tsaaatra, 
lalao, fanarian-dia. Il est allé à la cam- 
pagne chercher des distractions. Lasa 
nialasasatra,nilalao, nanary dia any 
an-tsaha izy. 
DISTRAIRE, va. 1 # Mampisaraka. 2»— , 
Mangalatra.mamily.— de l'argent. Man- 
galatra, etc., vola. 3' fig. Mampihahaka- 
ha-kevitra, manelingelina. Il me distrait 
à tous moments. Mampihahakaha-kevU 
tra, etc., ahy mandrakariva izy. 4*—. 
Mahafa-tsasatra, mampilalao, mahavery 
dia. — un enfant. Mampilalao zaza ke- 
ly. Il cherche à le — de sa douleur. Mi- 
tady hahavery dia ny alahelony izy. 
Se distraire, vpr. Mialasasatra, milalao, 

manary dia. 
DISTRAIT, AITE, p. et adj. \* Voa- 
saraka, nosarahina. 2*—, Nangalarina» 
navily. 3°— , Mihahakaha-kevitra, mirio- 
rio saina. Élève—. Mpianatra mihaha* 
kaha-kevitra, etc. - 
DISTRAYANT, ANTE,adj. Mahafa- 
tsasatra, mahavery dia. 
DISTRIBUER, va, Mizarazaza, mitan- 
tana, manokotoko, mandahatra, manda- 
mina. — des aumônes. M izarazaray mi- 
tantana flantrana. Des conduits en font» 
distribuent l'eau dans la ville. Misy fan- 
tsom-by mizarazara ny ranoao an-tanâ- 
na. On a distribué des soldats dans les di- 
vers ports de mer. Voazarazara, voato- 
kotoko amy ny seranana samihafa ny 
miaramila sasany. Il a bien distribué les 
divers chapitres dans son livre. JVtza- 
razara, nanokotoko, nandahatra, nan- 
damina tsara ny toko samihafa amy ny 
bokiny izy. — avec goût les ornements 
d'un édifice. Mandahatra, mandamina 
tsara ny haingon-trano. 
Se distribuer, vpr. Zaraza raina, miza- 
razara, tantanina, mitokotoko. 

DISTRIBUTEUR, TRIGE, s. Mpiza- 

razara, mpitantana. 
DISTRIBUTIF, IVE, ad/. Mizarazara, 
mandanja, milaza olona tsirairay. Cha~ 
cun est un pronom—. Ny samy dia pro- 
naona milaza olona tsirairay. 



Digitized by VjOOQIÇ^ 



DIV 



— 255 — 



DIV 



DISTRIBUTION, sf. Fizarazarana, 
fitantanana, Un tan a, fanokotokoana, fan- 
daharana, fandaminana, filaminana. 

DISTRIBTJTIVEMENT, adv. Tsirai- 
ray. 

DISTRICT, «m. Fari-tany. Un juge ne 
peut juger hors de son — . Ny mpitsara 
tsy mahazo raitsara iy any ivelan' ny 
fari-taniny. 

DIT, DITE, adj. 1° Voalaza, nolazaina, 
raikitra. Paroles dites en l'air. Teny voa- 
laza kitoatoa, — tsy voahevitra. Voilà 
qnî est—. Raikitra izany. Il est arrivé 
a l'heure dite. Tonga tamy ny fotoana 
voalaza, raikitra izy. 2°— , Natao hoe, 
atao hoe. Louis XIV — le grand. Louis 
XIV natao hoe, atao hoe malaza. 

DIT, «m. Ohabolana, oha-teny. Les dits 
des anciens. Ny ohabolana, oha-tenin* 
ny ntaolo. 

DIURÉTIQUE, adj. et sm. Mahahe 
amany. Remède—. Fanafody mahabe 
amany. 

DIURNE, adj. 1° Amy ny indray an- 
dro. Le mouvement — de la terre. Ny 
fihodinan' ny tany amy ny indray an- 
dro. 2° — , Miseho antoandro. Oiseaux 
diurnes. Vorona miseho antoandro. 

DIVAGATION, sf. Fibedibedena, iire- 
dirodena. 

DIVAGUER, vn. Mibedibody, miredi- 
redy. 

DIVAN, sm. Karazan-tsaofa tsy misy 
flankinana. 

DIVERGENCE, sf. !• FisabAka. 2° fig. 
Fisarahana. — d'opinions. Fisara/tan- 
ke vitra. 

DIVERGENT, ENTE, adj. f Misa- 
bâka. Lignes divergentes. Tsipika misa- 
bàka. 2* fig. Samihafa, tsy mifanaraka, 
mifanohitra. Opinions divergentes. He- 
vitra samihafa, etc. 

DIVERGER, vn. 1» Misabâka. 2 # fig. 
Samihafa, tsy mifanaraka, mifanohitra. 

DIVERS, ERSE, ad;. Samihafa. Quels 
sont les — sens de ce mot? Inona avy 
no hevitra samihafa amin* izany teny 
izany ? Il a parlé à diverses personnes. 
Niteny tamy ny olona samihafa izy. 

DIVERSEMENT, adj. Samihafa. Les 
historiens en parlent—, Samihafa ny 
fllazan'ny mpitantara izany. 

DIVERSIFIER, va. Manovaova, ma- 
nao roaro karazana. Il sait — ses occu- 
pations. Mahay manovaova ny raha- 



tahany izy. — les mets. M anao nahan- 
dro maro karazana. 

Se diversifier, vpr. Miovaova, samihafa 

DIVERSION, sf. !• Fampiviliana, fivi'- 
liana. Il a parlé de nouvelles pour faire 
— . Nilaza zava-baovao izy mba hampi- 
vily ny resaka. 2- fig. Faire — à sa 
douleur. Mamery dia ny alahelony 

DIVERSITÉ, sf. Tsy fitoviana, nyma- 
hasamihafa. Il y a entre eux grande— 
d'opinions. Tsy mitovy velively, sami- 
hafa lavitra ny hevitr' izy ireo. 

DIVERTIR, ra. Mampilalao, mampi- 
homehy. mahatsikaiky. — les enfants. 
Mampilalao ny ankizy madinika. Com- 
me Amuser. 

Se divertir, vpr. Milalao, mihomehy, 
mananihany. Il se divertissent à jouer 
à la paume. Milalao raanao badina 
izy ireo. Ne vous divertissez pas à ses 
dépens. Aza ilalaovanareo, ihomehe- 
zanareo, hanihaninareo izy 

DIVERTISSANT, ANTE, adj. Main- 
pilalao, mampihomehy, mahatsikaiky. 
Homme—. Lehilahy mampihomehy] 
mahatsikaiky. 

DIVERTISSEMENT, sm. Lalao, tsi- 
lalao, kilalao, fllalaovana. La chasse est 
pour lui un grand—. Ny flhazana no 
tsilalao, filalaovana mahafinaritra azy. 

DIVIDENDE, sm. f Ny marika zarai- 
na. Le — se place à la gauche du divi- 
seur. Ny marika zaraina atao eo an- 
kavian' ny mpizara. 2*—, Anjara vola. Je 
n'ai touché qu'un faible — dans cette 
banqueroute. Tsy nahazo afa-tsy anjara 
vola kely foana aho tamin' izany banke- 
roiy izany. 

DIVIN, INE, adj. !• Maha-Andriama- 
nitra, an* Andriamanitra, momba an' 
Andriamanitra. Les trois personnes 
divines. Ny olona telo ma ha-A ndria- 
manitra tokana. La puissance divine. 
Ny fahefan' Andriamanitra. La grâ- 
ce divine. Ny fahasoavan' Andriama- 
nitra. Le culte—. Ny fanajana an'An- 
driamanitra. 2* fig. Lavorary, tante- 
raka, mabagaga. 

DIVINATION, sf. Faminaniana, fanao- 
vana sikidy, fanaovana hitsakandro, 
fanandroana. 

DIVINATOIRE, ad;. Momba ny fa- 
minaniana, — ny fanaovan-tsikidy, — 
ny fanaovana hitsakandro, — ny fanan- 
droana. Science—, Fahaizana mami- 
nany, manao sikidy, manno hitsa- 
kandro, manandro. 



Digitized by 



Google 



DIV 



554 — 



DIZ 



DIVINEMENT, adv. f Amy ny he- 
rin' Andriaraanitra, 2° pg. Tsara dia 
tsara. Il écrit—. Manao laha-teny an- 
tsoratra tsara (lia tsara izy. 

DIVINISER, va. 1° M an and rat ra hoan- 
driamanitra. 2 # pg. Midera be loatra. 

DIVINITÉ, sf. 1° Ny maha-Andriama- 
nitra. La— du Verho. Ny maha-An- 
driamanitra ny Teny. 2° — , Andria- 
manitra. Nier la—. Manda an* Andria- 
manitra. 3*—. pi. Andriamanitra tsizy. 
Les divinités fabuleuses. Ny andria- 
manitra tsizy ao amy ny angano. 

DIVISÉ, ÉE, p. et adj. 1 # Voazarazara, 
nozarnzaraina. mizarazara, voatokoloko, 
natokotoko, mitokotoko, .misampana. 2* 
fiff. Misnra-kevitra, misaraka. 

DIVISER, va. 1 • Mizarazara, manokoto- 
ko.— une somme entre plusieurs per- 
sonnes. Mizarazara vola amy ny olona 
maro. Il divisa Tarm^e en trois corps. 
Nozarazaraina, natohotokony bo an- 
tokony telo ny tafika. î'fig. Mampisara- 
kevitra. mampisaraka. — les esprits. 
Mampisara-kevitra, etc., ny olona. 

Se diviser, vpr. 1° Mizarazara, mitoko- 
toko, misaraka. misampana. Ils se divi- 
sèrent en trois groupes. Nizarazara, 
nitokotoko, nisaraka bo antokony te- 
lo izy ireo. Là, le ftVuve se divise en 
deux branches. Misampana roa ny ony 
raha mby ao. 2*pg. M isara-kevitra, mi- 
saraka. Lesj uges se divisèrent. Nisara- 
kevitra ny mpitsara. 

DIVISEUR, 8m. et adj. Marika mpi- 
zara. 

DIVISIBILITÉ, sf. Ny ahazoana za- 
raina. 

DIVISIBLE, adj. Azo zaraina.lanyzara. 
Trente est — par cinq. Ny telopolo dia 
azo zarain' ny dimy. 

DIVISION, sf. 1° Fizarazarana, fizara- 
na, fanokotokoana. La— d'un discours 

. doit être claire. Tsy maintsyhatao maza- 
va ny pzarana amy ny laha-teny. Il 
ne sait pas faire la — . Tsy mahay fiza- 
rana izy. 2*—, Antokony, antoko-mia- 
ramîla misy borigedry maro. 3° pg. Fi- 
sarahan-kevitra, fisarahana. Mettre la — 
dans une famille. A/am;nsara-pibavana- 
na fianakaviana anankiray. 

DIVORCE, sm. 1° Fisaoram-bady, sao- 
bady, fisarahana amy ny fanambadiana. 
2*pg. Fisarahana, fahafoizana. Faire— 
avec le monde Afisarafca am in' izao ton- 
tolo izao, mahafoy an' izao tontolo izao. 

DIVORCÉ, ÉE, p. Nisao-bady, voasao- 



tra, nisaorana, nisaraka. Homme—. Le- 
hiiahy nisao-bady. Femme divorcée. Ve- 
hivavy voasaotra, nisaorana. 

DIVORCER, un. Misao-bady, misaraka. 
Ils ont divorcé. Nisaraka izy mivady. 

DIVULGATION, sf. Fanambarana, 
fampielezana, fiolezana. 

DIVULGUER, va. Manambara, mam- 
piely. — un secret. Manambara ny tsi- 
arabaratelo. — une nouvelle. Mampiely 
zava-baovao. 

DIX, adj. num. f Polo. Ils sont—. Folo 
lahy izy ireo. —par—. Tsifolofolo. — 
fois. Impolo. Je vous l'ai répété plus 
de— fois. Efa naverimberiko impolo 
kely taminao izany. —jours. Ilafoloa- 
na. Partagez ce gâteau en — . Foloy io 
mofo mamy io. Il est partagé en—. Voa- 
folo, nofoloina t mifolo izy. 2*— , Faha- 
folo. Page — . Takelaka fahafolo. 

— , sm. Folo. Il est parti le — Septembre. 
Niala tamy ny folo Sôptembra izy. 

DIX-HUIT, adj. num. 1° Valo amby 
ny folo. 2°— , Fahavalo amby ny folo. 
Page—. Takelaka faliavalo amby ny 
folo. 

DIX-HUITIÈME, adj. num. Fahavalo 
amby ny folo. 

— , sm. Ny ampahavalo amby ny folony. 

DIX-HUITIÉMEMENT, adv. Faha- 
valo amby ny folo. 

DIXIÈME, adj. num. Fahafolo. Cha- 
pitre—. Toko fahafolo. \\ loc. Faire 
une chose pour la — fois. Manimpolo. 
Pour la — fois. Fanimpolony. 

— , sm. Ny ampahafolony. Les trois dixiè- 
mes. Ny telo ampahafolony. 

DIXIÉMEMENT, ado. Fahafolo. 

DIX-NEUF, adj. num. 1° Sivy amby 
ny folo. 2* — , Fahasivy amby ny folo. 

DIX-NEUVIÈME, adj. Fahasivy am- 
by ny folo. 

— , sm. Ny ampahasivy amby ny folony. 

DIX-NEUVIÊMEMENT, adv. Faha- 
sivy amby ny folo. 

DIX-SEPT, adj. num. 1° Fitoamby ny 
folo. 2* — , Fahaflto amby ny folo. 

DIX-SEPTIÈME, adj. Fahaflto amby 
ny folo. 

— , sm. Ny ampahafito amby ny folony. 

DIX-SEPTIÉMEMENT, adv. Faba'fi» 
to amby ny folo. 

DIZAINE, sf. f Folo, tokony ho folo. 
Il a gagné une — de piastres. Nahazo 
ariary folo izy, tokony ho ariary folo 



Digitized by 



Google 



DOG 



— 255 — 



DOL 



no azony. 2*— , Folo, ampolony. Alignez 
bien la colonne des dizaines. Alaharo 
tsara ny laharan'ny folo, etc. 

DOCILE, adj. Mora manaiky, mora en- 
tina. Elève — . Mpianatra mora manai~ 
ky. elc. 

DOCILEMENT, adv. Amim-panekena. 

DOCILITÉ, *f. Fanekena. Il a une gran- 
de — . Manaiky tsara izy. 

DOCK, *w. Maarazny raakadiry fametraha- 
na nv cntam-barotra avy amy ny sambo. 

DOCTE, adj. Mahay, lalina. De doctes 
Ipçons fampianarana lalina. 

DOCTEMENT, adv. Amim-pahaizana. 

DOCTEUR, *m. 1* Dokotera, mpnhay, 
m pa mpianatra. Les docteurs de l'Égli- 
se. Tren dokoleran* ny Eglizy. — mé- 
decin. Dokotera. Les docteurs de la loi. 
Nv mpamnianatra ny lalâna. 2 # — , Ny 
nahazo ny fitomboka ambony indrindra 
amy ny oniversitv. 3* fîq. Prendre un 
ton de—. Mihasrohasro fiteny. 

DOCTORAL, ALE, adj. 1° Any ny na- 
hazo fitomboka ambonv indrindra amy 
ny oniversity. 2* fig. Prendre un ton 
— . Mihagohago fiteny. 

DOCTORAT, sm. Ambaratonça ambo- 
nv indrindra amy ny oniversity. 

DOCTRINAL, ALE, adj. Momba ny 
fampianarana anankiray, 

DOCTRINE, sf. \* Fahaizana. Cet hom- 
me a beauconp de—. Be fahaizana io 
îehiiahy io. 2* — , Fampianarana. La — 
de l'Évangile. Ny fampianaran' ny 
Evanje'y. 

DOCUMENT, sm. Taralasy misy tan- 
\ara. — filazana, — fanamarinana. 

DODU, UE, adj. Dongadonga, botra- 
botra, dobodobony. Enfant — . Zaza kely 
dongadonga, botrahotra. Pigeon—. 
Voromailala dobodobony. 

DOGMATIQUE, adj. {• Momba ny 
finoana, momba ny fampianarana ny 
fmoana. 2° fig. Mitompo teny fantatra, 
mihagohago. C'est un esprit—. Mitom- 
po teny fantatra amy ny heviny izy. 
Il parle d'un Ion—. Mihagohago fite- 
ny izy. 

DOGMATIQUEMENT, adv. 1* Araka 
ny fana* amy ny fampianarana momba 
ny finoana. 2° fig. Amim-pihagohagoana. 

DOGMATISER, va. {• Mampianatra 
hevi-diso. 2°— , Mitompo teny fantatra. 

DOGMATISEUR, sm. 1° Mpampia- 
natra hevi-diso. 2*—, Mpitompo teny 
fantatra. 



DOGME, sm. Teny finoana, fin^na. 
Les dogmes de la foi sont immuables. 
Tsy azoovanany teny finoana. Le— de 
l'immortalité de l'âme se trouve chez tous 
les peuples. Inoan' ny flrenena rehetra 
fa tsy mety maly ny fanahintsika. 

DOGUE, sm. Boiidaogy. 

DOIGT, sm. l a Rantsana, anky, fanon- 
dro, tondro. Les doigts de la main. Ny 
ran/san-tanana. Le gros—. Nyan/tifee. 
Le pelit— . Ny anky kely. Le — du mi- 
lieu. Ny fanondro lava, ny tondro 
adala. Lrs doigts du pied. Ny ran- 
/san-tongotra. Le gros — du pied. Ny 
anftiften-tongotra. Le petit— du pied. 
Ny anky keïin-tongotra. Les doigts 
d'un gant. Ny rantsan%\. 2* fig. Voan- 
tondro. Cette planche a un — d'épais- 
seur. Voantondro iray ny hatevin'io 
hazo fisaka io. Donnez-moi un — devin. 
Omeo divay voantondro iray a ho. || loc. 
On y voit le — de Dieu. Hitn ao ny la- 
nan* Andriamanitra, lahatr' Andriama- 
nitra izany. Montrer quelqu'un au — . 
Mihomehy olona eo ampahibemaso. Tou- 
cher quelque chose du bout du — . Ma- 
nendry zavatra. Faire toucher quelque 
chose du—. Mampiharihary zavatra. 
Savoir une chose sur le bout du—. Ma- 
hay zavatra anankiray tsara dia tsara. 
Donner sur les doigts à quelqu'un. Ma- 
may, mananatra olona. Il a eu sur tes 
doigts. Nofaizina, nanarina izy. S'en 
mordre les doigts. Manënina, manaiki- 
molotra, mandray ny kihony. Mettre le 
—dessus. Maminany, mahita. 

A deux doigts, loc. adv. 1° lia hoho, 
variraivonty. La pierre a passé à deux 
doigts de sa tôte. lia hoho, etc.. sisa 
no tsy nahavoazan' ny vato ny lohany. 
Il était à deux doigts du précipice. lia 
hoho, etc., sisa Isy nianjerany tanyan- 
tevana. 2 # fig. lia hoho, variraivenly. 
II était à deux doigts de sa perte. lia 
hoho, etc., sisa tsy nahafatesany. 

DOIGTÉ ou DOIGTER, sm. Fitondry 
zava-maneno. 

DOIGTER, vn. Mitendry zava-maneno. 

DOIGTIER, sm. Fonon-tondro. 

DOLÊANCE, sf. Taraina, fltarainana, 
konetaka. Faire ses doléances. Milarai- 
na. Il fait de grandes doléances. Be 
taraina, konelaka.izy. 

DOLENT, ENTE, adj. et 8. Malahe- 
lo, mikonotaka. Il a u* air—. Malahe* 
lo endrika, raanjoretra izy. Faire le—. 
Mikonetaka. 



Digitized by 



Google 



DOM 



— 256 — 



DOxM 



DOLLAR, sm. Farantsa amerikana, fa- 
rantsa. 

DOMAINE, sm. \* Saha. Il a vendu 
son—. Nivarotra ny sahany izy. 2°— , 
Ny any.... Le— public. Izay any ny 
fanjakana. Les ports appartiennent au 

— public. Any ny fanjakana ny sera- 
nana. H loc Tomber dans le —public. 
Tonga azon' ny olona rehetra atao. 2* 
fiq, Ny amy, ny momba. Étendre 
le— .d'une science. Manitatrany amy, 
etc., ny fahaizana anankiray. 

DOMANIAL, ALE, adj. Any ny fan- 
jakana. Biens domaniaux. Fananana 
izay any ny fanjakana. 

DÔME, sm. Tafon-trano boribory mi- 
sondrotra ao an-tampon* ny trano le- 
hibe. 

DOMESTICITÉ, s A 1° Toetrynympa- 
nompo. 2*— , Fiompiana. La plupart des 
animaux dégénèrent dans l'état de—. 
Miharatsy ny ankabiazan' ny biby raha 
ompiana. 

DOMESTIQUE, adj. !• Ao an-trano. 
aray ny flanakaviana. Les travaux do- 
mestiques. Ny raharaha ao an-frano. 
Les affaires domestiques. Ny rahara- 
han'ny fianakaviana. 2°— , Manompo, 
fiompy, ompiana. Animal — . Biby ma- 
nompo, etc. 

—, 8. Mpanompo. maromita. Le — est al- 
lé au marché. Lasa any an-tsena ny 
mpanompo, maromita. 

DOMICILE , 8m. Fonenana, trano. 
Changer de — . Miflndra fonenana, 
trano. 

A domicile, loc. adv. Ao an-trano. La 
lettre lui a été portée à — . Nentiny ta- 
miny tao an trano ny taratasy. 

DOMICILIAIRE, adj. Visite—. Fi- 
savana ny tranon' olona. 

DOMICILIÉ, ÉE, adj. Monina. Il est 

— à Tamatave. Monina any Toamasi- 
na izy. 

DOMICILIER (SE), vpr. Maka fone- 
nana. Se — on France. Maka fonenana 
any Frantsa. 

DOMINANT, ANTE, adj. Lehibe in- 
drindra, arahin' ny be sy ny maro, fo- 
totra. Sa vertu dominante est la patience. 
Ny hatsaram-panahiny lehibe indrin- 
dra dia ny fandeferana. La religion do- 
minante. Ny fivavahana arahin' ny be 
sy ny maro. Voici l'idée dominante de 
cet ouvrage. Inty ny /oto-kevitr' izany 
boky izany. 



DOMINATEUR, TRICE, s. et adj. 

Manjaka. manapaka, mandidy. mizaka, 
milohaloha. Cette nation est la domina- 
trice des mers. Manjaka. manapaka, 
mandidy ambonin'ny ranomasina iza- 
ny fanjakana izany. C'est un esprit — . 
Ta-nanapaaa, l&-handidy t te-hizaka- 
zaka, milohaloha izy. 

DOMINATION, 8f. Fanjakana, fanapa- 
hana, fandidiana, flzakana, fllohalohana, 
flfehezana. Il étendit sa— jusqu'à la mer. 
Nanitatra ny fanjakany hatramy ny ra- 
nomasina izy. Il a l'esprit de — . Te-/ia- 
napaka, te-handidy t te-hizakazaka, 
milohaloha izy. Il vit sous la — anglai- 
se. Fehezin' ny fanjakana englisy izy. 
L'àme doit exercer sa — sur le corps. Ny 
fanahy tsy maintsy hanjaka amy ny va- 
tana, handidy, hifehy ny vatana. 

DOMINER, vn. 1* Manjaka, manapaka, 
mandidy, mizaka, milohaloha, mifehy. 
Alexandre domina sur l'Asie. Aleksan- 
dra nanjaka, nanapaka, nandidy any 
Azia. Il cherche à — partout. Mitady 
hanapaka, handidy, hizakazaka, hi- 
lohaloha hatraiza hatraiza izy. La rai» 
son doit — sur les passions. Tsy maintsy 
hodidiana, hofehezin' ny saina ny fl- 
lan-dratsin' ny nofo. 2" fig. Miharihary 
indrindra, re indrindra, arahin' ny besy 
ny maro, mihoatra, manerinerina. Le 
bleu domine dans cette étoffe. Ny man- 
ga no miharihary indrindra amin'io 
lamba io. Le set domine dans cette sau- 
ce. Ny sira no re indrindra amin'izany 
lasaosy izany. Sa tête domine au-dessus 
de la foula. Ny lohany mihoatra ny any 
ny olon-d rehetra. Le palais domine sur 
toute la plaine. Ny lapa no manerineri- 
na amy n y tan y lemaka rehetra. 

— , va. 1* Mandidy, mifehy, mampanara- 
ka ambokony. Sa femme le domine. Ny 
vavy no mandidy, etc., azy. 2*/îg. Ma- 
nerinerina. La ville domine la plaine. 
Ny tanàna manerinerina ao amy ny 
tany lemaka. 

Se dominer, vpr. Mahafehy tena. 

DOMINICAIN, AINE, 8. Dominikana. 

DOMINICAL, ALE, adj. f Any ny 
Tompontsika. Oraison—. Fivavahan'ny 
Tompontsika. 2 # — , Momba ny alaha- 
dy. Lettre dominicale. Litera milaza 
ny alahady. 

DOMINO, «m. Dômy. Jouer au — . Ma- 
nao dômy. 

DOMMAGE, «m. Fatiantoka, fanim- 
bana, fahasimbana. Il a éprouvé un 



Digitized by 



Google 



DON 



— 257 — 



DON 



grand—. Mat y antoka be izy. Los 
bœufs ont causé un grand — à mes 
rizières. Ny omby nanhnba loatra ny 
variko. H loc. Dommages et intérêts. Fa- 
Honerana fatiantoka. C'est—. Mampala- 
helo izany. Ce jeune homme se perd, 
c est— . Miharatsy io tovolahy io, ka 
mampalahelo izany. 
DOMMAGEABLE, adj. Mahafaty an- 

toka, manimba. 
DOMPTABLE, adj. Azo folahina. 
DOMPTER, va. 1° Mandresy, mampa- 
naiky. — une nation. Mandresy, etc., 
firenena anankiray. 2*—, Mamolaka. — 
un cheval. Mamolaka soavaly. 3° firj. 
Mandresy, mamolaka. — ses passions. 
Mandresy, etc., ny fllan-dratsiny. 
Se dompter, vpr. Mahafehy tena. 
DOMPTEUR, sm. Mpamolaka. 
DON, sm. 1* Fanomezana. Donner en 
pur—. Manome maimaim-poana. Refu- 
ser un — . Manda fanomezana. 2* fig. 
Fanorrezana, soa, fahosoavana. Les dons 
du Ciel. Ny fanomezan' Andriamani- 
nitra, ny soa, ny fahasoavana avy 
amin* Andriamanitra. || loc. Les dons de 
la terre. Ny vokatry ny tany. Les dons 
de la fortune. Ny harena. 3*—, Fanai- 
zana. Il a le — de l'éloquence. Mahay 
mandaha-teny izy. 
DONATAIRE, s. Ny nomena. 
DONATEUR, TRIGE, s. Mpanome. 
DONATION, sf. Fanomezana soratana 

amy ny fanjakana. 
DONC, conj. t* Amin' izany, dry. Il 
respire encore, —il vit. Mbola miaina 
izy, koa amin'izany velona hiany. Ainsi 
— vous refusez. Koa amin* izany lavi- 
nao izany. -partons! Andeha àry isi- 
ka! 2*— , Re. Qu'ai-je — fait pour f|ue 
vous me frappiez ? Inona re no nataoko 
ikapohanao ahy? Répondez—. Valio re. 
DONDON, sf. Vehivavy botrefona. 
DONJON, sm. Tilikambo. 
DONNANT, ANTE, adj. Mahafoy za- 
vatra. Il n'est pas—. Tsy mahafoifoy 
zavatra izy. 
DONNÉE, sf. Ahafantarana. «Tai des 
données certaines. Misy ahafantarako 
marina izany. 
DONNER, va. \ m Manome, manolotra, 
mitondra. — un livre. Manome boky. 
Je lui ai donné la permission de sortir. 
Nomeho lâlana mba hivoaka izy. Je lui 
ai donné un congé de trots mois. No- 
meko fijanonana telo volana izy. Je lui 



ai donné une caution do millo piastres. 
Nomeko antoka ariary arivo izy. Je 
vous donne une piastre de votre livre. 
Omeko ariary ny bokinao. —des re- 
mèdes. Manome. fanafody. —le baptê- 
me. Manome batemy. Donnez-lui la 
main. Tolory tânana i2y. —un conseil. 
Manome hevitra. Donnez-leur des chai- 
ses. Tolory, itondray seza izy ireo. 
2°— , Mamely, manisy. —un soufflet. 
Mamely, etc., tahamaina. 3°— , Marne- 
traka, mifldy, manendry. Jo vous donne 
ma parole que je le ferai. Mametra- 
teny aminao aho fa hataoko izany. — 
un chef à des soldats. Mifidy. manen- 
dry fi loba ho any ny miaramila. 4*—, 
Mandany, mahafoy. Il donne doux heu- 
res par jour à ce travail. Mandany ora 
roa isan'andro amin' izany asa izany 
izy. —sa vie pour ses enfants. Maha- 
foy ny ainyho any ny zanany. 5 # — , 
Manao, manao ho. — des lois. Manao 
lalâna. Quel âge lui donnez-vous? Atao* 
nao ho ftry taona izy? Je lui donne 
trente ans. Ataoko ho telopolo taona 
izy. G° — , Mahavokatra, mamoa, mampa- 
hazo, misy. Cette rizière a donné beau- 
coup cette année. Nahavokatra be io 
tanimbary io tamin' ito. Cet arbre don- 
ne beaucoup de fruits. Mamoa loatra io 
hazo io. 8on commerce lui donne de 
quoi vivre. Ny varotra ataony no a/ia- 
zoany flvelomana. Celte fontaine don- 
ne beaucoup d'eau. Io fantsakana io 
misy rano Ibetsaka. 7*—, Man..., mi..., 
manka..., maha..., mampa..., mampi... 
— la chasse à l'ennemi. A/anenjika ny 
fahavalo. —raison à quelqu'un. A/anai- 
ky ny an'olona ho marina. — un assaut 
à une ville. A/anani-bohitra. —dos lou- 
anges. Af idera. —la bénédiction. M ttso- 
drano. — une punition à quelqu'un. 
Mankalay olona. —du courage à quel- 
qu'un. Mankahery olona. —de la joie. 
Mahat&ly. —la mort. A/a/iafaty. —la 
lièvre. Mampanavy. —à penser. Mam* 
pieritreritra. —des marques, — des 
preuves, — des témoignages. Mampi" 
seho. 11 a donné des preuves de son 
courage. Nampiseho herim-po izy. — 
des témoignages d'amitié. Mampiseho 
fitiavana. || loc. —sa main. Manamba- 
dy. — une poignée do main. Mifandray 
tânana. —un coup d'épaule. Manampy. 
—le jour. Miteraka. Il ne donne plus 
aucun signe de vie. Tsy misy ahafan- 
tarana intsony fa velona izy. 



17 



Digitized by 



Google 



DOR 



258 — 



DOS 



—, vn. !• Mamely, miady, midôna, voa, 
milatsaka. Le soleil donne dans les yeux. 
Mamely ny maso ny masoandro. La 
cavalerie n'a pas donné. Tsy namely, 
tsy niady ny mpitaingin-tsoavaly. Le 
navire a donné . contre le roehar. Ni- 
dôna tamv ny vatolampy ny sambo. Il 
a donné dans le piAare. Voan'ny fan- 
drika izy ; fig. voafltaka izy. Les sol- 
dats donnèrent dans une embuscade. 
Tafalatsaka tao amy ny otrika ny mia- 
ramila. || toc. Ne savoir où— de la tête. 
Tsymahita izay hatao, sanganehana. ve- 
rv hevitra. 2 # — , Manatrika. Ma maison 
donne sur la place. Manatrika ny kian- 
ja nv tranoko. 3* — , Vokatra, mamoa. 
Laviffne a donné. Vokatra, namoa ny 
voaloboka. 4*—. Manao. manarnm-po. 
—dans le luxe. Manao haingo be loatra. 
—dans le jeu. Manaram-po> amy ny 
tsilalao. 

Se donner, vpr. 1* Manolo-tena. mano- 
kan-tena. Re — à Dieu. Manolo-tena, 
*tc.. amin'Andriamanitra. 2 # — . Miliam- 
bo. Il se donne l'honneur de la victoire. 
Mihambo ho mpandresy izy. lise don- 
ne pour habile. Mihambo ho mpahay 
izy. Se— des airs. Mihambohambo 
foana, manandriandrian-tcna foana. Il 
foc. Se— de la peine. Misahirana.mlhe- 
ninkenina. S'en— à cœur joie, s'en—. Ma- 
naram-po. Se — du bon temps. Miialao, 
manaram-po. Se— de garde. Mitandrina. 

DONNEUR, EtTSE, a. Mpanomeme, 
mpanolotolotra. 

DONT, pron. rel. inv. Izay, participe, 
forme relative. L'affaire— je vous ai en- 
tretenu. Ny raharaha rzat/noresabiko ta- 
minao. Voici celui— on sVst amusé tou- 
te la journée. Indro ilay nihomehezana 
nandritra ny andro. La famille— il est 
sorti. Ny flanakaviana nihaviany. 

DORÉ, ÉE, p. et adj. 1° Nasiana an- 
koso-bolamena, misy ankoso-bolamena. 
2* fig. Mamirapiratra, mavomona. Fruits 
dorés. Voankazo maromena. 

DORÉNAVANT, adv. Amy ny ho avy, 
amy ny slsa. Comme Désormais. 

DORER, va. 1° Manisy ankoso-bolame- 
na. —des plafonds. Manisy ankoso- 
bolamena ny valin-drihana. 2* fig, 
Mampannrapiratra, manamena. Le so* 
lell dorait la montagne. Ny masoandro 
nampamirapiratra ny tendrombohitra. 
Le soleil dore les moissons. Ny hainan- 
dro manamena ny vary. || /oc— la pilu- 
le. Manambitamby. 



Se dorer ,t)pr. Mamirapiratra, mihamena. 

DOREUR, EUSE, a. Mpanao ankoso- 
bolamena. 

DORLOTER, va. Mampihanta. —un en- 
fant. Mampihajita zaza. 

Se dorloter, vpr. Mihantahanta, mian- 
gentsangentsana, raikonetaka. 

DORMANT, ANTE, adj. Monina, roi- 
handrona. Eau dormante. Rano moni- 
na, mihandrona. 

DORMEUR, EUSE, s. Mpatory. 

J>ORMIR, rn. f Matory.— nuit et jour. 
Matory andro aman' alina. —profondé- 
ment. Matory maty. Passer la nuit sans 
— . Tsy mahita tory mandritra ny alina. 
2* fig. Matory. C'est un conte à— de- 
bout. Tantara mampatory, mahadikidt- 
ky izany. Il devrait faire des démarches, 
mais il dort. Tokony hiezaka izy, kanjo 
matoritory foana. 3*—, Mandry, tsy mi- 
hetsika. Il fait bon pêcher là où l'eau dort. 
Tsara ny manjono amy ny rano man- 
dry, etc. 4°— , Tsy miasa, mijanona. 
Laisser— ses fonds. Tsy \mampiasa ny 
volany. Laisser— une affaire. Mamela ra- 
haraha htfanona. 

DORMFTIF, IVE, adj. Mampatory. 

—, 8m. Zavatra mampatory. 

DORSAL, ALE, adj. Amy ny lamo~ 
sina. L'épine dorsale. Ny hazon-damo- 
aina, taolan-damoat'na. 

DORTOIR, «m. Efl-trano fandrian'ny 
ropianatra. 

DORURE, a/. !• Fanaovana ankoso-bo- 
lamena. Il entend bien la—. Mahay ma' 
nao ankoso- bolamena iiy. 2°— , Anko- 
8o-bolamena. Voilà de belles dorures. 
Tsara io anhosobolamena \o. 

DOS, «m. 1* Lamosina, vobo, ny an- 
damoslna, vody. Le — d'un homme. Ny 
famostn' olona. Tourner le — à quel- 
qu'un. Miamboho olona; fig. mivadt- 
ka amin* olona. Tourner le — sur le 
champ de bataille. Miamboho lehilahy. 
Être — contre — . Mifanamboho, mi' 
fampiamboho. Le — d'un fauteuil. Ny 
tohon* ny sezabe. Le — - de la main. Ny 
ro/ion-tânana. Le — d'un habit. Ny 
andamo8tn' akanjo. Le — d'un livre. 
Ny vody boky. En-wi'àne. Miro/ion-tso- 
tro, wivohom-pâfana. Il loc. Porter sur le 
— . Mîbaby. Etre couché sur le---. Mitsila- 
ny. Tourner le—. Miala. 2»/îg,lAvoir tou« 
jours quelqu'un sur le—. Sahiranin'olona 
lalandava. A voir bon— . Miaritra, tsy mi» 
hontsina. Il s'est mis tout le monde à 



Digitized by 



Google 



DOU 



— 259 — 



DOU 



— . Ankahalain' ny olona rehetra izy. Il 
met tout sur mon—. Izaho irery hiany no 
tsinfny amy'ny zavatra rehetra. Gela est 
sur son—. Tsinina amin' izany izy. Scier 
le — à quelqu'un. Mahadikidiky olona. 

DOSE, êf. Lanjam-panafody. La — -de 
quinine est trop forte. Be lanja loatra 
ny kininina. 

DOSER, va. M.indanja. Il a bien dosé 
la médecine. Nataony tsara lanja ny 
fanafody. 

DOSSIER, «m. 1* Fiankinana. Le — 
d'un banc. Ny fiankinana amy ny da- 
bilio. 2* — , Taratasy momba ny rahara- 
ha anankiray. Le — d'une procédure. 
Ny taratasy momba ny ady anankiray. 

DOT, sf. Haren-jazavavy. 

DOTAL, ALE, adj. Momba ny baren- 
jazavavy. Biens dotaux. Haren-jaza- 
vavy. 

DOTATION, sf. Harena atokana hive- 
loman* ny kolejy, trano fitsaboana, etc. 

DOTER, va. !• Manolotra haren-jazava- 
vr. Il a doté sa fille de mille piastres. 
Notolorany ariary arivo bo haren-ja- 
zavavy ny zanany vavy. 2*—, Maooka- 
na harena hiveloman' ny kolejy, ny tra- 
no fltsaboaoa, etc. 3* fig. Manome soa. 
La nature l'a bien doté. Nomen' An- 
driamanitra soa izy. 

D'OÙ, Voy. Ou. 

DOUANE, sf. t* Fadin-tseranana. Les 
douanes rapportent peu. Kely ny azo 
amy ny fadin-tseranana. 2*—, Ladoa- 
ny. Il est directeur de la—. Lebiben' ny 
ladoany izy. 3* — , Trano ladoany. Les 
marchandises sont encore à la—. Mbola 
ao amy ny frano ladoany ny varotra. 

DOUANIER, 8m. Ny ladoany. 

DOUBLAGE, a m. Famonosana varahi- 
na ny fanambanin-tsambo. 

DOUBLE, adj. 1* Indroa, avo sasaka. 
Donnez-lui une— portion. Omeo anjaran- 
droa izy. —charge. Fahana avo sasaka. 
$•— , Boa, roa sosona, roa loha, mandro- 
roa, kambana. Cette maison a une— en- 
trée. Misy fidirana roa io trano io. 
Mot à — sens. Teny roa bevitra. Porte 
— . Varavarana roa ao*ona. Il répondit 
à cette— accusation. Novaliany izany 
flampangana roa loha izany. Les objets 
lui paraissent doubles. Mandroroa ny 
zavatra rehetra jereny. Banane — . Akon- 
dro kambana. 3* fig. Manafln-kevitra, 
mibatsaravelatsihy. C'est nn esprit—. 
Mpanafin-kevitra, etc., iiy. 



—, «m. 1* Indroa, indroa heny, avo sasaka 
Huit est le— de quatre. Valo no indroa 
efatra. C*tte rizière n'a rapporté que 
le— de la semence. Izany tanimbary 
izany tsy nahavokatra afa-tsy indroa 
heny t avo sasaka. 8a fortune s'est 
augmentée du—. Tonga avo sasaka ny 
hareny. 2*— , Zavatra mitovy, — roa 
sosona. J'ai conservé le — de ma let- 
tre. Nitahiry taratasy mitovy amy ny 
nampitondraiko aho. Il a des doubles 
dans sa bibliothèque. Manam-6oay mi- 
tovy izy ao amy nyfitoeram-bokiny. Met- 
tre une chose en—. Mamoritra zavatra 
ho roa sosona. Mettre une chose en plu- 
sieurs doubles. Mamoritra zavatra ho 
maro sosonû. 

— , adv. Voir—. Mandroroa. 

An double, loc. adv. Indroa heny, avo 
sasaka. Il le payera au—. Handoa in- 
droa heny, etc., izy, fig. hovaliana in- 
droa heny, etc., izy. 

DOUBLEMENT, adv. Avo sasaka. Il 
est— coupable. Avo sasaka ny heloka 
nataony. 

DOUBLER, va. 1° Mam pi tombo indroa, 
—avo sasaka, manao roa sosona, mani- 
sy sosona, manisy dabolera, mano- 
sona. Doublez ce nombre. Ampitom- 
boy indroa izany isa izany. Dou- 
blez la dose de quinine. Ampitomboy 
indroa nylanjan'io kininina io. lia dou- 
blé sa fortune. Nampilomboina avo 
sasaka ny hareny. Doublez le fil. Atnto- 
vy roa sosona ny taretra. Doublez les 
voiles. Ataovy roa sosona, asivy so- 
8ona, 80sôny ny lain-tsambo. Doublez 
mon manteau. Asivy sosona, —dabole* 
rany, sosôny ny kapaotiko. H loc. —le 
pas. Mandeha haingana kokoa. —une 
classe. Avela hianatra indray amy ny 
kilasy anankiray. 2* —, Mihoatra. Le 
navire doubla le cap. Nihoatra ny 
tsiraka ny sambo. 3 - — , Mamono. —do 
cuivre un navire. Mamono varahina 
ny fanambanin-tsambo. 

— ,tm. Mitombo indroa heny, —avo sasaka. 
La population a doublé. Nitombo in- 
droa heny, etc., ny isan* ny mponina. 

DOUBLURE, 8f. Dabolera. La— d'un 
chapeau. Ny dabo/eran-tsatroka. 

DOUCEÂTRE, adj. Matsaboaka, ma- 
tsatso. Sauce—. Ro matsaboaka. Eau—. 
Rano matsalso. 

DOUCEMENT, adv. t* Moramora, tsi- 
moramora, malemilemy, miàMana, man- 
dry fe-izay. Il est mort—, Maty mora- 



Digitized by 



Google 



DOU 



— 260 — 



DOU 



mora, t&imoramora izy. Déposez — la 
boutoille. Apetraho moramora, tsimo- 
ramora ny tavoahangy. Frappez — à la 
porto. Dony malemilemy ny varavara- 
na. Parler—. Miteny malemilemy. Mar- 
cher— . Mandeha moramora, tsimora- 
mora, malemilemy, miadana, mitsai- 
ka. Passer— la vie. Miadana. Sommeil- 
fer— . Mandry fc-izay. l'fig. Moramo- 
ra. malemilemy, amin-kalemcm-panahy. 
Il traite, il reprend— les gens. Mitondra, 
mananatra moramora, etc., ny olona 
j ZV- 3o_ ? Xsy tsara loatra, mananonano- 
na. Comment va le malade ? Tout—. Ma- 
nao ahoana nymarary? Tsy tsara loa- 
tra, mananonanona hiany. 
~,int. Moramora. — ! vous parlez trop 
haut. Moramora ! fa miteny mafy loatra 
hianao. 
DOUCEREUX, EUSE, adj. et 8. f 
Matsahoaka. Vin—. Divay matsaboaka. 
2'—, Malefaka am-bava, tsara vava, mi- 
toetr' olona malemy paika. Homme—. 
Olona malefaka am-bava, etc. Il a la 
mine doucereuse. Mitoetr olona male- 
my paika izy. 
DOUCET, ETTE, adj. et s. Malefaka 
am-bava, tsara vava, mitoetr' olona ma- 
lemy paika. 
DOUCEUR, sf. 1° Hamamy, hamamia- 
na. La— du miel. Ny hamamin' ny tan- 
tely. 2°— , HalambolamJ)o, hamora, ha- 
lemy, hatsara, flsononôka, fiadanana, fan- 
driana le-izay. Z°fîg- Hamora. halemy, 
hafinaritra. 4*— , Halemem-panahy. Il est 
d'une— admirable. Mahagaga ny haie- 
mem-panahiny. Yoy. Doux- 
— T pi Zava-mamy. Cet enfant aime les 

doucours. Tia zava-mamy io zaza io. 
En douceur, loc. adv. Moramora, tsi- 
moramora, malemilemy, amin-kalemem* 
panahy. 
DOUCHE, sf. Hano afantsitsftra, rano 

abosasaka. 
DOUCHER, va. Manafantsitsftra rano. 
Douchez ce malade deux fois par jour. 
Fantsitsiro rano indroa isan'andro io 
roarary io. 
Se doucher, rpr. Mandro amy ny rano 
tnifanlsitsllra, mandro amy ny rano mi- 
bosaeaka. 
DOUÉ, ÉE, p. et adj- Nomena soa, ma- 
nana, be. Il est heureusement—. Nomen' 
Andriamanitra soa izy. Il est — d'une 
grande intelligence. Jfanan-tsaina, 6e 
saina izy. 



DOUER, va. Manome. Dieu l'a doué d'une 
grande sagesse. Nomen* Andriamanitra 
fahendrena lohibe izy. 
DOUILLE, sf. Varombo. La— -d'une 

baïonnette. Ny "taromoom-benitra. 
DOUILLET, ETTE, adj. 1* Malemi- 
lemy. Lit—. Fandriana malemilemy. 
2«— ,8arolsarotiny, be konetaka. Femme 
douillette. Vehivavysarofsarofmi/, etc. 
—, s. Olona sarotsarotiny. 
DOUILLETTE, sf. Akanjobe misy vo- 

havoha. 
DOUILLETTEMENT, adv. Malemi- 
lemy. 
DOULEUR, sf. {• FangiriQriana, fa- 
na.ntainana, fijaliana, fangotsokotsoha- . 
na, ûtsakotsako, fanotikotika» faharary. 
La blessure lui cause de fortes douleurs. 
Ny ratra mampangirifiry, mampijaly 
azy mafy. L'abcès me cause de fortes 
douleurs de té:e. Rcko manaintaina, 
maharary mafy ny andohako azon f ny 
vay. Le rhumatisme cause des douleurs 
aiguës dans les articulations. Ny roha- 
na mampangotsokotsoka, mitsakotsa* 
ko ny famavàny. J'ai de fortes douleurs 
de ventre. Manotikotika mafy ny ki- 
boko. J'ai des douleurs d'estomac. Ma- 
rary ny ambavafôko. || loc. Causer une 
—vive et passagère, comme une piqûre. 
Mampangorintsina. Ressentir les dou- 
leurs de l'enfantement. Mihetsi-jaza. 
2 a — , Alahelo, fahoriana. La mort de 
son fils lui cause une affreuse— . Ny 
nahafatesan* ny zanany mampalahelo, 
mampahory azy mafy. 
DOULOUREUSEMENT, adv. Amin* 
alahelo. Se plaindre— . Mitaraina amin' 
alahelo. 
DOULOUREUX, BUSE, a#- !• Mam- 
pangirifiry, mampanaintaina, mampija- 
ly, mampangotsokotsoka, mitsakotsako, 
manotikotika, maharary. Plaio doulou- 
reuse. Fery mampangirifiry, mampi* 
jaly. 2*—, Mampalahelo, mampahory. 
Cette perte m'a été douloureuse. Izany 
nahafatesany izany nampaia/ie/o, etc., 
ahy. || loc. Pousser des cris— . Midra- 
dradradra. 
DOUTE, sm. !• Fisalasalana, fiahana- 
hanana, firoanahana, fihambahambana. 
Cela est hors de— .Tsymisy isalasalana 
ny amin' izany. Il lui reste encore quel- 
que—. Mbola*misa/asala,etc, izy. Sans 
aucun—. Tsy misy isalasalana. 2*—, 
Zavatra isalasalana. Éclaircissoz-moi ce 



Digitized by 



Google 



DOU 



— 261 — 



DOY 



— . Hazavao ity 2avatra isalasalako 
ity. 
Sans doute, loc. ado. 1° Eny. Viendrez- 
vou8 demain ? Sans—. Moa ho avy hia- 
nao rahampitso? Eny. 2 a — , Toa. Il ar- 
rivera sans — aujourd'hui. Toa ho ton- 
ga izy anio. 

BOUTER, tm. !• Misalasala, miahana- 
hana, miroanahana, niihambahamba. 
Je doute si je partirai demain. Misala- 
sala, etc., raha hiala rahampitso aho. 
Doutez-vous qu'il ne vienne ? Moa mi- 
salasala hianao fandrao tsy ho tonga 
izy ? — des vérités révélées par Jésus- 
Christ est un crime. Heloka lehibe ny 
misalasala, etc., amy ny zavatra nam- 
barany Jeso-Kristy. Il ne doute de rion. 
Tsy misalasala na amin* inona na 
amin' inona, sahisahy izy. 2* — , Miahia- 
hy. Je doute de la fidélité de ce do- 
mestique. Miahiahy io mpanompo io 
aho. 

Se douter, vpr. Mahimahina, miahia- 
hy, mihevilra, manampô. Je me doute 
de quelque chose. A/a/u ma /un -javatra- 
aho izany. Je m'en suis toujours douté. 
Efa nahihlko mandrakariva izany. Pou- 
vais-je m'en—? Iza no nihevitra, na- 
nampô izany akory ? 

DOUTEUX, EUSE, adj. 1* Misy isa- 
lasalana, mampisalasala, misy iahana- 
hanana, mainpiroanahana, misy iham- 
bahambana, mampihambahamba. Il est 
— qu'il vienne. Misy isalasalana 9 ta- 
hanahanana, ihambahambana sao 
tsy tonga izy. La victoire fut dou- 
teuse. Nampisalasala, nampivoana- 
hana, nampihambahambaizay nandre- 
sy. Il a donné une réponse douteuse. 
Mampisalasala , mampiahanahana, 
mampiroanahana, mampihambaham- 
ba ny valin-teny nataony. 2'—, Mampia- 
hiahy. Il est d'une probité douteuse. 
Mampiahiahy ny toe-panahiny. 3-— , 
Maizimaizina. Jour — . Maizimaizina. 

—, sm. Ny misy isalasalana. 

DOUVE, sf. Uazo Ûsaka anaovana ba- 
rlka. 

DOUX, DOUCE, adj. 1° Mamy. Le su- 
cre est — . Mamy ny siramamy. Eau 
douce. Rano mamy 2°— , Maiambo- 
larabo, mora, malemy, malefaka, anto- 
nintoniny, tsara, misononôka, miadana, 
mandry fe-izay. Peau douce. Hoditra 
malambolambo. Montée douce. Fiaka- 
rana mora. Fer — . Vy malemy. Vent 



— . Rivotra malemilemy, tsiotsio-drivo* 
tra. Chaleur douce. Hafanana malefa- 
defaka, antoninloniny. Uno lumière 
douce. Fahazavana antonintoniny. Voix 
douce. Feo malefaka. Odeur douce. Fo- 
fona tsara. Pluie douce. Ranonarana 
misononôka. Voiture douce. Kalesy mi- 
sononôka. Style — . Laha-teny misono- 
nôka. Mener une vie douce. Miadana. 
Jouir d'un — repos. Mandry fe-izay. 
3* fig. Mora, mora arahina, malemy, 
mahafinaritra. Le service est fort — dans 
cette maison. Mora ny fanompoana 
amin' ity trano ity. Une religion douce-. 
Fivavahana mora arahina. C'est un 
supplice trop—. Fampij al iana ma le m y 
loatra izany. De — entretiens. Resaka 
mahafinaritra. Cette image est pour 
moi un —souvenir. Fahatsiarovana ma- 
hafinaritra ho ahy io sary io. ^—.Ma- 
lemy fanahy, malemy paika, morabe, 
mampiseho halemem-panahy, mampi- 
seho fltiavana, milaza fitiavana. Ha un 
caractère—, Malemy fanahy, male- 
my paika,* morabe izy. Cet animal est 
— . Malemy fanahy, morabe io biby 
io. Il a un regard — . Mampiseho ha* 
lemem-panahy ny fijeriny. 

— , sm. Ny mamy. Préférer le — . Mifidy 
ny mamy. 

Doux, adv. Filer—. Manaiky, mandefitra. 

DOUZAINE, sf. f Roa amby ny folo, 
dozeniny. J'ai acheté une — d'assiettes. 
Nividy lovia roa amby ny folo, doze- 
niny iray aho. 2°— , Tokony ho roa amby 
ny folo. Réunissez une — de personnes. 
Manangéna olona tokony ho roa amby 
ny folo. 

DOUZE, adj. num. {• Roa amby ny fo- 
lo. Les — Apôtres. Ny Apostoly roa 
amby ny folo iahy. 2°— , Faharoa am- 
by ny folo. Chapitre—. Toko faharoa 
amby ny folo. 

— , sm. Roa amby ny folo. Il est arrivé 
le — Octobre. Tonga tamy ny roji a?n- 
by ny folo Oktobra izy. 

DOUZIÈME, adj. num. Faharoa am- 
by ny folo. Chapitre — . Toko faharoa 
amby ny folo. 

— , sm. Ny ampaharoa amby ny folony. 

DOUZIÈMEMENT, adv. Faharoa am- 
by ny folo. 

DOYEN, sm. Zoky. Le — des avocats. 

. Ny zokin' ny mpisolo vava. Si vous n'a- 
vez que trente ans, je suis votre — . Ra- 
ha vao tolopolo taona monja hianao, dia 
zokinao aho. 



Digitized by 



Google 



DRA 



— 262 — 



DRO 



DRACHME, sf. Drakma, irairabilanja. 

DRAGAGE, sm. Fandoaran-tany amy 
ny draga. 

DRAGÉE, sf. Darazay, vatomamy. 

DRAGEON, sm. Solofon-java-maniry 
avy aray ny fakany. 

DRAGEONNER, vn. Misy solofo avy 
amy ny fakany. 

DRAGON, sm. {• Dragona. Le— infer- 
nal. Ny dragona, ny demony. 2*— Ka- 
raza-roiaramila mitaingin-tsoava'y any 
Frantsa. 

DRAGONNIER, sm. Hasina (hazo). 

DRAGUE, sf. Draga, milina fandoa- 
ran-tany. 

DRAGUER, ra. Mandoatra tan y amy 
ny draga. 

DRAINAGE, sm. Fanamainana tany 
amy ny lakan-drano. 

DRAINER, va. Manamaina tany amy 
ny lakan-drano. 

DRAMATIQUE, adj. et s. [• Momba ny 
teatra. L'art — . Ny fahaizana mamoro- 
na tealra. Stylo— . Laha-teny momba 
ny teatra. 2*—, Manaitra, mampienta- 
na ny fo, mampangoraka, mahonena. 
Récit—, Tantara manaitra, etc. 

DRAME, sm. f Tealra. 2* fig. Fiko- 
rontanana mitobitohy. 

DRAP, sm, 1* Lopôtra. 2 # — , Lamba. 
— de lit. Lambam-pandriana. —mor- 
tuaire. Lamba mainiy fanao amy ny 
tranovorona. 3° fig. Le voilà dans de 
beaux drapa- Indro fa mby amy ny fa- 
basahiranana lehibe izy. 

DRAPÉ, ÉE, p et ad/. 1* Miketron- 
ketrona, mivalombalona. Cotte statue 
est bien drapée. Mikelronketrona, etc., 
tsara ny lamban' io sariolona io. 2° — , 
Yoatemitra lamba. La salle est bien 
drapée. Voatemilra lamba tsara ny 
efi-trano. 3* fig. Nuharatsina. Il a été 
joliment — . Noharatsina mafy izy. 

DRAPEAU, «m. 1° Saina. Le— amé- 
ricain. Ny saina amerikana. 2* fig. 
Arborer un — blanc pour annoncer 
que Ton veut capituler. Mitsangan- 
kazo fotsy. Il est sous les drapeaux. 
Manao fanompoan' ny miaramila izy. 
Se ranger sous les drapeaux de quoi- 
qu'un. Miandany amin' olona. 

DRAPER, ra. !• Mampiketronkctrona, 
mampivalombalona. 2*— , Manemitra a- 
my ny lamba. 3* fig. Manaratsy. 

8e draper, vpr. Mampiketronketrona ny 
filaflany. 



DRAPERIE, sf. 1* Fanaovana lopôtra, 
lopôtra. Travailler en—. Manao lopôtra. 
Il se fait ici un grand commerce de—. 
Betsaka ny lopôtra lafo aty. 2*— , Fita- 
flana miketronketrona, fitafiana mivalom- 
balona. 3° — , Lamba temitra. De riches 
draperies ornent l'église. Miravaka lam- 
ba saro-bidy ny trano leglizy. 

DRAPIER, sm. M pi varotra lopôtra, 
mpanao lopôtra. 

DRESSER, va. l*Manangana t manori- 
na, mampitsangana, mampitraka, raam- 
pidingina. — un mât. Manangana sa- 
lazana. — une tente. Manangana, ma- 
norina trano lay. — unestatue. Manan- 
gana sariolona. L'Ane dresse ses oreil- 
les. Manang/an-tsotina ny am pondra. 
Cela fait — les cheveux. Mampilsangam- 
bolo izany. —la tète. Mampitraka ny 
loha, mitràha. — la queue. Midingin- 
drambo. 2*—, Manitsy, manamboatra, 
mamelatra, manao, manoratra. — uno 
planche. Manitsy hazo fisaka. —un lit. 
Manamboatra farafara. —un piège. 
Afame/a-pandrika, raamandrika. — un 
piège à un animal, à une personne. 
Mamandrika biby , — olona. — le 
plan d'une maison. Manao sarin-trano 
anankiray. —l'acte de vente d'une mai- 
son. Manoralra fivarotan-trano. 3 # — , 
Maropianatra. —un cheval. Mampia- 
nalra soavaly. — un chien. Mampîa- 
nalra alika. 

Se dresser, vpr. !• Mitsangana, mitra- 
ka, midingina. Le cheval s'est dressé. 
Nitsangana ny soavaly. 2*—, Ampiana- 
rina. 

DROGUÉi «A '* Fanafody, loko,. zavatra 
aharo. 2° fig. Zavatra ratsy. 

DROGUER, ra. I* Mampiboboka fana- 
fody. —un enfant. Mampiboboka fana* 
fody zazakely. 2* — , Manao ankosoka. 
—du vin. Manao divay ankosoka. 

DROGUERIE, sf. 1* Fivarotana fana* 
fody, — loko. 2 a — , Fanafody. 

DROGUISTE^ sm. Mpivarotra fanafo- 
dy, — loko. 

DROIT, OITE, adj. 1* Mahitsy, tora- 
tady. Ce chemin est—, Mahitsy, etc., 
io fàlana io. 2 a — , Mitsangana mahitsy, 
—marina, maorona, mijoro, mijadona, 
mijajirika, sokera. La maison n'est pas 
droite, elle poncho d'un cùtô. Tsy 
mitsangana mahitsy , — marina , 
tsy jnaorona io trano io, fa miton- 
gilana. Il se tient". Mijoro izy. Il 
C6t — commo une statue. Mijado* 



Digitized by 



Google 



DRO 



263 — 



DUL 



na, mijajirika hoatry ny sariolona izy. 
Angle—. Zoro sokera. 3°-— , Havanana. 
On lui a coupé le bras — . Notapahina 
nysandriny havanana. 4 # fîg. Mahitsy, 
mahitsy fo, marina, tsotra. Il a le cœur 
— . Mahitsy fo, teo-po izy. C'est un hom- 
me—. Olona mahitsy fo, olo-marina 
izy. 

Droit, adv. 1° Mahitsy. Viser — . Miken- 
dry mahitsy. Aller — devant soi. Ma- 
nao /itfain-dalana. 2° fig. Mahitsy, an- 
kitsim-po, araka ny mety. Je l'ai fait 
marcher—. Nampanarahiko ny mety 
Izy. 

DROIT, sm. 1 # Fahaioana, fahefana, ny 
an' olona, anjara, ny tsy maintsy... lia 
le — de commander. Mahazo mandidy, 
mahadidy izy. Le roi a — de vie et de 
mort Ny mpanjaka manam-pahe/ana 
hamelona sy hamono. Il a — à cette suc- 
cession. Azy io lova io, manana anjara 
amin' io lova io izy. Il a — à votre recon- 
naissance. Tsy maintsy hankasitraha- 
nao izy. 2 # — . Rariny, marina. Juger se- 
lon le— Mitsara araka ny rariny, etc. 
Donner — à quelqu'un. Manome rariny 
olona. 3* —, Lalâna. Cela est de — di- 
vin. Araka ny lalàn' Andi'iamanitra iza- 
ny. Il étudie le — . Mianatra ny lalàna 
izy. 4 # — f Fadin-tseranana, sara, baba, 
vola tsy maintsy haloa. J'ai acquitté les 
droits de douane. Naloako ny fadin-tse- 
ranana. — de passage sur une barque. 
Saran-dakana. Droits d'octroi. Haba. 
—d'ancrage. Vota tsy maintsy haloan 
ny sambo mba hitody ao an-tseranana. 

A bon droit, toc. adv. Araka ny rariny. 
C'est à bon — qu'il se plaint. Mi ta raina 
ara/ta ny rariny izy. 

De droit, de plein droit, loc.adv. 
Araka ny rariny. Cela lui appartient de 
—, etc. Azy araka ny rariny izany. 

DROITS, sf. 1* Ankavanana. Que votre 
gauche ne sache point ce que fait vo- 
tre — . Aoka tsy ho fantatry ny anka- 
vianao izay ataon' ny ankavananao. Il 
était assise sa—. Nipetraka tao anka- 
ranant/izy. ?• — , Tsipika mahitsy. Ti- 
rez une — . Manaova tsipika mahitsy. 
j| toc. X — et à gauche. A tsy ary. Il 
frappe à — et à gauche. Maniely atsy 
ary izy. 

DROITEMENT, adv. Araka ny rariny, 
araka ny marina, an -kitsim-po. Il agit 
—, Manao araka ny rariny, etc., izy. 

DROITURE, sf. Ny rariny, ny marina, 
hitsinvpo. 



DROLATIQUE, adj. Mampihomehy» 
mahatsikaiky. Contes drolatiques. Au* 
gano mampihomehy, etc. 

DRÔLE, adj. Mampihomehy, mahatsi- 
kaiky, hatsikana, valavala.hafahafa. C'est 
un homme — . Olona mampihomehy, 
etc., izy. C'e3t un conte fort — . Anga* 
no mampihomehy, mahatsikaiky loa- 
tra izany. 

— , sm. Karilahy, olona tsy manjary. 

DRÔLEMENT, adv. Àm-pihomeheza- 
na. 

DRÔLERIE, sf. Hatsikana. 

DRÔLESSE, sf. Karivavy, vehivavy tsy 
manjary. 

DROMADAIRE, sf. Angamenavava to- 
kan-trafo. 

DRU, UE, adj. Matovina, mivatravatra, 
miraraka. Les blés sont drus. Matevina 
ny varim-bazaha.'Une pluie drue. Ra- 
nonorana mivatravatra. 

Dru, adv. Matevina, mivatravatra, mi- 
raraka. Semer—. Manao fafy matevina. 
La pluie tombe—. Mivatravatra ny ra- 
nonorana. Les balles pleuvaient— » Ny 
bala mraraaa hoatry ny ranonorana. 

DU, article contracté pour de le, Voy. 
Db. 

DÛ, DUE, p. et adj. 1» Ananana, no- 
trosaina. Payez- lui l'argent qui lui est 
— . Aloavy ny vola ananany aminao, ny 
volany notrosainao. 2 — , Tsy maintsy. 
Ce châtiment est— à sa paresse. Tsy 
maintsy hofaizina tahaka izany izy no* 
ho ny hakamoany. 

DUBITATIF, IVE, adj. Miiaza flsa- 
lasalana. 

DUC, sm. Andriandahy manarakaraka 
ny zanakandriana. 

DUCHÉ, sm. Vodivonan' ny duc na du* 
chesse. 

DUGHESSE, sf. Andriambavy mana- 
rakaraka ny zanakandriana, vadin'ny 
duo. 

DUCTILE, adj. Azo taritina, azo hala- 
vaina, azo roritina. Le plomb est—. 
Azo taritina, azo halavaina nyfira- 
ka. Le caoutchouc est—, Azo i*oritina 
ny matezaroritina. 

DUCTILITÉ, sf. Ny ahazoana taritina, 
— roritina. 

DUEL, sm. Ady samy irery. Appeler 
quelqu'un en—. Mihaika olona hiady 
samy irery. 

DUELLISTE, sm. Mpiady samy irery. 

DULC1FIER, va. Manalefaka. 



'Digitized by 



Google 



DUR 



— 264 



DUV 



DULIE, sf. Fanajana fanao amy ny An- 

jely sy ny Olo-Masina, 
DÛMENT, adv. Araka ny mely, — ny 

rariny, —ny marina. Il a été — averti. 

Efa nanarina araha ny mety, etc., izy. 
DUNE, sf. Bongom-pasika araoron-dra- 

nomasina. 
DUNETTE, sf. Tokotany amy ny vody 

sambo. 
DUO, sm. Hira misy feo roa miantoana. 
DUPE, sf. Olona voafitaka, olona mora 

litahiifa. Il fut la — de sa fourberie. 

Voafttaky ny fihatsarambelatsihiny izy. 

DUPER, ra, Mamitaka, manome voho- 
8e duper, vpr. Mifamitaka, niifanome 
vohony. 

DUPERIE, sf. Fitaka, vohony. 

DUPLICATA, sm.Taratasy mitovy fi* 
teny. 

DUPLICITÉ, sf. \ 9 Roa. Ce verre don- 
ne une — d'image du même objet. Io 
fltaratra io mampischo sary roa avy 
amy ny zavatra iray. 2* flg. Fitaka, fl- 
hatsarambelatsihy. 

DUR, URE, adj. !• Mafy, mangidy. 
C'est — comme du fer. Mafy hoatry ny 
vy izany. Ces paroles sont fort dures. 
Mafy, etc., loatra izany teny izany. Cette 
loi est dure. Mafy, etc., izany lalana iza- 
ny. Il a mené une vie fort—. Mafy, etc., 
ny noleferiny tamy ny andro niainany. 
Il m'a faît une — réception. Mafy ny 
nandraisany ahy. || loc. Il a la tète dure. 
Donto saina izy. Il a l'oreille dure. La- 
lodalovana, marcnindronina izy. 4 2°— , 
Sarotra, masiaka, lozabe. Les temps sont 
durs. Sarotra ny taona. C'est un homme 
-*. Olona masiaka, lozabe izy. Ce que 
vous dites est — à digérer. Sarotra hi- 
noana izay lazainao. Cet affront est — 
à digérer. Sarotra lejerina izany fa- 
nesoana izany. Il est — à la détente. 
Sarotra vaikaina izy; flg. mabihitra 
izy. 3*— , Handatra, maisatra, mafaitra, 
ratsy, tsy misononôka. Vin — . Divay 
handatra, maisatra, mafaitra. Voix 
dure. Feo ratsy. Style—. Laha-teny tsy 
misononôka. 

**, sm. Ny mafy. 

•-, sf. Coucher sur la dure. Mûndry amy 
ny tany. 

Dur, ado. 11 entend—. Lalodalovana, ma- 
renindrenina izy. 

DURABLE, adj. Maharitra, mateza. 
Ce sont des édifice» durables. Tiano 



maharitra, etc., ireo. Il n'y a pas sur 
la terre de bonheur—. Tsy misy hasam- 
barana maharitra, etc., ety ambonia' 
ny tany. 

DURANT, prèp. Mandritra, maninji- 
tra, mipaka, ngarangidina. Il n'y a pas 
de pluie— l'hiver. Tsy misy ranonorana 
mandritra ny ririnina. Il a plu— quiu- 
ze jours. Nisy ranonorana nandritra ny 
tapa-bolana, tapa-bolana maninjitra. 
Je l'ai servi— cinq ans. Nanompo azy 
hiany aho nandritra ny dimy taona, 
diiny taona maninjitra, mipaka, nga- 
rangidina. 

DURCIR, va. Manamafy, mahamafy, 
La chaleur durcit la terre. Ny haiuau- 
dro manamafy, etc., ny tany. 

— , un. Mihamafy. Le bois durcit dans 
l'eau. Mihamafy ny hazo raha ao ana- 
tin' ny rano. 

Se durcir, rpr. Mihamafy. La boue se 
durcit au soleil. Ny fotaka mihamafy 
raha azon' ny masoandro. 

DURCISSEMENT, sm. Hamafy, ha- 
mallana, iihamaliana. 

DURÉE, sf. Faharetana, hateza. Son 
règne tut de peu de—. Tt>y nahantra 
cla ny andro nanjakany. La vie de 
l'homme est de courte—. Tsy ma/iari- 
tra, tsy mateza ny andro îaiiian' ny 
olombeiona. 

DUREMENT, adv. Mafy. Reprendre 
— . Mananalra mafy. Être couché—, 
Mandry ainy ny fandriana mafy. 

DURER, ru. 1* Maharitra, mateza. 
lieur amitié n'a guère duré. Tsy naha- 
ritra élu loatra ny Ûsakaizan' izy ireo. 
Cette étoile dure longtemps. Maharitra 
ela, mateza dia mateza io lamba io. % 2* 
—, Lava, tsy zaka lanilanina. Le temps 
me dure. Laça araiko, tsy zahako lani- 
lanina ny andro. 

DURETÉ, sf. 1* Hamafy. La— du fer. 
Ny hamafin' ny vy. Il l'a traité avec— . 
Mafy ny nataouy azy. 2 # — , liaralsiana, 
tsy tisouonôka. 3*— , pi. Teny mafy il 
lui a dit des duretés. NUeny mafy, nan- 
devilevy azy izy. 

DURILLON, sm. Kitro. Il a dos duril- 
lous aux rnaïus. Misy Mron-tânana izy, 

DUVET, sm. Volo malemy, volomboa- 
tavo, ny volovoloina. Un oreiller de—. 
Onduua voasesika volo malemy. Ces pe- 
tits cardiuuux ont encore leur—. Mbula 
misy i?o/o malemy, mbola tsy tunga 
elatra ireo fody ireo. Un léger — 



t. 



Digitized by 



Google 



EAU 



265 — 



EBL 



paraît sur son menton. Misy volom- 
boatavo maniry ao amy ny somany. Les 
coings sont couverts d'un petit—. Vo- 
lovoloina ny koamtsy. 
DUVETEUX, EUSE, adj. Be volo 
malemy, misy volomboatavo, volovoloina. 

DYNAMIQUE, sf. Fahaizana momba 

ny hery mampihetsika zavatra. 
— ,ady*. Mampihetsika zavatra. Pouvoir—. 



Hery mampihetsika zavatra. 
DYNAMITE, sf. Karazam-banja ma* 
hery (lia mahery. 

DYNASTIE, sf. Taranak' and ri an a 

anankiray. 
DYSPEPSIE, sf. Tsy fahalevonan-ka- 

nina. 
DYSSENTERIE, sf. Fivalanan-dra. 
DYTIQUE, sm. Tsikovoka. 



E 



SAC, sf. 1* Rano. —douce. Rano mamy. 
— saumàtre. Rano matsatso. —de mer. 
tfanomasina. —courante. Rano man- 
deha. — de riz. #anom-bary. —de sen- 
teur. Rano manitra. —de pluie. Rano- 
norana. —bénite. Rano voahasina, rano 
voavavaka. — de savon, itenon-tsavo- 
ny. — d'empois. /?anon-tavolo. — Eaux 
chaudes. Rano mafana. Les habitants du 
bord de T— . Ny tandrano. Le navi- 
re fait— de toutes parts. Midi-drano 
be hîany ny' sambo. Le navire a iatt 
de T— à Maurice. Nivatsy rano tany 
Morosy ny sambo. Se jeter à l'— . Miro- 
tsaka any anaty rano. Entrer dans T— 
pour la passer. Mitsobo-drano, mirobo- 
drano. Les eaux sont basses. Marivo ny 
rano. Les eaux sont hautes. Misondro- 
trany rano. La poche a beaucoup d'— . 
Be rano ny paiso. 2 # — , Ranonorana. Il 
est tombé beaucoup d' — . Nirotsaka be- 
tsaka ny ranonorana. 3°— , Hatsembo- 
hana. dinitra. Il est tout en—, Tsembo- 
«a dia tsemboka, mivoa-dimJra izy. 4 B 
— .Famirapiratra. C'est un diamant d'une 
belle—. Mamirapiratra tsara io dia- 
mondra io. 5 # flg. Il a mis de r— dans son 
vin.Nibeoa nyharisihany. Il se noierait 
dans un verre d*— . Tsy mahomby izy na 
dia kely aza. Ils se ressemblent comme 
deux gouttes d'— Tsy misy ivoasana izy 
roa lahy. Porter de 1— à la rivière. Mi- 
tondra nato miantainanana. Donner un 
coup d'épée dans 1'— , battre T— avec un 
bâton. Mikapo-drivotra, manasa-tena foa- 
na, misasa-poana. Ce projet est tombé 
dans T— . Tsy tanteraka izany flkasana 
izany. Il faut laisser couler T— . Tsy to- 
kony ho be ahiahy amy ny zavatra mi- 



tranga. Être comme le poisson dans r— . 
Miadana. 

EAU-DE-VIE, sf. Laodivy. 

ÉBAHI, IE, adj. Talanjona, mitampim- 
bava. 

ÉBAHIR (S 7 ), vpr. Mitalanjona, mi tara - 
pi m- bava. 

ÉBAHISSE MENT, sm. Fitaianjona- 
na. 

ÉBARBEH, ra. Mamarana. — du pa- 
pier. Mamaran-taratasy. 

ÉBATS, sm. pi. Filalaovana, ûkarenjy. 
Il prend ses — sur la place. Alilalao, 
mikarenjy eny an-kianja izy. 

ÉBATTRE (S'), vpr. Milalao, mikaren- 

EBAUBI, IE, adj. Mivanàka, midaga- 

ga, mitulagaga. 
ÉBAUCHE, sf. Ambangovangon-tsary, 

ambangovaugony. 
ÉBAUCHER, ra. Mamangovango. — 

une statue. Mamangovango sanolona. 

— du bois. Mamangovango hazo. Il 

n'a lait encore qu'— son ouvrage. Mbo- 

la tsy nanao atu-tsy ny ambangooan* 

gon' ny boltiny izy. 
ÉBÉNE, sf. 1° llazomainiy. fc» fig. Elle 

a ues cheveux "d*—. Mauity muugitohi- 

lo ny volon-dohany. 
ÉBÉNIER, sm. Folo-kazomainty. 
ÉBÉNISTE, «m, Mpanao railtra madi- 

nika be ha'ingo. 
ÉBÉNISTERIE, sf. Fanaovana rafi- 

tra raadinika be haingo, ratltra itadiui* 

ka be haingo. 
ÉBLOUI, IE, p. et adj. 1° Jemby, ba- 

déna, manjambéua. l'fig. Hajambaioa, 



Digitized by 



Google 



EBO 



— 266 — 



EBR 



nohajambaina, voasodôka, nosodokaina. 
Il est— par les richesses. Hajambaina, 
sodoknin' ny harena izy. 3 # — , Variana, 
gaga, talanjona. 

ÉBLOUIR, va. 1* Mahajemby, maha- 
badéna, mampanjambéna, mamono ma- 
so. Le soleil éblouit mes yeux. Ny ma- 
soandro mahajemby, mahabadéna, 
mampanjambéna ny masoko, mamo- 
no maso ahy. 2* fig. Mahajamba, mano- 
dôka. La gloire l'a ébloui. Ny voninahi- 
tra no nahajamba, nanodôka azy. 3* 
— , Mahavariana, mahagaga, mahatalan- 
jona. Son langage éblouit. Mahavaria- 
na, etc., ny fiteniny. 

S'éblouir, vpr. Hajambaina, sodokaina. 

ÉBLOUISSANT, ANTB, adj. !• Ma- 
hajemby, mahabadéna, mampanjambé- 
na, mamono maso. Lumière éblouissan- 
te. Fahazavana mahajemby,e\c. 2 # fig. 
Mahavariana, mahagaga.mahatalanjona. 
Elle est d'une beauté éblouissante. Ma- 
ha variana, etc., ny hatsaran-tarehiny. 

ÉBLOUISSEMENT, «m. 1* Fahajem- 
bena, fanjambétîa:. 2 # — , Fahajenjenana. 
J'ai des éblouissements après avoir tant 
écrit. Jenjiri ny nanoratra ela aho. 

ÉBORGNER, va. Mamotsitra maso an- 
kila. 

S'éborgner, vpr. Potsi-maso an-kila. 
Il s'est éborgné en tombant. Lavo izy 
ka potsitra ny ma&ony an-kila. 

ÉBOULEMENT, am. Fikoa, fihotsa- 
ka, firodana, fianjera. 

ÉBOULER, vn. Mikoa, mibotsaka, mi- 
rodana, mianjera. La pluie a fait — la 
muraille. Ny ranonorana nampihoa, 
etc., ny ampiantany. 

S'ébouler, vpr. Mikoa, mihotsaka, mi- 
rodana, mianjera. 

ÉBOULIS, 8m. Zavatra mikoa. Ma mai- 
son a été renversée par l'— . Nazeran' 
ny zavatra nikoa ny tranoko. 

ÉBOURGEONNEMENT, sm. Fanala- 
na tsimo-kazonasakeli-kazo. 

ÉBOT7R6EONNER, va. Manala tsi- 
mo-kazo na sakeli-kazo*. Voici le temps 
d'— les vignes. Izao no fotoana fanala- 
na ny teimo-boaloboka na ny sakeliny. 

ÉBOURIFFÉ, ÉE t adj. 1* Misafoto- 
foto, misaritaka. Il a les cheveux ébou- 
riffés, il estr-. Misafutofoto, etc., ny 
volqp-dobany. 2* fig. Sanganehana. 

ÉBOURIFFER, va. 1* Mampisafoto- 
foto, mampisaritaka. 2* fig. Mahasan- 
ganehana. 



ÉBRANGHEMBNT, sm. Fandranlsa- 
nana. 

ÉBRANGHER, va. Mandrantsana. Il 
faut — cet arbre. Tokony horantsana- 
na io hazo io. 

ÉBRANLÉ, ÉB, p. et adj. !• Voaho- 
zongozona, nohozongozonina, mihozon- 
gozona, voahovotrovotra, nohovotrovo- 
tina, mihovotrovotra, napararetra, mi- 
pararetra, voahetsiketsika, nohetsiketse- 
hina, mihetsiketsika. 2* fig. Mihena, 
mihontsina, ketraka, nokorontanina, mi- 
korontana. 

ÉBRANLEMENT, sm. fFanozongo* 
zonana, fihozongozonana, fanovotrovo- 
tana, fihovotrovotana, flpararetra. fane* 
tsiketsehana, fihetsiketsehana. 2* fig. 
Fihendna, fiketrahana, fikorontanana. 

ÉBRANLER, va. 1* Manozongozona, 
manovotrovotra, mampipararetra, ma- 
netsiketsika. Les vents ont ébranlé la 
maison. Nanozongozona, etc., ny tra- 
no ny rivotra. 2 # fig. Mampihena, mam- 
pihontsina, mana ketraka, manakoron- 
tana. Le mensonge ébranle la confiance. 
Ny lainga mampihena ny fitokiana. 
Vos menaces ne l'ont pas ébranlé. Ny 
rahona nataonao tsy nampihontsina, 
tsy nahaketraka azy. Les malheurs 
n'ont point ébranlé son courage. Ny 
fahoriany tsy nampihontsina, tsy na- 
hahetraha ny herim-pony. La guerre 
civile a ébranlé le royaume. Ny adyan- 
trano nampikorontana ny fanjakana. 

S'ébranler, vpr. 1* M ihozongozona, mi- 
hovotrovotra, mipararetra, mihetsiketsi- 
ka. 2* fig. Mihena, mihontsina, mihake- 
traka, mikorontana. 3 # — , Mandroso, mi- 
hemotra. L'armée s'ébranla pour char- 
ger l'ennemi. Nandroso ny taflka inba 
hamely ny fahavalo. Los soldats s'ébran- 
lèrent au premier coup de canon. Ni- 
hemotra ny miaramila, raha vao nipoa- 
ka voalohany ny tafondro. 

ÉBRASEMENT, sm. Fanasolilana la- 
kola-baravarana, fisolilan' ny takola-ba- 
ravarana. 

ÉBRASER, ra. Manasoltla takola-ba- 
ravarana. 

ÉBRÉGHÉ, ÉE, p. et adj. t* Banga, 
nobangaina, simaka, voasimaka, nosi- 
mahana, nahasimahana. Dent ébréchée. 
Nify simaka. 2* fig. Nihena, nahafa- 
hana , nahabangana. Voy. Brèche. 

ÉBRÉGHER, ra. 1* Mam banga, ma- 
nimaka. —un couteau. Afamoanga an- 
tsy. 2* fig. Ahafahana, ahabnngana. Il 




Digitized by 



Google 



J 



ECA 



— 267 — 



ECH 



a ébréché sa fortune. Nahafahana, 
etc, ny hareny. 

ÉBRUITEMENT, sm. Fanambarana. 

ÉBRUITER, va. Manambara. —une af- 
faire. Manambara raharaha anankiray. 

S'ébruiter, vpr. Miely. Cette nouvelle 
s'est ébruitée. Niely izany zava-bao- 
vao izany. 

ÉBULLITION, sf. Fangotrahana, fan- 
devy. L'eau est en — . Mangotraka, 
mandevy ny rano. 

ÉGAILLE, sf. 1* Lan y. —de poisson. 
Lanin-kazandrano. |) loc. —de tortuo. 
Hodi-tsokatra. — d'huître. Akoran* ako- 
randriaka. 2*—, Helakelaka, hofakofaka. 
Sa peau se levait par écailles. Nihe- 
lakelaka, etc., ny hodiny. 3 # fig. Les 
écailles lui sont tombées des yeux. Nd- 
hita ny badisoan-koviny izy. 

ÉGAILLER, ta. Manala lany, mikiky, 
manihy. — un poisson. Manala lanin- 
kazan-drano, mikiky, manihy hazan- 
drano. 

S'écailler, vpr. Mihetakelaka, mihofa- 
kofaka, miselatselaka, miohakohaka. Cet 
enduit de cbaux s'écaille. Mihelakela- 
ha, etc , io lalo-tsokay io. 

ECAILLEUX, EUSE, adj. Mihetake- 
laka, miselatselaka, mihofakofaka, mio- 
hakohaka. 

ÉGARLATE, sf. et adj. Mena manga- 
trakatraka, mena midorehitra, mena mi- 
vaivay. Robe—. Robo mena manga- 
trakatraka, etc. 

ÊCARQUILLBMENT, sm. Fameza- 
rana. 

ÉCARQUILLER, va. Mamezatra. — 
les yeux. Mamezatra maso. 

ÉCART, 8m. 1* Fihatahana, fltanilana, 
fivilïana, fldiflana. Il fit un — pour es- 
quiver le coup. Nihataka, nitanila, 
nivily, nidify mba tsy ho voa izy. Le 
cheval a eu peur et a fait un — . Nata- 
hotra ny soavaly ka nihataka, nivily. 
2* fig. Faniasiavana, Oviliana. La jeunes- 
se se laisse entraîner a des écarts. Be 
siasia ny tanora. Il fait des écarts dans 
ses discours. Mivily ny laha-teniny. 

A l'écart, toc. adv. !• An-takona, man- 
gingina. Prendre, quelqu'un à 1 — pour 
causer. Maka olona an-takona, etc , 
mba hiresaka. 2 # — , Mihataka. Se mettre 
à r— . Mihataka. 3 # fig. Mettre quelqu' 
un à 1* — . Manakipaka olona. 

ÉCARTÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nasabaka, 
nosabakaina, misabdka, voasava, nosa- 



vana, nahataka, nihataka, nakisaka, ni- 
kisaka. 2 # — , Navily, nivily, mangingi- 
na. Chemin—. Lâlana mangingina. 
3* fig. Noroahina, nolavina. 

ÉCARTÉLEMENT, sm. Fanasama- 
hana ny rantsam-bataua. 

ÉCARTELER, ta. Manasamaka ny 
rantsarabatana. 

ÉCARTEMENT, sm. Fanasabakana, 
fisabàka, fampihatahana. fihataka. Il y a 
eu de T — dans ce mur. Nisy nihataka 
ity rindrina ity. 

ÉCARTER, va. 1* Ma nasabaka, mara- 
pisabàka, mampisava, misava^mampi- 
hataka, mampanalavitra, manakisaka. 
Écartez vos jambes. Asabakao ny tongo- 
trao, misabakà. — les branches qui em- 
pêchent de passer. Mampisava, misa» 
va ny sampan-kazo izay misakana ny ha- 
leha. —la foule. Mampihataka, mampa- 
nalavitra ny vahoaka. Écartez cette ta- 
ble. Ahataho, halavito, akisaho io lata- 
batra io. 2*—, Mampivily, mamily. — 
quelqu'un du droit chemin. Mampivily 
olona ny lâlana mahitsy. Il a écar- 
té le bâton qui allait le frapper. Namily 
ny tehiaa saika hahavoa azy izy. Z'fig. 
Mamily, mandroaka, manda. Que Dieu 
écarte ce malheur ! Havilin' Andriama- 
nitra anie izany loza izany ! —les mau- 
vaises pensées. Mandroaka ny hevi- 
dratsy. —une demande. Manda fanga- 
tahana. 

S'écarter, vpr. 1* Misabdka» mihataka, 
manalavitra, mikisaka, mitanila, mivily, 
midify. Deux lignes qui vont en s'écar- 
tant. Tsipika roa misabàha. Écartez- 
vous pour le laisser passer. Mihataka, 
mikisaha, mitanila halehany. 2* fig. 
Mivily, tsy manao. Il s'est écarté de son 
sujet. Nivily tamy ny foto-teniny voa- 
lohany izy. Il s'est écarté de son devoir. 
Tsy nanao ny tokony hataony izy. 

ECCLÉSIASTIQUE, ad;. Momba ny 
Eglizy, any ny Eglizy. L'autorité— a 
tranché ce différend. Ny mpifehy amy ny 
Eglizy nanapaka izany ady izany. Les 
biens ecclésiastiques. Ny fananan' ny 
Eglizy. 

— , sm. Mpanao raharaha amy ny fi va va- 
hana (ny eveka, ny pretra, ny mpiana- 
tra ho pretra). 

ÉGERVELÉ, ÉE, adj. et s. Maivan- 
doha, kely ati-doha. 

ÉCHAFAUD, sm. Lampihazo fanapa- 
han-doha. 

ÉCHAFAUDAGE, sm. !• Kombarika, 



Digitized by 



Google 



ECH 



— 268 - 



ECH 



fanaovana kombarika. 2° fig. Fampise- 

hoana fahaizana ankosoka, famoronana 

lievi-dravina. 
ÉCHAFAUDER,rn. Manao kombarika. 
— , va. Mampiseho fahaizana ankosoka, 

raamorona hevi-d ravina. 
ÉCHALAS, sm. 1« Toham-boaloboka. 2° 

fig. Olona mitezotezo, olona mitsoroaka. 

ÉCHALASSEMENT, sm. Fanohana- 
na voaloboka. 

ÉCHALASSER, va. Manobana voalo- 
boka. 

ÉCHALOTE, sf. Karazan-tongoio gasy. 

ÉCHANCRÉ, ÉE, p. et ad]. Banga, 
dimbana, misy niflnitiny. Feuilles échan- 
crées. Ravin-kazo misy nifinifiny. 

ÉCH ANCRER, ra. Mambanga, man- 
dimbana. «une table. Mambanga» etc., 
latabatra. 

ÉCHANCRURE, sf. Banga, dimbana. 

ÉCHANGE, sm. 1*Takalo, fanakalozana, 
fifanakalozana. tl m'a donné sa maison 
en — de mon cheval. Ny tranony no 
natakalony ny soavaliko. Les deux 
États ont fait un — de prisonniers. Ny 
fanjakana roa tonta nampi/anakalo ny 
sambo-belona azony. 2*-—, Fifampifcon- 
drana, fifanirahana, fifamaliana. Il y a 
entro eux — de lettres. Mifampiton- 
dra, mifamaly taratasy izy ireo. Il y 
a entre ces deux commerçants — de 
courriers. Mifaniraka olona mitondra 
taratasy ireo mpivarotra roa lahy ireo. 
Il y a entre eux — d'amitié. Mifama- 
ly iitia izy ireo. 

ÉCHANGER, ra. 1* Manakalo, mam- 
pifanakalo. — des meubles. Manakalo 
fanaka. On a échangé les prisonniers. 
Nampifanakalozina ny sambo-belona. 
J'ai échangé mon livre contre son cha- 
peau. Natakaloko ny satrony, nampi- 
fanakaloziko tamy ny satrony ny bo- 
kiko. 2°— , Mifampitondra, mifanira- 
ka, mifamaly.. Les deux navires échan- 
gèrent quelques coups de canon. Ny 
sambo roant/âmaZi/ tafondro vitsivitsy. 

É CHANSON, sm. Mpandrosodivay amy 
ny mpanjaka. 

ÉCHANTILLON, sm. 1* Santtniny, 
sombiny kely. 1*fig. Donner un— de son 
savoir-faire. Mampiseho ny fahaizany. 

ÉCHAPPATOIRE, sf. Fialana, fialan' 
olon-kendry, fihodivirana, fanarian dia. 
Il sait trouver des échappatoires. Mahay 
manao fialana, fialan' olon-kendry, 
mahay mihodicilra, manary dia izy. 



ÉCHAPPÉE, sf. Hadisoana. Ce jeune 
homme a fait plusieurs échappées. Nanao 
hadisoana indraindray io tovolahy io. 

Par échappées, loc. adv. An-tsisika. 
Faire un travail par échappées. Manao 
asa anankiray an-tsisika. 

ÉCHAPPER, un. 1° Mandositra, mile* 
fa. Il a laissé — le prisonnier, l'esclave. 
Navelany handositra ny sambo-belona, 
navelany hilefa ny andevo. 2*—, Afaka. 
Il a échappé au danger. Afaka tamy 
ny loza, maty no velona izy. Ce voleur 
a échappé à la police. Afaka tamy ny 
polisy io mpangalatra io. 3* fig. Tsy 
hita, tsy azo, tsy azo hazonina, tsy azo 
tsindriana, miporotsaka, latsaka, tsy sa- 
try, tsy. Beaucoup d'étoiles échappent 
à la vue. Betsaka ny kintana tsy bilan' 
ny masontsika. Cet héritage lui a échap- 
pé. Tsy azony izany lova izany. La vie 
nous échappe. Tsy azontsika hazoni- 
na ny andro iainana. La patience lui 
échappe. Tsy azony tsindriana ny 
fony. Sa canne lui échappa des mains. 
Niporotsaka tao an-tànany ny tehiny. 
Il a laissé — ce mot. La/sa-bava izy. Un 
soupir lui échappa. Nisento tsy satr y izy. 
Cela m'a échappé de la mémoire. Tsy 
tsaroako velively izany. 

S'échapper, vpr. 1° Mandositra, milefa, 
miporotsaka, mandrongatra. Le cheval 
s'est échappé. Nandositra ny soavaly. 
Mon esclave s'est échappé. Nilefa ny 
andevoko. L'anguille s'échappa de ses 
mains. Niporotsaka tao an-tânany ny 
amalona. Le bœuf s'est échappé du parc. 
Nandrongatra ny omby. 'l'fig. Mivoaka, 
miporotsaka, latsaka. L'eau s'échappe 
par une fente du rocher. Ny rano mi" 
voaka amy ny tsefa-bato.' Le glaive s'é- 
chappa de mes mains. Niporotsaka tao 
an-tanako ny sabatra. Des pleurs s'é- 
chappèrent de mes yeux. La/sa-drano- 
maso aho. 

ÉCHARPE, sf. Samboady. —rouge. 
Samboady mena. Il a le bras en-—. Ha- 
zonina samboady ny sandriny. 

ÉCHARPER, va. 1* Mikapa. Il lui 6- 
charpa le visage. Nikapa ny tavany izy. 
2° fig. Mandringana, mandripaka. Les 
ennemis lurent écharpés. Naringand, 
naripaka ny fahavalo. 

S'éGharper, vpr. 1* Mifampikapa. 2* fig. 
Mifandringana, mifandripaka. 

ÉCHASSE, sf. 1* Tongo-kazo. 2* fig. 
Monter sur des échasses. MirehareUa, 
mieboebo. 



Digitized by 



Google 



ECH 



269 — 



ECH 



ÉCHASSIER, sm. Ny vorona lava un- 
gotra toy ny vano. ny ostritsa. 

ÉCHAUDÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voalotra, 
nolorana, tsovaka, voa tsovaka, natsova- 
ka, notsovahana, nitsovaka. 2° fig. Voa, 
maty antoka. 

ÊCHAUDER, va. Mandôtra amy ny ra- 
no mafana, manatsovaka. — un poulet. 
Mandôtra akoho amy ny rano mafà- 
na. Il lui échauda la main avec de l'hui- 
le bouillante. Nanatsovaka ny tanany 
tamy ny solika mangotraka izy. 

S'échauder, vpr. 1* Mitsovaka. Il s'est 
échaudé la main. Nitsovaka ny tânany. 
2* fig. Voa, maty antoka. Il s'est échau- 
dé dans cette affaire. Voa, maty anto- 
ka tamin' izany raharaha izany izy. 

ÉCHAUFFANT, AN TE, adj. Mana- 
fana. Aliments échauffants. Hanina ma- 
hafana. 

— , «m. Hanina na flsotro mahafana. 

ÉCHAUFFÉ, ÉE, p. et ad;. 1* Nafa- 
naina, mafana. 2* fig. Mirehitra, taitra, 
tezitra, misondro-dra. 

—, «m. Hasiso. Sentir 1— . Ma&iso. 

ÉCHAUFFEMENT, sm. Fangotraka. 
L — du sang. Ny fangotraky ny ra. 

ÉCHAUFFER, va. 1* Mamana, maha- 
fana. Les oiseaux échauffent leurs pelits 
sous leurs ailes. Ny voro-manidina ma- 
mana ny zanany ao ambanin' ny elany. 
Cette course l'a échauffé. NaHafana 
azy izany hazakazaka izany. Le rhum 
échauffe. Mahafana ny toaka. 2* fig. 
Manafana, mahafana, raampirehitra, ma- 
hataitra, mahatezitra, mampisondro- 
dra. Son langage échauffa tous les cœurs. 
Nanafana, nahafana ny fon' ny olona 
rebetra ny teny nataony. —le sang, la 
bile à quelqu'un. Mahatezitra, mam- 
pisondro-dra olona. 

S'échauffer, vpr. 1° Mi ha fana, mihama- 
fana. La chambre s'échauffe. Mihafana, 
etc., ny efi-trano. 2* fig. Mihamafana, 
mirehitra, mihamafy, taitra, tezitra, mi- 
sondro-dra. Leur courage s'échauffe dans 
la mêlée. Mihamafana, mirehitra ny 
herim-pon* izy ireo eny amy ny ady. La 
querelle s'échauffe. Mihamafana, mi- 
rehitra, mihamafy ny flfandirana. Ne 
vous échauffez pas, tant. Aza taitra, te- 
zitra, misondro-dra tahaka izany hia- 
nao. 

ÉCHAUFFQPRÉE, sf. Ady sendra- 
sendra, ady tsitointoina. 

ÉCHAUFFURE, sf. Voapano. 

ÉCHÉANCE, sf. Paik' andro, fetr' an- 



dro. Il n'a pu payer sa dette le jour de 
1'—. Tsy nahaloa trosa tamy ny paik' 
andro, etc., izy. 

ÉCHEC, s m. 1* Faharesena. Les enne- 
mis éprouvèrent un rude—. Resy dia 
resy ny fahavalo. 2°— , Fatiantoka, fa- 
hataham-bardka, tsy fahombiazana, fi- 
sakanana. C'est un— à sa fortune. Fa- 
tiantoka ho azy izany. C'est un— à son 
honneur. Manala baraka azy izany. Il 
a essuyé un nouvel—. Tsy nahomby 
indray izy. Tenir en—. Misakana ny 
fahavalo. 

—, sm. pi. Karazan-tsilalao, tsesy. 

ÉCHELLE, sf. 1° Tohatra. —de corde. 
Tohatra mahazaka. —double. Toha- 
tra mahazo miforitra. Faire la courte 
— . Mifanao tohatra. Escalader un mur 
à la courte— .Mifanao tohatra hananika 
ampiantany. 2*— , Ambaratonga. —d'un 
thermomètre. Ambaratonga amy ny 
termometra. 3 # fig. Faire à quelqu'un 
la courte—. Mauampy olona. Après lui 
il faut tirer 1'—. Tsy misy hahomby azy. 
L*— sociale. Ny fahamboniana sy fa- 
hambanian-toetra. Il est au dernier de- 
gré de 1'— sociale. Faraidiny izy. Il sort 
des derniers degrés de T— sociale. Avy 
amy ny faraidiny, ftringa mievotra izy. 

ÉCHELON, $m. 1* Zana-tohatra, tanan- 
tohatra, 2* fig. AmOaratonga. Il est 
arrivé par échelons au grade de géné- 
ral. Nilety ambaratonga maroizyvao 
tonga jeneraly. Il est descendu d'un—. 
Nidina am6arafonr7«?m-boninahitra iray 
izy. || toc. Disposer des troupes par é- 
chelons. Mandahatra miaramila mitohi- 
tohy. 

ÉCHELONNER, va. Mandahatra mito- 
hilohy. 

S'échelonner, vpr. Milahatra mitohi- 
tohy. 

ÉCHEVEAU, sm. Irdna. Acheter un— 
de fil. Mividy taretra iray iràna. Met- 
tre en—. Manira. 

ÉCHEVELÉ, ÉE, adj. Misafotofoto vo- 
lon-doha. Cet enfant est tout—. Misafo- 
tofoto be hiany ny volon-dohan" itsy 
zaza kely itsy. 

ÉCHINE, sf. 1° Lamosina, taolan-damo- 
sina. 2° fig. Avoir T — flexible. Mion- 
drikondrika, mandoka, mandady. 

ÉCHINER, va. 1* Manapaka taolan- 
damosina. 2*—, Mamono mahafaty, man- 
jezika, mandabodaboka. Yoy. Assommer. 

S'échiner, vpr, Mamono tena. N 



Digitized by 



Google 



ECL 



— 270 — 



ECL 



ÉCHO, *m. 1* Ako. Faire — . Manako. 
2 # fig. Mpnmorin-teny. La calomnie trou- 
ve ordinairement d«s échos. Matetikany 
endrikendrika a»5erim6ertn'ny sasany. 

ÉCHOIR, vn. 1* Lasana, azo. Le che- 
val lui est échu en partage. Lasany, 
azony ho aniarany ny soavaly. 2 # —, 
Paik' andro, felr'andro. Voire paiement 
échoit à la fin du mois. Nv faran'ny vo- 
lana no paik' andro, fetr* andro han- 
doavanao trosa. Il loc. Le cas échéant. Ba- 
ha tnhiny azo atao, araka ny toe dra- 
haraha. 

ÉCHOPPE, 8f. Trano kely flvarotana 
mitampîfy. 

ÉCHOUAGE. *m. Fifefika, flfefehana. 

ÉCHOUEMENT, sm. Famefehana, 
fampiantsonana. 

ÉCHOUER, vn. 1* Mifefika. feflka. mi- 
hitsoka. miantsona. Le navire échoua 
contre un rocher. Fefika tamy ny ha- 
rambato ny sa m ho. Le navire échoua 
sur un banc de sable. Ni fefika, etc. 
tamy ny fasika ny sambo. La baleine é- 
choua sur la côte. A" tan tonna tao amoron- 
drano ny trozona. $• fiq. Tsy vanona. tsy 
tanteraka. tsy mahomby. L'entreprise a 
échoué. Tai/ vanona ny raharaha. 8es 
projets échouèrent. T*y tanteraka ny 
fikasany. N'entreprenez pns cette affaire, 
vous y échouerez. Aza mianlomboka a- 
min' izany raharaha izany, fa tsy ha- 
homby hianao. 

— ,t?a. MameQka, mampibitsoka, mampian- 
tsona. 

S 1 échouer, vpr. Mifefika, mihitsoka, 
miantsona. 

ÉCLABOUSSEMENT, «m. Fampipi- 
tihana fotaka. fampiporïtiham-potaka. 

ÉCLABOUSSER, va. Mampipitika fo- 
taka, mampiporitlka fotaka. Le cheval 
qui galopait m'a éclaboussé. Ny soavaly 
nlriotra nampipitika, etc., fotaka tami- 

S 'éclabousser, vpr. Mihoso-potaka. [ko. 

ÉCLABOUSSURE, *f. Rihi-potakami- 
pitika, — miporitika. Votre manteau est 
couvert d'éclaboussnres. Fenp rihi-po- 
taka nipitika, — niporitika ny kapao- 
tinao. 

ÉCLAIR, sm. \* Helatra, hcla-baratra. 
Il a fait dos éclairs toute la nuit. TVa- 
nelatrelatra nandritra ny alina. La 
gloire passe comme un — . Mandalo hoa- 
try ny helatra ny voninahitra. 2* fig. 
Kanjelatra. Ses yeux lancent des éclairs. 
Jdanjelatra ny masony. 



ÉCLAIRAGE, sm. Fanazavana. Com- 
bien dépensez-vous pour 1'— de votro 
collège ? Hoatrinona no laninao amy ny- 
hanazavana ny kolejinao? 

ÉCLAIRCIE, af. f Fisavan'ny andro, 
fangakan' ny lanitra. 2 - — , Ny tsy misy 
hazo ao anaty ala. 

ÉCLAIRCIR, ra. 1* Manazava, mana- 
dio. Le vont a éclairci le temps. Ny ri- 
votra nanazava, nanadio ny andro. 
Ceci éclairci t la vue, la voix. Il y zava- 
tra ity manazara ny maso, ny feo. 2»— , 
Mampisava, mahavitsy, mampahanify. 
Le canon a éclairci les rangs des sol- 
dats. Ny tafondro nampisava ny laha- 
ran'ny miaramila, nahavitsy ny mia- 
ramila. —un bois. Mampahanify ny 
ala. 3 # — , Manatsora. Éclaircissez cette- 
sauce. Hatsorao io ro io. A 9 fig. Mana- 
zava. — une affaire. Manazava raharaha. 

S'éclaircir, vpr. 1* Mibamazava, miha- 
madio. 2*—, Misava, mihavitsy, mihama- 
nify. 3°— , Mibamatsora. A* fig. Mihama- 
zava, mamotopototra. L'horizon s'éclair- 
cit. Mihamazava ny toe-d raharaha. Je 
doute de cette nouvelle, je veux m'en 
— . Mampisalasala ahy izany zava-bao- 
vao izany, ka ia-hamotopototra azy aho. 

ÉCLAIRCISSEMENT, «m. Fanaza- 
vana. Donnez-moi des éclaircissements 
sur cette affaire. Hazavao amiko izany 
raharaha izany. 

ÉCLAIRÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voazava, 
nohazavaina, roazava. 2 # — , Notsilovina. 
3* fig. Mahay. C'est un juge—:. Mpitsa- 
ra mahay io. 

ÉCLAIRER, ra. 1* Manazava. Le so- 
leil éclaire la terre. Ny masoandro ma- 
nazava ny tany. La bougie éclaire bien 
la chambre. Manazava tsara ny efi- 
trano ny jiro. 2 # — , Mitsilo. Éclairez les 
étrangers avec une torche. Tsilovy amy 
ny fanilo ny vahiny. 3° fig, Manazava. 
La religion éclaire les hommes. Ny fl- 
vavahana manazava ny sain* ny olona. 

— , vn. Mazava, manazava. Cette bougie 
n'éclaire pas. Tsy mazava, tsy mana- 
zava io labozy io- 

— , v imp. Manelatra. Il éclaire. Marte- 
la tra ny andro. 

S'éclairer, vpr. {• Hazavaina. 2* fig. 
Mandroso fahaizana. 

ÉGLAIREUR, «m. Mpitsikilo, tily, 
mpisafo. 

ÉCLAT, «m. t* Bilaka, sima-kazo, pi- 
bato. —de bois. Sita-kazo, stma-kaxo. 



Digitized by 



Google 



ECL 



— 271 — 



ECO 



Un — de pierre le blessa au visage. Ni- 
sy sîfa-bato. pi-bato anankiray nandra- 
tra ny tarahiny. —de bombe. Stfa-hom- 
ba. 2»-—, Fikotrokotroka, hamafv. Cet— 
de tonnerre m*a fait trembler. Nampan- 
govîtra ahy izany fikotrokotroky ny 
varatra izany. Faire entendre un — de 
voix. Mânao feo mify. H loc. Rire aux 
Mats, faire entendre des éclats de rire. 
Mikakakaka. 3*— . Famirapiratra. On ne 
saurait soutenir T— du soleil. Tsy azo 
jerena ny famirapiratry ny masoandro. 
4° fia. Haresaka, lnza ratsy. Cette affai- 
re fait del*— . Maresaka izany raha- 
raha izany. Il faut assoupir cette affaire 
pour éviter P — . Tokony hosarontsa- 
ronana izany raharaha izany sao tonpa 
mandata, mampahazo laza rat*y. 5* 
— . Voninahitra, laza, famirapiratra, 
renty. Il a paru avec — à la cour. Ni- 
seho tamim-honmafcilrataoanaty rova 
izy. Cette ville jetait encore un vif — . 
M bol a nalaza dia nalaza tamin' izay iza- 
ny tanana izany. Il Ait ébloui par 1 — 
des irrandeurs. Voasodôky ny /amîra- 
piratry ny voninahitra izy. Ce style a 
de T— . Be renty izany laha-teny izany. 

ÉCLATANT, ANTE, adj. !• Mamira- 
piratra, manjriranglrana. manjelajelatra, 
manjopiaka. Pierreries éclatantes. Vato- 
soa mamirapiratra, mangirangirana, 
manjelajelatra. D' une blancheur écla- 
tante. Fotsy maniopiaka. 2 # — , Miko- 
trokotroka, mafy. Le son — du tonner- 
re. Ny fikotrokotroky ny varatra. Voix 
éclatante. Feo mafy. || loc. Rire — . Fi- 
kakakaka. Rire — d'une multitude. He- 
hy riam-baky. 3* fi g. Malaza. manehoe- 
ho, mamirapiratra, mahagaga. Il a rem- 
porté une victoire éclatante. Nalaza, 
nanehoehony fandresena nataony. Ver- 
tu éclatante. Batsaram-panahy mahaga- 

ÉCLATER, vn. i* Vaky mi paria ka, — 
miparitaka, — miparasaka, mipoaka. Le 
verre écla'a. Vaky nipariaka, nipari- 
taka, niparasaka ny fi ta rat ra. La bom- 
be éclate. Mipoaka ny bomba. 2 # — . Mi- 
kotrokotroka. Le tonnerre éclate. Miko- 
trokotroka ny varatra. || loc. — de rire. 
Mikakakaka. 3 # — , Mamirapiratra. Les 
pierreries éclatent sur 9on diadème. Ny 
vatosoa mamirapiratra amy ny satro- 
boninabiny. h*fig. Miseho, miposaka. 8a 
fureur éclate. Miseho, etc., ny baromo- 
tany. 5* — , Misafoaka. Ce fut alors qu'il 
éclata. Nisafoaka tamin* izay izy. — en 



injures contre quelqu'un. Misafoaka 
amin' olona, maniratsira olona. 
ÉCLIPSE, sf. Fanakonana. — de soleil. 
Fanakonana ny masoandro, alin-kely. 
— de lune. Fanakonana ny volana. 

ÉCLIPSER, va. 1* Manakona. La lune 
éclipse quelquefois le soleil. Indrain- 
dray ny volana manakona ny masoan- 
dro. 2* fig. Mandresy, mihoatra. Son 
nom éclipsait tous les.fautres. Ny voni- 
nahiny nandresy, nihoatra ny any ny 
sasany. 

S'éclipser, vpr. 1° Takona. 2* fig. Mia- 
la, levoua. Il s'éclipsa tout d'un coup. 
Niala tampoka izy. Sa gloire s'est éclip- 
sée* Lecona ny voninahiny. 

ÉCLIPTIQUE, sf. Ny lâlana alehan'ny 
masoandro isan-taona. 

ÉCLISSE, sf. Harato, hamatra. 

ÉCLISSER, va. Manisy harato, mana- 
rato, manamatra. On lui a éclissô le 
bras. Noharatoana, nohamarina ny 
sandriny. 

ÉCLOPPÉ, ÉE, adj. et s. Mandringa, 
mitari-pe. 

ÉCLOPPER, va. Mampandringa. 

S'éclopper, vpr. Mandringa. 

ÉCLORE, vn. 1* Foy. Voilà des pous- 
sins qui viennent d'—. Indreo zanak'ako- 
ho vao foy. La chaleur fait — les vers à 
soie. Ny hafanana mahafoy ny ato- 
din-tsamoina. 2 # — , Mivelatra. Le soleil 
fait — les fleurs. Ny masoandro mam- 
pivelatra ny voninkazo. 3* fig. Miseho, 
miposaka. Ses projets éclôrontibientôt. 
Hiseho, hiposaka vetivety ny zavatra 
kasainy hatao. 

ÉCLOS, OSE, p. et adj. 1- Foy. ?•— , 
Mivelatra, tafavelatra. 3* fig. Miseho, 
miposaka. 

ÉCLUSE,^/*. Vavahadin-drano. 

ÉCŒURÉ, ÉE, adj. Madikidiky. 

ÉCŒURER, va. Mabadikidiky. 

ÉCOLE, sf. {• Trano fianarana, — se- 
koly. L'— est trop petite. Kely loatra 
ny frano fianarana, etc. 2 # — , Fiana- 
rana. Ce garçon manque souvent l'— s 
Diso fianarana matetika io zazalahy io, 
3* — , Mpianatra, sekoly. L'— est à la 
promenade. Lasa nitsangantsangana ny 
mpianatra, etc. 4 # — , Fampianarana. 
fianarana, fakan-lahaka. L'— de saint 
Thomas. Ny fampianarany Md. Toma. 
Il s'est formé à 1'— des plus grands gé- 
néraux. Nianatra tamy ny jeneraly ma- 
laza Izy, too ambany saokan' ny jcnera- 



Digitized by 



Google 



ECO 



— 272 — 



ECO 



ly malaza izy. Il fait — . Janarana, 
alain-takaka izy. || loc. Il est devenu 
sage à l' — du malheur. Nampahendry 
azy ny fahoriana. 

ÉCOLIER, 1ÈRE, a. 1° Mpianatra, se- 
koly. 2* fig. Zazavao. Il est encore—. 
Mbola zazavao izy. || loc. Prendre le 
chemin des écoliers. Manalavi-dâlana. 

ÉCONDUIRE, va. Mampiaïa moramo- 
ra. J'ai écomluit cet importun. Nampia- 
la moramora io mpanahirana io aho. 

ÉCONOMAT, «m. Raharaha na tranon' 
ny mpitam-bola. 

ÉCONOME, sm. Mpitahiry vola, mpi- 
tam-bola ao amy ny kolejy, amy ny tra- 
no fltsaboana, etc. 

—, adj. Mahay mitsitsy vola, matsitsy, 
kely fandany. 

ÉCONOMIE, sf. 1* Fitsitsiana, fanda- 
lana. Il a de 1'— dans sa dépense. Mitsi- 
tsy, mandala ny vola fandaniny izy. 2* — , 
Ny vola sisa tsy lany. Il donne ses éco- 
nomies aux pauvres. Omeny ny mahan- 
tra nyvôlasisa tsy laniny. i°— , Fan- 
daminan-karena. Il règne chez lui une- 
admirable. Mahagaga ny fandaminany 
ny vola laniny ao an-trano. Traité d'— 
rurale. Boky momba ny fandaminana 
ny fambolen-javatra. Traité d' — politi- 
que. Boky momba ny fandaminana ny 
harena.*4*/?<7. Filaminana, filaminan'ny 
zavatra rehetra ao amy ny laha-teny. 

ÉCONOMIQUE, adj !• Mahalany kelike- 
ly kokoa. 2 # — , Momba ny fandaminan- 
karena. Science—. Fahaizana momba 
ny fandaminan-karena. 

ÉCONOMIQUEMENT, adv. Matsitsy, 
kely fandany. Il vit—. Matsitsy, etc., 
amy ny fivelomana izy. 

ÉCONOMISER, ra. 1* Mitsitsy, man- 
dala. Économisez le riz. Tsitsio ny va- 
ry. Il cherche à — . Mitady hitsitsy, han- 
data ny fananany izy. 2* fig. Tsy man- 
dany foana, mahihitra. Il économise son 
temps. Tsy mandant/ foana ny andro- 
ny, mahihitra andro izy. 

ÉCONOMISTE, sm. Mpanao laha-teny 
an-tsoratra momba ny fandaminana ny 
harena. 

ÉGORGE, sf. t* Hodi-kazo, hodi-boan- 
kazo sasany. —de pocher. Hodi-paiso. 
—de citron, //odi-boasary. 2* fig. Ny 
ivelany. Ne vous arrêtez pas à V — . 
Aza mitsara araka ny ivelany. 

ÉGORGER, va. Manendaka, mivaofy. 



Écorcez ce pêcher. Endaho io paisoio. 

—une orange. Mivaofy laoranjy. 
S'éoorcer, vpr. Miendaka. 
ÉCORCHE, ÉE, p. et adj. 1* Voaonda- 

koditra, nendahan-koditra, mionda-ko- 

ditra. 2°— , Voaempaka, nempahina, 

miempaka, miovaka. 

ÉGORCHER, va. 1* Manenda-koditra. 
Écorchez le bœuf. Endaho hoditra ny 
omby. 2°— , Manendaka, raampiendaka, 
manempaka, mampiempaka, mampiki- 
paka, mampiovaka. La charrette a écor- 
ché cet arbre. Ny sarety no nanen- 
daka t nampiendaka, nampikipaka ny 
hoditr' io bazo io. Vous m'avez écorche 
la jambe. Naiiempaka, nampiempa- 
ka, nampikipaka, nampiovaha ny 
ranjoko hianao. 3* fig. Manao lafo, ma- 
nao an-trnno tokana. Ce marchand écor- 
che. Afanao lafo, etc., io mpivarotra 
io. || loc. Il écorche le malgache. Tsy 
mahay miteny, ratsy fanonona ny ftteny 
malagasy izy. Sa voix écorche les oreil- 
les. Mahadilo ny sofina ny feony. 

S'écorcher, vpr. Miempaka, mikipaka, 
miovaka. Je me suis écorche la main. 
Niempaka, nihipaka t niovaka ny ta- 
nako. 

ÉCORCHEUR, sm. 1* Mpanenda-kodi- 
tra. 2* fig. Mpanao lafo, mpanao an- 
trano tokana. 

ÉCORCHURE, sf. Fiendahana, fienda- 
ka, fiempaka, fikipaka, fiovaka. 

ÉCORNER, va. 1* Manapa-tandroka. — 
un bœuf. Manapa-tandrok' omby. 2* 
fig. Mamono zoro, mandemba— . Il a 
écorné cette pierre de taille. Namono. 
nandemba ny zoron'xo vato voapaika 
io izy. 3* fig. Anesorana. On a écorné 
son traitement. iVanesorana ny kara- 
many. 

ÉCORNIFLER, va. Mitakarina. 

ÉGORNIFLEUR, EUSE, a. Mpitaka- 
rina. 

ÉGOSSER, va. Mivaofy, miofy. —des 
haricots. Mivaofy, etc., tsaramaso. 

S'écosser, vpr. Miala ny hodiny. 

ÉGOSSEUR, EUSE, s. Mpivaofy. 

ÉGOT, sm. Latsakemboka atao amy ny 
flhinanana. J'ai payé mon— , % payez le 
vôtre. Efa naloako ny latsakemboko 
tamy ny fihinanana, ka atoavy ny 
anao. 

ÉCOULÉ, ÉE, p. et adj. 1* Ritra. Le 
torrent est— . Ritra, ny riaka. 2 # fig. 



Digitized by 



Google 



ECU 



273 - 



ECR 



Lasa, tapitra, lany. L'année est écoulée. 
Lasa, tapitra ny taona. Mes marchan- 
dises sont écoulées. Lany ny entako. 

ÉCOULEMENT, «m. !• Fandeha, fivoa- 
hana. L'— de l'eau se fait bien. Mande- 
ha, mivoaka tsara ny rano. 2° fig. Fa- 
halafosana. Cette étoffe n'a pas d— . 

' Tsy lafo izany lamba izany. 

ÉCOULER, vn. 1* Man leha, mivoaka. 
miala. Faire— l'eau. Mampandeha, ma- 
moafta ny rano. Laissez — la foule Ave- 
ïao handeha, hiala ny vahoaka. 2* fig. 
Faire— les marchandises. Mahalafo, mi- 
varotra. 

— , va. Mahalafo. Ce marchand écoule ses 
marchandises. Mahalafo ny varony io 
mpivarotra io. 

S'écouler, vpr. !• Mandeha, mivoaka, 
miala. L*eau s'écoule. Mandeha. mi- 
voaka ny rano. Le vin s'écoule du 
tonneau. Mivoaka amy ny barika ny 
divay. La foule s'écoule. Mivoaka, 
miala ny vahoaka. 2* fig. Mandalo, la- 
fo. Les années s'écoulent rapidement. 
Mandalo haingana ny taona. Mes mar- 
chandises s'écoulent. Lafo ny entako. 

ÉCOtfRTÉ, Éfi, p. et adj. f Fohy, 
nohafohezina, fohy loatra, nohafohezina 
loatra. £•— , Bory, noboriana, folon- 
drambo, nofolonan-drambo, tapa- 
drambo, koro, nokoroina. 

ÉCOtfRTER, va. \* Manafohy, manafo- 
hy loatra. —un mauteau. Manafohy 
kapaoty. 2*— , Mambory, mamolon-dram- 
bo, manapa-drambo, manakoro. — un 
chien. Mambory alika, mamolona, 
manapaka rambon* alika, manakoro 
alika. 3* fig. Manafohy loatra. —un récit. 
Manafohy loatra tan tara anankiray. 

ÉCOUTE, sf. \* Fitoerana miafina Qhai- 
ttoana. 2* fig. Être aux écoutes. Mihalno 
tsara, mitsikilo. 

ÉCOUTER, va. 1* Mihaino, manaîky, 
mino. — attentivement. Mihaino tsara, 
mampandry sofina, manongilan-tsoflna. 
Il écoutait attentivement sa parole. Ni- 
haino tsara ny teniny, nampandry so- 
fina, nanongilan-tsofina tamy ny te- 
niny izy. Écoutez votre mère. Èkeo ny 
reninao. N'écoutez pas les flatteurs. Aza 
mt/iamo, etc., ny mpandoka. 2 # fig. 
Manaraka. 11 n'écoute que ses pas- 
sions.Tsy manaraka afa-tsy ny filan- 
dratsiny izy. 

&'é0OUter, vpr. Miahiahy tena. Il s'é- 
coute trop. Miahiahy tena loatra izy. 

ÉCRAN, sm. Fiaro afo. 



ÉCRASANT, Atf TE, adj. Mampivo- 
kaiky. mahatrotraka, mamorttra. 

ÉCRASA, ÉB, p. et adj. f Voatoro* 
toro, notorotoroina, montsana, noraon* 
tsanina, voatoto, nototoina, voakosoka» 
nokosohina, voahosy, nohosena, voapo- 
ritra, noporitina, voafoy, nofoizina. 
2* fig. Mivokaiky, trotraka, sauirana, 
poritra, tototra. Il est— sous le poids 
du fardeau. Mivokaiky azon' ny en- 
tana mavesatra izy. Il est — do demandes. 
Sahiran* ny fangatahana betsaka izy. 
Le peuple est— de corvées. Poritra, to- 
totry ny fanompoana ny vahoaka. 3*—» 
Resy, levona. L'ennemi est—. lïesy, le» 
vona ny fahavalo. 4 - -^, Petaka, lesoka, 
iva loha. Il a le nez—. Petaka .orona izy. 
Qui a le milieu du nez—. Lesoka. Le 
comble de cette maison est—. Ica loha 
lo trano io, 

ÉCRASER* ta. 1* Manorotoro, mana* 
montsana, mitoto, mikosoka, manosy, mi* 
hosy, mamoritra, mifoy. — une araignée. 
Manorotoro t manamontsana hala. One 
poutre lui a écrasé la tête. Nisy saka- 
mandimby anankiray nanoroloro ny lo- 
hany. —avec le pilon. Mitoto. —avec une 
pierre» un bâton. Mikosoka. —les raisins 
avec les pieds. Manorotoro voaloboka 
amy ny tongotra, manosy voaloboka. Les 
bœufs écrasent les mottes dos rizières. 
Mihosy ny tanimbary ny omby. — da3 
raisins dans la main. Mamoritra voa- 
loboka amy ny tanana. —des puces avec 
les ongles. Mifoy parasy. 2* fig. Mam* 
pivokaiky, mahatrotraka, manahirana» 
mamoritra, manototra. Le fardeau l'é- 
crase. Mampivokaiky azy ny entana» 
Ce travail l'écrase. Mahatrotraka azy 
izany asa izany. On l'écrase de visites» 
Sahiran' ny famangiana betsaka izy. 
Les impôts écrasent le peuple. Mamo* 
ritra ny vahoaka ny hetra. 3»— , Man- 
dresy, mandevona. La puissance romaine 
écrasa toutes les autres. Ny fanjakana 
romana nandresy, nandevona ny hafa. 

S'écraser, vpr. Torotoro, torotoroina, 
montsaraontsana, montsamontsanina. 
Les framboises s'écrasent. Torotoroi- 
na, montsamontsanina ny voarointsa* 
ka. 

ÉCRÉMER, va. 1* Manala hero-drono- 
no. 2* fig. Mifidy ny tsara indrindra. 

ÉCREVISSE, sf. Orana. 

ÉCRIER (S 1 ), vpr. Miantso mafy, ma- 
nao antso avo. Arrêtez, s'écria-t-il. Mi« 

18 



Digitized by 



Google 



ECR 



274 — 



ECU 



janôna, hoy izy ninntso mafy. Il s'écria 
que c'était une injustice. Nanao an- 
tso avo izy nanao hoe, tsy marina izany. 

ÉCRIN, «s m. Vata kely fitoeram-bakana. 

ÉCRIRE, va. t° Manoratra, manao an- 
tsoratra, raampandre amy ny taratasy. 
11 écrit une lettre. Manoratra taratasy 
ompitondraina izy. Comment écrivez- 
vous ce mot? Ahoana no fanoratrao 
izany teny izany? Il écrit tous les jours 
ses dépenses. Atnony an-tsoratra isan' 
andro ny laniny. Je lui écrirai toutes les 
nouvelles. Hosoratako aminy, ham- 
pandrenesiko azy ny zava-baovao re- 
hetra. 2° fig. Mamorona, manao. Il écrit 
l'histoire de Madagascar. Mamorona, 
etc., ny tantarany Madagaskara izy. 3° 
— , Misokitra, mandatsaka. Dieu a écrit 
sa loi dans nos cœurs. Andriamanitra 
nisokitra, nandatsaka ny lalâny tao 
am-pontsika. 

—, vn. 1° Manoratra, mampilondra tara- 
tasy. Il commence à—, Vao miana-?7ia- 
noratra izy. Il écrit mal. Ratsy fano- 
ratra izy. Je lui ai écrit deux fois. Na- 
nora/ra taminy indroa, nampitondra 
taratasy azy indroa aho. 2 # fig. Manao 
laha-tcny an-tsoratra. Il est sans cesse 
à—. Manao laha-teny an-tsoratra la- 
landava izy. Il est savant, mais, il ne 
sait pas—. Maliay hiany izy, fa tsy ma- 
hay. manao laha-teny an tsoratra. 

S'écrire, vpr. Soratana, fanoratra, mi- 
fampitondra taratasy. Ce mot s'écrit 
ainsi. Toy izao no fanoratra izany teny 
izany. 

ÉCRIT, sm. 1° Taratasy misoratra. Il 
tira un — de sa poche. Naka taratasy 
misoratra tao am-paosiny izy. Met- 
tre par—. Manoratra, manao an-Jso- 
ratra. 2 # — , Taratasy fanekena. Signer 
un—. Manisy sonia taratasy fanekena. 
3°— , Laha-teny an-tsoratra. C'est un — 
plein de goût. Kanto io laha-teny an- 
tsoratra io. 

ÉCRIT, ITE, p. et adj. 1° Voasoratra, 
nosoratana, vita an-tsoratra, misoratra. 
Il a prononcé un discours—. Nanao laha- 
teny vita an-tsoratra izy. Donnez-moi 
du papier—. Omeo târatahy voasoratra, 
misoratra aho. 2» fig. Voaforona, no- 
foronina, natao. C'est un livre — pour 
les enfants. Noforonina, natao ho any 
ny ankizy madinika io boky io. 3 6 — , 
Voasokitra, nosokirina, nalatsaka, tafa- 
latsaka, latsaka. 



ÉCRIT EAU, sm. Taratasy fllazana ape- 

taka. 
ÉCRITOIRE, sf. 1° Fitoerara-panorata- 

na. 2°— , Fitoeran-dranomainty. 

ÉCRITURE, sf. Sora-tànana, soratra, 
fanoratra. Son — est lisible. Azo vaki- 
na ny soratanany, ny sorany. Il a 
une belle—. Tsara soratanana, /ano- 
ratra izy. Tenir les écritures. Afpano- 
ratra ny vola miditra sy mivoaka. L' — 
sainte ou les Écritures. Ny Soratra 
Masina. 

ÉCRIVAILLER, va. Manoratsora-poa- 
na. 

ÉCRIVAILLEUR, sm. Mpanoratsora- 
poana, mpamorom-boky tsinontsinona. 

ÉCRIVAIN, sm. 1° Mpanoratra. 2*— , 
Mpamorom-boky. 

ÉCRIVASSIER, sm. Comme Écrivaii- 

LEUR. 

ÉCROU, sm. Ambavin-drindram-by, — 
drindran-kazo. 

ÉCROUELLES, sf. pi. Comme Scro- 
fules. 

ÉCROUER, va. Mandatsaka an-trano- 
maizina. 

ÉCROULEMENT, sm. Fikoa, flhotsa- 
ka, fianjera, flrodana. Comme Éboule- 
ment. 

ÉCROULER (S'), vpr. 1* Mikoa, miho- 
tsaka, mianjera, mirodana. Comme S'fe- 
bouler. 2° fig. Efa ho rava, efa ho levo- 
na. L'empire s'écroule. Efa ho rava, 
etc., ny fanjakana. 

ECU, sm. 1* Ampingan'ny mpitaingin- 
tsoavaly fahiny. 2 a — , Zavatra raisy ny 
famantaram-piandrianana. 3°— s Faran- 
tsa taloha mitovy lanja amy ny sikajy 
dimy. 4° fig. Harena. Il a des écus. Ma- 
nan-àarena izy. 

ÉCUEILi, sm. 1* Harambato. Le navire 
donna sur un—. Nidona tamy ny Jia- 
rambato ny sambo. V fig. Fanalintohi- 
nana. Le monde est plein d'écueils. Fe- 
no fanafîntohinana izao tontolo izao. 

ÉCUEIjLE, sf. Lovia. 

ÉCUELL.ÉE, sf. Eran' ny lovia, iray 
lovia. 

ÉCULER, ra. Mampirehoka (kiraro). 

S'éculer, vpr. Mirehoka. 

ÉCUMANT, ANTE, adj. 1* Maroori- 
vory, mandoa vory, mandroadroatra. 2 # 
fig. —de rage. Misafoaka, mandroaira, 
romotra, gaigy. 



Digitized by 



Google 



EDE 



- 27$ - 



EtfF 



ÉCUME, sf. 1° Vory, roatra. L*— des 
eaux. Ny rorin-drano. L' — du savon. 
Ny conn-tsavony. L* — d'un cheval. Ny 
vori m-bavan-tsoavaly. L— du riz. Ny 
roa-bary. L' — du lait. Ny roa-dronono. 
L*— do la bière. Ny roatry ny labi^ra. 
2 # fîg. Faraidiny. L'— de la société. Ny 
faraidiny amy ny vahoaka. 

ÉCUMER, v n. i" Mamorivory, mândoa 
vory, misafoaka, mandroatra. La mer 
écume. Mamorivory, mandroatra ny 
ranomasina. Le cheval écume. Mandoa 
vory ny soavaly, misafoaka ny vo- 
rim-bavan' ny soavaly. La bière écume. 
Mandroatra ny labiera. Le riz écume. 
Mandroatra ny vary. 1* fîg. — de co- 
lère. Misafoaka, mifoaka, mandroatra, 
misamontotra. 

*-, va. 1* Manala roatra, misodika. écu- 
mez le riz. Roaty ny vary. Éeumoz le 
pot Sodiho ny ro. 2" fîg. —les mers 
îïamabo eny amboniu' ny ranomasina. 

ÉCUMEUR, sm. 1* Mponala roatra, 
mpisodika. 2* fîg. —de mer. Mpamabo 
eny ambonin* ny ranomasina. 

ÉCUMEUX, EUSE, adj. Mamorivory, 
mandoa vory, mandroadroatra. Flots 
— . Onjan-dranomasina mamorivory, 
mandroadroatra. îl a la bouche écu- 
meuse. Mandoa vory ny vavany. 

ÈCT7MOIRE, sf. Fanalan-droatra, fiso- 
dihana. 

ÉCURER, va. l'Mandoatra fotaka. —un 
puits. Mandoatra fotaka amy ny fan- 
tsakana. 2 # — , Mamotsy. — la poôle. A/a- 
motsy lapoaly. 

ÉCUREUIL, sm. Karazam biby lava 
rambo mitovitovy amy ny bitro. 

ÉCURIE, sf. Tranon-tsoavaly. 

ÊCUSSÔN, sm. Zavatra misy faman- 
taram-piandrîanana. 

ÈCIJYER, srïi. Mpitandrina ny soavaîin' 
ny mpanjaka, mpampianalra ny ûtain- 
genan-tsoavaly, mj)amola-tsoavaly. Il 
est bon—-. Mahay mamola-tsoavaly izy. 

ÉCUYÉRE, sf. Vehivavy mahay milain- 
gin-tsoavaly. Bottes à 1'— * Baotin' ny 
mpitaingin-tsoavaty . 
ÏCCZÉMA, sm. Aretin-koditra toy ny ha- 

zaka. 
&DENTÉ, ÉE, p. et adj. Banga rida- 
na. Une vieille édentée» Vaviantitra 
banga tidana^ 
ÉDENTER, va. Mahabanga, ma m ban- 
ga. La vieillesse nous édonte. Ny fahan- 
turana mahabanga antsika. —une scie. 
Àîambanga tsofa* 



S'édenter, vpr. Mihabanga. 
ÉDICTER, va. Mandidy. Infligez-lui lés 

peines édictées par la loi. Faiij arakd 

izay voadidiri ny lalàna izy. 
ÉBÎJFIANT, ANTE, adj. Mitarika amy 

ny tsara, mitaona—. Sa conduite est 

édifiante Mitarika amy ny tsara, etc.* 

ny fitondran-tonany. 

ÉDIFICATION, sf. [• Fanorenana. L — 
du temple. Ny fanorenana ny tempoly. 
ï* fig. Fitarihana amy ny tsara, fitaoma- 
na— . Dites un mot d'— . Milaza teny 
vitsivitsy mitarika, mitaona amy ny 
tsara. 

ÉDIFICE, sm. 1* Trano lehibe. Le pa* 
lais est un magnifique—. Ny lapa dia 
trano lehibe sady mahafinaritra. 2° fig. 
L'— social s'écroula. Efaho levona nyfan- 
jakana. 

ÉDIFIER, va. !• Manorina* — un pa- 
lais. Manorina lapa. 2° fig. Mitarika 
amy ny tsara, mitaona amy ny tsara. — 
le prochain. Mitarika, mitaona ny na- 
mana amy ny tsara. 3 # — , Manambara, 
milaza. Édifiez-moi sur ce projet. A- 
nam&arao, ilazao ny amin' izany ûkasa- 
na izany aho. 

ÉDIT, sm. Didy. 

ÉDITER, va. Mampanonla boky. 

S^édlter, vpr. Tontaiua, atonta. 

ÉDITEUR, sm. Mpampanonta boky no* 
foronin'olona, editora. — responsable. É- 
ditora mpiantoka ny teny amy nygazety. 

ÉDITION, sm. Fanontam-boky. Ce livre 
en est à sa troisième — . Ity boky ity 
dia atonta fanintelony. 

ÉDUCATION, sf. f Fampianarana, fia- 
narana. Ayez soin de T— de vos en- 
fants. Tandremo ny fampianarana ny 
zanakao. Maison d'-^-. Trano fianara-i 
na. 2° —, Fomba fanajana, Cet hom- 
me est sans—. Tsy mahalala fom- 
ba fanajana io lehilahy io. 3°— , Fiom- 
piana. Il se livre à 1'— des abeilles. Mi- 
ompy renitantely izy. 

ÉDUQUER, va. 1* Mampianatra. 2* — , 
Mampianatra Tomba fanajana. 

ÉFAUFILER, va. Mamaha lamba. 

EFFACÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voavond* 
novonoina, maty, voakosoka.nokosohina. 
2* fig. Levona, nolevonina, very tadidy* 
narapanadinoina, afaka, nalana, nesori- 
na. 3* —, Nihoarana, nahemotrà. 

EFFACER, Va. 1° Ma mono, mikosoka.- 
Efface^ ce mot. Vonoy, kosohy io teny 
io. 2° fig. Mandevona, mahavery tadidy, 



Digitized by 



Google 



EFF 



— 276 — 



EFF 



mampanadino, manafaka, manala, ma- 
nesotra. Le temps a effacé le souvenir 
de cet événement. Ny ela nandevona 
ny fahatsiarovana izany zavatra niseho 
izany, nahavery tadidy izany zavatra 
niseho izany. Ses caresses ont effacé sa 
faute. Ny tambitamhy nataony nam- 
panadino ny hadisoany. Ses larmes 
ont effacé ses crimes. Ny ranomasony 
nanafaka, nanala, nanesolra ny ho- 
lony. 3°— , Mihoatra, mampihemotra. 
Ce général a effacé tons ceux qui Font 
précédé. Izany jeneraly izany nihoatra 
îzay rehetra talohany. Effacez l'épaule 
gauche. Ahemoryny sorokao ankavia. 
S'effacer, vpr. !• Vonoina, maty. 2'fig. 
Mihalcvona, very tadidy, ampanadinoi- 
na, afaka, aldna, esorîna. 3*—, Manetry 
tena, ihoarana, mihemotra. Effacez-vous 
un peu plus. Mihemora kely kokoa. 
EFFARÉ, ÉE, ad/. Mivadi-po. Il a le 
visage—. Miendrik'olona mivadi-po izy. 
EFFAREMENT» sm. Fivadiham po. 
EFFARER, fa. Mampivadi-po. 
S'effarer, vpr. Mivadi-po. 
EFFAROUCHER, va. Manaitra, ma- 
nakaody, mampltahotra, mampandosï- 
tra. N'effarouchez pas les pigeons. Aza 
tairina, kaodina ny voromahailala. Il 
effarouche les enfants. Mampitahotra, 
mampandositra ny ankizy madînika 
iry. 
S'effaroucher, vpr. Taitra, kaody, ma- 
tahotrt, mandositra. Mon cheval s'est 
effarouché. Taitra ny soavaliko. 
EFFECTIF, IVE, adj. Arahin' ny 
asa, omban* ny asa, tokoa, marina. 
Amour—. Fitiarana arahin' ny asa, 
omban* ny asa. Il m'a donné des preu- 
ves effectives de son amour. Nampiseho 
foftoa, marina ny fitiavany ahy izy. 
—, sm. Ny tena isa. Quel est l'effectif de 
1 armée ? Firy ny tena isan* ny raiara- 
mila? 
EFFECTIVEMENT, adv. Tokoa. II 

est— arrivé. Tonga tokoa izy. 
EFFECTUER, va. Manatanteraka, ma- 
nao. Il a effectué sa promesse. Nana- 
tanteraka ny teny napetrany izy. —une 
multiplication. Manao fampitomboana. 
S'effectuer, vpr. Tanterahina, tanteraka, 

atao. 
EFFÉMINÉ, ÉE, adj. et a. Mivaviva- 
vy toetra, mikovavy. C'est un homme — . 
Lcbilal y mivaviravy toelra, etc., izy. 



EFFÉMINER, va. Mampivavivavy toe- 
tra, mampikovavy. L'oisiveté efféminé 
une nation. Ny fidonanahana mampiva- 
vivavy toetra, etc., ny olona. 

S'efféminer, vpr. Mivavivavy toetra. 

EFFERVESCENCE, sf. 1* Fiketrike- 
trika. 2* fig. Fitabatabana, fikorontana- 
na. Une grande— régnait parmi le peu- 
ple. Nitabataba, nikorontana behiany 
ny vahoaka. 

EFFERVESCENT,ENTE, adj. f Mi- 
kelriketrika. Liquide—. Ranon-javatra 
miketriketrika. 1*fig. Mitabalaba, mi- 
koroniana. 

EFFET, sm. !• Vokatra, ny ateraka, za- 
vatra avy, zavatra tonga. La mort est 
un — du péché d'Adam. Vokatry ny 
fa ho tan y Adama ny fahafatesana. Le» 
effets de lu foudre sont étranges. Maha- 
gaga ny ateraky ny varatra. La faibles- 
se du- malade est un — de la médeci- 
ne qu'il a prise. Ny faharerahan' ny 
marary dia avy amy ny fanafody noso- 
troiny. Il n'y a point d'— sans cause. 
Tsy misy zavatra tonga raha tsy misy 
fotony. 2*—, Fanatanterahana, asa. L'— 
suivit la menace. Tanteraka ny rahona 
nataony. Ses promesses sont restées 
sans—, Tsy tanteraka ny teny napetra- 
ny. C'est un amour sans—. Fitiavana 
tsy arahin' ny asa. La médecine a pro- 
duit son—. JViasa tsara ny fanafody. 
Il loc. Ce sont des paroles sans — . Va- 
va fotsiny izany. Produire de F— . Ma- 
haflnaritra, nrampientana ny fo, mam- 
pangoraka. Ce bleu produit de l'— . A/a- 
hafinaritra io loko manga io. Son dis- 
cours a produit do l'— . Nampientana 
ny fo, nampangoraka ny laha-teniny. 
Produire un bon—. Mahafaly, maha- 
soa, mahatsara. Ses paroles ont produit 
un bon — sur le peuple. Nahafaly, na- 
fiasoa, nahatsara ny vahoaka ny te ni* 
ny. Produire un mauvais—. Mahasoso- 
tra, mabatezitra, maharatsy. Votre lettre 
a produit sur lui un mauvais—. Ny tara- 
tasinao naAasosoJra, nahateritra, na- 
haratsy azy. Avoir un— rétroactif. Mi- 
kasika ny lasa. Les lois n'ont pasd' — 
rétroactif. Ny lalàna tsy mikasikany efa 
lasa. 3*—, Taratasy vola, fanaka„ entana. 
Il a beaucoup d'effets en portefeuille. 
Manan-/ara/asy vola betsaka ao amy ny 
poketra-bokiny izy. Les effets publics. 
Ny taratasy vola avoaky ny lanjakana, 
ny zana-bola omen'ny lanjakana. Les 
effets mobiliers. Ny fanaha. C'est un 



Digitized by 



Google 



EFP 



277 — 



EFF 



banqueroutier, il a caché ses effets. Na- 
nao bankeroty izy, ka nanaflua ny fana- 
ny, ny entany. Emportez tous vos ef- 
fets. Ento avofcoa ny entanao rehetra. 
En effet, loc. ado. Tokoa. Il a raison 
en — . Marina tokoa ny azy. 

EFFEUILLER, va. Mitsongo ravina, 
mioty — , manorotra — , manintsana — . 
Effeuillez ce mûrier. Tsongoy, otazo> 
crosy ny ravin' io vorihazo io. Le 
vent a effeuillé cet arbre. Nahintsan' 
ny rivotra ny ravin' io hazo io. 

S'effeuiller, vpr. M ihintsan-d ravina. 

EFFICACE, adj. Masina, mahomby, 
mandaitra, mandresy,mahasitrana. La 
parole de Dieu est—. M asin-teny Andria- 
manitra. Grâce—. Fahasoavana ma- 
homby. Ce remède est— contre les poi- 
sons. Masina, mahomby, mandaitra io 
fanafody io raha atao ody poizina, rnan- 
dresy ny poizina io fanafody io. Ce remè- 
de est— contre la dyssenterie. Mahasi- 
Jrana ny fivalanan-dra ity fanafody 
ity. 

EFFICACEMENT, ado. Masina, ma- 
hornby, mandaitra, mandresy, mahasi- 
trana. 

EFFICACITÉ, sf. Hasina, hery, fan- 
daitra. L*— d'un remède. Ny hasina, 
etc., ny fanafody. L'— de la prière. Ny 
hasina, ny herin' ny Ivavahana. L'— 
de la grâce. Ny herin' ny fahasoavana. 

EFFIGIE, sf. Sarj'. Montrez-moi une 
piastre qui porte 1 — du roi. Anasehoy 
farantsa misy ny sarin ny mpanjaka 
aho. 

EFFILÉ, ÉE, adj. Miezoezo, kivahi- 
vahiny, mitsilotsilo, tsoky. Elle a la 
taille effilée. Miezoezo, kivahivahiny 
izy. Clocher — . Tranon-dakolosy mitsi- 
lotsilo. Les makis ont le museau — . 
Tsoky vava ny gidro. 

EFFILER, va. Mamaha lamba. 

S'effiler, vpr. Mi va ha. 

EFFLANQUÉ, ÉE, adj. Mahia, kao- 
zatra, kangoaza. Cheval — . Soavaly ma- 
hia, etc. 

EFFLANQUBR, va. Mankahia, maha- 
kaozatra, mahakangoaza. 

EFFLEURÉ, ÉE, p. et adj. !• Yoaso- 
latra, nosolarana. 2 # — * Voakasika, no- 
kasibina. 3* fig. Voakasika kely foana, 
nokasihina kely foana. 

EFFLEURER, va. i* Manolatra. La 
balle lui a effleuré la peau. Xosolaran' 
ny haia ny hodiny. 2* —, Mikasika, La I 



balle a effleuré le mur. Nikasika ny 
rindrina ny bala. 3* fig. Mikasika kely 
foana. Il a effleuré cette question. Nika- 
sika kely foana izany hevitra izany izy. 

EFFL.ORESCENCE, sf. 1* Famonia* 
na. 2 # —, pi. Mony, forofotra. 

EFFLORESCENT, ENTE, adj. Ma- 
mony. 

EFFONDREMENT, sm. 1* Fitrandra- 
hana. 2° — , Fikoa, flhotsaka, ûanjera, ft- 
rodana. 

EFFONDRER, va. 1* Mitrandraka. 2- 
— , Mamaky. — une armoire. Mamaky 
lalomoara. 

S'effondrer, vpr. Mikoa, mihotsaka, 
mianjera, mi rodana. La maison s'est 
effondrée. Nikoa, etc., ny trano. 

EFFORCER (S'), vpr. Mikoly aina, ma- 
nao izay tratry ny aina, manao an' aina, 
manao am-bezatra, mikezaka, mimoki- 
tra. Il s'efforce de soulever ce fardeau. 
Mikely aina, etc., mba hanainga izany 
entana izany izy. Il s'efforce de le con- 
tenter. Mikely aina, manao izay fra- 
try ny aina, mikezaka mba hanao izay 
hahalaly azy izy. 

EFFORT, sm. 1* Fikelezana aina, fa- 
naovana izay tratry ny aina, fauaovana 
an' aina, fanaovana am-bezatra, flkeza- 
hana, firaokirana. Les ennemis ont fait 
un grand— pour emporter cette place. 
Nikely aina mafy, nanao izay Jra- 
try ny ainy, mkezaka mafy mba haha- 
zo izany tanâna izany ny fahavalo. Faire 
un— sur soi-môme. Manao izay tratry 
ny aina mba hanao zavatra anankiray, 
na dia mahadikidiky aza. 2°— , Hery. 
L*— de l'eau a rompu la digue. Vaky ny 
fefiloha azon' ny herin'ny rano. 3'— ,Fi« 
pfka. Il s'est donné un— en soulevant un 
lardeau. Nanainga entana izy ka nipika. 

EFFRACTION , sf. Fanamian-trano, 
fanalan-trano. 

EFFRAYANT, ANTE, adj. Mampa- 
tahotra, m ahatsi ravina, mampivadi-po. 
Songe-. Nofy mampatahotra, etc. 

EFFRAYÉ, ÉE, p. et adj. Nampitaho- 
rina, matahotra, tsi ravina, mivadi-po. 

EFFRAYER, va. Mampitahotra, mam* 
patahotra.mahatsiravina, mampivadi-po. 
N'effrayez pas cet enfant. Aza mampi- 
tahotra, mampatahotra, mampivadi- 
po io zaza io. Ce songe l'a effrayé. Nam* 
pitahotra, etc., azy izany nofy izany. 

S'effrayer, vpr. Matahotra, tsiravina, 
raivadi-po. Ne vous effrayez pas pour si 



Digitized by 



Google 



EGA 



— 278 — 



EGA 



peu de chose. Aza matahotra, mivadi- 
po, manam-badi-po amy ny zavatra ma- 
dinika toy izany. 

JEFFRÉNÉ, ÉE, ad}. Diso oliatra, mi- 
hoa-pnmpana. Ambition—. Fitsiriritam- 
boninahilra diso ohatra, etc. 

EFFROI, sm. Tahotra, vadi-po. Il fut 
saisi d'— . Azon' ny tahotra, nimdi-po, 
tsiravina izy. 

AFFRONTÉ, ÉE, adj.ets. Tsy maha- 
lala menatra, tsy valahara, tsy vaky afe- 
ro, tsy vaky atatra, sahy loatra. C'est 
une femme effrontée. Tsy mahalala 
menatra, etc., io vehivavy io. 

EFFRONTÉMENT, adv. An-kasahia- 
na loatra. 

EFFRONTERIE, sf. Tsy fahalalana 
menatra, hasahiana loatra. Il a eu I 1 — de 
le menacer. Tsy menaça Izy nandraho- 
na azy, sahy nandrajjona azy izy. 

EFFROYABLE, adj, f Mahatsiravi- 
na,mampivadi-po, mampjtahotra, mam- 
patahotra. C'est un spectacle—. Maha- 
tsiravina, etc., ny fahjtana izany. 2* — , 
Ratsy izaitsizy, izaitsizy. Il a une ligure 
t— . Ratsy tarehy izaitsizy izy. Il a fait 
des dépenses effroyables. Efa izaitsizy 
ny laniny. 

EFFROYABLEMENT, adv. Izaitsizy. 

EFFUSION, sf. !• Fanidinana, fandro- 
tsahana, firotsaliana, fandatsahana, fan- 
driaka. Il y avait— d'huile dans les sacri- 
fices. Nanidinana, nandrotsahana, 
norotsahana diloilo ny fanaiitra nate- 
rina ho an'Andriamanitra. Il y eut dans 
cette bat tille grande -t- de sang. Nisy ra 
be dia be latsaka, nisy ra bo nandria- 
ka tamin* izany ady izany. 2° fig. Fam- 
pisehoana. Il m'a parlé avec — de cœur. 
Nampisoho litiavana lehibe izy tamy 
ny izy niteny tamiko. 

ÉGAL, ALE, ad/. 1* Mitovy, sahala. 
Ils sont d'une condition égale. Mitovy 
toetra izy ireo. Les hommes sont égaux 
devant Dieu. Mitovy ny olon-druhctraeo 
anatrehan'Andriamanitra. Los deux cor- 
des sont d'égale grosseur. Mitovy, saha- 
la habe ny tady roa. 2°— , Tsy miova, mi- 
tovy tantana. Il marche d'un pas—. Tsy 
miova ny fandefyany. {I est d'une hu- 
meur égale. Tsy miova ny toe panahiny. 
l*e chemin est biem—. Mitovy tantana 
ny lalana. 3 # — -, Tsy mampaninona. Cela 
m'est — . Tsy mampaninona ahy izapy. 

»-, i. Namana, ny mitovy, faharoa. Ne 
méprisez pas vos égaux. Aza maneba- 
fca ny namanareo. Il n'a pas son—. 



Tsy misy mitovy aminy, tsy manam- 
paharoa izy. 

À Tôgal de, loc. prép. Tahaka, boa- 
tra, toy. Il est craint à T — du tonnerre. 
Atahorana tahaha, etc., ny varatra izy. 

ÉGALEMENT, ad». !• Mitovy. Il les 
a traités tous—. Mitovy ny nandrai- 
sany azy rebetra. 2° — , Sady.... no. C<* 
mot se dit — des personnes et des cho- 
ses. Sady fanao amy ny olona no amy 
ny zavatra izany teny izany. 

ÉGALER, va. 1° Mampitovy. La mort 
égale tous les hommes. Ny fahafatesa- 
na mampitovy ny olon-di-ehetra. 2* — , 
Manohatra, mampitovy, mampitaha. IT 
n'y a personne qu'on puisse lui — . Tsy 
misy azo oharinn, ampitovina, ampi- 
tahaina aminy. 3"— , Mitovy. l^a recet- 
te égale la dépense. Mitovy ny miditra 
sy ny mivoaka. 

S'égaler, vpr. Tonga mitovy, mihambo 
ho mitovy. Il ose s'— à lui. Sahy mi- 
hambo ho mitovy aminy izy. 

ÉGALISATION, sf. Fampitoviaqa. 

ÉGALISER, ra. 1° Mampitovy. —les 
lots. Mampitovy ny anjara. 2° — , Mam- 
pitovy tantana. Égalisez ce chemin,. 
Ataovy mitovy tantana io lalana io. 

S'égaliser, vpr. Mihamitovy. 

ÉGALITÉ, sf. 1° Fitoviana. Il y a en- 
tre eux — d'âge. Mitovy taona izy ireo. 
L'amitié demande 1* — . Tsy misakaiza 
raha tsy mitovy toetra. 2 # — . T&y Bo- 
vaqa, fltovy tantana. Il a une grande — 
d'à me. Tsy miova na kely aza ny toe- 
panahiny. 

ÉGARD, sm> Fanajana. Il a de grands 
égards pour lui. Be fanajana azy izy. 
|| toc. Avoir—. Mizaha, mijery, milie- 
vilra, mandinika, mihaino. Il faut avoir 
— au mérite des personnes. Tokony ho- 
zahana, hojerena, hoheverina t Ziodi- 
nihina ny fahamendrehan' ny olona. 
Ayez — à ses prières. Hainoy ny fan- 
gatahany. 

Eu égard a, loc. prép. Noho. Eu — à 
son jeune âge, kuss<.z-le à la maison. 
Noho ny hatanorany, avelao izy ho ao 
an-trano. 

A Tégard de, loc. prép. Amy, raha ny 
amy ny, raha heverina. Il est bon à V — 
i!e tout le monde. Malemy fanahy amy 
ny oton-drehetra izy. A cet — . Raha ny 
amin' izany, raha izany no heverina. 
Il mérite à tous égards votre amitié. 
Mendrika holianao izy, raha ny zavatra, 
reheira no heverina. 



Digitized by 



Google 



EGO 



— 279 — 



EIA 



ÉGARÉ, ÉE, p. et adj. f Diso làlana. 
2 # fig. Very, diso hevitra, maniasia, na- 
vily, mivily, mihaolohaolo. Son esprit 
est—. Very hevitra izy. Livre—. Boky 
very. Avuir les yeux égarés. Mihaolo- 
haolo maso. 

ÉGAREMENT, sm. Hadisoan-kevitra, 
faniasiavana, hadisoana, fiviliana, fa hâ- 
ve rezan-ke vitra, fahaverezan-tsaina. — 
de l'esprit. Hadisoan-kevitra, fivilian- 
tsaina. Le cœur a ses égarements. Mety 
maniasia, mivily ny fo. Il est dans un 
grand— d'esprit. Very hevitra, very 
saina mafy iz^y. Il est revenu des égare- 
ments de sa jeunesse. Nijanona ta eu y ny 
faniasiavany, ny hadisoany fony tano- 
ra izy. 

ÉGARER, va. 1* Ma m pan diso ldlana. 
Le guide m'a égaré. Ny mpitari-dàlana 
nampandiso làlana ahy. 2* fîg. Maha- 
very, mahadiso hevitra, raarapaniasia, 
mampivily. La peur lui a égaré l'esprit. 
iVa/iarert/saina azy nytahotra.il a égaré 
un livre. Nahavery boky anankiray izy. 
Les mauvais amis l'ont égaré. Ny sakai- 
za ratsy no nampaniasia, nampivily 
azy. / 

S'égarer, vfr. I* Diso làlana. Il s'est 
égaré dans la forêt. Diso làlana lany an- 
ala izy. 2* fig. Very, diso hevitra, mania- 
sia, mivily. Sa tête s'égare. Very hevi- 
tra, very saina izy. La présomption fait 
souvent que l'homme s'égare. Matetikany 
fieboeboana mahadiso hevitra ny olona. 
Il s'est égaré dans son discours. Nivily 
tamy ny laha-teniny izy. 

ÉGAYER, va. Mamalifaly. —un malade. 
Mamalifaly marary. 

S'égayer, vpr. Milalao, manary dia. 

ÉGIDE, sf. Fiarovana. Il me sert d'— . 
Miaro ahy izy. 

ÉGLANTIER, sm. Karazan-draozy ma- 
niry ho azy. 

ÉGLISE, sf. 1° Eglizy. L*— catholique. Ny 
Eglizy katolika. L'— militante. Ny Egli- 
zy miady. L' — souffrante. Ny Eglizy 
mijaly. L' — triomphante. Ny Eglizy 
mpandresy. 2*—. Trano leglizy. Il est allé 
prier à P— . Lasa nivavaka any an-frano 
leglizy izy. 

ÉGOISME, sm. Fitiavan-tcna loatra, 
fanaovana mamy fo volona. 

ÉGOÏSTE, s. etar(/. Tia tena loatra, ma- 
nao mamy fo velona. 

ÉGORGER, va. f Manominda. —un 
bœuf. Manominda omby. 2°— , Mamo- 



no mahafaty. Les habitants égorgèrent 
toute la garnison. Novonoin' ny mpo- 
nina ho fat y ny miaramila rehetra nam- 
ponenina tao. 

S'égorger, vpr. Mifamono ho faty. 

ÉGOSILLER (S'), vpr. Vaky tenda. Il 
s'est égosillé à force de crier. Vaky ny 
tendany azon'ny minananana. 

ÉGOUT, sm. f Lâlan-driaka any am- 
banin' ny tanana. 2° fig. Fitoerana iva- 
rinan' ny faikan' olona. Les bagnes sont 
les égouts de la société. Ny tranomai- 
zina no fitoerana amarinana ny /ai- 
kan' olona. 

ÉGOUTTER, vn. Mitslka. Faire — du 
lait caillé. Manatsika ronono mandry. 

S'égoutter, vpr. Mitslka. Le fromage s'é- 
goutte. Milsika ny fromazy. 

ÉGOUTTOIR, sm. Fanatsihana. 

ÉGRATIGNER, va. Mandrangotra. Le 
chat l'a ôgratigné. Nandrangotra azy 
ny saka. 

S'égratigner, vpr. Mandrango-tena, mî- 
fandrangotra. 

ÉGRATIGNURE, sf. !• Rangotra. 2- 
—, Ratra kely. 

ÉGRENER, va. Manintsam-boa, mitson- 
go voa. — du blé. Manintsana uoara- 
barim-bazaha. — du raisin. Milsongo 
voam-boaloboka. 

S'égrener, vpr. Mihintsam-boa. 

ÉGRILLARD, ARDE, adj. et 8. Ma- 
vitrika, mailaka, kinga. 

EGYPTE, sf. Ejipta. 

ÉGYPTIEN, IENNE, adj. et s. Ejip- 

siana. 
EH! int. Adre ! — ! qui aurait pu le de* 

viner? Adre l iza no nahavinany iza- 

ny? 
Eh bien, loc. int. Re ! dry! — ! Que fai- 
tes-vous ? Inona re ity ataonao ? — 1 

partons l Andeha àry ! 
ÉHONTÉ, ÉE, adj. Tsy mahalala rac- 

natra, tsy valahara, tsy vaky afero, tsy 

vaky atatra. 
ÉLABORATION, sf. Fandovonana, fa- 

halevonana, famoronana, fiforonana. 

ÉLABORER, va. 1° Mandevona, iforo- 
nana. L'estomac élabore les aliments. 
Ny ara bava fô no mandeuona ny hanina. 
Le foie élabore la bile. Ao amy ny aty 
no iforonan' ny ranon' afero. 2* fig. Ma- 
morona. — un ouvrage. Afamorom-bo- 



Digitized by 



Google 



ELA 



— ?80 — 



ELE 



S'élaborer, vpr. Levona, levonina, fo- 
ronina, miforona. 

ÊLAGAGE, sm. Fandrantsanana. 

ÉLAGUER, va. \° Man<!rantsana. — un 
arbre. Mandranl*ana hazo. 2° fig. Ma- 
nesotra ny tsy ilaina amy ny laha-tony. 
— des détails inutiles. Manesolra zava- 
tra madinika tsy ilaina amy ny laha- 
teny. 

ÉLAGUETTR, sm. Mpandrantsana. 

ÉLAN, sm. 1° Fiezaka, flantoraka. Il 
prit son— pour franchir le fossé. Nieza- 
ha mafy izy mba hitsambikina ny hady. 
Du premier — on repoussa l'ennemi. Ra- 
ha vao niantorahana ny fahavalo dia 
nandositra. 2° fig. Firenitra. Il ne peut 
réprimer les (Mans de son cooir. Tsy 
mahatana ny fïrehitry ny fony izy. 

ÉLANCÉ, ÉE, adj. Miezoezo, kivahi- 
vahîny, mijoroaka. Il a la taille élancée. 
Miezoezo, kivaftivahiny izy. Arbre—. 
Hazo mijoroaka. 

ÉLANCEMENT, sm. !• Fanaintaïna, 
lanombotrombotra, fanindrontsindrona, 
fancvttevika, fanoranorana. L'abcès me 
cause de grands élancements. Af anam- 
falna, manombotrombolra ahy ny vai- 
ko. Le point de côté me cause de grands 
élancements. M anindrontsindrona , 
wianevileviha ny andanivoako. Je sens 
des élancements dans l'estomac. Mano- 
ranorana ahy ny ambavafôko. 2 Ô fig. Fi- 
re'hilra. Les élancements de l'âme vers 
Dieu. Ny fïrehitry ny fo ho any amin' 
Andriamanitra. 

ÉLANCER (S'), vpr. !• Miezaka. mian- 
inraka. Il s'élança hors de la maison. 
Niesaha any alatrano izy. Le chien s'è- 
lanca sur lui. Niantoraka taminy ny ali- 
ka. 2* fig. Mi relu ira. Mon âme s'élançait 
vers Dieu. Ny Ibko nirehitra ho any 
a m in' A nd ri aman i Ira- 

ÉLARGIR, vn. 1* Mannlalaka. manalo- 
hibe, manitatra. —une rue. Manalala- 
kn, etc., araben dalana. 2" fig. Manafa- 
ka, mamlefa. — un prisonnier. Manafa- 
ka, erc, olona anankiray ao an-trano- 
maizina. 3° — , Manitatra. Il a élargi ses 
idées. Nanti atra ny heviny izy. 

S'élargir, vpr. 1° Mihamalalaka, mihale- 
hibe, mitatra. Mes souliers se sont trop 
élargis. Kihamalalaha, etc., loalra ny 
kiraroko. 2*—, Manitatra tany. Le grand 
chemin l'empoche de s'—. Ny nrabun-dà- 
lana misakana azy tsy hanitalra ny 
tohotaniny. 3* fig. Mitatra. * 

ÉLARGISSEMENT, sm. 1* Fanalala- 



haria. fanalehibiazana, fanitarana. 2* 
fig. Fanafahana. fandefasana. Il a obte- 
nu son— . A fana, nalefa izy. 

ÉLASTICITÉ, sf. Fievotra, fiaioa. 

ÉLASTIQUE, adj. Mievolra, roiaina. 
azo roriiina. Gomme — . Malezaroritina. 

— , sm. Lasitika, matezaroritina. —de» 
souliers. Lasitika. —des bretelles. A/a- 
tezaroritina amy ny beriteio. 

ÉLECTEUR, sm. Mpifidy. 

ÉLECTIF, IVE, adj. Fidina. Le pape 
est—. Fidina ny papa. 

ÉLECTION, sf. Fifldianana. Faire une 
— . Mifidy. 

ÉLECTORAL, ALE, adj. Momba ny 
litidianana. Loi électorale. Lalâna mom- 
ba ny fifidianana. 

ÉLECTRICITÉ, sf. Elektrisity. 

ÉLECTRIQUE, adj. Momba ny elektri- 
sity. 

ÉLEGTRISER, ra. 1* Mamelona elek- 
trisity, miteraka — , mamindra — . 2* 
fig. Mampirehitra. Son discours électri- 
sa tous les cœurs. Ny laha-teniny nam- 
pirehilra ny Jb rehetra. 

S'électriser, vpr. !• Maodray elektrisity. 
2 a fig. Mirehitra. 

ÉLÉGAMMENT, adv. 1* Amin-kain- 
go, tsara. Elle est— parée. Mibaingo /sa- 
ra izy. 2*— f Amy ny renty. Il écrit — . 
Be renty ny teny nosoratany. 

ÉLÉGANCE, sf. 1* llatsaran-tarehy, 
hatsaram-bika, batsara, lialinaritra. 2* 
— , Renty, haingo. 

ÉLÉGANT, ANTE, adj. !• TsaraT>ika, 
bikâna, tsara, mahaflnanlra. Eile a une 
taille élégante. Tsara bika, bikana izy. 
Ra parure est élégante. Tsara, mafia- 
finaritra ny haingony. 2°— , Be renty, 
be haingo, be sira, marevaka. Son dis- 
cours est—. Be renty, etc., ny laha-te- 
niny. 

—, *. Mpihaingo loatra, xnpiangeso, 
mpiangolangola. 

ÉLÉMENT, sm. 1° Ny maba-izy, ny io- 
topototra, zavatra. Quels sont les élé- 
ments de l'eau ? Inona no ma/ia-rano 
ny rano? Il y a là les éléments d'un 
bon ouvrage. Misy ny fotopototry ny 
boky tsara ao. Je lui enseigne les élé- 
ments du calcul. Ampianariko azy ny 
fotopototry ny marika. Le feu est un 
— destructeur. Zavatra mandevooa ny 
afo. 2° — , Tiana indrindra. L'étude est 
son—. Ny fianaiana no iiany indrin- 
dra. Il est dans son — comme le poisson 



Digitized by 



Google 



ELB 



— 281 — 



ELE 



dans l'eau. Aoamy ny tiany indrin* 
dra tahaka ny hazandrano ao amy ny 
rano izy. 

ÉLÉMENTAIRE, ad). f l'otony, tsy 
azo avahana intsony. Corps—. Zavatra 
madinika folotry ny zavatra hafa, za- 
vatra madinika tsy azo avahana intso- 
ny. 2*—, Milaza ny fotopototra. Voici 
un bon livre — de calcul. Inty boky tsa- 
ra milaza ny fotopototry ny marika. 

ÉLÉPHANT, «m. Klefanta. 

ÉLEVAGE, sm, Fiompiana. 

ÉLÉVATION, sf. 1° Fanandratana, fl- 
sandratana, fanondrotana, fisondrotana. 
Donnez plus d'— à ce plancher. Ason- 
droty kokoa izany rihana izany. Le prê- 
tre est* à T — . Efa mby amy ny fanan- 
dratana ny bostia ny pretra. L*— de 
sa voix indiquait une forte colère. Ny 
fisondrotry ny feony nanambara fa te- 
zitra mafy izy. Il y a eu — subite du 
prix des denrées. Nison dro -bidy tam- 
poka ny varotra. 2 # — , Havoana. Mon- 
tez sur cette—. Miakara ainin' io havoa- 
na io. 3* fig. Fisandratana, fiambonia- 
na, fisondrotana, halalinana, hatsaram- 
po. Cest à vous qu'il doit son — . Hia- 
nao no nampisandratra, nahambony 
azy. L' — du cœur vers Dien. NJr fison- 
drotan* ny fo amin' Andriamanitra. Il 
a une grande— dans ses pensées. La- 
lina ny beviny. 

ÉLÈVE, sm. Mpianatra, sekoly. 

ÉLEVÉ, ÉE, adj. 1* Avo, manerineri- 
na, milingilingy, midangadanga. Mon- 
tagne élevée. Tendrombohitra avo, etc. 
2* fig. Ambony, be fahandrianana, la- 
lina, be batsaram-po. Il est d'une con- 
dition élevée. Amfeont/toetra izy. Il est 
très— en dignité. A mbon y dia ambo- 
ny ny voninahiny, ny raharahany. Il a 
un esprit — . Lalin-tsaina izy. Il a des 
sentiments éjevés. Be hatsaram-po izy. 
3*—, Mahalala fomba, voampianatra tsa- 
ra. Enfant bien—. Zaza kely mahalala 
fomba, etc. 

ÉLEVER, va. t # Manandratra, mampi- 
sandratra, manondrotra, mampisondro- 
tra. Co tableau est trop bas, il faudrait 
1— . Iva loatra io sary io, ka tokony ha- 
sandratra, hasondrotra. — les mains. 
Man an dra-tanana. — la voix. Mampi- 
sondrotra ny feo! Ce marchand a élevé 
le prix de ses marchandises. Io mpiva- 
rotra io narnpisondrolra ny vidin'enta- 
ny. ^— , Manangana, manorina. —une 



statue. Manangana sariolona. — une 
maison. Manangana r etc., trano. 2'fig. 
Manandratra, mampisandratra, manon- 
drotra, mampisondrotra, manome, raille- 
ra. Dieu élève ceux qui s'abaissent. An- 
driamanitra manandraf ra, manondro- 
tra izay manetry tena. Le roi la élevé aux 
honneurs. Ny mpanjaka nanandrafra 
azy, nanome voninahitra azy. Ce livre 
élève l'àme vers Dieu. Io boky io mam- 
pisondrotra ny fan ah y amin'Andriama- 
nitra. —jusqu'aux nues. Midera ela 
izaitsizy. 4 # — , Mampiposaka, mampi- 
tranga, mampiseho, manangana, ma- 
morona. Il élève des doutes sur cette 
histoire. Mampiposaka, mampitran- 
ga, mampiseho tisalasalana ami a' iza- 
ny tantara izany izy. —des difficultés. 
Manangana, mamoron-tsampona. 5 # 
— , Mitaiza, miompy, mamelona, raam- 
pianatra. Cette mère n'élève pas ses 
enfants. Io reny io tsy mitaiza ny za- 
nany. —des animaux. Miompy, ma- 
melom-biby. Il a élevé son enlant 
dans la crainte de Dieu. iYamptana- 
tra ny zanany ny fahatahorana an' An- 
driamanitra izy. 

S'élever, vpr. fMisandratra, misondro- 
tra, misavoana. Le cerf- volant s'élève 
dans les airs. Misondrotra, misavoana 
eny amy ny habakabaka ny papango- 
bazo. Les flammes s'élèvent au-dessus du 
toit. Ny lelafo misondrotra eny ambonin* 
ny tafon-trano. Leprix du riz s'élève tous 
les jours. Afisondro-bidy isan* androny 
vary. 2 9 fig. Manandra-tena, misandra- 
tra, misondrotra, mahatakalra, mahatra- 
tra. Celui qui s'élève sera abaissé. Izay 
manandra-tena dia haetry. Il s'est éle- 
vé par son mérite aux plus hautes digni- 
tés. Ny fahamendrehany no nwandra- 
iany amy ny voninahitra ambony dia 
ambouy. L'esprit de l'homme ne peut s' 
—jusque-là. N y sain' ny olona tsy ma/ia- 
takatra, tsy mahatratra izany. 3°— , 
Misy, miposaka, mitranga, miseho. Il s' 
éleva une tempête. Nisy talio-drivotra. 
Il s'éleva une sédition. Nisy iikomiana 
niposaka, nitranga, niseho. Des doutes 
s'élevèrent dans mon esprit. Nisy tisala- 
salana niposaka, nitranga, niseho tao 
an-tsaiko. || toc. S'— contre quelqu'un. 
Manohitra, miampanga olona. 4°— , Ton- 
ga. Sa dette s'élève à cent piastres. 
Tonga ariary. zato ny trosan* olona 
aminy. 

ÉLEVEUR, sm. Mpiompy, mpamoiona. 



Digitized by 



Google 



ELO 



— 282 — 



ELO 



ÉLIPER, va. Manesotra zana-tsoratra 

anankiray farany. 
S'élider, vpr. Miesotra. L'a final de lan- 

droka s'élide dans tandrok' omby. Ny a 

farany amy ny tandroka miesotra amy 

ny tony hoe landrok' omby. 

ÉLIGIBILITÉ, sf. Ny ahazoana hofl- 
dina. 

ÉLIGIBLE, adj. et s. Azo fidf oa. 

ÉLIMINATION, sf. Fandroahana, fa- 
nes oran a. 

ÉLIMINER, va. Mandroaka, maneso- 
tra. On Ta éliminé du conseil. Noroahi- 
na, nesorina tsy ho mpanolo-lsaina izy. 
On a éliminé son nom. Nesorina ny 
anarany. 

ÉLIRE, va. Mifldy.— un député. Mifidy 
solombavam-bahoaka. Il a élu domicile 
au nord de la ville. Nifidy fonenana ao 
avaratry ny tanâna izy. 

ÉLISION, sf. Fiesoran'ny zana-tsoratra 
anankiray farany. 

ÉLITE, sf. Ny voafantina, ny tsara in- 
drindra. Voilà des soldats d'— . Indre- 
ny ny miaramila voafantina, tsara in- 
drindra. 

ÉLIXIR, sm. Karazan-dalikora. 

ELLE, prou. pers. Izy, ny. Où est—? 
Aiza izy?Q\iQ fait—? Inona no ataont/. 

Elles, pi. Izy ireo, ny. 

ELLIPSE, sf. f Fanesoran-teny. 2'—, 
Tsipika vorivory mitarebin' atody. 

ELLIPTIQUE, adj. 1° Misy fanesoran- 
teny. 2*—, Vorivory mitarehin' atody. 

ÉLOGUTION, sf. Fandaha-teny, fan- 
daharan-teny. Il a une — nette. Mazava 
ny fandaha-teniny . Traité de P— . Bo- 
ky momba ny fandaharan-leny. 

ÉLOGE, sm. 1* Laha-teny fiderana, — 
fankalazana. Il a prononcé P — funèbre 
du prince. Izy no nanao laha-teny fide- 
rana, fankalazana ny mpanjaka vao 
niamboho. 2 # — , Fiderana, fankalazana, 
fandokafana. Faire P— de quelqu'un. 
Midera, mankalaza olona. Faire P — 
d'un ouvrage. Midera, mandoka boky. 

ÉLOGIEUX, EUSE, adj. Fiderana, 
fankalazana, fandokatana. Paroles élo- 
gieuses. Teny fiderana, etc. 

ÉLOIGNÉ, ÊE, adj. 1° Lavitra. mifa- 
iialavitra. Ile éloignée. Nosy lavitra. Ce 
que vous dites est fort — de ma pensée. 
Lavitra ny hevitro izay lazainao. Ces 
deux villages sont assez éloignés Pun de 
Pautre. M ifanalavitra hiany ireo tanâ- 



na roa ireo. 2*—, Ela, any aoriana any. 
Cette affaire a été renvoyée à un temps 
— . Nahemotra hoela izany rabaraba 
izany. Postérité éloignée. Taranakaany 
aoriana any. 

ÉLOIGNEMENT, sm. 1* Fampanala- 
virana, fanalavirana, fifanalavirana, fam- 
pihatahana, fihatahana, fampialana, fia- 
lana. Il a calmé le peuple par P — du 
ministre. Nampanalavitra, nampiha- 
taha, nampiala ny ministra izy mba 
hampitony ny vahoaka. Il vit dans P — 
du monde. Nanalavitra an* izao tonto- 
lo izao, ni ha taka, niala tamin* izao ton- 
tolo izao izy. L'— de nos demeures nous 
empêche de nous voir souvent Ny /î/a- 
nalaviran' ny tranontsika no misakana 
antsika tsy hifankahita matetika. 2* — , 
Fahelana. L'— des temps renl ces faits 
incertains. Tsy fantatra mazava ireo xa- 
valranisehoireonoho ny hahelany.S'fig. 
Tsy fitiavana, fankabalana. Il a de P — , 
pour cet homme-là. Tsy tia, mankaha- 
la io lehilahy io izy. Il a de P— pour 
l'étude. Tsy tia ûanarana izy. 

ÉLOIGNER, va. 1* Mampanalavitra, 
mampihataka, mampiala, mampandosi- 
tra. Eloignez cette chaise du feu. Am- 
panalaviro, halaviro, hataho ny afo io 
seza io. Le roi Pa éloigné de la cour. 
Ny mpanjaka nampihalaka, nampiala 
azy tsy ho any anaty rova. Éloignez-le 
des mauvaises compagnies. A mpanaZa- 
viro, halaviro, ampandosiro ny na- 
man-dratsy izy. 2* —, Manela. Ces dif- 
ficultés éloignent la paix. Ireo sampona 
ireo no manela ny fanekem-pihavanana. 
3* fig. Mampanalavitra, mamily. Dieu ! 
éloignez de moi ce malheur. Andriama- 
nitra ô ! ampanalaviro, halaviro, avi- 
lio ahy izany loza izany. 4* —, Tsy 
itiavana. L'égoïsme éloigne les cosurs. 
Tsy tian' ny olona ny maiiao mamy fo 
velona. 

S'éloigner, vpr. 1* Manalavitra, miha- 
taka, miala, mandositra. Il s'est éloigné 
du chemin. Nanalavitra ny làlana izy. 
Éloignez-vous pour quelque temps. M t- 
hataha, mialà andro vitsivitsy. 2 # fig. 
Manalavitra, mandositra, tsy manaraka, 
tsy manao. Éloignez-vous des occasions 
du péché. Halaviro, andosiro izay ma- 
hatarika amy ny fahotana. S'— des usa- 
ges reçus. Tsy manaraka ny fanao. 
S'— de son devoir. Tsy manao ny tsy 
maintsy bataony. 3 Ô — , M ifanalavitra, 
samihala. Cette opinion ne s'éloign* 



W 



R\r~ 



EMA 



283 — 



EMB 



pas beaucoup de la mienne. Tsy mifa- 
nalavitra, etc., loatra amy ny aby iza- 
ny hevitra izany. 

ÉLOQUEMMENT, adv. Amim-pahai- 
zana. Il parle—. Mahay mandaba-teny 
izy. ' 

ÉLOQUENCE, sf. Fahaizana mandaba- 
teny, fampientanana ny fo, fampihetse- 
hana ny fo, fampangorahana, titarihana, 
fitaomana. Le pouvoir de 1'— . Ny he- 
rin' ny fahaiza-mandaha-tcny. 

ÉLOQUENT, ENTE, adj. Mahay man- 
daba-teny, antsantsaiahy, mampientana 
ny fo, mampihelsika ny fo, mampan- 
goraka» mahatarika, mahataona. Hom- 
me—. Lehilahy mahay mandaha teny, 
antsantsaiahy, mahay mampientana 
ny fo, —mampihelsika ny fo. Il a 
prononcé un discours — . Nanao laha- 
teny mampientana ny fo, mampihe- 
tsika ny fo, mampangoraka, maha- 
tarika, mahalaona izy. Larmes élo- 
quentes. Ranomaso mampangorafca. 

ÉLU, UE, p. et adj. Voaiidy, nofldina. 

—, 8tn. Ny voafidy, ny olom-pinidy. 

ÉLUCIDATION, sf. Fanazavana. 

ÉLUCIDER, va. Manazava. —une ques- 
tion. Afana^ava zavatra. 

S'élucider, vpr. Hazavaina. 

ÉLUCUBRATION, sf. Boky izay ni- 
sasarana. Il va publier ses élucubra- 
tions. Efa bampanonta ny boky izay 
nisasarany izy. 

ÉLUDER, va. Manary dia. —une pro- 
messe. Manary dia ny teny napotrany. 

S'éluder, vpr. Anarian-dia. 

ÉLYTRE, sm. Elatra mafy amy ny bi- 
by kely. — de hanneton. Elatra ma- 
/ïm-boangory. 

ÉMAIL, sm. 1° Varnesy. —de porce- 
laine. Ny uarnestm-porsolaina. 2° fig. 
L — d'un parterre. Ny voninkazo ravaky 
ny kisabasaha. 

ÉMAILLER, va. 1° Manisy varnesy. 2" 
fîg. Mandravaka. 

S'émailler, vpr. Miravaka. 

^ÉMANATION, sf. Fihaviana, zavatra 
avy, fofona. La terre produit des éma- 
nations. Mamofona ny tany. ^ 

ÉMANCIPATION, sf. I- Famelana ha- 
hazaka tena. 2° fîg. Fanafahana, famo- 
tsorana, fandefasana. 

ÉMANCIPER, ta. l°Mamela habazaka 
tena. Ce père a émancipé son Mis. Nave- 
/an-drainy hahazaka tena ny zanany. 
t* fig. Manafaka, maœotsotra, mandefa. 



S'émanciper, vpr. Manaram-po. 

ÉMANER, vn. Avy, ateraka. Cet or- 
dre émane du souverain. Avy amy ny 
mpanjaka izany didy izany. Le Verbe 
émane du Père et le Saint-Esprit éma- 
ne du Père et du Fils. Ny Teny ate- 
raky ny Ray, ary ny Fanahi-Masinaavy 
amy ny Ray sy ny Zanaka. 

ÉMARGER, va. Manoratra amy ny si» 
sin-taratasy. 

EMBALLAGE, sm. Fifebezana enta- 
na, famonosana entana. Combien coûte 
1* — de mes marchandises. Hoatriuona 
no baloako amy ny nifehezana, namo- 
nosana ny entako. Toile d'— . Lamba 
famonosana entana. 

EMBALLER, va. Mifehy entana, raa- 
mono entana. 

EMBALLEUR, sm. Mpifcby entana, 
mpamono entana. 

EMBARCADÈRE, sm. Fitodian-da- 
kana, fitodian-tsalopy. 

EMBARCATION, sf. Lakan-draûtra, 
salopy. 

EMBARGO, sm. Fibaeonan-tsambo ao 
amy ny seranana. 

EMBARQUEMENT, sm. Fanondra- 
nana, fiondranana. 

EMBARQUER, va. 1° Manondrana. 
— des marchandises, des troupes. A/a- 
îiondram-barotra, miaramila. 2° fig. 
Mampihitsoka. —un ami dans une mau- 
vaise alfaire. Mampihitsoka sakaiza 
amy ny raharaha sarotra. 

S'embarquer, rpr. 1° Miondrana. 2° 
fig. Mihitsoka. 

EMBARRAS, sm. 1° Sakantsakana, 
fahasabiranana. Il y a toujours de Y — 
dans ce chemin. Be sakantsakana 
mandrakariva io làlana io. 2° fig. Fi- 
sakanana, sampona, fahasabiranana, 
fahaporitana, fabaierena, hasangane- 
hana, liroahana, livàka. Il m'a suscité 
do grands—. Nisakantsakana, na- 
nampontsampona, nanahirana aby 
izy. Use trouve dans des — pécuniaires. 
Sahirana, poritra, ter y amy ny vola 
izy. Il est dans un grand — d'esprit au 
sujet de cette alfaire. Sahirana, san- 
ganehana, miroahana, ua/ea mafy izy 
amin' izany raharaha izany. Le prédi- 
cateur est dans Y— . Vaka ny mpitory 
teny. || toc. Faire de Y— . Mihamboham- 
bo ioana, manandriandrian-tena foa- 
na. 

EMBARRASSANT, ANTE, adj. f 



Digitized by 



Google 



EMB 



— 284 — 



EMB 



Misukantsakana, manahirana. Les baga- 
ges sont embarrassaQts dans un voya- 
ge. Manahirana ny entana raha miva- 
hiny. 2* fig. Manahirana, mahaporitra, 
mahatery, mahasanganehana, mampi- 
roahana, mahavaka. Ce choix est — . 
Manahirana , mahasanganehana , 
mampiroahana, mahavaka izany fifi- 
dianana izany. 

EMBARRASSÉ, ÉE, p. et ad}. f 
Voasakantsakana, nosakantsakanana. 
sahirana, nosahiranina, voasingotra. 2* 
fig. Poritra, tery, mihitsoka, sangane- 
hana, miroahana, vaka, miambakam- 
bàka. Il a l'air — . Miendrik'olona san- 
ganehana, vaha izy. Il a la langue 
embarrassée. Miambakambàka, adala 
vava izy. 

EMBARRASSER, va. 1° Misakantsa- 
kana, manahirana. Ces pierres embar- 
rassent la voie. Ireo vato ireo misan- 
kantsakana ny làlana. Ce paquet m'em- 
barrasse. Manahirana ahy io entana 
io. 2* fig. Manahirana, mahaporitra, 
mahatery, mahasanganehana, mampi- 
roahana , mahavaka. Cette question 
l'embarrasse. Izany fanon taniana iza-. 
ny manahirana, mahasanganehana, 
mampiroahana, mahavaka azy. 

S'embarrasser, vpr. 1* Sahirana, voa- 
singotra, mifanahirana. Il s'est embarras- 
sé dans les cordages. Voasingotry ny 
mahazaka izy. Ils s'embarrassent les 
uus les autres. Mifanahirana izy ireo. 
2° fig. Sahirana, miahiahy, mihitsoka, 
sanganehana, miroahana, vaka, miam- 
bakambàka, te ri le ry. II ne s'embarrasse 
de rien. Tsy sahiranin' na inona na 
inona, tsy miahiahy na inona na ino- 
na izy. Ne vous embarrassez point de 
cette affaire. Aza miahiahy foana iza- 
ny raharaha izany hianao. Ne vous 
embarrassez pas dans cette affaire. Aza 
mihitsoka amin' izany raharaha izany. 
Au premier mot il s'embarrasse. Ra- 
ha vao miteny izy dia oa&a. Sa langue 
s'embarrasse. Miambakambàka, adala 
vava izy. Sa poitrine s'embarrasse. Te- 
ritery ny flainany. 

EMBAUCHER, va. 1* Maka olona ho 

mpiasa ao amy ny trano fiasana. 2° —, 

Mampiodina miaramila. 
EMBAUMEMENT, «m. Fanisiana za- 

va-manitra amy ny faly hitahirizana azy 

tsy ho lo. 
EMBAUMER, va. 1° Manamanitra. Les 

fleurs embaument l'air. Ny voninkazo 



manamant/ra ny rivotra. 2* — . Manisy 
zava-manitra amy ny faty hitahirizana 
azy tsy ho lo. 

EMBELLI, IE, p. et adj. Voaravaka, 
noravahana, mira vaka, voahaingo, nam- 
pihaingoina, mihaingo, nendrehina, ni* 
hatsara tarehy, mitombo tarehy, niha- 
tsara, voarenty, nirenty. 

Embellie, sf. Fitonian* ny andro. 

EMBELLIR, va. Mandravaka, mampi- 
haingo, manendrika, mahatsara tarehy, 
mampitombo tarehy, mahatsara, man- 
drenty. Il a bien embelli sa maison. JVan- 
dravaka, na mp i haingo tsara n y trano- 
ny izy. La parure l'embellit. Ny haingo 
manendrika, mahatsara tarehy, mam- 
pitombo tarehy azy. Cette place embel- 
lit la ville. Manendrika, mahatsara 
ny tanàua io kianja io. — une histoire. 
Mandrenty tantara. 

— , vn. Mihatsara tarehy, mitombo tare- 
hy. 

S'embellir, vpr. M ira vaka, mihaingo, mi- 
hatsara tarehy, mitombo tarehy, miha- 
tsara, mirenty. 

EMBELLISSEMENT, «m. 1* Fandra- 
vahana, fampihaingoana, fanendrehana. 
2 # — , Ravaka, haingo, endrika, ren- 

EMBLEE (D'), loc. adv. Vetivety. 
haingana. La ville a été emportée d' — . 
Azo vetivety, etc., ny tanâna. 

EMBLÉMATIQUE, adj. Milaza oha- 
tra. Figure—. Sary milaza ohatra. 

EMBLÈME, sm. I* Sary milaza oha- 
tra. Les boucliers étaient ornés d'em- 
blèmes. Nisy sary milaza ohatra ny 
ampinga. 2*—, Ohatra. L'encens est l — 
dé la prière. Ny eraboka no ohatry ny 
fivavahana. 3*—, Fomba. Le diadème est 
un— de la royauté. Ny satro-boninahitra 
no fomban' ny mpanjaka. 

EMBOITEMENT, sm. Fifampidirana, 
flfanaronana, fifanakofana. 

EMBOITER, va. Mampifampiditra, 
mampiady. Il a bien emboîté ces tuyaux. 
Nampifampidiriny tsara ireo fantsona 
ireo. || loc. —le pas. Mifanara-dia. Il na 
sait pas— le pas. Tsy mahay mi/anara- 
dia izy. 

S'emboîter, vpr. Mifampiditra, miady. 
mitsetaka. Ces os s'emboîtent. Mifam- 
piditra ireo taolana ireo. Ces deux piè- 
ces de bois s'embottent exactement. 
Miady, mitsetaka tsara ireo hazo fisa- 
ka roa ireo. 



m. 



Digitized by 



Google 



EMB 



— 285 — 



EMB 



EMBOlTURE, sf. 1° Izay ifampidira- 
na, izay iadiana, izay itsetahana. 2 # — , 
Fampifampidirana. 

EMBONPOINT, sm. Habotrefona, ha- 
tavy. Qui a de 1*—. Botrefona, matavy. 
Qui a trop—. Botrefom-be, matavy 
loatra. Prendre de 1'—. Mihabotrcfo- 
na, mihamatavy. 

BMBOSSER, va. Marna to-tsambo mba 
hampanatrika azy ny botofirina. 

S'embosser, vpr. Fatorana mba hana- 
trika ny hotifirina. 

EMBOUCHÉ, ÉE, p. ot adj. 1* Tsofi- 
na. 2* fig. Être mal—. Ratsy vava, ma- 
hay vava. 

EMBOUCHER, va. t* Mitsoka. —une 
trompette. Mitsoka trompetra. 2* fig. 
—la trompette. Milaza zavatra ambony. 

S'emboucher, vpr. Mankany, mizotra. 
L' Imamba s'embouche dans l' Ikopa. 
Mankany Ikopa, mizotra any Ikopa 
Imamba. 

EMBOUCHURE, sf. 1* Vavarano. 2* 
—, Maintipiso, fitsofana. —de clarinet- 
te. Maintipison - klarinety. —de clai- 
ron. Fitsofana amynybingona. Ce clai- 
ron aune bonne—. lo mpitsoka bingo- 
na io mahay mitsoka. 3°— , Vava. —de 
canon. Vava tafondro. 

EMBOURBER, va. 1* Mampandrevo. 
Il a embourbé sa voiture. Nampandre- 
voiny ny kalesiny. 2 # fig. Mampihitso- 
ka. Il m'a embourbé dans une mau- 
vaise affaire. Nampihitsoka ahy tamy 
ny raharaha sarotra izy. 

S'embourber, vpr. l» Mandrevo. Il 
s'est embourbé. Nandrevo izy. 2 # fig. 
Mibitsoka. 

BMBOURSER, va. Manisy vola ao an- 
kitapo. 

EMBRANCHEMENT, sm. Sa m pana. 
Attendez-moi à T— des deux chemins. An- 
draso ao amy ny «ampanan-dalana aho. 
Un peu plus loin le chemin forme un — . 
Lavidavitra kokoa no misampana ny 
lâlana. Ce tuyau a de nombreux em- 
braebements. Misampantsampana be 
hiany io fa nt son a io. 

EMBRANCHER (S 9 ), vpr. Misampa- 
na, misampantsampana. 

EMBRASÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voado- 
ro, nodoroana, may, mirehitra, mide- 
dadeda, milolalela. La maison est cm* 
brasée. May f mirehitra ny trano. Pre- 
nez ce tison—. Baiso io tapa-porohana 
mirehitra, midedadeda, milelalela io. 



2*—, Mafana dia mafana, mabamay, 
mangotraka. L'air est—. Mafana dia 
mafana, etc., ny andro. 3* fig. Mire- 
hitra, voakorontana, nokorontanina, mi- 
korontana. 

EMBRASEMENT, sm. 1* Fandoroa- 
na, hain-trano, afo midedadeda. 2* fig. 
Fikorontanana. 

EMBRASER, va 1* Mandoro. —une 
maison. Mandoro trano. 2 9 fig. Mam- 
pirehitra, mampikorontana. L'amour de 
Dieu embrase son cœur. Ny fitiavana 
an 4 Andriaraanitra mampirehitra ny fo- 
ny. La guerre embrasa l'Europe. Ny 
ady nampikorontana any Eoropa. 

S'embraser, vpr. Mirehitra. 

EMBRASSADE, sf. Fifanorohana, Q- 
famihinana. 

EMBRASSÉ, ÉE, p. Voaoroka, noro- 
hana, voatihina, nofibinina. Il le tint 
longtemps—. Norohany, nofihininy 
ela izy. 

EMBRASSEMBNT, sm. Fanorohana, 
iifanorohana, famihinana, flfamihinana. 

EMBRASSER, va. 1° Manoroka, ma- 
mihina, manotrona. tl embrassa tendre- 
ment son enfant. Nanoroka t namihi- 
na ny zanany tamim-pitiavana izy. Deux 
personnes ne sauraient — cet arbre. 
Olona roa tsy mahotrona io bazo io. 
2* fig. Manotrona, manodidina. La mer 
embrasse la terre. Ny ranomasina ma- 
ri otrona, etc., ny tany. 3°— , Mabatra- 
tra, mabatakatra, raisy, miadidy, mian- 
draikitra, miahy. La puissance de Dieu 
embrasse tout. Mahatratra ny zavatra 
rehetra ny fahefan'Andriamanitra. Son 
esprit embrasse toutes sortes de sciences. 
Ny sainy mahatakatra fahaizana maro 
karazana. Ce projet embrasse bien des 
choses. M isy zavatra betsaka ao ami a* 
izany kasainy izany. Qui trop embrasse 
mal étreint. Izay miadidy, miandrai- 
kitra, miahy zavatra be loatra dia tsy 
mahavita ua inona na inqna. 4* — , Mila- 
tsaka, miandany. Il a embrassé la vie 
religiouse. Nitatsaka ho relijiozy izy. 
Il embrasse toujours le parti le plus 
fort. Miandany amy ny mahery man- 
drakariva izy. 

S'embrasser, vpr. Mifanoroka, mifamt- 
hina. 

EMBRASURE, sf. !• Banga hitiflrana 
amy ny tafondro. Les embrasures d'un 
bastion. Ny banga amy ny manda hi- 
tifirana amy ny tafondro. 2 # — , Va^ 
ravarana, takola-baravarana. 



Digitized by 



Google 



EME 



— 286 — 



EMI 



EMBROCHER, va. 1° Manatrebika amy 
nv salazam-by. — un gigot de mouton. 
Manatrebika fen'ondry amy ny sala- 
zam-by. 2«— , Managorobaka amy ny 
sabatra, maninleraka amy ny sabatra. 
— quelqu'un. Managorobaka, otc, olo- 
naamy ny sabatra. || loc. —quelqu'un 
avec la bayonnelte. Manao tsaisi-beni- 
tra olona. 

EMBROUILLAMINI, sm. Comme 
Embrouillement. 

EMBROUILLEMENT, sm. Fisafoto- 
foto, ilfotofoto, fisavorovoro, fisaritaka, 
flkorokoro, fikotikotika. flkorontana, 11- 
fnneraro, tifanjevo. Voy. Désordre. 

EMBROUILLER, va. Mampisafotofo- 
to. manasafotofoto, mampifotofoto, mana- 
fotolbto, mampisavorovoro. manasavoro- 
voro, mamorovoro, mampisaritaka, ma- 
nasaritaka, mampikorokoro, manakoro- 
koro, manakotikotika, mampikorontana, 
manakoronlana, mampifangaro, mam- 
pifanjevo. Il embrouille toutes les affai- 
res. Mampisafotofolo, etc., ny rahara- 
ha rehetra izy. 

S'embrouiller, vpr. Misafotofoto, mifo- 
tofato, misavorovoro, misaritaka, miko- 
rokoro, mikotikotika, mikorontana, mi- 
fangaro, mifanjevo. Ses idées s'embrouil- 
lent. Misafotofoto, etc., ny heviny. 

EMBRUMÉ, ÊE, adj. Manjavona. 

EMBRUMER, va. Mampanjavona. 

S'embrumer, vpr. Mihamanjavona. 

EMBRYON, sm t # Zaza vao mitsaika, 
zaza vao torontoronina, zana-biby vao 
torontoronina. 2 # — , Zava-maniry vao 
mitsimoka. 3* fig. Olona keliray. 

EMBÛCHE, sf. Fandrika. Tendre des 
embûches à quelqu'un. Mamandrika 
olona. 

EMBUSCADE, sf. Fierena, famitsaha- 
na, otrika. 

EMBUSQUER, va. Mampiery, mampa- 
mitsaka, mampanao otrika. 

S'embusquer, vpr. Miery, mamilsaka, 
manao otrika. Cinquante soldats s'em- 
busquèrent dans le bois. Miaramila di- 
mam-polo lahy niery, etc., tao anaty 
ala. 

ÉMERAUDE, sf. Vatosoa maitso. 

ÉMERI, sm. Valo mafy fanaovana am- 
paly fasika. 

ÉMÉRITE, adj. Napetraka hisotro ro- 
nono sady mahazo vola isan-taona. Pro- 
fesseur—. Mpampianatra napetraka hi- 
sotro ronono sady mahazo vola isan- 
taona. 



ÉMERVEILLER, va. Mahatalanjona, 
mampitampim-bava. Cela a émerveillé 
tout le monde. Nahatalanjona, etc., ny 
olona rehetra izany. 

S'émerveiller ,"upr. Talanjona, mitam- 
pim-bava. 

ÉMÉTIQUE, sm. et ad/. Fanafody/an- 
doavana. 

ÉMETTRE, va. Mamoaka.La banque a 
émis de nouveaux billets. Ny bankyna- 
moaka taratasy vola vaovao. Voici l'avis 
qu'il a émis. Inty ny hevitra navoaka- 
ny. 

ÉMEUTE, sf. Fikomiana. 

ÉMEUTIER, sm. Mpikomy. mpan- 
drendri-bahoaka, mparaoky vahoaka. 

ÉMIETTER, va. Mamotipotika. —du 
pain. Mamotipotika mofo. 

S'émietter, vpr. Mipotipotika. 

ÉMIGRANT, ANTE, adj. et s. Miala 
amy ny tanin-drazana, mandao ny — . 
Plusieurs émigrants se sont embarqués 
pour l'Amérique. Olona maro no niala 
tamy ny tanin-drazany, etc.,kanion- 
drana ho any AmeriVa. 

ÉMIGRATION, sf. Fialana amy ny ta- 
nin-drazana, fandaozana ny— , fiflndran- 
tany. 

ÉMIGRÉ, ÉE, adj. et s. Miala amy ny 
tanin-drazana, mandao ny — . 

ÉMIGRER, un. Miala amy ny tanin-dra- 
zana, mandao—, mifindra tany. Plu- 
sieurs oiseaux émigrent à l'approche de 
l'hiver. Misy vorona sasany mifindra 
tany raha akaiky ny ri ri ni na. 

ÉMINEMMENT, adv. Indrindra. H 
possède — cette science. Hainy indrin* 
dra izany fahaizana izany. 

ÉMINENGE, sf. 1* Havoana, kiborin- 
tany, kiborim-pasika. 2° fig. Habe. L*— 
de sa vertu. Ny h&ben' ny hatsaram-pa- 
nahiny. 3*—, Anaramboninahitra fa- 
najana ny kardinaly. 

ÉMINENT, ENTE, adj. 1- Avo, ma- 
nerinerina. Lieu — . Fitoerana avo, etc^ 
2 - fig. Ambony, lehibe indrindra, lehibe. 
Il a obtenu un emploi — . Nahazo raha- 
rahaam&oni/ izy. C'est un homme— en 
doctrine, d'un savoir — . Olona mahay 
indrindra izy. tl a csu.ru un dangef 
— . Kasa nahita loza lehibe izy. 

ÉMISSAIRE, sm. Mpitsikilo, iraka 
mangingina. 

— , adj. Bouc—. Osilahy nataon' ny Jody 
faditra ; fig. olona atao faditry ny be, 
amindrana voina. 



t. 



Digitized by 



Google 



EMO 



— 287 



EMO 



ÉMISSION, sf. !• Famoahana. Voy. 
Émettre. 2 # — , Fanaovana ampahibema- 
so. — des vœux. Fanaouana voady 
ampahibemaso. 

EMMAGASINAGE, sm. Fampidira- 
na ao amy ny magazay. 

EMMAGASINER, ra. Mampiditra ao 
amy ny mngazay. — des marchandises. 
Mampiditra varotra ao amy ny ma- 
gazay. 

EMMAILLOTER, va. Mamono lam- 
ban-jaza. 

EMMANCHER, va. {• Manisy zarany, 
manombo aroy ny zarany Emmanchez 
la bêche. A sio zarany, ahomboy amy 
ny zarany ny angady. 2* fig. Manom- 
boka raharaha. 

S'emmancher, vpr. {• Mitsetaka amy ny 
zarany, mihombo. 2° fig. Manomboka. 

EMMÉNAGER, un. Manamboatra ny 
fomban tokan-trano amy ny trano ifin- 
drana. 

S'emménager, vpr. Manamboatra ny 
fomban-tokan-trano amy ny trano ifin- 
drana, mamory n'y fomban-tokan-trano. 

EMMENER, va. Mitondra. Emmenez 
cet homme. Ento io olona io. 

EMMENOTTER, ra. Manompana ny* 
tanana. 

EMMIELLÉ, ÉE, p. et adj. 1° Noho- 
sorana tantely. 1 m fig. Il a toujours des 
paroles emmiellées. Malefaka am-bava, 
tsara vava mandrakariva izy. 

EMMIELLER, va. Manosotra tantely. 

EMMTJSELER, va. 1° Manisy sarom- 
bavam-biby. 2° fig. Manampim-bava. 

ÉMOI, sm. Fahatairana, fangitakitaka, 
flvadiham-po. Mettre en—. Mahalaitra, 
mampangitakitaka, mampivadi-po. 

ÉMOLLIENT, ENTE, adj. Manale- 
faka, manaketraka. Emplâtre—. Katapi- 
lasy manalefaha, etc. 

—, 8rn. Fanafody manaketraka. 

ÉMOLUMENTS, sm. pi. !• Tombo- 
ny, ny azo. Il n'a reçu aucun— de cette 
affaire. Tsy nahita tombony na dia ke- 
ly aza, tsy nahazo na inona na inona 
tamin* izany raharaha izany izy. 2 — , 
Karama. Quels sont les — de cet emploi? 
Hoatrinonano àarama amin* izany raha- 
raha izany ? 

ÉMONDAGE, sm. Fandrantsanana. 

ÉMONDER, va. 1* Mandrantsana. 
Émondez cet arbre. Rantsano io hazo 
io. 2 # — , Manadio, mikororôka. —le blé. 
Al an ad io, etc., varim-bazaha. 



ÉMONDETJR, sm. Mpandranlsana. 

ÉMOTION, sf. f Hatairana, fangitakita- 
ka, flvadiham-po, flhontsina, fientanam- 
po, fihetseham-po, fangoraham-po, fitse- 
rana, fahonena. Il n'éprouva aucune— en 
face de la mort. Tsy taitra, tsy nangi- 
takitaka, tsy nivadipo, tsy nihontsi- 
na na dia kely aza izy, nefa efa eo am- 
bavan' ny iahafatesana. Ce discours lui 
a causé une grande—. Izany laha-teny 
izany nampienlana ny fony, nam- 
pihelsika ny fony, nampangora-po, 
nampitsetra, nahonena azy. 2°— , Ta- 
bataba. II calma 1'— populaire. Nampi- 
tsahatra ny tabataban' ny vahoaka izy. 

ÉMOTIONNER, va. Mahataitra, mam- 
pangitakitaka, mampivadi-po, mampien- 
tana ny fo, mampihetsika ny fo, mam- 
pangora-po, marapilsetra, mahonena. 

S'émotionner, vpr. Taitra, mangitakita- 
ka, mivadi-po, mangora-po, mitsetra, 
onena. 

ÉMOTTER, va. Mitombo-doha, marna- 
ky loha, manorotoro bainga. 

ÉMOTJGHER, ra. Mandroaka lalitra. 

ÉMOUCHOIR, sm. Rambon-tsoavaly 
fandroahan-dalitra. 

ÉMOUDRE, va. Manasa amy ny va- 
tovary. 

ÉMOTJLETJR, sm. Mpanasa antsy, — 

hely, etc. 
ÉMOULU, UE, p. et adj. f Voasa, na- 

sa'na. 2* fig. Jeune homme frais — du 

collège. Tovolahy vao niala tamy ny 

kolejy. 
ÉMOUSSÉ, ÉE, adj. {• Dombo. î* fig. 

Donto, nihena. Il a l'esprit—, Donto 

saina izy. 
ÉMOUSSER, va. f Mandorabo. —un 

sabre. Mandombo sabatra. 2° fig. Ma- 

hadonto, mampihena. La volupté émous- 

8e le courage. Ny fanaranam-batana 

mampihena ny herim-po. 
S'émousser, vpr. 1° Mihadombo. 2* fig. 

Mibadonto, mihena. 

ÉMOUSTILLER, va. Mahafalifaly, 
mahasariadriaka, mampahavitrika, mam- 
paharisika. Le vin de Champagne é^ 
mouslille. Mahafalifaly, mahasaria- 
driaka ny sampaina. 

S'émoustiller, vpr. Mihavitrika, miha- 
marisika. 

ÉMOUVANT, ANTE, adj. Mampan. 

gora-po, mampilse-po, mahonona. 
ÉMOUVOIR, va. !• Mampihetsika. Le 



Digitized by 



Google 



EMP 



— 288 — 



EMP 



fainéant est difficile à—. Sarotra ny 
mampihetsika ny kamo. 2*—, Maha- 
taitra, mampivadi-po, mampientana ny 
fo. mampihetsika ny fo, mampangora- 
po, mampitsetra, mahonena. Rien n*«*- 
meut l'homme courageux. Tsy misy 
mahntaitra, mampivadi-po izay ma- 
hery fo. Ses larmes m'ont ému. Ny ra- 
nomasony nampienl&na ny foko, 
nampihettikany foko, nampangora- 
po, nampilsetra. nahonena ahy. 3°— , 
Mampitabataba. Les factieux tentèrent 
d'__ io peuple. Ny mpiray tetika nitady 
hampilabataba ny vahoaka. 

S'émouvoir, vpv. 1* Taitra, mivadi-po. 
mangorn-po, mitsetra, onena. *>— , Mi- 
fabataba. 

EMPAILLAGE, «m. Fanesehana hodi- 
biby. 

EMPAILLÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voa- 
sesika mololo hitahirizana azy. Oiseau 
— . Fatim-borona voa*e*ika mololo hi- 
tahirizana azy. 2 é — , Voarary mololo. 

EMPAILLER, va. 1* Manesika mololo 
ny hodi-biby hitahirizana azy. 2*—, 
Mandrary mololo aray ny seza. 

EMPAILLEUR, EUSE, s. 1* Mpa- 
nesika hodi-biby. 2*—, Mpandrary molo- 
lo amy ny seza. 

EMPALEMENT, «m. Fanasondrova- 
hana amy ny hazo maranitra. 

EMPALER, va. Manasondrovaka amy 
ny hazo maranitra. 

EMPAN, «m. Zehy. La planche a deux 
empans de large. Roan-je/iy ny haben' 
ny hazo flsaka. Mesurer par empans. 
Manjehy. 

EMPANACHER, va. Manisy volora- 
borona. —un casque. Manisy volom- 
horona ny satroka valalamihoatra. 

EMPAQUETER, va. Manao anentana. 
Empaquetez ces habits. Ataovy anenta- 
na ireo akanjo ireo. 

S'empaqueter, vpr. Mifono. Il s'empa- 
queta dans son manteau. Nifono ny ka- 
paotiny izy. 

EMPARER (S'), vpr. 1* Maka, mabazo. 
Les ennemis s'emparèrent de la place par 
surprise. 8ovok' ady no riakana, naha- 
2oan' ny fahavalo ny tanàna. Vftg. Ma- 
hazo, mandresy. La peur s'empara de 
moi. Azon\ resin* ny tahotra aho. 

EMPÂTÉ, ÉE, p. et ad;. Maditidity. 

EMPATEMENT, sm. Fahaditidity. 

EMPÂTER, t'a. Mampahaditidity. —les 



mains, la bouche. Mampahaditidity nf 
tànana, ny va va. 

S'empâter, vpr. Mibamaditidity. 

EMPÊCHÉ, ÉE, p. et adj. Voasakana, 
nosakanana. sakanana, voasampontsam- 
pona, nosampotsamponana, sahirana. It 
a les mains empêchées. Sahirana ny tà- 
nany. 

EMPÊCHEMENT, sm. Sakana, fi saka- 
nana, sampona. Venez demain, s'il n'y a 
pas d'— . Tongava rahampitso, raha tsy 
misy sakana, sampona. Il a mis — au 
mariage de sa fille. Nisakana ny fanam- 
badian' ny zanany vavy izy. Il a levé tout 
— . Nesoriny ny sakana rehetra. 

EMPÊCHER, va. Misakana,manampon« 
tsampona, tsymampi..., .tsy mampan.. . 
Empêchez-le d'entrer. Sakano tsy hi- 
ditra izy. Cette muraille empêche la 
vue. lo ampiantany io no misakana tsy 
hahitana. Les visites fréquentes qu'il 
reçoit l'empêchent de travailler. Ny fa- 
mangiana ataon* ny olona aminy mateti* 
ka no misakantsakana, manampon- 
tsampona azy tsy hiasa. Les puces em- 
pêchent de dormir. Tsy mampandry 
ny parasy. Le gouverneur empêcha cette 
injustice. Ny governora nisakana iza- 
ny zavatra tsy an-drariny izany. 

S'empdoher, vpr. Mahatan-tena. Ne pou* 
voira'— de.... Tsy ma/iafcma, tsymaha- 
sakana, tsy maharitra, tsy maintsy. Il ne 
put s'— kIo rire. Tsy nahatana nyhehiny 
izy. Il ne peut s'— de parler. Tsy Zana- 
ny ny vavany. Il ne peut s* — de dormir. 
Tsy mahasakana ny torimasony,tei/ ma- 
^haritra torimaso izy. Je ne puis m' — de 
vous reprendre. Tayarttro nyhananalra 
anao, tsy maintsy hananatra anao aho. 

EMPEIGNE, sf. Tampon-kiraro. 

EMPEREUR, sm. Mpanjaka, empero- 
ra. 

EMPESAGE, «m. Fanlslana tavolo. 

EMPESÉ, ÉE, p. et adj. l # Nasiana ta- 
volo, misy tavolo. 2* fig. Mitihintihiaa, 
miangolangola, miangentsana, miange- 
so. Cet homme a l'air—. Miiikintihina 
io lehilahy io. Il a un style—. Miango- 
langola t miangentsana, miangeso 
ny laha-teniny. Voy. Affecté. 

EMPESER, va. Manisy tavolo. 

EMPESEUR, EUSE, s. Mpanisy ta- 
volo. 

EMPESTER, va. Manamantslna, mara- 
pahavoroka, maimbo, mantsina. Ces ca- 
davres empestent l'air. Manamantsi* 
na, mampahavoroka ny rivotra ireo £*• 



Digitized by 



Google 



EMP 



— 289 — 



EMP 



ty ireo. Il empeste tout le monde de 
son haleine. Maimbo vava, mantsim» 
î>ava izy. 2" ftg. Maniraba. Ses erreurs 
ont empesté le royaume. Nanimba ny 
fanjakana ny hevi-diso naeliny. 

EMPÊTRER, va. 1° Maningotra. 2 a fîg. 
Mampihitsoka. It m'a empêtré dans une 
méchante affaire. Nampihilsoka ahy 
tamy ny raharaha sarotra izy. 
S'empêtrer, vpr. 1* Misingotra. Le che- 
val s'est empêtré dans les traits. Voa- 
singotry ny anja-koditra ny soavaly. 
2* fîg. Mihitsoka. 
EMPHASE, sf. Fiangolangolana, fian- 
gentsanana. flangesoana, renty bo loa- 
tra, haingo be loatra. Il parle avec — . 
Miangolangola, miangcntsana, mian- 
geso izy raha miteny. 
EMPHATIQUE, adj. Miangolangola, 
miangentsana, miangeso, be renty loa- 
tra, be haingo loatra. Discours—. Laha- 
teny miangolangola, etc. 
EMPHATIQUEMENT, adv. Am-pian- 
golangolana, am-piangentsanana, am- 
piangesoana. 
EMPIERRER, va. Manamboatra làla- 

na amy ny akoravato. 
EMPIÉTEMENT, sm. Panitarana, fita- 

rana, fanaovana angady be lela. 
EMPIÉTER, va.etvn. Manitatra, ma- 
nao angady be lela. Vous avez empiété 
sur mon champ. Nanitatra, etc., tamy 
ny tanimboliko hianao. La rivière a em- 
piété sur mon terrain. Nanitatra tamy 
ny taniko ny renirano. 2° fig. Misalova- 
na. Il empiète sur mon emploi. Misalo- 
rana ahy amy ny raharahako izy. 
EMPIFFRER, va. Mandetra hanina. 
S'empiffrer, vpr. Miletra. 
EMPILEMENT, sm. Fampifanongoa- 

vana, fanaovana antontany. 
EMPILER, va. Mampifanongoa, ma- 
nao antontany. — du bois. Mampifa- 
nongoa hazo, manao anton/an-kazo. 
S'empiler, vpr. Ampifanongoavina, atao 

antontany. 
EMPIRE, sm. 1° Fanjakana anjakan'ny 
emperora. 2 - — , Fahefana, fanapahana, 
fandidiana, fifehezana, hery. Avoir de 
1'— sur soi. Mahafehy tena. L — de la 
vertu. Ny herin* ny hatsaram-panahy. 
il loc. Exercer un — despotique. Manao 
jadona, manao teniko fe lehibe, manao 
teny tsy valiana. Avoir de 1'— sur quel- 
qu'un. Mahataona, mahatarika olona. 
Voy. Pouvoiu, Puissance. 



EMPIRER, va. Maharatsy, mampan- 
droso. Go que vous avez fait empire ma 
situation. Izay nataonao maharatsy ny 
toe-d raharahako. Los remèdes n'ont fait 
qu'— le mal. Vao mainka nampandroso 
ny aretina ny fanafody. 

— , vn. Mïharatsy, mandroso. 

EMPIRIQUE, sm. Mpanao fanafody 
tsy nianatra, mpanao fanafody kitoatoa. 

EMPIRISME, sm. Fahaizam-panafody 
tsy nianarana, fanaovana fanafody ki- 
toatoa. 

EMPLACEMENT, sm. Tokotany. Mon 
—est trop petit. Kely loatra ny tokotani- 
ko. 

EMPLÂTRE, sm. Kataplasy, fesana. 

EMPLETTE, sf. {• Fividianana. J'ai fait 
mos emplettes. Efa nividy nyzavatra 
ilaiko aho. 2°— , Ny zavatra novidina. 
Regardez mes emplettes. Jereo ny za- 
vatra novidiko. 

EMPLIR, va. Mameno. —un tonneau. 
Mameno barika. 

S'emplir, vpr. Mihafeno. 

EMPLOI, sm. 1° Fandaniana, fanaovana, 
fitondrana, fanisiana. Il fait un mauvais 
—de son argent. Mandany foana ny vo- 
lanyizy. 2-—, Raharaha. Il a obtenu un- 
lucratif. Nahazo raliaraha mampahazo 
vola be izy. 

EMPLOYÉ, ÉE, n, et adj. 1- Lany, no- 
lanina, lanina, nanaovana,anaovana, na- 
tao,atao, nentina, entina, nasiana, asiana. 
2°— , Nomen-draharaha, omen-drahara- 

— , ad;, et s. Mpanao raharaha. [ha. 

EMPLOYER,ra. fMandany, manao,mi- 
tondra, manisy. Il emploie bien son temps. 
Mandany tsara ny androny izy. Voici l'é- 
toffe qu'il faut— pour ce pantalon. Indro 
ny lamba tokony hanaovana izany pata- 
loha izany. Voici le remède qu'il faut— 
pour cette plaie. Indro ny fanafody izay 
tokony hatao amin' io fory io. Il a em- 
ployé tous les moyens pour obtenir cette 
charge. Nanao izay hahazoana izany 
raharaha izany izy. Il emploie la dou- 
ceur envers ses subordonnés. Mi ton» 
dra ny olom-peheziny amin-kalemem- 
panahy izy. Il a employé mille piastres 
à la construction d'un hôpital. Vola ari- 
vo no nolaniny, nentiny nanaovana 
trano fltsaboana. N' employez pas ce mot 
dans cette phrase. Aza asiana io teny 
io ity fehezan-leny ity. 2»—, Manome 
raharaha. On l'a employé dans ios pays 
étrangers. Nomen-di*aharaha anyamy 
ny fanjakana hafa izy. 

19 



Digitized by 



Google 



-*-*Tj 



EMP 



— 290 - 



EMP 



S'employer, rpr. f Manao raliaraha 11 
a'est employa pour moi. Nanao ra/ia- 
ra/ia'ho ahv izy. 2'—, Alao. fanao 8 asia- 
na. Ce mot ne s'emploie pas. Tsy /anao 
izany teny izany. 

EMPLUMER, ra. Manisy volom-boro- 

S'eœplumer, rpr. f Manisy volom-bo- 
rona amy uv tenany. 2* fig. Mihama- 
nan-karena, manaritra, mihamatavy. 

EMPOCHER, va. Manao am-paosy. Il 
rmpoehe tout ce qu'il gagne. Atnony 
am-paosy avokoa'izay rehelra azony. 

EMPOIGNER, ta. Misambotra, man- 
cia mangeja, mineda. Il l'empoigna par 
le bras Nùmmboriny, nogiazany, 
novejany, nobedany ïamy ny sandrmy 
izv 'Empoignez ce voleur. Sambory. 
fjïa:o,qejao, bedao io mpangalatra 10. 

S'empoigner, zpr. !• Mifampitolona. 
mifanga. mifangeja, raifampibeda. 2* 
fig. Mifanjihitra, mîady vava. 

EMPOIS, sm. Tavclo atao amynyal anjo. 

EMPOISONNEMENT, «m. Fanome- 
zana poizina. 

EMPOISONNER, ra. 1* Manome poi- 
zina, manisv poizina, — raiboboka, 
— famamo. Le bruit court qu'on la 
rmpoisonnô. Nomma poizina, hono, 
izv —un chien. Manome poizina ah- 
ka. —une fontaine. Manisy poizina 
ny fantsakana. — des lances. Mani- 
sy raiboboha ny lefona. — une ri- 
vière. Manisy famamo ny renira- 
r0 o«»_ f Mahafaly. Certains champi- 
gnons empoisonnent Misy holatra sasany 
mahafaly. 3° fig. Manimba, manaitai- 
tra, manêmbantsembana. Les mauvais 
exemples empoisonnent la jeunesse. 
Ny oha-pitondran-tena ratsy ataon' ny 
-asanv manimba ny tanora. Cette pen- 
sée empoisonnait mon existence. Iza- 
dv hevitra izany nanat/aiJra ny an- 
droko. La crainte empoisonne le plaisir. 
Ny tahotra manembanlscmbana ny ha- 

faliana. 
_ vn Mantsina, mavoroka. Ce poisson 

empoisonne. Mantêina, etc., io hazan- 

rtrano io. 
S'empoisonner, rpr. Misotro poizina. 
EMPOISONNEUR, EUSE, s. \° Mpa- 

nome i oizina. Vfig. Mpalmndro tsy ma- 

hay. 3 n — , Ml "o nimba vahoaka amy ny 

iampianaron-dralsy. 
EMPOISSONNER, ra. Manisy liazan- 

t l, ano , — un étang. Manisy ha:an- 

drano nt dobo. 



EMPORTÉ, ÉE, p. et adj. f Ncn- 
tina. 2 a — , Nindaosina, voapaoka, no- 
paohina, voafaoka. nofaohina. 3° fig. 
Maty, azo, nentina. 4'— , Saro-po, fbizina, 
mora tezitra. 
EMPORTEMENT, sm. Hatezerana. 
Dans ses emportements il ne ménage 
personne, llaha tezitra izy tsy mifldy 
olona. 
EMPORTER, ra. 1 # Mitondra. Empor- 
tez ce malade. Ento io marary io. 
Il a emporté des provisions. Niton- 
dra vatsy izy. 2 # — , Manindao, mipaoka, 
mifaoka. Le torrent a emporté le pont. 
Nindaosina, nopaohina, nofaohin 
ny riaka ny tetezana. 3* fig. Mahafaty, 
mahazo, mitondra. La fièvre l'emporta. 
Nahafaly azy ny tazo. L'ennemi a em- 
porté la place. Azon' ny fahavalo ny 
tanâna. La colère l'emporta. Nentin' 
ny hatezerana izy. 4*—, Arahina, misy. 
Lans quelques pays la condamnation à 
mort emporte la confiscation des biens. 
Amy ny fanjakana sasany izay helohin- 
ko iaty dia arahina baboim-panana- 
na. 

—, rn. Mandresy, mahery lanja, arahi- 
na, tsara noho.... Il l'a emporté sur 
ses concurrents. Nandresy izay nifani- 
nana taminy izy. Son avis l'emporta. 
Nahery lanja, narahina ny heviny. Ce 
vin l'emporte sur tous les autres. Io di- 
vay io (sara noho ny sasany. 

S'emporter, rpr. {• Entina. Les li- 
vres s'emportent facilement. Mora en- 
tina ny boky. 2- fig. Tezitra, mitroatra. 
Il s'emporte pour rien. Tezitra amy ny 
zavatra tsinontsinona izy. Son cheval 
s'emporta. Nitroatra ny soavaliny. 

EMPOURPRÉ, ÉE, adj. Mivolon-ja- 
ky, mena. Des fleurs empourprées. Vo- 
ninkazo mivolon-jaky, etc. 

EMPOURPRER, ra. Manamena. Le 
soleil empourpre l'horizon. Ny masoan- 
dro manamena ny vodilanitra. 

S'empourprer, rpr. Mihamcna* 

EMPREINDRE, ra. 1- Manonta.— une 
image sur la cire. Manonta sary amy 
ny savoka. 2- fig. Misokitra. 

S'empreindre, vpr. Tontaina, misy ma- 
rika, misy dia. Leurs pas s'étaient em- 
preints sur le sable. Nisy mariky nydia- 
ny, nisy ciian-tongony tamy ny fasika. 

EMPREINT, EINTE, p. !• Voatontn. 
natonta, notontaina. L'image a été bien 
empreinte. Voatonla, etc., tsara nysary. 



Digitized by 



Google 



EMP 



— 291 — 



EN 



2* fig. Voasokitra. miseho. Ces senti- 
ments sont empreints dans nos cœurs. 
Voasokitra ao am-pontsika irco hevi- 
tra ireo. La tristesse est empreinte sur 
son visage. Miseho amy ny tarehiny ny 
alahelony. 
EMPREINTE, sf. Marika, dia. L'— 
d'un cachet. Ny mariky ny fitomboka. 
—des pas. Dtan-tongotra. 

EMPRESSÉ, ÊE, ad/. Maika, do- 
dona, maimay, mitai ta y, mirotoroto, mi- 
korododo, mikorobobo, mibeninkenina, 
mikorapaka. (Test un homme fort — . 
Otona maika, etc., izy. On les vit em- 
pressés à se ranger sous sa domination. 
Maika, dodona, maimay, niroloroto 
mba hanoa azy izy ireo. 

EMPRESSEMENT, sm. Hamaikana, 
hadodonana, hamaimaizana, fi tait ai za- 
na, firotorotoana, fikorododoana, fikoro- 
boboana , fiheninkenenana , fikorapa- 
hana. 

EMPRESSER (S"), vpr. Maika, do- 
dona, maimay, mitaitay, mirotoroto, 
mikorododo, mikorobobo, mibeninkeni- 
na, mikorapaka. Il s'empressa de par- 
tir. Maika, dodona, maimay, nt/ai- 
tay, nikorobobo, nikorapaka hiala 
izy. Il s'empressait auprès du malade. 
Niheninkenina, nikorapaka namonjy 
ny marary izy. 

EMPRISONNEMENT, sm. Fanaova- 
na an-tranomaizina. 

EMPRISONNER, va. 1* Manao an- 
tranomaizina. 2* fig. Manao sokera. Les 
eaux nous emprisonnent. Voasoke- 
ran' ny rano isika. 

S'emprisonner, vpr. Mihiboka, mifahy. 

EMPRUNT, sm. 1* Findramana, fisam- 
boftna, fananâna, fanjanahana. 2*—, 
Zavatra indrana, vola samborina, vola 
nobanaina, vola nozanahina. Il porte 
«n babit d — . Miakanjo indrana izy. 
3 # fig. Zavatra alaina, zavatra ankosoka. 
Beauté d — . Hatsaran-tarehy ankosoka. 

EMPRUNTÉ, ÉE, p. et ad;. 1* Indra- 
na, nindramina, indramina, nosambo- 
rina, samborina, nohanaina, hanaina, 
nozanahina, zanahina. 2* fig. Noraisina, 
raisina, nalaina, alaina, ankosoka. C'est 
un mot— du latin. Teny nalaina tamy 
ny teny latina izany. Ce livre a paru 
sous un nom—. Anarana nalaina no ana~ 
ran' ny namorona izany boky navoaka 
izany. Érudition empruntée. Fahaizana 
ankosoka. 



EMPRUNTER, va. 1* Mindrana, mi- 
sambotra, mandna, manjanaka. —un 
livre. Mindrana boky. J'ai emprunté 
deux piastres à mon ami. Ni&ambo- 
Ira ariary roa tamy ny sakaizako aho. 
J'ai emprunté mille piastres à cinq pour 
cent. TVanâna, nanjanaha vola arivo 
miteraka ariary dimy i3an-jato isan-tao- 
na aho. 2° fig. Mandray, maka. La lune 
emprunte sa lumière du soleil. Ny volana 
mandray ny fahazavany avy amy ny ma- 
soandro. L'homme emprunte & la terre 
ses richesses. Ny olona maka ny hare- 
na izay ao amy ny tany. Il a emprun- 
té le nom d'un autre. Naka anaran' 
olon-kafa izy. 

S'emprunter, vpr. Indramina, sambo- 
rina, hanaina, zanahina. 

EMPRUNTEUR, EUSE, s. Mpin- 
drana, mpisambotra, mpanana, mpan- 
janaka. 

EMPUANTIR, va. Manamaimbo. Lo 
marais empuantit le voisinage. Ny ho- 
nahona manamaimbo ny manodidina 
azy. 

EMPYRÉE, sm. Lanitra farany ambo- 
ny indrindra. 

ÉMU, UE, p. et adj. Taitra, notairi- 
na, mivadi-po, manam-badi-po, mango- 
ra-po, mitsetra, onena. Ne soyez pas—. 
Aza taitra, mivadi-po, manam-badi- 
po* 

ÉMULATION, sf. Fifaninanana. Exci- 
tez leur—. Amporisiho mba hifaninana 
izy ireo. 

ÉMULE, a. Mpifaninana. Il a surpassé 
tousses émules. Nihoatra izay rehelra 
nifaninana taminy izy. 

EN, prèp. {• Amy, any, ao, an Il est 

parti — Mai. Lasa tamy ny volana May 
izy. Il est arrivé à Tamatave — huit 
jours. Tonga tany Toamasina tamy ny 
havaloan' andro izy. Il vit — pays étran- 
ger. Mitoetra amy ny fanjakana hafa 
izy. Il reste — France. Mitoetra any 
Frantsa izy. Il est— prison. Ao an-tra- 
nomaizina izy. Je vous le dirai — quel- 
ques mots. Holazaiko aminao amy 
ny teny vitsivitsy izany. Il a écrit cet 
ouvrage— français. Amy ny teny fran- 
tsay nonanaovany izany boky izany. Doc- 
tour — théologie. Dokotera amy ny teo- 
lojia. 2 # — , Raha, nony, fony. Je ferai ce 
travail— été. Hataoko raha fahavaratra 
izany raharaha izany. Prenez ceci — 

, partant. Ento ity raha miala hianao. Voi- 
ci ce qu'il m'a dit— partant. Izao ny nola- 



Digitized by 



Google 



ENC 



— 292 — 



ENC 



zainy tamiko non y, fony niala hyjamy 
ny izy niala. || /oc. U voyage — voiture. 
Mitaingin-kalesy izy rahamivahiny. C'est 
une femme habillée— homme. Vehivavy 
manao fitafian-dahy izy. — bonne 9anté. 
Saîama.— colère. Tezitra — nourrice. Tai- 
zaina. Avoir— horreur. Mankahala. Être 

— affaire. Manan-draharaha. Marmite 

— fer. Vilany vy. etc. 

EN, pron. pers. l ô .Any. Vient-il de la 
ville? oui, il— vient. Moa avyanyan-ta- 
nana izy ? eny, avy any izy. 2°— , Noho 
izany, amin' izany, izany, etc. J' — mour- 
rai de douleur. Hofatin'ny alahelo aho 
noho izany. N'— doutez pas. Azami^a- 
lasala amin' i2any. J' — ai besoin. Ilaiko 
izany. Je lui —ai parlé. Efaniteny iza- 
ny taminy aho. J'— ai mangé. Efa nihi- 
nanako izany. || loc. S'— aller. Mody. 
S' — retourner. Miverina, mody. Xqui — 
voulez vous ? Iza no tadiavinao? Il m' — 
veut depuis longtemps. Manao an-dolom- 
po amiko hatry ny ela izy. A-t-il des amis? 
Il n — a qu'un. Moa manan-tsakaiza izy? 
Tsy raanana afa-tsy anankiray monja izy. 

ENCADREMENT, sm. Tranon-tsa- 
ry. Combien coûtera 1— de ce tableau ? 
Hoatrinona no ho vidin' ny franon' io 
sary io ? 

ENCADRER, va. 1* Manao tranon-lsa- 
ry. Il a bien encadré ce tableau. Natao- 
ny tsara ny tranon' io sari/ io. 2* — , 
Manodidina. De hautes montagnes en- 
cadrent la plaine. Misy tendrombohitra 
avo manodidina ny lany lemaka. 3° fig. 
Manisika. Il a fort habilement encadré 
l'éloge du roi dans son discours. Nasisi- 
ny tamim-pahaizana tao amy ny laha- 
teniny ny fiderana ny mpanjaka. 

ENCADREUR, sm. Mpanao tranon- 
tsary. 

ENGAGER, va. t° Mametraka vorona ao 
amy ny tranom borona. Encagez ces oi- 
seaux. Apetraho ao amy ny tranom- 
borona ireo vorona ireo. 2 m fîg. Manao 
ao an-tranomaizina. 

ENCAISSE, sf. Vola ao anaty lalomoara 
vy. Il a une — considérable. Bo ny vola- 
ny ao anaty lalomoara vy. 

ENCAISSÉ, ÉE, p. et adj. !• Ao anaty 
lalomoara vy. 2" — , Napetraka tao anaty 
kesika. 3°— , Misy morona mandrindrina, 

— mitatao. Cette rivière est encaissée. 
Izany renirano izany misy morona 
mandrindrina, m ita tao. 



ENCAISSEMENT, sm, !• Fametraha- 
na vola ao anaty lalomoara vy. 2° — , Fa- 
naovana ao anaty kesika. 

ENCAISSER, ra. i - Mametraka ao ana- 
ty lalomoara vy. Combien avez-vous en- 
caissé aujourd'hui? Hoatrinona no vola 
napelrakao tao anaty lalomoara vy 
androany?2°— , Manao ao anaty kesika. 
Encaissez ces orangers. Ataovy ao ana- 
ty kesika ireo foto-daoranjy ireo. 

S'encaisser, vpr. Misy morona man- 
drindrina, — mitatao. Dans la forôt la 
rivière s'encaisse entre les montagnes. 
Any anaty ala ny renirano mandeha ane- 
lanelan' ny tendrombohitra mandrin- 
drina, mitatao. 

ENCAN, sm. Lavanty. J'ai acheté ceci à 
r — . Novidiko tamy ny lavanty ity. 

ENCAPUCHONNER, va. Manaron- 
doha. 

S'encapuchonner, vpr. Misaron-doha. 

ENCAVER, ra. Mametraka zavatra Cso- 
tro ao anatin' ny magazay. Il est temps 
d*— ce vin-là. Tokony hapetraka ao ana- 
tin'ny magazay io divay io izao. 

ENCEINDRE, ra. Manisy manodidina. 
—une ville de fossés. Manisy hady ma- 
nodidina ny tanâna. 

ENCEINTE, adj. f. Bevohoka, mavesa- 
tra.— de trois mois. Bevohoka mandray 
telo. 

ENCEINTE, sf. 1° Faritra manodidina. 
Tracez l'— du camp. Asivy faritra ma- 
nodidina ny toby. 2°— , Rova, tamboho, 
sehatra, fefy manodidina, vala— , man- 
da—, hady—. Une— de palissades en- 
toure la résidence du gouverneur. Misy 
rova manodidina ny tanâna itoeran' ny 
governora. L'— d'un camp. Ny sehatra 
manodidina nf toby. Faire l'— d'une ville. 
Manao manda manodidina ny tanâna 
anankiray. Une double— de fossés pro- 
tège la ville. Misy hady roa sosona mia- 
ro ny tandna. 3°— , Efitra, eû-trano. Les 
soldats pénétrèrent dans 1'— où siégeait 
le conseil. Ny miaramila niditra hatrany 
anatin' ny efitra, efi-trano nipetrahan* 
ny mpanolo-tsaina. 

ENCENS, sm. 1° Emboka. Brûler de 1* 
—sur les autels. Mandoro emboka eny 
ambony otety. 2° fig. Doka, dera. Il lui 
a donné de 1'—. Nandôka, nidera azy 
izy. 

ENCENSEMENT, sm. Fanembohana. 
Faire des encensements autour d'un cer- 
cueil. Manemboka manodidina ny tra- 
novorona. 



Digitized by 



Google 



ENC 



— 293 — 



ENC 



ENCENSER, ra. l' Manemboka. —L'évo- 
que. Manemboka ny eveka. 2" fig. Mi- 
vavaka. —les faux dieux. Micavaka 
omin'andriamanitra tsizy. 3°— , Man- 
déka, midera. — les grauds. Mandôha, 
etc., ny lehibo. 

ENCENSEUR, sm. Mpandôka, mpide- 
ra. 

ENCENSOIR, sm. Fanembohana. 
'ENCHAINEMENT, sm. Fitohizana, 
Cfanarahana, fifandimbasana. Un — de 
malheurs. Fahoriana mitohitohy,mifa- 
narakaraka, mifandimby. 

ENCHAÎNER, ra. I* Managadra. — un 
chien. Managadra alika. 1°fig. Mam- 
panaiky. —un peuple. Mampanaiky 
vahoaka. 3*—, Misakana, mahatana, ma- 
molaka. Un serment enchaîne ma lan- 
gue. Misy fianianana misakana ahy tsy 
hiteny. Il ne peut— sa langue. Tsy ma- 
hatam-bava izy. Il ne peut— ses pas- 
sions. Tsy mahafolaka ny fllan-dratsi- 
ny izy. 4 # — , Mitarika. Sa vertu enchaî- 
nait tous les cœurs. Ny hatsaram-pana- 
nahiny nitarika ny fon* ny olona rehe- 
tra. 5 # — , Mampitohy, mampifanaraka; 

S'enchaîner, vpr. I* Miraikitra. Il s'est 
enchaîné à son parti. Niraikitra tamy 
ny andaniny izy. 2 Ô — , Mitohy, mifana- 
raka, mifandimby. Tout s'enchaîne bien 
dans son discours. Mitohy, mifanara- 
karaka Isara ny zavatra rehetra ao 
amy ny laha-teniny. 

ENCHANTÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voan' 
ny ody fandraikiraikena, — fandravora- 
voana, nasiana fankatoavana. 2° fig. 
Ravoravo, falifaly. Il a l'esprit — . Ra- 
voravo, falifaly ny sainy. 3°— , Ma- 
hafinaritra. Séjour—. Fitoorana maha- 
finaritra. 4°— , Voasodôka. 

ENCHANTEMENT, sm. f Ody fan- 
draikiraikena, ody faudra voravoana, fan- 
katoavana. 2* fig. Faharavoravoana, ha- 
falifaliana, hafinaritra, igagana. Il est 
dans 1'— . Ravoravo, falifaly izy. Cette 
fête était un — . Nahafinaritra, na/ia- 
gaga, nigagana izany fety izany. 

Comme par enchantement, loc. ado. 
Ilaingana dia haingana. Cette maison 
a été construite comme par — . Vita 
haingana dia haingana io trano io. 

ENCHANTER, ra. I* Manisy ody fan- 
draikiraikena, — fandravoravoana, —fan- 
katoavana. 2° pg. Maharavoravo, maha- 
falifaly, mahafinaritra, mahagaga. Cette 
musique m'a enchanté. Naharacoravo, 
nahafalifuly, nahafinaritra ahy izany 



hira izany. La mer m'enchante. Maha- 
finaritra ahy ny ranomasina. 3°— , Ma- 
nodôka. Les louanges renchaulcnt. Ma- 
nodôka azy ny dera. 

ENCHANTEUR, BRESSE, s. et adj. 
1 # Mpanao ody fandraikiraikena, — fan- 
dravoravoana, —fankatoavana. ï'fig. Ma- 
haravoravo, mahat'alifaly, mahafinaritra. 
Stylo—. Laha-teny mahafinaritra. 3'—, 
Manodôka. 

ENCHÂSSER, va. 1* Mametaka. — un 
diamant dans une bague. Mametaka dia- 
mundra amy ny peratra. 2' fig. Manisika. 
—une citation dans un discours. Manisi- 
ka tony nalaina ao amy ny laha-teny. 

S'enchâsser, vpr. 1° Mitsetaka. 1" fig. 
Nasiaika. 

ENCH ASSURE, sf. Fametahana. 

ENCHÈRE, sf. 1° Songom-barotra. Per- 
sonne n'osait mettre— sur lui. Tsy nUy 
olona sahy nanongombarotra azy. 2° 
— , Lavanly. Vendre aux enchères. Ma- 
nao lavanty. 

ENCHÉRIR, ra. Manongom-barotra.— 
une maison. Manongom-barotra trano 
anankiray. 

— ,vn. 1° Mihalafo, mihasarotra, misondro- 
bidy. La viande enchérit. Mihalafo, mi- 
hasarotra ny hena. 2 # fig. Mihoatra. Il 
enchérit sur la cruauté de son prédéces- 
seur. Ny hasiahany mihoatra ny an'ilay 
nodiasany. 

ENCHÉRISSEMENT, sm. Halafosa- 
na, hasarotam-bidy, lisondrotam-bidy. 

ENCHÉRISSEUR, sm. Mpanongom- 
barotra. 

ENCHEVÊTRÉ, ÉE, p. et adj. Misa- 
fotofoto, mifotofoto, misavorovoro, mivo- 
rovoro, misaritaka, mikorokoro, mifan- 
garo, mifanjevo. Des choses enchevê- 
trées l'une dans l'autre. Zavatra misafo» 
tofoto, etc. Phrases enchevêtrées. Feho- 
zan-teny misafotofoto* 

ENCHEVÊTRER, va. Mampisafotofo- 
to, manasafotofoto, mampifotofoto, ma* 
nafotofoto, mampisavorovoro, mamoro- 
voro , mampisaritaka , manasaritaka , 
mampikorokoro, manakorokoro, marapi- 
fangaro, mampifanjevo. 

S'enchevêtrer, vpr. 1° Mîsingotra. Le 
cheval s'est enchevêtré. Nisingotra ny 
soavaly. 2° fig. Mihitsoka. S'— dans une 
affaire. Mihitsoka amyny raharaha ira y. 

ENGHIFRENER, ra. Mampiesinesina. 

S' enchifrener, vpr. Micsinesina. fna. 

ENCHIFRÉNEMENT, sm. FiesinesL 



Digitized by 



Google 



ENC 



— 291 — 



ENC 



ENCLAVER,ra.Mampikambana, mam- 
pilambatra. Il veut — cette pièce de ter- 
re dans son parc, l'a-hampikambana, 
hampitambatra izany lany izany amy 
ny sahany izy. 

ENCLIN, INE, adj. Mitongila.na, mora 
manaraka, mora, malaky.Ilest— au bien. 
Mora manaraka ny tsara izy.— à la co- 
lère. Mora, malaky tezitra, saro-po. 

ENCLORE, va. 1° Mamefy, manisy tam- 
boho, — rova,— vala. Voy. Clore. 2°— , 
Mampikambana, mampitambatrâ. Com- 
me ENCLAVER. 

ENCLOS, OSE, p. et adj. !• Voafefy, 
nofefena, mifefy, nasiana tamboho,— 
rova, — vala. 2* — , Nakambana, mikam- 
bana, natambatra^ mitambatra. 

—, sm. Tamboho, tokotany, fefy mano- 
(Udina, vala—. La maison est au milieu 
de 1'—. Ao ampovoan'ny tamboho ny 
trano. Son— est entouré de fossés. Hodi- 
dinin* ny ha«ly ny lokotaniny. Faire un 
— . Manao tamboho, fefy, vala mano- 
didina. 

ENCLOUER, va. Manentsina fantsika 
ny tadinin-talbndro. 

ENCLUME, sf. 1° Riandriana. 2* fuj. 
Être entre le marteau et 1— . Tercn-do- 
za roa. 

ENCOFFRER, va. Mametraka ao ana- 
tylalomoara vy, mitahiry anatv vata. 

ENCOIGNURE, sf. Zoro. 

ENCOLURE, sf. 1° Vozon-tsoavaly. Ce 
cheval a une belle — . Tsara vozona io 
soavaly io. 2* ftg. Bika. Il a une belle — . 
Bihéna izy. 

ENCOMBRANT, ANTE, adj. Misa- 
kantsakana. Livres encombrants. Boky 
m isa ka 7ïtsa ha na . 

ENCOMBRE (SANS), loc. adv. Soa 
aman-tsara. Je suis arrivé sans — . Ton- 
ga soa aman-tsara a ho. 

ENCOMBREMENT, sm. Sakantsaka- 
na, fisakantsakanana. 

ENCOMBRER, va. !• Misakantsakana. 
Les voitures encombraient la rue. Ny 
kalesy nisahantsahana be hiany aoamy 
ny araben-dûlana. 2° pg. Mameno, ma- 
iiûtotia. Des papiers encombraient la 
table. Feno, tototra taratasy ny lala- 
batra. 

ENCONTRE <À L'), loc. prép. Aller 
à 1'— . Manohttra, manda. Je ne vais 
point à 1— de ce que vous dites. Tsy 
manohitra, etc., izay lazainao aho. 

ENCORE, adv* !• Mbola, ambolana. Je 



le verrai — . Mbola ho liitako izy. Ma fu- 
reur croît—. Mbota mitombo hiany ny 
batezerako. Il n'est pas — venu. Mbola 
tsy tonga izy. Pas—. Tsy ambolana. 2* 
—, Indra y. Donnez-moi— è boire. Oraeo 
indray aho hosotroiko. 3* —, Ahay. 
— s'il me payait, je lui pardonnerais tout 
le reste. Raha aloany ahay ny volako.dia 
havelako ny sisa. Mais — . Voy. Non-seu- 
lement. 

Encore que, loc. conj. Na dia .. aza. 
— qu'il soit jeune, il ne laisse pas d'être 
sage. Hendry hiany izy na dia tanora 
aza. 

ENCORNÉ, ÊE, adj. Manan-tandroka. 

ENCOURAGEANT, ANTE, adj. 
Mamporisika. Celte récompense est en- 
courageante. Mamporisika izany vali- 
soa. izany. 

ENCOURAGEMENT, sm. Faropori- 
sihana. Les louanges sont des encou- 
ragements à la vertu. Ny dera mam- 
porisika amy ny halsaram-panahy. 

ENCOURAGER, va. !• Mamporisika. 
Il sait — ses élèves. Mahay mampori- 
sika ny mpianany izy. Le gouverne* 
ment doit— les arts. Ny fanjakana tsy 
maintsy hamporisika amy ny fahaizan- 
javatra. 2*—, Mamuky, manambosy, ma- 
nome fo. Il encourage la révolte. Ma- 
moky, etc., ny mpikomy izy. 

ENCOURIR, va. Maha..., voa, no..., 
ho.., helohina. Vous encourrez l'indig- 
nation de votre famille. Hahalezitra 
ny tianakavianao hianao. Il a encou- 
ru une amende. Voasazy, nosazina 
izy. Si vous faites cela, vous encourrez 
la peine de mort. Raha manao izany 
hianao, dia hohelohin-ko faly. Il a en- 
couru la peine de mort. Nohelohin-ko 
faty izy. 

ENCRASSER, va. Mahabe tseroka, 
mahabe tsikoko. 

S'encrasser, vpr. Be tseroka, be tsi- 
koko. La peau s'encrasse, si on ne se 
lave. Be tseroka, etc., ny hoditra, raba> 
tsy sasana. Voy. Crasseux. 

ENCRE, sf. Ranomainly. Cette— est trop 
blanche. Matsatso loatra izany rano- 
mainly izany. — bleue. Hanomainty 
manga. — rouge. Ranomainty mena. 

ENCRIER, sm. Fitocran-dranomainty. 
ENCROÛTER (S'), vpr. Mihadonto. 
ENCYCLIQUE, adj. et sf. Taratasy 

ampitondrain' ny papa amy ny eveka 

rehetra. 



k 



Digitized by 



Google 



END 



— 295 — 



END 



ENCYCLOPÉDIE, sf. Boky misy ny 
fahaizana rehetra. 

ENCYCLOPÉDIQUE, adj. Momba ny 
fahaizana rehetra. Dictionnaire—. Dik- 
si »nary misy ny fahaizana rehetra. 
Il a une érudition—. Mahalala ny fa- 
haizana rehetra izy. 

ENDÉMIQUE, adj. Misy mandrakari- 
va amy ny tany anankiray. La lèpre 
était— en Judée. Nisy habokana man- 
draharica tany Jodea. 

ENDENTER, va. Manisy nify. —une 
roue. Manisy niftnifiny ny kodiarana. 

S'endenter, vpr. Mitsetaka. 

ENDETTÉ, ÉE t p. et adj. Be trosa, 
raiki-lrosa. C'est un homme—. Lohilahy 
be trosa io, raiki-trosa io lehilahy io. 

ENDETTER, va. Mahabe trosa, maha- 
raiki-trosa. L'achat de cette maison l'a 
endetté. Ny nividianany io trano io no 
nahabe trosa, etc., azy. 

S'endetter, vpr. Mitrosa, be trosa, rai- 
ki-trosa. 

ENDIABLÉ, ÉE, adj. et s. Saro-po, 
foizina, romotra, misafoaka, mifoaka, 
mifoaba, mitroatra, misamontitra. 

ENDIABLER, vu. Misafoaka, mifoa- 
ka, mifoaba, mitroatra, misamontitra. 

ENDIGUEMENT, sm. Fanisiana. fe- 
filoha. 

ENDIGUER, va. Manisy fefiloha. 

ENDIMANCHER, va. Mampihaingo. 

8'endimancher, vpr. Mihaingo. 

ENDOCTRINER, va. 1* Mampiana- 
tra. 2* fig. Manoro hevitra. 

ENDOLORI, IE, adj. Mitsakotsako, 
marary. J'ai le bras — . Mitsakotsako, 
etc., ny sandriko. 

ENDOMMAGER, va. Manimba. La grê- 
le a endommagé les fruits. iYant?n6any 
voankazo ny havahdra. 

S'endommager, vpr. Simbana, miha- 
simba. 

ENDORMANT, AN TE, adj. Mampa- 
toritory. Conte— .Angano mampatorito- 
ry- 

ENDORMI, IE, p. et adj. 1* Narapato- 
rina, matory. Profondément—. Matory 
maty. 2»— ,Voly, ngoly. J'ai la main en- 
dormie. Voly ny lanako. 3° fig. Matorito- 
ry, toredretra, mivozavoza, mitsikamo- 
kamo, votsa, nitony, nionona. C'est un 
esclave—. Mpanompo matoritory, to- 
redretra, mivozavoza, mitsikamoka- 
mo io. C'est un esprit— . Voteasaina izy. 
À* —, Voasaroro. 



ENDORMIR, t*a. 1» Mampatory. Endor- 
raez cet enfant. Ampatorio io zaza io. 
2*— ,Mahavoly, mahangoly. Cette position 
m'a endormi la jambe. Izao lipetraka izao 
nahangoly ny ranjoko. 3° fig. Mampa- 
toritory, raampitony, mampionona. Ce 
livre endort. Mampatoritory izany bo- 
ky izany. Vos paroles ont endormi sa 
douleur. Ny teninao nampitony, nam- 
pionona ny alahelony. 4°— , Manasaroro. 
Il l'a endormi pas ses promesses. iVa/ia- 
roasaroro azy tamy ny teny napetrany 
izy. 

S'endormir, vpr. 1» Rendremana, ma- 
tory. 2° fig. Matoritory, raitoredretra, 
mivozavoza, mitsikamokamo. Il s'endort 
sur cette affaire. Matoritory, etc.amin' 
izany raharaha izany izy. 

ENDOSSER, ta. 1* Miakanjo. —la cui- 
rabse. Miakanjo vy. 2* fig. Mianto- 
ka, miandraikitra, "maka ho andraiki- 
tra. Il a endossé cette affaire. Nianto- 
ka, etc., izany raharaha izany izy. 

ENDROIT, sm. 1° Tokotany, toerana, 
fltoerana, faritra, vaky. Voici r— où j« 
vais bâtir. Ity no tokotany hanorena- 
ko trano. Mettez ces fruits dans un— sec. 
Apetraho amy ny toerana, fi toerana 
maina ireo voankazo ireo. Voici l'— où 
on l'a placé. Io ny fitoerana nametra- 
hana azy. En quel— du pays habite t-il? 
i^ari-tanin' aninona, vakin' aninona no 
onenany ? Il toc. Dans cet—. Aty, ao, ery, 
any. C'est dans cet— que vous trouverez 
ce que vous cherchez. Aty, ao, ery, any 
no hahitanao izay tadiavinao. En quel—/ 
Aiza, aiza ho aiza, aninona, ho any ani- 
nona? En quel— reste-t-il ? Aiza, aiza ho 
aiza, aninona no itoerany ? En quel— 
allez-vous? Ho aiza, ho any aninona 
hianao? En quelque— que.... Naaiza na 
aiza. En quelque — que vous alliez. Na 
aiza na aiza alehanao. Il y a dans ce di- 
cours un— émouvant. Aoamin'izauy laha- 
teny izany misy zavatra anaukiray main- 
pientana ny fo. 2"— , Lafy tsara. Voilà 1 — 
de cette étoife. Io no lafy tsaraiï io lam- 
ba io. 3* fig. C'est son— faible. Izany no 
tsininy, izany no tiany indrindra. C'est 
son — sensible. Izany no tiany indrindra. 
Il l'a pris par son— faible, par son — sen- 
sible Izay tiany indrindra no nentiny 
nahazoana azy. 

ENDUIRE, va. Manosotra, mandalotra. 
—une muraille do chaux. Jl/anosofra, 
etc., sokay ny rindrina. —le corps d'hui- 
le. ManosotBolika ny vatana. 



Digitized by 



Google 



ENE 



238 — 



ENF 



ENDUIT, sm. Zavatra ahosotra, zava- 
tra alalotra, liosotra, lalotra. 

ENDURANT, ANTE, adj. MiarStra, 
mandefitra, mahalefilra, uiihafy. C'est 
un homme peu—. Oloua tsy miarilra, 
etc., loatra izy. 

ENDURCI, IE, p. ot adj. 1° Nohama- 
fisina. 2*—, Nohatanjahina, mihatanja- 
ka. 3° fig. Zatra. Ce cheval est —aux 
coups. Zatra ny kapoka io soavaly io. 
Il est— au travail. Zatra miasa izy. 
4 # — , Mafy fo, mihirim-beloua, ruikiri- 
biby, tsy maharo rohona. 

ENDURCIR, va. 1* Manamafy, maha- 
mafy. La trempe endurcit le 1er. Ny 
ot'ana manamafy, etc., ny vy. 2 # — , Ma- 
natanjaka, mahatanjaka. Le travail en- 
durcit le corps. Manalanjaka, etc., ny 
vatana ny asa. 3" fig. Manazatra, mam- 
pahazatra. Il est bon d'— de bonne heu- 
re les jeunes gens au travail. Tsara ny 
manazatra, etc., raha leo ny tovolahy 
amy ny asa. 4°— , Manamafy ib, mam- 
pihirim-belona, mampikiribiby. L'ava- 
rice lui avait endurci le cœur. Ny fa- 
hidrana nahamafy fo, nampihirim- 
beïona azy. Les mauvaises habitudes 
l'ont endurci dan9 le mal. Ny fahazaran- 
clratsy nanamafy ny fony, nampiki- 
ribiby azy tamy ny fltondran-tena ralsy. 

S'endurcir, vpr. l tt Mihamafy. 2* fig. 
Mihazatra. S' — au frt>id. Mihazalra 
amy ny hatsiaka. 3* — , Mibamafy fo, 
roihirim-belona, mikiribiby, tsy mahare 
rohona. Son cœur s'est endurci. Niha- 
vwfy, tsy maliarc rohona ny fony, ni- 
kiribiby izv. 

ENDURCISSEMENT, sm. Hadi-pô, 
fikiribibiana. 

ENDURER, va Miaritra, mandefitra, 
mihafy. Il endurait la faim et la soif. 
Niaritra, etc., ny hanoanana sy ny he- 
taheta izy. 

S'endurer, vpr. Iaretana, leferina, iha- 
fiana. Los reproches s'endurent diflici- 
lement. Sarotra iaretana, leferina ny 
faninîana. 

ÉNERGIE, sf. 1* Hery, hasina. J'ai 
constaté T— de ce remède. Mieky ny 
hery, ny hasin' io fanalbdy io alio. 2* — , 
Uenm-po, hamafy, hasahiana, faliefana. 
C'est un vieillard encore plein d'— . 
Laiiian titra mbola mahery fo izy. Les 
prophètes parlaient avec — . Ny mpami- 
nany niteny mafy, lam'in-kasahiana. 
Le ministre a déployé de 1* — contre les 
conspirateurs. Ny ministra nampiseho 



hasahiana, fahefana namely ny mpi- 
ray tetika. --»* 

ÉNERGIQUE, adj. !• Mahery, masina. 
Remède—. Fanafody mahery, etc. 2'—, 
Mahery fo, mafy, sahy, mahafehy, manv 
piseho faliefana. Il a un caractère — . 
Mahery fo izy. Il a fait entendre des 
paroles énergiques. Namoaka teny ma- 
fy, sahy izy. C'est un père—, Ray ma- 
hafehy izy. Le général prit des mesu- 
res énergiques. Nampiseho faliefana 
ny jeneraly. 

ÉNERGIQUEMENT, adv. Amin-ko- 
rim-po, maly, amïn-kasahiana, ainini- 
pahefano. 

ÉNERGUMÈNE, s. 1° Izny azon' ny 
demouy. 'z 9 fig. Olona mihoalahoala, 
— misafuaka. 

ÉNERVANT, ANTE, adj. Mahosa, 
mahavalaka, mahabako , mahaborera. 
Chaleur énervante. Hafanana mahosa, 
mahavalaka, mahabako. 

ÉNERVÉ, ÉE, p. et adj. 1° Osa, vala- 
ka, bako, borera. 2 Q — , Matsatso. 

ÉNERVER, ta. f Mahosa, mahava- 
laka, mahabako, mahaborera. La bois- 
son Ta énervé. Ny fisotro mahery no na- 
hosa azy. Un long repos l'a énervé. Ny 
lialan-tsasatra ela nahosa, nahaborera 
azy. 2*—, Mahatsatso. Le trop d'orne- 
meut énerve le style. Ny renty be loatra 
mahatsatso ny laha-teuy. 

S'énerver, vpr. 1° Mihahosa, mihavala- 
ka, nuhabuko, mihaborera. 2° — , Miha- 
matsatso. 

ENFANCE, sf. 1° Fahazazana, hazaza- 
na, lahakelezana. Je le connais depuis 
mon—. IJalry ny fony zaza, fony kely 
aho no fautatro izy. 2° — , Zaza, zaza ke- 
ly, ankizy, ankizy madinika, Les jeux 
de 1'—. Ny tsilaiaon-ja^a, isilalaon* a?ï- 
kizy. L s grâces de l' — . Ny halinaritry 
ny zaza kely, ankizy madinika. '6* 
fig. Fiverenan-tsaiua. 4"—, Fiandohana, 
liautombohana. Dès l'— du monde. Ha- 
tramy ny niandohana, niantombo-. 
Jian' izao tontolo izao. 

ENFJÎNT,s. 1° Zaza, zaza kely, zazulaby, 
zazavavy, ankizilahy niadiuika, ankizu- 
vavy madinika. C'est un— encore à la ma- 
melle. Zaza mbola minono, — menava- 
va izy. — qui n'a pas encore l'âge' de rai- 
son. Zaza tsy mbola vury saiua, zaza 
bodo, voalavo tsy mifaudraka. C'est un 
— opiniâtre. Zazalahy, ankizilahy 
madinika maditra izy. Voilà uue bel- 
le—, ludro zazavavy, ankizivavy ma- 



k. 



Digitized by VjOOQIÇ 



ENP 



— 297 — 



ENP 



dinika tsara torehy. — moyen. Sakan- 
jaza: Ce sont des jouets d— . Tsilulaon' 
unhizy izany. Faire 1' — , se conduire 
comme un — . Manao fanahin-j'aza. || loc. 
C'est un bon—. Malemy fanahy izy. Il 
est bon — de croire cela. Tsotra loa- 
tra izy raha mino izany. — de chœur. 
Mpiserivy lamesa, mpiakanjo. 2°— , Za- 
naka, anaka, mcnaky ny aina. — adop- 
tif. Zanaka natsangana. Il a beaucoup 
d'enfants. Maro anaka izy. La parabo- 
le de 1'— prodigue. Ny fanoharana amy 
ny zanaka mpandany. Mon—. Ry za- 
nako, anaka. Mon cher — . H y za- 
nako malalako, ry sombin'ny aiko, ry 
menaky ny aiko (pour les parents 
seulement }. 3* — , Teraka, zanaka, tara- 
naka. C'est un— de Tananarive. Teraka, 
zanak' Antananarivo izy. Nous sommes 
tous enfants d'Adam. Taranaky Adama 
daholo isika rehitra. 

ENFANTEMENT, sm. 1° Fiterahana. 
Lorsqu'elle fut arrivée au moment do 
1' — ... Nony mby tao am-pi/era/iana, 
tamy ny andro hilerahany izy ... || loc. 
Elle est dans les douleurs de t — . Mihetsi- 
jaza, mararirary izy. 2*fig. Famoronana. 

ENFANTER, va. 1° Miteraka, teraka. 
Elle enfanta un garçon. Niteraka z&za- 
lahy, tera-dahy izy. Elle a enfanté une 
fille. Niteraka zazavavy, tera-bavy izy. 
Elle a nouvellement — . Tera-bao izy. 
Heureuse la mère qui l'a enfanté. Sam- 
batra ny reny niteraka azy. 2° fig. Ma- 
morona, miteraka. Tous les ans il en- 
fante des volumes. Isan-taona mamoro- 
«a boky maro izy. La guerre civile en- 
fante mille maux. Ny ady an-trano mt- 
teraka loza tsy tambo isaina. 

ENFANTILLAGE, «m. Fanahin-jaza. 
C'est un — . Fanahin-jaza izany. 

ENFANTIN, INE, ad/. Any ny anki- 
zy, any ny zaza. Jeux enfantins. Tsila- 
laon* ankizy. Voix enfantine. Feon- 
jaza. 

ENFARINER, va. Manototra la farina. 

S'enfariner, vpr. Mitototra la farina. 

ENFER, sm. 1° Afobe, helo. Los portos 
de 1* — ne prévaudront point contre l'É- 
glise. Ny vtvahadin' ny afobe tsy haha- 
resy ny Eglizy. ï* fîg. Fitocrana maha- 
dikidiky. C'est un — pour moi que cette 
maison. Mahadihidiky ahy ity trano 
ity. 3 - — , Demony. L'— se déchaîne con- 
tre lui. Misafoaka amipy ny demony 
rebitra. 



D'enfer, loc. adv. Mafana izaitsizy, izai- 
tsizy. Il y a toujours un feu d' — dans 
cette maison. Mandrakaiiva misy afo 
mafana izaitsizy amin' io trano io. Les 
ennemis faisaient un fou d'— . Nitilitra 
izaitsizy ny fahavalo. 

ENFERMÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voahi- 
dy, nohidiana, mihidy, nahiboka, mihi- 
boka, nafahy, mifahy. Air — . Rivotra 
miliiboha. 2°— , Voafefy, nofefena, mi- 
fefy, nasiana manodidina, misy mauo- 
didina, voahudidina, nohodidinina. 

—, sm. Sentir 1'—. Maimbo lao. 

ENFERMER, ra.l° Manidy.mampihibo- 
ka, mampifahy. On l'a enfermé chez lui. 
Notùdiana tao an-tranony izy. On l'a 
enfermé dans uue prison. Nahiboka, 
nafahy tao an-tranomaizina izy. Enfer- 
mez les bœufs dans le parc. Hidio ao 
am-pahitra nyomby. Enfermez ces ha- 
bits dans l'armoire. Hidio ao anaty lalo- 
moara ireo akanjo irco. 2 a — , Mamely, 
manisy manodidina, manodidina, manu- 
rona. Il a enfermé son champ de haies. 
Nofefeny ny lanimboliny. Il a enlermô 
son parc de murailles. Nasiany am- 
piantany manodidina ny sahany. Nous 
enfermâmes l'ennemi de tous cotes. No- 
hodidinina y y nosaronanay hatraiza 
hatraiza ny fahavalo. 3*—, Misy. Ce cha- 
pitre eu ferme beaucoup de vérités. A- 
min'io toko io misy zavatra marina be- 
tsaka. 

S'enfermer, vpr. Mihidy, mirindrin-tra- 
no, mihiboka, mifahy. Il s'est enlerm'; 
chez lui pour ne pas être saisi par son 
créancier. Nihidy trano izy mba tsy ho 
voasambotry ny tompon-trosa. Il s'uuler- 
me tous les matins pour écrire. Mihidy 
trano, mirindrin-trano, mihiboka isa- 
maraina mbahanoratra izy. 

ENFERRER, va. Managorobaka amy 
ny zava-maranitra. 

S'enferrer, vpr. 1° Voan'ny zava-maranU 
tia, milauagorobaka. 2 m /iy. Mamely tena, 
mihilsoka. Il s'est enterré on nous cou* 
tant son allaire. Namely tena, nihi^ 
tsoka izy tamy ny izy uitantara ny ra-» 
harahany taminay. 

ENFILADE, sf. Zavatra mitohitohy. U 
y a dans ce palais une longue— de cham- 
bres. Ao amin' izany lapa izany misy 
eù-trano betsaka mitohitohy. 

ENFILER, ra. 1° Mampidilra tarctra, 
milohy. Il ne sait pas— t'aiguille. Tsy 
mahay mampiditra tarelra amy ny vo-» 
dy fanjaitra izy. —des perles. Mitohy 



Digitized by 



Google 



EN F 



— 298 — 



ENF 



vakana. l'fig. Manaraka. Il enfila un 
chemin détourné. Nanaraka ny lalana 
mihodivitra izy. 

ENFIN, adv. Nony ela, farany, faran* 
izany, amy ny farany. —cette affaire 
est terminée. Nony ela tapitra hiany 
izany raharaha izany. —il m'a dit qu'il 
ne m'aiderait nullement. Nony ela, fa- 
rany, far an* izany nilaza tamiko izy 
fa tsy hanampy ahy tsy akory. — , je 
vous trouve. Amy ny farany hitako 
hiany hianao. 

ENFLAMMÉ, ÉE, adj. 1* May, mire- 
hitra. Un tison—. Tapa-porohana mire- 
hitra. 2° fig. May, mirehitra, mafana, 
mivandravandra, tera-mena. Son cœur 
est— d'amour. May, mirehitry ny fltia- 
vana ny fony. Il est tout— d'ardeur. Ma- 
fana ny fony. Il a les yeux enflammés 
décolère. Mivandravandran'ny hate- 
zerana ny masony. Il a le visage— de 
colère. Tera-mena izy azon' ny hate- 
zerana. 

ENFLAMMER, va. 1* Mampirehitra. 
Une étincelle enflamma la maison. Nisy 
kilalaon' afo nampirehitra ny trano. 
Il loc. —du bois par le frottement. Man- 
draingy, mamositra hazo. 2° fig. Mam- 
pirehitra, manafana, mampivandravan- 
dra, mampitera-mena. Cette prédica- 
tion enflamma son cœur d'amour pour 
Dieu. Izany toriteny izany nampirehi- 
tra ny fltiavana an' Andriamanitra tao 
am-pony. Son discours enflamma le cou- 
rage des soldats. Ny lahateny nataony 
nampirehitra, nanafana ny fon' ny 
miaramila. La colère enflammait ses 
yeux. Ny hatezerana nampivandra- 
vandra azy. La colère enflammait son 
visage. Ny hatezerana nampitera-me- 
na azy. 

S'enflammer, vpr. I - Mirehitra. Ce bois 
s'enflamme facilement. Mora mirehitra 
izany hazo izany. 2° fig. Mirehitra, ma- 
fana, mivandravandra, tera-mena. À ce 
mot il s'enflamma de colère. Tamin' iza- 
ny teny izany nirehilry ny hatezerana 
izy. 

ENFLÉ, ÉE, adj. t° Mibontsina, mivon- 
to, mibibaka, mibinabina, mibontana. 
II a le corps— .Mivonto, mibibaka, mi- 
binabina ny vatany. Il a le front—. M i- 
vonto, mibontana ny handriny. 2 e —, 
Nisondrotra, nampisondrotina. 3* fig. 
Mirehareha. mieboebo, mibohibohy, mi- 
avonavona. Il est— de ses succès. Mire- 
hareha,cic, noho izy ambinina izy. 4*— , 



Be renty loatra, be haingo loatra, be sira 
loatra. Il a un style—. Be renty loatra, 
etc., ny iaha-teniuy. 

ENFLER, va. 1* Manabontsina, mampi- 
bontsina, mampivonto, mampibibaka, 
mampibinabina, mampibontana. — un 
ballon. Manabont8ina,mampibontsin* 
balona. L'hydropisie enfle le corps. Ny 
manirano mampivonto t mampibibaka t 
mampibinabina ny vatana. Le vent en- 
flait les voiles. Ny rivotra nampibon- 
tsina ny lain-tsambo. 2*—, Mampison- 
drotra. Les pluies ont enflé la rivière. 
Ny ranonorana nampisondrotra ny re- 
nirano. 3* fig. Mampirehareha, marapie- 
boebo, mampibohibohy, raarapiavonavo- 
na. Ce succès l'a extrêmement enflé. Iza- 
ny fanambinana izany nampirehareha, 
etc., azy izaitsizy. 

— , vn. 1* Mivonto, mibibaka, mibinabina, 
mibontana. Les jambes lui enflent. Mi' 
vonto, etc., ny ranjony. 2* — , Misondro- 
tra. La rivière enfle. Misondrotra ny 
renirano. 

S'enfler, vpr. t* Mibontsina, mivonto, 
mibibaka. mibinabina, mibontana. 2*—, 
Misondrotra. 3* fig. Mirehareha, miebo- 
ebo, mibohibohy, miavonavona. 

ENFLURE, 8f. 1* Mivonto, mibibaka, 
mibontana. 2* fig. Fireharehana, eboebo, 
fibohibohy, tlavonavonana. 3 # — , Renty 
be loatra. 

ENFONCÉ, ÉE, p. et adj. !• Voalen- 
tika, nalentika, tafalentika, milentika, 
voaorina, naorina, tafaorina, miorina, 
voatsatoka, natsatoka, tafatsatoka, mitsa- 
toka, voaletra, naletra, tafaletra, miletra, 
natrobaka, mitrobaka, natsofoka, tafatso- 
foka, mitsofoka, mitsopaka, lalina, lem- 
pona. Il a les yeux enfoncés. La //-maso 
izy. C'est un endroit—. Tany lempona 
izany. 2 W — , Vaky, novakina, resy, nore- 
sena. 2* fig. Resy, noresena, nihoarana.4* 
—, Revo. Il est— dans la méditation, /té- 
ton' ny fioritreretana izy. 

ENFONCEMENT, sm. [• Fandente- 
hana, fanorenana, fanatsatohana, fan- 
derana. 2°— , Famakiana. 3 - — , Fitsopa- 
hana, halemponana, ny lempoua. 

ENFONCER, va. 1* Mandentika, raa- 
nasitrika, mampandrevo, manorina, ma- 
natsatoka, mandetra, manatrobaka, ma- 
natsofoka, mampiditra, manatsapaka. 
—une perche dans l'eau. Mandentika, 
manasitrik* hazo lava ao anal y rano. 



L 



Digitized by 



Google 



s ,e L» 



ENF 



— 299 — 



ENG 



—un pieu dans la terre. Mandentika, 
manorina, manatsatoka, mandetra 
tsato-kazo amy ny tan y. Il enfonça 
la baïonnette dans le corps de V enne- 
mi. Nanatrobaka ny fahavalo tamy 
ny benitra izy. Enfoncez la main 
dans ce trou. Atsofohy, ampidiro ao 
anatin' io lavaka io ny tànanao. Enfon- 
cez votre chapeau. Atsapaho ny satro- 
kao. 2'—, Mamaky, mandresy. — une 
porte. Mamaky varavarana. Nous en- 
fonçâmes l'ennemi au premier choc. Ra- 
ha vao nasianay ny fahavalo dia resy. 
3* fig. Mandresy, mihoatra. Cet élève 
enfonce ses condisciples. Io mpianatra 
io mandresy, etc., izay rehetra miara- 
raianatra aminy. 

—, vn. Milentika, misitrika, mandrevo. 
La chaloupe enfonce, Milentika, mi- 
sitrika ny .salopy. 

S'enfoncer, vpr. I* Milentika, misilrikn, 
mandrevo, roiorina, mitsatoka, miletra, 
mitrobaka, mitsofoka, miditra, mitsa- 
paka, mitsopaka. Le navire s'enfonce. 
Milentika, misitrika ny sambo. Il 
s'enfonça dans la forêt. Nisilrika tao 
anaty ala izy. Le cheval s'enfonça dans 
la boue. Nandrevo tao anaty fotaka ny 
soavaly. En cet endroit la mer s'enfon- 
ce dans les terres. Ao ny ranoraasina 
mitsapaka, mitsopaka anatin' ny tany. 
Terrain où Ton s'enfonce. Tany man- 
dreto. 2* fig. Miraikitra, milozoka, mi- 
fantsika, mimaso, mifositra, mifototra. 
Comme S'adonner. 

ENFOUI, IB, p. et adj. !• Voalevina, 
nalevina, milevina. 2° — , Voafina, nafe- 
nina, miafina. 

ENFOUIR, ra. 1* Mandevina. —de l'ar- 
gent. A/andeuim-bola. 2 B — , Manafina. 
Il avait enfoui ce livre dans l'armoire. 
Nanafina io boky io tao anaty lalomoa- 
ra izy. 3 # fig. Manafina. N'enfouissez 
pas vos talents. Aza manafina ny fa- 
baizanao. 

S'enfouir, vpr. 1* Misitrika, miery. L'a- 
nimal alla s'— dans son terrier. Lasa 
nisitrika, niery ao anatin' ny lavany 
ny biby. 2 # — , Mihataka. Il est allé s'— 
dans une campagne. Lasa ni hâta ka 
any an-tsaha izy. 

ENFOUISSEMENT, sm. 1* Fandeve- 
nana. 2 # — , Fanafenana. 

ENFOUISSEUR, sm. Mpandevina , 
mpanafina. 

ENFOURCHER, va. Miantsampy amy 
ny soavaly, mitaingin-tsoavaly. Il en- | 



fourcha son cheval et partit. Niantsam* 
py tamy ny soavaliny, nitaingina ny 
soavaliny izy dia lasa. 

ENFOURNER, va. Manisy ao anaty 
lafaoro. 

ENFREINDRE, ra. Mandika. — un 
traité, une loi. Mandika fanekena, la- 
lânâ. — les règles de la grammaire. 
Mandika ny lalân' ny gramara. 

ENFUIR <S'), vpr. !• Mandosilra, mi- 
lefa, miriatra, mirifatra, miridana. Il 
s'est enfui de la prison. Nandositra, 
nilefa avy any an-tranomaizina izy. Mon 
esclave s'est enfui. Nilefa ny andevoko. 
lies ennemis vaincus s'enfuirent de tous 
côtés. Ny fahavalo resy nandontra, ni- 
riatra, nirifatra, niridana be hiany. 
Les bœufs s'enftiient. Mandositra, mi- 
r ia t ra, m i ri fa tra, m iridan a nyomby.2 # 
fig. Mivoaka. Votre vin s'enfuit. Mivoa- 
ka ny divainao. 3°— , Mandalo, miheli- 
na. Le temps s'enfuit. Mandalo, milie* 
lina ny andro. Le bonheur s'enfuit. 
Mandalo, milielina ny hasambarana. 

ENFUMÉ, ÉE, p. et adj. 1° Nohamain- 
tisina amy ny setroka, maintin'ny se- 
troka. Meuble — . Fana ko. mainlin' ny 
setroka. 2*—, Nosetrohana, nodonafana. 

ENFUMER, ra. 1* Manamainly amy 
ny setroka, mahamaintin'ny setroka. — 
des verres. Manamainty fitaratra amy 
ny setroka. Le feu a enfumé cette ar- 
moire. Ny afo no nahamaintiiï ny se- 
troka io lalomoara io. 2 # — , Manetroka, 
mandonaka. Vous allez m*—, si vous 
mettez du bois vert au feu. Hanctroka 
ahy hianao, raha mitaina kitay hazo le- 
na. — des mouches à miel. Aiandona- 
ka renitantely. 

ENGAGÉ, ÉE, p. et adj. 1° Napetraka 
ho antoka. 2° — , Namporisihina, voa- 
taona, notaomina, voatarika, notaritina. 
3* —, Voatana, notiinana, voahazona, 
nohazonina. 1* — , Nalaina ho miarami- 
la, nalaina ho matilô, etc., nilatsa-tenn- 
ny ho miaramila. 5*— , Voasingotra. mi- 
singotra, nahizina, mihizina, nahilsoka, 
mihitsoka. 6°— , Natoraboka, manom- 
boka. 

— , sm. Nilatsa-tena ho miaramila, volon- 
té ra. 

ENGAGEANT, EANTE, adj. Maha- 
taona, mahatarika. C'est une personne 
fort engageante. Olona mahataona, ma- 
hatarika tokoa izy. 

ENGAGEMENT, sm. 1* Fametrahana 
ho antoka. 2" —, Fainetrahan-teny, fane- 



Digitized by 



Google 



ENG 



— 300 



ENG 



kena, faraohezan-lena. Il a manqué à 
ses engagements envers moi. Tsy nana- 
raka ny teny napetrany, ny fanekena 
nataony tamiko izy. Soyez fidèle à vos 
engagements envers Dieu. Tanteraho ny 
teny napetrakao, ny famehezan-tena 
nataonao tamin'Andriamanitra. 3 # — , Fi- 
latsahan-tenany ho miaramila, —ho ma- 
tilô, etc. L'— de ce soldat est pour cinq 
ans. Nilatsa-tenany ho miaramila dimy 
taona io miaramila io. 4°— , Ady. 

ENGAGER, ra. 1* Mametraka ho an- 
toka. Il a engagé sa montre, sa maison. 
Nametraka ny famanlaranandrony, ny 
tranony ho antoka izy. || loc. —sa pa- 
role. Mametra-teny. 2 ft — , Mamporisika, 
mitaona, mitarika, mahate... Il m'a en- 
gagé a partir. Namporisika, nitaona, 
nitarika ahy hiala izy. Le beau temps 
engage à la promenade. Afa/iate-hitsan- 
gantsangana ny hatsaran' ny andro. 3° 
— -., Mitana, raihazonâ. Ce traité engage 
les deux partis. Milana, mihazona azy 
roa tonta izany fanekena izany. 4° —, 
Maka ho miaramila, maka ho matilô, ma- 
nao fanekena. J'ai engagé vingt matelots 
pour cinq ans. Naka roapolo lahy, na- 
nao fanekena tamy ny olona roapolo 
lahy ho malilô dimy taona aho. 5" — , 
Mampihizina, manizina, mampihitsoka. 
Il engagea son bateau dans le sable. iVa- 
hiziny, nahitsony lao anaty fasika ny 
sarabony. Il engagea ses soldats daus un 
défilé. Nahitsony tao amy ny hadilana- 
na anankiray ny miaramilauy. 0° —, Ma- 
nomboka. —le combat. Manomboha ny 
ady. 

S'engager, vpr. 1° Mametra-teny, ma- 
mehy tena. Il s'est engagé devant Dieu. 
Nametra-teny, namehy tena tamin'An- 
driamanitra izy. 2°— , Milatsa-tenany, ma- 
nao fanekena ho miaramila, — ho raati- 
lô, etc. Il s'est engagé comme soldat 
pour cinq ans. Nilalsa tenany, nanao 
fanekena ho miaramila dimy taona izy. 
3°— , Misingotra, mihizina, mihitsoka. 
La perdrix s'engagea daus les filets. 
Nisingotra tamy ny harato ny papeli- 
ka. Il s'engagea dans le bois. Nihizi- 
na, nihitsoka tany anaty ala izy. 4* — , 
Atomboka, manomboka. 

J3NGEANCB, sf. Olon-tsy vanona. Quel- 
le maudite— l Olon-tsy vanona manao 
ahoana iny! 

ENGELURE, sf. Fivontosana madini- 
ka avy amy ny hatsiaka. 

ENGENDRER, va. 1* Miteraka. 2*fî0- 



Miteraka, mahatonga, mitarika, mampi- 
ditra L'oisiveté engendre le vice. Ny 
fidonanaham-poana miteraka, etc., ny 
baratsiam-pauahy. Voy. Causer. 

ENGERBER, va. Manao amboara. En- 
gerbez ce riz. Ataouy amboara io 
vary io. 

ENGIN, sm. I* Milina fitondra tamy ny 
ady teo aloha. 2*—, Milina fanaingan- 
javatra, milina fitondran-javalra, etc. 
3° — , pi. Zavatra entina mihaza. 

ENGLOBER, ua. Mampikambana.mam- 
pitambatra. Comme Enclaver. 

ENGLOUTIR, ua, i* Mandrapadrapa- 
ka, mambosibosika, mandrebodreboka. 
Le caïman engloutit un agneau tout en- 
tier. Narapadrapaka, nabosibosika, 
narebodreboky ny mamba ny zanak' on- 
dry iray manoutolo. 2*/Î3.Mitelina l man- 
dentika. La terre engloutit Dathan, Coré 
et Abiron. Ny tany nitelina any Datana 
sy Kore ary Abirona. La mer a englouti 
beaucoup de vaisseaux. Ny ranomasina 
nandenlika sambo betsaka. 3 # — Man- 
gorona, mandevona. Rome a englouti 
tous les empiros. Nàhoron ny Romana 
ny fanjakaua rehelra. Il a englouti en 
peu de temps toute sa fortune. Nolevo- 
niny vctivety foana ny hareny rehetra. 

S'engloutir, vpr. Alentika, milentika. 
La ville s'est engloutie. Nilentika ny ta- 
nana. 

ENGLUER, va. [• Manosotra dity. 2»—, 
Mamandrika amy uy dity. 

S'engluer, vpr. Voafandrika amy ny dity. 

ENGORGÉ, ÊE, p.et ad/. 1° Voatara- 
piua, notampenana, mitampina. 2* — , 
Mihandrondra. 

ENGORGEMENT, sm. 1* Filampena- 
na. 2°— , Fihandronan-dra. 

ENGORGER, va. 1* Manampina. 2*— , 
Mampihandron-dra. Le sang engorgeait 
les veines. Nihandrona tao amy ny ho- 
za-dra ny ra. 

S'engorger, up?\ I e Mihatampina.Ce tuyau 
s'engorge. Mihatampinaïo fantsona iu. 
2*—, Mihandron-dra. 

ENGOUÉ, ÉE,p. et ad/. Tia loatra, rai- 
ki-pitia. Il est fort — de cet ouvrage. Tia 
loatra izany boky izany izy, 

ENGOUEMENT, sm. Fitiavana be loa- 
tra. 

ENGOUER (S'), vpr. Tia loatra, rai- 
kipitia. Elle s'est engouée de ce lan- 
faron. Tia loatra izauy kevo-dahy iza« 



t 



Digitized by 



Google 



ENG 



— 301 — 



ENJ 



ny, raiki-pitia an* izany kevo-dahy iza- 
ny izy. 

ENGOUFFRER (S 1 ), vpr. 1- Milenti- 
ka anal in' ny tany. Plus loin la rivière 
s'engouffre. Rahefa lasa lavidavitra ko- 
koa ny renirano, dia milenlika anatirï 
ny tany. 2 B — , Mibosesika. Le vent 
s'est engouffré dans la cheminée. Ny 
rivotra nibosesika tao anatin'ny lafaoro. 

ENGOULEVENT, sm. Matoriandro. 

ENGOURDI, IE, p. et adj. 1- Voly, 
mroly, vahotra. J'ai le pied engourdi. 
Voly ny tongotro. 2° fig. Votsa, osa. 

ENGOURDIR, va. 1» Mahavoly, ma- 
hangoly. mahavahotra. Le froid en- 
gourdit les mains. Ny hatsiaka mahan- 
goly, mahavahotra ny tânana. 2 # fig. 
Mahavotsa, mahosa. L'oisiveté engourdit 
l'esprit. Ny Gdonnnaham-poana maha- 
votsa ny saina. Un long repos avait en- 
gourdi le courage des soldats. Ny fija- 
nonana ela nahosa ny miaramila. 

S'engourdir, vpr. 1° Mina vol y, mihan- t 
goly, mihavahotra. 2* fig. Mihavotsa, mi- 
hahosa. 

ENGOURDISSEMENT, sm. 1* Havo- 
ly, fahavoly, hangoly, fahangoly. 2* fig. 
Havotsa, havotsana, hahosa, hahosana, 
fahosana. 

ENGRAIS, sm. l # Famahazana. Mettre 
dos bœufs,des oies à T— . Mamahyomby, 
vorombe. 2°— , Zezika. 

ENGRAISSEMENT, sm. 1* Faraaha- 
zana. 2* — , Hatavy. 

ENGRAISSER, va. 1° Mamahy, maha- 
vondraka, mahatavy.-— de la volaille. Ma- 
mahy akoho. Le riz engraisse les din- 
dons. Ny vary mahavondraka, maha- 
tavy ny vorontsiloza. 2 e —, Mandonaka, 
mahalonaka. Il engraisse bien ses terres. 
Mandonaka tsara ny taniny izy. Ce fu- 
mier engraisse la terre. Itony zezika ito- 
ny mahalonaka ny tany. 

—, vn. Mihavondraka, mihamaiavy. Mon 
cheval engraisse. Mihavondraka, etc., 
ny soevaliko. Cette personne engraisse. 
Mihamatavy io olona io. 

S'engraisser, vpr. !• Mihavondraka, mi- 
liamatavy. 2° fig. S'— du travail des au- 
tres. Homam-bahoaka. 

ENGRAVER, va. Mampihitsoka anatin' 
ny fasika. 

S'engraver, vpr. Mihitsoka anatin* ny 
fasika. Comme S'ensabler. 

ENGRENAGE, sm. Fifampidiran' ny 
nitin-kodiarana. 



ENGRENER, vn. Mifampiditra, mifa- 
naikitra. 

S'engrener, vpr. Mifampiditra, mifanai- 
kitra. 

ENGRENURE, sf. Fifampidiran* ny 
nifin-kodiarana. 

ENHARDIR, va. Mahasahy, mampato- 
ky. Ce succès l'a enhardi. Nahasahy, 
nampatoky azy izany fandresena izany. 

S'enhardir, vpr. Mihasahy, matoky. 

ENHARNAGHER, va. l°Manisy ibm- 
ban-tsoavaly amy ny soavaly rapitarika 
kalesy. 2° fig. Mampanao haingon' adala. 

ÉNIGMATIQUE,ad/. fMisy ankaman- 
tatra. Cette peinture est— . Misyanka- 
mantatra io sary io. 2° fig. Tsy hita he- 
vitra, saro-pantarina, tsy loa-body. C'est 
un discours—. Tsy hita ny hevitr' izany 
laha-teny izany, saro-pantarina, misy 
teny tsy loa-body izany laha-leny izany. 

ÉNIGMATIQUEMENT, adv. Tsy hita 
hevitra, saro-pantarina, tsy loa-body. 

ÉNIGME, sf. 1° Ankamantatra. 2° fig. 
Zavatra tsy hita hevilra, zavatra saro- 
pantarina, teny tsy loa-body. 

ENIVRANT, ANTE, ad;. 1« Mahama- 
mo, mankaleo, mahadoroka. 2° fig. Ma- 
hajamba. maharavoravo. 

ENIVRÉ, ÉE, p. et adj. l°Mamo, no- 
mamoina, leony, doroka. 2* fig. Jamba, 
nohajambaina, ravo. 

ENIVREMENT, sm. Fahajambana, 
faharavoravoana. 

ENIVRER, va. 1° Mahamamo, mampt- 
mamo, mankaleo, mahadoroka, mampi- 
doroka. Le vin enivre. Mahamamo, ma- 
hadoroka ny divay. Le tabac enivre. 
Mankaleo ny paraky. Le chanvre eni- 
vre. Mankaleo, mahadoroka ny ron- 
gony. 2* fig. Mahajamba, maharavora- 
vo. Les louanges l'ont enivré. Nydera 
nahajamba, etc., azy. 

S'enivrer, vpr. 1* Mimamo, mamo, leo- 
ny, midoroka, doroka. 2* fig. Jamba, 
hajambaina, feno haravoana. 

ENJAMBÉE, sf. Dingana, indrayman- 
dingana. Il fait de longues enjambées. 
Lava dingana, manao dingan-d&va izy. 
Il y a d'ici là trois enjambées. Misy in- 
telo mandingana hatreto sy hatrany. 

ENJAMBER, va. Majylingana, man- 
dika. Il a enjambé le fossé. S'andinga- 
na, etc , ny hady izy. 

—, vn. 1* Manao dingan-dava. Voyez com- 
me il enjambe! Jereo ity fanaony dirt- 
I gan-dava ! 2° fig. Manitatra, manao an- 



Digitized by 



Google 



ENL 



— 302 — 



ENL 



gatly be lela. Il a enjambé sur raa pro- 
priété. Nanitatra, etc., tamy ny tani- 
ko izy. 

ENJEU, sm. Loka. Voilà mon—. Indro 
ny lokako. 

ENJOINDRE, va. Mandidy. On lui en- 
joignit de sortir. Nodidiana hivoaka 
izy. 

ENJÔLER, va. Manangoly, manoloky. 
Il a enjôlé cette femme. Nanangoly, 
etc.. izany vehivavy izany izy. 

ENJÔLEUR, EUSE, 8. Mpanango- 
ly, mpanoloky. 

ENJOLIVEMENT, sm. Ravaka, hain- 
go, renty. 

ENJOLIVER, va. Mand ravaka, mara- 
pihaingo, mandrenty, manendrika. lia 
bien enjolivé sa maison. Nandravaka, 
nampihaingo, nandrenty tsara ny tra- 
nony izy. Cette broderie enjolive votre 
robe. Manendrika ny robonao izany 
amboradara izany. Voy. Embellir. 

S'enjoliver, vpr. Mi ravaka, mihaingo, 
mirenty, mihatsara. 

ENJOLIVEUR , sm. M pan d ravaka , 
mpampihaingo, mpandrenty. 

ENJOLIVURE, 8f. Ravaka, baingo, 
renty. 

ENJOUÉ, ÉE, adj. Mariadriaka, saria- 
driaka, miramirana. Il a l'humeur en- 
jouée. Mariadriaka, etc., izy. Sa con- 
versation est toujours enjouée. Maria- 
driaka, 8ariadriaka mandrakariva izy 
raha miresaka. 

ENJOUEMENT, sm. Firiadriaka, usa- 
riadriaka, hamiranana. 

ENLACEMENT, sm. !• Fifanolana, fi- 
famadiditra. 2* fig. Famihinana, fîfami- 
hinana, fandadinana, flfadidirana. 

ENLACER, va. l'Mampifanolana, mam- 
pifamadiditra. —des rubans l'un dans 
l'autre. Mampifanolana robâ. —des 
branches les unes dans les autres. Mam- 
pifamadiditra rantsan-kazo. 1* fig. Ma- 
mihina, mandadina, mamadiditra, mifa- 
diditra. — quelqu' un dans ses bras. Ma- 
mihina olona. Les lianes enlacent les 
arbres. Mandadina, mamadiditra ny 
hazo, mifadiditra amy ny hazo ny 
vahy. Le serpent enlaça sa jambe. Na- 
madiditra ny^ranjony, nifadiditra ta- 
my ny ranjony ny bibilava. 

S'enlacer, vpr. {• Mifanolana, mi fama- 
diditra, mifampifadiditra. Los lianes 
s'enlaçaient les unes dans les autres. 
Xifanolana, elc, ny vahy. ^ fig. Mifa- 



mihina, mifampifadiditra. Les deux ser- 
pents s'enlacèrent. Nifampifadiditra 
ny bibilava roa. 

ENLAIDIR, va. Maharatsy tarehy. La 
petite-vérole l'a enlaidi. Naharatsy tare- 
hy azy ny nendra. 

— , vn. Miharatsy tarehy. 

ENLAIDISSEMENT, sm. Haratsian- 
tarehy. 

ENLÈVEMENT, sm. 1° Fanesorana, 
fi fa oh an a, fipaohana, fanendahana. 2* — , 
Fakana an-kery, fakana, fanatsoahana. 

ENLEVER, va. 1° Mambata, mibata, ma- 
nainga, manentana. Il ne peut — ce far- 
deau. Tsy mahabata, mahainga, ma' 
hentana io entana io izy. 2»— , Maneso- 
tra, mifaoka, mipaoka, manongaka, ma- 
nendaka.Enlevez le couvercle de la mar- 
mite. Esory ny takotry ny vilany. Le 
vent a enlevé le toit de la maison. TVo- 
faohina, nopaohina, nongoahan' ny 
rivotra ny tafon-trano. Enlevez l'écorce 
de cet arbre. Esory, endaho ny hoditr' 
io hazo io. 3*— , Maka an-kery, maka, ma- 
natsoaka. On lui a enlevé sa femme. iVa- 
lain' olona an-kery xiy vadiny. La justi- 
ce enleva le corps. Nalain' ny m pi tsara 
ny faty. On a enlevé le prisonnier pen- 
dant la nuit. Notsoahana tao an-trano- 
maizina halina izy. Nous avons enlevé les 
drapeaux à l'ennemi. Efa notsoahanay 
ny saina teny amy ny fahavalo. 4* fig. Ma- 
hafaty. La maladie l'enleva en deux jours. 
Indroaandro monja ny aretinadia naha- 
faty&iy. 5*—, Mangalatra, maka, maha- f 
faka. On a enlevé la caisse. Nangalanna 
ny tao anaty lalomoara vy. L'ennemi enle- 
va la place en quelques jours. Ny faha- 
valo naka ny tanâna tamy ny andro vi- 
tsivitsy. Ce savon enlève les taches. 3/a- 
hafaka ny pentina io savony io. 6"— ,Ma- 
nao haingana, mividy haingana. Il a en- 
levé cette affaire. Nanao haingana iza- 
ny raharaha izany izy. Il a enlevé tout le 
poisson du marché. Nividy haingana 
ny hazandrano rehetra tany an-tsena 
izy. 7*— , Mahatalanjona, mampitam- 
pim-bava, ihorehana. Cet orateur en- 
lève son auditoire. Mahatalanjona, 
mampitampim-bava ny mpihaino, iho- 
.rehan' ny mpihaino io mpandaha-teny 
io. 

S'enlever, vpr. 1* Misondrotra, misa- 
voana. Le ballon s'enleva dans les airs. 
Nisondrotra, etc., tany amy ny habaka- 
baka ny balôna. 2* — , Miendaka. L'écor- 
ce s'enlève. Miendaka ny hodi-kazo. 



k 



Digitized by 



Google 



ENN 



303 — 



ENR 



ENLUMINER, va. 1* Manoso-doko. — 
des cartes. Manoso-doko karatra. 2 # — , 
Maropivoaramena. La fièvre enlumine 
son visage. Ny tazo no mampivoara- 
mena ny tarehiny. 

S'enluminer, rpr. l*Mitentinaloko me- 
na. 2* — . Mivoaramena, tera-mena. Son 
nez s'enlumine. Tera-mena ny orony. 

ENLUMINEUR, EUSE, s. Mpanoso- 
doko sary, — sarin-tany, etc. 

ENNEMI, IE, ». f Fahavalo, rafy. C'est 
mon — déclaré. Tena fahavaloko miha- 
rihary izy. Ces deux hommes sont enne- 
mis l'un de l'autre. Mifandrafy izy roa 
lohy. Nous avons vaincu Y — . Efarosin- 
tsika ny fahavalo. Le chien est l'— du 
chat. Fahavalon' ny saka ny alika. 2* 
—, Tsy lia. Il est— des querelles. Tsy 
tia fandîtra izy. 3*—, Mifanohitra. L'eau 
et le feu sont ennemis. Mifanohitra ny 
rano sy ny afo. 

— ,adj. {• Fahavalo, rafy, mifandrafy. 
Armée ennemie. Tafiky ny fahavalo. 2° 
—, Mifanohitra, mifandratra, mifaniho. 
Ils ont des destins ennemis. Mifanohi- 
tra, mifandratra ny vintan' izy ireo, 
mifaniho vintana izy ireo. 

ENNOBLIR, ra. Mahamendrika, mam- 
pisondrotra. 

S'ennoblir, vpr. Mihamendrika, mison- 
drotra. 

ENNUI, sm. Fahasosorana, fahadisadi- 
sana, fabadikidikiana , fahasorisorena, 
fahasahiranana. L'oisiveté engendre 1'— . 
Ny fidonanaham-poana miteraka faha- 
sosorana, fahasorisorena, mampaha- 
disadisa. Cette lecture cause de 1*— . A/a- 
hadikidiky ny mamaky izany. Cette 
affaire lui a donné beaucoup d'— . Na- 
nahirana azy loatra izany raharaba 
izany. 

ENNUYANT, ANTE, adj. Mahaso- 
sotra, mahadisadisa, mahadikidiky, ma- 
hasorisorena, manahirana. 

ENNUYÉ, ÉE, p. et adj. Nososorina, 
sosotra, madisadisa, madikidiky, noso- 
i isorena, sorisorena, nosahiranina, sa- 
hirana. 

ENNUYER, va- Mahasosotra, manaso- 
sotra, mampahadisadisa, mahadikidiky, 
mahasoi isorena, manorisory, manahira- 
na. 

S'ennuyer, vpr. Sosotra, madisadisa, 
madikidiky, sorisorena. 

ENNUYETJSEMENT, adv. Àmim- 
pahasosorana, ainim-pahadikidikiana. 



ENNUYEUX, EUSE, ad;, et s. Ma- 
hasosotra, mahadisadisa, mahadikidiky, 
mahasorisorena, manahirana. Tomps— . 
An*\romahasosotra,mahadi8adisa, ma- 
hadikidiky, mahasor isorena. Cethom- 
meest— . Manahirana ity lehilahy ity. 

ÉNONCÉ, ÉE, p. Yoalaza. nolazaina. 

—, sm. Ny voalaza, ny nolazaina. 

ÉNONCER, ra. Milaza. —clairement sa 
pensée. Milaza mazava ny heviny. 

S'énoncer, vpr. Mitony, milaza ny he- 
viny. 

ÉNONCIATION, sf. Filazana, fitene- 
nana, filazana ny heviny. 

ENORGUEILLIR, ra. Mampiavona- 
vona. La fortune l'a enorgueilli. Nam- 
piaronarona azy ny harena. 

S'enorgueillir, vpr. Miavonavona. Il 
s'enorgueillit de son savoir. Miavona- 
vona noho ny fahaizany izy. 

ÉNORME, ad/. 1° Makadiribe, adalala- 
hy, ngezabe, goaibe, botrefom-be. Un 
serpent—. Bibilava makadiribe, nge- 
zabe, goaibe. C'est un jeune homme—. 
Tovolahy makadiribe, etc., izy. 2 # fig. 
Mihoa-pampana, izaitsizy, be vava. Il 
fait des gains énormes. Mahazo tombo- 
ny mihoa-pampana, izaitsizy izy. Cri- 
me—. Heloka mihoa-pampana, bevava. 

ÉNORMÉMENT, adv. Izaitsizy. 

ÉNORMITÉ, sf. 1* Hakadiry. 2- fig. 
Halehibiazana. Il reconnut l' — de sa 
faute. Niaiky ny halchibiazan' ny ota- 
ny izy. 

ENQUÉRIR (S 1 ), vpr. Manadina, ma- 
nadihady, mamotopototra, mamakafàka. 

ENQUÊTE, sf. Fanadinana, fanadiha- 
diana, famotopotorana. famakafakana. 
Le gouvernement fait faire une — sur 
le vol commis a la douane. Ny fanja- 
kana mampanadina, mampanadiha- 
dy, mampamotopototra, mampama- 
kafàha ny halalra natao tao amy ny 
ladoany. 

ENRACINÉ, ÉE, p. et adj. Mamaka, 
latsa-paka, miorim-paka. 

ENRACINER, vn. 1° Mamaka, latsa- 
paka, miorim-paka. 2° fig. Ne laissez 
pas — les mauvaises habitudes. Aza ave- 
lanareo hamaka, ho latsa-paka, hio- 
rim-paka ny fahazaran-dratsy. 

S'enraciner, rpr. Mamaka, latsa-paka, 
miorim-paka. Les arbres no peuvent 
s'— dans ce mauvais terrain. Tsy mety 
mamaka, etc., amin'io tany ratsy io ny 
hazo. 



Digitized by 



Google 



ENR 




304 — 



ENS 



ENRAGÉ, ÉE, adj. f Romotra, gai- 
#y. Chien—. Alika romotra, etc. V pg. 
Misamonlitra, misafoaka, mifoaka, mi- 
troatm, niifoaba, romotra. Il est — con- 
tre moi. Misamonlitra, etc., amiko 
j zy# 30—, Mafy (lia mafy, izaitsizy. Une 
faim enragée. Iîanoanana mafy dia 
mafy, etc. 

—, s. 1° Olona romotra, — gaigy. $• pg. 
Mpisamontitra, mpisafoaka, mpifoaka, 
mpitroatra, mpifoaba. 

ENRAGEANT, ANTE, adj. Mampi- 
samonlitra, mampisafoaka, mampifoa- 
ka, mampitroatra, mampifoaba, maha- 
romotra. 

ENRAGER, vn. t° Misamontitra, mi- 
safoaka, mifoaka, mitroatra, mifoaba, 
romotra. Sa femme le fait—. Mampisa- 
montitra, etc., azy ny vadiny. 2*—, Mi- 
jaly izailsizy. Il enrage des dents. Mija- 
l\l izaitsizy amy ny nifiny izy. 3* — , 
May. Il enrage de soif. Main ny heta- 
hola izy. 

ENRAYER, ra. 1* Misakana ny kodia- 
ran-kalesy mba tsy hihodinkodina. 2* 
pg. Mijanona, mitsahatra. Vous faites 
trop de dépenses, il est temps d' — . 
Mandany be loatra hianao, ka tokony hi- 
janona, hitsahatra amin' izao. 

ENRÉGIMENTER, va. Manao régi- 
ment, mampiditra amy ny régiment. 

S'enrégimenter, vpr. Milatsakaamy ny 
régiment. 

ENREGISTREMENT, sm. Fanorata- 
na amy ny rejistra, fanoratana amy ny 
bokim-panjakana. 

ENREGISTRER, va. \* Manoratra 
amy ny rejistra, manoratra amy ny bo- 
kim-panjakana. 2* pg. Mandatsaka an- 
tsoratra. 

ENRHUMÉ, ÉE, adj. et s. Mikohaka. 

ENRHUMER, va. Mampikohaka. Le 
froid l'a enrhumé. Ny halsiaka nampi- 
kohaka azy. 

S'enrhumer, vpr. Azon' ny kohaka. 

ENRICHI, IE,p. et adj. l'Nahazohare- 
na, tonga mpanan-karena. 2* pg. Voara- 
vaka, noravahana, miravaka, voahaingo, 
nampihaingoina, mihaingo, voarenty, 
norentena, mirenly, nampitomboina. Ba- 
gue enrichie de diamants. Peratra mira- 
vaka diamondra. 

—, sm. Olona tonga mpanan-karena. 

ENRICHIR, va. I* Mampanan-karena. 
Le commerce Ta enrichi. Nampanan-ka- 
rena azy ny varotra. 2* pg. Mandravaka, 



marapihaingo, mandrenty, raampitombo. 
II a enrichi sa montre de pierreries. No- 
ravahany, nampihaingoiny vatosoa 
ny famantaranandrony. Il enrichit ses 
discours de belles comparaisons. A/an- 
drenty ny laha-teniny amy ny oha- 
tra mahaiinarilra izy. Il a enrichi la 
science de nouvelles découvertes. A r am- 
pitombo ny fahaizana amy ny zavatra 
vao hitany izy. —une langue. Mampi- 
tombo teny na fombam-pitenenana amy 
ny fitony anankiray. 

S'enrichir, vpr. 1° Mihamanan-karena. 
2* pg. Miravaka, mihaingo. mirenty, mi- 
tombo. Son esprit s'enrichit tous les 
jours. Mitom bo fahaizana isan' andro 
ny sainy. 

ENRÔLEMENT, sm. Fakana ho mia- 
ramila,— ho matilô, etc., filatsahan-tona- 
ny ho miaramila,— ho matilô, etc. 

ENRÔLER, va. Maka ho miaramila,— 
bo matilô, etc. 

S'enrôler, vpr. Milatsa-tenany ho miara- 
mila,— ho matilô, etc. Voy. S'engageb. 

ENROUÉ, ÉE,ad/. Farim-peo,maty feo. 

ENROUEMENT, sm. Hafarinam-peo. 

ENROUER, va. Mahafarim-peo. 

S'enrouer, vpr. Mihafarim-peo. 

ENROUILLER, ra. Maharafesina. 

S'enroniller, vpr. Miharafesina. 

ENROULÉ, ÉE, p. Voahorona, nahoro- 
na, mihorona. Serpent — sur lui-môme. 
Bibilava mihorona, manao halana. 

ENROULEMENT, sm. Fangoronana, 
flhoronana, flhorona. L'— des feuilles dans 
un bourgeon. Ny phoron' ny laingon- 
java-maniry. 

ENROULER, va. Mangorona, tnjtmadi- 
ditra. — du fil, des nattes. Mangorona 
kofehy, tsihy. Le caméléon enroulait sa 
queue autour d'une branche. Ny tana- 
lahy namadiditra ny rambony taray ny 
rantsan-kazo. 

S'enrouler, vpr. Mihorona, mifadiditra. 
Les vrilles de la vigne s'enroulent autour 
des branches. Ny tangoli-boaloboka mi- 
fadiditra amy ny rantsan-kazo. 

ENRUBANNER, va. Manisy roba. 

ENSABLEMENT, sm. Antsangam-pa- 
sika misakana ny sambo. 

ENSABLER, va. Mampihitsoka anatin' 
ny fasika. 

S'ensabler, vpr. Mihitsoka anatin* ny fa- 
sika. Le bateau s'est ensablé. Nihitsohà 
tao anatin' ny fasiha ny sambo. 



Digitized by 



Google 



ENS 



— 305 



ENT 



ENSACHER, ra. Manno anaty lasaka. 

ENSANGLANTÉ, ÉE, p et adj, Mi«y 
ra. feno ra. TIs portèrent à Jacob la robe 
ensanglantée de Joseph. Nentiu* izy ireo 
tany aminy Jakoba ny akanjony Josefa 
ni*y ra. 

ENSANGLANTER, va. 1* Manisy ra, 
mameno ra. La blessure qu'il reçut en- 
sanglanta ses habits. Ny ratrany name- 
no ra ny akanjony. 2* fîg. Mandatsaka 
ra mandriaka Ce roi a ensanglanté son 
règne. Xandalsaka ra mandriaka 
izany mpanjaka izany. 

ENSEIGNE, sf. \ ù Famantaran-trano, 
marîkaaharantarana trano. Ce marchand 
a pris un coq pour—. Sarin'akoholahy no 
nalain'io mpivarotra io ho famantaran 
ny tranony, ho marika ahafantarana 
ny tranony. Le nom de ce boulanger est 
inscrit sur son—. Ny anaran' iompana) 
mofo io voasoralra ao amy ny mariha 
ahafantarana ny Iranony. 2*—, Saina. 
Il entra dans la capitale les enseignes 
déployées. Nitondra saina izy no nidi- 
tra tao amy ny renîvohitra. 3* fîg. Nous 
sommes tous les deux logés À la même 
— . Samy zoiny isika roa lahy. 

—, am. -nie vaisseau. Manamboninahitra 
an-tsambo manarakaraka ny sous- lieu- 
tenant {na. 

ENSEIGNEMENT, am. Farapianara- 

ENSEIGNER, va. Mampianatra, ma- 
noro. —les enfants Mampianatra ny 
anktzy madinika.— l'arithmétique. Mam- 
pianatra, etc., marika. Enseignoz-moi 
le chemin. Atoroy làlana aho. 

ENSEMBLE, ado. Miaraka, indray 
manao, miray, mikambana, mifanaraka. 
Manger—. Mîara-komana. Chantons—. 
Miaraha mihira isika. Ils tirèrent tous 
— . iViara-nampoaka.nanao indray ni- 
tifitra izy rehetra. Il acheta tout cela—, 
Nataony indray nividy izany. Rester 
— . Miray trano. Mettre plusieurs objets 
— . Afana/*am6ana zavatra maro. Ils 
sont bien — . Mifanaraka tsara izy ireo. 
Cos choses vont bien — . Mifanaraka 
tsara ireo zavltra ireo. 

— , «m. t # Ny. ankapobony. Ce discours 
est bien dans son — . Tsara io laha-teny 
io, raha ny ankapobcny no heverina. 
2«-_ , Fifanarahana. Ils chantent avec 
— . Mifanaraka ny hiran' izy ireo. 

ENSEMENCÉ, ÉE, p. Voafafy, nofa- 
fazana. Terre ensemencée de blé. Tany 
voafafy, etc., varim-bazaha. 

ENSEMENCBMENT,sm.Famafazana. 



ENSEMENCER, va. Maraafy. J'aiea- 
semouce mes rizières, tfofdfazako vary 
ny tanin-ketsako. 

ENSEVELI, IB, p. et adj. f Voalevi- 
na, naleviaa, voasitrika. nasitrika, voa- 
fina, nafrtnina. V fîg. Natelina, aafeni- 
na, miory, raiafina. H loc. Être — dans 
l'oubli. Tsy tsaroana intsony. 

ENSEVELIR, va. {• Mandevina, mani- 
trika, manafina. — les morts. Mande- 
vina, manitrika ny maty. — le roi. 
Manafina ny œasina. Voy. Entbrrbr. 
î* fîg. Mitelina, mafnallna. La mer 
tjnscvclit tout. *Ny ranomasina mitelina 
ny zavatra rehetra. — un secret. Ma- 
nafina tsiambaratelo. 

S'ensevelir, vpr. Miory, miaflna. Ils'cst 
enseveli dans la solitude. Lasa niery, 
niafîna any amy ny tany mangingina 
izy. 

ENSEVELISSEMENT, sm. Fande- 
venana, fanitrihana, fanafenana. 

ENSORCELER, ra. t°Mamosavy, ma- 
morika. 2° fig. Mahadala. Cette femme 
a ensorcelé ce jeune homme. Io veliiva- 
vy io no nahadala izany tovolahy izany. 

ENSORCELEUR, EUSE, a. !• Mpa- 
mosavy, mpamorika. t* fîg. Mahadala. 

ENSORCELLEMENT, am. Famosa* 
viaaa, mosavy, famoreliana, vorika. 

ENSUITE, ado. !• Rehcfa, raha afaka 
izany, aoriana, vao. — nous ferons le 
reste. Rehcfa, raha afaka izany, aoria- 
na dia hataonay ny sisa. — il me dit 
Taorian' izany dia nilaza tarai ko izy. 
Travaillez d'abord, vous vous amuserez 
— . Miasâ aloha, rehcfa, etc., milalao 
hianareo. 2'— , Noho izany. — de cela 
il partit. Noho izany dia lasa izy. 

ENSUIVRE (S*), vpr. Avy, ateraka. 
Un grand bien s'ensuivit de tant dé 
maux. Nisy soa be avy tamin' izany» 
naterak* izany fahoriana be izany. 

ENTACHER, va. Manala baraka. Cette 
condamnation entache son honneur. Ma- 
nala baraka azy izany fanamelohana 
izany. 

ENTAILLE, sf. f ftanga, dimbana, la- 
vaka. Faire des entailles à une poudrés 
Mambanga, mandimbana, mandaoa- 
ka sakamandimby. 2 S — , Fandidiana, ra- 
tra, solatra. Le médecin a fait une— dans 
sa plaie. Nodidian' ny dokotera ny feri- 
ny. Le sabre a fait une— dans son bras. 
Voaratra, voasolatry ny sabatra ny 
sandriny. 

20 



Digitized by 



Google 



ENÏ 



— 30G — 



ENT 



ENTAILLER, va. Mambanga, mandim- 
bana, mandavaka. 

ENTAILLURE, sf. Comme Extaille. 

ENTAMÉ, ÉE, p. !° Voasantatra, no- 
santarana, nahafahana, nnnesorana, nan- 
galana. Pain—. Mofo nahafahana, na- 
.nesorana, nangalana. 1"—, Voaempa- 
ka, nempahina, raiempaka, mikipaka, 
miovaka, voasolatra, nosolarana, soîa- 
tra, voasîlaka, nosilahana, silaka. 3* fig. 
Nahena, mihena. 3°— , Natomboka. 

ENTAMER, va. 1° Manantatra, mancso- 
tra, manala. Entamez cette barrique de 
vin. Sanlaro ny divay amin' io barlka 
io. Entamez cette pièce d'étoffe. Ane- 
sory, analao izany gora izany. 2°— , 
Manempaka, mampiempaka, mampiki- 
paka, mampiovaka, manolatra, manila- 
ka. La pierre lui a entamé la peau. Ny 
x&\onanempaka,nampiempaha, nam- 
pikipaka, nampiovaka ny hodiny. Le 
couteau lui a entamé la chair. Solatry 
ny antsy ny nofony. La balle a entamé 
Y os. Silaky ny bala ny taoîana. 3* fig. 
Mampihena. —la réputation de quelqu* 
un. Mampihena ny lazan' olona. 4*—, 
Manomboka. —une affaire. Manom- 
boka raharaha. 

S'entamer, vpr. Mandra-tena. 

ENT AMURE, sf. Sombiny voalohany. 
Il aime 1— du pain. Tiany ny sombi- 
mofo voalohany. 

ENTASSEMENT, sm. 1° Fifanongoa- 
vana, flavosana, fiavovonana, antontany. 
2 # — , Fihipohana, fihivohana. 3° fig. Ila- 
betsahana. Un— d'affaires. Raharaha 6e- 
tsaka, — mifanindry lany. 

ENTASSER, ra. l*Mampifanongoa, ma- 
navosa, manavovona, manao antontany. 
Il a entassé ses meubles les uns sur les 
autres. Nampifanongoa, nanavosa, 
nanavovona ny fànany rehotra izy.— des 
gerbes de riz Manao antontam-bary. 
2*—, Mampihipoka, mainpihivoka, mani- 
voka. On les avait entassés dans une 
barque. Nahipoha, nahiioka tao ana- 
ty lakana izy iroo. 3' fig. Manangona, 
mamory, manampy.— des richesses. Ma- 
nangona, mamory harena. —fautes sur 
fautes. Manao hadisoana manampy ha- 
disoana. Voy. Accumlllr. || loc. — pa- 
roles sur jaroles. Milaza antsanga tsy 
aman'orana. 

S'entasser, vpr. Mihipoka, mihivoka. S' 
—dans une voiture. Mihkpoha, etc., ao 
anaty kalesy. 



ENTE, sf. Rantsan-kazoampanirina amy 
ny foto-kazo hafa. 

ENTENDEMENT, sm. Saina, fahala- 
lana. lia T— subtil. Mahira-fsaina izy. 
C'est un homme de peu d'— . Olona kely 
saina, fahalalana izy. 

ENTENDEUR, sm. Mpabatala. A bon 
—demi-mot. Teny atsipin' ny mpanam- 
panahy, ka raisin' ny mpahalala. 

ENTENDRE, ra. f Mandro, mahare. 
Entendez-vous le canon T Moa manùrc, 
mahare ny tafondro va hianao ? C'est 
ce que j'ai entendu dire. Izany no reko. 
lia mal entendu. Taila-nandrenesana 
izy. || loc— dur. Lalodalovana. — la mess© 
Mamonjy lamesa. 2 # — , Mihaino. Il entend 
les témoins. Mihaino ny vavolombelona 
izy. O Dieu ! entendez ma prière. An- 
driamanitra ô ! henoy ny fangatabako. 
Il n'entend pas de cette oreille-là. Tsy 
mely mihaino izany i/y 3*—, Mahay, 
mahalala, mihevitra. Il entend le mal- 
gache. Mahay teny malagasy izy. Ce 
forgeron entend bien son métier. Ma- 
hay manefytokoaiompanefyio. Il entend 
à derni-mot. Mahalala haingana izy. Qu* 
entendez-vous par là?Inona no hevilrao 
amin' izany ? Faites comme vous l'enten- 
drez. Ataovy araka ny hevilrao. Il loc. 
Il entend la plaisanterie. Tsy resy voso- 
tra izy. Il n'entend pas plaisanterie: 
Sarotsarotiny, lozabe izy.— raison. Ma- 
neky ny marina. Il n'entend pas raison 
là-dessus. Tsy mety manehy ny marina 
amin' izany izy. 

— , vn. Tsy maintsy. J'entends que vous 
restiez avec moi. Tsy maintsy hijanooa 
aty amiko hianao. 

S'entendre, vpr. {• Re. Cotte cloche s* 
entend de loin. /Ve lavitra io lakolo^y io. 
2°— , Mifandre. Le bruit est si grand qu* 
ou ne s'entend pas. Bo loatra ny tabata- 
ba. ka tsy ifandrenesana.3*—, Fantatra. 
Cela s'entend. Fantatra izany. 4 # — ,Mi- 
fankahazo, mifankahay, miray hevitra, 
miray fo, miray tetika. Ces deux jeu- 
nes gens s'entendent .bien. Mifanka- 
hazo, mifankahay, *miray tievitra, 
miray fo tsaia izy roa lahy. Il s'en- 
tend avec l'ennemi. Miray tetika amy 
ny fahavalo izy. 5*— , Mahay, mahalala 
Il s'entend à la culture. Mahay mam- 
bo'y, mahalala ny fomba fambolena 
izy. 
ENTENDU, UE, p. et ad;, f Re. ^ 
—, Nohainoina. 3'—, Hay, fantatra, rai- 
kitra. C'est—, Fantatra, raikitr* iza- 



Digitized by 



Google 



ENT 



— 307 — 



ENT 



«y 4 # — , Mafiay. malialala. Il est — aux 

affaires. Mahay mitondra raharaha izy. 

— . sm. Mahay, mahalala. Fa're 1'— . Mi- 

hambo ho mafiay. etc., miana-kendry. 

Bien entendu, loc adr. Env. Viendrrz- 

vous? bien—. Moa ho avy hianao? eny. 

Bien entendu que, loc. conj. Kanefa. 

ENTENTE, sf. Hevitra. C'est un mot 

à double—. Tony roa ficcilra izany. 
ENTER, va. Mampaniry ranlsan-kazo 

amy nv foto-kazo hafa. 
ENTERRÉ, ÉE, p. et adi. Yoalevina, 
nalevina, voasîtri'ca, nasitrika, voafina, 
nafenina. 
ENTERREMENT, sm. f Fan love- 
nana, levenana, fanitrihana. fanafena- 
nn. Son —a été magnifique. Nahaga^.i 
ny nanderenana azy. Voy. Fuxén.vtL- 
lbs. 2 W — . Ny mpandevina. J'ai vu pas- 
sé T — . Efa hitako ny mpandevina nan- 
dalo. 
ENTERRER, ta. \ m Mandovinn. ma- 
nitrika. manafina. —un trésor. Mande- 
vina rakitra. —un enfant. Mandevina, 
manitrika fatin-jaza. —le souverain. 
Manafina ny masina. || loc. — qnolqu' 
un provisoirement. Manao aniritra. 2* 
fîg. Manafina. —ses talents. Manafina 
ny fahaizany. 
S'enterrer, vpr. Miery, mlafina. Comme 

8'bksrvblhi. 
ENTÊTÉ, ÉE, adj. et s. Maditra, be 
ditra, mafy hatoka. mafy soflna, be to- 
h(ka, be bohihy, botraika. Isy azo atao 
ahoana amin'nhoana, mitokona, mito- 
kozihitra, mihenahena, kirina, mikiri- 
biby. mitompo tcny fantatra, mikitro- 
ka. C'est nn enfant — . Zaza kely rnadl- 
tra, be ditra, mafy hatoka, mafy 
tofina, be tohlka, bc bohihy, bo- 
traika, tsy azo atao ahoana amin' 
ahoana, mitokona, milokozihitra. mi' 
henahena, kirina io. C'est un vieillard 
— . Lahian titra maditra, be ditra, ma- 
fy hatoka, be tohlka, be bohihy, bo- 
traika, tsy azo atao ahoana amin* 
ahoana, mitokona, mitokozihitra, mi- 
henahena, kirina io, mikiribiby, mi- 
tompo teny fantatra, mikitroka Izy. 
ENTÊTEMENT, sm. Dwloha, hama- 
fy hatoka, hamafy soflna, tohfka, bo- 
hihy. botraika, fitokona, fltokozihilra, 
fihenaheoa. fikiry, fikiribibiana, fikitro- 
ka. fikitrohana. 
ENTÊTER, va. Mampikiribiby.mampi- 
tompo teny fantatra, mampikitroka. Qui 
a pu T— 4e cette opinion ? Iza no nampi- 



rikiribiby, etc., azy tarain' ûunv havi- 
tra izany? 

S'entêter, vpr. Manao ditra, mitokona, 
raitoivozihitra, railmnahena, mi jribiby, 
mitompo teny fantatra, mikitroka, 

' ENTHOUSIASME, sm. f Fitalanjona- 
na, lilampim-bava, fitiavana bo loatrn, 
flrehilry ny herim-p.i, tirehilry ny fauu* 
Z)toana. Il est plein d'— pour les "ouvra- 
ges des Grecs. Talanjona, mltampim- 
bava amy ny bokin' ny Grika, tia loa- 
tra ny bukiu' ny Grika izy. Ce discours 
remplit Jos soldats d'— . Izany lalia-teny 
izany na)npirchitra ny herim-po, 
nampirehitra ny fah az o loa tï ny mia- 
ramila. 2°— , Ilaialiana lehibr*. firavo- 
ravoana lehibj. Il fut reçu avec — . No- 
raisina tamin-kafaliana, tamira-pira- 
coarauoana lehibe izy. 

ENTHOUSIASMÉ, ÉE, adj. 1- Talan- 
jona, mitampim-bava, tia loatra, tia izai- 
tsizy, mirehitra herim-po, mirehitra fa- 
hazotoana. 2*— ,Faly dia faly, miravoravo. 

ENTHOUSIASMER, va. f Mahata- 
lanjona, mampitampim-bava, mampitia 
loatra, mampirehitra ny herim-po, — ny 
fahazotoana. 2°— , Maharavoravo. 

S'enthousiasmer, vpr. 1° Mi talanjona, 
mitampim-bava, tia loatra, mirehitra be- 
rim-po, — fahazotoana. 2°— , Miravoravo. 

ENTHOUSIASTE, s. et adj. Mpitalan- 
jona, mpitampim-bava, tia loatra, tia 
izaitsizy. 

ENTICHÉ, ÉE, adj. Mitompo teny 
fantatra, mikiribiby, mikitroka. Il est — 
de ses opinions. Mitompo teny fanta- 
tra, etc., amy ny heviny izy. 

ENTICHER, va. Mampitompo teny fan- 
tatra. mampikiribiby, mampikitroka. Qui 
vous a entiché de cette opinion ? Iza no 
nampitompo tcny fantatra, etc., anao 
tarain' izany hevitra izany? 

S'enticher > vpr. Mitompo teny fantatra, 
mikiribiby, mikitroka. 

ENTIER, ÈRE, adj. 1* Manontolo, 
tonlolo, tsy mivaky, tsy nahafahana, 
mandritra, maninjitra, mipaka, ngaran- 
gidina II a mangé un pain—. Nihina- 
na mofo iray manontolo, tsy mivaky, 
tsy nahafahana izy. Il a parcouru lo 
monde—. Nitety an' izao tontûïo izao 
izy. Il est resté absent un moi*—. Tsy 
tao nandritra ny iray volana iiy, iray 
volana maninjitra, mipaka, ngaran- 
gidina izy tsy tao. Il a voyagé une an- 
née entière. Nivahiny nandritra ny he- 



Digitized by 



Google 



ENT 



208 — 



ENT 



ristaona izy, herintaona maninjitra.mi- 
paka, ngarangindina izy nivahiny hia- 
n y. 2*—, Indrindra, izaitsizy, fatratra. «T 
ai une entière confiance en Dieu.Andria- 
manitra no itokiako indrindra. Il se 
Jivretout— à l'étude. W\owk& izaitsizy, 
fatratra amy ny fianarana izy. 3° fig. Mi- 
tompo teny fantatra, inikiribiby.mikitro- 
ka. Il est— dans ses opinions. Mitom- 
po teny fantatra, etc., amy ny heviny 
izy. 

—, sm. Isa tsy vaky. Quatre quarts font 
un— . Ny efatra ampahefany dia isa 
iray t*y vaky. 

En entier, loc. adv. Iray manontolo. 
tsy mivaky, tsy nahafahnna, tsy miova. 
J'ai lu l'ouvrage en—. Efa novakiko iza- 
ny boky iray manontolo izany. Le 
bœuf est en son—. Tsy nahafahana 
ny omby. Le temple est encore en son 
— . Mbola tsy miova ny tempoly. 

ENTIÈREMENT, adv. 1° Indrindra, 
izaitsizy, fatratra. Ils sont — différents. 
Samihafa indrindra izy ireo. îl se livre 
— au jeu. Mahery milalao izaitsizy, fa- 
tratra izy. 

ENTONNER, va. Miventy hïra, maka 
feo. Il entonne trop haut. Ataony avo 
loatra ny fîventiny hira, avo faka feo 
loatra izy. 

ENTONNOIR, *m. Lantonara. 

ENTORSE, *f. Fipitsohana, fioretnnn. 
Il s'est donné une — au poignet. Nipi- 
tsoka, nioritra ny hato-tânany. 

ENTORTILLAGE, sm. Fisafotofoto, 
flsaritaka, fifanjevo. 

ENTORTILLÉ, ÉE, p. et adj. !• Voa- 
hodidina, nohodidinina, mihodidina, voa- 
horona, nahorona, mihorona, voafadidi- 
tra. nofadidirana, mifadiditra. 2* fig. 
Misafotofoto, misaritaka, mifanjevo. Son 
disfours est—. Misafotofoto, etc., nyla- 
ha-toninv. 

ENTORTILLEMENT, sm. f Fifa- 
didirana, fandadinana. 2* fig. Fisafoto- 
foto, fisaritaka, fifanjevo. 

ENTORTILLER, va. f Manodidina, 
mangorona. raamadiditra. Entortillez ce 
sucre dans du papier. Ilodidino tarala- 
sy, ahorony amy ny tara'asy io sira- 
mamy io. Le serpent entortillait son 
bras. Nifadidiran' ny bibilava ny *an- 
driny. 2* fig. Mampisafotofoto, maropi- 
saritaka, mampifanjcvo.3*— , Manangoly, 
wianoloky. Il cherche à F— . Mitady 
hanangoly, etc., azy izy. 



S'entortiller, vpr. 1° Mihodidina, mifa- 
diditra, mandadina. Il s'entortilla dans 
son manteau. Nihodidina ny kapaoti- 
nyizy. Les lianes s'entortillent autour des 
branches. Mifadiditra amy ny rantsan- 
kazo, mandadina ny rant*an-kazo ny va- 
hy. Le serpent s'entortilla autour de sa 
jambe. Nifadiditra tamy ny ranjony ny 
bibilava. 2* fig. Misafotofoto, misaritaka, 
mifanjevo. 

ENTOURAGE, sm. 1° Fefy. vala, rova. 
L*— d'un arbre. Ny /e/?n-kazo. L*— du 
palais. Ny rova. V fig. Namana, sakaiza, 
mpanolotsaina. Il a un mauvais — . Ratsy 
uy namon y, ny sakaizany. 
ENTOURÉ, ÉE, p. et adj. !• Nasiana 
manodidina. 2*—. Voahodidina, nohodi- 
dinina, natao sokera, nosokeraina, voa- 
otrona, no,tronina. S*—, Manana namana, 
— . sakaiza, — mpanolotsaina. Ce rot est 
mal—. Ratsy mpanolo-tsaina io rapan- 
jaka io. 
ENTOURER, va. t* Manisy manodidi- 
na. —une ville de murailles. Manisy 
manda manodidina ny tanâna. 2*— ,Ma- 
nodidina, manao sokera, manotrona. Les 
soldats P entourèrent et le saisirent. Ny 
miaramila nanodidina azy dia n isa ro- 
be tra azy, nohodidinina, ,nataon* ny 
miaramila sokera, nosokerain' ny mia- 
ramila izy ka nosamboriny. Les officiers 
entouraient le roi. Ny manamboninahi- 
tra nanodidina, nanotrona ny m pan* 
jaka. 3°—. Miaraka, namana, sakaiza, 
manolo-tsaina. Ceux qui l'entourent le 
trompent. Mamitaka azy ireo miaraka 
aminy, ireo namany, ireo sakaizany, 
ireo mpanolo-tsaina azy. 

S'entourer, vpr. Maka ho namana, — ho 
sakaiza,— ho mpanolo-tsaina. Le roi s* 
est entouré des hommes les pins sages. 
Ny mpanjakan/ifca izay olon-kendry in- 
drindra ho sakaizany, ho mpanol& 
tsaina azy. 

ENTOURS, sm. pi. Ny manodidina. 
Surveillez les— du camp. Ambeno ny 
manodidina ny toby. 

ENTR' AIDER (S 1 ), vpr. Mifanampy. 
mifanohana, mifanakona. Les hommes 
doivent s'—. Tsy maintsy hifanampy, 
hifanohana ny olombelona. Les Malga- 
ches s'entr' aident dans le travail des 
rizières. Mifanampy, mifanakona ny 
Malagasy raha miasa tanimbary. 

ENTRAILLES, sA pi. !• Tsinay, kibo. 
lia une colique qui lui déchire les — . 



ÊéïàL 



Digitized by 



Google 



ENT 



— 309 



ENT 



* Manotikotika ny txinainy azon* ny man- 
data. J'ai mal aux—. Marary ny kiboko. 
Le fruit do vos— est b*ni. Efa nohasoavina 
izay notorontoronina ao an-fci6o?iao.2*— , 
Taovany. Les Romains consultaient les — 
ries animaux. Ny Roraana nitady vinany 
tamy ny laov am-b\by. 3* fig. Fitiavana. 
Cette femme a des— de mère pour cet en- 
fant. Ity vehivavy ity lia io zaza kely io 
tabaka ny reniriy niteraka azy.4 # — , Aty. 
Les — de la terro. Ny atin' ny tany. 

ENTR'AIMER (S'), vpr. Mifankatia. 

ENTRAIN, «m. Hamailahana, havitri- 
hana, harisihana, fisononôka. Qui a de 
F—, Mailaha. maritrika. marisika, 
Ce livre a de F—. Misononéka tsara io 
boky io. 

ENTRAÎNANT, AN TE, adj. Maha- 
taona, mahatarika. 

ENTRAÎNÉ, ÉE, p. 1* Nindaosina. 
voafaoka.noFaohina, voapaoka, nopaohi- 
na, nongoahana, voatarika. notaritina, 
voasarika.nosarihana, voasintona, nosin- 
tonina. 2° fig. Voataona, notaomina, voa- 
tarika, notaritina. 

E N TRAÎ NEMENT, «m. Fitaomana, 
fltarihana. Il cède à F— de ses passions. 
Manaraka ny fi tao ma n-dratsin y izy. 

ENTRAINER, va. 1* Manindao, mifao- 
ka, mipaoka, manongaka, mi tari ka, mi- 
sarika, manintona. Le torrent a entraîné 
sa maison. Nindaonna, nofaohina, 
nopaohina, nongoahan' ny riaka ny 
tranony. Je le pris par le bras et l'en- 
traînai hors de la maison. Noraisiko tamy 
ny sandriny izy, dia notarihiko, nosa- 
rihako, nosinloniko ho any alatrano. 
î'fig. Mitaona, mitarika,mitcraka,mam- 
pîditra, mahatonga. La passion l'a entraî- 
né. Nolaomhï ny filan dralsiny izy. 
Cet orateur entraine la multitude. 3/a- 
ha tari ha ny vahoaka io mpandaha-teny 
io. La guerre entraine après elle bien 
des maux. Mitarika, mitcraka, marri' 
piditra, mahalonga loza betsaka ny ady. 

ENTRANT, sm. M piditra. Les entrants 
et les sortants. Ny mpiditra sy ny mpi- 
voaka. 

ENTR'APPELER <8 % ), vpr. Mifam- 
piantso. 

ENTRAVÉ, ÊE, p. 1* Natao am-para- 
paingo. V fig. Voasampontsampona, no- 
sampontsamponana. 

ENTRAVER, va. 1* Manao am-parapai- 
ngo.manisy parapaingo.— un cheval. Ma 
nao arn-parapaingo, etc., ny soavaly. 



2 # fig. Manampontsampona. Cette aflaf- 
re entrave mon mariago. Izany raharaha 
izany manampontsampona ny hanam- 
badiako. 
S'entraver, vpr. Mifanampontsampona. 

ENTR' AVERTIR (S'), vpr. Mifampi- 
laza. 

ENTRAVES, sf. pL f Parapaingo. î* 
/?g.8ampona. 

ENTRE, prèp. f Anoîanelana, anelake- 
laka, ampovoany. Il y a un arbre— les 
deux maisons. Misy hazo ao anelanela- 
na, anelakelaky ny trano roa. Il se jeta 
—ces deux hommes qui se battaient. Ni- 
latsaka tao a Tipouoan' ireo olona roa lahy 
niady ireo izy. Venez — doux heures et 
cinq heuros. Tongava ao nnvlanelari 
ny ora roa sy ny dimy. Le gris est— le 
blanc et le noir. Ny grio diu anelanc- 
tan' ny folsy sy ny mainty. Tamatave 
est — Andevorante et Foulepointo. Toa- 
masina dia ao anelanclan' àndevoranto 
sy Mahavelona. 2*—, Hatrany, an...., 
amy. — Tananarive et Tamatave il y a 
plus de deux cents kilomètres. Hatra- 
ny Antananarivo ka halrany Toama- 
sina misy kilometatra roan-jato mahery. 
J'ai remis la lettre — ses mains. Napo- 
trako tao an-tânany ny taratasy. La 
plupart d'— eux sont morts. Maly ny an- 
kabiazany famm'izy ireo. Partagez ce 
bœuf — eux. Zarazarao amin' izy ireo 

io omby io. 3*—, Mifan..., mifampi 

mifanka.... Ils s'aident— ou x. Mifanam- 
py izy ireo. Ils se disaient — eux. Ni* 
fan\pi\aza izy ireo. Il y a inimitié— eux. 
Mifankahala izy ireo. il toc. Cela soit 
dit — nous. Tsy ambara telo izany. Te- 
nir un enfant — ses bras. Mitrotro zaza. 

ENTRE BAÎLLÉ, ÉE, p. MitaGtafy. 

ENTRE-BAÎLLER, va. Mampitaûta- 

fy. 

ENTRE-CHOQUER (S'), vpr. 1- Mi- 
fampidona, mifampipoka, mifampigooa, 
mifampipaika. Voy. Sb choquer. 2* fig. 
Mifanohitra. Ces deux hommes s'entre- 
choquent sans cesse. Mifanohitra la* 
landava izy roa lahy ireo. 

ENTRE-COLONNE, sm. Ny elane- 
lan 1 ny andry roa. 

ENTRECOUPÉ, ÉE, p. et atlj. Vaki- 
vakina, tapatapahina. 

ENTRECOUPER, va. f Mamakivaky, 
manapatapaka. Des canaux entrecou- 
pent mon jardin. Misy lakan-drano ma* 
mahivafty, manapatapaka ny zaridai- 



L^Vl 



Digitized by 



Google 



ENT 



— 310 — 



ENT 



ko. 2» fîg. Manapatapaka. Les soupirs 
entrecoupaient sa voix. Ny Qsentosontoa- 
na nanapatapaka ny feony. 

fi' entrecouper, vpr. Mifanapatapaka. • 

ENTRE-CROISER, va. Marapifana- 
patapaka. — des fils. Mampifanapata- 
paka ny taretra. 

fi'entre-croiser, vpr. Mifanapatapaka. 
Les lignes s'entre-croisent. Mifanapata- 
paka ny tsipika. 

ENTRE-DÉCHIRER (S')» vpr. \* Mi- 
fiandromotra, inifandrotika. 2° fîg. Mi- 
fanaratsy. 

KNTRE-DÉTROTRE (S'>, vpr. Mi- 
fanoono. mifandringana, miiandripnka. 

ENTRE-DEUX, sm. Ny elanelana. 
L'— des épaules. Ny e/anetem'nysoroka. 

—, toc. adv. Antoniny. Fait-il chaud?—. 
Moa mnfana va 1 antoniny. 

ENTRE-DÉVORER (S>, vpr. Mi- 
fampiliinana. [me. 

ENTRE DONNER (S'), vpr. Mitano- 

ENTRÉE, sf. \* Varavarana fidirana, 
vavahady fidirana, vava, fldirana. Voici 
T— de la maison. Ity ny varavarana fi- 
dirana ao an-trano. Voici I — de rem- 
placement. Ity ny vavahady /ïdirana 
ao amy ny tokotany. Attendez-moi a V 
—du chemin. Andraso ao am-6aua làla- 
na aho. L— du port est étroite. Ely ny 
i*at*a serannna. Vous m'attendrez A P— 
do la ville. Hiandryahy aoam-6aua/ïa- 
din' ny tanàna, ao amy ny vava lalana 
fidirana aoan-tanana hianao. L* — de cet- 
le bottine est trop étroite. E.y lonlra ny 
fîdiran* iobotinaio. ?•— , Fidirana. fia- 
karana, fanatonina, filatsahana Billet 
<r — . Taralasy fidirana. A son —cha- 
cun so leva. Nony niditra izy. (lia samy 
nitsaneana ny olona. Faire son— on vil- 
le. Miakatra an-tanina. Il a son — au 
conseil. Mahazo miditra ho isan' ny 
mpanolo-tsaina izy. Il a son — riiez le roi. 
Mahazo minatona ny mpanjaka izy. Il 
a fait dos propres depuis son— au collège. 
Nandroso dia nandroso izy halramy ny 

# nidirany, nilatsahany tao amy ny ko- 

* lejy. 3*—. Fanombohana, fiandohana, 
fiantombohana. livrent de faire son— au 
harroiiir. Vao naiwmboha ho mpfsolo 
vava izy. Il est parti h 1'— de ï'ét\ La«a 
tamy ny niandohana, ntautombohan* 
ny lahavaratra izy. I*— , Fadin-lserana- 
na t haba. J'ai payé l'— . Ela naloako ny 
fadin-t*eranann , ny /tafci, 

ENTREFAITES, sf. pi. Sur coa— ? 
lue. *ih\ TamhV izav. 



ENTRE FRAPPER (S'), vpr. Mifam- ' 
pîkapoka, mifamely, mifamango, mifa- 
mono. 

ENTRÉGORGER(^),rpr Mifamono 
ho faty. 

ENTRELACEMENT, am. Kfanotana- 
na, ftfamadidirana, fifampidipiditra. 

ENTRELACER, va. Mampifanolana, 
mampifamadiditra. mampifampidipktt- 
tra, manisilsisika. — des branches. Mam- 
pifanotana, mampifamadiditra sam- 
pan-kazo. —des lettres. Mampifampi- 
dipiditra soratra. —les cheveux de ru- 
bans. Mampifanolana, manisitsizikn 
rubd amy ny volon-duha. 

S'entrelacer, vpr. Mifanolana, roifama- 
diditra, mifampiditra. Racines qui s'en- 
trelacent. Fakan-java-maniry mifano- 
lanùlana, etc. 

ENTRELARDE, ÉE, adj. Vandaoa 
(heiia). Bœuf— . Hena uandana. 

ENTRELARDER, ta. [• Manisika ta- 
vin-kisoa. Entrelardez ce filet de bœuf. 
Sisiho tavinkisoa io ili-kena io. 2* fîg. 
Manisika,— un discours de citations. Àia- 
msi/iatenynalaina amy ny laua-teny. 

ENTRE-LIGNE,«m.Elanelan-tso!atra. 

ENTRE-LUIRE,. vn. Misomambisam- 
by, miseho mangarahara. La lune entre- 
luit à travers les nuages. Misomambi* 
samby, etc., amy ny rahona ny volana. 

ENTREMELER, ta. 1* Mampifangaro, 
luampii'ani'lanelana. — des fleurs rouge» 
paruii des blanches. Mampifangaro 
voninkazo mena amy ny voninkazo fotsy. 
—dos orangers et des grenadiers Mam- 
pifanclanolana foto-boasary sy fototr* 
ampuiigabondanitia. 2* fîg. Mangaro r 
manisika, mampifangaro II ne faut point 
— «les questions si différentes. Tsy azo> 
a/iaro, mnpifangaroina ny zavaira sa- 
mihafa tahaka izany. — des plaisanteries 
dans un discours. Mangaro, etc., kiva- 
ziv.izy amy ny laha-teny. 

S'entremêler, vpr. 1* Mifangaro, mifa- 
nclamdaua. λ fig. Naharo, nasisika. 3* 
—, Manaldlana, marielanelana. Comme 

S'ESTnEMiniRU. 

ENTREMETS, sm. Nuliandio aoante- 

natena fîhinanana. 
ENTREMETTEUR,EUSE,$. M, ana- 

lalana, mpanelaueluna r clanelam-p&nahy. 

ENTREMETTRE (S'), vpr. Manatt- 
lana. manelanelaua. S'— pour un maria- 
ge. Manutùtana, lanambud.ana. Il s'est 
entremis pour accorder Ls deux parties^ 



Digitized by 



Google 



ENT 



— 311 — 



ENT 



iïanalàlana. nanclanclana mba ham- 
pifanaraka ny mpiady roa tonta izy. 

ENTREMISE, 8/*. Fanalaîanana. alalana. 
fanelanelanana. La paix s'est faite par 
son—. Vita tamy ny fanalalanany, elc , 
ny fane'tem-pihavanana. 

ÏNTRE-NŒUD, sm. Vany. 

ENTRE-NUIRE (S 1 ), vpr. Mifanimba. 

ENTRB-PERGBR(S'), vpr. Mifana- 
trobaka. 

ENTREPONT, «m. Itihaa-tsambo ao 
antenatenany. 

ENTREPÔT, «m. Trano na tanana fu- 
met raham-barotra. 

ENTREPRENAIT, ANTE, adj. Sa- 
Iiy, mato^y. Général—. Jen.îialy sahy, 
etc. 

ENTREPRENDRE , va. t*Manom bo- 
ita, mikasa. — une guerre. Manomboka, 
«tc.,hiady.2*— , Miantoka, miandraikitra. 
Il a entrepris do fournir les vivres à l'ar- 
mée pendant trois ans. Niantoka. et<\, 
ny hanin'ny miaramilanandritrany telo 
taona izy. 3 # fitj. Mnnorisory, mamazi- 
vazy. — quelqu'un. Manorisory, etc., 
olona. 

S'entreprendre, vpr. Alomboka. 

ENTREPRENEUR, EUSE, s. M pian - 
toka, mpiandraikitra. 

ENTREPRIS, ISE, p. et adj. 1°Natom- 
boka. 2'— , Niantohona, niandraiketana. 
3* fig. Matarirary, ^angauehana. 

ENTREPRISE, s/*. !• Zavatra kasai- 
na hitao, zavatra alomboka, raharaha. 
(Test une grande— . Zavatra lehibe iza- 
ny kaxaina hatao, raharaha izany. Il 
est venu à bout de son—, Nanatante- 
raka ny zavatra nokanainy halao, ny 
zavatra nalombony, ny raharaïiany 
izy. 2 a — , Kiantohana, fiandraiketana. Il a 
I'— <le ce bâtiment. Miantoka, mian- 
draikilra izany trano izany izy. 

ENTRER, vit. \* Miditra, miantrano, 
miakatra, milatsaka. Entrons dans In 
^ maison. Midira isika ato an-trano. Il 
est entré hier en ville. Niakatra oma- 
ly tao an-tanana izy. Entrez dans la pi- 
rogue. Milatsaha ao analy lakana. Mon 
fils est entré au collège. Psiditra, ni* 
latsaka amy ny kolejy ny zinako. 
Il osl entré au service. Nilatsaka 
miaramila izy. Il est entré en religion. 
Nilatsaka relijiozy izy. 2* fly. Ala- 
nomboka, miantomboka, mandray, efa 
mby. Il est entré en fonctions. Nanom- I 
boha ny raharahany izy. —en matière. / 



Manomboha milaza izay tona rahara- 
ha. Il outre dans sa vingtième année. 
Mandray ro.ipolo taona izy. Nous en- 
trons dans l'année 1832. Manomboka, 
miantomboka, cfa mby amy ny laona 
1892 isika. 3*—, Miditra, latsaka, mila- 
tsaka, manaraka, araka. Les racines de 
rot arbre entrent profondément dans 
la terre. Miditra lalina any anaty tany 
ny fakan'io hazj io, fafsa-paka lalina 
io Uazo io. On ne peut rien lui faire- 
dans la tête. Tsy misy zavatra na ino- 
na na imna azo alatsaka ao analin* ny 
sainy. Cela ne m'est jamais' entré dans 
l'esprit. Tsy mbola tafalatsaka tao ana- 
lin' ny saiko izany hevitra izany. J'en- 
tre dans ses vues. Manaraka ny hevi- 
ny aho. Cola n'entre pas dans mes vues. 
Tsy araka ny hovitro izany. 4*—, Oniby, 
mahalany, misy, antony, iototra. Com- 
bien ontre-t-il de bœufs dans ce parc : 
Omby, mahalany omby 11 ry io fan i ira 
io ? Il eutre deux brasses d'étoffes dans 
cet habit. Mahalany lamba faharoa iza- 
ny akanjo izany. Il entre un peu d'ai- 
greur dans ces reproches. Musy hasa- 
rotam-po kely amin' izany fananarana 
i/.any. Vos conseils eutrent pour beau- 
coup dans ma résolution. Ny toro-he- 
vitrao no antony, fototra lehibe na- 
haraikitra ny fikasako. 
— , va. Mampiditra. —un piano par la 
lenétre. Mampiditra penoa avy ao am- 
baravaran-kely. 

ENTRE-SECOURIR (S^, vpr. Mifa- 
nampy, mifanohana, mifaraonjy. 

ENTRETENIR, va. 1* Miahy, mikaja- 
kaja, miiundriua, mamelona, mampa- 
haritra. Il entretient bien sa maison. 
Miahy, mihajakaja, rnitandrina tsa- 
ra ny tranony izy. Il entretient bien 
sa santé. Miahy, rnitandrina tsara 
ny hasalamany izy. Entretenez le feu. 
Taudremo mba tsy ho fafy ny afo. 
11 entretient bien sa famille. Mia- 
hy, mamelona tsara ny fianakavia- 
ny izy. Il entretient la désunion dans 
cette famille. Mampaharitra ny Uy U- 
fanarahana amin' izany lianakaviaua 
izany izy. 2*—, Miresaka. Je l'ai entre- 
tenu de mes projets. Efa noresahiko 
laminy ny fikasako. 

S 1 entretenir, vpr. I* Miahy, miahy te- 
na, ivelumana, maharitra, velomina. Il 
s'entretient de linge. Miahy ny litafia- 
ny, miahy tena amy ny litaliana izy. Il 
s'entretient de tout. Miahy tena amy ny 



Digitized by 



Google 



ENIT 



— 31? 



EN'V 



ffivatra rohetra ifainy fzy. Tl s'entretient 
ffo cr que l'État lui rlonne. fzav omen'ny 
flfmiakana azy no ivvlomany. Par lu s'pn- 
fretîent l'union. Noho izany maharUra 
ny fiTanarahana. La pfété s'entretient 
par Ta prfére. V elomin' ny iïvavahana 
nv fîtiavam-bavaka. 2*—. Mirosaka Ifs 
s'entretinrent de basratelles. Niresaka 
zavatra tsïnontsinooa izy ïreo. 

ENTRETIEN, ara. f* Fïahfana. ffknïaka- 
jana, fitandremana, fivelomrana. Il dépen- 
se* beaucoup pour son—*. Lany ho amy 
ny fîveîomana izy. 2*—. BTresahana. 
rosaka. Nous eûmes un long— ensemble. 
Niara-mreaafea cla iznhay. 

ENTRE-TUER (S*), vpr. Mïfamono 
ho faly. 

ENTREVOIR, m. f # Mahfta manfnvo- 
z*avo, mabafsipa'oka. J'en! revois résrffse 
h travers fe brouillard. Wtako manfa- 
rozaro ao anatfn' ny zivona nv trnue 
feffîizv. J'ai entrevu ïe voleur. Nahateï- 
fiatoka nympangatatra aho. 2 # fig. Ma- 
hafairtaparifatra, mabaroazo vfnany. J'en- 
trevois ses projets. Fantananfafro, azo- 
azoho vinan-y ny zavatra kasainy ha- 
fao. J'en (revois Pavem'r. Azoazoho vi- 
nantf ny ho sLvy. 

^entrevoir, vpr. Mfhaomi. 

ENTREVUE, $f. Fihaonana. îl iTenTarr- 
ita un< v — au général. Nangataka tamy ny 
jentrralyizymba hihamin tfmfny. 

JFNTR'OTXVÏfRT, ERTE, ». et adj. 
Voatafltafy, natafitafy, mitafitafy, voa- 
fokatra, nosokafana. nrfsokafra. mïvava, 
troasaraka, nosaraFrfna. misaraka. mive- 
îatra. La porte* est entr'ouverte. Mita- 
fitafy ny varavarana. Le plafond est—'. 
Misokatra ny valfn-drfhana. 

BNTR'OtTVRÏR, va. ManTpitafifnfy. 
manokatra. mampisaraka. Entr' ouvrer 
la porte. Aiafitafiony varavarana. Moïse 

' etttVocrvrit fcs eaux. Moizy nampisara- 
kany rairo. 

S'entr'ouvrir, vpr. Mitafftafy, mfsoka- 
tra. mivava, mivelatra, misaraka. La 
terre s'entrouvrit. Xis&kalra, n/ra- 
r.1 ny tany. Ses yeux s'entr'onvrrnt. 
Misohatra fcely ny masony. Les roses 
s'omr'onvrenf. Jlfivelafra ny raozy. 

ÉNUMÉRATION, sf. Kamlsatisana, 
fanisi?ana, fflazana tsirairay. L'~ de 
ses travaux suflit a son éloge. Ampy 
biderana az* ny famisavisana, o!c, uy 
nataony. 

&NUMÉRER, ta. Vaniisatisa, mani- 



sisa, nrilaza tsirairay, mandrarak* isa, 
ENVAHIR, va. 1* Mïbosesika, manaff- 
ka, maka an-kery. L'armée envahît Hta- 
lie. Ny taffka mbomika tany Italta, 
nanafika any Italia. Il a envahi mon 
héritage. Na*ta an-kery ny lovako iry. 
2 # fig. Manafotra, manenika. La rivière 
a envahi Ta plaine. Ny ro a ira no nana~ 
fotra, nanemika ny tany lemaka. 
ENVAHISSEMENT, *m. t* Fibose- 
sehana, fanafîhana, fakana ao-kory. 2* 
fig. Fanaforana, fanenika. 

ENVAHISSEUR, *mt. Mpibosesika r 
mpanafika, mpaka an-kery. 

ENVELOPPE, sf. f Fono, vaTopy. En- 
levez* T— du paquet. Esory ny fonon* 
entana. MetteTT la lettre sons — . Ataovf 
ao anaty naîopy ny ta rata sy ampiton* 
draina. 2** fig. Iverany. 9ous une— : é- 
paisse. il caclie un esprit délié. Tos 
adnladafa eo ivetany izy, kamjo tena 
manan-tsaina. 

ENVELOPPÉ, ÉE, p. et adj. f • Voa* 
fone. nofonosina. 2**— , Voahodidina, ao- 
boflidlnina.mihodrdina, voarsaronra, noso- 
ronana. 3* fig. Voasarons r noearonaoa, 
4°— , NahiLsoka, tafahitsoka, Dnihitsoka. 
Il se trouve — dans de mauvaises aflaf- 
res. Ta r ahilsoka t mihitsoha amy ny 
rabaraha sar otra izy. 

ENVELOPPER, va. t r Mamono. Ea- 
relopper cette imago dans du papier^ 
Fonony ao anatr taratasy io sary io. 
2*—, Bfanodfdina, manarona. L'ennemi 
envefoppa la pîactr. Ny fahavalo nano- 
didina ny tandna. —les en-Demis. Ma- 
narona ny fahavafo. J* fig. Manaron». 
Ils ont enveloppé la vérité sous de» 
fables. No8art>nt8arxman' izy ireo fano- 
ftarana ny anatra mahasoa. 4**— , Mam- 
pihitsoka. On Ta enveloppé dans ce pro- 
cès. Nahîlêoha tao» «min' hany ady izo* 
ny izy. 

S f enveIopper, vpr. f # Mamono. Enve-» 
îoppez-voos le doigt. Fonosy ny ran- 
tsan-tNinanao. 2 r — , Mihodidina. Enve- 
byfiper-vous o*o ce manteau. Mihodidi- 
na amin r ity kapaoty ity hramao. 

ENVENIMÉ, ÉE, p et adj. ï Voaisy 
poizina. misy poizina, yoaisj* raiboboka r 
misy raiboboka. Flèdie envenimée. 2a- 
na-fsipfka wi/ raibobona, ntwy rai~ 
boboha. 2"—, Mibàratsy. P>a» enveni- 
mée. Ici y mibaratsy. y fig. Nohama- 
ftsina, namj irrhetina,mifyl>inaratsiana. 
I)^roi rs— . Laha-teny misy fanaratsia.- 



Digitized by 



Google 



ENV 



— 313 — 



ENV 



BNVBNIMBR, t>a. !• Manisy poizina, 
manisv raibnboka. 2*—. Maharatsy. 3*#0. 
Mamnitombo. manaraafy, mampirehitra. 
mampahatezitra. îl a envenima la qne- 
r#lle. Kammtornbn, nanmnnfy. nnm* 
pirfihitra ny flfandirana izv. îl l'a enve- 
nima contre moi. Nampahatezitra azy 
tamiko izy. 

S'envenimer, un*. t # M»harat*v. Ln p f nie 
*v>nv«nime. Miha**t*y nv Tory. 2* /îg. 
Mîtombo. mihamify. mirehitra. 

ENVERGURE, *f. !• Ny halavan' nv sa- 
kan-tsatazrtna, ny ba ! avan'nv lain-tsam- 
bo. $•— . Ny halehiben' ny fiveiatry ny 
ela-borona. 

BNVERS, nrêp. Amy. Il est charitable 

—Tes pauvres. Mazava fo an\y ny ma- 

hantra ïzv. 
— , »m. liafy ratsv. atinv. VnPA l'— du 

drap. Tly ny la?y rat*i)ï nv lopotta. — 

L*— -d'une chemi go. Ny a/m' ny akanjo 

lobaka. 
A l'envers, /or. a' Je. t - Mivadika. Vous 

avez mis votre manteau h V — . Ni' % ad>ka 

nv kanantinao. 2* /fy. Il a la tète à l'— . 

Nivadika ny ati-dohany. 
Khi Vi (ÀI/>, /oc. arfi\ Amim-nifanina- 

nana. Ils étudient à 1'— . Mifaninana 

amy ny flanarana izy ireo. 
ENVIABLB, ad). T kony birina. Sort 

— .Anjara tokony hirina. 

KNVIB, */. («Fialonana. No portez pas— 
à ceux qui sont au-dessus de vous. Aza 
mta/ona izay ambonytootra kokoa no- 
ho bianao. L'— îe dévore. MirHiîtry ny 
fialonana izy. Exciter l*— . Mamnia- 
îona. 2 # — , Fitsiriritana. faniriana, fllen- 
dalnndana. halianana, fltiavana. filana. 
Votre sort est digne d'— . Mahat*iri- 
titra ny an : aranao. Il a— de ce tableau. 
Maniry izany sary izany izy. J'ai— de 
voyager. Maniry /ehivahiny aho. J'ai 
— de manger. Milo.ndalenda. liait a. 
/e-hihinana aho. J'ai— de dormir. Ta- 
hatoryabo. J*ai— de vomir. Ta-bandoa, 
mita handoa aho. || loc. F»*mme en- 
ceinte qui a des envies. Vehivavy ra- 
tsia«na. 

ENVIÉ, ÉB, p. et adj. 1° Alonina. Les 
gens haut placés sont enviés. Izay avo 
toerana no alonina. 2 # — , Tsiriritina, 
mahatsirtritra, irina. C*tto place est en- 
viée. Mahatsirtritra izany raharaha 
izany. 

ENVIER, va. fMiaîoiw. 2-— , Mitsiri- 
ritrn, maniry. 



ENVIEUX, BUSE, adj. et *. 1* Mialo- 
na, mpialona. V— n'a jamais de repos 
Ny mpialona tsy mba mahita fiada- 
nara-po. 2 # — , Mitsiriritra, maniry, ra- 
tsiaina, liana. Il est— de combattre. lia* 
tsiaina, liana ady izy. 

ENVIRON, adv. Tokony ho, sahabo 
ho. Il y a— deux heures qu'il est parti. 
Tokony ho, etc., adim-pamantaranan- 
dro roa no nialany teto. 

ENVIRONNANT, ANTB, adj. Ma- 
nodidina. 

ENVIRONNER, va. Manisy manodi- 
dina, manodidina, manao sokera, mano- 
trôna. Gomme Entourer. 

S'environner, vpr. Comme Sentourkr. 

ENVIRONS, «m. pi. Ny tany mano- 
didina, ny akaiky. Cela fut publié dans 
les—. Voalaza ampahibemaso tamv ny 
tany manodidina izany II campe dans 
les— de la capitale. Mitoby ao ahaihin 
ny renivohitra izy. 

ENVISAOBR, ra. t* Mihanjina, man- 
dinika. Dès que je l'eus envisagé, je le 
reconnus. Raha vao nibaniîna. etc.. 
azy aho. dianahafala azy. Vfig. Mijery, 
mandinika. _Il envisage la mort sans 
crainte Mijery ny fahafat*sana tsy 
aman-tahotra izv. — les suites d'une 
affaire. Mandinika ny hiafaran' ny ra- 
haraha anankiray. 

S'envisager, vpr. 1» Mifampîbanjina, 
mifandinika. 2* fîg. Jcrena, dinihina. 

ENVOI, sm. 1* Fampitondrana. Il m'a 
fait un — considérable de marchandises. 
Nampitondra varolra be'saka tamiko 
izy. 2" — , Zavatra ampitond raina. J'ai 
reçu votre—. Voaraiko ny zavatra 
nampitondrainao tamiko. 

ENVOLER (S'), vpr. 1* Lasa nanidina, 
manidina. Il n'y a plus que le nid, les 
oiseaux se sont envolés. Tsy misy afa- 
tsy ny akaniny fotsiny. fa la*a nanidi- 
na avokoa ny vorona. La fenêtre s'ou- 
vrit et les papiers s'envolèrent par la 
chambre. Nivoha ny varavnran-kely ka 
nanidina eran' ny efl-trano ny taratasy. 
2* fig. Mihelina. Le temps s'envole. Mi' 
helina ny andro. 

ENVOYÉ, .<m. Iraka. 

ENVOYER, ra. i # Maniraka, mampi- 
tondra, mampanatitra. Il l'envoya à la 
campagne. Nirahiny tany an-tsaha izy. 
Je vous envoie une lettre. Mawpiton- 
dra taratasy anao aho. Je vous ai en- 
voyé un chevv.I. ISampancturiho aiiy 



Digitized by 



Google 



EPA 



314 — 



EPA 



aminao ny sonvaly anankiray. 2*—, Man- 
defa. Il lui envoya une balle en pleine 
poitrine. Nolefasany bala tokana izy 
ka voa ny tratrany. V fig. Maniraka, 
mahatonga, mandatsaka. Dieu envoya 
le déluge. Andriamanitra no naniraki 
ny safo-drano. Dieu nous a envoya do 
la pluie. Andriamanitra no nahaton- 
ga, nandateaka ny ranonorana amin- 
tsika. || toc —quelqu'un dans l'autre 
monde. Mahafaty olona. 

S'envoyer, vpr. Ampitondraina, ampa- 
nnterina. Les lettres s'envoient par la 
poste. Ny taratasy ampitondraina, am- 
panalerhï ny posta. 

ÉPAGNEUL, EULE, s. Karazan'ali- 
ka lava volo. 

ÉPAIS, AISSE, adj. [• Matevina. Ccd- 
te planche est trop épaisse. Matecina 
loatra io haz"> Hsaka io. 2*—, Re vatana, 
- mivatan' adala. daboka. Il est—. lie va- 
tana. miratnn adala izy II a la langue 
• ; pnisse /)a/;o-ricla izy. 3* — , Matevina, 
niikilroka. mikirindro, marihilra, ma- 
nempolra. Brouillard—. Zavona mate- 
vina. Cheveux—. Volon-doha matevi- 
na. Foret épaisse. Ala matecina, mi- 
hitroka, mikirindro. Encre épaisse. 
Ranomainty marihitra. Air—. Hivotra 
manempotra. || loc. Ténèbres épaisses. 
. Aizim-pito. Des ténèbres épaisses cou- 
vrent la terro. Ny aizim-pito manaro- 
na ny tany. 4* fig. Donto, mavesatra. 
Il a l'intelligence épaisse. Djnto saina, 
macesa-tsaina izy. 

Épais, adv. Matevina. La grêle tombe 
— . Matevina ny filatsaky ny havandra. 

ÉPAISSEUR, sf. {• Hitevina, indra- 
kely. Le mur a deux pieds d'— . Roa 
dia ny hatevin' ny rindrina. La plan- 
che a deux doigts d' — . Voantondro roa 
ny hatevina, indrahelin' ny hazo fisa- 
ka. 2 — , Ny matevina indrindra, flkitro- 
ka, fikirindro, haribitra. Il se perdit 
dans l* — du bois. Very tany an* ala tao 
amin'ûa?/ matevina indrindra izy. 

ÉPAISSIR, va. Manatevina. 

S'épaissir, vpr. 1° Mihamalevina. 2*—, 
Mihabo valana, mivafan' adala, mirai- 
kilra. Sa taille s'épaissit. Mihabv va- 
tma, mivatan' ndnla izy. !,a langue du 
malade s'épaissit. Miraikitra ny lolan' 
ny marary. 3^—, Milunnarihitra. \* pg. 
Mibadonto. Son esprit s'épaissit tous le» 
jours. Mihadonto snina isan'andro izy. 

ÉPAISSISSEMENT, *m !• Fanate- 
venaua, fihatcviia. 2" -, Haribitra. 



ÉPANCHEMENT, 8 m. 1» Fisesebana. 
2* fig. Famborahana, fampisehoana. — 
de joie. Fampise/ioan-kafaliana. 

ÉPANCHER, Va. 1* Manidina. —de 
l'huile Manidina diloilo. 2* fig. Mam- 
boraka, mampischo. —son cœur. Mam- 
boraha ny ao am-po. —sa bile. Mam- 
piselw hatezerana. 

S'épancher, vpr. l'Midina, misesika. Le 
sang s'est épanché dans la poitrine. Ni- 
sesika ao ainy ny havokavoka ny ra. 2* 
fig. Mamboraka ny ao ampo, miseho. 

ÉPANOUI, IE, p. et adj. 1- Mivelatra, 
vaky. Rose épanouie. Vonin-draozy mi- 
velatra, etc. 2* fig. Miramirana. Son 
visage est—. Miramirana endrika izy. 

ÉPANOUIR, ra. I* Mampivelatra. Le 
soleil épanouit les fljurs. Ny masoandrj 
mampioe/afra ny voninkazo. 2* fig. 
Mampahamiramirana. La joie épanouit 
les visages. Ny hafaliaua manpah*- 
miramirana ny tarohy. 

S'épanouir, vpr. t* Mivelatra, vaky. 2 # 
fig. Mihamiramirana. 

ÉPANOUISSEMENT, «m. 1* Fivela- 
tra, tivelarana. 2° fig. Fahamiramiranana. 

ÉPARGNANT, ANTE, adj. Mitsitsy. 
matsitsy, mandata, mahihilra. 

ÉPARGNE, sf. !• Fîtsitsiana, fandala- 
na. Il a beaucoup amassé par ses é- 
pargnes. Nahavory be izy noho ny fitai- 
tsiany, fandalany harena. 2* — , Izay 
nutsitsina, ny vola sisa tsy lany. Il em- 
ploie bien ses épargnes. Entiny manao 
soa izay notsitsiny, etc. 

ÉPARGNER, i*a. !• Mitsitsy, manda- 
la, tsy mandany foaua, tsy manao foana, 
mitandro. Il épargne son argent. Mitsi- 
t*y, mandata, tsy mandany foana ny 
vulany izy. Épargnez le riz. Tsitsio ny 
vary. Il faut — le temps. Tsy azo lani- 
na foana ny andro. Ce tailleur épargna 
l'étoffe. Tsy mandany foana ny lani- 
ba io mpanjaitra io. —ses pas. 7*»j/ 
mandohandeha foana. Il n'épargne pas 
sa peine. Tsy m/Janrfro-hasasarana izy. 
2* — , Manal'aka, tsy mampanao, tsy ma- 
nao, mamindrafo.mitsimbina. Épargnez- 
moi ce travail. Afaho amin' izany asa 
izany aho, aza ma mpanao aliy izany 
asa izany. Épargnez sa sensibilité. A2a 
manao izay mampalahelo azy. Épargnez 
les \aincus. Mamindrù fo amy ny resy, 
mitsimbina ny resy. 

S'épargner, vpr. \* Mitsitsy tena, mi- 
taudro hasasarana. Il îies'épnrgne pas. 



Digitized by 



Google 



EPE 



— 315 — 



EPI 



Tsy mitsitsy tena t tsy mitandro ha- 
sasarana izy. 2 # — . Manafa-tcna, aza. 
Il s'est épargné bien des inquiétudes. 
Afaka tamy ny ahiahy maro îzy. Épar- 
gnez-vous cet embarras. Aza sahirana 
amin' izany. 
ÉPARPILLEMENT, sm. Faneleza- 
na, fampielezana. fielezana, fieiy, fana- 
pariahann, fi paria bana, û parla ka, funa- 
paritahana, fiparitahana, fiparitaka, fa- 
nahafana, fibahafana, fihabaka. 

ÉPARPILLER, va. \* Manely, roam- 
piely, manapariaka. mampipariaka, ma- 
naparitakn, mampipa itaka, manahaka, 
mampihahaka. Le vent a éparpillé tous 
les papiers. Ny rivotra nanely, etc., 
ny taiatasy rehetra. Il éparpille trop ses 
troupes. Mampihahaka loatra ny mia- 
ramitany izy. 2* fin* Mandany f< ana, man- 
dany an-tetiny. Il éparpille son argent. 
Mandany foana, etc., ny volany izy. 

S'éparpiller, rpr. Miely, mipnriaka, 
miparitaka, mihahaka. 

ÉPARS, ARSE, adj. I e Miely, mipa- 
riaka, miparitaka, mihahaka. Les Juifs 
sont— dans le monde entier. Miely, etc., 
eran' izio lontoloizao ny Jody. 2*—. Mi- 
rakaraka. mihaha. Elle a les cheveux—. 
Mirakarnkn, etc., volo izy. 

ÉPATÉ, ÉE, adj. Petaka. Qui a le nez 

— . Fetaka orona. 
ÉPAULE, sf. I # Soroka. soro-kena. II a de 
larges épaules. Be soroka izy. Faites cui- 
re cette — de mouton. Andraboy io xoro- 
keri ondry io. 2* fig. Hausser les épau- 
les de mépris. Mianjona. Cela me fait 
hausser les épaules. Mahadikidiky ahy 
izanv. Regarder quelqu'un par-dessus les 
épaules. Mianjona amin' olona. Donner 
un coup d'— . Manampy. 
ÉPAULER, t;a. 1* Mampipitsoka soroka. 
Il a épaulé son cheval Nampipitsoha 
ny sôroky nysoavaliny izy. 2'— .Manan- 
kim-basy amy ny soroka, mikendry. 3* 
fig. Manampy. 
ÉPAULETTE, sf. Zepoleta. 
ÉPAVES, sf. pi. Zavatra atsipin' ny 

ranoma<ina eny amorony. 
ÉPÉE, sf. !• Zepe, sabatra. Mettre V— a 
la main. Mandray sabatra. Remettre 1' 
—dans le fourreau. Mainpidi-fxA&a/ra 
amyny tranony. Tous les habitants fu- 
rent passés au fil de 1'— . Naiipaka tamy 
ny sabatra avokoa ny mponina rehetra. 
2*—, Ny raharahan'ny tniaramila. Il a 
piis Je parti de 1—. Nilatsaka ho mia- 



ramila izy. 3° fig. Herim-po. Ildoitsoii 
élévation à son — . Nisondrotra nobo ny 
herim-pony izy. C'est un coup d'— 
dans l'eau. Herim-po vory foana izany. 
ÉPELER, va. Manao tsipelina. Épelez 
ce mot. Ataovy tsipelina io teny io. 

ÉPELLATION, sf. Fanaovana tsipelina. 

ÉPERDU, UE, adj. l»Taitra,mivadi-po. 

2* —, Matiin-pitia, raikipitia, lefaka. — 

d'amour. Matim-pitia, raiki-pitia, fc- 

faka amin' olona. 

ÉPERDUMENT, adv. Mafy, izaitsizy. 

ÉPERON, 8m. fZeprony. 2*— , Fan tsy. 

ÉPEROXNÉ, ÉE, adj. !• Mitondra ze- 

prony. 2 a — , Misy fantsy. 
ÉPERONNER, va !• Mamely zeprony. 

2°/i(/. Mamporisika. 
ÉPERVIER, sm. I* Vorona mitovy amy 

ny voromahery. 2* — , Karazau-karato. 
ÉPHÉMÈRE, ad/. î«Tsymaharitraafa- 
tsy indray andro. I* fig. Mibehna, man- 
dalofaingana. Bonheur—, liasambaraua 
mihelina, etc. 
ÉPHÉMÉRIDES, sf. pi. Diary. 
ÉPI,sm. Salohy.— de blé.Sato/ii m-barim* 
bazaha. || loc. — de maïs. Babin-katsaka. 
Riz dont f — commence à se former. Vary 
manjozorobe, miambozom-bola.— de che- 
veux. Lelakomby. 
ÉPIGE, sf. Zava-manitra fanao amy ny 

nalundro. 
ÉPIGER, ra. Manisy è^ices. 
ÉPICERIE, sf. Zava-manitra fanao 
amy ny nahandro, na siramamy, lau- 
lely, kalé, etc. 
ÉPICIER, 1ÈRE, s. Mpivarotra èpice- 
ÉPIDÉMIE, sf. Areti-miUndra. [rie. 
ÉPIDÉMigUE, adj. Mifindra. Mala- 
die—. Areti-mi/înt/ra. 
ÉPIDERME, sm. Hoditra manify ivc- 

lany indrindra. 
ÉPIER, ra. 1* Alitsikilo, mitily. Il épie 
toutes vos démarches. Mitsikilo, etc., 
izay rehetra ataonao izy. 2* fig. — l'oc- 
casion pour attaquer quelqu'un. Mihon- 
dry mba hamely olona. 
S'épier, vpr. Mifam])itsikilo, mifampitily. 
ÉPIERRER, ta. Mauesotra vato amy 

ny tanimboly. 
ÉPIËU, sm. Lefuna fihazan-dambo. 
ÉPIGLOTTE, sf. Tampinarany ao amy- 
ny lalan-drivotra. 
ÉPIGRAMME, sf. Eson teny, faninia- 
na, faiiarabiauu. 



Digitized by 



Google 



EPI 



— 316 — 



EPO 



ÉPILATOIRE, ad;. Marapiongo-bolo, 
mampihinlsam-bolo. 

ÉPILEPSIE, sf. Androbe. 

ÉPILEPTIQUE, «. et ad;., f Mararin' 
ny androbe, anoin' androbe. 2 # — , Mom- 
ba ny androbe. 

ÉPIL.ER, ra. 1* Manongo-bolo,. mam- 
piongo-bolo. manintsam-bolo. 2* — , Ma- 
nongo-bolo fotsy. 

S'épiler, vpr. Mifanongo-bolo fotsy. 

ÉPILOGUER, vn. Maniny. mitsongo 
teny. Il épitogue sans cesse. Maniny, 
etc., lalandava izy. 

— , ra. Maniny —la conduite des autres. 
Maniny ny iitondran-tenan'ny sasany. 

ÉPILOGUEUR, sm. Mpaniny, mpitson- 
go tenv. 

ÉPINARDS, sm. pi. t* Zcpinary. 2« pg. 
j^paulette à graine d'— . Zepoleta mi- 
sy somotr' aviavy. 

ÉPINE, sf. f Tsilo. Couronne d'épines. 
Fehiloha tsilo. Il lui est entré une- 
dans le pied. Voan' ny tsilo ny tongo- 
ny- 2* PQ- Ahiahy, fahasahiranana, fa- 
horiana. Tirer à quelqu'un une — du 
pied. Manafaka olnna amy ny ahiahy, 
fahasahiranana. Être sur los épines. 
Be ahiahy t mandry an-driran' antsy. La 
vie est hérissée d'épines. Feno fahoria- 
na ny andro iainantsika. Il loc. Il n'ost 
pas de roses sans épines. Tsy misy hafa- N 
liana tanteraka. —dorsale. Hazon-da- 
mosina. taolan-damosina. 

ÉPINEUX, EUSE, ad;\ f Misy tsilo. 
Arbre—. Hazo misy tsilo. 2« pg. 8a- 
rotra, be ahiahy, be fahasahiranana. 
C'est une allai re épineuse. Raharaha 
sarotra izany. Ma situation est fort 
épineuse. Be ahiahy, ha fahasahira- 
nana aho amin* izao tootrako izao. 

ÉPINGLE, sf. !• Paingotra. 2* Pg. Être 
tiré à quatre épingles. Miraratra, mi- 
ra mari ma. Tirer son— du jeu. Mahay 
miala amy ny raharaha sarotra. 
ÉPINIÉRE/ad;\ f. Ao amy ny taolan- 
damosina. Moelle—. Tsokan-dawosina. 
EPIPHANIE, sf. Epifania. 
ÉPISCOPAL,ALE, adj. Anyny eveka. 
Ornements épiscopaux. Fanamian'nj/ 
creka. 
ÉPISCOPAT, sm. !• Fahandrianan' ny 
<;veka. 2 # — r Ny eveka rehetra. 3*—, An- 
dro naha-eveka. Durant son—. Tamy ny 
andro naha-eveka azy. 
ÉPISODE, sm. Taulara kcly fanampy. 
ÉPISTOLAIRE, adj. Mu m ha ny tara- 
tasy umpitoudraina. 



ÉPITAPHE, sf. Soratra amy ny fasana. 
ÉPITHÉTE, sf. Adjektiva miiaza ny 

toetry ny naona ikambanany. 
ÉPlTRE, sf. Epistily, epistola. H U côté 

de 1*— . Ny ankavian' ny otely. 
ÉPLORÉ, ÉE, adj. Manao ranomaso 

havozona. mijoy mitomany. 
ÉPLUCHAGE, sm. Fitsaikâna. 
ÉPLUCHEMENT, sm. Fitangosana, II- 

voasana, fanalana kira, fitsaikâna. 
ÉPLUCHER, va. f Mitango, mivaofy, 
manala kira. mitsaika. —des brèdes. Mi- 
tango anamamy. — îles pommes de terre, 
des haricots. Mivaofy ovimbazaha, tsa- 
ramaso.— des haricots verts. Manala «£- 
ra n tsaramaso tanora.— du riz. Mitsaika 
vary. —de la soie. Miteaika landy. 2* pg 
Mandinika ny tsy mety, maniny. Il éplu- 
che cet ouvrage. Mandinika ny tsy 
mety amin* io boky io izy. 
S'éplucher, vpr. (Biby) mane*otra loto 
amy uy tenany. misoitsoilra ny volony. 
Un singe qui s'épluche. Hajako maneso- 
tra loto amy ny tenany. Les oiseaux s' 
épluchent avec leur bec. Ny vorona mi' 
soitsoitra ny volony amy ny vavany. 
ÉPLUCHEUR, EUSE, s. fMpitango. 
mpivaofy, mpanala kira, mpitsaika. 2* 
pg. Mpaniny. 
ÉPLUCHURE, sf. Hodi-boan-javalra 

fanary, kirany, tsaikany. 
ÉPOINTÉ,ÉE, adj. Tapa-doha. 
ÉPOINTER, ra. Manapa-dbha zava- 
maranilra.— un couteau. Manapaha lo- 
ha antsy. 
S'épointer, vpr. Tapa-doha. Ces aiguilles 
se pointent facilement. Mora tapa-doha 
ireo fanjaitra ireo. 
ÉPONGE, sf. {• Sponjy. 2 # pg. Passer 

1'— sur une faute. Manadino hadisoana. 
ÉPONGER, va. 1° Manasa amy ny spon- 
jy. —une voiture. Manasa kalesy amy 
ny sponjy. 2*—, Mamaoka. Épongez cet- 
te encre. Faohy io ranomainty io. 
ÉPOQUE, sf. Andro, fotoina. k l'— du 
déluge. Tamy ny a>idron 'ny safo-drano. 
C'est l'homme le plus célèbre de notre — . 
Izy no olona malaza indrindra amy ny an- 
dronlsika. L'— du payement approche. 
Akaiky ny fotoana handoavam-bola. 
Vous viendroz a cette—. Ho avy hianao 
amin'izany andro, fotoana izany, amin' 
izay. J'étais élève à celte— .Mpianatra aho 
tamin' izany andro izany, tamin' izay. 
Il loc. X quelle—? Rahoviana, oviana ? 
X quelle — viendrez-vous? Rahoviana 



Digitized by 



Google 



EPO 



— 317 — 



EPU 



no ho avy hianao ? X quello — habitiez- 
vous Paris? Oviana no nitoeranao tany 
Parisy ? Faire — . Malaza. Cette batail- 
le fait — dans sa vie. Malazn amy ny 
andro iainany rehetra izany ady iza- 
ny. 

ÉPOUFFER (S'), vpr. 8*— de rire. To- 
ron* ny h«»hy. 

ÉPOUILLER, t?a. Mizaha hao. 

S'époniller, vpr. Mïtsaika hao. 

ÉPOUMONER, va. Mahavizimbava. 

S'époumoner, vpr. Vaky tenda. Je me 
suis époumoné & force de crier. Vaky 
ny tendnko azon' ny minananana. 

ÉPOUSAILLES, sf. pi. Fanambadiana, 
fampakaram-bady. mariazy. Le rèro 
assistait aux—. Nanatrika ny fanam- 
badiana, etc., rainv. 

ÉPOUSE, sf. Voy. Époux. 

ÉPOUSÉS, sf. Ny aropakarina. 

ÉPOUSER, ra. PManambady. II n'a pas 
voulu K— . Tsy nety nanambady azy 
izy. 2*/?g. Miandany. manaraka. miray. 
Je n'épouse aucun parti. Tsy m iandany 
amin' iza amin' iza aho. Je n'épouse pas 
«on opinion. Tsy manaraka ny heviny, 
tsy miray hevitra aminy aho. je n'épou- 
se pas sa querelle. Ny adiny tsy iraiaa- 
ko. 

S'épouser, vpr. Mivady. 

ÉPOUSSETER,» a. f Manesolra vovo- 
ka, mamaoka. Époussetez les chaises. 
Esory ny vovoka amy ny sezà, faohy 
ny seza.— un cheval. Mamaoka soavaly. 
2* fig. Mikapoka. —quelqu'un. Mikapo- 
ka olona. 

S'épousseter, vpr. Miborosy tena. 

ÉPOUVANTABLE, adj. P Mampa- 
tahotra, mahatahotra, mahatsiravina, 
mampivadipo. Gomme Epfbovajjle. 2 # 
fig. Ratsy izaitsizy, izaitsizy. 

ÉPOUVANTABLEMENT, adv. Izai- 
tsizy. 
ÉPOUVANTAIL, «m. !• Kiady fam- 

pitahoram-borona. 2 # fig. Fampitahora- 

na foana. 
ÉPOUVANTE, sf. Tahotra, fahatsiravi- 

na, fivadi-po. Comme Effroi. 
ÉPOUVANTER, va. Mampitahotra, 

mampatahotra, mahatsiravina, mampi- 

vadi-po. Comme Effiuveii. 
S'épouvanter, vpr. Matahotra, tsiravi- 

na, mivadi-po, manam-badi-po. 
ÉPOUX, OUSE, s. Vady. 
—, 8m. pi. Mpivady, 



ÉPREINDRE, va. Mamia, mamorilra. 

ÉPREUVE, sf f Fitsapana, fanandra- 
mana, fizahan-toelra. Comme Essai. 
2'—, Fahoriana. Il a subi de rudes épreu- 
ves. Az n' ny fahoriana mafy izy. || Loc. 
Être à T— de.... Tsy laitra, tsy azo, tsvkN 
vy. Cette cuirasse est a 1'— des baïies. 
Tsy laitry ny bala io akanjo vy io. Ce 
chapeau estai'— delà pluie. Tsy laitry 
ny orana io satroka io. Ce juge est à F— 
de l'argent. Tsy azom-boia, tsy azo 
sisiham-bola io mpitsara io. Il est a Y 
—de la calomnie. Tsy kivin* nyfanen- 
drikendrehana izy, Un ami à toute—. 
Sakaiza mahatoky. Courage à toute—. 
Herim-po tsy miraika. 3 # — , Porofo Co- 
rrigez cette — . Alao diso io porofo 
b. 

ÉPRIS, ISB, adj. Raiki-pitia, matim- 
pitia, lefaka. Voy. Eperdu. 

ÉPROUVÉ, ÉE, p. et adj. f Voatsapa. 
notsapaina, voandrana, nandramana. 
voazaha toetra, nozahan-toetra. 2*—, Ma- 
hatoky. Ce sont des soldats éprouvés. 
Miaramila mahatoky ireo. 3*— , Azon' 
ny fahoriana, zoin— . Il a été très— cette 
année Azo, nozo im-pahoriana izy ta- 
min' ity taona ity. 

ÉPROUVER, ra. f Mitsapa, manan- 
drana, mizaha toetra. —un canon. 3/i- 
tsapa tafondro. C'est un remède que j'ai 
éprouvé. Efa notsapaiko, nandramako 
izany fanafody izany. —un domestique. 
Mitsapa, mizaha toetra mpanompo. 
Dieu éprouva la constance de Job. An- 
driamanitra nitsapa f nizaha toetra ny 
faharetany Joba. 2 # — , Mandre, mahita, 
mahazo, zoina. On éprouve sur cette 
montagne un froid rigoureux. Re mafy 
ny hatsiaka amin* ity tend rom boni tra ity. 
J'éprouve une grande joie. >tzon-kafa- 
liana lehibe aho. Il a éprouvé des revers. 
Nahita loza, aron-doza, nozoin-doza 
izy. 

S'éprouver, vpr. Tsapaina, zahan-toe- 
tra. 

ÉPUISÉ, ÉE, p. et adj. !• Ritra, nori- 
tina. 2 # — , Reraka, osa, trotraka, ana, 
kotra. — de faim. Anan' ny hanoanana. 
3° fig. Lany. notanina, jifa, majifa, na- 
jifa, fongana, nofonganana, tapitra. Cette 
mine d'or est épuisée. Lany, jifa, ma- 
jifa, fongana, fapi/ranyvolamena re- 
hetra amin* izany tany izany. 

ÉPUISEMENT, 8m. f Fandritana. 2» 
— , Faharerahana, fahosana, fahatrotra- 
hana. Ses éludes l'ont jeté dans un grand 



Digitized by 



Google 



EQU 



318 — 



EQU 



—. Ny fianarana cla nain on y no naha- 
reraka, nahosn azy. Les veilles l'ont 
jeté dans l'— . Ny fiaretan-tory naha- 
reraka, etc.. azy. 3* fig. Falialaniana, fa- 
bajifana, fahataporana. 

ÉPUISER, va. '{• Manlritra. L'armée a 
épuisé la fontaine. Ny taflka nandritra 
ny fantsakana. 2*—. Mandreraka. maha- 
reraka, mahosa, mampahosa. mahatro- 
traka, mahakotra. La maladie l'a épuisé. 
Ny aretina nand reraka t nahareraka, 
naho«a. nampahosa azy. Otte plante a 
épuisé le sol. Izany zava-maniry izany na- 
hakotra ny tany. 3*— , M-ndany, man- 
jifa, mamonpana. manapitra. Les soldats 
ont épuisé leurs cartouches. Nandany 
ny katirijiny ny miaramila. Celte guerre 
épuisa le* finances. Nahalany. nahyi- 
fa, nahafonqana ny volam-panjakana 
izany ady iziny. Il a épuisé tous les moy- 
ens pour le faire changer d'avis. Nanda- 
ny ron-doha, lany haikamba hampiova 
hevitra azy izy. Il a épuisé la matière. 
Nanapitra izny azo lazaina amin' izany 
hevitra izany izy. 

S'épuiser, vpr. !• Ritra, efa ho ritra. 2 # 
— , Mihareraka, mihahosa, mihatrotraka, 
mihakotra. 3 # fig Lany, efa ho lany, fon- 
ffana. efa ho fongana, tapitra, efa ho tapi- 
tra, mandany ron doba. 

ÉPURATION, sf. 1- Fandiovana. 2* fig. 
Fanitsiani. 

ÉPURER, va. 1* Mandio.— un métal. 
Mandio metaly. 1* fig. Manitsy, maha- 
tsara.— le style. Manitsy ny laha-teny. 
—les mœurs. Manitsy, etc., ny ûlon- 
dran-tena. 

S'épurer, vpr. 1* Mihamadio. Laissez 
reposer cette liqueur, elle s'épurera. Ave- 
lao handry io lalikera îq, dia hihama- 
dio. L'or s'épure dans le creuset. Miha- 
madio anatin' ny memy ny volamena. 
2* fig. Mihamahitsy, mihatsara. Les 
mœurs s'épurent. Mihatsara ny flton- 
dran-tena. 

ÉQUARRIR, va. Manao sokera efa-joro, 
manao sokera efa-joro mitovy lafy, ma- 
nao tsy mivadi-mandry. — une pierre. 
Manao vato sokera efa-joro. —une gla- 
ce. Manao fitaratra efa-joro sokera mi- 
tovy lafy. —une poutre. Manao saka- 
mandimby tsy mivadi-mandry. 

ÉQUARRISSAGE, sm. Nyhaben'ny 
tsy mivadi-mandry. Cette poutre a un 
pied d'— . lray dia no habenio sakaman- 
dimby tsy mivadi-mandry io. 



ÉQUARRISSEMENT, sm. Fanaova- 

na efa-joro sokera, fanaovana efa-joro 
sokera mitovy lafy, fanaovana tsy miva- 
di-mandry. 
EQUATEUR, sm- EkoaUr.i. 
ÉQUERRE, sf. Laikera, sokera. Mis 
d'— . Voasokera t nosokeraina. Cetie fe- 
nêtre n'est pas d'— . Tsy voasokera io 
varavaran-kely io. 
ÉQUESTRE, adj. Statue—. Sariolona 

mitaingin-tsoavaly. 
ÉQUIANGLE, adj. Mitovy zoro. 
ÉQUIDISTANT, ANTE, adj. Mito- 
vy halavirana. 
ÉQUILATÉRAL, ALE, adj. Mitovy 

lafy. 
ÉQUILIBRE, sm. t* Fifandanjana. 
fitovian-danja. Les deux plateaux de la 
balance sont en—. Mifandanja, mite* 
vy /an/a ny lela mizana roa. 2 # — , ri- 
joroana, fijajirihana. Il se tient bien en 
—sur la corde. Mijoro, mijajinka tsara 
eny ambonin' ny mahazaka izy. 3* fig. 
Fifandanjana. 
ÉQUILIBRER, va. 1* Mampifandan- 
ja. mampitovy lanja. 2 - — , Mampijoro. 
mampijajirika. 
S'équilibrer, vpr. {• Mifandanja, mito- 
vy lanja. 2 # — , Mijoro, mijajirika. 
ÉQUINOXE, sm. Andro itovian* ny 
andro sy ny alina. 
'ÉQUIPAGE, sm. 1* Kàlesy mahaflna- 
ritra. Il a un bel—. Manana kalesy 
mahafinaritra izy. 2 # — , Ny mpiantsam- 
bo. Le navire a péri, mais on a sauvé 
1'—. Rend ri ka ny sambo, fa voavonjy 
ny mpian tsambo. 
ÉQUIPEMENT, sm. 1* Fanomezana 
izay ilaina, fanomanana, fampitaovana. 
2* — , Izay ilaina. 
ÉQUIPER, va. Manome izay ilaina. 
raanomana, mampitao. On a équipa 
les soldats. Nomena izay ilainy ny 
miaramila. —un navire. À/anomana, 
mampituo sambo. 
S'équiper, vpr. 1° Omanina, miomana. 
mitao, mivonona. 2 # — , Manao haingon' 
adala. 

ÉQUITABLE, adj. Manaraka ny ma- 
rina, araka ny marina, araka ny rari- 
ny, tsy mizaha tavan* olona, tsy mian- 
gatra. C'est un homme—. Olona mana- 
raka ny marina, tsy mizaha tavan' 
olona, tsy miangatra izy. Il a porté 
un jugement—. Nitsara araka. ny ma- 
rina, araka ny rariny izy. 



Digitized by 



Google 



ERG 



319 — 



EMT 



ÉQUITABLEMENT, adi\ Araka ny 
marina, aaka ny rariny. 

ÉQUITATION, sf. Fahaizana mitain- 
gin-lsoavaly, fitaingenan tsoavaly. 

ÉQUITÉ, sf. Ny marina, ny rariny, t*y 
fizahan-tavan* olona, tsy fiangarana. Il 
a suivi le* voies de 1* — . Nanarnka ny 
marina, ny rariny, t*y nizaha tavan* 
olona. tsy niangatra izy. 

ÉQUIVALENT, ENTE, adj. Mitovy, 

sahala, hoatra, mahasolo. 
—, sm. Zavatra mitovy, — sahala, —hoa- 
tra. — mahasolo. Je vous donnerai 1'— 
de votre emplacement Homeko zava- 
tra mitovy, sahala amy ny tnkotaii- 
nao. hoatra, mahasolo ny tokotaninao 
hianao. 
ÉQUIVALOIR, vn. Mitovy, sahala, hoa- 
tra, mahasolo. Cette réponse équivaut à 
un refus. Izany valin-tcny izany mitovy, 
sahala amy ny manda, hoatra ny manda. 
ÉQUIVOQUE, adj, l°Roa hevitra, ma- 
ro hevitra. Mot — . Teny roa hevitra. 
maro hevitra. 2 a — , Mampisalasala. Il 
a fait une réponse—. Mampisalasala 
ny valin-teny nataony. 
—, sf. Teny roa hevitra, teny maro hevi- 
tra. Ne faites pas des équivoques. Aza 
milaza /en»/ roa hevitra, etc. 
ÉQUIVOQUER, vn. Milaza teny roa 

hevitra, milaza teny maro hevitra. 
ÉRADICATION, sf. Fanongolana. 
ÉRATER, va. Manala ary. 
S'érater, vpr. Misanehaka azon' ny mi- 

hazakazaka. 
ÉRE,^. Fiantombohanny taona, fanisan- 
taona. La naissance de Jésus-Christ est 
1'— des chrétiens. Ny nahaterahany Jeso- 
Kristy no fianiombohan' ny taona 
kristiana. 
ÉRECTION, sf. 1* Fananganana, fano- 
renana. 2* fi g. Fanisiana, fanorenana, 
fanovana. Voy. Eriger. 
ÉREINTER, va. 1* Manapa-damosina, 
mamola— . Ce fardeau va F— . Hanapa- 
damosina, etc.. azy io entana io. 2*—, 
Manjezika, mandaboka, mandaroka, ma- 
mitsoka, mametsaka, manavokavoka. 
Voy. AssonMEn. 3 c fig. Mahatrotraka, ma- 
S'éreinter, vpr. ïrotraka. [naratsy. 
ÉRÉMITIQUE, adj. Momba ny mpito- 
ka-monina. Il embrassa la vie—. Tonga 
mpitoka-monina izy. 
ÉRÉSIPÊLE, sm. Aretina misy mi von - 

to manaintaina izaitsizy. 
ERGOT, sm. !• Fan tsy. —de coq. Fan- 



teiVaknholahy. î* fîj. Monter sur 'ses 
ergots. Mihoatroa-bava. 
ERGOTER, vn. Mitsongo teny. mani- 
nitsiny, miady hevitra foana. 

ERGOTEUR, EUSE, s. Mpitsongo te- 
ny, mpaninitsiny, mpiady heviira foana. 
ÉRIGER, va. 1° Manangana, manorina. 
—une statue. Manangana sariolona. — 
un temple. Manangana, etc., trano 
fivavahana. 2* fig. Manisy, manorina. 
manova. —un évcché. Manisy eveka 
amy. ny fari-tany anankiray. Le gou- 
vernement a érigé un tribunal à Ta- 
matave. Ny fanjakana nanUy mpitsara, 
nanorina litsaranaany Toamasina. — 
une église en cathédrale. Manova ny 
trano leglizy ho katedraly. 
S'ériger, vpr. Miharabo. S'— en savant. 

Mihambo ho mahay. 
ERMITAGE, sm. t°Tranon'ny mpitoka- 
monina. 2 # pg. Saha mangingina. 
ERMITE, sm. 1- Mpitoka-monina, ermi- 
\a.2*fig. Vivre comme un—. Mitoetra 
irery, initokana irery, o Ion ko azy. 
ERRANT, ANTE, adj. Mirenireny, 
mirendrena, miriorio, mivezivezy, mi- 
voivoy. Tribus errantes. Firenena mt- 
renireny, etc. 
ERRATA, sm. Filazana ny diso printy 

amy ny boky, erata. 
ERRER, vn. 1° Mirenireny, mirendre- 
na, miriorio, mivezivezy, mivoivoy. — 
dans la campagne. Mirenireny, etc., 
any an tsaha. 2*fig. Diso hevitra. Il n'y 
a personne qui ne soit sujet à — . Tsy 
misy olona tsy mety ho diso hevitra. 

ERREUR, sf. 1« Hadisoan-kevitra, hevi- 
diso.diso. Il s'obstine dans l'— . Mikiribi- 
byamyny hadisoan-keviny, hevi-diso 
izy. Il y a une— dans cette citation. Misy 
di*o amin'ireo teny nalaina ireo. 2°— , 
pi. Faniasiavana, hadisoana. Les erreurs 
de la jeunesse. Ny faniasiavana, ny ha- 
disoan'ny tanora. 

ERRONÉ, ÉE,ad/. Diso. Opinion er- 
ronée. Hevi-d iso. 

ÉRUCTATION, sf. Kezatra. 

ÉRUDIT, ITE, adj. Mahay. 

— , sm. Olomahay. 

ÉRUDITION, sf. Fahaizana. Il a beau- 
coup d'— . Bc fahaizana izy. 

ÉRUPTIP, IVE, adj. Misy forofotra, 
misy votrovotro. Fièvre éruptive. Tazo 
misy forofotra, etc. 

ÉRUPTION, sf. 1- Firoatra. L'-du 



Digitized by 



Google 



ESC 



- 320 



ESP 



volcan a été précé 1éo d'un tremblement 
de terre. Nisy horohoron-tany nialoha 
ny firoatry ny volkana. 2 # — , Forofotra, 
votrovotro, voapano. —de la potito-véro- 
le. de la rougeole, de la gale. Forofo- 
nendra. foro /b-bonibony, /bro/b-katina. 
Son corps est couvert d'éruptions cuta- 
nées. Forofolra. mamorofotra. ma- 
motrovotro. mivotrovotro ny tenany. 
* ESCABEAU, sm. Seza bory, akalana. 

ESCADRE, sf. Andian-tsambo rapîady. 

"ESCADRON, sm. Antoko-miaramila 
mpitaingin-tsoavaly. 

ESCALADE, s/\ Fanan'hana, fanamiana. 

ESCALADER, vu. Mannnika, mana- 
my. La place fut escaladée en plein 
jour. Antoandrobe no nnnanih'tna ny 
tnnftna. —une muraille. Mananika am- 
piantany. —une maison. Afana my trano. 

ESCALE, sf Fijanonana kely. Le na- 
vire fit —à Tamatave. Nijanona kely 
tao Toamasina ny sambo. 

ESCALIER, sm. Tohatra, tongo-driha- 
na. 

ESCAMOTAGE, sm. 1* Fampisehoa- 
na hakingan-t\nan*. 2* fig. Fifetsena. 

ESCAMOTER, va. f Mampiseho ha- 
kingan-tiinana. 2* fig. Mangalatra an-ka- 
felsena, mifetsy zavatra, mandidy lam- 
ba, mançarom-paosy. Un filou lui esca- 
mota sa bourse. Nisy kinga tànana nt- 
felsy ny paoketrany. 

ESCAMOTEUR, sm. {•■ Ny kinga tà- 
nana. 2 # fig. Mpifetsy. 

ESCAMPETTE, sf. Prendre de la pou- 
dre d*— . Maniositra, milefa. 

ESCAPADE, sf. Fanarian-draharaha. 
Cet élève fait de temps en temps des 
escapades. Manary fianarana indrain- 
dray io mpianatra io. 

ESCARGOT, «m. Sifotra. 

ESCARMOUCHE, sf. Adiady. 

ESCARMOUCHER, vn. Miadiady. 

E3CARPÉ, ÊE, adj. Mideza. Chemin 
— . Lalana mideza. 

ESCARPEMENT, sm. Fideza. 

ESCARPIN, sm- Kiraro an-trano, kira- 
ro solia. 

ESCARPOLETTE, sf. Antsavily. 

ESCIENT (A BON), loc. adv. Fanahy 
iniana. iniana, an-tsitra-po. Il a fait ce- 
la & bon — . Fanahy iniana, etc., no 
nanaovany izany. 

ESCLANDRE, sm. Fanafintehinana, ta- 
nataba. 



ESGLAVAGE, sm. 1* Fahandevoza- 
na, fananievozana. Délivrer quelqu' 
un de Y — . Mannfaka olona amy ny 
fahandevozana. Réduire en—. A/anan- 
devo, mahavery. Ils ont tous été réduits 
en—. Nandet-ozina. very izy rehetra. || 
loc. Personne prise à la guerre et ré- 
duite en—. Sambotra. 2* fig. Fanandevo- 
zana. L'— des passions. Ny fanandevo* 
zan'ny filan-dratsy. 

ESCLAVE, s et adj. !• And^vo, mpa- 
nompo, anktzy, sambotra. Faire la trai- 
te des esclaves. Mamarina andero. aam- 
botra. || loc. —dont la famille était au- 
trefois libre ou noble. Zazahova. — né 
dans la famille. Ompikely. Une jeune — 
de choix. Tsongavavy. Esclaves privi- 
légiés qu'on ne peut vendre Valala flan- 
dry fasana. 1 m fig. Andevo, tsy mivadika. 
Il est — de son ventre. Andevon* ny 
tendany izy. On est — dans cet emploi. 
Mahandevo izany raharaha izany. Il est 
— de sa parole. Tsy mivadika ny teny 
napetrany izy. 

ESCOMPTE, sm. Famoizam-bola ke- 
ly bo any ny mpandoa vola, raha mandoa 
alohan' ny fotoana. 

ESCOMPTER, va. Mamoy vola kely ho 
any ny mpandoa vola raha mandoa alo- 
han' ny fotoana. 

ESCORTE, sf. 1* Andia-mlaramila 
manatitra. On lui donna cent hommes 
d' — . Nomena miaramila zato lahy ha- 
natitra azy izy. 2 # — , Mpanaraka. mpa- 
natitra. Deux aides-do-camp lui faisaient 
— . Dekâ roa lahy nanaraka, nanatilra 
azy. 

ESCORTER, va. Manaraka. manatitra. 

ESCOUADE, sf. Andia-miaramilavitsi- 
vitsy, sokajy. 

ESCRIME, sf. Fianarana ady sabatra. 
Il apprend F— Mianatraadt/ sabatra izy. 

ESCRIMER (S'), vpr. Mikely aina, mi- 
kezaka, mandany ron-doha. Il s'escri- 
me à fabriquer une machine. Mikely 
aina, etc., mamorona milina izy. 

ESCROC, sm. Mpangalatra an-kafetsena, 
mpifetsy. 

ESCROQUER, va. Mangalatra an-kafe- 
tsena, mifetsy. 

ESCROQUERIE, sf. Fifetsena. 

ESPACE, sm. fElanelana, halalaka, ha- 
lehibe, halavirana, hahelana. Il y a un 
grand— entre la maison et le chemin. 
Misy elanelanelana lehibe hiany hatra- 
my ny trano ka hatramy ny lalana. Il 



Digitized by 



Google 



E3P 



— 321 



ESP 



y a trop cT— entre les lignes. Be elane- 
lana, malalaka loatra ny andalan-tso- 
ratra. Il n'y a pas assez d'— dans la mai- 
son pour contenir cent personnes. Tsy 
ninhalany olonft zato ny halalaka, hale- 
hiben' ny trann. Quoi — y a-t-il d'ici au 
palais ? Hoatiw«nn no elanelana, hâta- 
viran* ny eto ka hatrany amy ny rova î 
Il s'est £coul4 un prand — de temps 
depuis la création du monde jusqu'à 
la naissance de Notre-Seigneur. Nisy 
elanelana ela hatramy ny nahariana 
anMzao tontoloizao, ka hatramy ny na- 
baterahan* ny Tempontsika. Il arriva 
après un long— de temps. Tonea izy no- 
ny afaka elaela. Il loc. Dans 1'-— de.... 
Mandritra... Voila co qu'il a fait dans 
r— de siamois. ïndro ny nataony man- 
dritra ny enim-bolnna. 2 # —, Habaka- 
baka. La terre roule dans Y — . Miho- 
dinkodina ao anatin' ny habakabaka ny 
tflny. 

ESPACE, ÏBE, p. et adj. Nasiana elane- 
lana. misy elanelana, mahalana. malala- 
ka. Les arhros sont trop espacés. Be 
elanelana loatra, mahalana loatra ny 
hazo. 

ESPACEMENT, sm. Elanelana. L — 
des colonnes n'est pas égal. Tsy mitovy 
ny elanefan* ny andry. 

ESPACER, va. Manisy elanelana, ma- 
nao mahalana, manao malalaka. Ce com- 
positeur n'espace pas bien les mots. lo 
mpandaha-dohavy io tsy manisy elane- 
lana tsara amy ny teny. Espacez davan- 
tage les lignes. Ataovy mahalana t — 
malalaka kokoa ny andalan-tsoralra. 

ESPAGNE, sf. Spaina, Hispania. 
ESPAGNOLETTE, sf. Karazan-kidim- 
barnvaran-kely. 

ESPÈCE, sf. 1° Karazana, toetra. Le 
chien est de tous les animaux celui 
dont r— est la plus variée. Ny alika 
no maro karazana indrindra amy ny 
bîby rebetra. Il a acheté des marchan- 
dises de tonte — . Nividy entam-barotra 
tsan- karazana izy. II y avait des gens de 
toute — . Nisy olona samihafa karazana, 
etc., tao. || loc. Quelle — d'homme? 
Olona inona? Quelle— d'homme nous 
avez-vous amené? Olona inona re ity 
nentinao aty aminay? 2 # — , pi. Vola. 
Verser des espèces. Mandoa vola. 3°— , 
Endrika, tarehy. Notre-Seigneur est 
caché sous les espèces du pain et du 
vin. Saronan* ny endrika, ny tarchin' 



ny mofo sy ny divay Jeso-Kristy Tom- 
pontsika. 

ESPÉRANCE, sf. Fanantenana. tofcy. 
Il est déçu do ses espérances. Diso /&- 
nantenana izy. Dieu est mon unique 
— . Andriamanitra irery no fanantena- 
ko, tokiko, ilokiako. Perdre—, Mana- 
ry toky. 

ESPÉRER, va. Manantena, matoky. 
Il espère une récompense. Manantena 
valisoa izy. J'espère qu'il viendra bien- 
tôt. Manantena aho fa ho avy hainga- 
na izy.» J'espère en voire justice. Ny 
fahamarinanao no itokiaho. 

ESPIÈGLE, adj. et a. Mpihetraketraka. 

ESPIÈGLERIE, sf. Hetraketraka. 

ESPINGOLE, «A Bosy. 

ESPION, ONNB K «. Mpitsikilo, mpitily. 
tily, mpitaratra, mpizaha taralra, dra- 
ka-lraka. L— a été fusillé. Voatifitra ny 
mpitsikilo, mpitily, mpitaratra, 
mpizaha taratra. La police emploie 
des espions. Ny polisy man.raka mpi- 
tsikilo, mpitily, drakadraka. 

ESPIONNAGE, s m. Fitsikiloana, flti- 
liana, ftzahan- taratra. 

ESPIONNER, va. Mitsikilo, mitily, 
mitaratra, mizaha taratra. —les enne- 
mis. Mitsikilo, etc., ny fahavalo. Pre- 
nez garde à vous, on vous espionne. 
Tonlremo, fa misy mitsikilo, mitily 
anao. 

ESPLANADE, sf. Tokotanibe, tany 
lemadeuiaka. 

ESPOIR, sm. Fanantenana, toky. Gom- 
me Espébaxce. 

ESPRIT, sm. I 9 Fanahy. Dieu est un 
— . Fanahy Andriamanitra. Les An ô r es 
sont de purs esprits. Fana/it/fotsiny hia- 
nynyAnjely. L' — est prorapt et la chair 
est faible. Marisika ny fanahy, fa osa ny 
nofo. Le malin—. Ny fanahy rat>y, ny 
dcmony. Si mon corps est ici, je suis en 
— au milieu de vous. Ny tenaJco be no 
aty, fany fanahiko ao aminareo. \\loc. 
Kendre 1'—. Miala aina. 2"—, Matoatoa, 
angatra, lolo. Il a peur des esprits. Mata- 
ho ira ny matoatoa izy. Évoquer les es- 
prits. M'amena angatra. — mallaisant qui 
habite dans l'eau. Lo/on-drano. 3*— ,Sai- 
na, hafiinganan-tsaina,fahiratan-tsaina, 
fahatsiarovana. Cultivez votre—. Ampia- 
sao ny aamao. Il a 1* — vif. Haingan-fsai- 
na izy. Il a beaucoup d'— . Be saina izy. 
Il a l'— fécond. Mahaforon-javatra ny 

21 



Digitized by 



Google 



ES8 



— 322 — 



ESS 



"^ 



sainy. Il a l'— r%t. Mahita mazava ny 
sainy. Il a beaucoup d'— , mais il n'a 
pont de jugement. Haingan-tsaina, 
mahira-tsaina hiany izy, nefa tsy ma- 
hay mandanja zavatra. Les mauvaises 
lectures lui ont gâté 1'— .Ny famakiam- 
boky ratsy nanimba ny sainy. Il a per- 
du 1'— . Vcry saina izy. Le passé lui 
revient à 1'— .Mahatsiaro ny lasanysai- 
ny. Il fut longtemps, après sa chute, 
avant que de reprendre ses esprits Nony 
potraka izy, ela vao nahatsiaro tena. 
Calmer les esprits. Mampionona ny sain' 
ny olona. 4°— , Olona. C'est un— mutin. 
Olona maditra izy. 5°— , Fahaizana, fltia- 
vana, hevitra, fanao. Il a 1' — des affaires. 
Mahay mitondra raharnha izy. Il a l'— 
du commerce. Mahay mivarotra izy. Il 
a r— do corps. Tia fikambanana izy. 
Il est parti sans— de retour. Lasa ka tsy 
fe-biverina intsony izy. Il a mauvais 
—.Ratsy ny heviny. Il n'a pas fait cela 
dans cet—. Tsy izany no hevitra nanao- 
vany izany. Ce n'est pas la 1 — de cette 
uompagnie. Tsy izany no fanaon' izany 
fikambanana izany. Vous n'avez pas saisi 
I'— de ce verset. Tsy azonao ny hevilr 
izany andininy izany. 6*—, pi. Alokola, 
laodivy.— de vin. Alohola. Les esprits 
sont en baisse. Mihem-bidy ny alokola, 
laodivy. 
ESQUIF, sm. Lakana, lakan-drafitra ke- 

iy. 

ESQUINANCIE, sf. Comme Angine. 

ESQUISSE, sf. 1* Ambangovangon- tsary. 
1 9 fig. Ambangovangom-boky. Faire 1'— 
d'un ouvrage. Mamangovango boky. 

ESQUISSER, va. Mamangovango.— une 
tiguro. Mamangovango sarin tarehy. 

ESQUIVER, va. !• Misoroka.— un coup 
de pierre. M isoroka valo. 2°—. Mihodi- 
vitra, mibisioka, mibolidy. —quelqu'un. 
Mihodivilra, mibisioka olona.— une 
corvée. Mihodivilra, mibolidy amy ny 
fanompoana. 

S'esquiver, vpr. Mihodivilra, mibisioka, 
mibolidy. 

ESSAI, sm. Fitsapana, fanandramana, 
fanoharana, fizahana tootra. J'ai fait 
1'— de celle machine. Efa notsapaiko, 
nandramako izany milina izany. .l'ai 
pris ce cheval à 1' — . Efa noraisiko hotsa- 
paina, hozahana loelra izany soavaly 
izany. Faire 1'— d'un remède Milsapa, 
manandruna fanafody. 

ESSAIM, sm. f Renitantely iray dia 
mifindra. 2- fig. Betsoka. Des essaims 



de sauterelles couvraient les collines. 
Nisv valala belsaka nanarona nv tane- 

ty- " 

ESSAYER, ta. Mitsapa, manandrana, 
manohatra, mizaha toetra. —une plume. 
Mitsapa, manandrana lola penina. — 
un habit. Mitsapa, manohatra akan- 
jo. — un cheval. Mitsapa, mizaha toe- 
tra soavaly. 

— , vn. \ 9 Manandrana, mianatra. II es- 
saie de marchor. Manandrana, mia- 
natra mamindra izy. 2 # — , Mikely aina, 
manao izay tratry ny aina. Il a essayé de 
me persuader. Nikely aina,nanao izay 
tratry ny ainy izy mba hitarika ahy. 

S'essayer, vpr. Manandrana, mianatra. 
Il s'essaie à nager Manandrana, mia- 
natra milomano izy. 

ESSENCE, sf. !• Ny maha-izy, tena. 
fomba, zavatra tsy azo avela. QtHle 
est 1'— de l'homme? Inona no maha- 
olona ny olona? L'— divine est une. Ny 
tena, ny /b?n6a?i'Andriamanitra dia iray 
hiany. Ces paroles sont de I' — du sacre- 
ment du baptême. Ireo teny ireo no ma- 
ha-sakramenta ny batomy, tsy azo ave- 
la amy ny batemy. 2*—, Ilo, ranomani- 
tra. —de rose, //om-bonin-draozy. Il 
se parfume avec des essences. Mihoso- 
tra ranomanitra izy. 

ESSENTIEL, ELLE, adj. Maha-izy, 
tsy azo avela, tsy maintsy. La raison 
est essentielle à l'homme. Ny saina no 
ma/iaolona ny olona. C'est une chose 
essentielle au contrat. Zavatra tsy azo 
avela amy ny fanaikena izany. Il est — 
de l'en prévenir. Tsy maintsy holazai- 
na aminy izany. 

— , sm. Tena, ventiny, zavatra lehibe in- 
drindra, — tsy azo avela. — tsy main- 
tsy halao. Voilà l'— de l'affaire. Izany no 
tena raharaha, te??/m draharaba, izany 
no zavatra lehibe indrindra, etc., amin* 
izany raharaha izany. 

ESSENTIELLEMENT, adv. Araka 
ny maha-izy. 

ESSIEU, sm. Lahin-tangorina. 

ESSOR, sm. 1- Fisondrotana, flsondro- 
tra. L'oiseau prend son — . Misondro- 
Ira ny vorona. 2" fig. Fisondrotana, tt- 
sondrotra, landrosoana, fitomboana, fa- 
naranampo. L'orateur prend son— . Mi- 
sondrolra ny hevitry ny mpandaha-te- 
ny. Les arts prirent leur—. Nandroso, 
nilombo ny fahaizana samihafa. O 
jeune homme a pris son—. Manaram* 
]iO io tt'Volnhy io. 



Digitized by 



Google 



EST 



323 — 



ETA 



ESSORILLER, va. 1* Manakoro. — un 
chieo. Manakoro alika. '2* fig. Mambo- 
ry volo. 

ESSOUFFLÉ, ÉE, p. el adj. Sempo- 
trn, misanchaka, miehakehaka. 

ESSOUFFLEMENT, sm Fahasempo- 
rana, fisaneha'ca, flebakchaka. 

ESSOUFFLER, va. Mahassmpotra, 
mampisanshaka. mimpiehakehaka. La 
coursefa essouffla Ny hazakazakaiiaha- 
sempolra, etc., azy. 

S'essouffler, vpr. Sempotra, raisaneha- 
ka, miebakchaka. 

ESSUIE-MAIN, sm. Lamba famaohan- 
tanana. 

ESSUYÉ, ÉE, p. 1° Voafaoka, nofaobana. 
1*fig. Noleferina, mahazo, raanjô. 

ESSUYER, va. !• Mnmaoka. Essayez 
cette table. Faohy io latabatra io. ï 9 fig. 
Maharitra miaritra, mandefitra, azo, zoi- 
na. Il a essuyé le feu do l'ennemi. Naha- 
ritra ny tifitra nafitsoky ny fahnvalo izy. 
llaessuvé bien des affronts. Niaritra, 
nandefitra fanesoana botsaka izy. Il a es- 
*nyé une rude tempête. Azoïï ny tafio- 
drivotra mafy izy. Il a essuyé bien des 
malheurs. Azo, noroim-pnhoriana ma- 
rc izy. || foc— les larmes de quelqu'un. 
Mann la alabelo olona. 

S'essuyer, vpr. Mamaoka tena. 

EST, sm. Atsinanana. Le vent vient de 
l'— . Avy any atsinanana ny rivotra. Al- 
ler vers 1'— . Miantsinanana. 

ESTAFETTE, sf. Mpanatitra taratasy, 
tetezan* olona. 

ESTAMPE, sf Sary natonta. 

ESTAMPER, va. Manon ta. Voilà une 
image bien estampée. Izany no sary tsa- 
ra tonla. 

ESTAMPILLE, sf. Fitomboka. 

ESTAMPILLER, va. Manisy fitombo- 
ka. J'ai fait— tous me3 livres. Nasaiko 
nasiana fitomboka avokoa ny bokiko 
rebetra. 

ESTIMABLE, adj. Mendrika bataoho 
zavatra. C'est un homme — . Lehilahy 
mendrika hatao ho zavatra izy. C'est 
un livre — . Mendrika hatao ho zava- 
tra io boky io. 

ESTIMATEUR, sm Mpanombana. 

ESTIMATIF, adj. m. Fanombanana. 

ESTIMATION, sf. Fanombanana. 

ESTIME, sf. Fanaovana ho zavatra. 11 
a pour lui une grande—. Ataony ho za- 
vatra tokca izy. La musique est en 
grande — chez ce peuple. Ataon' izany 



Ûrenena izany ho zavatra loatra ny hîr*. 

ESTIMER, va. 1* Manombana. Lés hé- 
ritiers ont fait — la maison. Ny mpando- 
va 7iampanom6ana ny trano. Combien 
estimez-vous ce cheval? Hoatrinona no 
anombananao io soavaly io?2*— , Ma- 
nao ho zavatra. On estime fort cet hom- 
me la. Atao ho zavatra loatra io lehila- 
by io. J'estirao sa vertu. Ataoko ho za« 
vatra ny hatsaram-panahiny. On estima 
les chevaux arabes par-dessus tous le* 
autres. Ny soavaly arabo no atao ho ta- 
vatra kokoa noho ny soavaly rehelra. 
3*—, Manao ho. Il estimait cette place 
imprenable. Nutaony ho tsyazoalaiaa 
izany tanàna izany. 

S'estimer, vpr. !• Manao ny tenany ho 
zavatra. Souvent on s'estime trop. Ma- 
tetika ny olona manao ny tenany ho 
zavatra loatra. 2 # — , Mifanao ho zavatra. 
3*—, Manao ny tenany ho.... Il s'estime 
moins que les autres. Manao ny tenany 
ho ambinin' ny namany izy. 

ESTOC, sm. Loha sabatra. Voy. Taillb. 

ESTOMAC, sm. Ambavafô, vavony. Son 
—ne digère pas. Tsy mahalevon-kanina 
nyambavafôny. Mal d'— . Aretin'amba- 
ua/o, — ny vavony. Il lui donna un coup 
de poing Hans 1— . Naraely totohondry 
azy tao ambavafony izy. 

ESTRADE, sf. Lampihazo. Le trône 
était placé sur une—. Natao tao ambo- 
nin' ny lampihazo ny flketrahana. 

ESTROPIÉ, ÉE, p. adj. et s. 1» Maie- 
my, tapa-tsandry, tapa-tàuana, maty ta- 
nana, tapa-tongotra, tapa-pe. Il est— d* 
un bras. Tapa-tsandry, maty tànana 
ankila izy. 2* fig. Tsy tononina tsara, tsy 
soratana tsara, novana. 

ESTROPIER, va. 1* Mahalemy, raana- 
pa-tsandry, raanapa-tànana, etc. 2 # fig. 
Ratsy fanonona, ratsy fanoratra, manova. 
Il estropie les mois. Ratsy fanonona. 
fanoratra ny teny izy. —un passage, 
Manova teny nalaina. 

ET, conj. Sy. ary, ka, sady . . . . no. . . . 
Le feu— l'eau. Ny afo sy ny rano. Il sai- 
sit le voleur— l' attacha. Nisambotra ny 
mpangalatra izy ary, ka namatotra azy. 
Il est bon— sage. Tsara fanahy sy, ary 
hendry izy, sady tsara fanahy izy no 
hendry. 

Et cœtera,am.Sy ny sisa.sy ny toy izany, 
ekisterà, etsetra. 

ÉTABLE, sf. Tranon'omby, ûsoko. No- 
tre-Seigneur est né dans uno— . Jeso- 
Kriftfy teraka tao anaty tranùn' omby, 



Digitized by 



Google 



ETA 



— 324 — 



ETA 



Faites entrer les brebis dans l— . Am- 
pidiro ao am-pisofto ny ondry. 
ÉTABLI, sm. Latabatra fandrafetan- 

kazo. 
ÉTABLI, IE, p. etadj. 1° Natao, voaori- 
na, naorina, tafaorina, miorina. 2 8 fig. 
Napetraka, tafapetraka, mipetraka, naka 
fonenar-a, miorim-ponenana. miorin-da- 
sy. Dasiana, napetraka amy ny raharaha, 
nabazo raharaha, nampanamnadina, 
manam-bady. 3°— , Voaforona, noforo- 
nina, naorina, miorina, natao. 4°— , No- 
hamarinina, voaporofo, noporofoina. na- 
harihary, miharihary, nampianarina, 
voafetra, noferana. 5°— , Arahina, inoana. 
ÉTABLIR, va. l°Manao. manorina. —les 
fondements d'un édifice. Manao fanore- 
nan-trano. Il a établi son camp près do la 
ville. iVanorin-dasy akaikin' ny tan \na 
izy. î? fig. Mametraka,manisy.mametraka 
amy ny raharaha, mampanambady. On a 
établi une garnison à Solary.iVame/raha- 
na.naj?ianamponinaànySolary. Le gou- 
vernement a établi un tribunal à Tama- 
tave.Name/rahana,nasian'ny fanjakana 
mpitsara any Toamasina. On a établi un 
télégraphe àTananarive. JVasianatele- 
grafy eto Antannnarivo. Ce ministre a 
établi ses amis. Napelrak* io ministra io 
arny ny raharaha nysakaizany.— sa fil- 
le. Mampanambady ny zanany vavy. 
3 è — , Mamorona, manorina, manao.— 
un collège. Mamorona, manorina ko- 
lejy. Il a établi une nouvelle religion. iVa- 
morona, nanorina fivavahana vaovao 
izy. Il a établi de nouvelles lois. Nanao 
lalàna vaovao izy. 4°— , Manamarina. 
roanaporofo, mampiharihary, mampiana- 
tra.mametra.il a bien établi ce fait histori- 
que. Nanamarina, nanaporo/b, nam- 
piharihary tsara izany tantara izany izy. 
Il a bien établi sa réputation. Mihariha- 
ry ny lazany. —de nouvelles opinions. 
Mampianatra bevitra vaovao. Il a bien 
établi la question. Nametra tsara ny za- 
vatra dinihina izy. 
S'établir, t?pr. 1* Maka fenenana, mio- 
rim-ponenana, miorin-dasy, mipetraka, 
manambady. Il s'est établi à Tanano ri- 
ve. Naka fonenana, niorimponenana, 
nipelraka any Anlananarivo izy. Le gé- 
néral s'établit sur la colline. Niorinda- 
sy ao amy ny havoana ny jeneraly. Il son- 
ge à s'—. Mikasa hanambady izy. 2° — t 
Misisika. Il s'établit juge du différend. 
. Nisisika mba hitsara ny ady izy. 3 Ô — , 
Foronina; aorina, orenann, miorina. 



Une imprimerie s'est établie en ville. 
iVamoronana, nanorenana, n&siana 
fanaovam-printy ao an-tanàna. Un empi- 
re s'établit dans ce pays. Nisy fanjakana 
niorina tao amin' izany tany izany. 4» 
—, Arahina; inoana. Cette doctrine s'é- 
tablit. Arahina, inoana izany fampia- 
narana izany. 
ÉTABLISSEMENT, sm. !• Fanore- 
nana. 2 # fig. Fametrahana. fanisiana, 
fametrahana amy ny raharaha, fam pa- 
na mbadiana. 3*—, Famoronann, fano- 
renana, fanaovana. 4°— , Fanamarinana, 
fanaporofoaua, fampiharihariana, fam- 
pianarana, famerana. 5"—, Trano fam- 
pianarana, — fitsaboana, — fiasana, etc. 
ÉTAGE, *f. !• Rihana. Il loge au pre- 
mier—. Mitoetra ao amy ny rihana voa- 
lohany izy. C'est une maison à trois 
étages. Trano misy rihana Mo, riha- 
na telo miantoana io. 2 # fig. Toetra. Ce 
sont des gens de bas—. Olona ambany 
toetra ireto. 
ÉTAGÈRE, sf. Toeran* entana, talanta- 
lana. Mettez les assiettes sur l— . Ataovy 
ao amy ny /oeran'en/ana, etc., ny lovia. 
ÉTAI, sm. Tobana. Mettez des étais à 
cette muraille. Asivy tohàna, tohano 
io rindrina io. 
ÉTAIN, sm. Firapotsy. 
ÉTALAGE, sm. 1* Famelarana entam- 
barotra, entam-barotra voavelatra. 2 # fig. 
Fampisehoana, baingo. Elle fait — de ses 
joyaux. Mampiseho ny flravany izy. 
Quel— ! llaingo re izany ! 
ÉTALER, va. 1° Mamelatra entaimba- 
rotra. 2 # — , Mamelatra. —une carte de 
géographie. Mamelatra sarin-tany. 3* 
fig. Mampiseho. Il aime à — son esprit. 
Tiany ny mampiseho ny fahiratan-tsai- 
ny. 
S'étaler, ipr. f Mivelatra 2«— . Miva- 
landôtra. Il est tombé, et s'est étalé par f 
terre de tout son long. Potraka izy, ka 
nivalandôtra tery. 
ÉTALON, sm. l ô Lahin-tsoavaly. 2°— , 
Mari-pandrefcsana tanan' ny fanjakana, 
mari-jiamarana— , mari- pan danjana— ;. 
ÉTALONNAGE ou ÉTALONNE- 
MENT, sm. Fanisiana marika amy ny 
fandrefesana,— famarana,— fandanjana. 
ÉTALONNER, ra. Manama ri ka fan- 
drefesana,— famarana,— fandanjana. 
^TALONNEUR, sm. Mpanao rabara- 
bam-panjakana manamarika ny fandre- 
fesana,— famarana,— fandanjana. 



Digitized by 



Google 



8 le ^J 



ETA 



— 325 — 



ETE 



ÊTAMAGB, «m. Panosorana flra-potsy. 

ÉTAMER, va. Manosotra lira potsy. — 
une casserole. Manosotra fira-potsy 
kaseroly. 

ÉTAMEUR, 8tn. Mpanosotra ûra-potsy. 

ÉTAMINE, 8f. Lahim-boninkazo. 

ÉTAMURE, 8f. Fira-potsy ahosotra. 

ÉTANGHEMENT, 8tn. Fanampenana. 

ÉTANCHER, va. 1* Manampina. Cette 
poudre ôtanche le sang. Manampi- 
na ny ra izany vovoka izany. 2°— , Ma- 
nala. — la soif. Manala hetaheta. 

8'étancher, vpr. Tampina, mitsahatra. 
Le sang s'est é tanche. Tarnpina, nitsa- 
hatrany ra. 

ÉTANG, 8m. Kamory. 

ÉTAPE, sf. 1* Vohitra fandrian' ny mia- 
ramila mandeha. 2*—. Ny dia afaky ny 
miaramila indray andro. 

ÉTAT, «m. l°Toetra. Mes affaires sont 
en mauvais—. Hatsy ny loc-draharahako. 
L'armée est en bon—. Tsara ny toetry 
ny tafika. On doit s'habiller selon son—. 
8amy tokony hilafy araka ny toetrany. 
fl loc. Il est en — de péché mortel. Ma- 
nam-pahotana mahafaty izy. Être en— 
de.... Mahazo, maha... La place n'est pas 
en— de résister. Tsy mahazo manohitra, 
tsy ma/iatohitra ny tanâna. Mettre en—. 
Mampiomana, roampivonona. Il mit la 
place en— de défense. Nampiomana, 
nampivonona ny larnna mba hiaro te- 
na izy. —de siège. Fiambenanamafy atao 
amy ny tanâna anankiray. 2°— , Rahara- 
ha. Il remplit bien les devoirs de son 
état. Manatanteraka tsara ny tsy main- 
tsy hataony amy ny raharahany izy. 3° 
— , Fanoratana, soratra. Dresser l'— des 
dépenses Manoratra, mandatsaka an- 
tsoratra ny lany. Registres de 1'— civil. 
Rejistra fanoratana ny teraka, ny fa- 
nambadiana. ny maty. Officier do T— ci- 
vil. Mpanao raharaham-panjakana ma- 
noratra ny teraka, ny fanambadiana, ny 
maty. 4° — , Fanjakana. Troubler 1*—. 
Mampikoronlana fanjakana. C'est un 
homme d' — . Lehilaby mahay mitondra 
fanjakana izy C'est un— monarchique. 
Fanjakana raisy mpanjaka io. 5 # fig. 
A fia ire d'— . Raharaha be va va. 

ÉTAT-MAJOR, 8m. Manamboninahitra 
maromaro miadidy antoko-miaramila 
iray lehine. 

ET AU, «m. Vahoho. 

ÉTAYEMENT, «m. Fanohanana. 

ÉTAYER, ra. Manohana. 



S'étayer, vpr. Misy tohana, miankina. 

ÉTÉ, «m. Fahavaratra. 

ÉTEIGNOIR, 8m. Famonoan-jiro. 

ÉTEINDRE, va. 1* Mamono. — une 
bougie. Mamono jiro. —le feu. Mamo- 
no afo. 2* fig. Manaketraka, manalefa- 
ka, mampihena, mampitony, mampio- 
nona, mampitsahatra, manapitra. —l'ar- 
deur de la lièvre. Manaketraka, mana- 
lefaka, mampihena ny fangotrakotraky 
ny tazo. Ce mot éteignit son courroux. 
Izany teny izany nanaketraka, nampU 
tony, nampionona ny hatezerany II a 
éteint la rébellion. Nampitsahatra ny 
fikomiana izy. Il a éteint sa dette. A/a- 
napitra ny trosany izy. 

S'éteindre, vpr. 1* Efa ho faty, maty. Le 
feu s'éteint. Efa ho faty ny afo. 2* fig. Mi- 
haketraka, mihamalefaka, mihena, raito- 
ny, mionona, mitsahatra, tapitra. 3 # — , 
Efa ho faty, maty, lany tamingana. Elle 
s'éteignit doucement entre les bras de 
ses enfants. Maty tsimoramora tao am- 
pelatànan' ny zanany izy. Cette famille 
est près de s'—. Madiva ho lany tamin- 
gana izany flanakaviana izany. 

ÉTEINT, EINTE, p. et adj. 1° Maty, 
novonoina. 2* fig. Ketraka, malefaka, mi- 
hena, voatony, mitony, nampiononina* 
mionona, mitsahatra, tapitra. 3*—, Maty, 
lany tamingana, malemy dia malemy. 
Voix éteinte. Feo malemy dia malemy, 

ÉTENDARD, 8 m. 1* Saina. Arborer un 
— . Maaangan-^aina. 1*fig. Se ranger 
sous l'— de la croix. Miandany amy ny 
hazo-fljaliana. Suivre l'— de quelqu'un. 
Miandany«amin'oIona. Lever T— de la 
révolte. Mikomy. 

ÉTENDRE, ra. 1 A Mamelatra, mampi- 
valandôtra, manatsingadina, manampa* 
tra, manatsotra, manavalampatra. — son 
mauteau par terre. Mamelatra ny ka* 
paotiny amy ny tany. — les ailes. Marne- 
latra elatra. —quelqu'un sur une table» 
Manatsingadina, manampatra olona 
ambonin' ny latabatra. On étendit Jésus- 
Christ sur la croix. Namparina tep am- 
bonin* ny hazo-fijaliana JesoKristy^ — 
ses bras. Afanampa-tsandry. — la jam- 
be. Jfanateofratongotrn. —les jambes 
en étaut assis sur une natte. Mivalam- 
patra. 2 9 — , Manely, manitatra, mano- 
sotra. — du riz sur une natte. Manely 
vary amy ny tsihy. —son armée. Ma- 
nilatra ny laharan' ny taflny. — du 
beurre sur du pain. Manosotra dibera 



Digitized by 



Google 



ETB 



— 32C — 



ETI 



ay mofo. 3 9 fîg. Manitatra, mampiely. 11 
t étendu son jardin. Nanitatra ny zari- 
ddiny izy. —le sens d'un mot. Manita- 
tra ny hevitry ny teny anankiray. 

S'étendre, vpr. l ô Mivelatra, mivalandô- 
tra, miampatra.mitsotra. S'— sur l'herbe. 
Mivalandôtra, mitsingadina, mitso- 
fraambonin'ny ahitra. 2°— , Miely, mi- 
tât ra, mihanaka. Une tache d'huiln s'é- 
tend peu à peu. Milatra tsikolikely ny 
Tonn'ny solika. L'encre s'étend sur la 
table. Mihanaka eo ambonin' ny lataba- 
Ira ny ranomainty. 7* fiif. Mitatra, ma- 
nitatra ny taniny, miely. Le royaume s' 
étend jusqu'à la mer. Mitatra hatramy 
ny ranomasinany Fanjakana. Il s'est éten- 
du du côté de l'est. Nilariny niantsi- 
tinnana ny iokotnniny. Sa réputation 
s'étend partout» Mie/;/ haraizahalraiza 
ny lazany. 4°— „ Maharitra, 'mihoatra, 
mabatazan-davilra, re lavitra. II s'étend 
trop sur ce sujet. Maharitra ela ioatra 
amin' izany zavatra izany ïzy. La vie do 
l'homme ne s'étend guère au delà de cent 
ans. Saika mandrakariva tsy mihoatra 
zato taona ny andron' ny olona. D'ici la 
vue s'étend très loin. Mahatazan-davi- 
tra dia Invitra cto. Sa voix sVtendtrès 
loin. Re lavitra dia lavilra ny feony. 

ÉTENDU, UE, p et adj. !• Voavela- 
tra. novelarina. mivelatra, navalandôtra, 
mivalandôtra, natsingadina, mitsin^adi- 
na, naimpatra, namparina, miampatra, 
natsotra, mitsolra. navatampatra. miva 
lampatra. 2°— , Naely, miely. voailatra, 
tiitarina, mitatra. vcahosotra. noliosora- 
na, mihosolra. 3* fig. Voaitatra. nitari- 
pa, mitatra. 4 # — , Lehibe, lava, betsaîca, 
lavitra. Son empire est très—. Lehihe 
dia lehibe ny fanjakany. Son réeit est 
très-*. Lara dia lava ny tantara nataony. 
Il a des connaissances très étendues. 
Mahay zavatra bntsaka izy. La vue est 
ici fort étendue. Mohatazana lavitra dia 
lavitra oto. 

ÉTENDUE, s/*. 1° Haleliibîazana, hala- 
vana, C'est uno plaine d'une grande—. 
Tany temaka lehibe dia lel.ibe jzany. 
Cette rivière a une longue— . Lara dia 
lava izany renirano izany. 2 # fig. Iîale- 
hibiazana, halavana, habetsahnna, faha- 
takarana. Il reconnut alors I'— de sa mi- 
père. Tamin* izay dia nahatala ny haie- 
hibiazan' nyfahoriany izy. Ce discours 
a trop d*~ . Lara Ioatra izany laba-teny 
izany. La vie de l'homme est d'une— bien 
licrné^. Tsy tara Ioatra ny andro iai- 



Tian' ny olona. C'est un esprit d'une gran- 
de— . Olona mahay zavatra betsaka izy. 
Il a une voix d'une grande—. Mahata* 
katra avo dia avo sy ambany dia am- 
bany ny feony. 

ÉTERNEL, ELLE, adj. (• Hatrizay 
hatrizay ary mandrakizay mandrakizay, 
tsy misy fiandohana sy tiafarana. Dieu 
se'il est—. Andrïamanitra irery no /ia- 
triza y hatrizay ary mandrakizay man- 
drakizay, etc. 2*—, Mandrakizay, — do- 
ria. — alaovalo, — antiranoana. La trio 
éternelle. Ky fiainana mandrakizay, 
etc. 3'—, Maharitra ela, 1 iva. C'est une* 
guerre éternelle. Maharitra ela, lava 
izany ady izany. 

— ,am. Andriamanilra. 

ÉTERNELLEMENT, adv. {• Hatri- 
zay hatrizay ary mandrakizay mandraki- 
zay. 2 B — , Mandrakizay. — doria, —alao- 
valo, — antaranoana. 3° —, Mandrakari- 
va. ela. 

ÉTERNISER,ra. t°Mampflharifra man- 
drakizay. Ses victoires ont éternisé son 
nom. Ny fandresena nataony nampa- 
haritrany anarany mandrakizay. 2 a — , 
Manela, inampaharitra ela. —la guerre. 
Manda, etc., ny ady. 

S'éterniser, vpr. {• Mampaharitra man- 
drakizay ny fahatsiarovanaazy. 2* — , Ma- 
haritra ela. 

ÉTERNITÉ, sf. fTsyfisiam-pïandoIn- 
na sy fiafarana. 2"—. Ny mandrakizay. 
L' — bienheu reuse. Nyhasambaranawan- 
drakizay. Il ne songe point à !'— . TVy 
mibevitra ny mandrakizay izy. 3*~, 
Hahelana. Cette affaire durera "une—. 
Haharilra ela izany raharaha iz^ny. 

ÉTERNUER, vn. Mievina. 

ÉTERNÛMENT, sm. Evina. 

ÉTHER, sm. Etera. ody torana. 

ÉTHÉRÉ, ÉE, adj. Mi^y etera. 

ÉTINCELANT, ANTE, adj. Manjeïa- 
jelatra, mamirapiratra. Un diamant—. 
Diamondra manjelajelalra, e:c. s 

ÉTINGELER, rn. Maojelajelatro. ma- 
mirapiratra. Il y a des étoiles qui éliu- 
ceilent plus que d'autres. Mi. c y kinta- 
na manjelajelalra, ela, noho ny sasany. 

ÉTINCELLE, sf. Kilalaon' afo, pik' afo. 
Une — peut causer un embrasement. 
Kilalaon' afo, etc., ira y monja ampy ha- 
batonga nv haintrano. 

ÉTINGELLEMENT, sm. Fanjelajela- 
tt a, lamirapiratra. 

ÉTIOLEMENT, *m. ITafohatra, tare- 
ra ho na, hahiazana. 



Digitized by 



Google 



ETO 



321 



ETO 



ÉTIOLER, ra. Mahafohatra, maharera- 
ka, mankahia. 

S'étioler, vpr. Mihafohatra. mïhareraka, 
mihamahia. Les plantes s'étiolent dans 
l'obscurité. Mihafohatra ny zava-mani- 
ry raha ao amy ny maizina. 

ÉTIQUE, atj. Mahia, kaozatra, kangoa- 
za, tsy volon-komana, raiki-tampisaka. 

ÉTIQUETER, va. Mamalaka soratra 
amia javalrahilazanany karazanynany 
vitiiny. 

ÉTIQUETTE, sf. !• Soratra apetaka 
amin-iavatra hilazana ny karazany na 
ny vidiny. 2'—, Foraba fanao ao akaikin' 
ny mpanjaka. fomba fanajana. C'est T— - 
de la cour. Fohxba fanao ao akaikin 
ny mpanjaka izany. Il connaît l'— . Ma- 
hay ny fomba fanajana izy. 

ÉTIRER, va. Mitarika, mandrorilra. — 
du cuivre. Mitarika varahina. —du lin- 
ge. Mandroritra lamba. 

S'étirer, vpr. i* Taritina, roritina. 2°— , 
Miezaka. 

ÉTOFFE, sf. l*Laniba. —do soie. Lam- 
ba lasoa. 2° fig. Fabafainganan-tsaina. 
Il y a de Y— dans cet écolier. Haingan- 
teaina io mpianatra io. 

ÉTOILE, sf. J # Kintana. L'— du berger. 
Sv kintana fitarikandro. —filante. Tain- 
kintana, fantara. Étoffe parsemée d'é- 
toiles. Lainbafenoftin tan kintana. Il loc. 
Couchera la belle—. Mandry eny alatra- 
no, — ankalamanjana. 2° fig. Vintana. 
Ilesi né sous une heureuse—. Tsara vin- 
tana izy. 

ÉTOILE, ÉE, adj. \° Misy kintana. 2° 
fig. La voûte étoilée. Ny lanitra. 

ÉTOLE, sf. Samboadin'ny protra, etoly. 

ÉTONNAMMENT, adv. Mahagaga, 
izaitsizy. Cet enfant profite—. Maroroka 
izaitnzy io zazalahy io. 

ÉTONNANT, ANTE, adj. Mahagaga. 

ÉTONNEMENT, sm. Figagana. Être 
ravi d'— . Gag a dia gaga. 

ÉTONNER, ra. Mahagaga, mahataitra. 
Sa mort a étonné tout le monde. Naha- 
gaga, etc., ny olon-drehetra ny naha- 
fatesany. 

S'étonner, vpr. Gaga.taitra. Je m'éton- 
ne que vous soyez son ami. Gaga aho, 
raha misakaiza aminy hianao. Il ne s'é- 
tonne de rien. Tsy fai-javatra na inona 
na inona izy. 

ÉTOUFFANT, ANTE, adj. Manempo- 
tra, mahasempotra. Chaleur étouffante. 
Hafanana manompolva^ et<:. 



ÉTOUFFÉ,ÉE, p. et adj. {• Voakenda, 
nokendaina, sempotra, nosemporina. 
2°— , Novonoina, maty, nosimbana, sim- 
ba. 3* fig. Voatsindry, notsindriana, resy, 
noresena, voafolaka, nofolahina, natsa- 
hatra, mitsahatra. 

ÉTOUFFEMENT, sm. Hasemporana. 

ÉTOUFFER, va. {• Manakenda, ma- 
nenda, manempotra. — un oiseau. M A" 
nakenda, manenda vorona. Cette nour- 
rice en dormant a étouffe son enfant. 
Nanempotra ny zanany io mpitaiza io 
raha natory ka nahafaty azy. 2 e —, Ma- 
mono, manimba. Étouffez cette braise. 
Vonoy io vainafo io. Les mauvaises her- 
bes étouffent le riz. Ny ahi-dratsy ma- 
nimba ny vary. Z* fig. Manjndry, man- 
dresy, mamolaka, mampitsahatra. Je ne 
saurais —ma douleur. Tsy azoko tsin- 
driana ny alaheloko. — ses mauvais 
penchants. Mandresy, mamolaka ny 
fltongilanan-dratsiny. — une révolte. 
Mampitsahatra likomiana. 

— , un. 1° Sempotra. J'étouffe de chaud. 
Sempotry ny hafanana aho. 2*fig. Il 
étouffe de rire. Toran' ny hehy izy. 

ÉTOUPE, sf. Roniben-drongony, voro- 
voro-drongouy, hoto. 

ÉTOUPER, ua. Manentsinaamy ny ho- 
to.— un bateau. 3/anenfsin-fsamboamy 
ny hoto. S'— les oreilles. Manentsin- 
tsolina amy ny landihazo. 

ÉTOURDERIE, sf. Hamaivanan-doha. 

ÉTOURDI, IE, p. et adj. i # Marenina. 

jenjina, fanina, mangintsina. 2* fig. Tai- 

tra, very he vitra, sanganehana. 3 # — , Ma- 

lefaka, ketraka, very dia. 
— , adj. Qt s. Maivan-doha, manidintsidi- 

na, tanora fanahy. 
À rét ourdie, loc. adv. Kitoatoa. 
ÉTOURDIMENT, adv. Kitoatoa. 

ÉTOURDIR, ta. 1° Maharenina, maha- 
jenjina, mahafanina, mampangintsina. 
Le bruit du canon étourdit. Malweni- 
na ny flpoaky ny tafondro. Il lui donna 
sur la tôle un coup de bâton qui l'étour- 
dit. Nasiany ny langilangy ny lohany ka 
jenjina, fanina izy. Il m'étourdit les 
oreilles de ses plaintes. Mampangintsi- 
na ny sofiko ny fitarainany. %'fig. Maha- 
taitra, mahavery hevitra, mahasangane- 
hana. La mort de son père l'a étourdi. 
Nahataitra, nahavery hevitra, naha- 
sanganehana azy ny nahafatesau-drai- 
ny. 3"—, Manalefaka, manaketraka, ma- 
nary dia, mamery dia. Ce remède h* 



Digitized by 



Google 



ËTR 



— 328 — 



ETR 



guérit pas. il nefaltqu — la douleur. Tsy 
mahasitrana izany fanafody izany.fa ma- 
nale'aka, m<*naketraka fotsiny ny fan- 
girifiriana. Il va à la promenade pour — 
sa doutant». Mitsangantsangana raba ha- 
nary dla, hamerivery dia ny alahelony 
izy. 

8'étourdlr, vpr. Manary dia, mamery 
dia. 

ÉTOURDISSANT, ANTE, adj. I e Ma- 
harenina. mampangintsina. Ces cloches 
sont étourdissantes. Maharenina.mam- 
/î/ing/n^m-tsofina izato feon-dakolosy.2* 
fig. Mahataitra. mahavery hevitra, raa- 
hasansranfhana. C'est une nouvel le étour- 
dissante. Zava-baovaoma/ia/aif ra, etc., 
îzany. 

ÉTOIJRIHSSEMENT, «m. !• Haion- 
jenana, hafanina. Il lui a pris un — . Jen- 
jina, fanina izy. 2°/?g. Hatairana, have- 
rpzan-kevitra, hasanganohana. 

ÊTOTJRNEAU, sm. 1* Karazam-boro- 
na. 2° fig. Olona tanora fanahy. 

ÉTRANGE, arJ/.Hafahafa, mahagaga, 
hafa fandry. Il y a des coutumes bien 
étranges dans ce pays-la.. Misy fanao ha- 
fahafa. mahagaga amin' izany tany iza- 
ny Cela est—. Mahagaga izany. C'est 
un homme — . Qlona hafahafa, hafa 
fandry izy. 

ÉTRANGEMENT, adv. \ 9 Mahagaga, 
izaitsizy. 

ÉTRANGER, ÈRE, ad}. X 9 Avy amy 
ny tany hafa, hafa, moraba ny vahiny. 
Ce sont des coutumes étrangères. Fanao 
avy amy ny tany hafa izany. Il est allé 
* en pays—, Lasa nankany amy ny tany 
hafa izy. Les gouvernements étrangers. 
Nyfanjakana hafa Ministre des affaires 
Étrangères. Lehiben'ny mpanao raha- 
raha amy ny vahiny. 2 # — , Tsy miray, 
tsy mahny. tsy mifanaraka, hafa. Il est— 
a la révolte. Tsy miray amy ny mpi- 
komy izy. Il est — à la peinture. T»y 
mahay manoso-doko izy. C'est une dis- 
serta lion étrangère au sujet. Tsy mi- 
fanaraka amy ny foto-teny izany fandi- 
nihana izany. Combiner du plomb avec 
une substance étrangère. Mampifangaro 
firaka amy ny zavatra hafa. Les plaies 
se rouvrent quand il y est resté des 
rorps étrangers. Manonitra indray ny 
fery raba mû y zavatra hafaao anatiny. 

—, s, 1° Olona avy amy ny tany hafa, va- 
hiny. Il a épousé une étrangère. Na- 
mimbady vehivavy avy amy ny lany 
km fa izy. Les étrangers sent bien re- 



çus en France. Raisina tsara ny vahiny 
any Frantsa. 2 # — ,Olon kafa, olon-ko azy. 
Il repousse toute sa famille et ne voit 
que des étrangers. Manary ny flanaka- 
viany izy ka tsy mahita afa-tsy ofon-fea- 
fa intsony. Il n'est pour moi qu'un—, 
Olon-ko azy izaho sy izy. 3°— , Tany ha- 
fa. Il fait passer des marchandise* à V 
— . Mampitondra varotra amy ny tany 
hafa izy. Il est passl à l*— . NiQndra 
any amy ny tany hafa izy. 

ET RANGE TÉ, s/. Hahafabafa. 

ÉTRANGLÉ, ÉE, p. et adj. !• Voa- 
kenda, nokendaina, kenda, voatraoka, 
notraohina. 2* fig. Netena loatca, ety, 
tèry, nohakelezina km ira, kely. Cette 
allée est étranglée. Ety, tery io araben- 
dalana io. Le corps de la guêpe est— vers 
le milieu. Kely andilana ny takolapano- 
nitra. 

ÉTRANGLEMENT, «m. !• Fanakan- 
dana, fahakendana, fanatraohana. 2*fig. 
llaety, hakely. 

ÉTRANGLER, va. I* Manakenda, ma- 
nenda, manakenda, manatraoka. Les 
voleurs l'ont étranglé. Ny tontakoly 
nanakenda, nanenda, nanatraoha 
azy. Un os l'a étranglé. Nisy taolana 
anankiray nanenda, nahaltenda azy. 
2° fig. Mancty loatra, manakely loatra. 
Vous avez étranglé le corsage de cetta 
robe. Nanakely haïra ny tenan'io zi- 
po io hianao. 

— , vn. Kenda. Au sec wirs, j'étrangle t 
Vonjeo a ho. fa kenda ! 

S'étrangler, -vpr, 1* Manakenda tena, 
kenda. 2°— , Mifanakeiida, mifanonda, 
mifunatraoka. 

ÊTRE, v. substantif et auxiliaire, f 
Hat renfermé dans le substantif, le pro- 
nom, l'adjectif, le verbe, le participo; 
l'adverbe, la préposition. Il est le pèr* 
de cet enfant. Izy no rain' io zaza io. 
C'est moi. Izaho no izy. Ce livre est 
à moi. Ahy io boky io. Dieu est bon. 
Mazava fo Àndriamanitra. C'est vrai. Ma- 
rina izany. Il es! mort. Maty izy. il est 
arrivé. Tonga izy. Le juste est aimé da 
Dieu. Tian' Andriamanitra ny olo-ma- 
rina. C'est moi qui l'ai dit. Izaho do ni- 
laza izany. Il est la-haut. Any ambony any 
izy. Quelle heure est-il? Amy ny fiiy 
izao Y II est deux heures. Amy ny roa. Il 
est de cette société. Ao aniuf izauy û- 
kambanana izany izy. Mon village est 
près du vèlro. Akuikiu' ny auao ny ta- 
uanako. i"— : Misy, toraka, avy, uatao. 



k 



Digitized by 



Google 



ETR 



— 329 - 



ETU 



nosoratana. Il est «les hommes qui pen- 
sent ainsi. 3/w.i/olona mihevitra izany. 
Il est de Pam. Terafta tany Parisy izy. 
O vin est d'Italie. Avy any ïtalia io di- 
vayio. CetnbVan e«t d'un homme habi- 
le. Nataon'ny lehilahy mahay io sary io. 
Cette *pitre est de fiaint Panl. No*ora- 
tany md. Pnoly io epistola io. || ton. Je 
suis d'avis que ... Izao no hevitro. Je suis 
pour lui. Miandany ami y aho. Je suis 
pour celte opinion Manaraka izany ho- 
vilrn izany oho. Bien est pour nous. M»a- 
ro antsika Andriamamanitrn. Où en êtes- 
vous de votre onvragp? Tonsa hatraiza 
hianao amv ny boky ataonao ? On en est 
l'affaire? Manao ahV>ana ny roe-drahara-^ 
ha? Il en est pour son argent Lan y 
foana ny volany. etc. 

ÊTRE, «m. |* Zavatra. L'homme est un 
—intelligent. Zavatra manan-tsaina 
ny olona. H loc. L'— suprême Andria- 
manitra.2 # — . Fisiana. Donner T— .Afam- 
pisy. mahary. 

ÉTRÉGIR, va. Manety. manakeîy, mam- 
pih»»motra, —un chemin. Mnnely. rna- 
nahely Wana. Il a fait— son habit. /Vam- 
panakelyny akanjnny izy. 

S'étrécir, vpr. Mihanty. mihak*»ly, mih*»- 
motra. En cet endroit la rivière sétri 4 - 
c'W.Mihaety, mihahely ny renirano ra- 
ha mhy ao Coite étoffe s"<Ur*cira an blan- 
chis«a*iv Hlhemotra izany lamba iza- 
ny. rahn sasana. 

ÉTRÉCISSEMENT, «m. Fanet^na. ha- 
ety, fanakelezana, hakely, fampibemo- 
rana, flhemolra. 

ÉTREINDRE, va- 1° Mangeja. mange- 
hy. mnnjria. —une gerbe. Mangeja .etc., 
ambcaram-bary. 2*—. Mamihina. Il l'é- 
treignit fortement Namihina azy maty 
izy. 

8'étreindre, vpr. Mifaraibina. 

ÉTREINTE, s/1 1* Fanarejana. fang^he- 
zana, fangiazana. 2 # — , Famihinana, flfa- 
mihinana. 

ET RENNE, *f. 1* Jaka. Jo vous donne 
cela pour—. Ity no ntaoko jakanao. 2 # — , 
Sa nia ira, fanantarana. 

ÉTRENNER, ca.Manantatra. C'est moi 
qui ai étrenné ce marchand. Izaho no 
nanan taira ny varotr' io mpivarotra io. 
Vous étrennerez ma voiture. Hananla- 
tra ny kalestko hianao. 

É TRIER, 8in. 1* Fitoeran-tongotry ny 
mpitningin-lsoavaly.2* fig. Avoir le pied 
a 1*~ . Tongotra mhy an-dakana. Perdre 



les étriers. Very hevitra, sanganebana. 

Être ferme s:r ses étriers. Tsy mety 

resy lahatra, — kivy. 
ÉTRILLE, 8f. Fihogon-tsoavaly. 
ÉTRILLER, va. 1* Manogo soavaly. 2* 

fig. Maraely, mikapoka, mamoapo&ka, 

manaratsy. 
ÉTRIPER, ra. Manala taovany. — lia 

veau. Manala iaouan-janak'ombyanan* 

kiray. 

ÉTRIQUÉ, ÉB. adj. Ety, tcry. Habit 
— . Akanjo ety, tery. 

ÉTRTV1ÉRE, sf. Anjakoditra fi liant o- 
nan* ny étrier. Donner les étrivières. 
Mamely amy ny anja-kodilra -, fig. ma- 
nivaiva. manala baraka. 

ÉTROIT, OITE, adj. f Ety, tery. kely. 
kety lambanana. Chemin—. Ldlana ety, 
tery. kety. Étoffe étroite. Lamba kely 
lambanana. 2* fig Kely II a un esprit— . 
Kely saina izy. 3»— , Mafy, fatrarra. Il y 
a entre eux une amitié étroite. Mifanka- 
tia mafy, etc., izy ireo. 

À l'étroit, loc. adv. 1° Amy ny fitoerana 
ety. Vous êtes logé fort à T— . Mi toc ira 
amy ny trano ety Ioatra hianao. 2* fig. 
Être a 1— . Sahiraoaamy ny fivelomaoa, 
tery—, poritra — . 

ÉTROITEMENT, adv. !• Amynyfitoe- 
rana ety. 2* fig. Mafy, fatratra. lis se te- 
naient—embrassés. Nifamihina mafy 
izy ireo. On lui a —défendu. Norarana 
mafy izy. 

ÉTROITE8SE,s/*. f Haoty, hakoly. 2* 
fig. Hakoly. 

ÉTUDE, sf. i* Fianarana. Il aime T— . 
Tia fianarana izy. 2*—, Fandinihana. Il 
fait r— d'un chemin de f^r. Mandinika 
ny hanaovana ny lalam-by izy. 

ÉTUDIANT, sm. Mpianatra. —en mé- 
decine. Mpianatra ho dokotera. 

ÉTUDIÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nianarana. 
2* — .Nianarana tsy an-jery. 3*— .Voadini- 
ka, nodiniliina. 4*—, Tanteraka, toniosa. 
nokalfna. Iavorary. C'est un tableau bien 
— . Tanteraka, etc., tsara izany sary 
izany. 5*—, Midoladola. niitihintihina, 
mitikintikina. raidihindihina, junitra, 
miangolangola, miangentsana, m i ange- 
?o. V(.y. Affecté. 

ÉTUDIER, ra. f Mianatra. —l'histoire. 
Mianatra ny tan tara. 2' —, Mianatra 
tsy an-jery. —une leçon. Mianatra 
tsy an-jery fianarana. 3°— , Mandini- 
ka. —un projet. Mandinika zavatra ka- 



ii 



Digitized by 



Google 



EVA 



— 330 — 



EVA 



*aina liatao. Étudiez cet homme. DiM- 
ho io olona io. 

—, vn. Mianatra. Il étudie i ou r et nuit. 
Mianatra andro aman* alina izy. 

S'étudier, vpr. 1° Mikftly aina. manao 
izny tratry ny aina. mikezaka. Il s'étudie 
à faire dumil. Mikely ninn, etc., mba 
hanao ratsy izy. 2 — , Mandinika ny te- 
nany. 

ÉTUI, sm. Fitoerana. trano. — de cha- 
peau. F>{oe»vm-tsatroka. —à violon. Fi- 
fo^ran-dokanara. — à aiguilles. Fitoera- 
na. franom-panjaitra. 

ÊTUVE, sf. Trano fievohana. 

ÉTYMOLOGIE, sf. Ny ihavian* ny te- 

ny- 

EUCALYPTUS, sm. Bilogoraa, hazo 

kinina. 
EUCHARISTIE, sf. Eokaristia. 
EUCHARISTIQUE, adj. Momba ny 

Eokaristia. 
EUCOLOGE.sm. Boky flvavahana. 
EUNUQUE, sm. Eonoka. 
EUPHONIE, sf. Fanamorana ny fano- 

nonana. 
EUPHONIQUE, adj. Manamora ny fa- 

nononana. 

EUROPE, sf. Eoropa. 
EUROPÉEN, ENNE, s. et adj. Eoro- 
pt*ana, vazaha. 

EUX, pi. m. du pron. pers. lui. Izy ireo. 
Ce sont — qui ont commencé le combat. 
Izy ireo no nanomboka ny ady. 

ÉVACUANT, ANT fi, ad/. Mampiva- 
lana. mampandeha, mamoaka. 

ÉVACUATION, sf. {• Fivaianana, fan- 
dehanana, Rvoahana. 2°— , Fandaozana, 
finlana, Gvoahana. 

ÉVACUER, va. [• Mampivalana, mam- 
pandeha, mamoaka Voici un remède 
pour— la bile. Indro fanafbdy mampari- 
deha t mamoaka ny ranon* afero. mam- 
pivalana. 2 a — , Mandao. miala, mivoa- 
ka. L'ennemi a évacué la place. Nilao- 
zana, nialan' ny fahavalo ny tanàna. 
Faites — la salle. Asaovy miooaka ao 
an-lrano ny olona. 

S'évacuer, vpr. \* Mandeha, mivoaka. 
2*—, Ilaozana, iaîana. 

ÉVADER (S 1 ), vpr. Mandositra, mile- 
fa. Les prisonniers se sont évadés. 
Nandosilra, nilefa ny lao an-tranomai- 
2i na. 



ÉVAOATION, sf. Fihahakahafan-kevi- 

tra. 
ÉVALUATION, sf. Fanombauana, Ca- 

minavinana. 
ÉVALUER, va. Manombana, mami- 

navina. À. combien évaluez-vous cette 

perte? Hoatrinona no anombananao, 

aminaui?ianao izany fatiautoka izany ? 
S'évaluer, vpr. Tombanana, vinavinai- 

na. 
ÉV ANGÉLIQUE, adj. Amy ny Evan- 

jely.arakany Evanjely. Doctrine—. Fam- 

pianaran' ny Evanjely. 
ÉVANGÉLIQUEMENT, adv. Araka 

ny Evanjely. 
ÉVANGÉLISER, va. Milory ny Evan- 

J e,y ' ^ 

EVANGÉLISTE, sm. Evanjelista, 

mpanoratra ny Evanjely. 
ÉVANGILE, sm. Evanjely, filazantsa- 

ra. fl loc. Le côté de l— . Ny ankava- 

nan' ny otely. 
ÉVANOUI, IE, ad;'. !• Torana. 2»—, 

Mandalo, mihelina. 

ÉVANOUIR (S'), vpr. f Torana. Elle 
s'évanouit souvent. Torana matetikaizy. 
2 # — , Mundalo, mihelina. La gloire du 
monde s'évanouit en un moment. Man- 
dalo, mihelina vetivety foana ny voni- 
nahitr' izao tontolo izao. 

ÉVANOUISSEMENT, sm. Fahatora- 
nana: 

ÉVAPORATION, sf. !• Fanjariana ho 
fofona, — ho etona, fahalevonan-ko folb- 
na. 2° fig. Hamaivanan-doha. 

ÉVAPORÉ, ÉE, adj. Levon-ko fofona. 

— , adj. et s. Maivan-doha, tanora fanahy. 
C'est un cerveau—. Maivan-doha, etc., 
izy. 

ÉVAPORER, va. Mampanjary ho fofo- 
na,— ho etona. La chaleur évapore ou 
fait— l'eau. Ny hafanana mampanjary 
ho fofona, ho etona ny rano. 

S'évaporer, vpr. l ft Manjary ho fofona, 
—ho etona, levon-ko fofona. Ce qu'on dis- 
tille s'évapore bien vite. Ny zavatra si- 
tilina manjary ho fofona, ho etona 
faingana. Le camphre s'évapore. Leçon- 
ko fofona ny kamifaoro. 2* fig. Misava, 
mitsahatra. Sa colère s'évapore.3/t"saca t 
milsahatra ny hatezerany. 

ÉVASÉ, ÉE, adj. Be vava. Verre—. 
Gilasy be uatra. Il a le nez— . Be vavâ 
orona izy. 

ÉVASEMENT, stn. Habcn* ny vava. 



k 



Digitized by 



Google 



EVE 



— 331 — 



EVO 



ÉVASER, va. Manao be va va. Évasez 

davantage ce tuyau. Ataovy be vava ko- 

koa io fantsona io. 
S'évaser, vpr. Mihabe vava. 
ÉVASIF, IVE, adj. Vilana. Réponse 

évasive. Valy vilana. 
ÉVASION, sf. Fandosirana, filerana. 
ÉVÊCHÉ, sm. !• Fari-tany fehezin* ny 

eveka. 2 # — . Fiandrianan'ny eveka. 3*—, 

La pan* ny eveka. 

ÉVEIL, sm. Filazana, famrahatsiarova- 
na, fitandremana. C'ec:t lui qui m'en a 
donnai'— . îzy no nilnza izaov tamiko. 
nampahatsiaro ahy izany. Être en — . 
Mitandrina. 
ÉVEILLÉ, ÉE, p. adj. et s. 1* Nofoha- 
zina, mahatsiaro. 2° —, Mariadrinka. 
mailaka. Vous êtes bien —aujourd'hui. 
Mariadriaka loatra hianan anio. C'est 
un parçon bien—. Zazalahy mailamai- 
laka izy. 
ÉVEILLER, t>a !• Mamoha. mampifo- 
ha. mampahatsiaro. Quand il est endor- 
mi, on ne saurait 1'—. Tsy azo fohazina 
izy, raha matory. Le moindre bruit 
l'éveille. Feon-javatia mikorontana ke'y 
Toana ampy hampahahiaro azy. 2* fig. 
Mampahariadriaka. mampahamailamai- 

laka. 3*—, Miteraka. mampi Cela 

éveille l'envie. Miteraka flalonana, 
mamm'alona izany. 
S'éveilter, vpr. Mahatsiaro. 
ÉVÉNEMENT, sm. !• Zavatra miseho. 
C*est un — important. Zavatra lehibe 
miseho izany. 2*— , Fiafarana. Cette affai- 
re a eu un— heureux. Tsara ny ma/aran' 
izany r.iharaha izany. Préparez- vous à 
tout— Zakao izay hiafaran* izany. || toc. 
Faire—. Manaitra. Son apparition lit—. 
Nanaitra ny olona ny nisehoany. 
ÉVENTAIL, sm. Fikopaka. 
ÉVENTÉ, ÉE,p. et adj. !• Lefy, afa-po- 

fona. 2* fîg. Faniatra. 
—, adj. et $. Maivan-doha, tanora fanahy. 

C'est un—. Maivan-doha. etc., izy. 
ÉVENTER, ra. l' Mikopaka. 2'fig. Ma- 
hafanlantra. Il a éventé le complot. Na- 
haf an tatr any toti-dratsy izy —la mine. 
Mahafantatra ny nokasaina hatao. 
S'éventer, vpr. {• Mikopaka ny tenany. 
Il s'évente avec un mouchoir. Mikopaka 
ny tenany amy ny mosara izy. 2°— ,Mi- 
halefy. afa-pofona. Ce vin s'est éventé. 
iVihalefy izany divay izany. Les par- 
fums s'éventent aisément. Mora afa-po- 
fona ny zava-manitra. ^ | 



ÉVENTRER, u>a. !• Mitory (pour les 
bœufs), mandoatra tsinay.manala tsinay. 
— un bœuf. Mitory omby. — un mou- 
ton, un poisson. Mandoatra tsinain' on- 
dry, manala teinam-kazindrano. ^pg. 
Mamaky. iwenlrez ces caisses. Vakio 
ireo kesika ireo. 

ÉVENTUALITÉ, sf. Ny zavatra ton^a 
se n d rase n (Ira, fiafarana. Il est préparé à 
toutes les éventualités. Zakany izay /wa- 
faran' izany. 

ÉVENTUEL, ELLE, adj Sendrasen- 
dra. Profits éventuels. Tombony sendra* 
sendva. 

ÉVENTUELLEMENT, adi\ Sendra- 
sendra. 

ÉVÉQUE, sm. Eveka. 

ÉVERTUER (S'), vpr. Mikely aina. 
manao izay tratry ny aina, mikezaka. Il 
s'est évertué pour se tirer do la misère 
où il était. Nikely aina, etc., izy mba 
hiala amy ny fahantrana nanjo azy. 

ÉVICTION, sf. Fanalana. 

ÉVIDEMMENT, adv. An-karihary. 

ÉVIDENCE, sf. Fiharîhary. Se rendre 
à 1'— . Manaiky izay miharihary. Mettre 
en — . Mampiharihary. 

ÉVIDENT, ENTE, adj. Miharihary. 
C'est une fausseté évidente. Hevi-diso 
miharihary izany. 

ÉVINCER, ra. Manala, manesotra. lia 
été évincé de cette maison par jugement. 
Aa/an'ny mpi tsara taminy io trano io. 
On l'a évincé do celte place. Nesorina 
tamin' izany raharaha izany izy. 

ÉVITER, ra. Mandositra, misoroka.mî- 
hodivitra, miboli.ly, mibisioka, manao 
izay tsy ... , aza. —les mauvaises com- 
pagnies. Mandositra ny naman-dratsy. 
— un coup de pierre. Àfixoro-bato. — une 
corvée. Mandositra fanompoana, mi- 
hodivilra. mibolidy amy ny fanompoa- 
na.— quelqu'un. Mihodivitra, mibisio- 
ka olona. J'évile de le rencontrer. Ma- 
nao izay l*y hifiinenakft aminy aho. È- 
vitez de lui déplaire. Aza manao izay 
hahasosotra azy. Évitez de lui parler. 
Aza miteny aminy. 

S'éviter, vpr. Mifampihodivitra, mifanao 

izay tsy hifanenana. 
ÉVOCATION, sf. Fiantscana, famoha- 

zana. - • 

ÉVOLUTION, sf. I* Famindrana. Faire 
exécuter des évolutions militairesJHam- 
pamindra miaramila. 2°— , Fivelarana, 
flvelatra, flvaky L'— des fouilles horsUes 



Digitized by 



Google 



EXA 



— 332 — 



EXA 



bourgeons. Ny flvelatra, ny fivakin* ny 
ravina ao amy ny tsimony. 
ÉVOQUER, na. Miantso. mamoha.— les 

esprits. Mamoha angatra. 
EX* prèp. Taloha, teo aloha, fabiny. Ex- 
ministre. Min Ut ru taloha, etc. 
EXACT, ACTE, ad; . fTsy diso, tsy diso 
fotoana. Il a été — au rendez- von». Tsy 
diso tamy ny fotoana natao izy. Il est — 
dans ses payements. Tsy dho fotoana 
amyny fandoavambola izy. 2 — , Marina, 
tsara. Il a fait le compte—des dépenses. 
Marina ny nanatontaliany nylany. Ce 
récit est—. Marina izany tantara izany. 
Il a fait une recherche exacte des faits. 
Namo topo tôt ra tsara ny zavatra niseho 
izy. || loc. Les sciences exactes. Ny fa- 
haiza-marika. 

EXACTEMENT, adv. 1* Àraka ny fo- 
toana, amim-pitandremana. 2 Ô — , Mari- 
na, tsara; 

EXACTEUR, «m. Mpihtnambahoaka, 
mpiharaka. Les exacteurs méritent d'è- 
tro châtiés. Mendrika hofaizina ny mpi- 
hinarn bahoaka, etc. 

EXACTION, sf- Fihinanam-bahoaka, 
flharahana. 

EXACTITUDE, sf. !• Fitandremana. 
Il apporte une grande— à tout ce qu'il 
fait Manao ny zavatra rehetra amim-pi- 
tandremana lehibe izy. 2 # —, Hamari- 
nana. Il y a— dans le calcul. Marina ny 
nanaovana ny marika. 

EXAOÉRATEUR, TRICE, a. Mpam- 
pitombo, mpanitatra. 

EXAGÉRATION, sf. Fampitomboana, 
tanitarana. 

EXAGÉRÉ, ÉE, p. et adj. Nampitom- 
boina.nitarina, be loatra, diso ohatra. Ré- 
cit— .Tantara nitarina. Louanges exagé- 
rées. Fiderana 6e loatra, diso ohatra. 

— >, s. Mpampitombo zavatra. Les exagé- 
rés sont des fous. Adala izay mampi- 
tombo tîfoza zavatra. 

EXAGÉRER, ta. Mampitornbo, manita- 
tra. Il exagère les vertus do son ami. 
Mampitornbo filaza ny hatsaram-pana- 
bin'ny sakaizany izy. Il exagère Ténor- 
mité de ce crime. Mampitornbo ny ha- 
lehibiazan' izany heloka izany izy. 

S'exagérer, vpr. Mampi tombo ao-an-tsai- 
ny. Il s'exagère son malheur. Mampi- 
tornbo ao an-tsainy ny fahoriany izy. 

EXALTATION, sf. I* Fananganana, 
fanandratana. J'étais à Rome le jour 
de r— du P.ipo Tany Roma aho tamy 



ny andro nananganana ny Papa. L — de 
la sainte croix. Ny fanandratana ny 
bazo-fljaliana. 2*—» Hafanam-po izaitsi* 
zy, fiivhitra — . Il parle avec — . Afa/a- 
na fo izaitsizy, mirehidrehilraizaitsi- 
zy izy rahamiteny. 
EXAI/FÉ,ÉE,p.ad t /.eta. 1* Nankalazai- 
na, noderuina. 2*—, Mafana fo izaitsizy. 
mirehitra— , mientana — , taitra— , miro- 
hidrehitra tsy amyny antony. C'est un — , 
il a la tète exaltée. Mirehidrehitra tsy 
amy ny antony izy. 
EXALTER, va. 1* Mankalaza. midera. 
Il exalte son ami. Mankalaza, etc., ny sa- 
kaizany izy. 2 # — , Manafana izaitsizy, 
mam pi reh i t ra —, mampi émana—, manai- 
tra —, mampirehidrehitra tsy amy ny 
antony Ce discours a exalté les auditeurs. 
Nanafana, nafhpirehitra, nampienla- 
na, nanaitra izaitsizy ny fon'nympihai- 
no izany laha-teny izany. Cette lecture 
exalte l'imagination. Manaitra ny saina 
izaitsizy izany famakian-teny izany. II 
travai lait à — les esprits. Nikeiy aina 
mba hampirehidrehitra ny fon'ny olo- 
na tsy amy ny antony izy. 
S'exalter, vpr. 1* Mankalaza tena, mi- 
dera tena. 2 # — , Mafana fo izaitsizy, mi- 
rehitra—, mientana—, taitra—, niirehi* 
drehitra tsy amy ny antony. 
EXAMEN, sm. 1* Fanadinana, fltsa- 
pam-pahaizana. On tait des examens 
chaque année dans les collèges. Misy /a- 
nadin ana.etc, isintaona ao amy ny ko- 
lejy. 2°— , Fandinihana. Faites T— de ce 
livre. Diniho io boky io. 
EXAMINATEUR, TRICE, s. Mpa- 
n ad ina. Cet — est trop sévère. Mitsongo 
loatra io mpanadina io. 
EXAMINER, va. 1* Manadina, mitsa- 
pa fahaizana. Examinez cet élèvo. AdU 
no, tsapao fahaizana io mpianatra io. 
2*—, Mandinika. —une affaire. Mandi- 
nika raharaha anankiray. 
S'examiner, vpr. Mandini-tena, mandi- 
nika ny ao am-pony. 
EXASPÉRATION, sf. Fisafoaka, Ûsa- 

montitra. fitroatra, fifoaba. 
EXASPÉRER, va. Mampisafoaka. 
mampisamoutitra, mampitroatra, mam T 
pifoaba. 
S'exaspérer, vpr. Misafoaka, misamon- 

titra, mitroatra, mifoaba. 
EXAUCER, va. Mihaino , manaiky. 
Dieu exauce les prières des humbles. 
Andriamanitra mihaino. etc., ny fanga- 



Digitized by 



Google 



EXC 



— S33 - 



EXC 



tabana ataon'ny mpanetry tena. Dieu 
m'a exaucé. Nihaino ahy Andriamani- 
tra. 
EXCAVATION, sf. f Fihadiana. 2*— , 
Lavaka, zohy. La rivière a fait là une — . 
Nolavahan' ny renirano lao. Paire des 
excavations pour eipîoiter une mine de 
charbon. Manao lavaka, zohy mba ha- 
kana arin-tany. 
EXCÉDANT, ANTE, adj. Ambiny. 
Q* et est le total des sommes excédan- 
tes ? Hoatrinona no tontalin' ny ambim- 
bola? 
EXCÉDÉ, ÉE, adj. Trotmka, valaka, 
torovana. Il est— de fatigue. Trotraka, 
etc.. izy. 
EXCÉDENT, nm. Ambiny. Je vous 
donnerai 1'—. Homeko anao ny ambi- 
ny 
EXCEDER, va. I 9 Mihoatra. Il a excé- 
dé son pouvoir. Nihoatra ny fahefany 
izy La recette a excédé la dépense. Ny 
miditra nihoatra ny lany 2 # — , Maha- 
trotraka, ma ha valaka, ma ha torovana. 
Cette course m'a excédé. Nahatrotra- 
fca, nahatalaka aby izany hazakazaka 
izany. 
S'excéder, vpr. Trotraka. valaka, toro- 
vana. Il ses! excédé de travail. Tro- 
traka, valaky ny asa izy. 
EXCELLEMMENT, adv. Tsara dia 

tsara, indrindra. 
EXCELLENCE, sf. 1° Halavorary, 
batsara. En quoi consiste P— de ce livre? 
Inona no mahalavorary izany boky iza- 
ny ? L — d'un fruit. Ny hatsaran' ny 
vcankazo. 2° — , Anaram-boninahitra fa- 
naja na ny ministra sy ny ambasadaoro. 
Par excelle nce,loc adv. Indrindra.Dieu 
est bon par—. Andriamanitra no tsara 
indrindra. Cicéron est l'orateur par—. 
Cicéron no mpandaha-teny mahay in- 
drindra. 
EXCELLENT, ENTE, adj. Lavorary, 
roahay dia mahay, tsara dia tsara. tsara 
fanaby diatsrafanahy. Livre— Boky la- 
vorary C'est un— ouvrier. Mahay dia 
mahay io mpiasa io. C'est un— vin. Tsa- 
ra dia tsara io divay io. C'est un— hom- 
irie. Tsara fanahy dia tsara fan ahy io 
lebilahy io 
EXCELLER, vn. Mabay dia mahay, 
mabay nobo... miboatra, tsara noho... 
11 excelle à parler. Mahay dia mahay 
izy rabamiteny. Cet orateur excello sur 
tous.les autres. Mahay noho p mihoatra 
ny «a*any io mpondaha-teny io. Les che^ 



vaux arabes excellent sur la plupart dos 
autres chevaux. Ny soavaly arabo tsa- 
ra noho ny ankabiazan' ny soavaly 
h a fa. 

EXCENTRICITÉ, sf. Hahafahafa. 

EXCENTRIQUE, ad/. Hafahafa. hafa 
fan dry, mandry manokana noho ny be. 
Comme Bizarre. 

EXCEPTÉ, prép. Afa-tsy. Il travaille 
toute la semaine— le dimanche. Tsy tapa- 
ka miasa izy afa-tsy alahady tokana. 

EXCEPTÉ, ÉE, p. et adj. Afaka, na- 
fahana, voavako, navahana, afa-tsy, tsy 
manaraka. Ils ont tous péri, cinq person- 
nesexceptées. Matydiholo izy ireoa/a- 
tsy olona dimy monja. Cos mots sont 
exceptés de la rèjçl* générale Tsy ma* 
naraka ny lalâna fanaaireo teny ireo. 
EXCEPTER, va. Manafaka. manavaka. 
afa-tsy, tsy mampanaraka On a excepté 
de cette loi les fils des veuves. Hahefa 
mety ho zanaky ny mpitondratena dia 
afaka, nafahana tamin' izany laldna 
izany. Je nVn excepte qui que ce soit. 
Tsy manavaka olona na iza na iza aho. 
On pardonna aux rebelles, mais en ex- 
ceptant les chefs. Nalefa avokoa ny mpi- 
komy afa tsy ny lehibeny. 
EXCEPTION, sf. Panafahana, fanava- 
hana, tsy fanarahana ny lalâna, zavatra 
tsy manaraka ny lalâna. On Ht une — en 
sa faveur. Izy hiany no nafahana tamin* 
izany Tous les hommes sans — . Ny le- 
bilahy rebotra tsy misy avaka. Cette rè- 
gle a beaucoup dVxc«»ptions. Misy teny 
betsaka tsy manaraka izany lalâna iza- 
ny. 
À l'exception de, loc. prép. Afa-tsy. 

Comme Excepté. 
EXCEPTIONNEL, ELLE, adj. Misy 
fanafahana. misy fanavahana, tsy mana- 
raka ny lalâna, t?y araka ny fanao. 
EXCÈS, «m. f Ny mihoatra ny mety, 
izay diso obatra. izny mihoa-pampana, 
izay b« loatra, izay maty loatra. L'— est 
blâmable en tontes choses. Amy ny za- 
vatra rehetra tokony hotsinha izay mi- 
hoatra ny mety. C'est par un — de ja- 
lousie qu'il a agi ainsi. Fialonana dixo 
ohatra, mihoa-pampana, be loatra no 
nanaovany izany. Louer avec — . Midera 
be loatra. izaitsizy. Un — de travail la 
rendu malade. Ny asa mafy loatra no 
nankarary azy. 2"—, pi. Fibobohana be 
loatra, tilerana be loatra, fitondran-tena 
ratsy. Il s'est ruiné l'estomac par ses — . 
Simba tamy ny fibobohana tjc loatra, fi* 



Digitized by 



Gooole 



EXC 



334 



EXC 



lerann be loatrany ambavafôny. 3 # — , 
Fanaovanaan-kery, hnsiahana. Se porter 
a des—. Manao an-kery, mampiseho 
hasiahana. 

À l'excès, loc. adn. Izaitsizy. 

EXCESSIF, IVE, adj. Mihoatra ny mo- 
ty.diso ohatra.mihoa-pnmpana.be loatra, 
izaitsizy, mafy loatra. Tout ce qui est — 
est vicieux. Ratsy ny zavatra rohetra mi- 
hoatra ny mely. Il se livre a des débau- 
ches excessives. Diso ohatra. rnihoa- 
pampana ny fitondran-tena ralsy ataony. 
Il lui a donné des louantes excessive». 
N'ulera nzy be loatra izy. Il fait un froid 
— . Mangatsiaka izaitsizy ny andro, ma- 
fy loatra ny haKiaka. 

EXCESSIVEMENT, ado IzaiMzy. 

EXCITANT, ANTE, adj. Manaiira ny 
nmbavafô. Remède — . Fanatbdy manai- 
tra ny ambivafô. 

—, sm. Zavaira manaitra ny ambavafô. 

EXCITATION, sf. f Fànairana. 2 # — , 
Famporisihana, Gtaribana, fitaomana, fa- 
mokisana. 

EXCITER, va, 1* Mamporisika mitari- 
ka, mitaona. mamoky. — les combattants. 
Mamporisika ny mpiady. Il sait — à 
l'étude. Mahay mamporisika, mitari- 
ka. mitaona mba hianatra izy.— à la ré- 
volte. Mamporisika, etc.ny -vahoaka 
bikomy. 2 # — , Miteraka, mampirehitra, 
mampa..., mampi..., maha ... Le vent 
excita une grande tempête Niteraka ta- 
fio-drivotra mafy ny rivotra. Ce discours 
excita le courage des soldats.. Izany laha- 
teny izany namp/re/ii/ranyherim-pon* 
ny miaramila. Cela excite l'appétit. A/am- 
pazoto homana izany. -— IVnvie. Mam- 
pialona. Cette lecture excita son enthou- 
siasme. A r a/mtalanjona azy izany fama- 
kian-teny izany. 

S'exciter, vpr. Mamporisi-tena, mandri- 
sitena. S'— au combat. Mamporisi-te- 
na, etc., mba hiady. 

EXCLAMATION, sf. Feo milaza hafa- 
liana, — hatalanjonana, — hatozorana. 
etc. 

EXCLAMER (S'), vpr. Mampandre feo 
milaza hafaliana, etc. 

EXCLU, UE, p. et adj. !• Voaroaka, 
noroahina. 2"—, Tsy raisina, tsymahazo. 
voasakana mba tsy.. . , sakanana mba 
tsy. . . , tsy avela, tsy asiana. Les femmes 
sont exclues de ces emplois. Tsy raisina 
amin' izany raharaha izany ny vehivavy. 
Les Européens étaient exclus de tous 
1rs ports de» cette nation. Tamio' izay tsy 



nahazo niditra, voasakana mba tsy b> 
ditra, tsy naveta hiditra tao amy ny 
soranan' iziny fanjakana izany ny Eoro- 
peana. Tout ornement est— de leurs tem- 
ples. Tsy asiana haingo na inona na 
inona ny trano flvavaban* izy ireo. 

EXCLURE, va. !• Mandroaka. On l'a 
exclu de cette compagnie. Noroahin a ta- 
min' izany akambanana izany izy. 2 # — , 
Tsy mandray, misakana mba tsy..., tsy 
mamela, tsy manisy, mifanohitra. La cha- 
rité exclut Va varice. Ny hazavam-po mi- 
fanohitraamy ny fahi liana. 

S'exclure, vpr. Mifanohitra. Ces deux 
principes s'excluent. Mifanohitra ireo 
foto-kevitra roa ireo. 

EXCLUSIF, IVE, adj. !• Hany, tokana. 
irery.afa-tsy.C'est là mon étude exclusive. 
Izany no hany fianaiana alaoko, fiana- 
rana tokana ataoko. Il a pour cela un 
goût—. Tsy tia afa-tsy izany izy. 2*— , 
Tsy tia afa-tsy olona sasany na zavatra 
sasany. Il a un caractère—. Tsy lia 
afa-tsy olona sasany na zavatra sasa- 
ny izy. 

EXCLUSION, sf. 1 ô Fandroahana. V 
— , Tsy fandraisana, fisakanana, tsy fa- 
melana, tsy fanisiana. 

À l'exclusion de, loc. prèp. Tsy rai- 
sina, sakanana, tsy avela, tsy asiana. 

EXCLUSIVEMENT, adv. !• Hany. 
tokana, irery, afa-tsy. Cela lui appar- 
tient—. Azy irery izany. 2°— , Tsy ao 

itnisany. Vous apprendrez depuis le 
chapitre cinquième jusqu'au dixième 
— . llianareo hianatra tsy an-jery ha- 
tramy ny toko fahadimy ka hatramy 
ny toko iahafolo izay tsy ao anisan' 
izany. 

EXCOMMUNICATION, sf, Fandroa- 
hana amy tiy Eglizy. 

EXCOMMUNIÉ, ÉE, adj. et s. Voa- 
roaka amy ny Eglizy. 

EXCOMMUNIER, va. Mandroaka amy 
ny Eglizy. 

EXCORIATION, sf. Fiempaka, fikipaka, 
liovaka. 

EXCORIER, va. Manempaka, mam- 
pîempaka, mampikipaka, mampiovaka. 
La pierre l'a excor.é. Ny vato nanem* 
paka, etc., ny hodiny. 

EXCRÉMENT, sm. Fivalanana, diky, 
tain' omby, tain'ondry, etc. 

EXCROISSANCE, sf. 1* Kambo. 2*-, 
Trongony. Ce tronc est couvert d'excrois- 
sances. Be trongony ity vatan-kazo ityr 



Digitized by 



Google 



EXE 



335 — 



EXE 



EXCURSION, sf. 1* Fandehandehana- 
na. Il fait souvent dos excursions pour 
chercher des insectes. Mandehande^a 
matetika mba hikaroka biby kely izy. 
2 # — , Fibosesehana. Les ennemis ont 
fait une— dans le sud. Niboxesika tany 
atsirao ny fahavalo. 3* ftg. Fivilian-ke- 
vitrn. Gomme Digression. 

EXCUSABLE, adj. Tsy tokbny homen- 
tsiny, — hotsinina, tsy mendrika homen- 
tsiny, — holsinina. Il est—. Tsy tohony 
homcn-tsiny, etc., izy. Cette faute est 
— . Tsy tokony, tsy mendrika /io- 
frinina loatra izany hadisoana izany. 

EXCUSE, sf. Fialan-tsiny. fanaladiana. 
II sait forcer des excuses. Mahay mamo- 
rona fialan-tsiny izy. Faire des excu- 
ses à quelqu'un. Miala tsiny amin' olo- 
na, manalady olona. Je vous fais mes 
excuses. Aza tsiniko aminao, aza maty 
aho. matesa anie aho. 

EXCUSER, va. 1* Manala tsiny. Jo 
vous ai excusé auprès du roi. Nanala 
tsiny anao tamy ny mpanjaka aho. 2°— , 
Tsy manomo tsiny, tsy maniny. Je l'ex- 
cuse à cause de sa jeunesse. Tsy omeko 
tsiny izy noho ny hatanorany. Il faut— 
ce léger oubli. Tokony tsy hotsinina loa- 
tra izany hadisoana ke!y izany. Excusez 
moi, si je vous interromps. Aza tsiniko, 
aza fariy aho, aza mahafady ahy, raha 
manapaka ny teninao alto. 

S'excuser, vpr. Miala tsiny, manalady. 
Il s'en excuse sur sa maladie. Miala 
tsiny amin' izany izy noho ny aretiny. 

EXÉCRABLE, adj. 1° Tokony ho ha- 
la, — hankahalaina. C'est un homme — . 
Olona tokony ho hala, etc. 2*—. Ratsy 
izaitsizy. safatsiroa aman-tany. C'est un 
livre — . Boky ratsy -izaitsizy izany. 
C'est un forfait — . Heloka safatsiroa 
aman-tany izany. 

EXÉCRABLEMENT, adv. Rat? y izai- 
tsizy. 

EXÉCRATION, sf. \ n Fankahalana. Il 
est en — à tout le monde. Hala, an~ 
kahalain' ny olona rehetra izy. 2° —, 
pi Ozona, fanozonana, sahato, sariko. 
Il fit mille exécrations. Nanozona, ni- 
sahato, nisariko injato amin'arivo izy. 

EXÉCRER, va. Mankahala. Tous l'exè- 
crent. Mankahala azy ny olon-drehe- 
tra. 

EXÉCUTABLE, adj. Azo tantorahina, 
azo atao. 

EXÉCUTER, i*a. Manatunteraka, ma- 
naraka, manao, mnhavita, mahatontosa. 



—un traité. Manafanteraka, manara- 
ka fanekena. J'exécuterai ce projet. Ho* 
tanterahiko, hataoko izany flkasana 
izany. J'ai exécuté vos ordres. Tante- 
rako nydidinao. Il a exécuté une belle 
statue Nanatanteraka, nan&o, naha- 
vita, nahatontosa sariolona tsara tare* 
hy izy. || loc. — des évolutions. Ma m In- 
dra. — un condamné. Mamono olona 
voaheîoky ny m pi tsara. 

S'exécuter, vpr. t°Tanterahina, arahi- 
na, atao. Il faut que la loi s'exécute. Tsy 
maiutsy hota?iterahina, harahina ny 
lalàna. 2*—, Manao tsy fidiny. 

EXÉCUTEUR, TRICB, s. Mpanatan- 
teraka, mpanao. Il a nommé Paul son- 
testamentaire. Nanendry any Paniy ho 
mpanatanteraka ny farahalany izy. || 
loc. —des hautes œuvres. Mpanapa-Jo- 
ha, roamhinifololahy. 

EXÉCUTIF, IVE, adj. Mampanaraka 
ny lalàna. Pouvoir—. Fahefana mba 
hampanaraka ny lalàna. 

EXÉCUTION, sf. Fanatanterahana, fa- 
narahana, fanaovana, fal:avitana, fana- 
tontosana. || loc. L'— d'un condamné. 
Ny famonoaua ny olona voaheîoky ny 
mpiisara. 

EXÉCUTOIRE, adj. Tsy maintsy ho- 
tanterahina, — harahina. Les lois sont 
exécutoires lorsqu'elles sont promul- 
guées. Tsy maintsy holanterahina, 
etc., ny JaUna rahefa navoaka. 

EXEMPLAIRE, adj. Tokony hianara- 
na, tokony halain-tahaka, tokony hara- 
hina. Conduite —, Fitondran tena to- 
kony hianarana, etc. 

— , sm. Boky mitovy, — iray tarika, za- 
vatra mitovy. On a tiré ce dictio înaireà 
mille exemplaires. Nanaovana boky an- 
vo mitovy,— iray tarika ity diksionary 
ity. J'ai un— de cette médaille. Manana 
medaly anankiray mitovy amin' io aho. 

EXEMPLE, sm. 1* Fianarana, fakan- 
tahaka, oha-pilondran-tena. lesnna. Sui- 
vez son—. Mianara, makà tahakaazy. 
Il donne bon — . Azi ianarana, alain- 
tahaka izy, oha-pitondran-tena tsa- 
ra izy. Il donne mauvais — . Mampia- 
nadratsy, mampianatra /e«on-drâtsy 
izy. || loc. Faire un— do quelqu'un. Man- 
kafay olona ho fananarana ny sasany. 
2°— , Ohatra, zavatra mitovy. Il y a 
beaucoup d'exemples dans ce diction- 
naire. Be ohatra amin* io diksionary 
io. Je vous on trouverai cent exemp- 
les dans l'histoire. Misv zavatra zato 



Digitized by 



Google 



EXfi 



336 — 



EXH 



rnitdvy amin* izany azoko alaina atny 
ny tan tara. C'est un crime sans—. Tsy 
misy holoka mitony amin' izany, he- 
loka tsy manampaharoa, safatsiroa iza- 
ny. 

Par exemple, loc. adv. 1° Ohatra. 2 # — , 
Adre! lahy! Par — voilà qui est fort. 
Adre! mahagaga izany! mahagaga la- 
hy izany! 

À i'exemple de, loc. prép. Tahaka, 
hoatra. X 1*— de ses ancêtres. Tahaka, 
etc., nv razany. 

EXEMPT, EMPTE, ad}. !• Afaka. Il 
est — du service militaire. A/aftatsyho 
miaramila izy. Il est — de toute corvée. 
Afaka tsy hanao fanompoana na inona 
na inona izy. 2 # — . Tsy manana, tsy mi- 
sy. tsy voa. Il mène une vie exemple 
de soucis. Tsy manana ahiahy izy 
Cet ouvrage ost— de défauts. Tsy misy 
tsininy io boky io. Cette ville a été 
exempte de la contagion. Tsy voan* ny 
ûxeri-miflndra izany tanàna izany. 

EXEMPTER, va. Manafaka. On l'a 
exempte de tout impôt. Afaka tsy han- 
doa hetra na inona na inona izy. 

S'exempter, vpr. Tsy avela. Comme Se 

DISPENSER. 

EXEMPTION, sf. Fanafahana. 

EXERCÉ, ÉE, p. et ad}, f Nampiasai- 
na, nampianaiina. mphay. Ce sont lies 
soldats bien exercés. "Miaramila mahay 
j reo# 2»_ , Natao. 3 Ô — , Voatsapa, notsa- 
paina, nozahan toetra. 4°— , Naseho. 

EXERCER, va. !• Mampiasa, mampia- 
natra. —son corps, snn esprit Mam- 
piasa ny tenany.ny sainy. —«les soldats, 
des élèvos. Mampianaira miaramila, 
mpianatra. 2 - — . Manao. Il exerce le mé- 
tier de forgeron. Manefy no raharaha 
ataony. Il y a dix ans qu'il exerce cet- 
te charge. Efa nandritra ny folo taona no 
nanaotfany izany raharaha izany. 3 e 
—, Mitsapa. mizaha toetra. Dieu se plait 
A — les bons. Tian' Andriamanitra ny 
mitsapa. etc., ny tsara fanahy. || loc. 
—la paliencede quelqu'un. Manahirana 
olona, manao izay inahasosotra olona. 
4»—, Mampiseho. — sachariié. Mampi- 
seho hazavam-po. —sa cruauté. Mampi- 
seho hasiahana. 

S'exercer, vpr. [• Miasa, mianatra. Son 
esprit trouve dans ce livre de quoi s'—. 
Misy iaaan' ny sainy izany boky izany. 
Il s'exerce à tirer de Tare. Mianatra 
roitifttra amy ny zana-tsipfka izy. '2 # — , 
Mikoly aina. Il s'exerce à toutes les ver- 



tus. Mikely aina mba handroso amy 
ny hatsaram-panahy rehetra izy. 

EXERCICE, 8m. 1* Fampiasana, fiasa- 
na, asa, flanarana. Il joue à la balle pour 
faire de 1'-* Milalao baolina izy mba 
hampiasa ny tenany. Il fait de P— *»n se 
promenant. Miasa dia izy. Ces soldat» 
font T— tous les "jours. Hanao asa tena, 
asa basy. mianatra isan'andro ireo mia- 
ramila ireo. 2 # — . Panaovana, fanaova- 
na raharaha. Il fut irréprochable dana 
F— de sa charge Tsy nanan-rsiny izy ta- 
my ny nanaovany ny raharahany. Il 
est rntré hif»r en—. Omaly vao nanombo- 
ka nanao ny raharahany izy. 3 # — , Fa- 
hasahiranana, hasosorana. 4 # — , Fampi- 
sehnana. Des obstacles s'opposèrent à 
1— de son autorité. Nisy zavatra nisa- 
kana azy mba tsy hampiseho ny fane- 
fan y. 
EXHALAISON, sf. Fofona. 
EXHALER, va. !• Maudpfa fofona, mi- 
tera-pofona, mamofona. Chs fleurs exha- 
lent une douce odeur. Mandela fofona, 
tsara ireo voninkazo ireo. Ces matais 
exhalent une vapeur malsaine. Mitera- 
po r ona ratsy ireo honahona ireo. Cette 
terre exhale des odeurs. Mamofona 
itytanyiiy 2*fig. Mampiseho. Il exhala 
sa colère contre lui. Nampiseho ny 
hatezerany taminy izy. 
S'exhaler, vpr. 1* Mivoaka. Une bonne 
odeur s'exhale de cette tleur. Misy fofo- 
na tsara miooaka amin'io voninkazo 
io. 2 # —, Levon-ko fofona, manjary ho 
fofona. Celte liqueur s'est toute exhalée. 
Levon-ko fo, r ona avokoa izany lalikera 
izany. L'eau do ce marais s exhale en 
vapeurs malignes. Ny rano amin' io ho- 
nahona io manjary fofona ratsy. frfig. 
Miseho. 
EXHAUSSEMENT, «m. Fanandrata- 
na, fisan Iratana, fanondrotana, fison- 
drotana, fanovonana, 
EXHAUSSER, va. Manandratra, ma- 
nonlrotra, mampisondrotra, manovona. 
— une maison. Manandratra. etc.. tra- 
no. Exhaussez ce plancher. Asandrato. 
asondroly io rihana io. 
S'exhausser, vpr. Misandratra. raison- 

drotra. mihahavo. 
EXHIBER, va. Mampiseho, mamosaka. 
Exhibez votre passe-port. Ase/ioy. apo- 
«aho ny pasipaoronao. 
EXHIBITION, sf. Fampisehoana. fa- 
mosahana. 



Digitized by 



Google 



EXI 



— 337 — 



EXCK 



EXHORTATION, sf. Teny famporisi- 
hana, toriteny famporisihana. 

EXHORTER, va. Mamporisika. Exhor- 
tez-le à mieux vivre. Amporisiho izy 
mba hitondra tena tsaratsara kokoa. 

S'exhorter, vpr. Mifamporisika. 

EXHUMATION, sf. Famokaram-paty. 

EXHUMER, va. !• Mimoko-paty. Les 
juges ordonnèrent de l'— . Nasain' ny 
ropitsara hofokarina ny fatiny. î'fig. 
Mampahatsiaro. Il a exhumé des noms 
oubliés. Nampahatsiaro anarana ha- 
dino izy. 

EXIGEANT, ANTE, adj. Mangataka 
be loatra, mitady— , mampandoa— , ma- 
nery, sarotsarotiny, lozabe. Il est fort 
— envers ses inférieurs. Manery mafy 
ny olom-peheziny izy, sarotsarotiny, 
lozabe amy ny olom-peheziny izy. 

EXIGENCE, sf. 1* Fangatahana be loa- 
tra, fltadiavana— , fampandoavana— , fa- 
nerena, halozana. 2*— , Toetra, toe-dra- 
haraha. Selon 1'— des affaires. Araka 
ny foe-drabaraha. 

EXIGER, va. !• Mangataka, mila, mitady, 
mitaky, mampandoa, mamoritra, mane- 
ry. Il exige un salaire plus élevé. Man- 
gataka, mila, mitady karama ambony 
kokoa izy. Il exige le pa iement de sa dette. 
Mitaky ny trosany izy. Il exige de gros 
intérêts. Mangataka, mila, mitady, 
mampandoa zana-bola be loatra izy. Il 

* exige des honneurs qui ne lui sont pas 
dûs. Mangataka; mitady voninahitra, 
mamoritra, manery olona mba hanome 
azy voninahitra tsy tokony ho azy izy. 
2* fig. Manery, tsy maintsy, mila. Votre 
honneur exige cela de vous. Ny vonina- 
hitrao manery anao mba hanao izany, 
tsy maintsy hataonao izany noho ny 
voninahitrao. Sa maladie exige beaucoup 
de soins. Mila fitandremana lehibe ny 
aretiny. 

S'exiger, vpr. Angatahina, tadiavina, ta- 
kina, ampandoavina, poritina, terena. 

EXIGIBLE, adj. Azo angatahina,— taki- 
na, — ampandoavina,— -poritina,— terena. 
EXIGU, XJË, adj. Kely. Somme exiguë. 
Vola kely. Logement—. Trano kely. 

EXIGUÏTÉ, sf. Hakely. L'— de sa fortu- 
ne. Ny hakelin' ny hareny. 
EXIL, sm. \* Fandroahana, fanaovana 
sesi-tany. Il a été envoyé en—. Noroahi- 
na, natao sesi-tany izy. Il a été rappelé 
d — . Naverina ilay nasesi-tany. 2° fig. 
Fivahiniana, ûtoerana mahasorisorena, 
— mahadisadisa. Celte terre est un lieu ' 



d*— . Fivahiniana ity tany ity. Cotte 
ville est pour moi un lieu d*— . Afaha- 
sorisorena, mahadisadisa ahy ity ta- 
nàna ity. 

EXILÉ, ÉE, p. adj. et s. Voaroaka, no- 
roahina, nasesi-tany. 

EXILER, va. Mandroaka, manao sesi- 
tany. Le gouvernement l'exila, Noroa" 
hin' ny fanjakana, nataon' ny fanjaka- 
na sesi-tany izy. 

S'exiler, vpr. Mihataka ho amy ny tany 
mangingina. Il s'est exilé a la campagne. 
Nihataka any an-tsaha* izy. 

EXISTANT, ANTE, adj. Misy. 

EXISTENCE, sf. 1* Fisiana. On ne sau- 
rait nier 1'— de Dieu. Tsy azo lavinany 
fisian Andriamanitra. 2 # — , Nahatera- 
hana, andro ahavelomana, andro iaina- 
na. Respectez ceux à qui vous devez V — . 
Hajao izay niteraka anao. L'homme ne 
saurait prolonger son — . Ny olona tsy 
mahazo manalava ny andro ahaveloma- 
ny, andro iainany. 3° fig. Toetra. Cet 
homme a une belle — . Miadan-foef ra io 
lehilahy io. 

EXISTER, vn. 1- Misy. Il existait un 
complot. Nisy teti-dratsy. 2- —, Àry. 
teraka, vclona, miaina, ivelomana. Vous 
n'existiez pas encore à cette époque. Tsy 
mbola àry, teraka hianao tarain' izay. 
Quand j'aurai cessé d'— . Rahefa tapi- 
tra ny andro ahavelomaho, iainako. 
Il a beaucoup de peine à faire — sa fa- 
mille. Sarotra ho azy ny mamelona ny 
ankohonany. 

EXONÉRATION, sf. Ftnafahana. 

EXONÉRER, va. Manafaka. On l'a 
exonéré de tout impôt. Afaka tsy han- 
doa hetra na inona na inona izy. 

S'exonérer, vpr. Afaka. Il s'est exoné- 
ré de sa dette. A/a-trosa izy. 

EXORBITANT, ANTE, . adj. Diso 
ohatra, mihoa-pompana, be loatra, izai- 
tsizy, tsy anerany. Il est d'une taille 
exorbitante. Diso ohatra, mihoa-pam~ 
pana ny hahavony. Cette marchandise 
est d'un prix—. Mt/ioa-pampana, 6c 
loatra, efa izaitsizy, tsy anerany ny 
vidin' io zavatra io. Voy. Excessif. 

EXORCISER, va. Mandroaka demony. 
—les démons. Mandroaka ny demony. 
—un possédé. Mandroaka demony 
amin' olona. 

EXORCISME, sm. Fandroahana demo- 
ny. 

EXORCISTE, sm. Mpandroaka demo- 
ny- 

22 



Digitized by 



Google 



EXP 



— 338 — 



EXP 




EXORBE, sm. Sasin-teny. 
EXOTIQUE, adj. Avy amy ny tanyha- 

fa. Plantes exotiques. Zava-maniry avy 

amy ny tany hafa. 
EXPANSIBILITÉ, sf. Ny ahazoana 

uiilatra. 
EXPANSIBLE, adj. Mety hitalra. Le 

gaz est— .'Afety hitatra ny gazy. 
EXPANSIF, IVE, adj. I* Mahazo mi- 

tatra. 2° fig. Mamboraka ny ao am-po. 
EXPANSION, sf. !• Fitarana, fitatra. 

2* fig. Avoir de Y — . Mamboraka ny ao 

am^o. 
EXPATRIATION,*/*. Fandroahana hia- 

la amy ny tanin-drazana, fandaozana 

tanin-drazana. 
EXPATRIER, va. Mandroaka biala amy 

ny tanin-drazana. 
S'expatrier, vpr. Mandao tanin-draza- 
na, miala amy ny lanin-drazana. 

EXPECTATIVE, sf. Fanantenana. Il 
est dans F—, Manantona hiany izy. 

EXPECTORANT, ANTE, adj. Mam- 
pandoha reboka. Remèdes expectorants. 
Fanafody mampandcha rehoka. 

— , sm. Fanafody mampandeha reboka. 

EXPECTORATION, sf. Fandrebofana. 

EXPECTORER, va. Mandrehoka. 

EXPÉDIÉ, ÉE, p. et adj. 1° Natao bain- 
gana, nohafainganina, tanteraka, notan- 
terahina. 2° —, Nampitondraina, nam- 
panaterina, voairaka, nirahina, voaroa- 
ka, noroahina. 

EXPÉDIENT, sm. Hevitra anatantera- 
hana,«ranatanterahana, fialana. Il est fer- 
tile en expédients. Be hevilrahanatan- 
fera ha n-j a va tra, be fialana izy. Il est à 
bout d'expédients. Tsy bitany izay ha- 
natanlcrahany izany, izay hialany. 

— , adj. m. Mahasoa. Il est— d'agir ainsi. 
Mahasaa ny manao tabaka izany. 

EXPÉDIER, va. 1° Manao baingana, 
manafain<rnna, manatanteraka. Expédiez 
cette affaire. Ataovy haingana, hafain- 
gano izany raharaha izany. Il a expédié 
beaucoup d'affaires. Nanatanleraha ra- 
baraha maro izy. Il a expédié beaucoup 
de monde ce matin. Nanatanleraha 
raharaba tamy ny olona maro izy ani- 
naraina. 2°— , Mampikmdra, mampana- 
titra, maniraka, mandroaka. Je vous ai 
expédi 1 * vos marchandises. Efa nampi- 
tondraiko, nampanateriho any aminao 
ny entam-barohao. Je lui ai expédié un 
courrier. Xonivaha olona tanv aminv 



aho. J'ai expédié cet. importun. Efa no- 
roahiho iîay olona manabirana. 
EXPÉDITEUR, sm. Mpampitondra, 

mpampanatitra. 
EXPÉDITIF, IVE, adj. Manao haiu- 

gana, manafaingana. 
EXPÉDITION, sf. t ô Fanaovana hain- 
gana, fanafainganana, fanatanterahana- 
2*—, Fampitondrana, fampanaterana. 3* 
—, Fanafibana, fandebanana liizaha. Il fit 
une — en Egypte. Nanaflha tany Ejipta 
izy. Ils onl fait une— au pôle nord. Lasa 
nizaha ny pôly avaralra izy ireo. 
EXPÉDITIONNAIRE, sm. Mpampi- 
tondra, mpampanatitra. 
—, adj, Manafika. L'armée— . Nymiarami- 

la^?nana/?/?a. 
EXPÉRIENCE,*/*. Fitsapana, fanandra- 
mana, fahilana, fahalalan-javatra. Il fait 
des expériences sur la pesanteur de Pair. 
Mitsapa nyamy nyhavesaran'ny rivotra 
izy. J'ai fait l'— de ce remède. Efa notsa- 
paiho, nandramaho izany fanafody iza- 
ny. Je connais le monde par une longue 
— . Fantatro ny toetry ny olombelona 
noho ny ela nahitaho. C'est un jeune 
homme sans—. Tovolaby tsy mahalala 
zavalra io. 
EXPÉRIMENTÉ, ÉE, adj. Mahay, 
mahalala. Médecin—. Dokotora mahay. 
EXPÉRIMENTER, ta. Mitsapa, ma- 
nandrana, mahita. J'ai expérimenté la 
vertu de ce remède. Efa notsapailto, 
nandramaho ny herin' io fanafody io. 
J'ai souvent expérimenté cola. Efa/iila- 
ko matetika izany. 
EXPERT, ERTE, adj Mahay. 
— , sm. Vadintany mpanombana. 
EXPERTISE, sf. Fanombanana. 
EXPERTISER, i;a et un. Ma nom ban a. 

— le dégât. Manombana ny simba. 
EXPIATION, sf Fanonerana ny ratsy 

natao. 
EXPIATOIRE, adj. Mahonitra ny ra- 
tsy natao. 
EXPIER, va. Manonitrany ratsy nalao. 
Il expia ses péchés par une longue péni- 
tence. Nanonitra ny fahotany tamy ny 
fampijalian-tena ela izy. 
S'expier, vpr. Onerana. 
EXPIRANT, ANTE, ad/, f Miala ai- 
na. 2° fig. Tapitra, mitsahatra, mibale- 
vona. 
EXPIRATION, sf 1° Famoahana fofon* 
aina. l'fig. Fabataperana. Il n'a plus qu' 
un mois jusqu'à i' — Je son bail. TV y nii- 



Digitized by 



Google 



EXP 



— 339 



EXP 



sy afa-tsy iray volana sisa no hahatape- 
ran' ny fanofany trano. 
EXPIRER, rn. !• Miala aïna, mitsoaka 
aina, maty. II oxpira entre les bras de 
ses amis. Niala aina, etc., tao am-pela- 
lânan' ny saknizany izy. 2* fiq. Tapitra, 
mitsahatra, mihalevona. Le bail expire 
demain. Tapitra rahampttso ny fanofan- 
trano. Ses pouvoirs expirent dans un 
mois. Tapitra ny fahefany rahefa afaka 
irayvolana. Je sentis—ma colère. Tamin* 
izay nitsahatra ny hatezerako Cette lu- 
our expira par degrés. Nitsahatra. ni- 
halevona tsikelikely izany fahazavani 
izany. 
—, va. Mamoaka fofon* aina. 
EXPLÉTIF, IVE f adj. Fanampin-teny 

manamafy. 

EXPLICABLE, adj: Azo hazavaina, 

azo voasana, azo lazaina hevitra, azo la- 

zaina ny antony, azo fantarina ny antony. 

EXPLICATIF, IVE, adj. Manazava, 

mivaofy, milaza hevi-teny. 
EXPLICATION,* A l* Fanazavan a, fi voa- 
sana, lilazana hevi-javatra, — ny antony, 
lahafantarana ny antony. 2*—, Farapia- 
narana, fanorotoroana, filazana mazava. 
EXPLICITE, adj. Mazava, miharihary. 
EXPLICITEMENT, adv. Mazava, mi- 
harihary. 
EXPLIQUER, ta. 1* Manazava, mivaofy, 
milaza hevi-javatra, milaza ny antony, 
mampahafantatra ny antony. Il a bien 
expliqué ce chapitre de saint Paul. A r a- 
nazava, nivaofy, nilaza tsara ny /ic- 
vitr' izany toko nosoratany Md. Paoly 
izany izy. Joseph expliqua le songe de 
Pharaon. Josefa nilaza ny hevitry ny 
nofiny Faraona. Expliquez-moi sa con- 
duite. Lazao amiko ny antony nanao- 
vony izany. Cela m'explique ce qu'il a 
fiait. Izany no ahafantarako ny an/on 1 
ny nataony. 2 # — , Mampianatra, manoro- 
toro, milaza mazava. Il explique la géo- 
graphie. Mampianatra, manorotoro ny 
jeografy izy. Je vais vous— ma pensée. 
Holazaiko mazava aminao ny hevitro. 
S'expliquer, vpr. Hazavaina, voasana, 
milaza ny heviny, milaza ny antony. Je 
vais m'—. Holazaiko ny hevitro: Il s'est 
expliqué avec moi. Nilaza tamiko ny 
antony nanaovany izany izy. 
EXPLOIT, sm. Herim-po asehoamy ny 
ady. L'histoire garde le souvenir des 
exploits d'Alexandre. Ny tantara mam- 
pahatsiaro ny herim-po naschony Alek» . 
«andra tany an' ady. / 



EXPLOITABLE, adj. Azo asaina, azo 

volena, azo kapaina.azo hadina. 
EXPLOITATION, sf. Fiasana, fambe- 

lena, Ûkapana, tihadiana. 
EXPLOITER, va. f Miasa, mamboly, 
mikapa, miliady. — une propriété. Mia- 
sa, mamboly tany. — une foret. Mikapa 
ala. — une mine d'or. Mihady volame- 
na. 2° fig. Mametsy, mikapa. — la cré- 
dulité de quelqu'un. Mametsy, etc., ny 
adaladala. 
EXPLORATEUR, dm. Mpizaha tany.. 
EXPLORATION, sf. Fizahan-tany. 
EXPLORER, va. Mizaha tany. 
EXPLOSIB^E, adj. Mipoaka. Allumet- 
tes explosiblos. Afokasoka mipoaka. 
EXPLOSION, sf. !• Fipoaka, lipoahana. 
L' — d'un magasina poudre. Ny fipoaky 
ny trano fitooram-banja. l'fîy. Fireheta- 
na, iisehoana, fiposabana, fahavakiana. 
Sa colère fit alors—. Nirehilra tamin* 
izay ny hatezerany. Le complot fit—. Ni' 
seho, niposaka, vaky ny.teti-dratsy. 
EXPORTATION, sf. Fitondram-baro- 
tra amy ny tany hafa, famarinana, za- 
vatra avarina. 
EXPORTER, va. Mitondra varotraamy 
ny tany hafa, maraarina. — des bœufs. 
Mamarina oraby. 
S'exporter, vpr. Eatinaamy ny tany ha- 
fa, avarina. 
EXPOSANT, ANTE, s. 1* Mpampisa- 

ho. 2*—, Mpilaza. 
EXPOSÉ, ÉE, p. et adj. l'Naseho, mi- 
seho, miharihary. 2 # — , Natodika, mito- 
dika, nahahy, mihahy, napetraka, mipe- 
traka, nariana. 3* — , Nambara, voalaza, 
nolazaina, nohazavaina, mazava. 4*—, 
Mila hahita loza, mila, mora, natao mo- 
salahy. Il est— à périr. Mila hahita loza 
izy. Il est— à perdre sa fortune. Mila ho 
lany harena izy. Cotte plaine ost exposée 
aux inondations. Mora safotra izany ta- 
ny lemaka izany. 
— , sm. Filazana. 

EXPOSER, va. 1* Mampiseho, raampi- 
harlhary. — des livres en vente. Mampi- . 
seho boky amidy. — le saint Sacrement. 
Mampiseho ny Sakramenta masina. Sa 
dignité l'expose à la vue de tout le monde. 
Ny fahamboniany mampiseho t mampi- 
harihary azy eo imason* nyolon-drehe- 
tra. 2 # — , Mampitodika, manahy, marne- * 
traka, manary. —au soleil levant, 4/am- 
pitodika miantsinanana.— du linge pour 
le faire sécher. Manah y lamba. On tx- 



Digitized by 



Google 



EXP 



~ 340 — 



EXT 



posa les martyrs sur un étang glacé. A'a- 
pelraka tambonin' ny ranomandry tao 
amy ny farihy ny martiry. —un enfant. 
Manary zaza vao teraka. 3 # — , Manam- 
bara, milaza, manazava. Exposez vos in- 
tentions. Ambarao, lazao ny Qkasanao. 
Il aexposé sa doctrine. Nilaza,nanaza- 
va ny fampianarany izy. 4 # — , Mila ham- 
pahita loza, mahamora, manao mosalahy. 
Cela vous expose à de grands périls. Mi- 
la hampahita loza anao izany. La situa- 
tion de celle ville l'expose aux attaques 
de l'ennemi. Mora asian'ny fahavalo 
izany tandna izany noho ny toerany. Il 
expose sa fortune. Manao mosalahy ny 
hareny izy. —sa vie. Comme S'exposer 

X. LA MORT. 

S'exposer, vpr. Mitono tena, manao vy 
very, manao anjolofo, maneha-doza, man- 
kaha-doza, manaboamaty, mananty voi- 
na, mila, manao mosalahy. S'— à la mort. 
Mitono tena, manao vy very, manao 
anjolofo. S'— au danger. Maneha-doza, 
mankaha-doza, manaboamaty, ma- 
nanty voina. S'— à tuer quelqu'un. Mila 
hahafaty olona. S'— à recevoir un affront. 
Mila tsiny. S'— au hasard. Manao mosa- 
lahy. 

EXPOSITION, sf. 1* Fampisehoana. On 
fit, dans cette salle, l— do plusieurs ta- 
bleaux. Nisy sary maro naseho tamin' 
izany efi-trano izany. 2 # — , Fitodihana, 
toerana. L — à l'ouest est la meilleure. Ny 
mitodiha miankandrefana no tsara in- 
drindra. Ce palais est dans une belle — . 
Tsara toerana io lapa io. 3° —, Filaza- 
na, fanazavana. Il a fait une — nette de 
cette affaire. Nilaza mazava, nanazava 
tsara izany raharaha izany izy. 

EXPRÈS, «m. Iraka. 

—, adv. Fanahy iniana, iniana, nahy, sa- 
try. Il le fait — pour me fâcher. Fanahy 
iniany no anaovany izany, tniam/atao 
izany mba hahatezitra ahy. Je ne l'ai pas 
fait—. Tsy fanahy iniako, tsy ni nia- 
ko, tsy nahiho, tsy satriko no nanao- 
vako izany. 

EXPRÈS, ESSE, adj. Mazava, mihari- 
hary, mafy. La loi est expresse sur ce 
point. Mazava, etc., nylalana amin' iza- 
ny zavatra izany. 

EXPRESSÉMENT, adv. Mazava, mi- 
harihary, mafy. 

EXPRESSIF, IVE, adj. Mampiseho 
tsara ny heviny, mampiseho ny ao am- 
po. Il a un langage—. Mampiseho tsa- 
ra ny heviny ny fiteniny. Il a une phy- 



sionomie expressive. Mampiseho ny 
ao am-pony ny tarehiny. 

EXPRESSION, sf. fFamiazana, famo- 
ritana. 2°— , Fiteny, fombam-pitenenana. 
Cette — présente une belle idée. Izany 
fiteny, etc., izany mampiseho hevitra 
tsara. 3*—, Fampisehoana tsara, fampi- 
sehoana ny ao am-po. 

EXPRIMABLE, adj. Azolazaina. 

EXPRIMER, ra. l*Mamia, mamoritra. 
— le jus d'un citron. Mamia, mamori- 
tra voasary. 2 # — , Milaza. Il exprime bien 
sa pensée. Milaza tsara ny heviny izy. 
Il faut — cela dans le contrat. Tsy main- 
tsy holazaina amy ny fanekena izany. 
3*—, Mampiseho tsara, mampiseho ny ao 
am-po. Ce chant exprime sa joie. Afam- 
piseho tsara ny hafaliany izany hira iza- 
ny. Ses yeux exprimaient l'amour et la 
reconnaissance. Nyfijeriny nampiseho 
fltiavana sy fankasitrahana. 

S'exprimer, vpr. Milaza ny heviny. Il 
s'exprime clairement. Milaza mazava ny 
heviny izy. 

EXPROPRIATION, sf. Fakan'ny fan- 
jakana trano na tokotany nefa tsy mamo- 
no antoka, fakan'ny tompon-trosa trano 
na tokotany uatao antoka. 

EXPROPRIER, ta. Maka trano na to- 
kotany nefa tsy mamono antoka, maka 
trano na tokotany natao antoka. 

EXPULSER, va. t*Mandroaka. On l'ex- 
pulsa de sa maison. Noroahina hiala 
amy ny tranony izy. 2 # — , Mamoaka. Le 
calcul fut expulsé. Voavoaka ny fiafia. 

EXPULSIF, IVE, adj. Mahavoaka. 

EXPULSION, sf. 1° Fandroahana. 2«— , 
Famoahana. 

EXPURGER, ra. Manosotra ny zavatra 
tsy mety amy ny boky. 

EXQUIS, ISE, adj. 1° Matsiro, fy, ma- 
filotra, tsara dia tsara. Comme Délicat. 
2*—, Kanto, tsara dia tsara, mahafinari- 
tra. C'est un travail — . Asa kanto, etc., 
izany. 3°— , Kiankianina,mahay. Il a un 
goût — dans ses discours. Kiankianina 
amy ny laha-teniny izy. Il a un jugement 
— . M a ha y mitsara zavatra izy. 

EXTASE,sf. l°Fahavarianam-panaby. Il 
avait souvent des extases. Azon* ny fa- 
havarianam-panahy matetika izy. 2 # — , 
Fahatalanjonana, fltalanjonana. Il la con- 
templait avec — . Talanjona nibanjina 
azy izy. 

EXTASIER (S*), vpr. Talanjona. 

EXTATIQUE, adj. Avy amy ny faliava- 
rianam-panahy. 



Digitized by 



Google 



EXT 



— 341 — 



EXT 



EXTENSIBILITÉ, sf. Ny ahazoana 
mitatra. 

EXTENSIBLE, 'adj. Azo itarina. Los 
métaux sont extensibles. Azo itarina 
ny metaly. 

EXTENSION, sf. Fanitarana. fitarana. 
L'or est susceptible d* — . Azo itarina ny 
volamena. Il a donné de l'—a- son com- 
merce. Nanitatra ny fivarotany izy. Le 
commerce prend de 1'— . Mitatra ny 
varotra. Ce mot a une grande — . Mita- 
tra be ny hevitr' izany teny izany. 

EXTÉNUATION, sf. Faharerabana. 

EXTÉNUER, va. Mahareraka, mandre- 
raka. La maladie l'a exténué. Ny aretina 
nahareraka, etc.azy. 

S'exténuer, vpr. Mandrera-tena. Il s'ex- 
ténue à force de veilles. Mandrera-tena 
amy ny fiarctan-tory izy. 

EXTÉRIEUR, EURE, adj. 1* Ivelany. 
Lesornements extérieurs d'un palais. Ny 
haingon' ny ivela n'ny lapa. 2*—, Momba 
ny tany hafa. Le commerce — prend de 
l'accroissement. Mitombo ny varotra atao 
amy ny tany hafa. 

— , sm. l a Ny ivelany. L'— de ce bâtiment 
est beau. Tsara ny ivelan' io trano io. 
On fait du bruit à V — . Misy tabataba any 
ivelany. 2*—, Endrika, tarehy, bika, toe- 
tra, toetra ivelany. Il a un bel — . Tsara 
endrika, tarehy, bika izy. Il a un — 
modeste. Maotona ny toetrany. Il a un- 
trompeur. Mamitaka ny toetrany tre- 
lany. 3 # — , Tany hafa. Les nouvelles de 
1'— . Ny zava-baovao avy any amy ny 
tany hafa. 

EXTÉRIEUREMENT, adv. Ivelany. 
Ce n* est qu'— qu'il est dévot. Tsy tia va- 
vaka afa-tsy ivelany hiany izy. 

EXTERMINATEUR, TRIGE, adj. 
Mandringana. L'ange—. Ny anjely 
mpandringana. 

-,sm. Mpandringana. 

EXTERMINATION, sf. Fandriugana- 
na, fandripahana. 

EXTERMINER, va. Mandringana, 
mandripaka. —les brigands. Mandrin- 
gana, etc., ny jiolahy. 

EXTERNAT, sm. Trano fianaran' ny 
rapianatra mody. 

EXTERNE, adj. 1* Ivelany. Le mal 
n'est pas—. Tsy avy aty ivelany ny are- 
tina. 2 # — , Ivoho. Le côté— du bras. Ny 
teohon-tsandry. 

—, sm. Mpianatra mody. 

EXTINCTION, sf. î- Famonoana. L' 



—du feu. Ny famonoana ny afo. 2* fig. 
Fahafatesana, fampitsaharana, fanape- 
rana, fandanian-tamingana. Il a une — de 
voix. Matyfoo'izy. Il travaille à 1'— des 
abus, de sa dette. Mikely aina hampi- 
tsahatra ny fanao tsy mety, hanapitra 
ny trosany iiy. Il travaille à 1'— de cette 
famille. Manao izay hahalany tamin- 
gana izany flanakaviana izany izy. 

EXTIRPATION^ sf. 1* Fanongotana, 
fandidiana. 2° fig. Fandravana, fampitsa- 
harana. 

EXTIRPER, va. {• Manongotra, man- 
didy. — des racines. M an on g o tr a faka. 

— une loupe. Mandidy kambo. 2" fig. 
Mandrava, mampitsahatra. — l' hérésie. 
Mandrava ny horezia. — les abus. 
Mampitsahatra ny fanao tsy mety. 

EXTORQUER, va. Miharaka, manery, 
mamoritra. Il m'a extorqué de l'argent. 
Niharaka ny volako izy. On lui a extor- 
qué sa signature. Noterena, noporitina 
hanao ny soniany izy. 

EXTORSION, sf. Fiharahdna, fanera- 
na, famoritana. 

EXTRACTION, sf. {• Fanalana, fane- 
sorana, famoahana, fihadiana, fanaova- 
na. 2* fig. Firazanana. Il est de basse—. 
Iva razana izy. 

EXTRADITION, sf. Fanolorana olo- 
meloka amy ny fanjakana nialany. 

EXTRAIRE, ua. 1- Manala, manesotra, 
mamoaka, mihady, manao. — une balle 
du corps. Manala, manesotra bala amy 
ny tena. —des calculs. Mamoaka fiafia. 

— de l'or. Mihady volamena. —de l'hui- 
le du ricin. Manao tseroka amy ny ta- 
nantanamanga.2°— , Maka, mikopia. Il a 
extrait ce passage de l'Ecriture Sainte. 
Nalainy tamy ny Soratra Masina ireo 
teny ireo. 

EXTRAIT, sm. 1- Ilo. — de rose. Ilom- 
bonin-draozy. 2°— , Zavatra alaina, tara- 
tasy filazana nokopiana. Voici quelques 
extraits de ce livre. Indreto ny zavatra 
sasany nalaina tamin' izany boky iza- 
ny. Voici mon — de naissance. Indro uy 
taratasy milaza ny nahaterahako noko- 
piana tamy ny bokim-panjakana. 

EXTRAORDINAIRE, adj. 1- Tsy 
araka ny fanao, mihoatra ny fanao. Le 
parlement a tenu une séance — . Tsy 
araka ny fanao ny fivoriana nataon' ny 
parlementa. J'ai fait cette année des dé- 
penses extraordinaires. Ny laniko ta- 
min'ily taona ity mihoatra noho ny lani- 
ko isan-taona. 2°— , Mahagaga, izaitsizy 



Digitized by 



Google 



FAB 



— 3Î2 



FAB 



hafahafa. C'est un esprit — . Mahagaga 
nysainy. Il est d'une laideur—. Ratsy 
larehy izaitsizy izy. Il a un visage — . 
Hafahafa ny tarebiny. 

—, sm. Zavatra tsy fanao. C'est pour lui un 
— que de boire du vin. Zavatra tsy fa- 
naonyny misotro divay. 

EXTRAORDINAIREMENT, adc. !• 
Tsy araka ny fanao. 2*—, Mahagaga, izai- 
tsizy, aoka izany, hafahafa. Il est — riche. 
Mahagaga ny hareny, manankarena 
izaitsizy, aoka izany izy. 

EXTRAVAGANCE, sf. Iladaladalana. 
hadalana, toetra hafahafa, teny tsy misy 
antony, teny tsy misy heviny. J'ai pitié 
de son — . Mampalahelo ahy ny liada- 
ladalany, ny toetrany hafahafa. Il fait 
des extravagances. Mampiseho hadalana 
izy. Il dit des extravagances. Milaza teny 
tsy misy antony, tsy rnisy heciny izy. 

EXTRAVAGANT, ANTE, adj. et s. 
Àdaladala, hafahafa, fotsy he vitra, on- 
dranondranana, tsy misy antony, tsy 
misy heviny. C'est un homme — , un — . 
Lehilahy àdaladala, hafahafa, fotsy 
hevitra, ondranondranana izy. Ce sont 
des paroles extravagantes. Teny tsy 
misy antony, t«y misy heciny ireo. 

EXTRA VAGUER, vn. Manao hevi-po- 
tsy, mandefa teny tsy voahevitra, mibo- 
dibedy foana, mirediredy. 

EXTRÊME, adj. 1° Fara, diso ohatra, 
milioa-pampana, izaitsizy, fara doboka. 
Il a été arrêté a 1'— limite du royaume. 
Nosamborînatany amy ny fara sisin-la- 
nin' ny fanjakana izy. Il est dans une — 
misère. Efa mby amy ny /ara laliantra- 
na izy. Il se livrait à nue joie — . Diso 
ohatra, nihoa-pampana ny hafaliany 
tarain' izay. Il est d'une bonté—. Male- 
my fanahy izaitsizy izy. La chaleur 
est—. Ela izaitsizy ny hafanana. Remè- 
des extrêmes. Fanafody fara do ho ha 



Prendre un parti—. Manao fara do6o- 
ka, manao vy very. 2*—, Mihoatra ny me- 
ty. Il est — en tout. 'Mihoatra ny mety 
amy ny zavatra rehetra izy. Yoy. Excessif. 

— , sm. Zavatra mifanohitra. Le froid et le 
cJtaudsont les deux extrêmes. Zavatra 
roa mifanohitra ny hatsiaka sy uy haia- 
nana. 

EXTRÊMEMENT, ado. Izaitsizy, aoka 
izany. — beau. Tsara tarehy izaitsizy, 
etc. 

EXTRÊME-ONCTION, sf. Fanosora- 
na farany. 

EXTRÉMITÉ, sf. !• Tendro, farany, 
fara sbin-tany, fara vazan-tany. L'— de» 
cheveux. Ny fendrom-bolo. Il loge à. 
1'— de la ville. Monina any amy ny /a- 
ran' ny tanàna izy. Cette ville est à V 
— du royaume. Anyamyny farasisin- 
tanin' ny fanjakana izany vohitra izany. 
Il est allé à l'— du monde. Lasa any amy 
ny fara vazan-tany izy. *2°— , Ambava- 
hoana, fara fahantrana, fara fahoriana. 
Il esta 1— . Efa mby ambavahoana izy. 
Il est réduit à 1'—. Efa mby amy ny 
fara fahantrana, fara fahoriana izy. 
3°— , Fihoarana ny mety,hatezeranamaiy 
dia mafy, hasiahana. Vous allez toujoufs 
à 1'—. Manao, milaza zavatra mihoatra 
ny mety mandrakariva hianao. Il s'est 
porté contre lui à la dernière — . Tezitra 
mafy dia mafy, nampiseho hasiahana 
taminy izy. A°— , pi. Tongotra aman-tû- 
nana. lia les extrémités lroides. Mauga- 
tsiaka ny tongony aman-tànany. 

EXTRINSÈQUE, adj. A vy any ivelany. 

EXUBÉRANCE, sf i-Fandrobona. Il y 
a ici— de végétation. Mandrobona aty ny 
zava-maniry. 2° fig. Habetsahan-doatra. 
Il y a— de mots. Betsaka loalra ny teny. 

EXUBÉRANT, ANTE, adj. f Man- 
drobona» 2* fig. Betsaka loatra. 

EX-VOTO, sm. Fanalam-boady. 



F 



FABLE, sf. 1* Fanoliarana. La— du loup 
et de l'agneau. Ny fanoharana amy ny 
amboadia sy ny zanak' ondry. 2°— , An- 
ga"no. Vous me contez des fables. Milaza 
angano amiko hianao. L'histoire de ce 
peuple est mêlée de beaucoup de fables. 



Ny inntaran' izany firenena izany dis 
miharo angano betsaka. 3°— , Fihoiuebe- 
zana. Il est la — de la ville. Ihomehe" 
zan' ny olona rehetra eto anlanana izy. 
FABRICANT, sm. Mpanao, mpanefy. 
Un— de chapeaux. Mpanao satroka. 



Digitized by 



Google 



FAG 



— 3*3 — 



FAC 



FABRICATEUR, TRICE, «. 1* Mpa- 
nao. — do fausse monnaie. Mpanao vo- 
la ratsy. 2" fig. Mpainorona. —de fausses 
. nouvelles. J/pamoron-tsaho. 
FABRICATION, sf. 1° Fanaovana, fa- 
nefena, fanontana. 2° fig. Fainoronana. 
FABRICIEN, sm. Mpitandrina ny fa- 
nanan'ny tranoleglizy aaankiray. 

FABRIQUE, sf. {• Fanaovana, trano fa- 
naovan-javatra. Ce drap est de bonne — . 
Tsara ny nanaooana io lopôtra io. Il a 
établi une — de draps en ville. Nanorina 
trano fanaovan-dopôtva. tao an-tanàna 
izy. 2* — ,Fananan* ny trano leglizy anan- 
kiray, olona vitsivitsy mitandrinany fa- 
nanan' ny trano leglizy anankiray. 3" 
fig. Famoronana. Cette histoire est de sa 
— . Noforonjny izany tantara izany. 

FABRIQUER, va. I* Manao, manefy, 
oianonta. — des étoffes do soie. Manao 
Iambalasoa. — de la porcelaine. Manao, 
manefy porosolaina. — de la monnaie. 
Manao, etc., vola, 2'fig. Mamorona. -— 
un mensonge. 3/amoron-dainga. 

Se fabriquer, rpr. 1* A tao, tefena, aton- 
ta. 2 9 fig. Foronina. 

FABULEUX, EUSE, adj. 1* Angano. 
tsizy. Cola est — . Angano izany. C'est 
une histoire fabuleuse. Angano izany. 
Les anciens adoraient des divinités fabu- 
leuses. Ny ntaolo nivavaka tamy ny an- 
driaraanitra tsizy. 2* fig. Tsy azo inoana, 
mahagaga. Sa vie renferme quelque cho- 
se de—. Nisy zavalra tsy azo inoana, 
etc., nataony tamy ny andro niainany. 

— , sm. Zavatra tsy azo inoana, — mahaga- 
ga. Cela tient du — . Zavatra saika tsy 
azo inoana, etc., izany. 
FABULISTE, sm. Mpamorona fanoha- 
rana. 

FAÇADE, sf. Ny anoloan' ny trano, ny 
lafin-trano. La — d'une église. N y ano- 
loan' ny trano leglizy. La— qui regarde 
la rivière. Ny lafin-trano manatrika ny 
renirano. 

FACE, sf. 1« Tarehy, tava. Les muscles 
de la — . Ny hozatra amy ny tarehy, etc. 
2 # — , Lafiny, anoloan-trano, lafin-trano. 
Les faces d'un prisme. Ny /a/i'm-pitara- 
tratelo rirana. La — du côté du levant 
est la plus belle. Tsara indrindra ny /a- 
fin-lrano atsinanana. 3 # — , Toolra/ Ses 
affaires ont changé de — . Niova ny toc- 
try ny raharahany. Iliaut envisager cet- 
te affaire sous toutes ses faces. Tsy main- 
tsy hodinihina araka ny toetrany sami- 
bafa izany raharaha izany. || loc. Faire 



— . Tandrify, manatrika, mifandafalra, 
mahasaliaiia, mamonjy. Sa maison fait — 
ù la mienne. Tandrify, manatrika ny 
ahy, mifanandrify, mifanatrika amy 
ny ahy ny tranony. Nous faisions — à 
l'ennemi. Nanatrika ny fahavalo/ nifa- 
natrika, nifandafalra tamy ny fahava- 
lo izahay. Il ne peut faire — à ses dé- 
penses. Tsy mahasaliana ny laniny izy. 
Il fait— à tout. Sahaniny avokoa ny za- 
vatra rehetra, conjeny ny sakany sy ny 
lavany. 

En face, loc. adv. !• Tandrify, manatrika. 
anatrehana, imaso. Sa maison est en— do 
la mienne. Tandrify, manatrika ny 
ahy ny tranony. Regarder quelqu'un eu 
— . Mijery olona manatrika, mibanjiua 
olona. Il osa le lui dire en—. Sahy nila- 
za îzany teo anatrehany , imasony izy. 
2° fig. Regarder le péril eu—. Maneha- 
doza. 

Face à face, loc. ado. Mifanatrika. Je 
me suis trouvé lace à face avec lui. Nifa- 
natrika taminy aho. 

À la face, loc. ad v. Anatrehana, imaso. 

FACÉTIE, sf. Hatsikana, arira, haran- 
kana. 

FACETIEUX, EUSE, adj. Hatsikana, 
arira, harankana. 

— , sm. Uatsikana, ariralahy, harankaua. 

FACETTE,»/ 1 . Lafy. Diamant à facettes. 
Diamondra maro lafy. 

FÂCHÉ, ÉE,ad/\ i°Tezitra,sosotra. 2*—, 
Malaholo. Il est — de ne vous avoir pas 
rencontré. Malahelo izy satria tsy nahita 
auao. 

FÂCHER, va. I* Mahatezitra, mahasoso- 
tra. Prenez garde do le—. Tandrcmo sao 
mahatezitra, etc., azy hianao. 2°— , Mam- 
palahelo. 

Se fâcher, vpr. Tezitra, mitezitra. Je me 
suis taché contre lui. Xilczilra azy aho, 
noie:crako izy. 

FÂCHERIE, sf. Fahatezcrana, fahaso- 
sorana. 

FÂCHEUX, EUSE, adj. 1* Mampala- 
helo. C'est un accident — . Voina mam- 
palahelo izany. 2°— , Saro-po, kitokiloi- 
na, foizina. Il est d'une humeur fâcheuse. 
Saro-po, etc., izy. 

FACIAL, AI/Ë, adj. Amy ny tarehy. 
Nerf—. Hozatra amy ny tarehy. 

FACILE, adj. 1° Mora. a Cela est— àjdire, 
mais non à faire. Mora lazaina izauy, fa 
sarotra atao. Cette phrase est— à tradui- 
re. Mora adika izany fehezan-teny izany. 



Digitized by 



Google 



FAÇ 



344 — 



FAD 



Cet homme est de— accès. Mora hatoni- 
na io lehilaby io. 2*— , Tsy mananosaro- 
tra, misononôka, haingan-tsaina. Il a la 
parole — . Tsy mananosarolra izy raha 
miteny. Il a le travail — . Tsy manano- 
sarolra izy raha miàsa. Style — . Laha- 
teny misononôka. 3°—, Malemy fanahy, 
rainazy. C'est un homme —, d'une hu- 
meur — . Malemy fanahy izy. Je ne 
l'aurais pas cru si — . Nataoko fa tsy 
rainazy tahaka izany izy. 

FACILEMENT,.**^. 1° Moramom. 2*—, 
Tsy mananosarolra, misononôka. 

FACILITÉ, sf. 1* Hamorana. Cela est 
«Je la plus grande—. Mora foana izany. 
2* — , Tsy fananosarotra, fisononôka, ha- 
fainganan-tsaina. Il écrit avec—. Tsy 
mananosarotva izy raha manoratra. Son 
style a de la— .Misononôka ny laha-teni- 
ny. Cet enfant n'a aucune—. Tsy hnin- 
gan-tsaina akory io zazalahy io. 3*—, 
Halemem-panaliy, harainazy. 

FACILITER, va. Mahaniora, manamo- 
ra. Cela facilite l'exécution de mon entre- 
prise. Mahamora, etc., ny hahatantera- 
hana ny raharahako izany. 

FAÇON, sf. l°Fanaovana. La— de celte 
étoffe est belle. Tsara ny nanaovana io 
lamba io. Combien coûte la — de cet ha- 
bit ? Hoatrinona no karama nanaovana 
io akanjo io ?2'— , Toetra, fanao, fomba, 
fan..., fi... 11 a bonne — . Tsara ny loe- 
trany. (Test sa—. Izany no toetrany, fa- 
naony, fombany. C'est sa — do faire. Iza- 
nynofanaony. Sa — d'écrire est bonne. 
Tsara ny /anorany. C'est une nouvelle— 
de parler. Fombam-pitenenana, /iteny 
vaovao izany. Comme Manière. 3*—, An- 
ganongano,angesongeso. Il fait beaucoup 
île façons quand il reçoit des étrangers. 
Be anganongano, etc., izy raha mandray 
vahiny. Il m'a traité sans— .Tsy mba nisy 
anganongano, etc., ny nandraisany 
ahy, tsotsotra ny nandraisany ahy. 

De façon que,loc.conj. 1° Ary amin' iza- 
ny, ary noho izany, any ka. La nuit vint, 
de — que je fus contraint de me retirer. 
Tonga ny alina ary amm' izany, etc.. 
heriko niala. 2°— , Izay.... Comme En 
sorte QUE. 

FACONDE, sf. Habetsahan-teny loatra. 

FAÇONNÉ, ÉE, p. et adj. 1°Natao 27?g. 
Zatra. Il est— au travail. Zalra miasa izy. 

FAÇONNER, va. I* Manao. Il a bien 
mal façonné cette tabatière. Ratsy no na- 
naovany itytabatera ity. 2 a fig. Mana- 
zatra. 



Se façonner, vpr. Mihazatra. 

FAÇONNIER, 1ÈRE, adj. Be anga- 
nongano, be angesongeso. 

FACTEUR, sm. 1* Mpanatitra taratasy. 
2*—, Nyisa mifampitombo. 

FACTICE, adj. 1° Natao, ankosoka. Pier- 
re — . Vatosoa natao, etc. 2° fig. Anko- 
soka. Joie—. Hafaliana ankosoka. 

FACTIEUX, EUSE, adj. et 8. Mpan- 
drendri-bahoaka, mpampiodina, mpam- 
pikomy, mpiray tetika. 

FACTION, sf. t° Fiambonana. Il a fait 
six heures de—. Niambina adim-paman- 
taranandro enina izy. 2* — , Andaniny, 
teti-dratsy. Il y avait deux factions dans 
cette ville. Nisy andaniny roa tamin* 
izany tan.\na izany. L'État était déchi- 
ré par les factions. Simban' ny teti~dra- 
tsy ny fanjakana tamin' iziy. 

FACTIONNAIRE, sm. Miaramila 
mpiambina. 

FACTURE, sf. i* Taratasy milaza ny 
isa sy ny vidin' ny entana. Voici la — des 
marchandises que je vous expédie. Indro 
ny tarataiy milaza ny isa sy ny ui- 
din'ny en/anaizayampitondraiko anao. 
2°— , Famoronana. La — de cet air est 
bonne. Tsara ny namoronana izany hi- 
ra izany. 

FACULTATIF, IVE, adj. An-tsafîdy. 

FACULTÉ, s/*, f Fahazoana, maba... 
mampi.., saina. lia la — de voter. Ma- 
hazo manao latsa-bato izy. L'aimant a la 
—d'attirer le fer. Ny andriamby ma/ia- 
tarika ny vy. Ces feuilles ont la — de pur- 
ger. M ampivalana ireny ravin-kazo ire- 
ny. Il est paralytique et n'a pas la — de so 
mouvoir. Malemy izy ka tsy ma/ietsika. 
Les facultés intellectuelles* Ny saina. Il 
est doué de grandes facultés. Be saina 
izy. 2 a — , Ny mpampianatra rehetra ao 
amy nyoniversity.ny dokotera mpampia- 
natra rehetra. Les médecins de la — de 
Paris. Ny dokotera rehetra mampiana- 
tra ao Parisy. On consulta la — . Nakana 
hevitra ny dokotera mpampianatra re- 
hetra. 3"—, pi. Fananana, izay zaka. 
Chacun a dû payer selon ses facultés. Sa- 
my nampadoavina araka izayananany, 
zakany avy. 

FADAISE, sf. Zava-poana, zavatra tsi- 
nontsinona. Il ne dit que des fadaises. 
Tsy milaza afa-tsy *aua-poana, etc., izy. 

FADE, ad;'. 1° Matsatso, matsaboaka, tsy 
misy harainy. Mets — . Nahandro ma- 
tsatso, etc. 2*/iy. Matsatso, masirasira. 
Discours—. Laha-teny matsatso, etc. 



Digitized by 



Google 



FAI 



— 345 — 



FAI 



FADEUR, sf. 1* Hatsatso. ï*fig. Hasira- 
sira. 

FAGOT, sm. Antntan-kitay hazo, fehe- 
zan-kitay hazo. 

FAGOT AGE, sm. Fa me texan a anentan- 
kitay hazo. 

FAGOTER, ra. fMamehy anontan-kitay 
hazo, niifehy — . 2° flg. Ratsy fanamboa- 
tra, ratsy fampiakanjo. 

8e fagoter, vpr. Ratsy flakanjo. 

FAGOTEUR, sm. Mparnehy anentan- 
kitay hazo, mpifeby— . 

FAIBLE,ad,/\ f Koly aina, osa, malemy, 
saozanina, reraka, mihozohozo, mango- 
zohozo. Il est trop — pour porter ce iar- 
deau. Kely aina loatra izy ka tsy raaha- 
zaka io entana io. La femme est puis- 
que l'homme. Ny vehivavy kely aina no- 
ho ny lehilahy, osa fa tsy tahaka ny le- 
hilahy. Il a une voix—. Malemy feo izy. 
Il aies jambes faibles. Malemilemy ny 
ranjony. Cotte branche est—. Malemy 
izany rantsan-kazo izany. Il a une— san- 
té. Saozanina izy. Il est encore— de sa 
maladie. Mbola osa, reraka, mihozoho- 
zo, mangozohozo avy narary izy. 2° flg. 
Kely, malefaka, tsy mahery, osa, male- 
my, tsy mahay loatra, tsy tsara loatra, 
rainazy, manao hanta ratsy. Son salaire 
est trop — . Kely loatra ny karamany. Ce 
café est— .Malefaka, tsy mahery ity kafé 
ity. L'ennemi était plus— que nous. Tsy 
nahery tahaka anay ny fahavalo. C'est 
un esprit— .Olona osa izy. Ce poste est—, 
il sera bientôt emporté. Malemy izany 
tanana izany, ka ho azo vetivety foana. 
C'est un écrivain—. Mpamorom-boky tsy 
mahay loatra izy. Cet ouvrage est—. 
Tsy tsara loatra ity boky ity. Cette mère 
est — pour sos entants. Rainazy amy 
ny zanany io reny io. 

—, sm. 1* Ny malemy. Il est l'appui des 
faibles. Fiankinan' ny malemy izy. 2*—, 
Ny tsininy. Voilà le— de cette poutre. 
Indro ny tsinin' io sakamandimby io. 3* 
—, Hadalana. Le jeu est son— Ada/an- 
dalao izy. Il a un— pour cet enfant. Ada- 
lariïo zaza io izy. 

FAIBLEMENT,adtf. Kely foana, amim- 
pahosana, amin-kalemena. 

FAIBLESSE, sf. 1° Hakely aina, haho- 
sana, halemy, halemena, harerahana, fi- 
hozohozo, fangozohozo. 2° — , Fahatorana- 
na. Il tombe en — de temps en temps. To- 
rana izy indraindray. 3*/?g. Hakely, ha- 
lefaka, fahosana, halemena, tsy fahaiza- 
na loatra, tsy fahatsarana loatra, fanaova- 



na rainazy, — hanta ratsy, hadisoana. 
Cette œuvre est au-dessus de notre—. 
Tsy takatry uyhalementsika izany raha- 
raha izany. Ayez moins de—. Aza rai- 
nazy, aza manao hanta ratsy tahaka 
izany. Les faiblesses de l'humanité. Ny 
hadisoan' ny olombelona. 

FAIBLIR, un. t* Mihakely aina, miha- 
hosa, mihamalemy, mihareraka. 2* flg. 
Mihakely, mihamalefaka, mihena herim- 
po, mihahosa, mihamalemy. Ce vin fai- 
blit. Mihamalefaka io divay io. Il a 
résisté longtemps, mais il commence à 
— . Nanohitra ela izy, fa izao mihena 
herim-po, mihahoaa. 

FAÏENCE, sf. Bakoly. 

FAILLIBLE, adj. Melyho diso hevitra. 

FAILLIR, un. f Manota, diso, mety 
ho diso. Il est de notre nature de—. 
Fombantsika ny manota, etc. Sa foi 
n'a point failli. Tsy diso Ûnoana izy. 
2*—, Saika, kasa. J'ai failli mourir. Sa£- 
ka, etc., maty aho. 

FAILLITE, sf. Bankeroty. Comme Ban- 
queroute. 

FAIM, sf. 1* Hanoanana. Avoir — . 
Noana. Il est mort do — . Maty noana 
izy. 2* flg. Fitsiriritana. 

FAINÉANT, ANTE, adj. et s. Mido- 
nanaka, maldina, kamo. 

FAINÉANTER, vn. Midonanaka, ma- 
laina. 

FAINÉANTISE, sf. Fidonanahana, fa- 
halainana, hakamoana. 

FAIRE, ta. 1° Manao, mamorona, maha- 
tanteraka, mahavita, mahatontosa. Dieu 
a fait le ciel et la terre. Andriamanitra no 
nanao, namorona ny lanitrasy ny tany. 
Qui a fait cette belle machine ? Iza no 
nanao, etc., io milina tsara io? Il fait 
du sucre. Manao siramumy izy. Il fait 
un livre. Manao, mamorona boky izy. 
Il est toute la journée à ne rien — . Tsy 
manao na inona na inona izy mandritra 
ny andro. Il lait tous les jours la volonté 
de Dieu. Manao, mahatanteraha ny 
sitra-pon' Andriamanitra isan'andro izy. 
Je n'en ferai rien. 'IVy hanao izany ve- 
lively aho. Il l'ait le métier de forgeron. 
Manel'y vy no raharaha alaony. 2 - — , 
Manamboatra, manaratra, raanety, ma- 
nao, manala. — un lit. Manamboatra 
fandriana, — la barbe. Manaratra vo- 
lom-bava. —les cheveux. Manety, ma- 
nao volo. — ses ongles. Jlf anaJa hoho. 
3° —, Mahazo. Il a fait une grande fortu- 
ne. Nahazo harena be izy. 4°— , Miana- 



Digitized by 



Google 



' PM 



,— 34G 



FAT 



tra. Il fait sa médecine. Mianalra ho 
dokotera izy. Il fait son noviciat. Mia- 
natraho relijiozy izy. 5°— , Mahazatra, 
mampianatra, mandatsaka. La guerre 
m a fait à la fatigue. Ny ady nahazatra 
ahy tamy ny hasasarana. Il fait de bons 
('lèves. Mampianatra tsara ny mpiana- 
ny izy. Il a faitson fils médecin. JVuncia- 
tsaka ny zanany ho dokotera izy. 6°— , 
Manao toetra, mihambo, mody, tehiseho, 
manao ho.Cot acteur faisait le roi Io mpa- 
nao teatra io nanao toelry ny mpanja- 
ka. Il fait le fanfaron. Manao toelr'olon- 
kevoka izy. Il fait lo savant. Mihambo 
ho mahay izy. Il fait le fou, le malade. 
Mody adala, — marary izy. Il fait le gé- 
néreux. Tc-hiseho ho mahafoy bc izy- 
On le fait riche, mais il ne l'est pas. 
A/aon'ny olona ho mpanankarena izy, 
ucfa tsy manana. 7°— , Mahatonga, mam- 
pihitsoka, mampahita, maha.., mampa... 
mampi... Les mauvaises compagnies en 
ont fait un mauvais snjet.Ny naman-dra- 
tsy nahatongaazy ho olona tsy manjary. 
Sa langue lui a fait de méchantes affaires. 
Ny vavany hiany no nampihitsoka azy 
lamy ny raharaha sarotra. Ce remède 
fait suer, il/a/iatsemboka izany fanafody 
izany.Cela fait peur, il/a Ziataho tra, mam- 
;>atahotra izany. Il fait imprimer son li- 
vre. Jl/ampanonta ny bokiny izy. Je le 
lui ai fait dire. .Vampilaza izany tarai- 
ny aho. 8" — , Mampaninona. maninona. 
Qu'est-ce que cela me fait? Mampanino- 
na ahy izany? Cela ne fait rien. Tsy main- 
paninona,civ. t izany. || loc— résistance. 
Manohitra. — la garde. Miambina. — 
attention. Mitandrina. Je ne fis que lo 
toucher et il tomba. Nokasihiko kely foa- 
na izy ka potraka. Il ne fait que do sortir. 
Vao nivoaka izy. Il fait jour. Antoandro 
ny andro. Il fait chaud. Mafana ny andro. 
Il fait beau. Tsara ny andro. Il fait du 
vent. Mandrivotra ny andro. Il fait do la 
pluie. Manorana ny andro. Il ne fait pas 
bon se frolter à cet homme-là. Tsy tsara 
ny miady amin'io Ichilahy io. Deux 
et doux font quatre. Hoa roa dia efatra. 
Se faire, vpr. 1° Atao. Cela ne se fait pas 
aisément. T*y mora atao izany. 2°— , 
Tonga, milatsaka, lasa, mihatsara, mina.. 
Il s'est fait catholique. Tonga katolika, 
nilalsaka ho katolika izy. Il s'est fait 
médecin. Lam dokotera izy. Ce vin se 
fera en bouteille. Ilihatsara ao anaty ta- 
voahangy io divay io. Cet enfant se fait 
grand. Jlf l'Aalehibe ity zazalahy ity. 3"—. 
Manao ny tenany ho, mihambo. Il se fait 



plus malade qu'il no l'est. Manao ni/ 
tenany ho marary mafimafy kokoa izy. 
Il so lait plus riche qu'il ne l'est. A/a- 
nao ny tenany ho, etc., raanankarena 
kokoa izy. 4°— , Misy. Il se Ut un trem- 
blement de terre. Nisy horohoron-tany. 

FAISABLE, adj. Àzo atao. ^ 

FAISAN, stn. Akoholahiuala. 

FAISANDER, va. Manotrika. 

Se faisander, vpr. Miotrika. 

FAISCEAU, 8m. Fehezana.— de lances. 
Fehezan-daïuna..— de verges. Fehezan- 
drotsakazo. || loc. Mettre los fusils eu — . 
Mampiady filo. 

FAISEUR, EUSE, s. Mpanao, mpanio- 
rona, mpanaonao. — de malles. Mpanao 
vata. Un— de contes, Jllpamorona anga- 
uo. — de livres. Mpanaonao boky. 

FAIT, «in. !• Ny atao, asa, famelezana. 
C'est par des faits qu'il lui a prouvé son 
attachement. Ny nataony, ny asany ni 
nampisehoany ny fitiavany azy. On lui 
impute des faits graves. Ampangaina ho 
nanao zavatra lehibo izy. Il joignit le — 
à la menace. Sady nandrahona izy no na- 
mely. Il est défendu d'user de voies do 
— . Harana mba tsy hamely. Il loc. 
Prendre quoiqu'un sur le — . Mahazo 
olona an-tanana , — am-body omby. 
Prendre— et cause pour quoiqu'un. 
Miandany amy ny olona. 2"—, Zavatra 
miseho, teua zavatra, tena raharaha, 
zavatra hita. Les faits sont bien rappor- 
tés par cet historien. Nitantara tsara 
ny zavatra niseho tamin* izay io mpi- 
tantara io. Il parla pendant une houre, 
sans dire un mot du—. Nandritra ny 
adim-pamantaranandro iray izy niteny 
hiany, nefa tsy nilaza izay tena zaea- 
tra t tena raharaha. De nouveaux faits 
sont venus confirmer ce principe. 2Ta- 
vatra vao ht ta no nanamari.ia izany 
foto-kevitra izany. || loc. Il est de— qu'on 
ne m'a pas compris. Miharihary-fa tsy 
nahazo ny hevitro izy ireo. Le— est que 
je n'en savais rien. Marina tokoa fa u>y 
nahalala izany aho. Être au—. Mahala- 
la. Se mettre au—. Mianatra, mihaza- 
tra. Mettre au—. Mampianatra, mano- 
ro, rnampahazatra. Dire à quelqu'un son 
— . Miteny mafy olona. 3° — , Antoniny, 
tandritlny. Cet emploi sera bien son—. 
Antoniny, etc., ho azy izany raharaha 
izany. 

Dans le fait, par le fait, loc. adv. 
Tokoa, amin' izany. 

De fait, loc. adv. Tokoa, tena. Il n'était 



Digitized by 



Google 



FAL 



FA M 



roi que de nom, un autre l'était de — . 
Anarana fotsiny no naha-mpanjàka azy, 
fa hafa ny tena mpanjaka. 

Tout à fait, adv. Indrindra. Il est— 
ruiné. Lany harena indrindra izy. 

FAIT, FAITE, p. et adj. 1° Natao, 
voaforona, noforonina, tantoraka, no- 
tanterahina, vita, novilaina, tonlosa, no- 
lontosaina. Ce qui est— est—. Izay vita, 
dia vita; ny lasa momba ny lasa. H loc. 
Être bien—. Bikana. Être ma!—. Ratsy 
bika. 2 # — , Voavoatra, namboarina, voa- 
haratra, noharatana, voaliety, noheteza- 
na, voala, nalana. 3°— , Azo. 4°— , Zatra. 
Il est — au froid. Zatra ny hatsiaka izy. 
5*—, Mahavita, tokony. Cet homme n' 
est pas— pour cet emploi. Tsy ma/tari- 
fa izany raharaha izany io lehilaliy io. 
Cette nouvelle est faite pour l'affliger. 
Tokony liampaiahelo azy izany zava- 
baovao izany. G # — , Lehibe. C'est un 
homme — . Efa olon-r/e/iiôe izy. 

FAlTAGE, sm. l a Vovonana. 2°— , Tam- 
pon-trano. 

FAITE, sm. i* Tampon-trano. Le — du 
temple. Ny tampon' ny tempoly. 2°— , 
Tendro. Le— du clocher. Ny tendron' 
ny tranon-dakolosy. 3° fîg. Tampony. 
Il est arrivé au— des honneurs. Tonga 
amy ny tampon' ny voninahitra, amy 
ny fanaperana anarana izy. 

FAÎTIÈRE, adj. Sarom-bovonana. Tuile 
— . Sarom-bovonana tanimanga. 

—, sf. Sarom-bovonana tanimanga. 

FAIX, sm. Entana. Il plie sous le—. Mi- 
vongaingy Isindrian'ny entana mavesa- 
tra izy. 

FALAISE, sf. Moron-dranomasina mi- 
deza. --. 

FALBALA, sm. Filiron' akanjo raiva- 
lombalona. 

FALLACIEUSEMENT, adv. Am-pi- 
taka. 

FALLACIEÙX,EUâE, s. et adj. Mpa- 
mitaka, fetsy ratsy, misy fltaka. 

FALLOIR, vn. imp. 1° Tsy maintsy, to- 
kony, met y. Il faut faire ce travail. 7V?/ 
maintsy haïao izany asa izany. Il fau- 
drait s'en informer. Tokony hofotopo- 
torana izany. Il parle comme il faut. Mi- 
teny araka ny mety izy. 2 a — , Mila. Il 
me faut un habit. A/ï/a akanjo aho. || loc. 
C'est un homme comme il faut. Olona 
mendrika izy. Il s'en faut peu*. Kely sisa. 
II s'en est peu fallu qu'il n'ait été tué. 
Kelysisa tsy nahafatesany. Il s'en faut 



de beaucoup que leur nombre soit com- 
plet. Be tsy ampy ny isany. Il s'en faut 
de beaucoup qu'il surpasse ses compa- 
gnons. Mbola aiza sy aiza no ihoarany 
ny namany. 

FALOT, sm. Fanala lehibe. 

FALSIFICATEUR, sm. Mpanova, 
mpanao zavatra ankosoka. 

FALSIFICATION, sf. Fauovana, fa- 
naovana zavatra ankosoka. 

FALSIFIER, va. Manova, manao zava- 
tra ankosoka. —un texte. Manova teny 
nalaina. —un contrat. Manova taratasy 
fanaikena. — du vin. Manao divayanfto- 
soka. —de la monnaie. Manao vola an- 
ko8oka f vola ralsy. 

FAMÉ, ÉE, adj. Malaza. Cet homme est 
mal—. Malaza ratsy io lohilaJiy io. Il 
est bien — . Tsara laza izy. 

FAMÉLIQUE, adj. et «." 1° Noan-dava. 
2° — , Mahia. Mine — . Tarehy mania. 

FAMEUSEMENT, adv. izaitsizy. 

FAMEUX, EUSE, adj. \° Malaza, ma- 
nan-daza, manana anarana, maudeha 
laza, manchoeho, maresaka, maketrika, 
ngeza, kalaza. C'est un historien — . Mpi- 
tantara malaza, manan-daza, ngeza- 
lahy, kalazalahy izy. C'est un— homme. 
Lebilahy malaza, manan-daza, mana- 
na anaranaizy. Comme Cêlèiike. 2*fig. 
Izaitsizy, mahagaga C'est un— imbécile. 
Adala izaitsizy izy. Il y a eu un— repas. 
Nisy fihinanana mahagaga. 

FAMILIARISER, va. Mahazaira. Il 
est diflicile de— une nation avec de nou- 
veaux usages. Sarotra ny mahazatra li- 
renena anaukiray amy ny fanao vaovao. 

Se familiariser, vpr. Mifankazatra, ma- 
nao toetra tsotra loatra, mihazatra. Il se 
familiarise avec les grands. Mifanka- 
zatra amin'izay ambony tuetra izy. Ne 
vous familiarisez pas avec vos inférieurs. 
Aza manao toetra tsotra loatra arum 
izay fehezinao. Il s'est familiarisé avec 
la lièvre. Nikazatra lamy ny tazo izy. 

FAMILIARITÉ, sf. Filankazarana, fa- 
naovana loetra tsotra loatra. Il n'y a pas 
grande— entre eux. Tsy mifankazatra 
loatra izy ireo. La — engendre le mépris. 
Ny fanaocana loetra tsotra loatra mi- 
tarika fanesoana. Pieudre dus lainiliari- 
tés avec quelqu'un. Manao toetra tsotra 
loatra, zavatra tsy mety amm'olona. 

FAMILIER, 1ÈRE, adj. 1" Mifankaza- 
tra, manao toetra tsotra loatra, zatra, ma- 
hazatra. Il est— avec lui. Mifankazatra 
aminyizy. Il prend des airs familier^ 



Digitized by 



Google 



FAN 



— 348 — 



FAR 



avec ses supérieurs. Ma nao toelra tsotra 
loatra amy ny lehibeny izy. Ce défaut lui 
est—. Za/raamin' izany hadisoana iza- 
ny izy. Cette langue lui est familière. Za- 
Ira amin' izany fiteny izany izy, ma/ia- 
zafraazy izany fiteny izany. 2* — , Tsotra. 
Langage—. Fiteny tsotra. 

— , sm. Mpifankazatra, sakaiza. 

FAMILIEREMENT, adv. Mifankaza- 
tra, tsotra. 

FAMILLE, sf. \* Pianakaviana, mpiana- 
kavy, tamingana, ankohonana. Sa — est 
très nombreuse. Maro fïanakaviana, 
mpianahavy izy. La— royale. Ny pana- 
kaviana, tamingan' ny mpanjaka. Com- 
ment va votre—? Manao ahoana ny /?a- 
na/iauianao, — hianareo mianakavy ? 
Il gouverne bien sa — . Mahaymitondrany 
fîanakaviany, ny mpianakaviny, ny 
ankohonany izy. 2 a — , Antokony. Ces 
deux animaux sont de la môme—. An- 
tokony iray içeo biby roa ireo. 

FAMINE, «A Mosary. Il y eut une gran- 
de—cette année-là. Nisy mosary lehibe 
tamin' izany taena izany. Prendre par—. 
Comme Affame . 

FANAL, sm. t° Fanala. %*pg. Fanilo. 

FANATIQUE, adj. et s. Mirehidrehitra 
tsy amy ny antony, mikiribiby amy ny 
hevi-diso. 

FANATISER, va. Mampirehidrehitra 
tsy amy ny antony, mampikiribiby amy 
ny hevi-diso. 

Se fanatiser, vpr. Mirehidrehitra tsy 
amy ny antony, mikiribiby amy ny hevi- 
diso. 

FANATISME, sm. Firehidrehitra tsy 
amy ny antony, fikiribibiana amy ny he- 
vi-diso. 

FANÉ, ÉE, p et adj. Malazo, matroka. 

FANER, va. Mandazo, mahamatroka. 

Se faner, vpr. Mihamalazo, mihamatro- 
ka. Ces fleurs se fanent. Mihamalazo 
ireo voninkazo ireo. Ce'tte couleur s'est 
fanée. Nihamatvoka io volon-doko io. 
Son teint se fane. Mihamatroka nyta- 
rehiny. 

FANFARE, sf. Mozika dozeniny iray. 

FANFARON, adj. m. et s. 1° Mahery 
am-bava, lasan-ko vavany. Il n'est pas 
brave, il n'est que—. Tsy mahery fo izy, 
fa mahery am-bava, etc., fotsiny. 2 # — , 
Mpirehaka, be rehaka, kevodahy. Il est 
brave et— en môme temps. Mahery fo 
izysady mpirehaka, etc. 

FANFARONNADE, sf. f Faherezam- 
bava.2 # — , Firehaka, rehaka.hakevohana. 



FANFRELUCHE, sf. Haingo foana. 

FANGE, sf. 1* Fotaka. Il est tombé dans 
la—. Latsaka tao anat y fota ka izy. 1*fig. 
Faraidiny. Il s'est élevé do la — au plus 
haut degré de fortune. Avy amy ny /a- 
raidiny izy, ka tonga mpanankarena in- 
drindra, liringa mievotra izy. 3*—, Fi- 
tondran-tena vetaveta. Il vit dans la — . 
Vetaveta ptondran-tena izy. 

FANGEUX, EUSE, adj. Bc fotaka. 

FANON, sm. Siranandony. 

FANTAISIE, sf. 1° 8itra-po, fanara- 
nam-po, fanaovana danin' ny kibo. he- 
vitra, fitiavana. Il suit sa—. Manaraka ny 
sitra-pony, ny heviny, manaram-po, 
manao izay danin' ny kibony izy. 
Chacun en parle selon sa—. Samy mi- 
resaka izany araka ny /leutnynyolona. 
Cela est exécuté à ma—. Tanteraka araka 
ny «i/ra-pofco,ny hevitro,ny tiako izany. 
2°— , Haitraitra, angotingoly. Il a fait ce- 
la par — et non par raison. Haitraitra 
hiany no nanaovany izany, fa tsy misy 
antony. Il a des fantaisies ridicules. Be 
haitraitra, etc., tsy misy heviny izy. 
3*—, Akanjo hafahafa. Acheter des fan- 
taisies. Mividy akanjo hafahafa. 

FANTASMAGORIE, sf. Fampisehoan- 
tsary aloka. 

FANTASQUE, adj. Mihaitraitra, rai an - 
gotingoty, hafahafa. C'ost un homme — . 
Lehilahy mihaitraitra, miangotingoty 
izy. Habit—. Akanjo hafahafa. 

FANTASSIN, sm. Miaramila mandeba 
tongotra 

FANTASTIQUE, adj. Foronin'ny sai- 
na fotsiny, tsy misy heviny. Être — . Za- 
vatra foronin'ny saina fotsiny. Pro- 
jets fantastiques. Fikasana Uy misy he- 
viny. 

FANTÔME, sm. 1* Matoatoa, avelo. Le 
—de sa mère lui apparut. Nisebo taminy 
ny matoatoa, ny aue/on-dreniny. 2*fig. 
Tandindona. Les grandeurs humaines 
sont de vains fantômes. Tandindona 
foana ny voninahitra eto ambonin* ny 
tany.3*— , Hevi-potsy. Comme Chimère. 

FAQUIN, sm. Mpihambohambo, kasi- 
kasy. 

FAQUINERIE, sf. Fihambohamboana, 
hakasiana. 

FARCE, sf. 1° Sesi-kena, Faire une — à 
une dinde. Manao sesi-kena amy ny vo- 
rontsiloza. 2 # — , Hatsikana, arira. On ne 
joue que des farces à ce théâtre. Tsy mi- 
sy afa-tsy hatsikana, arira fotsiny 
amin' izany teatra izany. 3*—, \osobo- 



Digitized by 



Google 



FAR 



— 349 — 



FAT 



sotra. kivazivazy. Faire une— à quelqu' 
un. Manao vosobosotra, etc., amin'olo- 
na. 
FARCEUR, sm. 1* Mpanao hatsikana. 

2 # — , Mpanao vosobosotra. 
FARCIR, va. {• Manesika hena. Farcis- 
sez ces. pigeons. Seseho hena ireo vo- 
roraailala ireo. Il loc. — son estomac de 
viandes. Miletra hena. 2° fig. Manisika 
be loatra. Il a farci son discours de la- 
tin. Nosisihany tony latina be loatra 
ny laha-teniny. 
FARD, sm. 1* Tentina. Elle met du—. 
Mitentina izy. 3° fig. Renty tsy amy 
ny an ion y. Il y a beaucoup de— dans 
son discours- Be renty tsy amy ny 
antony ny laha-teniny. 3*—, Fanafenan- 
kevitra. Parlez-moi sans—. Aza manafi- 
na amiko. 
FARDEAU, sm. {• Entana, lanjàna. 
— porté sur les épaules aux deux bouts 
d'une perche. Lanjàna. Il porte un 
lourd—. Mitondra enfana. lanjàna ma- 
vesatra, mavosatra entana izy. 2* fig. 
Zavatra mavesatra. La vie est pour lui 
un—. Zavatra mavesatra aminy ny 
miaina. 
FARDER, va. I - Manontina. 2° fig. 
Manisy renty tsy misy antony. — un 
discours. Manisy renty tsy misy an- 
tony amy ny laha-teny. 3°— , Manaro- 
na. —le vice. Manarona haratsiam- 
panahy. 
Se farder, vpr. Mitentina. 
FARFOUILLER, va. Mikarokaroka. 
Qui a farfouillé dans mon armoire? Iza 
. no nikarokaroka taoanaty lalomoarako? 
—, va. Manakorontana. On a farfouillé 
mes papiers. Nisy nana&oronfana ny 
taratasiko. 
FARIBOLE, sf. Zavatra tsinontsinona, 

zava-poana. 
FARINE, sf. Lafarina, koba. —de ma- 
nioc, de maïs. /fo6a-mangahazo» ko- 
ban-katsaka. 
FARINER, va. Manisy lafarina. 
Se fariner, vpr. Mitentina lafarina. 
FARINEUX, EUSE, adj. 1* Misy la- 
farina, feno lafarina, azo atao koba. 
2 # — » Mamovoka, fasipasehina. Feuilles 
farineuses. Ravin-kazo mamovoka. Il 
a la peau farineuse. Faatpase/un-ko- 
ditra izy. 
FAROUCHE, adj. 1° Dia. Bête—. Biby 
dia. 2* — , Haolo,kaody,mihadrahadra. Ce 
cheval est—. Haolo, etc., io soavalv io. 



Il était— dans sa jeunesse. Haolohaolo, 
kaodihaody toetra izy fony tanora. 
3 # — , Lozabe, dia, baribariana. Il a une 
naturel—. Lozabe izy. Peuples farou- 
ches. Firenena lozabe, etc. 
FASCICULE, sm. Tapa-boky avoaka 
tslkelikely. 

FASCINATION, sf. !• Fanjambana, 
fanova-maso. 2° fig. Fahatalanjonana, 
fanajambana. 

FASCINER, va. 1* Manisy fanjambana, 
fanova-maso. 2 # fig. Maharenoka, maha- 
jamba, mahasodôka. Son éloquence fas- 
cine les esprits. Maharenoka ny olona 
ny fahaizany mandaha-teny. On se laisse 
— par les grandeurs du monde. Mora 
jamba, sodôky ny voninahitr' izao ton- 
tolo izao ny olona. 

FASHIONABLE, adj. etsm. Tia lamo- 
dy, kasikasy. 

FASTE, adj. m. Tsara. Jour — . Andro 
tsara. 

FASTE, sm. [• Voninahitra. Le— qui en- 
vironne la royauté. Ny voninahitra ana- 
nan 1 ny mpanjaka. 2 # — , Rehareha, hain- 
go be loatra, renty be loatra. Il étale un 
grand— .Mampisoho rehareha lehibe izy. 
Le — de ses paroles subjugua quelques 
esprits. Ny teniny 6e haingo loatra, be 
renty loatra nahatarika olona sasany. 

FASTES, sm. pi. Boky tantara, tantara. 

FASTIDIEUSEMENT, adv. Mahadi- 
kidiky. 

FASTIDIEUX, EUSE, adj. Mahadi- 
kidiky, maharikoriko, mahaboboka. C'est 
un homme—. Lehilahy mahadikidiky \ 
maharikoriko io. C'est un ouvrage—. 
Boky mahadikidiky, etc., izany. 

FASTUEUSEMENT, ado. 1* Amira- 
boninahitra. 2*—, Arain-drehareha,amin- 
kaingo be loatra. 

FASTUEUX, EUSE, adj. Be rehareha» 
be haingo loatra, be renty loatra. C'est 
un homme—. Lehilahy 6e rehareha izy. 
Éloquence fastueuse. Fandaharan-teny 
6e haingo loatra, be renty loatra. 

FAT, adj. et sm. Mpirehaka, be rehaka, 
kasikasy, kovodahy. 

FATAL,ALE, adj. I e Raikitra, tsy azo 
ialana. Son heure fatale est arrivée. Ton- 
ga ny fotoana raikitra ho azy, tsy azony 
ialana. 2°— , Mampahita loza, mampidi- 
doza, mahafaty. Son ambition lui fut fa- 
tale., Ny fitsiririlany voninahitra nam- 
pahita loza, nampidi-doza azy. Il lui 
porta le coup—. Izy no nnhafaty azy. 



Digitized by 



Google 



~^"^l 



FATJ 



— 350 — 



FAU 



FATALEMENT, adv. \ 9 Avy amy ny 
vintana, raikitra. 2°— , Tsy amim-pauam- 
binana. 

FATALISME, sm. Finoana ny vintana. 

FATALISTE, ad./. Momba ny vintana. 
Système—. Fampianarana momba ny 
vintana. 

— ,«m. Mpino ny vintana. 

FATALITÉ, */*. 1° Vintana. 2 9 — , Loza, 
tsy fanambinana. Je ne sais quelle— me 
poursuit. Tsy fantatro izay ihavian' ny 
loza tnanjô ahy. 

FATIGANT, ANTE, adj. !• Mahasa- 
satra.mahavalaka, mahavizana. Travail 
— . Asa mahasasatra, etc. Journée fa- 
tigante. Andro mahavalaka. 2° —, Ma- 
nahirana, mahavaky traira. C'est un élè- 
ve— . Mpianatra manahirana. etc., io. 

FATIGUE, *f. Hasasarana, havalahana, 
havizanana. Il ne craint pas la— .Tsy ma- 
tahotra ny hasasarana izy. 

FATIGUÉ, ÉE, p. et adj. {• Sasatra, va- 
laka, vizana, mampiseho haeasarana. Il 
est— du voyage. Sasatra, valaka, vizan' 
ny dia nalehany izy. Il a les traits fati- 
gués. Mamniseho hasasarana ny tare- 
biny. 2°—. Sahirana, vaky tratra. 

FATIGUER, ra. 1° Mahasasatra, maha- 
valaka, mahavizana. Cette étude fatigue 
l'esprit. Mahasasatra nysaina izany fia- 
narana izany. 2°— , Manahirana, maha- 
vaky tratra. Il me fatigue par ses visi- 
tes. Manahirana ahy ny famangiany 
ahy matetika. 

Se fatiguer, vpr. Manasa-tena, misasa- 
tra. Ne vous fatiguez pas inutilement. 
Aza manasa-tena, etc., foana. 

FATRAS,sm. I* Korontan-javatra. 2'ftg. 
Teny misafotofoto. 

FATUITÉ, sf. Firehaka, hakasiana, ha- 
kevobana. 

FAUBOURG, sm. Zana-boliitra mito- 
hy amy ny tanàna 

FAUCHAGE, sm. Fijinjam-bilona. 

FAUGHAISON, sf. Andro fijinjam-bi- 
lona. 

FAUCHER, ra. 1* Mijinja. — les foins. 
Mijinja vilona. 2° fîg. Mandringana, 
mandripaka. La mort fauche tout. Man- 
dringana, etc., ny oiona rehetra ny fana- 
falcsana. 

FAUCILLE, sf. Antsy mifaraingo fijin- 
jana 

FAUCON, sm. Voromahery. 

FAUFILER, ra. Mamikavika, manjojô- 
tra, managoiampa. I 



Se faufiler, vpr. Misesika, misosoaoso, 

misisika. 
FAUSSAIRE, sm. Mpangala-tsonia, 

mpamorona taratasy sandoka. 
FAUSSE-ALARME, sf. Fampitairam- 

poana, hatairam-poana. 
FAUSSEMENT, adu. Tsy marina, Iain- 

ga. 
FAUSSE-MONNAIE, sf. Vola ratsy, 

korantimavo. 
FAUSSE-PORTE, sf. Varavarant 

hambo. 
FAUSSER, va. Mampivily sain a, maha- 
diso hevitra, manoya. manimba, mana- 
meloka, mampipepo. Cet enseignement a 
faussé l'esprit de mon enfant. Izany fam- 
pianarana izany nampivily saina, na- 
hadiso hevitra ny zanako. Il a faussé 
le sens du tex^e. Nanova ny hevitry ny 
teny nalaina izy. Cela lui a faussé la voix. 
Nanimha ny feony izany. Il a faussé 
la serrure, la clef. Nanimba ny hidin- 
trano, ny fanalahidy izy. Il a faussé le 
compas. Nomelohiny ny kompd. — una 
cuirasse. Mampipepo ampinga. 
Se fausser, vpr. Mivily saina, simbana. 

mihameloka, mipepo. 
FAUSSET, sm. Feo an-doha. 
FAUSSETÉ, sf. 1* Tsy fahamarinana, 
hadisoana, hadisoan-kevitra, hevi-diso, 
zavatra tsy marina. La— de cette nou- 
velle a été reconnue. Efahita ny tsy fa- 
hamarinan' izany zava-baovao izany. Il 
est difficile de corriger la — de l'esprit. 
Sarotrany manitsyny «ad isoan- tsaiaa. 
C'est une — manifeste. Hadisoan-kevi- 
tra, lievi-diso miharihary uany. Cette 
histoire est pleine de faussetés. Feno 
zavatra tsy marina izany tantara iza- 
ny. 2°— , Fihatsarambelatsihy. Sa —sera 
démasquée. Hiseho ny fihatsarambela- 
tsihiny. 
FAUTE, sf. [• Hadisoana, fahotana, ota, 
heloka. Dieu lui pardonna ses fautes. Na- 
velan* Andriamanitra ny hadisoany , 
etc. — légère. Hadisoana kely, fahota- 
na, ota madinika. —grave. Fahotana, 
ota lehibe, heloka be vava. 2°— , Antony, 
fotony. Si l'entreprise a échoué, ce n'est 
pas ma—. Raha tsy vanona ny raharaha, 
tsy izaho no an ton y, fotony, 3*—, Diso. 
Il a fait dix fautes d'orthographe. Nisy 
diso tsipelina folonysorany. 
Faute de, loc. prèp. Noho ny tsy fisiany, 
noho ny tsy.... Le combat cessa— de 
combattants. Nitsahatranyady noho ny 
tsy fisian' ny mpiady. Nous jugeons 



Digitized by 



Google 



FAU 



— 351 — 



FAV 



souvent mal,-— de bien examiner. Nolio 
ny tsy Tandinihana tsaradia diso hevi- 
tra matetika isika. 

Sans faute, loc. adv. Tsy maintsy. Je 
viendrai demain sans—. Tsy maintsy 
ho avy aho rahampitso. 

FAUTEUIL, sm. Sezabe. 

^AUTEUR, TRICE, s. Mpanampy, 
mpamporisika, mpanambosy.— de rébel- 
lion. Mpanampy, etc., ny mpikomy. 

FAUTIF, IVE, adj. Diso. misy diso. Il 
est — dans ses citations. Diso amy ny te- 
ny nalainy izy. Cette table est fautive. 
Mi* y diso amin' izany fizahan-takelaka 
izany. 

FAUVE, adj. et s. Mavomena. Bétes fau- 
ves. Biby mavomena toy ny serfa. 

FAUX, sf. Antsy lehibe fijinjan'ny Va- 
zaha vilona. 

FAUX, FAUSSE, adj. fTsy marina, 
tsy to. diso, tsizy, ankosoka, sandoka, 
solo. Fausse nouvelle. Zava-baovao tsy 
marina. Cela est — . Tsy marina iza- 
ny. — témoin. Vavolombelona tsy ma- 
rina. Faire un — serment. Mianiana tsy 
marina, tsy ta. 11 suit une religion faus- 
se. Manaraka fivavahana tsy rnari- 
va. diso, tsizy izy. Il adorait les— dieux. 
Nivavaka tamy ny andriamanitra tsizy 
izy. Fausse joie. Hafaliana tsy marina, 
tsizy, ankosoka. — zèle. Fahazotoana an- 
kosoka. —poids. Vato tsy marina. Ce 
calcul est—. Diso izany marika izany. Il 
a un jugement—. Diso fitsara zavatra izy. 
Faire fausse route. Diso lâlana; fig. di- 
so hevitra. Il fait—, il a la voix fausse. 
Diso faka feo, mivalam-peo izy. II a pris 
un — nom. Naka awamn-tsandoka izy. 
C'est une fausse signature. Sonia sando- 
ka izany. —prophète. Mpaminany *an- 
doka. Fausse barbe. Sol om-bolom-bava. 
— cheveux. Solo volo. Fausse dent. Solo 
nify. 2*—, Mpihatsaravelatsihy, niody, 
manody. C'est un homme—, il a le coeur 
— . Mpihalsarauelatsihy izy. —ami. 
Olona mody sakaiza, sakaiza manody. 
— , sm. Ny tsy marina, ny tsy to. Discerner 
le vrai d'avec le—. Manavaka ny marina 
amy ny tsy marina. 2*—, Hala-tsonia. 
Faire un — . Mangala-tsonia. 
A faux, loc. adv. Lainga, tsy marina, tsy 
to. C'est lui qui l'a accusé à—. Izy no ni- 
amnanga laing t % etc., azy. 
FAUX-BOND, sm. {• Fivily fiantsam- 
botra. La balle a fait un — . Nivilyfian- 
tnambotra ny baolina. 2 # fig. Faire— à 
quelqu'un. Mandiso fotoana natao tamin- 



olona, tsy mahatanteraka ny teny napt- 
traka tamin' olona. 
•FAUX-COL, sm. Solo vozona. 

FAUX-FRAIS, sm. pi. Ny lany kely 
madinika. 

FAUX-FRÈRE, sm. Sakaiza manody. 

FAUX-FUYANT,.sm. t # Sampanan-dâ- 
lana mihodivitra. 1*fig. Fanarian-dia.fi- 
hodivirana. fialana. Employer des faux- 
fuyants. Manarydia, mihodivitra, ma- 
nao fialana. 

FAUX- JOUR, sm. Maizimaizina. 

FAUX-MONNAYEUR, sm. Mpanao 
vola ratsy, — korantimavo. 

FAUX-PAS, sm. Fisolifaka. Faire un— . 
M isolif aka ; fig. diso. 

FAVEUR, sf. 1° Soa, fahasoavana, fa- 
nambinana. J'ai reçu une grande — du 
roi. Nahazosoa lehibe tamy ny mpanjaka 
aho. Ce sont des faveurs du ciel. Soa,clc, 
avy anyan-danitra izany. 2°— , Fitia, fitia- 
vana, sitraka, fankasitrahana, litokiana, 
hamamian-koditra. Il a gagné la — du mi- 
nistre. Nahazo fitia, sitraka tamy ny 
ministra izy. Il brigue la— du peuple. Mi- 
la fitia, sitraka amy ny vahoaka izy. Il 
est en— auprès du roi. Tiana,ankasitra- 
hana, itokian* ny mpanjaka, mamy ho* 
ditra amy ny mpanjaka izy. C'est la— 
qui Ta placé où il est. Fitiavana hiany 
no nahazoany izany raharaha izany. 

En faveur de, loc. prèp. Noho, ho, ma- 
nasoa, tsara. On lui pardonna en— des 
belles actions qu'il avait faites. Navela 
ny helony noho ny soa nataony. Il a fait 
son testament en— de son ami. Nandidy 
ny hareny ho anyny sakaizany izy. Il fit 
beaucoup en— des sciences. Nanasoa 
loatra nyfahaizana samihafa izy. Je lui 
parlerai en votre — . Hataoko tsara la- 
zaina aminy hianao. 

A la faveur de, loc. prèp. Misy. Il s'est 
sauvé à la— de la nuit. Nyalinano nisy 
handosirany. 

FAVORABLE, adj. i'Tia, mankasitra- 
ka, mitahy, manasoa, manampy, manam- 
bina. Le roi lui est—. Tiana, ankasi- 
trahan'ny mpanjaka izy. Que Dieu vous 
soit — ! Aoka hotahina, hohasoauina, 
hampiana, hambiniiï Andriamanitra 
anie hianao ! 2°— , Tsara. Nous avons un 
temps—. Tsara andro isika. Vent—. 
Itivotra tsara. Avoir une opinion— de 
quelqu'un. Mihevitra olona ho tsara. 

FAVORABLEMENT, adv. i» Amim- 
pitiavana, amim-pankasitrahana. On l'a 



Digitized by 



Google 



FEÇ 



— 352 — 



FEI 



écouté—. Nohenoina tamimpitiavana 
izy. 2*—, Tsara. Juger— de quelqu'un. 
Mihevitra olona ho tsara. 

FAVORI, ITE, adj. Tiana iodrindra. 
C'est sa lecture favorite. Izany no boky 
tiany indrindra hovakiny. 

—, s. Olona tiana indrindra, olona ma- 
lala indrindra. C'est le — du roi. Olona 
tiana, malalan' ny mpanjaka indrin- 
dra izy. 

—, sm. Vaoka. 

FAVORISER, t*a. i° Tia, mankasitra- 
ka, initahy, manasoa, manampy, ma- 
nambina, miandany, miangatra, mizaha 
tavan' olona. Il est favorisé du prince. 
Tiana, ankasitrahan' ny mpanjaka 
izy. Il a été favorisé du Ciel. Nolahi- 
na, nohasoavina, namhinin' Andria- 
manitra izy. Il m'a favorisé dans mon 
entreprise. Nanampy ahy tamy nyra- 
harahako izy. Il favorisait les Romains. 
Nanampy ny Romana, niandany 
tamy ny Romana izy. Un juge ne doit 
pas— une partie. Tsy mety raha ny 
mpitsara no miangatra, mizaha tavari 
olona. 2* —, Tsara, misy, mampan..., 
mampi.... Le temps nous a favorisés 
dans notre voyage. Tsara ny andro 
tamy ny dia nalehantsika. L'obscurité 
favorisa sa fuite. Ny maizina no nisy 
handosirany. Cette loi favorise la licen- 
ce. M ampanaram-po, mampïliba izany 
lalâna izany. 

Se favoriser, vpr. Mifampitahy, mifa- 
nasoa, mifanampy. 

FÉBRICITANT, ANTE, adj. et s. 
Tazoina. 

FÉBRIFUGE, adj. et sm. Ody tazo. 
C'est une plante—. Ody tazo izany za- 
va-maniry izany. 

FÉBRILE, adj. 1° Momba ny tazo. 2* 
fig. Ardeur—. Faharisihana izaitsizy. 

FÉCAL, ALE, adj. Matière—. Diky, 
fivalanana. 

FÉCOND, ONDE, adj. i*Miteraka,ma- 
nao tera-bitro, maro anaka, manahady. 
Femme féconde. Vehivavym/ferafta, ma- 
nao tera-bitro, maro anaka. Brebis fé- 
conde. Ondrivavy maro anaka, mana- 
hady. 2 a — , Mahavokatra, lonaka, be,ma- 
haforona zavatra betsaka, mora itarina. 
Sol — . Tany mahavokatra, lonaka. Pluie 
féconde. Ranonorana mahavokatra. 
Source féconde. Loharano be rano. Vil- 
le féconde en grands hommes. Tanâna 
be olo-malaza. C'est un auteur—. Mpa- 
morom-boky mahaforona boky belsaka 



izy. Sujet—. Foto-teny mora itarina. 

FÉCONDANT, ANTE, adj. 1* Mam- 
pi te raka, mampanjary voany. Poussière 
fécondante des végétaux. Vovoka mam- 
panjary voany amy ny zava-maniry. 2* 
— , Mampahavokatra, mahavokatra, ma- 
halonaka. Chaleur fécondante. Hafanana 
mampahavokatra, mahavokatra,. Li- 
mon—. Dilatra mahalonaka. 

FÉCONDATION, sf. Fiterahana, fan- 
jariana ho voany. 

FÉCONDER, va. 1° Mampiteraka, mam- 
panjary voany. 2 # — , Mahavokatra, ma- 
halonaka. 

FÉCONDITÉ, sf. {• Fiterahana, fanaha- 
dy. La— du lapin est remarquable. Maha- 
gaga ny fiteraka, etc., ny bitro. 2 # — , 
Havokarana, halonaka, habetsahan-ja- 
vatra foronina. La — de son esprit est re- 
marquable. Mahagaga ny habetsahan- 
javatra foronin' ny sainy. 

FÉCULE, sf. Tavolo. —de manioc. Ta- 
volo mangahazo. 

FÉDÉRAL, ALE, ad;'. Momba ny fari- 
tanymaro mitambatrahofanjakana iray. 
On doit suivre le pacte—. Tsy maintsyara- 
hina ny fanaikena nataon' ny fari-tany 
maro mitambatrahofanjakana iray. 

FÉDÉRATIF, IVE, adj. Mitambatra 
ho fanjakana iray. La Suisse est un 
État—. Ny Soisa dia fanjakana misy fari- 
tany maro mitambatra ho fanjakana 
iray. 

FÉDÉRÉ, ÉE, adj. Mitambatra ho fan- 
jakana iray. Les États fédérés. Ny fari- 
tany maro mitambatra ho fanjakana 
iray. 

FÉE, sf. Vehivavy masina ody lazain' ny 
angano. 

FÉERIE, sf. 1* Fahefan'ny/ëe, fankatoa- 

, vana. 2 # fig. Zavatra mahagaga. 

FÉERIQUE, adj. 1» Ataon' ny fée, mi- 
sy fankatoavana. 2° fig. Mahagaga. 

FEINDRE, va. f Mody... Il feint d'être 
malade. Mody marary izy. 2 # — , Mamo- 
rona. Il feint des choses qui ne sont pas 
raisonnables. Mamorona zavatra tsy mi- 
sy heviny izv. 

FEINT, EINTE, p. et adj. 1* Ankoso- 
ka, hambo. Une amitié feinte. Fisakai- 
zana ankosoka. Porte feinte. Varava- 
rana hambo. 2°— , Foronina. 

FEINTE, sf. Zavatra ankosoka, fîhataa- 
rambelatsihy. Sa dévotion n'est que—. 
Ankosoka hiany ny fltiavany vavaka. 
Il m'a surpris par ses feintes. Nanodéka 
ahy ny fihatsaramÇelatsihiny. 



Digitized by 



Google 



PEM 



— 353 - 



FEN 



FÊLÉ, ÉE, adj. I* Misy vaky, mitsefa- 
ka, mitriatra. Assiette fêlée. Vilia misy 
vaky, etc. Clocho fôlée. Lakolosy misy 
vaky, mitsefaka 2* fîg. Avoir la tête 
fêlée. Adaladala, ondranondranana, ma- 
nnsatsasaka. 

FÊLER, va. Mamaky. mampitsofaka, 
mampitriatra. 

Se fêler, vpr. Vaky, mitsofaka, mitria- 
tra. 

FÉLICITATION, sf. Fiarahabatia, fa- 
mangiana. 

FÉLICITÉ, sf. ïlasambarana, fahnsam- 
barann,halinaretana, fahafinar^tana. La 
— éternelle. Ny hasambavana, etc., 
mandrakizay. 

FÉLICITER, ra. Miarahaba. maman- 
gy. Je vous félicite do l'honneur que 
vous avez reçu. Avy miarahabi. ma- 
mangy anao aho noho ny voninahitra 
azonan. 

Se féliciter, vpr. Faly. Je me félicite 

de l'avoir choisi pour cet emploi. Faly 
aho noho ny nifldianako azy hanao iza- 
ny raharaha izany. 

FÉLON, ONNE, adj. et s. Mpamadi- 
ka, mpivadika. 

FÉLONIE, sf. Famadihana. fivadihana. 

FÊLURE, sf. Ny vaky, ny mitsefaka. 

FEMELLE, adj. et sf. Vavy, vady. Une 
perdrix—. Papelikauauj/. La vache est 
la — du taureau. Ny ombivavy no t-a- 
din'ny ombalahy. 

FÉMININ, INE, adj. Any ny vehiva- 
vy, any ny vavy. Les ruses féminines. 
Ny hafetsen' ny vehivavy. Cet homme 
a le visage — . Mitarehim-6auj/ io lehi- 
hahy io. Il a des manières féminines. 
Mitoe-6at??/, misarim-bart/ izy. 

—, sm. Feminina. 

FEMME, *f. I* Vohivavy. Sa mère est 
une excellente—. Vehivavy tsara fana 1 
hy reniny. Les femmes sont timides. 
Saro-tahotra ny vehivavy. 2* — /Vehi- 
vavy lehibe, vehivavy manam-bady, 
vavy, vady. Les femmes et les filles. 
Ny vehivavy lehibe sy ny zazavavy. 
Sa — est heureuse. Sambatra ny vavy. 
ny vadiny. Il a perdu sa — . Maty 
vady izy. Il cherche—. Mitady vady 
izy. 3*—, Mpanompovavy. —de chambre. 
Mpanompovavy mpikanonkanona ny 
ao an-trano. 

FEMMELETTE, sf. i° Vehivavy osaosa. 
Il suit les avis d'une—. Manaraka hevi- 
behivavy izy. 2*—, Tena vehivavy, mi- 



kovavy. Cet homme n'est qu'une— .Ttna. 
vehivavy, etc., io lehilahyio. 
FÉMUR, sm. Taolam-pe. 

FENAISON, sf. ïaom-pijinjam-bibni- 

bazaha. 
FENDANT, sm. Mahory am-bava. Il fait 

le—. Mahery ambava izy. 

FENDEUR, EUSE, s. Mpamaky.— de 
bois. MpamaUy hazo. 

FENDILLÉ, ÉE, adj. Mitriatra, mitse- 
faka. vakivaky. 

FENDILLER (SE), vpr. Mitriatra, mi* 
tsefaka, vakivaky. Ce bois se fendille. 
Mitriatra, etc., io hazo io. 

FENDRE, ta. 1° Mamaky, manataka, 
mamendrana, mampitriatra, mampitso- 
faka, mampivcraka, mampitresaka, ma* 
havaky hentana. — du bois. Mamaky ha- 
zo. —une planche en deux. Mamaky ha- 
zo fîaaka ho roa, manasaka hazo iisaka. 
—la tête d'un coup de sabre. Mamaky 
loha amy ny sabalra. Le navire fend 
les vagues. Mnmakivaky ny onjan- 
drano ny sambo. Jo n'ai pu — la foule. 
Tsy nahavaky ny vahoaka aho. Fen- 
dez ce soulier avec le couteau. Ta- 
taho amy ny antsy io kiraro io. —un 
poulet en deux. Mamendrana ako- 
ho. La trombe a fendu le mur. Ny 
rambon-danitra nampitriatra. nam- 
pilsefaka, nampiteraka ny rindrina* 
Le tremblement de terre a fondu le ro- 
cher. Nampitresaka ny vatolampy ny 
horohoron-tany. La sécheresse a fendu 
le sol. Nahavaky hentana ny tany ny 
hainandro. 2 # fig. Ce tapage me fend 
la tête. Manahirana ahy loatra izany 
tabataba izany. Cela me fend le cœur. 
Mahonisa ny foko izany. 

Se fendre, vpr. Vaky, mitataka, mitria» 
tra, mitsefaka, miveraka, mitresaka, va- 
ky hentana. 

FENDU, UE, p. et. adj. Vaky, voava- 
ky, novakina, mivaky, tataka, voatataka, 
notalahana, mitataka, triatra, mitriatra, 
mitsefaka» miveraka, mitresaka, vaky 
hentana. 

FENÊTRE, sf. Varavaran-kely, varava- 
ram-pitaratra. 

FENOUIL, sm. Karaoty manitra. 

FENTE, sf. Vaky, mitriatra, mitsefaka, 
miveraka, mitresaka, vaky hentana. Il y 
a beaucoup de fentes à cette muraille, a 
ce rocher, dans ces rizières. Be ny vaky, 
ny mitriatra, ny mitsefaka, ny mive~ 
raka amin' izany rindrina izany, be ny 

5s" 



Digitized by 



Google 



FER 



354 — 



FER 



taky, ny mitresnha amin'izany vato- 
lampy izany, be ny vaky henlana amin' 
ireto tanimbary ireto. 

FÉODAL, ALE, adj. Momba ny mo- 
nakely. 

FÉODALITÉ, sf. Ny fomban' ny me- 
nakely. 

FER, sm. {• Vy. Chaîne de—. Rojo vy 
Faire une marque avec un — rou^e, 
Manamaiïka amy ny vy mena. 2*—, Le 
la. Le — d'une lance. Ny lela lefona 
.'!•— , Sahatra, bonitra, lefom-pohy, otc 
Il plongea le — dans le cœur de son en 
nemi. Notrobarany sabatra, etc., ny 
fon' ny fahavalony. 4*—, Fera, fanao- 
vana tsongovy, fanombohana. —à friser. 
Fanaovana tsongovy. Fers a dorer. 
Fanombohana anaovana ankoso-bola- 
mena. 5° — , Kitrovin-tsoavaly. || loc. 
Tomber les quatre fers en l'air. Lavo 
mitsilany, G* pg. Il a un corps de — . 
Mnharitra ny hasasarona izy. C'est une 
tête de — . Tsy mety kivin-javalsarotra 
izy. 7°— , pi. Gadra. tranomaizina, fa- 
bababcnna, fahoriana. Il est dans les 
fors. Migadra, ao &n-tranomai:ina, 
roababo izy. Le peuple brisa ses fers. 
Nanafa-lena tamy ny fahoriana nan- 
jô azy ny vahoaka. 

FER-BLANC, sm. Vifotsy. 

FERBLANTIER, sm. Mpanefy vifo- 
tsy. 

FÉRIÉ, ailj. m. (Andro) tsy iasana. 

FÉRIR, va. Sans coup—. Moramora. 
On prit la ville sans coup — . Azo mora- 
mora ny tanâna. 

FERMAGE, sm. Hofan-tany. 

FERME, adj. [• Mafy. Terrain — . Ta- 
ri y mafy. Plancher—. Rihana mafy. 
2*—, Miraikitra mafy, matanjaka, tsy 
mangovitra, kinga. Il est — à cheval. 
Miraikitra mafy eo ambony soavaly 
izy. Jl a la main — . Matanja-tà- 
nana izy. Il a la main— lorsqu'il écrit. 
Tsy mangorz-tànana, kinga lûnana izy 
raha manoratra. 3* pg. Mafy, mahery 
fo, maharitra, sahy. Faire une— réso- 
lution. Manao fikasana mafy. Il a l'â- 
me—. Mahery fo izy. Il resta— dans 
la foi. JSaharitra tamy ny finoana izy. 
Il lui dit d'un ton—. Tamin-fcerim-po, 
\nm\n-kasahiana no nilazany taminy 
hoe.... Il combattit de pied—. Niady 
tamim-fcerim-po, X&m'm-kasahiana izy. 

—, adv. 1° Mafy. Tenir quelque chose 
bien — . Mihazona mafy ny zavatra 



anankirny. 2 # pg. Mafy,amin-kerim-po, 
amin-kasahiana. Il tint — contre l'enne- 
mi. Nanohitra mafy ny fahavalo, na- 
nohitra ny fahavalo tamin-kerim-po, 
tamin-kasahiana izy. 

FERME, sf. 1* Fanofan-tany. J'ai don- 
né mes terres à — . Nahofako ny tant- 
ko. Prendre à—. Manofa tany. Prix 
de — . Hofan-tany. 2-—, Saha, trano 
analy saha. Il a acheté une — , NivMy 
saha izy. Il rentre à la — . Mody ao an- 
trano izy. 3°— , Ny sakamandimby sy 
ny andry antaingina ary ny dakany. 

FERMÉ, ÉE, p. eladj. 1° Voakatona, 
nakatona, mikatona, voarindrina, narin- 
drina, mirindrina, voahidy, nohidiana. 
mihidy. 2*—, Voatampina, tampina, no- 
tampenana, mitampina, voasakana, no- 
sakanana, voakombona, nakombona, 
mikombona, mitsentsina. 3° — , Voafefy, 
nofefena , mifefy , nasiana tamboho, 
misy tamboho, — rova, — vala. 4 # — , 
Tapitra, notaperina, voafarana, nofara- 
nana. 

FERMEMENT, adv. f Mafy. 2- Pg. 
Mal^, amin-kerim-po, amim-pahareta- 
na, amin-kasahiana. 

FERMENT, sm. l a Lalivay, ranom-po- 
totra. 2'pg. Fototra. —de discorde. Fo- 
totry ny tsy flfanarabana. 

FERMENTATION, sf. 1* Fivontosa- 
na, fandroatra, famorivory, fiketriketri- 
ka. 2* pg. Fikoronlanana. Les esprits 
étaient dans la plus grande — . Niko- 
rontana be hiany ny olona. 

FERMENTER, vn. 1* Mivonto, man- 
droatra, mamorivory, miketriketrika. 
Le levain fait— la p te. Ny lalivay mam- 
pivonto ny lafarina. La bière fermente. 
Mandroatra, mamorivory ny labicra. 
Le vesou fermente. "Mandroatra, ma* 
morivory, miketriketrika ny ranom- 
pary. 2° pg. Mikorontana. Sa tôte fer- 
mente. Mikorontana ny sainy. 

FERMER, va. 1° Manakatona, mandrin- 
drina, manidy. —à clef. Manidy. Fer- 
mez ma chambre. Akatony. arindri- 
no, hidio ny tranoko. 2 - — , Manampina, 
misakana, manakombona, manentsina. 
On a fermé le chemin. Voatampina ny 
lâlana. Les ennemis ferment le passa- 
ge. Misaka n-dâlana ny fahavalo. Fer- 
mez le livre. Akombony ny boky. —la 
bouche. Afanafcombom-bava, mikom- 
6om-bava. — la bouche à quelqu'un. 
Manampim-bELva olona, mandresy la- 
hatra olona. — l'oreille aux médisances. 



Digitized by 



Google 



FER 



- 355 — 



FER 



Manentsinladïny mba tsy hihaino fosan' 
olona. || loc. -—les yeux. Mikimpy. Elle 
ferme les yeux sur les fautes do son fils. 
Minia mikimpy tsy habita ny hadi- 
soan-janany izy — les yeux à une per- 
sonne qui vient d'expirer. Manirina 
olona. Ne pouvoir — les yeux de toute 
la nuit. Tsy mahita tory mandritra ny 
alina. 3°— , Kîamefy, manisy tambohb, 
— rova, — vala. — un emplacement. 
Mamefy tokotany, manisy tnmboho, 
rova, vala manodidina ny tokotany. 
Comme Clore. 4*—, Manapitra, marna- 
rana, vody. —une discussion. Mana- 
pitra, mamarana ady hevitra. Il fer- 
me la marche. Vody lâlana izy. 
—, vn. Mikatona, mirindrina, miliidy. hi- 
diana. La porte ne ferme pas bien. 
Tsy mikatona, mirindrina, mihidy 
tsara ny varavarana. Ce magasin fer- 
me à cinq heures. Mihidy, hidiana 
amy ny dimy io trano Ovarotana io. 
Se fermer, vpr. \* Mikatona, mirindri- 
na. Cette porte se ferme d'elle-même. Mi- 
katona, mirindrina ho azy io varava- 
rana io. 2* — , Mihatampina, mikombo- 
na, mihombona, mihorona. L'entrée du 
port s'est fermée peu à peu. Nihatam- 
pina tsikelikely ny fidirana ao amy ny se- 
ranana. La plaie se ferme. Mihatampi- 
na, mikombona ny vava fery. Les feuil- 
les de cette plante se ferment au cou- 
cher du soTeil. Mihorona ny ravin* io 
zava-maniry io, raha milentika ny ma- 
soandro. 
FERMETÉ, sf. 1* ilamafy. hamaflana. 
Ce terrain manque de—. Tsy mafy io 
tany io. 2 # — , Hatanjahana, tsy fango- 
vitana, hakingana. Il a une grande— de 
jarret. Matanjaka ny tongony. 3* fig. 
Hamafy, herim-po, faharetana, hasahia- 
na. Il montra une grande — au milieu 
des tourments. Nampisoho herim-po, 
faharetana mahagaga tao ampovoan' 
ny fijaliana izy. Il parla avec—. Nito- 
ny iam'm-herim-po, iamin-kasahiana 
izy. 
FERMETURE, sf. f Hidy. 2-—, Fa- 
nakatonana, fandrindrinana, fanidiana. 
FERMIER, 1ÈRE, a. Mpanofa tany. 
FERMOIR, 8m. Hidim-boky. 
FÉROCE, ad). Masiaka, baribariana. 
Les bêtes féroces. Ny biby masiaka. 
Peuple—. Firenena masiafcà, etc. Il a 
un air — . Miendrik' olo-masra/ia izy. 
FÉROCITÉ, sf. Hasiahana. 
FERRAILLE, sf. Tapatapa-hy. , 



FERRAILLER, vn. f Miady amy ny 
sabatra, tia ady sabatra. 2° fig. 'Mifan- 
ditra, milanjihitra, miady vava. / 

FERRAILLEUR, sm. 1° Mpivarotra 
tapatapa-by. 2°— , Mpiady amy ny saba- 
tra, olona tia ady sabatra. 3 Q fig, Mpi- 
fanditra, mpifanjihitra, mpiady vava. 

FERRANT, adj. m. Maréchal—. Mpa- 
nao kitrovin-tsoavaly. 

FERRÉ, ÉE, p. et adj. i* Nasiana vy, 
misy vy. Bûton— . Tehina misy vy. 2* 
fig. Mahay. Il est — sur l'histoire. Ma- 
hay izy amy ny tantara. 

FERRER, va. !• Manisy vy, manisy 
hidy sy savily. —des roues. Manisy vy 
manodidina ny kodiarana. —une armoi- 
re. Manisy hidy sy savily ny lalomoa- 
ra. 2 # — , Manisy kitrovy. —un cheva!. 
Manisy kitrovy ny soavaly. 

FERRUGINEUX, EUSE, adj. Misy 
vy. Terre ferrugineuse. Tany misy vy. 
Eaux ferrugineuses. Rano misy vy, ru- 
nom-by. 

FERRURE, sf. Vy, ny hidy sy ny savily. 
La — do cette porte n'est pas solide. 
Tsy mafy ny hidy sy ny savilin'io vara- 
varana io. 

FERTILE, adj. 1* Mahavokatra, lona- 
ka, be, zlna. Champ—. Tanimbary ma- 
havokatra, lonaka. Pays — en vin. 
Tany be divay. Année—. Taon-jina. 2* 
fig. Mahaforon-javatra betsaka, mora. 
itarina. C'est un esprit—. Olona ma- 
haforon-javah*a betsaka izy. Sujet — . 
Foto-teny mora itarina. 

FERTILISER, r a. Mahavokatra, mam- 
pahavokatra, mahalonaka. 

Se fertiliser, vpr. Mihalonaka. 

FERTILITÉ, sf. \* Havokarana, fah*- 
vokarana, halonaka, hazina. 2° fig. Ha- 
betsahan-javatra foronina. Voy. Fiï- 

CONDrTÉ. 

FÉRULE, sf. 1* Fikapohan-tânana. 2* 
fig. Être sous la — de quelqu'un. Fe- 
h£u»' olona. 

FERVENT, ENTE, ad/. Mazoto, ma- 
risika, mafana fo, maimay, alao amin- 
kafanam-po. Religieux—. Relijiozy ma- 
zoio, marisika. Prière fervente. Fiva- 
vahana atao amin-kafanam-po. 

FERVEUR, sf. Fahazotoana, zotom-po, 
faharisihana, hafanam-po, fo maimay. 
Il prie Dieu avec—. Mivavaka atnin' 
Andriamanitra amim-pa/iazofoana, etc., 
izy. Il sert Dieu avec — . Manompo 



Digitized by 



Google 



FBU 



— 356 



FEU 



aa'Andriamanitra amim-pahazotoana, 
nm\njotom-po. amim-pa/iamiTiana izy. 

FESSE, sf. Ravim-body. 

FESSER, va. Mikapoka ravim-body. Fes- 
»e« cet enfant. Ataovy mendy ny ravirn- 
bodin' io zaza io. . 

FESTIN, sm. Fanasana, fihinanam-be. 
Il a été invita an — . Nasaina ho any amy 
ny fanasana, etc., izy. 

FESTINER, vn. Manao fihinanam-be. 

FESTON, sm. l°Tanjo-miolnkaataoamy 
ny ravir> l -azo sy voninkazo. La norle de 
l'église était ornée de fost^ns. Voarava- 
ka ravin knzo sy voninkazo natao tan- 
jo-miolaha ny varavaran'ny trano le- 
f 1 zy. Le* corniches sont ornées de fes- 
tons.Miravaka ravin-kazo sy voninkazo 
natao tanjo-miolaka ny koronosy. 2° 
—, Festony. 

FESTONNÉ, ÉE, adj. Misy festony. 
Collerette festonnée. Vozon'akanjo misy 
festony. 

FESTONNER, ra. Manisy festony. 

FÊTE, sf. Fety, andro lehibe, andro fifa- 
liana Le jour de Noël estime — chô- 
mée. Fety, andro lehibe tsy iasanany 
andro Noely. C'est demain votre— . Fe- 
tinao rahampitso. Il y eut — à l'occasion 
de la paix. Noho ny nifanarahan' ny 
fanjakana roa tonta indray dia nanao 

. andro lehibe, andro fifaliana. Hier 

• nous avons eu une — de famille. Nanao 
andro fifaliana izahay mianakavy oma- 
îy. La— des morts. Ny andro fahatsiaro- 
vana ny maty. 

FÊTE-DIEU, sf. Fetin' ny Sakramenta 
Masina. 

FÊTER, ra. 1° Manao fety. On fête au- 
jourd'hui S 1 - Jean-Bap liste* Anio no atao 
ny fetiny Md. Joany Batista. 2° fig. 
Mandray amin-kafaliana. —un ami. Man- 
dray sakaiza amin-kafaliana. 

FÉTICHE, sm. Sampy, ody. Le culte 
des fétiches. Ny fanompoan- fsampt/. 
Porter un — au cou. Miambozona ody. 

FÉTICHISME, sm. Fanompoan-tsam- 

£ y ' 

FÉTIDE, adj. Mantsina, mavoroka. Va- 
peur—. Fofon-dratsy mantsina, etc. 

FÉTIDITÉ, sf. Hantsina, havoroka. 

FÉTU, sm. !• Tapak'ahitra. 2- fig. Za- 
vatra tsinontsinona. 

FEU,*m. 1- Afo. Attiser le— .Misorona afo. 
—de paille. A/b-raololo. Faire du—. Ma- 
nao afo. Mettre le — à un canon. Mana- 
Isolo afo tafondro. ?"— , Hain-trano, fan- 



doroana. Tout le monde court au—. Mi- 
rohotra mamonjy hain-trano daholo ny 
vahoaka. Le — est à la maison. May ny 
trano. On a mis le — à sa maison. JVo- 
doran'ny sasany ny tranony. 3'— , Fa- 
nilo, fanala, harendrina, tselatra. En 
mer on voit les feux de la côte. Hita 
raha eny ambonin* ny ranomasina ny 
fanilo, ny fanala eny amoron-drano. 
Feux de joie. Harendrina. Le ciel est 
tout en—. M itselatselatra ny Ianitra. 
4°—. Rere, poa-basy, poa-tafondro, ady, 
fanalihana. fitifirana, fandefasana. —de 
peloton, h ère. Accoutumer un cheval au 
— . Mannzafrasoavaly amy ny poa-basy, 
poa tafondro. Los ennemis faisaient un 
— terrible. Nnhatsiravina riy basy sy ny 
tafondro nafltsoky ny fahavalo. Ce sol- 
dat n'a pas encore vu le—. Tsy mbola ta- 
ny an'adi/, tsy mbola nanafika io miara- 
mila io. Il fit — sur lui. NUifilra azy 
izy. Faire — des deux bonis. Mande fa 
tafondro amy ny andaniny roan' ny sam- 
bo. — ! Alefao ! 5°— , Tufon-trano. Il y a 
cent feux dans co village. Misy zato 
tafo ny trano amin' izany vohitra izany. 
|| loc. N'avoir ni— ni lieu. Mirenireny. 
6° fi9- Firehitra, hamena, faharisihana, 
hafanam-po. Il était si fort en colère, 
qu'il avait les yeux tout en—. Nirehitry 
ny hatezerana ny raasony, tezitra mafy 
loatra izy, ka efa mena ery ny masony. 
Il prit — à l'instant. Nirehitry ny ha- 
tezerana tampoka izy. La prière amortit 
le — de la concupiscence. Ny fivavuha- 
namamolaka ny firehitry ny filan-dra- 
tsin'ny nofo. Le— de l'amour divin con- 
sumait son àme. A'ire/u-pitiavaua an' 
Andriamanitra ny fony. Il ralluma le — 
de la guerre. Nampirehitra ny ady in- 
dray izy. Le— de la jeunesse. Ny faha- 
risihan' ny tanora. Cet orateur a du—. 
Mirehidrehitra, ma fana fo io mpanda- 
ha-teny io. Ce discours est plein de— . 
Mirehidrehitra, be hafanam-po izany 
laha-teny izany. 

FEU, FEUE, adj. Ny masina, ny 
mpanjaka farany, torapokolahy, torapo- 
kovavy, rabevoina. Feue la reine Raso- 
herina est enterrée au nord du palais. 
Ny masina Uasoherina milevinaaoana- 
ty rova avaratra. Du temps de la feue 
reine. Tamy ny nanjakan' ny mpanja- 
ka farany. — un tel. Itompokolahy 
Ranona. — Rakoto mon esclave. Ibe- 
voin' Ikoto ankizilahiko. 

FEUDATAIRE, sm. Andrian-tompo- 



k 



Digitized by 



Google 



FIA 



— 357 — 



FID 



menakely febezin' andrian-tompomena- 
kely hafa. 

FEUILLAGE, sm. 1* Ravin-kazo. Il 
s'abrita sous un — touffu. Nialokaloka 
teo ambanin* ny ravin-kazo matevina 
izy. 2°— , Rantsan-kazo. La porte était 
ornée de—. Voahaingo rantsan-kazo 
ny varavarana. 

FEUILLAISON, sf. Andro fitsirian' 
ny ravin-kazo. 

FEUILLE, sf. 1* Ravina. — de rosier, 
flauin-draozy. —de papier. Ravin-la.- 
ratasy. Pousser des feuilles. Mandra- 
vina. Perdre ses feuilles. Mihintsan- 
dravina. —de rose. ftarim-bonin-drao- 
zy. 2*—, Ravin-taratasy, takelaka, ela- 
ka. Combipn de feuilles faut-il pour ce 
livre? Ravin-taratasy firy no ho lany 
amin* izany boky izany ? —de fer-blanc. 
Ta ke la- bifotsy. — de carton. Takela- 
baoritra. — d'or. Z7Ja-bolamena. Se dé- 
tacher par feuilles. Mielakelaka. 3*— , 
Taratasy, gazety. La — n'est pas enco- 
re signée. Tsy mbola voaisy sonia ny 
taratasy. Cette — ne parait plus. Tsy 
mivoaka intsony izany gazety izany. 

FEUILLÊE, sf Rantsan-kazo. Danser 
sous la — . Mandihy ambanin' ny ran- 
tsan-kazo. 

FEUILLET, sm. i* Takela-taratasy. 
Un — contient deux pages. Ny takela- 
taratasy iray misy pejy roa. 2 # — , Vo- 
rivorin-kena. 

FEUILLETER, ra. Mamadibadika ta- 
kela-taratasy, mitety — . 

FEUILLETON, sm. Tantara kely na 
fandinihan-javatra fametraka ao amba- 
nin* ny gazety. 

FEUILLU, UE, adj. Be ravin-kazo. 
Arbre—. Hazo be ravina. 

FEUILLURE, sf. Letam-baravarana, 
rabatra. 

FEUTRE, sm. !• Bonia, bonetra. Cha- 
peau de — . Satroka bonia, etc. 2 # — , Sa- 
troka bonia, — bonetra. 

FÈVE, sf. Karazam-boan-javatra mito- 
vitovy amy ny tsaramaso. 

FÉVRIER, sm. Volana faharoa amy ny 
volana vazaha. 

FI, int. Eisy, isy ! — donc ! allez-vous- 
en. Eisy, isy ! mandehana any. Faire 
— d'une chose. M isit ra amin-javatra. 

FIACRE, sm. Kalesy fitondra ao an- 
tanàna. 

FIANÇAILLES, sf. pi. Fifamofoana. 

FIANCÉ, ÉE, *. Fofom-bady. 



FIANCER, ra. Mampifamofo vady, ma* 
mofo vady. 

Se fiancer, vpr. Mifamofo. 

FIBRE, sf. 1° Tsiratsiraka, hozatra. 2* 
fîg. Il a la— sensible Mora taitra, mora 
sosotra izy. 

FIBREUX, EUSE, adj. Mitsiratsiraka, 
hozatina. Chair fibreuse. Nofo mitsira- 
tsiraka. Bois—. Hazo mitsiratsiraka. 
Écorce fibreuse. Hodi-kazo hozatina. 

FICELER, va. Mamchy, mifehy. Ficelez 
bien ce paquet. Fehezo tsara io enta- 
na io. 

FICELLE, sf. Kofehy madinika. 

FICHE, sf. !• Lahin-tsavily, tsinain-tsa- 
vily. 2 # — ,Tokovato, latsa-bato. 

FICHER, ra. Manorina, manatsatoka. 
— un clou, un pieu. Manorina, etc.. 
fantsika, tsato-kazo. 

FICHU, sm. Fehin-tendam-behivavy,sa' 
ly fohy. 

FICTIF, IVE adj. Foronin* ny saina fo- 
tsiny, eritreretin' ny saina fotsiny, ana- 
ram-panononana fotsiny. Être—. Zava- 
tra foronin' ny saina fotsiny. Riches- 
se fictive. Harena eritreretin 1 ny sai- 
na fotsiny. Monnaie fictive. Anaram« 
panononana vola fotsiny. 

FICTION, sf. 1* Zavatra foronin' ny sai- 
na fotsiny, fieritreretan-javatra fotsiny, 
fanononana fotsiny. La— est quelquefois 
plus agréable que la vérité môme. Indrain- 
dray ny zavatra foronin' ny saina fo- 
tsiny dia mahafinaritra kokoa noho ny to- 
na marina. 2*— ,Lainga,angano. Il m'a dit 
cela, mais c'est une pure—. Nilaza izany 
tamiko izy, fa lainga f etc., foana izany. 

FICTIVEMENT, adv. Am-pieritrere- 
tana fotsiny, am-panononana fotsiny. 

FIDÈLE, adj. 1* Tsy mivadika, isy ma- 
madika, maliatoky, mahafatra-po. II est 
—à sa parole. Tsy mivadika ny teny 
napetrany izy. C'est un ami— . 8akaiza/sy 
mivadika, etc., io. C'est un serviteur—. 
Mpanompo mahatoky, mahafatra-po 
izy. 2 # — , Marina. Traduction—. Dikan- 
teny marina. || loc. La fortune lui fut 
toujours — . Nambinina mandrukariva izy. 
Il a une mémoire—. Mahatadidy zavatra 
izy, tsy mety maty arika izy. 

—, s. Ny mpino. 

FIDÈLEMENT, adv, {• Mahatoky. 2- 
— ,Araka ny marina. 

FIDÉLITÉ, sf. l'Tsy ûvadihana, tsy fa* 
madihana, fahatokiana. Il est d'une— à 
toute épreuve. Mahatoky indrindra izy. 



Digitized by 



Google 



FIE 



— 358 - 



na 



Serment de—. Voy. Serment. 2*—, Faha- 
marinana. On peut compter sur la— do 
cet historien. Azo itokiana ny /a/iama- 
rinan' io mpitantara io. 
FIEF, sm. Menakelin' ny vassal. 

FIEFFÉ, ÉE, adj. Izaitsizy, lozan-tany, 
gagilahy. Ivrogne—. Mpimamo izaitsi- 
zy, etc. 

FIEL, sm. \° Afero. 2 a fiy. Fahoriana, ala- 
helo. Il est abreuvé de—. Hontsan' ny fa- 
horiana, etc., izy. 3*—, Lolom-po. Tant 
de — entre-t-il dans son âme! Hanky, be 
lolom-po tahaka izany izy ! 

FIENTE, sf. Taim-biby sasany. —de pi- 
geon. Taim-boromailala. 

FIER (SE), rpr. Matoky, miankina, 
miantehitra. Je ne me fie qu'à vous. Ilia- 
nao hiany noitokiako, ianltinako, ian- 
teherako. 

FIER, 1ÈRE, adj. 1° Mirehareha, mïe- 
boebo, mianjonanjona, miandranandra- 
na, misolantsolana, miedikedika, miedi- 
nedina, mitihintihina, midihindihina. G* 
est un homme—. Olona mirehareha, 
mieboebo, mianjonanjona, miandra- 
nandrana. Il aune mine fière. Mianjo- 
vanjona, miandranandrana, misolan- 
tsoiana izy. Il a une démarche Mère. Mi- 
solantsoiana, miedikedika, miedinedi- 
na, mitihintihina. midihindihina izy 
raha mandeha. Il est— de ses aïeux. Mi. 
rehareha, mieboebonohoiiy razany izy. 
2°— , Manandrian-tena.manaja tena, ma- 
hery fo, sahy. C'est une ame— . Manan- 
driantena, manaja tena izy. Les plus 
fiers généraux. Nyjeneraly ma hery fo, 
sahy indrindra. 3° — , Mafy, lehibe, izai- 
tsizy. Un — coup de tonnerre. Kotro-ba- 
ratra mafy. Un— courage. Herim-po le- 
hibe. Un — sot. Adala izaitsizy. 

FIÈREMENT, adv. 1* Amim-pirchare- 
hana, amim-pieboeboana, amim-pianjo- 
nanjonana, amim-piandranandranana. 
2*—, Mafy. Je l'ai tancé—. Nasiako teny 
mafy izy. 

FIERTÉ, sf. 1* Rehareha, fireharehana, 
ebo, fieboeboana, anjona, fianjonanjona- 
na, andranandrana, fiandranandranana, 
fisolantsolana, edikedika, ficdikedika.edi- 
nedina, fiedinedina, tihintihina, iitihin- 
lihina, dihindihina, fidihindihina, ti- 
kintikina, fitikintikina. 2" — , Fanandria- 
nan-tena, fanajan-tena, herim-po, hasa- 
hiana. 

NIÈVRE, sf. i°Tazo, fanaviana. J'ai la 
— . Mararin'ny tazo, manary aho. La — 
a diminué. Niafa ny tazo, ny fanaviana. 



Quia souvent la—. Tazoina. —bénig- 
ne de l'Iraérine. Taroïi-drindrina. 2 m fig. 
Fi vad iham-po. La vue d'une sou ris lu i don- 
ne la — . Mivadi-po izy raha mahita toto- 
zy. 3*—, Firehitra. La— des passions. Ny 
firehitry ny filan-dratsin'ny nofo. 

FIÉVREUX, EUSE, adj. Mampana- 
vy, be tazo, mora azon' ny tazo. Fruits 
— . Voankazo mampanavy. Pays—, 
Tany 6e tazo. Il a un tempérament—. 
Mora azon' ny tazo izy. 

—, s. Marariif ny tazo, manavy. 

FIÈVROTTE, sf. Fanaviana kely. 

FIFR6, sm. Filiotra kely. 

FIGER, ra. Mampandry. L'air froid fige 
la graisse. Ny rivotra mangatsiaka 
mampandry ny menaka. 

Se figer, vpr. Mandry. 

FIGUE, sf. Voan' aviavim-bazaha. 

FIGUIER, sm. Aviavim-bazaha. — mal- 
gache. Aviavy, voara, amontana, adabo. 

FIGURATIF, IVE, adj. Ohatra, tan- 
dindona. Tout était— dans l'Ancien 
TestamonU Tandtndona avokoa ny za- 
vatra rehetra amy ny Testament taloha. 
Il loc. Plan-—. Sarin-tany. 

FIGURE, sf. \* Tarehy, endrika. La— 
de la terre. Ny tarehy, ny endriky ny 
tany. Quelle étrange— d'homme! Hara- 
tsy tarehy, haratsy endrik' olona re 
izany I II a une belle — . Tsara tarehy 
izy. Voilà une jolie— d'enfant. Indro la- 
?*e/iin-jaza mahafinaritra. 2* — , Toe- 
tra. Je ne savais quelle— je devais pren- 
dre. Tamin' izay dia tsy hitako izay toe- 
tra tokony hataoko. || loc. Faire bonne 
— . Mampiseho hakingana. Faire mau- 
vaise—. Mitaraikiraiky. 3'— , Sary. Le 
nouveau dictionnaire contient beaucoup 
de figures. Be sary ny diksionary vao- 
vao. 4*—, Ohatra, tandindona. La man- 
ne est la — de l'Eucharistie. Ny maua 
dia tandindon' ny Eokaristia. 5°— , 
Kombam-pitenenana, ohatra. 

FIGURÉ, ÉE, p. et adj. fNalao sary. 
2*—, Noharina, oharina. 3*—, Maro fom- 
bam-pitenenana, be ohatra, alaina oha- 
tra amin' izay tena hevitry ny teny. Ce 
discours est très—. Maro fombam-pite- 
nenana, be ohatra izany laha-teny iza- 
ny- 

—, sm. Hevi-teny alaina ohatra amin' izay 
tena heviny. Ce mot est employé au—. 
Ny /icri/r'izany teny izany nalaina oha- 
tra amin' izay tena heviny. 

FIGURER, ra. f iManao sary. 11 a fi- 



Digitized by 



Google 



FIL 



359 — 



FIL 



guré une danse de bergers. Nanao sa- 
rin ny rapiandry ondry mandihy izy. 
2*—, Manohatra. Les Egyptiens figu- 
raient l'année par un serpent qui se 
mord la queue. Ny Ejiptiana nanohatra 
ny taona amy ny bibilava manaikitra 
ny rambony. 

— , vn. Miseho. Il a figuré autrefois à la 
cour. Niseho tao anaty rova izy taloha. 

Se figurer, vpr. Mihevitra, manao ho... 
Je me le figurais grand et maigre. A r o- 
heveriko, nataoko ho avo sady mahia 
izy. 

FIL, sm. 1* Turetra, foly, kofohy, tady, 
landy. Gros — . Tarelra vaventy. — de 
soie. Foly tsopay, lasoa. —de coton. Ta- 
retra, fo/in-dandihazo. — de chanvre. 
Tarelra, kofehy, fartm-drongony. — 
d'araignée. Lanrfm-kala. Il loc. — de 
fer. Tari-by. — d'argent. Tari-bolafotsy. 

— à plomb. Plao, fandanjana. Donner 
du — à retordre à quelqu'un. Manahi- 
rana, manangan-tsampona olona. La vie 
de l'homme ne tient qu'à un — . Sin- 
gam-bolo no mitazona ny ain' ny olona. 
De— en aiguille ils en vinrent à se que- 
reller. Tsikelikely dia tonga ady ny resak* 
izy ireo. Suivre le— de l'eau. Mivalana 
manaraka ny rano. 2°— , Lolan-java- 
maranitra, mason' antsy. Donner le 

— à un couteau. Mandranitra lelan* an- 
tsy, maka mason* antsy. || loc. Passer 
au— de l'épée. Managorobaka olona amy 
ny sabatra. 3° fig. Tohy. Il a perdu le 

— de son discours. Tsy tadidiny ny 
tohin' ny laha-teniny. 

FILAGE, sm. Famolesana. 

FILAMENT, sm. Tsiratsiraka, hoza- 
tra. Comme Fibrb. 

FILAMENTEUX, EUSE, adj. Mi- 
tsiratsiraka, hozatina. 

FILANDREUX, EUSE, adj. 1* Mi- 
tsiratsiraka. Viande filandreuse. Hena 
mit8iratsiraka. 1* fig. Style—. Laha- 
teny misafotofoto. 

FILANT, ANTE, adj. Mifaroratra. 
Matière filante. Zavatra mifaroralra. 

FILASSE, 8f. 1* Sila-drongony betsa- 
ka. Des mèches de — . Lahin-jiro atao 
amy ny sila-drongony. —à faire des 
câbles. Sila-drongony hanaovana maha- 
zakan-tsambo. 2* fig. Ce n'est que de la—. 
Tsy misy ivoasana amy ny fon-jozoro iza- 
ny hena. 

FILATURE, sf. Trano famolesana, fa- 

' molesana. 

FILE, sf. Zavatra mitanjozotra, lahara- 



na. Une — do voitures remplissait le 
chemin. Nisy kalesy nitanjozotra na- 
nerana ny lalam-be. Aller à la—. Man- 
deha mitanjozolra. Comptez les files 
des soldats. Isao ny laharan' ny mia- 
ramila. 

FILÉ, sm. Tari-bolamena, tari-bolafotsy. 

FILER, ra. 1* Mamoly. manasina, ma- 
nady, manira. —du coton. Mamoly , 
manasina landihazo. — du chanvre. 
Manasina, manady rongony. L'arai- 
gnée file sa toile. Manira ny hala. 2'—, 
Mitarika. —de l'or. Mitarika volame- 
na. —de l'argent. Mitarika volafotsy. 

—, vn. 1» Mifaroratra. La glue file aisé- 
ment. Mora mifaroratra nygilio. 2°— , 
Miala, mandeha. Faire"— des troupes. 
Mampandeha miaramila. 

FILET, sm. 1« Taretra madinika, fehin- 
dela, rindra, haingo kely mitsoriaka, 
tsipika, lohavy fanaovan-tsipika, zava- 
tra kely. On lui a coupé le—. Nodidia- 
na ny fehin-delany. Le — dune vis. Ny 
ri ndran-tsaikirô. Faire un— sur le bord 
do la couverture d'un livre. Manisy 
haingo kely mitsoriaka amy ny sisin* 
ny fonom-boky. Séparer des colonnes 
par des filets. Mampisaraka tsorian-te- 
ny amy ny tsipika. Les filets sont de 
cuivre. Varahina ny lohavy fanaovan- 
tsipika. Cette fontaine ne donne qu'un. 
— d'eau. Tsy misy afa-tsy rano kely foa- 
na no avy amin' io fantsakana io. Met- 
tre un — de vinaigre dans une sauce. 
Manidina vinaingitra kely amy ny ro. 
Un — de voix. Feo kely. || loc. — de 
bœuf. Ili-kena. Il n'a qu'un — de vie. 
Efa ambivitra ny ainy. 2°— , Haralo. 
Pécher au—. Manarato. Le poisson s'é- 
chappa à travers les mailles du—. Afa- 
niporitsaka tamy ny mason-ftara/o ny 
hazandrano. S'fig. Fandrika. Il est tom- 
bé dans les filets. Voa fandrika izy. 

FILEUR, EUSE, s. Mpamoly, mpa- 
nasina, mpanady. 

FILIAL, ALE, adj. Mombany zanaka. 
Amour—. Fitiavan' ny zanaka ny ray 
aman-dreny. 

FILIATION, sf. i* Firazanana. La — 
de cette famille est bien établie. Miha- 
rihary ny firazanan' izany fianaka- 
vianaizany. 2* fig. Fihavian,a. La— des 
mots. Ny nihavian'ny teny. 

FILIÈRE, 8f. f Fitarihana. 2'—, Fan- 
drindrana. 3*—, Sambomandry. 4 P fig. 
Il faut qu'il passe par la—. Tsy. maintsy 
zahan-toetra tsara izy. 



Digitized by 



Google 



FIN 



3G0 



FIN 



FILLE, sf. 1° Zanakavavy. Il a marié 
sa—. Nampanambady ny zanany vavy 
izy. 2°— , Zazavavy, vavy,ankizivavy ma- 
dinika, vehivavy. Il y a dans cette famil- 
le plus de filles que de garçons. Ao 
amin'izany fianakaviana izany dia ny 
zazavavy, ny vary no betsaka ko- 
. koa noho ny zazalaliy. Voilà une école 
de filles. Itsy ny trano fianaran* ny za- 
zavavy, ankiziravy madinilia, vehi- 
vavy. Jeune—. Tovovavy, sakam-ban- 
ny. 3 — , Vehivavy tsy manam-bady. 
Elit? est encore—-. Vehivavy tsy rabola 
7nanam-bady izy. 4»—, Vehivavy mpi- 
karama. —de magasin. Vehivavy mpi- 
karama amy ny trano fivarotana. 

FILLETTE, sf. Zazavavy madinika. 

FILLEUL, EULE, s. Zanaka amy ny 
batemy. 

FILON, sm. Zavatra .mitanjozotra ao 
anatin'ny tany. Il a rencontré un— d'ar- 
gent. Nahita volatbtsy nitanjozotra tao 
analin' ny tany izy. 

FILOU, sm. {• Mpangalatra an-kafetse- 
na, mpandidy lamba, mpangarom-pao- 
sy. 2 # — , Mpanambaka amy ny loka. 

FILOUTER, va. fMangalatra an-kafe- 
tsena, mandidy lamba, mangaronitpaosy. 
2 # — , Manambaka amy ny loka. 

FILOUTERIE, sf. 1* Fangalarana an-ka- 
fetsena, fandidian-damba, fangaronam- 
paosy. 2°— , Fanambakana amy ny loka. 

FILS, sm. f Zanakalahy. Il a trois—. Ma- 
n&m-janaka telo lahy izy. Le — de l'hom- 
me. NyZanafc'olona. 2*— , Teraka, tara- 
uaka. Les— de la Franco. Ny terahy 
Frantsa. Les— de S 1 Louis. Ny terahy, 
©te , Md. Louis. 

FILTRATION, sf. Fanatantavanana, 
fltsihana. 

FILTRE, sm. Filotra, fanatantavanana. 

FILTRER, ta. Manatantavana. 

—, vn. Mitsika. Ce petit-lait filtre bien 
lentement. Miadam-jtttee'fca loatra ny 
ranombatsiny. 

Se filtrer, vpr. Tantavanina, milsika. 

FIN, sf. !• Farany, farandro, fiafarana, 
famaranana, fanaperana, famitana. Il 
viendra a la — de l'année. Ho avy izy amy 
ny faran* ity taona ity. Personne ne con- 
naît la — du monde. Tsy misyolona ma- 
lialala ny farandron' izao tontolo izao. 
Dieu n'a pas de — . Tsy manam-pia/'ara- 
na Andriamanitra. J'ignore quelle sera 
la— de cette atlaire. Tsj fantatro izay 
ii iafaran' izany raharaha izany. Il est d 



la— do son discours. Afawarana nyla- 
ha-teniny izy. Il a mis — à cette affaire. 
Nanapilra, namita izany raharaba iza- 
ny izy. 2° — , Fahafatesana. Il avait 'c 
pressentiment de sa — prochaine. Nahin- 
drakindrafana azy ny hahafalesany. 3* 
— , Ny nokendrena, ny antony. Il est par- 
venu à ses fins. Nahazo ny nokendreny 
izy. À quelle — avez-rous fait cela? Ino- 
na no antony nanaovanao izany. 

À la fin, loc. adv. Amy ny farany. 

FIN, FINE, ad]. 1° Manify, madinika, 
kivahivahiny. marezoka, maranitra. Pa- 
pier—. Taratasy manify. Écriture fine. 
Soratra madiniha. Pluie fine. Ranono- 
rana madinika. Elle a la taille fine. Ki- 
vuhivahiny, marezoka izy. Plume fi- 
ne. Lela peniua )naranHra. Crayon—. 
Pensily hazo ?rtara/u-doha. 2 e —, Ma- 
tMro, fy, tsara dia tsira, madio dia ma- 
dio. Mets—. Nahandro matsiro, fy. Vin 
— . Divay tsara dia tsara. Or—. Vola- 
mena madio dia madio. 3°— , Maha- 
fan taira tsara amy ny fandrenesana, 
malady, matsilo. Cet aveugle a le tact—. 
Mahafantatra tsara ny zavatra kasihiny 
iojambaio.il a le goût— . Mahafantatra 
tsara ny zavatra andramany izy. Il a l'o- 
reille fine. Malady, matsito sofina izy. 
Il a le nez—. Malady, malsilo orona izy; 
fig. fotsilahy izy. 4* fig. Marani-tsaina, 
mahira-tsaina. Il a l'esprit—. A/arani- 
tsaina, etc., izy. Il a un regard — . Manao 
fijerin' ny olona mahira-tsaina izy. 5» 
—, Fetsy, konjo. fiharatra. Il est—. Fe- 
tsy, etc., izv. 

FINAL, ALE, adj. Farany. Jugement 
— . Fitsarana farany. Lettre finale. Li- 
te ra farany. 

— , sf. Litera farany. 

FINALEMENT, adv. Amy ny farany. 

FINANCE, sf, {• Vola an-tànana. Ses fi- 
nances sont basses. Kely ny vola an té- 
nany. 2°— , Volam-panjakana. Il est mi- 
nistre des finances. Ministra amy ny vo- 
lam-panjakana izy. 3*—, Fikarakaran8 
nymombany hetra sy ny volam-panja- 
kana, raharaha lehibe momba ny vola 
na taratasy vola. 

FINANCIER, sm Mpikarakara ny 
momba ny hetra sy ny volam-panja- 
kana, mpanao raharaha lehibo momba 
ny vola sy ny tarutasy vola. 

FINANCIER, 1ÈRE, adj. Momba ny 
volam-panjakana. 

FINAUD, AUDE, adj. FetsifeUy, kon- 
jokonjo,-ftttsaka. 



Digitized by 



Google 



FIS 



— 361 — 



FLA 



FINEMENT, adv. 1° A mi m- pa h ira tan- 
tsaina. £•— , Arain-kafetsena. 

FINESSE, «A î*Hanify, hanifisana. ha- 
clinika, haranitra. 2* —, Hatsiro, bafy, 
hatsara. 3*— , Fahafantarana tsara, hala- 
dy, hatsilo. 4°/îg. Harani-tsaina, fahira- 
tan-tsaina. 5* — , Hafetsena, hakonjo. 

FINI, IE, p. et adj. 1» Voafarana, nofa- 
ranana, tapitra, notaperina, vita, novi- 
taina. tonto'sa, lavorary, C'est un travail 
— . Lahasa vila tsara. tonlosa, lavorary 
izany. 2*—. Misy fetra. L'homme est un 
être—. Zavatra misy fetra ny olona. 

— ,8in. 1* Halavorary. Ces fleurs sont d'un 
— admirable. Mahagaga ny halavora- 
rin' ireo voninkazo ireo. 2* — , Zavatra 
misy fetra. 

FINIR, va. Mamarana, manapitra, ma- 
mita. Finissez cette affaire. Farano. ta- 
pero, vitao izany raharaha izany. Cette 
compagne finira la guerre. Ho tapitra 
amin' ity fanaflhana ity ny ady. 

—, vn. 1* Mamarana, manapitra, raitsa- 
batra. Finissez de parler. Farano. ta- 
pero ny teninao. Cet enfant ne finira 
pas, si on ne le châtie. Tsy hitsahatra 
io zazalaby io, raha tsy faizina. 2 # — , 
Tapitra, vita, mifarana, mrsy farany, 
miafara, amy ny farany. Il a fini de par- 
ler. Tapi-niteny izy. La messe finit. 
Tapitra, vita ny laraesa. Mon empla- 
cement finit au chemin. Mifarana amy 
ny làlam-be ny tokotaniko. Tout finit en 
ce monde. Misy farany ny zavatra re- 
hetra amin' ity tany ity. Tout cela fini- 
ra mal. Ratsy ny hiafaraiï izany. Il 
a fini par y consentir. Tamy ny fara- 
ny nanaiky izy. 

FIOLE, sf. Tamaboha kely, tavoaban- 
gy mareforefo. 

FION, sm. Haingo. renty, filatro, ango- 
langola, anganongano, angesongeso. Il 
aime à faire des fions dans le chant. 
Tia /î/afron-kira, tia hira miango- 
langola, mianganongano t miange- 
songeso izy raha mihira. 

FIRMAMENT, sm. Lanitra, habaka- 
baka. 

FISC, sm. Volam-panjakana. 

FISCAL, ALE, adj. Momba ny volam- 
panjakana 

FISSURE, sf. Somalantsiatra, vakiva- 

ky, mitriatra, mitselaisefaka. 
FISTULE, sf. Boiboika kely vava sady 

lalina. 



FISTULEUX, EUSB, adj. Holoka 
aty v hoaka aty. 

FIXATION, «À Fametahana. fipetahana, 
fandraiketana, firaiketana, fihazonana. 

FIXE, adj. 1° Tsy mihetsika. Étoiles fi- 
xes. Kintana tsy mihetsika. 2°— , Rai- 
kitra. S'assemblera jour— . Mivory amy 
ny andro raikitra. Il loc. Vendre à prix 
— . Manao varo-oazaha. Il n'a point de 
demeure — . Tsy manana antom-ponena- 
na izy. Avoir une idée — . Mitompo te- 
ny fantatra. 

— , int. Aza mihetsika! 

FIXÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voapetaka, ta- 
fapetaka, napetaka, mipeîaka, voarai- 
kitra, tafaraikitra, naraikitra, miraiki- 
tra, voahazona, nohazonina. Au jour — . 
Amy ny andro raikitra. 2 a — , Voape- 
traka, tafapetraka, napeiraka, mipetra- 
ka, naorina, voaorina, tafaorina, miori- 
na, miorim-ponenana. 3*— , Voafetra, 
noferana. 4° —, Mahalala mazava. Je 
suis — sur ce que tu as fait. Fantatro 
mazava izay nataonao. 

FIXEMENT, adv. Regarder — . Miban- 
jina. 

FIXER, va. l*Mametaka, mandraikitra, 
mihazona. Fixez ce papier à la muraille. 
Apùtaho, araiketo&my ny rindrina io ta- 
ratasy io. Fixez la porte. Hazony ny va- 
ravarana. Il n'a pas encore fixé le prix de 
cette marchandise. Tsy mbola nandrai* 
kitrany vidin'io varotraioizy.— un jour. 
Mandraikitra andro, manao fotoana 
raikitra. \\ loc. — avec un clou. Ma- 
mantsika. —ses yeux sur... Mibanjina. 
— l'attention de ses auditeurs. Mam- 
pitandrina ny mpihaino azy. 2° — , Mam- 
pipelraka, manorina. Il a fixé sa mère 
auprès dé lui. Nalainy hipetraka ami- 
ny reniny. — sa résidence. Manorim- 
ponenana. 3° — , Mametra. —l'état de 
la question. Mametra ny zavatra ho- 
dinihina. 

Se fixer, vpr. 1* Mipetaka, miraikitra. 
2*—, Mipetraka, miorim-ponenana. Il 
s'est fixé à Tananai ive. Nipetraka, etc., 
ao Antananarivo izy. 

FIXITÉ, sf. Fi raikitra. C'est un esprit 
sans—. Tsy mety tafaraikitra ny sainy. 

FLACON, sm. Tamaboha, tavoahangy 
mareforefo. 

FLAGELLATION , sf. Fikapohana. 
La — de Notre-Seigneur. Ny nikapo* 

- hana any Jeso-Kristy Tompontsika. 

FLAGELLER, va. Mikapoka. Pilât» 



•Digitized by 



Google 



H 



FIA 



— 362 — 



FIA 



fit — Notrc-Seigneur. Pilaty nampikz- 
pofca any Jeso-Kristy Tompontsika. 

Se flageller, vpr. Mikapo-tena. 

FLAGEOLET, sm. Tsotsôka lava. 

FLAGORNER, va, et vn. Mandokado- 
ka, manaingainga. — ses supérieurs. 
Mandokadoka, etc., ny lehibeny. 

Se flagorner, rpr. Mifandokadoka. 

FLAGORNERIE, sf. Fandokadokafa- 
na. 

FLAGORNEUR, EUSE, 8. Mpando- 
kadoka. 

FLAGRANT, ANTE, adj. En — dé- 
lit. Am-body omby, an-tànana. Il fut pris 
en — d^lit. Azo am-body omby, azo an- 
tànana izy. 

FLAIR, sm. 1* Fanamboloana. Le— du 
chien est remarquable. Mahagaga ny 
fanamboloan' ny alika. 2 # fig. Vinany, 
tsindry mandry. 

FLAIRER, va. 1* Manambolo, mano- 
roka. —une fleur. Manambolo, etc., 
voninkazo. 2* fig. Maminany, mahita 
tsiudry mandry, indrakindrafana. Il a 
flairé cela de loin. Efa naminany iza- 
ny rahateoizy, nanindry mandry azy, 
nahindrakindrafana azy rahateo iza- 
ny. 

FLAIREUR, sm. 1° Mpanambolo. 2 # 
fig. Mpaminany. 

FLAMANT, 8m. Sama. 
FLAMBANT, ANTE, adj. Mideda- 

deda, milelalela, miredareda, mijejaje- 

ja, miroborobo. 
FLAMBÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voasera- 

na, naserana, voaisolotsolo, natsolotsolo, 

notsolotsoloana. 2* fig. Lany harena, le- 

vona. Cet homme est—. Lany harena 

io lehilahy io. Mon argent est—. Le- 

vona ny volako. 
FLAMBEAU, sm. 1* Fanilo, jiro, fa- 

naovan-jiro. 2* fig. Fanilo, fauilovana. 

Le — de la foi. Ny fanilovan' ny finoa- 

na, 
FLAMBER, vn. Midedadeda, milelale- 
la, miredareda, mijejajeja, miroborobo. 

Ce bois flambe bien. Midedadeda, etc., 

ery io hazo io. 
—, va. Manaserana, manatsolotsolo. — 

une volaille. Manaserana, etc., akobo. 
FLAMBOYANT, ANTE, adj. Man- 

jelajelatra. Étoile flamboyante. Kintana 

manjelajelatra. 
FLAMBOYER, un. Manjelajelatra. 
FLAMME, sf. 1* Lelafo, afo. Ce feu ne 

fait point de—. Tsy misy lelafo io afo 



io. Tout a été la proie des flammes. 
Levon' ny afo avokoa ny zavatra rehe- 
tra. Les flammes éternelles. Ny lelafo 
mandrakizay. 2* — , Faneva kilavalava 
atao eny an-tampon' ny sambo ropiady. 
3* fig. Fitiavana, fitia. Il brûle d'une 
secrète—. Main'ny fitiavana miaflaa 
izy. 

FLAMMÈCHE, sf. Kilalaon' afo, pik' 
afo. 

FLANC, sm. 1° Takibaka, Ianivoa, ila. 
Il eut le — percé d'un coup de flèche. 
Voagorobaky ny zana-tsipika ny takiba- 
ny, etc. || loc. Par le — droit. Hodin- 
kavanana. Par le — gauche. Hodin-ka- 
via. 2 # — , Kibo. Le fils que ses flancs 
ont porté. Ny zanaka naloaky ny kibo- 
ny. 3'—, Laliny, ila. Le — d'un navire. 
Ny lafiny, t/an-tsambo anankiray. Le 

— d'une montagne. Ny ilan' ny tendrom- 
bohitra anankiray. 4° fig. Se battre les 
flancs pour quelque chose. Manao izay 
tratry ny aina mba hauavita zavatra 
anankiray. Prêter le — à la critique. Mi- 
la lolotramalona. 

FLANELLE, sf. Filanelina. 

FLÂNER, vn. Manary andro foana, mi- 
riorio foana, mirenireny, mirendrena, 
mitsipy voavitsy. 

FLÂNEUR, EUSE, s. Mpanary an- 
dro foana, mpiriorio foana, mpirenireny, 
mpirendrena. 

FLANQUER, va. Manipy, mitoraka, 
mamely. Il lui flanqua une assiette par 
la figure. Notsipazany, notorahany lo- 
via ny tarehiny. Il lui flanqua un souf- 
flet. Namely azy tehamaina izy. Il loc. 

— à la porte. Mandroaka. —par terre. 
Mamotraka, mandavo. 

Se flanquer, vpr. Potraka, lavo, mian- 
jora. 

FLAQUE, sf. Pctsapetsa. 

FLASQUE, adj. 1° Malemilemy, bore- 
rarera, gorera. Chair — . Nofo malemi- 
lemy. Homme—. Olona malemilemy, 
etc. 2 # — , Matsatso, masirasira. Style 
— . Laha-teny matsatso, etc. 

FLATTER, va. 1* Mandoka, mandrobo. 
Il flatte les grands. Mandoka, etc., ny 
lehibe izy. Le peintre Ta flatté dans ce 
portrait. Ny mpanao sary nandoka azy 
amin' io sary io. 2*—, Manambiiamby, 
mamalifaly, manolikoly, manejokejo, 
manojikojy. —un enfant. ManambUanX' 
by, etc., zaza kely. Voy. Caresser. 3 # — , 

. Mahafinaritra, mahafaly, mankasitraka. 
Ce chant flatte l'oreille. Mahafinaritra 



Digitized by 



Google 



FLE 



— 363 — 



FLE 



ny sofina izany hira izany. Gela flatte son 
cœur. Mahafaly ny fony izany. Il flatte 
tous les goûts du prince. Ankasilraha- 
nyavokoa izay rehetra tian* ny mpan- 
jaka. 4*—, Mampanantona. On le flatte 
qu'il obtiendra ce qu'il désire. Ampa- 
nantenaina izy fa hahazo izay iriny. 

8e flatter, vpr. 1° Mandoka tena. Il se 
flatte toujours. Mandoka tena lalanda- 
va izy. 2*—, Manantena, ataony. Il se 
flatte que vous l'approuverez. Manan- 
tena izy, ataony fa hankatoavinao izy. 

FLATTERIE, sf. Doka, fandokafana, 
robo. fandroboana. 

FLATTEUR, EUSE, adj. i m Mandoka, 
mandrobo. Discours—. Laha-teny man- 
doka, etc. 2 # — , Mahaflnaritra, mahafa- 
ly, mankasitraka. Il a toujours quelque 
chose de— à dire. Mahita teny mahafl- 
naritra, mahafaly mandrakariva izy. 
Le prince lui adressa des paroles flatteu- 
ses. Nanao teny fankasitrahana tami- 
ny ny mpanjaka. 

—, sm. Mpandoka, mpandrobo. 

FLATUEUX, EUSE, adj. Mampibohi- 
bohy kibo. Aliment—. Hanina mampi- 
bohibohy kibo. 

FLATUOSITÉ, sf. Fibohibohy. 

FLÉAU, «m. l*Fivelezam-barim-bazaha. 
2* — . Vovona-mizâna. 3* fig. Loza, loza 
amin'antambo. La famine est un—. Lo- 
za, etc., ny mosary. Attila était le — de 
Dieu. Atila no loza nirahin* Andriama- 
nitra. 

FLÈCHE, sf. f Zana-tsipika. 2°— , Tra- 

* non-dakolosy kitso loba. 

FLÉCHIR, va. f Mampilefitra, mampi- 
ketraka, mampiletsy. || /oc. — le genou. 
Mandohalika, manongalika. — les genoux 
devant les idoles. Mivavaka amy ny 
sampy. 2 # — , Marapionona, mampitony, 
manony, manaketraka. Il ne put — le 
courroux de son maître. Tsy na/iono- 
na, nahatony, nuhaketraha ny hate- 
zeran* ny tompony izy. Il ne put — ses 
juges. Tsy azony noketrahina ny 
mpitsara. 
— ', vn. !• Milefitra, miketraka, miletsy. 
Son genou fléchit. Milefitra, miketra- 
ka ny lohatiny. La poutre fléchit. M i- 
letsy ny sakamandimby. 2 # /?g. Miono- 
na, tony, ketraka, manaiky, mikoy. Quoi- 
qu'on fasse, je no fléchirai pas. Na ino- 
na na inona no hatao, tsy ho ketraka 
nho. Tout le monde fléchissait devant 
lui. Nanaiky azy ny olon-d rehetra. 
L'armée fléchit. Mikoy ny tafika. 



FLEGMATIQUE, adj. 1° Borerarera. 
Il a un tempérament—. Borerarera 
izy: 2* fig. Tsy mihontsina, mafy lo, fo 
vato. C'est une personne — . Tsy mi' 
hontsina, etc., izy. 

FLEGME, sm. 1° Rehoka. Il a rejeté 
des flegmes sanguinolents. Nisy ra ny 
rehony. 2* fig. Tsy fihontsina, hama- 
flam-po. 

FLÉTRI, IE, p. et adj. !• Voalazo, no- 
lazoina, malazo, voamatroka, nomatro- 
hina, matroka, novasohina, vasoka, no- 
simbana, simba. 2° fig. Ala-baraka , 
nalam-baraka. 

FLÉTRIR, va. 1* Mandazo, manama- 
troka, mahavasoka, manimba. Le soleil 
flétrit les fleurs. Ny masoandro man~ 
dazo ny voninkazo. Le grand air flétrit 
les couleurs.A/artama/ro/<a, mahauaso- 
ka ny volon-doko ny rivotra. L'âge flétrit 
la beauté. Ny taona manimba ny ha- 
tsaran-tarehy. 2° fig. Manala baraka. 
— quelqu'un. Manala-baraka olona. 

Se flétrir, vpr. !• Mihamalazo, mihama- 
troka, mihavasoka, mihasimba. 2* fig. 
Afa-b<fraka. 

FLÉTRISSANT, ANTE, adj. Maha- 
fa- baraka. 

FLÉTRISSURE, sf. 1* Halazo, hama- 
troka, havasoka, fahasimbana. 2° fig. 
Fahafaham-baraka. 

FLEUR, sf. t # Voninkazo. Les arbres 
sont chargés de fleurs. Tototra ny vo~ 
niny ny hazo. Être en — . Mamony. 
Arrosez les fleurs. Tondraho rano ny 
voninkazo. 2* fig. Renty, haingo, an- 
geson-teny. Fleurs de rhétorique. lien- 
tin' teny, etc. 3 # — , Izay tsara indrin- 
dra, izay mahay indrindra, izay mahery 
fo indrindra, etc. —de farine. Lafarina 
tsara indrindra. Il est la — de la clas- 
se. Izy no mahay indrindra ao amy ny 
laklasy. Ces braves sont la— de l'armée. 
Ireo miaramila ireo no mahery fo in- 
drindra amy ny tafika. || loc. Il est dans 
la— de la jeunesse. lierotrerony, hento- 
hentony izy. Il est mort à la — de l'àgo. 
Maty tanora, mbola herotrerony, — hen- 
tohentony, folaka an-dantony izy. 

À fleur de, loc. prép. Mitovy tantana, 
mifamarana. Les fondements sont à— de 
terre. Mitovy tantana, etc., amy ny 
tokotany ny fototra. 

FLEURAISON ou FLORAISON, sf. 
Famoniana, andro famoniana. 

FLEURDELISÉ, ÉE, adj. Misy sa- 
rim-bontnkazo lisy. 



Digitized by 



Google 



FLO 



— 364 — 



FLU 



FLEURDELISER, va. Manisy sarim- 
boninkazo lisy. 

FLEURET, sm. Sarisarin-tsabatra fla- 

narana ady sabatra. 
FLEURETTE, sf. Voninkazo kely, 
FLEURI, IE, adj. f Mamony. V fig. 
Mamirapiratra. Mine fleurie. Tarehy ma- 
mirapiratra. 3*~, Be renty, be haingo, 
be angeso. Discours— .Laha-teny be ren- 
ty, etc. 

FLEURIR, vn. 1* Maipony. 2* fig. Man- 
droso, malaza. Les scienses fleuris- 
saient sous son règne. Nandro*o ny 
fahaizana samihafa tamy ny nanjakany. 
Des orateurs fleurirent alors. Nisy mpan- 
daha-teny nalaza tamin' izay. 

FLEURISSANT, ANTE, adj. Mamo- 
ny. 

FLEURISTE, s. Mpamboly voninkazo, 
mpanao — , mpivarotra — . 

FLEURON, sm. fSarim-boninkazo atao 
ravaka ï*fiq. Voninahitra, ravaka, tabi- 
ha. C^ette province est le plus beau — du 
royaume. Voninahitra, etc., ny fanja- 
kana izany fari-tany izany. 

FLEUVE, sm. Ony. 

FLEXIBILITÉ, sf. Halefaka. 

FLEXIBLE, adj. f Mora alefitra, mora 
milefitra, malefaka. Bois—. Hazo mora 
alefitra, malefaka. 2° fig. Malefaka, mo- 
ra manaiky, mora toroann. Voix — . Feo 
malefaka. C'est un caractère—. Afora 
manaiky, mora toroann izy. 

FLEXION,.^. Filefltra, flketraka, flletsy. 

FLEXUEUX,EUSE, adj. Molomeloka. 
Tii?e fl -xueuse. Tahon-java-maniry me- 
lomeloka. 

FLIBUSTIER, sm. Mpangalatra an- 
kafersena, mpifetsy. 

FLICPLAC, sm. Fifiritsoka. 

FLOCON, sm. Vongana.— de laine. Von- 
g am -boh, n' on<\ry. 

FLOCONNEUX, EUSE, adj. Mivon- 
gambongana. 

FLORAISON, sf. Voy. Fleuraison. 

FLORAL, ALE, adj. Momba ny vonin- 
kazo. 

FLORE, sf. Ny mcmba ny voninkazo 
izay ao amy ny tany anankiray. 

FLORÈS, Faire—. Mahazo laza. 
FLORISSANT, ANTE, adj. Mandro- 

so, malaza. Royaume — . Fanjakana 

mandroso, etc. 
FLOT, sm. 1° Onjan-drano, alon-drano. 

I! /oc. Etre à—. Mitsinkafona. Remettre 



un navire à—. Mampiteinkafona sarabo. 
2* fig. Habetsahana, fltola-jofo, fijofo,fan- 
driaka. Des flots de peuple. Vahoaka 6e- 
tsaka t mitola-jofo. Des flots de lumière. 
Fahazavana 6e. Des flots de poussièn». 
Vovoka mijofo. Des flots de sang Ra 
mandriaka 

FLOTTAISON, sf. Izay ifamaranan ny 
sambo amy ny rano. 

FLOTTE, sf. Andian-tsambo. 

FLOTTER, vn. 1- Mitsinkafona. Le bois 
flotte. Mitsinkafona nyhazo. ?•— , Mi- 
kopakopaka, mihofakofaka. mihofahofa. 
mitopatopa. Le drapeau flotte an gré 
du vent. Mikopakopaka, mihofakofa* 
ka, mihofahofa nysaina azon'nv rivo- 
tra. Ses longs chevaux flottaient sur ses 
épaules. Ny volon-dohany lava m'/opa- 
topa eny amy ny sorony. 3* fig. Misa- 
lasala, miroanahana, miroa saina. Il 
flotte entre deux partis. Misalasala, 
etc., izy, inona no hataony amy ny zà- 
va-droa kasainy. 

FLOTTILLE, sf. Sambe vitsivitsyiray 
dia. 

FLOUER, va. Mamitaka, mifetsy. 
FLOUERIE, sf. Fitaka, fifetsena. 
FLOUEUR, sm. Mpamitaka, mpifetsy. 

FLUCTUATION, sf. l*Fitopatopa, fiko- 
bankobana. 2* fig. Fisaiasaiana, firoana- 
hana, fiovaovana. 

FLUET, ETTE, ad;. Maniry, malemi- 
lemy. Il est—. Manify, etc., izy. 

FLUIDE, adj. Tsy misy ventiny, mU 
hanankanana, matsora. L'air est une 
substance — . Zavatra tsy misy ventiny 
ny rivotra. L'eau est un corps—. Zavatra 
mihanankanana ny rano. Cette encre 
est trop—. Matsora loatra io ranomainty 
io. 

— , sm. Zavatra tsy misy ventiny, zavatra 

mihanankanana. 
FLUIDITÉ, sf. Ny tsy flsiam-bentiny, 

flhanankanana, hatsora. 
FLÛTE, sf. Filiotra, sodina. 
FLÛTE, ÉE, adj. Manga. Elle a une 

voix flûtée. Manga feo izy. 
FLÛTER, en. f Mitsotsôka filiotra. 2* 

fig. Migoka, miboboka. 

FLÛTEUR, EUSE, s. 1-Mpitsotsôkafi- 
liotia. 1* fig. Mpigoka, mpiboboka. 

FLÛTISTE, sm. Mpitsoka filiotra. 

FLUVIAL, ALE, adj. Momba ny ony, 
momba ny renirano. 

FLUX, sm. !• Fisondrotan' ny ranoma- 



Digitized by 



Google 



FOI 



— 365 — 



PON 



•ma. Le— et le reflux. Ny fisondrolan 
ny ranomasina sy ny fisintony. 2* fin. 
Fiovaovana. Les choses du monde sont 
sujettes à un— et reflux perpétuel. A/to- 
vaova lalandava ny zavatra ety an tany. 
Il toc.— de ventre. Fivalanam-be,fitsiriri- 
bana. —de sang. Fivalanan-dra. —de pa- 
roles. Habetsahan-teny foana. 

FLUXION, sf. Kihandronan-dra, mivon- 
to.— de poitrine F ihandronandra amy 
ny avokavoka, fehitratra. Il a une— sur 
le visage. Misy mivonto ny tarebiny. 

FŒTUS, sm. Zaza vao mitsaika, zaza 
vao torontoronina, zana-biby vao toron- 
toronina. 

FOI, sf. 1* Finoana. Article de— .Teny 
finoana. Propnger la—. Mampioly ny 
finoana. Il a renié la— d^ ses pères. Ni- 
vadika ny finoan* ny razany izy. 2-—, 
Toky, fitokiana, fahatokiana. C'est un 
homme digne de—. Olona mendrika ito- 
kiana, olona mahatoky izy. Avoir— en 
quelqu'un. Matoky olona. 3*— ,Tsy fivadi- 
hana, fanekena, fametrahan-teny. Hom- 
me sans— . Olona mpivadika. Il a trahi 
ça—. Nivadika ny fanekena nataony, ny 
teny napetrany izy. Elle a gardé la — 
conjugale. Nanarakany teny napetrany 
tamy ny mariazy izy, tsv nanitsakitsa- 
bady izy. || loc. Bonne—. Hitsim-po. 
Ma — . Tokoa. Il a, ma —, raison. Ma- 
rina tokoa ny azy. 4*—, Fanamarinana, 
fanaporofoana, vavolombelona. Co qui 
est arrivé depuis peu en fait—. Izay vao 
niseho teo manamarina, manaporofo 
izany. Cet acte fait— en justice. Azoenti- 
na ho vavolombelona amy ny fitsarana 
izany taratasy fanekena izany. 

De bonne foi, loc. adv. An-kitsim-po, 

araka ny aoam-po. 
FOIE, sm. Aty. 

FOIN, sm. Vilom bazaha maina, vilom- 
bazaha maniry. 

FOIRE, sf. 1* Tsena lehibe fanao isan- 
taona amy ny andro sasany. 2 # — Fitsi- 
riribana. 

FOIS, sf. Indray, in.... ira.... Une—. In- 
dray maka. indray mandeha, indrau 
malaka. Deux—, /ndroa. Dix—. Impolo. 
Je vous lai dit cent — . Voalazako in- 
jato taminao izany. Bien des—, Im- 
betsaka. Combien de— ? Jmpiry ? Pour 
la deuxième—. Fanmdroany. Pour la 
troisième — . Fanintelony. J| loc. N'y 
revenez pas une autre — . Aza manao 
izany intsony. Je vous le dirai une au- 
tre — Holazaiko aminao izany amy ny 



andro hafa. Chaque - que, toutes les - 
que. Isaka. La première-q Jle je l'âfvu 
Tamy ny voalohany nanitako azy U 
dern,ère-que je l'ai vu. Tamy ny^rf. 
ny nah.tako azy Celte-là. TaW' iz£ 
neuf Tl A | m,Q iZa0 ' Troi «- trois fon 

miara ka ny zavaS^^ra. l!^ 
prend tout à la -. Ataony indray mZ 
nao »zao rehetra izao. Il es t à la - ££ 
ve et homme de bien. ïady maheryfo 
izy no tsara fanahy. ""«ery io 

U no e ny° iS *"' '° C COnj ' Raha ' ^efa, 
FOISON, sf. Habetsahana. 

bliro! P fo,80nne °'- Mihabetsaka ny 

P ^ATRB, adj. Mikarenjirenjv mi- 
pel.pel.Va. mijilajila. mijefljofy "' ' 

pehpel.fca mijilajila. mijerijefy ?'" ™ 
FOLIVA Hndalana. Il a de temps en 
temps des accès de-. Mihstsika in,f™ in 
dray ny hadalany. Q„e l e - d ne ™ Z 
songer à lavent HadalaZ Sn,o 
ahoana ny tsy mihevitra ny ho aw Sa 
- est de monter à cheval. Adalan'' nv 

Manao hadalana tsy tambo isaina Ses 
fol es le ruinent. Ny hadalany no ml! 
halany ny hareny. y a 

la* r °T^ l ° C - t • d "- Izailsiz y- Ai ™r à 
la — . Tia tzaitstzy. 

FOLLEMENT, adv. Amin-kadalana 
FOLLET, ETTE, adj. Adaiadala 
Il loc. Esprit-. Matoaîoa, an«atra Peu 
-. Afon-dolo. afon- angatra* Poil - 
volomboatavo, volo malemy 

FOMENTER, va. Mameiona, mampi- 

It L T " ne querelIe ' M *™lon\ 
etc., nfandirana. 

FONCÉ, ÉE, adj. Antitra. Bleu - 

Manga antitra. 
FONCER, ta. Mahantitra. 
-, vn. Miantoraka. — sur quelqu'un. 

Miantoraka amln' olona. 
FONCIER, 1ÈRE, adj. Momba nv ta- 



Digitized by 



Google 



FON 



— 366 



FON 



ny. Propriétaire—. Tompon-/any. Im- 
« pôt— . Hetra aloa avy amy ny tany. 
FONCIÈREMENT, adv. Indrindra, 
tokoa. Il connaît — cette affaire. Maha- 
fantatra indrindra, tokoa izany raha- 
raha iznny izy. Il est— bon. Tsara fana- 
hy tokoa izy. 
FONCTION, sf. \ 9 Raharaha. Fonctions 
publiques. /?a/iara7iam-panjakana. Il 
s'acquitte bien de ses fonctions. Maoa- 
tanteraka tsara ny raharahany izy. 2° 
— , Finsana. 
FONCTIONNAIRE, s. Mpanao raha- 
raha. 
FONCTIONNEMENT, sm. Fandeha, 

fiasa. 
FONCTIONNER, vn. Mandeha, mia- 
sa. Cette machine ne fonctionne pas. 
Tsy mandeha, Uy miasa izany milina 
izany. L'estomac fonctionne bien. Miasa 
tsara ny ambavafô. 
FOND, sm. \* Vody, ny lompona indrin- 
dra, fara vody, fanambany. halalina, fa- 
rany. tampim-body. Le — d'une bouteil- 
le. Ny vody tavoahan^y. La maison est bâ- 
tie dansun— . Miorinaaoamy ny tempo- 
na indrindra ny trano. Le— de cette bou- 
teille de vin est trouble. Malotony fara vo- 
din-divay amin'io tavoahangy io Le — de 
latner. Ny/anam6ani?i*ny ranomasina. 
' Sonder le — de la mer. Manakatra ny /ia- 
lalin'ny ranomasina. Il y a vingt bras- 
ses de — . Faharoapolo ny hataliny. Le 
— d'une église. Ny faran' ny trano lo- 
glizy. Mettre un — à un tonneau. Manisy 
fampim-bodim-barika. || loc. (Test une 
mer sans—. Ranomasina tsy taka-polo- 
polorina, tsy hita noanoa. 2° — , Tany. 
Bâtir sur un— peu solide. Manorina tra- 
no amy ny tany malemy. 3 # fig. Fotopo- 
totra, tena. Il connaît le — de cette af- 
faire. Mahalala ny fotopototr' izany ra- 
haraha izany izy. Il n'a pas encore tou- 
ché le — de la question. Tsy mbola nikasi- 
kany tena raharaha izy. 4*— , Nyao 
anaty. Dieu connaît le— des cœurs. An- 
driamanitra mahalala ny ao anatin ny 
fo. 
À fond, toc. adv. Indrindra. Il possède 
cette science à—. Mahay indrindra iza- 
ny fahaizana izany izy. 
À fond de train, Haingana dia hain- 

gana. 
De fond en comble, toc. adv. Voy. 

Comble. 
FONDAMENTAL, ALE, adj. !• Fo- 
totra. Pierre fondamentale. Vato foto- I 



tra. 2* fig. Zavatra Iehibe indrindra. 
Principe—. Foto-kevitra Iehibe indrin- 
dra. 

FONDANT, ANTE, adj. 1* Mora levo- 
na. Ce sont des fruits foadants. Voan- 
kazo mora tevona ao ara-bava ireo. 2* 
— , Mandevona. Ces remèdes sont fon- 
dants. Fanafody mandevona ireo. 

—, sm. Fanafody mandovona. 

FONDATEUR, TRICE, s. {• Mpano- 
rina, mpamorona. 2 # — , Olona nanokam- 
bola hanaovan-javatra mahasoa. 
FONDATION, sf. t* Fototra, fanorenana. 
On travaille encore aux fondations. Mbo- 
la ma niony fototra, etc. La— de cette vil- 
le date de cent ans. Zato taona no nanore- 
nana izany tariâna izany. 2 B fig. Fanore- 
nana, famoronana. Depuis la—de cet em- 
pire. Hatramy ny nanorenana izany fan- 
jakana izany. 3*—, Vola natokana hanao- 
van-javatra mahasoa. 
FONDÉ, ÉE, p. et adj. l # Voaorina,tafa- 
orina, naorina, miorina. 2* fig. Voaforona. 
noforonîna. 3* — , Nankinina, miankina. 
misy fotony,— antony. 8a demande est 
fondée. Misy fotony,— antony ny fan- 
gatahany. 
FONDEMENT, sm. 1* Fototra, fanore- 
nana. Il pose les fondements de l'église. 
Manaony fototra t etc.ny trano leglizy 
izy. Il creuse les fondements. Mihadyny 
fototra, etc., izy. 2* fig. Fanorenana, fa- 
moronana. Romulus a jeté les fondements 
de l'empire romain.Romolosy no nanori- 
na ny fanjakana romana. 3*— ,Fiankina- 
na, fototra, antony.Le3 lois sont les fonde, 
ments de l'État. Ny lalàna no iankinan* 
ny fanjakana. lia crainte de Dieu est te — 
de la sagesse. Nyfahatahorana an'Andria- 
manitra no fototry ny fahondrena. C'est 
un bruit sans— .Tsalio tsy misy fotony. 
antony izany. Il se plaint sans—. Tsy 
misy fotony, antony ny fitarainany.4* — , 
Comme Anus. 
FONDER, va. !• Manorina.— une maison 
sur le roc. Manorina trano en y ara bon in' 
ny vatolampy.— uno ville. Manorina ta- 
nana. 2* fig. Manorina, mamorona. — uoe 
royaume. Manorina fanjakana. — un 
ordre religieux. Mamorona fikambanan- 
drelijiozy.3 # — Manokam-bota hanaovan- 
javatra mahasoa. Il a fondé un hôpitaL 
Nanokam-bola hanaovana trano fitsa- 
boana izy^ 4*—, Manankina. Sur quoi 
fondez-vous votre opinion ? Inona no 
anankinanao nyhevitrao? 
Se fonder, vpr. Miankina. 



Digitized by 



Google 



FON 



367 — 



FOR 



FONDERIE, sf. Trano fandrendrehana, 
— fauidinana. 

FONDEUR, sm. Mpandrendrika, mpa- 
nidina. 

FONDRE, va. !• Manempo, mampicm- 
po.mandrendrika, manidina. Il fond de 
la cire. Manempo savoka izy. Le soleil 
fond la neige. Ny masoandro mampiem- 
po ny oram-panala. — de l'or. Mandren- 
drika volamena. — un canon, une clo- 
che. Manidina tafondro, lakolosy. 2 a 
— , Mandevona. —un abcès. Mandevona 
vay. 3* fig. Manakambana, mampifana- 
raka. —plusieurs lois en une seule. Ma- 
nakambana lalàna saroihafa ho iray. 

—, vn. 1 # Miempo, mitsonika. Le beurre 
fond. Miempo, etc., nydibera \\loc. 
— en larmes. Manao ranomaso havo- 
zona. V fig. Mihalevona. Sa fortune 
fond entre ses mains. Mihalevona ao 
an-tânany ny hareny. .V — , Mirotsaka. 
miantoraka. manjô. L'orage fondit tout 
à coup. Nirot#aka tampoka ny rano- 
noram-baratra. Le chat fond sur la 
souris. Miantoraka amy ny totozy ny 
saka. Les maux qui fondirent sur nous. 
Ny loza nanjô antsika. 

Se fondre, vpr. 1° Miempo, mitsonika. 
2 # — , Mihalevona. 3 a fig. Mikambana, 
mifanaraka. Ces deux teintes se fondent 
bien ensemble. Mifanaraka tsara ireo 
volon-doko roa ireo. 

FONDRIÈRE, sf. Tany mandrevo, ho- 
nahona. 

FONDS,» m. fTany. Planter dans un bon 
— . Mamboly amy ny tany tsara 2 # — , Vo- 
la. Placer ses — . Mampanjanaka ny vola- 
ny.3* — ,Renivola.Il mange non seulement 
le revenu, mais aussi le — . Tsy ny zana- 
bola hiany no laniny fa ny reniny koa. 
4 # — , Zana-bola omen' ny fanjakana. 
Les — ont baissé. Nihem-bidy ny tara- 
tasy vola fakana zana-bola omen' ny 
fanjakana. 5°— , Varotra. Il a un excel- 
lent — de magasin. Tsara dia tsara 
ny varony. 6° fig. Kolotany, habetsa- 
hana. Il a un grand — d'esprit. Lebi- 
he ny fco/o/ani?i-tsainy. Cela prouve 
un grand — de savoir. Mampiseho fco- 
/o/amm-pahaizana lehibe izany. Il a 
- un grand — de vertu. De hatsaram-pa- 
nahy izy. 

FONDU,UE, p. et adj. !• Voaempo. nem- 
poina, miempo, voarendrika, narendri- 
ka, rendrika, voaidina, naidina. Plomb 
— . Firaka voaempo, nempoina, miem- 
po. "•— , Levona, nolevonina, mahia. 



Depuis sa maladie il est — . Mahia dia 
mahia izy hatrizay nabarariany. 3 # fig. 
Voakambana, nakambana, mikambana, 
nampifanarahina, mifanaraka. 

FONTAINE, sf. Loharano, fantsakana. 
La — est bien profonde. Lalina dia la- 
lina ny loharano, etc. La — ne coule 
plus. Tsy mikararâna intsony ny fan- 
tsakana. La — eit ornée de statues. Mi- 
ravaka sariolona ny fantsakana. 

FONTE, sf. 1° Fanempoana, fampiempoa- 
na,ficmpoana, fandrondrehana, fanidina- 
na. 2° — , Vy anidina, tsora. Marmite 
de — . Vilany vy anidina. Ouvrage de 
— . Zavatra natao tamy ny vy anidina, 
etc. 

FONTS, sm. pi. Tavy lehibe misy ra- 
no fanaovana batemy. 

FOR, sm. Le — intérieur. Ny ao am-po. 

FORAGE, sm. Fandoahana, fangiriha- 
na. Le — d'un canon. Ny fandoahana, 
etc.. tafondro. 

FORAIN, AINE, adj. Mttoetra amy 
ny tany hafa f mitety tsena. Propriétai- 
re—. Tompon-tany mitoetra amy ny 
Uny hafa. Marchand—. Mpivarotra 
mitety tsena. 

FORBAN, sm. Jiolahin-tsambo. 

FORÇAT, sm. Gadralava. 

FORGE, sf. 1° Tanjaka, hatanjahana, 
aina, hery, hamafy. Il perd de sa—. Mi- 
hena ny tanjany, ny hatanjahany, ny 
heriny, mihakely aina izy. Les forces 
du corps. Ny tanjaka, herin' ny vata- 
na. Il est dans la — de l'âge. Efa mby 
amy ny taonan'ny fahatanjahana izy. 
Il le frappa de toute sa — . Namely azy 
araka izay tratry ny ainy, ny heri- 
nyizy. La — d'une nation. Ny herin' ny 
fanjakana anankiray. La — de l'eau. Ny 
herin' ny rano. La — du poison. Ny he- 
rin' ny poizina. Employer la—. Manao 
&n~kery. La — d'uno étoffe. Ny Ziama- 
fin' ny lamba. 2* fig. Hafainganan-tsai- 
na, fahaizana. L'étude augmente la — 
de l'esprit. Ny fianarana mampitombo 
ny hafainganan-taaina. Il est d'une 
certaine — sur le violon. Mahaihay hia- 
ny izy amy ny lokanga. 3*—, Hery, ha- 
mafy, herim-po. La — d'une preuve. Ny 
herin' ny porofo anankiray. Les lois 
étaient sans—. Tsy nanan-fcery intsony 
ny lalàna. Son style a beaucoup de—. 
Manan-fcery lehibe ny laha-teniny. Il 
s'éleva avec — contre les abus. Nanfny 
mafy ny fanao tsy mety izy. Il a une 
grande — de caractère. Bc herim-po 



Digitized by 



Google 



FOR 



acs — 



FOR 



izy. 4 e —, pi. Miaramila. Il assembla les 
forces du pays. Novoriny avokoa ny mia- 
ramila tao amy ny fanjakana. Les for- 
ces navales. Ny miaramila an-tsambo, 
ny sambo mpiady. 

—, adi\ Botsnka. Tl a — diamants. Mana- 
na dinmondra belsaka izy. 

À toute force, loc. adv. Na m^nao 
ahoana na mnnno ahoana. 11 vent k tou- 
te — venir à bout de son «ntreprise. Te- 
hanatantf»raka ny fiknsany izy na ma- 
nao ahoana na manao ahoana. 

De force, loc. adv. An-kery, an-terisetra. 
Prendre une ville de—. Maka tanîna 
an-kery. De gre" ou de — il faut que 
vous buvioz ce remède. Na an-tsitra-po 
na an-tcriselra tsy maintsy hisotro io 
fanafody io hianao. 

À force de, loc. pvêp. Noho ny fahere- 
zana. A — dp prier il a obtenu ce qu'il 
demandait. Xoho ny faherezany niva- 
vaka dia nahazo izay nangatahiny izy. 

Par force, loc. adv. An-kery, an-teri- 
setra, an-terivozona. On le fit entrer 
par—. Nampidirina an-kery, etc., izy. 

FORGÉ, ÊE, p. et ad/. 1 # Vaky, nova- 
kina. nopotsirina, polsitra, napitsoka, 
nopitsohina. 2*—, Nidiranatm-kery. 3° 
— , Voatery, noterena, voavozona, novo- 
zonana, nanaovana an-terisetra. nanao- 
vana an-terivozona. hery. La ville fut for- 
cée de se rendre. Hery nanaiky ny ta- 
nàna. 4°— , Jenitra, miangolangola, mian- 
geso, miangentsana. Il a une attidude 
forcée. Jenitra izy. Style—. Laha-teny 
miangolangola, miangeso, miangen- 
tsana. Voy. Affecté. 

FORCÉMENT, adv. An-kery, an teri- 
setra, an-terivozona. 

FORCENÉ, ÉE, adj. et s. 1° Misamon- 
titra, misafoaka, mifoaka, mitroatra, mi- 
foaba, romotra. 2° — , Mihoa-pampana, 
disoohatra, izaitsizy. Ambition forcenée. 
Fitsiriritam-boninahitra mihoa-pam- 
pana, etc. 

FORCER, va. 1* Mamaky, mamotsitra, 
mampipitsoka, manapitsoka. —une por- 
te. Mamaky varavarana. —une serru- 
re. Mamotsitra, mampipitsoka, ma- 
napitsoka hidin-trano. 2*— , Miditra 
an-kery, maka an-kery. — le camp en- 
nemi. Miditra ankery amy ny to- 
bin' ny fahavalo. 3°— , Manery, mamo- 
zona, manao an-terisetra, mauao an-te- 
rivozona. On le force à partir. Terena, 
t'ozonana raba hiala izy. On m'a forcé 



la main.- Noterena, novozonana, na> 
naooana an-terisetra, nanaovana an- 
terivozona aho. || loc. — sa nature. 
Manao tsy araka ny aina, manao izay 
tsy zakany. — le pas. Mandeha hain- 
gana kokoa. 

Se forcer, vpr. !• Manao an' aina loa- 
tra. manao am-bezafra loatra, manao 
mafy loatra. Ne vous forcez point, vous 
vous ferez mal. Aza manao an'aina 
loatra, etc.. fandrao marary hianao. 
2°— , Manao izay tratry ny aina. 

FORÉ, ÉE, p. et adj. Loaka. voaloa- 
ka, noloahana, voahirika, nobirifana. 
Clef forée. Fanalahidy loaka. 

FORER, va. Mandoaka, mangirika. — 
un canon. Mandoaka, etc., tafondro. 

FORESTIER, 1ÈRE, adj. Momba ny 
a la. Lois forestières. Lal&na momba ny 
ala. Garde — . Mpiambina ny al a. 

FORET, sm. Kamositra. 

FORÊT, sf. Ala. Grande — Ala be. Al- 
ler à la — . Mianala. Habitants des 
fortes. Tanala. — vierge. Ala mbolatsy 
vaky lay. 

FORFAIRE, vn. Manao fitsara-mita- 
nila, manala bara-tena. 

FORFAIT, sm. Heloka be vava. 

FORFAITURE, sf. Fitsara-mitanila. 

FORFANTERIE, sf. Faherezam-ba- 
va, flrehaka, hakevohana. Comme Fan- 
faronnade. 

FORGE, sf. Fanefena, trano Tanefena. 
Le fourneau d'une — . Fatam-pa nefena. 
Le soufflet d'une — . Tafoforana fa ne- 
fena. Mener un cheval à la — . Miton 
dra soavaly amy ny trano fanefena. 

FORGÉ, ÉE, p. et adj. 1» Voatefy.no- 
tefena. 2* fig. Voaforona, noforonioa. 
Mot—. Teny voaforona, etc. 

FORGEABLE, adj. Azo tefena. 

FORGER, va. fManefy vy. —une épée. 
Manefy sabntra. 2 # fig. Mamorona. — 
une fable. Mamorona fanoharana. — ua 
mensonge. JV/amoron-dainga. 

Se forger, vpr. !• Tefena. 2 # fig. Mamo- 
rona. Se— des chimères. Mamoronahe- 
vi-d ravina. 

FORGERON, sm. Mpanefy.vy. 

FORGEUR, sm. t* Mpanefy vy. —de 
couteaux. Mpanefy antsy. 2* fig. Mpa- 
moron-dainga. C'est un — de calomnies. 
Mpamorona endrikendrika izy. 

FORJETER, vn. Mivoaka. Ce mur for- 
jette. Mivoakaio rindrina io. 



Digitized by 



Google 




FOR 



— 369 — 



FOR 



FORMALISER (SE), vpr. Sosotra, 

wrotsarotiny. 
FORMALISTE, adj. et s. 1* Mannraka 
indrindra ny fanao. 2 # — , Manaraka loa- 
tra ny fomba fanajana madinika. 
FORMALITÉ,*/'. ! # Fannn, Tomba. Il n'a 
pa* suivi toutes les formalité du mariage. 
Tsy nanaraka ny fanao, fomba rehetra 
amy ny fanamhadiana izy. 2- — , Fom- 
ba fnnniann. Il est attacha aux moin- 
dres formalités. Tsy ialany ny fomba 
fnnnann madinika. 

FORMAT, sm. Ny hahen* ny boky. 

FORMATION, sf 1° Famoronana, flfo- 
ronana, fanaovana. 2 # —, Fampianarana, 
fianarana. 3*—. Fihaviana, fahatongava- 
na. Voy. Fobmbr. * 

FORME, a/*, î* Tarehy, endrika, bika, 
toetra. La — d'un oiseau. Ny tarehy, 
ny endriky ny vorona. L'ange apparut a 
Tobfasous la— d'un voyageur. Ny an- 
jely niseho taminy Tobia tamy ny (are 
hy. endriky ny mpivahiny. Cet animal 
a des formas gracieuses. Tsara tarehy, 
endrika. bika io biby io. La— du nez. 
Ny toetry nv orona. 2* fig. Toetra, te- 
ny, Tomba fitenenana, fandaha-teny, fa- 
nao, fomba, fomba Tanajana. J'y ai vu 
la miser* sous toutes ses formes. Efa na- 
hita mnhantra samihafa toetra tao aho. 
Oncbanarea la— du contrat, maison con- 
servant le fond. Novana ny teny aoamy 
ny fanekena, kanefa ny tena heviny tsy 
novana. Il sait varier les formes de son 
stvle. Mahay manovaova ny fomba file- 
nènana. fandaha-teny amy ny laha-te- 
niny izy. Le mariage a «Hé Tait dans les 
formes. Vitaaraka ny fanao, ny fomba 
ny fanambadiana. On a changé la — du 
gouvernement. Novana ny /bmoam-pan- 
ja'-ana. Il a des formes polie*. Mahay 
fomba fana'ana izy. 3 # — , Lasitra. 

En forme, loc. adv. Araka ny fanao, ara- 
ka n y fomba. 

Pour la forme, loc. adv. Araka ny fanao 
fotsiny. Je lai visité pour la—. Namangy 
azy arafca ny fanao fotsiny aho. 

FORMÉ, ÊE, p. et ad). fVoaforona.no- 
foronina. natao. 2*—, Tonga, manjary, 
avy. 3 # — , Nampianarina. nozarina. ma- 
hay. hendry, tsara. Ces soldats sont bien 
formte. Nampianarina tsara, mahay 
tsara ireo miaramila ireo. lia la taille 
bien formée. Tsara bika izy. 

FORMEL, ELLE, ad}. Mazava, miha- 
rihary. Ces paroles sont formelles. Afa- 
2ara, etc.. ireo teny ireo. 



FORMELLEMENT, adv. Miharihary, 
mihitsy loha, mafy. Il a nié—. Nandà 
niharihary, mafy izy, nihitsy loha 
nandà izy. 

FORMER, m. l*Matnorona, manao. Dieu 
a formé l'univers. Namorona izao torttolo 
Hio Andriamanitra. Dieu a formé l'hom- 
me à son image. iVafaon'Andriamanitra 
raiîovy endrika aminy ny olona. Ils ont 
formé une société de commerce. TVamo- 
rona, nanao fikambanana momba ny 
varotra izy ireo. Formez un cercle. Ai a- 
naoua Tari-bolana. — un dessein. Manao 
fikasana. 2 # — .Tonga, manjary, ihaviana. 
Les vapeurs . forment les nuages. Ny 
fofon-drano no tonga, manjary raho- 
na, no ihaviari ny rahona. Plusieurs 
mots forment une phrase. Teny maro no 
tonga, manjary fehezan-teny. 3 # — , 
Mampianatra, manazatra. — des élèves, 
des soldats. Mampianatra sokoly, mia- 
ramila. Il le forma aux bonnes mœurs. 
Nampianalra azy ny fitondran-tena tsa- 
ra izy.nozarmy hitondra tena tsara izy. 

Se former, vpr. {• Miforona, foronina, 
atao. Le poulet se forme dans l'œuf. Mi- 
forona ao anatin' ny atody ny akoho. Ce 
royaume s'est formé peu a peu. Niforo- 
na tsikelikely izany fanjakana izany. Un 
complot se forma alors contre le roi. Ta* 
min'izay dia nisy leli-dratsy noforoni- 
na, natao mba han .hitra ny mpanjata. 
Une trombe se forma tout à coup. Tamin* 
izay dia nisy rambon-danilra niforona 
tampotampoka. 2°— .Tonça, manjary,avy, 
misy. Il s'est formé un gouffre en cet en- 
droit. Tonga, nanjary nisy lavakaman- 
gotanatana tao. Ce mot se forme de celui- 
là. Avy amin'io ity teny ity. Des rassem- 
blements se formèrent. Nisy olona maro 
nivorivory. 3°— , Mianatra, maka tahaka, 
raihamahay, mihahendry, mihatsara. Il 
s'est formé sur un bon auteur. Niana- 
tra, naha tahaka tamy ny boky tsara 
anankiray izy. U se forme tous lea jours. 
Mihamahay, mihahendry, mihatsara 
isan'andro izy. Sa taille se furrae. M i/ia- 
tsara bika izy. 4 # — , Milahatra. Ils ae 
formèrent en bataille. Nilàhatra mba 
hiady izy ireo. 

FORMIDABLE, adj. Mahatahotra, ma* 
ha tsi ravina. 

FORMULAIRE, «m. Filazana ny teny 
fanao, filazana ny fomba fanaovana fa- 
nafody. 

FORMULE, sf. Teny fanao, fomba fa- 

24 



Digitized by 



Google 



FOR 



— 370 



FOR 



naovana fanafody. —de serment. Teny 
fanao amy ny fianianana. 

FORMULER,^. l # Manoratra araka ny 
teny fanao, manoralra araka ny fomba 
fanaovana fanafody. Celte ordonnance 
a été mal formulée. Tsy voasoratra ara- 
ka ny fomba fanaovana fanafody ity 
taratasim-panafody ity. 2°— , Milazama- 
zava. 

8e formuler, vpr. Lazaina araka ny te- 
ny fanao, lazaina araka ny fomba fanao- 
vana fanafody. 

FORVICATEUR, TRICB, 8. Mpijan- 
gajanga. 

FORNICATION, 8f. Fijangajangana. 

FORT, FORTB, adj. 1° Matanjaka, 
matomboka, tomady, be aina, mahery, 
roafy. C'est un homme grand et—. Lehi- 
lahy vaventy sady matanjaka, matom- 
boka, tomady . be aina izy. L'ennemi est 
plus fr»rt que nous. Mahery kokoa noho 
isika ny fahavalo. Ce café est trop—. Ma- 
hery foatra io knfé io. Cette étoffe est 
forte. Mafy izany lamha izany. Une 
forte digue*. Fefllobama/ty. Place forte. 
Tanana mafy. 2* fiy. Mahay. Il est — 
en arithmétique. Mahay marika izy. 3°— , 
Lehibe, mahery, maty. mahery fo. Il re- 
çoit un — sa'aire. Mahazo karama be izy. 
Vent — . Rivotra mahery, mafy. Voix 
forte. Feo mahery. mafy. Cela lui causa 
une forte émotion. Nampivadi-po azy 
mafy izany. C'est le plus — qui fait la 
loi. Izay mahery kokoa no mandidy. Ce 
que vous dites là est un peu—. Mafy loa- 
tra izany lazainao izany. Il a l'âme forte. 
Mahery fo izy. || loc. Se faire—. Mian- 
toka. Il se fait— d'en venir à bout. Mian- 
toka izy fa hanatanteraka izany. 

À plus forte raison, loc. adv. Fa main- 
ka. 

FORT, 8m. 1" Ny hay indrindra, ny ati- 
ny indrinlra, ny mafy indrindra. Son 
—, c'est l'histoire. Ny /iat?iy indrin- 
dra dia ny tantara. Nous sommes au— 
de l'hiver. Amy ny aty ririnina indrin- 
dra isika. Dans le — de sa lièvre. Tamy 
ny izy nanavy mafy indrindra. 2°— , 
Ny matanjaka, ny mahery. Le — doit 
protéger le faible. Ny matanjaka, etc., 
tokony hiaro ny osa. 3°— , Ratery. Cons- 
truire un—. Manorina bâter y. 

— , adv. f Mafy, izaitsizy, loatra. Frap- 
per—. Mamely mafy. J'en suis— surpris. 
Gaga izaitsizy, loatra aho amin' izany. 

FORTEMENT,adt\ Mahery, mafy. Il le 
saisit — . Nogiazany mafy izy. Parler 
— . Miteny mahery, mafy. 



FORTERESSE, sf. Batery, tanana fia- 
rovana. 

FORTIFIANT, ANTE, adj. Maha- 
tanjaka. Aliment — . Hanina mahatan- 
jaka. 

— , 8m. Zavatra mabatnnjaka. 

FORTIFICATION, sf. Fanamafisana, 
manda. On travaille à la — de la ville. 
Hamafisina ny tanana. Les fortifica- 
tions de la ville sont excellentes. Tsara 
ny fanamafisana ny tanana, ny man- 
dait' n y tanana. 

FORTIFIER, va. Mahatanjaka, mana- 
mafy, mankahery. Le vin fortifie. Ma- 
hatanjaka ny divay. — un mur, une 
place. Manamafy rindrina, tanana. Il 
m'a fortifié dans mon dessein. Nana- 
mafy ny fikat.ako izy. La prière forti- 
fie l'âme. Ny fivavahana mankahery ny 
fan an y. 

Se fortifier, vpr. Mihamatanjaka, rai- 
hamafy, mihaïuahery. Se — dans un 
poste. Manamafy ny tanana itoerany. 

FORTIN, sm. Batery kely. 

FORTUIT, ITE, adj. Sendrasendra, 
tsitointoino. Cas — . Zavatra sendrasen- 
dra, etc. 

FORTUITEMENT, adv. Sendra, sen- 
drasendra, tsitointoina. Je l'ai rencon- 
tré — . Sendra nifanena taminy aho, 
seruirasendra, tsiloinloina no nitane- 
nako taminy. 

FORTUNE, sf. 1° Zavatra sendrasendra, 
kinanga, anjara, rasa. Il préféra courir 
la — des armes. Naleony nanao kinan- 
ya tamy ny ady. Tenter — . Manao ki- 
nanga mba hahazoan-karena. Nous som- 
mes compagnons de —. Miray anjara 
isika, miray an-kasoavana sy an karatsia- 
na isika. Il a éprouvé des revers de — . 
Nivadiban' ny rasa izy. 2*— , Zara, vin- 
tana, fanambinana. Bonne — . Zara, 
fanambinana. J'ai eu la bonne — de le 
rencontrer. Zara ho ahy, vintan-ko ahy 
ny nifanenako taminy. Sa — l'a aban- 
donné Tsy ambinina intsony izy. Il est 
parvenu à une haute — . Manan-jara, 
vin tanina, ambinina loatra izy. Mau- 
vaise — . t'infan-drat&y, loza, manjô. 
Faire contre mauvaiso — bon cœur. Man- 
defitra ny vintan-dratsy, ny loza, ny 
manjô. 3°— , Ilarena. Ménager sa—. 
Mitsitsy ny hareny. 

FORTUNE, ÉE, adj. Manan-jara, vin- 
tanina, ambinina, sa m bat ra. 

FORUM, sm. Kianja fikabariana tany 
Roma. 



Digitized by 



Google 



FOU 



— 371 



FOI- 



FOSSE, sf. !• Lavaka, fahitra. a* y. — 
à fumier. Z,aua-jezika. Il tomba clan* 
une—. Lavo tan anaty lavaka izy. Il 
fat jeté dans la — aux lions. Natsipy 
tao am-panifrt/ ny liona izy. Les fos^ps 
nasales. Ny aty orona. 2°—. Fa*ana. 
On a creusé sa—. Voahady ny fasany. 

FOSSÉ, sm. Hady. C'est un pays coupé 
de fossés, He hady izany tany izany. 

FOSSETTE, sf. f Lavaka fanaovana 
am piditra. 2*—, Fandainff'ina. 

FOSSILE, adj. et sm. Biby na zava-ma- 
niry nilevina tany anatin'ny tany izoy ela 
izay. 

FOSSOTAGE, am. Fihadiana. 

FOSSOYER, na. Mihady. 

FOSSOYEUR, sm. Mpihady fasanahan- 
dev^nana. 

FOU ou FOL, FOLLE, adj. et s. 1* 
Adala. Il est fou à lier. Adala tokony 
hafatotra izy. Vous êtes fou d'apir ainsi. 
Adala hianao no manao izany. Cette 
mère est folle de ses enfants. Adalan- 
jana'a io reny io. 2* — , Tsy misy hevi- 
ny, tsy misy antony, tsy misy fotony. 
11 se berce d'un fol espoir &>dokain' 
ny fanantenana /a»/ misy heriny, etc., 
izy. 3*—, Be dia be, izaitsizy, lehibe 
dia lebibe. Il a dépens* un areent fou. 
Nandany vola 6e dia be, izaitxizy izy. 
Il est d'une craieté f. lie. Mampiseho ha- 
faliana izaitsizy, lehibe dia lehibe izy. 

—, sm. Kilalaon'andriana. 

FOUDRE, sf. \ m Varatra, hela-baratra, 
fotaka. La — sillonne les nues. Mitsela- 
tra ny varatra, ny hela-baratra. Il a été 
frappé de la — . N ilatsaham-oaraf ra, — 
pots k a izy. Ce fut pour lui comme un 
coup de—. Taitra hoatra ny novakim- 
baratra izy tamin'izay. 2 # fig. Hateze- 
rana. Seigneur, retenez vos foudres. An- 
dr.amanitrà, tano ny hatezeranao. 

— , am. Un— de guerre. Jeneraly mahery 
an* ad y. 

FOUDROIEMENT ou FOUDROÎ- 
MENT, sm. Fandat~aham-baratra. 

FOUDROYANT, ANTE, adj. fMan- 
dalsa-baratra. 2* fig. Mahatsiravina, ma- 
baiaitra. Regard — . Fijery mahatsira- 
vina. Nouvelle foudroyante. Zava-bao- 
vao mahatsiravina, etc. 

FOUDROYER, va. 1* Mandatsa-bara- 
tra. 2 # fig. Mandrava amy ny tafondro. 
—une ville. Jl/a?irtrai?a tanana amy ny 
tafondro. 3* — , Mandrava, mamongotra. 
—l'hérésie. Mandrava, etc., ny herezia. 



FOUET, sm. 1* Karavasy. 2-—, Kotopia, 
rotsa-kazo. 

FOUETTER, va. 1* Mikapoka amy ny 
karavasy. Fouettez le cheval. Kapohy 
karavasy ny soavaty. 2°— , Mikapoka 
amy ny kotopia, — amy ny rotsa-kazo. 
Fouettez cet enfant. Kapohy amy ny 
kotopia, etc., io zazalahy io. 3"—. Mi- 
kapoka, Fouettez les œufs. Kapohy ny 
atody. 

—, vn. Mamely. La pluie fouette contre 
les vitres. Ny ranonorana mamely ny 
fltaratra. 

FOUETTEUR, EU SE, s. Mpikapoka 
amy ny kotopia, — amy ny rotsa-kazo. 

FOUGÈRE, sf. Ampanga. Arbre — . 
Ampanga hazo. 

FOUGUE, sf. !• Hatezprana, baditra. 
2 # — , Faharisihana, hafanam-po, flrehi- 
tra. La — de ce poète s', st ralentie. 
Nihena ny hafanam-po, ny firehidre- 
hitr' io rapanao tonun-kira io. 

FOUGUEUX, BUSE, adj. 1* Mora te- 
zitra, saro-po. maditra. Homme — . Le- 
hilahy mora tczitra, saro-po. Cheval 
— . Soavaly maditra. 2°— , Marisika. 
mafana fo, mirehitra. La jeunesse est 
fougueuse. Marisika, mafana fo ny ta- 
nora. Il est entraîné par se* passions 
fougueuses. Entin'uy firehitry ny fllan- 
dratsiny izy. Il a une imagination fou- 
gueuse. Mirehidrchitra ny sainy. 

FOUILLE, sf. Fihadiana. 

FOUILLER, ra. [• Mihady. —une mi- 
ne d'or. Mihady volam^na. 2 # — , Misa- 
va. — un voleur. Mitaca zavatra eny 
amy ny tenan' ny mpangalatra. 

— , vn. !• Mihady. 2°— , Mikaroka. — dans 
une armoire. Mikaroka zavatra ao anaty 
lalomoara. — dans l'histoire. Mikaroka 
amy ny tantara. 

Se fouiller, vpr. Mikaroka ny paosiny. 

FOUILLIS, sm. Korontan-javatra. 

FOUINE, sf. 1* Karazam-biby mitovi- 
tovy amy ny kary. 2 # fig. Olona lia karo- 
karoka. 

FOULAGE, sm. Fanerena, fanitsahana. 

FOULANT, ANTE, adj. Manery. Pom- 
pe foulante. Pompa manery. 

FOULARD, sm. Lamba lasoà misora- 
tsoratra, mosara lasoa misoratsoratra. 

FOULE, sf. \* Vahoaka be, — raane- 
trinketrina,— mitribitribika. Il y avait—. 
Nisy vahoaka be, etc., tao. 2*— , Ha- 
betsahana, hamaroana. La— des allai - 
res l'acrable. Mangan' ny habetsahan' 



i 



Digitized by 



Google 



FOU 



— 372 - 



FOU 



ny rabaraha izy. Une— de gons disent... 

Olona betsaka, ma.ro milaza 3 # /?</. 

Ankapobem-bahoaka, sarambem-bahoa- 
ka, vahoaka, valalabemandry. Il s'estéle- 
vé au-dessus de la—. Tafasondrotraam- 
bonin'ny ankapobem-bahoaka izy. Il 
était confondu dans la—. Nifanparoharo 
tamyny an kapobem-bahoaka, etc., izy. 
FOULER, ta. 1° Manery, manitsaka. 
raanosy. — le drap. Manery lopôtra. 

— la vendange. Manitsaka voaloboka. 
Les corroyeurs foulent le cuir avec les 
pieds pour l'amollir. Ny rapandon-kodi- 
\ra,manitsakU*aka ny hoditra mba ha- 
nalemy azy. —l'herbe. Manitsaka. ma- 
nosy ny ahîtra. 2 - — , Mampipitsoka, 
mampioritra. Cette chute m'a foulé le 
poignet. Ny nahapotrahako nampipi- 
tsoka, etc,ny hato-tânako. 3* fig. Homa- 
na. —le peuple, //omam-bahoaka. Il /oc. 

— aux pieds. Manamavo, manitsakitsa- 
ka. — aux pieds les vanités du monde. 
Manamavo ny zava-poanMzao tonto- 
lo izao. — aux pieds toutes les lois. M a- 
nitsahiteaka ny laldna rehctra. 

Se fouler, vpr. Mipitsoka, mioritra. Je 
me suis foulé le pied, mon pied s'est fou- 
lé. N pitsoka, nioritra ny tongotro. 

FOULON, sm. Mpanery lopôtra. 

FOULURE, *f. Mipitsoka, flpitsohana, 
mioritra, fioretana. 

FOUR, sm. Lafaoro, memy. Mettre le 
pain au — . Mampiditra mofo ao anaty la- 
faoro. — à brique. Lafaoro fandoroan- 
tanimanga. —à chaux. La.'aoro, memy 
fandoroan-tsokay. —de verrerie. Memy 
fanaovana fitaratra. 

FOURBE, adj.et 8. Mpihatsaravelatsihy. 

FOURBERIE, sf. Fihatsarambelatsihy. 

FOURBIR, ra. Mamotsy. — un sabre. 
Mamotsy sabatra. 

FOURBISSEUR, sm. Mpamotsy. 

FOURBISSURE, sf. Famotsiana. 

FOURCHE, s/*, f Hazo na vy misampa- 
na. 2* — , Zavatra misampana. Plus loin le 
chemin fait une — . Rahefa lasa laviMa- 
vitra kokoa dia misampana ny làlana. 

FOURCHÉ, ÉE, ad/. Misampana, mi- 
baka, misaraka, mivaky roa. Chemin—. 
Lâlana misampana. 

FOURCHER, vn. Misampana, mibaka, 
misaraka, mivaky roa. 

Se fourcher, vpr. Misampana, mibaka, 
misaraka, mivaky roa. 

FOURCHETTE, sf. Forscty. fitrebika. 

FOURCHU, UE, adj. Misam[ana, mi- 



baka, misaraka, mivaky roa. Arbre—. 
Foto-kazo misampana, mibaka. Barbe 
fourchue. Volom-^ava mibaka, misa- 
raka. Pied — . Kitro mivaky roa. 

FOURGON, sm. f Sarety fltondrana 
tiadiana. 2 # — , Fisoitra alon-dafaoro. 

FOURGONNER, va. 1* Misoitra afo 
amy ny lafaoro. l'fig. Mikarokaroka. 

FOURMI, sf. Vitsika. Grosse— dont la 
fourmilière est suspendue aux arbres. 
Vitsikambo. 

FOURMILIÈRE, sf. f Lava-bitsika, 
votry. G rosse— formant bos^esur le sol. 
Votry. —suspendue aux arbres. Varan» 
gam-6itei/?a. 2°— , Vitsika iray lavaka. 
La — se mit en mouvement. Nihahohaho 
ny vitsika iray lavaka. 3* fig. Zavatra 
mihahohaho hoatrany vitsika. Une — do 
souris. Totozy mihahohaho hoatra ny 
vitsika. 

FOURMI-LION, sm. Taindambokely. 

FOURMILLEMENT, sm. Famolivo- 
ly, fandretsidretsika. 

FOURMILLER, vn. !• Mihahohaho, be- 
tsaka dia betsaka, hoatra ny vitsika. Ces 
rues fourmillent de peuple. Mihahoha- 
ho, etc., ny vahoaka amin'ireo arab»*n-dâ- 
lana ireo. Les fautes fourmi lient dans cet 
ouvrage. Betsaka dia betsaka nydiso 
amin' izany boky izany. 2°— , Mamolivo- 
ly, mandretsidretsika. Les jambes ma 
fourmillent. Mamolivoly f etc., ny ran- 
joko. 

FOURNAISE, sf. Memy. Les trois en- 
fants furent jetés dans la—. Natsipy tao 
anatin* ny memy ireo zazalahy telo la- 
hy ireo La vertu s'éprourj dans l'adver- 
sité comme l'or dans la—. Ny ha'sarara- 
panahy no tsapaina ao anann' ny faho- 
riana tahaka ny volamena ao anatin' ny 
memy. 

FOURNEAU, sm. Fatana. — de fer. 
Fafam-by —de forge. Fa/am-panefena. 

FOURNÉE, sf. Eran' ny lafaoro, indray 
mandoro. —de pain. Moto eran' ny la- 
faoro. Une — de chaux. Sokay indray 
mandoro. 

FOURNI, IE, p. et adj. 1* Voavatsy, 
novatsiana, mivatsy, voavonona, novono- 
nina. vonona, mivonona, âry fomba, âry 
fanaka, âry fady, feno, nofenoina. nasia- 
no, misy, be zavatra, be entana. Le 
voyageur est— de tout. Vonona, àry 
fomba amy ny zavatra rehetrany mpi- 
vahiuy. La maison est bien fournie. Àry 
fomba, àry fanaka, àry fady ny trano. 
£a boutique est bien fournie. Feno va- 



L 



Digitized by 



Google 



FOU 



- 373 — 



PRA 



rotra, be zaratra, be entana ny trano 
fivarotany. La table est bien fournie. Fe- 
no hanina, 6e haninany latabatra. 2 # — , 
Matevina. Il a une barbe bien fournie. 
Matevina ny volom-bavany. 3 # — , No- 
mena. omena, voalaza. nolazaina, napo- 
saVa. naseho. natolotra. 

FOURNIMENT, sm. Fomba. Chaque 
soldat a son — . Samy dry fomba avokoa 
ny miaramila rehelra. 

FOURNIR, va. l # Mamatsy,mamonona, 
mampahazo, mameno, manisy. Il a four- 
ni l'armée «le blé. Namatsy varimbaza- 
banympianfafika izy. Il fournit du pain 
aux soldats. Izy no mamonona mo- 
fo ho any ny miaramila. Ce marchand 
m'a fourni de bois. Io mpivarotra io 
no nah >zonko kilay. Il a fourni la mai- 
son de meubles. Nameno, nanisy fa- 
naka ny trano izy. 2°— , Manome, mi- 
laza, manaposaka, mampiseho, mano- 
lotra. Il m'a fourni de bonnes idées. 
Nanome hevitra tsara ahy izy. Il m'a 
fourni de bons renseignements sur cet- 
te guerre. Nilaza tsara tamiko ny za- 
vatra momba izany ady izany izy. Il 
n'a pas encore fourni toutes les pièces 
nécessaires à l'instruction de cette af- 
faire. Tsy mbola naposany, nasehony, 
natolony ny taratasy rehetra handini- 
hana izany raharaha izany. 

Se fournir, vpr. Mivatsy, mivonona, ma- 
monona. 

FOURNISSEUR, sm. Mpamatsy, mpa- 
mooona. 

FOURNITURE, sf. f Vatsy, zavatra 
novononina. 2°— , Famatsiana, farao- 
nonana. 

FOURRAGE, sm. Vilona maina, mo- 
lolo. 

FOURRAGER, vn. Maka vilona. 

—, va. Manimba. Les lapins ont fourragé 
mon jardin. Sirnban' ny bitro ny zar- 
daiko. 

FOURRAGEUR, sm. Mpaka vilona. 

FOURRÉ, ÉE, p. et adj. f Voasoso- 
na na voahaingo hoditra m aie m y volo. 
Manteau — . Kapaoty 7-oasasona na i?oa- 
haingo hoditra malemy volo. 2 # — , 
Voalsofoka, tafatsofoka, natsofoka, nam- 
pidirina, natsatoka, voasesika, nasesika, 
matevina. Bois—. A la materna. 3 # fig. 
Tafalatsaka, nalatsaka, voasisika, nasi- 
sika. 

FOURRÉ, sm. Zava-maniry milobolobo. 
Il se cacha dans un—. Niery tao anaty 
ziva- naniry milobolobo izy. 



FOURREAU, sm. Trano, fono. — d'é- 
pée. Tranon-tsabatra. —de parapluie. 
Fonon' elo. 

FOURRER, ra. 1* Manisy hoditra ma- 
lemy volo ho sosona na haingo. 2'—, 
Manatsolbka, niampiditra, raanatsatoka, 
manesika. —le bras dans un trou. Ma- 
natsofoka, mampiditra sandryao ana- 
ty lavaka. Il lui a fourré le sabre dans 
le ventre. Notsatohany sabatra ny 
kibony. Elle fourre toujours des gâ- 
teaux à son enfant. Sesehany mofo 
mandrakariva ny zanany. Z'fig. Man- 
datsaka, mampiditra, manisika. Il ne 
peut — sa lti£on dans sa tête. Tsy ma- 
hay mandatsaka, mampiditra an-tsai- 
na ny tsianjeriny izy. Il fourre toujours 
du latin dans ses discours. Manisika 
teny latina mandrakariva amy ny laha- 
teniny izy. 

Se fourrer, vpr. t° Mitafy mafana. Il 
faut se bien — en hiver. Tokony hitafy 
mafana raha ririnina. 2 # — , Mitsofoka, 
miditra, mitsatoka, misesika. 3* fig. 
Milatsaka, misisika. Il se fourre dans 
toutes les affaires. Misisika amy ny ra- 
haraha rehetra izy. 

FOURRIER, sm. Manamboninahitra 
mpitandrina ny zavatra ilain'ny miara- 
mila. 

FOURRURE, sf. Hoditra malemy volo. 

FOURVOIEMENT, sm. !• Hadisoan- 
dâlana. 2* fig. Hadisoan-kevitra, fania- 
vana, fîviliana. 

FOURVOYER, va. i-Mampandiso U- 
lana. Ce guide nous a fourvoyés. Io mpi- 
tari-dàlana io nampandiso làlana anay. 
2* fig. Mahadiso hevitra, mampaniasia, 
mampivily. Voy. Égarbr. 

Se fourvoyer, vpr. !• Dlso lâlana. 2 # 
fig. Diso hevitra, maniasia, mivily. 

FOYER, sm. !• Fatana. Otez la cendre 
du—. Esory ny lavenona ao am-palana, 
2° fig. Foi-be. Cette ville est le— des 
sciences. Izany tanàna izany no foi-ben' 
ny fahaizana. 3 # — , pi. Tanin-drazana. 
Il est retourné dans ses foyers. Nody ta- 
ny amy ny fanin-drazany izy. 

FRAC, sm. Akanjo zabf . 

FRACAS, sm. f Fanapatapahana.fama- 
kivakiana, fanorotoroana. Le vent a fait 
un grand— dans cette forêt. Betsaka ny 
hazo notapatapahiri ny rivotra tamia' 
io ala io. 2°— ; Fikotrokotroka, fltrena. 
likorintsana. Le— du tonnerre. Ny fiko- 
trokotroky ny varatra. Le— des eaux 
d'un torrent Ny fîtrenan' ny raaon- 



Digitized by 



Google 



FRA 



— 374 — 



FRA 



driaka. Le— dos armes. Ny fîkorintsan' 
nyfiadiana. Z*fig. Tabitaba. Quel— dans 
cette maison! tënirey izato tabataba 
atoan-tranol 

FRACASSER, va. Manapatapaka, mn- 
makivaky, manorotoro. Une bomba lui 
fracassa la jambe Nisy bomba ananki- 
ray nanapatapaka ny ranjony. Il a fra- 
cassé toutes les glaces. Vakirakiny, 
torotorony avokoa ny ti tarât ra rehotra. 

8e fracasser, vpr. Tapa'.apaka, vakiva- 
ky, torotoro. 

FRACTION, sf. !• Famakiana. Les dis- 
ciples d'Emmaûs connure it Notre Seig- 
neur a, la — du pain. Ireo mpianatra ta- 
ny Emaosy dia nahafantatra ny Tempo 
tamy ny Izy namady raolb. 2°— , Ny sa- 
sany. Une — de l'assemblée s'opposa à 
cela. Nisy nysasany tamy ny Qvoriana 
nanohitra izanv. 3 # — , Fraksiona. 

FRACTIONNAIRE, adj. Misy fraksio- 
na. 

FRACTIONNEMENT, sm. :Fizaraza- 

rana, lanokotokoana. 
FRACTIONNER, ra. Mizarazara, raa- 

nokotoko. 

Se fractionner, upr. Mizara, mitokotoko. 

FRACTURE, sf. t» Fanapahana, fana- 
tapahana, famakiana, fahavakiana. *2 — , 
Taolana tapaka. 

FRACTURER, ra. Manapaka, marna- 
ky. —le bras. Manapaka ny sandry. 
—le crâne. Mamaky ny karandoha. 

8e fracturer, vpr. Tapaka, vaky. 

FRAGILE, art/. 1° Mora vaky, malia, 
marefo. Le verre est—. Mora vaky, 
etc., ny fitaratra. 2° fig. Malemy. mora 
levona. L'homme est—. Malemy ny olo- 
na. Les biens de ce monde sont fragi- 
les. Mora levona ny harena eto an-tany. 

FRAGILITÉ, sf. !• Halia, harefo. 2* 
/?</.Halemy, fahalevonana. 

FRAGMENT, sm. f Vaky. tapaka. 
Les fragments d'une statue. Ny vaki- 
vaftin-tsaciolona anankiray. Les frag- 
ments d'un os. Ny tapalapahy ny tao- 
lana anankiray. 2 a fig. Tapa n y. Il ne 
reste que quelques fragments de cet 
ouvrage. Tsy misy a fa tsy lapa tapait y 
vitsivitsy sisa amin'izany boky izany. 

FRAI, sm. !• Alodin-kazandrano. 2 # — , 
Hazandrano vao fov. 

FRAÎCHEMENT, adv !• Amy ny 
maugatsiatsiaka. Il marche la nuit 
pour aller—. Mamleha alina izy mba 
h*ngat*iatsiaha. l i m —, Vao, vao hain- 



gana. Voilà des fruits— cueillis! Indro 
voankazo vao nuloazana. 

FRAÎCHEUR, sf. 1* Hatsiatsiaka, lao- 
gatsiaisiaka, hatsraka. La — des bois. Ny 
hatxialsiaka auy an' ala. La — de l'eau 
Ny fangatsiatxiahy ny rano. La — de la 
nuit m'a enrhumé. Ny hatsiaha ratm 
alina nankarann'oy seryahy. 2* fig. Fihi- 
ratra, hafinaritra. Cette rose a |»erdu sa 
— . Tsy mihiratra intôony io vonin- 
draozy io. Elle a encore de la — . Mbola 
mihiratra hiany ny tarehiuy. La —du 
style. Ny hafinaritry ny laha-leny. 

FRAIS, FRAICHE, adj. !• Manga- 
t^ialbiaka, maugatsiaita. Vent—. ILvo- 
tra mangalsiatsiaha Au printemps les 
matinées sont encore fraîches. Laua io- 
hataona mbola mangatsiaka hiany ny 
maraina. 2*—, Vaovao, Icna, vao nisiho, 
vao azo. Beurre—. Dibera vaovao. Pois- 
son—. Hazandrano lena. Pain — . Mofo 
raocao. Nouvelle fraîche. Zava-baovao 
vao niseho. Des lettres fraîches. Tara- 
tasy rao uzo. 3° fig. Mihiratra, maha- 
linaritra. Ces couleurs sont encore frai» 
eues. Mbola mihiralra ireo vulon-doko 
ireo. Elle a encore le visage— . Mbola 
mi/iira( ra tsara ny tarehmy. 4 # — , Tsy 
sasatra. Nous primes dos chevaux—. 
Naka soavaly tsy sasatra izahay. 

— , sm. Ny mangatsiatsiaia. Chercher le 
— . Mitady mangatsiatsiaka. 

Frais, adv. Vuo, vao haingana. Canif— 
émoulu. Antsipika rao nasaina. 

F.HAIS, sm pi. 1* Ny lany. Les— da la 
guene. Ny lajiy amy ny ady. Se mettre 
en—. Mandany bj ; fig. mauao izay tra- 
try ny aina. H loc. Il a acquis de la gloire 
à peu de—. Nah.azo voninahitra Uy na- 
nasatra izy. Il a lait tous les — de la con- 
versation. Izy hiany no nitanka ny resa- 
ka. *2"— , Ny lany amy ny Ulsarana. Voy. 
Dépens. 

FRAISE, sf. Karazam-boan-kazo mito- 
vy amy ny voaroimena. 

FRAMBOISE, sf. Voarointsaka, voaroi- 
mena. 

FRAMBOISIER, sm. Foto-boarointsa- 
ka. 

FRANC, sm. Iraimbilanja. 

FRANC, FRANCHE, adj. I* Afaka. 
tsyandoavam-bula. Port—. Seranana tsy 
andoaoana fadin*tseranaua. U loc. —ar- 
bitre. SaiUly, sitra-po. Il a ses coudées 
franches. Mahazo manaram-po izy. 2 # — , 
Tsotra, mihitsy loha, amiu-kitsim-po. tsy 
ati-k!fonol>»nf. Personne franche-. Olona 



Digitized by 



Google 



F1U 



375 — 



FRA 



tsotra, mihitsy loha, tsy tia ankifono- 
fono. Sa conduite dans cette affaire a 
été franche. Nampiseho hilsitn-po tamin' 
izany raharaha izany izy, 3 # — , Tena. 
C'est un— coquin. Tena karilahy izy. 4* 
—, Maninjitra, ngarangidina, mipaka. 
Dans trois jours francs. Ào anatin' ny 
hateloana maninjitra. etc. 

Franc, adr. Tsotra, an-kitsiloha, amin- 
kitsim-po, tsy an-kifonofono. Parler—. 
Miteny tsotra, etc. 

FRANÇAIS, AISE, adj. et s. Frantsay. 

—, «m. Teny franlsay. Il sait écrire le — . 
Mahay manoratra laha«/eny frantsay 
izy. 

FRANGE, sf. Frantsa. 

FRANCHEMENT, adv. Tsotra, an-ki- 
tsil.ha, amiu-kitsim-po. tsy an-kifonofo- 
no. Parler— .Miteny tsotra, etc. 

FRANCHIR, va. 1 # Mandika. mami'dna, 
mihoatra, mua. —un foss^. Afnndika, 
mamikinn tatatra. — uno barriè"e. Mi- 
hoatra vata. î/armée franchit la mo - 
tagn»». Nihoatra ny tendromhohitra ny 
tafika. Il franchit le fleuve. Nita ny ony 
izy. î*pg. Mihoatra, mandresy. Il a fran 
chi les bornes du devoir. Nihoatra ny 
tokony hatao izy.— les difficultés. Man- 
dr»*y ny samp na rehetra. 

Se franchir, vpr. !• Dikaina, vikinina. 
ihoarana, itana. 2°pg. Hesena. Cet obs- 
tacle peut se—. Azo resena izany sam- 
pona izany. 

FRANCHISE, */• 1* Fanafahana, faha- 
lahana. Cette ville jouit de certain s fran- 
chises. Afiiknnmy ny zavatra saany iza- 
ny tanina iza-iy. 2°— , Fahatsorana, fl- 
hitsiloha, hitsim-po. 

FRANCISCAIN, «m. Fransiskana. 

FRANCISER, va. Mahatonga ho teny 
frantsay. 

Se franciser, vpr. Tonga teny frantsay. 
Ce mot s*est fiancisé. Tonga teny fran- 
tsay izany teny izany. 

FRANC-MAÇON, «m. Framasao. 

FRANCO, ado. Tsy andoavam-boia a m y 
ny posta. 

FRANGE, sf. Soraotr* aviavin-damba, 
v»*rin-drambo. Franges courtes. Verin- 
drambo. 

FRANGER, va. Manisy somotr'aviavy, 

ma «ao vorin-drarabo, mamerin-drambo. 

' FRANQUETTE, sf. k la bonne — . 

Aniira-pahatsorana, an-kitsiloha, amin- 

kitsim-po. 

FRAPPANT, ANTE, ad;. Mahagaga. 



C'est uno vérité frappante. Mahagaga 
izany zavatra marina izany. C est un por- 
trait — de ressemblance. Mahagaga ny 
fitovian' io sary io amin' izay nakanaazy. 

FRAPPE, sf. Mari-bola. 

FRAPPA, ÊE, p. ot adj. !• Novelesina, 
nasiana, voakapoka, nokapohina, voavo- 
no, nov jnoina, vuadona, nodonina, voa. 
2° —, Voa m a ri ka, nornarihina. 3* fig. 
Voakapoka, nokapohina, voa, tratra, ma • 
ty. Il fut — de la peste. Voa, tratry ny 
areti-miflndra izy. 4 # — , Gaga, be ahiahy. 
Il fut — de sa beauté. Gaga tamy ny ha* 
tsaran-tarehiny .zy. Ce malade a l'imagi- 
nation frappée, est — . Be ahiahy io ma* 
rai y io. 

FRAPPEMENT, srn. Pikapohana. Le 
— du rochjr par Moï^e. Ny nikapohany 
Moizy ny vatoldmpy. 

FRAPPER, ra. I* xMamely, manisy, mi- 
kapoka, mamouo, raandona, mabavua. H 
le frappa avec la maiu. Nainely, nani- 
sy tahauiaina azy izy II le frappa avec la 
canne. Namely, ni kapok a azy tamy ny 
tehina izy. Il le frappa d'un coup de cou- 
teau. Namely azy tamy nyantsipika izy. 
Pourquoi le frappez-vous? Ahuana no 
amonoanao azy? La foudre frappa le 
clocher. Ny varatra namely ny tranon- 
datolo*y. Le publicain frappait sa poi- 
trine. iVancion-tratrany pobLkana. Une 
balle le frappa. Nisy bala auaukiray 
nahavoa azy. 2*—, Manamarika. — une 
médaille. Manamarika medaly. 3* /t'y. 
Mumety. rauapoka, muhavoa, mahatra- 
tra, mahafaty, mamono. La mort frappa 
le* bous et les méchants Ny fabata* 
tesaua marne/// ny tsura fanahy &y ny 
ratsy fanatiy. Dieu l'a l'rapjié en lui enle- 
vant souenf.int. Audnauianitra namely, 
nikapokaazy tamy ny ndhatatesaii'uy za- 
nany. L'auge exterminateur frappa tous 
les premiors-n^s. Ny aujely mpandringa- 
na nahafaty,namono ny lahimatoarehe- 
tra. 4 # — , Mahagaga, mahabe ahiahy. Son 
discours m'a frappé. Nahagaya ahy ny 
laba teniny Cet te mort a frappe sou imagi* 
nation. Izany fahafatesana izany na/ut- 
6e ahiahy azy. 

— , vn. Mamely, mikapoka, mively, roan- 
dona, mahavoa. — fort. Mamely, mi* 
kapoka mafy. — sur l'enclume. iMiuely 
riandriana. — à la porte. Mandondom- 
baravarana. En quel endroit la balle a-t- 
elie frappé? Aiza no voan' ny bala ? 

Se frapper, vpr. 1* Mamely tena, mi- 
kape-tena, midona. Se— avec une dUci- 



Digitized by 



Google 



FRA 



— 376 



FRE 



pline. Mamely tena. mikapo-tena amy 
ny kotopia. 8e — contre le mnr. Midona 

' amy ny rindrina. 2 # — , Mifamely, mifam- 
pikapoka, mifamono. 3* fig. Be ahiahy. 

FRAPPEUR, BUSE, s. Mparaely, 
mpikapoka. 

FRATERNEL, ELLE, adj. Any ny 
mpirahalahy, hoatra ny mpirahalahy, 
momba ny namana II y a entre eux une 
amitié fraternelle. Mifankatia hoatra 
ny mpirahalahy izy ireo. Charité fra- 
ternelle. Fitiava namana. 

FRATERNELLEMENT, adv. Hoa- 
tra ny mpirahalahy. 

FRATERNISER, t?n. Mihavana. 

FRATERNITÉ, sf. f Firahalahiana. 
2*—, Fihavanana. 

FRATRICIDE, sm. 1° Mpamono ny iray 
tampô. 2"— , Famonoana ny iray tampô. 

FRAUDE* sf. 1° Fanambakana, fitaka, 
famonoana antoka. Faire une — . Ma- 
nambaka, mamitaka. Faire un contrat 
en — de ses créanciers. Manao fanekena 
mamono antoka ny tompon-trosa. 2 # — , 
Fitaka atao amy ny ladoany, fampidira- 
na entana tsy hitan' ny ladoany. Il fait 
la — . Mamitaka ny ladoany izy. 

En fraude, loc. adv. Am-pitaka. 

FRAUDE R,ua. l'Manambaka, mamita- 
ka, mamono anlôVa. Il a fraudé ses créan- 
ciers. Nanambaka, etc., ny tompon-tro- 
sa izy. 2 # — f Mamitaka amy ny ladoany, 
mampiditra entana tsy hitan* ny ladoany. 

FRAUDEUR, EUSE, s. Mparaitaka 
ny ladoany. 

FRAUDULEUSEMENT, adv, Am- 
pitaka. 

FRAUDULEUX, EUSE, adj. f Atao 
am-pitaka. Banqueroute frauduleuse 
Bankoroty natao am-pitaka. 2 - — , Ma- 
nambaka, mamitaka. C'est un esprit— 
Olona mpanambaka, mpamilaka izy. 

FRAYÉ, ÉE, adj. Masaka. Chemin — 
lÂla-masaka. 

FRATER, va. f Misava lalana. 2 # — 
M'tarika. Les anciens nous ont frayé la 
route. A'f/art-dâlana antsika ny ntaolo 

—, tn. Mifankazatra. Ces deux hommes 
ne frayent pas ensemble. Tsy mifanka- 
zatra izy roa lahy. 

Se frayer, vpr. Manavatsavn. Il se fraya 
un passage dans le fourré. Nanavatsa- 
va lao anatin' ny zava-maniry milobolo- 
bo izy. 

FRAYEUR, sf. Tahotra, vadi-po. Com- 
me Effroi. 



FREDAINE, sf. Hadalana. Faire des 
fredaines. Mampiseho hadalana. 

FREDONNEMENT, sm. Hira mimo- 
nomonona. 

FREDONNER, vn. Mihiramiraonorao- 
nona. 

—, va. Mikalokalo. 

FRÉGATE, sf. Karazan-tsambompiady. 

FREIN, sm. !• Vy sakam-havan-tsoava- 
ly. Ronger son—. Manaikitra ny vy ?a- 
kam-batany. I fig. Fisakanana. fetra. 
Les lois sont des freins qui empêchent de 
mal faire. Ny lalâna no misakana mba 
tsy hanao ratsy. Sa passion ne connais- 
sait plus de — . Tsy nahalala fetra intso- 
ny ny filany. 

FRELATAGE, sm. ou FRELATE- 
RIE, sf. Fanaovana zavatra fisotro an- 
kosoka. 

FRELATER, va. Manao zavatra fisotro 
ankosoka. —du vin. Manao divayan- 
hosoka. 

FRELATEUR, sm. Mpanao zavatra 
fisotro ankosoka. 

FRÊLE, adj. 1 # Mora vaky, mora rava, 
mora tapaka, malia, marefo, makiana. 
Une — barque. Lakana mora vaky. Un 
—édifice. Trano mora rava. Un— ro- 
seau. Volotara mora tapaka, malia, 
marefo, makiana. 2* fig. Malemilftmy, 
tsy be loatra. II est encore— . Mbola ma- 
lemilemy ny tenany. C'est un — appui 
que le sien. Tsy azo iankinana loa- 
tra izy. 

FRELON, sm. Takolapanenitra lehibe. 

FRELUQUET, sm. Olona maivan-do- 
ha, — tanora fanahy. 

FRÉMIR, vn. !• Mangovitra, miho- 
ron-koditra. Ce récit fait—. Mampan* 
govitra, mampihoron-koditra izany 
tantara izany. 11 frémissait de colère. 
Nangovitra noho ny hatezerany izy. 
?•— , Mipararetra, mangorovitsika. Les 
cordes du violon frémissent. Miparare- 
tra ny tadin-dokanga. L'eau ne beut 
pas encore, elle ne fait que — . Tsy mbo- 
la mangotraka ny rano, fa vao mangoro- 
vitsika fotsiny. 3 - — , Mimonomonona, 
mizozozozo, mirohondrohona La clo- 
che frémit encore. Mbola mimonomo- 
nona ny lakolosy. Lo venl frémit dans 
le feuillage. Muozozozo ny rivot a ao 
amy ny ravin-kazo. Les vague» frémit- 
sent autour du vaisseau. M irohond o» 
h on a manodidina ny sambo ny onjen- 
drano. 



W 



Digitized by 



Google 



I 



FRE 



- 377 — 



FRI 



FRÉMISSANT, ANTE, adj. f Mango- 
▼itra, mihoron-koditra. 2* — , Mimonomo- 
nona, mizozozozo, mirohondrohona. 
FRÉMISSEMENT, «m. !• Fnngovita- 
na, fihoron-koditra. 2 # — . Piparareira, 
fanjrorovitsika. 3*—. Fimonomonona, fl- 
zozozozo. firohondrohnna. 
FRÉNÉSIE, sf. fHaromotana. Il a une 
accès de — . Mihetsika nv haromotnny. 
2*fîq. Hadalana, fahaverezan-tsaiua. 
Amour qui va jusqu'à la — . Fitiavana 
mahadala. maharery sain*. 
FRÉNÉTIQUE, adj. et *. Romotra. 
FRÉQUEMMENT, adn. Mafetika, ma- 
zana II y va— . Mankany matetika, ma- 
zàna mankany îzy. 
FRÉQUENCE, sf Hatetika. 
FRÉQUENT, ENTE, adj. Ma Mi Va. 
mazina tl lut rond de fréquentes visites. 
Matetika, etc , mamanpy azy izy. 
FRÉQUENTATIF, IVB, adj. et sm. 
(Teny ) milaza nv hatetika Clipnoterest 
le — de r Mener Mipipy milaza ny ha- 
tet'hy ny mîpy. 
FRÉQUENTATION, sf. f Fiarahnna 
matetikîi, flfanknzarana. LesmanvniRes 
fréquentations l'ont frAtA. Simban'ny ft- 
fankazarana tamy ny ratsy fanahy izy 
2*—. Fandraisana matetika. 
FRÉQUENTÉ, ÉE, adj. Be olona 
mandraknriva. C'est un marché—. Be 
olona m an drah ari va izan y tsenaizany. 
FRÉQUENTER, va. 1* Miaraka mateti- 
tika, mankany matntika. Il fréquente les 
gens de bien Miaraka maletiha amy ny 
tsara fanahy izy II fréquente les églises. 
Jfanfcanj/amynytrano leglizy mafetika 
izy. 2»—, Mandray mafetika II fréquen- 
te !es sacrements. Mandray matetika 
ny sakramenta izy. 
Se fréquenter, vpr. Miaraka matetika, 

mifankazntra. 
FRÈRE, sm f Rahalahy. anadahy. mi- 
rahalahy. mianadahy. Un'aqp'nn— . ïray 
roonjanyraha/a/iini/.miranafanî/mon 
ja izy. Elle a deux frères. Roa no anada- 
hiny. Ilssont trois frère. Telo rmrana- 
lahy izy. Ilssont sept frères ou sœurs. 
Fitomianada/iy izy ireo. — de mère. Mi- 
rahalahy iray tampô. — de père. M i- 
rahalahy iray ray. || loc. — de lait. 
Miolonono. Être frères par le serment 
du sang. Fati-dra. 6e faire frères par 
le serment du sang. Mifamati-dra. 2 # ~ , 
Mpihavana, namana, havana, mpiraha- 
laby, mpianadahy. Tous les hommes 



sont frères en Adam. Mpihavana ava- 
koa ny olona rehetra aminy Adama. 
Il fauî avoir pitié des pauvres. c« sont 
nos frères. Toknny hiantra ny mabantra 
satria namanl ika izy ireo. Mes chers 
frères. Ry Jiaua-malala. Tous les chré- 
tiens sont frères en Jésus-Christ. MpU 
rahalahy sy mpianadahy avy ny kris- 
tiana rehetra- eo aminy Jeso-Kristy. 

FRET, sm. {• Fanofan-tsambo, bofan- 
tsambo. Prendre un navire à—. Mano~ 
fa 8ambo. Quel est le prix du — de ce 
navire? Hoatrinona no hofan" io sam- 
bo io? 2 # — , Karaman-tsamho. J'ai pnyé 
le — de mes marchandises. Efa naloaico 
ny haramnn-tsa m bn amy ny. eniako. 
3*—. Entana ao an-tsambo. Le capilaine 
a débarque" son — . Ny kapiteny nampa- 
katra teny an-tanety ny entany tao an- 
tsambo. 

FRÉTER, va. 1* Mampanofa sambo. 
2*—, Manoman-tsambo. 

FRÉTEUR, «m. Mpnm» anofa sambo. 

FRÉTILLANT, ANTE, adj. Mitsi- 
pelipel.ka, mipelipelika. Un poisson — . 
Hazandrano mitsipelipeliha. 

FRÉTILLEMENT, «m. Fitsipelipeli- 
ka, fipelipelika. 

FRÉTILLER, vn. Mitsip*lïpelika, mi- 
-pelipelika. Le chien frèlilledela queue. 
M itsipelipeli'ûramho ny nmboa. Cet en- 
fant frétille sans cesse, ilfipe/ipôii-da- 
va ity zaza ity. 

FRETIN, sm. f Hazandrano madinika. 
2 # fîg. Zavatra tsinontsinona. 

FRIABLE, adj. Mora montsamontsani- 
na.mora torotoroina. Le sel est — . Mora 
montsamonhanina, etc., ny sira. 

FRIAND, ANDE, adj. et s. !• Tia ha- 
nim-py, mahatala dian kanina. Les Ita- 
liens S'>nt friands. Tia hanim-py\ etc., 
ny Haliana. 2°— , Fy. Mets — . Hanim- 
Py- 3* fîg. Tia loatra. Il est— de nou- 
veautés. Tia lamodyvaovao loatra izy. 

FRIANDISE,*/* !• Fitiavan-kanim-py. 
2*— , pi. Zova-mamy. Cet enfant aime 
trop les friandises. Tiazaua-ma»n y loa- 
tra io zazalaly io. 

FRICASSÉE, sf. Tetikena masaka. 

FRICASSER, va. Mahandro teti-kena. 

FRICHE, sf Tany foana, tany lava volo, 
tany vao. Laisser «ne terre en — . Ma- 
mêla tany ho tany vao. 

FRICOT, sm. Hena tsara nabandro mi- 
sy lasaosy. 

FRICTION, sf. Fanorana. 



Digitized by 



Google 



FRI 



378 — 



FRO 



FRICTIONNER, va. Manotra. 

Se frictionner, vpr. Manotra tena\ 

FRIGO RIFIQUE,ady.Mampangatsiaka. 

FRILEUX, EUSE, adj. Sarotin-katsia- 
ka, saro-kat-daka. 

FRIMAS, sm. Fanais. Arbre couvert de 
— . Hazo tototry ny fanala. 

FRIME, sf. Fodiana flalana safay. Il 

n'en a fait que la—. Nody nanao, nia- 
la safay fotsiny izy. 

FRINGANT, ANTE, .adj, Mijcftjefy, 
mijilajila, mipelipelika, mitrafantrafana. 
Il a épousé une femme fringante. Naka 
vady vohivavy mijefije r y, mijilajila, 
mipelipelika izy. Cheval — . Soavaly 
mipelipelika, mitrafantrafana. 

FRIPÉ, ÉE, adj. Tonta. rovitra, Iranai- 
ny. Habit—. Akanjo tonta, etc. Meuble 
— . Fanaka tranniny. 

FRIPER, ra. Mand rovitra. Il fripe vite 
ses habits. Roviny haingana ny akanjo- 

Se friper, vpr. Rovitina. 

FRIPERIE, sf. 1° Lon-damba, fanaka 
tranainy. 2°— , Fivarotana na trano fi- 
varotana lon-damba,— fanaka tranainy, 

FRIPIER, 1ÈRE, s. Mpivarotra lon- 
damba, —fanaka tranainy. 

FRIPON, ONNE, 8. t« Mpangalatra an- 
kafatsena, mpifetsy. 2°—. Karilahy. Cet 
enfant est un petit—. Karilahy io zaza 
kcly io. 

FRIPONNER, va. Mangalatra an-kafe- 
tsena, mifetsy. 

FRIPONNERIE, sf. Fangalarana an- 
kafelsena, flfetsena. Il a tait une— . Aan- 
galatra an-kafetsena, nifetsy izy. 

FRIRE, va, Mauendy. — de6 œuts. Ma- 
nendy atorly. 

—, vn. Endasina. 

Se frire» vpr. Endasina. 

FRISÉ, ÉE, adj. Miolikolika, oly, mika- 
rainkona. masombika. Cheveux frisés 
Volon-doha miolikolika. oly. Ce chien 
a le poil—. Miolikolika ny vulon'ioalika 
io. Choux frisés. Laisoa mikarainkon- 
drainkona. masombika. 

—,8m. Fioluolina, tikarainkona. 

FRISER, va. 1* Mampiolikolika.— ses 
cheveux. Mampiolikolika ny voton- 
dohany. 2* fig. Mikasika kely fuana. mi- 
safosafo. L'hirondeile frise l'eau. Nysi- 
d in tsidina mi/tas i /ta kely foana,e\c, ny 
rano. 3 8 — , Efa ho... Il frise la soixantai- 
ne. Efa ho enim-polo taona izy. 

—, vn. Miolikolika, oly Ses cheveux fri- 



sent naturellement. Oly no toetry ny vo- 
lon-dohany. 

Se friser, vpr. 1° Miolikolika. 2*— , Mam- 
piolikolika ny volon-dohany. 

FRISSON, sm. !• Hari-koditra. 2* fig.Fï- 
horon-koditra, fangovitana. Cela donne 
le—. Mampihoron-koditra, mampan* 
govitra izanv. 

FRISSONNEMENT , sm. Comme 
Frisson. 

FRISSONNER, vn. 1« Mari-koditra. 2- 
fig. Mihoron-kodilra, mangovitra. 3 # — , 
Mipararetra. Les feuilles frissonnent. 
Mipararetra ny ravin-kazo. 

FRISURE, sf. Fiolikolika. 

FRIT, ITE, p. et adj. !• Voaendy, nen- 
dasina, mendy. Poisson—. Hazaudrano 
voaendy, etc. 2 # fig. Lany harena. 

FRITURE, sf. 1° Fanendasana. 2 # — , 
Hazandrano mendy. 

FRIVOLE, adj. Foana, tsinontsinona, 
tsyniisy ant.ny, maivan-doha. Ce sont 
des excuses frivoles. Fialan-tsiny/bana, 
tsinontsinona, tsy mtey antony izauy. 
C'est une teie— . A/ait?an-doha izy. 

FRIVOLITÉ, sf. 1° Haiomana, bntsi- 
nonismona. 2 # — , pi, Ziva-ponna. zava- 
tra Winontsinona, antsanya tsy aman' 
orana. Il ne parle que de invol.tés. Tsy 
milaza aia-tsy zava-poana, etc., izy. 

FROC, sm. Akanjon-unsl.jiozy. 

FROID, sm. !• Hatsia»a, tangalsiaka, 
famanula, hanara, lumii'iflry. Le— de 
l'eau. Ny hatsiafa, ny /angatsiaka, ny 
famanalan uy rano. Il est irau&i de — . 
NgoliTny haUiaka izy. J'ai— . Man- 
gatsiaku, manaraaho. Il fait—. Man- 
gatsiaka, mamunala, mamirifiry ny 
andro. % i°fig- Hauiaiy l\>, tsy tihoutsioa,fe, 
tsy Il rehiu relut ra. Il esi d'un— glacial. 
Ma/y fojsy mi/ionistnaizy- Il répondit 
avei* Sun— urdiuaire Namtly fe namaly 
araka ny fanaony izy. Il y a un peu do 
— dans son discours. Tsy mirehidrehi- 
tra luatra uy taha-teniuy. a # — , Tsy fi- 
fanamhana. II. y a du— eutre eux. l'sy 
mifanaraka izy ireo. 

FROID, OIDE, adj. f Mangatsiaka, 
marna nala, an tara, mamirifiry. Il a les 
mains troides. Mangatsiaka, mamuna- 
la ny tànany. Le cadavre est—. Man- 
gatsiuka, antara ny faty. Le temps est 
— . Mangatsiaka, mamanula, mami- 
rifiry ny andro. Cet habit est—. Afan- 
galsiaka, mamanala io akanjo io. Le 
riz est—. Mangatsiaka, antara ny vary. 
2° fig. Mafy fo, tsy mihontsina, fe, tsivi- 



Digitized by 



Google 



r 



PRO 



— 379 — 



FRO 



nitra, tsy roafana fo, tsy misy hafanain- 
po, tsy mirehidrehitra, mangatsia-po. Je 
l'ai trouvé — * Ià-dessu9. fêfa hitako fa ma- 
fy fo. t*y nihontsina tamin'izany izy. Il 
lui fit unaccii'il — . Noraisiny fe norai- 
siny izy, nandray tsivinitra azy izy. 
Ami—. Sakaiza /fesaVaiza. C'est un ora- 
teur—. Mpandaha-teny tsy ma fana fo 
izy. S'yîe— . Lnha-teny tsy misy /m/a- 
nnm-po, tsy mirehidrehitra. J'ai le 
cœur— dans mes prières. Mangalaia- 
po aho raha mivavaka. 
A froid, loc. adv. Man?aisiaVa. manta. 
Battre un fer ù — . Mivoly vy rnanga- 
tsiaka. manao tefy manta. 
FROIDEMENT, adv. \ 9 Mangatsiaka. 
Vous êtes los*— . Mangatsiaka ny tra- 
nonao. ?• fîg. Tsy mih ntsina, le, tsivi- 
nilra. Il Acouta — leurs injures T&y ni- 
hontsinn tamy ny fanaratsia na na taon'izy 
ireu izy. Il m'a répondu—. Namalyahy/e 
tiamaly izy. nnvalinny txivinitra aho. 
FROIDEUR, *f. l»Hatsia!<a, fanpatsia- 
ka. La — de l'pan, du temps Ny hatsia- 
ka, ny fangatriaby ny rano, ny an- 
dro. 1° fîg. Iïamnfy fo, tsy fihonisina, 
fe, tsivinitra, tsy firehi Irehitra, fanga- 
tsiaham-po. 3*—, T«y Ofanarahana. 
FROIDIR, vn. Mihamangatsiaka, man- 
gatsiaka. Votre bouillon froidit. Man- 
gat*i ha ny ronao. 
FROIDURE, sf. Hatsiaka, fangatsinka. 
FROISSEMENT, sm. 1 # Fanamanga- 
nana. 2° — . Famozafozana, famiravirana, 
fomoriporetana. 3* fi g. Fahasosorana, 
fannherana. 
FROISSER, ta. !• Manamangana. La 
voiture l'a pressé contre le mur et l'a 
tout froissé. Noti»ren' ny kalesy tamy ny 
rindrina izy ka mangana ter/. 2 # — , 
Mamozafoza, mamiravira, mamoripori- 
tra. — du papier. Mamozafoza. etc., ta- 
ratasy. 3 # fîg. M^hasosotra, manohitra. 
Il m'a froissé. Nahasosotra ahy izy II 
a froissé mes opinions. Nanohitra ny 
hevitro izy. 
Se froisser, vpr. 1* Mangana. 2° fig. 

Stïsotra. 
FROISSURE, sf. !• Hamangana. 2°— , 
Ny voafozafoza, ny voaviiavira, ny voa- 
poriporitra. 
FRÔLEMENT, sm. Fikasihana kely 

foana. 
FRÔLER, va. Mikasika kely foana. La 
halle lui frôla les cheveux. Ny bala ni- 
kasika kely foana ny volon-dohany. 
FROMAGE, sm. Fromazy. 



FROMENT, 8m. Karazam-barim-baza- 
ha tsara indrindra. 

FRONCEMENT, sm. Fiketrona. 

FRONCER, va. !•• Mampiketrona. — 
les sourcils. Mampiketrona handrina. 
2°— , Manakelrona. — uue jupe. Afana- 
ketrona zipo. 

Se froncer, vpr. Miketrona. 

FRONDE, sf. Antsamotady. 

FRONDER, va. 1* Mande fa amy ny 
antsamotady. — une pierre. Mandefa 
vato amy ny antsamotady. 2* fîg. Mu- 
nfny. —la conduite de quelqu'un. Ma- 
niny ny litondran-tenan' olona. 

FRONDEUR, sm. f Mpandefa amy 
ny antsamotady. 2* fîg. Mpaniuilsiny. 

FRONT, s m. 1* Handrina. Il a un — lar- 
ge. Be handrina izy. || loc. Courber le 
— . iMiondrika. Lever le — . Mian Iranan- 
drana. 2 # — , Taiehy. La jeunesse au — 
riant. Ny tanora uiiromiraii-Zarehi/. 3* 
fig. Hasahiuna. Il a Dieu du — . oa/iy 
loutra izy. 4°— , Vava a;iy, anoloana, ana« 
trehana. L'armée éieudit s«-n — . Nitatra * 
ny ca a ady. Le — d'un bàiimeut. Ny 
anoloana, uy anaJrehan' uy irano. 

De front, loc. ado. !• Amy ny vava ady. 
|| loc. Attaquer l'ennemi ue — . Mane- 
halra ny taùdvalo. 2 - — , Anindrana. 
Marcher ne — . Mifanindrana. 3* fig. 
Mat y. Heurter de— le* préjugés. Ma- 
nohitra mafy ny hevi-diso. v —, In- 
druy nriaraka. Mener ueux affaires de — . 
Manao raharaba rua indruy miaraka. 

FRONTAL, ALE, adj. Amy ny han- 
drina. Os — . Taolau-fcantirma. 

FRONTIÈRE, sf SUiu-tany, vava ta- 
ny. La— est bien détendue. Voaro tsara 
ny 8isin-tany t etc. 

—, adj. Ao amy ny sisin-tany. Ville — . Ta- 
nànaao amy ny sisin-tany. 

FRONTISPICE, «m. 1° Anoloana, ana- 
ti ehana. Le — d une église. Ny anoïoa- 
na, etc., ny trauo leglizy. 2*— , Anarara- 
bonyaiiiy uy pejy vual hany. Le — d'un 
livre. Ny anaram-boky amy ny pejy 
voalohany. 

FROTTAGE, sm. Famaohana, fanoso- 
rana savoka, fiborusiana ngoiudoua. 

FROTTÉ, ÉE, p. [• Voakasoka, nokaso- 
hiua, voauiloiia, nooilonna, voalaosa, 
nolaohaua, voasafosaib, nosafosafoina. 
2°— , Voahosotra, nuhosorana, voaboro* 
sy, noborosina. frfig. Nasiaua, voakapo- 
ka, nokapohina, voavono, novunoina. 
Les ennemis ont été frottés. Nasiana 
mafy ny fahava'o. 



Digitized by 



Google 



FRU 



— 380 — 



PÛL 



FROTTEMENT, sm. Fikasobana, fan- 
dilôrana, fifampikasohana, fifandilorana. 
FROTTER, va. !• Mikasoka, mandilotra, 
mamaoka, misafosafo. — un métal pour 
le polir. Mikasoka, mandilotra metaîy 
mba han-lama azy. — les jambes d'un 
cheval. Mamaoka ny tonjçotry ny soa- 
valy. — avec la main. Misafosafo. — le 
dos a quelqu'un. Misafosafo lamosin* 
olona. 2*— , Manosotra, miborosy On lui 
frotta le bras avec de l'huile. Nohoso- 
rana. solika ny san Iriny. — un parquet 
avec de la cire. A/an 0*0- 1 .«.a voka, mibo- 
rosy ngorodona. 3° fig. Mamoly, mika- 
poka, mamono, mandrosy. On l'a frotté 
commo il faut. Nasiana, nokapohina, 
novonoina mafy izy. 

—, vn. Mikasoka, midilotra. La roue frotte 
contre la caisse de la voiture. Mikaso- 
ka, etc.. amy ny vata ao amy ny kalesy 
ny kodiarana. 

fie frotter, vpr. 1* Maraaoka tena, mi- 
salusafo tena. mihaotra. Se — contre un 
arbre. Mihaotra amy ny hazo. 2 - — , Mi- 
famaoka, mifampisafosafo. 3*—, Mihoso- 
tra. Il se frotte d'huile. Mi Zioso-tsolika 
izy. 4« fig. Mamoly, mihaika. Se — à 
plus fQrt que soi. Mamely, etc., izay 
mahery noho ny tena. 

FROTTEUR, sm. Mpamaoka, mpano- 
so-tsavoka, mpiborosy ngorodona. 

FROTTOIR, sm. Famaohana, fanoso- 
ran-tsavoka. 

FRUCTIFICATION, sf. Famoazana. 

FRUCTIFIER, vn. t° Mamoa, maha- 
vokatra. 2* fig. Mahavokatra, mahasoa. 
Vos avis ont bien fructifié. Nahavoka- 
tra, nahasoa ioatra ny anatrao. 3 - — , 
Mampiasa. Faire— son argent. Mam- 
piasa ny volauy. 

FRUCTUEUSEMENT, adv. Araim- 
pahavokarana. 

FRUCTUEUX, EUSE, ad/. Mahavo- 
katra, mahasoa, mampahazo vola. Em- 
ploi — . Raharaha mampahazo vola. 

FRUGAL, ALE, adj. Manao fihinana- 
na tsotsotra, tsolsotra. Il est très — . 
Manao fihinanana tsolsotra izy. Repas 
— . Fihinanana tsolsotra. 

FRUGALEMENT, adv. Tsotsotra. 

FRUGALITÉ, sf Fihinanana tsotsotra. 

FRUGIVORE,* adj. Mpihinam-boan- 
kazo. Animaux frugivores. Biby mpi- 
hinam-boankazo. 

FRUIT, sm. 1* Voankazo, voa. —mûr. 
Voankazo masaka. — vert. Voankazo 



manta. Produire des fruits. Mamoa. 
Arbre qui produit de bons fruits. Haio 
mamoa voa tsara 2 # — , pi. Vokatra. 
On fait des prières à Dieu pour la con- 
servation des fruits de la terre. An- 
driamanitra no angatahana mba hiaro 
ny vokatry ny tany. 2* fig Vokatra, soa. 
Vuilàle — de ses travaux. Izany no co- 
katry ny asany. Cet écolier a tiré un 
grand — de ses études. Io mpianatra io 
nahazo vokatra, soa lehibe taroy ny fia- 
narany. 

Avec fruit, loc. ado. Àraim-pahavokara- 
na. 

FRUITIER, 1ÈRE, s. Mpivarotra voan- 
kazo. 

—, ad/. Mamoa. Arbre — . Hazo mamoa. 

FRUSTRER, t>a. Mamono antoka, ma- 
nafuana. Il a frustré ses créanciers. iVa- 
mono antoka ny manau-trosa aminy 
izy. On l'a frustré de son salaire. Nofoa- 
nana ny karamany. Il est frustré dans 
ses espérances. Foana ny fanantenany, 
diso fanantenana izy. 

FUGITIF, IVE, adj. et *. f Nandosi- 
tra, nilefa. Prisonnier — Gadralava nan- 
dositra. Esclave—, Andevo nandositra, 
etc. % l*fig. Miholin.i, mandalo. Ombre—. 
Aloka mihelina. Bonheur—. Hasamba- 
rana mihelina, etc. 

FUIR, vn. {• Mandositra. milefa, miriatra, 
mirifatra, rairidana. Les ennemis fuient. 
Mandositra, miriatra, mirifatra, mi' 
ridana ny fahavalo. Gomme S'enfuir. 2 - 
fig. Mihelina, mandalo, mandalo nain- 
gana. Le temps fuit. Mihelina, manda- 
lo ny andro. Les nuages fuient. Afan- 
dalo haingana ny rahona. 3 # — , Mivoa- 
ka, manary rano. Le vin fuit du tonneau. 
Mivoaka amy ny barika ny divay. Le 
tonneau fuit. Manary rano ny barika. 

—, va. Mandositra. Tout le monde fuit cet 
homme. Mandositra an'io lehilabyio 
ny olona rehetra. 

Se fuir, vpr. Manao izay tsy bihaonaaa. 

FUITE, sf. 1° Fandosirana, lositra.Dlefa- 
sana. Prendre la—. Mandositra. mil* 
fa. 2 # — , Fivoaka. Il y a là une —de gaz. 
Ao misy gazy mivoaka. 3 # fig. Fando&i- 
rana. La — du vice. Ny fandosirana ny 
haratsiam-panahy. 

FULMINANT, ANTE, adj. I* Mi- 
poaka. Poudre fulminante. Vanja mj- 
poafca. 2* fig. Lancer un regard—. Mi- 
vandravandra. 

FULMINATION, */. i* Fipoahana. 2*-, 
Famoahana. 



Digitized by 



Googk 



FUM 



- 381 — 



FUM 



FULMINER, vn. 1° Mipoaka. 2* fig. 
Misafoaka. 

— », t?a. Manioaka ampahibemaso. — des but- 
tes. Afamoafta ampahibemaso ny tara- 
tasy nampitondrain' ny papa. 

FUMAGE, sm. Panisiana zezika. 

FUMANT, ANTE, adj. !• MidonaVa. 
Tisons fumants. Tapa-porohana mido- 
naka. Cendres fumantes. Lavenona mi- 
don a fia. 2 # — , Manetona. midnfaka. &fig. 
Il est— de colère. Misafoaka izy. 

FUMÉ, ÉE, p. et ad/'. 1° Nomaininaamy 
nysetroka. 2 # — , Voaroka. nofohina. 3*—, 
Nasiana zezika. misy zez : ka. 

FUMÉE, sf. 1* Setroka, fîdonaka. Le bois 
vert fait beaucoup de—. Be setroka, 
manetroka, midonaka loatra ny kitay 
hazolena. 2* — ,Etona,fanetona, fllofaka. 
La— do la viande. Ny efona, etc., ny fofon- 
kena. Il se leva une— de la rivière. Nidofa- 
ka ny renirano. 3* fig. Zava-poana. Tout 
n'est que — . Zava-poana ny zavatra re- 
hetra. 4 # — , pL Les famées du vin mon- 
tent an cerveau. Mampanelonelo ny ando- 
ha, mampandrendrindrendrina, mam- 
panjenjiujenjina ny divay. 

FUMER, rn. 1* Manetroka. midonaka. 
Cette cheminée fume. Manetroka izany 
lafaoro izany. L'encens fume sur l'autel. 
Midonaka eny amy ny otely ny emboka. 
2 # — , Manetona, midofaka. Le riz fume 
encore. Mbola manetona, etc., nyvary. 
Les naseaux du cheval fument. Mido- 
faka amy ny vava orony ny fofon' ain'ny 
soavaly. 3 # fig. Tezitra. 

— , t?a. t* Manamaina amy ny setroka.— 
du poisson. Manamaina hazandrano 
amy ny setroka. 2 # — , Mifoka —un 
cisnre. Mifok% sigara. 3 # — , Manisy ze- 
zika. —une rizière. Manisy zezika ny 
ta nimba ry. 

Se fumer, vpr. 1° Mainina amy ny se- 
tn.ka 2 # — , Fohina. 3 # — , Asiana zezika. 

FUMET, «m. Fofona. C« vin, cette per- 
drix a un bon—. Tsara fofona io divay 
io, io tsipoy io. 

FUMEUR, 8m. MpifoVa. 

FUMEUX, EUSE, adj. Mampanelone- 
lo ny andoha, mampandrendrindrendri- 
na, mampanjenjinjenjina. Du vin— . Di- 
vay mampanelonelo ny andoha, etc. 

FUMIER, sm. 1° Zezika, roka. —de 
bœuf. Zezik' omby, roka. —de chèvre. 
Zezik* osy. 2 # — , Fanarian-jezika, fana- 
rian-davenona. Allez jeter cela au — . 
Ndeha ario any amy ny fanarian-jezi- 



ka, etc., izany. 3° fig. Zavatra t sinon- 

tsinona. Ce n'ostque du—. Zavatra tsi- 

nontsinona izany. 
FUMIGATION, sf. Fandonafana fofon- 

javatra, fandrarahana— . 
FUMIOER, va. Mandonaka fofon-java- 

tra, mandraraka — . 
FUNAMBULE, sm. Mpandihy ambo- 

ny mahazaka. 

FUNÈBRE, adj. {• Fnnaoamyny fnn- 
devenma. Chant — . Hira fnnao amy 
ny fanderenana. 2* fig Mamra'ahelo, 
mahatsiravina. Cri— Fikiakiaka mam- 
pahhelo, mahatsiravina. 

FUNÉRAILLES, sf. pi Fanderenana, 
fanafenana, tevennna, afana. tampi-ma- 
soandro. J'ai assista aux — d<^ nnn ami. 
Namonjy ny fanderenana ny sakai- 
zako aho. Les — du roi ont été pom- 
peuses. Nahapraza ny nanafenana ny 
masina. Boa^fs qu'on immole après l«»s 
— . Omby vonoina atao levennna, afa- 
na. Bœufs qu'on immole après les — du 
souverain. Omby vonoina atao tampi- 
masoindro. 

FUNÉRAIRE, adj. Amy ny fandeve- 
nana Les frais funéraires. Ny lany amy 
ny fanderenana. 

FUNESTE, adj. Mampahita loza. raam- 
pidi-doza, mamohehatra. Comme Désas- 
treux. 

FUR, sm. An — et à mesure. Isaka. Je 
vous enverrai vos marchandises au — 
et à mesure qu'elles arriveront. Tsaka 
ny misy ton^a ny varotrao dia bampi- 
tondraiko any aminao. 

FURET, sm. 1° Biby mampivoaka ny 
bitro amy ny lavany, vontsira. 2» fig. 
Mpikarokaroka. 

FURETER, vn. t* Mihaza amy ny fu- 
ret. 2* fig. Mikarokaroka. Qu'a liez-vous 
— dans cette armoire? Inona no fcaro- 
karohinao amin'io lalomoara io? 

FURETEUR, EUSE, s. 1- Mpihaza 
amy ny furet. 2° fig. Mpikarokaroka. 

FUREUR, sf. \ m Haromotana. Il e^t de- 
venu fou, et de temps en temps il lui 
prend des accès de — . Ton?a adalale- 
fy izy. ary indraindray dia mihetsika ny 
haromotany 2°— , Fisamontitta, flsafoa- 
ka, fifoaka, fltroatra. lifoaba. 3 # — , Hada- 
lana. Il a la — de bâtir. Adalan' ny ma* 
nao trano izy. 4 é — , Hamaty, flsamboa- 
ravoara, fidedadeda„flrehitra. La— de la 
tempête. Ny hamafin f ny taOo-drivotra. 
La— de la mer. Ny /?«am6oarat?oaran*ny 



- -.*>- 



Digitized by 



Google 



GAC 



382 — 



GÀC 



onjan-dranomasina. La — dps flammes. 
Ny fidedadedan' ny lebifo. Les fureurs 
de l'amour, de la guerre. Ny firehitry 
ny fitiavana, ny ady. H toc. Fairo— . Ma- 
\r\7K. 

FURIBOND, ONDE, adj. î é Misa- 
montitra. mipafoaka, mifoaka. mitroatra. 
mifoaba. î*— . Mampiseho haromotana, 
mivandravandra, mivoaramena. Avoir 
des yeux furibonds. Mivandravandra. 
Avoir un visage—. Mivoaramena noho 
n v hnt.pzprana. 

FURIE, *f, l* Fisamontitra, fi?afoaka. 
fifoa^a, fitrontra. tifoaba. haromotana 
Entrer nn— . M isarnon titra, mina foa- 
ha, mifoaka, mitroatra, mifoaba. ro- 
rnôtra. 7* —, Hamal'y, fisamboaravoara, 
fldwladeda, herim-po mahagagra. I's 
combattirent avec—. Niady tamin-fte- 
rim-po mahaqaga izy ireo. 3* fig. Ve- 
hivavy masiaka. 

FURIEUSEMENT, adv. Tzaitsizy. 

FURIEUX, EUSE, adj «4 a. 1- Romo- 
t ra . 2*—, Misamontitra, mifoaka. mitroa- 
Ira, mifoaba. 3°— , Mampiseho haromo- 
tana. mivandravandra, mivoaramena. 
Avoir des regards—. Mivandravan- 
dra. Avoir un air—. Miroaramena 
noho ny hat^zerana. 4° fig. Mafy, mafa- 
na, misamboaravoara, midedadeda. mi- 
rehitra. Combat—. Ady mafy, mafa- 
na. Vent—, h ivotra ma fy. 5 e —, Izaitsi- 
zy. Il fait uno dépense furieuse. Manda- 
ny vola izaitsizy izy. 

FURONCLE, sm. Vay. 

FUn'fÎF, IVE, adj. Mangingina, an- 
Uokoso<o. 

FURTIVEMENT, adv. Mangingina, 
an-tsokosoko. Comme A la oérobék. 

FUSEAU, «m. 1- Ampela. Tourner le— . 
Mampaudihy ampela. 2*— , Taolana na 
hazo fanaovana dantely. 

FUSÉE, sf Kilalaom-banja misondrotra 
sy mipariaka rahefa lasa ambony. 



FUSIBILITÉ, sf. Ny ahazoana fmiom- 

po. 
FUSIBLE, adj. Azo empoina. Le plomb 

est—. Azo empoina ny firaka. 
FUSIL, a m. Basy. 
FUSILIER, am. Miaramila am-basy. 
FUSILLADE, 8f. Rere atao amy ny 

basy. 
FUSILLER, va. Mitifitra otona. On Ta 

fusillé hier. Notoprina izy omaly. 
Se fusiller, vpr. Mifampitifitra. 
FUSION, sf. \ 9 Piempoana.2*/Î0. Fikam- 

banana. 
FUSIONNER, va. Mampikambana. 
—, vn. Mikambana. 
Se fusionner, vpr. Mikambana. 
FUSTIGATION, sf. Fikapohana amy 

ny karavaay, —kotopia, — rotsa-kazo. 
FUSTIGER, va, Mikapoka amy ny ka- 
ravasy. —kotopia, — rotsa-kazo. 
Se fustiger, vpr. Mikapo-tena amy ny 

rotsa-kazo. 
FÛT, sm. 1° Hazombasy. 2 # — , Barika. 

3°— , Vatan*andry. 
FUTAIE,*/". Ala be hazo vaventy. Arbre 

de hante—. Hazo vaventy, 
FUTAILLE, sf. Barika. 
FUTÉ, ÉE, adj. Felsy, konjo, fiharatra, 

mamaky akotry. 
FUTILE, adj. Foana, tsinontsinona, 

tsy raisy antony. 
FUTILITÉ, sf. 1 # Hafoanana, hatsinon- 

tsinona. 2° — . Zava^poana, zavatra Isi- 

nontsinona. Comme Frivolité. 
FUTUR, URE, adj. Hoavy, any aoria- 

na. La vie future. Ny flainana ho avy. 

Les races futures. Ny turanaka any 

aoriana. 
— , s. Ny ho vady. 
FUYARD, AR.DE, adj. et a. Mpan- 

dositra. 
I —, sm. Mpiamboho lehilahy. 



G 



GABIER, sm. Mpitandrioa ny momba 

ny salazan-tsambo. 
GÂCHE, sf. Fidiran' ny bidim-barava- 

rana. 
GÂCHER, va. !• Manakobana. —du 



mortier. Manakobana sokay. 2* fig. 
Manaonao foana. 
GÂCHETTE, sf. !• Fanoitram-basy. 
2 # — , Fanoitra amy ny hidim-baravara- 
na. 



Digitized by 



Google 



^^i. 



W*Vk ' 



GAG 



— 383 



GAL 



GACHEUR, sm 1* Mpanakobana so- 
kay. 2 # /?<7. Mpanaonao foana. 

GÀCHEUX, ÉUSE, adj. Be fotaka. 
Chemin — . Lâlana 6e fotaka. 

GÂCHIS, sm. !• Fotaka. 2° fig. Raha- 
raha misafotofoto. 

GAFFE, ««/"Tehin-dakana mi*y faran^o vy. 

GAGE, sm. 1* Antoka, famtitanana, 
zavatra apetraka. Donner sa montre en 
— . Manome ny famantaranandrony ho 
antoka. fampitanana, mametrnka ny 
fnmantarannn<lrony. 2*—. Loka. Rendre 
le» gaffes. Mamerina loka. 3° ffq. Va- 
voîombelona. V«ici nn — de mon amitié. 
Indro ny varolombelon' ny fitiavako. 
4» — , pi. Karama. So mettre aux — de 
quelqu'un Afi^aramaamin'olona. Pren- 
dre quoiqu'un à — Manakaramn olona. 

GAGER, va. !• Miloka. Je paierais 
cent francs q^e cela n'est pas. Hiloka 
ariary roapMo aho fa tsy marina izany. 
?• — . Manakarnma. 

GAGEUR, EUSE, *. Mpiloka. 

GAGEURE, *f. 1*FiJokana. Je fais une 
— contre vous. Afïfo/ïaaminaoaho. 2 # — , 
Loka J'ai gapné la—. Nahazo loka aho. 

GAGNANT, ANTE, *. Mpahazo loka, 
mpahafaty loka. Vmw ôtes le—. Hianao 
no nahazo loka, nahafaty loka 

GAGNE-PAIN, sm. Fivelomana. Le 
rabot d'un menuisier est son — . Ny van- 
kona no ivelomnn' ny mpandrafitra. 

GAGNE-PETIT, sm. Mpanasa antsy 
mandehaudeha. 

GAGNÉ, ÉE, p. 1* Azo. 2 # — , Mary, re- 
sy, norf>*ena. Z" — , Voasisika, nosisiha- 
na. sisihana. 

GAGNER, va. \* Mahazo, mahafaty, ton- 
ga J'ai gagné dx francs. Nahazo ariary 
roa aho. Il a gagné à la loterie Nahazo 
tamy ny lotery izy. Il a gagné dix francs 
aux cartes Nahazo, nahafaty ariary roa 
tamy ny karaira izy II gagne honnête- 
ment sa vie. Mahazo flvelomana araka 
ny rariny izy. Il a gngnô l'affection de 
tous Nahazo iitia tamy ny olona rohetra 
izy. J'y ai gagné un bon rhume. Naha- 
zo sery mafy tamin'izany aho. Nous ga- 
gnâmes la haute mer. Nahazo ny am- 
povoan'ny ranomasina izahay. Il a déjà 
gagné la frontière. Tonga ao amy ny 
sisin-tany sahady izy. Le feu gagnait 
déjà la maison voisine. Nahazo ny 
trano akaiky sahady ny afo. La peur 
le gagne. Azon 1 ny tahotta izy. On ne 
#agne rien à le voir. Tsy mampahazo 
inona ny mahita azr. — du temps. Ma- 



hazo andro. 2 # — , Maharesy, mahery. Il 
gngna la bataille Naharesy. nahery 
tamy ny a.ly izy. 3-—, Manisika. Il a 
gagné ses juges. Voasisiny ny mpi- 
tsara azy. 

Se gagner, vpr. Azo. 

GAGNEUR, sm. Mpahazo, mpahafaty. 

GAI, GAIE, adj. Mariadriaka, saria- 
driaka. falifaly. ravoravo, miramirana. 
Avoir le visage—. A/iramiVan-tarehy. 

GAIEMENT, adv. Amin-kafaliana.amin- 
karavj.ana. 

GAIETÉ ou G&lTÊ, sf. Firiadriaka, 
Osariadriaka. hai'aliana, haravoravoana, 
hamiramiranana. 

De galté de cœur, loc. adv. Fanahy 
in'ona, an-tsitra-po. 

GAILLARD, ARDE, adj. !• Maria- 
driaka, sariadriaka, falifaly, ravoravo, 
miramirana. Comme Gai 2*—, Mavitri- 
ka. Le voilà tout à fait—. Indro fa ma- 
vilrika tsara izy. 3 # — , Tsy mety, sa- 
hy. Dire des choses gaillardes. Milaza 
zavatra tsy mety. 

— , sm. Olona mavitrika, — sahy. 

— , sf. Vehivavy pilaka. 

GAILLARD, sm. Loha sambo, vody 
sambo. —d'avant. Loha sambo. — d'ar- 
rière. Vody sambo. 

GAILLARDEMENT, adv. f Amin- 
kafaliana, amin-karavoana. 2°— , Amin- 
kasahiana. Il lui a répliqué— . Namaly 
azy tamin-kasahiana izy. 

GAILLARDISE, sf. |« Hafaliana, ha- 
ravoana. 2 e —, pi. Resaka isy mety. Dire 
des gaillardises. Manao resaka t*y mety. 

GAIN, sm. 1° Ny azo. tombony. Le — du 
jeu. Ny azo amy ny loka. Il a fait un — 
de dix milles francs sur cette marchan- 
dise. Nahazo tombony ariary roa arivo 
tamin'izany varotra izany izy. 2 # — , Fa- 
hazoana, ahafatesana. Cela lui a donné 
le— do la partie Izany no nampahazo lo- 
ka azy. Cela lui a donné le— de la hâta ille. 
Izany no nampandresy, nampahery 
azy tamy ny ady. 

GAtNE, sf. Trano. La — d'un poignard. 
Ny /ranon-defom-pohy. 

GALA, sm. Fih.nanam-be. 

GALANT, ANTE, adj. 1* Mahay miai- 
na. C'est un— homme. Olona mahay 
miaina izy. 2°— ,Manaja f manompotom- 
po, niila sitraka. Il s'est montré fort— -en- 
vers elle. Nanaja t nanompotompo azy 
loatra, nila sitraka taminy loatra izy. 

— , sm. Mpila sitraka. 



Digitized by 



Google 



GAL 



- W4 — 



GAR 



GALANTERIE, sf. 1 # Fahaizana miai- 
na. 2 # — , Fanajana, fanompotonrpoana, 
fllan-tsilraka. 

GALE, sf. Hatina. 

GALÈRE tf. 1* Sambo mpiady taloha. 2 # 
— ,.pi. Sambo nitoeran'ny gadralavata- 
loha. Il fut condamna aux galères pour 
viugl ans. Nohelohinaho gndralava roa- 
polo taona izy. 3- fig. C'est une—. Be 
fahoriana aty. 

GALERIE, *f. 1* F.fl-trnno lava. î m —, Lâ- 
Inna malaïaka anatin'ny trano. 3*— , Ri- 
han-Mpaka amy ny teatra, rihan-tapnka 
manodidina ao amy ny trano leglizy. 4* 
fig: Nv mpi'ery. La— ne lui est pas fa- 
vorable. Tsy ankasitrahan' ny mpijery 
azv izy. 

GALÉRIEN, «m. Gadralava. 

GALET, «m. Vato ki'onjy. 

GALETAS, sm. Rihana ambony indrin- 

dra - r. , 

GALETTE, «f M f,fo mamy flsaka. 

GALETTX, EUSE, adj. *t 8. Hatenîna, 
kon^nina. boka. Enfant-. Zazn hâte- 
temna, kongonina. Chien—. A lika fcon- 
qonina Brebis galeuse, Ondry 6o/îa; fig. 
ôlona rat«y fanahy. 

GALIMATIAS, sm. Laba-teny misafo- 
tofoto, laba-teny miboredidredika. 

GALLICISME, sm. Fombam pitenena- 
na frantsay 

GALLINACÉS, «m. pi. Ny vorona re- 
belra iray kar.-zana amy ny akoho. 

GA.LOCHE, sf. f Kiraro faiadia ha- 
z0 2-— K'rraro fanao ivelany rahame- 
rika andro. 

GALON, *m. Galona. 

GALONNÉ, ÉE, adj. Misy galona. Ha- 
bit—. Akanjo misy galona. 

GALONNER, va. Mani>y galona. 

GALOP, sm. 1° Firiotra. flmaona. Met- 
tre un cheval an—. Mnmpiriotrn, mam- 
pimnona soavaly. 2* fig. Fandevilevena. 

GALOPADE, sf. Firiotana, fimaonana. 

GALOPANT, ANTE, adj. Mahafaly 
haingana. Phtisie galopante. Aretm-tra- 
tra mahafaty haingana. 

GALOPER, vn. f Miriotra, mîmaona.^ 
—, Mivezivezv. Il a galopé toute la jour- 
née. Nirezirlzy nandritra ny andro izy. 
3»—, Mandeba haingana, miriotra. Com- 
me vous gai opoz! on ne peut vous sui- 
vre. Mandeha ha in pana, miriotra loa- 
tra bianao izany, katsy azo arahina. 
GALOPIN, «m. Zazalahy katritra. 



GAMBADE, *f. Fiantsambotsambotra.Û- 
hinjakinjaka. fitsambikirabikina, fifaliba- 
vanja. Gambades des agneaux. Fifalihà- 
vanjari ny zanak* ondry. 

GAMBADER, vn. Miantsambotsambo- 
tra, niihinja' injaka, mitsambikimbikina, 
mifalihavanja. 

GAMELLE, sf. Gameta. 

GAMIN, INE, 8. Katritra, batritra. 

GAMINERIE, sf. Fiangiangy. 

GAMME, af. Gamatra. 

GANACHE, a/". !• Valanoranon-tsoavaly. 
Vfig Adala be, donto saina. 

GANGLION, sm. Tamboavoa. 

GANGRÈNE, sf.\* Fahalovana amy oy 
tery. %'fig. Haratsiam-panahy. 

GANGRENÉ, ÉE, adj. f Lo.1' fig. Ra- 
tsy fanahy indrindra. 

GANGRENER, va. Mahalô. 

Se gangrener, vpr. Mihalô. 

GANGRENEUX, EUSE, adj. Mana- 
haka ny gangrène. 

GANT, sm. f Ga. 2* fig. Être souple 
comme un—. Manaiky tsnra, manaraka 
ambokony Jeter le—. Mihaika. Rele- 
ver le — . Sahy ny haika. 

GANTELET, sm. Ga vy, solon-tânana. 

GANTER, va. Manisy ga. 

Se ganter, vpr. Mampiditra ga amy ny 
tânany. 

GANTERIE, sf. Fanaovana ga, trano 
fivarotana ga. 

GANTIER, 1ÈRE, adj. et a. Mpanao 
ga, mpivarotra ira. 

GARANT, ANTE, s. Mpiantoka. Vous 
rendez-vous — de cet homme, do cette 
dptte? Moa minntoka io olona io, ny 
fandoavana izany vola izany vahianaol 

— , sm. VnvoUmbelona. Ba conduite pas- 
sée es» un sûr — de sa fidélité à l'ave- 
nir. Ny fitondran-tena nataony t*o alo- 
ha no varolombelona fa ho azo ilokia- 
na izy amy ny ho avy. 

GARANTIE, *f. 1* Antoka, flinntoha- 
na. Il m'a vendu cette montre avec— 
pour un an. Niantohany herintaona 
no fivarotra ity famantaranandro ity 
tamiko. 2 - — , Fandoavana antoka. Il est 
tenu à la—. Tsy maintsy haloany ny 
antoka. 3'— , Vavolorabelona. Vous pro- 
mettez d'être sage, maisqnelle— en au- 
rais-je? Mametra-teny mba ho nendry 
hianao» fa inona anefa no vavùtom* 
belona hitokiakof 

GARANTIR, ra. !• Mlan'oka, — tm 
contrat. JlfiantoJtafanekena.JeYQUig*- 



k 



Digitized by 



Google 



r 



GAR 



385 — 



GAR 



rantis qu'il ne fera pas cela. îantohako 
fa tsy hanao izany izy. 2°— , Vavolombe- 
lona. V — , Miaro. Les paupières garan- 
tissent les yeux. Ny hodi-maso miaro 
ny maso. 
Se garantir, vpr. Miaro tena. 

GARÇON, *m. 1* Zanakalahy, zizilphy, 
lahy. ankizilahy marlinika, lehilaÏÏy, to- 
volahy. Elle a mis au monde un—. Nite- 
raka zazalahy. n'itera-dahy, tera-dahy 
izy. Voilà une <cole de garçons. Iroa no 
trano fianaran'ny zazalahy, ankizila- 
hy madinika. lehilahy. Je n'ai que 
des garçons. Lahy dahoio ny zanako 
rehetra. C'est un — intelligent. Lehila- 
hy, tovolahy hainoran tsaina izy. 2* — , 
Lehilahy tsy manam-bady II est encore 
— . Lehilahy mbola tsy manam-bady 
izy. 3* — . Lehilahy mpikarama. — de 
magasin. Lehilahy mpikarama amy ny 
trano fivarotana. 
GARDE, sf. !• Fiambonana, flandrasana, 
fiarovana. Faites bonne—. Miambena 
tsara. Monter la— . Miambina. C'est lui 
qui a la — du magasin. Izy no miambi- 
nauy trano fivarotana. On lui a confié 
la— de la ville. Izy no voafldy hiambi- 
na,hiandry ny tanina. Que Dieu vous 
ait en sa — l Hambenana, harovan' 
Andriamanitra anie hianao ! 2*—, Fitan- 
dremana, hamahina. Prenez—, donnez- 
vous de — qu'on ne vous trompe. Tan- 
dremo^ mahina sao voafitaka hianao. 
3 # — , Mpiambina, ankotralahy. On appe- 
la la — . Noaihina ny mpiambina, ny 
ankotralahy. Corps de— . Voy. Corps 4* 
— , Fiaro tânana. La— de l'épee est en 
argent. Volafotsy ny fiaro tànana amy 
ny sabatra. 
GARDE, sm. Mpiamb'na. 
GARDA, ÉB, p. 1° Voatabiry, notahi- 
rizina, tahirizina, voatana, notanana. tà- 
nana. 2 - — , Voatandrina, notan Iremana, 
tandremana, voaraka, narahina, arahi- 
na. 3*— , Voambina, nambenana, ambe- 
nana, voandry, nandrasana, andrasana, 
voaro, narovana. arovana. 
GARDE-CHAMPÉTRE, 8m. Mpian- 
dry saha. 
GARDE-FEU, sm. Halam-patana. 

GARDE-FORESTIER, s m. Mpiam- 
bina a la. 

GARDE-FOU, «m. Arofanina. 

GARDE-MAGASIN, «m. Mpiambina 
magazay. 

GARDE-MAIN, §m. Lafl-tanana. 



GARDE-MALADE, *. Mpipetraka amy 
ny marary. 

GARDE-MANGER, s m. Fitahirizan- 
kanina. 

GARDER, ra. f Mitahiry, mitana. 
Gardez ces fruits. Tahirizo ireo voan- 
kazo ireo. Je garde cet argent pour 
mon voyage. Tahiriziko ho vatsiko raha 
mandeha ity vola ity. Elle garda ses doux 
enfants auprès d'elle. Notanany tao 
aminy ny zanany roa. Il ne sait pas— les 
secrets. Tsy ma/ia£am-bava izy. — ran- 
cune à quelqu'un. Mitahiry lolom-po 
amin'olona. Il garde ses habitudes. 
Mitana ny fanaony izy. || loc. — la 
chambre. Mihibokaaoan-trano. —le lit. 
Mandry lava. Garder le silence. Mangi- 
na. 2 a — , Mitandrina, manaraka. Gar- 
dez les commandements de Dieu. Tan- 
dremo, araho ny didin' Andriamanitra. 

— la bienséance. Manaraka ny fomba 
mety. 3 # — , Miambina, miandry, miaro. 

— la ville. Miambina, miandry tàna- 
na. — le camp. Miambina ny lasy. — 
les brebis. Miandry ondry. Dieu vous 
garde! Hambenana, harocan' Andria- 
manitra anie hianao ! 

— , un. Mitandrina. Gardez qu'on vous 
voie. Tandremo sao misy mahita anao. 

Se garder, vpr. Mitandrina. Gardez- 
vous du froid. Tandremo ny hatsiaka. 
Gardez-vous bien de tomber. Mitan- 
drema tsara sao lavo. 

GARDE-ROBE, sf. Efi-trano fitahiri- 
zana akanjo. 

GARDEUR, EUSE, s. Mpiandry. — 
de cochons. Mpiandry kisoa. 

GARDE- VUE, sm. Fiaro maso. 

GARDIEN, IENNE, s. Mpiambina, 
zavatra miaro. Le — de la prison. Ny 
mpiambina ny tranomaizina. La loi est 
la gardienne de nos droits. Ny lalàua no 
miaro antsika araka ny rariny. 

—, adj. Mpiambina L'ange—. Ny anje- 
ly mpiambina ; fig. olona mitandrina 
olon-kafa amira-pitiavana. 

GARE, int. Tandremo ! — le bâton I 
Tandremo sao voan' ny rotsa-kazo ! 

GARE, sf. 1* Trano na tokotany flja- 
nonan' ny kalesy amy ny lâlam-by. 2* 
—, Fitoerana fltanilan'ny sambo amy ny 
lakan-drano. 

GARENNE, sf. Trano na tany fiom- 

piana bitro. 
GARER, va. Mampitanila amyny gare. 
Se garer, vpr. t° Mitanila. 2 a — , Man- 

25 



Digitized by 



Google 



GAS 



— 386 — 



GAU 



dositra. Il faut se — d'un fou-. Tokony 
handosirana ny adala. 

GARGARISER (SB), vpr. Manao ga- 
rarâka. 

GARGARISME, sm. I* Zavatra atao 
gararâka. 2°— , Kanaovana gararâka. 

GARGOTE, s/". Trano nialoto fivarota- 
na divay an-tsinjara. 

GARGOUILLE, sf. Vava fantsona amy 
ny volombodin-trano. 

GARGOUILLEMENT, sm. Fikora- 
raika. 

GARGOUILLER, vn. !• Mikoraraika. 
2 - — , Mitsabatsabaka, midabadaba. Voy. 
Barboter. 

GARNEMENT, sm. Karilahy, karin' 
olona. karin-javatra, olon-dratsy. 

GARNI, IE, p. et adj. 1* Nasiana, mi- 
sy, misy fanaka, misy fomba. Tige garnie 
d'épines. Tahon-java-maniry misy tsilo, 
tsiloina. Cbambre garnie, Efi-trano misi/ 
fanaka. 2°— , Feno, nofenoina. 

GARNIR, va. 1* Manisy, manisy fana- 
ka, — fomba, manomana. —une bou- 
tique de marchandises. Manisy enta- 
na ny trano fivarotana. — un apparte- 
ment. Manisy fanaka ny efi-trano. — 
une robe de dentelles. Manisy dante- 
]y amy ny robo. —un lit. Manisy fom- 
oam-pandriana ny farafara. — une place 
de guerre. Manomana tanana misy ba- 
tery. 2*—, Mamcno. Les spectateurs gar- 
nissent la salle. Feno mpijery ny efi- 
trano. 

Se garnir, vpr. Mibafeno. Le port se 
garnit de vaisseaux. Mihafeno sambo 
ny seranana. 

GARNISON, sf. 1* Miaramila mponi- 
na. Il y a cinq cents hommes de— dans 
cette place. Misy miaramila mponina 
diman-jato amin' izany tanana izany. 
2 # — , Tanana misy miaramila monina 
Les. troupes rentrèrent dans les garni- 
sons. Nody tamy ny tanana nampone- 
nana azy ny miaramila. 

GARNITURE, sf. Fanaka, haingo, ra- 
vaka. La — d'une chambre. Ny fanaka 
ao amy ny efi-trano anankiray. Une— de 
robe, //aingon-drobo. Ce portrait a une 
— de perles. Miravaka vakana io sary 
io. 

GARROTER, va. Managigigigy. Gar ro- 
tez ce voleur. Agigigigio io tontakely io. 

GASCON, ONNE, s. Mahery am-bava, 
mihembo, be hambo. 



GASCONNADE, sf. Faherezam bava , 

fihamboana. 
GASGONNER, vn. Mahery am-bava. 

mihambo. 
GASPILLAGE, sm. Fandaniana foana. 
GASPILLER, va. Mandany foana. — 

du papier. Mandany taratasy foana. 

—ses biens, son temps. Mandany foa- 
na ny hareny, ny androny. 
Se gaspiller, vpr. Laniua foana. Sa 

fortune se gaspille rapidement. Laniny 

haingana foana ny hareny. 
GASTRALGIE, sf. Aretina ambavafô. 
GASTRIQUE, adj. Ao ambavafô. 
GASTRITE, sf. Aretina ambavafô ma- 

fy. 

GASTRONOME, sm. Tia hanim-py, 
mpahalaia dian-kanina. 

GASTRONOMIE, sf. Fahalalana dian- 
kanina. 

GÂTÉ, ÉE, p et adj. !• Simba, nosim- 
bana, ro vitra, norovitina, voaloto. nolotoi- 
na, maloto. 2°— , Lo, masiso. Z'fig. Natao 
hanta ratsy, atao hanta ratsy, naranan- 
dratsy. Enfant—. Zaza natao hanta ra- 
tsy, etc. 

GÂTEAU, sm. t - Mofomamy,mofospon- 
jy. 2°— , Tohotra. —de miel. To/io-tan- 
tely. 

GÂTE-ENFANT, sm. Mpanaran-jaza. 

GÂTE-MÉTIER, sm. Mpanao mora 
loatra. 

GÂTER, va. 1* Manimba, mandrovitra, 
mandoto. La grêle a gâté le riz. Ny ha- 
vandra nanimba ny vary . Il gâte vite ses 
habits. Manimba, etc., haingana ny 
fltafiany izy. 2*—, Mahalô, mampaha- 
siso. La chaleur gâte la viande. Ny ha- 
fanana mahalô ny hena. 3* fig. Manim- 
ba. Les mauvais livres gâtent les jeu- 
nes gens. Ny boky ratsy manimba ny 
tanora. 4°—, Manao hanta ratsy, mana- 
rana. Elle gâte son enfant. Manao han- 
ta ratsy n'y zanany izy, manaran-jana- 
ka izy. 

Se gâter, vpr. l'Mihasimba, miharovitre, 
mihamaloto. 2*—, Mihalô, mihamasiso, 
miharatsy. Cotte viande cuite se gâte. 
Mihamasiso io hena masaka io. Le vin 
se gâte. Miharatsy ny divay. 3* fig. 
Mihasimba. 
GÂTE-SAUGE, sm. Mpahandro tsy 
mahay. 

GAUCHE, adj. f Havia, ankavia. I*a 
main — . Ny tanana havia, ankavia. 
Travailler de la main— . Miasa manavia. 



Digitized by 



Google 



GAZ 



— 387 



QEN 



Vfig. Vilana, mivaona, vailanina. Cette 
table est—. Vilana, etc., ity latabatra 
ity. 3*—, Mikaviavia, mitsivaikavaika, 
adala. Ce menuisier est — -. Mikai'ia- 
rta. mitsivaikavaika io mpandrafitra 
io. Il a fait une réponse—. Nanao valin* 
'adala izy. 
—, sf. Ankavia. Je m'assis à sa— . Nipe- 

traka tao ankaviany aho. 
A gauche, loc. adv. Ankavia. 
GAUCHEMENT, adv. Mikaviavia, mi- 

tsivaikavaika, amin-kadalana. 
GAUCHER, ÈRE, adj. et s. Kavia. 
GAUCHERIE, sf. Fikaviavia, fltsivaika- 

vaika, hadalana. 
GAUCHIR, vn. {• Mivilana, mivaona, 
vailanina. Celte planche gauchit. Mivila- 
na. etc., io hazo fisaka io. 2°— , Misoroka, 
mihilana, mitanila. Il aurait été blessé, s'il 
n'eût un peu gauchi. Naratra izy raha 
tsy nisorofca, nihilana, nitanila kely. 
— , va. Mampi vilana, mampivaona. — un 

toit. Mampivilana tafon-trano. 
GAUCHISSEMENT, sm. Fivilana, fi- 

vaona. 
GAUDRIOLE, sf. Hatsikana, kiva lava- 
la ratsy. 
GAUFRAGE, sm. Fandilandilanana, fa- 

nombohana. 
GAUFRE, sf. l'Toho-tantely. 2*—, Mo- 
fo mamy ûsaka misy tomboka miefitrefi- 
tra. 
GAUFRÉ, ÉE, p. et adj. Voadilandi- 

lana, voatomboka. 
GAUFRER, va. Mandilandilana, ma- 

nomboka. 
GAUFREUR, EUSE, 8. Mpandilan- 

dilana, mpanomboka. 
GAUFRURE, sf. Oilana, tomboka. 
GAULE, sf. Hazo lava, rotsa-kazo lava. 
GAUSSER (SE), vpr. Mamazivazy, ma- 

naraby. Comme Bailler. 
OAUSSEUR, EUSE, s. Mpamazivazy, 

mpanaraby. 
GAZ, sm. Gazy. 
GAZE, sf. Lamba makarakara. 
GAZELLE, sf. Biby maila-pandeha mi- 

tovitovy amy ny serfa« 
GAZER, va. t- Manisy lamba makara- 
kara. 2* fig. Manarona. 
GAZETTE, sf. !• Gazety. 2* fig. Olona 

gazety va va. 
GAZEUX, EUSE, adj. Mitoe-gazy, ma- 

nahaka ny gazy. 
GAZON, $m. Ahi-maitso, tombok'ahitra. 



GAZONNÉ, ÉE, adj. Misy ahi-maitso, 

misy tombok'ahitra. Parterre—. Kisa- 

hasaha misy ahi-maitso, etc. 
GAZONNER, va. Manisy ahi-maitso, 

— tombok' ahitra. 
GAZOUILLEMENT, sm. Fitoreoreo, 

fîtsiatsiaka. 
GAZOUILLER, vn. Mitoreoreo, mi- 

tsiatsiaka. 
GEAI, sm. Karazan-goaika. 
GÉANT, ANTE, a. f Rapeto. 2- fig. 

Marcher à pas de — . Mandroso faingana 

amy ny fahaizan-javatra. 
GEINDRE, vn. Mitaraindraina. 

GÉLATINE, sf. Hatrotro, taimpiraka, 

hodrohodro. 
GELÉE, sf. 1* Hatsiaka mampandry rano, 
fanala. —blanche. Fanala. 2°— , Hodro- 
hodro, voankazo nandrahoina tamy ny 
siramamy. —de veau. Hodrohodro avy 
amy ny zanak* omby. — de pomme. Po- 
ma nandrahoina tamy ny siramamy. 
GELER, ra. !• Mampandry. Le froid a 
gelé l'eau du bassin. Ny hatsiaka nam- 
pandry ny rano tao anaty dobo. 2*—, 
Mampangatsiaka, mampikarainkona. Vos 
mains me gèlent. Mampangatsiaka ah y 
ny tdnanao. 
—, un. 1* Mandry. 2 - — , Mangatsiaka, 
mamanala. mikarainkona. On gèle dans 
cette chambre. Mangatsiaka, mama- 
nala amin'ity efi-trano ity. La vigne 
a gelé. Nikarainkona ny ravim-boalo- 
boka. 
Il gèle, v. imp. Mandry ny rano. 
Se geler, rpr. 1° Mandry. 2°— , Manga- 
tsiaka. 
GÉMIR, vn. 1* Mitaraina, mitoloko. Je 
l'entendis — toute la nuit. Heko nita- 
raina, nitoloko nandritra ny alina izy. 
2* fig. Miferinaina, mitaraina, malahe- 
lo. Il gémit dix ans dans l'esclavage. 
Niferinaina folo taona tamy ny fanan- 
devozana izy. Le peuple gémit sous le 
poids des impôts. Mitaraina noho ny 
havesatry ny hetra ny vahoaka. Je gémis 
de votre erreur. Malahelo amy ny ha- 
disoan-kevitrao aho. 3°— , Mizozozozo, 
midridridridry. Lo vent gémit. Mizozo- 
zozo ny rivotra. Le palanquin gémit 
sous son poids. Midridridridry ny û- 
lanjana azon* ny havesarany. 
GÉMISSEMENT, sm. 1* Fitarainana, 
fitoloko. 2° fig. Fitarainana. 3°— , Fizo- 
zozozo, fîdridridridry. 
GÊNANT, ANTE, adj. Manahirana. 



Digitized by 



Google 



GEN 



388 — 



GEN 



GENCIVE, sf. Akanjo-nify, hihi-nify. 

GENDARME, sm. Zandary. 

GENDARMER (SE), rpr. Tezitra amy 
ny 2avatra isinontsinona. 

GENDRE, sm. Vinantolahy. 

GÉNE,s/". fHasahiranana, fahasahirana- 
na. Ces souliers me mettent à la—. Mana- 
hirana ahyitykiraro iiy. 2°/t0. Fahasa- 
hiranana, tahotra. J'éprouve de la— en 
sa présence. Sahirana aho raha eo ana- 
trehany. Il est tout à. fait sans—. Tsy 
manan-fa/iofra velively izy, mitohatoha 
izy. 3*—, Haterena, haporetana. Je suis 
dans la—. Tery, poritra aho. 

GÉNÉALOGIE, sf. Tetiarana, tetiraza- 
na. 

GÉNÉALOGIQUE, adj. Misy tetiarana. 
Histoire—. Tantara misy tetiarana. 

GÊNER, va. 1* Manahirana. Cette femme 
a un corset qui la gêne. Sahiran' ny 
fitiziny io vehivavy io. 2 a — , Misakana. 
Les voitures gênent la circulation. Ny 
kalesy no misakana tsy hahazoana liivoi- 
voy. 3* fig. Manahirana, misakana. La 
présence de cet homme me gène. Mana- 
hirana ahy io olonaio raha oo. Il gêne 
mes projets. M isa kantsakan a ny fikasa- 
ko izy. 4«— , Mahatery, mahaporitra. 

Se gêner, rpr. Mihafihafy, matabotra. 
Pourquoi vous gôner? faites ici comme si 
vous étiez chez vous. Nahoananomi/ia/ï- 
hafy hianao? ataovytahaka nyany ami- 
nao hianao aty. Il no s'est point gêné 
pour lui dire la vérité. Tsy natahotra 
hilaza ny marina aminy izy. 

GÉNÉRAL, ALE,art/. Rehetra, nybe sy 
ny maro, ny ankabiazany, ny ankamaroa- 
ny.ankapobe.fanaomatotika,— saikaman- 
d rakariva. On livra un assaut— à la place. 
Nanihin' ny miaramila rehetra ny tanâ- 
na. Il y eut un concile— à Rome. Nisy fi- 
vorian'ny eveka rehetra tao Roma. Il eut 
l'approbation générale. Nankasitrahan' 
ny be sy ny maro, ny ankabiazany, ny 
ankamaroany izy. Voici la loi générale. 
Iza'o no lalàna n.ahazo ny ankapobe, 
fanao matetika, —saika mandrakari- 
va. Je dis ceci d'une manière générale. 
Ankapobe no ilazako izany. 

En général, loc. adv. Ankapobe, mate- 
tika, saika mandrakariva. 

GÉNÉRAL, sm. Komandin' ny lafika, 

jeneraly. 
GÉNÉRAL AT, sm. Fiambonian' ny je- 

neralv. 



GÉNÉRALE, sf. Pivelezana lan^orony 
famonjena hatairana . 

GÉNÉRALEMENT, adv. Amy ny be 
sy ny maro, amy ny ankabiazany, amy 
ny ankamaroany, ankapobe, mitetika^ 
saika mandrakariva. C'est l'opinion — re- 
çue. Izany no hevitra arahin'ny be sy 
ny maro, ny ankabiazany, ny anka- 
maroany. On remarque— que.... Hita 
matetika, saika mandrakariva fa.... 

GÉNÉRALISATION, sf. Fanitarana 
amy ny zavatra maro. 

GÉNÉRALISER, va. Manitatra amy 
ny zavatra maro.— un principe. Mani- 
tatra foto-kevitra anankiray amy ny 
zavatra maro. 

Se généraliser, vpr. Mitatra amy ny 
zavatra maro. 

GÉNÉRALITÉ, sf. i« Ankapobe. Cet- 
te proposition dans sa — est fausse. Tsy 
marina izany hevitra izany, raha ny an- 
kapobeny no heverina. 2°— , pi. Ravin- 
teny. Il n'a pas traité son sujet, il n'a 
dit que des généralités. Tsy nikasika ny 
tena raharaha izy, fa nilaza ravin-teny 
fotsiny. *" 

GÉNÉRATEUR, TRIGE, adj. Mite- 
raka, ihaviana. Le principe— d'une er- 
reur. Ny foto-kevitra miteraka, etc., ny 
hevi-diso. 

GÉNÉRATION, sf. f Fiterahana. 2'— , 
Taranaka, olona. La— de Noé. Ny tarana- 
kyfïoé. Cette inimitié entre les deux fa- 
milles a duré jusqu'à la cinquième — . Ny 
fifandrafesan'ireo fianakaviana roa ten- 
ta ireo dia naharitra hatramy ny tarana- 
fcafahadimy. Les générations futures. Ny 
taranaka ho avy. La — présente. Ny olo- 
na ankehitriny. 3"fig. Ihaviana. La— des 
idées Ny ihavian' ny hevitra samihafa. 

GÉNÉREUSEUMENT,adu. l'Amim- 
pamindram-po, amin-korim-po. Il lui 
pardonna—. Namela ny hadisoany la- 
mim-pamindram-po izy. Il se défen- 
dit—. Niaro tena tamin-kerim-po izy. 
2*—, Amin-kazavam-po. Il donne— . Ma- 
nome amin-kazavam-po izy. 

GÉNÉREUX, EUSE, adj. f Mamin- 
dra fo, mahery fo. Il fut— envers son 
ennemi. Namindra fo ny fahavalo- 
ny izy. 2 # — , Mazava fo, mahaf'.y be. 
C'est un homme—. Olona mazava fo t etc., 
izy. 3*—, Mavitrika, sahy. mahery. Un 
coursier—. Soavaly mavitrika, sahy. 
Du vin — . Divay mahery. 

GÉNÉROSITÉ, sf. !• Famindram-po, 



Digitized by 



^oo< t 



1 



GEN 



- 38D - 



GER 



herim-po. 2'—, Hazavàm-po, fahafuizam- 
be. 

GENÊT, sm. Hazo madinika mitovito- 

vyamy ny kofafambohitra. 
GENETTE, sf. Karazam-posa. 
GÉNIE, sm. 1* Demony, angatra. Évo- 
quer les génies. Mamoha angatra. 2°— , 
Fahaizana lelrtbe, halalinan-tsaina. lia 
le —de la peinture. Mahny manoso-doko 
fatratra izy. C'est un homme de— ,un— . 
Olona lalin-tsainadialnlintsaina izy. 
Son— embrasse tout. Mahatakatra ny 
zavatra rehetra ny halalinan-tsainy. 3° 
— , Ny mahasamihafa. Le — de la langue 
• française. Ny mahasamihafa ny flteny 

frantsay amy ny flteny hafa. 
GENIÈVRE, sm. Hazo madinika ma- 

nitra. ny voany. 

GÉNISSE, sf. Vantotr'ombivavy. 

GENOU, sm. Lohàlika. Être à genoux, 

se mettre à genoux. Mnndohalika, ma- 

nongalika. \\ loc. Tenir un enfant sur 

ses genoux. Miampofo zaza kely. 

GENRE, sm. 1° Karazana. Il y a divers 

genres d'animaux. Misy biby samihafa 

karazana. J'ai des marchandises de 

tout — . Manana entana amidy samihafa 

karazana abo. || loc. Le — humain. Ny 

olombelona rehetra. 2*—, Lamody, fan- 

daha-teny, fanao. Voilà un chapeau d'un 

nouveau—. Inty misy satroka lamody 

vaovao. Cet auteur a un — simplo. Tso- 

tra fandaha-teny io mpamorom-boky io. 

CENS, sm. pi. Fanjakana. Le droït'des 

— . Ny lalàm-pihavanana fanao amy ny 

fanjakana samihafa. 

—, sm. ou f. !• Olona. Ce sont des — de 

cœur. Olona mahery fo izy ireo. Ce 

sont de méchantes — . Olona sompatra 

izy ireo. Tous les — de bien. Ny olona 

tsara fanahy rehetra. 2"—, Mpikarama, 

maromita. J'ai payé tous mes—. Efa 

naloako avokoa ny volan' ny mpikara- 

. mako, etc., rehetra. 

GENTIL, sm. Ny jentily, ny mpanom- 

po sampy. 
GENTIL., ILLE, adj. Mahafatifaty, tsa- 
ra tarehy, mahaflnaritra. Ses enfants 
sont gentils. Mahafatifaty, etc., ny za- 
nany rehetra. Une chanson gentille. Ka- 
lokalo mahafinaritra. 
GENTILHOMME, sm. Andriandahy. 
GENTIL ITÉ, sf. {• Ny jentily rehetra. 
2 # — , Fanompoan-tsampy. Il reste enco- 
re des marques de — dans ce pays. Tsy 
nibofa tena levona ny fanompoan t$an> 
py amin' izany tany izany. 



GENTILLESSE, sf. f Hatsaran-tarehy, 
hafinaritra. 2"— , pi. Zavatra mahaflna- 
ritra. Il a drossé son chien à mille gen- 
tillesses. Nampianatra zavatra maha- 
flnaritra betsaka ny alikany izy. Il dit 
des gentillesses. Milaza zavatra maha- 
flnaritra izy. 

GENTIMENT, adv. Mahaflnaritra. Cet 
enfant est— habillé. Mahaflnaritra fla- 
kanjo io zaza kely io. 

GÉNUFLEXION, sf. Fanongalihana. 
GÉOGRAPHE, sm. Mpahay jeografy. 
|l loc. Ingénieur—. Mpanao sarin-tany. 
GÉOGRAPHIE, sf. Jeografy. 

GÉOGRAPHIQUE, ad/. Momba ny 

jeografy. 
GEÔLE, sf. Tranomaizina. 

GEÔLIER, sm. Mpiainbina tranomaizi- 
na. 

GÉOLOGIE, sf. Fahaizana momba ny 

tany. 
GEOLOGUE, sm. Mpahay ny amy ny 

tany. 

GÉOMÉTRIE, sf. Jeometry. 

GÉOMÉTRIQUE, a ij. Momba nyjeo- 
motry. 

GÉOMÉTRIQUEMENT, adv. Araka 
ny jeometry. 

GÉRANIUM, sm. Karazam-boninkazo. 

GÉRANT, sm. Mpiadidy, mpiandraiki- 
tra, mpitandrina, mpitondra. Le— d'un 

" journal. Ny mpiadidy, mpiandraiki- 
tra nygazety anankiray. 

GERBE, sf. Amboara. Lier des gerbes. 
Mifehy amboara. 

GERCER, va. Mampitriatriatra, maha- 
vakivaky, mampitsefatsefaka. Le froid 
gerce les mains. Ny hatsiaka mampitria- 
triatra,elc, ny tànana. 

— , vn. Misomalatsiatra, mitriatriatra, va- 
kivaky, mitsefatsefaka. 

Se gercer, vpr. Misomalatsiatra, mitria- 
triatra, vakivaky, mitsefatsefaka. 

GERÇURE, sf. Somalatsiatra.ûtriatria- 
tra, vakivaky, fltsefatsefaka. 

GÉRER, va. Miadidy, miandraikitra, mi- 
tandrina, mitondra. Il gère une maison 
de commerce. Miadidy, miandraikitra 
trauo flvarotana anankiray izy. — un do- 
maine. Mitandrina saha anankiray. Il 
a mal géré ses affaires. Tsy nahay m- 
tondra tsara ny raharahany izy. 

GERMAIN, AINE, adj. Zanak' olo-mi- 
rahalahy, — mianadnhv,— mirahavavv. 



Digitized by 



Google 




GIB 



— 390 — 



GIT 



Cousins issus de germains. Zalln'ny m;ri- 
rahalahy,— mpianadahj, — mpira- 
havacy. 

GERME, sm. 1* Vovo-bony, maso. La 
pomme de terre a plusieursgermes. Ma- 
ro maso ny ovim-bazaha. Le— de ces ha- 
ricots est mort. Mat y maso ireo tsarama- 
soireo.2 - — , Tsimoka, vazana. Les four- 
mis rongent le— du blé. Hanin'ny vilsika 
ny tsimoka, vazan' ny varimbazaha. 3° 
fig. Fotutra, ny ihaviana. Le — d'une ma- 
ladie, ïsy fototr a, ny ihacian'uy aretina 
auankiray. Ces germes de rébellion cou- 
vaient depuis longtemps. Nialina izny 
elaizay ny foto Ira, ny nihavian' izany 
flkomiana izany. 

GERMER, vn. 1* Vaky vazana, mi tsimo- 
ka. Le blégerme. Vaky vazana, etc., ny 
varimbazaha. 2* fig Maniry, mitombo. 
La vertu germe dans son cœur. Maniry. 
etc., ao am-pony ny hatsaram-panahy. 
La révolte germait on secret. Nitombo 
mangingina ny likomiana. 

GERMINATION, sf. Havaky vazana, 
fi tsimoka. 

GÉSIER, sm. Haranany. 

GÉSIR, vn. {• Miampatra, mivalandôlra. 
Le malade gisait sur losol. Niampatra, 
etc.tamyny tanyny marary. Il git main- 
tenant dans le tombeau. Miampatra no 
anaty fasana izy izao. 2°— ,Milevina. Ci- 
gît un tel. Ato no milevina ranona. 3 # — , 
Misy. Là git toute la di inculte. Eto no 
misy ny sarotra indrindra. 

GESTATION, sf. Toetry ny biby mi- 
tobatra, — ny bevohoka. 

GESTE, sm. i # Fihetsehana, fihotsiky ny 
tanana, fikofokofoka. Il a le— aisé. Kin- 
ga amy ny fihetsehana, amy ny fihetsi- 
hy ny lànana izy. Cet orateur fait trop 
de gestes. Mikofohofoka loatra io mpan- 
daha-teny io. 2 # — , pi. Les faits et ges- 
tes d'une personne. Ny zavotra malaza 
nataon'olona anankiray. 

GESTICULATEUR, sm. Mpikofokofo- 
ka. 

GESTICULATION, sf. Fikofokcfoha- 
na. 

GESTICULER, vn. Mikofokofoka. Il 
ne fait que—. Mikofokofoka fotsiny hia- 
ny izy. 

GESTION, sf. Fiadidiana, fiandraiketa- 
na, fitandremana, fitondrana. 

GIBBEUX, EUSE, adj. Mivohitra. Les 
parties gibbcuses de la lune sont les 
plus éclairées. Ny mivohitra amy ny 
volaua dia mazavazava kokc a. 



GIBBOSITÉ, sf. Trafo. Voy. Bosse, 

GIBECIÈRE, sf. Kotrau'ny mpihaza. 

GIBERNE, sf. Kotran'ny miaramila. 

GIBET, sm. llazo fanantonana ny me- 
loka. 

GIBIER, sm. Biby fihaza. Gros — . Bi- 
by lehibe fihaza, loy ny serfa, ny latn- 
bo, etc. Mu-hu— . Biby madinika fiha- 
za, toy ny tsipoy, ny kitanotano, etc. 

GIBOULÉE, sf. Tandritin-drahona. 

GIBOYEUX, EUSE, adj. Be biby fi- 
haza. Une forêt giboyeuse. Ala 6e biby 
fihaza. 

GIFLE, sf. Tahamatna. 

GIFLER, va. Mamoly tahamaina. 

GIGANTESQUE, adj. 1- Hcatra ny 
rapeto. Il a une taille — . Avobe hoalra 
ny rapelo izy. 2* fig. Makadiribe, ngc- 
zabe, goaibe. Arbre — . Hazo makadi- 
ribe, etc. 3°— , Mahagaga. Entrepri- 
se—. Zavatra mahagaga kasaina hatao, 

GIGOT, sm. Fen'ondry. 

GIGOTER, vn. Mitsipatsipaka. Cet en- 
fant ne fait que— . Mitsipatsipaka la- 
landava io zaza kely io. 

GIGUE, sf. Fingotra, ranjo. 

GILET, sm. 1° Salotra. 2«— , Akanjo.— 
de flanelle. A kanjo filanelina. 

GINGEMBRE, sm. Sakamalao, saka- 
rlvo. 

GIRAFE, sf. Biby mandinika avo dia. 

GIRANDQLE, sf. Fanaovan-jiro maro 
rantsana. 

GIROFLE, «m. Karafoy. 

GIROFLIER, sm. Foto-karafoy. 

GIRON, sm. 1* Fofoana. Cet enfant dor- 
mait dans le— de sa mère. Natory tao 
ampo/ban-dreniny io zaza kely io. Te- 
nir dans son—. Miampofo. 2* fig. Il est 
revenu au — de l'Eglise. Niverina tamy 
ny Eglizy katolika itidray izy. 

GIROUETTE, sf. f Famantarana ny 
alehan' ny rivotra 2* fig. Mpivadiba- 
dika. 

GISANT, ANTE, adj. Miampatra. mi- 
valandôlra. Il est— dans son lit. Miam- 
patra, etc., ao aiu-pandriana izy. 

GISEMENT, sm. Toetry ny mineraly 
any anaty tany. 

GÎT, Voy. Gésir. 

GÎTE, sm. 1° Trano fandriana. Il n'a 

point de — assuré. Tsy manana ariton- 

trano fandriana izy. Je cherche un—. 

Mitady trano fandriana aho. 2*~ f La- 

va-bi;rodia. 



Digitized by 



Google 



pr— 



GLA 



— 391 — 



GLI 



GIVRE, sm. Fanala miraikitra amy ny 
hazo. 

GLAÇANT, ANTE, adj !• Mampan- 
gatsiaka. 2° fig. Mahakivy, mahaketraka. 
Il a un abord—. Mahakivy, etc., ny 
manatona azy. 

GLACE, sf. 1* Ranomandry. On peut 
passer la rivière sur la—. Azo tetezina 
ny ranomandry eny ambonin' nyreni- 
rdno. Rafrnichirie vin avec de la— .Mam- 
pangatsiatsiaka divay amy ny ranoman- 
dry. 2 # — , Fisotro nasiana ranomandry. 
3*— , Fitaratra. 4* fig. Hamafy fo, fo vato, 
fe. Il a un coeur de—. Mafy fo izy, fo 
vato ny fony. Il m'a reçu avec un visa- 
ge de—. Nandray ahy fe nandray izy. 

GLACÉ, &E, p. et adj. 1* Mandry. 2' 
— , Mangatsiaka dia mangatsiaka. 3*—, 
Mamirapiraira, misy varinesy. Gants 
glacés. Ga mamirapiratra, etc. i* fig. 
Mafy fo, fo vato, fe. 

GLACER, va. 1* Mampandry. Le froid 
glace l'eau. Ny hatsiaka mampandry 
ny rano. 2°— , Mampangatsiaka. Ce vent 
glace le visage. Mampangatsiaka ny 
tarehy izany rivotra izany. 3*— , Mam- 
pamirapiratra, manisy varinesy. —une 
étoffe. Mampamirapirafra, etc., lam- 
ba. 4* fig. Mahakivy, mahaketraka. Sa 
réponse me glaça. Nahakivy, etc., ahy 
ny valin-teny nataony. 

—, vn. Mandry. Les sources ne glacent 
jamais. Tsy mety mandry na oviana 
na oviana ny loharano. 

Se glacer, vpr. Mandry. Le bassin com- 
mence à se—. Madiva handry ny dobo. 

GLACIAL, ALE, adj. 1* Mangatsiaka 

k dia mangatsiaka, antarantara, antarave- 
lona. 2* fig. Il m'a fait un accueil— .Nan- 
dray ahy fe nandray izy. 

GLACIER, sm. Ranomandry mitam- 
batra makadiry eny an-tampon' ny ten- 
drombohitra. 

GLACIÈRE, sf. Lavaka fltahirizana ra- 
nomandry. 

GLAÇON, sm. Vongan-dranomandry. 

GLADIATEUR, sm. Olona niady fa- 
hiny tamy ny olona na tamy ny biby 
masiaka. 

GLAÏEUL, sm. Te n in a, tsevoka. 

GLAIRE, sf. f Tsiloliloly. 2»—, Tapo- 
tsin' atody. 

GLAIREUX, EUSE, adj. Mitsiloliloly, 
misy tsiloliloly. 

GLAISE, sf. et adj. Tanimanga. Ter- 
re—. Tanimanga. 



GLAIVE, sm. f Sabatra. 2- fig. Ady. 
Le — peut seul décider cela. Ny ady hia- 
ny no mahalapaka izany. 3°— , Ilery. Le 
— de la parole. Ny herin' ny fahaiza- 
mandaha-teny. 

GLANAGE, sm. Fitsimponana ny salo- 
him-bary diso. 

GLAND, sm. 1* Voan'ny hazo oaka.2 # — , 
Sahondra. Le —d'une calotte. Ny sa- 
nond ran-tsatro-bory. 

GLANDE, sf. Glanda, atody, taraboa- 
voa. Les glandes de Paine. Ny alodinta- 
ria. || loc. Les glandes des bœufs. Mo- 
savin-kena. Enflure dos glandes au-des- 
sous des oreilles. Donika. Enflure des 
glandes de la gorge. Hanatra. 

GLANDULEUX, EUSE, ad;. Mitam- 
boavoa. 

GLANER, t*a. 1* Mitsimpona salohim- 
bary diso. 2* fig. Mitsimpona. 

GLANEUR, EUSE, s. Mpitsimpona 
saiohitn-bary diso. 

GLAPIR, vn. \* Mikonainaina, mikaon- 
kaona. 2* fig. Mikiakiaka. 

GLAPISSANT, ANTE, adj. f Mi- 
konainaina, mikaonkaona. 2* fig. Mikia- 
kiaka. 

GLAPISSEMENT, sm. I* Fikonainai- 
na, fikaonkaona. 2* fig. Fikiakiaka. 

GLAS, sm. Fitsitaitaiky ny lakolosy ra- 
ha misy maty. 

GLISSADE, sf. Fisolafaka, Ûbolisatra, 
flkororosy. Il fit une— et tomba. Nisola- 
faka, nibolisatra izy ka lavo. 

GLISSANT, ANTE, adj. 1* Ma lama. 
Le chemin est—. Malama ny lâlana. 
2° fig. C'est un terrain — . Hoatra ny 
monina an-kilahila ny miara-mitoetrà 
amy ny lehibe. 

GLISSEMENT, sm. Fitsoriaka. 

GLISSER, vn. 1* Misolafaka, mibolisa- 
tra, mikorotsaka, miporotsaka, mitsoria- 
ka, mikorisa, manao ankororosy. Le pied 
lui glissa et il tomba. Nisolafaka, ni- 
bolisatra ny tongony ka lavo izy. L'é- 
chelle glisse. Misolafaka, mibolisatra 
ny tohatra. Il saisit la corde et se laissa 
— jusqu'à terre. Nisambotra ny maha- 
zaka izy ka nikorotsaka nidina hatra- 
ny ambany. Gela m'a glissé des mains. 
ISliporotsaka tao an-tânako izany. Ce 
tiroir ne glisse pas bien. Tsy mitso* 
riaka, mikorisa tsara ity vata sariha- 
na ity. Les enfants se plaisent à—. Tia 
a n kororosy ny ankizy. — sur la glace. 
3/anao ankororosy ambonin' ny rano- 



Digitized by 



Google 



GLO 



— 39-2 — 



GLU 



raandry. 2 m pg. Mikasika kely foana. 
Glissons là-dessus. Aoka hokasihina 
hcly foana izany zavalra izany. 3°— , 
Tsy mampaninona, tsy mampihontsina. 
Mes conseils glissent sur son esprit. Tsy 
mampaninona, etc., azy nyfananarako. 

—, va. \* Manisika. Il glissa sa main dans 
ma poche. Nanisikany tdnanv tao am- 
paosiko izy. 2* pg. Manisika. raîbitsibitsi- 
ka, roampiditratsikelikely. J'ai glissé un 
mot dans sa lettre. Nosisihako teny iray 
taoamy ny laratasy nampitondrainy. Il 
me glissa quelques mots à Torcille. Ni- 
bitsibitsika teny vitsiviisy tamiko izy. 
C'est lui qui a glissé cette erreur parmi le 
peuple. Izy no nampiditra tsikelikely 
izany hevi-diso izany lamy ny vahoaka. 

Se glisser, vpr. 1* Misisika. mitsoriaka. 
Il se glissa dans la chambre. Nisisika 
tao amy ny efl-trano izy. Le vol.uir se 
glissa le long du mur. Nitsoriaha nana- 
raka ny rindrina ny mpangalatra. ï°fig. 
Miditra. Il sVstglissô beaucoup de fau- 
tes dans cet ouvrage. Bo ny diso tapdi- 
tra amin' izany boky izany. 

GLISSEUR, sm. Mpanao ankororosy. 

GLISSOIRE, sf. Fanaovana ankororosy. 

GLOBE, sm. t* Giloby. Un — de verre. 
Gi/ofoim-panaovan-jiro. Le centre d'un 
— . Ny ampovoan' ny giloby. || loc. Le— 
terrestre. Ny tany. Los globes célestes. 
Ny astra. 2°— , Tany. Il a fait le tour du 
— . Efa nanodidina ny tany izy. 

GLOBULE, sm. '• Vongana madinika. 

— do sang. Vongan-dra. madinika. 2 a 
—, Pilina boribory. 

GLOBULEUX, EUSE, adj. !• Mivon- 
gambongana madiuika. 2'—, Boribory. 

GLOIRE, sf. Voninahitra, tabiha. Il ne 
respire que la — . Tsy mitsiriritra ala-tsy 
ny voninahitra izy. Dieu apparut à 
Moïse dans toute sa — . Niseho taminy 
Moizy tamy ny voninahiny rchetra An- 
driamanitra. Rendez — à Dieu. Omeo 
voninahitra Andriamanitra. Il jouit de 
la — éternelle. Mifaly amy ny voninahi- 
tra mandrakizay izy. Il est la— de son 
pays. Voninahitra. tabihan' x\y tanin- 
drazany izy. || loc. Rendre — à la vérité. 
Manaiky ny marina. 

GLORIEUSEMENT, adi\ Amim-bo- 
ninahitra. 

GLORIEUX, EUSE, adj. 1* Be vo- 
ninahitra, malaza, uahazo voninahitra. 
C'est un nom — . Anarnna 6e vonina- 
hitra, malaza izany. Il pst revenu tout 

— du combat. Ntvcrina tamim-6o/mia- 



hitra lehibe azony tany an'ady izy. î m 
— , Mahabe voninahitra. Il est— pour 
lui d'avoir délivré son pays. Nahabe 
voninahitra azy ny nanafahany ny ta- 
nin-drazany. 3* — , Mirehareha. Il est — 
de ses richesses. Mirehareha noho ny 
hareny izy. 

—, s. Mpirehareha. Les — passent pour 
des sots. Ataon' ny olona ho adala ny 
mpirehareha. 

GLORIFICATION, sf. Fanomezam-bo- 
nahitra. 

GLORIFIER, va. Manome voninahitra. , 
— Dieu. Manome voninahitra an* An- 
driamanitra. Dieu glorifie les Saints. An- 
Andriamaniira manome voninahitra 
ny Olo-masina. 

Se glorifier, vpr. Mirehareha. Il se — 
de ses richesses. Mirehareha noho ny 
hareny izy. 

GLORIOLE, sf. Fireharchana amy ny 
zavatra madinika. 

GLOSE, sf. Fivoasan-tcuy. 

GLOSER, va. 1* Mivaofy teny. Comme 
Commenter. 2* fig. Maniny. — un ami. 
Mani n y sakaiza. 

—, vn. Manaratsy, manaboka. Il n'y a point 
à — sur ses actions. Tsy misy azo ana- 
ratsiana, anabokàna azy ny nataony. 

GLOSEUR , EUSE , a. Mpanaratsy, 
mj anaboka. 

GLOTTE,»/*. Vava lâlan-drivotra. 

GLOUGLOU, sm. 1 # Fibobobobo. Le — 
de la bouteille. Ny p bobobobon' ny ta- 
voahangy. 2 # — , Fikaonkaona, fikolokolo. 

GLOUSSEMENT, sm. Fikakaka, flko- 
raraika, fikohokoho. — de la poule qui 
va pondre. Fikakaka. —des poules cou- 
veuses. Fikoraraika.— de la poule pour 
appeler ses poussins. Fikohokoho. 

GLOUSSER, vn. Mikakaka, mikora- 
raika, raikohokoho. 

GLOUTON, ONNE, adj. et s. Mdmosi- 
bosika, mandrapadrapaka, mandrepodre- 
poka. 

GLOUTONNEMENT, adv. Manger—. 
Mamosibosika, mandrapadrapaka, man- 
drepodrepoka. 

GLOUTONNERIE, sf. Famosibosika, 
fandrnpadrapaka. fandrepodropoka. 

GLU, sf. Dity, Prendre les oisaaux à la 
— . Marna ndrika vorona amy ny dity. 

GLUANT, ANTE, adj. Madiiy, mitsi- 
loliloly, miTaroralra. 

GLUAU, sm. Rotsa-kazo misy dity. 

GLUER, ra. Manosotradily. 



Digitized by 



Google 



UON 



— 393 — 



GOT 



GLUTINEUX, EUSB, adj. Madity. 
GOBELET, sm. Kapoaka, gobilé. 

GOBE-MOUCHES, sm f Vorona mpi- 

sarabo-dalitra. l'fig. Mpanaiky be. 
GOBER, va. !• Manao telimoka. 2* fig. 

Mora mino. C'est un homme qui gobe 

tout ce qu'on lui dit. Olona mora mino 

izoy rehetra lazaina aminy izy. 
GODET, sm. Vody bakoly, bakoly kely 

fanasan-doko. 
GOÉLETTE, sf. Sambo kely roa saia- 

zana. 
GOGUENARD, ARDE, adj. et s. 

Mpananihany, mpamazivazy, mpanaovo- 

8o-dratsy. 
GOGUENARDER, vn. Mananihany, 

mamozivazy manao voso-dratsy. 
GOGUENARDERIE, sf. Fananihania* 

na, kivazivazy ratsy, voso-dratsy. 
GOGUETTES, sf. pi. Resaka mampiho- 

mehy. || toc. Être on—. Varivary. 
GOINFRE, sm. Olona be tenda, olona 

be kibo. 
GOINFRER, vn. Mamosibosika, man- 

drapadrapaka. mandrepodrepoka. 
GOINFRERIE, sf. Famosibosika, fan- 

drapadrapaka, fandrepodrepoka. 
GOÎTRE, sm. Bibaka an-tenda, nono 
mioly, deronina. — des femmes. Nono 
miely. — des moutons. Deronina. 
GOITREUX, EUSE, adj. et s. Misy 
bibaka an-tenda ; misy nono miely, dero- 
nina. 

GOLFE, S77i. Helo dranomasina. 
GOMME, sf. Ditin-kazo, gaoma, mateza- 

roritina. sandaro^y. —arabique. Gaoma. 

— élastique. Matczarorilina. — copal. 

Sandarosy. 

GOMMÉ, ÉE,p. et adj. 1» Voahosotra 
gaoma, nohosorana — . 2" — , Voaharo gao- 
ma, noharoana — . 

GOMMER, va. t a Manosolra gaoma. — 
de la toi!e. Manosotra gaoma ny lam- 
ba. 2°— , Mangaro gaoma.— une couleur. 
Mangaro gaoma ny loko. 

GOMMEUX, EUSE, adj. !• Misy dity. 
Arbre—. Hazo misy dity. *•— , Madity. 
Suc — . Ranon-kazo madity. 

GOND, sm. !• Labin-tsavily. 2* flg. Met- 
tre quelqu'un hors des gonds. Mampisa- 
foaka olona. 

GONFLÉ, ÉE, adj. I* Mibontsina, mi- 
zihitra. mivozihitra, mizihizihy, mivonto, 
luibibaka, mtbinabina, mibontana. Ven- 



tre—, Kibo mizihitra, mivozihitra, 
mizihizihy. 2* fig. Mirebareha, miebo- 
ebo, miavonavona, mibohibohy. 

GONFLEMENT, sm. Fivontosanu, fibi- 
bahana. 

GONFLER, va. !• Manabontsina. mam- 
pibontsina.mampizihitra.manavozihilra, 
mampizihizihy, mampivonto, marapibi- 
baka, mampibinabina, mampibontsina. 
Voy. Explbu. 2° fig. Mampirehareha, 
mampieboebo, mampiavonavona, mam- 
pibohibohy. 

—, vn. Mivonto, mibibaka, mibinabina, 
mibontana. 

Se gonfler, upr. 1» Mibontsina, mizihitra, 
mivozihitra, mizihizihy, mibontana. 2° 
/ty.Mirehareha, m ieboebo, miavonavona, 
mibohibohy. 

GORGE, sf. f Tenda, traoka. Prendre 
quelqu'un à la—. Misambotra olona amy 
ny tendany ; fig. manao terivozôna olo- 
na. Serrer la — à quelqu'un. Manenda, 
manatraoka olona. Il a mal à la— . Mara- 
ry tenda izy. Il lui est demeuré un os 
dans la—. Nisy taolana anankiray naha- 
kenda azy. || loc. Couper la— à quelqif 
un. Manominda olona. 2*—, Vava. La— 
d'une cloche. Ny rauan-dakolosy. 3°— -, 
Ankadilanana, hadilanana. L'armée fut 
arrêtée dans les gorges des montagnes. 
Nosakanana tao ankadilanana, amy ny 
hadilanana ny tafika. 4* flg. Rire à — 
déployée. Mikakakaka. Faire des gorges 
chaudes de quelque chose. Milaza ha- 
tsikana nyamy ny zavatra anankiray. 

GORGÉE, sf. Indray mitelina. Il n'a pu 
boire q\m deux gorgées de bouillon. Tsy 
nahasolro ro afatsy indroa mitelina izy. 

GORGER, va. !• Mampiboboka, mampi- 
letra, mampanao tranga, — tonga ha- 
ka, manesi-kanina. On les a gorgés de 
vin et de viandes. Nampibobohina di- 
vaysy nampilerina hona izyireo — un 
dindon. Manesika vorontsiloza. 2° fig. 
Manome be dia be. manesika. On l'a 
gorgé d'or. iVomena, noaese/iana vola 
be dia be izy. 

Se gorger, vpr. {• Miboboka, misesika, 
manao tranga, —tonga haka. 2? fig. Ma- 
hazo be dia be. 

GOSIER, sm. {• Tenda. J'ai le — tout 
en feu. May ny tendako. 2° fig. Elle a 
un — de rossignol. Tsara feo izy. 

GOTHIQUE, adj. et sm. Misy andoha- 
lambo marani-doha. 

— , sf. Soratra gotika. 



Digitized by 



Google 



GOU 



— 394 — 



GOU 



GOUDRON, sm. Tara. 
GOUDRONNER, va. Manosotra tara. 

GOUFFRE, sm. {• Tevana, hantsana, 

lavaka mangotanatana, — mangitsoki- 
tsoka. Il est tombé dans un — . Nian- 
jera tao amy ny tevana, etc., izy. Au 
bas du la cascade il y a un—. Misy la- 
vaka mangotanalana. lavaka mangi- 
tsokitsoha ao ambanin' ny riana. 2* pg. 
Tevana. Le voilà dans le — de l'éternité 
malheureuse, lndio efa mby ao amy ny 
teuan' ny fahaverezanamandrakizay izy. 
Il est tombé dans un — de misères. La- 
tsaka anatiif ny leran' ny fahoriana ma" 
ro izy. 3 # — , Zavatra mampandany vola 
be. Ce procès est un—. Mampandany 
vola be izany ady izany. 

GOUGE, sf. Famohalâka. 

GOUJAT, sm. I 8 Maromita, mpanolo- 
drihitra. *2° pg. Dondrina. 

GOULOT, sm. Vozon-tavoahangy. 

GOULU, UE, ad/. Miosanosana, ma- 
mosibosika, mandrapadrapaka, mandre- 
podrepoka. Le cochon est un animal—. 
Biby miosanosana, etc., ny kisoa. 

GOULÛMENT, adv. Manger—. Mio- 
sanosana, mamosibosika, mandrapadra- 
paka, mandrepodrepoka. 

GOUPILLON, sm. Zavatra amafazan- 
dranovoahasina.borosykelymisytahony. 

GOURDE, sf. Voatavo fasian-drano na 
divay. 

GOURDIN, sm. Langilangy, kibay. 

GOURMAND, ANDE, s. et adj. I* 

Tia hanim-py, mahalala dian-kanina. 

2°— , Sarotra an-kanina, tendâna, fati- 

hanina, matv an-kanina. 
GOURMANDER, ta. !• Mandevilevy. 

—quelqu'un. Mandevilevy olona. 2°— , 

Mamolaka. —ses passions. Mamolaka 

ny filan-dratsiny. 
GOURMANDISE, sf. f Fitiavan-ka- 

nim-py, fahalalana dian-kanina. 2°— , 

Hasarotana an-kanina, hatendana, ha- 

fatihanina. 
GOURMÉ, ÉE, adj. Mody maotona. 
GOURMER, va. Manisy lagoromety. 
Se gourme r, vpr. Mody maotona. 
GOURMET, sm. Tia hanim-py, mpaha- 

lala dian-kanina. 
GOURMETTE, sf. Lagoromety. 
GOUSSE, sf. llodi-boan-javatra. Voy. 

Cosse. j| — d ail. Hasin-tongolo gasy. 
GOUSSET, sm. Paosy kely. 
GOÛT, s m . t ■ Kand renesana tsiro, va va , fa- 



nandramana. Il a le — On. Malady mari' 
dre /sïron-javatra izy. Il a le— usé. Don- 
to vava izy. Cela plaît au—. Tsara aoam- 
bava izany, tsara izany rahaantframana. 
2*—, Tsiro, hafy, hatsarana. Cette viande 
a bon—. Matsiro, fy izany hena izany. Ce 
vin a bon—. Tsara io divay io. 3* — , 
Haimbo. Ce tabac a un— de pourri. 
Maimbo lo io paraky io. 4*— , Fitiava- 
na. Ce malade ne trouve — à rien. Tsy 
tia na inona na inona io marary io. 5* 
pg. Fitsaran-javatra, fahaizana mi tsar a 
zavatra, hevitra, fitiavana, fankasitra- 
hana. Il a le — sûr. Mahay mitsara 
zavatra izy. C'est un écrivain sans — . 
Mpanoratra boky tsy mahay mitsara 
zavatra izy. Chacun a son—. Samy ma- 
nana ny heviny, ny tiany ny olona. Cet 
ouvrage est au— de tout lo monde, riana, 
ankasitrahan' ny olona rehetra izany bo- 
ky izany. Il a du — pour cette étude. 
Tia izany lianarana izany izy. 6°— , Foro- 
ba, marika, lamody. Ce meuble est de 
mauvais—. Tsy araka ny fomba mety, 
ratsy marika io ianaka io. Ce meuble est 
* d'un— nouveau. Lamody vaovao iofana- 
ka io. 7* — , Hatsarana, hakanto, hafinari- 
tra. Cet ouvrage est fait avec— . Vita tsara, 
kanto, mahapnaritra io taozavatra io. 

GOÛTÉ, ÉE,p. et adj. l°Re, voandrana, 
nandramana. 2 J pg ; Tiana, mamy, nanka- 
sitrahana, ankasitrâhana, sitraka, telina, 

GOÛTER, va. 1* Mandre tsiro, man- 
dro hatsarana, manandrana. Buvez ce 
vin lentement, afin de le mieux—. So- 
troy miadana io divay io mba ho renao 
tsarojsara kokoa ny hatsardny. Le cui- 
sinier n'a pas goûté la sauce. Tsy nan- 
draman'ny mpahandro ny lasaosy. II 
sait — le vin. Mahay manandrana di- 
vay izy. 2 - pg. Tia, mankamamy, man- 
kasitraka, mankatelina u mankat'y, flna- 
ritra. Il goûte ce travail. Tia izany asa 
izany izy. Je goûte ce que vous dites. 
Tiako, mamiko, ankasilrahako izay 
lazainao, silrako, teliko ny teninao. — 
les douceurs du sommeil. M an kafy to- 
rimaso. Il goûte les plaisirs de la vie. 
Finaritra amy ny fiadanana izy. 

—, vn. 1* Manandrana. Goûtez de notre 
vin. Andramo ny divainay. 2 - — , Misa- 
kafo kely amy ny folaka andro. 3* pg. 
Manandrana, mitsapa. Il a goûté du mé- 
tier de soldat. Nanandrana, nitsapa 
ny raharahan* ny miaramila izy. 

Se goûter, vpr. Mifankatia. 



Digitized by 



Google 



GOU 



— 395 — 



GRÀ 



GOÛTER, sm. Sokafo kely amy ny fo- 
laka andro. 

GOUTTE, sf. \ 9 Indray miteté. Buvez 
cinq gouttes de ce remède. Misotroa 
indimy miteté amin'ity fanafody ity. || 
toc. Je sue à grosses gouttes. Mipotra- 
potraka ny tsemboko. Des gouttes de 
pluie commencent à tomber. Mitaika ny 
ranonorana. Ils se ressemblent comme 
deux gouttes d'eau. Tsy misy ivoasana, 
lasitra iray izy roa lahy. 2"—, Kely. Bu- 
vez une— de vin. Misotroa divay hely. 

— , adt\ Velively. Je nty vois — . Tsy raa- 
hîtn velively aho. 

Goutte à goutte, loc. adv. Miteté. Ver- 
sez cette liqueur—. Atetevo ny fampidi- 
na ity lalikera ity. 

GOUTTE, sf. Gaotra. 

GOUTTEUX, EUSE, at(/. et s. Mara- 
rin'ny gaotra. 

GOUTTIÈRE, sf. Fantsona fanarian- 
drano amy ny volombodin-trano. 

GOUVERNABLE, adj. 1* Azo entina, 
— anjakana, — zakaina, — fehezina, — 
dîdiana. 2' — , Azo taritina. 

GOUVERNAIL , sm. f Fanamory, 
familian-tsambo. 2* fig. Fanapahana. 
fifehezana, fandidiana, fitondrana. Ce 
ministre tient bien le—. Mahay mana- 
paka, mi'ehy, mandidy io ministra io. 

GOUVERNANTE, sf. {• Vadin' ny go- 
vernora. 2*—, Vehivavy mpampianatra 
ao an-trano, vehivavy mpitaiza. Cette 
jeune fille ne sort jamais qu'avec sa—. 
Io zazavavy io tsy mivoaboaka raha tsy 
miarakaamy ny mpampianatra, mpt- 
taiza azy. 3 e —, Vehivavy mpikarakara 
ny ao an-trano. 

GOUVERNANTS, sm. pi. Ny mpana- 
paka, ny mpandidy. 

GOUVERNE, sf. Fitsipika fitondrana. 
Cette lettre vous servira de—. Ity tara- 
tasy ity ho fitsipika hitondranao ny 
tenanao na ny raharahanao. 

GOUVERNÉ, ÉE, p. et adj. l*Nentina, 
entina, nozakaina, zakaina, voafehy, no- 
fehezina, fehezina, voadidy, nodidiana, 
didiana. 2* — , Voatarika, notaritina, ta- 
ritina. 3*—, Voatsitsy, notsitsina, tsitsi- 
na. 

—, sm. pi. Ny olom-pehezina. 

GOUVERNEMENT, «m. 1* Fanjakana, 
fanapahana, fifehezana, fandidiana, fi- 
tondrana. Le peuple a joui de la paix sous 
son — . Niadana ny vahoaka tamy ny an- 
dro nanjakanijy nanapahany, nandi- 



dia ny. Cette femme n'entend rien au— 
d'une maison. Io vehivavy io tsy mahay 
mifehy , mitondra ny ankohonany. 
2°— , Fombam-panjakana, fanjakana, go- 
vernementa. Il a établi un bon—. Na- 
morona fombam-panjakana tsara izy. 
Les deux gouvernements sont d'accord. 
Mifanaraka ny fanjakana, governe- 
menta roa tonta. 3 # — , Rabarahan' ny 
governora, tari-tanin* ny governora. 

GOUVERNER, va. \ 9 Mitondra, manja- 
ka,manapaka, mifehy, mandidy, manito. 
Il ne sait pas— le navire. Tsy mahay mi- 
tondra ny sambo izy. Dieu gouverno 
l'univers. Andriamanitra no mitondra 
izao tontolo izao. Ce roi gouverne sage- 
ment son royaume. Mitondra ny fanja- 
kany amim-pahendrena, manjaka, ma- 
napaka amim-pahendrena io mpanjaka 
io. Il gouverne bien sa maison. Miton- 
dra, mifehy tsara ny ankohonany izy. 
Un père doit— st-s eufants. Ny ray tsy 
maintsy tiifehy ny zanany. C'est la fem- 
me qui gouverne. Ny vavy no manapa- 
/ta, mandidy, manito, manao akoho- 
vavy maneno ny vavy. t* — , Mitarika. 
Il ne se laisse— par personne. Tsy me- 
ty hotaritin' olona izy. 3*—, Mitsitsy. 
Vous avez peu de provisions, gouvernez- 
les bien. Kely hiany ny haninao.ka tsi- 
tsio tsara. 

Se gouverner, vpr. 1° Mahazaka tena, 
mahalehy tena, mandidy tena. Ils réso- 
lurent de se— eux-mêmes, et de se consti- 
tuer en république. Nikasa hahazaka te- 
na, etc., sy hanao repoblika izy ireo. 2 a — , 
Mitondra tena. Il se gouverne sagement. 
Mitondra tena amim-pahendrena izy. 

GOUVERNEUR, sm. f Governora. 2 # 
—, Mpiadidy, lehibe. Le— de la banque. 
Ny mpiadidy, lehiben' ny banky. 3°— , 
Mpampianatra ao an-trano, mpitaiza. 

GOYAVE, sf. Goavy, angavo. 

GOYAVIER, sm. Folo-goavy. 

GRABAT, sm. Fandriana ratsy. Être sur 
le—. Marary ao am-pandriana. 

GRABUGE, sm. Fifaudirana. 

GRÂCE, sf. 1* Soa. C'est .la seule— que 
je vous demande. Izany no hany soa 
angatahiko 'aminao. 2*—, Fitia, litia- 
varia, sitraka. Il est en— auprès du roi, il 
est dans les bonnes grâces du roi. Tiana, 
ankasitrahaiï ny mpanjaka] izy. 3°— , 
Famelana, famoizana, faraelan-keloka, 
tifonana, fivalozana, flgarasiana. Je lui 
ai fait— de la moitié de sa dette. Navela- 
ko, nafoiko ny antsasaky ny trosako ta- 
nyaminy. Il a obtenu sa—. Nahazo fa- 



Digitized by 



Google 



-vwr 



GRA 



— 396 — 



GRA 



melan-keloka. izy. Co crime ne mérite 
aucune—. Tsy tokony havela izany helo- 
ka izany. Demander—. Mifona.mivalo. 
miqarasy. 4 a — , Fahasoavana. Les sacre- 
ments confèrent la — . Ny snkramenta 
mampahazony/ahasoauana. Il est mort 
dans la —de Dieu. Maty tamy ny /a/ia- 
soavan' Andriamanilra izy. — sancti- 
fiante. Fahasoacana mahamasina. Il 
est en Mat de — . Manana ny fahasoava- 
va mahamasina izy. 5*—, Fisaorana, fan- 
kasitrahana. Action de grAces. Fisaora- 
na, fankasitrahayia. Je vous rends grâ- 
ces de ce que vous avez fait pour moi. 
Misaotra, mankasitraka anao aho no- 
ho ny naîaonao tamiko. 6*— , Halinari- 
tra, hatsara. Elle a un sourire plein de 
grâces. Mahafinaritra ny fihomehiny. 
Cela estditavec— . Mahafinaritra, tsara 
ny teny filazana izany. 7°— , pi. Fiva- 
vahana aorian' ny fibinanana. Dire sus 
grâces. Manao fivavahana aorian' ny 
fihinanana. 

Grâce à. Noho. Il se porte mieux — â 
Dieu. Nihatsara izy noho ny fitahian' 
Andriamanitra. —à son courage. Noho 
ny herim-pony. 

De bonne grâce, An-kazotoana. Faites 
cela de bonne — Ataovy an-kazotoana 
izany. 

De mauvaise grâce, An-kalainana. 
Il fait tout de mauvaise—. Manao ny 
zavatra rehetra an-kalainana izy. 

De grâce, loc. adv. Mihanta. De —, se- 
courez-moi ! Mihanta aminao, mba von- 
jeo re aho ! 

GRACIER, ra. Mamela ny heloky ny 
olo-meloka. Il a été gracié. Navela ny 
helony. 

GRACIEUSEMENT, adv. f Mahafl- 
narilra. 2°— , Amim-panajana. 

GRACIEUSETÉ, sf. Fanajana. 

GRACIEUX, EUSE, adj. \* Mahafina- 
ritra. Il a un maintien — . Mahafinari- 
tra ny toetrany. 2 a — , Manaja. Elle me 
fit une réception gracieuse. Nàndrayahy 
tamim-pami/ana izy. 

GRADATION, sf. Fitomboanatsikelike- 
ly. La — delà lumière est sensible depuis 
la pointe du jour jusqu'au lever du so- 
leil. Hita tsara ny filomboan* ny faha- 
zavanahatramy ny mazava ratsy ka ha- 
tramy ny flposahan'ny masoandro. 

GRADE, sm. Voninahitra. Il fut élevé au 
plus haut—. Nasandratra amy ny voni- 
nahitra ambonyindrindra izy. ÏI a ob- 
tenu un nouveau—. Nahazo voninahi- 



tra indray izy. || loc. Il a obtenu le — de 
capitaine. Lasa kapiteny izy. Il a ob- 
tenu le — de docteur. Lasa dokotera 
izy. 

GRADE, ÉE, adj. Nahazo voninahitra. 
C'est un militaire — . Foloalindahy na- 
hazo voninahitra izy. 

GRADIN, sm. Ambaratonga. 

GRADUATION, sf. Fanamarihana am- 

< baratonga. 

GRADUEL, ELLE, ad;. Tsikelikely. 

GRADUELLEMENT, ad». Tsikelike- 
ly. Diminuer—. Mampibena tsikelikely. 

GRADUER, va. 1* Manaraarika amba- 
ratonga. — un thermomètre. Manama- 
rika ambaratonga amy ny termomé- 
tra. 2*—, Mampitombo tsikelikely. — le 
feu. Mampitombo tsikelikely ny afo. 

GRAIN, sm. f Voa. Le — de ce blé 
est gros. Vaventy ny roa?i' io varimba- 
zaha io. —de riz. Voam-bary, akotry. 
Je n'ai pas mangé un — de riz. Tsy ni- 
hinana na dia roam-bary iray aza aho. 
Combien coûte l'or du poids de quatre 
grains de riz? Hoatrinona no vidin' ny 
voiamena lanjan'artof?*!/ efatra? Don- 
nez-moi un — de raisin. Omeo voam- 
boaloboka anankiray aho. —de chape- 
let. Voan-tsapile. 2*—, Vongana. Don- 
nez-moi un— de sel. Omeo aongan-tsira 
anankiray aho. || loc. Qui peut compter 
les grains de sable qui sont sur le bord 
de la mer? Iza no mahisa ny fasika eny 
amoron-dranomasina? II n'a pas un — 
de bon sens. Tsy manan-tsaina na dia 
kely aza izy. 3° — , Rotsy. Ce maroquin 
est d'un beau—. Tsara rotsy io hodi- 
trimo io. 4*—, Tandrifin-drahona. 

GRAINE, sf. Voan'anana, voan-javatra. 

— de choux. Voan-daisoa. H loc. —de 
vers à soie. Atodin-tsamoin-dandikely. 

GRAISSAGE, sm. 1* Fanosorana mena- 
ka. 2"—, Menaka fanosorana. Voilà un 
bon—, In4y misy menaka fanosorana 
tsara. 

GRAISSE, sf. Tavy, jabora, menaka. 
La— l'incommode. Sempotry ny taviny 
izy. Cette poularde a un doigt de — . Mi- 
sy voantondro iray ny tavin io akoho 
io. — de l'intérieur des animaux. Jabo- 
ra. Faire fondre de la—. Manempo 
menaka. —figée. Menaka. mandry. Frot- 
ter une scie avec de la —, Manosotra 
/aotn-kona, etc., ny tsofa. 

GRAISSER, va. 1* Manosotra menaka. 

— tavin-kena, —jabora. — des souliers. 



Digitized by 



Google 



GRA 



— 307 — 



GRA 



Manosotra menaka, etc., kiraro. 2 # — , 
Maroeno menaka. Cela vous graissera 
les mains. Hameno menaka ny tàna- 
nao izany. 
—, vn. Mihamarihitra. Ce vin graisse. 
Mihamarihitra io divay io. 

Se graisser, vpr. Hosora-menaka, mi- 
hoso-menaka. 

GRAISSEUX, EUSE, adj. Misy me- 
naka, minendonôndo, hoatra ny menaka. 

GRAMMAIRE, sf. Gramara. 

GRAMMAIRIEN, sm. Mpahay grama- 
ra, mpampianatra— , mpamorona— . 

GRAMMATICAL, AL.E, adj. Mom- 
ba ny gramara, araka ny gramara. 

GRAMMATICALEMENT, ado. Ara- 
ka ny gramara. 

GRAMME, sm. Grama, lanjam-boame- 
na latsaka akotry roa. 

GRAND, ANDE, adj. f Lehibe, va- 
venty, avo, lava, be. mafy. Une grande 
personne. Olon-dehibe. Homme—. Olo- 
na vaventy, lava, —arbre. Hazo lehibe, 
vaventy, avo. Une grande ville. Tanâna 
lehibe. Un— précipice. Hantsana lehibe. 
Cet enfant se fait—. Mihalehibe io zaza 
kely io. Grande arm^e. Taflka lehibe.— 
projet. Pikasana lehibe. — dîner. Fihina- 
nam-6e. grandine. —menteur. Mpandain- 
ga 6e. — prêtre. Mpisorom-foe. — jour. 
Antoandro 6e. Il fait d^jà— jour. Efa an- 
toandro 6e sahady. — froid. Halsiaka ma- 
fy. 2 - — , Malaza, be voninahitra, ambo- 
ny indrindra, izaitsizy. C'est un — roi. 
Mpanjaka malaza. be voninahitra izy. 
Alexandre le—. Aleksandra ilay malaza. 
Les grands dignitaires. Ny manamboni- 
nabitra ambony indrindra. — buveur. 
Mpiboboka malaza, izaitsizy. 3 - — , Ma- 
hery fo, mendrika, lalina, miangesonge- 
so. Il a une grande àme. Olona mahery 
fo izy. Il se montra— et généreux. Nam- 
piseho fahamendrehana sy hazavbm-po 
izy. C'est là de la grande éloquence. Fa- 
baiza-mandaha-teny lalina izany. Il se 
sert de grands mots. Miangesongeso 
fi te n y izy. 

—, «m. i* Zavatra lehibe. Il y a du— dans 
ce projet. Zavatra lehibe izany flkasa- 
na izany. 2 # — , Ny lehibe. Il cherche la 
faveur des grands. Mila sitraka amy ny 
lehibe izy. 

GRANDELET, ETTE, adj. Lehibebe. 

GRANDEMENT, adv. !• Amim-boni- 
nahitra, amim-piandrianana, amira- | 



piamboniana, amim-pahamendrehana, 
amin-kalalinana. 2*—, Izaitsizy. Il se 
trompe— . Diso hevUra izaitsizy izy. 
GRANDEUR, sf. 1* Halehibe, havaven- 
ty, hahavo, halava, habe. La— d'un logis. 
Ny halehibe, haben'ny trano anankiray. 
Ces deux hommes sont de môme—. Mi- 
tovy ny havaventy, hahavo, halavan f 
izy roa lahy ireo. Le châtiment doit ré- 
pondre à la — du crime. Ny famaizana 
tokony hifanarakaamyny halehibe, ha- 
fcen'ny heloka. 2°—, Voninahitra, flan- 
drianana, fahamboniana, fiamboniana. 
La — de Dieu. Ny voninahitra, etc., 
Andriamanitra. La— des rois. Ny voni- 
nahitra, etc., ny mpanjaka. Je mépriso 
la — de ce monde. Haraavoiko ny vonina- 
hitr' izao tontolo izao. 3°— , Herira-po, 
hamendrehana, halalinana. J'admire sa 
— d'ame. Mahagaga ahy ny herim-pony. 
Il y a de la — dans sa conduite. Mendri- 
ka ny fitondran-tenany. Les expressions 
ne répondent pas â la— du sujet. Ny tony 
tsy mifanaraka amy ny zavatra lalina 
izay lazainy. 4°— , Anaram-boninahitra 
fanajana nyeveka. 
GRANDIOSE, adj. et sm. Mahatalan- 

jona, mampitam;iim-bava. 
GRANDIR, vn. !• Mihalehibe, mihalava, 
mitombo, maniry Cet enfaut a grandi. 
Nihalehibe, nihalava, nitombo io za- 
za kely io. Les pluies ont fait— le riz. 
Nampaniry ny vary ny ranonorana. 
2* fig. Mitombo. Il a grandi en sagesse. 
Nitombo fahendrena izy. 
—, va. Mahaiava. Ces vêtements le gran- 
dissent. Mahalava azy ireo akanjo ireo. 
Se grandir, vpr. 1- Mihalehibe, mihala- 
va. 2* fig. Mitombo. 
GRANDISSANT, ANTE, adj. Mi- 
tombo. Puissance grandissante. Fahefa- 
na mitombo. 
GRAND MAMAN, sf. Nenibe. 
GRAND'MÈRE, sf. Renibe. 

GRAND'MESSE, sf. Lamesa hiraina, 

lamesa lehibe. 
GRAND-ONGLE, sm. Rahalahin'ny 

raibe, anadahin' ny renibe. 
GRAND-PÉRE, sm. Raibe. 
GRAND'TANTE, sf. Rahavavin* ny 

renibe, anabavin' ny raibe. 
GRANGE, sf. Trano fametrahana anton- 

tam-bary. 
GRANIT, sm. Vatomainty. 
GRANITIQUE, adj. Misy vatomainty. 

Roche—. Vatolampy vatomainty. 



Digitized by 



Google 



GRA 



- 398 



GftA 



GRANIVORE, adj. et s. Vorona ho- 

mam-boan-javatra. 
GRANULER, va. Mampivongambon- 
gana madinika, manao diplio. — du 
plomb. Mampivongambongana ma- 
dinika ny firaka, manao diplio. 
GRANULEUX, EUSE, adj. Mivon- 
pambongana madinika, fasipasehina. 
Terre granuleuse. Tany micongam- 
bongana madinika, etc. 
GRAPPE, sf. Sampaho, salohy. —de 
raisin. Sampaho, *a/o/um-boaloboka. 
— de fruits. Samvaho, *a/o/iim-boan- 
kazo.— de fleurs. Safohim-boninkazo. 
GRAPPILLAGE, sm. Fitsimponana 

ny sampahom-boaloboka diso. 
GRAPPILLER, vn. 1* Mitsimpona 
sampahom-boaloboka diso. 2* fig. Man- 
gala-tety, manao halatra madinika. 
GRAPPILLEUR, EUSE, s. f Mpi- 
tsimpona sampahom-boaloboka diso. 2° 
fig. Mpangala-tety, mpanao halatra ma- 
dinika. 
GRAPPILLON, sm. Sampahom-boalo- 
boka madinika. 
GRAPPIN, sm.l* Vatofantsika madinika. 
2*— , Farango vy lchibe. 3 # fig. Mettre 
le — sur quelqu'un. Misambotra olona. 
GRAS, GRASSE, ad/. \* Malavy. mi- 
voraka, mivondraka, vondraka. Hom- 
me — . Olona matavy, mivoraka, mi- 
vondraka Bœut — . Omby matary. 
Viande grasse. Hena malavy. Cochon 
— . Kisoa matavy, etc. 2°— , Be mena- 
ka, misy menaka, mihoso-monaka, mi- 
nendonendo, hoatra ny menaka, mari- 
hitra. Ce bouillon est trop—. Be menaka 
loatra io ro io. Cheveux — . Volon-doha 
misy menaka, mihoso-menaka, mi- 
nendonendo. L'huile est une substance 
grasse. Hoatra ny menaka ny solika. 
De l'encre grasse. Kanomainty marihi- 
tra. H loc. Bouillon—. Lasopy nasian- 
kena. Jours—. Andro tsy ifadiankena. 
Terre grasse. Tany madity, be nofo. Ter- 
res grasses. Tany lonaka. De— pâturages. 
Tany be vilona. 
—, sm. Tavin-kena. Ne mangez pas le—. 
Aza homana ny tavin-kena. || loc. Le— 
de la jambe. Voavitsy, kibon-dranjo. 
Faire—, Tsy mifady hena. 
GRAS-DOT7BLE, sm. Vahin-droroha, 

roroha, masontantelin-kena. 
GRASSEMENT, adv. Amim-piadana- 
na, tsy amim-pahihirana. Vivre—, M ia- 
dana. Payer—. Tsy mahihitra raha 
mandoa vola. 



GRASSET, ETTE, adj. Matavitavy. 
botrabotra, dongadonga, saingona. 

GRASSEYEMENT, sm. Firaiki-dela. 

GRASSEYER, vn. Miraiki-dela. 

GRASSEYEUR, EUSE, a. Raiki-dela. 

GRATIFICATION, sf. Fanomezana, 
fankasitrahana, kadô. 

GRATIFIER, va. Manome. 

GRATIS, ado. Maimaim-poana. 

GRATITUDE, sf. Fankasitrahana. Té- 
moigner sa—. Mampiseho fankasitra- 
hana. 

GRATTELLE, sf. Uatim-pisaka. 

GRATTER, va. fMikiky.— une murail- 
le. Mikiky rindrina. — du papier. M i- 
kiky taratasy. 2*—, Mihaotra.— le dos à 
quelqu'un. Mihaotra olona. 3*—, Mihe- 
hy. Les poules grattent la terre. Mihehy 
tany ny akoho. || /oc— à la porte. Man- 
dondom-baravarana. 

Se gratter, vpr. Mihaotra, misafosafo, 
misafosirana. Le chien se gratte. Mihao- 
tra ny alika. 8e— la tête. Mihaotra lo- 
ha. Se— l'oreille, le front en signe d'em- 
barras. Misafosafo, misafo sirana. 

GRATTOIR, srrt. Zavatra flkikisana. 

GRATUIT, ITE, ad;. 1 B Omena mai- 
maim-poana. Enseignement-. Fampia- 
narana omena maimaim-poana. 2°— , 
Tsy misy antony, — fotony. 

GRATUITÉ, sf. Fanomezana maimaim- 
poana. 

GRATUITEMENT, adv. 1* Maimaim- 
poana. Ce médecin traite—. Mitsabo 
maimaim-poana io dokotera io. 2 a — , 
Tsy misy antony, — fotony. Vous avan- 
cez cela— . Tsy misy antony, tsy misy 
fotony no ilazanao izany. 

GRAVE, adj. 1* Maotona, mendrika. 
C'est un homme—. Olona maotona izy. 
Il a une démarche—. Maotona, etc., 
ny fandehany. 2°— , Lehibe, be vava. 
roafy. A flaire—. Raha raha lehibe, be 
tjaua. Faute—, Fahotana lehibe, heloka 
6e vava. Maladie—. Aretina mafy. 

GRAVE, ÉE, p. et adj. i* Voasokitra. so- 
kitra, nosokirina. Il est tout — de petite- 
vérole. So/«-nendra izaitsizy, rotiky ny- 
nendra izy. 2 # fig. Tafalatsaka, nalataa- 
ka. Vos bienfaits sont gravés dans mon 
cœur. Tafalatsaka ao am-poko ny soa 
nataonao. 

GRAVELEUX, EUSE, adj. l'Beka- 
raobato madinika. Sol—. Tany be fta» 
raobato madinika. 2*— , Momba ny fia- 



Digitized by 



Google 



GRE 



— 399 — 



GRE 



fia, mararin* ny fiafia. Affection grave- 
leuse. Fiafia. 3 # fig. Tsy mety. Con- 
versation graveleuse. Resaka tsy mety. 

— , s. Ny mararin* ny fiafia. 

GRAVELLE, sf. Fiafia. 

GRAVEMENT, ado. \* Amim-paha- 
maotonana, amim-pahamendrebana. 2* 
— . Mafy, be. arobany tsihy. Il est— ma- 
lade. Marary mafy, etc., izy, tantazam- 
bava izy. 

GRAVER, va. 1* Misokitra. —son nom 
sur la pierre. Misokitra ny anarany 
amy ny vato. 2* fig. Mandatsaka. 

Se graver, vpr. {• Sokirina. 2 # fig. 
Alatsaka. 

GRAVEUR, sm. Mpisokitra. 

GRAVIER, sm. Karaobato madinika, 
fasika vaventy. 

GRAVIR, vn. et va. Mananika. miani- 
ka. —une montagne. Mananika, mia- 
nika tendrombohitra. 

GRAVITATION, sf. Fifanintonana. 

GRAVITÉ, sf. 1° Havesarana. || loc. T^e 
centre de—. Ny afovoany manintona. 2* 
fig. Fahamaotonana, fahamendrehana. 
3 # — , flalehibe, hamafy. 

GRAVITER, vn. Sintonina. Les planè- 
tes gravitent vers le soleil. Ny ptaneta 
stnfonin' ny masoandro. 

GRAVURE, sf. {• Fisokirana. 2 # — , Za- 
vatra voasokitra. 3 # — , Sary. Marchand 
de gravures. Mpivarolra sary. 

GRÉ, sm. Sitra-po, danin'ny kibo. Il 
agit à son—. Manao araka ny sitra-po- 
ny, etc., izy. Il y est allé de son plein 
— . Lasa tan y araka ny sitra-pony in- 
drindra izy. || /oc. 8avoir— . Mankasi- 
traka. Je lui sais — de ce qu'il a fait. 
Ankasitrahako ny nataony. 
Bon gré, mal gré, loc. adv. Na an- 
tsitra-po na an-terisetra, na tiana na 
tsy tiana. 
De gré à gré, loc. adv. Amim-pîhava- 
nana. C'est un marché fait de— . Fanai- 
kena natao amim-pihavanana izany. 
Au gré de, Araka, entina. Tout s'est 
arrangé au — de mes désirs. Vita ara- 
ka ny niriko ny raharaha. Le navire 
errait au— des flots. N en tin' ny onjan- 
drano nivezivezy ny sambo. 
GRÈBE, sm. Vivy. 
GREC, GRECQUE, adj. et s. Grika. 
-, «m. Teny grika. 
GRECQUE, sf. Lagrika. 
GREDIN, sm. Karin'olona, karin-java- 
tra, olon-t*y vanona. 



GRÉEMENT ou GRÉ MENT, sm. 

Fomban-tsambo. fanomanan— . 

GRÉER, va. Manoman-tsambo. 

GREFFE, sf. Rantsan-kazo atsaloka ha- 
niry amy ny foto-kazo hafa. 

— , sm. Trano fitahirizana sy fanoratana ny 
zavatra sasany momba ny fitsarana. 

GREFFER,' va. Manatsatoka rantsan- 
kazo mba haniryaray ny foto-kazo hâta. 

GREFFIER, sm. Mpanoratra ny mom- 
ba ny fitsarana. 

GRÊLE, adj. I 9 Miteaotezo. miezoezo. 
Il a des jambes grêles. Mitezotezo ny 
ranjony. Il a une taille—. Mitezotezo, 
miezoezo izy. 2*— f Kely. 11 a la voix—. 
Kely feo izy. 

GRÊLE, sf. f Havandra. 2* fig. Ils furent 
assaillis par une — de balles. Vary ra- 
raka ny bala nafitsoky ny fahavalo azy 
ireo. Il fut assailli par une— de pierres. 
Natao poa-bato, ton ta vato izy. Une— de 
coups. Kapoka mirivirivy. 

GRÊLÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nasian' ny 
havandra. 2* fig. Soki-nendra. 

GRÊLER, v. imp. Manavandra. 

—, va. Manimba. L orage a grêlé ma vig- 
ne. Simban'ny havandra ny tanim-boa- 
loboko. 

GRÊLON, sm. Vongan-kavandra. 

GRELOT, sm. Korintsana, famohaman- 
dry. 

GRELOTTER, vn. Mangovitra, mipa- 
raretra, mihovotrovotra, mivihivihy. 

GRENADE, sf. Voan'ampongabendani- 
tra. 

GRENADIER, sm. Ampongabendani- 
tra. 

GRENADILLE, sf. Grenadrelina. 

GRENAILLE, sf. Metaly mivongambon* 
gana madinika. 

GRENAILLER , va. Mampivongam- 
bongana madinika. Gomme Granulbr. 

GRENELER, va. Mandrotsy. — du cuir. 
Mandrotsy hoditra. 

GRENER, vn. Mamoa. Les blés ont 
bien groné. Namoa tsara ny varimba- 
zaha. 

GRÉNETIER, 1ÈRE, s. Mpivaro-boa- 
nana. 

GRENIER, sm. \* Lava-bary, sompi- 
tra. Mes greniers sont pleins. Feno ny la- 
va-bariko, ny sompitro. 2 # — , Rihana 
ambony indrindra. Mettre de vieux meu- 
bles au—. Mamelraka fanaka tranainy 
any amy ny rihana ambony indrin- 



Digitized by 



Google 



GRI 



— 400 



GRI 



dra.fr fig. Lavabary. La Sicile est le— de 
l'Italie. Ny Sicile no lava-bariny Italia. 

GRENOUILLE, sf. Sahona lehibe. 

GRENOUILLÈRE, sf. Honahona be 
sahona. . . 

GRENU, UE, adj. 1* Be voa. Epi—. 
Salohim-bary 6e voa. 2 # — , Mandrotsiro- 
tsy, marokoroko. Cuir—. Hoditra man- 
drotsirotsy, etc. 

—, sm. Fandmtsirotsy, harokoroko. 

GRÈS, sm. Vatovary. 

GRÈVE, sf. Fasika be ao amoron-drano. 

GREVE, ÉE, p. et adj. Tery, poritra. La 
province est grevée d'impôts. Tery, po- 
ritra amy ny helra ny vahoaka amin 
io fari-tany io. 

GREVER^ va. Manery, mamcritra. 

GRIBOUILLAGE, sm. Soratra ratsy 
tarehy, soratry ny mainty, hoso-doko 

ratsy. 

GRIBOUILLER, va. et vn. Manao so- 
ratra ratsy tarehy. 

GRIBOUILLEUR, EUSE, s. Mpanao 
soratra ratsy tarehy. 

GRIEF, EVE, adj. Lehibe, be vava, 
mafy. Faute griève. Fahotana lehibe, he- 
loka 6e uara. 

GRIEF, sm. 1° Fatiantoka. Il se plaint 
de plusieurs griefs qu'il a reçus. Mitarai- 
-na amy ny fatiantoka maro nahavoa azy 
izy. 2*—, Anton' ny fitarainana. Exposez 
vos griefs. Lazao ny anton' ny fitarai- 
nanareo. 

GRIÈVEMENT, adv. Mafy. Il est— ma- 
lade Marary mafy izy. Voy. Gravement. 

GRIÈVETÈ, 8f. Halehibiazana. 

GRIFFADE, sf. Rangotra, faudrangeta- 
na. 

GRIFFE, sf. !• Hohom-biby, tongotra. 
La— d'un chat. Ny Jiohon-tsaka. Le pou- 
let est mort entre les griffes du milan. 
Maty teny amy ny tongotry nypapango 
ny zanak* akoho || loc. Donner un coup 
de«. Mandrangotra;/?g. manaratsy. 2* 
— , Sonia. Apposer une— . Manisy *oma. 

GRIFFER, va. 1* Mandrangotra. 2 # — , Mi- 
samjjotra. Le milan a griffé le poulet. No- 
samborin' ny papango ny zanak* akoho. 

Se griffer, vpr. Mifandrangotra. 

GRIFFONNAGE, sm. Soratra saro- 
bakina. 

GRIFFONNER, va. 1* Manao soratra 
aaro-bakina. 2» fig. Mpanao soratra zara 
fa vita. 

GRIFFONNEUR, sm. 1° Mpanao sora- 
tra saro-bakina. 2 e pg. Mpanao soratra 
zara fa vita. 



GRIGNOTER, vn. Milalao hanina. Cet 
enfant ne fait que—. Milalao hanina 
fotsiny io zaza kely io. 

—, va. Mil lao hanina. Il grignote un 
morceau de pain. Milalao mofo izy. 

GRIL, sm. Makarakara vy fitonoan-ke- 
na. 

GRILLADE, sf. t # Fitonoana, fanatsa- 
tsihana- 2°— , Tonon-kena. 

GRILLAGE, sm. Harato vy. 

GRILLE, sf. Makarakara vy, makaraka- 
ra hazo. 

GRILLÉ, ÉE, p. et adj. !• Voatono, 
natono, voatsatsika, natsatsika, voatsika- 
nina, natsikanina. Viande grillée. Hena 
voatono, etc. 2*—, May, meina, malazo, 
nolazoina. 3 # — , Misy makarakara vy, mi- 
sy makarakara hazo. Fenêtre grillée. Va- 
ravaran-kely misy makarakara vy, etc. 

GRILLER, va. 1° MUono, manatsatsika, 
manatsikanina. —des cuises de dindon. 
Mitono, etc., fem-borontsiioza. 2 # — , Ma- 
hamay, mahamaina, mahalazo. Le feu 
m'a grillé les jambes. Main 1 ny afo ny 
ranjoko. Le soleil grille les plantes. Ma- 
hamaina, mahalazo ny zava-maniry 
ny hainandro. 3*— , Manisy makarakara 
V y f — makarakara hazo. 

—, m. May. Il grille de sortir. May te- 
hivoaka izy. 

Se griller, vpr. May, mihamaina, mi- 
hamalazo. 

GRILLON, sm. Angely. Le cri du — . 
Ny flkiririoky ny angely. Le cri du 
— qui va se battre. Ny fivolan' »y ange- 
ly hiady. Exciter le — au combat. Mi- 
kitra angely mba hiady. 

GRIMAÇANT, ANTE, ad;, f Manao 
tarehy ratsy. Visage—. Tarehy ratsy. 
2* fig. Mioritroritra. Robe grimaçante. 
Robo mioritroritra. 

GRIMAGE, sf. I* Tarehy ratsy. Faire 
des grimaces. Manao tarehy ratsy. 2* 
fig. Fihatsarambelatsihy. Ses politesses 
ne sont que des grimaces. Ny fanajana 
ataony dia fihatsarambelatsihy fotsiny 
hiaoy. 3° —, Fioritroritra. 

GRIMACER, vn. 1* Manao tarehy ratsy. 

* 2* fig- Mioritroritra. 

GRIMACIER, 1ÈRE, adj. et s. 1* 
Mpanao tarehy ratsy. 2 # fig. Mpiango- 
langola, mpiangotingoty, mpihatsarave- 
latsihy. Cette femme est grimacière. 
Mpiangolangola, mpiangotingoty io 
vehivavy io. 

GRIMPANT, ANTE, adj. Mananika, 



&. 



Digitized by 



Googk 



GRI 



— 401 — 



GRO 



mandadina. Liane grîmpanto. Vahy ma- 
nanikn. etc. 

GRIMPER, vn. Mananika, mianika, 
mandadina. — au haut d'un nrbre. Ma- 
nanika, mianika any an-tampon' ny 
hazo. 

GRINCEMENT, sm. Fikitroha-nify. 

GRINCER, ra. Manakitroka. — les 
dents. Marinkitro-My. 

—, vn. 1 # Mikitroka. — des dents. Miki- 
Èro-nify. 2 r — , Midridririndry. La porte 
grince. M idridridridr y ny varavarana, 

GRINCHEUX, EUSE, adj. Kilokiloi- 
na. 

GRIPPE, sf. 1» Fofoka. lia la—. Azon* 
ny fofoka izy. 2 # —, Fankahalana. Pren- 
dre quelqu'un en—. Mankahala olona. 

GRIPPÉ, ÉE, p. et ad). t° Azon'ny fofo- 
ka. 2* —, Voasarabotra, nosamborina. 
3*—. Nançalarina. 

GRIPPER, va. 1 # Misambotra. Le chat 
a grippé la souris. Ni*ambotra ny totozy 
iiy saka. 2*—, Mangalatra. On m'a grip- 
pé mon argent. Nisy nangalalra ny vo- 
lako. 

Se gripper, vpr. Mioritroritra. Cette 
étoffe se grippe. Mioritroritra izany 
la m ha izany. 

GRIPPE-SOU, sm. Olona tia kely. 

GRIS, ISE, adj. !• Grio, mavo, maty sa- 
saka, fotsy sasaka. Drap—. Lopôtra 
gr'o. Cheval — . Soavaly mauo. Barbe 
grise. Votom-bava maty sasaka, fols y 
sasaka. 2° fig. Être—. Varivary. 

—, sm. Loko mavomavo. 

GRISÂTRE, adj. Somary mavomavo, 
matroka, vasoka. 

GRISER, va. Mampaha varivary, maha- 
varivary, mankaleo. Qui Ta grisé ? Iza 
no nampahavarivanj azy ? Un verre 
de vin le grise. Divay eran'ny gilasy ma- 
havarivary azy. Le tabac me grise. 
Mankaleo ah y ny paraky. 

Se griser, vpr. Mihavarlvary. 

GRISON, ONNE, adj. et*. 1-Maty sa- 
saka. fotsy sasaka. 2*—, A m pondra. 

GRISONNANT, ANTE, adj. Maty 
sasaka, fotsy sasaka, mihafotsy volo. 

GRISONNER, vn. Maty sasaka, fotsy 
sasaka. mihafotsy volo. Il commence à 
— . Maty sasaka, fotsy sasaka sahady 
ny volony, mihafotsy volo sahajlf izy. 

GRISOU, sm.. Gazy mora mirehitra ao 
amy ny lavaka flhadiana arin-tany. 

GRIVE, *f. Karazan-tsikorovana. 

GRIVOIS, OISE, s. et adj. t* Mavitri- 



ka, mailamailaka, sahy. 2*—, Tsy mety. 
Chanson grivoise. Tonon-kira tsy mety. 
GROGNARD, ARDE, a Yj et s. Mpimo- 
nomonona,mpimonjomonjo,mpimoiraoy, 
mpingonongonona. 

GROGNEMENT, sm. 1° Trontrôna. 2 # 
fig. Fimonbmonona, flmonjomonjo, fl- 
moimoy, flngonongonona. 

GROGNER, un. !• Mitrontrôna. 2» fig, 
Mimonomonona, mimonjomoojo, mimoi- 
moy, min^onongonona. 

GROGNEUR, EUSE, adj. et s. Gomme 
Grognard. 

GROGNON, ad/, et s. Mpiraonomonona, 
mpimonjomonjo, mpimoimoy, mpingo- 
nongonona, kitokitoina, mpandevilevy, 
mpitrerontrerona, mpirehodrehoka. 

GROIN, sm. Vavan-kisoa. 

GROMMELER, vn. Mimonomonona. 
mimonjomonjo, mimoimoy, mingonongo* 
nona. 

GRONDEMENT, sm. Firohondrohona» 
fibobobobo. 

GRONDER, vn. 1° Mimonomonona, mi- 
monjomonjo, mimoimoy, mingonongono- 
na* manerona, mierona. Mon chien se mit 
à—. Nanerona, nierona ny alikako. 
2 # — , Mirohondrohona, mibobobobo. Le 
tonnerre gronde. Mirohondrohona ny 
kotro-baratra. Le vent gronde dans la 
cheminée. Mibobobobo aô anaty lafaoro 
ny ri voira. 

— , va. Mandavilevy, manerona, mitreron- 
trerona, mirehodrehnka. Il gronde sans 
cosse ses enfants. Mandevilevy ny za- 
nany lalandava izy. manerona, mitre' 
rontrerona, mirehodrehoka lalanda- 
va amy ny zanany izy. 

GRONDERIE, sf. Levilevy, fandevile- 
vena, Ûtrerontreronana, flrehodrehofana. 

GROS, GROSSE, adj. l*Be vatana, le- 
hibe, vaventy.— homme. Olona be v&ta» 
na. Grosse jambe. Ranjofehi&e. Il a de- 
yeux. Be maso izy. Les rats sont plus — 
que les souris. Lehibe kokoa nohony to- 
tozy ny voalavo. Les— poissons mangent 
les petits. Ny haz mdrano lehibe homa- 
na ny kely. Grosses lettres. Soratrara- 
venty. 2 a — , Mivonto, bongo, nison Iro- 
tra. Il a la joue grosse d'une fluxion. Aft- 
vonto ny iakolany. Il a les yeux— de lar- 
mes. Bongo azon'ny mitomany ny ma- 
sony.La rivière est grosse. Nisondrotra 
ny renirano. 3°— , Bakatraka, vaventy, 
matevira be. Grosse étofîe. Lamba baka» 
/ra«a,etc. —souliers. Kiraro uiatevim» 
be. 4 # /?flf. Lehibe, maty. Un— bourg. Vo- 

26 



Digitized by 



Google 



' .'■N j mwj 



GRO 



— 402 — 



GRO 



hitra lehibe. Un— péché. Fahotana le- 
hibe.— rhume. Kohaka mafy. 5 # — , Ma- 
nan-karena. Un — marchand. Mpivaro- 
tra manan-karena. \\ loc. Le temps est 
— . Ratsy ny andro. La mer est grosse. 
Misamboarâvoara ny ranomasina. ILa le 
cœur — . Vonton'ny alahelo ny fony. — 
mot. Voy. Mot. 

— , adj. f. Be vohoka. Comme. Enceinte. 

— , sm. 1* Ankamaroany, ankabiazany. Le 
— de l'armée est arrivée à Tamatave. 
Tonga any Toamasina ny anfcamaroa- 
ny, etc., ny miaramila. 2*—, Ventim- 
bentiny, ny ankapobe, ny ambangovan- 
gony. Il est chargé du — des affaires. 
Mitondra ny ventimbentiny, etc., ny 
raharaha samihafa izy. T*e — de cet ou- 
vrage est passable. Antonintoniny io bo- 
ky io rahant/anaapobent/noheverina. 
3 # — , Soratra vaventy. Écrire en—. Ma- 
nao soratra vaventy. 

Gros, adv. De. Gagner—. Mahazo 6e. 

En gros, loc. adv. 1° Am-bentimbentiny, 
ankapobe, ambangovangony. Je vous ra- 
conterai cette histoire en—. Holazaiko 
aminao ny ventimbentiny, ny ankapo- 
be, ny ambangocangon' izany tantara 
izany. 2«— , Ambongady. Vendre en — . 
Mamongady. Acheter en—. Mamon- 
gady, mandafy. 

GROSEILLE, sf. Voan-kazo madinika 
misy saloby, grozaily. 

GROSEILLIER, sm. Foto-grozaily. 

GROSSE, sf. 1* Roa amby ny folo dozeni- 
na. J'ai acheté une — de boutons. Nivi- 
dy bokotra roa amby ny folo dozeni- 
na aho. 2°— , Soratra vaventy. 

GROSSESSE, sf. Toetry ny bevohoka. 

GROSSEUR, sf. 1° Habe, halehibiaza- 
na. Cet arbre est de la — de mon corps. 
Iloatra ny vatako ny habe, ny halehi- 
ôiazan'io hazo io. 2°— , Mivonto. Il a 
une— à la joue. Misy mivonto amy ny 
takolany. 

GROSSIER, 1ÈRE, adj. f Bakatraka, 
matevina, tsy tsara loatra. Ce drap est 
bi en —. Bakatra-he, matevim-he io lo- 
pôtra io. Nourriture grossière. Hanina 
tsy tsara loatra. Travail—. Asa tsy 
tsara loatra. 2° fig. Tsy hendry loatra, 
tsy mahalala tomba, t6y met y. C'est un 
peuple—. Firenena tsy hendry loatra 
izany. Garçon—. Zazalahy tsy mahala- 
la fomba. Il tient des propos grossiers. 
Manao resaka tsy mety izy. 3°— , Lehi- 
be, ambangovangony. C'est une erreur 



grossière, fl ad isoan-ke vitra lehibe iza- 
ny. Il n'a de cela qu'une idée grossière. 
Tsy mahalala afa-tsy ny ambangovan- 
gon' izany izy. 
GROSSIÈREMENT, adv. f Tsy tsara 
loatra. Il est — vêtu. Tsy mitondra fita- 
fiana tsara loatra izy. 2 # fig. Tsy amim- 
panajana, tsy araka ny mety. Il m'a ré- 
pondu-^. Namaly ahy tsy amim-pana,- 
jana izy. 3°— , Lehibe, ambangovango- 
ny. Il se trompe—. Diso hevitra lehibe 
izy. Il a raconté — le fait. Nitantara ny 
a moangorangon' izany izy. 

GROSSIÈRETÉ, sf. 1* Uabakatraka. 
2 # fig. Tsy fahalalana fomba, tsy Tana- 
jana, teny tsy mety. 3*—, Habe, halehi- 
biazana. 

GROSSIR, va. Mahalehibe, mampitom- 
bo, mampisondrotra. Il a pris un habit 
qui le grossit. Manao akanjo maha/e- 
hibe azy izy. Les pluies ont grossi la 
rivière. Ny ranonorana nampitombo, 
nampisondrotra ny renirano. Ce ver- 
re grossit les objets. Io fltaratra io ma- 
halehibe, mampitombo ny zavatra je- 
rena. Il cherche à grossir mes torts. 
Mitady hampitombo ny hadisoako izy. 

— , vn. Mihalehibe, mitombo, misondro- 
tra. Les fruits grossissent. Mihalehibe, 
mitombo ny voan-kazo. 

Se grossir, vpr. Mitombo. 

GROSSISSANT, ANTE, adj. Mampi- 
tombo. Verre— .Fitaratra mampitombo. 

GROSSISSEMENT, sm. Fampitom- 
boana,* fitomboana. 

GROTESQUE, adj. Mampihomehy.ma- 
hatsikaiky, hal'ahafa. Figure—. Tarehy 
mampihomehy, etc. Cet homme est—. 
Mampihomehy, etc., io lehilahy io. 

GROTESQUEMENT, adv. Mampiho- 
mehy, mahatsikaiky, hafahata. Il danse 
— . Manao diby mampihomehy, etc., 
izy. 

GROTTE, sf. Lava-bato. 

GROUILLANT, ANTE, adj. f Mihe- 
tsiketsika. 2°— , Mikoraraika. 3*—, Miha- 
hohaho. 

GROUILLEMENT, sm, 1- Fihetsike- 
tsika. 2*— .Fikoraraika. 3*—, Fihahobaho. 

GROUILLER, vn. 1° Mihetsiketsika. 
Qu'est-ce qui grouille là-dedans? Inona 
izato mihetsiketsika ato analiny? 2 # — , 
Mikoraraika. Les intestins lui grouillent- 
Mikoraraika ny kibony. 3* — , Mihaho- 
haho. Ce fromage grouille de vers. Mi- 
hahohaho nyolitraamin' io fromazy io. 



fc, 



Digitized by 



Google 



i 



GUE 



— 403 



GUE 



GROUPE, sm. Olona mivory ? zavatra 
maro mitambatra. Un — de cinq person- 
nes. Olona dimy mivory. Un— d'îles. 
Nosy maro mitambatra. 

GROUPER, va. Manakambana. manam- 
batra. Ce peintre a bien groupé ces figu- 
res. Io rapanoso-doko io nahay nana- 
hambana, nanambalra ireo. sarin' olo- 
na maro ireo. Groupez tous les mots ana- 
logues. Akambano, atambaro avokoa 
ny tèny mitovy. 

Se grouper, vpr. Mivory, mitangorona. 
Les enfants se groupèrent autour de lui. 
Ny ankizy madinika nivory, nitango- 
rona manodidina azy. 

GRUE, sf. {• Karazam-borona makadi- 
ry. 2*—, Foza fampakaran-javatra mave- 
satra. 

GRUGER, va. 1* Mîtsakotsako, mikepo- 
ka. — du sucre. Mitsakotsako, mihepo- 
feasiramamy. 2 # fig. Mikapa, mijijy. — 
quelqu'un. Mikapa, mijijy olona. 

GRUMEAU, sm. Vongana. Ce lait s'est 
mis tout en grumeaux. Nivongambon- 
gana avokoa ity ronono. 

GRUMEIiER (SE), vpr. Mivongam- 
bongana. 

GRUMEUX,EUSE,adj.Mivongambon- 
gana. Sang—. Ra mivongambongana. 

GUÉ, sm. Fi tan a azo robohina, firoboha- 
na. Je cherche un — . Mitady fitana azo 
robohina aho. Passer la rivière à—. Mita 
rano miroboha. 

GUÉABLE,ad/\ Azo robohina. La riviè- 
re est — en cet endroit. Azo robohina 
ny renirano eo. 

GUENILLE, sf. Voro-damba, voro-ki- 
tsay. Cethomme ne porte que des guenilles^ 
Voro-damba, etc., fotsiny no itaûan' io 
lebilahy io. 

GUENON, sf. Rajakovavy. 

GUÊPE, sf. Takolapanenitra. 

GUÊPIER, 8m. 1* Tranon-takolapaneni- 
tra. 2* fig. Fivorian' ny olona ratsy fo, ra- 
haraha sarotra. Il est tombé dans un — . 
Tafalatsaka tao afovoan' ny olona ratsy 
fo izy. Il eut beaucoup de peine à sortir 
de ce — . Sahirana mafy izy tamy ny ni- 
tsoahany tamin' izany raharaha sarotra 
izany. 

GUÈRE, adv. Tsy be loatra, tsy ela loatra. 
Il n'a— d'argent. Tsy raanam-bola be loa- 
tra izy. La paix ne dura—. Tsy naharitra 
ela loatra ny tihavanana. Vous ne venez 
—nous voir. Tsy mamangy anay Joafra 
hianao. 



GUÉRET, sm. Tany voasa, tany voahevo. 

GUÉRI, IE, p. et ad;. I- Sitrana, nositra- 
nina.nanaritra. 2* fig. Afaka, Il est — da 
sa passion pour le jeu. Afaha amy ny u- 
liavan-dalao loatra izy. 

GUÉRIDON, sm. Latabatra boribory 
tokan-tongotra. 

GUÉRIR, va. i 9 Manasitrana, mampana- 
ritra. Le médecin l'a guéri. Ny dokotera 
no nahaùtrana, nampanaritra azy. 2* 
fig. Manafaka. On l'a guéri de l'erreur où 
il était. Nisy nanafaka azy tamin' izany 
hevi-diso izany. 

—, vn. Manaritra. J'espère — bientôt. Ma- 
nantena hanarilra faingana aho. Sa 
blessure guérit. Manaritra ny feriny. 

Se guérir, vpr. 1° Sitrana, manaritra. 
Guérissez-vous. Silràna, manareta soa 
aman-tsara. 2* fig. Afaka. 

GUÉRISON, sf. Fahasitranana, fanare- 
tana. 

GUÉRISSABLE, ad;. Azo sitranina. 

GUÉRITE, sf. Trano kely flalofan'ny 
mpiambina. 

GUERRE, sf. f Ady, fanaMiana. La — 
est un fléau. Lozany ady. — civile. Ady 
an-trano. Petite—. Ady madinika, sarin' 
ady. Porter la— dans un pays. Manafika. 
Aller à la—. Miantafiha. 2*—, Tetik* 
ady. Il a le génie de la—. Mahay tetik' 
ady fatratra izy. 3* fig, Ady, fanoherana, 
fandevilovena, famelezana. Il est en — 
avec ses voisins. Miady amin'izay mi- 
fanolo-bodirindrini aminy izy. Il faut 
faire la — à ses passions. Tokony hia- 
diana f hotoherina ny filan - dratsy. 
Faites-lui un peu la — . Levileveo kely 
izy. Le loup fait la — aux brebis. Marne- 
l y ny ondry ny amboadia. 

GUERRIER, 1ÈRE, adj. 1* Momba 
nyady. Chant— . Hira momba ny ady. 
2 # — , Mahery an'ady, tta ady. Nation 
guerrière. Fire iena mahery an'ady.etc. 

— , 8. f Mpahery an'ady. C'est un grand, 
— . Mpahery an'ady malaza izy. 2° —, 
Miararnila. 

GUERROYER, vn. Miadiady. L4s sei- 
gneurs guerroyaient entre eux. Niadia- 
dy ny andrian-tompomonakoly. 

GUET, sm. 1* Fitsikiloana, fltiliana, C- 
hendrena. Il estau— . Mitsikilo f mitily 
izy. 2 # — , Fiambenana. J'ai fait le— pen- 
dant une semaine. Niambina nandritra 
ny herinandro aho. 3*—, Mpiambina. Le 
— viont de passer. Vao nandalo teo ny 
mpiambina. 



Digitized by 



Google 



GUI 



— 404 



GYR 



GUET-APENS, sm. i» Fanaovana otri- 
ka. On l'a tné de — . Maty nannovan' 
ny sasany otrika izy. 2* fig. Fifofoana. 

GUÊTRE, sf, Gety. 

GUÊTRER, va. Manisy gety. 

Seguétrer, vpr.^ MamtUaka gety amy 
ny tonany. 

GUETTER, va. 1° Mitsikilo. mitiîv. mi- 
hendry. Le chat guette la souris. Mitai- 
kilo, etc., ny totozy nysaka. ?• — , Mian- 
dry. — un ami. Miandry sakaiza. 

Se gruetter, vpr. Mifampitsikilo, mifam- 
pitily. mifampihendrv. 

GUEULARD, ARDE, *. Mpivava- 
vava. mpimentsomentsona, mpitatatata, 
m^im^nomenona. 

GUEULE, *f. \* Vavam-hihy. La— d'un 
caïman. Nvtmvm'ny mamha. 2* — . Va- 
va. La— d'un canon. Ny raran-tafondro. 

GUEULER, vn. Mivavavava, mimen- 
tsomontsona.mitatatata,mimenomenona. 

GUEUSE, sf. Fon ; am-by. 

GUEUX, EUSE, adi. et s. 1*Mahantra, 
mpanpataka. 2°— , Karin' olona, karin- 
iavatra. 

GUICHET, sm. Varavaran-kely amy ny 
va r avaram-be. 

GUICHETIER, sm. M pi nn dry vavaha- 
dyao amy ny iranomaizina. 

GUIDE, sm. t Mpitari-r'àlana. Voilà un— 
sûr. Indro mpitari-dàlana mahatnky. 
2* fiq Mniîari-dâlana, mpitarika, mpano- 
ro. Il n'est d« meilleur — qu'une mère. 
Tsy misy mpitari-dàlana tsara nohony 
reny. II prit la sagesse pour—. Nifldy 
ny fahendrena ho mpitari-dàlana azy 
izy. Ce livre est un bon — pour les com- 
mençants. Mamoro tsara izay vao ma- 
nomhoka in boky io. 

GUIDE, sf. Kofehin-damhoridy lava amy 
ny soavaly mpitarika kalesy. 

GUIDER, va. 1° Mitari-dàlana. Une étoi- 
le guida les Mages. Nisy kintana rritari- 
dàlana ny Maiy. 2"—, Ahafantaran-da- 
lana. La clarté de la lune les guidait. Ny 
diavolana no nahafantaran'hy ireo ny 
làlana. 3° fig. Mitari-dàlana. mitarika, 
mitrndra, manoro. Le cheval obéit à la 
main qui le guide. Manaiky izay mitari- 
ka, mitondra azy ny soavaly. L'ambition 
le guide. Ny fltsiriritam-boninahitra no 
mitarika azy. 



GUIDON, sm. Faneva. 
GUIGNER, un. Mangala-pijery. 

— ,t*a. l'Mangala-pijery. Ilguigne le jeu des 
voisins. Mamjala-pijery ny vaion'ny sa- 
sany \z\'.2°fig. Mikendry. II guigne cette 
place. Mikendry izany raharaha izany 
izy. 

GUIGNON, sm. Tsy fanambinana. Ha 
du—. Tsy ambinin a izy. 

GUILLAUME, sm. Gemo. 

GUILLEMET, sm. Gilomé. 

GUILLOTINE, sf. Milina fanapaban- 
doha. 

GUILLOTINER, va. Manapa-doha. 

GUIMAUVE, sf. Fiandrilavenom-baza- 
ha. 

GUIMBARDE, sf. Lokanga vava. 

GUINDÉ, ÉE, adj. Miangeso, miango- 
langola, miangentsana, jenitra. Style 
— . Laha-teny miangesongezo, mian- 
golangola, miangentsangcnt*ana. Cet 
homme est—. Miangesongeso, jenitra 
io lehilahy io. 

GUINDER, va. Mampiangeso, mam- 
piangola, mampiangentsana. 

Seguinder, vpr. M iangesongeso Jenitra, 

GUINGUETTE, sf. Trano flvarotan- 
toaka. 

GUIRLANDE, sf. Tanjo-miotaka atao 

amyny voninkazosy ny ravin-kazo. Voy. 

Keston. 
GUISE, sf. Sitra-po. Il a fait la chose i 

sa — . Nanao izany araka ny sitra-po- 

ny izy. 

En guise de, toc. prép. Solo. Il prend 
dus feuilles de Voafotsy en — de thé. 
Ny ravim-boafotsy no ataony solon- 
dité. 

GUITARE, sf. Lagitara. 

GUTTURAL, ALE, adj. 1° Amyny 
tenda. V—, Tononina an-tenda. 

—, sf. Litera tononina an-tenda. 

GYMNASE, sm. Tokotany fianarana ny 
asa tena mampahatanjaka. 

GYMNASTIQUE, sf. Asa tena mam- 
pahalanjaka. 

GYPSE, sm. Vatosanga. 

GYRIN, sm. Fandiorano. 



Digitized by 



Google 



HAB 



— 405 — 



HAC 



H 



Uaslérifique * placé devant la lettre H 
indique l'aspiration. 

Ny H misy kintana * dia tononina an- 
tenda. 

HABILE, adj. t* Kingn, havanamba- 
nana, mahay, hendry. Un — ouvrier. 
Mpiasa kingn, havanambanana, ma- 
hay. 2*—, Mahazo. Il est — à succéder. 
Mahazo mandova izy. 

HABILEMENT, adv. Amin kakinga- 
na, amim-pahaizana, amim-pahendre- 
na. 

HABILETÉ, sf. Hakingana, fahaizana, 
fahenirena. Il a déployé beaucoup d*— 
dans cctto affaire. Nampiseho fahen- 
drena lehibe tamin' izany raharaha iza- 
ny izy. 

HABILITÉ, *f. Fahazoana. 

HABILLEMENT, «m. Fitafïana. Il est 
chargé de T — des troupes. Miantokany 
fitafian' ny miaramila izy. 

HABILLER, va. 1* Mampiakanjo. Il 
babille son enfant. Mampiakanjo ny 
zanany izy. 2 # — , Manafy, raanao akan- 
jo. Il habille ses domestiques. Manafy 
ny mpanorapony izy. Ce tailleur m'ha- 
bille Manao ny akanjoko io mpan- 
jaitra io. 3 a — , Antoniny. Ce vêtement 
rhabille bien. Antoniny azy tsara 
izany akanjo izany. 4°— . Mamefy, ma- 
narona. Habillez cet arbre de ronces. 
Fefeo tsilo io hazo io. — un conte. Ma- 
narontsarona tan tara. 

S'habiller, vpr. Miakanjo. S'— à l'eu- 
ropéenne. Mifena ahanjo. 

HABIT, s m Akanjo. —de deuil. Akan- 
jo Ûsaonana. Prendre 1' — . Miakanjo ny 
afcan/on-drelijiozy. Cet habit est bien 
fait. Vita tsara io akanjo io. 

HABITABLE, adj. Azo onenana, azo 
itoerana. Ce pays n'est pas—. Tsy azo 
onenana ity tany ity. Cette maison n'est 
pas—. Tsy azo itoerana ity trano ity. 

HABITANT, ANTE, 8. Mponina. Les 
habitants do la campagne. Ny mponi- 
na any ambnnivohitra. Les habitants 
de la ville. Ny mponina any antanâna. 

HABITATION, sf. Fonenana, ûtoerana, 



trano. Cette— est malsaine. Mahafarofy ity 
fonenana ity. On lui a donné cette mai- 
son pour—. Nomena/iifoerant/io trano 
io. Il n'a point d'—. Tsy manan-f rano izy. 

HABITER, va. et vn. Monina, mitoe- 
tra. Où hnbitez-vous? Aiza hianao no 
monina, mitoetra ? Il habite une mai- 
son magnifique. Mitoetra amy ny tra- 
no mahaûnaritra izy. 

HABITUDE , 8f. Fahazarana, fanao, 
fan..., fi..., fa.... Bonne—. Fahazarana 
tsara. Mauvaise—. Fa/iazaran-dratsy. 
C'est son péché d'— . Fahotana mahaza- 
tra azy, fanaony izany. Il a l'— de men- 
tir. Zatra mandainga, /amlainga, ropan- 
dainga izy. Il a T— de boire. Zatra mi- 
sotro, mpisotro izy. Il a l' — de voler. Za- 
tra mangalatra, /angalarina izy. Ce sont 
les poulets qu'il a Y — de voler. Ny ako- 
ho no /angalany. Voilà ce qu'il a l'— de 
boire. Izany no /isotrony. Où l'on a l'— 
d'aller. Faleha. 

HABITUÉ, ÉE, adj. et s. Zatra, tama- 
na, mpan..., mpi.... Il est— dans ce 
pays. Zatra, tamana amin' ity tany ity 
izy. C'est un— de la maison. Zatra amin* 
ity trano ity, mpa nkaty izy. 

HABITUEL, ELLE, adj. Mahazatra, 
fanao. C'est son péché — . Fahotana 
mahazatra azy, fanaony izany. 

HABITUELLEMENT, adv. Matetika, 
mpan..., mpi..., fan..., p..., fa.... Il s'eni- 
vre—. Mamo matetika, mpimamo izy. 

HABITUER, va. Manazatra, mahata- 
mnna. — un enfant à l'obéissance. Ma- 
nazalra zaza kely mba hanaiky. 

S'habituer, vpr. Mihazalra, mihatama- 
na. Il s'habitue au travail. Mihazatra 
amy ny a9a izy. 11 s'est habitué au pays. 
Nihazalra, etc., tamin'ity tany ity izy. 

*HÂBLER, vn. Mahery am-bava, ba- 
sivava, mirehaka. 

"HÂBLERIE, sf. Ilerim-bava, haba- 
siam-bava, firehaka. 

'HÂBLEUR, EUSE, s. Mahery am- 
bava, basivava, mpirehaka. 

"HACHE, sf. 1- Famaky. l'fig. Cet, ou- 



Digitized by 



Google 



HAL 



— 406 - 



HAL 



vrage est fait à coups de—. Natâotaofoa- 
na izany asa izany. 

♦HACHER, ra. 1* Mitetitetika. raikapa- 
kapa. — de la viande. Mitetitetika, etc., 
hena. 2 # — , Manao ratsy didy. Il a haché 
ce poulet. Nataony ratsy didy io ako- 
Iio io. 3°— , Manamontsana. La grêle a 
haché la vigne. Nomontsanhï ny ha- 
vandra ny voaloboka. 4 # fig. Les soldats 
se firent—. Nilofo fatratra ny miarami- 
lu ka nataon* ny fahavalo montsana. Je 
me ferais— en pièces plutôt que de céder. 
Aleoko tetitetehina, montsamontsanina, 
motimotehina toy izay manaiky. 

*HACHETTE, sf. Famaky kely. 

♦HACHIS, sm. Teti-ke«a. 

♦HACHOIR, sm. Akalana fitetehan-ke- 
na, antsibe. 

♦HAGARI>,ARDE, adj. Mihaolohnolo, 
haolohaolo, kaodikaody. Il a l'œil—. Mi- 
hzolohaolo maso izy. Il a le visage — . 
Haolohaolo, kaodikaody endrika izy. 

HAGIOGRAPHE, sm. Mpanao tanla- 
ran'ny Olo-masina. 

♦HAIE, sf. !• Fefy. — vive. Zava-maniry 
atao fefy. î'flg. Les soldats faisaient la 
— . Nilahatra ny miaramila avy ao an- 
daniny roa. 

♦HAILLON, sm Yoro-damba, voro- 
kitsay. Il est couvert de haillons. Misin- 
go-boro-dam&a izy, voro-kitsay no ita- 
liany. 

♦HAINE, sf. Fankahaiana, halavolo. 
L'Evangile défend d'avoir de la— pour 
le prochain. Ny Evanjely mandrara mba 
tsy hankahala ny namana, raba tsy ha- 
nao halavolo amy ny namana. Il lui 
inspira la — du mensonge. Nampanha- 
hala ozy ny lainga izy. 

En haine de, loc. prép. Noho ny fanka- 
haiana, noho ny halavolo. 

♦HAINEUX, EUSE, adj. Mankahala, 
tsy tia maint y, manao halavolo. 

♦HAÏR, va. I* Mankahala, tsy tiamainly, 
manao halavolo. Tout le monde le hait. 
Mankahala azy p tsy lia maint y azy , ma- 
nao halavolo aminy ny olun-drehetra. 
2*—, Tsy tia. Je hais la guerre. Tsy tia 
aily ahu. 

Se haïr, vpr. Mifankahala, mifanao ha- 
lavolo. 

♦HAIRE, «/. Akanjo malailay. 

♦HAÏSSABLE, adj. Tokony ho hala, 
tokony hankahalaina. 

♦HALAGE, sm. lilarihan- iakma na 



sambo. Chevaux de — . Soavaly mpita- 
ridsambo. Chemin de—. Lâlana aie- 
han' ny soavaly mpitari-tsambo. 
♦HALE, sm. Hainandro. Le — fane les 
herbes. Ny hainandro mandazo ny ahi- 
tra. 

♦HALÉ, ÉE, adj. Mivaloarika, mivalo- 
raainty. Visage—. Tarehy mioaloari- 
ka, etc. 
HALEINE, sf. Aina, fofon'aina. Pren- 
dre —, Miaina, maka aina. Reprendre 
— . Maka aina. Il se réchauffe les doigt* 
avec son — . Mamana ny ranlsan tâna- 
ny amy ny fofon' ainy izy. Retenir son 
— . Tsy miaina, mihazona fofon' aina 
I! loc. Il a l'— puante. Maimbo vava izy 
Il a l'— vineuse. Maimbo divay izy. Il est 
horsd'— . Sempotra izy. Avoir V — courte, 
Miehakehaka. L'— du zéphyr. Ny tsiotsio 
drivotra. Tenir un cheval en — . Mara 
piasa soavaly. Tenir les soldats en — 
Mampanao asa basy ny miaramila. Fai 
re des discours a perte d'— . Manao la- 
hateny misy antsanga tsy aman'orana 
J'ai écrit quatre lettres tout d'une — 
Nanoratra taratasy ampitondraina efa- 
tra tsy nianina a ho. Ouvrage de lon- 
gue—. Lahasa lava. 

♦HALENÉE, sf. Fofon'aina. 11 m'a 
donné une — de vin. Nofofonany di- 
vay aho. 

♦HALER, ra. Mi ta ri ka. —un cordage. 
Mitarika mahazaka. 

♦HÂLER, va. Mampivaloarika, mam- 
pivalomainty. 

Se hâler, vpr. Mivaloarika, raivalo- 
mainty. 

♦HALETANT, ANTE, adj. Sempo- 
tra, misanehaka, miehakehaka, misefo- 
sefo, miemponempona. 

♦HALETER, vn. Misanehaka, mieha- 
kehaka, miselbsefo, miemponempona. 

♦HALEUR, EUSE, sm. Mpitari-da- 
knna na sambo. 

♦HALLE, sf. Tsena lehibo mky trano 
heva. 

♦HALLEBARDE, sf. Kalaza lava za- 
rana. 

♦H ALLIER, sm. Ilery milobolobo. 

HALLUCINATION, sf. Hadisoan-ke- 
vitry ny olona izay manao azy ho ma- 
hita na mahare zavatra kanju tsy misy 
izany. 

HALLUCINÉ, ÊE, adj. et*. Dis*, he- 
vilra. 



Digitized by 



Google 



HAR 



— 407 - 



HAR 



HALLUŒNER, va. Mahadiso hevitra. 
S'hallnciner, vpr. Diso hevitra. 
♦HALO, «m. Fari-bolana. II y a un — 
autour de la lune. Misy fari-bolana ma- 
nodidina ny volana, latsaka an-tambo- 
ho. marary ny volana. Il y a un — au- 
tour du soleil. Latsaka an-tamboho, 
marary ny masoandro. 
♦HALTE, sf. Fijanonana, fianinana, Ûa- 

toana. 
—, int. Mijanôna ! halotra ! 
♦HAMAC, sm. Fandriana mihantona. 
4 HAM£AU, sm. Vohitra madinika. 
HAMEÇON, sm. f Fintana. 2* fig. Fi- 
taka. Il a mordu à 1'— . Voafitaka t voaso- 
dôka izy. 
'HAMPE, sf. Zarana, tahony. La-— d'une 
lance. Ny 2aran-defona. La — d'un dra- 
peau. Ny /a/um-tsaina. 
♦HANCHE, sf. Moja. 
♦HANGAR, sm. Trano heva. 
'HANNETON, sm. Voangory. 
♦HANTER, va. Miaraka matetika, man- 
kany matetika. Dis-moi qui tu hantes, 
et je te dirai qui tu es. Lazao ahy izay 
iarahanao matetika, ary holazaiko anao 
ny toetrao.— les foires. Marïkany an- 
tsena matetika. 
'HAPPER, va. 1* Mandrapaka. Le chien 
happa le morceau de viande. Narapaky 
ny alika ny hena. 2* fig. Misarabotra 
tampoka. Les gendarmes l'ont happé. 
Voasamhotry ny pqlisy tampoka izy. 
♦HAQUENÊE, sf. Soavaly salasala. 
♦HARANGUE, sf. Laha-teny, kabary. 
♦HARANGUER, va. et vn. Mandaha- 
teny, mi kabary, manome toky. Il haran- 
gua le peuple. Nandaha-teny f nikabary 
tamy ny vahoaka izy. Il harangua les sol* 
dats. Nikabary tamy ny miaramila izy. 
Il harangua le roi. Nanome toky ny 
mpanjaka izy. 
—, vn. Mikabary lavareny. 
♦HARANGUEUR, sm. f Mpandaha- 
teny, mpikabary, mpanome toky. 2°— , 
Mpanao kabary lavareny. 
♦HARAS, sm. Trano flompian-tsoavaly 

alain-taranaka. 
♦HARASSÉ, &E, adj. Trotraka. 
♦HARASSER, va. Mahatrotraka. 
8e harasser, vpr. Trotraka. 
♦HARCELER, va. Mamely matetika. 
Les troupes harcelaient l'ennemi dans 
sa marche. Ny miaramila namely mate- 
tika ny fahavalo teny am-pandehanana. 



Se harceler, vpr. Mifameiy matetika. 
♦HARDBS, sf. pi. Fitaûana. De vieilles 

— . Fitafiana tranainy. 
♦HARDI, IE, adj. 1* Sahy. Il est— com- 
me un lion. Sahy hoatra ny liona izy. 
C'est un— joueur. Mpiloka sahy izy. 
C'est un— menteur. Mpandainga sahy 
Ioatra izy. C'est une action hardie. Natao 
amin-Aasa/iiana izany. 2*—, Kinga, ha- 
fahafa, mahagaga, kanto. Il a une écri- 
ture hardie. Kinga fanoratra izy. Il a 
un style— . Kinga fandaha-teny izy. C 
est une opinion hardie. Hevitra hafaha- 
fa izany. C'est un clocher—. Tranon-da- 
kolosy mahagaga, kanto izany. 

♦HARDIESSE, sf. !• Hasahiana. Il 
manque de — . Tsy sahy izy. Il me dé- 
plaît par sa — . Mahalikidiky ahy ny ha- 
sahiany. Cette réponse est d'une gran- 
de—, Misy hasahisahiana Ioatra izany 
valin-teny izany. 2 # — , Hakingana, ha- 
hafahalà, hakanto. Il y a de la — dans 
ces tableaux. Mampiseho hakingana 
ireo sary ireo. 

♦HARDIMENT, adv. !• Àmin-kasa- 
hiana. Il parle—. Miteny amin-kasa- 
hiana izy. 2°— , Tsotra. Dites-lui — que 
je n'y consens pas. Lazao azy tsotra fa 
tsy ekeko izany. 

♦HARENG, sm. Karazan-kazandrano 
amy ny ranomasina. 

♦HARGNEUX, EUSE, ad;. Kitokitoi- 
na, malonilony lava. Une femme har- 
gneuse. Vehivavy kitokitoina, etc. Che- 
val— .Soavaly malonilony lava. Chien 
— . Alika malonilony lava. 

♦HARICOT, sm. Tsaramaso. Haricots 
verts. Tsaramaso tanora. 

♦HARIDELLE, sf. Soavaly kangoaza. 

HARMONIE, sf. 1° Ilatsaram-peo, fi- 
raondraona, firedona. L'— d'une flûte. 
Ny hatsaran' ny feon' ny filiotra. 2* 
— , Firindrarindra. L*— du style. Ny fi- 
rindrarindran' ny laha-teny. 3* fig. Fi- 
fanarahana. Ils vivent en parfaite—. 
Mifanaraka tsara izy ireo. 

HARMONIEUSEMENT, adv. Tsara. 
Chanter—. Mihira tsara. 

HARMONIEUX, EUSE, adj. 1* Tsa- 
ra, miraondraona, rairedona. Il a une 
voix harmonieuse. Tsara feo izy. Fan- 
fare harmonieuse. Mozika miraondrao- 
na. «]hant— . Hira miraondraona, mi- 
redona. 2*—, Mirindrarindra. Langage 
— . Fiteny mirindrarindra. 3 # fig. Mi- 
fanaraka. Couleurs harmonieuses. Vo- 
lon-doko mifanaraka. 



Digitized by 



Google 



HAS 



408 



HAU 



HABMONIQUE, adj. Mifanoraka. Sons 

harmoniques. Peo maro mifanaraka. 
HARMONISER, va. Mampifanaraka. 
— dos couleurs. Mampifanaraka volon- 
doko 
S'harmoniser, vpr. Mifanaraka. 
HARMONIUM, sm. Armonia. 
♦HARNACHER, va. Mametaka fom- 

ban-tsoavaly amy ny soavaly. 
Se harnacher, vpr. Manao haingon* 

adala. 
♦HARNAIS, sm. Fomban-tsoavalv hi- 
tarihan-kalesy na zavatra ha fa. Cheval 
de — . Soavaly mpitarika kale*y. 
♦HARO, sm. Akora. Crier — sur quel- 
qu'un. Mannkora olona. 
♦HARPE, sf. Valiham-bazaha. 
♦HARPIE, sf. !• Vorona makadiry mi- 
tarehim-behivavy lazain' ny angano. 2° 
fig. Mpanao mamba noana, vehivavy 
kitokitoina. 
♦HARPON, $m. Firombaka. 
♦HARPONNER, va. Mamely amy ny 
firombaka. —une baleine. Mamely tro- 
zona amy ny firombaka. 
♦HARPONNEtJR, sm. Mpamely amy 

ny firombaka. 
♦HASARD, sm. !• Zavatra sendrasen- 
dra, vinlana, kinanga. C'est par un effet 
du — qu'il a gagné cent piastres. Sen- 
drasendra, etc., no nahazoany ariary 
zato. C'est par un heureux —qu'il a 
échappé à la mort. Vintana no tsy na- 
hafatesany. Il compte sur le—. Miândry 
vintana izy. 2»— t Vy very. S'exposer 
aux hasards de la guerre. Manao vy ve- 
ry amy ny ady. 
An hasard, loc. adv. Kitoaloa, mosa- 
lahy, befahatany. Répondre au — . Ma- 
maly kitoatoa, "etc. 
Par hasard, loc. adv Sondra, ?endrasen- 
dra, tsifointoina. Comme Foriqitbbibnt. 
♦HASARDÉ, ÉE, adj. Atao kifoatoa. 
— mosalahjr. —befahatany. Conjectures 
hasardées. Vinany atao kitoatoa, etc. 
♦HASARDER, va. Manao vy very, — 
very tena, — kitoaloa, — raosalahy. — 
befahatany. — son bien dans le commer- 
ce. Manao vy very amy ny varotra. — 
sa vie. Manao vy very ny ainy. ma- 
nao very teno t mitono tena, maneha- 
doza, manaboamaty. — un combat. Ma- 
nao vy very omy ny ady. — son argent 
au jeu. Manao kitoaloa,— mosalahy ny 
volany amy ny loka. — une remontran- 
ce. Manao fananarana befahatany. 



Se hasarder, vpr. Manao vy very, ma- 
nao very tena, mitono tena» roaneha- 
doza, mankaha-doza, manaboamaty. ma- 
nanly voina, manao kitoatoa, — mosa- 
lahy, — befahatany. Voy. S'exposer. 

♦HASARDEUSEMENT, adv. Kitoa- 
toa, mosalahy, befahatany. 

♦HASARDEUX, ETJSE, ad;. !• 8a- 
hy, manao vy very. C'est un joueur — . 
Mpiloka sahy, etc., izy. 2* — , Anaova- 
na vy very. C'est une entreprise ha- 
sardeuse. Raharaha anaovana vy very 
izany. 

♦HATE, sf. Hafainganana, hadodonana, 
hamaikana. La — avec laquelle il fait 
tontes choses, est cause qtiZil ne fait ja- 
mais rien de bien. Ny hafainganana, 
etc., entiny manao ny zavatra rehetra 
no antony tsy hahavitany tsara na inona 
na inona. J'ai — d'en finir avec cet hom- 
me. Dodona, maika ho tapa-d rahara- 
ha amin' io lehilahy io aho. 
À la hâte, loc. adv. Haingana. Il a fait 
ce travail à la—. Nataony haingana iza- 
ny lahafa izany. 
♦HÂTER, va. Mahafaingana, manafain- 
gana, mampahalaky, mandodona. mam- 
pandroso. Le travail a hâté sa mort Na- 
hafaty haingana uzy,nampahalahy ma- 
ty azy ny asa. Hâtez le pas. Hafaingano 
ny dianao. Hâtez le dîner. Hafaingano 
ny sakafo. Hâlez ce travail. Hafaingano 
izany raharaha izany. Hâtez un peu ces 
gens-là. Dodôny kely ireo olona ireo. 
Voilà ce qui hâte le progrès des arts. 
Izany no mampandroso ny fahaizana 
samihafa. 

Se hâter, vpr. Manao haingana, malaky, 
malady, dodona. maika. Hâtez-vous. 
A taovy haingana, haingana, malakia, 
matndia, maikà. Il s'est hâté de partir. 
Dodona. maika hiala izy tamin" izay. 
Il ne se hâte pas de payer. Tsy maika 
handoa vola izy. 

♦HATIF, IVE, adj. Malady, maroro- 
ka. haingana. Raisin—. Voafoboka ma- 
lady masaka. Sa croissance e*t trop 
hâtive. Maroroka loatra izy. C'est un 
esprit—. Olona malady saina, hain- 
(/tin-baina izy. 

♦HATIVEMENT, adv. Malady, bain- 
gana. Ce fruit a mari — . Nalady ma- 
saka. masaka haingana izany vcan-kazo 
izany. 

♦HAUBAN, sm. Tohatra mahazaka 
ihazr>nana ny salazan-tsambo. 

^HAUSSE, sf. !• Zavatra œaravo. Met- 



Digitized by 



Google 



HAU 



— 409 - 



HAU 



tre des hausses à une table. Manisy za- 
vatra rnahavo ny latabatra. 2* fig. Fi- 
sondrotana. 
*HAUSSER,ua. t'Manondrotra. manan- 
dratra. manovona. manainga. —une mai- 
son. Manondrotva. manmdratra tra- 
no. —un mnrpn terre. Manorona am- 
piantany. Hantez la voir. A*onrtroty 
ny fponao. Haussez la iambe. Ainnao 
ny tonffotrao. 2» fig. Mampisondrotra. 
Il n haussé le prix du pain. Nampison- 
drotra nv vidi-mnfo izy. 
— n rn. ]• Misondrotra. La rivière hausse. 
Misondrotra ny renirano. 2 9 fig. Afison- 
drotm. Le prix du riz a haussé. Nison- 
drolra ny vidim-hnry. 
8e hausser, vnr. Misondrotra. entraîna. 
mandrin?a. Cela so hausse à volonté. 
Azo a*ondrotra, enga>na araka izay 
tinna izany. Se — sur la pointe des pieds. 
Mandringa. 
*HAUT, HATJTE, adi. !• Avo. lava, 
ambnny. Une haute maison. Trano avo 
Le chameau est —de jambes. Avo dia ny 
rameva. Voix haute. Peo avo. Tl a une 
hante taille. Lava izy. Il est plus— que 
moi d'un pir»d. Avo iraydia kokoaizy no- 
ho izaho. lava iray dia amiko izy. Le 
plus — étase de la maison. Ny rihana 
• ambony indrindra. La haute Egypte. 
Ny Ejipta ambony. 2*—, Asandratra, 
engaina, minndranandrana, nisondro- 
tra, lalina. Il portait l'épée haute de- 
vant le roi. Nanandratra, nanninga 
sabatra teo alohan' ny mpanjaka izy. Ce 
cheval porte la tê'e haute. Minndra- 
nandrana io soavaly io. La rivière est 
haute. Nixondrotra ny renirano. L*nau 
est fort haute en cet endroit Lalina 
dia lalina ny rano eto. 3° fig. Avo. am- 
bony, ma (Y, Inhibe, lalina. Le très — . 
Ny Avo indrindra. Il est d'une hante 
naissance. Avo nzana izy C'est une 
personne de — rang. Olona ambony 
toetra izy. Il esi parvenu aux plus hau- 
tes dignités. Nnhazo voninahiira ambo- 
ny diaambony izy. Le vin est à trèR — 
prix. Ambony dia ambony ny vidin- 
divay. Prendre le — ton. Manao aroauo, 
ambonimbony fîteny. Jeter bs hauts 
cris. Milaraina mafy. Hautes fonctions. 
Baharaha ambony, lehibe. Une haute 
sagesse. Fahendrena lalina. De hautes 
conceptions. Hevitra lalina. || loc. Dès 
la plus haute antiquité. Fahngola. Crime 
de haute trahison. Fikomiana, flodinana. 
♦HAUT, sm. !• Hahavo Cette maison 



a sept brasses de—, FahafUo ny ha/ia- 
von' io trano io. 2 # — , Tampony, len- 
dro, loha, ambony. Il habile le — de la 
montagne. Mitoetra any an-fawpon'ny 
tendrombohitri izy. Il est tombé du— 
de la maison en bas. Nianjera avy any 
an-/amnon-trano izy. Le— d'un clocher. 
Ny tendron' ny tranon-dakolosy. Écri- 
vez cela en — delà page. Sorato aoan- 
rfoha pejy izany. Le— du tableau est 
gâté. Simba ny loha sary. Le canon 
tirnit de— en bas. Namely avy tany 
ambony ny tafondro. 

—, adv. 1° Avo, ambony. Élevez plus — 
cette muraille. Asondroty avo kokoa io 
ampiantany io. Parlez plu* — . Ataovy 
avo, ambony kokoa ny feonao. Cet 
ofêeau v«-le très—. Manidina avo dia 
avo. ambony dia ambony io vorona io, 
2* fig. Ambony. ne, aloha. Dieu l'a éle- 
vé très—. Nasandratr' Andriamanitra 
ambony dia ambony izy. Les enchères 
font monter— le prix des marchandi- 
ses. Ny fifanongonana no mampitombo 6e 
ny vidim-barotra. La dépense monte — . 
Be nylany. Reprenons cette histoire de 
plus—. Aoka hodinihintsika ny zavatra 
mialoha izany tantara izany. 

Là-haut, en haut, loc. adv. 1 # Any 
ambony. Montez là—, en—. Miakara 
any ambony 2 a — , Any an-danitra. 
Là— réside un juge incorruptible. Any 
an-danitra misy Mpitsara tsy azo sisi- 
hana. Les grades viennent d'en — . Avy 
any an-danitra ny fahasoavana. 

■•HAUTAIN, AINE, adj. Miavonavo- 
na, mianjonanjona. 

♦HAUTEMENT, adv. Tsolra, amin- 
kasahiana. Je soutiens — qu'il a raison. 
Lazaïko tsotva, etc., fa marina ny azy. 

♦HAUTEUR,*/". 1° Hahavo. Li — d'un 
clocher. Ny hahavon'ny tranon-dako- 
losy. Cet oiseau vole à une grande—. 
Manidina avo «lia avo io vorona io. 2°— , 
Hatnlinana. L'eau a deux mètres de — . 
Metatra roa ny halal in' ny rano 3°—. 
Havoana, tanoty. Les ennemis gagnè- 
rent une— . Nahazo /iaroana,etc.,anan- 
kiray ny fahavalo. 4° fig. Fiambonia- 
na, halalinana. Son génie s'élève a une 
grande—. Misondrotra ambony dia am- 
bony ny sainy. La — de ses conceptions est 
remarquable. Mahagaga ny halalinan' 
ny heviny. Il loc. Être à la — de quelqu' 
un. Mahatakalra hevitr' olona. 5"— , Fia- 
vonavonana, fianjonanjonana. Il parle 
avec — . Miteoy amiro-ptaiontronana. 



Digitized by 



Google 




HEM 



— 410 — 



HKR 



etc., izy. Je ne puis supporter ses hau- 
teurs. Tsy azoko leferina ny fiavonavo- 
nany, fianjonanjonany. 

+HAVRESAC, sm. Kotra fibabin'ny 
miaramila na ny mpandeha. 

HÉ, int. !• ! — ! l'ami ! O, ry sakaiza! 
2 # — , Adrel lahy! hiâ! hanky!— , qu'ai- 
je fait! Adre, inona no nataoko! inona 
lahy no nataoko! —, vous voilà! Il ià, 
hanky, tonga izato izy! 

HEBDOMADAIRE, adj. Mivoaka 
isan-kerinandro. Journal—, Gazety mi- 
voaka isan-kerinandro. 

HÉBERGER, va. Mandray ao antrano. 

HÉBÉTÉ, ÉE, adj. et s. Adala, donto 

saina, domeiina. 
HÉBÉTER, va. Mahadala, maliadonto. 

manadonto, mahadomelina. L'ivrognerie 

Ta hébété. Ny fimamoanana/iadata, etc., 

azy. 

S'hébéter, vpr. Mihadala, mihadonto, 

mihadomclina. 
HÉBRAÏQUE, adj. Any ny Hebrio. La 

langue — . Ny fiteny hebrio. 

HÉBREU, sm. !• Hebrio. 2*—, Fiteny 
hebrio. Il sait 1'—. Mahay fiteny he- 
brio izy. 3* fig. Zavatra tsy fantatra. 
Vous me parlez — . Tsy fantatro ny 
filazanao. 

HÉCATOMBE, sf. Omby zato nataon* 
ny ntaolo sorona. 

HECTARE, sm. Ares zato. 

HECTOGRAMME, sm. Grama zato. 

HECTOLITRE, sm. Ny injaton* ny 
tavoahangy laposely. 

HECTOMÈTRE, sm. Metatra zato. 

HÉGIRE, sf. Fiantombohan' ny taona 
silamo, fomba fanisan taona arahin'ny 
Silamo. 

HÉLAS, inl. Indrisy ! endroy ! lahy ! — ! 
quel malheur! Indrisy. endrey, faho- 
riuna ro izany! — ! que je vous plains. 
Mampangoraka ahy lahy hianao 1 

*HÉLER, va. Miaotso (sambo). — un 
navire. Miantso sambo. 

HÉLICE, sf. Zavatra miolikolika hoatra 
ny rindran' ny rindram-by. Escalier 
en—. Tohaira miolikolika. 

HÉLIOTROPE, sm. Tanamasoandro. 

HELLÉNISTE, sm. Mpabay fiteny gri- 
ka. 

HÉMISPHÈRE, sm. Ny antsasaky ny 
giloby, ny antsasaky ny tany. L— boréal. 
Ny antsa*xky ny tany a va ra ira. 



HÉMORRAGIE, sf. Fivoahan-dra. 

HÉMORROlDAL, ALE, adj. Momba 
ny kitso. 

HÉMORROÏDES, sf. pi. Kitso. 

♦HENNIR, vn. Maneno. 

'HENNISSEMENT, sm. Fanonon* ny 
soavaly. 

HÉPATITE, sf. Fivontosan' ny aty. 

HEPTAGONE, adj. et sm. Fito zoro. 

'HÉRAUT, sm. Irak y ny mpanjaka amy 
ny raharaha lehibe. 

HERBACÉ, ÉE, adj. Misy taho malemy 
toy ny any ny ahitra. Plante herbacée. 
Zava-maniry misy taho malemy toy ny 
any ny ahitra. 

HERBAGE, sm. f Ahitra, anana. Il vit 
d'herbages. Ny anana no fihinany. 2 # — , 
Tany be vilona. 

HERBE, sf. Ahitra. anana, vilona, boia- 
ka. —vénéneuse. Ahitra misy poizina. 
Se coucher sur T— . Mandry arabonin' 
ny ahitra. Herbes potagères. Anana. 
Bouillon aux herbes. Ron'anana. Don- 
nez de 1 — au cheval. Omeo vilona ny 
soavaly. Herbes sèches servant de bois 
de chauffage. Bozaka, kitay bozaka. H 
loc. Blé en—. Varimbazaha mitsimoka. 
Manger son blé en—. Mandany an-ten- 
drony ny hareny. C'est un docteur en—. 
Mpianatra ho dokotera io. Couper r— 
sous le pied à quelqu'un. Mandresy an- 
tosika olona. 

HERBETTE, sf. Ahitra fohy, ahi-mai- 
tso. Danser sur 1'—. Mandihy enyam- 
bonin' ny ahitra. 

HERBEUX, EUSE, adj. Bc ahitra. 

HERBIER, sm. Boky famoriana zava- 
maniry isan-karazany. 

HERBIVORE, adj. et sm. Biby ho- 
mana ahitra. 

HERBORISATION, s/". Famoriana za- 
va-maniry isan-karazany. 

HERBORISER, vn. Maraory zava- 
maniry isan-karazany. 

HERBORISEUR, sm. Mpamory zava- 
maniry isan-karazany. 

HERBU, UE, adj. Be ahitra. Chemin—. 
Ldlana 6e ahitra. 

HERCULE, sm. l*Lehilahy matanjaka 
lazain'ny angano. î'fig. Olona malanjaka. 

* HÈRE, sm. Olon* l'araidiny. 

HÉRÉDITAIRE, adj. fLovàna. Biens 
héréditaires. Harena lovàna. Royaume 
— . Fanjakanafoiâna.27ïg. MiOndraamy 
ny zanaka, lovâna. Maladie — . Aretma 
mifindraamy ny zana ka, etc. 



Digitized by 



Google 



r 



HER 



— 411 — 



HEU 



Amy 



HÉRÉDITAIREMENT, adv 

ny lova. 

HÉRÉDITÉ, sf. !• Fandovana. Accepter 
1— . Manaiky handova. 2 # — , Fandova- 
na amy ny fanjakana. II attaque le prin- 
cipe de 1'— . Manohitra ny fandovana 
amy ny fanjakana izy. 3* fig. Fifindra- 
na amy ny zanaka. 

&ÉRÉ6IARQUE, sm. Mpamorona he- 
rezia, lohan'ny herezia anankiray. Lu- 
ther est—. Lotera no mpamorona he- 
rezia, etc. 

HÉRÉSIE, sf. Herezia. 

HÉRÉTIQUE, adj. Manohitra ny finoa- 
na. Proposition—. Fehezan-teny mano- 
hitra ny finoana. 

— , «m. Heretika. Il convertit beaucoup 
d' hérétiques. Nampibobaka heretika 
maro izy. 

'HÉRISSÉ, ÉB, adj. 1° Mitsangam- 
bolo. Il a le» cheveux hérissés. Mitsan* 
gam-bolo izy. 2 a — . Be. Un retranche- 
ment—de pieux. Manda be tsato-kazo. 
3 # fig. Be» Affaire hérissée de difficul- 
tés. Haharaha 6e zava-tsarotra. 

+HÉRISSER, ra. 1* Mampitsangam-bo- 
lo. Le lion hérisse sa crinière. Mitsan- 
çam-bembona ny Uona. 2* — . Be, ma- 
nisy betsaka. Des épines hérissent le 
bord du chemin. Be ny tsilo ao amoron- 
dâlana.— un retranchement de pieux. Ma- 
nisy tsato-kazo betsaka amy ny manda. 

Se hérisser, vpr. Mitsangam-bolo. Le 
coq se hérisse. Mitsangam-bolonyako- 
hoiahy. 

'HÉRIS80N, sm. Sokina. 

HÉRITAGE, sm. Lova. Il a fait un 
grand — . Nahazo lova be izy. Les mé- 
chants n'auront point de part à T— céleste. 
Tsy hanana anjara lova amy ny fanja- 
kan'ny lanitra ny ratsy fanahy. 

HÉRITER, vn. et va. 1* Mandova. Il 
a hérité d'une grande fortune. Nando- 
va harena be izy. 2* fig. Mahazo, man- 
dova. C'est uue maladie qu'il a héritée 
de sa mère. Aretina azony, nolovany 
tamy ny reniny izany. La vertu est le 
.seul bien qu'il ait hérité de son père. Ny 
natsaram-panahy tokana no harena no- 
lovany tamy ny rainy. 

HÉRITIER, 1ERE, a. Mpandova. 

HERMÉTIQUEMENT, adv. Amy ny 
tsentsin-tena, tsara. Fermer—, Mauen- 
tsina amy ny tsentsin-lena. tsara. 
'HERMINE, sf. Karazam-biby fotsy ma- 
L-my volt», volon'ny hermine. 



*HERNIE, sf. Fipotsahan' ny tsinayamy 
ny kibo malemy. 

HEROÏNE, sf. Vehivavy mahery fo. 

•HÉROÏQUE, adj. Mahery fo, mahaga- 
ga. C'est une femme — . Vehivavy ma- 
hery fo izy. Il montra un courage — . 
Nampiseho herim-po mafiagaga izy. 

HÉROÏQUEMENT, adv. Amin-kerim- 
po lehibe. Il combattit—. Niady tamin- 
kerim-po lehibe izy. 

HÉROÏSME, sm. Herim-po lehibe. 

+HÉRON, sm. Vano. 

♦HÉROS, sm. Lehilahy mahery fo. 

*HERSAGE, sm. Famakiam-bainga. 

+HERSE, sf. Fiasana famakiam-bainga. 

'HERSER, va. Mamaky bainga. 

HÉSITATION, sf. Fiahana hanana, fl- 
salasalana, Qroahaaa, fihambahambana, 
fiheroheroana. 

HÉSITER, vn. Miahanahana, misalasa- 
la, miroahana, mihambahamba, mihe- 
rohero. Il hésitait dans ses réponses. 
Niahanahana tamy ny valy nataony izy. 
Il hésite sur ce qu'il doit faire. Miaha- 
nahana, etc., amin' izay tokeny halaony 
izy. 

HÉTÉRODOXE, adj . Diso finoana, ma- 
nohitra ny iinoaua. 

HÉTÉRODOXIE, sf. Hadisoam-pinoa- 
na, fanoherana ny finoana. 

HÉTÉROGÈNE, adj. Samihafa kara- 
zana. . 

HEURE, sf. 1* Ora, adim-pamantaranan- 
dro. Le travail a duré cinq heures. Na- 
baritra ora, etc., dimy ny asa. Il loc. 
Quelle— est-il? il est trois heures. Amy 
ny firyizao? Amy ny telo. L'aiguille est 
sur dix heures. Amy ny folo ny sahaza. 
L'horloge a sonné quatre heures. Naneno 
amy ny efatra ny famantaranandro. À V 
—qu'il est, pourl'— . Ankehilriny, amin* 
izao. 2 a — , Fotoana, andro. Il a retardé 
1'— du diner. Nampihemotra ny fotoam- 
pisakafoana izy. Convenons d'une—. Ao- 
ka ha.nao fotoana isika. L'— est venue 
de vous disculper. Tonga ny fotoana. 
etc., ialanao tsiny. Sa dernière— appro- 
che. Akaiky ny andro hahafatesany. 

De bonne heure, loc. ado. Maraina, 
antoandro, haingana, malaky. Il se lève 
de bonne—. Mifoha maraina izy. Il est 
encore de bonne—. Mbola maraina, 
antoandro izao. Venez de bonne— . Avia 
maraina, haingana. Ces arbres fleuris- 
sent de bonne—. Malahy mamony ireo 
hazo ireo. 



Digitized by 



Google 



HEU 



412 — 



HIS 



Tout à T heure, loc. adv. Votivety, raha 
afaka kelikely. anikeheo, vao teo. Je vien- 
drai tout a V— . Ho avy vetively. raha 
afaka kelikely aho. Je vous l'ai dit tout 
à 1'— . Anikeheo, vao teo nilazako izany 
taminao. 

Sur l'heure. loc. adi\ Miaraka aminMzny. 

 la bonne heure, loc. adv. Tsara iza- 
ny, izay no izy. 

HEUREUSEMENT, adv. 1° Soa aman- 
tsara, amim-pannmhinana. Il est n*— . 
Teraka soa aman-tsara izy. 2*—, Zara, 
soa hiany, saikinany. —il est arrivé. Za- 
ra. etc.. fa ton ira izy. 

HEUREUX, EUSE, adi. 1* Sambatra, 
finaritra. miadana. faly. Nous ne serons 
parfaitement — que dans le ciel. Tsy ho 
sambntra indrindra isika raha tsy any 
an-danitra. Cette famille est heureuse. 
Finaritra, miadana izany lianakavïana 
izany. Je suis — d'avoir pu vous plaire. 
Faly nho sa tria nnnkasiîrohanao. 2»—, 
Ambinina. manan-jara, vintanina, tsara 
vintôna. Il est— dans toutes ses entrepri- 
ses. Ambinina, etc. amy ny raharaha 
reh«»tra ataony izy. Il est— au jeu. Am- 
6in in-doka izy. Il a la main heu- 
reuse. Ambinina izy. 3 # — , Mahaflnari- 
tra, mahafaly, isara. C'est un ion r— pour 
moi. Mnhaftnaritra, mahafaly ahy ity 
andro ty. Notre voyage fut— . Tsara ny 
dia nalehanny. C'est un— présage. Fam- 
bara tsara izany. Il a des reparties heu- 
reuses. Tsara ny faraaliny. 

♦HEURT, sm. Dona, fldona, poka, flpo- 
ka, gona. flgona, paika, fipaika, katro- 
ka, fikatroka. 

«HEURTER, va. 1* Mandona. midona, 
mamoka, manapoka, mi poka, mangona, 
migona, mipaika, mikatroka. Ce navire a 
heurte l'autre. Nandona namoka, na- 
napoka, nangona ny hafa, nidona, ni- 
poka, nigona tamy ny ha r a iosambo io. 
Comme Choquer. 2° fig Mahasosotra, ma- 
nohitra. lia heurté beaucoup de gens.iVa. 
/ta^osofraolona maro izy. Ne heurtez pas 
ses opinions. Aza manohilra nyheviny. 

—, vn. 1° Midona, mipoka, migona. Il a 
heurta contre un rocher. Nidona. etc., 
tamy ny vatolnmpy izy. 2°— , Mandona. 
On heurte à la porie. Misy mandon- 
dona ao am-baravarana. 

Se heurter, vpr. 1° Midona, mikatroka. 
Il s'est heurté contre la table. Nidona 
tamy ny latabatra izy. Les deux armées 
vinrent à se— . Nikatroha ny talika roa 
ton ta. 2*— , Mifampidooa, mifampipoka, 



mifampigona, mifampipaika, mifampi- 
katroka. l^es vagues se heurtent. Mi- 
fampidona, mifampipoka, mifampi- 
gona ny onjan-drano. Les béliers se 
htuirtont. Mifampikatroha, manao ka- 
tro-doha ny ondrilahy. 

HEXAGONE, adj. et «m. Enin-joro. 

HIATUS, sm. Fifanarakarahan' ny zana- 
tsoratra roa. 

♦HIBOU, sm. Vorondolo. 

«HIDEUSEMENT, adv. Izaitsizy. 

«HIDEUX, EUSE, ad;. Ratsy tarehy 
izaitsizy, maharikoriko. Femme hideuse. 
Vehivavy ratsy tarehy izait*izy. C'est 
une chose hideuse. Maharikoriko izany 
zavatra izany. 

HIER, adv. 1 # Omaly. 2^ fig. Vao haln- 
gana, vao omalin' omaly. C'est un ami 
d*— . Sakaiza vao haingana, etc., izy. 

«HIÉRARCHIE, sf. Filaharana, araba- 
ratonga. La— des anges. Ny filahara* 
na, x\y ambaratongan* ny anjely. La- 
militaire. Ny filaharana, ny amôara- 
tonga amy ny miaramila. 

«HIÉRARCHIQUE, adj. Misy filahara- 
na, misy ambaratonga. Le gouverne- 
ment dé l'Église est—. Misy filahara- 
na, etc., ny mpifehy amy ny Eglizy. 

«HIÉRARCHIQUEMENT, adtf. Ara- 
kany filaharana, a raka ny ambaratonga. 

HIÉROGLYPHE, sm. !• Soratra sary 
nataon'ny Ejipliana. 2 B fig. Zavatra sa- 
ropantarina. 

HIÉROGLYPHIQUE, ad;. Momba ny 
hiéroglyphe. 

HILARITÉ, sf. Hamiramirana, flhome- 
hezana. 

HIPPODROME, sm. Kianja fifanalan 
ny soavaly hazakazaka 

HIPPOPOTAME, sm. Soavalin-drano. 
lalomena. 

HIRONDELLE, sf. Sidintsidina. 

«HISSER, va. Mampakatra.— une voi- 
le. Mampakatra lain-tsambo. 

Se hisser, vpr. Miakatra. Je me hissai 
jusqu'à la fenêtre. Niakatra hatramy ny 
varavaran-kely oho. 

HISTOIRE, sf. fTantara. Il étudie 1-. 
Mianatra tantara izy. Il me conta 1 — 
de son voyage. Nitantara tamiko ny dia 
nalehanyizy. 2 a — , Angano. Il conte des 
histoires. Milaza angano izy. 

HISTORIÉ, ÉE, p. et adj. Voaravaka, 
noravahana, nampihaingoina, mihain- 
go, norentena, mirenty. Cabinet—. Efi- 
trano voaravaka, etc. Lettres histo- 



Digitized by 



Google 



r 



HOM 



— 413 — 



HON 



riées. Soratra mihaingo, mirenty. 

HISTORIEN, sm. Mpitantara. 

HISTORIER, va. Mandravaka, mam- 
phaingo, mandrenty. 

HISTORIETTE, sf. Tantara kely. 

HISTORIQUE, adj. Momba ny tantara. 

—, sm. Tantara. Faire 1*— d'un procès. 
M it an tara ad y. 

HISTORIQUEMENT, adv. Araka ny 
tantara. 

HISTRION, s m. Ariraîahy, kapotsaka. 

HIVER, sm. Ririnina. Nous sommes 
au milieu de 1'— . Aty ririnina izao. 
Il n'y a pas eu d'— cette ann^e. Tsy 
nisy ririnina tamin' ity taona ity. L*— 
se fait sentir, il fait un temps d* — . 
Mnndririnina ny andro. 

HIVERNAGE, «m. Fipetrahan' ny 
samho ao amy ny seranana anankiray 
mandritra ny ririnina. 

HIVERNER, un. Mipetraka mandritra 
ny ririnina. Les troupes hivernent dtins 
le pays. Mipetraka aty mandritra ny 
ririnina ny miaramila. 

HO! int. Adre! — ! que me dites-vous 
là? Adret inona izanylazainao amiko? 

♦HOBEREAU, «m. Lavelatra. 

♦HOCHEMENT, sm. — de tête. Fion- 
jonana. fihiOkifika. 

♦HOCHER, ra. Mionjona, mihifika. Il 
s'en alla en hochant la tôle. Nionjona, 
nihiffka izy dia lasa. 

♦HOCHET, sm. !• Tsilalaon-jaza. 2 # /?g. 
Zavatra tsinontsinona. 

HOLÀÎ int. Hiâî — ! qui est là? Hiai 
iza no ao? 

—, adv. Aoka iza y. —, pas tant de bruit. 
Aoka izay, faaza mitabataba toy izany. 

— , sm. Mettre le—. Mampilsahatra fifan- 
dirana. 

HOLOCAUSTE, «m. I* Fisoronana bi- 
by nodorana naiaon' ny Jody, biby no- 
dorana natao sorona. 2* — , Sorona. Jé- 
sus-Christ s'est offert en — pour nos pé- 
chés. Nanolo-tena ho sorona noho ny 
fahotantsika Jeso-Krisly. 

HOMARD, sm. Oran-dranomasina ma- 
kadiry. 

HOMÉLIE, sf. Toriteny fivoasana ny 
I^ranjely. 

HOMICIDE, s. Mpamono olona. 

—, sm. Vonoana olona, famonoana olona. 
Commettre l— . Mamono olona. 

HOMMAGE, sm. 1* Haja. Toutes les 
créatures rendent — au Créateur. Ny 
zavatra voary rehetra manome haja ny 



Nahary azy. Il est entouré d'hommages. 
Omen' ny olon-d rehetra haja izy. || loc. 
Rendre — au souverain en lui offrant 
une piastre. Manasina andriana amy ny 
vola tsy vaky. Rendre — à la vérité. 
Milnza ny marina. 2«— , Fanoloraria. Je 
lui ai fait — de mon livre. Natolotro 
ho azy ny hokiko. 3 # —, pi. Arahaba. Je 
viens de lui offrir mes hommages. Avy 
niarahaba azy aho. 

HOMME, sm. f Olona, olombelona. 
Dieu créa 1'— à son image. Nntaon* 
Andriamanitra mitovy endrika aminy 
ny olona, etc. L'— est sujet à la mort. 
Mety maty ny olona, etc. Le Fils de 
1'— . Ny Znnak' olona. 2 # —, Lehila- 
hy, lahy. Dieu a cré* 1'— et la fem- 
me. Andriamanitra nahary ny lehilahy 
sy ny vehivavy. Jeune — . Tov« lahy, 
sakanrfa/iy. C'est un — fait. Lehilahy 
leliibe izy. C'est un — de bien. Lehila- 
hy tsara fanahy izy. Ce n'est pas un — . 
Tsy lehilahy izy. Il est — atout entre- 
prendre. Tena lehilahy mahatanteraka 
na inona na inona izy. C'est un — à 
pendre. Lehilahy jamono io. J'ai trou- 
vé mon — . Hitako ny lehilahy izay 
ilaiko, izay mahavitn. 3 # — , Miaramila, 
mpiasa, maromita. Une arm<*e de dix 
mille hommes. Tafika raisy miaramila 
iray alina. J'ai pay^ mes hommes. Efa 
nomeko ny karaman'ny mpiasa ko, ma- 
romitako. 

HOMOGÈNE, adj. Mitovy karazana. 

HOMONYME, adj. Mitovy fanononana. 

— , sm, Olona mitovy anarana. 

HONNÊTE, adj. 1» Tsara fanahy. C'est 
un— homme. Tsara fanahy izy. 2°— , Me- 
ty, antoniny. Ces paroles ne sont pas hon- 
nêtes. Tsy mety ireo teny ireo. Récom- 
pense—. Valisoa antoniny. 3°— , Ma- 
hay manaja. ma ha la la fomba, misy fa- 
najana. Il est fort—, il a des manières 
honnêtes. Mahay manaja, mahalala 
fomba izy. Il lut fit un accueil — . Nan- 
droy azy tamim-pana/ana izy. 

— , sm. Ny mety. Il préfère 1' — à l'utile. 
Ny mety no tiany noho ny mahasoa. 

HONNÊTEMENT, adv. 1* Tsara. Elle 
s'est toujours conduite — . Nitondra 
tena teara mandrakariva izy. 2»— , Ara- 
ka ny mety, antonintoniny. 3°— , Amim- 
panajana. 

HONNÊTETÉ, sf. 1* Hatsaram-pana- 
hy. batsrirana. Je connais V — de son 
âme. Fantatro ny hatsaram-panahiny. 
Je connais 1' — de ses mœurs. Fantatro 



Digitized by 



Google 



HON 



— 414 



HOR 



ny hatsaran* ny fitondran-tenany. 2 # — , 
Ny mety. Cela est contre les règles de 
T— . Manohitra ny mety iznny. 3°— . 
Fahaizana manaja, fahalalana fomba. 
fanajana. Il le reçut avec toute sorte 
d'honnêtetés. Nandray azy taraim-pana- 
jana lehibe izy. 

HONNEUR, sm. l # Voninahitra,tabiha, 
haja. Il aacquis de V — .Nahazo vonina- 
hilra izy. Cet ouvrage lui fait — . Anana- 
ny voninahitra izany boky izany. 
Il a flétri mon — . Nanala oonîna- 
hitra, nanala baraka ahy izy. Il est 1'— 
de son pays. Voninahitra, tabihan 
ny tanin-drazany izy. Il fait — à sa fa- 
mille. Voninahitra, tabihan' ny fiana- 
kaviany izy. Il a ou Y — d'être admis 
à la table du prince. Nahazo vonina- 
hitra mba hiaraka hihinana amy ny 
mpanjaka izy. On lui a fait de grands 
honneurs. Nomena voninahitra, haja 
lehibe izy. Il est parvenu au comble 
des honneurs. Nahazo voninahitra 
ambony dia ambony izy. li loc II est 
mort au champ d'— . Maty tany an'ady 
izy. Point d'— . Hambo, hambom-po. Il 
est délicat sur le point d'— . Lehilahy 
manan-fcambo, be hambom-po izy. Je 
vous donne ma parole d'— . Lehilahy ma- 
nan-kambo aho ka ataoko tokoa izany. 
Faire — à ses engagements. Manatante- 
raka ny teny napetrany 2 # — , Fanaova- 
na ho zavatra. Les sciences furent alors 
en — . A r a*ao ho zavatra ny fahaizana 
samihafa tamin' izay. 3°— , Hatsaram- 
panahy, ny mety. C'est un homme 
d'— . Tsara fanahy izy. L'— lui est plus 
cher que la vie. Ny hatearam-pana/iy, 
ny mety no tiany kokoa noho ny aina. 

♦HONNIR, va. Manala baraka. 

HONORABILITÉ, sf. Hatsaram-pana- 
hy. On connaît son — . Fantatra ny ha- 
tearam-pana/itny. 

HONORABLE, adj. 1° Mahabe voni- 
nahitra, ambony. lia fait une fin— . Ma- 
habe voninahitra azy ny nahafatesany. 
On lui donna la place la plus—. Nome- 
na n y toeranaam bon y indrindra izy. Em- 
ploi—. Raharaha a >n6on y. 2 # —, Be voni- 
nahitra. mendrika hohajaina, amim-pa- 
najana. C'est une famille — . Mendrika 
hohajaina izany fianakaviana izany. 
On lui fit une réception — . Noraisina 
tamim-panajana izy. 

HONORABLEMENT, adv. • Amim- 
boninahitra, amim-panajana. 2* — , Ara- 
ka ny mety. 



HONORAIRE, adj. Amy ny anaram- 
potsiny ho fanajana. Conseiller — . 
Mpanolo-tsaina amy ny anaram-potsi- 
ny ho fanajana azy. 

— , 8m. pi. Karama. Les honoraires du 
médecin. Ny fcaraman' ny dokotera. 

HONORER, va. 1* Manome voninahi- 
tra, manome haja, manaja. Honorez 
Dieu. Omeo voninahitra, omeo haja, 
hajao Andriamanitra. Il honore ses su- 
périeurs. Manome voninahitra, etc , 
ny lehibeny izy. 2 # —, Manao ho zava- 
tra. J'honore sa vertu. Ataoko ho zava- 
tra ny hatsaram-panahiny. 3*—, Maha- 
be voninahitra. Il honore son pays. Ma- 
habe voninahitra ny tanin-drazany izy. 
Il m'honore de son amitié. Mahabe vo- 
ninahitra ahy, voninahitra ho ahy ny 
fltiavany ahy. 

S'honorer, vpr. 'Mahazo voninahitra, 
manao ho voninahitra. Je m'honore d'ê- 
tre son ami. Ataoko ho voninahitra ho 
ahy ny misakaiza aminy. 

HONORIFIQUE, adj. Mampahazo voni- 
nahitra. Titre—. Anaram-bonina/iifra. 

♦HONTE, sf. 1* Henatra. Il rougit de 
— . Tera-menan' ny henatra izy. Il a — 
de se montrer. Menatry ny hiseho izy. 
Faites-lui — de sa paresse. Omeo hena- 
tra izy noho ny hakamoany. Ils tirent 
vanité de ce qui devrait leur faire — . 
Mirehareha amy ny zavatra tokony ham- 
pahàmenatra azy izy ireo. Il a perdu 
toute — . Tsy mahalala menatry izy. Il 
est couvert de — . Safo-fcenaJra izy. 2 # 
—, Fanalam-baraka, fahafabam-baraha. 
Il fait la— de sa famille. Manala bara- 
ka, mahafa-baraka ny fianakaviany izy. 

♦HONTEUSEMENT, adv. Amira-fk- 
hafaham-baraka. 

♦HONTEUX, EUSE, adj. 1* Menatra, 
saro-kenatra. Il est— de ce qu'il a fait. 
Menatry ny n a taon y izy. Les enfants 
sont— devant les personnes qulls ne con- 
naissent pas. Menatra, etc., ny zaza 
kely raha eo anatrehan' ny olona tsy 
fan tany. 2*—, Mampahamenatra, maha- 
menatra, mahafa-baraka. Il mène une 
conduite honteuse. Manao fi tondra n-te- 
na mampa/iamenafra, etc., izy. 

HÔPITAL, sm. Trano Ûtsaboana, hos- 
pitaly. 

♦HOQUET, sm. Tsakoahina. Avoir le— 
Tsakoahtna. 

HORAIRE, adj. Momba ny ora. Les 
lignes horaires. Ny marikyny ora. 



Digitized by 



Google 



r 



HOR 



— 415 — 



HOT 



+HORDE, sf. Firenen* olona mirenireny, 
andian' olona mirenireny. Des hordes de 
barbares fondîrent sur l'empire romain. 
Nisy fi renen* olona baribariana nibo- 
sesika tamy ny fanjakana romana. Une 
— de brigands. Andian-j iolahy. 

HORIZON, sm. 1* Faravodilanitra. Le 
soleil est à V — . Àny amy ny faravo- 
dilanitra ny roasoandro. De celte col- 
line on découvre tout P— . Amin' io ta- 
nety io no ahitana ny faravodilanitra 
rehetra. 1* fig. Toe-draharaha. LT— s*é- 
claircit. Mihamazava ny toe-draharaha 

HORIZONTAL, ALE, ad). Marina. 

HORIZONTALEMENT, adv. Marina. 
Placez cette planche—. Ataovy marina 
no fametraka io hazo iisaka io. 

HORLOGE, sf. Pamantaranandro lehi- 
*be. 

HORLOGER, s m. Mpanao famantara- 
nandro. mpanamboatra— . 

HORLOGERIE, sf. Fahaizana faraan- 
taranandro. fanaovana— , fanamboarana 
— , fivarotana — . 

HORMIS, prèp. Afa-tsy. Comme Ex- 
cepté. 

HOROSCOPE, sm. Faminaniana atao 
amy ny astra. 

HORREUR, sf. 1* Tahotra. fah a tsi ra- 
vina, haloza. Il pâlit d*—. Mivaloarika 
noho ny tahotra izy. Dans cette foret 
on éprouve une secrète—. Mahataho- 
tra izany ala izany. Cette ville éprouva 
toutes les horreurs de la famine. Afahn- 
tsiravina, loza ny mosary nanjô io ta- 
nana io. L*-*- du supplice n'ébranla 
point son courage. Tsy nampihontsina 
azy velively ny halozan' ny fijaliana. 
2*—, Fankahalana. J'ai — du mensonge. 
H ala ko ny lainga. Je l'ai en—. Haïa- 
ko izy. Il est en — à tout le monde. 
J/a/an'ny olon-drehetra izy. 3*—, Ha- 
ratsiana, halehibe. Comprenez T— du 
péché. Fantaro ny haratsian* ny fabo- 
tana. Je comprends 1'— de mon crime. 
Fantatrony halehiben' nyheloko. 4°— , 
pi. Zavalra ratsy izaitsizy. Il dit des 
horreurs. Milaza zavalra ratsy izaitsi- 
zy izy. 

HORRIBLE, adj. 1* Maha tahotra, mam- 
patahotra, mahatsiravina, loza loatra. 
Sa mort fut— . Nahatahotra, nampata- 
hotra, nahatsiravina, loza loatra ny 
nabafatesany. 2 # — , Ratsy izaitsizy, lehi- 
be. be vava, izaitsizy. 8a conduite est—. 
Fi a tsy izaitsizy ny fltondran-tenany. Il 



fait un temps—. Ratsy izaitsizy ny an- 
dro. Il a commis un crime—. Nanao he- 
loka lehibe. be uaua izy. Il fait un froid 
— . Mangatsiaka izaitsizy ny andro. 
HORRIBLEMENT, adv. Ratsy izai- 
tsizy. 

HORRIPILATION, sf. Fihoron-kodi- 

tra. 
•HORS, prép. Ivelany. Il est— de la ville. 

Any ivelaiï ny tanâna izy. || loc. Il est 

— de la maison. Any alatrano izy. Il est 

— de la portée du canon. Tsy takatry ny 
tafondro izy. Il est— de danger. Afa- 
doza izy. Il est — de lui. Very hevitra 
izy. Il est — de combat. Tsy afa-miady 
intsony izy. Cet habit est — de service. 
Tsy azo anaovana intsooy, efa borizano 
io akanjo io. —de là. Afa-tsy izany. Met- 
tre quelqu'un- la loi. Mamono olona 
an-trebotrebo. 

*HORS-D'ŒUVRE, sm. Fanampiny 
fotsiny. 

HORTICULTEUR, sm. Mpamboly 
anana. 

HORTICULTURE, sf. Fambolena ana- 
na. 

HOSANNA,*m. Fihobiana. 

HOSPICE, sm. Trano fitaizana ny ma- 
nant ra, — ny antitra, etc. 

HOSPITALIER, 1ÈRE, adj. 1* Man- 
dray tsara ny vahiny. C'est un peuple—. 
Firenena mandray tsara ny vahiny 
izany. J'ai trouvé une demeure hospita- 
lière. Voaray tsara taurin* izany trano 
izany aho. 2°— , Mitsabo marary. Soeurs 
hospitalières. Masera mpilsabo marary, 

HOSPITALITÉ, sf. Fandraisam-bahi- 
ny. 

HOSTIE, sf. Hostia. 

HOSTILE, adj. 1* Miady, mampiseho 
ho fahavalo. Il a des projets hostiles. Mi- 
kasa hiaciy izy. Il a des procédés hosti- 
les. Mampiseho azy ho fahavalo ny 
ataony. 2°— , Manohitra. La plupart lui 
sont hostiles. Manohitra azy nyanka- 
biazany. 

HOSTILEMENT, adv. Miady, miseho 
ho fahavalo. 

HOSTILITÉ, sf. 1* Ady. Il commença 
les hostilités. Nanomboka ny ady izy. 
2»—, Fanoberana. 

HÔTE,HÔTESSE, s. 1* Tompon' ny 
tranom-bahiny. Table d'— . Voy. Table. 
2 # — , Mpandray vahiny. vahiny raisina. 

HÔTEL, sm. 1* Trano lehibe. Il a loué un 



Digitized by 



Google 



HUI 



416 - 



HUM 



— . Nanofa trn.no lehibe izy. —de ville. 
Trano fanaovan' nv mnire sy ny nama- 
tiy raharaha. Hôtel-Dieu. Trano fitsa- 
boana lehibe. bo*pitaIy lehibe. 2«-, 
Tranombahiny. Il losre a 1 — . Mitoetra 
an amy ny train om-bahiny izy. 

HÔTELIER, 1ÈRE, s. Tompon' ny tra- 
Tîtn-bahiny. 

HÔTELLERIE, sf. Tranom-bahiny. 

♦HOTTE, sf. Zavalra fibabena entana. 

♦HOUBLON, sm. Zava-maniry anao- 
van-dabipra. • . 

♦HOUE, sf. Angadim-bazaha. 

♦HOUILLE, *f. Arin-tany. 

♦HOUILLER, ÈRE, adj. Misy arin- 
tany. Terrain—. Tany misy arin-tany. 

•HOUILLÈRE, sf. Tany misy arin-ta- 

nv 

♦HOULE, sf. Alon-dranomasma. 

♦HOULETTE, sf. Hazo fiandrasanaon- 
dry. 

♦HOULEUX, EUSE, artf. Manonja. 

*HOUPPE, sf. Sahnndran-iavatra. 

♦HOUPPELANDE, sf. Akaniohe. 

♦HOURRA, sm. Hoby. Pousser des hour- 
ras. Mihoby. 

♦HOUSPILLER, va f Misaritsarika, 
mnnintontsintona. mandrirotra. 2° fig. 
Manaratsy, mandevilevy. 

Se houspiller, vpr. f Mifampisaritsa- 
rika. mifanintontsintona, mifandrirotra. 
2° fig. Mifanaratsy. 

♦HOUSSE, sf. Lamban-tsoavaly. 

♦HOUSSINE, sf. Ro»sa-kazo, firitsoka. 

♦HOUSSINER, va Mikaooka amy ny 
rotsa-kazo. — ses habits. Mikapoka ny 
akanjony amy ny rotsa-kazo. 

♦HOUX, sm. Karazan-kazo maitso ravi- 
na lalandava. 

♦HOYAU, sm. Angady baka roa. 

*HUBLOT, sm. Varavaran-kely madini- 
ka amy ny vatan-tsambo. 

♦HUÊÈ, sf. Akora, akoralava. 

♦HUER, va. Mnnakora. 

HUILE, sf. Solika, diloilo. tseroka, ilo, 
menaka. —do pied de bœuf. Soliha.— 
de pétrole. Soli tany. —d'olive. Diloilo. 
Peindre à l— . Man^so-doko amy ny loko 
diloilo. Les saintes huile* Ny diloilo 
xnasina. — de coco Diloilo kokô. L'— de 
ricin. Ny t*eroka, ilom-boan-ianantana- 
manga. — de pistache. Ilom boanjo. — 
de foie de moruo. Menaka telo zoro. 

HUILER, va. Manoso-tsolika. — une ser- 
rure. Manoso tsolika hidio-trano. 



HUILEUX, EUSE, ad;. Mi«y solika, 

minendonendo. Cheveux—. Volon-doha 

minendonendo. Peau huileuse. Hodi- 

tra minendonendo. 

HUILIER, sm. Pitoeran-diloilo sy vi- 

naingitra. 
HUIS, sm. À— clos. Mangïngina. Audien- 
ce à— clos. Fitsarana atao mangîngi- 
na. 
HUISSIER, sm. Vadintany. 
*HUIT, adj. vum. t # VaR — fois. Ira6a- 
lo. —jours. Havaloana. Tous les— jours. 
Uan-karalnrina. Il ya-r-jours qu'il est 
arriva. Hava 'oan* andro, tamy ny herin' 
nyandroany no nahatongavany. — par—. 
fsicalovalo. Partagez cette orange en 
— . Valoy io laoranjy io. Elle est parta- 
gée en — . Voavalo, novaloina. mivalo 
izy. || Ion. Il viendra de dimanche en—. 
Hoavyamyny herin' ny alahady izy 2* 
— ,Fahavalo. Chapitre—. Toko fahavalo. 
—, sm. Valo. Il est arrivé le — de ce mois. 
Tonga tamy ny raton' iiy volana ity izy. 
♦HUITAINE, sf. t* Havaloana. Je passai 
chez lui une — de jours. Nitoetra Ziana- 
loan' andro tao aminy aho. 2° — , Valo, 
tokony ho valo. J'ai acheté une— de din- 
dons. Nividy vorontsiloza valo, etc., 
aho. 
♦HUITIÈME, adj. Fahavato. Il est le 
— sur le registre. Fahavalo ao amy ny 
rejistra izy. Faire une chose pour la — 
fois. Manim&alo. Pour la — fois. Fa* 
nimbalony. 
— , sm. Ny ampahavalony. Les trois hui- 
tièmes. Ny lelo ampahavalony. 
♦HUITIÈMEMENT, adv. Fahavalo. 
HUÎTRE, sf.\* Akorandriakaany anaty 
ranomasina. î # fig. Tonenrtrina, dondri- 
na. donana velona. 
HUMAIN, AINE, adj. f Momba ny 
olona. — nyolombelona. Le corps — . Ny 
vatan' ny ofona. La nature humaine. 
Ny fomban' ofom&efoua. Le genre—. 
Ny olomhelona. 2*—, Mpamindraîo, 
miantra. malemy fanahy. Cet homme 
est — Mpamindra fo f etc.. io lehilahy 
io. N'avoir rien d'— . Comme Ishcmaîn. 
—, sm. pi. Ny olninbelona. Lemaitr«des 
humains. Ny tompon'nj/ olombrtona. 
HUMAINEMENT, adv. f Arakaizay 
azon' ny olombelona atao. Il fit ce qui 
est — possible. Nanao araka izay azon' 
ny olombelona atao izy. 2 - —, Amim- 
pamindram-po, amim-piantrana, amin- 
kalemem-panahy. Il traita— lot vaincus. 



Digitized by 



Google 



HUM 



— HT — 



HUM 



Namindrayo, niantra ny resy izy. 
nitondra ny^resy tamin-kalemem-pa- 
nahy izy. 

HUMANISER,»*. Mampah.'ndry.raam- 
pahalemy fanahy. Les Européens ont 
humanisé les peuples sauvages. Ny Eo- 
ropeana ruunpahendry, nampa/iaJe- 
my fanahy ny fireneon barbariana. 

S'humaniser, vpr. Mihahondry, miha- 
malemy fanahy. 

HUMANISTE, sm. Mpianatra laba-te- 
ny an-tsoratra. 

HUMANITAIRE, adj. Mabasoa ny 
olona. 

HUMANITÉ, &f. 1* Fomban' olombelo- 
na. Jésus-Christ a pris notre — . Joso- 
Kristy naka ny fombantsika olombe- 
lona. 2*— , Ny olona. C'est un bienfai- 
teur de 1' — . Mpanasoa olona izy. -3°— , 
Famindram-po, fiantrana, halemem-pa- 
nahy. Il est plein d — . Be famindram- 
po, etc., izy. 4*—, pi. Fiauarana laha- 
leny an-tsoratra. 

HUMBLE, adj. et». l'Manclrytcna. Il est 
— au milieu des grandeurs. Manetry te- 
na ao a fovoan'ny voninahitra izy. Dieu 
accorde sa grâce aux hum blés. *Andria- 
manitra manome ny fahasoavany amin' 
izay manetry tena. Il est— devant les 
grands. Manetry tena eo anatrehan' 
ny lehibe izy. Il fit un— aveu de sa fau- 
te. Niaiky "ny hadisoany tamim-panc- 
tren-tena izy. 2-—, Ambany. Il remplit 
d'humbles fonctions. Manao raharaha 
ambany izy. 

HUMBLEMENT, adt?. Amim-pane- 
tren-tena. 

HUMECTANT, ANTE, adj. et a. 
Mampangatsialsiaka. Les fruits sont hu- 
mectants. Mampangatsiatsiaka ny 
voan-kazo. 

HUMECTATION, sf. Fampandopan- 
doana. 

HUMECTER, va. 1 # Mahamando, ma- 
ham^ri nerika. La rosée a humecté la ter- 
re. Nahamahdo ny tany ny ranonan- 
do. Des larmes humectaient ses paupiè- 
res. Nisy ranouiaso na/iamerimcrt/ta 
ny masony. 2 # — , Mampangatsiatsiaka. 

S'humecter, vpr. Mihamando, mihame- 
rimerika. 

•HUMER, va. Mitroka, mifoka. —un 
œuf. Mitroka otody. — l'air. Mifoka 
rivotra. 

HUMER AL, ALE f ad;. Momba ny 
fwndrv. 



HUMÉRUS, sm. Taolan-tsandry ambo- 
ny. 

HUMEUR v 8/". !• Ranon-javatra, ra, za- 
vatra matsora anatin' ny vatana. Il décou- 
le de cet arbre une — visqueuse. Misy 
rano madity mivoaka amin' io hazo io. 
Cela vicie les humeurs. Manimba ny ra 
izany. Il faut évacuer les humeurs. To- 
kony havoaka ny zavatra matsoraana- 
tin'ny vatana. Humeurs froides. Comme 
Scrofules. 2 # [ig. Toe-panahy, litiavana. 
11 aune— égale. Tsy miovany toe-pa- 
nahiny. Il n'est pas d'— à se laisser gou- 
verner. Tsy te-hofehipehezina izy. 3 - — , 
Hasosorana, halonilony, haitraitra. Cet 
homme a toujours de l' — . So*o-dava, 
malonilony lavaiolehrlahy io. Il est de 
mauvaise— . Malonilo n y izy. C'est une 
mauvaise— qui lui a pris. Haitraitra fo- 
tsiny no nahazo azy. 

HUMIDE, adj. Mando, merlmerika. La 
terre est encore—. Mbola mando ny ta- 
ny. Une chambre—. Efi-trano mando. Il 
a les mains humides. Mando ny tânany. 
Il a les yeux humides de larme?. M erû 
merika ny masony. || 16c. L'— élément. 
Ny rano. 

HUMIDEMENT, adv. Amy ny fltoera- 
na mando. Il est logé-. Mitoetraamy 
ny fitoerana mandomando izy. 

HUMIDITÉ, sf. Hamando, hamandoa- 
na, ny mando. 

HUMILIANT, ANTE, adj. Mahamena» 
tra, mampahamenatra.mampangaihay.il 
Jui fit une réprimande humiliante. Nanao 
fananarana nahamena/ra, etc., azy izy. 

HUMILIATION, sf. 1* Henatra, fan- 
gaihay. Je n'ai pu le voir dans une si 
grande — sans lui pardonner» Tsy zaka- 
ko ny nahita azy menalra, nangaihay 
mafy loatra. ka navelako ny hadisoany. 
2»-I . Fanetren-tena. Les infirmités hu- 
maines sont un sujet d'— pour nous. 
Ny halementsika olombelona noantony 
anelrentsika tena, 3»— , Zav itra mam- 
pahamenatra, — mampangaihay. C'est 
une grande — pour lui. Zavatra mam* 
pa/iamena(ra, etc., azy loatra izany. 

HUMILIER, va. Manetry, mampaha- 
menatra, mampangaihay. Dieu humilie 
les superbes. Andriamanitra manetry 
ny mpiavonavona. Je l'ai humilié. iVarn* 
pahamenatra f nampangaihay azy aho. 

S'humilier, vpr. Manetry lena, mietry 
tena. 

•27 



Digitized by 



Google 



HYG 



— 418 — 



HY8 



HUMILITÉ,*/. Fanetren-tena. Il avoua 
sa faute avec une grande—. Niaiky ny 
hadisoany ia.mïm-panetren-tena iebi- 
be izy. 

HUMUS, sm. Tany lonaka. 

*HUNE, sf, Tnlantalana ao an-tenatenan' 
ry salazan-tsanibo. 

•HUNIER, sm. Lain-tsambo faharoa 
amy ny salazan-tsambo. Grand — . Lain- 
tsambo faharoa amy ny salaznben- 
tsnfnbo. Petit— . Lain-t*ambo fahàroa 
amy ny salazan-tsambo atoba. 

« HUP PE, * f . Boto. 

•HUPPÉ, ÉE, adj. 1» Misy boto. Poule 
Jrupr^e. Akoho 6o/o, — satroka. 2* ffg 
Ambmy toetrn, mpanan-karena. C'est 
un* persrnnn huppée. Olona ambony 
toetrn, etc.. izy. 

♦HURE, sf. Loham-biby sasany. Une 
— de sanglier. Lo/ian-dambo. 

♦HURLEMENT, sm. !• FiUmany va- 
lala, finaonaona. 2° flg. Fidradradradra, 
fi gogo gogo. Elle poussait des hurlements 
de douleur. Nigogogogo noho ny ala- 
helony izy. 

'HURLER, vn. PMitomany valala, mi- 
naonaona. Le chien a hurlé toute la nuit. 
Nitomany valala, ninaonnona nan- 
dritra ny alina ny alika. 2° ftg. Midra- 
dradradra, migogogogo. Il hurle de ra- 
ge. Midradradradra noho ny hatezera- 
na izy. 

HURLUBERLU, sm. Olona kely ati- 
doha, olona maivan-doha. 

'HUSSARD, sm. Karaza-miararoila 
milatngin-tsoavaly. 

•HUTTE, sf. Trano tomboka. 

HYDRAULIQUE, adj. Momba ny fam- 
pakaran-drauo. La scienco — . Ny fahai- 
zana mampaka-drano. 

HTDRE, sf. Fananimpitoloha. 

HYDROGÈNE, sm. Hidrojena. 

HYDROMEL, sm. Fisotro atao amy ny 
tantely sy rano. 

HYDROPHOBE, ad;, et s. Tsy tia ra- 
no, romotra. 

HYDROPIQUE, adj. et s. Manirano. 

HYDROPISIE, sf. Manirano. 

HYÈNE, sf. Karazam-biby mitovitovy 
amyny amboadia. 

HYGIÈNE, sf. Fahaizana momba nyma- 
hasalama. 

HYGIÉNIQUE, adj. Mahasalama 



HYGROMÈTRE, sm. Famantarana 
ny hamando sy ny hamainan' nyaera. 

HYGROMÉTRIE, sf. Fahaizana mom- 
ba ny bamando sy ny bamainan* ny aé- 
ra. 

HYMEN ou HYMÉNÉE, sm. Fanam- 
hadiana. 

HYMNE, sm. Hira fiderana. 

— , sf. Hira fiderana fanao ao an-trano le- 

g ! »zy . 

HYPERBOLE, sf. Fampitomhoann, fa* 
nitarana. te que je vous dis n*e*t point 
une—. Izao lazaiko izao fcy mitombo, 
tsy mitatra, t.- y nitarina. 

HYPERBOLIQUE, adj. Mampitom- 
bo, manitatia. Expressions hyperboli- 
ques. Teny mamp'tornbo. etc. 

HYPERBOLIQUEMENT, adv. Mam- 
pilombo, manitatra. 

HYPERBORÉE ou HYPERBO- 
RÊEN, ÉENNE, adj. Any a va rat ra 
indrindra. 

HYPERDULIE, sf. Panajana fanao 
aminy Masina Mary. 

HYPERTROPHIE, sf Fivontosana. 
— du cœur. Fivonto*an' ny fo. 

HYPOCONDRIAQUE, adj. Sorisore- 
na, sosotsosotra, raanjorudreira, nianjo- 
nitra. 

HYPOCONDRIE, sf. Fahasorisorena, 
fahasosotsosoraoa, fanjoredretra, fan- 
jonitra. 

HYPOCRISIE, sf. Fihatsarambelatsi- 

ny. 

HYPOCRITE, adj. et s. Mpihatsarave- 
latsil.y. 

HYPOTHÈQUE, sf. Antoka. J'ai donné 
ma maison en—. Nataoko antoka ny 
tranoko. 

HYPOTHÉQUÉ, ÉE, adj. [• Natao an- 
toka. 2* flg. Être mal—. Marary lava, 
farofy. sahirana. 

HYPOTHÉQUER, va. Manome ho an- 
toka. 

HYPOTHÈSE, sf. Zavatra atao bo ma- 
rina ao an-tsaina fotsiny. Voy. Supposi- 
tion. 

HYPOTHÉTIQUE, adj. Atao ho mari- 
na ao an-tsaina fotsiuy. 

HYSTÉRIE, sf. Aretin-kozatrampaha- 
zo ny vehivavy, kasoa. 

HYSTÉRIQUE, adj. et s. Azon* ny 
aivtin-kozatra marapifanintontsiutona. 



k 



Digitized by 



Google 



r 



IDE 



- 419 



IGN 



I 



IBIS, sm. Voronosy. 

ICI, adv. Aty.atikitra. oto. otokatra, otoa- 
na. Venez—. Avia aty, alikitra. Appro- 
chez d'— . Manaténa af j/, etc. Il est venu 
—la semaine dernière. Tatft, teto izy 
tamy ny herinandro lasa. Il viendra — 
demain. Hankalij, hanketo, ho avy aty, 
eto izy rahampitso. On se conduit chez 
vous pi 113 sagement qu'— . Tsaratsara 
kokoa ny fltondran-tenan* ny oîona any 
aminaruo noho ny al y. 

Jusqu'ici, loc.adv. Mandraka ankehitri- 
ny. 

Ici-bas, loc. adv. Aty an-tany. 

ICONOCLASTE, sm. Mpandrava ny 
sary masina. 

IDE AL, ALE, ad}. 1* Foronin' ny saina 
fotsiny, pritrereMn' ny saina fotsiny. Un 
être—. Zavatra /b ro ni n'n*/ saina fotsi- 
ny. Richesses idéales. Harena eritrerc- 
tin' n?/ saina fotsiny. 2 - — , Lavorary 
indrindra. Beauté idéale. Hatsaran-ta- 
rehy lavorary indrindra. 

— , sm. Hatsarana lavorary indrindra. 

IDÉE,*/ 1 . l'jH^vHra. J'en avais une— tout 
autre. Hafa lavitrany hevitro ny amin' 
izany lamin' izay. On n'a pas d'— de cela. 
Tsy azo he> m erina izany. Il a des idées su- 
blimes. Lalinany heviny. Cela brouille 
toutes mes idées. Mahavery hevitranhy 
izany. J'ai dans I'— qu' il ne viendra pas. 
Araka ny hevitro tsy ho avy izy. 2°— , 
Fahatsiarovana. J'ai vu cet homme- 
là autrefois t j'en ai quelque—. Efahita- 
ko teo aloha io lehilahy io, ka tsaroako 
kely hiany. 3*—, Ambangovangony. Il a 
jeté sur le papier T— de son ouvrage. 
Nandntsaka an-tsoratra ny ambango- 
zangon'ny bokiny izy. 4"—, Hevi-d ravi- 
na, hevi-potsy. Ce no sont que des idées. 
Hevi-dravina, hevi-potsy hiany izany. 

IDEM, adv. Toy ny eo ambony. 

IDENTIFIER, va. Mampitovy, mam- 
pifanar.ika. 

S'identifier, vpr. Mitovy, mifanaraka. 

IDENTIQUE, adj. Mitovy. Deux et 
deux sont identiques avec quatre. Roa 
sy ny roa mitovy amy ny efatra. 

IDENTIQUEMENT, adv. Mitovy. 

IDENTITÉ, sf. 1* Fitoviana. Il y a— en- 
tre res deux objets. Mitovy ireo zavatra 



roa ireo. 2*—, Ny nmha-izy. On a îccou- 
nu 1'— de "cet homme avec celui qui a 
été signalé à la police. Efa hita fa i:y 
hiany no ilay olona nolazaina tamy ny 
polisy. 

IDIOME, «m. Fiteny. 

IDIOT, OTE, adj. et s. Adala, gaigy, 
donana. 

IDIOTISME, sm. t* Hadalana, hageg*- 
na.2'— , Fomba fflenenanatsy fanaoafa- 
tsy amy ny fiteny anankiray. Chaque 
langue a ses idiotismes. Sa m y manana ny 
fomba fitenenany avy ny fiteny rehetra. 

IDOLÂTRE, s. otadj. l'Mpanoinposanv 
py. 2* fig. Tia loatra. Cette mère est — 
de ses enfants. Tia loatra ny zanany 
io reny io. 

IDOLÂTRER, va. Tia loatra. 

S'idolâtrer, vpr. 1° Tia tena loatra. V 
—, Mifankatia loatra. 

IDOLÂTRIE, sf. 1 # Fanompoan-tsam- 
py. 2» fig. Fitiavana loatra. 

IDOLE, sf. I* Sampy. 2- fig. Zavatra 
tiana loatra. 

IGNAME* sm. Oviala, ovibo, ovifuntakn, 
ovisorokomby, ovitanty. 

IGNARE, adj. et s. Tsy nahita Ha n ara- 
na, tsy mahay. 

IGNÉ, ÊE, adj. Miteraka afo, inirehitra. 

IGNITION, sf. Firehetana. 

IGNOBLE, adj. Tsy mendrika, tsy raau- 
jary, vetaveta. 

IGNOBLEMENT, adv. Tsy mendrika, 
tsy manjary, vetaveta. 

IGNOMINIE, sf. Fahafaham-baraka, fa- 
nalam-baraka. 

IGNOMINIEUSEMENT, adv. Amim- 
pahafaham-baraka. 

IGNOMINIEUX, EUSE, adj. Mahafa- 
baraka, manala baraka. Cela est— pour 
sa famille. M aha fa-baraka, etc., nyfla- 
nakaviany izany. 

IGNORANCE, sf. Tsy fahalalana, tsy 
fahaizana. Il était dans T— do ce qui 
s'est passé. Tsy nahalala ny zavatra ni- 
seho tamin'izay izy. Ces nations sont dans 
une grande—. Samy tsy mahalala, tsy 
mahay na inonana inona ireo firenena 
ireo. 



Digitized by VjOOQIÇ 



ILIi 



— 120 — 



ILL 



IGNORANT, ANTE, adj. ut s. Tsy 
mahalala, "tsy mahay. Il fait T— là-des- 
sus. Morly tsy mahalala izany izy. Il est 
fort— en géographie. Tsy mahay jeo- 
grafy velively izy. C'est un médecin — . 
Dokotera Isy mahay izy. 

IGNORÉ, ÉE, adj. 1° Tsy fantatra. Ré- 
gions ignorées. Tany tsy fantatra. 2 # — , 
Tsy mischoseho. Il vit — du monde. Tsy 
misehoseho amy ny olona izy. 

IGNORER, va. Tsy mahalala, tsy ma- 
hafantntra, tsy mahay. J'en ignore la 
cause. Tsy mahalala, tsy mahafanta- 
tra ny anton' izany aho. Il ignore les 
premiers principes, de la religion. Tsy 
mahalala, t.*y mahay ny fotopototry 
ny ûvavahana izy. 

S'ignorer, vpr. Tsy mahalala ny toetry 
ny tenany. 

IGUANE, sm. Karazan-tsitry. 

IL, pron. pers. sing. m Izy, ny. Il vient. 
Avy uy. Que fait—? Inona no nt&ony? 

Ils, pi. m. Izy ireo, ny. 

tLE, sf. Nosy. 

ILIAQUE, adj. Amy ny moja. Os ilia- 
ques. Taola- moja. 

ILLÉGAL, ALE, adj. Manohitra ny 
lalâna. Convention illégale. Fanekena 
manohitra ny lalàna. 

ILLÉGALEMENT, adv. Manohitra 
ny laluna. 

ILLÉGALITÉ, sf. Fanohcrana ny la- 
•Wma. 

ILLÉGITIME, adj. l' Tsy marina. Ma- 
riage— . Fanambadiana tsy marina.]]' 
loc. Enfant — . Zazasary, zaUa-drani- 
tra. 2° — , Tsy mety. tsy uraka ny rariny. 
Désirs illégitimes. Faniriaua tsu mety. 

ILLÉGITIMEMENT, adv l°Tsy ma- 
rina. 2 # — , Tsy me:y, tsy araka ny rari- 
ny. Il prétend cela— . Mitady izany tsy 
araka ny ruriny izy. 

ILLÉGITIMITÉ, sf. Tsy fahamarinana. 

ILLETTRÉ, ÊE, adj. Tsy nahita flâ- 
nai ana, tsy mahay. 

ILLICITE, adj. Tsy mety, manohitra ny 
lalâna. Amour—. Fitiavana tsy mety. 
Conventions illicites. Fanekena tsy me- 
ty, etc. 

ILLIGITEMENT, adv. Tsy mety, ma- 
nohitra ny lalàna. 

ILLIMITÉ, ÉE, adj. Tsy misy fetra. 
Autorité illimitée. Fahefana tsy misy 
fetra. 

ILLISIBLE, adj. Tsy azo vakina. Écri- 
turc — . Soratra t*y azo iakind. 



ILLUMINATION, sf. 1* Fanozivam. 
2*— , Jiro betsaka. Il y eut — sur la pla- 
ce publique. Nisy jiro bstxaka tao amy 
ny kianja 3* pg. Fanazavana. 

ILLUMINÉ, ÉE, p et adj. !• Nohaza- 
vaina, hazavaina, mazava. La ville était 
illuminée par les feux de joie. Nisy ha- 
rendrina betsaka nanazava ny tanâna. 
2*—, Misy jiro betsaka. 

—, s. Miharabo ho tsindi ian* Andriamant- 
ira. 

ILLUMINER, va. 1° Manazava. 2*—. 
Manisy jiro betsaka. 3° pg. Manazava. 
Seigneur, illuminez mon entendement. 
Tompo, hazar.ao ny saiko. 

ILLUSION, sf. 1* Hadisoan-kevitra, fi- 
taka. Quand un bâton parait rompu dans 
l'eau, c'est une— des sens. Raha mlseho 
toa tapaka ny tehina atsoboka ao anaty 
rano, hadisoan-kevitra izany, uoa/î- 
taka ny maso. Ce sont des illusions du 
démon. Hadisoan-kevitra, ptaka avy 
amy ny demony izany. 8e faire — à 
soi-même. Mamila-tena. 2°— , Hevi-dra- 
vina, hevi-potsy, nofy. Ses prélentions 
sont une pure-=-. Hevi-dravina, etc., 
foanà izay ihamboany. Le jour vint dis- 
siper les illusions qui avaient enchanté 
mon sommeil. Ny andro maraina nam- 
pisava ny nofy nahaflnàritra ahy. 

ILLUSIONNER, va. Mahadisohevitra. 
S'illusionner, vpr. Diso hc vitra, mami- 

ta-tena. 
ILLUSOIRE, adj. Mamitaka.misy flta- 

ka. Contrat—. Fanekena mamitaka, etc. 

ILLUSTRATION, sf. f Laza. Les 
grands hommes contribuent à T— de leur 
pays. Ny olo-malaza mampahazo laza ny 
tanin-drazany. lia acquis de 1'—. Naha- 
zo laza izy. 2°— , Olo-malaza. Les illus- 
trations de la Franoe. Ny olo-malaza 
ao Frantsa. 3**—, pi. Sary. 

ILLUSTRE, adj. Malaza, manan-daza. 
mandehalaza, manehoeho, mangetrike- 
trika. Comme Célèbre. 

ILLUSTRÉ, ÊE, adj. 1* Nahazo laza. 
2*— , Misy sary. Journal—. Gazety mi- 
sy sary. 

ILLUSTRER, va. 1* Mampahazo laza. 
mahalaza, mampandeha laza, mampane- 
hoeho, mampangetriketrika. Il a illus- 
tré sa famille. Nampahazo laza ny fla- 
nakaviany izy. De grandes victoires ont 
illustré son règne. Nisy fandresena le- 
hibe maro nampahazo laza, etc., izany 
mpanjakn izany. 2*— , Manisy sary. 



i 



Digitized by 



Google 



8 le _ 



1MA 



— 4-21 



IMI 



S'illustrer, vpr. Mahazo laza, mihamala- 

ILOT, sm. Nosy kely. [za. 

IMAGE, sf. \ 9 Sary. Donnez-moi une—. 
Oraeo sary aho. Il y a de belles images 
dans ce livre. Misy sary tsara amin'ity 
boky ity. 2° —, Fitovianaondrika, endri- 
ka, tarehy. Dieu a fait l'homme à son 
— . Andriamanitra nanao ny olona 7/u- 
iovy endriha aminy. Il est 1*— de son 
père. Milovy endrikn amy ny rainy 
izy f rainy navcla teo izy. Je vois mon 
— dans l'eau. Hllako ao analy rano ny 
endriko, ny tarehiko .{"— , Fahatsiaro- 
vana, fiheverana. Son— me suit partout. 
Tsy azoko hadinoinany fahatsiarovana 
azy. Il se Tait une— terrible de la mort. 
Mihevitra ny fahafatesana ho maha- 
tsiravina izy. 4**— , Ohatra. Le sommeil 
est P— de la mort. O/iafra amy ny faha- 
fatesana ny torimaso. Les images don- 
nent du coloris au style. Ny oha(ra 
mandrenty ny laha-teny. 

IMAGÉ, ÊE, adj. Be ohatra. Style — . 
Laha-teny 6e ohatra. 

IMAGE R, va. Manisy ohatra. 

IMAGERIE, s/*. Fivarotan-tsary! 

IMAGINABLE, adj. Azo heverina, 
rahefa mety ho. Tous les malheurs ima- 
ginables lui sont arrivés. Nanjô azy 
avokoa ny fahoriana rehetra izay azo 
heverina, nanjô* azy avokoa rahefa 
méty ho fahoriana. 

IMAGINAIRE, adj. Foronin* ny salna 
fotsiny, eritreretin' ny saina fotsiny, ao 
an-tsaina fotsiny. Espaces imaginaires. 
Habakabaka foronin' ny saina fotsiny. 
Des maux imaginaires. Fahoriana eri- 
treretin: ny saina fotsiny. Malade—. 
Marary ao an-tsaina fotsiny. 

IMAGINATIF, IVE, adj. Mahaforon- 
javatra betsaka. lia l'esprit—. Mahafo- 
ron-javatra betsaka ny sainy. 

IMAGINATION, sf. f Saina, fiheve- 
rana, famoronana. Cela m'est venu à I'— . 
Tonga ao anatin'ny saiko izany. Il a P — 
fertile. Mihevitra, mamorona zavatra 
betsaka izy. 2"— , Hevi-dravina, hevi-po- 
tsy. Il se repaît d'imaginations. Faly ma- 
morona hevi-dravina, hevi-potsy, ma- 
naoariary zatoam-pandrianaizy. 

IMAGINER, ta. Mihevitra, mamorona. 
On ne peut rien— de plus surprenant. Tsy 
azo heverina fa misy zavatra mahagaga 
toy izany. Il ne sait qu'— pour se tirer 
d'embarras. Tsy hitany izay azony heve- 
.rina, foronina hialany amin* izany fa- 
hasahiranana izanv. 



S'imaginer, vpr. Mihevitra, manao. 
Imaginez-vous un homme riche. Ilevero 
mpanan-karena anankiray. Il s'est ima- 
giné que je voulais le tromper. Noheveri- 
ny, nataony fa nitady hamitakaazy aho. 

IMBÉCILE, adj. et s. Miverin-tsaina, 
adala, foka, taraiky. Le grand âge l'a ren- 
du — . Ny fahanterana nampiverin- 

i tsainaazy. Quel — ! Endrcy ! ilay adala, 
foka, taraiky velona ity ! 

IMBÉCILEMENT, ado. Amin-kada- 
ïana. 

IMBÉGILITÉ, sf. Fiverenan-tsaina, 
hadalana. Tomber dans P— . Miverin- 
tsaina. 

IMBERBE, adj. l°Tsy mbola vaky so- 
motra, tsy misy volom-bava, malama 
kely. 2°— , Taiiora. 

IMBIBÉ, ÉE, p. Novontosana, vonto, 
nobobohana, boboka, ampoka. La terre 
est imbibée d'eau. Vonto, 6o6o-draho 
ny tany. Linge— d'huile. Lamba vontp, 
ampoky ny solika. 

IMBIBER, ta. Ma m o rit o, m a na boboka. 
— une éponge. Mamonlo rano sponjy. 

S'imbiber, vpr. Vontosana, vonto; mi- 
haboboka. 

IMBIBITION, sf. Famonfosana, havon- 
tosana, fanabobohana, habobohana. 

IMBROGLIO, sm. Gomme Embrouille- 
ment. 

IMBU, UE, adj. Vonto, feno. Il est — 
de sages doctrines. Vonton' ny fampia- 
narana tsara izy. Son esprit est — de 
faux principes. Feno hevi-diso ny sainy. 

IMBUVABLE, adj. Tsy azo sotroina. 

IMITABLE, adj. Azo alain-tahaka, azo 
ianarana, azo.arahina. 

IMITATEUR, TRICE, adj. et s. Ma- 
ka tahaka, mianatra, manaraka, manao 
tahaka, manao milovy. 

IMITATIF, IVE, adj. Mitovy, mana- 
haka. 

IMITATION, sf. Fakan-tahaka. Oana- 
rana, fanarahana, fanaovana tahaka, 
fanaovana mitovy. — de Jésus-Christ. 
Fianarana any Joso-Kristy. 

À Fimltation de, toc. ado. Tahaka. 

IMITER, t'a. 1* Maka tahaka, miana- 
tra, manaraka, manao tahaka, manao 
milovy. Le singe imite l'homme. Ny ra- 
jako maka tahaka, mianatra ny a taon' 
ny olona. Les Saints ont imité Noire- 
Seigneur. Ny Olo-masina-nafta tahaka, 
nianatra ny Tompontsika. Imitez sa 
conduite. Makà lahahâ f mianara, ma- 



Digitized by 



Google 



IMM 



1MM 



naraha ny ataony, manaova tahaka ny 
araony. Il imite ma signature. Maka 
tahaha ny soniako izy, manao sonia 
mifovy amy ny ahy izy. Co tableau est 
imité de Raphaël. Io sary io nalain- 
tahaka tamy ny an-dRuphaôl. 2 # — , 
Manahaka. Le bruit de cette cascade 
imile celui du tonnerre. Ny fitrenan' io 
riana io manahaka ny kotro-baratra. 

IMMACULÉ, ÉE, adj. Tsy azon* ny 
fabotana tamy ny fototra, madio indrin- 
dra. La Vierge immaculée. Ny Virijiny 
tsy azori ny fahotana tamy ny foto- 
tra, etc. 

IMMANGEABLE, adj. Tsy azo hani- 
na. 

IMMANQUABLE, adj. Tsy ma in tsy. 
Le gain de sa cause est—. Tsy main- 
tsy hahery an' adv izy. 

IMMANQUABLÈMLNT, adv. Tsy 
maintsy. Il arrivera — . Tsy maints y 
ho tonga izy. 

IMMATÉRIALITÉ. sf. T^y fananam- 
betana. 

IMMATÉRIEL, ELLE, adj. Tsy ma- 
nom-hatana. Lps anges sont des êtres 
immatériels. Ny anjely dia zavatra tsy 
manam-batana. 

IMMATRICULATION, sf. Fanorata- 
na amy ny rejistry ny fanjakana. 

IMMATRICULER, va. Manoratraamy 
ny rejistry ny fanjakana. 

IMMÉDIAT, ATE, adj. !• Tsy raisy ela- 
nelana,iudrindra. Il fut son successeur—. 
Nandiraby azy tsy nisy elanelana izy. 
(le fut la cause immédiate de la guerre. 
Izany indrindra noanton' ny adv. 2°— , 
Miaraka amin' izay. Son départ fut— . 
ï\iaraka ta) n in' izay ny nialany. 

IMMÉDIATEMENT, adv. !• Tsy mi- 
«y elanelana, indrindra. Ma maison est 
- uprès la sienne. Manolotra nyazy in- 
drindra ny tranoko. 2°—, Miaraka amin' 
izay. 

IMMÉMORIAL, ALE, adj. Fahngola. 
C'est d'un usage — . Funao fahagola iza- 
ny. 

IMMENSE, adj. 1* Tsy mis y fotra. Dieu 
oit — . Andrianianitra tsy m tsy fetra. 
X >0 — , Tsy hita noanoa, lebibe dia lehibe, 
be dia be. Il y a un espace — de la terre 
aux étoiles. Misy elanelana tsy hita noa- 
noa amy ny tanysy ny kintana. C'est une 
lorét— . Ala lehibe dix tehibii izany. 
lia acquis dos richesses immenses. Na- 
hazoharona bedin be izv 



IMMENSÉMENT, adc. 1° Tsy misy 
fetra. 2 a — -, Be dia be. 

IMMENSITÉ, sf. \° Tsy fisiampetra. 
2*— , Habe. 

IMMERGER, va. Mandrobjka, mana- 
tsoboka. 

IMMÉRITÉ, ÉE, adj. Tsy an-drariny. 
Reproches immérités. Faniniana tsy 
an drariny. 

IMMERSION, sf. Fandrnbohana, fana- 
tsobohana. Autrefois on baptisait par 
— . Talulia naroboka, natsoboha tao» 
anaty rano i2ay natao batemy. 

IMMEUBLE, 8m. et adj. Tany na traao 
izay ananana. 

IMMIGRANT, ANTE, s. Mpakafone- 
nana amy ny tany hâta. 

IMMIGRATION, sf. Fakam-ponenana 
amy ny tany ha fa. 

IMMIGRER, vn. Maka fonenana amy 
ny tany hafa. 

IMMINENCE, sf. Fanantanona, fahan- 
tomotra. 

IMMINENT, ENTE, adj. Manantano- 
na, antomotra, efaho, mila, kasu, saika. 
Il court un danger — . Manantanona 
azy ny loza, antomotra ny loza izy, efa. 
mila habita loza izy. 11 a couru un dan- 
ger—. Kasa, saiha nabi ta loza izy. 

IMMISCER (S'), vpr. Misisika, misalo- 
vana. Il s'immisce dans les affaires d'au- 
trui. Misisika amy ny raharuhan* ny sa- 
sany izy, misalotana ny rahaiabau ny 
sasaoy izy. 

IMMIXTION, sf. Fisisihana. fisalovana- 
na. 

IMMOBILE, adj. 1* Tsy mihetsika On 
croyait autreiois que la terre est — . Ta- 
loha nalaon' ny ohna fa tsy mihetsika 
ny lany. 2 # (îg. Tsymihoataina. Il resta 
— . Tsy nihontsina izy. 

IMMOBILIER, 1ÈRE, adj. Momba 
ny tany na trano izay ananana. Vente 
immobilière. Fivarotan-lant/ na trano 
izay ananan' olona. 

IMMOBILITÉ, sf. Tsy tibelsehana. 

IMMODÉRÉ, ÉE, adj. Miboatra ny 
mety, diso châtra, raiboa-pampana, bo 
loatra. Zèle—. Fahazotuana mthoatru 
nymety, etc. Comme Excessif. 

IMMODÉRÉMENT, adc. Bo loatra. 
Boire — . Misotro be loatra. 

IMMODESTE, adj. Tsy maotona, jejo. 
tsy mety. 

IM MODESTEMENT, adv. Amy ny tsy 
fahnuw>tonana, aimm-pijpjojojoana, t*y 



Digitized by 



Google 



r 



1MM 



423 



IMP 



mety. Kilo s'habille—. Manaotitaflan'oton- 
jejo izy. Parler—. Milazatent/ tsy met y. 

IMMODESTIE, sf. Tsy fahamaotonana, 
hajejoana, tsy fetezina. 

IMMOLATION, sf. Fisoronana. 

IMMOLER, va. 1* Mis jrona, uianao so- 
rona.— un agneau. Misorona, manaoso- 
rona zanak'ondry. 2*—, Mumono. Caïn 
immola Abel. Kaina namono any Abela. 
yfig. Mahafoy, mampahita loza. J'ai tout 
immolé à Dieu. Nahafoy ny zavatra re- 
hetra ho an' Andriamanitra aho. — quel- 
qu* un à son ambition. Mampahita loza 
olona noho ny titsiriritam-boninatiitra. 

S'immoler, cpr. 1* Manaosorona ny te- 
nauy, mahat'.y ny ainy. Jésus-Christs' 
est immolé pour nous sur la crois. Jeso- 
Kristy nanao sorona ny tenany, naha- 
foy ny ainy ho anUika teo anibonin' ny 
bazo-fljaliana. î'fig. Mahafoy tena, ma- 
hatoy aina. Il s'immole pour lo bien de 
sa patne. Mahafoy tena mba hanasoa 
ny tanin-draz my izy. 

IMMONDE, adj. Ma loto. L'esprit—. Ny 
fanahy maloto. 

IMMOxVDIGE, sf. Fakofako, flringa. 

IMMORAL, ALE, adj. Ratsy fiton- 
dran-tena, vetaveta. Homme—. Olona 
ratsy fitondran-tena, etc. Livre—. Bo- 
ky vetaveta. 

IMMORALITÉ, sf. Fitondran-tena ra- 
tsy, fabavetaveutna. 

IMMORTALISER, va. Mampaharitra 
mandramzay. 8es victoires ont immorta- 
lisé son nom. Ny fandresena nataony 
nampaharitra mandrakizay ny ana- 
rany. 

8' immortaliser, vpr. Mampaharitra 
mandrakizay ny anarany. 

IMMORTALITÉ, sf. 1* Tsy fetezanaho 
(aty. 2 # pg. Faharetana man irakizay. 

IMMORTEL, ELLE, adj. 1* T*y rae- 
ty maty. Notre aine est immortelle. Tsy 
mety maty ny fanahintsika. 2* fig. Ma- 
ha titra mandra.vizay. Il a acquis une 
gloire immortelle. Nahazo voninahitra 
maharitra mandrakizay izy. 

IMMORTELLE, sf. Matikely. 

IMMORTIFICATIOtf, sf Fanaranam- 
po, fanaranam-batana, fanaranan-tena. 

IMMORTIFIÉ, ÉE, adj. Manaram- 
po, manaram-batana, manaran-tena. 

IMMUABLE, adj. Tsy mety miova, tsy 
raananvpiovana. Dieu seul est—. An- 
driamanitra irery no tsy mety miova, 
etc. Les décrets de Dieu sont immuables. 



Tsy manam-piovana ny fandaharan' 
Andriamauitra. 

IMMUABLEMENT, adv. Tsy misy 
liovaua. 

IMMUNITÉ, sf. Fanafahana. Comme 
Exemption. 

IMMUTABILITÉ, sf. Tsy flovana. 

IMPAIR, AIRE, adj. Tsy ankasa. Cinq 
est unchilTre— . Isa tsy ankasa ny di- 
my. 

IMPALPABLE, ad;. Tsyazo tsipaina. 

IMPARDONNABLE, adj. Tsy azo 
avela, isy azo ifonana. Faute—. Hadi- 
soana tsy azo avela, etc. 

IMPARFAIT, AlTâ,adj. 1° Tsy lavo- 
rary, tsy tontosa. Cet ouvrage est encore 
— . Tsy mbola laoorary, tsy mbola ton- 
tosa izany boky izany. 2*—, Tsy tsara 
loalra. La guérisou est encore imparfai- 
te. Tsy mbola sitrana tsara loatra izy. 

IMPARFAITEMENT, adv. I e Tsy 
lavorary. 2*—, Tsy tsara loatra. 

IMPARTIAL, ALE, adj. Tsy mian- 
gatra, tsy mizaha tavan'olona, tsy raa- 
nao fitsara-mitanila, marina. Juge — . 
Mpitsara tsy miangatra, etc. Historien 
— . Mpilantara tsy miangatra, tsy mi- 
zaha tavan' olona, marina. Il a pro- 
noncé un jugement — . Nanao ûtsarana 
marina izy. 

IMPARTIALEMENT, ado. Tsy 
amim-piangarana, tsy an-kizaha tavan' 
olona, araka ny rariny, aralca ny ma- 
rina. 

IMPARTIALITÉ, sf. Tsy fiangarana, 
tsy tizahan-tavau' olona, iaiiamarinana. 

IMPASSA, sf. 1* Lalana tampina. 2* fig. 
Fahasabtrauaua. Il est s >rti de cette — . 
Afaka tamin' izany fahasahiranan* 
izany izy. 

IMPASSIBILITÉ, sf. !• Tsy fahazoana 
mijaly. 'ï fig. Tsy Uhontsina. 

IMPASSIBLE, adj. 1* Tsy nnhazo mi- 
jaly. Les corps glorieux sontimpassi* 
blés. Tsy mahazo mijaly intsony ny 
vatana tafaisangana amy ny maty. 2* 
fig. Tsy uubonlsina. Les martyrs étaient 
impassibles au milieu des touruients. 
Tsy nihonlsina tao afovoan' ny fljaha- 
na ny marliry. 

IMPATIEMMENT, adv. Amim-paha- 
sosorana, tsy amim-panieferana, tsy ma- 
handry. 

IMPATIENCE, sf. Fahasosorana, tsy 
landeferana, tsy fehandrasana. Il a des 
impatiences. Sosotra izy. Il est dansl'— 



Digitized by 



Google 



IMP 



- m - 



IMP 



de vous voir. Tsy andriny ny habrta 
anao, inaika hahita anao izy. 

IMPATIENT, ENTE, adj. Sosotra, 
tsy mahalefitra, tsy mahazaka. tsy 
mahandry. Il est trop—, Sosotra loa- 
tra izy. Ce malade est—. Tsy maha- 
lefitra, tsy mahazaha aretina io ma- 
raryio. Il est— de partir. Tsy andriny 
ny hiola. 

IMPATIENTANT, ANTE, adj. Ma- 
hasosotra. 

IMPATIENTER, va. Mahasosotra. 

S'impatienter, vpr. Sosotra. Ne vous 
impatientez pas, il va arriver. Aza soso- 
tra foana, fa ho avy izy. 

IMPATRONISER (S'), vpr. iMivolon- 
tompony. milohaloha. 

IMPAYABLE, adj. 1° Tokony tsy han- 
dalam-bota aman-karena Œuvre— . Za- 
vatra tohony tsy handalambola aman- 
harena. 2° fig. Mahatsikaiky. Aventu- 
re—. Zavatra mahatsikaihy. 

IMPECCABILITÉ, sf. Tsy fahazoana 
manota. 

IMPECCABLE, adj. Tsy xnahazo ma- 
nota. 

IMPÉNÉTRABILITÉ, sf. !• Ny tsy 
ahazoana ho laitra, — ho tanteraka. 2* 
fig. Ny tsy ahazoana fantarina. 

IMPÉNÉTRABLE, adj. !• Tsy laitra, 
tsy tanteraka. Cette cuirassé est— aux 
balles. Tsy laitry ny bala io akanjo vy 
io. Cuir— â l'eau. Hodîtra tsy tantera- 
drano. 2°— , Tsy azo idirana. Forêt—. 
Ala tsy azo idirana. Z m fig. Tsy azo fan- 
tarina, tsy takatry ny saina. Les des- 
seins de Dieu sont impénétrables. Tsy 
azo fantarina, etc., ny hevitr' An- 
dnamanitra. 

IMPÉNITENCE, sf. Tsy fibobahana. 

IMPÉNITENT, ENTE, adj. Tsy mibe- 
baka. Il est inort— . Maly tsy nibebaka 

IMPERATIF, IVE, adj. Manao teny 
tokana. manao teoy tsy valiana. Il parle 
d'un air— . Manao teny tokana, eic, izy. 

IMPÉRATIVEMENT, adv. Mafy. 

IMPÉRATRICE, sf. Vadrn' ny empe- 
rora, mpanjakavavy. 

IMPERCEPTIBLE, adj. f Tsy hila 
masojerena. Animalcule—. Biby kely tsy 
hita maso jerena. 2*— Tsyie. Odeur 
presque—. Fofona saika tsy re. 

IMPERCEPTIBLEMENT, adv. Ts:~ 
kelikeïy. Cela se tait— . Atao tsikelikety 
iaany. 



IMPERDABLE, adj. Tsy m a in tsy ha- 
Iiery, — hahazo. C'est un procès—. Tsy 
maintxy hahery am\n* izany ady izany. 

IMPERFECTION, sf. !• Tsy fahalavo- 
rariana, tsy fahatontosana. 2*—, Kilema. 
tbiny. takaitra, hadisoana. On ne décou- 
vre aucune — dans ce tableau. Tsy hita 
iziy kitema, tsinin % io sary io na dia 
ko!y aza. Tous les hommes sont pleins 
d'imperfections. Samy niaro kilenxn, 
tstny, takaitra avokoa ny olombelona 
rehotra. On doit supporter les imperfec- 
tions de ses amis. Tsy maintsy bol fer i- 
na ny kitema, hadisoan' ny sakaiza. 

IMPÉRIAL, ALE, a dj. Any ny einpe- 
rora. Couronne impériale. Satro-boni- 
nahitry ny emperora. 

IMPÉRIALE, sf. Rihana amy ny kalesy. 

IMPÉRIEUSEMENT, ado. Mafy. ana- 
vonavona. Parler—. Miteny mafy, etc. 

IMPÉRIEUX* EUSE, adj. 1* Manao 
lony tokana, manao teny tsy valiana, 
miavonavona. 2* fig. Indrindra. C'est 
d'une nécessité impérieuse. Tsy main* 
tsy hatao indrindra izany. 

IMPÉRISSABLE, adj. Tsy mety levo- 
na. Gloire—, VcninuhUra tsy mety levo» 
na. 

IMPÉRITIE, sf. Tsy fabaizana. 

IMPERMÉABILITÉ, sf. Ny tsy ete- 
zana ho tantera-drano, — ho lena, 

IMPERMÉABLE, adj. Tsy mety tan- 
tera-drano, tsy mety lena. Cuir—. Ho- 
dîtra tsy mety tanteradrano, tsy 
mety lena. 

IMPERSONNEL, adj. m. Verbe—. 
Verba tsy misy afa-tsy ny persona faha- 
telo irery hiany. 

IMPERTINEMMENT, adv. Amim- 
pidaondaonam bava, tsy mely. 

IMPERTINENCE, sf. f Fhiaondac- 
nara-bava. 2*—, Zavatra tsy mely. — 
mahatezitra. Il dit des impertinences: 
Milaza zavatra tsy m&ty, etc., izy. 

IMPERTINENT, ENTE, adj. et a. !• 
Midaondaom-bava. manao zavatra tsy 
roety. C'est un enfunt— . Zaza kely mi- 
daondaom-bava, etc., io. 2»— , Tsy 
mely. mahatezitra. Paroles impertinen- 
tes. Tony tsy mety t etc. 

IMPERTURBABILITÉ^f. Tsy flhon- 
tsinaua, tsy fahatahana, tsy tlahanaba- 
nana, tsy lisalasalana. 

IMPERTURBABLE, adj. Tsy mihon- 
tsina, tsy mety tailra, tsy niialiauabana, 
tsy misalasala. 



t 



Digitized by 



Google 



IMP 



425 — 



IMP 



IMPERTURBABLEMENT, adv. 
Tsy aman-tabotra, tsy amim-pisalasa- 
lana. 

IMPÉTUEUSEMENT, adv. f Ma- 
ry. 2* /tg. Aminrkarisihana, amin-ka- 
tezernna. 

IMPÉTUEUX, EUSE, adj. !• Mafy, 
milbiblbro, mirimorimo. mimamamama, 
roimaona. Vent — . Rivolra maf;/, mt- 
fofofnfo. mimamamama. Torrent — . 
Riaka mirimorimo, mimamamama. 
Fleuve — . Ony mirimorimo f mimao- 
na. 2- fig. Wafy, mirehitra, marisika, 
roora tezitra. Colère impétueuse. Hale- 
zcrana mafy, mirehitra. Jeune homme 
~. To*olahy marisika, mora tezitra, 

IMPÉTUOSITÉ, sf. !• Hamafy, flfofo- 
fofo. flrimorimo. timamamama, flmao- 
na. ^fig. Hamnfy, firehitra, faharisiha- 
na, hasarotam-po. 

IMPIE, adj. 1* Mankahala ny flvavaha- 
na, tsy mivavaka. 2°— , Manohitra ny 
flvnvahana. Ouvrage—, Boky mano- 
hitra ny fivavahana. 

— ,8. Olona mankahala ny flvavahana, 
—tsy mivavaka. C'est un—. Olona 
mankahala ny fivavahana izy, etc. 

IMPIÉTÉ, sf. \° Fankahalanany fivava- 
hana. 2 # — , Zavatra manohitra ny flva- 
vahana. Il dit des impiétés. Milaza za- 
vatra manohitra ny fivavahana izy. 

IMPITOYABLE, adj. Tsy mamindra 
fo, tsy mifadilrovana, masiaka. lozabe, 
tsy mitondra roa, 

IMPITOYABLEMENT, adv. Tsy 
amim-pamindram-po, amin-kasiahana, 
amin kalozana, tsy amim-pitondran- 
droa. 

IMPLACABLE, adj. Tsy met y miono- 
na, — mitony. Homme—. Olona tsy 
mety mionona, etc. 

IMPLANTATION, sf. Fanatsatohana. 
■fltsatohana. 

IMPLANTER, va. Manatsatoka. 

S'implanter, vpr. Mitsatoka. 

IMPLICITE, adj. Ao anatiny na dia tsy 
voatonona aza. Cela est contenu dans le 
contrat d'une manière — . Ao anatin' ny 
fanekena izany na dia tsy voatonona 
aza. 

IMPLICITEMENT, adr. Ao anatiny 
na dia tsy voatonona aza- 

IMPLIQUÉ, ÉE, p. et adj. Nahizina, 
tafahizma, mihizina, nabifsoka, tafahi- 
tsoka, mihitsoka. Il est — dans une affai- 
re désagréable. Tnfahizina, mihizina, 



tafahit*oka, mihitsoka amy ny ra ha- 
ro ha kary izy. 

IMPLIQUER, va. 1* Mampihizina, ma- 
nizina, mampibitsoka. 2*—, Misy. Cela 
implique contradiction. Misy zavatra 
mifanohitra izany. 

IMPLORER, va. Mitalaho, mangataka 
mafy, mifompona. Il implorait Dieu dans 
son affliction. Nilalaho tamin' Andria- 
driamanitra tamy ny fahoriauy izy. Il 
implorait l'assistance de Dieu. Nan- 
ga/a-bonjy tamin* Andriamanilra izy. Il 
implorait la clémence du vainqueur. Ni- 
fompona tamy ny mpandre>y raba ha* 
mindra fo aminy izy. 

IMPOLI, IE, adj. et s. Tsy mahalala 
Tomba, tsy ma naja, tsy misy fanajana. 
Homme — . Olona tsy mahalala fomba, 
tsy manaja. 

IMPOLIMENT, adv. Tsy amim-pana- 
•jana. 

IMPOLITESSE, sf. Tsy fahalalana fom- 
ba, isy fanajana. Il m'a fait une — . Tsy 
nanaja ahy izy. 

IMPOLITIQUE, adj. Tsy amim-pa- 
hendrena. Guerre — . Ady atao tsy 
amim-pahendrena. 

IMPOLITIQUEMENT, ady. Tsy 
amim-pahendrena. 

IMPONDÉRABLE, adj- Tsy azo lan- 
jaina. 

IMPOPULAIRE, adj. 1° Tsy tian' ny 
vahoaka. Loi—. Lalana isy lian' ny ra- 
hoaka. 2 # — , Mangidy hoditra amy ny 
vahoaka. Homme — . Olona mangidy 
hoditra amy ny vahoaka. 

IMPOPULARITÉ, sf. Ngidin-koditra. 

IMPORTANCE, sf. Halehibo Je con- 
nais l'— de cette affaire. Faniatro ny ha- 
teniben 'izany ra h ara ha izany. || loc. C'est 
une personne d'une grande—. Olona ma- 
ha ta ri ka, mahavita be, mahamena-ma- 
80 izy. Il fait l'homme d — . Mihambo- 
hambo foana, manandriandrian-tena foa- 
na izy. 

D'importance, loe. adc. Mafy dia ma- 
fy. 

IMPORTANT, ANTE, adj. f Lehibe, 
be vava, mahasoa. Cette affaire est im- 
portante. Raharaha lehibe» be vara iza- 
ny. 2 # — , Mahatarika, mahavita be, ma- 
hamena-maso. Personnage—. Olona ma* 
hatarika, etc. 

—, sm 1° Zavatra lehibe. L'— quand on 
est jeune, est de travailler. Ny zavatra 
lehibe raha mbola tanora, dia nymiasa. 



Digitized by 



Google 



IMP 



— 426 — 



IMP 



2 # — , Mpihambohambo foana. Faire l'— . I 
Mihambohambo foana. 

IMPORTATION, sf. Pampidiram-ba- 
roira. varotra ampidirina. Les impor- 
tations ont dépassa les exportations. Ny 
zavalra nampidirina mihoatra noho 
ny navarina. 

IMPORTER, va. Mampiditra varotra. 

IMPORTER, un. Maha^oa, maninona, 
mampaninona. Il vous importo beau- 
coup d'aller à Tamatavc. Maha*oa anao 
indrindranymanicanyToamasina. J'y pé- 
rirai, n'importe. Na dia ho faty any lîza 
aho, tsy maninona, tsy mampaninona. 
Que vous importe cela ? Mampaninona 
anao izany?P«m m'importe que vous par- 
tiez ouq'ievous restiez. Tsy mampani- 
nona aby, tsy ahoako na bandeha hianao 
na hijanona. || loc. N'importe qui. Na 
iza na iza. N'importe par quel moyen. 
Na manao ahoana na manao ahoana. 

IMPORTUN, UNE, adj. et s. Mana- 
hirana, mahasosotra, mahadikidiky. || 
loc. Faire des demandes importunes. 
Manao bata-piso, — lemozy, — halak'ada- 
la. 

IMPORTUNER, va. Manahirana, ma- 
nakotrana, manelingelina, mahasosotra, 
mahadikidiky. Il m'importune sans ces- 
se. Manahirana ahy lalandava izy — 
en allant et venant. Manelingelina. Les 
tentations m'importunent. Manakotra- 
na, manelingelina ahy ny fakam-pa- 
nahy. Le bruit des cloches m' importu- 
ne. Ny feon-dakolosy mahasosotra, ma- 
hadikidiky ahy. 

IMPORTUNITJÉB, sf. Fanahiranana, 
fanaovana hata-piso, — lemozy, — hatak' 
adala. 

IMPOSANT, ANTE, adj. i* Mahate- 
hanaja, mahamena-maso. Il a une atti- 
tude imposante. Mahate-hanaja, ma- 
hamena-maso ny toetrany. 2°— , Ma- 
hagaga, mahatalanjona. C'était un spec- 
tacle—, Nahagaga, etc., ny zavalra hi- 
ta tao. 3*—, Lehibe. Le roi réunit des 
forces imposantes. Namory tafika lehibe 
ny mpanjaka. 

IMPOSA, ÊE, p. et adj. t° Napetraka. 
2* — , Voadidy, nodidiana, voatery, uu- 
terena. 3*—, Nampandoavma. 

—, a. Mpandoa hetra. 

IMPOSER, va. 1* Mametraka. — les 
mains. A/ameJra-tânana. 2°— , Maodidy, 
manery. On lui a imposé une tâche diffici- 
le. Uaharaha sarulrano nodidiany ha- 
taony. Il m'a impose une longue péni- 



tence. Nodidiany hanao asa fivakzana 
lava aho. —silence. Mandidy m ba nan- 
gina, mampangina. Je ne prétends pas 
voua— mou opinion. Tsy la-hanery 
anao hanaraka ny hevitro aho. 3* — , 
Mampandoa hetra. Il impo<i un tri- 
butsur la province conquise. Nampan- 
doa hetra ny fari-tany nampanaikeny 
izy. 4 A — , Manamona-.naso, mampataho- 
tra. Son attitude m'impose. Mahame- 
na-maio ahy ny toetrany. Noire courage 
imposa aux ennemis. Nampalahotra ny 
fahavalo ny herim-p >ntsi .a. || loc. En—. 
Mamitaka. Il vo*dait on— à ses juges, 
Nitady hamitaka ny mpitsara azy izy. 

S'imposer, cpr. Misosososo tsy asama, 
mijolonjolona. 

IMPOSITION, sf. !• Fametrahana.— 
des mains Fame/ra'tan-tânana. 2 # — , 
Hetra. —excessive. Hetra be luatra. 

IMPOSSIBILITÉ,^ !• Ny tsy ahazoa- 
naaiao, — heverina, tsy fahazoana, Isy fa- 
hafahana, isy maha.... Il est dans V — 
de parler. Tsy mahazo, tfiyafa-miieny, 
tsy manatHiiy izy. 2 # — , Sanipona lehibe. 
Surmonter les impossibilités. Mandresy 
ny sampona lehibe. 

IMPOSSIBLE, adj. l°Tsy azo atao, tsy 
azo heverina, tsy mahaz), tsy alaka. 
tsy maha.... Il n'y a rien d'— à Dieu. Tsy 
misy zavatra tsy azon' Andriamaniira 
atao. Il est— qu* un fleuve remonte vers 
sa source. Tsy azo hecerinn fa hiorika 
ny ony. Il m' est— de laire cela. Tsy 
mahazo, tsy a/a-man 10 izauy. tsy ma- 
ha vi ta izauy aho. 2*—, Sarotra dia sa- 
rotra. Il lui est— «l'être sage. Sarotra dia 
sarotra ho azy ny ho hendry. 

— , «m. Izay hzo atao, izay tratry ny ai- 
na. Je forai 1'—. Hataoko izay azo ho 
atao, izay tratry ny aiko. 

Par impossible, loc. adv. Raha azo 
atao. 

IMPOSTE, sf. Varavaram-pitaratra am- 
buny varavarana. 

IMPOSTE JR, 8m. Mpamitaka, mpa- 
nandoka. Mahomet était un habile—. 
Mpamitaka, etc., fetsy Mahometa. 

IMPOSTURE, *f. Fitaka, flhatsaram- 
belatsihy. Toute sa vie n'a été qu'une — . 
Fitaka, etc., foisiny no natauny tamy 
ny andro mainauy rendra. 

IMPÔT, srn. Hetra, isam-pangady, baba. 
hajia, fa iin-tseranana. Lever l— . Mam- 
pandoa hetra. — sur les rizières. Isam- 
pangady. Voy. CONTRlBUflON. 

IMPOTENT, ENTE, ad;, et*. Malemy, 



Digitized by 



Google 



r 



IMP 



— 427 — 



IMP 



maty tânana. Il est— d'une jambe. Ma- 
lemy tongotra ankila izy. Voy. Estro- 
pie. 

IMPRATIQTJABLE, adj. 1* T*y azo 
tanteralina. 2*—, Tsy azo aleha. Chemin 
*-. Lalana tsy azo aleha. 

IMPRÉCATION, sf. Fanozonana, ozo- 
na, lanompana, ompa. flsahatoana, filai— 
tSihana. fisnrikoana. Faire «les impréca- 
tions conhe quelqu'un. Manozona, ma- 
nompa, mi&ahato, mitsitsika, rnî*a- 
riko olona Faire des imprécations con- 
tre soi-même. A/ano*OH-tena, ma nom- 
pa tena. 

IMPRÉCATOIRE, adj. Misy fannzo- 
iiana, — fanomr>ana. Formules impré- 
catoire». Teny fanozonana, etc. 

IMPRÉGNÉ, ÉE, p. et adj. f Novon- 
tosana. vonto. nofenoina. feno, nasiana, 
misy. Vos habits sont imprégnés de cet- 
te odeur. Feno, mi*y izany fofowa iza- 
Dy ny akanjonao. 2° fig. Feno. Son es- 
prit est — de préjugés. Feno hevidiso 
ny sainy. 

IMPRÉGNER, va. Mnmonto, mameno, 
manisy. — une étoffe d'une matière co- 
lorante. Mamonto lamba amy ny ranorî- 
doko. 

S'imprégner, vpr. Vonto, feno, misy., 

IMPRENABLE, adj. Tsy azo alana, 
tsy nzoanihina. tsy mety afaka. Ville-—. 
Tnn.ina t*y azo alana. etc. 

IMPRESCRJPTIBILITÉ, sf. Ny tsy 
ahazoana arahina. 

IMPRESCRIPTIBLE, adj. Tsy azo 
arahina. Il a des droit, imprescriptibles 
sur cet emplacement. Tsy azo arahina 
amin' io tokotany io izy. 

IMPRESSION, sf. f Marika, dia. Com- 
me Empreinte. 2-—, Fanontana. L'— de 
ce livre est négligée. Tsy voatandrina 
tsara ny nanontana io boky io. 3*—, 
Fandrenesana. Il est sensible aux moin- 
dres impressions de l'air. Mora man- 
dre hstsinka kHy, sarotin-katsiaka izy. 
A 9 fig. Fahaiaiiana, fivndiljam-po, hevi- 
tra, landrenesana, fahntsian vona, flga- 
gana, flta'anjonana, flontanan'ny fo, fan- 
gorabam-po, tse-po. Cette mort fit une 
forte — sur lui. Izany fahafate«ana iza- 
ny nahatailra, nampivadi-po nzy. Les 
premières impresions sont les plus du- 
rât le . Ny i en tra tafalatsaka ao an- 
i aina, ny v- vatra re ao » m-po hafra- 
roy y fa h a elezat a dia u ahanir.i ela 
inuihdra. Les reproches, les caresses 
ne fmt aucune — sir lui. Nv faninia- 



na, ny fauambatambazana tsy manai- 
tr& ny fony. tsy mampihontsina azy ve- 
lively. U a laissa ici une mauvaise— de 
lui. Namela /ahafrtarouai-drutsy azy 
teto izy. Cette cathédrale fait— sur moi. 
Mdhajaga, mahatalanjona ahy ity 
kate^raly iiy. Ce discours a lait — sur 
lui Nampientana ny /ony t numpan- 
gora-po, nampitsetra azy izuny laha- 
teny izany. 

IMPRESSIONNABLE, adj. Mora tai- 
tra — raivadi-po, — gaga, — lalanjooa, 
— mangora-po, — mitse-po, — i.néna. 

IMPRESSIONNER, va. Mahataitra, 
mampivadi-po, niahngaga. mahalalan- 
jona. mampangora-po, mampitsetra, ma- 
honéna. 

S'impressionner, vpr. Ta i tra, mivadi- 
po, gaga, lalanjona, mangora-po, mi tse- 
po, onéna. 

IMPRÉVOYANCE, sf. Tsy fiahiana 
ny ho avy. 

IMPRÉVOYANT, ANTE, adj. Tsy 
miahy ny ho avy. La jeunesse est im- 
prévoyante. Tsy miahy ny ho avy ny 
ta no i a. 

IMPRÉVU, UE, adj. Tsy nampoizina, 
tsy nahina. Mort imprévue. Fahalatesa- 
na txy nampoizina, tsy nahina. 

IMPRIMÉ, ÉE, p. 1* Voatomboka, no- 
tombohina, voatonta, natonta, nolontai- 
na. 2* fig. Tafalatsaka, nalatsaka. 

-,*m. Taratasy voatonta. 

IMPRIMER, va. 1° Manomboka, ma- 
nonta. — un sceau sur de la cire. Ma- 
nomboka savoka amy ny fitomboka.— 
une étoile. Manon ta lamba. — un livre. 
Manon ta boky. 2* — , Mampanonta. Il 
n'a encore imprimé aucun livre. Tsy 
m bol a nampanonta boky izy na dia iray 
akory aza. 3*—, Mampi...., mampan.... 
La main imprime le mouvement a la ma- 
chine. Ny tânana mampihetsika ny mi- 
lina 4* fig. Mandatsaka, mitarika. Il 
faut— la crainte de Dieu dans le cœur 
des enfants. Tokony halatsaka ao am- 
pon'ny zaza kely uy tahatahorana an* 
Andrhimanitra. Une belle action im- 
prime le respect. Ny soa atao mitarika 
fanajana. 

S'imprimer, vpr. 1* A ton ta. Mon livre 
s'imprime. Atonta izao ny boky natao- 
ko. 2*—, Misy marika. Ses pas s'impri- 
maient sur la sable.. Ni*y marika ny 
dian-tongoi y tamy ny fasika. 3°/îg. Mi- 
Ltsaka. 



Digitized by 



Google 



IMP 



- 4'28 



IMP 



IMPRIMERIE, sf. 1* Fanaovam-prinly, 
fanontnna printy. 2° — , Fomba fanontana 
printy. Il a acheté une—. Nividy ny fom- 
6a fanontana printy izy. 3*—, Trano 
fanaovnna printy. 

IMPRIMEUR, sm. Mpanao printy, 
rapanonla printy. 

IMPROBABLE, adj. Toa tsy marina. 

IMPROBATEUR, TRICE, adj. et s. 
Maniny. 

IMPROBATION, sf. Faniniana. Il toc. 
Faire entendre un murmure d'— . Mimo- 
nomonona. 

IMPROBITÉ,, sf. Haratsiam-panahy. 

IMPRODUCTIF, IVE, adj. !• Tsy ma- 
havokatra. Terrain—. Tany tsy maha- 
vokatra. 2°— , Tsy miteraka, tsy mitom- 
bo. Capitaux improductifs. Vola tsy 
miteraka, etc. 

IMPROMPTU, sm. et adj. Zavatra atao 
tampoka. 

IMPROPRE, adj. Tsy mety. Terme—, 
Teny tsy mety. 

IMPROPREMENT, adv. Tsy mety. 

IMPROPRIÉTÉ, sf. Tsy fetezana. 

IMPROUVER, va. Maniny. 

IMPROVISATEUR, TRICE, s. f 
Mpanao laha-teny tampoka, mpanao to- 
non-kira— , mpanao hira—. 2°— , Zavatra 
atao tampoka. 

IMPROVISATION, sf. f Fanaovana 
laha-teny tampoka, fanaovana tonon- 
kira— , fanaovana hira — . 

IMPROVISER, vn. et va. Manao laha- 
teny tampoka, manao tonon-kira— , ma- 
nao hira — . 

S'improviser, vpr. Atao tampoka. 

IMPROVISTE (A L'), loc. adv. Tarn- 
poka. Attaquer à 1'—. Mamely tampo- 
ka, manao sovok' ad y. Attaquer à 1 — 
pendant la nuit. Manao sovok' alina. 

IMPRUDEMMENT, adv. Tsy araim- 
pahendrena, tsy amim-pahamalinana. 
Il parle — . Miteny tsy amtm-paha- 
malinana, mandefa teny tsy voa hevi- 
tra izy. 

IMPRUDENCE, sf Tsy fahendrena, 
tsy fahamaunana. Il a fait cela par — . 
Nanao izany izy noho ny tsy fahama- 
linany. 

IMPRUDENT, ENTE, adj. et a. Tsy 
hendry, tsy malina. 

IMPUBÈRE, adj. et s. Sakan-jaza. 

IMPUDEMMENT, adv. Amin-kasa- 
hiana loatra. 

IMPUDENCE, sf. Tsy fahalalana me- 
natra, hasahiana loatra. 



IMPUDENT, ENTE, adj. et a. Tsy 
mahalala menatra, tsy valahara, tsy va- 
ky afero, tsy vaky aiatra, sahy loatra. 
Comme Effronté 

IMPUDEUR, sf. Tsy fahalalana inona- 
tra. hajejoana, hasahiana loatra. 

IMPUDICITÉ, sf. Hajejoana, bajanga, 
fijan<<ajangana, havetavetana. 

IMPUDIQUE, adj. et s. Jejo, janga, 
mpijangajanga. vetaveta. 

IMPUDIQUEMENT, adv. Amin-kaje- 
joana, amin-kavetavetana. 

IMPUISSANCE, sf. T>y fahazoana, 
tsy fananan-kory. Je suis dans 1 — de 
vous aider. Tsy mahazo manampy 
anao aho. 

IMPUISSANT, ANTE, adj. Tsy ma- 
hazo, tsy manan-kery, foana. Ses enne- 
mis sont impuissants. Tsy manankèry 
akory ny fahavalony. Il fait des efforts 
impuissants. Manasa-tena foana izy. 

IMPULSIF, IVE, adj. Manostka. 

IMPULSION, sf. \* Fanosehaoa. La 
plus légère— fait marcher la machine. 
Ny fanosehana ny milina kely foana 
mampandeha azy. 2* fig. Famporisihana, 
fitaribana, fitaomana. Ces récompen- 
ses donnèrent une — nouvelle aux étu- 
des. Ireo valisoaireo namporisika mba 
hianatra indray. Il obéit aux impulsions 
d'une volonté étrangère. Mety ho tariti- 
na, taomin' ny olon-kafa izy. 

IMPUNÉMENT, adv. Afa-potsiny. afa- 
maina. Il vole—. Mangalatra izy ka a/a- 
potsiny. etc. 

IMPUNI, IE, adj. Afa-potsiny, afa-mai- 
na, tsy voa fay, tsy faizioa, tsy voasazy, 
tsy sazina. Dieu ne laisse point les cri- 
mes impunis. Tsy maintsy hofaizina, 
hosazin' Andriamanitra ny meloka. 

IMPUNITÉ, sf. Tsy famaizana, tsy fa- 
nasazena. Il est assuré de T— . Fan tany 
fa tsy hofaizina, tsy hosazin a izy. 

IMPUR, URE, adj. 1° Tsy madio. De 
l'eau impure. Rano tsy madio. 2* fig. 
Ma loto, vetaveta. Des pensées impures. 
Hevitra maloto, etc. 

IMPURETÉ, sf. !• Tsy fahadiovana. 2« 
fig. Fahalotoana, fahavetavetana. Il est 
plongé dans 1'— . Milentika anatin'ny 
fahalotoana, etc., izy. 

IMPUTABLE, adj. Tsy azo atombo- 
tomboka, tsy azo itorohana, tsy azo 
anendrikendrehana, tsy azo atendry. 
Cette faute ne lui est pas—. Tsy azo 
atombotomboka, etc., azy izany heloka 
izanv. 



Digitized by 



Google 



J 



r 



•INA 



— 421 — 



INA 



IMPUTATION, sf. Fanombotomboha- 
na, fitorohana, fanendrikendrehana. 

IMPUTER, va. \* Manombotomboka, 
mitoroka. manendrikendrika, manondry. 
On lui impute une mauvaise action. 
Tombotombohana t torohina, endri- 
kendrehina, tendrena ho nanao zava- 
drat^y izy. 2*— , Anton y-, fototra. Vous 
no pouvez l'— qu'à vous-même. Hia- 
nao hiany no antony, fototr* izany. 

INABORDABLE, adj. Tsy azo itodia- 
na. — ianfsonana. — akekeua. 

IN ABRITÉ, ÉE, adj. Tsy manam-pia- 
lofana, fcy mialoka, tsy misy tialofana, 
tsy misy liarovana. 

INACCEPTABLE, adj. Tsy azo ekcna. 

INACCESSIBLE, adj. f Tsy azo itodia- 
na t . — iantsonana, — hatonina, — akeke- 
na. V fîg. Tsy azo arahina,— taritina,— 
taomina, tsy takatry ny saina. Voy. Ac- 
cessible. 

INACCORDABLE, adj. 1* Tsy azo 
ampifanarahina. 2* — , Tsy azo ekena. 

INACCOUTUMÉ, ÉE, adj. Tsy fanao. 
INACHEVÉ, adj. Tsy tanteraka, tsy 

vira, tsy tontosa. 
INACTIF, IVE, ad;. Tsy marisika, mi- 

donanaka. Écolier — . Mpianatra tsy ma- 

risika, etc. 
INACTION, sf. Pidonanabana. Rester 

dans P— . A/ie/onana-poana. 
INACTIVITÉ, sf. Fidonanahana. Son 

— m'impatiente. Mahasosotra ahy ny 

fidonan a ha ny. 
INADMISSIBILITÉ, sf. Ny tsy aha- 

zoana raisina, —ekena. 
INADMISSIBLE, adj. Tsy azo raisi- 
na. — ekena. 

INADVERTANCE, sf. !• Tsy fitandre- 

mana. 2*—, Hadisoana tsy nahy. 
INALIÉNABILITÉ, sf. Ny tsy aha- 

zoana amidy. 
INALIÉNABLE, adj. Tsy azo amidy. 
INALLIABLE, adj. Tsy azo ampifan- 

garoina. Métaux inalliables. Metaly tsy 

azo ampifangaroina. 

INALTÉRABILITÉ, sf. Ny tsy aha- 
zoana ovana. 

INALTÉRABLE, adj. 1° Tsy azo ova- 
na. M^tal — . Metaly tsy azo ovrtna. 2* 
fig Tsy manam-piovana. Bonheur — . 
Fahasainbarana tsy manam-piorana. 

INAMOVIBILITÉ, sf. Ny tsy ahazoa- 
na aongana, — eâorina. 

INAMOVIBLE, adj. Tsy azo aonga- 



na, — esorina. Magistrat—. Mpitsara 
tsy azo aongana, etc. 

INANIMÉ, ÉE, adj. 1* Tsy manana 
aina, tsy miaina, tsy misy aina. Créatu- 
re inanimée.^ Zavatra tsy manana ai- 
na, tsy misy aina. Ce n'est plus qu'un 
corps—. Vatana tsy miaina intsony 
izany. V fig. Tsy mirehitra, tsy misy 
hafanam-po. matoritory. Chant—. Hi- 
ra matoritory. 

INANITÉ, sf. 1- Hafoanana, hatsinon- 
tsinona. L'— des choses terrestres. Ny 
hafoanana, ny hatsinontsinon' ny za- 
vatry ny tany. 2 # — , pt. Zava-poana, za- 
vatra tsinontsinona. 

INANITION, sf. Hanoanana. Il est mort 
d'— . Matin' ny hanoanana izy. 

INAPERÇU, UE, adj. Tsy hita, tsy 
lantatra. 

INAPPÉTENCE, sf. Fahalainan-ko- 
mana. 

INAPPLICABLE, adj. Tsy mihatra, 
tsy azo aflndra, — arahina. Voy. Ai*pli- 
cablb. 

INAPPLICATION, sf. Tsy fltandro- 
mana. 

INAPPLIQUÉ, ÉE, adj. Tsy mitan- 
drina, tsy mikezaka. 

INAPPRÉCIABLE, a^/. f Tsy azo 

tombanana. 2 # — ,Tsy azo heverina. Il a 

un talent—. Tsy azo heverina ny ha- 

halalinan-tsainy. • 
INAPTE, adj. Tsy mahavita. Il est— à 

ses fonctions. Tsy mahavita ny raha- 

rahany izy. 
INAPTITUDE, sf. Tsy fahavitana, tsy 

fahaizana. 
INARTICULÉ, ÉE, adj. !• Tsy voato- 

nona tsara, mikoredika. 2* — , Tsy misy 

famavariy. 
INATTAQUABLE, adj. Tsy azo iadia- 

na, — asiana, — anihina, — toherina. 
INATTENDU, UE, adj. Tsy nampoi- 

zina. 

INATTENTIF, IVE, adj. Tsy mitan- 
drina. 

INATTENTION, sf. Tsy Otandromana. 
Il a fait cette faute par—. Tsy fitandre- 
mana no nanaovany izany <liso izany. 

INAUGURATION, sf. Fitokanana. fa- 
nanganana. Dans quinze jours aura lieu 
T— de l'église. Raha afaka tapa-bolana 
hllohanana ny trnno leglizy. Hier a eu 
lieu !'— de cette statue. Omaly no na- 
nangnnana io sariolona io. 



Digitized by 



Google 



■» ^ - j r >- 



INC 



— 430 — 



INC 



INAUGURER, va. Manao fltokanana, 
mitokana, manangana. 

INCALCULABLE, ad). fTsyazoisai- 
na. 2 # — , Tsy tambo isaina, tsy azo he- 
verina. Maux incalculables. Loza tsy 
tambo isainn, etc. 

INCANDESCENCE, sf. {• Haraena, 
hafananalehib*. V fig. Pirehitra. 

INCANDESCENT, EVTE, ad/. 1- 
Mena mivaivay, mafana dia mafana. Fer 
— . Vy menamivaiviy. etc. 2* fig. Mi- 
rehidr*hitra. Âme incandescente. Po 
mirehidrehitra Imagination incandes- 
cente. Saina mirehidrehitra. 

INCANTATION, s/. Ody fanlraikirai- 
kcna, — fandrav >ravoana, fankatoava- 
na, famohazana angatra. 

INCAPABLE, adj. Tsy afaka, — maha- 
zaka, — mahavita, — mahazo. — mahay, — 
mai ta.... Il est— de courir. Tsy a/a-rai- 
haza';azaka izy. Il est —de porter ce far- 
deau. Tsy mahazaka io entana io izy. 
Il est —d'exercer cet emploi. Tsymaha- 
vita izany raharaha izany izy. C'est un 
homme—. Olonalsy mahavita, tsy ma- 
hay izy. Il est— de vous tromper. 7Vi/ 
mahazo mamitaka, tsy mahafitaka 
anao izy. 8on estomac est — do digérer. 
Tsy ma Jialevon-kanina ny ambavafôny. 

INCAPACITÉ, sf. Tsy fahazoana, tsy 
fahaizana. 

INCARCÉRATION, sf. Panaovana an- 
tranomaizina. 

INCARCÉRER, va. Manao an-trano- 
mnizina. 

INCARNAT, A TE, adj. Mjnamena. 

— ,am. Hamena. 

INCARNATION, sf. Fahatoiigavana 
ho nofo. 

INCARNE, ÉE, adj. !• Tonga nofo. 
2* fig. Tena C'est un diable—. Tena 
demony izy. 3*—, Miditra any anatin'ny 
nofo. Ongle—. Hoho miditra anatin'ny 
nofo. 

IN ARNER (S 1 ), vpr. Tonsa nofo. Le 
Verbe s'e^t incarne. Tonga nofo ny Te- 
ny. 

INCARTADE, sf. 1* Panesoana atao 
kitoatoa. 2 # — , ;>/. Hadalana. 

INCENDIAIRE, sm. Mpandoro tr-no, 
— ala, etc. 8aisir un — . Misa m bot ra 
mpandoro trano f etc. 

—, adj. !• Mandoro trario. Il lança une bom- 
be— . Nandefa bomba fandoroan-lrano 
izy. 2* fig. Mampikorontana, mampita- 
bataba. Discours—. Laha-teny mam- 
ikorontana, etc.. 



INCENDIE, sm. 1* Fandoroapa, hain- 
trano, afo. L'— d'une forêt. Ny fando- 
roana ny alaanankiray. L f — d'une mai- 
son. Ny fandoroana ny trano ananki- 
ray, ny hain-trano. L*— a tout dévoré. 
Nandevona ny zavatra rehetra ny afo. 
2* fig. Fikoronlanana, fltabatabana. 
INCENDIÉ, ÉE, adj. May. Maison in- 
cendiée. Trano may. 
— , s. Ny may trano. Secourir les incen- 
diés. MaoTon'y ny may trano. 

INCENDIER, va. t* Mandoro. L'enne- 
mi incendia tous les villages. Nandoro 
ny vohitra rehotra ny fa lia va lo. 2 # fig. 
Mampikorontana, mampitahataba. S<*s 
doctrines incendièrent le pays. Nampi- 
korontana, clc, ny tany ny fampiana- 
rana nataony. 

INCERTAIN, AINE, adj. 1° Misy isala- 
salana, mampisalasala. tsy azo itokiana. 
Cette nouvelle est incertaine. Misy isa- 
lasalana, mampisalasala izany zava- 
baovao izany. Le temps est—. Misy isa- 
Usai an a, etc., ny toetry ny andro. 2*— , 
Tsy raikitra. Son départ est encore—. 
Tsy mbola raikitra ny hialany. 3 # — , 
Tsy mahalala, misalasala, miroabana, 
mihambahamba. Je suis— de ce qui doit 
m'arrivcr. Tsy fantatro izay ho tonga 
amiko. Je suis— de c« qne je dois faire. 
Misalasala, miroahana, miha'nba- 
hamba aho amin'iziy tokony hataoko. 

— ,*m.Nymisyisalasalana. Ne quittez pas 
le certain pour T- . Aza miala amy ny 
tsy misy isalaaaiana mba hanaraka ny 
misy isalasalana. 

INCERTITUDE^/". Pisala*alana, firoa- 
hana, (ihambaham'iana. Être dans I' — . 
Misalaxala, miroahana, mihamba- 
hamba. Il y a beaucoup d — dans l'his- 
toire. Misy zavatra betsaka Uala^ala- 
na, mamptealasala amy ny tatilara. 

INCESSAMMENT, adv. Haingana, 
vetivety foana, kelikely foana. Il doit 
arriver—. Ho tonga hainrjana. h» avy 
vetivety foana izy, kelikely foana sisa 
tsy hahaton^avany On l'atte*id— . An- 
drasana kelikely foana hiany izy. 

INCESSANT, ÀNTE, adj. Tsy m'Usa- 
hutra, tsy manam-pitsaharuna. Douleur 
incessaute. Pijutiana tsy mitsahatra, 
etc. 

INCESTE, sm. Fandriana amy ny tsy 
heny, Ufoterana. 

INCESTUEUX, EUSE, adj. et a. Mau- 
dry fady, mandry amy ny tsy heny, 
mi fo titra. 



k 



Digitized by 



Google 



._ i 



r 



INC 



— 431 — 



INC 



INCIDEMMENT, adv. 1- Sentira. 2*—, 
An-tsisika. 

INCIDENT, «m. !• Zavatra sendrasen- 
dra, vin'ana. sampona. Un heuroux — 
le tira d'affaire. Servi ra*endra, vin- 
tana no nahafaka azy. Un— IVibli^rea à 
revenir. Nisy aampona nimpi? Tina 
azy Ilfitnaî're i;n— durant Je procès. 
Nananpan-foimpona tamy ny ady izy. 
2* — , Znva'ra asisica. Cette pièce de 
théâtre est trop charsrée d'incidents. No- 
*i*ihana zavntra betsaka loatra izany 
laha-tenin-teatra izany. 

INCIDENT, ENTE, adj Àsisika. 

INCID ENTER, ra. \ 9 Manangan tsam- 
p*na 2 # — , Manisika. 

INCIRCONCIS, ISE, adj.eism. Tsy 
voadidy foi'ra. tsy voafora. 

INCISER, ra. 1* Mandidy keîy. —un 
bras. Mandidy kely amy ny sandry. 
2» — . Mikapnkapa. —un arbre. A/i/*a- 
pakapa fotn-kazo. 

INCISIF, IVE, adj. f Mnha lidy. || loc. 
Les dents incisives. Ny niiy anoloana, 
ny andrianify 2* fig. Man ndrona. Sty- 
le—. Laha-tf*ny manindrona. 

INCISION, *f. f Fandidiana kely. 2«— , 
Fiknpakapana. 

INCITATION, sf. Famporisihana, flta- 
rihana, (itaomana. S'il a l'ait cela, il a 
cédé à I* — d'antrui. Nanao izany izy sa- 
tra namporta/hina, nolanhina, no- 
taomin' ny sasany. 

INCITER, ra. Mamporisika, mitarika, 
mitaona. 

INCIVIL, ILE, adj. Tsy mahalala tom- 
ba, tsy manaa isy roisy fana : ana. Hom- 
me — . Lehilahy tsy mahalala fomba > 
tsymanaja. Cette réponse est bien inci- 
vile. Tena tsy misy fanajana izany 
valin-teny izany. 

INCIVILEMENT, adv. Tsy amim-pa- 
najana. 

INCIVILITÉ, 8f. Tsy fahalalana fomba, 
tsy fana;ana. 

INCIVISME, «m. Tsy fitiavana tanin- 
drazana. 

INCLÉMENCE, sf. 1° Tsy famindram- 
po. 2* fig. Haratsiana. L'— du temps. 
Ny haratsiari ny andro. 

INCLÉMENT, ENTE, adj. 1* Tsy ma- 
in indra fo. 2° fig. Ratsy. 

INCLINAISON, sf. Firôna, firaika, fi- 
tongilanana, lisolampy, fandiy soroka. 

INCLINATION, sf. 1* Fiondrehana. 2* 
fig. Fitc ngilanana, hamorana, fitiavana. 



Il a des inclinations vicieuses. Azon'ny 
fitongilanan-(\ ratsy izy II a de F— pour 
la vertu. Mora raanaraka ny hatsa- 
ram-panahy izy. Il a de P— pour elle. 
Tia azy izy. 3 # — . Zavatra tiana. La 
chasse est son — . Tiany ny mihaza. 

INCLINÉ, ÉE, p. et adj. Narôna. mi- 
rôna. naraika. nvraika, natonarilaoa, mi- 
tongilana. misolampy, mandry soroka, 
naondrika, miondrika. Terrain — . Ta- 
ny mi*ol tmpy, mandry soroka. 

INCLINER, va. Mampirona, mampi- 
raika, mampitongilana, manongilana, 
mauondrika. —une colonne Mampiro- 
na, mampiraiha andry. —une bouteil- 
le. Mampitongilana tavoabangy. — la 
tète. Manongilana, manondri-doha. 
— le corps. Miondrika. 

—, vn. 1* Mirona, miraika, mitonsilana. 
La balance incline d'un côté. Mirona, 
etc., ny raizana. 2* fig. Tia, ila ho.... J'in- 
cline pour cette opinion. Izany hevi- 
tra izany no tiako. La victoire incline 
de leur côtà. lia haharesy izy ireo. 

S'incliner, vpr. I* Mirona, miraika, 
miondrika L'arbre s'incline. Mirona, 
miraika ny hazo. Il s'inclina devant lui. 
Niondrika teo anatrehany izy. 2 a — , 
Miankohoka. L'univers s'incline devant 
son Créateur. Miankohoka eo anatre- 
han* ny Nahary azy ny olon-drehntra. 

INCLUS, USB, adj. Ào anatiny. Le 
billet ci—. Ny taratasy ao anatin' ity. 

INCLUSIVEMENT, adv. Ao anatiny, 
anisany. Vous apprnndrez définis le 
chapitre cinquième jusqu'au chapitre 
huitième — . Hianaranareo hatraray ny 
toko fahadimy, ka hatramy ny toko fa- 
havalo izay ao anatiny, anisan' izany. 

INCOGNITO, ado. Mangingina. Voya- 
ger—. Mivahiny man jingina. Sortir—. 
Mivoaka mangingina. 

— , sm Garder l'— . Tsy te-ho fantatr'olo- 
na, manalina anarana. 

INCOHÉRENCE, sf. l'Tsyflfamihina- 
na. 2* fig. Tsy lifandraisana. 

INCOHÉRENT, ENTE, adj. I* Tsy 
miCampiraikitra, tsymifamihina. Les par- 
ties de l'eau sont incohérentes Tsy mi- 
fampiraikitra, etc., ny zavatra izay ma- 
harano ny rano. 2° fig. Tsy mifandray. 
Ces idocs sont incohérentes. Tsy mi- 
fandray ireo hevilra ireo. 

INCOLORE, adj. 1° Tsy misy volo. 
L'eau esl~~. Tsy misy volo ny rano. 



Digitized by 



Google 



INC 



— -432 — 



INC 



2* fiQ. Manta, masirasira, matsatso. 
Style—. Laha-teny manta, etc. 

INCOMBER, vn Andraikitra, adidy. 
Cette afTaire vous incombe. Andraiki- 
trao, adidinao izany raharnha izany. 

INCOMBUSTIBLE, adj. Tsy mety mi- 
rehitra, tsy mety may. 

INCOMMENSURABLE, adj. Tsy azo 
refesina. L'espace est—. Tsy azo refe- 
sina ny habakabaka. 

INCOMMODANT, ANTE, adj. Ma- 
nahirana. Bruit—, Tabataba manahi» 
rana. 

INCOMMODE, adj. Mampanahirana, 
manahirana, mampananosarotra. Outil 
— . Fiasana mampanahirana. mam- 
panano*arotra. Maison—. Trano ma- 
nahirana. Chaise—. S^za manahira- 
na; mampananosarotra. Enfant—. Za- 
za kely manahirana. 

INCOMMODÉ, ÉE, adj. i* Sahirana. 
2»-_ t Marisarisa, mararirary, mafanafa- 

na. 

INCOMMODÉMENT, adv. Amim-pa- 
hasahiranana. 

INCOMMODER, va. 1 # Manahirana. 
J'ai penr de vous—. Matabotra aho sao 
manahirana anao. Il a une toux qui 
l'incommode beaucoup. Sahiran' ny 
kohaka loatra izy. 2"— , Mankararirary. 

INCOMMODITÉ, sf. f Fahasahirana- 
na. C'est une— que d'être mai logé. Mana- 
hirana nymitoetra amyny trano ratsy. 
2.—, Faharisarisana, fahararirariana, 
fahafanafanana. Son— ne lui permet pas 
de sortir. Tsy afaka hivoaboaka izy noho 
izy marisarisa, mararirary, mafana- 
fana. 

INCOMMUNICABLE, adj. Tsy azo 

afindra. 

INCOMPARABLE, adj. Tsy azo oha- 
rina, tsy manam-paharoa, tapitra oha- 
tra II est d'une sagesse—. Tsy azo oha- 
rina ny fahendreny. C'est un orateur 
— . Mpandaha-teny tsy manam-paha- 
roa, tapitra ohatra izy. 

INCOMPARABLEMENT, adv. La- 
vitra. Il est— plus instruit que son frè- 
re. Mahay lavitra noho ny rahalahiny 

INCOMPATIBILITÉ, sf. Tsy fifanara- 
hnna. ny tsy ahazoana akambana, — 
ampiarahina. 

INCOMPATIBLE, adj. Tsy mahazo 
mifanaraka, tsy azo ampifanarahina, — 
akambana, — ampiarabina. Ces deux 



caractères sont incompatibles. Tsy ma- 
hazo mifanaraka ny toe-panahin* izy 
roa lahy. L'amour de Dieu et l'amour 
des richesses sont incompatibles. Ny fi* 
tiavana an' Andriamanitra sy ny fttia- 
vam-bola tsy azo ampifanarahina, 
tsy azo akambana. Ces deux emplois 
sont incompatibles. Tsy azo ampiara- 
hina ireo raharaha roa loha ireo. 

INCOMPÉTENCE, sf. 1* Tsy fana- 
nam-pabefana. 2 # — , Tsy fahaizana. 

INCOMPÉTENT, ENTE, adj. !• Tsy 
manam-pahefana. Tribunal — . Mpitsa- 
ra tsy manam-pahefana. 2*—, Tsy ma- 
hay. C'est un juge — en littérature. 
Tsy mahay mitsara laha-teny an-tso- 
ratra izy. 

INCOMPLET, ÉTÉ, adj. Tsy feno, tsy 
ampy. Cet ouvrage est—, il en manque 
un volume. Tsy feno, tsy ampy sin- 
gara-boky iray ireo boky iray tarikaireo. 

IN COMPLEXE, adj. Iray loha. 

INCOMPRÉHENSIBILITÉ, sf. Ny 
tsy ahazoana fantarina. 

INCOMPRÉHENSIBLE, adj. f Tsy 
azo fantarina, tsy takatry ny saina, tsy 
tratry ny saina. Les mystères sont in- 
compréhensibles. Tsy azo fantarina, 
etc., ny mistery. 2 - — , Saro-pantarina. 
Ce chapitre est — . Saro-pantarina io 
toko io 3*—, Hafahafa. Il a un carac- 
tère—. Hafahafa ny toe-panahiny. 

INCOMPRESSIBLE, adj. Tsy azo t> 
rena. 

INCOMPRIS, ISE, adj. Tsy fantatra. 
tsy asian-draharaha. Un génie—. Olo- 
mahay tsy fantatra, etc. 

INCONCEVABLE, adj. Tsy azo heve- 
rina, mahagaga. Vous me dites une cho- 
se — . Milaza zavatra tsy azo heverina 
amiko hianao. Il est d'une hardiesse—. 
Tsy azo heverina, etc., ny hasahiany. 

INCONCILIABLE, adj. Tsy azo am- 
pifanarahina, mifanohitra. 

INCONDUITE, sf. Fitondran-tena ratsy. 

INCONGRU, UB, adj. Tsy fanao, tsy 
mety. Réponse incongrue. Valin-teny 
tsy fanao, etc. 

INCONGRUITÉ, sf. Zavatra tsy fanao, 

zavatra tsy mety. 
INCONGRÛMENT, adu. Tsy araka ny 

fanao, — ny mety. 
INCONNU, UE, adj. Tsy fantatra. Pays 
— . Tany tsy fantatra. Ces chagrins lui 
sont inconnus. T*y fa ntany izany ala- 
helo izany. 



Digitized by 



Google 



TNG 



— 43:1 



INC 



—, s. Olona tsy fantatra. 

—, «m. Zavatra tsy fantatra. Voy. Connu. 

INCONSCIENCE, sf. Tsy fahatalaua. 

tsy fahafantarana. 
INCONSCIENT, ENTE, adj. Tsy ma- 

halala ny ataony. 
INCONSÉQUENCE, sf. Fifanohera- 
na, zavatra mifanohitra. Il y a de l — 
dans ses discours. Misy zavatra mi" 
fanohitra ny resaoy. Sa conduite est 
pleine d'inconséquences. Misy zavatra 
maro mifanohitra ny ataony. 

INCONSÉQUENT, ENTE, adj. Mi- 
laza na manao zavatra mifanohitra amy 
ny ao an-tsainy, misy zavatra mifano- 
hitra. 

INCONSIDÉRATION, sf. Tsy fiheve- 
rana, tsy fahamalinana, tsy fitandreraa- 
na. 

INCONSIDÉRÉ, ÉE, adj. Tsy voa- 
hevitra, tsy mi he vitra, tsy malina, tsy 
mitandrina. Parole inconsidérée. Teny 
tsy voahevitra. Homme—. Olona tsy 
mihevitra, tsy malina, tsy mitan- 
drina. 

INCONSIDÉRÉMENT, ado. Tsy 
amim-pahamalinana, tsy amim-pitan- 
dremana. Il agit—. Manao tsy amim- 
pahamalinana, etc., izy. 

INCONSOLABLE, adj. Tsy mety afa- 
ka alahelo, tsy azo alinaalahelo. 

«CONSTAMMENT, adj. Amim-pio- 
vaovana, amim-pivadibadihana. 

INCONSTANCE, sf. Tsy faharetana, 
fiovaovana, flvadibadihana. L — du vent. 
Ny fiovaovana, fivadibadihan' ny ri- 
votra. 

INCONSTANT, ANTE, adj. et s. Tsy 
maharitra, miovaova, mivadibadika. 
Homme—. Olona tsy maharitra, etc. Les 
choses d'ici-bas sont inconstantes. Tsy 
maharitra, miovaova ny zavatra eto 
an-tany. 

INCONSTITUTIONNEL , ELLE , 
adj. Mifanohitra amy ny lalana mametra 
ny fombam-panjakana. 

INCONTESTABLE, adj. Tsy azo to- 
herina, tsy azo lavina. 

INCONTESTABLEMENT, adv. Tsy 
azo toherina, tsy azo lavina. 

INCONTESTÉ, ÉE, adj. Tsy toherina, 
tsy lavina. 

INCONTINENCE, sf. Fitondran-tena 
ratsy. 

INCONTINENT, ENTE, adj. Mpiton- 
dra tena ratsy. 



INCONTINENT, ado. Miaraka amin' 
izay. 

INCONVENANCE, sf. f Tsy fetezana. 
2 # — , Zavatra tsy mety. 

INCONVENANT, ANTE, adj. Tsy 
mety. Réponse inconvenante. Valin-teny 
tsy mety. 

INCONVÉNIENT, sm. Fahasahirana- 
na, zavatra tsy mahasoa, zavatra maha- 
ratsy. Cette attaire vous attirera des 
inconvénients. Hampahita fahasahira- 
nana anao izany raharaha izany. Cette 
affaire offre des inconvénients. Misy za- 
vatra tsy mahasoa, zavatra makara- 
tsy izany raharaha izany. 

INGORPORALITÉ, sf. Tsy faaanam- 
batana. 

INCORPORATION, sf. Fana^amba- 
nana, ûkambanana. 

INCORPORÉ, ÉE, p. et adj. Nakam- 
bana, mikambana. 

INCORPOREL, ELLE, adj. Tsy ma- 
nam-batana. Dieu est—. Tsy manant- 
batana Andriamanitra. 

INCORPORER , va. Manakambana, 
mampikarabana. —un peuple à un au- 
tre. Manakambana firenena anankiray 
amy ny hafa. 

S'incorporer, vpr. Mikambana. La cire 
s'incorpore avec la gomme. Ny savoka 
mikambana amy ny ditin-kazo. 

INCORRECT, ECTE, adj. Tsy raa- 
hitsy, misy diso. 

INCORRECTION, sf. Tsy fahitsiana, 
teny tsy mahitsy, diso. Il y a beaucoup 
d*— dans son style. Tsy mahitsy loa- 
trany laha-teniny. Faites disparaître 
les incorrections. Esory ny teny tsy ma* 
hitsy. ny diso. 

INCORRIOIBILITÉ, sf. Ny tsy aha- 
zoana anarina,— ovana. 

INCORRIGIBLE, adj. Tsy zaka anari- 
na, tsy azo anarina, tsy azo ovana. En- 
fant—. Zaza kely tsy- zaka anarina, tsy 
azo anarina. Vice—. Fahazaran-d ratsy 
tsy azo ovana. 

INCORRUPTIBILITÉ, sf. !• Tsy fe- 
tezana ho lo, —ho levona. 2°— , Ny tsy 
ahazoana angolena,— sisihana. 

INCORRUPTIBLE, acfjf. 1* Tsy mety 
lo, tsy mety levona. Voy. Cokhuptiblb. 
2 # — , Tsy azo angolena, tsy azo sisihana. 
Juge—. Mpitsara tsy azo angolena, etc. 

INCRÉDULE, adj. Tsy mino. 

— , s. Tsy mpino. 

INCRÉDULITÉ, sf. Tsy finoana. 

•28 



Digitized by 



Google 



INC 



434 - 



IND 



INCRÉÉ, ÉE, adj. Tsy noharina. Dieu 
seul est un être—- Andriamanitra irery 
no tsy nùhntinSL. 

INCRIMINÉ, ÉE, 8. Ny voampanga. 

INCRIMINER, va. 1° Miampanga. <!•— , 
y an fny. — les actions d'une personne. 
Mnnîny nvataon'olona. 

INCROYABLE, ad/. 1* Tsy azo inoa- 
nfl Récit—. Tan tara tsy azo inoana. 
2»_L Tsy azo heverina, izaitsizy. Il res- 
sent nnâ ioie— . Azon'ny hafaliana tsy 
azo hererinn, etc.. izy. 

INCROYABLEMENT, adv. Izaitsizy. 

INCROYANT, «W. Tsympino. 

INCRUSTATION, sf. f Fandraiketa- 
na. fametahana. 2-, Zavatra rairaiki- 
tra, — mipetaka. 

INCRUSTÉ, ÉE, p. et ad/. Naraikitra, 
voaraikitra, miraikitra, napetaka, voa- 
petaka, nopetahana. mipetaka. Lettres 
d'or incrustées dans la pierr«. Soratra 
volamena naraikitra, voaraikitra, na- 
petaka, voapctaka amy ny vato. Pier- 
re incrustée de coquillages. Vato no- 
petahana akoran-driaka. 

INCRUSTER, va. Mandraikitra, ma- 
metaka. 

INCUBATION, $f. Pikotrehana. . 

INCULPATION, sf. Fiampangana. 

INCULPÉ, ÉE, s, et adj. Voampanga, 
nampanpaina. 

INCULPER, va. Miampanga. 

INCULQUER, va. Mandatsaka ao an- 
tsaina. 

S'inculquer, vpr. Milatsaka ao an-tsai- 
na, tafaiatsaka—. Les proverbes s'incul- 
quent facilement dans la mémoire. Mora 
tafaiatsaka ao m-tsaina ny ohabola- 
na. 
INCULTE, adj. 1" TVy voasa, lava volo. 
Terre—. Tany tsy voasa, etc. 2* fi y. Tsy 
nahita fïanarana, tsy mahay, dondrina. 
C'est un esprit—. Olona tsy nahita fia- 
navana, etc., izy. 3'—, Misaritaka, misa- 
iotofoto. Barbe—. Volom-bava misart- 
taka. etc. 
INCURABILITÉ, sf. Tsy fetezana ho 

sitrana, ny tsy ahazoana sitranina. 
INCURABLE, adj. et 8. Tsy mety si- 
trana. tsy azo sitranina. Malade—. Ma- 
rary tsy mety ntrana. Maladie—. Are- 
tirni tsy azo sitranina. 
INCURIE, sf. Tsy fiahiana, tsy fitandre- 

mana, fanaovana tsirambina. 
INCURSION, *f, Fibosesehana. Les en- 



nemis firent des incursions dans la pro- 
vince. Nibosesika tao amy ny fari-Uioy 

ny l'ahavalo. 
INDE, sf. India. 
INDÉBROUILLABLE, adj. Tsy azo 

alanto. — alana olana, — alahatra. — 
alamina, — hazavaina. Voy. Débrouiu- 
lbr. 
INDÉCEMMENT, adv. Tsy mety, ve- 

taveta. 
INDÉCENCE, sf. Tsy fetezana, zavatra 

tsy mety, — mahamenatra, — vetaveta. 
INDÉCENT, ENTE, ad/. Tsy mety, 
mahamenatra, vetaveta. Paroles indé- 
centes. Teny tsy mety, etc. 
INDÉCHIFFRABLE, adj. !• Tsy az> 
vakina. Manuscrit—. Sora-tanana tsy 
azo vakina. 2*—, Saro-pantarina. Cha- 
pitre — . Toko saro-pantarina. 3 # fig. 
Manafin-kevitra. Homme—. Olona ma- 
nafinkevitra. 

INDÉCIS, ISE, adj 1° Tsy tapaka, mi- 
sy isalasalana. Question indécise. Zava- 
tra tsy tapaka, etc. Victoire indécise. 
Fandresena m tsy isalasalana. 2°— , Mi- 
salasala, miroahana, mihambabamba. 
Personne indécise. Olona misalasala, 
etc. 3°— , Tsy mazava, maizimaizina. mi- 
somambisamby, mitsilopilopy. Les traits 
de cette figure sont—. Tsy mazava ny 
tarehin'io sary io. La lumière indécise 
du crépuscule du soir. Ny fisomambi- 
sambin' ny hariva. La lumière indé- 
cise d'une lampe. Ny filsilopilopin' ny 
jiro. 

INDÉCISION, sf. Fisaïasalana, firoa- 
hana, Ghambahambana. 

INDÉCLINABLE, ad;. (Teny) tsy mio- 
va. 

INDÉCOMPOSABLE, adj. Tsy azo 
saratsarahina. 

INDÉCROTTABLE, adj. Tsy azo atao 
na inona na inona, tsy zaka anarina. 

INDÉFECTIBILITÉ, sf. Ny tsy fete- 
zana ho levona. 

INDÉFECTIBLE, adj. Tsy mety ho 
levona. L'église est—. Tsy mety ho le- 
vona ny Eglizy. 

INDÉFINI, IE, ad/. Tsy voafetra. Es- 
pace — . Fitoerana tsy voafetra. 

INDÉFINIMENT, adu. Tsy voafetra. 
|| loc. Ajourner — une affaire. Manao 
ampitso lava amy ny raharaha. 

INDÉFINISSABLE, adj. Tsy azo la- 
zaina toetra. C'est une chose—. Zava- 
tsy azo lazaina toetra izany. Il a un 






Digitized by 



Google 



IND 



— 435 — 



IND 



caractère— . Tsy azo lazaina ny toe- 
panahioy. 

INDÉLÉBILE, adj. Tsy azo vonoina, 
— esorina. tsy m»ty afaka. Tache — . 
Lcto tsjt azo ewrina. t*y me'y afaha 
Le baptême imprime un caractère—. Ny 
batf»my manisy marika tsy azo vonoi- 
na, etc. 

IND ^LIBÉRÉ, ÉE, adj. Tsy nahy. 
tsy iniana. 

INDÉLICAT, A TE, adj. Tsy mizara 
hena-maso, tsy manaja, tsy misy fana- 
jana. 

INDÉLICATEMENT, adv. Tsy amim- 
pann'tana. 

INDÉLICATESSE, sf. Tsy flzarana 
hena-maso, tsy fanajana. 

INDEMNE, adf. Voaonitra, nonorana. 
Comme Dédommagé. 

INDEMNISER, va. Manonitra. Il faut 
1'— des pertes qu'il a souTertes. Tsy 
roaintsy honerana ny fatiantoka nan- 
jô azy. 

S'indemniser, vpr. Mionitra. 

INDEMNITÉ, sf. Onitra. Il demande 
une—. Man^aiaka onitra izy. 

INDÉPENDAMMENT, adv. fAmim- 
pahaleovan tena, tsy amim-piankinana. 
2* — , Afa-tsy. — de ces avantaços. vous 
en aurez encore un autre. Afa-tsy ireo 
zava-tsoa ireo. mbola hisy koa zavatra 
hafa hahasoa anao. 

INDÉPENDANCE, sf. Fahateovan-te- 
na. fahozivan-tena, tsy flankinana, tsy 
fltiavana fifehezana. 

INDÉPENDANT, ANTE, adj. Ma- 
hnleo tena. mabazaka tena. ary nify, tsy 
miankina. tsy tia fifehezana. Nation in- 
dépendante Fanjakana mahaleo tena, 
mahataha tena. Enfant — . Zaza ma- 
haleo tenn, mahazaha tena, Ary ni- 
fy. La sec ndo question est indépen- 
dante de la première. Ny zavatra faha- 
roa tsy miankina amy ny voalohany. 
Le vrai sage a l'âme indépendante 
Izay hendry tokoa tsy miankina amy 
ny hafa. C/ost un esprit—. Olona tsy 
tia fifehezana izy. 

INDÉRACINABLE, adj. Tsy azo eso- 
rina, — fongorana. Des luvjug'-s indé- 
racinables. Hevi-diso Isy azo esori- 
na, etc. 

INDESCRIPTIBLE, arf/. Tsy azo la- 
zaina. Bonheur—. liasambarana tsy 
*z& lazaina. 



INDESTRUCTIBLE, adj. Tsy moîy 

levona. 
INDÉTERMINABLE, adj. Tsy a» 

ferana. 

INDÉTERMINATION, sf. Fisalasaïa- 
na. iiroahana, tihambahambana. 

INDÉTERMINÉ, ÉE, adj. fTsyvoa- 
fetra. Nombre—. Isa tsy voafetra. 2 # — , 
Misalasala, rairoahana, mihambahamba. 
GVst un esprit —, Olona misalasala, 
etc., izy. 

INDÉTERMINÉMENT, adv. Tsy 
voafetra. 

INDÉVOT, OTE, adj. et a. Tsy lia va- 
vaka. 

INDÉVOTEMENT, adv. Tsy arairapi- 
tiavam-bavaka. 

INDÉVOTION, sf. Tsy fitiavam-bavaka. 

INDEX, sm. 1° Fizaham-pejy. || toc. Met- 
tre un livre à V—, Mamirara boky tsy 
hovakina, tsy havoaka. 2*—, Fanondro. 

INDICATEUR, TRICE, adj. Manon- 
dro, raanoro, railaza. Le doigt — . Ny fa- 
nondro. 

— , s,n. \* Fanondro. 2 # — , Boky fllazana. 
L'— des chemins de fer. Ny boky milaza 
ny fotoan'ny lalam-by. 

INDICATION, sf. Fanondroana, fano- 
roana, fllazana, fanambarana. Voy. In- 
diqueu. 

INDICE, sm. Famanîarana, vavolombe- 
lona, fahrtfantarana, fllazana, fanamba- 
rana. Voilà des indices d'un assassi- 
nat. Indro ny famantarana, vavolom- 
betori ny vunoana olona. Vous dites que 
cela est, quel — en avez-vous ? Ilianao 
milaza fa marina izany, ka inona no 
ahafantaranao izany? Cette action est 
F— d'une belle ômo. Izany nataony iza- 
ny mitaza, manambara ny hataaram- 
pony. 

INDICIBLE, adj. Tsy azo lazalna. 

INDIEN, IENNE, adj. et s. Indiana. 

INDIENNE, sf. Zandiana. 

INDIFFÉREMMENT, adv. Tsy mam- 
paninona, le, tsy an-kitidy. Il lit — tous 
les livres. Mamaky ny boky rehetra tsy 
an-kifidy izy. 

INDIFFÉRENCE, sf. Tsy Ûfldianana, 
tsy titiavana, fe. Sous cet air d'— il ca- 
che beaucoup d'ambition. Mody tsy^ tia 
voninahitra izy. kanjo mitsirintra fatra- 
tra. Il ma reçu avec—, Nandrayahy fe 
nandray izy. 

INDIFFÉRENT, ENTE, adj. 1" Tsy 
marapaninona, tsy raharaha, tsy alioana. 



Digitized by VjOOQIC 



IND 



— 436 



IND 



Il m'est — de partir ou de rester. Tsy 
mampaninnna ahy na handeha na hi- 
janona. Tout cela m'est—. Tsy mampa- 
ninorta ahy, tsy raharahaho izauy re- 
hetra izany. Ses attaques me sont indif- 
férentes. Tsy mampaninona ahy, tsy 
ahoako ny fanaratsiany ahy. 2°— , Tsi- 
nontsinonn. Nous parlons de choses in- 
différentes. Zavatra tsinontsinona no 
resahinay, 3°— , Tsy mifidy, tsy tia,boina, 
fe. Il est — pour tout. Tsy mifidy na ino- 
na na inona izy. 11 est— pour sa femme. 
Tsy lia ny vadiny izy. Il est — pour ses 
enfants. Boi n-janaka izy. Il a reçu le 
présent avec un air — . Nandray/e nan- 
ti re y ny fanalitra izy. 

— , sm. Tsy tia, tsy manan-draharaha. 

INDIGENCE, sf. i # Fahantrana. 2*—, 
Mahant.ra, malahclo. Secourir 1'— . Ma- 
monjyny m&hantra, etc. 3* fig. Tsy 
fananana. 

INDIGÈNE, adj. 1» Tao amy ny tany 
anankiray izay cla izay. Plantes indigè- 
nes. Zava-maniry tao amy ny tany 
anankiray izay ela izay. 2"—, Zana-ta- 
ny, tompon-tany. 

—, s. Zana-tany, tompon-tany. 

INDIGENT, ENTE, adj.'eia. Mahan- 
tra, malahelo. 

INDIGESTE, adj. !• Saro-devonina. 
Aliment — . Hanina saro-devonina. 2* 
fig. Misafotofoto. Pensées indigestes. Ile- 
vitra misafotofoto. 

INDIGESTION, sf. Tsy fahalevonan- 
kaninn. 

INDIGNATION, sf. Hatezerana. 

INDIGNE, adj. Tsy mendrika, ratsy. Il 
est— de votre confiance. Tsy mendri- 
ka hitokianao izy. Il mené une condui- 
te—. Manao fitondran-tcna tsy mendri- 
ka, ratsy izy. Il a fait une communion — . 
Nanao komonio ratsy izy. 

INDIGNÉ, ÉE, adj. Tezitra. Je suis — 
(lf sa conduite. Mahatezitra ahy ny fi- 
tondrau-tenany. 

INDIGNEMENT, adv. Ratsy. 

INDIGNER, va. Mahatezitra. L'injusti- 
ce indigne tout le momie. Mahatezi- 
tra ny olona rehetra ny zavatra tsy an- 
drariny. 

S'indigner, vpr. Tezitra. 

INDIGNITÉ, sf. f Tsy fabamendreba- 
na, haratsiana. Il fut exclu pour cause 
d'— . Noroahina noho ny tsy fahamen- 
drehany izy. L'— de cette conduite sou- 
leva tout le monde. Nahatezitra nv olo- 



na rehetra ny haratsian' ny fl tondra n- 
tenany. 2 # — , Zavatra ratsy, fanaratsia- 
na. Il a commis une—. Nanao zavatra 
ratsy izy. Il a souffert mille indignités. 
Nandelitra fanaratsiana tsy tambo isai- 
na izy. 

INDIGO, sm. Volory, angana, raanga. 

INDIGOTIER, sm. Âika. 

INDIQUÉ, ÉE, p. et adj. !• Voaton- 
dro. notondroina, voatoro, natoro, voa- 
tendry, notendrena. Voici lo village— 
pour la réunion. Itsy novohitra voaten- 
dry, notendrena hivoriana. Venoz à 
l'heur î indiquée. Tongava amy ny fotoa- 
na voatendry. 2*—, Voalaza, nambara. 

INDIQUER, va. 1* Manondro, manoro. 
manendry. L'aiguille indique trois heu- 
res. Manondro amy ny telo ny sahaza. 
Indiquez-moi la maison de votre ami. 
A toroy ahy ny tranon' ny sakaizanao. 
Indiquez le jour do notre entrevue. Ten* 
dreo nyandrohihaonantsika. 2 # — , Mila- 
za, manambara. Indiquez le sens de ce 
mot. Lazao ny hevitr' io teny io. La fu- 
mée indique le feu. Ny setroka manam- 
bara fa misyafo. 

INDIRECT, ECTE, adj. I- Tsy mahi- 
tsy, mivily, miolaka, misafelika. Chemin 
— . Lâlana tsy mahitsy, etc. 2° fig. Mio- 
laka, misaMika, tsy manondro vantana, 
tsytena. Complément—. Famenon-teny 
miolaka. Il ne va que par des voies in- 
directes. Besafetipelika izy. Ligne in- 
directe. Tsy tena taranaka, tarana-kava- 
na. 

INDIRECTEMENT, adv. xMiolaka, mi- 
safelika, tsy manondro vantana. Il m'a 
attaqué — . Namely ahy izy na dia tsy 
nanondro vantana aza. 

INDISCIPLINA BLE, adj. Saro-pehe- 
zina, tsy azo fehezina. Soldats indiscipli- 
nables. Miaramilasaro-pe/iezma, etc. 

INDISCIPLINE, sf. Tsy fanekena. 

INDISCIPLINÉ, ÉE, adj. Tsy raanai- 
ky. Écolier—. Mpiauatra tsy fnanaiky. 

INDISCRET, ETE, adj. 1* Tsy mahala- 
la onona, — fetra, tsy malina. 2 # — . 
Tsy mahatam-bava, manta vava. Voy. 
Discket. 

—, sm. Olona tey mahatam-bava, — man- 
ta vava. 

INDISCRÈTEMENT, adv. Tsyamim- 
pahamalinana, an-tsapatsapaka. Il parle 
— . Miteny tsy amimpahamalinana, 
etc., izy. 

INDISCRÉTION, sf. !• Tsv fahalalana 



Ifa 



Digitized by 



Google 



r 



IND — -1 

onona, — fetra, t9y fahamalinana. 2 B — , 
Tsy fahatanam-bava, hamanta vava. 

INDISCUTABLE, adj. Tsy azo ifan- 
dirana, tsy azo toherina. 

INDISPENSABLE, adj. Tsy raaintsy 
hatao, tsy azo avela, ilaina indrindra. 
Visite — . Famangiana tsy main t»y ha- 
tao, tsy azo avela. Objet—. Zavatra 
ilaina indrindra. 

— , sm. Izay ilaina indrindra. Il n'a que 
1'— . Tsy manana afa-tsy izay ilaina 
indrindra izy. 

INDISPENSABLEMENT, adv. Tsy 
maintsy. 

INDISPOSÉ, ÉE, adj. 1* Marisarisa, 
mafanafana, mararirary. Il est — . 3/a- 
risarisa, etc., izy. 2 # — , Sosotra, tezitra. 
Il est — contre moi. Sosotra, etc., 
ami ko izy. 

INDISPOSER, va. !• Mampandraiki- 
mararirary. La chaleur l'indispose. Main- 
pandraiki-mararirary azy ny hafana- 
na. 2°— , Mahasosotra, mahatezitra. 

INDISPOSITION, sf. 1* Harisarisa. 
2°— f Fahasosorana, hatezerana. 

INDISSOLUBILITÉ, sf. i* Ny tsy 
ahazoana levonina. 2° fig. Ny tsy ahazoa- 
na ivadihana. 

INDISSOLUBLE, adj. 1° Tsy azo le- 
vonina. 2* fig. Tsy azo ivadihana, — ra- 
vana. Le mariage est — . Tsy azo iva- 
dihana. etc., ny mariazy. 

INDISSOLUBLEMENT, adv. Tsy 
amim-pivadihana. 

INDISTINCT, INCTE, adj. Tsyma- 
zava, manjavozavo. 

INDISTINCTEMENT, adc. f Tsy 
mazava, manjavozavo. On ne voit ces 
objets qu'— . Tsy hita mazava, hita 
manjavozavo ireo zavatra ireo. 2°— , 
Tsy an-kanavaka. On les chassa tous—. 
Noroahina tsy an-kanavaka daholo izy 
rehetra. 

INDIVIDU, sm. Olona na biby na za- 
va-maniry tsirairay, olona. Tous les 
individus qui composent une nation. Ny 
olona rehetra izay ao anatin'ny fanjaka- 
na iray. Quel est cet — ? Iza io ofona io? 

INDIVIDUALISER, va. 1* Mandini- 
ka zavatra tsirairay. 2 # — , Mahasamiha- 
fa zavatra tsirairay. 

INDIVIDUALITÉ, sf. Izay moraba 
na mahasamihafa ny olona, ny biby, 
ny zava-maniry tsirairay. 

INDIVIDUEL, ELLE, adj. Momba 
ny olona, ny biby, ny zava-maniry tsi- 
rairay. 



7 — IND 

INDIVIDUELLEMENT, adv. Tsirai- 
ray. 

INDIVIS, ISE, adj. Tsy voazara. Suc- 
cession indivise. Lova tsy voazara. 

Par indivis, loc. adv. Tsy voazara. 

INDIVISIBILITÉ, sf. Ny tsy ahazoa- 
na zaraina. 

INDIVISIBLE, adj. Tsy azo zaraina. 

INDOCILE, adj. Tsy manaiky, maditra, 
tsy mety hendry. Enfant—. Zaza kelv 
tsy manaiky, maditra. Cheval—. Soa- 
valy maditra. Peuple sauvage et—. Fi- 
renena adala sy maditra, tsy mety heu- 
dry. 

INDOCILITÉ, sf. Tsy fauekena, hadf- 
tra. 

INDOLEMMENT, adv. Amim-pitsi- 

kamokamoana. 
INDOLENCE, sf. Fitsikamokamo, iitsi- 

lamodamoka, flloredretra, litsimeda- 

ineda. 

INDOLENT, ENTE, adj. et s. Tsy ro- 
totra, mitsikamokamo, mitsilamodamo- 
ka, mitoredretra, mitsimedameda. Il est 
si— qu'il n'a jamais fini son travail à 
temps. Tsy rototra, etc., loatra izy, ka 
tsymahavitana oviananaoviana ny asa-* 
nyamyny fotoana. C'est un— qui ne s'é- 
meut de rien. Olona toretra tsy mety 
tai-javatra izy. 

INDOMPTABLE, adj. 1- Tsy azo fo- 
lahina. Animal—. Biby tsy azo folahi* 
na. 2* fig . Tsy azo folahina, tsy mety ki- 
vy. Orgueil—. Fiavonavonana tsy azo 
folahina. Courage — . Herim-po tsy 
metykivy. 

INDOMPTÉ, ÉE, adj. i-Tsymbolavoa- 
fulaka. Coursier—. 8oavaly"tey mbola 
voafolaka. 2 # — , Masiaka. Taureau—. 
Ombalahy masiaka. 3* fig. Tsy azo fo- 
lahina, tsy mety kivy. 

INDU,UE, adj. Tsy an-drariny, tsy aray 
ny fotoana. Il est arrivé à une heure iu- 
due. Tonga tsy amy ny fotoana izy. 

INDUBITABLE, adj. Tsy misy isala* 
salana. Le succès de cette affaire est—. 
Tsy misy isalasalana fa ho vanona 
izany rabaraha izany. 

INDUBITABLEMENT, adv. Tsy 
amim-pisalasalana. 

INDUCTION, sf. {• Fakan-kevitra. 2*—, 
Hevitra alaina. L'— que vous tirez de 
celte proposition est fausse. Diso ny he- 
vitra alainao ara in' izany fehezan-teny 
izany. 

INDUIRE, va. !• Mitarika, milaona. Qui 



Digitized by 



Google 



INES 



438 



I*a induit à mal faire? Iza no nitariha, 
nitaona azy hanao ratsy? 2 # — , Ma- 
ka hevitra. Que faut-il en—? Hevitra 
inofla rio tokony halaina amin' izany? 

INDULGENCE, sf. !• Famindram-po, 
halemem-panahy. hamoram-po. fltqara- 
nana, fampihanlnna. 2°— , Indolznnsy. 

INDULGENT, ENTE, adj. Mamindra 
fo, malfîmy fanahy. mora fo, mornmo- 
rainy. mnnarana, mampihanta. rainazy, 
tsy mahaveïy va va ambr-a. Soyez— en- 
vers lo prochain, et Dieu sera— envers 
voils. Mampisehoa halemem-panahy. 
hamoram-po amy ny mmana, ary 
Andriamanitra hamindra fo aminareo. 
Prince—. Mpanjaka mpamindra fo, ma- 
temy fanahy t moramoraimj. Critique 
— . ilpanakiana moramoraimj. Être — 

, à soi-même. 3/ar?aran-tena. Ce père est 
trop— pour ses enfants. Ioray iodiama- 
narona, mampihanla zanaka, tsy ma- 
haveïy raca amboa ny zanany, raina." 
zy amy ny zanany. 

1NDULT, am. Lalana omen'ny papa. 

INDÛMENT, adv. Tsy an-drariny. II 
a reçM cotte somme—. Nahazo izany vola 
izany t*y an-drariny izy. 

INDUSTRIE, sf. !• Hakingana. fahai- 
zana. fabaizanjavatra. Cela est fait avec 
— . Vi ta ami n-Âaft in (7<*i ha» a nim-pahai- 
zana izany. Il fait subsister sa famille 
par son—. Ny fahaizan-javatra no a- 
melomany ny fianakavinny. 2°— , Tao- 
zavatra. Cette— lui donne de quoi sub- 
sister. Izany taozavatra izmy no ive- 
lomany. L — Irançaise. Ny laozavatry 
ny Frantsay. 3° fi g. Hafetsena. Il vit 
d'une coupable—. Ny Zia/e/sen-dratsy 
no ivelomany. Chevalier d'— . Fétu y ra- 
tsy. mpifetsy. 

INDUSTRIEL, ELLE, adj. Momba 
ny taozavatra. Les arts industriels. Ny 
fahaizan-/ao2ara/ra. Les produits in- 
dustriels Ny vokatry ny taozavatra. 

— , sm. Mpanuo taozavatra. 

INDUSTRIEUX, EUSE, adj. f Kin- 
ga, havanambanana. mahay. Ouvrier—. 
Mpia«a kinga, etc. Il a les mains fort 
industrieuses. Kinga tànana izy. 2*—, 
Malazan-taozavatra. Cité industrieuse. 
Tanana malazan-taozarntra. 

INÉBRANLABLE, adj. f Tsy azo 
aongana,— -hovotrovotina, — hetsiketse- 
hina. 2* fig. Tsy mihonLsina, tsy mety 
ketraka, tsy miova, tsy azo avadika. Il 
fut— au milieu des plus grandes infortu- 
nes. Tsy nihontsina tio unvtin'ny fa- 



horiana lehibe izy. Son courage est—. 
Tsy mety hetraka ny herim-pony. Il 
est— dans ses résolutions. Tsy miova, 
tsy azo avadika amy ny Gkasany izy. 

INÉBRANLABLEMENT, ado. 
Amin-kerim-po. maly. 

INÉDIT, ITE, adj. Tsy navoaka, tsy 
natonta. Cet ouvrage est encore—. Tsy 
mbola naoaha, etc., iza iy boky izany. 

INEFFABILITÉ, sf. Ny tsy abazja- 
na lazaina. 

INEFFABLE, adj. Tsy azo lazaina. 

INEFFAÇABLE, adj. Tsy azo vonoina, 
tsy azo esorina, tsy mety afaka. Com- 
me Indélébile. 

INEFFICACE, adj. Tsy mahomby, tsy 
mahas.trana, tsy manda. ira. Les remè- 
des ont été inefficaces. Tsy nahomby, 
tsy nahasitrana, tsy nandaitra ny fa- 
naîody. Notre mauvaise vulonié reud la 
grâce do Dieu—. Ny fa hasoa van* Andria- 
manitra tsy mahomby noho ny ditrun- 
tsika. 

INEFFICACITÉ, sf. Tsy fahombiaza- 
na, tsy t'aiidaitra. 

INÉGAL, ALE, adj. i* Tsy mitovy r 
tsy sahala. Les parts sont inégales. Tsy 
mitovy. tsy sahala ny anjara 2*— ,\liki- 
toantoana. Chemn— . Làlaua milutoan- 
toana. 3°— , Miuvauva. Il marche d'un 
pas—. Miocaoïa ny fandehauy ï fig. 
Miovaova. C'est un esprit—. Olona 
miovaova izy. lia unsiyie— . Miovao- 
va ny laha-teuiny. Conduite inégale. Fi- 
tondran-tena miouaot'a. 

INÉGALEMENT, adv. f Tsy mitovy. 
2* fig. Aiiovaova. 

INÉGALITÉ, sf. {• Tsy fitoviana. ?•—, 
Fikitcantoana.3* fig. Fiovaovana. 

INÉLÉGANCE, sf. Habotra. 

INÉLÉGANT, ANTE,ad/. Tsy misy 
renty, tsotra. Style—. Laba-teuy tsy 
misy reaty,eAc 

INÉLIGIBLE, adj. Tsy azo fidina. 

INÉLUCTABLE, adj. Tsy azo tuberl- 
na. Destin—. Vintana tsy azo toherina. 

INÉNARRABLE, adj. Tsy azo lazai- 
na. 

INEPTE, adj. {• Tsy mahomby, tsy ma- 
hay, udala. Il est — a Unit. Tsy mahom- 
by ua auùn' inona na amin' mona izy. 
2 M — , Tsy misy lieviny. Ce qu'il diteôt— . 
Tsy misy heviny izay lozaioy. 

INEPTIB,s/". l*Tsy fahorabiazana, tsyfa- 
haizana, hadalana. 2'— , Zavalra tsy mi- 
sy heviny. Il ne débite que des inepties 



Digitized by 



Google 



r 



INE 



— 439 — 



INF 



Tsy milaza afa-tsy zavatra tsy mUy he- 
viny izy. 

INÉPUISABLE, adj. 1° Tay mety ritra. 
2*—, Tsy moty lany. Richesses inépui- 
sables. Harena tsy mety lany. 

INERTE, ad,). l # Tsy misy aina, tsy ma- 
netsika. Jambe—. Ranjo t«y mahetsi- 
fca. 2°— . Dontosaina. mitsilamodamoka, 
mitsikamokamo, midonana-poana. 

INERTIE, sf. f Tsy Ohetsehana. 2* fig. 
Hadontoan-tsaina, fltsilamodamoka, fl- 
tsikamokamo, fidonannham-poana. 

INESPÉRABLE, adj. Tsy azo an termi- 
na. Bonheur—. Fahasambarana tsy azo 
antenaina. 

INESPÉRÉ, ÉE, adj. Tsy nantenai- 
na. tsy narapoizina. Bonheur—. Faha- 
sambarana tsy nantenaina, etc. 

INESTIMABLE, adj. Tsy azo tomba- 
nana. Tableau—. Sary tsy azo tombana- 
na. 

INÉVITABLE, adj. Tsy azo andosira- 
na, tsy azo iviliana. Malheur—. Loza 
tsy azo andosirana, etc. 

INÉVITABLEMENT, adv. Tsy azo 
andosirana. tsy azo iviliana. 

INEXACT, ACTE, adj. Diso fotoana, 
diso. tsy marina, nooh>r— . Mpianatra 
diso fotoana, di*o. Calcul—. Marika 
diso, tsy marina. Kécit— . Tantara tsy 
marina. 

INEXACTEMENT» adv. Diso r tsy ma- 
rina. 

INEXACTITUDE, sf. fHadisoana, tsy 
fahamarinana. 2*— , Diso, zavatra tsy ma- 
rina. Il y a des inexactitudes dans cet 
ouvrage. Misy diso, zavatra tsy ma- 
rina amin* io boky io. 

INEXCUSABLE, adj. Mendrika botsi- 
nina Faute — . Hadisoana mendrika 
hotsin ina. Il est— . Mendrika hotsi- 
nina izy. 

INEXÉCUTABLE, adj. Tsy azo tan- 
terahina, — atao, — arahina. Loi — . La- 
làna tsy azo tanterahina, tsy azo ara- 
hina. 

INEXÉCUTÉ, ÉE, adj. Tsy tanteraka, 
tsy vita. Projet—. Fikasana'tey tante- 
raka. 

INEXÉCUTION, sf. Tsy fanatantera- 
bana, tsy fanaovana, tsy fanarahana. 

INEXERCÉ, ÉE, adj. Tsy mahay. Ce 
travail est d'une main inexercée. Na- 
taon' ny t*y mahay izany asa izany. 

INEXIGIBLE, adj. Tsy azo takina. 

INEXORABLE, adj. Tsy azo ifonana, 



tsy azo atodi-doha. Dieu sera — au juge- 
ment dernier. Tsy ho azo ifonana An- 
driamanitra amy ny ûtsarana farany. 
Juge—. Mpitsara tsy azo ifonana, etc. 

INEXORABLEMENT, adv. Amin- 
kalozana. 

INEXPÉRIENCE, «/.Tsyfahalalan-ja- 
vatra, tsy fahaizana. 

INEXPÉRIMENTÉ, ÉE, adj. f Tsy 
mahalala zavatra, tsy mahay. Général 
— . Jeneraly tsy mahay. 2*— , Tsy voa- 
tsapa, tsy n and rama na. Méthode inexpé- 
rimentée. Foiuba tsy voalsapa, etc. 

INEXPERT, ERTE, adj. Tsy mahay. 

INEXPIABLE, adj. Tsy azo oueraoa. 
Crime—. Heloka tsy azo onerana. 

INEXPIÉ, ÉE, adj. Tsy voaonitra. Fau- 
te inexpiée. Fahotana tsy voaonitra. 

INEXPLICABLE, adj. 1* Tsy azo ha- 
zavaina. Mystère — . Mistery tsy azo 
hazavaina. 2 # — , Tsy azo fantarina, ha- 
fahafa. Sa. conduite est — . Tsy azo fan* 
tarina, etc., ny titondran-tenany. 

INEXPLIQUÉ, ÉE, a ci). Tsy voaxava. 
Fait — . Zavatra tsy voazava. 

INEXPLOITÉ, ÉE, adj. Tsy voasa, tay 
voakapa, tsy voahady. Voy. ExpLorrsa. 

INEXPLORÉ, ÉE, adj. Tsy voazaha. 

INEXPLOSIBLE, adj. Tsy meiy mi- 
poaka. 

INEXPRIMABLE, adj. Tsy azo lazai- 
na. 

INEXPUGNABLE, adj. f Tsy mety 
afaka, tsy azo anihina, tsy azo alana. 
Ville — . Tanâna tsy mety afaka, etc. 
2* fig. Tsy mety ketraka. Vertu — . Ha- 
tsaram-panahy tsy mety ketraka. 

INEXTINGUIBLE, adj. f Tsy azo 
v.onoina, tsy mety maty. Le feu— de ren- 
ier. Ny afo tsy mety maty any amy 
ny afobe. 2 # fig. Tsy mety afaka. Soir—, 
Hetaheta tsy mety afaka. il toc. Être 
saisi d'un rire — . Toran' ny hehy. 

INEXTRICABLE, adj. Tsy azo haza- 
vaina, tsy misy bialana. Difficultés inex- 
tricables. Zava-tsarotra tsy azo haza- 
vaina, etc. 

INFAILLIBILITÉ, sf. 1* Tsy flsalasa- 
lana, fahombiasana. 2*—, Ny tsy fête* 
zana bo diso hévitra. 

INFAILLIBLE, adj. f Tsy misy Ise- 
lasalana, mahomby tokoa, tsy maintsy.,.. 
Le succès do cette affaire est». Tsy 
misy isalasalana fa ho tsara, tsy main- 
tsy ho tsara izany rabaraha izany. Ce 
remède est—. Mahomby tokoa, t$y 



Digitized by 



Google 



INF 



— 440 — 



INF 



maintsy mahasitrana io fanafody io. 
2»—, Tsy mety diso hevitra. Dieu ost— . 
Tsy mety diso hevitra Andriamani- 
tra. 

INFAILLIBLEMENT, ado. Tsy main- 
tsy. 

INFAISABLE, adj. Tsy azo atao. 

INFAMANT, ANTE, adj. Mahafa-ba- 
raka. 

INFÂME, adj. 1° A fa-baraka. Person- 
ne—. Olona a fa-baraka. 2°— , Mahafa- 
baraka. Conduite—. Fitondran-tena ma- 
hafa-baraka. 

— ^ s. Olona afa-baraka. 

INFAMIE, sf. f Fahafabam-baraka. 
2°— , Zavatra mahafa-baraka, fanevate- 
vana. Il m'a dit mille infamies. Nanala 
baraka, nanevateva ahy loatra izy. 

INFANTERIE, sf. Miaramila an-ton- 
gotra. 

INFANTICIDE, sm. 1" Famonoan- 
jaza, fanohofan-jaza. 2*—, Mpamono za- 
za, mpanoho-jaza. 

INFATIGABLE, adj. Tsy mety sasa- 
tra, tsy mety kivin' ny hasasarana. Che- 
val — . Soavaly lay mety sasatra. Zèle 
— . Fabazotoana tsy mety kivin' ny 
hasasarana. 

INFATIGABLEMENT, ado. Tsy me- 
ty sasatra. 

INFATUATION, sf. Fitompoan-teny 
fantatra, badalana, fitiavana loatra. 

INFATUÉ, ÉE, adj. Mitompo teny 
fantatra, adata, tia loatra. Il est — do 
cette opinion. Mitompo teny fantatra, 
adala amin* izany hovitra izany izy. Il 
est "de cet homme-là. Ta fa h oa ira loa- 
tra ny fitiavany io lehilahy io. Il est — 
do sa personne. Tia tena loatra izy. 

INFATUER, ra. Mampitompo teny 
fantatra, mahadala, mampitia loatra. 

S'infatner, vpr. Mitompo teny fanta- 
tra, adala, tia loatra. 

INFÉCOND, ONDE, adj. 1- Tsy ma- 
havokatra, tsy lonaka. Terre inféconde. 
Tany tsy mahavokatra, etc. 2 # — , Tsy 
mahaforon-javatra. Esprit — . Saina tsy 
mahaforon-javatra. 

INFÉCONDITÉ, sf. Tsy fahavokarana. 

INFECT, ECTE, adj. Mantsina, mavo- 
roka. Vapeurs infectes. Fotipoa mantsi- 
na, etc. 

INFECTER, va. Manamantsina. Cette 
charogne infecte le voisinage. Izany fa- 
tim-biby izany manamantsina ny tany 
manodhlina. 2* fig. Manimba. L'hérésie 



infecte le pays. Manimba ny tany ny 

herezia. 
S'infecter, vpr. Mantsina. 
INFECTION, sf. Hamantsina, havo- 

roka. 
INFÉRER, va. Maka hevitra. Voy. Is- 

DDIRE. 

INFÉRIEUR, EURE, adj. {• Amba- 
ny. La lèvre inférieure. Ny moiotra am- 
bany. La Germanie inférieure, Ny Ger- 
mania ambany. 2» fig. Ambany, latsa- 
ka, ambâka. Les classes inférieures de 
la société. Ny ambany toetra. Son talent 
est — au vôtre. Latsaka noho ny anao 
ny fahiratan-tsainy. Vous ne lui êtes pas 
— en science. Tuy ambàka noho izy hia- 
nuo amy ny fahaizana. 

— , s. Ny olom-pehezina. Les inférieurs 
doivent respect aux supérieurs. Ny olom- 
pehezina tsy maintsy ha naja ny lehibeny. 

INFÉRIEUREMENT, adv. Latsaka. 

INFÉRIORITÉ, sf. Fahambaniana, fa- 
halatsahana. 

INFERNAL, ALE, adj. î'Momba ny 
afobe. Les puissances infernales. Ny he~ 
rin' ny afobe. 2* fig. Ratsy izaitsizy, 
mafy dia maty. Idée infernale. Hevitra 
ratsy izaitsizy. Bruit — . Tabataba ma- 
fy dia mafy. 

INFERTILE, adj. Tsy mahavokatra. 
Terre—. Tany tsy mahavokatra. 

INFERTILITÉ, sf. Tsy fahavokarana. 

INFESTER, ra. Mampahory, mampi- 
di-doza. Les brigands infestaient le pays. 
Ny tontakely nampahory, etc., ny ta- 
ny. Les sauterelles infestèrent l'Egypte. 
Ny valala nampahory, etc., any ^jipta. 

INFIDÈLE, adj. 1* Mivadika, mamadi- 
ka, manody. Il est — à sa parole. Miva- 
dika, mamadika ny teny napetrany izy. 
Ami — . Sakaiza mamadika, manody. 
2*—, Tsy mahatoky, tsy azo itokiana, tsy 
marina. Serviteur—. Mpanompo tsy ma- 
hatoky. La mer est une élément—. Za- 
vatra tsy azo itokiana ny ranomasina. 
Récit — . Tantara tsy marina. || toc. La 
fortune lui devint — . Tsy nambinina in- 
tsony izy. Il a la mémoire—. Maty arika 
izy. 3*—, Tsy mino any Jeso-Kristy. 
Peuples infidèles. Firenena tsy mino 
any Jeso-Kristy. 

— , s. Tsy mpino any Jeso-Krisly. 

INFIDÈLEMENT, adv. !• Mivadika, 
mamadika, manody. 2* —, Tsy mahato- 
ky, tsy marina. 

INFIDÉLITÉ, sf. \" Fivadihana, fama- 



Digitized by 



Google 



INF 



441 — 



INF 



dihana. 2"—, Ualatra, tsy fabamarinana, 
zav&ira tsy marina, diso. Ce domestique 
a commis une—. Nangalagalatra io 
ropanempo io. II y a des infidélités dans 
cette traduction. Misy tsy marina, di- 
so amin' ity dikan-teny ity. 3*—, Tsy fl- 
noana any Jeso-Kristy. 

INFILTRATION, sf. Fitsihana. 

INFILTRER (S 1 ), vpr. Mitsika. L'eau 
s'infiltre dans la terre. Mitsika any anaty 
tan y ny rano. 

INFIME, ad]. Ambany indrindra, fara- 
ny. Il sort des rangs infimes de la socié- 
té. Avy amin' izay ambany toetra in- 
drindra, avy amy ny faraidiny, fara- 
vody gilasiny izy. 

INFINI, IE, adj. f Tsy misy fetra, tsy 
misy farany, tsy manam-piafarana, tsy 
manam-pahataperana. La puissance 
de Dieu est infinie. Tsy misy fetra ny 
fahefan' Andriamanitra. Une durée infi- 
nie. Taona tsy misy farany, tsy ma- 
nam-piafarana, tsy manampahata- 
perana. 2 # — , Ela dia eia. Il y a un 
temps — que je suis arrivé. Efa ela dia 
ela no nabatongavako. 3*—, Tsy tambo 
isaina, alinalina, tsy hita isa. Il y avait 
un monde—dans cette assemblée. Nisy 
vahoaka tsy tambo isaina, etc., tamin* 
izany fivoriana izany. 4*—, Lehibe dia 
lehibe. Je ressens une joie infinie. Azon* 
ny hafaliana lehibe dia lehibe aho. 

—, «m. Zavatra tsy misy fetra, — tsy mi- 
sy farany. 

A l'Infini, loc. adv. Tsy misy fetra, tsy 
misy farany. Supposer une ligne prolon- 
gée à l'— . Mi lie vitra tsipika anankiray 
tsy misy farany. 

INFINIMENT, adv. 1* Tsy misy fetra, 
tsy misy farany. Dieu est — bon. Tsy 
misy fetra ny hatsaram-pon' Andria- 
manitra. 2 # — , Izaitsizy. Il a — d'esprit. 
Mahira-tsaina izaitsizy izy. 

INFINITÉ, sf. 1° Tsy fisiam-petra, tsy 
fisiam-parany. 2*—, Hamaroana tsy tam- 
bo isaina. Une — de gens ont cru cette 
nouvelle. Olona tsy tambo isaina no 
nino izany zava-baovao izany. 

INFINITÉSIMAL, ALE, adj. Kely 
indrindra. Doses infinitésimales. Lan- 
jam-panafody kely indrindra. 

INFIRME, ndj. 1° Farary, farofy, kile- 
maina. Vieillard—. Lahiantitra farary, 
otc. 2*—, Malemy, osa. 
INFIRMER, va. Manafoana. — un ju- 
gement. Munafoana teny fitsarana. 



INFIRMERIE, sf. Efl-trano fitsaboana. 

INFIRMIER, 1ÈRE, s. Mpitsabo. 

INFIRMITÉ, sf. f Rofy, kilema. Les 
infirmités corporelles. Ny rofy, kilema 
mpanjô ny valana. La cécité est une— . 
Ny bajambana dia kilema. 2* fig. Fa- 
halemena, fahosana. hadisoana. L'- 
humaine. Ny fahalemena, fahonan' ny 
olombelona. Il faut supporter les infir- 
mités du prochain. Tsy maintsy holofe- 
rina ny hadisoan' ny namana. 

INFLAMMABLE, adj. Mora mirehi- 
tra. 

INFLAMMATION, sf. f Firehetana. 
2* ftg. Firehetana, fahamaizana, fango- 
trakotrahana, faharatsiana. Il a une — 
d'estomac. M irehidrehitra, maimay 
ny ambavafôny. Il y a — à cette plaie. 
Miharatsy izany fery izany. 

INFLAMMATOIRE, adj. Mampan- 
gotrakotraka, mangotrakotraka, maha- 
may. Fièvre — . Tazo mampangotrako* 
traka, etc. 

INFLEXIBILITÉ, sf. f Ny tsy aha- 
zoana alefltra. 2* fig. Ny tsy ahazoana 
ifonana. 

INFLEXIBLE, adj. 1° Tsy azo alefitra. 
Bois—, flazo tsy azo alefitra. 2* fig. 
Tsy azo ifonana, tsy azo atodi-doha, tsy 
azo atao ahoana amin' ahoana, tsy azo 
ahodina. Juge—. Mpitsara tsy azo ifo- 
nana. etc. Opiniâtreté—. Fikiribibiana 
tsy azo atao ahoana amin' ahoana. 
Vertu — . Hatsaram-panahy tsy azo 
ahodina. 

INFLEXIBLEMENT, adv. Tsy amim- 
piovana, mafy. 

INFLEXION, sf. y Fileferana, flondre- 
hana. 2*—, Fiolahana, flôvana. Ce chan- 
teur a des inflexions de vofx agréables. 
Mahay manofaftota-peo mahafinaritra 
io mpihira io. Cet orateur n'a point ri- 
de voix: Tsy manooa feo io mpandaha- 
teny io. 

INFLIGER, va. Mandidy, manazy, ma- 
may. Il m'a infligé une forte pénitence. 
Nandidy ahy hanao asa flvalozana ma- 
fy izy, nosazeny mafy aho. —une amen- 
de. Manazy. —un châtiment. Mamay. 
INFLUENCE, sf. \* Hery. La lune a de 
1'— sur les marées. Manan-fcert/ haninto- 
na ny ranomasina ny volana. 2* fig. Hery, 
fltarihana, fitaomana. L*— de l'opinion 
publique. Ny herin' ny hevitry ny be sy 
ny maro. Il a de T— sur le peuple. Maha- 
tarika, mahalaona ny vahoaka izy. 



Digitized by 



Google 



INF 



— 442 



ING 



INFLUENCER, va. Ma h a tari U, mita- 
rika, mahataona. 

INFLUENT, ENTE, adj. Manan-kery, 
mahatarika, mahataona. Personnage—. 
Olona manan-hery, etc. 

INFLUER, vn. !• Manan-kery. La cha- 
leur influe sur la végétation. Afanan- 
hery mha hampaniry ny zava-maniry 
ny hafanana. 2* fig. Manan-kery, mita- 
rtka, mitaona. Ces lois influèrent beau- 
coup sur li»s mœurs. Ireo lahina ireo na- 
nan-kery lehibe mba hahatsara ny fi- 
tondran-t«nan' ny olona. Ce motif a in- 
flua sur sa rtodution. Izany no antony 
nitarika, nitaona azy mba hikasa 
izany. 

INFORMATION, sf. Fanadinana, fa- 
nadihadiana, famotopotorana, famaka- 
fakana, fanontaniana. 

INFORME, adj. 1° Tsy hita izay ilnza- 
na ny endriny. Animal—. Biby /*»/ hita 
izay ilizana ny endriny. %• fig Am- 
bangovango. Ouvrage — . Boky amban- 
govango. 

INFORMÉ, ÉE, p. et adj. Nilazana, 
nanambarana. nandre, tmhafantatra. 
Je suis bien—. Efa ntfazana, nanamba- 
rana tsara aho, efa reho, fantatro tsa- 
ra izany. 

—, «m. Fanadinana, fanadibadinna, fa- 
motopotorana, famakafakana. Attendons 
jusqu'à plus ample—. Aokaaloba hoadi- 
nina, hohadihadina, hofotopotorana, 
ho/anafaUaina tsaratsara ko koa izany. 

INFORMER, va. Miiaza, manambara, 
mampandre, mampahafantatra. Infor- 
mez-le de cette affaire. IUzao, anam- 
barao, ampandreneso, ampa/ia/an- 
taro izao raharaba izao izy. 

—, vn. Manad.ua, manadiba !y, mamoto- 
pototra, mamakafaka. Le tribunal infor- 
me sur cet assa.-sinal Ny mpitsara ma- 
nadina, etc., ny amin f izany olona no- 
vonoin* olona izany. 

S'informer, vpr. Manadina, raanadiha- 
dy ummolopoiotra, mamakafaka, manon- 
tuny, mananU'Ua. S'— dej.i cjnduitede 
quelqu'un. Manadina, ~etc, ny fiton- 
dran-tenan' olona. S'— de la santé de 
quelqu'un. Manon tan y ny toetr* olona 
anan.xiruy. S'— de la santé du souverain. 
Mananlsa/a andriana. 

INFORTUNE, af. Fahoriana, loza, 
voina, antambo. 

INFORTUNÉ, ÉE, adj. et a. Azom- 
paboriana, azon*doza, azom-boina, azon' 



antambo. Prince — . Mpanjaka azom- 

pakoriana, etc. 
INFRACTEUR, «m. Mpandika. 
INFRACTION, sf. l'andikana. C'est une 

— à la lot. Fandikana ny lalana izany. 
Ils ont fait une — au traité. Nandikax 
ny fanekem-pinavanaua izy ireo. 

INFRANCHISSABLE, adj. Tsy azo 
dikaina, — vikinina, — inoarana. 

INFRÉQUENTÉ, ÉE, adj. Vils y olo- 
na inandiakariva. Ruo infréquentée. 
Araben dâlana vitsy mpandeha man- 
drakarica. 

INFRUCTUEUSEMENT, ado. Foa- 
na, aim-bery i'uana. Il a travaillé — Sa- 
sa-poana izy, aim-bery foana ny na- 
taony. 

INFRUCTUEUX, EUSE, adj. Tsy 
uiisy vuiatra, foana. Travail—. Laha- 
sa tsy mlsy vokatra, foana. Il a fait 
des recherches infructueuses. Nitadita- 
dy foana .zy. 

IN F US, USE, adj. Nomen Andriama- 
nitra totsiny. Science—. Fahaizana no- 
men' Andriamanitra fotsiny. 

INFUSER, va. Maudoua. —des plan- 
tes amères dans du vin. Mandona za- 
va-uiauii y mangidy ao analy diva y. 

S'infuser, vpr. Milona. Le thé s'iufUse. 
Milona ny dite. 

INFUSIBLE, adj. Tsy azo empoina. 
Métal—. Aletaly tsy azo empoina. 

INFUSION, sf. 1° Fandomuna. Paire une 

— dans de l'eau bouillaute. xt/anc/on-ja- 
yaira ao analy rana mangotra^a. 2* — , 
Ranon-javatia naiona. Buvez cette — do 
Ine. ootroy ity ranon-dite voulons ity. 

INGAMBE, adj. Mavitrika. Ce vieillard 
est encore—. M bal a maoitrina biany 
io iauianiitra io. 

INGÉNIER (S 1 ), vpr. Mandinika. mi- 
sai iitsaiua.mibe vitra, lugéuiez-vuus pour 
sortir de cet embarras. Diniko, *ain- 
tsaino, hecero izay hialaiiao amiu iza- 
ny tahasahiranaua izauy. 

INGÉNIEUR, «m. Tompo-marika amy 
uy lalain-bc, atuy ny batery. etc., uapita- 
rua amy ny tihadiaua îuoiaiy. 

INGENIEUSEMENT, ado. Amim-pa- 
haizaua, amitu-pahirtftan-isaina. 

INGÉNIEUX. EUSE, adj. 1* Mabay, 
mahafuron-javatra. Homme—. Lebilaby 
mahay, etc. t*—, Mampiseho fabaiza- 
na, — fahiratan-tsaina. Cette machine 



Digitized by 



Google 



INH 



- 443 - 



ÎNI 



est fort ingénieuse. Mampiseho fahai- 
zana lalina ity mili a ity. Otte com- 
paraison est ingénieuse. Mampiseho fa- 
hiratan-tsaina izany fan^harana izany. 

INGÉNU, UB, adj. et s. 1«Tsotra. Gar- 
çon— . Zazalnhy txotra 2°—. Mampise- 
ho fahatsoana. R^ponso ingénue. Va- 
lin-teny mampiseho fahatsorana. 

— , *. Tsotra. Faire Y— . Moriy tsotra. 

INGÉNUITÉ, sf. Fahatsorana. Parler 
av*»c — . Mitenyamim-paha/aor/irta. 

INGÉNUMENT, adv. Amîm-pahatso- 
rana, isotra. 

INGÉRENCE, sf. Fisisihana. 

INGÉRER, va. Manesika ao atn bava- 
is. 

S'ingérer, rpr. Misisika, misalovana. 
Ommo S'immiscfr. 

INGOUVERNABLE, adj. Tsy azo en- 
tina, tsy azo fehezina. 

INGRAT, ATE. adj. !• Tsy mankasi- 
traka. tsy mahavaly fitia, tsy mahavaly 
bonana. Ami—. Sakaiza tsy manka- 
sitraka, e»c. 2 # flg. Tsy mahavokatra. 
tsy misy vokaîra, foana, anrotra itarina. 
Terre ingrate Tany l*y mahavokatra. 
Affaire ingrate. Kaharaha tsy misy ro- 
hatra, foana. Vous travni lez sur un su- 
jet—. MivaofV foto-kevitra sarotra ita- 
rina hianao. 

—, * Olona tsy mankasitraka, — tsy ma- 
havaly fitia. || loc. Nourrir un — . Ma- 
mel >n-jana-' a a'ra. 

INGRATITUDE. sf. T<y Panknsitrnha- 
na, t?y fahavaliam-pitia. || foc Répondra 
à «1»»s bienfaits par des ingratitudes. Mi- 
ts : pa-doha la a-nitana. 

INGRÉDIENT, sm. Zavatraaharo. la- 
ro. Quels ingrédients avez-vnus mis dans 
ce breuvage? Inona avy no znvatrana- 
haronao tamin' io fiant ro io? Ingrédi- 
ents riu'on mêle nu rhum. Laron-toaka. 

INGUÉRISSABLE, arti. Tsy azo si- 
tranina, tsy raeiy sitrana Comme In- 
curable. 

INGUINAL, ALE, adj. Aroy ny teta. 

INGURGITER, va. Mitelina haingana, 
manao telimoka. 

INHABILE, adj. 1° Tsy mahay. Dessi- 
nateur — . Mpanaô sary tsy mahay. 2*— , 
Tsy mahazo II c»»t — à contracter. Tsy 
mahazo manno fanek**na izy. 

INHABILETE, sf. Tsy fahaizana. 

INHABILITÉ, sf. Tsy fahazoana. 

INHABITABLE, adj. Tsy azo itoera- 
na, tsy azo onenana. Maison—. Trano 



tsy azo itoerana. .Pays—. Tany t*y azo 
onenana. 

INHABITÉ, ÉE, adjf. Foana. foana 
olona, tsy misy mpnnina, haolo. Ville 
inhabitée* Tanina foana, etc. 

INHÉRENCE, sf. Ny tsy ahazoana mi- 
saraka. 

INHÉRENT, ENTE, adj. Tsy mahazo 
misarakii, vadin-koditra. La pesanteur 
est inhérente à la matière. Ny havesarana 
tsy mahazo misaraka amy ny tenan- 
javatra. La faiblesse est inhérente à la 
nature humaine. Ny fahosana no uadin- 
hoddry ny lumban sika olombelona. 

INHOSPITALIER, 1ÈRE, adj. Tsy 
tia vahiuy. Pouple — . Fireuena tsy tia 
vahiny. Terre inhospitalière. Tany tsy 
tia tahiny. 

INHOSPITALITÉ, a/*. Tsy fitiavam- 
balnny. 

INHUMAIN, AINE, adj. ot s. f 
Masiaka, lozabe, tsy mifaditrovana. 
Maître — . Tompo masiaka, etc. 2*—, 
Mampiseho hasiahana, — haiozana. Cou- 
tume inhumaine. Fouiba mampiseho 
hasiahana, etc. 

INHUMAINEMENT, adv. Amin-ka- 
sialiana, amin-kalozana. 

INHUMANITÉ, sf. Hasiahana, haloza- 
na. 

INHUMATION, sf. Fandevenana, fani- 
trihana, tanaieuana. 

INHUMER, va. Mandevini. manitrika. 
manafina. Comme Ensevelir. 

INIMAGINABLE, adj. Tsy azo he- 
veriua. 

INIMITABLE, adj. Tsy azo aiain-ta- 
haka. — iaoarana, — arahiua. 

INIMITIÉ, sf. Hfankahalana, fifandra- 
i'esana, lankahalana, bâlavolo. Il exis- 
tait une grande — entre ces familles. Ni~ 
fankahala, ni.andrafy mafy ireo fla- 
nakaviaua ireo. Avoir de i'— pour une 
pois' mue. Mankahala olona, manao 
haluvolo amin' olona. 

ININTELLIGIBLE, ad;. Tsy azo fan- 
tarina. 

ININTERROMPU, UE, adj. Besila- 
ny, mi:auin»ry lauy. Uue suite inuiier- 
rompue d'affaires. Kuhuraha semlany, 
etc. 

INIQUE, adj. Tsy marina, tsy an-drari- 
ny, 'Sy araka ny ranny. Comme Injuste. 

INIQUEMENT, adv. Tsy marina, tsy 
an-drariny, tsy araka ny tariny. 

INIQUITÉ, af. fTsyiahamarinana.2 4 — , 



Digitized by 



Google 



INJ 



441 — 



"INN 



Zavatra isy marina. Commettre des ini- 
quités. Manao zavatra tsy marina. 3* 
— , Fitondran-tena ratsy, faharalsiaua, 
heloka, fahotana. L*— couvrait la face 
de la terre. Ny fitondran-tena ratsy, 
faharat8iana nanafotra ny lany. Jésus- 
Christ s'est chargé de nos iniquités. Ni- 
vesatra ny helotsika, ny fahotantsika, 
nisolo heloka antsika Jeso-Kristy. 

INITIAL, ALE, adj. Voalohany. 

—, «A Litera voalohany. 

INITIATION, sf. Fandraisana, fanam- 
baràna. 

INITIATIVE, sf. Famosahan-kevitra 
anaokiray voalohany. C'est lui qui prit 
1'— . Izy no voalohany namosaka iza- 
ny hevitra izany. 

INITIÉ, ÉB, p. et adj. {• Voaray. no- 
raisina. Il n'est pas encore — dans cette 
société secrète. Tsy mbola voaray, no- 
raisina ao anatin' izany fikambanana 
miaflna izany izy. 2*—, Nanambarà- 
na, nampianarina, mianatra. Il n'est 
pas — dans le secret Tsy mba nanam- 
baràna ny tsiambaratelo izy. Il est un 
peu — & la philosophie. Nianaira kely 
ny filozofy izy. 

—, a. Olona voaray amy ny fikambanana 
miaflna. " - 

INITIER, va. !• Mandray. 2'—, Manam. 
bara, mampianatra. 

S'initier, vpr. Mianatra. 

INJECTER, va. Manisy basirano. — 
du lait dans l'oreille. Manisy basirano 
ronono ao anaty soûna. 

INJECTION, sf. !• Fanisiana basirano. 
2 # — , Ranom-panafody anaovana basira- 
no. 

INJONCTION, sf. Didy. Faire une -. 
Comme Enjoindre. 

INJURE, sf. !• Fanalikalikana, faneva- 
tevana, faniratsirana, ûkizabana, vava 
ratsy, teny maharary, teny mahatezitra. 
Faire une— à quelqu'un. Manalikali- 
ka, manevateva, maniratsira olona. 
Dire des injures à quelqu'un. Manali- 
kalika, manevateva, maniratsira, mi- 
kizaka olona, manao vava ratsy, teny 
maharary, teny mahatezitra amin' olo- 
na. 2° fig. Cet édifice a ressenti F— du 
temps. Si mba noho ny haelany io tra- 
no io. Il a éprouvé les injures du sort. 
Nidiran-doza izy. 

INJURIER, va. Manalikalika, maneva- 
teva, maniratsira, mikizaka, manao va- 
va ratsy,— teny mabarary, — teny ma- 
hatezitra. 



S'injurier, vpr. Mifanalikalika, etc. 

INJURIEUSEMENT, adv. Amim-pa- 
ntvatevana, amim-paniratsirana, amim- 
pikizahana. 

INJURIEUX, EUSE, adj. Manevate- 
va, maniratsira, mikizaka, maharary, 
mahatezitra, mihoatroatra. Paroles inju- 
rieuses. Teny manevateva, etc. 

INJUSTE, adj. Tsy marina, tsy an-dra- 
riny, tsy araka ny rariny. Homme — , 
Lehilahy tsy marina. Jugement—. Fi- 
tsarana tsy marina, tsy araka ny ra* 
riny. Condamnation—. Fanamelobana 
tsy marina, etc. 

—, a. Olona tsy marina. 

—, sm. Ny tsy marina. 

INJUSTEMENT, adv. Tsy marina, tsy 
an-drariny, lainga. Vous l'accusez — . 
Miampangatey marina, etc., azy hianao. 

INJUSTICE, sf. 1* Tsy fahamarinana. 
L'— -du juge les indigna. Nahatezitra axy 
ireo ny tsy fahamarinan' ny mpitsara. 
2 # — , Zavatra tsy marina. Je me plains de 
cette — . Mitaraina amin' izany zavatra 
tsy marina izany aho. 

INJUSTIFIABLE, adj. Tsy azo alan- 
tsiny. 

INNAVIGABLE, adj. Tsy azon' ny 
nysamboaleha. 

INNÉ, ÊE, adj. Hatry ny fony kely. 
Nous avons dans Pâme un principe — 
de justice. Tao anatin* ny saintsika ha- 
try ny fony kely ny hevitry ny faha- 
marinana. 

INNOCEMMENT, adv. 1* Amim-pa- 
hadiovam-po. 2 # — , Amim-pahatsorana. 
Il a fait cela — . Tamim-pahatsorana. 
no nanaovany izany. Il a raconté cette 
sottise — . Nitantara izany zavatra tsy 
misy hoviny izany tamim-pahatsorana 
izy. 

INNOCENCE, sf. 1* Tsy fananan tsiny, 
fahadiovam-po. On a reconnu son — . Hi- 
ta fa tsy manan-lsiny izy. II vit dans 
1*— . Manao fitondran-tena madio izy. 
2*—, Fahatsoraoa, hatsorana. Quelle — ! 
Endrey, izany fa hatsorana, hatsoran* 
olona! 

INNOCENT,ENTE,ad;. et s. 1-Tsyma- 
nan-tsiny, tsy mcloka, madio fo, madio. 
Il est — du crime dont on l'accuse. Tsy 
manantsiny, tsy meloka amy ny he- 
loka iampangana azy izy. Une jeune til- 
le innocente. Tovovavy madio fo. Jeux 
innocents. Lalao madio. 2*—, Tsotra, 
morabc. Vous êtes bien— de croire ce 



Digitized by 



Google 



INO 



— 445 — 



ÎNQ 



la. Tsotra loatra hianao, raha mino iza- 
ny. L'agneau est un animal fort — . Biby 
morabe ny zanak'ondry. 

INNOMBRABLE, ac(j. Tsy tambo 
isaina, tsy bita isa, alinalina, tsy omby 
alinalina, alimiaina, arivomiaina.zavon- 
tany, manetrinketrina, tsy hita zamba- 
zamba. Une foule—. Vahoaka raaro tsy 
tambo isaina, etc. — comme les grains 
de sable du bord de la mer. Tsy hit a 
zam ba za m 6a hoatra ny fasika enyamo- 
ron-d ranomasina. 

INNOVATEUR, TRICE, s. Mpamo- 
rona fomba vaovao, mpanova. 

INNOVATION, sf. Fomba vaovao, fa- 
novana. C'est une— dangereuse. Hampi- 
di-doza izany fomba vaovao, etc., izany. 

INNOVER, va. Mamorona fomba vao- 
vao, manova. 

INOBSERVANCE, INOBSERVA- 
TION, sf. Tsy fltandremana, — fanatan- 
terahana. — fanarabana. 

INOCCUPÉ, ÉB, adj. 1* Tsy manan- 
d raha raha. Homme—. Olona tsy ma- 
nan-draharaha. 2»— , Foana, tsy misy 
mpipetraka. Fauteuil—. Sczabe foana 
olona, etc. 

INOCULATEUR, TRICE, a. Mpa- 
mindra areti-mifindra amy ny tenan* 
olona, mpanao vaksina. 

INOCULATION, sf. !• Famindrana 
areti-millndra amy ny tenan* olona, fa- 
naovana vaksina. 2 # fig. Fampinoana. 

INOCULER, va. 1* Mamindra areti- 
mifindra amy ny tenan* olona, manao 
vaksina. —la petite-vérole. Mamindra 
nendra amy ny tenan' olona, manao 
vaksina. 2* fig. Mampino. Il lui a ino- 
culé ses idées. Nampino azy ny hevi- 
ny izy. 

INODORE, adj. Tsy misy fofona. 

INOFFENSIF, IVE, adj. Mora, ma- 
lefaka, morabe. Paroles inoffensives. 
Teny mora, malefaUa. Animal—. Bi- 
by morabe. 

INONDATION, sf. 1- Fahatondrahan- 
drano, ranobe, rano mangeningenina,— 
mangeniheny. Ces inondations fertilisent 
l'Egypte. Mahalonaka any Ejipta izany 
fahalondrahan-drano, etc., izany. 2* 
fig. Fibosesika. 

INONDER, va. !• Manafotra. Le fleuve 
inonde la plaine. Manafotra ny tany 
leroaka ny ony. Les larmes inondent 
«on visage. Safotry ny ranomaso ny ta- 
rehiny. 2* fig. Mibosesika. Los barba- 



res inondèrent l'Italie. Nibosesika tany 
Italia ny barbariana. 
INOPINÉ, ÉE, adj. Tsy nampoizma. 
Bonheur—. Hasambarana tsy nampoi- 
zina. 

INOPINÉMENT, ado. Tampoka. Il est 
arrivé — . Tonga tampoka izy. 

INOPPORTUN, UNE, adj. Amy ny 
fotoana manahirana, — tsy mety. Vi- 
site inopportune. Famangiana atao amy 
ny fotoana manahirana. Cette mesure 
est encore inopportune. Tsy inbola 
tonga ny fotoana mety hanaovana iza- 
ny. 

INOPPORTUNITÉ, sf. Ny tsy feteza- 
na. 

INORGANIQUE, adj. îsy manana 
aina, tsy maniry. 

INOUÏ, IE, adj. Tsy re, safatsiroa. Il 
est — que pareille chose soit jamais 
arrivée. Tsy mbola re fa nisy zavatra 
toy izany. Il montra une cruauté inouie. 
Nampisoho hasiahana safatsiroa izy. 

INQUALIFIABLE, adj. Tsy hita izay 
hilazana. Sa conduite est—. Tsy hita 
izay hilazana ny fltoudran-tenany. 

INQUIET, ÉTÉ, adj. !• Manahy, mana- 
na ahiahy.be ahiahy, miahiahy, mana- 
na eritreritra, vodivodiana, maodimao- 
dy, marimariia, mandry tsirangaranga, 
tsy tafandry mandry. Il est— sur cette 
affaire. Manahy, etc., amin'izany raha- 
raha izany izy. 2*—, Madisadisa. C'est 
un esprit— . Olona madisadisa izy. 

INQUIÉTANT, ANTE, adj. Mampa- 
nana ahiahy, mahabe ahiahy, raampia- 
hiahy. Maladie inquiétante. Aretina 
mampanana ahiahy, eic. 

INQUIÉTER, ra. I* Mampanahy, mam- 
panana ahiahy, mahab3 ahiahy, mam- 
piahiahy, mampanana eritreritra. Cette 
nouvelle m'inquiète. Mampanahy, etc., 
ahy izany zava-baovao izany. 2*—, Ma- 
nohitra, misakana, manahirana. On ne 
m'a jamais inquiété dans la possession 
de cette terre. Tsy mbola nisy nano/ii- 
tra, nisakana ahy tamy ny nananako 
izany tany izany. Les ennemis inquié- 
taient notre armée. Nanahirana ny ta- 
fitsika ny fahavalo 

S'inquiéter, upr. Manahy, manana ahi- 
ahy, miahiahy, mahina, vodivodiana, 
maodimaody. De quoi vous inquiétez^ 
vous? Inona no ahicino ? Il ne s'inquiè- 
te de rien. Tsy manahy, etc., na amiu' 
inona na amin' inona izv. 



Digitized by 



Google 



IN3 



— 446 — 



IN8 



INQUIÉTUDE, gf. î* Fanahiana, ahi- 
nhy, flahiahiana. Être dans une— mor- 
telle. Mannhij, miahiahy mafy. man- 
dry an-driran'antsy. 2°—. Pahadisadisa- 
na. Le malade a passé la nuit dans une 
grande—. Nadisadisa fatratra halina 
ny marary. 

INQUISITEUR, sm Mpanadina, mpa- 
motopototra. mpanadihady. 

INQUISITION, sf. Fanadinana, fa- 
motopotorana. fanadihadiana. 

INSAISISSABLE, adi. 1 # Tsvazo sam- 
borina. Voleur—. Mpangalatra t*y izo 
sawborina 2 # — . Tsynzo aïainn. t«y azo 
babnina. Los nhiats que la loi dMaro in- 
Saisîssnhlps. Ny zavatra izay lazain* ny 
lalàna fa t*y azo alnina, etc. 3° fig. T*vy 
azo fantarina. Le sens de ce mot est—. 
Tsy azo fantarina ny hevitr*io teny io. 

INSALUBRE, adj. Manimba ny hasa- 
lamana. 

INSALUBRITÉ, sf. Haratsiana. T/— 
de 1' air cause des maladies. Ny hara- 
Uti&rï ny rivotra mahatonga aretina. 

INSANITÉ, sf. Hadalana. 

INSATIABILITÉ, sf. !• Tsy fetezana 
bo voky. V fig. T*y fahafabam-po. 

INSATIABLE, adj. 1* Tsy mety voky. 
Il a une faim—. Noana tsy mety voky 
izy. 2* fig. Tsy mety afa-po. Il est — de 
richesses. Tsy mety a/a-pon-karena 
izy. 

INSCIEMMENT, arfe. Tsy nahy, tsy 
iniana. 

INSCRIPTION, sf. t* 8oratra. Déchif- 
frer une — . Marna ky soratra. Il y a une 
— qui avertit de ne point passer là. Mi- 
By soratra milaza fa t*y azo aleba ao. 
2 # —, Fanoratana. fnndatsahana an-tso- 
ratra, fanaovana an- 1 soratra. 

INSCRIRE, va. Manoratra, mandatsa- 
ka an tsoratra. — ses dépenses. Mano- 
ratra, etc., ny vola laniny. 

S'inscrire, vpr. Manda tsaka anarana, 
misoratra, manoratra ny anarany. Il 
s'est inscrit sur la liste. Nandatsaka 
anarana, nisoratra, nanoralra ny 
anarany tao amy ny rejistra izy. || loc. 
S'— en faux. Manda. Je m'inscris en 
faux contre ce que vous dites. Laviko 
izay lazainao. 

INSGRUTABLE, adj. Tsy azo fanta- 
rina. Les desseins de Dieu sont inscru- 
tables. Tsy azo fantarina ny Ukasan' 
Andriamonitra. 



INSECTE, sm. f Biby kely. ?• fift. 
Olona tsinontsinona. 

IN8EGTICIDE, adj. et «m. Mahafaly 
biby kely. 

INSECTIVORE, adj. Mpihinana biby 
kely. 

INSENSÉ, ÉE, adj. et *. Adala. Par- 
ler comme un — . Manao tanin' adala. 
Ce sont des paroles insensées. Ténia' 
adala, teny adala izany. 

INSENSIBILITÉ, sf. f Tsy faharene- 
sana. 2*—, Tsy fangoraham-;>o. tsy fl- 
tserarc-po, hamafy fo, tsy fihonlsinana. 
hadontoana. 

INSENSIBLE, adj. 1*Tsy mahare. Les 
végétaux sont insensibles. Tsy mahare 
ny zava-maniry. Il est — au froid Tsy 
mahare hatsiaka izy 2°— , Tsy mango> 
ra-po, tsy mitse-po, mafy fo, tsy mihon- 
tsina, tsy mirapaninona, donto. Il est — 
aux maux d 'autrui. T*y mangora-po. 
tsy mitse-po, mafy /"oainy ny fahorian' 
ny namana izy. Il est — aux reproches. 
Tsy mampihonteina, tsy mami>anino- 
na azy ny fandevilevena. dovto izy ra- 
ha anatioa. Il est— aux l manges. Tsy 
mampaninona azy nydera. 3 # — . Tsy 
hila. Le mouvemant de l'aiguille d'une 
montre est — . Tsy hila ny flhetsiky ny 
saliazam-pamantaranandro. 

INSENSIBLEMENT, adv. Mianla- 
landulana, isikelively. Les plantes crois- 
sent — .• Mitombo miandaiandalana, 
etc., ny zava-maniry. 

INSÉPARABLE, ad;. !• Tsy mahazo 
misaraka. La chaleur est —du feu. T*y 
mnhazo misaraka amy ny afo ny ha- 
fananu. 2»—. Tsy misaraka. Amis insé- 
parables. Mpisakaiza tsy misaraka. 

—, s. Mpisakaiza tsy misaraka. 

INSÉPARABLEMENT, adv. f Tsy 
mahazo misaraka. 2°— , isy misaraka, 

INSÉRER, va. Manisika, manosoka, 
manampy. —un feuillet clans un livre. 
Manisika, manosoka takela-laratasy 
iray amyny boky. —une annonce dans 
un journal. Manisika, manampy fila- 
zana amy ny gazety. 

INSERMENTÉ, ÉB, adj. Tsy nety ni- 
vely rano, tsy nety nianiana. 

INSERTION, sf. Fanisihana, fanosoha- 
na, fanampiana. 

INSIDIEUSEMENT, adv. Ara-pitaka. 

INSIDIEUX, EUSE, adj. Manodôka, 
mahasodéka, mamandrika, mamitaka. 
Question inùdieuse. Paoontaxûaoa ma- 



k 



Digitized by 



Google 



r 



INS 



— 447 — 



INS 



nodôka, etc. Esprit—. Olona maman- 
drika, m ami ta h a. 

INSIGNE, adj. Inhibe dia lehibe, mala- 
xa, izaitsizy. Bonheur—. Hasamharana 
lehibe dia lehibe. Un— fripon. Mpife- 
tsy malaza, izaitsizy. 

— , sm. Mnrika ahafantarana. Los insig- 
nes rryaux. Ny marika ahafantara- 
na ny mpanjaka. 

INSIGNIFIANCE, «A Hatsinontsinona. 

INSIGNIFIANT, ANTE, adj. Tsinon- 
Mnona. Livre—. Roky tsinon tsinona. 

INSINUANT, ANTE, adj. Mahay olo- 
na. manambitamby. C'est un homme—. 
Mahay olona, mahay manambitnm- 
by izy. langage—. Teny Tnanam6t7am- 
by 

INSINUATION, sf. Panambatambaza- 
na. safpli-teny. sao-teny. Exnrde par—. 
Sasin-fony misy fanambafambazana. 
— adroite. Fanambafambazana an-ka- 
fetBHna.— perfide. Safeli-teny, sno- te- 
ny am-pitaka. 

INSINUER, va, î # Mampîditra tsimora- 
morn, manatsofoka— , manisika— . —le 
doiflrt dan*» la p'aie. Mampîditra, ma- 
natxofoka t*imoramora ny rantsan- 
t&nana ao anaiy fery. Le médecin insi- 
nua le bistouri dans la plaie. No*ixi- 
han'ny dokoîera ny antsy t*imoramora 
tao anaty fery. 2* fig. Mampîditra tsi- 
moramora, mandatsaka — . Insinuez-lui 
ce'a doucement Ampidiro, alat*aho 
tnmoramora ao anaty sniny izany. 

S'Insinuer, vpr. 1° Miditra. mitsofoka, 
nmisika. L'air s'insinue dans les pou- 
mons. Miditra ao anatin* ny avokavo- 
ka ny rivotra. Il s'insinue partout. Mi- 
sisika hatraiza hatraiza izy. 2* fig. Mi- 
ditra. milatsaka. L'espoir s'insin"a pou à 
peu dans son âme. Niditra, nilatsaka 
tsikplikply tao am-pony ny fanantenana. 

INSIPIDE, adj. f Tsy misy haminy, 
tsy misy tsirony, matsatso. Breuvage—. 
Zavatra fisotro t*y mUy haminy, ma- 
tsatso. Meta—. Nahandro tsy misy ha- 
miny, etc. 2* fig. Matsatso, masirasira. 
Discours — . Laba-teny matsatso, etc. 

INSIPIDITÉ, sf. !• Hatsat^o. 2* fig. 
Hasirasira. 

INSISTANCE, sf. Faharetana. 

INSISTER, vn. Maharitra. Il insiste à 
demander cela. Maharitra mangataka 
izany izy. Il insista beaucoup sur cette 
preuve. Naharitra ela tamin* izany 
porofo izany izy. 



INSOCIAâILITÉ, sf. Ny tsy abazoana 

havanina, — ifanarahana. 
INSOCIABLE, adj. Tsy azo havanina, 

— ifanirahana. Homme—. Olona tsy 

azo havanina, etc. 

INSOLATION, sf. Hafaninana avv amy 
ny lazon'andro. 

INSOLEMMENT, adb. Amin-kasahia- 
na loatra, anavonnvona. Parler—. Mi- 
teny amin-kasahiana loatra, etc. 

INSOLENCE, sf. f Hasahiana loatra. 
fidaondaom-bava, avom-bava, heto-ba- 
va, avonavona. On ne peur souffrir 
son— . Tsy zaka lpferina ny ha<*ahia»y 
loatra, etc. Il dit des insolence* Mi- 
daondaom-bava . miavonanom-ha>a, 
mangetogelo-bav a. manao teny anavo- 
navona izy. 2 a — , Fiavonavonana, fle- 
boobo, fldohadoha, fitohatoha. L'— d'un 
parvenu. Ny /îaionauonana, etc., ny 
flringa mievotra. 

INSOLENT, ENTE,a4/. fSahy loatra. 
midaondaom-bava, miavom-bava, man- 
getoçeto-bava, miavonavona. anavona- 
vona. Cette femme est insolente Sahy 
loatra, midaondaom-bava, miavona- 
vombiva, mangetogeto-bava, miavo- 
navona loatra io vshivavy io. Paroles in- 
solentes. Teny anavonavona. Avoir un 
air — . Miaronavona, milanja orona, 
miangitrangitra.2°— , Miavonavona. mie- 
boobo, midohadoha, mitohatoha. Vain- 
queur — . Mpandresy miaionawona, 
etc. 

—, s. Mpidaondaom-bava, mpiavom-bava, 
mpiavonavona. 

INSOLITE, adj. Tsy fanao. 

INSOLUBILITÉ, sf. f Ny tsy feteza- 
na ho levona. 2* fig. Ny tsy ahazoana 
valiana. 

INSOLUBLE, adj. l'Tsy azolevonina, 
tsymely I^vona. 2* fig. Tsy azo valiana, 
tsy misy valy. Quostion— . Fanontania- 
na tsy azo valiana, etc. 

INSOLVABILITÉ, sf. T.-y fananan- 
kaloa, tsy fahaloavan-trosi, fltondrana 
kitra. 

INSOLVABLE, ad/. Tsy manan-kaloa, 

tsy mahaloa, milondra kitra. 
INSOMNIE, sf. Tsy fahitana tory. Il 

éprouve de fréquentes insomnies. Tsy 

mahita tory matetika izy. 
INSONDABLE, adj. f Tsy azo taka- 

rina, tsy taka-polopolorina, — pesipese- 

nina. 2» fig. Tsy takatry ny saina. 



Digitized by 



Google 




TNS 



— 448 — 



INS 



INSOUCIANCE, sf. Tsy flahiana, tsy 
fanahiana. 

INSOUCIANT, ANTE, adj. Tsy mia- 
hy, tsymanahy. Il est—pour ses affaires. 
Tsy miahy ny raharahany izy. 

INSOUCIEUX, BUSE, ad;. Tsy mia- 
hy, tsy manahy. Il est — du lendemain. 
Tsy miahy, etc., ny ho ampitso izy. 

INSOUMIS, ISB, adj. Tsy manaiky. 
Peuple—. Vahoaka tsy manaiky. 

INSOUTENABLE, ad;. 1* Tsy azo 
hamarinina, tsy azoporofoina. Opinion—. 
Hevitra tsy azo hamarinina, etc. 2 # ~ , 
Tsy azo leferina. Vanité—. Firehareha- 
na tsy azo leferina. 

INSPECTER, va. Mitsapa, mikaraka- 
ra, mlkajakaja, misafo. 

INSPECTEUR, TRICE, s. Mpitsapa, 
mpikarakara, mpisafo. — des écoles. 
Mpitsapa, etc., ny sekoly. 

INSPECTION, sf. f Fandinihana, fi- 
tsapana, fikarakarana, fikajakajana, fi- 
safoana. Faire 1'— des armes. Atandi- 
nika, mitsapa, miharakara, mikaja- 
kaja hy fiadiana. Faire 1 — des troupes. 
Mitsapa, miharakara ^ mikajakaja, 
misafony miaramila. 2 # — , Kaharahan' 
ny mpitsapa,— ny mpikarakara, — ny 
mpisafo. 

INSPIRATEUR, TRICE, adj. Ma- 
nindry. 

INSPIRATION, sf. i* Fakana aina, fi- 
ainana. 2° fig. Tsindrimandry, hevitra 
omena, torohevitra, tolo-tsaina, hevitra. 
C'est une— de Dieu. Tsindrimandry, 
torohevitra, tolo-tsaina avy amin'An- 
driamanitra, hevitra omen' Andriama- 
nitra izany. C'est par votre — que j'ai 
agi ainsi. Hevitra nomenao ahy, toro- 
heoitrao, tolo-tsainao no nanaovako iza- 
ny. Il a d'heureuses inspirations. Maha- 
zo hecitra tsara izy. 3°— , Firehidrehi- 
tra, hafanam-po. Cette poésie est plei- 
ne d'— . M irehidrehitra, misy hafa- 
nam-po izaitsizy izany tonon-kira iza- 
ny. 
INSPIRÉ, ÉE, p. adj. et s. 1* Notsin- 
driaua, tsindriana, nomena hevitra, no- 
toroan-kevitra, notoloran-tsaina, naha- 
zo hevitra, notaritina. taritina, notao- 
mina, taomina. Je fus bien — d'agir ain- 
si. Nahazo hevitra tsara aho nanao 
izany. 2*—, Mirehidrehitra, mafana fo, 
misy hafanam-po. . Ce poëte Ait — par 
h» événements dont il Ait témoin. Mi- 
rehidrehitra, mafana fo, misy ha fa- 



nam-po io mpanao tonon-kira io noho 
ny zavatra hitany. 
INSPIRER, va. I 9 Maka aina, miaina. 
2* /ig. Ma nindry, manome hevitra, ma- 
noro hevitra, manolo-tsaina, mitarika, 
mitaona, mampa..., marapi..., mampan.. 
m a h a — lie Saint-Esprit a inspiré les 
Apôtres. Notsindrian' ny Fanahi-Masi- 
na ny Apostoly. Le démon lui a inspiré 
ce dessein. Ny demony no nanome, na- 
noro azy izany hevitra izany, toro-he- 
vitra, tolo-tsaina avy amy ny demony 
izany fikasany izany. L'ambition lui a 
inspiré cette mauvaise action. Ny fitsiri- 
ritam-boninahilra no nitarika, nitao- 
na azy hanao izany zava-dratsy izany. 
— des soupçons. Mampiahiahy. — de 
la orainte. A/ampatahotra, ma/iataho- 
tra. Il inspire du respect. 3fa/iatc-ha- 
naja, ma/iamena-maso izy. 3* — , Mam- 
pirehidrehitra, mahafana fo. 
INSTABILITÉ, sf. Fiovaovana, ûvadi- 

badihana. 
INSTABLE, adj. Miovaova, mivadiba- 

dika. 
INSTALLATION, sf. f Fametrahana. 
2 # —, Trano itoerana. J'ai une — con- 
venable. Tsara ny trano itoerako. 
INSTALLER, va. Mametraka. On l'a 
installé dans cette charge il y a six mois. 
Enim-bolana izay no nametrahana a2y 
tamin' izany raharaha izany. Il a instal- 
lé son ami à la campagne." Napetrany 
tany an-tsaha ny sakaizany. 
S'installer, vpr. Mipetraka. Il s'est ins- 
tallé dans le fauteuil. Nipetraka tamy 
ny sezabe izy. 
INSTAMMENT, ado. Mafy, amim-pa- 
haretana. Demander—. Maharitra man- 
gataka, miambezo, mitampesona, mito- 
fendro. Prier Dieu — . Maharitra rai- 
vavaka amin* Andriamanitra. 
INSTANCE, sf. {• Fangatahana mafy. 
flambezoana, ûtampesonana. J'ai deman- 
dé avec — cet emploi. Nangataka ma- 
fy izany raharaha izany aho. Ce pauvre 
demande avec — . Miambezo, mitampe- 
sona io mahantra io. 2* —, Ady, fitoria- 
na, ntsarana. II y a —entre tel et tel. 
Miady, mifampitory ranona sy rano- 
na. Tribunal de première—. Filsarana 
ambany. Il a perdu son procès en pre- 
mière — . Resy tamy ny fitsarana am- 
bany izy. 
INSTANT, sm. Tapak' andro kely. Il 
ne faut qu'un— pour faire cela. Tapak' 
andro kely foana dia ampy hanao vana 



Digitized by 



Google 



INS 



4i9 



TNS 



izany. || loc. En un—. Vetivety foana, 
poatoizay, tsy ampy toy inona. Il fit cola 
en un—. Vetivety foana. etc., no na- 
naovany izany. Un—. Andraso kely, ao- 
ka aloha. Voy. Moment. 

À chaque instant, à tout instant, 
loc. adv. Mandrakariva. 

A l'instant, loc. adv. Miaraka amin' 
izay, vetivety foana. Il partit à 1'— Lasa 
niaraka tamiri izay izy. Jo reviens à 
1— . Hody vetivety foana aho. 

INSTANT, ANTB, adj. Mafy. Prière 
instante. Fangatahana mafy. 

INSTANTANÉ, ÉB, adj. Tampoka, 
vetivety foana. Frayeur instantanée. Ta- 
hotra tampoka, etc. 

INSTANTANÉMENT, adv. Tampoka. 

INSTAR <A L'), loc. prép. Tahaka, to- 
raka. 

INSTIGATEUR, TRICE, s. Mpam- 
porisika,mpamoky, mpiîarika, mpitaona. 

INSTIGATION, sf. Famporisihana, fa- 
mokisana, fitaribana, fitaomona. Il a fait 
cela à l'— de son ami. Nanao izany izy 
satria nampori*ihina f novokisana, 
notarihina, nolaomin' ny sakaizany. 

INSTILLATION, sf. Fanatetevana. 

INSTILLER, va. Manatete. 

INSTINCT, am. {• Fombarabiby mitari- 
ka azy, tsy fleritreretana, tsy fisainana. 
Chaque animal a son— particulier. Ny 
biby rehetra samy manana ny fomba- 
ny mitarika azy. Les botes se condui- 
sent par—. Manao tsy amïm-pieritre- 
retana. tsy amim-pisainana ny biby. 
2* — , Hevitra tonga ho azy, fahaizana 
avy amy ny toetrany, fitiavana. Il a fait 
cela plutôt par — que par raison. Tsy 
nieritreritra izy fa hevitra tonga ho 
azy no nanaovany izany. Il a T— de la 
musique. Toetrany no ahaizany ny 
momba ny hira. Il a l'— du mal. Tia 
ratsy izy. 

INSTINCTIF, IVE, ad/. Tsy amim- 
pieritreretana, tsy amim-pisainana. 

INSTINCTIVEMENT , ado. Tsy 
amim-pieritreretana, tsy amirn-pisai- 
nana. 

INSTITUER, va. Mamorona, manen- 
dry. Jésus-Christ institua l'Eucharistie. 
Jeso-Kristy namorona ny Eokaristia. 
— un ordre. Mamorona flkambanan- 
drelijtozy. —un juge. Manendry mpi- 
tsara. 
INSTITUT, sm. !• Didin'ny flkamba- 
naiwlrolijiozy anankiray. 2°— , Fikam- 



banan-drelijiozy. 3"— , Fikatubanan'olo- 
mahay. 

INSTITUTEUR,TRICE, s. 1» Mpamo- 
rona. 2° —, Mpampianatra. C'est un 
bon — . Mahay mampianatra izy. 

INSTITUTION, sf. !• Famoronaua. 2* 
—, Zavatra noforonina. 3 # — , Trano fam- 
pianarana, trano sekoly. Il dirige une — . 
Miadidy trano fampianarana, etc., izy. 

INSTRUCTEUR, sm. Mpampianatra 
miaramila. 

—, adj. t° Mpampianatra miaramila. Ca- 
pitaine — . Kapiteny mpampianafra 
miaramiJa. 2 - — , Mpamotopototra ny 
aroyny heloka. Juge—. Mpitsara mpa- 
motopototra ny amy ny heloka. 

INSTRUCTIF, IVE, adj. Mampahay. 
Livre — . Boky mampahay. 

INSTRUCTION, sf. {• Fampianarana, 
flanarana, fahaizana. Il a de l'— . Nahi- 
ta/tanarana, mahay izy. 2 # — , Anatra, 
hevitra, teny, didy. Il puise dans la Bi- 
ble d'utiles instructions. Maka anatra, 
hevitra mahasoa ao amy ny Soratra Ma- 
sina izy. Donnez-lui vos instructions sur 
cette affaire. Lazao azy ny hevilrao, ny 
teninao, ny didinao ny amin' izany ra- 
haraha izany. II attend do nouvelles ins- 
tructions. Miandry teny, didy hafa izy. 
3* —, Famotopotorana. Il travaille à l'— 
du procès. Mamolopolotra ny ady izy. 
Jugo d'— . Mpitsara mpamotopototra 
ny amy ny heloka. 

INSTRUIRE, va. 1° Mampianatra. ~ 
la jeunesse. Mampianatra ny tanora. 
2—, Miiaza, mampandre. Je vous ins- 
truirai de mon départ. Holazaiko, /ïam- 
pandrenesiko anao ny hialaico. 3*—, 
Mamotopototra. 

S'instruire, vpr. f Mianatra. 2* —, Ma- 
hita, mahare. Il veut s'en — par lui-mô- 
me. Ta-hahita maso, ta-hahare soflna 
izany izy. 3*— t Mifampianatra, mifam- 
pilaza, mifampandre. 

INSTRUIT, ITE, p. et adj. !• Nampia- 
narina, nianatra, aahita lianarana, ma- 
hay. C'est un professeur fort — . Mpam- 
pianatra mahay dia mahay izy. 2° —, 
Nilnzana, nampandrenesina. 3 # — , Voa- 
futopototra, nofotopotorana. 

INSTRUMENT, sm. 1* Fiasana, fanao- 
vana, zavatra. Ce faux-mou nayeur fut 
pris avec tous ses ins ruments. Voa- 
sambotra mbamy ny fiasany, fanaova- 
ny rehetra io mpanao vola ratsy io. Il le 
frappa avec un— tranchant. Nasiany ta. 
my ny zai*a-maranitra izy. 2° —, Zava- 

29 



Digitized by 



Google 



INS 



450 — 



1NT 



maneno. Voilà un bon— . Tsara io 2ava- 
maneno io. .V fig. Fanatanterahana, fa- 
naovana, faliazoana. Nous sommes les 
instruments de la Providence. Isika no 
enlin* Andriamanitra hanatanteraha- 
7ii/, hanaovany izay tiany. Ses amis 
ont été T — de sa fortune. Ny sakaizany 
no nahazoany harena. 

INSTRUMENTAL, ALE, adj. I-Mi- 
sy zava-maneno. Concert vocal et—. Kon- 
serta misy hira sy zaua-maneno. 2*— , 
Anatanterahana, anaovana. La cause ins- 
trumentale. Ny zavatra anatanteraha- 
na, etc. 

INSU (À L*), loc.prèp. Takona. lia 
fait cela à mon—. Nanao izany takona 
ahy izy. 

INSUBMERSIBLE, adj. TVy mety 
rendrika. Bateau—. Sambo tsy mety 
rendrika. 

INSUBORDINATION, sf. Tsy fane- 
kena. 

INSUBORDONNÉ, ÉE, adj. Tsy ma- 
naiky. Soldat—. Miaramila tsy manai- 
ky. 

INSUCCÈS, sm. Tsy fanambinana, tsy 
fahombiasana, tsy fahavanonana. Cet— 
ne doit pas le décourager. Tsy tokony ha- 
hakivy azy izany tsy fanambinana, etc., 
izany 

INSUFFISAMMENT, adv. Amin-tsy 
fahampiana. 

INSUFFISANCE, sf. Tsy fahampiana, 
tsy fahombiasana, tsy fahaizana. L — de 
ce général est évidente. Miharihary ny 
tsy fahombiasana, ny tsy fahaizan'io 
jeneraly io. 

INSUFFISANT, ANTE, adj. Tsyam- 
py, tsy mahomby, tsy mahay. Les trou- 
pes sont insuffisantes. Tsy ampy ny 
miaramila. 

INSUFFLATION, sf. Fampidiran-dri- 
votra. 

INSUFFLER, va. Mampidi-drivotra. 
—de l'air dans les poumons. Mampidi- 
drivotra ao anaty avokavoka. 

INSULAIRE, adj. et s. Mponina amy 
ny nosy. 

INSULTANT, ANTE, adj. Maneva- 
teva, maniratsira, maneso, maharary, 
mahatezitra, mihoatroatra. Paroles in- 
sultantes. Teny manevaleva, etc. Ri- 
res insultants. Hehy maneso. Comme 
Injurieux. 

INSULTE, sf. Fanalikalilana, faneva- 
tevana, faniratsirana, fanesoana, va va 



ratsy, teny maharary, — mahatezitra. 
Voy. Injure. 

INSULTÉ, ÉE, adj. et 8. Nalikalikaina, 
voatevatcva, notevatevaina. voatsi ratera, 
notsiraUi raina, voaeeo, nesoina, nanao- 
vana vava ratsy, voaisy leny maliarary, 
— mahatezitra. 

INSULTER, va. Manalikalika, raane- 
vateva, maniratsira, maneso, manao va- 
va raby, manisy teny maharary, — ma- 
hatezitra. 

—, un. Maneso. — aux malheureux. Ma- 
neso ny mahantra, mihomehy loza. 

S'insulter, vpr. Mifanalikalika, mi fane- 
vateva, mifaniratsira, mifaneso, mifanao 
vava ratsy, mifanisy teny maharary, — 
mahatezitra. 

INSULTEUR, sm. Mpanalikalika, etc. 

INSUPPORTABLE, adj. Tsy zaka, 
tsy toha, tsy tanty, tsy laitra, tsy telina, 
tsy azo lelerina. Douleurs insupporta- 
bles. Fangiriliriana tsy zaka, etc. 

INSURGÉ, ÉE, s. Mpikomy, mpiodina. 

INSURGER, va. Mampikomy, main* 
piodina. —une nation. Mampikomy . 
etc., firenena. 

S'insurger, vpr. Mikomv, miodina. 

INSURMONTABLE, adj. Tsy azo re- 
sena. Obstacle — . Sampona tsy azo re- 
sena. 

INSURRECTION, sf. Fikomiana, fio- 
dinana. 

INSURRECTIONNEL, ELLE, adj. 

Misy fikomiana, misy fiodinana. 

INTACT, ACTE, adj. !• Tsy nahafa- 
hana, tsy vaky lay. Le dépôt est—. 
Tsy nahafahana, etc., ny zavatra nape- 
traka. 2°— , Tsy simba. Meuble—. Fana- 
katsysimba. 3° fig. Tsy manan-tsiny. 
tsy azo tsinina, tsy misy tsiny. Homme 
— . Lehilahy tsy manan-tslny % etc. 
Vertu intacte. Hatsaram-panahy tsy 
azo tsinina. Sa réputation est intacte. 
Tsy misy tsiny ny lazany. 

INTANGIBLE, adj. Tsy azo tsapaina, 
tsy azo kasihina. 

INTARISSABLE, adj. 1* Tsy mety 
ritra. Source—. Loharano tsy mety ri- 
tra. 2° fig. Tsy mely lany. Érudition—. 
Fahaizana tsy mety lany. Le babil de 
cette femme est—. Tsy mety lany laria 
io vehivavy io. 

INTÉGRAL, ALE, ad;. Rehetra, ma- 
nontolo, dabolo, avokoa. 

INTÉGRALEMENT, adv. Rehetra, 
mancntolo, dahoio, avokoa. La somme a 



_ 



Digitized by 



Google 



INT 



4SI — 



INT 



6tà payée— .Ëfann loa a voîcoany vola re- 
helra. manontolo. efa nalon daholo, 
arokoa ny vola. La chambre des dépu- 
tés fut renouvelée—. Noaoloana daholo, 
avohoi ny solcmbnvam-bahoaka. 
INTÉGRANT, ANTE, adj Anisany. 
Les jambessont des parties in tarantes du 
corps. ,4m*an'ny ny valana ny ranjo. 

INTÈGRE, adj. Marina, madio. Juge—. 
M pi tsara marina. 

INTÉGRITÉ, sf !• Manontolo. II ne 
veut pas restituer la somme dans toute 
son — . Tsy mety manonitra ny vola ma- 
nontolo izy. 2° fig. Fahamarinana. fi- 
badiovana. On connaît P— de ses moeurs. 
Fantatra ny fahadiovan' ny iitondran- 
tenany. 

INTELLECT, sm. Saina. 

INTELLECTUEL, ELLE, adj. Mom- 
bany saina, tra'ry ny saina. misy sai- 
na. Faculté intellectuelle. Saina. Les 
vérités intellectuelles. Ny zavatra mari- 
na tratry ny saina. L'âme est une subs- 
tance intellectuelle. Ny fanahy dia za- 
vatra misy saina. 

INTELLIGEMMENT, ad». Aratm- 
pahaizana, araim-pahen Irena. 

INTELLIGENCE, sf. !• Saina. Cet en- 
fant a 1— vive. Hain<?an-fsaina io zaza 
kely io. 2 a — . Fnbaiz-ina, fahendrena. Il 
a V— des écritures. M i/iay ny hevitry ny 
Soratra Masina izy. lia lait preuve d — 
dans cette affaire. Nampiseho fahen- 
drena tamin'izany raharaha izany izy. 
3°— , Fifanarahana, firaisan-tetika. Ils 
vivent en bonne—. Mifanaraha' tsara 
izy ireo. Il est d'— avec les ennemis- Mi- 
ray te/ifca amy nyfahavalo izy. 4 rt — , Fa- 
nahy. Dieu est la suprême— .Andriaraa- 
nilra no fanahy ambjoy indrindra. * 

INTELLIGENT, ENTE, adj. f Ma- 
nan-tsaina, besaina, haingautsaina.2*— , 
Mahay, h^ndry. 

INTELLIGIBLE, adj. i« Mazava. 2*— , 
Azj tamarin i. Ce passage est tort—. 
Azo fnnttrina tsara ireo lenv ireo. 

INTELLIGIBLEMENT, adv. 1* Ma- 
zava. Lire—. Mamaky mazaoa. 2°— , 
Azo /an tari na. 

INTEMPERANCE, sf. Tsy fahalalana 
fetra amyny hanma sy ny iibolro, isy 
fahalalana onony. 

INTEMPÉRANT, ANTE, adj. Tsy 
mabalala Tetra amy ny h mina s y ny ti- 
•otro, tsy mabalala onony. 



INTEMPÉRIE, sf. Fivadiban' nyaa- 
dro. 

INTEMPESTIF, IVE, adj. Tsy amy 
ny fotoana mety. Sa demande est intem- 
pestive. Tsyany ny fotoana mety ny 
fangatahana ataony. 

INTEMPESTIVEMENT, adv. Tsy 

amy ny fotoana mety. 
INTENDANCE, sf. Fitandremaria. Il 

lui adonné l'— de sa maison. Niiidyazy 

ho mpilandrina ny tranony izy, 
INTENDANT, sm. Mpitandrina, tonia- 

ny. —militaire. Mpitandrina, tonian' 

izay ilain' ny miaramila. 
INTENSE, adj. Mafy, fatratra. Il fait 

un froid—. Mamiriûry ma/y, fatratra 

ny hatsiaka. 
INTENSITÉ, sf. Hamafy, hery. L'— 

de la chaleur. Ny kamafy, herin' ny 

hafanana. 
INTENTER, va. Mitory. — un procès à 

quelqu'un. Mitory oluna amy uv mpi- 

tsara. 

INTENTION, sf. Hevitra, ny kendre- 
na, ûkasana, sitra-po. Dieu est juge de 
nos intentions. Andriamanitrauo mpitsa- 
ra ny heoitsika Quelle est 1'— du législa- 
teur? Inuna no nokendren' ny mpanao 
lalana ? Il a 1 — de s'éch ipper. Mikata 
handositra izy. Ln roi lui a fait savoir 
son — . Ny mpanjaka nampan Ire azy ny 
sitra-pony. \\ loc. AT— de... Ho.... Fai- 
tes dns prières àsun — . Manaova Uvava- 
nana ho azy. 

INTENTIONNÉ, ÉE, ad;. Manan-ke- 
vitra, mikendry, mikasa. Il est mal—. 
Ratsy ny heviny, ny kendreny, ny fi* 
kasany. 

INTERCALATION, sf. Fanisihana, fa- 
nos hana. 

INTERCALER, va. Manisika, mano- 
soka. tous les quatre ans on intercale 
un jour dans 1.» mois de Février. Isan* 
efa-iaonadiasisi'îanaandro iray amy uy 
volana Février. — un mot dans un con- 
trat. Manisika teny iray amy ny fanoke- 
na. —une ligne dansunacte. Manisika, 
etcandalan-tsoralra iray amy ny tara- 
tasy fanekena. 

S'intercaler, vpr. Asisika. 

INTERCÉDER, vn. Mifona bo an* 
olona, maugataka— . Les Saiuts iuter- 
cèdeat pour nous auprès de Dieu. Ny 
Olu-masina mifona, etc., bo antsifca 
amin' Andriamunitra. 

INTERCEPTER, va. 1- Manapaka, mU 



Digitized by 



Google 



INT 



— 4oV — 



INT 



sakana. — les communications. Mana- 
pa-dalana. Les ntiaçcs interceptent les 
rayons du soleil. Ny rahona misakana 
ny tsiri-masoandro. ?•— , Mihazona. — 
une lettre. Mihazona taratasy arapi- 
tondrama. 

INTERCEPTION, sf. 1* Fanapahana, 
fteakanana. 2*—, Fihazonana. 

INTERCESSEUR, sm. Mpifona, mpan- 
pralaka. 

INTERCESSION, sf. Fifonana, fanga- 
tahana. 

INTERDICTION) sf. !• Fandrarana. 
2 # — . Fanesr-rana. 3*—, Fisakanana mba 
tsy hahazaka ny fananany. 

INTERDIRE, ta. 1° Mandrara. On lui 
a interdit l'entrée de la ville. iVorarana 
tsy hidilra ao an-tanâna izy. 2°—. Mane- 
sotra. On Ta interdit de ses fonctions. 
Nesorina tamy ny raharahany izy. 3* — , 
Misakana mba tsy hahazaka ny fanana- 
ny. Il faut— cet aliéné. Tokony hosaka- 
nana mba tsy hahazaka ny fananany 
io adala io. 4°— , Mahavery hevitra. La 
peur l'interdit. Mahavery hecilra azy 
ny tabotra. 

S'interdire, vpr. Mifady. Il s'interdit 
tous le3 plaisirs. Mifady ny flfaliana re- 
hetra izy. 

INTERDIT, ITE, adj. et s. !• Voarara, 
norarana. 2 # — , Voaesotra, nesorina. 
3 # — , Voasakana, nosakanana. 4°— , Vory 
hevitra. 

INTÉRESSANT, ANTE, adj. Maha- 
te-ho tia, tiana, mahonéna, mahata-han- 
dre, mahate-hamaky, maharenoka, ma- 
havariana. Jeun»» homme—. Tovolahy 
mahate-ho tia. Il cherche à se rendre 
— . Te-hofiana, mila sitraka izy. Nou- 
velle intéressante. Zava-baovao ma/io- 
?idna, mahata-handre. Livre—. Boky 
mahoné?ia , mahate-hamaky , maha- 
renoka, mahavariana. 

INTÉRESSÉ, ÉE, p. adj. et s. I 4 Ma- 
nana anjara, miombona. II est— dans 
relte entreprise. Manana anjara t etc., 
amin* izany raharaha izany izy. 2*—, Ma- 
hazo soa. Il est— à faire cela Mahasoa 
azy ny manao izany. 3 - — , Mitadyizay 
mahasoa ny tenany. manao mamy fo ve- 
lona. Il est fort—. Mitady loarra izay 
mahasoa ny tenany, manao mamy fo 
velona loatra izy. 

INTÉRESSER, va. !• Mampanana an- 
jara, marapiorabona. 2°— , Mahasoa, 
roampnninona. Cotte affaire intéresse 



tout le monde. Mahasoa ny raaro izany 
raharaha izany. Cela ne vous intéresse 
en rien. Tsy mahasoa, tsy mampani- 
nona anao velively izany. 3 # — , Maha- 
te-ho tia, mahonéna, mahata-handre, 
mahate-hamaky, maharenoka. mahava- 
riana. Cet élève m'intéresse. Mahate-ho 
Ziaahy ity mpianatra ity. Sa triste situa- 
tion m'intéresse. Mahonéna ahy ny fa- 
horiany. Son récit m'intéresse. M a ha- 
ta-handre ny tantnra lazainy. Otte his- 
toire m'intéresse. Tiako hovakina, ma- 
harenoka ahy, mahavariana ahy izany 
tantara izany. || toc. — le jeu. Manisy 
loka hampazoto hilalao. 

S'intéresser, vpr. 1* Miombona. Il s'est 
intéressé dans celte entreprise. N tombo- 
ns, tamin'izany raharaha izany izy. 2 tf — , 
Tia, miray hevitra, miray fo, onéna, re- 
noka, variana. Je m'intéresse à tout ce 
qui vous regarde. Miray hevitra, mi- 
ray fo aminao amy ny raharahanao re- 
ndra aho. 

INTÉRÊT, sm. 1° Izay mahasoa. La 
plupart des hommes ne connaissent pas 
leurs véritables intérêts. Ny aokama- 
roan' ny olona tsy mahalala izay tena 
mahasoa uzy tokoa. 2°— , Anjara. J'ai 
un — dans cette entreprise. Manana an- 
jara amin' izany raharaha izany aho. 
3°— , Fitadiavana izay mahasoa ny tena 
samy irery, fanaovana mamy fo velona. 
C'est l'— qui le guide. Mitady izay ma- 
hasoa ny tenany samy irery izy. ma- 
nao mamy fo velona izy 4 # — , Zana- 
bola. Prêter à — . Mampanjana-bola, 
mampanana voia. Ne lui prêtez pas votre 
argent à — . Aza ampanjanahina, am- 
pananaina aminy ny volanao. Prendre, 
emprunter de l'argent à — . Manjanaka, 
manana vola. 5°— , Fitiavana, Oombo- 
nana, firaisana, fahonéna, faharenoka, 
fahavariana. Il est digne de l* — que 
vous lui accordez. Mendrika ny fitiava- 
na ataonao aminy izy. Je prends — à» 
votre joie. Miombona, miray hafalia- 
na aminao aho. Je prends — à votre af- 
fliction. Miombona, miray alabelo 
aminao aho, mahonéna ahy ny fauo- 
rianao. Sa conversation ade T— . Mahare- 
noka, mahavariana ny resaka a taon y. 

INTÉRIEUR, EURE, adj. i'Aoana- 
ty. Les parties intérieures delà tern*. Ny 
aoanatin'ny tany. 2° fig. Am-po. Il jouit 
de la paix intérieure. Miadam-jw izy. 

—, sm. !• Ny aty, ny ao anaty, ampovoa- 
ny, kihon-tany. 1/ - de la maison. Xy 



Digitized by 



Google 



r 



1NT 



— 453 — 



1NT 



aty trano. Il s'enfonça dans l — de la Co- 
rot. Niditra tao anaty alaizy. Il s'en- 
fonça dans V— du pays. Nandroso 
any ampouoin -tany, &n-kibon-lany 
i zv . 2»— , Aty tany, ny ao an-trano. Mi- 
nistre de l— . Mpanao raharaha amy ny 
aly tany. Il est heureux dans son—. 

' Sam bat ra izy ao an-lranony. 3* fig. Ny 
ao âm-po, nyaoan-kibo. Dieu seul, con- 
naît T— . Andriamanitra irery no ma- 
halala ny ao am-po, etc. 

INTÉRIEUREMENT, ado. 1* Ao 
anaty. *?• fig. Ao am-po. 

INTÉRIM, sm. Andro sasantsasany 
isoloana ny mpanao raharaha. Il a le 
porteriHïilîe de la guerre par—. Misolo 
ny lehiben' ny mpanao raharaha amy 
ny miaramila mindritra ny andro sa- 
santsasany izy. 

INTÉRIMAIRE, adj. et s. Misolo amy 
ny andro sasantsasany. 

INTERJECTION, sf. Teny mihua flta- 
rainana, fitseram-po, hafaliana, etc., in- 
terjeksiona. 

INTERJETER, va. —appel. Manga- 
taka fitsarana ara bon y. 

INTERLIGNE, sm. Elanelan' ny an- 
dalan-tsoratra. Écrivez cela dans l— . 
Sorato amy ny elanelan' n y andalan- 
Isoratra izany. 

INTERLINÉAIRE, adj. Voasoratra 
ao anelanelan* ny andalan-tsoratra. 

INTERLOCUTEUR, TRICE, s. Mpi- 
resaka, mpifamaly resaka. 

INTERLOQUER, ra. Mahavery he vi- 
tra, mahasanganehana. Cette plaisante- 
rie m'a interloqua. Nahavery heviti % a, 
etc., ahy izany kivazivazy izany. 

S'interloquer, vpr. Very hevitra, san- 
ganehana. 

INTERMÉDIAIRE, adj. Manolancla- 
na. Corps—. Zavatra manelanelana. 

— , sm. 1* Alâlana, fanalalanana, fanela- 
nelanana. C'çsl par T— de mon ami que 
j'ai obtenu cela. Tamy ny alùlan'ny sa- 
kaizako no nahazoako izany. Comme En- 
tremise. 2 # — , Mpanalâlana, mpanela- 
nelana. elanelam-panahy. 

INTERMINABLE, adj. Tsy mety ta- 
pitra, tsy misy farany. Procès—. Ady 
tsy mely lapitra, etc. 

INTERMISSION, sf. Fijanonaua, fara- 
poelana. La fièvro dure sans—, Maha- 

. haritra tsy misy fijanonana, tsy mam- 
porta n a ny lazo. 



INTERMITTENCE, sf. Fijanonana, 
fampoelana. 

INTERMITTENT, ENTE, adj. Mam- 
poolana, miverimberina, mitsitapitapy. 
Fièvre intermittente. Tazo mampoela- 
na, miverimberina. Source intermit- 
tente. Loharano mitsitapitapy. 

INTERNAT, sm. Trano fianarana mî- 
sy mpianatra mandry. 

INTERNATIONAL, ALE, adj. Ifa- 
naovan' ny fanjakana samihafa. Commer- 
ce—. Varotra ifanaovan* ny fanjaka- 
na samihafa. Droit—. Lalàm-pihavana- 
na ifanaovan' ny fanjakana samihafa. 

INTERNE, adj. ivnaty- Maladie— . Are- 
tina any anaty. 

— , adj. et s. !• Laklasy mandry. ?• — , 
Dokotera madinika mitoetra ao amy ny 
trano fitsaboana. 

INTERNER, ra. 1- Mampiditra. —des 
marchandises. Mampidilra varotra. 
2°— , Mampihiboka. — des varioleux. 
Mampihiboka nv mararin' ny nendra. 

INTERPELLATEUR, TRICE, s. 
Mpanadina, mpanontapy. 

INTERPELLATION, sf. Fanadinana, 
fanontaniana. 

INTERPELLER, ra. Manadina, ma- 
nontany. 

INTERPOLATEUR, sm. Mpanoso- 
teny. 

INTERPOLATION, sf. Fanosohan-tc- 
ny, teny asosoka. 

INTERPOLER, va. Mano90-teny. 

INTERPOSER, ra. f Manisy zavatra 
anelanelana. 2° fig. Mitondra manela- 
nelana. Il interposa son autorité pour 
séparer les combattants. Ny fahefany 
no nentiny nanelanelana ny mpiady 
mba hampisaraka azy. 

S'interposer, vpr. t° Manelanelana. Il 
y a éclipse de soleil, quand la lune s'in- 
torpose entre le soleil et la terre. Misy 
fanakonana ny masoandro raha mane- 
lanelana ny masoandro sy ny tany ny 
volana. 2* fig. Manelanelana, manala- 
lana. On s'interpose pour les réconci- 
lier. Misy manefanc/ana, etc.) mba 
harapifanaraka azy ireo. Comme S'en- 
tremettre. 

INTERPOSITION, sf. Fanelanelana- 
na. 

INTERPRÉTATEUR, sm. Mpivaoiy. 

INTERPRÉTATIF, IVE, adj. Mi- 
vnofv. 



Digitized by 



Google 



INT 



— 45i — 



INT 



INTERPRETATION, sf. !• Fivoasa- 
na, fllazina ny hevitra. hevi-teny. Trou- 
vez une antre—. Tadiavo hevi-teny hi- 
fa. 2 9 — . Fiheverana, fandraisana. 

INTEPRÈTE, s. !• Mpandika. mnandi- 
ka tenv. Il o trouva un bon — . Nihila 
mpandika ieny trnhav izy. 2°— . Mpi- 
vao(V, mpilaza ny hevitra. L'Éprlise est 
1* — do l'Écriture sainte. Ny Esrlizy no 
mpivaofy, etc., ny Soratra Masina. 3"—, 
Mpitondra teny. Sovrz mon — auprès de 
lui. Ento any aminy ny teniho. 

INTERPRÉTER, va. !• Mandika. Il 
a bien interprété ce discours. Voadikn- 
ny tsara izany. laha-teny izany. 2* — , Mi- 
vaory, milaza ny hevitra. —une loi. Mi- 
vaofy. ptc. ny lalana anankiray. —un 
sonsre. Milaza ny hevitry ny nofy anan- 
kiray. 3°— , Mihevitra, manlray. Il in- 
ternrèîe mal vos actions, JRatsy no fiht- 
verany ny nataonao. Il a interprété fa- 
vorablement vos paroles. Nandray tsa- 
ra ny teninao izy. Il a interprété mali- 
cieusement mes paroles. Ratsy no nan- 
draisany ny teniho. 

S'interpréter, \?pr. 1* Voasana, lazain- 
kevitra. 2°—. Heverina, rais'na. 

INTERREGNE, «m. Elaneîan' andro 
tsy misy mpanjaka na mpanapaka amy 
nv fnniaVana. 

INTERROGATEUR, TRICE,? Mpa- 
nontanv. mpanadina. 

INTERROGATIF, IVE, adj. Milaza 
fanontaniana. 

INTERROGATION, sf. Fanontania- 
na. ontany. 

INTERROGATOIRE, *m. Fakano am- 
bavany, valin-teny ataon'ny alaina am 
bavany. L'— a duré deux heures. Na- 
haritra adim-pamanlaranandro roa ny 
fakana am-bavany II s'est coupé dans 
son — . Nifanohitra ny valin-teny na- 
tvony lamyny fakana am- bavany azy. 

INTERROGER, va. l a Manontany.ma- 
nndina. makn am-bavany. Pourquoi m'in- 
tenogez-vons? Ah« ana no anontania- 
nao, anadinanao aliy? Il a interrogé 
l'accusé. Nalid am-bavany ny voam- 
pnnga izy. 2° — , Mandinika. Interrogez 
votre conscience. Diniho ny ao am-po- 
nao. 

S'interroger, rpr. 1° Mandinika ny ao 
am-j ony. 2" — , Mifanoniahy.mifanadinn. 
INTERROMPRE, va. \ m Manapaka, 
mampijanona, mampitsahalia, manipin- 
to —le cours d'une rivière. A/anapa- 
hn renirano. On a intorroni] r. îa discus- 



sion. Najanona, natsahalra. naa'o 
ny ady hevitra. ?•— , Manapa-tmy, mi- 
tsatsaingona. N'interrompez pas l'ora- 
teur. Aza manapaka ny teniri* ny 
mpandaha-terry , aza mit*al*aingona 
raha initeny ny mpandaba-teny. 

S'interrompre, vpr. Mijanona, mitsa- 
hatra. mialo. L'orateur s'interrompit 
tout à coïip. Nijanona, etc., tampoka 
ny mpandaha-teny. 

INTERRUPTEUR, am. Mpanapaka 
tenin'oloua. 

Interrupteur, trice, adj. Manapaka 
tenin'oluiia. Vuix interruptriee. Fee ma- 
napaka tenin' olona. 

INTERRUPTION, sf. 1° Fanapaliana, 
fljanonana, illsaharana. lialoana. Il tra- 
vaille sans — . Miasa tsy un-kijanona, 
Uy nn-Uitsahatra, tsy mialo izy. 2°— , 
Fanapahan-teny. 

INTERSTICE* «m. Elanelana. 

INTERTROPICAL, ALE, adj. Ane- 
lanelan' ny tropika. 

INTERVALLE, sm. Elanelana, heba- 
kehaka, fanelanelana, ûelanelana, flfane- 
lanelana, fampoelana II y a quatre pied» 
d' — en Ire ces deux colonnes. El'a-dia 
no elanelana , hebaitebaka, manela- 
nclana ireu ândry rua iieo. Il y eut vingt 
années d'— entre les deux guerres. Ni- 
sy roapolo taona no elanelana, nane- 
lanelana ny ady roa. La lièvre le prend 
par intervalles." Mielanelana, mifa- 
nelanelana, mampoelana ny fihotsikv 
ny fanaviany. Il a des intervalles luci- 
des Mampoelana ny hadalany. 

INTERVENANT, ANTE, adj. Mane- 
lanelana, maualûlana. 

INTERVENIR, vn. 1° Mikambana. Il 
intervint dans cette affaire. Nikamba- 
na taniin'izany raha raha izany izy. 2*—, 
Manchmelana, manalâlana. La force ar- 
mée intervint et fit cesser les troubles. 
Tonga nanelanelana ny miaram.la ka 
nanipitsahatia ny tabataba. Le pape in- 
tervint dans ce différend Nypapanona- 
nelanelana, etc., taniin'izany fifanJi- 
rana izany. Comme S'exiremettrb. 

INTERVENTION, *f. 1* Fikambana- 
na. 2° —, Fanelanolanana, alâluna, fa- 
natalanana. 

INTERVERSION, *f. Fampifaœadi- 
hana. 

INTERVERTIR, va. Mampifamadiki. 
— l'arrangement des mots d'une phr.»se. 
Mampifamadika laharan-teny amy ny 
fehezan-teny anankiray. 



Digitized by 



Google 



■1 



INT 



— 4oo 



INT 



INTESTAT, adj. et a. Tsy nandidy, 
tsy niteny. Il est mort — . Maty tsy nan- 
didy. etc., izy. Hériter ab— . Mandova 
olona tsy nandidy. 

INTESTIN, INE, adj. !• Anatin' ny 
vatana. Chaleur intestine. Ilafananaany 
anal in n y vatana. V fig. An-trano. 
Guerre intestine. Ady an-/rano. 

INTESTIN, *m. Tsinay. ï/— prèle. Ny 
tsinay. Le gros — . Ny tvinaibe. 

INTESTINAL, ALE, adj. Momba ny 
tsinay Conduit—. Tsinay. 

INTIMATION, sf. Fandidiana. 

INTIME, adj. !• Maha-izy. fomba. Exa- 
minez ce qu'il y a d'— dans chaque 
chose. Diniho avy izay maha-izy ny 
zavatra. dinilio avy ny /bmoan-javatra. 
2 # fig. Tndrindra. tiana indrindra. Leur 
commerce paraît fort—. Toa mifanka- 
zatra indrindra izy ireo. C'est mon 
ami — . Sakaizako tiako indrindra io. 
3* — , Marina. 

—, *. Sokaiza tiana indrindra. 

INTIMEMENT, adv. 1* Indrindra. Ces 
parties sont— liées entre elles. Mikam- 
bana indrindra ireo zavatra ireo. 2° 
fig Indrindra Ils sont— unis. Mifan- 
katia indrindra izy ireo. 3"—, Marina. 
J'en suis —convaincu. Fantatro mari- 
na izany. 

INTIMER, va. Mandidy. O.i lui intima 
fortin* de partir. Nodidiana hiala izy. 

INTIMIDATION, a/1 Fampitahorana. 

INTIMIDER, va. Mampatahotra. Son 
aspect m'intimide. Mampatahotra ahy 
ny fijeriko azy. 

S'intimider, vpr. Matahotra. 

INTIMITÉ, sf. Fikambanana, Ûfanka- 
liavana, firaisam-po. 

INTITULÉ, sm. Anaram-boky. 

INTITULER, va. Manisy anarana. Com- 
ment intitulerez vous votre livre? Ino- 
na no hataonao anaran' ny bokinao ? 

S'intituler, vpr. Maka anarana. 

INTOLÉRABLE, adj. Comme Insup- 
portable. 

INTOLÉRANCE, sf. Tsy fandeferana, 
fanoherana, fisakanana 

INTOLÉRANT, ANTE, adj. et a. 
Manohitia, misakana. Voy. Tolérant. 

INTONATION, «A f Fiventesan-kira, 
fakara-peo. Voy. Entonner. 2*—, Feo. Il 
sait varier, ses intonations. Mahay ma- 
nova feo izy. 

INTRADUISIBLE, adj. Tsy azo adika. 



INTRAITABLE, adj. Tsy azo havanl- 

na, — ifanarahana, — iresahana. 
INTRANSITIF, IVE, adj. T ô y ma- 

mindra. Verbe—. Verba tsy mamia* 

dra. 
INTRÉPIDE, adj. Tsy matahotra, ma- 

h**ry fo. 

INTRÉPIDEMENT, ado. Tsy amin- 
tahotra, anjolofo. Il s'avança — vers l'en- 
nemi Nandroso tsy amin-tahotra, na- 
nao anjolofo hamely ny fahavalo izy. 

INTRÉPIDITÉ, sf. Horira-po, hasahia- 
na. 

INTRIGANT, ANTE, adj. et s. Mpi- 
tetikamangingina, mpiray tetika, mpa- 
morona sain-dratsy. 

INTRIGUE, sf. Fitetehana raangingi- 
na, ttraisau-tetika, famoronana sain-dra- 
tsy. 

INTRIGUER, va. Mampiahiahy. raam- 
pieritreritra. Sas démarches m'intri- 
guent. Mampiahiahy, etc., ahy ny 
ataony. 

— , vn. Mitetika mangingina, miray teti- 
ka, mamorona sain-dratsy. Us intrigué* 
rent pour le perdre. Nitetika mangin- 
gina» etc., mba hamely azy izy ireo. 
Il intrigue continuellement. Mamoro- 
na sain-dratsy lalandava izy. 

S'intriguer, vpr. Misahirana. 

INTRINSÈQUE, adj. f Maha-izy. 
Quelles sont ses qualités intrinsèques? 
Inona avy no toetra maha-izy azy? 2*—, 
Amka ny lanja. Quelle est la valeur — 
de cette piastre ? Iloatrinona no vidin" 
io farantsa io ara/ta ny lanjany ? 

INTRINSÈQUEMENT, ado. Tena. 
Gela est bon — . Tena tsara izany. 

INTRODUCTEUR, TRICE,a. Mpam- 
pandroso. 

INTRODUCTION, sf. 1* Fampandro- 
soana, fampidirana, tanisihana, tana- 
tsolohana. 2 # —, Teny mialoha, sasin-te- 
ny. 

INTRODUIRE, va. Mampandroso, 
mampiditra, manisika, manatsofoka. — 
un ambassadeur auprès du roi. A/am- 
pandroso ambasadaoro hihaona amy 
ny mpanjaka. Il a introduit les ennemis 
dans la place. Nampiditra ny fahavalo 
tao an-tanàna izy. Il introduit do nou- 
veaux usages. Mampiditra fanao vao- 
vao izy. —un bistouri dans la plaie. 
Mampiditra, manisika antsy any ana- 
ty fery. — la main dans un trou Mam- 



Digitized by 



Google 



IXV 



i5G — 



INV 



piditra, manatsofoha Unana ao anaty 
lavaka. 

S'introduire, vpr. Midïtra, misisika.mi- 
îsofoka. Il s'introduit partout. Miditra, 
misisika hatraiza hatraiza izy. 

INTRONISATION, sf. Fametrauana 
evekaamy ny katedraliny. 

INTRONISER, va. Mametraka cve- 
ka amy ny katedraliny. Voy. Installbk. 

S'introniser, vpr. Apetraka amy ny 
katedraliny, mipetraka — . 

INTROUVABLE, adj. Sarotra tadia- 
vina. Vous êtes un homme — . Olona 
sarotra tadiavina hianao. 

INTRUS, USE, adj. et s. Tsy voafidy 
marina, sandoka, misosososo tsy asaina, 
mijolonjolona — . Evèque — . Eveka tsy 
voafidy marina, sandoka. Chassez cet 
— de la salle du fe3tin. Roahy hiala amy 
ny trano fanasana ilay nisosososo, nijo- 
lonjolona tsy nasaina io. • 

INTRUSION, sf. Fidirana tsy an-drari- 
ny amy ny raharaha anankiray, fîsoso- 
sosoana, fijoîonjolonana. 

INTUITIF, IVE, adj. Mazava, mihari- 
hary. Les saints ont la vision intuitive 
de Dieu. Ny oto-masina mahita maza- 
va, miharihary an' Andriamanitra. 

INTUITION, sf. Fahilana mazava. 

INTUITIVEMENT, adv. Mazava, an- 
karihary. 

INUSITÉ, ÉÈ, adj. Tsy fanao. Ce mot 
est — . Txy fanao izany teny izany. 

INUTILE, adj. Tsy mahasoa, tsy va- 
non-ko inona, foana. tsinontsinona. Un 
homme — à l'État. Olona t*y mahasoa 
fanjakana. Serviteur — . Mpanompo tsy 
mahasoa. tsy vanon-ko inona. Paroles 
inutiles. Tony foana, tsinontsinona. 

INUTILEMENT, adv. Foana, tsinon- 
tsinona. Il se fatigue — . Manasa-tena 
foana izy. 

INUTILITÉ, sf. 1° Flafoanana, ha tsi- 
nontsinona. 2°— , pi Zava-poana. Il 
dit des inutilités. Milaza zava-poana 
izy. 

INVALIDATION, sf. Fanafoanana. 

INVALIDE, adj. !• Tsy niahavita asa. 
reraka. 2 # fig. Foana. 

— , sm. Miaramila tsy mahavita asa inlso- 
ny. — reraka. 

INVALIDEMENT, adv. Foana. 

INVALIDER, va. Manafoana. — un 
contrat. Manafoana fanekena. 

INVALIDITÉ, sf. Hafnanana. 



INVARIABILITÉ, sf. Tsy fiovana. 
INVARIABLE, adj. Tsy miova. Il est 

— dans ses principes. Tsy miova aray 

ny foto-keviny izy. 

INVARIABLEMENT, adv. Tsy amim- 
piovana. 

INVASION ,*/. t'Ftbosesebana, fanafiha- 
na. Les barbares firent une — en Europe. 
Nibosesika tany Koropa ny haribariana. 
2* fig. Fielezana, fanenika. De fausses 
doctrines firent— dans l'État. Nisy fam- 
pianarana diso niely cran'ny fanjakana , 
naneniha ny fanjakana. Voy. Envahir. 

INVECTIVE, sf. Famelively, famoapoa- 
hana, faniniana. 

INVECTIVER, vn. Maroelively, ma- 
moapoaka, maniny.— contre quelqu* un. 
Mamelivcly, mamoapoaka olona. — 
contre le vice. Maniny ny fahazaran- 
dralsy. 

INVENDABLE, adj. Tsy lafo amidy. 
tsy mety lafo. Marchandise invendable. 
Entana tsy tafo amidy, etc. 

INVENDU, UE, adj. Tsy lafo. 

INVENTAIRE, sm. Taratasy lilazana 
ny isan-javatra. Faire I'— d'un magasin. 
Manoratra ny isan-javatra ao amy ny 
trano fivarotana ananaray. Faire 1' — 
d'une succession. Manoratra ny isan- 
javatra lov.ina. 

INVENTER, va. 1° Mahita, mamorona. 
C'est lui qui a inventé rimpriaierie. Irv* 
no nahita. namorona ny fanao va na 
prinly. lia inventé une machina. Namo- 
rona milina anankiray izy. 11 a inveciK? 
ce conte. Izy no namorona ity angano 
ity. 2° fig. Il n'a pas inventé la poudre. 
Mai ivo saina, marivo salosina izy. 

INVENTEUR, TRICE, *. Mpabila, 
mpamorona. 

INVENTIF, IVE. adj. Mahaforon-ja- 
vatra. Homme — . Lchiiahy mahaforon- 
javatra. 

INVENTION, sf. 1° Fahitana, famorona- 
na. L'— du baromètre est due à Pascal. 
Pascal no nahita, namorona ny baro- 
m^tra. Cet homme est ptein d'— . Mahay 
mamoron-jn vatra io lehilahy io. L'— de 
la sainte erwix. Ny nahitana ny hazo-fi- 
jaliana. 2* — . Zavatra hita, zavatra nofo- 
ronina. Voilà nue belle — . Kanto izany 
zavatra vao hita, etc., izany. CVst un.» 
— diabolique. Zavatra noforonin' ny 
demony izany. 

INVENTORIER, ra Manoratra nj 
isan-javatra. 



k 



Digitized by 



Google 



[XV 



— 457 — 



INV 



INVERSE, adj. Mifamadika, mifotitra. 
Disposez ce* livres dans un ordre — . 
Ampifamadiho labarana ireo boky ireo. 
Los couteaux sont tournas en sens—. 
Mifotitra avokoa ny antsy. 

—, sm. Zavatra mifamadika, — mifano- 
hitra. Il a fait F— de ce quo je lui ai com- 
mandé. Nampifamadihiny ny zavatra 
nasaiko nataony. C'est T— de ce qu'il a 
dit. Mifanohitra amin' izay'voalazany 
izany. 

INVERSION,*/*. Fampifamadihan-teny. 

INVESTIGATEUR, TRICE, ». et 
adj. Mamotopototra, mandinidinika. — 
des secrets de la nature. Mpamotopoto- 
Ira, mpandinidinika hy zavatra miafi- 
na eo amin' izao tontolo izao. Regard 
— . Fiiery mandinidinika. 

INVESTIGATION, sf. Famotopotora- 
na, fandinidinihana. 

INVESTIR, va. t°Manangana, manome. 
Il l'investit de toute l'autorité nécessai- 
re pour faire exécuter ces mesures. iVo- 
ment/azy ny fahafana ilaina r^hetra 
mba hampanatanteraka izany. 2* fig. Ma- 
narona. — une ville. Manarona lanâna. 

INVESTISSEMENT, sm. Fanarona- 
na. 

INVESTITURE, sf. Fananganana ho 
andrian-tompomonakely. — ho eveka. 

INVÉTÉRÉ, ÉE, adj. Miorim-paka, 
latsa-paka. ela. Maladie invétérée. Are- 
\\na m iorim-paka, etc. Haine invétérée. 
Lolora-po ela. 

INVÉTÊRER (S*), vpr. Miorim-paka, 
latsa-paki, maharitra ela. Il ne faut pas 
laisser la maladie s'—. Tsy tokony hâve- 
la hiorim-paka, ho lalsa-paka, haha- 
ritra ela ny arutina. 

INVINCIBLE, adj. 1° Tsy mety resy, 
tsy azo résina. Armée—. Tafika tsy me- 
ly re*y, etc. 2" fig. Tsy nzo resena, — 
fnlahina, — valiana, tsy nahy, tsy satry. 
Obstacle—. Sampona tsy azo resena. 
Opiniâtreté — . Ditra tsy azo folahina. 
Argument— . Porofo tsy azo valiana. 
Ignorance—. Tsy fahalalana tsy nahy, 
tsy satry. 

INVINCIBLEMENT, adv. Mazava. 
mibarihary, tsy nahy, tsy satry. Cela 
prouve — ce que j'avance. Izany no ma- 
namarina mazava, miharihary izay 
voalazako. 

INVIOLABILITÉ, sf. 1* Ny tsy aha- 

' zoana dikaina, — ivadihana, - avadika. 
*'•—, Ny tsy ahozoana inaikanaikana, 
— vetavetaina. 



INVIOLABLE, adj. {• Tsy azo dikai- 
na, — ivadihana, — avadika. Serment — . 
Fianianana tsy azo dikaina, etc. 2 # — , 
Tsy azo inaikanaikana, — vetavetaina. La 
personne du roi est—. Tsy azo inaika- 
naikana ny mpanjaka. Asile—. Fitoe- 
rana tsy azo vetavetaina. 

INVIOLABLEMENT, ado. Tsy amim- 
pivadihana. 

INVISIBILITÉ, sf. Ny tsy ahazoana 
hita. 

INVISIBLE, adj. \* Tsy azo hita. L«s 
anges sont invisibles. Tnif azo hita ny 
onjoly. 2* fig. Tsy hita, tsy azo vangiana. 
Il est devenu— / Tsy hita intsony izy. 
Le ministre est — . Tsy azo vangiana 
ny ministra. 

INVISIBLEMENT, ado. Tsy hUa. 

INVITATION, sf. Fanasana. 

INVITÉ, ÉE, adj. et s. Nasaiua, asai- 
na. 

INVITER, va. f Manasa. Je vous in* 
vite à dinar. Manasa anao hi^akafo aty 
amiko aho. %• fig. Mamporisika, mitao- 
na. mitarika. mrthite....— son fils à-bien 
faire. Mamporisika ny zanany mba hi- 
tondra t«na tsara. L'honneur vous invite 
à faire cela. Ny hambom-po no mampo- 
risika. mitaona, mitarika anao hanao 
izany. Le beau temps nous invite à la 
promenade Afanate-hitsangantsjngana 
ny hatsaran' ny andro. 

S'inviter, vpr. Avy tsy asaina. raifaua- 
sa. 

INVOCATION, sf. Fiantsoana. || loc. 
Être sous F— de.... Natokana ho... Cette 
église est sous T— de la sainte Vierge. 
Natokana ho any ny Virjiny masina 
iziny trano leglizy izany. 

INVOLONTAIRE, adj. Tsy nahy. tsy 
iniana. tsy satry, tsy fidiny. Mouvem Mit 
— . Fihetsohana tsy nahy. f*y iniana, 
tsy satry. Larmes involontaires. Rano- 
maso tsy nahy t etc. 

INVOLONTAIREMENT, ado. J>y 
nahy, tsy iniana. tsy fanahy iniana, tsy 
satry, tsy fidiny, tsy an-tsitra-po. Il a 
fait cela—. Tsy nahu, etc., no nanacw 
vany izany. 

INVOQUER, va. I* Miantso, mangataka. 
— le Saint-Esprit. Miantso ny Fanahi- 
Masina. —le nom du Seigneur. Mian- 
tso ny anaran' ny Tompo, — le secours 
de quelqu'un. M/iw/a/a-bonjy amin'oio- 
na, î* fig. Maka ho vavolombelona. — la 



Digitized by 



Google 



IRR 



— 458 — 



IRR 



loi. Maka ny lalâna ho vavolombe- 

lona. 
INVRAISEMBLABLE, adj. Toa tsy 

marina. 
INVRAISEMBLANCE, *f. Toa tsy 

marina Voilà ce qui prouve 1*— de ce 

récit. Izany no manaporofo fa toa tsy 

marina izany tantara izany. 

INVULNÉRABLE, adj. Tsy mety ma- 
ratra. 

IOTA, sm. 1* Litera fahasivy amy ny 
alifabeta grika. 2» fig. Zavatra kitsika 
indrindra. Ne changez pas un — . Aza 
manova na dia zavatra kitsika indrin- 
dra azn. 

1PÉCACUANA, sm. Fanafody fandoa- 
vana. 

IRASCIBILITÉ, sf. Hasarolara-po. 

IRASCIBLE, adj. Saro-po, malaky te- 
zitra, foizina. 

IRONIE, sf. Vosotra dia zary tenany, 
fanesnana, fanarabiana. 

IRONIQUE, adj. Misy vosotra dia zary 
tenany, — fan.îsoana, — fanarabiana. 
Discours—. Laha-teny misy vosotra 
dia zary tenany. etc. 

IRONIQUEMENT, adv. Àmim-pane- 
soana, amim-panarabiana. 

IRRADIATION, sf. Fibahafan* ny tsi- 

rim-pahazavana. 
IRRAISONNABLE, adj. Tsy manan- 

tsaina. 
IRRATIONNEL, ELLE, adj. T^y 

araka ny marina, tsy azo hamarinina, 

tsy azo porofoina. 
IRRÉALISABLE, adj. Tsy azo tante- 

rahina. Dessein—. Fikasana tsy azo tan- 

terahina. 
IRRÉCONCILIABLE, adj. Tsy azo 

ampifanarahina. Ce sont des ennemis 

irréconciliables. Mpifandrafy/s y azo am- 

pifanarahina izy iroo. 
IRRÉCUSABLE, adj. Tsy azo lavina. 

Témoin — . Vavolombolona t*y azo lavi- 

na. 
IRRÉDUCTIBLE, adj. T*y azo tso- 

rina, tsy azo bakelezina. 

IRRÉFLÉCHI, IE, adj. T*y voa- 
hevitra. Paroles irréfléchies. Teny tsy 
voaheriira. Propos—, Resaka tsy voa- 
henitra. 
IRRÉFLEXION, *f. Tsy flheveram. < 
IRRÉFORMABLE, adj. Te y azo ova- 
na. Jugement—. Fiisirana tsy azoova- 
va. 



IRRÉFRAGABLE, adj. Tsy azo tohe- 
rina, tsy azo lavina. 

IRRÉFUTABLE, adj. Tsy azo valia- 
na, tsy azo toherina. 

IRRÉFUTÉ, ÉE, adj. Tsy novaliana. 

IRRÉGULARITÉ, sf. Hatallana, fiso- 
maradimbana. tsyTQlaminana, tsy fifana- 
rahona, tsy fitoviana, tsy fanarahana ny 
mety, — ny lanao, — ny lalâna, — ny di- 
dy. 

IRRÉGULIER, 1ÈRE, adj. Tailana. 
misoinnradiinbana, tsymilamma, tsy mi- 
fana raka, tsy mitovy, tsy araka ny mety. 
— ny fanao,— ny lalâna.— ny didy. Maison 
irrégulière. Trano tailana f misomara- 
dimbana. Le mouvtsment de celte machi- 
ne est— . T*y milamina, tsy mifanara.' 
ka, tsy mitovy ny fau lelian' io milina io. 
Il mène une conduite irrégulière. Tsy 
araka ny mety ny lUondran-tenany. Ver- 
be—. Verba tsy manara-dalàna. Voy. 

RÉGULIER. 

IRRÉGULIÈREMENT, adv. Taila- 
na, somaradimhana, tsy amiin-pilami- 
nana, tsy amim-pitoviana, tsy araka ny 
m<»ty, — ny fanao, — ny lalâna, — ny 
didy. 

IRRÉLIGIEUSEMENT, adv. Tsy 
nmiin-piiiavaui-piViivahana. 

IRRÉLIGIEUX, EUSE, adj. Tsy mi- 
vavaka. tsy tia Ûvavahaua, manobitra 
ny (ivavahana. Homme—. Olona tsy mi- 
vavaha, etc. Paroles irréligieuses. Teny 
manotiilra ny fioavahana, 

IRRÉLIGION, sf. Tsy fltiavana fivava- 
bana, fanoherana ny tivavabana. 

IRRÉMÉDIABLE, adj. Tsy azom-pa- 

nafo y, tsy azo odiana. 
IRRÉMISSIBLE, adj. Tsy azo avala, 

tsy azoamindram-po. Faute—. Ota tsy 

azo arela, etc. 
IRRÉMISSIBLEMENT, ado. Tsy 

am<ni-pamiudram-po. 
IRRÉPARABLE, adj. Tsy azo onera- 

na. Soitise— . lladisoana tsy azo one- 

rana. 
IRRÉPARABLEMENT, adv. Tsy 

amiiu-pan.nvirana. 
IRRÉPRÉHENSIBLE, adj. Tsy azo 

tsinina. 
IRRÉPROCHABLE, adj. Tsy azo 

tsinina. 
IRRÉSISTIBLE, adj. Tsy azo toheri- 
na. 
IRRÉSISTIBLEMENT, adv. Tsy azo 

toherina* 



Digitized by 



Google 



J 



r 



IRR 



— 459 — 



ISS 



IRRÉSOLU, Ufi, adj. Misalasala, mi- 
roahana, mihambahamba. 

IRRÉSOLUMENT, adv. Àmim-pisa- 
lasalana. 

IRRÉSOLUTION, sf. Fisatasalana. 
etc. Comme Indécision. 

IRRESPECTUEUX, BUSE, adj. 
Tsy manaia. tsy mizara hena-maso, 
tsy misy fnnajana. Il est — envers son 
supérieur. Tsymanajany lehibeny. tsy 
mizara hena-maso amy ny lehibeny 
izy. Contenance irrespectueuse. Fitoe- 
tra tsy misy fan aj an a. 

IRRÉVÉRENCE, sf. Tsy fanajana. 

IRRÉVÉRENT, ENTE* adj. Tsy ma- 
naja, tsy mizara hena-maso. tsy misy 
fanajana. Des discours irrévêrents. Re- 
sakn tsn mi*y fanajana. 

IRRÉVOCABILITÉ. sf. Ky tsy aha- 
zoana ovana, — tsoahana. 

IRRÉVOCABLE, adj. Tsy azo ovana, 
tsy azo tsoahana. Sentence—. Fitsara- 
na tsy .azo ovana. Serment—. Fiania- 
nana tsy azo ovana, etc. 

IRRÉVOCABLEMENT, adv. Tsy 
azo ovana. 

IRRIGABLE, adj. Azo itarihan-drano. 

IRRIGATION, sf. Fitarihandrano. 

IRRIGUER, va. Mitari-drano, mampidi- 
drano. 

IRRITABILITÉ, sf. 1* Hasarotam-po 
2 # — . Fahatnirana. 

IRRITABLE, adj. f Saro-po, foizina, 
mora tezitra, malnky tezitra. Comme 
Irascible. 2 # — , Mora taitra. Les nerfs 
sont irritables. Mora taitra ny hozatra. 

IRRITANT, ANTE, adj. f Mahate- 
zitra, mahavinitra. 2" — , Manaitra, mam- 
pirehidrehilra, mahamaimay. Remède 
— . Fanal'ody mampirchidrehitra, ma- 
hamaimay. 

—, sm. Fanafody manaitra, — mampire- 
bidrehilra, — mahamaimay. 

IRRITATION, sf. \ m Hatezerana, havi- 
nirana. 2 # — , Hatairana, Drehidrehitra, 
hamaimay. 

IRRITÉ, ÉE, ad}. 1* Tezitra, vinitra. 
2* fig. Miî-amboaravoara. mifolbfofo ma- 
fy. Mer irritée. Ranomasina mixa;n- 
boaravoara. Les vents irrités. Ny rivo- 
tra mifofofofo maty. 

IRRITER, ra. 1° Mahatezitra, mahavi- 
nitra. N'iiritez pas cet homme. Aza,ma- 
nao izay mahatezitra, etc., io olona io. 
2°— ,Mampitcmbo, mampan..., mampi .., 
mampa... Cela irrite sa douleur, jl/am- 



pitombo ny alahelony izany. — la soif. 
Mampitombo hetaheta, mampançeta- 
heta. Les sauces irritent l'appétit. Mam- 
pazoto homana ny lasaosy. 3°— , Manai- 
tra, raampirehidrebitra, mahamaimay. 
Cela m'irrite les nerfs. Manaitra ny 
hozatro izany. La piqûre des orties irrite 
la peau. Ny lain' ny agy mam}>irehi- 
drehilra, mahamaimay ny hoditra. 

S'irriter, vpr. 1° Tezitra, vinitra. 2 tt — , 
Mitombo. 3*— .Taitra. mirehidrehitra, 
maimay. 4° fig. Misamboaravoara. 

IRRUPTION,^. f Fibosesehana, fana- 
Ghana. Les ennemis firent une — lans 
la province. Ny fahavalo nibo^esika ta- 
my ny fai i-tany. nanafika ny fari-lany. 
La foule fit— dans la salle. Nibosesika 
tao anaty trano ny vahoaka. 2 # — , Fa ha- 
tondrahana, funalbr.ma. L'— des eaux 
fut soudaine. Tondraha tampoka ny 
rano. L'Océan fit —sur les terres. Nana- 
fotra ny tany ny ranomasina. 

ISLAM ou ISLAMISME, sm. Fiva- 
vahan' ny Silamo. 

ISOLÉ, ÉE, adj. 1* Miavaka.2 # — , Irery, 
mnnireiy, miolonolona, mialanalana. 
C'est un homme—. Olona irery, manu 
rery izy. Maison isolée. Trano manire- 
ry. Il vit—. Miolonolona, mialanala- 
na ho azy izy. 

ISOLEMENT, sm. Fiolonolona, flala- 
nalana. 

ISOLÉMENT, adr. !• Tsirairay. Consi- 
dérons chacun de ces ob eîs— . Aoka ho» 
dinihintsika tsirairay ireo zavatra ireo. 
2«— t Irery, miolonolona, mialanalana. 

ISOLER, va. f Manavaka. Il a isolé sa 
maison Nanaraka ny tranony izy. 2°— . 
Mampiolonolona, mampialanalana. L'é- 
goisme isole l'homme. Ny fltiavan-tena 
loatra mampiolonolona, etc.. ny olona. 

S'isoler, vpr. Miolonolona, mialnnalana. 
Vous vous isoloz trop. Fatra-pio/ono- 
lona, etc.. loatra hianao. 

ISRAÉLITE, s. et adj. Israelila. jody. 

ISSU, UE, adj. Taranaka, zanaka. — 
du sang des rois. Taranaky ny mpan- 
jaka. — d'un | ère malheureux. Zanaky 
ny lehilahy mahantra. 

ISSUE, sf. I* Fivoahana. Sa maison a — 
sur la pince Misy fivoahana hoaoamy 
ny kianja ny tranony. Cette eau n'a poiut 
d *— .Tsy misy fivoahana io rano io. 1"fig. 
Fialana. fiafarana S.* ménager des is- 
sues.- Manao iziy ialana. Il attend I'— 'du 
combat. Miandry iz»y hiafaran' ny 
ady izy. 



Digitized by 



Google 



JAI 



— 4G0 — 



JAM 



À l'issue de, loc. prèp. Raha m ira va. 

Je vous verrai à V— de la messe. Hi- 

haona aminao aho ra/ia mirava amy 

ny lamesa. 
ISTHME, sm. Andilan-tanv. 
ITALIE, sf. Italia. 

ITALIEN, IENNE, s. et adj. Italiana. 
ITALIQUE, adj. et s. Italika. 
ITEM, adv. Toy ny teo ambony. 
ITÉRATIF, IVE, adj. Averina, ave- 

rimberina. Ordre—, Didy averina, etc. 
ITÉRATIVEMENT, ado. Am-pivere- 

nana. 
ITINÉRAIRE, sm. Làlnna. Je vais vous 

tracer votre—. Hanoro làlana anno aho. 
IULE, sm. Fangarompaty, fangarompo- 

ry. 



IVOIRE, sm. Ivoary, nifin'elcfanta. 

IVRAIE, sf. 1° Karazan'ahidratsy. — des 
rizières malgaches. Ahidratsy, adala- 
va tan a, tsimparifary. tsikerankeratia, 
tsiriry, ahibita, ahipalana. 2* flg- Fam- 
pianarana diso, ny ratsy fanâhy. 

IVRE, adj. 1° Mamo, doroka. Il est — 
mort. Mamo maly izy. 2 # fig. Jamb.i, 
revo. — d'orgueil. Jamban' ny fiavona- 
vonana. — de joie, /tecon-kafaliana. 

IVRESSE, sf. I* Hamamoana. 2* fig. 
Hajanibana, harevoana. 

IVROGNE, adj. et s. Mpimamo, mpi- 

doroka, mpileony. 
IVROGNERIE, s/*. Fimamoana. 
IVROGNESSE, sf. Vowivavy mpimamo 



JABOT, sm. i d Takoribabo. 2°— , Tra- 
tran* akanjo. 

JACHÈRE, sf Tany kotra avela ho ta- 
ny vao. Laisser une terre en—. Mame- 
la tany k^tra ho tany vao. 

JACTANCE, sf. Rehareba, flrehareba- 
na, rehaka. 

JACULATOIRE, adj. Fohifohy atao 
amin-kafnnnm-po. Oraison — . Fivava- 
hana fohifohy atao aminka r anam-po. 

JADIS, adv. Taloha, fahiny. On pensait 
— tout autrement. Hafalavitra ny hevi- 
try ny olona taloha, etc. 

JAILLIR, vn. 1° Miboiboika. mitaboi- 
boika, mifantsitsftra. mitangitrika, mi- 
poritika. mipitipitika. milifitifika. mitse- 
latra, mitselaka, manjelatra. L'eau jail- 
lit de la source. Ny rano miboiboika, 
mitaboiboika avy amy ny loharano. Le 
sang jaillit de la veine. Ny ra mifan- 
tsitsitra, mitangitrika avy amy ny 
hoza-dra. Le cheval fait — de la boue 
en galopant. Ny soavaly miriotra mam- 
piporitika, mampipitipitika, mampi- 
tifitifika ny fotaka. Faire — le feu d'un 
caillou. Mampiteelatra, mampitsela- 
ka, mampanjelatra afo an*y ny vatokt- 
lonjy. 2 9 ftg. La lumière jaillitdu choc des 
opinions. Ny a<ly hevitra no mahazava 
ny zavatra, ny fisavasa varia ny raviny no 
ahitana nv fotonv. 



JAILLISSANT, ANTE, adj. Miboi- 
boika, etc. 
JAILLISSEMENT, 3m. Fiboiboika.etc. 

JALON, sm. t^Famolaina. 2* fig. Am- 
bangovangony. Poser les jalons d'un tra- 
vail. Manao ny ambangovangon' ny 
raharaha anankiray. 

JALONNEMENT, sm. Fanatsatoha- 
na famolaina. 

JALONNER, va. Manalsatoka famo- 
laina. 

JALOUSER, va. Mialona. 

Se jalouser, vpr. Mifampialona. 

JALOUSIE, sf 1° Fialonana. 2 W — . Fia- 
hiahiana. 3°— , Varavaran-kely makara- 
kara azo ampakarina ty ampidinina. 

JALOUX, OUSE, adj. et s. 1* Mialo- 
na. Cet enfant est— des caresses que 
l'on fait aux autres. Io zaza kely io mta- 
lonany namany tambatambazana. 2*—, 
Miahiahy, saro-piaro. Cet homme est 
— de sa femme. Miahiahy, etc , ny 
vadiny io lehilahy io. 3° —, Miahy, rai- 
tady, mi la. Il est— de son honneur. J/ïa- 
hy ny voninahiny izy. Il est — de l'affec- 
tion de ses maîtres. Milady, mita fitia. 
amy ny torapony izy. 

JAMAIS, adv. Na oviana na oviana. Je 
n'en ai — entendu parler. Tsy mbola na- 
haro izany na oviana na oviana aho. 



Digitized by 



Google 



r^~ 



JAR 



— 401 



JAU 



À jamais, pour jamais, loc. adv. Man- 
drakizay. Dieu soit béni à—. Àoka han- 
kalazaina mandrakizay Andriamanitra. 
Adieu pour — . Veloma mandrakizay. 

Au grand jamais, loc. adv. Na oviana 
naoviana. Au grand— je ne forai cela. 
Tsy hanao izany na ou tan a na oviana 
ahô. 

JAMBE, sf. !• Ranjo, ranjana, tongo- 
tra, sirana, dia, flngotra. Il a les jambes 
courtes. Foby ranjo, ranjana izy. lia 
les jambas lestes. Ma'wan-tongotra izy. 
Qui a de grosses jambe?. Be ranjo. — 
tongotra, fingorana. —de bois. Ton- 
gotra hazo. Les jambes d'un bœuf. Ny 
ranjo, ny tongotr* omby. Les jambes 
de devant d'un bœuf. Ny ton go-tanana, 
siran-tàuan'omby. Les jambes de der- 
rière d'un cheval. Ny ton go-ben-tsoavaly. 
Bœuf quia de longues jambes. Omby lava 
ranjana. sirana, avo dia. Les jam- 
bes d'un héron. Ny fingo-bano. 2* fi g. 
Il a de bonnes jambes. Mahery mande- 
ha izy. Il n'a plus de jambes. Tsy afa- 
mandeha intsony izy. Courir à toutes 
jambes. Miriotra fatratra. Couper bras 
et jambes à quelqu'un. Mahavory hevi- 
tra olona. 

JAMBE, ÊE, adj. Bien—. Tsara ranjo. 
Mal—. Ratsy ranjo. 

JAMBON, «m. Soroka na fen-dambosira. 

JAMBONNEAU, sm. Soroka na fen- 
dambosira maihnika. 

JAMROSA, s m. Zahamborozano. 

JANISSAIRE, «m Mpiambinanympan- 
jakan' ny Silamo taloba. 

JANTE, s/", llazon-kodiarana mitohitohy. 

JANVIER, sm. Volana voalohany amy 
ny volana vazaha. 

JAPPEMENT, «m. Vovô, flvovô. 

JAPPER, vn. Mivovô. 

JAQUETTE, sf. Akanjo lava. 

JAQUIER, sm. Ampalibe. 

JARDIN, sm. 1° Zarday, tanin' anana.— 
fruitier. Zarday misy hazo mamoa. — 
des plantes, —botanique. Zarday misy 
zava-maniry isan-karazany. — potager. 
Tanin' anana. 2 # fig. Jeter des pierres 
dans le — de quelqu'un. Maraely olona 
tsy manondro vantana. 

JARDINAGE, sm- Fambolen-javatra 
amy ny zarday. 

JARDINER, vn. Miasa zarday, —tanin' 
anana. 

JARDINET, sm. Zarday kely, tanin' 
anana kely. 



JARDINIER, 1ÈRE, a. Mpiasa amy 
ny zarday, m pam bol y anana. —fleuriste. 
Mpamboly voninkazo. 

JARGON, sm. Beroberoka, baiko. Je 
n'entends pas leur—. Tsy azoko ny be- 
roberoka ataon' izy ireo, ny baikony. 

JARGONNER, vn. Miberoberoka, mi- 
bai ko. 

JARRE, sf. Sinibe. 

JARRET, sm. Leferana. Il a le — son- 
pie. Malefaka ny leferany. || loc. Plier 
le—. Mampivonkin-tongotra. Raidir le 
— . Maninji-tongotra. Couper le— à un 
bœuf. Mitraingo omby. 

JARRETER (SE), vpr. Mamehy ba. 

JARRETIÈRE, sf. Fehim-ba. 

JARS, sm. Gisalahy. 

JASER,un. !• Mitafasiry.milafa.mitaria, 
mikoràna II ne fait que—. Milafaxiry, 
etc., ela izy. 2«— , Tsy mahatam-bava. ' 

JASERIE, sf. Tufasiry, tate, taria, ko- 
râna. 

JASEUR, EUSE, s. Mpitafasiry, mpi- 
tafa, mpilaria, mpikoràna. 

JASPE, «m. Karazam-bato8oa misora- 
tsoraira. 

JASPER, va. Manisy soratsoratra. — la 
tranche d'un livre. Manisy soratsora- 
tra ny va va boky. 

JATTE, sf. Karazan-dovia. 

JATTÈE, sf. Eran' ny lovia. 

JAUGE, sf. I* Patra. Ce tonneau n'a pas 
la — . Tsy ampy fatra ny eran* io barika 
io. 2°— , Fi sipika filsapana. 

JAUGEAGE, sm. Fitsapam-patra. 

JAUGER, va. 1° Mitsapa fatra. Il a jau- 
gé ces touneaux. Nitsapa fatra ireo 
barika ireo izy. 2 # — . Mitsipa ny halehi- 
be. —un navire. Mitsapa ny halehi- 
ben' ny sambo. 

JAUGEUR, sm. Mpitsapa fa ira. 

JAUNÂTRE, adj. Somary von y, voni- 
vony. 

JAUNE, adj. Von y, tomamotamo, mito- 
mamotamo, haboka. Fleur—. Voninkazo 
vony, tomamotamo, mitomamotamo. 
Soie—. Lasoa vony, haboka. 

— , sm. 1° Ny vony. 2 # — , Loko vony. || loc. 
— d'œuf. Tamenak' atody. 

JAUNIR, va. Manisy loko vony, mampa- 
nopy mtna, mampitomamotamo, manuo 
haboka. —une étoffe. Manisy loko vo- 
ny lamba. —de la soie. Manao lasoa 
haboka. 

—, vn. Mihavony. manopy mena, soama- 



Digitized by 



Google 



JET 



— 462 



JEU 



ravo. mitomamotamo. Les blés jaunis- 
sent. Manopy mena ny varimbazaha. 
Ces fruits jaMnissent. Snamararo ireo 
voan-kazo ireo. Son toint jaunit. Mito- 
mam^tnmo "y tarohiny. 

JAUNISSANT, ANTE, adl Manopy 
mena, soa uaravo, mitomamotamo. 

JAUNISSE, sf. Ngoronçosy. 

JAVELER, va. Manao aodalam-bary. 

JAVELINE, sf. Lefona atoraka. 

JAVELLE, «A !• Audalam-bary. 2 # — , 
Feh^za n-drantsam-boaloboka maina. 

JAVELOT, «m. Longy. 

JE, pron. per*. Izaho, aho. ko, o. J'écri- 
rai demain. Izaho hanoratra rahampi- 
tso, hanoratra aho rahampitso Que ré- 
pondrai-je ? Inona no havalifco ? 

JÉHOVAH,*m.Jehovah,Andriaraanitra. 

JÉRÉMIADE, sf. 1° Fïtoraaniany Jere- 
mia. 2* fig. Fitarainan-dava. 

JÉSUITE, sm Josoita. 

JET, sm 1 # Fitorahana, fanipazana, fan- 
defasana, fanidinana, fifantsitsltra. fa- 
naroka. Il s'éloigna à la distance d'un 

— de pierre. Nihataka tokony ho tra- 
toraka izy Armn do—. Fiadiana ito- 
rahana, anipazana, anrfe/asan-java- 
tra. Cette statue a été fond a d'un seul 
— . Natao indray nanidina io sariolona 
io II y a un — d'eau dans mon jardin. 
Misy rano mifantsitsitra ao amy ny 
zardaiko. Cet arbre a donné de beaux 
jels cette année. Lava taroka io hazo io 
tamin' ily taona ity. || loc. Cette canne est 
d'un seul — . Tsy misy touiny ily tehina 
ity. 2° fig. Le premier —d'un ouvrage. 
Ny ambangovan?om-boky. Il a fait cette 
chanson du premier — . Indray nanao 
no nanaovany izany tonon-cira izany. 

JETÉE, sf. Fetiloha vato amy ny sera- 
nana. 

JETER, va. 1* Mitoraka. manipy, man- 
defa. mandatsaka, mandrotsaka, raanidi- 
na, mamiify. —des pierres. il/ifo7*a-bato. 

— un palet. Manipy antsipilavaka. Le 
serpent jette son venin. Ny bibitava ma- 
nipy, mande/a ny poiziny. —un filet 
dans l'eau. Manipy, mandatsaka, man- 
drotsaka harato. — de l'huile dans le feu. 
Mandrotsaka, manidina sohkaao ana- 
ty afo. — de' l'eau bénite. Mam ify rano 
voahasina. — l'ancre. Mandatsaka vato- 
fantsika. Ot arbre a jeléde profondes ra- 
cines. iVanc/a/sa-paka lalina io hazo io. 
2* fig. Manisy, manao, mitafy haingana, 
mandatsaka, manopy, man..., mi.. ., mam- 
pa...,mampi..., maha... —des fleurs sur 



une tombe. Manisy voninkazi amy ny 
fasana. —un pont sur une rivière. Mani- 
sy. manao teiezana amy ny renimno. 

— un manteau sur ses épaules Mitafy 
kapaoty haingana. — |uelqu'un en pri- 
son Manao, mandatsaka olona an-tnino 
mnizina. — les fondements d'un éliflce. 
Manao ny fanorenan-trano anan :irny. 

— ses idées sur le papier. Mandatsaka 
an-tsoratra ny heviny — Ip* y*ux sur 
quelque chose Manopy maso amin-ja- 
vatra— dans l'embarras. Manahlruna. 

— un cri. Afikiika. — quelqu'un dans 
un danger. Mampahita loza olona. — 
dans l'inquiétude. 3/ampiahiahy. — dans 
l'erreur. 3/ahadiso hevitra. fl loc. — quel- 
qu'un par terre. Mandavo olona. — une 
maison par terre. M and ra va trano. — un 
navire à la côte. MameÛkasambo. — dî 
l'huile sur le feu. Mamoky olona ho tezi- 
tra mafimafy kokoa, mankaloza olona. — 
son argent par les fenêtres. Mandany foa- 
na ny volany. —de la poudre aux yeux. 
Mandavo sorery, manodôka. — le manche 
après la cognée. Mamuy fo. — sa langue 
aux chiens. Milazatsy mahavinmy, afa- 
t»o.— la pierre à quelqu'un. Miampanga 
olona. 

— , un. Mitsimoka, maniry, manaroka. Les 
arbres ne jettent pas encore. Tsymbola 
mitsimoka, etc., ny hazo. 

Sejeter,upr. l°Mianjera, mivarina,mian- 
toraka, miantonta, miantraiki. mirotsa- 
ka. Il s'est jeté dans l'eau. Nianjera, 
nivarina tany anaty rano izy. Il se jeta 
à son cou pour l'embrasser. Niantora- 
ka namihina azy izy. Le navire se jeta 
contre les rochers. Niantoraka, nian- 
tonta, niantraika tamy ny vato ny sara- 
bo. Ce fleuve se jette dans la mer. Mi- 
varina, mirolsaka amy ny ranomasina 
izany ony izany. Les enfants se jetèrent 
sur les oranges. Nirotsahan' uy ankizy 
madinika ny laoranjy. 2°— , Mandjs'uta, 
miditra. Le voleur *e jeta dans un bois. 
Nandositra naukany anaty ala ny m pan- 
gaiatra. Le générai se jeta dans la place. 
Niditra tauan-tanàna nyjeneraly. 

JETON, sm Tokovato, latsa-baio. 

JEU, sm. 1* Kilalao. tsilalao, lalao, flla- 
laovana, loka, fllokana. — d'enfant. Ki~ 
lalao, tsilalaon* ankizy. Il aime le —. 
Tia kilalao. etc., izy. Il a perdu au — Ma- 
ty loka izy. Tenir le — do quelqu'un. Mi- 
soloolonaamy ny kilalao, tsilalao,loka. 
Jouer petit — . Manao loka kely. Jouer 

Çros — . Manao loka be. Maison da — . 
rano fi lalao van a, filoh&na. Il se pique 



_ 



Digitized by 



Google 



JEU 



— 463 — 



JOI 



an — . Mikiribiby amy ny kilalao, etc., 
izy, na dia maty aza. 2 # — , Fomba filalao- 
vana, — fllokana. C'est le vrai — . Izany 
no fomba filalaovana, etc., raety. 3°— , 
Vato. Cachez votre—. Afeno ny vatonao. 
Il a beau — . Tsara vato izy. J'ai une 
carte de trop dans mon— .Mihoatra kara- 
traanankiray ny valo azoko. Il manque 
une carte à ce — . Latsaka isa anankiray 
ireo rafon-karatra ireo. 4*—, Tokotany 
filalaovana, — lllokaûa. Entrer dans un — 
de paume Miditra amy ny tokotany fi- 
lalaovana baolina. 5*—, Kivazivazy, san- 
gy. zavatra mora foana. Il a «lit cela par 
manière de—. Kivazivazy, sangy no ni- 
lazany izany. Jeux de main. Sangy atao 
amy ny tdnana. Ce n'est qu'un —pour lui. 
Zavatra mora foana ho azy izany. |] loc. 
— de mots. Ankimantatra. ankanonona, 
fampanonona. 6 # —, Fitendry, litsoka. 
Il a un — brillant. Mahaga^a ny fiten- 
dr'my. etc., zava-maneno. 7 # — , Fan- 
deha, flzotra, fijojo. La porte manque 
de — . Tsy mandeha, mizotra, mijojo 
tsara ny varavarana. 8*—, pi. Kilalao, 
tsilalao. L'empereur donna des jeux au 
peuple. Ny omperora nampanao kilalao, 
etc., hozahan' ny vahoaka. Il est allé 
voiries jeux. Lasa nizaha kilalao, etc., 
izy. 9* fi g. Entrer en— . Miditra amy ny 
raharaha anankiray, manomboka. Il m'a 
mis en — mal à propos. Nampiditra ahy 
tsy amy nyantony tamin' izany rahara- 
ha izany izy. C'est un homme qui sait 
bien son—. Mahay tokoa izay tokony 
hâta o y ralehilaby io. Il a beau — . Anv 
binina izy. Il joue à — sûr. Fantany fa 
bahomby amin' izany raharaha izany 
izy. Il cache son — . Manatina izay ken- 
dreny izy. manaGna ny ataony izy hana- 
tanterahany izay kendreny. Je connais 
son — . Fantatro ny asany, ny hafetsony. 

JEUDI, sm. Alakamisy. 

JEUN (À), loc. adr>. Mbola tsy nihina- 
na. — nanendry hanina. Il est encore 
à—. Mbola tsy nihinana, etc., izy. 

JEUNE, adj. f Tanora, zatovo, kely. Il 
est plus— que moi. Tanora kokoa izy 
noho izaho. Un — homme. Tovolahy. sa- 
kandahiny. Une — fille. Tovovavy, sa- 
kambaviny. Une— /amme Vehivavy ta- 
nora. Un— enfant. Zaza kely. Dès son 
plus— âge. Hatramin' izy tony kely. 
11 n'est plus—. Tsy tanora, zatovo in- 
tsony izy. Il ne vieillit pas, il est tou- 
jours—. Tsy mety antitraizy, fa mbola 
tanora hiany. 2*—, Madinika. Un — ar- 
bre. Foto-kazo madinika. 3 d — , Tanora 



fanahy. Qu'il est — ! Endrey, ny hâta- 
noram-panahiny l 

JEÛNE, «m. Fifadian-kanina. 

JEÛNER, vn. 1« Mifady hanina. 2-— , 
Mifehy vava. Les soldats ont souvent 
jeûné pendant celte campagne. Matetika 
no nifehy t?ai?a ny miaramila tamin' 
izany tafika izany. 

JEUNESSE, sf l'Hatanorana. 2*—, Ny 
tanora, ny tovolahy, ny tovovavy, ny za- 
za kely. Enseigner la — . Mampianatra 
ny tanora, ny ziza kely. Il ne faut pas 
donner trop de liberté à la—. Tsy toko- 
ny havela h maram-po loatra ny tanora. 
On arma ttute la— . Notoloram-piadia- 
na avokoa ny tovolahy rehetra. 

JEÛNEUR, EUSE, s. Mpifady hanina. 

JOAILLERIE, sf. Fanaovana na ûvaro- 
lana liravaka toy ny kavina, vatosoa, etc. 

JOAILLIER, 1ÈRE, s. Mpanao na 
mpivarotra liravaka toy ny kavina, va- 
tosoa, etc. 

JOCKEY, sm. Mpitarika kalesy, mpi- 
taingin-tsoavaly miloka. 

JOIE, sf. Hafaliana, fifaliana, haravoana, 
firavoravoana, hamiranana, flrobirobia- 
na. Celte nouvelle remplit la ville de—. 
Nahafaly, naharavoravony tanana loa- 
tra izany zava-baovao izany. — mêlée 
de peine. Fifaliana miharo alahelo, tan- 
tely amam-bahona. — qui paraît sur le 
visage. Hamiranana. La— paraissait 
sur son visage. Mirana endrika izy ta- 
min' izay— commune. Firobirobiana. 
La famille est datis la—. Mirobiroby 
ny tlanakaviana. 

JOIGNANT, ANTE, adj. Mikasika, 
mifampikasika, mipaka. Comme Contigu. 

Joignant, prép. Mikasika, etc. 

JOINDRE, va. 1* Manakambana, mam- 
pikambana, mampiady, mamitraua, ma- 
nambatra, mampitambatra. Joignez ces 
deux planches. Akambano, ampiadio, 
avilrano ireo hazo fisaka roa ireo. Joi- 
gnez ces deux étoffes. Akambano, aui- 
trano ireo lamba roa ireo. Joignez vos 
mains. Akambano ny tananao. Joignez 
les intérêts au capital. Akambano, 
atambaro amy ny renivola ny zana- 
bola. Joignez vos prières aux miennes. 
Akambano amy ny ahy ny flvavahanao. 
Notre armée joignit celle du général en 
chef. Nikambana tamy nyany ny ko- 
mandy ny miaramilanay. 2 # — , Mihaona, 
mifanena, mahatratra. Sijefuij le— ,je 
lui parlerai comme il faut. Raha tahiny 



Digitized by 



Google 



JOL 



— 464 — 



JOU 



?ni/iaona, mifanêna aminy aho, dia hi- 
teny azy mafy. Je le joignis bientôt en 
route, Naha'tratra azy haingana teny 
an-dàlana aho. 

—, vn. Miady, mipaUa. Cette porte ne 
joint, pas bien. Tsy miady, mipaka 
lsara ity varavarana ity. 

Se Joindre, vpr. f Mikambana, miady, 
mipaka, mivitrana, mitambatra. L'en- 
droit où deux choses se joignent. Izay 
ikambanana, iadiana, ipahan' ny za- 
vatra roa. Ces deux fruits se sont joints. 
Nikambana, nitambalra iroo voan-ka- 
20 roa ireo. 2°— , Mihaona, mifanena. 

JOINT, «m-. l°Famavany. — de l'épaule. 
Famarâmn-tsoroka. 2*—, Izay ikamba- 
nana, — iadiana, adiny. Cettw table est si 
bien faite qu'on n'en voit pas les joints. 
Tsara ratitraloatra ity latabatra ity, ka 
tsy hita izay ikambanany, iadiany, 
ny adiny. 3° fig. Je ne puis trouver le 
— de celle affaire. Tsy hitako izay hana- 
tanterahana izany raharaha izany 

JOINT, OINTE, p. et ad;, t - Voakam- 
bana, nakambana, mikambana, voam- 
piady, nampiadina, miady, mipaka, voa- 
vitrana, navïtrana, mivitrana, voatam- 
batra, natambatra, mitambatra. Vous 
trouverez ci jointe la copie du traité. 
Ho hitanao mikambana amin' ity ta- 
ratasy ity ny kopian' ny fanekem-piha- 
vanana. Il loc. Sauter à pieds joints. 
Manao vikin-tsahona. 2°— , Tafahaona, 
nihaona. nifanena. 

JOINTURE , sf. Famavâny, tonon-tao- 
lana. Il avait des douleurs dans les join- 
tures. Nitsakotsako azy ny /amauânli- 
ny, etc ( 

JOLI, IE, adj. i 9 Mahafatifaty, tsara ta- 
rehy, mahaflnaritra, tsara endrika, tsa- 
ra bikd, bikâna. Un— enfant. Zaza keiy 
mahafatatifaty, tsara tarehy, ma/ia- 
finaritra. Une jolie personne. Olona 
tsara tarehy, tsara endrika, tsara bi- 
ka, bikàna. Elle n'est pas belle, mais 
elle est jolie. Tsy tsara tarehy loatra izy, 
nefa mahafinarilra. Sa maison de cam- 
pagne est jolie. Mahafinaritra ny tra- 
nony any an-tsaha. 2 # — , Tsara loatra. 
Il a gagué vingt piastres aujourd'hui, 
c'est fort—. Nahazo roapolo izy androa- 
ny, fsara loatra izany. 3 - — , (Teny en- 
tinaho lanosoana): Mahafinaritra, mam- 
pihomehy. Cet ivrogne est dans un — 
état. Mahafinaritra, etc., lahy ny toe- 
ir'io mamo io. Le tour qu'il a joué est 
— . Mahafinaritra, etc., lahy ny fita- 
,ka nataony. 



JOLIST, ETTE, adj. Tsaratsara tare- 
hy hiany. 

JOLIMENT, adv. 1 # Tsara loatra. Co- 
la est — travaillé. Vita tsara loatra 
izany. 2 # — , Loatra. Vous vous êtes — 
trompé. Di80 hevitra loatra hianao. 

JONC, «m. 1* Hazon-drano, sabotraka, 
herana, zozoro, vinda, harefo. 2 # — , Tso- 
tsora-bazaha. 

JONCHÉE, sf. Fandrakofana, fanotofa- 
na. 

JONCHER, va. I* Mandrakotra, mano- 
totra. L'église était jonchée de fleurs. 
Rakotra. tototra voninkazo ny trano 
leglizy. 2* fig. Mandrakotra, manototra. 
La terre était jonchée de cadavres. Ra- 
kotra, tototry ny faty ny tany. 

JONCTION, sf. Fikambanana, fihaona- 
na. Les deux armées opérèrent leur — . 
Nikambana ny tafika roa tonta. Atten- 
dez-moi à la — des deux chemins. An- 
draso ao amy ny /2/iaonan-dâlana aho. 

JONGLER, vn. Manao ta ni sa. — avec 
des poignards. Manao tanisa lefom-po- 
hy. 

JONGLERIE, sf. t* Fanaovana tanisa, 
hak»ngan- tànana. 1°fig. Fitaka, hafetse- 
na. 

JONGLEUR, sm. 1° Mpanao tanisa, 
kinga tànana. 2° fig. Mpamitaka. 

JONQUE, sf. Sambo sinoa. 

JOUAILLBR, vn 1° Manao loka ke- 
iy. 2*—, Mitendritendry zava-maneno, 
mitsotsôka— . « 

JOUE, sf. Takolaka. || loc. Mettre en — . 
Mikendry hitintra. 

JOUER, vn. 1° Milalao. Les enfants 
jouent. Milalao ny ankizy madinika 2*— , 
Manao, miloka. — au domino. Manao do- 
my. -aux cartes. Manao, miloka karatra. 
Rien ne peut l'empêcher de—. Tsy misy 
zavatramahasakanaazy tsy hiloka. 3°— , 
Misangy. — dès mains. Misangy amy 
ny tànana. 4°— , Mitendry, mitsoka. —du 
violon. Mitendry lokangam-bazaha. — 
de la flûte. Mitsoka flliotra. 5°— , Mande- 
ha.mizotra, mijojo, mipoaka. Cette serru- 
re ne joue pas. Tsy mande ha, mizotra, 
mijojo tsara io hidin-trano io. Faites — 
les pétards. Apoaho ny tsipoapoaka, 6* 
fig. — de bonheur. Ambinina. — do mal- 
heur. Tsy ambinina. — au plus fin. Mi- 
fanao an-kafetsena, — des jambes. Man- 
dositra raanavotra aina. 

— ,ua. {• Manao, miloka, mipiaka, mande- 
fa. Il joue une partie de domino. Manao 
domy izy. Ils jouerit une partie de cartes. 



I 



Digitized by 



Google 



JOU 



— '*<io — 



JOU 



Miloka karatra, mipiaka izy iroo. Il 
joue gros jeu. Manao loka be izy. Il 
jouerait jusqu'à sa chemise. Hiloltany 
mbamy ny eny an-kodiny. Je jouo car- 
reau. Mande/a joro aho. 2*— , Manao. 
Il joue un air sur le violon. Manao hira 
amy ny lokanga izy. Aujourd'hui on jouo 
une comédie. Teatra mampihomehy no 
hatao anio. Il joue le rôle de général. 
Jeneraly no anjara ataon y amy ny teatra. 
Z* fig. Mamilaka, mody, manao vy vory. 
— quelqu'un, — un tour à quelqu'un. A/a- 
mitaka olona. — la douleur. Mody mala- 
helo. — la surprise. Mody taitra. —gros 
jeu. Manao vy ver y amy ny raharaha 
anankiray.— sa vie. Manao vy very ny 
ainy. 

8e jouer, tpr. {• Fanao. Les cartes se 
jouent ainsi. Tahaka izao ny fanao ka- 
ratra. 2*— , Milalao, misangy. Ce chat 
se joue de la souris qu'il a prise. Mila- 
lao, etc., ny totozy azony iosaka io. 3*—, 
Manao moramora foana, tsy manisy raha- 
raha. lia fait ce travail en se jouant. Mo- 
ramora foana nonanaovany tzany laha- 
sa izany. Il se joue de toutes les difficul- 
tés. Tsy asiany raharaha avokoa ny za- 
va-tsarotra rehetra. 4 # fig. Milalao, ma- 
milaka. Il se joue de vous. Milalao, etc., 
anao izy. 5 # — , Tsy manisy raharaha, ma- 
nao ho tsinontsinona, manitsakitsaka. Il 
se joue de ses engagements. Tsy asiany 
raharaha, ataony tsinontsinona ny 
teny napetrany. Il ne faut pas se— ainsi 
des lois. Tsy tokony hatao tsinontsino- 
na, hitsakitsahina toy izany ny laldna. 
Use jouait de la vie des hommes. Natao- 
ny ho tsinontsinona ny aim-bâhoaka. 
6°— , Mampivezivezy, mampitotototo, 
mampiriorio. La fortune se joue des 
hommes. Ariorioiï ny vintany ny olora- 
belona. 

JOUET, sm. 1° Kilalao,tsilalao. —d'en- 
fant. Kilalao, tsilalaon-jaza.. 2 # — , Fila- 
laovana, fîsangiana. Un rien sert de — 
aux petits chais. Zavatra tsinontsinona 
no ilalaovana, isangian' ny saka madi- 
nika. 3° fig. Filalaovana, famitahana. 
Je ne veux pas ôtre votre—. Tsy te-Jio- 
lalaovinao, tsy le-ho fi ta hinao aho. 4 - — , 
Zavatra avezivezy, — atotototo, — ariorio. 
Être le— des vents. Avezivezy, atoto- 
toton' ny rivotra. Être le— de la fortu- 
ne. Ariorion* ny vintana. 

JOUEUR, EUSB, a. f Mpiialao. 2»—, 
Mpanao, mpiloka.— de paume. Mpanao 
baolina. Cestun grand—. Mpiloka rain- I 
dahiny izy. 3°— , Mpitendry, mpitsoka. I 



JOUFFLU, UE, ad;, et s. Be takolaka. 

JOUG, sm. {• Jioga, hazo fampikamba- 
nana omby hampiasaina. 2* fig. Jioga, 
fanompoana, fanekena, fanandevozana. 
Jésus-Christ dit dans l'Évangile que son 
—est doux. Liza in y Joso-Kristy ao ana- 
tin'ny Evanjely fa maivana nyjiogany, 
ny fanompoana Azy. Subir le—. Ma- 
nompo, manaiky. Tenir le peuple sous 
le—. Mampanompo, manandevo va- 
hoaka. 

JOUIR, vn. {• Mahatapaka, mahazaka 
manana, mahazo manaram-po, manana, 
mahazo. Il est majeur, il jouit de son 
bien. Efa maoty izy, ka mahatapaka, 
mahazaka manana ny hareny, maha- 
zo manaram-po amy ny hareny. Il jouit 
d'une grande réputation. Manan-daza 
lehibe izy. Il jouit de mille piastres de 
rente. Mahazo zana-bola arivo isan- 
taona izy. || loc. —de la paix. Miadana, 
mandry fe-izay. —d'une parfaite santé. 
Salama tsy marofy. 2 # — , Finaritra, mia- 
dana. Il jouit du présent sans s'occu- 
per de l'avenir. Finaritra amy ny an- 
kehitriny izy, ka tsy mihevitra ny ho 
avy. Il est riche, mais il ne sait pas — . 
Manan-karena izy, fa tsy mahay mia- 
dana. 

JOUISSANCE, sf. f Fahatapahana, fa-, 
hazakana, fahazoana manaram-po. Il n'a 
point la propriété de cotte rizière, il 
n'en a que la— sa vie durant Tsy izy no 
tompon' io tanimbary io, fa mahata- 
paka, mahazaka azy, mahazo mana- 
ram-po aminy fotsiny amin' izao an- 
davan' andro izao izy. 2 W — , Fahaflnaro- 
tana, Uadanana. 

JOUISSANT, ANTE, adj. Mahata- 
paka, mahazaka manana, mahazo mana- 
ram-po. 

JOUJOU, «m, Kilalaon-jaza. 

JOUR, sm. f Andro, antoandro, faha- 
zavana, mazava. Le — est sombre. Man- 
jombona, ny andro. Il fait grand—, 
Antoandro be ny andro. Le— vient 
d'en haut. Avyany ambony ny fahaza- 
vana. Il faut voir cette étoffe au—. To- 
kony hojerena eny amy ny mazava io 
lamba io. \\loc. Demi— , faux— . Mai- 
zimaizina. Voir le—. Teraka. Depuis 
que je vois le—. Hatramy ny nahatera- 
haho, — nahavakian' ny voamasoko. Met- 
tre au— . Miteraha. Mettre un livre au 
— . Mamoaka boky. Jeter du — sur.... 
Manazava. Cela jette du — sur ces ques- 
tions. Izany dia manazava ireo zavatra 

30 



Digitized by 



Google 



jor 



— 406 — 



JUD 



dinihina ireo. 2*— . Vaky, loaka, man- 
girana. Il y a de grands jours dans cet- 
te muraille. Misy vaky, etc., makadiri- 
be amin' iiy rindrina ity. Il y a du — en- 
tre les planches. Misy mnngirana ny 
elanelan* ny hazo iisaka. Se faire—. Ma- 
maky. Il s'est fait — au travers dos enne- 
mis. Namahy ny Cahavalo izy. Je n'y vois 
poinl de—. Tsy mahila mangirana voli- 
vely amin'izany aho, tsy hitako izay zoro- 
ny amin* izany. 3°— , Andro. Il fut deux 
jours absent. Tsy tao imlroa a ndro izy. 
Il travaille — et nuit. Miasaantfw aman' 
alina izy. Un —que je me promenais... 
Indrav andro raha nitsangantsangana 
aho.. .'.Un beau — il prit la fuite. Nandosi- 
tra izy tamy ny indray andro. Il n'oublie 
pas les jours de son enfance. Tsy hadinonj 
ny andron'ny fana zazany. Aux premiers 
jours du monde. Tamy ny andro voalo- 
hany niandohan' izao tontolo izao. La vie 
de l'homme n'est qu'un — . Hoatry ny in- 
dray andro* ny andro iainan' ny olona. 
\*—, Ankehitriny. C'est le goût du—. Iza- 
ny no tian'ny olona ankehitriny. 5*—, 
Andro, andro iainana, aina. Il esta son 
dernier — . Efa mby amy ny andro fara- 
ny iainany izy. Le» chagrins ont abré- 
gé ses jours. Ny alahelo nahafohy ny an- 
drony, andro niainany. Il a sauvé mes 
jours. Izy no nanavotra ny ailio. 

JOURNAL, sm. i° Tarât asy milaza ny 
zavatra miseho isan' andro. Voici le — 
de mon voyage. Inty ny taralasy mi- 
laza ny zavatra ni*eho isan' andro ta- 
my ny dia nalehako. 2'—, Gazety. Tous 
les journaux en parlent. Milaza izany 
avokoa ny gazety rehotra. 

JOURNALIER, 1ÈRE, ad). Alao 
isan' andro C'est mon occupation jour- 
nalière. Izany no asa ataoko isan' andro. 

—, sm. Mpanao isan' andro. 

JOURNALISME, sm. Fanoratana ga- 
zety. 

JOURNALISTE, sm. Mpanoratra ga- 
zety. 

JOURNÉE, sf. 1° Andro, mandritra ny 
andro. Je n'oublierai pas cette grande"—. 
Tsy mba hohadinoiko izany andro le- 
hibe izany. Il a passé la — tristement. 
Nanjonitra nandritra ny andro izy. 
2"—, Asa atao amy ny indray andro. Il 
travaille à la — . Manao isan' andro izy. 
Il n'y a pas une — entière. Tsy am^ y 
indray andro ny niasany androany. Il 
a travaillé une demi — . Niasa tapak' an- 
dro izv. 3"—, Karama amy ny indray 



andro, lalana indray andro. Il a bien ga- 
gno sa — . Nahazo tsara ny haramany 
androany izy. Il y a six journées de Ta- 
narive à FianaràWoa. Lalana hene- 
man' andro hatreto Antananarivo ka 
hatrany Fianarantsoa. 4*—. Andro ia- 
diana, ady. Ce fut une sanglante — . Ni- 
sy ra nandriaka lamin'izany andro nia- 
diana, etc., izany. 

JOURNELLEMENT, ado. Isan' an- 
dro. 

JOUTE, sf. \* Sarin' ady amy ny lefona. 
2* fig. Ady hevitra. 

JOUTER, vn. f Manao sarin' ady amy 
ny lefona. 2*/ï{/. Miady hevitra. 

JOUTEUR, sm: 1* Mpanao sarin' ady 
amy ny lelona. 2-/ty.Mpiady hevitra. 

JOUVENCEAU, sm. Kilongalahy. 

JOVIAL, ALE, adj. Mariadriaka, fali- 
faly, ravoravo, miramirana. Comme Gai. 

JOVIALEMENT, adv. Comme Gaie- 
ment. 

JOVIALITÉ, sf. Comme Gaieté. 

JOVAU, «m. Firavaka toy ny kavina, 
vatosoa, etc. 

JOYEUSEMENT, adv. Amin-kafalia- 
na, amin-karavoravoana. 

JOYEUSETÉ, sf. Hatsikana, arira. Di- 
re d^s joyeusetés. Milaza halsikana, 
arira. 

JOYEUX, EUSE, adj. 1° Falifaly, ra- 
voravo, mariadriaka, sariadriaka, mira- 
mirana. Il est d'humeur joyeuse. Falifa- 
ly, etc., izy. Voy. Joie. 2*—, Mampiae- 
hohafaliana, maharaly, maharavoravo. 
Chanson joyeuse. H iran-fat/af iana. Joy- 
euse nouvelle. Zava-baova© mafia faly, 
maharavoravo. 

JUBILAIRE, adj. Momba ny jobily. 

JUBILATION, sf. Hafaliana, ûfaliana. 
haravoana, firavoravoana. hamiranana, 
flrobirobiana. Comme Joie. 

JUBILÉ, am. Jobily. 

JUBILER, vn. Mifalifaly, miravoravo, 
mirobiroby. 

JUCHER, vn. f Miteronterona , rai- 
ringiringy. 2° fig. Miringiringy. 

— , va. Mampiringiringy. On me jucha 
sur l'impériale. Naringiringy tao amy 
ny rihan-kalesy aho. 

Se jucher, rpr. Miteronterona, miringi- 
ringy. 

JUCHOIR, sm. Zavatra flteronterona- 
na, — lisampazana. 

JUDAÏQUE, adj. Any ny Jody. La lui 
— . Nv lalân' n y Jody. 



k 



Digitized by 



Google 



S 1 ^ 



r 



JUG 



~ 407 — 



ji:r 



JUDAÏSER, tm. Manaraka ny fanao 
sasan* ny Jody. 

JUDAÏSME, sm. Fivavahan' ny Jody. 

JUDÉE, sf. Jodea. 

JUDICATURE, sf. Rabaraha momiba 
ny fîtsarann. 

JUDICIAIRE, ad/. !• Any ny mpitsa- 
ra. Autorité — . Fahefan'nt/ mpitsara. 
2*— . Ataon'ny mpitsara, voadidin' ny 
mpitsara. Enquête — . Famolopotorana 
ataon'ny mpitsara. Vente — . Fivaro- 
tana voadidin' n y mpitsara. 

JUDICIAIREMENT, adv. Araka ny 
(omban* ny fltsarana. 

JUDICIEUSEMENT, adv. Amim-pa- 
hamalinana. 

JUDICIEUX, EUSE, ad;. 1- Mahay mi- 
tsara zavatra. Homme — . Oiona mahay 
mitsara zavatra. 2"—, Mampiseho fa- 
haizaua roi tsara zavatra. Réflexion ju- 
dicieuse. Hevitra mampiseho fahaiza- 
na milsara zavatra. 

JUGE, sm. 1° Mpitsara, andriambavonty, 
mpaitapaka. Dieu est le souverain — . 
Andriamanitra no mpitsara ambony in- 
drindra. Les juges l'ont condamné. Ny 
mpitsara, ny andriambaventy nana- 
meloka azy. — de paix. Mpitsara ny 
ady madinidinika. — d'instruction. Mpi- 
tsara mpamotopototra ny âmy ny helo-? 
ka. L'Église est — de ce qui a rapport à 
la foi. Ny Eglizy no mpanapaka izay 
momba ny finoana. 2*—, Elanelam-pana- 
hy, mpanelanelana. Nous vous prenons 
pour—. Maka anao ho elanelam-pana- 
hy, etc., izahay. 3 - — , Mpitsara zavatra. 
Il est bon — en peinture» Mahay mitsara 
ny hoso-doko izy. La conscience est— de 
la moralité des actions. Ny ao am-po no 
mpitsara na mety na tsy mety ny atao. 

JUGEMENT, sm. 1* Fitsarana, teny fl- 
tsarana, didy, fanapahana. J'ai as- 
sisté au— du procès. Nanatrika ny fi- 
tsarana izany ady izany aho. Signifier 
un—. Mamoaka teny fltsarana, didy. 
$•— , Lahatra, hevitra. Les jugements 
de Dieu sont impénétrables. Tsy azo 
fantarinany lahatra> hcvitr' Andria- 
manitra. Je me rends à votre — . Eke- 
ko ny hevitrao. 3° —, Fitsaran-javatra, 
fandanjan-javatra, saina. Il a de l'esprit, 
mais il n'a pas de—. Manan-tsaina hiany 
izy, fa tsy mahay mitsara zavatra, man- 
danja zavatra. Ne faites pas des juge- 
ments téméraires. Aza mitsaratsara 
foana ny namana. lia perdu le— . Very 
eatna izy. 



JUGER, va. {• Mitsara, manapaka, ma* 
nelanelana. On l'a jugé, il est absous. 
Voatsara izy, ka afaka. Voici l'arbitre 
qui nous jugera. Inty ny elanelara-pana- 
hy hilsara, hanapafcanyadintsika, /ia- 
nefanefana antsika, 2*—, Mitsara, man- 
danja, mihevitra, manaono..,maminany\ 
Vous le jugez bien, c'est un vrai fripon, 
Mitsara, mandanja azy tsara hianao, fa 
karilahy tpkoaizy. Il a bien jugé ce ta- 
bleau. Notsarainy tsara io sary io. L'œil 
juge des couleurs. Ny maso mitsara 
ny volon-doko. Ne jugez pas mal da pro- 
chain. Aza mitsara ratsy ny namana. 
Jugez d'autrui par vous-même. Heverô 
ho toy ny tenanao ny namanao. Jugez* 
vous cela nécessaire? Moa heverinao, 
ataonao fa tsy maintsy hatao izany ? Jo 
jugeai, à son air, qu'il était fort inquiet. 
Novinaniko tamyny endriny fa be aliia* 
hy izy. 

Se juger, vpr. fTsaraina. L'affaire se jn* 
ge. Tsaraina ny raharaha. 2 % — , Mibc-» 
vi-tena, manao ny tenany. Il se juge bien» 
Mihevitra ny tenany araka ny marina 
izy. Vous en jugez- vous capable ? Moa 
heverinao^ ataonao fa zakauao izany? 

JUGULAIRE, ad/. Amyny tenda; Vei- 
nes jugulaires* Hoza-dra amy ny tenda. 

— , sf. Hoza-dra amy ny tenda* 

JUGULER, va. Manakenda, raanenda» 
manatraoka» 

JUIF, IVE, s. f Jody. £• /?</, Mpaka 
zanabola be loatra, mpaka tombony be 
loatra. 

JUILLET, sm. Volana fahaflto amy ny 
taona vazaba. 

JUIN 9 sm. Volana (Uhenina amy ny tao- 
na vazaha. 

JUIVERIE, sf Fakana zana-bola ba 
loatra, —tombony be loatra. 

JUMEAU, ELLE, s. et ady. Kambana* 
Elle accoucha de trois jumeaux. Nite* 
raka fcam ban-telo izy. 

JUMELLES, sf, pi. Masolavilra roa fi» 
jerena. 

JUMENT, sf. Soavttlivavy* 

JUPE, sf. Zipo tapaka. 

JUPITER, sm. Anaram-planeta lehlbe 
Jopitera. 

JUPON, sm. Zipo tapaka fanao anatiny. 

JURA, ÉE, adj. Nitoto tan y. Ennemi—» 
Fahavalo nitoto tany* 

— , sm. Olona voafldy hitsara ny meloka» 

JUREMENT, 8m. 1* Fianianana foana. 
2 a — , Fitenonan-dratsy an' Andriamuni* 



Digitized by 



Google 



JTIR 



— 468 — 



JUS 



tra, fanozonana, fioronana, fanompana, fi- 
tsitsihana, fingosoana. Voy. Imprécation. 
JURER, va. 1* Mianiana, miozona, mi- 
fantafanta, mivelirano, miloto tany, ma- 
nao fati-dra, mifanao maty, mingoso. 
Dieu en vain tu ne jureras. Tsy hiania- 
na foana amy ny anaran* Andriamani- 
tra hianao. Il jure son Dieu qu'il en est 
ainsi. Mianiana, miozona, mifantafan- 
ta amin' Andriamanitra izy fa marina 
izany. — obéissance. Mivelirano mba 
hanaiky.— une baine mortelle au démon. 
Miloto tany amy ny demony. — fidélité 
à son ami. Manao fati-dra, mifanao 
mafy amy ny sakaizany. —d'avoir un 
commerce illicite avec les personnes les 
plus sacrées, si ce qu'on dit n'est pas 
vrai. Mifantafanta, mingoso. 2°— , Mi- 
tenyratsy an* Andriamanitra. 3*—, Ma- 
metra-teny, mikasa mafy. Il lui avait 
juré le secret. Nametra-teny taminy 
mba tsy hanambara na inona na inona 
izy. Il a juré sa mort. Nikasa mafy 
raba hahafaty azy izy. 

— , un. 1* Mianiana foana. Il jure à tout 
propos. Mianiana foana lalandava izy. 
2 - — , Miteny ratsy an' Andriamanitra, 
manozona, miozona, manompa, mitsitsi- 
ka, misahato, mifantafanta, mingoso. 3* 
fig. Mifamono, mifanohitra. Le vert ju- 
re avec le bleu. Mifamono, etc., ny raai- 
tso sy ny manga. 

Se jurer, vpr. Mifampianiana, mifampio- 
zona, mifampifantafanta, mifampivelira- 
no, mifampitoto tany, mifanao mafy, mi- 
famali-dra. 

JUREUR, sm. 1* Mpianiana foana. 2* 
—, Mpiteny ratsy an' Andriamanitra, 
mpanozona, mpiozona, mpanompa, mpi- 
tsitsika, rapisahato, m pi fantafanta, mpin- 
goso. 

JURIDICTION, sf. Fahefana, fanapa- 
hana. Il exerce sa — sur toute cette 
province. Manam-pa/t efana amin' ily fa- 
ri-tany manontolo ity izy. Cela est de 
votre — . Ao anatin' ny fahefanao, azo- 
nao tapahina izany. 

JURIDIQUE, adj. Araka ny fanaoamy 
ny fltsarana, araka ny laldna. 

JURIDIQUEMENT, adv. Comme Ju- 

BiDIQUB. 

JURISCONSULTE, sm. Mpahay ny 
lalâna. 

JURISPRUDENCE, sf. '!• Fahaizana 

ny laldna. 2 # —, Lalàna. 
JURISTE, sm. Mpivaofy ny lalâna. 



JURON, sm. Fi tenenan-d ratsy an' An- 
driamanitra, ozona, ompa, sahato, fln- 
gosoana. 
JURY, sm. t*01ona maromaro voafidy 
hitsara ny meloka. 2° — .Olona maroma- 
ro voafidy handinika raharaba, — hitsa- 
ra zavatra. 
JUS, sm. Ranon-javatra, ro. — de citron, 
iïanom-boasary. — de viande. Ron- 
kena. || loc. — de la vigne. Divay. 
JUSQUE, prèp. {• Haïra, mandraka, 
a m baraka. De Paris jusqu'à Rome. Ha- 
trao Parisy ka hatrany Roma. Depuis 
Pâques jusqu'à la Pentecôte. Hatramy 
ny Paka ka hatramy ny Pentekoty. Jus- 
qu' au genou, //alohalika. Jusqu'aux 
reins, //avalahana. Jusqu'aux aisselles. 
J/ahelika. Jusqu'à présent. Mandraka, 
ambaraka ankehilriny. Jusqu'à la mort. 
Mandra - pahafaty, ambara - pabafaty. 
Jusqu'à quand, jusques à quand souflri- 
rez-vous cela? Ambara-pahoviana no 
bandeferanao izany. 2 # — , Na dia...aza. 
Il aime jusqu'à ses ennemis. Tiany na 
dia ny fahavalony aza. 
JUSTAUCORPS, sm. Afcanjo henjana. 
JUSTE, adj. 1» Marina, araka ny rari- 
ny, mahiratra, mahitsy, mety. Sentence 
— . Fitsarana marina, arakan y rariny. 
Magistrat — . Mpitsara marina. Homme 
— . Lehilaby marina. Voix — . Feo ma- 
rina. Une— colère. Ilatezerana mari- 
na, ara/? a ny rariny. Balance — . Miza- 
na marina, mahiratra. Expression—. 
Fiteny mahitsy, mely. 2 # — , Mahay mi- 
tsara zavatra. Il a l'oreille — . Mahay 
mitsara feon-javatra ny sofiny. 3*—, 
Ety, fohy. Il m'a fait mon habit bien—, 
Nalaonyefi/, etc.loatrany akanjoko. 
— , sm. l'Olo-marina. 2*—, Ny marina. 
— , adv. Marina, araka ny marina, indrin- 
dra. Il a pesa -7. Nandanja marina, 
araka ny marina izy. Il est arrivé — à 
l'heure du dîner. Tonga marina tamy ny 
fotoam-pihinanana izy, tamy ny fotoam- 
pihinanana indrindra izy no tonga. 
Au juste, loc. adv. Marina, tena. Dites- 
m'en le prix au — . Ilazao izay vidiny ma- 
rina, tena vidiny aho. 
JUSTEMENT, ado. Araka ny marina, 
araka ny rariny, indrindra. Il a été pu* 
ni — . Nofaizina araka ny marina, ara- 
ka ny rariny izy. C'est — le livre que 
je cherche. Ity indrindra ilay boky ta- 
dîaviko. 
JUSTESSE, sf. !• Hamarinana. hahira- 
tra, hahitsiana, fet^vnna. IJ vise avec — . 



Digitized by 



Google 



r 



KIL 



— 460 — 



KYR 



Mtkendry marina izy. Il parle avec — . 
Miteny rnahitsy izy. 2 # — , Fahaizana mi- 
tsara zavatra. Il a boaucoup de — d'es- 
prit. Mahay mitsara zavatra loatra izy. 

JUSTICE, sf. 1 # Fahamarinana, hamari- 
nana, ny marina, ny rariny. On vante 
la — de ce juge. Deraina ny /a/iamari- 
nana, ny hamarinan'lo mpitsara io. 
ta — est de son côté. Marina ny azy . 
Il gouverne avec — . Mifehy araka ny 
marina, ny rariny izy. Adam ne per- 
sévéra point dans la — . Tsy naharitra 
tamy ny fahamarlnana Adama. H eu- 
reux ceux qui souffrent persécution 
pour la — . Finaritra izay miaritra ny fa- 
nanjehana noho ny rariny. 2*—, Fitsara- 
rana, fahefana hitsara. Le ministre de la 
— . Ny lehiben* ny mpanao rabaraha amy 
ny/î tsarana. Il y a bonne— en ce pays. 
Tsaraina araka ny rariny nyoionaamin' 
izany tany izany. Excercer la — . Mitsara. 
Toute — émane du roi. Avy amy ny m pan- 
jaka ny fahefana rehetra mba hitsara. 
3 # — , Fanamelohana, famaizana, fîtsara- 
na araka ny marina, filazana marina, fl- 
derana, fankatoavana. On a fait — de ces 
brigands. Nohelohina, nofaizina ireo 
jiolahy ireo. Soyez certain qu'on vous 
fera — . Matokia fa hotsaraina araka 
ny marina hianao. Je lui rends — , il 
a fait ce qu' il pouvait. Milaza mari- 
na aho fa nanao izay zakany izy. Au 
fond de son cœur il me rend—. Midera, 
mankatô ahy izy aoam-pony. 4 - —, Mpi- 
tsara, polisy. Il est le chef de la—. Le- 
hiben' ny mpitsara izy. La— est à sa re- 
cherche. Lasa nitady azy ny polisy. 

JUSTICIABLE, adj. et*. OÏona azon' ny 
mpitsara sasany tsaraina. 

JUSTIFIABLE, adj. Azo alan-tsiny. 



Sa conduite n'est pas—. Tsy azo a/an- 
tsiny nynataony. 

JUSTIFIANT, ANTE, ad;. Mahama- 
sina. Grâce justifiante. Fahasoavana ma- 
hamasina. 

JUSTIFICATIF, IVB, adj. Manama- 
rina, manaporofo. Pièces justificatives. 
Taratasy manamarina, manaporofo. 

JUSTIFICATION, sf. f Fanalan-tsi- 
ny, fialan-tsiny, lanadiovana, fidiovana, 
fanamasinana. 2*—, Fanamarinana, fa- 
naporofoana. 

JUSTIFIER, va. !• Manala tsiny, ma- 
nadio, manamasina. Il a été justifié de 
ce crime. Nalan-tsiny, nodiovina ta- 
min' izany heloka izany izy. Nous som- 
mes justifiés par lo sang de Jésus-Christ. 
JD tourna, hamasinin' ny rany Jeso- 
Kristy isika. 2 # — , Mahamarina, mana- 
marina, manaporofo. L'intérêt public 
ne saurait— une telle violation des lois. 
Na dia mahasoa ny vahoakaaza tsy ma- 
rina ny fandikana ny lalÂna toy izany. 
L'événement justifia ses prévisions. Ny 
zavatra niseho nanamarina ny vinany 
nataony. Il a justifié cela par l'Écriture 
Sainte. Nanamarina, nanaporofo iza- 
ny tamy ny 8oratra Masina izy. 

Se justifier, vpr. Miala tsiny, midio. 

JUTEUX, EUSB, adj. Be rano. Fruits 
— . Voan-kazo be rano. 

JUVÉNILE, ad/. Any ny tanora. Ardeur 
— . Faharisihan' ny tanora. 

JUXTAPOSA, ÉB, adj. Mipaka, tafa- 
kambana, mikambana, mitambatra. 

JUXTAPOSER, va. Mampipaka. 

Se juxtaposer, vpr. Mipaka, mikamba- 
na, mitambatra. 

JUXTAPOSITION, sf. Fipahana, li- 
kambanana, fitambarana. 



K 



KAKATOÈS, sm. Karazam-boloky. 

KÉPI, sm. Kaskety. 

KILO, KILOGRAMME, s m. Lanjan* 
arivo g ru ma. ' 



KILOMÈTRE, sm. Arivo motatra. 
KIOSQUE, sm. Trano bcvaamy ny zar- 

<iay. 
KYRIELLE, sf. Zavatra tsy tambo 

isaiiifi. 



Digitized by 



GoogI 



8 l <3 



LAB 



— 470 — 



XÀC 



LA, Voy. L*. 

LÀ., adv. Ao, etsy, croa, ery. izany, izay. 
Mettez — ce livre. Apetraho ao, etsy, 
eroa io boky io. Il était — tout à l'heure. 
Vao haingana izy no tao. De — au villa- 
ge il y a deux cents pas. Hatrao ka hatra- 
my ny tanàna (lia misy roan-jato man- 
dingana. Passez par — . Ao aleha. Re- 
culez jusque— . Mihemora hatreo. Nous 
avons couru çà et—, por-ci par — . Nan- 
katsy nankary izahay. De— sont venues 
les guerres civiles. Izany no nihiavian' 
ny ady an-trano. Par — vous réussirez. 
Izany no hahatantorahanao izay tianao. 
Venez à deux heures, je vous attendrai 
jusque—. Tongavaamy ny roa, fa htan- 
di y anao hatramin' izay aho. Eu cette an- 
née — . TamnV izany laom izany. Que 
)ensez-vous — dessus Mnona no bevi- 
trao amin* izany? 

Là, là, in t. Aoka izay. —, ne crains rien. 
Aokaizay, faaza matahotra. 

LABEUR, sm. Asa, asan-tànana. 11 vit 
de son — . Ny asan-fanani/no iveloma- 
ny. 

LABIAL, ALE, adj. Amy ny molotra. 
tononina amy ny molotra. Lettres la- 
biales. Litera fononina^amt/ ny molo- 
tra. 

LABORATOIRE, sm. Trono fanaova- 
na fanafody na zavatra ha fa. 

LABORIEUSEMENT, adv. Amiu-ka- 
t-asarana. 

LABORIEUX, EUSE, adj. t* Miasa 
mafy, tia asa. Homme — . Olona miasa 
mafy. etc. Élève — . Mpianatra miana- 
tra mafy, tia flanarana. 2°— , Mahasasa- 
tra, sarotra. Entreprise laborieuse. Ra- 
haraha m ahasasatr a. etc. Digestion la- 
borieuse. Fandcvonan-kanina sarotra. 

LABOUR, sm. Asa, fiasan-tany. Ce — 
est profond. La lin a izany asa izany. 

LABOURABLE, adj. Azo asaina. 

LABOURAGE, sm. Fiasan-tany. 

LABOURER, va. t* Miasa tany. — un 
champ. Miasa tanimboly. — avec des 
bœufs. Mampiasa tany ny omby. 2*—, 
Mitrongy. Lo boulet a labouré le champ. 
Xiirongy ny tanimboly ny balan-ta- 
fundro. 3" fiy. Mikidy aina. Il faut — 



pour parvenir à son but. Tokonyhikely 
aina mba hahazoaaa izay kendrena. 

LABOUREUR, sm. Mpiasa tany. 

LABYRINTHE, sm. 1° Trano mietltre- 
fltra sarotra ivoahana. 2* fig. Fahasahi- 
ranana Iehibe. Il est engagé dans un — . 
Tafahitsoka ao anatïn* ny fahasahira- 
nana Iehibe izy. 

LAC, «m. Farihy. 

LACER, va. Mamehy. — un corsai. Ma- 
mehy filizy. 

LACÉRATION, sf. Fandriarana tara- 
tasy. 

LACÉRER, va. Mandriatra taratasy. 

LACET, sm. !• Kofehy. Passer un—, 
Mampiditra kofehy. 2 # — , Fandrika, ta- 
dy vavarana. Tendre un—. Mamela- 

- pandrika. Prendre une perdrix au — . 
Mamandrika tsipoy amy ny tady vava- 
rana. Voy. Lacs. " 

LACHE, adj. t* Ketraka, gedragedra, 
makerakera, migoragora. Cette ceinture 
est trop — . Ketraka, gedragedra loa- 
tra il y etra ity. Toile—. La mba make- 
rakera. Ce noeud est trop—. Migora- 
gora loatra izany vonan-kofehy izany. 
ï* fig. Osa, osatay, kaosy, kanosa. Cet 
ouvrier est — au travail. Osa amy ny fa- 
naovan-draharaha ity mpiasa ity. Ce 
soldat est—. Osa, osatay, kanosa io mia- 
ramila io. Coq — au combat. Akohohi- 
hy osatay, kaosy. 3*—, Mahamenatra. 
C'est être— que d'abandonner son ami. 
Mahamenatra ny manary sakaiza. 4°—. 
Lavareny. Stylo—, Laha-teny lacareny. 

— , sm. Kanosa. 

LÂCHEMENT, adi\ Amim-pahosanau 

LÂCHER, va, t* M a na ketraka. Cette 
corde est trop tendue, làchez-la un peu. 
Henjana loatra io mahazaka io, ka ke- 
traho kely. 2*—, Mandefa. — un prison- 
nier. Mande fa sambo-belona. — une> 
écluse. Mandefa rano amy ny va va ha- 
din-drano. — un coup de fusil. Mande- 
fa basy iray vava. — une parole. Mande- 
fa teny tsy voabevitra. || loc. — pied, 
Mihemotra, mando&itra; fig* manaiky t 
mikoy. 

—, vn. Mihaketraka. Prenez garde aiie la 
corde ne lâche. Tanlremo sao mihake- 
traka ny mahazaka. 



B% 



Digitized by 



Google 



8i e ^ •■_ 



LAI 



— 571 



LAI 



Se lâcher, vpr. Mihakotraka. 

LÂCHETÉ, sf. \" Ilahosana. fahosana, 
hakanosa. 2 # — ,pf Zavatra mahamenalra. 

LACONIQUE, adj. Fohifohy, fohy teny. 
Style—. Laha-teny fohifohy. Il est — 
dans ses réponses. Fohy teny izy raha 
mamaly. Voy. Coxc:s. 

LACONISME, sm. Hafohezan-teny. 

LACRYMAL, ALE, ad;. Momba ny 
ranomaso. Conduils lacrymaux. Làlan- 
dranomaso. 

LACS, sm. \* Tady vavarana, fandrika. 
Un — de crin. Tady vavarana alao amy 
ny rambon-tsoavaiy. 2- fig. Fandrika, 
fahasahiranana. 

LACTATION, sf. Fampinouoana. 

LACTÉ, ÉE, adj. Moraba ny ronono. 
H loc. Voie lactée. Vahin-danitra. 

LACUNE, sf. Filazan-tsasaka. Il y a 
dos lacunes dans cette histoire. Misyvoa 
laza sasaka amin' izany tan tara izany. 

LADRE, adj. 1* Mamoavary, misy voa- 
vary. Pourceau — . Kisoa mamoavary, 
etc. ^ fig. Donto. Il faut être — pour 
supporter cette injure. Donto loatra ra- 
ha mahalefitra izany fanaratsiana izany. 
:*•— , Mahihitra, mihirim-belona. 

Ladre, 1 adresse, s. Kahihitra, mpi- 
htrim-belona. 

LADRERIE, sf. !• Yoavary. 2- /ty. Fa- 
hihîrana, flhirinam-belona. 

LAGUNE, sf llotsaka, honahona. 

LAID, AIDE, adj. l a Ratsy tarehy, ra- 
tsy endrika. antinia. Homme — . Olona 
ratsy tarehy, etc. C'est un — magot. 
Hoatrany anlima izy, antîtna izy. 2- 
fig. Ratsy, vutaveta. Tenir de laids pro- 
pos. Manao resa-t/ra/sy, etc. 

—, sm. Ny ratsy tarehy. 

LAIDEUR, sf. \ m Haratsian-tarehy, ha- 
ratsian* endrika. 2* fig. Haratsiana, ha- 
vetavetana. 

LAIE, sf. Lambovavy. 

LAINAGE, sm. 1* Lamba volon'on.lry. 
2° —, Volon* ondry. G h mouton a un beau 
— . Tsara volo io ondrilahy io. 

L AIN fi, sf. Volon'ondry. Mouton bien 
fourni de—. Ondrilahy becofo. Filer de 
la—. Mamoly volon' ondry. Bêtes à — . 
Ondry. 

LAINEUX, EUSE, adj. !• Be volo. 
Mouton — . Ondrilahy be volo. 2° —, Vo- 
lovoloina. Plante laineuse. Zava-mani- 
ry volovoloina. 

L Ai QUE, adj s et s. Tsy mpanao raha- 



ralnm-pivavahana, tsy relijiozy. 

LAISSE, sf. 1* Kibango. Mener son chien 
en — . Mitarika alika amy ny hibango. 
2° fig. Mettre quoiqu'un en — . Mandidy 
olona araka izay tiana. 

LAISSER, va. Mamela, manajanona, 
manadino, mametraka, mandao, maha- 
foy. Il a laissé son llls à Paris. Navela- 
ny, najanony any Parisy ny zanany. 
Laissez votre montre. Avelao, ajanony 
ny famantaranandronao. Il a laissé sa 
canne. Navelany, nohadinoiny ny te- 
hiny J'ai laissé votre lettre a son do- 
mestique. Navelako, najanoho, nape- 
traho ao amy ny rapanompony ny tara- 
tasinao. Je vous eu laisse le soin. Ave- 
lako, apetrako ho andraikitrao izany. 
Laissez l'enfant sur sa chaise, A velao ny 
zaza kely ho ao amy ny seza ipetrahany. 
Laissez-là un intervalle. Amelao eta- 
nelana ao. — un nom en blanc. Mamela 
clanclana hanoratana anarana. Los vo- 
leurs lui ont laissé son habit. Navclx, 
nnjanon'ny mpangalatra ny akanjo- 
ny. Il le laissa pour mort. Nataony fa 
era maly izy ka nilaozany. Laissez cet- 
te discussion. Avelao, ajanony izany 
ady hevitra izany. Je lui en laisse le pro- 
fit. Avclaho, afoiho hoazy ny tombony. 
Il a laissé ses livres à son ami. Nave- 
lany, nafoiny ho any ny sakaizany ny 
bokiny. Il a laissé de grands biens après 
sa mort. Botsaka ny harena navelany 
nony maty izy. Je vous laisse ce che- 
val pour cinquante piastres. Avelako, 
afoikoho anao io soavaly io raha dimam- 
polo, alaiko dimam-polo aminao io soava- 
ly io Laissez-moi .parlor. A veiao kely 
aho mba hiteny. Laissez-les dire. Ave- 
lao izy ireo hibedibedy any. Laissez-les 
faire. Avelao izy ireo hanao. \\loc. — 
quelqu'un dans l'embarras. Tsy mamon- 
jy olona sahirana. Laissez-moi en paix, 
laissez-moi tranquille. Aza manahirana 
ahy, aza manelingelina ahy. Il laisse 
tout à l'abindon. Manao baranahiny ny 
zavatra rchetra izy. Il n'a laissé que les 
quatre murailles. Nofoanany avokoa ny 
zavatra tao an-trano. Laissez le chemin 
adroite. Aza mihazony lalanahavanana. 
Celte marchandise est à prendre ou à — . 
Izany no vidin'ioentanaionasahy hianao 
na tsy sahy. Cela laisse beaucoup à pen- 
ser. Mampieritreritra mafy izany. Il n'a 
rien laissé à dire. Notapcriny avokoa ny 
zavatra rohetra azo lazaina ny amin' iza- 
ny. Il est pauvre, mais il ne laisse pas 
d'être honnèle homme. Manant rahantra 



Digitized by 



Google 



LAM 



472 — 



LAM 



hiany izy, ne fa tsara fanahy kosa. Il a 
laissé de grands regrets. Nalaholo azy 
daholo ny olona. Cette liqueur laisse un 
mauvais goût. Ratsy Tara izany lalikera 
izany. Ce voyage m'a laissé des souve- 
nirs agréables. Mahafinaritra ahy ny fa- 
hatsiarovana ny zavalra sasany tamy 
ny dia nalehako. 

Se laisser, vpr. Tsy manohitra. mi ni a. 
Se —mourir de faim. Minia matin-ka- 
noanana. || loc. Se — tomber. Miaujera, 
lavo. Se— aller. Manaram-po, manarana, 
miondrika. Se— aller à la paresse. Afa- 
naran-daina. Se — aller à la douleur. 
Miondrikaùmy nyalahelo. Il s'est lais- 
sé tromper. Voafitaka izy. Ce livre se lais- 
se lire. Famakivaky hiany io boky io. Cela 
se laisse manger. Fihinana hiany izany. 
Se— gouverner. Manaraka am-bokony. 

LAISSER-ALLER, s m. Fahatsorana, 
fanaranam-po, fanaovana tsirambina. 

LAISSER-PASSER, sm. Taratasy fa- 
nom ezan-dalana mba hizotra. 

LAIT, sm. !• Ronono, songo, habobo. — de 
chèvre. Rononotï osy. Premier— de la 
vache. Songo. Second — que la vache 
donne trois jours après qu'elle a volé. 
Habobo. Frère, sœur de — Mpiolonono. 
Cochon de — . Zana-kisoa mbola mzno- 
no. 2°— ,Ranon-kazo mandronono, ranon- 
javatra fotsy. —de Ûgiiier. ftanon'aviavy 
mandronono. Blanchir une muraille 
avec du — de chaux. Mandalotra rin- 
drinaamyny ranon-tsokay 

LAITAGE, sm. Ronono sy karazan-ka- 
nina avy amy ny ronono. 

LAITERON, sm. Beroberoka. 

LAITEUX, EUSE, adj. Mandronono, 
miendri-dronono. 

LAITIER, 1ÈRE, s. Mpivaro-d ronono. 

— ,ad/. et 8f. Alain dronono, be ronono. Va- 
che laitière. Ombivavy alain-dronono, 
etcJC'est une bonne laitière. Bj ronono 
io ombivavy io. 

LAITON, sm. Varahi-maitso. 

LAITUE, sf. Sala.ly. 

LAIZE, sf. Lambanana, ambainy. 

LAMBEAU, sm. !• Vorotra, potika, ta- 
paka, sombina. — d'étoffe. Vorodamba, 
etc. — de natte. V"o/*o-tsihy. — de raba- 
ne. Voro-jiafutsy.roro-kitday. Mettre en 
lambeaux. Mainotipolika. Son habit est 
en lambeaux. Potipoliha ny akanjony. Il 
y a laissé un — de son habit. Nisy som- 
bln akanjony niraikitra tao. ï'fig. Sombi- 
ny. Voici un — de son discours. Iiilyny 
«omhiny koly avy amy ny luha-toniuy. 



LAMBIN, INE, s. et adj. Mitaredre- 
tra, mitsiredareda, milasilasy, mitavoza- 
voza, mikisinkisina. 

LAMBINER, en. Mitaredretra, mitsi- 
redareda, milasilasy, mitavozavoza, mi- 
kisinkisina. 

LAMBOURDE, sf. Lafl-drihana, rai- 
rain-drihana. 

LAMBRIS, sm. Peta-drindrina, sari- 
diseza, tranotrano. Ce — est de marbre. 
Marba io peta-drindrina io. — d'appui 
Saridiseza. — de plafond. Valin-driha- 
na mitranotrano. 

LAMBRISSAGE, sm. Fanaovana pe- 
ta-drindrina. 

LAMBRISSÉ, fiE, adj. Misy peta- 
drindrina. 

LAMBRISSER, va. Manisy peta-drin- 
drina,— saridiseza, manisy tranotrano- 
ny amy ny valin-drihana. 

LAME, sf. l'Tâkelaka. — de cuivre. Ta* 
/tc/a-barahina. — d'or. 7a/ie/a-boIame- 
na. 2 # — , Lelan-java-maranitra. — de sa- 
bre. />e/an-tsabatra, lela sabatra. Cou- 
teau a deux lames. Antsipika roa lela. 
— à deux tranchants. Lelan-javatra 
marani-dany roa. 3*—, Onjan-drano. 
Une — couvrit le navire. Nisy onjan- 
drano nanafutranysambo. 

LAMÉ, ÉE, adj. Misy takela-bolamena 
na volafotsy. Étoffe lamée d*or. Lamba 
misy takela-bolamena. 

LAMELLE, sf Takelaka madinika, he- 
lakelaka. 

LAMELLE, ÊE ouLAMELLEUX, 
EUSE, adj. Mihelakelaka, mfselatsela- 
ka. L'ardoise est une pierre lamelleuse. 
Ny solaitradia vato mihelakelaka, etc. 

LAMENTABLE, adj. Mampitomany, 
mampalahelo, mampahoriory. Mort — . 
Fahaiatesana mampitomany, etc. Voix 
— . Feo mampalahelo. 

LAMENTABLEMENT, ado. Amiu 
alahelo. 

LAMENTATION, sf. Figogogogoana. 
fidradradradrana, finaonaona, Ùtaraina- 
na, fitomaniana. Les lamentations de Jé- 
rétuie. Ny filomaniany Jeremia. 

LAMENTER (SE), vpr. Migogogc- 
go, midradradradra, minaonaona, mita- 
raina. Les femmes se lamentaient. Niqo- 
gogogo, nidradradradra, ninaonaona 
ny vehivavy. Il se lamente sans cesse sur 
la perte de son emploi. Mitaraina lalan- 
dava izy noho ny nijanonany tamy ny ra- 
harahany. 

LAMINAGE, sm. Famisahana metoly. 



Digitized by 



Google 



LAN 



— 473 — 



LAN 



LAMINER, va. Mamisaka. — du fer. 
Mamisaka vy. 

LAMINEUR, sm. Mparaisaka metaly. 

LAMINOIR, «m. Miliua famisahana 
metaly. 

LAMPE, sf. Fanaovan-jiro solika. 

LAMPION, sm. Tavin-jiro. 

LAMPISTE, sm. Mpaaao na mpivaro- 
tra fanaovan-jiro solika. 

— ,a. Mpikarakara ny momba ny fanaovan- 
jiro solika. 

LAMPROIE, sf. Hazandrano mitovitovy 
amy ny amalona. 

LANGE, sf. f Lefona. Percer d'un coup 
d e _. Mandefona. 2* fig. Rompre une 
— pour quelqu'un. Miaro oiona amy ny 
vava. 

LANCÉ, ÉE, p. f Voatsipy, natsipy, 
natoraka, voatoraka, nalefa. 2 a fig. Na- 
voaka, nalitsoka, namjûriotina, miriotra, 
natopy. Les paroles lancées contre.lui 
l'ont blessé profondément. Nankararirary 
azy loatra ny teny nafilsoka azy. 3°— , 
Nampidinina, nampidirina. 

LANCÉOLÉ, ÉE, adj. Miendri-defona, 
hoatra ny lela lefona. Feuilles lancéolées. 
Ravin-java-maniry miendri-defona, etc. 

LANCER, va. f Manipy. mitoraka, 
mandefa. —des pierres. Manipy. mito- 
raka vato. —une balle. Manipy baoli- 
na. —des flèches. Mandefa zana-tsipf- 
ka. Dieu lance la foudre. Andriamani- 
tra mandefa ny varatra. 2* fig. Mande- 
fa, matnoaka, mampiriotra, manopy. — 
des paroles mordantes. Mandefa, ma- 
tnoaka teny manindrona. — une brochu- 
re contre quelqu'un. Mamoaka boky 
kely mba hameiy olona. — le sanglier. 
M amoaka lambo. — uncheval. Mampi- 
riotra soavaly.— des œillades. Manopy 
maso. || /oc — un regard de colère. Man- 
garika. 3 # — .Mampidina, mampidjtra. — 
un navire à la mer. Mampidina sambo 
ho amy ny ranomasina. —quelqu'un 
dans les affaires. Mnmpiditra olona ho 
amy ny raharaha. Voy. Jeter. 

Se lancer, vpr. 1 # Mivarina, mirotsaka, 
miantoraka. Il se lança sur l'ennemi. Ni- 
varina, etc., hameiy ny fahavalo izy. 
Us se lancèrent l'un sur l'autre. Nifam- 
piantoraka izy roa lahy 2- fig. Midi- 
trn. 

LANCETTE, sf. Antsy kely fanal a a- 
dra. 

LANCIER, sm. Miaramila an-defona 
mitaingin-tsoavaly. 



LANCINANT, ANTE, adj. Manain- 
taina, manombotrombotra, manindron- 
tsindrona. 

LANDE, sf. Tany foana tsy mahavoka- 
tra. 

LANGAGE, sm. 1° Fitenenana. Quel- 
le est l'orgine du—. Nanao ahoana no 
niandohan* ny fitenenana. 2 # — , Fiteny, 
laha-teny, fandaha-teny, fombam-pitcne- 
nana, baiko. Il a un — correct. Mahitsy 
fiteny izy, mahitsy ny laha-teniny, ny- 
fandaha-teniny. Il a changé jle— . Nio- 
va fiteny izy. Le — de l'Écriture Sain- 
te. Ny fombam-pilenenana fanao amy 
ny Soratra Masina. C'est un — inconnu. 
Fiteny tsy fantatra izany, baiko izany. 
Le— des sourds- muets. Ny baikon ny 
moana. 

LANGE, sm. I.amban-jaza. 

LANGOUREUSEMENT, adv. Amin' 
alahelo. 

LANGOUREUX, EUSE, adj. Mam- 
piseho hareraham-po, — alahelo, mito- 
reo. Ton — . Feo mampiseho harera- 
ham-po, etc. Il a un air—. Mampiseho 
hareraham-po, alahelo ny toetrany. 

LANGOUSTE, sf. Ka raza no ran-d ra- 
nomasina. 

LANGUE, sf. fLela, vava, fiteny, teny. 
La — d'un bœuf. Ny lelanomby. Mon- 
trez la—. Atrangao ny lelanao. Les ser- 
pents dardent leur — . Manatrangatran- 
ga ny lelany ny bibilava. Il a la — bien 
pendue. Fihara-6aoa, marani-oaua, ma- 
lama aaua izy. Il a la — bien longue. 
Mahay vava, basiuara, vavàna, tsy ma- 
hatam-baua izy. Il n'est pas maître de 
sa — . Tsy mahatam-6at?a izy. C'est une 
mauvaise — . Ratsy vaoa izy. Il a une 
grande volubilité de — . Haingam-pite- 
ny izy. Il n'a point de — . Vitsy teny 
izy. La — lui a fourché. Diso teny izy. 
2* —, Fiteny, teny. Il apprend la — fran- 
çaise. Mianatra fiteny, etc., frantsay 
izy. —morte. Fiteny inaty. tsy teneni- 
na intsony. — vivante. Fiteny velona, 
tenenina izao. — primitive. Fiteny 
voaluhany indrindra. —maternelle. Fi- 
temn-drazana. 3° —, Tanjona. — de ter- 
re. Tanjona. 

LANGUETTE,*/ 1 . P Ridra. La— d'une 
clarinette. Ny ridran-kilarinety. 2» —, 
Filsara-mizana. 

LANGUEUR, sf. !• Harerahana, faha- 
rerahana. Il est mort de — . Matin' ny 
harerahana, etc., izy. 2°— , Hareraham- 
po, fijaliana, fiferinaina, firitana aino* 



Digitized by 



Google 



y » w 



LAP - 4 74 - 

}ji. mort do sa femme l'a jeté dans une 
grande—. Ny nahafatesan' ny vavy na- 
harera-po, nampiferinaina, nampi- 
ritraaina azy mafy. 3- fig. Jlahetry, fa- 
toritory. Il y a de la — dans son discours. 
Matoritory ny laha-teniny. 

LANGUEYER, va. Mamantatra lolan- 
kisoa fandrao misy voavary. 

LANGUEYEUR, sm. Mpamantatra 
lelan-kisoa fandrao misy voavary. 

LANGUIR, vn. f Reraka. Il y a trois 
ans qu'il languit de cette maladie. Re- 
rak' izany oretina izany hatramy ny te- 

10 taona izy. 2* —, Rera-po, mijaly, mi- 
ferinaina, miritrn aina. Il languit dans 
une prison. Mijaly. miferinaina, mi- 
ritra aina ao an-tranomaizina izy. Il 
languit d'amour. Miritra aina amy 
ny fltiavana izy. 3* fig. Hetry, mitsi- 
mozimozy, matoritory, samosy Cet ar- 
bre languit faute d'eau. Hetry, mi- 
tsimosimozy noho ny Isy fisian-dranô 
io hazo io. Toutes choses languissent 
pendant l'hiver. Mitsimozimozy ny za- 
vatra rehetra raha ririnina. Son discours 
languit. Matoritory ny laha-teniny. Le 
commerce languit. Matoritory ny varo- 
tra. L'affaire languit. Samosy ny raba- 
raha. 

LANGUISSAMMENT, adv. t-Amin- 
karerahana. 2*—, Amin-kareraham-po. 

LANGUISSANT, ANTE, adj. 1* Re- 
raka, aaozanin-dava, mavozovozo lava, 
somazotsazo-dava, marazodrazo- dava. 

11 est — dans un lit. Saozanin-dava, 
mavozovozo lava, somazolsazo-dava, 
marazodrazo -dava ao am-pandriana 
izy. 2*—, Rera-po, mijaly, miferinaina, 
miritra aina. 3* fig. Hetry, milsimozi- 
mozy, matoritory, samosy, 

LANIÈRE, sf. Anja-koditra. 

LANTERNE, sf. Funala. — de carros- 
se. Fanafan-tsoavaly. —sourde. Fana- 
fan-jiolahy. — magique. Fanala fam- 
pisehoan-tsary. 

LANTERNER, vn. Miahanahana, mi- 
hambahamba, milaredretra. 

—, va. Manao ampitso lava, mizara vava, 
manao vava malefalca. 

LANUGINEUX, EUSE, adj. Voloi- 
na. La poche est un fruit — . Voan-kazo 
voloina ny paiso. 

LAPER, vn. et a. Milelaka. Le chien 
a lapé le lait en un instant. Nolelafin 
ny alika vetively foana ny ronono. 

LAPEREAU, sm. Zana-bitro. 



LVR 



LAPIDAIRE, atlj. Atao amy ny tsan- 
gam-bato, atao amy ny vatom-pasana. 
8lyle— . Laha-tony fanao amynytsan- 
gam-balo, etc. 

LAPIDATION, sf. Fitoraham-bato. 

LAPIDER, va. Mitora-bato. Les Juifs 
lapideront saint Etienne. Nitora-bato 
any Md. Etiena ny Jody. 

LAPIDIFIGATION, sf. Farapanjaria- 
na ho vato, fanjariana ho vato. 

LAPIDIFIER, va. Mampanjary ho vato. 

Se lapidifier, vpr. Manjary ho vato. 

LAPIN, INE, s. Bitro. 

LAPS, sm. Après un certain — do temps. 
Nony afaka andro sasantsasany. 

LAPSUS, sm. — linguse. Latsa-bava. 

LAQUAIS, sm. Mpanompo mpanaraka. 

LARCIN, sm. f Halatra. Commettre un 
— . Mangalatra. Il a été convaincu de—. 
Vaky tamy ny halatra nataony izy. 2 a — , 
Êavatra nangalarina. Il alla cacher son—. 
Lasa nanaflna ny zavatra nangalariny 
izy. 3* fig. Zavatra nalain-tabaka. 

LARD, sm. Matomperin-kisoa, tavin- 
kisoa. Ce cochon a quatre doigts de — . 
Misy voantondro efatra-ny matomperin' 
io kisoa io. 

LARDER, va. 1* Manesika tavin-kisoa 
amy ny hena. 2° fig. Manatrabatrabaka, 
manisika. — quelqu'un de coups d'épôe. 
Manatrabatrabakaolona. amy ny saba- 
tra.— son discours d'épigrammes. 3/ani- 
sika teny mahindrona amy ny laha-teniny. 

LARDON, sm. 1" Didin-tavin-kisoa ase- 
sika amy ny hena. 2* fig. Teny manindro- 
na, fanarabiana. 

LARE, s. et adj. m. I* Comme Pénates. 
2 # — , pi. Fonenana, trano. 

LARGE, adj. 1° Malalaka, lehibe, migo- 
dàna, midadasika, be sakana, be lamba- 
nana, bo vava, debadeba, be. Chemin—. 
Lâlana malalaka, lehibe, migodàna, 
midadasika. Ces souliers sont trop lar- 
ges. Malalaka, lehibe loatra ireto kira- 
ro ireto. Cette maison est trop — . Be sa' 
kana loatra ity trano ity. Étoffe— . Lam- 
ba be lambanana. Du ruban — . Roba, 
be lambanana. La rivière est — en cet 
endroit. Malalaka, be vava ny renira- 
no eto. Il a le visage — . Debadeba, be 
tarehy izy. Il a les épaules larges. Be so- 
roka izy. 2* fig. Malalaka, lehibe, feno. 
Le roi lui a donné les pouvoirs les plus 
larges. Nanome azy fahefana ma/a/a/ta, 
etc., ny mpanjaka. 3*—, Mahafoy be. Il 
est — . Mahafoy be izy. 4'—, Tsy mana- 



Digitized by 



Google 



Ur 



— 475 — 



LAT 



hy ota. Il a une conscience—. Tsy ma- 
nahy ota fzy. 

—, sm. i* Halalaka, halehibe, habe, sa- 
kana. lambanana, vava, indrabe. Cet- 
te étoffe a un mètre de — . Metatra irny 
ny habe, ny lambanana, ny vavan'io 
lamba io. Comme La hg eu r. 2*— , Nyam- 
povoan-dranomasina. Le navirea gagné 
le—. Lasa any ampovoan-dranomasi- 
na ny sarobo. 3* fig. Gagner le—. Mia- 
la, mandositra. 

Au large, toc. adv. I* An-kalaïahana. 
Il est logé au—. Malalaha ny Irano itoe- 
rany. 2 # fig. ^Être au—. Manan-karena. 

LARGEMENT, adv. !• An-kalatahaoa, 
lebibe. On leur donna — tout ce qu'ils 
demandaient. Nomena azy iieo mala- 
laka izay rehetra nangatahiny. On Ta 
récompensé — . Nomona valisoa lehibe 
izy. 2 # — , Tsy mandefitra. Il se nourrit 
— . Tsy mandefitra amy ny fivelomana 
izy. 

LARGESSE, sf. Fahafoizam-be. Il fait 
de grandes largesses. Mahafoy bo izy. 

LARGEUR, s(. Halalaka, halehibe, ha- 
be, sakana, lambanana, vava, indrabe. 
La— d'un fossé. Ny habe, nyvavan' ny 
hady. La planche a un pied de — . Iray 
dia ny indraben' ny hazo flsaka. 

LARGUER, va. Mamaha mahazakan- 
dain-tsambo. 

LARIGOT, sm. Boire à tire — . Mibo- 
boka. 

LARME, a/ 1 . 1" Ranoraaso. Verser des 
larmes. Mandrotsa-rfranomaso, mitoma- 
ny. Il fut touché jusqu'aux larmes. Nan- 
goraka loatra izy ka raiitra nandrotsa- 
dranomaso, nitomany izy. Il versa des 
larmes de joie. Nandrotsa dranomason- 
kafaliana izy. Cette fauttTlui coûta bien 
des larmes. Nandrolsahany ranomaso, 
nitomaniany fa traira izany beloka iza- 

- ny. Il vit dans les larmes. Mandrotsa- 
dranomaso lava, miferiaaina izy. 2 # — , 
Sombiny. Il n'a bu qu'une — de vin. Tsy 
nisotro afa-tsy «ombin-divay kely foana 
izy. 

LARMOIEMENT, sm. Firotsaban- 

. dranomaso tsy nahy. 

LARMOYANT, ANTE, adj. Manao 
ranomaso havozona. 

LARMOYER, un. Mandrotsa-d ranoma- 
so, raitomany. Il ne fait que—. Man- 
drotsa-dranomaso, etc., lava izy. 

LARMOYEUR, EUSE, s. Mpandro- 
tsa-d ranomaso, mpitomany. 



LARRON, LARRONNBSSE, s. 1* 

Mptfetsy, mpangalatra. Ils s'entendent 
comme des larrons en foiro. Manao tsi- 
kombakomba hoatra ny mpangalatra 
an-tsena, manao kitapo miara-pono izy 
ireo. 2 — , Jiotahy. Le bon — . Ilay jio- 
lahy nibebaka. 

LARVE, sf. Bibindandy. olipanjehy. 
bibimbomanga, bibintsaonjo, sakoivy, 
rangahy, fangorinana. — du hanneton. 
Sakoivy, rangah y. —du dytique. Fan- 
gorinana. 

LARYNX, sm. Vava tendabe, traotrao- 
ka. 

LAS, LASSE, adj. 1* Sasatra, valaka, 
vizana, trotraka. Il est — de marcher. 
Sasatra, etc., ny mandcha izy. 1*fig. 
Madikidiky, boboka, tofoka. Je suis — de 
ses sottises Madikidiky, etc., ny hada- 
lany aho. Je suis — de ne rien faire. 
Madikidiky, boboky ny tsy manao na 
inona na inona aho. 

LASCIF, IVE, adj. !• Jejo, pilaka. 2 # — , 
Votaveta. Danse lascive. Dihy vetaveta. 

LASCIVEMENT, adv. Amtu-kajejoa- 
na, amim-pipilapilahana. 

I4ASCIVETÊ, 8f. l*Hajejoana, fipilapi- 
lahana. 2*—, Zavatra vetaveta. 

LASSANT, ANTE, adj. 1* Mahasasa- 
tra, mahavalaka, mahavizana, m a ha tro- 
traka. 2 # fig. Mahadikidiky, mahabobo- 
ka, mahatofoka. 

LASSER, t*a. 1° Mahasasatra, mahava- 
laka, mahavizana, mahatrotraka. Les 
voyages me lassent. Ny dia lava maha- 
sa*alra, etc., ahy. ï'fig. Mahadikidiky, 
mahaboboka, mahatofoka. Cet enfant las- 
se tout le monde. Mahadikidiky ny olo- 
na rehetra io zaza kely io. Ses discours 
vous lassent. Mahaboboka, mahatofo~ 
ka ny laha-teniny. 

Se lasser, vpr. 1* Sasatra, valaka, viza- 
na, trotraka. Ma patience se lasse. Sasa- 
try ny mandefitra aho. 2*/?g. Madikidi- 
ky, boboka, tofoka. 

LASSITUDE, .«/". 1* Ifasasarana, faha- 
sasarana, fahavalahana, havizanana, fa- 
havizanana hatrotrahana, fahatrotraha- 
na. Il est excédé de—. Sasatra, valaka » 
vizana, trotraka izaitsizy izy. 2* fig. 
Uadikidiky, halofoka. 

LATANIER, «m. Befelatanana. 

LATENT, ENTE, adj. Miafina. Mata- 
dies latentes. Aretina miafina. 

LATÉRAL, ALE, adj. Anila. U y a 
dans l'église deux chapelles latérales. 



Digitized by 



Google 



LAV 



— 476 — 



LEC 



Misy lasapely iray avy amy ny ila roao' 
ny trano leglizy. Canal — . Lakanndrano 
anilan' ny renirano. 

LATÉRALEMENT, adu. Anilany. 

LATIN,INE, ad;. Latina. Langue lati- 
ne. Fiteny latina. 

— , sm. Fiteny latina, teny latina. 

LATINISER, va. Mahatonga ho teny 
latina. 

LATINISME, sm. Fomba fitenenana 
amy ny fiteny latina. 

LATINISTE, sm. Mpahay Ûteny latina. 

LATINITÉ, sf. Fandaharan-teny lati- 
na. 8a— n'est pas pure. Tsy mahitsy 
ny fandaharany teny latina. 

LATITUDE, sf. {• Latitoda, flfanalavi- 
ran* ny fitoerana anankiray amy ny 
Ekoatora. 2 — , Klimata, tanysamihafa 
hafanana. L'homme peut vivre sous les 
latitudes les plus opposées. Mahazo mi- 
toetra amy ny klimata samihafa, amy 
ny tan y samihafa hafanana ny olona. 
3* fig. Halalahana. Il laisse beaucoup 
de — à ses agents. Manome malalaha 
ny masoivohony izy. 

LATRIE, sf. Fivavahana tsy fanao afa- 
tsy amin* Andriamanitra irery. 

LATRINES, sf. pi. Garaba, trano ke- 
ly, trano ttvoahana, lava-tay. 

LATTE, sf. Varivary, fitoroka, terilatsy, 
volotsangana amy ny valin-drihana. Lat- 
tes qu'on cloue sur les chevrons. Va- 
rivary. Lattes qu'on place entre les 
chevrons. Fitoroka. Lattes d'une cloi- 
son. Terilatsy. Lattes d'un plafond. 
Volotsangana amy ny valin-drihana. 

LATTER, va. Mamarivary, manisy fi- 
toroka, — terilatsy, — volotsangana amy 
ny valin-drihana. 

LATTIS, sm. Varivary, terilatsy, volo- 
tsangana amy ny valin-drihana. 

LAURÉAT, ad/, et sm. Nahazo vali- 
soa tamy ny fifaninanana. 

LAURIER, sm. {• Hazo mitovitovy amy 
ny ravintsara. — des forêts de Madagas- 
car. Ravintsara. 2* fig. Voninahilra, 
fandresena. Cueillir des lauriers. Maha- 
zo voninahilra, mandresy. 

LAVAGE, sm. Fanasaoa, fanozana. 

LAVE, sf. Taim-bolkano. 

LAVÉ, ÉE, p. et adj. {• Voasasa, nosa- 
sana, voaoza, nozana. 2 # fig. Afaka, voa- 
dio, nodiovina, afa-tsiny. 

LAVEMENT, sm. f Fanasana, fanoza- 
na. Le —des pieds. Ny fanasana, etc., 
tongptra. 2 # — , Basirano avv anv amba- 



ny, faham-bastrano. Gomme Clysisrb. 

LAVER, va. 1" Manasa, manoza, mam- 
pandro. — du linge. Manasa lamha. — 
les mains, les pieds. Manasa, manoza 
tanana, tongotra. —le corps d'un enfant. 
Mampandro zaza. 2" fig. Ma n afaka, 
manadio, manala tsiny. David lava ses 
péchés avec ses larmes. Davida nanafa- 
ka, nanadio ny fahotana nataony tamy 
ny ranomaso. Je m'en lave les mains. 
Afa-tsiny amin' izany aho. H loc. — la 
tête à quelqu'un. Mandevilevy olona. 

Se laver, vpr. 1* Manasa, manoza, 
mandro. Se— le visage. Manasa, ma" 
nota tava. 8e— le corps. Mandro. 2* fig. 
Midio, miala tsiny, afa-tsiny. Il s'est lavé 
du crime dont on l'accusait. Nidio, etc., 
tamy ny heloka niampangana azy izy. 

LAVEUR,EUSE, s. Mpanasa. 

LAVOIR, sm. Dobo fanasan-damba, ta- 
vy fanasan-dovia. 

LAVURE, sf. Ozan-dovia. 

LAXATIF, IVE, adj. Mampivalana mo- 
ramora. 

LAVETTE, sf. Lamban-jaza. 

LAZARET, sm. Trano itoeran'ny am- 
panaovina karantena. 

LE, LA, LES, are. Ny. —livre. Ny 
boky. La lune. Ny volana. Les roses. 
Ny vonin-draozy. 

—, pron. pers. Izy, izy ireo. azy f azy 
ireo. Je le vois, je la vois. Hitako izy, 
mahita azy aho. Je les vois. Hitako izy 
ireo, mahita azy ireo aho. || loc. Il n'est 
pas encore habile, mais il le deviendra. 
Tsy mbola kinga izy, nefa ho tonga ktn- 
ga hiany. 

LÉ, sm. Ambainy, lambanana. Cette ro- 
be a cinq lés de tour. Misy ambainy 
dimy ity roho ity. Cette toile est assez 
large pour qu'on puisse faire deux mou- 
choirs au — . Lehibe hiany ny ambainy, 
etc., ity lamba ity ka ampy hanaovaoa 
mosara roa. 

LÈCHE, sf Silaka. Une— de pain. Se- 
la-moto. 

LÉCHÉ, ÉE, p. et ad;. 1* Voalclaka, 
nolelaflna. 2* fig. Voakaly, nokatina, la- 
vorary. Une peinture léchée. Hoso-doko 
voakaly, etc. $loc. Ours mal—. Olona 
tefy maika, ratsy tarehy, doadrina, tsy 
mahalala fomba. 

LÉCHER, va. 1* Milelaka. — l'assiette. 

Mifeia-dovia. 2» fig. Mikaly. 
Se lécher, vpr. Miïeia-tena. Le» clin (s 

se lèchent. Milela-tena ny saka. 



Digitized by 



Google 



LEG 



— 477 — 



LEG 



LEÇON, sf f Fampianarana, fianarana, 
lesona, tsianjery. Il donne des leçons 
d'histoire. M ampianatra tanlara izy. Il 
a pris des leçons de chant d'un excel- 
lent maître. Nianatra h ira tamy ny 
mpampianatra mahay izy. Cet écolier 
apprend sa—. Mianatra ny fianarany, 
ny lesony, ny tsianjeriny io mpiana- 
natra io. 2 # — , Torohe vitra, anatra, fa- 
nanarana. Écoutez les leçons de votre 
mère. Henoy ny torohevitry ny rcni- 
nao. Je lui ai donné une bonne — . Na- 
nariko mafy izy. Ce malheur a été pour 
moi une bonne — . Nabazoako anatra, 
fananarana tsara izany loza izany. 

LECTEUR, TRICE,*. Mpamakyteny, 
mpamaky boky. C'est un bon—. Mpama- 
ky teny mahay izy. Cet ouvrage a peu 
de lecteurs. Vitsy mpamaky io boky io. 

LECTURE, sf. 1* Famakian-teny, fama- 
kiam-boky. Qui est-ce qui fait la — ce 
soir? Iza no hamaky teny, no hanao /a- 
makian-teny an io ha ri va? Il profite de 
ses lectures. Mahasoa azy ny famakia- 
ny boky. 2 # — , Vakiteny/ll enseigne la 
— aux enfants. M àmpianatra vakiteny 
nyankizymadinika izy. 

LÉGAL, ALE, adj. Araka ny lalàna. 

LÉGALEMENT, adv. Araka ny lalà- 
na. Procéder— .Manao ara/ta ny lalàna. 

LÉGALISATION, sf. Fanamarinana. 

LÉGALISER, va. Manamarina. —un 
passe-port. Manamarina pasipaoro. 

LÉGALITÉ, sf. Fanarahana ny lalàna. 
La —de cet acte est évidente. Ara/ta 
ny lalàna miharihary izany taratasy fa- 
nekena izany. 

LÉGAT, «m. Irakyny papa. 

LÉGATAIRE, s. Ky tolorana. Il est son 
-universel. Izy no notolorany nyhare- 
ny rehetra. 

LÉGATION, sf. 1* Rabarahan' ny lé- 
gat. 2*~, Raharahan' ny ambasadaora. 
3*—, Ny ambasy. 4 # — , Tranon'ny am- 
basadaora. 

LÉGENDAIRE, «m. Mpanoratra ny 
tantaran' ny Olo-masina. 

LÉGENDE, sf. 1* Tantaran* ny Olo-ma- 
sina. 2*— , Soratra manodidina ny faran- 
tsa, — ny raedaly. 3*—, Lovan-tsofina ela. 

LÉGER, ÈRE, adj. i* Maivana. Un ha- 
bit—. Akanjo maivana. 2*—, Maivamai- 
vana, mora levona, maie fa ka, malemy, 
tsirangaranga. Repas — . 8akafo matoa- 
maivana. Viandes légères. Hena mora 
levona. Vin — . Divay mahfaka. Terr« 



légère. Tany malemy. Sommeil—. Tori- 
maso tsirangaranga. 3 # — , Maivamaiva- 
na, maivan-tongotra, mailaka, kinga. Je 
me sens aujourd'hui plus — qu'à l'ordi- 
naire. Reko maivamaivana kokoa ny 
tenako androany fa tsy tahaka ny andava- 
nandro. Il marche d'un pied — . Mai- 
van-tongotra, maita-pandeha izy. Il a 
la main légère. Kinga tànana izy. 4* 
fig. Kely. maivana, madinika. Corvée 
légère. Fanompoana kely, maivana. 
Douleur légère. Aretina kely, maiva- 
na. Il a une idée légère de cela. Maha- 
lala izany kelikely hiany izy. Une fau- 
te légère. Fahotana madinika. Il traite 
un sujet—. Mandinika zavatra madi- 
nika izy. 5*—, Maivan-tsaioa, maivan- 
doha, manidintsidina, kely ati-doha. tsy 
voahevitra. Il a le caractère — . Afai- 
van-tsaina, manidintsidina izy. Il a la 
tête légère. M aivan-doha, kely ati-do- 
ha izy. Parole légère. Teny tsy voahe- 
vitra. 6 — , Misononôka. Style— . Laha- 
teny misononôka. 

A la légère, loc. ado. 1» Maivana. Il est 
vêtu à la—. Maivamaivana ny Ûtafia- 
ny. 2* fig. Kitoatoa, mosalahy. Parler à 
la légère. Miteny kitoatoa, etc. 

LÉGÈREMENT, adv. 1* Maivana. 2*—, 
Amim-pahamàilahana, amin-kakingana, 
moramora tsara. Il marche—. Maila- 
pandeha izy. Ce dessein est — fait. Na- 
tao tamin-kakingana, vita moramora 
tsara izany sary izany. Z* fig. Kely foa- 
na. Il a été blessé — . Naratra kely foa- 
na izy. 4*—, Kitoatoa, mosalahy, an-tsa- 
patsapaka.il a répondu—. Naraaly ki- 
toatoa, etc , izy. 

LÉGÈRETÉ, sf: 1" Hamaivanana. 2*—, 
Fahamailabana, hakingana. 3* fig. Ha- 
kely. 4*— , Hamaivan-doha, tsyflhevera- 
na, hadisoana kely. Ce sont des légère- 
tés. Hadisoana kely izany. 5 # — , Fiso- 
nonéka. 

LÉGION, sf. 1" Antoko-miaramila tamy 
ny Romana. 2 # — , Antoko-miaramila. — 
d'honneur. Antokon' olona mahazo la- 
koraona avy amy ny fanjakana frantsay. 
3* fig. Betsaka. Des légions d'anges. An* 
jely betsaka. 

LÉGISLATEUR, TRIGE, s. Mpanao 
lalàna. 

LÉGISLATIF, IVB, adj. f Manao la là- 
na. Pouvoir—. Fahefana mba hanao 
lalàna. Assemblée législative. Fivorian* 
ny mpanao lalàna. 2"— , Araka ny la- 



Digitized by 



Google 



LEN 



478 — 



LEQ 



Iâna. Mesures législatives. Didy atao 
araka ny lalàna. 

LÉGISLATION, sf. f Fahefana banao 
laldna. La— appartient aa souverain. 
Ny mpanjaka no manam-pahe/hna /ia- 
nao lalàna. 2 # — , Lalàna. Une bonne—. 
Lalàna tsara. Il est habile en — . Ma- 
hay ny lalàna izy. 

LÉGISTE, sm. Mpahay ny lalàna. 

LÉGITIMATION, sf. f Fandraisana 
zana-dranitra ho zanaka. 2*—, Fanama- 
rinana. 

LÉGITIME, adj. 1» Araka ny lalàna, ara- 
ka ny rariny, marina. Mariage — . Fa- 
nambadiana araka ny lalàna, marina. 
Enfant — . Tena zanaka marina. Il a un 
sujet — de se plaindre de vous. Mana- 
na antony marina hitarainana izy no- 
ho ny nataonao. 2*—, Misy antony, — 
fotony. Sa douleur est—, Misy antony, 
otc, ny alabelony. 

LÉGITIMEMENT, adv. Araka ny lalà- 
na. an-drariny, araka ny marina. Bien — 
acquis. Zavatra azo an-drariny, araka 
ny marina. 

LÉGITIMER, va. 1* Mandray zana-dra- 
nitra ho zanaka. 2*—, Manamarina, ma- 
hamarina.il a fait— ses pouvoirs. Nasainy 
nohamarinina ny fahefany, La dureté 
des parents ne saurait— l'ingratitude d'un 
enfant. Ny halozan'ny ray aman-dreny 
tsy ma/tamarina ny tsy ahavalian* ny za- 
naka fitia. 

LÉGITIMITÉ, s/. Fahamarinana. 

LEGS, sm. Zavatra atolotra amy ny fa- 
rahafatra. 

LÉGUER, va. 1* Manolotra. Il a légué 
mille piastres aux pauvres. Vola arivo no 
natolony ho any ny mahantra. 1°fig. 
Mampandova. Il a légué sa haine à son 
fils. Nampandovainy ny lolom-pony 
ny zanany. 

Se léguer, vpr. Lovana. 

LÉGUME, sm. Voan-javatra mitanda- 
hatra misy fonony hoatra ny tsaramaso, 
anana, hanin-kotrana, hani-mainty. Les 
brèdes sont un — excellent. Tena anana 
tsara ny anamamy. Il n'y a pas de meil- 
leur — que la pomn:e de terre. Tsy misy 
hanin-kotrana, hani-mainty tsara hoa- 
tra ny ovimbazaha. 

LÉGUMINEUX, EU8E, adj. et a. 
Mamoamitandahatra misy fonony. 

LÉMURIENS, sm. pi. Amboanala, ba- 
bakoto, simpona, endrina. 

LENDEMAIN, sm. A mpitso, ampitson' 
iny. Le —do sps nocçs. Ny ampitson* ny 



nampakarany vady. Pensez au—. Hevero 
ny ampitso. Ils partirent le—. Niala ta- 
my ny ampitson' in y izy ireo. Il renvoie 
sans cesse au—. Manao a mpifao lava izy. 

LÉNIFIER, va. Manaketraka, manale- 
faka, mampitony. 

LÉNITIF, IVE, adj. Manaketraka, etc. 
Comme Adoucissant. 

— , sm. !• Fanafody manaketraka, etc. 2* 
fig. Fanalana alahelo. 

LENT, ENTE, adj. Miadana, mitare- 
dretra, mitavozavoza, milasilasy, mitsi- 
lasilasy, mitsiredareda, midanesaka, 
miadamohaka, votsa, tsy maika, ma bar i- 
tra ela. Il est— dans tout ce qu'il fait. 
Miadana, mitaredretra, mitavozavo- 
za, mila<ila$y 9 mitsilasilasy, mitsi- 
redareda amin' izay rehetra ataony izy. 
Il a une démarche lente. M iadam-pan- 
deha, votsa fandèha, midanesaka izy. 
Il a la parole lente. M fada m-p il en y izy, 
miadamohaka izy raha miteny. Il a un 
esprit—. Votsa saina izy. Il est — à pu- 
nir. Tsy maika hankafay izy. Sa conva- 
lescence est lente. Maharitra ela ny 
fan are tan y. 

LENTE, sf. Atodihao. 

LENTEMENT, adv. Amim-piadana- 
danana, amin-kavotsana. 

LENTEUR, sf. Fiadanadanana, fitare- 
dretra, fitavozavoza, filasilasy. filsilasila- 
sy, fltsiredareda, fidanesaka, havotsana, 
tsy fahamaikana, faharetana ela. 

LENTICULAIRE, adj. Boribory mi- 
vohitra. Verre—. Fitaratra boribory 
mivohitra. 

LENTILLE, sf. 1* Voan-javatra hoa- 
tra ny voanemba. 2 # — , Fitaratra bori- 
bory mivohitra. 

LÉOPARD, sm. Biby raasiaka van- 
dambandana, leoparda. 

LÈPRE, sf. !• Habokana. 2* fig. Le vice 
est une — . Hoatra ny habokana ny fa- 
hazaran-dratsy. 

LÉPREUX, EUSE, adj. et s. Boka, 
ratsy hoditra, mavoin-tena, 

LÉPROSERIE, sf. Trano fitsaboana 
boka. 

LEQUEL, LAQUELLE, pi. LES- 
QUELS, LESQUELLES, pron. rel. 
1* Izay. Il m'a tenu uu discours auquel 
je. n'ai rien compris. Nilazany resaka 
izay tsy fantatro velively a ho. 2*—, Iza. 
— aimez-vous le mieux de ces deux ta- 
bleaux ? Iza no tjanao kokoa amin* ireo 
sary roa ireo ? 



k. 



Digitized by 



Google 



r^ 



LET — m 

LÈSE, adj. Manohitra. Crime de— ma- 
jesté. Heloka be vava manohitra ny 
mpanjaka. 

LÉSER, va. I* Mabafaty antoka. Je 
crains de vous — . Matahotra aho fan- 
drao mahafaty antoka anao. 2*—, Man- 
dratra, mankarary. La poitrine est lésée. 
Maratra, marary ny tratra. 

LÉSINE, sf. Fahihirana. 

LÉSINER, m. Mahihitra. Il lésine sur 
tout. Mahihitra amy ny zavatra rebetra 
izy. 

LÉSINERIE, sf. Fahihirana. 

LÉSION, sf. 1* Fatiantoka. 2<— , Ratra, 
aretina. 

LESSIVE, sf. Ranon-davenona ando- 
man-damba hosasana, fendomana amy 
ny ranon-davenooa. 

LESSIVER, va. Mandona amy ny ra- 
non-dayenona. 

LEST, sm. Zavatra mayesatra fanama- 
renan-tsambo. 

LESTAGE, «m. Fanisian-javatra mave- 
satra fanamarenan-tsambo. 

LESTE, adj. t* Mailaka, mavitrika, mi- 
vikiviky. Il marche d'un pas—. Maila- 
pandeba, mavitrika, mivihiviky izy 
raba mandeha.^ fig. Kinga, hainga- 
na. Il est — en affaires. Kinga amy ny 
raharaha, haingam-panao rabaraba izy. 
3'—, Tsy niety. Il est— dans ses propos. 
Manao resaka tsy mety izy. 

LE8TEMENT, adv. t* Amim-paha- 
mailahana, aroim-pahavitribana. 2* fig. 
Amin-kakingana, amin-kafainganana. 3* 
— , Tsy mety. Il m'a répondu — . Nanao 
valin-teny tsy mety tamiko izy. 

LESTER, va. 1* Manisy zavatra mave- 
satra fanamarenan-tsambo. 2* fig. Se— 
l'estomac, se—. Mihinana. 

LÉTHARGIE, sf. !• Torimaso mafy avy 
amy ny aretina. 2" fig. Fitsikamokamo, 
titsilamodamoka, tsy fihontsina. 

LÉTHARGIQUE, adj. !• Avy amy ny 
léthargie. 2* fig. Mitsikamokamo, mi- 
tsilamodamoka, tsy mibontsina. 

LETTRE, sf. \* Litera. 1/ a est la pre- 
mière — de l'alphabet. Ny a no litera 
voalohany amy ny alfabeta. H loc. Écri- 
vez ce mot en toutes lettres. Sorato tan- 
te raka io teny io. Écrivez ce chiffre en 
toutes lettres. Ataovy so ratra io marika 
io. 2 # — .Soratra, tarehin-tsoratra. Ces let- 
tres sont trop menues. Manify loatra iza- 
ny sora/ra, tare hin- tsoratra izany. 3° — , 
Teny. Il juge suivant la — de la loi. Mi- 



LBV 



tsara arakany tenin* ny lalàna izy. 4*—, 
Taratasy ampilondraina.il ma écrit une 
longue—. Nampitondra taratasy lava 
tamiko izy. J'ai reçu votre—. Efa azoko 
ny taratasy nampitondrainao ahy. 
— de chango. Voy. Cbangb. — de cré- 
ance. Voy. Créance. 5 # — , pi. Fiana- 
rana , fahaizana mandaha-teny an- 
tsoratra na am-bava. Un homme sans 
lettres. Olona tsy nianatra, tsy nabita 
fianarana. Belles lettres. Fahaizana 
mandaha-teny an tsoratra na am- 
6aua. Ce prince fit fleurir les lettres. 
Nampandroso ny fahaizana mandaha- 
teny an- tsoratra na am-bava izany 
mpanjaka izany. 

A la lettre, loc. ado. Araka ny teny. H 
traduit trop à la—. Mandika loatra ara* 
ka ny teny izy. 

LETTRÉ, ÉE, adj. et sm. Nianatra, 
nabita Qanarana, mahay ny Tomba fenda- 
haran-teny an-tsoratra na am-bava. Un 
homme—. Olona nianatra, etc. 

LEUR, pron. pers. Azy ireo. Il faut — 
donner leur part. Tokony lromena azy 
ireo ny anjarany. 

—, adj. pos. Ny. Les enfants doivent du 
respect à — père. Ny zanaka tsy main- 
tsy hanaja ny rai ni/. 

—ism. 1 # Ny azy. Je ne veux pas le — . 
Tsy tia ny a2y aho. 2»—, pi. Ankohona- 
na, sakaiza. Ils travaillent pour eux et 
pour les leurs. Izy ireomiasa ho any ny 
tenany sy ho any ny anao/ionani/, etc. 

LEURRE, sm. 1* Sarim-borona atao so- 
lo va ika hiantsoana ny voromahery miha- 
za. 2 # fig. Fitaka. On vous promet cet em- 
ploi, mais c'est un — . Ampanantenaina 
izany rabaraha izany hianao, ne fa fitaka 
izany. 

LEURRER, va. t* Miantso voromahery 
amy ny sarim-borona. ïrfig. Maraitaka. 

Se leurrer, vpr. Fitabina. 

LEVAIN, sm. I* Lalivay, ranom-po* 
totra. Pain sans — . Mofo tsy misy lali- 
vay. — de bière. Ranom-pototra anao- 
vana labiera. Z'fig. Fototra. Comme Fer- 
ment. 

LEVANT, sm. Atsinanana. Comme Est. 

— , adj. Miposaka. Je serai la au soleil — . 
Ho tonga ao aho raba vao hiposaka ny 
masoandro. 

LEVÉE, sf. 1° Fanesorana, fanalana. 
J'ai assisté à la — de l'appareil. Nanatri- 
ka ny nanesorana, ny nanalana ny fe- 
bim-pery aho. La première — est faite. 
Voae*otra indrny mandeha tao amy ny 



Digitized by 



Google 



LEV 



— 480 - 



LIB 



vata ny taratasy ampitondraina. 2 # — , Fa- 
kana, famoriana,tanangonana. La — des 
soldats est terminée. Vitany/afama tnia- 
ramila. La — des impôts n'est pas encore 
faite. Mbola tsy uoauory, tsy voangona 
ny hetra. Il Joe. Us ont déjà trois levées 
(aux cartes ). Nahafaty intelo sahady izy 
ireo. Faire la— d'un siège. Miala maina 
amy ny fanaovampahirano. Faire une — 
de boucliers contre quelqu'un. Mamoa- 
poaka olona. 

LEVER, va. I* Manandratra.manondro- 
tra, roanainga. manentana, mambata, 
mampitraka, miandrandra , manarina, 
mampakatra. — les mains au ciel. Afa- 
nandra-tânana amy ny lanitra. Le- 
vez votre manteau qui traîne. Asondro- 
ty, aingao ny kapaotinao fa mitarika. 
Cela est si pesant qu'on ne saurait le — 
de torre. Mavesatra loatra ity, ka tsy azo 
aing&ina, enlanina, ôa/atna. — la tête. 
Mampitraka ny loha. — les yeux au ciel. 
Miandrandra ny lanitra. — un malade. 
Manarina marary. — l'ancre. Mampa- 
katra vatdfantsika. 2*—, Manesotra, ma- 
nala. — la nappe. Manesotra, etc., ny 
lamban-databatra. — un obstacle. A/a- 
nesotra, etc., sampona. 3 # — ,Maka, ma- 
mory, manangona, manao. — des trou- 
pes. Afaaa miaramila. — dos impôts. Ma- 
mory, manangona hetra. — le plan 
d'une ville. Maka sàry tandna, manao 
ny plan' ny tandna. |) loc. — la séance. 
Mandrava livoriana.— le siège. Miala mai- 
na amy ny fanaovam-pahirano. —le pied. 
Mitsoriaka.mandositra.— le masque. Tsy 
mena-milabatra, miharihary hoatra ny 
kary am-pamoloana. — boutique. Ma- 
nomboka mivarotra. 

— , vn. 1* Mitsimoka, mitrebona, mipoi- 
tra. Les blés commencent à — . Mitsi- 
moka, etc., ny varim-bazaha. 2 # —, Mi- 
vonto. La pâte lève. Mivonto ny koban- 
dafarina. 

8e lever, vpr. 1* Mitsangana, miala, man- 
dringa. Quand il entra, tout le monde se 
leva. Nony vao niditra izy, dianiara-?it- 
tsangana avokoa ny olona. Levez-vous 
delà. Mialà eo hianao. 8e — de table. 
Miala amy ny latabatra. Se— sur la poin- 
te des pieds. Mandringa. 2 # — , Miarina, 
mifolia. Il se porte mieux, mais il ne se 
lève pas encore. Efa tsaratsara kokoa izy, 
nefa tsy mbola miarina. Il est l'heure de 
se—. Tonga ny fotoam-pi/b/uuana. 3*—, 
Miposaka, miseho. Le soleil se lève. Mi- 
posaka, etc., ny masoandro. Le vent se lè- 
ve. J/we/ionv rivotra. 



LEVER, sm. 1* Fotoam-pifohazana. 

2 # — , Fiposahana. 
LEVIER, am. Fanoitra. 
LÉVITE, sm. Levita. 

—, sf. Akanjo vity. 

LÈVRE, sf. !• Molotra. Il aies lèvres min- 
ces. Tsintsa-mofofra izy. Il le dit des lè- 
vres, mais le cœur n'y est pas. An-ten- 
dro-mofofra hianyno ilazany izany, fa 
tsy mba ao am-po. J'ai le mot sur le bord 
des lèvres. Eo an tendro-mo/of ro hiany 
ny teny. Désigner quelqu'un en allon- 
geant les lèvres. Manondro molotra olo- 
na. Se mordre les lèvres. Manaiki-mofo- 
tra ; pg. manenina. 2*—. Vava. Les lè- 
vres d'une plaie. Ny vava fery. 

LÉVRIER, «m. Amboa lava vava mpi- 
haza. 

LEVURE, sf Roatran-dabiera anaova- 
na lalivay. 

LÉZARD, sm. Androngo. sitry, antsian- 
tsy, matahotrandro. Petit — . Antsian- 
tsy, matahotrandro. 

LÉZAR DE, sf. Yaky, mitriatra.Jmitse- 
faka, miveraka, mivava. 

LÉZARDÉ, ÉE, adj. Vaky, mitriatra, 
mitsefaka, miveraka, mivava. Muraille 
lézardée. Rindrina va k y, etc. 

LIAISON, sf 1* Fikambanana, fltamba- 
rana, fitohizana.Onne voit pas la— de ces 
planches. Tsy hita ny ikambanana, 
itambaran* ireto hazofisakaireto. — des 
lettres. Ftfo/uzan'ny litera. 2*fig. Fito- 
hizana, fifanarahana. Il n'y a aucune — 
entre ces deux idées. Tsy mitohy, mifa- 
naraka velively ireo hevitra roa ireo. 
3*—, Fisakaizana, fifankazarana, flkam- 
banana, fitambarana, flfandraisana. Les 
mauvaises liaisons l'ont gâté. Stmban - 
ny fisakaizana, /f/anftazaran-dratsy 
izy. Il y a peu de — entre ces deux 
familles. Tsy mifankazatra, mikam- 
bana, mitambatra, mifandrairay loa- 
tra ireo fianakaviana roa ireo. 

LIANE, sf. Vahy. 

LIANT, ANTE, adj. Malemy paika, 
malemy fanahy. 

— , sm. Halcmem-paika, — panaby. 

LIARD, sm. 1* Farantsa kely varahina 
taloha mitovitovy amy ny variroaventy. 
%'fig. Il n'a pas un — . Tsy manam-bari- 
raiventy izy. Je n'en donnerais pas un 
— . Tsysahiko variraiventy akory izany. 

LIASSE, sf. Fehezan-taratasy. — de let- 
tres. Fehez&n-taratasy ampitondraina. 

LIBATION, sf Fanindinan-divay aza- 



k 



Digitized by 



Google 



LIB 



— 481 - 



UB- 



vatra hafa ho fanajana an* Andriaraanitra 
na ny sampy. 2 # /?o;. Fisotroana. 
LIBELLE, sm. Taratasy na boky misy 

fanalam-baraka. 
I»IBELLISTE, sm. Mpanoratra libelle. 
LIBELLULE, sf. Angidina. 
LIBÉRAL, ALS, adj. 1* Mahafoy be, 
manome be, tsy mikely soroka, mazava fo. 
Homme—. Olona mahafoy be, etc. 2 # — , 
Tiafabalalahana amyny fanjakana. Il a 
des principes libéraux. Tia fahalalaha- 
na amy ny fanjakana izy. 
-,«m, Olona tia fahalalahana amy ny 

fanjakana. 
LIBÉRALEMENT, ado. 1- Amin-ka- 

zavam-po. 2*—, Amin-kalatahana. 
LIBÉRALISME, sm. Fitiavam-pahala- 

labana amy ny fanjakana. 
LIBÉRALITÉ, sf. 1* Fubafoizana be, 
fanomezana be, hazavam-po. Il exerce 
ta— envers lui. Mahafoy be ho azy, 
rh+xiQinQ be azy, mazava fo aminy izy. 
Il tient cela de votre—. Ny hazauam- 
ponao no nahazoany izany. 2 # — , Fano- 
mezana. U n'est riche que de vos libéra- 
lités. Tsy manana afa-tsy ny fanomeza- 
na ataonao aminy izy. 
LIBÉRATEUR, TRICE, s. M pana- 
fa ka. 
LIBÉRATION, sf. Fanafahana, fahafa- 
hana. — de l'État. Fanafahan' ny fanja- 
kana trosa. — du territoire. Fanafa- 
han' ny tantn-drazana. 
LIBÉRJÉ, ÉE, p. Afaka. Forçat — . Ga- 

dralava afaka. 
LIBÉRER, va. Manafaka. 
Se libérer, vpr. Manafa-tena, afa-trosa. 
Ce débiteur s'est enfin libéré. Afa-tro- 
sa io mpitrosa io tamy ny farany. 
LIBERTÉ, sf. 1» Saûdy. L'homme est 
doué de — . Manan-/sa/¥dy ny olom- 
belona. 2 # — , Fahazakan-tena, fanafa- 
hana,- fandefasana. L'homme aime la-—. 
Tia fahazakan-tena ny olona. Il a 
perdu sa—. Tsy mahazaka tena in- 
tsony izy. Cet esclave aYecouvrô sa—. 
Afaka, nalefa io andevo io. Donner la 
— à un oiseau. Mande fa vorona. 3 # — , 
Fahalalahana. Il y a — de commerce. 
Malalaka ny fivarotana. Il y a — des 
cultes. Malalaka ny livavahana. Le gou- 
vernement a octroyé des libertés à cer- 
taines villes. Ny fanjakana nanorae ma- 
lalaka ny tanâna sasany. 4*—, Fanara- 
nam-po, hasahiaua, Ûhitsian-doha, fa- 
hatsorana, tsy fananosarotra. On jouit 
d'une grande — dans cette maison. Azo 



anaranam-po amin'io trano io. Il prend 
beaucoup de— avec ses supérieurs A/a- 
naram-po loatra, sahy loatra amy ny 
lehibeny izy. Il lui parla avec — . Nite- 
ny tamin-fcasa/iiana, nihitsy loha, tso- 
tra taminy izy. Il prend beaucoup de 
libertés. Sahy loatra izy. Il a une gran- 
de — de parole. Tsy mananosarotra 
akory izy raha miteny. 
LIBERTIN, INE, s. et adj. 4-^filiba, 
manaram-po, akanga, angatra, angelin- 
gely. Il est devenu—, Tonga mpilib*, 
anga-dahy izy. C'est une libertine. Tena 
aaangavavy, an</a-bavy, angelingely 
izy. 2 # — , Vetaveta. Contes libertins. 
Tantara vetavela. 
LIBERTINAGE, sm. Filibana, fanara- 

nam-po, fitondran-tena ratsy. 
LIBERTINER, vn. Miliba, manaram- 
po, mi tondra tena ratsy. 
LIBRAIRE, sm. Mpivaro-boky. 
LIBRAIRIE, sf. l'Fivarotam-boky. 2*—, 

Trano fivarotam-boky. 
LIBRE, adj. i* Manan-tsafidy. L'hom- 
me est—. Manantsafidyny olona. 2 # — , 
Mahazak a tena, afaka, olom potsy, araba- 
niandro, folovohi Ira, nova, tsihibelamba- 
na. Il est — et ne dépend de personne. 
Mahazaka tena izy ka tsy fehezin'oiona. 
Il est— d'inquiétudes, v A /a fca ahiahy 
izy. Il était prisonnier, mais à présent il 
est—, Taloha tao an-tranomaizina izy, 
fa izao afaka. Il était esclave, mais & pré- 
sent il est— . Taloha izy ankizin' olona, fa 
izao afaka, olom-potsy. Il est de condi- 
tion—. Ambaniandro izy. Homme — 
qui n'est pas noble. Folovohitra, hova, 
tsihibelambana. 3 # — , Malalaka, ara- 
keviny, tsy misy misakantsakana, tsy 
misy olona, foana. Le commerce est — 
dans ce pays. Malalaka ny fivarotana 
amin' izany tan y izany. J'ai un peu de 
temps—, je suis—. Malalaka aho izao. 
Faites une traduction—. Ataovy ara-ke- 
viny ny fandikana azy. Les chemins sont 
libres. Tsy misy zavatra misakantsaka- 
naanyan-dàlana. Cette place est—. Tsy 
misy olona, foana io fltoerana io. 4 # — , 
Azo anaranam-po, mifankahazo tsara, 
sahy, tsy mety, tsy mananosarotra. On 
est fort — dans cette maison. Azo ana- 
ranam-po amin' ity trano ity. Vous avez 
le champ — . Mahazo manaram-po hia- 
nao. Il a — accès auprès de lui. Mahazo 
manaram-po manatona azy izy. Il est— 
avec ses amis. Mifankahazo tsara amy 
ny sakaizany izy. Il tient des propos bien 
libres. Manao resaka sahy loatra, tsy 

31 



Digitized by 



Google 



LIE 



— 482 



LIE 



mety izy. Il a les mouvements libres. Tsy 
mananosarotra amy Dy fihetsehana izy. 

LIBREMENT, ad». !• Amin-tsafidy. 2- 
—, Amim-pahalalahana. 3°— , Amin-ka- 
sahiana, amim-pahatsorana. 

LICE, sf. 1* Kianja fifanalana hazaka- 
zaka. Entrer en — . Manomboka hifanala 
hazakazaka. 2'fig. Ady hevilra. Il n'a 
point osé entrer en — avec lui. Tsy sahy 
niady hevitra taminy izy. 

LICENCE, sf. 1* Lalana. Il a obtenu une 
—pour un débit de tabac. Nahazo lala- 
na hivaro-paraky izy. 2°— , Hasahian- 
doatra, filibana, fanaranam-po, fiton- 
dran-tena ratsy. Il prend chaque jour 
de nouvelles licences. Mitombo hasahi- 
an-doalra isan'andro izy. Un bon roi 
doit réprimer la— . Ny mpanjaka tsara 
tsy ma in tsy misakana ny filibana, ny 
fanaranam-po t ny fi tondran-tena ra- 
tsy. 3 # — , Ainbaratonga faharoa amy ny 
oniversity. 

LICENCIÉ, sm. Ny nahazo nyfitomboky 
ny ambaratonga faharoa amy ny oniver- 
sity. 

LICENCIEMENT, s m. Fanafahana bo 
borozano. 

LICENCIER, ra. Manafaka ho boro- 
zano, mamela — . On a licencié des trou- 
pes. Afaha ho borozano, navela ho bo- 
rozano nv miaramila sasany. 

LICENCIEUSEMENT, adv. Vetaveta. 

LICENCIEUX, EUSE, adj. Vetaveta, 
tsy manjary, miliba, manaram-po loatra, 
mi tondra tena ratsy. Discours—. Resaka 
vetaveta, tsy manjary. Il mène une vie li- 
cencieuse Manao li tondran-tena vetave- 
ta, tsy manjary izy, miliba, manaram- 
po loatra, mitondra tena ratsy izy. 

LICHEN, sm. Hola-kazo, volom-bato. 

LICITATION, sf- Fanaovana lavan- 
tin* ny zavatra saro-jaraina. 

LICITE, adj. Mety, azo atao, an-drariny. 
C'est une chose — . Zavatra met y, etc., 
izany. Gain—. Tombom-barotra an- 
drariny. 

LICITEMENT, adv. Araka ny mely, 
araka ny rariny. 

LICITER, ra. Manao lavantin' ny zava- 
tra saro-jaraina. On fait— cette maison. 
Àsainaaiao lavanty io trano io, fa saro- 
jaraina. 

LICOU ou LICOL, sm. Fatoram-biby, 
kofehim-bozon-tsoavaly. Ce cheval arom- 
pu son licou. Nanapa-/>a/orana, kofe- 
Itij io soavaly io. 



LIE, sf. 1* Faika — de vin Faikan-di- 
vay. V fig. Tsaika, faika, fako. C'est un 
homme de la — du peuple. Tsaika, fai- 
ka, fakon' olona izy. Il loc. Boire le ca- 
lice jusqu'à la— . Miaritra fahorianaha- 
tramy ny farany. 

LIÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voafeby, nofebe- 
zina, mifehy, voafatotra, nafatotra, mi- 
fatotra. 2 # — , Voakambana, nakambana, 
tafakambana, mikambana, voatambatra, 
natambatra, lafatambatra, mitambalra, 
voatohy, natohy, mitohy. 3° fig. Nam- 
pifanarahina, nifanekena, 4*—. Nam- 
piraisina, tafaray, miray. 5*— , Voatana. 
notanana, voahazooa, nohazonina, voa- 
gia, nogiazana, voasakana, nosakanana. 

LIÈGE, sm. Hodi-kazo fanao bosoa. 

LIEN, sm. !• Kofehy, gadra, fatorana. 
Le— d'une gerbe. Ny Ao/e/i in 'amboara. 
— de fer. Gadra. Il était dans les liens. 
Nigadra, nifalotra izy. La fête de S* 
Pierre aux liens. Ny feliny Md. Piera 
voagadra. 2* fig. Fanandevozana. Il a 
rompu ses liens. Afaka amy ny fanan- 
devozana izy. 3 — , Zavatra mampikam- 
bana, — mampitambatra, — mampiray. 
Les lois sont les liens de la société civile. 
Ny lalàna no ikambanana, itambarana, 
iraisan' ny olona ao amy ny fanjakana. 

LIER, va. 1° Mamehy, mifehy, mamato- 
tra, mandrohy, mangaraka. — un pa- 
quet. Mamehy , mifehy entana. —un 
fou. Mamatotra adala. Voy. Attacher. 
2 # — , Mampikambana, mampitambatra, 
mampilohy. La chaux lie les pierres. Ny 
sokay mampikambana, mampitamba- 
tra ny vato. Liez les lettres. Ampito- 
hizo, atohizo ny litera. 3 - fig. Mampilo- 
hy, mampifanaraka, mifanaiky, manan- 
gana. II ne lie pas bien ses idées. Tsy 
mampilohy, mampifanaraka. tsara ny 
heviny izy. Ils ont lié une partie de pro- 
menade. Nifanaiky hitsangantsangana 
izy ireo. Ils ont lié conversation. Ni- 
/anangan-dresaka izy ireo. 4"—, Mana- 
kambana, manambatra, mampiray. (Tes! 
le sang et l'amitié qui les lient. Ny flha- 
vanana sy ny fifankatiavana no rnana- 
kambana, manambatra, mampiray 
azy ireo. 5°— , Mitana, mihazona, man- 
gia. mamatotra, misakana. Son serment 
le lie. Tànana, hazonina, giazan' ny 
flanianana nataony izy. 8a parole le lie. 
Voatana, toahazona, voafatotry ny va- 
vany izy. Le respect m'a lié la langue. 
Ny fanajananonisaàanaahytsy hileny. 

Seller, vpr. !• Mamato-tena. 2"—, Mikam- 



Digitized by 



Google 



'■M 



IJE 



— 483 — 



LIG 



bana, mitambatra, mitohy. 3'fig. Mito- 
hy t raifanaraka, mifanaiky. 4 n — , Mame- 
hy tena. Il s'est lié par un vœu. Name- 
hy tena tamy ny voady izy. 

LIEU, sm. V Tokotany, toeraîia, fitoera- 
na, fonenana, fari-tany, vaky, tany, tra- 
no. Voilà 1e — où s'élèvera le palais. Itsy 
ny tokotany hanorenana ny lapa. Un— 
de récréation. Tokotany fiialaovana. 
Mettez chaque chose en son—, Samy atao- 
vyamyny toerany, (ïtoerany avy ny 
xavatra rehetra. C'est le plus beau — du 
monde. Fifoerana mahaflnaritra indrin- 
dra izany. Il change souvent de — . Mi- 
findra fonenana matetika izy. En quel — 
habite-t-il ? Aoamyny fari-tany, vakin' 
aninona, aiza ho aiza no ïtoerany? C'est 
le — où il est né. Izany no tan y uahate- 
rahany. Les saints lieux. Ny tany masi- 
na. — où Ton rend la justice. Trano fi- 
tsarana. Le — saint. Ny tra.no leglizy. 
Voy. Endkoit. || loc. En premier —, en 
second — , en dernier—. Voalohany, fa- 
haroa, farany. Tenir— de... Misolo. Il 
m'a tenu — de père. Solon' ikaky izy. 
Avoir—. Misy,miseho. Cet assassinat a eu 

— l'an dernier. Taona itsy no nisiana, ni- 
se/toan' izany vonoanaolona izany. 2* fig. 
Tokony, fotony, antony. Ce n'est pas ici le 

— de parler décela. Tsyeto no tokony 
hilazana izany. Il y a— de délibérer. To- 
kony hodinihina izany, misy fotony, 
antony handinihana izany. 3*—, pi. 
Trano, tokotany, izay niposahan-java- 
tra, lia visité les lieux. Nitsirika ny tra- 
no, tokotany izy. La police s'est trans- 
portée sur les lieux. Tonga tao amin izay 
niposahari izany ny polisy. 4*—, Gara- 
ba, trano kely, trano fivoahana. 

An lieu de, loc. prèp. Ho solo. Cet es- 
clave servira au — de tel autre. Ity an- 
kizilahy ity hanompo ho so/o?i-dranona. 

An lieu que, loc. conj. Kanjo. 

LIEUE, sf. l° Làlana tokony ho metatra 
efatra arivo 2* fig. Vous en êtes à cent 
lieues. Tsy fantatrao velively izany. Cela 
est à mille lieues de ma pensée. Lavitry 
ny saiko izany. Je vous ai senti d'une — . 
Efa azoazoko fa ho tonga hianao. 

LIEUR, BUSE, 5. Mpifehy vary. 
LIEUTENANCE, sf. Raharaban* ny le- 
fitra. 

LIEUTENANT, sm. Lefitry ny kapite- 
ny, lefitra. Le capitaine et son—. Ny ka- 
piteny sy ny lefiny. Le — colonel. Ny 
lefitry ny koranely. 



LIÈVRE, sm. 1° Biby dia mitovitovy 
amy ny bitro, bitrodia. 2* fig. Courir 
deux lièvres à la Fois. Miloloha rano roa 
siuy. Il est peureux comme un — . Saro- 
tahotra izaitsizy izy. Il a une mémoire 
de — . Maty arika izy. 

LIGAMENT, sm. Uozatra manakamba- 
na ny taolana, hozatra manodidina ny 
aty, ny fo, etc. 

LIGAMENTEUX, EUSE, adj. Hoza- 
tina, mitsiratsiraka. Comme Fibrbdx. 

LIGATURE, $/". Fehy, famehezana. La 
— de l'artère a été bien faite. Tsara fe- 
hy ny artera, tsara ny namehezana ny 
artera. 

LIGNAGE, sm. Firazanana. Il est de 
haut—. Avo razana izy. 

LIGNE, sf. 1* Tsipika. — droite. Tsipi- 
ka mahitsy. || loc. —de démarcation. 
Voy. Dbmaucation. Passer la—. Mama- 
ky ny ekoatora. —télégraphique. Tele- 
grafy mitohitohy amy ny vohitra sarai- 
hafa. lia toujours suivi la — du devoir. 
Nanaraka ny fltsipiky ny rariny mandra- 
kariva izy. Ces deux orateurs sont sur la 
môme—. Mitovy ireo mpandaha-teny 
roa lahy ireo. Il est en première—. Voa- 
lohany izy. Il Jest hors—. Tsy azo ano- 
harana izy. 2°— , Andalan-tsoratra, la- 
haran-tsoratra. Il y a vingt lignes à cha- 
que page. Misy andalan-tsoratra, etc., 
roapolo avy isam-pejy. || foc. Aller à la 
— . Manomboka andininy hafa. Je vous 
écrirai deux lignes pour vous prévenir 
de mon arrivée. Teny indraim-bava 
monja no hosoralako aminao hilaza ny 
hahatongavako. Écrivez ceci en — de 
compte. Soraty ho isan'ny zavatra no- 
vidiko izany. 3°— , Tady, lintana. Tirer 
une muraille à la—. Manitsy ampianta- 
ny amy ny tady. Marquer le bois à la 
— . Manamarika hazo amy ny tady. Pé- 
cher à la—. Mamintana, manjono. Je- 
ter la—. Manipy fintana. —dormante. 
Flntana misy bosoa. 4*—, Laharana, 
sosona. Rompre la—. Mamaky lahara- 
na. L'armée marchait en—. Nandroso 
nilahatra ny taflka. Troupe de—. Mia- 
ramila fandahatra hiady. 5*—, Hady 
fiarovana, manda. Attaquer les lignes. 
Mamely ny hady fiarovana, etc. Lignes 
d'approche. Hady, manda ataon* ny 
mpanao fahirano. 6°— , Taranaka. — di- 
recte. Tena taranaka. Voy. Direct. 

LIGNÉE, sf. Taranaka. Il a une nom- 
breuse—. Maro taranaka izy. 

LIGNEUL, sm. Ko fehy voasavoka. 



Digitized by 



Google 



LIM 



— 484 — 



LIN 



LIGNEUX, EUSE, ad)'. Mitovitovyamy 
ny hazo. Plante ligneuse. Zava-maniry 
mitovitovy amy ny hazo. 

LIGUE, sf. 1* Fiandanian' ny fanjakana 
maro. 2 # — , Firaisan-tetika, teti-dratsy, 
teti-be, fifokoana. 

LIGUER, va. Mampiandany. Il liguâtes 
princes chrétiens contre les Musulmans. 
Nampiandany ny mpanjaka kristiana 
hanohitra ny Silamo izy. 

Se liguer, vpr. {• Miandany. 2° fig. 
Miray telika, mikaon-doha, mifoko. Il se 
ligua avec les mécontents pour exciter 
une sédition. Niray tetika, etc., tamin' 
izay sosotra izy mba hampikotankotana 
ny vahoaka. 

LILAS, sm. Hazo mitovitovy amy ny vo- 
andelaka.— de Perse. Voandelaka, le- 
laka, bazondriaka. 

LILIACÉE, sf. et adj. Zava-maniry mi- 
tovitovy amy ny lisy. 

LIMAGE, sf. Lelosy. 

LIMAÇON, sm. Sifotra an-tanety. 

LIMAILLE, sf. Tain-tsofa. 

LIMBES, sm. pi. Limby. 

LIME, sf. Tsofam-by. Passez la— sur cet- 
te clef. Tsofao kely io fanalahidy io. 

LIMER, va. 1° Manatsofa. 2* fig. Man- 
drindra. Il a bien limé son discours. 
Narindrany tsara ny laha-teniny. 

LIMIER, sm. 1° Karazan'amboampiba- 
za makadiry. 2° fig. — de police. Draka- 
draka. 

LIMITATION, sf. Famerana. Il s'en- 
gage à payer la somme sans— de temps. 
Manaiky handoa ny vola izy nefa tsy 
manisy felr" andro. 

LIMITE, sf. 1* Faritra, fangitra, valam- 
parihy, fetra. La rivière sert de — à ma 
propriété. Ny renirano no faritra, fan- 
gitra, fetran'ny taniko. 2° fig. Fetra. 
Son ambition est sans limites. Tsy misy 
fetra ny fitsiriritany voninahitra. Gom- 
me Borne. 

LIMITER, va. 1" Mamaritra, maman- 
gitra, mametra. 2° fig. Mametra, mani- 
sy fetra. On a limité ses pouvoirs. Nofe- 
rana, nasiana fetra ny fahefany. 

Se limiter, vpr. Mabalala fetra. 

LIMITROPHE, adj. Manolotra, mifa- 
nolotra. Cette province est— de la France. 
Manolotra any Frantsa, mifanolotra 
aminy Frantsa izany fari-tany izany. 

LIMON, sm. 1 • Dilatra, fotaka. La riviè- 
re dépose du—. Mitondra dilatra, etc., 



ny renirano. 2 # — , lia tanan-tsarety. 3 # — , 
Voasary makirana, voasary mandina. 4" 
fig. Tany. Nous sommes formés du 
même — . Samy noforonina avy tamy ny 
tany avokoa isika rehetra. 

LIMONADE, sf. Limonady. 

LIMONADIER, 1ÈRE, $. Mpivarotra 
limonady. 

LIMONEUX, EUSE, adj. Be dilatra, 
be fotaka. Eau limoneuse. Rano be dila- 
tra, etc. 

LIMONIER, sm. 1° Soavaly fametraka 
ao amy ny tanan-tsarety. 2°— , Foto-boa- 
sary makirana. 

LIMONIERS, sf. Tanan-tsarety. 

LIMPIDE, adj. Madio, mangarangara- 
na, mangalahala. Source — . Loharano 
madio, etc. 

LIMPIDITÉ, sf. Hadio, fangarangara- 
na, fangalahala. 

LIMURE, sf. Fanatsofana. 

LIN, sm. Hongonim-bazaha madinika, 
lamba rongonim-bazaha madinika. 

LINCEUL, sm. Lamba famonosam-pa- 
ty, lambamena. 

LINÉAIRE, adj. Atao amy ny tsipika. 
Dessin—. Fanaovan-tsary amy ny tsi- 
pika. 

LINÉAMENT, sm. 1* Tokotanin-tare- 
hy. Les linéaments du visage. Ny toko- 
tanin-tarehy. 2*—, Ambangovangony. 
Les linéaments d'un ouvrage. Ny am- 
bangovangon' ny boky anankiray. 

LINGE, sm. Lamba, fitafiana, akanjo. 
Blanchir du—. Manasa lamba, etc. Es- 
suyer avec un— . Mamaoka amy ny lam- 
ba. Il a beaucoup de—. Be fitafiana, 
akanjo izy. 

LINGER, ÈRE, a. Mpitahiry lamba, — 

fitafiana. 
LINGERIE, sf. Efi-trano fitabirizan- 

damba, — fitafiana. 

LINGOT, sm. Anjaka, akora.— d'or. 
An/a-bolamena, aAoram-bolameaa. 

LINGUAL, ALE, adj. f Amy ny le- 
la. Nerf—. Hozatra amy ny lela. 2°— To- 
nbnina amy ny lela. Consonnes lingua- 
les. Renisoratra tononina amy ny 
lela 

—, sf. Renisoratra tononina amy nylela. 

LINGUISTE, 8m. Mpandinika ny fom- 
bam-pitenenona amy ny lit en y samiha- 
fa. 

LINGUISTIQUE, sf. Fandinihana ny 



Digitized by 



Google 



LIR 



— 485 — 



LIT 



fombam-pitenenana amy ny flteny sami- 
bafa. 
UNIMENT, «m. Fanafody ahosotra. 

LINOTTE, sf. 1 # Karazam-boron-kely. 
2* fi g. Olona marivo saina, — salosina. 

LINTEAU, sm. Tataom-baravarana. 

LION, LIONNE, a. f Liona. 2* fig. Olo- 
na mahery fo, — voaivoay. 

LIONCEAU, sm. Zana-diona. 

LIQUÉFACTION, sf. Fiempoane. 

LIQUÉFIER, va. Mampierapo, mampi- 

hanankanana. Lo feu liquéfie le le 

plomb. Ny afo mampiempo etc., ny 

firaka. 
Se liquéfier, vpr. Miempo, mihanan- 

kanana. 
LIQUEUR, sf. 1* Zavatra mihanankana- 

na. 2 # — , Zavatra fisotro, toaka, lali- 

kera. 
LIQUIDATEUR, adj. et «m. Mpanda- 

mina fanilihan-trosa. 
LIQUIDATION, sf. Fanilihana, fanefa- 

na, fandaminana. Il travaille à la — de 

ses comptes. Mandamina ny miditra 

sy ny mivoaka izy. 

LIQUIDE, adj. 1* Hoatra ny rano, mitoe- 
drano, mihanankanana, matsora. Les 
corps liquides. Ny zavatra hoatra ny 
rano, mitoe-drano, mihanankanana. 
Ce breuvage est trop— . Matsora loatra 
izany fisotro izany. 2° fig. Afa-karatsaka. 
Il a cent mille francs net et — . Manana 
ariary roa alina afa-karatsaka izy. 

—, sm. I* Zavatra mihanankanana. 2 # — , 
Zavatra fisotro. Droits sur les liquides. 
Haba alaina amy ny zavatra fisotro. 
Coupez le lait avec un autre — . Tampo- 
hy zavatra fisotro hafa ny ronono. 

LIQUIDER, ra. Manilika.manefa, man- 
damina fanilihan-trosa. Il a liquidé ses 
dettes. Nanilika, nanefa trosa izy. Il 
liquide son bien. Mivaro-javatra sasany 
mba hanilihany ny trosany izy. 

8e liquider, vpr. Manili-trosa, manefa 
trosa. 

LIQUIDITÉ, sf. Fihanankanana. 

LIQUOREUX, EUSE, adj. Mamy hoa- 
tra ny lalikera. Vin—. Divay mamy hoa- 
tra ny lalikera. 

LIQUORISTE, 8. Mpanao na mpivaro- 
tra lalikera. 

LIRE, va. 1* Mamaky teny, mamaky. 
H ne sait pas—. Tsy mahay mamaky 
teny, etc., izy. Il lit l'histoire romaine. 



Mamaky ny tantaran' ny Romana izy. 
2 # fig. Mahalala, mahafantatra, mahita, 
mamaky eritreritra. Il lit dans l'avenir. 
Mahalala, mahafantatra, mahitanyho 
avy izy. Je lis sur votre visage que vous 
êtes mécontent. Hitako amy ny tarehi- 
nao fa sosotra hianao. — dans la pensée 
de quelqu'un. Mamaky eritreritra olo- 
na. 

LIS, sm. Lisy. Le— est le symbole de la 
pureté. Ohatra amy ny fahadiovam-po 
ny lisy. 

LISÉRÉ, sm. Riba atao sisina, sisina.— 
d'or. Ribà volamena atao siatn-java- 
tra. Ce mouchoir a un — rose. Misy sisi- 
na mavokely ity mosara ity. 

LISERON, «m. Tsingovihovy, sarisarim- 
bomanga. 

LISEUR, EUSE, s. Mpamaky boky ma- 
ro. 

LISIBLE, adj. Àzo vakina. 

LISIBLEMENT, adv. Azo vakina. 

LISIÈRE, sf. 1* Sisina. Lever les lisiè- 
res d'un drap. Manaisotra ny 8iain-do- 
pôtra. 2°— , Tady itantanana ny zaza 
koly atao talaky mandeha. 3° fig. Sisina, 
morona. Le village est sur la— de cette 
province. Ao an-tsisin' ity fari-tany 
ity ny tan an a. Ma maison est sur la — 
de la forêt. Ao amoron' ala ny tranoko. 

LISSE, ad;'. Malama, malambolambo, 
tsotra. Papier—. Taratasy malama, 
malambolambo. Il a les cheveux lisses. 
T«o-bolo izy. 

— , sf. Baraka. Bâton qui soutient les lisses. 
Vovonan-fcara&a. Faire passer les fils de 
la chaîne dans les lisses. Mangara-te- 
nona. 

LISSER, va. Mandama, mandambolam- 
bo. 

LISSOIR, sm. Fandamana, fandambo- 
lamboana. 

LISTE, sf. Rojistra. Comme Catalogue. 
Il toc. — civile. Vola eken* ny parlemen- 
ta homenanympanjaka isan-taona. 

LIT, sm. {• Farafrfra, fandriana, laflka. 
Dresser un— . Manangana farafara. Il est 
mortdansson— . Maty taoam-pandrtanî/ 
izy. Il garde le — . Mihonaka ao am-pan- 
driana izy. Il était sur son— de mort. Na- 
rary be tao ara-pandriana izy, narary 
be tambany tsihy, efa ho faty tamin f izay 
izy. Un lit de fer. Farafara vy. J'ai un- 
bien dur. Mafy loatra ny fandriako, la- 
fi ko. Faire le — . Manamboatra fandria- 
na. 2 # — , Mason' ony, mason-drano, lâ- 



Digitized by 



Google 



LIT 



— m — 



MV 



lan-drano. Le— de cette rivière est peu 
profond. Marivony mason-drano amin' 
ity rentrano ity. Cette rivière change sou- 
vent de — -. Miova làlana matetika io re- 
• nirano io. 3'/î{/. Vudy. Il a deux enfants 
du premier — . Roa no zanany tamin* ilay 
vadiny voalohany. 

LITANIES, sf. pi [• Litany. 2°fig. 
sing. Fitanisana. II nous a fait une lon- 
gue lilanie de ses plaintes. Notanisai- 
ny taminay ny fahoriany rehetra. 

LITEAU, sm. Vakin-kazo atao filiro. 

LITERIE, sf. Fombam-pandriana. 

LITHOGRAPHE, sm. Mpauonla amy 
ny vato. 

LITHOGRAPHIE, sf. Fanontana amy 
vato, zavatra natonta tamy ny vato. 

LITHOGRAPHIER, va. Manonta amy 
ny vato. 

LITIÈRE, sf. !• Laflka. Faire la — aux 
chevaux. Manamboatra fa/i-tsoavaly. 2* 
fig. Fandriana. Être sur la — . Miho- 
naka ao am-pandriana. 

LITIGE, sm. Ady, flfandirana. Cette ter- 
re est en — . Iadiana, ifandirana iza- 
ny tany izany. 

LITIGIEUX, EUSE, adj. 1* Iadiana, 
ifandirana. 2°— , Tia ady, tia fanditra. 
Esprit — . Olona tia ady, etc. 

LITRE, sm. Erau ny tavoahangy lapose- 

ty. 

LITTÉRAIRE, adj. Momba ny fahai- 
zana mandaha-tony an-tsoratra na am- 
bava. 

LITTÉRAL, ALE, adj. Tena hevitry 
ny teny, araka ny teny, araka ny teny 
tsirairay. Voici le sens — de ce passa- 
ge. Izao no tena hevitr' ireo teny 
ireo. Traduction littérale. Dikan-teny 
araka ny teny tsirairay. 

LITTÉRALEMENT, adv. Araka ny 
tena hevitry ny teny, araka ny teny, 
araka ny teny tsirairay. 

LITTÉRATURE, sf. Fahaizana man- 
daha-teny an-tsoratra na am-bava. 

LITTORAL, ALE, adj. Ao amoron- 
dranomasina. 

— ,sm. Ny ao araoron-dranomasina. Le — 
de la France. Ny ao amoron-drano- 
masina any Frantsa. 

LITURGIE, sf. Fomba fandaharam-pi- 
vavahana. 

LITURGIQUE, adj Momba ny fanda- 
haram-pivavahana. Ouvrage—. Boky 



momoa ny fandaharam-pivavaha- 
na. 

LITURGISTE, sm. Mpabay ny fomba 
fandaharam-pivavahana. 

LIVIDE, adj. Mangana, mivolom-bala- 
la maty, hatsatra. Teint—. Tarehy man- 
gana, etc. 

LIVIDITÉ, sf. Hamanganana, Ûvolom- 
baiala maty, hahatsatra. 

LIVRABLE adj. Azo atolotra. Mar- 
chandise—immédiatement. Varotra azo 
atolotra vetivety. 

LIVRAISON, sf. t'Fanoloram-barotra. 
2 # — , Tapa-boky avoaka tsikelikely. Pu- 
blier un ouvrage par livraisons. A/amoa- 
ka boky tsikelikely. La première— de 
ce dictionnaire vient de paraître. Vao 
navoaka ny tapa-boky voalohany arnin' 
izany diksionary izany. 

LIVRE, sm. I 9 Boky. Composer un — . 
Mamorona boky. Livres de commerce. 
Boky fanoratam-barotra. —journal. Bo 
ky fanoratana ny miditra sy ny raivoaka 
isan'andro. — de prière. Boky fivavaha- 
na. 2*—, Fizarana. L'ouvrage est divisé 
en douze livres. Misy fizarana roa am- 
by ny folo ny boky. 

À livre ouvert, loc. adv. Tsy an-kifidy. 
Traduire à livre ouvert. Mamiika teny 
tsy an-kifidy amy ny boky anankiray. 

LIVRE, sf. Livatra, lanjana diman jato 
grama. Il porte quatre-vingt livres. Mi- 
tondra valopolo livatra izy. 

LIVRÉ, ÉE, p. Voatolotra, natolotra, 
nafoy, navela. 

LIVRÉE, sf. I" Fitaflana mitovy Ûton- 
dran'uy mpanompon'ny mpanan-karena. 
2 /?*/. Famantarana. Il porte la— de la 
misère. Ilita ao amy ny tenany ny fa- 
mantaran' ny fahantrana. 

LIVRER, l'a. Manolotra. mamoy, ma- 
mêla. Je vous livrerai l'habit dans quin- 
ze jours. Hatolotro anao ny akanjo ra- 
ha afaka tapa-bolana. Il m'a livré le 
cheval pour cinquante piastres. Nafoi- 
ny ho ahy dimam-polo vola ny soavaly. 
Livrez le voleur à la justice. Atolory 
amy ny fanjakana ny mpangalatra, alo- 
seho ny mpangalatra. Judas livra son 
Maître aux Juiis. Jodasy nanolotra ny 
Tompony tamy ny Jody. Le général livra 
la ville au pillage. Nafoy, navelan' ny 
jeneraly horobain' ny miaramila ny ta- 
nâna. || loc. — bataille. Mandrafitra ady. 
— un assaut. Manani-bohitra. 

Se livrer, vpr. 1-Manolo-tena, niitolo-ba- 



Digitized by VjOOQI ^ ^^, 



LOC 



— 487 — 



LOI 



tana, mahafoy tona, tnanaraka, manara- 
na, miondrika, matoky. Jésus-Christ 
s'est livré sur la croix pour nous. iVano- 
lo-tena, na.ha.foy tena ho antsika teo 
amyny hazo-fijalianaJeso-Kristy. Se — 
à l' ennemi. M itolo batana amy ny faha- 
valo. Se — aux plaisirs. Manaram-po, 
manaranvbatana. Se— à la paresse. Ma- 
naran-daina. Se— a ses passions. Ma- 
naraka ny fllan-dratsiny. Se — à la dou- 
leur. Miondrika amy ny alahelo. Il s'est 
livré à des gens qui l'ont trahi. Natoky 
ny olona izay namadika azy izy. 2*—, 
lïilozoka, mimaso, mifositra, mifolotra. 
Gomme 8adonnbr. 

LIVRET, sm. Boky kely Ûlazana ny toe- 
try ny ropiasa, ny mpanompo, etc. 

LOCAL, sm. Trano, tokotany. Le — de 
cette imprimerie est trop resserré. Ety 
loatra izany trano, tokotanim-prinly 
izany. 

LOCAL, ALE, adj. Amy ny tan y anan- 
kiray, amy ny tanéna anankiray. Coutu- 
me locale. Fanao arahina amy ny 
tany anankiray, fomban-lany. Les 
autorités locales. Ny lehiben' ny tanàna 
anankiray. Il loc. Mémoire locale. Fa- 
hatsiarovana ny zavatra efa hita. 

LOCALISER, va. Manangona aretina. 
—le mal. Manangona aretina. 

Se localiser, vpr. Miangona, mifaritra. 
Le mal se localise, Miangona, mifari- 
tra ny aretina. 

LOCALITÉ, 8f. Tany, tanàna. Je ne 
connais pas cette — . Tsy fantapantatro 
izany tany, tanàna izany. 

LOCATAIRE, a. Mpanofa trano. — 
principal. Mpanofa trano mampanofa 
amin* olon-kaia, 

LOCATION, sf. 1* Fanofana, fampano- 
fana. 2 # — , Hofan-trano, — tsoavaly, etc. 

LOCH, sm. Zavatra amantarana ny ha- 
fainganan-tsambo. 

LOCOMOBILE, sf Sarety ampandeha- 
nin' ny sitimo. 

LOCOMOTEUR, TRICE, ad;. Mara- 
pihetsika. Muscles locomoteurs. Hoza- 
tra rnampihelsika. 

LOCOMOTIF, IVE, adj. Momba ny 
fifindran-toerana. Presque tous les ani- 
maux sont doués de la faculté locomo- 
tive. Saika mahazo mifindra toerana 
avokoa ny biby rehetra. 
LOCOMOTION, sf. Fifindran-toerana. 
LOCOMOTIVE, sf. Kalesy sitimo mita- 
rika ny kalesy amy ny lalam-hy. 



LOCUTION, «/". Fombam-pitenenana. 
Une — nouvelle. Fombam-pif enenana 
vaovao. 

LOGE, sf. !• Trano, efi-trano. Le por- 
tier est dans sa—. Ao an-/ranony ny 
mpiandry vavahady. La — d* un lion. Ny 
frano fametrahana liona. Le fou s'est 
échappé de sa — . Afa-nandositra tao 
amy ny efi-tranony ny adala. 2°— , Fi- 
vorian ny framasao. 3 # — , Efltrefitra, 
tranotrano. Voy. Cellule. 

LOGÉ, ÉE, adj. 1* Mitoetra. Il est— au 
rez-de-chaussée. Mitoetra ao an-tany 
izy. 2° fig. Nous voilà bien logés. Voâ 
ity isika. 

LOGEABLE, adj. Azo itoorana. La 
maison n'est pas — . Tsy azo itoerana 
ny trano. 

LOGEMENT, «m. Trano, fonenana, fi- 
toerana. Où est son — ? Aiza ny frano- 
ny, etc? 

LOGER, vn. Mitoetra. Il loge à l'hôtel. 
Mitoetra ao amy ny tranom-bahiny izy. 
Il loge au premier. Mitoetra ao amy ny 
rihana ambany indrindra izy. || loc .— 
à la belle étoile. Mandry eny alatrano, 
ankalamanjana, mandry an-tsaha. 

— , va. Mampitoetra, mametraka. Où lo- 
gerez -vous ces étrangers ? Aiza no 
hampitoeranareo t hametrahanareo 
ireo vahioy ireo ? — ses livres. Marne- 
traka ny bokiny. 

Se loger, vpr. Mitoetra, mipetraka. Il 
s'est logé dans un hôtel. Lasa nitoetra, 
nipetrakaao amy ny tranom-bahiny Izy. 
La balle s'est logée dans le bras. Nitoe- 
tra tao amy ny sandriny ny bala'naha- 
voa azy. 

LOGICIEN, sm. Mpahay lojika, mahay 
manaporofo. 

LOGIQUE, sf. Lojika, fahaizana mana- 
porofo, fifanarahan-kevitra. Il a de la — , 
Mahay manaporofo izy, mifanaraha 
ny heviny samihafa. Il n'y a point de- 
dans cet ouvrage. Tsy mifanarakany 
hevitra samihafa amin' ity boky ity. 

— , adj. Araka ny lojika. 

LOGIQUEMENT, adc. Araka ny loji- 
ka. 

LOGIS, sm. 1* Trano. Le maître du—. 
Ny tompon-Zrano. Corps de—. Voy. 
Corps. 2*—, Tranom-bahiny. Voilà un 
bon—. Itsiana franom-bahtni/ tsara. 

LOI, sf. 1* Lalàna, didy. Promulguer 
une—. Mamoaka lalàna anankiray. 
Consulter un homme de—. Maka. hevitra 



Digitized by 



Google 



1 



LOI 



488- 



LON 



Imin' olona mahay lalàna. La — an- 
cienne. Ny lalàna taloha. La— nouvel- 
le. Ny lalàna vaovao. Les lois de la 
grammaire. Ny lalàn'ny gramara. Dans 
les langues vivantes, l'usage fait—. Amy 
ny flteny mbola tenenina tonga lalàna 
ny fombam-pitenenana mahazatra. Il se 
fait une— de se promener tous les soirs. 
Naraikiny hoatra ny didy ho azy ny mi- 
tsangantsangana isan-kariva. Il veut 
faire la — partout. Ta-handidy hatrai- 
za batraiza izy. 2°— , Fahefana, fandi- 
diana, fanapahana. Alexandre rangea 
l'Asie sous sa—. Aleksandra namory any 
Azia ho ao ambanin'ny fahefany, etc. 
LOIN, adv. 1* Lavitra. Il demeure—. 
Lavitra ny toerany. 2° fiy. Lavitra, am- 
bony, loalra, ela. Pas à pas on va—. 
Lasa lavitra izay mandroso tsikelikely. 
Il voit— dans l'avenir. Hitany ny ho avy 
raha mbola lavitra. Ce jeune hom- 
me a de l'esprit, il ira—. Be saina ily to- 
volahy ity, ka tsy maintsy hisondrotra 
ambony. Il pousse— son ressentiment. 
Tafahoatra loalra ny loiom-pony. Il est 
malade, il n'ira pas—. Marary izy ka 
tsy ho ela velona intsony. Il ne le por- 
tera pas—. Tsy ho ela dia hivaly ny 
ratsyjnataony. 
Au loin, loc. adv. Lavitra. 
Be loin, loc. adv. 1* Lavitra. Il vient 
de — . Avy lavitra izy. 2° fig. Je le vois 
venir de — . Takatro ny heviny na dia 
miolakolaka aza izy. Il revient de — . 
Kasa maty izy ka sitrana. Je ne le con- 
nais ni de près ni de—. Tsy fantatro 
velively izy. 
De loin en loin, loc. adv. Mahalanka- 

lana, indraindray tadiavina. 
Loin de, loc. prép. 1 # Lavitra. Il est — 
de la ville. Lacitry ny tanàna izy. 2° 
fig. Lavitra, velively. Cela est— de ma 
pensée. Lavitry ny hevitro izany. Je 
suis — de penser ainsi. Lacilra ahy ny 
mihevitra izany. Bien — de se repentir, 
il s'obstine dans son crime. Lavitra azy 
ny mibebaka, fa vao mainka mikiribiby 
amy ny hadisoany izy. Nous sommes — 
de compte ensemble. Tsy mifanaraka ve- 
lively isika. 
LOINTAIN, AINE, ad}. Uvitra, any 
an-dakira, any an-tsioka. Pays—. Tany 
lavitra , etc. 
—, «m. Ny any lavitra, ny any an-dakira, 
ny any an-tsioka. Qu'apercevez-vous 
dans le — ? Liona no hitanao eny lavi- 
tra eny? 



LOISIBLE, adj. Azo atao. 
LOISIR, 8 m. Andro ahafahana, andro 
malalaka, andro. Je n'ai pas un moment 
de—. Tsy manana andro ahafahana, 
andro malalaka aho. Je n'ai pas le — 
d'y penser. Tsy misy andro hihevera- 
ko izany. 
A loisir, loc. adv. Miadana. Examinez 

cela à — . Diniho miadana izany. 
LOMBAIRE, adj. Ao am-balahana. 
LONG, LONGUE, ad/. {• Lava, ela, 
mitarozaka. Barbe longue. Volombava 
lava. Ce discours est—. Lara izany laha- 
tcny izany. En été les jours sont longs. 
Lava ny andro raha fahavaratra. Cela 
ne sera pas d'une longue durée. Tsy ha- 
haritra ela izany. La conversation a 
été longue. Naharitra ela, nitarozaka 
ny resaka. Bail à — terme. Fanolan- 
trano maharitra efci. 2 # — , Miadana. Ces 
plantes sont longues à pousser. Afia- 
dam-paniry ireto zava-maniry iretOc 
A la longue, loc. adv. Rahefa ela. Tout 
s' use à la—. Tsy misy tsy ton tan* ny ela. 
LONG, sm. Halava, halavana, lavany. 
La cour a douze mètres de —, Misy roa 
amby ny folo metatra ny halava, etc., 
ny tokotany. 
—, adv. Zavatra betsaka. Il nous en a dit 
— . Nilazany zavatra betsaka ny amhV 
izany izahay. 
Le long, tout le long, tont du long, 
au long de, loc. prép. Amorona, an- 
tsisina. Aller tout le— de l'eau. Mana- 
ra- morona ny rano. Aller le — du bois. 
Manara-teiaina ny ala. 
Au long, tout au long, loc. adv. La- 
va. Il a expliqué cela au — . Laça ny 
nivoasany izany. 
De long, en long, loc. adv. Mitsangana. 
Fendre en—. Mamaky mitsangana, 
mamakymanarakany t sang an any. Met- 
tez ce bois de — . Ampandrio mitsan- 
gana io hazo io. 
LONGANIMITÉ, sf. Fahari-po, fande- 
ferana. On ne saurait trop louer la — 
de ce prince. Tsy hita izay hiderana 
ny fahari-po, ny fandeferan' izany 
mpanjaka izany. 
LONGE, sf. f Anja-koditra lamatoran- 
tsoavaly. 2 a — , Mananetin-janak'omby. 
—de veau. Mananefin-janak' omby. 
LONGER, va. 1* Manara-morona, ma- 
nara-tsisina. 2 # — , Amorona, an-tsisina. 
Les rizières longent le bois. Ao amo- 
rona, an-tsisin* ny ala ny tanimbary. 



Digitized by 



Goot 



LOR - 4 

LONGÉVITÉ, sf. Haela velona. 

LONGITUDE, sf. Lonjitoda, flfanala- 
viran'ny fltoerana anankiray amy ny 
meridiena izay alaina ho fototra. 

LONGITUDINAL, ALE, ad;. Mana- 
raka ny halavana, mitsangana. Muscles 
longitudinaux. Hozatra manaraha ny 
ha la van a > etc. 

LONGITUDINALEMENT, adv. Àra- 
ka ny halavana, mitsangana. 

LONGTEMPS, adv. Ela, izay ela izay, 
fahoviana. La pluie dure — . Maharitra 
ela ny ranonorana. Cela est fait depuis 
— . Vita hatry ny ela, hatr'teay ela 
izay, /a/iorian-tany izany. 

LONGUEMENT, adv. Ela. Il a parlé 
— . Niteny ela izy. 

LONGUEUR, sf. f Halava, halavaUa, 
lavany, haela, fltarozaka. La — d'un 
bâton. Ny halavan ny tehina. Ses vi- 
sites sont d'une — insupportable. Tsy 
Jaitra ny fijanony ela, raha matnangy. Je 
suis ennuyé de la— du procès. Mahabobo- 
ka ahy ny fitarozaky ny ady. 2 # — , Zava- 
tra lava loatra. Il y a des longueurs dans 
ce discours. Misy zavatra lava loatra 
amin' izany laha-teny izany. 

LONGUE- VUE, sf. Masolavitra. 

LOPIN, sm. Sombin-kena, sombiny. 

LOQUACE, adj. Basivava, maro vava, 
ropitaria, tsaontsaom-bava. 

LOQUACITÉ, sf. Habasivava, fitaria, 
fl tsaontsaom-bava. 

LOQUE, sf. Yoro-damba. Cet habit s'en 
va en loques. Tonga voro-damba io 
akanjo io. 

LOQUET, sm. Hidim-baravarana ka- 
ratoka. 

LORGNER, va. 1°Mangala-pi]ery, ma- 
nao maso vilana. 2 # — , Mijery amy ny 
masolavitra madinika. 

LORGNETTE, sf. Masolavitra madinika. 

LORGNON, «m. Solomaso tokana. 

LORS DE, loc. prép. Tftmy ny. — de 
son élection. Tamy ny nifidianana azy. 

Pour lors, loc. adv. Tarn in' izay. 

Dès lors, loc. adv. Tamin'izay, ha tram in' 
izay. 

LORSQUE, conj. Raha, rahefa, nony, 
fony, tamy ny. Lorsqu'il viendra, pla- 
cez-le dans cette chambre. Raha, rahefa 
tonga izy, dia apetraho amin'ity efi-trano 
ity. Lorsqu* il arriva, les grands allèrent 
& sa rencontre. Nony, fony tonga izy, ta- 
my ny izy tonga, dia nitsena azy ny ma- 
namboninahitra. 



i — LOU 

Lors même que, loc. conj. Na dia... aza. 
On ne croit pas un menteur, — même qu'il 
dit la vérité. Tsy inoana ny mpandainga, 
nadia milaza marina aza. 

LOT, sm. 1« Anjara. Voilà trois lots, choi- 
sissez. Misy anjara telo ireto, ka ifldia- 
no. 2*— , Loka amy ny lotery. Il a gagné 
un — de mille piastres. Nahazo loka fa- 
rantsa arivo tamy ny lotery izy. Z'fig. 
Anjara. La misère est son — . Ny fahan- 
trana no anjarany. 

LOTERIE, sf. [• Lotery. 2* fig. Sendra- 
sendra, vintana. Ce monde est une — . 
Sendrasendra, vintana ny zavatra eto 
an-tany. 

LOTION, sf. Fidiovana, fandroana. 

LOTO, sm. Loto. 

LOUABLE, adj. Mendrika hoderaina. 

LOUAGE, sm. Fampanofana, fanofana. 

LOUANGE, sf. Dera, fiderana. Il aime 
les louanges. Tia dera izy. Chanter les 
louanges de Dieu. Mihira ny fiderana 
an' Andriamanitra. Il est au-dessus de 
toutes louanges. Tsy bain* ny vava lazai- 
na ny fiderana azy. 

LOUÀNGER, va. Midera, mandoka. 

LOUANGEUR, EU SE, s. et adj. Mpi- 
dera, mpandoka. 

LOUCHE, adj. 1° Njola, mifanara-boa- 
maso. 2°/îgf. Tsy mazava. 

— , sm. Zavatra tsy mazava. Il y a du — 
dans cette affaire. Misy zavatra tsy 
mazava amin' izany raharaha izany. 

LOUCHER, vn: Manjola, mifanara- 
boamaso. 

LOUER, va. Mampanofa, manofa. Je 
lui ai loué ma maison. Nampanofaiko 
azy, nahofako taminy ny tranoko. J'ai 
loué une autre maison. Nanofa trano 
hafa aho. 

Se louer, vpr. 1* Mikarama, manao ka-* 
rama. Il se loue à la journée. Manao 
karama isan' andro izy. 2 # — , Mihofa. 

LOUER, va. Midera. — quelqu'un. Mi- 
dera olona. 

Se louer, vpr. 1* Midera tena, mifam- 
pidera. 2*—, Faly. Je me loue du che- 
val que vous m'avez prêté. Faly aho 
amy ny soavaly nampindraminao ahy. 

LOUEUR, EUSE, s. Mpampanofa. — 
de voitures. Mpampanofa kalesy. 

LOUIS, sm. Farantsa voiamena fran- 
tsay mitovitovy amy ny ariary efatra. 

LOUP, sm. 1° Amboadia. 2* fig. Être 
connu comme le — blanc. Rely fanta- 
tr' olona hoatra ny kary. 



Digitized by 



Google 



LUB 



— 490 — 



LOI 



LOUPE, sf. U Kambo. 2*—, Fitaratra 
mivohi-droa fampitomboan-javatra. 

LOURD, LOURDE, adj. 1* Mavesa- 
tra, mazefatra, mafonja, maonjana. — 
quoique petit en apparence. Maonja- 
na. Fardeau — . Entana mavesalra, 
etc. 2° — , Mihoninkonina, tsy mailaka, 
milondolondo. Il devient — .. Mihonin- 
konina, tsy mailaka intsony izy. 
Temps—. Andro milondolondo. 3° fig. 
Mavesatra, donto, dombo, tsy misono- 
nôka, tsy mailaka. Il a l'esprit — . Ma- 
reaa-tsaina, donto, dombo saina izy. 
Style — . Laha-teny tsy misononôka. 
Il a une lourde tache. Afauesafra ny 
raharahariy. Cet édifice est—. Tsy mai- 
laka izany trano izany. 4 # —, Lehibe. 
Une lourde faute. Hadisoana lehibe. 
Voy. Pbsant. 

LOURDAUD, AUDE, *. Dondrina. 

LOURDEMENT, adv. 1* Mavesatra. 
2 # — , Mihoninkonina, tsy mailaka. Mar- 
cher— .^ Mi/ton infconim-pamindra. 3* 
fig. Amin-kadalana. Plaisanter—. Ma- 
nao vosotr'adala. 4 # — , Lehibe. .Vous 
vous trompez — . Diso hevitra lehibe 
hianao. 

LOURDEUR, sf. \* Havesarana. 2°— , 
Fihoninkonina, tsy fahamailahana, fi- 
londolondo. 3° fig. Havesaran-tsaina, 
hadontoan-tsaina, tsy lisononôka, tsy fa- 
hamailahana. Il a une grande— de sty- 
le. Tsy misononôka ny Iaha-teniny. 

LOUVE, sf. Amboadiavavy. 

LOUVETEAU, «m. Zanak' amboadia. 

LOUVOYER, va. I* Manompirampira- 
na. Notre navire fut longtemps à—. iVa- 
nompirampirana ela ny sambonay. 2° 
fig. Miolakolaka. 

LOYAL, ALE, adj. Mahatoky, be hi- 
tsim-po, tsy misy fitaka. Ami — . Sakai- 
za mahatoky, be hitsim-po. Sa condui- 
te est lpyale. Tsy misy fitaka ny ataony. 

LOYALEMENT» adt?. Tsy amim-pi- 

taka. 
LOYAUTÉ, sf. Hitsim-po, tsy fisiam- 

pitaka. 
LOYER, sm. Hofan-trano. Il a payé 

son — . Nandoa ny hofan-trano izy. 

Prendre une maison à—. Manofa trano. 
LUBIE, sf. Haitraitra, angptingoty. 

LUBRICITÉ, 8f. Hajejoana, flpilapila- 

hana. 
LUBRIQUE, adj. t'Jejo, pilaka. 2 # — , 

Vetaveta. Comme Lascif. 



LUCARNE, sf. Varavaran-kely an-ta- 
fon- trano. 

LUCIDE, adj. Mahiratra, mazava. Es- 
prit—. Saina mahiratra. Idée—. He- 
■vitra mazava. Avoir des intervalles lu- 
cides. Voy. Intervalle. 

LUCIDITÉ, sf. Fahiratana, hazava. 

LUCIFER, «m. Losifera. 

LUCRATIF, IVE, adj. Mampahazo. 
Commerce — . Varotra mampahazo. 

LUCRE, sm. Ny azo, tombony, vola. Il 
travaille moins pour le— que pour l'hon- 
neur.- Tsy ny vola loatra fa ny voninahi- 
tra indrindra no antony iasany. 

LUETTE, sf. Amboakelintenda. 

LUEUR, sf. 1° Fahazavana misomam- 
bisamby, ûsomambisamby, fltsilopilo- 
py. La— de la chandelle. Ny fisomam- 
bisamby, fitsilopilopin' ny jiro. 2* fig. 
Kely. J'ai encore une — d'espérance. 
Mbola manantena kely hiany aho. 

LUOUBRE, adj. Mampalahelo, mala- 
helo, mampiseho alahelo. Voix — . Feo 
mampalahelo. Il a un air—. Manao 
toetr'olona ma la helo t manjonitra, mao- 
joretra izy. Cette cloche a un son — . 
Mampiseho alahelo izany feon-dakolo- 
sy izany. 

LUGUBREMENT, adv. Mampalahelo, 
amin' alahelo. 

LUI, pron. pers. Izy, azy, aminy. C'est 

— qui Ta dit. Izy no nilaza izany. Je tra- 
vaille pour — . Miasa ho azy aho. Vous 

— parlerez. Izy no hiresahanao, hiresa- 
ka amin?/ hianao. Lui-même. Izy hiany. 
ny tenany hiany. Il vient — même. Izy 
hiany, ny tenany hiany no tamy. 

LUIRE, vn. 1* Mazava. Le soleil luit. 
Mazava ny masoandro. Dès que le jour 
luira. Rahefa mazava ny andro. 2 # — , 
Mamirapiratra, mangirangirana, man- 
jelajelatra. Je vois — quelque chose dans 
le sable. Mahita zavatra mamirapira- 
tra, etc., ao anaty fasika aho. Les épées 
luisent. Manjelajelatra ny sabatra. 
3* fig. Misy. L'espérance luit encore. 
Mbola misy fanantenana hiany. 

LUISANT, ANTE, adj. Mamirapira- 
tra, mangirangirana, manjelajelatra, 
mandina, mangilohilo, mihilontriiona, 
manganobano. Il a le visage tout — de 
sueur. Mandimandin' ny tsembokany 
tarehiny. D'un noir — . Mainty mangi~ 
lohilo, mihilontriiona. Ces souliers 
vernis sont très luisants. Mangilohilo, 
mihilontriiona loatra ily kiraro verny 



Digitized by 



Google 



LUN 



491 — 



LUT 



ity. Cuivre — . Varahina manganohano. 

—, 8m. Famirapiratra, fangirangirana, 
fanjelajelatra, hamandina, fangîlohilo, 
flhilontrilona, fanganohano. Le — de la 
soie. Ny famirapiratry ny lasoa. 

LUMBAGO, sm. Aretim-balahana. 

LUMIÈRE, sf. !• Fanazavana. La lu- 
ne emprunte sa — du soleil. Ny volana 
mandray ny fahazavany avyamy ny ma- 
soandro. 2*— ^ Jiro, fanilo. Apportez une 
— . Mitondra jiro, etc. 3 # — , 8)monia, 
tadiny. Voy. Cheminée. 4° fig. Fahaza- 
vana , fana zavana , flharihariana, fampi- 
harihariana. Les fourbes craignent la 

— Ny mpihatsaravelatsihy mataholra 
ny fahazavana, ny hiharihary. Mettre 
une vérité en—. Manazava, mampv 
harihary zava-marina anankiray. Il m'a 
fourni des lumières sur cette a (Ta ire. Ni- 
laza zavatra tamiko manazava izany 
raharaha izany izy. 5 # —, Fahalalana, fa- 
haizana. Cet homme a peu de lumiè- 
res. Kely fahalalana, etc., io lehilaby 
io. 6 # — , Olo-mahay, faniîo. Il a été une 
des lumières de l'Église. Iray tamy ny 
olo-mahay amy ny Eglizy, isan'ny fa- 
nilon' ny Egilzy izy. 

LUMIGNON, sm. Fotsy angavo, fotsy 
angola. 

LUMINAIRE, sm. 1* Fanazavana. Le 
soleil et la lune sont les deux grands 
luminaires du ciel. Ny masoandro sy 
ny volana no fanazavana roa lehibe 
ao amy ny habakabaka. 2 # — , Jiro. Le 

— d'un enterrement. Ny jiro lany amy 
ny fandevenana. 

LUMINEUSEMENT, adv. Maza- 
va. 

LUMINEUX, EUSE, adj. !• Mazava, 
manazava. Le soleil est — . Mazava, etc., 
ny masoandro. 2* fig. Mahiratra, maza- 
va, manazava. Esprit — . Saina mahi- 
ralra. Idée lumineuse. Hevitra maza- 
va, manazava. 

LUNAIRE, adj. Amy ny volana. An- 
née — . Taona manaraka ny volana. 

LUNAISON, sf. Volana. Cette — a été 
pluvieuse. Be ranonorana tamin' ity t?o- 
lana ity. 

LUNATIQUE, adj. et s. f Manara- 
bolana, marario' ny androbe. 2* fig. 
Mihaitraitra, miangotingoty. 

LUNDI, sm. Alatsinainy. 

LUNE, sf. 1» Volana. Clair de — . Diavo- 
fana. Nouvelle—. Tsinam-oolana. C'est 
le deuxième jour de la — . Hitam-biby ny 
volana. C'est la pleine—. Feno, mita- 



paka ny volana, fenomanana. La — est 
en décours. Miratra ny volana. La — est 
à son dernier quartier. Milefitra ny vo- 
lana. La — se lève. Teraka ny volana. 
La — se couche. Misoka ny volana. La 

— est invisible. Maizim-ôofana. 2 - fig. 

— de miel. Ny volana voalohany nam» 
pakaram-bady. Vouloir prendre la — 
avec les dents. Mitomany ny tsy âry. Il 
a des lunes. Miovaova, mihaitraitra izy. 

LUNETIER ou LUNETTIER, sm. 

Mpanao na mpivarotra solo maso. 

LUNETTE, sf. 1° Masolavitra. 2- —, Va- 
va garaba. 3*—, pi. Solomaso. Mettez 
vos lunettes. Ataovy ny solomasonao. 
4* fig. Chacun voit avec ses lunettes. 
Samy mitsara zavatra araka ny beviny. 
Il a mis ses lunettes de travers. Tsy ma- 
hita mazava amin' izany izy. 

LUSTRAL, ALE, adj. Fanafânana. 
Eau lustrale. Rano fanafânana. 

LUSTRATION, sf. Fanafânana, flafâ- 
nana, afana. 

LUSTRE, sm. !• Famirapiratra, fangi- 
rangirana, fanjelajelatra, fangilohilo, fl- 
hilontrilona. Cette perle est d'un beau — . 
Mamirapiratra , mangirangirana , 
manjelajelatra Isara io vakana io. Le 

— d'une étoffe. Ny famirapiratra, fan- 
girangiran' ny lamba. Ce chapeau noir 
a perdu son—. Tsy mangilohilo, mi/ii- 
lontrilona intsony ity satroka ity. Voy. 
Luisant. 2*— , Giloby raaro rantsana 
mihantona. 3* fig. Fihiratra, famira- 
piratra, Iaza, voninahitra. La parure lui 
donne du — . Mampihiralra ny tarehiny 
ny haingo. Sa valeur brille d'un nou- 
veau — . Mitorabo ny famirapiratra' ny 
lazan'ny herim-pony. Cette charge lui 
donne du—. Mampahazo voninahiira 
azy izany raharaha izany. 

LUSTRER, va. Marapamirapiratra , 
mampangirangirana , mampanjelajela- 
tra, mampangilohilo, marapihilontrilona. 

LUSTRINE, sf. Lamba mamirapiratra 
fanao dabolerany. 

LUTHÉRIEN, IENNE, adj. et s. Lo- 
teriana. 

LUTIN, INB, adj. Mipelipelika, miha- 
vatravatra. mihetraketraka, mitohatoha. 

— , sm. f Matoatoa. 2* fig. Mpîpelipeli- 
ka, mpihavatravatra, mpihetraketraka, 
mpitohatoha. Cet enfant est un—. Mpi- 
pelipelika, etc., ilay kely ity. 

LUTIN ER, va. Manorisory. — quelqu' 
un. Manorisory olona. 



Digitized by 



Google 



MAC 



— 492 — 



MAC 



— , vn. Mipelipelika, mihavatravatra, mi- 
betraketraka, mitohatoha. 

LUTRIN, sm. Polpitra fametraham-bo- 
ky fihirana ao an-trano leglizy. 

LUTTE, sf. i* Toloua. 2° fig. Àdy, fl- 
fanoherana. 

LUTTER, vn. !• Mitolona, mifampito- 
lona. —avec quelqu'un. Mitolona, etc., 
amin'olona. 2* fig. Miady, manohitra, 
manoha. Les deux armées luttèrent 
avec un égal courage. Samy niady ta- 
min-kerim-po ny taflka roa tonta. — 
contre les flots. Manohitra, manoha 
ny onjan-dranomasina. 

LUTTEUR, sm. Mpitolona. 

LUXATION, sf. Fipitsohana, floretana. 

LUXE, 8m. 1* Renty be loatra, haingo 
— , ravaka— , rehareha. Le— des ha- 
bits. Ny renty, haingo, raoaha be loa- 
tra amy ny akanjo. Il déploie un grand 
— . Mampiseho rehareha mahagaga izy. 
2* fig. Habetsahana, renty. Quel — de 
comparaisons ! Endrey izany habetsa- 



ham-paoobarana ! — d'éclairage. Habe- 
tsahan-yiro. Cetouvrage est imprimé avec 
— . Natao be renty ny nanontana io bo- 
ky io. 

LUXER, va. S" Manapitsoka, mampio- 
ritra. 

Se luxer, vpr. Mipitsoka, mioritra. 

LUXURE, sf. Fahalotoana. 

LUXURIANT, ANTE, adj. Milobo- 
na, mirobona, mandrobpna. Moissons 
luxuriantes. Vary milobona, etc. 

LUXURIEUX, EUSE, adj. Tia faha- 
lotoana, mitarika amy ny fahalotoana, 
vetaveta. 

LUZERNE, 8f. Karaïam-bilona afafy. 

LTGÊE, 8m. Kolejim-panjakana. 

LYCÉEN, sm. Mpianatra ao amy ny 
kolejim-panjakana. 

LYMPHATIQUE, adj. Borerarera. 

LYNX, sm. 1* Karazam-biby masiaka. 
2* fig. Avoir des yeux de — . Matsilo 
maso, mahita mazava. 

LYRE, sf. Valihan' ny Vazaha taloha. 



M 



HA, adj. poss. f. Ko. —soeur. Anaba- 
viko, rahavaviÂo. 

MACADAM, sm. Akoravato anamboa- 
rana lâlam-be. 

MACADAMISER, va. Manamboatra lâ- 
lana amy ny akoravato. — une route. 
Manamboatra lalam-be amy ny ako- 
ravato. 

MACARONI, sm. Makarony. 

MACÉRATION, sf 1* Fandomana. 2* 
fig. Fampijalian-tena. 

MACÉRER, va. I* Mandona. Il faut 
— cette plante dans du vin. Tokony ha- 
lona amy ny divay ity zava-maniry ity. 
2* fig. Mampijaly tena. — son corps. 
Mampijaly ny vatany. 

Se macérer, vpr. 1* Milona. 2* fig. 
Mampijaly tena. 

MÂCHER, va. 1* Mitsako. — du pain. 
Mitsako mofo. Avaler sans— .Tsy mi- 
tsako, manao telimoka. — sans ouvrir 
la bouche. Manao tsako homoka, toa- 
kon' ondry, mihomokomoka. 2* fig. — à 
quelqu' un sa besogne. Mandaminda- 



min-draharaha ho an' olona. Ne pas — 
la vérité. Tsy misorona hilaza ny ma- 
rina. Il faut tout lui — . Tsy maintsy ba- 
toro azy na dia ny zavatra tsotra indrin- 
dra aza. 

MÀCHEUR, EUSE, ê. Mpitsako. 

MACHIAVÉLIQUE, ad;. Misy politi- 
ka ratsy, misy fltaka. 

MACHIAVÉLISME, sm. Politika ra- 
tsy, fitaka. 

MAGHIAVÉLISTE, sm. Mpanao po- 
litika ratsy, mpamitaka. 

MACHINAL, ALE, adj. Tsy nahy, 
tsy satry. Mouvement—. Fihetsehana 
tsy nahy, etc. 

MACHINALEMENT, adv. Tsy nahy, 
tsy satry. 

MACHIN ATEUR , sm. Mpamoron - 
tsain-dratsy, mpitetika mangingina, mpi- 
ray tetika. 

MACHINATION, sf. 1* Famoronan- 
tsain-dratsy, fitetehana mangingina, fi- 
raisan-tetika. Gomme Intbioub. 

MACHINE, sf. 1* Milina. — à coudre. 



i 



Digitized by 



Google 



MAG 



— 493 — 



MAI 



Milinsi fanjairana. — à vapeur. Milina 
ahodin' ny sitimo. Cette horloge est une 
belle — . Tsara milina izany famanta- 
ranandro izany. 2* fig. Bakakan'olona, 
Ce n'est qu* une — . Bakakan' olona 
izy. 

MACHINER, va. Mamoron-tsain-dra- 
tsy, mitetika mangingina, miray tetika. 
Il machine votre perte. Mamoron- 
tsain-dratsy mba hahavoa anao izy. 

MACHINISTE, «m. Mparaorona mili- 
na. 

MACHOIRE, sf. Valanorano. 

MAÇON, sm. Tambato. 

MAÇONNAGE, sm. Fandrafetam-bato, 
rafi-bato Lo — de ce mur est bon. Tsa- 
ra rafilra io rindrina io. 

MAÇONNER, va. 1* Mandrafi-bato. 2* 
fig. Manaonao foana. 

MAÇONNERIE, sf. Rafi-bato. 

MAÇONNIQUE, adj. Any ny fraraa- 
sao. 

MACUIjE, sf. Pentina. 

MACULER, va. Mamenti m pentina. 

MADAGASCAR, s. Madagaskara. 

MADAME, sf. Madama, ramatoa, tom- 
pokovavy. Oui, — . Eny ramatoa, tom- 
pokovavy. — une telle. Ramatoa Ra- 
nona. 

MADEMOISELLE, sf. Mamonjely, ra- 
matoa. 

MADONE, sf. Sariny Masina Mary. 

MADRÉ, ÉE, adj. et s. Fetsy, iihara- 
tra, konjo, mamaky akotry. 

MADRIER, sm. Hazo matevina. 

MAGASIN, sm. Magazay, trano fltahi- 
rizan-javatra, trano fivarotana. — de 
vivres. Magazay, trano fitahirizan- 
kanina. — à poudre. Trano fitoeram- 
banja. — de draps. Trano fivarotan- 
dopôtra. 

MAGASINAGE, sm. Fametrahana en- 
tana ao amy ny magazay. 

MAGASINIER, sm. Mpitandrina ma- 
gazay. 

MAGE, sm. Majy. 

MAGICIEN, IENNE, s. Mpanao ody 
mahery, mpamoha angatra, mpanao 
fankatoavana. 

MAGIE, sf. 1* Fanaovana ody mahery, fa- 
mohazana angatra, fanaovana fankatoa- 
vana. 2 # fig. Hery mahagaga. La — du 
chant. Ny hery mahagagan' ny hira, 

MAGIQUE, adj. !• Momba ny fanao- 
vana ody mahery, — ny famohazana an- 
gatra, — ny fanaovana fankatoavana. 



Pouvoir—. Fahefana hanao ody ma- 
hery, hamoha angatra, hanao fanka» 
toavana. 2* fig. Mahagaga, mahatalan- 
jona« Décoration — . Haingon-trano ma- 
hagaga f etc. 

MAGISTRAL, ALE, adj. Mihambo- 
hambo, mianjonanjona. Il s'exprime 
d'un air— . Mihambohaynbo, etc., toe- 
tra izy raha miteny. 

MAGISTRALEMENT, adv. Amim- 
pihambohamboana. Parler—. Afi/iam- 
bohambo fiteny. 

MAGISTRAT, sm. Andriambaventy, 

mpitsara, mpifehy. 
MAGISTRATURE, sf. Raharahan' ny 

mpitsara. 
MAGNANERIE, sf. Trano fiompian- 

dandikely, fahaizana miompy landikely. 
MAGNANIME, adj. Mahery fo. 

MAGNANIMEMENT, adv. Amin-ke- 
rim-po. 

MAGNANIMITÉ, sf. Herim-po. 

MAGNÉTIQUE, adj. Mahatarika ny 

vy. Vertu — . Hery mahatarika ny vy. 
MAGNÉTISME, sm. HerhV ny an- 

driam-by. 

MAGNIFICENCE, sf. !• Fahafoizam- 
bo. 8a — Va ruiné. Lany harena noho 
ny fahafoizany be izy. 2*—, Hakanto. 
La — des œuvres du Créateur. Ny Aa- 
kanton' ny asan-tânan' Andriamanitra 
3* fig. Hakanto. 

MAGNIFIQUE, adj. f Mahafoy be. 
Prince—. Mpanjaka mahafoy be 2*—, 
Kanto, mahagaga, mabatalanjona, tsa- 
ra dia tsara. Palais—. Lapa kanto, etc. 
Il fait un temps — . Tsara dia tsara ny 
andrc. 3 - fig. Kanto, be renty. Style — . 
Lahateny kanto, etc. 

MAGNIFIQUEMENT, adv. f Amim- 
pahafoizam-be. 2*— , Kanto, mahagaga 
tsara dia tsara. * 

MAGOT, sm. f Rajako tsy misy ram- 
bo. 2* fig. Olona ratsy tarehy hoatra ny 
antima. C'est un vrai — . O/ona ratsy 
tarehy hoatra ny antima izy. 3» — , 
Vola miafina. Il a un bon — . Be ny vo* 
lany miafina. 

MAHOMÉTAN, ANE, s. et adj. Si- 

lamo. 

MAHOMÉTISME, sm. Fivavahan' ny 
Silamo. 

MAI, sm. Volana fahadimy amy ny tao- 

na vazaha. 
MAIGRE, adj. i* Mahia, kaozatra, tao- 

lantaolanina, rangy. Enfant — . Zaza 



Digitized by 



Google 



MAI 



494 — 



MAI 



kely ma /lia, etc. || loc. Croître en res- 
tant — . Mibalava tànana. Faire — chè- 
re. MItsitsy hanina, manao hanina mi- 
tana ny aina. Jours maigres. Andro 
ifadian-kena. Repas—. Sakafo tsy mi- 
sy hena. Soupe — . Lasopy tsy nasian- 
kena. 2°— , Maina , ngazana. Ter- 
rain—. Tany maina, etc. 3° fig. Tsy 
misy ren*y, manta, sarotra itarina. Sty- 
le—. Laha-teny tsy misy renty, man- 
ta. Un sujet — . Foto-teny sarotra ita- 
rina. 

— , 8m t* Nofo. Donnez-moi du — de ce 
jambon. Omeo amin* io no/bm-pen- 
dambosira io aho. 2 # — , Hanina tsy misy 
hena. Le— me fait mal. Mankarary ahy 
uy hanina tsy misy hena. Manger—. 
Tsy homan-ftena. 

MAIGRELET, ETTE, adj. Mahia- 
hia, rangirangy. Enfant—. Zaza kely 

- mahiahia, etc. 

MAIGREMENT, adv. Amim-pitsitsia- 
na. Vivre—. M itsitsy hanina, manao 
hanina mitana ny aina. 

MAIGREUR, sf. 1° Hahia, hahiazana. 
2* fig. Hamanta. —de style, //aman- 
fan' ny laha-teny. 

MAIGRIR, vn. Mibamabia, mihakao- 
zatra. mandrâka. 

—, va. Mampahia. Les vêtements noirs le 
maigrissent- Mampahia azy ny akan- 
jo mainty. 

MAIL, sm. !• Tantanan-kazo fanapoha- 
na kanety be. Donner un coup de — . 
Manapoka kanety be amy ny tanta- 
nan-kazo. 2* — . Kanety be. Jouer au 
— . Manao kanety be. 

MAILLE, sf. Maso. Les mailles d'un 
filet. Ny mason-karato. 

MAILLET, sm. Tantanan-kazo, fiveli- 
fandraka. 

MAILLOT, sm. Lamban-jaza. 

MAIN, sf. 1* Tànana. Le plat de la — . 
Ny felafanana. Il a la — sûre. Tsy 
mangovi-fânana izy. Il a la — malheu- 
reuse. Mafana tànana izy ; fig. tsy am- 
binina izy. Ouvrir la — . Manoka-tô- 
naria. Fermer la — . Manakombon^fâ- 
nana. Joindre les mains. Manakam- 
ban-tànana. Lever les mains vers le 
ciel. Manandra-fânana amy ny lanitra. 
Lever la — sur quelqu' un. Manainga 
tànana hamely olona. Donner une poi- 
gnée de mains à quelqu'un. Mandray 
tànana olona. Se donner une poignée 
de mains. Mifandray tànana. Se pré- 



senter ou revenir les mains vides. Mi- 
tondra tànam-polo. Il loc. Mener quel- 
qu'un par la — . Mitantana olona. Bat- 
tre des mains. Mitehaka. Prendre des 
poissons à la — . Misaka hazandrano. 
Avoir le chapeau à la — . Mitan-tsatroka. 
Mettre l'épée à la—. Mandray sabatra. 
Je n'ai pas ce livre sous la—, je le cher- 
cherai. Tsy hitako izao izany boky izany, 
fa hotadiaviko. Donner l'argent à pleines 
mains. Manome vola be. En venir aux 
mains. Mandrafitra ady. Coup de — . 
Sovok'ady. La ville a été emportée par 
un coup de — . Sotok'ady no nahazoana 
ny tanâna. Faire passer de — à — . Ma- 
nao tetezan' olona, manao am-pamia- 
dra. Avoir la— heureuse. Ambinina. 
Avoir le cœur sur la—. Tsy manao an- 
kinafinafina. Donner la — à quelqu'un. 
Manampy olona. Prendre en— les in- 
térêts de quelqu'un. Manampy, miaro 
olona. Faire — basse sur tous les pri- 
sonniers. Mandringana ny sambo-bclo- 
na rehetra. Forcer la — à quelq'un. Ma- 
nery olona. Mettre la — sur quelqu'un. 
Mamely olona. Mettre à quelqu'un la-» 
sur le collet. Misambotra olona. Met- 
tre la —à l'œuvre. Manomboka raha- 
raha. Mettre la dernière— à un ouvra- 
ge. Manatontosa raharaha. Ce tableau 
est fait de — de maître. Vila tsara iza- 
ny sary izany. Se laver les mains de 
quelque chose. Miala tsiny amy ny za- 
vatra natao. Il n'y va pas de — morte. 
Mamely mafy izy. J'aurai fait en un 
tour de — . Ho vitako poatoizay izany. 
Donner d'une — et retenir de l'autre. 
Manome tsy mahafoy. Votre affaire est 
en bonne — . A taon' ny olona mahatoky 
ny raharahanao. Toutes los affaires de 
cette succession lui ont passé par les 
mains. Izy no nikarakara ny zavatra 
rehetra momba izany lova izany. De- 
mander la — de quelqu'un. Maka olona 
ho vady. 2* — , Fanoratra. Il a une bel- 
le — . Tsara fanoratra izy. 3 # — , Fela- 
tdnana, herin-tsandry, fahefana. Ma vie 
est dans vos — . Eo ampe/a/ânanao 
ny aiko. C'est un coup de la — de Dieu. 
Ny herin-tsandrin' Andriamanitra no 
nahatonga izany. Il faut s'humilier sous 
la — de Dieu. Tsy maintsy hanetry tena 
eo ambanin'ny /a ne/an 'Andriamanitra. 
4° —, Lafitra, koara. Combien coûte une 
— de bananes. Hoatrinona no vidin'ny 
akondro iray lafitra. Donnez-moi une — 
du papier. Omeo koaran -taratasy iray 
aho. 



t 



Digitized by 



Google 



MAI 



— 495 



MAI 



De longue main, loc. adv. Izay ela 

izay, hatrizay hatrizay. Je le connais de 

longue—. Fantatro izay ela ûa y, etc., izy. 
Sons main, loc. adv. Mangingina, an- 

tsoko8oko. Faites-lui savoir cela sous — . 

Ampahafantaro azy mangingina, etc., 

izany. 
MAIN-COURANTE, sf. Boky fanora- 

tana ny miditra sy ny mivoaka isan'an- 

dro. 

MAIN-D'ŒUVRE, sf. Fanaovana. La 
— de cette armoire a coûté cher. 8aro- 
bidy ny nanaovana io laiomoara io. 

MAIN-FORTE, sf. Vonjy, fanampiana. 
Prêter — à l'exécution des lois. Ma- 
monjy, manampy mba hampanaraka 
ny lalàna- 

MAINT, AINTE, adj. Maro, betsaka. 
Maintes fois. Imbetsaka. 

MAINTENANT, adv. Izaov amin'izao, 
ankehitriny. Tu te tais—. Izao, etc., 
ialahy mangina. 

Maintenant que, loc. conj. Satria an- 
kehitriny. — que nous sommes seuls. Sa- 
tria isika irery ankehitriny. 

MAINTENIR, va. I e Mitana, mi ha zo- 
na. Cette barre de fer maintient la char- 
pente. Io anja-by io no mitana, etc., ny 
raftlra. 2* fig. Mitana, mihazona, mam- 
paharitra. Il l'a maintenu à cette place. 
Nitana, nihazona azy tamin* izany ra- 
haraha izany izy. Que Dieu vous main- 
tienne dans cette bonne disposition. Ao- 
ka Andriamanitra hampaharitra anao 
amin* izany toe-panahy tsara izany. 3 # — , 
Mitaza marina, tsy manova. Je vous 
maintiens que cela est vrai. Lazaiko 
marina aminao fa marina izany. Je 
maintiens ce que j'ai avancé. Izaho tsy 
manova izay efa voalazako. 

6e maintenir, vpr. 1* Miflampitana, mi- 
fampihazona, maharitra. Ce vieillard se 
maintiendra longtemps. Haharitra ela 
io lahiantitra io. 2* fig. Tânana, maha- 
ritra. Les lois se maintiennent dans ce 
royaume. T an an a, maharitra àmin' 
izany fanjakana izany ny lalàna aami- 
hafa. 

MAINTIEN, sm. 1* Faharetana. Veiller 
au— des lois. Mampaharitra ny lal&na. 
2 # — f Toetra, fltoetra, fipetraka. Il a un 
— modeste. Manan-toetra maotona izy, 
maotona ny toetrany, etc. Il n'a point 
de — . Adaladala toetra izy. 

MAIRE, sm. Lehiben* ny tandna. Ad- 
joint au — . Lefltry ny maire. 



MAIRIE, sf. !• Raharahan* ny maire. 
2 # — . Trano fanaovan'ny maire sy ny 
namany raharaha. 

MAIS, conj. Fa, saingy, faingy. Il est 
riche, — avare. Manan-karena izy, /a, 
etc., mahihitra. — qu'ai-je fait ? Fa ino- 
na no nataoko ? 

— , sm. Olakolaka. Il n'y a point de—. 
Tsy misy ioÈafco/a/iana izany. 

—, adv. Fototra, antony. Je n'en puis—. 
Tsy izaho no fototra, antony. 

MAIS, sm. Katsaka. 

MAISON, 8f. 1* Trano. —de commer- 
ce. Trano fivarotana. —d'arrêt Tra- 
nomaizina, fonja. La^-de Dieu. Ny 
trano legiizy. Petites-maisons. Trano 
fltsaboana ny adala. Le maître de la—. 
Ny tompon-Jrano. 2*—, Ny ao an-trano. 
8a— est bien ordonnée. Milamina tsa- 
ra ny ao an-tranony. Il a une nom- 
breuse—. Betsaka ny ao antranony. 
Il est aimé de toute la—. Tian' ny ao 
an-tranony rehetra izy. 3°— , Tarana- 
ka, sakelika, flanakaviana. C'est un 
prince de la — royale. Taranaka, sa- 
kelik 'and riana io zanak'andriana io. Cet- 
te — est éteinte. Lany tamingana iza- 
ny fianakaviana izany. 

MAISONNETTE, */. Trano madinika. 

— que font les enfants pour s'amuser. 
Kitranotrano, tsitranotrano. 

MAÎTRE, «m. l»Tompolahy, tompo. Cet 
esclave s'est sauvé de chez son—. Nilefa 
tamy ny tompolahiny io andevolahy 
io. Dieu est notre — . Andriamanitra no 
tompontsika. Nul ne peut servir deux 
maîtres. Tsy misy mahay manompo 
tompo roa. Qui est le — de ce cheval ? 
Iza no tompon* ity soayaly ity ? Agir 
en — . Mivolon-/ompony. loc. Se ren- 
dre— d'une place. Maka tandna. Se 
rendre — du feih, Mamono afo. Être — 
de ses passions. Mandresy ny flîan- 
dratsiny. Être — de soi. Mahafehy tena. 
Être le — , être— de faire quelque cho- 
se. Tompon-tsafldy mba hanao zavatra. 
Il a trouvé son- — . Tonga ny mahay, 
ny matanjaka noho izy. Vous êtes mon 
— . Resinao aho. 2 # — , Mpampianatra. 

— d'école. Mpampianatra sekoly. — de 
langue française. Mpampianatra fite- 
ny frantsay. —de chapelle. Mpampia- 
natra hira ao an-trano loglizy. 3°— , 
Oio-mabay. Ce tableau est d'un—. Na- 
taon* ny olo-mahay io sary io. C'est 
un t- homme. Mahay tokoa izy. 4°— , 



Digitized by 



Google 



MAJ 



— 49C — 



MAL 



Talé, loba, lehibe. —charpentier. Ta- 
lê t loha, lehiben' ny mpandraûtra. — 
autel. Otely lehibe. 

MAÎTRESSE, sf. f Tompovavy, tom- 
po. La— du logis. Ny vehivavy tompon- 
trano. 2 # —, Vehivavy mpampianatra. — 
d'école. Vehivavy mpampianatra se- 
koly. 3°— , Mahay. Une — femme. Vehi- 
vavy rnahay. 

MAITRISE, sf. Raharahan' ny mpam- 
pianatra hira ao an-trano leglizy kate- 
draly. 

MAÎTRISER, va. 1* Milohaloha. C'est 
une injustice que de vouloir — ses égaux. 
Zavatra tsy rariny ny milohaloha amy 
ny olo-mitovy. 2 - fig. Mamola/ka. —ses 
passions. Mamolaka ny iilan-dratsiny. 

Se maîtriser, vpr. Mahafehy tena, ma- 
nindry fo, manonom-po. 

MAJESTÉ, sf. 1* Fiandrianana, fahan- 
drianana, voninahitra. La — de Dieu. N y 
/îandrianana, etc.,Andriamanitra.2°— , 
Anaram-boninahitra fanajana ny mpan- 
jaka, Majesté. 3* fig. Fahamendrehana, 
endrik'andriana, toetr* andriana, fidasi- 
dasy, ha kanto. 

MAJESTUEUSEMENT, adv. Amim- 
pahamendrehana, midasidasy, kanto, 
mahatalanjona. 

MAJESTUEUX, EU SE, adj. Mendri- 
ka, miendrik* andriana, mi toetr andria- 
na, midasidasy, kanto, mahatalanjona. Il 
a un air— . Manao toetra mcndrika, 
miendrik' andriana, mi/oefr'andria- 
na izy. Il a une démarche majestueuse. 
Midasidasy fandehaizy. Temple— .Tra- 
no ftvavahana kanto, mahatalanjona- 
Style — . Laha-teny kanto, mahatalan- 
jona. 

MAJEUR, EURE, adj. Be vava, lehi- 
be indrindra, zoky. C'est une affaire 
majeure. Haharaha be vaoa, lehibe in* 
drindra, zofcin-draharaha izany. Il y a 
force majeure. Misy antony lehibe in- 
drindra. || loc. La majeure partie. Ny 
ankabiazany, ny ankamaroany. 

—, ad), et 8. Maoty, mahazaka tena, ma- 
haleo tena. 

MAJOR, «m. l°Manamboninahitra mian- 
draikitra ny volan' ny miaramiia. 2°— , 
Talé. Chirurgien—, Tafen'ny dokote- 
ran'ny miaramiia. 

MAJORITÉ, sf. 1 # Ny ankabiazany, ny 
ankamaroany. La — des Français. Ny 
ankabiazany, etc., ny Frantsay. Il fut 
de l'avis de la—. Niray he vitra tamy ny 



ankabiazany, etc., izy. 2'—, Fahazakan- 
tena, fahaleovan-tena. 
MAJUSCULE, adj. ei èf. Lehibe, ka- 
pitaly. Lettre—. Litera lehibe, kapitaly. 

MAKI, 8m. Gidro, varika. 

MAL,sm. 1° Ratsy, fahoriana, loza. Dieu 
dispense les biens et les maux. Andria- 
manitra mandahatra ny soa sy ny ratsy. 
Rendre le bien pour le—. Mamaly tsa- 
rany ratsy. Il ne faut point faire un — 
pour qu'il en arrive un bien. Ny ratsy 
tsy azo entina hahazoana ny tsara. L'ami- 
tié adoucit tous les maux. Ny fifanka- 
tiavana mahamaivana ny fahoriana re- 
hetra. L* inondation a causé bien du — . 
Ny fahatondrahan' ny rano nampidi-pa- 
horiana, nampidi-doza. Je n'y vois 
aucun—. Tsy hitako izay ratsy arnïn' 
izany. Dire (lu— de son prochain. Mite- 
ny ratsy, manarat*y namaoa. 2* — . 
Aretina. Ce— m'a pris tout à coup. Tam- 
potampoka no nahazoako izany aretina 
izany. || loc. Avoir — . Marary. J'ai — 
à la tête. Marary an-doha aho. — caduc, 
haut — . Androbe. 3* —, Hasasarana, 
fahasahiranana. II a bien du — à ga- 
gner sa vie. Misasatra, misahirana 
mafy izy vao mahazo fivelomana. 

—, adv. Ratsy, tsy tsara. Cette affaire va 
— . Hatsy fandroso izany raharaha izany. 
Il chante—. Ratsy finira izy. J'ai- en- 
tendu. Tsy reko tsara, taila-nandre- 
nesanaaho. Il a— vu. Tsy hitany tsara t 
tailam-pijery izy. Ses affaires vont de — 
en pis. Miharatsy ny raharahany. H loc. 
Prendre — une chose. Tezitra amy ny za- 
vatra anankiray. Se trouver—. Torana. 
Être— avec quelqu' un. Tsy mifanaraka 
amin' olona. Etre—. Marary mafy. 

MALADE, adj. et s. 1* Marary, man- 
draiki-marary. — de la poitrine. Marary 
tratra. Il s'est chagriné, il en est—. Ma- 
lahelo izy, ka mandraiki-mar&ry. Un 
peu—. Mararirary, marisarisa, mafana- 
fana, mavozovozo. Rendre—. Mankara- 
ry. Il a l'air—. Miendrik' olo-mara- 
ry izy. 2°— , Mihafohatra. Ces plaotes 
sont malades. Mihafohatra ireto zava- 
maniry ireto. 3* fig. Be ahiahy. Il a 
l'esprit- . Be ahiahy loatra izy. 

MALADIE, sf. 1' Aretina. — cutanée. 
Arefin-koditra. H loc— du pays. Ha- 
nina te-hody, alahelony tanin-drazans. 
2 # — , Areti-miflndra. Il a la—, Azon'ny 
areti-mifindra izy. 3°— , Hafobatra. Le« 
arbres ont leurs maladies. Misv zavatra 



Digitized by 



Google 



MAL 



— 497 — 



NfAL 



mahafohatra ny hazo. 4 # fig. Hadalana. 
Il a la— des livres. Ada/am-boky izy. 

MALADIF, IVE, ad;. Farary, farory. 

MALADRESSE, sf. 1- Fidrahodrabo, 
fitaraiky, fikaviavia, fitsivaikavaika, fitsi- 
kondrikondry. 2* fig. Tsy fahaizana, tsy 
fahendrena, hadalana. Il a conduit cette 
affaire avec—. T$y nitondra izany raha- 
raba izany tamim-pa/iaisana, tamim- 
pahendrena. izy. 

MALADROIT, OITB, ad;, et s. i- 
Midrahodraho, mitaraikiraiky, mikavia- 
via, mitsivaikavaika, mitsikondrikondry. 
Ouvrier—. Mpiasa midrahodraho, etc. 
V fig. Tsymahay, tsy hendry, adala. Ré- 
ponse maladroite. Valin-teny adala. 

MALADROITEMENT, adv. 1* Amim- 
pidrahodrahoana, amim-pitaraikiraike- 
na r amim-pikaviaviazana, amim-pitsi- 
kondrikondriana. 2 9 fig. Amin-kada- 
lana. 

MALAISE, sm. 1* Fanetsetra, harisa- 
risa, havozovozoana. 2° fig. Hateritere- 
oa, haporiporetana. 

MALAISÉ, ÉE, adj. 1* Sarotra. Il est 
— de régler ses désirs. Sarolra ny ma- 
metra ny faniriany. 2* —, Manahirana, 
mampananosarotra. Escalier — . Tohatra 
manahirana, etc. 3*—, Teritery, pori- 
poritra. Persone malaisée. Olona teri- 
tery, etc. 

MALAISÉMENT, adv. Sarotra. 

MALAPPRIS, ISE, adj. et s. Tsy 
mahalala fomba. 

MALAVISÉ, ÉE, adj. et a. Tsy raa- 
lina, t«y hendry, tsy mitandrina. 

MALBÂTI, IE, adj. Ratsy bika. 

MALE, sm. Lahy. 

— f adj. {• Lahy. Enfant—. Zazulahy. Per- 
drix — . Tsipoi/a/»y. 2 # fig. Mitoraban- 
dahy, any ny lehilahy, mampiseho herim- 
po. Il a un air—. Mitomban-dahy izy. 
Elle a un air—. Vehivavy mitomban- 
dahy izy. Courage—. Herim-pon-de/u- 
lahy. Discours—. Laha-tenin-de/»/a/iy. 
Des ligures môles. Tarehy mampiseho 
herim-po. 

MALÉDICTION, sf. 1° Ozona, fanozo- 
na/ia, fîsahatoana, fitsitsihana. Ce père 
a donné sa— à son flls. Nanozona, ni- 
*ahalo t nitsitsika ny zanany io rainy 
io. 2 # — , Loza. La— est sur cette maison. 
Ambinin-doza io trano io. 

MALÉFICE, sm. Mosavy, famosaviana, 
vorika, famorehana. 

MALÉFICIÉ, ÉE, adj. Namosavina, 
voavorika, novorehina, nobalàna. 



MALENCONTRE, sf. Tsy fanambina- 
na, vintan-dratsy, loza. 

MALENCONTREUSEMENT, adv. 
Tsy amim-panambinana. 

MALENCONTREUX, EUSE, adj. 
t # Tsy ambinina, ratsy vintana. Person- 
ne malencontreuse. Ôlona tsy ambini- 
na, etc. 2°— , Milaza loza, mampahita 
loza. Présage — . Fambara milaza loza. 
Evénement—. Zavatra mampahita loza. 

MALENTENDU, sm. Tsy fahazoan-te- 
ny. Des malentendus naissent les dispu- 
tes. Ny tsy fahazoan-teny miteraka fl- 
fandirana. 

MAL-ÊTRE, sm. Fisomazotsazoka. 

MALFAIRE, vn. Manao ratsy. 

MALFAISANT, ANTE, ad;\ 1* Faiy 
hampidi-doza, mampidi-doza. Homme—. 
Lehilahy fat y hampidi-doza. Animaux 
malfaisants. Biby mampidi-doza. 2 # — - , 
Mankarary. Mets malfaisants. Nahan- 
dro mankarary. 

MALFAITEUR, sm. Mpanao ratsy. 

MALFAMÉ, ÉE, adj. et s. Ratsy laza. 

MALGACHE, adj. et s. Malagasy. 

MALGRÉ, prèp. Na dia raranaaza, na 
dia. . . aza. Il a fait ce mariage — son pè- 
re. Nanambady izany olona izany izy 
na dia noraran-drainy aza. Je l'ai re- 
connu — l'obscurité. NahâTantatra azy 
hiany aho na dia maizina aza . || loc. — 
tout. Na manao ahoana na manao alioa- 
na. 

MALHABILE, adj. Tsy mahay, tsy 
hendry. 

MALHABILEMENT, adv. Tsy ami ru- 
pahuizana, tsy amim-pahendrena. 

MALHABILETÉ, sf. Tsy fahaizana» 
tsy fahendrena. 

MALHEUR, sm. Tsy fanambinana, 
vintan-dratsy, fahoriana, loza, voina. Il 
a du—. Tsy ambinina, ratsy vintana 
izy. Il est dans le—. Azom-pa/ioriana, 
azon-doza, azom-6oina izy. Cet homme 
m' a porté—. Nampidi-doza ahy ralehi- 
lahy io. Il lui est arrivé un—, Nahita 
loza izy. À quelque chose— est bon. 
Indraindray ny fahoriana, ny loza no 
ahitan-tsoa, ao anatin' ny mangidy ny 
mamy. — aux pécheurs ! Loza ho any ny 
mpanotaf 

Par malheur, loc. adv. Tsy amim-pa- 
nambinana. 

MALHEUREUSEMENT, adv. Tsy 
amim-panambinana. * 

MALHEUREUX, EUSE, adj. 1* Tsy 

32 



Digitized by 



Google 



MAL 



498 — 



MAL 



amhinina, ratsy vintaaa, azom-pahoria- 
na, azon-doza« fadiranovana, miferi- 
naina. mahantra. Il est — au jeu. Tsy 
ambinin-doka. izy. Il est bien— . Azom- 
pahôriana, azon-doza, fadiranova- 
na, miferinaina, mahantra Ioatra 
izy. Il est dans une situation malheu- 
reuse. Fadiranovana izy. 2°— , Mam- 
pahita loza, mampidi-doza, be voina. 
Entreprise malheureuse. Raharaha mam- 
pahita loza, mampidi-doza. Guerre 
malheureuse. Ady mampahita loza, 
mampidi-doza. Temps—. Taona be 
voina. Il loc. Avoir la main malheureu- 
se. Mafàna tânana ; fig. tsy ambinina. 
:*•— , Ratsy, tsinontsinona. Il habile un 
palais, et son frère est réduit à une mal- 
heureuse chambre. Mitoelra amy ny tra- 
no tsara izy, fa ny rahalahiny tsy mana- 
na afa-tsy eû-trano ratsy, etc. 

—, s. t - Ny mahantra, ny malahelo. Il 
aime à secourir les—. Tia ny mamonjy 
ny mahantra, etc., izy. 2-—, Ny ratsy 
fanahy. Ce — a frappé sa mère. Namono 
an-dreniny ilay ratsy fanahy io. 

MALHONNÊTE, adj. 1° Ratsy fanahy, 
ratsy. Cette action est d'un — homme. 
Ratsy fanahy izay nanao izany. 2*— , 
Tsy mahalala fomba, tsy manaja, tsy 
misy fanajana. Homme—. Olona tsy 
mahalala fomba, tsy manaja. Com- 
me Incivil. 

MALHONNÊTEMENT, ado. l*Amin- 
karatsiam-panahy. 2*—, Tsy amim-pa- 
najana. 

MALHONNÊTETÉ, sf. Tsy fahalala- 
na fomba, tsy ianajana. 

MALICE, sf. 1* Hasomparana, hara- 
tsiana, zavatra iniana. Il a fait cela par 
— . Hasomparana no nanaovany iza- 
ny. La— du péché. Ny haratsian' ny 
fahotana. Son discours était offensant, 
mais il n'y a pas enteudu — . Nahatezi- 
tra hiany ny teny nataony, ncfa tsy ni- 
niany, tsy nahiny, tsy satriny. 2*—, 
Sangy ratsy, kivazivazy ratsy. Il fait 
des malices plaisantes. Manao sangy 
ratsy, etc., mampihomehy izy. 

MALICIEUSEMENT, adv. Amim- 
kasomparana. 

MALICIEUX, EUSE, adj. et s. f 
Sompatra, mpisompatra, misy hasom- 
parana. 2 # — , Manao sangy ratsy, ma- 
nao kivazivazy ratsy. Enfant—. Zazala- 
hy manao sangy ratsy, etc. 

MALIGNEMENT, adv. Amin-kasom- 
parana. 



MALIGNITÉ, sf. Hasomparana, hara- 
tsiana. L'hypocrisie cache la—. Ny fi- 
hatsararabelalsihy m an afin a ny /ia- 
somparana. La — de l'air. Ny /iara- 
tsian' ny rivotra. 

MALIN, IGNE, 8. et adj. 1* Sompa- 
tra, mpisompatra, ratsy. C'est un esprit 
— . Olona sompatra, mpisompatra izy. 
L'esprit—. Ny fanahy ratsy. Cette her- 
be a une vertu maligne. Misy heriny 
ratsy amin* izany ahitra izany. Fièvre 
maligne. Tazo ratsy. 2°— , Manao san- 
gy ratsy, manao kivazivazy ratsy, misy 
hasomparana, mamelively. C'est un en- 
fant bien—. Zazalahy manao sangy ra- 
tsy, manao kivazivazy ratsy izy. Paro- 
les malignes. Teny misy hasomparana, 
mamelively. 3°— , Fetsy, konjo, marna- 
ky akotry. C'est un—. Fetsy, etc., izy. 

MALINGRE, adj. Farofy, saozanina. 
Enfant — . Zaza kely farofy, etc. 

MALINTENTIONNÉ, ÉE, ad;, et s, 
Mikasa hanisy ratsy. Il est — à votre 
égard. Mikasa hanisy ratsy anao izy. 

MAL-JUGÉ, 8m. Fitsara-mitanila tsy 
satry. 

MALLE, sf. {• Vata fitondran* nympan- 
deha, entana. Grande—. Vatabe. Faire 
sa—. Mifehy en ta na. 2*— , Maily. La 

— est arrivée. Tonga ny maily. 
MALLÉABILITÉ, sf. Ny ahazoana an- 

jahina, — flsahina, — tefena. 
MALLÉABLE, adj. 1° Azo anjahina, 

— tisahina, — tefeua. Métal—. Metaly azo 
anjahina, etc. 2 - fig. Mora toroana. 

MALLETTE, af. Vata kely. 

MALMENER, va. Mam«»no, raamely, 
mandevilevy mafy Ioatra, mamoapoaka, 
mamelively. Comme Maltraiter. 

MALOTRU, UE, adj. Tsy mahalala 
fomba, tsy manaja, kitokitoina. 

MALPEIGNÉ, ÉE, s. Olona tsy raaha- 
dio tena. 

MALPROPRE, adj. Maloto, misotiso- 
ty, misotitika, misolotidotika, tsy maba- 
diotena, vôretra, mikorondendy, mike- 
sonkesona, mifoiafota. Homme—. Lehi- 
lahy maloto, etc. Habits malpropres. 
Akanjo maloto . Mains malpropres. Tâ- 
nana maloto, misolisoty, misotitika, 
misolotidotika. Chambre — Bfl-trano 
maloto, mikorondendy, mikesonke- 
sona. — en mangeant. Mifotafota. 

MALPROPREMENT, adv. Araim- 
pahalotoana. || -loc. Travailler — Manao- 
nao foana. 

MALPROPRETÉ, sf Fahalotoona, fi- 



k 



Digitized by 



Google 



MAN 



— 599 — 



MAN 



sotisoty, fisotitika, flsolotidotika, flkoron- 
dendy, fikesonkesona, fifotafota. 

MALSAIN, AINE, adj. !• Tsy salama, 
farary, farofy. Enfant—. Znza kely tsy 
salama, etc. 2*-— . Tsy mahesalama, ma- 
bafarofy. Air—. Rivotra tsymahasala- 
ma, etc. 

MALSÉANT, ANTE, adj. Tsv mety. 

MALSONNANT, ANTE, adj. Tsy 
mety. 

MALTRAITER, ra. Mamono, mamely , 
mandevilevy mafy loatra, mamoapeaka, 
mamelively, mandratra, manimba. Il Ta 
maltraité de coups. Namono, namely 
azy izy. Il Ta maltraité de paroles. Nande- 
vilevy azy mafy loatra izy. Il l'a maltrai- 
té dans un écrit. Namoapoaka, name- 
lively azy tamy ny tara tasy izy. Il a été 
maltraité dans le combat. Naralra tamy 
ny ady izy. La grêle a maltraité la vigne. 
Simban' ny bavandra ny voaloboka. 

MALVEILLANCE, sf. Hasomparana. 

MALVEILLANT, ANTE, adj. et a. 
Sorapatra, mpisompatra, misy hasompa- 
rana. Les malveillants ont Tait courir ces 
bruits. Ny olon-teompa/ra, ny mpisom- 
patra no nampiely izany tsaho izany. 

MALVERSATION, sf. Halatra a ta on' 
ny mpitondra raharaha. 

MAMAN, sf. Neny. 

MAMELLE, sf. Nono. tohatra. Enfant 
à la — . Zaza minono. Les mamelles 
d'une vache. Ny tohatr omby. 

MAMELON, «m. f Loha nono. 2*—, 
Bongon-tany. 

MAMMAIRE, ad;. Amy ny nono. 

MAMMIFÈRE, adj. et sm. Misy nono. 
Les mammifères. Ny biby misy nono. 

MANANT, am. Olonatsy mahalala tom- 
ba. 

MANCHE, sm. 1° Zarana, harana, taho, 
tango. — d'un couteau. Zaran'antsy. — 
d'une bêche. Zarana, Aaran'angady. 
Cette cognée branle au — . Mihetsiketsi- 
kaity zaram-pamaky ity. — d'une cuillè- 
re. Taho, fangon-tsotro. 2* fig. llnefaut 
pas jeter le — après la cognée. Tsy toko- 
ny ho kivy ambony hiany. 

— ,8/. l'Tanan'akanjo. — étroite. Tanan' 
akanjo ety. Flanelle sans manches. Fia- 
nelina bory tànana. 2 # — , Andiian-dra- 
nomasina. 

MANCHETTE, sf. Loba tanan* akanjo. 

MANCHON, am. Fono anatsofohana 
ny tauana roa raha. amy ny andro man* 
gatsiaka. 



MANCHOT, OTE, adj. et *. !• Tapa-tà- 
nana, tapa-tsandry, bory tànana, maty 
tànana. 2* fig. Il n'est pas—. Havanam* 
banana izy. 

MANDARIN, sm. Lehibe amy ny Rinoa. 

MANDARINE, sf. Laoranjy madinika. 

MANDAT, sm. f Hafatra. Il a bien 
rempli son — . Nahatanteraka tsara ny 
hafalra natao taminy izy. 2*—, Tara- 
tasy fandraisam-bola. Il m'a donné un 

— sur son correspondant. Nomony tara- 
tasy fandraisam-bola amy ny masoi- 
vohony aho. 3°— , Didy. — d'amener. Di- 
dy mba hitondra olona ho eo anatrehan' 
ny m pitsara. — d'arrêt. Didy mba hi- 
sambotra olona hatao an-tranotnaizina. 

MANDATAIRE, am. Masoivoho, an- 
drianjahonoany. 

MANDEMENT, sm. Taratasy ampiton- 
drain'ny evekaamy nyfari-tany feheziny. 

MANDER, va f Mampandre. Je lui ai 
mandé cette nouvelle. Nampandre azy 
izany zava-baovao izany aho. 2 # — , Ma- 
nafaira, mampaka. On a mandé tous les 
parents. Nohafarana, nampanalaina 
ny havana rehetra* 

MANDIBULE, sf. !• Valanorano. 2*—, 
Vavam-borona. La — supérieure. Ny ra- 
vam-borona ambony. 

MANDRIN, sm. Fandoabana vy mena. 

MANDUCATION, sf. Fihlnanana (ny 
Eokaristia). 

MANÈGE, sm. 1* Famolahana soavaly. 
2* — , Tokotany famolahana soavaly, — 
fampianarana mitaingin-tsoavaly. 3° — » 
Milina ahodin'ny biby.4 # /?g. Hafetsena. 
Voilà un étrange — ! Endrey izany hafe- 
tsena ! 

MÂNES, sm. Avelo, ambiroa. 

MANGEABLE, adj. Azo hanina. 

MANGEAILLE, sf. Hanimborona, ha- 
nina. 

MANGEOIRE, *f. Tavin'omby, tavin* 
tsoavaly, etc. 

MANGER, va. 1* Horaana, mihinana. 

— du pain. Homana, etc., mofo. La 
rouille mange le fer. Ny h ara résina ho- 
mana, etc., ny vy. La rivière mange 
ses bords, //anin' ny rano ny moron- 
drano. 2* fig. Mandany foana, mikepo* 
ka, homana, mihinana, tsy manonona. 

— sa fortune. Mandany foana, mike* 
poha ny hareny. Les gros poissons man- 
gent les petits. Ny hazandrano lehibe 
homana t mihinana ny madinika. Il 
mange son blé en herbe. Homana an* 



Digitized by 



Google 




MAN 



— 500 



MAN 



tendrony ny harony izy, han in y an- 
tendrony ny hareny. — quelqu' un des 
yeux. Mihinana olona aroy ny maso, 
niibanjina olona. — les mots. Tsy ma- 
nonona tsara ny teny. 

—, vn. Homana, mihinana, mitsamontsa- 
mona, mangaron-tanana. II a été trois 
jours sans — . Tsy m/iinan-kanina 
hatramy ny bateloana izy. Salle à — . 
Efi-trano /ihinanana. —avec bruit. Mi- 
tsamonlsamona. — avec les mains. 
Mangaron-iànana. 

Se manger, vpr. 1* Azo hanina, fihina- 
na. Ces fruits se mangent. Azo hanina, 
etc., ireo voankazo ireo. 2*— , Mifam- 
pihinana. Les loups ne se mangent pas 
entre eux. Tsy mifampihinana ny am- 
boadia ; fi g- mahay mifanaraka ny rafsy 
samy ralsy. 

MANGER, sm. Hanina. Un — délicat, 
j/anim-py. 

MANGETOUT, sm. Mpandany. 

MANGEUR, EUSE, s. !• Mahery ho- 
mnna. 2° fig. Mpandany. 

MANGEURB, sf. Ny lanim-biby amy 
ny zavatra. Une — de souris. Ny la- 
nin'ny totozy. 

MANGUE, sf. Voamanga. 

MANGUIER, sm. Foto-manga. 

MANIABLE, adj. 1* Azo iasana, — ano- 
ratana, — tendrena. — tefena, — anao- 
van-javatra. Ce marteau n'est pas—. Tsy 
azo iasana, — anaovan-javatra ity tan- 
tànnna ily. Ce fer est—. Azo tefena, 
— anaovan-javatra io vy io. 2 # fig. Mo- 
ra entina, — fehezina, — taritina. Il a 
un caractère — . Mora entina, etc., izy. 

MANIAQUE, ad/, et s. 1° Ondranon- 
dranana, manasatsasaka, very saina amy 
ii y zavatra ira y loha. 2* fig. Mihaitraitra, 
adala. 

MANIE, sf. [• Fanasatsasaka, fahavere- 
zau-tsaina amy ny zavatra iray loba. 2* 
fig, Ilaitraitra, hadalana. Il a des ma- 
nies. Be haitrailra izy. Il a la— des ta- 
bleaux. Ar/a/an-tsary izy. 

MANIEMENT, am. f Fit sa pana. 2*—, 
Fiasana, asa, fanoratana, fitendrena, fa- 
netena, farx.sorana, fitondrana, fampia- 
sana. Le — du fusil. Ny asa basy. 3*/h/. 
Fitondrana, fifehezana, fitarihana, fian- 
draiketana. Il aie — de beaucoup d'affai- 
res. Miiondra, mitarika, miandrai- 
hitra ralmraha maro izy. 

MANIER, va. 1° Milsapa, mandrairay, 
mamadibndika. —une étoffe. Mitsapa, 
etc., lamba. 2*—, Mia«a, manoratra, mi- 



tendry, manefy, miady, manosotra, mi- 
tondra, mampiasa. Il manie bien le mar- 
teau. Mahay miasa amy ny tanlânana 
izy. Il manie bien la plume. Mahay ma- 
noratra izy. Il manie bien le violon. Ma- 
hay mitendry lokangam-bazaha izy. Il 
manie bien le fer. Mahay manefy vy izy. 
Il manie bien le sabre. Mahay ady saba- 
tra izy. Ce peintre manie bien la couleur. 
Mahay manoso-doko io mpanao sary io. 
Il manie bien son cheval. Mahay miton- 
dra, mampiasa nysoavaliny izy. 3* fig. 
Mandahatra.mitondra, mifehy, mitarika, 
miandraikitra. Il manie bien la parole. 
Mahay manda /ia-teny izy. Il sait l'art de 
— les esprits. Mahay mitondm, mifehy, 
mitarika olona izy. Il a bien manié cette 
affaire. Nitondra tsara izany raharaha 
izany izy. Il manie les finances de l'État. 
Mitondra, mitarika, miandraikitra 
ny volam-panjakana izy. 

Se manier, vpr. Entina, fehezina, tari- 
tina. Une école ne se manie pas facile- 
ment. Tsy mora entina, etc., ny sekoly. 

MANIÈRE, sf. f Toetra, fomba, fanao, 
mahazatra, fan..., fl.... C'est sa— d'être 
Toetrany izany. Chacun à sa — . Samy 
manana ny toetrany, ny fombany* ny/a- 
naony, ny mahazatra azy avy. Il écrit 
à sa — . Manoratra araka izay mahaza- 
tra azy izy. C'est sa — de marcher. Izany 
no /andehany. C'est sa — de parler. Iza- 
ny no /iteniny. C'est une — de parier. 
Fom 6am-pitenenana izany. )| toc. De 
cette—. Tahaka izany. De quelle — fe- 
rai-je cela? Atao ahoana no hanaovako 
izany? De quelque— que ce soit. Na ma- 
nao ahoana na manao ahoana. Il remplit 
ses fonctions par— d'acquit. Miala safay 
amy ny raharahany izy, manao tsiram- 
bindrambina ny raharahany izy. 2 - — , 
Angolangola, angentsana, angeso. Son 
discours sent la — . Miangotangola, 
miangentsana, miangesony laba-teni- 
ny. 3*—, pi. Fanao, fomba, toetra, sata. 
Il a des manières agréables. Mabafina- 
ritra ny fanaony, ny fombany, ny toe- 
trany. Il a des manières rudes. Mahery 
sa ta izy. Il a des manières douces. Mam- 
pisebo halcmem-panahy ny toetrany, 
malemy paika izy. 

De manière que, loc. conj. Ary amiu* 
izany, ary noho izany, any ka. Comme 
Dk façon quE. 

MANIÉRÉ, ÉE, adj. Miangolangola, 
miangentsana, roiangeso, midotadola, 
mitihintihina, midihtndihina, jenitra. 
Vnv. Affecta. 



Digitized by 



Google 



MAN 



501 — 



MAN 



MANIFESTATION, sf. Fanehoana. 
fampisehoana, famosahana. La parole 
sert à la — de la pensée. Ny teny no en- 
tina haneho, hampiseho, hamosaka ny 
hevitra ao am-po. 

MANIFESTE, adj. Miharihary. Erreur 
— . Hadisoan-ke vitra miharihary. 

— , 8m. Taratasy famosahan-kevitra avoa- 
kau' ny mpanjaka na ny filohan' ny an- 
daniny anankiray. 

MANIFESTEMENT, adv. An-kari- 
hary. 

MANIFESTER, va. Manambara, ma- 
neho, mampiseho, mamosaka. — sa pen- 
sée. Manambara, mampiseho, mamo- 
saka ny heviny. Dieu a manifesté son 
pouvoir. Efa naneho, nampiseho ny 
fahefany Audriaraanitra. 

Se manifester, vpr. Miseho, miposaka. 
Jésus-Christ se manifesta aux Apôtres. 
Jeso-Kristy niseho tamy ny Apostoly. 

MANIGANCE, sf. Panaovana ankafe- 
tsen-dratsy, famoronan-tsain-dratsy. 

MANIGANCER, va. Manao an-kafe- 
Lsen-dratsy, mamoron-tsain-dratsy. 

MANIOC, 8m. Mangahazo. 

MANIPULATEUR, sm. Mpamotsi- 
potsika, mpanamboatra, mpanavaka, 
mpampifangaro. 

MANIPULATION, sf. . Famotsipotse- 
hana, fanamboarana, fanavahana, fam- 
pifangaroana. 

MANIPULER, va. et vn. Mamotsipo- 
tsika, manaraboatra, manavaka, mampi- 
fangaro. Ce pharmacien manipule fort 
bien. Mahay mamotsipotsika, manam- 
boalra fanafody io mpanao fanafody 
io. Ce chimiste manipule fort bien. Ma- 
hay manavaka, mampifangaro zavatra 
io mpahay kemistra io. 

MANIVELLE, sf. Fanodinana. 

MANNE, sf. Mana. 

MANNEQUIN, sm. f Sariolona ampi- 
akanjoina tokoa. 2 # fig. C'est un vrai—. 
Tena manaiky lempona izy. 

MANŒUVRE, sm. Maromita, mpi- 
taom-peta, mpanolo-drihitra. 

—, sf. I* Fitondran-tsambo, fanamboara- 
na fomban-tsambo. 2 # — , Famindrana, 
lihclsehana, fampihetsehana. Les ma- 
nœuvres de la dernière revue ont été 
fort bien exécutées. Lavorary ny /a- 
mindra, ny fihetsiky ny miaramila ta- 
my ny matso farany. Les savantes ma- 
nœuvres de ce général ont décidé la 
victoire. Ny fahaizan' io jeneraly io 
nampihetsika ny miaramilany no na- 



hazoany fandresena. 3° fig. Izay aha- 
tanterahana, fitondrana, famoronana 
saindratsy. À force do manœuvres il 
a supplanté ses concurrents. Nahery 
namorona sain-dratsy izy ka resiny 
izay nifaninana taminy. 

MANŒVRER, va. Mitondra, manam- 
boatra. Il sait— son navire. Mahay mi- 
tondra ny sambony izy. Les matelots 
manœuvrent bien les voiles. Mahay ma- 
ria mboatra ny lain-tsambo ny matilô. 

— , vn. 1° Mitondra sambo, manamboatra 
fomban-tsambo. 2 - — , Mamindra, mihe- 
tsika, mampihetsika. Les' soldats ont 
bien manœuvré. Namindra, nihetsika 
tsara ny miaramila. Le général ma- 
nœuvra habilement. Nahay nampt/ie- 
tsika ny miaramila ny jeneraly. 3* fig. 
Manao izay ahatanterahana, mitondra, 
mamorona sain-dratsy. Il a bien ma- 
nœuvré dans cette affaire. Nanao tsa- 
ra izay ahatanterahana, nitondra tsa- 
ra izany raharahafcsany izy. 

MANOIR, sm. Trano, fonenana. 

MANQUE,' sm. Tsy fananana, tsy fisia- 
na, tsy fahampiana. Le — d'argent en 
est cause. Ny tsy fananana, etc., vola 
no anton' izany. C'est le — de chaleur 
qui a fait retarder la moisson. Ny tsy /?- 
sian' ny hainandro no nahela ny faha- 
masahan' ny vary. 

MANQUÉ, ÊE, adj. Tsy vita tsara, tsy 
tanteraka. Ouvrage—. Asa tsy vita tsa- 
ra. Projet—. Fikasana tsy tanteraka. 

MANQUEMENT, sm. Hadisoana kely. 
Il n'y a personne qui ne soit sujot à 
quelque — . Tsy misy olona tsy manao 
hadisoana kely. 

MANQUER, vn. {• Diso. Tous les hom- 
mes peuvent — . Mety ho diso ny olom- 
belona rehetra. 2°— , Mianjera, maty, ma- 
ty afo, miletsy, misolafaka. Cette maison 
a manqué par les fondements. Nianjera 
noho ny halemin' ny vodiny io trano io. 
S'il vient à—, sa famillo est ruinée. 
Raha tahiny maty izy, hahantra ny 
fianakaviany. Son fusil manqua. Maty 
afo ny basiny. La terre manqua sous 
ses pieds. Niletsy ny tany nitsahiny. 
Le pied lui a manqué. N isola faha ny 
tongony. 3° fig. Tsy mahaloa tr osa, tsy 
manana, tsy ampy, tsy afaka, tsy misy, 
tsy ao, tsy tanteraka, tsy, aaika. Ce 
banquier a manqué. Tsy nahaloa 
trosa io mpitana banky io. Les forces 
lui manquent. Tsy manan-kery izy. 
L'argent lui manque. Tsy rnanam-bo- 
la izy, tsy ampy ny volany. Je suis si 



Digitized by 



Google 



M AN 



— 302 — 



MAR 



effrayé que la parole me manque. Azon- 
tahotra loatra aho, ka tsy a/a-miteny. 
La récolte a manqué. Tsy nisy ny voka- 
tra. Il manque de tout. Tsy manana 
na inona na inona izy. Il manqua de 
foi. Tsy manam pinoana, tsy ampy 
flnoana izy. Il ne manque pas d'esprit. 
JViana7i-tsaina hiany izy. Voue manquiez 
seul à la fête. Hianao irery no tsy tao 
amy ny fety. Le projet a manqué. Tsy 
tanteraka ny Ûkasana. Il manque de 
mémoire. Tsy mahatadidy izy. Il a 
manqué de tomber. Saika potraka izy. 
4* — , Diso, mandiso, manadino, tsy ma- 
nao, mivadika, manary. Il a manqué au 
rendez-vous. Diso, nandiso fotoana izy. 
Ne manquez pas de vous trouver au ren- 
dez-vous. Aza manadino ny ho ton- 
ga amy ny fotoana. Il a manqué à son 
devoir. Tsy nanao izay tokony hataony 
izy. Il a manqué à sa parole. Nivadika 
ny teny napetrauy izy. Il a manqué à 
ses amis. Nanary ny sakaizany izy. 

— , va. Mifandiso, tsy mahatanteraka, tsy 
mahavoa, saika. Je suis arrivé trop tard, 
j'ai manqué cet homme. Tratra aoriana 
loatra aho, ka nifandiso tamin'izay olo- 
na izay. J'ai manqué mon affaire. Tsy 
nahalanteraka ny raharahako aho. J'ai 
manqué la perdrix. Tsy nahavoa ny 
tsipoy aho. S'il me manque, 'je ne le 
manquerai pas. Raha tsy mahacoi ahy 
izy, ho voako. La balle a percé votre 
chapeau, vous l'avez manqué belle. Voa- 
gorobaky ny bala ny satrokao, ka saika 
nahita loza hianao. 

MANSARDE, sf. Eû-lrano farany am- 
bony indrindra. 

MANSUÉTUDE, sf. Halemem-pana- 
hy. 

MANTE, sf. 1° Kapaoty kelim-bjhiva- 
vy. "£•— , Famakiloha. 

MANTEAU, sm. 1- Kapaoty. î*fxg. Sous 
le — de la dévotion il cachait de mauvais 
desseins. Nody tia vavaka izy, kanjo 
nisy hevi-dratsy niafina tao am-pony. 

MANTELET, sm. Kapaoty kely. 

MANUEL, sm. Boky kely fianaran-ja- 
vatra. —de piété. Bohy ûvavahana. 

MANUEL, ELLE, adj. A tao amy ny 
tanana. Travail — . Asan-fânana. 

MANUFACTURE, sf. 1* Fana^van- 
taozavatra, 2 # — , Trano fanaovan-taoza- 
vatra. — de porcelaines. Trano fanao- 
rana porosolaina. Il a établi une — de 
draps. Nanorina d'ano fanaovan-iio- 
pôtra izy. 



MANUFACTURIER, sm. Torapo na 
mpitandrina ny trano fanaovan-taozava- 
tra. 

MANUFACTURIER, 1ÈRE, adj. 
Momba ny taozavatra, be fanaovan-tao- 
zavatra. Industrie manufacturière. Fa- 
haizan-/aozai;a/ra. Pays—. Tany 6e fa- 
naovantaozavatra. 

MANUSCRIT, ITE, adj. Nosoratan- 
tanana. Pièce manuscrite. Taratasy no- 
soratan-ténana. 

— , sm. Boky sora-tânana. Il a vendu son 
— à l'imprimeur. Namidiny tamy ny 
mpanao printy ny boky nosoratany. 

MANUTENTION, sf. Fitandremana, fi- 
tondrana. Je lui ai confié la —de mesaffai- 
res. Nofl.liko mba hitandrina, hiton- 
dra ny raharahako izy. 

MAPPEMONDE, sf. Sarin-lanin' izao 
tontolo izao. 

MAQUIGNON, sm. Mpivaro-tsoavaîy. 

MAQUIGNONNAGE, sm. Fivarotan- 
tsoavaly. 

MAQUIGNONNBR, va. Mivaro-tsoa- 
valy takontakonana. 

MARABOUT, sm. Mpisorona amy ny 
Silamo. 

MARAIS, sm. Hotsaka, heniheny, fari- 
hy. —salant. Farihy fakan-tsira. 

MARASME, sm. Hahia, hahiazana, ha- 
kangoaza. 

MARATRE, sf. {• Renikely. 2* fig. Ro- 
ny lozabe. 

MARAUD, AUDE, s. Karilahy, kari- 
vavy, karin*olona, karin-javatra, olon- 
tsy vanona, fetsy ratsy. 

MARAUDE, sf. Fifetsena voankazo. Cet 
écolier a été pris en—. Azo nifetsy 
voankazo io mpianatra io. 

MARAUDER, un. Mifetsy voankazo. 

MARAUDEUR, sm. Mpifetsy voanka- 
zo. 

MARBRE, s m. Marba, vato vandana, 
vato maramara. 

MARBRÉ, ÉE, adj. Vandana, mara- 
mara. Papier—. Taratasy vandana, etc. 

MARBRER, va. Maraandambandana. 
— un livre sur tranche. Maraandam- 
bandana vava boky. 

MARBRERIE, sf. Fanamboarana ny 

marba. 
MARBREUH, sm. Mpaman.lambanda- 

na. 
MARBRIER, sm. Mpanamboatra mar- 
ba. 



Digitized by 



Google 



MAR 



503 — 



MAR 



MARBRIÈRE, sf. Tan y fihadiana mar- 
ba. 

MARBRURE, sf. Fivandambandana. 

MARC, sm. Faika.— de raisin. Faikam- 
boaloboka. 

MARCASSIN, sm. Zana-dambo. 

MARCHAND, ANDE, 8. Mpivarotra. 
— en gros. Mpivarotra am-bongadiny. 
— en dérail. Mpivarotra an-tsinjarany. 
—drapier. Mpiuaro-dopôtra. 

—, adj. Be varotra, tia varotra, mpi ton- 
dra varotra. Ville marchan le. Tanâna 
6e varotra. Nation marchande. Fire- 
nena tia varotra. Bâtiment — . Sam- 
bo rnpitondra varotra. Capitaine—. 
Kapitenin-tsambo rnpitondra varotra. 

MARCHANDAGE, sm. Fiadiambaro- 
tra. 

MARCHANDER, va. I e Miady varotra. 
Il marchande ce cheval. Miady varo- 
tra io soavaly io izy. 2 # fig. Ne pas — sa 
vie. Mahafoy aina, milofo. 

—, vn. i # Miady varotra. 2» fig. Misala- 
sala. Il n'y a pas à—. Tsy misy isala- 
salana. 

MARCHANDEUR, EUSE, s.Mpiady 
varotra. 

MARCHANDISE, sf. f Varotra. en- 
tam-barotra, entana. On a saisi ses 
marchandises. Nobaboina ny varony, 
etc. Étaler sa—. Mamelatra enfana. Fai- 
re valoir sa—. Manao dokam-barotra ; 
fig. mandoka tena. 2» fig. Il débite bien 
sa—. Mahay milaza, matavy filaza izy. 

MARCHE, sf. 1° Dia, fandeha, fandeha- 
nana, fandrosoana, Ulana. Hâtez votre 
— . Hafaingano ny dianao. Ralentissez 
votre — . Adanadano ny dianao, ny fan- 
dehanao. Ils ont fait une longue—. Nan- 
deha ela izy ireo. — forcée. Dia ezake- 
zaka. La— d'un navire. Ny fandehan' 
ny sarabo. L'armée est en — . Mandro* 
80, mby an-dâtona ny taflka. Nous 
avons été huit jours en—. Havaloan* 
andro izahay no teny an-dâiana, hava- 
loan' andro izahay nandeha hiany. Il y 
a d'ici là quatre jours do— . Làlana 
hefarana hatreto ka hatrany. Ouvrir la 
— . Loha làlana. Fermer la — . Vody fâ- 
lana. 2* fig. Fandroso. La — de la civi- 
lisation. Ny fandroson' ny sivilizasiona. 
J'observe la —des affaires. Mandinika ny 
fandroson 1 ny raharaha aho. 

MARCHE, sf. Ambaratonga. — d'esca- 
lier. Ambarafongan-tobatra. 

MARCHÉ, sm. I* Tscna. Aller au—, 



Miantsena. Le— du mercredi. Ny tse- 
na Alarobia. Nous verrons le cours du 
— . Uo hitantsika ny vidiny any an-fse- 
na. 2 # — , Zavatra novidina. Montrez-moi 
votre — . Asehoy ahy ny zavatra novi- 
dinao. 3*—, Varotra, vidy. Lo — est 
conclu. Tapaka ny varotra. Le riz est 
à bon—. Mora vidy, mirarirary ny vary. 
C'est à très bon—, c'est un — donné. 
Mora vidy indrindra, boba, nangatahi- 
na izany. || loc. C'est un — d'or. Raikitra 
ny nahazoana azy. On vit à bon — dans 
cette ville. Kely ny lany ivelomana amin' 
izany tanâna izany. Il fait bon — de sa 
vie. Tsy mitsitsy ny ainy izy. Vous au- 
rez bon— de lui au jeu. Hahafaty azy 
mora foana amy ny loka hianao. Il 
en est quitte à bon—. Afaka moramo- 
ra izy. Il m'a refusé ce que je lui 
demandais, et par-dessus le — il m'a dit 
des injures. Nolaviny izay nangatahiko 
taminy, ary fanampin' izany dia nani- 
ratsira ahy indray aza izy. 

MARCHEPIED, sm. t # Ambaratonga 
fiakarana, fandiavana. — de l'autel. 
Ambaratongra^a/tarauaamy ny otoly. 
2* fig. Ambaratonga. Cette place lui 
a servi de — pour arriver au ministè- 
re. Izany raharaha izany no tonga am- 
baratonga hahatongavany ho ministra. 

MARCHER, tm. 1* Mamindra, mande- 
ha, mandroso. Cet enfant ne marche pas 
encore. Tsy mbola mamindra, mande- 

• ha ity zaza kely ity. Enfant qui commen- 
ce à—. Zaza vao miana-mandena, mi- 
tan-tsarasampy. — sur l'herbe. Mandeha 
ambonin' ny abitra. Nous avons marché 
toute la nuit. Nandeha nandritra ny ali- 
na izahay. Les troupes marchent à l'en- 
nemi. Mandroso hamcly ny fahavalo ny 
miaramila. Ma montre marche bien. 
Mandeha tsara ny famantaranandroko. 
|| loc. —à reculons. Manao dia miauôtra, 
mianôtra, mihemotra. —fièrement. Mie- 
dikedika, miedinedina. —à grands pas. 
Manao dingan-dava. —au hasard. Mana- 
vatsava. — doucement, —à pas de loup. 
Miadanadana, mitsaitsaika, mijaikojai- 
ko. —lentement, —à pas de tortue. Mia- 
dana, midraiko. —courbé. Mijokojoko. — 
à quatre pattes. Mandady. —comme les 
canards. Miletaleta, militalita. —les jam- 
bes écartées. Midehadeha. —à la suite 
les uns des autres. Mitanjozotra. —en- 
semble. Miara-dia, miray dia. — sur quel- 
que chose. Manitsa-javatra. Vous me 
marchez sur le pied. Manitsaka ny^t >n. 
gotro hianao. i" fig. Mandroso, manda- 



Digitized by 



Google 



MAR 



— 504 — 



MAR 



lo, mandeha, efa ho. L'esprit humain 
marche sans cesse. Mandroso lalauda- 
va oy sain'ny olombelona. Cette affai- 
re ne marche pas. Tsy mandroso izany 
rahuraha izuny. Le temps marche avec 
rapidité. Mandalo haingana ny andro. 
— droit. Afaruie/iamahitsy. Cet État mar- 
che vers sa ruine. Efa ho rava izany fan- 
jakana izany. || loc. —sur les traces de 
quelqu'un. Mianatra olona, mandia ny 
lalana nalehan' olona. —sur des épines. 
Alandry an-driran'antsy. Il a marché 
sur quelque mauvaise herbe. Mîsy zava- 
tra mahasosotra azy. 

MARCHER, 87n. Fandeha. Je le con- 
nais à son — . Ny fandehany no aha- 
fantarako azy. 

MARCHEUR, EUSE, 8. Mpandeha, 
mahery mandeha. 

MARCOTTAGE, sm. Fanaovana tsin- 
dry ladina. 

MARCOTTE, sf Tsindry ladina. 

MARCOTTER, va. Manao tsindry la- 
dina. 

MARDI, sm. Talata/ 

MARE, sf. Dobo. 

MARÉCAGE, «m. Honahona,heniheny. 

MARÉCAGEUX, EUSE, adj. Man- 
gonahona, mangoniheny, petsapetsa. 
Terrain—. Tany mangonahona, etc. 

MARÉCHAL, sm. 1° Mpanao kitrovin- 
tsoavaly. 2-—, Marosaly. 

MARÉE, sf. Fisondrotra sy fisinton'ny 
ranomasina. La — monte. Misondrotra 
ny ranomasina. La— descend. Mi- 
sintona ny ranomasina. 

MARELLE, sf. Soritra fanaovana ton- 
go-dovia. Jouer à la — . Manao tonyo- 
tlovia. 

MARGE, sf. \ 9 Sisin-taratasy tsy voa- 
soratra, marjina. 2° fiy. Avoir de la—. 
Malalaka. Donner de ta — à quelqu'un. 
Mamela malalaka olona. 

MARGINAL, ALE, adj. Amy ny mar- 
jina. 

MARGUERITE, sf. Anaram-bouin- 
kazo. 

MARGUILLER, sm. Mpitandrina ny 

fananan' ny fiangonana katolika anan- 

kiray. 
MARI, sm. Vady, lahy. Elle arrive avec 

son — . Tamy miaraka amy ny vadiny, 

lahy izy, tamy izy micady. 
MARIABLE, adj. Tokony liammbady. 

Elle n'est pas encore—. T*y mboîa loko- 

ny hunambady izy. 



MARIAGE, sm. Fampakarqm bady, 
fanambadiana, mariazy. Demain aura 
lieu le— du prince. Rahampitso nohanao- 
vanany fampakaram^baiiy, ny maria- 
2m' ny printsy. Il a fait un heureux — . 
Nambinina tamy ny fanambadiany izy. 
Le sacrement de— . Ny sakramentan' ny 
mariazy. 

MARIÉ, ÉE, adj. et s. Manambady, 
rapampakatra, nampakarina. Il est—. 
Manambady izy. Voici les nouveaux 
mariés. Indro ny mpanambady. Où est 
le nouveau — ? Aiza ny mpampakatra ? 
Voilà la nouvelle mariée. ludro ny vao 
nampakarina. 

MARIER, ta. 1° Mitso-drano na mano- 
ratra fanambadiana, mitso-drano maria- 
zy, ma mpanambady. Voilà le prêtre qui 
lésa mariés. Inlro ny pretra izay nitso- 
drano ny fanambadiany, ny mariazi- 
ny. Son père l'a marié à la tille de son 
ami. JVampa)iam6adin-drainy ny za- 
nakavavin' ny sakaizany izy. 2°fig. Maoi- 
pifanaraka. 

Se marier, vpr. 1° Mampaka-bady, ma- 1 
nainbady, mi vady. Quand vous marie- 
rez- vous? Hahoviana no hanambady 
hianao? Ils se sont mariés l'an der- 
nier. Taona itsy no nivadian' izy irea. 
2° fig. Mifanaraka. Sa voix se marie 
bien à cet instrument. M ifanaraka tsa- 
ra arnin' izany zava-maneuo izany ny 
feony. 

MARIEUR, EUSE, adj. M pan a m boa - 
tra fanambadiana. 

MARIN, INE, adj. 1° Amy ny ranoma- 
sina. Plante marine. Zava-mauiry ami/ 
ny ranomanna. 2*—, Momba ny sam- 
bo. Carte marine. Sarin-tany fitoodran- 
tsanxbo- Il a le pied — . Mahay mande- 
ha eny an-/sam6o izy. 

-»-, «m. Tantsambo. Habile—. Tanlsambo 
mahay. 

MARINADE, sf. Hena voaotrika. 

MARINE, sf 1° Fitondran-tsambo. Il 
connaît la—. Mahay ny fitondran-tsam- 
bo izy. 2* — , Sambo. 11 est officier de— . 
Manamboninahitra an-tsambo izy. Cet 
Élat n'a point de—. Tsy uxiinan-tsambo 
mpiady izany faujakaua izany. La— mar- 
chande. Ny sambo rehetra mpitundra 
varolra. 

MARINER, va. Maoaraboatra hazan- 
drano hotahirizina, manotrika hena. 

MARINIER, «m. Mpanamory lakan-dra* 
11 tra. 

MARIONNETTE, sf. !• Sariolona hc- 



Digitizeçj by VjOOQIC 



J 



MAU 



— 505 



MAR 



tsiketsehina, 2* fig. Olona xnanaiky lem- 
pona. 
MARITAL, ALE, ad!;. Any ny lahy. 
Pouvoir — . Fane fan' ny lahy. 

MARITALEMENT, ad». Hoatra ny 

rapivady. 
MARITIME, adj. !• Amoron-dranoma- 

sina. Ville—. Vohitra amoron-drano- 

mosina. 2 # — , Momba ny sambo, be sam- 

bo. Lois maritimes. Lalana momba ny 

sambo. Le commerce — s'est développé. 

Nitombo ny fandrantoana an-fsamfco. 

Nation — . Firenena 6e sambo. 
MARMAILLE, sf. Ankizy madinika 

maro. Faites taire cette — . Asaovy man- 

gina ireo ankizy madinika ireo. 
MARMELADE, sf. Voankazo andra- 

hoina a m y ny siramamy atao moliaka. 

En—. Mokaka, motraka; fij. torotoro. 

Viande en — . Hena mohaka, moiraka. 

Il a reçu un coup qui lui a mis la mâ- 
choire en—. Voadona mafy izy, ka toro~ 

toro ny valanôranony. 
MARMITE, sf. !• Vilany. —de fonte. Vi- 

lany vy. 2 - — . Ny ao am-bilany, iray 

vilany. La— bout. Mangotraka ny ao am- 

bilan y. On leur distribua une— de ha- 
- ricots. Tsaramaso iray vilany no noza- 

raina ho azy ireo. 
MARMITON, am. Mpanampy ny rapa- 

handro. 
MARMOT, sm. !• Kotokely. 2* fig. Cro 

quer le — . Miandry ela, sasa-miandry. 
MARMOTTE, sf. B.by matory mandri- 

tra ny ririnina. 
MARMOTTER, va. Mimonomonona, 

mi ngonongonona. 
MARMOUSET, sm. Kotokely. 
MARNE, sf. Tan y misy «O'kay azo atao 

zezika. 
MARONNER, vn. Mimonomonona, mi- 

samonomonona, mimoiraoy, manao teny 

an' orona. 
MAROQUIN, am. Hoditr' osy voalona, 

hoditrimo. Reliure en — . Fonom-boky 

ataoamy ny hoditr'osy, etc. 
MAROQUINÉ, ÉE, adj. Man Irotsiro- 

tsy. Voy. Chagriné. 
MAROQUINER, va. Mandrotsy. — des 

peaux de veau. Mandrotsy hodi-janak' 

omby. 
MAROTTE, sf. Zavatra mahadala. Il 

est entêté de cette opinion, c'est sa — . 

Mitompo teny fantatra amin' izany hevi- 

tra izany izy, izany no mahadala azy. 



MARQUANT, ANTE, adj. Fantatr' 
olona, malaza Une personne marquante. 
Olona fantatr' olona, etc. 

MARQUE, sf. 1* Marika, famantarana. ' 
La — du linge Ny m a ri -dam ba. Mettre 
la — sur de la vaisselle. Manisy marî- 
ka ny lovia. Ce chien aune — au front. 
Misy marika, famantarana amy ny 
handriny izany alika izany. Mêliez une 

— à ce livre. Asivy marika io boky io. 
2* — , Dia, holatra, sokitra. Les marques 
des griffes d'un chat. Ny dian-kohon- 
tsaka. Les marques de ses doigts sont 
sur toutes les pages de ce livre. Isam- 
pejy amin* ity boky ity feno ny dian- 
tânany. Il a été blessé au front, la — y 
est encore. Naratra ny handriny, ka 
mbolaao ny holatra. La petite-vérole 
laisse des marques. Mampisy sokitra 
nynendra 3* fig. Famantarana, fauam- 
bârana, fampisehoana. La gaieté est la 

— du bonheur. Ny hafaliana no /aman- 
tarana ny fahasambarana. Le nuage 
peut être une — de pluie. Ny rahona dia 
azo amantarana ny tihavian'ny rano- 
norana. Il m'a donné des marques d'af- 
fection. Nampiseho ny filiavany ahy izy. 

MARQUÉ, ÉE, p. ot ad;'. 1° Voamari- 
ka, nomarihina, misy marika, —faman- 
tarana. 2°— , Misy dia, —holatra, —so- 
kitra. 3* fig. Mazava, miharihary. Il a 
un but — . Mazava, etc., ny zavatra 
kendreny. 

MARQUER, va. 1* Manamarika, manisy 
marika, — famantarana. — des arbres. 
Manamarika, etc., foto-kazo. —un bœuf. 
Manamarika omby. — dans un livre 
l'endroit où l'on a cessé de lire. Manama- 
rika izay nijanonana aray ny boky nova- 
kina. 2*—, Manisy holatra, manisy soki- 
tra. y fig. Manendry, manoro, manamba- 
ra, raampiseho. Dieu avait marqué le 
jour de leur chute. Andriamanitra na- 
ncnd r y ny andro ionganan' izy ireo. Je 
lui ai marqué ce qu'il doit faire. Et'ana- 
toroko azy izay tsy maintsy halaony. 
Son regard marque la colère. Manam- 
6ara, mampiseho hatezerana ny lijeri- 
ny. Je lui ai marqué mon mécontente- 
ment. Nasehoho azy ny hasosurako. 

— , vn. Ce cheval marque eaoore. Mbola 
tanora io soavaly io. 

Se marquer, vpr. Manamarika ny lena- 
ny. 

MARQUETÉ, ÉE, adj. Vandana, ma- 
ramara. Peau marquetCv. Hodilra van- 
dana, etc. 



Digitized by 



Google 



MAR 



506 — 



MÀS 



MARQUETER, va. Mamandamban- 
dana. 

MARQUETERIE, sf. Rafi-kazo sami- 
hafa volo. Un parquet de — . Ngorodona 
natao tamy ny rafi-kazo samihafa vo- 
lo. — de marbre. Rafi-bato marba «a- 
mihafa volo. 

MARQUEUR, BUSE, s. Mpanaraari- 
ka, mpanisy marika. 

MARQUIS, sm. Andriandahy manara- 
karaka ny duc. 

MARQUISAT, sm. Vodivonan' ny 
marquis. 

MARQUISE, sf. Andriambavy mana- 
rakaraka ny duchesse, vadin' ny mar- 
quis. 

MARRAINE, sf. Reny amy ny bate- 
my. 

MARRON, «m. 1* Karazara-boankazo. 
2* —, Karazan-tsipoapoaka. 

—, adj. Mavo manja. Habit—. Akanjo ma- 
vo manja. 

MARRON, ONNE, adj. et a. Nilefa. 
Esclave—. Andevo nilefa. 

MARRONNIER, sm. Karazan-kazo 
mamoa. 

MARS, 8m. Volana fabatelo amy ny vo- 
lana vazaba. 

MARSOUIN, sm. Lambondrano, lam- 
bondriaka. 

MARTEAU, sm. !• Tantânana, marotô. 
Cogner avec un — . Mively amy ny tan- 
tânana, etc. — d'horloge. Tantànan- 
dakolosim-pamantaranandro. 1* flg. Être 
entre l'enclume et le—. Teren-doza roa. 
Avoir un petit coup de — . Manasatsa- 
saka, mihaitraitra. 

MARTELER, va. Mively amy ny tan- 
tânana. 

MARTELET, sm. Tantânana madini- 
ka. 

MARTIAL, ALE, adj. Mahery fo, — 
an'ady. Il a un air — . Mitoetr'olo-ma/ie- 
ry fo, etc.. izy. 

MARTINET, sm. f Fampohaza. 2 P — , 
Kotopia. 3*— , Karazan-tsidintsidina. 

MARTINGALE, sf. Anja-koditra fiha- 
zonana ny lohan-tsoavaly tsy hitraka. 

MARTIN-PÉCHEUR, sm. Vintsy. 

MARTRE, sf. Karazara-biby malemy 
volo mitovitovy amy ny kary. 

MARTYR, YRE, s. 1* Martiry. Saint 
Etienne est le premier—, Md. Etienano 
martiry voalohany. 2° fig. Mijaly mafy. 
Il est — de la goutte. Mijaly mafy izy 
azon' ny gaotra. 



MARTYRE, «m. !• Martiry. Il ne 
craint pas le — . Tay matahotra lio mar- 
tiry izy. 2* fig. Fijaliana mafy. Ce mal 
fait souffrir le — v Mampijaly mafy iza- 
ny aretina izany.' 

MARTYRISER, va. 1- Mamono ho 
martiry. If fig. Mampijaly mafy. 

Se martyriser, vpr. Mampijaly tena 
mafy. 

MARTYROLOGE, sm. Boky misy ny 
anaran'ny Martiry sy ny Olo-masma. 

MASCARADE, sf. 1* Fisaronan-tava 
amy ny sary. 2* —, Olona maro misaron- 
.tavaamy ny sary. 

MASCULIN, INE, adj. Any ny lahy. 
La ligne masculine. Ny tamingan* ny 
lahy. 

—, sm. Maskolfna. 

MASQUE, sm. 1 # Sary atao saron-tava. 
— de carton. Sary baontra atao saron- 
tava. V — , Olona misaron-tava amy ny 
sary. Les enfants courent après les mas- 
ques. Ny ankizy madinika manjohy ny 
olona manao saron- tava. 3* fig. Saro- 
na, flhatsarambelatsihy. Son — est tom- 
bé. Miseho ny fihatsarambelatsihiny. 
\\loc Quitter le—. Miseho araka ny 
toetrany. 

MASQUER, va. 1* Manaron-tava amy 
ny sary. 2» fig. Manafina, manarona. 
manakona. — ses desseins. Manafina ny 
kasainy h atao. Il masque sa dépravation 
sous les dehors de la piété. Saronany 
fitiavam-bavaka ny fitondrantenany ra- 
tsy. Le bois masque la rivière. Tahon' 
ny ala ny renirano. 

Se masquer, vpr. 1' Misaron-tava amy 
ny sary. 2° fig. Mody. II se masque sous 
les dehors de la dévotion. Mody tia va- 
vaka izy. 

MASSACRANTE, adj. f. Il est d'une 
humeur—. Kitokitoina izy. 

MASSACRE, sm. 1* Vonoana olona, fa- 
monoana olona, fandringanana, fandri- 
pahana. Il se fit un horrible — . Nisy vo- 
noana olona mahatsiravina. 2° fig. 
Mpanaonao foana. Ne vous servez pas 
de cet ouvrier, c'est un — . Aza mampa- 
nao io mpiasa io, fa mpanaonao foana 
izy. 

MASSACRER, va. 1* Manao vonoana 
olona, mamono, mandringana t mandri- 
paka. On massacra quatre mille person- 
nes. Olona efatra arivo no novonoina, 
naringana, naripaka. 2* fig. Manao - 
nao foana, manao fa ha ta ny. Ce tailleur 
a massacré mon habit. Nataolaon' io 



Digitized by 



Google 



MAS 



— 507 — 



MAT 



mpanjaitra io foana, fahatany ny akan- 
joko. 

MASSACREUR, sm. Mpanaonao foa- 
na, — fabatany. 

MASSAGE, sm. Fanorana. 

MASSE, sf. 1° Antontany, vainga. Ce 
bâtiment n'est qu'une — de pierres. 
Hoatra ny an/on/am-bato izany trano 
iiany. Uuo — de plomb. Vaingam-pira- 
ka. L'ours en naissant paraît n'être qu' 
une—. Hoatra ny vaingan-javatra ny 
orsa raha vao teraka. || loc. C'est une 
— de chair. Botata be izy; fig. donto 
siinaizy.2 # — , Rehetra, habetsahana. ny 
ankamaroany, ny ankabiazany, ny be sy 
ny maro. ny ankapobe. La — du sang. Ny 
ra rehetra ao anatin' ny vatana. La — 
des connaissances humaines. Ny zavatra 
rehetra hain' ny olona. Une — de plu- 
mes. Volom-borona betsaka. La —des 
citoyens. Ny ankamaroany, ny an/ta- 
biazan' ny mponina. S'adresser aux 
masses. Mirabaraha amy ny be sy ny 
maro. Ce bâtiment présente une belle — . 
Tsara io trano io, raha ny ankapobeny 
no jerena, 3°— , Rakitra. Verser à la—. 
Mandatsaka amy ny rakitra. 

En masse, toc. ado. Oaholo, rehetra. On 
fit une levée en — des citoyens. Natao 
miaramila dahoto ny mponina, ny mpo- 
nina rchstra, natao rebik' ondry ny 
mponina. 

MASSEPAIN, sm. Karaza-mofo mamy. 

MASSER, va. 1* Manôtra. 2-—, Mam- 
pifanety laharana. —l'infanterie. Mam- 
pifanely laharana ny miaramila an- 
tongotra. 

MASSETTE, sf. Vondrona. 

MASSIF, IVB, adj. f Matovina, bo- 
tatabe, tsy mailaka. Menuiserie massi- 
ve. Rafltra matevintevina. Cet homme 
est trop—. Matevinleoina loalra, bota- 
tabe io lehilahy io. Ci bâtiment est 
trop—. T*y mba mailamailaka io tra- 
no io. 2*—, Tsy poaka aty. Il a une croix 
d'argent — . Manana sarin" ny hazo-flja- 
liana volafotsy tsy poaka aty izy. 3 # fig. 
Donto, mavesatra. Il a l'esprit—. Donto 
sa in a, maresa-tsaina izy. 

—, sm. \° Rarivato. Faire un — de ma- 
çonnerie pour une muraille. Manao ra- 
rivato itaingeuan' ny rindrina. 2*—, Ki- 
rihitr' ala. Le jardin est terminé par un 
— . Misy kirihitr' ala ao amy ny faran' 
ny zarday. 

MASSIVEMENT, adv. Matevina, tsy 
mailaka. 



MASSUE, sf. 1* Kanonta hazo. 2* fig. 
C'est un coup de — pour lui. Mafy iza- 
ny nanjô azy izany. 

MASTIC, sm Mastika, patré. 

MASTICATION, sf. Fiisakotsakoana. 

MASTIQUER, va. Manisy mastika, 
manisy paire. 

MASURE, sf, I • Trano ra va. 2 - /i</. Tra- 
no ratsy efa ho rava. 

MAT, ATE, adj. Vasoka. Or — . Vola- 
mena vasoka. || loc. Être — . Maty amy 
ny échecs. 

MAT, sm. Salazany. Le grand—. Ny sa- 
tazaben-tsambo. — de cocagne. Voy. 
Cocagnb. 

MATADOR, sm. Lchibebe, voalohan- 
dohany, zokinjokiny. 

MATAMORE, sm. Mahery am-bava, 
lasan ko vavany. Voy. Fanfaron. 

MATELAS, sm. Kidoro. 

MATELASSER, . va. Manisy kidoro. 

— des chaises. Manisy kidoron -tseza. 
MATELASSIER, 1ÈRE, s. Mpanao 

kidoro. 

MATELOT, sm. Matilô. 

MATELOTE, sf. Karaza-nahandro atao 
amy ny hazandrano. 

À la matelote, loc. adv. Tahaka ny any 
ny matilô. 

MATER, ua. !• Mahafaty amy ny échecs. 
2* fig. Mamolaka. — l'orgueil d'un en- 
fant. Mamolaka ny fîavonavonan' ny 
zazalahy anankiray 3*—, Mampijaly. 

— son corps. Mampijaly ny valany. 
MATER, va. Manisy salazany. 
MATÉRIALISER, va. Manao ho ma- 

nam-batana Les idolâtres maïériali- 
8aient la divinité. Ny mpanompo sara- 
py nanao an' Andriamanitra ho ma- 
nam-balana. 

MATÉRIALISME, sm. Fampianara- 
na ny tsy tisiam-panahy. 

MATÉRIALISTE, s. et adj. Milaza ny 
tsy fisian'ny fanahy. Doctrine—. Fam- 
pianarana milaza ny tsy fisian'ny fa- 
nahy. 

MATÉRIALITÉ, sf. Fananam-batana. 

MATÉRIAUX, sm. pi. l*Nyanaovan- 
trano. 2° fig. Ny anaovam-boky. 

MATÉRIEL, ELLE, adj. 1* Manam- 
batana, azo hita, azo t>apaina, mcty ho 
re. Les choses matérielles. Ny zavatra 
manam-6alana, etc. L'âme n'est point 
matérielle. Tsy manam-6a/ana ny fa- 
nahy. 2 # — , Tsy tsara loalra, mavesa- 
tsaina, manaraka ny nofo. Ornement—. 



Digitized by 



Google 



MÀT 



508 — 



MAT 



Haingo tsy tsara loatra. Il est—. Mave- 
sa-tsaina, manaraka nynofo izy. 
—, sm. fFanaka. Le— d'une imprimerie. 
Ny fanaky ny trano printy. 2°— , Fo- 
rongo, fitaovaaa. Le— d'une armée. Ny 
forongo, ny fitaovan'ny tafika. 
MATÉRIELLEMENT, adv. I* Tsy 
Isara loaira. 2 # — , Mihitsy, tokoa. Cela 
est —impossible. Tsy azo atao mihi- 
tsy, etc., izany. 
MATERNEL, ELLE, adj. I* Any ny 
reny. Amour—. Fitiavan'ni/ reny. 2*—, 
Avy amy ny reny. Parents maternels. 
Havana avy amy ny reny. Biens ma- 
ternels. Fananana avy amy ny reny. 
|| loc. Langue maternelle. Fitenin-dra- 
zana. 
MATERNELLEMENT, ado. Araka 

ny fanaon' ny reny. 
MATERNITÉ, sf. Ny maha-reny ny 

reny. 
MATHÉMATICIEN, sm. Mpahay ma- 

rika. 
MATHÉMATIQUE, sf. Marika. 
—, adj. \* Momba ny marika. Sciences 
mathématiques. Fahaizana momba ny 
marika. 2'fig. Miharihary. C'est une vé- 
rité— . Tena marina miharihary izany. 
MATHÉMATIQUEMENT, adv. 1° 
Araka ny marika. 2* fig. An-karihary. 
MATIÈRE, a/ 1 . !• Nyanaovan-javatra, ny 
entina atao taozavatra. La laine est la— 
dont on fait le drap. Ny volon'ondry no 
anaouana lopôtra. Les matières premiè- 
res. Ny zavatra voalohany entina atao 
taozavatra. 2*—, Tenan-javatra, zavatra 
manam-batana, — azo hita, — tsapaina, 
— mety ho re. La— est divisible. Azo za- 
razaraina ny tenan-javatra. Nous de- 
vons nous élever au-dessus de la—. To- 
kony hisondrotra ambonin' ny zavatra 
manam-batana, azo hita, azo tsapai- 
na, mety ho reny saintsika. || toc— fé- 
cale. Fivalanana. —purulente. Nana. 3* 
— , Havesaran-tsaina, fanarahana ny no- 
fo. Cet homme n'c3t que—. Mavesa- 
tsaina, manaraka ny nofo io le- 
hilahy io. 4*—, Fototra, fotopototra, 
kototany, vontin-teny, foto-teny, foto- 
kevitra. Quelle est la— de~ votre con- 
versation ? Inona avy no /ioto-dresaka- 
reo, /bJopo/o-dresakareo, kototanin- 
dresakareo? Quelle a été la — de son 
discours? Inona no fotopototra, ven- 
t im benlin' ny laha-toniny? Il a bien 
choisi sa — . Nifldy foto-teny, foto-he- 
vilra tsara izy. 5*—, Antony, fotony. Il 



n'y a pas — à se fâcher. Tsy misy an- 
ion y, etc., tokony hahatezitra. 

En matière de, loc. prép. Raha ny 
amy ny... no heverina. En — de reli- 
gion, il n'y entend rien. Tsy mahalala 
na inona na inona izy, raha ny amy ny 
livavahana no heverina. 

MATIN, sm. Maraina. La prière du — - 
Ny fiYavahana maraina. Il est parti do 
bon — . Niainga marainafcoa, marai- 
nalinakoa izy. Travailler de bon — . 
Miasa manaraina. Il est deux heures 
du — . Amy ny roa maraina izao. 

— , adv. Marainakoa. Se lever—. Mifoha 
marainakoa. 

MÂTIN, sm. Amboa makadiry mpiam- 
bina. 

MATINAL, ALE, adj. 1* Maraina. 
La bris 3 matinale. Ny tsio-drivotra ma- 
raina. 2*—, Mifoha marainakoa. Il a été 

— aujourd'hui. Nifoha marainakoa izy 
androany. 

MATINÉE, sf. Maraina. Il a passé la 

— à lire. Nandany ny maraina tamy 
ny famakian-teny izy. 

MATINEUX, EUSE, adj. Mpifoha ma- 
raina. 
MATINIER, 1ÈRE, adj. L'étoile ma- 

tinière. Ny kinlana fltarikandro. 
MATOIS, OISE, adj. et s. Fetsy, kon- 

jo, mamaky akotry. 
MATOU, sm. Sakaiahy. 
MATRICE, sf. Rejistry ny hetra. 
MATRICULE, sf. Rejistry ny miara- 

mila vao milatsaka na ny olona vao rai- 

ditra amy ny fikambanana anankiray, 

na amy ny tranomaizina na trano litsa- 

boana, etc. 
MATRIMONIAL, ALE, adj. Momba 

ny fanambadiana. 
MATRONE, sf. Vehivavy lehibe men- 

drika hohajaina. 
MATURATIF, IVE, adj. Mahama- 

saka. Remède—. Fanafody makama- 

saka. 
MATURATION, sf. Fihamasaka. 
MÂTURE, sf. l°Ny salazan-tsambo re- 

hotra. La — de ce navire est très bonne. 

Tsara dia tsara ny salazan'io sambo io. 

2° — , Fananganana salazan-tsambo. Il 

entend bien la — . Mahay manangana 

salazan-tsambo izy. 
MATURITÉ, sf. {• Hamasaka, hahan- 

titra. Le raisin, l'abcèsest à son point 
I de — ~ Masaka ny voaloboka, ny vay. 

Voy. Mûn. $• fig. Hamasaka, fahendre- 



Digitized by 



Googk 



MAU 



— 509 — 



MEC 



na, fahamalinana. Cette affaire est dans 
sa — . Masaka izany raharaha izany. Il 
faut açir dans cette affaire avec—-. To- 
kony hatao amim-pa/iendrena, amim- 
pahamalinana izany raharaha izany. 
H loc. Il est dans la— de l'Age. Efa olon- 
dehibe izy. 
MAUDIRE, va. Manozona, misahato, 
mitsitsika. — un ennemi. Manozona, 
etc., fahavalo. Dieu maudit les pé- 
cheurs. Andriamanitra manozona ny 
mpanota. Il maudit le jour où il est né. 
Manozona ny andro nahaterahany izy. 

MAUDIT, ITB, p. et adj. {• Voaozo- 
na, nozonina, nosahatoina, notsitsihina. 
2*— , Ratsy dia ratsy, kary. — chemin. 
Lâlana ratsy dia ratsy, etc. Ce — en- 
fan t a gâté mon habit. Ity zaza kary 
ity nanimba ny akanjoko. 

—, sm. Ny voaozona. Allez, maudits, au 
feu éternel. Mandehana, ry voaozona, 
any amy ny afobe mandrakizay. 

MAUGRÉER, vn. Mimonjomonjo, mi- 
safoaka, miozona. 

MAUSOLÉE, 8m. Fasana lehibe sady 
tsara tarehy. 

MAUSSADE, adj. 1* Kitokitoina, so- 
so-dava. Il a un caractère — . Kitokitoi- 
na, etc., izy. 2 # — , Mahamonamonaina, 
mahaboboka, mahadikidiky. Lecture—. 
Famakian - teny mahamonamonaina, 
etc. 

MAUSSADEMENT, adv. Amiu-kaso- 
soran-dava. Il fait tout—. Amin-kaso- 
sorana no anaovany ny zavatra rehetra. 

MAUSSADERIE, sf. Hasosoran-dava. 

MAUVAIS, AISE, adj. 1* Ratsy. Mau- 
vaise eau. Rb.t\o ratsy. —livre. Bokyra- 
tsy. —bruits. Tsaho ratsy. —ange. Anje- 
ly ratsy. Il a une mauvaise physionomie. 
Ratsiratsy endrika izy. Il a prismes pa- 
roles en mauvaise part. .Ratât/ no nand rai- 
sanynyhevilrynyteniko. C'est un— cœur. 
Ratsy fo izy. Ce: t un — esprit, une mau- 
vaise tête. Ratsy saina, hevitra izy — 
parent. Havan-dratey. — garnement, — 
sujet Oïon-dratsy , tsy vanona. || toc. 
Mauvaise année. Taona mihodivitra. Il 
a mauvaise mine. Malazolazo endrika 
izy. Il m'a fait mauvaise mine. Nandray 
ahy fe nandroy izy. 2 # — , Tsy mahay. — 
peintre. Mpanoso-doko tsy mahay. 

— , sm. Ny ratsy. Il y a du bon et du — 
dans cet homme. Sady misy tsara no 
misy ratsy io lehilahy io. 

—, adv. Sentir — . Maimbo. Trouver — . 



Tsy mankasitraka. Il fait—. Ratsy ny 
andro. 

MAUVE, sf. Fiand ri lavenona. 

MAXILLAIRE, adj. Amy ny valano- 
rano. Os—. JTaolam-oafa norano. 

MAXIME, sf. Foto-kevitra. Chacun a 
ses maximes. 8amy manana ny foto- 
keviny ny olona. Il a changé de maxi- 
mes. Niova foto-kevitra izy. 

MAXIMUM, sm. Ny ambony indrin- 
dra, ny lehibe indrindra. 

MAZETTE, sf. 1- Soavaly botry. 2* fig. 
Olona mitaraikiraiky. 

ME, pron. pers. Ahy, aho, amiko, tena, 
mi... M'aimez-vous? Tia ahy va hianao? 
tianao va aho ? Ne m'en parlez plus. Aza 
miteny izany amiko intsony. Je m'es- 
suie. Mamao-/ena aho. Je me promène. 
Afitsangatsangana aho. 

MÉCANICIEN, sm. Mpanao milina, 
mpampandeha milina. 

MÉCANIQUE, sf. {• Fahaizana momba 
ny fihetsehan-javatra. 2 a — , Rafltra, fila- 
minana, milina. La — d'une montre. Ny 
rafitry ny famantaranandro. Voilà une 
belle—, Tsara io mi lina io. Une étof- 
fe fabriquée à la — . Lamba natao ta- 
my ny milina. 

— , adj. Momba ny fihetsehan-javatra, 
atao amy ny tanana. Lois mécaniques. 
Laléna momba ny fihetsehan-javatra. 
Arts mécaniques. Fahaizana taozavatra 
atao amy ny tànana. 

MÉCANISME, sm. 1* Rafltra, filami- 
nana. Le — d'une montre. Ny rafitry 
ny famantaranandro. Le — de l'univers. 
Ny filaminan' izao tontolo izao. 2* fig. 
Le — du langage. Ny fomba fandahara- 
na ny teny sy ny fehezan-leny. Le — de 
la peinture. Ny fomba fanosoran-doko. 

MÉCHAMMENT, adv. An-kasompara- 
na. 

MÉCHANCETÉ, sf. 1° Hasomparana. Il 
l'a fait par—. Hasomparana nonanao- 
vany izany. Il fait souvent des méchan- 
cetés. Manao hasomparana matetika 
izy. 2°— , Kiry. Voyez la— de cet en- 
fant. Jereo kely ny kirin'ïo zazalahy io. 

MÉCHANT, ANTE, adj. 1» Sompa- 
tra, ropisompatra, ratsy fanahy, tia fosa. 
C'est un — homme. Olona sompatra, 
mpisompatra, ratsy fanahy izy. Il a 
une physionomie méchante. Mitarehin* 
olonisompatra izy. C'est une méchante 
langue. Olona tia fosa izy. 2°— , Ratsy, 
tsy manjary, tsy mahay." Il a fait une 



Digitized by 



Google 



MED 



— 510 



MED 



méchante action. Ratsy ny nataony Mé- 
chante terre. Tany ratsy, tsy manja- 
ry. — dîner. Sakafo ratsy, tsy man- 
jary. — orateur. Mpandaha-teny tsy 
mahay. 

— , s. Ratsy fanahy. On doit fuir les mé- 
chants. Tokony handosirana ny ratsy 
fanahy. 

MÈCHE, sf. {• Lahin-jiro, lahiny. 2*—, 
Lahinjiro fanapoahana tafondro, —In mi- 
na. 3»—, Zana damisy. 4 # — » Foto-boîo. 
Une— de cheveux. Foto-bolo iray. 

MÉCOMPTE, sm. 1* Hadisoana isa, 
ota isa. 2* fig. Kadisoam-panantenana, 
hadisoan-kevitra. 

MÉCONNAISSABLE, adj. Tsy fan- 
tatra. Sa maladie Ta rendu—. Tonga tsy 
fantatra izy azon' ny aretiny. 

MÉCONNAÎTRE, va. !• Tsy raahafan- 
talra. Il avait changé d'habit, je le mé- 
connaissais. Niova akanjo izy, ka tsy 
fantatro. 2 # — , Tsy mahalala, tsy mijery. 
Il méconnaît ses parents. Tsy maha- 
lala, etc., havana izy. 3° fig. Tsy mani- 
sy raharaha. Il a été méconnu de ses 
contemporains. Tsy nanisy raharaha 
azy ireo niara-belona ta m in y. 

Se méconnaître, vpr. Tsy mihevitra ny 
toetrany. Les parvenus se méconnais- 
sent. Ny firingamievotra tsy mihevitra 
ny toetrany taloha. 

MÉCONTENT, ENTE, adj. et a. So 
sotra. Il est— de son fils. Sosotra amy 
ny zanany izy. 

MÉCONTENTEMENT, sm. Hasoso- 
rana, fahasosorana. 

MÉCONTENTER, va.Mohasosotra.il 
a mécontenté son père. Nahasosolra ny 
rainy izy. 

MÉCRÉANT, sm. Ny tsy mpino. 

MÉDAILLE, sf. f Medaly. 2»— , Moday, 
sarimary. 3° fig. Le revers de la — . Ny 
tsininy. Chaque — a son revers. Samy 
misy tsininy ny zavotra rehetra. 

MÉDAILLÉ, ÉE, adj. et a. Nahazo 
medaly. 

MÉDAILLER, sm. Fitoera-medaly. 

MÉDAILLISTE, sm. Mpahalala me- 
daly. 

MÉDAILLON, sm. 1* Medaly lebibe. 
2»—, Firava-behivavy boribory, tranom- 
pitaratra boribory faraetrahan-tsary na 
volon-doha, etc. 

MÉDECIN, sm. 1° Dokotera, mpanao fa- 
nafody. — d'eau douce. Dokotera tsy 
mahay loatra. 2 # fig. Fanafody. Le temps 



est un grand—. Ny andro no tena /a- 
nafody tsara. 

MÉDECINE, sf. {• Fahaizam-panafody, 
raharahan' ny dokotera. Il sait bien la 
— . Mahay fanafody izy. Il étudie en — . 
Mianatra ho dokotera izy. II exerce la 
— . Manao fanafody olona, dokotera 
izy. 2°— , Fampivalanana. — de cheval. 
Fampivalanana mahery loatra. Pren- 
dre une — . Misotro fampivalanana. 

MÉDECINER, ra. Mampisotro fanafo- 
dy matetika. 

Se médeciner, vpr. Misotro fanafody 
matetika. 

MÉDIAT, ATE, adj. Misy elanelana, 
Héritier—. Mpandova misy elanela- 
na. 

MÉDIATEMENT, adv. Misy elanela- 
na. 

MÉDIATEUR, TRICE, 8. Mpanala- 
lana, mpanelanelana, elanelam-panahy. 
Il a été — dans cette affaire. Izy no 
mpanalalana, etc., tamin* izany raha- 
raha izany. Jésus-Christ est notre — au- 
près de Dieu. Jeso-Kristy no mpana- 
lalana, mpanelanelana antslka amin' 
Andriamanitra. 

MÉDIATION, sf. Alalana, fanalalana- 
na, fanelanelanana. Comme Entremi- 
se. 

MÉDICAL, ALE, adj. 1* Momba ny 
aretina sy ny fanasitranana azy. Ouvra- 
ge—. Boky momba ny aretina sy ny 
fanasitranana azy. 2°— , Mahasitrana. 
Quellos sont les propriétés médicales 
de cette plante? Inona avy no 8itran' 
ity zava-maniry ity ? 

MÉDICAMENT, sm. Fanafody. Il se 
ruine en médicaments. Mandany hare- 
na amy ny fanafody izy. 

MÉDICAMENTAIRE, adj. Momba 
ny fanafody. Code—. Boky momba ny 
fanafody. 

MÉDICAMENTER, va. Manisy fana- 
fody, mampisotro fanafody. 

Se médicamenter, vpr. Manisy fana- 
fody ny tenany, misotro fanafody. 

MÉDICAMENTEUX, ETJSE, adj. 
Azo atao fanafody. 

MÉDICATION, sf. Fanisiana fanafody» 
fampisotroana — . 

MÉDICINAL, ALE, adj. Fanao fana- 
fody. Herbe médicinale. Ahitra fanao 
fanafody. 

MÉDIOCRE, adj. Antcniny, tsy be loa- 
tra, tsy mahay loatra, tsy taara loatra. 



k 



Digitized by 



Google 



I 



NEF 



— 511 — 



XJEL 



Fortune—. Harena antonlny, tsy be 
loatra. Homme—. Olona tsy mahay 
loatra. Style—. Laha-teny tsy tsara 
loatra. Il a 'un revenu fort—. Tsy be 
loatra oy vola azony isan-taona ivelo- 
many. 
—, 8m. Ny antonintoniny, tsy fahabetsa- 
hana loatra, tsy fahaizana loatra, tsy fa- 
hatsarana loatra. 

MÉDIOCREMENT, adu. Antonioy, 
tsy be loatra. Il est — savant. Antoni- 
ny ny fahaizany, tsy dia mahay loatra 
izy. Il est — content. Tsy falifaly Zoa- 
tra izy. 

MÉDIOCRITÉ, sf. Ny antoniny, tsy 
fahabetsahana loatra, tsy fahaizana loa- 
tra, tsy fahatsarana loatra. Il vit dans 
la—. Antonintoniny ny toetrany. Il 
est d'une grande—. Tsy mahay loatra, 
kely fahaizana izy. 

MÉDIRE, vn. Mifosa, manaratsy. 

MÉDISANCE, sf. Fosa. flfosana, fa- 
naratsiana. Il dit des médisances. Mi- 
fosa, manaratsy izy. C'est une pure—. 
Fanaratsiana fotsiny izany. 

MÉDISANT, ANTE, adj. et a. Mpi- 
fosa, mpanaratsy. 

MÉDITATIF, IVE, adj. Tia fandini- 
han-javatra, mahery mandinika. C'est un 
esprit—. Olona tia fandinihan-javatra, 
etc., izy. 

—, «m. Ny mahery mandinika. Les médi- 
tatifs sont ordinairement distraits. Mi- 
hahakaha-kevitra matetika izay mahe- 
ry mandini-javatra. 

MÉDITATION, sf. Fandinihana, fleri- 
treretana, ûsaintsainana. 

MÉDITER, va. Mandinika, mieritreri- 
tra, misaintsaina. — une idée, les véri- 
tés éternelles. Mandinika, etc., hevi- 
tra anankiray, ny mandrakizay. — une 
vengeance. Mandinika, etc., mba ba- 
maly ratsy. v 

—, vn. Mandinika, mierit rentra, misain- 
tsaina. —sur l'âme. Mandinika, etc., ny 
amy ny fanahy. 

MÉDIUS, «m. Fanondro lava, tondro 
adala (fam.). 

MÉDULLAIRE, adj. Momba ny tsoka. 

MEETING, sm. Kabary, fivoriana. 

MÉFAIT, sm. Ratsy atao. Il a été puni 
de ses méfaits. Nofaizina noho ny ratsy 
nataony izy. 

MÉFIANCE, sf. Ahiahy, fiahtahiana, 
tsy fitokiana. 



MÉFIANT, ANTE, adj. et s. Miahia- 
hy, tsy matoky. 

MÉFIER (SE), vpr. Miahiahy, tsy ma- 
toky. Il se méfie de tout le monde. Mia- 
hiahy, etc., olona izy. Je me méfie de 
ses caresses. Tsy matoky ny fanamba- 
tambazana ataony aho. Je me méfie do 
ses intentions. Miahiahy ny hafitsony 
abo. 

MÉOARDE (PAR), loc. ado. Noho 
ny tsy fitandremana. Il a brisé ce verre 
par—. Namaky iogilasy io noho ny tsy 
fitandremany izy. 

MÉGÈRE, sf. Vehivavy fangangan* olo- 
na. 

MEILLEUR, EURE, ad/. 1° Tsara tsara 
kokoa,misimisykokoa. Cet enfant est bon, 
mais son frère est— . Tsara fanahy ity za- 
zaiahy ity, nefa ny rahalahiny tsaratsa- 
ra kokoa, etc. 2°— , Tsara indrindra. 
C*est le— homme du monde. Izy no olona 
tsara fanahy tndrindra. 

— , sm. Ny tsara indrindra. Prenez le—, 
et laissez le reste. Ento ny tsara indrin- 
dra, ary avelao ny sisa. 

MÉLANCOLIE, sf. Fanjoretra, fanjo- 
nitra, alahelo. Il se laisse aller à la—. 
Miondrika amy ny alahelo izy. || loc. Il 
n'engendre point la—. 8ariadriaka izai- 
tsizy izy. 

MÉLANCOLIQUE, adj. Manjoretra, 
manjonitra, mitan-takolaka, malahelo. Il 
est— . M a njoretra, etc., izy. lia un air 
— . Manjoretra, manjonitra, milan- 
takolaka izy. Musique—. Hira ma/a- 
helohelo. 

MÉLANCOLIQUEMENT, ad». 
Amin'alahelo. 

MÉLANGE, sm. 1* Zavatra mifangaro, 
— miharo, — mifaraaho. Un — de vins. Di- 
vay samihafa mi/angaro, mifamaho. La 
vie est un — d'événements heureux et 
malheureux. Miharo, mifamaho hafa- 
liana sy fahoriana ny andro iainantsika. 
Un bonheur sans—. Hasambarana tsy 
miharo alahelo, —tsy misy fahony. 2 # 
—, pi. Boky misy zavatra samihafa. Mé» 
langes historiques. Boky misy tantara 
samihafa. 

MÉLANGER, va. Mampifangaro, raa- 
maho. — des couleurs. Mampifangaro 
loko. 

Se mélanger, vpr. Mifangaro, mifama- 
ho. 

MÉLASSE, sf. Ranoresy. 

MÊLÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nampifanga- 
roina, mifangaro, voaharo, naharo, ta- 



Digitized by 



Google 



MEM 



)i-2 — 



UÈ\t 



faharo, miharo, mifamaho, voapasoka, 
nopasohina. 2°— , Nasafotofoto, misafo- 
tofoto. 3 P fig. Voakambana, nakamba- 
na, mikambana, nabitsoka, tafahitsoka, 
roihitsoka. Il est— dans une mauvaise 
affaire. Tafahitsoka amy ny raharaha 
sarotra izy. 

MÊLÉE, sf. 1* Ady tombo-tânana, — 
mifanjevo. Il se jeta dans la —. Nirotsa- 
ka mba bifanao tombo-tànana, hifan- 
jevo amy ny ady izy. 2* fig. Fifandira- 
na, ady lahy. 

MÊLER, va. !• Mampifangaro, mangaro, 
mamaho, mipasoka.— en remuant. Afan- 
garo. — de Peau avec du vin. Mampi- 
fangaro rano amy ny divay, mamaho 
rano ny divay. — des couleurs. Mam- 
pifangaro, mangaro loko. — les car- 
tes. Mipasoka karatra; fig. mampi- 
safotofoto raharaha. 2° —, Mampisa- 
fotofoto. — des cheveux. ^Mampisafo- 
tofoto volon-'Joha. Voy. Embrouiller. 
3* fig. Manakambana , mampihitsoka , 
miombona. Il a mêlé l'agréable et l'u- 
tile dans ses ouvrages. Nakambany 
ao amy ny bokiny ny mahafinaritra sy 
ny mahasoa. — ses larmes à celles de 
quelqu'un. Miombona alahelo amin' 
olona. 

8e mêler, vpr. 1* Mifangaro, miharo. 
L'huile ne se môle pas avec l'eau. Ny 
solika tsy mety mifangaro amy ny ra- 
no. Les eaux de l' Ikopa se mêlent avec 
celles du Betsiboka. Ny renirano Ikopa 
mifangaro, etc., aminy Betsiboka. Se 
— dans la foule. Mifangaro amy ny 
vahoaka. 2*—, Misafotofoto. 3*—, Mifa- 
nao tombo-tânana, mifanjevo. Les deux 
troupes se sont mêlées avec fureur. Ni- 
fanao tombo-tànana, etc., ny tafika 
roa tonta. 4* fig. Manao, mikasika. Je ne 
me mêlerai plus de vos affaires. Tsy 
hanao, etc., ny raharahanao intsony aho. 
5*—, Misisika, misalovana. Il se mêle 
de tout. Misisika, misalovana amy ny 
raharaha rehelra izy. 

MÉLODIE, sf. 1* Hatsaram-peo, flraon- 
draona, firedona. 2°— , Firindrarindra. 

MÉLODIEUSEMENT, adv. Tsara. 

MÉLODIEUX, EUSE, adj. Tsara, 
miraondraona, miredona. Voy. Harmo- 
nieux. 

MELON, «m. Voantangombazaha bori- 
bory, voanketsihetsy. — d'eau. Foan- 
ketsihetsy. — malgache. Voantango. 

MEMBRANE, sf. Hendratrendrany, 
elabakaka, fono, sarona. Les membra- 



nes du cerveau. Ny hendratrendrany, 
ny fonon' ny ati-doha, — qui envelop- 
pe les intestins. Elabakaka mamono ny 
tsinay. —qui enveloppe le cœur. Sa- 
rom -po. Voy. Diaphragme. 

MEMBRANEUX, EUSE, adj. Mom- 
ba ny hendratrendrany, — ny elaba- 
kaka. 

MEMBRE, «m. 1° Tongotra aman-tâna- 
na, rantsam-batana. Il a été saigné des 
quatre membres. Nalan-dra ny tongo- 
ny aman-tànany. Il sent des douleurs 
dans tous les membres. Maharary azy 
avokoa ny ran/sam-bafany rehetra, 2 # 
fig. Rantsam-batana, isa. Les pauvres 
sont les membres de Jésus-Christ. Ny 
mahantra dia rantsanx-balany Jeso- 
Kristy. Il est — d'une riche famille, 
/«an' ny mpianakavy amy ny ûanaka- 
viana anankiray manan-karena izy. 

MEMBRE, EE, adj. Il est bien — . 
Tsara tongotra aman-tânana izy. 

MEMBRU, UE, adj. Il est bien—. Va- 
veaty ny tongony aman-tànany. 

MEMBRURE, sf. Tongotra aman-tà- 
nana, ny rantsam-batana rehetra. 

MÊME, adj. {• Iray, tsy niova, iny, izay, 
izany. Ce maître et son domestique boi- 
vent le — vin. Iray hiany ny divay so- 
troin' io tompo io sy ny mpanompony. 
Il est toujours le—. Tsy niova izy. Ils 
sont de la — mère. Iray tampô, iray 
reny izy ireo. Ils sont du — père. Iray 
ray izy ireo. Il mourut le— jour. Maty 
tamy ny iny andro iny, izay andro izay 
izy/ En ce — temps. Tamin* irany an- 
dro izany hiany. 2»—, Hiany. C'est le roi 
—qui l'a dit. Ny mpanjaka hiany no uila- 
za izany. C'est lui — qui arrive. Ny tena- 
ny hiany no tamy. 3°— , Tena, indriadra. 
Dieu est la sagesse—. Andriamanitra no 
tena fahendrena, hendry indrindra. A" 
—, Mitovy, sahala. Leurs habits ont la — 
couleur. Mitovy, etc., volo ny akanjon' 
izy ireo. || loc. Faire quelque chose de 
soi — . Manao zavatra araka ny sitra-po- 
ny. Il a fait cela de lui—. Sitra-pony 
hiany no nanaovany izany. 

—, adv. Mbola, na dia.... aza, mbamy, 
sady. Je vous dirai — . Mbola holazai- 
ko aminao. Il lui a tout donné, —ses ha- 
bits. Nomeny aza avokoa, na dia ny 
akanjony aza, mbamy ny akanjony. Il 
lui dit des injures, et— le frappa. Nane- 
vateva azy «ady nikapoka azy izy. 

À même, loc. adv. Être à—. Mahazo. Il 
est à — de vous rendre sarvic». Jfaha- 



Digitized by 



Google 



MEN 



— 513 — 



MEN 



20 manampy anao izy. Mottre à — . Ma- 
nampy. Je l'ai mis à— do faire ce-travaik 
Nanampy azy mba haaao izany raha- 
raha izany aho. 

De même, loc. adv. Tahaka izany. toy 
izany. Faites de—. Ataovy tahaka iza- 
ny, etc. 

De même que, loc. conj. Tahaka, toy. 
De — que le soleil chasse les ténèbres, 
de — la science chasse Terreur. Ta/ia- 
ka, toy ny androahan' ny masoandro 
ny aizina no anesoraa' ny fahaizaua ny 
hevi-diso. 

MÉMOIRE, sf. t* Fahatsiarovana, faha- 
tadidiana, fahatsiahivana. Sa — est fi- 
dèle. Mahatsiaro, mahaladidy tsara 
izy. Il a une— de lièvre. Tsy mahatsia- 
ro f mahaladidy na inona na inona izy, 
maty arika izy. Il a la— locale. Maha- 
tsiaro, mahaladidy ny zavatra hitany 
izy. Il vit dans la — du peuple. Tsa- 
roana, iadidy, tsahivan' ny vahoaka 
izy. De — d'homme on n'avait point vu 
pareille chose. Araka ny tsaroana tsy 
m bol a nisy zavatra tahaka izany. On a 
institué une fôte en — de cet événe- 
ment. Nananganana fety anankiray ho 
fahatsiarovana izany zavatra niseho 
izany. 2*— , Laza. Cette action souille 
sa — . Manimba ny lazany izany na- 
taony izany. Ce prince d'heureuse — . 
Izany mpanjaka malaxa izany. 

MÉMOIRE, sm. Taratasy mampaha- 
tsiaro, — milaza trosa, — misy fondi- 
nihana lalina, — misy tan tara. 

MEMORABLE, ad/. M end ri ka hotsa- 
roana, malaza. Il n'a rien fait de — . Tsy 
nanao zavatra mendrika ho tsaroana, 
etc., izy. 

MÉMORIAL, sm. TaraUsy fahatsiaro- 
vana, boky milaza ny tantarany. 

MENAÇANT, ANTB, adj. 1* Ma nd ra- 
il ona, manambana, manandrina. 2*—, 
Mahatahotra. Présage—. Fambara ma- 
hatahotra. 

MENACE, êf. Fandrahonana, rahom- 
bava, fanambanana, ambana, fanandri- 
nana. Je ne crains point ses menaces. 
Tsy matahotra ny fandrahonany, ny 
rahom~bavany aho. Il fait des menaces 
en l'air. jlf andra/iondranom-poana izy. 

MEN ACER, va. 1* Mandrahona, ma- 
nambana, manandrina. — de la main, 
avec la canne. Mandrahona, manam- 
bana amy ny tânana, amy ny tehina A — 
du regard. Mandrahona amy ny fijery, 
manandrina. 2°— , Mampatahotra, ma- 



nantanona, mila, efa ho. Les divisions 
qui régnent dans ce pays le menacent 
d'une guerre sanglante. Ny tsyfifana- 
rahana amin' izany tany izany rnam- 
patahotra fa hisy ra mandriaka ao. Da 
grands malheurs le menacent. Misy io- 
za lehibc mananfanona azy, mila ha- 
bita loza izy. Cet édifice menace rui- 
ne. Mila, efa hianjera izany trano iza- 
ny. Cet empire menace ruine Mila, 
efa ho rava izany fanjakana izany. 

Se menacer, vpr. Mifandrahona, raifa- 
nambana, ruifanandrina. 

MÉNAGBi, sm. f Fikarakarana ny ao 
an-trano, tokan-trano, trano. Il conduit 
bien son — . Mahay mikarakara ny ao 
an-tranony izy. C'est elle qui lait le 
— . Izy no mikarakara ny ao an-trano. 
Il s'est mis en— depuis peu. Vao hainga- 
na izy no nilokan- trano. Ils font bon 
— . Mifanaraka tsara amy ny /o«an-f ra- 
nony izy mivady. Cette servante tient 
mon — bien propre. Ataon'io ankizivavy 
io madio tsara ny tranoko. 2° — , Fiana- 
kaviana. Il y a trois ménages logés dans 
cette maison. Misy panakaviana telo 
amin' izany trano izany. 

MÉNAGEMENT, «m. Fitandremana, 
fahamalinana, halemem-panahy. Cette 
affaire est délicate, il faut s'y conduire 
avec — . Sarotra izany raharaha izany» 
ka tokony hoentina amim-pilandrema- 
na, amim-pa/iamafinana. Il faut user 
de ménagements envers lui. Tokony ho- 
entina amim-pilandremana, etc., izy. 

MÉNAGER, va. t* Mitsitsy, mandala. 
Ménagez votre bien. Tsitsio, lalao ny 
hareuao. 2* fig. Tsy mandany foana, 
tsy manao foana, mitsitsy. — son temps. 
Tsy mandany foana ny androny. —ses 
pas. Tsy mandehandeha foana. —sa 
santé. Mitsitsy ny ainy. — des troupes. 
Mitsitsy nymiaramila. —un cheval. Mi- 
tsitsy soavaly. 3 # — , Mitondra amim-pi- 
tandremana, — amim-pahamalinana, — 
amin-kalemem-panahy. C'est un homme 
qu'il faut—. Tokony hoentina amim- 
pifandreraana, etc., io olona io. 4°— , 
Manao izay. Il leur a ménagé une en- 
trevue. Nanao izay hihaonan' izy ireo 
izy. 

8* ménager, vpr. [• Mitsitsy aina. 2*/?£. 
Mahay olona. Il sait se — • avec tout le 
monde. Mahay olona izy. Il sait se — 
entre deux partis contraires. Mahay 
roa, sotrobe lava tango izy. 

MÉNAGER, ÈRE, ad;. Mahay mitsi- 

33 



Digitized by 



Google 



MF-N 



— 514 — 



M EN 



tsy,— mandata,— mikarakara ny ao an- 

trano. 
Ménagère, sf. Vehivavy rapikarakara 

ny ao an-trano. 
MÉNAGERIE, sf. Fitoeram-biby avy 

aroy ny tany lavitra. 
MENDIANT, ANTE, s. Mpangataka, 

mahantra. 

MENDICITÉ, sf. Fangatahana, fa h an - 
trana. Il est réduit à la— . Tonga mpan- 
gataka izy. Dépôt do—. Trano fametra- 
hana ny mahantra. 

MENDIER, va. 1° Mangataka fiantrana. 
2° fig. Wila. — des louanges. M ila dora. 
— la faveur des grands. M ila sitraka 
amy ny lehibe, 

MENÉE, sf. Farooronana sain-dratsy. 
Voy. Intrigue. 

MENER, va. 1° Mitari-dalana, mitanta- 
na, manatitra, mitondra, mitarika. Si 
vous savez le chemin, menez-nous. Ha- 
ha mahalala lâlana hianao, tariho làla- 
na izahay. — quelqu'un par la main. 
Mitantàna olona. Menez l'enfant au col- 
lège. Atcro, enlo any amy ny koîejy ny 
zazalahy. — en prison. Manatitra, mi- 
tondra any an-tranomaizina. — des sol- 
dats à la guerre. Mitondra miaramila 
hanaflka.— les bœufs aux champs. Ma- 
natitra, mitondra omby ho any an-tsa- 
ha. — du blé au marché. Mitondra va- 
rim-bazaha ho any an-tsena. — un car- 
rosse. Mitarika kalesy. C'est à vous de- 
là danse. Anjaranao ny mitarika nydi- 
hy. 2 # — , Mankany. Ce chomin mène à l'é- 
glise. Ma nkany amy ny trano leglizy io 
lâlana io. 3* fig. Mitondra, mifehy, mam- 
panaraka ambokony, manao, mitarika, 
raahatonga, mampahazo. — à la baguet- 
te. Mitondra amin-kalozana. C'est un 
enfant timide, menez-le doucement. Za- 
za kely saro-tahotra izy, ka ento,fehezo 
amin-kalemem-panahy. C'est lui qui mè- 
ne cette affaire. Izy no mitondra izany 
raharaha izany. Il mène bien sa barque. 
Mitondra tsara ny raharahany izy. Elle 
mène son mari. Ma mpanaraka a m boko- 
ny ny lahy, manao akohovavy maneno 
izy. — quelqu'un par le nez. Mampana- 
raka ambokony olona. Il mène une yie 
scandaleuse. Manao fitondran-tena ma- 
nafintohina izy. C'est un aveugle qui mè- 
ne l'autre. Jamba mitarika jamba izy. 
L'ambition le mène. Tari/m' nyfltsiri ri- 
tara-boni nabi Ira izy. La débauche mène 
à la misère. Mahatonga mahantra ny 
ûleran-doatra. Le travail et l'économie 



mènent a la fortune. Mampahazo haro- 
na ny asa sy ny fltsitsiana. \\ /oc.— à fin. 
Manapitra. — de front plusieurs affaires. 
Misahana raharaha maro. Cet argent ne 
le mènera pas loin. Halaky laniny izany 
vola izany. 

MÉNÉTRIER, 8m. Mpitondry lokan- 
ga tsy mahay. 

MENEUR, sm. Mpitarika, filoha amy ny 
teti-dratsy. 

MENOTTES, sf. pi. Gadra na tady fa- 
nompanana ny tânana. On lui a mis les — . 
Naompana ny ta n an y. 

MENSONGE, sm. f Lainga. On a re- 
connu ses mensonges. Vaky lainga izy. 
2* fig. Fampianaran-diso, zava-poana, 
fitaka. Ne prêtez pas l'oreille au — . Aza 
mihaino ny fampianaran-diso. Le 
monde n'est que—. Zava-poana, fitaka 
fotsiny hiany izao tontolo izao. 

MENSONGER, ÈRE, adj. {• Misy 
lainga. Discours — '. Laha-teny misy 
lainga. 2°— , Mamitaka, ankosoka. Ca- 
resses mensongères. Tambilamby ma- 
mitaka. Douleur mensongère. Alahe- 
lo ankosoka. 

MENSUEL, ELLE, adj. Isam-bolana. 

MENSUELLEMENT, adv. Isam-bo- 
lana. Il est payé — . Omem-bola isam- 
bolana izy. 

MENTAL,ALE,ad!/.fAo am po.ao an- 
tsaina. Oraison mentale. Fivavahanaa- 
tao aoam-po, etc. 2°— , Momba ny saioa. 
Aliénation mentale. Fahaverezan-tsaina. 

MENTALEMENT, ado. Ao am-po, 
ao an-tsaina. 

MENTERIE, sf. Tsilaingalainga. 

MENTEUR, EUSE, adj. !• Mpan- 
datnga, fandainga. 2*— , Misy lainga. 
Propos menteurs. Resaka misy lainga. 
3° fig. Mamitaka. Visage—. Tarehy ma" 
mitaka. 

— , s. Mpandainga, fandainga. 

MENTHE, sf. Solila. 

MENTION, sf. Filazana. Il est fait — 
de vous dans cet ouvrage. Voalaza amin a 
izany boky izany hianao. Il a été fait — 
ci-dessus de ce traité. Voalaza teo 
aloha izany fanekem-pihavanana izany. 

MENTIONNER, va. Mitaza. 

MENTIR, vn. Mandainga, manao ma- 
rina tsy to, manao marim-bilana. 

Sans mentir, loc. adv. Tsy misy lain- 
ga, marina tokoa. 

MENTON, sm. Saoka, somaka, tretro- 
ka. Il a le — court. Fohy saoka. soma- 



Digitized by 



Google 



WEP 



515 — 



MER 



fca izy. Il a de la barbe au — . Misy vo- 
\on-tsaoka, \o\on-tsomaka izy. Qui a 
double, triple—. Tretrohina. 

MENTONNIERE, sf. Fihazonan-tsa- 
troka. 

MENTOR, sm. Mpanolo-tsaina, mpano- 
ro hevitra. 

MENU, UE, adj. Kely, madinika. Il a 
les jambes menues. Kely fingotra izy. 
Grêle menue. Havandra kely, madini- 
ka. Les menus frais. Ny lany amy ny 
kanonkanona madinika. Menus grains. 
Voan-javatra madinika hoatra ny voa- 
nemba, ny pitipoa, etc. Il reçoit une 
piastre par mois pour ses menus plai- 
sirs. Mabazo ariary isam-bolana izy ha- 
taony amy ny sitra-po madinika. Le— 
peuple. Ny madinika, ny faraidiny. 

—, «m. Tsirairay. Écrivez le— du repas. 
Sorato tsirairay ny karaza-nahandro. 
Je vous dirai la chose par le—. Hotan- 
ta rai ko tsirairay aminao izany zavatra 
izany. 

—, adv. Madinika. Hachez cela — . Teteho 
madinika izany. 

MENUISER, va. et vn. Manao rafitra 
madinika. 

MENUISERIE, sf. 1» Fahaizana rafitra 
madinika. Il entend bien la—. Mahay 
rafitra madinika izy. 2°— , Rafitra ma- 
dinika. Voilà une belle — . Izany no ra- 
fitra madinika tsara. 

MENUISIER, sm. Mpanao rafitra ma- 
dinika. 

MÉPHITIQUE, adj. Mantsina, mavoro- 
ka. Exhalaisons méphitiques. Fofon-ja- 
vatra mantsina, etc. 

MÉPHITISME, sm. Fofon-javatra man- 
tsina. 

MÉPRENDRE (SE), vpr. Diso hevi 
tra. Je crains que vous vous mépreniez, 
Matahotra aho sao diso hevitra hianao 

MÉPRIS, sm. 1* Fanaovana tsinontsi 
nona, cso, fanesoana, tebaka, faneba- 
hana, fanatsizarizariana, zimba, fana 
zimbana, famotsifotsiana, faniratsirana 
Il est digne de — . Mendrika hatao 
tsinontsinona, hoesoina, hotebahina, 
hotsizarizarina izy. Je ne suis pas 
fait pour endurer vos—. Tsy ho lefitro 
ny fanaovanao tsinontsinona, etc., 
aby. 2*—, Tsy fahatahorana, fanaovana 
tsy ho zavatra, fanaovana ho tsinontsi- 
nona, fanamavoana. 

Att mépris de, loc. prép. Manao tsi- 
nontsinona. Il a fait cela au — des lois. 



Nanao tsinontsinona ny lalâna izy 
tamy ny nanaovany izany. 

MÉPRISABLE, adj. 1« Mendrika hatao 
tsinontsi nona, — hoesoina, — hotebahi- 
na, — hotsizarizarina, — hozirabazimbai- 
na, — hofotsifotsïna, — hotsiratsiraina. 
2*—, Tokony hohamavoina. 

MÉPRISANT, ANTE, adj. Maneso, 
manebaka, manatsizarizary. Il a un air 
— . Manao toetr'olona maneso, etc. , izy. 

MÉPRISE, sf. Hadisoan-kevitra. 

MÉPRISER, va. 1* Manao tsinontsi- 
nona, maneso, manebaka, manatsi- 
zarizary, manazimba, mamotsifotsy, 
maniratsira. Il méprise tout le monde. 
Manao tsinontsinona, maneso, ma- 
nebaka, manatsizarizary ny olona re- 
hetra izy. Il méprise tous les conseils 
qu'on lui donne. Ataony tsinontsino* 
na, esoiny, tebahiny, tsizarizariny, 
zimbazimbainy, fotsifotsiny, taira* 
tsirainy avokoa ny torohevitra rehetra 
omena azy. 2°— , Tsy matahotra, manao 
tsy ho zavatra, manao ho tsinontsinona, 
manamavo. — le danger. Tsy mataho- 
tra ny loza, manao vy very. — la vie. 
Manao ny a'm-tsy ho zavatra* —les 
honneurs. Manao ho tsinontsinona, 
manamaco ny voninahitra. 

Se mépriser, vpr. 1* Manao ny tenany 
ho tsinontsinona. Un criminel doit se 
— . Tokony hanao ny tenany ho isi* 
nontsinona ny olo-meloka. 2°— , Mifa- 
neso, mifanebaka. 

MER, sf. 1* Ranomasina. — du sud. /?a- 
nomasina atsimo. Prendre la haute—. 
Mankeny am-povoan' ny ranomasinai 
Le navire n'est plus en état de tenir la 
— . Tsy raahazo mandeha eny ambony 
ranomasina intsony ny sambo. La — 
est basse en cet endroit. Marivo ny ra- 
nomasina eto. 2° fig. Une— de délices. 
Hafaliana lehibe. Ce n'est pas la — à 
boire. Zavatra mora foana izany. C'est 
une goutte d'eau dans la/7-. Hoatra ny 
rano indray mitete mby amy ny rano- 
masina izany. C'est porter l'eau à la—. 
Mi tondra hodi-nato miantsinanana. 

MERCANTILE, adj. 1* Momba ny û- 
varotana. Profession—. Raharaha mom* 
bany fivarotana. 2* fig. C'est un es-* 
prit—. Olona tiatia vola izy. 

MERCENAIRE, ad). 1* Misy karama, 
mpikarama. Travail—* Asa misy kara- 
ma. Des troupes mercenaires. Miara- 
mila mpikarama avy amy ny tany ha- 
fa. 2* fig. Atao noho ny vola, matima- 



Digitized by 



Google 




MER 



— 5IG - 



MER 



tim-bota. Louanges mercenaires. Fide- 
rana atao noho ny vola. C'est un es- 
prit—. Olona matimatim-bola izy. 

— , sm. 1* Mpikarama, miaramila mi- 
karama avy amy ny tany hafa. 2" fig. 
Olona matimatim-bola. 

MERCENAIREMENT, adv. Noho ny 
vola. 

MERCERIE, sf. Enta-mndinika. 

MERCI, sm. Pisaorana. Grand — . Mi- 

L saotra indrindra. Il n'a pas même dit 
— . Tsy nisaotra akory izy. 

Dieu merci, toc. adv. Isaorana Andria- 
manitra. 

— /s/. Famindram-po. Il loc. Crier—. Mi- 
fona. Se mettre à la — du vainqueur. 
Mitolo-batana amy ny mpandresy. Le 
navire est à la — des flots. Avezivezin' 
ny onjan-drano ny sambo. Il a laissé 
son troupeau à la— des loups. Navela- 
ny hanjakan' ny amboadia ny ondriny. 

MERCIER, 1ÈRE, 8. Mpivarotra en- 
ta-madinika. 

MERCREDI, sm. Alarobia. 

MERCURE, «m. 1° Piancta akaikin' ny 
masoandro indrindra. 2*—, Volavelona. 

MERCURIALE, sf. Fandevilevena. 

MERCURIEL, ELLE, adj. Misy vo- 
lavelona. Onguent — . Menaka fanoso- 
rana misy volavelona, menaka manga. 

MÈRE, sf. 1* Reny. Ils sont frères de 
père et de—. Mirahalahy iray ray sy 
iray reny izy ireo. 2°— , Marnera. 3° fig. 
Fototra, loharano, ibaviana. L'oisiveté 
est la— des vices. Ny lidonanaham-poa- 
na no [ototra, etc., ny fahazaran-dra- 
t*>y. || loc. Elle est ia — des pauvres. 
Vehivavy mpiantra ny malahelo izy. 

—, adj. Reny, fototra. La reine—. Ny re- 
nin'ny mpanjaka. La— patrie. Ny re- 
ny fanjakana. L'idée— d'un ouvrage. Ny 
/blo-kevitra ao amy ny boky anankiray. 

MÉRIDIEN, sm. Meridiena. 

MÉRIDIENNE, adj. Momba ny meri- 
diena. 

— , sf. l # Tsipika mianatsimo sy mianava- 
ratra ao anatin' ny meridiena. 2 # — , To- 
rimaso kely antoaudro. 

MÉRIDIONAL, ALE, adj. Atsimo. 
Les pays méridionaux. Ny tany atsimo. 

— , s. Mponina ao amy ny vakiny Frantsa 
atsimo. 

MÉRINOS, sm. Merinosy. 

MÉRITANT, ANTE, adj. Mendrika, 
mcndrika hovalian-tsoa, 

MÉRITE, sm. 1" Fahamendrehana, zava- 



tra mendrika hoderaina* Il a un— réel. 
Mendrika tokoa izy. Il faut donner les 
emplois au—, et non à la faveur. Izay 
mendrika no tokony homen-drabaraha, 
fa tsy izay liana. Il n'y a pas grand— à 
être libéral, quand on est riche. Tsy za- 
vatra mendrika hoderaina loatra ny 
mahafoy be raba manan-karena. Cet 
ouvrage a du—. Misy zavatra rnendri* 
ka hoderaina amin' io boky io. £•— , Ny 
atao, ny asa, ny soa atao. Dieu nous 
traitera suivant nos mérites. Andriama- 
nitra bamaly antsika araka ny ataontsi- 
ka, ny asantsika. Nous vous deman- 
dons cela par les mérites de Jésus-Christ. 
Ny soa nataony Jeso-Kristy no enti- 

- nay mangataka izany aminao. Il fait 
valoir tousses mérites. Manao be fllaza 
ny soa nalaony izy. || loc. 8o faire an — 
de quelque chose. Mirehareha noho ny 
zavatra anankiray. 

MÉRITER, va. 1* Mendrika, tokony. Il 
mérite le prix. Mendrika ny valisoa 
izy. Il mérite un châtiment. Mendrika, 
etc., hofaizina izy. Cela mérite réfle- 
xion. Tokony hodinihina izany. Cette 
nouvelle mérite confirmation. Tokony 
hohamarinina aloha izany zava-baovao 
izany. 2<— , Mampahamendrika, mam- 
paiiazo. La mort de Notre -Seigneur 
nous a mérité le ciel. Ny nahafatesany 
Jeso-Kristy tom pontsika no namp&ha- 
mendrika, nampahazo antsika ny la- 
ni Ira. 

— , vn. 1° Mendrika hovalian-tsoa. Il mé- 
rite beancoup. Mendrika hovalian-tsoa 
loatra izy. 2 # — , Manao soa. Il a bien 
mérité de sa patrie. Nanao soa belsa- 
ka ho any ny tanin-drazany izy. 

MÉRITOIRE, adj. 1- Mendrika nova- 
lian-tsoa. Les bonnes œuvres sont mé- 
ritoires. Mendrika hovalian-tsoa ny 
soa atao. 2*—, Mendrika hoderaina. Il 
a fait une action — en défendant cet 
homme. Nanao zavatra mendrika ho- 
deraina izy tamy ny niarovany io olo- 
na io. 

MERLE, sm. Tsikorovana, 

MERVEILLE, sf. Zavatra mahagaga, 
— mahatalanjona, — mampitampim-ba- 
va. Je l'ai vu faire merveilles à ce siè- 
ge. Mahagaga, etc., ny nafltsony tao 
amin'izany lanaovam-pahirano izany. 

À merveille, loc. adv. Tsara dia tsara. 

MERVEILLEUSEMENT, adv. Tsa- 
ra dia tsara. 

MERVEILLEUX, EUSE, adj. f Ma- 



i 



Digitized by 



Google 



MES 



>17 — 



MES 



hagaga, mahatalanjona, mampitampim- 
bava. Récit—. Ta o tara mahagaga, etc. 
2 # — , Tsara dia tsara. Via — . Divay tsa- 
ra dia tsara, 

— , sm. Ny mahagaga. 

MÉSALLIANCE, sf. Pandroronana, 
fenambadiana atao amy ny olona amba- 
ny. 

MÉSALLIER, ra. Mampandrorona, 
mampanambady olona ambany. 

Se mésallier, vpr. Mandrorona, manam- 
bady olona ambany. Se— en épousant 
quelqu'un d'une caste inférieure. 3/an- 
drorona. 

MÉSANGE, sf. Vorona mitovitovy amy 
ny lavasalaka. 

MÉSAVENTURE, sf. Tsy fanambina- 
na, vintan-dratsy. Voy. Malheur. 

MÉSESTIME, sf. 1* Tsy fanaovana ho 
zavatra. 2*—. Fanivaivana, fanazimba- 
zimbana. 

MÉSESTIMER, va. 1* Tsy manao ho 
zavatra. Cette action Ta fait — de tout 
le monde. Tsy nataon' ny olona ho za- 
vatra intsony ky noho ny nataony. 2*— , 
Manivaiva, manazimbazimba. Vous mé- 
sestimez cette étoffe. Ivaivainao, zim- 
bazimbainao ny vidiu'io lamba io. 

MÉSINTELLIGENCE, sf. Tsy flfana- 
rahana. Ils sont en — . Tsy mïfanaraka 
izy ireo. 

MESQUIN, INE, adj. 1* Mahihitra. Il 
est fort—. Mahihitra loatra izy. 2*—, 
Kely loatra, tsy mendrika. Il fait une dé- 
pense bien mesquine. Kely loatra, tsy 
mendrika azy ny laniny. 8es habits sont 
mesquins. Tsy mendrika azy ny akan- 
jony. 3* fig. Tsy mendrika. Il a un ca- 
ractère — . Tsy mendrika ny toe-pana- 
hiny. Décoration mesquine. Haingo tsy 
mendrika. 

MESQUINEMENT, adv. 1* Araim-pa- 
hihirana. 2 # — , Tsy amim-pahamendre- 
hana. 

MESQUINERIE, sf. f Fahthirana. 
2*—, Tsy fahamendrehana. 

MESSAGE, sm. Hafatra, zavatra ara- 
pitondraina. Il est chargé d'un—. Mi- 
tondra hafatra, zavatra izy. J'ai reçu 
votre—. Efa azoko ny hafatrao, ny 
zavatra nampitondrainao. 

MESSAGER, ÈRE, s. !• Iraka. - fi- 
dèle. Iraka mahaloky. 2* fig. Fa m an ta- 
ra na, fambara. Les hirondelles sont les 
messagères du printemps. Ny sidintsi- 
dina no famantarana ny fihavian' 



ny lohataona. Voy. Avant-coureur. 

MESSAGERIE, sf. Kalesy na sambo 
mpitondra olona na zavatra. 

MESSE, sf. Lamesa. Grand'—. Lame- 
sa hiraina. Basse—. Lamesa tsy hirai- 
na. Il a manqué la—. Tsy namonjy la' 
mesa izy. 

MESSÉANCE, sf. Ny tsy mety. 

MESSÉANT, ANTE, adj. Tsy mety. 

MESSIE, sm. Mesia. 

MESSIEURS, pi de Monsieur. Tom- 
pokolahy. 

MESURABLE, adj. Azo refesina, azo 
oharina. 

MESURAGE, sm. Fandresefana, fa- 
marana, fanoharana. 

MESURE, sf. !• Fandrefesana, famara- 
na, vata, fahenim-bary, fatra, fanoha- 
rana, ohatra. — de longueur. Fandre- 
fesana. Prendre les mesures d'un bâ- 
timent. Mandrefy trano. —de capaci- 
té. Famarana. Acheter une — do riz. 
Mividy vary eran' ny famarana, vata, 
fahenim-bary. Il fait bonne — . Manao 
tsara fatra izy. Six mesures de riz. Vary 
iray. Trois mesures de riz. Tapa-bari/. 
Deux mesures de riz. Fahatelom-6ari/. 
Quatre mesures de riz. Roatokom- 
bary. Prendre la— du pied pour faire 
des souliers. Manokatra tongotra ha- 
naovana kiraro. Prendre— à un hom- 
me pour lui faire un habit. Maka oha- 
tra olona hanaovana akanjo ho azy. 2* 
—, Ban-kira. Battre la—. Manao ban- 
kira. Chanter en—. Manara-oa raha mi- 
hira. 3° fig. Famarana, ohatra, fa ha ma- 
lin ana, fetra, onony. Delà— dont nous 
mesurerons les autres, nous serons 
mesurés. Ny famarana hamarantsika 
ho an y ny namana no hamarana ho 
antsika, ny ohatra hanoharantsika ny 
namana no hanoharana antsika. Il a 
été puni, la — était comble. Nofai- 
zina izy, fa diso ohatra, nihoa-pampa- 
na ny heloka nataony. Il fait tout avec 
poids et — . Manao ny zavatra rehetra 
amim-pa/ia malinana izy. Il ne garde 
la — en rien. Diso ohatra amy ny zava- 
tra rehetra, tsy mahalala fetra, onony 
na amin' inona na arain' inona izy. 4°— , 
Izay ahazoana, — ahatanterahana, — 
ahavilana. Il a pris des mesures pour 
avoir cette place. Nanao izay ahazoa- 
na izany tanàna izany izy. Il a pris des 
mesures pour cela. Nanao izay ahatan* 
terahana, izay ahavilana izany izy. 

À mesure que, toc. conj. Araka izay. 



Digitized by 



Google 



MET 



— 518 — 



MET 



} 



On vous paiera à — quo vous travaillerez. 
Homenavoiaara&a izay iasanao hiaaao. 

Au far et à mesure, loc. adv. Araka 
izay. 

Outre mesure, sans mesure, loc. 
adv. Diso ohatra, mafy loatra, be loa- 
tra, tsy anerany, izaitsizy. Il a été 
battu outre — . Diso ohatra, mafy loa- 
tra ny kapoka natao tarainy. Il dépense 
sans — . Efa diso ohatra, be loatra, tsy 
anerany, izaitsizy ny laniny. 

MESURÉ, ÉB, p. et adj. 1» Voarefy, 
norefesina, voazehy, nozehena, voadia, 
nodiavina, voafatra, nafatra, voaohatra, 
noharina. 2° fig. Malina. Use sert de ter- 
mes peu mesurés. Tsy malina amy ny 
teniny, mihoa-bava izy. 

MESURER, ua. !• Mandrefy, manjehy, 
mandia, mamatra, manohatra. — par 
brasses. Mandrefy. — avec le mètre. 
Mandrefy amy ny metatra. —par em- 
pans. Manjehy. —avec le pied. Man- 
dia. —une colonne. Mandrefy andry. — 
des yeux la profondeur d'un précipice. 
Mandrefy ny halalin'ny tevana anan- 
kiray amy ny fljeren' ny maso. — du blé, 
du vin. Mamatra varitn-bazaha, divay. 
î'fty. Mandanja, mampifandanja, mam- 
pifanaraka, manao ho. Il sait — ses dis- 
cours et ses actions. Mahay mandanja 
ny teniny sy ny ataony izy. — sa dépen- 
se sur ses revenus. Mampifandanja, 
mampifanaraka ny laniny amy ny azo- 
ny. Il me croit de mauvaise foi, il mesu- 
re tout le monde à son aune. Heveriny 
angaha fa tsy manao an-kitsim-po ahV, 
ataony ho tahaka azy avokoa ny olona 
rehotra. 

9e mesurer, vpr. {• Refesïna, zehena, 
diavina, afatra. 2* fig. Mifamely, miady. 
Ils se sont mesurés. Nifamely, niady 
izy roa lahy. 

MESUREUR, sm. Mparaatra, 

MÉSUSER, vn. Manary foana, miton- 
dra banao ratsy. Il a mésusé de vos 
bienfaits. Nariany foana, nentiny 
hanao ratsy ny sua nataonao taminy. 

MÉTAIRIE, sf. 8aha volena isasahana, 
— iteloana, saha hofana. 

MÉTAL, sm. Metaly. 

MÉTALLIFÈRE, adj. Misy metaly. 

MÉTALLIQUE, adj. Momba ny me- 
taly, hoatra ny metaly, 

MÉTALLURGIE, »f. Fahalzana mom- 
ba ny lihadiana sy ny famliovaua metaly. 

MÉTAMORPHOSE, *f. t- Fiovaiia 



ho hafa, fanjariana ho hafa. 2 # — , Fiova- 
na, fanjariana. 3° fig. Fiovan-toetra. 

MÉTAMORPHOSER, ua. 1* Manova 
ho hafa, mampanjary ho hafa. 2* fig. 
Mampiova toetra. Les honneurs l'ont 
métamorphosé. Nampiova toetra azy 
ny voninahitra. 

Se métamorphoser, vpr. 1* Miova ho 
hafa, manjary ho hafa. 2'— f Miova, man- 
jary. Z'fig. Miova toetra. Gomme Sa 

TRANSFORMER. 

MÉTAPHORE, sf. Ohatra, fanoharana. 
C'est par — qu'on dit d'un homme cou- 
rageux, c'est un lion. Ohatra, etc., no 
ilazana ny mahery fo hoe, liona. 

MÉTAPHORIQUE, adj. Misy ohatra, 
misy fanoharana. 

MÉTAPHORIQUEMENT, adv. A- 
rain' ohatra, amim-panoharana. 

MÉTAPHYSICIEN, sm. Mpahay mé- 
taphysique. 

MÉTAPHYSIQUE, sf. Fahaizana ma- 
motopototra ny zavatra lalina momba 
an' Andriamanitra, ny fanahy, etc. 

—^adj. 1 # Momba ny métaphysique. 2 # — , 
Saro-pantarina. Ce que Vous dites est bien 
— . Saro-pan/arina loatra izay lazainao. 

MÉTAYER, ÈRE, s. Mpamboly saha 
isasahana, — iteloana, — hofàna. 

MÉTEI^PSYCOSE, sf. Fiflndran' ny 
ambiroa amyny va'an-javatra hafa. 

MÉTÉORE, sm. Zavatra miseho amy 
ny atmosfera. 

MÉTÉOROLOGIE, sf. Fahaizana mom- 
ba ny zavatra miseho amy ny atmosfora. 

MÉTÉOROLOGIQUE, adj. Momba ny 
zavatra miseho amy ny atmosfera. 

MÉTHODE, sf. 1° Fomba. lia inventé 
une nouvelle — d'enseignement, Namo- 
rona fomba fampiaoaraua vaovao izy. 
2"—, Filaharana, iitaminana. Il y a de la-^ 
dans cul ouvrage. Milahatra, tnilamiixa 
ny zavatra rehetraamin' izany boky iza- 
ny. 3°— , Fauao. Chacun a sa — . Sainy 
manana ny funaony. 

MÉTHODIQUE, adj. Mahay inandaha- 
tra, — mandamina, milahatra, milanii- 
na. C'est un esprit—. Olonà mahay man- 
duhatra, mahay mandamin-javatra 
izy. Discours—. Laha-teny milahatra, 
milamina. 

MÉTHODIQUEMENT, adv. Amim- 
pilaharana, amim-pilaminana. 

MÉTHODISME, sm. Pampianaraa' ny 
Independenta. 

MÉTHODISTES,*'», pi. IndejKmdenU. 



Digitized by 



Google 



MET 



519 — 



MEU 



MÉTICULEyX, EUSE, adj. Be ahi- 
ahy loatra, riaanahy loatra. La faiblesse 
de sa santé "le rend—. Tonga be a/iia- 
hy loatra, etc., izy noho izy farofy, 
MÉTIER, sm. i» Taozavatra, raharaha. 
Il apprend un — . Mianatra taozavatra 
izy. Quel est son — ? Inona no taoza- 
vatra, etc., ataony? Il est maçon de 
son—. Tambatono taozavatra, etc., fa- 
naony. Il aime le— des armes. Tia ny 
raharahan' ny miaramila izy. 2*—, Mi- 
lina, fanaovan-taozavatra. —de tisse- 
rand. Milina fanenomana. — pour fai- 
re de la dentelle. Fanaovana dantely. 
3* Jig. Raharaha, fasao. Quand chacun 
fait son—, les vaches sont bien gardées. 
Rahasamy manao ny raharahany, dia 
milamina ny zavatra rehctra. Il fait le 
— de délateur. Ny mitati-bolana no /a- 
naony, mpitati-bolana izy. 
MÉTIS, ISSE, a. et adj. Zaflndraony, 
kinto, sary. Enfant—. Zaza zaflndrao- 
ny. Bœuf—. Omby zaflndraony. Pou- 
let—. Akoho zaflndraony, kinto. Ca- 
nard—. Sarin-dokotra. 
MÉTRÉ, sm. Metatra. 
MÉTRIQUE, adj. Momba ny metatra. 
Système — . Fomba fandrefesana, fama- 
rana sy fandanjana miankina amy ny 
metatra. 
MÉTROPOLE, 8f. 1* Tandna misy ar- 

seveka. 2 5 — , Reny fanjakana. 
—, adj .Misy arseveka. Église—. Trano ie- 

glizy misy arseveka. 
MÉTROPOLITAIN, AINE, adj. Mi- 
sy arseveka. Église métropolitaine. Tra- 
no leglizy misy arseveka. 
—, sm. Arseveka. 
METS, sm. Nahandro, laoka.— délicats. 

Nahandro, etc., matai ro. 
METTABLE, adj. Azo entina. Cet ha- 
bit n'est plus—. Tsy aro entina intso- 
ny ity akanjo ity. 
METTRE, va. 1* Mametraka, manao, 
manisy, mandatsaka. Mettez chaque cho- 
se à sa place. Samy apetraho, ataooy 
amy ny fitoerany avy ny zavatra rehe- 
tra. — du sel dans un ragoût. Manisy 
sira ny nahandro. — quelqu' un en pri- 
son. 3/anao, mandatsaka olona an-lra- 
nomaizina. — un enfant au collège. Ma- 
metraka, mandatsaka zazalahy amy ny 
kolejy.— son argent à la banque. Mame- 
traka ny volany amy ny banky. Il a mis 
beaucoup d'argent à la loterie. Nanda- 
tsaka vola be tamy ny lotery izy.— un 
1er à un cheval. Manisy kitrovin-tsoa- 



valy. — ses idées par écrit. Mandatsa- 
ka an-tsoratra ny heviny. — quelqu'un 
au nombre de ses amis. Manao olona ho 
isan'ny sakaizany. 2 # — , Mitafy, miakan- 
jo, mi....— un manteau. Mitafy kapao- 
ty. —sa chemise. Miakanjo lobaka. — 
ses souliers. M ikiraro.— son chapeau. 
M isatroka. 3*—, Mahandro, manamboa- 
tra. — un poulet en fricassée. Mahan- 
dro akoho voatetika.— latablo. Manam- 
boatra fombandatabatra. 4 # — , Mamafy, 
mamboly. — une terre en blé. Mamafy 
varim-bazaha amy ny tany anankiray. — 
une terre en vigne. Mamboly voaloboka 
amy ny tany anankiray. 5 - — , Mampise- 
ho, maha..., man..., mi..., raampan..., 
mampi.... — do la discrétion dans sa con- 
duite. Mampiseho fahamalinana amy 
ny fitondran-tenany. — dans l'embarras. 
Ma/iasanganehana.— en colère. Maha- 
tezitra. — on ordre. Mandahatra, man* 
damina. — en liberté. Manafaka. — une 
fontaine à sec. Mandritra fantsakana.— 
en vente. JHivarotra. — un enfant au 
monde. M/teraka zazalahy. —on fuite. 
il/ampandositra. —un prince sur le trô- 
ne. A/ampanjaka andriana. — en évi- 
dence. 3/amptharihary. Je les ai mis 
bien ensemble. iVampifaaarahiko tsaru 
izy ireo. 

Se mettre, vpr. !• Mipetraka, miainga, 
milatsaka, manomboka, 'miantomboka, 
manao, mi.... Se— à table. Mipetraka 
hihinana. Se — en route. Miainga han- 
deha. Se — en apprentissage. Milalsa- 
ka hianatra taozavatra. Il s'est mis 
tout de bon à étudier. Nanomboka hia- 
natra tsara izy. Depuis qu'il s'est mis 
à jouer, il a entièrement quitté l'étu- 
de. Hatramy ny niantombofiany ni- 
lalao, dia tsy nianatra intsony izy. Je 
n'ai pas renoncé à cet ouvrage, je m'y 
mettrai incessamment. Tsy mbola nave- 
lako izany asa izany, fa hataoko raha 
alaka kelikely. Se— à l'abri. Afialo- 
ka. Se — en garde. Mitandrina. Se — 
sur les rangs. A/ilahatra. 2°— , Mitafy, 
miakanjo. Il se mot bien. Mitafy, mi-> 
akanjo tsara izy. 

MEUBLE, adj. Mora asaina, mora he- 
voina. Terre — . Tany mora asaina, etc., 
loha tany. || loc* Ciens meubles. Vola 
aman-karena afa-tsy ny tany sy ny tra- 
no. 

— , sm. 1* Fanaka. Il a des meubles su- 
perbes. Mahaflnaritra ny fanaka ao an - 
tranony. 2*—, Vola aman-karena afa-lsy 



Digitized by 



Google 



MI 



— 520 — 



MIE 



ny tany sy ny trano. L'argent comptant, 
les bijoux, la vaisselle d'argent sont re- 
gardés comme meubles. Samy azo atao 
hoe vola aman-karena avokoa ny vola 
an-tânana, ny firavaka, ny lovia vola. 

MEUBLÉ, ÉE, adj. 1* Misy fanaka. 
Chambre meublée. Efl-trauo misy fa- 
naka. 2° fig. Il a la lête bien meublée. 
" Mahay zavatra betsaka izy. 

MEUBLER, va. »• Manisy fanaka. 2* 
fig. —9a mémoire. Mampitombo ny fa- 
haizany. 

Se meubler, vpr. Mividy fana'ca. 

MEULE, sf. 1° Kodiaram-bato fitotoan- 
javatra. -—de moulin. Kodiaram-bato 
filotoana varim-bazaha. 2 # — , Vatoasa- 
na. Passer un couteau sur la — . Mana- 
sa antsy amy ny valoasana. 3 J —, An- 
tonlany. — de blé. AnJonJa/n-barim- 
bazaha. 

MEUNIER, 1ÈRE, s. Mpitandrina ny 
filotoana varim-bazaha. 

MEURTRE, sm. Famonoana olona. 11 
est accusé de — . Ampangaina ho na- 
mono olona izy. Il s'est commis beau- 
coup de meurtres cette année. Betsaka 
ny olona novonoin' olona ta m in* ity 
taona ity. 

MEURTRIER, 1ÈRE, s. Olona na- 
mono olona. 

—, adj. Mandripaka, mandringana. Ma- 
ladie—. Aretina mandripaka, etc. 

MEURTRIÈRE, sf. Hirika litiûrana 
amy ny manda. 

MEURTRI, IE, p. eiadj. {• Mangana. 
Il est tout — de coups. Mangan* ny ka- 
poka ny tenany rebetra. 2"—, Marutra, 
misy fery. 

MEURTRIR, va. 1* Manamangana. 2* 
— , Mandratra, manisy fery. La grêle a 
meurtri ces pêches. Maradratra, mi- 
sy feriferiny ireo paiso ireo azon' ny 
liavandra. 

8e meurtrir, vpr. !• Mangana. 2 # — , 
Maratra, misy feriny. 

MEURTRISSURE, sf. 1* Hamanga- 
na. 2*— , Ratra, fery. 

MEUTE, sf. Andian' alika mpihaza. 

MI, An-tenatena, am-pisasahana, mama- 
tona. On vous paiera à la— carême. Ho- 
mena ao an-lenatcnan f ny karemy ny 
volanao. Je vous conduirai jusqu'à— 
chemin. Hateriko hatrany an-tcnatena 
ldlana, am-pisasa/um-dalana hianao. Il 
y a de l'eau jusqu'à— jambes. An-tena- 
tena ranjo, mampisasaka ny ranjo, 
mnma/on-dranjo ny rano. 



MI ASMATIQUE,a<y .Misy fofon-dratsy , 

MIASME, sm. Pofon-dratsy. 

MIAULEMENT, sm. Finaonaona, fi- 
menomenona, meo. 

MIAULER, vn. Minaonaona, mimeno- 
monona, raimeomeo. J'entends un chat 
qui miaule. Mahare saka minaonaona, 
etc., aho. 

MICA, sm. Ela-drano. 

MICACÉ, ÉE, adj. Misy ela-drano. 

MICHE, sf. Mofo boribory lebibe. 

MICMAC, sm. Hafetsen-dratsy. Il y a 
du —dans cette affaire. Misy hafetsen- 
dratsy amin' izany raharaha izany. 

MICROSCOPE, sm. l*Fitaratrafanale~ 
hibiazana ny zavatra jerena, mikroskopy. 
2° fig. Il voit tout avec un—. Ampitom- 
boiny ao an-tsainy avokoa ny zavatra re- 
betra. 

MICROSCOPIQUE, adj. Atao amy oy 
mikroskopy, tsy hita afa-tsy amy ny mi- 
kroskopy. Animal—. Biby tsy hita a/fe- 
tay amy ny mikroskopy. 

MIDI, sm. 1* Misasaka andro, mitatao 
vovonana, roa amby ny folo. Je me ren- 
drai là à—. Ho tonga any abo amy ny 
misasaka andro, etc. — est sonné. Efa 
velona ny amy ny roa amby ny folo. || 
loc. En plein—. Antoandro be. Chercher 
—à quatorze heures. Manasaro-d rahara- 
ha, be olakolaka amy ny zavatra mazava. 
2 # — , Atsimo. Les contrées du—. Ny ta- 
ny atsimo. 3 # —, Vakin-tany atsimo. 
Il a ses biens dans le — de la France. 
Any amy ny vakiny Frantsa atsimo ny 
fananany. 

MIE, sf. Ati-mofo. 

MIEL, sm. I* Tantely. — sauvage. Tan- 
tely remby. Mouches à — . Nenitanlciy. 
A lier à la recherche du — . Maiiantely. 'z 9 
fig. On prend plus de mouches avec du 
— qu'avec du vinaigre. Ny halemem-pa- 
nahy fa tsy uy halozana no ahazoana ny 
olona, ny teny malemy mabamora haie- 
na. 

MIELLÉ, ÉE, adj. 1* Misy tantely. Eau 
miellée. Ûano misy tantely. 2* — , Male- 
fuka. lia des paroles miellées. Malefaka 
a m -bava izy. 

MIELLEUX, EUSE, adj. l*Mamima- 
my. Cette liqueur a un goût — . A/a mi- 
ma m y izany lalikera izany. 2* fig. Male- 
faka am-bava, malefaka. Personne miel* 
leuse. Olona malefaka am-bava. 

MIEN, MIENNE, adj. pos. et LE MI- 
EN, LA MIENNE, pron. pos. Any, 



k 



Qigitized by 



Google 



MIG 



— 521 



MIL 



ny ahy. Dites votre avis, je dirai le — . 
Lazao ny hevitrao, dia bolazaiko ny ahy. 
— , sm. 1* Ny ahy. Je ne réclame que le 
— . Tsy mila afa-tsy ny ahy aho. 2*— , 
pi. Ankohonana, sakaiza. Il n'aime que 
moi et les miens. Tsy tia afa-tsy ïzaho 
sy ny ankohonako izy. H loc. Je. raconte 
sans y mettre du — . Tsy misy nampiako 
amin' izany tan tara izany. J'ai bien fait 
des miennes dans ma jeunesse. Nampi- 
seho hadalana tokoa aho, fony tanora. 

MIETTE, sf. l'Sombi-mofo. Amasser les 
miettes. Manangoua ny sombi-mofo. 2* 
—, Sombiny kely, potiny kely. Donnez- 
m'en une — . Omeo sombiny kely, poti- 
ny kely aho. 

MIEUX, adv. Tsaratsara kokoa, kokoa, 
aleo. Je te connais — que tu ne crois. 
Fantatro tsaratsara kokoa hianao noho 
ny flhevitrao. Il n'y a rien de—. Tsy misy 
tsaratsara kokoa noho izany. Il est — . 
Tsaratsara kokoa ny toetrany. J'aime 
—ce livre que l'autre. Ity boky ity no ti- 
ako kokoa noho ity hafa. —vaut s'accom- 
moder que de plaider. Tsaratsara ko- 
koa, aleo ny mifanaraka toy izay miady. 

—, sm. Ny tsaratsara kokoa. Le — est de se 
taire. Ny tsaratsara «oftoadia ny man- 
gina. Ses affaires vont de —en — . Man- 
droso mihatsaratsara ny raharahany. Il 
y a du — dans son état -Eja tsaratsara 
kokoa ny toetrany. 

Au mieux, le mieux du monde, loc. 
ado. Taara dia tsara. Gela va le— du 
monde. Mandroso tsara dia tsara izany. 

Du mieux, le mieux, loc. conj. Ara- 
ka izay tratry ny aina, — izay azo atao. Il 
a fait du—, le — qu'il a pu. Nanaoara- 
ka izay tratry ny ainy, etc., izy. J'ai 
lait de mon — . Nanao araha izay tra- 
try nyaiko, etc., aho. 

MIGNARD, ARDE, adj. Mihantahan- 
ta, mikonetaka, miangolangola, mian- 
gontsangentsana. 

MIONARDEMENT,adi?.Amim-pihan- 
tana, amim-pfangolaogolana, amim-pi- 
angentsangentsanana. Parler—. Mian- 
golangola fiteny, miangentsangen- 
team-piteny. 

MIGNARDER, va. Mampihantahanta, 
mampiangolangola. Cette mère m ign ai- 
de son enfant. Ampihantahantain'ïo 
reniny io ny zanany. 

Se mignarder, vpr. Mihantahanta, mi- 
konetaka. miangolangola, miangentsan- 
gontsana. Cette femme se mignande trop. 



Fatra-pi/ian la/tan la, etc., loatra rave- 
hivavy io. 

MIGNARDISE, sf. Pihantahantana, fl- 
konetaka, fiangolangolana, fiangentsan- 
gentsanana. Cet enfant obtient tout ce 
qu'il veut par ses mignardises. Mahazo 
izay rehetra iriny io zaza kely io noho 
ny fahaizany miangolangola. 

MIGNON, ON NE, adj. Tsara tarehy, 
mahafatifaty. Il a un visage—. Taara 
tarehy izy, mahafatifaty ny tarehiny. 

— , s. Ma la la, tiana indrindra, sombin' ai- 
na. Cet enfant est le— de la famille. Afa- 
lala f tian' ny mpianakavy indrindra f 
io zazatohy io. Mon petit—. Ry sombin 
aiko. 

MIGNONNEMBNT, adv. Tsara dia 
tsara. 

MIGNOTER, va. Mampihantahanta. 

Se mignoter, vpr. Mihantahanta, miko- 
netaka. 

MIGRAINE, sf. Aretin'andoha, tevi- 
doha, vangoloha. La — cause des maux 
de cœur. Mampisalebolebo ny amba* 
vafô ny aretin' andoha t etc. 

MIGRATION, sf. Fifindran-tany. 

MIL, adj. num. Arivo. —huit cents. 
Valon-jato sy arivo. 

MILAN, «m. Papango. 

MILICE, sf. 1* MpiantaÛka, miararaila. 
Vaillante—. Mpiantafika, etc., mahery 
fo. 2*—, Miaramila miambina ny tany 
fonenany. 

MILICIEN, 8m. Miaramila miambina 
ny tany fonenany. 

MILIEU, «m. i* Ampovoany, afovoany, 
anivony, flsasahana, famatonana,antena- 
tena, aty, anaty. Voici le — de la place. 
Itsy ny ampovoany, afovoan'ny kianja. 
Cette ville est située au — de la France. 
Ao ampovoany, afovoany, anivony 
Frantsa izany tanàna izany. Coupez ce 
fruit au— . Vakioao ampovoany, a/b- 
voany, amy ny fisasahany io voankazo 
io. Il est arrivé au — de la nuit. Tonga 
tamy ny misasaka, mamatona alina izy. 
Le — de son discours est fort beau. Tsara 
dia tsara ny antenatenan* ny laha-teni- 
ny. Nous sommes au— de l'hiver. Efa 
mby amy ny aty ririnina isika. II vit 
au — des plaisirs. Ao ampouoany, ana- 
tin' ny fifaliana izy. L'air est le — dans 
lequel nous vivons. Ao anatin' ny rivo- 
tra no iainantsika. Cette langue de terre 
s'avance au— delà mer. Mitsopakaany 
anaty ranomasina io tsiraka io. 2° fig 



Digitized by 



Google 



MIL 



— 522 — 



MIX 



Nyantonintoniny, fîalana, hevitra mane- 
lanelana. La vertu se trouve dans un jus- 
te — . Ao amy ny antoninloniny ny ha- 
tsaram-panahy. Il n'y a point de—, il faut 
se rendre ou combattre. Tsy misy ialana, 
fa tsy mai p tsy hitolo-batana na hiady. 
Cherchez un — pour contenter l'un et 
l'autre. Tadiavo izay hevitra manelane- 
lana hahafaly azy roa laby. 

MILITAIRE, adj. Moinba ny ady, — ny 
miararaila. L'art — . Ny fahaizana mom- 
ba ny ady. Les autorités militaires. 
Ny mpifehy miaramila. Emplois mili- 
taires. Raharaha momba ny miarami- 
la. Heure — . Fotoa-miaramila. C'est là 
que se font les exécutions militaires. Eo 
no famonoana ny miaramila. 

— , 8m. Miaramila, foloalindahy. C'est un 
bon—-. Miaramila tsara izy. On a don- 
né des récompenses à tous les vieux mi- 
litaires. Nomena valisoa ny foloalin- 
dahy maintimolaly rehetra. 

MILITAI REM EXT, adv. Hoatra ny 
miaramila. 

MILITANT, ANTE, ad;. Miady. lia 
l'esprit—. Mahery miady izy. L'Eglise 
militante. Ny Eglizy miady. 

MILITER, vn. Manamarina. Cet argu- 
ment milite en ma faveur. Manamari- 
na ny ahy izany porofo izany. <. 

MILLE, adj. num. 1* Arivo, alina, he- 
tsy. — hommes. Olona arivo. Dix — . 
Iray alina. Cent—. Iray hetsy. 2 # — , 
Tsy tambo isaina, alinalina. — preuves 
se réunissent contre lui. Porofo tsy 
tambo isaina, etc., no mamely azy. 
|| loc. — fois. Injato inarivo, injato keiy. 
Je vous ai dit cela — fois. Efa voalazako 
injato inarivo, etc., tamtnao izany. 

—, sm. Maily. Il fait dix milles & l'heure. 
Mahalasa maily folo isan* adimpaman- 
taranandro izy. 

MILLÉNAIRE, «m. Arivo taona. 

MILLE-PIEDS, 8m. Marotanana. 

MILLÉSIME, 8m. Marika milaza ny 
taona nahavitan* ny medaly, ny faran- 
tsa, otc. 

MILLET, sm. Karazan* ampemba. 

MIL LI AIRE, adj. Milaza ny isan' ny 
maily. 

—, sm. Tsangam-bato milaza ny isan* ny 
maily. 

MILLIARD, sm. Arivo tapitrisa. 

MILLIÈME, adj. Faharivo. Il est le—. 
Faharivo izy. La — partie Ny ampa- 
harivony. Il a la — partie des bénéfi- 



ces. Azy ny ampaharivon' ny torabom- 
barotra. 

— , sm. Ny ampaharivony. 

MILLIER, sm. 1* Arivo. Cette boite 
contient un — d'épingles. Misy paingotra 
arivo ao anatin* io vata io. 2°— , Arivo 
livatra. Cette cloche pèse deux milliers. 
Roa arivo livatra no lanjan' io lakolosy 
io. 3* — , Tsy tambo isaina. Je pourrais 
vous en citer un— d'exemples. Zava- 
tra tsy tambo isaina mitovy amin' iza- 
ny no azoko lazaina aminao. 

MILLIGRAMME, sm. Ny ampahari- 
von* ny g rama. 

MILLIMÉTRÉ, sm. Ny ampaharivon' 
ny metatra. 

MILLION, sm. !• Tapitrisa. 2 # — , Aria- 
ry roa hetsy. On lui a compté un — . No- 
mena ariary roa hetsy izy. || loc. Un 
— de fois. Injato inarivo. J'ai ouï dire 
cela un — de fois. Efa reko injato ina- 
rivo izany. 

MILLIONIÈME, adj. num. Faha- 
tapitrisa. La — partie. Ny ampahatapi- 
trisany. 

— , sm. Ny ampahatapitrisany. 

MILLIONNAIRE, adj. et s. Mpanja- 
to be, mpanefoefo, tremalahy, maaonta- 
ny ny ory, mpanarivo. 

MIME, sm. Olona mianatra ny fihetsi- 
ka na ny fltenin' olona. 

MIMER, va. Mianatra nyuhetsikanany 
fi te n in* olona. 

MIMIQUE, sf. Fahaizana mianatra ny 
fihetsika na ny fitenin' olona. 

MIMOSA, sf. Kelimanjakalanitra, mi- 
horonkoroaa. Comme Sensitivb. 

MINARET, sm. Tilikambo raïlingiiia- 
gy amy ny trano tivavahan' ny Silamo. 

MINAUDER, vn. Miangolangola, mian- 
gentsangentsana. Cette femme ne fait 
que — . Miangolangola, etc., be hiany 
io vehivavy io. 

MINAUDERIE, sf. Angolangola, fian- 
golangola, angentsangentsana, fiangen- 
tsangentsana. Je n'aime point toutes 
ces minauderies. Tsy tiako izato ango- 
langola, etc., be hiany izato. 

MINAUDIER, 1ÈRE, s. et adj. Mpian- 
golangola, mpiangentsangentsana. 

MINCE, adj. fManify, kararavina. étof- 
fe—. Lamba manify, etc. 2* fig. Kely. 
Il nous a donné un — dîner. Kely ny 
sakafo noraeny anay. 

MINE, sf. 1* Tarehy, endrika, toctra. 
Elle a une jolie—. Tsara tarehy, en- 



L 



Digitized by 



Google 



MIN 



- 523 — 



MIN 



driha izy. Il a la — fière. Mianjonanjona 
endrika. toetra izy. Il a la— d'un vau- 
rien. Mitarehy, miendrika, mitoelr 
oloo-tsy vanonaizy. Ita une— grave. Ma- 
nana toetra maotona, mitoelr* olona 
maotona izy. Il fait bonne —aux étran- 
gers. Miramirana endrika amy ny va- 
hiny izy. Il m'a fait mauvaise—. Soso- 
tsosotrà endrika tamiko izy. Homme de 
mauvaise—. Olona ratsiratsy endrika, 
marapiahiahy. On voit à sa — que c'est 
un méchant sujet. H ita amy ny endriny 
fa olona ratsy fanahy izy. Il abonne—. 
Miendrik' olona salama izy II a mau- 
vaise—. Miendrika, mitoetr' olo-ma- 
rary izy. Ce mets a bonne—. Endriky 
ny ho tsara izany nahandro izany. H toc. 
Faire la — à quelqu'un. Midongy arain' 
olona. Faire — de. Mody.... Il a fait — de 
vouloir s'en aller. Nody ta-handeha 
izy. 

MINE, sf. \ û Tany misy metaly, tany mi- 
sy mineraly. —d'or. Tany misy vola- 
mena. — de diamants. Tan y misy dia- 
mondra. 2 # — , Lavaka flhadiana metaly, 
— mineraly. La — s'éboula. Nianjerany 
lavaka fihadiana metaly, etc. 3 d — , 
Vanja naieviua, lamma. La — fit une 
brèche aux remparts. Ny vanja nalevina 
nampisy nikoany manda. Charger une—. 
Mandevim-banja, mamahana lamina. 
Mettre le feu à une — . Mandrehitra van- 
ja nalevina, lamina. 4* fig. L'agricul- 
ture est une — féconde de trésors. Ny 
iiasan-tany no fototry ny fahazoan-ka- 
rena. C'est une— desavoir. Olona ma- 
hay dia mahay izy. 

MINER, ra. 1* Mandevim-banja. — une 
batterie. Mandevim-banja any a m ba- 
il in/ ny batery. 2°— , Mibady. Les riviè- 
res minent leurs bords. Ny renirano mi- 
hady ny mohmy. 3° fig. Mihinana, ho- 
mana. La maladie le mine. Mihinana, 
etc., azy ny aretina. 

MINERAI, «m. Metaly tsy voaempo. La- 
ver le—. Manasa metaly tsy voaem- 
po. 

MINÉRAL, «m. Mineraly. 

MINÉRAL, ALE, adj. Momba ny mi- 
neraly. 

MINÉRALOGIE, sf. Fahaizana mom- 
ba ny mineraly. 

MINET, ETTE, s. Saki kely. 

MINEUR, sm. 1* Mpihady metaly, mpi- 
hady mineraly. 2*— , Miaramila mpande- 
vim-banja. 

MINEUR, EURE, adj. et s. Tsy mao- 



ty, tsy mahazaka tena, tsy mahaleo te- 
na. Un enfant—. Zaza tsy maoty, 
etc. 

MINIATURE, 8f. 1* Hoso-doko madini- 
ka mahafinaritra atao amy ny loko mi- 
haro gaoma. 2 # fig. Zaza va vy tsara 
tarehy. 

MINIATURISTE, 8m. Mpanao mi- 
niature. 

MINIER, 1ÈRE, ad;. Misy metaly, 
misy mineraly. Les gisements miniers. 
Ny tany misy metaly, etc. 

MINIME, adj. Kely, bitika, kitika. 

MINIMUM, 8in. Ny ambany indriudra. 
Il a été condamné au — de l'amende. 
Nohelohina handoa ny sazy ambany 
indrindra izy. 

MINISTÈRE, sm. 1* Raharaha, fanom- 
poana. Il s'acquitte bien de son — . Ma- 
hatanteraka tsara ny ra/iarahany, etc., 
izy. Il s'est voué au — des autels. Na- 
nokan-tena mba hanao ny raharahan' 
ny pretra izy. 2*—, Fanampiana, alala- 
na. Comptez sur mon — . Matokia fa ha- 
nampy, lianalalana anao aho. Voy. 
Intermédiaire. 3°— , Ny ministra rehe- 
tra, kabinetra. Le — a été changé. No- 
soloana ny ministra rehetra, etc. 4 # — , 
Raharahan' ny ministra, taona maha- 
miuistra, trano fanaovan'ny ministra ra- 
haraha» trano ûtoeran' ny ministra. 

MINISTÉRIEL, ELLE, adj. 1* Mom- 
ba ny raharahan' ny ministra, ataon' ny 
ministra, avy amy ny ministra. Circu- 
laire ministérielle. Taratasy ampiton- 
drain'ny ministra. 2*— , Miandany amy 
ny ministra. Journal—. Gazety mian- 
dany amy ny ministra.' 

MINISTRE, srn.l Ministra, lehiben* ny 
mpanao raharaha amy ny lanjakana.— 
de l'intérieur. Ministra, lehiben' ny 
mpanao raharaha amy ny aty tany. 2 a 
—, Ambasadaora. — plénipotentiaire. 
Ambasadaora nahazo fahefana tsy voa- 
fetra. 3 # — , Mpanao raharaha. Les minis- 
tres de la religion. Ny mpanao rahara- 
ha m -pi va va hana, ny pretra. 4*—, Mpi- 
tondra fiangonana protestanta. 

MINOIS, sm. Tarehy mahafinaritra. 

MINORITÉ, sf. 1* Nyankavitsiana. La 
—des Français. Ny ankavitsian* ny 
Frantsay. Il lut de l'avis de la—. Niray 
hevitra tamyny ankavitsiana izy. 2°— , 
Tsy fahazakan-tena, tsy fahaleovan-tena. 

MINOTERIE, sf. Trano fanaovana sy 
flvarotan-dafarina. 

MINUIT, sm. Misasaka alina, marna tona 



Digitized by 



Google 



MIR 



— 524 — 



MIS 



alina, roa amby ny folo aima. Allez- 
vous coucher, il est—. Mandehana man- 
dry, fa efa misasaka alina, marna- 
tona alina, efa amy ny roa amby ny 
folo alina izao. —est sonné. Efa velona 
ny amy ny roa amby ny folo alina. 

MINUSCULE, adj. Madinika. Lettre 
— . Litera madinika. 

— , sJ7 Litera madinika. 

MINUTE, sf. {• Minitra. L'heure est 
composée de soixante minutes. Misy 
enim-polo minitra ny adim-pamanta- 
ranandro iray. 2 # — , Vetivety foana. 
haingana. Je reviens dans une—. Hive- 
rina vetivety foana abo. Il n'y a qu' 
une— qu'il est parti. Vao vetivety foa- 
na teo no nialany. 3°— , Ambangovan- 
gon-tsoratra, bokim-panjakana fakana 
kopia. 

MINUTER, va. Manao ambangovan- 
gon-tsoratra. 

MINUTIE, s/". Zavatra madinidinika,— 
tsinontsinona. Ce que vous dites là est 
une—. Zavatra madinidinika, etc., 
izany lazainao izany. 

MINUTIEUSEMENT, adv. Amim- 
pahamalinana, miaby loatra ny zavatra 
madinika. 

MINUTIEUX, EUSE, adj. Be kenin- 
kenina, malimalina, miahy loatra ny 
zavatra madinika. Esprit — . Olona 6e 
keninkenina, etc. 

MIOCHE, «m. Kotokely. 

MI-PARTI, IE, adj. Hafa sasaka, mi- 
sasaka. Robe mi-partie d'écarlate et de 
velours noir. Zipo hafa sasaka natao 
tamy ny jaky sy ny volory mainly. Les 
avis sont mi-partis. Misasaka ny hevitra. 

MIRACLE, «m. 1* Fahagagana nataon' 
Andriamanitra. 2°— , Fahagagana, zava- 
mahagaga. C'est un — qu'il soit venu si 
vite. Mahagaga raha tonga haingana 
toy izany izy. 

MIRACULEUSEMENT, adv. 1* Mi- 
sy fahagagana. 2 # — , Mahagaga. 

MIRACULEUX,EUSE,adj. 1- Misy fa- 
hagagana. Sa guérison est miraculeuse. 
Fahagagana no nahasitrana azy. 2°— , 
Mahagaga. 

MIRAGE, sm. t* Zavatra mandrendri- 
rendry. 2° fig. Hadisoan-kevitra. Ton es- 
poir n'est qu'un—, Hadisoan-ke vitra 
hiany ny fanantcninao. 

JftIRE, sf. Fikendrcna. Point de—. Ny 
feendrena, tigetra ; fig. ny zavatra ken- 
drena. La fortune est le point de — des 1 



ambitieux. Ny harena no zavatra hen- 
dren' ny matimatim-boninahitra. 

MIRER, va. t 4 Mikendry. — le but. Af£- 
kendry tigetra. *•— , Mitaratra. — un 
œuf. Mitaratra atody. Z 9 fig. Mikendry. 
— un emploi. Mikendry raharaha. 

Se mirer, vpr. Mizaha fitaratra, mita- 
ratra tarehy. Mirez-vous. Mizahà fita- 
ratra. Se — dans l'eau. Mitaratra ta- 
rehy amy ny rano. 

MIRLITON, sm. Karazan - tsotsékan' 
ankizy atao amy ny volotara. 

MIRMIDON, sm. 1* Olona botry. 2* 
fig. Mpirehaka. 

MIROIR, sm. 1* Fitaratra, zavatra azo 
i tara fan a. Se regarder dans un — . Mi- 
zaha fitaratra. —convexe. Fitaratra 
mivohitra. 2* fig. Fanambarana, fampi- 
sehoana. Les yeux sont le — de l'àme. 
Ny maso no manambara, mampiseho 
ny ao am-po. 

MIROITANT, ANTE, adj. M i ta rata- 
ratra, manjelajelatra. 

MIROITEMENT, «m. Fitarataratra, 
fanjelajelatra. 

MIROITER, vn. Mitarataratra, manje- 
lajelatra. 

MIS, ISB, p. et adj. 1* Voapetraka, na- 
petraka, natao, nasiana, nalatsaka. 2*—, 
Mitafy, miakanjo. Il est bien—.' Mita- 
fy, etc., ttara izy. 3°— , Nandrahoina, 
voavoatra, namboarina. 4 # — , Veafafy, 
nofafazana, voavoly, novolena. 5*—, Na- 
seho. Voy. Mettre. 

MISAINE, sf. Salazana amy ny loha 
sambo. 

MISANTHROPE, sm. Tsy tia olona, 
ory ampiana, mpiolonolona. 

MISANTHROPIE, sf. Tsy fitiavana 
olona, Qolonolonana. 

MISE, 8/^. 1* Volaalatsaka anaovam-baro- 
tra na ilokana. Sa — dans cette affaire 
est de cinqante mille francs. Iray alina 
ny vola nalalsany tamin' izany raha- 
raha izany. Nous jouons petit jeu, la— 
n'est que de cinq francs. Manao loka kely 
izahay, fa ariary hiany ny vola alatsa- 
ka. 2*»— , Fitafy, fiakanio, lamody. Cette 
étoffe n'est plus do—. Tsy fitafy, lamo- 
dy intsooy izany lamba izany. || loc. — 
en liberté. Fanafahana. — en vente. Fi- 
varotana. Voy. Mettre. 

MISÉRABLE, adj. f Ory, manant ra, 
mikaforoforo, miporipory, fadiranovana. 
Famille—. Fianakaviana ory, etc. Il est 
dans un état—. Ory, etc., izy. C'est une 



fe 



Digitized by 



Google 



MIS 



M NE 



—condition que celle de l'homme. Ma- 
hantra, fadiranovana ny toetrantsika 
olombeloaa. Il a fait une fin—. Maty 
mahantra, fadiranovana izy. 2°— , 
Ratsy fanahy, ratsy, tsinontsinona. Il n'a 
qu'un— cheval. Tsy manana afa-tsy soa- 
valy ratsy, tsinontsinona izy. Il a fait 
un discourt— . Tsinontsinona ny laha- 
teny nataony. 

—, 8. I* Nyory, ny mahantra, ny mala- 
helo. Assister les misérables. Mamon- 
jy ny ory, etc. 2 # — , Ratsy fanahy. C'est 
un—. Ratsy fanahy izy. Voy. Mal- 
hbcrbux. 

MISÉRABLEMENT, adv. l'Ory, ma- 
hantra, mikaforoforo, miporipory, fadi- 
ranovana. Il vit—. Velona ory, etc., izy. 
2°— , Ratsy dia ratsy. 

MISÈRE, sf. 1* Pahoriana, fahantrana, 
flkaforoforo, fiporipory, hafa liranova- 
na. Les misères de la vie. Ny fahoriana 
amy ny andro iainana. Il est mort de—. 
Matin* ny fahoriana, fahantrana izy. 2 # 
— , Zavatra manahirana,— tsinontsino- 
na. C'est une — que les procès. Zavatra 
manahirana ny ady. Il va reprendre le 
collier de — . Efa banao ny raharahany 
manahirana indray izy. On ne lui re- 
proche que des misères. Zavatra tsi- 
nontsinona hiany no aniniana azy. 

MISERERE, sm. Mandaiobe. 

MISÉRICORDE, sf. Indrafo, famin- 
dram-po, flndrafo. Il n'a pas de — . Tsy 
manana indrafo, etc., izy. Il implora la 
— du prince. Nangataka famindram- 
po ta ni y ny mpanjaka izy. IL faut es- 
pérer que Dieu nous fera — . Tokony ha- 
nantena isika fa hamindra fo amintsi- 
ka Andriamanitra. 

MISÉRICORDIEUSEMENT, adv. 
Amim-pamindram-po. 

MISÉRICORDIEUX, EUSE, ad;, 
et a. Be indrafo, be famindram-po, be 
tindrafo, mamindra fo. Dieu est — en- 

. vers les pécheurs. Be indrafo t etc., amy 
ny mpanota Andriamanitra. 

MISSEL, «m. Boky fanaovan-damo- 
sa. 

MISSION, sf. 1* Faniràhana, fahefana. 
Avez-vous — pour agir ainsi ? Moa nira- 
hina, nahazo fahefana hanao izany va 
hianao? La — des apôtres vient de 
Jésus-Christ. Nirahin y Jeso-Kristy, na- 
hazo fahefana ta m In y Jeso-Kristy ny 
Apostoly. 2 # — , tfy miâionary rehetra 
amy ny fari-tany. iray. La — de la Chi- 



ne. Ny misionary rehetrâ any Sina. 
3 — , Toriteny atao amy ny andro sa- 
santsasany. On l'a envoyé en — . Nira- 
hina hitory teny amy ny andro sasan- 
tsasany izy. 

MISSIONNAIRE, sm. Misionary. 

MISSIVE, adj. et sf. Taratasy ampiton- 
draina. 

MITAINE, sf. f Ga tapaka. 2-—, pi. 
Pitandremana. J'ai pris des mitaines 
pour l'avertir. Nanariko tamim-pitan- 
dremana izy. 

MITE, sf. Kalalao. 

MITIOATION, sf. Panamorana, fampi- 
henana. 

MITIGER, va. Manamora, mampihena. 
— une loi. Manamora lalâna. — une 
peine. Mampihena famaizana. 

MITONNER, va. — une affaire. Manao 
tsimoramora izay habavanonana ra- 
haraha anankiray. 

MITOYEN, ENNE, adj. Iombonana. 
Mur—. Ampiantany iomoonana. 

MITOYENNETÉ, sf. Piombonana. 

MITRAILLADE, sf. Fandefasan-ta- 
fondro mifahana tapatapa-by. 

MITRAILLE, sf. Tapatapa-by atao 
balan-tafondro. 

MITRAILLER, vn. Mamelyamy ny la- 
fond ro mifahana tapatapa-by. On a mi- 
traillé pendant une heure. Nandritra 
adiny iray no namelezana tamy ny 
tafondro mifahana tapatapa-by. 

— , va. Mitifltra amy ny tafondro mifaha- 
na tapatapa-by. On a mitraillé l'enne- 
mi. Nolifirina tamy ny tafondro mi- 
fahana tapatapa-by ny fahavalo. 

MITRAILLEUSE, sf. Tafondro mifa- 
hana tapatapa-by. 

MITRE, sf. Satroka fanaon* ny eveka 
amy ny lamesa hi raina. 

MITRE, ÉE, adj. Misatroka mitre. 

MIXTE, adj. 1° Misy zavatra maroloh a 
naharo. Corps — . Zavatra misy zavatra 
maro loha naharo. 2 # fig. Manelane- 
lana. Opinion — . Hevitra manelane- 

. lana. 

MIXTION, sf. Pampifangaroana zava- 
tra maro atao fanafody. 

MIXTIONNER, va, Mampifangaro za- 
vatra maro atao fanafody. 

MIXTURE, sf. Panafody natao tamy 
ny zavatra maro nampifangaroina. 

MNÉMONIQUE, sf. Pahaizana mam- 
pahatsiaro. 

—, adj. Mampahatsiaro. Signes mn^mo- 



Digitized by 



Google 



MOD 



— 526 — 



MOD 






niques. Famantarana mampahatsiaro. 

MOBILE, adj. f Mihetsifcetsika, azo 
hetsehina. L'aiguille aimantée est — 
sur son pivot. Mihetsiketsika ao amy 
ny lahiny ny sahazara-paraantarana ava- 
ratra. 2*—, Mifludra, azo aiindra. Pâ- 
ques est une fôte — . Paka «lia fety mi~ 
findra. 3° fig. Miovaova. C'est un es- 
prit — . Olona miovaova izy. 

— , sm. 1° Hery mampihetsika. L'eau 
e9 t le— de cette machine. Ny rano no 
mampihetsika io milina io. 2* fig. Fo- 
totra. L'argent est son unique—. Ny 
vola hiany no fototry ny zavatra atao- 
ny. 

MOBILIAIRB, adj. Momba ny fanaka, 
momba ny vola aman-karena afa-tsy ny 
tany sy ny trano. Richesse — . Ny fana- 
ka, ny cofa aman-fcarena afa-tsy ny ta- 
ny sy ny tr&no. Imposition — . Hetra 
momba ny vola aman-karena afa- 
tsy ny tany sy ny trano. 

MOBILIER, 1ÈRE, adj. Momba ny 
fanaka, momba ny vola aman-karena 
afa-tsy ny tany sy ny trano. Les effets 
mobiliers. Ny fanaka, uyvola aman- 
karena afa-tsy ny tany sy ny trano. 

—, «m. Fanaka. Il a un riche — . Manam- 
panaka saro-bidy izy. 

MOBILISATION, sf. Fampandehana- 
na miaramila hanaflka. 

MOBILISER, va. Mampandeha miara- 
mila hanaUka. 

MOBILITÉ, sf. 1* Fahamorana mihe- 
tsika. La — d'une boule. Ny fahamo- 
ran' ny zavatra boribory hihelsiketsi- 
ka. 2* fig. Fiovaovana. La — des choses 
humaines. Ny fiovaovan' ny zavatra eto 
an-tany. 

MODE, sf 1* Lamody. Un habit à la 
— . Akanjo lamody. 2*—, Fanao, izay 
tiana. Chacnn vit à sa — . Samy manao 
araka ny fanaony, izay tiany. 3*—, 
pi. Fihaiogoana araka ny lamody. Ma- 
gasin de modes. Trano Ûvarotam-pt- 
haingoana araka ny lamody. 

MODE, «m. 1° Fomba. — d'enseigne- 
ment. Fomba fampianarana. 2*—, Fio- 
van' ny verba milaza toetra samihala, 
mody. 

MODELAGE, sm. Fanaovana sary fa- 
kan-tahaka. 

MODÈLE, sm. !• Fakan-tahaka, ma- 
rika. — d'écriture. Soratra fakan-taha- 
ka. — d'une statue. Sariolona fakan-ta- 
ha. — de cire. Sary savoka fahart- 



tahaka, atao marika. — d'un édifi- 
ce. Afari-trano. 2* fig. Fakan-tahaka, 
fakana ohatra, flanarana, oha-piton- 
dran-te.ia. Réglez-vous sur ce — . Makà 
tahaka, makà ohatra, mianara azy. 
Il est un — de patience. Izy no tokony 
halain-tahaka, halaina ohatra, hia- 
narana amy ny fandeferana. C'est un 
— . Mendrika halain-tahaka, halaina 
ohatra, hianarana izy. Jésus-Christ est 
notre—. Jeso-Kristy no fakan tsika ta- 
haka, fianarantsika, oha-pitondran- 
tenantsika. 
MODELER, va. 1* Manao sary fakan- 
tahaka. — une statue. Manao sariolo- 
na fakan-tahaka. 2* fig. Mampifanara- 
ka. Modelez votre conduite sur celle 
des gens do bien. Ampifanaraho amy 
nyany ny tsara fanahy ny fi tondra n-te- 
nanao. 

Se modeler, vpr. Maka tahaka, maka 
ohatra, mianatra. 

MODÉRATEUR, TRICE, s. 1' Mpi- 
tondra. Dieu est le — de l'univers. An- 
driamanitra no mpilondra izao tontolo 
izao. 2*—, Mpanindry, mpanaketraka. 
Il est le — de son parti. Izy no mpanin- 
dry ny andaniny, mpanaketraka ny 
flrehidrehitry ny andaniny ombàny. 

MODÉRATION, sf. Fahalalana fetra, 
— ny* àntoniny, — onony. Il a usé de 
— . Nampiseho fahalalana fetra, etc., 
izy. 

MODÉRÉ, ÉE, adj. Àntoniny. Cha- 
leur — . Hafanana àntoniny. 

— , adj. et s. Mahalala fetra, — ny ànto- 
niny, — onony. Un esprit—, Olona ma- 
halala fetra, etc. 

MODÉRÉMENT, adv. 1* Amim-paha- 
lalana fetra. 2 — , Antonintoniny, tsy 
bo loatra. Il boit—. Misotro antonin- 
toniny, tsy misotro be loatra izy. 

MODÉRER, va. 1° Mampihena, mana- 
lefaka, mampiadana. Modérez le feu du 
fourneau. Ahenao, alefaho ny afo ao 
am-patana. Il a modéré sa dépense. Na- 
henany ny laniny isan'andro. Modé- 
rez votre marche. Adanadano ny fan- 
dehanao. 2° fig. Manindry, manaketra- 
ka, mampionona, mampitony. Il a trop 
de feu, il faut le—. Mirebidrehitra loa- 
tra izy, ka tokony hotsindriana, hoke- 
trahina. Modérez vos désirs. K et ra- 
tio, onony ny fanirianao. — sa colère* 
Manaketraka, mampionona, mam- 
pitony ny hatezerany. 



k 



Digitized by 



Google 



J 



MOD 



— 527 — 



MOI 



Se modérer, vpr. t* Mihena, mihama- 
lefaka. Lo froid commence à se — . Mi' 
hena. etc., sahady ny hatsiaka. 2 # — , 
Mahalala fetra, — ny antoniny, — ono- 
ny, manindry fo, mionona. Peu de gens 
savent se — dans la bonne fortune. 
Vitsy ny olona mahalala fetra, ny 
antoniny, onony, raha ambinina. 
Pourquoi vous emporter ainsi ? modé- 
rez-vous un peu. Nahoana no tezitra 
toy izao hianao ? tsindrio, onony kely 
ny fonao. 

MODERNE, ad/. Vao haingankainga- 
na. Ouvrage—. Boky vao haingan- 
kaingana. 

— , sm. Olo-raahay vao haingankaingana. 

MODESTE, adj. Maotona, monetry te- 
na, mahalala ny antoniny, antoniny, 
tsotra. Jeune fille—. Tovovavy mao- 
tona. Il est trop — pour soufTrir qu'on 
le loue en sa présence. Manetry tena 
loatra izy, ka tsy tia dokadoka eo ana- 
trehany. Il est — dans sa dépense. M a- 
halala ny antoniny amin* izay laniny 
isan'andro izy. Il a une table—. An- 
tonintoniny, tsotra ny fihinany. 

MODESTEMENT, adv. Amim-paha- 
maotonana, amim-panetren-tena, amim- 
pahatsorana. 

MODESTIE, sf. 1* Fahamaotonana, fa- 
netren-tena, fanalalana ny antoniny, ■ 
fahatsorana. Il reçoit tes éloges avec — . 
Mampiseho/ane/ren-lena izy, raha de- 
raina. 2*—, Pahadiovam-po. Ces paro- 
les blessent la—. Manobitra ny faha- 
diovam-po izany teny izany. 

MODICITÉ, sf. Hakely, hakelezana. La 
— de sa fortune. Ny hakelhï ny hare- 
ny. J'ai été tenté par la — du prix. Voa- 
tarika hividy izany aho noho ny ha- 
helezan' ny vidiny. 

MODIFIGATIF, IVE, adj. Manova. 

—, «m. Teny manova ny hevitry ny te- 
ny iarahany. Les adverses sont des mo- 
dificatifs. Ny adverba dia teny mano- 
va ny hevitry ny teny iarahany. 

MODIFICATION, sf. Fanovana, fiova- 
na. Le traité subit des modifications. 
Nisy zavatra sasany novana, niova ta- 
my ny fanekem-pihavanana. 

MODIFIER, va. Manova. — une amen- 
de. Manova sazy. —une loi. Manova 
lalàna. 

Se modifier, vpr. Miova. Leur opinion 
s'est beaucoup modifiée. Xiova dla nio- 
va ny hevitr'izy irco. 



MODIQUE, adj. Kely. 
MODIQUEMENT, adv. Kely. Il osl- 

rôtribué. Kely ny karamany. 
MODISTE, sf. Vehivavy mpanao na 

mpivarotra fihaingoana lamody. 
MODULATION, sf. Fifanaraham-peo. 

MODULER, vn. et va. Mampifanara- 
peo. 

MOELLE, sf. f Tsoka. — épinière. Tso- 
karï ny hazon-daraosina. 2 # — , Votoaty, 
fo. —de figuier. Votoatin' aviavy. — de 
zozoro. Fon-jozoro. 3° fig. Votoaty, foto- 
tra. En lisant un livre, il faut en extrai- 
re la—. Raha mamaky boky, dia tokony 
hoharofana hatramy ny votoatiny, fo- 
tony. 

MOELLEUX, EUSE, adj. Malemy vo- 
lo, malefaka. Drap—. Lopôtra malemy 
volo. Voix moelleuse. Feo malefaka. 

MOELLON, s m. Àkoravâto vaventy. 
Un mur construit en—. Rindrina natao 
tamy ny akoravato. 

MOEURS, sf. pi. Fitondran-tena, fora- 
ba, fanao, sata. Changer de — . Miova 
fitondran-tena, fomba. C'est un hom- 
me de mauvaises—, c'est un homme sans 
—.Olona ratsy fitondran-tena izy. Cha- 
que nation a ses—. Isam-pirenena samy 

, manana ny fombany. fanaony. Les— 
du pays. Ny /"om&an-tany, ny sa/an- 
tany. Autres temps, autres—. Miova tao- 
na, miova sata. Les — des animaux. Ny 
/bm&an'ny biby. 

MOI, pron. pers. Izaho, aho, ahy, ko, o. 
Qui veut aller avec lui?—. Iza no te-hia- 
rakaarainy? Izaho. Nous irons à la cam- 
pagne lui et—. Samy ho any an-tsaha 
izaho sy izy, izahay roa lahy. Dites— la 
vérité. Ilazao ny marina aho. Selon— 
vous avez raison. Raha tahaka ahy, ma- 
rina ny anao. Cela est à — . Ahy izany. 
Cela vient de—. Avy ami/to izany. C'est 
l'opinion de mon frère et de— que je 
vous exprime. Hevitro sy hevitry ny ra- 
halahiko, hevitray mi raha lahy izao la- 
zaiko anao izao. 

— , sm. Fizahozaho. Le — est haïssable. 
Mahadikidiky ny fizahozaho. 

À moi, excl. Avia haingana. À—, sol- 
dats! A via haingana, ry miaramila! 

MOIGNON, sm. Foto-tanana sisa, foto- 
tsandry sisa, foto-pe. Il a la main cou- 
pée, il ne lui reste qu'un — . Tapa-tà- 
nana izy, ka ny fotony hiany sisa. 

MOINDRE, adj. Kelikely kokoa, latsa- 
datsaka kokua, ambanimbany kokoa. 



Digitized by 



Google 



MOI 



— 528 t- 



MOl 



Cotte colonne est — que l'autre en gros- 
seur. Kelikely ko ko a, latsadatsakà ko- 
koa noho itsy ny baben' ity andry ity. 
La distance est — que vous ne dites. 
Latsadatsakà ko koa nobo izay lazainao 
ny halavirany. Voici une étoffe de — 
prix. Inty lamba latsadatsa-b'viy kokoa, 
ambanimbany vidy kokoa. 

L,e moindre, Keiy indrindra, kely foa- 
na, na dia kely aza. Il est le — d'entre 
eux. Izy no kely indrindra amin' izy 
ireo. Au— bruit il s'éveille. Raha misy 
tabataba kely foana dia mifoha izy. Je 
n'ai pas le — souvenir de ce que vous 
dites. Tsy tsaroako izay lazainao na dia 
kely aza. 

MOINE, 8m. !• Relijiozy. 2 d fig. L'ha- 
bit ne fait pas le—. Tsy azo tsaraina 
araka ny ivelany ny toetr* olona. 

MOINEAU, sm. Voron-kely hoatra ny 
fody. 

MOINS, adc. Kelikely kokoa, latsada- 
tsaka kokoa, latsaka noho, tsy ampy. 
Cette chambre est — grande que l'au- 
tre. Kelikely kokôa, latsadatsakà ko- 
koa noho itsy ny haben' ity efl-trano ity. 
Nous n'étions pas — de cent personnes. 
Tsy lalsaka noho ny olona zato izahay, 
olona zato no Tara fahakelinay. Je n'en 
donnerai ni plus ni — . Tsy banome mi- 
hoatra na latsaka noho izany aho. IL a 
— de vingt ans. Lalsaka noho ny roa- 
polo taona, tsy ampy roapolo taona 
izy. || loc. — on travaille, — on gagne. 
Raha inihakely ny asa, mihakely ny azo. 
Soyez — en colère. Aza tezitra mafy toy 
izany hianao. C'est — que rien. Tsinon- 
tsinona izany. Il n'est rien — que sage. 
Tsy hendry velively izy. Il n'y a rien 

- de — vrai que cette nouvelle. Tsy mari- 
na akory izany zava-baovao izany. 

— , sm. Ny zavatra kely indrindra, ny 
kely. Le — que vous puissiez faire, c'est 
d'aller le visiter. Ny zavatra kely in- 
drindra tsy maintsy hataonao dia ny 
mamangy azy. Qui peut le plus, peut 
le—. Izay mahavita ny be, ma ha vi ta 
ny kely. Voy. Plus. 

À moins de, loc. prèp. Raha tsy, afa- 
tsy raha. 

À moins que, loc. conj. Raha tsy, afa- 
tsy raha. H ne le fera pas, à — que vous 
ne lui parliez. Tsy hanao izany izy ra- 
ha tsy, afa-tsy raha mi ton y arainy hia- 
nao. 

An moins, du moins, loc. conj. 1° 
Kanefa, nefa. S'il n'est pas fort riche, 



au — il a de quoi vivre. Tsy'manan-ka- 
rena loatra izy, ka ne/a, nefa mananki- 
velomana. 2*—, Tandremo. Au— no mam- 
quez pas de venir. Tandremo sao tsy 
tongaâry hianao. 

Au moins, pour le moins, loc. adc. 
Fara fahakely, fara fahela, ahay. Écri- 
vez-moi au — une fois par mois. Mampî- 
tondrà taratasy aty amiko, ka ataovy in- 
dray mandeha isara-bolana no fara faha- 
keliny, fara fahelany. Donnez-moi 
au — un peu de pain. Omeo mofo koly 
ahay aho. 

En moins de, dans moins de, loc. 
prèp. Latsaka. J'aurai achevé en — d'un 
an. Raha aiaka herintaona lalsaka dis 
ho vitako. 

En moins de rien, loc. ado. Vetivety 
foana, tsy ampy toy inonà, poatoizay. 

MOIRE,*/'. Firendrirendry, firahondra- 
hona, lamba mirendrirendry mirahon- 
drahona. —de soie. Parasily mirendri- 
rendry, etc. 

MOIRÉ, ÉE, adj. Mirendrirendry, mi- 
rahondrahona. Ruban—. Ribà miren- 
drirendry, etc. 

MOIRER, va. Mampi rend rirendry, main- 
pi rahondrahona. 

MOIS, 8in 1* Volana. Il gagne trois pias- 
tres par—. Mahazo. ariary telo isam- 
bolana izy. Il y a un— et demi qu'il est 
parti. Iray volana sy tapany no niala- 
ny. 2*—, Karama amy ny iray volana. 
Payez-moi mon—. Aloavy ny /tarama- 
ko tamy ny iray volana. 

MOISI, IE, adf. Bobongolo, torotorohi- 
na, lomorina. Pain—. Mofo bobongolo, 
etc. 

— , sm. Ny bobongolo, ny torotorohina, ny 
lomorina. 

MOISIR, va. Mahabobongoto, raahato- 
rotorohina, mahalomorina. L'humidité 
moisit le papier. Ny mando mahabobon- 
goto, mahalomorina ny taratasy. 

—, vn. Mihabobongolo, mibatorotorohina, 
mibalomorina. Cette viande commence 
à—. Mihabobongolo, mihalomorina 
io hena io. 

8e moisir, vpr. Mihabobongolo, etc. 

MOISISSURE, 8f. Ny bobongolo, ny 
torotorohina, ny lomorina. 

MOISSON, sf. !• Fijinjam-bary, vary. 
Le temps de la — est proche. Efa antomo- 
tra ny taom-pi;injana. La— est belle, 
Vokatra ny vary. 2 # — , Taom pijinjana. 
La — approche. Àkaiky ny taom-pijin* 



Digitized by 



Google 



^1l 



r 



MOL 



— 529 



MOM 



Jana. 3* fig. Vokatra. Il a fait une riche 
— dans cette bibliothèque. Nahazo vo- 
katra lehibe tamin'irôto boky ireto izy. 

MOISSONNER, va. !• Mijinja vary. 
Celui qui sème le vent moissonnera la 
tempête. Izay mamafy rivotra hijinja 
tafio-drivotra. %°fig. Mandringana, man- 
dripaka, mandany ritra. La mort mois- 
sonne tout. Ny fahafalcsana mandrin» 
gana, etc., ny zavatra rehotra. || loc. — 
des lauriers. Mandresy, ambinina. 

MOISSONNEUR, EUSE, a. Mpijin- 
ja. 

MOITE, adj. Mandomando, malamala- 
na. Il a la jnain— . Mandomando ny 
tâaany. Ces draps ne sont pas bien secs, 
ils sont encore moites. Tsy maina loa- 
tra ireto lambam-pandriana ireto,fa mbo- 
la mandomando, etc. 

MOITEUR, sf. Hamandomando, ha- 
malamalana. 

MOITIÉ, sf. !• Antsasaka, sasaka, 
fisasahana, antenatena. Il a mangé la 
— de son bien. Nandany ny antsasa» 
ky ny fananany izy. Donnez-moi la — 
d'un pain. Omeo ny antsasaky ny mofo 
anankiray aho. Il a acheté trop cher 
de — . Nividy avo sasaka izy. 11 a 
acheté à — prix. Nividy very sasaka izy. 
Faites bouillir l'eau jusqu'à ce qu'elle 
soit réduite à la — . Ampangotrahy ho 
very sasaka ny rano. Ils sont de—. Ma- 
nao isasahana izy ireo. Donner une ter- 
re à — . Mampanao tany isasahana. Il 
est resté à — chemin. Nijanona tany 
ain-piaasanan-dÀlana, antenatena 1&- 
lana izy. 2 — , Vady (vavy). 

—, adv. Antsasaka. C'est une étoffe — 
soie, —laine. Lasoa ny antsasak* io lam- 
ba io, ary volon' ondry ny antsasany. 

À moitié, loc. adv. Sasaka, man t sasaka, 
misasaka, mitapaka. Cela est à — pour- 
ri. Lo sasaka izany. Fruit à — gâté. 
Yoankazo mantsasaka. La bouteille est 
à — pleine. Misasaka, mitapaka ny ta- 
voahangy. a — fou. Manasatsasaka, 
ondranondranana. || loc. A — ivre. Va- 
rivary. Écriture à — effacée. Soratra ma- 
timaty. Voy. Demi. 

MOL, MOLLE, ad;. Voy. Mou. 

MOLAIRE, adj. et sf. Vazana. Les 
dents molaires. Ny vazana. 

MÔLE, sm. Feûloha vato mamefy ny 
vava seranana. 

MOLÉCULAIRE, adj. Momba ny som- 
bin-javatra madinika indrindra. 



MOLÉCULE, sf. Sombio-javatra ma- 
dinika indrindra. Les molécules du sang. 
Ny som&in-dra madinika indrindra. 

MOLESTER, va. Manahirana, mano- 
risory, manasosotra. Il lésa fort molestés 
par ses propos. Nanahirana, etc., azy 
ireo fatratra lamy ny resaka nataony 
izy. 

MOLETTE, sf. Tendron-jeperona. 

MOLLASSE, adj. Malemilemy, boda- 
boda, mihonankonana. Chair — . Nofo 
malemilemy, etc. Étoffe — . Lamba ma- 
lemilemy. 

MOLLEMENT, adu.l» Amin-kalemena, 
mivaroraka. Il est couché — . Mibafoka 
amy ny fandriana malemy izy. Être as- 
sis—. Mipetraka mivaroraka. 2 # fig. 
Amim-pahosana, mitsimozimozy, milsi- 
lamodamoka, miborerarera. Il travaille 
— . Osa, mitsimozimozy, mitsilamo- 
damoka, miborerarera izy, raha mia- 
sa. 3 d — , Mikovavy. Il vit—. Mikovavi- 
vavy toetra izy. 4 # — , Morainy loatra, 
rainazy. 

MOLLESSE,?/'. i # Halemy, haboda, fiho- 
nankonana, fahosana. La— des chairs. 
Ny halemy, haboda, fihonankonan' 
ny nofo. La— de sa complexion. Ny ha» 
lemiri ny vatany. 2 # fig. Fahosana, fitsi- 
mozimozy, fitsilamodamoka, fiborerare- 
ra. Il agit avec—. Osa, mitsimozimo- 
zy, mitsilamodamoka, miborerarera 
izy, raha manao zavatra. 3* — , Fikova- 
vy. Il vit dans la— . Mikovavivavy toe- 
tra izy. 4* — , Hamorana tsy amy ny an- 
tony, harainazy. La — d'un père perd 
ses enfants. Ny hamoran-drainy tsy 
amynyantony, ny harainazin'ny rai- 
ny manimba ny zanany. 

MOLLET, sm. Kibon-dranjo. 

MOLLET, ETTB, adj. Malemilemy. 
Coussin—. Ondana malemilemy. 

MOLLETON, sm. Lamba ûlanelina, bo- 
dofotsy. 

MOLLIR, vn. [• Mihamalemy, mihabo- 
da. Les pommes mollissent. Mihamale- 
my, etc.,ny poma. 2° fig. Mihena, mî- 
haosa. Le vent mollit. Mihena ny ri- 
votra. Son courage mollit. Mihena ny 
herim-pony. Les troupes mollissent. M i- 
haosa ny miaramila. 

MOMENT, sm. Tapak'andro kely, vanin* 
andro, kelikely, vetivety foana, poatoi- 
zay, tsy ampy toy inona, fotoana, andro. 
Je n'ai pas un — de relâche. Tsy ma- 
hita tapak'andro kely, vanin* andro 
hijanonana aho. Il n'a plus qu'un— à 

3i 



Digitized by 



Google 



MOM 



_ 5S0 — 



MON 



vivre. Tsy misy afa-tsy tapak* andro 
kely foana sisa hiainany. Attendez un—, 
un—. Andraso kelikely, aoka aloha. Je 
reviens dans un—. Raha afaka helike- 
ly, vetivety foana, poatoizay, tsyam- 
py toy inona dia hiverina aho. Ce n'est 
pas encore le— de manger. Tsy mbola 
fofoam-pihinanana izao. Choisissez le— 
favorable. Mahaiza mikendry fotoana. 
J'ai passé d'heureux moments auprès de 
lui. Finaritra aho nandritra ny andro 
niarahako nitoetra taminy. Il a de bons 
moments. Adala manao an'androny izy, 
mampoelana ny hadalany. Il est ordinai- 
rement colère,mais il a de bons moments. 
Tezitra saika mandrakariva izy, nefa 
manao an* androny hiany indraindray. 
H loc. Vous êtes arrivé dans un mauvais 
— . Tsy nahay avy hianao. Par moments. 
Indraindray. Il est fou par moments. 
Adala izy indraindray. Dans le môme 
— . Tamin'izay. k quel—? Am in' inona, 
rahoviana, oviana ? A quel — viendrez- 
vous? Amin'inona, rahoviana hianao 
no ho avy? A quel — est-il arrivé? Ta- 
min' inona, oviana no nahatongavany ? 

Au moment de, locprép. Nonyefaho. 
Au — de partir, je m'aperçus que j'ou- 
bliais mon manteau. Nony efa hiainga 
aho, dia hitako fa hadinoko ny kapaotiko. 

Au moment où, au moment que, loc. 
conj. Amin'izay tapak'andro, rahefa, a- 
myny. Au— où il arrivera, j'irai le voir. 
Amin'izay tapak' andro nahatongava- 
ny no hamangiako azy, rahefa tonga 
izy, hamangy azy aho. J arrivai au— où 
il sortait. Tamy ny izy nivoaka, tamy 
ny nivoahany no tonga aho. 

Du moment que, loc. conj. Nony, ra- 
ha. Du — que je l'ai aperçu, je l'ai sa- 
lué. Nony vao nahita azy aho, dia no- 
arahabaiko izy. Du— que votre père y 
consent, je n'ai plus rien à dire. Raha 
manaiky rainao, dia tsy misy holazaina 
intsony. 

En ce monent, loc. adv. Ankehitriny, 
izao. Je suis trop occupé en ce — . Be 
raharaha loatraaho an heh il fin y, izao. 

À tout moment, loc. adv. Mandraka- 

MOMENTANÉ, ÊE, adj. Maharitra 
kely foana, mihelina, vetivety. Plaisir 
— . Fifaliana maharitra kely foâna, 

MOMENTANÉMENT, adv. Kelikely 
foana, vetivety foana. Je suis ici—. Hi- 
janona aty kelikely foana, etc., aho. . 



MOMERIE, a/. Fihatsarambelatsihy. 
MOMIE, 8f. 1* Faty maina voatahiry 
tsy ho lo tany Ejipta. 2* fig. Olona mitsi- 
kamokamo, — maimaina. 
MON, adj. poss. m. MA, f. MES, pi. 
Ko, o. Mon frère. Ny rahalahifco. Ma mè- 
re. Nyrenifco. Mes livres. Ny bokifea. 
MONACAL, ALE, adj. Momba ny 

relijiozy, any ny reiijiozy. 
MONARCHIE, sf. Fanjakana misy 

mpanjaka. 
MONARCHIQUE, ad;. Misy mpanja- 
ka, momba ny fanjakana misy mpanja- 
ka. Gouvernement—. Fanjakana misy 
mpanjaka. 
MONARQUE, sm. Mpanjaka, andria- 

na, andriamanjaka. 
MONASTÈRE, sm. Monastera, tranou- 

drelijiozy. 
MONASTIQUE,adj. Momba ny rehjio- 

zv . Vie—. Toe-piainan-dreJijfiozi/. 
MONCEAU, sm. Antontany.— de pier- 
res. An/onte?n-bato. Mettre en un—. 
Manao an ton tan y, mampifanongoa, 
manavosa, manavovona. 
MONDAIN, AINE, adj. Tia ny zava- 
poanan' izao tontolo izao, araka ny fom- 
ban' izao tontolo izao, momba izao naina- 
na izao. C'est une femme mondaine. Ve- 
hivavy tia ny zava-poanan'izao tonto- 
lo izao, manaraka ny fombariizao 
tontolo izao izy. Il mène une vie mon- 
daine. Manao araka ny fomban' izao 
tonlolo izao izy. Il aime les honneurs 
mondains. Tia ny voninahitr' izao fiai" 
nana izao izy. 
MONDAINEMENT, adv. Araka ny 

fomban' izao tontolo izao. 
MONDE, sm. 1* Izao tontolo izao, ta- 
ny, izao ttainana izao. Dieu a créé le—. 
Andriamanitra nahary izao tonlolo 
izao. Il a quitté le—. Namoy an' izao 
tontolo izao izy. Les maximes du— sont 
contraires à celles de l'Évangile. Ny fo- 
to-kevitr* izao tontolo izao mifanohitra 
amy ny any ny Evanjely. Il a fait un voya- 
ge autour du — . Nandeha nanodidina 
ny tany izy. Les joies de ce—. Ny ilfa- 
lian' izao tontolo izao, etc. L'autre—. 
Ny an-koatr' izao fiainana izao. 2 # — , 
Olombelona, olona, mpanompo, mpiasa, 
miaramila.etc. Jésus-Christ a sauvé le—. 
Namonjy ny olombelona Jeso-Kristy. 
Il ne voit qu'un certain — . Tsy mahita 
afa-tsy olona sasany izy. Il est connu 
de tout le — . Fantatry ny olona rehelra 



t 



Digitized by 



Google 



MON 



— 531 — 



MON 



izy. Il a invité du — . Nanasa olona izy. 
Le grand — . Ny olona ambony toetra. 
Il a l'expérience du — . Mahalaia toetr' 
olona izy. Le capitaine n'avait que la 
moitié de son — . Tsy nisy afa-tsy ny an- 
tsasaky ny rniararnila tdo amy ny kapi- 
teny. || loc. L'an du— deux mille. Roa 
arivo taona taorian* ny naharian' An- 
driamaaitra izao tontolo izao. Il est allé 
loger au bout du—. Lasa nitoetra lavi- 
tra izy. Le nouveau—. Ny Amerika. Met- 
tre au — . Miteraka. Venir au — . Tera- 
ka. Depuis qu'il a cessé d'être au—. 
Hatramy ny nahafatesany. Le — chré- 
tien. Ny kristiana rebétra. Paris est un 
— . Tanâna be olona Parisy. Il dit des 
choses de l'autre — . Milaza anganon-ja- 
vatra izy. Je donnerais tout au— pour 
l'avoir. Afoiko avokoa ny zavatra rehe- 
tra hananako azy. Nous sommes le mieux 
du — ensemble. Mifanaraka tsara dia 
tsara izahay. C'est le meilleur homme 
du — . Izy no olom-banona tokoa. 

MONDER, va. Manamaivoka. 

MONÉTAIRE, adj. Momba ny vola. 
Lois monétaires. Lalàna momba ny 
vola. 

MONITEUR, 8m. Mpananatra, mpano- 
ro hevitra. 

MONNAIE, sf. {• Vola, farantsa. Bat- 
tre — . Manonta vola. — d'or. Farantsa 
volamena. —d'argent. Farantsa volafo- 
tsy. — de cuivre. Farantsa varahioa. 2° 
—, Vola madinika, vakivakim-bola. Je 
n'ai pas un sou de — . Tsy manana vo- 
la madinika, etc., aho na dia vari£to- 
venty aza. 

MONNAYAGE, sm. Fanaovam-bola, 
fanontam-bola. 

MONNAYER, va. Manao vola, manoa- 
ta vola. 

MONNAYEUR, sm. Mpanao vola, 
mpanonta vola. Faux — . Mpanao vo- 
la ratsy. 

MONOGRAMME, «m. Fanafohezana 
anarana. Voy. Chipfbb. 

MONOLITHE, adj. et sm. Natao tamy 
ny vato iray hiany. Statue — . Sariolona 
nalao tamy ny vato iray hiany. 

MONOLOGUE, sm. Fitenenana irery 
amy ny teatra. 

MONOMANE, adj. et s. Very saina 
amy ny zavatra iray loha. 

MONOMANIE, sf. Haverezan-tsaina 
amy ny zavatra iray loha. 

MONOPOLE, «m. Fanaovana varotra 
an-trano tokana. Les monopoles nui- 



sent au commerce. Manimba ny flvaro- 
tana ny fanaovana varotra an-trano 
tokana. Le gouvernement s'est réservé 
le — du tabac. Ny fanjakana naka ho 
azy ny /?uaro/am-paraky. 

MONOPOLISER, va. Manao varotra 
an-trano tokana. 

MONOSYLLABE, sm. Teny misy va- 
kiteny tokana. 

MONOSYLLABIQUE, adj. Misy va- 
kiteny tokana. 

MONOTONE, adj. f Ridralava, tsy 
misy fiovana. Chant— . Hira ridrala- 
va, etc. 2* fig. Style — . Laha-teny ridra- 
lava, etc. 

MONOTONIE, sf. Tsy fiovana. 

MONSEIGNEUR, sm. Monsenera. 

MONSIEUR, sm. !• Mosé, tompokola- 
hy, tompoko, andriamatoa. Oui,—. Eny, 
mosé, etc. Appelez ce — . Antsoy kely 
andriamatoa iry. — est servi. Manasa 
tompoko é. 2°— , Lehilahy. Un — vous 
demande. Misy lehilahy mitady anao. Il 
est devenu gros—. Tonga lehilahy mi- 
kahankahana izy. 

MONSTRE, sm. fSampona. 2- fig. Olo- 
na ratsy tarehy izaitsizy. 3*—, Olona ma- 
sia-belona, — lozan'olona. C'est un — de 
cruauté. O/ona masia-belona, etc., izy. 

MONSTRUEUSEMENT, adv. Izai- 
tsizy. 

MONSTRUEUX, EUSE, adj. 1* Sam- 
pona. Un enfant—. Zaza sa mpona. 2 # 
fig. Makadiry, lozan-tany, ratsy izaitsi- 
zy, izaitsizy. Poisson—. Hazandranoma- 
kadiry. Crime—. Heloka lozan-tany. 
Son action est une chose monstrueuse. 
Ratsy izaitsizy ny nataony.Elle est d'une 
laideur monstrueuse. Ratsy tarehy izai- 
tsizy izy. 

MONSTRUOSITÉ, sf. Lozan-javatra. 

MONT, sm. Tendrombohitra. Le— Li- 
ban. Ny tendrombohitra Libana. (1 loc. 
Aller par monts et par vaux. Mivezive- 
zy, mankatsymankary. Promettre monts 
et merveilles. Mampanantena bo. 

MONTAGE, «m. 1 # Fampakarana zava- 
tra. Combien coûte le — du bois. Hoa- 
trinona ny iany nampafcarana ny kitay 
hazo. 2 # — , Pananganana.fanamboarana. 

MONTAGNARD, ARDE, adj. 1' Mo- 
nina amy ny tendrombohitra. Les popu- 
lations montagnardes. Ny vahoaka mo- 
nina amy ny tendrombohitra. 2*—, 
Any ny mponina an-tendrombohitra. 



Digitized by 



Google 



MON 



532 — 



MON 



Chant—, Hiran'ni/ mponina an-ten- 
drombohilra. 

— , 8. Mponina an-tendrombohitra. 

MONTAGNE, sf. Tendrombohitra. Une 
chaîne de montagnes. Tandavan-ten- 
drombohitra. \\ loc. — de glace. Rano- 
mandry mitambatra makadiry eny amy 
ny ranomasina. 

MONTAGNEUX, EU SE, adj. Be ten- 
drombohitra. Pays—. Tany be tendrom- 
bohitra. 

MONTANT, sm. f Toldna. Les mon- 
tants d'une croisée. Ny tofâm-barava- 
ran-kely. 2 # — , Tontaly. Le — de la dé- 
pense. Ny tontalin' ny lany. 

MONTANT, ANTE, adj. Miakatra, mi- 
sondrotra. Chemin—. Lalana miakatra. 
La marée montante. Ny ranomasina mi- 
sondrotra. 

MONT-DE-PIÉTÉ, sm. Trano fam- 
panjanaham-bolaametrahan-javatra. 

MONTÉ, ÉE, adj. Àry fanaka, âry Tom- 
ba, dry fady. Maison bien montée. Tra- 
no àry fanaka, etc. Voy. Fourni. Il loc. 
Être bien — . Mitaingin-tsoavaly tsara. 
Être— sur un ton plaisant. Milaza hatsi- 
kana, milaza angano. 

MONTÉE, sf. Fiakarana. La— est dou- 
ce. Malefakany fiakarana. 

MONTER, va. 1° Miakatra, mitaingina. 
— les degrés. Miakatra ny tohatra. Il 
monte un cheval blanc. Mitaingina soa- 
valy fotsy izy. 2°— , Mampakatra. — des 
meubles dans une chambre. Mampaka- 
tra fanaka ho ao amy ny efl- trano. 3°— , 
Manangana, manamboatra, mamahana. 
—un lit. Manangana t manamboatra 
farafara. —une montre. Ma ma hana l'a- 
man taranandro. 4"— , Manisy fanaka, — 
fomba, — tady, mamonona. — une mai- 
son. Manisy fanaka ny trano. — une 
imprimerie. Manisy fomba amy ny 
trano printy anankiray. —un violon. 
Manisy tady ny lokangam-bazaha. — 
une personne en linge. Mamonona fita- 
fiana ho an'olona anankiray. Voy. Four- 
nir. || loc. — la garde. Miambina. On 
lui a monté la tôtè. Nisy olona nampi- 
sondro-po, nampikiribiby azy. 

—, vn. 1° Miakatra, mananika. mianika, 
miondrana. — à une échelle. Miakatra, 
mananika, mianika ny tohatra. — à 
cheval. Miakatra ho eny ambony soa- 
valy. — sur un arbre. Mananika t mia- 

- nika hazo. — à l'assaut. A/anam-bobi- 
tra. —sur un vaisseau. Miondrana an- 
tsambo. 2* — .Misondrotra, tonga, mam- 



panelonelo. Le brouillard monte. Mison* 
drotra ny zavona. Le rivière monte. 
Misondrotra ny renirano. Le riz est 
monté jusqu'à une piastre la mesure. 
Nisondrotra ho ariary ny fahenim-ba- 
ry. Les dépenses montent à cent francs. 
Tonga ariary roapolo ny lany. Ce via 
monte à la tète. Mampanelonelo ny 
andoha izany divay izany. 3*—, Miki- 
solosolo,misoIampilampy. Le jardin mon- 
te. M ikisolosolo, etc., ny zarday. 4 # /îg. 
Misondrotra, mitombo. Il est monté en 
grade. iVtsondro-boninahitra izy. Il est 
monté au faite des honneurs. Nison- 
drotra any an-tampon'ny voninahitra 
izy. Les prières du juste montent au ciel. 
Misondrotra any amin' Àndriamanitra 
ny fivavahan' ny olo-marioa. Il monta 
sur ses grands chevaux. Nisondrotra 
ny fony. Sa dépravation monta au com- 
ble. Nitombo nihoa-pampana ny hara- 
tsiam-panahiny. 
Se monter, vpr. 1* Misondrotra, tonga. 
La dépense se monte à vingt francs. 
Tonga ariary efatra ny lany. 2* — , 
Mamonona. Je me monte en livres. Ma- 
monom-boky ho ahy aho. 3' fig. Tezi- 
tra, misondro-po. Il se monte aisément. 
Mora tezitra, misondro-po izy. 

MONTICULE, sm. Havoana, tanety, 
vohon-tany, bongon-tany, kiborin-tany, 
kiborim-pasika. 

MONTRE, sf. l°Faman taranandro fanao 
am-paosy. 2* — , Sanlininy, varolraaso- 
ho. Tout cela n'est pendu là que pour la 
— . Fampisehoam-barotra fotsinyireo 
mihantona ao ireo. 3* fig. Fampisehoana, 
flreharehana. Il fait — de son esprit. 
Mampiseho ny halalinan-tsainy, mire* 
hareha amy ny" halalinan-tsainy izy. 

MONTRER, va. 1° Maneho, mampiseho, 
mamosaka, mampiposaka, manoro, ma< 
nondro. Montrez-moi ce que vous avez 
écrit. Asehoy f aposahy ahy izay nosora- 
tanao. Il m'a montré sa maison. Efa na- 
torony ahy ny tranony. Montrez-lui le 
chemin. Atoroy azy ny lalana, toroy la- 
lana izy. — quelque chose du doigt. Ma- 
nondro zavatra. 2 # fig. Mampiseho , 
manoro, mampianatra. Il montre de la 
sagesse. Mampiseho fahendrena izy. 
Je lui montrerai qu'il a tort. Haseho- 
ko, hatoroko azy ny hadisoany. —le la- 
tin. Manoro, mampianatra \my tatina. 

Se montrer, vpr. I* Mise ho, miposaka. 
Le soleil ne s'est point montré d'au- 
jourd'hui. Tsy niseho, etc., ny masoan- 



Digitized by 



Google 



MOQ 



— 533 — 



MOR 



dro androany. Depuis la sottise qu'il a 
faite, il n'oserait se — . Tsy sahy mise- 
/io,etc, intsony izy hatramy ny nanaova- 
ny izany hadalana izany. 2* fig. Miseho, 
mampiseho herim-po. I! s'est montré 
homme de courage. Niseho ho lohilahy 
mahery fo izy. Il se montre lel qu'il 
est. Miseho araka ny tena toetrany izy. 
Voici le moment de se — . Izao no fotoa- 
na tokony hampisehoana herim-po. Il 
s'est mal montré dans cette circonstan- 
ce. Tsy nampiseho herim-po velively 
akory izy tamin'izay. 

MONTUEUX, EUSE, adj. Be ten- 
drombohitra, be havoana, mikitoantoa- 
na. Pays—. Tany be lendrombohitra, 
etc. 

MONTURE, sf. 1* Biby fitaingina. Le 
cheval est ta meilleure de toutes les 
montures. Ny soavaly no biby tsara fi- 
taingina indrindra. 2 # — , Hazo, fanen- 
janana, tanjany. La — d'un fusil. Ny ha- 
zom-basy La — d'une scie. Ny fanenja- 
nan-tsofa. La — d'un éventail. Ny tan- 
jaky ny fikopaka. 3 # —, Fanamboarana. 
La — de cette tabatière est délicate. Kan- 
to ny nanamboarana ity tabatera il y. 

MONUMENT, «m. 1* Tsangam-bato. 
Ériger un — à la gloire d'un grand hom- 
me. Manangana tsangam-bato ho voni- 
nahitr* olo-malaza anankiray. 2 # — , Tra- 
no kanto. Cette cathédrale est un—. 
Kanlo io trano leglizy katedraly io. 3 # — , 
Fasana. Elle a fait élever un magnifi- 
que— à son époux. Nampanao fasana 
tsara dia tsara ho any ny vadiny izy. 4* 
— , Boky na taozavatra tsara dia tsara. 

MONUMENTAL, ALE, adj. Sady 
kanto no lehibe, tsara dia tsara. Statue 
monumentale — . Sariolana sady kanto 
no lehibe, etc. 

MOQUER (SE), vpr. 1° Mamazivazy, 
mamosobosotra, mananihany, mthome- 
hy. On s'est moqué de lui. Novazi- 
vazina, novosobosorina, nohanihani- 
na, nihomehezana izy. On s'est moqué 
de son habit. Nihomehezana ny akan- 
jony. 2 # — , Manao ho tsinontsinô"na. tsy 
manisy raharaha. IL se moque des avis 
qu'on lui donne. Manao ho tsinontsi- 
nona, etc., ny anatra omena azy izy. 
3 # — , Manao kivazivazy. C'est se — que 
de soutenir un pareil fait. Manao kiva- 
zivazy izay milaza izany ho marina. 

MOQUERIE, sf. f Famazivaziana, vo- 
sotra dia zary tenany, lananihaniana, 
lihomehimohczana. La -• est une in- 



jure. Ny famazivaziana, etc., dia fano- 
vatevana mihitsy. 2 # — , Zavatra tsy mi- 
sy heviny. Sa demande est une—. Tsy 
misy heviny ny fangatahany. 

MOQUEUR, EUSE, adj. et s. Ma- 
mazivazy, mamosobosotra, mananihany, 
mihomehy. 

MORAL, ALE, adj. t» Momba ny fi ton- 
dran-tena. Théologie morale. Teolojia 
momba ny fitondran-tena. 2*— , Mi- 
sy fampianarana tsara momba ny fiton- 
dran-tena. Son discours est très—. Ny 
laha-teniny misy fampianarana tsara 
dia tsara momba ny fitondran-tena. 
3*—, Tsara fitondran-tena, tsara fanahy. 
Personne morale. Oiona tsara filon* 
dran-tena, etc. 4*—, Ileverina ao an- 
tsaina fotsiny, ao an-tsaina, momba ny 
fanahy, momba ny fo. Le monde—. Ny 
zavatra heverina ao an-tsaina fotsi- 
ny. Il y a des démonstrations morales 
aussi convaincantes que les démons- 
trations physiques. Misy porofo ao an- 
tsaina mampahafantatra marina taha- 
ka ny porofo hita maso. Ses qualités 
morale*. Ny toe-pana/un?/. Ses forces 
morales. Ny herim-pony. 

—, sm. Saina, toe-tsaina, fanahy, toe-pa- 
nahy, fo. Son— est affecté. Be ahiahy 
ny sainy. Il est mieux partagé au physi- 
que qu'au—. Nambinina tsaratsara ko- 
koa tamy ny vatana noho ny tamy ny 
saina, etc., izy. 

MORALE, sf. 1* Fampianarana mom- 
ba ny fitondran-tena, fltsipi-pitondran- 
tena. La — de Jésus-Christ est parfaite. 
Lavorary ny fampianarana momba ny 
fitondran-tena, etc., natoronyJeso-Kris- 
ty. 2 # — , Anatra, fananarana. Il a fait 
une— à son fils. Nananatra ny zana- 
ny izy. La — de la fable. Ny anatra, 
etc., avy amyny fanoharana. 

MORALEMENT, adv. 1- Araka ny fi tsi- 
pi-pi tond ran-tena tsara. Cette action est 
— mauvaise. Ratsy izany rahaara&a ny 
fitsipi-pitondran-tena tsara. 2*—, Araka 
ny heverina ao an-tsaina. Cela est — im- 
possible. Tsy azo heverina ho marina iza- 
ny arafta ny heverina ao an-tsaina. 

MORALISATEUR, TRICE, s. et adj. 
Mampahendry, mahatsara. Œuvre mora- 
lisatrice. Raharaha mampahendry, etc. 

MORALISATION, sf. Fampahendre- 
na. 

MORALISER, vn. Manao fananarana. 
Il déplait à force de—. Mahasosotra izy, 
satria manao fananarana be loatra. 



Digitized by 



Google 



MOR 



- 534 — 



MOR 



! 



—, va. 1* Mampahendry, mahatsara. — un 
\peuple. Mampahendry, etc., vahoaka. 
2 # — , Mananatra. — un élève. A/anana- 
tra mpianatra. 

Se moraliser, vpr. Mihahendry, miha- 
tsara Otomdran-tena. 

MORA.LISEUR, srn. Mpanao fanana- 
rana lava. 

MORALISTE, «m. Mpampianatra ny 
momba ny fitondran-tena, mpanoro ny 
fitsipi-pitondran-tena. 

MORALITÉ, sf. [• Anatra, fananara- 
na. Cet ouvrage est rempli de moralités 
instructives. Izany boky izany misy ana- 
/ra, etc., maro mahasoa. Il y a une 
belle— cachée sous cette fable. Misy 
analra, etc., tsara miafina amin* izany 
fanoharana izany. 2 # — . Fitondran-tena, 
hatsarana na haratsian' ny zavatra atao. 
Il est d'une — irréprochable. Tsy azo tsi- 
nfna ny fitondran-tenany. La— d'une 
action suppose la liberté. Ny safidy no 
iankinan'ny hatsarana na ny /iara- 
tsian'ny zavatra atao, tsy azo atao hoe 
(«ara na ralsyny zavatra atao raha tsy 
misy saûdy. 

MORBIDE, adj. Momba ny aretina. 

MORBIFIQUE, adj. Mankarary. Mias- 
mes morbifiques. Fofon-dratsy manka- 
rary. 

MORCEAU, s*m. I- Tapakn, potika, 
sombina, vaky. Un— d'étoffe. Tapa-dam- 
ba. Un — de viande. Po/i-kena, sombin- 
kena. Un— de pain. Tana-mofo, som- 
bt-mofo. Un — de verre. Va/tim-pitara- 
tra. Mettre en morceaux. Manapata- 
paka. mâmotipotika, mamakivaky. 
Il n'a qu'un— de terre. Tsy manana afa- 
tsy «omom-tany kely foana izy. Il a tra- 
duit quelques morceaux de cet ouvrage. 
Nandika sombiny sasany tamin" izany 
boky izany izy. 2*—, Didy, tetika, som- 
bin-kanina, hanina, anjara. Vous faites 
les morceaux trop gros. Ataonao vaven- 
ty didy y tetika loatra izany. Mâcher un 
— . Mitsako sombin-kanina. Voilà un 
bon—. Inty misy sombin-kanina, ha- 
nina tsara. Il aime les bons morceaux. 
Tia nanîm-py izy. Il a obtenu un bon 
— de r héritage. Nahazo anjara lova 
tsara izy. 3*—, Zavatra. Ce palais est un 
beau—. Zavatra tsara izany lapa izany. 
Ce discours est un— achevé. Zavatra la- 
vorary izany laha-teny izany. 

MORCELER, va. Mumoti potika, miza- 
razara. — un héritage. M a mot i potika, 
etc., lova. 



MORCELLEMENT, «m. Faraotipote- 
hana, fizarazarana. 

MORD AGITÉ, sf. 1- Fanaikitra. La — 
d'un acide. Ny fanaihitry ny asidra. %* 
fig. Teny mamelively, — mamoapoaka, 

— manindrona. Dans cet écrit, il y a 
une — révoltante. Misy teny mameli- 
vely, etc., mafy loatra amin' izany ta- 
mtasy izany. 

MORDANT, am. 1* Varinesy andraike- 
tana ny ela-bolamena. 2*—, Zavatra 
fampandairana ny loko amy ny lamba, 
zavatra fanezana. heza. 3* fig. Il a du — 
dans l'esprit. Mahay teny manindrona 
izy. 

MORDANT, ANTE, adj. C Manaikï- 
tra. Acide—. Asidra manaikitra. 2* fig. 
Mamelively, mamoapoaka, manindrona. 
Esprit—. Olona mamelively, mamoa- 
poaka. Style—. Laha-teny mamelively, 
etc. 

MORDICUS, ado. Amim-pikiribibiana. 
Soutenir une chose—. Mikiribiby ma- 
namarina ny hevïny. 

MORDILLER, va. Manaikitrafkitra. 
Cet enfant mordille tout ce qu'il a dans 
les mains. Manaikitraikitra ny zava- 
tra rehetra izay ao an-tânany io zaza ke- 
ly io. 

MORDRE, va. 1 • Manaikitra Le chien l'a 
mordu. Nanaikitra azy ny [alika, noke- 
kerin* ny alika izy. 2*— f Homana. La li- 
me mord le Ter. Ny tsofa homana ny 
vy. 3 d fig. Mamelively, mamoapoaka. 

— le prochain, Mamelively, etc., ny oa- 
mana. 

Se mordre, vpr. Manaiki-tena. 
MORELLÉ, sf. Anamamy. 
MORFIL,sm. Nymivadika amy nyma- 

son* antsy raha asaina. 
MORFONDRE, va. Mahangoly. 
Se morfondre, vpr. i* Ngoly. 2 # fig. Sa- 

sa-poana, sanganebana. 
MORGUE, 9f. Fianjonanjona, fiandra- 

nandrana, fiavonavona. 
MORGUE, sf. Trano fametrahana fa tin' 

olona ni la. 
MORIBOND, ONDE, adj. et a. Efa 

hiala aina, efa ho fat y, ambavahoana. 
MORIGÉNER, va. Mananatra. 
MORNE, adj. Manjorétra, manjonitra. 

mitan-takotaka. Voy. Mélancolique. 
MOROSE, adj. Sosjtsosolra, malonilo- 

MOROSITÉ, sf. Hasosotsosorana, halo- 

nilony. 






Digitized by 



Google 



MOR 



— 535 — 



MOR 



MORS, sm. Vy sakam-bavan-tsoavaly. 
Il loc. Le cheval prit le — aux dents. Ni- 
safoaka tsy azonotanana intsony ny soa- 
valy. On lui a fait un léger reproche, il 
a pris le — aux dents. Nanarina kely foa- 
na izy, ka nisafoaka. 

MORSURE, sf. Kaikitra. Il lui a fait 
une proronde — . Nanaikitra azy lalina 
izy. La — d'un chien enragé. Ny kaiki- 
try ny alika romotra. 

MORT, sf. !• Fahafatesana, famonoana 
ho faty. Il ne craint pas la—. Tsy ma- 
tahotra ny fahafatesana, ny ho faty izy. 
—subite. Fahafatesana tampoka. Il est à 
l'article de la —, il est au lit de — . Efa 
ho faty, ambavahoana izy. La— éternel- 
le. Ny fahafatesana mandrakizay. Met- 
tre à — . Mamono ho faty. Donner la 
— . Mahafaty. Recevoir la — . Maty. t?o- 
noin-ko faty. Il a été blessé à — . Nara- 
tra mafy izy, ka tsy main tsy ho faty. Il 
a été condamné à — . Nohelohina ho fa- 
ty izy. Se donner la — . Mamono tena. Il 
a été mis à — sans jugement. Novonoi- 
na an-trebotrcbony izy. Ce coupable a 
subi la — avec courage. Nampiseho 
herim-po izany olo-meloka izany ta- 
ray ny izy novonoin-ko faty. 2* fig. Fi- 
jaliana mafy, alahelo mafy. La goutte 
lui fait souffrir mille morts. Mampijaly 
azy mafy ny gaotra. La conduite de son 
fils lui a mis la — dans l'àme. M ampa- 
lahelo azy mafy ny fltondran-tenan* ny 
zanany. 3*—, Fanimbana. La prodigalité 
est la — de l'aisance. Ny fandanian-ka- 
rena foana no fanimbana ny fiadanana. 

A la mort, loc. adv. Izaitsizy. Il me 
hait à la—. Mankahala ah y izaitsizy 
izy. • 

A la vie et & la mort, loc. adv. Ho 
mandrakizay. Je suis votre ami à la vie 
et à la — . Sakaizanao ho mandrakizay 
aho. 

MORT,ORTK, p. eladj. Maty, roiala ai- 
na, nody mandry, niamboho. Il est— hier. 
Maty, niala aina, omaly izy. Il est — 
depuis longtemps. Maty, nody man- 
dry efa ela izy. Il est — de la fièvre. 
Matin ny tazo izy. Il est— de mort na- 
turelle. A/a/in'aretina izy. Il est— jeu- 
ne. Maty tanora izy, folaka an-dantony 
izy.— par accident. Maty tsy antonin- 
toniny. Il est tombé raide — . Mat y tery, 
dangy tery, nitsipaka tery izy. Le vési- 
catoire n'a pas pris, c'est un homme—. 
Tsy nahomby ny blistra, ka tsy maintsy 
ho faty izany lehilaby izany. Le roi est 
— . Niamboho ny masina. Langue mor- 



te. Fiteny maty t tsy tcnenina intsony. 
H loc. Enfant— en naissant. Zaza tsy azo 
raha vao teraka. Il est — au monde. 
Namoy izao tontolo izao izy. Le commer- 
ce est — . Matoritory ny varotra. Il a les 
yeux morts. Niova ny masony. Il a le 
teint—. Hatsatra ny tarehiny. Il n'y va 
pas de main morte. Mamely mafy, ma- 
metsapetsaka, manavokavoka izy. Chair 
morte. Nofo ratsy. Il a été atteint par 
une balle morte qui lui a fait une con- 
tusion: Voan'ny bala mangatsiaka izy 
ka mangana. 

—, s. Ny maty. Prier pour les morts. Mi- 
vavaka ho any ny maty Faire le—. 
Mody maty. Fôte des morts. Fahatsia- 
rovana ny maty. Tôte de — . Karando- 
han' ny maty. 

MORTAISE, sf. Lavaka, ambaviny. Fai- 
re uno — à une poutre. Mandavaka sa- 
kamandimby, manao ambaviny amy ny 
sakamandimby. 

MORTALITÉ, sf. 1° Toetr' izay mety 
ho faty. 2°—, Fatim-balala. La — a été 
grande dans cette ville. Nanao fatim- 
balala ny mponina tamin'izany tanâna 
izany. 3*— , Isan'ny olona maty isan-tao- 
na. Dans cette ville la— est de trois in- 
dividus sur cent. Telo isan-/aona amy 
ny olona zato no isan' ny olona maty 
amin' izany landna izany. 

MORTEL, ELLE, adj. f Mahafaty. 
Maladie mortelle. Aretina mahafaty. 
Péché—. Fahotana mahafaty. 2 # — , Ma- 
fy dia mafy, izaitsizy. Douleur mortel- 
le. Alahelo mafy dia mafy. Il fait un 
froid—. Mafy dia mafy ny hatsiaka.man- 
gatsiaka izaitsizy. C'est mon ennemi—. 
Mankahala ahy izaitsizy izy. 3 # — . Ma- 
basosotra, mahadikidiky. J'ai attendu 
deux mortelles heures. Nahasosotra. 
nahadihidiky ahy ny niandry mandri- 
tra ny adim-pamantaranandro roa. 4 # — , 
Manam-pahafatosana, mety ho faty. Nous 
sommes mortels. Manam-pahafatesana, 
etc., isika. 

—, a. Olona. Quel infortuné — î Ofona fa- 
diranovana re izany ! 

— , sm.pl. Olombelona. Les mortels. Ny 
oJom6efona. 

MORTELLEMENT, adv. 1* Mahafa- 
ty. Il est blessé— . Azon'ny ratrama/ia- 
faty izy. Pécher — . Manao fahotana ma- 
hafaty. 2*—, Izaitsizy. Il est— ennuyeux. 
Mahadikidiky izaitsizy izy. 

MORTE-SAISON, sf. Andro sasantsa- 
sany tsy anaovan-draharaha loatra. 



Digitized by 



Google 



MOS 



— 536 — 



MOT 



MORTIER, sm. 1° Fêla, rihitra. — à 
chaux et à sable. Fe/an-tsokay, ri /ti-tso- 
kay miharo fasika. Faire du — pour cré- 
pir. Manao fêta handalorana. 2*—, Lao- 
na. — pour piler le riz. Laona fitotoam- 
bary. — - de pierre. Laom-bato. — pour 
broyer le tabac. Laom-paraky. — pour 
piler le piment. Laon-tsakay. — pour 
piler le sel. Laona fitotoan-tsira. 2°— , 
Tafondro fandefasana bomba. 

MORTIFÈRE, adj. Mahafaty. Plante 
— . Zava-maniry mahafaty. 

MORTIFIANT, ANTE,acy. 1- Mampi- 
jaly. Pénitence mortifiante. Asa Qvaloza- 
na mampijaly. 2 # fig. Mampahamena- 
tra, mampangaihay, mampalabelo. Inju- 
re mortifiante. Fanevatevana mampa- 
hamenatra, etc. 

MORTIFICATION, sf. f Fampijalian- 
tena, famolahana. 2* fig. Henatra, fan- 
gaihay. Il a essuyé une grande—. Na- 
hazo henatra lehibe izy. 

MORTIFIER, va. f° Mampahalemy. 
Battre de la viande pour la — . Mika- 
poka hena mba himpahalemy azy. 
2*—, Mampijaly, mamolaka. —sa chair. 
Mampijaly, etc., nynofony. —ses pas- 
sions. Mamolaka ny filan-dratsiny. 3 # 
fig. Mampahamenatra, mampangaihay, 
mampalahelo. Ce refus l'a mortifié. 
Nampalahelo azy izany fandàvana iza- 
ny. 

Se mortifier, vpr. Mampijaly tena. 

MORT-NÉ, ÉE, adj. Maty batrany 

, an-kibo. 

MORTUAIRE, adj. 1* Momba ny ma- 
ty. Registre—. Rejistry ny maty. Ex- 
trait— de quelqu'un. Taratasy milaza ny 
nahafalesan' olona nokopina tamy ny 
rejistry ny maty. 2*—, Momba ny fande- 
venana, fanao amy ny tranovorona. 
Droits mortuaires. Vola aloa amy ny 
fandevenana. Drap—. Lamba mainty 
fanao amy ny tranovorona. 

MORUE, sf. Hazandrano amy ny rano- 
masina. 

MORVE, sf. fLelo. 2*—, Karazan'are- 

tin-tsoavaly. 
MORVEUX, EUSE, adj et s. I* Bc 

lolo, paka lelo. 2*—. Mararin' ny moroe. 

frfiy- Q UI se sont— se mouche. Saro-ba- 

bay, ka izay voa aza teziira, fa mandrai- 

sa. 
—, s. Karin-jaza. 
MOSAÏQUE, adj. Avy aniny Moizy. 

La loi — . Ny laliny Moizy. 



MOSAÏQUE, sf. Rafi-bato misoratso- 
ratra atao amy ny vato samihafa voto. 
Pavé de—. Ngorodom-6a7o misoratso- 
rafra. 

MOSQUÉE, sf. Trano fivavahan'ny Si- 
lamo. 

MOT, sm, Teny, v4va.— nouveau. Teny 
vaovuo.— & double entente. Teny rojt 
hevitra. Il lui a dit un— à l'oreille. Ni- 
bitsika teny indraim-bava tao an-tsofl- 
ny izy. Je vous dirai cela en peu de 
mots. Holazaiko aminao amy ny teny vi- 
tsivitsy izany. Je vous expliquerai cela 
en un—, en trois mots. Hovoasako ami- 
nao amy ny teny indraira bava izany. 
Un—, deux mots, s'il vous plait. Teny 
indraim-bava, raha sitrakao. Je vous 
prêterai mille francs, mais donnez-moi 
un — d'écrit. Hampisambotra ariary 
roan-jato anao aho, fa manorata teny 
indraim-bava. Il entend à demi — . Ma- 
Iaky mahazo teny izy. Il demeura con- 
fus et ne dit — . Nangaihay izy, ka tsy 
nileny tsy nivolana. S'il ne dit — , il n'en 
pense pas moins. Na dia tsy mileny 
aza izy, dia mahalala hiany. Qui ne dit 
—, consent. Rahefatsy mi teny, dia ma- 
naiky. Ne croyez pas à ses promesses, ce 
ne sont que des mots. Aza matoky ny te- 
niny, fa vava fotsïny izany. U toc. Gros 
mots. Fitenenan-dratsy an'Andriamani- 
tra, ozona, ompe, sahato, fingosoana. 
Bon—, —pour rire. Hatsikana. Je n'en- 
tends pas le fin — de tout cela. Tsy fan- 
tatro izay kendrena amin' izany rehetra 
izany. Il n'a pas encore dit le fin—. Tsy 
mbola nanambara ny heviny, ny no- 
kasainy hatao izy. J'en veux cinq cent 
francs, c'est mon dernier—. Ariary zato 
no farany angalako azy. Si vous voulez 
acheter cela, dites votre dernier — . Ra- 
ha tianao ny hividy izany, lazao ny fara 
sahinao. Je lui ai offert cinq francs de 
ce volume, if m'a pris au—. Nomeko fa- 
rantsa izy ho vidin'iziny boky izany, ka 
nanaiky. — d'ordre. Bai ko. Allez pren- 
dre le— d'ordre. Man.lehana maka bai* 
ho. Vous pouvez compter sur lui, il a 
le—. Azonao itokiana izy, salriaefa ni- 
lazana izny tokony hataony. Ces gens-là 
se sont donné le— . Mifanaraka, mira y 
tetika izy ireo. 

Mot & mot, sm. Dikan-teny araka ny 
teny tsirairay. Voici le— à — de cette 
phrase. Inty ny dihan' izany fehezan te- 
ny izinyara&a ny teny tsirairay. 

Mot à mot, mot pour mot, toc. adv. 



Digitized by 



Googk 



MOU 



— 537 — 



MOU 



Araka ny teny tsirairay, manontolo. Il 
a traduit — à — . Nandika araka ny te- 
ny tsirairay izy. Cette phrase est — 
pour— dans ce livre. Ato amin'ity bo- 
ky ity avokoa io fehezan-teny manon- 
tolo io. 

En un mot, loc. adv. Forany. En un—, 
c'est un homme accompli. Farany, olo- 
na lavorary izy. 

MOTET, «m. Hira latina fohifuhy fanao 
amy ny tranoleglizy. 

MOTEUR, sm. \* Fototry ny flhetse- 
hana, mampihetsika. Dieu est le premier 
— de toutes choses. Andriamanitra no 
fotolra voalohan* ny fihetsehan' ny za- 
vatra rehetra. La vapeur est le — de cet- 
te machine. Ny sitimo no mampihetsi- 
ka io milina io. 2* fig. Fototra. Il est 
le — - de l'entreprise, izy no fototry ny 
raharaha. 

MOTEUR, TRICE, adj. Mampihetsi- 
ka. Force motrice. Hery mampihetsi- 
ka. 

MOTIF, sm. Antony. Par quel— a-t-il 
fait cela? Inonano antony nanaovany 
izany ? Sans — . Tsy misy antony, tsy 
aboana tsy ahoana. 

MOTION, sf. f Fihetsehana. 2*-, He- 
vitra. On a rejeté sa—, Tsy noraisina ny 
heviny. 

MOTIVER, va. 1' Milnza ny antony. Il 
a motivé son refus. Nilaza ny anton' 
ny fandàvany izy. 2*— , Antony. Voilà 
ce qui a motivé cet arrêt. Izany no an- 
ion' izany didy izany. 

MOTTE, sf. 1* Bainga, tombo-tany, tom- 
bok' ahitra. Briser les mottes. Mamaky 
bainga, mitombo-doha.Se battre à coups 
de motles. Mifampitoraka bainga. Fai- 
re une digue avec des mottes de terre. 
Manao feBloha amy ny tom 6o-tany. — de 
gazon. Tombok 'ahitra. 2*—, Tany mom- 
ba fakan-kazo. Levez cet arbre avec 
sa—. Esory io hazo io, ka alaovy mom- 
6a (anj/betsaka ny fakany. 

MOU ou MOL, MOLLE, adj. f Male- 
my, boda, mihonankonana,osa. Cire mol- 
le. Savoka matemy. Pêches molles. Paiso 
efa boda, mihonankonana. 2* fig. Osa, 
mitsimozimozy, mitsilamodamoka, raibo- 
rerarera. Il est— au travail. Osa, etc., 
izy, raha miasa. 3°— , Mikovavy. Il mène 
une vie molle. Mihovavivavy toetra izy. 
4 # — , Morainy loatra, rainazy loatra. Il 
a une molle indulgence pour sa femme. 
Morainy loatra, etc., izy amy ny va- 
diny. Voy. Mollesse. 



MOUCHARD, sm. 1* Drakadraka, 
polisy mpitsikilo. 2* fig. Mpitsikilo, mpi- 
tily. 

MOUCHARDER, va. et vn. Mitsikilo, 
mitily. — quelqu'un. Mitsikilo, etc., olo- 
na. 

MOUCHE, sf. !• Lalitra. || loc. —à miel. 
Renitantely. 2* fig. Gober des mouches. 
Mitango lalitra. Prendre la—. Tezitra 
tsy misy antony, misambo-boa tsy latsa- 
ka. Faire la— du cocho. Miheninkeni- 
na foana sy mihambo ho foto-draharaha. 

MOUCHER, va 1* Manala lelo. Mouchez 
cet enfant. Aao ny lelon' io zaza kely 
io. 2*—, Manety lahin-jiro. Mouchez cet- 
te chandelle. Hetezo io lahin-jiro io. 

Se moucher, vpr. Manisina, manisin- 
delo. Mouchez-vous. Manisina, mani- 
slna lelo. 

MOUCHERON, sm. Aloy, mokafohy. 
Iljui est entré un — dans l'œil. Nidiran' 
ny aloy ny masony. 

MOUCHETÉ, ÉE, adj. Mipentim- 
pentina, maramara, vangavanga, van- 
dambandana. Satin — . Parasily mipen- 
timpentina, maramara, vangavan- 
ga. Papillon — . Lolo maramara, van- 
gavanga- Chat—. Saka vandamban- 
dana. 

MOUCHETER, va. Mamentimpentina. 

MOUCHETTES, sf. pi. Hetin-jiro. 

MOUCHETURE, sf. Ny pentimpenti- 
na, ny maramara, ny vangavanga, ny 
vandnmbandana. 

MOUCHOIR, sm. Mosara, fanisinan* 
delo. 

MOUCHURE, sf. Lavenon-dahin-jiro. 

MOUDRE, va. i* Mitoto, manolana. — 
du blê, du café. Miloto varim-bazaha, 
kafé. — des cannes à sucre. Manolam- 
pary. 2* fig. — nn homme de coups. Ma- 
metsapetsaka olona. 

MOUE, sf. Fampitovia-molotra. Faire la 
—, Mampitovy molotra; fig. midongy. 

MOUILLAGE, sm. Fiantsonana. Navi- 
re au — . Sambo miantsona. 

MOUILLÉ, ÉE, p. et adj. 1* Lena, voa- 
lena, nolemana, kolsa, nokotsana, ditsa- 
ka, noditsahana, vonto, novontosana. Je 
suis tout — . Lena, hotsa, ditsaha aho. 
Il a les yeux mouillés de larmes. Von- 
fon-dranoinaso ny masony. 2*—, Mian- 
tsona. Nous étions mouillés dans la ra- 
de. Niantsona tao amy ny fitodian-tsam- 
bo izahay. 

MOUILLER, va. I* Mandena, mauako- 



Digitized by 



Google 



MOU 



— 538 — 



MOU 



tsa, mahaditsaka, mamonto. —un linge 
dans l'eau. M ancien a lamba anaty rano. 
Ce brouillard mouille comme de la pluie. 
Mandena, manakotsa, mahaditsaka 
tahakany ranonorana izany zavona iza- 
ny. Des larmes mouillaient son visage. 
Kotsan' ny ranomaso ny tarehiny. 2 d — , 
Mandatsaka. — l'ancre. Mandatsaka 
vatofantsika. 

— , vn. MandatsaVa vatofantsika. 

Se mouiller, vpr. Lena, kotsa. ditsaka, 
vonto. Il a peur de se — . Matahotra ny 
ho lena, ho kolsa, ho ditsaka izy. 

MOUILLETTE, sf. Mofo manify atso- 
boka amy ny atodiakoho. 

MOUILLURE, a/. Fandemana, hale- 
na. 

MOULAGE, s m. 1° Fanidinana, fanon- 
tana, fanaovana amy ny lasitra. 2* — , 
Fanaovana lasitra. 

MOULE, sm. Lasitra. Les canons se jet- 
tent en — . Aidina amy ny lasitra ny 
tafondro. 

MOULÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voaidina, nai- 
dina, voatonta, natonta, natao tamy ny 
lasitra. Médaille moulée. Medaly voai- 
dina, etc. 2 # — , Nanaovana lasitra. 

MOULER, va. 1* Manidina, manonta, 
manao amy ny lasitra. — des chandel- 
les. Manidina labozy, manao labozy 
amy ny lasitra. 2 # — , Manao lasitra. — 
une statue. Manao ny lasitry ny sario- 
lona. 

Se mouler, vpr. Maka tahaka. 8e— sur 
quelqu'un. Maka tatiaka olona. 

MOULEUR, 8m. Mpanidina sary. 

MOULIN, «m. 1* Milina fitotoana, mi- 
iina fanolanana. —à café. Milina fito- 
foan-kafé. — pour moudre les cannes à 
sucre. Milina /anoianam-pary, fanga- 
rinana. 2 w fig. C'est un — à paroles. Ba- 
sivavaizy. Faire venir l'eau au—. Mahay 
mi la hanina. 

MOULINET, sm. Fanodinkodinana. 
Faire le— avec un sabre. Manodinko- 
dina sabatra mba hiaro tena. 

MOULU, UE, p. et adj. 1* Voatoto.no- 
totoina, voaolana, naolana, vovoka. Or 
— . Vouo-bolamena. 2 # fig. Torovana. 
Je suis—. Torovana aho. 

MOULURE, sf. Filiro. Ce cadre a plu- 
sieurs moulures. Be filiro izany tra- 
non-tsary izany. 

MOURANT, ANTE, adj. et s. Miala 



aina. Les blessés et les mourants. Ny 
maratra sy ny miaia aina. 

MOURIR, vn. 1* Maty, miala aina, 
mody mandry, miamboho. Il va—, Efa 
ho faty, hiala aina, hody mandry, am- 
bavahoana izy. Le roi va—. Efa hiam- 
boho ny mpanjaka. Je meurs de chaud. 
Matin* ny hafanana aho. II meurt de 
faim. Maty mosary izy. Le froid a fait 
— ces fleurs. Matin' ny hatsiaka ireto 
voninkazo ireto. Il a laissé— le feu. Na- 
velany ho faty ny afo. 2 # — , Mamono, le- 
vona, mihena, mihamalemy. — à ses pas- 
sions, faire— ses passions. Mamono ny 
filan-dralsiny. Son nom ne mourra ja- 
mais. Tsy ho levona na oviana na ovia- 
na ny anarany. Sa voix arrive en mou- 
rant. Mihena, mihamalemy ny feony 
vao tonga ety. 

Se mourir, vpr. Efa ho faty, miala aina. 
ambavahoana, efa hiamboho, mitsilopi- 
lopy. Votre chandelle se meurt. Efa ho 
faty, milsilopilopy ny jironao. 

MOUSQUET, sm. Basy notsolorana afo. 

MOUSQUETERIE, sf. Rerem-basy. 

MOUSSE, sm. Mpianatra ho matilô. 

MOUSSE, sf. t° Volon-kazo, savorina- 
la, volom-bato. 2* —, Vory , roatra. La— 
du savon. Ny uor in-tsavony. La— de la 
bière. Ny vory. ny roairan-dabiera. 

MOUSSELINE, sf. Masilina. 

MOUSSER, vn. t* Mamorivory, man- 
droadroatra. La bière mousse. 3/amori- 
vory, etc., ny labiera. 2* fig. Faire — 
queiqu' un. Mandokadoka olona. 

MOUSSEUX, EUSE, adj. 1* Mamori- 
vory, mandroadroatra. Vin—. Divay 
mamoritory. 2 # — , Voloina. Plantes 
mousseuses. Zava-maniry voloina. 

MOUSSON,»/. Rivotra mifamadika isan' 
enim-bolana any amy nyranomasina 
Indlana. 

MOUSSU, UE, adj. 1* Be volon-kazo. 
Arbre—. Hazo 6e volo. 2 a — , Voloina. 
Rose moussue. Raozy voloina. 

MOUSTACHE, sf. Volom-bara. — re- 
troussée. Voiom-6ai?a miolana.— d'un 
chat. Vofom-6auan-tsaka. 

MOUSTIQUAIRE, sf. Lamba maka- 
rakaraatao aro moka amy ny fandriana. 

MOUSTIQUE, sm. Moka. 

MOÛT, sm. Ranom-boaloboka. 

MOUTARD, sm. Kotokely. 

MOUTARDE, sf. f Mostarda, voan- 
tsinapy. 2 - fig. T>a — lui monte au nez. 
Mila ho tozitra izy. C'est de la —après di- 



Digitized by 



Google 



J 



MOU 



— 539 — 



MOY 



ner. Salaka miamboho vody, ranoma- 
so tsy miaraka amam-paty izany. 

MOUTARDIER, sm. !• Fitoerana mos- 
tarda. 2*— f Mpivarotra mostarda. 

MOUTON, sm. f Ondry vositra. 2*—, 
Hen'ondry. Manger du—. Homan-fcen' 
ondry, 3-—. Ondry. Garder les mou- 
tons. Miandry ondry. 4 # — , Hoditr'on- 
dry. Reliure en—. Fonom-boky natao ta- 
my ny hoditr'ondry. 5* fig. C'est un vrai 
— . Malemyfanahy, morabe tokoaizy.Le 
peuple fait comme les moutons. Mana- 
ra-drian-drano ny vahoaka. Revenons 
à nos moutons. Aoka hotohizintsika in- 
dray izay efa voalaza teo. 

MOUTONNÉ, &E, ad}, f 0!y. Cheve- 
lure moutonnée. Volon-doha oly. 2*— , 
Mamboly voanjo, manao torim-boanjo. 
Le ciel est—, Mamboly voanjo, etc., 
ny lanitra. 

MOUTONNER, tfn.Mamorlvory. man- 
droadroatra. La mer moutonne. A/arho- 
rivory, etc., ny ranomasina. 

MOUTONNEUX, EUSE, adj. Mamo- 
rivory, mandroadroatra. 

MOUTONNIER, 1ÈRE, adj. Manara- 
drian-drano. Gent moutonnière. Vahoa- 
ka man&ra-drian-drano. 

MOUTURE, sf. Fitotoana varim-baza- 
ha. 

MOUVANT, ANTE, adj. {• Mampi- 
hetsika, mampandeha. Force mouvan- 
te. Hery mampihetsiketsika, etc. 2*—, 
Mivalombalona, mora mihetsiketsika,— 
mifindrafindra, — miletsy. Los plis mou- 
vants d'une robe. Ny fivalombalon'ny 
ketron-jipo. Sable—. Fasika mora mi- 
hetsiketsika, mora mifindrafindra, 
mora miletsy t fasi-polaka. Terre mou- 
vante. Tany mora miletsy. 

MOUVEMENT, sm. 1* Fihetsehana, 
fihetsikajfandeha, fltepotepo. lie — de la 
terre. Ny fihetsehana, fihetsiky ny ta- 
ny. Le — désastres. Ny fandehan'ny as- 
tra. Ce cheval aies mouvements gracieux. 
Mahaflnoritra ny fandehan' io soavaly 
io. Il ne saurait rester en place, c'est le— 
perpétuel. Tsy mahay mipetraka izy, fa 
mihetsiketsika lalandava. Il est malade 
faute de — . Mandraiki-marary noho ny 
tsy fihetsikelsehany izy. Le— du cœur. 
Ny filepotepon'ny fo. Ce chant est d'un 
— lent. Miadanany fandehan' izany bi- 
ra izany. 2°— , Fihetsehan' ny miarami- 
la, faraindran'ny miaramila, dian'ny mia- 
ramila. Ce— a été bien exécuté. Lovora- 
ry izany fihetsehan' ny miaramila, fa- 



mindran'ny miaramila izany. Surveil- 
ler les mouvements de l'ennemi. Mitsi- 
kilo ny diarTny fahavalo. 3°— , Fiovana, 
fikitoantoana Le— de la population de 
cette ville est considérable. Miovaova 
be hiany ny mponina amin' izany tana- 
na izany. Il y a du — dans le prix des 
denrées. 3fiot?aoi*a ny vidin-javatra. Les 
mouvements d'un terrain. Ny fikiloan- 
toan' ny tany. 4 # fig. Fiheninkenina, 
fihetsehana, fitarihana, fitaomana, he vi- 
tra, sitra-po. Il se donne bien du —dans 
cette affaire. Miheninkenina fatratra 
amin' izany raharaha izany izy. Il a un 

— de fièvre. Mihetsika ny fanaviany. 
Il a eu un — de colère. Nihetsika ny 
hatezerany. On n'est pas maître d'un pre- 
mier — . Saro-tsindriana ny fihetsehan' 
ny fo vonlohany. Il a fait cela par un 

— de pitié. Notaritina t notaomin' ny 
famindram-po mba hanao % izany izy. Il a 
fait cela par un bon — . Hevitra tsara no 
nanaovany izany. Il n'a lait que suivre 
le — d'autrui. Nanaraka fotsiny ny he- 
vitra, sitra-pon'ny sasany izy. Il n'a pas 
fait cela de son propre — . Tsy sitra-po- 
ny no nanaovany izany. 5* — , Firehitra, 
zavatra mampangora-po, — mampitse- 
po, — mahonéna. Il y a beaucoup de — 
dans sou style. Mirehidrehitra be hia- 
ny ny laha-teniny. Il y a de grands 
mouvements dans ce discours. Misyza- 
vatra mampangora-po, mampitse-po t 
mahonéna fatratra amin' izany laha- 
teny izany. 6*—, Kotabataba. — populai- 
re. Kolabalaban' ny vahoaka. 

MOUVEMENTÉ, ÉE, adj. Mikitoan- 
toana, miovaova. Terrain — . Tany mi- 
kitoantoana. 

MOUVOIR, va. 1 # Mampihetsika, mane- 
tsika, mampandeha. Le ressortjqui meut 
la machine. Ny vimiaina izay mampt/ie- 
tsika, etc., ny milina. Cent hommes ne 
sauraient — cette pierre. Olona zato lahy 
tsy mahetsika io vato io. 2* fig. Mitari- 
ka, mitaona. La passion le meut. Tari" 
tina, taomin' ny filan-drutsy izy. 

Se mouvoir, vpr. Mihetsika, mandeha. 
mamindra. Il ne saurait se — . Tsy rna- 
hetsika. tsy afa-rm/ieteifca, etc., izy. 

MOYEN, sm. 1* Fanaovana,|fanatan- 
terahana, fahazoana. De quel — |s est- 
il servi? Inona no nentiny hanaova- 
na, hanatanterahana, hahazoana iza- 
ny? Par divers moyens on arrive à la mô- 
me fin. Misy fanaovana samihafa anatan- 
terabana zavatra iray 'kendrena. Il ne 



Digitized by 



Google 



MUi 



— 54D — 



MUL 



suffit pas que la On soit bonne, il faut 
aussi que les moyens soient justes. Tsy 
ampy ny fahamarinan ny kendrena, fa tsy 
maintsy ho araka ny rariny koa izay ana- 
tanterahana azy. C'est le — de faire 
fortune. Izany no ahazoan-karena. Il 
n'y a pas — d'entrer. Tsy azo idirana. 
Il n'y a pas — de faire cela. Tsy azo 
atao izany. 2* —, Alalana, noho. Il a 
obtenu cet emploi par le — de son ami. 
Tamy ny alalan' ny sakaizany no naha- 
zoany izany raharaha izany. Il s'est avan- 
cé par le— de la flatterie. Nisondrotra 
izy noho ny fan'lokadokafana nataony. 
3*—, pi. Fananana, harena Donnez se- 
lon vos moyens. Manomeza araka ny 
fanananao, etc. 4*—, Saina, fahaizana. 
Il a des moyens. Be saina, mahay izy. 
Au moyen de, loc. prèp. Noho, Il a 
réussi au — de cette démarche. Nahom- 
by izy noho ny nataony. 

MOYEN, ENNE, adj. Antoniny, ono- 
ny, salasala, sakany, antenalena, mane- 
lanelana. Il est de moyonne taille. An- 
tonintoniny ny hahavony, olona onony 
izy. Mèche de moyenne grosseur. Zana* 
damisy salasala. Enfant — . Sakan-j&- 
za. La région moyenne de l'air. Ny an- 
tenatenari ny atmosfera. lia pris un — 
terme pour les concilier. Hevitra anan- 
kiray manelanelana nenliny mba ham- 
pifanaraka azy roa lahy izy. 

MOYENNANT, prèp. Nohe, forme re- 
lative. J'en viendrai à bout —la grâce 
do Dieu. Ho vitako izany noho ny flta- 
hian'Andriamanitra. Il a acheté l'em- 
placement — la somme de cent piastres. 
Ariary zato no nividianany ny toko- 
tany. 

MOYEU, sm. Foi-bcn-kodiarana. 

MOZAMBIQUE, adj. et s. Masombi- 
ka, zazamanga. 

MUCILAGE, sm. Ranon-kazo mitsiloli- 
loly. 

MUCILAGINEUX, EUSE, ad;. Mi- 
sy tsiloliloly. Racine mucilagineuse. Fa- 
kan-kazo misy tsiloliloly. 

MUCOSITÉ, sf. f Tsiloliloly. La — des 
intestins. Ny tsiloliloly amy ny tsinay. 
2*—, Ranon-kazo milsiloliloly. 

MUE, sf. 1" Fibinlsanam-bolo, flofoana. 
2° — , Volom-biby mihintsana, hofakofa- 
bibilava. La — du serpent. Ny /io/a- 
kofa- bibilava. 

MUÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nibintsam-boio, 
niofo. 2*—, Vaky feo. 



MUER, vn 1* Mihintsam-bolo, miofo. 
Cet oiseau mue. Mihintsam-bolo io vo- 
rona io. Les serpents muent. Miofo ny 
bibilava. 2 # — , Vaky feo. Sa voix mue. 
Vaky ny feony. 

MUET, ETTE, adj. f Moana. 2»—, Tsy 
miteny, tsy miteny tsy mivolana. La 
frayeur le rendit—. Tsy nahateny noho 
ny taholra izy. Il resta—. Tsy niteny 
tsy nioolana izy. 3 # fig. Tsy miteny, tsy 
milaza. La loi est un juge—. Ny lalâna 
dia mpitsara tsy mileny. Les lois sont 
muettes sur ce point. Tsy milaza izany 
nylalana. Sa douleur est muette. Ma* 
lahelo izy nefa tsy miteny. etc. 4 # — , 
Tsy tononina. Lettres muettes. Litera 
tsy tononina. 

—, s. Olona moana. Il a fait le — . Nody 
moana izy. 

MUFLE, sm. Tendro-molotra sy ten- 
dron' oron* ny biby sasany. 

MUGIR, vn. {• Mima, mitrena. 2° fig. 
Mitrons, mirohondrohona, mifofofofo, 
mimamamama. Le torrent s'élance en 
mugissant. Sady miantonta no mitrena 
ny ranon-driaka. J'entends — les flots. 
Reko mirohondrohona ny onjan-dra- 
nomasina. Le vent mugit dans les voi- 
les. Mifofofofo, mimamamama amy 
ny lain-tsambo ny rivotra. 

MUGISSANT, ANTE, adj. !• Mima, 
mitrena. Taureau—. Oinbalahy mima, 
etc. 2* fig. Mitrena, mirohondrohona, 
mifofofofo, mimamamama. 

MUGISSEMENT, sm. 1* Fi ma, fitre- 
na. 2° fig. Firohondrohona, fifofofofo, fi- 
mamamama. 

MULÂTRE, adj. Olona zafindraony, 
kiriolona. 

MULE, sf. Ramolovavy. Etre têtu com- 
me une—. Manao kirin-dramo/e. 

MULET, sm. 1* Ramole. 2*—, Zimpona. 

MULETIER, sm. Mpitarika ramole. 

MULTICOLORE, adj. Maro voto. 

MULTIPLE, adj. et sm. 1" Avy amy 
ny isa mifampitombo. Neuf est— de trois. 
Nysivy diaauj/ amy ny telo mifampi- 
tombo. 2°— , Maro loha. Cette question 
est—. Maro loha izany zavatra dinihi- 
na izany. 

MULTIPLIABLE, adj. Azo ampitom- 
boina. 

MULTIPLICANDE, sm. Ny isa am- 
pitomboina, 

MULTIPLICATEUR, sm. Ny isa 
mpampitombo. 



I 



Digitized by 



Google 



MUR 



— 541 — 



MUR 



MULTIPLICATION, sf. Fampitom- 
boana. La— des cinq pains. Ny /ampi- 
tornboana ny mofo dimy. Il ne sait pas 
faire une—. Tsy mahavita fampilom- 
boana izy, 

MULTIPLICITÉ, sf. Habetsahana, ha- 
maroana. La— des lois. Ny habetsaha- 
na, etc., ny lalàna. 

MULTIPLIER, va. Marapitombo. —les 
bonnes œuvres. Mampitombo ny asa 
soa. — cinq par trois. Mampitombo te- 
lo ny dimy. 

—, vn. Mihamaro. Croissez et -multipliez. 
Mitomboa sy mihamaroa. ' 

Se multiplier, vpr. 1* Mitombo. miha- 
maro, mihabetsaka. Les plantes se mul- 
tiplient par les semences. Mitombo, 
etc., avy amy ny voany ny zava-mani- 
ry. 2*—, Misahana rabaraha maro. 

MULTITUDE, sf. 1* Habetsahana. Il y 
avait une— d'hommes. Nisy lehilahy 6e- 
t*aka tao. 2 # — , Vahoaka. Je n'ai jamais 
vu une si grande—. Tsy mbola nahita 
tahoaka be toy izany aho. Il éblouit la 
— . Mabatalanjona ny vahoaka izy. 

MUNICIPAL, ALE, adj. Momba ny 
municipalité. 

MUNICIPALITÉ sf. !• Fizaran-tany, 
fokon'olona. Comme Commune. 2*—, Ny 
lehibe amy ny commune. 3*—, Trano 
fanaovan' ny lehibe amy ny commu- 
ne raharaha. Comme Mairib. 

MUNIFICENCE, sf. Fahafoizam-be, 
fanomezam-be, fabazavam-po, fanome- 
zana. Comme LiBéaALrré. 

MUNIR, va. Mitao, mamonona. —une 
place d'armes. Mitao, etc., fiadiana ho 
amy ny tanâna misy batery. — une ville 
de vivres. Mamonona hanina ho amy 
ny tanâna anankiray. 

Se munir, vpr. 1° Mitao, mivonona, ma- 
monona. Il se munit d'armes. Mitao, 
etc., ûadiana izy. 11 se munit d'argent. 
Mivonona, mamonom-bola izy. 2 # fig. 
Miomana. M unissez- vous de patience. 
Miomàna mba handefitra. 

MUNITION, sf. Pitaovana, fiadiana, ha- 
nina, vatsy. Munitions de guerre. Fitao- 
varia, fiadiana. Munitions de bouche. 
Hanina, vatsy. Pain de—. Mofo hoha- 
nin'ny miaramila. 

MUQUEUX, EUSE, adj. Misy tsiloli- 
loly, miteraka tsiloliloly. 

MUR, «m. 1* Rindrina, ampiantany, tam- 
boiio, rati-bato, rarivato, manda. Les 



murs d'une maison. Ny rindrin'ny tra- 
no anankiray. — de pierre de taille. Rin* 
drim-bato voapaika. — de brique. Rin* 
drina biriky tanimanga.— déterre. Am- 
piantany. — de pisé. Ampiantany no- 
totoinà.— mitoyen. Rindrina, ampian- 
tany iombonana. — de clôture. Tamfeo- 
ho. Enclore d'un — un jardin. Manisy 
ampiantany, tamboho manodidina ny 
zarday anankiray. — de terrasse. Rafi- 
bato, rarivato anarenana tokotany. Les 
murs d'une ville. Ny mandan 'ny tanâ- 
na anankiray. Cette église est hors des 
murs. Ao ivelan'ny manda io trano le- 
glizy io. 2* fig. C'est se donner la tête 
contre un—. Mandany ron-doha foana 
izay mitady hanatanteraka izany. Par- 
lons bas, les murs ont des oreilles. Atao- 
vy resaka malemy, fa tsy anao irery ny 
vody rindrina. Je l'ai mis au pied du—. 
Nataoko nitorevaka tery izy. Il y a un — 
de séparation entre ces deux hommes. 
Misy sampona misakana azy roa lahy 
mba tsy hifanaraka. 

MÛR, MÛRE, adj. 1* Masaka, antitra. 
Les blés, les fruits sont mûrs. Masaha 
ny varim-bazaha, ny voankazo. Haricots, 
citrouilles, pistaches, maïs mûrs. Tsa- 
ramaso, voatavo, voanjom-bazaha, katsa- 
ka antitra. L' abcès est—. Masaha ny 
vay. U loc. Fruit à demi—. Voankazo soa- 
maravo. Riz à demi—. Vary mampan- 
dainga zaza. 2* fig. Masaka, hendry, raa- 
lina, anti-panahy. L'allaire est mûre. 
Masaka ny raharaha. C'est un esprit — . 
Olon-fcendry, malina, anti-panahy 
izy. Après une mûre délibération la cho- 
se a été décidée ainsi. Nony efa voadi- 
nika tamim-pa/iendrena, tamim-paha- 
malinana ny raharaha, dia naraikitra 
toy izao. Il loc. Il est dans l'âge — . Efa 
olon-dehibe izy. Voy. Maturité. 

MURAILLE, sf. Rindrina, ampianta- 
tany, tamboho, manda.— épaisse. Rin- 
drina matevina. Écrire sur la — d'une 
prison. Manoratra amy ny rindrin'ny 
tranomaizina. Il passa par-dessus la—. 
Nihoatra ny ampiantany, ny tamboho 
izy. Les muraillles d'une ville. Ny man- 
dan'ny tanâna anankiray. 

MURAL, ALE, ad/. Amy ny rindrina, 

— ampiantany, — rall-bato, — rarivato. 
Caries murales. Sarin-tany apetaka amy 
ny rindrina. Plantes murales. Zava- 
maniry amy ny rindrina, etc. 

MÛRE, 8/". Voaroibazo, voankazon-dandy. 

— sauvage. Voaroimainty. 



Digitized by 



Google 



MUR 



— 542 — 



MUS 



MÛREMENT, adv. Amim-pahendrena, 
amim-pahamalinana. J'y ai — réfléchi. 
Efa nodinihiko tamim-pahendrensi, 
etc., izany. 

MURER, va. 1" Manisy ampiantany, — 
tamboho, — manda. — une ville. Mani- 
sy manda tanâna anankiray. 2* — , Ma- 
narapina. — une fenêtre. Manampina 
varavaran-kely. 

MÛRIER, sm. Foto-boaroihazo, ha- 
zondandy. 

MÛRIR, vh. !• Mihamasaka, mihantitra, 
miotrika. Les raisins mûrissent au so- 
leil. Ny voaloboka mihamasaka azon* 
ny hainandro. — artificiellement. Mio- 
trika. Faire — des bananes sur la pail- 
le. Manotrika akondro ambonin' ny bo- 
zaka. 2* fig. Mihamasaka, mihahen- 
dry, mihamalina. Il faut laisser — cet- 
te affaire. Tokony havela ho masaka 
izany raharahaljzany. Son esprit mûri- 
ra. Hihahendry, hihamalina izy. 

—, va. i* Mahamasaka, mahantitra. Le 
soleil mûrit les fruits. Ny hainandro no 
mahamasaka ny voankazo. Cet emplâ- 
tre mûrira l'abcès. Mahamasaka ny vay 
izany katapilasy izany. 2* fig. Mampa- 
hendry, mahamalina. 

MÛRISSANT, ANTE, adj. 1* Miha- 
masaka. Raisin — . Voaloboka miha- 
masaka. 2 # — , Mahamasaka. Chaleur 
mûrissante. Hainandro mahamasaka. 

MURMURANT, ANTE, adj. Misa- 
sasasa, mizozozozo. Onde murmurante. 
Rano misasasasa. 

MURMURATEUR, adj. et sm. Mpi- 
monjomonjo, mpimoimoy, mpikoinkoi- 
na. Moïse extermina les murmurateurs. 
Moizy nandringana ny mpimonjomon- 
jo, etc. 

MURMURE, 8m. 1* Fimonomononana, 
fingonongononana, fihorehana, flmeno- 
menonana, fimonjomonjoana, flmoimoi- 
zana, likoinkoinana. Quel — est-ce que 
j'entends? Fimonomononana, fingo- 
nongononana ahoana izany reko izany? 
— d'approbation. Fihorehana. Le nou- 
vel impôt a excité de grands murmures. 
Ny hetra vaovao nampimonomonona, 
nampimenomenona , nampimonjo- 
monjo, nampimoimoy, nampikoin- 
koina be hiany. 2* —, Fisasasasa, fizo- 
zozozo. Le — des eaux. Ny fisasasasan" 
ny rano. Le — des zéphyrs. Ny fizozo- 
zozon* ny tsotso-drivotra. 

MURMURER, vn. 1* Mimonomonona, 
mimenomenona, mimonjomonjo, mimoi- 



raoy, mikoinkoina. U se soumit sans — . 
Nanaiky tsy nimonomonona, etc., izy. 
2* — , M isasasasa, mizozozozo. 

MUSARD, ARDE, adj. et a. Manda- 
ny andro foana. 

MUSC, $m. 1° Biby miey zava-manitra. 
2 # — , Zava-manitra azo avy amin' izany 
biby izany. 

MUSCADE, sf. Voankazo manitra. 

MUSCADIN, sm. Olona kasikasy. 

MUSCAT, adj. m. Manitra. Raisin —, 
Voaloboka manitra. Vin—. Divay ma- 
ri itra. 

—, sm. Voaloboka manitra, divày manitra. 

MUSCLE, sm. Hozatra. 

MUSCLÉ, ÉE, adj. Hozatina. 

MUSCULAIRE, adj. Amy ny hozatra. 
La force—. Ny herin' ny hozatra. 

MUSCULEUX, EUSE, adj. 1° Be ho- 
zatra. La partie musculeuse. Ny fa ri ira 
be hozatra. 2 # — , Hozatina, tomady. 
Homme—. Olona hozatina, etc. 

MUSE, sf. 1* Andriamanibavy nataon'ny 
mpanompo sampy ho fototry ny fahai- 
zana tonon-kira, — ny fahaizana man- 
daha-teny an-tsoratra na am-bava. 2 # — t 
pi. Tonon-kira, laha-teny an-tsoratra na 
am-bava. Il cultive les muses. Milozo- 
ka manao tonon-kira, etc., izy. 

MUSEAU, sm. Vava sy oron* ny biby 
sasany. 

MUSÉE, sm. Trano fanangonan-tsary 
na fatim-biby voatahiry/ia vato samtba- 
fa karazana, etc. 

MUSELER, t?a. 1* Manisy sarom-bava. 
— un chien. Manisy sarom-bava alika 
anankiray. 2* fig. Manampim-bava. 

MUSELIÈRE, sf. Sarom-bava. 

MUSER, vn. Manary andro foana. 

MUSETTE, sf.\ Karazan-java-maneno. 

MUSÉUM, sm. Comme Muséa. 

MUSICAL, ALE, adj. Momba ny mu- 
sique. 

MUSICALEMENT, adv. Araka ny 
musique. 

MUSICIEN, IENNE, s. Mpahay mu- 
sique, mpamoron-kira, mpihira, mpa- 
hay zava-maneno, mpitsoka mozika, mo- 
zesena. 

MUSIQUE, sf. 1* Fahaizana momba ny 
hira sy ny feon-java-maneno. Il sait la—. 
Mahay ny momba ny hira sy ny feon* 
java-maneno izy. 2*—, Hira, naoty, za- 
va-maneno, feon-javatra, mozika. Il com- 
pose de la — . Mamoron-Zeira izy. — vo- 



i. 



Digitized by 



Google 



r 



MUT 



— 543 — 



MYS 



cale. II ira h irai no. — instrumentale. 
Ilira atao amy ny zava-maneno. — d' 
église. H ira, naoty fanao amy ny trano 
leglizy. — de violon. Hira atao amy ny 
iokangam-bazaha, nao/ in-dokangam-ba- 
zaha. Copier de la — . Mikopia naoty. Li- 
vre de—. Boky misy naoty. Instrument 
de — . Zava-maneno. Maître de — . 
Mpampianatra hira, naoty, zava-ma- 
neno. J'ai entendu de la boite—. Na- 
hare zava-maneno, feon-javatra, mo- 
iika mahafinaritra aho. J'ai entendu 
la — du régiment. Efa nahare ny mozi- 
han' ny miaramila aho. 

MUSQUÉ, ÉE, adj. 1* Manitra musc. 2° 
fig. Miangolangola, miangesongeso, 
miangentsangentsana, mandé ka. Ora- 
teur, style — . Mpandaua-teny, laba-teny 
miangolangola, miangesongeso, mi- 
angentsangentsana. Paroles musquées. 
Teny mandôka. 

MUSQUER, va. Manamanitra amy ny 
musc. 

Se masquer, vpr. Manisy musc amy ny 
tenany. 

MUSULMAN, ANE, adj. et s. Silamo. 

MUTABILITÉ, sf. Fiovaovana. La — 
de nos désirs. Ny fiovaooan ny fanirian* 
tsika. 

MUTATION, sf. Fiovana, Ûfanovana. 
U y a eu de nombreuses mutations par- 
mi les officiers. Niova, nifanova be hia- 
ny ny manamboninahitra. 

MUTILATION, sf. 1* Fanapahan-tsan- 
dry na tongotra, fanakoroana, fandidia- 
na orona. 2* fig. Fanimbana. 

MUTILER, ra. 1* Manapa-tsandry na 
tongotra, manakoro, mandidy orona. — 
queiqu' un d'un bras. Manapa-tsandrin' 
olona. 2* fig. Manimba. —un tableau à 
coups de couteau. Manimba sary amy 
ny antsy. 

Se mutiler, vpr. Mandidy tena. 

MUTIN, INE, ad;, et s. f Maditra, ma- 
fy sofina, mikiribiby, mila akisa. Enfant 
— . Zaza kely maditra, etc. 2* fig. Mi- 
komy, miodina. On arrêta les mutins. 
Nosamborina ny mpikomy, etc. 

MUTINER (SE), vpr. 1° Manao ditra, 
mikiribiby. Cet entant se mutine. Manao 
ditra, etc., io zaza io. 2* fig. Mikomy, 
miodina. Les troupes se mutinèrent. Ni- 
komy, niodina ny miaramila. 

MUTINERIE, sf. f Di-doha, hamafy 
sofina, flkiribibiana, flkiribiby. 2* fig. 
Fikooiiana, flodinana. 



MUTISME, «m. 1* Hamoanana. 2* fig. 
Fijahidiana. 

MUTUEL, ELLE, adj. Mifamaly, mi- 
fan..., mifank..., mifampL.., Quels sont 
les devoirs mutuels d'un père et d'un 
fils? Inona no tsy maintsy hifamalian* 
ny ray sy ny zanaka ? Société de secours 
— . Fi kambanan* olona rm/anampy amy 
ny vola. L'enseignement — est utile. Ma- 
hasoa ny mt/ampianatra. Ils s'aiment 
d'une affection mutuelle. A/ifanfeatia izy 
ireo. 

MUTUELLEMENT, ado. Mifan..., 
mifank..., mifampi.... La terre et la lu- 
ne s'attirent — . Mt/auintona, mifam- 
pitarika ny tany sy ny volana. 

MYOPE, s. et adj. Pahina, foby maso. 

MYOPIE, sf. Hapahina. 

MYRIADE, sf. AUnalina, zavon-tany. 
Des myriades d'étoiles. Kintana a/ina/i- 
na, etc. 

MYRIAMÉTRE, sm. Iray alina meta- 
tra. 

MYRMIDON, sm. Gomme Mirmidon. 

MYROBOLAN, adj. Mahagaga, ma- 
hatalanjona. 

MYRRHE, sf. Mira, ditin-kazo mani- 
tra. 

MYRTE, sm. Hazo madinika maitso la- 
va. 

MYSTÈRE, sm. 1*Mistery. Le — delà 
sainte Trinité. Ny misterin' ny Trinité 
Masina. || loc. Célébrer les saints mystè- 
res. Manao lamesa. 2* fig. Zavatra saro- 
pantarina, za va- miaflna, fanafenana. 
Il étudie les mystères de la nature. Man- 
dinika ny zavatra saro-pantarina mom- 
ba ny lbm ban-java tra amin' izao ton- 
tolo izao izy. Les mystères de la politi- 
que. Ny zava-miafina amy ny politika. 
Il fait— de tout. Manafina ny zavatra 
rehetra izy. 

MYSTÉRIEUSEMENT, ado. Saro- 
pantarina, miaflna, manafina. 

MYSTÉRIEUX, EUSE, ad/, f Misy 
mistery. 2° fig. 8aro-pantarina, miaflna. 

— , adj. et s. Manafina zavatra madinika. 

MYSTICISME, sm. Fandinihana lalina 
mombany fitiavam-bavaka. 

MYSTICITÉ, sf. Fandinihana lalina 
momba ny fitiavam-bavaka, fitiavam-ba- 
vaka diso ohatra. 

MYSTIFICATEUR, sm. Mpanamba- 
ka. 

MYSTIFICATION, sf. Fanambakana. 
MYSTIFIER, va. Manambàka. 



Digitized by 



Google 



NAG 



— 5U — 



NAI 



MYSTIQUE, adj. t' Misy ohatra, mi- 
sy tandindona. Il ne faut pas entendre 
ce chapitre à la lettre, eela est — . Tsy 
tokony horaisina araka ny teny izany 
toko izany, ta misy ohatra, misy tan- 
dindona. 2* —, Mandinika lalina ny 
momba ny fitiavam-bavaka, misy fan- 
dinihana lalina momba ny fttiavam-ba- 
vaka. ncrivain — . Mpamorona boky 
mandinika lalina ny momba ny fi- 
tiatam-bavaka. Livre —, Boky misy 



fandinihana lalina momba ny fitia- 
vam-bavaka. 

— , s. Mpandinika lalina ny momba ny fi- 
tiavam-bavaka. 

MYSTIQUEMENT, ado. Amin* ohatra. 

MYTHE, sm. !• Anganon'ny ntaolo. 2* 
fig. Angano, hevi-potsy, hevi-dravina. 

MYTHOLOGIE, sf. Anganon'ny ntaolo. 

MYTHOLOGIQUE, ad; . Momba ny an- 
ganon' ny ntaolo. 



N 



NABOT,OTE, a. Olona botry, olona bo- 
teta. 

NACELLE, sf. Lakana. 

NACRE, sf. Hara. 

NACRE, ÉE, adj. Mivolon-kara, misy 
hara. 

NADIR, 8m. Ny farany ambany indrin- 

' dra hitsin* ny tongotsita. 

NAGE, 8f. 1* Filomanosana. La — est un 
exercice utile. Mahasoa ny milomano. 
Il passa la rivière à la — . Nampita ny re- 
nirano nilomano izy. I 9 fig. Être en—. 
Ko Isa ri' ny hatsembohana, kotsa hoatra 
ny nampandroina. 

NAGEOIRE, 8f. Zavatra mitovitovy amy 
ny elatra manampy ny hazandrano lii- 
lomano. 

NAGER, vn. 1* Milomano, mandano. Il 
sait—. Mahay milomano, etc., izy. Il 
apprend à — . Mianatra milomano izy. 
Eau dans laquelle on nage. Rano iloma- 
nosana, lanosina. — en portant quel- 
que chose d'une main. Milomano mi- 
tsintsin-javatra. || loc. — à la manière or- 
dinaire. Manao sa va rano. — sur le dos. 
Manao rano tsilany. — en se tenant de- 
bout. Manao rano tsangana. —tantôt d'un 
bras tantôt do l'autre. Manao tsipy san- 
dry. — comme les chiens. Manao tsikarok' 
alika. — entre deux eaux. Manao an-tsitri- 
ka ; fig. mahay roa, manao sotrobe lava 
tango, mahay atsy mahay aroana. 2*—, 
Mitsinkafona. L'huile nage sur l'eau. 
Mitsinkafona ambonin'ny rano ny so- 
lika. Z'fig. Milomano. —dans l'opulence. 
Milomano amy ny harena, manan-ka- 
rena ne, manefoefo. 

NAGEUR, EUSE, a. Mpilomano. 



NAGUÈRE ou NAGUÈRES, adv. Vao 

haingankaingana, tatohoato. 

NAlP, ÏVE, adj. f Tsotra. Réponse 
naïve. Valin-teny tsotra. Description 
naïve. Tantara tsotra. Personne naïve. 
Olona tsotra. 2 # — , Tsotra loatra. Vous 
êtes—. Tsotra loat ra hianao. 

—, sm. Ny tsotra. Le — n'est point trivial. 
Tsy maintsy ho mendrika ny tsotra. 

NAIN, NAINE, s. Zeny. 

—, adj. Botry, botcta. Arbre — . Hazo bo- 
try, etc. 

NAISSANCE,»/. 1* Ahaterahana.Depuis 
la — de Notre-Seigneur jusqu'à présent. 
Hatramy ny nahaterahany Jeso-Kristy 
no ho mankaty. Le pays où il a pris — . 
Ny tany nahaterahany. 2 # — , Firazana- 
na. Il est d'une — illustre. Avo r&zana 
izy. 3* fig. Fiandohana, fiantombohana, 
Ûhaviana, flsehoana, fototra. Depuis la 
— du monde. Hatramy ny niandohana, 
nianlombohan' izao tontolo izao. C'est 
delà que les troubles prirent—. Iza- 
ny no niandohana, niantomboha- 
na, nihaviana, nisehoana, fototry ny 
flkorontanana. X la— du jour. Raha vao 
miseho ny andro. Couper une branche 
à sa—. Manapaka rantsan-kazo ao amy 
ny fotony. 

NAISSANT, ANTE, adj. f Vao tera- 
ka. 2° — , Vao maniry, vao mitsimoka, 
vao miseho. Arbres naissants. Hazo vao 
maniry, vao mitsimoka. Fleurs nais- 
santes. Voninkazo vao maniry, etc. 3* 
fig. Vao miandoha, vao manomboka, 
vao miantomboka. État—. Fanjakana 
vao miandoha, etc. 

NAÎTRE, vn. !• Teraka. Ils naquirent 



Digitized by 



Google 



V 



NAR 



— 5i5 — 



XAT 



le même jour. Indray andro teraka izy 
ireo. Il est né aveugle. Teraka jamba 
izy. 2 # — , Maniry, mitsimoka, miseho. 
L'herbe qui commence à— Ny ahitra 
izay vao maniry, mitsimoka. Les fleurs 
naissent au printemps. Maniry, etc., 
ny voninkazo raha lohataona. 3* fig. Mi* 
andoha, manomboka, miantomboka, avy, 
teraka, miseho. Le ruisseau naît ici. Eto 
no miandoha, manomboka, miantom- 
boka ny sakeli-drano. Il est né de là 
une foule de procès. Izany no niandoha- 
na, niantombohana, nihaviana, ni- 
sehoan' ny ady maro, niterakaady ma- 
ro izany. L'empire romain ne faisait alors 
que de—. Tamin'izay vao nanom- 
boka, niantomboka, niseho ny fanja- 
kana romana. 

NAÏVEMENT, adv. Amim-pahatsora- 
na. 

NAÏVETÉ, sf. 1° Fahatsorana. La — 
d'un enfant. Ny /a/ialsoran'nyzazakely. 
Raconter avec — . Mi tan tara amim-pa/ia- 
tsorana. 2*—, Fahatsorana be loatra, 
zavatra tsotra loatra. Il dit des naïvetés. 
Milazazairalra tsotra loatra izy. 

NANTIR, va. Mametraka antoka. II ne 
prête point si on ne le nantit auparavant. 
Tsy mampi8ambotra izy ralia tsy ame- 
trahana antoka aloha. 

8e nantir, vpr. 1* Maka bo antoka. 2*—» 
Mivonona, mamonona. Je me suis nan- 
ti d'un manteau contre la pluie. Efa ni- 
vonona, namonona kapaoty aho sao 
misy ranonorana. 

NANTISSEMENT, «m. Antoka. 

NAPPE, sf. Lamban-databatra. —sale. 
Lamban-databatra maloto. — do com- 
munion. Lamban-databatra masina. 
— d'autel. Lamban' ny otely. || toc. — 
d'eau. Rano monina lehibe. 

NARGOTINE, sf. Zavatra alaina avy 
amy ny opioma. 

NARCOTIQUE, adj. 1* Mampatory. 
Remède—, Fanafody mampatory. 2* 
fig. Mampatory, mahaboboka. Discours 
— . Laha-teny mampatory, etc. 

— , «m. Fanafody mampatory. 

NARGUE, sf. Fanafukâna. Faire — à 
quelqu'un. Manafôka olona. 

NARGUER, va. Manafôka. —ses enne- 
mis. Manafôka ny fahavalony. 

NARINE, sf. Vavorona. —droite. Va- 
vorona havanana. La cloison dos nari- 
nes. Nyefltra mampisaraka ny vavoro- 
na. 



NARQUOIS, OISE, ad;. Maneso. Ri- 
re—. Hehy maneso. 

— , s. Fetsy, kapetsy. G* est un fin—. Fc- 
tsilahy, etc., izy. 

NARRATEUR, TRIGE, s. Mpitan- 
tara. 

NARRATIF, IVE, ad/. Momba ny tan- 
tara. Stylo— . Laha-teny momba ny 
tantara. 

NARRATION, sf. Tantara. . 

NARRÉ, sm. Tantara. 

NARRER, va. Mi tantara. 

NASAL, ALE, adj. 1* Amy ny orona k 
Fosses nasales. Aty orona. 2 # — , Tono* 
nina an'orona. Consonnes nasales. Rc- 
nisoratra tononina an' orona. 

NASALE, sf. Vakiteny tononina an* 
orona. 

NASALEMENT, adt>. An'orona. 

NASALITÉ, sf. Fanononana an'orona. 

NASEAU, sm. Vavorom-biby. Go che- 
val a les naseaux fort ouverts. Misoka- 
soka lehibe ny vavoron' io soavaly io. 

NASILLARD, ARDE, adj. Kentsona, 
Orateur—. Mpandaha-teny kentsona. 
Voix nasillarde. Feo kentsona. 

— , s. Kentsona. 

NASILLEMENT, sm. Fikéntsonana» 

NASILLER, vn. Mikentsona. 

NASILLEUR, EUSE, s. Mpikentsona. 

NASILLONNER, vn. M ikentson ken- 
tsona. 

NASSE, sf. 1- Vovo. Pocher à la—. A/a* 
movo. 2° fig. Être dans la—. Toho la- 
tsaka am-bovo, mazava andro idirana fa 
maizina andro ivoahana. 

NATAL, ALE, adj. Nahaterahana, na« 
habe. Pays—. Tany nahaterahana, etc. 
Jour—. Andro nahaterahana. 

NATATION, sf. Filomanosana. École 
do — . Trano filomanosana, trano liana- 
rana hilomano. 

NATATOIRE? adj. Momba ny filoma- 
nosana. Appareil—. Zavatra entina hia- 
narana hilomano. \\loc. Vessie—. Ta- 
poakàn-kazandrano manampy azy mba 
hisondrolfa sy hidina. 

NATIF, IVE, ad/ f Teraka, zanaka. 
Il est — de Paris. Teraka, zanaky Pa- 
risy izy. 2* fig. Fahakely. Il n'a pas en- 
core perdu sa candeur native. Nahata- 
hiry ny hatsorany fahakely izy. 

NATION, sf. 1* Firenena, fanjakana, va- 
hoaka. Il a voyagé chez différentes na- 
tions. Nivahiny tamy ny firenena maro 

35 



Digitized by 



Google 




NAT 



54G — 



NAT 



izy. Chaque— a ses coutumes. Samy ma- 
nana ny fanaony ny firenena, ny fan- 
jakana rehetra. Il est français de — . 
Vahoaka frantsny izy. 2»—, pi. Jentily. 
L'apôtre des nations. Ny apostolin' ny 
jentily. 

NATIONAL, ALE, adj. Momba ny fi- 
renena, any ny firenena, momba nyfan- 
jakana, any ny fanjakana. Il a l'esprit 
— . Tia ny fireneny, ny fanjakany izy. 
Le pavillon — . Ny sainam-pan^akana. 

Nationaux, sm.pl. Ny zana-tany, ny 
firenena, ny vahoaka. Les nationaux et 
les étrangers. Ny zana-tany sy ny va- 
liiny Protéger ses nationaux. Miaro ny 
firencny, ny vahoakany. 

NATIONALITÉ, sf. Firenena nihavia- 
na, vahoaka, ny mahafirenena. Quelle est 
sa—? Firenena inona no nihaviany. 
vahoaka inona izy ? Leur — survécut à 
leur indépendance. Na dia tsy nahaleo 
tena intsony aza izy ireo, dia mbola nita- 
na ny nahafirenena azy. 

NATIVITÉ, sf. Ny nahaterahana. La — 
de Jésus-Christ. Ny nahalerahany Je- 
so-K|j^ty. 

NATTE, sf. Tsihy. —fine sur laquelle on 
dort. Tsihy hisatra fandriana. — de deux 
lés. Tsihy vilrana. —solide faite avec Té- 
corce du zozo7*o. Tsihy rindra. 

—, sm. Foto-nato, nato. 

NATTER, va. \* Mandrary. —du jonc. 
Mandrary hazondrano. 2*—, Manisy 
tsihy, manemitra tsihy. — un plancher. 
Manisy tsihy amy ny ngorodona. — les 
murailles d'une chambre. Manemitra 
fsihynyefl-trano. 

NATTIER, sm. Mpanao sy mpivarotra 
tsihy. 

NATURALISATION, sf. Fandraisana 
ho isan' ny zana-tany, fahalongavana ho 
isan' ny zana-tany. 

NATURALISER, va. !• Mandray ho 
isan' ny zana-tany. 2°— , Manazatra amy 
ny tany hafa, mampaniry amy ny tany 
hafa. Comme Acclimater. 3*—, Mampi- 
ditra. L'usage seul peut— les mots étran- 
gers. Ny fanao hiany no mahatafiditra 
ny lenin' ny firenena hafa. 

Se naturaliser, vpr. 1* Tonga isan' ny 
zana-tany. 2 a — , Mihazatra amy ny tany 
hafa, maniry— . 3°-»-, Miditra, tailditra. 

NATURALISME, sm. Fampianaran' 
izay mino ny berin-javatra arain' izao 
tonloîo izao ho fototry ny zavatra rehe- 
tra. 

NATURALISTE, «m. Mnanrlinika nv 



momba ny biby, ny zava-maniry, ny mi- 
neraly, ny tany. 

NATURE, sf. 1° Izao tontolo izao, ny 
zavatra dry rehetra. Dieu est le miitre 
de la — . Andriamanitra no tompon' izao 
tontolo izao, tompon* ny zavatra àry 
rehetra. Il n'y a rien de meilleur dans 
la — . Tsy misy zavatra tsaratsara kokoa 
noho izanyamy ny zavatra àry rehetra. 
2*—, Fomban-javatra, too-javatra, herin- 
java Ira. Il aime à étudier la — . Tia ny 
fandinibana ny fomban-javatra, ny toe- 
javalra izy. L'art perfectionne la — . Ny 
fahaizana manaiavorary ny toe-javatra. 
La peinture doit prendre la— pour guide. 
Ny mpanoso-doko tsy maintsy hanao ara- 
ka ny toe-javatra. La — est admirable 
jusque dans ses moindres ouvrages. Ma- 
hagaga ny ateraky ny herin-javatra na 
dia amy ny zavatra madioika aza. 3*— , 
Toetra, fomba, natora, ny maba.... La 
—humaine. Ny toelrantsika t ny fomban- 
tsika, ny natorantsika olombetona, ny 
ma /ia-olombelona antsika. I a — divine. 
Ny fomhan' Andriamanitra, ny maha- 
Andriamanitra azy. Chaque être a sa — . 
Samy manana ny toelrany, ny fomba" 
ny, ny maha-\iy azy ny zavatra rehe- 
tra. La — de Pâme est de penser. Ny mi- 
ne vitra no fomban'uy fanahy. Chaque 
animal obéit à sa — . Samy manaraka ny 
fombany ny biby rehetra. 4*—, Aina, 
toe-batana, saina, fo, fanahy, toe-pana- 
hy. La — commence à s'affaiblir en lui. 
Mihareraka ny ainy. Il y a des natures 
plus maladives que les autres. Araka 
ny toe-batana dia raisv olona farofy ko- 
koa noho ny sasany. Ce crime fait fré- 
mir la — . Mahatsiravina ny saina izany 
beloka izany. La — nous donne les pre- 
mières notions du juste et de l'injuste. 
Ny saina mampahafantatra antsika ny 
fotopototry ny marina sy ny tsy marina. 
Abraham, en sacrifiant son fils, imposa 
silence à la—. Raha hanao sorona ny 
zanany Abrahama, dia naniudry ny /b- 
ny. Il a une — douce. Maleray fanahy 
izy. Il est enclin de sa — à la colère. 
Araka ny toe-panahiny mora tezitra 
izy. 5*—, Karazana. Je n'ai point vu 
d'arbres de cette — . Tsy mbola nahita 
liazo mitovy karazana amin' io aho. | 
loc. Payer en—. Manakalo. On lui a 
ordonné de me restituer mes meublas 
en — . Nodidiana mba hauolo ny fanako 
toy ny teo izy. 

NATUREL, "ELLE, adj. 1* Momba 
an' izao tontolo izao, momba ny zavatra 



Digitized by 



Google 



NAT 



— 547 — 



NAV 



àry rehetra, avy amy ny zavatra noha- 
rina. La physique a pour objet les corps 
naturels. Ny fizika mandinika ny tenan- 
javatra amin' izao tontolo izao. Les mi- 
racles sont des effets produits par la vo- 
lonté de Dieu, et non par des causes 
naturelles. Ny fahagagana avy amy 
nysitra-pon'Andriamanitra, fa tsy avy 
amim-jaraira noharina na inona na 
inona. || loc. Histoire naturelle. Fahai- 
zana momba ny biby, ny zava-maniry, 
ny mineraly, ny tany. Enfant—. Zaza- 
sary, zana-dranitra. 2 # — , Araka ny toe- 
tra, araka ny fomba, tomba, araka ny 
saina, etc. La défense est de droit — . 
Rariny ara/ta ny loetrantsika ny mia- 
ro tena. Nous avons un désir — d'être 
heureux. Toetrantsika, fombantsika 
ny maniry ho sarabatra. La férocité na- 
turelle du lion. Ny fabasiahana fomban' 
ny lions. Selon les lumières naturelles. 
Araka ny fantatry ny saintsika olom- 
belona. Il est — de se confier à ses 
amis. Fomba ny matoky sakaiza. C'est 
un principe de la loi naturelle. Foto-ke- 
vitry ny lal&na izay ao anatin' ny sain- 
tsika olombelona izany. 3*—, Marina» 
tsy ankosoka, tena. 8a gaieté n'est 
pas naturelle. Tsy marina, ankosoka 
ny hafaliany. Vin — . Divay tsy anko- 
soka, tena divay. 4 # — , Zatra, fanao, 
tsotra. Il lui est — de marcher vite. 
Zatra mandeha faingana izy, fanao- 
ny ny mandeha faingana. Sa démarche 
est naturelle. Tsotra ny fandehany. 
8on langage n'est pas — . Tsy tsotra ny 
flteniny. 
NATUREL, sm. 1° Zana-tany. 2°— , 
Toetra, fomba, fanahy. Il est d'un —ja- 
loux. Toetrany, fombany ny mialona. 
Le — de l'homme est d'être sociable. 
Fomban'ny olombelona ny mety hiara- 
mikambana. Il est d'un — doux. Male- 
my fanahy izy. 3*—, Kahatsorana. Il 
n'a pas de— dans le langage. Tsy tso- 
tra ny flteniny. 

Au naturel, toc. ado. Araka ny toetra. 
Cette figure le représente au—. Mam- 
pisebo azy araka ny toetrany izany 
sary izany. 

NATURELLEMENT, adv. 1* Avy 
amy ny zavatra noharina. Cela ne peut 
pas se faire — . Tsy vitan'ny zavatra no- 
harina izany. 2*—» Araka ny toetra, 
araka ny fomba. Il est — brave. Toe- 
trany, fombany ny mahery fo. Il con- 
trefait tout le monde fort — . Mianatra 



ny olon-drehetra arafca ny toetrany 
tokoaizy. 3*—. Mora, tsotra Celas'ex* 
plique — . Mora hita ny fototr'iza- 
ny. Il parle — . Mlteny tsotra izy. 4-—, 
Ho azy. Cette fleur croît — . Maniry ho 
azy izany voniukazo izany. Cela ne peut 
être arrivé—. Tsy azo heverina fa ton- 
ga ho azy izany. 

NAUFRAGE, «m. 1* Faharendrehana. 
Le navire s'entrouvrit, et Ton ne put 
rien sauver du — . Vaky ny sambo, ka 
tsy nisy na inona na inona voavonjy ta* 
my ny naharendrehany. Le navire a 
fait—. Rendrika ny sambo. 2*/ty. Fa* 
haverozana, loza. Son honneur a Ait — . 
Very ny voninahiny. Cette maison, vol» 
là se qu'il a pu sauver du—. Io trano io 
hiany no sisa tamin' izany loza izany. || 
loc. Faire — au port. Diso fanantenana; 
manao boka nita rano, tafita vao maty. 

NAUFRAGÉ, ÉE, adj. et s. Rendrika. 

NAUSÉABOND, ONDE, ad;. Mam- 
paivivy, mampaloiloy, mampilebolcbo, 
mampisalebolebo, mahamonamonaina, 
mahadimpoana , mahadiboka, mahafe- 
nofeno. Remède—. Fanafody mampai- 
vivy, mampaloiloy, mampilebolebo, 
mampisalebolebo, mahamonamonai- 
na. Odeur nauséabonde. Fofona maha- 
monamonaina, mahadimpoana, ma* 
hadiboka, mahafenofeno. 

NAUSÉE, sf. I* Faivivy, faloiioy, file- 
bolebo, fisalebolebo. J'ai des nausées. 
Maivivy, maloiloy, salosonina aho, 
milebolebo, misalebolebo ny ambava- 
féko. 2* fig. Hamonamonaina, fababo- 
bohana, hadikidiky. 

NAUTIQUE, adj. Momba ny fandeha- 
nana an-tsambo, — ny fitondran-tsam- 
bo. Art — . Fahaizana mitondra sambo. 

NAUTONNIER, 1ÈRE, s. Mpitondra 
sambo, — lakana. 

NAVAL, ALE, adj. Momba ny sambo 
mpiady, ambonin'ny ranomasina. Ar- 
mée navale. Miaramila an-tsambo. Com- 
bat—, Ady ambonin' ny ranomasina. 

NAVET, sm. Navé. 

NAVETTE, sf. 1* Fitoeran' emboka fa- 
nao ao an-trano leglizy.2°— ,Famahanan- 
tenona. 3* fig. Faire la—. Mivezivezy. 

NAVIGABLE, adj. Azon' ny sambo 
aleha. Rivière —, Renirano azon' ny 
sambo aleha. 

NAVIGATEUR, sm. Mpandeba an- 
tsambo, mpitondra sambo. —infatiga- 
ble. Mpandeha an-tsambo, etc., tsy 
mety sa§atra. 



V 



Digitized by 



Google 



NEA 



— 548 — 



NEC 



—, adj. m. Tia dia an-tsambo. Peuple—. 
Vahoaka tia dia an-tsambo. 

NAVIGATION, sf. Fandehanana an- 
tsambo, fitondran-tsambo. La— est facile 
sur cette mer. Mora ny mandeha an- 
tsambo amin' izany ranomasina izany. 
Canal do—. Lakandrano azon' nysam- 
bo aleha. Il a écrit un livre sur la—. Na- 
morona boky momba ny fitondran- 
t8ambo izy. 

NAVIGUER, vn. Mandeha an-tsambo, 
mitondra sambo. 

NAVIRE, sm. Sambo. —marchand. 
Sambo mpivarotra. 

NAVRANT, ANTE,ary. Mampalahelo 
mafy, mampahoriory. Histoire navran- 
te. Tantara mampalahelo mafy, etc. 

NAVRER, va. Mampalahelo mafy, mam- 
pahoriory. J'en ai le cœur navré. Mala- 
helo mafy, oriory ny foko noho izany. 

NE, adv. do nég. Tsy, aza. Il— sait ce qu'il 
dit. Tsy fantany izay lazainy. Il — boit 
que de l'eau. Tsy misotro afa-tsy rano 
izy, rano hiany no sotroiny. Il n'a pas dit 
un mot. Tsy nilaza na inona na inona 
izy. N'avez-vous pas été là ? Moa tsy tao 
hianao? Heureux qui n'a ni dettes ni 
procès. Sambatra izay tsy arahin-trosa 
sy tsy arahim-bezovezo. N'approchez 
pas. Aza manatona. || /oc. Je crains 
qu'il — meure. Matahotra aho sao maty 
izy. Prenez garde qu'on — vous séduise. 
Tandremo sao voangoly hianao. Il est 
plus riche qu'on — croît. Manan-karena 
kokoa noho izay iheverana azy izy. 

NÉ,ÊE, p. et adj. Teraka, taranaka, za- 
naka. Enfant nouvellement — , nou- 
veau — . Zaza vao teraka. Aveugle — . 
Olona teraka jaraba, olona jamba ha- 
trany an-kibo. Il est — de parents il- 
lustres. Taranak' olo-malaza izy. Il est 
—de parents riches. Zanah % olona mpa- 
nankarena izy. H /oc. Premier— . La- 
himatoa. Il est — français. Vahoaka 
frantsay hatry ny forty kely izy. Il est 
— avec un esprit turbulent. Tia ady 
hatry ny fony kely izy. Il est— peintre. 
Lahatra ho azy ny hahay manoso-doko. 
Il est — pour la guerre. Lahatra ho azy 
ny hahory an' ady. C'est un jeune hom- 
me bien — . Tovolahy tsara mpianakavy, 
tsara fanahy izy. Il est l'ennemi — des 
talents. Mpankahala ny olo-mahay zava- 
tra izy. Voy. Najthe. 

NÊANMOIN3, adv. Kauofa, nofa, kaa- 
jo. Comme Ckimîxoant. 



NÉANT, sm. 1* Tsinontsinona. Dieu a 
tiré toutes choses du—. Andriamanitra 
namoaka ny zavatra rehetra tamy ny tsi- 
nontsinona. Il peut les réduire au—. Ma- 
hatonga azy ho tsinontsinona izy, azony 
levonina indray izany. 2*—, Hatsinon- 
tsinona. Le — des grandeurs humaines. 
Ny hatsinontsinon' ny vouinahitr* izao 
tiainana izao. 

NÉBULEUX, EUSE, adj. 1* Man- 
jombona, manjavozavo. Temps— . An- 
dro manjombona. Les étoiles nébu- 
leuses. Ny kintana manjavozavo. 2 # 
fig. Manjombona, mampiseho ahiahy, 
maizimaizina. Il a un visage—. Man- 
jombona ny endriny, miseho amy ny 
tarehiny fa manana ahiahy izy. Style 
— . Laba-teny maizimaizina. 

— , sf. Kintana manjavozavo. 

NÉCESSAIRE, adj. Ilaina indrindra, 
tsy maintsy, ilaina. L'air est— à la vie. 
Ilaina indrindra mba hiainana ny rivo- 
tra. Cette personne m'est — . Ilaiko in- 
drindra io olona io. Le soleil est la cau- 
se— du jour. Ny masoandro no ilaina 
indrindra mba hanazava ny andro. Il 
est— d'être sage. Tsy maintsy ho hen- 
dry. Il n'est pas — de dire cela. Tsy 
ilaina ny milaza izany. 

—, sm. 1* Ny ilaina indrindra, ny ilaina. 
Il n'est pas riche, mais il a le—. Tsy ma- 
nan-karena izy, fa manana ny ilaina. 
H loc. Faire le — . Miheninkenina symi- 
hambo ho foto-draharaha. 2 # — , Vata 
kely fasiana fanaka madinidinika. 

NÉCESSAIREMENT, adv. Ilaina in- 
drindra, tsy maintsy, ilaina. Il faut — 
dormir. Ilaina indrindra ny torimaso, 
tsy maintsy hatory. Quand le soleil 
luit, il fait— jour. Rahefa miseho ny ma- 
soandro, tsy maintsy hazava ny andro. 

NÉCESSITÉ, sf. 1* Ny ilaina indrindra, 
ny tsy maintsy, zavatra tsy azo a vêla, 
ny ilaina. C'est une— de manger. Ilai- 
na indrindra ny mihinana, tsy main- 
tsy mihinana. C'est une — de mourir. 
Tsy maintsy hofaty. Les nécessités de 
la nature. Ny zavatra tsy azon' nyolom- 
belona avcla. Le pain est une chose de 
première — . Zavatra ilaina indrindra ny 
mofo. 2° — , Zavatra tsy azo ialana, fana- 
terena, hery. Il faut se soumettre à la—. 
Tsy maintsy hockena ny zavat ra tsy azo 
ialana. Faire de — vertu. Manao an-tsi- 
tra-po ny zavatra tsy azo ialana. Il fait 
la guerre par—. Tery mba hiady izy. 
— n'a point de loi. Izay tery tsy azon- 



Digitized by 



Google 



r" 



NEG 



549 



NEG 



dal.ina. En cas do—, \n-katerena, an- 
kamchana. On lui tenait le poignard à la 
gorge, ce lui fut une — de signor cet ac- 
te. Nambanana ny lefom-pohy izy, ka 
tcry, hery nanisy sonia izany faneke- 
na izany. 3* — , Fahantrana. Il est ré- 
duit à la dernière — . Efa mby amy ny 
fara fahantrana izy. 

Par nécessité, loc. adv. Noho ny faha- 
terena, noho ny fahaporitana. Il a vendu 
sa montre par— . Nivarotrany famanla- 
ranandrony noho ny fahatercna, etc., 
izy. 

NÉCESSITER, va. Mi la indrindra, tsy 
maintsy. Cette affaire nécessite votre in- 
tervention. Ilaina indrindra ny itsan- 
gananao ho elanelana arain' izany raha- 
raha izany, tsy maintsy ho elanelana 
amin* izany raharaha izany hianao. 

NÉCESSITEUX, EUSE, ad;, et a. 
Mahantra, malahelo. 

NEC PLUS ULTRA, «m. Fara. Sa 
conduite est le— de la fourberie. Fara 
fihatsarambelatsihy ny fltondran-tenany. 

NÉCROLOGE, sm. 1° Rejistrynymaty. 
2* — , Tantaran* ny olo-malaza vao maty. 

NÉCROLOGIE, sf. Tantaran* ny olo- 
malaza vao maty. 

NÉCROLOGIQUE, adj. Momba ny 
olo-malaza vao maty. Notice — . Tanta- 
ran' n y olo-malaza vao maty. 

NÉCROMANCIE, sf. Fiantsoana ny 
maty, famohazana angatra. 

NÉCROMANCIEN, IENNE, s. M pi- 
an tso ny maty, mpamoha angatra. 

NECTAR, sm. 1° Fisotro tsara dia tsa- 
ra. Vfig. Le— delà treille. Ny divay. 

NEF, sf. Ny aty trano amy ny trano le- 
glizy. La grande — d'une église. Ny 
aty trano afovoany amy ny trano le-, 
glizy anankiray. Los nefs latérales. Ny 
aty trano amy ny ila roan' ny trano 
leglizy. 

NÉFASTE, adj. Ratsy, mahery, fadf- 
na. Jours néfastes. Andro ratsy, etc. 

NÉGATIF, IVE, adj. Milaza fandâva- 
na, misy fandavana. Proposition néga- 
tive. Fehezan-teny milaza fandavana. 
Particule négative. Teny misy fanda- 
vana. 

—, sf. Fehezan-teny milaza fandavana, 
fandavana, la. Soutenir la négative. 
Manda. Il est fort sur la négative. Ma- 
hery mandà f mafy la izy. 

NÉGATION, sf. {• Fanddvana. 2° —, 
Tonv misv fandavana. 



NÉGATIVEMENT, adv. Araim-pan- 
ddvana. Répondre — . Manda. 

NÉGLIGÉ, ÉE, p et adj. Natao tsiram- 
bina, natao be fahatany, tsy notandre- 
mana, tsy noahina. 

—, sm. Fitafiana tsotsotra. 

NÉGLIGEMMENT, adv. Tsirambina. 
be fahatany, tsy amim-pitandremana, 
amlm-pahalainana, tsotsotra. S'habil- 
ler — . Mitafy tsotsotra. 

NÉGLIGENCE, sf. Fanaovana tsiram- 
bina, fitsirambindrambina, fahalainana. 

NÉGLIGENT,ENTE, adj. et s. Ma- 
nao tsirambina, mitsirambindrambina, 
manao bo fahatany, tsy mitandrina, tsy 
manahy, malaina. Il est — en tout. Ma- 
nao tsirambina, etc., amy ny zavatra 
rehetra izy. 

NÉGLIGER, va. Manao tsirambina, 
mitsirambindrambina, manao be faha- 
tany, tsy mitandrina, tsy manahy, ma- 
laina. Il néglige son salut. Manao tsi- 
rambina, tsy mitandrina, tsy mana- 
hy ny famonjeny izy. Il néglige ses étu- 
des. Manao tsirambina, manao be 
fahatany, tsy mitandrina, tsy ma- 
nahy ny fianarany izy, mitsirambin* 
drambina, malaina amy ny fianara- 
ny izy. Il néglige son style. Manao tsi- 
rambina, tsy mitandrina ny fanda- 
ha-teniny izy. Il néglige les moyens 
de se faire des amis. Tsy mitandrina, 
tsy manahy izay hahazoana sakaiza izy. 
Il néglige sa famille. Tsy manahy ny 
lianakaviany izy. || loc. — l'occasion. Tsy 
manararaolra. 

Se négliger, vpr. 1° Tsy mahakajakaja 
tena. 2°— , Manao tsirambina, mitsi- 
rambindrambina, manao be fahatany, 
tsy mitandrina, tsy manahy, malaina. 

NÉGOCE, sm. 1° Fivarotana, varotra, 
fandrantoana. Il s'est mis dans le — . 
Tonga mpivarotra izy. Le — ne va plus 
comme autrefois. Tsy mahomby tahaka 
ny taloha intsony ny varotra. Voy. 
Commerce. 2°— , Raharaha, zavatra. Il 
fait un vilain—. Manao raharaha, etc., 
mahamenatra izy. 

NÉGOCIABLE, adj. Azo amidy, azo 
atakalo. 

NÉGOCIANT, sm. Mpivarotra am- 
bongadiny. 

NÉGOCIATEUR, TRICE, s. Mpira- 
haraha, rapandamina, mpanamboatra. 

NÉGOCIATION, sf. !• Firaharahana, 
fandaminana, fanamboarana. 2°— , Ra- 
haraha. On l'a chargé d'une — impor- 



Digitized by 



Google 



NER 



— 550 — 



NET 



tante. Nampiandraiko'ina raharaha be 
vava izy. 3°— , Fivarotana, fanakalozana. 

NÉGOCIER, vn. Mivarotra am-bonga- 
diny. —en soie. Mivarotra lasoa am- 
bongadiny. 

—, ta. 1* Miraharaha, mandamina, manam- 
boatra. — un traité. Miraharaha, man- 
dam in a fanekem-pihavanana. — un ma- 
riage. Miraharaha, manamboalra fa- 
nambadiana. 2°—-, Mivarotra, manaka- 
lo. —un billet. Mivarotra, etc., tara- 
tasy vola. 

8e négocier, vpr. Amidy, atakalo. 

NÈGRE, NÉGRESSE, s. 1* Olona 
mainty hoditra. La traite des nègres est 
abolie. Tsy azo avarina intsony ny olo- 
na mainty hoditra. 2°— , Andevo. — 
marron. Andevo nilefa. Travailler com- 
me un — . Miasa boatra ny andevo, mia- 
sa miantonto-maty. 

NÉGRIER, adj. et sm. Sambo rapiton- 
dra sambotra. 

NÉGRILLON, ONNE, s. Mbika kely. 

NEIGE, sf. Oram-panala. 

NEIGER, v. imp. Manorara-panaîa. H 
neige. Manoram-panala ny andro. 

NEIGEUX, EUSE, adj. Be oram-pa- 
nala. Temps — . Andro be oram-panala. 
Montagnes neigeuses. TemJrombohitra 
be oram-panala. 

NÉNUPAR ou NÉNUPHAR, sm. 
Tatamo, voahirana. La fleur du — . Ny 
vonin-/a/amo, vonim-boaftirana, voni- 
tsiazonafo. 

NÉOLOGIE, sf. Famoronana teny vao- 
vao. 

NÉOLOGISME, sm. Fitiavana teny 
vaovao, teny vaovao. 

NÉOLOGUE, s m. Olona tia teny vao- 
vao. 

NÉOPHYTE, 8. Olona vao vita batemy. 

NÉPHRÉTIQUE, adj, Ao amy ny va- 
lahana. Colique —, Aretim-bafa/iana, 
angatra. 

— , sf. Aretim-balahana, angatra. 

—, sm. \* Marary valahana, mararin' ny 
angatra. 2*—, Fanafodim-balahana, ody 
angatra. 

NÉPOTISME, sm. Fiangarana ataon* 
ny mpanao raharaha mba hampandro- 
so ny havany. 

NERF, sm. 1* Hozatra, hoza-be, tady. 

. Le cerveau est le principe des nerfs. Ny 

ati-doha no ihaonau' ny hozatra. I^e — 

du jarret. Ny hoza-be ao amy ny le- 

fcrana. Le — du cou. Ny fadim-bozona. 



2*—, Vahim-boky. 3° fig. Tanjaka, bery. 
Il a du — . Matanjaha izy. L'argent est 
le — de la guerre. Ny vola no lanjaky 
ny ady. Ce style manque de—. Tsy mi- 
sy heriny izany laha-teny izany. 

NERVEUX, EUSE, adj. 1* Momba 
ny hozatra. Maladie nerveuse. Aretin- 
kozatra. 2* — , Be hozatra, hozatina. 
Viande nerveuse. Nofon-kena be hoza- 
tra, etc. Z'fig. Matanjaka, hozatina, 
henjana, tomady, raUy hery. C'est un 
petit hotnme — . Olona fohy sady ma- 
tanjaka, hozatina, henjana izy, fonota- 
na izy. Il a des bras — . Hozatina, to- 
mady ny sandriny. 

NERVURE, sf. 1* Vanditra. La — 
d'un livre. Ny vanditra amy ny boky. 
2 # — , Filiro. Les nervures d'une voûte. 
Ny /îliron'andohalambo amy ny aty tra- 
no. 3*—, Kira. Feuille a deux nervures. 
Ravinkazo misy kira roa. 

NET, NETTE, adj. f Madio. Vaisselle 
nette. Lovia madio. Le vin est—. Ma- 
dio ny divay. Ce riz est—. Madio izany 
vary izany. Ce miroir n'est pas—. Tsy 
madio izany fitaratra izany. 2* — , Ma- 
zava. Cette écriture est nette. Mazava 
izany soratra izany. Voix nette. Feo ma" 
zava. Il a la vue nette. Mahita mazava. 
mahiratra izy. 3 # fig. Afa-karatsaka, raa- 
zava, mahitsy, madio. Il a un revenu — 
de mille piastres. Nahazo ariary arivo ho 
tombom-barotra afa-karatsaka izy. Ré- 
ponse nette. Val in- teny ma zava. Sa 
conduite est nette. Mahitsy ny atao- 
ny. Il a la conscience nette. Madio ny 
fieritreretany. Il a les mains nettes. Afa- 
dio ny nataony. Je veux on avoir le cœur 
— . Tsy main tsy hohazavaiko izany. 

—, sm. Mettre au — . Manadio. Mettre 
au — un écrit. Manadio soratra. 

— , adv. 1° Mazava, tsotra, mi ni tsy loha. 
Parler — . Miteny mazava, etc. Enten- 
dre—. M and ré mazava. 2 # — , Tery. Ce 
bois s'est cassé — comme un verre. Hen- 
titra hoatra ny fitaratra tery io hazo io. 

NETTEMENT, ado. Mazava, tsotra, 
mihitsy loha. Il s'est expliqué—. Nila- 
za mazava ny heviny izy. Il a parlé — . 
Niteny mazava, etc., izy. 

NETTETÉ, sf. 1* Hadio. 2*—, Hazava. 
3° fig. Hazava, hahitsy, hadio. Son sty- 
le est d'une— admirable. Mabagaga ny 
hazava, hahitsin' ny laha-teniny. 

NETTOIEMENT ou NETTOYAGE, 
sm. Fanadiovana. 



Digitized by 



Google 



NEU 



551 



NIC 



NETTOYER, ta. !• Manadio, mamo- 
tsy. —les verres. Manadio gilisy. —une 
maison. Manadio trano. — un fusil. A/a- 
mots y basy. tfig. Manadio, mandroa- 
ka. Les voleurs ont nettoyé la maison.. 
Nataon'ny mpangalatra nadio, nafafa 
ny entana tao an-trano. — ia mer de 
corsaires. Mandroaka ny jiolahin-tsam- 
bo eny ambony ranomasina. 

Se nettoyer, vpr. Manadio tena, midio. 

NEUF, ad/, num. f Sivy. — fois. Inlsi- 
vy. —jours. llasiviana. 11 y a— jours 
qu'il est parti. Hasiviana androno nia- 
lany. Partagez cette pomme en — . Sivio 
io poma io. Elle est partagée en—. Voa- 
sivy, nosivina, misivy izy. 2 # — , Faha- 
sivy. Chapitre—. Toko fahasivy. 

— , sm. Bivy. Il est arrivé le— décembre. 
Tonga tamy ny sivy desembra izy. 

NEUF, NEUVE, adj. 1 # Vaovao, vae. 
Habit—. Akanjo vaovao, vao. Terre neu- 
ve. Tany vao. Expression neuve Fom- 
bam-pitenenana vaovao. Voilà une cho- 
se toute neuve pour moi. Vaovao ami- 
ko loatra izany. 2 # — , Tsy sasatra. Che- 
val—. Soavaly tsy sasatra. 3°— , Zaza- 
vao, rapanavao. Il est — dans ce métier. 
Mbola zazavao, etc., amin' izany raha- 
raha izany izy. 

—, 8m. Vaovao, zava-baovao. Il y a du—. 
Misy caotao, etc. 

A neuf, loc. adv. Vaovao. Le bâtiment 
a été remis à—. Nohavaozina indray ny 
sambo. 

NEUTRALISATION,*/*. Fanafoanana. 

NEUTRALISER, va. Mahafoana, ma- 
nafoana. Il neutralise mos efforts. Ma- 
hafoana ny fikelezana aina ataoko izy. 

8e neutraliser, vpr. Mifanafoana. 

NEUTRALITÉ, sf. Fievanevana, fia- 
lanalana. 11 garde la—, Mievaneoana, 
mialanalana izy. 

NEUTRE, adj. l'Evanevana, mievaneva- 
na, mialanalana. Ce prince reste — . Eva- 
nevana, etc., izany mpanjuka izany. Ter- 
ritoire — . J?raneoan-tany. 2 # — , Tsyma- 
mindr a. Verbe—. Verba tsy mamindra. 

NEU VAINE, sf. Fivavahana atao man- 
dritra ny basivian' andro. 

NEUVIÈME, adj. Fahasivy. C'est la- 
personne que je vois. Izy no fahasi- 
vin' ny olona izay hitako. Faire quel- 
que chose pour la— fois. Manintsivy. 
Pour la — fois. Fanintsiviny. 

— , «m. Ny ampahasiviny. Les deux neu. 
vièmes. Ny roa ampahasiviny. 

NEUVIÈMEMENT, adv. Fahasivy. 



NEVEU, sm. !• Zanakalahin' ny rahala- 
hy,— ny anadahy,— ny rahavavy,— ny 
anabavy. 2°— , pi. Nos neveux, nos ar- 
rière-neveux. Ny taranaka any aoriana 
any. 

NÉVRALGIE, sf. Aretin-kozatra ma 
nombotrombotra. 

NÉVROSE, sf. Aretin-kozatra. 

NEZ, sm. 1* Orona. lia le — fin. Matsilo, 
malady orona izy. Il saigne du—. Man- 
deha ran' orona izy. 2 - fîg. Il a eu bon 
— de ne pas se mêler de cette affaire. 
Nahira-tsaina mihitsy izy, ka tsy nisisika 
ta m in' izany raharaha izany. Tirer les 
vers du— à quelqu'un. Maogaroka olona. 
Ne pas voir plus loin que son—. Marivo 
salosina, tsy mitsapa ny ho farany. Met- 
tre le — dans une affaire. Manomboka, 
mandinika raharaha. Mettre son— par- 
tout. Misisika amy ny raharaha rehetra. 
Mener quelqu'un par le—. Mampana- 
raka ambokony olona. Il n'ose montrer 
son — . Tsy sahy raiseho izy. Il lui a sou- 
tenu cela à son — . Sahy nilaza izany teo 
imasony izy. Rire au — de quelqu'un. 
Mananihany olona. 

NI, co)ij. Na. Il ne boit— ne mange. Tsy 
misotro na mihinana izy. 

NIABLE, adj. Azo lavina. 

NIAIS, AISE, adj. et s. Adaladala, ke- 
trina, zanakalo, mitandrantandrana. Il 
est encore tout—. Mbola adaladala, 
etc., loatra izy. Il a l'air—. Mitan- 
drantandrana izy. 

NIAISEMENT, adv. Amin-kadalana. 
Il parle — . Miteny amin-kadalana izy, 
mandrotsadrotsaka, mitahontahona izy 
raha miteny. 

NIAISBR, vn. Mivoatr* adala, milalao 
amy ny zavatra tsinontsinona. 

NIAISERIE, sf. 1° Zavatra tsinontsino- 
na. Il ne dit que des niaiseries. Tsy mi- 
laza afa-tsy zavatra tsinontsinona izy. 
2 # — , Hadalana, haketrenana. Il est d'u- 
ne grande—. Adaladala, kctrina loa- 
tra izy. 

NICHES, sf. 1* Lcsoka amy ny rindrina 
fametrahan-tsariolona. 2 # — , Vosoboso- 
tra, sangisangy. 

NICHÉE, sf. 1* Zana-borona mbola ao 
anaty akaniny. Il a pris la mère et tou- 
te la— . Nisambotra ny reniny sy ny 
2 an any mbola ao anaty akaniny izy. 
Une — de souris. Zana-totozy mbola 
ao anaty tranony. 

NICHER, vn. Manao akaoy, — trano, 
— bongo. 



Digitized by 



Google 



NIV 



— oa2 



NOC 



—, va. Mametraka, manitrika. Où a-t-il 
niché son livre? Taiza no nametraha- 
ny, nanitrihany ny bokiny? 

Se nicher, vpr. Mipelraka, misitrika. 
Le chat s'est niché dan$ l'armoire. Ni- 
sitrika tao anaty lalomoara ny saka. 

NIGHOIR, sm. Fikotrehana. 

NICKEL, S7ti. Karaza-metaly, nikela. 

NICOTINE, sf. Poizina avy amy ny pa- 
raky. 

NID, sm. !• Akany, trano, bongo. Les 
petits sont hors du — . Nilaozan' ny za- 
na-borona ny akaniny, ny tranony.— 
de caille. Trarcom-papelika. — de rats. 
Bon gom-boalavo. 2° fig. Il a trouvé un 
bon — . Nahazo toerana Isara izy. Petit 
à petit l'oiseau fait son — . Landy ka an- 
trano vao manatevina. C'est un— à rats. 
Tena bongom-boalavo io trano to. 

NIÈCE, sf. Zanakavavin' ny rahalahy,— 
ny anadahy, -- ny rahavavy, — ny aua- 
bavy. 

NIELLE, sf. Karazan' ahi-dratsy. 

NIER, va. Manda. C'est une vérité qu'on 
n> peut — . Zavatra marina tsy azo la- 
vina izany. — une dette. Manda trosa. 

Se nier, vpr. Lavina. Ce fait peut se — . 
Azo lavina izany zavatra niseho izany. 

NIGAUD, AUDE, wij. et s. Adala, ba- 
kakan' olona, ketrina, zana'calondrano, 
tonendrina, dondrina, taraiky. 

NIGAUD ER, vn. Mivoatr' adala, mila- 
lao amy ny zavatra tsinontsinona. 

NIGAUDERIE, sf. Hadalana, haketre- 
nana. 

NIMBE, <s m. Avana ataon'nympanaosary 
manodidina ny lohan' ny Olo-masina. 

NIPPE, af. Fihaingoana. 

NIPPER, va. Manome fihaingoana. 

Se nipper , vpr. Mamonona fihaingoana. 

NIQUE, sf. Fanesoana, fanaovana tsi- 
nontsinona, fanamavoana. Faire la — . 
Maneso, manao tsinontsinona, ma- 
namavo. 

NITOUCHE (SAINTE), sf. Olona mo- 
dy maotona, — mody hendry. 

NITRATE, sm. Nitrata. — d'argent. 
Xitralan'ny volafotsy, vato fandoroana. 

NITRE, sm. Naitrara. 

NIVEAU, sm Levina, fandanjana.— 
d'eau. Levina. Mesurer avec le— . Man- 
danja amy ny levina, mitsapa amy ny 
fandanjana. Prendre le — d'un ter- 
rain. Mandanja tokotany amy ny le- 
vina, mitsapa ny hamarenan'ny toko- 
tany amy ny fandanjana. 



De niveau, an niveau, loc. adv. 1' 
Marina, mitovy tantana, — lenta, — ra- 
no, manao fandrin-drano, marin-drano, 
rano iray. Mettre de — . Manamarina, 
mampitovy tantana. La table n'est pas 
de—. T.sy marina, etc., ny latabatra. 
La cour n'est pas au — du jardin. Tsy 
milovy tantana amy ny tokotany ny 
zarday. 2* fig. Mitovy II est au — des 
grands écrivains. Mitovy amy ny mpa- 
morom-boky malaza izy. 

NIVELER, ra. 1° Mandanja amy ny le- 
vina, mitsapa amy ny fandanjana. 2* — , 
Manarina, mampitovy tantana, man ia- 
maka. — une route. Manarina, etc., la- 
lam-be, 3« fig. Mampitovy. —les fortu- 
nes. Mampitovy ny harena. 

Ss niveler, vpr. Mihamarina, arenina, 
tonga milovy tantana, ampitovina tanta- 
na. 

NIVELEUR, sm. Mpandanja amy ny 
levina, mpitsapa amy ny fandanjana. 

NIVELLEMENT, sm. 1* Fandanjana 
amy ny levina, Utsapana amy ny fandan- 
jana. 2°— , Fanarenana, faropitovian- tan- 
tana, fandamahana. 

NOBILIAIRE, a'i/. Mombany andria- 
na. La caste—. Nyfokon'nt/ andriana. 

NOBLE, adj. 1° Andriana. Il est— de 
père et de mère. ^4ndrian-dray an- 
drian-dreny izy. 2* fig. Miendrik' an- 
driana, mitoetr* andriann, mendrika, 
lehibe. Il a l'air—. Miendrik\indriana t 
mitoetr' andriana izy. Un style— . La- 
ha-teny mendrika. Il a de nobles aspi- 
rations. Maniry zavatra lehibe izy. 

—, s. {• Andriana. 2 - fïj. Ny mendrika, 
zavatra lehibe. 

NOBLEMENT, ado. Araira-pahamen- 
drehana. 

NOBLESSE, sf. l°Fahandrianana, Oan- 
drianana. Ha prouvé sa— . Nanamarina 
ny fahandrianany, etc., izy. Il fait preu- 
ve de—. Manomana azy ho andriana 
izy.— oblige. Izay andriana tsy main- 
tsy hanao fitondran-tenan' andriana. 
2*—, Ny andriandahy rehetra. Il se tint 
une assemblée de la—. Nisy flvorian' ny 
andriandahy rehotra. 3 # fig. Paha- 
mendrehana. Il y a beaucoup de— dans 
son procédé. Mendrika tokoa ny nalao- 
ny. 

NOCE, sf. 1° Fampakaram-bady. Il vient 
de la—. Avyanyamyny fampukaram- 
bady izy. || loc. Faire la— . Mandanyan- 
dro fuana. 2 # — , Mpanarabady. J'ai ren* 



L 



Digitized by 



Google 



NOI 



— 553 — 



NOM 



contré la—. Nifanenatamyny mpanam- 
bady aho. 3°— , pi. Fanambadiana, ma- 
riazy. Le jour de ses noces. Tamy ny 
andro nanambadinny, tamyny andro 
nanaovany mariazy. 

NOCHER, sm. Mpitondra sambo, mpi- 
tondra lakana. 

NOCTURNE, adj. Alina, tsy sahy an- 
dro. Vision—. Tsindrimandry a lina. Oi- 
seau— . Vorona tsy sahy andro. Plante 
— . Voninkazo tsy mivelatra afa-tsy amy 
ny alina. 

NOËL, sm. 1 # Noely, krismasy. 2 # — , II i- 
ra fanao amy ny Noely. 

NŒUD, sm. i # Vona, fehy maty, fehy 
vula, singory, tady vavarana. Faire un— 
à un mouchoir. Mamona mosara. At- 
tacher doux cordes avec un — solide. 
Manao fehy maty, fehy vola tady roa. 

— coulant unissant deux liens. Singo- 
ry. — coulant qui sort à prendre les 
oiseaux. Tady vavarana. 2 # — , Tonona, 
Irongo. — de canne à sucre. Tonom- 
pary. Ce bois a beaucoup do nœuds. Bo 
tonona, etc , ity hazo ity. 3° fig. — de 
parenté. Fihavanan.i. Resserrer les 
nœuds de l'amitié. Manamafy ny iifan- 
kattavana. Il y a dans coite affaire un 

— gordien qu'il faut trancher. Misy za- 
va-tsarotra dia sarotra tsy m a in tsy ho- 
bazavaina amin' izany raharaha izany. 
Voilà lo — de l'affaire. Izao no zava-tsa- 
rotra lehibe indrinlra amin'izany raha- 
raha izany 

NOIR, NOIRE, adj. f Mainty. Drap-. 
Lopôtra mainty. Il a les yeux noirs. 
Mainty maso izy. Très—. Mainly dia 
mainty, ngizina. 2 - — , Mangana. Il a la 
peaunoiredu coup qu'il a reçu. Mangan 
ny kapoka ny hodiuy. 3°— , Maintimain- 
ty, maizina, manjùmbon:i. Nuit noire. Ali- 
na maintimainty, maizina. Une cham- 
bre noire. EO-trano maizimaizina. Lo 
temps est — . Manjombona ny andro. 
4 # — , Ngerona, meromerona, ngetroka. 
Son linge est toujours—. Ngerona, etc., 
mandrakariva ny fitaflany. b* fig. Mala- 
helohelo, be ahiahy. Il a une humeur 
noire. Malahelohelo, etc., izy. 4 # — , 
Lozan-tany, ratsy izaitsizy. Une noire 
calomnie. Fanendrikendrehana lozan- 
tany, etc. Il toc. Il voit tout — . Ataony 
ho ratsy avokoa ny zavatra rehetra. 
Cet homme est ma bote noiro. Halako 
loatra io lehilahy io. 

—, «m. 1* Ny mainty. II s'habille de — . 
Miakanjo mainty izy. H loc. Qui est 
d'un — d'ébèuo. Ngalingaly. —animal. 



Arin-taolanà. 2»—, Olona mainty hodi- 
tra. 3 # fig. Il voit tout en — . Ataony ho 
rat9y avokoa ny zavatra rehetra. Broyer 
du — . Mandinidinika alahelo. 

NOIRÂTRE, adj. Maintimainty, soma- 
ry mainty. 

NOIRAUD, AUDE, adj. et s. Mainly 
vasoka. 

NOIRCEUR, sf. 1* Hamainty. La — de 
l'oncre. Ny hamaintin' ny ranomainty. 
2°— , Hoditoho. tandra. Il a dos noir- 
ceurs au bras. Misy hoditoho, etc., 
amy ny sandriny. — poilue. Hodi-j&na.- 
koruby, tandra voloina. S* fig. Ualoza, 
haratsiana. La — de son crime. Ny na- 
loza t haratsian 1 ny heloka nataouy. 4 - 
—, Zava-d ratsy, fanaratsiana, fanendri- 
kendrehana. Il m'a fait une — . Zava- 
dratsy no nataouy tamiko. Il a dit des 
noirceurs contre moi. Nanaratsy, na- 
nendrikendrina ahy izy. 

NOIRCIR, va. 1° Manamainty, maha- 
mainty. Le charbon noircit les mains. 
Manamainty, etc., ny tânana ny arina. 
2* fig. Manoso-potaka. —la réputation 
do quelqu'un. Manoso-pjtaka olona. 

— , vn. Mihamainty, mivaloraainty. La 
peau noircit au soleil. Mihamainty, 
etc., amy ny hainandrony hoditra. 

Se noircir, vpr. 1* Mitamainty, mana- 
mainty Se — les cheveux. Manamainty 
volon-dohn. 271.7. Mauala bara-tena. il 
s'est noirci par des infamies. Nanala ba- 
ra-tena tamy ny ratsy nalaony izy. 

NOIRCISSURE, sf. Hamiinty, penlina 
mainty. 

NOISE, sf. Fifandirana, fifanjihirana, 
ady vava. Comme Qukrrllu. 

NOISETIER, sm. Foto-noazety. 

NOISETTE, sf. Noazety ( voankazo). 

— , adj. Mavomavo. Qui est de couleur — . 
Mavomavo volo. 

NOIX, sf. [• Noa( voankazo ). 2 # — , Voan- 
kazo sasany mitovitovy amy ny noa. — 
de coco. Voam-boaniho. 

NOM, sm. t # Anarana. Quel est son — ? 
Iza no anarany! Quel est le — do celte 
plante ? Inona no anaran' ity zava-ma- 
niry ity? — de baptômo. Anarana amy 
ny batemy. Je ne lo connais que de — . 
Ny anaranj/hiany no fantalro. Il a illus- 
tré son—. Nampahalaza ny anarany 
izy. Certains écrivains prennent des noms 
de guerre. Misy mpanoralra sasany ma- 
ka anaran-kafa. —de religion. Anara- 
na alain'izay vao milatsaka ho relijiozy. 



Digitized by 



Google 



NOM 



— 554 — 



NOM 



—propre. Anarana any ny irery, naona 
propra. -— commun. Anarana imbona- 
na, naona komona. 2 # — , Anarana, laza. 
Il a rempli toute la terre de son—. Nara- 
panehoeho ny anarany, nampiely ny 
lazany eran'ny tany rehetra izy. Cet 
auteur a déjà quelque — . Manan-da- 
za sahady io mpamorom-boky io. C'est 
un homme sans—. Tsy manan-daza 
io lehilahy io. 3 # — , Firazanana, Il n'est 
pas riche, il n'a pour lui quo son—. Tsy 
manan-karena izy, fa avo razana biany. 
4*—, Atao hoe. Il est indigne du— d'ami. 
Tsy mendrika hatao hoe sakaiza izy. 

An nom de, loc. prép. Amy ny anarana, 
noho. Il a emprunté de l'argent au— de 
son maître. Nisambo-bola tamy ny ana- 
ran'ny tompony izy. Je vous demande ce- 
la au— de notre ancienne amitié. Man- 
gataka izanyaminao aho noho ny fifan- 
katiavantsika hatramy ny ela. 

De nom, loc. ado. Amy ny anarana. Il 
n'était roi que de — . Tsy mpanjaka afa- 
tsy tamy n y anarany fotsiny hiany izy, 
anarana fotsiny no naha-mpanjaka azy. 

NOMADE, ad/, et a. MiQndrafindra. 
Tribu—. Firenena mifîndrafindra. 

NOMBRE, «m. 1° Isa. Los. chiffres ser- 
vent à écrire les nombres. Ny mari- 
ka no anoratana ny usa. Multiplier un 
— par un autre. Mampitombo isa anan- 
kirayamyny isa hafa. —cardinal. Isa 
tsotra. —ordinal, ha milaza filaharana. 
—entier, ha tsy vaky. —fractionnaire. 
ha mitsipotika, fraksiona. Ils n'é- 
taient pas alors en assez grand—. Tsy 
ampy ny iaan' izy irco tamin' iz îy. Il n'est 
là que pour faire—, han' olona fotsiny 
hiany izy. 2*—, Habetsahana, hamaroa- 
na. Il y avait un — considérable de per- 
sonnes. Betsaka, maro hiany uy olona 
tao. Le grand — pensait ainsi. Ny an- 
kabetsahany, ny anaamaroant/, ny 
anhabiazany nihevitra toy izany. 

Du nombre, au nombre, loc. prép. 
Anisa. Il est au —des hommes illustres. 
Anisan' ny olo-malaza izy. On Ta mis 
au — des saints. Natao anisan' ny olo- 
masina izy. 

En nombre, loc. ado. Betsaka, miro. 

Sans nombre, loc. adc. Tsy tambj isai- 
na, betsaka. 

Nombre de fois, loc. ado. Imbotsaka. 

NOMBRER, va. Manisa. Q.ii peut— ie3 
étoiles ? Izano mahUa ny kinlana ? 

NOMBREUX, EUSE, ad/. Betsaka. 
maio, seschona. C'est une famille nom- 
breuse. Betsaka, etc., izy mianakavy. 



NOMBRIL, «m. Foitra. 

NOMENCLATURE, $f. Fandaharana 
ny teny fanao amy ny fahaizana aoanki- 
ray. 

NOMINAL, ALE, adj. !• Momba ny 
anarana. Appel—. Fiantsoana anarana. 
2*—, Araka ny voasoratra ao anatin' ny 
taratasy vola, araka ny eken' ny fari- 
jakana. La valeur nominale d'un papier- 
monnaie. Ny vidin* ny taratasy vola 
araka ny voasoratra ao. La valeur no- 
minale d'une piastre Ny vidin* ny faran- 
tsa araka ny eken* ny fanjahana. 

NOMINATIF, IVE , ad/. Misy ny 
anarana. L'état— des employés. Ny re- 
jistra misy ny anaran* ny mpanao ra- 
haraha . 

NOMINATION, *f. Fanendrena. 

NOMINATIVEMENT, ado. Any ny 
anarana. 

NOMMÉ, ÊE, p. et adj. 1* Natao hoe, 
atao hoe, nasiana anarana hoe. Ce prin- 
ce a été— le père du peuple. Natao hoe 
rain' ny vahoaka izany mpanjaka izany. 
2*—, Notononina anarana. 3*—, Nain- 
bara. 4 # — , Voatendry, notendrena. 

A point nommé, loc. adv. Voy. Point. 

NOMMÉMENT, ado. Anisan' ny voa- 
tonona anarana. On accuse plusieurs 
personnes et — Paul. Maro no voampan- 
ga, ary Paoly no anisan' ny voatonona 
anarana. 

NOMMER, ua. 1* Manao hoe. raanisy 
anarana. Sun parrain Ta nommé Jacques. 
Ny rainy amy ny bateny nanao azy noe, 
nanisy anarana azy hoe Jakoba. 2 # — , 
M inonona anarana. Je vous nommerai 
plusieurs personnes. Hanonona ana- 
rana olona sasany aminao aho. Il y a des 
choses qn'on ne saurait — par leur nom. 
Misy zavatra sasany tsy azo tononi- 
na anarana. 3 - — , Manambara. Nommez 
vos complices. Ambarao ny mpiray 
tetika aminao. 4 # — , Manondry. Le roi 
l'a nommé gouverneur. Ny mpan- 
jaka nanendry azy ho gov.jrnora. Il le 
nomma son Inritior. Nolendreny han- 
dova azy izy. 

Se nommer, vpr. [• Milaza ny anarany. 
Vous êtes obligé de vous — . Tsy main tsy 
holazalnao ny anaran ao. 2 # — , Misy 
anarana, atao hoe. Comment vous nom- 
mez-vous ? Iza no anaranao ? Il sa 
nomme Pierre. Piora no anarany, 
atao hoe Piera izy. Comment so nomme 
cotte place? In ma no anaran' itsy 
kianja itsy? 



Digitized by 



Google 



NON 



— 555 — 



NOT 



NON, adv. de nég. Tsia. Viendrez- vous ? 

— . Moa ho avy hianao? Tsia. 
— , sm. Tsia. Il a répondu par un — . Izy 

namaly boe tsia. 
NON-ACTIVITÉ, sf. Tsy fananan-dra- 

haraba mandritra ny andro sasantsasa- 

NONAG&NAIRE, adj. et s. Mahatra- 

tra sivilblo taona. 
NONCE, sm. Eveka irahin' ny papa ho 

ambasadaora. 
NONCHALAMMENT, adv. Mitsika- 

mokamo, mivaroraka, mitsimozimozy, 

mitstlamodamoka , miborerarera. Voy. 

MOLLLBMBNT. 

NONCHALANCE, sf, Fitsikamokamo, 
fivaroraka, fitsimozimozy, fitsilamoda- 
moka, fiborerarera, fidanesaka, fidarona. 
Il laisse ses affaires en désordre par — . 
Avelany bisafolofoto ny raharahany re- 
hetra noho fitsikamokamony. Il marche 
avec — . Mtdanesafca fandeha izy. Il par- 
le avec — . Midarona izy raha miteny. 

NONCHALANT, ANTB, ad;, et s. Tsy 
rototro, mitsikamokamo, mivaroraka, 
mitsimozimozy, miborerarera, midanc- 
saka, midarona. 

NONCIATURE, sf. Raharahan' ny 
nonce. 

NONNE, sf. Masera. 

NONOBSTANT, prép. Na dia... aza. 
Il s'est opiniâtre, — mes remootrances. 
Nikiribiby izy na dia nanariko aza. 

NON PLUS, loc. adv. Tsy... koa. Vous 
ne le voulez pas, ni moi — . Raha tsy 
tianao izany, dia tsy tiako koa. 

NON-SENS, sm. Zavatra tsy misy he- 
viny. Cette phrase est un — . Tsy misy 
heviny izany fehezan-tcny izany. 

NON SEULEMENT, loc. adv. Sady... 
no, tsy... hiany. — je l'ai paye, mais en- 
core je lui ai fait un présent. Sady na- 
loako ny karamany no nomeko zavatra 
koa izy; tsy ny karamany hiany nona- 
loako, fa nomeko zavatra koa izy. 

NON- VALEUR, */. 1° Tsy fahavokara- 
na, hakelezan* ny vola miditra amy ny 
ho fan- tan y na trano. La — de cette ter- 
re vient de ce qu'on la néglige depuis 
trois ans. Ny tsy nahavokatra izany 
tan y izany dia noho ny nanaovana azy be 
fahatany batramy ny telo taona. Cette 
maison n'est jamais louée en totalité, el- 
le est sujette à bien des non-valeurs. Tsy 
ary misy mpanofa avokoa ny efitra rehe- 
traamin'io trano io, ka izany no maha- 
kely ny vola miditra. 2 e —, Tsy fandoa- 



van' ny sasany trosa na hetra. Oa mar- 
chand a perdu Tannée dernière dix mille 
francs en non-valeurs. Maty antoka aria- 
ry roa arivo io mpi varotra io taona itsy 
noho ny tsy fandoavan' ny sasany ny 
trosany. 

NORD, sm. 1* Avaratra. Les pays du— . 
Ny tany avaratra. Les peuples du — . 
Ny flrenena any avaratra. Aller au — . 
Mianavaratra. Au — est. Any auara- 
tra atsinanana. an-joro firarazana. Au 
— ouest. Any avaratra and refana, an- 
jorora-baravaran kely. 2°— , Vakin-tany 
avaratra. Il est du — de la France. Te- 
raka tamy ny vakiny Prantsa avaratra 
izy. 

NORMAL, ALE, adj. 1* Ho an* izay 
ho tonga mpampianatra. École norma- 
le. Trano fianarana ho an' izay ho 
tonga mpampianatra. 2°— , Marina, te- 
nn. Il n'est pas dans son état — . Tsy 
amy ny toetrany marina izy, tsy amy 
ny tena toetrany izy. 

NOS, pi. de Notrb. 

NOSTALGIE, sf. Hanin-te-hody, ala- 
helo ny tanin-drazana. 

NOTA, «m, Tandremo. — bene. Tan- 
dremo tsara. 

NOTABILITÉ, «A f Uza, fabambo- 
niana. 2 # — , pi. Ny lehibebe, ny zokin- 
jokiny, ny voalohandohany. 

NOTABLE, adj. Malazi, be va va, lehi- 
be, zokinjokiny, voalohandohany. Fait 
— . Zavatra ma {aza niseho. Perte — . 
Fatiantoka be vava, lehibe. I^es person- 
nes notables de la ville. Ny lehibebe, 
ny zokinjokiny, ny voalohandohany 
ao an-tanana. 

— , sm. pi. Ny lehibebe, ny zokinjokiny, 
ny voalohandohany. 

NOTABLEMENT, ado. Be. Il est — 
lésé dans cette affaire. Maty antoka be 
amin' izany raha raha izany izy. 

NOTAIRE, sm. Mpanao raharabam- 
panjakana manoratra ny fanekena sa- 
mihafa. 

NOTAMMENT, ado. Indrindra, 

NOTARIAT, sm. Raharahan' ny no- 
taire. 

NOTARIÉ, ÊE, adj. Natoo anatrehan' 
ny notaire. Acte — . Fanekena natao 
anatrehan' ny notaire. 

NOTE, sf. 1* Marika, fivoasana. J'ai mis 
des notes à la marge. Nasiako marika 
ao amy ny marjiny. Cet ouvrage a 
été imprimé avec des notes. Nasiana fi- 



Digitized by 



Google 



NOT 



556 — 



NOU 



voasana izany boky natonta izany. 2° 
—, Soralra fohifohy, taratasy milaza 
trosa. J'ai pris— de celte affaire. Noso- 
ratako fohifohy izany raharaha izany. 
Le marchand m'a remis la — de ce que 
je lui dois. Ny mpivarotra nanome ahy 
ny taralasy milaza ny trosany aly 
amiko. 3°— , Naoty. Il connaît déjà les 
notes. Mahay naoty sahaily izy. 

NOTER, ra. 1° Manisy marika. 2* — 
Manoratra rohifohy. ;}•— , Mitandrina, 
mandinika, mahatsiaro. Cela est à — , 
Tokony ho tandr émana , hodinihina 
hotsaroana izany. 4 a — , Manoratra naoty 

NOTICE, sf. Filazana fohifohy, tantara 
fohifohy. — biographique. Tantaran'oio- 
na fohifohy. 

NOTIFICATION, sf. Fampandrene- 
sa u a. 

NOTIFIER, va. Mampandre. On Ht— 
le traité aux ambassadeurs. Nampan- 
drenesina ny fanokem-pihavanana ny 
ambasadaoro. 

NOTION, sf. Fahafantarana, fahalalana, 
fiheverana. Selon la — que j'en ai. Araka 
ny fahafanlarako, fahalalako, fiheue- 
rako izany. Je n'en ai pas la moindre—, 
Tsy fantatro velively izany. 

NOTOIRE, adj. Fantatra miharihary, 
tsy takona afenina. Le fait est—. Fa?i- 
tatra miharihary, etc., izany zavatra 
. izany. 

NOTOIREMENT, adv. An-karihary 

NOTORIÉTÉ, sf. Fahafantarana mi- 
harihary. Ceci est de— publique. Fan- 
tatry ny be sy maro miharihary izany. 

NOTRE, adj. poss. au pi. Nos. Nay, 
ay, ntsika (y compris ceux à qui l'on 
parle), —père. Rai?ia.y, r&intsika. — 
chose. Zavatra?/, zava/si/<a. 

NÔTRE, pron. pos. Ny anay, ny an- 
tsika. Leur famille est amie do la—. Ny 
fianakavian' izy iroo misakaiza amy ny 
anay, ny antsika. 

— , sm. 1° Ny anay, ny antsika. Le vôtre 
et le—. Ny anao sy n y anay. || loc. N'y 
mettons rien du — . Aoka tsy hanampy na 
inona nainonaamin' izany tantara izany 
isika. 2°— , pi. Ny ankohonanay, — 
ntsika, ny namanay, —ntsika Nous et 
les nôtres. Izahay sy ny ankohonanay. 
Celui-là est-il des nôtres? Moa naman- 
tsika io? 

¥?OTRE-DAME, sf. 1* Tompovavi ntsi- 
ka. 2°— , Trano legli^y natokana ho any 
Masina Mary. 



NOUÉ, ÉE, p. et adj. !• Voavona, mi- 

vona, natao fehy maty, — fehy vola, 

singory. V fig. Hetry, botry. vatokelv. 
Cet enfant e%t— . Hetry, etc., io zaza keiy 
io. 

NOUER, va. t° Mamona, mamehy, manao 
fehy maty, —fehy vola, — singory. — un 
ruban. Mamona t mamehy riba. —de 
l'argent dans le coin d'un mouchoir. Ma- 
mona vola amy ny zoron* ny m osa m. 
— fortement deux cordes. Manao fehy 
maty, fehy volany tady roa. —les liens 
d'un petit paquet avec un nœud coulant. 
Manao singory amy ny kofehin'entana 
madinika. 2°/t</. Mifanaiky, mamorono. 
—une partie de plaisir. Mifanaiky hi- 
lalao. —une intrigue. Ma morona sa in- 
dratsy. 

—, vn. Mby am-boany, Les pommes ne 
nouent pas encore. Tsy mbola mby am- 
boany ny poma. 

Se nojier, vpr. !• Mby am-boany. 2 # — , 
Mihahetry, mihabotry, mihavatokely. Cet 
enfant se noue. Mihahetry, etc., io zaza 
kely io. 

NOUEUX, EUSE, adj. Tonontonona- 
na, be tonona. Bois—, Hazo tononlo* 
nonana, etc. 

NOUGAT, sm. Karaza-mofo raamy. 

NOURRI, IE,p. et adj. l'Novelomina, 
velomina, mahazo fivelomana, raatanja- 
ka, feno, matavy. Ce blé est bien—. Feno 
tsara ity varioi-bazaha ity. Cette lettre 
est bien nourrie. Matavy ity litera ily. 
2*—. Voafahana, nofahanana, nompia- 
na, ompiana. 3°— , Nampinonoina. 4 # 
fig. Nampianarina, mahay, feno, voata- 
hiry, notahirizina. Un ouvrage— do pen- 
sées. Boky feno hovitra marina. 

NOURRICE, sf. 1* Mpitaiza m am pi no- 
no. Elle a mis son enfant on—. Nomeny 
hampinonoin' ny mpitaiza anankiray 
ny zanany. 2°— , Mpampinono. Elle a été 
la — de tous ses enfants. Izy no nam- 
pinono ny zanany rchetra. 

NOURRICIER, 1ÈRE, adj. Maraelo- 
na, mahatanjaka, mampaniry. Cet ali- 
ment renferme beaucoup de substance 
nourricière. Misy zavatra belsaka ma- 
melona, mahatanjaka ao amin* izany 
hanim-pihinana izany. La sève nourri- 
cière. Ny ranon-kazo mamelona, mam- 
paniry ny hazo. 

— , adj. et s m. Mpitaiza. Père—. Ray mpi- 
taiza. 



t 



Digitized by 



Google 



NOU 



NOU 



NOURRIR, va. 1* Mamelona, ivelonia- 
na, mahatanjaka,mampaniry. Le riz sert 
à— l'homme. Ny vary no mamelona ny 
olona, no iveloman" ny olona. Dieu a 
créé les fruits pour — l'homme. Andria- 
manitra nahnry ny voankazo mba fiive- 
loman* ny olona. Sa ferme le nourrit. 
Ny sahany no ivelomany. Le pain 
nourrit beaucoup. Mahatanjaha tsara 
ny mofo. La bonne terre nourrit les ar- 
bres. Ny tany lonaka mampaniry ny 
hazo. 2* —, Mamelona, mamahana, mi- 
taiza, miompy. Il nourrit plusieurs pau- 
vres. Mamelona, mamahana, mitaiza 
mahantra maro izy. Elle nourrit des 
poulets. Mamelona, mamahana, miom- 
py akolio izy. 3° Mumpinono. Elle a 
nourri ses trois enfants. Numpinono 
ny zanany telo izy. 4 # fig. Mamelona, 
mampianatra, mampitombo fahaizana, 
mitahiry, mampaharitra. Il nourrit un 
serpent dans son sein. Mamelona za- 
na-baratra izy. Elle a nourri sos enfants 
dans l'amour de la vertu. Nampiana- 
tra ny zanany ho tia hatsaram-panahy 
izy. L'étude nourrit l'esprit. Ny tianara- 
nà mampitombo fahaizana nysaina. Il 
nourrit la haine dans son cœur. Milahi- 
ry lolom-po ao am-pony izy. — la hai- 
ne dans le cœur de quelqu* un. Main- 
paharitra ny lolom-pon' olona. 5 # — 
Misy. L'Afrique nourrit beaucoup d'ani- 
maux féroces. Misy biby masiaka maro 
any Afrika. 
Se nourrir, vpr. 1* Mivelona, maniry. 
11 se nourrit de légumes. Mivelona amy 
ny hanin-kolrana izy. Cet arbre n'a pas 
de quoi se — . Tsy mahita haniriana io 
hazo io. 2 # — , Mitaiza tena. Il se nour- 
rit bien. Milaiza lena tsara izy. 3*/?//. Mi- 
velona, mampitombo ny fahaizany, man- 
dinika, mitahiry. Il se nourrit do la pa- 
role de Dieu. Ny tenin' Andriamanitra 
no ivclomany. Il se nourrit de la lec- 
ture des bons livres- Mampitombo ny 
fahaizany amy ny famakiana ny boky 
tsara izy. Il se nourrit d'idées tristes. 
Mandinika, mitahiry hevitra mampa- 
lahelo izy. 
NOURRISSAGE, sm. Piompiana. 

NOURRISSANT, ANTE, adj. Ma- 
melona, mahatanjaka. Viande nourris- 
sante. Hena mahatanjaka. 

NOURRISSON, sm. 1* Zaza ampino- 
noina, taiza. 2 m fig. Mpianatra. 

NOURRITURE, sf. t # Hanina, hanin- 
kanina, fivelomana. Bonne—. Ilanina 



tsara. Il ne prend plus de — . Tsy ma- 
halatsa-ftanina intsony izy. Son travail 
lui procure la — . Ny asan-tànany no 
ahazoany haninkanina, fivelomana. 
2* fig. Ilanina, sakafo. L'esprit a besoin 
de — aussi bien que le corps. Mila ha- 
nina toy ny vatana ny saina. La scien- 
ce est la — de lame. Ny fahaizana no 
sahafon* ny saina. 

NOUS, pron. pers. pi. Izahay, anay, 
isika ( y compris ceux à qui l'on parle), 
antsika. — - partons et vous autres vous 
resterez. Izahay mandeha ary hianareo 
hijanona. Pourquoi — regardez-vous ? 
Ahoana no ijorenaroo anay ? — savons 
qu'il y a un Dieu. Miar i-mahalala isika, 
(anlatsiha fa misy Andriamanitra. 

NOUVEAU ou NOUVEL, ELLE, 
adj. 1* Vao, vaovao. Pruit — Voan- 
kazo vao- Vin — . Divay vaovao. Le 
nouvel an. Ny taora-6aot*ao. — Testa- 
ment. Testamonta vaovao. Tout ce qui 
est — parait beau. Izay uaouao toa tsa- 
ra. 2°— , Zazavao, mpanavao. Il est— - 
dans son emploi. Zazauao,etc, amy ny 
raharahany izy. Je n'aime pas les nou- 
veaux, visages. Tsy azoazoko ny olona 
manavao ahy. 

Nouveau, sm. Vaovao, zava-baovao. Il 
aime le—. Tia vaovao, etc., izy. 

— , adv. Vao. Une fille — née. Zazavavy 
uao teraka. 

De nouveau, loc. ado. Indray. 

NOUVEAUTÉ, sf. 1° Havaovao. La — 
de cette doctrine me surprend. Maha- 
gaga ahy ny havaovam' izany fampia- 
narana izany. 2°— , Zava-baovao, fom- 
ba vaovao, lamody vaovao. Il recher- 
che d»*s nouveautés. Mitady zaoa-oao- 
vao izy. Le peuple aime les nouveau- 
tés. Tia fomba vaovao ny vahoaka. Mar- 
chand do nouveautés. Mpivarotra la- 
mody vaovao. 

NOUVELLE, sf. Zava-baovao, fandre- 
nesana. Cette — est fausse. Tsy marina 
izany zava-baovao izany. C'est une — 
pour moi. Zava-baovao amiko izany, 
izao vao mandre izany aho. On a eu — 
que les ennemis ont été baltus. Re fa 
resy ny fahavalo. J'ai reçu de ses nou- 
velles. Efa reko ny toetrany. Mandez- 
moi de vos nouvelles. Ampandraneso 
ahy ny toctrao. || loc. Vous aurez da 
mes nouvelles. Hataoko mahita ahy hia- 
nao. Point do nouvelles, bonnes nou- 
velles. Maloa mangingina izy tsara nia- 
nv. 



L 



Digitized by 



Google 



NU 



— 558 — 



NUD 



NOUVELLEMENT, ado. Vao, va© 
haingana. Maison — bâtie. Trano vao 
naorina, naorina vao haingana. 

NOUVELLISTE, sm. Oloua liana za- 
va-baovao, mpampioly zava-baovao. 

NOVATEUR, TRICE, s. et adj. Mpi- 
tondra fomba vao vao. 

NOVEMBRE, sm. Volana faharaika 
amby ny folo amy ny taona vazaha, no- 
vembre. 

NOVICE, s. Mpianatra ho relijiozy. 

— , adj. Zazavao, ra pan a vao. Il est enco- 
re bien — dans son môtie r. Mbola zaza- 
vao f etc., amy ny raharabany izy. 

NOVICIAT, 8m. 1* Fianarana ho re- 
lijiozy. 2*— , Andro ianaran' ny mpiana- 
tra ho relijiozy. 3 # — , Trano fianaran'ny 
mpianatra ho relijiozy. i* fig. Fianara- 
na. 

NOYAU, sm. 1-Taolam-boankazo. — de 
pêche. Tao/am-paiso. 2 # —, Tena. Le — 
d'une comète. Ny tenan* ny kometa. 3° 
fig. Fiandohana, fiantombohana. Quel- 
ques écrivains ont formé le — de l'Aca- 
démie. Mpamorom-boky vitsivitsy no 
fototra mando/iana, niantombohan' 
ny Akademia. 

NOTA, &E, 8. et adj. Sempotra anaty 
rano, maty an-drano. 

—, adj. Vonto. Des yeux noyés de larmes. 
Maso von fon-dranomaso. 

NOTER, sm. Foto-noix. 

NOTER, va. 1° Manitrika anaty rano. 
— un chat. Manitrika saka anaty ra- 
no. 2 - — , Manafotra. Les eaux ont noyé 
son champ. Ny rano nanafotra ny tanim- 
boliny. 3 # fig. Manary dia, mampisa- 
fotofoto. Il noie son chagrin dans le 
rhum. Manary dia ny alahelony amy ny 
fisotroan-toaka izy. Il noie sa pensée 
dans un déluge de mots. Mampisafolo- 
foto ny heviny amy ny teny maro izy. 

Se noyer, vpr. 1° Mamono tena any ana- 
ty rano. maty an-drano. Les mouches se 
noient dans le lait. Maty ao anaty ro- 
nono ny lalitra. 2 9 fig. Se — dans la dé- 
bauche. Miletra izaitsizy, milomano ao 
anatin* ny fitondran-tena ratsy. Se — 
dans le sang. Mandatsaka ra mandria- 
ka. 

NU, NUE, adj. 1* Mitanjaka, mihanjaka, 
minanjahanja, miboridana. Ces sauvages 
vont tout nus. M itanj aka,etc t ireo olona 
dialreo. Être à moitié—. Mi/ian/a vata- 
na. || loc. Avoir la tête nue. Tsy misa- 
truka. Aller nu-peds. Tsy mikiraro. Aller 



k 



nu-jambes. Tsy mfpataloha. Observer 
quelque chose à l'œil—. Mijery zavatra 
amy ny maso folsiny biany. 2 # — , Tsy 
mitafy. J'étais— et vous m'avez habillé. 
Têy nitafy aho ka notafinareo. fr fig. 
Tsy misy fanakà, —ha in go, — renty, — ha- 
zo. Chambre nue. Efl-trano tsy misy 
fanaka, t8y mi8y haingo. tsy misy 
renty. Pays—. Tany tsy misy hazo. i* 
— , Tsy an-kifonotono, tsy an-kinafioaû- 
na. Il lui a dit la vérité toute nue. Nila- 
za ny marina taminy tsy an-kifonofo- 
no, etc., izy. 

—, sm. {• Ny mitanjaka. 2*—, Ny tsy mi- 
tafy. Vôtir les nus. Manafy ny tsy mi- 
tafy. 3 # fig. Ny tsy fisian-drenty. 

À nu, loc. adv. 1* Mitanjaka. Mettre à 
— . Mampitanjaka. 2* fig. Tsy an-kifono- 
fono, U»y an-kinafinaflna. Découvrir son 
cœur à — . Mamboraka ny ao ain-pony 
tsy an-kifonofono, etc. 

NUAGE, sm. l'Rahona.— épais. Rahona 
matevina. 2* fig. Zavatra mijofo. Un — 
de poussière, de fumée. Vovoka, setro- 
ka mijofo. 3°— , Sarona. La vérité dis- 
sipe les nuages de l'erreur. Ny marina 
mampisava ny hevi-diso manarona aa- 
tsika. Les passions élèvent des nuages 
dans notre esprit Ny fllan-dratsy ma- 
narona ny saintsika. 4 e —, Alahelo, ahi- 
ahy, fanelingelenana. Aucun— ne trouble 
la sérénité de son ftme. Tsy misy alahelo, 
ahiahy mampitebiteby ny fony. Tous les 
jours de leur union ont été des jours 
sans — . Tsy nisy zavatra nanelingeli- 
na azy ireo nandritra ny andro nivadia- 

ny- 

NUAGEUX, EUSE, adj. l*Be rahona. 
Ciel — . Lanltra 6e rahona. 2* fig. Mai- 
zimaizina. Style — . Laha-teny maizi' 
maizina. 

NUANCE, sf. 1* Volon-doko samihafa 
kely foaoa. Le mélange de plusieurs cou- 
leurs produit des nuances variées à l'in- 
fini. Ny fampibaroana loko maro no ma- 
hatonga volon-doko samihafa kely /ba- 
na tsy tambo isaina. 2*/?flf. Zavatra sami- 
hafa kely. Il y a une — entre ces deux 
idées. Misy samihafa kely ao anelane- 
lan* ireo hevi-droa ireo. 

NUANCER, va. U Mandahatra volon- 
doko samihafa. 2 9 fig. Mandahatra zava- 
tra samihafa kely. 

NUBILE, adj. Ampy taona hanamba- 
bady. 

NUDITÉ, s/*. [• Fitanjahana, fihanjahana. 



Digitized by 



Google 




NUL 



— 559 — 



NUQ 



fihanjahanjana, <fiboridana. 1*— , 8ary 
raitanjaka 

NUE, sf. \* Rahona. Le soleil perce la—. 
Maninteraka ny raliona ny masoandro. 
%*fig. Porter aux nues. Midera izaitsizy. 
Faire sauter quelqu'un aux nues. Maha- 
tezitra olona izaitsizy. Tomber des nues. 
Gaga izaitsizy. 

NUÉE, sf. !• Rahona. — épaisse. Raho- 
na matevina. 'Z'fig. Olona na biby zavon- 
tany. — do sauterelles. Valala zauon- 
tany. 

NUIRE, vn. 1° Mahafaty antoka. mamo- 
no antoka, manimba, manisy ratsy. Cet- 
te affaire a nui à sa fortune. Nahafaty 
antoka, namono antoka azy izany ra- 
haraha izany. Cela a nui à sa réputation. 
iVantm&any Iazauy izany. Il cherche à 
me—. Mitady hahafaty antoka. etc.. ahy 
izy. Cette boisson nuit à la santé. Ma- 
nimba ny hasalamana itony fisolro ito- 
ny. 2 # — , Misakantsakana, manahirana. 
Abattez cette muraille, elle me nuit. 
Àzerao ity ampiantany ity, fa misakan- 
tsakana, etc., ahy. 

NUISIBLE, adj. Mahafaty antoka, ma- 
nimba. 

NUIT, sf. I - Alina. —obscure. A Un a mai- 
zina. Il travaille jour et—. Miasa andro 
aman' alina izy. Il a passé la— à jouer. 
Nandany alina niloka izy. Il fait —.Ali- 
na ny andro. Retenir jusqu'à la—. A/a- 
n alina. J'ai retenu mon ami jusqu'à la—. 
Nanalina ny sakaizako aho. \a — der- 
nière. Halina. Il est mort la — dernière. 
Maty halina izy. La — prochaine. Raha 
alina, anio alina. 2" fig. L'origine de cet 
usage se perd dans la — d-s temps. Tsy 
fantatra izay niandohan' izany fanao 
izany taray ny taona fahagola. La — porte 
conseil. Aoka ho ampitso fa ny alina 
fandinihana. 

De nuit, loc. adv. Alina. Aller de — 
Mandeha alina. 

NUL, NULLE, adJ. 1* Na dia iray aza. 
na dia kely aza. — homme n'est exempt 
de mourir. Tsy misy olona tsy ho faty 
na dia iray aza. Je n'en ai nulle con- 
naissance. Tsy mahalala izany aho na 
dia kely aza. || loc. En nulle manière 
Na manao ahoana na manao ahoana. 
Nulle part. Naaizana aiza. 2°— , Foana, 
tsinontsinona. Cet acte est— .Foana, etc., 
izany fanckena izany. 3* fig. C'est un 
homme—. Tsy mahay, tsy mahavita na 
inona na inona izy. Son talent est—. Tsy 
mahay na inona na inona izy. 



NULLEMENT, adv, Na manao ahoana 
na manao ahoana, na dia kely aza, tsy 
akory. Je ne le veux—. Tsy tiako izany 
na manao ahoana na manao ahoana, 
etc. Voulez-vous cela ? — . Moa tianao 
izany ? Tsia, tsy akory. 

NULLITÉ, sf. 1* Hafoanana, batsino- 
tsinona. 2'—, Olona tsymahoy na inona 
na inona. 

NÛMENT, ado. Tsy an-kifonofono. 

NUMÉRAIRE, adj. La valeur— de cet- 
te pièce d'or est de vingt francs. Ariary 
efatra natao vidin' io farantsa volamena 
io. 

—, sm. Lela vola, vola. Le— a augmenté. 
Nitombo ny lela volu, etc. 

NUMÉRAL, ALE, adj. Milaza isa. 
Lettre numérale. Litera milaza isa. 

NUMÉRATEUR, sm. Ny isan'ny fra- 
ksiona milaza firy no alaina amy ny ven- 
ty voazara. 

NUMÉRATION, sf. Fanisana. 

NUMÉRIQUE, adj. Momba ny isa. 

NUMÉRIQUEMENT, adv. Araka ny 
isa. 

NUMÉRO, «m. Isa, marika, naombany. 
Dites-moi le — de la page. Lazao ahy ny 
isan'ny pejy. Quel est le— de votre 
maison? Firy ny marika, ny naomban* 
ny tranonao ? Il porte des lunettes du — 
seize. Manao solomaso misy naombany 
enina amby ny folo izy. Je ne trouve 
plus le— dix du journal. Tsy hitako in- 
tsony ny gazety misy naombany fana- 
folo. 

NUMÉROTAGE, sm. Fanisiana isa, — 
marika. — naombany. 

NUMÉROTÉ, ÉE, adj. Misy isa,— 
marika. —naombany. Voiture numéro- 
tée. Kalcsy misy marika, misy naom- 
bany. 

NUMÉROTER, m. Manisy isa,— ma- 
rika, — naombany. 

NUMISMATIQUE, adj. Momba ny 
medalin' ny ntaolo. 

— , sf. Fahaizana momba ny medalin' ny 
ntaolo. 

NUPTIAL, ALE, adj. Momba ny fam- 
pakaram-bady, — ny fanambadiana, — 
ny mariazy. Habits nuptiaux. Akanjo fl- 
tondra amy ny fampaharam-bady. 
Bénédiction nuptiale. Tso-drano atao 
amy ny fanambadiana, amy ny ma* 
riazy. 

NUQUE, sf. Uatoka, hatok' angidina, 
heringerîna. 



Digitized by 



Google 



OBJ 



— 5G0 — 



OBL 



NUTRITIF, IVE, ad;. Mahatanjaka, 
mamelona. Substance nutritive. Zavatra 
mahatanjaka, etc. 

NUTRITION, sf. Famelomana. 



NYMPHE, sf. Monany, soherina, zana- 
dandy. La larve du hanneton devient 
— et puis hanneton. Ny sakoivy man- 
jary monany vao manjary voangory 



o 



ô, int. Adre, odre» indrisy, endrey, ô, 
ry. —jour heureux! Adre, andro raa- 
haravo ! — douleur ! Adre, indrisy, 
endrey t — mon Dieu ! Andriamanilra 
ô ! — mon (Ils ! Ry zanako ! 

OASIS, sf. Vondron-java-maniry ao afo- 
voan* ny efitra. 

OBÉIR, vn. f Manaiky. — à son père. 
Manaiky an-drainy. Le chien obéit à 
son maître. Ny alika manaiky ny tom- 
pony. J'ai obéi à la force. Nanaihy aho, 
fa voatery. 2 # fig. Milefitra, résina. Ce 
bois obéit sans se rompre. Mety mile- 
fitra tsy tapaka io hazo io. Il faut que 
les passions obéissent à la raison. Tsy 
raaintsy horesen' ny fanahy ny filan- 
dratsy. 

OBÉISSANCE, sf. Fanekena, fa noa va- 
ria. Cet enfant est d'une grande — . Ma- 
naiky tsar a io zazalahy io. Il a réduit 
cette province sous son — . Nampanai- 
ky izany fari-tany izany izy. Prêter — - 
à un prince. Manoa mpanjaka. 

OBÉISSANT, ANTE, adj. f Manai- 
ky. Un fils—. Zanaka manaiky. î* fig. 
Milefitra, resy. 

OBÉLISQUE, «m. Tsangam-bato avobe. 

OBÉRER, va. Maharaiki-trosa, maha- 
be trosa. Il a obéré sa famille. Naha- 
raiki-trosa, etc., ny mpianakaviny izy. 
Comme Endbttbr. 

S'obérer, vpr. Raiki-trosa, be trosa, 
mitrosa. 

OBÈSE, adj. Matavibe, botrefom-be. 

OBÉSITÉ, sf. Hatavezan-doatra. 

OBJECTER, va. 1* Milaza hanohitra. Il 
a objecté de bonnes raisons. Nilaza an- 
tony tsara hanohitra izany izy. N'a- 
vez-vous rien à — ? Moa manan-ftoia- 
zaina hanoherana izany hianao ? 2 # — , 
Maniny. On lui a objecte la corruption 
de ses mœurs. Notsinina noho ny ha- 
ratsian' ny fltondran-tenany izy. 

OBJECTION, sf. Fanoherana. Réfuter 
une—. Mamaly fanoherana. Il n'y a pas 



d'— à cela. Tsy misy azo anoherana 
izany. 

OBJET, sm. {• Zavatra. Voilà un — 
charmant. Itsy zavatra mahafinaritra. 
Il a acheté divers objets. Nividy zava- 
tra samihaflot izy. 2 # — , Izay re, izay 
tratra. Le son est l'— de l'ouïe. Ny leon- 
javatra no ren ny sofina. Le vrai est 
l'— de l'entendement. Ny marina no 
tralry ny saina. 3°— , Ny momba, foto- 
tra, antony, ny kendrena. La théologie 
a Dieu pour — . Ny teolojia no iana- 
rana ny momba an' Andriamanitra. 
Vous étiez l*— de notre entretien. Hia- 
nao no /b/o-dresakay teo. Quel est 1 — 
de cette démarche? Inona no folotra, 
antony anaovanaojzany? Il n'a pour — 
que la gloire. Ny voninabitra hiany no 
kendreny. 

OBJURGATION, sf. Fandevilevena. 

OBLATION, sf. 1* Fanolorana amin' 
Andriamanitra. 2* — , Fanatitra aterina 
amin' Andriamanitra. Les prêtres ne 
vivaient autrefois que d'oblations. Ny 
fanatitra naterin' ny olona tamin' An- 
driamanitra no niveloman' ny mpiso- 
rona teo aloha. 

OBLIGATION, sf. 1* Ny tsy maintsy 
hatao, didy. Il a rempli ses obligations. 
Nahatanteraka izay tsy maintsy hatao- 
ny izy. C'est une fête d'— . Fety voadi- 
dy hotandremana izany. 2* —, Taratasy 
fanekena milaza fandoavam-bola, teny 
apetraka. Cette — est payable dans 
cinq ans. Tsy maintsy haloa raba afaka 
dimy taona ny vola voasoralra ato ana- 
tin'ity taratasy fanekena ity. Il a acquit- 
té son — . Nandoa ny vola voasoratra 
tao anatin' ny taratasy fanekena izy. 
Il a fait honneur à ses obligations. Nan- 
doa ny trosan % olona taminy izy, naha- 
tanteraka ny teny napetrany izy. 3* — > 
Fankasitrahana. Je lui en aurai — toute 
ma vie. Hankasilraka azy amy ny an- 
dro relie tra hiainako aho noho izany. 



Digitized by 



Google 



OBL 



— 56! — 



OBS 



OBLIGATOIRE, adj. Tsy maintsy ha- 
rahina, tsy maintsy.... Contrat—. Fane- 
kena tsy maintsy harahina. 

OBLIGÉ, ÉE, p. et adj. 1- Tsy maintsy, 
Uy maintsy harahina, voadidy, nodidia- 
na, voatery, noterena, tery, hery. Je 
suis — de vous quitter. Tsy maintsy 
handao anao aho. La formule obligée 
d'une lettre. Ny teny fanao tsy maintsy 
harahina amy ny taratasyam pi tond rai- 
na. Après un mois de siège, le gouver- 
neur fut — de se rendre. Nony tapitra 
iray volana no nanaovana fahirano, dia 
voatery, tery hanolo-tena ny governo- 
ra. dia herin' ny govornora nanolo-tena. 
2° — , Mankasitraka. Je vous suis bien 
— de la peine que vous avez prise. Man- 
kasitraka anao indrindra aho noho ny 
fisahirananao. 

—, a. Mankasitraka. Je suis votre—. Man- 
kasitraka anao aho. 

OBLIGEAMMENT, adv. Amira-kale- 
mem-panahy, amin-kazavam-po. Il m'a 
reçu*—. Nandray ahy tamin-kalemem- 
panahy, etc., izy. 

OBLIGEANCE, sf. Halemem-panahy, 
bazavam-po. 

OBLIGEANT, ANTE, adj. Malomy fa- 
nahy, mazava fo, niahafaly. Il est fort—. 
Malerny fanahy, mazava fo loatra izy. 
Il ne lui a pas dit une parole obligeante. 
Tsy nilazany teny mahafaly na dia iray 
akory aza izy. 

OBLIGER, va. 1° Mandidy, manery. La 
loi divine nous oblige à honorer notre 
père. Ny lalân* Andriamanitra mandi- 
dy antsika mba h a naja ny raintsika. 
8on contrat l'oblige à cela. Ny fanekena 
nataony mandidy azy mba hanao izany. 
La crainte l'oblige à se taire. Ny taho- 
tra manery azy mba hangina. 2*—, Mi- 
taona, mitarika. Mes réprimandes l'ont 
obligé à changer d'avis. Ny anatra natao- 
ko nitaona, nitarika azy mba hiova 
hevitra. 3'— , Manampy, manao soa, ma- 
hafaly. Il oblige tout le monde. Manam- 
py, etc., ny olona rehetra izy. Vous 
m'obligerez d'aller lui parler pour moi. 
Ho faly aho raha mety hanao ny raha- 
rahako aminyhianao. 

S'obliger, vpr. 1* Mametra-teny. 2 # — , 
Mifanampy, m if anao soa. 

OBLIQUE, adj. 1* Misompirana, mi- 
tongilana, mihilana. Ligne — . Tsipika 
misompirana, etc. Les rayons du soleil 
sont pins obliques en hiver qu'en été. 
Misompirana, mihilana kokoany tana- 



masoarulro raha ririnina notio ny raha 
fahavaralra. 2* fig. Miola'volaka. Il suit 
des voie3 obliques. Miolaholaka izy. 
Voy. Brus. 

—, sf. Tsipika misompirana. 

OBLIQUEMENT, ado. 1* Misompira- 
na, mitongilana, mihilana. 2* fig. Miola- 
kolaka. 

OBLIQUER, vn. Misompirana. —vers 
l'ouest. Misompirana miankand refana. 

OBLIQUITÉ, sf. 1° Fisompiranana. fi- 
tongilanana, fihilanana. 2° fig, Fiolako- 
lahana. 

OBLITÉRATION, sf. Fampaojavoza- 
voana, fahafatifatesan-tsoratra. 

OBLITÉRER, va. Marapanjavozavo. 
mampahafatifaty. Le temps a oblitéré 
ces caractères. Ny ela nampanjavoza- 
vo, etc., izany soratra izany. 

S'oblitérer, vpr. Manjavozavo, matima- 

ty. 

OBLONG, ONGUE, adj. Lavalava, ki- 
lavalava. Livre — . Boky lavalava, etc. 

OBOLE, «A 1° Farantsa kely varahina 
taray ny Grika. 2* fig. Variraiventy. Je 
n'en donnerais pas une — . Tsy sahiko 
na dia variraiventy akory aza. 

OBOMBRER, va. Maoaloka. Les angos 
l'oborabraient de leurs ailes. Ny anjely 
nanaloka azy tamy ny elany. 

OBREPTIQE, adj. Misy ankifonofono. 
Lettre — . Taratasy ampitondraina'mi«î/ 
ankifonofono. 

OBREPTIGBMBNT, adv. An-kifono- 
fono. 

OBREPTION, sf. Fanafenan-javatra 
anankiray izay tsy maintsy holazaina 
amy ny taratasy ampitondraina. 

OBSCÈNE, adj. Vetaveta, mahamena- 
tra, maloto. Paroles obscènes. Teny ve* 
taveta, etc. 

OBSCÉNITÉ, sf. Havetavetana, zavatra 

v vetaveta, zavatra mahamenatra. 

OBSCUR, URE, adj. t* Maizina, man- 
jombona. Nuit obscure. Alina maizina. 
Le temps est — . Manjombona ny an- 
dro. L'église est obscure. Maizimaizina 
ny trano leglizy. Très—. Maizim-pito, 
alim-pito, ali-mainty. 2* fig. Maizimai- 
zina. Discours—. Laha-teny maizimai* 
zina. 3*— , Tsy fantatr' olona, iva. Il 
mène une vie obscure. Tsy fantatr'olo- 
na izy. C'est un homme — . Lehilahy 
tsy fantatr* olona izy. Il est d'une nais- 
sance obscure. Iva razana izy. 

OBSCURCIR, va. fManamaizina, ma* 

313 



Digitized by 



Google 



OBS 



— Dli? — 



OBS 



hamaizina, mampanjombona. Ce mur éle- 
vé obscurcit ma chambre. Io rindrina 
avo io manamaizina, mnhamaizina 
ny tranoko. Les nuages obscurcissent 
le jour. Ny rahona mampanjombona 
ny andro. î° fïg. Manamaizina, mam- 
p-ihena. Ce commentaire obscurcit le tex- 
te. Manamaizina ny tena teny ity fi- 
voasana ity. 

S'obscurcir, rpr. 1* Mihamaizina, man- 
jombona. mihamanjavona. La vue 
s'obcurcit dans la vieillesse. Mihaman- 
javona ny maso raha antitra. 2*fig. Mi- 
hamaizina, mihena. Sa gloire s'est obs- 
curcie peu à pou. Nihcna tsikelikely 
ny voninahiny. 

OBSCURCISSEMENT, sm. 1- Ha- 
maizina, fanjombona, fanjavona. 1* fig. 
Hamaizina, flhenâna. 

OBSCURÉMENT, art/. t'Tsymazava, 
manjavozavo. Voir — . Tsy mahita ma- 
zava, mahita manjavozavo. 2° pg. Tsy 
raazava, maizina. Il parle — . Tsjymila- 
za mazava izy f maizina ny fllazany. 3° 
—, Tsy fantatr' olona. 

OBSCURITÉ, sf. 1* Hamaizina, aizi- 
na, fanjombona, ny maizina. L* — delà 
nuit. Ny hamaizina, nyaizin' ny alina. 
Il chercher—. Mitady ny maizimaizi- 
ina, manaraka aizina izy. 2» fig. Maizi- 
na. Son discours est plein d' — . Bemai- 
zimaizina amy ny Iaha-teniny. 3"—, Tsy 
fahafantarana, fahivana. Il vit dansl'— . 
Tsy fantatr" olona izy. 

OBSÉCRATION, sf. Fiantsoana an'An- 
driamanitra. 

OBSÉDER, ra. 1° Milaûka, manahira- 
na. Ce ministre obsédait le prince. Ni- 
lafika tao amy ny mpanjaka izany mi- 
nistre, izany. Cet homme me vient voir 
chaque jour, il m'obsède. Tonga eto ami- 
ko isan' andro manahirana ahy io le- 
hilahy io. 2°— , Manelingelina. Il y a un 
malin esprit qui l'obsède. Misy demony 
manelingelina azy. 

OBSÈQUES, sf. pi. Fandevenana ma- 
ketriketrika. 

OBSÉQUIEUSEMENT, a de. Manom 
potompo. 

OBSÉQUIEUX, EU8E, adj. Manom- 
potompo, marna lifaly, mandokadoka. 

OBSÉQUIOSITÉ , sf. Fanompotom- 
poana, famalifaliana*, fandokadokafana. 

OBSERVANCE, sf. f Fitandremana, 
fanatanterabana, fanarahana. 2*—, Di- 
dy, titsipika. Manquer aux observances. 
Mandika ny didy, etc. 



OBSERVATEUR, TRICE, s. f Mpi- 
tandrina, mpanatanteraka, mpanaraka. 
2"—, Mpandinika, mpitazana, mpijery. 
— du cœur humain. Mpandinika, mpi- 
jery ny toetr' olona. 

—, adj. Mpandinika, mpijery. Esprit — . 
Olona mpandinika, etc. 

OBSERVATION, sf. 1* Fitandremana, 
fanatanterahana, fanarahana. 2*— , Fan- 
dinihana, fitazanana, fljerena. Il a l'es- 
prit d'— . Fatra-pandifttfta, pitazana, 
pijery izy. 3*—, Zaratra voadinika, — 
voatazana, — voajery, — hita. Je vous fe- 
rai part de mes observations. Holazaiko 
aminao ny zavatra voadiniko.voata- 
zako, voyeriko, hitako. 4°— , Filazana. 
Avez-vous encore quelque — à faire? 
Moa misy zavatra hafa holazainao? 
Votre — me parait juste. Ataoko fa mari- 
na ny plazanao. Voici quelques obser- 
vations sur ce chapitre. Inty ny zavatra 
sasany holazaiko momba izany toko iza- 
ny. 5 # — , Fitsikiloana, fîtiliana. Il est en 
— . Mitsikilo, mitily izy. Corps d— . 
Antoko-miaramila mitsikilo, mitily. 

OBSERVATOIRE, sm. Observatoara. 

OBSERVER, va. 1* Mitandrina, ma- 
natanteraka, manaraka. —les comman- 
dements de Dieu. Mitandrina, etc., ny 
didin' Andriamanitra. 2*—, Mandinika, 
mitazana, mijery, mahita. — la nature. 
Mandinika ny fomban-javatra. — le 
cours des astres. Mandinika, mitaza- 
na, mijery ny fandehan' ny aslra. J'ai 
observé qu'il n'adressait la parole qu'à 
vous. Efa hitako fa tsy niresaka afa-tsy 
tamïnao tzy. 3°— , Mitsikilo, mitily. Pre- 
nez garde à ce que vous direz, on vous 
observe. Tandremo izay holazainao, fa 
misy mitsikilo, etc., anao. 

S'observer, vpr. \* Milandrin-tena, 
miambin-tena, m a lin a. 2*—. M ifam pije- 
ry, tsy mifaropipy . 3*—, Mifampitsikilo, 
mifampftily. 

OBSESSION, sf. !• Faneiiogelenana. 
2*—, Filafihana. 

OBSTACLE, sm. Sampona, sakana. 
Faire naître un—. Mamoron-f sampona. 
Les obstacles se sont multipliés. Nitom- 
bo ny sampona. Il n'y a mil—. Tsy 
misy sampona, etc., na dia kely aza. 
Aucun — ne l'arrête. Tsy misy sampo- 
na mahasakana azy. Mettre — ft ai 
dessein. Misakana fikasana. 

OBSTINATION, s/*. Di-doha, hamafy 
hatoka, hamafy soflna, tohika, bohihy, 
botraika, fitokona, fitokozihilra, flhena- 



Digitized by 



Google 



occ 



— 503 — 



ooc 



hena, flkiry, likiribibiana, fikitrohana. 

OBSTINÉ, ES, ad/, et s. Maditra, etc. 
Comme Entêté. 

•-, adj. Lavareny, sarotra sitraaîna. Rhu- 
me—. Koha-da vareny, etc. 

OBSTINÉMENT, adtx Amin-ditra, 
amim-pikiribibiana. 

OBSTINER, va. Mahamafy hatoka, ma- 
hamafy softna, mampltokona, mamplto- 
kozibitra, mampihenahena, mampikiri- 
biby. Vos réprimandes ne font que 1'— . 
Ny anatra nataonao vao mainkta maha- 
mafy hatoka, etc., azy. 

S'obstiner, vpr. Manao ditra, mitoko- 
na. mitokozihitra, mihenahena, raikiri- 
biby, mitompo teny fantatra, mikitroka. 

OBSTRUCTION, sf. f Pihandronan- 
dra. 1* fig. Fauampenana. 

OBSTRUA, &B, p. et ad;, f Mihan- 
dron-dra. Il a le foie—. Mihandron- 
dra ny atiny. 2 - — , Tampina, voatam- 
pina, mitampina, fempina. Le canal 
est—, Tampina, etc., ny lakan-drano. 

OBSTRUER, vn. 1* Mampihandron- 
dra. 2 # — , Manampina, mamempina. — 
les rues. Manampina ny araben-dà- 
lana. 

S'obstruer* vpr. !• Mihandron-dra. 2* 
—, Mitampina. 

OBTEMPÉRER, vn. Manaiky. —à un 
ordre. Manaiky didy. 

OBTENIR, ta. Mabazo. —une place. 
Mahazo rabaraba. J'ai obtenu la per- 
mission. Nahazo lâlana aho. Il a obte- 
nu la faveur du prince. Nahazo sitraka 
tamy ny mpanjaka izy. 

S'obtenir, vpr. Azo. 

OBTENTION, sf. Fahazoana. 

OBTUS, USE, adj. 1* Dombo. Angle 
— . Zoro dombo. Z'ftg. Donto saina, 
dombo saina. Il a l'esprit — . Donlo sai- 
na, etc., izy. 

OBUS, sm. Karazam-bomba kely. 

OBUSIER, «m. Tafondro foby fandefa- 
sana bomba kely. 

OBVIER, vn. Misakana. — à un mal- 
heur. M isakana loza. 

OCCASION, sf. 1* Fotoana, toe-dra- 
haraha, forme relative. Je cherche 
un*e bonne — pour lui parler. Mitady 
fotoana mety mba hiresabana aminy 
abo. L*— fait le larron. Ny fotoana me- 
ty mabatarika hangalatra. Je me con- 
duirai selon les occasions. Hataoko ara- 
ka ny toe-draharaha. Ménagez-moi F— 
de lui faire une visite, Ataovy izay /ia- 



mangiako azy. || loc. Profiter de F— .Ma* 
nararaotra. Dans toutes les occasions. 
Mandrakariva. Dans raille occasions. Ma- 
tetika. 2*—, Ny mabatarika, ny màhd- 
taona, zavatra miteraka, antony, fototra. 
Fuye2 les occasions du péché. Mando* 
sira ny mahatarika, ny mahataona 
amy ny fahotana. Il a été 1*— de leur dis- 
pute. Izy no antony, fototra nifandiran* 
izy ireo. 

À l'occasion de, toc. prèp. Noho, forme 
relative. Cola est arrivé à 1'— de la guer* 
re. Niseho noho ny ady izany, ny ad y 
no nisehoan izany. 

D'occasion, toc. ado. Sendra mora. J'ai 
acheté ce livre d — . Sendra mora ity 
boky ity ka novidiko. 

Par occasion, loc, adv. Sendrasendra, 

OCCASIONNEL, ELLE, adj. Mita- 
rika, mitaona, miteraka, antonv, fototra. 

OGCASIONNELLBMMENT , adv. 
Sendrasendra, 

OCCASIONNER, ta. Mltarlka, mitao* 
na» miteraka, antony, fototra. Gela oc< 
casionna bien dos malheurs. Nitarika> 
ni ter ah a loza maro izany. G'efst lui qui 
occasionne mon chagrin. Izy no an/0* 
ny, fototry ny alaheloko. 

OCCIDENT, sm. André fana. Gomme 
Ocbst. 

OCCIDENTAL, ALË, ad;. Any andre-* 
fana» 

Occidentaux, sm. pU Ny mponina any 
Eoropa. 

OCCIPITAL, ALE, adj; Momba ny 
mokon-doha. 

OCCIPUT*, sm. Mokon-doha. 

OCCIRE, va. Mamono. 

OCCULTE, ad;. Miallna. Maladie — < 
Aretina miafina. Puissance — . Hery 
miafina. 

OCCUPANT, sm. Mpaka. Premier -**, 
Izay maka voalohany. 

OCCUPATION, sf. i* ftaharaha.Jafiasd» 
asa. —pénible. Raharaha, etc., maha- 
sasatra. Ouvrier sans-. Mpiasa tsy 
manan-dra/iaraha, etc. Je lui don lierai 
de F— . Homeko raharaha, etc.* izy i 
hosahiraniko izy. 2*—, Fakana< titanana. 
On a fortement réclamé contre F— de 
ces provinces. Notoberina mafy ny ni* 
tanan'ny miaramila ireo fari-tany ireo< 
Armée d'— . Miaramila mitana tany 
vao nalaina. 

OCCUPA, Afi, adj. \ 4 Manan-drahara-» 
ha. Un homme fort — . Olona be raha* 



Digitized by 



Google 



OCR 



— 3G4 



ODO 



raha. 2*—, Itoerana. Ma maison est oc- 
cupée. Itoerari olona ny tranoko. 

OCCUPER, va. 1* Mameno. Cette table 
occupe toute la salle. Mameno ny efl- 
trano ity latabatra ity. 2*— , Mitoetra. Il 
occupe deux chambres dans ma maison. 
Eft-trano roa no itoerany ao an-tranoko. 
3 # — , Maka, mitana. Il a occupé le pre- 
mier cette terre. Izy no voalohany naka 
io tan y io. Les troupes occupèrent les 
ports de mers. Nalaina, notanan' ny 
miaramila ny seranana. \*fig. Manana, 
eritreretina, manome raharaha, mam- 
piasa. Il occupe une place honorable. 
Afanan-draharaha ambony izy. Cette 
affaire occupe toute ma pensée. Eritre- 
retin* nysaiko lalandava izany raharaha 
izany. Il occupe plusieurs ouvriers. Ma- 
ro ny mpiasa omeny raharaha, ampia- 
sainy. Cette affaire l'occupe sans cesse. 
Eritreretiny lalandava izany raharaha 
izany, mampiasa azy lalandava izany 
raharaha izany. Cette étude occupe l'es- 
prit sans le fatiguer. Mampiasa ny sai- 
ny izany raharaha izauy, nefa tsy maha- 
sasatra azy. 

S'occuper, vpr. Mihevitra, micritreritra, 
miahy, mikanonkanona, milozoka, ma- 
nan-d raharaha, miraharaha, manao ra- 
haraha, miasa. 11 ne s'occupe que de ba- 
gatelles. Tsy mihevitra, mieritreritra 
afa-tsy oy zavatratsinontsinona, tsy ma- 
nan-draliaraha afa-tsy amy ny zavatra 
tsinontsinona izy. Cette femme ne s'oc- 
cupe que de son ménage. Tsy mihevitra, 
miahy t milêinonkanona àfa-tsy ny to- 
kan-tranony, tsy manari-dra/iaraha afa- 
tsy amy ny tokan-tranony io vehivavy io. 
Il s'occupe beaucoup de ses affaires. 
Miahy falralva. ny raharabany, milozo- 
ka fatratra amy ny raharahany izy. C'est 
lui qui s'occupe de cette affaire. Izy no 
miahy, mikanonkanona, miraharaha 
izany raharaha izany. Il s'occupe à son 
jardin. Manao raharaha, miasa ao 
amy ny tanimboliny izy. Il ne sait à quoi 
s'—. Tsy mahita raharaha, asa azony 
atao izy. 

OCCURRENCE, sf. Fotoana. toe-d raha- 
raha. Je m'en souviendrai dans 1*—. Ho- 
tsarovako izany amy ny fotoana raely.ara- 
ka ny toe-draharaha. Voy. Occasion. 

OCÉAN, «m. 1* Ranomasina lehibe. 2° 
fig. Zavatra be dia be. Un — de lumiè- 
re. Fahazavana be dia 6?. 

OCÉANIE, sf. Oscania. 

OCRE, sf. Tany vony. 



OCTAVE, sf. 1* Havaloana. Pendant 
1'— du saint Sacrement. Mandritra ny ha- 
valoan' andron* ny fetin' n y Sakramen- 
ta masina. 2*—, Andro fahavalo. C'est au- 
jourd'hui 1*— du saint Sacrement. Anio 
no andro fahavalon 9 ny fetin* ny Sakra- 
menta masina. 

OCTOBRE, sm. Oktobra» volana faha- 
folo amy ny taona vazaha. 

OCTOGÉNAIRE, adj. et a. Nahatra- 
tra valopolo taona. 

OCTOGONE, adj. Valo zoro sady valo 
lafy. 

OCTROI, sm. 1* Habaalain'ny lehiben' 
ny tandna ao a my ny vohitra lehibe, ra- 
ha misy varotra miditra. 2* — , Trano 
fandraisana haba. 

OCTROYER, va. Manaiky. —une de- 
mande. Manaiky ny zavatra angatahina. 

OCULAIRE, adj. 1* Amy ny maso. Nerf 
— . Hozatra amy ny maso. 2*—, Nana- 
tri-maso. Témoin—. Vavolombelona na- 
nalri-maso. 

OCULISTE, sm. Dokotera mpitsabo ny 
areti-maso. 

—, adj. Mitsabo ny areti-maso. 

ODE, sf. Karazan-tonon-kira. 

ODEUR, sf. 1" Fofona, hanitra. Répan- 
dre une bonne — . Mandefa fofona ma- 
nitra, mamerovero, mandraraka. Répan- 
dre une mauvaise—. Mandefa fofona 
maimbo, mamofona, maimbo. L— delà 
rose. Ny hanitry ny vonin-draozy. 2* 
ftg. Laza. Être en bonne — . Tsara laza. 
Être en mauvaise — . Rats y laza, afa-po- 
fona. 

ODIEUSEMENT, adv. Amim-panka- 
halana, mahadikidiky, maharikoriko. Il 
s'est comporté—. Nahadlkidiky, na- 
harikoriko ny nataony. 

ODIEUX, JCUSE, adj. Tokony ho ha la, 
— hankahalaina, hala, ankahalaina, ma- 
hadikidiky, maharikoriko. mahaboboka. 
Homme — . Lehilahy tokony ho hala, 
tokony hankahalaina. Les méchants 
sont — à tout le monde. Hala, ankaha- 
lain* ny olon-drehetra ny ratsy fanahy. 
Vice — . Fahazaran-d ratsy mahadikidi- 
ky, maharikoriko. La vie lui est deve- 
nue odieuse. Boboky ny miaina izy. 

ODORANT, ANTE, adj. Manitra. Bois 
— . Hazo manitra. 

ODORAT, sm. Fanamboloana, orona. 
Les chiens ont T— subtil. Mahay ma- 
nambolo, matsilo orona nyalika. Je 
n'ai point d'— . Donto ny oroko. 



k 



Digitized by 



Google 



CEI 



— 565 



OEU 



ODORIFÉRANT, ANTE, ad;. Ma- 
roerovero, mandraraka. Parfum — . Za- 
va-manitra mamerovero, etc. 

ŒCUMÉNIQUE, ad). Concile— . Fivo- 
rîan* ny eveka rehetra. 

ŒIL, sm. 1° Maso, fijery. Qui a lie beaux 
et grands yeux. Baholy maso, bary ma- 
so. Qui a les yeux grandement ouverts. 
Mibalia-maso. Suivre quelqu'un des 
yeux. Manara-maso olona. II a 1'— doux. 
Manao kamokamo maso, fijery izy. Fer- 
mer les yeux. Voy. Fbrmeix. Le courage 
brille dans ses yeux. Ny herim-pony 
misebo amy ny fijeriny. Ce bouillon a 
beaucoup d'yeux. Manao ro be maso ity 
ro ity. L' — de ce caractère est trop gros. 
Lebibe loatra ny mason' ity lohavy ity. 
2 # — , Fijerena, Ûandrandrana, fibanjina- 
na, fivandravandrana, famongitrihana, 
fangarihana, fanatsipaiorana, fitsirihana, 
fitazanana, fitsinjovana, fahitana. Il por- 
ta ses yeux sur moi. Nijery ahy izy. 
Lever les yeux vers le ciel. Mian- 
drandra ny lanitra. Il fixa ses yeux 
sur moi. Nibanjina ahy izy. Il fixa 
sur moi des yeux menaçants. Nioan- 
dravandra tamiko izy. Il jeta sur nous 
un— de colère. Namongitrika tarai- 
nay, nangarika anayizy. J'ai jeté les 
yeux, en passant, sur cette boutique. 
Tsipalotro, fony aho nandalo, izany tra- 
no fivarotana izany. Je n'ai fait que je- 
ter les yeux sur ce journal. Notsipalo- 
paloriko kely fo ana izany gazety izany. 
Je vais donner un coup d'— à ce qui se 
passe chez moi. Hitsirika kely izay za- 
vatra mitranga ao an-tranoko aho. Du 
haut de cette maison, on embrasse d'un 
coupd' — un vaste horizon. Any an-tam- 
pon* ity trano ity no ahatazanana, a/ia- 
(sinjovana tari y malalaka hatrany amy 
ny faravodilanitra. La campagne offre 
en ce moment un beau coup d'— . Ma- 
bafinaritra izato fijerijcrena, fitazan- 
tazanana, filsinjotsinjovana ny eny 
an-tsaha. Le premier coup d'— de ce 
jardin est assez agréable. Mahaflnari- 
tra hiany io tanimboly io, raha vao hita. 
3» fig. Jetons un coup d'— sur le règne 
de ce grand roi. Aoka hodinihinlsika 
kely ny nanjakan' izany mpanjaka ma- 
laza izany. Il a le coup d'— pénétrant, 
il a de bons yeux. Mohira-tsaina izy. Il 
a le coup d'— juste. Mahay mitsara za- 
vatra izy. J'aurai l*— à cela. Uotandre- 
mako tsara izany. Ayez les yeux sur les 
ouvriers. Tandremo tsara ny înpiasa. Il 
a 1'— au guet. Mitandrina tsara izy. 11 a 



1'— sur lui. Ataony andry maso izy. Cela 
crève les yeux, cela saute aux yeux. Mi* 
harihary izany. On a jeté les yeux sur 
lui pour cet emploi. Izy no noheverina 
ho mendrika hanao izany raharaha iza- 
ny. On a mis votre demande sous les 
yeux du roi. Naseho tamy ny mpanjaka 
ny fangatahanao. Elle n'a des yeux que 
pour son fils aine. Tsy mijery, tsy tia afa- 
tsy ny zanany lahimatoa izy. Il m'a fait 
ouvrir les yeux sur la conduite de cet 
homme en qui j'avais toute confiance. 
Nasehony tamiko ny toe-panahin' io le- 
hilahy nahatoky ahy io. Ouvrir de 
grands yeux. Gaga izaitsizy. Je m'en 
bats 1'— . Tsy ahoako akory izany. 

À vue d'œil, loc. adv. 1» Araka ny fi- 
jerin* ny maso. À vue d'— , ce morceau 
de viande pèse une livre. Raha araka ny 
fijerin' ny maso tokony holivatra iray 
ny lanjan'io didin-kena io. 2 - — , Hain- 
gana. Cet enfant croît à vue d'— . Hain- 
gfam-pitombo, maroroka io zaza kely io. 

Aux yeux, sous les yeux, loc. prèp. 
1* Imaso, anatrehana. Cet enfant a tou- 
jours été sous mes yeux. Teo imaoko, 
etc., mandrakariva io zazalahy io. 2* fig. 
Araka ny hevitra. A mes yeux il a fait 
une grande faute. Araka ny hevilro dia 
nanao hadisoana lehibe izy. 

Entre deux yeux, entre les deux 
yeux, loc. adv. Regarder quelqu'un 
entre deux yeux, entre les deux yeux. 
Mibanjina olona. 

Entre quatre yeux, loc. adv. Je lui 
dirai cela entre quatre yeux. Holazaiko 
amin' izy irery izany. 

ŒUIL-DE-BŒUF, sm. Varavaran- 
kely boribory. 

ŒILLADE, sf. Hala-pijery. Jeter une 
— . Mangala-pijery. 

ŒILLET, sm. 1° Mason-kiraro, lavaka 
fampidiran-kofehy. Faire des œillets à 
un corset. Manao lavaka fampidiran- 
kofehy amy ny fitizy. 2 Q — , Karazam- 
boninkazo manitra mitovitovy amy ny 
anantsinahimbazaha. —d'Inde. Anan- 
tsinahimbazaha. 

ŒSOPHAGE, sm. Lilan-kanina. 

ŒUF, sm. Atody, atodiakoho. — de pou- 
le. A lodiakoho. —de tortue. Atodin- 
droré. Avaler un jaune d'— . Mitelina 
tamenak' atodiakoho. 

ŒUVRE, sf. \* Asan-tànana, asa, ny 
atao. L'homme est P— des mains de Dieu. 
Asan-tànan' Andriamanitra ny olorabe- 
lona. Il se livre à des œuvres de chari- 



Digitized by 



Google 



OFF 



5G6 — 



OFF 



té. Manao asa fiantrana izy. Chacun se- 
ra jugé selon ses œuvres. Samy hotsa- 
raina araka ny a*any, ny ataony avy. 
X I'— on connaît l'ouvrier. Ny asa atao- 
ny no ahalalana azy, vavolombelon' ny 
mpiasa ny bainga. Mettre des pierres 
en — . Manao lavatra amy ny vato. Il a 
mis tout en — pour réussir. Nanao izay 
rehetra azony atao izy mba hahatante- 
rahany izany. Se mettre à l'— . Manom- 
boka manao raharaha anankiray. 2*—. 
pi. Boky. Ce sont toutes ses œuvres. 
Ireo no boky rehetra nataony. 

*-, «m. Raharaha lehibe. 

En sous-œuvre, loc. adv. t* Reprendre 
un mur en sous — . Manamboatra vody 
rindrina. %*fig. Reprendre un travail 
en sous -*. Mandamina boky na raha- 
raha. 

OFFENSANT, ANTB, ad}. Maneso, 
manevateva, maniratsira, maharary. ma- 
hatezitra. Paroles offensantes. Teny ma- 
nexo, etc. 

OFFENSE, sf. 1* Fanesoana, fanevate- 
vana, faniratsirana, teny maharary, — 
mahatezitra. Souffrir une — . Mandefi- 
tra fanesoana, etc. 2*—, Ota, fahotana. 
Seigneur, pardonnez-nous nos offenses. 
Toropo, avelao ny otanay, ny fahota- 

naiJ * ^ ^ 
OFFENSE, BE, s. et adj. Voaeso, ne- 

soina, voatevaleva, notevatevaina, no- 

tsiratsi raina., voaisy teny maharary,— 

teny mahatezitra. C'est moi qui suis Ï'— . 

Izaho no voaeso, eto. 

QFFEJNSEB», va. 1* Maneso, manevate- 
va, maniratsira, manao teny maharary, 
— teny mahatezitra, mahatezitra. 11 Ta 
grièvement otlensé. Naneso, nancvate- 
va, naniratsira, nanao teny nahara- 
ry, — nahatezitra azy mafy izy. Je 
n'ai pas cru vou.s — . Tsy noheveriko 
hahatezitra anao izany. || ho. — r Dieu. 
Manota, manao fahotana. 2* pQ- Ma.m- 
pangintsjna, mifanohitra. Ces paroles 
offensent les oreilles ehastes. Mampan- 
qinlsina ny aofln' ny olona madio fo 
ireo teny ireo. Cela offense ta bienséan- 
ce. Mifanohitra amy ny (om.ba ipety 
izany. Voy. Blessei». 

S' offenser, vpv. Tezitra. 

OFFENSEUR, sm. Mpancso, mpane- 
vateva, mpaniratsira. 

OFFENSIF, IVE, adj. Amelezana, 
ananihana. Armes offensives. Piadiana 
amelezana. Guerre offensive. Fanant- 
hana ny fahavalo. Ligue offensive et dé- 
fensive. Fanekena ataon' ny fanjakana ' 



roa mba hiara-mananiAa ny fahavalo* 
ny sy hiara-miaro tena. 

OFFENSIVE, sf. Famelezana, fanani- 
hana. Prendre l'— . Mamely, manani- 
ka ny fahavalo. 

OFFERTOIRE, sm. Fanolorana amy 
ny lamesa. 

OFFICE, sm. 1* Andraikitra, adidy, ra- 
haraha. C'est T— d'un bon père. An- 
draikitra, adidin' ny ray tsara izany. 
Il excerce T— d'avocat. Manao rahara- 
han' ny mpisolo vava izy. f| loc. Avocat 
d '— . Mpisolo vava voatendrin* ny mpi- 
tsara. 2«— , Fanampiana, soa. Je vous 
demande vos bons offices pour un de 
mes amis. Izaho mangataka aminao 
mba kanampianao ny sakaizako. C'est 
un bon — que vous lui avez rendu. Soa 
tokoa no nataonao taminy. 3* — . Fivava- 
hana atao ao an-trano leglizy. Il assiste 
à tous les offices. Mamonjy ny fivaua- 
hana rehetra atao ao an-trano leglizy 
izy. 4*—, Efi-trano fitahirizan-kanina sy 
fomhandatabatra. 

OFFICIANT, adj. et sm. Mpanao «la- 
mesa, eveka na pretra mi tari-pi va vaha- 
na ao an-trano leglizy. 

OFFICIEL, ELLE, adj. Avy amy ny 
manam-p&hefana, — ny fanjakana, ofisia- 
ly. Réponse officielle. Valin-teny ataon* 
ny manam-pahefana. Journal—, 6a» 
zetim-panjakana. 

OFFICIELLEMENT, adv. Avy amy 
ny manam-pahefana, — ny fanjakana. 

OFFICIER, un. Manao lamesa, mîtari- 
pivavahana ao an-trano leglizy. 

OFFICIER, sn>. Mpanao raharaha, ma- 
natnbonjnahitra. — de police. Mpanao 
raharaha amy ny polisy. — d'artillerie. 
ManambQninahitra amy ny rainiolona. 

OFFICIEUSEMENT, ado. Anampia- 
na. anaovana soa. 

OFFICIEUX, EUSE, adj. Manampy, 
manao soa, manasoa, Il est —envers tout 
le monde. Manampy, etc., ny olon-d re- 
hetra izy. Mensonge—. Lainga entina 
hanampy, hanasoa namana, 

— , s. Mpirotoroto loatra mba hanampy 
olona. Faire 1— . Mirotoxoio loatra 
mba hanampy otana. 

OFFRANDE, sf. 1* Fanatitra. zavatra 
atolotna. —agréable à Dieu, Fanatitra 
mihafaly an'Andriamanitra, Faire une 
— Manao fanatilm, manolotra zava- 
tra. 2°— , Fandraisan'ny pretra ny fa- 
natitra aterin'ny kristiana. 

QFFRANTi sm. An plus—. Amy m 



Digitizedby VjO t \ 



OIG 



567 



OMB 



mpanongona. Les meubles ont été adju- 
gés au plus—. Lasan* ny mpanongona 
ny fanaka. 
OFFRE, sf. Fanolorana, zavatra atolotra. 
Faire une — . Manolotra zavatra. Refu- 
ser des offres. Manda zavatra atolotra. 

OFFRIR, va. I» Manolotra. Il m'a offert 
sa voilure. Nanolotra ahy ny kalesiny 
izy. — son épée à quelqu' un. Manolo- 
tena mba biady ho an' olona. — de Fen- 
cens. Manolotra emboka. Je vous offre 
cent piastres de votre cheval. Izaho ma- 
nolotra anao vola ariary zato ho vidin* ny 
soavalinao. || loc. — le combat. Mihaika 
ny fahavalo. 2 - — , Ahilana, misy. Cette 
contrée n'offre qu'une triste solitude. Tsy 
ahitana, tsy misy afa-tsy efitra raan- 
gingina eo amin* izany fari-tany izany. 
Cette question offre des dilïicultés. Misy 
zava-tsarotra amin* izany zavatra dini- 
hina izany. 

S'offrir, vpr. 1* Manolo-tena. Il s'est 
offert de bonne grâce à y aller. Nano- 
lo-tena an-kafaliana mba hankany izy. 
2*—, Miseho, misy. Ne vous offrez jamais 
à ma vue. Aza miseho eo anatrehako 
intsony. Il ne s'offrira jamais d'occasion 
plus favorable. Tsy hisy fotoana tsara- 
tsara kokoa noho izany na oviana na 
oviana. 

OFFUSQUER, va. 1* Mamkona. Les 
nuées offusquent le soleil. Ny rahona 
manakona ny masoandro. 2 # — , Mam- 
panjambena. lie soleil nous offusque la 
vue. Ny masoandro mampanjambena 
ny masontsika. 3* fig. Mahavery. .La co- 
lère offusque sa raison. Ny hatezerana 
mahavery ny sainy. 4°— , Mahasosotra, 
mampanjombona. Le talent de son ami 
l'offusque. Mahasosotra, etc., azy ny 
fahaizan* ny sakaizany. 

S'offusquer, vpr. Sosotra, manjombona. 

OGIVAL, ALE, ad/. Misy andobalam- 
bo marani-doha. 

OGIVE, sf. Andohalambo marani-doha. 

OGRE, OGRESSE, s. 1* Trimobe. 2° 
fig. Olona raahery homan-kanina, olo- 
na masiaka. 

OH, Hnt. Odre ! adre ! — ! quelle chute ! 
Odre ! iahalavoana re izany! — ! je me 
vengerai. Adre ! hovaliako mafy iny. 

OIE, sf. t* Vorombe, gisa. 2° fig. Olona 
ketrina, — tonendrina, — mitandrantan- 
drana, bakakan' olona. 

OIGNON, sm. f Vody. —de dahlia. 
Vodm-dalia. ?•— , Tongolobe, tongolo. 
— blanc. Tongolobe fotsy. Mettre des 



petits oignons dans un mets. Manisy 
tongolo vazaha amy ny nahandro. 

OINDRE, va. Manosotra menaka na se* 
lika. — une tumeur avec de l'onguent. 
Manosotra menaka ny mivonto. Samuel 
oignit Saûl. Samoela nanosolra diloi* 
lo any Saola. 

OINT, sm. Ny voahosotra. Jésus-Christ 
est r— du Seigneur. Jeso-Kristy nouoa- 
hosotr' Andriamanilra. 

OISEAU, sm. Vorona. 

OISELER, vn. Mamandri-borona. 

OISELEUR, sm. Mpamandri-borona. 

OISEUX, EUSE, adj. 1* Midonana- 
poana, manohon-tanana. Les gens—. 
Ny olona mfdonana-poana, etc. 2 - — , 
Foana, tsinontsinona. Paroles oiseuses. 
Teny /bana, etc. 

OISIF, IVE, adj. 1* Midonana-poana. 
Homme—. Lehilahy midonana-poana. 
2 # — , Tsy miasa. Il laisse son argent—. 
Tsy mampiasa ny volany izy. 

—, s. Mpidonana-poana. 

OISILLON, sm. Voron-kely. 

OISIVETÉ, sf. Fidonanaham-poana. 

OISON, sm. 1° Zana-borombe, gisa kely, 
vorombe kely. 2' fig. Olona ketrina, — 
tonendrina, bakakan' olona, zanakalo. 

OLÉAGINEUX, EUSE, adj. f Azo 
anaovana diloilo, — solika. Les olives 
sont des fruits— . Ny oliva dia voankazo 
azo anaovana diloilo. 2°— , Mitovy amy 
ny diloilo, —amy ny solika. Matières 
oléagineuses. Zavatra mitovy amy ny 
diloilo, etc. 

OLFACTIF, IVE, ad;. Amy ny orona. 
Nerf—. Hozatra amy ny orona. 

OLIGARCHIE, sf. Fanjakana entin' 
olona vitsivitsy. 

OLIGARCHIQUE, adj. Momba ny oli- 
garchie. 

OLIVÂTRE, adj. Mivolon' oliva, mi- 
tomamotamo. Visage—. Tarehy milo- 
mamotamo. 

OLIVE, sf. Oliva. 

OLIVIER, sm. Fotolr' oliva. 

OLOGRAPHE, adj. Nosoratan' izy hia- 
ny. Testament — . Farahafatra nosora- 
tan' izy hiany. 

OLYMPE, sm. Tend rom boni Ira nataon' 
ny mpanompo sampy ho lanitra. 

OLYMPIQUE, adj. Nataon' ny Grika 
isan' efa-taona. Jeux olympiques. Lalao 
nataon' ny Grika isan efa-taona. 

OMBILIC, sm. Foitra. 

OMBILICAL, ALE, ad;'. Momba ny 
foitra. Cordon — . Tadim-po/fra. 



Digitized by 



Google 



1 



OMB 



568 — 



OND 



OMBRAGE, *m. 1* Aloka. — frais. Alo- 
ka mangatsiatsiaka. %'fig. Ahiahy. II en 
a pris de 1'— . Nanana ahiahy. nana- 
hy, niahiahy noho izany izy. Porter—. 
Mampiahiahy. 

OMBRAGÉ, ËB, adj. Be alokaloka, 
malomaloka. 

OMBRAGER, va. 1* Manaloka. Un 
arbre ombrage sa maison. Misy hazo 
anankiray manaloka ny tranony. 2* fig. 
Les lauriers ombragent son front. Ny 
voninahitra manodidina azy. 

Ombrageux, buse, adj. i* Mora 

taitra, saro-tahotra. Cheval — . Soavaly 
mora taitra,etc. 2* fig. Be ahiahy, mia- 
hiahy. Il a un caractère — . Be ahia- 
hy, etc., izy. 

OMBRE, sf. 1* Aloka, alokaloka, tan- 
dindona. L'— de la montagne couvre la 
vallée. Ny aloky ny tendrombohitra 
manaloka ny lohasaha. Il se promène à 
!'— . Mitsangantsangana amy ny aloka- 
loka izy. Se mettre à l— . Mialoknloka. 
Mettpz-vous à 1*— de cet arbre. Mialo- 
kalofa amin'io hazo io. Les ombres sont 
bien entendues dans ce tableau. Vita 
tsara ny aloka amin' io sary io. L'— suit 
le corps. Ny landindona manaraka ny 
vatana. Le plaisir passe comme une — 
Mandalo hoatra ny tandindona ny ha- 
fnliana. 2* fig. Ahiahy. Tout lui fait—. 
Mampiahiahy azy avokoa ny zavatra 
rehetra. 3°— , Ohatra. tandindona. Les 
sacrifices de l'ancienne loi n'étaient que 
les ombres du sacrifice de la loi nou- 
velle. Ny soron' ny lalàna taloha dia oha- 
tra, tandindon' ny lalàna vaovao. 4 a — , 
A vélo, matoatoa. L — de Samuel. Ny 
avelo, matoatoany Samoela. Une — lui 
apparut. Nisy matoatoa anankiray nise- 
ho taminy. (1 loc. Il n'a pas 1'— de bon 
sens. Tsy manan-tsaina na dia kely aza 
izy. Il passa sa vie dans !'— . Tsy fan- 
tatr* olona nandritra ny andro niainany 
izy. Il n'est plus que l'— de lui-môme. 
Anarany hiany sisa ny heriny, ny voni- 
nahiny. 

A l'ombre de, loc. prèp. Arovana. Qu'a- 
t-il à craindre à 1*— d'un si puissant 
protecteur ? Inona no atahorany, raha 
«rouan' izany mpiaro be fahefana izany 
izy? 

OMBRELLE, sf. Elo kely. 

OMBRER, va. Manisy aloka amy ny 
sary. 

OMBRETTE, sm. Takatra. 

OMBREUX, BUSE, adj. Malomaloka, 



maloka. Bois — . Alakely malomaloka. 
Vallée ombreuse. Lohasaha maloka. 

OMEGA, 8m. 1* Litera farany amy ny 
abidy grika. 2« fig. L'alpha et 1'—. Ny 
voalohany sy ny farany. 

OMELETTE, s/". Laroolety. 

OMETTRE, va. Mamela. manadino. tsy 
manao. Il a omis deux mots dans sa let- 
tre. Namela, nanadino teny roa izy ta- 
my ny taratasy nampitondrainy. 

OMISSION, a/. 1° Famelana, fanadinoa* 
na, tsy fannovana. Faire une — . Mame- 
la, manadino, tsy manao. 2»—, Zava- 
tra avela, — hadino, — tsy atao. — invo- 
lontaire. Zavatra tsy iniana avela, ha- 
dino tsy satry. —volontaire. Zavatra 
iniana avela, — tsy atao. 

OMNIBUS, «m. Kalesy lehibe fltondra- 
na olona ao an-tan&na. 

OMNIPOTENCE, sf. Fahefana tsy mi- 
sy fetra. 

OMNIVORE, adj. Homana nofo sy zava- 
maniry. L'homme est—. Ny olona dia 
homana nofo sy zava-maniry. 

OMOPLATE, sf. Rangomaina. 

ON, pron. ind. Olona, misy. —dit. La- 
zain' ny olona, misy milaza. hono. — 
n'est pas toujours heureux. Tsy ambini- 
na mandrakariva ny olona. 

ONAGRE, sm. A m pondra dia. 

ONCE, sf. 1° Ny arapahenina amby ny 
folon'ny livatra. 2* fig. Il n'a pas une— 
de bon sens. Tsy manan-tsaina na dia 
kely aza izy. 

ONGLE, sm. Rahalahin-dray, anadahin- 
dreny. 

ONCTION, sf. 1* Fanosorana, Faire des 
onctions. Manosotra. L'— du baptême. 
Ny fanosorana amy ny batemy. 2* fig. 
Zavatra mahonéna, — mampangora-po. 

ONCTUBUSEMENT, adv. Mahonéna. 
mampangora-po. 

ONCTUEUX, EUSB, adj. 1* Madili- 
dity. Liqueur onctueuse. Lalikera ma- 
ditidity. 2 # fig. Mahonéna, mampango- 
ra-po. Paroles onctueuses. Teny maho- 
néna, etc. 

ONDE, sf. I* Onjan-drano, alon-drano. 
2*—, Rano. L'— limpide. Ny rano man- 
garangarana. 3*—, Ranomasina. Le na- 
vire vogue sur les ondes. Ny sambo man- 
deha ambonin'ny ranomasina. 

ONDE, ÉE, adj. Misy soratra mivaloro- 
balona. Êtoûc ondée. Lamba misy «o- 
ralra mivalombalona. 



Digitized by 



Google 



OPE 



— 569 — 



OPI 



ONDÉE, sf. Ranonorana rnivatravotra, 
tand ri fin-drahona. 

ONDOIEMENT, «m. Batemy an-ka- 
mebana. 

ONDOYANT, ANTE, adj. Manon- 
jaonja, mivalombalona. Des drapeaux 
ondoyants. Saina mivalombalona. Les 
flammes ondoyantes. Ny lelafo miva- 
lombalona. 

ONDOYER, vn. Manonjaonja, miva- 
lombalona. 

— , va. Manome batemy an-kamehana. 

ONDULATION, sf. Fivalombalona. Les 
ondulations du blé. Ny fivalombalon* 
ny varim-bazaha. 

ONDULATOIRE, adj. Mouvement — . 
Fivalombalona. 

ONDULÉ, ÉE, adj. Mivalombalona. 
Une étoffe ondulée. Lamba mivalomba- 
lona. 

ONDULER, vn. Mivalombalona. Le vent 
fait — l'eau du lac. Ny rivotra mampi- 
valombalona ny rano amy ny farihy. 

ONDULEUX, BUSE, adj. Mivalom- 
balona. 

ONÉREUX, EUSE, adj. Manahirana. 
Charge onéreuse. Raharaha manahi- 
rana. 

ONGLE, sm. 1* Hoho. Les ongles des 
pieds. Ny /10/ion-tongotra. Les ongles 
des chats. Ny nohon-tsaka. 2 - fig. Il a eu 
sur les ongles. Nolevilevena izy. Savoir 
une chose sur 1'— . Mahny zavatra anan- 
kiray tsara dta tsara. Il a de l'esprit 
jusqu'au bout des ongles. Mahira-tsaina 
izaitsizy izy. 

ONGUENT, sm. Menaka fanosorana, 

ONZE, adj. num. 1° Iraika amby ny 
folo. ?•— , Faharaika amby ny folo. Pa- 
ge — . Pejy faharaika amby n'y folo. 

—, «m. Iraika amby ny folo. Il est parti 
le — septembre. Lasa tamy ny iraika 
amby ny folo septembra izy. 

ONZIÈME, adj. num. ord. Faharaika 
amby ny folo. 

—, sm. Ny ampaharaika amby ny folony. 

ONZIÈMEMENT, adv. Faharaika am- 
by ny folo. 

OPAQUE, adj. Tsy tantcra-pahazavana. 
La terre est—. Tsy tan ter a-pahaz ava- 
ria ny tany. 

OPÉRA, sm. Karazan-teatra. 

OPÉRATEUR, sm. Dokotera mpan- 
didy. 

OPÉRATION, sf l* Ny atao, ny avy. 
Les opérations do Dieu. Ny a/aon'An- 



driamanitra. Les opérations de la natu- 
re. Ny avy amy ny fom ban-java Ira. 2* 
—, Fandidiana. Ce chirurgien a fait une 
belle—. Nanao fandidiana mahagaga 
io dokotera io. 3 # — , Fanaovana marika, 
raharaha, varotra, tetik' ady. Multi- 
plier un nombre par un autre est une 
— d'arithmétique. Ny mampitombo isa 
anankiray amy ny i*a hafa (lia fanao- 
vana marika. Ce traité de paix a été 
une belle — . Raharaha vita tsara izany 
fanekem-pihavanana izany. Ce négociant 
a étendu ses opérations. Io m pi varotra 
io nanitatra ny varotra ataony. On a 
réglé les opérations de la campagne pro- 
chaine. Voaraikitra ny tetik ady ha- 
rahina amy ny fanafihana ho avy. 

OPÉRER, va. 1* Manao, mahavita, ma- 
hatanteraka. C'est Dieu qui a opéré ces 
miracles. Andriamanitra no nanao, na* 
havita t nahatanleraka ireo fahagaga- 
na ireo. 2°— , Mandidy. 

— , vn. !• Miasa. Le médicament opère. 
Miasa ny fanafody. 2*—, Mandidy. 3*— , 
Manao marika. 

S'opérer, vpr. Atao, vita, tanteraka. 

OPHIGLÉIDE, sm. Ofikleida, bezoma. 

OPHTALMIE, sf. Areti-maso. 

OPIACÉ, ÉE, adj. Misy opioma. 

OPINANT, sm. Mpilaza ny heviny Tout 
le monde fut de l'avis du premier — . 
Niray hevitra tamin' ilay nilaza ny he- 
viny voalohany ny olona rehetra. 

OPINER, vn. Milaza ny heviny. 

OPINIATRE, adj. et s. Maditra, etc. 
Comme Entêté. 

— ,. adj. 1* Mikiry, mimokitra, milofo, mi- 
maso, milozoka, mifantsika. Le com- 
bat fut — . Nikirizana, nimokirana, 
nilofoana ny ady. Un travail — vient 
à bout de tout* Tsy misy zavatra tsy vi- 
tan* izay milofo, mimaso, milozoka, 
mifantsika amy ny asa. 2°— , Maharl- 
tra ela, sarotra sitranina. Fièvre — . Ta- 
zo maharitra ela t etc. 

OPINIÂTREMENT, adv. Amin-ditra, 
amim-nikiribibiana, amïn-kiry. 

OPINIATRER, va. Mahamafy haioka, 
etc. Comme Obstixbb. 

S'opini&trer, vpr. 1° Manao ditra, etc. 
Comme S'obstineb. 2°— , Mikiry, etc. 
Comme S'achabnbr. 

OPINIÂTRETÉ, sf. f Didoba, etc. 
Comme Obstination. 2°— , Kiry, etc. 
Comme Achabnemb.nt. 

OPINION, sf. Hevitra, tihevcrana, fihe- 



Digitized by 



Google 



OPP 



— 570 — 



OPT 



vitra, fanaovana ho... Les opinions sont 
partagées. Misara-fceui/ra izy ireo. Il est 
attaché à son — . Mikiry amy ny heviny 
izy. C'est une affaire d'— . 8a m y mana- 

v na ny heviny amin' izany. C'est une — . 
Hevitra mbola tsy fantatra mazava iza- 
ny. Il brave 1'— publique. Tsy asiany 
raharaha ny hevitry ny be sy ny maro. 
Quelle — avez-vous de cette affaire ? Ino- 
na no hevitrao amin' izany raharaha 
izany, manao ahoana ny fiheveranao, 
fihevitrao izany raharaha izany? Il a 
bonne — de lui-même. Mihevitra, ma- 
nao ny tenany ho zavatra izy. Je n'ai 
pas grande — de lui. Tsy mihevitra, 
tsy manao azy ho zavatra loatra aho. 
J'ai bonne — de cette affaire. Ataoho fa 
tsara izany raharaha izany. 

OPIUM, sm. Opioma. 

OPPORTUN, UNE, adj. Tsara, mety. 
Dans un temps plus—. Amy ny andro 
tsaratsara kokoa, metimety kokoa. 

OPPORTUNITÉ, sf. Hatsarana, fête- 
zana, fotoana tsara. 

OPPOSANT, ANTE, adj. et a. Mpano- 
hitra, mpisakana. 

OPPOSA, fiE, adj. t* Milanohitra. Ce 
sont deux caractères opposés. Mifano- 
hitra ny toe-panahin' izy ireo. 2 # —, Mi- 
fanatrika, mifanandrify, mifandafatra. 
Deux rivages opposés. Moron-drano roa 
mifanatrika, mifanandrify. Deux ar- 
mées oppsôes Tune à l'autre. Taflka roa 
mifanatrika, etc. 

— , sm. Zavatra milanohitra amy ny hafa. 
Il dit tout T— . Milaza zavatra mifano- 
hitra amin' izany izy. 

OPPOSER, va. 1» Manao mba hanohi- 
tra, — mba hisakoni. — une batterie à 
celle des ennemis. Manao batery m 6a 
hanoherana ny any ny fahavalo. — 
une digue i l'impétuosité de la mer. 
Manao feflloha m 6a hisakana ny rano- 
masina misamboaravoara. 2° fig. Milaza 
mba hanohitra. Il opposa de bonnes rai- 
sons. Nilaza hevitra tsara mba hanohi- 
tra izany izy. 3°— , Mampitaha. —les an- 
ciens aux modernes. Mampitaha ny 
taloha amy ny ankehitriny. 

S'opposer, vpr. Manohitra, misakana. 
Il s'est toujours opposé à mes desseins. 
Notoheriny, nosakanany mandraka- 
riva ny nokasaiko hatao. Il s'oppose à ce 
mariage. Misakana izany fanambadia- 
na izany izy. 

OPPOSITE (A I/), loc. prép. et ado. 
Mifanatrika, mifanandrify, milan Jafatra. 



OPPOSITION, *f. 1* Fanoherana. sala- 
ria, fisakanana. Il a été admis sans — . 
Voaray tsy nlsy mpanohitra, mpisa- 
kana izy. Il a fait — à Cette vente. Ni- 
sakana ny fîvarotana izany zavatra izany 
izy. 2°— , Fifanoherana. Ils sont toujours 
en—. Mifanohitra lalandava izy ireo. 
3°— , Ny andanin'ny mpanohitra ny be sy 
ny maro amy ny parlementa. Il est de 
1'—. Isan' ny andaniri ny mpanohitra 
ny be sy ny maro amy ny parlemen- 
ta izy. 

OPPRESSER, fa. 1* Manempotra, ma- 
hasempotra. La chaleur l'oppresse. Ma- 
nempotra, etc., azy ny hafanana. 2° fig. 
Mamoritra. Il est opprossé par un violent 
chagrin. Poritry ny alahelo mafy izy. 

OPPRESSEUR, sm. Mpampahory, 
mpamoritra. 

OPPRESSIF, IVE, adj. Mampahory, 
mamoritra. Loi oppressive. Lalàna mam- 
pahory, etc. 

OPPRESSION, sf. 1° Hasemporana. 2* 
fig. Fampahoriana, fahoriana, famore- 
tana, haporetana. 

OPPRIMÉ, ÊE, s. et adj. Ny ampaho- 
rina, izay poritina. Défendre les oppri- 
més/ Miaro ny ampahorina, etc. 

OPPRIMER, va. Mampahory, mamo- 
ritra. —les faibles, Mampahory, etc.. 
ny madinika. 

OPPROBRE, sm. Fabafaham-baraka, 
fanalam-baraka. Il est couvert d'oppro- 
bres. A fa-baraka izy. Il est 1'— de sa 
famille. M aha fa-baraka, manala ba- 
raka ny fianakaviany izy. 

OPTATIF, IVE, adj. Misy faniriana. 
Formule optative. Fombam-pitencnana 
misy faniriana. 

OPTER, vn. Mifldy. Il faut qu'il opte 
entre ces deux emplois. Tsy maintsy ht- 
fidy amin' ireo raharaha roa ireo izy. 

OPTICIEN, sm. Mpanao na mpivarotra 
solomaso, — masolavitra, etc. 

OPTIMISME, sm. Fanaovana ny zava- 
tra rehetra hb tsara. 

OPTIMISTE, adj. et a. Mpanao ny za- 
vatra rehetra ho tsara. 

OPTION, sf Fifidianana. 

OPTIQUE, sf. 1* Fahaizana momba ny 
fahazavana sy ny fijerena. 2*—, Fisen- 
hoan-javatra raha lavitra, ttjeren-java- 
tra lavitra. C'est une illusion d' — . Hadi- 
soan-kevitra avy amy ny fise hoan-java- 
tra lavitra, etc , izany. 

— , adj. Mampahita, momba ny fljerena. 
Nerf—. Hozatra mampahita, etc. 



Digitized by 



Google 



ORA 



— 571 — 



ORD 



OPULENCE, sf. Harem-be, fananam- 

be. Nager dans 1*—. Milomano amy ny 

harem-be, etc. 
OPULENT, ENTE, adj. Mpanjato be, 

ropanarivo, mpanefoefo, tremalahy, ma- 

nontanyny ory. 
OPUNTIA, «m. Raiketra. 
OPUSCULE, sm. fioky kely. 
OR, conj. Ary, amia' izany. 

OR, sm. 1* Volamena. Chaîne <T— . Rojo 
volamena. Drap (T— . Laraba volame- 
na. 2* — , Farantsa volamena. Il cherche 
de T— pour porter en voyage. Mitady 
farantsa volamena hoenti-mandeha la- 
vitra izy. 3* fig. Harena, vola. La soif 
de r— . Ny fitsiriritan-ftarena, fltsiriri- 
tam-oo/a. H loc. Il a aclieté cela au 
poids de V — . Lanjany no nividianany 
azy, novidiny volony izany . Il a vendu 
cela au poids de T— . Lanjany no niva- 
rotany azy, nataony varo-bolony izany. 
Il a un cœur d — . Tsara fo izy. C'est 
un livre d*— . Boky tsara dia tsara 
izany. Il est cousu d — . Mpanefoe- 
fo izy. 

ORACLE, «m. 1* Valin-leny avy amy 
ny sampy, — anakandriano. Les oracles 
étaient ordinairement ambigus. 8aika 
mandrakariva nisy hevi-droa ny valin- 
teny avy amy ny sampy. etc. 2*—, 
Sampy, anakandriana. Consulter l'— .Ma- 
nontany ny sampy, etc. 3* fig. Zava- 
marina, didy, fukan-kevitra. Les oracles 
dos prophètes. Ny zava- marina voala- 
zan* ny mpaminauy. Ses discours sont 
des oracles. Marina dia marina ny teni- 
ny rehetra. Les oracles de la justice. Ny 
rticlin' ny mpitsara. Il est !*— de son 
pays. Izy no fahanhevitra ao amy ny 
tanin-drazany. 

ORAGE, sm. \ m Ranonorara-baratra. 
Nous avons essuyé un grand — . Tratry 
ny ranonoram-oarafra lozan-tany iza- 
hay. 2* fig. Loza, tabataba. flkorontana- 
na, hatezerana II a détourné l'— . Navi- 
liny ny Jo*a II s'est dérobé aux orages 
du monde. Nandositra ny tabataba, ny 
fihorontanan* izao tontolo izao izy. Vo- 
tre père est en colère, laissez passer Y — . 
Tezitra rainao, ka avelao aloha hionona 
ny hatezerany. 

ORAGEUX, BUSE, adj. 1* Mitôndra 
ranonoram-barntra, manena orana. Vent 
— . Rivotra mitôndra ranonoram-ba- 
ratra, etc. 2*—, Be ranonoram-bara- 
tra. Année orageuse. Tanua be ranono- 
ram-baratra. 3" fig. Zoin-doza, mitaba- 



taba, mikorontana. Il a mené une vie 
orageuse. Nozoin-doza tamy ny andro 
niainany izy. L'assemblée a été orageu- 
se. Ni tabataba, nikorontana ny livo- 
riana. 

ORAISON, sf. \ 9 Laha-teny. — funèbre. 
Laha-teny ankalazana olona vao maty. 
2*—, Fivavahana, fangatahana. L*— do- 
minicale. Ny fivavahan' ny Tompon- 
tsika. L*— de la Vierge. Ny fangataha- 
na fanao aminy Masina Mary. Il est en 
— . Mioavaka izy. 

ORAL, ALE, adj. Ara-bava. Enseigne- 
ment-—. Fampianarana am-6aua. \\loc. 
Tradition orale. Lovan-tsofina. 

ORANGE, sf. Laoranjy. 

—, adj. Volon-daoranjy. Un ruban — . RU 
bà volon-daoranjy. 

ORANGÉ, ÊE, adj. Mi volon-daoranjy. 

—, sm. Ny volon-daoranjy. 

ORANGER, sm. Foto-daoranjy. 

ORANGERIE, sf. Trano ametrahana 
ny foto-daoranjy sy ny zava-maniry hafa 
raha ririnina. 

ORANG-OUTANG, sm. Orangotana, 
rajako lehibe. 

ORATEUR, sm. Mpandaha-teny, mpi- 
tory teny, mpikabary. 

ORATOiRE, adj. Momba ny laha-teny. 
Art — . Fahaizana mandaha-teny. 

— , sm. Efi-trano fivavahana. 

ORBICULAIRE, adj. Vorivory, manao 
fari-bolana. Comme Circulaire. 

ORBICULAIREMENT, ado. Vorivo- 
ry, manao fari-bolana. 

ORBITE, sf. 1* Làlana alehan' ny pla- 
neta manodidina ny masoandro. 2°— , La- 
vaka ipetrahan' ny maso. 

ORCHESTRE, sm. 1* Fitooran'ny mpa- 
nao zava-maneno amy ny konserta na 
toatra. 2*—, Mpanao ziva-maneno maro. 

ORDINAIRE, adj. 1° Fanao, mahaza- 
tra, andavan' andro, fanao andavan* an- 
dro, fahita marelika. C'est sa conduite 
— . Izany no fitondran-tena fanaony. 
C'est sa minière — . Izany no fanao 
mahazatra azy. Sa dépense — se mon- 
te à cent piastres. Ny tontalin'ny laniny 
andavan* andro d\a airiaryzato. Vin— . 
Divay flsotro andanan* andro. Un évé- 
nement — . Zavatra fahita matetiha. 
2*—, Isan' ny ankapobum-bahoaka. Hom- 
me — . Olona isan' ny ankapobem-ba~ 
hoaka. Voy. Commun. 

— , sm. 1» Fihinana andavan'andro. Il a 
un bon —, Tsara ny fihinany anda- 



Digitized by 



Googk 



ORD 



— 572 — 



ORD 



van'andro. 2 # — , Fanao, zavatra ma- 
hazatra, fahila matotika. C'est son — . 
Fanaony, mahazatra azy izany. C'est 
un homme au-dessus de 1'— . Tsy f&hita 
matelika ny lehilahy tahaka azy. 3*—, 
Eveka. Religieux soumis à 1'—. Reiijiozy 
manaiky ny eveka. 

À l'ordinaire, lac. adv. Araka ny fanao. 

D'ordinaire, lac. adv. Matetika, maza- 
na, saika mandrakariva. On se repent 
d*— d'avoir trop parlé. Matelika, etc., 
manenina izay mahery miteny. 

ORDINAIREMENT, adv. Matotika, 
mnzâna, saiky mandrakariva. Voy. GÉ- 
NÉRALEMENT. 

ORDINAL, adj. m. Milaza filaharana. 
Premier, deuxième, etc., sont des nom- 
bres ordinaux. Voalohany, faharoa, etc., 
dia isa milaza filaharana. 

ORDINAND, sm. Olona hamasinin* ny 
eveka. 

ORDINANT, «m. Eveka manamasina 
olona. 

ORDINATION, sf. Fanamasinana olo- 
na ataon' ny eveka. 

ORDONNANCE, sf. 1* Fandaharana. 
filaharana, fandaminana, filaminana, fan- 

■ drindrana, fandantoana, ftlaotoana. 2*—, 
Didy, taratasim-panofody. Contrevenir 
aux ordonnances. Mandikanydtdi/. Voi- 
ci P— du médecin. Inty ny taratatim- 
panafody avy amy ny dokotera. 3* —, 
Miaramiia faniraky ny manambonina- 
hitra. 

ORDONNATEUR, «m. Mpandahatra, 
mpandamina. L*— du festin. Ny mpan- 
dahatra, etc.,ny fanasana. Le ministre 
est 1'— des dépenses. Ny ministra no 
mpandahatra, etc., ny lany. 

ORDONNÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voalaha- 
tra, nalabatra, milahatra, voalamina, 
nalamina, milamina, voarindra, narin- 
dra, mirindra, voalanto, nalanto. milan- 
to. Maison bien ordonnée. 1 Trano voa- 
lamina, nalamina, milamina tsara. 
2 — , Voadidy, nodidiana, nandidiana. 
Jeûne — - par l'Église. Fifadian-kanina 
voadidy, nodidian* ny Eglizy. Faites 
ce qui vous a été — par votre chef. Atao- 
vy izay nandidian'ny lehibeanao. 3*—, 
Nobamasinîna. 

ORDONNER, va. f Mandahatra, man- 
damina, mandrindra, mandanto. Dieu 
a ordonna toutes choses. Andriamanitra 
nandahatra t etc., ny zavatra rehetra. 
Il a bien ordonné son ouvrage. Nanda- 
hatra, etc., tsara ny zavatra lazainy ao 



amy ny bokiny izy. Voy. Disposer. 2 # — , 
Mandidy, manasa. Le roi me Ta ordon- 
né. Ny mpanjaka no nandidy aby iza- 
ny. Le médecin lui a ordonné le bain. 
Nodidiana, nasain' ny dokotera bila- 
ns izy. 3*—, Manamasina olona. — un 
prêtre. Manamasina olona bo prelra. 
—, un. Mandidy, manaram-po. Vous n'a- 
vez qu'à — de toutes choses comme il 
vous plaira. Azonao didiana, anara- 
nam-po araka izay sitrakao ny zavatra 
rehetra. 

ORDRE, sm. 1* Fandaharana, filahara- 
na, lahatra, laharana, fandaminana, fila- 
minana, fandrindrana. firindrana, fan- 
dantoana, filantoana. Il n'y a point d' — 
dans ce discours. Tsy milahatra, tsy 
milamina, tsy mirindra izany laha-te- 
ny izany. Mettez les livres en — . Ala- 
haro, ataovy tsara lahatra, alamino ny 
boky. Suivre F— alphabétique. Manara- 
ka ny filaharana, laharan' ny alfabety. 
lies soldats marchaient on — de batail- 
le. Nandroso nilahatra, nilamina raba 
hiady ny miaramiia. Il mit de^T— frians 
les finances. Nandahatra,nandamina 
ny amy ny volam-panjakana izy. 2 # — , 
Fandriana fehizay, fanaikena. L*— règne 
dans le royaume. Mandry fehizay ny 
fanjakana. Il Ût rentrer les mutins dans 
1'—. Nampanaikeny ny mpitabataba. 
3*—, Fanao, lalàna, ny mety, lahatra, 
fandaharana, fandidiana, didy. Ce que 
vous faites est dans 1*—. Araka ny fa- 
nao, ny lalàna, ny mety izany ataonao 
izany. L'— social fut ébranlé par cette 
révolution. Saika ravan' izany fikoronta- 
nana izany ny lalàna lehibe iankinan'ny 
fanjakana. Cela est dans 1* — de la Pro- 
vidence. Araka ny lahalf 1 Andriamani- 
tra izany. Il est soumis aux ordres de la 
Providence. Manaiky ny lahalr' Andria- 
manitra izy. J'attends vos ordres. Mian- 
dry ny fandaharanao, ny fandidia- 
nao, ny didinao aho. Il a exécuté vos 
ordres. Tanterany ny didinao. 4*— , 
Antokony, lahatra, filaharana. fikamba- 
nana, fanamasinana olona. L'— de la 
noblesse. Ny anlokon' ny andriana. 
C'est un ange du premier — . Amy ny 
antokony, laharana voalohany izany 
anjely izany. C'est un talent du premier 
— . Amy ny laharana voalohany izy 
amy ny saina. — religieux. Fikamba- 
nan-d reiijiozy. Il a reçu hier T— du 
diaconat. Nasandratra tamy ny laha- 
rana, fîlaharan' ny diakra izy omaly. 



Digitized by 



Google 



ORG 



— 573 — 



ORG 



nohamasinina ho diakra izy omaly. 

ORDURE, sf. f Diky, loto, fako, fikô- 
tra. l'fig. Teny maloto, zavatra veta- 
vela. 

ORDURIER, 1ÈRE, adj. et s. Tia te- 
ny maloto. tia zavatra vetaveta, veta- 
vcta. 

OREILLE, sf. 1° Sofina, tadfny. Avoir 
T— fine. Malatly sofina. Tirez-lui l'— . 
Sofino izy. Se boucher les oreilles. Ma- 
nentsin-teo/îna, etc. Fairo la sourde — . 
Mamono sofina. Cela lui entre par une— 
et lui sort par l'autre. Miditra amy ny so- 
finy anila izany, fa mivoaka a ny ny anan- 
kiray. Prêter l'— , ouvrir P— . Marapandry 
sofina» manongilan-fso/?na. Dire un mot 
à r— de quelqu'un. Manao toho-fso/î- 
na olona. Les oreilles d'un soulier. Ny 
no/în-kiraro. Les oreilles dune écuelle. 
Ny ao/în-dovia. 2*—, Fandrenesana. fi : 
hàinoana. Il est dur d'— . Tsy mandre 
loatra, lalodalovana, marenindrenina izy. 
Si cela vient aux oreilles de votre père, 
vous recevrez une forte réprimande. Ra- 
ha ren-drainao izany, dia holevileveny 
roafy hianao. Ne lui parlez point de res- 
tituer, il n'a point d'oreilles pour cela. 
Aza mananatra azy mba hanonitra, fa 
tsy mety mihaino izany izy. Il a T— de 
ce ministre. Henoin' izany ministra 
izany teny izy. || loc. Dormir sur les 
deux oreilles. Mandry fehizay. tsy ma- 
nana ahiahy. Je lui donnerai sur les oreil- 
les, je lui frotterai les oreillos. Horehe- 
tako mafy izy. Il s'est fait lirer 1'—. Na- 
nahirana izy vao nanaiky. Tenir le loup 
par les oreilles. Sahirana dia sahirana 
tsy mahita hialana. Il est crotté jusqu* 
aux oreilles. Feno futaka hatrany an- 
tarapon-dohany izy. 

OREILLER, sm. Ondana. Une pierre 
lui sert d'— . Vato anankiray no ion- 
danany, miondam-bato izy. 

ORFÈVRE, sm. Mpanefy volamena. 

ORFEVRERIE, sf. Fanefem-bolame- 
na, tefy volamena. 

ORGANE, sm. 1° Organa, faharenesa- 
na, fandrenesana. L'— de la vue. Ny 
organa mampahita, ny maso. L'— de 
l'ouïe. Ny organa mampandre, ny so- 
fina. Les organes dos sens. Ny fahare- 
nesana , fandrenesana rehetra. Les 
feuilles sont des organes essentiels des 
végétaux. Ny ravin-kazo no organa ilain' 
ny zavamaniry indrindra. Les muscles 
sont les organes du mouvement. Ny ho- 
zatra no organa mampihetsika. ?•— , 



Feo. Il a un bel—. Tsara/eo izy. 3 # /ig. 
Solom-bava, alalana, mpanalâlana. Il 
est T— du prince. Sohm-baoan* ny 
mpanjaka izy. Il m'a servi d'— auprès 
du ministre. Izy no alalaho, mpana- 
lalana ahy tamy ny ministra. 

ORGANIQUE, adj. 1* Misy organa, ma- 
nana aina, misy aina. Corps — . Zava- 
tra misy organa, etc. 2° — Mandaha- 
tra. mandamina. Loi—. LaUna manda» 
haïra, etc. 

ORGANISATEUR, TRIGE, adj. et 
s. Mpandahatra. mpandàmina. 

ORGANISATION, sf. f Ny Dlahatry 
ny organa. L'— du corps humain. Ny 
filahatry ny organa amy ny tenan' ny 
olona. 2'—. Fandaharana, filaharana, 
Atahatra, fandaminana, filaminana. 

ORGANISÉ, ÉE, p. et adj. 1* Misy or- 
gana milabatra, misy organa, manana 
aina. misy aina. Uu corps bien — . Va- 
tana misy organa milahatratsava. Les 
minéraux ne sont pas des êtres organi- 
sés. Tsy misy organa, tsy manana 
aina, tsy misy aina ny mtneraly. 2*/?g. 
Voalahatra, nalahatra, milahatra, voala- 
mina, nalamina, milamina, lalina. Une 
tète bien organisés. Olona /a/tntsaina. 

ORGANISER, va. 1° Mandahatra ny 
organa. 1° ftg. Mandahatra, mandamina. 
— une armée. Mandahatra, etc., taflka. 

S'organiser, vpr. I* Miforona. Le corps 
s'organise peu à peu. Miforona tsikeli- 
kely ny vatana. C # fig. Mihamilahatra, 
mihamilamina. 

ORGANISME, sm. Fiasan' ny organa. 
L — du corps humain est une assembla- 
ge de merveilles. Misy zavatra betsaka 
mahagaga ny fiasan' ny organa ao amy 
ny tenan* ny olona. 

ORGANISTE, sm. Mpitendry organa, 
— armonia. 

ORGE, sf. Karazam-barim-bazaha. 

ORGEAT, sm. Karazan-java-mamy û- 
sotro. 

ORGELET, sm. Aretina takodimena. 

ORGIE, sf. Filerana, fibobohana. 

ORGUE, sm. ORGUES, au pl.sf. t* 
Organa. 8ouflfleurd'— . M pifofotra orga- 
na. 2* —de Barbarie. Sari net y lehibe. 

ORGUEIL, sm. !• Fiavonavonana, avo- 
navona. Il est bouffi d'— . Vonton'ny 
ftavonavonana, etc., izy. 2*—, H a sa- 
li i an a. J'ai l'— de croire que je ne suis 
pas indigne de votre amitié. Sahiko la- 
zaina fa mendrika hisakaiza aminao aho* 



Digitized by 



Google 



I 



ORI 



— Di'l — 



OttN 



ORGUEILLEUSEMENT, adv. Ana- 

vonavona. 
ORGUEILLEUX, EURE, adj. f Mia- 

vonavona. Esprit — . Olona miavona- 
vona. 2 # — , Be flavonavonana, be avo- 
navona. Il fit une réponse orgueillense. 
Nanao valin-teny 6e avonavona izy. 

—, s. fcfpiavonavona. Dieu humilie les—. 
Andriamanitra manetry ny mpiavona- 
t*o na. 

ORIENT, sm. 1* Atsinanana. Comme 
Est. 2*— , Azia. Visiter l— . Mivahiny 
any Azia. 

ORIENTAL, ALE, adj. f Any atsi- 
nanana. Régions orientales. Tany any 
ateinanana. 2*—, Any Azia. Les lan- 
gues orientales. Ny fltenin' ny any 
Azia. 

Orientaux, sm. pi. Mponina any Azia. 

ORIENTALISTE, «m. Mpahay ny 11- 
tenin* ny any Azia. 

ORIENTATION, sf. Fampifanarahana 
amy ny atsinanana na amy ny vazan-ta- 
ny hafa. 

ORIENTER, va. Mampifanaraka amy 
ny atsinanana na ny vazan-tany hafa. 

S'orienter, vpr. 1* Maman ta tra ny atsi- 
nanana na ny vazan-tany hafa. 2 # fig. 
Mandinika. 

ORIFICE, sm. Vava. L'— d'une vessie. 
Ny vava tatavia. 

ORIFLAMME, sf. Faneva. 

ORIGINAIRE, aij. Avy. Il est— d'Ita- 
lie. Italiana no nihaviany. 

ORIGINAIREMENT» ado. Taloha, 
avy. 

ORIGINAL, ALE, adj 1* Nataon' ny 
ropamorona, natao voalohany, tena, an- 
galan-tahaka. andikana. Tableau—. Sa- 
ry nataon' ny mpamorona. L'acte— 
n'existe plus. Very ny taratasim-paneke- 
na natao voalohany. Le manuscrit — 
est égaré. Very ny tena sora-tànany. 2* 
— , Vaovao, mamosaka toe-tsary vaovao, 
mamosaka fandaha-teny vaovao. Ex- 
pression originale. Fombam-pitenenana 
vaovao. C'est un peintre — . Mpanoso- 
doko mamosafea toe-taary vaovao izy. 
C'est un écrivain—. Mpamorom-boky 
mamo8aka fandaha-teny vaovao izy. 
3 # — , Hafabafa. Il a un caractère—, Ha- 
fahafa toetra izy. 

— r am. 1* Sary nataon* ny mpamorona, 
tarstaay natao voalohany, ny an gala n- 
mbaka, ny andikana. Il a des originaux 
dw plus excellents peintres. Manana 



sary nataon' ny mpanoso-doko malaza 
indrindra izy. Voilà T— du contrat. 
Ity ny /arafasim-panekena natao coa- 
lohany. Il est difficile de distinguer la 
copie de 1*—. Sarotra ny mamantatra 
ny kopia sy ny nangalan-tahaka. La 
traduction s'éloigne ici de T— . Hafa ke- 
ly amy ny nandlkana azy eto ny dika- 
ny- 2°— , Ny alain-tsary. 3*—, Olona ha- 
fahafa. Voy. Bizarre. 

ORIGINALITÉ, sf. 1* Havaovao. Son 
style a de 1'—. Vaovao ny fandaha-teni- 
ny. 2*—, Hahafahafa, toetra hafahafa. 
Son— le rend ridicule. Tonga fihomehe- 
zana izy amy ny hahafahafany, amy ny 
toetrany hafahafa. 

ORIGINE, sf. f Ny iandohana, ny ian- 
tombohana, ny ihaviana. fototra. Dès l — 
du monde. Hatramy ny niandohana, 
nian tombohan' izao tontolo izao. On ne 
connaît pas l— de sa fortune. Tsy fan- 
tatra ny nihaviari ny hareny. L — 
d'un mot. Ny nihavian'ny teny iray. 
Une mauvaise plaisanterie a été 1*— de 
cette guerre. Kivazivazy ratsy no ni- 
haviana, fotolr* izany ady izany. 2»—, 
Fototra ihaviana, loharano isehoana, fi- 
razanana, ûrenena. Nous avons tous la 
môme—, Fototra iray no nt/iaotan- 
tsika, loharano iray nisehoana isika 
rehetra. Il est de basse—. Iva r a zana 
izy. Il est Français d'— . Frantsay ny ra- 
zany, ny fireneny. 

Dans l'origine, loc. adv. Tamyny voa- 
lohany. 

Dès l'origine, loc. adv. Hatramy ny 
voalohany. 

ORIGINEL, ELLE, adj. Voalohany, 
ta m y ny fototra. Elle a conservé son in- 
nocence originelle. Nitahiry ny fabadio- 
vany voalohany izy. Péché — . Fahota- 
na (amy ny fototra. 

ORIGINELLEMENT, ado. Hatramy 
ny voalohany. 

ORIPEAU, sm. 1* Takela-barahina ma- 
in irap ira tra hoatra ny volamena. 2 # — . 
Amborodao misy ankoso-bolamena. 3* 
fig. Renty ankosoka. 

ORME, ORMEAU, sm. Karazan-kazo. 

ORNEMENT, 8m. 1* Haingo, ravaka, 
endrika, renty. Ce meuble n'est que pour 
servir d'— à ma chambre. Io fanaka io 
dia haingo, ravaka, endrtfcafotsinyhia- 
ny ao an-tranoko. Les ornements de cet 
édifice n'ont pas été soignés. Tsy vita 
tsara ny haingo, ny ravaka, ny rentin 



ï 



Digitized by 



Google 



rthWJft J 



ORT 



OTE 



iotranoio. 2* fig. Haingo, ravaka, ren- 
ty. Ce discours est chargé d'ornements. 
Be haingo, be renty loatra io laha-leny 
io. ïl était T— de la cour. Izy no rava- 
kyuy tao anaty rova. 3*— , pi. Akanjo 
fi tondra manao lamcsa. 

ORNEMENTATION, sf. Fampihain- 
goana, fandravahana. 

ORNEMENTER, ta. Mampihaingo, 
mand ravaka. 

ORNER, va. 1* Mampihaingo, mandra- 
vaka, manendrika, mandrenty. Les gla- 
ces ornent bien un appartement. Ny fl- 
taratra mampihaingo, mandravaka, 
manendrika ny efl-trano. — une égli- 
se. Mampihaingo, mandravaka, man- 
drenty ny trano leglizy. 2° fig. Mam- 
pihaingo, mandravaka, mandrenty..— 
son langage. Mampihaingo, mandren- 
ty ny laha-teniny. Les vertus ornent 
rame. Ny hatsaram-panahy mandra- 
vaka ny fanahy. Voy. Embellir. 

S'orner, vpr. Mampihaingo tena. mi hain- 
go, mi ravaka. La campagne s'orne de 
fleurs. Miravaka voninkazo ny any an- 
fsaha. 

ORNIÈRE, sf. \ m Dian-tsarety. 2° fig. 
Ny mahazatra, fahazarana. II ne peut 
pas sortir de 1'— . Tsy afa-miala amy ny 
mahazatra azy, amy ny fahazarany 
izy. 

ORNITHOLOGIE, sf. Fahaizana mora- 
ba ny vorona. 

ORNITHOLOGISTE ou ORNITHO- 
LOGUE, «m. Mpahay ny momba ny 
vorona. 

ORPHELIN, INÈ, s. Kamboty. — de 
père. Kamboty velon-dreny. 

ORPHELINAT, «m. Trano fltaizana sy 
fampianarana ny kamboty. 

ORPHÉON, 8m. Fampianaran-kira, fl- 
kambanan' ny mpihira maro. 

ORTEIL, sm. 1* Rantsan-tongotra. 2° 
— , Ankiben-tongolra. 

ORTHODOXE, adj. et sm. Manaraka 
ny finoana marina. 

ORTHODOXIE, sf. Fanarohana ny fi- 
noana marina. 

ORTHOGRAPHE, sf. Fanoratana ny 
teny samibafa arakany fanao, ortografy. 

ORTHOGRAPHIER, va. Manoratra 
ny teny samihafa arakà ny fanao. 

S'orthographier, vpr. Soratana araka 
ny fanao. Comment s'orthographie cq 
mot ï Ahoana no fanoratra io teny io? 



ORTHOGRAPHIQUE, adj. Momba 

ny ortografy. 
ORTIE, 8f. Zava-maniry misy lay, agy. 
ORTOLAN, sm. Karazam-borona fihaza. 
OS, sm. Taolana. 

OSCILLATION, sf. f Fikivilivily, fisa- 
vilivily, fikipilipily. Les oscillations du 
pendule. Ny fikivilivily, etc., ny kapi- 
lim-pamantaranandro. 2 # — , Fihevinge- 
vina. Les oscillations d'un navire. Ny /î- 
hevingevin' nysambo. 3* fig. Fiovaova- 
na. Les oscillations de l'opinion. Ny fio* 
vaovan ny hevitry ny olona. 

OSCILLATOIRE, adj. Mikiyilivity, 
misavilivily, mikipilipily. 

OSCILLER, vn. Mikivilivily. misavili- 
vily, mikipilipily. 

OSÉ, ÉE, adj. Sahy. 

OSEILLE, sf. Kamasina. 

OSER, va. Sahy. Il a osé résister. 5a- 

hy nanohitra izy. 
OSIER, sm. Karazan-tsimbilaotra. 
OSSELET, sm. 1* Taolana madinika. 

2*—, pi. Taolana madinika anaovan' ny 

ankizy madinika tanisa. 
OSSEMENTS, sm. pi. Korontan-tao- 

lana. 
OSSEUX, EUSE, adj. Tena taolana. 

Substance osseuse. Taolana. 
OSSIFICATION, sf. Kanjariana ho 

taolana. 
OSSIFIER, va. Mampanjary ho taolana. 
S'ossifier, vpr. Manjary ho taolana. 
OSTENSIBLE, adj. 1" Azo aposaka. 

Lettre — . Taratasyazo aposaka. 2 # — , 

Miharihary. Vérité — . Zavatra marina 

miharihary. 

OSTENSIBLEMENT, ado. An-kari- 

hary. 
OSTENSOIR, s m. Ostansoara. 
OSTENTATION, sf . Rehareha, reha- 

ka. Il fait — de son savoir. Mirehareha, 

mirehaka amy ny fahaizany izy. 
OSTROGOTH, sm. Olona tsy mahala- 

la fomba. 
OTAGE, sm. Olona na tanina atao an- 

toka. 
ÔTER, va. 1° Manesotra, manala, mia- 

la. Otez la table. Esory ny latabatra. 

On lui a ôté son emploi. Nesorina ta- 

my ny raharahany izy. Otez cette tache. 

Esory izany loto izany. ôtez votre épée. 

Eiory ny sabatrao. — son pantalon. 

Manesotra, manala ny patalohany. I! 

n'a pas ôtè" son chapeau Tsy niala srt^ 



Digitized by 



Google 



OUB 



— 57fi — 



OUR 



troka izy. De cinq ôtez doux. Anesory, 
analao roa ny dimy. 2 # —, Manafaka. 
Co8 pilules ôteront le mal. Ireo pilina 
irco hanafaka ny aretina. utez-moi cet- 
te inquiétude. Afaho amin' izany ahiahy 
izany aho. || loc. — la vie à quelqu'un. 
Mahafaty olona. — sa confiance à quel- 
qu'un. Tsy matoky olona intsony. 

S'ôter, vpr. Miesotra, miala. Ô lez- vous 
de ma place. Miesora, rnialà amy ny 
titoerako. 

OU, conj. Sa, na. Ferez-vous cela oui — 
non? Hataonao va izany sa tsia? Portez- 
le mort— vif. Ento izyna maty na ve- 
lona. 

OÙ, adv. t* Aiza, ho aiza, izay. — est-il ? 
Aiza izy? — allez-vous? Ho aiza, han- 
kaiza hianao? — que vous alliez. Na 
aiza na aiza balebanao. Il est allé je no 
sais — . Tsy fantatro izay nalebany. La 
maison — jo demeure. Ny trano izay 
itoerako. D'— venez- vous? Avy aiza, 
avy taiza hianao? D'— a-t-il pris cela ? 
Taira no nangalany izany ? Par — avez- 
vous passé? Tatza no nandalovanao? 
2 # — , Inona. — tend ce discours ? Inona 
no iafaran* izany resaka izany? D' — 
lui vient cet orgueil? Inona no fototr' 
izany tiavonavonana izany? D*— vient 
que vous faites cela? Inona no antony 
anaovanao izany? 

OU AILLE, sf. Ondry (kristiana). Les 
ouailles connaissent la voix de leur pas- 
teur. Ny ondry mahalala ny feon* ny 
mpiandry azy. 

OUATE, sf. Vohavohan-dandihazo. 

OUATER, va. Manisy vohavohan-dan- 
dihazo. 

OUBLI, sm. 1* Fanadinoana, fatiarika. 
C'est par — que j'ai manqué au rendez- 
vous. Ny fanadinoana, ny fatiarika 
hiany no nahadiso fotoana ahy. Il est 
tombé dans l'— . Efa hadino izy. 2 # — , 
Tsy filandremana, tsy fahatsiarovana, 
fanarian-dia, tsy fi tan dro van a, tsy flhe- 
verana ny tena. 

OUBLIER, va. 1* Manadino. Il a oublié 
la commission. Nanadino ny hafatra 
izy. Il a oublié la clef. Nanadino ny 
fanalahidy izy. Je n'oublierai pas vos 
bienfaits. Tsy hohadinoiko ny soa na- 
Uonao ahy. Que Dieu daigne — nos fau- 
tes 1 Aoka Andriaraanitra hanadino ny 
helotsika ! Depuis qu'il a fait fortune, il 
oublie ses parents. Hatramy ny nahazoa- 
ny harena dia manadino ny havany izy. 
Vous avez oublié son nom. Hadino- 



nao ny anarany. 2 a — , Tsy mitandrina, 
tsy mahatsiaro, manary dia, tsy milan- 
dro, tsy tsapany. Il oublie ses affaires. 
T«y mitandrina ny raharahany izy. Il 
oublie ses devoirs. Tsy mitandrina 
izay tokony hataony izy. Il m'a oublié 
dans son testament. Tsy notsaroviny 
aho ta m y ny izy nandidy fananana. Il 
oublie son mal. Manary dia ny aretiny 
izy. Il oublie sa grandeur. Tsy mitan- 
dro ny voninahiny izy, tsy tsapany ny 
voninahiny. 

S'oublier, vpr. 1* Hadinoina. Les bien- 
faits s'oublient. Hadinoina nysoaatao. 
2 8 — , Tsy mahatsiaro tena, tsy mihevi- 
tra ny tenany, tsy tsapany ny tenany. 
Il s'est oublié jusqu'à frapper sa fem- 
me. Tsy nahatsiaro tena izy, ka ni- 
kapoka ny vadiny. 11 s'oublie pour faire 
du bien aux autres. Tsy mihevitra ny 
tenany izy, tsy tsapany ny tenany 
mba hanasoa ny namany. 

OUBLIETTES, sf. pi. Tranomaizina 
taloha. * 

OUBLIEUX, EUSE, adj. Maty arika, 
mora manadino. 

OUEST, 8m. Andrefana. Aller du côte 
de 1'—. Miankandrefana. Les provin- 
ces de l'— . Ny fari-tany any andrefa- 
na. 

OUF, int. Dray ! dry! 

OUI, adv. Eny, aikany. Avez-vous fait 
cela?—. Moa nataonao izany? Eny, 
etc. Oui-da. Aikany. 

— , s m. Eny. On vous demande un — ou 
un non. Lazao eny na tsia. 

OUÏ-DIRE, «m. Hono, tsahotsaho, sa- 
li oa. Ce n'est qu'un — . Hono, etc., fo- 
tsiny izany. 

OUlE, sf. Fandrenesana, soflna. Il a mau- 
vaise—. Tsy mandre loatra, lalodato- 
vana izy. Il a 1'— bonne. Malady sofi- 
na izy. 

OUÏES, sf. pi. 8ofln-kazandrano. 

OUÏR, va. Mandre, mihaino. Avez-vous 
ouï dire cette nouvelle? Moa nahare 
izany zava-baovao izany hianao ? — des 
témoins. Mihaino vavolombelona. 

OURAGAN, sm. Taflo-drivotra. 

OURDIR, va. 1 * Manâny. — une toile. 
Manàny lamba. 2 # fig. Mifoko, mioko. 
— un complot. Mifoko, etc., mua baoao 
teti-dratsy. 

OURDISSAGE, sm. Kananiana. 

OURDISSEUR, EUSE, s. Mpanény. 

OURDISSOIR, sm. Fàntaka fananiana. 



Digitized by 



Google 



OUT 



OUV 



OURLER, va. Manjai-doha lamba, man- 
jongy, mandify. 

OURLET, «m. Jongy. dify. 

OURS, sm. f Orsa. 2* fig. C'est un — . 
Olona miolonolona izy. — mal léché. 
Olona tefy maika, ratsy tarehy, dondri- 
na, tsy mahalala fomba. Il ne faut pas 
vendre la peau de T— avant qu'on Tait 
pris. Valala tsy an-tanana tsy atolo- 
]aza. 

OURSE, sf. Orsavavy. 

OURSON, sm. Zanak'orsa. 

OUTIL, sm. Fiasana, fanaovan-javatra. 
Outils de jardinage. Fiasan' ny mpam- 
boly zarday. Les outils d'un charpen- 
tier. Ny fiasana, etc., ny mpandrafitra. 

OUTILLÉ, fiB, adj. Manana fiasana, 

— fanaovan-javatra. 
OUTILLER, va. Mamonona fiasana, — 

fanaovan-javatra. 

S'outiller, vpr. Mivonom-piasana, — fa- 
naovan-javatra. 

OUTRAGE, am. I e Fanevatovana, fani- 
ratsirana, fanalam-baràka. Vfig. Faire 

— à la raison. Milaza na manao zavatra 
mifanohitra amy ny marina. 

OUTRAGEANT, ANTE, adj. Mane- 
vateva, maniratsira, manala baraka. Pa- 
roles outrageantes. Teny manevateva, 
etc. 

OUTRAGER, va. 1* Manevateva, mani- 
ratsira, manala baréka. On Ta outragé 
dans sa personne. Ny lenany hiany no 
notevateoaina, notsiratsiraina, na- 
lam-baràka. Il a été outragé en son 
honneur. Nalam-barâka ny voninahi- 
ny. 2* fig. Mifanohitra. 

OUTRAGEUSEMENT, adv. Amim- 
panevatevana , amim - paniratsirana , 
amim-panalam-barâka. 

OUTRAGBUX, EUSE, adj. Maneva- 
teva, maniratsira, manala baraka. 

OUTRANCE (À), loc. adv. Izaitsizy, 
mafy dia mafy. 8e battre a—. Miady izai- 
tsizy, etc. 

OUTRE, sf. Hoditr' osy fasian-divay. 

OUTRE, prép. !• An-dafy, am-pita. Les 
guerres d'— mer. Ny ady atao any an-da- 
fy, etc., ny ranomasina. 2 # — , Afa-tsy, 
tunampiny. — la somme convenue, je 
lui ai donné dix francs. Afa-tsy m vola 
nifanekena, izabo nanomeazyariary roa, 
nomeko ariary roa ho fanampin' ny vo- 
la nifanekena izy. 

—, adv. La vitra kokoa. La nuit Tempe- 



cha dépasser—. Nyalina nisakana azy 
mba tsy handroso lavitra kokoa. 

En outre, loc. adv. Fanampin* izany. Je 
lui ai donné une piastre et on— je l'ai 
nourri. Nomeko farantsa izy, ary fanam* 
pin' izany koa dia namelona azy aho. 

D'outre en outre, loc. adv. Percer d'- 
en — . Maninteraka, managoroealou 

Outre mesure, loc. adv. Voy. MssuMfc 

OUTRÉ, JfeS, adj. 1* Diso ohatra, mi' 
hoa-pampana, be loatra. Louanges ou- 
trées. Fiderana diso ohalra, etc. l'fig. 
Misafoaka, mifoaba. — de colère. Misa* 
foaka, etc. Il est — de vos refus. Mita* 
foaka, etc., noho ny fandavana natao 
nao izy. 

OUTRECUIDANCE, sf. Fihamboana, 
firehaka. Il parle avec — . Mihambo- 
ham6ofiteny izy, mirehaka izy raha 
miteny. 

OUTRECUIDANT, ANTE, adj. et a. 
Mihambohambo, mirehaka. 

OUTREPASSER, va. Manao ralhoatra. 
Il a outrepassé mes ordres. Nanao mi* 
hoatra ny nandidiako azy izy. 

OUTRER, va. 1" Manitatra loatra. Il a 
outré cette compa raison. Nanitatra loa* 
Ira izany fanoharana izany izy. 2* fig. 
Mahatezitra, mampisafoaka, mampifoa- 
ba. 

OUVERT, ERTB, p. et adj. 1' Voa- 
voha, novohana, mivoha, voaso'catra, 
nosokafana, raisokatra, voabanabana, na* 
banabana, nobanabanaina, inibanabana, 
voadanadana, nadanadana, nodanada- 
naina, midanadana, voatanatana, nata- 
natana, no tanata naina, mitanatana, voa- 
sanasana, nasanasana, nosanasanaina, 
misanasana. 2°— , Voavaky, novakina, 
vaky, voadidy. nodidiana, voa vêla Ira, no- 
velarina, mivelatra, voasaraka, n >sara- 
hina, misaraka, voihataka, nahataka, 
mihataki. 3*—, Nasiana, natao, voahady, 
nohadina. \ % fig. Voatomboka, natombo- 
ka.manoinboka, miantomboka, voaorina, 
naorina. 5*—, Mamboraka ny ao am-po, 
tsy manao an-kifonofono, tsotra. C'est un 
homme — . Olona mamboraka ny ao 
am-pony, etc., izy. Parler à cœur — . 
Mamboraka ny ao am-po. || loc. Guer- 
re ouverte. Ady voalaza. Cette ville est 
ouverte. Tsy misy fiarovana izauy tana- 
na izany. Ce port est — à tous les étran- 
gers. Azon' oy vabiny rehetra idirana 
izany seranana izany. Recevoir à bras 
ouverts. Mandray amin-kafaliana. Ex- 
pliquer à livre—. Mandika boky tsy mN 

37 



Digitized by 



Google 



ouv 



— 578 



OUV 



firiy. Il a l'esprit — . Haingan-tsaina izy. 

OUVERTEMENT, adv. An-karihary, 
ampahiberaaso, tsotra. 

OUVERTURE, sf. f Loaka, vaky, va- 
ravarana, vava. Il y a une grande— à la 
muraille. Misi/ loaka makadiry amyny 
rindrina. L'eau s'insinue par les plus 
petites ouvertures. Ny rano miditra amy 
ny loaka, vaky madinika indrindra. Ce 
bâtiment a trop d'ouvertures. Betsaka 
loatia ny varavarana amin* io trano io. 
L'— du silo est trop petite. Kely loatra 
ny rata lava-bary. l 2°— , Famobana, fa- 
nokafana, flsokatra. L'— d'un compas. 
Ny fisokatry ny kompà. 3°— , Famakia- 
na, fandidiana, famelarana. 4° fig. Fian- 
tombohana. Dès 1'— du parlement. Tamy 
ny niantombohan' ny parlementa. 5"—, 
Famosahan-kevilra, tllazana, fanamba- 
rana, famborahana. Il a fait des ouver- 
tures de paix. A amosaka hevitra mba 
hanao fanekem-pihavanana izy. Il n'a 
pas écouté mes ouvertures. Tsy nihaino 
ny hevilra naposako izy. Il m'a fait 
des ouvertures, utiles. Nilaza, nanam- 
bara zavatra maliasoa tamiko izy. 6 # — , 
Izay. Je ne vois aucune — pour parve- 
nir à mon but. Tsy fanlatro izay hal.a- 
tanterahako ny nokendreko. 

OUVRABLE, adj. Azo iasana. Jour—. 
Andro azo iasana. 

OUVRAGE, sm. i* Asa, asan-tanana, 
taozavatra, lahasa, raharaha. L'univers 
est r— de Dieu. Asa, asan-tànan' An- 
driamanitra izao tontolo izao. Commen- 
cez votre—. Atomboby ny asanao, ny 
taozavatrao, ny lahasanao, ny raha- 
rahanao. Cet ouvrier n'a point a*—. Tsy 
manan-da/iasa, tsy manan-dra/iarafia 
io mpiasa io. Celte femme a toujours son 
— à la main. Mamn~taozavatra man- 
drakariva ao an-tânany io vehivavy io. 

• *2 # — , Fanaovana, fiasana, fanaovan-d ra- 
haraha. Ce bâtiment sera 1"— de deux 
ans. Haharitra roa taona ny hanaova- 
na io trano io. Il ne s'est pas encore mis 
à 1'—. Tsy mbola nanombolca hiasa, lia- 
nao raharaha izy. 3*—, Boky. Publier 
un — . Mainoaka boky. 
OUVRAGÉ, ÉE, adj. Nokalina. Bro- 
derie très ouvragée. Amburadara noka- 
lina fatratra. 
OUVRÉ, ÉB, adj. i* Misoralsoratra. 
Du linge — .. Lamba misoratsovatra. 2* 
— , Voatefy. Fer— . Vy voatefy. 
OUVRER, va. Man'ao, manHy. — de la 
monnaie. Manao t etc., vola. 



OUVRIER, 1ÈRE, s. Mpiasa, mpanao 
taozavatra. Habile—. Mpiasa mahay. 
Habile ouvrière. Vchivahy mpanao tao- 
zavatra mahay. 

— , adj. 1° Miasa, manao taozavatra. Clas- 
se ouvrière. Olona mpiasa, mpanao tao- 
zavatra. 2 # — , Azo iasana. Jour—. An- 
dro azo iasana, andavanandro, ankoba- 
nandro. || loc. Cheville ouvrière. Hombo 
vy ikambanan' ny tânan-kalesy amy 
ny tenany; fig. olona foto-d raharaha 
anankiray. 

OUVRIR, ta. 1* Mamoha, manokatra, 
manabanabana, manadanadana, mana- 
tanatana, manasanasana. —une porte, 
une armoire. Mamoha varavarana, la- 
lorooara. Cette clef ouvre plusieurs ser- 
rures. Mahavoha h id in- trano maro ity 
fanalahidy ity. — une caisse, une lettre. 
Manokatra vata, taratasy ampitondrui- 
na. — les yeux. Manokatra ny maso ; 
fig. mahatsia'ro, mijery, mahita. — la 
bouche. Manokatra ny vava ; fig. rai- 
teny, miloa-bava. Ouvrez tout à fait la 
porte. Abanabanao, adanadanao, a/a- 
natanao ny varavaram-be. Ouvrez bien 
la bouche. Atanatanao, asanasanao 
ny vavanao. 2*—, Marna ky, mandidy, 
mamelatra, mampisaraka, mampihata- 
ka Ouvrez cette pomme. Vakio, didio 
io poma io. — un abcès. Mandidy vay. 
— un livre Mamelatra boky. — les 
bras. Mamelatra tanana. Ouvrez tes 
rangs. Sara/io, ahataho ny laharana. 3 # 
—, Manisy, manao, mihady. — une fenê- 
tre dans le mur. Manisy, manao va- 
ravaran-kely amy ny riudrina. — un ca- 
nal. Manao, mihady lakan-drano. i m fig. 
Manomboka, marïorina. — la danse. À/a- 
nomboka ny dihy. — la lice. M anom- 
boka hifaninana. —boutique. Manom- 
boka trano fivarotana. — une école. Ma- 
norina trano fianarana. 5* — , Mambo- 
raka, manitatra. —son cœur à quelqu* 
un. Mamboraka ny ao am-pony amin* 
olona. L'étude ouvre l'esprit. Manita- 
tra ny saina ny fianarana, || loc. Ce mets 
ouvre l'appétit. Mampazolo homana iza- 
ny laoka izany. 
— y vn. f Manomboka, miantomboka. La 
chasse ouvre aujourd'hui. Afanombofca, 
etc., anio ny fihazana. 2*— , Mttodika. 
La fenêtre ouvre sur la rivière. Ny vara- 
varan-kely mitodika any amy ny reni- 
rano. 
S'ouvrir, vpr. l*Mtvoha, misokatra, mi- 
banabana, midanadana, mitanatana,mi- 



Digitized by VjOOQ16_ 



PAG 



— 579 — 



PAI 



sanasana. 2*—, Mivelatra, roisaraka, mi- 
bataka. Les fleurs s'ouvrent. Mivelatra 
ny voninkazo. La foule s'ouvrit devant 
lui. Nisaraka, nihataka tao anatreha- 
ny ny vahoaka. 3* fig. Jïanomboka. 8on 
cœur s'ouvrit à la joie. Nanomboka ni- 
faly ny fony. 4 # — , Mamboraka ny ao 
ara-po. 8'— à quelqu'un. Mamboraka ny 
ao am-po amin' olona. 

OUVROIR, sm. Trano fanaovan-taoza- 
vatra. 

OVAIRE, sm. Fiforonan' ny atody. 

OVALE, a<\j. et sm. Mitarehin' atody 



Table — . Latabatra mitarehin' atody. 
OVATION, sf. Hoby, fibobena. 
OVIPARE, acij. Manatody. 
—, «m. Blby manatody. 
OXYDE, sm. Oksida. — de fer. Qksi- 

dan 'ny vy , harafesina. — de cuivre. Oksi* 

dan* ny varahina, taim-barahina. 
OXYDER, va. Mampa harafesina, main- 

pangery roaitso. 
S'oxyder, vpr. Miharafesina, mangery 

maitso. Lo cuivre s'est oxydé. Nangery 

maitso ny varahina. 
OXYGÈNE, sm. Oksijena. 



PACAGE, sm. Tany bc vilona, lany be 
ahitra. 

PACHA, sm. Manambonîuahitra silamo. 

PACIFICATEUR, TRIGE, a. Mpam- 
pandry tany, mpampihavana, mpampi- 
fanaraka. 

PACIFICATION, 8f. Fampandriana, 
.fampihavanana. fampifanarahana. 

PACIFIER, va. Mampandry, mampiha- 
vana, mampifanaraka. — un État. Mam- 
pandry fanjakana. C'est lui qui a paci- 
fié leur différend. Izy no nampihavana, 
nampifanaraka azy ireo. 

PACIFIQUE, adj. 1* Tsy tiaady, tiafia- 
danana, mipetraka ho azy, mibonaika. 
Un roi — . Mpanjaka tsy tia adu. Esprit 
— . Olona tsy tia ady, etc. 2°— , Tsy mi- 
sy ady, miadana. mandry fehizay. Son 
règne fût—. Tsy nisy ady, niadana, 
nandry fehizay ny andro nanjakany. 
loc. Océan — . Ranomasina lebibe any 
andrefany Amerika. 

PACIFIQUEMENT, adv. Amim-pia- 
danana. 

PACOTILLE, sf. Varotra madinika en- 
tin' ny mpiautsambo. Il loc. Marchandi- 
ses de—. Varotra tsy tsara loatra. 

PACTE, sm. Fanekena, ûfanekena. Fai- 
re un — . Manao fanekena, mifanaiky. 

PACTISER, vn. 1* Manao fanekena, mi- 
fanaiky. 2* fig. — avec la rébellion. Afa- 
nao fanekena, mi fanaik y amy ny mpi- 
komy. 

PAGAIE, sf. Fivoy. 

PAGANISME, sm. Fanompoan-tsampy. 

PAGE, sf. Pejy. 



PAGE, sm. Tovolahy tandapa. 

PAGINATION, sf. Isan'ny pejy. 

PAGINER, va. Manisy isa ny pejy. 

PAGNE, sm. Sikina, salaka, sarandra» 
na, kitamby. — des hommes. Sikina, *a* 
làka, sarandrana. — des femmes. Ri* 
tamby. 

PAGODE, «A Trano flvavahan' ny mpa-» 
nompo sarapy any Azia. 

PAIEMENT, sm. Voy. Payement. 

PAÏEN, ÏENNE, adj. Manompo sam- 
py, momba ny sampy. La religion païen- 
ne. Ny ûvavahan' ny mpanompo sam* 
py. Les superstitions païennes. Ny fl- 
nuana adala momba ny sampy. 

— , s. !• Mpanompo sampy. 2° fig. Olona 
tsy tia ûvavahana. 

PAILLASSE, sf. Kidoro* 

— , sm. Mpampihomehy an-danonana, ari* 
ralahy, kapotsaka, harankana. 

PAILLASSON, sm. Tsihy famaoban- 
tongotra. 

PAILLE, sf. f Molôlo, bozaka. Feu do 
— . Afo-mo/o/o, afom-oozafta. Chapeau 
do—. Satroka mololo, satroka harona. 
Coucher sur la—. Mandry ambony mo- 
lolo, bozaka \ fig. mikaforoforo, raipo- 
ripory. 2°— , Tapak' ahitra. Il voit une— 
dans l'œil de son prochain et ne voit pas 
une poutre dans le sien. Mahita tapak * 
ahitra amy ny mason* ny namany izy 
ka tsy mahita sakamandimby amy ny 
azy. Tirer a la courte—. Manao an-ton- 
dry ahitra, — fampaka. 3° fig. Hommo 
de—. Olona tsinontsinona. 

— , adj. invar. Mavo. Des gants—, G a 
mavo. 



Digitized by 



Google 




PAI 



— 580 — 



PAL 



PAILLET, adj. m. (Divay) mena mavo 
Du vin—, Divay mena maco. 

PAILLETTE, sf. Ela-bolamena. 

PAIN, sm. t* Mofo, ampempa, koba ma- 
saka. — bénit. Mofo voahasina. — de 
munition. Mofo fanome ny miaramila. 
— d'épice. Mofo mamy. —do farine de 
riz. Ampempa, koba masaka. \\ toc. 
Faire passer le goût du — à quelqu'un. 
Mahafaty olona. —de sucre. Siramamy 
npivongana. —de savon. Tsipirian-tsa- 
vony. —à cacheter. Loko rora. 2 e —, Ha- 
nina, flvelomana. Il gagne son— à la sueur 
de son front. Ny hatsembohana no aha- 
zoany hanina, etc. Il a son — cuit. Ma- 
nan-/iire/omana izy. 

PAIR, adj. m. t° Mitovy. Il est— et com- 
pagnon avec lui. Sady mitovy aminy no 
namany izy. 2*—, Ankasa. Nombre—. 
Isa ankasa. 

- t «m. 1* Namana. Il a été jugé par ses 
pairs. Notsarain* ny namany izy. 2*— , 
Tsy fisiana sandany. Le change est au—. 

r Tsy misy sandany ny ûfanakalozana. 

De pair, loc. adv. Hoatra ny namana. 
Il va de — avec les grands seigneurs. 
Miaraka amy ny andriandahy malaza 
hoatra ny namany izy. 

PAIR, sm. Andriandahy. La chambre 
des pairs. Ny fivorian* ny andriandahy , 
parlementa ambony. 

PAIRE, sf. Roa, mivady, iray aman* olo- 
na, iray lomisy. Une — de bœufs. Omby 
roa. Une — de bottines. Baotina miva- 
dy, iray aman' olona, iray lomisy. 
Les deux font la — . Samy adala, samy 
kary izy roa lahy. || loc. Une— de lunet- 
tes. Solomaso. Une— de ciseaux. Hety. 
C'est une autre — de manches. Raharaha 
samihafa lavitra izany. 

PAIRIE, sf. Fahandrianana. 

PAISIBLE, adj. f Tsy tia ady, mipe- 
traka ho azy, mibonaika. Cet enfant est 
— . Tsy tia ady t etc., io zaza kely io. 
2 # — , Mandry, miadana, mandry fehizay, 
rai lamina, misononôka. Le royaume est 
— . Mandry ny fanjakana. Il mène une 
vie — . JH iadana, mandry fehizay izy. 
Un sommeil — . Torimaso milamina. 
Une rivière— .Renirano misononôka.fr 
— , Tsy misy manelingelina, tsy misy 
tabataba. Il est — possesseur de sa mai- 
son. Torapon'ny tranony tsy misympa- 
nelingelina izy. Un séjour — . Fitoera- 
na tsy misy tabataba. 

PAISIBLEMENT, adv. 1* Amim-pia- 
danann, mandry fehizay, milamina, mi- 



sononôka. 2*—, Tsy misy manelingeli- 
na, tsy misy tabataba. 

PAÎTRE, va. 1* M iraotra. Les moutons 
paissent l'herbe. M iraotra ny ahitra 
ny ondry. 2 a — , Miandry. David paissait 
ou faisait — les troupeaux. Niandry 
ondry Davida. frfig. Envoyer — quel- 
qu'un. Mandroaka olona amin-kateze- 
rana. 

Se paître, vpr. Mihinana. Les corbeaux 
se paissent de charogne. Mihinana fa- 
tim-biby nygoaika. 

PAIX, a/. 1* Fandrian" ny tan y, fi fan a- 
rahana, fihavanana, fiadanana. Le pays 
est en — . Mandry ny tany. Co prince 
est en— avec tousses voisins. Io mpan- 
jaka io mifanaraka, mihavana amin* 
izay rehetra ao akaikiny. Ils ont fait la 
— . Nifanaraka, nihavana indray izy 
roa lahy. La — règne dans la famille. 
Mifanaraka, miadana, mandry fehi- 
zay ny flanakaviana. La— soit avec vous ! 
Ho aminareo anie ny fiadanana l Son 
âme n'est point en — . Tsy mandry ny 
sainy, tsy manam-piadanana ny lony. 
2 # — , Tsy fanelingelenana, tsy fisian-ta- 
bataba. Laissez-moi en — . Aza helinge- 
lenina aho. On vit ici dans une — pro- 
fonde. Tsy misy manelingelina, tsy 
misy tabatabana dia kely aza aty. 3 # — , 
Fanekem-pihavanana. La — est signée. 
Voaisy sonia ny fanekem-pihavanana. 

Paix! int. Mangina! 

PAL, 8m. Hazo maranitra. Faire subir 
le supplice du — . Gomme Empaler. 

PALAIS, 8m. I e Lapa, rova. — royal. 
Lapan' ny mpanjaka. Le roi est dans 
son — . Ao anaty lapany, etc., ny mpan- 
jaka. — épiscopai. Lapan* ny eveka. 2* 
—, Trano kanto, trano, Ûtsarana. Sa mai- 
son est un — . Kanto ny tranony. — de 
justice. Trano ûtsarana. Gens de — . 
Olona manao raharaha amy ny fit&ara- 
na. Style de — . Fombam-pitenenana fa- 
nao amy ny fitsarana. 

PALAIS, sm. 1* Lanilany. 2* ftg. Il a 
le — fin. Malady mandre tsiron-javatra 
izy. Voy. Goût 

PALAN, sm. Bolaky lembe any an- 
tsambo. 

PALANQUIN, sm. Palankina, filan- 
jana. 

PALATALE, ad;, et sf. Tononina amy 
ny lanilany. Consonnes palatales. Reni- 
soratra tononina amy ny lanilany. 

PALE, sf. Lela fi voy. La — d'un rame. 
Ny lela livoy. 



Digitized by 



Google 



PAL 



581 — 



PAL 



PÂLE, adj. 1* Hatsatra, mivolora-bala- 
la maty, mivaloarika, matroka, vasoka. 
Il a le visage — . Hatsatra, mivolom- 
balala maty ny tarehiny. Il est — de 
colère. Mivaloarika, matroka ny en- 
driny noho ny hatezerana. Or — . Vola- 
mena matroka. Un bleu — . Manga t?a- 
sofea. 2*—, Manjombona, raisomambi- 
samby. Le soleil est — . Manjombona 
ny masoandro. Cette bougie ne jette 
qu'une lumière — . MisomambUamby 
ny fahazavan' io jiro io. 3 # fig. Tsy rai- 
sy renty, — haingo, tsy marevaka. Sty- 
le—. Fandaha-teny tsy misy renty t 
etc. 

PALEFRENIER, «m. Mpiandry soa- 
valy. 

PALET, sm. Antsipy. Jouer au — . Ma- 
nao antsipy. 

PALETOT, sm. Palitao. 

PALETTE, sf. !• Hazo fanipazana ka- 
tsomanta. 2*—, Hazo fisaka fampifanga- 
roan-doko. 

PALÉTUVIER, «m. Honko. 

PALEUR, sf. Hahatsatra, fivolom-ba- 
lala maty, fivaloarika, hamatroka. 

PALIER, sm. Fitoerana fiatoana amy 
ny tongo-tohatra. 

PALINODIE, sf. Famerenan-teny en- 
tina midera ny notsinina. 

PALIR, vn. 1* Mihabatsatra, mivolom- 
balala maty, mivaloarika, mihamatroka, 
mibavasoka. 2" — , Mibamanjombona , 
misomambisamby. 

—, va. Mampahatsatra, mampivolom-ba- 
lala maty, mampivaloarika. La Ûèvro 
vous a pâli le visage. Ny fanaviana 
nampahatsatra, etc., ny tarehinao. 

PALIS, sm. Tsato-kazo atao rova, — va- 
la, — sehatra. 

PALISSADE, sf. Rova hazo, tsivikinin- 
dahy, vala, sehatra, fefy. — entourant la 
résidence du souverain, d'un seigneur, 
d'un gouverneur. Rova, tsivikinin- 
dahy. —d'un parc à bœufs. Vafan'om- 
by. — entourant le camp. Sehatra.— 
de rosiers. Fefy raozy. 

PALISSADER, va. Manisy rova, — va- 
la, — sehatra, — fefy. 

PALISSANDRE, sm. Voamboana. 

PALISSANT, ANTE, adj. Mihahatsa- 
tra, mivolom-balala maty, mivaloarika, 
mihamatroka. 

PALLIATIF, IVE, adj. Mahaketraka, 
mampitony. Remède—. Fanafody ma- 
hahelraka, etc. 



— , sm. !• Fanafody mahaketraka, —mam- 
pitony. L'opium n'est qu'un — . Ny opio- 
ma dia fanafody mahaketraka, etc., 
fotsiny. 2? fig. 8arona. 

PALLIATION, sf. Fanaketrahana, fam- 
pitoniana. 

PALLIER,' va. \ ù Manaketraka, mampi- 
tony. —un mal. Manaketraka, etc., are- 
tina. 2* fig. Manarona. — une faute. Ma- 
ri a ron-kadisoana. 

PALMA-GHRISTI, sm. Tanantana- 
manga. 

PALME, sf. {• Sampan' antendry, sam- 
pam-palafa. 2* fig. Remporter la—. Man- 
dresy. La — du martyre. Ny sampan-ka- 
zon* ny martiry. 

PALME, am.Zehy. 

PALMÉ, ÊE, adj. 1* Misampantsampa- 
na, mirantsandrantsana. Racine pal- 
mée. Fakan-kazo misampantsampana, 
etc. 2 # — , Miraiki-drantsan-tongotra. 

PALMIER, sm. 1° Fototr' antendry. 
Comme Dattibr. 2»—, Ànarana ankapo- 
ben* ny voaniho, ny rofia, ny befelatana- 
na, ny falafa, etc. 

PALMIPÈDE, sm. et adj. Vorona mirai- 
ki-drantsan-tongotra. 

PALMISTE, sm. Falafa. Chou — . Tsoa- 
palafa. — épineux. Falafa misy tsilony. 

PALOMBE, sf. Voromailala. 

PÂLOT, OTTE, ad/. Hatsatratsatra, 
matromatroka. 

PALPABLE, adj. 1" Azo tsapaina. 2* 
fig. Miharihary. La raison en est — . M i- 
harihary ny an ton' izany. 

PALPER, va. 1* Mitsapa. Le médecin l'a 
palpé. Nitsapa azy ny dokotera. 2* fig. — 
do l'argent. Mandray vola. 

PALPITANT, ANTE, adj. 1* Mitepo- 
tepo, mitotovary, mitotototo. 2*—, Mihe- 
navelona, raipararetra, mangitakitaka. 
Z°fig. Qimstion palpitante d'intérêt. Za- 
valra mahate-handre, — mampilenda- 
lenda. 

PALPITATION, sf. Fitotovary, fitoto- 
toto. Il a des palpitations de cœur. Mi- 
totovary, mitotototo ny fony. 

PALPITER, vn. t* Mitepotopo, mitoto- 
vary, mitotototo. Son cœur palpite enco- 
re. Mbola mitepotepo ny fony. La crain- 
te fait — son cœur. Ny tahotra mampi- 
totovary, mampitotoloto ny fony. 2°— , 
Mihenavelona, mipararetra, mangitaki- 
taka. Les entrailles de ranimai palpi- 
taient encore. Mbola nihenavelona ny 
kibon' ny biby. La paupière lui palpite. 



Digitized by 



Google 



PAisr 



— 582 — 



PAN 



Mipararetra ny roasony. Il palpite de 
crainte. Mangitakitnky ny tahotra izy. 

PALUDÉEN, BNNB, adj. Avy amy 
ny heniheny. Fièvre paludéenne. Tazo 
avy amy ny heniheny. 

PÂMER (SE), vpr. Torana. Se — de 
rire. Toran' ny behy. 

PÂMOISON, sf. Hatoranana. Il est tom- 
bé en — . Torana izy. 

PAMPHLET, «m. Boky kely.— inju- 
rieux. Bohy kely misy lanalam-baraka 
olona. 

PAMPHLÉTAIRE, sm. Mpanao pam- 
phlet. 

— , adj. Misy fanalam-barâka. Ecrit — . 
Taratasy misy fanalam-barâka. 

PAMPLEMOUSSE, sf. Hangibe, voa- 
hangibe, papelimosa. 

PAMPRE, sm. Rantsam-boalobofca mi- 
sy ravina. 

PAN, sm. Rambon* akanjo, tapany. Les 
pans d'un manteau. Ny rambon-kapao- 
ty. Il abattit un — de mur. Nanjera ny 
iapa-drindrina izy. 

PANACÉE, sf. Fanafody mahay be. 

PANACHE, sm. Fehezam-bolom-borona 
atao haingo. 

PANACHÉ, ÉE, adj. 1* Misoratsoratra. 
Rose panachée. Vonin-draozy misora- 
t8oratra. 2»—, Misy boto. Poule pana- 
chée. Akoho boto, — satroka. 

PANACHER, un. Misoratsoratra. 

Se panacher, vpr. Misoratsoratra. 

PANAGHURE, sf. Fisoratsoratry ny 
voninkazo. 

PANADE, sf. Lasopy atao amy ny mo- 
to kobaina. 

PANARIS, sm. Tsevodrano, hararaotra. 

PANCARTE^ «A Pota-taratasy, peta- 
gazety. 

PANÉ, ÉE, adj. Nasiana vovo-mofo, 
nasiana mofo voatono. Euu panée. Ra- 
no nasiana mofo voatono. 

PANÉGYRIQUE, s m. Laha-teny fan- 
kalazana olona. 

PANÉGYRISTE, sm. Mpaoao la ha -te - 
ny fankulazana olona, mpankalaza, mpi- 
dera, mpandoka. 

PANER, ra. Manisy vovo-mofo.— des 
côtelettes de porc. Manisy vovo-mofo 
ny taolan-tehezan-kisoa. 

PANETERIE, sf. Efl-trano fttahiriza- 
mofo. 

PANETIER, sm. Mpitahiry sy mpitan- 
lana mofo. 

PANETIÈRE, sf. Kitapo fasiana mofo. 



PANIER, sm. l-Sobika, harona Grand 
— . Sobika. Petit—. Harona madini- 
ka. —couvert. Harona misy rakotra, sa- 
ronan-fcarona. — à ouvrage. Harona 
fasian' ny vehivavy taozavatra, saronan- 
karona. — à bouteilles. Harona miefi- 
trefltra fasiana tavoahangy. 2 e —, Iray 
harona, erau'ny harona Un— dépêches. 
Paiso iray harona, etc. 3? fig. C'«st 
un — percé. Mpandany harena izy. 

PANIQUE, adj, Tampoka. Terreur—, 
liatairana tampoka. 

— , sf. Hatairana tampoka. 

PANNE, sf. Haratra, sambomandry. n 
loc. Mettre en—. Mampijanona sambo. 
Rester en—. Mïjanona, miandry. 

PANNEAU, sm, f Tranom-pitaratra 
amy ny rafitra, panôa. Une porte à pan- 
neaux. Varavarana misy t ranom-pi (a- 
rafra,— am-panôa. 2* fig. Fandrika. 
fltaka. Il a donné dans le—. Voafandri- 
ka, voafitaka izy. 

PANNETON, sm. Famakim-panaîabi- 
dy. Les trois parties d'une clef sont fan- 
neau, la tige et le—. Misy zavatra telo 
amy ny fanalahidy, dia ny fanodinana, 
ny tahony ary ny famakiny. 

PANORAMA, sm. Sary lehibe mampi- 
seho tanâna na fari-tany. 

PANSAGE, sm. Fiborosiana soavaly. 

PANSE, sf. Kibo, roroha. Il a une gros- 
se — . Be kibo, etc., izy. La— du bo&of. 
Ny rorohan' omby. 

P AN SEMENT, sm. !• Fanaraboaram- 
pery,-tilsaboam-pery. 2°— , Fiborosiana 
soavaly. 

PANSER, va. t # Manamboatra fery. 
mitsabo fery. Le médecin le panse deux 
fois par jour. Ny dokotera manamboa- 
tra, mitsabo ny feriny indroa isan'an- 
dro. 2*—, Miborosy soavaly. 

PANSU, UE, adj. Be kibo, be troka, be 
roroha. 

PANTALON, sm. Pataîoha, akanjon- 
tongotra. Porter—, Mipataloha. 

PANTELANT, ANTE, adj. !• Misa- 
nehaka, miehakehaka, misefosefo. 2*— . 
Mihenavelona. Chair pantelante. Nofon- 
kena mihenavelona. 

P AN THÉISME, sm. Fîlazana an izao 
tontolo izao ho Andriaraanitra. 

PANTHÉISTE, s. Mpilaza an* izao ton- 
tolo izao ho Aniriamanitra. 
PANTHÉON, sm. Trano nivavahan" 



Digitized by 



Google 



PÀP 



— 583 — 



PAR 



ny Romana laray ny andriamanitra 
tsizy rehetra. 

PANTHÈRE, sf. Karazam-biby masia- 
ka. 

PANTIN, sm. t # Sariolona hetsîketse- 
hina amy ny kofehy. 1*fig. Mpikofokofo- 
ka, mpivadibadika. 

PANTOMIME, sm. Mpanao baiko moa- 
na amy ny teatra. 

—, sf. Fanaovana baiko moana amy ny 
teatra. 

PANTOUFLE, sf. Kiraro laraba, — zai- 
tra. 

PAON, sm. I* Vorombola. 2*fiq. Mpi- 
rehareha, mpibohibohy. Il est glorieux 
comme un — . Mirehareha, etc., hoatra 
ny vorombola iZy. 

PAONNE, s/". Vorombolavavy. 

PAONNEAU, 8m. Zana-borombola. 

PAPA, «m. Dada, kaky. Ouest voire— ? 
Aiza tdadanao? 

PAPAL, AXE, adj. Any ny papa. L'au- 
torité papale. Ny fahefan' ny papa. 

PAPAUTÉ, s/". 1* Fiandrianan* ny papa. 
2*—, Andro nanjakan' ny papa. 

PAPAYE, sf. Voam-papay. 

PAPAYER, sm. Foto-papay. 

PAPE, sm. Papa. 

PAPERASSE, 8[. Taratasy tsy vanon- 
ko inona. 

PAPERASSIER, sm. Olona tia mita- 
hiry ny taratasy efa tsy vanon-ko inona. 

PAPETERIE, sf. Trano fanaovan-tara- 
tasy, fanaovan-laratasy, fivarotan-tara- 
tasy. 

PAPETIER, sm. Mpanao na mpivaro- 
tra taratasy. 

PAPIER, sm. {• Taratasy. — blanc. Ta- 
ratasy fotsy. — écrit. Taratasy voaso- 
ratra. Mettre ses idées sur le — . Mame- 
taka ny heviny ao amy ny taratasy. 2* 
— , Taratasy vola. Il m'a payé en — . Ta- 
ratasy vola no nandoavany ny trosako. 
3 # — , pi. Taratasy momba'ny tan tara, — 
filazan-javatra, paspaoro. Les papiers 
d'une succession. Ny taratasy momba ny 
lova anankiray. hrfig. Être bien dans les 
papiers de quelqu'un. Tian* olona. 

PAPIER-MONNAIE, sm. Taratasy 
vola fanao amy ny funjakana iray. 

PAPILLON, sm. !• Lolo, samoina. — 
blanc qui se brûle à la chandelle. Lolo 
fotsy mitono tena. Les enfants courent 
après les papillons. Manonjika lolo 
ny ankizy madinika. Les vers à soie se 
changent en papillons. Miofo ho samoi- 



na ny bibindandy. t* fig. Il va se brû- 
ler à la chandelle comme un — . Efa ni* 
tono tena hoatra ny lolo fotsy izy. C'est 
un — . Olona manidintsidim-poana izy. 

PAPILLONNER, vn. Manidintsidim- 
poana, mipelipelika. 

PAPILLOTAGE, sm. 1* Fihebihebe- 
maso, l'fig. Renty be loatra. 

PAPILLOTE, sf. Taratasy afono ny vo- 
lon-doha naolikolika. 

PAPILLOTER, un. 1* Mihebiheby ma- 
so. Vfig. Be renty loatra. 

— ,ua. Mamono volon-doha amy ny tara- 
tasy. 

PAPYRUS, sm. Hodi-kazo nataon' ny 
ntaolo fanoratana. 

PÀQUE, sf. Paka. La — des Juifs. Ny 
pakan' ny Jody. 

PAQUEBOT, « m. Sambo m pi tondra 
taratasy sy olona. 

PÂQUES, sm. Paka. Quand— sera venu. 
Rahefa tonga ny Paka. 

—, sf. pi. Komonion' ny Paka. Faire ses 
— . Manaony komonion' nyPaka. || loc. 
— fleuries. Alahadin' ny sampan-kazo. 

PAQUET, sm. I e Entana, anentana, fe- 
hezan-javatra. Ce — est trop lourtl. 
Mavesatra loatra io entana io. Mettre 
en — . Manao anentana. Il a porté deux 
paquets de lettres. Nitondra /enezan- 
taratasy roa izy. Il porte deux paquets 
de livres. Mitondra anen/am-boky roa 
izy. 2* /?//. Cette femme est devenue un 
— . Tonga matavy be miesikesika io ve- 
hivavy io. Donner à quelqu'un son—. 
Mandevilevy olona. Recevoir son—. Le- 
vilevena. Faire son — . Miala amy ny 
trano itoerany. 

PAR, prèp. 1° Any, ao, anaty, erany. Il 
a passé — Paris. Nandalo tany Parisy 
izy. Jetez cela— la fenêtre. Atsipaxo ao 
am-baravaran-kely izany. Il se promè- 
ne—la ville. Mitsangatsangana anaty, 
eran'ny tanâna izy. 2*—, Amy, noho, 
n\ forme relative. Prenez-le — le bras. 
Raiso amy ny sandriny izy. Où allez- 
vous— cette pluie-là? Ho aiza amin' 
izato ranonorana izato hianao? Il a fait 
cela — crainte. Nanao izany noho ny 
tahotra izy, ny tahotra no nanaova- 
ny izany. Cette guerre a été conduite — 
un habile général. Notaritin' ny jenera- 
ly mahay izany ady izany. Il a obtenu ce- 
la — adresse. Nahazo izany tamm-kafe- 
tsena izy, ny hafetsena no nahazoany 
izany. 3°— , Isany, amy ny alalana. Il 
gagne un franc —jour. Mahazo iraim- 



Digitized by 



Google 



PAR 



— 584 — 



PAR 



bilanja isan' andro izy. C'est — lui qu'il 
a obtenu cette faveur. Tamy ny alàla- 
ny no nahazoany izany zava-tsoa izany. 

De par, loc. prèp. Amy ny anarany , ara- 
ka. De — le roi. Amy ny anaran' ny 
mpanjaka. De — la loi. Araka ny lalana. 

PARABOLE, sf. Fanoliarana. La — de 
l'enfant prodigue. Ny fanoharana amy 
ny zanaka mpandany. 

PARABOLIQUE, a$. Misy fanohara- 
na. 

PARABOLIQUBMENT, adv. Amim- 
panoharana. 

PARACHEVER, va. Mon a ton t osa. 

PARACHUTE, sm. Elo makadiry en- 
tina hidina amy ny balôna. 

PARAGLET, «m. Mpanafaka alahelo, 
mpanala alahelo. 

PARADE, sf. !• Fampisehoana. Mettre 
uno étoffe en—. Mampiseho lamba. 
Lit de — . Farafara fampisehoana ny 
flatta* olo-malaza. 2 # — , Fihaingoana, 
haingo. Un habit de — . Akanjo fihain- 
goana. Un meuble de—. Fanakafanao 
/laingon-trano. 3*— , Matso. Aller à la 
— . Mandeha mitsirikany matso. 4* fig. 
Fireharebana, fieboeboana. Il fait — de 
«on savoir. Mirehareha, mieboebo amy 
ny fahaizany izy. 

PARADER, vn. Mandihy, manao ma- 
tso, mampiseho fahaizana. Faire — un 
cheval. Mampandihy soavaly. Faire — 
des troupes. Mampanao matso, mam- 
piseho ny fahaizari ny miaramila. 

PARADIGME, «m. Fakan-tahaka. 

PARADIS, 8m. 1° Paradizy, lanitra. 
Le— terrestre. Ny paradizy an-tany. 
Les joies du—. Ny hafaliana any am- 
paradizy, an-dant/ra. 2 9 fig. Fitoerana 
inahatinaritra , fahasambarana. Cette 
campagne est un — . Mahafinaritra ity 
saha ity. Un bon ménage est un — sur 
la terre. Ny fifanarahana ao amy ny to- 
kan-trano no tena fahasambarana eto 
ambonin* ny tany. 

PARADOXAL, AXE, adj. f Tia pa- 
radoxe. 2*—, Manohitra ny hevitry ny 
be sy ny maro. Opinion paradoxale. 
Hevitra manohitra ny hevitry ny be 
sy ny maro. 

PARADOXE, sm. Hevitra manohitra 
ny hevitry ny be sy ny maro. 

PARAGE, sm. !• Firazanana, toetra. 
Dame de haut — . Vehivavy avo razana, 
ambony toetra. 2*—, Fitoerana amy ny 
ranomasina, fitoerana. 



PARAGRAPHE, sm. Antokony, pa- 
ragrafy. Il y a trois paragraphes dans 
c* chapitre. Misy antokony, etc., telo 
amin'io toko io. 

PARAITRE, vn. 1* Mtseho, miposaka, 
mitranga. Le soleil parait. Miseho, etc., 
ny masoandro. La jeunesse aime à — . 
To-hiseho ny tanora. Il a paru en jus- 
tice. Niseho tao amy ny fîtsarana izy. 
Un nouveau livre a paru. Misy boky 
vaovao niseho. Son innocence a paru 
dans tout son jour. Niseho miharihary 
ny tsy fananany tsiny. 2 # — , Atao, toa. 
Il me parait fort honnête homme. Atao» 
ko fa tsara fana h y tokoa izy. Il paraît 
vertueux. Toa tsara fanahy izy. 

—, v.imp. Atao, toa. Il me parait que 
vous vous êtes trompé. Ataoko fa diso 
hevitra hianao teo. Il parait que vous 
avez tort. Toa tsy marina ny anao. 

PARALLELE, adj. Mitovy elanelana. 
Deux lignes parallèles. Tsipika roa mi-» 
tovy elanelana. 

—, sf. Tsipika mitovy elanelana. 

—, «m. !• Tsipika vorivory mitovy elane- 
lana amy ny ekoatora. 2 # — , Fampitaha- 
na. Mettre deux hommes en—. Mampi- 
taha olona roa. 

PARALLÈLEMENT, adv. Mitovy 
elanelana. Ces murs sont construits-. 
Natao mitovy elanelana ireo rindrina 
roa ireo. 

PARALLELISME, sm. Fitoviana ela- 
nelana. 

PARALLÉLOGRAMME, «m. Zava- 
tra misy laflny mifanandrify mitovy ela- 
nelana. 

PARALYSÉ, ÊE, p. et adj. 1* Nolemo- 
na, malemy. Il est— de la moitié du corps. 
Malemy ny tapany. 2* fig. Nofoanana. 
Mes efforts ont été paralysés par sa 
mauvaise volonté. Nofoanan'ny ditra- 
ny ny fikelezana aina natao ko. 

PARALYSER, va. !• Mampahalemy. 
2* fig. Manafoana. 

Se paralyser, vpr. Mihamalemy. Sa 
jambe se paralyse. Miliamalemy ny 
ranjony. 

PARALYSIE, sf. Halemena. 

PARALYTIQUE, adj. et s. Malemy. 

PARAPET, sm. Tambohovato eny am- 
bonin* ny manda hiarovana ny miarami- 
la, ampiantany vato atao arofanina. 

PARAPHE ou PARAFE, sm. Para- 

ry. 

PARAPHÉ, ÉE, adj. Misy parafy. 



Digitized by 



Google 






PAR 



— 585 



PAR 



PARAPHER, va. Manisy parafy. 

PARAPHRASE, 8f. f Pivoasan-teny, 
hevi-teny. La— des Psaumes. Ny/îfoa- 
aana ny Salamo, ny hevi-teny amy ny 
8alamo. 2 # /Î0.Fanalavana. Dites la chose 
sans tant de paraphrases. Lazao tsotra 
fa aza halavaina. 

PARAPHRASBR,t?a. 1* Mivaofy teny, 
manao hevi-teny. îrfig. Manalava. 

PARAPHRASETJR, BUSH, s. M pa- 
na la va. 

PARAPLUIE, 8m. Elo, sarotro. Ouvrez 
le—. Velaro ny elo. Fermez le—. Piho 
ny elo. Natte cousue en forme de capu- 
chon servant de — aux bergers. Sara- 
tro. 

PARASITE, 8m. Mpitakarina. 

—, adj. Mlvelona amy ny hafa, maniry 
eny ambonin' ny namany. Insectes pa- 
rasites. Biby kely mivelona amy ny 
hafa. Plantes parasites. Zava-maniry 
maniry eny ambonin* ny namany, 
nazo miavona. 

PARASOL, am. Elo. 

PARATONNERRE, «m. Fandci-ba- 
ratra. 

PARAVENT, «m. Àro rivotra, takon- 
kenatra, sekrfna. 

PARC, 8m. 1* 8a ha malalaka. 2*—, Vala, 
fahitra. —à bœufs. Va/an* omby. —à 
moutons. Valan* ondry. —à bœufs creu- 
se dans la terre. Fahitra. 3°— , Tambo- 
ho ametraham-piadiana. Le — de l'artil- 
lerie. Ny tamboho amef ra/ian-tafondro. 

PARCAGE, 8m. Fipetrahan* ny ondry 
amy ny vala. 

PARCELLE, sf. Sombina, vaky, potika. 
Une — de l'hostie. Sombina, vakiri ny 
hostia anankiray. Payer une somme par 
parcelles. Mandoa vola taipotipotika. 

PARCE QUE, loc. conj. Satria, fa. Il 
est tombé, — le chemin est glissant. Lavo 
izy, satria, fa raalama ny lalana. 

PARCHEMIN, sm. Hoditr' ondry ma- 
nify azo soratana. Livre relié en—. Boky 
voafono hoditr' ondry manify. 

PARCIMONIE, sf. Ilihitra, fahibirana. 

PARCIMONIEUSEMENT, ado. 
Amim-pahibirana. 

PARCIMONIEUX, BUSE, ad;. Ma- 
hihitra, kelyhiratra, kely tànana. 

PARCOURIR, va. 1° Mitety, raandia, 
mandehandeha.il a parcouru toute l'Asie. 
Nilety, nandia any Azia manontolo izy, 
nandehandeha erany Azia manontolo 
izy. 2° fig. Mijerijery, manatsipalotra. 



J'ai parcouru le journal. Efa nijerijery 
kely ny gazety aho, efa notsipalopalo- 
rako maso ny gazety. 

PARCOURS, sm. Lalana aleha. Le— 
d'une voiture. Ny lalana alehan* ny 
kalesy. 

PARDESSUS, sm. Akanjobe, palitao 
lava. 

PARDON, 8m. Famelana. famelan-ke- 
loka. Il a obtenu son — . Nahazo fame- 
lana, etc., izy. || loc. Demander — . Mifo- 
na, mivalo, migrasy. Jo vous demande 
—, —, mille pardons. Aza tsiniko, aza 
mahafady, aza fady. 

PARDONNABLE, adj. 1* Azo avela. 
Faute—. Uadisoana azo avela. 2*—, Azo 
leferina, tsy azo tsinina. Erreur—. Hadi- 
disoan-kevitra azo leferina, etc. 

PARDONNER, va. et n. I e Mamela. 
Tes péchés te sont pardonnes. Voavela 
ny belokao. 2»—, Mandefltra, tsy maniny. 
Le monde ne pardonne pas les moindres 
fautes. Ny olona Uy mandefltra, mani- 
ny ny hadisoana kely foana. Pardon- 
nez à ma franchise. Aza tsiniko aminao 
noho ny fahatsorako. Pardonnez-moi, 
pardonnez, si je vous contredis. Aza 
tsiniko, aza fady, aza mahafady raha 
manohitra ny teninao aho. 3 # — , Mana- 
vaka, mamela mivalo, mamela maha- 
zo. La mort ne pardonne à personne. 
Ny fahafatesana tsy manavaka, tsy ma* 
mêla mivalo olona na iza na iza. 
Cette maladie ne pardonne point. Tsy 
mamela mahazo izany aretina izany. 

Se pardonner, vpr. !• Tsy maniny tena. 
Il ne se pardonne rien. Maniny ny te- 
nany amy ny zavatra rehetra izy. 2*—, 
Avela, leferina, tsy tsinina. 3*— , Mifa- 
mela, mifandefltra, tsy mifaniny. 

PARÉ, ÊB, adj. Mibaingo, miravaka, 
mirenty, miraratra, miramarama. 

PARBIL, BILLE, ad;. Mitovy, sahala, 
tahaka, hoatra, toa, toy. Donnez-moi 
une étoffe pareille à celte que vous m'a- 
vez montrée. Omeo lamba mitovy, sa- 
hala amiu' iley nasehonao ahy aho. (Test 
un homme sans—. Tsy misy lehilahy mi- 
tovy aminy, lehilahy tsy roanam-paha- 
roa izy. Il est d'une probité sans pareil- 
le. Tsy misy hatsaram-panahy mitovy 
amy ny azy, tsy m anam-paharoa ny ha- 
tsaram-panahiny. Où rencontror de pa- 
reils amis? A iza nohahitana sakaiza ta- 
haka, hoatra, toa azy ? Voici ce qu'on 
fit en pareille occasion. Tahaka izao no 
natao tamy ny fotoana toy izany. 



Digitized by 



Google 



PAR 



— 586 — 



PAR 



—, 8. Olona na zavatra raitovy. Fréquen- 
tez vos pareils. Miaraha matotika a m in' 
izay mitovy aminao. 

—, sf. Valy. Rendre la—. Mamaly. 

PAREILLEMENT, adv. f Tahaka 
izany, hoatra izany, toy izany. Je vous 
traiterai — . Hataoko aminao tahaka, 
hoatra, toy izany. 2 # — , Koa,kosa. Vous 
le voulez, et moi — . Tia izany hianao, 
izaho koa. 

PAREMENT, $m. 1* Haingo, firavaka. 
Un bjau — d'autel. Haingo, firavak' 
otely tsara. 2°— , Haingon-doha-tânan' 
akanjo. 3*—, Lafy tsara. Pierre à deux 
parements. Vato misy lafy tsarany roa. 

PARENT, ENTE, a. 1* Havana, mpi- 
havana, mpianakavy, tamingana, raza- 
na. Voilà mes parents. Indreo ny ha- 
vako, mpianakaviko. Ils sont parents. 
Mpihavana izy ireo. Parents éloignés, 
tfauan-tetezina, tamingana. Il est né 
de parents illustres. Avo razana izy. 
2 # — , Havana amy ny fanambadiana. 

—, 8m. pi. Ny ray aman-dreny, razana. 
Obéissez à vos parents. Maneként/ray 
amandreninareo. Nos premiers pa- 
rents. Ny ray aman-dreninUiha, etc., 
voalohany. 

PARENTÉ, sf. !• Fihavanana. 2»—, 
Havana, mpianakavy, flanakaviana. On 
assembla la—. Novorina ny havana, 
etc., rehetra. 

PARENTHÈSE, *f. !• Boraketra, am- 
paranteza. 2 # — , Teny asosoka amy ny 
fohezan-teny. 

PARER, va. {• Mampibaingo, mamlra- 
vaka, mandrenty. — un enfant Mampi- 
haingo, mandraoaka zaza kely. — un 
autel. Mampihaingo, mandravaka ote- 
ly. — une église. Mampihaingo, etc., 
ny trano leglizy. Voy. Orner. 2 # — , Ma- 
namboatra. —sa marchandise. Manam- 
boatra ny varony. 3 # — , Misoroka, raia- 
ro. — la balle. Misoroka bala. Gela 
vous parera de la pluie. Hiaro anao 
amy ny orana izany. 

8e parer, vpr. 1* Minai a go, rairavaka, 
miraratra, miramarama. Au printemps 
la terre se pare de fleurs. Miravaka vo- 
ninkazo ny tany raha lohataona. 2* ftg. 
Mircbarcba, mihambo. Il se pare des 
vertus qu'il n'a pas. Mihambo ho tsara 
fanahy izy. 

PARESSE, sf. I 4 Hakamoana. fahaka- 
moana, fahalainana. Je le relèverai du 
péché de — . Holevileveko izy amy ny 
hahamoany. 2-—, Fialan-tsasatra. La 



— a ses douceurs. Mahailnaritra ny fia- 
lan-Uaaalra. 3°— , Havesarana, fatorito- 
ry. — d'esprit, //aaesaran-tsaina. 

PARESSEUX, EUSE, adj. f Kamo. 
malaina. Écolier — . Mpianatra kamo, 
etc. 2° —, Mavesatra, matoritory. II a 
l'esprit — . Af aueaa-tsaina izy, matori- 
tory ny sainy. J'ai l'estomac *— . Mave- 
aabeaatra ny ambavafôko. 

— , 8. Kamo, kalaina, benamboka. 

PARFAIRE, va. Manatontosa, mamita. 

— un ouvrage. Afana/ontosa, etc., tao- 
zavatra. 

PARFAIT, AITE, adj. Lavorary, tan- 
te raka, tomombana. Dieu seul est — . 
Andriamanitrairery hiany no lavorary. 
C'est un homme—. Lehilahy lavorary, 
tanteraka izy. Beauté parfaite. Hatsa- 
ran-tarehy lavorary, tanteraka. Vertu 
parfaite. Hatsaram-panahy lavorary, 
etc. Sa guérison n'est pas parfaite. Tsy 
lavorary, tsy tanteraka tsara ny fana- 
retany. 

PARFAITEMENT, adv. Amim-paha- 
lavorariana, tanteraka, tomombana. Il 
peint — . Lavorary, etc., tsara ny hoso- 
doko ataony. Il est —guéri. Sitrana tan» 
teraka izy. 

PARFILBR, va. Mamaha lamba. 

PARFOIS, ado. Indraindray. 

PARFUM, «m. I e Hanltra, zava-mani- 
tra. Le— des fleurs. Ny hanitry ny vo« 
ninkazo. Il aime les parfums. Tia za- 
va-manitra izy. La plupart des par- 
fums viennent de F Orient. Ny ankabia- 
zan' ny zaoa-mantfra dia avy any Azia. 
2° fig. Il ne résiste point au — de la lou- 
ange. Matimatin-dera izy. Ce livre res- 
pire un — d'antiquité. Manaraka ny any 
ny ntaolo ity boky ity. 

PARFUMER, va. 1* Manamanitra, ma- 
nisy zava-manitra. Les fleurs parfument 
les airs. Ny ?oninkazo manamani/ra 
ny rivotra. — des habite. Manisy zava- 
manitra ny akanjo. 2*—, Mandonaka 
ibfon-javatra, mandraraka fofon-javatra. 

— un appartement. Mandonaka fofon- 
javatra, etc.. amy ny efl-trano. 

Se parfumer, vpr. Manisy zava-mani- 

tra amy ny volon-dobany, — amy ny 

akanjony, etc. 
PARFUMEUR, EUSE, s. Mpamoro- 

na na mpivarotra zava-manitra. 
PARI, «m. Loka t fanamby. Faire un — . 

Miloka, mifanamby. J'ai gagné le — . 

Nahazo loka, etc., aho. Payez le—. Aloa- 

vy ny loka, etc. 



Digitized by 



Google 



PAR 



— 587 — 



PAR 



PARIER, va. Miloka, mifanamby. Ils 
ont parié deux cents francs. Niloka, 
nifanamby ariary efa-polo izy ireo. 

PARIÉTAIRE, 8f. Anampatsa. 

PARIEUR, EUSB, 8. Mpiloka, mpifa- 
namby. 

PARISIEN, IENNB, s. Teraky Pari- 
sy. 

—, adj. Any Parisy. 

PARITÉ, sf. Fitoviana. 

PARJURE, 8m. 1° Fianianan-tsy to, fa- 
naovanavava azon'Andriamanitra. Com- 
mettre un — . Mianian-tsy to, manao 
rai?a azon' Andriamanitra. 2*—, Mpia- 
nian-tsy to, mpanao va va azon* Andria- 
manitra. 

—, adj. Mianian-tsy to, manao vava azon* 
Andriamanitra. 

PARJURER (SE), vpr. Mianian-tsy 
to, manao vava azon* Andriamanitra. Il 
s'est parjuré devant le juge. Nianian- 
tsy to teo anatrehan' ny mpitsara izy. 
Il m'avait fait mille serments et cepen- 
dant il s'est parjuré. Nianiana injato 
amin' arivo tamiko izy, kanefa nanao 
vava azon' Andriamanitra. 

PARLAGE, sm. Teny lavareny. 

PARLANT, ANTE, adj. f Miteny, 
mahatony. L'homme est la seule créa- 
ture parlante. Ny olombelona irery hia- 
ny amy ny zavatra voary no miteny, 
etc. Des regards parlants. Fijery hoatra 
ny miteny. 3%*g. Mitovy dia mitovy. Ce 
portrait est — . Mitovy dia mitovy 
amin' izay nangalana azy io sary io. 

Généralement parlant, toc, adv. Ra- 
ha ny ankapobeny no beverina. Cela est 
vrai, généralement — . Marina, izany 
raha ny ankapobeny no heverina. 

PARLÉ, ÉE, adj. Tenenina. La langue 
parlée et la langue écrite. Ny flteny te- 
nenina sy ny fiteny soratana. 

PARLEMENT, sm. Parlementa. 

PARLEMENTAIRE, adj. Momba ny 
parlementa. 

—, sm. Fanilo, tsobo. 

PARLEMENTER, vn. Mifandrindra 
mba hihavana, manao izay uifanaraba- 
na. 

PARLER, vn, 1" Miteny, miloa-bava, loa- 
bolana. Cet enfant commence à — . Vao 
miana-mitenj/ io zaza kely io. Ce perro- 
quet commence à — . Miana-miteny io 
bolokyio.— au hasard. Miteny kitoatoa. 
Il parle bien. Mahitsy/î/eny izy. Il par- 
le d or. Manao teny tsara dia tsara izy. I 



Il parle mal de son prochain. Miteny 
ratsy ny namany izy, — au cœur. Manao 
teny mampientana ny fo. Il parla ainsi. 
Niteny, niloa-bava, loa-bolana izy na- 
naohoe.2*— , Milaza, miresaka, mibaiko. 
mandaha-teny. De quoi parlez-vous ? Ino- 
na no lazainao, resahinao t Ils parlent 
> de la pluie et' du beau temps. Milaza 
zavatra tandriGn'ny vavany izy ireo. Il 
en parle comme un aveugle des cou- 
leurs. Milaza zavatra tsy fan tan y velive- 
ly akory izy. La raison parle par sa bou- 
che. Marina dia marina izay lazainy. 
La loi parle clairement là-dessus. Mila- 
za mazava ny amin* izany ny lalana. On 
en parle diversement. Samihafa ny fila- 
za, ny resaky ny olona ny amin' izany. 
On parle beaucoup de cela. Foto-dresaky 
ny olona izany, maresaka izany. Il a fait 

— de lui. Foto-dresaky ny olona tamin' 
izay ny nataony, naresaka ny natao- 
ny. Les muets parlent par signes. Mire- 
saka, mibaiko amim-pamantarana ny 
moana. — devaut une assemblée. M an- 
daha-teny amy ny ûvoriana anankiray. 

— d'abondance. Mandaha-teny tarapo- 
ka. 3 # — , Milaza ny heviny, — ny sitra- 
pony, manambara, mampiseho. Il ne 
veut pas — nettement. Tsy mety milaza 
mazava ny heviny izy. Vous n'avez qu'à 
—, vous serez servi. Lazao ny sitra-po* 
nao. fa hotanterahina. Les cieux par- 
lent de la puissance du Créateur. Ny ha- 
bakabaka manambara, mampiseho 
ny fahefan' Andriamanitra. Son visage 
parle. Ny tarehiny manambara, mam- 
piseho ny ao am-pony. 4 # — , Manonona. 

— du nez. Manonona an'orona. 

—, va, t" Miteny. Il parle français. Miteny 
frantsay izy, —raison. Miteny amim- 
pahendrena. 2 — , Miresaka. — peinture. 
Miresaka ny amy ny fanosoran-doko. 

Se parler, vpr. 1* Tenenina. La langue 
française so parle dans toute l'Europe. 
Ny flteny frantsay dia tenenina erany 
Eoropa manontolo. 2 é — , Miresaka. 3 # — , 
Manao anakampô. 

Sans parler de, toc. prép. Na dia tsy 
tenenina aza. Sans — de sa fortune, on 
peut dire qu'il est heureux. Na dia tsy 
tenenina aza ny hareny, azo lazaina ho 
samba Ira izy. 

PARLER, sm. t* Fiteny. Il a un— donx. 
Malemy flteny izy. Il a son franc—. Mi- 
teny tsotra izy. 2*—, Firoky. Je l'ai re- 
connu à son—. Ny flrokiny no naha- 
fantarako azy. 



Digitized by 



Google 



PAR 



— 588 — 



PAR 



PARLEUR, BUSE, s. 1* Mpitafasiry, 
mpilafa, mpitaria, mpikorâna. 2*— , Mpi- 
resaka, mpandaha-teny. Beau—. Mpt- 
resaka, etc., mahay, — miangesongeso 
fiteny. 

PARLOIR, sm. Efi-trano firesahana. 

PARMI, prép. Amy, ampovoany. Il se 
mêla— eux. Nifangaro tamin' izy ireo 
izy. Il fut trouvé— les morte. Hita tao 
ampouoan* ny maty izy. 

PARODIE, sf. Laha-teny an-tsoratra 
mampihomehy nalain-tahaka. 

PARODIER, va. 1* Manao laha-teny 
an-tsoratra mampihomehy alain-tahaka 
2 # — , Mianatra, maka tahaka.— quelqu* 
un. Mianatra, etc., oiona. 

PAROI, sf. Aty rindrina. Les parois de 
l'estomac. Ny aty rindrin* ny amba- 
vafé. 

PAROISSE, sf. f Fiangonana, trano 
leglizy fiangonana. Grande—. Fiango- 
nana lehibe. Il est allé à la messe à sa 
— . Lasa namonjy iamesa ao amy ny tra- 
no leglizy fiangonany izy. 2»—, Mpi- 
angona. 11 assembla la—. Namory ny 
mpiangona izy. 

PAROISSIAL, ALE, adj. Momba ny 
fiangonana, momba ny trano leglizy fian- 
gonana. 

PAROISSIEN, IENNE, a. Mpiango- 
na ao amy ny fiangonana anankiray. 

—, am.~ Boky fivavahana. 

PAROLE, sf. 1* Teny. fitenenana, fiteny, 
vava. Il n'a pas dit une seule parole. Tsy 
nanonon-teny na dja iray aza, tsy niloa- 
bava na dia indray mandeha aza izy. Jé- 
sus-Christ a rendu la— aux muets. Joso- 
Kristy nampiteny ny moana. C'est un 
grand avantage que la—. Zava-mahasoa 
ny fitenenana. Il a la— tremblante. Man- 
govitra ny fiteniny. C'est une— digne 
d'un souverain. Teny mendrika ny an- 
driamanjaka izany. Il a porté des paroles 
de paix. Nitondra lenim-pihavanana 
izy. La— de Dieu. Ny tenin' Andriama- 
nitra, ny Soratra Masina. Sa conversa- 
tion est un déluge de paroles. Manao 
teny, raua tsy toko tsy forohana amy 
ny resaka izy. Il a deux paroles. Miroa 
teny, vava izy, folo vavu izy. 2°— , La- 
ha-teny, fandaharan-teny. L'art de la 
— . Ny fahaizana mandaha-teny. Il a 
porté la— au nom de la compagnie. Izy 
no nandaha-teny nisolo ny namany. 
On lui a accordé la — . Nekena mba han- 
daha-teny izy. C'est lui qui a la — . Azy 



ny fandaharan-teny. 3*—, Teny ape- 
traka, vava atao. Il a tenu sa — . 
Nanatanteraka ny teny napetrany, ny 
vava nataony izy. Il a manqué de — . 
Tsy nahatanteraka ny teny napetrany, 
ny vava nataony izy, nanao vava azon' 
Andriamanitra izy. C'est un homme de 
— . Olona mahatanteraka ny teny apelra* 
ny % ny t?at?a ataony izy. 4 # — , pi. Fanji- 
hitra. Avoir des paroles avec quelqu'un. 
Mifanjihitra amin' olona. 5 — , Tonon- 
kira. L'air vaut mieux que les paroles. Ny 
hira tsaratsara kokoa noho ny tonon-hi- 
ra. 

PAROXYSME, am. Hamafy izaitsizy, 
flrehitra izaitsizy. Il est dans le— delà 
maladie. Mafy izaitsizy ny aretiny. Il 
est dans le — de la colère. Mirehitra 
izaitsizy ny hatezerany. 

PARQUER, va. Mametraka ao am-bala. 
— des moutons. Mametraka ondry ao 
am-bala. 

— , vn. Mipetraka ao am-bala. Les bœufe 
ne parquent pas encore. Tsy mbolami- 
petraka ao am-bala ny omby. 

PARQUET, 8m. f Ngorodon-kazo. 2° 
—, Fitoeran' ny mpitsara ao amy ny tra- 
no fitsarana. 3*—, Ny mpitsara. 

PARQUETAOE, a m. Fanaovana ngo- 
rodon-kazo. 

PARQUETER, va. Manao ngorodon- 
kazo. 

PARQUETERIE, sf. Fahaizana ma- 
nao ngorodon-kazo. 

PARQUETEUR, sm. Mpanao ngoro- 
don-kazo. 

PARRAIN, sm. Ray amy ny batemy. 

PARRICIDE,«m. t*Mpamono rayaman- 
dreny. 2 # — , Famonoana ray aman-dreny. 

—, adj. Momba ny famonoan-dray aman- 
dreny. Dessein—. Fikasana hamono ray 
aman-dreny. 

PARSEMER, va. Mamafy, mameno. — 
un chemin do fleurs. Mamafy voninka- 
zo amy ny lâlam-be. Son habit est parse- 
mé de perles. Feno vakana ny akanjony. 

PART, sf. 1" Anjara', anjara tantana, fi- 
zarana. Donnez-moi ma—. Omeo ahy ny 
anjarako, ny anjara tantaho. La — du 
lion. Ny anjara lehibe indrindra. Il a eu 
— au gâteau. Nahazo anjara tombom-ba- 
rotra izy. Tous les élii6 auront— à la béa- 
titude éternelle. Ny olom-pinidy rehe- 
tra hanana anjara amy ny fahasamba- 
rana mandrakizay. Ils ont eu une — 
égale dans le partage. Samy nahazo 



Digitized by 



Google 



J 



PAR 



— 589 — 



PAR 



anjara mitovy izy ireo, nisalahy izy ireo. 
II» ont eu tous — au partage. Samy na- 
hazo anjara, enina avokoa izy rehetra. 
Faites deux parts. Zarao roa, sasaho. 
Faites trois parts. Zarao telo, teloy. 
2°— , Fiaraha-manao, fanampiana, fikam- 
baaana, firaisana, flombonana. Il a eu 

— à cette bonne œuvre. iViara-nanao 
izany asa soa izany, nanampy tamin* 
izany asa soa izany izy. 11 n'a point pris 

— à la conspiration. Tsy nikambana 
tamy ny teti-dratsy izy. Je prends — à 
votre douleur. Miray, miombona ala- 
helo aminao aho. 3°— , Fitazana, fam- 
paudrenesana f ftheverana , hovitra 
Quand vous aurez des nouvelles, faites 
m'en — . Raha mahare zava-baovao hia- 
nao, ilazao, ampandreneso aho. Billet 
défaire—, Taratasy fampandrenesa- 
na S'il a peu réussi, il faut faire la — 
de la timidité. Raha tsy nahomby tsa- 
ra izy, tokony hoheverina fa saro-ta- 
hotra izy. Il a pris en bonne — ce que 
vous lui avez dit. Tsara ny hevitra nan- 
draisany izay voalazanao taminy. Il Ta 
pris en mauvaise — . Ratsy ny hevitra 
nandraisany izany. 4 S — , Fitoerana. Met- 
tez cela quelque autre—. Apetraho amy 
ny fitoerana hafa izany. || loc. Quelque 

— que vous alliez. Na aiza na aiza no 
alehanao. On ne le trouve nulle — . Tsy 
hita na aiza na aiza izy. Il arrive des 
soldats de toutes parts. Avy hatraiza 
hatraiza ny mlaramila. 5 # — , Olona, ana- 
rana. De quelle — viennent ces nouvel- 
les? Olona iza no nainpitondra izany 
zava-baovao izany ? Dites-lui cela de ma 
— . Lazao azy izany amy ny anarako. 
Saluez-le de ma — . Manaova veloma azy 
amy ny anarako. Il est venu de la — 
du roi. Tonga tamy ny anaran' ny 
mpanjaka izy. 

Pour ma part, loc. adv. Raha tahaka 
ahy. Pour ma —je n'y consentirai jamais. 
Raha tahaka ahy, tsy hanaiky izany 
na oviana na oviana aho. 

De part et d'autre, des deux parts, 
loc. ado. Izy roa ton la. On est content 
de — et d'autre. Samy faly izy roa ion la. 

À part, loc. adv. !• Afa-tsy. À — cet au- 
teur j'ai renoncé à tous les livres. Afa- 
tsy io boky io navelako ny boky rehe- 
tra. 2 # — , Mitokana, manokana. Il fait 
bande à — . Mitokana izy. Mettez cela 
à — . Atokano izany. Il le tira à—. Na- 
lainy manokana izy. Voy. Séparément. 
3 # — , Tsy amin.... Plaisantorie à—. Tsy 
amm-kivazivazy. 



De part en part, loc. ado. Percer de 
— en — . Managorobaka, maninteraka. 

À part soi, loc.adv. Anakampô. Exami- 
nons bien, disait-il à — soi. Aoka hodi- 
nihiko tsara, hoy izy anakampô. 

PARTAGE, «m. !• Fizarana, zara, fltan- 
tanana, tantana. Faire le — d'une suc- 
cession. Mizara lova. Le— a été bien fait. 
Tsara ny fizarana, ny fitantanana azy, 
tsara zara, tantana izany. 2»—, An- 
jara. Ce champ fut mon — . Lasa ho an- 
jarako io tanimboly io. frfig. Anjara. 
Les maladies sont le — du genre hu- 
main. Anjaran'ny olombelona ny are- 
tina. 4 # — , Fiombonana. Dieu veut un 
cœur sans — . Tia fltiavana tsy iombo- 
nana Andriamanitra. 5°— , Pisarahana. 

PARTAGÉ, ÉB, p. et adj. !• Voazara, 
nozaraina, voatantana, notantanina. 2° 
fig. Iraisana, iombonana. 3 # — , Manan- 
jara, ambinina. Il est bien — du sort. 
Mananjara, ambinina izy. 4 — , Misa- 
raka. Les opinions sont partagées. M t- 
sara-kevitra izy ireo. 5 # — , Mifamaly. Un 
amour — . Fitia mifamaly. 

PARTAGEABLE, adj. Azo zaraina. 
Propriété — . Tany azo zaraina. 

PARTAGEANT, «m, Manana anjara. 

PARTAGER, va f Mizara, mitanta- 
na. —le butin. Mizara, etc., ny babo. — 
de la viande. Mizara, etc., bena. Par- 
tagez ce nombre en quatre. Zarao efa- 
tra, efaro io isa io. Partagez ce fruit en 
deux. Zarao roa, sasaho io voankazo io. 
2* fig. Miray, miombona. Je partage 
votre joie. Miray, miombona hafaliana 
aminao aho. Je partage votre avis. Mi- 
ra y hevitra aminao aho. Ge père partage 
sa tendresse entre tous ses enfants. Iray 
ny fitiavan' io ray io ny zanany rehetra. 
Ils partagent entre eux le pouvoir. Miom- 
6o m -pahe fan a izy ireo. 3°— , Manam- 
bina. La fortune l'a bien partagé. Am- 
binina izy. 4*—, Mampisaraka. 

—, vn. Manana anjara. Il ne partage pas 
dans cette succession. Tsy manana an- 
jara amin* izany lova izany izy. 

Se partager, vpr. 1° Mizara, misampa- 
na. La route se partage en deux bran- 
ches. Mizara, etc., roa ny lâlana. 2*/îo\ 
Iraisana, iombonana. 3° — , Misaraka. 
Les avis se partagèrent sur cette ques- 
tion. iViaara-ke vitra tamin' izany zava- 
tra nodinihina izany izy ireo. 

PARTANCE, ef. Fiaingan-tsambo, fla- 
lan-tsambo. Le navire est on— . Efa ni- 
ainga, hiala ny sambo. 



Digitized by 



Google 



PAR 



— 590 



PAR 



PARTANT, «m. Ny mpandeha. 

— , adv. A min' izany. Vous avez signé au 
contrat, — vous ô tes obligé. Efa nanisy 
sonia ny fanekena hianao, ary amin' 
izany dia tsy maintsy harahinao izy. 

PARTENAIRE, a. Namana. 

PARTERRE, sm. 1* Kisahasaha. 2*—, 
Fitoeran' ny mpizahaamy ny teatra. 3*— , 
Mpizaha teatra. 

PARTI, sm. 1 # Àndany. Il est dans le bon 
— . Ao amy ny an dan in' nytsara fana- 
hy izy. Il a pris mon—. Niandany ta- 
miko, nomba ahy izy. Il faut se défier 
de tout homme de—. Tsy azo itokiana 
izay miandany amy ny hafa. L'esprit de 

— altère tous ses jugements. Tsy mitsara 
tsara ny zavatra izy, satria miandany 
amy ny bafa. Il a un nombreux-—. Betsaka 
no miandany aminy. 2 # — , Pikasana, fl- 
kasana raikitra. C'est le— qu'il faut pren- 
dre. Izany no fikasana tokony hatao. Il 
a pris son — . Nanao fikasana raikitra, 
mandefltra izy. 3*—, Hevitra anatantera- 
hana,— ialana. C'est le— le plus sûr. Izany 
no hevitra mahatoky indrindra hana- 
tanterahana izany. On lui a proposé plu* 
sieurs partis pour sortir d'affaire. Nome- 
na hevitra maro ialana amin'izany raba- 
raha izany izy. 4 # — , Zava-mahasoa, soa, 
raharaha, vady mifanandrify. lia tiré un 
bon— de cette entreprise. Nahita zava- 
mahasoa, nahazo soa tamin' izany raha- 
raha izany izy. C'est un bon — pour lui. 
Zavatra mahasoa azy izany, raharaha 
tsara ho azy izany. Il a pris le — des ar- 
mes. Nifldy ny raharahan' ny miara- 
mila izy. Il veut se marier, il cherche un 

— sortable. Ta-hanambady izy, ka mita- 
dy vady mifanandrify aminy. || loc. 
Paire un mauvais — & quelqu'un. Ma- 
mely, mamono olona. 

PARTIAL, ALE, adj. Miangatra, mi- 

jery ila, mizaha ta van' olona, manao fl- 

tsara-mitanila. Un juge — . Mpitsara 

miangatra, etc. 
PARTIALEMENT, adv. Amira-pian- 

garana, amim-pizahan-tavan' olona. 
PARTIALITÉ, sf. Fiangarana, ûjerena 

ila, flzahan-tavan* olona, fanaovaua ûtsa- 

ra-mitanila. 
PARTICIPANT, ANTE, adj. Mana- 

na anjara, miombona. 

PARTICIPATION, sf. Fananana anja- 
ra, flombonana, firaisana, ûk&mbanana. 
Cola s'est fait sans ma—. Tsy niray, tsy 
nikambana tamin' izany aho. 



PARTICIPE, «m. Tony milaza fiovan* 

ny verba sady mety ho adjectiva. 
PARTICIPER, vn. 1* Manana aojara, 
miombonn, miray, mikambana. Il par- 
ticipe à tous les profits. Manana anja- 
ra, miombona amy ny torabom-baro- 
tra rehetra izy. — aux prières des fidè- 
les. Manana anjara, miombona amy 
ny fivavahana ataon' ny m pi no. Je par- 
ticipe à votre douleur. Miombona, mi- 
ray alahelo aminao aho. Il a participé à 
la conjuration. Niray, nikambana ta- 
my ny teti-dratsy izy. 2 — , Mitovitovy, 
mifandraidraika. Le mulet participe de 
l'âne et du cheval. Ny ramole dia mi- 
tovitovy, etc., amy ny ampondra sy ny 
soavaly. 

PARTICULARISER, va. Milaza tsi- 
rairay. — les moindres détails. Milaza 
tsirairay ny andinidini-javatra. 

PARTICULARITÉ, sf. Andinidinika. 
Il m'a conté toutes les particularités de 
cette affaire. Nilaza tamiko ny andini- 
dinik' izany raharaha izany izy. 

PARTICULE, «A 1* Sombin-javatra. 
2°— , Fanampin-teny misy vakiteny to- 
kana. 

PARTICULIER, ÈRE, adj. !• Irery, 
ho azy irery, manokana, isan' olona, tsi- 
rairay, hiany, indrindra, mahagaga. Il 
est attaché à son intérêt — . Tia izay 
mahasoa azy irery, manokana izy. H 
a une chambre particulière. Manana efi- 
trano ho azy irery, manokana izy. 
L'intérêt général l'emporte sur l'inté- 
rêt — . Izay mahasoa ny be sy ny maro 
dia ambony noho izay mahasoa ny isan' 
olona, ny olona tsirairay. Il m'en a dit 
les circonstances les plus particulières. 
Nilaza tsirairay tamiko ny andinidinik' 
izany izy. Cette plante est particulière 
aux climats chauds. Ao amy ny tany ma- 
fana À ta ny izany zava-maniry izany. Il 
a pour lui une affection particulière. Tia 
azy indrindra izy, mahagaga ny titia- 
vany azy. 2°— , Mangingina, barahafa. Il 
lia été reçu en audience particulière. Efa 
noraisina mangingina izy. C'est un es- 
prit—, Olona hafahafa izy. 

—, sm. t" Isan' olona, olona tsirairay, isan' 
ny ankapobem-bahoaka. Ce n'est qu'un 
— . Isan' ny ankapobem-bahoaka hia- 
ny izy. 2*—, Andinidinika. Je ne sais pas 
le — de l'affaire. Tsy fantatro ny andi* 
nidiniky ny raharaha. 

En particulier, loc. adv. Irery, mano- 
kana, mangingina. J'ai un mot à vous 



Digitized by 



Google 



PAR 



— 591 — 



PAR 



dire en — . Misy teny indraim-bava ho- 
lazaiko aminao irery, etc. 
PARTICULIÈREMENT, adv. In- 
driodra. 

PARTIS, sf. 1° Topany, ilany, laniny, 
sasany, fizarana, faritra, an j ara. Le tout 
est plus grand que sa—. Ny zavatra ma- 
nontolo oo lehibe kokoa noho ny tapa- 
ny. Ce prince perdit une — de son roy- 
aume. Namoy ny tapaka, ny ilan' ny 
fanjakany izany mpanjaka izany. Une — 
de l'armée était encore campée. Mbola 
nitoby ny lanin* ny talika. Il a vendu 
une— de ses livres. Nivarolra ny sasany 
tamy ny bokiny izy. Los cinq parties du 
monde. Ny /izaran-tany dîmin' izao ton- 
tolo izao. Ce livre a quatre parties. Misy 
fizarana efatra io boky io. Les étoiles 

- qui sont dans cette — du ciel. Ny kinta- 
na izay ao anatin' io faritry ny lanitra 
io. Appliquez ce remède sur la — mala- 
de. Apetaho amy ny faritra marary io 
fanafody io. Ce morceau est & quatre 
parties. Misy an j ara efatra io hira io. 
2*—, Tsilalao indray mifanjona, flkasana 
hilalao, filalaovana. Faisons une— de da- 
mes. Aoka hanao dam y indray mifan- 
jona isika. Il a gagné cinq parties. Naha- 
fatyindimy mifanjona izy. La — n'a pas 
eu lieu. Tsy tanleraka ny fihasana hila- 
lao. On a remis la—. Na.uemotra ny fila- 
laovana. Faire une — ? de chasse. Mande- 
ha mitifitra. 3-—, Ny torina, ny arapan- 
gaina, vady, andaniny, aodaniny arova- 
na, fanjakana. Prendre quelqu'un à—. 
Milory, miampanga olona. C'est ma — 

. adverse. Izy no vadiko amy ny iitsara- 
na. Un juge doit écouter les doux par- 
ties. Ny mpitsara tsy maintsy hihaino 
ny andaniny roa miady. Cet avocat a 
bien défendu sa — . Izany mpisolo vava 
izany niaro tsara ny andaniny izay aro- 
vany. Les parties contractants. Ny an- 
daniny roa tonta manao fanekena. Les 
parties belligérantes. Ny fanjakana roa 
tonta miady. 4*—, Ankasarotana. 

En partie, /oc. adv. Tapany, sasany. 

PARTIEL, ELLE, ad/, f Tapany. 
Les sommes partielles. Ny tapa tapany 
atao adisanina. 2 # — f Tsy manontolo. 
Éclipse partielle de lune. Fanakonana 
ny volana tsy manontolo. 

PARTIELLEMENT, adi\ Tapany. 

PARTIR, va. Avoir maille à — avec 

quelqu'un. Mifanditra aman' olona. 
PARTIR, vn. 1* Mandeua, miainga, mia- 



la, lasa. Il est parti hier. Nandeha, 
niainga, niala, lasa otnaly izy. Il par- 
tira demain. Handeha, hiainga, hiala 
rabarapitso izy. 2»—, Mandositra, miri- 
fatra, miezaka, mitsoriaka, mikaretsaka, 
mipoaka. Le cerf partit comme un trait. 
Nandositra, nirifatra f niezaka hoatra 
ny tadio ny séria. La bombe part du mor- 
tier. Mitsoriaka avy amy ny tafondro ny 
bomba. La Hôjlie partit avec impétuosi- 
té. Nitsoriaka, nikaretsaka tsy tratry 
nymaso mipyny zana-tsipika. Le fusil a 
parti tout d'un coup. Nipoaka tampoka 
ny basy. 3 # — , Avy. Tous les norfs par- 
tent du cerveau. Ny bozatra rehetra acy 
amy ny ati-doha. 4* fîg. Lasa, latsaka. 
8a réponse ne tarde pas à — . Lasa tam- 
poka ny valin-teniny. Il est parti d'un 
éclat de rire. Latsaky ny heby nikakaka- 
kaizy. 5 # — , Avy, miankina. Ce sentiment 
part d'un bon cœur. Aoy amy ny fo tsa*- 
ra izany bovitra izany. Il est parti d'un 
bon principe. Tsara ny foto-kevitra 
niankinany. 
A partir de, loc. prép. Hatramy. À. — 
d'aujourd'hui, soyez plus exact. Hatra- 
min' izany maso n' and ro anio izany, ao- 
ka tsy ho diso fotoana toy ny taloba in- 
tsony hianareo. 

PARTISAN, s m. ]• Mpiandany. Les 
partisans de César. Ny mpiandany ta- 
miny Sezara. 2 e —, Tia. Les partisans de 
la république. Ny tia repoblika. 

PARTITIF, IVE, adj. Milaza sasaka. 

PARTOUT, adv. Hatraiza hatraiza, na 
aiza na aiza. Il va — . Mandeha haïrai* 
za hatraiza izy. On se moque de lui— 
où il va. Ihomehezan' ny olona izy na 
aiza naaiza alehany. 

PARURE, s/. Haingo, fihaingoana, ra- 
vaka, iiravaka, firaratra, fi rama rama. 
Voy. Parkr. 

PARVENIR, vn. !• Tonga. Il parvint 
enfin au sommet de la montagne. Tamy 
ny farany éiatonga tany an-tampon' ny 
tendrombohitra izy. 2* fig. Tonga, maha- 
tratra, mahazo, mihatra. Il est difficile de 
— à la perfection. Sarotra ny ho long a 
lavorary, ny mahatralra ny fahalavora- 
riana. Il est par veau à une charge. Na- 
hazo raharaha izy. Les livres de Moïse 
sont parvenus jusqu'à nous. Tonga, ni* 
hatra hatramy ny androntsika ny boki- 
ny Moizy. 3*—, Misondrotra ho ambony. 
Il est difficile de — . 8arotra ny mison- 
drotra ho ambony. 



Digitized by 



Google 



PAS 



— 592 — 



PAS 



PARVENU, TJE, a. Firinga mievotra. 

PARVIS, sm. Tokotany anatrehan* ny 
trano leglizy. 

PAS, sm. 1* Dingana, dia, fandeha, fa- 
mi ad ra. Faire de grands — . Manao din- 
gan-dava. Faire de petits—. Manao 
dmj/am-poby. Il s'arrêtait à chaque—. 
Nijanona isaky ny nandingana izy. 
Suivre les — de quelqu'un. Manara-dia 
olona; fig. mianatra ny a taon' olona. Hâ- 
tez vos—. Hafaingano ny dianao. Aller 
à — comptés. Manisa dia, midanesaka. 
J'ai vu des— d'homme sur le sable. Habi- 
ta dian 'olona tao amy ny fasika aho. Mar- 
cher au — . Mifanara-dia. Il ne sait pas 
encore changer de — . Tsy mbola mabay 
mamono dia izy. Aller à — lents. Mia- 
dam-pandeha, miadam-pammdra. Al- 
ler au — accéléré. Mamindra kosesy. 
H loc. Retourner sur ses — . Miverina 
ilalana. Faire un faux — . Misolifaka, ta- 
flntohina; fig. diso. Aller à — de loup. 
Mitsaitsaika, mijaikojaiko. 2*— t Fivezive- 
zy, flsasarana, izay aleha, izay atao. Il a 
bien fait des — pour obtenir cette place. 
Nivezivezy, nisasatra mafy mba ha- 
hazo izany rabaraha izany izy. Il obser- 
ve mes — . Mitsikilo izay alehako, izay 
ataoko izy. 3*—, Indray mandingana. 
Ce fusil porte à cinquante — . Mahalasa 
ind imam-polo mandingana ity basy 
ity. 4 # — , Ankadilanana, andilau-drano- 
masina. h* fig- S'attacher aux — de quel- 
qu'un. Manjohizohy olona. Faire de 
grands — dans la carrière des sciences. 
Mandroso faingana amy ny fahaizana. 
Je l'ai mis au — . Nampânaoviko ny me- 
ty izy. U est dans un mauvais—. Efa 
tnby amy ny toetra sarotra, mihitsoka 
izy. Il lui a cédé le — . Nataony eo alo- 
hany izy. 

Pas à pas, loc. adv. Aller — à — . Mia- 
danadana. 

De oe pas, loc. adv. Izao ankehitriny 
izao. J'y vais de ce—. Ho any izao an- 
kehitriny izao aho. 

PAS, adv. de nég. Tsy. Je ne le veux 
— . Tsy tiako izany. — un ne le croit. 
Tsy misy olona mino izany na dia iray 
aza. Voy. Nb. 

PASCAL, AXE, adj. Amy ny paka. 
L'agneau—. Ny zanak' ondrin'ny paka. 
La communion pascale. Ny komonion' 
ny paka. 

PASQUINADE, sf. Fanarabiana tsy 
manjary. 

PASSABLE, adj. Metimety hiany, an- 



tonintoniny. Expression — . Fombam- 
pitenenana metimety hiany. Vin — . 
Divay anloninioniny. 

PASSABLEMENT, adv. Metimety 
hiany, antonintoniny. 

PASSAGE, sm. 1* Fandalovaoa, fande- 
hanana, fitana, famakiana. Saisissez-le 
au—. Sambory izy raha mandalo. Le — 
du pont est interdit. Efa norarana ny 
fandehanana ao amy ny tetezana. Le 
— de la Mer Rouge par les Israélites. Ny 
nitan'ny IsraelitanyRanomasina Mena. 
Le— des Alpes par l'armée française. 
Ny namakiaiï ny tafika frantsay ny AI- 
pa. 2*—, Làlana. ôtez-vous du — . Miali 
amynyfa/ana. Ce— est bien étroit. Ety 
loatra izany làlana izany. 3 # — , Fandeha- 
nana an-tsambo, karaman-tsambo, sara. 
Le — de sa famille lui a coûté cher. Ny 
nandehanan' nylianakaviany an-tsam- 
bo nampandany azy vola be. Ce — de 
pont appartient à la ville. Any ny tanâna 
ny saran' ity tetezana ity. A 9 fig. Fanda- 
lovana, fifandimbasana, flfindrana, flo- 
vana, fahatongavana. La vie n'est qu'un 
— . FandaJooana hiany ny andro iai- 
nana eto an-tany. Le — du jour à la nuit. 
Ny fifandimbasan' ny andro sy ny ali- 
na. Oiseaux de — . Vorona mandalo, 
mifindrafindra tany. Le— d'une vie 
mondaine à une vie chrétienne est diffi- 
cile. Sarotra ny m iala amy ny fiainan'izao 
ton toi o izao ka hiova, ho tonga kristia- 
na. 5°—, Teny. Ce passage- est obscur. 
Maizimaizina ireto teny ireto. 

PASSAGER, ÈRE, ad;. 1* Mandalo, 
mifindrafindra tany. Oiseau — . Vorona 
mandalo, etc. 2* fig. Mandalo, miheli- 
na, tsy ma ha rit ra. Beauté passagère. 
Hatsaran-tarehy mandalo, etc. 

— , s. Mpiantsambo. 

PASSAGÈREMENT, adv. Kelikely 
foana, yetivety — . Je ne suis ici que—. 
Tsy hipetraka eto afa-tsy kelikely foa- 
na, etc., aho. 

PASSANT, sm. Mpandalo, mpandeha. 

PASSE, sf. Lalan-tsambo amy ny elane* 
lan' ny harana. 

PASSÉ, sm. Ny lasa. Oublions le — . Ao- 
ka hohadinointsika ny lasa. 

—, prép. Rahefa aiaka, — lasa. — cette 
époque, il ne sera plus temps. Rahefa 
afaka, — lasa izany fotoana izany, tsy 
hisy raharaha intsony. 

PASSÉ, ÉE, adj. fTaflta. J* rivière est 
Tafita ny renirano. $•— , La- 



Digitized by 



Google 



8 1 e _ A 



PAS 



— 593 



PAS 



sa. Le temps—. Ny andro lasa. 3*—, 
Malazo. Une fleur passée. Voninkazo 
malazo . 

PASSE-DROIT, «m. Fiangarana, fi- 
zahan-tavnn* olona. 

PASSE-LACET, sm. Fampidiran-ko- 
fehim-pitizy na baotina. 

PASSEMENT, sm. Ambordao. 

PASSEMENTER, va. Manisy ambor- 
dao. —un habit. Manisy ambordao amy 
ny akanjo. 

PASSEMENTERIE, sf. Fanaovana na 
flvarotaoa ambordao. 

PASSEMENTIER, 1ÈRE, a. Mpanao 
na mpivarotra ambordao. 

PAS8E-PARTOUT, sm. Fanalahidy 
mahay be. 

PASSE-PASSE, sm. Tours de — . Ha- 
kingan-tânana ; fig. fitaka. 

PASSE-PORT, sm. Pasipaoro. 

PASSER, vn. {• Mandalo, lasa, raande- 
ha, mankany, mita, mamaky, miditra. Il 
a passé comme un éclair. Nandalo hoa- 
tra ny helatra izy. La rivière passe près 
de ma campagne. Mandalo ao akaikm* 
ny sabako ny renirano. Il est passé en 
Amérique. Laaa, nandeha any Ameri- 
ka, nankany Amerika izy. Il est passé 
de l'autre côté de l'eau. Nita eny an-da- 
fin-drano izy. Il a passé dans la ville. 
Nandalo, namaky tao an-tanâna izy. 
Il a passé chez lui. Nandalo tao aminy 
izy. Il a passé par la fenêtre. Nandeha 
tao amy ny varavaran-kely izy. Le vent 
passe par cette fenêtre. Miditra ami a' 
ity varavaran-kely ityny rivotra. 2* fig. 
Mandalo» mihelina, tsy maharitra, mi- 
tsahatra, miflndra, miova, miofo, tonga. 
Le temps passe. Mandalo, mihelina ny 
andro. Cette mode passera. Tsy haha- 
ritra izany lamody izany. La faim lui a 
passé. Nitsahatra ny hanoanany. Tas- 
sons & autre chose. Aoka hifindra amy 
ny zavatra hafa isika. Souvent les vices 
des pères passent À leurs enfants. Mate- 
tika ny haratsian' ny rainy dia mifindra 
amy ny zanany. Il passe du blanc au 
noir. Miovaova hevitra izy. Ces couleurs 
passent vite. Mora miova, miofo ireo 
îoko ireo. Il est passé de l'opulence à la 
misère. Mpanan-karena tonga ory izy. 
Il est passé colonel. Tonga kolonely izy. 
3*— , Miaritra, manaiky, mamela. Il a 
passé par de rudes épreuves. Niaritra 
fahoriana mafy izy. J'en passerai par où 
il vous plaira. Hoekeho izay sitrakao. Je 
veux bien, pour cette fois, — là-dessus. 



Avelako hiany amin'izao indray mito- 
raka izao izany hadisoana izany. 4*—, 
Dinihina, ekena, lany, raisina, miditra, 
latsaka. Votre affaire ne passera que 
dans un mois. Tsy hodinihina. ny ra- 
harahanao raha tsy afaka ira y volana. 
La loi a passé. N ekena, lany ny lalàna. 
Cette monnaie ne passe plus. Tsy lany, 
tsy raisin* ny olona intsony izany vola 
izany. Ce mot a passé dans notre langue. 
Voaray t tafiditra bo fitenintsika izany 
teny izany. Cela lui a passé par la tète. 
Tafiditra, lafalatsaka ao anatin*ny sai* 
ny izany hevitra izany. 5°— , Antoniny. 
Ce vin peut—. Antoniny ny hatsaran* 
izany divay izany. 6*—, Atao ho, heverina 
ho. Il passe pour sage. Atao ho t /ie- 
verina ho olon-kendry izy. || loc. — de 
bouche en bouche. Miely. —de cette 
vie en l'autre. Maty. — par-dessus toutes 
sortes de considérations. Tsy mahare ro- 
hona intsony. — par-dessus toutes les dif- 
ficultés. Mandresy ny sampona rehetra. 
Quoi ! vous avez laissé — cette extrava- 
gance? Nahoana re, no tsy notsininao 
izany hadalana izany ? Il a laissé — bien 
des fautes. Hetsaka ny diso tsy hitany* 
— , va. !• Mita, mamaky. —la mer. Mita 
ranomasina. — la rivière en barque. Mi" 
ta lakana. — une forêt. Mamaky ny ala. 
2 # — , Mampita. On a passé le canon dans 
une chaloupe. Nampitaina tamy ny sa* 
lopy ny tafondro. 3*—, Manolotra, mam- 
piditra, mamindra. Passez cette bouteil- 
le à votre voisin. Atolory ny namanao 
io tavoahangy io. — son doigt dans une 
bague. Mampiditra peratra amynyran* 
tsan-tànana. —un billet à l'ordre de quel- 
qu'un. Manisy sonia taratasy vola mba 
hamindrana azy am in* olona. 4 # — , Ma* 
natantavana. —de la liqueur. Manatan- 
tavana lalikera. 5°—, Mihoatra. La boule 
a passé le but. Nihoatra ny fetra ny bao* 
lina. La dépense passe la recette. Ny la- 
ny mihoatra ny azo. Il passera ses caffla* 
rades dans les études. Ifihoatra ny na- 
many amy ny fianarana izy. Cela passe 
mes forces. Mihoatra ny heriko izany. 
6"—, Misafo, mipasoka, mamaoka, etc.— 
sa main sur ses cheveux. Misafosafo 
ny volon-dohany amy ny tànany. — le 
fer sur du linge. Mipasoka lamba amy 
ny fera, —l'éponge sur.... Mamaoka 
amy ny spaonjy; fig. manadino. 7 # — , Ma- 
mela, manaiky, manao. Vous avez pas- 
sé deux mots dans votre copie. Name* 
la teny-roa tamy ny kopfnao hianao. Je 
ne lui passerai pas cette faute. Tsy havfr 



Digitized by 



Google 




PAS 



— 594 



PAS 



îako izany hadisoana nataony izany. II 
faut que vous me passiez encore cela. 
Mhola tsy maintsy hanaiky izany amiko 
hianao. — un contrat. Manao fanetfena. 
8*— , Mandany. Il a passé l'été à la cam- 
pagne. Nandany ny fahavaratra tahy 
an-tsaha izy. || Zoc.Ne faire que— les yeux 
sur une ehosc, voir une chose en pas- 
sant Mijery zavatra keiy foana. — un 
soldat par les armes. Mitifltra miarami- 
Ia. — au fil de Tépée. Mamono amy hy 
sabatra. — des troupes en revue. MUsa- 
pa ny fahaizan* ny mÈaramila. Il a passé 
son examen. Nadinina izy. Il a bien pas- 
sé son examen. Nahomby tsara ïamv ny 
fanadinana izy, nahafaka ny fanadinana 
izy. 

Se passer, vpr. l'MariYlatn, lasa, lanv. 
Le temps se passe insensiblement Man- 
dalo, lasa tsikelikelvny andro. Ses jours 
pepasseirt dans l'oisiveté. Lany amy ny 
fidonanaham-poana ny androny. ?•— . 
Mihamalazo. Les fleurs se passent. A/?- 
hamalazony voninkazo. .3*—, Mifady. 
tsymila. Une saurait se — de vin. Tsy 
mahafady divay izy. Je me passerai de 
lui. Tsy ilaitto izy. 4 # — , Miseho, misy. 
Ces faits se sont passés autrefois. Efa 
ni*eho teo aloha ireo zavatra ireo, efa 
nisy izany teo aloha. 5°— , Mifamela.' Il 
faut se —ses défauts. Samy tokony hifa- 
mela hadisoana. 

PASSEREAU, sm. 1« Comme Moixkau. 
2*—, pi. Karazam-borona maro mitovy 
amyny fody, ny sidintsidina, etc. 

PASSE REL LE, sf. Tetezana ety. 

PASSE-TEMPS, sm. Fanalana ondro. 

PASSEUR, sm. Mpampita. 

PASSIBILITÉ, sf. Nyahazoana mijaly. 

PASSIBLE, adj. 1° Mahazo mijaly. Le 
corps humain est—. Mahazo mijaly 
ny vatan'ny olombelona. ?•— , Wen- 
drika hofaizina,— hosazina. Il est — 
d'une amende. Mendriha hosazina izy. 

PASSIF, IVE, adj.. !• Tsy manao, mi- 
andry fotsiny, mandray, mandefitra,' tsy 
mandinika. Il se tient^-. Tsy manao no. 
inona na inona, miandry fotsiny izy. 
Verbe—. Verba mandray, mandefitra. 
Pratiquer l'obéissance passive. Manaiky 
fsy mandinika. 1*—, Tsy maintsy haloa. 
Dette passive. Trosa tsy maintsy haloa. 

— , sm. Ny trosa tsy maint**}- haloa. 

PASSION, sf 1° Fijaliany Jeso-Krwsty Il 
a prêché la—. Nitory ny fijaliany Jr$o- 
Kri*ty izy. Î-— , Firehitry ny fn/fmnta- 



nan' ny fo, flhetsehan'ny fo, filana, fllan- 
dratsy, fitiavana be loatra, hadalana. — 
déréglée. Firehitryny fo tsy amy ny an- 
tony, filan-dratsy, fitiavana be loatra. 
—noble. Firehitry ny fo amy ny zavatra 
mendrika. Cet orateur remue les passions, 
Mampirchitra, mampientana t mam- 
pihetsika ny fo io mpandaha-teny io. Il 
se laisse aller à ses passions. Manaraka 
ny filany, ny filan-dratsiny izy. Il a la 

— des livres. Tia boky loatra izy, ada- 
fam-boky izy. 3 # — , Zavatra tiana loatra, 

— mahadala. L'étude est sa — . Zavatra 
tiany loatra ny flanarana. 4*—, Fianga- 
rana. La — inspire toutes ses paroles. 
Mampiseho fiangarana ny teny ataony 
rehetra. 

PASSIONNÉ, ÉE, adj. !• Mirehitra 
izaitsizy. tia loatra, matiroaty, adala. 
Discours—. Laha-teny mirehidrehilra 
izaitsizy. Il est — pour la justice. Tia 
ny rariny loatra izy. Il est — ponr la 
gloire. Afalima/im-boninahitra loatra 
izy. Il est — pour la musique. Adalan- 
kira izy. 2' — , Miangatra. Écrivain — . 
Mpamorom-boky miangatra. 

PASSIONNÉMENT, adv. Fatratra, 
izaitsizy. 

PASSIONNER, va. i'Mampirebitra. Il 
sait — son langage. Mabay mampirehi- 
drehitra ny laha-teniny izy. 2 # — , Mam- 
pihetsiketsika. Cette discussion pas- 
sionne l'assemblée. Mampihetsikelsika 
ny flvoriana izany ady hevitra izany. 

Se passionner, vpr. Mirehitra. izaitsizy, 
tia loatra, matimaty, adala. 

PASSOIRE, sf. Masoarivo, fana tan ta va- 
nana. 

PASTEL, sm. Pensiiy fanaovan-tsary. 

PASTÈQUE, sf. Voanketsihetsy. 

PASTEUR, sm. !• Mpiandry ondry. 
Abel était — de troupeaux. Abela dia 
mpiandry ondry andiany. 2* fig. 
Mpiandry ondry. Jésus-Christ est le sou- 
verain—des âmes. Jeso-Kristy no lohan' 
ny mpiandry ondry. 3°— , Mpitondra 
fiangonana prolestanta, mpitandrina. 

PASTILLE, sf. Bokotra mamy, papero- 
manitra- Pastilles do menthe. Papero- 
manitra. 

PASTORAL, ALE, adj. i» Momba ny 
mpiandry ondry, — ny any an-tsaha. 
Mœurs pastorales. Fomban' ny mpian- 
dry ondry, —ny any anisaha. 2* fig. 
Mombany mpiandry ondrin' Andriami- 
nitra, — ny eveka. Anneau — . Peratry 
ii y eveha. 



Digitized by 



Google 



t>ÀÎ 



— 595 — 



PAT 



PASTORALEMENT, ado. Hoatra ny 
mpiandry ondry tsara. 

PATATE, s/*. Vomanga* 

PATAtfD, AUDE, ad./, et 8. Adala va- 
tana, mivatan' adala, mitomohotohoka, 
tsy mahaiala fomba, dondrina. 

PATAUGER* va. 1° Mitsabatsaba. — 
dans la boue. Mitsabatsaba anatin* ny 
fotaka. 2 # fig. Vaka, sanganehana. 

PÂTE, sf. {• Koba hatao mofo, mofo 
manta, koba. — de papier. Koban-t&ta- 
tasy. 2' fig. C'est un homme de bonne 
— . Olona salama tsy inarofy izy. C'est une 
bonne— d'homme. Olona morabe, mpia- 
saba izy. Mettre la main à la — . Miusa, 
tsy manankin-draharaha amy ny hafa. 
Être comme un coq en—. Finaritra izai- 
tsizy. 

PÂTÉ, sm. 1° Mofo mamy misisika he- 
na na hazandrano. ^ fig. Pentin-drano- 
mainty || loc. — de maisons. Trano ma- 
ro miangonangona. 

PÂTÉE, sf. Hanim-borona, hani-masaka 
ho any ny biby flompy. 

PATELIN, INE, s. et adj. Kapetsy. 
mpikapetsy, rapandôka» mpanolikoly, 
mpanabôny. Il a un air — . Mitarehin' 
o\on-kapetstj, etc., izy. 

PATELINAGE, sm. Fikapetsy, fando- 
kafana, fanolikolena, abôny. 

PATELINER, vn. et a. Mikapetsy, 
mandôka, raanolikoly, manabôny. Il pa- 
teline ses chefs. Mikapetsy, etc., ny le- 
hibeny izy. 

PATELINEUR, BUSE, s. M pi kape- 
tsy, mpandôka, mpanolikoly, mpana- 
bôny. 

PATÈNE, sf. Paterta. 

PATENT, ENTE, adj. Mibarihary. do- 
la est—. Mihirihary izany. 

PATENTE, sf. t° Haba aloan' ny mpi- 
varotra. 2*—, Taratasy filazana ny hasa- 
laman' ny mpiantaambo. 

PATENTÉ, ÉE, adj. et s. Mandoa ha- 
ba. Marchand — . Mpivarotra mandoa 
haba. 

PATER, sm. Fivavahan' ny Tofflpo. 

PATERNEL, ELLE, adj. Any ny'ray, 
amy ny ray, avy amy ny ray, hoatra 
ny ray. L'autorité paternelle. Ny fàhefan' 
ny ray. Il a reçu la bénédiction paternel- 
le. Nahazo tso-drano iamy ny rainy 
izy. Héritage—. Lova avy amy ny ray. 
Il avait pour lui une tendresse paternel- 
le. Nampiseho fitiavana azy hoatra ny 
ray niteraka azy izy. 



PATERNELLEMENT, ndi\ Hoatra 

n y ray. 
PATERNITÉ, sf. Ny maharay ny ray, 

ny toetry ny ray. 

PÂTEUX, EÙSE, adj. MaditV. Fruit 
— . Voankazo madity. Pain—, Mofo 
madilidity. J'ai la bouche pâteuse» Mn>> 
dity ny vavako. 

PATHÉTIQUE, adj. Mahonéna, niam» 
pangoraka ny fo, mttmpitse-po, mane^ 
tsika ny fo, mampientana ny fo. Discours 
— . Laha-teny mahonéna, etc. 

-*j sm. Zavatra mahonéna, etc. 

PATHÉTIQUEMENT, adv. Mahoné« 
na, etc. 

PATHOLOGIE, sf. Fahaizartà momba 
ny aretina samihafa. 

PATHOLOGIQUE, adj. Momba ny are^ 

tin a samihafa. 
PATHOS, sm. Laha-teny mirehidrehi- 

tra îoatra. 
PATIBULAIRE, àdj. !• Fanantona- 

na ny olo-méloku. 2* fiy. Avoir la mine 

— . Mitarehin' olon-tsy vanona. 

PATIEMMENT, adv. Araim-pahare- 
tana, amim-pandeferana. 

PAÏlENâÊ, sf. Faliaretana, flaretana, 
fihafiatia, fandeferana, fahandrasana, fa* 
hari-po. La — do Job est admirable. Ma- 
hagaga ny faharetana, ny fandefera- 
ny Joba. Le chrétien prend ses afflic- 
tions en — : Ny kristiana maharitra, 
mi&ritra, mihafy, mandé fi tra ny faho' 
riana. Ayez — . Mahareta, mahandra- 
sa. La— vient à bout de tout. Mahavîta 
be ny faharetana, ny fahandrasana. 

—, int. Andraso. 

PATIENCE, sf. Lavaravinl. 

PATIENT, ENTE, adj. Maharitra, 
miaritra, mihafy, mandefitra, mahalefi- 
tra, mahatsindry fo, mahandry, mahari-* 
po. Il est — dans la douleun Maha- 
ritra, muiritra, mahafij, mandefi- 
tra, mahalefitra fahoriana izy. Dieu 
est — envers les pécheurs. Andriamani- 
tra mahalefitra, mahandry ny mpano- 
ta, mahatsindry fo t mahari-po amy 
ny mpanota. Pour réussir, il faut être 
— . Mba hahatontosa zavatra ria inoha 
na inona, tokony haharitra, hahandry. 

—, sm. 1* Ny olona hiarary didian* ny do* 
kotera. 2*—, Ny olona melofca efa hovo» 
Uoina* 

PATIENTEH, vn. Maharitra, etc. Com- 
me Patihnt. 



Digitized by 



Google 



PAT 



— 596 — 



PAT 



PATIN, «m. Kapa vy fikorisana eny 

ambony ranomandry. 
PATINER, vn. Mikorisa amy ny kapa vy. 

PATINEUR, EUSE, s. Mpikorisa amy 

ny kapa vy. 
PÂTIR, vn. 1* Mijaly, fadiranovana, fai- 
zina. Il a bien pati avant de mourir. 
Nijaly, fadiranovana mafy izy talo- 
han'ny nahafatesany. Souvent les bons 
pâtissent pour les méchants. Matetika 
ny tsara fanahy mijaly noho ny heloky 
ny ratsy lanahy. Il a fait la Faute et j'en 
ai pâti. Izy no nanao badisoana ka izaho 
no voafay. 2 - — , Simba. Ce champ a pâ- 
ti. Simha ity tanimboly ity. 
PÂTISSER, vn. Manao mofo mamy. 
PÂTISSERIE, 8f. f Mofo mamy. 2* — , 

Fanaovana mofo mamy. 
PÂTISSIER, 1ÈRE, 8. Mpanao mofo 

mamy. 
PATOIS, sm. Fitcnin'ny ambanivohitra 

any Frantsa. 
PATRAQUE, 8f. 1* Zava-poana. Cette 
montre n'est qu'une—. Zava-poana ity 
famantaranandro ity. 2 # fig. Olona re- 
raka, — saozanina. 
PÂTRE, sm. Mpiandry omby, — ondry. 
PATRIARCAL, ALE. ad). 1* Mom- 
ba ny Patriarka. 2*—, Fari-tany fchezin' • 
ny patriarka. 
PATRIARCHE, «m. !• Patriarka. 2* 

fig. Lahiantitra maro tara. 
PATRIE, 8f. 1* Tanhi-drazana, tany na- 
habe. Il est allé visiter sa — Lasa na- 
mangy ny tanin-drzzany , ny tany na- 
habe azy izy. Il fait honneur à sa — . 
Voninahitry ny tanin*drazany f ny tany 
nahabe azy izy. 2*—, Malaza. La France 
est la — des sciences. Afaiazam-pahai- 
zana ny Krantsay. 
PATRIMOINE, «m. 1* Fananana avy 
amy ny ray aman-dreny. 2' fig. Fana- 
nana, harena. Les aumônes sont le — 
des pauvres. Ny fiantrana no fanana- 
na, haren' ny mahanlra. L'industrie est 
son — . Ny fanaovana taozavatra no fo- 
io-hareny. 
PATRIMONIAL, ALE, adj. Avy amy 

ny ray aman-dreny. 
PATRIOTE, s. et adj. Tia tanin-drazana. 
PATRIOTIQUE, adj. Mampisehofitia- 

van- tanin-drazana. 
PATRIOTIQUEMENT, adv. Amim- 

pitiavan-tanin-drazana. 
PATRIOTISME, 8m. Fitiavan-tanin- 
d razana. 



PATRON , ONNE, 8. f Mpiaro. 8»- 
Geneviève est la patronne de Paris. Mb. 
Geneviève no mpiara any Parisy. 2*— , 
Tompon-trano, talé. 
PATRON, «m. Fakan-tahaka, moziry. 
Un — de dentelle. Fahan-tahaka anao- 
vana dantely. Le — d'un paletot. Ny 
monrim-palitao. 
PATRONAGE, sm. 1* Fiarovana. Il a 
obtenu le — du ministre. Nahazo fiaro- 
vana tamy ny ministra izy. 2»—, Fitai- 
zana. Œuvre de — des petits orphelins. 
Fitaizana ny ankizy kamboty. 
PATRONAL, ALE, adj. Momba ny 
olo-masina mpiaro ny trano leglizy. Fê- 
te patronale. Fetin* ny olo-masina 
mpiaro ny trano leglizy anankiray. 
PATRONNER, ra. Miaro. 
PATRONNASSE, adj. et sf. Vehivavy 

mpamory vola ho any ny mahantra. 
PATRONYMIQUE, adj. Avy amy ny 
razana. Nom — . Anarana avy amy ny 
razana. 
PATROUILLE, sf. !• Fisafoana. Faire 
•—. Misafo. 2 # — , Mpisafo. J'ai rencon- 
tré la—. Efa nifanena tamy ny mpisafo 
aho. 
PATROUILLER, wi. Misafo. 
PATTE, sf. 1* Tongotra, ténaoa, fiogo- 
tra. La — de derrière du chien. Tongo- 
fr' alika, tongo-ben' alika. La — de de- 
vant du chien. Tongo-tànan' alika, tà- 
nan' alika. La — d'un perroquet. Ton* 
go-boloky. Les grosses pattes d'une 
écrevisse. Ny tongotr' orana. Les peti- 
tes pattes d'une écrevisse. Ny tànan' 
orana. Des pattes d'araignée. Ny tànan- 
kala. Des pattes de mouche. Ny tongo- 
tra, ny /ingo-dalitra. Un verre à—. 
Gilasy manan-fongotra. Marcher à qua- 
tre pattes. Mandia tongotra efatra, man- 
dady. 2 - fig. Pattes de mouche. Sora- 
tra saro-bakina. Faire— de velours. Ma- 
nolikoly, manabény, mikapetsy. Don- 
ner un coup de — . Mamoapoaka, marne* 
lively, manaraby. Graisser la— à quel- 
qu'un. Manisika vola olona. 
PATTE-D'OIE, 8f. Fihaonan-dâlana 

maro. 
PATTU, UE, adj. Voloin-tongotra. Pi- 
geon—. Voromailala voloin-tongotra. 
PÂTURAGE, sm. Tany fiandrasam-bi- 

by. 
PATURE, sf. 1* Hanim-biby, fahana. 
Les petits poissons sont la— des gros. 
Ny hazandrano madinika no /tanin* ny 
inakadiry. Aux petits des oiseaux Dieu 



Digitized by 



Google 



PAV 



— 597 — 



PAY 



donne la—. Andriamanitra manome ha- 
nina, mamahana ny zana-boro-mani- 
dina. 2* fig. Sakafo. La parole de Dieu 
est la — de l'âme. Ny tenin'Andriamani- 
tra no sakaforïuy fanaby. 

PÂTURER, vn. Homam-bilona, homa- 
na. 

PAUMER. !• Felatânana. 2°— , Fanao^ 
vam-baolina, fanipazam-baolina. Jeu dé 
— . Tokotany fanaovam-baolina. 

PAUPÉRISME, sm. Fahantran* olo- 
na tnaro ao amy ny fanjakana iray. 

PAUPIÈRE, sf. 1* Hodi-maso, maso. 
La-=i supérieure. Ny hodi-maso ambo- 
ny. Ouvrez la—. Sokafy ny hodi-maso- 
nao, etc. Dès qu'une personne est mor- 
te, on lui ferme la—. Raha misy olona 
mialaaina, diaairinany masony. 2* fig. 
Fermer la— . Matory. Fermer les pau- 
pières à quelqu'un. Mamonjy olona mia- 
la aina. Ouvrir la— . Mahatsiaro. 

PAUSE, sf. Fijanonana, flalan-janona, 
flaninana, fiatoana. Le prédicateur fit 
une—. Nijanona, niala janona, nia- 
utna, niato kely ny mpitory teny. 

PAUVRE, ad/. 1 # Mahantra, malahelo. 
Il est devenu — . Tonga mahantra, etc., 
izy. Un— diable. Olo-ma/ianfra. Ex- 
trêmement-. Mahantra faraidiny, mi- 
poripory, mikaforoforo mikokokoko. 2* 
— ,Tsy mahavokatra, tsy ampy, tsy ma- 
hay.kely, ratsy. Contrée—. Fari-tany tey 
mahavokatra. Langue—. Fiteny tsy 
ampy teny. Un— poète. Mpanao tonon- 
kira tsy mahay. C'est un — esprit. Ke- 
ly saina izy. De — vin. Divay ratsy. 

— , sm. Mahantra, malahelo. Donner aux 
pauvres. Manome ny mahantra, etc. 

PAUVREMENT, ado. Mahantra, ra- 
tsy. Il vit—. Velona mahantra, velon- 
dratsy izy. Il est vôtu — . Mitafy ratsy 
izy, ratsy ny litaflany. 

PAUVRESSE, sf. Vehivavy mahantra. 

PAUVRET, ETTE, a. Iiay mahantra, 
ikala mahantra. 

PAUVRETÉ, sf. !• Fahantrana. 2 # — , 
Tsy fahavokarana, tsy fahampiana, tsy 
fahaizana, hakelezana, zavatra tsinontsi- 
nona. Il ne dit que des pauvretés. Tsy 
milaza afa-tsy zavatra tsinontsinona 
izy. 

PAVAGE, sm. 1* Ngorodom-bato, lam- 
pivato, akoravato mirafitra eny amy ny 
araben-dâlana. 2 # — , Fanaovana ngoro- 
dom-bato, — lampivato, fandrafctana 
akoravato. 



PAVANER (SE), vpr. Miedinedina, 
miedikedika. 

PAVÉ, sm. i* Vato anaovana ngorodona, 
ngorodom-bato, lampivato, akoravato 
mirafitra eny amy ny araben-dâlana. Le 

— de l'église est de marbre. Marba ny 
ngo rodona t ny lampivaton' ny trano 
leglizy. — de brique. iV(7orodo n-tani- 
manga. On a refait le— de cette rue. 
Natao indray ny lampivato, narafilra 
indray ny akoravato amin'izany ara- 
ben-dàlana izany. 2 - fig. Être sur le — . 
Tsy manan-draharaha, tsy manana an- 
ton-trano. Battre le — . Miriorio hoatra 
ny ûraka atakalo. Tenir le haut du — . 
Voalohandohany. 

PAVEMENT, sm. Fanaovana ngoro- 
dom-bato, — lampivato , fandrafetana 
akoravato. 

PAVER, va. Manao ngorodom-bato, — 
lampivato, mandrafitra akoravato. 

PAVEUR, sm. Mpanao ngorodom-bato, 

— lampivato, mpandrafltra akoravato. 
PAVILLON, sm. 1° Trano lay vory lo- 

ha. 2 # — , Trano madinika efa-joro sady 
vory loha. 3°— , Vody, ravina. Le — d'u- 
ne trompette. Ny vody trompetra. Le 

— de l'oreille. Ny rauin-tsofina. 4* —, 
Saina. Arborer le — . Manangan-teaî- 
na ; fig. mihaika ny fahavalo. Baisser 
le—. Mamotra- /saina ; fig. mikoy. 

PAVOIS, sm. Ampingabe. Quand les 
Francs élisaient un roi, ils relevaient 
sur le — . Raha nifidy mpanjaka ny Fran- 
tsay taloha, dia nanandratra azy teo 
ambony ampingaoe. 

PAVOISER, va. Manisy saina maro 
amy ny sambo anankiray. 

PAVOT, sm. Zava-maniry anaovana 
opioma. 

PAYABLE, ad;. Tsy maintsy haloa. 

PAYANT, ANTE, adj. Tsy maintsy 
handoavam-bola. Billet—. Taralasy fi- 
dirana tsy maintsy handoavam-bola. 

— , sm. Mpandoa vola. Nous sommes 
trois payants. Isika telo lahy no mpan- 
doa vola. 

PAYE, sf. Karama, tamby. C'est au- 
jourd'hui jour de— . Anio no androajio- 
mezana ny /tarama, etc. 

PAYEMENT, sm. !• Vola, trosa, ka- 
rama, tamby. Il a reçu son — . Nandray 
ny volany, etc., izy. 2*—, Fandoavana. 
Le — se fera en trois termes. Intelo man- 
doa no handoavana izany vola izany. 

PAYER, va. etn. 1° Mandoa. Il a payé 
une forte somme. Nandoa vola bc izy. 



Digitized by 



Google 



PEA 



598 — 



PÈC 



?• — , Mandoa vola, — trosa, — karama, 
t- tnmby, — vidy, etc. Il ne paio pas ses 
créanciers. Tsy mandoa ny vola, ny 
trosari* ny tompon-trosa izy. Il pale les 
ouvriers chaque semaine. Mandoa ny 
karama, ny tambiri ny mpiasa isan- 
kerinandro izy. Cet ouvrier se fait bien 
— . Mitady karama be io mpiasa io. Il 
n'a pas encore payé son chapeau. Tsy 
mbola nandoa ny vidin- tsatrony izy. 
3° fîg. Mamaly, manonitra, valiana, fai- 
zina. On a bien payé ses services. No- 
valiana tsara ny soa nataony. Le bon- 
heur l'a payé de ses po.ines. Ny hasam- 
barana nanonitra ny hasasarany. Il a 
payé cette injure. Nanonitra izany fa- 
nevatevana izany izy, novaliana, no- 
faizina noho izany lanevatevana natao- 
ny izany izy. Il me le paiera. Hamaly 
azy aho, hahita ahy izy. Il en paiera les 
pots cassés. Hanonitra izany izy. || loc. 

— le tribut à la nature. Maty. —cher la 
victoire. Milofo mandresy. 

Se payer, vpr. \* Aloa. 2*—, Makatom- 

ban-javatra, 
PAYEUR, EUSE, s. Mpandoa vola, 

— trosa, — karama. C'est un bon — . 
Mandoa tsara ny trosany izy. Il est — 
de l'arméo. Mpandoa ny vola, ny ka- 
raman*ny miaramila izy. 

PAYS, sm. 1° Tany, fari-tany. —chaud. « 
Tany mqfâna. Il a vu du—. Nahite /a- 
ny mara izy. — plat. Tany lemaka. Cha- 
que — a ses usages. Samy manana ny 
fanaony ny tany, etc., rehetra. *2°— , 
Tanin-drazana, tany nahabe. Il aime 
son — . Tia ny tanindrazany, ny tany 
nahabe azy izy. 

PAYS, PAYSE, s. Mpiray tanindraza- 
na. Comme Compatmote. 

PAYSAGE, 8m. \* Tany taka-maso, 

' A'oilà un beau— . Mahaflnaritra ny toetr' 
ireo tany taka-maso ireo. 2*—, Sarin' 
ny tany taka-maso. 

PAYSAGISTE, am. Mpanao sarin^ ny 
tany taka-maso amy ny loko. 

PAYSAN, ANNE, s. Ambanivohitra. 

,-, adj- Any ny ambanivohitra. Les habi- 
tudes paysannes, Ny fomban' ny a m* 
banixohitra. 

À, la paysanne, loc. adc. Tahaka ny 
ambanivohitra. 

PÉAGE, sm. $aran-»iakana l saran-tete- 
zana, 

FÉAGER,, sm. Mpaka saïa. 

PEAU,*/*. l a Soditra. Maladie de—. Are- 
^(.•otl^ra ~ de, paoutoq. ilQ litron- 



dry. La— d*une| pêche. Ny hoditry ny 
paiso. 2* — , Herotra. Il se forme une — 
sur le lait bouilli. Misy herotra mandry 
ao ambonin' ny ronono nampangotrahi-* 
na. 
PEAUSSERIE, sf. Fandoman-koditra, 

fivarotan-koditra. 
PEAUSSIER, sm. Mpandon-koditra, 

mpivaro-koditra. 
PEC CABLE, adj. Mety raanota, Tout 
homme est —. Mety manota ny olon*. 
drehetra. 
PECCADILLE, sf. Hadtisoana kely, fa- 

hotana madinika. 
PÊCHE, sf. Paiso. 

PÊCHE, sf. 1* Fihazana, fanjonoana, fa- 
mi ntanana , fanaratoana, famovoana, fa^ 
nihifana, fisakàna. flhalorana. Il est allé 
à la—. Lasa ni haza, etc., izy. £•— , Uaza. 
Combien voulez-vous vendre votre — ? 
Hoatrinona noivarotanao ny hazanao? 
PÊCHE, sm- Ota, fahotana, heloka. — 
grave. Ota, etc., lehibe. —véniel. Ota, 
fahotana madinika. H /oc.— mignon, 
Zavatra mahadala. Le jeu est son— mi- 
gnon, Ny lalao nq zavatra mahadala 
azy. 
PÊCHER, vn. Manao fahotana, mano- 
ta, mandika, manohitra, diso. — mortels 
lement. Manao fahotana mahafaty. Ere 
fit— Adam. Eva n a mpanota any Ada- 
ma. —contre les commandements de 
Dieu. Mandika nydidin'Andriamanitra. 
C'est — contre les règles de la grammai- 
re. Manohitra ny lalaVny gramara, di- 
so amy ny lalàn'ny gramara izany. Il a 
péché par trop de zèle. Diso ohatra ny 
' fahazotoany. 

PÊCHER, sm. Foto-paiso. 
PÊCHER, fa. t* Mihaza, manjono, ma^ 
mintana, manarato, mamovo, roanihika, 
misaka, mihalotra. — avec un appât. 
Manjono.— à la ligne. Manjono, ma* 
mintana.-— au filet. Manarato.— à 
la nasse. Mamovo.— aveo le panier 
appelé tandroho. Manihtka.-*- avec la 
main. Misaka, mihalotra. 2»—, Maka 
anaty rano.-^ des perles. Maka voahan- 
gy anaty rano. frftg* Mahita. Où a-t-il 
péché cotte histoire? Taiza uo na.hitany 
izany tantara izany ? 
PÊCHERIE, sf. Rano fanjonoana, -r 

famintanana, etc. 
PÉCHEUR, PÉCHERESSE, s. Mpa* 

nota. 
PÊCHEUR,* sm, Mniba^a, mpanjonQ* 



Djgitized by 



Google 



PEl 



— 599 



PEI 



mpamintana, mpanarato, mpamovo, 
mpanihika, mpisaka, mpihalotra. 

—, artj. Fanjonoana, famintanana.fanara- 
toana. Bateau—. Sambo na lakan-dra- 
fîtra fanjonoana, etc. 

PÉCORE, 8f. Olona don an a velona. 

PECTORAL, ALE, adj. 1* Aray ny tra- 
ira. Muscles pectoraux. Uozatra amy 
ny traira. 2*— , Mahatsara ny tratra. Si- 
rop—. Sirao mahatsara ny tratra. 

PÉCULAT, sm. Fangalaran' ny mpa- 
nao raharaha ny volam-panjakana. 

PÉCULE, «m. Hary. Cet esclave avait 
amassé un — considérable. Nahazo hary 
• be izany andevo izany. 

PÉCUNIAIRE, adj. Momba ny vola. 
Secours—. Vofa fanampiana. C'est pour 
un intérêt— qu'ils se sont brouillés. Ny 
toia no antony tsy nifanarahan'izy ireo. 

PÉDAGOGIE, sf. Fampianarana ny an- 
kizy mandinika. 

PÉDAGOGIQUE, ad;. Momba ny fam- 
pianarana ny ankizy mandinika. 

PÉDAGOGUE, sm. 1* Mpampianatra 
ny ankizy madinika. 2* fig. Olona be le- 
baka. Il fait le—. OJona 6e tebaka izy. 

PÉDANT, ANTE, 8. Mpihambo ho ma- 
hay, mpirehaka. 

—, adj. Be hambo, be rehaka. 

PÉDANTERIE, sf. Fihamboana ho ma- 
hay, hambo, rehaka, flrehaka. 

PÉDANTESQUE, adj. Be hambo, be 
rehaka. Style—. Laha-teuy be ham- 
bo, etc. 

PÉDANTESQUEMENT, adv. Amim- 
pihamboana. 

PEDANTISER, vn. Mihambo ho ma- 
hay, mi rehaka. 

PÉDANTISME, sm. Fihamboana ho 
mahay, hambo, rehaka, li rehaka. 

PÉDESTRE, adj. Statue—. Sariolona 
mitsangana- 

PÉDESTREMENT, ado. Amy ny ton- 
gotra. Aller—. Mandeha tongotra. 

PÉDONCULE, am. Tahozany, tango- 
zany. — d'un fruit. Tahozany, tango- 
zam-boankazo. 

PÉDONCULE, ÉE, adj. Misy taho- 
zany, — tangozany. 

PEIGNE, sm. !• Fih.ogo. 2»— , Fandrao- 
tra, fanotra. 

PEIGNÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voahogo, 
nohogoina. 2°— , Voaraotra, noraotina, 
voaotra, norina. 3" fi g. Mal—. Vore- 
tra. Jardin bien—. Zarday voavoatra 
ttara. 



PEIGNER, va. {• Manogo. 2*—, Man- 
draotra, manotra. —du chanvre. Man- 
draotra, :etc, rongony. 3" fig. Mandrao- 
tra. Je te peignerai. Horaotiko mihitsy 
ialahy. 

Se peigner, vpr. 1° Mihogo. 2' fig. Mi- 
fandraotra. 

PEIGNOIR, sm. 1* Sariveta fanao ra- 
ha mihogo. 2 # — , Akanjo fi tondra raha 
vao mifoha. 

PEIGNURES^ sf. pi. Fati-bolo. 

PEINDRE, va. I* Manaosary hosoran- 
doko. — une fleur. Manao aarim-bonin- 
kazo hosoran-doko. 2°— , Manoso-doko, 
mandoko. —une chambre. Manoso* 
doko, etc., etl-trano. 3° fig. Mampiseho. 
Il peint bien le vice et la vertu. Mahay 
mampiseho ny toetry ny haralsiana sy 
ny hatsaram-panahy izy. 

Se peindre, vpr. 1° Manao sarintena 
hosoran-doko. 2*—, Manoso-doko tena. 
3* fig. Miseho- La colère se peignait 
dans ses regards. Niseho tamy ny flje- 
riny ny halezerany. 

PEINE, 8f. 1* Famaizana, ?azy, fanasazia- 
na, valy, fanamelohana, fampijaliana. Il 
a commis la faute, il en portera la — . 
Nanao hadisoana izy, ka hofaizina, 
hosazina, hovaliana. Gela est défendu 
sous— d'amende, //osazina'izay ma- 
nao izany voarara izany. On lui 
a infligé une — trop forte. Mafy loa- 
tra ny famaizana, ny fanasaziana, 
ny fanamelohana azy, ny sa: y, ny 
fampijaliana natao taminy. Il faut 
proportionner les peines aux délits. Tsy 
maintsy hampifauarahina amy ny hadi- 
soana ny .famaizana, etc. Il y a— de 
mort contre ceux qui contreviendront 
à cet ordre. Hohelohin ko faty izay 
handika izany didy izany. — corpo- 
relle. Fampijaliana momba ny vata- 
na. 2°— , Fijaiiana, fahoriana, alahelo, 
ahiahy. Les peines de l'enfer. Ny fija- 
iiana any amy ny afobe. Les peines de 
la vie. Ny fijaiiana, ny fahoriana amiu* 
izao fiainana izao. Il m'a bien fait de 
la — . Nampalahelo ahy mafy izy. Con- 
soler quelqu'un dans ses peines. Mana- 
la alahelo olona. Je suis en— de n'a- 
voir point de ses nouvelles. Miahiahy 
aho, satria tsy maharc ny toetrany. 3* 
—, Hasasarana, fahasahiranana, asa. 
Sa — n'a pas été inutile. Tsy sasa-poa- 
na izy. Ilso donne beaucoup de—. Mi~ 
sasatra, misahiranamaîyizy. C'est un 
homme de—, Misasatra, misahirana, 



Digitized by 



Google 



PÊL 



— 600 



PÊL 



miasa fatratra izy. 4 a — , Hasarotana, 
fananosarotra. Il aura beaucoup de — à 
gagner ce procès. Sarotra ho azy ny 
hahery amin* izany ady izany. Il a de 
la— à marcher. Mananosarotra izy 
raha mandeha. J'ai de la— à lui an- 
noncer une si fâcheuse nouvelle. Saro- 
tra amiko ny mampandre azy izany za- 
va-baovao mampalahelo izany. 
A peine, loc. adv. I» Saika tsy. Il sait 
à — écrire. Saika tsy mahay manora- 
tra izy. 2°— , Vao haingana. Il est à — 
do retour. Niverina vao haingana izy. 
PEINÉ, ÊE, adj. Malahelo. 
PEINER, va. !• Mampalahelo. Cette 
nouvelle me peine. Mampalahelo ahy 
izany zava-baovao izany. 2 # — , Mahasa- 
satra. Ce travail vous peinera, //a/ia- 
sasatra anao izany asa izauy. 3 # — , Mi- 
sasatra, miasa fatratra. Il poine tout ce 
qu'il /ait. Misasatra, etc., amin* izay 
rehetra ataony izy. 
»-, vn. Sasatra, mananosarotra, miasa 
fatratra. Ce cheval peine à tirer le ba- 
teau. Sasatra, etc., mitarika ny sam- 
bo kely io soavaly io 
Se peiner, vpr. Misasatra, miasa mafy. 
PEINT, PEINTE, p. et adj. 1- Nalain- 
tsary mihoso-doko. 2°— , Voahoso-doko, 
nohosoran-doko, mihoso-doko, voaloko, 
nolokoana. 3° fig. Naseho, miseho. 
PEINTRE, sm. !• Mpanao sary mibo- 
so-doko. 2* —, Mpanoso-doko, mpan- 
doko. 3° flg. Mampiseho. Cet orateur est 
un grand— . Io mpandaha-teny io mahay 
mampiseho tsara ny zavatra lazainy. 
PEINTURE, 8f. f Fanaovan-tsary mi- 
hoso-doko, fanosoran-doko, fandokoana. 
2°— , 8ary mihoso-doko, hosodoko, loko. 
3* fig. Fampisehoana. Il excelle dans 
la — des caractères. Mahay mampise- 
ho ny toe-panahin' olona izy. 
PELAGE, sm. Volom-biby. Ces deux 
chevaux ne sont pas de môme — . Tsy 
mitovy volo ireo soavaly roa ireo. 
PELÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voakiky volo, 
nokikisam-bolo, tsy misy volo» sola. Tôle 
pelée. Loha sola. 2*— , Voavaofy, no- 
voasana, voaendaka, nendahana; 3° fig. 
Terrain —, Tany tsy misy zava-maniry. 
PÊLE-MÊLE, adv. Mifangaro, mifan- 
jevo, misafotofoto, misaritaka, misavo- 
rovoro, mikorontana. Tout est — dans 
sa chambre. Mifangaro, etc„ ny zava- 
tra rehetra ao amy ny ofi-tranony. 
•-, sm. Fifangaroana, fifanjevoana, fisafo- 
tofotoana, fisaritaka, fisavurovoro. 



PELER, va. f Mikiky volo. —un co- 
chon de lait. Mikiky to/on-jana-kisoa. 
2# — » Mivaofy, mamaofy» manendaka. — 
une pomme. Mivaofy, mamaofy paoma, 
—un arbre. Manendaka hazo. 
—, vn. Mihofaka, miofo. Son doigt a pelé. 

Nihofaka, niofo ny rantsan-tanany. 
PÈLERIN, INB, s. Mpivahiny man- 
deha hivavaka. 
PÈLERINAGE, sm. \* Fivahiniana. 2- 
fig. Cette vie n'est qu'un—. Fivahinia- 
na fotsiny izao fiainana izao. 
PÈLERINE, sf. Kapaoty fohy. 
PÉLICAN, sm. Pelikâna. 
PELISSE, sf. Kapaoty fohy voasosona 

na voahaingo hoditra malemy volo. 
PELLE, sf. 1* Lapely, sahiratsy. I* fig. 
Remuer l'argent à la—. Manan-karena 
be, manahy vola, ailika ny hareny. 
PELLÊE, PELLERÈB, PELLE- 
TEE, sf. Bran* ny lapely. 
PELLETERIE, sf. Fanamboarana na 

fivarotana hoditra malemy volo. 
PELLETIER, 1ÈRE, s. Mpanamboa- 
tra na mpivarotra hoditra malemy volo. 
PELLICULE, sf. Hoditra manify, ho- 
fakofaka, elatrelany, herotra. — qui se 
détache de la peau. Hoditra manify, 
hofakofaka miala amy ny hoditra. Les 
grains de grenade sont séparés par de 
petites pellicules. Misy elatrelany ma- 
nify mampisaraka ny voan' ny amponga- 
bendanitra. Enlevez la — qui s'est for- 
mée sur ce lait bouilli. Esory ny hero- 
tra amin* io ronono nampangotrahina io. 
PELOTE, sf. !• Kibory, vorenana. —de 
fil. /ft&orm-taretra. Aie Ocelle. Vore- 
nan-kofehy. Être en— . Mivorimborina. 
2*—, Fanisiham-paingotra. 3 # — , Volavo- 
la. —de neige. Volavolan* oram-panala. 
4* fig. Faire sa— . Manangon-karena, mi- 
hary. 
PELOTER, va. \* Mamorimborina. — 
du fil. Mamorimborina taretra. 2« fig. 
Mamely, mamoapoaka. 
Se peloter, vpr. 1* Avorimborina. 2 # fig. 

Mifamely, mifamoapoaka. 
PELOTON, sm. 1- Kibory, vorenana. 

2*—, Antoko-miaramila, sokajy. 
PELOTONNER, va. Mamorimborina. 

— du fil. Mamorimborina taretra. 
Se pelotonner, vpr. {• Avorimborina. 
2* fig. Mikainkona, miforitra. Le héris- 
son se pelotonne—. Mikainkona, etc., 
ny 8okina. 
PELOUSE, sf. Tany bc volon' ahitra. 



Digitized by 



Google 






PEN 



— 601 — 



PEN 



PELUCHE, êf. Lamba voloina ila. 

PELUCHA, ÉE, adj. Voloina. 

PELURE, êf. Hoditra. —de pomme. 
Hodt-paoma. 

PÉNAL, ALE, ad;. Momba ny fana- 
melohana. Code — . Bokin* ny lal&na 
momba ny fanamelohana. 

PÉK ALITÉ, êf. Fanamelohana. 

PÉNATES, «m. pi. 1* Sampy nataon* 
ny Romana ho mpiaro trano. 2* fig. Fo- 
nenana, trano. Je reverrai mes—. Ho 
hitako indray ny fonenako, ny trano- 
ko. 

— , adj. Les dieux — . Ny sampy mpiaro 
ny trano. 

PENAUD, AUBE, adj. Mangaihay. 

PENCHANT, 8m. 1* Kisolosolo. Le — 
d'une colline. Ny kisolosolon ny tane- 
ty. 2* fig. Pitongilanana, hamorana, fi- 
tiavana. Il ne résiste pas à ses mauvais 
penchants. Tsy manohitra ny fitongi- 
lanan-dratsiny izy. C'est là son — . 
Izany no tiany. Voy. Inclination. 
3 # — , Fandroronana, miha..., efa ho... 
Il est sur le — de l'âge. Mandro- 
rona ny tionany, mihanlilra izy. Il 
est sur le— de sa ruine. Efa ho lany 
barena izy. Se retenir sur le— du préci- 
pice. Miahotra raha efa hivarina an- 
tevana. 

PENCHANT, ANTB, adj. 1* Miton- 
gilana, mirona, miraika. Un mur—. Rin» 
drina mitongilana, etc. 2° fig. Man- 
drorona, miha , efa ho 

PENCHÉ, ÉE, p. et adj. Natongilana, 
mitongilana, narona, mirona, naraika, 
miraika, naondrika, miondrika. Gomme 
Incliné. 

PENGHEHENT, «m. Fitongilanana, 
firona, firaika, flondrehana, fiondrika. 

PENCHER, va. Mampitongilana, ma- 
nongilana , mampirona, mampiraika, 
mampiondrika, manondrika. 

— , vn. 1* Mitongilana, mirona, miraika. 
Comme Incunbb. 2 # fig. Tia. Il penche 
vers la clémence. Tia famindram-po izy. 
3*—, Efa ho.... Cet État penche vers sa 
ruine. Efa ho rava, mirona izany fan- 
jakana iz>tny. 

Se pencher, vpr. Miondrika. 

PENDABLE, adj. 1* Mendrika nahan- 
tona. 2 # /ïgf. Tour—. Hasomparana lehi- 
be. 
* PENDAISON, êf. Fanantonana olo-me- 
loka. 

PENDANT, prèp. Mandritra. -l'été. 



Mandritra ny fahavaratra. Comme Du- 
rant. * 

Pendant que, loc. conj. Raha, rahefa, 
fony, nony, tamy ny. Comme Lorsque. 

PENDANT, ANTE, adj. Miraviravy, 
mirazorazo, mikopakopaka. Des manches 
pendantes. Tànan' akanjo miraviravy, 
mirazorazo. Des oreilles pendantes. So- 
nna mikopakopaka. ï* fig. Tsy tapa- 
ka. La cause est pendante. Têy tapaka 
ny ady. 

— , am. !• Zavatra mitovy, — sahala, — mi- 
fandanja. Ces deux tableaux font pen- 
dants. Mitovy, etc., ireo sary roa ireo. 
2 # — , Kavina. Pendants d'oreilles. KavU 
na. 3* fig. Zavatra mifandraidraika. Voici 
le— de votre récit. Inty koa ny tantara 
mifandraidraika amy ny anao. 

PENDARD, ARDE, ê. Karilahy, ka- 
rivavy, karin* olona, karin-jàvatra. 

PENDELOQUE, êf. 1* Romborombon- 
damba. 2 # — , Vatosoa atao amy ny ka- 
vina. 3°— , Fitaratra miraviravy amy ny 
giloby maro rantsana. 

PENDILLER, un. Miraviravy, mikira- 
viravy, mirazorazo, mikirazorazo, miko- 
pakopaka. Linge qui pendille. Lamba 
miraviravy, etc. 

PENDRE, va. Manantona. —de la vian- 
de au croc. Manantona hena amy ny 
farango. — un assassin. Manantona 
mpamono olona. 

— , vn. 1° Mihantona, miraviravy, mira- 
zorazo. Un sabre pendait à sa ceinture. 
Nisy sabatra nihantona tamy ny fehin- 
kibony. Les fruits pendent aux arbres. 
Miraviravy, mirazorazo eny am-poto- 
ny ny voankazo. 2 # — , Ambany loatra. 
Votre robe pend d'un côté. Ambany 
loatra ny ila ziponao. 

Se pendre, vpr. 1* Mananton-tena. 2 # — , 
Mihantona. 8e— aux branches d'un ar- 
bre. Mihantona amy ny rantsan-kazo. 
3 9 fig. 8e— au cou de quelqu'un. Mano- 
roka, mamihina olona amim-pitiavana. 

PENDU, UE, p. et ad;. 1* Voahantona, 
nahantona, mihantona. 2* fig. Avoir la 
langue bien pendue. Marani-dela. 

— , s. Olona nahantona, — nanauton-tena. 

PENDULE, «m. Kapily. 

—, êf. Pamantaranaudro mihantona. 

PÊNE, «m. Lahim-panalahidy. 

PÉNÉTRABILITÉ, êf. Ny ahazoana 
hotanterahina. 

PÉNÉTRABLE, adj. l'Azo tantera'ù- 
na, laitra. 2°— , Azo idirana. 



Digitized by 



Google 



PEN 



— 602 — 



PEN 



PÉNÉTRANT, ANTE, adj. \* Maha- 
laitra, manaikitra, mamiriflry, mandra- 
fana. Le sel est—. Mandaitra, manai- 
kitra ny sira. Froid—. Hatsiaka manat- 
hitra, mamirifiry. Odeur pénétrante. 
Fofona mandrafana. 2* fig. Mahira- 
tsaina, m ah i ta, mahafantatra, mahalala. 
Il a l'esprit—. Mahira-tsaina izy. Il a le 
regard—. Mahita, mahafantatra, ma- 
halala ny ao am-po amy ny fljery izy. 
3* — , Mahonéna, mampangora-po, mam- 
pitse po: Discours—. Laha-teny maho- 
néna, etc, 

PÉNÉTRATION, sf. 1- Fahalairana. 
2' fig. Fahiratan-tsaina, fahafantarana, 
fahalalana. Il est doué de — . Mahira- 
tsaina izy, mora mahafantatra, mora 
mahalala izy. 

PÉNÉTRA, ÉE, p. et adj. 1* Tantera- 
hina, notanterabina, laitra. 2° fig. Mabi- 
ta mazava, nilatsabana lalina, feno, hon- 
tsa. Je suis — de cette vérité. Hitako 
mazava, latsaka lalina ao an-tsaiko 
izany zavatra marina izany. — de l'a- 
mour de Dieu. Feno fitiavana an* An- 
driaraanitra. — de douleur. Hontsan* 
ny alahelo. 

PÉNÉTRER, va. 1* Maninteraka, ma- 
halaitra. La lumière pénètre le verre. 
Maninteraka ny fitaratra ny fahazava- 
na. Le mercure pénètre les chairs. Ma- 
halaitra ny nofo ny volavelona. 2 B — , 
Miditra. La flèche a pénétré les chairs. 
Ny zana-tsipika nidilra analin' ny no- 
fo. 3* fig. Mahita, mahafantatra, maha- 
lala. Dieu pénètre le fond des cœurs. 
Andriamanitra mahita, etc., ny ao am- 
po. 4° — , Mahonéna, mampangora-po, 
mampitse-po. Ses souffrances m'ont pé- 
nétré le cœur. Ny fahoriany nahoné- 
na, etc., ahy. 

—, un. t° Miditra. — dans une caverne. 
Miditra anaty zohy. 2° fig. Mahita, ma- 
hafantatra, mahalala. J'ai pénétré dans 
sa pensée. Efa hitako, fantatro ny he- 
viny. 

Se pénétrer, vpr. Mandatsaka lalina ao 
am-po. Pénétrez-vous de cette vérité. 
Alatsaho lalina ao am-ponao izany za- 
vatra marina izany 

PÉNIBLE, adj. 1* Mahasasatra, mana- 
hirana.sarotra, marapananosarotra,. Tra- 
vail—. Asa mahasasatra, manahira- 
na. Chemin — . Làiana mahasasatra, 
etc. 2*— , Mampalahelo, marapiahia- 
hy. Situation — . Toetra mampalahe- 
lo, etc. 



PÉNIBLEMENT, ado. Mahasasatra, 
manahirana, sarotra, mampananosaro* 
tra. Il marche — . Sahirankirana, ma- 
nanosarotra izy raha mandeha, aaro- 
tra aminy ny mandeha. 

PÉNINSULE, sf. Tanjona saiky nosy. 

PÉNITENCE, sf. 1* Fivalozana, flbeba- 
hana. Faites —si vous voulez être sau- 
vés. Mivaloza, mibebaha hianareo ra- 
ha te-ho Yoavonjy. 2 # — , Penitansy, fi- 
konfesena. Le sacrement de — . Ny sa- 
kramentan' ny penitansy. Le tribunal 
de la — . Ny trano fikonfesena. 3 # — , 
Asa fivalozana, farapijalian-tena, sazy. 
Le confessour m'a imposé une trop for- 
te — . Mafy loatra ny asa fivalozana na- 
sain* ny mpampikonfesy hataoko. Il vit 
dans une— continuelle. Manao asa fi- 
valozana, fampijalian-tena latandava 
izy. Mettez cet enfant en—. Sazto io 
zaza kely io. 

PÉNITENCIER, sm. Trano famaiza- 
na, tranomaizina. 

PÉNITENT, ENTE, adj. 1* Mivalo, 
mibebaka. 2°— , Manao asa fivalozana, 
manao fampijalian-tena. 

— , s. Mpikonfesy. 

PÉNITENTIAIRE, adj. Momba ny ao 
an-tranomaizina. 

PÉNITENTIAUX, ELLES, adj. pi. 
Momba ny fivalozana, — ny asa fivalo- 
zana. Psaumes pénitentiaux. Salamon' 
ny fivalozana. 

PENNE, sf. Volo mahery amy ny vo- 
rona. 

PÉNOMBRE, sf. Aloka. 

PENSANT, ANTE, adj. Mihovitra. 

PENSÉE, sf, !• Fihevorana, hevitra. fie- 
ritreretana, eritreritra, fandinihana, fi- 
sainana. La— est l'attribut de l'esprit, 
Anjaran' ny fanahy irery ny mihevitra. 
Il déguise sa—. Manarona ny heoiny 
izy. C'est une — profonde. Lalina izany 
hevitra izany. Il dénature ma — . Ma- 
nova ny hevitro izy. Il a changé de—. 
Niova hevitra izy. Il est enfoncé dans 
ses pensées. Revo mihevitra, mieri- 
treritra, mandinika, misaina izy. 
Vous avez lu dans ma — . Ela namaky 
eritreritra ahy hianao. 2'—, Saina. Ce- 
la m'est venu dans la — . Tonga tao an- 
tsaiko izany. 

PENSER, vn. !• Mihevitra, mieritreri- 
tra, mandinika, misaina. L'homme pen- 
se. Mihevitra ny olona. Il pense tou- 
jours mal de son pro^b«îïi. 3/t Aeci-dra- 



Digitized by VjOOQlg m _ 



I 

I 



PEN 



— 603 



PER 



tsy mandrakariva ny namany izy. Il 
parle sans — . Mandefa teny tsy roi- 
hetitra izy. Cela donne à — . Mampie- 
ritreritra izany. Pensez-y bien. Heve- 
ro. eritrereto, diniho, saino tsara iza- 
ny. 2°— , Manampô, nahy, mahatsiaro, 
mikasa. Le mal vient sans qu'on y pen- 
se. Tonga tsy nampoizina ny aretina. 
Il a fait cela sans y—. Nanao izany tsy 
nahy izy. Je pense souvent à vous. Ma- 
hatsiaro anao matetika aho. Il pense 
à se marier. Mikasa banambady izy. 
3*—, Manao. Je pensais qu' il était de 
vos amis. Nataoko fa sakaizanao izy. 
4" — , Mitandrina. Vous avez des enne- 
mis, pensez à vous. Misy roankahala 
anao, ka tandremo tsara. 5 # — , Saika, 
kasa. J'ai pensé mourir. Saika, etc., 
maty aho. 
— ê va. Mihevitra, hevitra. Il pensait tout 
autre chose. Nihevitra zavatra hafa 
izy, hafa ny heviny. Que pensez-vous 
de cette affaire? ïnona no heoitrao 
amin' izany raharaha izany? 

PENSER, sm. Hevitra. De doux pen- 
sées. Hevitra mahaflnaritra. 

PENSEUR, sm. Mpihevitra, mpandlni- 
ka, mpisaïna. 

PENSIF, IVE, adj Mîeritreritra. Ce 
discours Ta rendu—. Nampieritreritra 
azy izany resaka izany. 

PENSION, sf. !• Vidin-kanina ao an- 
tranom-bahiny. 2°— , Tranom-bahiny. Il 
est en— .. Mitoetra ao an-tranornbahi~ 
ny izy. 3"—, Trano fianaran'ny laklasy 
mandry. 4 # — , Ny laklasy mandry. 5*— , 
Vola omen' ny fanjakana na olon-kafa 
isan-taona ho valisoa. 

PENSIONNAIRE, s. 1* Mpitoetra ao 
an^tranom-bahiny. 2 Ô — , Laklasy man- 
dry. 3 # — . Mpabazo vola isan-taona. 

PENSIONNAT, sm. Trano flanaran' ny 
laklasy mandry 

PENSIONNER, va. Ma nome vola isan- 
taona. 

PENSUM, sm. Soratra atao sazy. Cet 
élève a souvent des pensums. Voa&a- 
zy hanoralra matetika io mpianatra io. 

PENTAGONE, adj. et sm. Dimy zo- 
ro sady dimy lafy. 

PENTE, êf !• Kisolosolo, tisolampy. La- 
est bien raide. Mideza loatra ny kUo- 
losolo. L'emplacement va en—. Miao- 
lampy ny tokotany. Donner de la— à 
une allée. Mana *olampy araben-diia- 
na, 2 # fig. Fitiavana. Il a beaucoup de— 



au libertinage. Tia fllibana loatra izy. 
Voy. Inclination. 

PENTECÔTE, sf. Pentckoty. 

PENTURE, sf. Savily, vy miady. 

PÉNULTIÈME, adj. Mialoha ny vakU 
teny farany amy ny teny iray. 

PÉNURIE, sf. {• Tsy fahampiana. Com- 
me Disette. 2*— , Fahantrana. Il vit 
dans la — . Mahantra izy. 

PÉPIE, sf. Aretina amy ny tendron-de- 
lam-borona. 

PÉPIN, sm. Voa.— • de raisin. Voan'ny 
voaloboka. 

PÉPINIÈRE, sf. fZana-kazo maro.ta- 
nin-jana-kazo. 2° fig Ihaviana. Cfttte 
province est une-~de bons soldats. Iza- 
ny fari-tany izany no ihavian'ny mia- 
ramilamahery. 

PÉPINIÉRISTE, sm. Mpamboly zana- 
kazo. 

PERCALE, sf. Pariakala. 

PERÇANT, ANTE, adj. f Mandoa- 
ka, maninteraka, manaj?orobaka Le foret 
est un instrument—. Ny kamositra dia 
zavatra fandoahana, fanagorobahana. 
2* fig. Manaikitra, mamiriflry, minana- 
nana, mikiririoka, raahiratra. Froid — . 
Hatsiaka manaikitra, mamirifiry Voix 
perçante. Foo minananana, mikiririo- 
ka. Il a des yeux perçants. Afani'ra-ma- 
bo izy. Il a l'esprit—. A/a/ura-tsaina izy. 

PEftCÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voaloaka, no- 
Ioahana, loaka, notanterahina, tantera- 
ka, voagorobaka, nogorobahana, miffo- 
robaka, voahlrika. nohirifana, voapotsi- 
tra, nopotsirina, potsitra, voatevika. no- 
tevehina, mitevika. Habit—. Akanjo foa- 
ko. 2*—, Misy lâlana. misy varavaran- 
kely. Forêt bien percée. A la misy lâla- 
na tsara. Une maison bien percée. Tra- 
no misy varavaran^kely mïlamina tsa- 
ra. 3° fig. C'est un panier — . Mpandany 
harena izy. 

PERCE-BOIS, sm. Fo*itra. 

PERCÉE, sf. Lâlana, fitazanana. II y a 
plusieurs percées dans celte forêt. Ma- 
ro ny lalana f ny fitazanana amin* iza- 
ny ala izany. 

PERCEMENT» sm. 1* Fandoahana, 
faninteraaana, fanagorobahana, fangi- 
HJ^ana. 2*—, Fanaovana lâlana. — va- 
ravarana, flhadiana. Le — d'un canal. 
Ny flhadiana ny lakan-drano. 

PERCE-OREILLE, sm. Amboalam- 
bokely. 

PERCEPTEUR, sm. Mpamory hetra. 



Digitized by 



Google 



PER 



— 604 — 



PER 



PERCEPTIBLE, adj. {• Azo alaina, 

— raisina. Impôt — . Hotra azo alaina, 
etc. 2 # — , Hita, tratra, re. Cela n'est 
point— aux yeux. Tsy hita, tsy tratry 
ny maso izany. Cela n'est point— au 
goût. Tsy reri ny vava izany. 

PERCEPTION, sf. f Pakana hetra, 
haba, etc. 2 # — , Fahitana, fahatratrara- 
na, fandrenesana. 

PERCER, va. 1* Mandoaka, maninte- 
raka, raanagorobaka.manatrobaka, man- 
girika, mamotsitra, manevika. — une 
planche. Mandoaka , maninteraka , 
managorobaha hazo flsaka. — un mur. 
Mandoaka, managorobaha, mangi- 
rika am pian tan y. — un abcès. Mamo- 
Uitra vay. — les oreilles pour mettre 
des boucles. Manevika soflna. La pluie 
a percé tous ses habits. Tanteraky ny 
orana ny akanjony rehetra. 2*—, Mani- 
sy lalana, — varavarana. — uno route 
dans un bois. Manisy làlana anaty ala. 

— une croisée dans un mur. Manisy 
oaravaran-kely amy ny rindrina. 3'—, 
Mamaky. — les rangs ennemis. Marna- 
ky ny laharan' ny fahavalo. 4* fig. Ma- 
hita, mahafantatra, mahalala. — l'ave- 
nir. Mahita, etc., ny hoavy. 5*—, Mam- 
pangoraka, mampitsetra. Ses plaintes 
me percent le cœur. Mampangoraka, 
etc., ny foko ny fitarainany. 

—, vn. {• Foy, potsitra, maninteraka, mi- 
seho. L'abcès a percé. Foy, potsitra 
ny vay. Le soleil perce à travers le nua- 
ge. Maninteraka ny rahona ny ma- 
soandro. Les dents commencent à — à 
cet enfant. Miseho sahady ny nilin' io 
zaza kely io. 2 # — , Misy fivoahana. Cette 
maison perce sur deux rues. Misy fi- 
voahana ho amy ny araben - dâlana 

* roa ity trano ity. 3 - fig. Miseho. La vé- 
rité perce tôt ou tard. Na faingana na 
ela tsy maintsy hiseho ny marina. 4*—, 
Mibaroalaza. Cet auteur commence à—. 
Mihamalaza izany mpamorom-boky iza- 
ny. 

Se percer, vpr. 1* Loaka. Son vête- 
ment se perce. Loaka ny akanjony. 2 # — , 
Manatroba-tena. Il s'est percé le cœ ir 
avec son épée. Nanatrobaka ny fony 
tamy ny sabatra izy. 

PERCEVOIR, va. 1* Mamory hetra, 
mandray hetra, — haba, etc. 2* —, 
Mahita, mahatratra, raandre. 

PERCHE, sf. 1* Tehin-dakana. 2*—, Ha- 
zo lava. 3* fig. C'est une grande—. Olo- 
na jaobe, jangoranga izy. 



PERCHER, vn. Se percher, vpr. 1* 
Miteronterona, miringiringy. 2° fig. Mi- 
ringiringy. Voy. Juchbr. 
PERCHOIR, 8m. Fiteronteronana, fl- 

sampazana. 
PERCLUS, USE, adj. Malemy, maty 

tànana, — tongotra. 
PERÇOIR, sm. Fandoahana, kamosi- 

tra. 
PERCUSSION, sf. Dona, fldona. poka, 
flpoka, gona, ûgona, paika, ûpaika, vo- 
ly, fively. Instruments do—. Zava-ma- 
neno donina, velezina. Voy. Choc. 
PERDABLE, adj. Mety maty loka, me- 
ty resy. Ce pari n'est pas—. Tsy hety 
ho faty loka izay niloka izany. 
PERDANT, ANTE, s. Maty loka. 
resy. Les gagnants et les perdants. Ny 
mahazo sy ny maty loka. 
— , adj. Tsy mahazo. Numéro—. Marika 

tsy mahazo. 
PERDITION, sf. Fahaverezana. Il est 
dans le chemin de—. Ao amy ny làlan 
ny fahaverezana izy. 
PERDRE, i?a. 1* Very, manary, man- 
dany, mamoy, tsy manana, maty, re- 
sy, maty antoka, afaka, diso, nahavere- 
zana, nahafatesana, tsy, etc. J'ai perdu 
ma bourse. Veriko, nariako ny kita- 
pom-bolako. Il a perdu tous ses biens. 
Lany ny hareny rehetra. Ce prince a 
perdu ses États. Namoy ny fanjakany 
io andriandahy io. Il a perdu sa place. 
Tsy manana anton-toerana iutsony 
izy. Il vient de— son père. Vao namoy 
ray, maty ray izy. Il a perdu le pari. 
Maty loka izy. Il a perdu la bataille. 
Resy an'ady izy. Il a perdu une piastre 
sur sa marchandise. Maty antoka aria- 
ry tamy ny varotra nataony izy. lia 
perdu la raison. Very saina izy. Il a 
perdu la carte. Very hevitra, sangane- 
hana izy. —courage. Mamoy fo. Il a per- 
du son honneur. A/a-pofona, a/a-baraka 
izy. Il a perdu son chemin. Diso làla- 
na izy. Il a perdu quatre bœufs. Naha- 
vere zana efatra ny ombiny. L'ennemi 
a perdu dix mille hommes. Nahafate- 
sana iray alina ny fahavalo. J'en ai per- 
du le souvenir. Tsy tsaroako izany. Le 
malade a perdu la parole. Tsy mahate- 
ny intsony ny marary. Il a perdu le som- 
meil. Tsy mahita tory izy. Il a perdu la 
vue. Tsy mahita intsony, janiba izy. 
Il loc. Qui a perdu la-santô. Parofy. Re- 
mède qui a perdu sa force. Fanafody ni- 
halofy— la vio. Maty. Cette étoffe a perdu 



Digitized by 



Google - 



PER 



— 605 — 



PER 



sa couleur. Niofo ity lamba ity. 2 # — , Ma- 
nary foana, mandany foana,very foana. 
Il perd son temps. Manary, mandany 
foana ny androny izy. Il perd sa peine. 
Very foana ny ainy, sasa-poana izy. 3 # — , 
Mantmba, mamohehatra. L'inondation a 
perdu les campagnes. Ny fahatondrahan- 
drano nanimba, namohehatra ny any 
an-tsaha. 4* fig. Manimba. raahavery, 
mampahita loza, manala baraka. Les 
mauvais exemples perdent les jeunes 
gens. Ny oha-pi tondra n-ten a ratsy ma- 
nimba, mahavery ny tanora. C'est un 
homme qui vous perdra. Hahavery, 
hampahita loza anao io olona io. Ses 
ennemis l'ont perdu dans l'esprit du 
prince. Ny fahavalony nanala baraka 
azy tamy ny mpanjaka. 

— , vn. 1* Maly loka, roaty antoka, resy. 
Vous n'avez pas perdu au change. Tsy 
maty antoka, tsy resy amy ny fanaka- 
lozana hianao. Il perd sur sa marchan- 
dise. Maly antoka amy ny varotra atao- 
ny izy. 2 # — , Mihem-bidy, miharatsy. Ce 
billet perd sur la place. Mihem-bidy 
izany taratasy vola izany aty. Les fruits 
perdent en vieillissant. Miharatsy ny 
voankazo rahefa ela. frfig. Mihen-daza. 
Cet ouvrage a perdu. Nihena ny lazan' 
io boky io. 

Sa perdre» vpr. !• Diso làlana, mania. 
Nous nous perdimes dans le bois. Diso 
làlana, nania tany anaty ala izahay. 2 # 
— , Tsy bita intsooy. rondrika, levona. 
tapitra. mitsahatra. Il se perdit dans la 
foule» Tsy hita intsony tao afovoan* ny 
vaboaka izy. Le naviro s'est perdu. Tsy 
hita intsony, rendrika ny sambo. La 
rivière se perd dans la terre en cet en- 
droit. Levona any anaty tany ny renira- 
no rahefa mby ao. Le chemin se perd en 
cet endroit. Tapitra ny lâlana rahefa 
mby ao. Cet usage se perd de jour en 
jour. Mitsahatra tsikelikely izany fanao 
izany. 3 # fig. Manary tena, mahavery te- 
na, mahita loza, manala bara-tena, mi- 
hasimba, mihalany harena, very hevi- 
tra. Qu'allez- vous faire ? vous vous per- 
dez. Inona izato ataonao ? manary te- 
na, hahita loza hianao. Vous vous per- 
dez de réputation. Manala bara-tena 
hianao. Il s'est perdu en mauvaise com- 
pagnie. Simbari' ny naman-dratsy izy. 
Il se perd par ses dépenses excessives. 
Mihalany harena izy fa mitobatoba 
loatra. Je m'y perds. Very hevitra aho 
amin' izany. 



PERDREAU, «m. Zana-tsipoy. 

PERDRIX, sf. Tsipoy. 

PERDU, UE, adj. 1* Very, diso lâla- 
na, mania. Objet—. Zavatra very. Voya- 
geur — . Mpandeha diso làlana, ma- 
nia. 2 # — , Lany foana, very foana. C'est 
temps—. Lany foana ny andro amin* 
izany. C'est peine perdue. Hasasarana 
very foana izany. fr fig. Afa-barâka, 
afa-pofona, simba, lany harena, marary 
maty. Il est — d'honneur. Afa-baràka, 
afapofona izy. C'est un homme — . Olo- 
na lany harena, marary mafy izy. H 
loc. Pays — . Tany efitra. Tout est — . 
Tsy misy azo antenaina intsony. Un 
bienfait n'est jamais — . Hisy valinyny 
soa àtao na ela na haingana. J'irai vous 
voir dans un de mes moments perdus, 
Hamangy anao aho raha misy kely aha- 
fahako. Il se jeta à corps — dans la mê- 
lée. Nirotsaka nanao anjolofo tamy ny 
ady izy. Il a mis son argent à fonds 
perdus. Nafoiny avokoa ny volany re- 
hetra mba handraisany zana-bola am- 
bara* pahafatiny hiany. Sentinelle per- 
due. Mandritsiomanafo lavidavitry ny 
tanâna na toby. 

— , 8m. Courir comme un perdu. Miha- 
zakazaka araka izay tratry ny aina. 

PÈRE, «m. f Ray. Le — éternel. An- 
driamanitra Ray. Notre premier— . Ny 
voaXohan-draintsika. 2°— , Bazana. Nos 
pères. Ny razantsika. Z'fig. Ray, mom- 
pera, eveka. Le saint—. Ny ray masi- 
na, ny papa. Le — supérieur. Mompera 
lehibe. Les pères du concile. Ny eveka 
izay ao amy ny Ûvoriana. 4 - —, Ray a- 
man-dreny. Il est le — des pauvres. Ray 
amandrên in' ny mahantra izy. 5 # — , 
Nisehoana. Il est le — de l'histoire. Izy 
no msehoan' ny tan tara. 

De père en fils, loc. adv. Mifindra amy 
ny zanany. 

PÉRÉGRINATION, sf. Fivahiniana. 

PÉREMPTOIRE, adj. Mazava, miba- 
rihary. Réponse—, Valin-teny maza- 
va. etc. 

PÉREMPTOIREMENT, adv. Maza- 
va, an-karihary. 

PERFECTIBILITE, sf. Ny ahazoana 
mihalavorary. 

PERFECTIBLE, adj. Mahazo mihala- 
vorary, — mandroso. 

PERFECTION, sf. Halavorariana, fa- 
halavorariana. Il est difficile d'arriver à 
la—. 8arotra ny mahatratra ny haha- 
larorariana, cl<*. Il ost doué do tontes 



Digitized by 



Google 



PER 



600 — 



PËft 



les perfections. Manana ny halavo- 
rariana, etc., rehetra izy. L*s perfec- 
tions de Dieu. Ny halavorariana, 
etc., samihafa ao arain' Andriamanitra. 

fin perfection, à la perfection, loc. 
adv. Lavorary. 

PERFECTIONNEMENT, sm. Fanda- 
vorariana, fi halavorariana, fampandro- 
soana, fandrosoana. 

PERFECTIONNER, va. Mandavora- 
ry, mampandroso. Il a perfectionné 
l'horlogerie. Nandavorary ny fanaf>- 
vam pamantaranandro izy. Il perfection- 
ne son esprit par l'étude. Mampandro- 
so ny sainy amy ny fianarana izy. 

Se perfectionner, vpr. Mihalavorary, 
mandroso fahaizma. Ce jeune homme 
s'est perfectionné. Nihalavorary, etc., 
lo tovolahy io. 

PERFIDE, adj. f Mamitaka, mamadi- 
ka, manome vohony, manody. Ami -^. 
Sakaiza mamitaka, etc. 2 # — » Misy fita- 
ka. Louanges perfides. Fiderana misy 
fitaka. 

— , sm. Mpamitaka. mpamadika, mpano- 
me vohony. 

PERFIDEMENT, adv. Amim-pitaka. 

PERFIDIE, sf. Fitaka, famadihana, fa- 
nomezam bobony. 

PERFORATION, sf. Fandoahana, fa- 
ninterahana. fanagorobahana. 

PERFORER, va. Mandoaka, maninte- 
raka, managorobaka. 

PÉRICARDE, sm. Sarom-po. 

PÉRICARPE, s m. Hoditry nyvonnja- 
javatra. 

PÉRICLITER, vn. Alahorana, mlla 
hihita loza, efa ho simba, —ho rava. 
Rien ne périclite Tsy misy na inona na 
inona atahorana. L'État périclite. Mi- 
la hahita loza, efa ho simba, — ho ra- 
va ny fanjakana. 

PÉRIGÉE, sm. Para fifanakekezan' ny 
planeta amy ny tany. 

PÉRIL, sm. Zavatra mahatafibtra, — 
atahorana, — mampahita loza. — tnampi- 
di-doza, loza. Comme Danger. 

PÉRILLEUSEMENT, adv. Mahata- 
hotra, mampahita loza, mamohehatra. 

PÉRILLEUX, EUSE, adj. Mahataho- 
tra, marapatahotra, atahorona, mampa- 
hita loza, mampidi-doza, mamohehatra. 
Voy. Dangereux. 

PÉRIMER, rn. Tsyazo atao intsony. 

PÉRIODE, sf. 1° Fitsingeivnana. La— 
•olaire est de trois cent soixante cinq 



jours. Maharitra dimy amby enim-polo 
sy telon-jato andro ny fitsingerenan' 
ny masoandro. 2"—, Andro tiverenana, 
andro, fizarana. C'est une fièvre qui a ses 
périodes. Misy fiverenany izany tazo 
izany. La— d'accroissement. Ny andro 
fitomboan' ny aretina. La— de déclin. 
Ny andro flhenân' ny aretina. L'his- 
toire se divise en plusieurs périodes. 
Misy fizarana maro amy ny tantara. 3* 
—, Fehezan-teny lava misampantsam- 
pana. 

— , sm. 1° Fanaperana anarana, fiam* 
boniana, fara fahalavorariana. Il est au- 
plus haut— -de la gloire. Efa mby amy ny 
fanaperana anarana t amy ny vonina- 
hitra ambony indrindra izy. L'éloquent 
ce fut alors portée à son plus haut—, 
Tamin'izay nyfahaizana mandaba-teny, 
dia efa tonga tamy ny fara /a/ta/auô-» 
rartana. 2 d — , Andro, taona. Il est au 
dernier— de sa vie. Efa mby amy ny an* 
dro faran' ny andro iainany izy. Il a 
beaucoup souffert dans le dernier — de 
sa vie. Nijaly mafy izy tamy ny taona 
faran' ny andro niainany. 

PÉRIODICITÉ, sf. I* Fitsingcrenano, 
flverenana. 2 # — , Fisehoana isan-keri- 
nandro na isam-bolana. 

PÉRIODIQUE, adj. 1* Mitsingerina, 
miverina. Fièvre—. Tazo mioerimbe- 
rina. Le mouvement des planètes est—. 
Milsingeringerina ny fandehan* ny 
planeta. 2*—, Miseho isan-kerinandro na 
isam-bolana. Écrit—. Boky kely miseho 
isan-kerinandro na isam-bolana. 

PÉRIODIQUEMENT, adû. Mitsinge- 
rina, etc. Comme Périodique. 

PÉRIPÉTIE, sf. Fiovantoetra tampo- 
ka. 

PÉRIPHRASE, sf. Teny mioiaka, teny 
misarontsarona. 

PÉRIPHRASER, va. Manolakolaka 
teny, manarontsarona teny. 

PÉRIR, un. 1* Levona, maty. -Tout pé- 
rira. Ho levona ny zavatra rehetra. Que 
d'empires eut péri l Fanjakana firy izay 
no efa levona I La -flotte entière a péri. 
Levona avokoa ny sambo rehetra. Il pé- 
rit sur un champ de bataille. Maty tany 
an* ad y izy. 2' fig. Maty. —d'ennui. Ma- 
tin' ny fahadisadisana. 

PÉRISSABLE, adj. Mety ho levons. 
Tout ici-bas est—. Mety ho levona ny 
zavatra rehetra ety an-lany. 

PÉRISTYLE, sm. Tongc-davarangana 
manodidina tokotany na trano, 



Digitized by 



Google 



PËR 



— 607 — 



PER 



PERLE, sf. {• Vakana, voahangy, mo- 
raporitra, voavola. — en corail ronge. 
Voahangy. Un collier de perles. Fehi- 
vozona vakana, etc. 2* fig. C'est la — 
des femmes. Tena voahangy tsy arahin- 
katina izany vehivavy izany. 

PERLÉ, ÉE, adj. f Misy vakaoa, misy 
voahangy. Couronne perlée. Satro-bo- 
ninahitra misy vakana, etc. 2 # fig. 
Kanto. Broderie perlée. Ambordao 
kanto. 

PERLER, vn. Mlvoaka. La sueur lui 
perlait au front. Nitfoa-dimtra ny han- 
driny. 

PERMANENCE, sf. Fabarctana. 

En permanence, loc. adv. Amim pa- 
baretana. Je suis resté là en— à vous at- 
tendre. Naharitra niandry anao taoaho. 

PERMANENT, ENTE, adj. Mahari- 
tra. Il n'y a que Dieu de—. Andriamani- 
tra irery no maharitra. 

PERMÉABILITÉ, sm. Ny fetezana 
tanteraka. 

PERMÉABLE, adj. Mcty tanteraka. 
Le verre est— à la lumière. Mely tan- 
fera-pahazavana ny litaratrà.' 

PERMETTRE, ra. Manome làlana, 
mamela, tsy misakana. Lo médecin lui a 
permis l'usage de la viande. Ny dokote- 
ra nanome làlana, namela azy hihi- 
nan-kena. Dieu a permis qu'il soit tom- 
bé dans la misère. Na velan' A ndriama- 
nitra ho tonga mahantra izy. Il faut— ce 
qu'on ne peut empêcher. Tsy maintsy 
havela izay tsy azo sakanana. Dion per- 
met lo mal. A velan' Andriamanitra ha- 
nao ratsy ny olona, tsy sakanan' An- 
driamanitra ny ratsy. Ma santé no m'a 
pas permis de sortir. Tsy nacelan* ny 
arctina hivoaka a ho. 

Se permettre, vpr. Manaram-po loatra. 
Il se permet beaucoup do choses. A/a- 
naram~po loatra amy ny zavatra maro 
izy. 

PERMIS, ISE, p. et adj. Nomona là- 
lana, navela, t*y nosakanana, met y, azo 
atao. Il n'est pas— de se venger soi-mê- 
me. Tsy mety, tsy azo atao ny mama- 
ly ratsy. 

—, sm. Taratasy fanomezan-dalana. 

PERMISSION, sf. Làlana. famelana. 
J'ai obtenu la—. Nahazo làlana aho- 
Demander — . Mangata-</â7ana, miera. 
Sortir sans—, Mivoaka tsy mahazo /â- 
lana, mangala-dia. Cela est arrivé par 
la— de Dieu. Narclan Andriamanitra 
ho tonga izany. 



PERMUTANT, sm. Mpifanakalo raha- 
raha. 

PERMUTATION, sf. 1* Fifanakalo- 
zan-draharaha. 2*—, Pifamadihan-toe- 
rana, fiovan-drenisoratra. 

PERMUTER, va. 1* Manakalo, mifana- 
kalo. 2°— , Mampifamadi-toerana, mano- 
va renisoratra. 

Se permuter, vpr. Miova. 

PERNICIEUX, EUSE, adj Manimba, 
mahasimba, mnndoza. Cela est — à la 
santé. Afanîm&a, mahasimba ny hasa- 
lamana izany. Conseil — . Hevitra ma- 
nimba, otc. Fièvre pernicieuse. Tazo 
mandoza. 

PÉRONÉ, sm. Ilay taolan-dranjo kely 
ivelany. 

PÉRORAISON, sf. Famaranan-teny 
amy ny labateny. 

PÉRORER, vn. He taria, milaza an- 
tsanga tsy aman* orana. Voy. Discourir. 

PERPENDICULAIRE, adj. t- Misy 
zoro sokera. Tirez une ligne — à celle- 
ci. Manaova tsipika misy zoro sokera 
ara in' ity. 2 # — , Mijoro, mijaridina, mi- 
jadona, mijidina. Etre dans une position 
— . Mijoro, etc. 

PERPENDICULAIREMENT, adv. 
1° Misy zoro sokera. 2°— ; Mijoro, etc. 

PERPÉTUATION, sf. Fampaharetana, 
faharetana*. 

PERPÉTUEL, ELLE, adj. 1- Maha- 
ritra mandrakizay, — lalandava, lalan- 
dava. Mouvement — . Fihetsikotsehana 
maharitra mandrakizay. Printemps 
— . Lohataona maharitra lalandava, 
lalandava. 2'—, Ambara-pahafaty. Il a 
été condamna aux galères perpétuelles. 
Nohelohina ho gadralava ambara pafta- 
fatiny izy. 

PERPÉTUELLEMENT, adv. Man- 
drakizay, lalandava. Les saints seront 
— heureux. Ho sambatra mandraki- 
zay ny olo-raasina. Se quereller—. Mi- 
fandilra lalandava. 

PERPÉTUER, va. Mampaharitra man- 
drakizay, — lalandava. 

Se perpétuer, vpr. Maharitra mandra- 
kizay, — lalandava. 

PERPÉTUITÉ, sf. Faharetana man- 
drakizay, — lalandava. 

À perpétuité, loc. adv. 1° Mandrakizay, 
lalandava 2*—, Ambara-pahafaty. 

PERPLEXE, adj. l"Bo ahiaby, san^r- 
nehana, vory hevitra, miroahana. II a 
IVsprit — . Bj ahinhy, vie., izy. 2*—, 



Digitized by 



Google 



PER 



608 - 



PER 



Mahabe ahiahy, mahasanganehana, ma- 
havery hevitra, mampiroahana. Situa- 
tion — . Toe:ra mihabe ahiahy, «WT 

PERPLEXITÉ, sf. Ahiahy» hasanga- 
nehana, haverezan-tsaina, Qroahana. 

PERQUISITION, sf. Fikatsahana, fl- 
karohana, Ûsavana. On flt des perqui- 
sitions pour trouver les coupables. No- 
katsahina, nokarohina, nosavana izay 
nanao izauy. 

PERRON, sm. Tohatra alaîrano, am- 
baratonga en y an-tokotany. 

PERROQUET, «m. i* Boloky. £• — , 
Latn-tsambo amy ny farany ambony. 
3 # fig. Parler comme un — . Miteny an- 
jamba. 

PERRUCHE, sf. f Sarivazo. 2»— , Bo- 
lokivavy. 

PERRUQUE, sf. Solovolo. 

PERRUQUIER, sm. Mpanao solovolo, 
mpanety volo, mpanaratra. 

PERSÉCUTANT, ANTB, adj. 1* Ma- 
nenjika. 2* fig. Manahirana, mankare- 
nina. 

PERSÉCUTER, va. 1* Manenjika. Les 
empereurs romains ont persécuté les 
chrétiens. Nanenjika ny kristiana ny 
emperora romana. Ses créanciers le per- 
sécutent. Enjehin' ny tompon-trosa izy. 
2* fig. Manahirana, mankarenina. Sa 
femme le persécute. Manahirana, etc., 
azy ny vavy. 

PERSECUTEUR, TRICE, a. 1- 
Mpanenjika. 2*—, Mpanahirana, mpan- 
karenina. 

PERSÉCUTION, sf. 1* Fanenjehana. 
2* fig. Fanahiranana. 

PERSÉVÉRANCE, sf. Faharetana. 

PERSÉVÉRANT, ANTE, adj. Ma- 
haritra. Mal—. Aretina maharitra. 

PERSÉVÉRER, vn. Maharitra, miki- 
ry. Celui qui persévérera jusqu'à la Un 
sera sauvé. Izay haharitra hatramy ny 
farany no ho voavonjy. Il persévère dans 
ses erreurs. Mikinj amy ny hadisoan- 
keviny izy. 

PERSIENNE, sf. Varavaran-kely ma- 
karakara. 

PERSIFLAGE, sm. Fanarabiana, fîki- 
zahana, vosotra dia zary tenany, fane- 
soana. 

PERSIFLER, va. Manaraby, mikizaka, 
manao vosotra dia zary tenany, maneso. 

PERSIFLEUR, «m. Mpanaraby, mpi- 
kizaka, mpanao vosotra dia zary tena- 
ny, mpaneso. 



PERSIL, sm. Persily. 

PERSISTANCE, a/. Faharetana. 

PERSISTANT, ANTB, adj. Maha- 
ritra. 

PERSISTER, vn. Maharitra, mikiry. 
Il persiste dans sa résolution. Maha- 
ritra amy ny ftkasany izy. H persiste 
dans le vice. Mikiry amy ny fahara- 
tsiana izy. 

PERSONNAGE, sm. l*Olona. Il se croit 

un grand — . Mihambo ho olona amDo- 
ny izy. Voilà un impudent—. Inriro olo- 
na sahy loatra. 2* fig. Toetra. II joue 
un étrange — dans cette affaire. Manao 
toetra hafahafa amin' izany raharaha 
izany izy. 

PERSONNALISER, vn. Manondro 
vantana olona. 

—, va. Mampiseho zavatra ho toy ny olo- 
na, mampkeny zavatra. 

PERSONNALITÉ, sf. f Ny maha- 
izy ny olona tsirairay, ny toetr 'olona tai- 
ra iray, tavan* olona. Un juge doit dé- 
pouiller toute—. Ny mpitsara tsy tokony 
hijery ny toetr' olona tsirairay, tavan' 
olona. 2 # — , Fanondroana vantana. Tou- 
te— est offensante. Mahatezitra ny /a- 
nondroana vantana. 

PERSONNE, sf. 1* Olona. C'est une — 
de mérite. Olona mendrika izy. Les trois 
personnes divines. Ny olona telo amy 
ny Trinité Masina. 2°— , Tona, azy, ny. 
J'ai répondu de sa — . Niantoka ny te- 
nany, azy aho. J'y étais en — . Tao ny 
tenako. Il est content de sa—. Faly amy 
ny tenany izy. Le roi l'a attaché à sa 
— . Notanan' ny mpanjaka tsy hisaraka 
amin y izy. || loc. Acception de person- 
nes. Fizahan-tavan* olona. Payer de sa 
— . Milofo, manao tokoa. 

PERSONNE, pron. ind. ulooa, na iza 
na iza. Je n'ai vu—. Tsy nahita olona, 
etc., aho. — osera-t-il me contredire? 
Moa misy olona sahy hanohitraahy? 

PERSONNEL, ELLE, adj. i* Any , 
ny olona tsirairay, any ny tenany, any 
ny isan* olona, any ny tenany irery, ho 
an'olona irery. Dignité personnelle. Fa- 
hamendrehan' ny olona tsirairay, ny 
tena. Contribution personnelle. Vola 
aloan' ny olona tsirairay, ny isan' olo- 
na. Il vengea cette injure personnelle. 
Namaly izany fanesoana natao tamy ny 
tenany izany izy. Les fautes sont per- 
sonnelles. Any ny tenany irery ny 
fahotana. Carte — . Karatra ho Any ny 



Digitized by 



Goo gle 






i'ER 



— 609 



PEU 



Unsi irary, ho an* olona irery. 2 # — , 
Misolo naona. Pronom — . Pronaona mi' 
solo naona. 

— , «m. M pan a o raharaha. Le — et le ma- 
tériel. Ny mpanao raharaha ay ny (a- 
naka . 

PERSONNELLEMENT, adv. Amy 
ny tenany. Il est— responsable. Andraiki- 
try nj/ tenany izany. 

PERSONNIFICATION, $f. Fampise- 
boan-javatra ho toy ny olona, fampite- 
nenan-javatra. 

PERSONNIFIER, va. Mampiseho za- 
vatra ho toy ny olona, mampiteny zava- 
tra. On personnifie le temps sous la figu- 
re d'un vieillard. Ny andro lasa no aae- 
ho ho toy ny lahiantitra. 

PERSPECTIVE, sf. 1* Fanaovan-tsary 
araka ny| Ûfanalavirana. Il enseigne la 
— . Mampianatra ny fanaovan-lsary 
araka ny fifanalavirana izy. 2 # — , Fa- 
hitan-javatra lavitra. Une riante—. Fa- 
hitan-javalra lavitra mahafinaritra. 3* 
fig. Fanantenana, fahatahoranà. Il a la 
— d'une grande fortune. Manantena 
harena be izy. Il a une fâcheuse — de- 
vant les yeux. Matahotra loza izy. 

Su perspective, loc. adv* Manantena, 

matahotra. 
PERSPICACE, ad/. Mahira-tsaina. 
PERSPICACITÉ, sf. Fahiratan-tsaina. 

Voy. Pénétration. 

PERSUADÉ, fiE, p. et ad}. Voataona, 
notaomina, voatarika, notarihina, mtno 
mafy, raanao. Il est — des vérités de sa 
religion. Mino mafy ny ampianarina ao 
amy ny fivavahany izy. Je suis— que vous 
le trouverez bon. Alaoko fa hankatoavi- 
nao izany. 

PERSUADER, va. Mitaona, mltarika, 
mampino. Rien ne persuade plus effica- 
cement que l'exemple. Tsy misy ma/ia- 
taona, mahatarika maflmafy kokoa no- 
ho ny oha-pitondran-tena tsara. Je l'ai 
persuadé de cette vérité. Izaho no nam- 
pino azy Izany zavatra marina izany» 

Se persuader, vpr. Manao, Il se persua- 
de qu'on l'admire. Ataony fa igagan'ny 
olona izy. 

PERSUASIF, IVB, ad;. Ma lia taon a, 
mahatarika, mampino. 

PERSUASION, sf. Fitaomana, Atari-* 
hana, fampinoana, flnoana mafy, fanao* 
vana. Il a le don de la—. Mabay mi- 
taona, mitariha, mampino izy. J'en 



ai la persuasion, tnoako mafy fa ma» 
rina izany, alaoko la marina izany. 
PERTE, sf. f Fahaverezena, fanariatta, 
fandaniana, famoizana, tsy fananana, fa* 
hafatesana, manjô, fa ha rose na, fctianto» 
ka, fahafahana. J'ai à regretter la — de 
mon a mi. Malaheloamy nyna/ta/ateaan* 
ny sakaizako aho. Jo prends part à la — 
que vous avez faite . Miombona alahelo 
aminao aho noho ny manjô anao» Les 
ennemis furent repoussés avec — . Vaky 
nandositra ny fahavalo ka nahafatesana 
maro hiany. Le gain compense la — . Ny 
tombom-barotra m an on i tra ny fatianto* 
ka. 2*—, Fanariana foana» fandaniana 
foana, fahavereaana foana. Je regrette 
la -» de ma journée. Malahelo aho fa la* 
ny andro foana. androany, very foana ny 
androko androany. 3* fig. Fanimbana» 
fahaveretana» loza, fahafaham-barâka. 
Les mauvais conseils l'ont entraîné à sa 
— . Ny torohevi-dratsy no nanimba, na* 
havery azy. Il court à sa— » Maneha* 
doza izy. La — de sa réputation est ve- 
nue de sa mauvaise conduite. Afa+barà-* 
ka izy noho ny fitondran-tena ratsy na- 
taony. Voy. Pbrdbb. 
À perte, loc. adv. Maty antoka. Je vend* 

à — . Mivarotra maty antoka aho. 
À perte de vue, loc. adv. Mahavalatâ* 
nina. Une allée à — de vue. Araben*dû- 
lana mahavalalànina. 
fin pure perte, loc. adv. Foana, vanja 
may tsy harena, goavin' tlaihavana. Ce 
que vous faites est en pure — ». Foana % 
etc.-, izay ataonao. Vous vous tourmente* 
en pure — . Miahiahy foana hianao» 
PERTINEMMENT, adv. Amim-paha* 
lalana, amim-pahaizana. Il en parle—, 
Milaza izany amim-pahalalana izy. 
PBRTUIS, «m. Loaka, vavahady ande- 
hanan* ny sambo amy ny lakan-draao, 
andilan~dranomasina. 
PERTURBATEUR, TRlCE, a. et 
ûdj. Mpampitabataba» mpampikoron-* 
tana. 
PERTURBATION, sf. Fitabataba, ta* 

batûba, flkorontanana. 
PERVERS, ERSE, adj. Rat*y fana* 
hy, ratsy. Homme — . Olona ratsy fana* 
hy. Doctrine perverse. Fampianarana 
ratsy. 
—, sm. Ratsy fanahy. 
PERVERSION, sf. Fiharaisiarta. 
PERVERSITÉ, sf. Faharatsiana, hara« 

tsiana. 
PERVERTI, I8 4 ad;* Ni ha ratsy, 

3* 



Digitized by 



Google 



PES 



— 010 — 



PET 



PERVERTIR, va. 1* Mauimba. Le lu- 
xe a perverti bien des femmes. Ny filia- 
van-kaingo rtanimba vehivavy maro. 2 # 
fig. Manova. — le sens d'un texte. A/a- 
nova ny hevitry ny t*ny sasany. 
8e pervertir, vpr. Miharatsy, mihasira- 

ba. 
PERVERTISSEMENT, sm. !• Fa- 
nimbana. 2*—, Fiharatsiana, fahasimba- 
na. 
PESAGE, sm. Fandanjana. 
PESAMMENT, adv. 1* Mavosatra. Il 
est vêtu «r-. Mitondra fitafiana mauesa- 
Jraizy. 2 # — , Mihoninkonina, tsy kinga. 
Marcher — . Mihoninkonim-p&miw\r&. 
3- fig. Tsy misonenôka. Il parle—. Tsy 
misononôka ny fltoniny. 
PESANT, ANTE, adj. f Mavesatra, 
mazefatra, mafonja, maonjana. Comme 
Lourd. 2*—, Mihoninkonina, tsy kinga, 
mavesabesatra, manelonelo.il marche à 
pas pesants. M i/tonmfton t'm-pamiudra 
izy. Il a la main pesante. Tsy kinga 
tânana izy. J'ai la tête pesante. A/aueaa- 
besatra, manelonelo ny andohako. 3 # 
fig. Donto, dombo, mavesatra, tsy raiso- 
nonôka, manahirana, mahavaky tratra. 
Il a l'esprit—. Donto, dombo, mavesa- 
tsaina izy. Il a le style—. Tsy misonono* 
ha ny laba-teniny. Une couronne est pe- 
sante à porter. Mavesatra, manahira- 
na ny mi tondra fanjakana. 
— , Sm. !• Lanja. 2* fig. Cet homme vaut 

son — d'or. Lavorary io lehilahy io. 

PESANTEUR, a/*. !• Havosarana, ha- 

vesatrà, flfanintonnnà. La— de l'or. Ny 

' havesarana, ny havesatry ny volamena. 

—universelle. Fifanintonan* ny plane- 

ta rehetra. 2"—, Fihoninkonina, tsy ba- 

kingana, hamafy, havesabesarana, lane- 

lonelo. La— du coup le jeta par terre. 

Voadona mafy izy ka nianjera. Il a une 

grande— d'estomac. Mavesabesatra be 

hiany ny ambavafôny. 3* fig. Hadon- 

toana, havesaran-isaina, tsy fisonouoha- 

na. 

PESÉE, sf. !• Fandanjana. 2 W —, Indray 

mandanja. 
PÈSE-LAIT, «m. Fitsapan-dronono. 
PESE-LIQUEUR, «m. Fitsapana lali- 

kera. 
PESER, va. [• Mandanja. —du pain. 
Mandanja mofo. 1* fîg. Mandanja, man- 
. dinika. —les conséquences d'une affaire. 
Mandanja, etc.,izay hiafaran' ny raha- 
raha anankiray. — ses paroles.* Man- 
danja ny teniny. 



—, vn. !• Mavesatra, lanja- L'or pèse plus 
que l'argent. Ny volamena mavesatra 
kokoa noho ny volafotsy. Le paquet pè- 
se vingt kilus. Ef a-polo livalra ny lan- 
jan % ny entana. 2 - — , Mavesabesatra. 
Cette viande pèse sur l'estomac. Mam- 
pahavesabesatra ny am bava 16 izany he- 
na izany. 3'— , Manindry. —sur un le- 
vier Manindry fanoitra. A* fig. Maha- 
ritra. Il pèse trop sur cette circonstance. 
Maharitra loatra amin'izany zavatra 
izany izy. 5*—, Mampalahelo, manahira- 
na, mahavaky tratra. Cela me pèse sur 
le cœur. Mampalahelo ny foko izany. 
Cette personne lui pèse sur les bras. 
Manahirana, mahavaky tratra azy io 
olona io. 
Se peser, vpr. Lanjaina. 
PESEUR, sm. M panda nj a. 
PESSIMISME, sm. Fanaovana ny za- 
vatra rehetra ho ratsy. 
PESSIMISTE, am. Mpanao ny zavatra 
rehetra ho ratsy. 

PESTE, sf. 1* Areti-miflndra tsy mam- 
pandry fangady. 'ï fig. Zavatra mam- 
pidi-doza, olona mpanitnba. La dis- 
corde est la— d'un État. Ny tsy U- 
fanurahana no mampidi-doza ny fan- 
jakana. Cet homme est une— publique. 
Mpanimba ny vahoaka io lohilahy io. 

—yint. Endrey ! — ! que cela est beau. 
Endrey / mahaflnaritra loatra izany. 

—, impréc. Fadia fohara. — de l'étour- 
di l Ilay maivan-doLa, fadia fohara 
ity! 

PESTER, vn. Miafonafona, misafoaka. 

PESTIFÉRÉ, ÉE, adj. et a. Tratry 
ny peste. 

PESTILENCE, sf. Être assis dans la 
chaire de—. Mampianatra tivavahao- 
diso. 

PESTILENTIEL, ELLE, aâj. Ma- 
hatonga peste. Miasmes pestilentiels. 
Fofona mahatonga peste. 

PET, 8tn. Hetotra. 

PÉTALE, 8m. Ravim-bony. 

PÉTARADE, sf. Fangetotra, fitritritra, 
tttset'otra. Le cheval fil une— . N ange to- 
tra, nitrilritra ny soavaly. 

PÉTARD, sm. Tsipoapoaka. 

PÉTASE, sm Satroky ny ntaolo. 

PÉTAUD, am. La cour du rui— . Fanja- 
kany Haroa, fnnjakana raban-taahona, 

PÉTAUDIÈRE, sf. Haban-tsahona. 

PÉTER, vn. !• Mivaîan-drivotra ( mot 
convenable), mange totr8, raigioka, «i- 



Digitized by 



Google 



PET 



— 61! - 



PET 



Iritritra, mitsefotra. 2* fig. Mipoaka, mi- 
tefoka, mitresaka. Le bambou pète dans 
le feu. Mipoaka, mitefotefoka ao ana- 
ty afo ny volotsangana. Son fusil péta 
dans la main. Nitresaka teo an-tânany 
ny basy. 

PÉTET7R, BUSE, a. Fangetorina. 

PÉTILLANT, ANTE, ad;. !• Mipoa- 
poaka, mirefodrelbtra, mipitripitrika, 
mitsotsotsotso. 2*—, Manjelajelatra. 

PÉTILLEMENT, sm. r Fipoapoaka, 
flretodrefotra, ilpitrlpitrika, fltsotsotso- 
tso. 2 # — -, Fanjelajelatra. 

PÉTILLER, vn. 1* Mtpoapoaka, mi- 
refodrefotra, mipitripitrika, mitsotso- 
taotso. Le sel pétille dans le feu. A/i- 
poapoaka, mirefodrefotra ao anaty 
afo ny sira. La graisse pétille dans la 
poêle. Mipitripitrika ao anaty lapoaly 
ny menaka. La bière pétille. Mitsotso- 
tsotso ny labiera. 2 # — , Manjelatra. Ses 
yeux pétillent. Manjelajelatra ny ma- 
sony. 3* fig. Il pétille d'esprit. Hain- 
gan-tsaina iry. Il pétille de joie. Maria- 
driakaizy. 

PÉTIOLE, am. Tahon-d ravina. 

PÉTIOLE, ÉE, adj. Misy tabony. 

PETIT, ITE, adj. 1* Kely, madinika, fo- 
hy, keliray, kelireny, keliantitra. vitsy. 
Faites un — paquet Ataovy anentana ke- 
ly, madinika. C'est un homme île pe- 
tite taille. Lehilahy madinika, fohy, ke- 
liray, keliantitra izy. Une petite fem- 
me. Vehivavy madinidinika, fohifohy, 
kelireny» Il est venu un — nombre de 
personnes. Kely, vitsy ny isan* ny olo- 
na tongd. Le — nombre le suivit. Ny an- 
kavitsiany nanaraka azy. Les petites 
dépenses. Ny la n y kel y madinidinika. 
Vfig. Kely, madinika, manelry tena, tsy 
mendrika. Le— peuple. Ny kely, ny ma- 
dinika. La. petite guerre. Nyady madi- 
nika, sann' ad y. C'est un — esprit. Mia- 
hy loatra ny zavatra madinika iry. Il se 
fait — devant lui. Manetry tena eo ana- 
trehany izy. Ce que vous avez fait est — . 
Tsy mendrika izany nataonao izany. 

— ,«. Kely. Viens, mon—. Avia, ry ilay kely. 

PETIT, 8m. i* Zana-biby. Les petits de 
la lionne. Ny zana-diona. 2 # — , pi. Ny 
kely, ny madinika. 

En petit, loc. ado. Madinika. Modèle en 
— . Fakan-tahaka madinika. 

Petit & petit, loc. adv. Tsikelikeiy, 
miandalandalana. 

PETITE-MAITRESSE, a/. Kasivavy, 
vehivavy mpi rt boobo. 



PETITEMENT, adv. 1» Kely. maditii* 
ka. 2»—, Amim-pahihirana. Il nous 4 
traités — . Nandray anay tamim-pahi- 
hirana izy. Z'fig. Tsy mendrika. Il a agi 
— . Tfry mendrika ny nataony. 

PETITES-MAISONS, sf. pi.Trano fa- 
nangonana ny adala. 

PETITESSE, sf. 1* Hakely. hakelezana, 
fabakelezana, badinika, hadinihana, La 
— du jardin. Ny hakely, hakelezana. 
fahakelezan' ny farday. 2 # fig. Ha- 
kelezana, fahambaniana, tsv fahamen- 
drehana, zavatra tsy mendrika. L'hom- 
me nn considérant sa — , doit s'humilier 
devant Dieu. Raha raandinika ny hake* 
lezany, ny fahambanîany ny olona, tsy 
matntsy hanetry tena eo anatrehan % An- 
driamanitra. Il lait des petitesses. Manao 
zavatra t*y mendrika izy. 

PETITE-VÉROLE, sf. Nendra. - ma- 
ligne ou conÛuente. Nendra mainty. — 
bénigne Nendra fotsy. —volante. Nen* 
dram-boalavo. 

PETIT-FILS, PETITE-FILLE, a. 
Znfy. 

PÉTITION, sf. Fangatahana an-tsora- 
tra atao amy ny manam-pahefana. 

PÉTITIONNAIRE, s. Mpauao fanga- 
tahana an-tsoratra. 

PÉTITIONNEMENT, sm. Fanaovaoa 
fangatahana an-tsoratra. 

PÉTITIONNER, va. Manao fangata- 
hana an-tsoratra. 

PETIT- LAIT, 8)7i. Ranombatsia-dro- 
nono. 

PETIT-MAÎTRE, sm. Kevo*dahy, U* 
silahy, rapieboebo, mpirehaka. 

PETIT-NEVEU, PETITB-NIÉCE, 
a. Zafin-drahalahy, — slrahavavy, — ana* 
bavy, — anadahy. 

PÉTRI, IB, p. et ad; 1* Voapotsipotsi- 
ka, nopotsipotsohina, voadity, noditina. 
2* fig. Il est— d'orgueil. Feno fiavonavo- 
nana izy. Il se croit— d'un autre limon 
que le reste des hommes. Manao ny te- 
nany tsy hitovy amin* olona izy. 

PÉTRIFIANT, ANTE, adj. Mampan- 
jary ho vato. Fontaine pétrifiante. Loha- 
rano mampanjary ho vato* 

PÉTRIFICATION^ sf. 1* Fanjariana 
bo vato. 2 # — , Zavatra nanjary vato. 

PÉTRIFIER, va. 1* Mampanjary ho 
vato. 2* fig. Mahankona, mahusina. Cette 
nouvelle m'a pétriiié. Nahankona, nà> 
hasina ahy izany zava-baovao izaû/. 

Se pétrifier, vpr. Manjary ho vato. 



Digitized by 



Google 



PEU 



- G12 - 



PUA 



PÉTRIN, sm. 1* Vata fanditiana la farina. 
2* fig. Être dans le—. Sahirana mafy. 

PÉTRIR, va. 1* Mamotsipotsika, raan- 
dity. — du pain. Mamotsipotsika, etc., 
lafarina. —do l'argile. Mandity tani- 
manga. 2* fig. Manao, roamorona. Dieu 
nous a tous pétris du même limon. Na- 
tao t noforonin* Andriamanitra tamy ny 
vovo-tany iray hiany isika rehetra. 

PÉTRISSAGE, sm. Famotsipotsehana, 
fanditiana. 

PÉTRISSEUR, sm. Mpamotsipotsika 
lafarina. 

PÉTROLE, sm. Soli-tany. 

PÉTROLEUR, EUSE, s. Mpandoro 
trano amy ny soli-tany. 

PÉTULANCE, sf. Fihindrdhindra, fipe- 
lipclika. 

PÉTULANT, ANTB, adj. Tsy maha- 
tombin-tsirana, mihindrahindra, mipe- 
lipelika. 

PEU, adv. Kely, kely foana. tsinontsino- 
na, vilsy, tsy firy, tsy...loatra. Il a — de 
bien. Kely ny harony. Il mange—. Ho- 
mana kely foana izy. —s'en est fallu 
qu'il ne tombât. Kely foana no tsy na- 
halavoany. C'est— de chose. Zavatra tsi- 
nontsinona izany. Je vous dirai en— de 
mots. Holazaiko anareo amy ny teny tu- 
tsivitsy. — de monde a su son arrivée. 
Vilsy, tsy firy ny olona nahare ny na- 
hatongavany. —éloigné. Tsy lavitra 
loatra. 

— , sm. Zavatra kely, kely, zavatra vitsi- 
vitsy. Il se contente de—. Zavatra kely 
dia mahampy azy. Le — que j'ai dit. Ny 
kely, ny zavatra vitsivitsy voalazako. 
Attendez un—. Andraso kely. Don- 
nez-moi un — de pain. Omeo raofo kely 
abo. Il a un — de fièvre. Manavinavy 
kely izy. 

Peu b peu, loc. adv. Tsikelikely, mian- 
dalandalana. 

Sous peu, loc. adv. Raha afaka kelikely, 
vetivety foana, haingankaingana. 

Depuis peu, loc. adv. Vao haingana. 

Tant soit peu, loc. adv. Kely foana. 

Pour peu que, loc. conj. Raha kely 
foana. Il le lera pour — que vous lui 
parliez. Hataony izany raha vao ilazanao 
kely foana izy. 

PEUPLADE, sf. Firenena. Des peu- 
plades errantes. Firenena mirenireny. 

PEUPLE, sm. !• Firenena, vahoaka. 
Les peuples chrétiens. Ny firenena kris- 



tiana. Le — Juif est dispersé par toute 
la terre. Miely eran' ny tany rebetra ny 
firenena Jody. C'est un-»- qui chérit 
son roi. Tia ny mpanjakany izany va- 
ho&ka izany. Le ministre eut contre lui 
les grands et le — . Ny m an am boni na- 
in ira syny vahoaka niarananohitra ny 
ministra. 2*—, Ankapobem-bahoaka. va- 
lalabemandry, bozaka aman' ahitra. 
C'est un homme du—, Isan' ny ankapo- 
bem-bahoaka, etc., izy. 3* fig. Hama- 
roana, babetsahana. Il est entouré d'un 

— de flatteurs. Hodidinin' ny mpandôka 
maro % betsaka izy. 

PEUPLER, va. 1* Mametraka mponina, 

— biby. — une île. Mametraka mpo- 
nina amy ny nosy. — un étang. Ma- 
metraka hazandrano amy ny dobo. 2* 
— , Mababe mponina na biby. Les pre- 
miers hommes qui ont peuplé l'Améri- 
que. Ireo olona voalohany izay nahabe 
ny mponina tany Amerika. 3* fig. Ma- 
meno. Les souvenirs peuplent ma soli- 
tude. Feno fahatsiarovan-javatrany ta- 
ny mangingina itoerako. 

— , vn. Mitombo, mibamaro. Les lapins 
peuplent beaucoup. Mitombo, etc., be 
ny bitro. 

Se peupler, vpr. Mihabe mponina, — 
biby. 

PEUPLIER, sm. Anaran-kazo. 

PEUR, sf. Tahotra, fahatahorana. Il n'a 

— de rien. Tsy matahotra na inona na 
inona izy. Faire— à quelqu* on. Mam- 
pitahotra olona. 

De peur que, loc. conj. Andrao, fan- 
ci rao, sao. 

De peur de, loc. prèp. Andrao, fan- 
drao, sao. 

PEUREUX, EUSE, adj. et a. Sarc- 
tahotra. 

PEUT-ÊTRE, adv. An gamba, angaha. 
Je viendrai—. Ho avy angnmba, etc., 
abo. 

PHALANGE, sf. {• Antoko-miarami- 
lan'ny ntaolo. 2*—, Vanin-taolana amy 
ny rantsan-tânana. 

PHALÈNE,»/*. Lolon'ny maty.lolompaty. 

PHARE, sm. Tilikamboavomisy fana- 
la eny amoron-dranomasina mba hanoro 
lâlana ny sambo. 

PHARISAlQUE, adj. Manahaka ny 
Farisiana. 

PHARISAiSME, sm. !• TœtrynyFa- 
risiana, 2* fig. Pihambohamboana, flha- 
tsaramtwlatsihy. 



Digitized by 



Google 



I 



r 



PHI 



613 



PHY 



PHARISIEN, sm. !• Parisiana. 2* fig. 
Mpthambohambo, mpihatsaravelatsihy. 

PHARMACEUTIQUE, sf. Fahaizana 

momba ny fanafody. 
— , ad;. Momba ny fanafody. 

PHARMACIE, sf. 1* Fahaizana maaao 
fanafody. 2*—, Tranom-panafody. 

PHARMACIEN, sm. Mpamorona sy 
m pi va rot ra fanafody. 

PHARYNX, sm. Va va lâlan-kanina. 

PHASE, sf. 1* Piovaovana. Los phases 
de la lune. Ny flovaovan' ny volana. 1* 
fig. Piovaovana. Les phases d'une ma- 
ladie. Ny fiovaovan* ny aretina anan- 
kiray. 

PHÉNIX, «m. 1* Anaram-borona amy 
ny angano. 2* fig. Tarapon-dohany. Il 
est le— des orateurs. Izy no tampon- 
dohany amy ny mpandaha-teoy rehe- 
tra. 

PHÉNOMÉNAL, ALE, adj. Mahaga- 
ga. Des bœufs phénoménaux. Omby ma- 
hagaga. 

PHÉNOMÈNE, sm. 1° Zavatra hita amy 
ny tenant avatra, zavatra avy amy ny 
herin-javatra. Les phénomènes de la pe- 
santeur. Ny zavatra avy amy ny herin' 
ny havesarana. 2 # — , Zavatra mahagaga 
miseho amy ny habakabaka. Les comè- 
tes sont des phénomènes. Zavatra ma- 
hagaga miseho amy ny habakabaka 
ny kometa. 3* fig. Zavatra mahagaga. Un 
enfant aussi instruit est un — . Zavatra 
mahagaga ny mahita ankizy madinika 
mahay tahaka izany. 

PHILANTHROPE, sm. Olona tia ny 
olona rehetra, olona ta-hanasoa ny olo- 
na rehetra. 

PHILANTHROPIE, sf. Fitiavana ny 
olona rehetra. 

PHILANTHROPIQUE, adj. Momba 
ny fitiavana ny olona rehetra. 

PHILHARMONIQUE, adj. Société—. 
Fikambanan'olona tia musique. 

PHILOLOGIE, sf. Fahaizana momba 
ny fombam-pitenenana. 

PHILOLOGIQUE, adj. Momba ny fom- 
bam-pitenenana 

PHILOSOPHALE, adj. La pierre—. 
Vato noheverin' ny sasany ho mahova 
ny metaly ho volamcna ; fig. zavatra tsy 
mcty ho hita. 

PHILOSOPHE, sm. f Filozofa. 2*-, 
Olon-kendry, olona mandefitra. 

—, adj. Filozofa. 

PHILOSOPHER, t:n. I- Mandinika Iw 



lezofy. 2*— ,\Miady hevitra foana, raam- 
piady hovitrafoana. 

PHILOSOPHIE, sf. {• Filozofy. 2*— . 
Fahendrena, fandeferana. 

PHILOSOPHIQUE, adj. Momba ny 
filozofy. 

PHILOSOPHIQUEMENT, adv. 1* 
Àraka ny filozofy. 2 # — , Araim-pahen- 
drena, amim-pandeferana. 

PHILOSOPHISME, sm. Filozofy rats y. 

PHILTRE, sm. Ody fltia. 

PHLEGMON, sm. Kifongo. 

PHOSPHORE, sm. Fosfora. 

PHOSPHORESCENCE, sf. Fahaza- 
van-javatra mangirangirana ao anatin* 
ny maizina. 

PHOSPHORESCENT, ENTE, adj. 
Mangirangirana aoanatin' ny maizina. 
Le ver luisant est — . Ny angaraenava- 
va dia mangirangirana ao anatin* ny 
maizina. 

PHOSPHORIQUE, adj. Momba ny fos- 
fora, misy fosfora. 

PHOTOGRAPHE, sm. Mpaka sary, 
mpanao fotografy. 

PHOTOGRAPHIE, sf. Fotografy. 

PHOTOGRAPHIER, va. Manao foto- 
grafy. 

PHOTOGRAPHIQUE, adj. Momba 
ny fotografy. 

PHRASE, sf. Fehozan-teny. 

PHRASÉOLOGIE, sf. f Fandaharana 
ny fehezan-teny. 2°— , Lalïa-teny tsy mi- 
sy heviny. 

PHRASEUR ou PHRASIER, sm. 
Mpiangolangola amy ny laha-tony, mpa- 
nao laha-tony tsy misy heviny. 

PHTISIE, sf. Singotraty, fezizy. 

PHTISIQUE, ad;. Mararin'ny singotra- 
ty, azon' ny fezizy. 

PHYSICIEN, sm. Mahay flzika. 

PHYSIOLOGIE, sf. Fahaizana momba 
ny fiainan* ny zava-manana aina na ny 
zava-maniry. 

PHYSIOLOGIQUE, adj. Momba ny 
zava-manana aina na ny zava-maniry. 

PHYSIOLOGISTE, sm. Mpahay ny 
momba ny fiainan* ny zava-manana aina 
nany zava-maniry. 

PHYSIONOMIE, sf. [• Tarehy, endri- 
ka, tokotanin-tarehy. Il a une belle — . 
Tsara tarehy, endrika izy, tsara ny (o- 
kotanin-tarehiny. Lo. bonheur embel- 
lit la—. Ny hasambarana mahamirarai- 
rana endrika. 2° fig. Tootra, fomtya. Cha. 



Digitized by 



Google 



PIC 



— 614 — 



PIE 



que peuple a sa — . Samy manana ny foe- 
trany, ny fombany ny firohona rehe- 
tra. 

PHYSIONOMISTE, sm. Mpahalala 
toetr'olona araka ny endrika. 

PHYSIQUE, sf. Fizika, fahaizana mom- 
ba ny tcnan-javatra. 

—, sm. Tarehy, endrika, bika, too-hatana. 
}l a un beau — . Tsara tarehy, endrika, 
bika izy. Le — influe sur le moral. Ny 
toe-batana mihalra amy ny toe-pana- 
hy. 

?-, adj. Moraba ny fizika, hita maso na re. 
Loi—- Lalàna momba ny fizika. Le 
monde — . Ny zavatra hita maso na re. 
J'en ai la certitude morale, mais non la 
certitude — . Fantatro ao an-tsaiko fa 
marina izany, na dia tsy hita na re. 

PHYSIQUEMENT, adv, Araka ny fi- 
zika, araka izay hita maso na ro. 

PIAFFER, vn. (Soavaly) mitoto tany. 

PIAFFEUR, EiUSQ, s. (Soavaly ) rapi- 
toto tany. 

PIAILLER, vn. Mikaikaika, mikonai- 
naina. miriroriro, 

PIAIL.LERIE, sf. Fikaikaika, flkonai- 
naina, firiroriro. 

PIAILLEUR, EUSE, s. Mpikaikaika, 
mpilçonainaina, mpiriroriro. 

PIANISTE, s Mpitendry piano,. 

PIANO, em. Piano, peno. 

PIASTRE, sf. Farantsa, ariary. Échan- 
ger une—, tyanakalo farantsa. J'ai 
gagné dix piastres. Nahazo ariary folo 
aho. H Iqc. Une demie—. Loso. Un quart 
de—. Kirobo. Un huitième do—. Sika- 
jy. Un tiers de—. Susanangy. Un sixiè- 
mo do—. Venty. Un vingt-quatrième do 
-r-, Voamcna. Un soixante-douzième de 
— . Êranambatry. Un cent quarante- 
quatrièmo de piastre. Varidimiventy. 

PIAULER, vn. 1° (Akohokeiy) mikia- 
kiaka. 2* ftg. Miriroriro, mikonetaka. 

pIC, sm. 1* Angady maranldoha, tsolo. 2 - 
— , Tcndrombohitra avo be sady midnza. 

Àjpio, loc. ado. Mideza. Montague à—. 
Tendrombohitra rnideza. 

PICOTANT, ANTB, adj. Mandretsi- 
drotsika. Boisson picotante. Fisotro 
mandretsidretsika. 

PIGOTÉ, ÉE, ad;. Sokitra, —de petite- 
vérole. Sofci-nendra. 

PICOTEMENT, sm. Fandretsidrotsika, 
firetsidretsika. famolivoly. 

PICOTER, va. 1* Mandretsidretsika, 
juampamolivoly. Des houtons qui pico- 



tent la poau. Porofotra mandret&idre- 
ts>ka, etc., ny hoditra. 2*—, Manaingo- 
ka, mitsaingoka. Les oiseaux picotent 
les fruits. Manaingoka. etcny voan- 
kazo ny voro-manidina. 3* ftg. Manao 
teny manindrona, manorisory. 

Se picoter, vpr. Mifanindrona amy ny 
teny, mifanorisory. 

PIGOTERIE, sf. Teny manindrona. 

PICOTIN, sm. Fafam-barin-tsoavaly. 
eran' ny fatam-barin-tsoavaly. 

PIE, sf. !• Vorona raitovitovy amy ny 
goaika. 2* fig. Bavarder comme une—. 
Mipentsompentsona. 

-», adj. Œuvre — . A sa Ûantrana. 

PIÈCE, sf. 1* Vainçana, tapaka, sombi- 
na, vaky. Une — de bœuf. Vaingan- 
kena. Une — de bnis. Tapa-kazo. Un 
habit fait de pièces. Akanjo natao ta- 
my ny /apafapa-damba, sombint*om- 
6m-damba maro. Mettre une — à un 
habit. Maïampina akanjo amy ny ta- 
pa- damba. som 6in-damba. Les pièces 
d'une montre. Ny sombiny rehetra amy 
ny famantaranandro anankiray Mettre 
un verre en pièces. Mamakivaky gitasy. 
Voy. Morcbau. 2*—, Gora, baiïka, efl- 
trano. tafondro, farantsa, taralasy, lea- 
tra. Une — de drap. Goran-dapôtra. 
Une — de vin. Bart/ian-divay. Maison 
composée de quatro pièces. Trano misy 
cfitra efatra. — de siège. Tafondro fa- 
Dhovana fahiranp. — d'or Farantsa vo- 
lamena. Pièces justificatives. Taratasy 
manamarina On joue aujourd'hui una 
— nouvelle, fîisy teatra vaovao anio, 
H loc. — d'eau. Dobo. —de charpente. Sa- 
kamandimby, zana%azo. lohatrano. — dj 
gibier. Biby nobazaioa. -Cette colonao 
de pierre est tout d'une—. Vato iray hia- 
ny io and 17 io. Os chevaux coûtent 
cinq cents francs—. Lafo ariary zato tsi- 
rairay avy. miuodidina, raifaoiteaka, mi- 
sesy ireo soavaly iroo. 3 # fig. Fa ira — à 
quelqu'un. Manao kivazivazy ratsy. Em- 
porter la—. Manaraby fatratra. 

Pièce à, pièce, Iqc. ado. Tsipotipotika, 
tsikelikely, tsirairay. H a vendu son 
mobilier— à—. Namidiny tsipotipotika. 
etc., ny fanany. 

PIED, sm. i* Tongotra.— gauche. Ton- 
golra havia. Bote à quatre pieds. Biby 
mandia tongotra efatra. Les pieds de 
devant. Ny /on^o-tânany, ny tànany. 
Marcher sur un seul—. Manao tongo- 
dovia. Se tenir sur un seul — . Manao 

• /ono-o-borombe maty vady. Le - d'un* 



Digitized by 



Google 



PIB 



— 015 



PIE 



table. Ny tonpo-dalabatra. *•— , Vody. 
Mettre de la terre au— d'un arbre. Ma- 
nototra tany ny vody hazo. Le— d'un 
mur. Ny vody rindrina. Il sort une sour- 
ce du— delà montagne. Misy lohara- 
no mivoaka ao am-body tendrombohi- 
tra. 3 # — , Fototra. Il a fait abattre cent 
pieds d'arbres Nampikapa /b/o-kazo za- 
to izy. J'ai cinq pieds de basilic. Ma- 
nana kiranjay dimy fototra aho. Ven- 
dre du blé sur—. Mivarotra varim-ba- 
zaha am-pofony. 4*—, Dia. La planche 
a un— de large. Iray dia ny indraben' 
ny hazo flsaka. H toc. Mettre— à terre. 
Mialaamy ny kalesy na amy riy soavaly. 
Mettre une armée sur—. Maraory taflka. 
Être sur—. Nifoha, tsy mandry intsony. 
11 est sur un bon—. Tsara ny toetrany. 
Lâcher — . Mihemotra, mandositra, mi- 
koy. Perdre—. Tsy raahatratra ny hala- 
linan'nyrano intsony. Il prend—. Itokia- 
nasahady izy. Il a un — dans la fosse. 
Reraka, marary mafyizy. Mettez cette 
injure sous vos pieds. Aza asiana ra- 
haraha izany fanevatevana izany. Don- 
ner du— à une échelle. Mampandripan- 
dry tohatra. Au— de la lettre. Araka ny 
teny. 

À pied, loc. adv. An-tongotra. Voyager 
à—. Mandeha an-lougotra, —tongotra. 

Pied à, pied, toc. adv. Tsikelikely, minn- 
dalandalana. Avancer — à—. Ma ndroso 
tsikelikely, etc. 

De pied ferme, loc. adv. Amim-paha- 
retana, amin-kerimpo. Il attendit l'en- 
nemi de— ferme. Niandry ny fahavalo 
tamim-paharetana, etc., izy. 

PIED-À-TERRE, sm. Trano itoerana 
indrain, lray. 

PIÉDESTAL, sm. Vody andry, fitain- 
genan-tsariulona. 

PIÈGE, sm. {• Fandrika. 2* fig. Fan- 
drika, fltaka. Il est tombé dans le— . Voa- 
fandrika, voa fi ta ka izy. Tendre un—à 
quelqu'un. Mamandrika olona, manao 
longoa mitoto-bozaka amin' olona. 

PIE-MÈRE, sf. Hozatra manily fonon' 
ny ali-doba. 

PIERRAILLE, sf. Korontam-bato ma- 
dinika. 

PIERRE, sf. 1 # Vato. Lancer des pier- 
res. Mitora«6afo. Pierres précieuses. Va- 
to soa, vato saro-bidy. —infernale. Va- 
to fandoroana. — à fusil. Movato, 
patofalia. —à aiguiser. Va/oasana. — 
érigée en l'honneur d'un mort. Va- 
to mitsangana, rafolahy. - angulai- 



re. Vato fehizoro.— fondamentale. Vato 
fototra. vato fanorenana ; fig. flankîna- 
na. La justice est la— fondamentale do 
la société. Ny fahamarinana no ianki- 
nan'ny fanjakana. — de touche. Vato 11- 
tsapara-bolaraena ; fig. izay ahafantara- 
na. Le malheur est la— de toucho du 
véritable attachement. Ao anatin'ny fa- 
horiana no ahafantarana ny flfankatia- 
vana marina. — de scandale, — d'achop- 
pement. Vato fanaflntohinana. 2 # — , Ka- 
raobato. Chemin plein de pierres. Li- 
lana fono karaobalo. 3*—, Fiafia, vato. 

PIERRERIES, sf. pi. Vato soa, vato sa- 
ro-bidy. 

PIERREUX, EUSE, adj. Be karaoba- 
to. Terrain—. Tany be karaobato. 

PIERRIER, sm. Tafondro madinika. 

PIÉTÉ, sf. {• Fitiavam-bavaka. 2»—, Fi- 
tiavana ray aman-dreny. Il fut unexem. 
pie de — filiale. Oha-pitondran-tona ta- 
my ny fitiavanà ray aman-dreny izy. 

PIÉTINEMENT, am. Fihinjakinjaha- 
na, fihinjakiniaka. 

PIÉTINER, vn. Mihinjakiujaka. Il pié- 
tine de dépit. Mihinjakinjaka noho 
ny hasosorany izy. 

—, ua. Mitoto, mihosy, raanosy. — le sol. 
Mitoto tany. —de la boue. Mihosy. 
manosy fêta. 

PIÉTON, sm. Mpandeha an-tongotra. 

PIÈTRE, adj. Ratsy, tsy manjary, tsy 
mahay. Un — habit. Akanjo ratsy. Un 
— sujet. Olona tsy manjary. Un — 
ouvrier. Mpiasa tsy mahay. 

PIÈTREMENT, adv. Ratsy. Il est logé 
— . Ratsy ny trano itoerany. 

PIEU, stn. Tsato-kazo, tsatôka, orin-ka- 
zo. Enfoncer des pieux. Manorina tsa- 
to-kazo, tsatôka, manorin-kazo. 

PIEUSEMENT, adv. !• Amim-pitia- 
vam-bavaka. S'agenouiller — . Mandolia- 
lika amim-pitiavam bavaka. 2 # — , No- 
ho ny fltiavam-bavaka. Croire — une 
chose. Minozavatra anankiray noho ny 
fitiavam-bavaka hiany. 

PIEUX, EUSE, adj. 1* Tia vavaka. 
Femme pieuse. Vehivavy tia vavaka. 
2 # — , Vokatry ny fltiavam-bavaka. Des- 
sein — . Fikasana vokatry ny fitiavam- 
bavaka. C'est une croyance pieuse. Fi- 
noana vokatry .ny fitiavam-bavaka 
hiany izany. 3 # — , Mampiseho fitiavanà 
ray aman-dreny, anaovana asa lianlra- 
na. Legs — . Harena atolotra amy ny fa» 
rahafalra h anaovana asa fiantrana. 



Digitized by 



Google 



PIL 



— 616 - 



PIN 



PIGEON, sm. 1* Voromaildla, fony. — 
l)leu. Fony. î'fig. Olona mora ambakai- 
na. Il joue mal, c'est un bon — à plu- 
mer. Tsy mahay miloka izy, ka mora 
ambakaina. 

PIGEONNEAU, sm. 1* Zana-boromai- 
lala. 2*/îg. Tovolaliy mora ambakaina. 

PIGEONNIER, «m. Tranom-boromai- 
lala. 

PIGNON, sm. {• Tapenaka. 2 # — . Voan* 
ny pin, tanantanampoisy. — d'Inde. Ta- 
nantanampotay. 

PILAGE, sm. Fitotoana. 

PILASTRE, sm. Andry valo efujoro, 
andry hambo efa-joro. 

PILE, sf. 1* Zavatra raifanongôa. — de 
livres. Boky mifanongoa. 2°-—, Tougo- 
totezana. 2ffig. Donner une — à quel- 
qu'un. Manavokavoka, mamctsapetsaka 
olona. 

PILER, va. Mitoto, manamaivoka, ma- 
motsy, manatsàka. —le riz Mitoto \a- 
ry. — le riz une première fois. Mana- 
maivoka vary. —le riz une troisième ou 
quatrième fois pour le rendre bien 
blanc. Mamotay, manatsàka vary. 

PILETJR, sm Mpiloto. 

PILIER, sm. t # Andry. 2*fig. Vatofan- 
tsika. C'est un — de cabaret. Vatofan- 
tsika aoamy ny trano flsotroan-divay izy. 

PILLAGE, sm. Fandrobana, fanosena. 

PILLARD, ARDE, ad/, et s. Mpan- 
droba, mpanosy, jirika, 

PILLER, va. \* Mandroba, manosy. Les 
ennemis pillèrent la ville. Ny fahavalo 
nandroôa, nanosy ny tanana. 2*—, 
Mangalatra, homana. Ce gouverneur a 
pillé le trésor. Nangalarina, nohanin' 
io governora io ny volam-panjakana. 
3*—, Maka tahaka. Cet auteur pille par- 
tout. Maka tahaka hatraiza Ualraiza io 
mpamorom-boky io. 

PILLEUR, sm. 1* Mpandroba, mpano- 

sy, jirika, 2*—, Mpangalatra. 3*—, Mpa- 

ka tahaka. 
PILON, sm. Fanoto. —de fer. Fanoto\y. 
PILORI, sm. Hazo famatoraim ny me- 

loka taloha teo ampahibemaso. 
PILOTAGE, sm. 1° Fanatsatôhana hazo 

atao fanorenana. 2 a — , Fitondran-tsam- 

bo, Ûtarihan-dâlana ny sambo hiditra 

na hivoaka ny seranana. 
PILOTE, sm. Mpitondra sambo, mpi- 

tari-dâlana sambo, mpanamory sambo. 
PILOTER, rn. ManaUatoka hazo atao 

fanottnaua. 



—, va. 1* Mi tondra sambo, mitari-dâlana 
sambo. 2* fig. Mi tari-dâlana. Veuillez 
nous — . Aza fady, mba tariho làlana 
izahay. 

PILOTIN, sm. Mpianatra hi tondra sam- 
bo, — hilari-dalana sambo. 

PILOTIS, sm. Tsato-kazo atao fanore- 
nana. 

PILULE, sf. 1* Pilina. 2* fig. Avaler la 
— . Manao tsy fidiny. Dorer la — . Ma- 
nao safosiaka. 

PIMENT, sm. Sakay. 

PIMPANT, ANTE, adj. M ira ni Ira. 
miramarama. 

PIN, sm. Hazo misy 4Hy. 

PINACLE, sm. 1* Tampon-trano. L'es- 
prit tentateur transporta Jésus sur le — 
du temple. Ny mpaka fanahy nitondn 
anyjeso tao anfampon'ny tempoly. 2 # 
fig. Mettre quelqu' un sur le — . Midera 
olona izaitsizy. 

PINGS, sf. 1* Loba kitro, loha kitrovy. 
2*—, Tongotr* orana, tongo-poza, etc. 
3* — , Famiazana, fangiazana, fangeja- 
na. Il a la — forte. Mamia, mangia, 
mangeja mafy izy. 

PINCES, ÉE, adj. Miangolangola, mian- 
gesongeso, miangentsangentsana. Il a 
des manières pincées. Miangolangola, 
etc., toctra izy. 

PINCEAU, sm. {• Borosy fanosoran-do- 
ko, borosin-doko. 2 # fig. Hoso-doko, fa- 
nosoran-doko, laha-teny. Ce peintre a le 
— délicat. Kanto ny hoso-doko ataon' 
izany mpanoso-doko izany. Cet : auteur a 
le — brillant. Be renty ny laha-tenin 
izany mpamorom-boky izany. 

PINCÉE, sf. Indray raitsingina. Mettez- 
y deux pincées de sel. Asio sira indroa 
mitsingina eto. 

PINCE-MAILLE, sm. Kahihilra, ropt- 
tomany hena momba famaky. 

PINCER, va. et rn. [• Mandasitra, ma- 
nongo. — avec les ongles. Manongo. 2* 
—, Manandra, mamia, mangeja, mane- 
ry. Pincez bien cette barre de fer aveo 
vos tenailles. Tandrao mafy, ftazo, 
giazo, gejaomafy amynytandra ioan- 
ja-by io. La porte m'a pincé les doigts. 
Voaterin' ny varavarana ny rantsan-tâ- 
nako. 3*— , Mitendry. — de la guitare. 
Mitendry lagitara. 4*—. Mandaingo. 
mamositra. — les bourgeons d'un arbre. 
Mandaingo, etc., ny tsimo-kazo. 5* fig. 
Misambotra. — un voleur. Misambotra 
mpangralatra. 6*—» Mandevilevy,manin 



Digitized by 



Google 



J 



PIQ 



— 617 — 



PIQ 



drona amy ny teny, maroiriflry. Il l'a 
pincé rudement. Nandevilevy azy ma- 
fy izy. Le froid commence à — . M ami- 
rifiry sahady ny hatsiaka. 

Se pincer, vpr. f Tery. II s'est pincé à la 
porte, 7'erm'nyvaravaranaizy.2*/S</. Se 
faire—. Voasambotra, voa, maiy antoka. 

PINCS-SANS-RIRE, sm. Monge-ma- 
halatsaka. 

PINOBTTB, «f et PINCETTES, sf. 
pi. Tandran' afo, tandra kely, flhavitra. 

PINGRE, s m. Kahihitra. 

PINSON, à m. Voronamitovy amy ny fody. 

PINTADE, sf. Àkanga. 

PINTE, sf. Tavoahangy roatokony. 

PINTER, vn. Mi bobo ka diva y, migoka 
divay. 

PIOGHB, sf. Angady, fangady. 

PIOCHER, va. Miasa, mihevo, mitran- 
draka. — profondément. Milrandraka. 
— la terre. Miasa, etc., tany. 

~* vn. fig. Mlkezaka. 

PIOCHBUR, sm. 1* Mpiasa, mpihevo. 
frfig. Mpikezaka. 

PION, «m. 1* Vaton-damy, tokon-damy. 
2* fig. Damer le —à quelqu'un. Mandre- 
sy olona. 

PIONNSR, vn. Homan-dava amy ny 
damy. 

PIONNIER, sm. Mpanamboatra làlan- 
taûka. 

PIPE, sf. 1* Barika lebibe. 2 9 — , Fifoham- 
paraky, pipa. 

PIPEAU, sm. \ 9 Sodina*, tsotsôka. 2°— , 
pi. Rantsan-kazo voafono dity haman- 
driham-borona. 3* fig. Pitaka. 

PIPJBE, sf. Famandriham-borona amy 
ny dity. 

PIPER, va. 1* Mamandri-borona amy ny 
dity. Vfig. Màmitaka, manambaka. 

PIPEUR, sm. Mpamitaka amy ny loka. 

PIQUANT, ANTE, adj. 1* Manilo, ma- 
nindrona. Les branches des rosiers sont 
piquantes. Manilo, etcny rantsan'ny 
foto-bonin-draozy. 2*—, Manaikitra, ma- 
laholaho, mami rifiry. Vinaigre—. Vi- 
naingitra manaikitra. Uerbos piquan- 
tes. Anana manaikitra, malaholaho. 
Froid — . Hatsiaka manaikitra, mami- 
rifiry. 2* fig. Mamelivoly, raamoapoaka, 
manindrontsindrona, maharary, mahate- 
zitra. Paroles piquantes. Teny mame/i- 
vely, ete. 4 - — , Mahaflnaritra, manate- 
bamaky, marevaka, be s'ira. Il a une con- 
versation piquante. Mahaftoaritra, ma- 
hate-hihaino ny resaka ataony. Stylo 
— . Laha-teny mahaflnaritra, etc. 



— , sm. 1? Tsilo. Les piquants des raquet- 
tes. Ny fstfon-draiketra. 2*—, Fanaiki- 
tra. Le— du vinaigre. Ny fanaikitry ny 
vinaingitra. 3° fig. Ny mabate-hihuino. 
Le— de celte affaire. Ny mahatc-hi- 
haino amin'iuo raharaha izao. 

PIQUE, sf. \* Lefona lava zarana. 2 # — , 
Lolom-po. Il a fait cela par—. Lolom- 
po no nanaovany izany. 3* fig. Il est 4 
cent piques au-dessus de son concur- 
rent. Mihoatra lavitra noho izay mifani- 
nana aminy izy. 

— , sm. Tangontsotrobe, ionombimainty. 

PIQUE- ASSIETTE, sm. Mpitakarina. 

PIQUER, va. 1* Manilo, ..manindrona. 
Les épines piquent. Manilo ny tsilo. 
Une épingle Ta piqué. Nisy paingotra 
nanindrona azy. I*e chirurgien Ta mal 
piqué. Tsy nahay nanindrona azy ny 
dokotera. — un cheval. Manindrona soa- 
valy. — des deux. Manindrona soava- 
ly amy ny zeporony roa; fig. manao hain- 
ganadiahaingana. 2-— f Manaikitra. Les 
mouches piquent les chevaux. Ny lali- 
tra manaikitra ny soavaly. Ce vin pi- 
que la langue. Manaikitra ny leia izany 
divay izany. 3*—, Manao^tampody, mani- 
sika tavin-kisoa amy ny hena. —un col. 
Manao tampody amy ny vozou'akanjo. 
—un filet de bœuf. Manisika tavin-ki- 
soa amy ny ilikena. l m fig. Maharary, ma- 
haiezitra. Le moindre reproche le pique. 
Ny fananarana kely foona maharary, 
etc., azy. 5*— , Mahaflnaritra, mahate- 
hibaino, mahate-hamaky. Il n'y a rien, 
dans ce style, qui pique. Tsy raisy ma- 
hafinaritra, etc., amin'izany laha-tcny 
izany. 

Se piquer, vpr. l°Tsiloina, tsindronina. 
2 # — , Miharatsy, mihasimba, mihavovo- 
hina, lanim-biby. Ce vin se pique. Miha- 
ratsy, mihasimba io divay io. Ce bois 
se pique. Mihavovohina, lanim-positra 
io hazo io. Ces étoffes s«3 piquent. La" 
nin ny kalalao iroo lamba ireo.*. Ces 
fruits se piquent. Lanin-tsendrinair&o 
voankazo iroo. 3 # fig. Tezitra. Il s'est 
piqué démon observation. Tezitra no- 
bo ny anatra nataoko taminy izy. *•— , 
Manao azy ho.... mampischo, mi reharo- 
ha, mikezaka, mikiry. il se piquo d'ê- 
tre bravo. Manao azy ho mahery fo, 
mampise/ioherim-po izy. Il no se pique 
d'autre chose que d'être bonnêle homme. 
Tsy mirehareha afa-tsy noho ny hatsa- 
ram-panahiny izy. Se — d'honneur. Mi- 
kezaka. Se— an jeu. Mikiry amy nyloka. 



Digitized by 



Google 



PIS 



— 618 — 



PIT 



PIQUET, sm 1* Tsima-day. tsato-kaso. 
famolnina. ?•— , Karazan-taazy atao amy 
ny mpianatra. 3 e —, Miaramila vilsivitsy 
miandry raharaha. 

PIQUETÉ, ÉE, adj. Van*a, mipentîm- 
pentina. Un œuf— de rouge. Atody 
vanga mena, mipentimpentina mena. 

PIQUETTE, «A DiVay ratsy. 

PIQTJEUR, sm. Mpitarika amboa maro 
mihaza. 

PIQUEUR, BUSE, s. Mpanjaitra ki- 
raro. 

PIQÛRE, sf. \* Ny vnatsilo. ny voatsin- 
drona, tsindrona. Une— d'épingle Ny 
voatxindrona. ny txindron' ny pain- 
gotra S - —. Kai'iitra La — d'un scor- 
pion. Ny kaikitry ny main*oka. 3*—, 
Ny lanim-hiby. Cette boiserie est plei- 
ne de piqûres. Be lanim-posilra io 
peta-drindrina io. 4 a — , Tampody. 

PIRATE, «m. Mpamabo enyambony ra- 
nomasina. jiolahin-tsambo. 

PIRATER, vn. Mamabo eny ambony 
ranomasina. 

PIRATERIE, sf. !• Famnboana eny 
ambony ranomasina. 2 # fig. Fihinanam- 
bahoaka. 3 # — , Fakan-tahaka ny any ny 
hafa. 

PIRE, adj. comp. 1 # Ratsiratsy kokoa. 
Ce vin pst — q«ie le premier. Ratsira- 
tsy kokoa noho iloy teo io divay io. ?•— , 
Ratsy indrindra. 

—, sm. Ny ratsy indrindra. Souvent qui 
choisit prend le—. Matetika iz.ny mifl- 
dy no mahazo ny ratsy indrindra. 

PIROGUE, sf. Lakana. 

PIROUETTE, sf. Karazan-tsangodina, 
sangodina, tsinsreringerina. 

PIROUETTER, vn. Nfanao sangndina, 
misangodina, mitsingeringorina. Le vent 
fit — le bateau Ny rivotra nampwan- 
godingodina, nampitsingeringerina 
ny lakan-drafttra. 

PIS, adv. Ratsiratsy kokoa. Il est— que 
jamais. Ratsiratsy kokoa noho ny talo- 
ha izy. 

— , adj. comp. Ratsiratsy kokoa. Il n'y a. 
rien de— que cola. Tsy misy ratsira- 
tsy kokoa noho izany. 

—iSm. N y ratsy indrindra. Le— que j'y 
trouve. Ny ratsy indrindra amin'iza- 
ny araka ny h»vitro. 

An pis aller, loc. ado. Rahefa tsy fidiny. 
Au — allornous reviendrons sur nos pas. 
Rahefa tsy fidiny dia hiverina isika. 

De mal en pis, loc. adv. Aller de mal 
en—. Miharatsv kokoa. 



PI8, «m. Tohatra, nonon' oorby. oonon* 
osy, etc. 

PISCICULTURE, «A. Fiompian-ka- 
zandrano. 

PISCINE, af. Dobo kely. 

PISÉ, sm. Tany totoina. 

PISSAT, sm Amaninv-biby. 

PISSEMENT, sm. Famaniana. — fie 
sang. Famaniana ra. 

PISSENLIT, sm. 1* Zava-maniry mito- 
vy amy ny salady ngita. 2*—, Zaza keîy 
mpanditsaka am-pandriana. 

PISSER, vn. Maraany, manditsaka. 

PISSOIR, sm. Trano kely famantaneu 

PISTACHE, af. Voanjo. — de terre à 
gousses Voanjo m- bazaha, voanjo mi- 
tohy. —de terre dont les fruits «ont sé- 
parés et semblables i. des haricots. 
Voanjo bory. 

PISTE, sf. Dia. Suivre ta bote à la — . 
Manaraka diam-biby. Être à la — de 
quelqu'un. Mitsongo dia olona. 

PISTIL, sm. Vavim-boninkazo. 

PISTOLE, sf. Ariary roa. 

PISTOLET, sm. Basy polela. 

PISTON, sm. f Tavoka. 2 # — , Pistô. 

PITANCE, sf. Anjara hanina. 

PITEUSEMENT, adv. Mampalahelo, 
mampangoraka. 

PITEUX, EUSE, àdj. Mampalahelo. 
mampangorakoraka, sosotsosotra. État 
— Toetra mampalahelo, mampango- 
rakoraka. Parler d'un ton—. Miteoy 
amy ny feo mampalahelo, mampango- 
rakoraka: Piteuse mine. Tareliy soso- 
tsosotra. 

PITIÉ, sf. !• Iridrafo, findrafo. famin- 
dram-po, antra, fiantrana, alahelo, fan- 
gorahana. Homme sans—. Lehilahy tsy 
manana indrafo, — findrafo, tsy ma- 
mindra fo, tsy antra, tsy miantra. 
Ayez— des pauvres. Mamindrà fo amy 
ny mahantra, miantrà ny mahantra. 
L'état où il est fait— Mampalahelo, 
mampangorakoraka ny toetrany. ?•— , 
Hadikidiky. Il chante à faire—. Maha- 
dikidiky ny hirany. 

PITON, «m. t é Saikrô mihoron-doha. 2* 
—, Tampon* ny tondrombohitra avobe 
sady mtdeza. 

PITOYABLE, adj. !• Mampalahelo, 
mampangorakoraka. État — . Toetra 
mampalahelo, etc. 2 # — , Mahadikidiky, 
tsinontsinona. Discours — . La ha- teo y 
mahadikidiky, etc. 

PITOYABLEMENT, adv. MahaJiki- 



Digitized by 



Google 



PLA 



— 619 — 



PLA 



diky. teinontsinona. Il se conduit — . Ma* 
n*'> «ftrondran-tena mahadikidiky izy. 

PITTORESQUE, ad;. Mahaflnaritra, 
marevaka Ce site est — . Mahafinaritra 
izao tazan' ny moso izao. Style — . Laha- 
t*ny mahafinaritra, etc. 

PITTORESQUEMENT, adv. Mahafi- 
naritra, marevaka. 

PITUITE, sf. Rchoka, lelo, tsiloliloly. 

PITUITEUX, EUSB, adj. et a. Be re- 
boka, be tsiloliloly, mitsiloliloly. 

PIVOT, 8m. !• Labin-tangerina. S # — , Fa- 
ka be. 3* fig. Fototra, ûankioana. Il est 
le— de cette entreprise. Izy no fototra, 
iankinan* izany raharaha izany. 

PIVOTANT, ANTE, adj. Mamâka ma- 
hitsy amy ny tany. La carotte a des raci- 
nes pivotantes. Ny karaoty dia mamaka 
mahitsy amy ny tany. 

PIVOTER, tm. \ m Mihodina amy ny la- 
hiny. 2 # — . Mamaka mahitsy aroy ny tany. 

PLACAGE, «m. Peta-kazo. 

PLACARD, sm 1* Peta-taratasy, peta- 
gazety. 2*— , Lalimoara anaty rindrina. 

PLACARDER, va. Marnetaka taratasy. 
maroetaka gazety. 

PLACE, sf. 1 # Fitoerana, flpetrahana. la- 
harana,fliaharana,'tokotany. toetra Met- 
tez chaque chose à sa — . Samy ataovy 
amy ny ftloerany, toerany avy ny zava- 
tra rehetra. Faites-lui — . Om*o filoen- 
na eo aminareo eo izy, mihataha ht- 
petrahany, — handehauany La — est 
trop petite pour deux. Tsy mahata- 
ny olon-droa ity fitoerana ity, tsy mi- 
sy hipetrahan' olon-droa ity. Il n'y a 

ftas do— dans son cabinet pour tous ses 
ivres. Tsy ampy hametrahana ny bo- 
kiny rehetra ny ell-tranony. Il prit — 
au banquet. Nipetraka, nilahatra tao 
amy ny fenasan-dehlbe izy. 11 prit la pre- 
mière — . Naka ny fitoerana. laharana. 
filaharana voalohany izy. Cet élève a en 
la première—. Nahazo ny fitoerana, fi- 
laharana voalohany io mpianatra io. Ce 
mot n'est pas à sa—. Tsy ao no tokony 
hilaharan' izany teny izany. Voilà une 
belle— pour bâtir. Itsy ny tokotany 
tsara hanorenan-trano. D'un coup de 
poing il l'étemlil sur la—. Nasiany toto- 
hondry izy ka nitsingidina tiimy ny 
tany. Il est demeuré mille hommes sur 
la—. Nisy olona arivo lahy no niampa- 
trampatra teo amy ny tany niadiana. 
Cet homme n'est pas à sa— . Tsy amy ny 
/oe/raantonioa azy io lehilaby io. A ma— 
quo feriez-vons ? Raha izao toetraho izno 



no toetranao inona no hataonao ? Q loc. 
— , — . Mihataha, mitanilA "aites — au* 
autres. Ao'<a kosa ho.liasan* ny sasany 
hianareo. L'amour dans son cœur a l'ait 

— à la haine. Ny fit avana no nisolo ny 
lolom-po tao am-pony. Ce discours n'est 
pas à sa—, Tsy amy ny antony izany re- 
saka izany. Cotte action mérite d'avoir 

— dans l'histoire. Mondrika hotantaraina 
izany natapny izany. Donnez-moi une — 
dans votre souvenir. Aoka haharsiaro ahy 
hianao. 2 # — , Raharaha. Il a obtenu une 
bonne — Nahazo raharaha tsara izy $• 
—, Kianja, lamina, —publique. Kinnja. 

— d'armes. Kianja fanaova-matso. ->• 
forte. Tanàna mi manda, — misy bate- 
ry. Le commandant d'une—. Ny 'xoman- 
din' ny tanàna. Négocier un billet sur 
la—. Mivarotra taratasy vola ao an- 
tnnàna. 

PLACEMENT, «m. Fampanjanaham- 
bola, fampilmnam-bola, vola mihana. 

PLACENTA, am. Ahitra, zandrin-jaza, 
tavony. —des animaux. Tavony. 

PLACER, va. 1* Mametraka, mandaha- 
tra, manisika. —dos liviessur une table. 
Mametraka bokyeo ambony laiabatra. 
On les plaça suivant leur dignité. iVa- 
lahatra ataka ny voninahiny izy rehe- 
tra. U place bien ses aumônes. Mahay 
mandahatra ny liant rana ataony izy. Il 
place bien ce qu'il dit. Mahay manisika 
ny zavatra lazainy izy. 2 # — , Mampaha- 
zo raharaha. Il a placé ses trois enfants. 
Nampahazo raharaha ny zanany telo 
lahy izy. 3°— , Mivarotra, mampanjana- 
ka, mampihana. Il a déjà placé la moi- 
tié do sa marchandise. Nirarolra ny 
anUasaky ny entany sahariy izy. — do 
l'argent. Mampanjanaka, ma>npiha- 
na vola. i 9 fig Mamptsnndrotra. Son 
génie l'a placé au rang des écrivains cé- 
lèbres. Ny halalinan-tsainy nampison- 
drotra azy ho isan' ny mpamorom-boky 
malaza. 

Se placer, vpr. 1» Mipetraka. milahatra. 
2*—, Mahazu raharaha. 3*/ty- Misondro- 
tra. 

PLACET, sm. Taratasy fangatahana, 
taratasy Hfonana. 

PLACIDE y*adj. Tsy lia ady, mipetraka 
ho azy. miti>«Hra ho azy, mibonaika. 

PLACIDEMENT, adv. Mibonaika. 

PLACIDITÉ, if. Fibouaika. 

PLAFOND, sm. Valin-drihana. 

PLAFONNAGE, s m. Fanaovana va- 
l'in-dnhana. 



Digitized by 



Google 



PL.\ 



— 620 — 



PLA 



PLAFONNER, va. Manao valin-driha- 
na. 

PLAFONNEUR, a/n. Mpanao valin- 
drihana. 

PLAGE, sf. 1* Tsiraka, moron-tsiraka, 
moron-dranoma«ina. Lo navire a échoué 
sur la — . Feflka tao an-(«îrafca, amo- 
ron-Uiraka, amoron-dranomasina ny 
sambo. 2°— . Tan y. 

PLAGIAIRE, adj. et «m. Maka taba- 
kaamy ny boky hafa. 

PLAGIAT, «m. Fakan-tahaka amy ny 
boky hafa. 

PLAIDANT, ANTE, adj. f Miady, 
mifandahatra, mifandapa. Les parties 
plaidantes. Ny andaniny roa miady, etc. 
2 # — , Misolo va va. 

PLAIDER, vn. 1* Miady, mifandahatra, 
mifandapa. 2«— , Misolo vava. 3* fig. Ma- 
namarina. Sa franchise plaide en sa fa- 
veur. Manamarina ny azy ny fahatso- 
rany. 

—, va. [• Misolo vava. Il a bien plaidé vo- 
tre cause. Nisolo oaua anao tsar a tamy 
ny adinao izy. 2* fig. Manamarina. Il 
plaide le faux pour savoir le vrai. Mo- 
dy manamarina ny tsy marina izy mba 
hahafantarany ny tena marina, mamely 
don-tany hahafantarana ny marina izy. 

Sa plaider, vpr. Atao, ampifandaharina. 
Celte affaire se plaide aujourd'hui. Anio 
no atao, ampifandaharina izany raha- 
raha izany. 

PLAIDEUR, EUSE, a. Mpiady. 

PLAIDOIRIE, sf. !• Fisoloam-bava II 
excelle dans la — . Mahay misolo uaua 
izy. 2 # — , Fifandaharana, fifairdapana. 
La — a duré six jours. Naharitra beno- 
man' andro ny fifandaharana» etc. 

PLAIDOYER, sm. Laha-tony ataon'ny 
mpisolo vava. 

PLAIE, sf. l»Fery. 2* fig. Fahoriana. 
alahelo, loza. Les plaies du cœur. Ny fa- 
horiana. ny alahelon'uy fo. Los dix 
plaies d'Egypte. Ny loza folo nanjé any 
Ejipta. 

PLAIGNANT, ANTE, adj. et «. Mpi- 

tory, mpanaraka. 
PLAIN, AINE, adj. Lemaka. (Test un 

pays—. Tany lemaka izany. 
De plain-pied, loc. ado. Mitovy tanta- 

na. On entre do — pied de la salle dans 

le jardin. Mitovy tàntana ny ao amy ny 

entra sy ny zurday. 
PL AIN-CHANT, sm. Hira tsotra fanao 

amy ny Eglizy Katoliki. 



PLAINDRE, va. [* Mangoraka. man- 
gera- po, mitsetra, mitso-po. Je plains 
ces malheureux. Mangorak* ireo ma- 
bantra ireo aho. Je plains votre mal- 
heur. Mangoraha, etc., amy ny fahoria- 
nao aho. 2* fig. Mitandro, mitsitsy. Il ne 
plaint point sa peine pour ses amis. Tsy 
mitandro hasasarana ho any ny sakai- 
zany izy. Il ne plaint point l'argeut. Tsy 
mitsitsy vola izy. 

Se plaindre, vpr. Mitaraina, be tarai - 
na. Il se plaint pour rien. Mitaraina, 
etc., amyny zavatra tsi non tsi noua izy. 
6e— de la fatigue. Mitaraina tanana 
ompaka. Il se plaint de sa misère. Mi- 
taraina noho ny (ahoriany izy. Il se 
plaint do la partialité des juges. Mita- 
raina noho ny fiaagaran'ny mpitsara 
izy. Il s' est plaint aux juges. Mitarai- 
na tamy ny mpitsara izy. 

PLAINE, sf. Taoy lemaka. H loc. La- 
liquide. Ny ranomasina, La— des airs. 
Ny habakabaka. 

PLAINTE, sf. Fitarainana. Les plaintes 
des blessés. Ny fitarainan'uy naratra. 
Je ne lui ai donné aucun sujet de—. Tsy 
nanao na inona na inona hilarainany 
aho. Porter —en justice. Mitaraina amy 
ny mpitsara. 

PLAINTIF, IVE, adj. Mitaraina, mam- 
palaholo. Chant—. Hira mitaraina, etc. 

PLAIRE, vn. Ankasilrabaoa, sitraka, 
mahafaly, mahafinaritra. Il plait à tout 
le monde. Ankasitrahana, sitrakynv 
.olona rehetra, mahafaly, mahafina- 
ritra ny olona rohetra izy. Cjla ne mo 
plait pas. Tsy ankasitrahako, tsy sitra- 
ko izany. L'adulateur cherche à—. Mi- 
la sitraka ny mpan loka. 

—, v. imp. Sitraka. Vous plait-il d'aller 
en promenade ? Moa sitrakao ny han- 
dcha hitsangantsangana? Donnez-moi ce- 
la, s'il vous plait. Aiza ho ahy iny, raha 
sitrakao. Il loc. Plaise à Dieu." Anie. 
enga ka.... Plaise à Dieu qu'il revienne ! 
Ho tafaverina soa aman-tsara anie izy, 
enga ka ho tafaverina soa aman-tsara 
izy ! A Diou ne plaise, ce qu' à Dieu ne 
plaise. Sanalria. A Dieu ne plaise que 
j'y consente. Sana/ria, tsy ha naiky iza- 
ny naoviana naoviana aho. 6' il meurt, 
ce qu'à Dieu no plaise, je quitterai cette 
maison. Raha ma* y izy, sanatria izany, 
dia hiala amin'ily trano ity aho. 

Se plaire, vpr. Fui y, finaritra, lia. Se— 
à soi-même. Faly amy ny tenany. Il se 
plaît à étudier. Faly, finaritra "miana- 



Digitized by 



Google 



PL A 



— 621 — 



PLA 



tra izy. Il se plaît dans sa famille. Fa- 
ly, finaritra mitoetra amy ny ankoho- 
uany izy. Les bœufs se plaisent dans les 
pâturages. Faly, finaritra amy ny tany 
be vilona, fia ny tany be vilona ny om- 
by. L'olivier se plaît sous un ciel chaud. 
Tia tany mafana ny hazo oliva. 

PLAISAMMENT, adr. Mampihome- 
hy, mahatsikaiky. Il est— habille. Mam- 
pihomehy, etc., ny flakanjony. 

PLAISANCE, sf. Maison de—. Trano 
fikorianana any an*tsaha. 

PLAISANT, ANTE, adj. !• Mampi- 
homchy, mahatsikaiky, hatsikana, arira, 
akisa, satriatria. Conte—. Angano mam- 
pihomehy, mahatsikaiky. C'est le plus 
—homme du monde. Tsy misy olona 
mampihomehy, etc., tahaka azy. 2*—, 
Hafahafa. Un— personnage. Olona ha fa- 
hafa. Comme Bizarre. 

—, «m. I* Hatsikan-dahy, ariralahy, aki- 
salahy, mpanao kivazivazy, tia vosotra, 
tia sangy. C'est un mauvais—. Mpanao 
kivazivazy ratsy, tia roso-d ratsy, tia 
sangisangy ratsy izy. 2*—, Ny mam- 
pihomehy, ny mahatsikaiky. Le— d'une 
histoire. Ny mampihomehy, etc., amy 
ny tan tara anankiray. 

PLAISANTER, vn. Milaza hatsikana, 
maoao kivazivazy, — vosobosotra, — ki- 
sangisangy. Il plaisante agréablement. 
Milaza hatsikana, manao kivazivazy, 
etc., mahaQnarjtra izy. Apparemment 
vous plaisantez. Toa manao kivaziva- 
zy hianao. 

—, va. Mamazivazy, mamosobosotra, mi- 
sangisangy, mananihany. — quelqu'un. 
Mamazivazy, etc., olona. 

PLAISANTERIE, sf. !• Hatsikana, 
kivazivazy, vosobosotra, kisangisangy. 
Il dit une—. Milaza hatsikana, manao 
kivazivazy, etc., izy. Bans—. Tsy misy 
kivazivazy izany. 2 # — , Kivazivazy ra- 
tsy, voso-dratsy, sangy ratsy, kihaihay, 
kiniania. Je suis las de cette—. Maha- 
dikidiky ahy izany kivazivazy ratsy, 
etc., izany. 

PLAISIR, «m. 1* Uafaliana, fifaliana, 
hannaretana, filalaovana. Vos lettres me 
causent du—. Mahafaly, mahaflnari- 
tra ahy ny tarât a sy ampitondrainao. 
11 se livre au— de la chasse. Faly, fina- 
ritra raitititra izy. La jeunesse aime les 
plaisirs. Tia ny fifalian' izao flaina- 
na izao, tia filalaovana ny zatovo. 2 # — , 
Sitraka, sitra-po. Tel est son bon—. 
Izao ho sitrany, *itrahy ny fony, sitrt- 



pony. Suivre en tout son bon—. Manao 
araka ny sitraky ny fony, ny danin* 
ny kibony, manaram-po amy ny zavatra 
rehetra. Menus plaisirs. Ny lany amy 
ny sitra-po madinika. Il reçoit une pias- 
tre par mois pour ses menus plaisirs. 
Mandray ariary isam-bolana izy hataony 
amy ny ny sitra-po madinika. 

PLAN, ANE, adj. Marina, niitovy tan- 
tana, — rano, — lenta, manao fandrin- 
drano, marin-drano, rano iray. 8urface 
— . Zavatra marina, otc. 

PLAN, 8m. 1* Zavatra marina, — mito- 
vy taotana, etc. 2*—, Sary, plana. Il lè- 
ve le — de la ville. Manao ny sary, ny 
plan* ny tanàna izy. 3*—, Ambaratonga 
amy ny sary. J'aime cette ligure qui est 
au premier— . MihaÛnaritra ahy itsyen- 
drika amy ny ambara/onga voalohany 
amy ny sary itsy. k*fig. Pandaharana 
ny fotopototra. J'ai le —de mon discours 
dans ma te te. Efa mby ao an-tsaiko ny 
fandaharana ny fotopototry ny laha- 
teny hataoko. 5 # — , Fikasana. Nous avons 
fait le — de vous mener & la campagne. 
Efa nikasa hitondra anao ho any an* 
tsahaizahay. 

PLANCHE, sf. 1* Hazo flsaka. || loc. 
Faire la— . Manao rano tsilany. 2*—, Ta- 
kela-motaly na hazo flsaka fanontantsa- 
ry. 3 - — , Sary milaza nyhevitry ny boky 
anankiray. Atlas composé de vingt plan* 
ches. Boky sarin-tanv misy sarin-tany 
roapolo. 4°—, Torim^boly. Une — de chi- 
corée. Torin-tsalady ngita. 

PLANCHÉISR, va. Manao ngorodon- 
kazo. 

PLANCHER, 8m. Rihana, ngorodon- 
kazo. 

PLANCHETTE, sf. Hazo flsaka madi- 
nika. 

PLANE, sf. Vankona fandamana. 

PLANER, un. 1* Misononôka. Un milan 
qui plane. Papango misononôka. 2*fig. 
MahaUzana, mahita. De cette hauteur on 
plane sur tout Paris. Amin' ity havoana 
ity no ahatazanana, ahitana any Parisy 
manontolo. Le génie de l'homme plauo 
sur l'univers. Mahita izao tontolo izao ny 
sain* ny olombolona. 

— , va. Mandama amy ny vankona. 

PLANÉTAIRE, adj. Momba ny planè- 
te. Système—. Ny planeta rehetra izay 
mihodina manodidina ny masoandro. 

PLANÈTE, sf Planeta. 

PLANISPHÈRE, *m. Sarin'ny lanitra 



Digitized by 



Google 



PLA 



— 622 — 



PLA 



manontolo, sarin-tanhV izao tontolo izao. 

PLANT, «m. 1* Tahon-javalra famboly, 
— atao masom-b ly, zana-kazo, zanak' 
anana. Je voudrais avoir du— de votre 
vigne. Ta-bahazo lahony amy ny voa- 
lobokao aho hamboleko, ta hanana ma- 
8om~boly amy ny voalobokao aho. Ces 
plants d'arbres poussent bien. Maniry 
tsara ii eo zana-kazo ireo. 2 # — , Zana-ka- 
zo vao nambolena, bazo mbola tanura, 
zava-mauiry mbola tanora. 

PLANTATION, sf. l^Fambolena. Ce 
n'est pas le temps de la—. Tsy mbola 
izao no taona /amoo/ena zana-kazo. 2 # — , 
Hazo ambolena. Il a tait de belles plan- 
tations Mahalinaritra ny hazo nambo- 
leny. 3"—, Saha. Les créoles vivent sur 
leurs plantations. Mitoetra any amy ny 
sahany ny kiriolona. 

PLANTE, sf Zava-maniry. || loc. La— 
des pieds. Ny t'aladia. 

PLANTÉ, ÉB, p. et adj. I* Voavoly, 
nambolena, novolena, voaketsa, nake- 
tsa, noketsana. Ces choux ont été bien 
plantés. Voai?o/y, nambolena tsara 
ireo laisoa ireo. J'ai un champ— de pom- 
miers. Manana tanin-tsaha voaroly, no- 
volena foto-paoma aho kon riz est—. 
Voaketsa, naketsa ny variko. Ma ri- 
zière est plantée. Voaketsa, noketsa- 
na ny tanimbariko.2 # — , Voatsatoka, na- 
tsatoka, mitsatoka, voaorina, naorina, 
miorina, voatsamjana, natsangana. mi- 
tsangana. 3*/îg. Voatsatoka, natsatoka, 
mitsatoka, mijoro. 

PLANTER, va. !• Mamboly, manetsa. 

— un arbre. Mamboly hazo anankiray. 

— de la lairue. Mamboly zana-lsalady. 

— des haricots. Mamboly tsaramaso. 
2°— , Manatsatoka, manorina, manan- 
gana. — des jalons. ManaUatoka, ma- 
norina famolaina. — un drapeau. Afa- 
nang/an-tsaina. 3* fig. Mampitsatoka, 
mandao. Son domestique s'est enfui et 
l'a planté là. Naudositra ny mpanom- 
pony ka nampitsatoka azy tao, nandao 
azy. 4*—, Mamely, mamoapoaka. Il lui 
planta un soufflet sur la Joue. Namely 
azy tahamaina tamy ny takotany izy. Il ne 
cesse de me — mon âge au nez. Marne- 
lively, mamoapoaka ahy maudrakari- 
va nofoo ny l'ahaianoraku izy. 

8e planter, vpr. [• Ambolena. 2* fig. Mi- 
tsatoka, mijoro. Il s'est venu — devant 
moi. Tonga nitsatoka, etc., tao anatre- 
hako izy. 

PLANTEUR, $m. Mramboly. 



PLANTOIR, sm. Antsetra fambolena. 

PLANTON, sm. Miaramila faniraky ny 
m ana m b j n i nahit ra. 

PLAQUE, sf. Takela-metaly. — de cui- 
vre, rafte/abarahina. 

PLAQUER, va. Mametafca.— de l'or sur 
du buis. Mametaka volamena amy ny 
hazo. 

PLAQUEUR, «m. Mparaetaka. 

PLASTIQUE, ad; 1* Momba ny fanao- 
vana sary fakan-tahaka. L'art—, Ny fa- 
haizana manao sary fakan-tahaka. 2" 
—, Azo anaovan-tsary lakan-tanaka. 
Argile—. Tauimanga azo anaoean-tea* 
ry fakan-lahaka. 

— , #f. Fahaizana manao sary fakan-taha- 
ka. 

PLASTRON, sm. 1* A ro traira, flaro- 
van-tratra. 2 # fig. Olona fa non n' ny sa- 
sany. 

PLASTRONNER, va. Manisy arotra- 
tra. 

Se plastronner, vpr.. Manao arotra- 
tra. 

PLAT, «m. !• Lovia, vilia. —long. Lovia 
lakana. 2*—, Iray lovia. On a servi un— 
de poissons. Hazandrano iray lovia no 
naroso. 

PLAT, ATE, adj. !• Fisaka. temaka, 
ta lésai a, saliaka, sahiaka, tasiaka, be- 
laka, tasy, tabebaka. Il a le dos—. Fi sa- 
kà ny iamosiny. Paya—. Tany lemaka. 
Assiette plate. Lovia talesaka, saliaka, 
sahiaka, tasiaka. 11 a le visage — . Bel*- 
ka, tasitasy, tabebaka endrika izy. 
|| loc. Cheveux plats. Volon-doba taotra. 
Il a le ventre—. Lempona, mifezaka ny 
kibony, mifetaka ny tsinainy. 8e cou- 
cher à — ventre. Manankohoka. 2* fig. 
Tsotra loaira, tsy mendrika. Style — . 
Laha-teny tsotra loaira. Un— person- 
nage. Olona tsy mendrika. 

— , sm. Takolaka, felatanana. Il lui don- 
na des coups de— de sabre. Namely azy 
tamy ny taAola-tsabatra izy. Il lui a 
donné un coup du — de la main. Namai- 
ka azy tamy ny felatànany izy. 

Aplat, loc. adv. Mettre un livre à—. 
Mampandry boky. Être étendu à — clans 
son lit. Mivalandôtra aoamyny fandria- 
ny. Se mettre à— contre un mur. Mi- 
tampisaka amy ny rindrina. Sa tragé- 
die est tombée à—. Tsy nahomby ny 
teatra nataony. 

PLATANE, sm. Karaian-iazo roafcadi- 
ry be ravina. 



Digitized by 



Google 



PLK 



— 623 — 



PLK 



PLATEAU, «ml* Lela mizana. 2 # — , 
Kapila vifolsy. 3 # — . Tany raarin-tampo- 
na, lembalemba. 

PLATE-BANDE, sf. !• Sisira-boly. 
Mettez de l'oseille aux plates-bandes. 
Asio kamasina ny sisim-boly. 2*—, Vo- 
dy akondro. 

PLATE-FQRME, sf. f Tafon-trano 
marin-tainpona. 2*—, Tany marin-tam- 
pona. 

PLATEMENT, adv. Tsotra loatra, tsy 
mendrika. 

PLATINE, tm. Platina. 

PLATINE, sf Vy flsaka iraiketan'ny 
fanoitram-basy, tokotanim-basy, izay 
iankinan* ny kodiaram-pamantaranan- 
dro, tavan-kidin trano idiran'ny fanala- 
hidy. 

PLATITUDE, sf. fFahatsorana loatra, 
tsy lahainendrehana. 2'—, Zavatra t&y 
mendrika. Dire des platitudes. Milaza 
zavatra tsy mendrika. 

PLÂTRAGE, «m. Zavatra natao tamy 
ny plastera. 

PLÀTRE,sm. t'Sokay malemy voto, plas- 
tera. 2 # — , Lasitra vita amy hy plastera. 

PLÂTRER, va. 1* Mandalotra amy ny 
plastera. — un mur. Mandalotra rin- 
drina amy ny plastera. 2 # — , Mamafy 
plastera. —une prairie. Mamafy plas- 
tera amy ny tanim-bilona. 3* fig. Ma- 
oattoa, roanaroipi. 

Se plâtrer, vpr. Mitentina. 

PLÂTRIER, sm Mpandajotra amy ny 
plastera, tn|>ivarotra plastera. 

PLÂTRIERS, sf. Tany flhadiana plas- 
tera. 

PLAUSIBLE, adj. Toa marina. C'est 
une excuse—. Toa marina izany Ûa- 
lan-tsiny izany. 

PL&BE, sf Ankapobem-bahoaka, vala- 
labemandry, bozaka aman* ahitra. 

PL&BÉIEN, IENNE, s. Itan' ny an- 
kapobem-bahoaka, hova. 

PLEBISCITE, «m. Teny ierambahôaka. 

PLÉIADES, sf. pi Kotokely miady 
laona. 

PLEIN, PLEINE, adj. !• Feno. feno 
hika, feno hiboka. feno hivoka.safonono- 
ka, manjepizepy, be. Un tonneau — de 
vin. Barika feno divay. L'église était si 
pleine, qu'on n'y pouvait entrer. Feno 
hika, feno hiboka, feno hivoka ny Ira- 
no leglizy. ka tsy azo ntdirana. Vase — . 
Kapoaka feno. La rivière coule à pleins 
hords. Safononoka, manjepizepy ny 



renirano. Un jardin— de. fruits. Tanim- 
boly 6e voankaio. 2*— , Mitohatra, mamo- 
savy. Une jument pleine. 8oavaly mito» 
haïra. Une chatte pleine. Sakavavy ma- 
mosaoy. 3*—, Manontolo, maninjitra Un 
jour— .Iodray andro manontolo, etc. 4 # 
fig. Feno, be, tsy misy fetra, indrindra, 
ampovoany, a y, erany. Il est— de recon- 
naissance. Feno lankasitrahana ny fony. 
Un livre — d'erreurs. Boky feno hevi- 
diso. Il est— de celte idée. Feno izany 
hevitra izany ny saioy. J'ai le cœur—, 
il faut que je m'ouvre avons. Feno ny 
foko, ka tsy maintsy honorait; ko aminao. 
La vie est pleine de misères. Be faho- 
riana ny andro iainantsika. Il est— do 
lui-même. Re ebo izy. Le roi lui adon- 
né—pouvoir. Nanome azy fahefana/eno, 
tsy misy fetra ny mpanjaka. Il a une 
pleine connaissance do l'affaire. Maha- 
lala indrindra ny toe-draharaha izy. 
Nous serons bientôt en pleine moisson. 
Ho ao anatin' ny fljinjam-bary indrin- 
dra isika raha afaka kelikely. Il a fait 
cela de— gré. Nanao izany an-tsitra-po 
indrindra izy. On l'insulta en pleine 
rue. Nesoina tao ampovonn' ny araben- 
dalana, ampahibemaso izy. Ii se baigne 
en— hiver. Milôna auiy ny aty ilrinina 
izy. En pleine mer. A mpo voari ny ra- 
nomasina. Il donne de l'argent à pleines 
mains. Manem<* vola erari ny tànuna 
izy, mandraoka fotsiny izy r «ha ma nome 
vola. Il boit â— verre. Misotro eran' ny 
gilasy izy. H toc. Avoir le venin»—. Vo- 
ky. P.eine lune. Fenomanana. Une voix 
pleine. Feo mafy. En-^jour. Antoaudro- 
be. Un arbre en — vent. Haze an-ko- 
tsio-dri votre. En— champ. An*alaman- 
jana. 

Plein, ado Erany. Il ado l'argent — ses 
poches. Manam-bola eran' ny paosiny 
izy. 

—ism. Nyfeno: La lune est dans son — . 
Fenony volana. 

En plein, loc. adv. 1* Ampovoany. Frap- 
per en— . Mamely ampovoany. 2*— .In- 
drindra. Le s >loil donne en — sur nous. 
Mamely anay indrindra ny hainandro. 

PLEINEMENT, adv. Indrindra. Il est 
— satisfait. Afa-po indrindra izy 

PLÉNIÉaB, adj. Manontolo. Indulgen- 
ce — . Indolzansy manontolo. 

PLÉNIPOTENTIAIRE, s m. et adj. 
Iraka manam-pahei'ana tsy vcm fetra. 

PLÉNITUDE, */". Qafena. bafenoana, 
fahafenoana. 



Digitized by 



Google 



PLI 



G24 



PLI 



PLÉONASME, am. Panampin-teny foa- 
na. 

PLÉTHORE, êf. Habetsahan* ny ra sy 
ny zavatra matsora ao anatin'ny vataoa. 

PLÉTHORIQUE, ad;. Be ra sy zavatra 
matsora loatra ao analin' ny vatana. 

PLEURANT, ANTE, ad/. Mitomany. 

PLEURARD, 8m. Zaza kelykoreha,— 
mpiketriketrika. 

PLEURER, vn. Mitomany, mandatsa- 
dranomaso, mijoy. — amèrement. Mito- 
many, mijoy mafy, mandat&a-drano- 
maso be. La fumée fait — . Mampan- 
datsa-dranomaso ny setroka. Aller — 
au palais à la mort du souverain. Miati- 
dranomaso. Être sur lo point de — . Mila 
hilomany, mifondrofendro, mangano- 
hano. La vigne p!eure> Mitomany , mi- 
joy ny voaloboka. \ 

—, va. Mitomany. — son père. Mitomany 
an-drainy. 

PLEURÉSIE, sf. Karazan' aretin-tra- 
tra, frbitratra. 

PLEUREUR, EUSE, a. Mpitomany, 
mpandatsa-dranomaso, mpijoy. 

PLEURNICHER, vn. Mody mitomany, 
miketriketrika. 

PLEURNICHERIE, sf. Fiketriketrika. 

PLEURNICHEUR, EUSE, a. Mody 
mitomany, mpiketriketrika. 

PLEURS, «m. pi. t* Kanomaso. Les — 
de la vigne. Ny rano maso m-boaloboka. 
Voy. Larmes. 2*fig. Les — de Paurore* 
Ny ando. Essuyer les — do quelqu'un. 
Manala alabelo olona. 

PLEUTRE, «m. Kanosa, olona tsinon- 
tsinona. 

PLEUVOIR, v. imp. Manorana, avy 
orana. Il pleut. Manorana, etc., ny eu- 
dro. Il pleut à verse. Mivafravatra ny 
orana. Il pleut à grosses gouttes. Mipa- 
trapatraka ny orana. Il ne fait que — 
depuis quelque temps. Mikija ny orana. 

—, vn. [• Miraraka hoatra ny ranonorana. 
Les balles ennemies pleuvaient sur nos 
bataillons. Niraraka hoatra ny rano- 
norana namely ny miaramilantsika ny 
balan* ny iahavalo. 2'ftg. Betsaka, midi- 
tra hoatra ny rano. Il pleut des brochu- 
res. Betsaka ny boky madinika mivoa- 
ka. L'argent pleut dans cette maison. 
Miditra hoatra ny rano ny vola amin' 
ity trano ity. 

PLÈVRE, f*f. Ponon' avokavoka. 

PLI, «m. 1* Valona, lefl ravina, lofitra, le- 
forana, foritra, ketrona. Ot habit né 



fait pas un— . Tsy misy mivalombalo* 
n* t miiefitra, miforitra, miketronà 
izany akanjo izany na dia kely aza. Vout 
avez Tait des plis à ce livre. Nalefidefi- 
trao be hiany io boky io. Les plis d'une 
collerette. Ny lefiravin" ny vozon'akan- 
jom-behivavy. Le — du bras. Ny leferan* 
tsandry. Le — du jarret. Ny leferan-ton* 
go tra. La peau de cet animal a des plis. 
Mivalombalona, miketronketrona ny 
hoditr'io biby io. 2»—, Taratasy, valopy. 
Vous trouverez sous ce — l'image que 
vous me demandez. Ho hitanao ao ana- 
tin'ity taratasy, etc., ityilay sary anga- 
tahinao amiko. 3* ftg. Fahazarana. Ce 
jeune homme a pris un bon — . Zalra 
amy ny tsar a io tovolahy io. 
PLIABLE, adj. Mora a lefl tra, mora afo* 
ri tra. 

PLIAGE, «m. Famakmana, famoreta- 
na. 

PLIANT, ANTE, adj. 1* Mora alefi- 
tra, — miiefitra. — aforitra,— miforitra. 
2* ftg. Mora manaiky. Esprit — . Olona 
mora manaiky. 

—, «m, Seza bory mahazo miiefitra. 

PLIER, va. 1* Mamalona, mandefitra, 
mamoritra. — du papier. Mamalona, 
etc., taratasy. —du linge. Mamalon- 
damba. —des branches dn vigne. Man* 
defitra, mamoritra rantsanvboalobo* 
ka. —les genoux. Mandefitra lohalika. 
2* ftg. Manazatra, main pan ai ky, mam- 
panaraka. Il est difficile de — ce jeune 
homme à la règle. Sarotra ny manaza- 
tra io tovolahy io hanaraka ny lalana, 
sarotra ny mampanaiky, ny m&mpa* 
panaraka io tovolahy io ny laldna. 

— , vn. 1* Miiefitra, miforitra, miletsy, mi* 
lonjehitra. Le roseau plie. Miiefitra, 
miforitra ny volotara. Le plancher pli- 
ait sous le faix. NiteUy azon' ny entana 
ny ribana. L'arbre plie sous le poids des 
fruits. Milonjehilra ny voany ny bazo. 
2 9 ftg. Manaiky, manaraka, mihemotra. 
—sous les ordres de quelqu'un. 3#anai- 
ky, manaraka ny fandidian' olona. Il 
vaut mieux— quo rompre. Aleo manai* 
ky toy izay manohitra bidiraa-doza. 
C'est un roseau qui plie à tout vent. 
Manaraka am*bokony, manara-driao- 
drano izy. Les ennemis plièrent. Ni" 
hemoira nyfabavalo. 3*— , Tototra, re- 
raka. Il plie sous le poids des affaires. 
Tototry ny rabaraba izy. Il plie sous le 
poids des années. Heraky ny fahan- 
torana izy. 



Digitized by 



Google 



M,0 



6-2.i - 



FLO 



Be plier, vpr. 1* Milefltra, miforitra. 2" 

fig. Mihazatra, manatky, manaraka. 
PLIEUR, ET7SB, s. Mpamalona, mpa- 

moritra* — • do journaux. Mpamalona, 

etc., gazety. 
PLINTHE, sf. Vodiakondro, fehim- 

barfka. —de mur. Fehim-barika amy 

ny rindrina. 
PLIOIR, «m. Antsy famoretan-taratasy. 
PLISSAGB, sm. Fanaovana lefl ravina» 

— ketronketrona. 

PLISSÉ, ÉE, adj. Misy lefiravina, mi- 
ketrona. Feuille plissôe. Ravin-kazo mi- 
ketrona. 

*-, sm. Lefiravina, ketrortn. 

PLISSER, va. Manao lefiravina, mana- 
ketrona. — une collerette. Manao lefi- 
ravina amy ny vozon* akanjom-behiva- 
vy. —une chemise. Manaketrona akan- 
jo lobaka. 

— , un. Mivalombalona, miketronketrona. 
Cet babit plisse. Mivalombalona, etc., 
ity akanjo ity. 

Sa plisser, vpr. Asiana lefiravina, ake- 
trona, mivalombalona, miketronketrona. 

PLISST7RE, sf. Fanaovana lefiravina, 
—ketronketrona. Cette — est bien faite. 
Tsara ny nanaovana izany lefiravina, 
hetr on ketrona izany. 

PLOMB, sm. 1* Fira-mainty. 2-—, Fa- 
tsaka, diplio. Mine de-*. Comme Plom- 
bagine. 

A plomb, loc. adv. Manampona. Le so- 
leil donne à — sur sa tête. Manampona 
ao an-tampon-dohany ny masoandro. 

PLOMBAGE, «m, 1* Fanisiana fira- 
mainty, — manjarano. 2 a — , Fanisiana fi- 
ra-mainty ho fitomboka. 

PLOMBAGINE, sf. Manjarano. 

PLOMBÉ, ÉE, p. et adj. 1° Nasiana fi- 
ra-mainty, — manjarano. 2*—, Nasiana 
fira-mainty ho fitomboka. 3 b — , Mivalo- 
raainty, mivaloarika. 

PLOMBER, va. 1° Manisy fira-mainty, 

— manjarano. — des filets. Manisy fi- 
ra-mainty amy ny harato. — une dent. 
Manisy fira-mainty amy ny nify. —de 
la vaisselle. Manisy manjarano amy 
ny lovia. 2 # — , Manisy fira-mainty ho fi- 
tomboka. — des marchandises. Manisy 
fira-mainty ho fitomboka amy ny va- 
rotra. 

8e plomber, vpr. Mivalomaiaty, miva- 
toarika. 

PLOMBERIE, sf. f Fanamboaraoa fi* 
ra-mainty. 2«— , Trano fanamboarana fi- 
ra-mainty • 



PLOMBEUR, sm. Mpaniay fira-main* 
ty ho fitomboka. 

PLOMBIER, sm, Mpanamhoatra flra» 
mainty. 

PLOMBOIR, am. Fampidirana fira- 
mainty amy ny nify. 

PLONGÉ, ÉE, p. 1* Voaroboka, naro* 
boka, tafaroboka, miroboka, voasaika, na- 
saika, misaika, voatsoboka, natsoboka v 
mitsoboka, voasoka, nasoka, tafasika. 
misoka, voasitrika, nasitrika, tafasitrikn» 
misitrika. voairitra, nairitra, miritra, 
voalentika, nalentika, milentika, 2 # — » 
Natrabaka, tafatrabaka, mitrabalfa, na- 
trobaka, tafatrobaka, raitrobaka. 3* fig, 
Nalenlika, tafalenlika, milentika, rendri- 
ka, mivarilavo, renoka. Être — dans le 

^sommeil. Renoky ny torimaso. 

PLONGEANT, EANTB, adj. f Mi* 
ôitrika, rnanitrika> miritra. 2"— » Mitsoii* 
tsorika. 

PLONGBON, sm. 1* Vorona mitovy 
amy ny vivy. 2 e —, Antsitrika, aniritra, 
fanitrihana. Faire le — . Manao antaitri* 
ka, aniritra, misitrika, manitrika- 
fig. mikoy, resy ambony hiany. 

PLONGER, va. 1" Mandroboka. mana- 
saika, manaisoboka, manasoka, mano- 
ka, manitrika, maniritra, mandentika. 
— une cruche dans l'eau. Mandroboka, 
manasaika siny amy ny rano. — le fer 
rouge dans l'eau. Manaisoboka vy mena 
amy ny rano. — l'éponge dans l'eau. Ma- 
naisoboka, manasoka sponjy amy ny 
rano. — quelqu'un dans la mer. ManU 
trika, maniritra, mandentika olona 
any anaty ranomasina. On Ta plongé 
dans la rivière jusqu'au cou. tfaroboka, 
nalentika tany anaty renirano hatramy 
ny vozony izy. —une étoffe dans la tein- 
ture» Manoka lamba. 2 - — , Manatraba- 
ka, manatrobaka. —un poignard dans lé 
cœur. Manatrobaka, etc., lefom-pohy 
ao amy ny fo. 3" fig. Mandentika, man- 
drendrika. C'est lui qui vous a plongé 
dans la misère. Izy hiany no nanden* 
tika anao tao anatiu' ny fahoriarfa. 

— , vn. 1° Manao antsitrika* — aniritra t 
misitrika, manitrika. 2°— , Mitsontsori- 
ka* L'œil plonge sur la vallée. Mi* 
tsontsorika mijory ny lohasaha ny maso* 
Ce coup de canon plonge. Mipoaka mi* 
tsontsorika io tafondro lo. 

Se plonger, vpr. Milentika, refldrrkd, 
mivarilavo* Se — dans les plaisirs. 
Milentika, etc., ao amy ny flfalian'iaac? 
flainana izao, 



Digitized by 



Google 



plu 



— G26 — 



PLU 



PLONGEUR, sm. Mpanao antsitrika, 
mpanao aniritra. —qui reste longtemps 
sous l'eau. Mpanao iri-dambo. 

PLOYER, w- Mandofilra, mamoritra, 
mamalona. —une branche d* arbre. 
Mnndcfitra, mamoritra rantsan-kazo. 
— le genou. Mandefitra lohalika. —des 
«HolTes. Mamalona lamba. 

—, vn. Milefitra, miforitra, miletsy. mi- 
lonjehitra. Il ploie sons le faix. Milefi- 
defitra, miforitra tsindrian'ny entana 
izy. 

Se ployer, vpr. Mihazatra, manaiky, 
manaraka. Voy. Plier. 

PLUIE, sf. \* Orana, ranonorana. — 
d'orage, itanonoram-baratra. II tombe 
quelques gouttes de — . Mitaika ny ora- 
na. 2*fig. Zavatra miraraka boatra ny 
ranonorana, habetsahan-javatra. Répan- 
dre une — d'or. Manome vola 6e. Voy. 
Pleuvoir. 

PLUMAGE, am Volom-borona. 

PLUMAÔSEAU, sm. Koiafa volom bo- 
rona. 

PLUMASSERIE,*/*. Fivarotam-bolom- 
borona. 

PLUMASSIER, sm. Mpivaro-bolom- 
borona. 

PLUME, sf. 1* Volom-borona. Mettre 
do la — dans un oroiller. Manesika on- 
dana amy ny volom-borona. Porter des 
plumes h son chapeau. Manao volom- 
horona amy ny satroka. 2 ô — , Volom- 
borona fanoratana, plimo, penina, fano- 
ratana. Tailler des plumes. Manrirani- 
tra volom-borona hanoratana. Pren- 
dre la—. Mandray plimo, penina, nia- 
nomboka manoratra. Homme de — . 
Mpanoratra. 3* fig. Laba-teny an-tso- 
ratra. Sa — est mordante. Mamelively 
ny laha-teny an-tsoratra ataony. 4*—, 
Mparaorom-boky. C'est une — féconde. 
Mamorona boky maro izy. 

PLUMEAU, sm. Kofafa volom-borona. 

PLUMÉE, sf. Eran'ny )>limo. Une— 
d'encre. Ranomainty eran' ny plimo. 

PLUMER, t'A. 1* Mamolo, mandôtra. 
Plumez ce pigeon. Volosy io voiomai- 
lala io. — dans l'eau chaude. Mandotra 
amy ny rano inafana. 2*/?#. Mijijy. — 
quelqu'un. Mijijy olona. 

PLUMET, sm. Volom-boron-tsatruka. 

PLUMETIS, sm. Amboridao. Broder 
au — . Manao amboridao. 

PLUPART (LA), sf. Ny ankabiazana, 
ny ankahntsahana, ny ankamaroana. Los 



gens de ces pays sont pour la — pares- 
seux. Kamo ny ankabiazana, etc , ny 
olona amin'izany tany izany. 

La plupart du temps, loc. adv. Saika 
mandrakariva, matetika. 

PLURALITÉ, sf. t* Ny ankabiazana, 
ny ankamaroana. Il a eu la — des voix. 
Voaftdin' ny ankabiazana, etc., ny olo- 
na izy. 2» — , Hamaroana. La — des dieux 
est inadmissible. Tsy azo okena ny hco 
misy andriamanitra maro 

PLURIEL, ELLE, adj. Milaza maro. 

— , am. Teny milaza maro. 

PLUS, adv. de cotnp. !• Kokoa, b*be 
knkoa, ha fa, maro, raahery, mihoatra. 
tsy -omby. Il est — heureux que vous. 
Sambatra kokoa izy noho hianao. Don- 
nez quelque chose de — . Omeo bebe 
kokoa. Je vous dirai quelque chose de 
— . Hilaza zavatra hafa aminao aho. — 
d'un témoin a déposa. Vavolomhelo- 
na maro samy nilaza ny azy. Ils sont 
— de cent. Zato mahery, mihoatra ny 
zato, tsy omby zato izy ireo. Il a quatre 
ans de — que moi. Mihoatra efa-taona 
amy ny ahy ny taonany. 2*—, Intsony. 
Je n'y pense — . Tsy mihevitra izany in- 
tsony aho. || loc. — on travaille, —on 
gagne. Raha mitombo ny asa, mitombo 
ny azo. — vous lui en direz, moins il en 
fera. Raha mananatra azy mafy hianao, 
vao mainka ho kelikely kokoa ny hataooy. 

Le plus, superl. relat. Indrindra. C'est 
le — méchant homme du monde. Izy no 
sompatra indrindra amy ny olona rehe- 
tra. 

— , sm. Zavatra lehibo indrindra, ny be. 
Le — que je puisse faire... Ny zavatra 
lehibe indrindra azoko alao.... Qui 
peut le—, peut le moins. Izay mahavita 
ny be, mahavita ny kely. Voy. Moiss. 

De plus en plus, loc. adv. Mitombo isi- 
kelikety. Il s'enrichit de— en— . Mitom* 
bo harena tsikclikely izy. 

Au plus, tout au plus, toc. ado. Tsy 
mihoatra. Il n'a que trente ans au — . 

' Tsy mihoatra telopolo taona ny taonany. 

Il y a plus, bien plus, qui plus est, 
de plus, loc. adv. Ary koa, mbola. 

Plus ou moins, loc. adv. Tokony, saba- 
bo. 

Ni plus ni moins, {oc. adv. Tsy roiova. 
Iluen fait ni— ni moins. Tsy miova izy. 

Ni plus ni moins que, loc. comp. Ta- 
haka. Je ne vous aime ni — ni moins que 
si j'étais votre frère. Tiake. tahaka ny 
ruhatahiko hianao. 



Digitized by 



Google 



POK 



— 027 — 



POl 



Plus tôt, loc. adv. Aloba, raha hainga- 
na, haingana. Il e-t arrivé plus tôt quo 
moi. Tonga ialohako izy. Il arrivera au 
plus tôt dans un mois. Raha haingana, 
ho tonga izy raha afaka iray volana. 
Partez au plus tôt. Mandehana hain- 
gana. 

Plus tard, loc. ado. Aoriana, raha ola. 
U est arrivé plus tard que moi. Tonga 
faoriafto izy. Il viendra dans deux jours 
au plus tard*. Raha ela, ho tonga izy ra- 
ha afaka indroa andro. 

PLUSIEURS, adj. et *m. pi. Maro, 
sa?any. — personnes. Olona ?naro, etc. 

PLUTÔT, adv. 1* Aleo. Prenez— celui- 
ci. Aleo maka ity. —mourir que de le 
souffrir. A leo maty toy izny miaritra iza- 
ny. 2 a — , Ahay, na hoe. Si vous no vou- 
lez pas m'en croire, examinez — vous- 
même. Haha tsy mety mino ahy hia- 
nao. diniho ahay iznny. Il faut vous ou- 
bjier, ou— vous haïr. Tokony hanadino 
ny tenanao hianao. na hoe tokony han- 
kahalainao ny tenanao. 

PLUVIALE, adj. f. Momba ny orana. 
Eau pluviale. Ranonorana. 

PLUVIER, «m. Vorondriaka. 

PLUVIEUX, EUSE, adj. !• Be rano- 
norana. Jour— .Andro 6e ranonorana. 
2»— , Mitarika orana, manena orana. 
Veut—, Rivotra milarika orana, etc. 

PLUVIOMÈTRE, «m. Famaran-d ra- 
nonorana. 

PNEUMATIQUE, sf. Fahaizana mom- 
ba ny rivotra. 

*-, adj. Momba ny rivotra. Machine—. Mi- 
lina fanesorandriaolra ao anaty giloby. 

PNEUMONIE , sf. Aretin* avokavoka, 
fehitratra. 

POCHE, s/*, f Paosy. 2 # — , Holoka. Il s'est 
fait une— au fond de la plaie. Nanjary 
nisy holoka tao anaty fery. 3* fig. Payer 
de sa—. Mandoa amy ny voiany. Acheter 
chat en—. Mividy omby anaty ambiaty. 

POCHÉ, ÉE, adj. !• Mivonto. 2 # fig. Mi- 
fotetaka. écriture pochée. Sora-tanana 
mifotetaka. 

POCHER, va. Mampivonto. — l'œil à 
quelqu'un. Mampivonto mason'olona. 

POCHETER, ta. Manao am-paosy. 

POCHETTE, sf. Paosy kely. 

PODAGRE, adj. et s. MararhV ny gao- 
tra. 

POÊLE, sm. !• Lamba fanao amy ny 
tranovorona. 2 - — , Fatana famindroana. 

— * sf. Lapon ly, fanonriasana. 



POÊLON, a m. Lapoaly koly. 

POÈME, s m. Tonon-kira lava. 

POÉSIE, */". I - Fahaizana manao tonon* 
kira. 2*—, Tonon-kira. 3 # — , Hafanam- 
po, firchidrehitra. Ouvrage plein de—. 
Laha-tcny an-tsoratra bo /ia/a?iam-po, 
mlrehidrehilra. 

POÈTE, «m. et adj. Mpftnao tonon-kira. 

POÉTIQUE, adj. 1° Momba ny tonon- 
kira, fanao amy ny tonon-kira. 2*—, Bo 
hafanam-po, mirehidrehitra. 

POÉTIQUEMENT, adt;. Araka ny fa- 
nao amy ny tonon-kira. 

POÉTISER, va. Mampirehidrchitra. Il 
poétise son langage. Mampirehidrchi- 

' tra ny laha-teniny izy. 

POIDS, sm. \* Havesarana. Le— de* for. 
Ky haves&ran' ny volamena. 2"—, Vato, 
lanja. Ces— ne sont pas justes. T$y ma- 
rina ireo vato ireo. Il fait bon — . Ma- 
nao lanja marina izy. L^ — n'y est 
pas. Tayampy ny lanja. 3*—, Tambo- 
satra. Le — d'une horloge. Ny tambe- 
sa-pamantaranandro. 4* fig. Havesarana. 
fahasahiranana. Le peuple est ecras6 
sous le — de3 impôts. Poritra amy ny 
havesaran' ny hetra ny vahoaka. Ce 
monarque a soutenu seul le — do la 
guerre. Io mpanjaka io irery no nihan- 
drinan* ny fahasahiranana avy tamy 
ny ady. 5 # — , Hery, halehibe, fahen- 
drena, haraalinana, fahamendrehana. 
Son exemple ost d* un grand — . Be 
hery ny oha-pitondran-tena omeny. 
Cela est de si peu de —, qu'on ne doit 
pas y faire attention. Tsy dia Ichiba 
loatra izaoy, ka tsy tokony hotandrenut* 
na. Homme de—. Olon -kendry, ma/i- 
na, mendrika, mahatarika. Il fait tou- 
tes choses avec— et mesure. Manao 
ny zavatra rehetra amim-pa/iendrena. 
amim-pa/iamaliaana izy. || loc. Avoir 
deux— - et deux mesures. Miangatra, 
myery ila, mizaha tavan' olona. Vendre 
*u — do l'or. Voy. On. 

POIGNANT, ANTE, adj. Mangidy. 
Douleur poignante. Alahelo mangidy. 

POIGNARD, sm. !• Lefom-pohy. 2* 
fig. Cette nouvelle me met le —dans lo 
cœur. Mampangotikotika ny atiko loatra 
izany zava-baovao izany. Mettre à quel- 
qu'un le — sur la gorge. Manao terivo- 
zona olona. 

POIGNARDER, va. f Mamely amy 
ny lefom-pohy. V fig. Mampangotikoti- 
ka ny oty. 



Digitized by 



Google 



■'*». I 



POI 



— 628 — 



Se poignarder, vpr. Mamono tena a m y 
ny iefom-poby. 

POIGNE, sf- Derin-tsandry. Il a de la 
— . Be hcrin-tsandry izy. 

POIGNE £4 s/*. !• Eran-tananaila, iray 

. tànana. Donnez-moi une — de sel. Omeo 
sirn eran-tànana ila aho. Une— de foin. 
Vilorni iray lànana. 2 # —, Fihazonana, 
fanintonana, taho. kiviro. La — d'un sa- 
bre. Ny /7/iazonan-tsabatra. — de par- 
te. Fanin/ottam-baravarana. — de fer 
à repasser. Ta/iom-pera. Anneau ser- 
vant de — à une porte. A'iuirom-bara- 
varana. 3- fig. Zavatra vitsy. Une — de 
soldats. Miaramila vitsy. 

À poignée, loc. adv. Eran'ny tànana. 
Jeter de l'argent a — . Manipy vola erarï 
ny tànana. 

POIGNET, sm. I- Hato-tanana. 2 a — , 
Luha tanan' akanjo. 

POIL, sm. Volo, lay. Un chien à long 
— . Amboa lava volo. Il a beaucoup de 
— à la poitrine. Be trofon-tratra izy. — 
follet. V r o/o m -boatavo. Quel est le — de 
votre chien? Tahaka ny inona ny volon 
alikanao ? Drap à long — . Lopôtra lava 
volo. Poils des raquettes. Lain-draike- 
tra. H loc. Monter un cheval à — . Mitain- 
gin-tsoavaly tsy an-dase!y. 

POILU, UB, adj. Be volo, voloina, mi- 
sy lay. Main poilue. Tânana 6e voto, vo- 
loina. 

POINÇON, sm. !• Fan^higirihana, fan- 
doahana, lisokirana. 2*—, Fitomboka 
fanamarihana. 3'—, Andry an-taingina. 

POINÇONNAGE, sm. Fanamarihana 
ajny ny fitomboka. 

POINÇONNER, va. Manamarika amy 
ny fitomboka. — des bijoux. Manama- 
rika Ilravaka volamena na volafotsy 
amy ny fitomboka. 

POINDRE, I7i. Mangirana, mitsimoka. 

. Le jour commence à — . Vao mangiran- 
dratsy ny audro. Les herbes commen- 
cent à—, Vao mitsimoka ny ahitra. 

POING, sm. Totohondry, tànana. Se 
battre à coups de — . Mifaraango toto- 
hondry. Mener quelqu'un pieds et 
poings liés. Mi tondra olona mifalotra 
tongotra ùmau-tânana. Montrer le — 
à quelqu'un. Manambana toloho7idry 
olona. 

POINT, sm. f Tcvi-panjaitra, zojotra, 
7.0-balala. Faites quelques points à cette 
chemise qui est décousue. Tecitevcho^ 
zojory kely io akanjo lobaka tata-bilra- 
naio. '2**— , Point, tendrin-tsoratra, va-o. 



POI 



bompoa. Mettez les points et les virgules. 
Asio points sy koma avokoa. Mettez les 
points sur les i. Asio tendriny ny i re- 
hetra. Il a eu cent bons points. Nahazo 
bompoa zato izy. Il a eu dix mauvais 
points. Maty bompoa folo izy. Combien 
avez-vous de points ? Nahazo vato fîry 
hianao ? Je vous donne trois points d'a- 
vance. Omeko inga vato telo hianao. 
3 # — , Tanàna, fltoerana, izay. Les efforts 
de l'ennemi se dirigèrent vers ce — . Ny 
fahavalo nikely aina mba hamely izany 
tanàna, fltoerana izany. — de départ. 
Izay ialana, izay iandohana. — d'appui. 
Izay iankinana. — de vue. Vr.y. Vue. 
— culminant. Voy. Culminant. H loc, — 
central. Foibe. Les points cardinaux. 
Ny vazan-tany efatra. Mettez celte lon- 
gue-vue à votre— . Halavao na hafohezo 
araka izay ahitanao io masolavitra io. 
Ces lunettes ne sont pas à mon — . Tsy 
antonina ny maso ko ity solomaso ity. 
4* fig. Fizarana. Sermon à trois points. 
Toriteny misy fizarana telo. 5*— , Za- 
vatra, zavatra lehibe indrindra, zava- 
tra be vava. Éclaircir uu — d'histoire. 
Manazava zavatra anankiray raomba ny 
tan tara. — capital. Voy. Capital. Vous 
ne touchez pas le — de la question. Tsy 
mikasika ny zavatra lehibe indrindra t 
be vava amin'izay dinihina hianao. 6*—, 
Toetra, ny tsara, ny antoniny. L'ouvrage 
en est resté au même — . Tsy niova toetra 
ny asa. Il est arrivé à un très haut — 
de perfection. Nahatratra /oe-pahalavo- 
rariana ambony dia arabony izy. Le 
raisin est à son — de maturité. Efa ma- 
saka tsara, antoniny ny voaloboka. 
Il loc. —d'honneur. Voy. Honneur. Il est 
au plus haut — de sa gloire. Kfamby an- 
tampon' ny voninahitra, — amyny fana- 
perana anarana izy. Il est malheureux 
au— de n'avoir pas do quoi manger. Fa- 
diranovana loatra efa tsy manan-koha- 
nina izy. Il est sur le — de partir. Efa, 
madiva hiaingu izy. Dès le — du jour. 
Haha vao mangiran-dratsy, raha vao 
mazava ratsy. — de côté. Tevika, troaka. 

À point, loc. adv. 1* Zara, saikinâny, 
nataon'Andriamanitra. Vous venez è 
— . nous avons besoin de vous. Zara, 
etc., ka tonga hianao fa mila anao iza- 
hay. 2°— , Tsara, antoniny. De la vian- 
de cuite à — . Hena masaka tsara, etc. 

À point nommé, loc. adv. f Araka ny 
foloana. Le secours arriva à — nomme 
Tonga araka ny fotoana ny vonjy. :• 



Digitized by 



Google 



r 



POI 



— 629 



POI 



— , Zara, saiktnany, nataon' Andriama- 

nitra. Gomme A point. 
De point en point, loc. ad\>. Tsirai- 

ray, avokoa. Il m'a tout raconté de — . 

Noiantaraioy ta mi ko tsirairay, etc., ny 

zavatra rehetra. 
De tout point, loc. adv. Indrindra. C'est 

un homme accompli de tout — . Olona 

lavorary indrindra izy. 
An dernier point, loc. adv. Izaitsizy. 

Il est malheureux au dernier — . Fadi- 

ranovana izaitsizy izy. 

POINT, adv. de nèg. V Tsy. Il n'a — 
d'argent. Tsi/ manam-bola izy. 2*—, Tsy 
raisy. —d'homme plus méchant que lui. 
Tsy misy olona sômpatra ta ha k a azy. 

POINTAGE, sm. Fikcndrena. 

POINTS, sf. t # Tendro, loha. La— d'une 
épée. Ny tendron-tsabatra, loha sa- 
batra. La — dune aiguille. Ny loha 
fanjaitra. La — d'un clocher. Ny ten- 
dron* ny tranon-dakolosy. 2 # — , Tanjo- 
na. 3 # — , Fantsi-bazaha. 4*—, Fisokira- 
na. 5 # fig. Il partit à la — du jour. Lasa 
ratia vao nangiran-dratsy, raha vao na- 
zava ratsy izy. Dire des pointes. Manao 
ankamantatra, — ankanonona, — fampa- 
nonona, miady hevitra foana. Il y a dans 
ses paroles une— d'ironie. Misy fanara- 
biana kely, — kihaihay ny teniny. 

En pointe, loc. adv. Marani-doha, kitso 
loha- Montagne qui se termine on — . 
Tendrombohitra marani-dofia, etc. 

POINTER, va. i 9 Manindrona amy ny 
loha sabatra. 2*— t Mikondry, mampa- 
nandrify. — un canon contre un navire. 
Mikendry sambo amy ny tafondro, 
mampanandrify tafondro amy ny sam- 
bo. 3*—, Manisy hirigirikû, mangirigiri- 
ka. 

—, vn. Vao mangiran-dratsy, vao mazava 
ratsy. Le jour pointe. Vao mangiran- 
dratsy, etc., ny andro. 

POINTILLAGE, sm. Famentimponto- 
nana, pentimpentina, fipenlimpentina. 

POINTILLÉ, ÉE, adj. Mipoutimpen- 
tina, voa sokitsokitra. Plumage blanc — 
de noir. Volom-borona fotsy mipentim- 
pentina raainty. 

—, sm. Fipentimpentina, Ûsokitsokitra. 

POINTILLER, vn. 1* Maroentimpen- 
tina, misokitsokitra. 2* fig, Miady hevi- 
tra foana. Il ne fait que — . Miady he- 
vitra foana mandrakariva izy. 

—, va. Manindrona amy ny teny, mano- 
ry. Vous, le pointilloz surtout. Manin- 



drona azy mandrakariva amy ny teny 
hianao, sorisorenao amy ny zavatra re- 
hetra izy. 

Se pointiller, vpr. Mifanindrona amy 
ny teny, mifanory amy ny zavatra ma- 
rlinika. 

POINTILLERIB, sf. Teny manindro- 
na, fifanjihirana amy ny zavatra tsinon- 
tsinona. 

POINTILLEUX, BUSE, adj. Tia ad y 
hevitra foana, sarotsarotiny, kiankiani- 
na. 

POINTU, UB, adj. !• Marani-doha, ki- 
tso loha, mitsilotsilo, mipilppilo, tsoky, 
mi loha lefona. Bâton — . Tehina mara- 
ni-doha, kitso loha. Aiguille bien poin- 
tue. Fanjaitra mitsilotsilo, mipilopilo. 
Il a le bec — . Tsoky vava izy. Feuille 
pointue. Ravina marani-do/ia, kitso 
loha, miloha lefona. 2* fig. Il a l'esprit 
— . Tia ady hevitra foana izy. 

POIRE, sf. {• Karazam-boankazo. 2°— à 
poudre. Fitœrambanjau' ny mpitifltra. 
3 # fig. Garder une — pour la soif. Ma- 
nan-kantenaina hoatra an-dRafotsibe 
nandevina eranambatry. 

POIREAU ou POIRREAU, sm. i* 

. Karazan-tongolobe. 2°— , Kambo. 

POIRIER, «m. Foto-poire. 

POIS, sm. Pitipoa. — verts. Pitipoa ta- 
nora. 

POISON, sm. !• Poizina. 2* fig. Poizina, 
fahavalo. Un mauvais livre est un — dan- 
gereux. Poizina, etc., mampidi-doza ny 
boky ratsy. 

POISSARD, ARDB, adj. Tsy manja- 
ry, tsy mendrika. Chanson poissarde. To- 
non-kira tsy manjary, etc. 

— , sf. {• Vehivavy mpivarotra hazandra- 
do. 2*—, Vehivavy tsy misy hajany, 
— ropidaondaona. 

POISSER, va. Manisy poix. 

POISSON, sm. Hazandrano. 

POISSONNAILLE, sf. Zana-kazandra- 
no. 

POISSONNEUX, EUSB, adj. Be ha- 
zandrano. Rivière poissonneuse. Reni- 
rano be hazandrano. 

POISSONNIER, 1ÈRE, a. Mpivaro- 
kazandrano. 

POITRAIL, sm. Tratran-tsoaraly. 

POITRINAIRE, adj. Kitratraina, ma- 
rary tratra, marary avokavoka. 

POITRINE, sf. Tratra, avokavoka. Ha 
une «—large. Be traira izy. Ile9tmâln4e 
de la — . Marary tratra, etc., izy. 



Digitized by 



Google 



POL 



630 — 



POL 



POIVRE, sm. Dipoavatra, voaroperirery. 
POIVRER, ta. Manisy dipoavatra, ma- 

nisy voamperifery. 
POIVRIER, sm. Tsimpcrifery, tsima- 

halatsaka. 
POIVRIÈRE, sf. Fitoerau-dipoavatra. 
POIX, sf. Difm-kazo avy a m y ny hazo 

pin na sapin. 

POLAIRE, adj. Amy ny poly. Étoile— . 
Kintana any amy ny poly. Mer — . Ra- 
nomasina any amy ny poly avuratra. 

PÔLE, sm. Poly. 

POLÉMIQUE, adj. Moraba ny ady he- 
vitra an-tsoratra. Btylo — . Laha-teny 
fanao amy ny ady hevitra an-lsora- 
tva. 

—, sf. Ady hevitra an-tsoratra. 

POLI, IE, adj. !• Malambolambo. nia- 
lama. Acier — . Tsy malambolambo, 
«te. 2° fig. Mabhy manaja, mahalala fom- 
ba, mirindra. Homme—. Olona ma ha y 
ynanaja, mahalala fomba. 

— , sm. t # HaIambolambo, lialaroa. 2* fig. 
Firindra. 

POLICE, sf. Poli&y, Oambenana. La — 
est bien faite dans cotte ville. Vita tsa- 
ra ny polisy, etc., amin' ity tanâna ity. 
Agent de — . Polisy. \\ locï Salle de — . 
Tranomaizina fanasaziana miaramila. 
Tribunal de — correctionnelle. Fitsara- 
na momba ny heloka rnadinika. 

POLIGER, va. Mampahendry. — un peu- 
ple. Mampahendry tirenena. 

Se policer, vpr. Mihahendry. 

POLICHINELLE, sm. 1- Sariolona raa- 
nan-tralo hetsiketsebina. % 2'fig. C'est un 
vrai— . Tena kapolsaka, haraukana izy. 
Le secret de — . Ny zavatra fantatry iiy 
olona rehetra. 

POLIMENT, adv. Amim-panajana. Par- 
ler—. Miteuy amim-panajana. 

POLIR, va. l'Mandambolambo. manda- 
ma, manampaly. — à l'émcri. Mandant, 
bolambo, etc., amy ny ampaly fasika. 
2*/ïgr. Mampahendry, mandrindra. L'é- 
tude polit les esprits. Ny Uanarana mam- 
pahendry ny olona. — un discours. 
Mandrindra laha-teny. 

POLISSABLE, adj. Azo lambolamboi- 
. na, azo lamaina, azo ampalesina. 
POLISSAGE, sm. Fandambolamboana, 
fandamâna, fananipalcsana. 

POLISSEUR, EUSE, s. Mpandarobo- 
lanitKi, mpandama, mpanampaly. 



POLISSOIR, sm. Fandambolamboana, 
fandamâna, ampaly, fanaropalosana. 

POLISSON, ONNE, a. Amboaillritra. 
katritra, batritra, olona tsy ampoka, — 
tsy manjary, — vetaveta. 

—, adj. Tsy ampoka, tsy manjary, miali- 
kalika, fotsy fanahy. 

POLIS80NNSR, vn. Mitritrairitra, 
mialikalika, miangiangy. 

POLISSONNERIE, sf. Fitritratritra- 
na, tlatikalikana, tiaiigiangiana. 

POLITESSE, sf. Fanajana . fahaiza- 
manaja, t'ahalalana tomba. J'ai reçu de 
lui beaucoup de politesses. Nampiseho 
fanajana lebibe tamiko izy. 

POLITIQUE, adj. 1* Momba ny fi ton- 
dram-paujukana. Discours — . Laha-te- 
ny momba ny fîtondram-panjakana- 
2* fig. Hendry, malina, fetsy. be politi- 
ka. 11 est— dans tout ce qu'il l'ait, lien- 
dry, etc., amy ny zavatra rehetra atao- 
ny izy. Sa conduite a été très—. Na- 
nao amim-pa/iendrena, ainim-pa/ta- 
malinana, ami a-kafetsen a izy. 

— , sm. Mpahalala ny fitondram-panja- 
kana. 

—,3/*. 1* Fitondram-panjakana, fahaiza- 
na mitondra fanjakana, 2 9 fig. Faben- 
dreua, fahamalinana, hafclseua, |>oli- 
tika. 

POLITIQUEMENT, ado. 1 • Araka ny 
l'ahaizana mitondra l'anjakaua. 2* fig. 
Amim-pabendrena, aiûiin-jwihamalina- 
na, amin-kafetsena. 

POLITIQUER, vn. Mandinika ny mom- 
ba ny Ûtondram-panjakaua. 

POLLEN, sm. Vovo-boninkazo. 

POLLUER, ta. Mametavota, mandoto. 
— une église. Marne tavela, etc., irano 
leglizy. 

POLLUTION, sf. Fametavetana, fun- 
dotoana. 

POLTRON, ONNE, adj. et a. Osatay, 
kanusa. Voy. Lâche. 

POLTRONNERIE, sf. Fahosana, ha- 
kanosa. 

POLYÈDRE, sm. Zavatra maro lafy. 

POLYGAME, a. Mparapirafy. 

POLYGAMIE, sf. Fampirafesana. 

POLYGLOTTE, atlj. Amy ny tlteny 
saïuiliafa. Bible—. Baiboly amy ny fi- 
leny bamibafa. 

— , sm. Mpaliay lileny samihafa. 

POLYGONE, sm. t" Zavatra maro zoro 
sady maro laty. ?•— , Ktanja ianaran* 
nv raiuiolona. 



Digitized by 



Qoogl 



e .* 



POM 



631 — 



ION 



POLYPE, sm. Bibin-karan-dranoma- 

sina. 
POLYSYLLABE, adj. et sm. Tony 

misy vakiteny roaro. 
POLYSYLLABIQUE, adj. Misy va- 

kiteny maro. 
POLYTECHNIQUE, adj. École—. Tra- 

no flanarana ho any ny ingénieur, etc. 
POLYTHÉISME, sm. Fanaovana an- 

driamaaitra ho maro, fanompoan-tsam- 

py. 

POLYTHÉISTE, a. Mpanao andriama- 
nitra ho maro, mpanompo sampy. 

POMMADE, sf. Lakomadina, menaka 
fihosorana. 

POMMADER, va. Manosotra lakoma- 
dina. 

Se pommader, vpr. Mihosotra lakoma- 
dina. 

POMME, sf. f Paoma. 2»— , Atody, kibo- 
ry. Une— de choux. Atody, /ttoorm-dai- 
soa, La — d'une canne. Ny kiborin-to- 
hina. || toc. —de terre. Ovimbazaha. — 
d'amour. Voatabiha, angilora-bazaha. — 
d'arrosoir. Maharotsingala, masoarivo 
amy ny siny vifotsy. 3" fig. —de discor- 
de. Pototra mampiady. 

POMMÉ, ÉE, adj. 1° Misy atody, misy 
kibory. 2 # fig. Tena. Une sottise pom- 
mée. Tena hadalana. 

POMMEAU, sm. Kiborim-boJy saba- 
tra. 

POMMELÉ, ÉB, adj. 1* Manao torim- 
boanjo, mamboly voanjo. Ciel—, Lani- 
tra manao torim-boanjo, etc. 2* —, 
Voanjomanga. Cheval—. Soavaly uoart- 
jomanga. 

POMMELER (SE), vpr. 1* Manao to- 
rim-boanjo, mamboly voanjo. 2 a — , Mi- 
havoanjomanga. 

POMMELLE, sf. Maharotsingala, ma- 
soarivo. 

POMMER, vn. Manatody, misy kibori- 
ny. 

POMMETTE, 8/". !• Taolan-tava, ten- 
dron-tava. 2*—, Kiborin-javatra atao 
haingo. 

POMMIER, sm. Foto-paoma. 

POMPE, sf. 1» Voninahitra, rehareha. 
Marcher en grande—. Mandeha amim- 
boninahitra lehibe. Il fuit la—. Tsy 
tia rehareha izy. 1* fig. Renty. La— du 
stylo. Ny re/ifin-daha-teny. 3'—, pi. 
Fireharebana. Renoncer au monde et à 
ses pompes. Manda an'izao tontolo izao 

' sy ny fireharehany rehatra. 



POMPE, sf. Pompa, fampakaran-drano. 
basirano famonjena hain-trano. — à in- 
cendie. Basirano famonjena hain-tra- 
no. 

POMPER, va. 1* Mampaka-irano amy 
ny pompa, manaiso-drivotra ao auaty 
giloby. 2* fig. Mifoka. Le soleil pompe la 
rosée. Ny hainandro mifoka ny rano- 
nando. 

—, vn. Mampiasa pompa. 

POMPEUSEMENT, adv. f Amim-bo- 
ninahiira, amin-drehareha. l'fig. Amin- 
kaingo. 

POMPEUX, EUSE, adj. f Be voni- 
nahitra, be rehareha. 2 # fig. Be renty, be 
haingo. Style — . Laha-teny 6e renty, 
etc. 

POMPIER, am. 1° Mpanao pompa. 2 # — . 
Mpamonjy hain-trano amy ny basirano. 

POMPON, am. 1* Sahondran-tsatroky 
ny miaramila. 2 # — , Vonan-dribd fanao 
haingo. 

POMPONNER, va. Mampihaingo, raan- 
dravaka. — un enfant. Mampihaingo, 
etc., zaza kely. 

Se pomponner, vpr. Mipitsopitsoka^ 

PONCE, sf. Karazam-batonakoho, vato 
trafonomby. 

PONGEAU, sm. Tetezan-kely. 

PONCER, va. Mandama amy ny vato- 
nakoho. 

PONCTION, sf. Fanesoran-drano ao 
anaty vatana. 

PONCTUALITÉ, sf. Fanaraham- po- 
toana. Il est d'une extrême — . M ana- 
ra-potoana mahagaga izy. 

PONCTUATION, sf. Fijanonan-tsora- 
tra. 

PONCTUEL, ELLE, adj. Manara-po- 
toana, tsy diso fotoana. 

PONCTUELLEMENT, adv. Arakany 
fotoana. 

PONCTUER, va. Manisy fljanonan-lso- 
ratca. 

PONDÉRABLE, adj. Azo lanjaina. 

PONDÉRATION, sf. Fifandanjana. — 
des pouvoirs. Fifandanjan' ny fahefa- 
na samihafa amy ny fanjakana. 

PONDÉRER, va. Mampifandanja £a- 
hefana. 

PONDEUSE, ad;, et sf. Manatody. Pou- 
le—. Akoho manatody. 

PONDRE, va. Manatody. 

PONEY, sm. 8oavaly pouia. 

PONT, sm. 1" Tetezana. — lovis. 7V/c- 



Digitized by 



Google 



POP 



— 63i> — 



POR 



tana amy ny hadyazo engaina. —tour 
liant. Tetezana mabazo miliodina. —de- 
bateaux. Telezana atao ambonin' ny la- 
kana maro. kirtôna. 2*—, Kihan-tsambo, 
tokotanin-tsambo. Navire a deux ponts. 
8ambo misy rihana roa. Monter sur 
le—. Miakatraamy ny toko tanin- tsam- 
bo. 

PONTE, sf. Fauatodizana. 

PONTÉ, ÉE, adj. Misy rihana. Navire 
— . Sambo misy ri/iaria. 

PONTER, va. Manisy ilhana ny sambo. 

PONTIFE, sm. 1* Mptsorona. Le grand 
— des Hébreux. Ny mpisorom-be ta- 
my ny Jody. 2«— , Eveka, papa. Le sou- 
verain—. Ny papa. 

PONTIFICAL, ALE, adj. Any ny eve- 
ka, any ny papa. Habits pontificaux. 
Akanjo fanamian' ny eveka, ny papa. 

PONTIFICAL, sm. Boky misy ny fom- 
bam-pivavahana fanaon' ny eveka. 

PONTIFICALEMENT, adv. Amy ny 
seremonia sy ny akanjo fanamian' ny 
eveka. 

PONTIFICAT, sm. f Fiandrianan' ny 
papa. 2*—, AuJro anjakan' ny papa. 

PONTON, sm. 1* Zahatra fampitana ny 
mpiantatika. 2 m —, Sambo tranaina na- 
metrahana ny sambo-beloua taloha. 

PONTONNIER, *m. Miaramila mpa- 
nao zahatra hitan' ny mpiantatika. 

POPULACE, sf. Boaika aroan'ahitra, 
valalabemamlry. 

POPULACIER, 1ÈRE, adj. Any ny 
bozaka aman'ahitra, any ny valalabe- 
inandry. 

POPULAIRE, adj. 1° Any ny vahoako. 
Opinion — . Hevitry ny vahoaka. Gou- 
vernement — . Fanjakann entim-6a/ioa- 
ka. 2*—, Tiam-buhoaka, mamy hoditra 
araim-bahoaka. Hoi — . Mpanjaka tiam- 
oa/ioaaa, etc. 

POPULAIREMENT, adi\ Araka ny 
fanaon'ny vahoaka. 

POPULARISATION, sf. Fauipieleza- 
na amy ny vahoaka. 

POPULARISER, va. Mampiely amy 
ny vahoaka. —la science. Mampiely fa- 
haizana amy ny vahoaka. 

Se populariser, vpr. {• Miely amy ny 
vahoaka. 2 # — , Mttîamamy hoditra amy 
ny vahoaka. 

POPULARITÉ, sf, Bamamian-koditra 
amim-bahoaka. Chercher la—. Mitady 
hamamian-koditra amim-bahoaka , 
miU tftraka amim-hahoaka* 



POPULATION, sf. 1* Isan'ny mponi- 
na. La — de la France est do plu» de 
trente huit millions. Mihoatra ny valo 
amby telopolo tapitrisany i*an' nympo- 
nina any Frantsa. 2*—. Ny mponina amy 
ny tanâna ira y. La— vint au-devant de 
lui. Nit9ena azy ny mponina tao an- 
tanàna. 

POPULEUX, EUSE, adj. Be mponi- 
na. Pays—. ïany be mponina. 

PORC, sm. 1* Kisoa, lamboresy. 2* — , 
Henan-ktsoa, lambo. —frais. Henan-k$- 
8oa vaovao. — salé. La m bo sira. 

PORCELAINE, af. Porosolaina. 

PORC-ÉPIC, sm. Trandraka. 

PORCHE, am. Alo-baravnrana. Le— 
d'une église. Ny a/o-6arat?aran'ny tra- 
no leglizy. 

PORCHER, ÈRE, s. Mpiandry kisoa. 

PORCHERIE, sf. Tranon-kisoa. 

PORE, sm. Loadoaka madinika tsy hita 
maso amy ny hoditra, loadoaka amy ny 
tenan-javatra. 

POREUX, EUSE, adj. Misy loadoaka. 

PORPHYRE, sm. Vatosoa mena. 

PORT, sm. 1* Fitodian-tsambo, serana- 
na. 2* fiy. Il est arrivé à bon— .-Tonga 
soa aman-tsara izy. Il e*l arrivé au—. 
Mby ao amy ny fialan-tsasatra izy. 

PORT, sm. 1* Entana zakan % ny sambo 
anankiray. Ce naviro est du — de cent 
tonneaux. Zato tona no entana :akan' 
io sambo io. 2* — , Karaman' ny fitoudran- 
javatra. Payez le — de ces lettres. Aloa- 
vy ny karaman' ny fîtondrana irco tr.~ 
ratasy iroo. 3*—, Endrika, toetra. Il a 
un — majestueux. Miendrika, miloetr' 
andriana izy, maorona izy. 

PORTABLE, adj. Azo entina. Cet ha- 
bit est encore—. Mbola azo entina ity 
akanjo ity. 

PORTAGE, sm. Fitondrana. 

PORTAIL, s m. \aravaram-be lebibe 
amy ny trano leglizy, vavabady lehibe. 

PORTANT, ANTB, adj. Il est bien-. 
Salama izy. Elle est toujours mal por- 
tante. Farofy lava izy. Tirer à bout—. 
Mitifltra an-tomotra, — mitohoka. Dire 
quelque chose à bout — . Mamely akai- 

ky. 
PORTATIF, IVE, adj. Mora entina. 
Livre—. Boky mora entina. 

PORT-D' ARMES, sm. !• Fahazoan- 
dâlana hitiOtra. Il a le — . iïâh&zo là- 
lana hitifitra izy. 2* — , Sapaocilra. 



Digitized by 



Goot 



POR 



— 633 — 



POR 



PORTE, sf. 1* Varavaram-be, vavaha- 
dy. — de derrière. Varauaram-6e oo 
ivohon' ny trano ; fig. izay ihodivirana, 
izay ialana. Les portes d'une ville. Ny 
varahadin' ny tanâna. — cochère. Va- 
vahady fampidiran-kalesy. 2* /îg. On 
lui refusa la—. Tsy navela hiditra izy. 
Il est logé à ma—. Mifanolo-bodirindri- 
na amiko izy. L'ennemi est à nos por- 
tes. Mby akaikin' ny tanâna ny fahava- 
lo. Mettre quelqu'un à. la — . Mandroaka 
olona. Passez-moi la — . Mandehana any, 
mivoaha any. Il a frappé à toutes les 
portes. Nangataka tamy ny olona rehe- 
tra mba hanampy azy amin' izany izy. 
Il est entré par une bonne — . Tsara ny 
nidirany tamy ny raharabany. Il est sor- 
ti par une mauvaise — . Ratsy fiala ta- 
my ny raharabany izy. Il trouva — clo- 
se. Tsy navela hiditra tao an-trano izy. 
Toutes les portes lui sont ouvertes Isa- 
ky ny trano idirany tsy misy manavao 
azy. La ville ouvrit ses porles au vain- 
queur. Nalaky nanoa ny mpandresy 
ny tanâna. La — des emplois lui est far- 
inée. Tsy mahita raharaha hidirana izy. 
Être aux portes du tombeau. Mby am- 
bavahoana. 

De porte en porte, loc. adv. Isam-ba- 
ravarana. Aller de — en — . Mitety iaam- 
baravarana. 

PORTÉ, ÉE, adj. Mitongilana, mora 
manaraka, mora, malaky. Gomme En- 
cli.v. 

PORTE -AIGUILLE, «m, Fitoeram- 
panjaitra. 

PORTE-BAGUETTE, am. Fitoeran- 
dramiraja. 

PORTE-CIGARES, sm. Fitoeran-tsi- 
gara. 

PORTE-CLEFS, am. 1° Mpitam-pana- 
lahidy. 2-—, Rojo na masom-by iitohi- 
zana laklé maro. 

PORTECRAYON, «m. Tranom-pen- 
sily. 

PORTE-CROIX, am. Mpitondra hazo- 
fijaliana. 

PORTE-CROSSE, sm. Mpitondra ny 
tenta* ny eveka. 

PORTE - DRAPEAU , sm. Mpilan- 
tsaina. 

PORTÉE, sf. 1- Zana-biby indray mite- 
raka. Il y a des chiennes qui font jus- 
que neufs chiens en une—. Indrain- 
dray misy hatramy ny sivy ny zanak* 
alika indray miteraka. 2«— , Ny takà- 



tra, ny tratra. S'avancer à la — du fu- 
sil. Mandroso ao amin' izay fà'ta/ra, 
tratry ny basy. Il n'ya qu'une — de 
fusil d'ici au palais. Tokony ho indray 
takatra, /ra-basy hatreto sy hatreo 
amy ny rova. Cela n'est pas à la — de 
ma vue. Tsy lakatra, tsy tratry ny ma- 
soko izany. Cette poutre plie dans le 
milieu, parce qu'elle a trop de — . Mile- 
tsy ny afovoan' io sakamandimby io, fa 
lavitra loatrany takany, ny tratrany. 
3* fig. Ny takatry ny saina, ny tratry 
ny saina, ny mifanandrify. Cela est au- 
dessus de ma— . Tsy takatry ny saiko, 
tsy tratry ny saiko izany. Sa dépense 
est au-dessous de sa—. Tsy mifanan- 
drify amy ny hareny ny laniny. 4°— , 
Ny heviny, ny alehany. Il n'a pas sen- 
ti la— de ce qu'il disait. Tsy nahita ny 
tiemtra, ny nalehan' ny teniny izy. 

PORTE-ÉTENDARD, am. Mpitan- 

•tsaina. 

PORTEFAIX, sm. Mpitondra entana. 

PORTEFEUILLE, am. f Kolra fa- 
sian-taratasy, poketra boky. Le — d'un 
négociant. Ny kotra /aaian'ny mpivaro- 
tra tarataxy. —de poche. Poketra boky. 
2* fig. Raharahan' ny minisilra II a ac- 
cepté le — d»*s afaires étrangères. Na- 
naiky hanao raharahan' ny ministra 
amy ny vahiny izy. 

PORTE-MALHEUR, am. Fambara 
loza. 

PORTEMANTEAU, sm. Fibantonana 
akanjo. 

PORTEMENT, am. — de croix. Sarïn' 
ny Jeso-Kristy mitondra ny hazo-fljalia- 
na. 

PORTE-MONNAIE, sm. Poketra. 

PORTE-MONTRE, sm. Fitoeram-pa- 
mantaranandro. 

PORTE MOUCHETTES, sm. Fitoe- 
ran-ketin-jiro. 

PORTE-PLUME, sm. Tabom-plimo, 
tahom-penina. 

PORTER, va. 1* Mitondra, manatitra, 
mitaona, mitaiitra, miloloha, mibaby, 
raitrotro, mivimbina, mitsintsina, misa- 
kelika, misakobona, milanja, manao an- 
tsangory, manao antonery, mitakona. — 
une lettre à quelqu'un. Mitondra, ma- 
na titra taratasy amin'olona.— du fumier 
dans les rizières pendant toute la jour- 
née. Mitaona, mi/afi-jezika eny an-ta- 
nirabary mandrilra ny andro. Il porté 
un habit en drap. Mitondra atoanjo 1q. 



Digitized by 



Google 



POU 



634 ~ 



POR 



pôtra izy. Il no porte jamais d'argent sur 
lui. Mandrakariva tsy mi tondra volaeay 
aminy izy. Il porte io deuil. M itondra 
alabelo izy, misaona izy. —sur la tôte. 
M iloloha.— sur le dos. Mibaby. —dans 
ses bras. Mitrotro.— à la main. Mivim- 
bina, —à la main en nageant. Mitsin- 
Jsm-javatra raha milomano. —sous le 
bras, — sous l'aisselle. Misakelika. — 
sous le lamba. Misakobona. —sur les 
épaules. Milanja. —un enfant sur son 
épaule. Manao antsangory zaza. —un 
paquet attaché au bout d'un bâton. Ma- 
nao antonery. — quelqu'un en chaise 
à porteur. Milanja olona amy ny fllanja- 
iia. —une grosse pierre à huit, à douze. 
Mitakona vato. || toc, — la tête haute. 
Miandranandrana. —les pieds en dehors. 
Mitsivaka.— uticoup. Mamely, mahavoa. 

— un coupd'épée. Mamely, mahatma 
amy ny sabatra. 2*—, Manana, manao, 
manopy. — la barbe. Jlf anam-boloof- 
bava. — perruque. Manao solovolo. — 
les armes à quelqu'un. Manao sapaori- 
tra olona. — ses regards sur quelqu'un. 
Manopy maso olona, mijery olona. 3 # — , 
Mamindra, manalava. Il faut — ce mur 
plus loin. Tsy maintsy hafîndra lavi- 
davitra kokoa, hohalavaina kokoa io 
ampiantany io. 4°— , Mahavokatra, ma- 
moa. Cotte terre ne porte pas de blé. Tsy 
mahavokatra varim-bazaba izany tany 
izany. Cet arbre porte de bons fruits. 
Mamoa voa tsara io hazo io. 5 - fig. Mi- 
taona, mitarika. Ses amis l'ont porté à 
agir ainsi. Nitaona, nitarika azy ha- 
nao izany ny sakaizany. 6*— , M itondra, 
mampiely, mampahita, mahatonga, mi- 
te raka. H porta la guerre dans l'Asie. 
Nitondra ady tany Azia izy. Ses exploits 
ont porté sa gloire jusqu'aux extrémités 
du monde. Nyherim-po nosehony nam- 
piely ny voninahiny hatramy ny fara 
vazan-tany. Cela m'a porté bonheur. 
iVampa/iilasoaahy izany. — malheur. 
Mampahita, mahatonga loza, mitera- 
doza. Cette somme porte intérêt. Mi- 
teraka izany vola izany. 7 # — , Mifldy, 
manoratra, milaza, mampiseho, misy. 

— un candidat. Mifidy olona. — un 
article sur un registre. Manoratra za- 
vatra ao amy ny boky. L'ordonnance 
porte que.... Ny didy mil az a fa.... Il 
porte en toutes choses un grand esprit 
de justice. MampUeho fahamarinana 
mahagAga amy ny zavatra rehetra 
izy. Il porte la tristesse peinte sur 
son visage. Mi*y alahelo mischo amy 



ny tarehiny. $•— , Mtaritra, m itondra, 
faizina, valiana, mi. .. — le poids du 
jour et de la c lia leur. Miaritra ny 
herin' ny bainandro sy ny hafanana. Il 
porte la peine de son crime. Mitondra 
ny valin' ny heloka nataony izy. Il ne 
le portera pas loin. Tsy ho ela «lia ho- 
faiziko, hovaliako nobo izany izy. —en- 
vie. 3/iatooa. —un jugement. Àfitsara. 
|] loc. —coup. Mahavoa, mahomby. Tou- 
tes ses paroles portent coup. Mahavoa, 
mahomby ny teniny rehetra. — un beau 
nom. A vu razana. — quelqu' un aux nues. 
Midera olona izaitsizy. — un toast. Mia- 
rahaba olona amy ny fisotroana. 

— , vn. 1* Miankina, mihaudrina. La pou- 
tre porte sur la colon no. Ny sakaman- 
dimby miankina f etc., amy ny andry. 
2 9 — , Mahatakatra, m aha traira, mahalâ- 
sa. mahavoa. Ce canon porte très loin. 
Mahatakatra, mahatratra, mahalasa 
lavitra io tafondro îo. Le coup de fusil a 
porté juste. Nahavoa ny basy. 3 # fig. An- 
tony, aleha. Sur quoi porte celte obser- 
vation ?Inona no anton' izany teny iza- 
ny ? Aiza no alehan' izany teny izany ? 

Se porter, t>pr. 1' Mandoha, mifindra, 
mankany, mirohotra. L'année se porta 
sur la frontière. Nandeha, nifindra 
any amy ny sisin-tany, nankany amy 
ny sisin-tany ny tafika. La foule se porte 
dans les temples. Mirohotra ho any an- 
trano fiangonana ny vahoaka. 2 # — , Mi- 
sondrotra. Le sang se porte à la tête. 
Misondrotra any an-doha ny ra. 3^— , 
Manao. Il se porto avec ardeur à tout 
ce qu'il fait. Manao amim-paharisihana 
izay rehetra ataony izy. Comment vous 
portez-vous? Manao ahoana hianao? 
akory izato izy? || loc. Se— bien. Salama. 
Se — mal. Marary. Une se porte pas 
trop bien. Marisarisa izy. Il se porte 
mieux. Tsaratsara kokoa izy. Se— pour 
garant. Miantoka. 

PORTEUR, BUSE, s. Mpitondra en- 
tana, mpitondra taratasy, mpilanja, 
mpantsaka. — d'eau. Mpantsaka. 

PORTE-VOIX, sm. Zavatra fampitam- 
peo. 

PORTIER, 1ÈRE, s. Mpiandry vara- 
varana, mpiandry vavahady. 

PORTIÈRE, sf. Varavaran-kalesy. 

PORTION, sf. Anjara, anjara hauina. 
Portions égales. Anjara mitovy. Chacun 
a sa — . Sam y nahazo anjara hanina. 

PORTIQUE, sm. Aio-baravarana, tra- 
no heva. Le - d'un templ*?. Ny ato-ba- 



Digitized by 



Google 



nos 



— 635 



POS 



racaran' ny trano leglixy . La place est en- 
tourée de portiques. Hodidinin* ny tra- 
no heva ny tokotany. 

PORTRAIT, sm. 1* Sarin* olona. 2* fig. 
Kitovian* endrika. Cette ûlle est le — do 
sa mère. Mitovy endrika amin-dreni- 
ny, reniny navela teo 10 znzavavy io. 3*—, 
Pilazan-tootra. Je vais vous taire son — . 
Holazaiko aminao ny toetrany. 

POSAGS, «m. Fametrahana, fandatsa- 
bana. Payez-moi le— des tuyaux. Aloavy 
ny karaman' ny nametrahaho ny fan- 
tsona. 

POSE, 8f. Fandatsahana. La— des gran- 
des pierres est difficile. 6arotra ny fan- 
datsahana ny vato makadiry. ?•— , Fi toe- 
tra, ftpetraka. J'aime la— de ce portrait. 
Tiako ny fitoetra, fipelrak' ilay olona 
80 amy ny sary. 

POSÉ, ÉB,p. et ad/. 1* Voapctraka, na- 
petraka, tafapetraka. mipetraka, nalatsa- 
ka f tafalatsaka. 2* fig. Voalaza, nolazai- 
na, voafetra, noferana. La question est 
mal posée. Tsy ioafelra tsara ny za- 
vatra dinihina. 3* — , Mihaminkamina, 
maotona. Homme—. Olona mihamin- 
kamina, etc. 

P08ÉMEMT, adv. Maoiona, miadana. 
Il marche—. Maotona, miadam-pan- 
deha izy. 

POSER, va. 1* Mametraka, mandatsaka. 
Posez cela sur la table. Apetraho eo 
ambony latabatra izany. — la première 
pierre d'une église. Mandatsaka ny va- 
to voaiohauy amy ny trano leglizy. — 
les armes. Mametraka fladiana. Je pose 
7 et retiens 1. 7 no apelrako ary l 
mandeba. 2* fig. Milaza, mametra. Je 
pose cela comme un Tait certain. Izaho 
milaza izany ho zavatra tsy misy isala- 
salana. * 

— , vn. 1* Miankina, mihandrina. Cotte 
poutre pose sur le mur. Miankina, elc, 
amy ny rindrina io sa&ainandimby io. 
2*—, Mipetraka. Il a posé deux heures 
devant le peintre. Nipetraka adim- 
pamantaranandro roa tau anatrehan' ny 
mpanao sary izy. 3* fig. Mihagohago 
toetra. 

Se poser, vpr. Mipetraka. 

POSEUR, «m. 1* Mpametraka, m pan- 
da tsaka. 2* fig; Mpihagohago toetra. 

POSITIF, IVE, adj. 1* Tsy misy isala- 
salana. G;la est—. Tsy misy isalasala- 
na izany. 2*—, Tsy lia afa-tsy ny tsy mi- 
by isalasaluna. Homme—. Olona tsy tia 
afa-t*y ny t*y misy isatasalana. 



— , am. Ny tsy misy isatasalana. Il n'ai* 
me que îe— . Tsy tia afa-tsy ny tsy mi- 
sy isatasalana izy. 

POSITION, sf. !• Fitoerana, fipelraha- 
na, toerana, fitoetra, ftpetraka. Je n'ai- 
me pas la— de ce bâtiment. Tsy tiako 
ny Uoerana, ny ipetraliana, ny toeran* 
itsy trano itsy. La— du soldat sous les 
armes. Ny fitoetra, ny fipetraky ny 
miaramila mitam-basy. L'armée prit — 
sur une éminence. Naka toerana tamy 
ny havoana ny tafika. 2* fig. Toetra. 
Sa — est embarrassante. Sohiraniûrana 
ny toetrany. 

POSITIVEMENT, adv. 1- Marina to- 
koa. ?•— , ludrindra. Voilà— ce qu'il m'a 
dit. Izany indrindra no voalazany ta* 
miko. 

POSSÉDÉ, ÉB, s. Ny azon' ny denio- 
ny. 

—, adj. Azo. Un homme- du démon. Olo- 
na azon' ny demony. 

POSSÉDER, va. l°Manana.— une mai- 
son, ilianau-trano. 2* fig. Mahay. Il 
possède le latin. Mahay Uteny laliua izy. 
3*—, Mahazo. L'ambition possède la plu- 
part des hommes. Azon ny Ûtsirintam- 
boninahitra ny ankabiazau'oy olona. 

Se posséder, vpr. Mahalam-po, maba- 
feliy tena, mahatsiudry lo. Le sage se 
possède toujours. Ny olon-kondry ma- 
hatam-po, etc., mandrakanva. Il ne 
se possède pas de jo.e. Tsy mahaUin- 
dry ny hatahauy izy. 

POSSESSEUR!, «m. Toropo, mpanana. 
Il eu est — de longue maiu. Tompony, 
mpanana azy îzay «la izay izy. 

POSSEaSj..*', IV &, adj. Milaza ny 
toiupou'ny zavatra mzaina. Prunom— . 
Pronaona milaza ny tomponny za- 
vatra lazatna. 

POSSESSION, sf. 1* Fananana, faha- 
zaKaua.il est eu — d'uue behe maison. 
Manan-irano t&ara lareny *zy. il a pris 
— ue l'neritage. jNuuomboita nahazalia 
ny lovany izy. V — , tfahazoau' ny demo- 
ny ny olona. 3'—, pi. Tany anauaua. Les 
possessions Jruuçaibes. i\y tany ana- 
nan' ny laujaKaua lïanisay. 

POSSIBILITE, s/. Ny ahazeana atao,— 
lieverina. 

POSSIBLE, adj. Azo atao, azo heverina. 
trutry uy aiuu. Ceia 'est dillicile, mais 
cependant—. Sarotra izany, kanela azo 
atao. Il a éprouvé tous les* mal heu i a 
possibles. Azon' ny fahoriana rehetra 



Digitized by 



Google 



POS 



— 636 — 



POT 



izay aro hcverina izy. Venez le plus 
tôt — . A via haingann araka izay azonao 
a/ao, araka izay tratry ny ainao. 

— , sm. Izay azo atao, izay tratry ny aiua. 
Il a fait son—. Nauao izay azony na- 
tao, izay tratry ny a in y izy. 

POSTAL, A LE, adj. Momba ny pos- 
ta. Convention postale. Fanekena mom- 
ba ny posta. 

POSTE, sf. 1* Soavaly mipetraka amy 
ny vohitra samihafa ka ampifandiasina 
mbahitondra olona. 2*-*, Trano ipetra- 
han* ny soavaly ampifandiasina. 3* —, 
Postai, fampitondran-taratasy amy ny 
vohitra samihafa, mpitondra taratasy 
amy ny vohitra samihafa, trano fampi- 
tondran-taratasy. 

POSTE, 8m. 1* Pitoerana, flpetrahana, 
toerana. On força les ennemis dans leur 
— . Nôroahina tao amy ny nitoerany, 
nipetrahany ny fahavalo. C'est un — 
dangereux. Fitoerana, toerana maha- 
tahotra izany. 2 # — , Tranon* ny mpiara- 
bina, mpiambina. Il se rend au — . Man- 
kany amy ny tranon' ny mpiambina 
izy Relever le — . Manolo ny mpiam- 
bina. Z* pg. Raharaha, izay tsy main- 
tsy ipetrahana. Il occupe un — élevé. 
Manan-dra/iaraha ambony izy. Il est à 
son—. Ao amin'izay tsy maintsy ipe- 
trahany izy. 

POSTER, va. Mametraka. 

Se poster, vpr. Mipetraka, maka toera- 
na. Il se posta a l'entrée de la foret pour 
attendre le sanglier. Nipetrnka tao air- 
bava ala izy mba hiandry ny lambo. L' 
ennemi se posta sur une éminence. A r t- 
petraka, naka toerana tao a ai y ny ha- 
voana ny fahavalo. 

POSTÉRIEUR, EURE, adj. Mana- 
rakaraka, aoriana. Il parut à une époque 
postérieure. Niseho tamy ny andro na- 
narakaraka, taoriana izy. 2*— , Ivoho. 
La partie postérieuro du corps. Ny ao 
ivohon* ny vatana. 

—, sm. Vody. 

POSTÉRIEUREMENT, ado. Mana- 
rakaraka, aoriana. 

POSTÉRIORITÉ, sf. Fiaoriana. 

POSTÉRITÉ, sf. f Taranaka, teraka. 
La — d'Adam. Ny taranaky Adamai II 
est mort sans—. Maty tsy ni teraka izy. 
2*—, Taranaka ho avy. Il travaille pour 
la — . Miasa ho any ny taranaka ho avy 
izy. 

POSTHUME, ad;*. \* Teraka ao aorian' 
ny nahafatesandrainv. Enfant — . Zaza 



teraka taorinn* ny nahafatesan-drm- 
ny. 2*—, Mivoaka ao aorian'ny naha- 
fatosan'ny nanao azy. Ouvrage—. Boky 
mivoaka ao aorian' ny nàhafatesan' 
ny nanao azy. 

POSTICHE, adj. 1* Vao nanampy, an- 
kosoka. Ornements postiches. H ai n go 
vao nanampy, etc. 2 # — , Solo. Barbe—. 
So/ombolom-bava. Caporal—, Vata- 
miaramila misoto kaporaly. 

POSTILLON, sm. Mpitarika kalesy. 

POST-SCRIPTUM, sm. Fanampin-te- 
ny amy ny taratasy ampitondraina. 

POSTULANT, ANTE, s. Mangataka. 

POSTULER, va. Mangataka. — un em- 
ploi. Mangataka raharaha. — l'admis* 
sion dans une maison religieuse. Man- 
gataka mba horaisina ho relijiozy. 

POSTURE, sf. Fitoetra, toetra, fipetra- 
ka. Il se tient dans uoe — modeste. 
Maotona ny filoetrany, etc. 

POT, sm. 1* Tavoara, taraaboba. vila- 
nin-daoka, nongo, jogy, fitoeran javatra. 
Un— de bière. Labiera eran* ny tavoara. 
—de confitures. Tamaboha feno koafi- 
tiora. Le couvercle du— . Ny takotry ny 
vilanin-daoka, ny nongo. — à eau. Jo- 
gy. — à fleurs. Filoera m-boninkazo. 
2* fig. Courir la fortune du—. Mihinana 
izay masakd ao an-trano. C'est le — de 
terre contre le — de fer. Atody miady 
amam-bato izy. Tourner aitour du — . 
Miolakolaka, manary dia. Payer les 
pots cassés. Manonitra. Découvrir le— 
aux roses. Mahita ny ankaromiafina. 

POTABLE, adj. Azo sotroina. L'eau de 
la mer n'est pas — . Tsy azo sotroina ny 
ranomasina. 

POTAGE, sm. f Lasopy. — aux herbes. 
Lasopy misy anana. ï* fig. Nous n'a- 
vons eu que deux mauvais poulets pour 
tout — . Tsy nisy zavatra nobaninay ati- 
tsy vantotr'akoho roa marary maso. 

POTAGER, ÈRE, adj. Famboly amy 
ny tanin* anana. Plantes potagères. Za- 
va-maniry famboly amy ny tanin' 
anana. Jardin—. Tanin* anana. 

— , sm. Tanin' anana. 

POTASSE, s/*. Potasy, sirahazo, aira- 
vondrona. 

POT-AU-FEU, sm. 1* Vilanin-daoka 
mby antokoana. 2 9 —, Hona voatokona. 

POT-DE-CHAMBRE, sm. Kotosain- 
batra. 

POT-DE- VIN, sm. Kadô, falim-po. 

POTEAU, sm. Tsatôkazo, frin-kazo, 



Digitized by 



Google 



POU 



— G3? — 



POU 



taikoitra, tolana. —de télégraphe. Tsa- 
to-kazo, orinkazo amy ny telegrafy. 
Les poteaux d'une cloison. Ny tsikoitra 
amy ny entra. — de croisée. To/am-ba- 
ravaran-kely. 

POTELÉ , ÉE, adj. Botrabotra. donga- 
donga, botrefona. Enfant — . Zaza kely 
botrabolra, etc. 

POTjSNCE, sf. f Hazo fanantonana ny 
olo-meloka, fanantonana ny olo-meloka. 
Drosser la-—. Manangana hazo /ana?i- 
lonann ny olo-meloka. Il mérite la — . 
Mendrika hahantona izy. Gibier do — . 
Olona mendrika hahantofta, — tsy va- 
nona. 2*—, Hazo misy dakany atao fa- 
nantonan-javatra na tohana. 

POTENTAT, sm. [• Mpanjaka lohibe. 
K 2* fig. Mpihambohambo foana. 

POTERIE, sf. 1* Lovia tany, vilany ta- 
ny, etc. 2 # — , Tefy lovia, fanaovan-do- 
via, tefy vilany, etc. 

POTIER, sm. Mpanao lovia, mpanefy 
vilany, etc. 

POTION, sf. Fanafody sotroina tsikeli- 
kely. . 

POT-POURRI, sm. 1* Hena isankara- 
zany natao iray vilany. 2 - fig. Laha- 
teny mifanjevo. 

POU, sm. Hao. Tuer dos poux. Mtfoy 
hao. 

POUAH, int. Poa! 

POUCE, sm. !• Ankibo. 2 B /?r% Se mor re 
los pouces. Manenina. Manger sur lu — . 
Uoma-maika, manao sakafon-tsorohitra. 
N'avoir pas un — de terre. Tsy manan- 
tany na dia voanlondro, hilsivalanan- 
dia aza. 

POUDRE, sf. !• Vovoka. Du sucre en—. 
Voiîo-tsiraraamy. — vermifuge. Vovoka 
pilokankana. — qu'on met sur l'écriture 
pour la sécher. Vouo-pasika fanamai- 
nan-tsoratra. 2 # — , Zavatra voakosoka, — 
voatoto, — voatorotoro. Du tabac en — . 
Para\y voakosoka. Du café en — . Kafe 
voatoto. Réduisez cette substance en — . 
Totoy, lorotoroy io zavatra io. 3°-—. 
Vanja. — à canon, — de mine. Vanja 
baréta. — fine. Van/am-piraka. 4° fig. 
Jeter de la — aux yeux. Mandavo sorery. 
Être vif comme la-—. Mirehidrehitra, sa- 
rc-po. Il n'a pas inventôla— . Kely saina 
izy. Mettre le feu aux poudres. Mikilra. 

POUDRER, va. Manisy vovo-tavolo. — 
une perruque. Manisy vovo-tavolo ny 
solovolo. 

8e poudrer, vpr. Manisy vovO-tavolo ny 
volon-df-haiiy. 



POUDRETTE, sf. Berna vo voavoatra 

bo zezika. 
POUDREUX, EUSB, adj. De vovoka. 

Meuble—. Fanaka be vovoka. 

POUDRIER, «m. Pitocram-pasika fana- 
mai nan-tsorn Ira. 

POUDRIÈRE, sf. \ m Trano fanaovam- 

banja. 2'—, Trano fitabirizam-banja. 
POUF, Ta! 
—, sm. Faire un—. Mibifona tsy mandoa 

trosa. 
POUFFER, rn.— do rire. Mikakakaka, 

lonkilonkin' ny beby. 
POUILLEUX, EUSE, adj. et a. 1* Be 

hao. 2* fig. Voretra, faraidina. 
POULAILLER, «m. Tranon' akoho, 

flsoko. 
POULAIN, sm. Zana-tsoavaly (lahy). 
POULARDE, sf Akoho mifahy. 
POULE, sf. !• Akohovavy. Une — qui 

pond. Akoho manatody. || toc. —d'eau. 

Otrika. —sultane Vantsiona. 2* fig. — 

mouillée. Kdnosa. Faire venir la chair 

de—. Mampihoron-koditra. 

POULET, sm Zanak* akoho, vantotr 
akoho. 

POULETTE, sf. Vantotr' akohovavy. 

POULICHE, sf. Zana-tsoavaly (vavy). 

POULIE, sf. Bolaky. 

POULINER, vn. (Soavalivavy) mito- 
raka. 

POULINIÈRE, adj. f. Angalan-tara- 
naka. Jument—. Soavalivavy angalan- 
tarana'ta. 

POULPE, sm. Horfta. 

POULS, sm. !• Polsa. 2* fig. So tâter le 
— . Mandinika ny tenany na mihevîtra 
ny voiany vao manao. 

POUMON, sm. Avokavoka. 

PQUPARD, sm. Zaza kely botrefona. 

POUPE, sf. Vodysambo. 

POUPÉE, sf. \ ù S.iry bakoly, kizanaja- 
naka. 2° fig. Tovovavy miraratra. 

POUPON, ONNE, s. Zaza- kely botra- 
botra. 

POUR, prèp. \' Uo, ho any f noho, satria, 
formée relative. Cette lettre n'est pas— 
lui. Tsy noazy izany laratasy izany. Au- 
mône— les pauvres. Fiantrana ho any 
ny raahantra. Il fera cela— vous. Hanao 
izany izy noho, satria hianao. Faites 
cela— l'amour de Dieu. Ataovy iziny 
noho ny fitiavana an' Andriamanitra. 
Il a douné son cheval — mille franc*. 



Digitized by 



Google 



POU 



^ C38 — 



POU 



Ariary roan-jato no nivarotany ny soa- 
valiny. — qui me prenez-vous ? Ataonao 
ho iza aho? Il lit— s'instruire Mamaky 
teny mba hinnatra izy. Il est puni — 
avoir désobéi. Faizina izy satria tsy 
nety nanaiky. La tendresse d'une mère— 
ses enfants. Ny fitiavan' ny reny ny za- 
nany. 2*—, Solo, efaina, raha heverina, 
raha. nadia....aza. Il monte la garde — 
son frère. Miambina ho solon' ny raha- 
lahiny izy. CEil — œil. Maso solo, efain* 
ny maso. Cet enfant est instruit — son 
âge. Mahny io zazalaby io raha ny tao- 
nany no heverina. —moi, je n'en ferai 
rien Raha izaho, dia tsy hanao velive- 
ly aho. — être riche, on n'en est pas plus 
heureux. Na dia manan-karena aza ny 
olona, dia tsy sambatra kokoa. 

—, sm Soutenir le — et le contre. Milaza 
zavatra mifanohitra. Discuter le — et le 
contre. Mandinika nymahasoa sy nytsy 
mahasoa amy ny zavatra anankiray. 
mandinika ny handrosoana sy ny hihe- 
morona. 

Pour que, loc. conj. Mba ho. 

Pour peu que, loc. conj. Voy. Peu. 

Pour lors, loc. ado. Amin'izay, ta m in' 
izay. 

POURBOIRE, sm. Kadô, falim po, fan- 
kasitrahana. 

POURCEAU, «m. Kisoa. 

POURCHASSER, va. Manenjika, mi- 
katsaka. 

POURFENDEUR, s m. fMpamondra- 
na olona amy ny sabatra. 2* fig. Mabery 
vava, mpirehaka, kevoka. 

POURFENDRE, va. Mamendrana olo- 
na amy ny sabatra. 

POURPARLER, sm. Dinidinika, fldi- 
nidinihana. Il y a eu plusieurs pourpar- 
lers entre les deux ministres. Nisy di- 
nidinika, etc., vitsivitsy nataon' ny mi- 
nistre roa laby. 

POURPIER, sm. Tsikobokobondani- 
tra. 

POURPOINT, sm. Akanjo bory vody 
fanao taloba. À brûle — . Comme À bout 
portant Voy. Portait. 

POURPRE, sm. Volon-jaky. Cette étof- 
fe est d'un beau—. Mivolon-jaky ma- 
haftnaritra io lamba io. 

—, sf. 1* Loko mena fanaovan-jaky. 2 # — , 
.laky. Manteau de — . Kapaoty jaky. 3 # 
fig. Fiandrianan' ny mpanjaka. La — ro- 
maine. Ny fiandrianan* ny kardinaly 



POURPRÉ, ÊE, adj. Mivolon-jaky. 

POURQUOI, conj. Antony, fototra. Vors 
éiiez absent, voilà — l'on vous a oublié. 
Tsy tao hUnao, ka izany no antony, etc., 
nanadinoana anao. 

—, ado. interrog. Inona no antony, ahoa- 
na, haninona. — venez-vous ici ? Inona 
no antony ahatongavanao aty ? ahoana. 
haninona no ahatongavanao aty ? 

—, sm. Antony, fototra. Je voudrais sa- 
voir le — de cette affaire. Ta-hahalala 
ny antony, ny fotolr' izany raharaha 
izany aho. 

POURRI, IE, adj. t' Lo, drodroka. 
Bois — . Hazo lo, etc. 2* fig. Mivarilavo. 
C'est un cœur — . Mivarilaco amy ny fi- 
ton iran-iena ratsy izy. 

—, sm. Ny lo. Enlever le— d'un fruit. 
Manaisoira nylo amy ny voankazo. Cela 
sent le-. Maimbo lo izany. 

POURRIR, vn. !• Mihalô, mihadrodro- 
ka. Les fruits pourrissent sur l'arbre. 
Mihalô eny am-potony ny voankazo. 2* 
fig. Milongila, mivarilavo. —dans las 
cachots. Milongila ao anaty tran ornai* 
zina. — dans la débauche. Mivarilavo 
ao anatin' ny fitondran-tena ratsy. 

—, va. Mahalô, mahadrodroka. 

Se pourrir, vpr. Mihalô, mibadrodroka. 

POURRITURE, sf. Fahalovaoa, halo- 
van a, halo, hadrodroka. 

POURSUITE, sf. fFaaenjohana. *? fig. 
Fikatsahana, fanohiiana. 3 # — , pi. Ftto* 
riana. Faire des poursuitos contre un 
débiteur. Mitory mpitrosa. 

POURSUIVANT, sm !• Mpikatsaka. 
2*—, Mpitory. 

POURSUIVRE, va. !• Manenjika. —un 
voleur. Manenjika tontakely. 2* fig. Ma- 
nenjika. Le malheur le poursuit. Ma- 
nenjika azy ny loza. 3* —, Mikatsaka. 
manohy. — un emploi. Mikatsaka raha- 
raha. — un travail. Manohy raharaha. 
A* — , Mitory. — un débiteur. Mitory 
mpitrosa. 

— , vn. Manohy. Vous avez bien commen- 
cé, poursuivez- Efa nanomboka taara 
hianao, ka tohizo. 

Se poursuivre, vpr. 1* Mifancnjika. 
2* -t-, Tohizina. L* affaire se poursuit. 
Tohizina ny raharaha. 

POURTANT, adv. Kanefa, nefa, kan- 
jo. Comme Cependant. 

POURTOUR, sm. Ny manodidina. Voy. 
CiRrriT. 



Digitized by 



Google 



POTI 



— £39 



POU 



POURVOI, sm. Fangatahana fitsarana 
ûrabony, fangatahana. —on grâce. Fan- 
gatahana famelan-keloka amy oy ropan- 
jaka. 

POURVOIR, un. 1* Mamonona, mano- 
mana, miahy. Il pourvoit aux besoins 
de sa famille. Izy no mamonona, mia- 
hy izay rehe tra ilain'ny fianakaviany. 
On a pourvu a tout. Voaomana ny za- 
vatra rehetra. Dieu y pourvoira. An- 
driamanitra hamonona, hanomana, 
hiahy izany. 2 # — , Manendry oiona. — 
à un emploi. Manendry olona amy ny 
raharaha. 

— , va. I* Mamonona, mitao. — une armée 
de munitions. Mamonona, mitao fia- 
diana ho any ny m pian ta fi ka. — une pla- 
ce de vivres. Mamonona haninaho any 
ny tunana anankiray. Voy. Munir, Four- 
îiih. 2* —, Manome, mampanambady, 
mampahazo rabaraha. Le roi Ta pourvu 
de cet emploi. Ny mpanjaka nanome 
azy izany rabaraha izany. Ce père a 
Dien pourvu tous ses enfants. Izany ray 
izany nampanambady, nampahazo ra- 
haraha tsara ny zanany rehetra. 3* fig. 
Manome Le Ciel Va pourvu do bonnes 
qualités. Nomen' Andriamanitra toe- 
panaby isara izy. 

Se pourvoir, vpr. 1* Mivonona. mano- 
mana, mitao. 2°— , Mangaiaka Q tsara na. 
Se — en cassation. Mangataka fitsara- 
na ambony indrndra. 

POURVOYEUR, EUSS, a. Mpamo- 
nona. 

POURVU, UE, adj. !• Manana. Il 
est— de tout ce qu'il lui faut. Mana- 
na ny zavatra rehetra ilaina izy. 2 # — , 
Nomena, manam-bady, nahazo rabara- 
ha, 3 # fig. Nomena, nahazo. 

POURVU QUE, toc. conj. Raha, fa Uy 
maintsy. Comme A condition quiî. 

POUSSE, a/*. Tsimo?:a, taroka, laingo. 
Les jeunes pousses des brèdes. Ny ta- 
rok' anamamy. Les jeunes pousses du 
bout des branches. Ny taingon-kazo. 

POUSSÉE, sf. Tosika, fanosehana. 

POUSSER, va. I* Manosika, manakfsa- 
ka, mandronjina —une table. Manosi- 
ka, manakisaha latabatra. — violem- 
ment quelqu'un. Manosika, mandron- 
jina olona mafy. — la porte. Manosika 
ny varavarana 2 # — , Mamindra, manala- 
va, manitatra, mampandroso. Il faut — 
ce mur plus loin. Tsymaintsy hafindra 
tevidavitra kokoa, hohalavaina kokoa 
io ampiantany io. (> prinro a pou*s* 



ses conquêtes bien loin. Izany mpan- 
jaka izany nanitatra, nampandroso 
lavitra ny fanjakany. S 9 fig. Mampison- 
drotra, mampandroso, m.tnona, mitari- 
ka. C'est son ami qui l'a poussé. Ny sa- 
kaizany no nampisondrotra azy. —un 
écolier. Mampandroso mpianatra. — 
des travaux.. Mampandroso raharaha. 

— au maL Mitaona, mitarika ho amy 
ny ratsy. 4 # — , Mamoly, mahatezitra, 
mampiseho, manao, mi..., man.... Vous 
le poussez trop. Mamely azy mafy loatra 
hianao. Vous me poussez à bout. Maha- 
tezitra ahy mafy loatra hianao ta sasatry 
ny mandent raaho. Il pousse bien loin la 
patience. Mampiseho fandeferana ma- 
hagaga izy. Il pousse trop loin la rail- 
lerie. Manao voso-d ratsy maj"y loatra 
izy. Il pousse trop loin son ambition, 
jliitsiriri-boni nahi ira mafy loatra izy. 

— des soupirs. Misentosento. — des 
leuilles. Mand ravina. 

—, vn. 1* Mitsimoka, mitsiry, maniry. ma- 
naroka. Le* arbres poussent. Mitsimo- 
ka, etc., ny bazo. Sa barbe pousse. Ma- 
niry ny volora-bavany. 2 # — , Manosika. 
L'arcade a poussé sur les murs. Nano* 
sika ny rindrina ny andohalambo. 3°— , 
Mandroso. -jusqu'à la ville. Mandroso 
batrany an-tanana. 4* fig. — à ta roue. 
Manampy. 

Se pousser, vpr. t* Mtkisaka. 2* fig. Mi- 
sondretra, mandroso, m ifanarapy. 11 s'est 
poussé dans le monde. Nisondrotra. 
nandix>so voninahitra, — barena tara in' 
izao tontolo izao izy. 

POUSSIÈRE, sf. Vovoka, vovo-tany, 
jofo. Soulever de la — . Mamovokà, 
mampitera-jofo. Il fait boaucoup de — . 
Be ny vovoka, mamoooka fatra f ra, mi- 
tera- jofo. La— entre dans les yeux. 
Manditsika ny maso ny vovoka. \\ toc. 
Réduire en — . Manorotoro, manamon- 
tsaroontsana, manamongo ; fig. mando- 
vona," manafoana. Mordre la — . Maty 
an' ad y. 

POUSSIF, IVE, adj. Sohihina. Cheval 
— . Soavaly sohihina. 

POUSSIN, sm. Zanak'akoho, akoho ke- 

iy. 

POUTRE, sf. Sakamandimby. 

POUTRELLE, sf. Lafi-drihana, rai- 
rain-drihana, zana-kazo. 

POUVOIR, vn. Afaka, mahazo, ma ha.... 
Il no peut pas marcher. Tby a/a-man- 
deba izy. Je ne peux pas dormir. Tsy 
jnahazo matory aho Cela peut se faire. 



Digitized by 



Google 



PRA 



G 40 



PRE 



Azo atao izany. Il ne peut rien répon- 
dre. Tsy maftavaly na inona na inona 
izy. || ioc. N'en — plus. Ana. Je n'en 
puis mais. Tsy izaho no antony, fotony. 

— , v. imp. Azo heverina. Il peut se fai- 
re, il se peut que votre projet réussis- 
se. Azo heverina fa ho vanona ny flka- 
sanao, angamba bo vanona ny flkasanao. 

— , va. Mahefa, mahavita. Il peut tout ce 
qu'il vent. Mahefa, etc., izay rohetra 
tiany hatao izy. 

POUVOIR, «m. I* Fahazoana. Il n'est 
pas au — de l'esprit humain de conce- 
voir de telles choses. Tsy azon' ny sain' 
olombelona heverina ny zavatra tahaka 
izany. 2*—, Fahefana, fanapahana. Il 
est parvenu au — . Nahazo fahefana, fa- 
napahana izy. Il a le— de commander. 
Manam-pa/ie/arca mba handidy izy. Il a 
outropassô ses pouvoirs. Nihoatra ny fa- 
hefana azony iiy. Les pouvoirs d'un 
ambassadeur. Ny fahefan' ny ambasa- 
daora. — temporel. Fahefana momba 
ny nofo. — spirituel. Fahefana mom- 
ba ny fanahy. —législatif. Fahefana 
mba hanao lalâna. —exécutif. Fahe- 
fana mba hampanaraka ny lalàna. — 
judiciaire. Fahefana mba hitsara. 3 J — . 
Lehibo. Flatter lo — . Mandoka ny lehi- 
be. 4 # /î(j. Toky, hery, lifehozana, famo- 
lahana, titarihana, fitaomana. Il a beau- 
coup de — auprès du ministre. Maha- 
toky ny ministra loatra izy, lo leny 
amy ny ministra izy. Le — de la ver- 
tu. Ny he r in' ny batsaram-panahy. Il 
n'a pas de — sur lui-menu. Tsy ma- 
hafehy Una izy. Il n'a pas de-— sur 
ses passions. Tsy mahafolaka ny fllan- 
dratsiny izy. Il exerce un grand — sur 
les esprits. Mahatarika, mahataona 
ny olona tokoa izy. 

PRAIRIE, sf. Tanim-bilona. — artiû- 
cielle. Tany nofafazam-oiiona. 

PRALINE, sf. Karazam-batomamy. 

PRATICABLE, adj. !• Azo atao, azo 
arahina. Cela n' est pas — . Tsy azo 
afao, etc., izany. 2 # — , Azo aleha* Che- 
min—. Làlana azo aleha. 

PRATICIEN, sm. Mahay, zatra amy 
ny raharahany. Ce médecin est un bon 
— . Mahay, ete , io dokotera io. 

PRATIQUANT, ANTE, ad/. Mana- 
raka tsara ny flvavahana. 

PRATIQUE, 8f. 1* Fahazarana manao, 
fanaovana, ianarahana, fanatanteraha- 
na. Il a la— de la médecine. Zalra ma- 

. nao ny raharahan' ny dokotera izy. Il a la 



—des affaires. Z&trzun&nao raharaha sa- 
mihafa izy. Cette vertu est d'une — dif* 
licilo. Sarotra arahina izany hatsaram* 
panahy izany. Ce projet est beau, mais 
il sera difficile dans la—. Tsara izany 
flkasana izany, fa. sarotra ny fanaovana, 
ny /anafanterahana azy. 2 # — f Fanao, 
fomba. Agir selon la — du pays. Manao 
araka ny fanao, ny /bmfcan' ny tany. 3* 
—, Mpanao trano fantatra, mpividy. Ce 
marchand a des pratiques. Bo ny mpa- 
nao trano fan tat ra, etc., amin'io mpi- 
varotra io. 4*—, pi. Fombam-pivavaha- 
na. Pratiques superstitieuses. Fonxban- 
tsarapy, fadifady. 5*—, Firaisan-tetika. 
Entretenir des pratiques avec l'enuc- 
mi. Miray telika amy ny fahavalo. 

— , adj. Mampanao, manao, manao asa 
soa. Cours théorique et — . Fampiana- 
rana sady mampahay no mampanao. 
Sa vertu était — . Niseho tamy ny asa 
soa nataony ny hatsaram-panahiny. 

PRATIQUER, va. 1* Manao, maoara- 
ka, manatanteraka. — de bonnes œu- 
vres. Manao asa soa. — la vertu. Ma- 
naraka ny hatsaram-panahy. — les com- 
mandements de Oieu. Manaraka, ma- 
natanteraka ny didin' AnJrtamanitra. 
— la médecine. Manao ny raharahan' 
ny dokotera. —une fenêtre. Manao 
vara varan- ko ly. 2*—, Miaraka matetika. 
Il pratique les gens de bien. Miaraka 
matetika aiuy ny tsara fanahy izy. 

Se pratiquer, vpr. Atao, fanao, arahina. 

PRÉ, sm. Tanim-bilona. 

PRÉALABLE, adj. Mia'oha, aloha. 

Au préalable, loc. adv. Aloha. 

PRÉALABLEMENT, ado. Aloha. 

PRÉAMBULE, sm. Sasin-teny, teny 
mialoha. 

PRÉCAIRE, adj. Tsy raikitra. Il n'a 
qu'une auturité — . T*y raikitra ny fa- 
hefana azony. 

PRÉCAIREMENT, adv. Tsy raikitra. 

PRÉCAUTION, sf. {• Fitandremana 
rahateo. 2°— , Fitandremana, fahamali- 
nana. Agir avec — Manao amim-pi- 
tandr émana f amim-pa/iamalinana. 

PRÉCAUTIONNER, va. M am pi tan- 
drina rahateo. — les tidèles contre l'er- 
reur. Mampitandrina ny kristiana ra- 
hateo sao azon' ny finoan-diso. 

Se précautionner, vpr. Mitandrina ra- 
hateo. mttandrina. 

PRÉCÉDEMMENT, adv. Teo aloh*> 
taloha. 



Digitized by 



Google 



PRE 



041 — 



PRE 



PRÉCÉDENT, ENTE, adj. Mialoha. 
Je l'ai dit dans le chapitre—. Efa voa- 
lazako tamy ny toko mialoha izany. 

—, sm. Ny natao taloha. Comme Antécé- 
dent. 

PRÉCÉDER, va. Mialoha. Il nous pré- 
cède. Mialoha. anay izy. Le mot qui 
précède. Ny teny mialoha. 

PRÉCEPTE, sm. Lalana, didy. Les pré- 
ceptes de Fart oratoire. Ny lalàna mom- 
ba ny fahaizana mandaha-teny. Les pré- 
ceptes de Jésus-Christ. Ny didiny 
Jeso-Kristy. Cela est de — . Didy izany. 

PRÉCEPTEUR, «m. Mpampianatra. 

PRÊCHE, sm. Toritenin'ny Protestanta. 

PRÉCHER,oa. i* Mitory, mitory teny. — 
l'Évangile. Mitory ny Evanjely. — le ca- 
rême. Mitory teny mandritra ny kare- 
my. — les inlidèles. Mitory teny amy ny 
tsy m pi no. 2*—, Mampianatra, inanana- 
trâ, mamerimberina. 11 prêche une mo- 
rale sévère. Mampianatra fitsipi-piton- 
dran-tena sa rot r a izy. Il prêche son fils. 
Mananatra ny zanany izy. Il prêche 
toujours la même chose. Mamerimbe- 
rina mandrakariva ny teo hiany izy. 

—, on. !• Mitory teny. 2* fig» Il prêche 
d'exemple. Izy aleha no manao izay am- 
pianariny. Il prêche dans le désert. Tsy 
benoina, fotsy rora izy. 

PRÊCHEUR, sm. M pi tory teny» mpi- 
tory teny tsy mahay loatra. 

PRÉCIEUSE, sf. Vehivavy mpiango- 
langola. 

PRÉCIEUSEMENT, ado. Amim-pi- 
tandremana, amim-pitiavana. Garder — 
un livide. Mîtahiry boky amim-pitan- 
dremana, etc. 

PRÉCIEUX, EUSE, adj. 1* Saro-bidy. 
ivtotfe précieuse. Lamba saro-bidy. 2* 
fig. Saro-bidy, lehibe, maroy indrindra, 
malala, mahasoa. Votre temps est—-. Sa- 
ro bidy ny aadronao. Il en ost résulté 
pour lui un avantage — . Nahazo soa lehi- 
be tamin'izany izy. C'est pour moi un sou- 
venir—. Pahatsiarovana mamy ami ko 
indrindra izany. Cet enfant est — à son 
père. Jl/alafan-drainy, mahasoa an- 
drainy io zaza io. 3*—, Miaogolangola, 
miangeso, miangantsana. Il a des maniè- 
res précieuses. Miangolangola toetra 
izy. Il a un langage — . Miangolangola, 
etc., fl teny izy. Voy Àffbcté. 

PRÉCIPICE, sm. 1* Tevana, hantsana. 
Marcher entre deux précipices. Mande- 
ha eo anelanclan'ny tecana, etc., roa. 



2*/tf/. Tevana. hady. La débauche IVn- 
trainc dans le — . Ny fitondrau-tena rai- 
tsy no mamarinaazy an-/ei*ana, etc. 

PRÉCIPITAMMENT, adv. Araim-pa- 
hamaikana, faingana. 

PRÉCIPITATION, sA Hamaikana, ha- 

fainganana, hadodonana, firotorotoa- 
na, iikorododoana, Gkoroboboaua. La — 
gâte la plupart des affaires. Ny hadodo- 
nana? firotoroloana, fikorododoana t 
fikoroboboana manimba ny ankubia- 
zan' ny raharaha. 

PRÉCIPITÉ, ÉE, p. et adj. f Voava- 
rina, navariaa, voazera, nazera. 2°— , 
Maika, faingana. Marcher à pas préci- 
pités. Manao dia maika, etc. 

PRÉCIPITER, va. 1* Mamarina, man- 
jera. Dieu précipita les anges rebelles 
dans les enfers. Nacarina, nazeran* 
Andriamanitra anyanatin'ny afobe ny 
anjely mpikomy. 2*—, Mahamaika, ma- 
nafaingana, manao faingana loatra. La 
frayeur précipitait ses pas. Ny tahotra 
71 a harnai ha, nanafaingana ny diany. 
Les gens sages ne précipitent rien. Ny 
olom-keudry tsy manao zavatra na inona 
na inona faingana loatra. 2* fig. Mama- 
rina, manongana. Ses vices le précipi- 
tent dans l'infortune. Mamarina azyao 
anatin* ny fahoriana ny haratsiany. — 
un monarque du trône. Manongana 
mpanjaka. 

Se précipiter, vpr. 1* Mi va rina, ratanje- 
ra, miantonta. Le torrent se précipite du 
haut des rochers. Mivarina, etc., avy 
amy ny vatolampy ny riaka. 3*—, Mianto- 
raka, miantsambotra, midodododo. Se — 
sur l'ennemi, Miantoraka amy nyfaha- 
valo. Il se précipita dans les bras de sa 
mère. Niantoraka, niantsambotra ta- 
min-dreniny izy. La foule se précipitait 
au-devant de lui. Nidodododo nitsena 
azy ny vahoaka. 3*—, Manao faingana 
luatra. Ne vous précipitez pas. Aza ma- 
nao faingana loatra. 

PRÉCIS, ISB, adj. 1* Raikttra, voaten- 
dry, voafotra, marina. Il est venu à l'heu- 
re précise. Tonga tamy ny fotoana rai* 
kilra, etc., izy. Arrivez à cinq heures 
précises. Tongava amy nydimy mari- 
na. 2°— , Mazava. Demande précise. Fafc- 
gatahana mazava. 3 # — , Fohy sady ma- 
zava, fohy teny sady mazava. Discours 
—, Laha-teny fohy sady mazava. Ecri- 
vain — . Mpamorom-boky fohy teny «a- 
I dy mazava. 

41 



Digitized by 



Google 



PRE 



— Ci2 — 



PRE 



PRÉCIS, sm. Fotopototra. Il a écrit un 
— de l'histoire ancienne. Nanoratra ny 
fotopototry ny tanlararf ny ntaolo izy. 
PRÉCISÉMENT, adv. Marina, indrin- 
dra. Il est parti — à six heures. Niain- 
ga tamy ny enina marina, etc., izy. 
Voy. Juste. 
PRÉCISER, va. Milaza mazava. — un 
l'ait. Alilaza mazava zavatra a nanti- 
ra y niseho. 
PRÉCISION, sf. 1° Filazana Tohy sady 
mazava. 2°— , Fahamarinana, lilamina- 
na. l^a règle est divisée avec — . Voaza- 
razara marina ny fitsipika. Les manœu- 
vres ont été exécutées avec — . Nilami- 
na ny famindran' ny miaramila. 
PRÉCITÉ, ÈE, adj. Voalaza teo aloha. 
PRÉCOCE, adj. 1° Maladymasaka. Fruit 
— . Voankazomafadj/ masaka. 2 a — , Ma- 
lady, haingam-pitorabo, maroroka, ma- 
roro-tsaina. Enfant — . Zaza kely mala- 
dif, etc. 
PRÉCOCITÉ, s/". 1° Halady masaka. 2 a 

—, Ilalady, baroroka, 
PRÉCONÇU, UE, adj. Itompoana ra- 
'hâtée. Idée préconçue. Hevitra itom- 
poana rahateo. 
PRÉCONISATION, sf. Fanandratana 

ho eveka. 
PRÉCONISER, va. 1° Midera izaitsizy. 

2°— , Manandratra ho eveka. 
PRÉCURSEUR, sm. Mpialoha. Saint 
Jean-Baptiste fut le —de Jésus-Christ. 
Masin-dahy Joauy Batista no mpialoha 
any Jeso-Kristy. 
—, adj. Mialoha. Signes précurseurs. Fa- 

mantarana mialoha. » 
PRÉDÉCESSEUR, sm. Ilay.dimbasa- 
ua, mialoha. Ce prince suivit l'exemple 
de son — . Izany mpanjaka izany nanaha- 
knilay nodimbasany. Nos prédéces- 
seurs. Ireo izay nodimbasantsika, nia- 
loha antsika. 
PRÉDESTINATION, sf. Fanendren' 
Andriamanitra ho amy ny fahasambara- 
na mandrakizay. 
PRÉDESTINÉ, ÉE, adj. et s. !• Voa- 
tendry ho amy ny fahasambarana man- 
drakizay. 2" — , Yoatcndry rahateo, voa- 
tidy rabateo. 
PRÉDESTINER, va. 1° Manendry ho 
amy ny fahasambarana mandrakizay. 
Dieu a prédestiné les élus. Andriamani- 
tra nanen</rj/nyolom-pinidy ho amy ny 
fahasambarana mandrakizay. 2°— , 
Manendry rahateo, nrffldy rahateo. Dieu 
avait prédestina la Vierge Marie pour 



être la mère du Seigneur. Andriamani- 
tra nanendry, nifidy rahateo any Ma- 
ry Virijiny ho renin' ny Tompo. 

PRÉDICATEUR, sm. !• Mpitory teny. 
2°— , Mpampianatra. Voy. Puêchek. 

PRÉDICATION, sf. Fitoriana, fitorian- 
teny, toriteny, sermona. 

PRÉDICTION, sf. Faminaniana. Sa — 
est accomplie. Taritoraka, ny famina- 
niana nataony. 

PRÉDILECTION, sf. Fitia^na indrin- 
dra. Il a de la — pour sa fille. Tia in- 
drindra ny zanany vavy izy. Enrant de 
— . Zanaka tiana indrindra, malala. 

PRÉDIRE, va. 1° Maminany. — Fa ve- 
nir. Maminany ny ho avy. J avais pré- 
dit tout ce qui lui est arrivé. Efa noeî- 
nanittb ny zavatra rehetra tonga tami- 
ny. 2°—, Milaza rabateo. —une éclipse. 
Milùza fanakonana ra/ia/eo. 

PRÉDISPOSER, ra. Mahatonga aroti- 
na tsikelikely. 

PRÉDISPOSITION, sf. Toe-batana 
mahatonga arotina tsikelikely. 

PRÉDOMINANT, ANTE, adj. Lehi- 
be indrindra, miseho indrindra. L'humi- 
lité est sa vertu prédominante. Ny fa- 
netren-tena no hatsaram-panahy lehi- 
be indrindra, etc.. ao arainy. 

PRÉDOMINER, un. Lehibe indrindra, 
miâoho indrindra. La charité prédomi- 
ne dans les vrais chrétiens. Ny fltiava- 
namana no miseho indrindra ao amy 
ny kristiana marina. 

PRÉÉMINENCE, sf. Fiamboniana. Il 
a la— sur lui. Amboniny izy. 

PRÉÉMINENT, ENTE, adj. Ambo- 
ny indrindra. La charité est une vertu 
prééminente. Ny fitiavana an* Andria- 
manitra no hatsaram-panahy ambony 
indrindra. 

PRÉÉTABLIR, va. Mamotra rahateo. 
— une question. Mamelra rahateo ny 
zavatra hodinihina. 

PRÉEXISTANT, ANTE, adj. Ary 
taloha. 

PRÉEXISTENCE, sf. Fisiana taloha. 

PRÉEXISTER, vn. Ary taloha. 

PRÉFACE, sf. Sasin-teny, teny mialohf. 

PRÉFECTURE, sf. Fari-tanyJebezuV 
ny préfet, raharahan'ny préfet, traoon' 
ny préfet. 

PRÉFÉRABLE, adj. Mendrika hatao 
ambony, mendrika hofidina, mendrika 
botiana kokoa, aleo. La vertu est — à 
l'or. Ny haUaram-panahy no mendri- 



Digitized by 



Google 



i 



PRE 



— C4Î 



PRE 



ka hatao ambony, mendrika hotiana 
kokoa noho ny volamcnQ, aleo ny ha- 
tsaram-panahy toy izay ny volamena. 

PRÉFÉRABLEMENT , adv. Atao 
ambooy, liana kokoa, aleo. 

PRÉFÉRENGE, sf. Fanaovana ambo- 
ny, fifidianana, titiavana kokoa. fianga- 
rana, fizahan-lavan' olona. Entre ces 
deux généraux, celui-là mérite la—. 
Amin' irco jeneraly roa lahy ireo, iley 
itsy no mendrika hatao ambony, hofi- 
dina. Ma — est fondée. Misy antony ny 
ifidianaho izany, ny itiavako izany 
kokoa. Il fait dos préférences. Ny sa- 
sany no tiany kokoa, miangatra, mi- 
zaha tavan' olona izy. 

PRÉFÉRER, va. Manao ambony, mi- 
fidy, tia kokoa, aleo. Il préfère l'hon- 
neur aux richesses. Ny voninahitra no 
ataony ambony, no tiany kokoa noho 
ny harena, aleony ny voninahitra toy 
izay ny harena. Il préféra se retirer. 
Nalcony niala. 

Se préférer, vpr. Manao ny tenaay am- 
bony, tia tena kokoa. 

PRÉFET,sni. Lehiben'nydépar/emen/. 

PRÉJUDICE, s m. Fatiantoka, fanim- 
bana, fahasimbana. Porter — à quel- 
qu'un. Mahafatyantoka, mamono an- 
toka olona, manimba zavatr' olona. 
C'est au — de son honneur. Manimba 
ny lazany izany. Voy. Dommage. 

PRÉJUDICIABLE, ad}. Mahafaty an- 
toka, mamono antoka, manimba. 

PRÉJUDICIER, un. Mahafatyantoka, 
mamono antoka, manimba. Voy. Nuire. 

PRÉJUGÉ, 8m. 1° Filsarana au-tendro- 
ny, iaminaniana, fauiantarana rahateo. 
Sa réputation forme un — pour lui. 
Ny lazany no azo itsarana azy an- 
tendrony. L'accueil qu'il vous a fait est 
un — pour le succès de votre affaire. Ny 
nandraisany anao no azo aminaniana, 
amantarana rahateo fa ho vanona ny 
raharahanao. 2° — , Hevitra itompoana, 
hevi-diso. Faux — . 7/ein-diso itompoa- 
na. Combattre un — . Manohitra hevi- 
diso anankiray. 

PRÉJUGER, ra. Mitsara an-tendrony, 
maminany, mamantatra rahateo. Je ne 
veux point — la question. Tsy te-hitsa- 
ra an-tendrony ny zavatra dinihina 
aho. Autant qu'on le peut — . Araka izay 
azouinanina, fantarina rahateo. 

PRÉLASSER (SE), vpr. Misonanina, 
miedinedina, miedikedika. Se — dans un 
fauteuil. Misonanina ao amy ny sezabe. 



PRÉLAT, sm. Evcka, kardinaly. 

PRÉLATURE, sf. Fiandrianau' ny 
eveka,— ny kardinaly. 

PRÉLÈVEMENT, sm. Fakana aloha. 

PRÉLEVER, va. Maka aloha. Il faut — 
deux cents francs sur la succession pour 
lesfraisdes funérailles. Tsy maintsy ha- 
kana ariary efa-polo aloha ny lova mba 
handoavana ny lany amy ny fandevonana. 

PRÉLIMINAIRE, adj. M ialolia Dis- 
cours — . Laha-teuy mialo ha. 

-,8m. pi. Zavatra mialoha. Les prolimi- 
naires d'un traité de paix. Ny zacalra 
mialoha ny fanekem-pihavanana. 

PRÉLIMINAIREMENT, ado. Mia- 
loha. 

PRÉLUDE, sni. !• Satrany. î«pg. Zava- 
tra mialoha, fiandoliaua. Les éclairs sont 
le — des orages. Ny helatra no mialoha, 
no pandohan ny ranonoram-haratra. 

PRÉLUDER, m. [• Manao satrany. 
2 # — , Miomana. Il préludait-à une batail- 
le par des escarmouches. Efa nioman- 
kiady tamy ny ady madinidinika izy. 

PRÉMATURÉ, ÉE, .adj. !• Masaka 
alohan* ny l'otoana, malady masaka. 
Fruit — . Voankazo masaka alohan'ny 
fotoana, etc. 2*fig. Maroroka, malady, 
tsy mbola masaka. C'est un esprit — . 
3/aroro-tsaina izy. Il a été enlevé par 
une mort prématurée. Nalady maty, 
maty tanora izy. Cette entreprise est 
prématurée. Tsy mbola masaka izany 
raharaha izanv. 

PRÉMATURÉMENT, adv. Alohan' 
ny fotoana. 

PRÉMATURITÉ, sf. Haroroka, hala- 
dy 

PRÉMÉDITATION, sf. Fihcvcrana 
rahateo. 

PRÉMÉDITÉ, ÉE, adj. Voahovitra 
rahateo. Assassinat—. Famonoana olo- 
na voahevitra rahateo. 

PRÉMÉDITER, va. Mihevitra raha- 
teo. 

PRÉMICES, sf. pi. 1° Santatra, voalo- 
ham-bokatra, voalohanteraky ny biby. 
2 # fi g. Santatra; zavatra voalohany, ilan- 
dohana, fiantombohana. Je vous ofTro 
les — de mou travail. Atolotro anao ny 
santatry ny asako. Vous avez eu les— 
de son cœur. Hianao no notiaviny vaa- 
lohanyr II a vu les — de ce règne. Nahi- 
ta ny niundohana, niantombohan' ny 
nanjakan' izany mpanjaka izany izy. 

PREMIER, 1ÈRE, adj. 1° Voalohany. 



Digitized by 



Google 



PRE 



— 044 — 



IRE 



Le— jour du mois. Ny i* oalôhari andro 
amy ny volana. ny amlro voalohan* ny 
volana. Il est le — de son village. Izy no 
voalohany ao amy ny tandna iloerany. 
Le —ministre. Ny ministra voalohany, 
ny printe ministra. 2*—, Taloba. Il a re- 
couvré sa première puissance. Nahazo 
ny fahefany Jaloha indray izy. 

—, sm. Hibana ambany indrindra. Il de- 
meure au — . Mitoetraao amy ny ri ha- 
na ambany indrindra izy . 

PREMIER-NÉ, sm. Lahimatoa. 

PRÉMUNIR, va. Mampitandrina raha- 
teo. Comme Précautionner.. 

Se prémunir, vpr. Mitandrina. 

PRENABLE, adj. Azo alana, azo ani- 
hina, mety ho afaka. 

PRENANT, ANTE, ad;. La partie pre- 
nante. Ny mpaka vola. 

PRENDRE, va. 1° Maka, mandray, mi- 
tsingina, misambotra, mitondra v — unu 
vjlle. Maka tandna. On lui a pris sa mon- 
tre. Nisy nafca ny famantaranandrony. 

— une épée. Mandray sabutra. Prenez 
mille francs dans mon armoire. Makà, 
mandraisa ariary roan-jato ao anaty 
lalomoarako. Prenez ce que Ton vous 
offre. Itaiso izay atolotrà anao. — du 
bout des doigts. Mitsingina. — l'air. 
Maka rivotra. — femme. Maka vady. 

— un cuisinier. Maka mpahandro. Il Ta 
pris par les cheveux. Nisambolra azy 
tamy ny volon-dohany izy. Vous avez pris 
un habit bien léger. Nitondra akanjo 
manify loatra hianao. II a oublié de —sa 
tabatière. Nanadino hitondra tabatera 
izy. 2 # — , Mahazo, mahatratra. On a pris 
beaucoup de poisson. Nahazo hazandra- 
no betsaka. —quelqu'un sur le fait. Ma- 
hazo olona an-tanana, mahazo otona am- 
body omby. La fièvre l'a pris hier. A zo, 
tratry ny tazo izy omaly. 3*—, Homana, 
mihinana, misotro. Je n'ai rien pris de 
la journée. Tsy nihinana na inona na 
inona aho androany. — une médecine. 
Misotro fanafody. 4°— , Mampandoa, mi- 
vidy, mifidy, milatsaka, manaraka, mom- 
ba. On m'a pris mille francs pour cette 
maçonnerie. Nampandoavina roan-jato 
aho tamin'io rati-balo io. Je vais vous 

— un livre. Hividyboiy aoankirayami- 
nao aho. Il a pris un métier fort rude. 
Nifidy raharaha mafy izy. Elle a pris 
le voile. Nilatsaka ho masera izy. Quel 
chemin— ? Iza no làlana ha.ra.nin a, 
hombana ï Vous avez pris la route la 
plus langue Na::araka t nomba nyld- 



lana lavidavitra kokoa hianao. 5* fig. 
Mandray, mi tondra, miantoka, miandrai* 
kitra, roanandoka. Vous prenez mal mes 
paroles. Ratsy ny andraisanao ny teni- 
ko. II a mal pris mon affaire. Ratsy ny 
nitondrany ny raharahako. Je prends 
cela sur moi. Izabo miantoka, mian- 
dvaikitra izany, ataoko izany na dia tsy 
nahazo làlana aza aho. — une affaire à 
ses risques. M iandraihitra raharaha na 
dia maty antoka aza. — le titre de prince. 
Manandoka ny flandriauan'ny ianak' 
andriana. 6 - — , Manomboka, manaraka, 
manao, mina..., man..., mi.... Prenez la 
chose de plus haut Atombohy aloha- 
loha hiany izany tantara izany. Il a pris 
la bonne voie. Nanaraka ny làlana tsa- 
ra izy, nanao izay tokony habatanteraha- 
na izany izy. — son parti. Manao fika- 
sarui rai kitra, mandelltra. —une person- 
ne pour une autre. Manao otona anan- 
kiray ho olon-kafa. —congé. Manao ve- 
loma. —son temps. Manao miadana, 
tsy rot o Ira. —une habitude. Mihaza- 
trà. —à bail. A/anofa. —garde. A/itan- 
drina. — parti pour quolqu'uu. 3/ian- 
dany amin' olona. 
—, v n. 1* Maka. manesotra. Il prend sur 
son nécessaire pour donner aux pauvres. 
Ny ilainy no akany, anesorany hano- 
mezana ny mahantra. 2*—, Mamaka, ma* 
hazo iototra, latsa-paka, maniry. Cet 
arbre a bien pris. Efa namaka, etc., tsa- 
ra io hazo io. 3*—, Mivongana, mandry, 
miraikitra, mahazo. Le lait a pris. Ni- 
vongana, nandry ny ronono. Le vésica- 
toire a pris. Niraikitra ny bilisitra. Le 
feu a pris à la maison. Nahazo ny tra- 
no ny afo. 4*—, Mahomby. Ce livre preu- 
dra. Iîahomby io boky io. 

Se prendre, vpr. l'Misarangotra, misin- 
gotra. 6a robo s'est prise aux buissons. 
Niëarangotra, nisingotra tamy ny ne- 
ry ny zipony. 2°— , Mivongana, mandry, 
doroka. Se— de vin. Doroky ny divay. 
3* fig. Ce mot se prend ici dans un au- 
tre sens. Misy hevitra ha fa io teny io. 
Se — de paroles. Mifanjihi-bava. S"en 
— à quelqu'un. Manilika amy ny hafa. 
S'y —bien. Manao izay abatanterahan- 
javatra. 

PRENEUR, EUSE, adj. 1* M pan o fa. 
2-— , Mpihinana, mpisotro. —de tabac. 
3/piMnam-paraky. — de thé. Mpiso- 
tro dit*. 

PRÉNOM, sm. Panampin'anarana,ana- 

rana âmv uv batemv. 



Digitized by 



Google 



PRE 



— 645 — 



PRE 



PRÉOCCUPATION, sf. Fahavariana- 
na, fahaverezan-ke vitra, fiahiana. 

PRÉOCCUPÉ, ÉE, ailj. Feno, varia- 
na, very he vitra, miahy. 

PRÉOCCUPER, ra. M a mono, mahava- 
riana, mahavcry liovilra. ahina. Cette 
idée le préoccupe. Feno izany hevitra 
izany ny sainy. Cette affaire le préoc- 
cupe. Mahavariana,mahavery hevitra 
azy, ah in y loatra izany raharaha izany. 

Se préoccuper, vpr. Variana, very he- 
vitra, miahy. 

PRÉOPINANT, sm. Mpamoaka ny lie- 
viny alohan'ny sasany. 

PRÉOPINER, vn. Mamoaka ny hevi- 
ny aloban' ny sasany. 

PRÉPARATEUR, sm. Mpanamboa- 
tra, mpanomana, mpampiomana. 

PRÉPARÂT! F, sm. Fanaraboarana, 
famboarana, fanomanana, fiomanana. 
famononana, fivononana, fltaovana. Il 
s'occupe des préparatifs de guerre. Ma- 
namboatra, manomana, mamonona, 
mitao ny zavatra hoenti-miady izy. 

PRÉPARATION, sf. Fanamboarana, 
famboarana, fanomanana, fiomanana, 
famononana, fivononana, fltaovana, fam- 
piomanana. La — du médicament a été 
mal faite. Ratsy ny nanamboarana ny 
fanafody. Il proche sans — . Mitory tcny 
tsy niomana izy. 

PRÉPARATOIRE, adj. Mampioma- 
na. Cours—. Fampianaruna mampio- 
mana. 

PRÉPARER, ra. !• Manamboatra , 
mamboatra, manomana, mamonona, 
mitao, mampiomana. — un mets. Ma- 
namboatra, mamboatra nahandro. — 
un logement. Manamboatra, mano- 
mana trano. — ce qu'il faut pour un 
voyage. Manamboatra, manomana, 
mamonona ny zavatra hoenti-mande- 
ha. — un discours. Manomana laha- 
tcny. — des élèves à un examen. Mam- 
piomana mpianatra ho a m y ny fanadi- 
nana. 2 # — , M a ha ton ga. Cela nous pré- 
pare de grands malheurs. Hahatonga 
loza lehibe amintsika izany. 

8e préparer, vpr. 1* Miomana, mfvo- 
nona. 8e — au combat. Miomana, mi- 
conon-kiady. 2 # — , Madiva ho, mitatao, 
antomotra. Une grande révolution se 
prépare. Madiea hisy fikorontanana 
lehibe. Un orage se prépare. Fila mi- 
tatao, antomotra ny ranonoram-ba- 
ratra. 



PRÉPONDÉRANCE , sf. Hahery 

lania. 
PRÉPONDÉRANT, ANTE, adj. Ma- 

hery lanja. Homme — . Olona mahery 

lanja. Voix prépondérante. Latsa-bato 

mahery lanja. 
PRÉPOSÉ, ÉE, adj. Voatendry, no- 

tendrena. 
— , ». Mpanao raharaha. Les préposés de 

la douane. Ny mpanao raharaha amy 

ny ladoany. 

PRÉPOSER, va. Manendry. On Ta pré- 
pesé à la conduite des travaux. Voa- 
tendry mba hitarika ny raharaha izy. 

PRÉPOSITIF. IVB, adi. Manao ny 
asan' ny preposisiona. Locution prépo- 
sitive. Fombam-pitencnana manao ny 
asan' ny preposisiona. 

PRÉPOSITION, sf. Teny mampifan- 
dray teny roa, preposisiona. 

PRÉROGATIVE, sf. Tombon-tsoa. 
Cette église a de grandos prérogatives. 
Manana tombon-tsoa lehibe io trano 
leglizy io. Voy. Privilège. 

PRÉS, prèp. 1* Akaiky, anila, antomo- 
tra. Il est — do la rivière. Ao akaiky, 
anilan'ny renirano izy. Nous sommes 

— de Thivor. Manakaiky ny ririni- 
na isika, efa antomotra ny ririnina. 2* 
—, Efa ho, madiva ho, ambivitra. Il est 

— do mourir. Efa ho, madiva ho faty, 
ambavahoana izy, ambivitra ny ainy. 
3*—, Saika. Il dépense— de dix mille 
francs. Saika ariary roa arivo no laniny. 
4 # fig. Serrer quelqu'un de—. Manen- 
jika olona mafy. Tenir quelqu'un de—, 
Mitandrina olona tsara. Être— de ses 
pièces. Koly vola. 

A peu près, loc. adv. Voy. ce mot. 
A cela près, loc. adv. Na dia izany aza. 
PRÉSAGE, sm. 1» Fambara. Cela est 

d'un heureux—. Fambara tsara izany. 

C'est un oiseau de sinistre—. Voroiîa 

/nmbaraloza izany. 2*—, Vinany. Mes 

présages se sont accomplis. Tanteraka 

ny vinany nataoko. 
PRÉSAGER, ra. 1* Manambara. 2*—, 

Maminany. 
PRESBYTE, adj. et s. Manao mason' 

antitra, manno mason-jokiny. 
PRESBYTÈRE, sm. Tranon' ny curé. 
PRESCIENCE, sf. Fnhalalana ny ho 

avy. 
PRESCRIPTIBLE, adj. A/.o rahefa 

ela, tsv aloa rahefa Ha. 



Digitized by 



Google 



PRE 



64G — 



PRE 



PRESCRIPTION, sf. Fahazoan-karena 
araka ny laldua rahefa ela, fahafahana 
tsy handoa trosa araka ny lalAna rahe- 
fa ela. £•— , Taratasim-panafody. Pres- 
cription médicales. Taratasim-pana- 
fody oraon'ny dokotera. 

PRESCRIRE, va. 1° Mandidy. J'ai exé- 
cuté tout ce que vous m'avez prescrit. 
Notanterahiko avokoà ny zavatra rehe- 
tra nandidianao ahy. 2°— , Mahazo ha- 
rena noho ny ipetrahana ela, afaka tsy 
handoa trosa noho ny ela. Il a présent 
cette terre. Nahazo io tany io izy noho 
ny nipctvahany ela lamiuy. lia pres- 
crit sa dette. Afaka tsy handoa trosa 
izy noho ny ela. 

—, vn. Manafuana, mahafoana. L'usage 
no peut — contre la justice. Ny fanao 
tsy mahafoana ny rariny. 

Se prescrire, vpr. i # Mamehy tena. Il 
a enfreint la loi qu'il s'était prescrite. 
Nandika ny lalàna namehezany tena 
izy. 2 # — , Àzo noho ny n ipetrahana ela, 
tsy aloa noho ny ela. Les droits des mi- 
noursne se prescrivent point. Tsy azo 
noho ny mjyetraha)ta ela ny any ny 
tsy maoty. 

PRÉSÉANCE, sf. Fialohana. Se dis- 
puter la—, Miady fialohana. 

PRÉSENCE, sf. 1° Fisiana, fanatreha- 
na, fanoloanana. Ils croient la-— réelle. 
Mino ny /isiany Jeso-Kristy ao amy 
ny eokaristia izy ireo. L'état de ses 
affaires réclame sa—. Ny tootry ny ra- 
harahany manery azy mba hanatrika, 
hunoloann. Il a fait cela en ma— . Na- 
nao izany Uio anatrehako, anoloaho izy . 
Mettez-vous en la— de Dieu. Hevero fa 
eo anatrehana f anoloan' Àndriamaui- 
tra hianaroo. 2" fig. — d'esprit. Hafain- 
ganan-tsaina. Il a répondu avec une — 
d'esprit admirable. Namaly taminv-pa- 
hafainganan-lsaina mahagaga izy. 

En présence, toc. adv. Anatrehana, 
onoloana, imaso. Les années sont en—. 
Mif'anatriha ny tafika roa tonta. 

PRÉSENT, sm. Fauomezana, fanalilra, 
kadô. 

PRÉSENT, ENTE, adj. 1- Ao, mi- 
sy, manatrika, njaiuluaua. Jésus-Christ 
est — dans l'eucharistie. Ao amy ny eo- 
karisia Jcso-Kristy. Dieu est— partout. 
Misy an' Andrianvinitta ny fltocrana 
r*»heira. J'y étais—. Tao aho, nana- 
triton, nanofoa)ia izany aho. 2* fig. Tsa- 
mvana. OI.i «-st toujours — *à mon es- 
pr.i. Tsno:\hi manlrakariva izany. 



3°—, Ankehitriny. La vie présente. Ny 
fiainana ankehitriny. 

— , «m. Ny ankehitriny. n ne s'occupe que 
du — . Tsy miahy afa-tsy ny tnkehitri- 
ny izy. " ; 

À présent, toc. adv. Ankehitriny, izao. 

PRÉSENTABLE, adj. {• Azo atololra, 
fanolotra. 2° fig. Azô aseho. 

PRÉSENTATION, sf. 1- Fanolorana, 
fanehoana. La — de la Vierge. Ny nano- 
lorany Masina Mnry tena. 2f— , Fampî- 
dirana, fampandrosoana, fanaterana. 

PRÉSENTEMENT, adv. Ankehitriny. 
izao. 

PRÉSENTER, va. !• Manolotra. —dos 
fruits. Manolotra voankazo. —un livre. 
Manolotra boky. 2* — . Mnmpiditra. 
mampandroso, mitondra, manatitra. — 
queîqu* un & la cour. Mampiilitra, etc., 
olona anaty rova. 3*—, Manambana — la 
baïonnette. Manambana amy ny beni- 
tra. 4* fig. Milaza, mampiseho, misy. Il 
a présenté clairement les faits. Nolazai- 
ny, nasehony mazava ny zavatra sami- 
ha r a niseho. Ce pays présente des res- 
sources. M in y zava-tsoa maro izany ta- 
nv izany. || loo. — les armes à un officier. 
Manao sapaoritra ny manambooinahitra 
anankiray. — les armes au souverain. 
Manao porizenitra andriana. —la batail- 
le. Mihaika hialy. Voy. Offrir 

Se présenter, t?pr. {• Mnnojo-tena, rai- 
seho, mamangy. Se — pour une place. 
Manolo-tena mbahanao raharahaanan- 
kiray. Se — devant le juge Miseho eo 
anatrehan'uy mpitsara. Il fc présente 
bien. Kinça izy raha miseho eo anatre- 
han'ny olona. Il se présente gauche- 
ment. Dondrina izy raha miseho eo ana- 
trehan'ny olona. Se — chez un ami Ma- 
mangy sa'caiza. La première chos3 qui 
s'est présentée devant moi. Ny zavatra 
voalohany niseho teo anatrehako. 2* fig. 
Miseho, misy. Une difficulté se présen- 
te. Misy zava-tsanlra miseho. Cette 
affaire se présente bien. Miseho ho tsa- 
ra izany raharaha izany. 

PRÉSERVATEUR, TRIGE , adj. 
Miaro, mitahiry. Médecine préservatri- 
ce. Fanafody miaro. 

PRÉSERVATIF, IVE, adj. Maharo. 

— , *m. 1* Fanafody maharo, fanefitra. 
2° fig. Zavatra miharo. La sobriété est 
un — contre la maladie. Ny fahalalam- 
petra amy ny hanina sy ny flsotro ma- 
haro amv nv aretina. 



Digitized by 



Google 



PUE 



- 647 - 



PUE 



PRÉSERVATION,*/*. Fiarovana.fiU- 
hirizana. 

PRÉSERVER, oa. Miaro, mitahiry. 
Dieu nous a préservé d* ce fléau. An- 
driamanilra no niaro antstka tamin* iza- 
ny loza izany. Dieu a préservé son corps 
de la corruption. Andriamanitra nilnhi- 
ry ny fatiny tsy ho lo. 

Se préserver, vpr. Miaro tenn, mitahi- 
ry tena. Se —de la contagion. Mitahiry 
lena aroy ny areti-miiindra. 

PRÉSIDENCE, sf. !• Raharahan* ny 
mpitarikaamy ny flvoriana.raharahan'ny 
presidenta. V—, Tranon' ny presidenta. 

PRÉSIDENT, sm. Mpilarika amy ny 
ûvoriana, presidenta. 

PRÉSIDENTE, sf. !• Vehivavy mpita- 
rika amy ny Ûvoriana. 2*—, Vadin' ny 
presidenta. 

PRÉSIDENTIEL, ELLE, adj. Mom- 
ba ny presidenta. Fondions présiden- 
tielles. Raharahan' ny presidenta. 

PRÉSIDER, va. Mitarika. C'est lui qui 
a présidé l'assemblée. Izy no nitarika 
ny ûvoriana. 

—, vn. Mitarika, mitondra. Il préside mal. 
Tsy niahay miter Ma izy. La Providence 
préside à Tordre de l'univers. Andria- 
manitra mitondra an' izao tontolo izao. 

PRÉSOMPTIF, IVE, adj. Héritier -. 
Mpandova voalohany. 

PRÉSOMPTION, sf. !• Anlony hlhe- 
verana. Il y a de grandes présomptions 
contre lui. Misy antony lehibe hiheve- 
rana fa tsy marina nyazy. 2*—, Hambo, 
fihamboana. ebo, fieboana. 

PRÉSO MPTUEUS EMENT , adv. 
Amim-pihamboana, amim-pieboana. 

PRÉSOMPTUEUX, EUSE, adj. !• 
Mihambo, be hambo, miebo, be ebo. 
Homme—. Olona mihambo, etc. 2*—, 
Mampiseho hambo, mampisoho ebo. 
Projets—. Fikasana mampiseho ham- 
bo, etc. 

—, «m. Mpihambohambo, mpieboebo. 

PRESQUE, adv. Efa ho, madiva ho, 
saika. L'ouvrage est — achevé. Ef% ho, 
etc., vitany asa. 

PRESQU'ÎLE,*/*. Tanjona saika nosy. 

PRESSAGE, sm. Fancrena. famorita- 
na. Le— du papier. Ny fancrena, otc., 
ny taratasy. 

PRESSANT, ANTE, adj. !• Mando- 
dona. Vous êtes trop—. Mandodona 
loatra hianao. 2 9 — , Mahadodona, mai- 
ka, mahamaika, mahatery, mahaporitra, 



mafy, lehibe. L'affaire est pressante. 
Mahadodona. maika. mahamaika ny 
raharaha. Dans une nécessité pressante. 
An-hamehana. Il est dans un besoin — . 
Tery, poritra izy. Des sollicitations 
pressantes. Fangatahana mafy, fitampe- 
sonana. fiambozoana. Dos raisons pres- 
santes. Antony lehibe. 

PRESSE, sf. {• Vahoaka misesHca,- — 
mifanesika, — mifanizina, — mifanitsa- 
kitro. Il y a — pour l'entendre. Misy ua- 
hoaka mi'esika, otc, mba hihaino azy. 
2* — , Fanorena, prosy. Mettre des livres 
en — , Ma montra boky amy ny fanerena, 
etc. — d'imprimerie. Fanerena, otc fa- 
naovam-printy. 3*—, Fanaovam-printy, 
fa non tana. L'ouvrage est sous— . Atao 
prïnty, atonta, tontnna izao ny boky. 
Faire gémir la—, Mampanonta boky. 
Il y a liberté de la — . Samy mabazo 
mampanao printy, mampanonta izay 
tiany. 

PRESSÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voatery, no- 
terena, tory, voaporitra, noporitina. po- 
ritra, voafia, noflazana, voafihina, noflhi- 
nina, voatsindry, notsindriana. Les enne- 
mis sont pressés de toutes parts. Tery, 
poritra be hiany ny fahavalo. t- par la 
faim. Tery, poritry ny hanoanana. 2*—, 
Mifanizina, mifanitsaka, mifanety. Les 
rangs sont pressés. Mifanizina, mifane- 
ty ny laharana. 3°— , Voadodona, nododo- 
nana, dodona, nohaiainganina, maika. 
— de parler. Dodona. maika hitony. 
Affaire pressée. Raharaha maika. 

PRESSENTIMENT, sm. Fanahjana. 

PRESSENTIR, va. Manahy, manindry 
mandry, manandindona. Il avait pres- 
senti sa mort. Efa nanahy ny ho faly izy, 
efa nanindry mandry, nanandindo- 
na azy ny ho faly. 

PRESSE-PAPIERS, 8m. Fanindrian- 
taratasy. 

PRESSER, va. {• Manery, mahatery. 
mamoritra, mahaporitra, mamia, marai- 
hina, manindry. —«lu raisin. Manery, 
mamoritra, mamia voaloboka. — un 
citron. Mamoritra, mamia voasary. — 
quelqu'un entre ses bras. Mamihina 
olona. —quelque chose avec la main. 
Manindry zavatra amy ny tanana. — 
l'ennemi. Manery, mamoritra ny fa- 
havalo. Lo besoin le presse. Manery, 
mahatery, mamoritra, mahaporitra 
azy ny tsy fahampiana. 2°— , Mampiia- 
nety. Pressez vos rangs. Ampifaneteo 

- ny laharanarôo. 3°— , Mandodona, inuua- 



Digitized by 



Google 



PRE 



— 648 — 



PUE 



faïngana. Les ouvriers ne font rien, si 
on ne le3 presse. Tsy mahavita na ino- 
nanainona ny mpiasa, raha tsy dodo- 
nana, hafainganina. Pressez le pas. 
Hafaingano ny dianao. 

—, vn. i # Mahatery, mahaporitra. 2»— , 
Mahadodona, mahamnika, maika. Le 
temps presse. Mahadodona, mahamai» 
lia ny fotoana. L'affaire presse. Maha- 
dodona, etc., ny raharaha. 

Se presser, vpr. !• Misesika, mïfanesi- 
ka, mifanizina, mifanitsaka, mi fa net y. 
La foule se pressait dans l'église pour 
l'entendre. Nisesika, nifanesika tao 
an-trano leglizy ny vahoaka mba hihai- 
no azy. La foule se pressait autour 
de lui. Nifanizina, nifanitaaka, nifa- 
nety nanangorona azy ny vahoaka. Pres- 
sez-vous les uns contre les autres. Mi- 
fanetè hianareo. 2*— , Midodododo, do- 
dona, maika. Si vous ne vous pressez, 
vous arriverez trop tard. Raha tsy mî- 
dodododo, etc., hianareo, dia ho tratra 
aoriana. 

PRESSIER, sm. Mpanonta amy ny pre- 
sy. 

PRESSION, sf. !• Fanerena, fanin- 
ririana. 2* fîy. Fitarihana, fitaomana. 
Exercer une — sur les électeurs. Mita- 
riha, mitaona ny mpifldy. 

PRESSOIR, sm. Milina fanerona. Fou- 
ler le raisin dans un — . Mamoritra voa- 
toboka amy ny milina fanerena. 

PRESSURAGE, sm. Fanion tana amy 
ny milina fanerena. 

PRESSURER, ta. 1 e Mamoritra amy 
ny milina fanerena. — la vendange. Ma- 
moritra voalobokaawt/ ny milina fa- 
nerena. 2*— , Momia, mimoritra. —un 
citron. Mamia, etc.. voasary. 3 # fig. Ho- 
mam-bahoaka, mikapa. — une province. 
Homam-bahoaka amy ny fari-tauy 
iray. —quelqu'un. Mikapa olona. 

PRESSUREUR, sm. Mpamoritra amy 
ny milina fanerena. 

PRESTANCE, sf. Tsanganana. Il a une 
belle — . Tsara tsanganana, tsangana- 
na izy. 

PRESTATION, sf. — de serment. Fia- 
nianana, flvelesan-drano. 

PRESTE, ad;. Kinga. mailaka, baingana. 

PRESTEMENT, ado. Haingana. S'ha- 
biller—. Mîakanjo haingana. 

PRESTESSE, sf. Hakingano, hamaila- 
hana. hafainganana. 

PRESTIDIGITATEUR, sm. Mpanao 
ma]lka. kîn^a tânana. 



PRESTIGE, sm. 1- Fanova-maso, fcn- 
jambana, fankatoavana. 2* fîg. Zava-ma- 
fmtalanjoria. 

PRESTIGIEUX, EUSE, adj. !• Mi- 
sy Tanova-maso, misy fanjambana, misy 
fankatoavana. 2° jîg. Mahatalanjona. 
Éloquence prestigieuse. Fahatea-manda- 
ha-teny mahatalanjona. 

PRÉSUMABLE, adj. Azo vinanina, 
azo heverina. Il est — qu'il viendra. 
Azo vinanina, etc., fahoavyizy. 

PRÉSUMÉ, ÉE, adj. A tao ho..., he- 
verina ho.... Une chose présumée vraie. 
Zavalra atao, etc., ho marina. 

PRÉSUMER, va. Manao, mihevitra. Je 
présume qu'il viendra. Ataoho. heve- 
riko (a ho avy izy. Que présumez-vous 
de l'affaire ? Inona no fihevitrao izany 
raharaha izany? 

— , vn. Matoky, mihambo, mieboeho. Vous 
présumez trop de votre ami. Matoky 
loatra ny sakaizanao hianao. Il présume 
trop de lui-même. Matoky tena loatra, 
m ihambohambo, mieboebo loatra izy. 

PRÉSUPPOSER, va. Mihevitra raha- 
teo ho marina. Ce que vons présuppo- 
sez là est peu vraisemblable. Ton tsy ma- 

' rina izay heverinao rahateo ho mari» 
na. 

PRÉSUPPOSITION, sf. Fiheverana 
rahateo ho marina. 

PRÉSURE, sf. Zavatra fampandriao- 
dronono. 

PRÊT, sm. 1° Fampindramana. fampt- 
samborana, fampananana, fampanjana- 
hana. 2 # — , Vola ampisamborina. — am- 
pananaina, — ampanjanahina. 

PRÊT, ETE, adj. Vonona, efa nioraa- 
na, voavoatra. Il est — a partir. Vono- 
na, efa m'oma?*-kandeha izy. Le dîner 
est — . Voavoatra nv sakafo. 

PRÉTANTAINE, sf. Courir la-. Mi- 
riorio foana hoatra ny Oraka atakalo. 

PRÉTENDANT, ANTE, a. !• Mpiken- 
diy.mpanantena, mpanandrandra. ?•— . 
Printsa mananiena hanjaka. 

— , sm. Mpanandrandra vehivavy ananki- 
ray ho vady. 

PRETENDRE, va. !• Mitady, miken- 
dry, mananiena, mihambo. —sans avoir 
aucun droit. Mihambo. Il prétend mar- 
cher avant lui. Mitady, etc., hialoha 
azy izy. 2 - — , Mtlaza. Je prétends que 
cela n'e>t pas vrai. Izaho mtlaza fa tsy 
marina izany. 3 B — , Mikasa. J'ai préten- 
du plaisanter. Nihasa hanao Mvazivazy 



Digitized by 



Google 



PRE 



— 649 



PRE 



aho. 4*— , Tsy maiutsy. Je prétends 
qu'il me cède. Tsy maintsy hanaiky 
ahyizy. 

— , vn. Mikendry, manantena, man and ran- 
ci ra, mihambo. Il prétend a cette char- 
ge. Mikendry, manantena, manan- 
drandra izanr raharaha izany izy, mt- 
hambo bahazo izany raharaha izany izy. 

PRÉTENDU, UE, adj. Sandoka. tsy 
marina. Ce — gentilhomme. Io andiian- 
dahy sandoka io. 

—, s. Fofom-bady. 

PRÊTE-NOM, sm. Olona atao solovai- 
ka. 

PRÉTENTIEUX, BUSE, adj. f Mi- 
hambo, miebocbo. Personne prétentieu- 
se. Olona mihambohambo, etc. 2*—, 
Miangolangola, miangentsana, miange- 
songeso, mihaitraitra. Style — . Lahate- 
ny miangolangola, etc. Voy. Afpkgtè. 

PRÉTENTION, sf. 1* Fitadiavana. fi- 
kcndrena, fanantenana, fanandrandra- 
na. Je n'ai pas la — de l'emporter sur 
vous. Tsy mitady, mikendry, manan- 
fena hihoatra anao aho. 2°— , Hambo, 
fibamboaaa, ebo, fie boa na. C'est un 
homme à prétentions. Olona be hambo, 
mihambo, be ebo, micbo izy. 

PRÊTER, ta. t° Mampindrana, mam- 
pisambotra, mampanAna. mampanjana- 
ka. — un livre. Mampindrana boky. — 
de l'argent. Mampisam6o-bola. — de 
l'argent à intérêt, Mampanàna, mam- 
panjana-bola. 2* pg. — secours. Ma- 
monjy, manampy. — l'oroille. Manon- 
gilan-tsofina. — serment. Mianiana, mi- 
vely rano. — serment do , fidélité au 
roi. Mianiana, mively rano mba hanai- 
ky ny mpanjaka, misotro vokaka, raile- 
fona omby. —le flanc à la critique. Mila 
vavam-bahoaka, mila lolotramalona. 
La lune prête sa lumière à la terre. Ny 
volana manazava ny tany. — à quelqu' 
un des torts. Manendry ratsy olona. 

—, vn. 1° Mitatra, miroritra. Le cuir prê- 
te. Milalra, etc., ny hoditra uaiôna. 
2* fig, Azo itarina. Ce sujet prête. Azo 
itarina izany foto-teny izany. 

Se prêter, vpr. Manaram po, manaiky. 
Il se prête au plaisir. Manaram-po amy 
ny fifaliana izy. So — à un accommode- 
ment. Manaiky lnfanaraka. Il se prête 
aux exigences île fou eijfant. Manaiky 
izay angatahin' ny zanany izy, manara- 
na. mampihanta zanaka izy. 

PRÉTEUR, «m. Mpitsara tany Roma, 
govcrnora romana. 



PRÊTEUR, EUSE, adj. et .?. Mam- 
pindrana, mampisambotra, mampanàna, 
mampanjanaka. 

PRÉTEXTE, sm. Fialana. antony. Il 
prend pour — son indisposition. Manao 
fialana izy fa marisarisa. Chercher un 
—de querelle. Mitady antony hifandi- 
rana. 

Sous prétexte, loc. prêp. Mody, ho fia- 
lana, ho antony. 

PRÉTEXTER, ra. Mody, manao fiala- 
na, milaza ho antony. Il a prétexté une 
maladie. Nody narary izy, nanao fia- 
lana noho ny aretina, nilaza ho narary 
izy. 

PRÉTOIRE, 8m. Trano fitsarana tamy 
ny Romana. 

PRÉTORIEN, IENNE, adj. 1* Mom- 
ba ny préteur. 2*—, Prétoriens où gar- 
de prétorienne. Mpiambina ny e m péro- 
ra romana. 

PRÊTRE, 8m Mpitahiry sampy, mpi- 
sorona, pretra, mompera. Le grand— de 
la loi. Ny mpisorom-be tamy ny lalàna 
taloha. 11 s'est fait—. Tonga prelra, 
mompera izy. 

PRÉTRESSE, 8f. Yehivavy mpitahiry 
sampy. 

PRÊTRISE, sf. Raharahan' ny pretra, 
fanamasinana ho pretra. Il a reçu la—. 
Nohamasinina ho pretra izy. 

PREUVE, sf. !• Porofo, fanamarinana. 
Donnez des preuves de ce que vous avan- 
cez. Porofoy, hamarino izaylazainao. 
2*—, Faraantarana, vavolombelona, fam- 
pisehoana. Recevez cet avis comme une 
— de mon attachement pour vous, llaiso 
izao anatra izao ho famintarana, ho 
vavolombelona ny filiavako anao. Il a 
donné des preuves de son courage, il a 
fait — de courage. Nampiseho ny lier i in- 
pony izy. 

PREUX, adj. et «m. Mahcry fo, mpa- 
hery. 

PRÉVALOIR, vn. Mahcry, maharesy. 
Son adversaire a prévain. Nahery, na- 
haresy azy ilay niady taminy. 

Se prévaloir, vpr. Mirehareha. 8e— de 
sa fortune. Mirehareha noho ny hareny. 

PRÉVARICATEUR, sm. Mpivadika. 

PRÉVARICATION, sf. Fivadihana. 

PRÊVARIQUER, vn. Mivadika. 

PRÉVENANCE, sf. Kamatifeitana. 

PRÉVENANT, ANTE, aij. Mamali- 
faly. 

PRÉVENIR^ va. t* Tonga aloha, mmi ,j 



Digitized by 



Google 



gie _ 



PRE 



— 650 



PRI 



aloha, mialoha. La nouvelle a prévenu 
le courrier. Tonga talohan* ny taratasy 
ny zava-baovao. Il voulait venir me voir, 
mais je l'ai prévenu. Nikasa hamanury 
ahy izy. fa izaho namangy azy aloha. La 
sagesse a prévenu l'âge. Nialoha ny tao- 
na ny fahendrena. 2°— , Manao rabateo, 
mamalifaly — , mamaly —, misakana — , 
mampandre — . Il a prévenu mes .désirs. 
Nanao rahaleo izay niriko izy. Il ma 
prévenu par toutes sortes de bons offi- 
ces. Namalifaly aby rahateo tamy ny 
zava-tsoa maro nataony izy. Il prévient 
les objections. Mamaly rahaleo ny fa- 
noberana izay hatao izy. — un malbeur. 
Misakana rahateo ny loza. Il m'a préve- 
nu de son arrivée. Nampandw ahy 
rahateo ny habafongavany izy. 3°— , Mi- 
tarika, mandango. Il a prévenu le minis- 
tre en votre faveur. Nitarika, nandan- 
go ny ministra mba hanampy anao izy. 

Se prévenir, vpr. {• Mifampandre raha- 
teo. 2°— , Mitsara an-tendrony, mitom- 
po leny fantatra rahateo. Vous vous 
prévenez aisément. Mora mitsara an- 
tendrony, etc., hianao. 

PRÉVENTIF, IVB, adj. !• Misakana. 
Loi préventive. Lalana misakana. 2 # — , 
Prison préventive. Fonja. 

PRÉVENTION, sf. I-Fitsarana an-ten- 
drony, hevitra itompoana rahateo. Un 
juge ne doit avoir aucun*— . Tsy raelf 
raha mitsara an-tendrony ny mpitsa- 
ra. Il est plein de préventions. Maro 
hevitra ilompoana rahateo izy 2°— , 
Fiampangana, fonja. Il est en — . Voam- 
panga izy. Il a fait trois semaines de 
—. Nitoetra roatokom-bolana tao anaty 
fonja izy. 

PRÉVENU, UE, adj. f Mitsara an- 

• tendrony, mitompo têny fantatra raha- 
teo. L'homme — ne vous écoute pas. Tsy 
azo atodika ny olona mitsara an-ten- 
'drony, etc. 2*-, Voampanga, manan- 
teny. Il est — de meurtre. Voampanga, 
etc., ho namono olona izy. 

—, s. Ny voampanga, ny manan-teny. 

PRÉVISION, sf. Fahitana rabatoo, vi- 
nany, faminaniana La — de Dieu. Ny 
fahitan' Andriamanitra rahateo. 

PRÉVOIR, va. l* Mahita rahateo, ma- 
raiaany. Je prévis ce qui arriverait. Efa 
hitako rahateo, cfa voaoinaniko izay 
ho longa. 2*—, Miahy ny ho avy. On ne 
peut tout—, Tsy hita ahina avokoa nv 
zavatra rchetra ho avv. 



PRÉVÔT, sm. Lobibe mpikarakara ta- 
loha. 

PRÉVOYANCE, sf. I- Fahitana raba- 
teo, faminaniana. 2°— , Fiahiana ny -ho 
avy. Il a détourné le mal par sa — . Nivi- 
lian* ny loza izy sntria niahy ny ho avy. 

PRÉVOYANT, ANTB, adf. f Mahi- 
ta rahateo, maminany. 2° — , Miahy ny 
ho avy. 

PRIE-DIEU, 8m. Fandohalihana. 

PRIER, va. {• Mianjravy, mihanta, raan- 
frataka,mivavaka, mitalaho. Je vous prie 
de le protéger. Izaho miangavy, mi~ 
hanta, mwgataka aminao mba hiaro 
azy. — Dieu. Afangataka. mimvaka 
amin* Andriamanitra. — Dieu instam- 
ment. Mitalaho amin' Andriamanitra. 
— les sainte. Mangataka amy ny olo- 
masina. 2*—, Manasa. On l'a prié à di- 
ner. Nasaina hisakafo izy. 

—, vn. Mangataka, mivavaka. — pour les 
morts. Mangataka, etc., ho any ny 
maiy. 

PRIÈRE, sf. Fiangaviana. fihantana, 
hataka. fangatahana, vavaka. flvavaha- 
na. fitatahoana. Il s'est rendu à mes priè- 
res. Nanaiky ny fiangaviana, ny fihan- 
tana, ny hataka, ny fangatahana na- 
taoko taminy iay. Il aime la—, Tia va- 
vaka, fivavahana izy. Livre de prières. 
Boky fivavahana. 

PRIEUR, EURE, s. Lehiben'ny raonas- 
tera. 

PRIMAIRE, adj. Ambany. École—. 
8ekoîy ambany. 

PRIMAT, sm. Evclta ambonin'ny arsî- 
vcka. 

PRIMAUTÉ, sf. Fiamboniana. \ja —du 
pape. Ny fiambonian* ny papa. 

PRIME, sf. 1° Vidim-piantohana. 2 # — , 
Valisoa fanome an' izay maian tsara 
amy ny taozavatra na voly, etc. 

PRIME ABORD (DE), loc. adv. Voy. 
Abord. 

PRIMER, un. Miambony. Il aime à—. 
Te-/iiam6ont/ izy. 

— , va. Mihoatra —quelqu'un. Mihoatra 
olona. 

PRIMEUR, sf. f Fiandohana. Les pois 
sont chers dans la — . Sarotrany pitipoa 
rahavao miandoha. 2 —,pl. Voaloham- 
bokatra. 

PRIMITIF, IVE, adj. f Voalohany 
indrindra. Langue—. Fiteny voalohany 
indrindra. La primitive Église. Ny 
Kglizy voalohany indrindra. $•— , 
Fototra. Mot—. Fo/o-tcnv. 



Digitized by 



Google 



PHI 



— 651 — 



PRI 



PRIMITIVEMENT, adj. Tamy ny vo- 
alohany. 

PRIMO, adv. Voalohany. 

PRIMOG&NITURE, sf. Fizokiana. 

PRIMORDIAL, ALE, adj. Voaluba- 
nv. 

PRIMORDIALEMENT, adv. Tamy 
ny voalohany. 

PRINCE, sm. !• Zanak' andriana (laby), 
andriandahy, printsa. 2 # — , Mpanjaka 
(lahy), emperora. 3* fig. Lpha, ftloha. Le 
— dos orateurs. Ny loha, ete.,ny ropan- 
daha-teny. Las princes de l'Église. Ny fi- 
lohan' nyEglizy, dia ny kardinaly, ny 
eveka. Le — des Apôtres. Ny filohan' 
ny Apostoly, dia Md. Piera. Le — des té- 
nèbres. Ny filohan'ny maizina, dia ny 
dennny. 

PRINCESSE, sf. Zanak' and riana (va-, 
vy), andriambavy, printsesa.2 9 — « Mpan- 
jakavavy. 3° /îgr. Faire la—. Mirehareha, 
miadokadoka, manaqdrian-tena foana. 

PRINCIER, 1ÈRE, adj. Any ny zanak* 
andriana, any ny printsa. 

PRINCIPAL, ALE, adj. Voalohany, 
lehibe indrindra, fototra, renibe, voalo- 
handohany, zokinjokiny. C'est là son — 
défaut. Izany no tsininy voalohany, le- 
hibe indrindra. Le riz est la principale 
nourriture du pays. Ny vary no /bfo-ka- 
nina,rem6en-kanin'ny mponina. L'idée 
principale d'un ouvrage. Ny /bfo-kevitry 
ny boky. Les principales vérités de la 
religion. Ny fotopotolry ny flvavahana. 
Les principaux magistrats. Ny lehibo 
voalohandohany, zokinjokiny. Voy. 
Capital. 

—, sm. {• Zavatra voalohany, — lehibe 
indrindra, voalohandohany, lohandoha- 
ny, zokinjokiny. Voici le — de l'affaire. 
Inty ny zavatra voalohany, lehibe tn- 
drindra amin' izany raharaha izany. Les 
principaux de ta ville. Ny voalohan- 
dohany, lohandohany, zokinjokiny ao 
an-tananu. 2» — , Renivola. Rembourser 
intérêt et—. Mandoa ny zana-bola sy ny 
reniny. 

PRINCIPALEMENT, adv. Indrindra. 

PRINCIPE, sm. {• Fototra, ihaviana, 
voalohany. Dieu est le— de toutes cho- 
ses. Andriamanitra no fototra, ihavian' 
ny zavatra relie» ra. Le — de la chaleur. 
Ny fotolry ny hafanana. Dès le— Tamy 
ny voalohany. 2 U — , Fotopototra, fo'o-ko- 
vitra, nntony, lalana, -lilsi pi-fpi tondra n- 
tena. Il étudie les principes de la pein- 
ture. Mianatra ny fotopolotr y ny fahai- 



zana manoso-doko izy. Établir un — . 
Manaporofo foto-kevitra anunkiray. Il 
ne se conduit que par de faux principes. 
Tsy marina ny foto-hevitra arahiny 
amy ny litondran-tenany. il agit par un 

— de vanité. Ny fireharehana no an- 
ton' ny ataony. Il suit les principes du 
christianisme. Manaraka ny lalàn' ny 
fivavahana kristiana izy. Il n'a point de 
principes. Tsy manana fitsipi-piton- 
dran-tena izy. 

PRINTANIER, 1ÈRE, adj. Amy ny 
lohataona, miseho raha lohataona. Fleur 
printanière. Voninkazo miseho raha 
lohataona. 

PRINTEMPS, sm. !• Lohataona. 2* fig. 
Andron' ny flahatanorana. Il regrette son 
— . Malahelo ny andron' ny fahatano- 
rany izy. 

PRIORITÉ, sf. Fialohana. 

PRIS, ISE, p. et ad;. !• Nalaina, voa- 
ray, noraisina, voasambotra, nosambo- 
rina, nentina. Ce mot est — du grec. Na- 
laina avy amy ny teny grika izany teny 
izany. 2°—. Azo, tratra. 3 # — . Mandry, 
doroka. La rivière est prise. Mandry ny 
renirano. —de vin. Doroky ny divay. 
i* fig. Il a-été— par les yeux. Voaflta- 
ky ny maso izy. Personne bien prise. 
Olona bikâna. Voy. Prendre. 

PRISE, sf. 1° Fakana, fahazoana, fan- 
draisana, fisamborana, fltarihana. J'ai 
assisté à la — de la ville. Nanatrika ny 
nakana, ny nahazoana ny tandna aho. 
Il n'y a point do — . Sarotra ny mnn- 
dray. ny misambotra azy. — d'armes. 
Fandrawampiadiana. — d'habit. Fan- 
draisann nyakanjon-drolijiozy. On a dé- 
cerné une — de corps contre lui. Nasai- 
na no*amborina izy. — d'eau. Fitari- 
/ian«drano, ranovelona. 2*—, Zavatra 
azo, — voasambotra, babo* Il amena sa 

— dans le port. Nentiny tao amy ny se- 
ranana ny zavatra azony, — voaiambo- 
ny, ny bibony. 3"—, Ady, fanditra. En 
être aux prises. Mixdy. mifandilra. 
4* — , Indray mitsingina. Prendre une — 
de tabac. Maka paruky indray milsin* 
g in a. 5° fig. Il donne — à la critique. 
Mila vavam-bahoaka, mila lolotramalo- 
na izy. Lâcher — . Mandefa, miala, rai- 
koy. En être aux prises avec la mort. 
Efa ho faty, ambavahoana. 

PRISÉE, sf. Fanombanana entana amy 
ny lavanty. Faire la—. Manomb:ina 
entana amy ny lavanty. 



Digitized by 



Google 



PRI 



— 052 



PRO 



PRISER, va. l-Manombana. Vfîg. Ma- 
nao ho zavatra. Voy. Estimer. 

—, rit. Mitroka paraky an* orona. 

PRISBUR, BUSE, s. 1* Mpitroka pa- 
raky an' orona. 2*—, M pan om ban a enta- 
na amy ny lavanty. Commissaire—. Ira- 
ky ny fanjakana mpanombana entana 
amy ny lavanty. 

PRISMATIQUE, adj. Tolo rirana, hita 
amy ny titaratra tolo rirana. Couleurs 
prismatiques. Volon-javatra hita amy 
ny fttaratra telo rirana. 

PRISME, sm: Fi tarât ra na zavatra hâta 
telo Tirana. 

PRISON, sf. f Tranomaizina. 2*—, Fa- 
naovana an-tranomaizina. Il a été con- 
damné à la—. Nohelohina hatao an-tra. 
nomauina izy. 3 # fig. Cette maison est 
une—. Maizimaizina ity trano ity. 

PRISONNIER, 1ÈRE, a. !• Nyao an- 
tranomaizina, nyaoamy ny fonja. 2 # — , 
Sambo-bclona. —de guerre. Sambo-bc- 
lona. 

PRIVATION, sf. !• Tsy fananana, fa- 
ncsorana, fakana, flsakanana, tsy. Il est 
dans la— de toutes choses. Tsy mana- 
na na inona na inona izy. 2*—, Fifa- 
diana. A force do privations, il a amassé 
un petit pécule. Nifady zavatra maro 
izy, ka nahangona rakitra kely. 

PRIVAUTÉ, sf. Fifankazaran-doatra. 

PRIVA, ÉE, p. etar(/\ f Tsy manana, 
nosorina, nalaina, voasakana, nosaka- 
nana, tsy. —de raison. Tsy manan- 
tsaina. —de sépulture. Tsy nalcvina. 
Homme— de la vue. Lehilahy tsy mahita 
intsony, jamba. Corps — de vie. Vatana 
tsy miaina intsony, maty. Homme— do 
l'usage de ses membres. Lehilahy tsy 
mahetsika ny rantsam-batany intsony, 
malemy. 2 - — , Isan'ny ankapobem-ba- 
hoaka, irery, manokana, isan* olona, tsi- 
rairay. Homme—. Olona isan'ny anha- 
pobùm-bahoaka. Intérêt—. Comme In- 
térêt particulier. Voy. Particulier. Il toc- 
Agir de son autorité—. Manao soa am- 
po. 3 # — , Tamâna. Oiseau—, Vorona fa- 
mâna. 

PRIVER, ra. !• Manesotra, maka. misa- 
kana. On l'a privé de tous ses biens. 
Nesorina, nalaina tamitiy avokoa ny 
fananany rehetra. On Ta privé do la vue 
de ses enfants. Nosakanana mba tsy 
habita ny zanany izy. 2"—, Manatamana. 
Comme ApMuvoisen. 

Se priver, vpr. Mifady. Se — de la pro- 
menado. Mifady fitsangantsan garni na. 



PRIVILÈGE, sm. 1° Fiambonlana, tom- 
bon-tsoa, levenam-hola. Il a été payé 
par — . Voaloa ny trosany noho ny fi- 
amf>oniany. C'est un — de sa charge. 
Tombon-tsoa tsy misaraka amy ny ra- 
harahany izany. Les privilèges de la 
noblesse. Ny tombon-tsoa azon' ny an- 
driana. 1*fig. Tombon-tsoa. La raison 
est le — de l'homme. Ny fisainana no 
tombon-tsoan' ny olombelona. 

PRIVILÉGIÉ, ÉE, adj. 1* Nahazo fi- 
amboniana, — tombon-tsoa, — levenam- 
bola. Créancier — . Tompon-trosa naha- 
zo ftamboniana. 2* fig. Nahazo tombon- 
tsoa. L'homme est une créature privih'»- 
giée. Amy ny zavatra voary rehetra ny 
olombelona no nahazo tombon-tsoa. 

—, s. Olona nahazo flamboniana, — tom- 
bon-tsoa, — levenam-bota. 

PRIX, sm. 1* Vidy, tombana. fanomba- 
nana. Fixer le — do la farine. Mandrai- 
kitra ny intfm-dafarina. Quel est votre 
— ? Hoatrinona ny vidiny, ny tomba- 
ny ataonao, ny anombananao aiy ? Cet 
objet est hors de — . Saro-6idj/ izaitsizy, 
efa totnban- tsy ambolena izany, lafodia 
lafo izany. Vendre à bas — . Manao am- 
baoy vidy. Vendre à haut — . Manao 
ambony vidy. roivaro-bolony. Vendre à 

— fixe. Mivarotra tsy manisy tombant/, 
manao varo-bazaha. Vendre au — coû- 
tant. Voy. Coûtant. 2* fig. Fahamendre- 
hana, hasaro-bidy. On ne connaît pas le 

— de cet homme. Tsy fantatry ny olona 
ny fahamendrehan' io lehilahy io. Il 
connaît le — du temps. Mahalala ny ha- 
sarobidin' ny and ro izy. 3*—, Vafisoa, 
valy. Il a remporté le — de peinture. 
Nahazo valisoa tara y ny hoso-doko izy. 
Il a reçu le — de ses crimes. Nahazo ny 
Vfiliri ny holoka nataony izy. || loc. Il a 
a -heté la victoire au — de son sang. Ny 
ainy no nahazoany fandresona. Il a 
résolu d'en venir à bout a quelque — 
que ce soi U Mikasa hanatanleraka iza- 
ny izy, na dia sarotra axa, na manao 
ahoana na manao ahoana. 

Au prix de, loc.prèp. Raha oharina. La 
gloire n'est rien au — du bonheur. Tsi- 
nontsinona ny voninahitra raha ohari- 
na amy ny hasambarana. 

A tout prix, loc. adv. Na dia saro-bi- 
dy aza, na dia sarotra aza, na manao 
ahoana na manao ahoana. 

PROBABILITÉ, sf. Toa. Il n'y a pas 
de — à ce que vous dites. Toa tsy ma- 
rina izay lazainao. 



Digitized by 



Google 



PRO 



— G53 — 



PRO 



PROBABLE, adj. Toa marina» toa. 
Cette opinion est plus — que l'autre. Toa 
marina kokoa m>ho ny h a fa izany he- 
vitra izany. Il est — qu'il tiendra paro- 
le. Ton ha na raie a ny teny napetrany izy. 

PROBABLEMENT, adv. Toa, toko- 
ny. — il perdra le procès. Toa ho rosy 
amy ny ady izy. Viendra-t-il ? — . Moa 
ho avy izy? Tokony. 

PROBANT, ANTE, adj. Manamarina, 
manaporofo. Raison probante. Porofo 
manamarina. 

PROBATION, sf. Fitsapana, fizahan- 
toetra. 

PROBE, adj. Tsara fanahy, raanaraka 
ny rariny. Homme — . Olona tsarà fa" 
nahy, etc. 

PROBITÉ, sf. Hatsaram-panahy, fana- 
rahana ny rariny, rariny. Cola est con- 
tre la—. Tsy araka ny rariny izany. 

PROBLÉMATIQUE, adj. Mampisala- 
sala,saro-pantarina. Ce fait est—. Mam- 
pi$alasala izany zavaira niseho izany. 
Sa conduite est — . Mampisalasala, etc., 
ny ataony. 

PROBLÊME, «m. 1° Fanontaniana amy 
ny marika. $•— , Zavatra mampisalasalu, 
— saro-pantarina. 

PROCÉDÉ, sm. 1* Ny atao, f.ihaiza- 

* miaina. Le — de cet homme n'est pas 
net. Tsy mazava ny ataon % io lehilahy 
to. Il a eu pour moi les meilleurs procé- 
dés. Nahay niaina tamiko loatra izy. 
2*— , Fomba. — nouveau pour photogra- 
phier. Fomba vaovao fanaovana foto- 
graty. 

PROCÉDER, vn. !• Avy. D'où procè- 
dent ces troubles? Inona no ihavian 
izao tabataba izao ? $•— , Manao, mahay 
miaina.— juridiquement. Manao araka 
ny lalâna. Sa manière de — est étrange. 
Mahagaga ny ataony, ny tsy fahaiza- 
ny miaina. 

PROCÉDURE, sf. Fomba fitsarana. Il 
connaît la — . Mahalala ny fomba fitsa- 
rana izy. 

PROCÈS, sm i* Ady, teny, kabary, vo- 
zovezo. Être en — avec quelqu'un. Ma- 
nana ady, etc., amin* olona. It a perdn 
son — . Resy tamy ny adiny izy. Il y a — 
entre eux. Miady izy roa ton ta. — sans 
fin. Kitozan-te/t»/, kilozan -kabary. 2 # — , 
Fitoriana, fiampangana. Faire un— à 
quelqu'un. Mitory, miampanqa olona. 
3«— , Taratasy momba ny ady. It a obte- 
nu communication du — . Nahazo ny (a- 
rata*y momba ny ady izy. 



PROCESSION, êf. f Prosesio. 2--, 
Vahoaka mifololétra. 3*—, Ny ihaviana. 
La — du Saint-EspriL Ny ihavian' ny 
Fanahi-Masina avy amy ny Ray sy i;y 
Zanaka. 

PROCESSIONNELLEMENT, adv. 
Manao prosesio. 

PROCÈS- VERBAL, sm. taratasy ila- 
zan* ny polisy ny zavatra hltany na reny; 
filazana ny zavatra voalaza na natao ta* 
my ny flvoriana anankiray. 

PROCHAIN, AINE, adj. 1* Akaiky, 
antomolra. Au — village. Ao amy ny vo- 
hiira akaiky. Son arrivée est prochaine. 
Akaiky, etc., ny ahatongavany. 2 # — f 
Ho avy, ambony, any. Le mois—. Amy 
ny volana ho acy, ambony. L'année pro- 
chaine. Ny taona ho acy, any. 3 # — , In- 
drindra. Évitez les occasions prochaines. 
Andosiro ny zavatra mahatarika indrin- 
dra amy ny fahitana. 

—, sm. Naraana. Il faut aimer son — . Tsy 
maintsy hotiavina ny namana. 

PROCHAINEMENT, adv. Atohoato. 

PROCHE, adj. Akaiky, manakaiky, mi- 
fanakaiky, manolotra, mifanolotra, mifa* 
nolo-body rindrina, antorootra. Il est 
son plus — voisin. Izy no akaiky , ma- 
nakaiky, manolotra azy indrindra, 
mifanakaiky aminy indrindra, mifa- 
nolotra, mifanolo-body rindrina ami- 
ny. — parent. Havana akaiky. Le jour 
est—. Akaiky, an tomolra ny andro. 

—, sm. pi: Havana. Nos proches. Ny ha- 
vantsika. 

— , prép. Akaiky, manakaiky, mifanakai- 
ky. Ma maison est— de la ville. Akaiky, 
manakaiky ny tanâna. mifanakaiky 
amy ny tanâna ny tranoko. 

— * ado. Akaiky. Il demeure ici— . Mitoe- 
tra ctsy akaiky etsy izy. 

De proche en proche, loc. adc. Mian- 
dalandalana, tsikelikely. La contagion 
s'étendit de — en — . Niely niandalan- 
dalana, etc., ny areti-miflndra. 

PROCLAMATION, sf. 1* Fiantsoana 
ampahibemaso. 2°— , Laha-teny avoaka 
ampahibemaso, kabary. Il lut une—. 
Namaky laha-teny anankiray ampahi- 
bemaso izy. Il adressa une — à l'armée. 
Nikabary tamy ny foloalindahy izy. 

PROCLAMER, va. 1* Miantso ampa- 
hil emas ». L'armée le proclama empe- 
reur. Koanfson' ny foloalindahy ampa- 
hibemaso ho emperora izy. —une loi. 
Miantso lahina ampahibemaso. 2° fiij. 
Manknlaza, mauambara, mitory. On 



Digitized by 



Google 



PRO 



— 654 



PRO 



proclame ses hauts faits. Ankalazaina 
ny herim-po nasehony tamy ny ady. Les 
cieux proclament la gloire de Dieu. Ny 
habakabaka manambara, mttory ny 
voninalntr'Andriamanitra. 

Se proclamer, vpr. Manao ny tenany 
ho.., raihambo. Voy. Se dirb. 

PROCONSUL, sm. Governora tamy ny 
Itomana. 

PROCRÉATION, sf. Fiterahana. 

PROCRÉER, va. Miteraka. 

PROCURATION, sf. l'ahefana mbahi- 
solo olona. 

PROCURER, ra. 1* Mampahazo. —un 
emploi. Mampahazo raharaha. 2 - — , 
Mahatonga, mampi..., raampa..., maha.... 
Cette potion lui a procuré du sommeil. 
iVampatory azy izany fanafoJy sotroi- 
na izany. Voy. Causer. 

Se procurer, vpr. Mahazo. 

PROCUREUR, PROCURATRICE, 
s. Mpisolo, masoivoho. 

—, sm. \ m Andriambaventy mpampana- 
raka ny lalàna. 2 # — , Relijiozy mpitam- 
- bola. 

PRODIGALITÉ, sf. Fandanilaninna 
foana, fanobatobana, fahafoizam-be. 

PRODIGE, sm. 1* Fahagagana. 2°— , 
Zavatra mahagaga. C'est un — de scien- 
ce. Mahagaga ny faharzany. 

PRODIGIEUSEMENT, adr. Izaitsizy 

Voy. EXTRAORDINAMEMBNT. 

PRODIGIEUX, EUSE, adj. Mahaga- 
ga. Il lait une dépense prodigieuse. 3/a- 
hagaga ny laniny. 

PRODIGUE, adj. et s. 1* Mandanilany 
foana, mitobatoba, mpandany, mahafoy 
be. L'enfant—. Ny zanaka mpandany. 
2* fig. Mahery, raanary foana, manome 
be, mahatby, tsy raitsitsy. 

PRODIGUER, va. \* Mandanilany foa- 
na, mitobatoba, mahafoy be. Il a prodi- 
gué toutes les richesses que son père 
avait amassées. Nolanilaniny foana, 
notobatobainy ny harena rehetra izay 
navelan-drainy. Il prodigue son bien 
pour le soulagement des malheureux. 
Mahafoy ny hareny rehetra mba hanam- 
piana ny mahantra izy. 2* fig. Mahery, 
manary foana, manome be, mahafoy, 
tsy mitsitsy. Il prodigue ses louanges. 
Mahery midera izy. Il prodigue ses ta- 
lents. Manary foana ny fahaizany izy. 
La nature lui a prodigué ses dons. JVo- 
?ncn\\ndriamanitra soa be izy. — sa vie. 
Mahafoy, tsy mtf*if*!/Qina. 



Se prodiguer, vpr. Tsy mitsitsy tena. Se 
— pour ses amis. Tsy mitsitsy tena ho 
any ny sakaizany. 

PRODUCTEUR, TRICE, adj. Maha- 
forona. Génie — . Saina mahnforona. 

— , sm.Mpahavokatra, mpanaotaozavatra, 

PRODUCTIF, IVE, adj. Mahavokatra. 
Terre productive. Tany mahavokatra. 

PRODUCTION, sf..i* Fiterahana. faha- 
vokarana, famoazàna. 2 # — , Vo'catra, tao- 
zavatra. Les productions des différents 
pays. Ny vokatra, ny taozacalry n y ta- 
ny samihafa. Les productions de son es- 
prit. Ny vohatry nysainy. 

PRODUIRE, va. i* Miteraka, mahavo- 
katra, maraoa. Chaque animal produit 
son semblable. Samy miteraka mitovy 
aminy avy ny biby rehetra. La terrj 
produit le blé. Mahavokatra varim-ba- 
saha ny tany. Ces arbres produisent de 
beaux fruits. Mamoa mahaflnaritra irej 
hûzo ireo. Cet argent ne produit pas d'in- 
térêts. Tsy miteraka io vola io. 2 # — , Mam- 
pahazo, mahatonga, ihaviana. Sa charge 
lui produit milU piastres par an. Ny ra- 
haraha ataony mampahazo azy vola arivo 
isan-taona. La guerre produit de grands 
maux. Mahatonga loza lehibo, fototra 
ihavian'ïiy loza lehibe ny ady. 3*—, Ma- 
morona, manao, mahavita. Il a produit 
d'excellents ouvrages. iVamorona, na- 
nao, nahavita boky tsara dia tsara izy. 
4°— , Maneho, mampiditra. — des pièces 
justificatives. Maneho taratasy mana- 
marlha. —un homme à ta cour. M a mpi- 
di-drova olona. h* fig. Isehoana. Ce pays 
a produit de grands hommes. Nischoan' 
olo-malaza raaro izany tany izany. 

Se produire, vpr. Miseho. 

PRODUIT, sm. 1* Vokatra. Il vit du — 
do son travail. Ny vokatry ny tdnany no 
ivcfemany. Les produits agricoles. Ny 
vokatry ny tany. Les produits de l'indus- 
trie. Ny vokatry ny taozavatra. 2*—, Ny 
avy amy ny. Huit est le — de deux et do 
quatre. Ny valoauj/amj/ ny efatra am- 
pitomboina roa. 

PROÉMINENCE, sf. Hahavo, fitringi- 
tringy, fandondona, fandomba, fandroso. 

PROÉMINENT, ENTE, adj. Avo, 
mitringitringy, mandondona, mandroso. 
Nez — . Orona avo, mitringitringy. 
Front—. Handrina mandondona, man- 
domba, mandroso. 

PROFANATEUR, TRICE, s. Mpa- 
mctaveta ny zavatra masina, mpanala 
baraka — . 



Digitized by 



Google 



8 le . 



PRO 



->.Y" 



PRO 



PROFANATION, sf. 1° Famctavetana 
ny zavatra masina, fanalam-baraka — . 
o. mmmf Fanariana foana. 

PROFANE, adj. \ m Mametaveta ny zava- 
tra masina, manala baraka—. Discours 
— . Resaka mamelaveta ny 2avatra ma- 
sina. 2 # — , Tsy momba ny fivavahana. 
Histoire—. Tantaratey momba ny'' fi- 
vavahana. 

— , s. 1* Mpamctaveia ny zavatra masina, 
mpanala baraka—. 2*—, Zavatra tsy 
momba ny fivavabana. i 

PROFANER, va. 1* Mametaveta ny 
zavatra masina, manala baraka—. — les 
églises. Mametaveta, manala baraka 
ny trano leglizy. 2 - — , Manary foana, 
manala baraka. — son talent. Manary 
foana, ete , ny fahaizany. 

PROFÉRER, va. Manonona, mamca- 
ka. Ce furent les dernières paroles qu'il 
proféra. Ireono teny ïarany notononi- 
na, navoaka, naloaky ny vavany. 

PROFÈS, ESSE, adj. et s. Relijiozy 
vita voady. 

PROFESSER, va. 1° Manaraka ampa- 
hibemàso, manaiky — , mi hua — . Il pro- 
fesse la religion chrétienne. Manaraka 
ampakibemaso ny ttvavahana kristiana 
izy. Il professa l'unité do Dieu. Nanai- 
ky ampakibemaso an' Andriamanitra 
ho tokana izy. 2° — , Manao raharaha. 
Il professe la médecine. Manao nyra- 
hara/ian'ny dokotera izy. 3 — , Mam- 
pianatra. 

PROFESSEUR, sm. Mpampianatra. 

PROFESSION, sf. !• Fanarahana am- 
pahibemaso, ianekena —, htozana — . 
Il a fait sa — de fui. Nilzua ampaki- 
bemaso ny linoany izy. 2°— , Raharaha, 
fanao. Quel est sa — ? Inona no rahara- 
ha ataony ? C'est un joueur de—. Ny mi- 
loka no fanaony. 3 # — , Fivoadiana am- 
pahibemaso. Faire—. Mivoady ampa- 
kibemaso ao amy ny fikambanan-dre- 
lijiozy. 

PROFESSORAL, ALE, adj. Momba 
ny mpampianatra. 

PROFESSORAT, sm. Raharahan'ny 
mpampianatra. 

PROFIL, sm. !• Tareliy mihorirana. Il 
est plus facile de peindre de — que de 
peindre de face. Moramora kokoa ny ma- 
iioso-doko ny tarehy mihorirana no- 
ho ny tarehy manatrika. 2*—, Ita tare- 
hy, ita tanâna, ila trano. Je ne l'ai vu 
que de—. Ny ila tarehiny hianyno hita- 
ko. Le —de la ville de Paris. Ny ilan' 



ny lanàna Parisy. Le — d'un bâti- 
ment. Ny ilan' ny trano anankiray. 

PROFIT, sm. !• Tombony, ny azo, soa. 
Il a fait un grand— dans le commerce, 
Nahazo fombom-barotra be izy. Ce sont 
les profils de sa charge. Izany no aro- 
ny tamy ny raharahany. Cette amende 
sera au — dos pauvres. Hoentina ha- 
nasoa hy mahantra izany sazy izany. Il 
a tiré beaucoup de — de ses études. Na- 
hazo soa he tamy ny fianarana nataony 
izy. || loc. Mettre son temps à — . Man- 
dany tsara ny a;idrony. 2"-»-, pi. Falim- 
po, kadô\ Il gagne cent piastres, sans 
compter les profits. Mahaz^ ariary. zato 
afa-tsy ny falim-po. etc., izy. 

PROFITABLE, adj. Mby tombony, 
mahasoa. 

PROFITER, vn. 1* Mampahazo tombo- 
ny, mampahazo, mahasoa. Ce commerce 
lui a profité. Nampahazo tombony 
azy izany varotra izany. En quoi cela 
vous profitera-til? Inona no ho azonao 
amin' izany ? Bien mal acquis ne profite 
jamais. Tsy mahasoa na oviana na ovia- 
na ny harena azo tsy an-drariny. || loc. 
—de l'occasion. Manararaotra. 2 # — , Mi- 
tombo, maroroka, mandroso. Cet enfant 
profite à vue d'œil. Mitombo haingana, 
maroroka io zazalahy io. Il profité en 
science et en sagesse. Mitombo, man- 
droso fahaizana sy fàhendrena izy. 

PROFOND, ONDE, ad;. 1* Lalina. 
mangitsokitsoka, tsy taka-polopolorina, 
lalina aty. Fosse profonde. Lavaka la- 
lina. Précipico— . Tevana mangitsoki- 
tsoka t tsy taka-polopolorlna. Blessu- 
re profonde. Ratra lalina. Rivière peu 
profonde. Renirano tsy lalina loatra, 
marivo. Marmite peu profonde. Vilany 
tsy lalina aty loatra. Corbeille pou pro- 
fonde. Harona tsy lalina aty loatra, 
tabebaka. *l m fig. Lalina, lalin-tsaina. 
Mystère—. Mistery Ja/ina. C'est un es- 
prit — . Lalin-tsaina izy. Un savant — . 
Olo-mahay lalin-tsaina. 3* —, Mafy. 
izaitsizy. —chagrin. Alahelo mafy. Un 
— scélérat. OLona tiolokoloka izaitsizy. 
Solitude profonde. Fitoarana mangin- 
gina izaitsizy. ' Nuit* profonde. Alina 
maizina izaitsizy, maizira -pito. 

PROFONDÉMENT, ado. 1° Lalina. 
2° fig. Lalina. 3*—, Mafy, izaitsizy. Dor- 
mir—. Matory ma/y y manao toriraaso 
maty. 

PROFONDEUR, sf. I- Halalina, ha- 
lalinana, langitsokilsoka. 2*— , Halava 



Digitized by 



Google 



PRO 



— G5G — 



PRO 



Cette cour a cinquante mètres de—. Di- 
mam-polo metatra ny halacan io toko- 
tany io. 3° fig. Halalina, hulalinana, 
halalin-tsainn. 

PROFUSÉMENT, adv. Bc il; a bc. 

PROFUSION, sf. !• Fahafoizam-be, 
fandaniana bo, bahotsahana, anganon- 
ganon-kanina. Ses profusions Font rui- 
né. Ny fahafoizany be, fandaniany be 
nahalauy harena azy. Dans ce festin, il 
y avait une — extraordinaire. Nahagaga 
ny /ia6efoa/ian-javatra, ny an^anon- 
ganon-kanina tamin' izauy fanasana 
izany. 2* ftg. Donner des louanges à—. 
Midera izaitsizy. 

PROGÉNITURE, sf. Zanaka. 

PROGRAMME, sm. 1* Taratasy fila- 
zana ny zavatra hatao, programa. Z" pj. 
Fîlazana ny batao. 

PROGRÈS, «m. Fandrosoana, fandro- 
so, fltomboana, fitombo. Le feu faisait 
de grands — . Nandroso dia nandroso, 
nitombo dia nitombo ny afo. Arrêter 
les — des ennemis. Misakana ny fahava- 
lo tsy handroso. Les sciences ont fait 
do grands—. Nandroso dia nandroso 
ny fahaizan-javatra samihafa. Empo- 
cher les — d'une maladie. Misakana ny 
aretina mba tsy handroso, tsy hitom- 
bo. 

PROGRESSER, vn. Mandroso, mitom- 
bo. 

PROGRESSIF, IVE, adj. Mandroso 
miandalandalana. 

PROGRESSION, sf. Fandroso mianda- 
landalana. 

PROGRESSIVEMENT, adv. Mian- 
dalandalana, tsikelikely. 

PROHIBÉ, ÉE, p. et adj. Voarara, no- 
rurana. Armes prohibées. Fiadiana roa- 
rara. Ils sont à un degré — . Raran' ny 
lalana tsy hivady, isy raifankaheny izy 
ireo. 

PROHIBER, va. Mandrara. — le port 
d'armes. Mandrara tsy h i tondra fiadia- 
na. 

PROHIBITIF, IVE, adj. Mandrara. 
Lois prohibitives. Lalana mandrara. 

PROHIBITION, sf. Fandrarana. 

PROIE, sf. f Remby, baza, toba, babo. 
Le loup emporta sa — . Ny amboadia ni- 
tondra ny rembiny, ny hazanyrrfrto- 
hany. I<es vainqueurs partagent leur—. 
Ny mpandresy mizarazara ny babony. 
Chercher une — . Miremby, mitoha. 2* 
fig. Être on — â. Azo, resy. Il est en — 



à la tristesse. Azon' alahelo izy. Il est la 

— de ses passions. Resin ny fllan-dra- 
tsiny izy. 

PROJECTILE, 8m. Zavatra atoraka, 

— alefa. 

PROJECTION, sf. f Fitorahana, fan- 
defasana. 2 # — . Aloka t sary. 

PROJET, 8m. Fikasana, fanampoizana. 
Discuter un — de loi. Mandtnika laldna 
kasaina, ampoizina batao. 

PROJETER, va. 1* Mikasa, manampô. 
Il projette d'aller en Italie. Mihasa, 
manampô hankany Italia izy. 2°— f Mi- 
sy, manao sary. Toute chose projette son 
ombre. Misy aloka ny zavatra rehetra. 

Se projeter, vpr. Mandroso. Quand le 
soleil est à son levant, l'ombre se projet- 
te au loin. Raha vao miposaka ny ma- 
soandro, dia mandroso lavitra ny aloka. 

PROLÉGOMÈNES, sm. pi. Sasin-te- 
ny lava. 

PROLÉTAIRE, sm. Olona faraidiny. 

PROLÉTARIAT, sm. Toetry ny olo- 
na faraidiny. 

PROLIFIQUE, actf.JHaropiteraka. 

PROLIXE, adj. Lavareny, manao teoy 
lavareny. Discours—. Laha-tony faca- 
reny. Orateur—, Mpandaha-teny ma- 
nao teny lavareny. 

PROLIXBMENT, ado. Lavareny. 

PROLIXITÉ, sf. Teny lavareny. 

PROLOGUE, sm. Sasinteny. 

PROLONGATION, sf. Fanalavana.il 
a obtenu une —de six mois. Nohalavai* 
na enim-bolana ny andro hijanouany. 

PROLONGEMENT, sm. Fanalavana, 
fanohizana, fitohizana, toby. La queue 
est le — do l'épine dorsale. Ny rambo 
no tohiri ny hazon-damosina. 

PROLONGER, va. Manalava, raanela, 
manohy. — une affaire. Manalaca, ma- 
nela raharaha. — une trêve. Manalava 
ny andro tsy iadiana. — une rue. Ma- 
nalava, manohy araben-dâiana. 

Se prolonger, vpr. Mihalava, mitohy, 
mitandavana, lasa lavitra. L'hiver sa 
prolonge. Mihalava ny ririnina. Le 
chemin se prolonge entre les rochers. 
Ny lâlana mitohy ao anelanelan* ny va- 
tolampy. Cette Ile se prolonge du midi 
au nord. Milandavana natrany atsimo 
ka batrany avafatra io nosy io. Le son 
se prolonge dans les profondeurs de cet- 
te caverne. Lasa lavitra any an&tin' ity 
zohy lalina ity ny feo. 



Digitized by 



Google 



PRO 



— 657 — 



PRO 



PROMENADE, sf. Fitsangantsanga- 
nana. 

PROMENER,ua. l-Mitondra mitsangan- 
tsangana, mampiasa dia. — un enfant. 
Mitondra zaza mitsanganlsangana. 
— un cheval. Mampiasa dia soava- 
ty- 2* fig. Mamindraflndra. — ses yeux 
sur une assemblée. Mamindrafindra 
ny masony amy ny livoriana. — son ima- 
gination sur divers objets. Mamindra- 
findra ny sainy amy ny zavatra sami- 
bafa. 

Se promener, upr. l*Mitsangantsangana, 
miasa dia. Il se promène dans l'empla- 
cement. Mitsangantsangana, etc., ao 
an-tokotany izy. 2* fig. MifindraQndra, 
mandeba. Le ruisseau se promène lente- 
ment dans la forêt. Ny rano kely man- 
deha miadana any anaty ala. Allez vous 
— . M and eh an a ity manonjika alika 
any. 

PROMENEUR, EUSE, a. Mpitondra 
m itsangan tsangana, mpitsangantsanga- 
na, mpiasa dia. 

PROMENOIR, «m. Fitsangantsangana- 
na, fiasan-dia. 

PROMESSE, a/\ Teny apctraka, vava 
atao, fametrahan-teny, filokana. Accom- 
plir sa — . Manatanteraka ny teny nape- 
traka, ny t?ai?a natao. Rétracter une—. 
Mitsoa-tenr/. Manquer à sa — . Tsy ma- 
natanteraka ny teny napetraka, ma- 
nao vava azon'Andriamanitra. Ce sont 
des promesses vaines. Fame/ra/ian-te- 
ny, uara, filokana foana izany. 

PROMETTEUR, EUSE, a. Mpame- 
tra-teny an-jamba, — am-bava, mpiza- 
ra vava. 

PROMETTRE, va. 1* Mametra-teny, 
manao vava, miloka. Il m'a promis de 
venir me voir. Nametra-leny, nanao 
vava tamiko mba bamangy ahy izy. Il a 
promis de changer de conduite. Efa no- 
metra-teny, niloka mba biova fi ton- 
dran-tena izy. 2» fig. Azo antenaina, — 
vinanina, manao toetr' andro. Je vous 
promets du beau temps pour demain. 
Azoko vinanina fa ho tsara ny andro 
rahampitso. Le ciel promet du beau 
temps. Manao toetr' andro bo tsara 
izato izy. 

—, on. Aio antenaina. Ce jeune homme 
promet beaucoup. Azo antenaina tsara 
io tovolaby io. 

8* promettre, vpr. 1* Manantena. Il se 
promet la victoire. Manantena fandre- 



sena izy. 2 # — , Mikasa. Il se promet d*« 
travailler. Mikasa hiasa iz>\ 

PROMIS, ISE, p. et ad;. Nametrahan- 
teny, natiaovana vava, nilokana. La ter- 
re—. Ny tany nametrahan* Antlriama- 
nitra teny, nanaovan* Audriamanitra 
vava homena ny Hebrio. 

PROMISCUITÉ, sf. Fifangaroana, 

PROMISSION, sf. Terre de -. Tany 
nametrahan' Andriamanitra teny home- 
na ny Hebirio ; fîg. tany lonaka. 

PROMONTOIRE, «m. Tsiraka, tanjo- 
na. 

PROMOTEUR, sm. 1* Mpitarika. 2 # — » 
Fototra, ihaviana. Il fut le — do cette 
querelle. Izy no fototra, no ninacian % 
izany fifandirana izany* 

PROMOTION, sf Fanandratana, fa- 
nanganana. 

PROMOUVOIR, ta. Manandratra, ma- 
nangana. On l'a promu à l'épiscopat. 
Nasandratra, natsangana boeveka izy, 

PROMPT, OMPTE,a<t/. 1- Haingana» 
faingana, malaky. Rendez une prompte 
réponse. Valio haingana, faingana. Il 
a la repartie prompte. Mamaly hainga* 
na, faingana izy, malaky mamaly izy. 
Cela fut — comme l'éclair. Haingana, 
faingana hoatra ny helatra izany. Il a 
l'esprit — . i/aûigran-tsaina izy. 2 # — » 
Mailamailaka, marisika. Il est -«dans 
tout ce qu'il fait. Mailamailaka, otc., 
amin* izay rehetra ataony izy. 3*—, Ma- 
laky tezitça, mora tezitra, saro-po. Il 
a l'humeur prompte. Malaky lezitra % 
etc., izy. 

PROMPTEMENT, adi\ Haingana, 
faingana, malaky. 

PROMPTITUDE, sf, [* Hafaingaîiana, 
fahafainganana, fahalakiana. —d'esprit. 
Ha/ainganan-tsaina. 2 # — , Hasarotam- 
po. 

PROMU, UE, p. adj. et s. Voasandra- 
tra, nasandratra, voatsangana, natsan- 
gana. 

PROMULGATION, sf. Pamoahana 
ampahibemaso. 

PROMULGUER, va. Mamoaka laldna 
ampahibemaso. 

PRÔNE, sm. Toriteny eo antenatenan' 
ny lamesa. 

PRÔNER, va. Midera. 

Se prôner, vpr. i 9 Midora tem. 2«— , 
Mifampidera. 

PRÔNEUR, EUSE, s. Mpidgra, 



Digitized by 



Google 



PRO 



— 658 — 



PRO 



PROKOM, sm. Teny misolo naona, 

pronaona. 
PRONOMINAL,, ALE, adj. Momba 
ny pronaona. Verbe — . Verbe misy 
pronaona personaly roa. 
PRONONCÉ, ÉE, p. et adj. f Voa- 
tonona, notononina, voavoaka, tafavoa- 
ka, navoaka. 2*—, Miharibary. Intention 
bien prononcée. Hevitra miharihary. 
— , sm. Teny fitsarana. / 
PRONONCER, va. Manonona, mamoa- 
ka. Il ne sait pas — les R. Tsy mahay 
manonona ny R izy. —distinctement. 
Manonona mazava. — une sentence. 
Mamoaka teny fitsarana. 
— f vn. Manapaka, manambara ny he- 
viny. Je n'ose — entre vous et lui. Tsy 
sahy hanapaka ny raharahanao sy 
izy aho. Dès que vous aurez prononcé, 
ou obéira. Raha vao hambaranaq ny 
hevitrao, dia hekena. 
Se prononcer, vpr. !• Tononina. 2*— , 
Manambara ny heviny. Il n'ose pas se 
— . Tsy sahy manambara ny heviny 
izy. 
PRONONCIATION, sf. Fanononana. 
— vicieuse. Fanononana ratsy, flroky, 
ftrokiana. 
PRONOSTIC, sm. 1° Faminaniana, vi- 
ns ny. Ce médecin fait des pronostics 
fort justes. Marina loatra ny famina- 
niana, etc., ataon'io dokbtera io. 2 # — , 
Fambara. Cqmme Présage. 
PRONOSTIQUER, va. 1* Maminany, 

manao vinany. 2 - — , Manambara. 
PRONOSTIQUEUR, sm. Mpanao vi- 

nany. 
PROPAGANDE, sf. Faropielezana. Fai- 
re la—. Mampiely. 
PROPAGATEUR, sm. Mpampiely. 
PROPAGATION, sf. Fitomboana, fam- 
pielezana, fielezana. Il travaille à la — 
de la foi. Miasa mba hampiely ny fi- 
noana izy. 
^PROPAGER, fa. Mampiely. — Terreur. 

Mampiely hevi-diso. 
Se propager, vpr. Mitombo, miely. Cet- 
te espèce d'animaux s'est propagée. Ni- 
tombo> niely izany karazam-biby iza- 
ny. 
PROPENSION, sf. Fitongilanana. ha- 

morana, fitiavana. Voy. Inclination. 
PROPHÈTE, «m. f Mpaminany. Les 
faux prophètes. Ny mpaminany sando- 
ka. I 9 fitj. Mpaminany, mpanambara. 
*Tai-je pas été — ? Moa tsy ofa namina- 



nyaho? Un— de ïnalheur. Mpanam- 
bara loza. 
PROPHÉTESSE, sf. Vehivavy mpa- 
minany. 
PROPHÉTIE, s/. Faminaniana. 
PROPHÉTIQUE, ad/. Misy faminania- 
na, any ny mpaminany. maminany. Li- 
vre—. Boky misy faminaniana. Style 
— . Fandaha-tenin' ny mpaminany. 
Esprit—. Olona mahay maminany. 
PROPHÉTIQUEMENT, adv. Amim- 
paminaniana. Il a parlé— . Faminania- 
na ny teny nataony. 
PROPHÉTISER, va. Maminany. 
PROPICE, ad/. 1* Mitahy, manasoa, 
manambina, mitsimbina, mianlra. Dieu 
nous soit— ! Hitahy, hanasoa, hanam- 
bina antsikaanie Ândriamanirra! Soyez- 
moi— . Tsimbino t iantrao aho. Les ju- 
gea lui furent propices. Nitsimhina, 
niantra azy ny mpitsara. ?•— , Tsara. 
C'est le moment—. Izao indrindra no fo- 
toana tsara. 
PROPITIATION, sf. Fifonaoa. Sacri- 
fice de—. Sorona fifonana. 
PROPITIATOIRE, adj. Fifonana. 
PROPORTION, sf. Fifanarabana. Les 
proportions sont bien gardées dans ce 
bâtiment. Mifanaraha tsara ny zavatra 
rehetra amin'io trano io. 8a place n'est 
pas en— avec son mérite. Ny raharaha- 
ny tsy mifanaraha amy ny hamendre- 
bany. Il loc. Réduire à de petites propor- 
tions. Manakely. Cela sort des propor- 
tions ordinaires. Lehibe loatra izany. 
À proportion, en proportion, par 
proportion, loc. prép. Araka. Une 
dépense pas à — de son revenu. Tsy 
mandany araha izay azony izy. 
À proportion que, loc. conj. Araka. 
PROPORTIONNALITÉ, sf. Fifana- 
rabana. 
PROPORTIONNÉ, ES, adj. Mifana- 
raka. Corps bien—. Vatana mi/anara- 
ha tsara. 
PROPORTIONNEL, ELLE, adj. 
Mifanaraka. Nombres proportionnels. 
Isa maro mifanaraha. 
PROPORTIONNELLEMENT, adv. 

A mim-pifanarabana. 
PROPORTIONNÉMENT, a Iv. Ara- 
ka. 
PROPORTIONNER, ra. Vanpifana- 

raka. 
Se proportionner, vpr. Mtfamra* a. 



Digitized by 



Google 



t>RO 



— 059 — 



PRO 



PROPOS, sm {• Resaka, vava. Ile ont 
tenu d et ranges — . Mahagaga ny resa- 
*a nataon' izy irco. Je me moque des 
— . Tsy ahoako ny vavan' ny olona. 2* 
*-, Fikasana. Faire un ierme — de s'a- 
mender. Mikasa mafy mba hiova. 
À propos, loc. aciv. Ankitiny, araka ny 
mety, saikinany, zara, mahay avy. Gela 
est dit à-—. Ankitiny izany teny iza- 
ny, voalaza araka ny mety izany. 
Vous venez à—. Saihinàny, zara fa 
tonga hianao, rnahay avy hianao. Il 
vient bien mal à — . Tsy mahay avy 
izy. 
—, adj. Tokony, mety. Il n'est pas a — 
d'aller si vite. Tsy tokony handroso 
teingana toy izany, tsy mety raba man- 
droso faingana toy izany. 
•-, 8m. Ny mahamety. Je ne vois pas V à 
— de cette plaisanterie. Tsy hitako izay 
mahamety izany kivazivazy izany. 
Hors de propos, toc. adv. T6y misy 
antotty, — fotony. Cela est hors de — . 
Tsy misy antony, etc., izany. 
À tout propos, loc* adv. Mandraka- 

riva. 
De propos délibéré, loc. adv. Iniana, 

fanaby iniana. Voy. Délibéré. 
PROPOSABLE, adj. Azo aposaka, azo 

atolotra. 
PROPOSER, va. Mamosaka, manolotra, 
manondro. — un avis. Mamosaka, ma- 
no/o-kevitra. —un arrangement. Ma* 
mosa-kevitra mba hifanarahana. — un 
prix. Manolotra valisoa. On peut — ce 
prince pour exemple à tous les rois. 
Azo tondroina ho fakan-tahaka ho any 
ny mpanjaka rehetra izany mpanjaka 
izany. 
Se proposer, vpr. t* Mikasa, manam- 
pô, mikendry. Il so propose de partir 
demain» Mikasa, manampô handeha 
rahampitso izy. Il se propose une fin 
plus noble Mikendry farany tsaratsa- 
ra kokoa izy. 2 # — , Manolo-tena. Il s'est 
propose pour cet emploi. Nanolo-tena 
mba hanao izany raharaha izany izy. 
PROPOSITION, sf. f Fehezan-teny 
tsotra, sentensa. 2 # — , Hevitra aposaka, 
zavatra atolotra. 8a — fut acceptée. Ne- 
kena ny hevitra naposany, — natolo- 
ny. lia agréé la-* de mariage qui lui 
a été faite. Nanaiky ny fanambadiana 
natolotra azy izy. 
PROPRE, adj. 1* Tena, tokoa, hiany, 
aza. C'est son — fils. Tena zanany, za- 
nany tokoa izy. Quel est le oenj — de 



ce moi ? Inona no tena hevitr'izany te- 
ny izany ? Je lui ai donné ta lettre en 
main — . Napotrako teo an-tânany Ma- 
ny ny taratasy ampitondraina. Ses pro- 
pres amis étaient contre lui. Ny sa* 
kaizany aza nanohitra azy» 2 # — , Mano* 
kana, mety indrindra. Nom — . Naona 
enti-milaza olona na zavatra manokana* 
Cette langue n'a point de mot — pour 
désigner cet objet. Amin' izany fiteny 
izany tsy misy teny manokana mba hi- 
lazana io zavatra io. Il est souvent diffi- 
cile de trouver le terme — . Matetika sa- 
rotra ny mahita ny teny mety indrin* 
dra. 3«— ,Tsara, tokony, mahomby, ma- 
havita, roahazo, mahay. Ce bois est — à 
bâtir. Tsara anaovan-trano io hazo io, 
Cela est — à les desunir» Tokony haml 
pisaraka azy ireo izany. Il n'est pas 
— aux affaires. Tsy mahomby aray ny 
raharaha, tsy mahavila raharaha izy 4 
Il est — à l'enseignement. Mahaio, mal 
hay mampianatra izy. 4*—, Madio. Lin* 
ge — . Lamba madio. Écriture — . So* 
ratra madio. 

PROPRE, $m. !• Fomba, toetra. Le — 
de l'oiseau, c'est de voler. Ny fomba, 
toetry ny vorona, dia ny manidina. 2*—, 
Tena heviny. Ce mot est employé au — . 
Natae tamy ny tena heviny izany teny 
izany. 3 a — , Ny an' olona tokoa. Il avait 
cette maison à loyer, il l'a maintenant en 
— . Taloha trano nbhofany io, fa ankehi- 
triny azy tokoa, 

PROPRE À RIEN, «m. Olon-tsy va- 
non-ko^inona. 

PROPREMENT, adv. i- Tena, tokoa, 
hiauy. L'honneur— dit. Ny tena vonina- 
hitra. C'est — ce que je pense. Izany 
tokoa, hiany no hovitro. 2*—, Madio. U 
est mis — . Madio filafy izy. 

À proprement parler, loc. adv. Haiia 
lazaina tsotra. 

PROPRET, ETTE, ad;, et s. Tia ma- 
dio amy ny fltâfiana. 

PROPRETÉ, sf. Hadiovana, fahadioVa- 
na, hadio. 

PROPRIÉTAIRE, s. Torapo, 

PROPRIÉTÉ, 8f. i* Fananana, ny an* 
olona. Il me conteste la — de cette ter- 
re. Laviny ny fananako io tany io. Ge 
champ est ma -t. Fananako, a\y io ta- 
nimbuly io. Il n'a que la nue — de cette 
terre. Tsy mahazaka manana izany ta* 
ny izany izy. il a la jouissance de cette 
terre, mais non la—. Mahazo manaram-po 
amia* izany tany izany izy, na dia tsy azy 



Digitized by 



Google 



PRO — 660 — 

tokoafaza. 2'—, Tranona tany izay ana- 
nana. 3*—, Fomba, toetra, hery. L'impé- 
nétrabilité est une — du fer. Fomba, 
toetry ny vy ny t«y mety ho tanteraka. 
La — de l'aimant. Ny herin' ny andriam- 
by. 4 # — , Ny tony mety indrindra. La — 
des termes est observée dans tout ce qu'il 
écrit. Ny teny mety indrindra no fidi- 
ny mondrakariva raha manoratra izy. 

PROPULSEUR, adj. et «m. Mampan- 
droso. 

PROPULSION, sf. Fampandrosoana. 
Force de — . Hery mampandroso. 

PRORATA, 8m. Anjara. Payer son — . 
Mandoa ny anjarany. 

Au prorata, loc. adv. Araka. 

PROROGATIF, IVE, adj. !• Mana- 
lava. 2'—, Marapihemotra, manemolra. 

PROROGATION, sf. !• Fanalavana. 
2*—, Fampihemorana, fanemorana. 

PROROGER, va. 1* Manalava. On a 
prorogé le délai qu'on lui avait donné. 
Nohalavaina ny andro nomena azy. 2* 
—, Mampihemotra, manemotra. — la 
séance du parlement. Mampihemotra, 
etc., ny andro fivorian'ny parlementa. 

PROSAÏQUE, adj. Tsotsotra. Style—. 
Laba-tcny tsotsotra. 

PROSAÏSME, sm. Fahatsotsorana. 

PROSATEUR, sm. Mpanao lnha-te- 
ny tsotra. 

PROSGRIPTEUR, sm. Mpamono an- 
trebotrebony, mpanao maty tsy miteny, 
mpanao sesi-tany. 

PROSCRIPTION, sf. !• Famonoana 
an-trebotrenony, (anaovana maty tsy 
miteny, fanaovana sesi-tany. 2 # fig. Fa- 
nariana. 

PROSCRIRE, va. 1* Mamono an-tre- 
botrebony, manao maty tsy miteny, ma- 
nao sesi-tany, mandroaka. Il faut le — 
de notre assemblée. Tokony horoahina 
amy ny flvoriantsika izy. 2* fig. Mana- 
raeloka, manary. —un livre. Afaname- 
loha boky. — une coutume. Manary 
fomba anankiray. 

PROSCRIT, ITE, p. adj. et a. !• No- 
vonoina an-trebotrebony, maty an-tre- 
botrebony, natao maty tsy miteny, ma- 
ty tsy miteny, nasesi-tany, voaroaka, no- 
roahina. 2 9 fig. Voaheloka, nohelohina, 
nariana. 

PROSE, sf. Laha-teny tsotra. 

PROSÉLYTE, s. t* Kristiana vao mi- 
latsaka. 2* fig. Mpiandany, mpanaraka. 
Bes prosélytes sont nombreux. Maro ny 



PRO 



mpiandany aminy, ny mpanaraka 

azy. 
PROSÉLYTISME, sm. Fikelezana ai- 

na bitarika olona ho amy ny andaniny. 
PROSODIE, sf. Fahaizana momba ny 

fanononan-teny araka ny aksenta sy ny 

fandrindrana ny andalan-tonon-kira. 
PROSPECTUS, sm. Taratasy ftlazana 

boky havoaka na raharaba hatao. 
PROSPÈRE, adj. Manambina, mam- 

piadana,5ambinina, miadana, finaritra. 

vanona, mandroso. Le ciel vous soit — ! 

Hambinin* And riamanitra anie hianao ! 

Il est dans un état—. Ambinina, mia- 

dan-toetra, amy ny toetra finaritra iry. 

PROSPÉRER, vn. Ambinina, miada- 
na, finaritra, vanona, mandroso. Dieu 
permet quelquefois que les méchants 
prospèrent. Indraindray dia avelan'An- 
driamanitra hoambinina, hiadana* ho 
finaritra hiany ny ralsy fanaby. Son 
commerce prospère. Ambinina, rano- 
na, mandroso ny varotra ataony. 

PROSPÉRITÉ, sf Fanambinana. fia- 
danana. hafinaretana, hasoavana, faha- 
vanonana, fandrosoaoa. On ne manque 
point d'amis dans la — . Maro ny sakai- 
za raha ambinina, raha finaritra, ra- 
ha a.n- kasoavana. Il ne se laisse point 
enfler par la — . Tsy mibohîbohy izy 
raha ambinina, miadana, finaritra. 

PROSTERNER (SE), vpr. Miankoho- 
ka, mihohoka. 

PROSTITUÉ, ÉE, adj. et «A !• Vehi- 
vavy janga, akangavavy, tsimihorirana. 
2* fig. Very foana, a fa- baraka. 

PROSTITUER, va. 1* Mamptjangajan- 
ga, mivarotra. 2* fig. Manary foana, 
manala baraka. Il prostitue son talent. 
Manary foana, etc., ny fahaizany izy. 

Se prostituer, vpr. 1* Mijangajanga, 
mivaro-tena, manao tsimihorirana. 2* 
fig. Manala bara-tena. 

PROSTITUTION, sf. !• Fijangajanga- 
na. 2° fig. Fanalam-baraka. 

PROSTRATION , sf. Faharerahana 
mafy. 

PROTE , sm. Mpitarika ny mpanao 
printa. 

PROTECTEUR, TRICE, s. Mpiaro. 

PROTECTION, sf. Fiarovana, fitahia- 
na. 

PROTECTORAT, sm. Fiarovana, pro- 
tektorata. 

PROTÉGÉ, ÉE, s. Olona afovana. 



1 



Digitized by 



Google 



PRO 



— 661 — 



PRO 



PROTÉGER, va. Miaro, mîtahy. — set 
enfants. Miaro ny zanany. Si Dieu nous 
protège.... Raha arovana, fa/mi' An- 
driamanitra isika..t. — le commerce. 
•Miarojny varotra. Le mur protège mon 
jardin. Ny ampiantany miaro ny zar- 
daiko. 

PROTESTANT, ANTE, s. et adj. 
Protestanta. 

PROTESTANTISME, sm. Fivava- 
han* ny protestanta. 

PROTESTATION, sf. I* Fametra- 
han-teny, fllazana marina. 2*—, Fan- 
dévana ampahibemaso, fanohorana— . 

PROTESTER, va. f Mametra-teny, 
milaza marina. Il lui protesta qu'il le 
servirait en toutes rencontres. Name- 
tra-teny taminy izy, fa hanampy azy 
mandrakariva. Je vous proteste qu'il 
ne m'en a rien dit. Milaza marina 
aminao aho, fa tsy nilaza na inona na 
inoaa tamiko izy. 2*—, Mitaraina nobo 
ny tsy fandoavana ny vola voasoratra 
ao amy ny taratasy vola. 

— , vn, Mandé ampahibemaso, manohitra 
— . Il protesta contre. Nolaviny, noto- 
heriny ampahibemaso izany. 

PROTÊT, sm. Fitarainana noho ny tsy 
fandoavana ny vola voasoratra ao amy 
ny taratasy vola. 

PROTOTYPE, «m. !• Marika voaloha- 
ny, fakan-tahaka—. Cette médaille est 
le—sur lequel ;on a moulé toutes les 
autres. Iono medaly voalohany natao 
marika, fakan-tahaka ny hafa. 2* fig. 
Fakan-tahaka, fakana ohatra, fianarana. 
Voy. Modèle. 

PROTUBÉRANCE, sf. Montotra, fan- 
dôndona, fandomba, fandroso. --du crâ- 
ne. Montotra amy ny karandoha. 

PROTUBÉRANT, ANTE, adj. Mon- 
totra, mandôndona, mandomba, mandro- 
so. Front—. Handrina mandôndona, 
mandomba, mandroso. 

PROTUTEUR, «m. Solon'ny tuteur. 

PROUE, sf. Loliasambo. 

PROUESSE, sf. 1° Herim-po aseho. 2* 
fig. Hadalana. 

PROUVER, va. f Manamarina, mana- 
porofo. On prouva qu'il était alors chez 
lui. Nohamarinina, noporofoina fatao 
an-tranony Izy tamhVizay. 2* fig. Mam- 
ptsebo. Cette démarche prouve de la 
sagesse. Mampiseho fahendrena izany 
nataony izany. Voy. Preuve. 

PROVENANCE, *f. Zavalra avy amy 



ny tany hafa. Tabac de — étrangère. 
Paraky avy amy n y tany hafà. 

PROVENANT, ANTE, ad;. Avy. Les 
biens provenants de la succession, Ny 
fananana aoy amy ny lova. 

PROVENIR, vn. Avy. 

PROVERBE, «m. Ohabolana. Le livré 
des Proverbes. Ny bokin'ny Ohabola- 
na. 

PROVERBIAL, ALE, adj Misy oha- 
bolana. 

PROVERBIALEMENT, adv. Misy 
ohabolana. 

PROVIDENCE,^*/. 1- Fitondran* An- 
driamanitra, Andriamanitra. Il faut s'a- 
bandonner à la—. 8nmy tokony hanaiky 
ny fi tondran' Andriamanitra, samy to- 
kony hanolo-tena eo am-pelatanan' An- 
driamanitra. Les décrets delà—. Ny 
lahatr* Andriamanitra. 2° fig. Fian- 
kinana. Il est la — des pauvres. Izy no 
/îanfcinan'ny mahantra. 

PROVIDENTIEL, ELLE, adj. Ara- 
ka ny fl tondran' Andriamanitra, avy 
amin' Andriamanitra. C'est un événe- 
ment — . Tonga araka ny fi tondran' 
Andriamanitra izany, avy amin' An- 
driamanitra izany. 

PROVIDENTIELLEMENT, adj. 
Araka ny fitondran'Andriamanitra. 

PROVIGNAGE, sm. Fanaovana tsin- 
driladina voaloboka. 

PROVIGNEMENT, sm. Comme Pio- 

VIGX.YGE. 

PROVIGNER, va. Manao tsindritadi- 
na voaloboka. 

— , vn. Mitombo Co plant a beaucoup 
provigné. Nitombo be lo foto-boalo- 
boka io. 

PROVIN, sm. Tsindriladim-boaloboka. 

PROVINCE, sf. f Fari-tany. Plusieurs 
provinces se soulevèrent. Nisy fari-ta- 
ny uiaro nikomy. 2 # — , Ambanivohitra. 

PROVINCIAL, ALE, adj. f Amy ny 
fari-tany anankiray. 2*—, Any ny am- 
banivohitra. Accent — . Firokin' ny aux* 
banivohilra. 

— , s. Ambanivohitra. 

PROVISEUR, sm. Lehiben' ny lycée. 

PROVISION, sf. I* Vatsy, fltaovana, 
zavatra voavonona. Provisions de bou- 
che qu'on porte en voyage. Vatsy. lia 
fait ses provisions. Efa nahavonom-ba- 
tsy, fitaovana izy. Il a sa — de vin. 
Vonona ny divay ilainy. La place est 
muni** de provisions de «guerre et^«, 



Digitized by 



Google 



PRU 



— 662 — 



PUB 



bouche. Vonona ao an-tanàna avokoa 
ny fiadiana ay ny hanina, vonom-pi- 
taovarCa ny tanàna. 1* fig. Fivononana, 
flomanana. Il faut avoir uno — de pa- 
tience. Tokony hivonona, hioman- 
kan<iefitra. 

Par provision, loc. ado. Vonjy maika. 

PROVISIONNEL, ELLE, adj. Von- 
jy maika. Partage — -. Fizarana vonjy 
maika. 

PROVISIONNBLLEMENT , adv. 
Vonjy maika. 

PROVISOIRE, adj. Vonjy maika. Ju- 
gement — . Fitsarana atao vonjy mai- 
ka. Nous avons fait un arrangement — . 
Nanao ftfanarahana vonjy maika iza- 
liay. 

—, sm. Ny atao vonjy maika. 

PROVISOIREMENT, ad». Vonjy 
maika. 

PROVOCANT, ANTE, adj. Mihai- 
ka, mihatsy. Paroles provocante?. To- 
ny mihaika, etc. 

PROVOCATEUR, TRICE, ad;. Mi- 
haika, mihatsy. 

—, s. Mpihaika, mpîhaîsy. 

PROVOCATION, sf. Fihaikana, fiha- 
tsiana. Son langage est une — . Tena /?- 
haikana, etc., ny teny ataony. 

PROVOQUER, va. Mihaika, mihatsy. 
— quelqu'un au combat. Mihaika, mi- 
hatsy olona hiady. — quelqu'un à 
boire. Mihatsy olona hisotro. — le 
sommeil. Mihatsy torimaso. — le vo- 
missement. Mihatsy loa. 

Se provoquer, vpr. Mifampihaika, mi- 
fampihatsy, 

PROXIMITÉ, sf. 1- Fifanakaîkezana. 
2 # — , Fihavanana. 

À proximité, loc. adv. Akaiky. 

PRUDE, adj. Te-hiseho ho hendry, toa 
hendry, miana-kendry. 

—, sf. Vehivavy miana-kendry. 

PRUDEMMENT, adc. Amim-paha- 
malinana. 

PRUDENCE, sf. Hamalinana, fahama- 
linana. 

PRUDENT, ENTE, adj. Malina. 
Ilcmme— . Lehilauy ma/ma. Il Ût une 
réponse prudente. Malina tamy ny va- 
lin-teny nataony izy. 

PRUDERIE, sf, Fisehoana toa hendry, 
flâna- ko a dry. Elle se pique de—. Te- 
1\iseho ho hendry, miana-kendry izy. 
Sa — est insupportable. Eta mahasoso- 
ira ny fiaua-kendriny. 



PRUNE, sf. Paisom-bazaha, voandamo- 
ty. — malgache. Voawfamof i/. 

PRUNEAU, sm. Paisom-bazaha mai- 
na. 

PRUNELLE, 8/" Annkandriamaso. Con- 
server quelque chose comme la— de se«i 
yeux. Mitandrin-javatra hoatra ny ana- 
handriamaso. 

PRUNIER, sm. Foto-paîsom-bazaha. 

PRURIGINEUX, EUSE, adj. Man- 
gidihidy, malailay. 

PRURIT, sm. Hidihidy, Jailay. 

PSALMISTE, sm. Mpamorona ny Sa- 
lamo. 

PSALMODIE, sf. I* Fifamalîan-tsala- 
mo. 2° fig. Feo ridralava. 

PSALMODIER, vn. 1* Mifamaly sala- 
mo. 2* fig. Manao feo ridralava. 

PSAUME, sm. Salamo. Le livre des 
Psaumes. Ny bokin' ny Salamo.' 

PSAUTIER, sm. Bokin' uy Salamo. 

PSEUDONYME, sm. Anarana sando- 
ka. - 

—, 8. et adj. t # Maka anarana sandoka. 2* 
—, Misy anarana sandoka. Ouvrage — . 
Boky misy anarana sandoka. 

PSYCHOLOGIE, sf. Fahaizana momba 
ny fanahy. 

PSYCHOLOGIQUE, adj. Momba ny 
psychologie. 

PUANT, ANTE, adj. Maimbo, man- 
tsina, mavoroka, mamofôna, malâny, 
many. ('haïr puante. Ilena maimbo. 
manlsina, mavoroka, mamofôna. 
Pieds puants. Tongotra malany. Aissel- 
les puantes. Helika many. 

PUANTEUR, sf. Haimbo, hantsiua, ha- 
voroka, halany, hamany. 

PUBÈRE, adj. Ampy taona hauamba- 

PUBERTE, sf. Faharapian-taoDa ha- 
nambady. 

PUBLIC, IQUE, adj. i m Any ny vahoa- 
ka, — ny be sy ny maro, — ny fanjakana, 
fantatry ny besynymaro. L'intérêt — . 
Izay mahasoa ny vahoaka, ny besyny 
maro. Personnes publiques. Mpanao 
raharahani-pan/afeana. Chemin—. La.- 
lam-bern-ba/ioa/ia. C'est le bruit—. Tsa- 
hom-ba/ioafra, sahoan'ny besyny ma- 
ro izany. C'est une nouvelle qui est dé- 
jà publique. Fantatry ny hesy n y maro 
sahady izany zava-baovao izany. 2 # — . 
Atao ampahibemaso. Uiscussion publi- 
que. Ady hevitra atao ampahibemaso* 



Digitized by 



Google 



PUE 



— 663 — 



PUI 



—, sm. Vahoaka, ny be sy ny maro. Tra- 
vailler pour le — . Miasa ho any ny t?a- 
hoaka, etc. Le — a mal accueilli ce livre. 
Tsy nandray tsara izany boky izany ny 
be sy ny maro. 

En public, loc. adv. Ampahibemaso. 

PUBLICAIN, sm. Poblikana. 

PUBLICATION, sf. Famoahana ampa- 
hibemaso, fllazana —, fampielezana, fa- 
moahana. 

PUBLICISTE, sm, Mpamoaka laha-te- 
ny momba ny politika, ny lalana, etc. 

PUBLICITÉ, sf. Fanaovana ampahibe- 
maso, fahafantaran* ny be sy ny maro. 
La — des débats est défendue. Voarara 
tsy hatao ampahibemaso ny fitsarana. 
Leurs démêlés ont eu la plus grande — . 
Fantatry ny besy ny maro ny fifandi- 
ran* izy ireo. 

PUBLIER, va. Mamoaka ampahibema- 
so, milaza —, mitory, mampiely, ma- 
moaka. — une loi. Mamoaka lalana am- 
pahibemaso. Il ne se lasse point de — 
tes obligations qn'il vous a. Tsy sasatry 
ny milaza ampahibemaso ny soa azo- 
ny taminao izy. — des bans. Milaza am- 
pahibemaso ny hatao mariazy. L'Évan- 
gile a été publié par toute la terre. Efa 
voatory eran' izao tontolo izao ny Evan- 
jely. — les miséricordes de Dieu. Mito- 
ry ny ind raton' Andriamanitra. — une 
nouvelle. Mampiely zava-baovao. — un 
livre. Mamoaka boky. 

PUBLIQUEMENT, adv. Ampahibe- 
maso. 

PUCE, sf. !• Parasy. Vfig. Avoir la — à 
l'oreille. Manana ahiahy. 

—, adj. Volon-takatra. Étoffe — . Lamba 
volon-takatra. 

PUCERON, sm. Haon-kazo. 

PUÇEUR, sf. Henatra, fahadiovana. Il 
n'a aucune — . T*y raanan-fcenaJra, tsy 
mahalala menatra izy. Respectez la — 
<te celte jeune fille. Hajao ny fahadio- 
van' io zazavavy io. Il loué tout te monde 
sans — . Tsy menatra midera ny olon- 
drehctra izy. Ces paroles blessent la — . 
Af a ha mena t ra i reo ten y i roo . 

PUDIBOND, ONDE, adj. Saro-kena- 
tra, madio. 

PUDICITÉ, sf. Hadiovana. 

PUDIQUE, adj. Madio. 

PUDIQUEMENT, adv. Amim-paha- 
diovana. 

PUER, vn. Maimbo, mantsina, mavoro- 
ka, mamofona, malâny.many. Ces perdrix 



commencent à — . Maimbo, mantsi* 
na, mavoroka, mamofona sahady ireo 
tsipoy ireo. Cet homme pue. Malàny, 
many ity lehilahy ity. 

— , va. Maimbo, mamofona. Il pue l'ail. 
Maimbo, mamofona tongolo gasy izy. 

PUÉRIL, ILE, adj. Any ny zaza. L'âge 
— . Ny taom-pahazazana. Sentiment-—. 
Hevi-jaza. Conduite puérile. Fanahin- 
jaza. 

PUÉRILEMENT, 'adv. Toy ny zaza. 

PUÉRILITÉ, sf. Hevi-jaza, tenin-jaza, 
fanahin-jaza. 

PUERPÉRAL, ALB, adj- Momba ny 
tera-bao. Fièvre puerpérale. Fanaviana 
mpahazo ny tera-bao. 

PUGILAT,*sm. Ady totohondry Canaon* 
ny ntaolo. 

PUÎNÉ, ÉE, adj. et s. Zandry, lahiai- 
vo, vayiaivo, faralahy, faravavy. 

PUIS, adv. Rebefa, raha afaka izany. 
aoriana. vao. Comme Ensuite. 

PUISAGE, sm. Fanovozana. 

PUISARD, sm. Lavaka fanangonan- 
drano. 

PUISER, va. !• Manovo. — de Peau à 
la rivière. Manovo rano amy ny reni- 
rano. 2* fig. Maka. mahazo. Il a puisé 
cela dans les anciens. Ny bokin' ny 
ntaolo no nakany, nangalany t naha- 
zoany izany. J'ai puisé de grandes 
consolations dans son entretien. Tamy 
ny resaka nataony no nahazoako fana- 
lana alahelo lehibe. 

PUISQUE, conj. Satria. 

PUISSAMMENT, adv. Amin-kery, 
amimpahefaoa. 

PUISSANCE, sf. 1* Hery, fahefana, ft- 
fehezana. La — d'un État. Ny herin' ny 
fanjakana anankiray. La — paternelle. 
Ny fane fan* ny ray. Rome réduisit l'u- 
nivers sous sa — . Ny Homana nampa- 
naiky izao tontolo izao tao ambanin' ny 
fahefany, ny fifehezany. 2*— . Fanja- 
kana. Les puissances de l'Europe. Ny 
fanjakana samihafa any Eoropa. 3°— , 
Fahazoana. Il n'est pas en sa — do 
me faire céder. Tsy mahazo mampa- 
naîky ahy izy. i* fig. Hery. La — de la 
vertu. Ny herin' ny hatsaram-panahy. 
L'aimanta la — d'attirer le fer. Nyan- 
driamby manan-ftery hitarika ny vy. La 
— de la vapeur. Ny herin' ny sitirao. 

PUISSANT, ANTE, adj. i- Mahery, 
be fahefana, mahefa, to teny. Un État 
—.Fanjakana mahery. Un— prince. 



Digitized by 



Google 



PUN 



— 664 — 



PUR 



Mpanjaka 6e fahefana. Il a des amis 
puissants. Manan-tsakaiza mahery, be 
fahefana izy. Dieu seul est tout—. An- 
driamanitra irery no mahefa ny zava- 
tra rehetra. Jésus-Christ était — en 
œuvres ot en paroles. Nahery tamy ny 
asa sy ny teny Jeso-Kristy. Il est — 
auprès du prince. To teny amy ny 
nipanjaka izy. 2 # — , Mahomby, lehibe, 
matavy. Remède—. Fanafody mahom- 
by. Il leva une puissante armée. Na- 
mory tafika lehibe izy. Cette femme est 
devenue puissante. Nihamalavy itsy 
vehivavy itsy. 

—, sm. Le Tout-Puissant. Ny Tsitoha, 
ny Mahefa ny zavatra rehetra. Les puis- 
sants de la terre. Ny lehibe, ny ma- 
namboninahitra. 

PUITS, sm. 1* Fantsakana lalina. 2° fi g. 
C'est un— de science. Mahay dia ma- 
hay izy. 

PULLULER, vn. !• Mamozezy, miha- 
betsaka, mitombo be. Les chenilles ont 
pullulé cette année. Namozezy, etc., 
ny oli-panjehy tamin'ito. 2 # fîg. Miely. 

PULMONAIRE, adj. Amy ny avoka- 
voka. 

PULMONIE, sf. Aretin'avokavoka. 

PULMONIQUE, adj. et a. Marary avo- 
kavoka. 

PULPE, sf. Nofom-boankazo. 

PULPEUX, EUSE, adj. Misy nofo. 

PULSATION, sf. Fitepotepo. 

PULVÉRISATION, sf. Fanamontsa- 
montsanaoa, ronamongomongoana, fa- 
norotoroana. 

PULVÉRISER, va. l*Manamontsamon- 
tsana, manamongomongo, manorotoro. 
2* fi g. Manafoana, mandevona. 

PULVÉRULENT, ENTE, adj. Mo- 
ra montsana, — mongo. 

PUNAISE, sf. {• Kongona. 2*— , Boko- 
barahina. 

PUNIR, va. Mamay, mankafay, mana- 
sazy, mamaly, manameloka, mampijaly, 
manody. Dieu punira les méchants. An- 
driamanitra hamay, hanazy, hampija- 
ty ny ratsy fanahy. Il a été puni de ses 
crimes. Efa nofa izina, nosazina. no- 
valiana noho ny heloka nataony izy. 
Cet enfant a été puni pour une faute 
légère. Xofaizina, nosazina noho ny 
hadisoana koly foana io zazalahy io. On 
la puni de mort. Efa nohclohin-ko fa- 
ty i/y. Il est puni par où il a péché. To- 
din' ny natiiony izy. Il faut — le vice ot 



récompenser la vertu. Samy tsy main- 
tsy hovaliana ny liaratsiana sy ny ha- 
tsaram-panahy. 

Se punir, vpr. Mamay tena. Voy. Sb 
châtier. 

PUNISSABLE, adj. Mendrika liofai- 
zina, — nosazina, —hovaliana, — hohe- 
lohina. Faute—. Hadisoana mendrika 
hofaizinn, etc. 

PUNITION, sf. Famaizana, sazy, fana- 
saziana, valy, fanamolohana, fampijalia- 
na, kapoka. On doit proportionner la — 
aux fautes. Tsy main tsy hampifanara- 
hina amy ny hadisoana ny famaizana, 
ny sazy t ny fanasaziana, ny valy, ny 
fanamelohana, ny fampijaliana. Cela 
mérite une — corporelle. Tsy main tsy 
hampijalinany tenan'izay nanao izany. 
C'est une — de Dieu. Famaizana, kapo- 
ka avy amin'Andriamanitra izany. Voy. 
Peine. 

PUPILLE, s. Kamboty mbola tsy maoty. 

PUPILLE, sf. Anakandriamaso. 

PUPITRE, sm. Latabatra fanoratana r 
polpitra famelraham-boky flhirana. 

PUR, URE, adj. {• Tsy misy fahony, 
— fangarony, tsy mttampoka, tena, htri- 
hiriny. Or—. Volamcna tsy mtey faho- 
ny, — fangarony, tena volamena. Vin 
— . Divay tsy mi*y fahony. — fanga- 
rony, tsy milampoka. Ce fruit est du 
poison tout—. Tena poizina ity voan- 
kazo ity. C'est un cheval arabe da — 
sang. Tena soavaly arabo io, soavaly 
arabo hirihiriny io. 2°— , Madio. Eau 
pure. Rano madio. Ciel—. Lanitra ma- 
dio. 3*— , Fotsiny, hiany, tokoa. Les an- 
ges sont de purs esprits. Ny anjely dia 
fanahy fotsiny, hiany. C'est la pure vé- 
rité. Marina tokoa izany. 4 # fig. Mari- 
na, madio, raahitsy, mazava. Joie pure. 
Hafaliana marina. Coeur—. Fo madio. 
Il a manié beaucoup d'argent et se» 
mains sont restées pures. Nanirakira 
vola be izy, nefa madio ny tanany. Sty- 
le—. Laha-teny mahitsy. Chant— . Hi- 
ra mazava. 

En pure perte, toc. adc. Voy. Perte. 

En pur don, loc. adv. Maimaiin-poana. 

PURÉE, sf. Koba. —de haricots. Ko- 
oan-tsaramaso. 

PUREMENT, adv. !• Fotsiny, hiany. 
2* fig. Amim-pahadiovana, mahitsy, ma- 
zava. 

PURETÉ, sf. l'Hadio, fahadiovana, ha» 
diovana. La — de l'eau. Ny hadion* ny 



Digitized by 



Google 



QUA 



— 665 — 



QUA 



rano. 2* fig. Hadio, fahadiovana, hahi- 
tsy, bazavana. Il a conserva sa—. Naha- 
tahiry ny fahadiovany izy. La— de 1' 
Église. Ny [ahadiovari ny Eglizy. La— 
du langage. Ny hahitsin'ny fiteny. 

PURGATIF, rVE, adj. Maropivalana. 

— , sm. Fampivalanana. 

PURGATION, sf. I* Fivalanana. 2 # — , 
Fampivalanana. 

PURGATOIRE, sm. Afo-fandiovana. 

PURGE, sf. Fampivalanana. 

PURGER, va. t° Mampivalana. 2* fig. 
Manadio, mandroaka, manosika.— le su- 
cre. Manadio siramamy. — la ville des 
bandits. Mandroaka, manosika ny an- 
drovo ao amy ny tanana. 

Se purger, vpr. f Misotro fampivala- 
nana, manasa kibo, mivalana. 2° fig. 
Midio, manadio tena, mi a la tsiny, man- 
droaka, manosika. Il s'est purgé de cet- 
te accusation. Nanadio tena, niala tsi- 
ny tamin* izany fiampangana izany izy. 

PURIFIANT, ANTE, adj. Mabadio. 

PURIFICATEUR, sm. Mpanadio, 
mpandio. 

PURIFICATION, sf. !• Fanadiova- 
na, fandiovana. 2»—, Ny nandiovany Ma- 
sina Mary tena. 

PURIFICATOIRE, sm. Laraba famao- 
hana ny kalisy. 

PURIFIER, va. 1* Manadio, mandio. 
— les métaux. Manadio. etc., metaly. 
2* fig. Manadio. — son cœur. Manadio 
ny fony. 

8e purifier, vpr. 1* Mihamadio, mana- 
dio tena, midio. 2* fig. Mihamadio. 



PURISME, sm. Fitiavan-doatra ny Ta- 
hitsian-teny. 

PURISTE,* s. Mpitia loatra ny fa hits i an - 
teny. 

PURPURIN, INE, adj. Mena. Lèvres 
purpurines. Molotra menamena. 

PURULENT, ENTE, adj. Misy nana. 

PUS, sm. Nana. 

PUSILLANIME, adj. 1* Osa, kanosa. 
Homme — . Lehilaliy osa, etc. 2*—-, Mam- 
pisebo fahosana. Craintes pusillanimes. 
Taholra mampiseho fahosana. 

PUSILLANIMITÉ, sf. Fahosana. 

PUSTULE, sf. Forofotra, votrovotro, 
mony. Voy. Éhuption, Eoutox. 

PUSTULEUX, EUSE, adj. Forofotra, 
raamorofotra, mamotrovotro, mi votrovo- 
tro, monéna. 

PUTATIF, IVE, adj. Atao ho. 

PUTRÉFACTION, sf. Fahalovana, ha- 
lo. Ohalô. 

PUTRÉFIER, va. Mahalô, mand<J. 

Se putréfier, vpr. Mihaiô. 

PUTRIDE, adj. Lo, mantsina. 

PUTRIDITÉ, «A Fahalovana, halo, 
banlsina. 

PTGMÉE, sm. 1* Kalanoro. 2* fig. Olona 
zeny. . 

PYRAMIDAL, ALE, adj. Kitso loba 
maro lafy. 

PYRAMIDE, sf. Zavatra kitso loba ma- 
ro lafy, pyramida. 

PYTHONI8SE, sf. Vehivavy notsin- 
driau-javatra, — mpizaha* 



Q 



QUADRAGÉNAIRE, adj. et s. Maba- 
tratra efa-polo taona. 

QUADRAGÉSIMAL, ALE, adj. 

Amy ny karemy. Jours quad rages i maux. 

Andro karemy. 
QUADRANGULAIRE, adj. Efa-joro. 
QUADRILATÈRE, sm. Zavatra efa- 

dafy. 
QUADRILLE, sf. Karazan-dihy. 
QUADRUMANE, adj. et sm. Biby 

mauan-togotra cfatra hoatra uy tànan' 

olona. 



QUADRUPÈDE, adj. et «m. Biby 
mandia tongotra efatra. 

QUADRUPLE, sm. Inefatra, inefatra 
beny. Ma maison est le — de la vôtre. Ny 
tranoko inefatra hoatra ny anao. Cette 
rizière n*a rapporté que le — de la se- 
mence. Izany tanimbary izany tsy na- 
havokatra afa-tsy inefatra heny. 

— , adj. Inefatra, inefatra heny. Vingt est 
— de cinq. Ny roapolo dia inefatra di- 
my. 

QUADRUPLER, ra. Mampitonibo iue<« 



Digitized by 



Google 



QUA 



— 666 — 



QUA 



fatra, mampitombo inefatra hony. — un 
nombre. Mampitombo isa anankiray 
inefatra. Il a quadruplé sa fortune. 
Nampitomboiny inefatra heny ny 
hareny. 

—, vn. Mitombo inefatra, mitombo inefa- 
tra heny. Sa classe a quadruplé. Ni- 
tombo inefatra heny ny mpianany. 

QUAI, sm. Fefiloha vato ao an-iandna, 
foûloha vato flantsonan-dakana na sam- 
bo. 

QUI.KBR, QUACRE, sm Ny mpan- 
goviira, ny sakaiza 

QUALIFICATIF, IVB, adj. Milaza 
toelra Bon est un adjectif—. Ny teny 
hoe tsara dia adjektiva milaza toetra, 

— , 8m. Teny milaza toetra 

QUALIFICATION, sf. Filazan-toetra, 
fanaovana ho. 

QUALIFIER, va. Milaza toetra, ma- 
nao ho L'ouvrage fut qualifié d'héré- 
tique. Natao /u/heretika ny boky. 

Se qualifier, vpr. Manao ny tenany ho. 

QUALITÉ, sf. 1» Toetra, batsarana na 
haratsiana, toetry ny saina, toe-tsai- 
na, toe-panahy, fanahy. Beauté, laideur 
sont des qualités. Ny hatsaran-tarehy 
sy ny baratsian-tarehy, dia samy mi- 
laza toelra. La — d'une terre. Ny toe- 
try ny tanimboly anankiray. Ce vin est 
de— inférieure. Tsy tsara loatra izany 
divay izany. La bonne —des aliments 
est essentielle à la santé. Ny hatsa- 
rari' ny hanina no iankinan* ny hasala- 
mana. Cette étoffe est de mauvaise — . 
Ratsy io laraba io II a de bonnes qua- 
lités. Tsara ny toetrany, ny toetry ny 
«amy, ny toe-tsainy, ny toe-panahi- 
ny, tsara fanahy izy. 2 # — , Hatsarana, 
saina, hatsarnm-panahy. Il a beaucoup 
de qualités. Betsaka ny tsara ao ami- 
ny, be saina, be hatsaram-panahy 
izy. 3-—, Fiandrianana, fahefana. C'est 
un homme de—. Andriandahy izy. Il 
prend la — de prince. Mannndoka ny 
fiandrianan' ny zanak* andriana izy. 
Vous n'avez point — pour intervenir 
dans ce procès. Tsy manara-pa/ie/ana 
niba hibisika amin' izao ady izao bia- 
nao. 

En qualité de, loc. prép. Satria. En 
ma — de père, j'ai droit de vous com- 
mander. Satria ray aho, dia raanam- 
pahefana mba handidy anao. 

QUAND, adv. Raboviana, oviana. Je ne 
sais — j'y pourrai aller. Tsy fantatro 
u* rahoviana na rahoviana aho no 



afaka hankany. — viendra-t-il ? Rabo- 
viana izy no ho avy ? — est-il arriré ? 
Ociana izy no tonga ? 

— , conj. 1° Raha, rahefa, nony. fony, ta- 
my ny. Comme Lorsque. 2 - — , Nadia.... 
aza. —je le] voudrais, je ne le pour- 
rais pas. JVa dia tiako aza izany, dia 
tsy azoko atao. 

QUANT, À, loc. prêp. Raha ny amy 
ny, raha. — à cette affaire, ne vous en 
mAlez pas. Raha ny a?n/n'izany raha- 
raha izany, dia aza mikasika. —à lui, 
il n'y ira pas. Raha izy t dia tsy han- 
kany. 

QUANTIÈME, «m. Ny fahaflriny. Quoi 
— du mois avons-nous ? Fahafirin' 
ny volana izao ? 

QUANTITÉ, sf. 1° Isa, zavatra azo ro- 
fesina na isaina. ?•— , Habetsaliana. Il 
y avait— de monde à la' promenade, fîe- 
tsaha ny olona nitsangantsangana. Il y a 
— deriz.Beny vary.3»— , Pisondrotan'ny 
feo amy ny vakileny iray, aksenta. Il ne 
sait pas la—. Tsy mahalala ny vakiteny 
tokony /iisonrfro/an' ny feo t tokony ha- 
siana aksenta izy. 

QUARANTAINE, sf. {• Efa-polo, to- 
kony ho efa-polo. Une— d'élèves. Mpia- 
natra efa~polo, etc. 2*— , Efa-polo tao* 
na. Il a atteint la—. Nahatratra efa-po- 
lo taona izy. 3*—. Karanténa. Le na- 
vire est en—. Ampanaovina karanténa 
ny sambo. 

QUARANTE, adj. num. Efa-polo. 

QUARANTIÈME, adj. Fahefa-polo. 

—, sm. Ny £ampahefa-polony. 

QUART, «m. 1« Ny ampahefany. fahe- 
fany. La pendule sonne les quarts. Ma- 
neno amy ny isaka ny ampahefany ny 
famantaranandro. Il est deux heures et 
un — . Amy ny roa sy fahefany izao. 
Une aune trois quarts. Laonina iray sy 
telo ampahefany. 2*— , Fiambenana an- 
tsambo; Il a Jini son—. Tapi-n lambina 

QUART D'HEURE, sm. 1» Ampahe- 
fatry ny adhn-pamantaranandro. 2* fig. 
Passer un mauvais — . Sahirana izaiUi- 
zy. 

QUARTE, adj. Fièvre—. Fanaviana mî- 
betsika isaka ny hefarana. 

QUARTIER, sm. 1* Ampahefany. ta- 
pany, fe, soroka. vetrany, avaka. Un — 
de pomme. Ny ampahefatry nyptoma. 
Un — de pain. rapa-mafo. Le — dejder- 
rièro d'un mouton. Ny ila fcn % onlry 



Digitized by 



Google 



QUA 



— 667 — 



QUE 



iray. Le— de devant d'un mouton. Ny ila 
sorok' ondry iray. Le— de derrière d'un 
porc. Ny refra-kisoa, aua-kisoa. 2*— . 
Fari-tany amy ny tanâna iray, fokon'olo- 
na. Nous sommes du même—. M iray 
fari-tany ao an-tanàna izahay. Le — 
est en émoi. Taitra ny fokon' olona. 
3«_ , Trano fitoeran'ny miaramila, lasy. 
Los soldats rentrent au—. Miverina 
amy ny trano fitoerany, ao amy ny 
lasiny ny miaramila. Le — général. Ny 
ao ampovoan'ny lasy itoeran' ny koman- 
dy. 4«— , Volan-tsinana, volana miroato- 
ko, — milefitra. Nous sommes au premier 
— . Tsinana izao ny volana. Nous som- 
mes au dernier —. Miroatoko, milefi- 
fraizao ny volana. frfig. Fiantrana. fa- 
mindram-po. Il faut toujours faire —aux 
vaincus. Tokony hiantrana, hamin- 
dram-po mandrakariva ny resy. 

QUARTZ, sm. Vatokaranana, vntove- j 
Ion a. 

QUATORZE, adj. num. f Efatra ara- 
by ny folo. 2 # — , Fahefatra amby ny folo 
Page—. Pejy fahefatra amby ny folo. 

— , sm. Efatra* amby ny folo. Nous som- 
mes au— du mois. Efatra amby nyfo- 
lon' ny volana izao. 

QUATORZIÈME, adj. Fahefatra am- 
by ny folo. 

—, «m. Ny ampabefatra amby ny folony. 

QUATORZIÈMEMENT, adj. Fahe- 
fatra amby ny folo. 

QUATRAIN, sm. Tonon-kira efatra 
andalana. 

QUATRE, adj. num. {• Efatra. — fois. 
Inefatra. —jours. Hefarana. —à—. 
Tsiefatre/atra. Partager en—. Afane- 
fatra: C'est partagé en — . Voaefatra, 
noefarina, miefatra izany. 2° — , Fa- 
hefatra. Chapitre—. Toko fahefatra. 

— , $m. Efatna. Il est arrivé le — septem- 
bre. Tonga tamy ny efatra septembra 
Izy, 

QUATRE-TEMPS, «m. Andro teto 
ttfadfân-kanina isaka ny telo volana. 

QUATRE-VINGT, adj. num. Valo- 
polo. Quatre-vingts personnes. Olona 
valopolo. 

QUATRE- VINGTIÈME, ad;, Faha- 
valopolo. 

—, «m. Ny ampahavalopolony. 

QUATRIÈME, ad;. Fahefatra. Faire 
une chose pour la — fois. Maninefa- 
tra. Pour la -~ fois. Faninefany. 

—, sm. Ny ampahefany. 



QUATRIÈMEMENT, ado. Fahefatra. 

QUATRIBNNAL, ALE, ad;. Isan* 
efa-taona. 

QUATUOR, «m. Hira inefatra mian- 
toana. 

QUE, pron. I* Izay. participe. Les 
rois — vous servez. Ny mpanjaka izay 
tompoinareo. C'est de vous— je parle. 
Hianao no re*ahiao. C'est pour lui — 
je fais cela. Izy no anaomho izany. 
2*—, Inona. — faites-vous ici ? Inona 
no ataonao eto ? 

-, conj. 1» Ho, fa, sao. Il faut — je par- 
le. Tsy mainisy hiteny aho. Je crois 
qu'il ment. Ataoko fa mamlainça izy. 
Je crains qu'il ne s'échappe. Manahy 
aho sao mandositra izy. 2"—, Aoka anie, 
anie, impératif. — Dieu vous bépisse ! 
Aoha anie Andriamanitra bitahy anao! 
hitahy anao anie Andriamanitra l —je 
meure, si cela n'e.t pas vrai. Matesa 
aho, raha tsy marina izany. 3 - — , Noho 
afa-tsy, raha. Il est plus grand— vous. 
Lehibebe kokoa noho hianao izy. Il ne 
cherche — la vérité. Tsy mitady afa-tsy 
ny marina izy. Je n'irai point là — tout 
ne soit prêt. Tsy ho any aho, raha tsy 
efa voavoatra avokoa ny zavatra rehe- 
tra. 4*—, Ahoana. — ne demeurez vous? 
Ahoana no tsy ijanonanao ? 

—, adv. Manao ahoana, ipona. — de 
maux nous accablent ! Loza manao 
ahoana t inona izato manjô autsika ! 

QUEL, QUELLE, adj. 1° Iza, inona, 
-firy. —est cet homme? lia iny lehi- 
lahy iny? Quelle est cette monnaie? 
Vola inona itony? —heure est-il? 
Amy ny fxry famantaranandro izao? 
2*—, Izay. Je ne sais — sera ton sort. 
Tsy fanlatro izay ho aniaranao. 3°— . 
Manao ahoana, re. Quelle hardiesse 1 
Hasahiana manao ahoana. etc., iza- 
ny ! || loc. — que. Na inona na inona. 
— que soit votre projet. iVa inona na 
inona Ukasanao- — qu'il soil. Na iza 
na iza izy. Toi — . Tsy tsara loatra. Du 
vin tel— Divay tsy tsara loatra. 
QUELCONQUE, ad;*. Na inona na ino- 
na. Donnez un prétexte — pour vous 
en aller. MHazâ anton-javatra anankiray 
na inona na inona roba handehana- 
nao. || loc. D'une manière — . Na manao 
ahoana na manao ahoana. 
QUELLEMENT, adv. Tellement — . 

Tsy tsara loatra. 
QUELQUE, adj. indèf. f Olona, sasn- 
ny, vitsivîtsy, kely. Cette réponse e3t de 



Digitized by 



Google 



QUE 



— 668 — 



QUI 



! 



— sot Valin-tenin' olona adala izany. 
Quelques historiens en ont parlé. Mpi- 
tantara sas an y, vitsivitsy no ofa nila- 
za izany. Il y a — sujet de se plaindre. 
Misy antony kely hiany itarainany. 2 # 
— ♦ Na inona na inona. — remède qu'on 
lui donne. TVa fanafody inona na fana- 
fody inona omena azy. || loc. De — ma- 
nière que vous fassiez. Na manao ahoa- 
na na manao ahoana hataonao. — part 
qu'il reste. Na aiza na aiza itoerany. 

— , àdv. 1° Na manao ahoana na manao 
ahoana. — puissants qu'ils soient, je ne 
les crains pas. Na manao ahoana na 
manao ahoana fahefana ananan' izy 
ireo, tsy matahotra azy a ho. 2 # — , Toko- 
ny, sahabo. Il y a — deux cents ans. To- 
kony t sahabo ho roan-jato taon a tasa 
izay. 

QUELQUEFOIS, adv. Indraindray. Il 
se plaint — . Mitaraina izy indraindray. 

QUELQU'UN, UNE, pron. indèf. !• 
Iray, anankiray. — de vos amis. Iray. 
etc., amy ny sakaizmao. 2*— , Olona 
anankiray. J'attends—. Miandryofona 
anankiray aho. 3 # — , pi Ny sasany, ny 
vitsivitsy. 

QU'EN DIRA-TON, «m. Vavan' olo- 
na. Il se moque du — . Tsy manahy ny 
vavan' olona izy. 

QUENOUILLE, a/1 Hazo flhazonam- 
bohavoba hofolesina. 

QUERELLE, sf. Fifandirana, fanditra, 
fifanjihirana, fanjihitra, ady vava. Il y a 
—entre eux. Mifanditra, mifanjihilra, 
mi&dy uaua izy ireo. Chercher — . Com- 
me Quereller. 

QUERELLER, va. Mila ady, — akisa, 

— tonony, — vaniny, — sotasota, — an- 
tsongony, «— antsontsany, — voatsiary. 

8e quereller, vpr. Mifanditra, mifanji- 
hitra, miady vava. 

QUERELLEUR, EUSB, adj. et a. 
Mpila ady, — akisa, etc. 

QUÉRIR, t'a. Maka. Envoyer—. Mam- 
paka. 

QUESTION,*/. 1* Fan on tan i an a V — , 
Zavatra, bevitra, zavatra dinihina, ra- 
baraba. —d'histoire. Zavatra momba 
ny tan tara. Examiner une—. Mandini- 
ka zavatra, hevitra. anankiray. Ce n'est 
pas là la — . Tsy izany no lavatra dini- 
hina. Il n'est pas — de ce que vous avez 
dit. Tsy misy manan-dranara/ia amin' 
izay voalazanao. 3* —, Fampijaliana na- 
tao tamy ny voampanga mba hampilaza 
azy ny ma* ina. 



QUESTIONNAIRE, sm. FunonUnia- 
na maromaro. 

QUESTIONNER, va. Manontany, ma- 
nadina. Je vous questionna, répondez. 
Manontany, etc., anao aho, ka valio. 

— , vn. Manon tao in tany foana. Il ne fait 
que— . AfanonJantnfant/ foana lalan- 
dava izy. 

QUESTIONNEUR, BUSE, a. Mpa- 
nontanintany foana. 

QUÊTE, sf. 1* Fitadiavana. Il est on — 
d'un livre. Mitady boky anankiray izy. 
2 # — , Fangataham-piantrana, fiantrana, 
fangatabam-bola ho fanampiana. Paire 
la — pour les pauvres. Mangata-pian- 
trana ho any ny mahantra. 

QUÊTER, va. Mitady, mila. —des lou- 
anges. Mila dera. 

—, vn. Mangata-piantrana, mangata-bola 
ho fanampiana. 

QUÊTEUR, EUSE, a. Mpangata-pian- 
trana, mpangatabola ho fanampiana. 

QUEUE, a/1 I* Rambo, volom-body, bo- 
faka. La — d'un cheval. Ny rambon- 
tsoavaly. La— d'une anguille. Ny ram- 
6on' amalona. Ce coq a une belle — . 
Tsara volombody io akoholahy io. La— 
d'un mouton malgache. Hofa h* ondry. 
Robe à — . Zipo lava rambo. La — d'un 
P. Ny rambon'ny P. 2*—, Tahozana, 
tangozana, taho, bango an*katoka. La — 
des roses. Ny fanozam-bonin-draozy. La 
— des citrouilles. Ny fangozam-boata- 
vo. La — d'une poêle. Ny fanon-dapoaly. 
3 # /Î0. Vody, farany, vody lâlana, tohy, 
zavatra mifanarakaraka. La — d'une ar- 
mée. Ny vody taûka. Il est à la — . Ao 
amy ny farany, vody lâlana izy. Co 
qu'il dit n'a ni tôte ni — . Tsy misy loha- 
ny sy vodiny izay lazainy. Cette affai- 
re aura une longue—. Ho lava ny lohin* 
izany raharaha izany. On faisait — à la 
porte. Nisyotonamiro ni/anarafcara/ta 
tao am-baravarana. 

QUEUE-DE-RAT, sf. Tsofa rambom- 
boalavo. 

QUI, pron. i* Izay. L'éclair — luit 
Ny belatra izay manjelatra. J'ignore — 
a fait cela. Tsy fantatro izay nanao iza- 
ny. 2* —, Iza. — vous l'a dit? Iza no ni- 
laza izany taminao? — que ce soit. Com- 
me Quiconque. 

QUIA (A), loc. ado. Etre à — . Tsy ma- 
nan-kavaly, resy lahatra, mivanàk*. 
Mettre à — . Mand.esy lahatra. 

QUIBU8, sm. Avoir du — . Bc vola, — 
vato. 



Digitized by 



Google 



QUI 



— 6C9 — 



QUO 



QUICONQUE, pron. m. indèf. Na iza 

na iza, na zovy na zovy. 
QUIDAM, «m. Olona anankiray. 
QUIÉTUDE, sf. Fiadanana. 
QUIGNON, sm. Vainga-mofo. 
QUILLE, sf. 1* Motsifan-tsambo. 2* — . 

Tsangan-kazo fllokana. 
QUINCAILLERIE, sf. Varo-by na 

varahina antefiny. 
QUINCAILLIER, sm. Mpivaro-by na 

varahina antefiny. 
QUINCONCE, s m. Voly hazo atao 

diam-panorona. 
QUININE, sf. Kinina. 
QUINQUAGÉNAIRE, adj. et s. Ma- 

hatralra dimam-polo taona. 
QUINQUENNAL, ALE, adj. Maha- 

ritra dimy taona, atao isan-dimy taona. 
QUINQUET, sm. Kanaovan-jirosolika. 

QUINQUINA, sm. Hazo anaovana ki- 
nina. 

QUINTAL, «m. Lanjan-jato livatra. 

QUINTE, sf. !• FiheUehan' ny kohaka 
tankinlankina. 2* fig. Haitraitra, bate- 
zorana. 

QUINTESSENCE, sf. f Ilo. - de ro- 
se, /iom-bonin-draozy. 2* fig. Fotopo- 
totra, ventimbentiny. La — d'un ouvra- 
ge. Ny /b/opo/o-javatra, ny ventim- 
ten/în-javatra amy ny boky ananki- 
ray. 

QUINTEUX, EU3E, adj. Mihaitrai- 
tra, saro-po. 

QUINTUPLE, adj. Indimy, indimy 
heny. 

—, sm. Indimy, indimy beny. Voy. Qua- 
druple. 

QUINTUPLER, va. Mampitombo in- 
dimy, mampitombo indimy heny. 

QUINZAINE, sf. Dimy amby ny folo, 
tokony ho dimy amby ny folo. 

QUINZE, adj. num. 1* Dimy amby ny 
folo. 2 # — , Fahadimy amby ny folo. 

—, sm. Dimy amby ny folo. Voy. Qua- 
torze. 

QUINZIÈME, adj. Fahadimy amby ny 
folo. 

—, sm. Ny ampahadimy amby ny Iblony. 

QUINZIÈMEMENT, adv. Fahadimy 
amby ny folo. 



QUIPROQUO, sm. Hadisoan-kevitra. 

QUITTANCE, sf. Taratasy milaza fa- 
hafahan-trosa. 

QUITTANCER, va. Manisy sonia ny 
taratasy milaza fa hafahan-trosa. 

QUITTE, adj. f Afa-trosa. Je suis — 
envers vous. Afa-trosa aminao aho. 2" 
—, Afaka. Me voilà — do la corvée. 
i4/a-panompoana aho izao. 

QUITTER, va. !• Mandao, raahafoy, 
miala, mamela. —son père. Mandao, 
mahafoy ny rainy. Il a quitté son pays. 
Nilaozany, nafoiny ny tanin-drazany. 
Il ne quitte pas la chambre. Tsy mia- 
la ao an-tranony izy. Il a quitté ses 
mauvaises habitudes. Niala lamy ny 
fahazaran-dratsiny izy. Il a quitté le 
commerce. Nilaozany, nafoiny, na- 
velany ny varotra. 2*—, Manesotra, 
manala. Quittez votre habit. Esory, 
alao ny akanjonao. 

Se quitter, vpr. Misaraka. 

QUI-VA-LÀ, in t. Zovy izany ! 

QUI- VIVE, int. \* Zovy ! *• fig. Être 
sur le — . Mitandrina tsara, miahiahy, 
be ahiahy. 

QUOI, pron. Inona, participe. De— 
parle-t-on? Inona no resahina? Il a de 

— vivre. Manao-Aiuetomana izy. Il n'a 
pas de — manger. Tsy manan-fto hani- 
na izy. Il loc— que. Na inona na inona. 

— que vous fassiez. Na inona na inona 
hataonao. — qu'il en soit. Na dia izany 
aza. 

—, int. Adre ! —, vous me bravez ! Adre, 
manohitra ahy ve hianao t 

QUOIQUE, conj. Na dia... .aza. Quoi- 
qu'il soit pauvre, il est honnête homme. 
Na dia mahanlraaza izy, dia tsara fa- 
nahy hiany. 

QUOLIBET, sm. Kiniania, voso-dratsy, 
snngy ratsy, kihaihay. Voy. Plaisante- 
rie. 

QUOTE-PART, sf. Latsakemboka, la- 
tsa-drakitra. Voy. Cote. 

QUOTIDIEN, IENNE, adj. Isan' an- 
dro. Journal—. Gazoty mivoaka isan' 
andro. 

QUOTIENT, sm. Valin' ny fizarana, an- 
jara. 

QUOTITÉ, sf. Anjaia, latsakemboka. 



Digitized by 



Google 



RAB 



670 — 



RAC 



R 



RABÂCHAGE, sm. Famerimberenan- 
tcny, teny averiraberina. 

RABÂCHER, vn. et a. Mamerimbe- 
rin-teny. 

RABÀGHERlE, sf. Teny averimbori- 
na. 

RABÂCHEUR, EUSE, s Mpamerim- 
berin-teny. 

RABAIS, sm. Fihenàm-bidy. Ces livres 
ont été vendus au— . Nahena ny vidin 1 
ireo boKy ireo. —-^ 

RABAISSER, ua. 1* Mampidina kokoa, 
mandetsy, mampihena. -«un tableau. 
Mampidina sary kokoa. — le prix 
d'une marchandise. Mandetsy, mampi- 
hena vidim-barotra. 2* fig. Mamolaka, 
manetry, manivaiva, manazimbazimba. 
—l'orgueil de quelqu'un. Mamolaka ny 
fiavonavonin* olona. — quelqu'un. Ma- 
netry, manivaiva olona. — le mérite 
de quelqu'un Manivaiva, manazim- 
bazimba ny fahamendrehan' olona. 

Se rabaisser, vpr. Manetry tena. 

RABANE, 8f. Sadiadiaka, jiafotsy. 

RABATTRE, va. I* Mampidina, mam- 
pihena, manatsotra. Le vent rabat la fu- 
mée. Ny rivotra mampidina ny selro- 
ka. Il îaut — beaucoup du prix que vous 
demandez. Tokuny hahena be ny vidiny 
an«rmbananao azy. —les plis d'un vê- 
tement. Manatsôtra ny ketron' akanjo. 
2* fig. Mamolaka, mampihena. — la fier- 
té de quelqu'un. Mamolaka ny fianjo- 
nanjon' olona. Il y a beaucoup à — de ce 
qu'il dit. Tokony hahena lavitra ny !i- 
lazany. 

— ,tm Mivily, mihodivitra. Là-bas vous 
rabattrez à l'ouest. Rahefa mby ery dia 
micilia, mihodivira miankandrefana 
hianao. 

Se rabattre, vpr. 1° Midina. La fumée 
se rabat. Midina ny setroka. 2 e —, Mi- 
vily, mihodivitra.- S* fig* Miflndra, afa- 
tsy. Après avoir parlé de choses indif- 
férentes, il se rabattit sur la politique. 
Rahefa niresaka zavatra tsinontsinona 
izy, dia niflndra tamy ny politika. Il se 
rabattit à demander simplement une 
chose. Tsy nangataka afa-tsy zavaira 
iray mon] a izy* 



RABBIN, sm. Mpampianalra Jody. 
RABBINISME, sm. Fampianaran* ny 

ra66in. 
RABÊTIR, va* Mahadala, mabadome- 

lina. 
— , vn. Mihadala, mihadomelioa. 
RABONNIR, va. Mahatsara. 
RABOT, sm. Raboa. 
RABOTER, vn. Mamankona amy ny 

raboa. 
RABOTEUX, EUSE, adj. Marokoro- 

ko, mirokoroko. Bois—. Hazo maroko- 

roko, etc. 2* —, Mikitoantoana. Chemin 

— . Lalana mikitoantoansu 3* pg\ Tsy 

mirindra tsara. Style — . Laha-teny Uy 

mirindra tsara. 
RABOUGRI, IE, adj. Hetry, keHanti- 

tra, vatokely, botry. Arbre—. Hazo he- 

try. Homme — . Olona hetry, etc. 
RABOUGRIR, va. Mampahetry, maha- 

botry. Le froid rabougrit les plantes Ny 

hatsiaka mampahetry ny zava-maniry. 
—, un. Mihahetry, mihavatokely, miha- 

botry. 
Se rabougrir, vpr. Mihahetry, miha- 
vatokely, mihabotry. 
RACAILLE, sf. Fakon' olona, tsaikan' 

olona, faikan olona. 
RACCOMMODAGE, sm. Fanaraboa- 

rana. 
RACCOMMODEMENT, sm. Fampi- 

fanarahuna, fampibavanaua. 
RACCOMMODER, va. f Manamboa- 

tra. — un habit. Manamboatra akanju. 

2* fig. Mampifanaraka, mainpihavana. 

— deux amis. Mampifanaraka, etc., 

mpisakaiza roa. 
Se raccommoder, vpr. Mifanaraka, mi- 

havana. 
RACCOMMODEUR, EUSE, s. Mpa- 

namboatra. 
RACCORD, sm. Fifanarahana. 

RACCORDEMENT, sm. Fampifana- 
rahana. 

RACCORDER, va. Mampifanaraka. 

RACCOURCI, IE, p. et adj. Voafohy, 
nohafohezlna, foby. Habit — . Akanjo 
nohafohezinà. Histoire raccourcie -de la 



Digitized by 



Google 




RAC 



— 071 — 



RAC 



guerre. Tantara fohifohy milaza ny 
ady. 

Sn raccourci, loc. adv. Aray ny teny 
fohifohy. Comme Es abbbgb. 

RACCOURCIR, va. Manafohy, mana- 
fohy. —une corde. Manafohy tady. 
Voy. Abrbgbh. 

—, vn. Mihafoby. Les jours raccourcis- 
sent. Mihafohy ny andro. 

8e raccourcir, vpr. Mihafohy, mihe- 
motra. Celte toile se raccourcit au blan- 
chissage. Mihafohy, etc., ity laraba ity 
raha sasana. 

RACCOURCISSEMENT, sm. Fana- 
fohezana, bafohy. fahafohezaoa. 

RACCOUTUMER (SE), vpr. Mihaza- 
tra indray. 

RACCROC, sm. Sendrasendra. 

Par raccroc, loc ado. Sendrasendra. 
Il a gagné par—. Sendrasendra no na- 
hazoany. 

RACCROCHER, va. Manantona in- 
dray. Raccrochez ce tableau» Ahanto- 
ny indray io sary io. 

Se raccrocher, vpr. Misarangotra, ma- 
mikitra, mitikitra, mamabatra. Il était 
noyé, s'il ne s'était raccroché à une 
branthe, 8aika maty an-drano izy, ra- 
ha tsy nisarangotra, etc., tamy ny 
rantsan-kazo. 

RACE, *f. 1* Firazanana, taranaka, ta- 
mingana, fara. Il est d'une — illustre. 
Avo razana izy. Il est de la — royale. 
Taranak' and riana izy. Il n'a point lais- 
sé de — . Lany taranaka, tamingana, 
fara izy. 2 # — , Karazana. La — blan- 
che. Ny harazan' olona fotsy hoditra. 
Ce cheval est de bonne — . Tsara ny /ta- 
râzan* io soavaly io. || loc. La — hu- 
maine. Ny olombclona. 

RACHAT, «m. Fividianana indray, fa- 
navotana. 

RACHETABLB, adj. Azo vidina in* 
dray, azo avotana. 

RACHETER, va. {• Mividy indray, 
mana votre. J'ai racheté ma/ maison. 
Efa novidiko indray, navotako ny 
tranoko. J'ai vendu mes livres pour en 
— d'autres. Efa nivarotra ny bokiko 
aho mba hividy hafa indray. — les 
prisonniors. M an avo tra ny sambo-be- 
loua. 2*—, Manonitra. Ses qualités ra- 
chètent ses défauts. Ny hatsaram-pa- 
nahiny manonitra ny hadisoany. 

Se racheter, vpr. I* Miavo-tena. 2* —, 
Onerana. 



RACHITIQUE, adj. Hetry, botry, va- 
tokcly. Enfant — . Zaza hetry, etc. 

RACHITISME, sm. Hahetry. habotry, 
havatokely. 

RACINE, sf. 1- Faka. Ces arbres pous- 
sent de profondes racines. Mamaka, la- 
tsa-pafta lalina ireo hazo ireo. 2 # — , Vo- 
din-javamaniry. I! ne vit que de racines. 
Vodm-;aua->naniri/ hiany no ivelo- 
many. 3 # — . Fototra, vody. L'ongle est 
découvert jusqu'à la — . Miseho hatramy 
ny fotony ny hoho. La — de la dent 
est ébranlée. Mihozongozona ny vody 
nify. A'ftg. Faka, fototra. La vertu a je- 
té de profondes racines dans son cœur. 
Latsa-paAa lalina tao am-pony ny hatsa- 
ram-panahy. L'orgueil est la — de tous 
les vices. Ny fiavouavonana no fotolry 
ny haratsiana rehetra. 5 # — , Foto-teny, 
foto-tsokera. Le motHATAKAest la— de' 
fangatahana. Ny teny hoe hataka no 
fototry ny teny hoe fangatahana. 4 
est la — de 16. Ny 4 no foto-tsokeran' 
ny 16. 

RACLEE, sf. Kapoka mirivirivy. Il lui 
a donné uno — . Nokapohiny mirivi- 
rivy, nandalasiny izy. 

RACLER, va. \* Manihy, mikiky, mi- 
kaok;i, misoroka. — de la corne Mani- 
hy, mikiky tandroka. Raclez la marmi- 
te. Kaohy ny vilany. — des allées. Miso- 
roka arabe. ?•— t Misafo. — une mesure. 
Misafo famarana. 3 # fig. Ratsy .fltendry 
lokanga. 

RACLEUR, sm. [• Mpanihy, mpikiky, 
mpikaoka, mpisoroka. 2*fig. Mpitendry 
lokanga tsy mahay. 

RACLOIR, sm. Fanihisana, flkikisana, 
fikaohana, flsorohana. 

RACLOIRE, sf. Hazo fisafoam-pamara- 
na. 

RACLURE, sf. Hihy, kiky, kaoka. 

RACOLAGE, sm. Fitarihana olona. 

RACOLER, va. Mitarika olona. Il a ra- 
colé quelques partisans. Nahatarika 
olona vitsivitsy hiandany aminy izy. 

RACONTAGE, sm. Tsaho, sahoa. Les 
racontages des journaux. Ny tsaho, etc., 
lazain' ny gazety. 

RACONTER, va. Mitantara. Il nous 
raconta ses voyages. NU an tara tami- 
nay ny dia nalchany izy. 

RACONTEUR, EUSB, s: Olona bcta- 
ria. 

RACORNIR, va. MampikarainkonaV 
mampikainkona. 



Digitized by 



Google 



RAD 



— G72 — 



RAF 



Se racornir, vpr. Mikarainkona, mikain- 
kona. Le cuir se racornit au feu. Ny ho- 
ditra mikarainkona, etc., raha azon'ny 
afo. 

RACORNISSEMENT» sm. Fikarain- 
kona, fi ka in kona. 

RACQUITTER (SB), vpr. Mivalyfa- 

RADE, sf. Pitodian-tsambo. 

RADEAU, sm. Zahatra. L'armée passa 
sur des radeaux. Nita tamy ny zahatra 
ny taflka. 

RADIATION, sf. !• Famonoan-tsoratra. 
2*—, Famirapiratana. 

RADICAL, ALE, adj. Lehibe indrin- 
dra, fototra, tanteraka. Le vice — de ce 
gouvernement est que.... Ny haratsia- 
na lehibe indrindra amin'izany fom- 
bam-panjakana izany dia izao.... 

—, «m. f Foto-teny. ?•— , Olona ta-ha- 
nova indrindra ny fombam-panjakana. 

RADICALEMENT, adv. Indrindra, 
tanteraka. Convention — nulle. Faneke- 
na foana indrindra. Il est guéri — . Si- 
trana tanteraka izy. 

RADICULE ou RADICELLE, sf. 
Zana-paka, faka madinika. 

RADIER, va. Mamono. —un nom 
d'une liste. Mamono anaran' olona 
anankiray ao amy ny rejistra. 

RADIEUX, EUSE, ad;, f Maraira- 
piratra. Le soleil était—. Namirapi- 
ratra ny masoandro. 2° fig. Miramira- 
na. Son visage devint — . Nihamira- 
mirana ny endriny. 

RADIS, sm. Karazan' anana mamody, 

rady. 
RADIUS, «m. Taolan-tsandry mitohy 

amy ny ankibe. 
RADOTAGE, «m. Firediredy, firedire- 

dena. 
RADOTER, vn. Mirediredy. 
RADOTERIE, sf. Rediredy. 
RADOTEUR, EUSE, a. Mpirediredy. 
RADOUB, sm. Fanaraboaran-tsambo- 
RADOUBER, va. Manamboatra. 
Se radouber, vpr. 1° Amboarina. 2 # — 

Mivaly faty, mibamatanjaka, mahazo 

nofo. 

RADOUCIR, va, 1- Manalemy, mam- 
pitony. Radoucissez votre ton. Hale- 
meo ny feonao. La pluie radoucit le 

t temps. Ny ranonorana mampilony ny 
nndro. 2* fig. Mampionona. mampito- 
n'y, manaketraka, manalcfaka. Tachez 



de le — . Mikeleza aina mba hampio- 
nona. etc., azy. Voy. Adoucir. 

Se radoucir, vpr. 1* Mihamalemy, mi- 
tony. 1* fig. Mionona, mitony, mïhake- 
traka, mihamalofaka. 

RADOUCISSEMENT, sm. f Fitony. 
2* fig. Halefaka, halefahana. 

RAFALE, sf. Rivotra mifofofofo mafy, 
rivotra mafy indray manintona. 

RAFFERMIR, va. f Manamafy, ma- 
natanjaka. frfig. Mankahery, manama- 
fy. Comme Affermir. 

Se raffermir, vpr. !• Mihamafy, mi- 
hatanjaka, mibamatanjaka. 2* fig. Mi- 
bahery, mihamafy. 

RAFFERMISSEMENT, sm. Faoa- 
maflsana, fanatanjahana. 

RAFFINAGE, sm. Fandiovana. 

RAFFINÉ, JÈE, p. et adj. 1* Voadio 
tsara, nodiovina tsara, madio. Sucre — . 
Siramamy voadio tsara, etc. 2* —, Ma- 
rani-tsaina izaitsizy, fetsy. C'est un es- 
prit — . Olona marani-tsaina izaitsi- 
zy, etc. , izy. 

RAFFINEMENT, sm. 1* Haranitan- 
tsaina izaitsizy, hafetsena. 2*—, Habe- 
tsahan-doatra. Il a fait cela par un— de 
méchanceté. Tamy ny hasomparana be 
loatra, izaitsizy no nanaovany izaoy. 

RAFFINER, va. Mandio, manadio. — 
le sucre. Mandio, etc., siramamy. 

—, vn. Marani-tsaina izaitsizy. Il aime à 

— sur la langue. Ta-hampisoho hara- 
nitan-lsaina izaitsizy momba ny flte- 
ny izy. 

Se raffiner, vpr. Mihafetsy. 
RAFFINERIE, sf. Trano fandiovan-tei- 

ramamy. 
RAFFINEUR, sm. Mpandio, mpana- 

dio. 
RAFFOLER, vn. Adala, matimaty. Il 

raffole de la musique. Adafan-kira 

etc., izy. 
RAFISTOLER, va. Manamboaboatra, 

— une robe. Manamboaboatra zipo. 

RAFLE, sf. Fipaohana, fifaohana. 

RAFLER, va. Mipaoka, mifaoka. — l'ar- 
gent du jeu. Ai ipaofca, etc., ny volana- 
tao loka. 

RAFRAICHIR, va. 1* Mampangatsia- 
tsiaka. La pluie a rafraîchi le temps. Ny 
ranonorana nampangatsiatsiaha ny an- 
dro. 2 - — , Mampamicapiratra, marna ra- 
na. —un tableau. Mampamirapiralra 
sary mihoso-doko. —les cheveux. Afa- 
waram-bolo. 3* fiy. Jnlni «n ai rafrai- 



Digitized by 



Google 



RAt 



— $73 — 



RAI 



chi la mémoire. Nampabatsiaroviko 
Izany indray izy. 

—, vn. Mihamangatsiatsiaka. 

8e rafraîchir, vpr. 1* Mihamangatsia- 
tsiaka. 2 # — , Misotro kely, mitsakotsako 
kely. 

RAFRAICHISSANT, AN TE, ad;. 
Mampangatsiatsiaka. Boisson rafraîchis- 
sante. Fisotro mampangatsiatsiaka. 

— , sm. Fisotro na hanina mampangatsia- 
teiaka. 

RAFRAÎCHISSEMENT, êm. fFam- 
pangalsiatsiahana, fangatsiatsiahana. 2* 
—, pi. Fisotro kely, zavatra tsakotsa- 
koina kely. Voulez-vous prendre quel- 
ques rafraîchissements? Moa te-kisotro 
kely, te-tiitsakotsako kely va hianao ? 

RAGAILLARDIR, va. Mamparia- 
driaka, mahasariadriaka, mahafalifaly, 
maharavoravo, mahavelombelona, ma- 
hamiramirana. Votre accueil Ta ra- 
gaillardi. Ny fandraisana nataonao ta- 
miny nampariadriaka, etc., azy. Voy. 
Gaillard. 

RAGE, a/1 1* Haromotana. î*— » Fisa- 
foaka, fifoaka, fisamontilra, fltroatra, fl- 
foaba. 3 # — , Hadalana. Il a la rage du 
jeu. Adafcm-doka izy. Voy. Enrager, 

A la rage, loc. adv. Izaitsizy. Aimer 
quelqu' un à la — . Tia olona izaitsizy. 

RAGER, vn. Misafoaka, mifoaka, misa- 
montitra, mitroatra, mifoaba, romotra. 

RAGEUR, ET7SE, a. Mpisafoaka, etc. 

RAGOÛT, «m. Nabandro fy misy lasaosy. 

RAGOÛTANT, ANTE, adj. f Fy. 
matsiro, maftlotra. Mets ragoûtants. Na- 
bandro fy, etc. 2* fig. Mahafinaritra. 
Enfant propre et — . Zaza kely madio- 
dio sady mahafinaritra. 

RAGOÛTER, va. Mampazoto homana. 

RAGRAFSR, va. Mampiditra xaigrafy 
indray. 

RAGRANDIR, va. Manabo, manalebi- 
be, manalalaka. Voy. Agrandir. 

Se ragrandir, vpr. Mihalehibe, mina* 
lalaka. Le trou s'est ragrandi. Nihale- 
hibe, nihalalaka ny lavaka. 

RAIDE, adj. 1* Henjana, mibinjitra, 
mihÎQJibiajy, miridiridy, mizirlziry. Cet- 
te corde est trop—. Henjana, miridi- 
ridy ioatra io tadv io. Il a le bras — . 
Henjana, mihinjitra, mihinjihinjy ny 
sandriny. Il a une attitude—. Miridi- 
ridy r miziriziry izy. 2*—, Mideza. Mon- 
tagne—. Tendrombobitra mideza. 3* fig. 
Mitompb teny fantatra, lozabe, raahe- 



ry setra. îl a un caractère — . Miiompé 
teny fantatra, etc., izy. 

—, ac/r. Tery. Tomber — mort. Maty ter\j, 

RAIDEUR, 8f. f Hahenjana, flhinjitra, 
flhinjihinjy, flridiridy, fiziriziry. 2*—, 
Fideza. 3 # fig. Fitompoan-teny fantatra» 
halozana. 

RAIDILLON, tm. Fiakarana kely. 

RAIDIR, va. Manenjana, maoiujttre* 
Raidissez le bras. Henjano, aninjiro 
ny sandry. 

—, vn. Mihahenjana, miridiridy. 

Se raidir, vpr. \* Mihahenjana, raihin» 
jitra, mihinjihinjy, miridiridy, miziri- 
ziry. 2* fig. Manohitra, tsy mety ketraka. 
Il ne faut pas se — contre la force. Tsy 
tokony hanohitra ny mahery. Il se rai- 
dit contre le malheur. Tsy mety kt» 
traky ny fahoiiana izy. 

RAIE, sf. Tsipika, soritra, soratra, tsifa. 
Faire une — sur une muraille. Manao 
tsipika, soritra amy ny ampiantany. Ce 
cheval a une — noire sur le dos. Misy 
tsipika mainty mamaky ao an-damosin* 
io soavajy io. Étoflb à mille raies, Lam» 
ba misoratsoratra. — qu'on fait aux 
cheveux. Sori-bolo. — saillantes qu'on 
met sur les étoffes en les tissant. Tsi- 
/an-damba. 

RAIFORT, «m. A mina mamody. 

RAILLER, va. Mamazivazy, raaraoeo* 
bosotra, manauihany, manaraby. — 
quelqu'un. Mamazivazy, etc., olona. 
Voy. Plaisanter. 

—, vn. Manao kivazivaay, — kivosoboso- 
tra,— kisangisangy. Je ne raille point» 
Tsy manao kivazivazy, etc., aho. 

Se railler, vpr. Mamazivazy, mananiha* 
ny, manao ho tsinontsinona, tsy manisy 
raharaha. Voy. Sa moquer. 

RAILLERIE, sf. Famazivaziana, kiva- 
zivazy, famosobosorana, vosobosotra, 
kivosobosotra, fananihaniana, fanarabia* 
na» kisangisangy. 

RAILLEUR, EUSE, s. et ad;. Mpa- 
mazivazy, mpamosobosotra, mpanani* 
hany, mpanaraby, mpanao kivazivazy» 
— kivosobosotra, — kisangisangy. 

RAINETTE, sf. Sahona. — verte qui 
se tient sur les arbres. Sabombora, sa* 
homborera. 

RAINURE, sf. Vavin-drafitra. 

RAISIN, sm. Voaloboka. Une grappe 
de — . SalohiuvboalofroÀa. 

RAISINÉ, sm. Voaloboka voahandro ta* 
my ny siramamy. 

43 



Digitized by 



Google 




RAI 



— 674 



RAL 



RAISON, a/. I* 8aina, fanahy. Il a l'ima- 
ge de la — . Vory sain* izy. U a perdu 
la — . Very saina izy. Souvent la — est 
faible contre les passions. Matetika osa 
ny fanahy raba hanohitra ny flian-dra- 
tsy. 2 # — , Fabendrena, marina, rariny. 
11 parle — . Miteny amim-pahendrena 
izy. Il a — . Marina ny azy. Il entend 
— . Manaiky ny marina, ny rariny izy. 
Il m'a donné — . Nolazainy fa marina 
ny aby. 3*— -, Fanonerana. Il m'a offensé, 
j'en ai tiré—. Nanevatova ahy izy, ka 
nampanoneriko izany. 4 # — , Porofo, 
antony, fotony. Je me rends à vos rai- 
sons. Ekeko ny porofo ataonao. U y a 
— de douter. Misy antony f fotony hi- 
salasalana. Il voyage pour raisons de 
santé. Ny hasalamana no antony, foto- 
try ny diany. 

A plus forte raison, toc. ad©. Fa main- 
ka. 

A raison, toc. prép. Araka. On Ta payé 
à — de l'ouvrage qu'il a fait. Nomem- 
bola araka ny asa nataony izy. 

En raison de, toc. prép. Nobo. 

RAISONNABLE, adj. 1* Manan-tsai- 
na. L'homme est un être—, tfy olom- 
belona dia zavatra manan-t$aina. 2 # — , 
Hendry, manao araka ny marina, mana- 
raka ny rariny, mandefitra. Ce jeune 
homme est devenu — . Nihahendry io 
tovolaby io. Ce marchand est—. Ma- 
nao araka ny marina; manaraka ny 
rariny io mpivarotra io. Il faut se mon- 
trer — dans les situations difficiles. Toko- 
ny hampiseho fandeferana raba misy 
zava-tsarotra. 3 e —, Araka ny marina, — 
ny rartny, antoniny. 8a conduite est—. 
Araka ny marina, — ny rariny ny 
alaony. Le blé est à un prix — . Anto- 
nintoniny uyvidin'ny varim-bazaha. 

RAISONNABLEMENT, ado. Amim- 
pahendrena, araka ny marina, araka 
ny rariny, antonintoniny. 

RAISONNÉ, ÊE, adj. Misy porofo isa- 
ra, voafotopototra tsara. Requête rai- 
sonnée. Taratasy fangatahana misy 
porofo tsara. Grammaire raisonnée. 
Gramara voafotopototra t$ara. 

RAISONNEMENT, «m. !• Famotopo- 
torana, fanaporofoana, porofo, fanamari- 
nana. Il a un — exquis. Mabay mamo- 
topofo-javatra izy. A quoi tendent tous 
ces raisonnements ? s Inona no iafaran' 
ireo fanaporofoana] porofo, /anama- 
ri»ana rebetraireô? 2 W — , F&roalivalia- 
na. 



RAISONNER, vn. !• Mamotopototra, 
manaporofo, manamarina. Cest le pro- 
pre de l'homme do—. Anjaran'ny olom- 
belona ny mamoiopototra, etc., xava- 
vatra. Nous avons beaucoup raisonné 
sur cette affaire. Efa namotopototra 
fatratra ny amin' izany rabaraha izany 
izahay. Il raisonne sur de faux princi- 
pes. M iankina amy ny foto-ke vitra tsy 
marina izy amy ny fanaporofoana, 
fanamarinana ataony. 2*—, Mamaliva- 
ly, be famaiiana. Cet enfant raisonne 
trop. Mamalivaly, etc.. io zazalaby io. 

—, ra. Mamotopototra. Il raisonne toutes 
ses actions. Mamotopototra ny zava- 
tra rebetra ataony izy. 

Se raisonner, vpr. Mamotopototra. 

RAISONNEUR, EUSE, a. !• Mpana- 
poroforofo foana. 2 # — , Mpamalivaly. 

RAJEUNIR, va. Mahatanora, mampa- 
hatanora. Sa perruque le rajeunit. Ma- 
hatanora, etc., azy ny solovolony. 

— , un. Mibatanora. 

Se rajeunir, vpr. 1* Mibatanora, ma- 
latn-ko an titra. 

RAJEUNISSEMENT, «m. Fampaba- 
tanorana, flhatanorana. 

RAJUSTEMENT, «m. Fanamboara- 
na. 

RAJU8TER, va. Manamboatra. — un 
ressort. AfanamooaJra vimiaina. Voy. 
Ajdstir. 

Se rajuster, vpr. 1* Amboarina. 2*—, 
Manamboatra ny fîtafiana. 

RÂLE, am. Tsikoza, tsikia, 

RALE ou RALEMENT, am. Trôna, 
fi trôna. 

RALENTIR, va. !• Mampiadana. Ra- 
lentissez un peu votre marche. Adano 
kely ny dianao. 2* fig. Mampibena, 

Se ralentir, vpr. 1* Miadana. 2» fig. 
Mihena. Son zèlo se ralentit. Mihena 
ny fahazotoany. 

RALENTISSEMENT, êm. !• Fiada- 
nana. 2* fig. Fihenana. 

RALER, vn. Mitrona. 

RALLIEMENT, am. Famoriana in- 
dray, flvoriana indray. Point de—. Fi- 
toerana hivorian'ny mpianlafika in- 
dray ; fig. hevitra iray ifanarahana Si* 
gne de—. Famantarana /lie or tan' ny 
mpiantaflka indray ; fig. famantarana 
hilankabalalana. 

RALLIER, va. »• Mamory indray. — 
des troupes. Mamory mpiaotnfika îu- 



Digitized by 



Google 



tUM 



— £75 



RAM 



dray. 2* fig. Mampifanaraka, mampiray 
hevitra. 8a proposition a rallié les es- 
prits. Ny heviira naposany nampifa- 
naraka, nampiray hevitra ny olona. 

Se rallier, vpr. i # Mivory indray. 2* fig. 
M ira y hevitra, mikambana. 

RALLONGE, sf. Tohy, tovana. Une 
— de table» To/iy, fouan-databatra. 

RALLONGEMENT, sm. Fanovana- 
ûa. 

RALL03TGBR, va. Manovana. — une 
jupe. Manovana zipo tapaka. 

RALLUMER, va. I* Mandrehitra in- 
dray, mampirehitra — , maraelona— . Ral- 
lumez la chandelle. Areheto, ampire- 
heto, velomy indray ny jiro. 2* fig. 
Mampirehitra indray, mamelona indray. 
Voy. Allumer. 

Se rallumer, vpr. Mirehitra indray, ve- 
lona indray. 

RAMAGE, am. !• Fitsifttsiaka. Le — du 
cardinal. Ny fitsiatsiaky ny fody. 2 # fig. 
Fivatsavatsa, flpentsompentsona. 

RAMAIGRIR, va. Mankahia indray. 

—, un. Mihamahia indray. 

RAMAS, sm. Korontana, fanangonana, 
famoriana, flvoriana. Comme Ramassis. 

RAMASSÉ, ÉE, adj. Fonétana. Che- 
val—, Soavaly fonetana. 

RAMASSER, va. 1* Manangona, ma- 
mory. —des médailles. Manangona, 
etc., medaly. —les débris de l'armée. 
Manangona, etc., ny mpiantaQka sisa 
tsy maty. 2*—, Mandray, mitsimpona, 
mifako. Ramassez votre mouchoir. Rai- 
80 ny mosaranao. Ramassez ces épis de 
blé. T8impony ireo salohim-barim*ba- 
taha ireo. — des herbes éparpillées çà 
et là. Mifako bozaka. 

Se ramasser, vpr. 1* Miangona, mivo- 
ry. 2*—, Mikainkona. Le hérisson se ra- 
masse dès qu'on le touche. Mikainko- 
na ny sokina raha vao tohmina. 

RAMASSEUR, am. Mpanangona, rapa- 
mory. 

RAMASSIS, am. Korontana, fanango- 
nana, famoriana, livoriana. Un — de pa- 
piers inutiles. ÂororWan-laratasy tsi* 
nontsinona, taratasy tsinontsinona uoan- 
gona> voavory. 

RAME, sf. !• Fivoy. 2*—, Rimon-tarata- 
sy. 

RAMEAU, am. !• Rantsan-kazo, sam- 

Ean-kazo. Un —d'olivier. i?antean*oliva. 
c dimanche des Rameaux. Ny alahadin' 



ny Rantsan-kazo, etc. 2^— , Fisampana, 
flrantsana, fisandrahaka.Ce nerf se par» 
tage en plusieurs rameaux. Misampan* 
ts&mpana, mirantsandrantsana, mi+ 
sandrâhaka maro io hozatra io. 3* fig, 
Fizarana, antokony* 

RAMÉE, af. 8ampan-kazo, rantsan-ka- 
zoi Danser sous la — . Mandihy eo am-> 
banin' ny sampan-kazo, etc. 

RAMENER, va. [• Mi tondra miverina» 
— mody, raanatitra indray, niaraerina* 
Ramenez le cheval à l'écurie. Ento mi* 
verina, — mody ao amy ny tranony ny 
soavaly. J'ai ramené mon enfant à l'éco- 
le. Nateriko indray, naveriko tao amy 
ny sekoiy ny zanako. 2- fig. Mampiveri- 
na, mampody. Il a ramené son fils à la 
vraie foi. Naveriny ho amy ny finoana 
marina ny zanany.ia paix a ramené l'a* 
bondance Ny fanekem-pihavanana nam* 
pody ny habetsahan-javatra. 

RAMER, un. {• Mivoy. Vfig. Misasa* 
tra. Il a bien ramé pour faire sa fortu-» 
na. Nisasa.tr a mafy izy mba hahazoaay 
harena. 

RAMEUR, sm. Mpivoy. 

RAMEUX, EUSE, adj. Mirantsan* 
dfantsana. Tige rameuse. Tahon-java- 
maniry miran/aandranteana» 

RAMIER, sm. Voromailala dia. 

RAMIFICATION, sf. 1* Fisampantsam* 
panana, flrantsandrantsanana, fisandra* 
haka. 2» fig. Fizarana, antokony, fiele* 
zana. Cette science a plusieurs ramîH-» 
cations. M izarazara.iwiro, misy anto* 
kony maro izany fahaizana izany. La 
complot avait de nombreuses ramiGca* 
tions. Niely be hiany ny teti-dratsy. 

RAMIFIER (SE), vpr. 1* Misampan* 
tsampana, mirantsandrantsana, misan- 
drahaka. 2* fig. Mizarazara, misy anto- 
kony maro, miely. 

RAMOLLIR, va. Mahalemy. La cha- 
leur ramollit la cire. Ny hafanana ma- 
halemy ny savoka* 

Se ramollir, vpr. Mihalemy. 

RAMOLLISSANT, ANTE, adj. Mû- 
balomy, manaketraka. 

— , sm. Fanafody manaketraka. 

RAMOLLISSEMENT, sm. Fatialo* 

mena, halemena, fahalemena. 
RAMONAGE, am. Famafana rnolaly 

amy ny flvoahan-tsetrokai 
RAMONER, va* Ma ma fa molaly amy 

ny fivoahan-teetroka. 



Digitized by 



Google 



ftAN 



&7<i — 



ftAP 



&AMON1SUA, sm. Mpamafa molaly 
aroy ny flvoaban-tsetroka. 

RAMPANT, ANTE, ad;. 1* Mandady, 
mandadina. Animal—. Biby mandady. 
Plante rampante. ZâVa-maniry manda- 
dy, etc. V fig. Mandady. Homme — -. 
Olona mandady. 

RAMPE, *f. i* Arofanin-tohatra. 2*—, 
Fiakarana, kisolosolo. 

RAMPER, un. t* Mandady, mandadina. 
2* fig. Mandady. Il rampe pour obte ir 
une faveur. Mandady mba habazo soa 
izy. 

RAMURE, a/. Tandroky ny serra. 

RANGE, adj. Mafaraka. Du lard— .Ma- 
tomperin-kisoa mafaraka. 

*-, fm. Hafaraka. 

^ANGIR, vn. Mihamafaraka. 

HANCISSURE ou RANCI DITE, sf. 
Hafaraka. 

RANÇON, $f. Vola avotry ny sambo- 
belona. 

RANÇONNER, va. t* Mampandoa vo- 
la be. L'ennemi rançonna la ville. Ny 
fabavalo nampandoa vola be ny tanâ- 
na. 2 # fig. Mamery. Cet aubergiste ran- 
çonne tout le mondo. Mamery olona be 

' ioatraio tompon-tranom-bahinyio. 

RANCUNE, sf. Lolom-po, otri-po, lève- 
nan' ovy, fo mivonto. 

RANCUNIER, 1ÈRE, ad;, et a. Ma- 
nao lolom-po, etc. 

RANG, 8m. 1* Andalana, laharana, la- 
hatra, filaharana. Mettez les soldats sur 
deux rangs. Àtaovy roa andalana ny 
xniaramila. Enfoncer les rangs ennemte. 
Mamaky ny laharan* ny fabavalo. Met- 
tez bien ces enfants en — . Ataovy tsara 
lahatra, alaharo tsara ireo ankizy raa- 
dioika ireo. Ils prirent place chacun 'se- 
lon leur — . Samy nipetraka araka ny 
filaharany avy izy rehetra. 2° fig. 
Fiambonianâ, fiandrianana, toetra. Il 
garde bien son — . Mitandrina tsara 
ny fiamboniany, ny fiandrianany 
izy. Il est d'un — élevé. Ambony toe- 
tra izy. Il sort du — le plus bas. Avy 
amy ny toetra ambany indrindra izy. 
3 # — , Filaharana, antokony, isa. C'est un 
orateur du second — . Amy ny filahara- 
na, antokony fahàroa io mpandaha-te- 
ny io. Il est sur les rangs pour obtenir 
cette place. Aniaan'izay ta-hahazo iza- 
ny rabaraha izany izy. Il m'a mis au — 
de ses amis. Nataony anisan* ny sakai- 
tany aho. 



RANGÉ, ÉE, p. et adj. !• Voalahatra, 
nalahatra, tafalahatra, mi lahatra, voa- 
lamina, nalamina, tafa lamina, mtlami- 
na, voampirina, nampirimina, miampi- 
rina. Bataille rangée. Ady milamina. 
2* fig. Tia fllaminana, mahay miaina. 
Homme — . Lebilahy tia fllaminana, 
etc. 3*— , Natao anisa, anisa. 

RANGÉE, sf. Andalana. Une — de 
chaises. Beza iray andalana. 

RANGER, va. 1* Mandahatca. raanda- 
mina, mampirina. — des livres. Manda^ 
hatra y etc., boky. —une chambre. Afan- 
damina trano.2*— , Mampibataka,mam- 
pitanila. Rangez cette table. A ha ta ho 
iiy latabatra ity. — une voiture. Mam- 
pilantla kalesy. 3* fig. Mampanaiky, 
mampanaraka. Il rangea cette province 
sous sa domination. Nampanaiky iza- 
ny far i- tan y izany ho ao ambanin'ny fa- 
napahany izy. Je le rangerai à la rai- 
son. Hampanarahiko ny mety izy. 4* 
—, Manao anisa. On le range parmi les 
savants. Atao anisan 9 ny olo-mahay izy. 

Se ranger, vpr. !• Mi lahatra, milamina. 
2*— , Mihataka, mitanila. 3* fig. Mian- 
dany* m an araka, momba. Il so rangea 
de son parti. Niandany tamioy izy. 
Tous se rangèrent à son avis. Nianda- 
ny tamy ny heviny, nanaraka, nomba 
ny heviny avokoa izy rehetra ireo. 4 # — , 
Miova ho tsara. C était un dissipateur, 
mais il s'est rangé. Mpandany izy io ta- 
loha, fa ankehitriny efa ntooa ho tsara. 

RANIMER, va. 1* Mahavelona, mam- 
pahazo aina. Dieu seul peut— les morts. 
Andriamanitra irery -hiany no ma- 
havelona ny maty. Cette potion l'a ra- 
nimé. Izany fanafody fisotro izany no 
nahazoany aina. 2* fig. Mankahery fo 
indray, mamelona indray, mahavelom- 
belona indray. 8on discours ranima les 
troupes. Ny laha-teny nataony nanka- 
hery fo indray ny mpiantafika. — la 
conversation. Ma m eion-dresaka in- 
dray. La joie a ranimé son teint. Ny ha- 
faliana na/tauefom6e/ona endrika azy 
indray. 

Se ranimer, vpr. !• Velona indray, ma- 
hazo aina. 2* fig. Mihamahery fo indray, 
velona indray, velombelona indray. • 

RAPAGE, ad;, et a. !• Lian-dremby. 
Oiseau — . Vorona lian-dremby. 2 9 fig. 
Manab mamba noana. Usurier — . Mparo- 
panâna vola manao mamda noana. 

RAPACITÉ, sf. 1* Bahalianan-dremby. 
2*/?<7. Fanaovnna mamba noana. 



Digitized by 



Google 



RAP 



— 677 — 



RAP 



RAPATRIEMENT, on. I* Parapi- 

havanana indray, flhavanana — , fampi- 
fonarahana —, tifanarahana — . 2*—, 
Fampodiana amy ny tanin-drazana. 

RAPATRIER, va. {• Mampihavana in- 
dray, mampifanaraka indray. 2 # — , Mam- 
pody amy ny tanin-drazana. 

Se rapatrier, vpr. {• Mibavana indray, 
mifanaraka indray. 2*—, Mody amy ny 
tanin-drazana. 

RÂPE, sf. !• Fanasana, fikikisana. Une 
— de fer-blanc. Vifotsy fanasana, etc. 
2*—, Rarampy. 

R&Pft, ÊE, adj. {• Voasa, naaaina,yoa- 
kiky, nokikisana. 2*—, Voatsofa tamy ny 
rarampy, notsofana — . 3' flg. Tonta, la- 
uy volo. Habit— .Akanjo tonla, etc. 

RAPER, va, 1* Manasa, mikiky. — du 
manioc. Manasa, etc., mangabazo. 2*-*, 
Manatsofa amy ny rarampy. — du bois. 
Manatsofa hazo amy ny rarampy. 

RAPETASSER, va. Manampintam- 
pina. 

RAPETISSER, va. Manakely. — un 
manteau. Manakely kapaoty. 

— , un. Mihakely, mihafohy. Les jours ra- 
petissent. Mihafohy ny andro. 

Se rapetisser, vpr. 1° Mihakely. Vfig. 
Manetry tena. 

RAPIDE, adj. Mimaona, maria, mieza- 
ka, faingana, haingana, malaky. Cotte 
rivière est très — / Mimaona, maria, 
miezaka loatra ity ronirano ity. Cet en- 
fant fait des progrès rapides. Mandroso 
faingana, haingana, malaky mandro- 
so io zazalaby io. 

—, am. ftano maria. Il a été entraîné par 
un — . Nopaohin' ny rano maria izy. 

RAPIDEMENT, adv. Mimaona, maria, 
miezaka, faingana, haingana, malaky. 

RAPIDITÉ, sf. Fimaona, haria, fieza- 
ka, bafainganana, halaky. 

RAPIÉÇAGE, sm. Fanampenana. 

RAPIÉCER, va. Manampina. — un 
habit. Manampina akanjo. 

RAPIÉCETAGE, sm. Fan ara pin tam- 
penana. 

RAPIÉGETER, va. Manampintampina. 

RAPINE, sf. 1* Firembena, remby, lito- 
hàna, toha. Cet oiseau vit de—. Ny rem- 
by, ny toha no iveloman' io vorona io. 
Voy. Prou. 2 # — , Halatra, fihinanam- 
bahoaka, ranomasom-bahoaka. Il s'est 
enrichi par ses rapines. Nahazo harena 
tamy ny halatra, etc., izy. 

RAPINER, vn. Maka an-kery, man- 



galatra, homam-bahoaka. Ce domestiqua 
rapine sur tout Afangrala-tety io mpa- 
nompo io. 

— , va. Maka an-Jcery, etc. 

RAPPAREILLER, va. Comme AprA- 

RBILLKR. 

RAPPARIER; va. Gomme Apparu a. 

RAPPEL, am. \* Fampiverenana. 2 # — , 
Fiantsoana raiaramila amy ny langoro- 
ny. Battre lo — . Miantso ny miara- 
mila amy ny langorony. 

RAPPELER, va. 1* Mampiverina. Ses 
affaires le rappellent à Paris. Ny ra- 
harahany no mampiverina azy any *Pa- 
risy. Le gouvernement a rappelé l'am- 
bassadeur. Ny fanjakana nampiveri- 
na ny ambasadaora. 2*—, Mampahatsia- 
ro, mampabatsiahy. Cela me rappelle lt 
temps passé. Jfampahafstaro, etc., aby 
ny taona lasa izany. 

Se rappeler, vpr. Mahatsiaro, mahatsia- 
hy, mahatadidy. 

RAPPORT, sm. {• Vokatra, ny azo. 
La vigne est en plein — . Be dia be ny 
vokatry ny tanim-boaloboka. 2 # — , Fi- 
lazana, fltantarana, vavan' olona, tati- 
bolana. Il fait un Adèle — de ce qu il a 
vu. Milaza, mitantara marina izay 
hitany izy. Suivant le — des médecins. 
Araka ny filazan'iiy dokotëra. Il ne 
faut pas toujours ajouter foi aux rap- 
ports. Tsy tokony hinoana mandraka- 
riva ny vavan' olona, ny tati-bolana. 
Il a fait un faux — . Nitati-bùlana izy. 
3*—, Fitoviana, fifandraidraika, fi fana- 
rahana, fombana, fifandraisana, flraisa- 
na, flkambanana. Il y a entre eux de 
grands rapports de caractère. Mitovy, 
mifandraidraika loatra ny toe-panabin' 
izy ireo. Le style n'est pas en — avec 
le sujet. Ny laha-teny tsy mifanaraka 
amy nyzavatra lazaina. Cala a— à ce que 
j'ai dit. Momba ny voalazako, mi/an- 
dray amy ny voalazako izany. Je n* ai 
eu aucun — avec lui. Tsy niray, tsy ni- 
kambana velively taminy aho. 4*—, Fa- 
merenana, fltaoaana, fametahana. Ter- 
res de— . Tany nolaomina. Pièces de—. 
Zavatra apetaka amy ny hafa. 5*—, Re- 
zatra. L' ail donne des rapports. Mam- 
pandrezadrezatra ny tongolo gasy. 

Par rapport à, loc. prép. \ 9 Noho. Il 
a fait cela par — à vous. Noho hianao 
no nanaovany izany. 2°— , Raha ohari- 
na, aiza ho aiza. La terre est petite par 
— au soleil. Kelyny tany raha onari- 
na amy ny masoandro. Qu' est-ce que 



Digitized by 



Google 



RAP 



— 678 — 



RAR 



l'homme par — à Dieu? Inona ny olona 
raha oharina amln* Andriamanitra ? Où 
M trouve Ambohimanga par— à Tana- 
narive? Aiza ho aizarï Antananarivo 
Ambohimanga? 

RAPPORTER, un. 1* Mitondra mive- 
rlna, — mody, mamei ina, mitondra, mi- 
taona, mamotaka. Il a rapporté chez 
lui les marchandises qu'il avait portées 
à la toire. Nilondra niverina, — nody 
ny varotra nentiny tany an-tsena izy. 
Kapportez-moi mon livre. Avereno aty 
amiko ny bokiko. Un fila qui a été avan- 
tagé par son père doit—. Ny zanaka 
nahazo tolo-bohitratamin-drainy dia tay 
maintsy mamerina aloha. Il a été à Ma- 
dagascar et en a rapporté un caïman. 
Avy tany Madagaskara izy ka nitondra 
yoûy anankiray. —des terres pour élo- 
ver une terrasse. iVJMaon-lany hanoto- 
funa tokotany. 2*—, Manesotra, raana- 
foana. — une loi. Manesoira, etc., Ulâ- 
lia anankiray. 3*—, Milaza, mltanlara, 
niitati-bolana. Il rapportera tout ce qui 
sipst passé. Ihlaza, hitantara ny za- 
vatra rabot ra izay niseho izy. Il rap- 
porte tout. Mitati-bolana ny zava- 
tra rehetra izy. i*— , Maoao ho. Le 
chrétien doit — toutes, ses actions à 
Dieu. Ny kristiaua tsy maintsy hanao 
ny zavatra rehetra ho an' Andriamatii- 
tra. On rapporte aux Romains la fon- 
dation do cotte ville. Ny Romana no 
ataon* ny olona ho nanorina izany la- 
nana izany. 5* — , Mahavokatra, mamoa, 
mampahazo. Cette terre rapporte beau- 
coup. Mahavokatra diso vala izany ta- 
ny izany. Cet arbre rapporte de beaux 
fruits. Mamoa mahaflnaritra io hazo io. 
Cette charge lui a rapporté mille pias- 
tres. Nahazoany volaarivo izany raha- 
raha izany. 

£e rapporter, vpr. 1* Mitovy, mifandrai- 
draika, mifanaraka, momba, mifandray. 
Ces couleurs se rapportent assez. A/i/a- 
naraka tsara hiany ireo loko ireo. Cet- 
te lettre so rapporte à ce que je vous ai 
déjà dit. Mitovitovy, mif'andraidrai- 
fta, mifanaraka, mifandray amin'izny 
efa voalazako taminao sahady, momba 
tzay efa voalazako taminao sahady izany 
taratasy izany. 2 # — , Manaiky, manara- 
ka, mino, matoky. Ils sont demeurés 
d'accord de s'en — à la décision d'un 
arbitre. Nifanaiky izy ireo mba hanai- 
fcy, hanaraka ny tenin' ny elanelam- 
paoahy. Je m'en rapporte à vous. Mi» 
no, maloky anauahu. 



RAPPORTEUR, ET7SB, s. Olona man- 
ia vava, mpilati-bolana. 

—,8m. et ad/. M pi tan tara ny momba ny 
ady na raharaha anankiray. 

RAPPRENDRE, va. Mianatra indray. 

RAPPROCHEMENT, sni. !• Faropa- 
natonana indray na kokoa, fanatona- 
na— , fifanatonana, fampanakekezana 
indray na kokoa, fanakekezana— , fifa- 
nakekezana. 2° pg. Fampibavanana t û- 
havanana, fampifanarahana, fifanaraha- 
na, fampitahana. 

RAPPROCHER, va. 1* Mampanatona 
indray na kokoa, mampanakaiky — . Rap- 
prochez la table. Ampanalony, ampa- 
nakekezo kokoa ny latabatra. 2 # fig. 
Mampihavana, mampifanaraka, main- 
pifanatona, mampilaha. — des person- 
nes qui étaient brouillées. Mampiha- 
vana, mampifanaraka olona nifanao 
an-dolom-po. Le malheur rapproche les 
hommes. Ny fahoriana mampifanatona 
ny olona. lisait— les idées les plus éloi- 
gnées. Mahay mampitaha ny hevitra 
samihafa indrindra izy. 

Se rapprocher, vpr. 1* Manatona in- 
dray na kokoa, mauakaiky— , mifana- 
(ona, mifanakaiky. Happrochez-vons, que 
je vous dise encore un mot. Manatona, 
man akekeza indray aty, fa mbola rai- 
sy teny kely holazaiko aminao. 2* fiy. 
Mihavana, mifanaraka. 

RAPT, am. Fakana oloua an-kery, fa- 
naovana an-kery olona. 

RAPURE, sf. Kiky, tain-drarampy. 

RAQUETTE, sf, 1* Fanipaïam-baoli- 
na na katsomanta. 2 # — , Raiketra. 

RARE, adj. Tsy fahita matetika, kely, 
vitsy, mahalana, indraindray tadiavina, 
manify, mahagaga. Oiseau—. Vorona 
tsy fahita matetika. L'argent est — . 
Kely ny vola. Les amis fidèles sont ra- 
ros. Vitsy ny sakaiza mahaloky. Vos 
visites sont rares. Mahalana, indrain' 
dray tadiavina ny famangianao. Il a 
la barbe — . Manify volom-bava izy. 
C'est un homme d'un — savoir. Maha- 
gaga ny fahaizan' io lchilahy io. Hom- 
me — . Olona mahagaga. 

RARÉFACTION, &f. Fampitomboana 
babo, fltomboana —, fampitarana, fila-» 
rana. 

RARÉFIER, ra. Mampitombo habe, 
mampitatra. La chaleur a raréfié l'air, 
Ny hafan.ina nampitombo habe, etc v , 
nv riyotra. 



Digitized by 



Google 



IUS 



— 87» — 



RAS 



Se raréfier, opr. Mitombo habe.mitatra. 

RAREMENT, adv. Mahalana, indrain- 
dray tadiavina. 

RARETÉ, if. t* Hakely, hakclezana, faha- 
kelezana, havitsy, havitsiana, fuhavitsia- 
na. 2* — , Zavatra bita indraindray ta- 
diavina. zavatra mahagaga. C'est une — 
que de vous voir. Indraindray tadia- 
vina nomba ahitana anao. Il fait une 
collection de raretés. Manangona zava- 
tra mahagaga izy. 

RAS, RASE, adj. 1* Fohy volo, bory. 
Chien à poil — . Alika fohy volo. Il a la 
tète rase. Bory loba izy. Drap — . Lopo- 
tra fohy volo. 2 # — . Lemaka. Rase cam- 
pagne. Tany lemaka. 3» — , Safovava, 
Faites mesure rase. Ataovy safovava ny 
femarana. 

—, sm. Fisafosafo. La barque est au — 
de l'eau. Miaafosafo amy ny rano ny 
vava lakana. 

Ras ou Ras de marée, am. Fivongo- 
vongon' ny onjan-dranomasina, fisam- 
boaravoaran' ny onjan-dranomasina. 

RASADE, af. Bran* ny gilasy feno tsara. 
Boire une—. Misotro eran' ny gilasy 
feno tsara. 

RASER, va. f Manaratra. Vfig. Mire- 
ferefa, raisafosafo, mandalo akaiky. L'hi- 
rondelle rase la terre. Mirafarefa, mi- 
aafosafo amy ny tany ny sidintsidina. 
Une balle lui rasa le visage. Nisy bala 
anankiray nandalo teo akaikin* ny ta- 
rehiuy. 3 # — , Mamongotra. —une ville. 
Mamongolra tanâna. 

Se raser, vpr. Miharatra. 8e faire — . 
Afampanaralra volom-bava. 

RASIBUS, prép. Akaiky. 

RASOIR, sm. Hareza, flharatra. Pierre 
à — Vaton-fcareza. Cuir à — . Hoditra 
fanasan-feare^a. 

RASSASIANT, ANTE, adj. Mahavo- 
ky. Mets — . Nahandro makavohy. 

RASSASIA, ÈE, p. et adj. f Voky, no- 
vokisana. 2* fig. Afa-po, afa-diana, vo- 
ky. boboka. 11 est — de plaisirs. Bobohy 
ny flfalian' izao fiainana izao izy. 

RASSASIEMENT, sm. I* Havoky, fa- 
havokisana. 2*. fig. Fababobohana. 

RASSASIER, va. 1* Mahavoky, ma- 
moky. On ne peut — cet enfant. Tsy me- 
ty voky io zazalahy io. 2* fig. Mahafa~ 
po, mahafa-diana, mahavoky, mahabo- 
boka. Je ne pouvais — mes yeux d'un si 
beau spectacle. Tsy nety a/a-po, afa-dia- 
na, voky tamy ny fijerena izany zavatra 
mahafinaritra izany ny masoko. 



Se rassasier, vpr. 1* Mi voky. 2 # — , Mia- 
la fo, — liana, voky, boboka. 

RASSEMBLEMENT, am. Famoriana, 
fivoriana, fanangonana, fanakambana- 
na. Il se lit un — . Nisy olona maro ni* 
vory tao. 

RASSEMBLER, va. Mamory, manao. 
gona, manakambana. Il a rassemblé 
quantité de tableaux. Namory, nanan- 
gona sary betsaka izy. — des troupes. 
Mamory, manan(?ona;miaramila.|Rai- 
semblez vos livres. Angony* akamba* 
no ny bokinao. 

Se rassembler, vpr. Mi vory, miangona. 
Les soldats dispersés} se rassemblèrent 
autour du drapeau. Ny miaramila niha» 
baka dia nivory, niangona nanodidina 
ny saina. 

RASSEOIR, va. 1* Mampipetraka ind- 
ray, mametraka indray* mampitombina 
indray. — un enfant. Mampipetraka, 
mampitombina zaza kely indray. — - 
une statue sur sa base. Mametraka 
sariolona indray amy ny fitoerany. 2* 
fig. Mampitombina. Donnez-lui le temps 
de — son esprit. Avelao aloha hitombi- 
na ny sainy. 

Se rasseoir, vpr. 1* Mipetraka indray, 
mitombina indray. Rasseyez-vous. Mi- 
petraka, mitombena indray h i anao. 2* 
fig. Mitombina. 

RASSÉRÉNER, va. 1* Mampihiratra, 
mampisokatra. 2* fig. Mampahamirami- 
rana, mampihiratra. 

Se rasséréner, vpr. 1* Mihiratra, miso* 
katra. Le temps s'est rasséréné. Nihira- 
tra,nisokatra nyandro. 2* fig. Mihami- 
ramirana, mihiratra. Son visage s'est 
rasséréné. iVi/iamtramirana, nihira- 
tra ny tarehiny. 

RASSIS, ISE, p. et adj. f Napetraka 
indray, mipetraka —, natombina —, mi- 
tombina—, maiy. Pain—. Mofo mafy. 
2* fig. Natombina, mitombina. Il n'a pas 
encore l'esprit — . Tsy mbola mitom- 
bina ny sainy, mbola tanora fanahy izy. 

RASSURANT, ANTE, adj. Marnpa- 
toky, mahafaka ahiahy. Nouvelle rassu- 
rante. Zava-baovao mampatoky, etc. 

RASSURER, va. 1* Manamafy. —un 
mur. Manamafy rindrina. 2* fig. Mam- 
patoky, manala ahiahy, — tahotra. Le 
capitaine rassura les soldats. Ny kapi- 
teny nampatoky, etc., ny miaramila. 

Se rassurer, vpr. Matoky, afaka ahia* 
hv, afn-tahoira. 



Digitized by 



Google 



RAT 



— 6«0 — 



RAV 



HAT, sm. Voalavo. — d'eau. Voalavon- 
drano. 

RATAFIA, sm. Karazan-dalikera. 

RATATINÉ, ÊE, adj. Mikainkona, 
ni ike trôna, mifendrotra, mitokiky. Fruit 
— . Voankazo miketrona, mifendrotra. 
Vieillard—. Lahiantitra mitokiky kely. 

RATATINER (SE), vpr. Mikainkona, 
miketrona, mifendrotra, mitokiky. La 
peau se ratatine au feu. Mikainkona, 
miketrona ny hoditra raha azon'ny afo. 

RATATOUILLE, sf. Nahandro ratsy. 

RATE, sf. !• Ary. 2* fig. Ne passe fouler 
la — . Mitsirambindrambinaamy ny fa- 
naovan-d raharaha. Oésopilcr la — . Mam- 
pihomehy. 

RATÉ, &E, adj. Tsy voa. 

RÂTEAU, sm. Fihogon-tany, fihogo ba- 
zo fanangonam-bilona. 

RÂTELÉE, sf. Indra y mifaokaamy ny 
fihogon-tany, indray manangona amy 
ny tlhogo hazo. 

RÂTELER, va. Mifapka amy ny flho- 
gon-iany, manangona amy ny fihogo hazo. 

RÂTELIER, 8m. 1* Makarakara hazo 
flhinanam-bilona. 2*— , Ny nify ambo- 
ny sy ambany. Il a un boa—. Tsara ni- 
fy »zy- 

RATER, vn. Maty afo, — fahana. Le 
fusil a raté. Maty afo, etc.. ny basy. 

—, va. 1 # Tsy mahavoa. Il a raté la per- 
drix. Tay nahavoa ny tsipoy izy. 2* 
fig. Tsy mahavoa, tsy mahazo. Il a ra- 
té cette affaire. Tsy nahavoa, tsy na/ia- 
ZO izany raharaha izany izy. 

RATIÈRE, sf. Tontam-boalavo. 

RATIFICATION, sf. Fankatoavana. 

RATIFIER, va. Mankatô. — un traité. 
Mankatà funekem-pihavanana. 

RATION, sf. Anjara hanina isan'andro. 

RATIONALISME, sm. Fampianaran' 
izay tsy mino afa-tsy ny tratry ny saina. 

RATIONALISTE, sm. Olona tsy mi- 
no afa-tsy izay tratry ny saina. 

RATIONNEL, ELLE, adj. Vonfo- 
topototra tsara. Cette méthode d'ensei- 
gnement est rationnelle. Voafotopototra 
tsara izany fomba fampianarana izany. 

RATIONNER, va. Mitantana ny an- 
jara hanina isan'andro, manda nj a hanina. 
Pendant le siège on rationnait les habi- 
tants. Nandritra ny fahirano dia nofan- 
jaina ny hanina nomena ny mponina. 

RATISSAGE, sm. Fikikisana, fauibi- 
sana, flkaohana, flsorohana. 



RATISSER, va. liikiky. manthy, ml- 
kaoka, misoroka. Voy. Racl&r. 

RATISSOIRE, sf. Fikikisana, fonihisa- 
na, flkaohana, flsorohana. 

RATISSURE, sf. Kiky. hihy. kaoka. 

RATON, sm. P Voalavo kely. *•— , 
Sombin'aina. 

RATTACHER, va. !• Mamatotra in- 
dray, mamehy indray. Voy. Attacebr. 
2* ftg. Manakambana. — une affaire à 
une autre. Manakambana raharaha 
anankiray amy ny raharaha hafa. 

6e rattacher, vpr. {• Mifatotra. 2* fig. 
Mitandray, mikambana, mikamhana in- 
dray, miraiki-po indray. 

RATTEINDRE, va. Mahatratra indray, 
mahatratra. 

RATTRAPER, va. {• Misambotra in- 
dray, mahatratra. On a rattrapé ce pri* 
sonnier. Efa nosamborina indray ilay 
tao an-tranomaizina. Marchez, je vous 
rattraperai. Mandehana hiany, fa ho trm- 
trako hianao. 2 # — , Mahazo indray, ma- 
havoa—. Il a rattrapé son argent A zo- 
ny biany indray ny volany. On ne m'y 
rattrapera plus. Tsy bety ho voa amin' 
izany inlsony aho. 

Se rattraper, vpr. Azo indray, Toa— . 

RATURE, sf. Soratra novonoina. Sa let- 
tre est pleine de ratures. Be soratra 
novonoina ny tara ta sy nampitondrainy. 

RATURER, va. Mamono soratra. 

RAUCIT&, sf. Uafarim peo, figadraga- 
dra. 

RAUQUB, adj. Farimparina, migadra- 
gadra, barabara. Il a la voix—. Miga- 
dragadra, barabara feo izy. 

RAVAGE, sm. Fandravana, fanlmba* 
na, fandripahana, fandringanana. Les 
ennemis font de grands ravages dans la 
campagne. Ny fahavalo mandrava izai- 
tsizy ny any arobanivohitra. La grêle a 
fait bien du— dans les vignes. Ny ha- 
vandra nammba izai tsizy ny tanim-boa- 
loboka. La petite vérole a fait de grands 
ravages. Ny nendra nandripaka, nan- 
dringana ny vahoaka. 

RAVAGER, va. Mandrava, manimba, 
mandripaka, mandringana. 

RAVAGEUR, sm. Mpandrava, mpa- 
nimba. 

RAVALER, va. t* Mitelina indray. — 
sa salive. Mitelin-drora indray. 2* fig. 
Manazimba, manatsizarizary. — le mé- 
rite dos autres. Manazimba ny fana- 
mendrehan* ny sasany. — quelqu'un. 
Manazimbazimba, etc., olona. 



Digitized by 



Google 



RAV 



— 68! — 



RAY 



Se ravaler, vpr. Manavem-tena, miva- 
zina. 

RAVAUDAGE, «m. 1* Fanjairana fl- 
taflana rovitra. 2 # — , Zavatra ataotao 
foana. 

RAVAUDER, va. et n. Manjaitra fl ta- 
flana rovitra. —des bas. Manjaitra 6a 
rovitra, 

RAVAUDBUR, BUSE, a. Mpanjaitra 
fltafiana rovitra. 

RAVE, sf. Karazan'ananamamody. 

RAVI, IE, p. et adj. 1* Nalaina an-ke- 
ry, nanaovana an'aina, nosavihina, no- 
sarihana, nofaohina, nopaohina. 2* fig. 
Talanjona, variana, renoka, revo, ravo- 
ravo. Il fut— -en extase. Variana, re- 
noka am-panahy izy taurin' izay. II est 

— de joie. /tatxm-kafaliana izy t Je suis 

— de vous voir. Ravoravo abo roahita 
anao. 

RAVIGOTER, va. Mampahazo aina. 

RAVTLIR, va. Manatsizarizary. Il ne 
faut pas — votre dignité. Tsy tokony ho- 
tsizarizarina ny flandriananao. 

Seravilir, vpr. Mivazina, manavazin- 
tena. 

RAVIN, sm. Hady nohazan' ny riaka. 

RAVINE, sf. f Riaka. 2*—, Hady no- 
hazan' ny riaka. 

RAVIR, va. !• Maka an-kery, manao 
an'aina, misavika, misarika, mifaoka, 
mipaoka. — une femme. Maka vehiva- 
vy an-kery, manao an'aina, misavika 
vehivavy . — un enfant à sa mère. Mi- 
sarika zaza kely eo am-pofoan-dreniny. 
Le milan ravit sa proie. Ny papango ni- 
faoka, nipaoka ny rembiny. 2 # fig. Ma- 
ha talanjona, mahavariana, maharenoka, 
maharavoravo. Ce prédicateur a ravi 
tout son auditoire. Nahatalanjona an' 
izay rohetra nihaino azy io mpitory te- 
ny io. 

A ravir, loc. adv. Mahagaga. Elle chan- 
te à —. Mahay mibira mahagaga izy. 

RAVISER (SB), vpr. Miova hevitra. 

RAVISSANT, ANTE, adj. f Maka 
an-kery, etc. 2* fig. Mahatalanjona,etc. 

RAVISSEMENT, *m. f Fakana an- 
kery, fanaovana an'aina, flsavihana, fl- 
sarihana, fifaohana, fipaohana. 2* fig. 
Hatalanjonana, havarianana. barenoha- 
na, haravoravoana. 

RAVISSEUR, «m. Mpaka an-kery, 
mpanao an'aina, mpisavika, mpisarika. 

RAVITAILLEMENT, sm. Fanatera- 
na hanina sy fiadiana. 



RAVITAILLER, va. Mana titra baûi- 
nasy fladiana. — unearmAe. Manati- 
tra hanina sy fiudiana ho any ny ta- 
flka. 

RAVIVER, va. i m Mamelorabelona, 
mampahazo aina. Ravivez le feu. Ve- 
lombelomy ny afo. Ce vin ravive les 
esprits. Mampahazo aina izany divay 
izany. 2 # — , Mampihiratra. — un ta- 
bleau. Mampihiratra sary mihoso-do- 
ko. 

Se raviver, vpr. Velombelona, maha- 
zoazo aina. 

RAVOIR, va. Mahazo indray. Il plai- 
de pour — son bien. Miady mba Jia/ia- 
zo ny fananany indray izy. 

RAYÉ, ÉE, p. et adj. f Voatsipika, 
notsipihina, mitsipika, misy tsipika.voa- 
soritra, nosoritana, misoritsoritra, miso- 
ratsoratra, miolana aty. Papier—. Tara- 
tasy voatsipika, notsipihina, mitsipi- 
ka, misy tsipika. Étofle rayée Lam- 
ba misoratsoratra. Voy. Raie. Canon—. 
Tafondro miolana aty. 2*-*, Voavono, 
novonoina, maty, 

RATER, va. \* Mitsipika, manoritra. 
— du papier. Mitsipika taratasy. Pre- 
nez garde de— la vaisselle. Tandremo 
sao manoritsoritra ny lovia. 2*—, Ma- 
mono, mamono anarana. Rayez ce mot. 
Vonoy io tenyio. Rayez-le de la liste. 
Vonoy ny anarany ao amy ny rejistra. 

RATON, sm. f Tsirim-pahazavana, ta- 
na-masoandro, hainandro. Ce bois est 
impénétrable aux rayons du soleil. Tsy 
tanterakyny tsiri-mafioandro, etc., io 
ala io. 2'—, Tanan-kodiarana. 3*—, Ta- 
lantalana. Ce livre est au troisième—. 
Ao amy ny talanlalana ftihatelo izany 
boky izany. 4 # — , Tohotra. Goûtez de ce 
—de miel. Andramo kelyio foho-tante- 
ly io. 

RATONNANT, ANTE, adj. f Man- 
jelajelatra, mamirapiratra. mitatra. Moï- 
se parut le visage tout—. Moizy niseho 
tamy ny tarehy mamirapiratra. 2* fig. 
Mirarairana. 

RAYONNEMENT, sm. f Fanjelaje- 
latra, famirapiratra, titatra. Le — des 
étoiles. Ny [anjelajelatra, ny famira- 
piratry ny kinlana Le — du calorique. 
Ny fitatry ny hafanana. ï'fig. Hami- 
ramiranana. 

RAYONNER, vn. \ m Manjelajelatra, 
mamirapiratra, mitatra. Le soleil com- 
mençait à — sur la cime des montagnes. 
Nitatra sahady ny hainandro eny an- 



Digitized by 



Google 



BBA 



— 682 — 



RE» 



tampon* ny tendrombohitra. 2 - fig. Mi- 
ramirana. Son visage rayonne de joie. 
Miramirana azon* ny hafaliana ny ta- 
rehiny. 

RATURE, sf. !• Fisoratsoratra. La— 
de cette étoffe est fort agréable. Maha- 
finaritra loatra ny ftsoratsoratr* io tom- 
ba io. 2*—, Piolana aty. La— d'un fusil. 
Ny fiolan' ny aty basy. 

RAZ, «m. Voy. Ras. 

RAZZIA, sf. Fandrobana. Les Sakalaves 
ont fait des razzias dans l'ouest. JVan- 
droba tany andrefana ny Sakalava. 

RÉACTIF, IVK, adj. Manohitra, mî- 
bohy. 

—, sm. Zavatra entina itsapana fomban- 
javatra. 

RÉACTION, sf. !• Fanohitra, Abohy. 
2* fig. Faneherana, fibohizana. Il faut, 
dans un Étal, craindre les réactions des 
partis. Tokony batahorana sao manohi- 
tra, mibohy ny andaniny sasany ao amy 
ny fanjakana. 

RÉACTIONNAIRE, adj. et a. Mpa- 
nobitra ny fombam-panjakana vaovao. 

RÉAGIR, vn. Manohitra, mi bob y. Un 
ressert réagit sur la main qui le presse. 
Manohitra, mibohy ny vimiaina raha 
tsindrian-tanana. 

RÉALISABLE, adj. Azo tanterabina. 

RÉALISATION, sf. Fanatanteraha- 

na. 
RÉALISER, va. Manatanteraka. 
Se réaliser, vpr. Tanteraka. Vos vœux 

se réalisent. Tanteraka ny fanirianao. 
RÉALITÉ, sf. Fisiana tokoa. ny tena 

izy. Ce n'est pas une Action, c'est une 

— . Tsy hevi-d ravina izany, fa tena 

izy. Voy. Réel. 
En réalité, loc. adv. Tokoa. 
RÉAPPARITION, sf. Fisehoana in- 

dray. La — d'une comète. Ny fisehoan' 

ny kometa indray. 
RÉ APPEL, sm. Fiantsoana anarana 

indray. 
RÉAPPELER, va. Miantso anarana 

indray. 
RÉAPPOSER, va. Manisy indray. 

— des scellés. Manisy kasem-panjaka- 

na indray. 
RÉ APPOSITION,^ Fanisiàna indray. 
RÉARMEMENT, sm. Fanomezam- 

piadiana indray, funomanana indray. 
RÉARMER, va. Manome Ûadiana in- 
dray, manomana indray. Voy. Armer. 



RÉASSIONATION, sf. Fiantsoana olo- 
na indray botaaraina. 

RÉASSIGNER, va. Mampaka olona in- 
dray botsaraina. Voy. Assig.nbu. 

RÉATTELER, va. Mamatotra soavaly 
indray amy ny kalosy. 

REBAISSER, va. Mampidina indray. 

REBAPTISER, va. Manao batemy in* 
dray. 

RÉBARBATIF, IVE, adj. Kitokitoi- 
na. lia un air—. Mitarebin' olona hito- 
kitoina izy. 

REBÂTIR, va. Manorina indray. ma- 
nao—, mandrafltra— . 

Sa rebâtir, vpr. Aorioa indray, atao— , 
arafitra — . 

REBATTRE, va. t* Mikapoka indray, 
mamely — , mamono ,— , mively— , mita- 
voka — . Voy. Battre. ?• fig. Mamerim- 
berina. — sans cesse les mêmes choses. 
Mamerimberina raatetika zavatra sa- 
sany. 

Se rebattre, vpr. Mifampikapoka in- 
dray, mifaroely— , mifamono— . 

REBELLE, adj. f Mikomy, miodina. 
tsy mety manaiky, manohitra. — au rot. 
Mikomy, miodina amy ny mpanjaka. 
Ii est — aux volontés de son père. Tsy 
mety manaiky. manohitra ny sitra- 
pon-drainy izy. 2'—, Sarotra sitranina. 
Maladie—. Aretina sarotrd sitranina. 

— « s. Mpikomy, mpiodina. 

RÉBELLION, sf. Fikomiana, flodioa- 
na, tsy fanekena, fanoherana. 

REBÉNIR, va. Mitso-drano indray. 

REBIFFER (SE), vpr. Manohitra, tsy 
mety manaiky. 

REBLANCHIR, va. Mamotsy indray, 
uianoso-doko fotsy— , manasa— . 

REBOISEMENT, sm. Famboiena ala 
iudray. 

REBOISER, va. Mamboly ala indray. 

REBONDI, IE, adj. Be, botabota. Il 
a des joues rebondies. Be, botabota ta- 
kolaka izy. 

REBONDIR, vn. Miantsambotra, mie- 
votra, misavoana. Une balle qui rebon- 
dit. Baolina miantsambotra, etc. 

REBONDISSEMENT, sm. Fiamsam- 
botra, tievotra, û savonna. 

REBORD, sm. Molotra. Le — d'une ta- * 
blo. Ny mofo-databatra. Le —d'un man- 
teau. Ny moto'kapàoty. 

REBORDER, va. Manitfy moto-javatra 



Digitized by 



Google 



REB 



- 683 — 



REC 



indray. — une robe, Manisy moto-jipo 
indray. Voy. Border. 
REBOTTER (SB),, vpr, Mampiditra 
baoty indray. 

REBOUCHER, va. Mansntsina in- 
dray, manampina indray. Voy. Boucher. 

8e reboucher, vpr. Tsontsina indray, 
tampina indray. Le trou s'est rebouché. 
Tsentsina, etc., indray ny loaka. 

REBOUILLIR, vn. Mangotraka in- 
dray, mandevy indray. Voy. Bouillir. 

REBOURS, sm. 1* Volon-javatra mi- 
fohQfoha, zavatra mifotitra. *2* fig. Zava- 
tra mifanobitra. Il dit le — de ce qu'il 
pense. Mliaza zavatra mifanohitra 
amin'izay hoveriny izy. 

A rebours, an rebours, loc. adv. 1° 
Mifohafoha, mifotitra. Ëpousscter du 
drap à — . Mamohafoha volon-dopôtra 
amy ny fanaborosiana azy. Lire à — . 
Mamaky boky mifotitra. 2* fig. Mifa- 
nohitra. 

REBOUTBUR, BUSB, a. Mpanao 
ody folaka. 

REBOUTONNER, va. Mampidiboko- 
tra indray. 

REBRIDER, va. Manisy lamboridy in- 
dray. 

RBBROGHBR, va. Manjailra boky in- 
dray. 

RBBRODBR, va. Manao amboridao in- 
dray, manao amboradara indray. 

REBROUSSER, va. 1* Mamohafoha. 
— les cheveux. Mamohafoha volo. 2* 
ftg. —chemin. Miverina ilalana. 

—, vn. Miorika. Les rivières rebrousse- 
ront vers leur source. Hiorika ny re- 
nirano. 

À rebrousse-poil, loc. adv." 1* Mifo- 
hafoha. Voy. A rebours. 2* fig. Mifa- 
nohitra. Prendre une affaire à —. Ma- 
nao zavatra mifanohitra amin' izay me- 
ty hahatanterahana ràharaha. 

REBUFFADE, 8f. Fanifnkifahana. Il 
a reçu une — . Nahifakifaka izy. 

RÉBUS, «m. Ankaman'atra. 

REBUT, sm. 1* Fanifakifahana. Il a es- 
suyé raille rebuts, Nakifakifa irabetsa- 
ka izy. 2 # — , Zavatra tsinonlsinona, faika, 
tsaika, fako. Marchandises do — . Varo- 
tra tsinonlsinona. C'est le— du genre 
humain. Faikan' olona, tsaihan' olona, 
fahon 9 olona izy. 

REBUTANT, ANTE, &dj. !• Kitoki- 
toina. Homme — . Lehilahy kitokitoina. 
2'—, Mahaketraka, mahakiry. 



REBUTER, va. !• Manifakifaka. Il vou- 
lait entrer, mais on le rebuta à la por- 
te. Nitady hiditra izy, fa nakifakifuka 
nony mby tao am-baravarana. 2*—, Ma- 
haketraka, mahakivy. Le grand travail 
le rebute. Ny asa maty mahaketraka, 
.etc., azy. 

Se rebuter, vpr. Ketraka, kivy. 
REC ACHETER, va. Manisy kase in- 
dray, mandoko taratasy indray- Voy. 
Cacheter 
RÉCALCITRANT, ANTE, adj. et a. 

Be ditra, be kiry. 
RÉCALCITRER, vn. Manao savoam- 
body. Ce cheval ne fait que — . Manao 
savoam-body lava io soavaly io. 
RÉCAPITULATION, sf. Filazana fo- 

hifohy indray. 
RÉCAPITULER, va. Milaza fohifohy 
indray. —une affaire. Milaza fohifohy 
indray ny ràharaha anankiray. 
RECARDER, va. Mumeravera indray, 

mamohavoha —, manatsikerakera — . 
RECASSER, va. Mamaky indray, ma- 

napaka indray. 
RECÉDER, va. Mahafoy indray, mi- 

varotra. Voy. Céder. 
REGEL, sm. Fanafenan-kalatra. 
RECÉLEMENT, sm. Fanafenan-kala« 

tra na olo-mcloka. 
RECELER, va. 1* ManaQna. —des ob- 
jets volés Afaaa/în-kalatra. — un vo- 
leur. A/a na/îna mpangalatra. 2* fig. Mi- 
sy zavatra miafina. I.a terre recèle des 
trésors dans son sein. Misy harena 
miafina ao anatin'ny tany. 
RECELEUR, EUSE, s. Mpanafin-ka- 

latra. 
RÉCEMMENT, adv. Vao, vao hainga- 
na, tatohoato. Il est — arrivé. Vao ton- 
ga, tongauao haingana, etc., izy. 
RECENSEMENT, sm. Fanisana. Fai- 
re le — de la population. Afan isa ny 
mponina. 
RECENSER, va. Manisa. 
RÉCENT, ENTE, adj. Vao, vao na- 
tao. Découverte récente. Zavatra uao 
hita. Plaie réconte. Fery vao. Écritu- 
re récente Soralra tao nalao. 
RÉCÉPISSÉ, sm. Taratasy filazan-ja- 

vatra voaray. 
RÉCEPTACLE, sm. 1* Fivorian* ny za- 
vatra maloto. C'est le — de toutes tes 
ordures de la ville. Eo no ficoriariny 
zavatra malolo rehetra avy ap an-tanà- 
na. Pfig. Cette maison est le — des vo* 



Digitized by 



Google 



REC 



— 6ti — 



REC 



leurs. Tranon'androvo, trano fandrian- 
dompy io trano io. 

RÉCEPTION, sf. Fandraisana. Accu- 
sez-moi — de ma lettre. Ampandreneso 
aho raha voarainao ny taratasy nampi- 
tondraiko. Oa lui a fait une bonne — . 
Bfa noraisina tsara izy. 

RECERCLER, va. Manisy fehim-ba- 
rika indray. 

RECETTE, sf. 1* Ny miditra, ny azo. 
La dépense excède la — . Ny lany mi- 
hoatra ny miditra, ny azo. 2*— , Fan- 
draisana. Faire la — des impôts, ilfan- 
dray hetra. 3*— , Foraba fanaovaoa. Il 
m'a donné une bonne — pour la fièvre. 
Nanoro ahy ny fomba fanaovana ody 
tazo tsara izy. Voici une — pour faire 
de l'encre. Izao no fomba fanaovana 
ranomainty. 

RECBVABLB, adj. Azo raisina, azo 
ekena. 

RECEVEUR* EUSE, s. Mpandray. 

— des contributions. Mpandray he- 
tra. 

RECEVOIR, va. 1* Mandray, mahazo, 
mananty. —un présent. Mandray fa- 
na titra. — son traitement. Mandray 
karama. — un ami. Mandray sakaiza. 

— des grâces de Dieu. Mandray, ma' 
hazo fahasoavana amin'Andriamanitra. 
Il a reçu des ordres. Nahazo didy izy. 
L'escalier reçoit le jour par en haut. 
Mahazo fahaza varia avy any ambony 
ny tohatra. Il a reçu une bonne édu- 
cation. Nahazo fampianarana tsara izy. 
Il a reçu le baptême. Bfa nandray, 
nahazo batemy izy. Recevez la balle 
dans la main. Raiso, tantazo tânana 
ny baolina. Une barrique reçoit l'eau du 
toit. Misy barfka mananly ny rano avy 
amy ny tafon-trano. 2*—, Omby, azo 
asiana, asiana, voa, participe. Ce port 
reçoit bien des vaisseaux. Omby sambo 
maro izany seranana izany. La cire re- 
çoit toutes les formes. Azo asiana ny 
tarehin-javatra samihafa ny savoka. Il a 
reçu un soufflet. N asiana, voa tahamai- 
na izy. Il a reçu une balle dans la cuisse. 
Voan* ny bala tao amy ny feny izy. Il 
reçut la mort sur le champ de bataille. 
Maty tany an' ady izy. J'ai reçu sa vi- 
site; Efa nooangiany aho. Il a reçu un 
affront. Nalam-baràka izy. 3*—, Ma- 
naiky. Il a reçu la décision avec res- 
pect. Nekeny tamim-panajana ny didy 
natao taminy. 

*-, vn. Mandray olona. Le ministre re- 



çoit aujourd'hui. Mandray olona aoio 
ny ministre 

RECHANGE, «m. Zavatra ampifan- 
diasina, — asolo. Il n'a pas même un 
habit da — . Tsy manana akanjo amjri- 
fandiasina na dia iray aza izy. Une 
roue de — . Kodiarana hàsolo ny simba. 

RÉCHAPPER, vn. Afaka. 

RECHARGEMENT, ira. Fanisiana 
entana indray. 

RECHARGER, va. I* Manisy entana 
indray. Rechargez les mulets. Asio en- 
tana indray ny ramole. 2*—, Mama- 
bam-basy indray na tafondro. 

Se recharger, vpr. Maka entana in- 
dray. 

RECHASSBR, va. Mandroaka indray. 

— , vn. Mihaza indray, mitifitra indray. 

RÉCHAUD, «m. Fatam-by kely. 

RÉCHAUFFAGE, «m. Pamanàna. 

RÉCHAUFFÉ, «m. Nahandrq. nafa- 
naina, fanan-kena. 

RÉCHAUFFER, va. 1* Mamàna, ma- . 
nafâna. —un mets. Mamàna laoka. — 
son enfant sur son sein. Manafàna ny 
zanany ao an-trotroany. 2* fig. Manafà- 
na ny fo. Cette nouvelle les a réchauf- 
fés. Nanafàna ny fony izany zava- 
baovao izany. 

Se réchauffer, vpr. 1* Mihamafâna. 2* 
fig. Mihamafâna. 

RÉCHAUFFOIR, «m. Fatam-by fa- 
manan-daoka. 

RECHAUSSER, va. i* Mampikiraro 
indray. 2*—, Manototra indray. —un 
arbre. Manototra foto-kazo indray. 

Se rechausser, vpr. Mampiditra ki'ra- 
ro indray. 

RECHERCHE, sf. 1* Fitadiavana, flka- 
tsahana, flkarohana, fisavana, fanaova- 
na savahao. On est à la — du meur- 
trier. Kataahina, karohina, tadiavi- 
na, atao savahao ny mpamono olona. 
2*—, Fiangolangola, tiangentsana, fian- 
geso, fihagobago, flhailraitra. 

RECHERCHÉ, ÉE, p. et adj. f No- 
tadiavina, nokatsahina, nokarohina, no- 
savana, natao savahao, tsy fahita mate- 
tika. Gravure recherchée. Sary tsy /a- 
hita matetika. 2* —, Miangolangola, 
miangentsana, miangeso, mihagohago, 
mihaitraitra. Elle est recherchée dans 
sa parure. Miangolangola, etc., amy 
ny haingo izy. Ii a une pose recher- 
chée. Mitxagohago toetra izy. 

RECHERCHER, va. ivMitady, mikatsa- 



Digitized by 



Google 



REC 



— 685 — 



REC 



ka, mikaroka, misava, roanao savahao, 
mila. Il a recherché tous les écrits de 
cette époque. Nitady, nikatsaka, ni- 
karoka ny ta ratas y rehetra voasoratra 
tamiu' izay izy. — la faveur du prince. 
Mitady, mila sitraka amy ny mpanjaka. 
2 # — , Te-hifankahalala, te-hifankahay. 
Tout le monde le recherche. Te-hifan- 
kahalala, etc., aminy avokoa ny olona. 
Voy. Chercher. 

Se rechercher, vpr. Te-hifankahalala, 
te-hifankahay. 

RECHIGNÉ, ÉB, ad/. Bosotsosotra. 
Un visage—. Tarehy aosotsosotra. 

RECHIGNER, un. Sosotra. Obéissez 
sans—. Maneké tsy amim-pa/iasoso- 
rana. 

RECHUTE, a/. 1* Fihetsehan* ny areti- 
na. 2* — , Panotana indray. 

RÉCIDIVE, 8f. Fanotana indray, fa- 
naovana heloka indray. 

RÉCIDIVER, vn. Manota indray, ma- 
nao heloka indray. 

RÉCIDIVISTE, 8. Mpanota indray, 
mpanao heloka indray. 

RÉCIF ou RE8CIF, «m. Haran-dra- 
nomasina. 

RÉCIPIENDAIRE, «m. Olona raisi- 
na amim-boninahitra ho isan* ny fikam- 
banana anankiray. 

RÉCIPIENT, sm. Fanantazana. 

RÉCIPROCITÉ, sf. Fifamaliana. 

RÉCIPROQUE, adj. 1* Mifamaly, mi- 
fan..., mifanka..., roifampi.... Voy. Mu- 
tuel. 2*—, Milaia olona na zavatra ma- 
ro mifanao ny zavatra lazain* ny ver- 
ba. Verbe—. Verba milaza olona na 
zavatra maro mifanao ny zavatra 
lazain' ny verba. 

RÉCIPROQUEMENT, adv. Mifan..., 
mifanka..., mifampi.... 

RÉCIT, «m. Filaza, fllazana, tan tara. 
Abrégez votre—. Hafohezo ny filaza- 
nao. Faites-nous le — de ce que vous 

• avez vu. Lazao, tantarao aminay izay 
efa hitanao. 

RÉCITATION, «A Filazana tsy an- 
jery. 

RÉCITER, va. Milaza tsy anjcry. Ré- 
citez votre leçon. Lazao tsy anjery 
ny lesonao. 

RÉCLAMANT, ANTE,«. Mpitaraiua, 
mpanohitra, mpaka, mpitaky, mpanara- 
ka. 

RÉCLAMATION, sf. Fitarainana, fa- 
noh'erana, fakéna. tttakiana, fanarahana. 



Cette loi excita beaucoup de réclama- 
tions. Maro no nitaraina noho, nano- 
hitra izany lalàna izany. Il y a six mois 
que nous sommes en—. Efa misy enira- 
bolana izay no nitarainanay izany, ni" 
takianay izany vola izany. 

RÉCLAME, sf. Filazam-barotra amy 
ny gazety. 

RÉCLAMER, va. Mangataka, mihan- 
ta, maka, raitaky, manaraka. Je récla- 
me votre assistance. Mangataka, mi* 
hanta vonjy aminao aho Je viens— les 
livres que je vous ai prêtés. Avy haka 
ny boky nampindramiko anao aho. — 
une dette. Mitahy trosa, — un héritage. 
Afanara-dova. 

— , vn. Mitaraina, manohitra. Y a-t-il 
quelqu'un qui réclame? Moa misy olo- 
na mitaraina noho izany, manohitra 
izany? 

RECLOUBR, va. Mamantsika indray. 

RECLURE, va. Mampihiboka, mampi- 
fahy. — un pénitent. Mampihiboka, 
etc., mpivalo. 

Se reclure, vpr. Mihiboka, mifahy, mi- 
rindrintrano. 

RECLUS, USE, adj. et «. Mihiboka, 
mifahy, mirindrin-trano. 

RECLUSION ou RÉCLUSION, sf 
l - Fihiboka, fifahy, flrimlrin-trano. 2*—, 
Fampibibobana ao an-tranomaizina. Il 
a été condamné à la—. Voaheloka ha/it- 
boka ao an tranomaizina izy. 

RÉCLUSIONNAIRE, adj. Mpihibo- 
ka ao an-tranomaizina. 

REGOGNER, va. Mively indray. 

Se recogner, vpr. Midona indray. 

RECOIFFER, va. Mampisatrokaindray, 
manao volo indray. 

Se recoiffer, vpr. Misatroka indray, atao 
volo indray. 

RECOIN, sm. 1* Zoro. On a cherché 
dans tous les recoins de la maison. Efa 
nokarohina avokoa tao amy ny zoron- 
trano rehetra. 2 # fig. Ny miafina indrin- 
dra. Dieu sonde les recoins de la cons- 
cience. Mandinika ny miafina in- 
drindra ao am-po Andriamanitra. 

RECOLLER, va. Mandoko indray, ma- 
metaka indray. 

Se recoller, vpr. Mipetaka indray. 

RÉCOLTE, 8f. {• Fijinjana. flotazana, 
fahavokarana. Nous irons vous voir après 
la — du riz. Hamangyanao izahoy rabe- 
fa voajinja ny vary. C'est le moment 
dp la — des pommes. Izao no fotoana 



Digitized by 



Google 



HEC 



— 080 



HEC 



flotazana, fahavokaran' ny paoma. $• 
— , Vokatra. La — est abondante. Di- 
80 vala ny vokalra. Z*fig. Famoriana, 
fanangonana. Il a fait une abondante — 
d'objets curieux. Namory, nanangona 
zava-mahagaga maro izy. 

RÉCOLTER, va. Mijinja, mio'y.maha- 
vokatra. Il a récolté beaucoup de blé. 
Nahawkatra varim-bazaha betsaka izy. 

Se récolter, vpr. Jinjàna, otazana. 

RECOMMANDABLE, ad/. Mendrika 
hatao ho zavatra. Gomme Estimable. 

RECOMMANDATION, sf. I* Fenga- 
tabana fiarovana ho an* olona. On ne 
peut rien refuser à sa—. Tsy misy za- 
vatra azo lavina raha izy no manga- 
tûka fiarovana ho an' olona. 2* — t 
Famporisihana. 

RECOMMANDER, va. f Mangataka 
fiarovana ho an' olona. Je l'ai recom- 
mandé au roi. Nangataka fiarovana 
ho azy tamy ny mpanjaka aho. 2 # —, . 
Mamporisifca. Je lui ai recommandé 
d'être sage. Namporisika azy mba ho 
hendry aho. Recommandez mon père 
aux prières des fidèles. Amporisiho 
ny kristiana mba hivavaka ho an'ikaky. 
3 fl — , Mahamendrika hatao ho zavatra. 

Se recommander, vpr. 1* Mangala- 
bonjy, mangataka fiarovana. 2*—, Men- 
drika hatao ho zavatra. 

RECOMMENCER, va. Manomboka 
indray, mamerimberina. — un discours. 
Manomboka laha-teny indray. Il ne 
profite d'aucun avis, avec lui c'est tou- 
jours à—. Tsy misy mby an-tsainy ny 
anatra atao aminy, ka tsy maintsy /ia- 
verimberina mandrakariva. 

—i un. Manomboka indray. La pluie re- 
commence. Manomboka indray ny 
orana. 

RÉCOMPENSE, a/*. Vaïisoa, valy, fa- 
maizana. Il mérite une — . Mendrika ho- 
mem-6a/iaoa izy. Ce méchant homme a 
eu la — qu'il méritait. Novaliana, no- 
faizina araka ny mety io lehilahy ra- 
tsy fanahy io. 

En récompense, loc. adv. Ho va 'y. 

RÉCOMPENSER, va. Mamaly soa, 
marna ly. Il y a un Dieu qui récom- 
pense et qui punit. Misy Àndriamani- 
tra anankiray izay mamaly *oa «y ma* 
may ny olona, izay marnait/ n Y olona 
araka ny a taon y avy. 

RECOMPOSER, va. Mangaro indray, 
mandamina — , manao — , mandaha-do- 
ha-vy — . Vo)\ Coipo<jBiv. 



RECOMPOSITION, *f. Fangaroeuâ 

in<lray, fandaharan-dohavy indray. 

RECOMPTER, va. Manisa indray. 

RÉCONCILIABLE, adj. Azo ampi- 
havanina, azo ampifanarahioa. 

RÉCONCILIATEUR, TRICB, t. 
Mampihavana, mampifanaraka. 

RÉCONCILIATION, af. Fampihava- 
nana, fihavanana, fampifanarahana. fi* 
fanarahana. 

RÉCONCILIER, va. Mampihavana in* 
dray, mampifanaraka—. Il est impossi- 
ble de les—. Tsy azo ampihavan ina, 
ampifanarahina indray izy ireo. 

Se réconcilier, vpr, Mihavana indray. 
mifanaraka— . 

RECONDUIRE, t?a Mitari-dàiana in- 
dray, manatitra — , mitondra— . Voy. 
Conduire. 

RECONDUITE, af. Fitarihandâlao* 
Indray, fanaterana— , fitondrana— . 

RÉCONFORTER, va. f Mampaha- 
tanjaka, mahatanjaka. Le vin l'a récon- 
forté. Nampahatanjaka, etc., azy ny 
divay. 2* fig. Maharaka alahelo. Rien 
ne peut le — . Tsy misy mahafaka a/a- 
helo azy. . 

RECONNAI8SABLB, adj. Mora fan- 
tatra, azo fan tari na. 

RECONNAISSANCE, sf. f Fifanka- 
halalana, fahalalana, fahafantarana, fa* 
hatsiarovana. 2*—, Fizahan-toetra. Le 
général est allé faire la — du camp en- 
nemi. Lasa nizaha loetra ny lasin' ny 
fahavalo ny jehèraly. 3 # — , Fankasitra- 
hana, fahatsiahivana. Il a des droite à 
ma — . Tsy maintsy hankasitrahako, 
hotêahiviko izy. 

RECONNAISSANT, ANTE , adj, 
Mankasitraka, mahatsiahy. 

RECONNAITRE, va. !• Mahalala, 
mahafahtatra, mahatsiaro, mahita. Je 
l'ai reconnu à sa voix. Ny feony no 
nahalalaho, nahafantarako azy. Ne 
me reconnaissez-vous 'point? Moa tsy 
mahalala, tsy mahaf an tatra, tsy ma* 
hatsiaro ahy- hianao? On a reconnu 
l'innocence de l'accusé. Fantatra, hita 
fa tsy manan-tsiny ilay voampanga. 
2* —, Mizaha tootra. 11 est allé — le 
pays. Lasa nizaha toelra ny tany izy. 
3*—, Manaiky, miaiky. Ce fait est re- 
connu de tout le monde. £feen* ny olon« 
drehetra izany. Il a reconnu ses torts. 
Nanaiky. niaiky ny hadisoany izy. 4*-~, 
Mankasitraka, mahatsiahy. —un bien- 
fait. Mankasitraka. etc., ny «na a«a*. 



Digitized by 



Google 



REC 



— GS? 



REG 



8e reconnaître, vpr. !• Mahalala, roi- 
fankahalala, roahafentatra, mabatsiaro. 
11 a de la peine à se — dans le miroir. 
Saika tsy mahalala, tsy mahafanla- 
tra ny tarehioy ao aroy ny fitaratra izy. 
Je roe reconnais dans cet endroit. Izay 
vao mahatsiaro ity fitoerana ity aho. 
Ils ne se reconnaissent pas encore. Tsy 
mbola mifankahalala izy ireo. 2*—, Ma- 
naiky, mibebaka. Il se reconnaît cou- 
pable. Manaiky ho meloka izy. Il 
s'est reconnu avant sa mort. Nibeba- 
ka lalohan'ny nahafatesany izy. 3*—, 
Mabatsiaro tena. Il est tombé en fai- 
blesse, et est resté longtemps avant de 
se — . Torana izy, ka eia vao nahatsia- 
ro tena. 

RECONQUÉRIR, va. f Mampanaiky 
indray aroy ny ady. 2* flg. Mahazo in- 
dray. 

RECONSOLIDER, ta. Manamafy in- 
dray. 

RXGON8TITUBR, va. Manao indray, 
roaœorona— , mandamlna — , mandaha- 
tra — . 

RECONSTITUTION, sf. Panaovana 
indray, etc. 

RECONSTRUCTION, sf. Fanaovana 
indray, fandrafetana — , fanorcnana — . 

RECONSTRUIRE, va. Manao indray, 
mandrafitra —, manorina — . 

RECOPIER, va. Mikopia indray, mane- 
kopia —, mandika soratra — . 

RSCOQUILLEMBNT, «m. Fifo re ta- 
na, liforitra, fihorona. 

RECOQUILLBR, ta. Mamoritra, mam- 
pihorona. 

Se recoquiller, vpr. Miforitra, mihoro- 
na. Les feuilles de cet arbre se sont reco- 
quillées. Niforitra, nihorona ny ra- 
vin' io hazo io. 

RECORRIGER, va. Manala diso in- 
dray, manitsy indray. 

RECOUCHER, va. Maropandry in- 
dray. 

8e recoucher, vpr. Mandry indray. 

RECOUDRE, va. Manjaitra indray. 

RECOUPER, va. Manapaka indray, mi- 
kapa —, mandidy —, roanety — . 

RECOURBER, va. Mampifaraingo, ma- 
montra. — un bâton. Mampifaraingo, 
etc., tehina. 

Se recourber, vpr. Mifaratngo, mifo- 
ritra. 

RECOURIR, vn. 1* Mibazakazaka in- 
dray. Tt a couru et recouru. Nihazaka- 



zaka izy ary nihazahataha indray. 
2*—, Mangata-bonjy, manatona. mianki- 
na, raaka, mizaha. — au médecin. Ma- 
natona, maka dokotera. — aux manus- 
crits. Mizaha ny taratasy voasoratra. 

RECOURS, s m Fangataham-bonjy, fa- 
natonana, fiankinana, fakdna, fizahana: 
Dieu seul est mon — . Andriamanitra ire- 
ry hiany no angatahako vonjy, /ia/o- 
niko, iankinako. — en cassation Fan- 
gatahana fltsarana ambony indrindra. 
— en grâce. Fan gatahana famelan-ke- 
loka amy ny mpanjaka. 

RECOUVRABLE, adj. Azo antenaina 
ho azo indray Sommes recouvrables. 
Vola azo antenaina ho azo indray. 

RECOUVREMENT, «m. 1* Fabazoa- 
na indray. 2*—, Famoriana. 

RECOUVRER, va. 1* Mahazo indray. 
Il a recouvré son bien. N a hazo ny fana- 
nany indray izy. || loc. Il a recouvré la 
santé. Bal a m a indray, nanaritra izy II a 
rocouvré la parole. Mahateny indray izy. 
2»— , Mamory. — les impôts. Mamory 
ny hetra. 

RECOUVRIR, va. f Mandrakotra in- 
dray, manarona— , mamono— , manafo 
— . 2* fig. Manarona, manafina. Il cher- 
che à — sa faute. Mitady hanarona, 
hanafina ny hadisoany izy. 

RECRACHER, va. Mandrora indray, 
mandrehoka indray. 

RÉCRÉATIF, IVE, adj. Mahafa-tsa- 
sa ira. Jeu—. Kilalao ma/ia/a-tsasa* 
tra. 

RÉCRÉATION, 'sf Flalan-tsasatra, 
fllalaovana. 

RECRÉER, va. Mamorona indray. On 
a recréé cet emploi. Vao noforonina 
indray izany raharaha izany. 

RÉCRÉER, va. Mabafa-tsasatra, mam* 
pilalao. Ce jeu récrée l'esprit. Afana- 
fatêaaatra ny saina izany tsilalao iza- 
ny. 

Se récréer, vpr. Miala sasatra, mi la* 
lao. 

RECRÉPIR, va. Mandalolra indray. 

RÉCRIER (SE), vpr. Mikafankafana, 
miborika. Tout le monde s'est récrié 
contre cette opinion. Nikafankafana 
avokoa ny olona noho izany he vitra iza- 
ny. Il s'est récrié d'admiration à la vue 
de ce tableau. Nihorika izy tamy ny 
nahitany izany sary izany. 

RÉCRIMINATION, «A Famaliana aov 
pnnga, — fanwoana. 



Digitized by 



Google 



REC 



— 688 — 



BEC 



RÊCRIMINATOIRE, adj. Misy rama- 
liana ampanga. 

RÉCRIMINER, vn. Marnait ampan- 
ga, — fanesoana. Il n'a fait que — con- 
tre son accusateur. Namaly ampanga 
fotsiny ny mpiampanga azy izy. 

RÉCRIRE, va. Manoralra indray. 

—, vn. Mampitondra taratasy indray. 

RECROÎTRE, vn. Maniry indray, mi- 
tombo indray. Le bois coupé recroit. 
Maniry indray, etc., ilay hazo voa- 
kapa, 

RECRUDESCENCE, sf. Fihetsehana 
mafimafy kokoa. Il y a — dans sa ma- 
ladie. Mihetsika mafimafy kokoa ny 
aretiny. 2* /îg. Fihamafisana kokoa in- 
dray. Il y a — du froid. Mihamaftma- 
fy kokoa indray ny hatsiaka. 

RECRUE, sf. 1* Faka-miaramila. Il a 
fait une belle—. Naka miaramila 
maro izy. 2*—, Zazavao. Instruire les 
recrues. Mampianatra ny zazavao. 

RECRUTEMENT, sm. Faka-miara- 
mila. 

RECRUTER, va» 1* Maka miaramila. 
2* pg. Mamory zazavao. Il recrute par- 
tout des associés. Mamory zazavao 
hatraiza hatraiza ho isan' ny flkamba- 
nany izy. 

Se recruter, vpr. Mandray zazavao. 

RECRUTEUR , «m. et adj. Mpaka 
miaramila. 

RECTA, adv. Araka ny fotoana. Il paye 
— . Mandoa araka ny fotoana izy. 

RECTANGLE, ad;'. Misy zoro sokera. 
Triangle—. Teiozoro misy zoro soke- 
ra iray. 

—, sm. Zavatra efa-dafy sy efa-joro soke- 
ra. 

RECTANGULAIRE, adj. Misy zoro 
sokera. 

RECTEUR, sm. Lehibe ao amy ny oni- 
versity. 

RECTIFICATION, sf. Fanitsiana, fa- 
namarinana. 

RECTIFIER, va. Manitsy, manamari- 
na bo marina, manarina. — une phrase. 
Manitsy fehezan-teny. —un calcul. Ma- 
namarina marika ho marina. — les 
idées de quelqu'un. Manitsy, manari- 
na ny hevitr* olona. 

Se rectifier, vpr. Mibamahitsy. 

RECTILIGNE, adj. Misy tsipika mahi- 
tsy. Triangle — . Teiozoro misy tsipika 
mahitsy. 

RECTITUDE,*/' Hahitey, flahitsiana. 



Il a uns grande — d'esprit. Mahitsy sai- 

na loatta izy. 
RECTO, sm. Ny pejy aloba amy ny ta- 

kela- taratasy iray. 
RECTUM, sm. Tsinaim-body. 
REÇU, UE, p. et adj. 1- Voaray, norai- 

sina,fanao, azo, voatanty, notaatazana. 

Les usages reçus. Ny tomba fanao. 2 4 — , 

Nekena. 

—, sm. Tarasasy fllazan-javatra voaray. 

RECUEIL, sm. Famoriana, fanangona- 
na. Il a fait un — de proverbes. Namo- 
ry, nanangona ohabolana maro izy. 

RECUEILLEMENT, sm. Fanombe- 
nan-tsaina, fitombenan-tsaina. 

RECUEILLI, IE, adj. Manombin-teai- 
na, mitombin-tsaina. 

RECUEILLIR, va. \* Mamory, ma- 

m nangona, mahavokatr*. U a recueilli 

' beaucoup de vin. Namory, etc., divay 
botsaka izy. Il a recueilli les restes de 
sa fortune Namory, nanangona ny 
hareny sisaizy. 2*fig. Mahazo, mandray, 
mananty. Il a recueilli du fruit de ses lec- 
tures. Nahazo soa tamy ny iamakiany 
boky izy. Il a recueilli une succession. 
Nahazo, nandray lova izy- Il Ta re- 
cueilli chez lut Nandray azy tao an- 
tranony izy. — de Peau du toit. Manan- 
ty ny ranb avy amy ny tafon-trano. 3"—, 
Manombina. 

Se recueillir, vpr. Manombintsaina, 
mitombin-tsaina. Il faut se — avant de 
prier. Tokony hanombin-tsaina. hi- 
tombin-tsaina aloha vao mivavaka. 

RECUIRE, ua. t* Mahandro indray, mi- 
tanika— , mandoro— . —des briques. 
Mandoro biriky tanimanga indray. 
2»— , Mampodyamy ny afo indray, ma- 
nantsohara. On recuit les limes après tes 
avoir trempées. Ampodina amy nyafo 
indray ny tsofa rahefa naofana. — une 
marmite en terre pour la rendre plus 
solide. Manantsohara vilany tany. 

RECUIT, ITE, adj. Masaka dia masa- 
ka. Le pain est cuit et recuit Masaka sa* 
dy masaka dia masaka ny mofo. 

RECUIT, sm. RECUITE, sf. P Fan- 
doroana indray. 2*—, Fampodiana amy 
nyafo indray, fanantsoharana. 

RECUL, sm. Fihemotra. Le— du canon 
quand il tire, tfyfihemotry ny taiondro 
raba roipoaka. , 

RECULADE, sf, 1* Fihemotra, fihemo- 
rana. 2* fig. Fihemorana. 



Digitized by VjOOQ lg . , 



ftED 



— 689 — 



RÉD 



RECULÉ, ÉE, adj. Efa lasa ela, faha- 
gola, any aoriana lavitra any, lavitra. 

- L'antiquité la plus reculée. Ny tany alo- 
ha efa lasa ela, fony fahagola. La pos- 
térité la plus reculée. Ny taranaka any 
aoriana lavitra any. Pays—. Tany la- 
vitra. 

RECULEMENT, sm. 1* Fihemotra, fl- 
hemorana. 2 B — , Fampandrosoana, fam- 

. piliatahana. 

REGULER, va. 1* Maneraotra, mampi- 
hemotra. Reculez votre chaise. Ahemo- 
ry ny sezanao. 2*—, Mampandroso, ni ara - 
pihataka. — une muraille. Mampan- 
droso, etc., ampiantany. 3* fig. Mane- 
motra, mampihemotra, mampandroso. 
Il a reculé ses payements. Nanemotra, 
nampihemotra ny andro handoavany 
vola izy. Il a reculé les bornes de ses 
Etats. Nampandroso ny sisiu* ny fanja- 
kany izy. 

—, vn. 1 # Mihemotra, manaodiamianôtra. 
Faites — le cheval. Hemory, ampanao- 
vy dia mianôtra ny soavaly. 2* fig. 
Mihemotra. Vos affaires reculent. A/t-. 
hemotra ny raharahanao. 

8e reculer, vpr. 1* Mihemotra, mihata- 
ka. Reculez-vous de là. Mihemora, mi- 
hataha eo hianao. 2*fig. Ahemotra, he- 
morina. Le rendez-vous ne peut se — . 
Tsy azo ahemotra, etc., ny fotoana. 

REGULONS (À), adv. Mihemotra» ma- 
nao dia mianôtra. 

RÉCUPÉRER, va. Mahazo indray. 

Se récupérer, vpr. Manonitra. Il s'est 
récupéré de ses pertes. Nanonitra ny 
fatiantony Izy. 

RÉCUSABLE, ad;'.Azo lavina. Témoin 
— . Vavolombelona azo lavina. Témoi- 
gnage—. Filazana azo lavina. 

RÉCUSATION, sf. Fandàvana. 

RÉCUSER, va. Manda. — un juge. 
Manda hotsarain' ny mpitsara ananki- 
ray. 

Se récuser, vpr. Malain-kitsara» 

RÉDACTEUR, «m. Mpandaha-teny an- 
tsoratra. Le — d'un journaH Ny mpan- 
daha-teny amy ny gazety anankiray. 

RÉDACTION, sf. l fl Fandaharan-teny 
an-tsoratra, laha-teny an-tsoratra. Cette 
— est claire. Mazava ny nandaharana 
ireo teny an-tsoratra ireo, izany laha- 
teny an-tsoratra izany. 2* —, Ny 
mpandaha-teny rehetra amy ny gazety 
anankiray. 

REDDITION, sf. 1* Fanolorana. On 
vient d'apprendre la — de cette ville. 



Vao ro ny nanolorana izany tanana 
izany. 2* — , Famoahana. On ne peut sa* 
voir s'il est coupable, qu ; après la — de 
son compte. Tsy azo fantarina ho diso 
izy na tsia, raha tsy efa avoakany alo- 
ha ny miditra sy ny mivoaka. 

REDÉ FAIRE, va. Mamaha indray» 
mandrava — , mamboraka — . 

REDEMANDER, va. Mangataka in- 
dray, initaky indray. 

RÉDEMPTEUR, sm. ( Jeso*Krtsty j 
Mpanavotra. 

RÉDEMPTION, sf. Fanavotana. 

REDESCENDRE, vn. Midina indray. 

—, va. Mampidina indray. Redescendez ce 
tableau» A mpidino indray io sary io. 

REDEVABLE, adj. f Mbola ananan* 
olona vola, ananan'olona vola. Il m'est 
— de cent francs* Mbola ananaho vola 
roapoio izy. 2 # — » Mankasitraka, maha- 
zo soa. Je suis fort— à votre bonté. 
Mankasitraka indrindra ny hazavam- 
ponao aho. Je lui suis — de ma fortune. 
Izy no nahatoakô ny hareko. 

— ,a. Izay mbola ananan' olona vola. 

REDEVANCE, sf. Vola na harena tsy 
maintsy haloa isan-taonaamy ny fotoana 
raikitra. 

REDEVENIR, vn. Tonga indray. Il est 
redevenu puissant- Tonga nahery in* 
dray izy. 

REDEVOIR, va, Mbola ananan'olona 
vola, Je lui redois encore. Mbola ana- 
nan y vola aho. 

RÉDHIBITION, sf. Fanafoanam-baro* 
tra. 

RÉDHIBITOIRE, adj. Mahafoam-ba* 
rotra. Vice — . Kilema mahafoam-ba* 
rotra. 

RÉDIGER, va. Mandaha-teny an-tsora- 
tra. Rédigez ce que vous avez entendu 
dire. Alaharo an-tsoratra izay efa re- 
nao. 

RÉDIMER (ÔB), vpr. Manafa-tena. La 
ville se rédima du pillage. Ny tanana 
nanafa-lena ta m y ny mpamabo. 

REDINQOTE, sf. Akanjo vity. 

REDIRE, va. !• Milaza indray, marne* 
rimberin-teny, mamerina. Il redit tou- 
jours la môme chose. Mamerimberina 
lalandava ny zavatra iray loha izy. L'é- 
cho redit trois syllabes. Mamerina va- 
kiteny telo ny ako. 2'-^, Maniny» ma* 
nakiana. Il n'y a rien à — à sa conduite. 
Tsy misy hotsinina velively, noâia- 
nina intsony amy ny fltondran-tenany. 

44 



Digitized by 



Google 



RED 



— G90 



RÉD 



REDISEUR, EUSE, s. Mpamerimbe- 
rin-teny. 

REDITE, sf. Famerimberenan-teny, te- 
ny averimberina. 

REDONDANCE, sf. Habetsahan-teny 
foana. 

REDONDANT, ANTE, adj. Foana, 
be teny foana. Terme—. Teny foana. 
Style—. Laha-leny be teny foana. 

REDONNER, va. f Manome indray. 
J'avais rendu cette maison à mon père, 
il me l'a redonnée. Naveriko tamy ny 
raiko io trano io, ka nomeny ahy in- 
dray. 2°— , Mauka... indray, mampa.... 
indray, mampi.... indray. Il redonna du 
courage aux troupes. Nankahery fo ny 
miaramila indray izy. 

—, vn. Mamely indray. La cavalerie re- 
donna avec un nouveau courage. Ny 
miaramila an-tsoavaly namely indray 
tamy ny herim-po vaovao. 

REDORER, va. Manisy ankoso-bola- 
mona indray. 

REDOUBLÉ, ÉÈ, adj. Haingana ko- 
koa. Allez au pas—. Mandehana hainga- 
na hokoa. 

REDOUBLEMENT, sm. Fitomboana. 

REDOUBLER, va. !•' Mampitombo. 
Redoublez vos prières. Ampitomboy 
ny fivavahanao. 2°—, Manisy dabole- 
ra,'«— sosona. Redoublez cette robe. Asio 
dabolera, sosona ity zipo ity. 

—, vn. Mitombo. Le froid redouble. 3/i- 
tombo ny hatsiaka. 

REDOUTABLE, adj. Mahatahotra, 
atahorana. Un ennemi — . Fahavalo ma- 
hatahotra, etc. 

REDOUTE, sf. Batery. 

REDOUTER, va. Matahotradia mata- 
hotra. 

REDRESSEMENT, sm. 1-Fanitsiana, 
fahitsiana. 2* fig. Fanitsiana. 

REDRESSER, va. 1* Manitsy, mana- 
rina, manangana indray. —une plan- 
che. Manitsy hazo fisaka. Redressez la 
tête. Areno ny lohanao. —une statue. 
Manangana sariolona indray. Vfig. 
Manitsy, manitsy ny dia, manarina, ma- 
nesotra, mamay, mampanonitra. —les 
opinions de quelqu'un. Manitsy, mana- 
rina ny hevitr' olona. Il était près de 
se perdre, mais on l'a redressé. Eia saika 
very izy, fa nisy olona nanitsy nydiany. 
— les abus. Manesotra ny fanao tsy 
roety. Il faisait l'insolent, mais je l'ai re- 
dressé. Nihoatroa-bava izy, fa nofaiziko. 

Se redresser, rpr. !• Miarina, mitraka, 



milsangana indray. I 9 fig. Mianjonan- 
jona. 

RJSDRESSEUR, sm Mpanitsy, mpam- 
panonitra. Un — de torts. Mpanitsy ny 
hadisoan' olona, mpampanonitra ny 
ratsy ataon' ny sasany. 

RÉDUCTIBLE, adj. 1* Azo ahena, — 
hakelezina. Intérêts réductibles. Zana- 
bola azo ahena, etc. 2*—, Azo ovana. 
Les piastres sont réductibles en schel- 
lings. Azoovana hokirobo ny ariary. 

RÉDUCTION, sf. 1* Fampihenana, fihe- 
nâna, fanakelezana, bakelezana. La — de 
sa fortune le force à l'économie. Ny fihe- 
ttân'ny hareny manery azy mba hitsitsy. 
2 6 — , Fampanekena. 3*—, Fanovana. 

RÉDUIRE, va. t % Mampihena, manake- 
ly, manao very sasaka, — very fahate- 
lo,jnanafohy. Il a réduit sa dépense au 
quart. Nahenany, nohakeleziny hoam- 
pahefany nyholaniny. Faites bouillir cet- 
te liqueur jusqu'à ce qu'elle soit réduite à 
la moitié. Âmpangotrahy ho very sataha 
io lalikera io. — son opinion en peu de 
mots. Manafohy ny beviny amy ny te- 
ny vitsivitsy. Réduisez cette statue. Ha- 
kelezoio sariolona io. 2 # — , Manery, mam- 
pa naiky, mampan... mampi... Celte ma- 
ladie l'a réduit à ne vivre que de lait. Iza- 
ny aret ina izany nanery azy mba tsy hihi- 
nanaafa-tsy rononofotsiny. Je l'ai réduit 
au silence. Notereko mba hangina izy. 
Ce général a réduit cette place. iVam- 
panaiky izany tanâna izany io jeneraly 
io. Cette nouvelle le réduisit au déses- 
poir. Nampamoyïo azy izany zava-bao- 
vao izany. 3*—, Mahatonga, mampanja- 
ry, manova ho. Le feu réduit le bois en 
cendre. Ny afo mahatonga, mampan- 
jary ny hazo ho lavenona. Réduisez ces 
piastres en schellings. Ovao ho kirobo 
ireo ariary ireo. 

Se réduire, vpr. 1* Mihena, mihakely, 
very sasaka, very fahatelo, misy hiany. 
Son discours se réduit à deux idées. Ny 
laha-teniny misy zavatra roa hiany. %• 
— , Manery saiha, mahafehy tena, am- 
panekena. Il s'est réduit à la plus stricie 
économie. Nanery saina, nahafehy te- 
na mba hitsitsy indrindra izy. La jeunes- 
se ne se réduit pas aisémeat. Tsy mora 
ampanaikena ny tanora. 3 # — , Tongn, 
manjary, miova ho. 
RÉDUIT, ITE, p. et ad;. !• Nahena, 
nihena, nohakelezina, nihakely, very sa- 
saka, _ fahatelo, nohafohezina, nihafo- 
hy. 2* —, Voatery, noterena, tery, Dam- 



Digitized by 



Google 



RKF 



— 69i — 



REF 



panekena, manaiky. 3*—, Tonga, man- 
jary, novana ho, niova ho. 
RÉDUIT, «m. Fitoerana kely mangin- 

gina. 
RÉDUPLICATIF, IVE, adj. ot em. 
Milaza fanindraozana. Médire est le— do 
dire. Ny teny hoe milaza indray dia fa- 
nindraozana ny hoe milaza. 
RÉÉDIFICATION, sf. Fanorenana in- 
dray. 
RÉÉDIFIER, va. Manorina indray. 
RÉÉDITER, va. Mampanonta boky in- 
dray. 
RÉEL, ELLE, adj. Misy tokoa, marina, 
tena, araka ny lanjany. L'aventure est 
réelle. Niey tokoa izany. Ce que je vous 
dit est—. Marina izay lazaiko aminao. 
Ce ne sont pas des chimères, ce sont des 
choses réelles. Tsy hevi-dravina izany, 
fa tena izy. Valeur réelle. Tena vidiny, 
vidiny araka ny lanjany. 
RÉÉLECTION, ef. Fifidianana indray. 
RÉÉLIGIBLB, adj. Àzo fldfna indray. 
RÉÉLIRE, va. Mifidy indray. —un dé- 
puté. Mifidy solombavam-bahoaka in- 
dray. 
RÉ ELL EMENT, adv. Tokoa. 
RÉEXPORTATION, sf. Famarinana 

indray. 

RÉEXPORTER, va. Mamarina indray. 

REFAIRE* va. 1* Manao indray. —un 

discours. Afanao laha-tony indray. — 

un mur. Afanao ampiantany indray. 

2*—, Mampahatanjaka indray. Le bon 

air le refera. Ny rivotra madio hampa- 

hatanjaka azy indray. 

—, vn. Manao indray. C'est à—. Tsy ma- 

intsy hatao indray izany. 
Se refaire, vpr. Mihamatanjaka indray. 
REFAUCHER, va. Mijinja vilona in* 

dray. 
RÉFECTION, sf. Sakafo. 
RÉFBCTOIRB,«m»Efi-trano Qhinanana. 
REFENDRE, va. Maraaky indray, ma- 
maky. —une poutre. Mamaky sakaman- 
dimby. 
RÉFÉRER, va. 1* Mampomba. A quoi 
référez-vous cet article ? Amin' inona no 
ampombanao io zavatra io ? 2*—, Mano- 
me. Je lui en réfère toute la gloire. Izy 
trery no omeko voninahitra noho izany. 
— , vn. Milaza. Il en sera référé à la cham- 
bre. Holazaina amy ny mpitsara izany. 
Se référer, vpr. {• Momba. 2 # — , Mino, 
matoky, manaraka. Je m'en réfère à vo- 
tre avis* Mino, etc., ny hevitrao aho. 



REFERMER, va. Manakatona indray, 
mandrindrina— , manidy— . Voy. Fermer* 

Se refermer, vpr. 1* Mikatona indray, 
mirindrina— . 2°— , Mikombona indray. 
Ses yeux se referment. Mikombona in* 
dray ny masony. 

RÉFLÉCHI, IE, p. et adj. 1- Mitara» 
tra, voatehaka, notehafina, naverina, ave* 
rina. 2* fig. Voadinika, nodinihina, man* 
dinika, voaeritreritra, noeritreretina, 
mieritreritra, iniana. Pensée réfléchie. 
Hevitra voadinika, nodinihina* roae- 
ritreritra. noeritreretina. Homme — . 
Q\onamandinika> mieritreritra. Action 
réfléchie. Zavatra atao iniana. 3* — » 
Milaza ny ataon' ny sujet amy ny tena- 
ny. Verbe—. Verba milaza ny ataon' 
ny sujet amy ny lenany. 

RÉFLÉCHIR^ va. Taratlna, mitehaka» 
mamerina» Le fer-blanc réfléchit la lu- 
mière du soleil. Tara fin* ny masoandro 
ny vifotsy, ny vifotsy mitehaka ny fa- 
hazavan* ny masoandro. L'écho réfléchit 
la voix. Ny ako mamerina ny feo. 

—, vn. 1* Mitaratra, tehaflna, miverina» 
La lumière réfléchit de la muraille dans 
ma chambre. Tarafin 1 ny mazava avy 
amy ny rindrlna ny efi-tranoko. 2* fig* 
Mandinika. mieritreritra. Réfléchissez 
sur cette affaire. Diniho, eritrereto iza- 
ny raharaha izany. 

Se réfléchir, vpr. Mitaratra, tehaflna, mi* 
verina. Son image se réfléchissait dans 
l'eau. Nitaratra tao anaty rano ny tare» 
hiny. La chaleur se réfléchit. Miveri* 
na ny hafanana. 

RÉFLÉCHISSANT, ANTÉ, adj. Ato 
tarafina, mitehaka, mamerina. 

RÉFLÉCHISSEMBNT, sm. Fltara- 
fana, fitehafana, fiverenana. 

RÉFLECTEUR, adj, et em. Tarafina» 
mitehaka, mamerina. 

REFLET, em. I* Fitomarataratra. î*ftg. 
Fitomarataratra, famirapiratra. 8a fa- 
mille participe au — de sa gloire. Ny 
mpianakaviny dia miombona amy ny 
fitomarataratra, etc., ny vonlnahiny. 

REFLÉTER, va. et n. 1* Mampito* 
ma rata rat ra. Cette draperie rouge reflè- 
te sur la personne qui est auprès. Io lam* 
ba temitra mena io mampifomarafara* 
tra ny olona manakaiky azy. 2* fig t 
Mampitomarataratra, mampamirapira- 
tra. 

Se refléter, vpr. Mampitomarataratra, 

REFLEURIR, vn. !• Mamony indray. 



Digitized by 



Google 



REF 



— 692 — 



REF 



Les arbres refleurissent. Mamony in- 
dray ny hazo. 2 # fig. Mandroso indray. 
Les lettres refleurissent. Mandroso in- 
dray ny fabaizana mandaha-teny an-tso- 
ratra. 
RÉFLEXION, sf. {• Fitarafana, flteha- 
fana, liverenana. 2 # fig. Fandinihana, fle- 
ritrerctana. Il a fait de longues réflexions. 
Nandinika, nieritrerilra ela izy. 3 # — , 
Hevitra. Voilà de savantes réilezions. 
Lalina ireo hevitra ireo. 

REFLUER, vn. 1* Miorika, mihemotra, 
miverina. Quand la mer monte, elle fait 
— les rivières. Raha misondrotra ny ra- 
nomasina, dia mampiorika, mampihe- 
motra, mampiverina ny renirano. Le 
sang reflue vers le cœur. Miverina amy 
ny fo nyra. 2* fig. Mihemotra, miverina. 
Les barbares refluèrent dans les Gaules. 
Ny barlbariana niverina tany Frantsa. 

REFLUX, sm. 1 # Fisintonan' ny ra- 
nomasina. 2' fig. Fiovaovana. Voy. 
Flux. 

REFONDRE, va: 1* Mandrendrika in- 
dray, manidina indray. —une cloche. 
Mandrendrika, etc., lakolosy indray. 
2* fig. Manao indray, mampiova toetra. — 
un disceurs. Manao laha-teny indray. 
Vous ne me refondrez pas. Tsy ham- 
piova ioelra ahy hianao. 

REFONTE, sf. IV Fandrendrehana in- 
dray, fanidinana — . Depuis la — des 

; monnaies. Hatramy ny nandrendreha- 
na, nanidinana ny vola indray. 2* fig. 
Fanaovana indray. 

RÉFORMABLE, adj. Aco ahitsy, to- 
kony hahitsy. 

RÉFORMATEUR, TRICE, a. Mpa- 
nitsy. 

RÉFORMATION, «A f Fanitsiana, 2* 
—, Fanesorana, fanovana. 

RÉFORME, sf. lv Fanitsiana. 2*.—, 
Fanesorana, fanovana, fampihenâna, fa- 
noloana. Vingt chevaux ont été mis à la 
— . Soavaly roapolo no efa nosoloana. 
3 # —, Ny flvavahan' ny protestanta. 

RÉFORMÉ, ÉE, p. et adj. 1» Voahi- 
tsy, nahitsy. 2 # — , Nesorina, novana, 
nahena, voasolo, nosoloana. Des habits 
réformés. Àkanjo efa nôaofoana. 3* —, 
Any ny protestanta. La religion réfor- 
mée. Ny flvavahan* n y protestanta. 

—, sm. pi. Ny protestanta. 

REFORMER, va. Mamorona indray, 
mamory indray. —une armée. Mamo- 
ry taûka indray. 



8e reformer, vpr. Miforona indray, fo- 
ronina —, mivory — . Il s'est reformé un 
abcès dans sa poitrine. Misy vay nifo- 
rona indray tao amy ny tratrany. 

RÉFORMER, va. 1* Manitsy. — les 
lois. Manitsy ny lalâna. — un ordre 
religieux. Manitsy ny fikambanan' ny 
relijiozy. 2 # —, Manesotra, manova, 
mampihena, manolo. —les abus. Ma- 
nesotra ny fanao tsy mety. — ses mœurs. 
Manova ny fitondran-tenany. — sa dé- 
pense. Mampihena ny holanina. — un 
cheval. Manoio soavaly. 

Se réformer, vpr. Miova ho tsara. 

REFOULEMENT, sm. 1* Faner >na 
indray, fanitsahana — . 2* — , Fiorihana, 
flhemorana, Ûverenana. 

REFOULER, va. l fl lt*anery indray, 
manitsaka indray. — une étoffe. Mane- 
ry lamba indray. 2* fig. Mandroaka. 

— les barbares. Mandroaka ny bariba- 
riana. 

—, vn. Miorika, mihemotra, miverina. 
Voy. Refluer. 

RÉFRACT4JRE, adj. 1* Tsy manaiky. 

— aux ordres de son maître. Tsy ma- 
naiky ny didin' ny tompony. 2»—» 8a- 
rotra empoina. Minerai — . Metaly sa- 
rotra empoina. 

— , sm. Mpandositra ny fakâ-miaramila. 

RÉFRACTER, va. Mampivily tsirim- 
pahazavana. 

Se réfracter, vpr. Mivily. Les rayons lu- 
mineux se réfractent dans TaUv Mivily 
ao anatin' ny aéra ny tsirim-pahazavana. 

RÉFRACTION, sf. Fivilian' ny tsirim- 
pahazavana. 

REFRAIN, sm. 1° Fivorenan-kira. 2* 
fig. Teny averimberina. 

RÉFRANGIBLE, adj. Mivily. 

REFRAPPER, va. Mandona indray, 
manamarika— , 

REFRÉNER, va. Mahatana, roihazo- 
na, mamolaka, misakena. —sa langue. 
M ahatam-bava. — sa colère. Mihazo* 
na ny hatezerany. — ses passions. Afa- 
molaka ny filan-dratsiny. —la licence. 
Misahana ny fllibana. 

RÉFRIGÉRANT, ANTB, adj. Mam- 
pangatsiatsiaka. Potion réfrigérante. Fa- 
na fod y fisotro mampangat8iatsiaka. 

— , sm. 1* Fisotro maropangatsiatsiak*. 
2 # — , Lokaloka. 

RÉFRIGÉRATIF, IVB, adj. et sm. 
Mam pangatsiatsiaka. 



Digitized by 



Google 



REF 



— 693 — 



REG 



RÉFRIGÉRATION, sf Fampangatsia- 
tsiahana, fangatsiaka, fangatsiahana. 

RÉFRINGENT, ENTE, adj. Mam- 
pivily ny tsirim-pahazavana. 

REFROGNEMENT ou RENFRO- 
GNEMENT, sm. Fiketronan-kandri- 
na. 

REFROGNER (SE) ou RENFRO- 
GNER (SE), vpr. Miketron-kaadrina. 

REFROIDIR, va. 1* Mampangatsiatsia- 
ka. La pluie refroidit l'air. Ny ranono- 
rana mampangatsiatsiaha ny andro. 
2* fig. Mampangatsiaka, mampibeua, 
manaketraka. La rie i liesse refroidit les 
passions. Ny fanante rana mampihena, 
manaketraka ny filan-dratsin' ny nofo. 

— , vn. Mihamangatsiaka. 

Se refroidir, vpr. 1* Mihamangatsiaka. 
2* fig. Mihamangatsiaka, mihena, mi- 
haketraka. Leur amitié se refroidit. Mi- 
hamangatsiaka, mihena ny fifanka- 
tiavan'izy ireo. 

REFROIDISSEMENT, sm. 1* Fiha- 
mangalsiaka, hatsiaka. Le— du temps 
pourrait nous amener de la gelée. An- 
gamba hampandry ny rano ny fihaman- 
gatêiaky ny andro. Il a attrapé un—. 
Nosovohin* ny hatsiaka izy. 2* fig. Fiha- 
mangatsiaka, fihena, fihaketraka. 

REFUGE, «m. I* Fialofana, fiarovana. 
Chercher un — Mitady fialofana, etc. 
2 # fig. Fialofana. Dieu est mon—. An- 
driamanitra no fialofako. Quel miséra- 
ble—que ce prétexte! Endrey isany ha- 
tsinontsinon* ny flalan-tsiny ialofany ! 

RÉFUGIÉ, ÉB, s. Olona mialoka amy 
ny fanjakana hafa. 

RÉFUGIER (SE), vpr. 1* Mialoka. Il 
s'est réfugié en France. Nialoka tany 
Frantsa izy. 2* fig. Il se réfugie dans le 
mensonge. Ny lainga no ialofany. 

REFUS, «m. Fandâvana, tsy fetezana. Il 
a éprouvé un—. Efa nolavina ny nanga- 
tahiny. 

REFUSER, va. Mandd, tsy mety, tsy ma- 
mêla, —un présent. Manda handray fa- 
natitra. Il a refusé son consentement. 
Tsy nely nanaiky izy. On lui a refusé 
la porte. Tsy navela handingana ny 
varavarana izy. 

Se reftasër, vpr. f Lavina. 2 # — , Mifady, 
tsy mety, manohitra. C'est un avare qui 
se refuse le nécessaire. Mifady ny za- 
vatra ilaina indrindra io kahihitra lo. Il 
se refuse à travailler. Tsy mety hiasa 
izy. Il est impossible de se— à l'évidence 



de ses preuves. Tsy azo toherina ny fi- 
hariharin' ny porofo-ataony. 

RÉFUTATION, sf. Famaliana, fônôhe- 
rana, fampibarihariana. 

RÉFUTER, va. Mamaly, manohitra, 
mampiharibary. —un argument. Mama- 
ly, manohitra porofo. — une erreur. 
Manohitra hevi-diso anankiray. —un 
livre. Manohitra ny hevi-diso izay ao 
amy ny boky anankiray. —une catomnie. 
Mampiharihary fanendrikendrehana. 

Se réfuter, vpr. Valiana, toherina. 

REGAGNER, va. 1* Mahazo indray. Il 
a regagné son argent. Nahazo ny vola- 
ny indray izy. J'ai regagné ses bonnes 
grâces. Efa nahazo fltia taminy indray 
aho. 2*— f Mahery indray. —du terrain, 
— le dessus. Mahery indPay. 3*—, Mi- 
verina. Il a regagné le rivage. Niverina 
teny an-tanety indray izy. 

Se regagner, vpr. Azo indray. 

REGAIN, sm. Dimbin' anlsy, koiokolo. 
—du riz. Koiokolo. 

RÉGAL, sm. 1* Fihinaaam-be, grandiné. 
Ce sont des régals continuels. Fihina- 
nam-be lalandava izany. 2 # — , Nahan- 
dro tiana dia tiana. C'est un— pour moi. 
Nahandro tiako dia tiako izany. 

RÉGALADE, sf. Fihinanam-be. 

RÉGAL ANT, ANTB, adj. Mahafaiy. 

RÉGALER, va. Mampanao fihinanam- 
be, mampifaly. Il régale ses amis. Mam- 
panao fihinanam-be ny sakaizany izy. 
Il nous a régalés d'un concert. Nampi- 
faly anay tamy ny konserta nataony izy* 

Se régaler, vpr. Manao fihinanam-be. 

REGARD, sm. 1* Fijerena, fijery, flan- 
drandrâna, fitazanana, fitsinjovana, fi- 
banjinana, fivandravandrana, famongi- 
trihana, fiherehana, fipitrapitrana, ttza- 
liana. Jeter ses regards de côté et d'au- 
tre. Mijerijery atsy ary. Abaisser ses 
regards sur les misérables. Mijery, mi* 
tsinjo ny mahantra. Fixer sos regards 
sur un tableau. Mibanjina sary. Jeter 
un — menaçant sur quelqu'un. Mivan- 
dravandra amin' olona. Jeter un— irri- 
té sur quelqu'un. Mamongitrika amin' 
olona. Il a un — terrible. Mijery tsira- 
vina izy. Tourner ses regards vers un 
objet. Miherika zavatra. 2*— , Hirika 
fltsirihana lakan-drano. 3* —, Fiderana. 
Cette action mérite d'arrêter les regards 
de tous les gens de bien. Izany nataony 
izany mendrika hoderain' ny tsara fa* 
nahy rehetra. 



Digitized by 



Google 



RÉG 



— 694 — 



REG 



En regard, loc. adi\ Tandrify. 

REGARDER, va. i'Mijêry, miandran- 
dra, mitazana, mitsinjo, mibanjina, mi- 
vandravandra, mamongitrika, miherika, 
mangarika, manarangarana, mipitrapi- 
tra, mizaha. — le ciel. Mijery, mian- 
tirandra, mitazana ny lanitra. — la 
campagne. Mitazana, mitsinjo ny any 
an-tsaha. -— fixement quelqu'un. Mi- 
banjina olona. — quelqu'un en face. 
Mijery olona manatrika. — quelqu'un 
de côté. Mangarika olona. — & la dé- 
robée. Mangala-pi/cri/. — par le trou 
do la serrure. Manarangarana ao 
amy ny iavaky ny hidin-tràno. —avec 
tristesse et confusion. Mipitrapitra. 
Hegardez dans vos papiers. Jereo, za- 
hao ao amy ny laralasinao. 2* fig. Mi- 
todika, manatrika. L'aiguille aimantée 
regarde toujours le nord. MUodiha mia- 
navaratra mandrakariva ny sahazam- 
pamantarana avaratra. La prison regar- 
de la rivière. Ny tranomaizina mitodi- 
*a, etc., ny renirano. 3"— , Mandinika, 
manao ho.... Regardez bien la bonté ds 
cîette étoffe. Diniho tsara ny hatsaran' 
io lamba io. On le regarde comme un 
homme de bien. A taon' ny olona ho 
tsara fanahy izy. 4 # — , Raharaha, raom- 
ïm, amy ny. Cette affaire me regarde. 
fiaharahako izany. Comme Concerner. 

—, vn. Milandrina. Il faut y— à Jdeux 
fois. Tokony holandremana tsara iza- 

ny- 

Se regarder, vpr. i* Mizaha filaratra, 
mifainpijery. Elle se regarde sans cesse 
dans son miroir. Mizaha fitaratra lalan- 
davaizy. Ils se regardent sans parler. 
Mifampijery tsy misy miteny izy ireo- 
2* fig. Mit'anatrika. Ces maisons se re- 
gardent. Mifanatrika ireo trano ireo. 
3°— , Manao ny tenany ho.... Il se regar- 
de comme savant. Manao ny tenany ho 
mahay izy. 

REGARNIR, ta. Manisy indray, Voy. 

Garnir. 
RÉGENCE, sf. Fisoloana ny mpnnjaka. 
RÉGÉNÉRATEUR, TRIGE, a. et 

adj. Mabatsara, mampahendry. 

RÉGÉNÉRATION, sf. 1* Fahateraha- 
na indray. S 9 fig. Fihatsara, fihahendry. 

RÉGÉNÉRER, va. f Mahatonga ho 
teraka indray. Le baptême nous régénè- 
re. Ateraky ny batemy indray isika. 2* 
fig. Mahatsara, mampahendry. — les 
mœurs. Mahatsarany fitondran-tena. — 
les peuples. Mampahendry ny fironena. 



Se régénérer, vpr. 1* Teraka indray. 
2° fig. Mihatsara, mihahendry. 

RÉGENT, ENTE, adj. et a. Misolo ny 
mpanjaka rahà mbola tanora loatra na 

, raha sendra tsy ao. 

RÉGENTER, va. Milohaloha. Il veut 
— tout le monde. To-/uio/ialo/iaamy ny 
olona rehetra izy. 

RÉGICIDE, «m. Famonoana ropanja- 
ka, mpamono — . 

— ,ailj. Mitaona hamono mpanjaka. Doc- 
trine — . Fampianarana mitaona hamo- 
no mpanjaka. 

RÉGIE, sf. Fitandremana, fltondran- 
draharaha, famoriana baba. 

REGIMBER, vn, 1* Manao savoara- 
body. 2» fig. Tsy mety manaiky, mano- 
hitra. 

RÉGIME, 8m. 1* Lalàna momba ny faba- 
salamana, fandanjana ny hanina II suit 
un — sévère. Manaraka lalàna sarolra 
mom&a ny fahasalamana izy. Il s'est 
mis au — . Mandanja ny hanina hani- 
ny izy. 2°— , Fitondram-panjakana, flton- 
drana. Le — de ce pays est sévère. Man- 
gidy ny fitondram-panjakana amin'iza- 
ny tau y izany. Le — de3 hôpitaux s'est 
amélioré. Ni ha tsara ny fitondrana ao 
amy ny trano fîtsaboana. 3°— , Famenon- 
teny. — direct. Famenon-teny tsy 
miolaka ; teny mameno ny hevitry ny 
vorba, nefa tsy misy preposisiuna. — 
indirect. Famenon-teny misy âolaha- 
na ; teny atohin' ny preposisiona amy ny 
verba eo alohany mba hameno ny "he- 
viny. 4*—, Iray reny. Un — de bana- 
nes. Akondro iray reny. 

RÉGIMENT, sm. 1* Antoko-miaramita 
fehezin' ny kolonely. %'fiy. Habetsaba- 
na. Un — d'enfants. Ankizy madinika 
betsaka. 

RÉGION, sf. l*Tany. fari-tany. Les ré- 
gions d'Afrique. Ny lany t etc., any Afri- 
ka. 2°— , Faritra. Son mal est à la —du 
cœur. Ao amy ny faritry ny fo ny are- 
tiny. || loc. Dans les hautes régions de 
l'atmosphère. Any ambony dia ambony 
amy ny atmosfera. Il s'élance dans les 
hautes régions de la philosophie Mi- 
sondrotra ambony dia ambony amyny 
fahaizana filozofy izy. 

RÉGIONAL, A&E, adj Amy ny fari- 
tany anankiray. 

RÉGIR, va. 1* Mitondra, mitandrina. Il 
est difficile de — un grand peuple. Saro- 
tra ny mitondra vahoaka raaro. Il ré- 
git la succession. Mitandrina ny lova. 



Digitized by 



Google" 



REG 



^ 095 



REG 



izy. 2*— , Penoina. Le mot que régit un 
verbe. Ny teny izay mameno ny hevi- 
try ny verba. 

RÉGISSEUR, sm. Mpitandrina. Le— 
d'un domaine. Ny mpitandrina nysa- 
ha anankiray. 

REGISTRE, sm. Rejistra, boky. Le— 
des décès. Ny rejistra, etc., fanorata- 
na ny maty. Les registres d'un mar- 
chand. Ny bokin* ny mpivarotra. 

RÉGLAGE, sm. 1° Kitsipihana. 2 # — , 
Fampifanarahana, fampitoviana. 

RÈGLE, sf. 1* Fitsipika. —de bois. Fi- 
tsipika hazo. 2* fig. Fitsipika, lalàna, 
didy, fanao. C*e3t une — sûre pour ne 
pas se tromper. Fitsipika mahatoky tsy 
hahadiso bevitra izany. Sa conduite sert 
de—. Azo atao fitsipika arahina ny fiton- 
dran-tenany. Il observe les règles de la 
grammaire. Manaraka ny/a/ân'ny gra- 
mara izy. Cet élève manque souvent à 
la—. Mandiso matetika ny lalàna, ny 
didy io mpianalra io. Cette procédure 
est dans les règles. Araka ny lalàna, ny 
fanao izany Tomba fitsarana izany. 3*—, 
Faoaova-marika, raikitelo, arakeviny. 
Il connaît Les quatre premières règles. 
Mabay ny fanaova-marika efatra voa- 
lohany izy. La — de trois. Ny raikite- 
lo, ny ara heviny. 4*—, pi. Isam-bolana, 
fotoana. 

RÉGLÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voatsipika, 
notsipihina. ;2 # fig. Voalamina, nalami- 
na, milamina, hendry, tsara fltondran- 
tena, nampifanarahina, nampitovina. 
Maison bien réglée. Trano milamina 
tsara. Pouls—. Polsa milamina. Hom- 
me—. Olona hendry, tsara fitondran- 
iena. 3 # — , Kaikitra, naraikitra, voaten- 
dry, notendrena, voafetra, noferana, ta- 
paka, notapahina, voafarana, nofarana- 
na. Il est— que vous partirez. Raikitra 
fa hiainga bianao. 

RÈGLEMENT, sm. I* Lalâna, didy, 
fitsipika. Voici le— du collège. Ity ny la- 
làna, ny didin' ny trano kolejy. Voici 
mon— de vie. Inty ny /ïteipi-pitondran- 
tena arahiko. 2* — , Fandraiketana, fa- 
nendrena, famorana, fanapahana, famâ- 
ranana. 

RÉGLEMENTAIRE, adj. Momba ny 
lalàna, — ny didy. 

RÉGLEMENTATION, sf. Fanaovana 
lalàna. 

RÉGLEMENTER, va. Manao lalàna. 
—une école. Afanao lalàna bo any ny 
trano sekolv. 



— , vn. Manaonao lalàna. Il aime à — . 
Ta-hanaonao lalàna izy. 

RÉGLER, ua. 1* Mitsipika. —du papier. 
MUsipika taratasy. 2° fig. Mandamina, 
mampifanaraka, mampitovy. Il a bien 
réglé sa maison. Nandamina tsara ny 
tokantranony izy. Réglez votre montre. 
Ampifanaraho, ampilovio ny faman- 
taranandronao. 3 # — , Mandraikitra, raa- 
nendry, mametra, manapaka, mamarana. 
On a réglé le jour des séances. Narai- 
kitra, nolendrena ny andro hivoriana. 
On a réglé les limites du royaume. No- 
ferana ny sisin' ny tanjakana. Il a ré- 
glé notre différend. Nanapaka, uama- 
rana ny adinay izy. Il a réglé mon comp- 
te. Nandraikitra, namarana izay tsy 
maintsy baioako izy. 

Se régler, vpr. 1* Manaraka, mianatra. 
Je me règle sur lui. Manaraka, etc., 
azy aho. 2* — , Milamina, mihahendry, 
mina tsara titondran-tena. 

RÉGLETTE, sf. Fitsipika kely. 

RÉGLEUR, sm. Mpitsipika. 

RÉGLISSE, sf. Zava-maniry misy faka- 
ny mamy fanao odykohaka, reglisa. Jus 
de — . ftitm-dreglisa. 

RÉGNANT, ANTE, adj. f Manjaka 
ankebitriny. Le prince—. Ny andriana 
manjaka ankehitriny. 2* fig. Any ny 
be sy ny maro, any ny olona. L'opi- 
nion régnante. Ny hevitry ny be sy 
ny maro. La maladie régnante. Ny are- 
tin* ny olona. 

RÉGNE, sm. 1* Andro anjakana. Son — 
fut glorieux. Bo voninahitra ny andro 
nanjakany. Durant son — . Nandritra 
ny andro nanjakany. 1*fig. Anjakana, 
fanarahan' ny be sy ny maro. Quand 
arrivera le — de la justice? Rahoviana 
no hanjakan' ny fahamarinana? Le — 
de cotte mode est passé. Tsy arahin' ny 
be sy ny maro intsony izany lamody 
izany. || loc. Le — animal. Ny biby re- 
betra. Le —végétal. Ny zava-maniry 
rehetra. Le — minéral. Ny mineraly re- 
hetra. 

RÉGNER, vn. 1° Manjaka. Il a régné 
longtemps. Nanjaka ela izy. 2 9 fig. Mau- 
jaka, mizaka, arahin* ny be sy ny maro, 
mahatarika, mamolaka. Ce prince fit — 
la justice. Nampanjaka ny fahamari- 
nana iny mpanjaka iny. Il règne à la 
cour. Mizakazaka ao anaty rova izy. 
Cette opinion a régné longtemps. Ela 
narahiiï ny be sy ny maro hatramy 



Digitized by 



Google 



REG 



— G96 — 



REH 



nyela izany hevitra izany. Il règne sur 
les cœurs par sa bonté. Mahatarika 
ny fon' ny olona noho ny hazavam-po- 
ny izy. Le sage règne sur ses passions. 
Ny olon-kendry mamolaka ny Qlan-dra- 
tsin' ny tenany. 3*—, Misy. La fièvre 
règne ici. Misy tazo aly. 

REGONFLEMENT, sm. Fana bon tsi- 
nana indray, flbontsinana indray. 

REGONFLER, va. Manabontsina in- 
dray. — un ballon. Manabontsina balô- 
na indray. Voy. Gonfler. 

— , vn. Misondrotra indray. La rivière re- 
gonfle. Misondrotra indray ny renira- 
no. 

REGORGEMENT, sm. Fihoarana. 

REGORGER, vn. 1* Mihoatra. La ri- 
vière regorge. Mihoatra ny renirano. 2 # 
fig. Be dia be. Cette province regorge de 
blé. Be dia be ny varim-bazaha amin' 
izany lari-tany izany. 

REGRATTAGE, sm. Fikikisana in- 
dray. 

REGRATTER, va. Mikiky indray, mi- 
haotra — . 

REGRET, sm. 1° Alahelo, hanina, fa- 
nembonana, nenina, fanenenana. 2*—, 
pi. Fitarainana. Il se consume en re- 
grets. Milaraindraina lava izy. 

A regret, loc. ado. Tsy fidiny. Il a fait 
cela à — . Tsy fidiny no nanaovany 
Izany. 

REGRETTABLE, adj. Tokony hala- 
helovana, — hanenenana. 

REGRETTER, va. Malahelo, manina, 
manembona, manenina. Il regrette le 
temps perdu. M alahelo ny andro very 
foana izy. Il regrette son ami. M alahe- 
lo, manina, manembona ny sakaiza- 
ny izy. Je regrette do lui avoir parlé 
trop durement. Malahelo, manenina 
aho fa niteny azy mafy loatra. 

RÉGULARISATION, sf. Fandamina- 
na, lanaovana araka ny lalâna, — araka 
ny fanao. 

RÉGULARISER, va. Mandamina, ma- 
nao araka ny lalâna, — araka ny fanao. 
r— une dépense. Mandamina ny hola- 
nina. Régularisez cet acte. A Uooy ara- 
ka ny lalâna, —araka ny fanao io so- 
ratra io. 

RÉGULARITÉ, sf. Filaminana, fifa- 
narahana, fttoviana, fanarahana ny lalâ- 
na. — ny didy, — ny fanao, — ny mety. 
Ot •■il illce est d'uue grande — . Mila- 
miihi tsara io trano io. Sa — est 



parfaite. Manaraka tsara ny lalàna, 
ny didy, ny fanao, ny mety izy. 

RÉGULATEUR, TRICE, adj. Mam- 
pifanaraka, mampitovy. 

— , sm. Zavatra mampilanaraka, — mam- 
pitovy. Le — d'une horloge est le pen- 
dule. Ny kapily no mampifanaraka^ 
mampilovy ny fandohan'ny famanta- 
ranandro. 

RÉGULIER, 1ÈRE, adj. t'Milamioa, 
raifanaraka, mitovy, araka ny lalâna, — 
ny didy, — ny fanao, — ny mety. Le 
mouvement de ^ette machine est—. Mi- 
lamina, mifanaraka, mitovy ny fan- 
dehan'io milina io. Verbe — . Verba 
manara-dafâna. C'est un religieux — . 
Relijiozy manaraàa ny didy izy. La 
procédure a été régulière. Natao araka 
ny lalàna, — ny fanao ny fomba fitsa- 
rana. Sa conduite est régulière. Araka 
ny mety ny (îtondran-tenany. 2 # — , Re- 
lijiozy, any ny relijiozy. 

— , sm. Ny relijiozy. 

RÉGULIÈREMENT, ado. Araim-pi- 
laminana, amim-pifanarahana, amim* 
pitoviana, araka ny lalâna, — ny didy, 
— ny fanao, — ny mety. 

RÉHABILITATION, sf. Famerenana 
amy ny toetrany taloha indray, fampo- 
diana— . 

RÉHABILITER, ta. 1* Mamerina amy 
ny toetrany taloha indray, mampody— . 
On l'a réhabilité dans sa noblesse. JVa- 
verina, nampodina tamy ny fahandria- 
nany taloha indray izy. 2 # fig. Mampa- 
hazo voninahitra indray. Cette action 
Ta réhabilité. Izany nataony izany nam- 
pahazo voninahitra azy indray. 

Se réhabiliter, vpr. Mahazo voninahi- 
tra indray. 

RÉHABITUER, va. Mankazatra in- 
dray. 

Se réhabituer, vpr. Mihazatra indray. 

REHAUSSEMENT, sm. Fanondrota- 
na indray, fanandratana — , fanovona- 
n a — . 

REHAUSSER, va. 1* Manondrotra in- 
dray, manandratra indray, manovona 
indray. — un mur. Manondrotra, etc., 
ampiantany indray, 2* fig. Mampison- 
drotra, raamelona indray, mampihira- 
Ira, mampam ira pi ratra. Le prix du 
blé est rehaussé. Nisondrotra ny vi- 
dim-barim-bazaha. Cette victoire re- 
haussa son courage. Izany fandresena 
izany namelona indray ny herim-po- 



Digitized by VjO OQI^j 



REJ 



— G97 — 



REJ 



ny. Cette parure rehaussait sa bonne 
mine. Izany firavaka izany nampihira* 
tra ny tarehiny. La modestie rehausse le 
mérite. Ny fanetren-tena mampamira- 
piratra ny faharaendrehana. 

—, vn. Misondro-bidy indray. Le vin re- 
hausse. M isondro-bidy indray ny di- 
vay. 

RÉIMPORTATION, sf. Fampidiram- 
barotra indray. 

RÉIMPORTER, va. Mampidi-barotra 
indray. 

RÉIMPOSER, ta. Mampandoa hetra 
indray. 

RÉIMPOSITION, sf. Fampandoavan- 
ketra indray. 

RÉIMPRESSION, sf. Fanontana bo- 
ky indray. 

RÉIMPRIMER, va. Manonta indray. 
—un ouvrage. Manonta boky indray. 

REIN, sm. !• Voa. 2*—, pi. Valahana. 
Il a mal aux reins. Marary ao am-baia- 
hany izy. 

REINE, sf. 1* Vadin' ny mpanjaka. mpan- 
jakavavy. 2 # fig. Ambony inririndra, 
voalohany. La rose est la — des fleurs. 
Ny vonin-draozy no ambony indrin- 
dra f etc., amy ny voninkazo rehetra. 

REINE-CLAUDE, sf. Karazam-pai- 
som-bazaba tsara dia tsara. 

REINE-MARGUERITE, sf. Kara- 
zam -boninkazo. 

REINETTE, sf. Karazam-paoma tsara 
dia tsara. 

RÉINSTALLATION, tf. Fametraba- 
na indray. 

RÉINSTALLER, va. Mamotraka in- 
dray. 

RÉINTÉGRATION, sf. Famerenana 
indray, fametrahana — . 

RÉINTÉGRER, va. Mamerina indray, 
marne traka — . On l'a réintégré dans ses 
biens. Naverina tamy ny fananany in- 
dray izy. On l'a réintégré dans ses fonc- 
tions. Napelr aka tamy ny raharahany 
indray izy. 

RÉITÉRATION, sf. Fanaovana in- 
dray, fanindraozana, famerenana. 

RÉITÉRER, va. Manao indray, manin- 
droa, mamerina. Réitérez votre ques- 
tion. Ataovy indray, indraozy, avère- 
no ny fanontanianao. 

REJAILLIR, vn. 1* Miboiboika, nufan- 
tsitsitra, miporitika, mitselatra, etc. 
Comme Jaillir. £•— , Miverina. La pfer- 
roa rejailli du mur sur un passant. Ni- 



dona tamyny rindrina ny vato, ka ni' 
verina tamy ny mpandalo anankiray. 
3* fig. Miverina, mihalra, manody. La 
gloire en rejaillit sur nous. Miverina, 
mikatra amin'sika ny voninahitra avy 
amin' izany. Son déshonneur rejaillirait 
sur nous. Ny fahaiaham-bar&ka hahazo 
azy hiverina amintsika, hanody antsi- 
ka. 

REJAILLISSEMENT, sm Fiboiboi- 
ka, fl fan tsitsitra, flporitika, fitselatra, 
etc. 

REJET, sm. Tsy fandraisana, tsy fane- 
kena, fandavana. 

REJETABLE, adj. Tsy azo raisina, 
tsyazoekena, tokony ho.lavina. Excuse 
— . Fialan-tsiny tsy azo raisina, etc. 

REJETER, va. I* Manipy indray. Il re- 
jeta le poisson dans l'eau. Nalsipiny 
tany anaty rano indray ny hazandra- 
no. 2*— , Manipy, mandoa. Ce que la mer 
rejette sur le rivage. Izay atsipin' ny 
ranomasina eny an-tanety. Il rejette 
tout ce qu'il prend. Mandoa izay rehe- 
tra haniny izy. 3 # — , Mamindra Reje- 
tez ces détails à la fin du volume. Afin- 
drao ao amy ny faran'ny boky ireo za- 
vatra madinika ireo. 4 # — , Miay solofo 
indray. Cet arbre rejette des branches 
par le pied. Misy solofony indray avy 
ao am-pototr* io hazo io. 5* fig. Tsy man- 
dray, tsy manaiky, manda. On rejeta son 
avis. Tsy noraisina, tsy nekena, no* 
lavina ny heviny. Sur ceut planches 
il en a rejeté vingt. Tamy ny hazo fisa- 
ka zato nisy roapolono tsy noraisiny. 
Il rejette les miracles. Manda ny fnha- 
gagana izy. 6*—, Mamindra, manilika. 
— une faute sur quelqu' un. Mamindra 
voina amin' olona, manilika amy ny 
hafa. 

Se rejeter, vpr. Mifanipy. 

REJETON, sm !• Tsimoka, tsiry, ta- 
roka, sakelika, solofo, zanaka. Les reje- 
tons du rosier. Ny Isimoka, tsiry, faro- 
ha, sakeliky ny foto-bonin-draozy. Le 
bananier se multiplie par rejetons. Mi- 
hamaro amy ny zanany ny akondro. 
2* fig. Tarauaka. Il est le — d'une illus- 
tre famille. Taranak' olo-malaza izy. 

REJOINDRE, va. 1* Manakambana 
indray, manambalra — , mamitrana— . 
Voy. Joindre. 2 # — , Mahatralra, roana- 
tona indray. Il nous rejoignit bientôt. 
Nahatratra haingana anay izy. Il est 
allé — l'armée. Lasa mnatona ny tajika 
indray izy. 



Digitized by 



Google 



REL 



698 — 



REL 



Se rejoindre, vpr. {• Mikambana in- 
dray, mitumbatra — . 2*—, Mibaona in- 
dray. 

REJOUER, vn. Miliilao indray, miloka 
— . Il veut—, Te-hilalao indray, etc., 
izy. 

—, va. Miloka indray, manao — . Il rejoue 
de vieux airs. Manao kalon' aatitra in- 
dray izy. 

RÉJOUI, IE, adj. Faiifaly, ravoravo, 
sariadriaka, miramirana. Il a une figu- 
re réjouie. 3/iramiran-tarehy izy. Com- 
me Joyuux. 

RÉJOUIR, va. Mahafaly. maharavo, 
mahamiramirana. Gela réjouit tout le 
monde. Mahafaly, etc., ny otona rehe- 
tra izany. La campagne lo réjouit. Afa- 
hafaly azy ny any an-tsaha. Le vin ré- 
jouit le cœur. Mahafaly, etc., ny divay. 

Se réjouir, vpr. Mifaly, faly, mi ravora- 
vo, ravoravo. Je me réjouis de vous voir 
en bonne santé. Fa/y, ravoravo aho 
mabita]anao salama tsy marofy. 

RÉJOUISSANCE, sf. Fifaliana, flra- 
voravoana, firobirobiana, robiroby. Voy. 
Joib. 

RÉJOUISSANT, ANTE, adj. Maha- 
faly, maharavo, mahamiramirana. 

RELÂCHANT, ANTE, adj. Mampi- 
valana kely. 

—, am. Zavatra mampivalana kely. 

RELÂCHE, am. Fijanonana, flalan-ja- 
nona, fakana aina. Prenez un peu de — . 
Mijanôna, mialà janona, makà aina 
kely. La (lèvre ne lui laisse pas de — . 
Tsy avelan* ny tazo haka aina izy. 

—, sf. Fialan'ny sambo janona. 

Sans relâche, loc. adv. Tsy an-kijano- 
na. Il travaille sans — . Miasa tsy an- 
kijanona izy. 

RELÂCHÉ, ÉE, p. et adj. 1° Ketraka, 
noketrahina, nihaketraka, raivalambala- 
na. 2 # — , Nalefa. 3* fig Nihaketraka, ni- 
hena, nihakamo, niharatsy. 

RELÂCHEMENT,*/?!. l*Haketrahana, 
haketraka, fivalanana kely. Le— de la cor- 
de d'un arc. Ny haketraky ny tailin-tsi- 
pika. Les pruneaux causent du — . Mam- 
pivalana kely ny paisom-bazaha maina. 
2°— , Fitoniana. 3* fig. Fihakotrahana, 
fihenâna, llhakaraoana, fiharalsiana. Il 
y a du — dans sa conduite. Miharatsy 
ny fitondran-tenany. 4*—, Fialau-tsasa- 
tra. L'esprit a besoin do — . Mila fialan- 
tsasatra ny saina. 



RELÂCHER, va. t* Manaketraka, mam- 
pivalana kely. — une corde. Manaketra- 
ka mahazaka. 2*—, Mandefa. — un pri- 
sonnier. Mande fa mpifatotra, 

— , vn, 1 # Mihaketraka, mihena, mihaka- 
mo. Il a relâché do sa ferveur. Nihake-. 
traka, nihena ny fabaz^toany, nihaka- 
mo izy. 2*— , Miala janona. Le vais- 
seau fut forcé de — au port voisin. Tery 
mba hiala janona tao amy ny serana- 
naakaiky ny sambo. 

Se relâcher, vpr. 1* Mihaketraka. 2* — , 
Mi ton y. Le temps se relâche. Mitony ny 
andro. 2* fig. Mihaketraka, mihena, mi- 
hakamo, miharatsy Son zèle se relâche. 
Mihaketraka, mihena ny fahazotoany. 
Il se relâche dans le travail. Mihaka- 
mo amy ny asa izy. 

RELAIS, «m. Soavaly hanoloana ny sa- 
satra, trano fanoloana ny soavaly sasa- 
tra. 

RELANCER, va. 1* Mamoaka indray. 
— le sanglier. Mamoaka ny lambo in- 
dray. 2*/îy. Mamoritra. Us sont venus 
me — chez moi. Tonga tao amiko namo- 
ritra ahy izy ireo. 

RELAPS, APSE, adj. et a. Tonga he- 
retika indray. 

RÉLARGIR, fa. Manalalaka. — un ha- 
bit. Manalalaka akanjo. 

RELATER, ta. Milaza, mi tan tara. 

RELATIF, IVE, adj. Momba, mifan- 
dray, mifamaly, mifanandrify. Cet ar- 
ticle est — au proraicr. Izany zavatra 
izany momba ny voalohany, mifan- 
dray, etc., amy ny voalohany. Los ter- 
mes de père et de fils sont des termes 
relatifs. Ny teny hoe ray sy zanaka dia 
teny mifamaly. Pronom — . Pronaona 
mifandray amy ny naona na pronaona 
mialoha. 

RELATION, sf. i*Fombàna, fit and rai- 
sana, Ûfamaliana, fifanandritiana. Ces 
deux choses n'ont point de — entre elles. 
Tsy mifandray, tsy mifamaly, tsy mi- 
fanandrify ireo zava-droa ireo,, 2*—, Fi- 
fankahaizana, (ifampitondran-javatra. Ils 
ont des relations ensemble. Mifanka- 
hay, mifampitondra zavatra izy ireo. 
J'ai avec lui des relations de commerce. 
Mifampitondra varotra izahay. 3*—, 
Filazana, tantara. Il a fait une — de ses 
voyages. Nilazalaza, nitanlara ny dia 
nalehany izy. 

RELATIVEMENT, adv. Momba, mi- 
fandray, mifamaîy, mifanandrify. 

RELAVER, va. Manasa indray. 



Digitized by 



Google 



REL 



— 699 



REL 



RELAXATION, sf, Fandefabana, fan- 
defasana. 

RELAXÉ, ÉE, adj. -Nihalefaka. nalefa. 
Muscles relaxés. Hozatra nihalefaka. 
Prisonnier—. Mpifatotra nale/a. 

RELAXER, va. Mandefaka, mandefa. 

RELATER, va. Maropifandimby. 

—, vn. Manolo soavaly. 

Se relayer, vpr. Mifandimby. 

RELÉGATION, sf. Panaovana sèsi-ta- 
ny. 

RELÉGUER, va. 1* Manao sesi-tany, 
mandroaka. Ils furent relégués dans une 
ile. Natao sesi-tany, noroahina ho 
any amy ny nosy anankiray izy ireo. 2 # 
fig. Mampihataka ho amy ny fitoerana 
mangingina. 

Se reléguer, vpr. Mihataka ho amy ny 
fitoerana mangingina. Il s'est relégué à 
la campagne. Ni hâta ka ho any an-tsa- 
ha izy. 

RELEV AILLES, sf. pi Fitsofan-dra- 
no ny tera-bao ao an-trano leglizy. 

RELEVÉE, sf. Ta pak' andro manara- 
ka ny mitatao vovonana, folaka andro. A 
deux heures de—. Amy ny roa rabefa 
folaka andro. 

RELEVÉ, ÉE, adj. {• Ambony, lalina. 
Il est d'une condition relevée. Ambony 
toetra izy. Pensée relevée. Hevitra lali- 
na. 2°— , Matsiro, fy. Mets relevés. Na- 
handro matsiro, etc. 

—, sm. Fanakopiana, fanatontaliana, fa- 
noratana. J'ai fait le— des dépenses de 
l'année. Efa nohopiko, notonialiko ny 
lany nandritra ny taona. J'ai fait le— des 
fautes de votre copie. Efa nolontaliko, 
nosoratako ny diso rchetra tao amy ny 
kopinao. 

RELÈVEMENT, sm. 1* Fananganana 
indray, fanarenana. 2 # fig Fanatonta- 
liana. 

RELEVER , va. 1* Manangana in- 
dray, manarina, manainga, manondro- 
tra, mampitraka. — une statue qui est 
renversée. Manangana indray ny sario- 
lona nianjera. Relevez cet enfant qui est 
tombé. Areno io zazalahy lavo io. — un 
bâtiment. Manarina sambo. —un ter- 
rain. Manondrotra tokotany. — son 
manteau. Manainga, manondrotra ny 
kapaotiny. —la tête. Mampitraka ny lo- 
ha; fig. "mihamaheryfo indray, mihasa- 
hy indray. 2°— , Mampahatsiro. Le vi- 
naigre relève une sauce. Ny vinaingitra 
mampahatsiro ny ro. 3* /?#. Mamclo- 



na indray, mampisondrotra indray, 
mampihiratra, mampamirapiratrà, mi- 
dera, mampiseho, manoro. Il releva 
le courage de ses soldats. Namelona 
indray ny herim-pon'ny miaramilany 
izy. Il a relevé sa famille. Nampison- 
drotra indray ny mpianakaviny izy. 
La parure relève sa mine. Ny hain#o 
mampihiratra ny tarehiny. Sa modes- 
tie relève ses qualités. Ny fanetren- 
tenany mampamirapiratra ny toe-pa- 
nahiny. Il relève les qualités de ses 
amis. Midera ny toe-panahin' ny sakai- 
zany izy. Il relève les fautes de cet au- 
teur. Mampiseho, manoro ny diso na- 
taon' io mpamorom-boky io izy. 4°— , 
Mamaly mafy, mandevilevy. —un mot 
blessant. Mamaly mafy ny teny maha- 
rary. — quelqu'un du péché de pares- 
se. Mandevilevy olona noho ny haka- 
moany. 5* — , Manolo, manafaka. — une 
sentinelle. Manolo mpiambina. L'évo- 
que l'a relevé de son vœu. Ny eveka na- 
nafaka azy tamy ny voady nataony. 6° 
—, Maka sary. — des montagnes. Maka 
sary ny tendrombohitra. 

— , vn. !• Fehezina. Il no relève quo du 
roi. Tsyfehezin' olona afa-tsy ny mpAn- 
jaka izy. 2 # — , Manaritra, sitrana. On ne 
croit pas qu* il en relève. Tsy azo ante- 
naina hanaritra, ho sitrana izy. Il relè- 
ve de maladie. Manaritra, sitrana izy. 

Se relever, vpr. 1* Miarina, misondrotra 
indray. Il s' est relevé quatre fois cette 
nuit. JViarma inefatra izy halina. 2 # fig. 
Miarina indray, misondrotra — . Après 
tant d'abaissement, on fut étonné do 
le voir se — . Ambany loatra ny toelrany, 
ka gaga ny olona nahita azy tafarina, 
tafasondrotra indray. 

RELIAGE, sm. Fanisiana fchim-bari- 
ka. 

RELIEF, sm. !• Fivohitra, ûevotra. Cet- 
te médaille a beaucoup de — . Mivohi- 
tra tsara ity medaly ily. 2 # fig. Famira- 
piratra. Son nouvel emploi lui donne du 
— . Ny raharaha vao azony mampami- 
rapiratra, mahandriana azy. 

RELIER, va. !• Maraehy indray, mife- 
hy indray. —un paquet. Mamehy, etc., 
entana indray. 2'—, Manao fbnom-bo- 
ky. —un livre. Manao fonom-boky. 3° 
—, Manisy fehy. —un tonneau. Manisy 
fehy ny barika anankiray. A* fig. Mana- 
kambana. —deux quartiers par une rou- 
te. Manao araben-dalanamba hanakam* 
fomafari-tanv roa ao an-tun&na. 



Digitized by 



Google 



1 



REM 



700 



REM 



8a ralier, vpr. Mikambana. Son procès 
se relie aune ancienne affaire. Ny adi- 
ny mikambana amy ny rabaraha anan- 
kiray taloba. 

RELIEUR, sm. Mpanao fonom-boky. 

RELIGIEUSEMENT, adv. f Araka 
ny flvavahana. 2*—, Amim-pahazotoa- 
na. 

RELIGIEUX, EUSE, adj. {•' Momba 
ny flvavahana. Des chants—. H ira mom- 
ba ny fivavahana. 2 # — , Mivavaka, tia 
vavaka. C'est un homme—. Lehilahy 
mivavaka, etc., izy. 3 # — , Mazoto. Il est 
— observateur de sa parole. Mazoto 
manatanteraka ny teny napetrany izy. 
4* — , Any ny relijiozy. L'habit—. Ny 
akanjon* ny relijiozy. 

— , s. Relijiozy, olona misarakaamin'isao 
tontolo izao. 

RELIGION, sf. 1* Fivavahana, ny mom- 
ba ny flvavahana, vavaka, fttiavam-ba- 
vaka. La — catholique. Ny fivavahana 
katolika. Il ne connait pas sa—. Tsy 
mahalala ny momba ny fivavahana 
arahiny izy. Il a de la — . Mivavaka, 
tia vavaka izy. 2*-— , Fomban' ny reli- 
jiozy. Il est entré en — . Nilateaka ho 
relijiozy izy. 

RELIQUAIRE, «m. Vata kcly itahi- 
rizana ny sisa avy amy ny olo-masina. 

RELIQUAT, sm. 1* Trosa sisa tsy voa* 
loa. 2 # — , Fakan* aretina, farasisa. 

RELIQUATAIRE, a. Olona mbola tsy 
afa-kitra. 

RELIQUE, sf. Sisan-taolan* ny olo-ma- 
sina, sisa avy amy ny olo-masina. 

RELIRE, va. Maniaky teny indray. 

RELIURE, sf. Fanaovana fonom-boky, 
fonom-boky. 

RELOUER, va. 1* Mampanofa indray. 
2 # — , Mampanofa ny nohofana. 

RELUIRE, vn. 1* Mamirapiratra, man- 
jelajelatra, mangirangirana. L'or reluit. 
Mamirapiratra , manjelajelatra ny 
volamena. 2 9 fig. Mamirapiratra. La 
vertu reluit davantage dans l'adversité. 
Mamirapiratra kokoa ny hatsaram- 
panahy raha ao anatin' ny faboriana. 

RELUISANT, ANTE, adj. Mamira- 
piratra, manjelajelatra, mangirangira- 
na, mandina, manganohano, mangilo* 
hilo, mibilontrilona. Gomme Luisant. 

REMÂCHER, va. 1* 'Mitsako indray. 

2* fig. Mandinika indray. 
REMANIEMENT ou REM ANI- 



MENT, 8m. Fanamboarana, fanaova- 
na indray. 

REMANIER, va. I* Mitsapatsâpa, man- 
drairay, mamadibadika. —cent fois un 
objet. Mitsapatsapa, etc., zavatra anan- 
Iciray injato kely. 2 # — , Manamboatra, 
manao indray. — un toit. Manamboa- 
tra tafon-trano, manao tafon-trano in- 
dray. — un ouvrage. Manamboatra 
latuutenira-boky. 

REMARIER, va. Mampanambady in- 
dray. 

Se remarier, vpr. Manambady indray. 

REMARQUABLE, adj. Mora fianta- 
tra, mahagaga, fatratra, malaxa. Il est 
— par les cicatrices qu'il a au visage. 
Mora fantatra nobo ny holatra ao amy 
ny tarehiny izy. if a un talent — . Ma- 
hagaga» fatratra ny balalinan-tsainy. 
C'est un homme — . Lehilahy maiaza 
izy. 

REMARQUABLEMENT, ado. Ma- 
hagaga, izaitsizy, aoka izany. Elle est- 
laide. Mahagaga ny haratsian-tarehi- 
ny, ratsy tarehy izaitsizy, aoka izany 
izy. 

REMARQUE, $/*. Fahitana, fljerena,fan- 
dinihana, filazana, fivoasana. J'en ai fait 
la—. Bfa nahita, nijery t nandinika, 
nilaza izany abo. Lisez les remarques 
du livre. Yakiony ficoasana, ao amy ny 
boky. 

REMARQUER, va. {• Manisy marika 
indray. — d'un autre signe. Manisy ma- 
rika hafa indray. 2 # — , Mahita, mijery, 
mandinika, mamantatra, mahafantatra. 
Il a remarqué des défauts dans cet ou* 
vrage. Nahita zavatra lokony hotsinina 
tara in* io boky io izy. Remarquez la hau- 
teur de ce clocher. Jereo ny hahavon' 
io tranon-dakolosy io. Remarquez bien ce 
chapitre. Diniho tsara io toko io. Je 
l'ai remarqué dans la foule. Namanta- 
tra, nahafantatra azy tao aiovoan' ny 
vahoaka aho. 

âe remarquer, vpr. Hita, jerena, di- 
nihina. 

REMBALLER, va. Mangorôna enta- 
na. 

REMBARQUEMENT, sm. Fanon- 
dranana indray. 

REMBARQUER, va. Manondrana in- 
dray. — des troupes. A/anondrana mia- 
ramila indray. 

Se rembarquer, vpr. i # Miondrana in- 
dray. 2*/?0. Manao mosaîahy indray. 



Digitized by 



Goot 



REM 



- 701 r- 



REM 



REMBARRER, va. Manohitra mafy. 
REMBLAI, sm. Tany notaomina, fltao- 

mantany, fanotofana. 
REMBLAYER, va. Mitaon-tany, ma- 

nototra. — un creux. Manototra ny 

lempona. 
RBMBOlTEMENT, sm. Fampodian- 

taolana nipitsoka, fanakambanana in- 

dray. 
REMBOITER, va. Marapody taolana 

nipitsoka, manakambana indray. 

REMBOURREMENT, sm. Fanese- 

"hana. 
REMBOURRER, va. Manesika.— un 

fauteuil. Manesika sezabe. 
REMBOURSABLE, adj. Tsy main- 

tsy haloa, azo aioa, tsy maintsy haveri- 

na, azo averina, tsy maintsy honerana, 

azo onerana. 

REMBOURSEMENT, sm. Fandoava- 
na, famerenana, fanonerana. 

REMBOURSER, va. Mandoa, marne- 
rina, manoniira. — une somme. Man- 
doa vola. — un cautionnement. Marne- 
rina antoka. On l'a remboursé de ses 
frais. N onerana ny laniny. 

Se rembourser» vpr. Maka toraban- 
jnvatra. 

REMBRUNI, IB, adj. 1* Nomatrohi- 
na, matroka. novasohina, vasoka. 2° fig. 
Malabelo, manjombona. 

REMBRUNIR, va. 1* Manamatroka, 
manavasoka. — une étoffe. Manama- 
troka, etc., lamba. 1* fig Mampanjom- 
bona. 

Se rembrunir, vpr A* Mihamatroka, mi- 
havasoka. 2» fig. Mihamalahelo, miha- 
manjombona. 8on visage se rembru- 
nit. Mihamalahelo,' etc., endrika izy. 
Le ciel se rembrunit. Mihamanjom- 
bona ny lanitra. 

REMBRUNISSEMÉNT, sm. Hama- 
troka, havasoka. 

REMEDE, sm. !• Fanafody, ody. — 
efficace. Fanafody mahomby. — pour 
la tçux. Fanafody, etc., kohaka. Mala- 
die qui guérit sans—. .Aretina sitran- 
tsy miody. 2* fig. Fanafody, ody. L'es- 
pérance est le — contre la tristesse. Ny 
fanantonana no fanafodin' ny alabelo, 
no ody alabelo. 

REMÉDIER, vn. 1* Manisy fanafody, 
— ody. — au mal. Manisy fanafody, 
etc., ny aretina. 2* fig. Fanafody. La 
sagesse, remédie aux troubles de l'ame. 



Ny fahendrena no fanafodin ny fite- 
biteben'ny fo. 

RBMÊLER, va. Mampifangaro indray, 
mipasoka— . 

REMÉMORER, va. Mampahatsiaro. 

Se remémorer, vpr. Mahatsiaro. 

REMENER, va. Manatitra indray, mi- 
ton (Ira mody. Remenez cet enfant à son 
père. Atero indray, ento mody any 
amin-drainy io zaza lahy io. 

REMERCIEMENT ou REMERCl- 
MENT, sm. Fisaorana, saotra. Rece- 
vez mes remerciements. Raiso ny fisao- 
rana, etc.. ataoko aminao. 

REMERCIER, va. f Misaotra. Il ne 
m'a pas remercié. Tsy nisaotra ahy izy. 
Il voulait me donner une montre, mais 
je l'ai remercié. Nitady hanome faman- 
taranandro ahy izy, fa nisaotra azy abo. 
2 # — , Manaisotra. J'ai remercié trois em- 
ployés. Nanaisotra mpanao raharaha 
telo lahy aho. 

REMETTRE, va. f Mametraka indray, 
mamerina, mampody, manao indray, 
mametraka, manolotra, manankina. Re- 
mettez ce livre à sa place. Apetraho 
indray, avereno, ampodio amy ny fi- 
toerany io boky io. On lui a remis sa 
montre qui lui avait été volée. Naverin' 
olona taminy ny famantaranandrony ve- 
ry. — à la voile. Mamelatra lain-tsam- 
bo indray. Je lui ai remis la lettre en 
main propre. Napetraho, natolotro teo 
an-tauany ny taratasy arapitondraina. 
Je vous remets le soin de cette affaire. 
Apetrako, ankiniko aminao ny flka- 
rakarana izany raharaha izany. 2 — , 
Manamboatra, mahasitrana, mampaha- 
tsiaro, mampionona, mampifanaraka in- 
dray. Le docteur lui a remis la jambe. 
Ny dokotera nanamooa/ra ny ranjony. 
L'usage du lait l'a remis. Nahasïtrana 
azy ny ronono. Je lui ai remis cette af- 
faire devant les yeux. Nampahalsia- 
roviko izany raharaha izany izy. Ce 
que vous lui avez dit l'a remis de la 
frayeur qu'il éprouvait. Izay voalaza- 
nao taminy nampionona ny tahotra 
nahazo azy. Il les a remis bien ensem- 
ble. Nampifanaraka azy ireo tsara 
indray izy. 3*—, Mamindra, manemo- 
tra, mahafoy, mamela. On a remis cet- 
te affaire à demain. Nafindra, nane- 
motra ho rahampitso izany raharaha 
izany. Je lui ai remis le tiers de sa det- 
te. Nafoiko taminy ny ampahatelon' 
ny trosako. Dieu seul a le pouvoir de 



Digitized by 



Google 



REM 



— 702 — 



REM 



— les péchas. Andriamanitra irery no 
manam-pahefana hamela ny fahotana. 
8e remettre, vpr. !• Mipetraka indray, 
miverina, mody. roanao indray. marne- 
traka aina, manolo-tena, manankina, 
manaraka. Remettez- vous à table. Mi- 
petraha indray hianao ao amy ny la- 
tabatra. Remettez-vous au lit. M ivere- 
na mandry. Remettez- vous dans les 
rangs. Miverena, modia amy ny laha- 
ranareo. Se — au travail. Miasa in- 
dray. Se— à l'étude. Mianatra in- 
dray. Il se remit entre les mains do 
Dieu. Namelraka aina % nanolo-tena 
teo am-pelatânan* Andriamanitra izy. Je 
m'en remets à vous. Anhiniko aminao 
izany. Je m'en remets à sa décision. 
Hanaraka ny Pindidiany aho. 2°— , Ma- 
naritra, manonitra, mahatsiaro, miono- 
na, mifanaraka indray. II s'est remis 
de sa maladie. Nanaritra tamy ny are- 
tiny izy. Il s'est remis de ses pertes. Na- 
nonitra ny fatiantony izy. Je me remets 
fort bien cette personne. Tsaroako tsa- 
ra izany olona izany. Elle se remet de 
son affliction. Mionona ny alahelony. 
Il s'est bien remis avec lui. Nifanara- 
ka tsara taminy indray izy. 

REMEUBLER, va. Manisy fanaka in- 
dray. — sa maison. Manisy fanaka 
indray ao an-tranony. 

Se remeubler, vpr. Manisy fanaka in- 
dray ao an-tranony. 

RÉMINISCENCE!, sf. Fahatsiarovana. 
J'en ai quelque—. Tsaroako kely hia- 
ny izany. 

REMISE, sf. !• Famerenana, fanolora- 
na. Je lui ai fait la— du gage. Naveri- 
ko taminy ny fampitanana. Je lui ai 
fait la — des fonds que vous m'aviez con- 
fiés. Efa natolotro azy ny vola napetra- 
kao tamiko. 2* — , Famindrana, fanemo- 
rana, fahafoizana, famelana. Il lui a ac- 
cordé dix jours pour toute—. Nafin- 
dra, nahemotra hafoloan'andro hiany 
izany. Il m'a fait une — de trois pour 
cent. Nahafoizany, namelany telo 
isan-jato aho. Le roi lui a fait — de l'a- 
mende. Navelan" ny mpanjaka ny sa- 
ziny. 3 # — , Trano fametrahan-kalesy. 

REMISER, va. Mametraka kalesy ao 
amy ny trano fitoerany. 

RÉMISSIBLE, adj. Azo avela. Ce cri- 
me n'est pas — . Tsy azo avela izany he- 
loka izany. 

RÉMISSION, sf. .!• Famelana. Il a ob- 



tenu de Dieu la— de ses pôché3. Nahazo 
/ame/an-keloka tamin' Andriamanitra 
izy. 2 # — , Famindram-po. Un homme 
sans—. Lohilahy tsy mamindra fo. 
3 # — , Fihenàna. Il y a delà — dans sa 
fièvre. Nihena ny tazony. 

RÉMITTENT, ENTE, adj. Misy flhe- 
nàna. 

REMMAILLOTTER, ra. Mamono 
lamban-jaza indray. 

REMMANCHÊR, va. Manisy zarana 
indray. 

REMMENER, va. Mitondra mody, — 
miverina. Il a remmené son fils. A'i- 
tondra nody, — niverina ny zanany 

REMONTAGE, «m. Fanisîana tampo- 
ny sy fuladia. tapaka amy ny 'baoty, fa- 
noloana, famahanana. 

REMONTE, sf. Fanoloana ny soavalin' 
ny miaramila mpitangin-tsoavaly. 

REMONTER, vn. I 9 Miakatra indray. 
Il est remonté dans sa chambre. Niaka- 
tra indray tao amy ny efi-tranony izy. 
2 # — . Misondrotra, miorika, mihemolra. 
Le baromètre remonte. Misondrotra 
ny barometra. Dans la balance quand 
un des côtés s'abaisse, l'autre remonte. 
Raha milambotsotra nyila mizana, mi" 
sondrotra kosa ny ilany. La digue fait 

— l'eau. Ny toho-drano mampiorika, 
mampihemotra ny rano. 3° fig* Mi- 
sondrotra, mody, miantomboka, ma* 
nomboka. La rente remonte. Mison- 
drotra ny vidin' ny zana-bola omen' ny 
fanjakana. Il est remonté sur le trône. 
Nody tamy ny fanjakany izy, tonga 
mpanjaka indray izy. Pour raconter 
cette histoire, il est remonté au déluge. 
Mba hit an tara izany dia niantombo- 
ha, nanomboka lavitra loatra izy. 8a 
noblesse remonte à Saint Louis. Âfian- 
tomboka aminy Md. Louis ny Ûandria- 
nany. 

—, va. 1 # Miakatra indray. — la montagne. 
Miakatra ny tend rombohi tra indray. 
2*—, Miorika. Il remonta la rivière. 
Niorika ny renirano izy. 3'—, Manisy 
ianaka indray, manisy tampon-kiraro 
sy faladia tapaka, manolo soavaly, — 
hazom-basy, — tadin-dokanga, mama- 
hana indray. —sa maison de meubles. 
Manisy fanaka indray ao an-tranony. 

— des bottes. Manisy tampony aj//"a« 
ladia tapaka amy ny baoty. — la ca- 
valerie. Manolo ny soavalin' ny mia- 
ramila mpitaingin-ts&avaîyr'— un fusil 



Digitized by 



Google 



J 



REM 



— 703 — 



REM 



Manolo hazom-basy. —un violon. Ma- 
nolo facfin-dokanga. — une montre. 
Mamahana famantaranandro indray. 
A 9 fig. Mamelona indray. Il lui remon- 
ta le courage. Xamelona ny herim- 
pony indray izy. 

Se remonter, vpr. Mamonona indray. 

REMONTOIR, sm. Faham-bodim-pa- 
mantaranandro. Montre à—. Famanta- 
ranandro faham-body. 

REMONTRANCE , sf. Fananarana, 
anatra. Faire des remontrances. A/a- 
nanalra. 

REMONTRER, va. Mananatra. 

Se remontrer, vpr. Miseho indray. 

REMORDRE, ra. Manaikitra indray. 

—, vn. Mamely indray. Les Boldats ont 
tant souffert qu'ils ne veulent plus—. 
Voa mafy loatra ny miaramila ka tsy 
mety mamely indray. 

REMORDS, 8m. Ncnina, eritreritra, 
fanindronan' ny eritreritra. Il éprouve 
de violents— . Asian'ny nenina mafy 
izy, mamely mafy azy ny eritreriny. 
Les méchants tâchent d'étouffer les — 
de leur conscience. Ny rats y fanahy 
mikely aina hanindry ny fanindro- 
nan' ny eritreriny. 

REMORQUE, sf. Fîtarihan-tsambo. 

REMORQUER, ra. Mitarika sambo. 

REMORQUEUR, sm. Sambo mpita- 
rika sambo. 

REMOUDRE, va. Mitoto indray. — 
du café. Mitoto kafe indray. 

REMOUILLER, va. Mandena indray. 

RÉMOULEUR, sm. Mpanasa antsy, — 
hety. 

REMOUS, sm. Ranomody. 

REMPAILLAGE, sm. Fandrariana 
mololo indray amy ny seza. 

REMPAILLER, ra. Mandrary molo- 
lo indray amy nyseza. 

REMPAILLEUR, EUSE, s. Mpan- 
drary mololo indray amy ny seza. 

REMPARER ( SE ), vpr. Manao fefy 
hiarovan-tena. 

REMPART, sm. \* Manda. 2° fig. Fia- 
rovaea. Le courage est le meilleur des 
remparts. Ny herim-po no parovana 
ambony indrindra. 

REMPLAÇANT, AN TE, s. M pi solo, 
solo. Voici son — . Inty ny mpisolo azy, 
ny solony. 

REMPLACEMENT, sm. Fisoloana, 
fanoîoana. 11 faut pourvoir au — du 



juge. Tokony hitady olona hisolo ny 
mpitsara. J'ai cassé ce miroir, en voici 
un autre en — . Vakiko io fitaratra io, 
ka inty ny hafa hanoioana, hasolo azy, 

REMPLACER, va. Mi solo, manolo. 
Son flls le remplace dans son emploi. Ny 
zanany no misolo azy amy ny rahara- 
hany. Il est difficile de — ce capitaine. 
Sarotra ny manolo io kapiteny io. Il a 
remplacé les chaises par un canapé. /Vo- 
soloany sofa ny seza. La paix de l'Ame 
est un bien que rien ne remplace. Tsy 
misy zavatra ma hasolo ny fiadanam- 
po. 

Se remplacer, vpr. Mifampisolo, mifa- 
nolo, soloana. 

REMPLI, «m. Lefi-damba. 

REMPLI, IE, p. et adj. 1* Feno, nofo- 
noina. 2 # — . Tototra, voatototra, nototo- 
fana, natao tratrankala. 3» fig. Feno, 
nofenoina. be, henika> Terrain —de pier- 
res. Tany/eno, be vato. 4*— , Natao, tan- 
teraka, notanterahina. 5°— , Lan y, no- 
lanina. 

REMPLIER, ra. Mandefltra lamba ha- 
nalohy azy. 

REMPLIR, va. 1* Mameno. —un ton- 
neau. Mameno barika. Il remplit ses 
coffres d'argon t. Afameno vola ny lalo- 
moarany izy. 2*—, Manototra, manao 
tratrankala. — un fossé. Manototra ha- 
dy. Remplissez cette dentelle. Alaovy 
tratrankala io dantely io. 3* fig. Ma- 
meno, manenika, manerana. Les étran- 
gers remplissent l'hôtel. Feno vahiny 
ny tranom-bahiny. La fumée remplit 
la chambre. Ny setroka manenika ny 
efitra. Il a rempli la terre de son nom. 
Nanerana ny tany rehetra ny lazany. 
Cette nouvelle a rempli nos cœurs de 
tristesse. Izany zava-baovao izany na~ 
meno alahelo ny fontsika. 4 # — , Manao, 
manatanteraka, mahavita. Il est digne 
de la place qu'il remplit. Mendrika ny 
raharaha ataony izy. Il a bien rempli 
ses obligations. Nanatanteraha, na- 
havita tsara izay tsy main tsy hataony 
izy. 5*—, Mandany. Il remplit bien son 
temps. Mandany tsara ny androny 
izy. 

Se remplir, vpr. 1* Mihafeno. Ma mai- 
son se remplit de monde. Mihafeno 
olona ny tranoko. 2*—, Miboboka, mi- 
letra. Se — de yin. Miboboka divay. 
Se — de viandes. Miletra hena. . 

REMPLISSAGE, sm. !• Famenoana. 
2-—, Tratrankala. "3°— , Faraononv f.»a- 



Digitized by 



Googlej 



REM 



— 701 — 



REN 



na, faoampiny — . Il y a beaucoup de — 
dans cet ouvrage. Be famenony foa- 
na, etc., io boky io. 

REMPLISSEUSE, sf. Mpanao tra- 
trankala. 

REMPLOYER, va. Manao indray, ma- 
nisy — . 

REMPLUMER, va. Manisy volom-bo- 
rona indray. 

8e remplumer, vpr. 1* Maniry volo in- 
dray. Les oiseaux se remplument. Ma- 
niry volo indray ny vorona. 2* fig. 
Mahazo indray. Ce commerçant se rem- 
plume. Mahazo indray io mpivarotra 
io. 3*—, Mahazo nofo indray. 

REMPOCHER, va. Mampiditra am- 
paosy indray. Il rempocha son argent. 
Nampidiriny am-paosy indray ny 
volany. 

REMPORTER, va. 1* Mitondra mody, 
— miverina. Remportez votre argent. 
Ento mody, etc., ny volanao. 2°— , Ma- 
hazo. Il a remporté le prix. Nahazo ny 
valisoa izy. 

REMUAGE, sm. Pangaroana. 

REMUANT, ANTB, ad). 1* Mihetsi- 
ketsika, mipelipelika, mihavalravatra, 
miheflkeflka, mitrifantrifana. Enfant—. 
Zaza mihetsiketsi-dava, etc. 2* fig. 
Mampitabataba, mampikotana. Un es- 
prit — . Olona mampitabataba, etc. 

REMUE-MÉNAGE, sm. 1* Pamin- 
drana entana maro. 2 # — , Tabataba. 

REMUEMENT ou REMÛMBNT, 
sm. 1* Pihetsiketsehana. 2* fig. Tabata- 
ba. 

REMUER, va. 1 # Manetsika, mangaro, 
mamindra^e remuez pas le bras. Aza 
nianeteifcetet-tsandry. On a remué cet- 
te table. Nisy nanetsika io latabatra 
io. —du riz qu'on fait sécher. Man- 
garo vary mihahy. — de la terre. Afa- 
mindra tany. Vfig. Manetsika, mampi- 
hetsika ny fo, mampientaua ny fo. Ne 
remuez pas cette affaire. Aza manetsi- 
ka izany raharaha izany. Il remue les 
auditeurs. Mampihelsika, mampien- 
tana ny fon* ny mpihaino izy. 3 # — , 
Mampitabataba, mampikotana. Il remue 
le peuple. Mampitabataba, etc., ny va- 
hoaka izy. 

—, vn. Mihetsika, mipelipelika, mihava- 
travatra, miheflkeflka, mitrifantrifana. Il 
n'est pas mort, il remue encore. Tsy 
maty izy, fa mbola mihetsika. Cet en- 
fant remue sans cesse. Mihetsiketsika, 
«te, lalandava ity zazalahy ity> 



Se remuer, vpr. 1* Mihetsika. Comme 
Se mouvoir. 2* fig. Miheninkenina, rai- 
popôka. Il s'est beaucoup remué pour 
cette affaire. Niheninkenina, nipopô- 
ka fatratra tamin* izany raharaha izanv 
izy. 

RÉMUNÉRATEUR, TRIGE, a. 
Mpamalysoa. Dieu est le— de la ver- 
tu. Andriamanitra no mpamaly soa ny 
hatsaram-panahy. 

— , adj. Mamaly soa, mampahazo torabo- 
ny. Industrie rémunératrice. Taozavatra 
mampahazo tombonxjx 

RÉMUNÉRATION, sf. Valisoa. N 

RÉMUNÉRATOIRE, adj. Atao ho va- 
lisoa. Don — . Panomezana atao ko vali- 
soa. 

RÉMUNÉRER, va. Mamaly soa. 

RENAI88ANGE, sf. 1* Pahaterahana 
indray. 2 # — , Paniriana indray, fiposaha- 
na— s fisehoana —, fandrosoana — . 

RENAISSANT, ANTE, adj. Maniry 
indray, miposaka —, miseho — , mandro* 
so—. 

RENAÎTRE, vn. 1* Teraka indray. 
Nous renaissons tous par le baptême. 
Teraka indray amy ny batemy isika re- 
lie ira. 2*—, Maniry indray, miposaka 
—, miseho —, mandroso — . - Au prin- 
temps les arbres renaissent. Raha loha- 
taona maniry indray ny hazo. Le 
jour renaît. Miposaka, miseho indray 
ny andro. L'industrie renaît. Mandroso 
indray ny taozavatra. 

RÉNAL, AXE, adj. Ao am-balahana. 
Nerfs rénaux; Hozatra ao am-bala~ 
hana. 

RENARD, am. 1 e Karazan'amboahaolo, 
2 # fig. Fetsilahy, konjolahy. 

RENARDE, sf. Amboahaolovavy. 

RENARDEAU, sm. Zanak* amboa- 
haolo. 

RENARDIÈRE, sf. Lavak' amboa- 
haolo. 

RENGAISSAOE , sm. Fametrahana 
amyny kesika indray. 

RENCAISSER, va. Mametraka amy ny 
kesika indray. — des oranges. Mame- 
traka foto-boasary amy ny kesika in- 
dray. 

RENCHÉRIR, va. Mahalafo, mahasa- 
rotra, mampisondro-bidy. La mauvaise 
récolte renchérit les denrées. Ny tsy 
fahavokaran-javatra mahalafo , etc., ny 
varotra. 

— , vn. 1* Mihatafo, mrhatarotra, mison* 



Digitized by 



Google 



REN 



705 



KEN 



dro-bidy. Tout renchérit. Mihalafo, 
etc., ny zivatra rohotra. 2* (iq. Mihoa- 
tra. Il renchérit sur lui. Mihoalra 
azy izy. Gommo Enchérir. 

RENCHÉRISSEMENT, «m. Iîalafo- 
sana, hasarotana, tison! rotam-bidy. 

RENCOGNER, va. Manosika ho amy 
ny zoro. 

Se rencogner, vpr. Miampirina amy 
ny zoro. 

RENCONTRE, ?A [• Fifanondna, fltse- 
nâna, fihaonana, zavatra sondrasondra, 
fanambinana. J'ai fait La — de votre ami. 
Nifanena. nihaona tamy ny sakaiza- 
nao aho. J'évite sa—. Manao izay tsy hi- 
fanenako, hihaonako aminyaho. ^llez 
à sa — . Mandehana mitsena azy. Mar- 
chandise de—. Varotra sendrasendra. 
Je ne pensais pas avoir unn si heureuse 
— . Tsy nampoiziko hoambinina toy 
izany aho. v 2*— , Ady tsy nampoizina, 
— samy irery. La— fut meurtrière. Be 
no maty tamin' izany ady tsy nampoi- 
zina izany. La —eut lieu dès le matin. 
Nalao raha vao marainakoa ny ady sa- 
my ircry. 3°— , Toetra, toe-draharaha, 
fotoana. Voy. Conjoncture, Occasion. 

RENCONTRER, ta. Mifanena, mihao- 
na, mifanojo. tojo, mifanohatra, sehatra, 
sendra, ambinina, tohatra, sendra ma- 
hita. Je l'ai rencontré sur mon chemin. 
Nifanena, nihaona, nifanojo taminy, 
tojo, sehatra» sendra azy tao an-dâla- 
na aho. En creusant ce fossé on a ren- 
contré le roc. Tamy ny nihadiana io 
hady io dia sendra vatoiampy. Tl vou- 
lait une femme raisonnable, il a mal 
rencontré. Nitady vohivavy hendry izy, 
kanjo tsy ambinina, kanjo tohatra ny 
fangangan' olona J'ai rencontré ce livre 
chez mon ami. Sendra nah\ta io boky 
io tao amy ny sakaizako aho. Il a ren- 
contré juste dans ses conjectures. Sen- 
dra nahita marina tamy ny vinany na- 
taony izy. 

Ôg rencontrer, vpr. I 9 Mifanena, mi- 
naona, mifanojo, mifaneh.it ra. 2*—, Mi- 
fanen-kevitra. Nous nous sommes ren- 
contrés. Nifanena ny hevitsika. 3°— , 
Hita, misy. Cela ne se rencontre pas tous 
les jours. T*y hita, tsy misy isan' an- 
dro izany. 

RENDEMENT, sm. Ny azo avy amy 
ny vokatra. Cette année le— du blé est 
considérable. Tamin'ito, be ny tafarina 
azo tamy ny varim-bazaha. 



RENDETTER ( SE ), vpr. Mitrosa in- 
dray. 

RENDEZ-VOUS, sm. !• Fotoana. Ne 
manquez pas au— . Az.i mandiso fotoa- 
na. Assigner un — à quelqu'un. A/amo- 
toana olona. J'ui un — à deux heu- 
res. Manam-pofo'uic?, efa nifamotoana 
amin' olona aho amy ny roa. '2*— , Fi- 
haonana. Co bois est le — de tous les vo- 
leurs. Itsy nia ilsy no fthaonan' ny 
mpangalatra r.;hetra. 

RENDORMIR, va, Mampatory in.lray. 

Se rendormir, vpr. Matory indray. 

RENDRE, va. 1° Mamerina. Il a rendu 
la somme qu'il avait volée. Namerinu 
ny vola nangalariny izy. 2* — , Milondra, 
manalilra. J'ai rendu le paquet à domi- 
cilo. Nentiho, nateriho tao an-tranony 
nyentana. 3° fig. Mivalana, mandoa. Il 
a rendu les aliments comme il les a 
pris. Nivalana izy ka tsy niova tsy ui- 
valivaly ny hanina nohaniny. Il a rendu 
son déjeûner. Nandoa ny sakafo noha- 
niny izy. 4*—, Mahavokatra, mampaha- 
zo, miteraka. Cette terro rend beau- 
coup. Mahavokatra fatratra io tany io. 
Ra terre lui rend dix mille francs par an. 
Mampahazo azy roa arivo isan-taona ny 
taniny. Son argent lui rend dix pour 
cent. Miteraka ariary folo isan-jato ny 
volany. Cetlo orange reud beaucoup de 
jus. A/i/era-drano be io laoranjy io. Cot- 
te fleur rend une odeur agréable. Mite- 
raka fofona manitra io voninkazo io. "»• 
— , Manome, mamaly, mamerina, mam- 
piseho, mamoaka, mandika, mampan- 
dre. — gloire à Dieu. Manome vonina- 
hitra an' Andriamanitra. Rendez le bien 
pour le mal. Valio soa ny ratsy. Cette 
glace rond bien les objets. Mameri- 
na, mampiseho tsara ny zavatra io fi ta- 
rai ra io. L'écho rend les son9. Ny a ko 
mamerina ny feo. Ce portrait rend bien 
votre ligure. Mampiseho tsara ny tare- 
hinao io sary io. Il rend clairement sa 
pensée. Mamoaka raazava ny heviny 
izy. Le juge a rendu la sentence. Ny mpi- 
tsara namoaka ny leny fltsarana. Il a 
rendu ce verset mot à mot. Nandika 
ity andininyity araka ny teny tsirairay 
izy. Cet harmonium rend des sons har- 
monieux. Mamoaka, mampandre feo^ 
mahafinaritra io armonia io. t°— , Man> 
lotra. — les armes. Manolotra fiadiana. 
7°— , Mahatonga, mampo ly, maha...., 
mampa..., man...., mi..... Ses victoi- 
res l'ont rendu maître d'un vaste pays. 

i> 



Digitized by 



Google 



RBN 



— 706 — 



REN 



Ny fandresena nataony no nahatonga 
azy ho tompon'ny fari-tany lebibe. Ce 
remède lui a rendu les forces. Izany 
fanafodv izany no nampody ny tanjany. 
f> remède l'a rendu à la vie. Izany fana- 
fody izany no na/iavelona azy. Le mal- 
heur Ta rendu sage. Nampahendry azy 
ny fahoriana. Rendre visite à quelqu'un. 
3/amangy olona. — réponse. 3/amaly. 
— grâce. J/isaotra. —la justice. J/itsa- 
ra. 
— , un. Mankany. Ce chemin rend à la vil- 
le. Mankany an-tanâna ity lâlana ity. 
Se rendre, vpr. !• Miverina, mankany. 
II se rend à son bord. Miverina an- 
t?ambo izy. Il se rend en Angleterre. 
Mankany Englanda izy. Les fleuves se 
rendent à la mer. Mankany amy ny ra- 
jiomasina ny ony. 2* fig. Manolo-tena, 
mirolo-batana, manaiky, miaiky, mikoy. 
La vi le s'est rendue. Nanolo-tena, na- 
naiky r nikoy ny tanana. Ils se rendi- 
rent aux ennemis. Nanolo-tena, nito- 
lo-batana tamyny fahavalo izy ireo. Il 
s'est rendu à la raison. Nanaiky, ni- 
aiky ny marina izy. 3 # — , Tonga. Les 
ennemis se sont rendus maîtres de la vil- 
le. Ny fahavalo no tonga tompon'ny ta- 
ndna. Il s'est rendu malade. Tonga na- 
rary izy. 
RENDU, UE, adî. !• Trotraka, toro- 
vana. Je suis — . Trotraka, etc., aho. 
2 # — , Tonga. Enfin nous voici rendus. 
Amy qy farany dia tonga isika. 
RENDURCIR, ta. Manamafy. 
Se rendurcir, vpr Mihamafy. 
RÊNE, »f. \* Kofehin-damboridy. 2» fig. 
Les rênes de l'Etat Ny fîlondram-pan- 
jakana. 
RENÉGAT, ATE, s. Mpivadika ny fi- 

vavahana kristiana. 
RENFERMÉ, sm. Maimbolao. Il y a 
une odeur de — dans cette chambre. Mi- 
sy fofona maimbo lao ato an'efitra. 
RENFERMER, va. 1* Manidy, mam- 
pihiboka, mampifahy.—un fou. Mani- 
dy, etc., adala. î # — . Misy. L'épi ren- 
ferme un grand nombre de grains. Ny 
salohim-bary anankiray misy voa betsa- 
ka. 3*—, Marna ri tra. Il a renfermé son 
discours en deux points. Namaritra ny 
laha-teniny tamy ny foto-kevitra roa izy. 
Se renfermer, vpr. {• Mihidy, mirin- 
drin-trano, mihiboka, mifahy. 2° fig. 
Tsy milaza afa-tsy. Il s'est renfermé 
dans son sujet Tsy nilaza afa-tsy ny 
teua zavatra nodinihina izy. 



RENFLEMENT, sm. Fivonto, flvobi- 
tra, fibontana. 

RENFLÉ, ÉE, ad}. Mivonto, mivohi- 
tra, mibontana, kibotaina. Colonne ren- 
flée. Andry mioohitra, kibotaina. Tige 
renflée. Tahon-java-maniry mivohitra, 
mibontana. 

RENFLER, vn. Mivonto. La pâte a 
bien renflé. Nivonto fatratra ny ko- 
ban-dafarina. 

—, va. Mampivonto. 

RENFONCEMENT, sm. 1* Fitsopa- 
hana. Placez le poêle dans le — . Afao- 
paho ao ny fatara-by. 2 # — , Fanemora- 
na, fampihemorana. 

RENFONCER, va. 1* Mandentika in- 
dray na kokoa, mandetra indray nako- 
koa t etc. Renfoncez ce clou. A lente ho 
indray, — kokoa io fantsika io. Voy. 
Enfoncer. 2*—, Manemotra, raampihe- 
motra. Renfoncez cette ligne. Ahemo- 
ry, ampihemory ity andalan-tsoratra 

ity- 

RENFORCÉ, ÉE, p. et adj. 1* Mafy, 
nohamafisina, nampitomboina. Etoffe 
renforcée. Lamba mafy. 2 # — , Izaitsizy, 
Sot-—. Adala izaitsizy. 
RENFORCEMENT, sm. Fanamafisa* 
na, hamafy. hamaflsana, fampttomboa- 
na, fitomboana. 
RENFORCER, va. Manamafy. mam- 
pitombo. — une poutre. Manamafy sa- 
kamandimby. — sa voix. Manamafy ny 
feony. — des troupes. Mampitombo ny 
miaramila. — la dépense. Mampitom- 
bo ny lanfna. 
Se renforcer, vpr. Mihamafy, mitombo, 
mihamahay. Il se renforce dans le cal- 
cul. Mihamahay marika izy. 
RENFORT, sm. Fanampy. Le général 
attend nn — . Miandry miaramila /a- 
nampiny ny jeneraly. 
RENGAGEMENT, sm. Filatsahan-te- 

nany indray. 

RENGAGER, va. 1* Mamotraka ho an* 

toka indray. 2*—, Mampibitsoka indcay. 

3"—, Manomboka indray. Voy. E.vgagbh. 

Se rengager, vpr. 1* Milatsa-tenany 

indray. 2»—, Mihitsoka indray. 3 # — , 

Atomboka indray, manomboka — . 

RENGAINE, sf. Zava-poana, hevi-po- 

tsy, hevi-d ravina. 
RENGAINER, va. 1* Mampidi-tsabt- 
tra amy ny tranony. î* fig. Mampija- 
nona. Rengainez votre compliment. 
Ajanonyny tony fankalazana nataonao. 



Digitized by 



Google 



REN 



— 707 — 



REN 



RENGORGER (SE), vpr. Mianjonan- 

jona, miandranandrana, mirehareha. 
RENGRAISSER, va. Manatavy in- 

dray. —son cheval. Manatavy indray 

ny soavaliny. 
—i vn. Mihamatavy indray. Nos moutons 

rengraissent. Mihamatavy indray ny 

ondrilahintsika. 
RENIABLE, adj. Tokony holavina. 
RENIEMENT ou RENtMENT, sm. 

Fand4vana. Le — de saint Pierro. Ny 

fandâvany Md. Piera. 

RENIER, va. 1* Manda. Il Ta renié 
pour son ami. Nolaviny tsy ho sakai- 
zany izy. 2*— . Mivadika. Il a renié sa 
religion. Nivadika ny fivavahany izy. 

RENIFLEMENT, sm. Fifohan-delo. 

RENIFLER, vn. Mifo-delo. 

—, va. Mitroka. — une prise. Milroka 
paraky. 

RENIFLEUR, EU SE, a. Mpifo-deto. 

RENOM, sm. Lara. Homme de — . Olo- 
malaza 

RENOMMÉ, ÉE,p. et adj. f Yoafidy 
indray. nofldina — . ?•— , Malaza, ma- 
nan-daza, mandeha laza, manehoeho. 
Capitaine—. Kapiteny malaza, ma- 
nan-daza. Voy. Célèbre. 

RENOMMÉE, sf. 1* Laza. Cela nuirait 
à sa — . Hanimba ny lazany izany. 2 # 
—, Filazan* olona. J'ai appris cela par 
la — . Filazan' olona no nandrenesako 
izany. 

RENOMMER, va. 1* Mifldy indray. 
On Ta renommé. Nofldina indray izy. 
2 # — , Mankalaza. Ce chanteur qu'on 
renomme en tous lieux. Io mpihira io 
îzay ankalazaina hatraiza hatraiza. 

RENONCEMENT, sm. Fahafoizana, 
famoizana, fandaozana, fanddvana. It vit 
dans un grand— de soi-même. Mampi- 
seho fahafaizan-tena, fandavan-tena 
roahagaga izy. 

RENONCER, vn. Mahafoy, mamoy, 
mandao, mandd, mivadika, mamela. Il 
a renoncé à la succession. Nahafoy, 
namoy, nandao ny lovany izy. — à 
8a tan. Manda any Satana. Il a renoncé 
à sa religion. Nivadika ny Gvavabany 
izy. Il a renoncé à cette entreprise. Na- 
velany izany raharaha izany. 

—, ta. Mandd. Avant que le coq chante, 
vous me renoncerez trois fois. Alohan* ny 
hanenoan'ny akoho, dia handé ah y in- 
tclo hianao. 



RENONCIATION, sf. Fahafoizana, fa- 
moizana, fandaozana. 

RENOUER, va. f Mamôna indray, ma- 
mehy indray. — ses souliers. Mame- 
hy ny kirarony indray. 2*fig. Mampi. 
tohy indray. Je viens de — amitié avec 
lui. Avy nampitohy fihavanana taminy 
indray aho. 

Se renouer, vpr. Avona indray, afehy 
indray. 

RENOUBUR, EUSE, s. Mpanao ody 
folaka. 

RENOUVELABLE, adj. Azo havaozi- 
na. Bail — . Fa no fana azo havaozina. 

RENOUVELER, ta. Mauolo, mana- 
vao, mahatonga ho vaovao, manindroa, 
mamerina, manaitra, manetsika, mamo- 
ha(foha). Il renouvelle son mobilier. 
Manolo ny fanany izy. Le retour du 
printemps renouvello toutes choses. Ny 
tltsingercnan* ny lohataona manavao 
ny zavatra rehetra. Le baptême renou- 
velle l'homme. Ny batemy mahatonga 
ny olona ho oiom-baovao. On a renou- 
velé le traité. Nohavaozina ny fane- 
kem-pihavanana. Il a renouvelé ses 
vœux. Nohavaoziny, nindraoziny, 
naveriny ny voady nataony. Cela re- 
nouvelle sa douleur. Manaitra, ma- 
netsika, mamoha ny alahelony izany. 

Se renouveler, vpr. Soloana, havaozi- 
na, tongi vaovao, indraozina, miveri- 
na, tairina, mihetsika. La fièvre se re- 
nouvelle. Mivcrina, mihetsika ny ta- 
zo. 

RENOUVELLEMENT, sm. Fanoloa- 
na, fanavaozana, fahatongavana ho vao- 
vao, fanindraozana, famorenana, five- 
renana, Ûhetsehana. 

RÉNOVATEUR, TRICE, adj. Ma- 
hatonga ho vaovao. 

RÉNOVATION, sf. Fanavaozana, fa- 
hatongavana ho vaovao, fanindraozana, 
famerenana. 

RENSEIGNEMENT, sm. Fanoroana, 
fahafantarana, fi laza oa, fanambarana. 
Donnez-moi quelques ronsoignemonts 
sur cette affaire. Atorotoroy, ampa- 
hafantaro, ilazao, anambarao kely 
ny moniba izany raharaha izany aho. 

RENSEIGNER, va. Manoro, mampia* 
natra indray, mampahafantatra, milaza, 
manambara. Il avait oublié le chemin, 
je le lui ai renseigné. Nanadino ny 14- 
lana izy, fa izaho nanoro azy indray. Il 



Digitized by 



Google 



REN 



— 708 



REN 



faut lui — le latin. Tsy maintsy ampia- 
narina teny Iatina indray izy. 

Se renseigner, vpr. Manadina. Je mo 
suis renseigna auprès de lui. Nanadina 
azy aho. 

RENSEMENCER, fa. Mamafy in- 
dray. 

RENTE, *f. 1° Zana-bola na harena 
raisina isan-taona. ïl a mille francs de 
— . Maliazo zana-bola roan-jato i«an- 
taona izy. Il jouit d'une — en blé. A//m- 
dray vnrim-bazaha isan-taona, izy. 2'—, 
Zana-bola oraen* ny fanjakana. 

RENTER,t>a. Manokana zana-bola na 
harena hnraisina isan-taona. Il a rente 
un hôpital. Nanokana zana-bola na 
harena horaisin' ny hospitaly ananki- 

. ray Uan-taona izy. 

RENTIER, 1ÈRE, *. !• Mpandray za- 
na-bola isan-taona. 2 # —, Mpandray zana- 
bola na harena isan-taona hivelomany. 

RENTRAIRE, va. Manosoka zaitra. 

RENTRAITURE, sf. Soso-jaitra. ' 

RENTRANT, ANTE, adj. Miditra. 
Angle—. Zoro miditra. 

— , sm. Izay miditra hisolo ny maty loka. 

RENTRA YEUR, EUSE, g. Mpanoso- 
jaitra. 

RENTRÉE, af. !• Fidirana indray. À 
la — des classes, on dit une messe du 
Saint-Esprit. Raha miditra indray 
ny sekoly, dia atao ny lamesan' ny Fa- 
nahi-Masina. 2°— , Fiverenana. Attendre 
le sanglier à la — . Miandry lambo mi- 
rerina. 3°— , Famoriana, fahazoana in- 
dray. Je comptais sur la — de mes fonds, 
mais, personne ne m'a payé. Nanantena 
hamory, hahazo ny volako indray aho, 
fa tsy nisy nandoa. 

RENTRER, vn. t° Miditra indray. Il 
est rentré à la maison. Niditra ao 
an-trano indray izy. Aujourd'hui les 
élèves rentrent. Miditra indra y anio 
ny sekoly. 2 8 — , Miverina, mahazo in- 
dray. manaraka indray, mandinika. Il est 
rentré en charge. Tafavcrina tamy ny 
raharahany izy. Il est rentré, dans son 
bien. Nahazo ny fananany indray izy. 
Il est rentré dans ses bonnes grâces. 
Nahazo lltia taminy indray izy. Il 
est rentré dans le devoir. Nanaraka 
ny mety indray izy. — en soi-même. 
jl/andimaanyaoalUpony. 3 # — , Vori- 
na, azo indray. Cette avance rentrera peu 

. à peu. Izany vola naroso aloha izany ho- 
vorina, ho azo tsikelikely indray. Fai- 



re — ses fonds. Mamory ny volany. 
—, va. Mampiditra. — des orangers. 
Mampiditra foto-boasary. 

RENVERSE (A LA), loc. adv. Mitsi- 
lany. Il est tombé à la—. Lavo nitsila- 
ny izy. 

RENVERSÉ, ÉE, p. et adj. {• Voaon- 
gana, naongana, miongana, voazera, na- 
zera, nianjera. 2 # — , Voafotilra, nafoti- 
tra. raifotitra, nampifamadihina, mifa- 
madika, voatsingoloka, natsingoloka, mi- 
tsingoloka, natsontsorika, mitsontsorika. 
voatotongana, natotongana, mitotongn- 
na, voahohoka, nahohoka, mihohpka, rai- 
tsilany. Il y a des lunettes à travers 
lesquelles on voit les objets renversés. 
Misy masotavitra mampiseho ny za- 
valra ho mifotitra, mit&ingoloka, 
mitsontsorika. 3*—. Nakorontana, 
mikorontana, nasafotofoto, misafotofoto. 
4* fig. Voarava, noravana, rava. nako- 
rontana. mikorontana. mivadika, nampi- 
famadihina. mifamadika. Il a l'esprit—. 
Mikorontana ny sainy, mivadika ny 
ati-dohany. C'est le monde — . Nampi- 
famadihina, mifamadika izany. 

RENVERSEMENT, 8m. 1* Fanonga- 
nana, fîonganana, fanjerana, flanjera- 
na. 2*—, Famoterana, fifoterana. fampi- 
fnmadihana, fifamadihana, fanatsingolo- 
hana, fitsingolohana. fa n atson tso ri ha na, 
fanatotonsranana, fitotonganana, fano- 
hofana, fihohofana. 3*—, Fanakoronta- 
nana, (Ikorontanana, tanasafotofoloana. 
fisafotofotoana. 4* fig. Fandravana. fa- 
haravana, fampikorontanana, fikoronta- 
nana, flvadihana, fampifamadihana, fi- 
famadihana. 

RENVERSER, va. fManongana.man- 
jera. Le vent a renversé cet arbre. Ny 
rivotra nanongana, nanjera io hazo 
io. Il a renversé la table. Nanongana 
ny latabatra izy. 2 # — , Mamotitra. mam- 
pifamadika, manatsingoloka, manatson- 
tsorika, manatotongana, manohoka. — 
une phrase. Mampifamadika teny amy 
ny fehezan-teny. Renversez l'encrier. 
Alsingolohy t atotongano ny fitoeran- 
dranomainty. Renversez les assiettes. 
Ahohofy ny lovia. 3 # — , Maoakorontana, 
manasafotofoto. Il a renversé tous mes 
livres. Nanakorontana, etc., ny boki- 
ko rehetra izy. 4 # fig. Mandrava, raampi- 
korontana. mampivadika. mampifamadi- 
ka. — un Etat. Mandrava fanjakana. Il 
a renversé les affaires de cette mat9on. 
Nampikorontana ny raharahan* izy 



Digitized by 



Google 



REO 



— 709 — 



REP 



mianakavy ato izy. Ce livre lui a renver- 
sé l'esprit. Nampikorontana nysainy 
izany boky izany. 

Se renverser, vpr. {• Miongana, mian- 
jera. 2 a — , Lavo mitsilany. 

RENVOI, «m. f Fampanatorana in- 
dray, fampUondrana — , fanirahana—, 
famerenana. fandâvana. 2°— , Fampa- 
naterana, fampiténdrana, fanirahana. 
3*—, Fandravana, fandroabana. 4 # — , 
Famindrana, fanomorana. 5*— , Masi- 
naty. 

RENVOYER, va, !• Mampanatitra in- 
dray, mam pi tondra — . maniraka —, ma- 
mcrina, manda. Je lui ai renvoyé le li- 
vre qu'il m'avait prèle. Nampanateri- 
ko, nampilondraiko tarai ny indray, 
naveriko taminy ny boky nampindra- 
miny ahy. On a renvoya le courrier deux 
heures après son arrivée. Nirahina 
indruy ny mpi tondra taratasy nony 
afaka adim-pamantaranandro roa tao- 
rian* ny nahatongavany. J'ai renvoyé 
son présent. Naveriko, nolaviko ny 
fanatitra nateriny. Renvoyez la balle. 
Avereno ny baolina. La glace renvoie 
les rayons du soleil. Ny fitaratra ma- 
rner ina ny tsirim-pahazavana. L'écho 
renvoie le son. Ny ako mamerina ny 
feon-javatra. 2 # — , Mampanatitra, mam- 
piîondra, maniraka. J'ai renvoyé votre 
demande au ministre. Xampanateri- 
ko, nampitondraiko any amy ny mi- 
nistra ny fangatahanao. Il m'a ren- 
voyé à sa femme. NanivaUa ahy ho 
any amy ny vavy izy. Ces chiffres ren- 
voient le lecteur à la fin du livre. 
Ireo marika ireo maniraka ny mpama- 
ky ho amy ny faran' ny boky. 3 # — , Man- 
drava. mandefa, mandroaka. On a ren- 
voyé les troupes. Noravana ny miara- 
mila. On a renvoyé l'accusé. Nalefa ny 
voampanga. Il a renvoyé deux domesti- 
ques. Nandroaka mpanompo roa izy. 
4*—, Mamindra, manemotra. On a ren- 
voyé le procès à huitaine. Nafindra, 
nahemotra ho havaloan'andro ny ady. 
5 # ftg. —la balle à quelqu'un. Mamaly 
mafy olona. 

Se renvoyer, vpr. 1* Mifampanatitra, 
mifampitondra. 2* /?£/. Se —la balle. Mi- 
fanjàna. 

RÉOCCUPATION, sf. Fakana indray. 
RÉOCCUPER, va. Maka indray. 

RÉORDINATION, sf. Fanamasinana 
olona in Ira v. * 



RÉORDONNER, va. Manamasina olo- 
na indray. 

RÉORGANISATION, sf. Fandahara- 
na indray, fandaminana — . 

RÉORGANISER, va. Mandahatra in- 
dray, mandamina — . \ 

Se réorganiser, vpr. Alahatra indray, 
alamina— / . 

RÉOUVERTURE, sf. Famohana in- 
dray. Depuis la — do ce magasin. Ha- 
tramy ny namohana indray io trano 
flvarotana io. 

REPAIRE, sm. i m Fioren' ny biby dia, 
fifonohau' ny biby dia. C'est le — d'un 
lion. Ao no ierena, ifonohan ny lio- 
na anankiray. 2* ftg. Fandrian-dompy. 
Cette maison est un — de voleurs. Tra- 
no fandrian-dompy io trano io, 

REPAÎTRE, t'a. 1* Mamahana. — des 
animaux. Mamahana biby. 2* ftg. — 
quelqu'un de chimères. Mampanantena 
tsy misy. — ses yeux de la vue d'un 
objet. Mibanjin-javatra. 

Se repaftre, vpr. 1* Mihinana, homa- 
na, voky. Ils se sont bien repus. Vo- 
ky tsara izy ireo. 1* ftg. Se — do chi- 
mères. Manao ariary zato am-pandria- 
na. 

RÉPANDRE, va. !• Mandraraka, ma- 
nabosasaka, mampitobaka, mandrotsa- 
ka, mandatsaka. Il a répandu de la sau- 
ce sur la table. Natxdraraka ro tao am- 
bony latabatra* izy. —du sel. Mandra- 
raka sira. — des larmes. Mandrotsa- 
dranomaso. Il a répandu son sang 
pour la patrie. Nandatsaha ny rany 
ho any ny tanin-drazany izy. 2 # — , Man- 
defa, manely, mampicly, mizarazara. 
Ces fleurs répandent une odeur agréa- 
ble. Mandefa fofona manitra ireo vonin- 
kazo ireo. Il répandit ses troupes dans 
tous les villages. Nanely, nampiely 
ny miaramilany tamy ny vohitra rehe- 
tra izy. — des aumônes. Mizarazara 
flantrana. 3 # ftg. Mampicly. Il a répan- 
du ce bruit dans la ville. Nampiely 
izany tsaho izany eran' ny tanàna izy. 

Se répandre, vpr. !• Raraka, mibosa- 
saka, mitobaka, mirolsaka. La cruche 
qu'elle portait sur la tête s'est cassée et 
l'eau s'est répandue sur elle. Vaky ny 
siny teny an-dohany, ka nibosasaka 
taminy ny rano. L'eau s'est répandue 
par-dessus les bords du verre. Slitoba- 
ka tamy ny gilasy ny rano. S"— , Mie- 
ly. Los eaux se répandent dans la .c*ani- 



Digitized by 



GoogI 



8 l J 



REP 



— 710 — 



REP 



pagne. Miely any an-tsaha ny rano. 3* 
fig. Miely, miseho, mamoaka teny be- 
tsaka. Un air triste se répand sur tous 
les visages. Miseho amy ny tarehin' ny 
moro ny alahelo. Il cherche à se— dans 
le monde. Te-hiseho amy ny oiona izy. 
Il se répandit en invectives contre lui. 
Namoaka teny fanesoana azy belsaka 
izy. 

RÉPARABLE, adj. 1* Azo amboari- 
na. 2°—, Azo oncrana. 

REPARAITRE, un. Miseho indray, 
miposaka— . Le soleil reparait. Miseho, 
etc., indray ny maseandro. 

RÉPARATEUR, sm. Mpanonilra. 

Réparateur, trice, adj, Mahonitra, 
mandamina. Gouvernement—. Fanjaka- 
na mandamina. 

RÉPARATION, sf. 1* Fanamboarana. 
2 # fig. Fanonerana, onitra. Quelle — de- 
mandez-vous ? Fanonerana, etc. , ino- 
na no angatahinao ? 

RÉPARER, va. \* Manamboatra. — un 
mur. Manamboatra ampiantany. 2* fig. 
Manonitra. Il a réparé ses torts. Nano- 
nitra ny hadisoany izy. Il a réparé l'in- 
jure qu'il lui avait faite. Nanonitra ny 
fanesoana nataony taminy izy. H répa- 
re le temps perdu. Manonitra ny andro 
ïany foana izy. Il toc. — ses forces. Mi- 
hamatanjaka indray. 

Se réparer, vpr. 1° Amboarina. 2 # fig. 
Onerana. 

REPARLER, vn. Milaza indray, ml- 
resakà — . Reparlez-lui de cette affaire. 
Ilazao, iretaho indray izany raharaha 
izany izy. 

REPARTIE, s[. Famaliana, famaly. Il 
est prompt à la — . Malaky marnai y izy. 

REPARTIR, va. et vn. Mamaly. 

—, vn. 1* Miverina, mody. Il repart pour 
son pays. Miverina, etc., any amy ny 
tanin*drazany izy. 2-— , Miala indray. 
Je repars dans deux jours. Hiala in- 
dray alto raba afaka indroa andro. 

RÉPARTIR, ra. Mizarazara, mitanta- 
na, manokoioko. — ses biens. Mizara- 
zara, mitantana nyjfananany. —des 
troupes dans divers villages. Slanoko- 
toho ny miaramila amy ny vohilra sami- 
hafa. 

RÉPARTITEUR, sm. Mpizarazara, 
mpitantana, mpanokotoko. 

RÉPARTITION, sf. Fizarazarana, Q- 
tantanana. fanokotokoana. 

REPAS, H'irt. Fihinanana, sakaftx 



REPASSAGE, «m. Fipasohana, fanasa- 
na. 

REPASSER, vn. Mandalo indray. mi- 
verina, manerantserana. Il repassera ici 
co soir. Handalo eto indray izy raba 
hariva. Il vient de— en Angleterre Vao 
niverina any Englanda izy. — devant 
quelqu'un. Manerantserana olona. 

— , va. [• Mita indray, mamaky indray. 
—l'eau. Mita rano indray. L'armée re- 
passa les Alpes. Namaky ny tendrom- 
bohitra Alpa indray ny laQka. 2 # — , Mi- 
l»asoka, manasa. — du linge. Mipasoka 
lamba. — un couteau. Manasa antsy. 
3* fig. Mamerimberina aloha. — un dis- 
cours. Mamerimberina laha-teny alo- 
na. —une leçon. Mamerimberina lé- 
sons aloha. 

REPASSEUR, sm. Mpanasa antsy, — 
hety. 

REPASSEUSE, sf. Vebivavy mpipaso- 
ka. 

REPAVER, va. Manao ngorodom-bato 
indray, manao lampîvato —, maadra ti- 
tra akoravato— . 

REPÊCHAGE, sm. Fakana zavatra 
anaty rano. 

REPECHER, va. Maka anaty rano. — 

un cable. Maka mahazaka anaty rano. 

— un uoyé. Maka olona maty au-drauo. 
REPEINDRE, ta. Manoso-doko in- 
dray, mandoko indray. — une porte. 

Manoso-doko, etc., varavarana indray. 
REPEINT, EINTE, p. et adj. Voahoso- 

doko indray, nobosoran-doko — , voaloko 

—, nolokoana— . 
REPENSER, vn. Mandinidinika in- 
dray. Repensez à mon allai re. Dinid'f 

niho indray ny raharahako. 
REPENTANCE, sf. Fanenenana. 
REPENTANT, ANTE, adj. Maneni- 

na. 
REPENTIES, sf. pi. et adj. Vehivavy 

mpivalo. 
REPENTIR (SE), vpr. Manenina. Il 

se repout de ses fautes. Maneninano- 

ho ny ota nataony izy. 
REPENTIR, sm. Fanenenana. nenina. 

Il est touché de — . Honîsan' ny nenina 

izy. 
REPERCER, va. Mandoaka indray, ma- 

ninteraka —, managorobaka — , etc. 

Voy. Pkucer. 

RÉPERCUSSION, sf. Famerenana, 

liverenana. 



Digitized by 



Google 



REP 



711 — 



REP 



RÉPERCUTER, va. Mamerina. L'écho 
répercute le son. Ny ako mamerina. ny 
feon-javatra. 

Se répercuter, vpr. Miverina. 

REPERDRE, va. Mandany indray, ma- 
ty —, resy —, maty antoka — -. Voy. Per- 

REPÈRE, am. Marika, faraantarana. 

RÉPERTOIRE, «m. 1* Taratasy flta- 
didian-iavatra betsaka. 2* fig. Olona ma- 
hatadidy zavatra betsaka. CM homme 
est un — d'anecdotes. Mahaladidy lan- 
tara betsaka io lehilahy io. 

REPESER, va Mandanja in dm y. 

RÉPÉTAILLER, va. Mamerimberin- 
dnva. 

RÉPÉTER, va. 1* Milaza indray, ma- 
merin-tony, mamerina. Je vous ai dit ce- 
la, et je vous le répète. Efa voalazako 
taminao îzany. ary lazaiho indray. are- 
riko. L'écho répModeux fois le son. Ny 
ako mamerina indroa ny feon-javatra. 
Vous répétez ce qu'on a dit cent fois. 
Mamerina izay efa voalaza injato hia- 
nao. 2*—, Milazalaza, manambara, ma- 
merimberina aloha. Les enfants répè- 
tent ce qu'ils entendent. Ny ankizy 
madinika milazalaza. manambara izay 
reny. Il répète sa leçon. Marner im- 
berina aloha ny lesony izy. 3'—, Ma- 
nao indray. mampianatra olona tsirai- 
ray. — des signaux. Manao famanta- 
rana indray. 

Se répéter, vpr. Mamerimberin-teny, 
miverimbcrina, averimborina. 

RÉPÉTITEUR, «m. Mpampianatra 
olona tsirairay. 

RÉPÉTITION, sf. !• Fameranana. fi- 
verenana. C'est une — do mots inutiles. 
Famerenan-teny foana izany. 2 # — , Fa- 
merimberenana aloha. On a déjà fait 
trois répétitions de ce chant. Efa na&e- 
rimberina intelo sahady aloha izany 
hira izany. 3 e —, Fampianarana olona 
tsirairay. Il donne des répétitions. Mam- 
pianatra olona tsirairay izy. 

REPEUPLEMENT, «m. Fametraha- 
na mponina indray, — biby indray. 

REPEUPLER, va. Mamotraka mponi- 
na indray, — biby indray. 

Se repeupler, vpr. Mihabe mponina 
indray, —biby inlray La villo se re- 
peuple rapidement. Mihabe mponina 
haingana indray ny vohitra. 

RÉPIT, sm. Fiainana. Ce créancier ne 
donne pas de —à ses débiteurs. Tsy 



avolan' io tompon-trosa io hiaina ny 

olona ananany vola. 
REPLACER, va. 1* Mametruka indray 

amy ny toerany. 2 # — f Mampahazo ra- 

haraha indray. 
Se replacer, vpr. 1* Mipetraka indray 

amy ny toerany. 2 # —, Mahazo raharaha 

indray. 
REPLANTER, ra. Mamboly indray. 

Voy. Planter. 
REPLÂTRAGE, sm. i» Fandalorana 

plastera indray. 2* fig. Fanarontsaro- 

nan-kadtsoana, fifanarakarahana kely. 

REPLÂTRER, va. 1 e Mandalotra plas- 
tera indray. 2 fig. Manarontsaron-kadi- 
soana. 

REPLET, ÉTÉ, adj. Matavibe, botre* 
fom-be, mihifotrifotra. 

RÉPLÉTION , sf. Halavezan-doatra. 

REPLI, sm. 1* Lcfitra, foritra, dify. 
Faire un — à une étoffe. Mandefitra. 
mamoritra lamba. Faire un — au bord 
d'une natte. Mandify tslhy. 2 # — , Fio- 
likolika, fifelipetika, fihoronkorona, 11- 
foriporitra, fivalombalonà. Le serpent 
rampait à longs replis. Nandady nio- 
liholiha, nifelipelika be hiany ny bi- 
bilava. Le reptile l'enveloppa de ses 
replis. Nihoronkorona, niforiporitra 
nanodidina azy ny bibilava. Les replis 
d'un drapeau. Ny fivalombalon* ny 
saina. 3* fig. Ny miafina indrindra. 
Dieu pénètre dans les replis de nos 
consciences. Andriamanitra mahita ny 
miafina indrindra ao am-pontsika. 

REPLIER, va. {• Mamalona. Repliez 
ce manteau. Avalony io kapaoty io. 
2 # — , Mandefitra, mamoritra. Il replie 
son corps comme il veut. Mandefitra, 
etc., nyvatany araka izay tiany izy. 

Se replier, vpr. t* Milefitra, miforitra, 
miolikolika, mifelipelika, mihoronkoro- 
na, miforiporiira, mivalombalona. 2*—, 
Miverina. L'armée s'est repliée. Nive- 
rina ny tafika. 

RÉPLIQUE, sf. Famaliana, valin-teoy. 
8a— a été faible. Tsy nahomby loatra 
ny famaliana , etc., nataony. 

RÉPLIQUER, va. Maraaly, manetry, 
mamalivaly. Il n'eut rien à—. Tsy na- 
min-havaly, tsy nmm-kasetry, sina, 
gaina, tankina izy. Cet enfant me répli- 
que toujours. Valicaliana, setrisetren' 
io zazalahy io lalandava aho. 

REPLISSER, ta. Manao leftravina in- 
dray, manaketrona— . 



Digitized by 



Google 



8 le J 



REP 



— 712 — 



REP* 



REPLONGER, va. Mandroboka indray, 

etc. Voy. Ploxger. 
—, vn. Manao antsitrika indray, etc. A 

peine sorti de l'eau, il replongea. Vao 

nipoitra avy tao anaty rano izy, ka naf-" 

nao. antsitrika indray. 

Se replonger, vpr. Manao antsitrika in- 
dray, etc. 

REPOLIR, va. t° Mandambolambo in- 
dray, mandama— , manampaly— . 2° fîg. 
Mandrindra indrny. — un écrit. Man- 
drindra laha-teny an-tsoratra indray. 

RÉPONDANT, sm 1- Mparaaly. 2*— , 
Mpiantoka. 

RÉPONDRE, va. Mamaly. Il no me 
répondit que deux mots. Teny indroam- 
bava monja no navaliny ahy. 

— -, m. !• Mamaly, manoina, manetry, ma- 
malivaly. Personne ne répond. Tsy misy 
mamaly, manoina. , Il a répondu a tou- 
tes les questions. Voavalitiy, voasetri- 
ny avokoa ny fanontaniana relie tra n.itao 
taminy. Cet élève a bien répondu. ;Ya- 
maly tsara io mpianatra io. L'écho ré- 
pond. Mamaly. manoina ny ako. Il ré- 
pond a toutes les leltrcs qu'il reçoit. Ma- 
maly ny tarai asy rehetra raisiny izy. Il 
a bien répondu dans son journal. A r a- 
maly tsara tao amy ny gazetiny izy. Fai- 
tes ce qu'il commande et ne répondez 
point. Ataovy i/ay andidiany anao ary 
aza mamalivaly. Il ne répond pas à 
mon amour. Tsy mamaly iitiavana ahy 
izy. V'— , Mipaka, mifanaraka, mifama^ 
iy, mifanandrify. Cotte allée répond à 
la grotle. Mipaka amy ny lava-bato io 
araben-dàlana io. Tout répond à no3 dé- 
sirs. Mifanaraka amin* izay irintsika 
ny zavatra rehetra. Sa douleur lui ré- 
pond aux reins. Ny fanaintainana ma- 
hazo azy mifamaly ao am-balahany. 
:)•— , Miantoka, milaza marina. Me ré- 
pondez-vous de cet homme-là ? Moa 
miantoka io olona io hianao? Je vous 
réponds qu'il a dit vrai. Milaza miri- 
marina aminao aho l'a marina ny voa- 
lazany. 

Se répondre, vpr. 1* Mifamaly, mifanoi- 
na. 2*—, Mifanaraka, mifanandrify. Los 
portes de cet appartement se répondent. 
Mifanandfify ny varavaran' io ofi-tra- 
no io. 

RÉPONSE, sf. Famaliana, valin-teny, 
vajin-taratab^. Sa — est juste. Marina 
ny famaliana, ny valin-teny nalaony. 
Il m'a fait—. Xamaly ny Uiratasiko 
i/v. 



REPORT, sm. Famindrana tontaly, ton- 
taly naGndra. 

REPORTER, ta. Mamerîna. mamin- 
_..dra. Reportez ce livre sur la table. Aoe- 
* reno ao ambony latabatra io boky io. 
Reportez les remarques à la Un de l'ouvra- 
ge. Apndrao ao amy ny faran* ny boky 
ny fivoasana. 

Se reporter, vpr. Mahatsiaro, mahatsia- 
hy. Reportez-vous au temps de votre 
enfance. Tsarocy, tsahico ny andron* 
ny fahazazanao. 

REPORTER, sm. Mpamory zava-bao- 
vao. 

REPOS, sm. !• Fipetrahana, tsy Oiie- 
tsehana. Cet enfant ne saurait demeurer 
en — . Tsy mahay mipetraha, mihctsike- 
isi dava io zizalahy io. 2°— , Fialan-tsasa- 
tra, torimaso, fandriana, fakana aina, II- 
janonaua. lialanjanona Le dimanche 
est le jour du—. Andro fialan-txasalra 
ny alahady. Il prend son — . Matory, 
mandry izy. Le— -.éternel. Ny fialan- 
tsasatra mandrakizay. Un bon lecteur 
sait se ménager des—. Mahay mika 
aina, mijanona, miala janona izay 
mamaky teny tsara. 3°/ty. Fitombenana, 
(iadanana, fandriana fehizay. lia l'espr.t 
en — . Milombina ny sainy. Le royau- 
me est dans un — complot. Miadana, 
mandry tsara, mandry fehizay ny 
lanjakana. 

REPOSÉ, ÉE, p.Qiadj. 1* Afa-tsasa- 

tra. 2*— , Mandry tsara. Cette eau n'est 
pas reposée. Tsy mandry tsara io ra- 
no io. 

À tête reposée, toc. adc. Amim-pilonv 
benantsaina. 

REPOSER, va. f Mametraka tsara. Re- 
posez votrejambe sur ce coussin. Aptiva- 
ho tsara eo ambonin' io ondana io ny 
ranjonao. 2°/?*/. Mampilombina, mahafa- 
tsasatra, mahaiuly. Celte lecture repose 
l'esprit. Mampilombina. mahafa-tsa- 
aa/ranysaina izany famakian-teny iza- 
ny. — sa vue sur un objet. Miala sasa- 
tra, faly m ijery zavatra anankiray. N'a- 
voir pas où — sa tôle. Tsy manana an- 
ton-lrano h ial an- tsasatra, mandry fc- 
hariva. 

—, vn I* Matory, mandry, miala sasatra, 
mipetraka tsara. Il a passé la nuit sans—. 
Tsy nahita tory nandritra ny alioa izy. 
Il ue dort pas, il repose. Tsy matory izy, 
fa mandriandry. miala sasatra. Le 
malade repose. Mipctrapelraka tsara 
nv marnrv. Laissez — le vin. Avelao 



Digitized by 



Google 



REP 



— 713 — 



REP 



handry ny divay. Laissez — cette ter- 
re. Avehio hiala sasatra. ho tany vao 
io tany io. 2* — . Mipotraka, milevina, 
miorina. C'est dans ce tombeau que son 
corps repose. Ato amin' ity fasana ity 
no inctrahana, ilevenari ny fatlny. 
Cet édifice repose sur le roc. Miorina 
amy ny vatolampy io trano io. 3* fig. 
Miankina, mitombina. Ce raisonnement 
ne repose sur rien. Tsy miankina amin- 
javatra na inona na inona izany porofo 
izany. Laissez — ses esprits. Avclao hi- 
tombina ny sainy. 

Se reposer, vpr. t* Miala sasatra, maka 
aina, mijanona, miala janona. Il so re- 
pose sur le gazon. Miala sasatra «my 
ambonin'ny ahi-maitso izy. Après s'être 
reposé quelques instants, il reprit la pa- 
role. Rahefa naka aina, nijanona. 
niala janona kely izy, dia nanohy teny 
indray. 2° fig. Miankina, miadana, raan- 
dry, mandry fehizay. Je me repose sur 
lui. Miankina aminy aho. Le pays se 
repose. Miadana, mandry, mandry 
fehizay ny tany. 

RBPOSOIR, sm. Otely atsangana eny 
alatrano mba hametrahana ny sakra- 
menta masina raha manao prosesio. 

REPOUSSANT, ANTB, adj. Maha- 
dikidiky. Figure repoussante. Tareby 
mahadikidiky. 

REPOUSSEMENT, sm. Fanosehana. 
Le — d'un fusil. Ny fanosehan' hy basy. 

REPOUSSER, va. t* Manosika indray, 
mahosika, mandronjina indray, man- 
. dronjina, mamerina. Repoussez la por- 
te. Atoseho indray ny varavarana. Il 
le repoussa de li main. Natosiny, na- 
ronjiny tânana izy. Repoussez la balle. 
Avereno ny baolina. 2*— , Mandroaka, 
mampihemotra. mampandositra. — les 
ennemis. Mandroaka, etc., ny fahava- 
lo. 3* fig. Mandroaka, manda, manohi- 
tra. — une mauvaise pensée. Mandroa- 
ka hevi-dratsy. — une demande! Man- 
da fangatahana. Il a repoussé cette ca- 
lomnie. Nanohltra izany fanendriken- 
drehana izany izy. 

•-, m. Mitai moka indray, mitsiry— , ma- 
niry — , manaroka — . Ses cheveux re- 
poussent. Maniry indray ny volon- 
dohaiiy. Voy. Pousser. 

REPOUSSOIR, sm. Fanosehana hom- 
.h«,.fajialana hombo. 

RÉPRÉHENSIOV, *f. Fananarana, 
faniniaia. 



REPRENDRE, va. f Maka indray, 
ma'<a. mandray indray, misambolra in- 
dray. — une ville. Maka tanana indray. 

— les armes. Mandray fiadiana indray. 

— un oiseau. Wisambo-borona indray. 

— haleine. Maka aina. 2 # — , Manohy, 
mamerina, manomboka, manaraboatra. 

\- Reprenons notre lecture. Aoka hotohizi- 
na ny vakitenintsika. —une pièce de 
théâtre. Mamerina teatra. Reprenez les 
mailles de ce filet. Atohizo ireo mason- 
karato ireo. Reprenons cette histoire de 
plus haut. Aoka hatombotsika any alo- 
ha any izany tantara izany. — un mur en 
sous-oeuvre. Manamboatra vody rindri- 
na. 3°— , Mahazo indray, mahatratra— . 
La fièvre Ta repris. Azo, tratry ny tazo 
indray izy. Il a repris courage. A r aha- 
zo herim-po indray izy. Il a repris le 
dessus. Nahazo hery indray, mahery 
indray, matanjaka indray izy. 4° — , 
Mananatra, maniny. Reprenez-le dou- 
cement. Anaro moramorà izy. Je ne 
vois rien à — à sa conduite. Tsy hitake 
velively izay haniniana ny fitondran- 
tenany. 

—, vn. !• Mamlka indray, mahazo foto- 
tra — , latsa-paka —, maniry—. Ce pom- 
mier reprend. Mamàka indray, etc., 
io foto-paoma io. Les chairs reprennent. 
Maniry indray ny nofo 2 # — , Mannri- 
tra, hoy indray, manomboka —, mandry 
— . Ce malade reprend. Manaritra io 
marary io. Cela est indubitable, reprit- 
il. Tsy misy isalasalana izany. hoy in- 
dray izy. Lo froid reprend. Manombo- 
ka indray ny hatsiaka. La rivière a 
repris. Nandry indray ny renirano. 

Se reprendre, vpr. Manarin-tony. 

REPRÉS AILLE, sf. Valim-bonoana, 
tsimbalivaly. Les ennemis usèrent de re- 
présailles. Nanao valim-bonoana ny 
Tahavalo. Il s'est saisi de cette terre par 
représailles. Naka izany tany izany ho 
tsimbalivaly izy. 

REPRÉSENTANT, sm. Solon-tena, 
s dombava, solo, masoivoho, andrianja- 
honoany, solombavam-bahoaka. Les 
ambassadeurs sont les représentants des 
souverains qui les envoient. Ny ambasa- 
daora dia solon-tena, solombava, *o- 
lon'ny mpanjaka izay maniraka azy. Il 
est mon — dans cette a (Ta ire. Izy no so- 
lon-tenako, êolombivuko, soloko, ma- 
soivohoko, andrianjahonoany amin* 
izany raharaha izany. Les représentants 



Digitized by 



Google 



REP 



- 714 - 



REP 



d'une province. Ireo solombavam-ba- 
hoaka amy ny fari-tany iray. 
REPRÉSENTATIF, IVK, adj. !• 
Mampiseho, manambara. L'argent est 
le signe — des richesses du pays. Ny 
vola no famantarana mampiseho, etc., 
ny haren' ny fanjakana. 2 - — , Misy so- 
lombavam-bahoaka. Gouvernement — . 
Fanjakana misy solombavambahoaka. 

REPRÉSENTATION, sf. f Fa m pi- 
sehoana indray, ranehoana— . On exi- 
gea la— de son passe-port. Nodidiana 
mba hampischo, haneho ny pasipao- 
rony indray izy. 2 - —, Fampisahoana, 
fanehnana, sary. Ce tableau est la — 
de la sainte Famille. Mampiseho, ma- 
neho ny Fiajiakavtana masina, sarin' 
ny Fianakaviana masina io sary miho- 
so-doko io. 3 - — , Fisehoana amim-boni- 
nahitra. Son emploi exige une grande 
— . Noho ny raharahany tsy maintsy 
hiseho amim-boninahitra lehibe izy. 
4 # — , Torohevitra. fananarana. Je lui ai 
fait d'inutiles représentations. Sasa- 
poana aho nanoro hevitra, nananatra 
azy. 5 # — , Fisoloana, solombavam-ba- 
hoaka. Il hérite par — . Izy no misolo 
mandova. La — nationale. Ny solom- 
f^avam-bahoaka amy ny fanjakana. 

REPRÉSENTER, va. 1* Mampiseho 
indray, maneho— , mitendra— , mana- 
titra— . Représentez moi votre ami. En- 
to, atero aty amiko indray ny sakai- 
zanao. 2*—. Mampiseho, sary, tandindo- 
na. Ce prédicateur, représente vivement 
les choses. Mampiseho tsara nv zava- 
tra lazainy io mpitory teny io. Saloraon 
représente le Messie. Salomona dia 
tandindon' ny Mesia. 3°— , Marapaha- 
tsiaro, mampahatsiahy. Cet enfant me 
représente son père. Ity zaza ity mam- 
pnhatsiaro, mampahatsiahy ahy ny 
rainy. 4"—, Manoro hevitra, mananatra. 
5 # — , Misnlo. 

<— , vn. Miseho amim-boninahitra. Il est 
assez riche pour bien — . Ampy ny ha- 
rena mba hisehoany amim-bonina- 
hitra. 

Se représenter, vpr. 1* Tonga indray, 
miseho indray. Ne le laissez pas entrer, 
s'il se représente. Aza avela hiditra izy, 
raha ton g a indray. On a ordonné à 
l'accusé de se — dans les trois mois. 
Voadidy mba hiseho indray rahaafa- 
ka telo volana ny voampanga. 2 - — , Mi- 
seho, alain-tsai y. L'ame ne peut se — . 
Tsy azoapfî/to, alain-fcary ny fanaliy. 



3 - — , Mabatsiaro, roahatsiahy, mihevi- 
tra, manao ho. Quand je passe par là. le 
me représente ce qui m'y est arrivé. Ra- 
ha mandalo oo aho, mahatsiaro, ma/ia* 
tsiahy ny nanjô ahy tao. Je me la re- 
présentais comme une femme douce. 
Izaho nihevitra. nanao azy ho vehiva- 
vy malemy fanahy. 

RÉPRESSIBLE, adj. Azo sakanana. 

RÉPRESSIF, IVE, adj. Mahasakana. 
Lois répressives. Lalàna mahasakana. 

RÉPRESSION, sf. Fisakanana. 

RÉPRIMABLE, adj. Azo aakanana. 

RÉPRIMANDE, sf. Fananarana. ana- 
tra, fltezerana. fandevilevena, levilevv. 

RÉPRIMANDER, va. Mananatra. mi- 
tez i tra, mandevilcvy. — son fils. Mana* 
natta, etc., zanaka. 

RÉPRIMANT, ANTE, adj. Misaka- 
na. 

RÉPRIMER, va. Manalefaka. mtsaka- 
na, mamotaka. — l'ardeur de la fièvre. 
Manalefaka ny hprin'ny tazo. La loi 
réprime les méchants. Ny lalana mtaa- 
kana ny ratsy fanahy. — un complot. 
3/ isakana teti-dratsy. Il faut— ses pas- 
sions. Tokony hofolahina ny filan-dra- 
tsin' ny tena. 

Se réprimer, vpr. 1* Sakanana. folahi- 
na. 2"—. Mahatan-tena, mahafuhy tena, 
mahatsindry fo. 

REPRIS, sm. — de justice. Olona ma- 
nan-takaitra amy ny fanjakana. 

REPRISE, sf. l'Fakana indray, fandrai- 
sana— . 2*—. Fanohizana, famerenana. 
fiverenana, fanombohana, fanamboara- 
na. Ses bas sont pleins de reprises. De- 
tsaka ny namboarina amy ny bany. 
Il loe. \ deux reprises. Indroa. À plu- 
sieurs reprises. Imbetsaka. 

RÉPROBATEUR, TRICE, adj. Ma- 
nfny. 

RÉPROBATION, sf. 1* Faniniana. Il 
a encouru la —générale. El* notsi- 
mn'ny be sy ny maro izy. 2*—, Fana- 
riana. Dieu Ta frappé de — . Andriama- 
nilra nanary azy. 

REPROCHABLE, adj. 1* Mendrika 
hotsinina. Conduite — . Fitondran-tena 
mendrika hotsinina. 2'—. Azo lavina. 
Témoin — . Vavolombelona azo lavina. 

REPROCHE, sm. Fananarana, fani- 
niana, tsiny, fanadidiana, adidy. J'en ai 
reçu des reproches. Efa nanarina, no- 
tsintna, nahazo anatra, tsiny, adidy 



Digitized by 



Google 



REP 



— 715 — 



REQ 



noho izany aho. Homme sans—. Olona 
tsy misy tsiny. Voy. Blâme. 

REPROCHER, va. Mananatra, manl- 
ny, manadidy. Je lui ai reproché sa con- 
duite. iVananafra, etc., azy noho ny 
fitondran-tenany ah#. —un bienfait à 
quelqu'un. Maniny, manadidy olona 
noho ny tsy fankasitrahany. 

8e reprocher, vpr. Manenina. raalahe- 
lo. Je me reproche mes faiblesses. Ma* 
nenina noho ny fahosako aho. L'avare 
se reproche la nourriture. Ny kahihitra 
malahelo ny hanina lanin' ny tenany. 

REPRODUCTEUR, TRICB, adj. 
Mampiteraka indray. mampaniry— . 

REPRODUCTIBLE, adj. Mety hitc- 
raka indray, mety hihamaro, mety hi- 
tombo, mety haniry indray. Les ani- 
maux sont reproductibles. Mety hitera- 
ka indray ny biby. Les plantes sont re- 
productibles. Mety hihamaro. hitombo, 
haniry indray ny zava-maniry. 

REPRODUCTION, sf. I - Fiterahana 
indray. lihamaroana, fitomboana, fani- 
riana indray. 2 # — , Famosahana indray, 
fi p osa ha n a —, fampisehoana —, fisehoa- 
na —, sary alain-tahaka, zavatra alaina 
amy ny hafa. Ce n'est qu'une — . Sary 
nalain-tahaka, zavatra nalainatamy 
ny hafa fotsiny io. 

REPRODUIRE, va. fMiteraka indray, 
mihamaro, mitombo, maniry indray. La 
plupart des arbres coupés à leurs raci- 
nes reproduisent un nouveau plant. Ny 
ankabiazan' ny hazo voafolona dia ma- 
niry indray. maniry solofo indray. 
2«— , Mamosaka indray, mampiseho — , 
maka tahaka, maka amy ny hafa. Il a re- 
produit la même preuve. Namosaka 
indray ilay porofo teo izy. 

8e reproduire, vpr. I* Miteraka indray. 
mihamaro, mitombo, maniry indray. On 
a beau détruire cette mauvaise herbe, 
elle se reproduit toujours. Na dia fon- 
gorana aza izany ahi-dratsy izany, dia 
maniry lalandava indray. 2*—, Mipo- 
saka indray, miseho — . Les mômes évé- 
nements se reproduisent Miposaha 
indray, etc., ny zavatra sasany. 

RÉPROUVABLE, adj. Tokony hohe- 
lohina, — hotsinina, — hariana. 

RÉPROUVÉ, ÉE, s. Olombery. 

REPROUVER, ta. Manaporofo indray. 

RÉPROUVER, va. Manamoloka, ma- 
niny, manary. L'Église a réprouvé cette 
doctrine. Ny Eglizy nanancloka, na- 



niny izany fampianarana izany. Dieu 
réprouva Saùl. Andriamanitra nanary 
an y Saola. 

REPTILE, adj. Mandady. 

— , sm. Biby mandady. 

REPU, UE, adj. Voky. 

RÉPUBLICAIN, AINE, adj. Mom- 
bany repoblika, tia repoblika. 

—, s. Olona tia repoblika. 

RÉPUBLICANISME, am. Filiavana 
repoblika. 

RÉPUBLIQUE, sf. Repoblika, fanjaka- 
na entin' ny solombavam-bahoaka. 

RÉPUDIATION, sf. Fisaoram-bady. 

RÉPUDIER, va. f Misao-bady. 2* fig. 
Manary, mamoy. Il a répudié la croyan- 
ce de ses pères. Nanary ny finoan-dra- 
zany izy. —une succession. Mamoy lo- 
va. 

RÉPUGNANCE, sf. Tsy iitiavana, ha- 
dikidiky, harikoriko. 

RÉPUGNANT, ANTE, adj. f Mano- 
hitra, mifanohitra. 2 # — , Mahadikidiky, 
maharikoriko. Odeur répugnante. Fufo- 
na-' mahadikidiky , etc. 

RÉPUGNER, vn. 1* Manohitra, mifa- 
nohitra. Ces choses répugnent l'une à 
l'autre. Mifanohitra ireo zavatra ireo. 
2 # — , Tsy tia, mahadikidiky, mahariko- 
riko. La mère répignait à ce mariage. 
Tsy tia izany fanambadiana izany reni- 
ny. Son genre de vie me répugne. Ma» 
hadikidiky, maharikoriko ahy ny toe- 
piainany. 

RÉPULLULER, vn. Mamozezy in- 
dray, mi habetsaka—, mitombo b 3—. 

RÉPULSIF, IVE, adj. Manosika. For- 
ce répulsive, llery manonka. 

RÉPULSION, sf. f Fanosehana. 2* fig. 
Tsy filiavana, hadikidiky, harikoriko. 

RÉPUTATION, sf. Laza, zo. On tient 
à sa— . Samy tia ny lazany. Il est en 
mauvaise—. Ratsy laza izy. Il a la — 
d'être fort étourdi. Malaza homaivan- 
doha izy. Il est on — parmi les savants. 
Manan-jo amy ny olo-mahay izy. 

RÉPUTÉ, ÉE, adj. Atao ho. Il est— 
pour homme do bien. Ataon' ny olona 
ho tsara fanahy izy. 

RÉPUTER, va. Manao ho. 

REQUÉRABLE, adj. Tokony hotaki- 
na. — halaina. 

REQUÉRANT, ANTE, adj. et s. M pi- 
tory, mpanaraka, mpamaky. 

REQUÉRIR, va. f Mangata\a. — la 



Digitized by 



Google 



RES 



— 716 — 



RES 



force armée. Mangataha miaramila. Le 
créancier a requis la vente de la maison. 
Ny tompon-trosa nangataha mba ham- 
panombana ny trano. 2 # — , Mandidy, 
mila. Il l'a requis de faire cela. Nan- 
didy azy mba hanao izany izy. Ce travail 
requiert de l'attention. Mila fltandre- 
mana izany asa. izany. 

REQUÊTE, sf. 1* Fi tarai nana. Il a pré- 
senté sa — au juge. Nanolotra ny fita- 
rainany tamy ny mpitsara izy. 2*—, 
Fangatahana. Ayez éçard à ma—. Aoka 
hoekenao ny fangatahako. 

REQUIN, sm. Antsantsa. 

REQUIS, ISE, p. et adj. Ampy. Il a 
l'âge— pour être admis. Ampy ny tao- 
nany handraisana azy. 

RÉQUISITION, sf. f Fangatahana. 2* 
— , Fangatahana ataon' ny manam-pa- 
hefnna, fakdna. On a mis les chevaux en 
— . Nangatahina, naiairï ny fanjaka- 
na ny soavaly rehetra. 

RÉQUISITOIRE, «m. Laha-tenyataon' 
ny andriambaventy mampanaraka ny 
lalâna. 

RESGIF, Voy. Map. 

RESCINDER, va. Manafoana. —un 
contrat. Manafoana fanekena. 

RESCISION, sf. Fanafoanana. 

RESCRIT, sm. Valin-teny fanapahana 
avy amy ny papa. 

RÉSEAU, sm. 1* Harato madinika, lam- 
ba ba makarakara. 2 # — , Zavatra mifa- 
naretsaka. —de chemin do for. Làlam- 
by mifanarelsaka amy ny fari-tany 
anankiray. 

RÉSÉDA, sm. Zava-maniry mani-po- 
fona. 

RÉSERVE, sf. 1* Fitanana, litahiriza- 
na, firaketana. fanokanana, fanaovana 
an-tratra. Il a laissé tous ses biens sans 
— . Namoy ny fananany rehetra izy ka 
tsy nitana. tsy nitahiry na inona na 
inona. Il a mis une forte somme en—. 
Nitahiry, nirakitra, nanokana vola 
bc izy. 2 # — , Zavatra tanana, — tahiri- 
zina, rakitra, fitaiza, fiandry, am-pane- 
vamena. Fusil de—. Basy atao fitaiza. 
Corps de — . Miaramila atao fiandry. 
Armée de—. Miaramila am-panevame- 
na. 3 # fig. Fahamalinana. Il parle avec 
— . Mitcny amim-pahamafmana izy. 

A la réserve, loc. prép. Afa-tsy. 

RÉSERVÉ, ÊE, adj. Malina, maha- 
tam-biva, mis roia. Une personne ré- 



servée. Olona malina. mahatam-bava. 
Il est trop — pour dire la vérité a sa 
femme. Misorona amy ny vavy izy. 

RÉSERVER, va. Milana, mitahiry, raa- 
nokana, manao an-tratra. Il a vendu 
les fruits de son jardin, mais il s'est ré- 
servé cinq arbres. Nivarotra ny voanka- 
zo tao an-tanimboliny izy, nefa nitana, 
nitahiry foto-kazo dlmy ho azy. J'ai ré- 
servé cet argent pour mon voyage. Efa 
nitahiry, nanokana, nanao an-Jra- 
tra ity vola ity hoentiko mande ha aho. 
Dieu le réservait pour être le salut de 
la nation. Andriamanitra nanokana 
azy mba hamonjy ny fireneny. 

Se réserver, vpr. Miandry. Je me ré- 
serve pour le rôti. Miandry ny tonon- 
kena aho. 

RÉSERVISTE, sm. Miaramila am- 
panevamena. 

RÉSERVOIR, sm. Dobo, kamory, fa- 
na ngowan-drano. 

RÉSIDANT, ANTE, adj. Monina, mi- 
toetra. 

RÉSIDENCE, sf. Fonenana, fitoerana, 
fipetrahana. 

RÉSIDENT, sm. Residenta. 

RÉSIDER, vn. 1" Moni:ia, mitoetra, 
mipetraka. Il réside a Paris. Monina, 
etc., any Parisy izy. 2* fig. Misy, mi- 
toetra. Là réside la difficulté. Mi*y za- 
va-tsarotra ao. Toute l'autorité réside 
en lui. Ao aminy no iloeran' ny faho- 
fana rehetra. 

RÉSIDU, sm. Faika, taimanjiny. —de 
mélasse qui s'attache à la marmite. Tai- 
maiyiny. 

RÉSIGNANT, sm. Olona mahafoy ra- 
haraha. 

RÉSIGNATION, sf. 1* Fahafoizana. 
fanolorana. Il a fait — de ses droits à 
son frère. Nahafoy, nanolotra ny azy 
ho any ny rahalahiny izy. 2* — , Fano- 
loran-tena, fanekena, fandeferana. Il 
supporte ses malheurs avec — . Miaritra 
fahoriana amim-pa ndeferana izy. 

RÉSIGNÉ, ÉE, adj. Manolo-tena, ma- 
naiky, mandetitra. 

RÉSIGNER, va. Mahafoy, manolotra, 
mamelraka. Il a résigné sa charge. A r a- 
hafoy, nametraka ny raharahany izy. 
— son àme à Dieu. Manolotra, mame- 
lraka ny fanahiny amin'Andrtamanilra. 

Se résigner, vpr. Manolo-tena, uianai- 
ky, mandefitra. Il se résigne à la volon- 



Digitized by 



Google 



RES 



— 717 — 



RES 



té de Dieu. Manolo-tena ho amy ny 
sitra-pon'Andriamanitra, manniky ny 
sitra-pon' Andriamanitra izy. Je me ré- 
signe à mon sort. Mande fi tra ny an- 
jarako aho. 

RÉSILIATION, sf. Fanafoanana. 

RÉSILIER, ra. Manafoana. — un bail. 
Manafoana fanorana. 

RÉSINE, sf. Karazan-ditin-kazo mora 
mirehitra, solohoto. — qui sert à sou- 
der. Solohoto. 

RÉSINEUX. EUSE, ad). Misy dity 
mora mirehitra, hoatra ny ditin-kazo 
mora mirehitra. Arbre — . Hazo mt«?/ 
dity mora mirehitra. Odeur résineu- 
se. Vofon-ditîn-kazo mora mirehitra. 

RÉSIPISCENCE, sf. Fivalozana. Il 
est venu à — . Nivalo izy. 

RÉSISTANCE, sf. 1° Hnmafy. fanoho- 
rana. (îette étoffo n'a point de — . Tsy 
mafy ity lamba ity. Les assièges ont 
fuît une longue — . Nanohitra ela dia 
cla ny natao fahirano. 2* fiy. Fanoho- 
rana. || /oc. Pièce de — . Vaingan-kena 
masaka. 

RÉSISTER, im- 1° Tsy laitra, mahari- 
tra, manohitra. C.»tte viande résiste au 
couteau. Tsy laitry ny an tsy ity hena 
ity. Ce chapeau résiste à la pluie. Maha- 
ritra ranonorana ity satroka ity. L'ar- 
mée résista courageusement. Nanohi- 
tra tamin-kerim-po ny tafika. %• fig. Ma- 
nohitra, mandefitra. maharifra. — à la 
tentation. Manohitn fakam - panahy. 
— a l'adversité. Mandefitra fahoriana. 
Il résiste a la fatigue. Maharitra ha- 
sasarana izy. 

RÉSOLU, UE, p. et adj. f Levona, 
nolevonina, nanjary. 2°— , Voavaîy, no- 
valiana, tapaka, notapahina, raikitra, 
naraikitra. La question est résolue. Ta- 
paka ny zavatra dinihina. L'entreprise 
est résolue. Raikitra ny raharaha no- 
kasaina hatao. 3"—, 8ahy. mihery fo. 
Il a un caractère — . Sahy, etc., izy. 

RÉSOLUBLE, adj. Azo valiana. Pro- 
blème r— . Fanontaniana amy ny mari- 
ka azo valiana. 

RÉSOLUMENT, ado. Amim-pika- 
sana raikitra, amin-kasahiana, amin- 
kerim-po. 

RÉSOLUTIF, IVE, adj. Fandevona- 
na. 

—, sm. Fanafody fandevonana. 

RÉSOLUTION, sf. !• Fandevonana, 
fanjarinnn, fanafoanana. Cet emplâtre 



a opéré la — de la tuinour. Nanievo- 
na ny mivonto izany kataplasy izany. 
2°— , Famatiana, fanapahana. 3 # — , Fi- 
kasana, hasahiana, herim-po. Il a chan- 
gé de — . Niova fUtaiana izy. Il a mon- 
tré beaucoup de -— . Narapiseho hasahia- 
na, herim-po lehibo izy. 

RÉSOLUTOIRE, adj. Manafoana. 

RÉSOLVANT, ANTE, adj. Fandevo- 
nana. 

— , sm. Fanafody fandevonana. 

RÉSONNANCE, sf. Faneno, feo. 

RÉSONNANT, ANTE, adj. Mirohon- 
drohona, manâko. maneno. * 

RÉSONNEMENT, sm. Firohondroho- 
na. fan î ko. faneno, fikotrokotroka, fiezi- 
nezina, fidoboka. 

RÉSONNER, un. Mirohondrohona, ma- 
nako, manono, mikotrokotroka, miezine- 
zina, midoboka. Cette église résonne 
bien. Mirohondrohona, manàho tsara 
ity trano leglizy ity. Cette cloche ré- 
sonne bien. Maneno tsara io lakolosy 
io. Le canon résonne. Mikotrokotroka, 
miezinezina ny tafondro. Cette grosse 
caisse résonne bien. Midoboka mafy 
izany ampongabe izany. 

RÉSORPTION, sf. Fandevonana. La— 
du pus. Ny fandevonana ny nana. 

RÉSOUDRE, va. 1* Mandevona, raam- 
panjary, manafoana. — une tumeur. 
Mandecona ny mivonto. Le feu ré*o it 
le bois en cendre. Ny afo mampanjary 
ny hazo ho lavenona. —un contrat. Ma- 
nafoana fanekena. 2'—, Mamaly, ma- 
napaka.mandraikitra, mikisa. — un pro- 
blème. Mamily fanontaniana amy ny 
mahka. Qu'at-on résolu au conseil ?Ino- 
nano notapahina, naraikitra tamy ny 
fivorian' ny mpanolo-tsaina ? Il a résolu 
départir. Nikasa handuha izy. 

Se résoudre, vpr. {• Levona, manjary, 
Le brouillard se résout en eau. Levona 
ho rano, manjary rano ny zavona. 2"—, 
Mikasa. A quoi vous résolvez-vous? Ino- 
na no kasainao hatao ? 

RESPECT, sm. 1* Fanajana, fanandrian- 
drianana, hena-maso. Vous lui devez du 
— . Tsy maintsy hanaja, hanandrian- 
driana azy hianao. Il inspire du— . Ma- 
hamena-maxo izy. 2*— , Tahotra. hena- 
tra. Tenir quelqu'un en — . Mampata- 
hotra olona. Le — humain fait commet- 
tre beaucoup de fautes. Mampanao fa- 
hotana botsaka ny hona-maso. 3 - — , pi. 



Digitized by 



Google. 



'S 1 



 



RES 



— 7l« — 



RES 



Veloma. Présentez-lui mes respects. 
Mampanao veloma azy aho. 

RESPECTABLE, adj. Mendrika ho- 
hajaina, — handrianina, mahamena-ma- 
so. Homme — . Lehilahy mendrika ho- 
ha /aina. 

RESPECTER, va. f Manaja, manan- 
driandriana. mena-maso. Respectez la 
vieillesse. Manaja. manandriandrià- 
na ny antitra. ?• fiq. Tsy manimba. Le 
temps Ta respecté. Tsy nanimba azy 
ny ela. 

Se respecter, vpr. Manaja tena, mihaja, 
miandriandriana. 

RESPECTIF, IVE, adj. Momba ny an- 
daniny avy, — ny olona tsirairay avy, 
mifamaly. 

RESPECTIVEMENT, adv. Samy. lis 
ont présente —leurs requêtes. Samy 
nanolotra ny fangatabany avy izy rehe- 
tra. 

RESPECTUEUSEMENT, adv. 
Amim-panajana. 

RESPECTUEUX, EU SE, adj. Mana- 
ja, mahay manaja, misy fanajana, mena- 
maso olona. Elèves — . Mpianatra ma- 
naja, mahay manaja, mena-maso olo- 
na. Ce langage n'est pas — . Tsy mana- 
ja, tsy misy fanajana izany teny izany. 

RESPIHABLE, adj. Àzo iainana. Air 
— . Rivotra azo iainana. 

RESPIRATION, sf. Fiainana, fakâna 
aina, fakàna fofbn'aina. Les organes 
de la — . Ny organa mampiaina. — 
akana aina, — akana fofon' aina, dia 
ny latan-drivotra sy ny avokavoka. 

RESPIRATOIRE, adj. Momba ny 
fiainana. 

RESPIRER, vn. i* Miaina, maka aina. 
maka fofon' aina. Il est asthmatique, il 
a de la peine à — . Sohihina izy, ka ma- 
nanosarof ra raha miaina, etc. Il a cessé 
de—-. Tsy miaina intsony izy. Souffrez 
que jo respire. Avelao kely haka aina 
aho. 2 # — , Manam-pofon' aina. Tout ce 
qui respire. Ny zavatra rebetra izay ma- 
nam-pofon' aina. 3 # /?0. Miseho. L'a- 
mour du bien public respire dans toutes 
ses paroles. Ny fitiavany ta-hanasoa ny 
vahoaka miseho amy ny teny reheira 
ataony. 

—, va. 1* Miaina, maka rivotra. I/air que 
nous respirons. Ny rivotra iainantsikz. 
Il est allé — l'air natal. Lasa naka rico- 
tra any amy ny tany nahabe azy izy. 2* 
/?#/. Mampisehô. Ses yeux respirent la 



douceur. Mampisehô haleraem-panahy 
ny fijeriny. 3»— , Mitsiriritra. II ne res- 
pire que les combats. Tsy mitsiriritra 
afa-tsy ny ady izy. 

Se respirer, vpr. Iainana. L'air se res- 
pire. Ny rivotra no iainana. 

RESPLENDIR, vn. Mamirapiratra, 
manjelatra, manjopiaka. 

RESPLENDISSANT, ANTE, adj. 
Mamirapiratra, manjelajelatra, manio- 
piapiaka. Lumière resplendissante. Fa- 
hnzavana mamirapiratra, etc. 

RESPLENDISSEMENT, sm. Fami- 
rapiratra. flanjelatra. fanjopiaka. 

RESPONSABILITÉ, sf. Andraikitra, 
flandraiketana, adidy, fiadidiana, fianta- 
hana. Les parents ont la — de leurs en- 
fants. Ny ray aman-dreny manana ny 
zanany ho andraiatfra. ho adidy, 
miandraikitra, miadidy ny zanany. 

RESPONSABLE, adj. Miandraikitra, 
miadidy, miantoka. Vous êtes — du dé- 
pôt qu'on vous a confié. Andratfcifrao, 
adidinao, antokao ny zavatra napetra- 
ka tao aminao. 

RESSAIQNER, va. Manala ra indray. 
— un malade. JlfanaÈa ra olo-marary 
indray. 

—, vn. Mandeha ra indray. Mes plaies res- 
saignont. Mandeha ra indray ny feriko. 

RESSAISIR, va. Maka indray. lia res- 
saisi le pouvoir. Naka ny fahefana in- 
dray izy. 

RESSASSER, va. f Manasivana in- 
dray. — de la farine. Aianasicana lafa- 
rina indray. 2'fig. Mandinidinika. ma- 
merimberina. Ce procès a été ressassé. 
Efa voadinidinika izany ady izany. Il 
ne fait que — les mômes choses. 3iame- 
rim&ertn-dava ny zavatra sasany izy. 

RESSAT7TER, va. Mitsambikina in- 
dray, mamikina — . Ressautez le fossé. 
Mitsambikina, mamikina indray ny 
hady. 

— , vn. Mitsambikina indray, mamikina 
— . Il va—. Hitsambikina, hamikina 
indray izy. 

RESSEMBLANCE, sf. Fitoviana, fl- 
fandraika, fi fana haka. 

RESSEMBLANT, ANTB, ad;. Mitcw 
vy, mifandraika, mifanahaka, lasitra 
iray. 

RESSEMBLER, vn. Mitovy, mifan- 
draika, mifanabaka, manahaka, lasitra 
iray. Ce fils ressemble à son père. M i- 
tory, mifandraika, mifanahaka, lasi' 



Digitized by 



Google 



RES 



— 719 



RES 



tra iray amin-drainy, manahnka. an- 
drain y io zazalahy io. 

8e ressembler, vpr. Mitovy, mifandrai- 
ka, mifanahaka. lasitra iray. 

RESSEMELAGE, sm. Fanisiana fa- 
lad ia tapaka. 

RESSEMELER, va. Manisy faladia 
tapaka. 

RESSEMER, va. Mamafy indray. 

RSS8ENTIMENT, sm. Lolom-po. 

RES8ENTIR, va. Mandre. mahita, raa- 
hazo. Je ressens du malaise. Reho ma- 
netsetra ny tenako. Tl ressentira les ef- 
fets de ma colère. Hahitany hatezera- 
ko izy. Je ressens une grande joie do 
votre retour. Azon' ny hafaliana lehibe 
aho noho ny niverenanao. 

Se ressentir, rpr. 1* Mbola maharo ma- 
harary. Je me ressens encore de ma 
blessure. Mbola reho maharary hiany 
ny ratrako. 2 # — , Mbola mi tondra faisa- 
na, mbola mahazo soa. Le pays se res- 
sent encore de ta guerre. Mbola mi- 
tondra faisana hiany ny tany noho ny 
ady. Il se ressent de la bonne éduca- 
tion qu' il a reçue. Mbola mahazo soa 
noho ny hatsaran'ny (ianarana azony izy. 

RESSERREMENT, sm. 1* Fanetena, 
fifanetena. fongejana. flgejana, fange- 
hezana. figehy. 2 # — , Fanafohezana. ha- 
fnhezann, fttohanana, fifintinana. 3* fig. 
Hamafy. 

RESSERRER* va. \* Manoty, mange- 
jai mangehy. Resserrez cette ceinture. 
Eleo, gejao, gehezo ity elra ity. 2*—, 
Mamolraka indray amy ny toerany. 
Resserrez mes habits dans l'armoire. 
Apelraho ao anaty lalomoara indray 
ireo akanjoko ireo. 3 # — , Manafohy, 
mampitohana, mampiflntina. Il faut — 
ce discours. Tokony hohafohezina iza- 
ny laha-teny izany. Les coings resser- 
rent le ventre. Mampitohana ny koain- 
tsy. Le froid resserre les pores. 3/am- 
pifintina ny hoditra ny hatsiaka. 4* 
fig. Manamafy. Cela a resserré leur 
amitié. Nanamafy ny flfankatiavan' 
izy ireo izany. L'avarice resserre lo 
cœur. Ny fahihiraua manamafy ny fo. 

Se resserrer, vpr. 1* Mifanety, mihae- 
ty, migeja. 2 # — , Manafohy teny, raito- 
hana, miftntina. 3* fig. Mi hamafy, mam- 
pihena ny lany. 

RESSORT, sm. 1* Fievotra, flaina. Une 
branche pliée fait ressort. Mievotra, 
miaina nv rantsan-kazo nalefitra. 2 - — , 



Vimiaina, fanoitra. Le — d'une montre. 
Ny tnmiamam-pamantaranandro. Le 
— d'un fusil. Ny /ànoiJrVtm-basy. 3* fig. 
Faharisihana. herim-po. C'est un caractè- 
re qui a du— Mari$ika, mahery fo izy. 
4«— , Iz«y ahatanterabana. Il fait mou- 
voir toutes sortes de ressorts pour vo- 
nir à ses Ans Manao izay rohotra azo- 
ny atao izy mba hahatanierahany izay 
nokendreny. 

RESSORT, sm. 1* Fifehozana, rahara- 
ha. Cela n'est pas de mon—. Tsy ao 
anatin' ny fifehezako, tsy raharahnko 
izany. 2 - — , Fitsarana. Cette cour juge 
en dernier—. Manao ny fitsarana fa- 
rany ambony ireo mpitsara ireo. 

RESSORTIR, vn. 1* Mivoaka indray. 
Il ressort do prison. Mivoaka amy ny 
tranomaizina indray izy. Il est entré 
dans le jardin, et il en est ressorti. 
Nidttra tao anaty zardiiy izy, ary m- 
voaka tao indray. 2° fig. Miseho, mi- 
hanhary. Cotte broderie ressort bien. 
Miseho tsara io amboridao io. Il ressort 
de ce que vous dites que.... Mihariha- 
rj/araka izay voatazanao fa 

RESSORTIR, un, I" Fjhezina, rahara- 
ha. Cette affaire ressortit au tribunal 
de la ville. Raharahan' ny mpitsara 
ao an-tandna izany. 2*—, Miafara. Tout 
dans la création ressortit à l'homme. Ny 
olombelona no iafaran'ny zavatravoa- 
ry rehetra. 

RESSORTISSANT, ANTE, alj. Fo- 
hezina, raharaha. 

RESSOUDER, va. Maningina indray. 

Se ressouder, vpr. Tsinginana indray. 

RESSOURCE, sf. !• Vonjy, famonjena, 
izay ahatanterabana. Dieu est ma seu- 
le—. Andriamanitra no vonjiho tokana. 
Il trouve toujours quelque—. Mahita 
mandrakariva izay hamonjena ny tena- 
ny, izay na/ialanlera/ian-javatra izy. 
C'est un homme plein de—. Olona be hc- 
vitra /la/ialan/erahan-javatra izy. 2 # — f 
Zava-tsoa, harena. Ce pays présente dr s 
ressources. Misy zava-tsoa maro izany 
tany izany. Ville de ressources. Tana- 
na be zaoalra. Il e.U sans — . Tsy ma- 
nan-Aarena a'cory izy. 

RESSOUVENIR (SE), vpr. Maba- 
tsiaro, mahatsiahy, mahatadidy. 

RESSOUVENIR, sm. Fahatsiarova- 
na, fana tsiahi varia, fahatadidiana. 

RESSUSCITER, va. 1* Manangana amy 
ny maty, mahavelona indray. Notre-Su- 
gneur ressuscita Lnzire. Ny Tompontsi- 



Digitized by 



Google 



RES 



— 720 — 



RET 



ka nanangana any Lazara tamy ny 
mnty, nahavelona any Lazara indray. 
Ce remède l'a ressuscité. Izany fanafo- 
dy izany nahavclona azy indray. 2 a 
fig. Mamerina. — une vieille mode. Ma- 
merina lamody antitra. 

~, vn. Milsangana amy ny maty. Nous 
ressusciterons un jour. Hitsangana 
amy ny maty isika indray andro any. 

RESTANT, ÀNTB, adj. Sisa. Il est 
le seul —de cette famille. Honjohojon' 
izy irery no sisa amin'izany fianakavia- 
na izany. 

—, sm. Sisa. 

RESTAURANT, ANTE, adj. Mam- 
pahatanjaka. Nourriture restaurante. 
Hanina mampahatanjaka. 

— , sm. \* Zavatra mampahatanjaka. 2'—, 
Tranom-bahiny. 

RESTAURATEUR, TRIGE, s. 1* 
Mpanaraboatra. 2* pg. Mpanavao. 

—, sm. Tompon'ny tranom-bahiny. 

RESTAURATION, sf. f Fanamboa- 
rana. 2 fl fig. Fanavaozana, fampodiana 
ny taranak'andriana nanjaka teo aloha. 

RESTAURER, va. 1* Mampahatanja- 
ka, manamboatra. Co bouillon m'a res- 
taura. Nampahatanj aka ahy izany ro 
izany. —une église. Manamboatra tra- 
no legJizy 2* fig. Manavao. Il restaura 
les lois. Nohavaoziny ny lalàna. 

Se restaurer, vpr. Homana, mihinana. 

RESTE, sm. 1* Sisa, ambiny. Les restes 
du festin. Ny sisa tsy lany tamy ny fa- 
nasana. Voila une pièce de cinq francs, 
payez-vous et rendez-moi le — . Indry 
voia farantsa ka alao amin* iny ny anao, 
ary averenoaty araiko ny sisa, ny am- 
biny. Le — dans une soustraction Ny 
sisa amy ny fangalana. 2*—, pi. Taola- 
na. Les restes d'un grand homme. Ny 
taolan' ny olo-malaza anankiray. 3* fig. 
Il n'a pas demandé son—. Lasanilsai- 
tsaika izy. 

De reste, toc. adv. Be loatra II a de la 
bonté de — . Be loatra ny halomem pa- 

. nahiny. 

Au reste, du reste, loc. ado. Kanefa, 
na dia izany aza. 

RESTER, vn. 1* Sisa, ambiny. Il reste 
vingt francs. Àriary efatra no sisa, etc. 
2*—, Mijanona, mitoetra, mipetraka. Il 
a resté doux jours à Paris. Nijanona, 
etc., indroa andro tany Parisy izy. Il a 

- obtenu de l'avancement, et il n'en reste- 
ra pas la. Efa nasondrotra izy, kanefa 



tsy hijanona amin' izany. Voy. Demeu- 
rer. 

RESTITUABLE, adj. tokony hone- 
rana, — haverina. 

RESTITUER, va. f Manonitra, ma- * 
merina. — le bien d'autrui. Manoni- 
tra, etc., ny fananan'olona. 2 # — , Ma- 
merina amy ny toetrany voalohany. — le 
texte d'un ouvrage. Mamerina ny te- 
nim-boky amy ny toetrany voalohany. 

RESTITUTION, sf. f Fanonerana; 
famerenana. 2"—, Famerenana amy ny 
toetrany voalohany. 

RESTREINDRE, va. Mampihena. raa- 
metra. Il a restreint ses demandes. Nam- 
pihena ny fangatahany izy. Ou a res- 
treint aujourd'hui l'usage de ce mol. Efa 
nahena, noferana ny hevitr' izany teny 
izany ankehitriny. 

Se restreindre, vpr. Tsy manao afa-tsy, 
tsy mangataka — . Je pourrais demander 
le tout, mais je me restreins à la moitié. 
Azoko angatahina avokoa izy, nefa tsy 
mangataka afa-tsy ny antsàsany aho. 

RESTRICTIF, IVE, adj. Mampihena, 
mametra. 

RESTRICTION, sf. Fampihenâna, fa- 
merana, fetra. On a mis quelque — à la 
loi. Noferana, nasiana fetra ny lala- 
na |( loc. —mentale. Fanaovana teny mi- 
sarontsarona hamitahana olona. 

RÉSULTAT, sm. Vokatra, zavatra ate- 
raka, — avy. Voilà quel fut le — de la 
dispute. Hevero fa izany no vokatra, za- 
vatra nateraky ny fifandirana, zava- 
tra avy amy ny flfandiranai 

RÉSULTER, vn. Vokatra, ateraka, 
avy. 

RÉSUMÉ, sm. Fotopototra, ven lin- te- 
ny. Comme Abrégé. 

En résumé, loc. adv. Amy ny farany. 

RÉSUMER, va. Milaza amy ny teny 
fohifohy, milaza ny fotopototra II a bien 
résumé ce discours. Nilaza tsara ny 
folopototr izany laha-teny izany izy. 

Se résumer, vpr. Mamaran-teny. 

RÉSURRECTION, sf. Fitsanganana 
amy ny maty, fahasitranana tsy nam- 
poizina. 

RÉTABLIR, va. 1* Mamerina amy ny 
toetrany taloha, manamboatra, mam- 
panaritra. On l'a rétabli dans son em- 
ploi. Naverina amy ny raharahany 
taloha izy. Il fait— sa maison. Mam- 
panamboatra ny tranony izy. Ce re- 
mode l'a rétabli. Nampanaritra azy 



Digitized by 



Googk 



I\ET 



721 — 



RET 



izany fanafody izany. 2* fig. Manavao. 
On rétablit le commerce par ce traité. 
Nohavaozina tamih' izany fanekem-pi- 
havanana izany ny varotra. 
8e rétablir, vpr. fManaritra. 2* fig. 
Miantomboka indray. 

RÉTABLISSEMENT, «m. 1* Fame- 
renana a m y ny toetra taloha, tiverena- 
na — , fanamboaraoa, fanaretana. 2* fig. 
Fanavaozana. 

RETAILLER, va. Manety indray, raan- 
dranitra —, mandidy — . 

RETAPER, va* Manasa satroka. 

RETARD, «m. Fa h élan a, fitaredretra, 
fiatoatoana, flaoriana, fiadana. Vous 
êtes en —, nous vous attendons depuis 
une demi-heure. Ela, aoriana loatra 
hianao, ka niandry anao efa ho antsa> 
sak* adiny izahay. Partez sans—. Man- 
dehana ka aza mitaredreira, miatoato. 
Votre montre est en — . Miaoriana, 
miadana ny faraantaranandronao. 

RETARDATAIRE, adj. et s. Mpita- 
redretra, mpiatoato, diso fotoana. 

RETARDATEUR, TRICE, adj. 
Mampiadana. Force retardatrice. Hery 
mampiadana. 

RETARDEMENT, «m. Fampihemora- 
na, fanemorana, flhemorana, fahelana, 
fitaredretra, fiatoato. 

RETARDER, va. Mampihemotra, ma- 
nemotra , mahela , mampitaredretra , 
mampiatoato, marapiaoriana, mampiada- 
na. Il retarde toujours ses payements. 
Mampihemotra, manemotra lalan - 
dava ny andro andoavany trosa izy. Le 
mauvais temps a retardé noire marche. 
Ny haratsian' ny andro naheln, nampi- 
iaredretra, nampiatoato ny dianay. — 
une montre. Mampihemotra, marapia- 
oriana, mampiadana famantaranan- 
dro. 

—, vn. Miaoriana, miadana. 

Se retarder, vpr. Mttaredretra, miatoa- 
to, miaoriana. 

RETEINDRE, va. Manoka indray, raa- 
nasôka anaiin' ny ranon-doko indray. 

RETENDRE, va. Manenjana Indray, 
mametatra — . 

RETENIR, va. 1* Mitana, mihazona, 
mitahiry, misakana, manemotra. — le 
bien d'autrui. Mitana, mihazona ny 
fananan' oiona. —le salaire d'un ouvrier. 
Mitana, mihazona ny karaman' ny 
mpiasà anankiray. Il a retenu L'usufruit 



do ses torres. Xitnna, nih,i:ona, ?»///»- 
hiryny vokatry ny taniny izy. Le gou- 
vernement retient deux pour cent. 
Ny fanjakana mihazona roa isan-jato. 
Retenez-le à diner. Tano, ha:ony hiso.- 
kafo izy. Il n'a pu— ses larmes, fsyna- 
hatana f tsy nahazona ny ranomasony 
izy. Il allait le tuer, si je ne lui eusse re- 
tenu le bras. Saika nahâfatyazy izy, raha 
tsy notanako, nohazoniko nysandriny. 
Si la crainte de Dieu ne me retenait.... 
Raha tsy sahanan' ny fahatahorana an' 
Andriamanitra aho La vache re- 
tient son lait. A/anemo-dronono ny om- 
bivavy. 2*—, Mampaudeha, mahazo. Je 
pose 7 et je retiens 2. 7 no apetrako 
ary 2 mandeha. J'ai retenu une place 
À l'église. Ela nahazo loorana ao an- 
trano leglizy aho. 3 # — , Mahatsiaro, ma- 
hatadidy. Il retient tout ce qu'il entend. 
Mahatsiaro, etc., ny zavatra rohetra 
reny izy. 

Se retenir, vpr, {• Mamikitra, misaran- 
gotra, mamahatra, mamahana. Il s'est 
retenu aux branches. Namikitra, nisa- 
rangolra, namahatra taray ny rantsan- 
kazo izy. Il s'est retenu au bord du préci- 
pice. Namahatra t namahana teoamo- 
ron-tevana izy. 2 # — , Mahatan-tona, ma- 
hatsindry fo, mahonon-tena. Il allait le 
frapper, mais il s'est retenu. Saika na- 
mely azyizy, faingy nahatan-tena,eic. 
3 # — , Miaritra. Vous ne pouvez satisfaire 
ici à vos besoins, retenez-vous. Tsy 
azonao ivoahana aly, fa miareta. 

RÉTENTION, sf. 1* Fitanana, flhazo- 
nana, fitahirizana. 2 # — , Anga-maty. — 
d'urine. Anga-maty. 

RETENTIR, vn. 1* Mirohondrohona, 
manâko, maneno, mikotrokotroka, mi#- 
zinezina,mitatatata. La salle retentit des 
applaudissements. Mirohondrohona, 
manàho ny trano noho ny tehaka. La 
trompette retentit. Maneno ny trompe- 
tra. Ce coup de tonnerre a retenti dans 
toute la vallée. Izany kotro-baratra iza- 
ny nirohondrohona, etc., eran'ny lo- 
hasaha manontolo. i'fig. Manehoeho, 
mangetriketrika, makotroka. Ses lou- 
anges retentissent dçns tout l'univers. 
Manehoeho, etc., eran' ny tany rehetra 
ny flderana azy. 

RETENTISSANT, AN TE, adj. Mi- 
rohondrohona, maudko, maneno, miko- 
trokotroka, miezinezina, mitatatata. 

RETENTISSEMENT, «m. 1* Firohon- 
irohona, fandko, fanono, tikotrokotroka, 

46 



Digitized by 



Google 




HKT 



RET 



tiezinczina, fitalatata. 2* fig. Fanehooho, 
fangetrikctrika. 

RETENU, UE, p. et adj. i* Voatana, 
notanana, voahazona, nohazonina, voa- 
tahiry, notahirizina, voasakana, nosaka- 
nana. 2*—. Mahatan-tena, mahatam-ba- 
va, mahalala onony, malina. Personne 
modeste et retenu. Oiona roaotona sady 
mahatan-tena, etc. 

RETENUE, sf. 1* Fahatanan-tena. fa- 
halanam-bava, frhalalana onony. faha- 
malinana. 2 # — , Fihazonana. La— est 
do trois pour cent. Ariary telo îsan-jato 
no hazonina. 

RÉTICENCE, 8f. Fanafenan-kcvitra, 
fanaovana am-po, teny tsy loa-body. 

RÉTIF, IVJÎ, adj. !• Mitokona, miho- 
nahena. Ane — . Boriky mitokona, etc. 
2 - fig. Mitokona, mihenahcna. mitokozi- 
lntra. Il a un caractère — . Mitokona, 
etc., izy. 

—, s. Mpitokona. 

RETIRÉ, ÉE, adj. Mangingina, mipe- 
trapetraka ho ozy. Lieu — . Fitoerana 
mangingina II mène une vie retirée. 
Mipetrapolraha ho azy izy. 

RETIRERENT, sm. Fisintonana, fi- 
kainkonana. Le — des nerfs. Ny fisin- 
tonana, uy fikainkonan' ny hozatra. 

RETIRER, va. !• Mandefa indray. On 
relire le canon. Alcfa indray ny tafon- 
dro. 2°— , Manemolra, manakemo, ma- 
naisotra, manatsoaka Retirez votie 
majn. Ahemory, akemoy ny tananao. 
»Vai retiré mon enfant du collège. Ne- 
soriko, nolxoahako tno amy ny kolejy 
py zannko. — sa parole. jl/i/*oa-teny. 
3-—, Maka. mahazo. Il m*a retiré cliez 
lui. Naka ahy hoany an tranony izy. Il 
a retiré son argent. Naka ny volany izy. 
Il retire de grands prolits de ce domai- 
ne. Mahazo tombony bc amin* izany 
saha izany izy. 

Se retirer, vpr. 1* Miala, miesotra, man- 
kany, mandeha, lasa. Il s'est retiré do la 
ville. Niala tao an-tanàna izy. Retirez- 
vous de là. Mialâ, mie*ora eo hianao. 
Il s'est retiré des affaires. Niala, nieso- 
tra tamy ny raharaha izy. Il s'est reti- 
ré en pays étranger. Nankany, nande- 
ha, lasa amy ny fanjakana hafa izy. 
2°— , Miditra. mo/fy, miverina. Il s'est 
retiré dans sa chambre. Niditra tao 
an-tranony izy. Il s'est retiré avant dix 
heures. Nody, niverina talohan' ny 
folo izy. 3*—. Misintona, mikainkona, 
miheniotra. Ses nerf* se retirent. Mi- 



sintona, mikainkona ny hozany. La 
mer se retire. Mixintona, mihcmotrn 
ny ranomasina. Cette toile se retire au 
blanchissage. Mihemotra itony lamba 
itony raha sasana. 

RETOMBER, r>n !• Lavo indray. po- 
traka— , mihonaka— . Le cheval est re- 
tombé. Lavo, potraka indray ny soa- 
valy. On le croyait guéri, il est retombé. 
Efa nampoizirm ïio sitrana izy, kanjo ni- 
honaka indray. 2-—, Latsaka. La balle 
est retombée en cet endroit. Latsaka 
atsyny bala. 3 a fig. Milatsaka, mihalra, 
miverina. miantouta. mianjera. Il re- 
tombe toujours dans son péché. Milatsa- 
ka mandrakarivaao anatin'ny fahutana 
mabazatra azy izy. La honte en retom- 
bera sur vous. Ny henatra avy amin' 
izany hihatra, hiverina, hiantonta, 
hianjera aminao. 

RETONDRE, va. Manety indray. 

RETORDRE, va. Manolana indray, 
manady. 

RÉTORQUER, va. Mamotitra tenin' 
olona hamelezana azy. — une preuve. 
Mamotitra porofu nataon' olona hame- 
lezana azy. 

RETORS, ORSE, p. et adj. !• Naola- 
nolana, voaiady. Soie retorse. Lasoa 
voatady. 2* fig. Homme—. Fetsilahy, 
konjolahy, liharatra. 

RETOUCHE, sf. Fanainboarana. 

RETOUCHER, va. f Mikasika indray. 
2*— , Manamboatra. — un tableau. Afâ- 
namhoatra sary. —un ouvrage. Ma- 
namboatra laha-tenim-boky. 

RETOUR, 8m. i* Fiverenana. fodiana, 
Ctsing»*renana, flherenana. tîolikolika. 
J«« songe à mon — . Bâihevitra hiverina, 
hody aho. Le — du printemps. Ny fi- 
verenana, filsingerenana, fiherenan* 
ny lohalaona Les tours et retours d'u- 
ne rivière. Ny fiverimberenana, fio- 
liholiky ny renirano. 2*— , Tovona. 
sanda. Je vous donnerai trente francs 
de—. Homeko tovony, sandany aria- 
ry enina hianao. 3* fig Fiverenana, fan- 
dinihana, fiovaovana, fihanterana. Il a 
fait un sincère — vers D*ou. Niverina 
tamin* Andriamanitra tokoa izy. Faire 
un — sur soi-même. Mandinika ny 
ao am-pony. La fortune a ses retours. 
Miovaova ny fanambinana. Le temps 
passe sans—. Mandalo tsy miverina 
intsonyny andro. Etre sur le — . Mih&n- 
titra. 4*—, Valy. fankasitrahana. L'a- 
niitic dvtnaiide du'—. Mila valin»i \r\ 



Digitized by 



Google 






RET. 



— 723 — 



RKT 



flfiavana. N'attendez de lui aucun—. 
Aza manantena valy, etc., aminy ve- 
livoly. 5 # — . Hafetsena. Ce sont se» re- 
tours ordinaires. Hafetsena fanaony iza- 
ny. 

RETOURNE, sf. Karatra faravato. 

RETOURNER, "a. Mamadika, miasa. 

— une robe. Mamadika zipo. — la ter- 
re. Mamadika, miasa tany 

—, vn \* Mivcrina, mody. n est retour- 
né dans son pays. Nirerinn, etc.. any 
amy ny tanin-d'razanv izy. 2*—. Kara- 
tra faravato. De quoi retouiw-t-il ? Ino- 
na no karatra fara»nto; fig. manao 
ahoana ny fofwiraharaha T 11 retourne 
cœur. 3a ma mena no karatra faravato. 
3* fig. Mivprina. — & Dieu. Miverina 
amin' Andriamanitra. 

Se retourner, vpr. !• Mitodika, raihe- 
riVa. mihodina, mitsimbadimbadika. 
Quand je l'appelai, il se retourna. Nony 
nantftoiico izy. dla nitodika. niherika, 
•nihodina. Il ne fait que se — dans son 
lit. Mitsimbadimbadika lalnndava ao 
am-pandriana izy. %• — , Mivenna, mo- 
dy. Retournez vous-en. Miverena, mo- 
dxa. 

RETRACER, vn. \* Manoritra in- 
dray. ï* fig. Mitanrara. mampahatsiaro. 

— les événements. Mitantara, etc., ny 
zavatra niseho. 

8e retracer, vpr. Mahatsiarp, tsaroana 
Je m'en retrace l'image. Ttaroako ny 
endriny. Ce fait se retrace à mon es- 
prit, fsaroako ao an-tsaina izany za- 
vatra niseho izany. 

RÉTRACTATION, sf. Piekena ho dl- 
so. Il a fait une — sincère. Niaikxj ho 
diso tokoa izy. 

RÉTRACTER, va. Miaiky ho diso. Il 
a rétracté ses erreurs. Niaiky ho diso 
he vitra izy. 

8e rétracter, vpr. Miaiky ho diso. 

RÉTRACTILE, adj. Misintona, mi- 
kainkona. Le chat a les ongles rétracti- 
les. Manan- oho mikainkona ny saka. 

RÉTRACTION, sf. Pisintonana. fikain- 
konana. La— des muscles. Ny fisin- 
tonana, ny flkainkonan* ny hozatra. 

RETRAIT, sm !• Fifintina, tihenâna. 
Le — du mortier fait gercer les onduits. 
Ny fifintina, etc., ny lalotra mampi- 
triatriatra azy. 2 # — , Fanemorana. Il a 
ordonné le — de ce projet de loi. Na- 
sainy hahemotra izany lalana nokasai- 
na hatao izanv. 



RETRAIT, AITB, adj. Mania, trouva- 
na. Riz—. Vary mahia, etc. 

RETRAITE, sf. 1* Fiverenana, fodia- 
na. Songeons à la — . Aoka hioman-ai- 
verina, hody isika. Les ennemis ont 
battu en — . Lasa ni ver in a, nody ny 
fahavalo. Le clairon a sonné la — . Nian- 
tso hiverina, hody ny bingona. 2* — , 
Fipetrapetrabana boazy, fitokanana hi- 
vavaka, fierona. Il vit dans la —, A/i- 
petrapclraka ho azy izy. Il s'est bûtt 
une — à la campagne. Nanorina trano 
ntpefrapetranana ho azy any an-tsa- 
ha izy. Il fait une — de huit jours. Mi* 
tokana hivavaka hivaloan'andro izy. 
Ce liou sert de — aux animaux sauva- 
ges. Ao no /îeren'ny biby dia. 3 - — . 
Vola omen* ny fanjakana isan-taona ho 
an' izay napetraka hisotro ronono. 

RETRAITÉ, ÉE, adj. et a. Olona na- 
petraka hisotro ronono sady omena vo- 
la isan-taona. Officier — . Manamboni- 
nahitra napetraka hisotro ronono sa- 
dy omena vola isan-taona. 

RETRAITER, ta. Mametraka hisotro 
ronono sady roanome vola isan-taona. 

RETRANCHEMENT, sm. 4* Fane- 
sorana. '2*—, Fiarovana. Un marais peut 
être un — . Indraindray mety ho fiaro~ 
vana ny hotsaka. 3» fig. Forcer quol- 
qu'un dans ses derniers retranche- 
ments. Manafoana ny porofo renetra 
ataon' olona, mandresy lahatra olona. 

RETRANCHER, va. f Manesotra. On 
lui a retranché de ses appointements. 
iVanesoran* ny karamany. — une feto. 
Manesotra fety anankiray. 2 # — , Man- 
drara. Le médecin lui a retranché le 
vin. Ny dokotera nandrara azy tsy hi- 
sotro divay. 3 # — , Manao fiarovana. Il 
retrancha son armée sur une colline. 
JVanao fiarovana ho any ny miarami* 
lany tao amy ny havoana izy. 

Se retrancher, vpr. !• Mampihena. Il 
s'est retranché à la moitié de ta dépen- 
se. Nampihena ny laniny ho very sa- 
saka izy. 2 - — , Manao fiarovana, raia- 
loka. 8e — derrière un mur. Mialoka 
ao ivohon' ny ampiantany. 3* fig. Miaro 
tena. Il se retranche dans un silence 
mystérieux. Miaro tena amy ny fangi- 
nana mahagaga izy. 

RETRANSCRIRE, va. Mandika aora- 
traindray. —son devoir. Mandika in- 
dray ny nosoratany. 

RETRAVAILLER, vn. Manao in- 



Digitized by 



Google 



RET 



-r- 724 — 



REU 



d'ray. Il retravaille à son ouvrage. Jfa- 
nao ny lahasany indray izy. 

—, va. Mandamina indray. II retravaille 
son discours. Mandamina ny laha-te- 
niny indray izy. 

RETRAVERSER, va. Mamaky indray. 
L'armée retraverse la plaine. Mamaky 
ny tany lomaka indray ny tafika. 

RÉTRÉCI, ÏE, adj. Fohy hevitra, fo- 
hy saina. Il a des vues rétrécies. Fohy 
hevitra, etc., izy. 

RÉTRÉCIR, va. 1* Manety, marapifinti- 
na, mampihemotra. —un chemin. Mane- 
ty lâlana. Le froid rétrécit les corps. Ny 
hatsiaka mampifintina ny tenan-java- 
tra. 2* fig. Mahakely saina. Cela lui a ré- 
tréci l'esprit Nahakely saina azy izany. 

— , im.Mihaety, miûntina, mihemotra. La 
toile rétrécit au lavage. Mihemotra ny 
lamba raha sasana. 

Se rétrécir, vpr. Mihaety, raifinfma, 
mihemotra. 

RÉTRÉCISSEMENT, sm. !• Haely, 
fibaety, fiflntina, fihemotra. 2° fig. Ha- 
fobezan-kevitra. 

RETREMPER, va. 1* Mandroboka in- 
dray, manatsoboka — , manofana — , ma- 
nôka— . — du linge dans Peau. Man- 
droboka, manatsoboka lamba any ana- 
ty rano indray. — du fer. Manofana vy 
indray. — une étoffe dans la. teinture. 
Manôka lamba indray. 2* fig. Mankahe- 
ry fo. Le malheur a retrempé son âme. 
Nyfahoriana nankahery ny Ibny. 

Se retremper, vpr. Mihamahery fo. 

RÉTRIBUÉ, ÉE, adj. Misy karama, 
misy vola. Emploi — . Raharaha misy 
karama, etc. 

RÉTRIBUER, va. Manome karama. 

RÉTRIBUTION, sf. Karama. 

RÉTROACTIF, IVE, adj. Mahatra- 
tra ny lasa. La loi n'a point d'effet — . 
Ny lalana tsy mahatratra ny lasa. 

RÉTROACTION, sf. Fahatratrarana 
ny lasa. 

RÉTROACTIVITÉ, sf. Fahatratrara- 
na ny lasa. 

RÉTROCÉDER, va. Mamerina. 

RÉTROCESSION, sf. Famerenana. 

RÉTROGRADATION, sf. Fiverena- 
na, fihemorana. La — d'une planète. Ny, 
ficerenana, etc., ny planeta. 

RÊTltOGRADE, ad;. l»Miverina, mi- 
hemotra. 2° fig. Idées rétrograder He- 
vitra antilra. 



RÉTROGRADER, vn. Mivcrina, mi- 
hemotra. L'armée rétrograda. Niceri- 
na, ete., ny tafika. 

RÉTROSPECTIF, IVE, adj. Mitodi- 
ka ny lasa. 

RETROUSSÉ, ÉE, adj. Miforitra, mio- 
lika, lesoka. Ce chien a la queue retrous- 
sée. Mioii-drambo io alika io. Il a le nez 
r-. Tendro lesoka izy. 

RETROUSSEMENT, «m. Famoreta- 
na. 

RETROUSSER, va. Mamoritra, ma- 
nainga. Retroussez votre robe. Aforeto, 
aingao nyziponao. Retroussez vos man- 
ches. Aforeto ny tànan'akanjonao. 

Se retrousser, vpr. Manainga akanjo. 

RETROUVER, va. \* Mabita indray. 
L'hirondelle retrouve son nid. Mahita 
ny tranony indray ny sidtntsidina. J'ai 
retrouvé ma montre. Éi'a hilako indray 
ny famantaranandroko. 2*—, Mihaona 
indray. Je viendrai vous — . Ho avy hi- 
haona aminao indray aho. S* fig. Ma- 
hita. Je retrouve en lui les qualités de 
son père. Hilako ao aminy ny batsaram- 
panahin-drainy. 

Se retrouver, vpr. 1* Hita indray. ma- 
hita lâlana indray. 2"—, Mifankahita in- 
dray, mihaona — . Ils se retrouvèrent à 
Tamatave. Nifankahita indray, eta, 
tao Toamasina izy ireo. 3* fig. Afaka 
ahiahy. 

RETS, sm. !• Harato, 2* fig. Fandrika, 
fitaka. 

RÉUNION, sf. t* Fikombonana, fikato- 
nana. La — des lèvres d'une plate. Ny 
fikombonana, ny fikatonan'ny vava 
fery. 2* — , Fampikambanana, fikaràba- 
nana, fanangonana. fiangonana, famo- 
riana, fivoriana. Il vient souvent à nos 
réunions. Tonga matetika ao amy ny 
fiangonanlsika, fivorianttika izy. 3* 
—, Fampifanarahana, fifanarahana. 

RÉUNIR, va. 1* Manakombona, mana- 
katona. 2*—, Mampitohy, mampikamba- 
na, manangona, mamory. Le cou réunit 
la tête au corps. Ny vozona mampito- 
hy, mampikambana ny loha amy ny 
vatana. — les eaux de plusieurs sour- 
ces. Mampikambana, manangona, 
mamory rano avy amy ny loharano 
maro. 3'—, Mampifanaraka. Gela a réu- 
ni les deux partis. Nampifanaraka ny 
andaniny roa tonta izaoy. 

Se réunir, vpr. i* Mikombona, mikato- 
na 2- —, Mikambana, miangona. mivo- 
ry. Les deux armées se réunirent. A*«- 



Digitized by 



Google 



REV 



— 725 — 



REV 



hambana ny tafika roa ton la. Nous nous 
réunissons une fois par semaine. Mian- 
gona, tnivory indray maka isan-keri- 
nandro izahay. 

RÉUSSI, IE, adj. Vita tsara. Tableau 
— . Sary vita tsara. 

RÉUSSIR, vn. Ambinina, mahomby, 
vita tsara, vanona. Il a réussi dans son 
entreprise. 'N ambinina tamy ny raha- 
rahany izy. Cet avocat réussit. Mahom- 
by io mpisolo vava io. Cette affaire a bien 
réussi. Vita tsara izany raharaha iza- 
ny. Ce projet n'a pas réussi. Tsy nahom- 
ky, tsy vanona izany fikasana izany. Les 
fruits n'ont pas réussi. Tsy vanona ny 
voankazo. 

—, va. Mahavita tsara. Il a réussi ce por- 
trait. Nahavita tsara io sarin* olona io 
izy. 

RÉUSSITE, sf. Fanambinana, fahom- 
biazana, fahavitana tsara, faliavanonana. 

REVACCINER, va. Manao vaksina 
indray. 

RE VALIDATION, sf. Fampahaton- 
gavana ho marina. 

REVALIDER, va. Mahalonga ho ma- 
rina, mahatonga ho izy. 

REVANCHE, sf. 1- Famaliana. On Pa- 
vait frappé, mais il a pris sa — . Nisy 
olona nikapokaazy, fa namaly kosa 
izy. 2 # — , Fivaly faty. Je prendrai ma 
— . Mbola hicaïy faty aho. 

En revanche, toc. adv. Ho valy. 

RÊVASSER, va. 1* Manonoflnofy. Il 
a rêvassé toute la nuit. Nanonofinofy 
nandritra ny alina izy. V fig. M ihe vit re- 
vitra. — à quelque chose. Mihcvitrevi- 
javatra. 

RÊVASSERIE, sf. 1* Fanonofînofisana, 
nofinofy. 2 # fig. Hevi-dravina. 

RÊVASSEUR, EUSE, s. 1* Mpano- 
nofinory. 2r fig. Mpanao hevi-dravina. 

RÊVE, sm. 1- Nofy. I 9 fig. Hevi-dra- 
vina, nofy.. Il se nourrit l'esprit de rê- 
ves. Manao hevi-dravina izy. Ce pro- 
jet n'est qu'un beau — . Hevi-dravina, 
nofy fotsiny izao izany Ûkasana izany. 

REVÉCHE, adj. Sarotra entina, kito- 
kitoina. Il a un caractère — . Sarotra 
entina, etc., izy. 

RÉVEIL, sm. f Fifohazana. V—, Fa- 
mohazana, famohamandry. 

RÉVEILLE-MATIN, sm. Famoha- 
mandry. 

RÉVEILLER, va. 1° Mamuha, mam- 
pifoha, mampnhatsiaro, manaitra. — 



ses camarades, Mamoha, etc. t ny na- 
many. Une prise de tabac le réveille. 
Vôvo-paraky indray raitsingina ampy 
hanaitra azy. 2 # fig. Manaitra, iriamo- 
ha, manetsika, mamelona indray, mara- 
pa . ., mampi.... Il ne faut pas — le chat 
qui dort. Aza manaitra amboa man- 
dry. — de3 souvenirs fâcheux. Mamo- 
ha fota-maadry. — un procès. Mane- 
tsika ady. Cela réveilla le courage des 
soldats. Namelona ny herira-pon' ny 
miaramila indray izauy. Ce mets ré- 
veille l'appétit. Mampazblo homaua 
izany nahandro Izany. 

Se réveiller, vpr. 1° Mahatsiaro, taitra. 
2* fig. Mifoha, mihelsika, velona indray. 

RÉVEILLON, sm. Sakafo keiy amy 
ny alina. 

RÉVÉLATEUR, TRICE, s Mpa- 
nambara. 

RÉVÉLATION, sf Fanambarana. Les 
révélations de saint Jean. Ny fanam- 
barana nataony Md. Joany. Croire à la 
— . Mino ny fanambarana. 

RÉVÉLER, va. Manambara, mampi- 
seho, mamosaka. Il a révélé le complot. 
Nanambara ny teti-dratsy izy. * 

Se révéler, vpr. Miseho, miposaka. Sa 
méchanceté se révèle. Miseho, etc., ny 
hasomparany. 

REVENANT, sm. Matoaioa, dinde 11 
a peur des revenants. Matahotru 
matoatoa izy. Chasser les revenants. 
Mamono dindo. 

REVENDEUR, EUSE, s. Mpanatsiu- 
jara. 

REVENDICATION, sf. Fanarahana. 

REVENDIQUER, va. Manaraka. — 
un héritage. A/anara-dova. 

REVENDRE, va. 1* Mivarotra indray, 
amidv indray, manatsinjara. Il achète 
pour — . Mividy raba hàmidiny in- 
dray, hotsinjaraina izy. 2* fig. Ne vous 
fiez pas à lui, il vous en revendrait. Aza 
matoky azy, fa haraetsy anao izy. 

REVENIR, un. 1* Miverina, modyi rai- 
tampody. Revenez nous voir. Miverena 
mamangy anay, mba mamangivângia. 
Il' revient dans sa patrie. Miveriiia, mo- 
dy any amy ny tanin-drazany izy. Il 
était parti ce matin, il est revenu. 
Niainga aninaraina izy, ka hiverina, 
nody ahdroany hiany, nitumpody. 2*—, 
Moniry indray, miseho —, miseho, tsa- 
roana indray," re, t>s- plumes retien- 
nent à cet oiseau. Ma'uiry indr'^j ny 



Digitized by 



Google 



REV 



- 7;>6 



REV 



volon'io vcronaio. Los chaleurs revien- 
nent. Miseho indray ny Jmfanaua. Des 
esprits reviennent dans cet endroit. Mi- 
sy matoatoa miseho ao. Cette histoire 
rae revient. Tearoako indray izany tan- 
tara izany. Il me revient que vous vous 
plaignez «le moi. Reko fa mitaraina no- 
bo ny nataoko hianao. 3*—, Mampan- 
drezatra. L'ail me revient. Mampandre* 
zadrezatra ahy ny tongolorgasy. 4°— , 
Manaritra. Il n'en reviendra pas. Tsy 
hanaritra izy. 5»—, Azo f lafo. Le profit 
qui m'en revient est médiocre. Kely ny 
soa azoko amin' izany. Ce livre revient 
a cinq francs. Lafo ariary io boky io. 
6 # fîg. Tiana. Ses manières me revien- 
nent. Tiako ny fanaony. 7 — , Miverina, 
miresaka indray, miova, miova hevitra, 
mionona, mahatsiaro. On a beau le re- 

- buter, il revient à la charge. Na dia aki- 
fakifaka aza izy, dia mbola miverina 
amiu'izay angataliiny iiiany. Je reviens 
a ce que nous disions. Miverina amin' 
izay noresabintsika abo. Je reviens à ma 
première idée. Miverina amy ny hevi- 
tro voalohany a ho. Revenons sur cette 
affaire. Aoka horesahintsika indray 
izany raharaha izany. Il est revenu do 
ses opinions. Niova hevitra izy. Il est 
revenu sur ce qu'il avait dit. Niova /te- 
vitra tamy ny zavatra voalazany izy. Je 
suis bien revenu sur son compte. Niova 
hevitra tamy ny zavatra moroba azy 
nbo. La colère l'emporta, mais il revint 
à lui presque aussitôt. Azon' ny hâte* 
zerana izy, Ta nalaky nionona. Jo ne 
reviens pas de ma surprise, je n'en re- 
viens pas. Tsy met y mionona ny ha- 
gajjako. — à soi. Mahatsiaro tena. 

REVENTE, àf. Fivarotsna indray. 

REVENU, «m, Vokalra na Vota azo 
»9an-tQona. Une terra de boa--. Tany 
mahavokatra be. Il a un — de cinq mif- 
le francs. Mahazo arivo inan-taona izy. 

RÊVER, tn. l # Manonofy. 2* fîg. Mife- 
diredy, varivariana, manonofy. Vousre- 
vez. Mirediredy hianao. Il rêve en se 
promenant. Varivariana izy raha nii- 
taangantsaugana. Il ne -vous écoute pas, 
il ne fait que—. Tsy raibaino aoao 
izy, fa ramar/an-dava. Il rêve tout 
éveillé. Manonofy tsy matory Izy. 

—, v*. 1* Manonofy. 2 # fig. Mieritreritra, 
mitsiriritra. Il rdve quelque projet. Mie- 
ritreritra zavatra kasaina hatao izy. Il 
rêve lu £Îoir* Af JMj>iri*Jt)oninahitra 
uy. 



RÉVERBÉRATION, sf. Fitarafana. 
fitehafana, fiverenana. 

RÉVERBÈRE, *m. f Zavatra miteua- 
ka ny fahazavana ao amy ny fanaovan- 
jiro. 2 # — , Kanala amy ny araben-dâlana. 

RÉVERBÉRER, va Taralina, mitc- 
haka, mamerina. Les plaques de fer ré- 
verbèrent la chaleur du fou. Ny takela- 
by mitehaka, mamerina nv bafanan" 
ny afo. Voy. RfeFLécmn. 

— , vn. Mitaratra, tehatina, averina. Le» 
rayons du soleil réverbèrent contre cette 
plaque de Ter-blanc. Tarafin'nv ma- 
soandro io takoia-bifotsy io. tehafina, 
averin'lo takela-bifolsy io ny isiriin-pa- 
bazavana. 

REVERDIR, va. Manamaitso indray. 
— des fenêtres. Manamaitso varava- 
ran-kely indray. 

— , vn. 1° Mihamaitso indray. Les plantes 
reverdissent. Mihamaitso indray ny 
zava-maniry. 2* fig. Mihamatanjaka in- 
dray, raihaianora. Ce vieillard reverdîu 
Mihamatanjaka indray , etc., io lahi- 
antitra io. 

REVERDISSEMENT, am. Fihamai- 
tso. 

RÉVÉRENCE, sf. !• Fanajana. Parler 
de Dieu avec—. Miteny au'Andriamani- 
tra amim-panayana. 2*—, Fiondrchana, 
ftarahabana, lanaovatu-beloma. Faire la 
— . Miondriha, miarahaba. Jo lui tirai 
ma—. Nanao veloma azyaho. 

RÉVÉRExVCIELLE, adj. f. Crainte—. 
Hena-maso ny ray aman-dreny. 

RÉVÉRENCIEUSEMENT, &dv. 

Amim-panajana. 

RÉVÉRENCIEUX, EUSE, adj. Ma- 
najahaja, mampiseho ianajana, be an- 
gesongeso. 

RÉVÉREND, ENDE, adj. et t. Men- 
drika hohajaiua, reverenda. 

RÉVÉRENDISSIME, adj. Meodrika 
hohajaina indrindra. 

RÉVÉRER, va. Manaja, 
RÊVERIE, sf. {• Eritreritra. fleritrerc- 

tana. 2 - — , Hevi-dravlna, saim-potsy, 

rediredy be. 

REVERNIR, va, Manosotna varinesy 
indray. 

REVERS, a m. 1* Voho. ambadika. Le 
—«le la main. Ny uo/Jdn-tàoana. Le — 
d'un feuillet. Ny ambadiky ny takela- 
taratasy. Le — rt'una montagne* Nyam- 
hadihy ny tendron) hofeiini. Ijlï -d'uue 



Digitized by 



Google 



REV 



727 — 



REV 



médaille. Ny vohon' ny medaly. Vfig. 
Loza, fahoriana. Il a éprouvé dos—. 
Tra-doz.i. etc.. izy. 

REVERSER, va. Manidina indray. — 
du vin dans son *erre. Manidina divay 
ind-ay ao amy ny gilasiny. 

REVÊTEMENT, sm. Lalotra, peta- 
drindrina. Le— des murs de cet appar- 
tement est de bois. Hazo no peia-drin- 
ffrinaamin'ioefl-trano \%. 

REVÊTIR, va. !• Mnnafy. —les pau- 
vres. Manafy ny mahantra. 2 # — , MitaFy, 
miakanjo. —un habit. Mitafy fttaflaria. 
miakanjo akanio. 3°—, Mandalntra, ma- 
nietaka. — un mur de chaux. Mandalo- 
tra sokay ny rindrina. A* fig. Manomo, 
mandravaka, manarona. La charge 
dont jo vous ai revêtu. Ny raharaha 
nomeko anao. Il revêt s*»s pensées d'un 
style brillant. Afandrauafta ny heviny 
amy ny laha-teny be renty izy. Il revêt 
le mensonge des apparences de la véri- 
té. Manaront*arona ny lâinga izy ka 
mampiseho azy ho marina. 

Se revêtir, vpr. !• Mitafy, miakanjo. 2 # 
fig. Maka, miravaka, misarona. Jésus- 
Christ se revêtit des apparences les plus 
humbles. Naka ny toetr' olona manetry 
tena indrindra Jeso-Kristy. 

REVÊTU, UE, p. otadj. 1* Voatafy, no- 
tâtiana. 2°— , Voatafy. notatlna, natafy, 
mitafy, miakanjo. 3 # — , Voalalotra, no- 
lalorina, voapetaka, nopetahana. A*fig. 
Nomena, manana, misy, voaravaka, 
noravahana, voasarona. nosaronana. Il 
est — d'un grand pouvoir. Aianam-pa- 
hefana lehibe izy. Cet écrit est — de sa 
signature. Misy ny sonian-tânany io 
sorat^a io. 

RÊVEUR, EUSE, adj. Mieritreritra, 
varivariana. 

—, 8. Mpieritreritra. mpanao hovi-dravi- 
na, mpirediredy. 

REVIENT, sm. Mason-karena. 

REVIREMENT, sm. !• Kiviliana. 2*—, 
Sahan-trosa. 3 - fig. Kiovana. Il s'est opé- 
ré un — dans sa conduite. Niova fiton- 
dran-tona izy. 

REVIRER, vn. {• Mivily. Le navire re- 
vira do bord. Nivily ny sambo. 2 # fig. — 
de bord. Mivadika, mifindra ho amy ny 
andaniny hafa. 

REVISER, va. Man linika indray. — 
nn compte. Mandinika kaonta indray. 

REVISEUR, sm. Mpandinika indray. 

REVISION, sf. Fandiaihana indray. 



REVISITER, va. Maman^y indray. 

REVIVIFIER, ua. !• Mampiaina in- 
dray, mamolona — . 2* fig. Mampiaina 
indray. La grâce revivifie le péchour. 
Ny fahasoavana mampiaina indray 
ny mpanota. 

REVIVRE, vn. [ 9 Vclona indray. Jé- 
sus- Christ fit — Lazare. Jeso-Kristy na- 
havelona indray any Lazara. 2* fig. 
Hoatra ny velona indray, velona indray . 
Le père revit dans son fils. Hoatra ny 
vclona indray rainy manana ny zana- 
ny. Ce remède Ta fait—. iVahaueîona 
azy indray izany fanafody izany Fairo 
— une hérésie. Mamelona herezia in- 
dray. 

RÉVOCABLE, adj. Azo csorina, — 
foanana. 

RÉVOCATION, sf. Fanesorana, fan.t- 
foanana. 

RÉVOCATOIRE, adj. Mahafoana. 

REVOICI, REVOILÀ, prèp. Inty in- 
dray, indro— . 

REVOIR, va. {• Mahita indray, mihao- 
na — . Au — . Ambara-pi/iaona. 2» —, 
Mandinika indray. — un manuscrit. 
Mandinika sora-tànana indray. X — . 
Diniho indray. 

Se réVoir, vpr. Mifankdhita indray, mi- 
haona indray. 

REVOLER, vn. 1* Miverina manidina. 
Cet oiseau revole vers son nid. Miveri- 
na manidina ao amy ny akaniny io vo- 
rona io. 2°— , Miverina haingana. —au- 
près de quelqu'un. Miverina haingana 
aoamin' olona. 

— , va. Mangalatra indray. 

RÉVOLTANT, ANTE, adj. Mahadi- 
kidiky, maharikoriko. 

RÉVOLTE, sf. Fikomiana, flodinma. 

RÉVOLTÉ, ES, adj. et s. Mpikomy. 
mpiodina. 

RÉVOLTER, va. 1° Mampikomy, mam- 
piodina. C'est lui qui a révolté ces pro- 
vinces. Izy no nampikomy, etc., ireo 
farî-tany ireo. Le péché a fait — la 
chair contre l'esprit. Ny fahotana nu 
nampiodina ny nofo hanohitra ny fa- 
nahy. 2 # — , Mabadikidiky, maharikori- 
ko. Son orgueil me révolte. Mahadiki- 
diky, etc. , aby ny flavonavonany. 

Se révolter, vpr. 1* Mikoray, miodina. 
2 # — , MadikidUy, marikoriko. 

RÉVOLU, tJE, adj. Tapitra. Il avinfft 
ans révolus. Tapitra roapolo taona izy. 

RÉVOLUTION, *f. 1° Fitsfn^rtMiana. 



Digitized by 



Google 



IUIA 



— 728 — 



RIC 



flherenana, fihodinana. La — de la terre 
autour du soleil. Ny fitsingerenana, 
etc., ny tany manodidina ny masoandro. 
2"/î{7. Fiovana, fikorontanana, fikomia- 
na. Les révolutions de la terre. Ny nio- 
vuovan' ny loetry ny vohon'ny lany. Il 
se Ût une — dans les id»*es. Niova ny 
hevitry ny olona. Il prévit la — qui al- 
lait éclater. Naminany ny fikoronlana- 
na, ny fikomiana izay efa hiseho izy. 

RÉVOLUTIONNAIRE, adj. Mampi- 
korontana. Doctrine — . Fampianarana 
mampikorontana. 

— , sm. Mpampikorontana. 

RÉVOLUTIONNER, va. Mampiko- 
rontana, mampikomy. 

REVOLVER, 8)ti. Bisy poleta maro 
vava. 

REVOMIR, u«?. Mandoa, mandoa in- 
dray. 

RÉVQQUER, va. Manaisotra. mana- 
ioana. —un employé. Manaisotra rapa- 
nao raharaha anankiray. — un ordre. 
Manafoana didy. H loc. — en doute. 
Misalasala. 

REVU, UE, p cl adj. f Hita indray. 
2°— , Voadinika indray, nodinihiua— . 
Seconde édition revue et corrigée. Bo- 
ky natonta fanindroany sady voadini- 
ka indray no voahitsy. 

REVUE, sf. [• Fandinihana, fikarakara- 

* na, ftkajakajana, fitsapana, fanadinana, 
inatso. J'ai fait la— do mes livres. Nan- 
dinika, nikarakara, nihajahaja ny 
toctry hy bokiko rehotra aho. Le géné- 
ral a fait la—. Ny jeneraly nilsapa ny 
fahaizan'ny miaramila, nanadina, nam- 
panno matso ny miaramila. 2*—, Boky 
misebo ara-potoanav 

RÉVULSIF, IVE, adj. Mompivily are- 
tina. 

—, sm. Fanafody mampivily arelina. Le 
vésicatoire est un—. Ny bilistra dia 
fawfody mampivily arctina: 

RÉVULSION, sf. Fampiviliana areli- 
na. 

REZ-DE-CHAUSSÉE, sm. Ny an- 
tany. 

RHABILLAGE, sm. Famboaraboara- 
na. 

RHABILLER, va. 1° Mampiakanjo in- 
dray. — un enfant. Mampiakanjo zaza 
kely indray . 2*—, Manal'y indray. — 
.un domestique. Mnnafy mpanompo in- 
drvy. 3* •/!(;, Manamboamboàtra. 

Se rhabiller, rpê\ Miakanjn indray. 



RHABILLEtJR, EUSE, s. Gomme 

BsnOUTBUR. 

RHÉTEUR, sm, 1* Mpampianatra ny 
fahaizana mandaba-teny, mpampiana-*- 
tra ny momba ny laha-teny. 2*—, Mpan- 
daha-teny b3 renty loatra. 

RHÉTORICIEN , sm. Mpahay ny 
mombà ny laha-teny, mpianatra — . 

RHÉTORIQUE, sf. Fahaizana man- 
daha-teny, fahaizana momba ny laha- 
teny. 

RHINOCÉROS, sm. Biby tokan-tan- 
droka, rinoserosa. 

RHUBARBE, sf. Zava-maniry misy 
fakany mampivalana. 

RHUM, sm. Toaka. 

RHUMATISANT, ANTE, adj. et s. 
Uohanina. 

RHUMATISMAL, ALE, adj. Mom- 
ba ny robana. Douleurs rhumatismales. 
Mangotsokotsoka avy amy ny roharia. 

RHUMATISME, sm. Rohana, hotso- 
botso. 

RHUME, sm. Sery. 

RHYTHME, sm. Firindrana. 

RIANT, ANTE, adj. Miramirana, ma- 
hallnaritra. Il a un visage—. Mirami- 
ran-tarehy izy. Une maison riante. 
Trano mahafinaritra. Idée riante. Hc- 
vitra mahafinavitra. 

RIBAMBELLE, sf. Zavatra tsy tam- 
bo isaina. 

RIBOTB, sf. Filcrana, Gbobohana. 

RI&OTER, vn. Miletra, miboboka. 

RI&OTEUR, EUSE, s. Mpilelra, mpi- 
boboka. 

RICANEMENT , sm. Fihomehezana 
olona, hehy valaka. 

RICANER, ra. Mihomohy olona. ma* 
nao hehy valaka amin' olona. 

RICANERIE, sf. Hehy valaka. 

RICANEUR, EUSE, a. Mpihomehy 
olona, mpanao hehy valaka amin 1 olo- 
na. Un 8Jt— . Olona adaîa mpthome- 
hinïehy olona, etc. 

RIC-À-RIC, loc. adv. Tsy misy miho- 
divirra, roialakaforo. Il m'a paye — . 
Nandoa ny volako tsy nisy nihodici- 
tra izy. Il mesure — . Mamatra tsy mi- 
sy milwdivitra, etc , izy. 

RICHARD, sm. Mpanjalt.be, koraohi- 
na, troinalaliy, mpanarivo, mpancloe- 
fo, mpauonlany ny ory. 

RICHE, adj. l a Manan karena. ?•— , Be 
vidy, saro-bidy. Une étoffe—. Lamba 



Digitized by 



Google 



RID 



— 729 — 



RIG 



be vidy, etc. 3'— , Diso vala, mahavo- 
katra, lonaka, be zavatra. Une — ré- 
colte. Vokatra diso vala. Centrée — . 
Tany mahavokatra, lonaha. Pays — 
en vins. Tany 6e divay. 4 # ftg. Langue 
— . Fiteny tsy orin-teny ary be fomba- 
fombam-pitenenana. 
—, sm. Mpanan-karena. Le— et le pau- 
vre. Ny mpanan-karena sy ny ma- 
hantra. 
RICHEMENT, adv. Hoatra ny mpa- 
nan-karena, saro-bidy, tsara dia tsara. 
Il a marié — sa Bile. Nampanarabadiny 
olona manan-karena ny zanany vavy. 
Elle est — paréo. Saro-bidy, tsara dia 
tsara ny haingo ataony. 
RICHESSE, sf. !• Harena. Il a la pas- 
sion des richesses. Matimatin-fcarena 
izy. 2 # — , Hasaro-bidy, hatsarana. l'aba- 
vokarana, halonaka, fahabetsahan-java- 
tra. La — de l'ameublement. Ny basa- 
ro-bidy, ny hatsaran' ny fanaka. La — 
de la terre. Ny fahatokarana, halo- 
naky ny tany. 
RICHISSIME, adj. Mpanefoefo, ko- 

mohina. 
RICIN, sm. Tanantanamanga. . . 
RICOCHER, vn. Miantsarabotra, mian- 

tefatefa. 
RICOCHET, sm. Fiantsambotsambotry 
ny vato atao tetirano, fiantefatefa —, 
fiantsambotry ny balan-tafondro. 
Par ricochet, loc. ado. Miolaka. J'ai 
appris cette nouvelle par— . Niolaka 
no nandrenesako izany zava - baovao 
izany. 
RIDE, sf. \* Kelrona. 2« fig. Fivalom- 

balona. 
RIDÉ, ÊE, adj. Miketrookelrona. Pom- 
me ridée. Paoma mi/*e/ronAe*rona. 
RIDEAU, sm. !• Lambam-baravarana, 
elom-pandriana, efltra lamba amy ny 
teatra. — de funètn. 7,am6ara-feara- 
raran-kely. —délit. Elom-pandria- 
na. Tirez le —, je veux dormir. Aka- 
tony ny elom-pandriana. fa- ta-hatory 
aho. Baisser le — . Mampidiua ny efilra 
lamba. 2* pg. Tirer le — sur une cho- 
se. Tsy miteny zavatra anankiray in- 
tsony. Il se- tient derrière le — . Mita- 
rika an-takona izy. 
RIDELLE , sf. Makarakara hazo ao 

an-dauiny roa amy ny safety. 
RIDER, ra. l'Mampikotrona. La vieilles- 
se ride les visages. Ny fahanteraTia mam- 
pihctronkclrona ny tareby. ï'fig. 



Mampivalombalona. Le vent ride la ri- 
vière. Ny rivotra mampivalombalona 
ny renirano. 

Se rider, vpr. 1* Miketronketrona. 2*/tg. 
Mivalombaiona. 

RIDICULE, adj. Mampihomohy, ma- 
hatsikaiky, mendrika hihomehozana. Il 
a un air — . Mampihomehy t mahatsi- 
kaiky ny toetrany. Il dit des choses ri- 
dicules. Milaza zavatra mahalsihaihy 
izy. Personne — . Olona mendrika /u- 
homehezana. 

—, sm. 1* Zavatra mampihomehy. Il sai- 
sit bien les ridicules. Mora roahita ny 
zavatra mampihomehy izy. 2-— , i»- 
horaohozana, famosobosoraoa, famaztva- 
ziana, fanurabiana. Il sait manier l'ar- 
me du — . Mahay mihomehy, mamoso- 
bosotra t mamazicazy, manaraby olo- 
na izy. 

RIDICULEMENT, adv. Mampihomo- 

RIDICULISER, va. Mihoraehy, mamo- 
sobosotra, mamazivazy, manaraby. 

Se ridiculiser, vpr. Manao zavatra to- 
kony hihomehezana. 

RIEN, sm. 1* Tsiriontsinona, na inona na 
inona. Dieu a créé te monde de — . An- 
driamanitra nahary izao tontolo îzao ta- 
my nv tsinontsinona. Je ne demande 
— . Tsy mangataka na inona na inona 
aho. Il a eu cette maison pour — . Tsi- 
nontsinùna foana no nahazoany 10 tra- 
no io. Cola ne fait — . Tsy maninona 
izany. Cela ne me fait — . Tsy mampa- 
ninona ahy izany. 2--. pi Zavatra tsi- 
nontsinona. Il s'amuse à dos riens. Mi- 
lalao amy ny zavatra tsinontsinona 
izy. , , 

Comme si de rien n'était, loc. adc. 
Hoatra ny tsy manao. Après une vive 
querelle ils se sont embrassés comme si 
de — n'était. Hahefa avy niady izy ireo. 
dia nifanorokoroka hoatra ny tsy na- 
nao. s 

En moins de rien, loc. adv. Tsy ampy 
toy inona, poatoizay, vetively foaua. Il 
a fait cela en moins de — . Tsy ampy 
toy inona, etc., no nanaovany izany. 

RIEUR* EUSE, adj. et s. Mpihoraeby, 
tia hohy, mpamazivazy, mpamosoboso- 
tra. H loc. Il a les rieurs de son . côté. 
Omban': ny ankabiazany izy. 

RIFLARD, hn. l w Vaukcna.p-— ,.Elo 

- lâmody'atîtitra. • --■"•- 

RIGIîyj&i'adj. SaYotsarutiny, iozibe, sa- 



Digitized by 



Google 



RIM 



— 730 ~- 



RIS 



rotra, mangidy. C'est un — observateur 
des lois. Sarotsarotiny amy ny fanara- 
hananylalana izy. Homme — . Olona «a- 
rotsarotiny, lozabe. Morale—, Fitsipi- 
fitondran-tena sarolra, mangidy. 

RIGIDEMENT,' adv. Sarotsarotiny, 
amin-kalozana. 

RIGIDITÉ, sf. Halozana, hasarotra, han- 

gwy- 

RIGOLE, sf. Tatatra. 

RIGORISME, sm. Fi tsi pi-pi tond ran- 
tena sarotra loatra. 

RIGORISTE, ». et ad}. Manaraka ny 
fitsipi-pitondran-tena sa rotra loatra, sa- 
rotsarotiny. 

RIGOUREUSEMENT, ado. f Mafy. 
On Va puni—. Efa nofaizina mafy izy. 
2 # — , Miharihary. Cola est— démontré. 
Efa voaporofo miharihary izany. 

RIGOUREUX, EUSE, ad). 1* Saro- 
tsarotiny. lozabe. mafy, sarotra, man- 
gidy. Maître—. Mpampianatra sarotea- 
rotiny. lozabe. Pénitence rigoureuse 
Asa flvalozana mafy, mangidy. Mora- 
le rigoureuse Fitsipi-pitondran-tena aa- 
rotra, mangidy loatra. 2*— , Mihari- 
hary Démonstration rigoureuse. Fana- 
porofoana miharihary. 

RIGUEUR, a/. 1* llalozana, hamafy, 
hasarotra, hangidy. La — du froid. Ny 
hamafin' ny hatsiaka. lia jugé selon là 
—des lois. Nitsara araka ny hama/in' 
ny lalana izy. || loc. Chose de—. Zava- 
tra tsy maintsy hatao, — tsy azo avola. 
2 # — ,Fiharihary. La — des principes. Ny 
flhartha* n'ny foto-kevitra. 

A la rigueur, loc. adn. Araka ny teny. 
Il ne faut pas prendre ce qu'il dit à la—. 
Tsytokonyhoraisinaarafta ny teny izay 
lazainy. 

RIMAILLER, va. Manaon>o foana 
andalan-tonon-kira misy tony mitovy foo 
ny farasora'ra. 

RIMAILLEUR, *m. Mpanaonao foana 

. andalan-tonon-kira misy teny mitovy foo 
ny fara sorafa. 

RIME, sf. Fitoviam-peo amy ny fara so- 
ratra. 

RIMER, vn. [• Mitovy foo amy ny fara 
soratra. 3«— , Manao andalan-tonon-ki- 
ra misy teny mitovy feo ny fara soratra. 

—, ta. Manao tonon-kira misy teny mi- 
tovy feo ny fara soratra. 

RIMEÛR, sm. I e Mpanao andalaû- 
tonon-kira misy teny mitovy feo ny fara 
soratra. 2 e —, Mpanaonao foana tonon- 



kira misy teny mitovy feo ny fara sora- 
tra. 

RINC&E, sf. Kapoka mirivirivy, fana- 
làkasiana. 

RINCER, va. !• Manontsana. —une 
bouteille. Manontsnna tavoahangy. Se 
— la bouche. Manon/sam-bava, mi- 
hontsana, mifantsana. ?• fig. Mandevi- 
lcvy, mikapoka, mamely. 

RINÇURB, 8f. Hontsan-javatra. 

RIPAILLE, a/. Faire—. Manao vakim- 
borona, miletra, miboboka. 

RIPOSTE, sf. Famaliana. Il est prompt 
à la—. Malaky mamaly izy. 

RIPOSTER, vn. Mamaly." 

RIRE, vn. !• Mihomehy. lokinny hebv. 
latsaky ny htihy, mikakakaka. mitolakd- 
ka, mUikikiky, raiUikikikiky, mikanika- 
ny, mitsikatriitany. mitoiœlaka, mibirao- 
kimoka lise mit à-. iVihomehy. lo- 
kin'ny hèhy, latiaky ny hehy izv. 
Son ami éclata de—. Nikakakak*, ni- 
tolakàka ny sakaizany. Le garçon écla- 
ta de— . Nihikikiky.nitsikikikiky. ni- 
kanikany. nitsikanikany ny zaz ilahy. 
Le petit enfant éclata de—. " Nitokela- 
kelaka ny zaza kely. —sous cape, —dans 
sa barbe. Mihimokimoka. —du bout 
des lèvres. Manao hchy ra, mihomehy 
ra, mihomehy tsy sazoka. Tout le mon- 
de se mit à—. 8amy nanao hehy be ny 
olona rehetra. Tout le monde éclata de 
—, Nanao hehy ranovaky avokoa nv olo- 
na rehetra. 2 # fig. Mahaflnaritra. "Tout 
rit dans cotte campagne. Mahafinaritra 
ny zavatra rehetra amin'ity saha ity. 3° 
—, Milalao, manao kivazivazy, miho- 
mehy. Venez avec nous, nous rirons. 
Avia hiaraka aminay, hilalao isika. Il 
aime à—. Tia lalao, —kivazivazy izy. 
Tout cela est pour—. Kivazivazy hia- 
ny izany, mba hampihomehy fotsioy 
izany. Il a le mot pour—. Mahay teny 
mampihomehy izy. —de quelqu'un. 
Mihomehy olona. 11 rit do toutes les 
remontrances qu'on lui fait. I homélie- 
zany avokoa ny fananarana rehetra atao 
aminy. 

8e rira, vpr. Miho.uehy. Il se rit de 
vous. Ihomehezany hîanao. 

RIRE. ou RIS, sm. Fihomehy. hehy. 

— agréable. Fihomehy m'ibalinaritra. 

— floreô. Hehy ra. Gros rire. Hehy vo- 
raka. Rire moqueur. Hehy valaku. 

RISÉE, sf. Fara hehy. fihomehezana. 
Il s'éleva une— dans l'assemblée. Nisy 
fara. hehy tao amy ny fivoriana. Il est 



Digitized by 



Google 



Riv 



- 731 



ROD 



)a — do tout lo monde. Ihomehezan* 
ny olona rehetra izy. 

RISIBILITÉ, sf. Fihomehezaoa. La — 
est propre à l'homme. Anjaran' ny olo- 
na hiany ny fihomçhezana. 

RISIBLE, adj. Mampihomehy, maha- 
Uikaiky, mendrika hibomehezana. Conte 
— . Angano mampihomehy, mahatsi- 
k&'thy Homme—. Lehilahy mendrika 
hihomehezana. 

RISQUE, sm. Fanaovana vy very. — 
very tena, — kitoatoa, — mosalahy, — - 
bcfahatany. A tout—. Kiloatoa. mo- 
salahy. befahatany. 2 # — , Zavatra aia- 
horana. — mampahita loza, — mampi- 
di-doza, loza. ïl a entrepris cette affai- 
re à ses risques et périls. Azy ny an- 
toka raha misy loza amiff izany raha- 
raha izany. Voy. Danger. 

RISQUER, va. t* Manao vy very, — 
vory tcna, — kitoatoa, — mosalihy, — 
befahatany. Comme Hasardbr. 2 # — , Mi- 
sy hatahorana. Vous risquez de perdre 
beaucoup. Mi*y hatahorana fandraô 
maty antoka be uianao. 

Se risquer, vpr. Comme Sa hasarder . 

RIT ou RITE, 8m. Fombam-pivavaha- 
na. 

RITOURNELLE, a/1 Fiverimherenan- 
teny. 

RITUEL, sm. Boky misy ny fomba fa- 
nomezana ny sakramenta sy ny fom* 
bam-pivavahana hafa. 

RIVAGE, sm. Morondranomasina. mo 
ron-drano. 

RIVAL, AXE, a. et adj Miraninana. 
mifandrafy, rafy. mitovy. Il est sans — . 
Tsy misy mitovy aminy, tsy manara- 
paharoa izy. 

RIVALISER, vn. Mifaninana, mifan- 
drafy. Ils ont rivalisé du courage. Ni- 
faninana mba bampisoho horim-po 
izy iroo. 

RIVALITÉ, sf. Firaninanana. fl Tan ira- 
fesana. La — des chefs entraîna la por- 
terie l'armé*. Ny ftfandrafesan' ny le- 
taibe nampahita loza ny taflka. 

RIVE, a/. Moron-drano. 

RIVER, va. 1* Manao vonobaibona. V 
fig. — à quelqu'un son don. Manao po- 
tandroka amin olona. mandresy labatra 
olona. 

RIVERAIN, AINE, adj. Ao amoron- 
drenirano. Propriété riveraine. Tany ao 
amoron-drenirano. 

-, sm. Mponina ao amoron-droniraû^. 



RIVET, sm. Vonobaibona. 

RIVIÈRE, sf. Renirano. 

RIVURE, sf. Lahin-tsavily. 

RIXE, sf. Fifandiraua, fandiLra, ady ra- 
tsy. 

RIZ, sm. Vary —au lait. Vary amin- 
dronono. Eau de— . Hunom-bary. —cuit 
avec beaucoup d'eau. Vary s »soa. —do 
l'année précédente Vary tranainy. — 
nouveau. Vary vao. Grain de—. Voam- 
bar y. — blanc Vary iulsy, fotsim-ba- 
ry. — non décortiqué. Vary akotry. 
— de montagne Vary totnboka. — de la 
première saison. Vary alohu. —de la 
seconde saison. Vary vakiarnbiaty. 

RIZIÈRE, sf. Tanimbary. 

ROBE, sf. !• Zîpo, robo, akanjo reba- 
reba. — de mousseline. Zipo, robo ma* 
silina. —de magistrat. Akanjo rebare- 
baianaon' ny mpitsara. — de chambre. 
Akanjo rebureba fltondra ao an-trano. 
2° Volom-biby sasany. Ce cheval a uns 
belle—. Tsara v olo io soavaly in. 3* fig. 
Les gens «le — . Ny mj>anao raharaha 
momba ny lit.-arana. 

ROBINET, «m 1° fsiriry. 2*-, Uklen- 
tsuiry. Tournez lu—. Ahodino ny Ja- 
klen-tsiriry. 

ROBUSTE, adj. 1° Malanjaka, matom- 
boKa, be ania. tLmuie — . Oloaa matan- 
jaka t etc i 9 fiy. Il a une foi — . Ouna 
mora mino, otuua tsutra izy. 

ROC, sm. Valulamjiy. Bâtir sur le — 
Manon na am o > 1 1 y catol a » » v î/ • 

ROCAiLLjâUX, j£UJ^, adj. Be Ka- 
rao»jaiu. Terrain — . iuuy b>> tnraobato. 

ROCHjsî, .s/. 1° Val be naka'.iry Ce paya 
e»i tout couverï le ucn-s. ï'otit»a oa- 
lobe uaka Ji>y ittuy tuny izmy s fiy. 
Un cœur ue — . v\j vu-u. Il y a q .ei- 
que anguille sois—, Misy zavatra mitt- 
tina anim' izau\ raliuraua >zi ty 

ROCHEi*., sm. c Va ulaaij>y, luira m - 
bato Le pieu d'un — . Sy .un- ou »y va- 
Lulainpy, eic. ^ u fiy OlvWi .u vato. Vous 
parlez a des i oc liera. >iueuy aima'oio- 
nafo calo hiauau 

fiOOHfir, am. A&anjo iulsy î'auaoa' ny 
eve*a. 

ROCHEUX, EUSE, adj. lie vatti ma- 
kadiry, be harambato. 

ROCOGO, adj. et sm. in car. La m i ai y 
antitru. 

RÔDER, vn. Mivezivezy, mivoivoy. mi- 
eodisody, mihûodihaoUy. miriorio, ml- 
rènireny. J*ai rôdé chez toue les librai. 



Digitized by 



Google 



ROM 



732 — 



Hum 



rcs. Efa nicezivezy, nivoicoy eran' ny 
rapivaro-boky rehetra aho. Oa voit des 
gens qui rôdent autour de sa maisou 
pour l'arrêter. Mby olona misoduody, 
mihaodihaody raanodidina ny tranony 
mba hisambotra azy. Il y a des voleurs 
qui rôdent dans cette forêt. Misyjirika 
mivezivezy, mivoivoy, miriorio, mi- 
renireny ato amin' ity ala ity. 

RÔDEUR, sm. Mpiriorio, mpirenirony. 

RODOMONT, sm. Mpirehaka, kevoka, 
mahery vava, lasan-ko vavany. Voy. 
Fanfaron. 

RODOMONTADE, sf. Rehaka. fireha- 
ka, hakevoka, hakevohana, herim-bava, 
vava. 

ROGATIONS, sf. pi. Fivavahana fa- 
naon'ny Eglizy mandrilra ny bateloan' 
andro mialoha ny andro niakarany Je- 
so-Kristy any an-danitra. 

ROGNE, sf. Hatim-parasisa. 

ROGNER, va. f Manaisotra, manala, 
raamaraaa, manatsaka, manaratsaka. Il 
faut —ce bâton. Tokony hanesorana io 
tehina io. Rognez-vous les ongles. E*o- 
ry t alao ny hohonao. —du papier. Jl/a- 
marana, manatsaka, manaratsaka ta- 
ratasy. 2 a fig. Manaisotra. On m'a rogné 
ma part. iVaneaorana ny anjarako. 

ROGNEUX, EUSE, ad), et a. Hateni- 
na, kongonina. Un âne — . Ampondra 
kongonina. Voy. Galbux. 

ROGNON, «m. Voan-kena. Rognons de 
veau. Voan-foman-janak'omby. 

ROGNURE, sf. Haratsaka. — de peau. 
//ara/*a-koditra. 

ROGUE, adj. Mianjonanjona, miavona- 
vona. Il a la mine — . Mianjonanjon- 
toelra izy. 

ROI, 8m. i m Mpanjaka (lahy), andriaraan- 
jaka, andriana. Les ordres du — . Ny to- 
nin* andriana. 2*—, Andriandahy. Le — 
de cœur. Ny andriandahin' ny sama- 
mena. frfig. Le — de la création. Ny 
olombelona. Le-* des animaux. Ny lio- 
na. Le — des oiseaux. Nyegla. 

ROITELET, sm. I- Vorona madinika 
hoatra ny tsikirity. 2- fig. Mpanjaka ma- 
dinika. 

RÔLE, sm. f Rejistra, filaharana. Les 
capitaines ont un — de leurs soldats. 
Ny kapiteny mitana uy rejistry ny 
miaramilany avy. Sa cause viendra à 
tour de—, Hatao araka ny filaharana 
ny adiny. 2»—, Anjaran* ny mpanao tea- 

• tre. Il abii^n jou/. î,on— . Xahavita tsara 



ny anjarany tao amy ny teatra izy. 
3° fig. Raharaha, ny atao. Il joue un 
grand—. Manao taharaha lehibe izy. 
On Ta chargé d'un — bien difficile. No- 
mena raharaha sarotra atao izy. Tous 
jouez là un mauvais—. Ràtsy izany atao- 
nao izany. 

ROMAIN, AINE, adj. Romana. L'em- 
pire—. Ny fanjakana romana. Chiffres 
romains. Marika romana. Caractère—. 
Lobavy romana. L'Eglise romaine. Ny 
Eglizy romana. 

ROMAINE, sf. Mizana tokam-bato. 
ROMAN, sm. Angano, tan tara foronina. 
ROMANCE, sf. Kalokalo. 

ROMANCIER, sm. Mpamorona anga- 
no, — tan tara. 

ROMANESQUE, adj. f Manabaka ny 
angano. Histoire—. Tantara manahaka 
ny angano. 2°— , Hafahafa, manao be- 
vi-draviua. C'est un esprit—. Olona ha- 
fahafa, etc., izy. 

ROMANTIQUE, adj. Manahaka ny any 
ny angano. Style—. Laha-teny manaha- 
ka ny any ny angano. 

— , am. Laha-teny manahaka ny any ny 
angano. 

ROMANTISME, sm. Fomban'ny laha- 
teny manahaka ny any ny angano. •' 

ROMARIN, sm. Hazo madinika mani- 
tra. 

ROME, sf. Roma. 

ROMPRE, va. f Manapaka, mamaky. 

— un bâton. Manapaka tehina. —une 
porte. Mamaky varavarana. —le pain. 
Mamaky moro. — les bataillons enne- 
mis. Mamaky ny fahavalo. 2*—, Misa- 
kana, mamiJy. —le vent. Misakana, 
mamily ny rivotra. 3 a fig. Manapaka. 

— lesommoil. Manapaka to ri maso. — 
la conversation. il/anapa-dresaka. — sos 
fers. Manapa-gadra. 4 # ^-, Mampangin- 
tsina, manimba, mandrava, manâfoana, 
misakana, mandika, tsy manaraka. —les 
oreilles à quelqu'un. Mampangintsin- 
tadiny olona. Les pluies ont rompu 
les chemins. Ny ranonorana nanim- 
6a ny làlana. — une assemblée. Man- 
drava flvoriana anankiray. Rompez les 
rangs. Ravao ny laharana. — un trai- 
té. Mandrava, manafoana fanckem- 
pihavanana. —les desseins de quolqu' 
un. Misakana fi kasan' olona. —ses en- 
gagements. Mandika, tsy manaraka 
ny teny napotraka. —le jeune*. 7>r/ ma- 
naraka. ny-flfa<liàn-kanina. 5*—, Manka. 



Digitized by 



Google 



e -^* 1 



BON 



733 — 



ROfr 



zntra, mamolaka. —quelqu'un au travail. 
Mankazatra, etc., olona hiasa. —le ca- 
ractère d'un enfant. Mamolak* ny di- 
tran-jazaïahy onankiray. H loc. -rie silen- 
ce. Tsy mangina intsony, taiteny. —une 
lance avec quelqu'un. Mifanjihitra amiu' 
olona. —la glace. Manomboka raharaha 
sarotra. 

— , vn. 1* Tapaka. Les arbres rompaient 
de fruits. Tupaky ny voany ny hazo. 2* 
—, Misara-pihavanana. Il a rompu avec 
son meilleur ami. Nisarapihavanana 
tamy ny sakaiza tiany izy. 

Se rompre, vpr. I* Tapaka, vaky. Les 
ressorts dft la voiture se rompirent, Ta- 
paka ta m in' izay ny virotainan-kai*>sy. 
2°/îgr. Mihazatra. 8e— aux affaires. Mi- 
hazatra amy ny raharaha. 

A tout rompre, loc. ado. Izaitsizy. Cet 
orateur a été applaudi à tout — . Niho- 
rehana izaitsizy io mpandaha-teny io. 

ROMPU, UE, p. et adj. I - Tapaka, no- 
tanahina, vaky, novakina. 2°— , Voasa- 
kana, nosakanana, voavily, navily. 3* fig 
Simba, nosimbana, rava, noravana, voa- 
dika, nodikaina, tsy narahina. 'r— , Za- 
tra, nozarina. Homme— aux afTaires. Olo- 
na zatra amy ny raharaha. 

RONCE, sf. 1» Voaroimainty, voaroi 
tsilo. 2* fig. Fahasahiranana, fahoriana. 
La vie est semée de ronces et d'épines 
Tsy ilaozani-pa/iaaa/uranana, etc., ny 
andro iainantsika. 

ROND, ONDE, ad/. 1* Vorivory, kivo- 
rivory, boribory, kiboribory. Chapeau — . 
Satroka vorivory, kivorivory. —comme 
une boule. Boribory, kiboribory hoa- 
tra ny kanety be. 2 a — , Dongadonga. 
Visage—. Tarehy dongadonga- 3* fig. 
Tsotra. Un homme tout — . Lehilahy tso- 
tra. 4°— , Bontolo, katroka, himppna. 
Compte — . Isa bontolo. Faisons un 
compte —, je vous en donnerai dix pi- 
astres. Ariary folo katroka, himpona 
no hividianako izany aminao. 

—, sm. Vorivory, kivorivory, fari-bola- 
na. Tracez un— avec le compas. Ma- 
naova vorivory, etc., amy ny koropâ. 
Ils s'assirent en—. Nipetraka nanao fa- 
ri-bolana izy ireo. 

RONDE, sf. Fisafoana, mpisafo. Com- 
me Patrouille. 

À la ronde, loc. adv. 1° Manodidina. 
Inspecter tout à la — . Mikarakara ny 
zavatra rehetra manodidina. 2*—, Ma- 
nao lAlana. Boire à la — . Misotro ma- 
nao làlana. 



RONDELET, ETTE, adj. Botrefona. 

fatrofatro. Il est—. Botrefona, etc., 

izy. 
RONDELLE, sf. Ampinga fanao amy 

ny milina na amy ny rindram-by, etc. 

RONDEMENT, adv. 1* Haingana, 
amim-paharisihana. Travailler—. Mia- 
sa haingana. etc. Mener une affaire—. 
Manao raharaha amim-paharisihana. 
2* fig. Amim-pahatsorana. Dire les cho- 
ses — . Milaza zavatra amim-pa/iafso- 
rana. 

RONDEUR, sf. {• Hakivorivory. haki- 
boribory. ï'fig. Hatsorana, fahatsora- 
na. J'aime la — de cet homme. Tiako 
ny hatsorana, ny fahatsoran* io lehila- 
hy io. 3*—, Firindrana. Ce style man- 
que de — . Tsy mirindra tsara izany 
laha-teny izany. 

RONDIN, sm. Hazo boribory, langi- 
l.mgy, kibay. 

ROND-POINT, sm. Kianja vorivory. 

RONFLANT, ANTE, ad;. 1* Mido- 
hdka, mitrona, mirimoiimo. Voix ron- 
flante. Feo midohàka. Instrument — . 
Znva-maneno mitrona. 2* — , Mirindra 
tsara. Style—. Laha-teny mirindra 
tsara. 

RONFLEMENT, sm. f Fierotra. 2*—, 
Fidohàka, Û trôna, flriraorirao, fimono- 
monona, fiezineziaa, fldoboka. Le — de 
l'orgue. Ny fitronan' ny organa. Le — 
d'une toupie. Ny firimorimo, fimono- 
monon* ny tandrimo. 

RONFLER, vn. 1» Mierotra. 2*—, Mi- 
dohàka, mitrona, mirimorimo, mimo- 
nomonona. miezinezina, midoboka. Le 
canon ronfle. Miezinezina, midoboka 
ny tafondro. 

RONFLEUR, EU SE, a. Mpierotra. 

RONGER, va. 1* Mikiky, mihinana, ho- 
mana, manaikitra. — un os.. Mikiky 
taolana. Les vers rongent le bois. Ny fo- 
sitra mihinana, homana ny hazo. Ce 
cheval ronge son frein. Manaikitra ny 
vy sakam-bavany io soavaly io. 2* fig. 
Mihinana, homana, mandevona, mihady. 
La rouille ronge le fer. Ny harafesina 
mihinana, homana, mandevona ny 
vy. L'eau ronge la pierre. Ny rano mi- 
hady ny vato. Le chagrin le ronf e. Ho» 
mana azy ny ajahelo. || loc. — son frein. 
Mthazona hatezerana. 

RONGEUR, EUSE, adj. t- M.ukiky. 
'2* fig. Lever—, Nynenina. 

—, .s mi pj. Biby mjuiky. 



Digitized by 



GoogI 



ROT 



734 - 



ROU 



ROQUEFORT, sm. Karazana fromazy 

tsara (lia tsara. 
ROQUET, sm. Karazan'alika madini- 

ka. 
ROSACE, sf. Haingon-drafitra vorivory 

manahaka ny vonin-draozy. 
ROSAIRE, sm. Rosera. 
ROSAT, adj. Misy ilora-bonin-draozy. 

Huile — . DHoilo misy ilombonin- 

rtrnnzy. 
ROSBIF, sm. Tonon-ken' omby. 
ROSE, *f. 1* Vonin-draozy. Eau do — . 

Uomhonin-draozy. V fig. Hamenam*- 

na. File a un toint de — . Menamena 

tar^hy izy. || loc. Bois de— . Volonibodim- 

pona. La saison dos roses. Ny l» hataona. 

Il n'y a point de ros<>s sans épines. Tsy 

misy fifaliana tanteraka. Découvrir le 

pot anx rose*. Mahitany ank'iromiafina. 
—, sm Volon* ny mavokoly. Etoffe d'un 

beau — . Lamba mavokely. 
— , adi. Mavokely. Un« ceinture — . Ktra 

mavokely. 
ROSÈ,ÉE, adj. Menamena. Un teint—. 

Tareliy menamena. 
ROSEAU, sm, Volotara, bararata. 
ROSÉE, sf. Ando, ranonando. 
ROSÉOLE, sf. Bonibony. 
ROSERAIE, sf. Tanim-bnnin-draozy. 
ROSETTE, sf.-\ m Hainffon-iava^ra vo- 
rivory hoatra ny vonin draozy. 2* — , Vo- 

nan-dribà menamena famantaran-da- 

koraona 
ROSIER, sm, Foto-bonin-draozy. 
ROSSE, sf. Soavaly kely aina. 
ROSSER, va. Mametsapetsaka, mana- 

vokavoka, manontatonta, mandarodaro- 

ka, mandabodaboka mamangovango, 

manjezika, manao vely kary, — kapo- 

tandrimo. Voy Assommbr. 
ROSSIGNOL, sm 1° Karazam-boro- 

na madinika tsara feo. 2 # — , Farango. 

3- fig. Cette femme a une voix de—-. 

Manga feo izany vehivavy izany. Un — 

d'Arcadie. Horika. 
ROSSINANTE, sf. Soavaly kaozatra. 
RÔT, sm. Rezatra. 
RÔT, sm. Tonon-<ena. 
ROTATEUR, TRIGE, adj. Mampiho- 

dina. Force rotatrice. Hery mamptho- 

dina. 
ROTATION, sf. Fihodina, flsangodina, 

Ûtsingerina. La — delà terre. Ny fiho- 

dinkodina, etc., ny tany. 
ROTATOIRE, adj. Mihodina, misan- 

K<uKTta, mitsingcrina. 



ROTER, vn. Mand rezatra. 

RÔTI, sm. Tonon-kena, endin-kena. 

RÔTIE, sf. Sila-mofo voatono. 

ROTIN, sm. Rotay, tsontsoraka, 

RÔTIR, va. Manasaly, raanatsikanina, 
manatsatsika, mitono, manendy. —à la 
broche. Manasaly, manatsikanina. 
—sur le gril. Manatsikanina. mana- 
tsatsika. mitono ambony makarakara 
vy. —sur les charbons, ifanatsatsika, 
m itono ambony vain'afo. — sous la brai- 
se. Manao tono tsofotra. —un poulot 
dans une marmite. Manendy akoho 
anaty vilany. 

—, vn. May. baraka. On rôtit an soleil. 
Mahamay ny hainandro. 

Se rôtir, vpr. May, haraka. Vous vous 
lotissez les jambes. May, haraky ny 
afo ny ranjonao. 

RÔTISSAGE, sm. Fanasaliana, fana- 
tsikaninana, fanatsatsihana, fitonoana, 
fanendasana. 

RÔTISSEUR, EUSE, s Mpivarotra 
tonon-kena, — endin-kena. 

RÔTISSOIRE, sf. Fanendasana. 

ROTONDE, sf Trano vorivory, trano 
heva vorivory. 

ROTONDITÉ, sf. fHavorivory. 2* -s 
Habotrefona. 

ROTULE, sf. Ampelandohalika. 

ROTURE, sf. \ m Toetry ny folovohilra, 
— ny tsihibelambana. Il est né dans 
la — . Toraky ny folooohitra, etc., izy. 
2"—, Folovohitra, tsihibelambana, no- 
va. 

ROTURIER, 1ÈRE, adj. et s. Folo- 
vohitra, tsihibelambana, hova. 

ROUAGE, sm. 1* Kodia. Les rouages de 
cette machine sont trop nombreux. Ma- 
ro loatra ny kodia amin'io milina io. 
î* fig Antanan-tohatra. Les rouages du 
gouvernement. Ny antanan-tohatry ny 
fanjakana. 

ROUCOULEMENT, sm. Bakobakoro* 
rô. fikohonkohon' ny voromailala. 

ROUCOULER, vn. Manao bakobako- 
roro, mikohonkohona. 

— , va. Mikalo, mitoreo. 

ROUE, sf. 1* Kodiarana, kodia Voiture 
à quatre roues. Kalesy misy kodiarana 
et'atra. Les roues d'une montre. Ny ko» 
ch'am-pamantarahandro. —hydraulique. 
Kodia anodin* ny rano. || loc. Faire la—. 
Mipela-bolom-body;/îg. mibohibohy. mi- 
rehareha. 2* fig. Pousser à la—. Manam- 
py mba hahatanterahana raharoha anan- 



Digitized by 



Google.-, 



HOU 



— 7^5 



HOU 



kiray. La— de la fortune. Voatr'ampan- 
goro. Les uns montent, les autres des- 
cendent, ainsi va la— de la fortune. 
Voatf ampangoro, ka mifandimbyara- 
bony syambany. Cinquième — à un car- 
rosse. Fanampiny foaua. 

ROUÉ, ÉE, 8 Petsy ratsy, fatsaka. 

—, adj. Marary ovana. Il a couché sur la 
dure, il en est — . Nandry tamy ny tany 
izy, ka mandrai ki-marar y ovana. 

ROUELLE, 8f. Didy vorivory. — de ci- 
tron. Didim-boasary vorivory. 

ROUER, va. Comme Rosser. 

ROUERIE, 8f. Hafotsen-dratsy. 

ROUET, snu Milina famolesana. 

ROUGE, ad/, f Mena, mivaivay. Vin — . 
Divay mena. Fer — . Vy mena. Mer — . 
Ranomasina mena II est — comme du 
feu. Mena, etc., hoatra ny afo izy. Il 
devint tout — de colère. Teramenan' ny 
batozerana izy. 2 # /ig. Tirer sur rjuelqu' 
un à boulets rouges. Marooapoaka, man- 
devilevy olona. 

— , sm. 1* Ny mena. 2*—, Loko mena, vo- 
voka mena. Marquer avec du — . Mana- 
marika amy ny loko mena. 8e mettre 
du — . Mitentina vovoka mena. 3* fig. 
Hamcna. Le — lui monte au visage. Me- 
na tery izy. 

ROUGEÀTRE, adj. Menamena, soma- 
ry mena, manopy mena. Des fruits rou- 
geâtres. Voankazo menamena, etc. 

ROUGEAUD, AUDE, adj. et s. Me- 
namena tarehy. 

ROUGEOLE, 8f. Kitrotro, bonibony. 

ROUGEUR, «f. f Hamona La — des 
lèvres. Ny ha aenan' ny molotra. 2°— , 
pi. Pentina menamena amy ny boditra. 
Il a des rougeurs au visage. Misy pen- 
tina menamena ny tarehiny. 

ROUGI, IE, adjf. Nihamena. || loc. Eau 
roiigie. Rano misy divay kely foana. 

ROUGIR, va. Manamena. 

—, vn. I* Mihamena, tera-mena. Le rai- 
sin commence à — . M iha mena sahady 
ny voalnboka. — de colère. Tera-me- 
na n'ny h.itezerana. 2» fig. Menatra. Je 
rougis de ma faiblesse. Menatra noho 
ny fahosako aho. 

ROUILLE, sf. !• Harafesina. 2* flg. 
Tsy fabalalana, tsy fabendrena. 

ROUILLÉ, ÉE, adj. 1* Harafesina. 
ï m fig. Voly, votsa. J'ai les jambes Touil- 
lées. Voly ny tôngotro. 

ROUILLER, va. \ m Moharafesina. 
I/bumidit* rouille les métaux. Ny man- 



de mahara/eaina ny metaty. 2* fig. Ma* 
bavotsa. L'oisiveté rouille l'esprit. Ny 
fidonanaham-poana mahavotsany sai- 
ns. 

8e rouiller, vpr. !• Miharafesina. 2» 
fig. Mihavotsa. 

ROUILLURE, 8f. Harafesina. 

ROUIR, va. Mandôna. — du chanvre. 
Mandôna rongony. 

— , vn. Milôna. 

ROUISSAGE, sm. Fandoman-drongo- 
ny. 

ROULADE, 8f. 1° Pikodiadia, fikodin- 
godingo, fikimbalimbaîy. 2* fig. Fioli- 
koleham-peo amy ny hira. 

ROULAGE, «m. 1* Fikodiadiavana. 
Routes d'un — facile. Làlana mera iko- 
diadiavan' ny kodiarana. 2 # — , Fiton- 
drana entan' olona amy ny sarety. 

ROULANT, ANTE, adj. 1- Mora mi 
kodiadia. Une voiture bien roulai te. 
Kale3y mora mikodiadia. 2 # fig. Sesi- 
lany, veromay. L'ennemi fit un feu — . 
Nandefa bisy sesilany, veromay ny 
fabavalo. Un feu — de plaisanteries. Vo- 
sotra sesilany. 

ROULEAU, sm. !• fîoronana. Un — 
de rubans, //oronan-dribà. 2°— , Ko- 
diarana lava, zavatra boribory, rikany. 

— de pierre. Kodiara m-bato. —pour 
étendre la pâte. Hazo boribory hami- 
sahana koban-dafarina. Transporter un 
bloc de pierre à l'aide de rouleaux. Ma- 
mindra vato makadiry amy ny rikany. 

ROULÉE, 8f. Kapoka rairivirivy. 
ROULEMENT, sm. 1* Fikodiadia. Le 

— des voitures. Ny fikodiadian* ny 
kalesy 2 # —, Fihebiheby. —d'yeux. Fi" 
hebihebin* ny maso. 3* fig. Fitatatata. 

— de tambour. Fitaîatatan' ny lango- 
rony. — de tonnerre. Fitatatatan' ny 
varatra. 

ROULER, va. 1* Manakodia. — une 
pierre. Manakodia vato. H loc. — car- 
rosse. Tsy mandia tany intsony. 2 d —, 
Mampihebiheby. — les yeux. Mihebi- 
heby maso. 3* —, Mangorona. — une 
carte géographique. Mangorona sarin- 
tany. i* fig. Mandinidinika. —des pro- 
jets dans satôfe. Mandinidinika zava- 
tra maro kasaina hatao. 

—, vn. !• Mikodiadia, mikodingoding\ 
mikimbalimbaly. — du haut d'un es- 
calier. Mikodiadia, <*tc, avy any an- 
tampon' ny tongo-dr hana. 2*— / Mi- 
topatopu, miliilan^ilana, mivezimbezi- 
nn, uiif.L*ving:viim. t^os Ilots roulent 



Digitized by 



Google 



ROU 



— 730 — 



ROY 



sur le sable. Mitopatopa amy ny fa- 
sika ny onjandrano. Le navire roula 
toute la nuit. Nihilangiliina, nivezim- 
bezinn, nihevingeoina nandritra ny 
alina ny sambo. 3* fig- Mihelingehna, 
mihahohaho, miriorio, mivoivoy, mifa- 
moivoy. Mille projets lui roulent dans la 
tête. Fikasana arivoarivo no mihclin- 
gelina, mihahohaho ao anatin* ny sai- 
ny. Il a roulé dans tous les pays. Ni- 
riorio eran' ny tany maro izy. L'argent 
roule dans ce pays. Mivoivoy. mïfa- 
moivoy eto amin' ity tany ity ny vola. 
Il j oc . _ 8 ur l'or. Manefoofo. Pierre qui 
roule n'amasse pas mousse. Tsy mety 
hanan-karena izay tsy miorim-pototra. 
4« — , Miankina, fototra. Tout roule là- 
dessus. Izany no iankinan' ny zavatra 
rehetra. Leur conversation roule sur 
l'histoire. Ny tantara no /bfo-dresak' izy 
ireo. 

Se rouler, vpr. Mitsimbadimbadika, mi- 
tsilailtiy, mitsinkasinkasina, mihosinko- 
sina. Se— sur l'herbe. M itsi m badi m ba- 
dika. milsilailay, mitsinkasinkasina 
eny ambony abitra. Les cochons se rou- 
lent dans la boue. Mitsilailay, mitsin- 
kasinkasina, mihosinkosina ao onaty 
fotaka ny kisoa. 

ROULETTE, sf. Kodiarana madinika. 
Les roulettes d'un lit. Ny ftociiaram-pa- 
rafara. 

ROULEUSE, sf. Mangoronkely. 

ROULIER, sm. Mpitondra entan'olona 
amy ny sarety. 

ROULIS, sm. Fihilangilana, fivezim- 
bezina, lihevingevina. 

ROUPIE, sf. l'Kiviron-idelo. 2°— , Ro- 
pia. . 

ROUPILLER, vn. Rondremana, ren- 
drehana. 

ROUPILLEUR, EUSE, s. Mpatori- 
tory. 

ROUSSÂTRE, adj. Somary menapina. 

ROUSSETTE, sf. Fanihy, manavibe. 

ROUSSEUR, sf. 1° Hamenapina. La— 
du poil. Ny namertapinan'ny volo. 2*—, 
Pentina menamena amy ny hoditra. Voy. 
Rougeur. 

ROUSSI, sm. Erona, rainkona. Cela 
sont le—, Maimbo erona, etc., izany. 

ROUSSIN, sm. 1* Soavaly tsyavoloa- 
tra. 2* fig, — d'Areadie. Borika. 

ROUSSIR, tîa. 1* Mahamonapina. Le 
ivû a roussi cette. ^toTe. Ny.afo haha- 
monapina ity lamba ity. 



— , vn. Mihamenapina. 

Se roussir, vpr. Mihamenapina. 

ROUTE, sf. 1* Lalana, dia, fandehana- 
na, ny aleha. La grande— . Ny là ïam- 
be. Il est resté on—. Nijanona teny 
an-dàlann. izy. Nous avons fait — en- 
semble. Niara-<iia izahay. Il a repris sa 
— . Nanohy ny dia nalehany izy. Le 
navire a fait— vers le nord. Nandeha 
nianavaratra ny sambo. Le fleuve se 
grossit sur sa — de plusieurs rivières. 
Ny ony amin'izay alehany dia raiampy 
ronirano maro. Feuille de—. Taratasy 
manendryny lalana alehan' ny miara- 
mila. 2" > fig. Lalana, La — qu'il tient 
ne le conduira pas à la gloire. Ny /a fa- 
na arahiny tsy hahatonga azy an y amy 
ny voninahitra. 

ROUTIER, 1ÈRE, adj. AhafanUrana 
ny lalana. Carte routière. Sarin-tany 
ahafantarana ny lalana. 

— , sm. I* Boky ahafantarana ny lalana 
eny ambony ranomasina. 2* fig. Un 
vieux—. Fetsilahy. 

ROUTINE, sf. Fahazarana ela. Il a la 

• —de ce travail. Zatra izay ela izay amin' 
izany asa izany izy. Il fait tout par—. 
Manao ny zavatra rehetra noho ny faha- 
zarana izy. 

ROUTINIER, 1ÈRE, s. Mpanao noho 
ny fahazarana. 

ROUVRIR, va. 1* Mamoha indray, ma- 
nokatra indray, mampisokatra indray. — 
la porte. Mamoha varavarana indray. 
Cet effort rouvrit sa blessure. Izany fa- 
naovana am-bezatra izany nampisoka- 
tra indray ny ratrany. 2 a fig. — une 
plaie. Mamoha alabelo. 

Se rouvrir, vpr. Mivoha indray, miso- 
katra— . 

ROUX, ROUSSE, adj. Menapina. 
Cheveux—. Volon-doha menapina. 

— , sm, Ny menapina. 

ROYAL, ALE, adj. Any ny mpanjaka, 
— ny andriana, hoatra ny mpanjaka. Le 
palais— . Ny lapan' ny mpanjaka. L'au- 
torité royale. Ny fabefan'ny mpanjaka. 
La famille royale. Ny fianakavian ny 
mpanjaka. Ordonnances royales. Te- 
nin'andriana. Il a déployé un luxe—. 
Nampiseho rehareha hoatra ny mpan- 
jaka izy. |i loc, Manteau—. Lambam- 
panjàkana. Sceptre — . Tehim-panjaka- 
na. Prince — . Zanak' andriana andran- 
drain-kanjaka. Altesse royale. Ànaram- 
boninahitra fanijana ny prinfsa na prin- 
îspsi. Aigle — Bfcli lahi&a fnlrindra. 



Digitized by 



Google 



^«J 



RUD 



- 737 - 



RDI 



ROYALEMENT, ado. Hoatra ny 
mpanjaka. 

ROYALISME, sm. Fitiavana mpan- 
jaka. 

ROYALISTE, adj. et a. Tia mpanjaka, 
miandany amy ny mpanjaka. 

ROYAUME, sm. Fanjakana misy mpan- 
jaka, faojakana. Le — des cieux. Ny 
fanjakan' ny lanitra. 

ROYAUTÉ, sf. Fiandrianan* ny mpan- 
jaka. 

RUADE, sf. Bavoara-body. 

RUBAN, sm. t* Riba. Nœud de rubans. 
Vonan-dribâ. 2 # — , Vonan-dribâ mena- 
mena famantaran-dakoraona. 

RUBANERIE, sf. Fauaovana riba, fl- 
varotana riba. 

RUBANIER, 1ÈRE, a. Mpanao riba, 
mpivarotra ribâ. 

—, ad;. Momba ny ribâ. Industrie ru- 
banière. Taozavatra momba ny ribâ. 

RUBÉFACTION, sf. Hatera-menan' ny 
hoditra. 

RUBÉFIANT, ANTE, adj. Mahate- 
ra-mena ny hoditra. Emplâtres rubé- 
fiants. Kataplasy mahatera-mena ny 
hoditra. 

RUBÉFIER, va. Mahatera-mona. 

RUBIGOND, ONDE, adj. Boramena. 
Il a la face rubiconde. Boramena ny en- 
driny, boramena izy. 

RUBIS, sm. Vato tsileondoza. 

RUBRIQUE, sf. 1* Lalàna momba ny 
fandaharani-pivavahana. 2* fig. Hafe- 
tsena. 

RUCHE, sf. i 9 Tohotra. 2* —, Tantely 
iray reny. 

RUCHÉE, sf. 1* Tantely iray reny. Tou- 
te la^-a péri. Maty avokoa ny tante- 
ly iray reny. 2*—, Tobo-tantely. I.a 
—a été bonne. Tsara ny toho-tantely 
tao. 

RUDE, adj. t* Masaosao, masaisay, ma- 
raorao, henjana. Peau—. Hoditra ma- 
saosao, masaisay, maraorao. Le grès 
est —au toucher. Masaosao, masaisay, 
maraorao ny vatovary raha tsapaina. 
Brosse—. Borosy henjana. 2»—, Mai- 
satra, handatra, mafaitra. Vin — . Oivay 
maisatra t etc. 3*—, Mikitoantoana, sa- 
rotra, mafy. Chemin — . Lâlana miki- 
toantoana, sarotra. Froid—. Hatsiaka 
mafy. — tempête. Taflo-drivotra mafy. 
Les temps sont rudes. Sarotra ny tao- 
na. Discipline— . Fi fehezanamafj/, man- I 



gidy. 4°— , Migadragadra, migadraka, tsy 
misononéka. Voix—. Feo migadraga- 
dra, migadraka. Style—. Laha-teny tsy 
misononéka. 5*—, Lozabe, mahery se- 
tra. Un père— envers ses entants. Ray 
lozabe, etc., amy ny zanany. 

RUDEMENT, adv. Mafy, amin-kalo- 
zana. 

RUDESSE, sf. ! s Hasaosao, hasaisay, 
ha raorao, hahenjana. 2 a — , Figadragadra, 
flgadraka, tsy lisononobana. 3*—, Ha- 
maiy, halozana. Il me traite avec—. Ml- 
tondra ahy mafy ioatra, amin-fcafo*ana 
izy. 

RUDIMENT, sm. 1« Fotopototra. A 
peine sait-il les rudiments de la gram- 
maire. Saika mbola tsy mahay ny foto- 
poiotry ny gramara izy. 2 # — , Zavatra 
vao miforona, forifotra. Les rudiments 
des plantes. Ny zava-maniry i?ao mifo* 
rona. Les rudiments des œufs. Ny /b- 
ri/bfr'atody. 

RUDIMBNTAIRE, adj. f Misy foto- 
poto«pjavatra. 2*—, Vao miforona, ma- 
moritbtra. 

RUDOYER, va. Manao ratsy fl tondra, 
mande vilevy Ioatra. Il ne faut pas— les 
enfants. Tsy tokony hanao ratsy fi ton- 
dra, handevilevy Ioatra ny ankizy ma- 
dinika. 

RUE, sf. Araben-dàlana ao an-tanâna, 
lâlana ao an-tanàna. 

RUELLE, sf. Lâlana madinika ao an- 
tanana. 

RUER, vn. Manao savoam-body. 

Se rudr, vpr. Miantorakn. Se — sur quel- 
qu'un. Miantoraha amin'olona. 

RUEUR, EUSE, adj. Mpanao savoam- 
body. Cheval—. Soavaly mpanao sa- 
voam-body. 

RUGIR, vn. 1* Mierona, manerona. Le 
lion rugit. Mierona, otc, ny liona. l'fig. 
Mampierona, manerona, mitrerona. — 
de colère. Mampierona, etc. 

RUGISSANT, ANTE, adj. Mierona. 

RUGISSEMENT, sm. 1* Fierona. 2* 
fig. Fampicrona, litrerona. 

RUGOSITÉ, sf. Haraorao, harokoroko, 
fandrotsirotsy. 

RUGUEUX, EUSE, adj. Maraorao, 
marokoroko, mandrotsirolay. Des feuil- 
les rugueuses. Ravina maraorao, etc. 

RUINE, sf. 1* Faharavana, fahalevona- 
na, famongorana, fahasimbana. Maison 
en — . Trano raua, simba. Cet empire 
est bien près de sa—. Efn ho rava, ho 

47 



Digitized by 



Google 



RU M 



— 738 — 



RUT 



lerona, ho fongolra izany fanjakana 
izany. 2* fiff. Fahalanian-karena, faha- 
botriana, l'ahafaham-baraka, fahasim- 
bana. Cette affaire a causé sa—. Na- 
halany harena, nahabotry azy izaay 
raharaha izany. 3 # — , pi. Ny sisa. Les 
ruines d'une ville. Ny sisa amy ny ta- 
nâna rava. 

RUINÉ, ÉE, ;). et adj. !• Rava, voa- 
rava, noravana, Iovona, nolevonina, fon- 
gotra, roafongotra, nofongorana, simba, 
nasimbaha. 2° fîg. Lany harena, botry, 
nobôtrina, afa-baraka, nalam-baràka, 
siraba, nesimbana. Homme—. Olona la- 
ny harena, bôtry. 

RUINER, va. 1* Mandrava, raandfivo- 
na, mamon^otra, manimba. ^-un édi- 
fice. Mandrava trano. —une ville. Man> 
•Wratra, mmndevona, mamongolra ta- 
nalft. La grêle a ruiné les vignes. N&- 
nimba ny voaloboka nyhavandra. Vfig. 
Mampahalany harena, mambotry, ma- 
naia baraka, manimba. Les guerres ont 
ruiné cotte province. Ny ady lalandava 
nampahalany harena, nambotry iza- 
ny fari-tany izany. Je vois que ses enne- 
mis l'ont ruiné dans votre esprit. Hitako 
fa ny fahavalony no n an al a baraka azy 
taminao. Les fatigues excessives ruinent 
la santé. Ny hasasarana bo loatra ma- 
nimba ny hasalamana. 

Se ruiner, vpr. 1° Rava, levona, simba. 
2° fîg. Lany harena, mihabotry, miha- 
simba. 

RUINEUX, EUSE, adj. Mahalany be, 
raandevona. Affaire ruineuse. Rahara- 
ha mahalany be, etc. 

RUISSEAU, sm. f Sakeli-drano madi- 
nika, lakan-drano madlnika. — limpide. 
Sakeli-drano madinika mangaronga- 
rana. Creuser un — . Manao lakan-dra- 
no madinika. 2 # fîg. Des ruisseaux de 
sang. Ua mandriaka. 

RUISSELANT, ANTE, adj. Mitsoro- 
rôka, manorika, misononôka. 

RUISSELER, vn. Mitsororôka, mano- 
rika, misononôka. La sueur ruisselait 
sur son corps. Nilsororôka, etc., tamy 
ny tenany ny tsemboka. Voy. Couler. 

RUMEUR, sf Fimonomonona, sahoa, 
vavam-bahoaka. La ville est en—. Mi- 
monomonona ny tanâna. D'où vient 



cette—? Inona no anton'izato sahoa iza* 
to ? La — vous accuse. Mamely anao ny 
vavam-bahoaka. 

RUMINANT, ANTE, adj. Mandini- 
ka. Les bœufs sont des animaux rumi- 
nants. Biby mandinika ny ornby. 

— , sm. Ny biby mandinika. 

RUMINATION, sf. Fandinihana. 

RUMINER, va. 1* Mandinika. ^ fîg. 
Mandinidinika. — une idée. Mandini- 
dinika hcvitra iray loha. 

RUPTURE, sf. f Fanapabana, faba- 
tapahana, faaaakiana, fahavakiana. Voy. 
Rompre. 2* fîg. Fisaraham-pihavanana, 
fnndravana, fanafoanana. Il y a eu — en- 
tre eux. iVisara-pihauanana izy ireo. 
Depuis la— de la paix. Hatramy ny 
nandravana f nanafoanana ny fane- 
kem-pihavanana. 

RURAL, ALE, adj. Momba ny any 
an-tsaha, — ny ambanivohilra. Biens ru- 
raux. Fananana any an-tsaha. Les 
mœurs rurales. Ny fanaon' ny amba- 
nivohitra. 

RUSE, sf. Hafetsena. 

RUSÉ, ÉE, adj. et s. Fetsy, kapetsy. 
konjo, fiharatra, holoka aty, mamaky 
akotry, fatsaka. 

RUSER, vn. Manao an-kafelsena. 

RUSSE, adj. et s. Mponioa any Rosia, 
rosiana. 

RUSSIE, sf. Rosia. 

RUSTAUD, AUDE, adj. et «. Dou- 
drina, tsy mahalala fomba. 

RUSTICITÉ, sf. Iiadondrina. 

RUSTIQUE, adj. \ % Any an-tsaha, any 
nyambanivohitra, tsotra. Travaux rusti- 
ques. Lahasa fanao any an-tsaha. Vie 
— . Toe-piainan* ny ambanivth tra. 
Banc—. Dabilio tsotra. 2* fîg. Don- 
drina, mitahontahona. Il a les maniè- 
res rustiques. Dondrina izy. Langage 
— . Fiteny mitahontahona.' - 

RUSTIQUEMENT, adu. Tahaka ny 
ambanivohitra, dondrina, mitahontaho- 
na. 

RUSTRE, adj. et $. Dondrina, tsy ma- 
halala fomba. 

RUTILANT, ANTE, adj. Mena mi- 
vaivav. 



Digitized by 



Google 



J 



SAC 



— 7:59 — 



SAC 



S 



SA, adj. pô88. Voy. Son. 

SABBAT, sm. *• Sabata. 2*t-, Fivo- 
riana alina ataou' ny mpnmosavy. 3- fîg. 
Tabaiaba. Quel — ï Endrey izato taba* 
taba! 

SABLE, sm. f Fasika. 2* fîg. Bàtir sur 
le — . Manorina ambonin' ny fasika. 

SABLER, . va. Manoto-pasika. — une 
allée. Manoto-pasika ny araben-da- 
lana. 

SABLEUX, EUSE, adj. Misy fasika. 
Farine sableuse. La farina misy fasika. 

SABLIER, sm. 1* Famantaranandro 
fasika. 2°— , Fitoeram-pasika. 

SABLIERE, sf. 1° Tany fibadiam-pa- 
sika. 2°— , Lavan-trano. 

SABLON, «m. Fasika madinika. 

SABLONNER, ra. Mikosoka amy ny 
fasika. 

SABLONNEUX, EUSE, adj. Be fa- 
sika, fasehirur. Un chemin — . Làlana 
be fasika. Terre sablonneuse. Tany 6e 
fasika t etc. 

8ABLONNIÉRE, sf. Tany llhadiam- 
pastka madinika. 

SABORD, sm. lîirika na banga funde- 
fasan-tafondro amy ny sambo. 

SABOT, sm {• Kiraro hnzo. 2°— , Ki- 
trom-biby tsy mivaky. 3*—, Fihazona- 
na ny kodiarankalosy amy ny fidinana. 
4 - — , Tandrimo kapoka. b* fîg. Dormir 
comme un—. Matory maty. 

SABOTIER, sm. Mpanao kiraro hazo. 

SABOULER, ra. 1* Misaritsarika. tna- 
nintontsintona, mandrirodrirotra. 1* fîg. 
Mandevilevy. 

SABRE, sm. Sabatra 

SABRER, va. I* Mamely sabatra. 2° 
fîg. Manao maika, — zara raha vita. — 
une affaire. Manao maika, etc., raha- 
raha anankiray. 

SABREUR, sm. Miaramila mahery au- 
tsabatra. 

SAC, sm. {• Lasaka» kllapo. *— à blé. La- 
sà/tam-barim-bazaha. Un — à mettre 
de l'argent. Kilapo fasiam-bola. Le — 
d'un soldat. Ny lasàkan' ny miarami- 
la. 2 # — , Iray lasàka, — kitapo. Un — 
de blé. Varim-bazaha iray lasàka* Un 
—-d'argent* Vola iray kitapo. 3 a — , 



Fandrohana. Mettre à — une ville prï- 
se d'assaut. Mandroba tanàna nalana; 
4* fig. Vider son—. Milaza ny zavatrn 
rebetra izay fantany amy ny zavatra 
iray loha» -■• a vin. Mpimamo. Homme 
de *• et de corde. Olona ratsy, — - sahy 
loza k — tsy mifidy hataoi 

SACCADE, sf. 1* Fanintontsintonana, 
fanofokofohana. Il le prit au collet et 
lui donna deux ou trois saccades. No* 
raisiny tao amy ny vozon' akanjony izy, 
ka nakofokofony Indroa na intelo. 
2*--, T©y fitoviana, tsy (isononobana* 
Ce navire ne marche que par saccadest 
Tsy mitôvy, tsy misononoka ny ian- 
denan' iny sambo iny. 3 # -*, Fandevile* 
venft. 

SACCADÉ, ÈE, adj. Tsy mltovy, tsy 
misononoka. Il a un stylo — . Tsy miso* 
nonàka ny la ha- 1 en iny. 

SACCADER, va. Manintodtsintona soa* 
valy. 

SACCAGE, sm. Fanimbana t 

SACOAGEMENT* «m. Fandrobâna* 

SACGAÔHR, va. {• Mandroba. — une 
ville. Mandroba tanâna. ?•— , Maninn 
ba* —un jardin. Manimba zdrday. 

SAGCHARIN, INE, adj. Ato anaova» 
na siramamy, momba ny siramamy. 
Plante saccharine. Zava-maniry azo 
anaovâna siramamy. L'industrie sac- 
charine. Ny fanaovana siramamy. 

SACERDOCE, sm, 1* Raharahan' ny 
mpisorona, — ny pretra. 

SACERDOTAL, ALE, adj. Momba 
ny pretra. La dignité sacerdotale. Ny 
flandrianan' ny prélfa. 

SACfiÊE, sf. Ny cran' ny lasàka. 

SACHET* s'/n. Kitapo kely. 

SACOCHE, sf. Kitapo hoditra, 

SACRAMENTEL, ÂLB ou SA" 
CRAMENTEL, ELLE, adj. 1« 
Momba ny sakramentd. 2» fig* MoW 
SUC rament au \. Teny mandpaka raha* 
raha anankiray. 

S ACR AMENTELLfîMfitf T , a dû, 
Araka uy fomban' ny sakramenta. 

SACRÉ, sm. Fanamasinana mpanjakft 
na oveka. 

SACRÉ, Éfi}, p. et adj, f* KohimaiW 



Digitized by 



Google 



SAC 



— 7i0 — 



SAI 



Dîna, marina. Clovis fut — par 9aint lie 
mi. Klovisy nohamasininy Md. Rémi 
Les vases sacrés. Ny kapoaka masina 
Les livres sacrés. Ny Soratra masina 
Les liens sacrés du mariage. Ny fikam 
hanana masin' ny mpivady. 2°— , Men 
drika hohajaina, tsy azo kasikasihina 
Les lois sont sacrées. Mendrika ho- 
hajaina ny lalàna. Un dépôt est une 
chose sacrée. Tsy azo kasikasihina ny 
zavalra napetraka. || loc. Le — collège. 
Ny kardinaly rehetra. 

—, sm. Ny zavatra masina. 

SACREMENT, sm. Sakramenta. Le 
saint — . Ny sakrarnenta masina, ny 
eokaristia. 

SACRER, va. Manamasina. — up évo- 
que. Manamasina eveka. 

—, vn. Miteny ralsy an' Andriamanitra. 

SACRIFICATEUR, sm. Mpisorona, 
mpanao sorona. 

SACRIFICATURE , sf. Raharahan' 
ny mpisorona. 

SACRIFICE, sm. 1* Sorona, fisorona- 
na, fanatitra, fanaovana fanatitra. Jé- 
sus-Christ s'est offert en — sur la croix. 
Jeso-Kristy nanolo-tena ho sorona teo 
ambony hazo-fijaliana. Le saint — de 
la messe. Ny fisoronana masin' ny 
lamesa. 27/0. Fahafoizana. Fairo à Dieu 
le — de sa propre volonté. Mahafoy ny 
sitra-pony ho an' Andriamanitra. 

SACRIFIER, va. 1* Misorona, manao 
sorona, manao fanatitra amin' Andria- 
manitra. — un agneau. Misorona, ma- 
nao sorona zanak'ondry. — les prémi- 
ces de son champ. Manao fandlitrany 
voaloham-bokatry ny tanimboliny amin' 
Andriamanitra. 2° fig. Mahafoy. tsy mi- 
tabiry, mandany. J'ai tout sacrifié pour 
vous. Nafoiko ho anao ny zavalra rehe- 
tra. — à Dieu son ressentiment. Tsy mi- 
tahiry lolom-po noho ny fltiavana an' 
Andriamanitra. —son temps à une af- 
faire. Mandany ny androny amy ny 
raharaha anankiray. 

— , vn. Manaraka. — à la mode. Mana- 
raka lamody. 

Se sacrifier, vpr. \* Mahafoy aina. 2* 
fig. Mahafoy tena. Se — • à la patrie. Ma- 
hafoy !ona ho any ny tanin-drazana. 

SACRILÈGE, sm. !• Sakrilezy, famc- 
tavetana ny zavatra masina, fanalam-ba- 
ràka— . 2»—, Fahavanonan-doza. C'est 
un — que d'attenter sur la personne des 
rois. Maha vanon-doza ny mitady ha- 
nmno mpanjaka. 



— , adj. 1* Manao sakrilezy. L'apôtre — . 
Ny apostoly nanao sakrilezy. 2*—, Ma- 
havanon-doza. Une main — . Tànana 
mahavanon-doza. 

— , s. Mpanao sakrilezy. 

SACRILÉ6EMENT, ado. Manao sak- 
rilezy. 

SACRIPANT, sm. Karilahy, mpitaba- 
taba, olon-dratsy. 

SACRISTAIN, sm. Mpikarakara ny 
zavatra fanaovan-damesa. 

SACRISTIE, sf. I* Elitra ihahirizana 
ny zavatra fanaovan-damesa. 2*— , Za- 
vatra fanaovan-damesa. La — de cette 
église est très riche. Be vidy nyra»:a/ra 
fanaovan-damesa ato amin'ity traoo 
leglizy ily. 

SACRUM, sm. Taolana farany ambany 
amy ny hazon-damosina. 

SAFRAN, sm. 1* Tamotamo. || loc. — 
marron. Ambaradeda. 2 - — , Tomamota- 
mo. 

SAFRANE, ÉE, adj. f Misy tamota- 
mo. 2*—, Tomamotamo, mitomamotamo. 

SAFRANER, va. Manisy tamotamo. 

S AGACE, adj. Mahira-tsaina. 

SAGACITÉ, sf. Fahiratan-tsaina. 

SAGAÎE, sf. Lefona. 

SAGE, adj. {• Hendry, maotona, mîton- 
dra tena tsara. Le malheur rend—. 
Mampahendry ny fahoriana. Enfant—. 
Zazalahy hendry, etc. Fille—. Zazava- 
vy hendry, etc. 2*—, Mampiseho faben- 
drena. Une conduite—. Fitondran-tena 
mampiseho fahendrena. 

— , sm. Ny hendry. Les sages et les 
fous. Ny hendry sy ny adala. 

SAGE-FEMME, sf. Mpampivelona, re- 
nin-jaza. 

SAGEMENT, adv. Amim-pahendrena. 

SAGESSE, sf. Fahcndrenai faharaaoto- 
nana, fitondran-tena tsara. Le livre de 
la — . Ny bokin' ny Fahendrena. 

SAGITTÉ, fiE, adj. Miloha lefona. 
Feuilles sagittées. Ravina miloha lefo* 
na. 

SAGOUIN, sm. Karazan-drajako madi- 
nika. 

SAIGNANT, ANTE, adj. !• Mandeba 
ra, miteté ra, baba ra. Il a le nez tout 
— . Mandeha ra, etc., ny orony. Viande 
saignante. Hena mbola mandeha ra. 2* 
fig. La plaie est encore saignante. Mbo- 
la fery vao ny alahelo. 

SAIGNÉE, sf. î* Fanalan-dra, raalana. 



Digitized by 



Google 



SA1 



— 741 — 



SAI 



2*'pQ- Tatatra, tataka. Faire des soignées 
pour dessécher un marais. Manao tata- 
tra hanamaina heniheny. Faire une — 
à la rivière. Manataka renirano. C'est 
une grande — qu'on lui a faite. A r o/a- 
farana be dia be izy. 

SAIGNEMENT, sm. Fandehanan-dra. 

SAIGNER, va. 1* Manala ra. —un ma- 
lade. Manala ra marary. 2»— , Manaso- 
minda. — un pnrc. Manasominda ki- 
soa. 3* fig. Mitalatra, manataka. 

—, vn. !• Mandeha ra. Il saigne du nez. 
Mandeha ran* orona izy. 2 # fig. Lu plaie 
saigne encore. Mbola Tory vao riy alabe- 
lo. 

Se saigner, vpr. !• Manala ra amy ny 
tenany. 2 d fig. Mabafoy be. ïl se saigne 
pour ses enfants. Mahafoy be ho any ny 
zanany izy. 

SAIGNEUX. EUSE,ac//. Misyra.Ila 
le nez — . Misy ra ny orony. 

SAILLANT, ANTB, ad). 1* Mandon- 
dona, mandomba, mandroso. mitatao, 
mivohitra, mitringitringy, montotra, mi- 
waka Corniche saillante. Kornosy man- 
dondona, tnandomba, mandroso, mi- 
tatao. Angle—. Zoro mivoaka. 2* fig. 
Lehibe, raanaitra ny saina. Voici l'idée 
saillante de ce livre. Izao no hevitra le- 
hibe ao amin'io boky io. On ne trouve 
rien de— dans ce livr*. Tsy misy na 
inona na inona manaitra ny saina ao 
amtn' io boky io. 

SAILLIE, sf. !• Fandondona, fandom- 
ba, fandroso, fitatao, flvohitra, fltringi- 
tringy. haraontotra, fivoaka. Os qui fait 
— . Taolana mivohitra, mitringitrin- 
gy, montotra. 2 # — , Fiantoraka. Faire 
une— dans le camp ennemi. Mianto- 
raka amy ny tobin' ny fahavalo. 3 a fig. 
Firehidrehitra, hasarotam-po, zavatra 
manaitra ny saina. Il faut réprimer 
les saillies de la jeunesse. Tokony ho- 
folahina ny firehidrehitra, ny hasaro- 
tam-pon' ny tanera. Livre plein do sail- 
lies. Boky be zavatra manaitra ny 
saina. 

SAILLIR, vn. Mandondona, mandom- 
ba, mandroso, mitatao, mivohitra, mi- 
tringitringy, montotra, mivoaka. 

SAIN, SAINE, adj. !• Salama, finari- 

" tra. Cet homme n'est pas—. Tsy sala- 
ma, etc., io lehilahy io. Il est revenu — 
et sauf. Niverina salama tsymarofy izy, 
niverina soa araan-tsara, nieren-doza, 
afa-doza izy. ?•— , Tsy lo, tsy simba, 



tsara toetra. Fruits sains. Voankazo tsy 
lo, tsy simba. Ce cheval a les jambes 
saines. Tsara toetra ny tongotrio soa- 
valy io. 3*—, Mahasalama, tsy maha- 
farofy. Pays—. Tany mahasalama, etc. 
4° fig. Mahitsy, marina. Il a l'esprit — . 
Mahitsy saina izy. Il a le jugement—. 
Mahay mitsara marina izy. Des opi- 
nions saines. Hevitra mahitsy, etc. 

SAINDOUX, sm. Mena-kisoa. 

SAINEMENT, adv. I* Mahasalama. 
Vous n'êtes pas logé — dans cette mai- 
son. Tsy mahasalama anao ny. mitoe- 
tra amin' iiy trano ity. 2° fig. Mahitsy, 
marina, araka ny marina. Il pense — . 
Mahitsy ny heviny. Il juge — des cho- 
ses. Mitsara marina ny zavatra, mi- 
tsara ny zavatra ara ha n y marina izy. 

SAINFOIN, s m. Karazam-bilona afafy. 

SAINT, SAINTE, adj. Masina. L'Es- 
prit — . Ny Fanahi-3/as-ina. Une pen- 
sée sainte. Hevitra masina. Les saints 
mystères. Ny mistery masina. Les 
saints autels. Ny otely masina. La 
sainte union conjugale. Ny fikambana- 
pa masin' ny mpivady. Les lieux saints, 
la terre sainte. Ny tany masina. 

— , s. Olo-masina, masin-dahy, masim- 
bavy. La communion des saints. Ny 
fiombonan' ny olo-masina. — Jean. 
Masin-dahy Joany. Sainte Elisabeth. 
Masim-bavy Elizabeta. Le — des saints. 
Ny iitoerana masina indrindra. 

SAINTEMENT, adv. Amim-pahama- 
sinana, tahaka ny olo-masina. Il est 
mort — . Maty tamim-pahamasinana, 
nanao fahafatesan' olo-masina izy. 

SAINTETÉ, sf. 1* Fahamasinana. La 

— des apôtres. Ny /ahamasinan' ny 
apostoly. 2°— , Anaram-boninahitra fa- 
najana ny papa. 

SAINT-PÈRE, sm. Ny papa, ny ray 
masina. 

SAINT-SIÈGE, sm. 1* Fiketrahan* ny 
papa. 2*— , Ny papa. Les décisions du 
— . Ny didin' ny papa. 

SAISI, IE, p. et adj. 1° Voasambotra, 
nosamborina, voaray,. noraisina. 2*—, 
Nalaina, voababo, nobaboina. 3°— , Ni- 
tondrana, nitoriana. Le tribunal a été 

— de cette affaire. Ny mpitsara no ni- 
tondrana, etc., izany raharaha izany. 4* 
fig. Ilita, fantatra, azo, voa. Il fut — de 
la fièvre. Azo, roan' ny tazo izy. Il fut 

— de peur. Azon" ny tahotra izy. 

— , sm. Ny alainvpananana. Le— et le 



Digitized by 



Google 



SAL 



74-2 — 



SAL 



saisissant. Ny alaim-pananana sy ny 
mpaka. 

SAISIE, sf. Fakam-pananana, famaboa- 
na. 

SAISIR, va. 1° Misambotrn, mandray. 
— un cheval par la brUhi. Misambotra 
soavaly amy ny lamboridy. — nno ha- 
che par le manche. Mandray famaky 
amy ny zarany. 2°— , Maka, mamabo. Il 
va des objets qui ne peuvent ôtre sai- 
sis pour aucuno créance. Mlsy zavatra 
sasany tsy azo a/am-trosa. On a saisi 
îles objets «le contrebande. Efa nobaboi- 
na ny zavatra sasany nafenina tamy ny 
ladoany. 3 # — , Mi tondra, initory. Il a sai- 
si le tribunal de son affaire. Nitondra, 
nitory ny raharahany tamy ny mpi- 
tsnra izy. 4° fig. Mahita, mahafantalra, 
mahazo, mahavoa. Vous n'avez pas sai- 
si le sens de ces paroles. Tsy naliita, 
tsy nanafantatra, tsy nahazo ny hovi- 
tr' ireo teny ireo hianao. Vous n'avez 
pas saisi ce que j'ai dit. Tsy azonao izay 
voalazako. Saisissez bien ce que jo vous 
dis. Fanlaro tsara izay lazaiko aminao. 
Lo froid l'a saisi. Azorï ny hatsiaka izy. 
La douleur l'a saisi. Azon' ny alahelo izy. 
H loc. — l'occasion. Manararaotra. 

Se saisir, vpr. Misambotra, mandray. 
maka. Il faut se — de cotte place. Toko- 
ny hataina izany tanâna izany. 

SAISISSABLE, adj. Azo alaina. 

SAISISSANT, ANTE, adj. Manam- 
poka, manaitra. Froid — . Hatsiaka ma- 
nampqka, etc. 

—, sm. Mpaka (unanana. 

SAISISSEMENT, sm. f Ilalairana 
avy amy ny hatsiaka. 2* fig. Hatairana. 

SAISON, sf. 1* Fizaran-taona. Les qua- 
tre saisons de l'année sont le printemps, 
l'été, l'automne et l'hiver. Ny fizarana 
efatry ny Éaon a dia ny lohataona, ny ia- 
havaratra, ny fararaqo ary ny ririnina. 
2 e —, Taona, andro. La — des somailles. 
Ny faom-pamafazana. La — des pluies. 
Ny andro be ranonorana, ny andro fa- 
havaratra. 3* fig. Ce que vous dites est 
hors de — , Tsy tokony holazainao amin' 
izao izany. 

SALADE , sf. Salady. — de cresson, 
Salqdy alao amy ny anandrano. 

SALADIER, sm. Fitoeran-lsaLidy. 

SALAGE, am. Fanisian-tsira. 

SALAIRE, sm. 1° Karama, tamhy. Il a 
recule — de son travail. Nandray ny 
karama, ny tambhï ny asa nataony 
izy. V fig. Vuly, lody. Le mâchant re- 



cevra le — de ses crimes. Ny ratsy fana- 
hy handray ny valy, ny lodin' ny helo- 
ka ataony. 

SALAISON, sf. !• Fanisian-tsin ny hô- 
na.ny hazandrano. etc., mba hitahiriza- 
na azy. 2*—, Ilena, hazandrano, etc., 
voaisy sira. 

SALAMALEG, sm. Fiarahabana man- 
joko. Faire des salamalecs. Miarahabz 
manjoko. 

SALAMANDRE, sf. Karazam-biby 
mltovitovy amy ny matahotrandro. 

SALANT, adj. m. Marais — . Farihy fa- 
kan-tsira. 

SALARIÉ, ÉE, adj. et s. Mptkarama, 
karamaina, mpitaraby, tambazana. 

SALARIER, va. Manakarama, mana* 
rama, manome karama, manamby, ma- 
nome tamby. 

SALAUD, AUDE, 8. Olona voretra, — 
vorery, — tangovorery. 

SALE, adj. 1° Maloto, misotisoty, misa- 
titika, misolotidotika, tsy mahadio tena. 
mikorondondy. raikesonkesona, mifota- 
fota. Comme Malpropub. 2- fig. Maloto. 
mahafa-baràka. Paroles sales. Teny 
maloto. Une — affaire. Raharaha ma* 
ha fa- baraka. 

SALÉ, ÉE, p. et adj. t* Misy sirn. 
mangidy sira, sira, voaisy sira, nasian- 
tsira. Eau salée. Rano misy sira, mai»- 
g'tdy aira. Cela est trip— . Mangidy 
sira loatra izany. Bœuf—. Omby sira. 
Porc—. Lambo sira. Pois-on— . lia- 
zandrana voaisy sira, nasian-tsira. 
Pas assez—, Masirasira, mas imagina. 
î* fig. Manindrona. Railleriu salào. 
Fanarabiana manindrona. 

— , sm. Lambo sira. Petit -~. Lambo 
su vi vaovao 

SALEMENT^ adv. Amira-pahalotoana, 

SALER, va. {• Manisy sira, mahama- 
sina, mampangidy. Ce sel no suffit pas 
pour — le rdjoiU. Tsy ampy hahama- 
sina, hampangidy ny nahandro ity 
sira ity. I* fig. Manao lafo, — an-tranu 
tokana. — ses pratiques. Manao la- 
fo, otc, 

SALETÉ, sf. \* Fabalotoana. haloto, 
loto, fjsotisoty, ilsotitika, ftsolotidotika, 
tikorondendy, ftkesonkesona, lifotafota. 
'2«— , Zavatra maloto. Oter la — . Mane- 
sotra ny zavatra maloto. 3* fig. Teny 
maloto, zavatra maloto. 

SALEUR, EUSE, s. Mpani«y sira hens, 
hazandrano, etc., mba liitahirizana azy. 



Digitized by 



Google 



SAL 



— 743 — 



SAN 



SALIÈRE, sf. Fitoeran-tsira. 

SALIGAUD, AUDE, s. Olona voretra, 
— vorory, — tango vorery. 

SALIN, INB, adj. Misy sira, mangidy 
sira. 

SALINS, sf. Rano atao sira, tany iha- 
dian-tsira, 

SALIR, va. !• Mandoto. Cet enfant sa- 
lit se3 habits. Mandoto ny .akanjony io 
zazalahy io. 2 # /îp. Mandoto, manoso- 
potaka, manala baraka. — la réputation 
de quelqu'un. Mandoto, etc., olona. 

Se salir, vpr. Mihamaloto. 

SALISSANT, ANTE, adj. f Mamin- 
dra loto. Les gants noirs sont salis- 
sants. Mamindra loto ny gan-tanana 
mainty. *•— , Mora maloto. Le blanc ost 
— . Mora maloto ny zavatra fotsy. 

SALISSURE, sf. Loto. 

SALIVAIRE, adj. Momba ny ivy. 
Glandes salivaires. Glanda iforonan' ny 
icy. 

SALIVATION, sf. Fitoraka ivy. 

SALIVE, sf. Ivy. 

SALIVER, vn. Mitoraka ivy. 

SALLE, $f. Efl-trano malalaka. —-à 
manger. Efi-trano iihinanana. 

SALON, sm. 1* Efl-trano fandraisana 
olona. 2° fig. Olona mihaja. Fréquen- 
ter les salons. Mamangy raatetika ny 
olonn mihaja. 

SALOPE, adj. et 8f. Voretra, vorery, 
tangovorery. 

SALOPERIE, sf. Havoretra, havorery, 
likesonkesona. 

SALPÊTRE, sm. Naitrara, Cran- 
ta ny. 

SALPÈTRER, ta. 1* Mnmpifangaro 
naitrara amy ny tany mba hahamafV 
azy. 2* —, Mampiteraka siran - tany. 
L'humidité salpêtre les murs. Ny ha- 
maadoana mampiteraka siran-tany 
ny rindrina. 

Se saîpdtrer, vpr. Miteraka siran-la- 
ny. Les murs se salpétrent. Miteraka 
8iran"tany ny rindrina. 

SALPÊTRIER, Sm. Mpanao naitrara. 

SALPÉTRIÈRE, sf Trano fanaovana 
naitrara. 

SALSIFIS, sm. Karazan'anana ma/no- 

«*y. 

SALTIMBANQUE, *m. 1' Mpanao 
dihim-bazaha, olona kinga tanana. 2 B 
fig. Arlralahy, kapotsaka, liarankana. 

SALUBRE, adj. !• Mahasalama. Nour- 



riture — . Hanina mahasalama. 
SALUBRITÉ, sf. Hatsarana. La — de 

l'air. Ny hatsaran* ny rivotra. 

SALUER, va. I* Miarahaba. —un vieil- 
lard. Miarahaba lahiantitra. 2* —, 
Mampanao veloma, mampamangy. Je 
vous prie de le — de ma part. Aza fa- 
dy, mampanao veloma t etc , azy aho. 
3°— , Miantso. Les soldats le saluèrent 
empereur. Nanlsoin % ny foloalindaby ho 
em pérora izy. 

Se saluer, vpr. Mifampiarahaba. 

SALURE, sf. Hangidy sira. Diminuer 
la — d'une viande. Mampihena ny nan- 
gidy siran' ny hena. 

SALUT, 8m. i % Famonjena. De là dé- 
pend le — de l'État. Izany no iankinan* 
ny famonjetï ny fanjakana. Il ne dut 
son — qu'à la fuite. Tsy voaconjy izy 
raha tsy nandositra. Travaillez à votre 
— . Mikeleza aina hamonjy ny fanahi- 
nao. 2»—, Fiarahabana, arahaba. Ren- 
dre le — . Mamaly fiarahabana, et©. 
3 # — , Fitsofan-drano ny vahoaka amy ny 
Sakramenta masina. 

SALUTAIRE, adj. Mahatsara, maha- 
soa, raahavonjy. Remède — . Fanafody 
maha tsar a, mahasoa. Pensée — . Ile- 
vitra mahasoa, mahavonjy. Loi— . La- 
lana mahasoa. 

SALUTAIREMENT, adc. Mahasoa. 

SALUTATION, sf. Fiarahabana. — 
Angélique. Fiarahaban' ny anjely. 

SALVE, sf. 1* Fanapoahana tafondro 
maro, fanaovana rere. Il fut salué par 
une — de vingt et un conps de canon. 
Tafondro iraika amby roapolo vava no 
napoaha hiarahabana azy. Il fut salué 
par une — «le mousqueterie. Noaraha- 
baina tamy ny basy natao rere izy. 2 - 
—, Fikotrokotroka. — d'applaudisse- 
ments. Tehaka mihotrokotrêka. 

SAMEDI, sm. Sabotsy, asabotsy. 

SANCTIFIANT, ANTE, adj. Maha- 
masina. La grâce sanctifiante. Ny faha- 
soavana mahamasina. 

SANCTIFICATEUR, s. et adj. m. 
Mpanamasina. L'Esprit—. Ny Fana b y 
mpanamasina. 

SANCTIFICATION, sf. Fanamasina- 
na, fankamasinana. 

SANCTIFIER, fa. Manamasina, ma- 
hamasina, mankamasina. La grâce san<> 
tilie nos âmes. Ny fahasoavana maha- 
masina nv fanahintsika. Sanctifiez h* 



Digitized by 



Google 



SAN 



744 — 



SAP 



jour du dimanche. Mankamasina ny 
andro alahady. 

SANCTION, sf. l**ankatoavana. 2*-, 
Sazy, valisoa. Cette loi manque de—. 
Tsy mîsy sazy, etc., izany lalàna izany. 
SANCTIONNER, va. Mankatô. —une 
loi. Mahkalà lalàna anankiray. C'est un 
usage sanctionné par le temps. Fanao 
nanhatoavina taikelikely izany. 
SANCTUAIRE, sm. 1°Fitoeranamasi- 
na indrindra tamy ny tempoly taloha. 
2 # — , Fîtoerana masina amy ny trano 
h'glizy. 3* fig. Le- delà justice. Ny 
trano fitsarana. 
S AND AL, sm. (Hazo) sandaly. 
SANDALE, sf. Kapa. 
SANG, sm. f Ra. Verser le—. Manda- 
îsa-rfra. Mettre quelqu'un en — . Maha- 
vaky ra oîona. C'est un homme de — . 
Lehilahy tia r*n' olona, olona masiaka 
izy. Cela fait faire du mauvais — . Mampi- 
sondrotra ny ra izany. Le — lui monte à 
la tôte Misondrotra ny rany. 2* fig. Ra- 
zana, flanakaviana, karazana, tarânaka, 
sakelika. Il est d'un — illustre. Avo ra- 
zana izy. Ils sont tous de môme—. Miray 
flanakaviana izy rehetra. C'est un che- 
val de — arabe. Karazana, farana-tsoa- 
valy arabo itony. Les princes du—. 
Ny zanak'andriana izay tena sakelik'aû- 
driana. 
SANG-FROID, sm. Tsy flraihana. Il 
lui répondit avec — . Namaly azy tsy ni- 
rnika akory izy. Il l'a tué de—. Na- 
mono azy tsy niraika akory izy. 
SANGLANT, ANTE, adj. !• Misy ra, 
feno ra, mihosin-dra. Vote ment— . Fi- 
tafiana misy ra, etc. 2-—, Misy ra meu- 
rt naka. Combat—. Ady misy ra man- 
driaka. frflg. Mafy dia maty. Outrage—. 
Faniratsirana mafy dia mafy. 

SANGLE, sf. Etra, fehikibo, anja-kodi- 
. tra. 

SANGLER, ra. PMamehy lasely, mi- 
mehy amy ny anja-koditra, manisy an- 
ja-koditra. Ce cheval n'e9t pas bien san- 
glé. Tsy voafehy tsara ny laselin' io 
soavalyio. —un lit. Manisy anja-ko- 
ditra farafara. 2* fig. Manafiritsoka, 
mandrehitra. Il lui sangla un coup de 
fouet. Nofiritsohany, norchetany ka- 
ravasy izy. 

Se sangler, vpr. Mietra. 

SANGLIER, sm. Lambo. 

SANGLOT, sm. Ilentohento, gigika, 
g(»igoika. 



SANGLOTER, vn. Maty henlo. migi- 

gika, migoigoika. 
SANGSUE, sf. f Dinta. 2* fig. Mpihi- 

nam-bahoaka. 
SANGUIN, INE, adj. !• Momba nyra. 

Vaisseaux sanguins. Lâlan-dra. 2»— , Be 

ra. Il <>st d'un tempérament—. Be ra izy. 
SANGUINAIRE, adj. Ratsiain-dra, 

tia ran* olona, masiaka. 

SANGUINOLENT, ENTE, adj. Mi- 
sy ra, miharo ra. Crachats sanguinolents. 
Rehoka misy ra, etc. 

SANITAIRE, adj. Momba ny hasa* 
lamana. Règlements sanitaires. Lalàna 
momba ny hasalamana. \\ loc. Cordon 
— . Famonoan-dâlana hisakana ny oloni 
-avy amy ny tany maty. 

SANS, prép. !• Tsy, tsy manana, tsy mi- 
sy, tsy aman-. Il est — malice. Tsy 
sompatra izy. — cesse. Tsy an-kijanona. 
Il est — argent. Tsy manam-bola izy. 
Un hommo — pareil. Olona tsy manam* 
paharoa. Une lettre— signature. Tarata- 
sy tsy misy sonia. —crainte. Tsy aman- 
tahotra. 2°— , Raha tsy, nadia.._aza. — 
vous, je n'aurais pas été placé. Raha 
tsy hianao, tsy nahazo rabaraba aho. II 
a fait cela — qu'on le lui ait dit. Nanao 
izany izy, na dia tsy nasaina nanao aza. 

SANS-CŒUR, sm. Kanosa, olona ra- 
tsy fo. 

SANS-DENT, sf. Vaviantitra tsy ani- 
fy, — banga ridana. 

SANS-GÊNE, sm. Fiangolangola, fito- 
hatoha. Il est d'un — incroyable. Tsy 
azo heverina ny fiangolangolany, etc. 

SANS-SOUCI, sm. Olona tsy manana 
eritreritra, — ahiahy. 

SANTÉ,*/, f Hasalamana. baflnareta- 
na. Il jouit d'une bonne — . Salama tsy 
raarofy, finaritra izy. U loc. Maison de 
— . Trano titsaboana. 2 # — , Santé, fiara- 
habana am-pisotroana. Porter une — . 
Manao santé, etc. 

SANTONINE, sf. Ody kankaoa, vovo- 
ka pitokankana. 

SAPE, sf. Fangirihana vody rindrina 
mba hampianjoraazy. 

SAPER, ra. !• Mangirika vody rindri- 
na. 2° fig. M and ra va. — les fondements 
d'un Élat. Mandrava izay iorenan'ny 
fanjakana. 

SAPEUR, sm. !• Miaramila mpanam- 
boatra lâlana. 2-— , Mpamonjy hain-tra- 
no. Sapeurs pompiers. Mpamonjyhatn- 
trano amy ny basiran^. 



Digitized by 



Google 



SAT 



— 745 — 



SAT 



SAPHIR, am. Vatosoa mangamanga, 
sa (Ira. • 

SAPIN, 8m. Karazan-kazo mtey dity. 

SARBAGANB, 8f. Tairika fltiûram-bo- 
rona. 

SARCASME, 8m. Fandatsana, fanara- 
biana, haraby. 

SARCASTIQUB, adj. Mandatsa, ma- 
naraby. Propos — . Teny mandatsa, 
etc. 

SARCELLE, 8f. Tsiriry ( vorona). 

SARCLAGE, 8m. Fiavana. 

SARCLER, va. Miava. -—un champ. 
Miava voly. 

SARCLBUR, BUSE, a. Mpiava. 

SARCLOIR, «m. Antsetra fiavana. 

SARCL.URE, êf. Ahilra avy amy ny 
niavana voly. 

8ARCOPHAGE, am. 1* Vata nileve- 
nan' ny ntaolo. 2*—, Tranovorona. 

SARDINE, sf. Saridina. 

SARDONIQUB, adj. Rire—. Hehy 
valaka. 

SARMENT, 8m. Bantsam-boaloboka. 

SARMENTEUX, EUSB, adj. Be 
rantsana. Vigne sarmenteûse. Foto- 
boaloboka 6e rantsana. 

SAS, sm. Sivana, fanintsanana. 

SASSER, va. t* Manasivana, manin- 
tsana. — de la farine. Manasivana, 
etc., lafarina. 2* fig. Mandinidinika, 
manasivana. —une affaire. Mandini- 
dinika., etc., raharaha anankiray. 

SATAN, sm. Satana. 

SATANIQUB, adj. Any fiatana, ratsy 
izaitsizy. Méchanceté—. Hasomparana 
ratsy izaitsizy. 

SATELLITE, sm. Planeta madinika 
moraba sady manodidina ny lehibe. La 
lune est le — de la terre. Ny volana no 
momôa sady manodidina ny tany. 

SATIÉTÉ, sf. 1* Fahatofohana. Il man- 
ge jusqu' à — . Homana mandra-pana- 
tofony izy. 4 > fig. Fahabobohana. 

SATIN, am. !• Paràsily. 1* fig. Ilauno 
peau de — . Malemy hoatra ny vololon* 
d ravina, — ny vohavoha ny hodiny. 

SATINADB, sf. Paràsily manify. 

SATINAGB, sm. Fampamirapiratana 
hoalra ny paràsily, farairapiratra — . 

SATINÉ, ÉB, adj. Mamirapiratra hoa- 
tra ny paràsily. Papier—. Taratasy 
mamirapiratra hoatra n y paràsily. 

SATINER, va. Mampamirapiratra hoa- 
tra ny paràsily. 



SATIRE, sf. 1* Tonon-kira faoarabto- 
na, — faniniana. 2*—, Fanarabiana, (a- 
naratsiana. 

SATIRIQUE, adj. f Momba ny sati- 
re. 2 # — , Mpanaraby, mpanaratsy. tlom- 
me — . Lehilahy mpanaraby, etc. 

—, am. Mpanao satire. 

SATIRIQUEMENT, adv. Amim-pa- 
narabiana. 

SATISFACTION, «/. !• Hafaliana, fa- 
hafaham-po, fankasitrahana, fankatele- 
mana. Il donne de la — à ses parents. 
Mahafaly, mahafa-po ny rainy amau- 
dreniny izy. Il en a témoigné sa—. 
Fankasitrahana sy fanhatelemana no 
nataony noho izany. 2 # — , Fanonerana, 
Il faut que la —soit proportionnée à 
l'offense. Tsy màintsy hifandanja amy 
ny hadisoana ny fanonerana. 

SATISFACTOIRB, adj. Mahonitra ny 
fahotana. Les bonnes œuvres sont sa- 
tisfactoires- Ny asa soa mahonitra ny 
fahotana. 

SATISFAIRE, va. Mahafaly, mahafa- 
po, manala Maria, mahafa-diana, manc- 
fa, manaraka, miala fo. Cette preuve 
me satisfait. Afana/a-po ahy izany poro- 
fo izany. — sa curiosité. Manala liana, 
mahafa-diana ny masony. —ses créan- 
ciers. Manefa ny yolan' olona. —sa 
passion. Manaraka ny lilan-dratsiny. — 
sa colère. Miala fo amy ny batozerana. 

—, vn. Manatanteraka, manonitra. Il a sa- 
tisfait au précepte. Nanatanteraka ny 
didy izy. Il a satisfait à la justice de 
Dieu. Nanonitra ny ratsy nataony ta- 
min' Andriamanitra izy. 

Se satisfaire, vpr. Afa-po, afa-dtana, 
miala liana, miala fo. 

SATISFAISANT, ANTB, adj. Ma- 
hafaly. mahafa-po. 

SATISFAIT, AITE,ad/\ Faly, afa-po. 
mankasitraka. Je suis —de votre travail. 
Faly, afa-po amy ny asa nataonao aho, 
mankasitraka ny asa nataonao abo. Les 
désirs de l'avare ne sont jamais salis- 
faits. Tsy metya/a-po amy ny faniria- 
ny ny kahihitra. 

SATRAPE, sm. Governora tany Per- 
aa fahiny. 

SATURATION, sf. Havontosan' ny ra- 
no. 

SATURÉ, ÉE, adj. 1 # Vonlon javatra. 
De l'eau saturée de sucre. Rano vonton- 
tsiramamy. 2* fig. Boboka, tofoka. Il en 
est—. Boboka, tofok' izany izy, 



Digitized by 



Google 



SAU 



— 7i6 



SAU 



SATURER, va. Mamunto zavatra ny 
rano. 

SATURNALES, sf. pi Andro filiba- 

na, andro tsy mnty. 
SATURNE, sm. Anaram-planeta lehi- 

be, satorna. 
SAUGE, sf. Lasaosy, ro. 
SAUGE, ÉE, p. et adj. 1* Naroboka 

amy ny ro. 2*—, Kotsa. 3* fig. Voalevi- 

levy, nolevilovena. 
SAUCER, va. 1° Mandroboka amy ny 

ro. 2* fig. Mandevilcvy. 
SAUCIÈRE, sf. Rakoly fUoeran-dasaosy. 
SAUCISSE, sf. Sesika, sosisy. 

SAUCISSON, sm. Sesika lehibe, sosi- 
soa. 

SAUF, SAUVE, arij. Afa-loza, toa 
aman-tsara, Il a eu la vie sauve. Afn- 
doza izy. 11 est revenu sain et — . Tafa- 
verina soa aman-tsara izy. 

Sauf, prèp. Afa-tsy. —meilleur avis. 
Afa-tsy raha misy hovitra tsaratsara 
kokoa. Il lui a cédé tout son bien; — un 
domaine. Nabafoy ny fananafry rehetra 
ho azy izy, afa-tsy saha anankiray. 

SAUF-CONDUIT, sm. Karazam-pasi- 
paoro 

SAUQE, sf. Rambiazina. 

SAUGRENU, UE, ad/. Tsy misyher'H 
ny, adala. Réponse saugrenue. Valin- 
teny adala. 

SAULE, sm. Karazan-kazo initovitovy 
amy ny hazomalaheto. — pleurour. J/a- 
zomalahelo. 

SAUMÀTRE, adj. Matsatso. Eau — . 
Rano matsatso. ^ 

8AUMON, sm. Karazan-kazandranomi- 
tovitovy amy ny zimpona. 

SAUMURE, sf Rano n-ts ira itahirizan- 
kena na hazandrano. 

SAUPIQUET, sm. Lasaosy mampazo- 
to hemana. 

SAUPOUDRER, va. 1* Manisy sira, 
— dipoavatra, etc. 2" fig. Manisika. — 
une lettre de bons mots. Manisiha ha- 
tsikana amy ny ta rat as y arapitondraina. 

SAUT, sm. Fitsambikinana, flvikinana, 
flantsamborana, fitsipihana, flpihana. 
Faire un — périlleux. Miantsambotra 
manao tsimbidik* amponga. 

SAUTER, un. l*Mitsambikina, mivikina, 
miantsambotra. mitbipikn. mipfka. Il sau- 
te bien. Mahay milsambiltina, miviki- 
na, miantsambotra izy. — cnTatr. Mi- 
antsambotra. Les makis sautent de 



brandie en branche. M ilsambikimbiki- 
na. mivihimbikina, mitsipitsipika, 
mipiplka eran'ny rantsan-kazo ny va- 
rika. La puce saute. Mitslpika. mipi- 
hany parasy.— de joie. Miantsambo- 
tsambotra noho ny hafaliana, mibitaka. 
2*—, Mianjera, vaky miparitaka. Le feu 
a pris aux poudres, et le bâtiment a 
sauté. Tratry ny afo ny vanja, ka man- 
dera ny trano. Il flt — son navire. Na- 
napoahany vanja ny sambony ka vaky 
niparitaha. 3 # — , Miantoraka, miezaka. 
Il a sauté sur lui pour le frapper. Nian- 
toraka taniny mba hamely azy izy. Il 
sauta sur son pistolet. Niezaka nandray 
ny basy poletany izy. 4 # fig. Mifindra. — 
d'une idée à une autre. Mifindra amy ny 
hevitra hafa. H loc. —aux nues. Mi- 
troatra. -Cela saute aux yeux. Mihari- 
hary izany. 

— , ta. 1* Mitsambikina, mamikina, mivi- 
kina, mandingana, mandika. — un fossé. 
MHsambikina, etc., ny hady. 2* fig. 
Mandingana. Il a sauté une ligne. A r an- 
dingana andalan-tsl^ratra ira y izy. 

SAUTERELLE, sf. Valala. 

SAUTEUR, EUSE, «. Mpitsambikina, 
mpivikina, mpiantsambotra. 

SAUTILLANT, ANTE, adj. M itsa m - 
bikirabikina. mivikimbikina, mitsipitsi- 
pika, mipiplka. 

SAUTILLEMENT, sm. Fitsambikim- 
bikiua, fivikimbikina. Qtsipitsipika, flpi- 
pika. 

SAUTILLER, vn. Mitsambiklmbikina, 
mivikimbikina, mitsipitsipika. inipiprta. 
Les cardinaux sautillant. Mitsambi- 
himbikina, etc.; ny fody. 

SAUTOIR, sm. En — . Mifanao tanam- 
bokovoko. Deux épées étaient placées 
ou — sur le cercueil. Nisy zepe roa m- 
fanao tanam-bokovoko napetraka tao 
ambonin* ny tranovorona. 

SAUVAGE, ad}. 1* Dia, baribariana, 
haolo. Les animaux sauvages. Ny biby 
dia. Tribu—. Firenena dia, bariba- 
riana. Un chat — . Saka dia. Bœuf—. 
Omby haolo, omby raanga. 2*— , Ma- 
niry ho azy, remby, lava volo. Prunes 
sauvages. Paisom-bazaha maniry ho 
azy. Miol— . Tantcly remby. Pays—. 
Tany lava volo, etttra, ala. 3* fig. H&> 
lohaulo, kaody. O jeune homme est 
encore — . Mbola haolohaolo, etc., iza- 
ny tovolahy izany. 

—, sm. Olon-dia. Il vit en—. Manao toe- 
iï'olon-dia izy. 



Digitized by 



Google 



SAV 



— i\t — 



SAV 



SAUVAGEON, sm. Zana-kazo mani- 
ry ho azy. 

SAUVAGERIE, sf. Hakaody, hakao- 
diana. 

SAUVEGARDE, sf. Fiarovana. Le 
gouverneur l'a pris sous sa — . Naka 
azy hoarovana ny governora. Sa vertu 
lui sert «Je—. Miaro azy ny hatsaram- 
panahiny. 

SAUVEGARDER, ra, Miaro. — tes 
droits des absents. Miaro ny an* izay 
tsy eo. 

SAUVE-QUI-PEUT, int. et sm. Sa- 
mia mamonjy aina ! 

SAUVER, ra. 1* Manafaka amy ny lo- 
za, mamonjy. Il a sauvé son pays. Na- 
nafaka ny tanin-drazany tamy ny lo- 
za izy. — quelqu'un d'un naufrage. 
Mamonjy olona rendrika. Vous m'a- 
vez sauvé la vie. Namonjy ny aiko 
hianao. Dieu a envoyé son Fils pour 

— tous les hommes. Andriamanitra ha- 
niraka ny Zanany mba hamonjy ny 
olombelona rehetrn. 2» — , Manarona. 

— les apparences. 3/anaron-kadisoana. 
Se sauver, vpr. Mandositra, manafa- 

tena, manavotra aina, mialoka, ma- 
monjy tena. Il s'est sauvé à la nage. 
Nandositra, nanavotra aina nilomano 
izy. Il se sauva dans les pays étrangers. 
Nialoka tany amy ny ianjakana ha fa 
izy. 

SAUVETAGE, am. Famonjona sambo 
rendrika. 

SAUVEUR, sm. Mpanafaka, mpamen- 
jy. Il fut le — de son pays. Izy no 
mpanafaka ny tanin-drazany. Le — 
du monde. Ny Mpamonjy ny olom- 
belona. 

SAVAMMENT, adv. Amim-pahalala- 
na, amim-pahaizana. Il en parle—. Mi- 
laza izany amim-pahalalana izy. Il 
écrit—. Mampiseho fahaizana amy ny 
laha-teny an-tsoratra ataony izy. 

SAVANE, sf. Tany lemaka lava volo. 

SAVANT, ANTE, adj. f Mahay. C'est 
un homme fort—. Lehiiahy mahay dia 
mahay jzy. Il est — dans l'art de fein- 
dre. Mahay manaûn-kevitra izy. 2*—, 
Mampiseho fahaizana. Un livre — . Bo- 
ky mampiseho fahaizana. Ce général 
a fait une marche savante. Nanao dia 
nampiseho fahaizana io*jeneraly io. 

—, sm. Olo-mahay. 

SAVANTASSE, sw. Olona ta-hatao ho 
mahay. 



SAVATE, sf. 1- Voro-kiraro. 2° pg. Traî- 
ner la— . Mahantra. 

SAVETIER, 8m. Mpanamboalra kira- 
ro ton ta. 

SAVEUR, sf. Tsiro, hafy, hatsara. Voy. 
Savotjiieux. 

SAVOIR, ra Mahalala, mahafantatra, 
mahita, mahay, mandre. Il sait le che- 
min. Mahalala ny Idlana izy. fantany 
ny Idlana. Il sait le secret. Mahalala, 
mahafantatra ny tsiambaratelo izy. Oïl 
reste Paul? Je n'en sais rien. Aiza no 
itoerany Paoly? Tsy fantatro, asa. Je 
ne sais que laire. Tsy fantatro, tsy 
hitako izay hataoko. Il sait le latin. 
Mahay liteny latina izy. Il sait se con- 
duire. Mahay mitondra tena izy. Il sait 
sa leçon. Mahay ny tsianjeriny izy. Il 
sait se défondre. Mahay miaro tena izy. 
Il sait cela de bonne part. Olona maha- 
toky no nahalalana, nahafantarana, 
nandrenesany izany. Faites-moi — do 
vos nouvelles. Ampandreneso ny toe- 
trao aho. —gré. Voy. Gré. Un je ne 
sais quoi. Zavatra tsy hain' ny vavako 
lazaina. Il y a dans ce livre un je ne sais 
quoi qui me charme. A m in' izany bo- 
ky izany misy zavatra mahaflnaritraahy, 
nefa tsy hain' ny vavako lazaina. 

— , vn. Mahalala, mahafantatra, mahay. 
8i jeunesse savait. Raha nahalala, na- 
hafantatra ny tanora. Il a un grand 
désir de — . Maniry dia maniry mba 
hahay izy. 

Savoir, à savoir, loc. ronj. Izany 
hoe. On a vendu pour mille francs do 
meubles; — : deux tapisseries pour cin- 
quante francs, quatre armoires pour cent 
francs, etc. Roan-jato no vidiro-panaka 
lafo; izany hoe: ariary folo vidin' ny 
lamba temitra roa misoratsoratra, aria- 
ry roapolo vidin-dalomoara efatra, etc. 

C'est à savoir, loc. conj. lia no maha- 
lala, iza no mahita. Vous assurez qu'il 
viendra, c'est à — s'il le pourra. Hianao 
milaza fa ho avy izy, fa iza no maha- 
lala, etc., na ho afaka izy na tsia. 

SAVOIR, sm. Fahaizana. C'est un hom- 
me de peu de—. Kely fahaizana izy. 

SAVOIR-FAIRE, sm. Fahaizana mi- 
tondra raha raha. Il vit de son — . Ny fa- 
ha izany mitondra raharaha no ive- 
lomauy. 

SAVOIR-VIVRE, sm. Fahaiza-miaina. 
Il a du — . Mahay miaina izy. 

SAVON, sm. 1- Savony î*flg. Fand*. 



Digitized by 



GoogI 



SCE 



— 748 — 



vilevena. Il a reçu un _. Nolecileve- 
S t7v?„ I î NBiIUl! ' + T ™° fanaovan- 



SCH 



amin' 
Mana- 



ny savony ' * USE » adj. Hoatra 

«. etc"r n u a re h ;^i , z o y nneurs - 3/anfta - 

ira. Affa.re scabreuse. Rahareha earo- 
"HSS^^ Ant8in " n y ^eterafau- 

"SHE^"* 8m - Fahatoflntobinana, 
na M» h """*• zavatra »ah«'aflntohi: 
?L hi ""'•* Ceux par 1'" '« ~ «rive ' 
Lozaho an' izay ihavian'ny fahatafin- 
gfonana, ny fanafîntohinaL /Evitez 
fc;^' £ Z ? nmnao «">*'«* maAata/în/ - 

£lS a y CaUSedU -- i,/8,,a ' a ^ - 

S ^o D h^ EUS,iaiENT ' arf «'- Maha - 

8 fl^1 DAI ' EDX ' BUS1S ' «*■ *»*»*■ 

finlob.na. Doctrine scandaleuse. Fam- 
pmnarana mahataftntohina. 

SC n.tXoS ER ' ta - Mahatafintohina - 
Se scandaliser, opr. Tafintobina. 
f CAPULAIRB, mi. Sikapolera. 
SCARLATINE, «A Tazo mifindrama- 
hateratera-mena ny hoditra 

SCB t?'- 8m i ! . 1 ' Fi "»nboka. Apposer le 
-. Mamsy fitomboka. Le - estefiacé. 

est le - de la médiocrité. Ny flrehare- 
nana no famantarana manambara ny 
olona tsy hendry loalra. 11 m'a confie 
cela sous le - du secret. Nanambara 
uany tamiko.hjony izy fa naraepetra, 



nanafatrafatra ahy tsy bilaza 
olona. Mettre le - à une chose. 
P»tra, mandavorary zavatra 
SCÉLÉRAT, ATB, adj. Tsv mison- 
doza, mahavanon-doza. Esprit- ÔTom 
Uymuoro-doza. etc. Co m P p ot 1°^ 
dretsy mahamnon-dota 

S ^^*' 8m ' Ka8e ape,a ^ °r nipilsara 
La L / Varavarana mb * **Y hisy hamo- 

8 ^^î!W rPf . aw - F ^^aiketan-ja- 
vaira anatm'ny rindrina amy ny firaka 

SCELLER, ra . !• Manisy fitomboka 

SThîL H* 86 t my ny varavaraiST^ 
tsy hisy hamoha azy. 2--, Mandraikitra 
zavatra aoatin' ny rindrina amy ^ fl rat 
ka -amy ny plastera, etc. 3-/?g. Mana- 
ÏÏLT U ° eûIIiûnce - M™™£fy fîha- 

ESS" 1 ^. S t m " Mpanisy flto **ok*- 
m™ \ A l ° u mP»hazo fisehoan' ny 
mpanao retira. 2--, Sary aposaka amy 
ny teatra. La - change. Miova ny sari 
aposaka amy ny leatra. 3--,Zavatri 
tantaraina amy ny teatra. La— est à Ro- 
me. Zavatra niseho tany Roiua no ton- 
terama amy ny lealra. 4*-, Teatra 
flzarazarana ny resaka atao amy ny 
teatra. 5- fig. Il nous a donné une-L 
plaisante. Nanao zavatra mahatsikaikv 
«y. Faire une -à quelqu'un. Mandevi- 
levy, mamoapoaka olona. 

SCEPTICISME, sm. Fampianaran' ny 
filozofa^sasany izay nisalasala tamy nv 
zavatra rehotra. J J 

SCEPTIQUE, adj. et «• Misalasala amy 

ny zavatra rehetra. J 

S ^FJ? fl E .' * m ' { : Tehim-panjakana. 
SS' Fan J aka ™> fitondram.bûhoaka. Il 
préféra le - à la vie. Naleony mary toy 
izay ivymmjaka. Il gouvernait avec 
un — de fer. Ratsy no nitondrany ny 
vahoaha. 3«— , Fiamboniana. Celte na- 
tion a le -des mers. Manana fiambo- 
niana eny ambony ranomasina izanv 
firenena izany. 

SCHELLING, «m. Farantsa kely en<*U- 
sy mitovy amy ny kirobo. 

SCHISMATIQUB, adj. et*. Mpisaraka. 
sismatika. 



Digitized by 



Google 



SCO 



— 749 



SE 



SCHISME, sm. Piearahana. 

SCHISTE, sm. Vato mihelakelaka, — 
miselatselaka. 

SCHISTEUX, BUSE, adj. Mihelakela- 
ka, miselatselaka. Roche schisteuse. Va- 
tobe mihelakelaka, etc. 

SCIAGE, sm. Fanatsorana. 

SCIA TIQUE, adj. Ao amy ny fe. Nerf 
— . Ilozatra ao amy ny fe. 

— , sf. Aretina mamely ny hoza-pe. 

SCIE, sf. !• Jsofa, lasary, tsofa didira- 
vina. —à poignée. Lasary. Petite — à 
poignée. Tsofa didiravina. 2°— , Va- 
vdna. 

SCIEMMENT, adv. Fanahy iniaoa. II 
a fait cela—. Fanahy iniana no na- 
naovany izany. 

SCIENCE, sf. Fahalalana. fahaizana. 
La— du bien et du mal. Ny fahalala- 
na ny tsara sy ny ratsy. Il a beaucoup 
do — . Be fahaizana izy. Les sciences 
exactes. Ny fahaizana samihafa mom- 
ba ny marika. 

SCIENTIFIQUE, adj. Momba ny fa- 
haizana samihafa. * 

SCIENTIFIQUEMENT , adv. Araka 
ny fahaizana. 

SCIER, va. Manatsofa. — du bois. Ma> 
natsofa hazo. 

SCIERIE , sf. Trano fauatsofan-kazo 
amy ny milina. 

SCIEUR, sm. Mpanatsofa. —de long. 
Mpanatsofa valan-kazo ho hazo fisaka. 

SCINDER, va. Mizarazara. — une pro- 
position. Mizarazara fehezin-teny. 

SCINTILLANT, ANTE, adj. Miha- 
lontralona, mipondrampendrana. 

SCINTILLATION, sf. Fihalontralona, 
fipendrampendrana. 

SCINTILLER, vn. Mihalontralona , 
mipondrampendrana. Les étoiles scin- 
tillent. Mihalontralona, etc., ny kin- 
tana. 

SCIQN, sm. Tsora-kazo. 

SCISSION, sf. Fisarahana 

SCISSIONNAIRE, s. et adj. Mpisa- 
raka. 

SCIURE, sf. Tain-tsofa. 
SCOLAIRE, adj. Momba ny sekoly. 
SCOLOPENDRE, sf. Trnmbo. 
SCORBUT, sm. Karazan' aretina ma- 

fy miharo solohitra. 
SCORBUTIQUE , adj. Hoatra ny 

scorbut. 
— , s. Olonn marariu* ny scorbut _* 



SCORIE, sf. TaUmetaly. - volcanimie. 

Taim-bolkano. 
SCORIFIER, va. Manesotra tai-metaly. 
SCORPION, sm. Maingoka, mambarâ- 

bohitra. * 

SCRIBE , sm. i« Mpanoratra. 2» —, 
Mpampianatra ny Ialàna lamynyJody. 

SCROFULES, sf. pi Karazan' areti n& 
manimba ny ra ai y mahatonga fery 
amy ny atodin-tenda. 

SCROFULEUX, EUSE, adj. Momba 
ny^pcro fuies. 

— , s. Olona mararin'ny scrofules. 

SCRUPULE, sm. !• Ahiahy be loatra 
amy ny fahotana. 2»— , Fitandremana 
lehibe, ahiuhy. Il s'attache aux moindres 
règles avec — . Manaraka amim-piten-. 
dremana lehibe na dia ny lalâna madi- 
nika aza izy. Je ne m'en fais pas le moin- 
dre—. Tsy manana ahiahy arain'izany 
aho na dia kely aza. 

SCRUPULEUSEMENT, adv. Amim- 
pitandremana lehibe. 

SCRUPULEUX, EUSE, adj. f Be 
ahiahy loatra amy ny fahotana. 2 # — , 
Fatra-pitandrina, manana ahiahy. 

SCRUTATEUR, sm. Mpandinika, 
mpamantatra, mpangaroka. 

—, adj. Mandinika. Un œil — . Maso 
mandinika. 

SCRUTER, va. Mandinika, maman ta- 
ira, mangaroka. — sa conscience. Man- 
dinika ny ao am-pony. — la pensée de 
quelqu'un. Mamanlalra, mangaroka 
ny hevitr' olona. — les merveilles do la 
nature. Mandinika ny zava-mahagaga 
vita-nanahary. Voy. Sonder. 

SCRUTIN, sm. Latsa-bato. On procèdo 
à l'élection d'un député par voie de — . 
Latsa-bato no ifldianana ny solom ba- 
va m-bahoaka, 

SCULPTÉ, ÉE, p. et adj. Voasokitra, 
nosokirina. misy sarin-javatra voaso- 
kitra. Une boiserie sculptée. Peta-drin- 
drina misy sarin-javatra voasokitra. 

SCULPTER, va. Manao sarin-javatra 
sokirina, misokitra sarin-javatra. 

SCULPTEUR, sm. Mpanao sarin-java- 
tra sokirina. 

SCULPTURE, sf. \* Fanaovana sarin- 
javatra sokirina. 2 # — , Sarin-javatra voa- 
sokitra. 

SGTLLA, sm. Voy. Charyode. 

SE, pron. pers. Ton a, mi..., mi r an..., 

.mifnmpi..., mifauka. ., fan..., fi.,., par- 



Digitized by VjOOQIC| 



SEC 



— 750 



SEC 



ticipe, adjectif. — livrer. Manolo~te- 
n.i. -*■ lover. 3/ itsangana. — battre. Mi" 
/amely. Cela — dit. Filaza, lazaitï ny 
olona izany. — fâcher. Tezitra. 

SÉANCE, sf t* Fahazoana mipetraka 
amy ny fivoriana anankiray. Il a — dans 
le conseil. Maliazo mipetraka ao amy 
ny/tuorian' ny mpanolo-tsaina izy. i m 
— , Fivoriana. La— dura longtemps. Na- 
haritraela ny fiooriana. Le parlement 
tient — . Vorxj ny parlementa. 3 a — , Fi- 
petrahana. Ils ont fait une longue — a 
tuble. Nipetraka cla tao am-pihinana- 
na izy ireo. 

SÉANT, 8rr\. Fiarenana ao am-pandria- 
na. Il rttait coucha, on le fit mettre sur 
son—. Nandry izy, ka nasaina niarina 
tao am-pandriana. 

SÉANT, ANTB, adj. Mety, tokony. 
Cette parure n'est pas séante. Tsy met y 
izany haingo izany. Il n'est pis — à un 
homme sage de faire cela. Tsy toko- 
ny bataon' ny olon-kendry izany. 

—, p. près, du verbe Seoir inus. Mipe- 
traka, vory. Le parlement était alors — 
à Paris. Nipetraka, vory tao Parisy 
tamin'izay ny parlementa. 

SEAU» 8m. !• Barika kely fltondran-dra- 
no. 2 # — , Rano eran' ny barika kely. 
3 - fig. Il pleut à seaux. Mivatravatra 
ny ranonorana. 

SEC, SÈCHE, adj. 1° Maina, tsy lena. 
Terrain — . Tany maina. Bols—. Hazo 
maina. Des raisins secs. Voaloboka 
maina. Il a une complexion sèche. 
Olona maimaina «y. Manger du pain—. 
Migeja vary maina. Passer la rivière à 
pied—. Mita rano tsy Jen-tongotra. 1°fig. 
Tsy misy renty. Style — . Laha-teny tsy 
misy renty. 3 # — , Fe, tsivinitra. Ré- 
pondre d'un ton—, Mamaly fe marna- 
ly, mamaly tsivinitra. 

— , sm. 1° Ny maina. Le— et l'humide. 
Ny maina syhymando. 2 # — , Vilo-mai- 
na. Donner du— aux chevaux. Manome 
vilo-maina ny soavaly. 

Sec, adv. l # Tsy mitampo-drano. Boire—. 
Misotro divay tsy mitampo-drano, mi- 
boboka. 2" fig. Fe, tsivinitra. Parler—. 
Miteny fe miteny, miteny tsivinitra, 

À sec, loc. adv. 1° Maina, rilra, tanki- 
na. L'étang est à—. Maina, etc., ny ka- 
mory. 2 n fig. Tsy manam-bola, roan- 
goana. Le pauvre homme est d — . Tsy 
manam-bola intsony ilay aka. Sa bour- 
se est à — . Mangoana ny kitapooi-bo- 
lany. 



SÉCATEUR, sm. Fletin-kazo.. 

SÉCHAGE, sm. Fanabazana. Le — du 
liuge. Ny fanahazana ny lamba. 

SÈCHEMENT, adv. 1* Maina, amy ny 
fitoerana maina. 2* fig. Tsy misy renty. 
3*—, Fe, tsivinitra. Parler—. Miteny fe 
miteny. miteny tsivinitra. 

SÉCHER, ra. 1° Mahamaina. La cha- 
leur sèche le linge. Ny hafanana maha- 
maina ny lamba. La chaleur a séché 
ce ruisseau. Ny hainandro nahamaina 
ity sakeli-drano ity. 2*fîg. — les larmes. 
Mahafaka alahelo, manala— . 

—, vn. 1° Mihamaina. Les fruits sèchent. 
Mihamaina ny voankazo. 2 # -^-, Miha- 
hy. Faire— au soleil. Manahy. y fig. 
Hanina. Il sèche d'ennui. Ilanin' ny t'a* 
hadisadisana izy. 

Se sécher, vpr. 1° Mihamaina. 2°— , Mi- 
hahy, manahy tena. 

SÉCHERESSE, sf. l*Fahamainana, ha- 
mainana. La — de la terre. Ny hamai- 
naiï ny tany. 2 # — , Hamainan' ny an- 
dro. Il fit une grande — cette année- 
là. Maina dia maina ny andro ta- 
min' io taona io. 3 # fig. Tsy ûsian-dren- 
ty. 4 Ô — , Fe, tsivinitra, fangatsiaham-po. 
Il éprouve de grandes sécheresses dans 
la prière. Mangatsia-po diamangatsia- 
po amy ny fivavahana izy. 

SÉCHOIR, sm. Fitoerana fanahazana. 

SECOND, ONDE, adj. Faharoa. Cha- 
pitre — . Toko faharoa. Comme Deuxiè- 
me. || loc. Acheter une chose de seconde 
main.. Mividy zavatra amy ny mpividy. 

— , sm. i* Rihana faharoa. Monter au—. 
Miakatra amy ny rihana faharoa. 2*—, 
Lefitra, mpanampy. Le capitaine et le 
— . Ny kapitenin-tsambo sy ny lefitra. 
Vous avez un bon — . Manana mpanam* 
py tsara hianao. 

En «econd, loc. ado. Lefitra, mpanam- 
py. Capitaine en — . Lefitry ny kapi- 
teny. 

SECOND AIRE, ad;. i'Fanampy. Preu- 
ves secondaires.Fanampim-porofo.2 # —, 
Ambony. Instruction — . Fampiannrana 
ambony. 

SECONDAIREMENT, adv. Ho fanam- 
py. 

SECONDE, sf 1* Kilasy faharoa amy 
ny lianarana ambony. 2 # — , Nyampa- 
henim-poton' ny minota iray, sekîmda. 

SECONDEMENT, adv. Faharoa. 

SECONDER, ra. Manampy. Je vous 
seconderai. Ilanampy nnao aho, 



* Digitized by 



Google 



SEC 



751 — 



SEC 



SECOUER, va. 1° Manozongozona, 
manofokofoka, manakopaka, raampian- 
tsarabotsambotra, manitika, mampiho- 
votrovotra, manintsana. — un arbre. 
Manozongozona, manofokofoka foto- 
kazo. — un manteau. Manakopaka ka- 
paoty. —ses ailes. Manakopakopaka 
elatra. Ce clieval a un trot qui secoue. 
Mampiant8ambotsambotra ny fitsai- 
kon' io soavaly io. Ce taureau a secoué le 
joug. Nanipka ny jogany io ombalahy 
io. — la této. Mihifikifika, mihodinko- 
din-doha. — la poussière de ses sou- 
liers. Manintsana ny vovoka amy ny 
kirarony. 2° fig. Mamely, mampikoron- 
lana. mampitâbataba. La fièvre l'a bien 
secoué. Namely azy mafy ny tazo. 3 # — , 
Mànifika, manaryv Ce jeune homme veut 

— le joug. Tfi-hanifiha, Xa,-hanary ny 
fifehezana io tovolaby io. || loc. — le joug 
des passions. Mamolaka ny ûlan-dra- 
tsy. 

8e secouer, vpr. 1° Mikofokofoka, mi- 
tsikofokofoka. Les chiens se secouent 
quand ils sont mouillés. Mikofokofo- 
ka, etc , ny aljka raha lena. 2* fig. Mi- 
hetsikotsika. Il laut se—. Tokony hi~ 
hetsiketsika. 

SECOURABLE, attj. Mamonjy. Il ost 

— aux pauvres. Mamonjy ny mahan- 
Cra izy. 

SECOURIR, va. Mamonjy, roanampy. 

— un malade. Mamonjy marary. — ses 
amis de sa bourse. Mamonjy, etc.,ay 
sakaizany amy ny voia. 

Se secourir , vpr. Mifamonjy, mifa- 
nampy. 

SECOURS , 8m. Vonjy, famonjena, fa- 
nampiana. Crier au — . Miantso von- 
jy. On lui envoya un — de vingt mille 
hommes. Miaramila roa alina no nira- 
hina mba hamonjy, hanampy azy. 
Distribuer des — . Mizarazara fanampi- 
ana. 

SECOUSSE, sf. 1° Fanozongozonana, fî- 
hozongozona, fanofokofohana, fikofokofo- 
ka, titsikofokofoka, fanakopahana, Tarn- 
piantsambotsaniborana.fiantsambotsam- 
botra, tihovotrovotra. Les secousses de ce 
tremblement de terro ont été 1res violen- 
tes. Ma ly dia mnfy ny fihovotrovotr' 
izany horohoron-tany izany. 2* fig. Fame- 
lcsana, fikoi\)îitanana, tabalaba. — polilt- 
•|iie. FUtoronlanana amy ny fanjakana. 
Mon esprit est à peine remis de cette 
— . Tsy mbola afaka amiu' izany fiko- 
rontanaivi. labataba izany ny saiko. 



SECRET, ETE, adj. l'Miafina. an-tako- 
na.an-tsokosoko, maugingina. Dessein—. 
Fikasana miafina. Il entretient un com- 
merce — avec les ennemis. Mampanatî- 
javatra an-takona, an'tiokosoko, man- 
gingina amy ny fahavalo izy. Comité 
— . Komity an-takona t maugingina. 
2 # — , Mahatam-bava. C'est un homme 
— . Olona mahalam-bava izy. 
SECRET, sm. f Zava-miaflna* zavatra 
tsy ambarambara, tsiambarateio, anka- 
romiafina. Hévôlor un—. Manambara ny 
zava-miafina, etc. Cadenas à—. Kadanà 
misy fomba miafina famohana azy. 2* 
—, Tsy fanambarana. Je vous demande le 
* — . Manafatralatra anao aho mba tsy 
hanambara izany. 3-— , Zavatra fanta- 
tr* olona irery na vitsy. Il a vendu son—. 
Nivarolra ny zavatra f'antatr' izy irery 
izy. *•— , Fitocrana rsy azo hatonina ao 
amy ny fonja. Le prisonnier est au — . 
Ao amy ny fitoerana t*y azo hatonina 
ilay ao amy ny fonja. o°fig. Izay. Il a 
trouvé le— de faire fortune. Nahita irai/ 
hahazoan-karena be izy. 

En secret, toc. adv. An-takona, an-* 
tsokosoko, mangingina. 

SECRÉTAIRE, sm. 1* Mpanoratra. — 
d'un ambassadeur. Mpanoratry ny am- 
basadaora. — d'une assemblée. Af pa- 
norama ny zavatra dinidinihin'ny flvo- 
riana anankiray. H toc. — d'Etat. Minis- 
tra. 2 # — , Laîabatra tanoratana sady ùta- 
hirizana taratasy. 

SECRÉTARIAT» sm. fRaharahan'ny 
secrétaire. 2"—, Trano tanoratana sady 
fitahirizana ny taratasin'ny secrétaire. 

SECRÈTEMENT , adv. An-takona, 
an-tsokosoko, mangingina. Sortir—. Mi- 
voakaan-fa/«ma, etc* 

SÉCRÉTER, t?a. Iforonana. Le foie sé- 
crète la bile. Ny aty no iforonan' ny 
ranon'atero. 

Se sécréter, vpr. Miforona. 

SÉCRÉTEUR, adj. Iforonma. 

SÉCRÉTION, sf. Fiforonana. 

SECTAIRE, sm. Olona isân' ny foko 
anankiray tnampiely ny fampianarana 
diso. 

SECTATEUR, sm. Foko, larika, mpian- 
dany. 

SECTE, sf. Antoko, foko, Hvavahana di- 
so. 

SECTION, sf. Fizarana. 

SECTIONNEMENT, sm. Fizarana. 

SECTIONNER, ra. Mizarazara —une 



Digitized by 



Google 



SRD 



— 75*2 — 



SE1 



ville en plusieurs quartiers. Mizaraza- 
ra tanàna iray ho fari-tany maro. 

SÉCULAIRE, ad). 1* Panao isan-jato 
taona. Fête—. Fety fanao isan-jato 
taona 2°— , Efa nahatratra zato taona, 
fahagola. Arbre—. Hazo efa nahatra- 
tra zata taona, etc. 3*—, Mahatapitra 
zato taona. Année—, Taona mahata- 
pitra zato taona. 

SÉCULARISATION, sf. Fanesorana 
tsy ho relijiozy. 

SÉCULARISER, va. Manesotra tsy ho 
relijiozy. 

SÉCULIER, 1ÈRE, ac{/. Tsy relijiozy. 
Pretra— . Pretra tsy relijiozy. 

— , sm. Tsy m panao raharaham-njvavaha- 
na, olona tsy misaraka amin'izao tonto- 

10 izao. 

SÉCURITÉ, sf. Toky, fabatokiana. Vo- 
tre — m'étonne. Mahagaga ahy ny toki- 
nao, etc. 

SÉDATIF, IVB, adj. Manaketraka. 
Comme Calmant. 

SÉDENTAIRE, adj. Tsy mivoaboaka. 

11 a un emploi — . T*y mivoaboaka no- 
ho ny raharahany izy. 

SÉDIMENT, sm. Faikany, zavatra man- 
dry. 

SÉDITIEUSEMENT, adv. Mampiko- 
my t mampiodina. 

SÉDITIEUX, BUSE, adj. 1* Mikomy, 
miodina. Populace séditieuse. Vahoa- 
ka mikomy, etc. 2*—, Tia fikomiana. 
C'est un esprit—. Olona tia fihomiana 
izy. 3 # — , Mampikomy, mampiodina. Ois- 
cours—. Laha-teny mampikomy, etc. 

—, sm. Mpikomy, mpiodina. Arrêter les 
— . Misambotra ny mpikomy, etc. 

SÉDITION, sf. Fikomiana, Uodinana. 

SÉDUCTEUR, TRICE, ad;, et a. Mpa- 
nangoly, mpanoloky, mpanambosy. L'es- 
prit — . Ny fanahy mpanangoly, etc. 

SEDUCTION, «/*.!• Fanaagolona, solo- 
ky, fanambosiana, ambosy, fanolikole- 
na, fanojikojena, famokisana, fanome- 
zam-po. 2°— , Zavatra mahatarika, — ma- 
harenoka. Il y a de la— dons son style. 
Misy zavatra mahatarika, etc., amy ny 
laha-teny ataony. 

SÉDUIRE, va. {• Manangoly, manolo- 
ky. manambosy, manolikoly, manojiko- 
jy, mamoky, manome fo. Cet hypocri- 
te séduisait le peuple. Nanangoly, na- 
noloky, nanambosy ny vahoaka izany 
mpihatsaravelatsihy izany. On a séduit 
ce jeune homme. Voangoty, voasolo- 



ky, voambosif io tovolahy io. —des té- 
moins. Manolikoly, manojikojy ny va- 
voloinbelona. — des domestiques. Afa- 
moky, manome /b ny mpanompon' olo- 
na. 2°—, Mahatarika, maharenoka. Sa 
bonté séduit tous les coeurs. Mahatari- 
ka ny ton* ny maro ny halemem-pana- 
hiny. 
SÉDUISANT, ANTE, adj. Mahatari- 
ka, maharenoka. Conversation séduisan* 
te. Resaka mahatarika, etc. 

SÉGRÉGATION, sf. Fanavahana, fa- 

nokanana. 
SEIGLE, sm. Karazam-barim-bazaha. 
SEIGNEUR, sm. 1* Andrian-tompom- 
bodivor.a, — tompo-menakely. 2*—, 
Tompo. Le — . Ny Tompo, Andriamani- 
tra. Notre — . Ny Tomponlsika. 3* fig. 
Vivre en grand—, Manao toetry ny 
mpanana. Se donner des airs de grand 
— . Mirehareha, miadokadoka, manan- 
drian-tena foaoa. 
SEIGNEURIAL, ALB, adj. Any ny 
tompo in-bodivona. 

SEIGNEURIE, sf. Vodivona, mena- 
kely, fanjakana. 

SEIN, sm. 1* Traira, trotroana, nono. Il 
le pressa contre son—. Noflhininy tao 
an-tratrany izy. Son enfant dormait sur 
son—. Natory tao an-trotroany ny za- 
nany. Donner le sein à un enfant. Jfam- 
pinono zaza. 2 # — , Kibo, vohoka. Jésus- 
Christ fut conçu dans le— de la Vierge. 
Jeso-Krisly no toron toron ina tao an- 
kibo, am~bohoky ny Virjiny. 3°/îg. 
Anaty, am-povoany, an-kibo. Il y a de 
grandes richesses dans le — de (a ter- 
re. Misy harena be vava ao anatin' 
ny tany. il porta la guerre dans le — 
du royaume. Nanaflka ny am-pouoa- 
ny, ny an-kibon' ny fanjakana izy. Il 
est rentré dans le — de l'Eglise. Nive- 
rina ao anatin' ny Eglizy izy. Il est né 
au — de l'opulence. Teraka tao am-po- 
voan % ny harena be izy. 4*—, Fo, saina. 
Porter un secret dans son—. Mitahi- 
ly zava-miaflna ao am-po, an-teaina. 

SEINE, sf. Karazan-kaiato. 

SEING, sm. Sonia. Mettez là voire — . 
Ataovy eto ny sonianao. 

SEIZE, adj. num. I* Eirina amby ny 
folo. 2 # — , Fahenina amby ny folo. 

—, sm. Enina amby ny folo. 

SEIZIÈME, adj. ord. Fahenina amby 
ny folo. 

— , sm. Ny ampahenina amby ny folony. 



Digitized by 



Google 



SËM 



i:3 



SE M 



SEIZIÈMEMENT, ad y. Fahenina ara- 
by ny folo. 

SÉJOUR, «m. !• Fipetrahana, fltoerana. 
Il a fait un long — dans ce pays. Nipe- 
Ira/ta, nitoetra ela tamin'izany tany iza- 
ny izy. Cette ville est un agréable — . 
Mahaflnaritra ny mipetraka, ny mitoe- 
tra amin'ity Lamina ity. 2 # — , Fihandro- 
nana. 

SÉJOURNER, vn. 1* Mipetnka, mi- 
toetra. 2 # — , Mihandrona Los eanx de la 
mer ont séjourné en cet endroit. Nihan- 
drona teto ny rano avy tamy ny rano- 
tnasina. 

BEL, sm. 1* Sira, fanasina, disely. —de 
cuisine. Sira, fanasina. — d*Epsom. Di- 
t<ely. 2° fig Sira, renty. Il n'y & point 
de— dans ses discours. Tsy misy «ira, 
etc., ny laha-teniny. 

SELLE, sf. 1* Lasely. il loc. Cheval de—. 
Soavaly titaingina. 2 # — , Fivalanana. Al- 
ler à la—. Mandeha mt'uaiana. 

SELLER, va. Manisy lasely. 

SELLERIE, sf. !• Fitoerana fametra- 
han-dasoly. 2 # — , Fanaovan-dasely. 

SELLETTE, sf. i- Akalana. 2* fig. 
Tenir quelqu'un sur la — . Mangaroka 

' olona. 

SELLIER, sm. Mpanao lasely. 

SELON, prèp. Araka, raha tahaka. Ce- 
la n'est pas — l'Kvangile. Tsy araka ny 
Evanjely izany. Chacun sera récom- 
pensé — ses œuvres. Samy hovaliana 
araka ny asany ny olona. —moi. Ara- 
ka ny hovitro, raha tahaka ahy. || loc. 
L'évangile — saint Mathieu. Ny evan- 
jely nosoratany Md. Matio. C'est — . 
A sa. 

SEMAILLE, sf. 1* Famafazana. 2-—, 
Voan-javatra nafafy. 3*—, Taom-pa- 
mafazana. 

8EMAINE, sf. {• Herinandro. Une — 
entière. Herinandro maninjitra. La — 
sainte Ny herinandro masina. Il ar- 
rivera dans une — . Ho tonga izy raha 
araka herinandro. 2 # — , Raharaha ifan- 
diasana isan-korïnandro, raharaha atao 
amy ny herinandro, k a rama amy ny he- 
rinandro, vola omena ny ankizy madi- 
nika isan-kerinandro. Il est de—. Ma- 
nao ny azy herinandro izy. Cet ou- 
vrier recevra demain sa — . Rahampi- 
tso no handraisan' io mpiasa io ny ka- 
ramany amy ny herinandro. 

SEMAINIER, 1ÈRE, a. Tompon'an- 
jara amy ny herinandro.^ 



SEMBLABLE, a<!j. Mitovy. sahala, ta- 
haka, hoatra. toa, toy. Ces deux choses 
sont semblables Mi tory, sahala ireo 
zava-droa iroo. Il ne s'est jamais rien 
vu d<î — . Tsy mbolà ni*y nahita Zavatra 
tahaka, hoatra, toy izany. Vuy. Pareil. 

—, sm. !• Faharoa. Il n'a pas son—. Tsy 
manam-paharoa izy. 2* —, Namana* 
Nous devons aimer nos semblables. Tsy 
main tsy ho lia ny nama/itsika isika. 

SEMBLANT, sm. Fodiana, zavatra an- 
kosoka. Il m'a trahi sous un— d'amitié. 
Nody nisakaiza tamiko izy, kanjo na- 
madika ahy. Il n'a pas un véritable cou- 
rage il n'en a que le—. Tsy tona herim- 
po ny azy, fa ankosoka fotsiny. Ne fair^ 
—de rien. Mody adala, manlevin-tsai-' 
na, mamonkin-tsaina. 

SEMBLER, vn% Atao, toa, toy, hoatra. 
Cela me semble ainsi. Ataoko fa izany 
tokoa. Vous me semblcz mélancolique. 
Toa manjoretra izato hianao. Quand ou 
est dans un navire qui va vite, le riva- 
ge semble fuir. Raha ao amy ny sam- 
bo famgam-pandeha, dia ny tanety no 
toy, hoatra ny mandositra. 

Il semble, t>. imp. f Atao, hoatra» 
mova tsv. Il me semblait que cela était 
ainsi, iïataoko fa izany tokoa. Il me 
semble que je le vois. Hoatra, mova 
tsy ny mahita azy aho. 2 # — , Hevitra, 
sitraka. Ce me semble. Araka n y toot- 
tro Que vous en semble? Inona no hc* 
vitrao amin* izany? Si bon lui semble. 
Raha sitrany izany. 

SEMELLE, sf. 1* Faladian-kiraro, faîa* 
dia lapaka. 2* fîg. Ne pas reculer d'une 
— . Tsy mihoraotra tia dia kely aza. 

SEMENCE, sf. {• Voan-javatra famafy 
na iamboly. V fig. Zavatra miteraka. 
Une bonne éducation laisse des semen- 
ces de vertu. Miteraka hatsaram-pamv 
hy ny fampian rana tsara, 

SEMEN-CONTRA, sm. ly kankana 

SEMER, va. {• Mamafy, mamafy voan-' 
javatra, mamboly voan-javatra. — du 
blé. Mamafy varira-bazaha —un champ. 
Mamafy voan-javatra amy ny tanim- 
boly. —au plantoir. Mamboly voan-ja* 
vatra amy ny antsetra. l'fig. Mamafy, 
mampiely. On avait semé desfloUrssur 
son passage. Nofafazana voninkazo ny 
hilana nalebany. Cet homme sème l'ar- 
gent. Mamafy vola io luhîlahy io. — des 
calomnies. Mampiely ondrikendrika. 

SEMESTRE, sm, l* Eni:n-bolana. Il 

43 



Digitized by 



Goo 



8«e i 



-TP^T- 



SBN 



— 754 — 



SEN 



rmd compte de sa gestion à la iin de 
chaque — . Mamoaka ny fitandremany 
izy isaky ny faran' ny enim-bolana. 
2° — , Vola aloa na raisina isan'enim- 
bolana. Il a touché son — . Nandray ny 
volany iamy ny énim-bolana izy. o # 
—, Andro fijanonana mabaritra enim- 
bolana. 

SEMESTRIEL, ELLE, adj. Miseho 
isan' enira-bolana, maharitra enim-bo- 
lana. Itevr.e semestrielle. Boky miseho 
Uari enim-bolana. Congé — . Andro 
fijanonana maharitra enim-bolana. 

SEMEUR, sm. Mpamafy. 

SEMI-CIRCULAIRE, ad;. Antsasa- 
ky ny vorivory. 

SÉMILLANT, ANTE, adj. i« Mipeli- 
peïika. Enfant—. Zazalahy mipelipe- 
lika. 2*—, Marisika, mavitrika. Il a une 
humeur sémillante. Marisika, etc., izy. 

SÉMINAIRE, 8m. 1' Trario fianaran* 
ny mpianatra ho pretra. 2 a —, Ny rapia- 
natra rehetra iio 'amy ny séminaire 
anankiray. 

SE MIN AL, AL E, adj. Momba ny voan- 
javatra famafy. 

SÉMINARISTE, $m. Mpianatra ao 
amy ny séminaire. 

SEMIS, sm. 1° Zana-kazo nafafy. zanak' 
an a «a — , zana-boninkazo — , ketsa. — 
de riz. Kelsa. 2°— , Famaflazana. Faire 
un — . Mamafy. 

8EMOIR, sm. Lasdka na harona fama- 
fazana. 

SEMONCE, sf. Fananarana. anatra, fl- 
tezerana, fandevilevena, levilevy. 

SEMONCER, va. Mananatra, mitezi- 
tra, mandevilevy. Comme Réprimander. 

SEMOULE [semouille], sf. Koban-da- 
farina maina natao madinika. 

SEMPITERNEL, ELLE, adj. 1* Go- 
ga, konka. Vieille sempiternelle Vavian- 
titra goga, etc. 2 # — , Lalandava. Bruit — . 
Tabataba lalandava. 

SÉNAT , sm. 1° Parlementa ambony. 
2 # — , Trano flvorian* ny parlementa am- 
bony. 

SÉNATEUR, sm. Olona isan* u* par- 
lementa ambony. 

SÉNATORIAL, ALE, adj. Any ny 
sénateur. Dignité sénatoriale. Fiandria- 
naïf ny sénateur. 

SÉNATUS-CONSULTE, sm. Didin' 
ny parlementa ambony. 

SÉNEVÉ, sm. Foto-tsinapy, voan-tsi- 
najy. 



SÉNILE, adj. Avy amy ny fahantera- 
na. Débilité—. Fahosana avifiamy ny 
fahanterana. 

SENS, sm. !• Faharenesana, fandrene- 
sana, fahitana, fahalsiarovana. Les — 
trompent quelquefois. Indraindray ma- 
mitaka ny fandrenesana. Le — de 
l'ouïe. Ny fandrenesana ny feon-java- 
tra.. Le — du goût. Ny fandrenesana 
ny tsiron-javatra. Le — de l'odorat. Ny 
fandrenesana ny fofon-javatra. Le —du 
toucher. Ny fandrenesana ny zavatra 
kasihina. Le — de la vue. Ny fahitan- 
javatra. Il a perdu Tusage de ses—. 
Tsy mahatsiaro tena izy. 2*—, Filana, 
filan-dratsy, nofo. Il n'écoute que ses 
— . Tsy manaraka afa-tsy ny filany, 
etc., izy 3 # — , Saina, fltsaran-javatra, 
hevitra. C'est un homme de bon — . Ma- 
uan-tsaina , mahay mUsara zavatra 
izy. Cela est contre le — commun. Mi- 
fanohitra amy ny saina, ny hcvitry 
ny maro izany. Cela est faît en dépit 
du — commun. Tsy misy heviny izany 
natao izany. Ce mot a deux—. Misy 
/iewt-droa izany teny izany. J'abonde 
dans votre—, Manaraka ny hevitrao 
aho. 4°— , Laflny, Ha, fanarahana, fi- 
Isanganana, fitsivalanana. Cela a cinq 
pieds en tous—. Dimy dia avy ny ia/î- 
ny, ny ilany rehetra. Mettez cette ta- 
ble de ce — là. Ampa?îara/io etsy io 
latabatra io. Coupez celte étoffe dans le 
— de la longueur. Didio mitsangana 
io lamba io. Coupez-la dans le — de la 
largeur. Didio mitsivalana izy. 

Sens dessus dessous, loc. adv. 1* Mi- 
fo titra, mitsingoloka, mitsontsorika, mi- 
totongana, mihohoka. Voy. Rbk verve. 
2 # — , Mikorontana, misafotofoto, misavo- 
rovoro, mikorokoro. Voy. Bouleverser. 

Sens devant derrière, loc. adv. Miva- 
dika. Sa perruque est — devant derriè- 
re. Mivadika ny solovolony. 

SENSATION, 8f. 1* Fandrenesana. Il 
éprouve une — de froid. Mandre batsia- 
ka izy. 2 # fig. Fahatairana, figagana, fa- 
hatalanjonana. Ce livre a fait — . Naha- 
t uitra, nahagaga, nahatalanjona iza- 
ny boky izany. Voy. Impression. 

SENSÉ, ÉE, adj. 1* Manan-tsaina, 
mahay mitsara zavatra. C'est un homme 
— . Lehilaby manan-lsaina, etc., izy. 
2°— , Araka ny marina. Ha fait une ré- 
ponse bien sensée. Araha ny marina 
loalra ny valin-teny nataony. 



Digitized by 



Google 



SEN 



SKK 



SENSÉMENT, adv. Araka ny marina. 
Il parle—. Miteny araka ny marina 
izy. 
SENSIBILITÉ, sf. i é Fahalakiana man- 
dre k fahaladiana — , fahiratana. La — 
de l'œil. Ny fahiratan' ny maso* La — 
d'une balance. Ny fahiratan' ny mi- 
fcana. l*fiQ. Fahatairana, hasosorana, 
hafaltana, harevoana, fongorahana, fi- 
tserana. 
SENSIBLE, ad). 1* Re, tsàroàna, hita, 
mora hita. Le froid a été très — cette 
année. Re, tsaroana mafy ny hatsiaka 
tamin' ito. La lumière rend les objets 
sensibles à la vue. Ny fahàzavana m&m- 
pahila ny zavatra. C'est polir moi un 
chagrin bien — . Tsaroako maharary 
ahy. Ioatra izany. Il a fait des progrès 
Bensibles. Mora hita ny fandrosoana 
nataony. 2*—, Mora mandre, sarotirty, 
mahiratra. Il est — au froid. Afora 
mandre hatsiaka, «arofi n-*katslaka izy. 
balance — . Mizana mahiratra. 3° fig. 
îdora taitra, — sosotra, — faly, — revo, 
— mangoraka, — mitsetra, sarotiny. Il 
est — aux reproches. Mora taitra, — 
sosotry ny fananarana izy. Je suis — 
à ce que vous faites pour moi. jlfa/ia- 
faly ahy ny ataonao amiko. Il est — à 
la gloire. Afora faly, — reuom-boni- 
nahitra izy. Il est — aux maux d'aulrui. 
Mora mangoraka, — mitsetra ny fa- 
horian* olona izy. Il est— à la douleur. 
Sarot in' a lahelo izy. 

SENSIBLEMENT, Aclô. Hita. La ri- 
vière décroît — . Hita fa misintona ny 
renlrano. 

SENSIBLERIE, sf. Itasarotiny. Cette 
femme est ridicule par sa—. Mampi- 
homehy io vehivavy io satria sarotiny 
Ioatra. 

SENSITIF* ÏVE 1 ad}. Mahare, fartdre- 
nôsana. La faculté sensitive. Izay an- 
drenesanlsika zavatra. 

SENSITIVE, sf. Mihoronkorôna, modK 
modia, kelimanjakalanitra, amboafotsi- 
kcly. 

SENSUALISME, 8m. Faùaranam-ba- 
tana. 

SENSUALITÉ, sf-. Fadaratlàm-bataria. 
fllan-dratsin 1 ny nofô, fifaliaû' ny riofo* 

SENSUEL, ELLE, adj. Manaram-ba- 
tana, araka ny nofo, momba ny nofo. 
Homme—, Lehilahy manarambatana t 
araka ny nofo. Plaisirs sensuels. Filan' 
nynofo, tilan-dratsin' ny nofo. 

-»f s, Mpanaranrbatana. Lei sensuels 



sotit esclaves de leurs passions. Àiîdé* 
vozin'ny filan v nv mpanaram-batana-. 

SENSUEÏiLEMÈNT, adv. Araka n? 
nofo; 

SENTfiNÛE, Sf. 1* Oha*teny. Discours 
plein de sentences. Laha-teny ne oha- 
lêny, 2 é — , Teny Qtsarana, didy, tenj 1 
fanamelohana. Le juge a prononcé la — < 
Ny mpitSara namoaka ny teny fîtsara* 
na, ny didy. On lut sa — •-. Nova ki ni 
ny teny fanamelohana azy. 

SENTENCIEUSEMENT, adti* AtnihV 
pihagohagoina. 

SENTENCIEUX, ÉUSE, adj. 1» Be 
oha-teny. Langage — . Fiteny be oha* 
teny. Homme — . Lehilahy bè oha-teny. 
2°—, Mihagohago. 11 parle u"un ton — . 
Mihagohago fi te n y izy. 

SENTEUR, sf. Ilanitra. Eau de — . Râ* 
no manitra. 

SENTIER, sm. 1° Ôakeli-dàlana. î» fig, 
Lâlana. Suivre les sentiers de la vertu* 
Manaraka ny bilan' uy hatsaram-pa- 
nahy t 

SENTIMENT, sm. l rt fauidrenesatia. il 
n'y a plus de — dans son bras. Tsy man- 
dre na inorta na inona intsony ny san- 
driny, 2°— * Falialalàna, fahitana. Il a 
le — du juste. Mahalala, mahita ny 
marina izy. Il a le — des convenance!. 
Mahalala, mahita ny mety izy. 3* — , 
Hevitra» fitiavaria, substantif. Êtes* 
VoUs de mon — ? Moa miray hevitra 
amiko va hianao ? Il a des sentiments 
vertueux, fia hatsaram-paûahy izy. -* 
de pitié. Fangoraham-po. — d'amoitn 
Fitiavana. — de joie. Ilafaliana. — 
de colère. Hatezcrana, 

SENTIMENTAL, ALË, adj. 1° Mam- 
pangoraka Ioatra, mampitsçtra— . Poé-» 
sie sentimentale. Tonon-kira mampan- 
goraha Ioatra, etc. 2°— , Mangoraka loa< 
tra, mitsetra—, tia— . domine sentimen* 
taie. Vehivavy mangoraka Ioatra, etc. 

SENTIMENTALEMENT, adi\ 
Àmim-pangoraham-po Ioatra, amim-pi-* 
tiavana — ». 

SENTIMENTALITÉ, sf. Fangoraham* 
po Ioatra, fitsoram-po — , fitiavana-*. 

SENTINE, sf, C'est la —de tous Id3 
vlcds. A0 no ivorian' izay rehetra ratëy* 
fitondran-tena. 

SENTINELLE, sf. Mpiambina, iilft 
mandry tsy aman' afo* Faire — . Miam* 
bina, mitily ; fig* miandry, mitslkilot 
mitily. •=- perdue; M and r y tsy aman' 
afût 



Digitized by 



Googlejj 



] 



SEP 



— 750 — 



SEP 



SENTIR, va. 1* Mandro, mahare, ma- 
halsiaro. Le froid 8e fait — . Re ny hatsi- 
aka. — le goût des mets. Mahare ny tsi- 
ron-kanina. Je sens la faim. Mahatsia- 
w noana aho. 2»—, Taitra, azo. fia. Il ne 
sent point les affronts. Tsy tailry ny fa- 
nevatevana izy. Je sens une grande joie. 
Azon' ny hafaliana lehibe aho. Ce quo 
jo sens pour lui ne saurait s'exprimer. 
Tsy azo lazaina ny fitiavako azy. Je ne 
puis pas — cet homroe-là. Tsy lia main- 
ty io lehilahy io aho. 3° — , Manambolo, 
manoroka. Sentez cette rose. Amboloy, 
orohy ity vonin-draozy ity. 4 # -— , Maim- 
be, mamofona, misy fofona, malany. 
Cela sent le brûlé. Maimbo raikona iza- 
ny. Cela sentie renfermé. Maimbo lao 
izany. Cela sent mauvais. Maimbo, 
mamofona, misy /o/bn-dralsy izany. 
Gela sent bon. Misy fofona manitra 
izany. Cette eau sent la terre. Maimbo 
tany, misy /o/bn-tany izany rano iza- 
ny. Cela sent le poisson. Malàny ba- 
zandrano izany. 5°— , Mahalala, mahi- 
ta. Il sent sa force. Mahalala ny tan- 
jony izy. il sent le néant des gran- 
deurs. Mahalala, etc., ny hatsinontsi- 
non'ny voninahitra izy. 

— , un. Maimbo, mamofona, mavao, ma- 
siso, many. Cette viande sent. Maim- 
bo, mamofona io hena io. Son haleine 
sent. Maimbo vava izy. Ce riz sent. 
Mavao, masiso ity vary ity. Ses aissel- 
les sentent. Many izy. Voy. Pubr. 

8e sentir, vpr. 1* Mahare, mahita, ma- 
hatsindry. Je me sens malade. Reko ma- 
rary ny tenako. Il est si engourdi qu' 
il ne se sent pas. Voly tsy mahare na 
inona ny tenany. Je ne me sens pas fait 
pour servir. Hitako fa tsy zakako ny ma- 
nompo olona. Il ne se sent pas de joie. 
Tsy mahal8indry ny hafaliany izy. 2*~ , 
Mahalala ny heriny. Il se sentait bien, 
quand il a entrepris une affaire si 
difficile. Nahalala ny hariny izy, fony 
izy nanomboka raharaha sarotra tahaka 
izany. 3° — , Mbola mitondra faisana. Ce 
pays se sent encore de la guerre. A/6o- 
la mitondra faisana noho ny ady izany 
tany izany. 

8EOIR, rn. Manendrika, mifanaraka. 
Cette robe lui sied bien. Manendrika 
azy, mifanaraka aminy tsara izany zipo 
izany. 

Il sied, v. imp. Met y, tokony. 

SÉPARA BLE, adj. Azo sarahina, — 
avahana. 



SÉPARATION,^ !*Fampisarahana. fl- 
sarahana, fanokantokanana, fana va ha- 
na, Gavabana. Un mur de— . Ampiantany 
mampisaraka. 2°—. Fizarana, elltra, 
fefy, vala. Otez cette—. Esory io fizara- 
na, etc., io. 

SÉPARÉMENT, adv. Tsirairay, mi- 
saraka, mitsitokantokana, miavaka. On 
a interrogé les témoins — . Nanontania- 
na tsirairay, mitsitokantokana ny va- 
volombelona. 

SÉPARER, va. 1* Mampisaraka, ma- 
nokantokana, manavaka, mizara, mane- 
fitra. manoritra. —les chairs d'avec les 
os. Mampisaraka ny nofoamy ny tao- 
lana. —des enfants qui se battent. Mam- 
pisaraka ankizy miady. — des chevaux 
en différentes écuries. Mavokantokana 
soavaly amy ny trano samihafa. — les 
bons d'avec les méchants; Manavaka 
ny tsara fanahy amy ny ratsy. Il a sé- 
paré sa- cour en deux par un mur. Ni- 
zara ny tokotaniny ho roatamyny am- 
piantany izy. Cette rivière sépare les 
deux provinces. Io reniraua io no mam- 
pisaraka, manefitra ny fari-tany roa. 
— ses cheveux sur le front. Manoritra 
ny volony ao an-tampon-dohany, manao 
va y lampona. 2*fig. Mampisaraka, ma- 
navaka. — de biens un mari et une fem- 
me. Mampisaraka ny haren* ny mpiva- 
dy. Les — de corps. Ai a m pisara- toera- 
na azy roa. Je ne sépare pas mes inté- 
rêts des vôtres. Tsy manavaka ny ma- 
hasoa anao amin' izay mahasoa ahy aho. 
La raison sépare l'homme dos animaux. 
Ny fisainana no manavaka ny olona 
amy ny biby. 

Se séparer, rpr. 1* Misaraka, maninga- 
.na, mizara, misampana. L'écorce se sé- 
pare du bois. Misaraka amy ny hazo 
ny hodiny. Les rebelles se sont séparés. 
Nisaraka ny mpikomy. Se— des autres. 
Misaraka amy ny mar«', maningana. 
Le chemin se sépare en deux. Mizara 
roa, m isampan-d roa ny lûlana. *• fig. 
Misaraka, miavaka. 

SEPT, adj. num. 1° Fito. —fois. Impito. 
—jours. Hafitoana. —par—. Tsifitofi- 
to. Qui est partage en—. Voafito, no- 
fitoina, mifilo. 2*—, Fahaflto. 

—, sm. Fito. 

SEPTEMBRE, sm. Septembre. 

SI PTENNAL, ALE, adj. Atao isam- 
pito taona. 

SEPTENTRION, sm. Avaratra. 



Digitized by 



Google 



J 



. SEQ 



— 757 — 



SER 



SEPTENTRIONAL, ALE, adj. Any 
avaratra. 

Septentrionaux, sm. pi. Ny mponina 
any avaratra. 

SEPTIÈME, ad;. Pahafito. Pour la — 
fois. Fanimpito. 

— , sm. Ny ampahafltony, ny amJro faha- 
flto. Le — d'une somme. Ny ampaha fi- 
lon* ny vola. Le — de la lune. Ny andro 
fahafiton' ny volana. 

SEPTIÈMEMENT, adv. Fahafîto. 

SEPTUAGÉNAIRE, adj et 8. Nahatra- 
tra fitopolo taona. 

SEPTUPLE, adj. Impito, impito heny. 

—, sm. Impito, impito heny. Voy. Qua- 
druple. 

SEPTUPLER, va. Mampitombo impi- 
to, — impito heny. 

SÉPULCRAL, ALE, adj, 1* Aray ny 
fasana. Inscription sépulcrale. Soratra 
amy ny fasana. Pierre sépulcrale. Va- 
tom-pa*ana. || loc. Grande pierre sé- 
pulcrale qui couvre les tombeaux mal- 
gaches. Rangolahy. 2° fig. Il a une §gu- 
re sépulcrale. Hatsatra endrika izy. 
Il a une voix sépulcrale. Hoalra ny foon' 
olona avy any an-davaka ny feony. 

SÉPULCRE, sm. Fasana. Le saint — . 
Ny fasana nandevenana any Jeso-Kristy. 

SÉPULTURE, *f. Fandevenana, fani- 
trihana, fanafenana. Voy. Ensevelir. 

SÉQUELLE, sf. 1* Tarika. Je me mo- 
que de lui et de toute sa — . Tsy asiako 
raharaha izy sy ny tariny. 2*— , Zavatra 
tsy tambo isaina. Il m'a fait une — de 
questions ridicules. Tsy tambo isaina 
ny zavatra mahatsikaiky nanontaniany 
ahy. 

SÉQUESTRATION, sf. !• Fihazona- 
na. fltanana. 2'—, Fampihibohana, fihi- 
bohana. 

SÉQUESTRE, sm. !• Fihazonana, fita- 
nana. Ses bierts sont en—, Uazonina, 
tànana ny fananany. 2 # — , Zavatra ha- 
zonina, — tànana. 

SÉQUESTRER, va. 1* Mihazona, mi- 
tana. 2*—, Mampihiboka. — quelqu'un. 
Mampihiboka olona. 3* fig. Mampisa- 
raka, manavaka, manilika. Il faut le — 
d'avec nous. Tokony hôsarahina, hava- 
hana amintsika izy. Il a séquestré lès 
meilleurs effets de la succession. iVaua- 
hany % nailiny ho azy avokoa ny zava- 
tra tsaratsara rehetra ta m y ny lova. 

Se séquestrer, vpr. Mihiboka, mituka- 
na, miolonolona. • 



SÉRAIL, sm. Lapa itoeran'ireo vehi- 
vavy maro vadin' ny mpanjaka silamo. 

SÉRAPHIN, sm. SeraUna. 

SÉRAPHIQUE, adj. Momba ny sera- 
fina. 

SEREIN, EINE, adj. 1* Madio. Ciel — . 
Lanitra madi.o. 2° fig. Miramirana, mia- 
dana. Il a le visage — . Miramirana en- 
drika izy. Il a l'âme sereine. Miadan- 
tsaina izy. 

SEREIN, sm. Fanala milalsaka raha ta- 
kariva. 

SÉRÉNADE, sf. Fanateran-kira amy 
ny hariva. 

SÉRÉNITÉ, sf. 1* Hadio. 2« fig. Hami- 
ramirana, lladanana. 

SÉREUX, EUSE, adj. Matsora, man- 
dranorano, mitsiranorano. Lait—. Hono- 
no ma/sora. Sang — . Ra matsora. Ma- 
ladie séreuse. Aretina mandranorano, 
mitsiranorano. 

SERF, SERVE, s. et adj. Menakely, 
mainly enin-dreny, tsiarondahy, tsiarora- 
bavy, tsimandoa, manêndy, raadiotana- 
na, Undonaka. Il est de condition serve. 
Menakclin' olona, mainly enin-dreny 
izy. Serfs royaux. Mainty enin-dreny, 
tsiarondahy, manendy. Serfs royaux 
envoyés par le souverain. Tsimandoa. 
Serfs royaux chargés do la cuisine et de 
la table du souverain. Madiotanana. 
Serfs royaux descendant d'une famille 
autrefois libre. Tandonaka. 

SERGE, sf. Karazan-dopôtra, 

SERGENT, sm. Sahazany, polisy. — 
major. Sahazany ambony. — de ville. 
Polisy. 

SÉRICICOLE, adj. Momba ny Qora- 
pian-dandy. 

SÉRICICULTURE, sf. Fiompian-dan- 
dy. 

SÉRIE, sf. t* Zavatra mitohitohy. Une 
— de questions. Fanontaniana mitohi- 
tohy. 2 # — , Toko. Cette loterie est di- 
visée en vingt séries. Mizara ho toko 
roapolo izany lotery izany. 

SÉRIEUSEMENT, adv. f Amira- 
pahamaotonana, am im-paha mend reha- 
na. 2°— , Marina, tokoa. Je vous parle 
— . Milaza marina aminao aho. Il tra- 
vaille—. Miasa tokoa izy. 

SÉRIEUX, EUSE, adj. f Mao ton a, 
mendrika. Il a un air—. Maotona f etc., 
ny toetrany. 2°— , Be vava, mafy. L'al- 
laire ost sérieuse. Haharaha be cava 



Digitized by 



Goog 



à 



SER 



I 



— 758 



SER 



Izany. Querelle sérieuse. Fifandirana 
mafy. 3°-% Marina, tokoa. Ce que je 
vous dis est—.. Marina, etc., izay la- 
«aiko aminio. Amitié sérieuse. Fiaakai- 
lana marina. 
•-, sm. Fahamaotonana, fahamcndreha- 
nà. Il affecta un grand — . Nampiseho 
fahamaotonana, etc., lohibe izy. || loc. 
Prendre une chose au — . Tsy mabalala 
vosotra. 
SERIN, INE, 8. Karazam-borona ma- 

dinika von y tsara feo. 
(SERINER, va. f Mampaneno sarine- 
*y« %' fi(l> Mamerimberina fianaraim. Il 
faut lui — sa leçon. Tokony havorim- 
berina aminy ny lesony. 

SERINETTE, sf. Sarinety, 

SERINGUE, */. Basirano, 

SBRINGUER, va. Manisy basirano. 

SERMENT, sm. 1° Fianianaoa, velira- 
no. Prêter—. Mianiana, mivelirano. 
— de joueur. Ftanianam-poana. Prê- 
ter-- de fidélité au roi. Mianiana, mi- 
velirano mba hanaiky ny mpanjaka, 
miaotro vokaka, mitefona omby, Voy. 
Jurer. 2°— , Fanozonana, fiozonana. Il 
a fait un horrible — . N anozonozona, 
niozonozona mahatsiravina izy. 

SERMON, sm. !• Sermona, toritcny. 
2°/ty. Fananarana niahamonamonaina. 

SERMONNAJRE, sm. Roky misyaer- 
mona maro. 

SERMONNER, va. Manao fananarana 
maliamonamonaina, 

SERMONNEUR, EUSE, a. Mpanao 
fananarana mahamonqmonaina. 

SÉROSITÉ, sf. Hatsora, fandranorano» 
fitsiranorano. Voy. Séreu\. 

SERPE, a/1 Antsy solanga ioha. 

SERPENT, sm. !• Bibilava. 2" fig. Ré* 
chauffer un — dans son sein. Mamelon- 
jana-baratra. 

SERPENTEAU, sm. Zana^hibitava, 

SERPENTER, vn. Mialikolika. La ri- 
vière serpente dans la plaine. Mioliho- 
Wta ao ainy ny tany leraaka ny rerûra- 
rano. 

SERPENTIN, sm. Kanoa. 

SERPETTE, sf. Antsy joko loha, 

SERPOLET, sm- Karazan-java-manjry 
manitra. 

SERRE, a/", !• Hohom-borona. 2*--, Tra- 
no fltahirizan-java-maniry avy amy ny 
tany mafana. 

SERRÉ, ÉE, p. et adj. {• Voageja, no- 
Cjana, voagahy, nogehezina, voagta, no- 



giazana, voafia, nofiazana, voatery, no- 
terena. tery, voaporitra, noporitina, po- 
ritra, voaflhina, nofiliinina. Nœud bien 
— . Vona voageja, voagehy, voagia 
mafy. Il a la main serrée dans l'était. 
Tery, porilry ny vahoho ny tânany. 
k 2 # — , Mifanety, mifanizina, mikîtroka, 
raadonda, mitobana. Nous sommes trop 
serrés a cette, table. Mifanety, mi fa* 
nizina loatra amin* ity latabatra ity isi- 
ka. Du drap bien — . Lopôtra mikitro- 
ka, madQfula. Avoir le ventre— ..: M ito~ 
hana. 3*—, Voampirina, nampirimina, 
miampirina. 4* fig. Fobytenysady ma-» 
zava, hontsa, mahihitra. Style — . Laha- 
teny fohy sady mazava, Il a le ccbup 
— . Hontsa ny fony. Un homme—. Le- 
hilahy mahihitra. 

Serré, ado, Fatraira. Il a gelé -«-. Nan- 
gatsiaka fatratra ny andro. 

SERREMENT, sm. f Fangojana, fan- 
giazana, famiazana, fanerena» famorita- 
na, famihinana. — de main. Fan<je- 
jana, etc., tanana. £• fig. Uahontsa. Cet- 
te nouvelle lui adonné un — de cœur. 
Nahonha ny fony izany zava-baoyao 
izany. 

SERRE-PAPIERS, sm. Etttrefltra (a* 
metrahan - tarataay , fanindrian - (ara- 
tasy. 

SERRER, ra. 1* Mangeja. mangehy, 
mangia, m a m m, manery, mrfmoritra, 
mamihina. Serrez ce oordon. Gejao, qe- 
hezo, giazo io kofehy io. — la main à 
quelqu'un. Mangeja, mangia, eic, ta-* 
nan'olona. Ces souliers serrent les pieds. 
Manery, mamoritra ny tongotra ireo 
kiraro ireo. Je l'ai serré dans mes bras, 
Nofihiniko teo an-tratrako izy. ?•— , 
Mampifanely, mampifanatona, mampi- 
tohana, mampihidy. — les rangs. Manu 
pifanoty laharana. — lçs pieds. Mam- 
pifanatona. tongotra. —les dents. Mam- 
pihidy nify. 3*—, Mampirina, mangoro- 
na. — les blés. Mampirina ny varim^ 
bazajia. Serrez votre, argent. Ampiri- 
mo ny volanao. —les voiles. Mango- 
rona lain-tsambo, 4* fig. Mamoritra, 
— manafohy, ma hontsa. — quelqu' un de 
près. Mamoritra- olona. — son style. 
Manafohy ny laha-teniriy. Cela serre le 
cœur. Mahontsa ny fo izany. 

Se qerrer, rpr. 1* Mangea tena. Se— . 
avec une curde. Mangeja tena amy ny 
tady. 2"—, Mifanety. miiampify. Se— 
contre le mur. Mitampify amy uy 
rindrinu. 



Digitized by 



Google 



J 



SER 



r- 759 *- 



SER 



SERRURE, sf. Hidim-baravarana vo- 

hana amy ny laklé. 
SERRURERIE, sf. Fanaovana hidim- 

barftvarana. 
SERRURIER, sm. Mpanao hidim-ba- 
ravarana. 
SERVAGE, sm. Toetry ny menakely, 

— ny mainty enin-dreny. 
SERVANT, *m. Mpisarivy, mpîakanjo. 
SERVANTE, $f. Mpanompovavy. 
SERVIABLE, adj.'Mhzolo hanampy. 
— banao soa. Il est—. Ms&oto hanam- 
py, etc., izy. 
SERVICE, sm. 1° Fanompoana. II a été 
longtemps à son—. Nanompo azy ela 
izy. Le — de Jean est lent. Tsy rototra 
amy ny fanompoana Joany. Il est dé- 
voué à son—. Mazoto hanompo azy izy. 
Il est de—. Manao fanompoana izy. 
Il s'est consacré au— de Dieu. Nano- 
kan-tena mba hanompo an'Andriama- 
nitra izy. Il y a vingi ans qu'il est au—. 
Roapolo taona no nanompoany, — na- 
hamiaramila azy. Il a obtenu la récom- 
pense de ses services. Nahazo valisoa 
noho ny fanompoana nataony izy. 2 - — , 
Fitondrana raharaha, fikarakarana, fom- 
bam-pivavahana, lamesa hiraina, la- 
mesa ho any ny maty. Organiser les 
services publics. Mandamina ny fiton- 
drana ny ra/iara/iam-panjakana. Le 
— est bien fait dans cet hôpital. Voa- 
karakara tsara ny zavatra rehetra amin' 
ity trano fitsaboana ity. Le — se fait 
bien dans cette église. Vita tsara ny 
fombam-pivavahAna, ny (ameaa hirai- 
na ao amia' izany trano leglizy izony. 
Nous avons été au — d'un tel. Avy na- 
monjy ny lamesa natao ho an'itompo- 
kolahy ranona izahay. 3*—, Fanaova- 
na, fiasana, fanampiana, soa. Ce meu- 
ble est hors de — . Tsy azo alao na ino- 
na na inona intsony io fanaka io. L'es- 
tomac lui refuse le -^. Tsy mia*a intso- 
ny ny ambâvafôny. Il lui a offert ses 
services. Nanolo-tena mba hanampy 
azy izy. Il m'a rendu un grand — . Na- 
nao-aoa lehibe tamiko izy. il loc. Les 
jambes lui reftisent le — . Tsy afa-man- 
deha intsony ny tongony. Rendre un 
mauvais — . Manarotsy, misakaoa, ina- 
nahirana. 4*—, Karaza-nahnndro, fom- 
ban-databatra. Repas à trois services. 
Fihinanana misy karaza-nahandro telo 
loha. — de porcelaine. Lovia bakoly 
fomban-databalra. —de toile damas. 
La m bu «laraâ fomban-databalra. 



SERVIETTE, sf. Lamba fitondra mi- 
hinana, — faraaohan-tânana. 

SER VILE, adj. 1* Momba ny mpanom- 
po, fanaon'ny mpiasa. Il est de condi- 
tion — . Mpanompo izy. Œuvres servi- 
les. Asa fanaon' ny mpiasa. 2 W — , Tsy 
mendrika, isy manjary, mandady. Sen- 
timents serviles. Hevitra tsy mendri- 
ka, tsy manjary. Âme — . Olona man- 
dady. 3°— , Araka ny teny loatra. Tra- 
duction—. Fandikan-teny araka ny te- 
ny loatra. 

SERVILEMENT, ado. 1» Tsy men- 
drika, tsy manjary, mandady. 2°— , Ara- 
ka ny teny loatra. 

SERVILISME , sm. Fanekena lem- 
pona. 

SERVILITÉ, sf. 1° Tsy fahamendre- 
bana, fandadiana. 2"—, Fanarahana ny 
teny loatra. 

SERVIR, va. 1* Manompo. Nul ne peut 
— deux maîtres. Tsy misy mahay ma- 
nompo torapo roa. — Dieu. Manompo 
an'Andriamanitra. 2*—, Manao fanom- 
poana, — raharaha, misarivy, mitondra, 
manatitra, mampininana. —l'Etat. Ma- 
nao fanompoana t — ra/iara/iam-pan- 
jakana. — la messe. Misarivy lamesa. 
Servez le potage. Ento, atero ny laso- 
py. Servez-lui de la perdrix. Ampihi- 
nano tsipoy izy. — son maître à table. 
Mampihinana ny tompony. 3*—, Ma*i- 
doa, manome, manampy, manâsoa. — 
une rente. M an do a zana-bola isan-tao- 
na. Le boucher vous a mal servi. Tsy 
nomen' ny mpivaro-kena hena tsara- 
tsara hianao. Il m'a bien servi dans cet- 
te affaire. Nanampy ahy tsara tamin* 
izany raharaha izany izy.-— les passions 
de quelqu'un. Manampy olonu hanara- 
ka ny filan-dratsiny. 11 a bien servi sa 
patrie. Nanasoa ny tanin-drazany izy. 

— , vn. 1° Manompo. Il sert depuis quin- 
ze ans. Dimy amby ny folo taona izao 
no nanompoany, «ahamiaramila azy. 
2°— , Solo, manao raharaha, entina, atao, 
mahasoa, mahavita, fanaovana, forme 
relative. Il me sert de père. Soion-d rai- 
ko izy. Il m'a servi d'interprète. Nanao 
raharahan' ny tantUkan-tenytamiko izy. 
Ces troupes servant à la défense des fron- 
tières. Entina hiaro ny sisin-tany ireo 
miaramila ireo. Cela ne sert à rien. Tsy 
azo afao na inona na inona izany, tsy 
mahasoa velively izany. Ce cheval no 
peut plus—. Tsy azo alao, tsy mahavita 
na inona na inona intsony io *oavaly io. 



Digitized by 



Goo 



8 1 ^ 



SEU 



-r- 760 — 



SEX 



A quoi sert cette machine? Anaovana 
inena ity milina ity? Cette barque sert 
à passer la rivière. Io lakan-drafltra iô 
uo itana ny renirano. Il leur sert de 
jouet. Ilalaovaiï izy ireo izy. 
fia servir, vpr. !• Manompo teua. ?•— , 
Afaka. Servtz-vous du potage. Makà 
Jasopy. 3 W — , Manao, mandany, entina 
manao, manonona, raandeha. Il se sert 
de la règle. Manao amy ny litsipika izy, 
ny fitsipika no anaovany. Il se sert do 
la bourse de «on ami. Mandany ny vo- 
lan' ny sakaizany izy. Il se sert 'bien de 
son crédit auprès du roi. Entiny ma- 
-nao sot ny tttiavan* ny mpaujaka azy. Il 
se sert trop souvent du môme mot. Ma- 
nonona teny irny luha mttetika loatra 
izy. Ilne-sesert jamais de voiture. Tsy 
m panel e ha amin-kalesy na oviana na 
oviana izy. 
SERVITEUR, sm. f Mpaiompolahy, 
mpanoropo. —de Dieu. Mpanompon' 
Andriamanilra. 2 # --, Mpnnao raharaha, 
miaramilà. — de l'État. Mpanao raha- 
ra/mm-panjakana, miarumila. 
SERVITUDE, Rff 1- Fanandevozana, 
fahandevozana. Mettre en — . Manan- 
deuo. Sarason délirra Israël de la-r-. 
Bamsona nanAfa^a ny Israely tamy ny 
fahandevozana. La — des passions. Ny 
fanandecozan'uy fllan-dratsy. 2*—, Fa- 
hasahiranana. C'est une grande — de se 
rendre là tou* les jours. Mannhirana 
loatra ny mankany isan' andro. 
SES, Voy. Bon. 

SESSION, *f. Fivoriana. La— des cham- 
bres a duro cinq mois. Naharitra dimy 
volana ny fi vo v ian' uy parlementa. 
SETISR, 8m. Fa-bary taloha mitovi- 

tovy amy ny vary iray aty. 
SÉTON,sm. Tady ataô maninteraka ny 

nofo hampandeha naua. 
SEUIL, «m. Tokonana. 
SEUL, SEULE, adj. Irery. honjohon-. 
jo. tokAng, singana, na dia iray aza, ha- 
ny, fotsiny. Il était tout—. Izy irery, 
honjohonjon' izy irery no tao. Ils sont 
tous deux seuls. Honjohonjon' izy 
roa lnhy. Lui *- connaît ses goûts. 
Jzy irery no roabalala izay tiany. Il 
marc ho — , Mandéha irery izy. Un — 
Dieu. A i 'riamanitra tokanu. Cet enfant 
ne peut pas encore aller — . Mbola tsy 
îna/ia/o&an-dalana io zazalahy io. Un 
—cheveu. Sin(/aw-bolo iray. Il vit—, 
Mitoetra irery, mitohana, rnaninga- 
/«tf. miolonolona i/.y. Il n'a pas nu — 



ami. Tsy manan-tsakaiza na dia iray 
a:a izy. C'est le — chéri. Izy no hany 
malala. C'est le —qui reste de la famil- 
le. Izy no Àanj/sisaamy ny fianakavia- 
ny. La seule idê« en fait frémir. Ny he- 
Yiny fotsiny mampihoroo-koditra. 

—, 8m Le pouvoir d'un — . Ny fahefan* 
ny mpanjaka mandidy tokani. 

SEULEMENT, adv. Monja, fotsiny, 
Dites — une parole Mitazi teny in- 
draim-bava tnonja. Regardez — . MijerS 
foUiny. 

SÈVE, 8f. !• Ranon-kazo. 2* fig. Hery. 
Ce vin n'a plus de—. Tsy mahery in- 
tsony.io divay io. 

SÉVÈRE, adj. {• Sarolsarotiny, loi.i- 
be, maly, sarotra, mangidy. Juge — . 
Mpitsa v a saroluarotiny , lozahe. Loi— - 
Lalàna mafy, sarotrà, mangidy Voy. 
Rigoureux. 2 # — , Mampiseho halozana. 
Il a lo Iront—. Mampiseho halozana 
ny handriny. 3'—, Mendrika sady tso- 
tsotra. Style — . Laha-teny mendrika 
8ady Isotsolra. 

— , sm. Zavatra mendrika sady tsotsotra. 

SÉVÈREMENT, adv. Amin-kalozana, 
mafy. 

SÉVÉRITÉ, ?f. 1» Halozana, bamafy, 
hasarotra, bangidy. 2-— , HatsoLsotra. 

SÉVICES, sm. pi. Famonoam-bady, U- 
kapohan-janaka na mpantimpo. 

SÉVIR, va. Mamay, mamely mafy. On 
a sévi contre lui. Efa nofaizina, naaia- 
na mafy izy. La petite- vérole sévissait. 
Namely mafy ny nendra tamin* izay. 

SEVRAGE, «m. Fanotazana, fanipisa- 
raba-nono, fampitsahara-nono. 

SEVRER, va. {• Manoty, mampisara- 
nono, mampitsaha-nono. On Ta sevré à 
deux ans. Notazana, nosarahi-nono. 
natsaha-nono izy nony tapitra roa tao- 
na. 2 # fig. Manatsolra. mampifady. On 
l'a sevré de tout plaisir. Nampifadvna 
ny flfaliana reheira izy, 

Se sevrer, vpr. 1- Otazana, sarahi-ùo- 
no, atsaba-nono. 2°— , Mifady. Se — des 
plaisirs du monde. Mifady ny Oïalian" 
izao tontolo izao. 

SEXAGÉNAIRE, ad;, et s. Nafjafra- 
tra enim-polo taona. 

SEXE, sm. Ny rnahalahy, ny mabavavy. 
Le — masculin. Ny mahalahy ny lahy. 
Le — féminin, Ny maiiacavy ny vaty. 
Des ppj.sonnes de l'un & de l'autre — . 
Lehilahy sy vehivaxy. Le beau—. Ny 
rehivury- Le — fut. Ny lehUahy. 



Digitized by 



Google 



J 



SIC 



— 7fil — 



SIE 



SEXTUPLE 9 s m. Inenina , inenina 
heny. 

—, arfj. Inenina, inenina heny. Voy. Qua- 
druple. 

SEXTUPLER, va. Marapitombo ineni- 
na, — inenina heny. 

SEXUEL, ELLE, adj. Mahalahy, ma- 
havavy, mnmba ny lahy, — ny vavy. 

SHAKO, sm. Àvotrafo. 

SI, conj. t* Raha. —vous voulez être 
heureux, aimez la vertu. Raha. te-ho 
sambatra hianao, tiavo ny hatsaram-pa- 
nahy. In formez- vous — la choss est vraie. 
Zah»orana marina izany. —je suis tris- 
te, c'est que j'en ai sujet. Raha mala- 
helo aho, misy antony. 2°— , Marina, 
eny Je gage que—. Sahiko ilokana fa 
marina izany. Vous dites que non, et 
je dis que—. Hianao miloza tsia, ary 
izaho milaza eny. 3 # — , Manao ahoana. 
Vous savez— je vous aime. Fantatrao 
manao ahoana ny fitiavako anao. 

—, sm. Olakolaka. lia toujours des— . De 
olafiolaha ialandava izy. 

—, adv. !• Loalra. Il marchait— vite, 
que je ne pus l'atteindre. Nandeha hain- 
gana loatra izy, ka tsy tratrtko. 2 ,> — , 
Tahaka izany, tahaka azy, tahaka. Ne 
parlez pas — haut. Aza manao feo avo 
tahaka izany. Je ne connus jamais un 
— brave homme. Tsy mbola nahita olo- 
na tsara fanahy tahaka azy aho. Il n'est 
pas— riche que vous. Tsy manan-kare- 
na tahaka anao izy. 3*—, Na manao 
ahoana na manao ahoana. —habile qm 
vous soyez, vous n'y réussirez pas. Na 
manao ahoana na manao ahoana fa- 
haizanao, tsy hahomby amin' izany hia- 
nao. 

Si ce n'est que, toc. conj. A fa -tsy. Il 
vous ressemble, — ce n'est qu'il est plus 
petit. M ifa ni raidr.uk a aminao izy, afa- 
tsy uoho izy fohifuhy kokoa. 

SI fait, loc. Marina, —fait, j'irai. Mari- 
na fa hnnkany aho. 

SI bien que, loc. conj. Àny ka. La nuit 
nous surprit en chemin, — bien que 
nous nous égarâmes. Traira alina te- 
iiy an-dalana izahay, an y ha dise là) an a. 

SIBYLLE, sf. Vehivavy notsindrian- 
javatra, — mpizaha. 

SIC AI HE, sm. Mpamono olona voatam- 
by vola. 

SICCATIF, IVE, adj. Mahamaina. Hui- 
le siccative Diloilo mahamaina. 

*— , km. Zavatra mahamaina. 



SICCITÉ, sf. Hamaina. 

SIDÉRAL, ALE, ad/. Momba ny kin- 
tana. Année sidérale. Taona titsingere- 
nan'ny tany amy ny kintana anan'u- 
ray. Jour — . Andro fitsiDgerenau' uy 
tnny amy ny kintana anankiray. 

SIÈCLE, sm. 1* Zato taona, siekla, son- 
tory. 2*— , Ela II y a un- qu'on ne 
vous a vu. Eta nu Uy iiuliituna aua>. 
3'—, Ny taranak.i ho avy, tiainana. tao- 
na. Les Siècles rediront sa gloin*. Han- 
kalaza azy ny taranaka ho avy. Le — 
futur. Ny fiainuna ho avy Dans Luua 
les siècles ues siècles. Amy ny /;iona 
rehntra mandrattizay mandiakizay. A* 
— , Andro, olona miara-belona. Le — 
d'Alexandre. Ny andro ny Àlcksandra. 
Chaque — a ses vices. Samy maiiaua ny 
maharatsy azy ny andro rahetra. — »"or. 
Andro tiadanana. —ne fer. Andro sa- 
rotra. Ce —était ignorant. Tsy nisy 
fahalalana tamin' ireo andro ireo. Il 
était au-dessus de son — . Talahuatra 
ny olona niara-belona Laminy izy. 
5'— , Izao lontolo izao. Il se relira du 
— . Nandao an' izao tontolo izao izy. 

SIÈGE, sm. t* Fipetrahana. A importez 
un—. Itundray fipelrahana anankiray. 
Le cocher éiait sur son — . Tau amy ny 
fipelrahany ny mpitarua kalesy. Le 
juge étant sur son — . Nony tao arny ny 
fipetrahany ny mpitsara. 2° — , Kike- 
Irahana, renivohitra. Cet évoque a te- 
nu le — dix ans. Nalfaritra l'olo taona 
tao amy ny fiketrahany izany eveka 
izany. Le saint—. Ny fiketrahari ny 
papa, ny papa. Pendant la vacance du 
saint — . Nony U>y nisy papa tao amy 
ny fiketrahany. Décision du baint*-. 
Didiu* uy pa/>a. Rome était le — de l'em- 
pire. Roma no renicohilry ny i'anja- 

*kana tamin'izîiy. 3'—, Fuhiruuu. Met- 
tre le— devant uue place. Mana u f ah ira- 
no tanàna anankiray. Lever le — . Miaia 
tsy manao falurano ; fiy. ruiala. ï°fig. 
Izay isehoaua ininudru, l'utotra. Rome 
était le —de l'idolâtrie. Tany Roma no 
nise/ioan' ny ianompoan-t^ampy in- 
drindra. Le — du mal est oaus l'esto- 
mac. Ao annbavalo no /otoiry ny areii- 
na. 

SIÉGER, un. 1* Manapaka, mi tsara. Ce 
pape siégea dix ans. îsamlntra ny f lo 
taoua no nanapahan* izany papa izany. 
Ce juge doit — dans cette affaire. Hitza- 
ra izany raliara ha izany io mpitsara io. 
2°/ty Miseho indrindra, fetotra, 



Digitized by 



Goog 



SIG 



— 762 — 



SIG 



SIEN, SIENNE, adj. posé, et LE 
SIEN, LA SIENNE, pron. poss. 
Azy, ny azy. Ce n'est pas mon livre, c'est 
le — . Tsy ahy ity boky ity fa azy, tsy 
ny bokiko ity fa ny azy. 

— , sm. 1* Ny azy. Il ne demande que le 
— . Tsy mitady afa-tsy nyazy izy. 2*—, 
pi. Ankohonana, sakaiza. Yoy. Mibn. 

SIESTE, sf. Torimaso kely antoandro. 

SIEUR, sm. Indriamatoa, indriatoa. Je 
plaide pour le — un tel. Misolo vaya an' 
indriamatoa ranona aho. Un— Paul 
est venu me faire une réclamation. Ton- 
ga nitaraina tamiko indriatoa Rapaoly. 

SIFFLABLE, adj. Mendrika bakoraina 
amyny siaka, mendrika bisirana. 

SIFFLANT, ANTE, adj. Misy siaka. 
L'S est une consonne si (liante. Ny S dia 
renisoratra misy siaka. 

SIFFLEMENT, sm. {• Siaka, flsiaka, 
sioka, ttsioka. 2 # — , FiQoka, flbizizioka. 
Le — du vent. Ny fifioky ny motra. 

SIFFLER, vn. {• Misiaka, misioka. 
— pour appeler quelqu'un. Misiaka, 
etc., olona. On entendait — les ser- 
pents. Re nisiaka ny bibilava lamin' 
izay. 2°— , Mifioka, mibizizioka. Les bal- 
les sifflaient à ses oreilles. Nifîoka, etc., 
tao amy ny tadininy ny bala. 

—, va. 1 # Misiaka, misiatsiaka. — un chien. 
Misiaka alika. Il siffle toutes sortes 
d'airs. Misiatsiaka h ira betsaka izy. 2° 
— , Manakora amy ny siaka, misitra. On 
a sifflé cet acteur. Nakoraina lamy ny 
siaka, nisitrisirana io mpanao teatra 
io. 

SIFFLET, sm. 1-Tsotséka. 2° fitj. Fana- 
korana amyny siaka, tisitrisirana. || loc. 
Ceuper le— à quelqu'un. Manasomin- 
da olona ; fig. m an dr es y lahatra olo- 
na. . 

SIFFLEUR, EU SE, 8. Mpisiakn.mpi- 
sioka. 

SIGNAL, sm. 1° Famantarana Faire 
un — . Manao* famantarana. \\ loc. — 
ilonné avec du feu. Tsangan'afo. *!•— , 
Fitarihana. Il a donné le — des applau- 
dissements. Ni ta ri- to ha ka izy. 

SIGNALÉ, ÉE, p. et adj. 1* Vualnza 
endrika. Ce voleur est — à la police. Efa 
voalaza endrika tamy ny polisy izany 
mpangalatra izany. 2° — , Nntoro, nam- 
bara. Il fut — à l'autorité comme un 
homme dangereux, tëfu naforo, et*., ta- 
my ny lehibj ho loy ny elona tokony 
huiahorana izy. 3"—, Nambara timy ny 



famantarana. Le navire — ce matin vient 
d'arriver. Tonga ilay sambo nambara 
tatmy ny famantarana aninaraina. 4 # 
fig. Malaza, mahagaga, lehibe. Victoi- 
re signalée. Fandresena malaza. Vertu 
signalée. Uatsaram-panahy mahagaga. 
Un service—. 8oa lehibe. 

SIGNALEMENT, sm. Filazana endrik' 
olona hahafantarana azy. 

SIGNALER, fa. 1* Milaza endrik'olona 
hahafantarana azy. 2 # — , Manoro, ma- 
nambara. Il a signalé toutes les erreurs 
de cet historien. Natorony avokoa ny 
hadisoan-kevitr' izany mpitantara izany. 
3°— , Manambara amy ny famantarana. 

— l'ennemi. Manambara ny fahavalo 
amy ny famantarana. ï* fig. Mampa- 
halaza, mampisebor Ce prince signala 
son règne par de grands exploits. Izany 
mpanjaka izany nampahaluza ny andro 
nanjakany tamy ny herim-po lehibe na~ 
sehony. Il a signalé son courage dans 
cette occasion. Nampiseho ny herim- 
pony izy ta m in' izay. 

Se signaler, vpr. Miharaalaza. 

SIGNATAIRE, sm. Mpanisy sonia. 

SIGNATURE, sf. Sonia. — illisible. So- 
nia tsyazo yakina. Donner sa— . Mani- 
sy sonia. 

SIGNE, sm. Famantarana, fanambara- 
na, baiko, fampisehoana. La fumée est 

— de feu. Ny setroka no famantarana 
ny afo, manambara afo. Le— de la croix. 
Ny famantaratï ny hazo-ftjaliana. Faire 
un — de la main. Manao famantarana 
amy ny tânana. Le jugement dernier 
sera procédé de signes dans le ciel. Ht- 
sy famantarana maro eny an-danitra 
hialoha ny fi^sarana larany. Les muets 
se parlent par signes. Mifampibaiko 
ny moana. Appeler par un—. Voy. 
Appeler Les mots sont les signes de 
nos idées. Ny teny no. entina manam- 
bara, mampischo ny hevitsika. Il m'a 
donné des signes d'amitié. Nampiseho 
ny litiavany ahy izy. 

SIGNER, va. Mani&y sonia. — un con- 
trat. M unis y sonia fanekena. 

Se signer, vpr. Manao famantaran* ny 
hazo-lljaliana. 

SIGNET, sm: Ribi atao famantarana 
amy ny bokf. 

SIGNIFICATIF, IVE, adj. Mampiso 
ho tsara ny heviny. Il s'est servi d'ua 
mot—. Nisy teny indraim-bava monja 



Digitized by 



Google 



S1L 



— 703 — 



SIM 



no nentiny nampiseho tsara ny he- 
viny. 

SIGNIFICATION, sf. !• JHevitra. Ce 
mot a plusieurs signiliealions. Maro fré- 
tera izony teny izany. %•—, Fampan- 
drenesana. On lui fit la — du jugement. 
Nampandrenesina ny teny iitsarana 
izy. 

SIGNIFIER, ua. 1° Hevitra, manamba- 
ra. Il comprit ce que signifiait ce re- 
gard. Nahazo ny hevitr % izany fljery 
izany izy. Ces murmures ne signifient 
rien de "bon. Tsy manambara zavatra 
tsara velivoly iroo flmonjomonjoana ireo. 
Cola ne signifie rien. Tsy raisy heviny 
velively izany. Que signifie ce mot ? Ino- 
na no hevitr' izany teny izany? 2*—, 
Mampandre. Je lui ai signifié ma volon- 
té. Efa nampandrenesiho azy ny si- 
tra-poko. 

SILENCE, sm. f Fanginana," tsy filoa- 
ham-bava, Hhimohana, tsy fitenenana. 
Il garda le—. Nangina. gina, tsy ni- 
loa-bata, nihimoka, tsy niteny, tsy 
niteny tsy nivolana izy. Le médecin 
lui a prescrit le — . Nandidy azy mba 
tsy hiteniteny ny dokotera. Imposer—. 
Mampangina, manaa salanitra. — ! 
Mangina ! salanitra ! 2 W — , Tsy filaza- 
ua, tsy fampitondrana taratasy. Les his- 
toriens gardent le — sur ce fait. Tsy 
milaza ny amin' izany ny mpitantara. 
Passez cela sous—. Aza milaza izany. 
Quelle est la cause de votre — ? Inona 
no antony tsy nampilondranao tara- 
tasy ? 3' fig. Fanginginana, Le — de la 
nuit. Ny fanginginan* ny alina. 

SILENCIEUX, EUSE, adj. 1° Vitsy 
teny, jomôka. 2* fig. Mangingina. Bois 
—, Ala mangingina. 

SILEX, sm. Vatoafo, vatofalta. 

SILHOUETTE, sf. 8arin' ny sisiu' ny ila 
tarehy. 9 

SILLAGE, sm. Dîan-tsambo hita eny 
amy ny ranomasina. 

SILLON, sm. 1* Soritsoritra ataon' ny 
angadin* omby. 2"—, Dia, ketrona. 3 a — , 
Saha. Le sang inonda nos sillons. Yonto 
ra ny sahantsika tamin* iaay. 

SILLONNÉ, ÉE, adj. Voasoritsori- 
tra. nosor&sorjtuna, misoritsoritra. Un 
champ bien—. Tanimboly c oasoritsori- 
tra, etc., tsa«o. 

SILLONNER, va. 1° Manorilsoritra, 
mampiketrona. Le serpent se meut en 
sillonnant la vase. Nv bibibva ?/iano- 



ritsoritra ny dilalra raha mandeha. 
L'âge silonne son front. Mampiketrona 
ny handriny ny fahanterana. 2*—, Mite- 
ty. Les vaisseaux sillonnent les mors. 
Mitety ny ranomasina ny sambo. 

SILO, sm. Lava-bary. 

SIMAGRÊE, sf. Angolangola, Comme 
Minauderie. 

SIMILAIRE, adj. Mitovy. 

SIMILITUDE, sf. !• Fitoviana. 2'—, 
Fanoharana. % 

SIMONIAQUE, adj. et s. Misy simo- 
nie, mpanao simonie.* 

SIMONIE, sf. Fivarotana na flvidiana- 
na ny fahasoavana na ny raharaha ma- 
sina. 

SIMPLE, adj. !• Tsy misy zavalra ma- 
ro loha, iray loha. Dieu, l'Ame sont des 
cires simples. Andriamanitra, uy fana- 
hy dia tsy misy zacatra maro loha. 
Iuce— . Hevitra iray loha. 2«— , Hiany, 
monja, fotsiny izao. Il n'a qu'un — vête- 
ment. Tsy manana a fa tsy tilaliana iray 
hiany , monja izy. Donation pure et—. 
Fanomezana fotsiny izao. —soldat. Mia- 
ramila fotsiny izao, vata-miaramila. — 
particulier. Isan' ny ankapobem-bahoa- 
ka fotsiny izao. 3*— , Tsotra. Machine—. 
Milina tsotra. Maison — . Trano tsotra. 
Discours—. Laha-teny tsotra. — comme 
un enfant. Tsotra hoatra ny zaza keiy. 
Il est si — que le premier venu le trom- 
pe. Tsotra loatra izy, ka faaambakan' 
ny sasany. 

— , sm. 1* Zavatra tsy maro loha, zavatra 
iray loha. 2 B — , Olona tsotra. 3°— , pi. 
Zava-maniry fanao fanafody. 

SIMPLEMENT, ado. !• Tsotra, amim- 
pahatsorana. Il est vQlu — . Manao 
litaliana tsotra izy. Avouer — . MauaiKy 
amim-pahatsorana. 2 a — , Hiany, lutsi- 
ny. Je dis — que. . . . Izao hiany, etc., 
uo lazaiko. 

SIMPLICITÉ, sf. Fahalsorana. La — 
d'un enfant. Ny fahatsoran' ny zaza ke- 
iy. Quelle — ï Eudrey izany hatsorana ! 

SIMPLIFICATION, sf. Fanalsorana. 

SIMPLIFIER, va.. Muualsolra. — un 
raisonnement. Manatsotra porufoauau- 
kiray. 

Se simplifier, vpr. Mihatsotra. L'affaire 
se siiuplilie. Mihatsotra ny raharaha. 

SIMULACRE, sm. 1* Sury, sainpy. 
Les simulucrosdes dieux. Ny sarin' uy 
andriamauilra tsizy. Adorer des simu- 
lacres. Mivavaka amy ny sanipy. l"— t 



Digitized by 



Google 



SIN 



Î6i — 



SIT 



Matoatoa. De vains -simulacre». Matoz- 
loa foana. 3* pg. Sary, zavatra anohatra. 

— de combat. Narin'ady, ady anoha- 
tra. Il n'y avait qu'un — de royauté. 
Tsy nisy afa-tsy mpanjaka anohalra 
tamin' izay. 

SIMULATION, *f. Fodiana. 
SIMULA, ÉE, adj. \nohatra, ankosoka. 
Combat — . Ady anohatra. Dévotion 
. simulée. Fitiavam-bavaka ankosoka, 
SIMULER, va. Mody, manao anohatra. 

— une vente. Mody mivarotra. — un 
combat. 3/anao ady anohalra. 

SIMULTANÉ, ÉE, adj. Miaraka. Mou- 
vement—. Fihetsehana miaraha. 

SIMULTANÉITÉ, sf. Fiarahana 

SIMULTANÉMENT, adv. Miaraka. 

SIN APIS É, ÉE, adj. Misy mostarda. 

SINAPISER, va. Manisy mostarda. 

SINAPISME, sm. Mostarda. 

SINCÈRE, adj. Tsotra, mihitsy loba, 
Uy manao an-ktfonofono, marina. Hom- 
me—. Olona tsolra, mihitsy loha, tsy 
manao an- kifonofono. Piété— . ritia- 
vam-bavaka marina. 

SINCÈREMENT, ado. Tsotra, an-ki- 
tsiloha, tsy an-kifonofono, marina. 

SINCIPUT, sm. Tampon-doha. 

SINÉCURE, sf. Raharaha maivana be 
vola. 

SINE QUA NON, adv. Tsy maintsy 
harahina indrindra. Condition — . An- 
joanjon-teny tsy maintsy harahina in- 
drindra. 

SINGE, sm. \* Hajako. 2 # fi<1- Mpiana- 
tra olona. C'est un vrai—. Mahay mia- 
natra olona izy. 

SINGER, va. Mianatra olona. —les 
manières de quelqu'un. Mianatra ny 
ataon* olona. 

SINGERIE, sf. Fianarana olona. 

SINGULARISER (SE), vpr. Manao 
h a fa h a la, mandry manokana noho ny 
be. 

SINGULARITÉ, sf. Hahafahafa, za- 
vatra mahagaga, fanaovaua hafahala, 
fandriana manokana noho ny be. J'ai 
passé un mois A examiner les singulari- 
tés de cette ville. Eta nozahako nandri- 
tra ny iray volana ny zavatra maha- 
gaga tao amin' izany tanâna izany. 
Evitez les singularités. Ait manao 
hafahafa, aza mandry manokana no- 
ho ny be. 

SINGULIER, 1ÈRE, adj. I« Hafaha- 
fa, mnhngagn, manao hafahafa, hâta fan- 



dry, mandry manokana noho ny be. 
Coutume singulière. Fanao hifahafa. 
Voilà un — propos. Resaka mahagaga 
izany Homme — . Olona hafahafa, 
manao hafahafa, h*fa fandry, man- 
dry manokana noho ny be. 2 - — , 8a- 
my irery, milaza tokana. Combat—. 
Ady samy irery. 

— , sm. Teny milaza tokana. 

SINGULIÈREMENT, adv !• Indrin- 
dra. Il est — attaché à ses devoirs. Mi- 
raikitra indrindra amy ny zavatra tsy 
maintsy ha taon y izy. 2*—, Halahafa. Il 
est — vôlu. Manao iitatiana hafahafa 
izy. 

SINISTRE, adj. 1* Maropidi-doza, ma- 
mohehatra. Accident — . Voina mam- 
pidi-doza, etc. 2* — , Mahatsiravina. 
Présage — . Fambara mahatsiravina. 
Il a le regard — . Mahatsiravina ny fi- 
jeriny. Cet homme a des projets sinis- 
tres. Mahatsiravina ny fikasan' io lehi- 
lahy io. 

—, sm. Loza, fatiantoka avy amy ny loza. 
Evaluer le — . Manombana ny fatian- 
toka avy amy ny loza. 

SINON, conj. 1* Raha tsy izany. Ossez 
ce discours, — je me retire. Atsaharo 
izany resaka izany» fa raha tsy izany 
handeha aho. 2°—. Afa-tsy. Que dites- 
vous, — une injure? Milaza inona raoa 
hianao, afa-tsy teny faniratsirana? 

SINUEUX, BUSE, adj. Miolikolika. 

SINUOSITÉ, sf. Fiolikolika, olikolika. 
La rivière (ait beaucoup de sinuosités. 
Miolikolika behiany ny renirano. 

SIPHON, sm. 1° Fantsona mifaraingo 
lltrohana rano mba hamindraoa azy. 2? 
— , Rambondanitra amy ny ranoina- 
sina. 

SIRE, s m. 1* Tompokolahy (teny fanao 
amy ny mpanjaka). 2 # — , Olona. Paur 
vre— . Olom-poana. 

SIROt*, sm. Sirao. 

SIS, SISE, p. du verbe Seoir, inus. 
Any. Maison sise à Pans. Trano any 
Parisy. 

SITE, sm. Filoerana. —agréable. Fi- 
toerana mahalioarilra. 

SITÔT, adv. Haingana tahaka izay. Il 
n'arrivera pas—. Tsy ho tonga hain- 
gana tahaka izay izy. 

Si tôt que, loc. conj. Vantany vao, no- 
ny vao. Comme Aussitôt que. 

SITUATION, sf. Toerana, fl toerana, 
fitoetra, fiprtraka, (octra. Cette ville est 



Digitized by 



Google 



soc 



— 7Gj 



SOI 



dans une — favorable au commerce. 
Tsara ivarolana ny loerana, ny fitoe- 
ran' ity tanâna ity. Ce malade est dans 
une — incommode. Mananosarotra ny 
fitoetra, fipetrak'io marary io. 8on es- 
prit est dans une— tranquille. Milarai- 
na ny ioe-tsainy. Ses affaires sont dans 
une bonne — . Tsara avokoa ny toetry 
ny raharabany. 

SITUER, t'a. Manorina amy ny fitoe- 
rana anankiray. On a mal situé la mai- 
son. Tsy voaorina amy ny fîtoerana 
tsara ny trano. Cette ville est bien si- 
tuée. Voaorina amy ny fîtoerana 
tsara, tsara toerana io tandna io. 

SIX, adj. num. !• Enina. —fois, îne- 
nina. —jours. Henemana. —par—. 
Tsienincnina. Partagez cela en — . 
Enemo io. C'est partagé en — . Noene- 
mina, rnienina izany. 2°— , Fahenina. 
Chap tre — . Toko fahenina. 

— , sm. Enina. Le — septembre. Amy ny 

r enina septembra. 

SIXIÈME, a^j. Fahenina. Pour la — 
fois. Faninenina. 

— , sm. Ny ampaheniny. Il a un — dans 
cette affaire. Mahazo ny ampaheniny 
aroin' izany raharaba izany izy. 

SIXIÈMEMENT, adv. Fahenina. 

SOBRE, adj. 1* Mnhalala fetra amy ny 
hanina sy ny iisotro, mahalala ny ono- 
ny— . 2* fig. Tsy manao be loatra. Il 
est— d'ornements. Tsy manisy renty 
6e loatra izy. Il est — de paroles. Tsy 
miteny be loatra izy. 

SOBREMENT, adv. !• Amim-pahala- 
lana fetra. 2* fig. Tsy be loatra. Ce re- 
mède est bon, mais il faut en user—. 
Tsara io fanafody io, nefa tsy tokony 
hosotroina be loatra. 

SOBRIÉTÉ, sf. 1» Fahalalam-petra amy 
ny hanina sy ny flsotro. 2* fig. Tsy fa- 
naovana be loatra. 

SOBRIQUET, sm. Anaram-bosotra, 

SOC, sm. Lelan' angadin'omby. 

SOCIABILITÉ, sf. Fahazoana mikam- 
bana amy ny haia. 

SOCIABLE, adj. 1° Mora mikambana 
amy ny bala. 2°— , Mora hatonina, ma- 
hay miaina. C'est un homme—. Lebi- 
lahy mora hatonina, etc , izy, 

SOCIAL, ALE, adj. Momba ny fikam- 
banana, — ny fanjakana, — ny kompa- 
ny. L'ordre — . Ny lulaim lehibe ianki- 
nan' ny fanjakana. Fonds—. Volan'ny 
Uoinp:ïn';\ " \ 



SOCIALISME, sm. Fampianaran' izay 
ta-hampitovy tantana ny olona rehetra. 

SOCIALISTE, a (/. Momba ny socia- 
lisme. 

— , sm. Olona tia ny socialisme. 

SOCIÉTAIRE, s. et adj. Isan'ny fl am- 
banana anankiray. 

SOCIÉTÉ, sf. fFi'cambnnana, faniakn. 
na, kompany. Les hommes se défendent 
par la — . Mifampiaro ny olona raha mi- 
kambana. Troubler la — . Mampiko- 
rontana ny fanjakana. Cette — est ri- 
che. Manan-karena izany fikambanana, 
kompany izany. 2°— , Fivoriana. Hara- 
hana, fifanatonana. Il faut le bannir de 
notre—. Tsy maintsy horoahinaamy ny 
fivoriantsika izy. Ces ani naux vivent 
en —, A/iara-mitoetra ireo biby iroo. Il 
n'y a point de — dans celte ville. Tsy 
misy olona azo iarahana. ifanatonana 
atoamin'ity tanana ity II aime la bon- 
ne—. Tiany ny miaraka, ny mifana- 
tona amy ny olom-banona. Il fréquente 
la haute—. Miaraha, mifanatonama* 
tetika amy ny olona ambony toetra izy. 

SOCLE, sm. Fitaingenan-tsariolona. 

SOCQUE, sm. Kiraro faladia hazo. 

SŒUR, sf. l^Rahavavy, anabavy, mira* 
havavy, mianadahy. Elle n'a qu'une—. 
Ira y monja ny rahavaviny, mirahava- 
vy monja izy. Il a deux sœurs. Roa no 
anabaviny, telo mianadahy izy. Voy. 
Frémi. 2*— , Masera. 

SOFA ou SOPHA, sm. 8ôfa. 

SOI, pron.pers Tena, azy, ny. L'amour 
de — . Ny fltiavan-/ena. Chacun' travail- 
le pour — . 8amy miasa ho any ny tena- 
ny, ho azy avy. Porter des armes sur — . 
Mitondra tiadiana eny aminy. Être à 
— . Mahaleo tena, mahazaka tena. Reve- 
nir à — . Mahatsiaro tena || foc N'être 
pas à — . Very saina. De—, en -. Raha 
ny toetrany no bevenna. La vertu est 
aimable en—. Mahate-ho tia ny hatsa- 
ram-panahy raha ny toetrany no he- 
verina. Rentrer en — même. Manlinika 
ny ao am-pony, mieriircritra. 

SOI-DISANT, loc. adv. invar. Miham- 
bo. Un tel — héritier. Ranona miham* 
bo ho mpandova. 

SOIE, sf. 1* Landikely, lan.îy, lu a, pa- 
rasily. Filer de la — . Mamoly landikvly, 
landy. Etoffe de—. Lambi l&ndy, la- 
soa, parasily. 2*— , pi, Voljn-ktsoa, 
volon-dambo. 

SOIERIE, sf. r LandiMy. iasoi, ;-ara- 



Digitized by 



Google 



SOI 



?G6 — 



SOL 



sily. Il se connaît en soieries. Mahalala 
tsara ny toetry ny landikely, etc., izy. 
2 a — , Trano fanaovana parasily. 
SOIF, s/U-Hetaheta Avoir— . Mangé- 
laheta. 2 - fîy. Hetaheta, faniriana. fltsi- 
rirltana. Bienheureux ceux qui ont— de 
la justice. Finnritra izay ma.ngelah.e- 
ta % maniry ny fahamarinana. Il est dé- 
voré de la — des honneurs. Mirehitry 
ny /Msfriri/am-boninahitra izy. 
SOIGNER, «a. Mitandrina, mikajy, mi- 
kaly, manolokolo, mitsabo, mitaiza. Il 
soigne bien ses vêtements. Mitandrina, 
mikajy tsara ny fltafiany izy. Il ne soi- 
gne pas son écriture. Tsy mikaly ny 
soratra ataony izy. Il soigne bien ces 
arbres. Manolokolo tsara ireo foto- 
kazo ireo izy. Il m'a bien soigné durant 
ma maladie. Nit*abo ahy tsara izy fony 
aho narary. Il soigne bien ses enfants. 
Mitaiza tsara ny zanany izy. Il soigne 
beaucoup son style. Mikajy dia mikajy 
ny laha-teniny izy. 
Se soigner, vpr. Mitandrin-tena, mitsa- 
bo tena. 
SOIGNEUSEMENT, adv. Amira-pt- 

tandremana. 
SOIGNEUX, EtTSE, adj. Mitandrina, 
mikajy, mikaly. Il ost — de sa réputa- 
tion. Mitandrina, mikajy ny lazany izy. 
SOIN, sm. 1* Fitandremana, fikajiana, 
iikaliana, faoolokoloana, fiisaboana, G- 
îaizana, flkarakarana, Hkajakajana, 11a- 
hiana, fikanonkanonana. Cet ouvrage 
n'est pas fait avec — . Tsy voatandrina. 
tsy voakajy tsara io taezavatra io. Il n'a 
pas assez — de son cheval. Tsy mitan- 
drina, tsy manolokolo tsara ny soava- 
liny izy. Il a pris — de mes affaires pen- 
dant mon absence. Izy no nitandrina, 
nikarakara, nikajakaja, niahy ny ra- 
harahako tamy ny izaho tsy teto. C'est 
elle qui a — du ménage. Izy no mikara- 
kara t mikajakaja t miahy, mihanon- 
kanona ny zavatra rehelra ao antrano. 
Il en était aux petits soins avec moi. 
Nikarakara, nikajakaja, niahy ny za- 
valra madinika rohetra izay nilaiko izy. 
2°— , Raharaha, andraikitra, adidy. Je 
vous remets le— de l'éducation de mon 
fils. JEiianao no ametrahako ny ra/iara- 
ha raomba ny fampianaranany zanako, 
hianao no ampiandraiketiko, ampia- 
didiko ny fampianarana ny zanako. 3° — , 
Ahiahy. Il est libre de tout -~. Afaka 
ahiahy izy. 
SOIR, sm. llariva. 



SOIRÉE, zf. 1° Takariva. Il passe la — 
au jeu. Mllalao mandritra ny takariva 
izy. 2 - — , Fivoriana takariva. 

SOIT, ado. Aoka ary. Vous le voulez i 
— . Izany no tianao t aoka ary. 

— , conj. Na. — l'un, — l'autre. ATa ity, 
na iry. 

SOIXANTAINE, sf. \ 4 Enim-polo, to- 
kony ho enim-polo. 2°— , Fahenim-polo 
taona. 

SOIXANTE, adj. num. 1* Enim-polo. 
2 # — , Fahenim-polo. 

~, «m. Knim*polo. 

SOIXANTIÈME, adj. Fahenim-polo. 

—, sm. Ny ampahenim-polony. 

SOL, êm. Tany, tokotany. ^—stérile. Ta* 
ny tsy mahavokatra. Il ne faut pas bâ- 
tir sur le — d'autrui. Tsy tokony hano- 
rin-trano amy ny lanm'olooa, etc. 

SOLAIRE, adj. Momba ny masoandro. 
Rayon — . Tàna-masoandro. Systèn.e 
— . Ny planeta rehetra izay mibodina 
manodjdina ny masoandro. 

SOLDAT, sm. Miaramila, soridany, fo- 
loalindahy, mpiantaûka. 

SOLDATESQUE, sf. Miaramila maro 
mikotaba. 

—, adj. Manao fanahin* ny miaramila. Il 
a des manières soldatesques. Manao fa* 
nahin' ny miaramila izy. 

SOLDE, sf. Karaman' ny miaramila. Ce 
prince a dit mille hommes à sa — . Ma* 
nakarama miaramila iray alinà io 
mpanjaka io. 

—, sm. Fanefana. 

SOLDER, va. I* Ifandoa karaman' ny 
miaramila, manakarama miaramila. 2" 
—, Manefa. — un compte. Manefa trosa. 

SOLÉCISME, sm. Hadisoan-teny mi- 
fanohitra amy ny gramara, 

SOLEIL, sm. Masoandro. mahamav, 
hainandro, andro. La lumière du— . Ny 
fahazavan* ny masoandro. Ne vous te- 
nez pas au — . Aza mitoetra amy ny 
hainandro. Se chauffer au—. Mita- 
nin' andro. Tout est vanité sous le — . 
Zava-poaua ny zavatra rehetra eto am- 
banin' ny mahamay. Il a reçu un coup 
de—. Voan' ny lazon' andro izy. 
SOLENNEL, ELLE, adj. 1* Lehibe. 
amim-boninahïtra. Fête solennelle. Fety 
lehibç. tl a fait son entrée solennelle. 
Niditra amim-boninahitra izy. 2*—. 
Araka ny lalana, atao ampahibcmaso. 
Testament— « Farahafatra atao araka 
ny lalàna. Vœu—. Voady atao am- 



te 



Digitized by 



Google 



SOL 



— 767 — 



SOL 



pahibemaso. 3 B — , Be bambo, be ebo. 
Tl parle d'un ton—. Manao teny be liam- 
bo. etc., izy. 

SOLENNELLEMENT, adv. l*Araim- 
boninahitra. 2*—, Araka nylalana, am- 
pahibemaso. 

SOLENNISATION , sf, Fanaovana 
amim-boninahitra. 

SOLENNISBR, va. Manao amim-bo- 
ninahitra. 

SOLENNITÉ, sf. !• Pety lehibe, voni- 
nahitra. La — de Pâques. Ny fety le- 
hiben' ny Paka. Il fut reçu avec—. No- 
raieina \&m'\m-boninahitra izy. 2°— , 
Fanaovana araka ny lalàna, — ampahîbe- 
maso. 

SOLFàGE, sm. Boky fanaovana sol- 
fà, solfd. 

SOLFIER, ra. Manao solfd. —un air. 
Manao solfan-klra anankiray. 

SOLIDAIRE, adj. \* Iombonana, miom- 
bona antoka, mifampiantoka, mifampian- 
draikitra. Caution—. Antoka iombona- 
na. Nous sommes tous solidaires. Miom- 
bona antoka isika rehetra. Des débi- 
teurs solidaires. Mpitrosa mifampian- 
toka, mifampiandraikitra. 2° fig. Mi- 
fampiantoka, mifampiandraikitra. Nous 
sommes tous solidaires; les torts de l'un 
de nous retombent sur les autres. Mi* 
fampiantoka, mifampiandraikitra isi- 
ka rebelra ; ka ny hadisoan' ny ananki- 
ray mihatra amy ny sasany. 

SOLIDAIREMENT, adv. Amim- 
piombonana antoka. 

SOLIDARITÉ, sf. Fiombonana antoka, 
fifampiantohana, flfampiandraiketana. 

SOLIDE, adj. 1° Misy ventiny, mafy. 
Les corps solides. Ny zavatra misy 
ventiny. Maison—. Tranomafy. Il com- 
mence à prendre des aliments solides. 
Manomboka mihinana rentin-kanina 
izy. 2* fig. Marina, araka ny marina, 
mafy, raahatoky, mahery fo. Amitié—. 
Pisakaizana marina, mafy. Il a un ju- 
gement—. Mitsara zavatra araka ny ma- 
rina izy. Homme—. Olona mahatoky, 
mahery fo. 

— , sm. 1° Zavatra misy ventiny, zavatra 
mafy. 2* fig. Zavatra marina, —maha- 
toky. Attachez-vous au—. Miraiketa hia- 
nao amy ny zavatra marina, etc. 

SOLIDEMENT, adv. f Mafy. 2* fig. 
Araka ny marina. 

SOLIDIFIER, va. Mampanjary ho za- 
vatra mis»}* ventiny. 



Se solidifier, vpr. Manjary ho zavatra 
misy ventiny. 

SOLIDITÉ, s/*. !• Hamafy. 2° fig. Ha- 
marinana. 

SOLILOQUE, sm. Fitenenana irery. 

SOLISTE, sm. Mpanao solo. 

SOLITAIRE, adj. Mi toc Ira irery, mi- 
tokana irery, manirery, miolonolona. 
Vous êtes bien—. Mitoetra irery, mi* 
tokana irery loatra hianao. Il a l'hu- 
meur—. Mpanirery. mpiolonolona 
izy. Maison—. Trano manirery. 

— , sm. 1* Mpitoka-mônina. 2°— , Mpani- 
rery, mpiolonolona. 

SOLITAIREMENT, adv. Mitoetra 
irery, mitokana irery. 

SOLITUDE, 8f. {• Fitoerana irery, fl- 
tokanana irery, fanirery, fiolonolona, 2* 
—, Fitoerana manirery. 

SOLIVE, 8f. Rairain-drihana, lafi-driha- 
na. 

SOLIVEAU, sm. Lafi-drihana madini- 
ka. 

SOLLICITATION, sf. \ a Fitaomana, 
famporisihana, fitarihana. 2°— , Faugata- 
hana. 

SOLLICITER, va. \° Mitaona, mampo- 
risika, mitarika. Qui est ce qui vous 
jft sollicité à cela ? Iza no nitaona, 
etc., anao mba hanao izany? 2°— , Man- 
gataka. — une place Mangataha raha- 
raha anankiray. 

SOLLICITEUR, EUSE, s. Mpangata- 
tsoa. 

SOLLICITUDE, «f. Fitandremana le- 
hibe, fiahiana, ahiahy. On l'a soigne avec 
— . Notsaboina tamim-pi/andremana 
lehibe izy. La — paternelle. Ny fiahia- 
na ataon' ny ray. Cette affaire lui cause 
beaucoup.de — . Mahabe ahiahy azy 
izany raharaha izany. 

SOLO, sm. Solo. 

SOLSTICE, a m. Para fifanaîaviran'ny 
masoandro amy ny ekoatora. 

SOLSTICIAL, ALE, adj. Momba ny 
solstice. 

SOLUBILITÉ, sf. 1° Ny fetezana ho 
levona. 2*— , Ny ahazoana valiana. 

SOLUBLE, adj. 1° Mety ho levona. Le 
sel est — dans l'eau. Mety ho levona 
amy ny rano ny sira. *>•— , Azo valiana, 
misy valiny. Co problême n'est pas — « 
Tsy azo valiana, etc., izany fanontania* 
na amy ny murika izany. 

SOLUTION, *f. 1° Filial vonana. Un sel 
en — dans l'eau. Sira m halecona amy 



Digitized by 



Google 



H 



SOM 



— 768 — 



SON 



ny rano. 2*—, Vaïy. 3°— , Fahavakiana. 
Ce n'est qu'une contusion, il n'y a point 

— de continuité. Mangana fotsiny, fa tsy 
misy vaky. 

SOLVABILITÉ, sf. Fananan-kaloa, fa- 
haloavan-trosa. 

SOLVABLE, adj. Manan-kaloa, maha* 
loa trosa. 

SOMBRE, adj. 1* Maizimaizina, maizi- 
na, manjumbona. Maison—. Trano mai- 
zimaizina. Nuit — . Alina maizina. 
Temps — Andro manjombona. Voy. 
Obscur. 2*pg. Manjonitra, manjoretra, 
milan-takolaka, manjombona, mala- 
helo. Il a l'air — . Manjonitra, man- 
jorvtra. milan-takolaka izy, manjom* 
bona endrika, malahelo endrika izy. 

SOMBRER, vn. Milentika, rendrika. 

SOMMAIRE, adj. Fohifohy. Réponse 
— . Valin teny fohifohy. 

— , sm. Ventin-teny, fotopototra. Le — 
d*un livre. Ny ventin-leny, ny fotopo- 
totry ny boky anankiray. 

SOMMAIREMENT, adv. Amy ny te- 
ny fohifohy. 

SOMMATION, sf. Fam pi tond ran- teny, 
teny ampttondraina. Cette place s'est 
rendu à la première — . Raha vao nam- 
pitondran-teny izany vohitra izany, «lia 
nikoy. RAitérer les sommations. Mam- 
pilondra leny indray. | 

SOMME, sf. !• Vola. Cette maison lui a 
coûté des sommes immenses. Vola be 
no làniny tamin' izany trano izany. 2 # — , 
Tonialy. La — des dizaines. Ny tonta- 
lin' ny ampolony. 3*—, Entara-Diby. 
Bote de — . Biby mpitondra entana. 

Somme toute, en somme, loc. adv. 
Amy ny farany. 

SOMME, sm. Torimaso. Il n'a fait qu'un 

— toute la nuit. Torimaso iray reny 
hianyny azy halini tontolo. 

SOMMEIL, sm. t*Turimaso, tory. fllon) 
dolondon' ny maso II dort d'un profond 

— Manao toriman maty, renoky ny 
torima&o izy. Il n'a pas eu un moment 
de — . Tsy nah.ta tory izy na dia kely 
aza. Vaincre le—. Miaritra torimaso. 
J'ai — . T&halory aho izany, milondo- 
londo izany ny masoko. 2° pg. Falori- 
tory. 

SOMMEILLER, vn. 1° Rendremana, 
rendrehana, raatoritoryanakampo. frpg. 
Matoritory. Sa raison sommeille. Malo- 
ritory ny sainy. 



SOMMER^ va. Mu m pi tondra teny. 

SOMMET, sm. 1° Tampona. Le — d'une 
xnontagno. Ny tampon" ny tendrombo- 
bitra auankiray. 2*—, Tendro. L* — 
d'un angle. Ny tendron' ny zoro anan- 
kiray. $• pg. Tampona, fanaperana. Il 
est arrivé au — de la gloire. Tonga 
amy ny tampon' ny voninahitra, amy 
ny fanaperana anarana izy. 

SOMMIER, sm. Kidoro volon-tsoavaly, 
kidoro niievotra. 

SOMMITÉ, sf. I* Tampona. tendro, lain- 
go. La— d'un toit. Ny tampon 9 ny tafon- 
trano. La — d'un arbre. Ny tendron- 
kazo. Ne prenez que la— de ces barbes. 
Aza makaafa-tsy ny laingonireo ahi- 
tra ireo. 2° pg. Olo-malaza. Les sommi- 
tés de la science. Ny olo-malaza amy 
ny fahaizana. 

SOMNAMBULE, a. et adj. Mpande- 
dehandeha matory. 

SOMNAMBULISME, sm. Toeiry ny 
somnambule. 

SOMNIFÈRE, adj. et sm. Mam pa tory. 

SOMNOLENCE, sf. Harondremana, fl- 
londolundon' ny maso, fatoriana andro. 

SOMNOLENT, ENTE, adj. f Ren- 
dremana, milondolondo, matory andro. 
2* pg. Matoritory, tsy maristka. 

SOMPTUAIRE, adj. Mametra ny ho 
lany. Lois soi» p tua ires. Lalâna mame- 
tra ny ho lany. 

SOMPTUEUSEMENT, ado. !• Amim- 
drehareha. 2 # — . Kanto. 

SOMPTUEUX, EUSE, adj. !• Man- 
dany be, mampiseho rehareha. Il est — 
en habits. Mandany be, etc., amy ny 
fitafiana izy. 2*— , Kanto. Festin—. Fa- 
nasa na_ ka nto. 

SOMPTUOSITÉ, sf. 1* Fandaniana be, 
rebareba. 2 # — , Hakanto. 

SON, sm. 1* Peo, faneno. Cet instrument 
rend un — agréable. Mahafinaritra ny 
feo t ny fanenon' io zava-muneuo io. 2° 
— . Ampombom-barim-bazaha, 

SON, SA, SES, adj. posa. Ny. Son pè- 
re Ny raint/. Sa patrie. Ny tanùvira- 
zanj/. Ses amis. Ny sakaizant/. 

SONDAGE, sm 1* Fitsapana ny ha!a- 
linan-drano. fanakaran-drano 2 # — , Fi- 
tsapana, fangaronana. 

SONDE, sf. 1° Firaka fltsapana ny hâta* 
linandrano. 2*—, Zavatra fitsapana> bo* 

«y. 

SONDER, va. 1* liitsapa ny halalinan- 
drano, manaka-drano. — un pr>rt de 



Digitized by 



Google 



J 



SON 



- 769 - 



SOI* 



mer. Milsapa ny halalinan-drano, 
etc., amy ny soranana. —un gué. Mi* 
tsapa ny halalinàn-drano hirobohana, 
manao andran-drano. 2'—, Mltsapaamy 
by fi Isa pana, m Usa pa amy ny bozy, man- 
garonaamy ny bozy. —un terrain. Mi- 
lsapa tany arriy ny fitsapana. —une 
plaie. Mitsapa, mangarona fary amy 
ny bûzy. 3° fïg. Martgaroka, raisafary, 
ihisaroro, mamantatra, mandinika. — 
quelqu'un. Mangâroka, misafary, mi- 
xaroto, mamanlatra olona. Dieu sondé 
le» cœurs. Mandinika ny rto am-po An- 
driamanitra. 

&ONDEUR, sm. Mpitsapa n'y hàlaliriari- 
di-àno. 

SONGE, «m. i* Nory. J'ai eu un— . A r ana- 
nofy aho. 2* fîg. Hoatra ny riofy, arïa- 
ry zato am-pandriana. La vie n'est qu* 
un — . Hoatra ny nofy hiany ny an- 
dro iainantsika. Faire de beaux songes. 
Manao aridry zato airi-pandriana. 

SONGE, sf. Saonjo. saonjomamy. 

SONGE-C&Etfi, snl. Mpanao hovi- 
dravina. 

feONGER, vn. {• Manonofy. 2* fîg. Mio- 
fitreritra, mandinika, mihevitra, mitari- 
drina, mikasa. — à une affaire. Mieri- 
ireritra, mandinika, mihécitra raha- 
rahà anankiray. Songez à ce que vous 
dites, iîerero, landrèmo izay avpaky 
riy vavanao. Il songe à se marier. Mihé- 
vitra, mikasA hanambady izy. 

^-, va. \ é Manonofy. 2" fig. Mihevitra. 
Il ne songe que combats. Tsy mihéui- 
tra afa-îsy riy hiady izy. 

&ONGBUR, sni. Mpanonofy. 

SONNÂILLER, vm Mivelively lako- 
losy foana. 

SONNANT, ANTÉ, ad;. Maneno. Hor- 
loge Sonndnte. Fainantaranaridro ma- 
neno Soyez chez moi à midi—. Tonga- 
va aty amiko raha nîanono ny roa amby 
ny folo antoandro. A l'houre sonnante. 
Raha Mancno ny famantaranandro. 
|j loc. Espèces sonnantes. Vola. 

SONNER, un. fManeno. La cloche son- 
ne. Maneno ny lakolosy. àfidi sonne. 
Mancno ny roa amby ny folo antoandro. 
2 B — , Mampaneno. —de la trompette. 
Mampanenô trompetrd. 

— j va. 1* Mively, mamelona. — la clo- 
che. Mively, etc.; lakolosy. 2°— , Mive- 
IJr lakolosy, mamelona — . — la. ntesse. 
Mively, mamelona Ja/foJosirt-damesa. 
H»— . Minntso amy ny lakolosy. —un 



domestique. Mianlso mpan«mpd ârtij/ 
ny lakolosy. 

SONNERIE, sf. 1* tfoon-dakolosy mïU 
rd. 2'—, Ny lakolosy rehetra amjr ny 
trano leglizy anankiray. 3°— , Fomba 
mimpaneno famantaranandro. 

SONNETTE, sf. Lakolosy Icoly, terno* 
hâriiandry, korintsana. 

SONNEUR, sm. Mpivéïy lakolosy. 

SONORE, adji {• Maneno, maneno tsara i 
nlikorintsaria, mikarantsana. L'argent 
est—. Maneno, mikorintsana ny vo- 
la, il a une voix — . Maneno tsarai 
mihàrantsàna ny feony. 2 a — 4 rianâ-* 
ko, mirohondrohona. Cette église est—; 
Manàko, etc; t ery ity trano leglizy ity. 

SONORITÉ, sf. {• Faneno, fikorintsa-^ 
na, fikarantsand. 2 a — , Fandko, firohon* 
drohona. 

SOPHISME, sm. Porofo misy fandrU 
ka\ porofo niisy lainga tsara lahatra. 

SOPHISTE, sm. Mpanao porofo misy 
fandrikai — lainga tsara lahatra. 

SOPHISTICATION* sf. Fanaovana an' 
kosoka. 

SOPHISTIQUE, âdj. 1* Misy fandrika; 
misy porofo be fandrika, misy lainga 
tsara lahatra. Argument — . Pordfo mi* 
sy fandrika. Livre—. Boky misy po- 
rofo be fandrika, misy lainga tsarà 
lahatra. 2-—, Manao porofo b« fandri- 
ka, manao porofo misV lainga tsara la- 
hatra. Un esprit — : Olona manao po* 
rofo be fandrika, etc. 

SOPHISTIQUER, va. 1- Mafflpisehd 
haranitan-tsaina be loatra. Il sdphistique 
toutes ses pensées. Mampiseho /tara* 
nitan-tsaina be loatra amy ny hovitra 
rehetra aposany izy. 2* — , Manao anko- 
soka. —du vin. Manao divay anko* 
so ka. 

— , vn. Mdnao porofo be fandrika, md< 
nao porofo misy lainga tsara lahatra. 

SOFHISTIQUERIE, sf. \< Haranïtan' 
tsaina be loatra; 2°— , Fanaovana an-* 
kosoka. 

SOPHISTlQUBUït, sni. Olona triant* 
piseho haranitan-tsaina be loatra, mpa- 
nao porofo be fandrika, mpanao porofo 
misy lainga tsara lahatra. 

SOPORATIF, IVE, adj. 1* àtairipa* 
tory. Ilrogues sopofatiVes* Fanafodjr 
mampatory. 2° fig. Mairipàtoritory. 

—, smi Zavâtra mampatory. 

SOPORIFÈRE ou SOPORintftfBÎy 
adj. 1° Mampatory. 2* fig. MampàWÎ-* 



Digitized by 



Goo 



H 



SOR 



— 770 



SOR 



tory. Discours — . Laha-teny mampa- 
foritory. 

— , sm. Zavatra mampatory. 

SOPRAN0, sm. Soprano, feo ombony 
amy ny hira. 

SORBE, sf. Voan' ny sorbier. 

SORBET, sm. Fisotro raangatsiaka. 

SORBIER, sm. Karazan-kazo mamoa. 

SORCELLERIE, sf. 1° Pamosaviana, 
famorehana. fanaovana ody ratsy. l'fig. 
Hakingan-tânana mahagaga. 

SORCIER, 1ÈRE, s. Mpamosavy, mpa- 
morika, mpanao ody ratsy. 

SORDIDE, adj. Kafiry velona, mahame- 
natra. Avare — . Kahihitra kafiry velo- 
nn. Avarice — . Fahihirana mahamena- 
Ira. 

SORDIDEMENT, adv: Amim-pahihi- 
rana. 

SORGHO, sm. Ampemby. 

SORNETTE, «A An^ono, zavatra tsi- 
nontsinona. Il ne dit que des sornettes. 
Tsy railaza afa-tsy angano, etc., izy. 

SORT, sm. 1* Vintana, vintan-dratsy, 
manjô, fanambinana, zara, anjara, toe- 
tra. Son — est malheureux. Ratsy vin- 
tana izy, loza ny manjô azy. Son — est 
heureux. Tsara vintana,vintanina,am- 
binina, manan-jara izy. Supporter les 
coups du — . Mandefitra ny vintan-dra- 
tsy, i.y manjô. Je plains votre—. Mam- 
palahelo ahy ny vinlnn-dratsinao, ny 
manjô anao. Je veux partager votre — . 
Te-hiombona anjara aminao aho, te- 
hiray an-kasoavana sy an-karatsiana 
aminao aho. Celte succession 'amélio- 
rera son — . lia ha tsara ny loetrany 
i^any lova Izany. 2°— , Loka. Tirer au 
— . Miloka. Le— est tombé sur lui. Izy 
no nahazo ny loka, — voan'ny loka. 3° 
— , Mosavy, vorika. Jeter un—. Ma- 
mosavy, mamorlka. 

SORTABLE, adj. Mifanandrify, mifa- 
nentana. Un mariage — . Fanambadiana 
mifanandrify, «te. Voy. Convenable. 

SORTANT, adj. m. Miposaka. Le nu- 
méro — . Ny isa miposaka. 

— , sm. Mpivoaka. Les entrants et les sor- 
tants. Ny mpiditra sy ny mpivoaka. 

SORTE, sf. Karazana. Animaux de tou- 
tes sortes. Biby ïsan-karazany. Q loc. 
De cette—, de la—. Tahaka izany,— 
izao, —an' io. Un homme do cette — . 
Olona tahaka izany. N'agissez pas de 
la—. Aza manao tahaka izany, etc. 
Ceux-ci s'habillent d'une—, et ceux-là 
d'une autre. Ny sasany miakanjo taha- 



ka izany, ary ny sasany tahaka izao. 
De quelle— faut-il le recevoir ? Atao 
ahoana rib fandray azy, no tokony hao- 
draisana azy ? 

En quelque sorte, loc. adv. Toy. 

De sorte que, loc. conj. Ary noho izany, 
ary amin' izany, any ka. Voy. Db façon 
que. 

En sorte que, loc. conj. Izay.... Faites 
en— qu'il soit content. Ataovy izay ma- 
hafaly azy. 

SORTIE, sf. !• Fivoahana, flalana. Le 
malade a fait sa première—. Nivoaka 
itany ny marary. Faire sa— du port. 
Miala amy ny seraaana. Payer les droits 
do — . Mandoa fadintseranana na baba 
amy ny entana avoaka. Les assiégés fi- 
rent une vigoureuse — . Nivoaka tamin- 
kerim-po ny natao fahirano. Cette mai- 
son a deux sorties. Misy fivoahana roa 
iotrano io. 2 - fig. Levilevy. Faire une — 
contre quelqu'un. Mandevilevy olona. 

A la sorti9 de, loc. prép. Raha mivoa- 
ka, raha mirava, raha miala, raha avy. 
K la —de la messe. Raha mirava amy 
ny lamesa. 

SORTILÈGE, sm. Mosavy, famosavia- 
na, vorika, famorehana. 

SORTIR, vn. 1° Mivoaka, mirava, mia- 
la, mipotsaka, avy. Il est sorti de sa cham- 
bre. Nivoaka ny efl-tranony izy. — de la 
messe.- Mirava amy ny lamesa. Il est 
sorti du royaume. Nlala tao amy ny 
fanjakana izy. Il sort une grande chaleur 
de ce fourneau. Misy hafanana lehibe 
mivoaka amin'io lafaoro io. Le coup lui 
a fait— un œil hors de la tôle. Voa izy 
ka nipotsaka ny masony anila. Il sort 
d'une illustre race. Avy amy ny ftanaka- 
viana malaza izy. Cela sort des mains 
d'un habile ouvrier. Avy amy ny mpiasa 
mahay i ton y zavatra itony. 2 # — , Mipoi- 
tra, mirongatra. Les dalhias sortent de 
terre. Mipoitra ny dalia. La petite-vé- 
role est sortie. Nipoitra, nirongatra 
ny nendra. 3* fig. Miala, mivily, afaka. 
— d«i l'hiver. Miala amy ny ririnina. — 
du collège. Miala amy ny kolejy. —d'er- 
reur. Miala amy ny hadisoan-kçvitra. Il 
est sorti de la question. Nivify tamy ny 
zavatra nodinihina izy. Il est sorti d'un 
mauvais pas. Afaka amy ny fahasa h ira- 
no na lehibe izy. || loc. -*- de nourrice. 
Mitsaha*nono. —de la vie. Maty. — de la 
mémoire. Hadino. 

— , va. Mamoaka, mandoatra. Sortez le 
cheval. Avoahy ny soavaly. —du riz du 
silo. Afanc/oa-bary an-Javaka. 



Digitized by 



Google 



J 



sou 



- 771 - 



SOtî 



An sortir de, loc. prép. Raha mivoaka, 
raha mirava, raha miala, raha avy. Au 
— de table. Raha avy homana. 

SORTIH, ra. Cette sentence sortira son 
plein effet. Iîo tanteraka indrindra izany 
teny fitsarana izany. 

BOT, SOTTE, adj. 1* Adala, ketrina. 
«Je ne le croyais pas si—. Tsy nampoizt- 
ko ho adala, etc., tahaka izany izy. Un 
— projet. Fikasana adala. 2*—, Sanga- 
nehana, safotra. Le voilà tout—. îndro 
izy fa 8anganehana, etc. 

—, g. Olona adala, olona ketrina. 

SOTTEMENT, adv. Amia-kadalana. 

SOTTISE, sf. \* Hadalana. 2 # — , Zava- 
tra vetaVeta, teny fanevatevana. 

SOU, sm. 1° Farantsa kely varahina mi- 
tovy amy ny varifitoventy. 2* fig. N'avoir 
pas le—. Tsy manam-bariraivonty. 

SotTà, son, loc. adv. Tsipotipotlka. 

SOUBASSEMENT, sm. Vody rindrina. 

SOUBRESAUT, sm. I* Fiantsambora- 
na, fihendratrendratana. Ce cheval fait 
des soubresauts. Miantsambotsambo- 
tra io soavaly io. Avoir des soubresauts 
durant le sommeil. Mihendralrendra- 
tra raha matory. î* fig. Fahatairana, 
fientanan'ny fo. Cette nouvolle m'a don- 
né un—. Nahatailra ahy, nampienta- 
na ny foko izany zava-baovao izany. 

SOUCHE, sf. f Vody tronga. Ces sou- 
ches ont repoussé. Naniry indray ireo 
vody tronga ireo. 2° fig. Olona taroiky 
velona. C'est une vraie—. Teda laraïky 
velona izy. 3*—. Fototra, ihaviana. Il a 
été la — de plusieurs grandes familles. 
Izy no fololra, nihiavian* ny fianaka- 
viana malaza maro. 

SOUCI, sm. [• Fiahiana, ahiahy. Cet en- 
fant est mon-'-. Ahlko io zazalahy io. Il 
vit sans — . Tsy manana ahiahy izy. 2 - 
— , Anaram-boninkozo vonivony. 

SOUCIER (SE), tfpr. Miahy, manatia 
ahiahy, manana eritreritra, tâapa, mata- 
paninona, ahoana. Il ne se soucie do 
rien. Tsy miahy na inona na inona, tsy 
manana ahiahy, —eritreritra na amin' 
Inona na amin' inona izy. Il se soucie 
peu de ses amis. Tsy tsnpany akory ny 
sakaizany. Faites ce qu'il vous plaira, 
Je ne m'en soucie guère. Ataovy izay si- 
trakao, fa tsy raampaninona ahy, tsy 
ahoako. 

SOUCIEUX, BUSE 9 adj. Manana 
ahiahy. Il a l'air—, Mitarehin'olona ma- 
nana ahiahy izy. 

SOUCOUPE, sf Tasin-kafe, 



SOUDAIN, AINE, adj. Tampoka. , 

Soudain, ado. Tampoka. 

SOUDAINEMENT, adv. Tampoka. 

SOUDAINETÉ, sf. Hatampoka. 

SOUDER, va. Manirtghia. 

Se souder, vpr. Tslnginana, mitsingiaaj 
mikambana. 

SOUDOIR, «m. Fikasihana. 

SOUDOYER, ra. Manisika vola. 

SOUDURE, Sf. If Tsingina. 2*—, Fa* 
ninginana. 

SOUFFLE, sm. i* Fitsofana, fofon aina, 
tôo-drivotra, fîfufofofo. On le renverse- 
rait d'un — . Olona azo txofina izy. Le— 
nesuflit pas pour éteindre cette torche» 
Ny fofon' aina tsy ampy hahafaty io fa- 

. nilo io. Retenir son — . Mihazona fofon 1 
aina. Il ne fait pas un — do vent. Tsy 
misy tsotso-drivotra na dia kely aza. 
Le— impétueux d?s vents. Ny fifofofo- 
fon % ny rivotra. 2" fig. Iïery. Le — de 
l'orgueil. Ny herin' ny iiavonavonana. 

SOUFFLER, un. 1* Mitsoka, mamofona 
fofon'aina, mifufotra, mifofofofo. Il lui 
souffla «lans l'œil. Nitsoha ny masony 
izy. —dans ses doigts. Mamofona fofoii* 
aina amy ny rantsan-tAnany. — dans 
une trompette. Mitsoka trompette. Le 
vent souffle. Mifofofofo ny rivotra. 2*— », 
Misanehaka, maka aina. Il souffle com- 
me un bœuf. Misanehaka mafy ery izy. 
Laisser— des chevaux. Mamcla soava* 
ly haha aina. 

— , va. 1° Mitsoka, mifofotrrt. — le feu. 
Mitsoka afo. — une chandelle. Mitsoka 
jiro. — l'orgue. Mifpfotra organn. 2* 
fig. Manoro malemilemy. Il lui souffle 
sa leçon. Manoro azy m&lé tnilemy ny 
lesony izy. 3*—, Matnelona. —la dis- 
corde. Mamelona tsy fiianarahana. 

SOUFFLERIE, sf. Ny tafoforan' ny 
organa. 

SOUFFLET, sm. 1* Trtïbforana. 2"— , 
Tahamaina. 3° fig, Fanesoana, fahavoa-» 
zana. il a reçu un rude—. Nesoina t 
voa mafy izy. 

Souffleter, va. Mameiy tahamai* 

na. 

SÛUtftfLËÙR, EUSE, s. i- Mpifofo- 
tfa. — d'orgues. Mpifofotra organa • 
2*— , Mpisanehaka. 3 d fig. Mpftnoro ma« 
lémilemy amy riy teatra. 

SOUFFRANCE, if. 1° Fijaliina, faho* 
riana. Los souffrances des martyrs. Ny 
fijalian' ny mariiry, îl vit daas la — , 
Mijaly t ory tey. 2*— , Tsy fartdroaaafla, 



Digitized by 




sot: 



— 772 - 



sou 



hasamosy. Cette affaire est en — . Tsy 
mandroso , sîtmosy izany raharaha 
izany. 

SOUFFRANT, ANTE, adj. f Mija- 
Jy, marary. L'Eglise souffrante. Ny'Egli- 
zy mijaly. Je suis — aujourd'hui. Ma- 
rary aho anio. Il a le visage d'un hom- 
me — . Miendrik* o\o-marary izy. 2°— , 
Mandefitra. Il n'est pas d'une humeur 
souffrante. Tsy mahalefilra izy. 

SOUFFRE-DOULEUR, sm. 1- Olo- 
na atoto vato atoto hazo. 2*—, Olona 
fllalaon' ny namany. 

SOUFFRETEUX, EUSE, adj. f Ori- 
ory. Vieillard — . Lahiantitra oriory. 
2 # — , Mararirary, marisarisa. Sa fille 
est souffreteuse. Mararirary, etc., ny 
zanany vavy. 

SOUFFRIR, vn. î° Mijnly, marary, 
mandraiki-marary. Il souifre cruelle- 
ment. Mijaly mafy izy. tl souffre de la 
tète. Marary an-doha izy. Il souffre du 
froid. M&ndraiki-mararirï ny hatsia- 
ka izy. Il souffre de la faim. Mandrai- 
ki-mararin* ny hanoanana izy. V — , 
Miaritra, mihafy, mandefitra. Il ne sait 
pas—. Tsy mahay miaritra, etc., izy. 
3 a — , Molahelo, ory, mafy antoka, sïmba. 
Il souffre de vos caprices. Malahelo 
amy ny haitraitranao izy. Les enfants 
souffrent des divisions de leurs parents. 
(Jiïy ny ankizy madinika raha mikitra- 
na ny ray aman-dreniny. — dans son 
commerce. A/a/?/ antoka amy ny va- 
rotra. Les blés ont souffert. Simba ny va- 
rim-bazaha. 

—, va. 1° Miaritra, mihafy, mandefitra. — 
la faim. Miaritra, etc , ny hanoanana. 
2 # — , Mahatoha, raahnzaka, tsy misaka- 
na, manarana, mamela. Je ne saurais 
— le sêleil. Tsy iohako ny haïnandro. 
Je ne l« saurais — . Tsy zakako izy. Il 
souffre tout à ses enfants. Tsy misa- 
kana na inona na inona izay a taon' ny 
zanany izy, manaran-janaka izy. Souf- 
frez que je parte. Avelao aho handuha. 
3°— , Azo, tratra, misy. —une tempête. 
Azo, tratry ny talio-drivotra. Cette affai- 
re ne souffre aucun retard. Tsy azo 
ahemotra na dia kely aza izany raharaha 
izany. Cela ne souffre pas de doute. 
Tsy misy isalasalana izany. 

SOUFRAGE, sm. Fanisiana solifara. 

SOUFRE, «m. Solifara. 

SOUFRER, va. Manisy solifara. — des 
allumettes. Manisy solifara ny talion' 
afokasoka. 



SOUHAIT, sm. f Faniriana. 2-—, Fia- 

fahabana, arahaba. 
À souhait, loc. adv. Araka izay irina. 

Il a tout à — . Mahazo ny zavatra rehe- 

tra aràka izay irina izy. 
SOUHAITABLE, adj. Tokony hirina, 

faniry. Comme Désihable. 
SOUHAITER, va. 1° Maniry. — des 

honneurs. Maniry voninahitra. 2 # — , 

Miarahaba, mampanao veloma. — le 

bonjour. Miarahaba maraina, etc. — la 

bonne année. Miarahaba amy ny taonr- 

baovflo. 
SOUILLER, va. 1* Mandoto. 2- fig. 

Mandoto, manala baraka. Le poché sou il- 

10 lame. Mandoto ny fanahy ny falio- 
lana. —sa réputation. Manala barâ-lc- 
na. Voy. Salir. 

Se souiller, vpr. Manala barâ-tena. 
SOUILLURE, sf. C Loto. *• fig. Loto, 

fanalam-barâka. 
SOÛL, SOÛLE, adj l°Mûmo, dorokn. 

11 est toujours — . Mamo lava, doro-da- 
va izy. 2°— f Tofoka, boboka. Il est — de 
cailles. Tofoka, etc., papelika izy. 

—, sm. Araka izay tiana. Il a mangé son 

— de viande. Nihinan-kena araka izay 
tiany izy. 

SOULAGEMENT, sm. Fanamaivana- 
na, hamaivanana. 

SOULAGER, ra. 1* Manamaivana enta- 
na. Il faut — ce mulet. Tokony /io/ia- 
maivanina ny entan' io ramole io. 2*—, 
Mahamaivana, manamaivana fahorian' 
olona. Ce remède l'a soulage. Naha* 
maivana azy iny fanafody iny. — les 
malheureux. Manamaivana ny faho* 
r/an' ny oto-mahantra. 

Se soulager, vpr. Mahamaivana ny ni- 
harahany, mihamaivana. 

SOÛLER, va. 1* Manama mo, mampi- 
mamo, mahadoroka, mampidoroka. Voy. 
Enivrkr. 2° — , Mampilelra. On l'a soûlé 
do poisson. Nampilerina hazandrano 
izy. 

Se soûler, vpr. 1* Mi mamo, mkloroka. 
2»—, Milotra. 

SOULÈVEMENT, sm. 1" Fisondrota- 
na, lisamboaravoara. Cela me donna un 

— de cœur. Nampisondrotsondrolra 
ny ambavafôko izany. l^e —des flots. Ny 
fisamboaravoaran ny ODJan-dranom; - 
sma. 2 a fig. Fikomiana, liodinana, Exci- 
ter un — . Mampikomy, mampiodinp* 
3'—, Ilatezcrana. Son discours causa vn 

— général. Xahatezilra ny bo sy hy 
maro ny laha-leny nataony. 



Digitized by 



Google 




sou 



773 



SOU 



SOULEVER, va. {• Manainga, manen- 
tana, mambata, manonjona, mampison- 
drotra, mampisamboaravoara. Go far- 
deau est si pesant, qu'on a peine à le — . 
Mavesatra loatra io entana io, ka saika 
tsy azo aingaina, entanina, bataina, 
onjonina. Soulevez le malade, Aingao, 
entano, batao ny marary. La tempête 

. soulève les flots. Ny taflo-drivotra mam- 
pisamboaravoara ny onjan-dranomasi- 
na. 2° fig. Marapikoroy, mampiodina. — 
une ville. Mampihcrmy, etc., tanàna 
anankiray. 3°— , Mahatezitra. A — , Ma- 
nctsika. Ne soulevez pas celte question. 
Aza manstsika izany zavatra izany. 

—, vn. Misondrotra. Gela fait —le cœur. 
Mampisondrotra ny ambavafô izany 

Se soulever, vpr. 1° Miainga, misamboa- 
ravoara. Il ne peut se — . Tsy afa-miain- 
ga izy. 2° fig. Mikomy, miodina. 3 W — , 
Tezitrn, raisondrotra. Tout mon sang se 
soulève à cette pensée. Misondrotra 
ny rako raka mihevitra izany aho. 

SOULIER, «m. 1° Kiraro. Porter des 
souliers. Mikiraro. 2* fig. Êlre dans ses 
petits souliers. Sanganehana, sahirana. 

SOULIGNER, va. Manisy tsipika eo 
ambanin' ny teny. 

SOUMETTRE, va. \* Mampanaiky, 
mampanoa, mampanjohy. —les rebelles. 
Mampanaiky ny mpikomy. — une pro- 
vince étrangère. Mampanaiky, mam- 
panoa fari-tany hafa. Je soumets dans 
cette affaire mes idées aux vôtres. Man- 
johy ambanin' ny anao ny ahy amtn' 
izany raharaha izany. 2 9 — , Manolotra, 
mitondra. Je lui soumettrai votre de- 
mande. Hatolotro azy ny fungatahanao. 
Ce projet fut soumis à l'examen d'une 
commission. Nentina hodinihin'ny fi- 
voriana anankiray izany zavatra kasaina 
batao izany. 

Se soumettre, vpr. Manaiky, manoa, 
manjohy. 

SOUMIS, ISE, p. et adj. 1° Nampanai- 
kena, manaiky, nampanoavina, manoa. 
Fils—. Zanaka manaiky. 2 9 — , Natolo- 
tra, nentina. 

SOUMISSION, *f. f Fanaikena, fanna- 
vana. L'ennemi a fait sa—. Nanaiky, 
nanoa ny fahavalo. 2«— , Fanaikena 
mba hiantoka. Il a donné sa —pour la 
fourniture de l'armée. Nanolo'ra fane- 
kena mba hianioka izay ilain' ny mia- 
ramila izy. 

SOUMISSIONNAIRE, sm. Mpanulo- 
ira fanokena mba Jiiantuka. 



SOUMISSIONNER, va. Manoletra fa- 
nekena mba biantoka. 

SOUPAPE, sf. Lcda. 

SOUPÇON, sm. 1° Fiahiahiana, ahiahy. 
Le— tombe sur lui. Izy no ahiahina. Ce 
n'est pas une certitude, ce n'*st qu'un 
— . Tsy fantatra marina izany, fa ahia- 
hy foana. 2°— , Zavatra kely foana. Il 
a un— de fièvre. Manavy kely foana izy. 
Prenez un — de lait. Misotroa ronono 
kely foana. 

SOUPÇONNABLE, adj. À 20 ahiahina, 

SOUPÇONNER, va. Miahiahy, mana- 
na ahiahy, mahimahina, marimarika. Je 
le soupçonne de vol. Ahiahiko ho nan- 
galatra izy, manana ahiahy, mahima- 
hina, marimarika amiuy aho fa nan- 
galatra izy. 

SOUPÇONNEUX, EUSE, adj. Mia- 
hiahy, manana ahiahy, mahimahina, 
marimarika, saro-piaro. Epoux—. Le» 
hilahy miahiahy, saropiaro ny vadiny. 

SOUPE, sf. 1° Lasopy. 2°— , ||ofo atao 
lasopy. Tailler la — . Mitetika mofo 
atao lasopy. 

SOUPENTE, sf. Toeram-bary, 

SOUPER, vn. Mihinana hariva. 

SOUPER ou SOUPE, sm. Fi h manana 
hariva. ** 

SOUPESER, va. Manentan^javatra ha 
hitana ny havesarany. 

SOUPIÈRE, sf. Fitoeran-dasopy. 

SOUPIR, sm. 1* Sentosento. R loc. Ren- 
dre le dernier — . Miala aina. Jusqu'au 
dernier—. Ambara-pahafaty. 2°— , Fa- 
niriana, 11 ri ta na aina. 

SOUPIRAIL, sm. Hirika amy ny vo- 
ely rindrina. 

SOUPIRER, vn. f Misentoscnto. >— , 
Maniry, miritra aina. Il y a longtemps 
fju* il soupirait après cette place. Ela 
dia ela no naniriany izany raliaraha 
izany. — après sa mère. Miritra aina 
ta-hahita an-dreniny. 

SOUPLE, adj. 1* Moraalefitra, morami- 
letitra, malefolefo, malefaka. Branche 
— . Rantsan-kazo mora aie fi tra t etc. Il 
a les reins souples. Malefaka ny vala- 
hany. 2° fig. Mora manaiky, manaraka 
ambokony. Enfant — . Zazalahy mora 
manaiky. Il est — comme un gant. 
Manaraka ambokony tua menaka izy. 

SOUPLESSE, sf. !• -Halefolefo, halê- 
faka. 2 # fig. Fanokena, fanaruhaua am- 
bokony. 

SOURCE, sf. i 9 Loharano, luha. — lim- 



Digitized by 



Google 






sou 



774 - 



SOU 



pide. Loharano mangalahala. Remon- 
ter une rivière jusqu'à sa— . Miorika 
ny renirano hatrany an-dohany. 2° fig, 
Loharano, ihaviana, lototra. Ce pays est 
une — de métaux précieux. Izany tany 
izany (lia loharano, ihavian' ny mota- 
ly saro-bidy. Les sources de la grâce. 
My fo/iaranom-pahasoavana. Le tra- 
vail est une — de richesses. Nyasa no 
loharano, eU., ny harena. 3 # — , Boky. 
Cet historien a puisé dans les meilleu- 
res sources. Boky mahatoky loatra no 
nakan' izany mpitantara izany. 

SOURCIL, sm. f Manjamaso. 2° fig. 
Froncer le—. Miketron-kandrina. 

SOURCILLER, vn. Mihetsi-bolomaso, 
miraika, mioly. Il écouta ces reproches 
sans — . Tsy nihelsi-bolomaso, etc., 
akory izy raha nahare izany fandevile- 
vena izany. 

SOURCILLEUX, EUSE, adj. 4 voir 
un front — . Manjonitra, mianjonanjona. 

SOURD, SOURDE, adj. 1* Marenina, 
donto. Personne sourde. Olona mare- 
nina, donto. Faire lo — . Mody mare- 
ni?ia, donto. 2*—, Tsy manâko, misa- 
monomonona, mimonomonona, mibo- 
bobobo, maugotsokotsoka. Cette église 
est sourde. Tsy manàko ity trano leg- 
lizy ily. Voix sjurde. Feo misamono- 
monona, mimonomonona. Bruit — . 
Feon-javatra mibobobobo. Douleur 
sourde. Ar^tina mangotxohotsoka, fan- 
gotsokotsohana, S* fig. Donto, mafy so- 
llna, mamono sofina. manontsin-tadiny. 
II est — aux remontrances. Donto, etc., 
izy raha anarina. Il est — aux prières. 
Namonosofina, manentsin-ladiny izy 
raha angatahan-javatra. 4"—, Mangingi- 
na, an-tsokosoko. Des menées sourdes. 
Famorona,n- tsain - dratsy manyinqi- 
7\a, etc, 

»-, s. Qlo^marenina. Crier cçmme un—. 
Midradradradra hoatra ny marenina. 

SOURDAUD, AUDE, adj. Laloda- 
lovana, marenindrenina. 

SOURDEMENT, adt\ 1° Misamono- 
roonona, mibobobobo. Le tonnerre gron- 
dait—. Re ?îi$amono>monona uy kotro- 
banatra. 2° fig, Mangingina, an-tsokosoko. 

SOCx'^îXiJ, sf. l'actalem^m-pee amy 
uy zu\ ti-maneno. 

A la sourdine, /oc. adv, Mangingina, 
an-ttakona, an-tsokosoko. 

SOURD - MUET , SOURDE - MU- 
ETTE, s, Olona sadv moana nu mare- 
mu.i, 



SOURDRE, vn. Miboiboika. L'eau 
sourd du rocher. Miboiboika avy amy 
ny vatulampy ny rano. 

SOURICEAU, 8m. Zana-totozy. 

SOURICIÈRE, sf. Tontan-tottzy. 

SOURIRE, vn. f Mitsiky, mivanivany. 
Il vint au-devant do moi en souriant. 
Nitsikitsiky nitsena ahy izy. Il sou- 
riait de mon embarras. Nioanivany izy 
nahita ahy sahirana. 2* fig. Mahafinan- 
tra. Cette campagne me sourit. Mahafi- 
naritra ahy ity saha ity. 

SOURIRE et SOURIS, sm. Fitsikia- 
na, flvanivauiana. 

SOURIS, sf. Totozy. 

SOURNOIS, OISE, adj. Manafia-kc- 
vitra, manao an-kilbnofono, nianao am- 
pu. 

SOUS, prèp. 1° Ambany, anaty. S'as- % 
se.,ir — un arbre. Mipetraka ao am&a- 
ny folo-kazo anankiray. Porter quelque 
chose — le manteau. Misakobon-javatra 
ao anaty kapaoty. 2* fig. Feuezina, fe- 
hy, manaraka, ambany, amy, tamy ny 
andro. Il a cent hommes— lui. Zato la- 
hy no feheziny, fehiny. Ceux qui ont 
vécu — la loi do Moïse. Izay nanaraha 
ny lalàny Moizy. l.s sont — la protection 
d'une illustre nation. Ao ambany liaro- 
Van* ny fanjakana malaza izy ireo. Il a 
étudié — un habile maitic Ntanatra. ta- 
my ny mpampianalra mahay izy. II vi- 
vait— S 1 Louis. Velona tamyny andro- 
ny Md. Louis izy |J toc. Élre — la pro- 
tection de quelqu'un. Arovan' olona. 
Être — les drapeaux. Manao fanompoan' 
ny miaramila, JÎtre — ciel. Mihidy, vua- 
hidy. 

SOU S- AFFERMER, va, Mampanola 
uy noholana, ma nota amy ny mpanola. 

SOUS AMENDEMENT, «m. Fani- 
tsiana mdray uy zavalra nahitsy tamy 
ny lalana auankiray. 

SOUS-AMENDER, va. Manitsy in- 
dray ny zavatru nain tsy tamy ny lalâ** 
anankiray. 

SOUS-BAIL, sm. Fampanofana ny no- 
holana. 

SOUS-BIBLIOTHÉCAIRE, sm. Le~ 
litry ny mpilandriua ny trano laaango- 
nam-boky. 

SOUSCRIPTEUR, sm. !• Mpunisy so- 
lfia. 2"— , MpaudaUaka a a a ru nu. 

SOUSCRIPTION, *f. 1* Fanisian-lso- 
nia. 2°—, Fandatsahana anaruiia. 

SOUSCRIRE, ta Mauisy sorfia. — um> 



Digitized by 



Google 



sou 



— 775 — 



SOU 



lettre de change. Manisy sonia ny ta- 
ratasy vola. 

—, vn. t # Mandatsaka anarana mba han- 
doa vola na hividy boky. Il a souscrit 
pour la construction do l'hôpital. Nan- 
datsaka anarana mbahandoa vola amy 
ny fanorenana ny trano fitsaboana izy. 
Je souscrirai pour ce livre. Handatsaka 
anarana mba hividy izany boky izany 
aho. 2°— , Manaiky. Je souscris à tout co 
que vous dites. Eheko izay rehetra la- 
zainao. 

SOUS-DIACRE, sm. Ny manarakar 1- 
ka ny diakra. 

SOUS-DIRECTEUR,TRICE, s. h 
fitry ny directeur na ny directrice. 

SOUS-ENTENDRE, va. Tsy mila 
zavatra fan taira rahateo. 

SOUS-ENTENDU, UE, p. et sm. Tsy 
voalaza nefa fantatra rahateo. Il y a un 
root—. Misy teny tsy voalaza nefa fan- 
tatra rahateo. 

SOUS-ENTENTE, 8f. Teny afenina. 

SOUS-FERME, sf. Fampanofana ny 
nohofana. Donner une terre à—. Aiam- 
panofa tany nohofana. 

SOUS-FERMIER, 1ÈRE, s. Mpano 
amy ny mpanofa. 

SOUS-FRÉTER, ta. Mampanofa sam 
bo nohofana. 

SOUS-LIEUTENANT, sm. Manam- 
boninahitra manarakaraka ny lefitry ny 
kapiteny. 

SOUS - LOCATAIRE, sm. Mpanofa 
trano amy ny mpanofa. 

SOUS-MAIN, 8m. Zavatra atao Iaflka 
hanoratana. 

SOUS-MAÎTRE, TRESSE, 8. Mpa- 
nampy. ny mpampianatra, 

SOUS-MARIN, INE, adj. Ambanin 
sy ranomasina, anatin' ny ranomasina. 
Volcan—. Volkano ambanin* n y rano- 
masina. Navigation sous-marine. Fan- 
dohanana an-tsambo anyanafy rano- 
masina. 

SOUS-MULTIPLE, adj. et sm. Isa 
raahalany zara ny isa ha fa. 3 est un des 
sous-multiples de 12. Ny 3 dia isa anan. 
kiray mahalany zara ny 12. 

SOUS-OFFICIER, «m. Ireo manam 
boninahitra ambanin' ny suus-lieute- 
nant. 

SOUS-ORDRE, sm. Olom-pehezina, 
kofohy manara-panjaitra. 

En sous-ordre, loc. ado. Fehezina, ko- 
fehy manara-panjaitra. Il n'est «ju'en — 



dans cette affaire. Olom-pehezina, etc., 
iolsiny hiauy izy amin" izany raharaha 
izany, 

SOUS-PIED, sm. Fihazonan-gely na 
pataloha misadika any ambanf faladia. 

SOUS-PRÉFEGTURE, .s/*. Fari-tany 
fehezin" ny sous-préfet; raharahan" ny 
sous-préfet ; tranon* ny sou%-préfet. 

SOUS-PRÉFET, sm. Leliibe mifohy 
ny arrondisseme)it ary fehezin' ny pré- 
fet. 

SOUS-SECRÉTAIRE, sm. Lefitry ny 
secrétaire. 

SOUS-SEING-PRIVÉ, sm. Fanekena 
vita sonia nefa tsy natrehin' ny mpanao 
raharaham-panjakana. 

SOUSSIGNÉ, ÉE, adj. et s. Nanisy 
sonia. 

SOUSTRACTION, sf. 1° Fanesorana. 
2° — , Fangalana. 

SOUSTRAIRE, va. i* Manaisotra II 
a soustrait des eifets considérables de la 
succession. Nanaisotra zavatra betsa- 
ka tamyny lova izy. 2°— , Manafaka. — 
un ami au désespoir. Manafaka sakaiza 
amy ny famoizam-po. 3" — , Manala. 

Se soustraire, vpr. Manafa-tena- Se- 
au châtiment. Manafa-tena amy ny fa- 
maizana. 

SOUS-VENTRIÈRE, sf. Anja-koditra 
miraikitra amy ny tanan-kalesy ka mi- 
sadika amy ny kibon-tsoavaly, fehikibou- 
isoavaly. 

SOUTANE, sf. Akanjo rahareba fa- 
naon* ny pretra. 

SOUTANELLE, sf. Soutane fohy. 

SOUTE, sf. Mangazay amy ny lakalin- 
tsambo. 

SOUTENABLE, adj. 1° Azo hamari- 
nina. Cette opinion n'est pas — . Tsy azo 
hamarinina izany lie vitra izany, 2°— , 
Zaka. Ce genre de vie n'est pas — . Tsy 
zaka rnihitsy ny toy izao. 

SOUTÈNEMENT, sm. Toliana. Mur 
de — . Rarivato atao tohana. 

SOUTENIR, va. 1° Manohana. Cette co- 
lonne soutient le bâtiment. Manohana 
ny trano io andry io. — une famille. Ma- 
nohantohana ny fiauakaviana ananki- 
ray. — un Etat. Manohana fanjakana. 
2°— , Manainpy, mamelona, mitahiry, 
manatanjaka, mampahatanjaka. — une 
i ruii pe. Manampy miaramilt. — la Con- 
versation. Afame/on-dresaka, — sa ré- 
putation. Mitahiry ny lazany. — le cou- 
rage de fpn*l'|u'uii. Manatanjaka uy 



Digitized by 



Googl 



°§a 



sou 



— 776 — 



SPE 



horim-pon' olona. La bonne nourritu- 
re soutient. Ny hanina tsara mampa- 
hatanjaha. 3«— , Mahatoha, mahatohi- 
tra, manohitra, mandefitra. raaharitra. 
ïl soutint l'assaut dos ennemis. Xnha- 
tohn, nahafohitra ny herin' ny faha- 
valo namely azy izy. Los arbres n'ont pu 
— la force du vent. Ny hazo tsy naha- 
tohitra ny herin' ny rivotra. II a sou- 
tenu ce revers a ver un grand courage. 
Nahazaha. nandefitra, naharitra iza- 
ny fahoriana izany tamin-kerim-po lehi- 
)>e izy. i 8 — , Milaza marina, manamarina, 
manaporofo. Il soutient Ta voir vu. Mi- 
laza marina izy fa nahita izany. — un 
mensonge. Manamarin-dninaiL. — le 
pour et le contre. Manamarina, mana- 
porofo zavntra mifanoliitra. 
Be soutenir, vpr. !• Mitsangana, mijo- 
ro. Il a peine à 9e—. Mananosarotra izy 
raha mitsangana, etc. 2»— , Mitahiry 
tena, tsy miova haisarana. Cotte per- 
sonne se soutiont bion. Mitahiry tena 
tsara io olona io. Ce discours se soutiont 
bien. Tsy miova hatsarana izanv laha- 
teny izany. 3*—, Mifanohana, mifanam- 

?y- 

SOUTENU, UE, adj. fMaharitra. tsv 
miova. 2°— , Mondrika. Style—. Laha- 
teny menflrilta. 

SOUTERRAIN, AINE, adj. Anaty 
tany, avy any anaty tany. Passage—. Là- 
lana any anaty tany. Feux souterrains. 
Afo avy. amj anaty tany. 

t-, sm. Zohy. 

SOUTIEN, sm. Toham. Il est le— de sa 
famille. Izy no tohan' ny fianakaviany, 

SOUTIRAGE, sm. Fnmindran-divay 
amy ny barfka hafa. 

SOUTIRER, va. f Mamindra divay 
amy ny barikn hafa. 2 a fig. Mikapa, mi- 
ji.jy. Cet homme lui a soutira beaucoup 
d'argent. Nohapaina, nojijina, no-? 
tsiliifin' io lehilahy io volabo izy. 

SOUVENANCE, sf. Fahatsiarovana, 
fahatadidiana. 

SOUVENIR (SE), vpr. Mahatsiaro, 
mahatadidy, mahatsiahy. Je ne m'en 
souviens guère. Tsy tsaroako, tsy tadi- 
diko loatra izany. Seigneur, ne vous 
souvenez point de nos offenses. Tompo 
ô, aza mahatsiaro, mahatsiahy ny fa- 
fcotanay. Souvenez-vous cte mon affaire. 
Tsar®? y, ladidio, tsahivo ilay rahara- 
Jiaka, 

SOUVENIR, sm. Fahatsiarovana, faha- 
\*\d\4ia,n&, fafcatsia^vana. \oi\s serez 



toujours dans mon—. Hotsaroaho, /to- 
tsahiviho manilrakariva hianao. Cette 
bague sera pour vous un— de mon ami- 
tié. Ity peratra ity no ho fahatsiarovana 
ny fi lia va ko anao. 

SOUVENT, adv. Matetika, mazàna. 

Gumme Fri?qce3*mext. 
SOUVERAIN, AINE, art/. Ambony 

Indrindra, lehibo— . Le— bonheur. Ny 

,. has.imbarana ambony indrindra, etc. 

^ La puissance souveraine. Ny fahefana 

aynbony indrindra. 
— , s. Mpanjaka, andriamanjaka, andria- 

na. Il faut obéir au — . Tsy maintey 

hekena ny mpanjaka, etc. 
—, sm. Farantsa vola mena englisy mi-* 

tovy amy ny ariarydimy. 
SOUVERAINEMENT,^. lMndrin* 

dra. Dieu est— bon. Andriaraanitra no 

soa indrindra. 2°— , Amy ny fahefana 

lehibo indrindra. Commander—. MandU 

dyamy ny fahefana lohibe indrindra. 

SOUVERAINETÉ , sf. Fahefan' ny 
mpanjaka, ny ni aha mpanjaka. 

SOYEUX, EUSE, adj. !• Tsara lasoa. 
Saline. Parasily tsara ta*o/i.2*— , Uoa^ 
tra ny lasoa, rano. Fil—. T.iretra hoa^ 
tra ny lasoa. Cheveux—. Volo aiuo. 

SPACIEUSEMENT, adv. An-fcalala-. 
hana. Il est logé—. Malalaha ny trano 
itoerany. 

SPACIEUX, EUSE, adj. Molalaka. 

SPADASSIN, 9m. Mpiady sabatra, lia 
ady sabatra. 

SPAHI, sm. Miaramila ar&bo mpitain-» 

gin-rtsoavaly. 
SPASME, sm. Fjfanintontsintonana, ft, 

hendralrendratana. Voy. Co.wvlsio.x. 

SOUBRESAUT. 

SPASMQDIQUE, adj. Mifanintontsin- 

tona, mihemiratrondratra. 
SPATULE, sf. An tsy fangurcwn-doîcona 

fanafofly. 

SPÉCIAL, AL^J, adj. Ho azy irery, 
manokana, indrindra. Il a obtenu une 
autorisation spéciale. Nahaio Idlana ho 
azy irery, manokana izy. Il a fait sur 
ci»tte nalière des études spéciales. Nia- 
natra izany indrindra izy. Voy. Paru* 
gcijer. 

SPÉCIALEMENT, adr. Indrindra. 

SPÉCIALISER, ra. Milaaa tsirairay. 

SPÉCIALISTE, sm. et adj. Mahay in- 
drindra amy ny zavalrn anankiray. Mé«* 
decin — . J)o ko fera ma hay mi^aljtj inx 



Digitized by 



Google 



SPE 



SPI 



rtrindra amy ny aretina anankiray. 

SPÉCIALITÉ, pf. Zavatra anankiray 
hay indrindra. 

SPÉCIEUSEMENT, adv. Toa marina. 

SPÉCIEUX, EUSB, adj. Miseho toa 
marina, manodôka. Co raisonnement est 
— . Miseho toa marina, etc., izany poro- 
fo izany. 

SPÉCIFICATION, sf. Filazana tsirai- 
rny, 

SPÉCIFIER, va. Milaza tsirairay. Spé- 
cifiez les lieux ou le combat a eu lieu. 
Lazao tsirairay avy ny fitoerana nia- 
diana. 

SPÉCIFIQUE, adj, Manokana, mahom- 
by indrindra. 

,-, sm. Fanafody mahomby indrindra. 
La quinine est un — contre la fièvre. 
Ny kinina no fanafody mahomby in- 
drindra amy ny tazo. 

SPÉCIFIQUEMENT, adc. Indrindra. 

SPÉCIMEN, sm. Marika, santininy. Il 
m'a envoyé un— do son livre. Bfa nam- 
pitondratamiko ny mariha, ny santi- 
nin ny bokiny izy. 

SPECTACLE, sm. !• Zavatra mahate- 
hijery, — mahate-hizaha, fahitana, lije- 
rcna, fizahana. L'entrée du souverain 
fut un magnifique—. Zavatra mahate- 
hijery, mahate-hizaha loatra ny nia- 
karan' ny andriana. Los feux d'artiflc* 
sont des spectacles agréables au peu- 
ple. Mahalînaritra ny vahoaka ny ma- 
hita, ny mijery, ny mizaha ny kila- 
laom-banja. U est on — à tout le nnron- 
de. Fijcry, fî&haiV ny olona rchetra 
izy. 2*—, Tea*ra. 

SPECTATEUR, TRICE, s. Mpahita, 
mpijery. mpizaha. II a été — de ces évé- 
nements. Izy nnhita ireo zavatra ni- 
soho ireo. Il y avait beaucoup de spec- 
tateurs à otîtto revue. Be ny mpije- 
ry, ny mpizaha tamin' io raatso io. 

{5PBCTRE, sm. 1° Matoatoa, kinaoly, 
lolovokatra. 2° fig. Olona mahia mioaoc- 
zo, kinaoly. 

SPÉCULATEUR, sm. Mpnndinlka na 
mpanao izay hahazoan-tombony amy 
ny banky na amy ny varotra. 

SPÉCULATIF, IVE, adj. Mandinika 
fotsiny hiany, misy landinihana fotsiny 
hiany! C'est un osprit — . Olona mandi- 
niha [oixlny hiany izy. Son ouvrage 
p* purement — . Mi*y fandinihana fo- 
hiny hianf ny bokiny. 

SPÉCULATION, f f, \> Fandinihana. 



Il n'entend rien aux spéculât ions 'de la 
politique. Tsy mahomby velively izy 
raha mandinika ny momba ny poli- 
tika. Cela est bon dans la—, et nu vaut 
rien dans la pratique. Tsara izany ra- 
lia dinihina, fa tsy mahomby raha tan- 
terahina. 2°— , Fandinihana na rahara- 
ha atao hahazoan-tombony. Ses spécu- 
lations lui ont réussi. Nampahazo tom- 
bony azy ny raharaha nalaony. 

SPÉCULER, vn. f Mandinika. '2°—, 
Mandinika na manao izay hahazoan- 
tombony amy ny banky na amy ny va- 
rotra. 

SPHÈRE, sf. \° KiboiMbory, buribftry. 
giloby, sfera. Le centre d'une — . Ny 
afovoan' ny kibortbory, etc. '2°— , Ha- 
bakabaka hodidlnin' ny planeta anan- 
kiray. Sa Urne parcourt sa — en 
trenle années. Telopolo taon a Sulorna 
vao mahodidina ny habakabaka fale- 
hanif.fr fig. Raharaha, toelra, kototany. 
Cela' est hors de sa —. Tsy raharaha* 
ny izany. Sa — d'activité s'étend à tou^ 
tes sortes d'objets. Mariao rah&rahama- 
ro karazana izy. Il sort de sa—. Manao 
izav t>y raharaha ny, izay tsy araka ny 
toètrany izy. Etendre la — des connais- 
sances humaines. Manitatra ny kotota- 
nim-paliaizan' ny olona. 

SPHÉRICITÉ, sf. Haboribory. La— de 
la terre. Ny haboriborin* ny tan y. 

SPHÉRIQT7E, adj. Horibory, hoatra ny 
giloby. 

SPHÉRIQUEMENT, adc. Hoatra ny 
giloby. 

SPHINX, sm. 1° Kurazan' Itrimubo. 
* o —, Lolobe, samoimhoatavo. 

SPIRAL, ALE, adj. M i ta m bol i in bol h 
na. 

—, sm. Volokelim-pamanlaranandro. 

SPIRALE, sf. Zavatra mitambo:imbo- 
lina. Kn— . Mita ubollmbolina. 

SPIRITUALISER, ra. Manova tanta- 
ra ho ohatra. 

SPIRITUALISME, sm. Fampianara- 
na ny lisian' ny fanahy. 

SPIRITUALISTE, 9. et adj. Mam- 
pianatra ny fisiam-panahy. 

SPIRITUALITÉ, •«/*. !° Ny mahafana- 
hy. La — de l'Ame. Ny maha fanahy ny 
fanahy. 2°— , Ny momba ny litiavam-ba- 
vaka. Livre de—. Boy momba ny ft- 
tiavam-bavaka. 

SPIRITUEL, ELLE, ûdj. 1" Fanahy 
futsiny. Dieu est un ôlrc— . Fanahy fa 



Digitized by 



Google 



gle. 



SPO 



— 778 — 



STA 



tsiny Amlriamanilra. 2°— , Be saina, 
marani-tsaina, mampiseho haranitan- 
tsaina. Homme—. Olona besaina t ma- 
rani-tsaina. Réponse spirituelle. Va- 
lin-teny mampiseho haranitan-tsaina. 
Physionomie spirituelle. Tarchy mam- 
piseho haranitan-lsaina. 3°— , Momba 
ny fitiavam-bavaka, — ny fanahy, raana- 
raka ny fanahy, arakà ny fanahy, am- 
panahy, momba ny fivavahana. Entre- 
tien—. Resaka momba ny fitiavam- 
bavaka,ny fanahy . L'homme—. Ny olo- 
na manaraka ny fanahy, arnha ny 
fanahy. Pensées spirituelles. Hevitra 
momba ny fitiavam-bavaka, hcvi- 
pannhy. Les biens spirituels. Ny harem- 
panahy. Communion spirituelle. Ko- 
monio am-panahy. La puissance spiri- 
tuelle. Ny fahefana momba ny fivava- 
hana. 4 # — , Alainaanobatra. Le sens — 
de la Bible. Ny hevitra alaina ano/ia- 
tra ao amy ny Soratra Masina. 

—, sm. Ny momba ny fanahy, — ny fiva- 
vahana. 

SPIRITUELLEMENT, adv. 1* 
Amim-paharanitan-tsaina. 2°— , Am-pa- 
nahy. 

SPIRITUEUX, BUSE, adj. Mahery. 

—, 8m. Fisotro mahery. Les — sont dan- 
gereux. Mampidltra an^ano ny fisotro 
mahery. 

SPLEEN (8pline ), sm. Toetry ny olo- 
na boboky ny miaina. 

SPLENDEUR, sf. t* Famirapiratra, 
fanjelajelatra. La— du soleil. Ny fami- 
rapiratra, etc.ny masoandro. 2* fig. Vo- 
ninahitra, rehareha. La — de son rang 
Ny voninahitry ny toetrany. Il vit 
avec — . Manao toe-piainana be reha- 
reha izy. 

SPLENDIDE, adj. !• Mampiseho re- 
hareha. 2»— , Kanlo. Festin—. Fanasa- 
na kanto. Gomme Somptueux. 

SPLENDIDEMENT, adv. !• Be reha- 
reha. 3°— , Kanto. 

SPOLIATEUR, TRIGE, s. Mpama- 
bo, mpanosy. 

—, adj. Mamabo, manosy. Lois spolia- 
trices. Lalana mampamabo, mampa- 
nosy. 

SPOLIATION, sf. Fdmaboana, fanoso- 
na. 

SPOLIER, va. Mamabo, manosy. On 
l'a spolié de son héritage. Nobaboina, 
nohosena ny lovany. 

SPONGIEUX, EUSE, adj. fli-aira ny 



•ponjy. Le poumon est—. Hoatra ny 
sponjy ny avokavoka. 

SPONTANÉ, ÉE, adj. An-Uitra-po, 
ho azy, tampoka. Action spontanée. Za- 
vatra atao an-lsitra-po. Les mouve- 
ments du cœ ir sont spontanés. Mite- 
potepo ho azy ny fo. Maladie sponta- 
née. Aretina tampoka. 

SPONTANÉITÉ, sf. Fanaovana an- 
tsitra-po, hatampoka. 

SPONTANÉMENT, adv. An-Uitra- 
po, ho azy, tampoka. 

SQUAMEUX, EUSE, adj. Mihelake- 
laka, mihofakofalca. 

SQUELETTE, sm. !• Rikarikan-taola- 
na. *• fig. Olena kangoaza. 

STABILITÉ, sf. l- Hamafy, hamaflsana. 
2* fig. Hateza, faharetana. tsy fiovana. 

STABLE, adj. i* Mafy. Édifice—. Tra- 
no mafy. *• fig. Mateza, raaharitra, tsy 
miovaova. Rien h' est — en ce monde. 
Tsy misy zavalra mateza, maharitra. 
amin' i?ao iîainana izoo. Ce n'est point 
un esprit — . Olona miovaov* izy. 

STADE, sm. 1* Kianja nifanalan'ny 
Grika hazakazaka. 2 # — , Foto-pandrefe- 
san-dalana mitoyy amy ny 180 metatra. 

STAGE, sm. Andro sasany mbola iana- 
ran' ny rapisolo vava. 

STAGIAIRE, adj. et sm. Mbola mia- 
natra. Avocat — . Mpisolo vava mbola 
mianatra. 

STAGNANT, AN TE, ad/.Monina. 
mihandrona. Eau stagnante. Rano mo~ 
nina, etc. 

STAGNATION, sf. !• Fihandronana. 
La — du sang. Ny fihandronan" ny ra. 
*fig. Fatoritory. La— du commerce. 
Ny faloritorin' ny varotra. 

STALLE, sf. Fipetrahan' ny pretra mi- 
raikitra amy ny rindrina matfadidina ny 
fitoerana masina. 

STANCE, sf. Andinin-lonoH-kira. 

STATION, sf. FijanoiMLRa. 

STATIONNAIRE, adj. Mijanona. tsy 
misy fiovana. Dans ce pays la civili- 
sation est—. T*y misy fiovana ny si- 
vilizasiona amin' izany tany izany. 

—, sm. Sambo mpiady niiambina scrana- 
na. 

STATIONNEMENT, sm. Fijanonana. 

STATIONNER, vn. Mijanona, mîan- 
dry, Les voitures stationnent sur cetîe 
place. Mijanona, etc., amiu* io kianja 

i<> uy kale>y. 



Digitized by 



Google 



J 



STE 



— 779 — 



STO 



STATISTIQUE, sf. Fahaizana momba 
ny isan-javatra samihafa amy ny tany 
anankiray. 

—, adj. Momba ny isan-javatra samihafa 
amy ny tany anankiray. Description — 
d'une province. Filazana ny isan-java- 
tra samihafa amy ny lari-tany ananki- 
rav. 

STATUAIRE, sm. Mpanao sariolona. 

—, sf. Fahaizana manao sariolona. Étu- 
dier la — . Mianatra ny fahaizana ma- 
nao sariolona. 

—, adj. Momba ny sariolona. 

STATUE, sf. f Sariolona. 2* fig. C'est 
une _. Hoatra ny vato aman-kazo izy. 

STATUER, va- Mandidy, manapaka. 
L'assemblée n'a rien statué sur cet ob- 
jet. Tsy nandidy, etc., na inona na ino- 
na ny amin' izany zavalra izany ny fi- 
voriana. 

STATUETTE, sf. Sariolona madinika. 

STATU QUO, sm. Tsy fiovan-toeira. 
Maintenir le — . Tsy manova foe-java- 
tra. • 

STATURE, sf. Hahavo, halava. 

STATUT, sm. Didy, laldna. Les statuts 
de l'Académie. Ny 'didy, etc., ny Aka- 
demia. 

STÉARINE, sf. Mena-dabozy vazalia. 

STELLAIRE, adj. Momba ny kintara. 

STÉNOGRAPHE, sm. Mpanao sora- 
trandra. 

STÉNOGRAPHIE, sf. Soratrandra. 

STÉNOGRAPHIER, va. Manao so- 
ratrandra. 

STÉNOGRAPHIQUE , adj. Momba 
ny soratrandra. 

STENTOR, sm. Voix de — . Feo miko- 
Irokotroka. 

STEPPE, sm. Tany lemaka foana any 
Rosia. 

STÉRÉOTYPAGE, sm. Fanovana pe- 
jy vita amy î.y lohavy ho lohavy mi- 
kambana. 

STÉRÉOTYPE, ad;. Voatonta amy ny 
lohavy mikambana. 

STÉRÉOTYPBR, va. Manova pejy vi- 
ta amy ny lohavy ho lohavy mikam- 
bana. 

STÉRÉOTYPIE, sf. Fahaizana mano- 
va pejy vita an» y ny lohavy ho lohavy 
mikambaaa. 
STÉRILE, adj. \* T*y mahavokatra, 
tsy mamoa, momba, bada, mihodivitra. 
'IVrre— . Tany h y mahavokatra. Ar- 
bre—. !!*/.«> l*y rçiamoa. Femme—. 



Vehivavy momba. Va*he— . Omby 6a- 
da. Année—. Taona mihodivitra. 2* 
fig. Tsy mahaforon-javatra, sarolra ita- 
rina, vitsy, foana, very foana. Esprit—. 
Olona tsy mahaforon-javatra. Sujet 
— . Foto-teny sarotra itarina. Époque 
— en grands hommes. Andro vitsy olo- 
raalaza. Louanges stériles. Fiderana 
foana. Travail—. Heiim-po very foa- 
na. 
STÉRILITÉ, sf. î° Tsy fahavokarana, 
tsy famoazana, iihodivilra. %• fi<j. Tsy 
fahaforonan-javatra, havitsiana, hatoa- 
nana. 
STERLING, adj. invar. Livre — . Vo- 
la englisy mitovy amy ny ariary dimy. 
STERNUM, sm. Taolâû-tralra. 
STERNUTATOIRE, adj. et s. Mam- 

pietinevina. 
STÉTHOSCOPE, sm. Zavatra entin'ny 
doutera hihainoana uy ao auaty tratia. 
STIGMATE, sm. 1- Holatra, hola-pe* 
ry. Les stigmates de saint François. 
Ny hoia-periny Md. Fransoa. 2° fig. Fa- 
haiaham-baraka. 
STIGMATISER, va. I - Manamarika 
olona. 2° fig. Mahalïi-baraka, maniny 
mal'y. Le vice sliguiulisc son Iront. Ny 
haratsiam-panahy mahafa-baràka azy. 
On l'a stigmatisé en pleine séance. Ei'a 
notsinina mafy Uo am-pivoriana izy. 
STIMULANT, ANTE, adj. Munaitra 
ny ambavalé. Potion stimulante. Fa- 
nâfody lisolro manâitra ny a ni bavai 6. 
— , sm. 1° Zavalra mauaitra ny amba- 
valé. 2° pg. Famporisihana. 
STIMULER, va. 1° Manâitra ny am- 
bavalé. 2° fig. Mamporisika. — un en- 
flant. Mamporisika ankizy madinika 
anankiray. 
STIPENDIER, va. Manakarama. — des 

troupes. Manakarama miarumila. 
STIPULANT, ANTE, adj. Mitanaiky. 
STIPULATION, sf. Zavatra iïanaikena. 
STIPULER, va. Milauaiky. 
STOCK, sm. Habetsauam-barotra ao 

an-trano na ao an tanàua. 
STOÏQUE, adj. Maliery fo, tsy mihon- 

tsina, mampisolio henm-po. 
STOMACAL, ALE, adj. Mahatsara 

ny ambavalé. 
STOMACHIQUE, adj. Mahatsara ny 

ambavalé. 
—, sm. Zavatra mahatsara ny ambavafo, 
STOPPER, va. Manipijanoua su m bu, 
milina, etc. 



Digitized by 



Google 



S ie 



STU 



— 780 



SUB 



STORE, sm. Lambam-baravaran-kcly 
azo ampaknrinasy ampi linina. 

STRAMONIUM, sm. Ramiary. 

STRANGULATION, sf. Fanakenda- 
na, fanatraohana. 

STRATAGÈME, sm. !• Fitaka ataon* 
ny mpiady. 2* fig. Hafetsena. 

STRATÉGIE, sf. Fahaizana tetik' ady. 

STRATÉGIQUE, adj. Momba ny te- 
tik' ady. 

STRATÉGISTE, sm. Mpahay tellk' 
ady. 

STRATIFICATION, sf. Farapifanon- 
goavana, fifanongoavana. 

STRATIFIER, ta. Mampifanongoa. 

STRICT, ICTE, adj. f Indriadra. 
Obligation stricte. Zavatra tsy raaintsy 
hatao indrindra. 2 - — , SaroU»arotiny. 
Il est — en affaires. Sarotsarotiny amy 
ny raharaha izy. 

STRICTEMENT, adv. Indrindra. 

STRIDENT, ENTE, adj. Mrkiririoka. 

STRIÉ, ÉE, adj. Misy mitsoriadriaka 
miavomiva , misy torihisatra. Tige 
striée. Tahon-java-maniry misy mitso- 
riadriaka miavomiva. Colonne striée. 
Andry misy torihisatra. 

STRIES, sf. pi. Mitsoriadriaka miavo- 
miva, torihisatra. 

STRIURES, sf. pi. Comme Stries. 

STROPHE, sf. Andinin-tonon-kira, 

STRUCTURE, sf. !• Bafltra. Co pa- 
lais est d'une — solide. Mafy rnfitra io 
lapa io. 2 # — , Filahalra. La— du corps 
humain. Ny filahatry ny vatan' ny 
olombelona. 3* fig. Filahatra. La — 
d'un discours. Ny filahatry ny laba- 
teny. 

STUC, sm. Felan-tsokay miharo marba 
fotsy. 

STUDIEUSEMENT, adv. Amim-pi- 
tandremana. 

STUDIEUX, EUSE, adj. Tia fianara- 
na. Enfant — . Zazalahy tia fianarana. 

STUPÉFACTION, sf. Fidagaga, fita- 
nâka, fitolagaga. 

STUPÉFAIT, AITE, adj. Midagaga, 
mitanàka. milolagaga. 

STUPÉFIER, va. Mampidagaga, mam- 
pitanâka. mampitolagaga. Colle nouvel- 
le l'a slupôfîé. Nampidagaga, etc , azy 
mafy izany zava-baovao izany. 

STUPEUR, sf. f Havahotra arv amy 
n y aretina 2" fig. Fidagn^a, fitanàka, ii- 
Magagn. 



STUPIDE, adj. et s. Adala, donto>tai- 
na, kotrina, donâna velona, ta rai k y. 

STUPIDEMENT, adv. Amin-kadaiana. 

STUPIDITÉ, sf. Hadalana, hadontoaa- 
Isa in a, tidonâna, fltaraiky. 

STYLE, sm. 1° Vy marani-doha lanora- 
tan'ny ntaolo. 2*—, Vy fanondrom-pa- 
mantaranandro aloka. 3"/?<ju Laha-te- 
ny. fandaha-teny, fombam-pilenenana. 
—simple. Laha-Jeny tsotra. Ht un — 
fleuri. Be renty ny laha-teny alaony, 
ny fandaha-teniny. Selon le — de l'E- 
criture. Araka ny fombam-pilenenana. 
fanao ao amy ny SoratraMasina. 4* — , 
Fomba. Ce tableau est dans le— de Ra- 
phaël. Natao araka ny fomba fanaon- 
dRaphaôl io sary io. 

STYLÉ, ÉE, adj. Mahay, kinga. 

STYLBR, va. Manoro, marapianatra. 
On l'a stylé à cela. Notoroana t nam- 
pianarina izany izy. 

STYLET, sm. Lefom-pohy madinika. 

SU, sm. Fahafantarana. Au— do tout lo 
momie. Fantatry ny olona rehetra. 

SUAIRE, nn. Lambafamonosanany ma- 
ty, lamba mena. Le saint — . Ny lamba 
namonosana ny faliny Jeso-Kristy. 

SUANT, ANTE, adj. Tsemboka. J'ai 
les mains suantes. Tsemboka ny tànako. 

SUAVE, adj. Manitra dia manitra, ma- 
tsiro, fy, mahatinaritra. Odeur —. Fo- 
fon-javatra manitra dia manitra. Un 
mets d'un goût—. Nahandro matsiro, 
fy. Mélodie—. Hira mahafinaritra. 

SUAVITÉ, sf. Hanitra, hatsiro, hafy, 
haHrmritra. 

SUBALTERNE, adj. et 9. Fehezina. 
ambany. Officier—. Manamboninabitra 
fehezina, etc. Emploi — . Raharaha am- 
bany. 

SUBDÉLÉGATION, sf. Famiudrana 
fahefana azo. 

SUBDÉLÉGUÉ, sm. Ira)<t uy nirahi- 
na. 

SUBDÉLÉGUER, va. Mamindra fa- 
hefana. 

SUBDIVISER, va. Mizara ny efa voa- 
zara. 

Se subdiviser, vpr. Mizarazara indray. 

SUBDIVISION , sf. Fizarana ny efa 
voazara, ampolokehny. 

SUBIR, ra. M ia ri Ira, manaiky, manoa, 
manefa, participe. Il a subi une rudo 
épreuve. Xiaritra lizahan-tocira mafy 
izy. —I^i loi du vainqueur. Manaihy, 
mtÇioa ny mpaudresy. lia subi la neiua 



Digitized by 



Google 



StIB 



781 — 



SUB 



à laquelle il avait été condamna. iVane- 
fa ny sazy nanamolohana azy izy. —la 
mort. Maty. —un examen. Adinina. 
—des modifications. Ocana. 

SUBIT, ITE, adj. Tampoka. 

SUBITEMENT, adv. Tampoka. 

SUBJONCTIF, sm. Modin' ny verba 
izay miankina amy ny vorba liafa. 

SUBJUGtJEB, va. 1 B Mampanaiky, 
mampanoa. —une nation. Mampanai- 
ky, etc., fireneua iray. 2* fig. Mitari- 
ka, mamoluka. L'éloquence subjugue 
l'esprit. MahatarUta ny sain' ny olotuj 
ny fahaiznna mandaha-teny. — les pas- 
sions. MamOlaha ny lilan-dratsy. 

SUBLIME, adj. Latina, amhony. C'est 
un esprit—. Olona lalin-txaina izy. 
Pensée — . Hevitra latina. Style—. La- 
ha-teny lalina, ambony. 

— , sm. Halallnana, laha-tenr lalina. 

SUBLIMÉ, sm. —corrosif. Darajy, bai- 
dirajy. 

SUBLIMITÉ, sf. Iïalalinana. 

SUBLINGUAL, ALE, adj. Ambany 
lela. 

SUB LUNAIRE, adj. Ao anelanelan' 

ny tany sy ny volana. 
SUBMERGEA, va. 1° Manafotra. Le 
fleuve submerge les campagnes. Mana- 
fotranyeny an-tsahany ony. 2°— , Man- 
drendrika, mandentika. Les flots ont 
submergé le navire. Ny onja nandren- 
drika, nandentika ny sambo. 

SUBMERSION, sf. P Safo-drano. 2-—, 
Filentika. 

SUBORDINATION, sf. Frtnekena. fa- 
narabana, lifebezana. Il a l'esprit de—. 
Manaiky, manaraka tsara izy. Il y a 

— de l'élève au maître. Fehezin ny 
mpampianatra ny mpianatra. 

SUBORDONNÉ", ÉE, adj. et s. l'ebe- 
zina, olom-pehezlna, manaraka II «st 
bon envers ses subordonnés. Malemy 
fanahy amy ny olom-peheziny izy. 

SUBORDONNER, va. Mametraka am- 
bany lifehezana, mampifanaraka. —ses 
dépenses h sos recettes. Mampifanàra- 
ha ny laniny amy ny azony. 

Se subordonner, vpr. Manaiky, mana- 
raka, mifanaraka. 

SUBORNATION, sf, Fanolikolena, 
fanojikojena, fanaugolena, famokisana, 
fanomezam po. 

SUBORNER, va. Manolikoly, manoji- 
kojy, manan^oly, mamoky, manome fo. 

— des Icmo'ms, Manolihaly. manoji- 



hojy ny vavulombelona. — une jeune" 
fille. Manitti'ioly tovovavy. — un do- 
mestique. Mamohy, manome fo mpa- 
nompon'olona. 

SUBORNEUR, EUSE, a. Mpanolfto- 

ly, mpanojikojy, mpanungoly, mpama^ 

ky, mpanomolo. 
SUBREPTICE, adj. Misy lainga, an- 

tsokosoko. Lettre—. Taratasy inixy lain* 

ga. Édition—. Buky atonia ati-tsokoso- 

ko. 
SUBREPTICEMENT, adv. Am-pita* 

ka, an-tsokosoko. 
SUBREPTION, sf. Kamitahana. 
SUBROGATION, sf. Fanolodua. 
SUBROGER, ra. Manolo. Comme Sud* 1 

ST1TITER. 

SUBSÉQUEMMENT, adv. Aoriana, 

rehefa. 
SUBSÉQUENT, ENTE, adj. Mana- 

rakaraka. Un testament— annule le pre- 
mier. Farabafatra anankiray monars* 
karaka mabafoana ny voalohany. 

SUBSIDE, «m. I* Vola vonjy rano va- 
ky ilairf ny fanjakana. 2°— , Vola oraeti' 
ny fanjakana anankiray hamonjena ny 
miray andaniny aminy. 

SUBSIDIAIRE, adj. Mnnampy. Rai- 
son — . l'orofo manampy. 

SUBSIDIAIREMENT, adr. lin l'a- 
nampy. 

SUBSISTANCE, sf. Fivelomana. Il 
n'a aucun moyen «le — . Tsy manana 
antom-piue/omana izy. 

SUBSISTER, vn. 1* Mobarilra. Les 
pyramides subsistent depuis bien des 
siècles. Maharilra hatffdiy e!a izay ny 
pyramida. Cette loi subsiste encore/ 
Mbola maharitra hiany izany lalûna 
izany. 2°— , Ivelomana. Il ne subsiste 
que d'aumônes. Ny flrtntrana hiany î.o 
ivclomany. 

SUBSTANCE, sf. 1* Zavatra, tena. — 
corporelle. Zavatra nui nam- bâta na. Le 
temps n'a ni forme ni — . Tsy raananal 
cndrfka na tena ny andro. 2*—, Tsiro. 
On a fait trop tremper celte viande, 
l'eau cm a tiré toute la — . Nalorta ela 
loatra io bena io, ka hisan' ny rano avo- 
koa ny tsirony. 3° fig. Vent y. totope- 
totra. Il y a peu de— «dans ce discours. 
Tsy misy u<m fin -javatra loatra amin' 
izany laba-teny izany. Je vous dirai ta 
— de ce discours. Holazaiko aminao ny 
folopololr izany laba-teny izany. || toc* 



Digitized by 



Google 



SUB 



782 — 



9UC 



SVngraisser de la — du peuple. Homam- 
bahoaka. 
En substance, loc. ado. Amy ny teny 

fohifohv. 
SUBSTANTIEL , ELLE , adj. f 
Mampahatanjaka. Mets — . Nahondro 
mampahatanjaka. 2* fig. Izay fotopo- 
totra 
SUBSTANTIELLEMENT, adv. Mi- 
sy ny tenany. Dans PEucharistie on re- 
çoit Notre -Soigneur réellement et — . 
Raisinn tokoa ao amy ny Eokaristia ny 
tenany Jeso-Kristy. 
SUBSTANTIF, adj. etsm. Anarana, 

naona. 
SUBSTANTIVEMENT, ado. Hoatra 
ny naona. Il y a des adjectifs qui se 
prennent — . Misy adjektiva sasany izay 
manao ny asan* ny naona. 
SUBSTITUER, va. Manolo. —un mot 
à un autre. Manolo teny hafa ny teny 
anankiray. L'enfant qu'elle nourrissait 
étant mort, elle substitua son fils à la 
place. Nony maty ilay zaza nampino- 
noiny, dia ny zanany no nisolony azy. 
Se substituer, vpr. Misolo. 
SUBSTITUT, sm. 1* Solo, mpisolo. 2 # 
— , Mpanampy ny andriambaventy izay 
mampanaraka ny lalâna. 
SUBSTITUTION, sf. Fanoloana. 
SUBTERFUGE, «m. Fialana, flhodi- 
virana, fanarian-dia. Gomme Echap- 
patoire. 
SUBTIL, ILE, adj. I 6 Madinika, ma- 
nify. Poussière subtile. Vovoka madi- 
nika. Trait de plume --. Tsipika ma- 
dinika, manify 2*—. Mahery. Poison 
— . Poizina mahery. 3*—, Mahiratra, 
mnlady. II a la vue subtile. Mahira-ma- 
so izy. Il a l'ouïe subtile. Malady so- 
flna izy. Voy. Fin. 4° fig Kinga, feisy. 
Voleur — . Mpangalatra hinga, fetsy. 
5°-—, Marani-tsaina, mampiseho hara- 
nitan-tsaina. C'est un esprit—. Mara- 
ni-tsaina izy. Il est — dans la discus- 
sion. Marani-tsaina izy raha miady 
hevitra. Réponse subtile. Valin-teny 
mampiseho haranitan-tsaina. 
SUBTILEMENT, adv. 1° Amin-kakîn- 
gana, amin-kafetsena. ?•— , Amin-ka- 
ranitan-tsaina. 
SUBTILISER, vn. Marani-tsaina ioa- 

tra. 
SUBTILITÉ, sf. f Hadinika, haniflsa- 
na. 2 - — , Hery. 3*—, Fahiratana, lialadi- 
ana. 'i° fig. Hakingana, hafctsena. La 
—est voisin»» de la Iriponnerje Ny liafe- 



tsena dia mifanolo-body rindrina amy 
ny lifetsena, 5* — ,' Haranitan-tsaina, ba- 
ranitan-tsaina loatra. 

SUBURBAIN, AINE, adj. Manodidi» 
na ny renivohltra. 

SUBVENIR, vn. Mamonjy, misahana. 
— aux malheureux. Mamonjy ny ma- 
banlra. Je se puis —à toutes les dépen- 
ses. Tsy zakako vonjena, sahanina avo- 
koa ny lany rehetra. 

SUBVENTION, sf. Fanampiàna omen* 
ny fanjakana. 

SUBVENTIONNÉ, Éfi, adj. Mafaazo 
fanampiana amy ny fanjakana. Hôpital 
— . Hospitaly mahazo fanampiana amy 
ny fanjakana. 

SUBVENTIONNER, va. Manome fa* 
nampiana. 

SUBVERSIF, IVB, adj. Manimba. 
Principe—. Foto kevitra manimba. 

SUBVERSION, sf. Fanimbana. 

SUC, sm. 1* Ranos-javatra, tsiro. Le— • 
de ce fruit est acide. Marikivy ny ra- 
non' io voankazo io. Il y a bien du— 
daas cette vian le. Be tsiro ity he- 
na ity. Les sucs de la terre. Ny tsiron' 
ny tany. 2° fig. Tsiro. J'ai lu ce livre, 
j'en ai pris tout le—. Efa voavakiko ity 
boky ity, ary noraisiko avo'toa ny tsiro- 

SUCCEDER, vn. 1* Mandimby. La nuit 
succède au jour. Ny alina mandimby 
ny andro. Il a succédé à son père dans 
cet emploi. Nandimby an-drainy ta- 
min' izany raharaba izany izy. 2 - — , Ma* 
melo-maso. Les eofants succèdent au 
père. Ny zanaka mamelo-maso ny ray. 

Se succéder, vpr. Mifandimby. Les 
jours se succèdent. Mifandimbynyan- 
dro. 

SUCCÈS, sm. Fanambinana, fahombia- 
sana, fahavitana tsara, fahavanooana. 
Il a eu du — . Nambinina, nahomby 
izy. Cette entreprise a eu tout le — qu* 
on désirait. Vita tsara, vanona araka 
ny nirina izany raharaha izany. 

SUCCESSEUR, sm. Mpandimby. dim : 
by, fanova. Ce roi eut un digne — . Mon- 
drika ny mpandimby izany mpanjaka 
izany, ny dimby, ny fanovan % izany 
mpanjaka izany. 

SUCCESSIF, IVE, adj. Mifandimby, 
mifanaraka, misesy, mifanesy, sesilany, 
tohilany. Des guerres successives. Ady 
mifandimby, etc. 

SUCCESSION, sf. 1* Fifandimbasana. 
2°— , Lova. Riche—. Lova be, 



Digitized by 



Google 



suc 



— 783 - 



RIT 



SUCCESSIVEMENT, adv. Mifaudira- 
by. mifanrfrakaraka. 

SUCCINCT, INCTB, adj- Fohy. fohy 
teny. Discours—. Laha-teny fohy. Il 
est — dans ses réponses. Fohy teny izy 
raha mamaly. 

SUCCINCTEMENT, adv. Amy ny te- 
ny foby. 

SUCCION, sf. Fitsentsefana. Il va des 
plaies qu'on guérit par la — . Misy fery 
sasany sitrana raha Isentrefina. 

SUCCOMBER, vn. t # Mila tsy hahata- 
ka. Il sucombo sous le faix. Mila tsy 
hahazaka ny entana izy. 2° fig. Mila 
tsy hahazaka, resy. maty. Il succombe 
sous le poids des affaires. Mila tsy ha- 
hazaka ny havesaran' ny raharaha izy. 
Il succomba à la tentation. Resin' 
ny fakam-panahy izy. Il a succombé 
dans le procès. Resy tamy ny adv izy. 
Le malade a succombé. Maty ny ma- 
rs ry. 

SUCCULENT, ENTE, adj. Be tsiro, 
mampabatanjaka. Viande succulente. 
Hena be tsiro. Bouillon — . Ro mampa- 
hatanjaha, romaBgazafy. 

SUCCURSALE, adj. et sf. !• Zana- 
- piangonana. 2 # — , Trano fehezin' ny hafa. 

SUCEMENT, sm. Fitsentsefana, fifia- 
liana, fitrohana. 

SUCER, va. !• Mitsentsitra. mifiaka, mi- 
troka. — une orange. Mitsentsitra lao- 

• ranjy. — un os, une canne à sucre. Mi- 
fîaka taolana, fary. — la moelle d'un 
os. Mitroka tsoka an-taolana. 2° fig. Mia- 
natra. Il a sucé la piété avec le lait. 
Nianatra ho tia vavaka hatry ny fony 
kely izy. 3°— , Mijijy, mikapa. Il vous su- 
cera jusqu'au dernier sou. Hojijiny, 
hohapainy hatramy ny variraiventy ny 
volanao. 
SUCEUR, sm. Mpilsentsitra. 
SUÇOIR, sm. Fitsentsefana. 
SUÇOTER, t*a. Mitsentsitsentsitra, mi- 

fiapiaka. 
SUCRE, sm. Siramamy. Il loc. En pain 

de — . Kitso loha. 
SUCRÉ, ÉE, p.eiadj. 1° Nasian-tsira- 
mamy, raisy siramamy, hoatra ny sira- 
mamy. Melon — . Voantango hoatra ny 
siramamy, 2° fig. Ma'.rfaka, tsara va- 
va. Langage—, teny malefaha. Faire 
la sucrée. Mihalsara vava. 
SUCRER, va. Manisy siramamy. 
Se sucrer, vpr. Manisy siramamy amy 
ny kafény. 



SUCRERIE, sf 1* Trano fanaovan-Lsi- 

ramamj. £•— , pi. Zava-mamy. 
SUCRIER, sm. Fitoeran-tsiratnamy. 
SUCRIER, 1ÈRE, adj. L'industrie su- 

criêre. Ny fanaovan-tsiramamy. 
SUD, sm. Atsimo. Aller du côté du — . 
Mianataimo. Au —est. Any atsimo atsi- 
nanana. nny an-joron € akoho. Au —ouest. 
Any atsimo and re fana, any an-jorom- 
baravaram-bo. 
SUDORIFIQUE, adj. et sm. Mampa- 
hatsemhi.ika, mamptvoa-dinitrn, mampi- 
voa-jijaka. 
SUER, vn. \" Tsemboka, mivna-diuilra, 
mïvoa-jijaka. Il suc du visage. Tsembo- 
ha, etc.. ny tarchiny. Les mains lui 
suent. Tsemboha ny tànany. fies murs 
suent pendant le riegel. Tsemboha ny 
rîndrina raha mïempo ny ranomandry. 
2* fig. Tsemboka, tsembo-dratsy, misasa- 
tra, raisahirana. Il a bien sué sur cet 
ouvrage. Nakat^emboha, nahasasatra , 
nanahirana azy maty izany boky izany. 
C'est un homme qui fait—. M aha tsem- 
bo-dratsy, manahirana izany lehilahy 
izany. 
— , va. 1° Tsemboka.— du san*. Txem- 
fro-dra. 2° fig. —sang et eau. Misasatra 
maty, misahirana — . 
SUETTE, sf, Karazan* aretïna maha- 

tsemboka izaitsizy. 
SUEUR, sf. 1° Tsomboka, hatsemboha- 
na, dïnitra Cela provoque la — . Ma/ia- 
teemboka, mampivoa-dinf/ra izany. 2* 
fig. Fa ha tsemboha ri a, fisasarana, fisahi- 
ranana. Il #agne sa vie à la — de son 
front. Ny fahatsc nibohan* ny ta van y 
no ahazoany fivclomana, milrongy vao 
homana izy. 
SUFFIRE, vn. 1° Mamonjy, misahana. 
On ne peut —à tout. Tsy zaka vonjena, 
sahanina avokoa ny zavalra rehetra. 2° 
Arapy, mahampy, sahaza, antonina. Cent 
piastres par an lui suffisent. Ariary zato 
isan-taona dia ampy ho azy, manant- 
py azy. Cette somme su Hit pour toutes 
ces emplettes. Ampy, sahaza, anto- 
nina hividianana ireo zavatra rehetra 
ireo izany vola izany. Cela suffit. Ampy 
izany. aoka izay. A chaque jour su Ait 
sa peine. Ampy ny fahoriana miseho 
iian' andro, ( ka aza manahy ny ho am- 
pitso ). 
Se suffire, rpr. Malinvita tena. 
SUFFISAMMENT, adr. Ampy, saha- 
za, anlunina. 



Digitized by 



Google 



à 



sut 



784- - 



stt 



SUFFISANCE, sf. !• Fahampiana. 2- 
— , Fioboobo, fianjonanjona, firehareha. 
Il a une — insupportable. Tsy toha ny 
fïebocbony, etc. 

Suffisant, ante, adj. i- Ampy, 

mahampy, sahaza. arttonina. 2 - — s Mie- 
boebo, mianjonanjona, mirehareha. îl 
a l'air—. Mieboebo, etc., ny toetfany. 
—, 8. Mpiebo «bo. 

Suffocant*, ante, âdj. Manem- 

potra. mahasempotra. 
SUFFOCATION, sf. Hasemporana. 
SUFFOQUER, va. Manompotra, ma- 

hasom potra Les larmes le suffoquent. 

Mancmpotra. etc., azy ny taniny. 
*-, vn. Sempoira. îl est près de — . Ma- 

diva ho sémpolra izy. 

&UFFRAGANT, adj. et «m. Eveka fe- 
Iiin' ny arscveka. 

SUFFRAGE, sm. !• FiQdianana, latsa- 
bato, tiluzana ny heviny. Il a réuni tous 
les suffrages. N o fidin' ny olona reho- 
tra izy. Donner un — par écrit. Manda- 
tsaka latsa-balo. Dans cette délibéra- 
tion les suffrages furent partagés. Ta- 
min' izany fandinihana izany dia nisara- 
tsaraka be hiany ny hecilfy ny olona. 
Compter les suffrages. Manisa d'y latsa- 
bato. 2°— s FankatoaVana, fankasitraha* 
na II a obtenu les suffrages de ses amis. 
Nankatoavina, nankasilrahan' ny sa- 
kaizany izy. 3*—, pi. Fahatsiarovana ny 
ûlo-raasina, livavahana. Suffrages dos 
saints. Fivavâhana ataon' ny olo-masi- 
na ho any ny olombelorta. 

SUGGÉRER, ra. Manolotra* manoro. 
— une idée. 3/auo/o-kevitra, manoro 
hovitra. 

SUGGESTION, sf. Fanoloran-kevitra, 
tolokevitra, fanoroan-kevitra, torohevi- 
tra, fitaoman-dratsy. C'est une— du ma- 
tin esprit. Tolo-lwmtt'a, toroheoitrd, 
fitaoman-dratsy avy amy ny demony 
izany. 

SUICIDE, sm. tfamonoan-tdna. 

SUICIDE, sm. Olona namono tena. 

SUICIDER (SE), upr. Mamono tena. 

SUIE, sf. Molaly, arim-bilany. La chemi- 
née est pleine do — . Itaiki-?ao/a/y, be 
molaly ny fivoahan-tsetroka. — q[ui 
s'attache à la marmite. Arim-bilany. 

SUIF, sm. Jabora. 

&UIFFER, va. Mdnosotra jabora. 

Se suiffer, tfpr\ Mihosotra jabora. 

SUINTEMENT, sm. Fitsihana, fana- 
mika, fandrànorano, fitsiranorano, fito- 
raka ivy. 



SUINTER, vn. Mttsika, manamika, mdM- 
dranorano. mitsiranorano, raitoraka ivy. 
L'eau suinte à travers les rochers. Mi- 
tsika. manamika amy ny vato ny rano. 
La plaie guinte encore. Mbola mandr&+ 
norano, milsiv.inorano, mitoraka. inj 
ny fery. 
SUISSE, sm. Dckona amy ny Irano !eg- 

lizy. 
StfaTE, sf. !• Mpanaraka maro. Il a une" 

nombreuse — . Be mpanaraka izy. 2* t 

Tohy, fitohizana. La — dune histoire! 
Ny tokin* ny tan tara anankiray. Il tient 
des propos sans — . Tsy mitohy ny resa- 
ka ataony. 3°— , Zavatra mitôhitohy, — «■ 

rttifanarakaraka, — mifan lirai y. Une 

de portraits. Sary miloYdo h y. Sa vie 
a été une — » de malheurs. Nisy fa noria-» 
iia nitohitohy, etc., tamy ny andro niai- 
nany. Une longue — de roi** Mpaojaka 
maro nifnndimby. 4"—, Zavdtra avy^ 
— ateraka, vokatra, andro manaraka. 
Ce qui lui arrive est une — de sa mau- 
vaise conduite. Izao rrianjô azy izao avy 
amy ny litortdran-tena ratsy nalaonv, 
a/era/ea, vokâtry ny fltondran-tenâ 
ratsy nataony. Il devint dans la — «n 
homme laborieux. Nihamazoto izy tamy 
ny andi'o nanarakafaka. 
De suite, loc. ado. MitoUy, mifanaraka* 
Mettez ces livres de — . Atohitohizo ireo 
boky ireo. Il ne saurait dite deux mots 
de -*. Tsy mahay raartonotfa teny roa 
mitohy, etc., izy. 
Tout de suite, loc. adv. Iîaingana, veti- 
veiy. Obéir tout do-*. Mauaiky hainga- 
rta } etc. 
I*ar suite, loc. adv. et prep. Amiu'izanv, 

noho. 
SUIVANT, prêp. Araka. Travailler — 

ses forces. Miasa ai'aka nv tanjany. 
Suivant que, loc. donj. Araka. 
SUIVANT, ANTE, adj. Manarakara* 
ka. Le chapitre—. Ny toko manaraka^ 
raka. 
—, sf. Vehivavy mpanaraka. 
SUIVI, IE, adj. 1- Mitohy, tsj> tapaka. 
Un discours bien—. Laha-teny mitohy 
tsara. Correspondance suivie. Fampiton- 
drana taratasy tsy tapahâ. 2°— , Maha- 
tarika mpihaino betsaka. Prédicateur' 
— . Mpitory tenjr mahalarika mpihai- 
no betsaka: 
SUIVRE, va. i* Manaraka, manjohr, 
momba, miaraka, manenjika. Allez de- 
vant, je vous suivrai. Mialohà, fa hana- 
raha an») aho. Il a suivi ce prince dam 



L 



Digitized by 



Google 



ftt-.î 



— Î80 - 



RtîP 



tous ses voyages. A'anaraAa, nanjohy, 
nomba izany mpanjaka izany, niaraka 
tannin' izany mpanjaka izany tnmin'izay 
rehetra nnlehany izy. —des perdreaux. 
Manenjika isipoy. — la rivière. Mana- 
raka nymoron-drenirano. —sa religion 
Manaraka ny fivavahany. — ses pen- 
chants. Manaraka ny fitongilanan-dra- 
tsiny. 2*—, Mitandrina, mandiqika, mi- 
knrakara, mihaino matetika, mamonjy. 
Si vous ne le suivez de près, il fera 
quelque sottise, ftaha tsy iandremanao 
izy, dia hanao hadalana. J'ai suivi ses 
progrès, et j'en ai été surpris» Efa nan- 
dinika ny fandrosoana nataonyaho, ka 
gaga. -—une affaire. Milandrina, mi- 
karakara raharaha anankiray. — uh pré- 
dicateur. Mihaino matetika mpitory te^ 
ny anankiray. — un cours. Mamonjy 
fampianarana anankiray. 3* fig. Man- 
dimby, manaraka, manjohy. L'été suit 
le printemps. Ny lohataona diasatï ny 
fana va rat ra. La peine suit la faute. Ma- 
naraka, manjohy ny heloka ataonyfa- 
maizana. 

&e suivre, vpr. Mitohy, mifanaraka, mi- 
fandimby. Les pages se suivent bien. 
Mitohy, mifanaraka tsara ny pejy. Les 
jours se suivent et ne se ressemblent pas. 
Mifandimby ny andro anefa tsy mitovy. 

lisait, &. imp. Hamarinina. Il suit de là 
que je n'ai pas tort. Izany no manama- 
rina fa tsy diso aho. 

SUJET, ETTE, adj. 1° Fehezina. Nous 
sommes tous sujets aux lois du pays. 
Fehezin' ny lalân' ny tany avokoa isika 
rehetra. 2*—, Mpandoa, tsy maintsy. Il 
est— à l'impôt. Mpandoa hetra izy. Tous 
les hommes sont sujets à la morL 8amy 
tsy maintsy ho faty ny olona rehetra* 
3*—, fcatra, mety, fihazo. Il' est — à s' 
enivrer. Zafra mimamo izy. Tout hom- 
me est— à se tromper Môty ho diso 
hevitra ny olona rehetra. Il est— à la 
goutte. Fihazon ny gaotra izy. 

—, s. Vahoaka, ambanilanitra. C'est un 
prince qui aime ses sujets. Tia ny va- 
hoakany io mpanjaka io. Le roi réunit 
ses sujets. Novorin* ny mpanjaka ny va* 
hoakany, etc. 

SUJET, «m. 1° Antohy, fotony. J'ai — 
de me plaindre. Misy an ton y, etc., itd-» 
rainako, 2 # — , Fototra, kototany, ventin- 
teny, foto-teny, foto-kevitra, zavatra di- 
nihioa, zavatra aseho. Quel est le*— de 
Votre conversa lion ? Inona no /b/o-dre- 
sakaren, Ao/o/anm-dresakareo'f Quel 



est lo— de son livre? tnona no vcnttn* 
ter\y % foto-tcny,. foto-hêmtnj ny boki- 
ny. inona no zacatradinikinâ amy ny 
bokinv* ? Il s'est écarté de son — . Nivi* 
ly tamy ny zavatra nodhiihiny iz>*. 
Le — de ce tableau est l'entrée de Notre* 
Seigneur dans Jérusalem. Ny zavatra 
asehon' io sary io dia ny nidiran'ny 
Tompontsika tany Jerosalema. ;i o — , Olo-* 
na, (aty. C'est un mauvais—. Olon* 
tsy vanona izy. -4°—, Teny amy ny tebe* 
Zan-teny milaza ny zavatra lazain-toe* 
tra na manao. 

SU JÉTION, sfi Fanckena, fanonipoana! 
fifeheZana, famehezana, tsy iahafahana, 
Tenir dans la—. Mnmpanaiky, mam* 
panompo, mihazona ao anatin' ny fife* 
hetana. Il s'est faitune-*de se lever loua 
les jours a cinq heures. iVamèhy term 
mbahifoha amyny dimy isan'andro izy. 
C'est un emploi d'une grande—* Tsy 
miây ahafahana arnin' izany raharaha 
izany. 

SULFUREUSE, EUSE, adj. Misy so* 
lifara. Eau sulfureuse. Rano misy soli* 
far a. 

SULTAN, sm. 1° Mpanjakan' ny Silahrn, 
soltana. 2° fig. Olona manao teniko io 
lehibe. 

SUPEHBB, adj. !• Miavonavona. 2 # — 1 
Tsara dia tsara, kanto. Une maison—. 
Trftno tsara dia tsara, etc. Un—- dis-* 
cours. Laha-teny tsara dia tsara, etc. 

— », 8in. Mplavonavofla. Dieu abaisse les 
superbes. Manetry ny mpiavonaoona 
Àndriamanitra. 

SUPERBEMENT, adr. Tsara dia tsa* 
ra t kanto. 

SUPERCHERIE, sf. Fitaka, fanamba* 
kana, soloky. 

SUPERPÉTATION, sf. Fanampiny 
foana. Retranchez cette phrase, c'est 
une — i Esory io fehezan-teny io, satria 
fanampiny foana. 

SUPERFICIE, sf. i° Ny halehibcn' ny 
vohon-javatra, — ny ivelnn-javntra, habe. 
La— de la terre. Ny halchibcri ny ro- 
hon' ny tany. La — d'un globe. Ny /ia^ 
tehiberi ny voho, — ■ ny ivelan'ny gi- 
loby. La — d'un champ. Ny haben* ny 
tanimboly anankiray; 2* fig. Ambangcn 
vango, ondrika, ravin y, faudinihana am- 
baugovango. Il ne connaît que la-^de 
beaucoup de choses. Tsy mahafantatra 
afa-tsy ny ambangovangony t cndri* 
héndriny t ravindratiiny fotsiny izao 
izy amy ny zavatra marc. Il n'a que de 



Digitized by 



Google 



8 le j 



SUP 



786 — 



SUP 



la—. Tsy mandinika afa-tsy ny amban- 
0ot*an#ort-javatra izy. 

SUPERFICIEL, ELLE, adj. !• Ive- 
lany. Cetlc plaie n'est que superficielle. 
Ivelany fofsiny hiany io fery io. 2 # — , 
Ambangovangony, mandinika ny am- 
bangovangony fotsiny. 

SUPERFICIELLEMENT,adt?. 1* Ive- 
lany. 2*—, Ambangovango. 

SUPERFIN, INE, adj. Tsara indrin- 
dra. Drap—. Lopôtra teara indrindra. 

— , sm. Ny tsara indrindra. 

SUPERFLU, UE, adj. Tsy anerany, 
be loatra, mihoatra ny mety, ambira- 
bava, foana. Ornements superflus. Hain- 
go efa tsy anerany, be loatra, mihoa- 
tra ny mety. Biens superflus. Am- 
bin-bava. Paroles superflues. Teny foa- 
na. 

— , 8m. Ambim-bava. Il donne son— aux 
pauvres. Omeny ny mahanlra ny am- 
bim-bavany. 

SUPERFLUITÉ, sf. Zavatra tsy ane- 
rany, — be loatra, — mihoatra ny mety, 
zava-poana. A quoi bon cette — ? Hatao 
inona itony zavatra tsy anerany. etc., 
itony? 

SUPÉRIEUR,EURE,acf/. 1* Ambony, 
mihoatra, indrindra, be dia be. Les éta- 
ges supérieurs. Ny rihana ambony. Les 
classes supérieures. Ny olona ambony 
toetra. Officier — . Manamboninahitra 
ambony. Les ennemis étaient supé- 
rieurs en nombre. Nihoatra isa ny fa- 
havalo. Il a une intelligence supérieu- 
re. Be saina indrindra, be saina dia 
be saina izy. 2*—, Tsy resy. Il est — 
aux revers. Tsy resim-pahoriana izy. 

—, sm. Ny lehibe II faut obéir à ses su- 
périeurs. Samy tsy maintsy hanaiky ny 
lehibeny. 

SUPÉRIEUREMENT, adv. Ambony, 
mihoatra, tsara indrindra, tsara dia tsa- 
ra. Il chante—. Mihira tsara indrin- 
dra, tsara dia tsara izy. 

SUPÉRIORITÉ, sf. Fiamboniana, fa- 
hamboniana, fihoarana, fahefana. Il a 
la — sur vous presque en toute chose. 
Saika ambonwao, mihoatra anao amy 
ny zavatra relietra izy. Il lait sentir sa 
— . Mampiseho ny fiamboniany, ny/a- 
hamboniany, ny fahefany izy. 

SUPERLATIF, IVE r adj. Milaza toe- 
tra ambony indrindra na ambany in- 
drindra, milaza toetra tsara indrindra 
na ratsy indrindra. 

—, sm. Teny milozj loetra ambony in- 



drindra na ambany indrindra, — loe- 
tra tsara indrindra na ratsy indrindra. 

— relatif. Teny milaza toetra ambony 
indrindra na ambany indrindra, etc. 

— absolu. Teny milaza toelra ambo- 
ny dia ambony na ambany dia am- 
bany, — toetra tsara dia tsara na ratsy 
dia ratsy. 

Au superlatif, loc. adv. Indrindra, be 
dia be, izaitsizy. Il est bête au — . Adala 
indrindra, adata dia adala, adala 
izaitsizy izy. 

SUPERLATIVEMENT, adv. Indrin- 
dra, be dia be, izaitsizy. 

SUPERPOSER, va. Mampifanongoa. 

SUPERPOSITION, sf. Fampifanon- 
goavana, fifanongoavana. 

SUPERSTITIEUSEMENT, adv. 1- 
Be fadifady, manaraka fomban-tsampy, 
minomino foana. 2»— , Misy fadifady, 
misy fomban-tsampy. 

SUPERSTITIEUX, EUSE, adj et a. 
1° Be fadifady, manaraka fomban-tsam- 
py, minomino foana. Il est — . Be fadi- 
fady, etc., izy. 2*—, Misy fadifady, mi- 
sy fomban-tsampy, misy finoana adala. 
Culte—. Fivavahana misy fadifady, 
etc. ^ 

SUPERSTITION, sf. Fadifady, fom- 
ban-tsampy, finoana adala. 

SUPPLANTER, va. Mandresy an-to- 
sika. Il a supplanté son rival. Nahare- 

■ sy an-tosika izay nifaninana taminy 
izy. 

Se supplanter, vpr. Mifandresy an-tosi- 
ka. 

SUPPLÉANT, ANTE, ad/, et t. Mpi- 
solo, mpanampy. 

SUPPLÉER, va. Misolo, manampy. ma- 
meno. — quelqu'un. Misolo olona. — ce 
qui manque dans un autour. Manam- 
py, mameno izay tsy ao amy ny boky 
anankiray. — les cérémonies du baptê- 
me. Manao ny /anarnpin' ny batemy. 

— ce qui manque à une somme. Mame- 
no izay tsy ampy amy ny vola. 

—, vn. Misolo, mameno. Le .travail ne 
peut — au génie. Ny asa tsy mahasolo 
ny halalinan-tsaina. La valeur supplée 
au nombre. Ny herim-po no mameno 
ny isa. 

Se suppléer, vpr. Soloana. L'amour ma- 
ternel ne se supplée fias. Tsy azo soloa- 
na ny fi lia van' ny reny niteraka. 

SUPPLÉMENT, sm. Fanampy, fame- 
no. Le — d'un livre. Ny fanampin' ny 
boky anankiray. 



Digitized by 



Google 



POPPP 



SUP 

SUPPLÉMENTAIRE, adj. M «solo, 
manampy, raam.mo. 

SUPPLIANT, ANTE, art; et s. Mifo- 
na. 

SUPPLICATION, sf. Fifonana, flhan- 
tana, fitalahoana. 

SUPPLICE, sm. 1* Fampijaliana, faha- 
fatesana, faraonoana. Il subit le — du 
fouet. Nampijalina taray ny kotopia 
izy. Les supplices éternels. Ny fampi- 
jaliana mandrakizay. La goutte est un 
— . Mampijaly ny gaotra. Condamner 
quelqu'un au dernier — . Manaraeloka 
olona ho faty. On le mena au — . Nenti- 
na tany amin* izay hampijallana, ha- 
monoana azy izy. 2* flg. Zavatra ma- 
hadikidiky, ahiahy be. C'est un —pour 
moi d'entendre cet homme-là. Mahadi- 
hfdiky ahy ny mihaino io lehîlahy io. 
- L'avarice a ses supplices. Miteraka 
ahiahy be ny fahihirana. 

SUPPLICIÉ, ÉE, adj. el a. Novonoin- 
ko faty. 

SUPPLICIER, va. Maraono bo faty. 

SUPPLIER, va. Mifona, mi hanta, mi- 
lela-paladia, mitalaho. Je vous supplie, 
Monsieur, d'aller le voir. Mifona, mi- 
lianta aminao aho, Iclafiko ny faiadia- 
11 ao, Torapokolahy, mba vangio kely 
izy. Nous vous supplions, ô mon Dieu, 
par les mérites de Jésus-Christ. Izahay 
mifona, mihanta, mitalaho aminao, 
milela-paladia anao, ry Andriamani- 
tra, noho ny soa nataony Jeao-Kristy. 

SUPPLIQUE, sf. Fangalahana. Voy. 
Requétb. 

SUPPORT, «m. Tohana. Comme Sou- 
tien. 

SUPPORTABLE, adj. !• Azo ieferi- 
na, zaka. Le froid est—. Azo leferina, 
etc., hiany ny hatsiaka. 2 # — , Tsy azo 
tôinina loatra. Si cette expression n'est 
pas fort bonne, elle est du moins — - . 
Tsy tsara loatra ity fombam-pitenenana 
ity, kanefa tsy azo tsinina loatra. 

SUPPORTER, vu. t* Manohana. Ces 
colonnes supportent la maison. Mano- 
hana ny trano ireo andry ireo. 2 # — , 
Mandefitra, mihafy, miaritra, mahari- 
tra, mahazaka, mahatanty, mahaleo. — 
le froid. Mandefltra, mihafy , miari- 
tra, maharitra, mahazaka, mahatan- 
ty ny hatsiaka. — l'infortune. Mande- 
fltra, maharilra t mahazaka fahoriana. 
Cette marmite su-pporlc le feu. Afa/ia* 
ritra >ny afo io vilany io, Co navire ne 



787 — 



SUP 



supporterait pas la m or. Tsy hahari* 
Ira, tsy h^haleo ny herin' ny ranoma* 
sina io sambo io. 

Se supporter, vpr. Mifandefltra. 

SUPPOSABLE, adj. Heverina. Cela 
n'est pas—. Tsy azo heverina izany. 

SUPPOSÉ, ÉE, adj. Sandoka. Lettre 
supposéo. Taratasy sandoka. Nom — . 
Anarana sandoka. || loc. Des créanciers 
supposés. Mpanombo-trosa, Cela—. Ra- 
ha marina izany, raha tahaka izany. 
— que.... Raha toa.... 

SUPPOSER, va. {• Manao ho marina, 
Vous supposez une chose impossible, 
Manao ho marina ny zavatra ananki- 
ray tsy azo heverina h i anao. 2*—, Ma* 
nao, mihevitra. Je suppose qu'il est hon* 
note homme. Ataoho, heveriko fa ie- 
hilahy tsara fanahy izy. 3"—, Manan- 
doka. — un testament. Manandoha fa- 
rahafatra. 4 # — , Raha tsy. L'éloquence 
suppose un esprit sage, Tsy misy ma- 
hay mandaha-teny raha tsy manam* 
pahendrena. 

Se supposer, vpr. Manao, mihevitra. 
Il se suppose à la campagne. A taon y t 
heveriny fa any an-tsaha izy. 

SUPPOSITION, sf. !• Zavatra atao ho 
marina ao an-tsaina fotsiny. Cette — 
est inadmissible. Tsy azo inoana izany 
zavatra atao ho marina ao an-tsaina 
fotsiny izany. || loc. Dans cette — . Ra- 
ha marina izany, raha tahaka izany. 
Dans la— que.... Raha toa.... 2° — , 
Vinany, hevitra. Ce qu'il dit là est uno 
pure—. Vinany fotsiny izay lazainy. 
Vous faites des suppositions singuliè- 
res. Mamoron-feeuiJra hafahafa hianao. 
3*—, Fanandohana. 

SUPPÔT, 8m. Mpiray tetika. Un— de 
Satan. Olona mpiray ielika aminy Sala* 
na, karin* olona. 

SUPPRESSION, sf. i* Fisakanana tsy 
hiseho, fanesoraoa. 2*—, Tsy fandeha- 
nana. — de transpiration. Tsy fa)\de~ 
hanan* ny tsemboka. 

SUPPRIMER, va. t° Misakana tsy hU 
seho, manesotra. — un journal. Misa* 
hana gazety tsy hiseho. — un acte. Ma- 
nesotra taratasy misy fanekena. — un 
mot* Manesotra teny anankiray. — des 
impôls. Manesotra hetra. 2 - — , Tsy mi- 
laza. Supprimez ces détails. Aza mila* 
za ireo zavatra madinika ireo. 

SUPPURATIF, IVE, adj* Mamoaka 
nana, mampandeha nana. 

— 5 sm. Fanafbdy mamoaka nana. 



Digitized by 



Google 



SUR 



— 788 



SUR 



SUPPURATION, sf. Fivoahan' ny 
nana. 

SUPPURER, vn. Mivoaka nana, man- 
dcha nana. 

SUPPUTATION, sf. Fanisana. 

SUPPUTER, ra. Manisa. 

SUPRÉMATIE , sf. Fiamboniana. Cet- 
te nation a conservé la — dans le com- 
merce. Izany fircnena izany nahatana 
ny fiambotiiana amy ny varotra. 

SUPRÊME, adj. 1* A m bon y indrindra. 
Pouvoir—. Fahefana a m bony indrin- 
dra. 2°— , Farany. Le moment—. Ny 
tapak* andro farany, ny andro hahafa- 
tesana. 

Au suprême degré, loc. adc. Indrin- 
dra, be dia be, izaitsizy. 

SUR, prèp. t° Ambony, amy. S'étendre 
— l'herbe. Mivalandôtra ambonin' ny 
ahitra. Los étoiles sont — nos têtes. 
Any àmbonin' ny lohantsika ny kinta- 
na. Écrire — une ardoise. Manoratra 
amy ny solaitra. —cette somme, il faut 
retrancher dix. piastres. A min* io vola 
io tsy maintsy hanesorana ariary folo. 
—dix œufs, il n'y en avait pas un de bon. 
Tarn y ny atody folo, tsy nisy iray tsara. 
Il règne — plusieurs nations. Manjaka 
amy ny flrenena maro izy. —ce. A min' 
izany, amin' izay. 2*—, Amorona, ma- 
nolotra, mitodikn, manatrika. Une mai- 
son— le grand chemin. Trano ananki- 
ray amorona, manolotra ny arabe. Il 
a deux fenêtres — la rue. Manana vara- 
varan-kely roa milodika, manatrika 
ny arabo izy. 3 # — , Momba, ny amy ny. 
Qu'a-t-on décidé — cela ? Inona no za- 
vatra naraikitra momba izany, ny amin' 
izany ? 4°— , Araka, noho. Juger de quel- 
qu'un — la mine. Mi tsara olona araka 
ny ondriny. Il l'excusa — son âge. Izy 
nanala tsiny azy noho ny taonany. 5 # — , 
Tokony, sahabo, efa ho. Il vint— le midi. 
Tonga tokony, sahubo tamy ny roa am 
by ny folo antoandro izy. Il est — son 
départ. Efa hiainga izy. 

SÛR, SÛRE, ad). 1* Marina, to, tsy mi- 
sy isalasalana, azo itokiana, mahatoky. 
Ce qu'il dit est—, Marina, to, tsy mi- 
sy isalasalana izay lazainy. Go profit 
est—. Tsy misy isalasalana, azo ito- 
kiana fa ho azo izany tombom-barotra 
izany. Les chemins sont sûrs. Azo ito- 
kiana, mahatoky ny lâlana. Le temps 
n'est pas — . Tsy azo itokiana ny toetry 
ny andro. C'est un ami—. Sakaiza ma- 
hatoky io. 2°— , Mahomhy, kinga, tsnra, 



mahay. Remède—. Faoafody mahom- 
by. Il a la main sûre. Kinga tànana izy. 
Il a la mémoire sûre. Mahatadidy tsara 
izy. Ce cheval a le pied—. Mahay man- 
deha io soavaly io. 3 # — , Mahalala mari- 
na, mahafantatra marina, matoky. Je 
suis — que cela est. Mahalala marina 
aho, fantatro marina fa izany no izy. 
Je suis — de lui. Matoky azy aho. 

A coup sûr, pour sûr, loc. adv. Tsy 
misy isalasalana. 

SURABONDAMMENT, adv. Be lua- 
tra, foana, mihoa-pampana. 

SURABONDANCE, sf. i* Habetsaha- 
na. 2 # — , Habetsahan-doatra, hafoanana, 
fihoa-pampana. 

SURABONDANT, ANTE, adj. f Be 
dia be, diso vala, sesehena. 2 # — , Be loa- 
tra, foana, mihoa-pampana. Ce que vous 
ajoutez est—. Be loatra, zava-poana 
ny anampinao. 

SURABONDER, vn. f Be dia be, 
diso vala, sesehena, betsaka. Les den- 
rées surabondent. Be dia be, etc., 
ny varotra. 2 # — , Be loatra, foaua, mi- 
hoa-pampana. Où le péché abondait, 
la grâce a surabondé. Be uy ota, fa ni- 
hoa-pampana ny fahasoavaoa. 

SURAJOUTER, va. Manampy indray. 

SURANNÉ, ÊE, adj. Antitra, tranai- 
ny. Passe-port — . Pasipaoro antitra. 
Mode surannée. Lamody antitra. Habit 
— . Akanjo tranainy. 

SURBAISSÉ, ÉE, adj. Iva loha. Voû- 
te surbaissée. Andohalambo ïoa loha. 

SURCHARGE, sf. 1* Fanampin* enta- 
na, tsindrin' en tan a. 2* fig. Fanampim- 
pahasahiranana. 

SURCHARGÉ, ÉE, p. et adj. l'Nove- 
sarana entana loatra, mavesatra— , no- 
tsindriana entana be loatra. 2* fig. Be 
loatra, tototra — . Il est — de travail. Be. 
/olo-drahara.ha loatra izy. 

SURCHARGER, va. 1* Mamesatra en- 
tana be loatra, manrndry entana be loa- 
tra. Vous avez surchargé ce cheval. Na- 
mesatra entana be loatra, nanindry 
entana be loatra io soavaly io hianao. 
2* fig. Manototra loatra. 

Se surcharger, vpr. 1* Mivesatra en- 
tana loatra. Il loc. 8e — l'estomac. Ho- 
mana be loatra. 1* fig. Miandraikitra 
raliaraha be loatra. 

SURCROIT, sm. Fanampy. Pour — de 
malheur. Ho /anampim-pahoriana. 

SURDENT, sf. Nifyjsosona. 



Digitized by 



Google 



SUR 



— 789 



SUR 



SURDITÉ, sf. Harenina, hadonto. 

SUREAU,sm. Karazan-kazo bc voloaty. 

SÛREMENT, adv. f Àmin-toky. Vous 
pouvez marcher — . Mahazo mandroso 
arnin-toky hianao. 2°— , Tsy misy isa- 
lasalana. Il viendra — . Tsy misy isala- 
solana fa ho avy izy. 

SURENCHÈRE, sf. Fanongonam-ba- 
rotra indray. 

SURENCHÉRIR, vn. Manongom-ba- 
rotra indray. 

SURENCHERISSEUR, sm. Mpanon- 
gora-barotra indray. 

SURÉROGATION, sf. Zavatra atao 
fitia tsy mba hetra, zavatra tsy didy fa 
sitraka. 

SURÉROGATOIRE, adj. Atao fitia 
tsy mba hetra, tsy didy fa sitraka. 

SÛRETÉ, sf. 1° Toky, tsy fahatahora- 
na, fandriana fehizay, tsy iiahiahiana. 
Il n'y a pas de — à demeurer là. Tsy 
mahaloky, mahataholra ny raitoetra 
ao. Il est en—. Tsy matahotra, tsy 
manana ahiahy intsony izy. La — 
publique est bien établie. Mandry 
fehizay ny tany. Serrure de — . Hidy 
mahaloky. Vous pouvez agir ainsi en 
toute — de conscience. Tsy raisya/iia- 
hinao raha manao izany. 2—, Antoka. 
Donner des sûretés. Mametraka antoka. 
3°— , Hakingana, haîsarana, fahaizana. 
Il a une grande— de main. Kinga tana- 
na izy. Voy. Sur. 

SUREXCITATION, sf. 1* Fanairana. 
2°— , Hatezerana. 

SUREXCITÉ, ÉE, adj. f Taitra. 2*— , 
Tezitra, raisafoaka. 

SUREXCITER, va. f Manaitra. 2- fig. 
Mahatezitra, mampisafoaka. 

SURFACE, sf 1° Voho, ivelany, fanam- 
bony, zavatra. La — de la terre. Ny vo- 
hon' ny tany. La— du corps. Ny ivelatï 
ny vatana. La — de l'eau. Ny fayiam- 
bonin'ny rano. —raboteuse. Zavatra 
maraorao. 2 # fig. Endrika, raviny, ive- 
lany. Il s'arrête à la — dos choses. Man- 
dinika fotsiny ny endri-javatra, ny ra- 
vind raotn-javatra, ny ivelambelany 
amy ny zavatra izy. 

SURFAIRE, ra. 1° Manao lafo loatra, 
mivaro-bolony. 2*— , Midcra loatra. 

SURGEON, sm. Solofon-kazo. 

SURGIR, vn. Mipo*aka, mitranga. Des 
difficultés surgissent. Misy zava-tsaro- 
tra muro miposaka, etc. 



SURHAUSSEMENT, sm. Hahavo lo- 
ha, fisondrotam-bidy. 

SURHAUSSER, ra. Manao avo loha, 
mampisondro-bidy. — uno voûte. Manao 
andohalambo avo loha. —uno marchan- 
dise. Mampisondrotra uutim-barotra 
anankiray. 

SURHUMAIN, AINE, adj. Milioatra 
ny any ny olona. 

SURINTENB ANGE, / Fitandremann. 

SURINTENDANT, sm. Mpilandrina. 
— des finances. Mpitûndrina ny volam- 
panjakana. 

SURLENDEMAIN, sm. Afakampitso. 
Le — de mon départ. Tamy ny afak&m- 
pitson* ny nialako. 

SURMENER, ta. Manasatra biby loa- 
tra. —un cheval. Manasatra soavaly 
loatra. 

SURMONTABLE, adj. Azo rcsena. 
Obstacle,—. Sampona azo retena. 

SURMONTER, ra. 1° Milioatra. L'eau 
surmonte les digues. Mihoatra ny fe- 
filoha ny rano. 2*—, A m bon y. Le lit est 
surmonté d'un baldaquin. Misy tataro 
co ambonîn' ny farafara. 3* fig. Mandre- 
sy, mihoatra. — sa colère. Mandresy 
ny hatezcrany. Il a surmonté ses con- 
currents. Nandresy, nihoatra ny mpi- 
faninana taminy izy. 

Se surmonter, vpr. Mahafuhy Lena, ma- 
nindry fo, manonom-po. 

SURNAGER, vn. !• Mitslnkafona, mi- 
sa voana. 2 # fig. Maharitra. La vérité 
surnage toujours. Maharitra mandra- 
kariva ny marina. 

SURNATUREL, ELLE, adj. 1- Mi- 
hoatra ny herin' olombelona, mihoatra 
ny toetry ny olombelona, avy amin' An- 
driamanitra. Puissance surnaturelle. Fa- 
hefana mihoatra ny herin' olombe- 
lona. La grâce est un don — . Ny faha- 
soavana dia fanomezan' Andriamanitra 
milioatra ny toetry ny olombelona. 
Vérités surnaturelles. Teny tinoana nam- 
baran' Andriamanitra. 2°— , Mahaga- 
ga. Cet enfant a un esprit — . Mahaga- 
ga ny sain* io zazalahy io. 

—, sm. Zavatra mihoatra ny herin' olom- 
belona, etc. 

SURNATURELLEMEMT, adv. Mi- 
hoatra ny herin' olombelona, etc. 

SURNOM, s m. Fanampin* anarana. 

SURNOMMÉ, ÉE, adj. Nampiana ana 
rana. Il fut — le Grand. Nampiana 
anarana hoc Ilav malaza izv. 



Digitized by 



Google 



SUR 



— 790 — 



SUS 



SURNOMMER, ta. Manampy anara- 
na. 

SURNUMÉRAIRE, adj. Mihoatra ny 
isa raikitra. Employé — . Mpanao raha- 
raha mihoatra ny isa raikitra. 

— , sm. Ambin' ny mpanao raharaha tsy 
mahazo karama. 

8URNUMÉRARIAT, sm. Anrlro sa- 
sany anaovan' ny 8urnuméi % aire raha- 
raha. 

SURPASSER, va. !• Mihoatra. Il le 
surpasse d'un ompan. Mihoatra azy 
irain-jeby izy. 2° fîg. Mihoatra, tsy taka- 
tra. Il les surpasse tous on science. 3/i- 
hoatra azy rehetra amy ny fahaizana 
izy. Cela surpasse ma port£«. Tsy taka- 
try ny saiko izany. 3*—, Mahagaga. Cet 
cvèneraeut me surpasse. Mahagaga ahy 
izany zavalra miseho izany. 

Se surpasser, vpr. Manao tsaratsara ko- 
koa noho ny taloha. 

SURPATER, va. Miviily lafo loatra, 
manakarama be loalra. 

SURPLIS, sm. Akanjo fotsy malala-là- 
nana fanaon' ny pretra. 

SURPLOMB, sm. Fandondona, fan- 
doml a. 

SURPLOMBER, un. Mandondona, 
mandomba. Ce mur surplombe. Man- 
dondonn, etc., io ampiantany io. 

SURPLUS, sm. Ambiny. Je vous aban- 
donne le — . Afoiko ho anao ny ambi- 
ny. 

Au surplus, loc. ado. Arykoa, kanefn. 

SURPRENANT, ANTE, adj. Maha- 
gaga, mahataitra. 

SURPRENDRE, va. 1* Maliazo am- 
body omby, mahazo an tânana, manka- 
tratra. —un voleur. Mahazo mpanga- 
latra am-body omby. — un enfant en 
faute. Mahazo antànava zazalahy ma- 
nao hadisoana. 2*—, Manampoka, miso- 
voka. — l'ennemi. Manampoka, etc., 
ny fahavalo. La mort nous surprend. 
Tampohina, sovohin'ny fahafatesana 
isika. 3 # — , Mamitaka. manodôka, maha- 
zo am-pltaka, maka an-tsokosoko, ma- 
hita tampoka. Il 8\?st laissé — par ses 
promesses. Voafltaka, vozsodôky ny 
teny napelrany izy. Il a surpris ma si- 
gnature. Nahazo ampitaka ny sonia- 
ko izy. — des lettres. Maka an-teoko- 
soko ny taratasy ampitond raina. 4*—, 
Mahagaga, manaitra. Otto nouvelle m*a 
Mirpris. Nahagagn. nanailra ahy iza- 
ny za\ a-baovao izany, No surprenez pas 



votre cheval. Aza tairina ny soavali- 
nao. 

Se surprendre, vpr. Mahita tampoka. 
Je me suis surpris à pleurer. Hitako 
tampoka fa nitomany aho. 

SURPRISE, *f. 1* Fanampohana, fiso- 
vohana, suvoka, sovok' ady. 2" — Fita- 
ka, sodôka. 3°— , Figagana, funairana, 
fahatairana. 

SURSAUT, sm. Fahatairana* S'éveil- 
ler en—. Mifoha amimpa/ia/airana. 

SURSÊANCE, sf. Fanemorana, fampi- 
hemorana. 

SURSEOIR, va. et vn. Manemotra, 
mampihemotra. On a sursis le juge- 
ment Nahemotra ny titsarana. 

SURSIS, ISE, p. et adj. Nahemotra, 
nohemorina. 

— , sm. Fanemorana, andro. Il a obtenu 
un—. Nahazo andro izy. 

SURTAXE, 8f. 1° Fanampin-ketra, fa- 
nampim-padintseranana, etc. 2* — , He- 
tra be loatra, fadintseranana be loatra. 

SURTAXER, va. Mampandoa hetra 
be loalra, — fadiotseranana be loatra. 

SURTOUT, acte. Indrindra. 

—, 8m. Akanjobe, palitao lava. 

SURVEILLANCE, sf. Fitandrcmana, 
fanaovana andry maso. 

SURVEILLANT, ANTE, s. Mpitan- 
drina. 

SURVEILLER, va. et un. Mitandri- 
na, manao andry maso. — les travaux. 
Mitandrina ny raharaha. — quelqu' 
un. Mitandrina, etc., olona. 

SURVENANT, ANTE, adj. et a. Ton- 
ga tampoka. 

SURVENDRE, ra. Manao lafo loatra, 
mivaro-boiony. 

SURVENIR , vn. !• Tonga tampoka. 
Un loup survint. Nisy a m bondi a anan- 
kiray long* tampoka. ?•— , Miampy. Si 
la fièvre survenait, c'est un homme mort. 
Raha miampy tazo ny aretin' io olona 
io, dia maty izy. 

SURVENTE, 8f. Fanaovana lafo loatra. 

SURVIVANT, ANTE, adj. et a. Sisa 
velona, velona aoriana. 

SURVIVRE, vn. f Velona aoriana. Il 
a survécu à ses enfants. Velona taorîan* 
ny zanany izy. 1 m fig. Velon-dialsy. —à 
son honneur. Velon-dratsy. afa-bar«lka. 

SUS, prèp. Courir— à quelqu'un Ma- 
nenjika olona mba hisauibotra na La* 
mono azy. 



h. 



Digitized by 



Google 



sus 



— 791 



SYM 



— , in t. Mahercza. —aux armes. Mahe- 

_ re^ra, raiso ny fiadiana ! 

En sus, loc. adc. Ambony. Il a touché 
des gratifications en— de ses appoin- 
tements. Nahazo fankasitrahana ambo- 
nin' ny karamany izy. 

SUSCEPTIBILITÉ, sf. Hasarotiny. 

8USCEPTIBLE, adj. 1* Azo, misy, azo 
akana. Cette maison est — d'améliora- 
tions. Azo amboarina tsaratsara kokoa 
io trano io. Ce verset est — de plusieurs 
sens. Misy, azo akana hovitra maro io 
andininy io. 2 # fig. Mora sosotra, saro- 
ttny, mora mararin-teny. Il est fort — . 
Mora sosotra, etc., loatra izy. 

SUSCITER, va. 1* Maniraka. Dieu a 
suscité des prophètes. Andriamanitra 
naniraka mpaminany. 2 # — , Mananga- 
na, mampitranga. mamoky. —des obs- 
tacles. Jl/anangan-tsampona. —des em- 
barras. Mampitranga fahasahiranana. 
Il les a suscités contre moi. Namokxj 
azy ireo mba hanohitra ahy izy. || loc. 
— lignée à son frère. Mamelo-maso ny 
rahalahiny. 

SUSCREPTION, sf. Ladirosy, sont a. 
Voy. Adresse. 

SUSDIT, ITE, adj. Voalaza teo. La 
susdite maison. Ilay trano voa laza leo. 

SUSPECT, ECTE, adj. Maropiahiahy, 
ahihina. Cet homme m'est — . Mampia- 
hiahy ahy, ahihiho io olona io. Il est — 
d'entretenir des intelligences avec l'en- 
nemi. Ahihina ho miray tolika amy ny 
fahavalo izy. 

SUSPECTER, va. Miahiahy. On sus- 
pecte sa doctrine. Ahihina ny fampia- 
narana ataony. 

SUSPE&DRE, va. 1* Manantona. — 
une lampe. Manantona fanaovan-jiro 
solika. 2* fig. Mampitsahatra andro vitsi- 
vitsy, mitsahatra, mijanona. On a sus- 
pendu los hostilités. Natsahatra andro 
vit$icit8y ny a<ly. — son ressentiment. 
Mitsahatra tsy hanao lolom-po. Les 
troupes ont suspendu leur marche. Ni- 
janona tsy nandroso ny miaramila. Il a 
suspendu son travail. Ni janona tsy nia- 
sa izy. 3*—, Manesotra andro vitsivitsy 
amy ny raharabany. — un officier. Ma- 
nesotra manamboninahitra anankiray 
amy ny raharahany mandritra andro 
vitsivitsy. 

Se suspendre, rpr. Mihantona. Se — 
« une branche. Mihantona amy ny ran- 
tsau-kazo. 



SUSPENDU, UE, p. et adj. f Nahan* 
tona, mihantona, mihevaheva t miualo- 
halo. Ijes nues sont suspendues en l'air. 
Mihevahcva t mihalohalo eny amy uy 
habakabaka ny rahona. Pont—. Tete- 
zana mihcvaïwva, mihalohalo. Voi- 
ture suspendue. Kalesy miheenheva 
ambony vimiaina, t* fig. Natsahatra, 
mitsahatra, mijanona. 3° — , Nesorina 
tamy ny raharahany andro vitsivitsy. 

SUSPENS (EN), toc. ad ». 1- Misai*- 
sala, miroahana, mihambahamba. 2*— , 
Mihantona, tsy tapaka. L'affaire est en 
— . Mihantona, etc., ny raharaha. 

SUSPENSIF, IVE, adj. Mampitsaha- 
tra. 

SUSPENSION, .s/*. 1° Fanantonana, fi- 
hantonana. 2*/îg. Fitsaharana andro vi- 
tsivitsy, fitsaharana, fijanonana. 3"—, 
Fanesorana andro vitsivitsy amy ny ra- 
haraha. 

SUSPICION, sf. Fiahiahiana, ahiahy. 
Voy. Soupçon. 

SUSTENTATION, sf. Famelomana, iï- 
velomana. 

SUSTENTER, Da. Mamelona. 

Se sustenter, vpr. Ivelomana. Il n'a pas 
de quoi se — . Tsy manan-fctuctomana 
izy. 

SUTURE, sf. Vitrany. Les sutures du 
crâne. Ny vitran' ny karan-doha. 

SUZERAIN, AINE, adj. et s. An- 
drian-torapom-bodivona mifohy andrian- 
torapom-bodiv on a lia fa. 

SUZERAINETÉ, */'. Fiambonian* ny 
suzerain. 

SVELTE, adj. Manifinify. kivahimba- 
hiny. Femme—. Vchivavy manifinify, 
etc. 

SYBARITE, sm. Mpanaram-haUiua. 

SYCOMORE, s m. Amontana. 

SYLLABAIRE, sm. Fiandoha-miana- 
tra, lesona. 

SYLLABE, sf. Vakiteny iray. 

SYLLABIQUE, adj. Momba ny vaki- 
teny. 

SYLVESTRE, adj. Anatin' ny ala. 

SYMBOLE, «m. 1° Ohatra. Le lion est 
le — de la force. Ny liona no ohatra 
amy ny hery. 2*—, Filazana ny teny li- 
noana, simboly, 

SYMBOLIQUE, udj. Misy ohatra. 

SYMBOLISER, ra. Manohatra. Cette 
statue symbolise la force. Manohatra 
ny hery io sarioloua io. 

SYMÉTRIE, *f. Fitanarahaua, Hlahaira. 



Digitized by 



Google j 



TAB 



— 792 — 



TAB 



Ces doux portes feront — . Ilifanaraka 
ireo varavarana iv»a ireo. Observer la 
— . Mampifanaraha. mandahatra zi- 
vatra. La — du corps humain. Ny fila- 
hatry ny vatan* ny olombelona. 

SYMÉTRIQUE, adj. Mifanaraka. mi- 
lahatra. Des phrase» symétriques. Feho- 
zan-teny maro mifanaraka. 

SYMÉTRIQUEMENT, adv. Mifana- 
raka. milahatra. 

SYMÉTRISER, vn. Mifanaraka, mila- 
hatra. 

SYMPATHIE, sf. Fifa'iarahana, flfan- 
katiavana. Il y a de la — entre eux. Mi- 
fankatia izy ireo. 

SYMPATHIQUE, adj. Mifanaraka, mt- 
Tankatia. 

SYMPATHISER, vn. Mifanaraka, ml- 
fankatia. Leurs caractères sympathisent. 
Mifanaraka ny toe-panahin* izy ireo. 

SYMPHONIE, sf. f FilMnarahan' ny 
zava-maneno maro. 2*—, Zava-maneno 
maro miaraka amy ny feo. 

SYMPTÔME, sm. 1° chaîna ntarana ma- 
nambara ny toetr* aretina, lazon* areti- 
na. 2* fîtj. Fanuntarana, fanambarana. 
J/'s pleurs sont le — de la douleur. Ny 
ranomaso no famantarana, no manam- 
bara ny alaholo. 

SYNAGOGUE, *f. Synagoga, trano 
livavahan' ny Jody. 

SYNCHRONIQXJE, adj. Tableau —. 
Takela-taratasy misy tilaharan-javatra 
niara-nisoho tamy ny tany samihafa. 

SYNCHRONISME, sm. Piarahana. 

SYNCOPE, sf. Hatoranana. 

SYNDIC, sm. Mpiadidy ny raharahan' 
ny fikambanana anankiray. 

SYNDICAL,, ALE, adj. Momba ny ra- 
harahan' ny syndic. 

SYNDICAT, sm. 1* Raharahan* ny syn- 
die. 2 # «-i, Fikambarwia. Former un—. 



Mamorona fikambanana anankiray. 

SYNODAL, ALE, adj. Momba ny sy- 
node. 

SYNODALEMENT, ado. Amy ny sy- 
node. 

SYNODE, sm. Fivorîan* ny pretra vorin' 
ny eveka. 

SYNONYME, adj. et sm. Teny mitovy 
he vitra amy ny teny hnfa. 

SYNONYMIE, sf. Fitovian-kevitry ny 
teny samihafa. 

SYNONYMIQUE, adj. Momba ny fito- 
vian-kevitry ny teny samihara. 

SYNOPTIQUE, adj. Mampiseho anka- 
pobe ny zavatra samihafa. Tableau — 
d'une science. Takela-taratasy ma m pi* 
seho ankapobe ny zavatra samihafa 
momba ny fahaizana anankiray. 

SYNTAXE, sf. Fandabaran-tcny araka 
ny graroara, lalàna momba ny landaha- 
ran-teny araka ny gramara. 

SYPHILIS, sf. Pery mihady, kobay, te- 
ty, farasisa. 

SYPHILITIQUE, adj. Momba ny sy- 
philis. 

SYSTÉMATIQUE, adj. I- Momba ny 
fampianarana anankiray. £•— . Miankina 
amy ny fampianarana foronin' ny saina 
fotsiny. mamorona famj ianarana vao- 
vao. Opinion—. Hevitra miankina amy 
ny fampianarana foronin' ny saina 
fotsiny. Esprit — . Olona mamorona 
fampianarana vaovao. 

SYSTÈME, sm, 1* Fampianarana. II a 
imaginé un nouveau — . Namorona fam- 
pianarana vaovao Izy. 2*—, Zavatra 
maro mitambatra, fomha. Le— nerveux. 
Ny hozatra rehetra mitambatra. — de 
gouvernement. Fo mbam-panjakana. — 
métrique. Fombz fandref<*sana, fandau- 
jana sy famarana miankina amy ny me- 
tatra. 



T 



TA, adj. posé. f. Voy. Ton. 

TABAC, sm. Paraky. || toc. •— marron. 

- 8evabe. 

TABATIÈRE, sf. Tuhatera, batora, 

tongobolo. 
TABERNACLE, sm. Tranolay, taber- 

U'iluku. 



TABLATURE, sf. Donner de la — à 
quelqu'un. Manahirana olona. 

TABLE, sf. !• Latabatra. —à manger. 
Latabatra Hhinanana. La sainte — . Ny 
latabatra masina. — de nuit. Latabatra 
kely faraolraka ao akaïkin* ny fandriana. 
V— , Ilanina fihinana, lUiinanana. Il 



Digitized 



.GooQÏe 



TAC 



— 793 — 



TA! 



a une bonne—. Tsar a ny hanina fihi- 
nany. 80 mètre à — . Mipetraka hihina- 
71a. Tenir —ouverte. Mandray olona na 
iza na ira mba hiara-mi/itnana aminy. 
Donner la — à quelqu'un. Mamelona 
olona ary mampiara-mi/una?îa azy 
aminy. — d'hôte. Fihinanana ao an- 
tranom-bahiny misy fotoma sy vidiny 
raikitra. Rester sous la — . Marao tsy 
afa-miala eo am-pi/imanana. 3*—, Vato 
fisaka, takelaka, flzahan-takelaka, take- 
la-taralasy. Les tables de la loi. Ny va- 
to fisaka nanoratan* Andriamanitra ny 
lalàna. — de marbre. Tafce/a-raarba. La 

— d'un livre. Ny fizahan-takelaka amy 
ny boky anankiray. — do Pythagore. 
Takela-tarntasy misy fampltomboana. 

TABLEAU, sm. 1* Sary voahoso-doko. 
—d'église. Sary voahoso-doko ho any 
ny trano leglizy. 2*—, Zavatra mahate- 
bijery, fampisehoana. Cette plaine offre 
un — ravissant. Zavatra mahate-hijery 
izany tany lemaka izany. Faire un — des 
vices et des vertus des hommes. A/am- 
piseho ny haratsiana sy ny hatsaram- 
panahin'ny olombelona. 3*—. Rejistra, 
takela-taratasy mampiseho ankapobo ny 
zavatra samihafa, tablao. Il est inscrit 
au—, Voasoratra amy ny rejistra izy. 
—historique. Ta/tefa-ïara/a*i/ mampi- 
seho ankapobe ny' zavatra samihafa 
momba ny tan tara. 

TABLETTE , sf. {• Talantalana. Ta- 
blettes d'armoire. Talantalana maro 
anaty lalomoara. 2 - — , Takelaka. —de 
chocolat. Ta/<efa-tsokolâ. 3°— , Fafana. 

TABLIER, «m. Aron' akanjo anoloana. 

TABOURET, sm. Seza bory, akalana. 

TAGAMACA, sm. Vintanina (hazo). 

TACHE, sf. 1* Loto, pentina, tandra, 
hoditoho, panda. Habit plein de taches. 
Akanjo rakotra. loto, pentina. Un chien 
blanc qui a des taches noires. Alika 
fotsy mipentimpentina mainty. Il a 
des taches au visage. Misy faudra, 
hoditoho, pantin ny tarehiuy. î* fig. 
Loto, panda, tsiny, kilema, takaitra. La 

— du péché. Ny Jofom-pahotana. La 
Vierge sans—. Ny Virjiny tsy azon'ny 
loto, tsy misy panda. Il y a "des taches 
dans cet ouvrage. Misy tsininy, kilo- 
many io.bokyio. Cetie action est une- 
dans sa vie. Kilemany, takaitrany ta- 
my ny andro niainany izany nataony 
izany. 

TÂCHE, sf. 1° Asa asaina atao amy ny 
andro vuafetra, latasy, karama fohv, ka- 



rama be. Voici la — que je vous donne 
pour aujourd'hui. Inty ny tau, In tany 
asaiko ataonao anio. Ces ouvriers tra- 
vaillent & la—. Manao latasy, karama 
fohy, karama be ireo rapiasa iroo. 2° 
fig. Prendre à — de faire une chose Mi- 
kelyaina mbabanao zavatra anankiray. 

TACHER, va. 1* Mandoto, marnent ina. 
Il a taché son habit avec de l'encre. 
Nandoto, namentina ranomainty ny 
akanjony izy. î m /lg. Mandoto, mampisy 
takaitra. 

TÂCHER, vn. Mikely aina, manao izay. 
Tâchez de bien travailler. Mikeleza ai- 
na mba hiasa tsara. Il tache à le décon- 
certer. Manao izay haliavery hevitra 
nzy izy. 

TACHETA, &E, ad/'. Mipentimpentina, 
vanga, maramara, sada, vamlana. Chion 
blanc —de noir. Alika fotsy mipentim- 
pentina mainty. — vanga- maintv. 
Fleur tachetée de rouge. Vnninkazo 
maramara mena. Bœuf— de blanc et 
de noir. Omby sada mainty. Chat — . 
Saka vandambandann. 

TACHETER, va Marnent impenlina, 
mamandambandana. 

TACITE, adj. Tsy voalaza nnefa fnnta- 
tra rahateo. Convention—, Fanel^ïia **7 
voalaza anefa fan taira rahateo 

TACITEMENT, ado, Tsy lazaina ne- 
fa fantatra rahateo. 

TACITURNE, ad/. Vitsy teny, jomôka, 
mijomôka, jadfha, mi.jadina, jinina, mi- 
jinijiny. jahidv, mijahidy, mong^na. 

TACITT7RNITÊ, sf. Fijomoka, fiïiniji- 
ny, fljahidy. 

TACT, sm. 1* Fitsapana. Cela se connaît 
au — . Fantatra izany raha tsnpnina. 2» 
fig. Fitsarana. fahaizana olona, fahaîa- 
lana fomba. Il a du — . Mahay milsara 
zavatra, mahay olona, mahalala fom* 
6a izy. 

TACTICIEN, sm Mpahay tetik'ady. 

TACTILE, ad;. Azo tsapaina. 

TACTIQUE, sf. !• Fahaizana tetik'ady. 
•'• fig. Fitondrana, fanao. Il employa 
dans cette affaire une — fort adroite. 
Nampiseho fahendrena lehibe izy tamy 
ny nitondrany izany raha raha izany. 
C'est là sa — ordinaire. Izany no fanao- 
ny saika mandraknriva. 

TAFFETAS, sm. Karazam-pnrasily. 

TAFIA, sm. Toaka, barisa, betsabetsa, 

TAÏAUT, Aoritsa. 

TAIE, sf. Fonon'ondana. 



Digitized by 



Goo 



■s\ 



TAI 



— 794 — 



TAL 



TAILLADE, sf. i« Ny voadidy, ratra. 
Il s'est fait une— au menton. Nandidy, 
nandvalra ny somany izy. 2°— , Ny 
voadidy niitsangana, ny voàtataka mi- 
tsangana. Il a fait une — dans cette étof- 
fe. Nodidiany, nolatahany mi/aan- 
gana io lamba io. 

TAILLADER, va. !• Mandidy, man- 
d ratra. 2 # — , Mandidy mitsangana, ma- 
nataka niitsangana. 

TAILLANDERIE, sf. Fanefem-by fia- 
sana, tefy vy — . 

TAILLANDIER, sm. Mpanefy vy fia- 
sana. 

TAILLANT, sm. Mason' antsy, lelan- 
java-maranitra. Aiguiser le — d'un cou- 
teau. Maka mason' an tsy. Prendre un 
couteau par le — . Mandray antsy amy 
ny lelany. 

TAILLE, sf. !• Hahavo, halava, tsanga- 
nana, vatana, andilana. Il a une — 
moyenne. Antoniny ny hahavony, ny 
hatavany, olona onony izy. Il a une 
haute—. A robe, lava be, jaobe, ren- 
gaina izy. Quia une belle—. Tsanqa- 
nana. lia la — courte. Fohy vatana izy. 
Elle a la — effilée. Kely andilana izy. 
2*—, Lela sabatra. Frapper d'estoc et 
de—. Mamely amy ny loha sabatra sy ny 
lelany. 3 - — , Fandidiana. flpaihana, fika- 
pana, fandrantsanana, <fanetez?na, fan- 
dranitana. La— de cet habit ne vaut rien. 
Ratsy ny nandidiana io akanjo io. Pier- 
re de — . Vatovoapataa, voakapa. Il en- 
tend bien la — des arbres. Mahay man- 
dranlsana, manely hazo izy. 

TAILLÉ, ÉB,p. et adj. Voadidy, nodi- 
diana, voapaika, nopaihina, voakapa, 
nokapaina, voarantsana, norantsanana, 
voahety, nohetezana, voaranitra, nora- 
nitana, tsanganana, bikana. Plumes tail- 
lées. Volom-borona voaranitra. Homme 
bien—. Olona tsanganana, bikàna. 

TAILLE-CRAYON, sm. Fandranita- 
na pensily hazo. 

TAILLE-DOUCE, sf. Fisokirana amy 
ny takela-barahina, sary atao amy ny 
takola-barahina voasokitra. 

TAILLE-PLUME, sm. Fandranitam- 
bolom-borona. 

TAILLER, va. !• Mandidy, mipaika, 
mikapu, mandranlsana. manety, man- 
dranitra. — des chemises. Mandidy 
akanjo lobaka. — du pan par morceaux. 
Mandidididy mofo. — la vigne. A/an- 
drantsana, manety foto-boaloboka. 2' 



fig. — en pièces une arm^e. Mandresy 
tafika anankiray indrindra. — des crou- 
pières à quelqu'un. Manangan-tsampo- 
na amin* olona. — de la besogne à 
quelqu'un. Manototra raharaha o'ona, 
manome raharaha be olona, manangan- 
tsampona amin" olona. 
TAILLEUR, sm. Mpandidy, mnanjai- 
tra, mpipaika, mpikapa, tambato, m pan- 
drantsana, mpanety. La boutique d'un 
— . Ny tranon' ny mpanjaitra ananki- 
ray.— de pierres. Mpipai-bato, mpi- 
kapa vato. tambato. 
TAILLEUSE, sf. Vehivavy mpandi- 
dy akonjom-behivavy. 
TAILLIS, sm. Kirihitr' ala. 
TAIN, sm. Manjam-pitaratra. 
TAIRE, va. Tsy milaza. — une circons- 
tance. Tsy milaza zavatra madinika 
anankiray. 
Se taire, vpr. 1* Mangina, tsy mi te av. 
Tais-toi. Mangina, aza miteniteny, ry 
ley ity. Faire — . Mampangina. 2 # — , 
Mitony, tsindriana. Les vents se turent 
à la voix de Jésus-Christ. Raha vao ni- 
teny Jeso-Kristydia n iton y ny rivotra, 
En de telles circonstances, les ressenti- 
ments doivent se — . Amy ny zavatra 
toy izany tsy maintsy hotsindriana 
ny lolom-po. Faire—, Mampifony, ma- 
nindry. 
TALENT, sm. fTalenta, volan'ny ntao- 
lo mitovitovy amy ny ariary arivo. 2* fig. 
Fahaizana, halalinan-tsaina, saina. Il a 
du — pour la peinture. Mahay hoso-do- 
ko izy. Homme de — . Lehilahy mahay, 
lalin-tsaina, be saina. 3*—, Olo-mahay. 
C'est un vrai — . Mahay tokoa izy. 
TALION, sm. Valim-bonoana, tsimba- 
livaly. Il souffrit (a peine du — . Azon' 
ny valim-bonoana izy. La loi du — veut 
que l'on crevo un œil à celui qui a cre- 
vé un œil à un autre. Araka ny lalàna 
taloha dia tsimbzlivaly ny zavatra, ka 
izay namotsitra mason' olona dia mba 
potsirina koa ny azy. 
TALISMAN, «m. 0«ly fanjambana, ody 

fankatoavana. 
TALMUD, sm. Boky misy ny fombam- 
pivavahan' ny Jody izay vita taoriany 
Jeso-Kristy. 
TALOCHE, sf. Po-doha. Il- lui donna 

une—. Nopohiny ny lohany. 
TALON, sm. !• Ombalahin-tongotra, vo- 
dy tongot"a. L'os du—. Ny taolun' ny 
omhalahin-tongotta, etc. Il a le— iVor- 
ché. Niempaka ny ombaUhin-longo- 



Digitized by 



Google 



TAX 



— 795 — 



TAN 



ny. Remettre des talons à «les souliers. 
Manisy vody /ongo-kiraro indray. 2* fig. 
Marcher sur los talons de quoiqu'un. 
Manjohy olona akaiky. Il est toujours à 
mes talons. Manjohy, manenjikaahy la- 
landava izy. Tourner les talons. Miala. 
Montrer les talons. Miriatra, mandositra. 

TALONNER, va. 1* Manjohy akaiky. 
2* fig. Manenjika, 

TALUS, sm. 1-Fisolampy. 2*— , Fisom- 
pirana. Couper une chose en — . Mana- 
I aka zavutra misompirana. 

TAMARIN, sm. Voamadilo. 

TAMARINIER, sm. Madilo. 

TAMBOUR, sm. f Langorony. H loc. 
— de basque. Araponga tapaka. 2*—, 
Mpively langorony. —major. Lehibeu' 
ny miaramila mpively langorony. 3*—, 
Aro rivotra ao am-baravarana. 

TAMBOURIN, sm. Karazan-dangoro- 
ny, ampongakely. 

TAMBOURINER, en. Mively langoro- 
ny. 

—, va. Mively langorony mba hitady za- 
vatra very. 

TAMBOURINEUR, 8m. Mpively lan- 
gorony. 

TAMIS, sm. Sivana, lanintsanana. 

TAMI8AGE, sm. Fanasivanana, fanin- 
tsanana. 

TAMISER, va. Manasivana, manintsa- 
na. — de la farine. Manasivana, ma- 
nintsana lafarina. 

TAMPON, sm. Tsen Usina, tampina. 

TAMPONNEMENT, sm. Fanentsena- 
na, fanampenana. 

TAMPONNER, va. Mancntsina, ma- 
nampina. 

TAM-TAM, *m. Karazan* amponga ta* 
paka vita amy ny metaly. 

TAN, sm. Hodi-kazo fandoman-koditra. 

TANGER, va. Mananatra, mitezitra. 
Comme Réphim\ndrr. 

TANDIS QUE, loc. conj. Raha, dicny 
mbola. Il s'amuse, — nous travaillons. 
Milalao izy raha miasa izahay. — vous 
êtes ici. Dieny mbola eto hianao. 

TANGAGE, «m. Fisavoamboan'ny sam- 
bo. 

TANGENGE, *f. Fjfampikasihana. 

TANGENT, ENTE, adj. Mikasika za- 
vatra vorivory. 

TANGENTE, */*. I " Tsipik* mahitsy mi- 
kasika tsipiku vorivory. I* fig. S'échap- 
per par lu—. Mabay miala, manao fla- 
lau olon-kendrv. 



TANGIBLE, adj. Azo tsupaina. 

TANGUE, 8f. Trandraka. 

TANGUER, vn. Misavoamboana. 

TANGUIN, sm. Tangena. Faire boire 
le — . Mampisotro tangena, mampinona. 

TANIÈRE, 8f. Lavalbiby dia. 

TANIN, sm. Tsiron-kodi-kazo fando- 
man-koditra. 

TANNAGE, sm. Fandoman-koditra. 

TANNÉ, ÉE, p. et adj. !• Voalona. ua- 
lona. Cuir bien— . Hoditra voalona, etc., 
tsara. 2*—, Mivolon-kodi-kazo fando- 
man-koditra. Drap—. Lopôtra mivolon- 
kodi-kazo fandoman-koditra. 

TANNER, va. 1* Man.Um-koditra. 2° fig. 
Manahirana, mahadikidiky. 

TANNERIE, sf. Trano fandoman-kodi- 
tra. 

TANNEUR, sm. Mpandon-koditra. 

TANT, adv. {• Maro. betsaka, he dia 
be, beloatra. Il a — d'amis, qu'il no man- 
quera de rien. Maro sakaiza izy, ka tsy 
ho orin-javatrana inona na inona. Le 
jour qu'il plut—. Tamy ny andro niha- 
vian'ny orana betsaka, be dia be. Il a 

— de bonté. Beloatra ny hazavam-po- 
ny. La grenouille enfla— qu'elle creva. 
Nibontsina beloatrany sahona ka ni- 
triatra. || loc. Tous — que nous sommes. 
Isika rehetra. 2 # — , Anona. Il est payé — 
par jour. Mahazo karama anona isan' 
andro izy. 3* — , Tahaka, tahaka izany. 
Ne criez pas — . Aza minananana taha- 
ka izany. 

Tant que, loc. conj. Raha mbola. amy 
ny andro rehetra. — qu'il sera malade. 
Raha mbola marary izy. —que je vivrai. 
Raha mbola velona koa a ho, amy ny 
andro rehetra hiainako. 

Tant mieux, loc. adv. Tsara izany. 

Tant pis, loc. adv. A sa, ka hanao ahoa- 
na hianao. SM no s-; corrige pas, — 
pis pour lui. Raha tsy miova izy, asa 
azy. Si cela arrive, — pis. Raha semirt 
tonga izany, ka hanao ahoana hia- 
nao. 

Entant que, loc. conj. Araka, amy. En 

— qu'homme. À raha, etc , ny fomuan' 
olombelona. 

Si tant est que, loc. conj. Raha tahïny. 
Tant s'en faut que, loc. ronj. Lavitra. 

— s'en faut qu'il y consente, qu'au con- 
traire il y répugne Lavitra azy ny ma- 
naiky izany, fa mainka vao tsy tiany ve- 
lively akory aza. 

Tant soit peu, loc. adc K« j Iy foana, 



Digitized by 



GoogI 



TAP 



— 79G 



TAR 



TANTE, sf. Anabavin dray, rahavavin- 
dreny, vadin-drahalahin-dray, vadin' 
anadahin-dreny. 

TANTÔT, ado. !• Raha afnka kelikely, 
anikeheo. Je le reverrai — . Mbola habi- 
ta azy a ho raha afaka helikely. Je suis 
allé — chez vous. Tany aminao aho ani- 
keheo. 2 # — , Mbetika. Il est — laborieux, 

— paresseux. Mbelika mazoto miasa 
izy, mbetika kamo izy. 

TAON, sm. Lalitr' omby. 

TAPAGE, 8m. Tabalaba, kotaba, hora- 
koraka. . 

TAPAGEUR, BUSE, a. Mpitabataba. 
m pi kotaba, tsy ifandrenesana. 

TAPE, sf. Paika. Il lui a donné une bon- 
ne — . Nopaihiny mafy izy. 

TAPÉ, ÉB, adj. 1* Nohamainina tamy 
ny lafaoro. Pommes tapies. Paoma no- 
hamainina tamy ny lafaoro. 2*—, Ali- 
Isoka. Voilà une réponse bien tapée. 
Tsara loatra iahy izany valin-teny na/t- 
tsoka azy izany. 

TAPER, va. Mamaika, mikapoka. — un 
cheval. Mikapoka soavaly. 

—, vn. 1* Mamaika, mamely, mandôna. 

— dur. Mamely mafy. — du pied. Man- 
dôna tany amy ny tongotra. 2* fig. 
Mampanelonelo. Ce vin tape fort. A/am- 
panelonelo an-doha izany divay izany. 

Se taper, vpr. Mifamaika, mifamely. 

TAPETTE, sf. Fivelosam-bosoa. 

TAPINOIS (EN), loc ado. An tsoko- 
soko. 

TAPIOCA, s m. Tavolo mangahazo. 

TAPIR (SE), vpr. Mamitsaka. Se — 
dans un coin. Mamitsaka amy ny zoro. 

TAPIS, s m. !• Karipota, lamba fandra- 
kofana. 2° fig. Un — de verdure. Ahi- 
maitso mandrakotra ny tany. Mettre 
une affaire sur le — . Mamosaka raha- 
raha hodinihina. Être sur le — . R-isa- 
h in a. 

TAPISSER, va. 1- Maneraitra. 2 fig. 
Mandrakotra. La mousse tapisse cette 
grotte. Rakolra volom-bato io lava-bato 
io. 

TAPISSERIE, sf. 1° Zaitra misera- 
tsoratra atao amy ny lamba makaraka- 
ra. 2 # — , Lamba temitra misoratsoratra, 
temitra taratasy. 3° fig. Faire—, Mana- 
trika fotsiny. 

TAPISSIER, 1ÈRE, 8. i° Mpanao zai- 
tra misoratsoratra. 2*—, Mpanao lam- 
ba temitra misoratsoraJrj, mpanao te- 
mitra taratasy, rapunemitra. 



TAPOTER, va. Marnai paika. 

— , vn. Mitendritendry piano foana. 

TAQUER, va. Mivoly filamatra amy ny 
lohavy. 

TAQUET, *m. Tapa-kazo fanorapana- 
na mahazaka, tapa-kazo fanamaûsana 
ny zoron-dalomoara. 

TAQUIN, INE, adj. et s. Mpihetrakc- 
traka, mpanorisory. 

TAQUINER, vn. etwa. Mibefrakctra- 
ka, manorisory. Il m'a taquiné tout un 
jour. Nihetraketraka tamiko, naitori- 
sory ahy nandritra ny andro izy. 

Se taquiner, vpr. Mtfanorisory. 

TAQUINERIE, sf. Hetraketraka. fih<v 
traketraka, fihetraketrahana, fanoriso- 
rena. 

TAQUOIR, sm. Filama-dohavy. 

TARABUSTER, va. 1* Manahirana. 
2 - — -, Mitondra mafy loatra. — des en- 
fants. Milondra ny ankizy madinika 
mafy loatra. 

TARARE, sm. Milina fikororoham-ba- 
ry. 

TARAUD, sm. Vy fandrindrana ara- 
bavin-drindram-by. 

TARAUD AGE, sm. Fandrindrana. 

TARAUDER, va. Mandrindra. — un 
écrou. Mandrindra ambavin-drindram* 
by. — une vis. Mandrindra saiktrô. 

TARD, adv. Aoriana, antoandro. hari- 
va, alina, ela. Vous arrivez — . Tonga 
aoriana, tratra aoriana, — antoan- 
dro, — hariva, — alinà hianao. Vous 
avez attendu bien — . Niandry ela loatra, 
tratra ela loatra hianao. Il se lève—. 
Antoandro flfoha izy. Il se couche—. 
A/im-pandry izy. Mieux vaut —que ja- 
mais. Aleo ela toy izay tsy mitondra, — 
tsy manao. 

—, adj. Aoriana, antoandro, hariva. alina, 
ela. Il est déjà — . Antoandro, harica, 
alina sahady. 

Sur le tard, loc. ado. Harivariva. 

TARDER, vn. Miandry, ela, maharitra 
ela. Il ne faut pas — un moment. Tsy 
tokony hiandry na dia kely aza. Il a 
bien tardé en chemin. Ela dia ela, na- 
haritra ela dia ela izy tany an-dàlana. 

—, v. imp. Maika, dodona. Il me tarde de 
partir. Maika, etc., mba hiainga aho. 

TARDIF, IVE, adj. {• Tratra aoriana, 
diso aoriana. Repentir — . Nenina Ira- 
tra aoriana, etc. 2 # —, Miadana, hetry, 
votsti, zandry. Pas — . Dia miadana 



Digitized by 



Google 



TAR 



— 797 



TAU 



Enfant—. Zazalahy hetry, votsa. Fruits 
tardifs. Zandmn-boankazo. 
TARDIVEMENT, adv. Traira aoria- 

na. 
TARE, sf. Fihenam-bidin' entana noho 

ny fahasimbany. 
TARÉ, ÊE, ad;. !• Simba. Marchandi- 
ses ta rées. Entam-barotra simba. 2° fîg. 
Tsisy vidiny, afa-bardka, tsy vanona. 
Homme — . Lehilahy tsisy vidiny, etc. 
TARENTULE, sf. Karazan-kala. 
TARER, ta. Manimba. L'humidité tare 
les étoffes. Ny mando manimba ny lam- 
ba. 
Se tarer, vpr. Mihasimba. Les fruits 

se tarent. Mihasimba ny voankazo. 
TARGETTE, sf. Karetsaka. 
TARGUER (SE), vpr. Mirehareha, mi- 
dohadoha. Se — de sa fortune. Mireha- 
reha, etc., noho ny Jmreriy. 
TARIÈRE, sf. Homamanta be, 
*TARIF, fm. Kilazam-bidim-barotra, fila- 
zana ny fadintseranana na ny haba tsy 
maintsy haloa araka ny entana. 
TARIFER, va. Mandraikitra vidira-ba- 
rotra, — ny fadintseranana na ny haba 
tsy maintsy haloa. 
TARIR, ? a. fMandritra. ï* fig. Mam- 

pitsahatra. 
—, vn. 1° Ritra. Cette source ne tarit ja- 
mais. Tsy mely ritra na ovianana ovia- 
na io lobarano io. 2° fîg. Mitsahatra. Ses 
larmes ne tarissent point. Tsy mety mi- 
tsahatra ny ranomasony. Il ne tarit point 
sur votre éloge. Tsy mitsahatra midera 
anao izy. 
Se tarir, vpr. Miharitra, efa ho ritra. 
TARISSABLE, adj. Àzo ritina, mety 

ho ritra. 
TARISSEMENT, sm. randritana, fa- 

haritana. 
TARLATANE, sf. Karaza-masilina ma- 

karakara be. 
TARSE, sm. Hato-tongotra, vohon-ton- 

gotra. 
TARTE, sf. Karaza-mofo mamy fisaka 

misy voankazo. 
TARTINE, sf. Sila-mofo mihosotra zava- 

mamy. 
TARTRE, sm. f Faikan-divay miraiki- 
tra amy ny tavoahangy na barika. 2 # — , 
Kitro amy ny nify. 
TARTRIQUE, adj. m. Acide — . Tarla- 

rika. 
TARTUFE, sm. Mpihatsaravelatsihy. 



TARTUFERIE, sf. Fihatsarambelatsi- 

TAS, sm. l*Antontany, zavatra mifanon- 
goa. Un — de pierres. Antontam-hato. 
Être en — . Mifanongoa. Mettre en — . 
Manao antontantj, mampifanongoa. 
2° fîg. Zavatra betsaka. Un — de fainé- 
ants. Olona betsaka midonana-poana. 
TASSE, sf. 1° Kapoaka, zinga, kopy. 2* 
—, Eran'ny ka|)oaka, — zin^a, —kopy. 
Prendre une —de café. IfiS/tro kafe 
eranny kopy. 
TASSEMENT, sm. Fietrena, fifatrara- 

na. 
TASSER, ra. Manao antontany, mancm- 

ta, mampifanongoa. 
Se tasser, vpr. Mietry, miletsy, mifatra- 
tra. Le bâtiment se tasse. Mielnj, mi- 
letsy ny trano. Les terres rapportées 
se tassent. Mietry, etc., ny tany nalin- 
dra. 
TATER, va. 1° Mitsapa. — un* étofTo 
Mitsapa lamba. — le pouls. Mitsapa 
ny polsa. 2° fîg. Mitsapa. mamantntra. 
Je Pai tàté su r cette a (Ta i re H fa n i tsapa , 
namantalra azy taminMzany raharalia 
izany aho. — le terrain. Mitsapa toe- 
draharaha. 
— , vn. !• Manandrana. —d'une perdrix. 
Manandrana tsipoy. 2° /ï£. Il veut — 
du métier de soldat. Ta-hanandrana ny 
ataon' ny miaramila izy. 
TÀTE-VIN, sm. Zavatra fanandrama- 

na ny divay aoanuty barika. 
TATONNEMENT, sm. Fi tsapa tsa pa- 
na, fi ra para pan a lîpapapapana, fiapaua- 
pana, iipampdna. 
TATONNER, vn. 1" M itsapatsapa, mi- 
ra para pa, mipapapapa, miapanapana, 
mipampâna. 2° fîg. M itsapatsapa. 
TATONNEUR, EUSE, s. Mpitsapa- 
tsapa, etc. 

TATONS (À), loc. adv. \" Milsapatsa- 

pa, etc. 2 # fîg M itsapatsapa. Chercher 

la vérité à — . M itsapatsapa mba hita- 

dy ny marina. 
TATOUAGE, sm. Tombokavatsa, ha- 

vatsa, fanaovana tombokavatsa, tetika, 

fitetchana. 
TATOUER, va. Manao tombokavatsa, 

mitetika tarehy. 
Se tatouer, vpr. Manao tombokavatsa 

amy ny tenany, mitetika ny tarehiny. 
TAUDIS, sm. Trano sady kely no ma- 

loto. 
TAUPE, sf. !• Karazam-biby hoatra ny 



Digitized by 



Google 



TEI 



— 798 - 



TEL 



voalavo mitoetra mandrakariva anyana* 
ty tan y. 2° fig. Mpanao an-tsokosoko. 

TAUPINIÈRE, sf. f Rokan' ny taupe. 
•• fiQ- Trano bongo. 

TAUREAU, sm. {• Ombalahy. 2* fig. 
Olona matanjaka. 

TAUX, sm. 1° Vidim-barotra raikitra. — 
du pain. Vidi-moto raikitra. 2 - — , Za- 
na-bola voafetra. Il prête de l'arpent 
au— légal. Mampanjana-bola araka 
izay voafetry ny lalana izy. 3 # — . Hetra 
voafetra. Son — est trop haut. Be loatra 
ny hetra voafetra haloany. 

TAVERNE, sf. Trano fivarotan-divay 
an-tsinjarany. 

TAXATION, sf. Famerana vidim-ba- 
rotra. 

TAXE, sf. 1* Vidim-barotra voafetry ny 
fanjakana, fe-bidy a taon' ny fanjakana. 
2°— , Hetra. On mit une — sur les plus 
riches. Nampandoavin-fteJra ny mpa- 
nan-karena indrindra. 

TAXER, va. 1* Maraetra vidim-baro- 
tra, mame-bidy. 2 # — , Mampandoa he- 
tra. 3 # fig. Manao ho.... On le taxe d' 
hypocrisie. A taon' ny olona ho mpiha- 
tsaravelatsihy izy. 

Se taxer, vpr. Manao latsakemboka. 

TE, pron. pers. Voy. Tu. 

TECHNIQUE, ad/. Mombany fahaiza- 
na anankiray. Mot—. Teny momba ny 
fahaizana anankiray. 

TÉGUMENT, «m. Zavatra mandrako- 
tra, — manarona, — mamono. La peau 
est un—. Ny hoditra d\a zavatra mnn- 
drakotra, etc. 

TEIGNE, 8f. 1-Tsindoha. 2*—, Fositra, 
kalalao. 

TEIGNEUX, EUSE, adj. et a. Tsin- 
dohaina. 

TEINDRE, va. 1* Manasôka anaty ra- 
non-doko, manôîta, manato, manao an- 
gana, — lomotra, — vony. —en rouge. 
Manasôka anaty ranon-doko mena. 
— en rouge avec l'ecorce du natte. Afa- 
nato — en noir. Manôka. — en bleu. 
Manasôka anaty ranon-doko manga, 
manao angana. —en vert. Manasôka 
anaty ranon-doko maitso, manao lo- 
motra. 2*—, Manamena. 

TEINT, sm, {• Soka. Étoffe bon—. Lam- 
ba tsara soka. 2°— , Endrika, tarehy. Il 
a le — haie. Mivaloarika ny endriny, 
ny tarehiny. 

TEINT, TEINTE, p. et ad]. !• Na- 
sôka anaty ranon-doko, voasoka, naso- 
ka, voanato, nonatoina, vita angana, 



— lomotra, — vony. 2*—, Mena. Après 
la bataille, la rivière était teinlo de 
sang. Taorian'ny ady dia menan* ny ra 
ny renirano. 3 a fig. Ses mains sont tein- 
tes de sang. Nahafaty olona izy. 

TEINTE, sf. !• Volo. Cela est d'une — 
plus faible. Tanora volo kokoaity. 2* fig. 
Zavatra kely miseho. II y a dans ce qu'il 
dit une — de malice. Misy basompara- 
na kely miseho amy ny teny lazainy. 

TEINTURE, sf. 1* Ranon-doko, soka, 
ronato. —noire faite avec le bois de cam- 
pôche. Sokan-kazo. Drap d'une belle 
teinture. Lopôtra tsara soka. 2*—, Fa- 
nasokana anaty ranon-doko, fanokane, 
fanatoana. 3* fig. Fahalalana araban- 
govango. Il n'a qu'une — de philosophie. 
Tsy mahalala afa-tsy ny ambangovan- 
gon % ny fllozofy izy. 

TEINTURERIE, sf. Fahaizana manao 
soka, trano fanaovan-tsoka. 

TEINTURIER, 1ÈRE, s. Mpanao soka/ 

TEL, TELLE, adj. t* Mitovy, sahala, ta- 
haka, tahaka izany. Il est — que son pè- 
re. Mitovy, sahala amin-drainy, tahaka 
an-drainy izy. Je ne vis jamais rien de 
— . Tsy mbola nahita zavatra tahaka 
izany aho. 2*— T Lehibe loatra, loatra. 
8a bonté est telle qu'il se fait chérir de 
tout le monde. Lehibe loatra ny haza- 
vam pony, ka tia V ny olona rehetra izy. 
Il en est affligé à un — point qu'il en 
perd la raison. Malahelo loatra noho iza- 
ny izy, ka very hevitra. 3"—, Anona, izao 
izao, izany izany, misy. Il est allé s'é- 
tablir dans telle ville. Lasa nipetraka 
tany ananona izy II m'a dit telle et 
telle chose. Nilaza izao izao, izany iza- 
ny tamikoizy. — homme est récompen- . 
se qui mérite d'être puni. Misy olona 
mahazo valisoa nefa mendrika hofairi- 
na. —quel. Voy. Quel. 

—ipron.indèf. Izay. —fait des libéra- 
lités qui ne paye pas ses dettes. Indrain- 
dray izay dohadohaka tsy mahaloa trosa. 

—, s. Ranona. Il reste chez un—. Mipe- 
traka ao amiu-d ranona izy. 

TÉLÉGRAMME, sm. Teny entin'ny 
telegrafy, telegrama. 

TÉLÉGRAPHE, sm. Telegrafy. 

TÉLÉGRAPHIE, sf. Fahaizana mom- 
ba ny telegrafy. 

TÉLÉGRAPHIER, va. Ma m pi tondra 
teny amy ny telegrafy. 

TÉLÉGRAPHIQUE, âdj. Momba ny 
tclografy, ontin* ny telegrafy. 



Digitized by 



Google. 



TEM 



— 799 — 



TEM 



TÉLESCOPE, sm. Masolavitra maka- 
diribc, telesko; y. 

TÉLESCOPIQUE, adj. Amy ny teles- 
kopy, tsy hita afa-tsy amy ny teleskopy. 
Étoiles télescopiques. Kintana tsy hita 
afa-tsy amy ny teleskopy. 

TELLEMENT, ado. Loatra. Voy. Tel. 

Tellement quellement, toc. adv. Tsy 
tsara loatra. 

TÉMÉRAIRE, adj. Sahy loatra, foana. 
Homme— . Olona sahy loatra. Jugement 
— . Fitsarana foana. 

— , 8. Olona sahy loatra. 

TÉMÉRAIREMENT, adv. An-kasa- 
hiana loatra. foana. 

TÉMÉRITÉ, sf. Hasahian-doatra. 

TÉMOIGNAGE, «m, f Tenin'ny vavo- 
lombelona, fiampangana, filaza. fllazana, 
tsy faniniana, fandrenesana, fahitana. Il 
a été entendu en — . Efa re ny tenin' 
io vavolombelona io. Il a porté un faux 
— . Niampanga laingaizy. Selon le — 
des historiens. Araka ny filazari ny 
mpitantara. Je rendrai de vous bon — . 
Ataoko tsara lazaina hianao. Il a ren- 
du — à la vérité. Nilaza ny marina izy. 
J'ai pour moi le —de ma conscience 
Tsy tsimn' ny erilreritro aho. Il faut 
s'en rapporter au — dos sens. Tsy 
maintsy hinoana izay ren' ny faha- 
renesana, izay hitan' ny maso. Je 
m'en rapporte au — de mes yeux. Inoa- 
ko izay hitan' ny masoko. 2°— , Fam- 
pisehoana, fanambarana, vavolombelo- 
na. Sa conduite est un — de la droiture 
de ses intentions. Ny ataony no mam- 
piseho, manambara ny hitsim-pony, 
vavolombelon ny hitsim-pony. 
TÉMOIGNER, vn. Mitsangan-ko va- 
volombelona, miampanga. Il a témoi- 
gné contre lui. Nit8angan~ko vavolom- 
belona hitomboka azy izy, niampanga 
azy izy. 
—, ra. Milaza, mampiseho. Je témoigne- 
rai partout ce que jo lui ai vu faire. 
Holazaiho hatraiza hatraiza izay hitako 
nataony. Il m'a témoigné de l'amitié. 
Nampiseho filiavana ahy izy. 
TÉMOIN, 8m. Vavolombelona, mahita, 
manatrika. Prendre quelqu'un à — . Ma- 
ka olona ho vavolombelona. Cette que- 
relle eut pour témoins un grand nom- 
bre de personnes. Betsaka ny olona ra- 
rolombeloiï izany flfandirana izany, na- 
hita, nanatriha izany fi fandirana izany. 
Ses blessures sont les témoins de sa gloi- 



re. Ny ratrany no varolombelon' ny 
voninahiny. 
TEMPE, sf, Fihirifana. 
TEMPÉRAMENT, sm. f Toe-bala- 
na. Il est d'un — faible. Osa ny toe-bata- 
ny. V—, Tootra. Il a un — vif. Mavi- 
tribitrika ny loetrany. 3* fîg. De vitra 
ifanarabana. Il proposa divers tempé- 
raments. Namosaka hecitra maro sa- 
mihafa ifannrahana izy. 
TEMPÉRANCE, sf. Fahalalam-petra 
amy ny haninasyny fisotro, fahalalana 
fetra, — onony. 
TEMPÉRANT, ANTE, adj. Mahala- 
la fetra amy ny hanina sy ny fisotro, 
mahalala fetra, — onony. 
TEMPÉRATURE, sf. !• Toetry ny an- 
dro. La— de celte contrée est fort hu- 
mide. Mando dia mando ny toetry ny 
aiiciroamin' iiy tany ity. 2*—, Tuetry 
ny hafanana na ny hatsiaka. La — de 
l'eau. Ny toetry ny hafanana ?ia ny 
hatsiaky ny rano. 
TEMPÉRÉ, ÉE, adj. 1° Misy hafana- 
na antonintoniny. Pays — . Tany misy 
hafanana antonintoniny. 2°— , Maha- 
lala onony. — fetra. — ny antoniny. Es- 
prit — . Olona mahalala onony, etc. 
3 # fîg. Antoniny. Style —, Laha-teny 
antonintoniny. 
—, sm. Hafanana antonintoniny. Le 
thermomètre est au — . Ny termometra 
milaza hafanana antonintoniny, 
TEMPÉRER, va. Mampihena, ma- 
nalefaka, manaketraka, mampionon?, 
mampitony. Le vent a tempéré la cha- 
leur. Ny rivotra nampihena, nanalc* 
faka, nanaketraha ny hafanana. Le 
temps tempère l'affliction. Ny ela mam- 
pihena, etc., ny alahelo. 
Se tempérer, vpr. Mihena, mihamale- 

faka, mihaketraka, mionona, mitony. 
TEMPÊTE, sf. t" Tafio-drivûtra. 2° fîg. 
Fanpnjehana, fikorontanann. Sa fermeté 
ne l'abandonna point au milieu des tem- 
pêtes suscitées contre lui. Tsy nilaozan* 
kerira-po izy tao anatin' ny fanen» 
jehana namely azy. L'État est menacé 
de quelque — . Misy fikoronlHn&na mi- 
la hamely ny fanjakana. 
TEMPÊTER, vn. Mimonjomonjo, mi- 
moimoy, mikoinkoina. — contre quelqu* 
un. Mimonjomonjo, Qlc, amin' olona. 
TEMPLE, «m. 1* Trano flvavahana, 
tempoly. 2*— , Trano fivavahan' ny pro- 
te-uan'a. 



Digitized by 



Google 



TEM 



800 — 



TEN 



TEMPORAIRE, ad/. Maharitra aqdro 
snsany. Pouvoir — . Fahefana mahari- 
tra andro sasany. 

TEMPORAIREMENT, ado. Mahari- 
tra andro sasany. 

TEMPORAL, ALE, adj. Ao ara-pi h i- 
rifana. 

TEMPOREL, ELLE, adj» Amin' izao 
fiainana izao, momba ny nofo. Les biens 
temporels. Ny harenûao fiainana izao, 
ny haren' ny nofo. La puissance tempo- 
relle du pape. Ny fahefan* ny papa ara- 
ka ny nofo. 

— , sm. Ny fahefana araka ny nofo. 

TEMPORELLEMBNT, adv. Amin* 
izao flainana izao. 

TEMPORISATION, $f. Fiandrasana 
andro. 

TEMPORISER, vn. Miandry andro. 
Ne vous hâtez pas, il est bon de—. Aza 
maika hianao, fa tsara ny miandry an- 
dro. 

TEMPORISEUR, sm. Mpiandry an- 
dro. 

TEMPS, «m. t* Andro. Le — s'écoule. 
Mandalo ny andro. Profiter du—. Man- 
dany tsara n y and ro. Perdre le—. Man- 
dany andro foana, manary andro. Tuer 
le — . Manala andro. Demander du — . 
Mangata:<a andro. Gagner du—. Maha- 
zo andro. Le carême est un — do péni- 
tence. Andro fivalozana ny karemy. Du 
— île Salomon. Tamy ny androny Salo- 
mona. C'était un — de trouble. Nisy û- 
korontanana larain* izany andro izany. 
Le — se met au beau. Mthatsara ny an- 
dro. || /oc. Il y a bien du — . Efa ela dia 
ela. Il y a peu de—. Vao haingana. Be- 
donner du bon—. Manaram-po, milalao. 
Prendre son — . Manao miadana, tsy 
rototra. Prendre le — comme il vient. 
Tsy maka sarotra amin-javatra. 2° — , Fo- 
toana, taona, anjara andro. Payer dans 
le — fixé. M&ndoa amy ny fotoana rai- 
kitra. Le — est favorable. Tsara izao ny 
fotoana. Le — de la moisson. Ny faom- 
pijinjana. Ce soldat a fait son—. Naha- 
lapitra ny anjara androny ity niiara- 
mila ity. 3*—, Fahafahana. Le — me 
manque. Tsy afaka aho. 4* —, Fiovan*ny 
verba milaza fotoana samihafa. 

À temps, toc. adv !• Amy ny fotoana. 
Vous arrivez à—. Tonga amy ny fotoa- 
na hianao. 2 # — , Misy fetr 4 andro. Ban- 
nissement à — . Fanaovana sesi-tany 
misy fetr' andro. 



En même temps, loc. ado. Miaraka. 

Nous élions au collège en même — . Nia* 

raka tany amy ny kolejy izahay. 
De tout temps, loc. adv. Mandrakari- 

va. 
De temps en temps, loc. adc. Indrain* 

dray. 
TENABLE, adj. Azo itoerana. Cette 

maison n'est pas — . Tsy azo itoerana 

ity trano ity. 
TENACE, adj. 1" Mamikitra. 2* /?g. Mi* 

tompo teny fantatra, mikiribiby, kirina. 

3 # —, Kafiry. 

TÉNACITÉ, sf. f Famikitra. La — de 

la glue. Ny famikitry ny gilio. 2* fîg. 

Fikiribiby, kiry. 3 # — , Hakafiry. 
TENAILLE, sf. Tandra, tandra moko- 

tra. Saisir avec les tenailles. M an an - 

dra. 
TENAILLER, ra. Mampijaly amy ny 

tandra mena mivaivay. 
TENANCIER, 1ÈRE, a. Mcnakely. 

TENANT, ANTE, adj. et $m. Séance 
tenante. Amin* izany tivoriana izany. Les 
tenants et aboutissants. Voy. Aboutis- 
sant. 

TENDANCE, &f t f Fitadiavana. 2* fîg. 
Fitongilanana. L'homme a une — natu- 
relle à Tégusme. Fora ban' ny olombelo- 
na ny mitongilana ho amy ny fitiavan- 
tena loatra. 

TENDANT, ANTE, adj. Mikendry, 
mi la ho. Un discours — à prouver. La- 
ha-teny mikendry hanaporofo. Des li- 
belles tendants à la sédition. Boky kely 
mita hampikomy. 

TENDEUR, EUSE, s. Mpamelatra. — 
de pièges. 3f pa mêla- pand ri ka. 

TENDON, «m. Hoza-be, traingovazana, 
— d'Achille. Traingovazana. 

TENDRE, adj. 1* Malemy. Bois — . Ha- 
zo malemy. Viande — . Hena malemy. 
Il a la peau — . Malemy hoditra izy. V 
—, Vao vao, tanora. Pain — . Mofo rao- 
vao. Age — . Fahatanorana. Couleur 
— . Volon-javatra tanora. 3* fiy. Bell- 
tiavana, mora mangoraka,*— mttsotra< 
Une mère — . Reny be filiavana. Il a le 
coeur — . Be fltiavana izy, mora man- 
goraka, — mitèetra ny fony. 4 # — , Main- 
ptseho fitiavana, mahonéna, mampan- 
goraka, mampitsetra. Des paroles ten- 
dres. Teny mampiseho filiavana, etc. 

TENDRE, ra. fManenjana. —une cor- 
de, un arc. Manenjana tady, tstpilta. 



Digitized by 



Google 



TEN 



301 — 



TEK 



2 # — , Mamelatra, manemitra. —un piè- 
ge. 3/amefapandrika. 3°— , Mananty, 
maninjitra, manololra. mannndratra. 

— la main pour demander l'aumône. 
Manantif tânana mba hangataka fian- 
trana. —les bras à quelqu'un pour l'em- 
brasser. 3/anin/i-ténana mba hamihina 
olona. —la joue. Manolotra takolaka. 

— les mains vers le ciel. .Wanandra-tà- 
nanaamy ny lanitra. 

—, vn. !• Mankany, milady. Où tend ce 
chemin-là? Mankaiza io lalana io? L'air 
tend à s'élever. Milady hisondrotra ny 
aéra. 2* fig. Mitady, mikendry, mila, 
mandeha, miafara. — à la perfection. 
Mitady, mikendry ho lavorary. Où ten- 
dent tous ces propos ? Aiza no alehan* 
izany resaka rehetra izany ? Tout cela 
ne tend à rien. Tsy hita izay ia/aran* 
izany rehetra izany. 

TENDREMENT, adv. Àmim-pitiava- 
na. 

TENDRESSE, sf. !• Fitiavana. La — 
d'un père pour ses enfants. Ny fitiavan' 
ny ray ny zanany. 2 # — , pi. Fampise- 
hoam-pitiavana. Il m'a fait mille tendres- 
ses. Nampi8eho fitiavana lehibe ta- 
miko izy. 

TENDRETÉ, sf. Halemy. 

TENDU, tTE, p. et adj. 1° Henjana, no- 
henjanina. 2*— , Voavelatra, novelari- 
na, mivelatra, voatemitra, notemerana. 
mitemitra. L'église est tendue do noir. 
Voatemitra lamba mainty ny trano le- 
glizy. 3- fig. Miraikitra maty, sarotra. Il 
a l'esprit toujours—. Miraikitra mafy 
mandrakariva amin-javatra ny sainy. Si- 
tuation tendue. Toe-drabaraha sarotra. 

TÉNÈBRES, sf. pi. 1* Hamaizina, ai- 
zina, ny maizina. Voy. Obscurité. 2* fig. 
Aizina, maizina. Les— de l'idolâtrie. Ny 
ai zin ny fanompoan-tsampy. L'ange des 
— . Ny anjelin'ny maizina, ny démo- 
ny. L'empire des — . Ny fanjakan' ny 
maizina, ny afobe. 

TÉNÉBREUX, EUSE, adj. i- Mai- 
zina. 2* fig. An-tsokosoko. Menées té- 
nébreuses. Famoronan-tsain-draUy an- 
taokosoho. 

TENEUR, sf. Teny. Selon la — de l'ar- 
rêt Araka ny tenin'ny didy. 

TENEUR DE LIVRES, «m. Mpano- 
ratra ny miditra sy ny mivoaka amy ny 
traao fivarotana. 

TÉNIA, êm. Sakoitra. 

TENIR, va. !• Mitana, mihazona. -«une 



épéo. A/ifan-tsabatra. Je le tiens bien, il 
ne m'échappera pas Tanako. hazoniko 
tsara izy, ka Isy ho afaka handositra. ■*• 
quelqu'un par le bras. MUantàna olona. 
—quelqu'un à la gorge. Mihazona olona 
amy ny tendany ; fig, manao terivozona, 
olona. On le tient en prison. Tànana, 
hazonina ao an-tranomaizina izy. Il no 
peut — sa langue. Tsy ma ha fa ?/i -bava 
izy. Ce tonneau tient bien le vin Mafia» 
tana tsara ny divay io barika io. 2—, 
Manana, mitoetra, mamory. — auberge. 
Manana tranom-bahiny. Il tient la cham- 
bre, parce qu'il est incommodé. Mitoc* 
Ira ao an-tranony izy, satria marisarisa^ 
Le pape tint un concile. Namory ny 
eveka rehetra ny papa. !•— j Mandre, 
mahazo. De qui tenez-vous cette nouvel- 
le ? Iza no nandrenesanao izany zava- 
baovao izany ? C'est de vous qu'il tient 
sa fortune. Hianao no nahazoany ny 
hareny. La iièvro le tient. Azon'ny tazo 
izy. 4'—, Mahalany, omby. Cette dame- 
Jeanne tient quinze litros. Mahalany^ 
omby indirny amby ny folon* ny tavoa* 
hangy ioda r ni£ana io. 5°— , Mitahiry, mi- 
tandrina, mifchy, mitondra, manatante- 
raka. Il tient son argent dans sa cham- 
bre. Mitahiry ny volany ao amy ny efi- 
tranony izy. Il tient les choses en bon 
état. Mahatahiry, mahatandrina ny 
zavalra tsy ho simba izy. Elle tient 
bien ses enfants. Mitandrtna, mifchy 
tsara ny zanany izy. Il tient bien sa clas- 
se. Mifehy, mitondra tsara ny inpia- 
nany izy. — son rang. Mitandrina ny 
voninahiny. — ses engagements. Mana* 
tanteraka ny teny napetrany. —la main 
à quelque chose. Mitandrina, mam- 
panan/aniera/ta zavatra anankiray. 6* 
— , Manoratrt, mandatsaka an-tsoratra. 
Il tient les livres chez un banquier. Ma* 
noratra ny miditra sy ny mivoaka ao 
amy ny banky anankiray izy. Tenez no- 
te de cela. Sorato, alatsaho an-/sora* 
ira, tadidio tsara izany. 7 a — , Manao, 
manao ho... — une mauvaise conduite. 
Manao fitondran-tena ratsy. —des pro* 
pos hasardés. Manao resaka an-jam- 
ba. — les mains jointes. Manao tânam- 
bokovoko. —une place assiégée. Manao 
fahirano tanâna anankiray. Je tiens ce- 
la pour vrai. Ataoko ho marina izany. 
Il i 0Cm — tête à quelqu'un. Manohitra 
olona. —un enfant sur les fonts. Tonga 
ray na reny amy ny batemy. — la queua 
de la poêle. Miandraiki-draharaha. 

51 



Digitized by 



Google 



TKN 



~ 802 — 



TEN 



—, rn. !• Manolotra, raiCanolotra. Ma mai- 
son tient à la sienne. Manolotra ny azy, 
mifanololra amy ny azy ny tranoko. 2 - — , 
Miraikitra, mikambana, miandany, tia, 
rairaiki-po. Les fruits tiennent à l'arbre. 
Miraikitra amy ny hazo ny voankazo. 
Il tient à lui pour plusieurs raisons. Mi- 
s y an ton y samihafa iraiketany, ikam- 
banany aminy, itiavany azy. —pour 
quelqu'un. Miandany amin* olona. Il 
tient à partir. Te-hiala izy. Il tient à l'ar- 
gent. Tia vola, miraiki-po amy ny vo- 
la izy. S - — , Avy, misy. Cela tient à sa 
jeunesse. Avy amyny hatanorany izany. 
Mon départ tient à plusieurs causes. 
Misy antony samihafa ny ialako. 4 # — , 
Mifandraidraika, mitovitovy. Le mulet 
jlient du cheval et de l'âne. Mifandrai- 
draika, etc., amy ny soavaly sy ny am- 
pondra ny raroole. Il tient de ses aïeux. 
Mifandraidraika amy ny razany izy. 
5*—, Manohitra, manoha* mahazaka, 
maharitra. Cette place ne peut pas — 
huit jours. Tsy mahatohitra havaloan' 
andro io tanana io. — bon. Manohitra 
mafy. Ge navire ne saurait^- contre les 
vagues. Tsy mahatohitra, mahatoha, 
mahazaka ny onjan-dranomasina io 
sambo io. Cette couleur ne tient pas. Tsy 
maharitra io loko io. 

— , v. imp. Misakana, raharaha, mianki- 
na, maninona. A quoi tient-il que nous 
ne partions? Inona no misakana an- 
tsikatsy handeha? Il no tient qu'à moi. 
Raharahaho hiany izany, izaho hiauy 
no iankinan' izany. Qu'à cela ne tienue. 
Tsy maninona izany. 

Se tenir, vpr. \* Mamikitra, manaraka, 
tsy niiova. Il se tint à une branche. Na- 
mikilra tamy ny sampan-kazo izy. Je 
m'en tiens à votre décision. Manaraka 
ny fandidianao abo. Il s'en tient à son 
mot. Tsy mtoua teny izy. 2 # — , Mitoe- 
tra, mitomoetro, mipetraka.mi..., man... 
Tenez-vous là. Mitoera, milomoera, 
m ipetra ha etsyhianao. Se — au soleil. 
Mitoetra, mipetraka amy ny hainan- 
dro, mitanina andro. Se —debout. Mi- 
tsangana. Se — droit. M tjoro, mtjari- 
dina. Se — courbé. M amokoka. Se — 
les bras croisés. Mamihin-tena, mano- 
hon-tena. midonana-poana. 3 # — , Misy. 
Le marché se tient le' mardi Misy tse- 
Tia amy ny talata. 

TENON, sm. Lahin-drafitra. 

TÉNOR, sm. Torebiny, saikiny. 

TENSION, sf. 1° Hahenjana, fihenjana- 



na. La — d'une corde. Ny hahenjana 
etc., ny tady. 2 # fig. Firaiketana mafy» 

— desprit. Fira tAe/an-tsaina mafy.- 
Voy. Tbndu. 

TENTANT, ANTE, adj. Mahataona, 
mahatarika. 

TENTATEUR, TRICE, *. Mpaka fa- 
nahy. 

TENTATION, sf. !• Fakam-panahy, fi- 
taoman-dralsy. Résistez à la—. Mano- 
hera ny fakam-panahy, etc. 2 - — . He- 
vitra mitaona, fitsiriritana. Il résista à la 

— de répondre. Nanohitra ny hevitra 
nitaona azy mba hamalivaly izy. 

TENTATIVE, sf. Fanandramana. Il fit 
plusieurs tentatives inutiles. Nanan- 
drana imbetsaka foana izy. 

TENTE, sf. Trano lay, lay. 

TENTER, va. 1* Manandrana, mitsapa 
fanahy. mizaha toetra. — une entreprise. 
Manandrana raharaha. Dieu tenta Ab- 
raham. Andriamanitra nilzapa fana- 
hy, nizaha toetra any Abrahama. 2 - — , 
Maka fanahy, mitaona, mitarika, m a hâ- 
te...... mampitsiriritra. Le serpent ten- 
ta Eve. Ny bibilava naka fanahy any 
Eva. — Dieu. Maka fanahy an* Andria- 
manitra. On Ta tenté avec de l'argent. 
Vola no nentina nitaona, nitarika azy. 
Ce beau temps ne vous tente-t-il pas de 
vous promener? Moa tsy mahate-hitsan- 
gantsangana anao izato hatsaran' ny an- 
dro? Ces fruits ne vous tentent-ils pas? 
Moa tsy mampitsiriritra anao ireo 
voankazo ireo? 

TENTURE, sf. Temitra, lamba terni tra. 

TENU, UE, adj. 1* Milamina, voatan- 
drina. Une maison bien tenue. Trano mi' 
lamina, etc., tsara. Des enfants bien te- 
nus. Ankizy madinika voatandrina tsa- 
ra. 2 # — , Tsy main tsy, misy didy. Il est- 

— à restitution. Tsy maintsy hanoni- 
Ira izy. À l'impossibilité nul n'est — . 
Tsy misy didy mampanao izay tsy zaka. 

TÉNU, UE, adj. Madinika. 

TENUE, Sf. 1° l^ivoriana. Pendant la — 
du concile. Tamy ny andro nivorian* 
ny eveka rehetra. 2*—, Fitoetra, flpetra- 
ka, fanamiana, fltafy, fiàkanjo. Il manque 
de — . Ratsy fitoetra, fipetr aka izy. Être 
en grande—. Manamy. Être en petite 
— . Mitafy, miakanjo tsotsotra. 3* — , 
Fanoratana. Il entend bien la— des li- 
vres. Mahay tsara ny fanoratana ny mi- 
ditia sy ny mivoakaizy. 

TÉNUITÉ, sf. Uadinika. 



Digitized by 



Google 



TER 



— 803 — 



TER 



TÉRÉBENTHINE, sf. Ditin-kazoanao- 
vana lasantsy. Essence de — . Lasantsy. 

TERGIVERSATION, sf. Fana ri an- 
ci ia, flhodivitra. 

TERGIVERSER, vn. Manary dia, rai- 
hodivitra. 

TERME, sm. 1* Farany, fabalaperana. 
Tout a un—. Misy farany ny zavatra 
rehetra. Le— • de la vie. Ny /aran' ny 
andro iainana. Il est à son dernier—. 
Efamby amy ny /aran'ny andro iaina- 
ny, efa ho tapitra andro ity. Il n'est 
pas encore au— de ses adversités. Tsy 
mbola tapitra ny fahoriany. 2 # — , Fe- 
tr'andro, fotoana, vola aloa araka ny fe- 
tr'andro. II paie dès que le — est échu. 
Mandoa izy rahefa tonga ny felr' andro, 
ny fotoana. Il a payé son—, Nandoa ny 
vola tsy maintsy halo* araka ny fe- 
tr' andro izy. 3'—, Fotoana flterahana, 
volana, andro, fotoana fahaterahana. 
Cette femme n'est pas encore à son — . 
Tsy mbola tonga amy ny fotoana hite- 
rahany io vehivavy io. Elle approche 
de son—. Miandry volana, andro izy. 
Elle est accouchée avant — . Niteraka 
tsy tonga volana izy. Cet enfant est venu 
à — . Teraka tamy ny fotoana fahatera» 
hany io zaza kely io. 4 # — , Teny, fom- 
bam-pitenenana. Il faut s'en tenir aux 
termes du contrat. Tsy maintsy harahi- 
nany fentn'ny fanekena. Il ne connaît 
pas les termes de la marine. Tsy maha- 
lalany teny, etc., momba ny sambo izy. 
5 # — , pi. Toetra, raharaha, tifanarahana. 
En quels termes êtes-vous avec lui de- 
puis votre querelle ? Manao ahoana ny 
toetrao sy izy hatramy ny niadianareo? 
Je suis en bons termes avec lui. Tsa- 
ra raharaha, mifanaraka tsar a ami- 
ny aho. 

TERMINAISON, sf. I' Fahataperana. 
fiafarana. La — d'un procès. Ny fahata- 
peran'ny ady. La — d'une maladie. Ny 
fiafaran 1 ny aretina. 2 # — , Fara soratra 
amy ny vakiteny. 

TERMINER, va. Mametra, manapitra, 
roamita. Ces montagnes terminent l'ho- 
rizon, lreo tend rombohl ira ireo mame- 
tra ny faravodilanitra. — une lettre. Ma- 
napitra, mamita taratasy ampitondrai- 
na. 

Se terminer, vpr. 1* Tapitra, miafara, 
vita. Tout cela s'est heureusement termi- 
né. Tapitra soa aman-tsara izao rehe- 
tra «ao, tsara ny niafaran izao rehetra 
izao. 2 # — , Misy fara soratra» 



TERMINOLOGIE, sf. Foiubam-pilr~ 
nenana samihafâ momba ny fahaizana 
anankiray. 

TERNE, adj. !" Matroka, vasoka, man* 
gavoka. Argenterie — . Volafotsy malro* 
ka. Pierreries ternes. Vatosoa vasoka> 
mangavoka. 2 # /ïg. Tsy misy renty. Sty- 
le—. Laha-teny tsy misy renty. 

TERNIR, va. t* Manamatroka, maha- 
matroka.manavasoka.mahavasoka.mani- 
pangavoka. L'haleine ternit la glace 
d'un. miroir. Ny fofon' aina ma/iama- 
troka ny fitaratra. Cela ternit le teint. 
Mahavasoka, mnmpangavoka ny ta- 
reliy izany. 2*/?flf. Manimba. Cela a ter- 
ni sa réputation. Nanimba ny lazany 
izany. 

Se ternir, vpr. {• Mihamntroka, mihn- 
vasoka, mihamangavoka. 2* fig. Mina- 
simba. 

TERNISSURE, sf. Ilamatroka, hava- 
soka, faogavoka. 

TERRAIN, sm. f Tokotany, tany, ta* 
ny iadiana. Il a un bon — pour bâtir. 
Manana tokotany tsara anorenan-trano 
izy. Le — est mauvais. Katsy ny tany. 
L'ennemi laissa mille hommes sur le—. 
Arivo lahy ny fahavalo no maty tao amy 
ny fan y niadiana. 2' fig. Connaître le 
— . Mahalala toetr' olona. Ménager le — . 
Mitondra raharaha amim-pahamalina-' 
na. Être sur son—. Milaza izay hainy» 
manao izay maha ;atra azy. Disputer le 
— . Manohitra. Gagner du — . Mandroso 
tsikelikely. Perdre du — . Mihemotra. 

TERRASSE, 8f. 1* Tokotany narenina» 
tany narenina, tany nasandratra. Ce jar- 
din est tout en terrasses. Tany nare~ 
nina miantoantoana io zarday io. 2* — , 
Tafon-trano marin-tampona. 

TERRASSEMENT, a m. Fanarennn* 
tany, fanandratan-tany. 

TERRASSER, va, i # Manarin-tany, 
manandratra tany. 2 9 -~ ( Mandavo. — 
quelqu'un. Mandavo olona. 3* fig. Ma- 
harera-po, mahakivy, raampiraviravy 
lânana. Cett« nouvelle l'a terrassé. Na* 
harera-po^ etc., azy izany zava-baovao 
izany. 

TERRASSIER, a m. Mpanarin-tany, 
mpanandra-tany 

TERRE, sf. 1* Tany. Dieu créa le ciel et 
la— . Andriamanitra natiary ny lanitra 
sy ny tany. Tant que je serai sur—. 
Dieny mbola ety an-tan y aho. La — est 
crevassée. Mitriatriatra ny tany. — fer- 



Digitized by 



Google 



TER 



804 — 



TET 



tilc. Tany lonaka. —.blanche. Tany fo- 
tsy, taniravo. Un plat de—. Lovia ta- 
ny. Les terres australes. Ny lany amy 
Dylafiny atslmo. La— sainte. Ny tany 
masina. Perdre — . Tsy mahita tany in- 
tsony. Acheter une—. Mividy tany. 2* — , 
Fasana, tanimanga, saha, tanimboly, ta- 
nimbary. Il y a huit jours qu'on l'a mis 
en — . Havoloan* andro izay no nandeve- 
nana azy tao am-pasana. — cuite. Tani- 
manga voadotra. Chasser sur les terres 
d "autrui. Mihaza amy ny safran* olona. 
3-— , Tanety, sisin-dranomasina. Pren- 
dre — . Miakatra m-tanety. Côtoyer la 
— . Manaraka ny sisin-dranomasina. 
4* pg. Ny olona rehetra, ny eto an-tany. 
La — se tut devant Alexandre. Sina 
teo anatrehany Aleksandra ny ofana 
rehetra. Les vrais chrétiens méprisent 
la — . Manamavo ny eto an-tany ny 
kristiana marina. || loc. Remuer ciel et 
— . Manao araka izay tratry ny aina ha- 
hatanterahan-draharaha. Aller — à — . 
Manao tsotsotra, manao laha-teny tso- 
tsotra. 

TERREAU, sm. Roka. 

TERRE-NEUVE, Chien de—. Alika 
raakadiry sady lava volo. 

TERRER, va. Manototra foto-java-ma- 
niry. 

Se terrer, vpr. Miery ao anaty tany. Les 
lapins se terrent. Miery ao unaty ta- 
ny ny bitro. 

TERRESTRE, adj. 1» Amy ny tany. 
Vapeurs terrestres. Fofon-tany. 2°— , 
Momba ny elo an-tany. Il n'a que des 
sentiments terrestres. Tsy mihevitra afa- 
tsy ny eto an-tany izy. 

TERREUR, sf. Fahatsiravina, tahotra 
mafy. Il jeta la — parmi les ennemis. 
Nahatsiravina ny fahavalo izy. Être 
saisi de — . Azon' ny tahotra mafy. 
Il est la — des méchants. Atahorana 
dia atahoran* ny ratsy fanahy izy. — pa- 
nique. Voy. Paniqcb. 

TERREUX, EUSE, adj. 1- Miharo 
tany. Métal — . Metaly miharo tany. 
2°— , Feno fotaka, mihosim-bovoka. Il 
a les mains terreuses. Feno fotaka, etc., 
ny tanany. 3* pg. Hatsatra, vasoka. Il 
a le visage — . Hatsatra ny tarehiny. 
Couleur terreuse. Volon-doko vasoka. 

TERRIBLE, adj. I* Mahatsiravina, 
mahatahotra, mampatahotra. Cette nou- 
velle est — . Mahatsiravina, etc., iza- 
ny zava-baovao izany. 2*—, Mahagaga, 
efa izaitsizy. Il a une — humeur. Ma- 



hagaga ny hasarotam-pony. Vent — . 
Rivotra efa izaitsizy. Il a fait une — 
dépense. Efa izaitsizy ny vola laniny. 

TERRIBLEMENT, adv. f Mahatsi- 
ravina, mahatahotra , mampatahotra. 
2 # — , Izaitsizy. 

TERRIER, sm. 1* Lava-biby. — de la- 
pin. Lat?a-bitro. 2*—, Karazan' alika. 

TERRIFIER, va. Mahatsiravina, ma* 
batahotra, mampatahotra. Comme Ef- 
frayer. 

TERRINE, sf. Lovia tany lalina aty. 

TERRITOIRE, sm. Fari-tany. Le— 
français. Ny fari-tany frantsay. Cette 
ville a un— fort étendu. Lehibe dia lehi- 
be ny faritr' io tanâna io. 

TERRITORIAL, ALE, adj. Momba 
ny fari-tany. 

TERROIR, sm. 1* Tany. —fertile. Ta- 
ny lonaka. 2*—, Tany nihaviana. Ce 
vin sent le—, Misy fofon' ny tany ni/ia- 
viany izany divay rzany. 2* fig. Tany 
nihaviana. Cet homme sent le — . Manao 
toetry ny */any nihaviany io lehilahy 
io. 

TERRORISER, va. Mahatsiravina, 
mampitahotra. 

TERTRE, sm. Havoana, kiborin-tany, 
kiborim-pasika, bongon-tany, vohon-ta- 
ny. 

TES, adj. posx. Voy. Ton. 

TESSON ou TÉT, sm. Vakin-javatra, 
tavin-javatra, tavilotra. Tesson do bou- 
teille. Vafein-tavoahangy. Tôt d assiette, 
l'aftîm-bilia, tavilotra. 

TESTACÊ, &E, adj. et sm. Biby misy 
akorany. Les escargots sont des testacés. 
Ny sifotra dia biby misy akorany. 

TESTAMENT, sm. 1* Didim-panana- 
na, farahafatra. 2*—, Testamenta. V 
Ancien—. Ny Testamenta Taloha. Le 
Nouveau—. Ny Testamenta Vaovao. 

TESTAMENTAIRE, adj. Momba ny 
didim-pananana, — ny farahafatra. Exé- 
cuteur — . Izay notanan-tsoroka mba 
hampanatanteraka ny farahafatra. 

TESTATEUR, TRICE, s. Mpandidy 
harena, mpanao farahafatra. 

TESTER, vn. Mandidy harena, manao 
farahafatra. 

TESTIMONIAL, ALE, adj. Vavo- 
lombeloaa. Lettre—. Taratasy vavolom- 
belona. 

TÊT, sm. Voy. Tesson. 

TÉTANOS, sm. Aretina mafy mampifa- 
nintontsintonany hozatra. 



Digitized by 



Google 



TET 



— 803 — 



THE 



TÊTARD, sm. Tsiboboka. 

TÊTE, sf. I* Loha, andoba. Il s'ost cassf 
la—. Vaky ny lohany. J*ai mal de—. Ma- 
rary ny andohako. Ce vin porte à la—. 
Mampanelonelo ny andoha izany diva y 
izany. Il lui en coûta la — . Notapahin- 
doha noho izany izy. Vfig. Loha, aina, 
ati-doha, hatoka, saina, hevitra. J'ai des 
affaires par-dessus la — . Tsy eran' ny 
lohako* ny aiko ny raharaha. Il y va de 
votre — . Miankina aray ny ainao izany. 
C'est une — légère. Maivan-dona, kely 
ati-doha izy. Il a la— dure. Mafy hatoka 
izy. Il a bonne—. Be saina izy. Il n'a que 
cela en — . Izany hiany no ao %n-tsainy, 
no ao analin'ny heviny. Il n'a plus sa—. 
Tsy misy saina intsony izy. Il n'a plus 
sa — à lui. Very saina, hevitra izy. C'est 
une mauvaise — . Ratsy satna, hevitra 
izy. Il ne veut rien faire qu'à sa — . 
Tsy mety manao afa-tsy araka ny hevi- 
ny izy. 3*—, Olona, isan' olona. Cette 
taxe porto sur toutes les têtes. Ma- 
hazo ny isan' olona izany betra izany 
On paye cinq francs par — . Mandoa aria- 
ry iaan* olona. 4*—, Volon-doha. Il a la 
— frisée. Oly ny volon-dohany. 5*—, 
Loha, tendro, vody, voalohany, vava, lo- 
ha lâlana, filoha. La — d'un mat. Ny lo- 
ha, ny tendron' ny salazana. La — d'un 
arbre. Ny tenc/ron-kazo. La — d'une ai 
guille . Ny vody fanjailra. La— d'un clou. 
Ny vody fantsika. Votre nom est en —de 
liste. Voalohany ao amy ny rcjistra ny 
anaranao. La — d'un canal. Ny lohan' 
ny lakan-drano. La— d'un cortège. Ny 
loha ldlana. La — d'une armée. Ny vava 
ady. — de pont Vava tetezana. Marcher 
en — . Ao amy ny loha làlana. Le roi l'a 
mis à la— de son conseil. Notendren 
ny mpanjaka ho loha f fîlohan' ny ropa- 
nolo-tsainy izy. Il est à la — de l'entre- 
prise. Izy no lohany, filohany amy ny 
rabaraha. 

TÊTE-À-TÊTE, loc. adv. Honjohon- 
jon' olon-droa. Ils ont diné — à — . Hon- 
johonjon' izy roa lahy no niara-nisa- 
kafo. 

—, sm. Firesahan' olon-droa tsy amboa 
tsy lambo. Us oat eu un long — . Nire- 
saha ela izy 7*oa lahy tsy amboa tsy 
lambo. 

TÉTER, va. Minono. 

TÉTINE, */\ Tohatr'omby na kisoa. 

TÉTRARQUE, *m. Mpanapaka taloha 
lamy ny iari-tany anankiray, letrarika. 



TÊTU, UE, adj. et s. Maditra, mafy 
hatoka, mal'y solina, be tohika, mitoko- 
na, kiiïua. Comme Entêté. 

TEXTE, sm. fNytena tenj. Le— de 
l'Ecriture sainte. Ny tenu tenin' ny Su- 
ratra Masina. 2*—, Loha leny amy ny 
toriteny. Il a bien choisi son — . Natiay 
nilidy loha teny tsara izy. 3* fly. Fcto- 
teny, futo-dresaka. Revenir àsou — . Mi- 
verina amy ny foto- te nin y, amy ny /o- 
to-dresany. 

TEXTILE, adj. !• Azo folesina, txo 
tenomina. Le coton est une matière — . 
Zavatra a:o folesina, etc., ny Iandihazo. 
2*—, Momba ny tenona. L'industrie — . 
Ny taozavatra momba ny tenonu. 

TEXTUEL., ELLE, adj. Araka ny té- 
nu tcny. Ce que je vous dis est — . Ara- 
ka ny tena teny izao lazaiko anao izao. 

TEXTUELLEMENT, adv. Araka ny 
tena teny. 

TEXTURE, sf. J* Fifampidiptditra, fi- 
lahalra. La— de la peau. Ny (ifampi- 
dipiditry, ny filahatry ny zavatra sami- 
hat'a mikambanaho hoditra. 2*/îg, Fifa- 
narahana. La — d'un ouvrage. Ny fifa- 
narahan' ny zavatra samihafa ao amy 
uy boky anankiray. 

THAUMATURGE, ad;, et s. Mpanao 
tabagagana. 

THÉ, sm. Foto-dité, dite. 
THÉÂTRAL, ALE, adj. Momba ny 

teatra, fanao amy ny teatra. 
THÉÂTRE, sm. !• Trano fanaovana 

teatra. 2 # — -, Fitoeran'ny mpanao teatra. 
3° — , Teatra. Ecrire pour le— . Mamoro- 
n& teatra. Il connaît les règles du —, Ma- 
hay ny foinba fanaovana teatra izy. Un 
coup de — . Zavatra mahagaga miseho 
tampoka amy ny teatra ; fi g. zavatra 
mahagaga miseho tampoka. 4° fi g. Ce 
n'est qu'un roi de — . Mpanjaka amy ny 
anarany fotsiny hiany izy. Cette ville fut 
le — d'un grand événement. Nisehoan- 
javatra anankiray mahagaga io tanûna 
io. Cette province fut le — de la guerre. 
Tao amin* io fa ri-tan y io no niadia- 
na. 

THÉIÈRE, sf. Fanaovan-dité. 

THÈME, sm. 1* Foto-teny, foto-kevilra. 
Il n'a pas bien suivi son — . Tsy nanara- 
ka tsara ny foto-teniny, etc., izy. 2°— , 
Teny -adika. — latin. Teny adika ho lu- 
titia. 

THÉOCRATIE, sf. FuujuUna entiu' 



Digitized by 



Google 



THU 



— 806 



TIL 



Andriamanitra. Avant Saûl le gouver- 
nement des Juifs était une—. Talohany 
Saoly dia nentin' Andriamanitra ny 
fanjakan* ny Joiy. 

THÉOGRATIQUE,ac(/. Eutin' Andria- 
manitra. 

THÉOLOGALE, ad;, f. Momba an* An- 
driamanitra. Vertu — . Hatsaram-panahy 
momba an* Andriamanitra. 

THÉOLOGIE, sf. Teolojia. 

THÉOLOGIEN, sm. Mpahay teolojia, 
mpianatra teolojia. 

THÉOLOGIQUE, adj. Momba ny teo- 
lojia. 

THÉOLOGIQUEMENT, adv. Araka 
ny teolojia. 

THÉORICIEN, sm. Mpabalala fotsiny 
hiany. 

THÉORIE, sf. !• Fandinihana, tehala- 
Jana. La — en est belle, mais la pratique 
en est difficile. Mahaiinaritra ny /andi- 
nihana, etc., azy, fa ny fanaovana azy 
no sarotra. Voy. SpécuLATio*. 2«— , Fa- 
haizana, fahaizana momba ny iibetsehan* 
ny miaramila. La — de l'électricité. Ny 
fahaizana momba ny elektrisity. Ce ca- 
pitaine connaît bien la — . Mahay tsar a 
Tiy fahaizana momba ny filwtsehan' 
ny miaramila io kapiteny io. 

THÉORIQUE, ad;. Misy fandinibana, 
mampahay. Ce que vous dites est pure- 
ment—. Fandinihana, fahaizana fo- 
tsiny hiany izay lazainao. Cours— et pra- 
tique. Fampianarana sady mampahay 
no mampanao. 

THÉORIQUEMENT, adv. Araka ny 

lahaizami. 
THÉRAPEUTIQUE, sf Fahaizana 

momba ny fanasitranana ny aretina sa- 

mihafa. 
THERMAL, ALE, adj. Mafana. Eaux 

thermales. Rano mafana. 
THERMOMÈTRE, sm. Termoroétra. 
THÉSAURISER, vn. Mibary. 
THÉSAURISEUR, EUSE, adj. et a. 

Mpiuary. 

THÈSE, sf [• Foto-teny hamarinina, 

loto-kovitra — . 2* fig. liovûra. Changer 

de — . Miova hecitra. 
THÛ.M, sm. Karazan-kazandrano mito- 

vitovy aiuy ny zimpona. 
THORAGIQUB, ad;. Amyny tratra. 
THORAX, sm. Traira. 
THURIFÉRAIRE, sm. Mr-i tondra fa- 

ii'unbohana. 



THYM, sm. Karazan-java-maniry ma- 
nitra. 

TIARE, sf. S Uro-boninahitry ny papa. 

TIBIA,sm.Taolan-dranjo lehibe, lantoo- 
dranjo, lanton-tongotra. 

TIC, sm. 1* Fipararetra. U a un — dans 
la bouche. Mipararelra ny vavany. 2* 
fig. Fahazaran-dratsy. Il a le — de ron- 
ger ses ongles. Zn-dratsy manaikitrai- 
kitra ny hohony izy. 

TIC-TAC, sm. Fipipika, Opaipaika. Le 
— d'une montre. Ny ppipiky ny fam.in- 
taranandro kely am-paosy. Le — d'une 
horloge. Ny fipaipaihy ny famantara- 
nandro lehibe. 

TIÈDE, adj. 1° Matimaty, roarimaritra. 
Eau — . Rano matimaty, etc. 2* pg. Ma- 
timaty, tsy maris.ka. Dévotion—, Fitia- 
vam-bavaka matimaty. Ami—. Sakai- 
zatsy marisiha. 

TIÈDEMENT,ado. Matimaty, tsy amim- 
paharisihana. 

TIÉDEUR, sf. 1* Hamatiroaty, hamari- 
maritra. 2* fig. Tsy faharisihana. 

TIÉDIR, vn. Mihamatimaty. 

TIEN, TIENNE, adj. et pron poss. 

- Anao, an* ise, an* ialahy, an* indry. an* 
indriako, an-tcna. Voilà mes livres, où 
sont les tiens. Indry ny bokiko, fa aiza 
ny anao, etc. Voy. Tu. 

—, ëm.\* Nyanao. 2°— ,pl, Ny ankohona- 
nao, ny sakaizanao. Voy. Mien. 

TIERS, TIERCE, ad;. 1* Fahatelo. 
Écrire à une tierce personne. Mam pi ton- 
dra taratasy arain' oiona fahatelo. 2* fig. 
Fièvre—. Tazo mihetsika isan' indroa 
andro. 

—, sm. !• Olona fahatelo. Il survint un—. 
Tamin* izay nisy olona fahatelo tonga. 
2*— , Ampahatolony. Le — d'une pomme. 
Ny ampahatolon' ny paoma iray. 

TIGE, sf. {• Taho. — d'arbre. Tahon- 
kazo. — de fleurs. Ta/iom-boninkazo. 
La— d'une ciel*. Ny fa/iom-panalahidy. 
2°— , Itanjo. —do botte ftan/om-baoty. 
3* fig. Loharano nisehoana. Ces deux 
familles sortent d'une môme — . Loha- 
rano iray n ise hoan' ireo iianakaviana 
roa ireo. 

TIGNASSE, sf. SjIgyoIo ratsy. 

TIGRE» TIGRESSE, s. »• Tigra. 2* 
pg. dona masiaka. 

TIGRÉ, ÉE, adj. Vandana, volon-kary. 
Cheval— Soavaly vandana. Chten — . 
Alika i:olon-hary. Voy. Tacheté. 

TILBURY, sm. Kalesy maivaua. 



Digitized by 



Google 



TIN 



— 807 — 



TIR 



TILLAC, sni.Tokotantn-tsambo. 

TILLEUL, «m. Karazan-kazo. 

TIMBALE, sf. 1* Karazan-dangorony 
boribory vody. 2*— , Kapoaka metaly. 

TIMBRE, «m. 1» Karazan-dakolosy ve- 
lezin tantanana anankiray. Le — d'une 
horloge. Ny fafto/osim-pamantaranan- 
dro. 2°— , Faneno, fikarantsana. Cette 
voix a du — . M aneno, mikarantsana 
izany feo izany. 3 # —, Fi tomboka; 

TIMBRÉ, ÊE, p. et adj. 1* Voaisy fl- 
tomboka, nasiana —, misy — . Papier — . 
Taratasy voaisy, etc., fi tomboka. Cette 
lettre n'est pas timbrée. Tsy misy fi- 
tomboka io taratasy ampi tond raina io. 
2* fi g. Adaladala, tsy adala tsy hendry. 

TIMBRE-POSTE, «m. Sary fameta- 
ka amy ny taratasy ampitond raina ho so- 
lom-bola. 

TIMBRER, va. Manisy fl tomboka, ma- 
metaka timbre-poste. 

TIMBREUR, «m. Mpanisy fitomboka. 

TIMIDE, adj. Saro-tahotra, matahotra, 
saro-kenatra, joro, mihasihasy. Enfant 
— . Zaza saro-tahotra, saro-kenatra. 
Jeune homme — . Tovolahy saro-taho- 
/8a, saro-kenalra, joro, mihasihasy. 
Il s'avança d'un air—. Nandroso tamy 
nytoetra matahotahotra, mihasihasy 
izy. 

TIMIDEMENT, adv. Amin-kasarotau- 
taholra, amin-tahetra, amin-kasarotan- 
kenatra, amim-pihasihasiana. 

TIMIDITÉ, sf. Hasarotan-tahotra, ta- 
hotra, hasarotan-kenatra, flhasihasiana. 

TIMON, sm. !• Tânan-kalesy. 2 # — , Ta- 
hom-pamilian-tsambo. 3* fig. Fitondra- 
na. Prendre le — des affaires. Miandrai- 
kitra ny fitondrana ny raharaha. 

TIMONIER, sm. l°Soavaly fametraka 
amy ny tànan-kalesy. 2 # — , Mpanamory 
sambo. 

TIMORÉ, ÉE, adj. 1* Matahotra ny fa- 
hotana. 2 # -— , Bo ahialiy loatra amy ny 
fahotana. 

TINCTORIAL, ALE, adj. Fanaovana 
soka. Plante tinctoriale. Zava-maniry 
fanaovana soka. 

TINE, sf. Barika bo vava. 

TINTAMARRE, sm. Tabataba, ko ra- 
ta ha, kotaba. 

TINTEMENT, sm. !• Fidindfna. 2--, 
Fangintsiaa, ligina, fikiririoka. Ce mala- 
de a de fréquents tintements d'oreille. 
Migina, mikirivioka matetika hy-sofln* 
io marary io. 



TINTER, va. Mampidindina, mively mi- 
tsitaitaika. Tintez la cloche. Ampidin- 
dino, velczo mitsitaitaika ny lakolosy. 

— , vn. t* Midindïna, maneno mitsitaitai- 
ka. La cloche tinte. Midindïna, etc., ny 
lakolosy. 2*—, Mangintsina, migina, mi- 
kiririoka. L'oreille lui tinte. Mangintsi- 
na, etc., ny sofin$. 

TINTOUIN, sm. Ahiahy, fahasahirana- 
na. 

TIQUE, sf. Kongon'omby,— alika, etc. 

TIQUETÉ, ÉE, adj. Maramara. Coquil- 
lage—. Akoran-driaka maramara. 

TIR, sm. l a Fitiflrana. Il est habile au 
— . Mahay mit i fi Ira izy. 2°— , Tan y B- 
tifirana. 

TIRADE, s/*. Zavatra mifandrairay sa- 
dy mitohitohy amy ny boky t zavatra mi- 
tohitohy foana ao amy ny laha-teny, 
zavatra sesilany. Il ne lui répondit que 
par une — d'injures. Tsy namalyazy afa- 
tsy tamy ny teny fanesoana sesilany 
izy. 

Tout d'une tirade, loc. adv. Sesilany, 
tohilany. 

TIRAGE, sm. 1° Fitarihana, fisarihana, 
fanatsoahana. Le — d'un bateau. Ny fi- 
tarihana ny sambo kcly anankiray. Rou- 
te d'un — facile. Lâlana mora itarihaiï 
ny soavaly ny sambo kely. La chemi- 
née n'a pas assez rie — . Tsy mitarika, 
misarika tsara ny setroka ny lafaoro. 
Le— des métaux. Ny fitarihana ny me- 
taly. Le — de la soie. Ny fitarihana, 
fisariJiaiia ny landy fu lésina. Le — 
— d'une loterie. N y fisarihana, fana- 
tso&hana ny marika amy ny lotery, 2* — , 
Fanontana taratasy. 

TIRAILLEMENT, sm. l« Fandrori- 
druritana, fanintontsintonana, lisaritsa- 
rihana. l a — , Fitambulimbolina, fano- 
tikotika, fitangolikolika. Je ressens des 
tiraillements d'estomac. Mitambolitn- 
boiina ny ambavafôko. Je ressens des 
tiraillements d'entrailles. Mitambolim- 
boiina, etc., ny tsinaiko. 3° fig. Tsy ti- 
fanarahana. 

TIRAILLER, va. i a Mandroridroritra, 
manintontsintuna, misaritsarika. Ils le 
tiraillèrent longtemps. Nandroridro- 
Titra, etc., azy ela izy ireo. 2' fig. Ma- 
nao lemozy, miambezo. 

— , vn. Mitilitifitra. On tiraille avant d'en- 
gager l'action. Tifitifirina aluha vao 
miaJy. Il ne fait que — . Mitifitifitra 
foana izv. 



Digitized by 



Google 



8 ,e J 



TIR 



— 808 



TIR 



L 



Se tirailler, vpr. Mifandroridroritra, 
mifanintontsintona, raifampisaritsarika. 

TIRAILLERIE, sf. Fitifitifirana. 

TIRAILLBUR, sm. MpitiUtiQtra. 

TIRANT, sm. \* Kofehin-kitapom-bola. 
2 # — , Sofin-kiraro, faniutonam-baoty. 3 # 
— , Sakamandimby na vy mihazona ny 
tafon-trano na ny rindrina. 4°— , File.i- 
tehana. —d'eau. Filenlehan' ny sambo 
ao anatin' ny rano. 

TIRÉ, ES, adj. Mahia, somazotsazoka, 
malazolazo. Il a la figure tirée. Mahia- 
/lia, etc. r endrika izy. || loc. —à quatre 
épingles. Mipitsopitsoka. Ils en sont k 
couteaux tirés. Mifanangam-pabavalo, 
raifampilufo izy ireo. 

TIRE-BALLE, sm. Fanalara-bala. 

TIRE-BOUCHON , sm. Fanalam-bo- 
soa, torobosoa. 

TIRE-BOURRE, sm. Fanalavory. 

TIRE-D'AILE, sm. Indray mikopaka. 

A tire d'aile, loc. ado. Haingana dia 
haingana. Volera—. Manidina liain- 
gana dia haingana. 

TIRE-LARIGOT (A), loc. ado. BAro 
a—. Miboboka. 

TIRE-LIGNE, sm. Vy fanaovantsipika. 

TIRELIRE, sf. Vata kely fltoeran-dra- 
kitra. 

TIRER, ta. {• Mitarika, mandroritra, 
roanintona, misarika, mamivitra. —une 
voiture. Milarika kalesy. —quelqu'un 
par le bras. Mitarika, mandroritra, 
manintona f misarika olona amy ny 
sandriny. — les oreilles à quelqu'un. 
Mandroritra, mamivitra soùV olona. 
—une courroie. Mitarika, mandrori- 
tra anja-koditra. 2"— , Manala, manaiso- 
tra, manatsoaka, manovo, mandoatra, 
maka, manafaka, mitery, milranga, rni- 
fuka, milentika, mampan...., marupi.... 
—ses bottes. Manala t manesotra, ma- 
natsoaka baoty. —du sang. Manala 
ra. — l'épée du fourreau. Manatsoaka 
sabatra amy ny tranony. —do l'eau d'un 
puits. Manovo rano amy ny lantsakana. 
—le riz de la marmite. Jl/ancioa-bary. 
—de l'or de la mine. Maka volamena 
cmy ny tany. —le suc des viandes. Ma- 
ka ranon' ny nofon-kena. —les billets 
d'une loterie, —une loterie. Manatsoa- 
ka raarika amy ny lotery. —quelqu'un 
de prison. Manai*otra, manatsoaka, 
manafaka olona amy ny trauomaizina. 
— um* i»pine du pied. Manala tsile amy 
ny tuii^oir' okmu ; [hj. manafaka olona 



amy ny fahasahiranana. —quelqu'un de 
la boue. Manafaka olona amy ny fa- 
hantrana. —une vache. Mitery omby. 
—la langue. Mitranga iela. Ce cuir tire 
l'eau comme une épongo. Mifoka rano 
heatra ny sponjy io boditra io. Ce na- 
vire tire huit pieds d'eau. Milenliha va- 
lo dia io sambo io. — des sons d'un ins- 
trument. Mampaneno zava-maneno. — 
des larmes des yeux. Mampilomany. 
Ou ne saurait — un mot de lui. Tsy azo 
ampîlenenina izy. 3 # — , Manao, manon- 
ta. —le plan d'une maison. Manao sa- 
ri n-trano. —une ligne. Manao tsipika. 

— un ouvrage. Manonta boky. 4 # — , 
Mandefa, manapoaka, miiiftrra. —le ca- 
non. Mandefa, manapoaka tafondro. 
— uu oiseau. A/i/i/ï-borona. 5* fig. Ma- 
hazo, maka. Quel avantage tirez-vous 
de là ? Inona no soa azonao amin'iza- 
ny? r- parti d'une chose. Mahazo soa 
avy amy ny ztvatra anankiray. — des 
marchandises d'un pays. Maka varotra. 
amy ny tany anankiray. C'est de Saint 
Augustin qu'il a tiré ce passage. Tarn y 
ny bokiny Md. Augustin no nakany 
ireo teny ireo. La conclusion que vous 
tirez de là n'est pas juste. Tsy marina 
ny he vitra alainao amin' izany. U loc. 

— une affaire en longueur. Manala raha- 
raba. — vengeance. Mamaly ratsy. — 
vanité d'une chose. Mirehareha nobo 
ny zavatra anankiray. —son origine, 

— sa source. Avy. — l'horoscope d'une 
personne. Maminaoy ny ho vintan olona. 

— , vn. 1° Mandela, manapoaka, mitititra, 
mikendry, —de l'arc. Mandefa tsipika. 

— contre quelqu'un. Mitifitra olona.— 
juste. Minendry marina. 2*— , Somary, 
manopy, efa ho. Ce drap tire "sur le bleu. 
Somary, manopy manga ny volon'io 
lopôtra io. — à sa lin. Efa ho tapitra. 
efa ho lany. efa ho faty. — à conséquen- 
ce. Voy. Conséquence. 3*—, Manataira 
handoa vola. — sur quelqu'un. Manafa- 
tra oloua mba handoa uy vola izay via- 
soratra ao amy ny taratasy. 

Se tirer, cpr. Afaka. Se — d'embarras. 
A/a-paliasahiranana, Il s'en est tiré. 
Afaka soa araan-lsara izy. 

TIRET, sm. Tsipika kely mana^amban- 
teny. 

TIREUR, sm. 1° Mpitarika metaly. — 
d'ur. Mpitarika volamena, mpanao lari- 
bolamena. 2'—, Mpililiira. C'o»t uu bon 
— . Mahay mitt/itra izy. 3"—, Mpana- 
fatra olona mba handoa ny vola voasora- 
tia ao amv nv tarata*v. 



Digitized by 



Google 



TIT 



— 803 — 



TOI 



Tireuse de carte, sf. Vehivavy rapisi- 

kidy amy ny karatra. 
TIROIR, sm. Vata sarihana. 
TISAVE, sf. Ron-java-maniry atao fana- 

fody. 
TISON, sm. Forohana. 
TISONNER, un. Misoitsoitra afo foa- 

na. 
TISONNBUR, EUSE4 s. Mpisoitsoitra 

afo foana, 
TISONNIER, sm. Fisoitrafon' ny mpa- 

nefy. 
TISSAGE, «m. Fanenomana, tonona. 
TISSER, va. Manenona. —de la soie. 

Manenona lasoa. 
TISSERAND, sm. Mpanenona. 
TISSERANDERIE, sf. Fanonomana. 
TISSU, sm. 1* Tenona, lauoba. Un beau 

— de soie. Tenona, etc., parasily tsara 

— inégal. Tenona tsy mitovy tantana. 
2*— , Zavatra înifampidipiditra ao ana- 
tin' ny vatana. — fibreux. Tsiratsiraka 
mifampidipiditra. 3° fîg. Filahatra, za- 
vatra tsy tapaka, — mitohitohy,— mifan- 
dimbidimby. Le — de son discours est 
fort bon. Tsara loatra ny filahatry ny 
laha-teniny. Sa vie est un — de gran- 
des actions. Tamy ny andro niainany 
tsy tapaka, nitohitôhy, nifandimhi- 
dimby ny zavatra lehibe nataoay. 

TISSU, UE, p. et adj. 1* Voatenona, no- 
tenomina. Étoffe bien tissue. Lamba 
voatenona, etc*, tsara. 2*-*, Natao. 
Un nid— de laine et de mousse. Akanim- 
borona natao tamy ny volon' ondry sy 
ny volon-kazo. 

TISSURE, sf. Tenona. —serrée. Teno- 
na mikitroka. 

TITILLATION, sf. Firetsidretsika. 

TITILLER, va. MampirctsidreUika. 
Cette liqueur titille le palais. Mam- 
pireUidretslka ny vava izany lalikera 
izany. 

TITRE, sm. 1° Anaran' ny boky, loha 
teny. Le— d'un livre. Ny anaran' ny bo- 
ky anankiray. Le— d'un chapitre. Ny l&- 
ha teny amy ny toko anankiray. 2*—, 
Anaram-boninahitra, fiandrianana, fa- 
naovana hoe, fiantsoana hoe. Il prend le— 
do p i ico. Manandoka ny fiandrianan' 
ny printsa izy. Le— dont je suis le plus 
fier est celui de votre ami. Ny ma- 
bataly ahy indrindra dia ny atao hoe, 
ant*oina hoc, sakaizanao. 3*—, Tena, 
fitomboka, tara'.a?-y vavolombelona. an- 
tony. Il cbt professeur eu — . Tena 



mpampianatra izy. Il n'a pas encore 
reçu son — de médecin. Tsy rabota na- 
hazo fitomboha ho dokotera izy. Titres 
de noblesse. Taratasy vavolombulon' 
ny tiandrianana. —de rente. Taratasy 
vacolombeloiï ny zana-bola tsy main- 
tsy haloan' ny fanjakana. À quel — avez- 
voub obtenu cet emploi? Inona no anto- 
ny nahazoanao izany raharaha izany? 
Il a bien des titres a mon amitié. Misy 
antony maro itiavako azy. 
A titre de, loc. pré p. Satria, ho. À — 
d'héritier. Satria mpan.iova. Recevez 
ceci à — de don. Raiso ity ho ianome- 
zana fotsiny. 
À juste titre, loc. adv. An-drariny. 
TITRER, DO. Manome anaïam-bonina- 

hi:ra. 
TITUBATION,s/\ Fivembena, iitsivem- 
bena, tirondrona, tivczimbeziua, Utsiro- 
pirepy. 
TITUBER, vn. Miverabona, mitsivem- 
bena, miroudrona, mivuzimbczina, ini- 
repirepy. Voy. Chanceler. 
TITULAIRE, adj. et s. Tena. Profes- 
seur—. Tena mpampianatra. 
TOAST, sm. Santé, tiarahabaua am-pi- 

sotroana. Voy. Santé. 
TOCSIN, sm. Fitatatatan" ny laUolosy 

miants. lui ira. 
TOGE, sf. Akanjo rebareba fanaon' ny 

Humana taloha. 
TOHU-BOHU, sm. Comme Chaos. 
TOI, pron. pers, Voy. Tu. 
TOILE, sf. 1° Lamba. — de chanvre. 
Lamba rongony. || loc. — d'araignée. 
Tranon-kala. 2°— , Entra lamba amy ny 
toatra. Voy. Rideau. 
TOILERIE, sf. Lamba amidy, fivaro- 

tan-datnba. 
TOILETTE, sf. Fiakinjoana, haingo, 
litiaingoana. Faire sa — . Miakanjo. Ca- 
binet do — . Ko iron fiakanjoana. Et- 
le aime la — . Ha katwjo izy. Ede dé- 
pense beaucoup pour sa — . Muniaay be 
amy ny fikainyoana izy. 
TOILIER, IEHE, s. Alpivaro-damba, 

mpanao lamba. 
—, adj. Momba ny lanaovan-damba. L'in- 
dustrie toilière. Ny luhaizaua momba 
ny fanaocan-damùa. 
TOISE, sf. Reiy. 

TOISÉ, sm. Fandrefosana. L 1 — est 
exact. Marina ny nandrofesnna azy, ny 
refiny. 
TOISER, va. 1" Mandivfy. *•-, Mano-. 



Digitized by 



Googk 



TOM 



— 810 — 



TOM 



hatra. — ua soldat. Manohalra miara- 
mila. 3° fig. Mandinika, manandrina. — 
— quelqu'un. Mandinika, olona. 

Se toiser, vpr. Mifandinika, mifanandri- 
na. 

TOISEUR, sm. Mpandrefy. 

TOISON, 8f. Volon* ny ondry iray ma- 
nontolo. 

TOIT, 8m. !• Tafon-trano. Monter sur 
le—. Miakatra any ambonin' ny tafon- 
trano. 2*—, Tranq, Le — paternel. Ny 
franon-dray. Z'fig. Tafon-trano. Pub- 
lier une chose sur les toits. Manào an- 
tsaavo eny ambony tafon-trano. 

TOITURE, sf. Tafo, fanafoana. 

TÔLE, sf. Takela-by. 

TOLÉRABIiE, adj. Azo leferina, zaka. 
Gomme Suppoutablb. 

TOLÉRANCE, sf. f Fandeforana, fia- 
retana. 2*—, Tsy fanoherana. tsy fisaka- 
nana. 

TOLÉRANT, ANTE, adj. Tsy niano- 
hitra, tsy misakana. 

TOLÊRANTISME, s m. Tsy fisakana- 
na ny livavahana na inona na inona aray 
ny fanjakana. 

TOLÉRER, va. t-Mandefltra, miaritra. 
• —une injustice. Mandefîtra, etc., za- 
vatra tsy an-<irariny. 2 # — , Tsy manohi- 
tra, tsy misakana. — un abus. Tsy ma- 
nohitra, etc., fanao tsy mety. On tolère 
toutes sortes de religions dans ce pays- 
là. 7 , 8j/sa//aManaavokoa rahofa mety ho 
livavahana ao amin' izany tany izany. 

Se tolérer, vpr. Mifandcfltra. 

TOLLÉ, 8m. Crier — contre quelqu'un. 
Mamoky olona mba ho tezitra amin'olona 
anankiray. 

TOMATE, sf. Voatabiha, angilom- baza- 
ha. 

TOMBAL, ALE, adj. Amy ny fasana. 
Pierre tombale. Vato tsindrim-paaaaa. 

TOMBANT, ANTE, adj. Mitsontsori- 
ka, Tiges tombantes. Tahon-java-mauiry 
mitsontsorika. (] loc. A la nuit tom- 
bante. Araantaran-daby. 

TOMBE, sf. «• Vato tsindrira-pasana. 2- 
—, Fasana, fahafatesana. Descendre dans 
la—. Midioa am-pasana. Être sur le 
bord de la — . Efa bo faty. 

TOMBEAU, 8m. \* Fasana. 2- fig. Fa- 
hafatesana. Chaque jour nous rapproche 
du ~-. Isan' and ru isika manatona ny fa- 
Unfalcsana. Cotte maladie le mènera au 
— . Hahafaly azy izany aretina izany. 



|| loc. Tirer quelqu'un du — . Mahaveio- 
na, mahasitrana olona. 3 a — , FabavaK 
L'anarchie est le — de la liber.te. Ny û- 
korontanana no fahacalon' ny fahaza- 
kan-tena, 
TOMBÉE, sf. X la — de la nuit. Aman- 
taran-dahy. 

TOMBER, vn. 1* Lavo, potraka, mian- 
jera, mirodana, ntikoa, midaboboka, 
miantonta, mitrosina, mitatavoka, la- 
tsaka, mirotsaka, mivarina, mihintsana, 
miraraka, miankohoka, miantoraka. Il 
est tombé a la renverse. Lavo nitsila- 
ny izy. Il est tombé de cheval. Lavo. 
potraka, nianjera teny ambony soava- 
ly izy. Cette maison tombe en ruino. 
Mianjera, mirodana, mikoa io trano 
io. —lourdement Midaboboka, mian- 
tonta, mitrosina. — de tout son long. 
Mitatavoka. Les larmes tombent de ses 
yeux. Latsaka, mirotsaka, mivarina 
ny ranomasooy. Les fruits tombent à 
terre. Mihintsana, miraraka amy ny 
tany ny voankazo. Il tomba à ses ge- 
noux. Niankohoka teo amy ny tongo- 
ny izy. Les ennemis tombèrent sur les 
travailleurs. Ny tahavalo nirotsaka, ni- 
varina namely ny mpiasa. L'oiseau tom- 
ba sur la perdrix. Ny vorona niantora- 
ka tamy ny tsipoy. Ses cheveux lui tom- 
bent sur ses épaules. Mirotsaka eny 
an-tsorony ny volon-dohany. L* IKopa 
tombe dans le Bolsiboka. Ikopa miro- 
tsaka, mivarina aminy Betsiboka. 2* 
fig. Azo, voa, traira, latsaka, mi latsaka, 
manoia. — d'épilepâie. Azo, voa, tra- 
try ny androbe. La ville est tombée 
au pouvoir de l'ennemi. A ton' ny faba- 
valo ny landna. Il est tombé dans la mi- 
sère. Latsaka anatin' ny fahantrana 
izy. —dans le péché. Milat&aka anatin* 
ny fahotana. Le juste tombe sept fois 
le jour. Manota impito isan' andro ny 
olo-marina. Cette fête tombe tin diraau- 
che. Milatsaka amy ny alahady iza- 
ny fety izany. 3-— , Mihena, levona, tsy 
velona, tsy fanao, mina..., tonga. Son 
intelligence tombe. Mihena ny sainy. 
Le vent tombe. Mihena ny rivotra. 
Ces empires tombèrent les uns après 
les autres. Nifaniimby levona tsikeli- 
kely ireo fanjakana ireo. La conversa- 
tion est tombée. Tsy velona intsony ny 
resaka. Cette coutume tombe. Tsy fa- 
nao loatra izany Cbmba izany. —eu pour- 
riture. Mihalô. Cela m'est tombé en 
partago. Tonga anjarako izany. — inala- 



k 



Digitized by 



Google 



TON 



— si : - 



TOP 



de. Tonga marary, mandraiki-marary. 
Rloc. —en défaillance. Torana. —dans 
Voubli. fladinoina. —de son haut. Mi- 
tampim-bava, sina. — sur ses pieds. Ma- 
hay miala amy ny raharaha sarotra. Il 
est bien tombé. Tsara vintana izy. Il est 
mal tombé. Ratsy vintana izy. —sur les 
bras de quelqu'un Tonga andraikitr'olo- 
na. —sous la main. Sendra hita. Faire — 
les armes des mains. Mampionona olo- 
na. —en disgrâce. Tsytiana intsony, ve- 
ry fftia. — d'accord. Milanaraka. — dans 
le piège. Voafandrika. — sous les sens. 
Mibaribary. — dans le sens de quelqu' 
un. Miray hevitra amin* olona, momba 
ny hevitr' olona. 
—, v. imp. Latsaka, milatsaka. Il tombe 
de la grêle. Latsaka, etc., ny havandra, 
manavandra ny andro. 
TOMBEREAU, sm. Sarety. 
TOME, sm. Boky iray antsinjaran* ny 

boky maro miiohitohy. 
TON, ad;, poss. m. TA, f. TES, pi. 
Anao, an* ialahy, an' ise, an' indriako, 
an' indry, an-tena. Ta maison. Ny trano- 
nao, nytranon' ialahy, ny tranon' ise, 
ny tranon' indriako, ny tranon' indry, 
ny tranon-tena. Voy. Tu. 
TON, sm. t* Feo, pitsiny. Il a baissé le 
— . Nampidina ny feony izy. Prendre le 
— . Maka feo, etc. Donner le — . Manome 
pitsiny; fig. mitarika.2*— ,Fiteny, va- 
va, toctra, laha-tony. Il a le — hautain. 
Avoavo fileny izy. Il a toujours un — 
mielleux. Malefakamandrakariva ny /î- 
teniny, tsara vava mandrakariva izy. 
Changer de—. Miova fiteny, toetra.— 
noble. Laha-tcny mendrika. || loc. Le 
bon—. Ny fahalalana fomba, ny fahaizana 
olona. 6e donner un—. Mihambobam- 
bo foana, manandriandrian-tena foana. 
Donner du — à l'estomac. Mampahatan- 
jaka ny ambavafô. 
TONDAISON, sf. Comme Tonte. 
TONDEUR, EUSE, s. Mpanety. 
TONDRE, va. Manety. — les brebis. 
Manety ondry. — lo gazon. Manety ahi- 
tra. 
TONDU, UE, p. et adj. Voahety, no- 

hetezana, raihety.- 
TONIQUE, adj. et sm. Mampahatanja- 

ka. 

TONNAGE, sm. Tona zikan' ny sambo 

ànankiray. Droit de—. Fadintseranana 

âloan' ny sambo araka ny toria zakany. 

TONNANT, ANTE, adj. Mikotroko- 



troka. Voix tonnante, Feo mihotroko- 
troha. 
TONNE, sf. fBarikalehibe. 2*— , Tona, 

lanjana roa arivo Uvatra. 
TONNEAU, sm. f Barika. 2*—, Bran' 
ny barika. Un — de vin. Divay cran' ny 
barika. 3°— , Tona, lanjana roa arivo li- 
vatra. 4*—, Kosika misy lavaka maro 
fanaovana antsipylavaka. 
TONNELET, sm. Barïka koly. 
TONNELIER, s m. Mpanao barika. 
TONNELLE, sf. Fialokalofana misy 
lalantalana voatoto-dravin-java-maniry. 
TONNELLERIE, sf. Fanaovam-bari- 

ka, trano fanaova m -barika. 
TONNER, v. imp. Mikotrokotroka. Il 

tonne. Mikotrokotroka ny andro. 
— , vn. 1* Mikotrokotroka. Lo canon ton- 
ne. Mikotrokotroka ny tatondro. 2° fhj. 
Mamelively mafy. Il a tonné contre l'am- 
bition. Nnmclivety mafy ny fltsiriritam- 
boninahitra izy. 
TONNERRE, sm. !• Kotro-baralra. ko- 
trok' orana. 2*— , Varalra.fotaka.il fut 
frappé du—. Nilatsahan' ny wratra, 
etc., izy. 3* fiy. Fikolrokotroka. C'est une 
voix de—, Mikotrokotroka ny feony. 
TONSURE, «A Fanasolana tampou-do- 

ha. 
TONSURÉ, sm. { Mpianatra ho protra ) 

voasola tampon -duha. 
TONSURER, va. Manasola tampon- 

doha. 
TONTE, «A l fl Fanetozana ondry. Fai- 
re deux tontes par an. Manety ondry 
indroa isan-taona.2°— , Vulon'ondry voa- 
hety. La— a été abondante. Be dia bo 
ny volon'ondry voahety. 3°— , Taom- 
panetezana ondry. 
TONTURE, sf. Potipoti-javatra nesori- 

na tamy ny zavatra nohetezana. 
TOPAZE, sf. Karazam-batosoa vony, 

topazy. 
TOPER, vn. Manaiky. 
TOPETTE, sf. Tamaboha koly. 
TOPINAMBOUR, sm. Zava-maniry 
mamody lava lava mitovitovy amy ny 
ovimbazaha. 
TOPIQUE, adj. & sm. Fanafody fame- 

taka. 
TOPOGRAPHE, sm. Mpilaza ny toeti y 
ny fari-tany anankiruy, mpanao sary ny 
fari-tany ànankiray. 
TOPOGRAPHIE, sf. Filazana nytoc- 
(ry ny fari-tany ànankiray, lanaovan- 
tsary ny fari-tany ànankiray. 



Digitized by 



Google 



S le J_ 



TOR 



— 812 



TOR 



TOPOGRAPHIQUE, adj. Mampiseho 
nytoetry ny fari-tany anankiray. Carte 
— . Sarintany mampiseho ny toetry ny 
fari-tany anankiray. Description — . Fi- 
lazananj/ toetry ny f*ri-lany anan- 
kiray. 

TOQUADE, sf. Uudalana, baitraitra. 
Voy. Manu:. 

TOQUE, sf. 6atroka fanaon' ny mpitsara. 

TOQUÉ, ÉE, adj. et s. Adula, raanon- 
drana, manasatsasaka. 

TOQUER, va. Mahudala, mampanon- 
drana, mampanasatsasaka. La poésie 
l'a toqué. Ny fanaovana tonon-kira na- 
hadala, etc., azy. 

TORCHE, «f. Fanilo, fototra, harendri- 
na. 

TORCHÉ, ÉE, p. et ad;. 1* Veafitra, 
nofirana, voafaoka, nofaobana. 2* fig. Na- 
tao zara fa vita. Ouvrage mal — . Laha- 
sa natao zara fa tita. 

TORCHER, t*a. Mamitra, mamaoka. 

TORCHIS, sm. Fêta mihar* bozaka. 

TORCHON, sm. Laraba famaobaua, sa- 
riveta. 

TORDAGE, 8m. Fanolanana. 

TORDEUR, EUSE, 8. Mpanolana. 

Tordeuse, sf. Mangoronkely. 

TORDRE, va. 1* Manolana, manasina. 
— du linge. Ma nota n-damba. —du fil. 
Manasim- poly. -»-le cou. à un poulet. 
Manolana vozon* akobo. 2 # — , Mampio- 
lana, raampivilana — le cou. Mampio- 
tam-bozona. — la bouche. Mampivilam- 
bava. 3*~fig. —une loi. Mamily ny bevi- 
try ny lalâua. —un passage. Mau.iiy ny 
liovitry ny tcny sasany. Ne faire que — 
. et avaler. Mandrebodreboka. 

Se tordre, vpr. Miolana. 

TORÉADOR, sm. Mpitaingin-tsoavaly 
miady amy ny ombaldhy. 

TORPEUR, sf. t'Havahotramafy, faha- 
valahana maiy. Ce malade est dans la — . 
Vahotra, valaka mafy io marary io. 2 # 
fig. Fahavalahana, liakctrabana. Les es- 
prits sont dans la—. Valaka, hetraka 
avokoa ny sain' ny olona rebetra. 

TORPILLE, sf. !• Karazan-kazandrano 
mampahangoly ny tanana raha vuakasi- 
ka. 2°— , Fiadiana apetraka any analy 
ranomasina mba bamaky nysambon'ny 
fabavalo. 

TORRÉFACTION, sf. Fanendasana. 

TORRÉFIER, t'a. Manendy. — du ca- 
fé. Manendy kafé. 
TORRENT, «m, 1" Ranun-diiaka, ria- 



ka. 2* fig. Zavatra mandriaka, — tsy toko 
tsy forohana. Verser un — de larmes. 
M and rot sa ka ranomaso mandriaka. Un 
— d' injures. Teny faniratsirana efa tsy 
toko tsy forohana. 3 # — , Hery. Résis- 
ter au — des passions. Manohitra ny 
heriri ny fiiaa-dratay. 

TORRENTIEL, IELLE, adj. Mitre- 
na hoatra ny riaka. Pluies torrentielles. 
Ranonorana mitrena. Eaux torrentiel- 
les. Ranon-dria/ta mitrena. 

TORRENTUEUX, EUSE, adj. Mi- 
maraamama, mimaosa. Rivière torren- 
tueuse. Renirano mi marna ma ma, etc. 

TORRIDE, adj. Mafana. Zone—. Tany 
mafana anelanelan' ny tropika roa. 

TORS, TORSE, adj. Miolana. Fil—. 
Taretrd miolana. Colonne torse. An- 
dry miolana. 

TORSADE, sf. Somotr' aviavy miolana. 

TORSE, sm. Sarin' ny te nab on' olona, 
tenabe. 

TORSION, sf. Fanolanana, flolana. 

TORT, sm. 1" Hadisoana, heloka, ratsy 
atao. Le— est de son côté. Izy no di$o, 
meloka. 11 a réparé ses torts. Nanoni- 
tra ny hadisoana, ny heloka, ny ratsy 
nataony izy. 2°— , Fatiantoka, fanisia- 
na ratsy, fanimbana, fahasimbana. Il 
ne lui a pas fait— d'une piastre. Tsy na- 
mono antoka azy izy na dia vola aria- 
ry aza. Il ne faut pas faire — à son pro- 
ebain. Tsy tokony banao ijay hahafa- 
ly antoka, hahasimba ny namana, tsy 
tokony hanisy ratsy, hanimba ny na- 
mana. La grêle a fait bien du — dans ce 
pays-. à. Nanimba, nahasimba zavatra 
b« loatra tamin' izany tany izany ny 
bavandra. 

A tort, loc. adv. Tsy an-drariny. On 
l'accuse à—. Ampaugaina tsy an-dra- 
riny izy. 

À tort et à travers, loc. adv. Kitoa- 
toa. Il plarlo à — et à travers. Mi teny 
kiloaioa izy. 

A tort ou à raison, loc. ado. Na tsy 
an-drariny na an-drariny. 

TORTICOLIS, sm. Fiolanana am-pan- 
driana. 

TORTILLAGE, sm. Teny misafotofoto. 

TORTILLEMENT, sm. !• Fa no la no 
lanana, fiolanolanana. 2* fig. Olakola- 
ka, fiolakolahana. 

TORTILLER, va. Manolanolana. — 
des chovoux. Manolanolana vt-lon- 
doba. 



Digitized by 



Google 



TOU 



— 813 



TOIT 



—, m. Miolakolaka. Il n'y a pas à — . Tsy 

tokony hiolakolaka. 
Se tortiller, vpr. Miolanolana. Voyez 
comme ce serpent se tortille. .ïereo ny 
fiolanolan* ity bibilava ily. 
TORTU, tJE, adj. 1 # Meloka, mivaona, 
mivilavila, mivilana, mivadika, miolana, 
miolikolika. Bois—. Hazo meloka, mi- 
vaona, mivilavila. Nez—. Orona mivi- 
lana. Il a les pieds tortus. Mivadika ny 
tongony. Il a les jambes tortues. Miola- 
na ny ranjony. Chemin — . Lalana mio- 
likolika. 2° fig. Mivaona. Il a l'esprit 
— . Mivaona ny sainy. 
TORTUES, sf. 1* Fano, reré, sokatra. — 
de mer. Fano. Grande — > d'eau douce. 
Reré. Petite — d'eau douce. Sokatra. 
2* fig.tt marche à pas de — . Miadam- 
pandeha izy. 
TORTUEUSEMENT, adv. 1* Mioli- 
kolika. 2 a fig. Miolakolaka. 
TORTUEUX, EUSE, adj. 1* Mioli- 
kolika, mifelipelika. Chemin—. Lalana 
miolikolika, etc. 2* fig. Miolakolaka. 
Conduite tortueuse.. Fiolakolaka. 
TORTURE, sf. \* Fampijaliana. 2* fig. 
Fandraiketan-tsaina mafy, ahiahy. Se 
mettre l'esprit à la — . Mandraiki-tsai- 
na mafy mba handini-javatra. Mettre 
quelqu'un à la— . Mahabe ahiahy olo- 
na. 
TORTURER, ra. fMampijaly. ï'fig. 
Mamily. —un texte. Mamily ny hevi- 
try ny teny ho amy ny he vitra tsizy. 
TÔT, adv. Faingana. Il faut mourir — ou 
tard. Tsy maintsy ho faty na faingana 
na ela. 
TOTAL, ALE, adj. !• Ankapobe. Nom- 
bre — . Isa ankapobe. 2*— , Indrindra. 
Il est dans un abandonnèrent — . Ni- 
laozana indrindra izy. 
—, am. Tontaly, ankapobe, rehetra. daho- 
lo. Le— d'une addition. Ny tontaliri ny 
adisanina. Le — de sa succession. Ny 
tontaly, ankapoben' ny lovany, ny lo- 
vany rehetra, daholo. 
Au total, loc. adv. Kanefa, na dia iza- 

ny aza. 
TOTALEMENT, adv. Indrindra. Il est 
— ruiné. Lany harona indrindra izy. 
TOTALISER, va: Manatontaîy, mana- 

kapoka, 
TOTALITÉ, sf. Tontaly, ankapobe, re- 
hetra, daho'o. 
TOUCHANT, ANTE, adj. Mampango- 
raka, mahonénay mampitsetra. Des pa- 



roles touchantes. Teny mampangora- 
horahh, «le. 
Touchant, prèp. Momba, amy ny. Com- 
me Concernant. 

TOUCHE, 8f. !• Fitendrcna amy ny ar- 
monia. 2 - — , Faooso-doko, fandaha-teny. 

TOUCHE-À-TOUT, sm. Olona tiarai- 
ray, — karokaroka. 

TOUCHER, r«. 1° Mikasika, manendry, 
mitsapa, manohina, manolotra, mifano- 
lotra. —de la main Mikaiha, maiien- 
dry, mitsapa, manohina amy ny ta- 
nana. Il le toucha du pied. Nihasihn, 
nanohina azy tamy ny tongony izy. — 
un lingot d'or. Mitsapa anja-bolamena. 
Ma maison touche la sienne. Milianika, 
manolotrany azy, mifanolotra amy ny 
azy ny tranoko. 2°—, Mandrny. miten- 
dry. —de l'argent. Mandray vola. — 
l'harmonium. Mitendry armonia. 3* 
fig. Mikasika, raharaha, mihavana. Il a 
touché ce sujet en passant. Nikasika 
kely hiany izany futo-kevitra izany izy. 
Cola ne me touche en rien. Tsy mikasi- 
ka ahy, tsy ra/iara/iafto velively izany. 
Il me touche de près. Mihavana akaiky 
aroiko izy. 4*—, Mampangoraka, ma- 
honéna, mampitsetra, manetsika ny 
fo. Son malheur me touche. Mam- 
pangoraka, mahonèna, mampitse- 
tra ahy ny fahoriany. Dieu l'a tou- 
ché, il s'est converti. Andriamanitra 
nanetsika ny fony, ka nibebaka izy. 
—, vn. 1* Mikasika, manendry, manohi- 
na. Il touche à tout. Miliasikasika f ma- 
nendritendry, manohintohina ny za- 
vatra rehetra izy. Le navire touche. Mi- 
«asi-javatra ny sambo. 2 Q — , Mandray, 
mitendry, mahatakatra, mitody kely, 
miant'sona kely. — dans la main. Mi- 
(andray tànana (mba hifanaraka). —du 
piano. Mitendry piano. Il est si grand 
qu'il touche au plancher. Lavabo izy. 
ka mahatakatra ny rihana. —à une 
ile. Mitody, mianttona holy amy ny 
nosy anankirny. 3° fig. Efa ho..., anto- 
motra, mikasika. Il touche à sa fin. Efa 
ho faty izy. Nous touchons à l'hiver. 
Antomotra ny ririnina isika. Voilà des 
mets auxquels on n'a pas louché. In- 
dreto ny nahandro tsy mbo!a voakasi- 
kasika, voadiadia On n'a pas touché à 
celte loi. Tsy noltaxihina izmy lalana 
izany. 
8e toucher, vpr. Mifampikasika, mifano- 
lotra, milan do-bo-lv rin Iri'ia. C^3 deux 



Digitized by 



Google u 



TOU 



— 814 — 



TOU 



maisons se touchent. Mifampikasika, 
etc., ireo trano roa ireo. 

TOUCHER, sm. !• Fikasihana, fitsa- 
pana. Cela se connaît au — . Fantatra 
izany raha tsapaina. 2*— , Fitendry. Il 
a un — brillant. Mahagaga ny fiten- 
driny. 

TOUFFE, sf. Zavatra mivondrona. — - 
d'arbres, de cheveux. Hazo, volon-do- 
ha mivondrona. 

TOUFFU, UB, adj. Matevina, mikitro- 
ka, mikirindro, milobolobo. Bois — . 
Ala mateutna, mikitroka, mikirin- 
dro. Barbe touffue. Volom-bava ma- 
tevina. Arbre—. Hazo milobolobo. 

TOUJOURS, adv. !• Mandrakariva, 
lalandava, mandrakizay II lit — . Ma- 
rna ky teny mandrakariva, lalandava 
izy. Il est — en colère. Tezitra mandra- 
kariva, tozi-daua izy. Ils se sont dit 
adieu pour — . Nifanao veloma ho man- 
drakizay izy ireo. 2 # — , Kanefa, nadia 
izany aza. — est-il honnête. Kanefa, 
etc., tsara fanaby izy. 

TOUPET, am. {• Volo mivondrona, san- 
ga. 2* fig. Hasahiana. Avoir du—. Sa- 
-"* hisahy. 

TOUPIE, sf. Tandrimo, sangodina. 

TOUR, sf. Tilikambo. —de Babel. Tili- 
kambony Babela. 

TOUR,am. l°Fihodinana, fllsingerenana. 
Cette planète fait son — en douze ans. 
Mihodina, mitsingerina indroy man- 
deha isaka ny roa amby ny folo taona 
izany planeta izany. 2*—, Fitsangantsan- 
ganana. Ûverrmberenana, fitetezana, fan- 
dehanana manodidina, fihodidinana. Il 
est allé faire un — . Lasa nitsangantsan- 
gana izy. Cette rivière fait plusieurs 
tours et retours. M iverimberina io re- 
nirano io. Il fait son —de France. Mi- 
tely any Frantsa izy. lia fait le — du 
monde. Nandeha nanodidina ny tany 
izy. Ce bracelet fait plusieurs tours au- 
tour du bras. M ihodidindidina ny san- 
dry io fehin-tânana io. 3* — , Manodidi- 
na. Cet arbre a six pietlsde— . Misy enin- 
dia manodidina io hazo io. 4*—, Milina 
famoasana. b*fig. Hakingan-tanana, ha- 
fetsena, fitaka. Il sait faire des tours de 
cartos. Kinga tànana amy ny karatra 
izy. Il lui a joué un — . Nametsy, nanti- 
taka, nifet8y azy izy. 6*—, Fandaha-te- 
ny. Il donne un — agréable à tout ce 
qu'\\ dit. Mahafinaritra ny fandahany 
teny amy ny zavatra rebetra lazainy. 
7"—, Anjnra, fifandimbasana. Chacun 



à son—. Samy amy ny anjarany, saroy 
mifandimby. fl loc. A — de bras. Ara- 
ka izay tratry ny aina. En un — de main. 
Miaraka amy ny vava, poatoizay, tsy am- 
py toy iuona. Personne faite au — . Olo- 
na hoatra ny notefena. —du bâton. Vo- 
la azo an-tsefatsefany. —de force. Ha- 
tanjahana mahagaga, fafeaizana maha- 
gaga. 

Tour à tour, loc. adv. Mifandimby. 

TOURBE, sf. f Fompotra. 2*—, Bozaka 
aman' ahitra. 

TOURBEUX, EUSE, ad;. Misy fom- 
potra. 

TOURBIÈRE, sf. Tany misy fompotra. 

TOURBILLON, sm. !• Tadio, raoo- 
mody, zavatra roitambolimbolina. — 
de poussière. Vovoka mitambolimboli- 
na. 2* fig. Zavatra mahasondriana. Il est 
dans le — des affaires. Sondriana amy 
ny raharaha maro izy. 

TOURBILLONNEMENT, am. Fi- 
tambolimbolina, fisangodingodina. 

TOURBILLONNER, vn. Mitambo* 
limbolina, misangodingodina. L'eau 
tourbillonne. Mitambolimbolina, etc., 
ny rano. 

TOURELLE, sf. Tilikarabo kely. 
TOURISTE, sm. Mpivahiny mizaha ta- 

ny. 

TOURMENT, sm. f Fijaliana, fampi- 
jaliana. 2» fig. Ahiahy, fahasahiranana. 

TOURMENTE, sf. f Tafio-drivotra. 2* 
fig. Fikorontanana. — politique. Fiko- 
rontanana amy ny fanjakana. 

TOURMENTER, va. f Mampyaiy. La 
goutte le tourmente. Mampijaly azyny 
gaotra. 2«— , Mampihetsikamafy. Le vent 
tourmente le navire. Ny rivotra mam- 
pihetsikelsika mafy ny sambo. 3* fig. 
Mahabe ahiahy, manahirana, manenjika. 
Ce procès le tourmente. Mahabe ahia- 
hy azy izany ady izany. Cet homme me 
tourmente avec ses visites. Manahirana 
ahy amy ny famangiana ataony io lehila- 
hy io. Ses créanciers le tourmentent. Ny 
mpitaky trosa manenjika azy. 

Se tourmenter, vpr. Be ahiahy, misa- 
hirana. 

TOURNAILLER, vn. Mihelingelina. 
Cessez de — autour de moi. Aza mihe~ 
lingelina manodidina ahy. 

TOURNANT, am. f Kihon-dâlaua, lo- 
lahan-drenirano. 2*—, Ranomody. 

TOURNANT, ANTB, f art/. Mihodina. 
Pont — . Tetezana mihodina. 



Digitized by 



Google 



r 



TOU 



— 815 — 



toi; 



TOURNÉ, ÉE, adj. 1* Nalao tamy ny 
milina famoasana, novoasana. 2 # — . Niha- 
ratsy, nihasimba. Vin — . Divay nihara- 
tsy. 3' fig. Personne bien tournée. Olona 
hoatra ny notefena. Personne mal tour- 
née. Olona tôfy maika. Il a l'esprit mal 
— . Mivaona ny sainy. 

TOURNEBROCHE, sm. Milina mam- 
pihodina ny satazam-by. 

TOURNÉE, sf. Fitetczana. L'inspecteur 
est en — . Ny mpikarakara mitely ny 
fari-tany izay anjnrany. 

TOURNER, va. \* Mampihodina. ma- 
nodina. —une roue. Mampihodina, 
etc., kodiarana. \\loc —la tête. Mihe- 
rika. — les pieds en dehors. Tsivaka. — 
les ptods en dedans. Midi-pandeha. — 
le dos à quelqu'un. Miamb ho olona ; 
fig. miombika amin' olona, mamadika 
olona. 2«— , Mamadika, manodivitra, 
mi tondra. Tournez le feuillet. Avadiho 
ny takela-taratasy. —une montagne. Ma- 
nodivitra tendrombohitra anankiray. Il 
tourna ses armes contre les Romains. 
Nilondra ny miaramilany mba hame- 
ïy ny Romana izy. 3*—, Mivaofy amy 
ny milina, mandamina. — des pieds de 
chaise. Mivaofy tongo-tseza amy ny 
milina. Il a bien tourné sa lettre. Nan- 
damina tsara ny taratasy nampiton- 
drainy izy. 4 - fig. — le dos aux enne- 
mis. Miamboho lehilahy. —la tôle ù 
quelqu'un. Mampivadika ati-doha olo- 
na. — quelqu'un à son gré. Mampana- 
raka ambokony olona. —une difficulté. 
Mihodivitra amy ny raharaha sarotra. 
— casaque. Miendaka. mivadika. — bri- 
de. Miala amy ny raharaha sarotra. — 
quelqu'un en ridicule. Manaraby olona. 

—, vn. 1* Mibodina, misangodina. La ter- 
re tourne. Mihodina, etc., ny tany. Le 
vent a tourné. Nihodina ny rivotra. 
2*—, Miharatsy, mihasiraba. Le lait a 
tourné. Niharatsy, etc., ny ronono. 3* 
fig. Miafara, mieva, mivadika, mianda- 
ny, mampahazo. L'affaire a bien tour- 
né. Tsara minfara ny raharaha. Ce 
jeune homme tourne mal. Miova ho 
raLsy io tovnlahy io. Il tourne* tout 
vent. Miovaoctt, mivadibadi-kevilra. 
izy. La chance a tourné. Nivadika 
ny rasa. — du côté de quoiqu'un. M ian- 
dany amin' olona. Cela tournera a son 
honneur. Hampahazo voninahitra azy 
izany. La tête lui tourne. Mivadika ny 
ati-riohany, fauina, badenina izy. 

Se tourner, rpr. i* Mivadika, mitodiko. 



— dans son lit. Mivadika ao am.-pan- 
driapa. 8e — vers quelqu'un. Milodiha 
olona. 2* fig, Manjary, ton ça. Ce qu'il 
mange se tourne en bile. Manjary, etc., 
ranon* afero iziy haniny. 

TOURNESOL, sm. (Voninkazo) Tana- 
roasoandro. 

TOURNEUR, sm. Mpivaofy amy ny 
milina. 

TOURNEVIS, sm. Sokodrevo. 

TOURNIQUET, .sm. 1* Ilazo mitanam- 
bokovoko misangodina ambony isato- 
kazo. 2 - — , Zavatra misangodina a tao fllo- 
kann. 

TOURNOI, sm. Sarin* ad y taloha. 

TOURNOIEMENT on TOURNOI 
MENT, «m. Fisan^odingodina. fi tara- 
bolimbolina. Le — du vent. Ny fîsan- 
godingodina. etc., ny rivotra. 

TOURNOYER, vn, f Misangodingodi- 
na, mitambolimbolina. La j oussière 
tournoie. Misangodingodina, etc., ny 
vovoka. 2* fig. Mihodivitra, miolakola- 
ka, manary dia. 

TOURNURE, sf. !• Bika. Il a une jolie 
— . Tsara bika izy. 2"—, Toetra. L'affaire 
prend une bonne — . Mihatsara ny toe- 
d raharaha. Il a une — d'esprit agréable. 
Mahatinaritra ny toe-tsaina asehony. 

TOURTE, sf. Karaza-mofo mamy. 

TOURTEREAU, sm. Zana-domohina. 

TOURTERELLE, sf. Domohina. 

TOUSSAINT (LA), sf. Félin' ny olo- 
masina rehetra. 

TOUSSER, vn. Mikohaka, mitrosina. 

TOUSSEUR, EUSE,s. Mpikohaka. 

TOUT, TOUTE, adj. 1° Rehetra, da- 
holo, avokoa. tontolo, manontolo, man- 
dritra. — le peuple y accourut. Nidodo- 
dodo tao ny v;ihoaka rehetra, nidodo- 
dodo tao avokoa ny olona. Tous les ha- 
bitants vinrent au-devant de lui. Nitse- 
na azy ny mponina rehetra, nitsena azy 
daholo, avokoa ny mponina. — l'uni- 
vers. Izao tontolo izao Aimez Dieu de 

— votre cœur. Tiavo amy ny fonao re- 
hetra, manontolo Andriamunitra.— Io 
jour. Mandritra ny andro. 2 fl — , Isakr. 
Tous les jours Isan' andro. — les trois 
jours. Isaha ny hatoloaua. 

TOUT, «m. 1* Zavatra iray manontolo, 
ny zavatra rehetra, nyolon-drehetra. Di- 
viser un — en plusieurs parties. Miza- 
razara ho maro zavatra anankiray ma- 
nontolo. Il sait — . Mahalala ny zavatra 
rehetra izy. —est dans l'épouvante. Ma- 



Digitized by 



Googk 



TOX 



— 816 — 



TRA 



lahotra ny olona rehelra. 2 — , N-y za- 
vatra lehibe indrindra. Le— estde réus- 
sir. Ny zavatra lehibè indrindra dia 
ny manatanteraka mihitsy. || loc. Ce 
n'est pas—. Tsy ampy izany, tsy izany 
liiany. Il y aune différence du — au—. 
Samihafa lavitra izy ireo. Jouer le — 
pour le — . Manao vy very ny harena 
rchetra hahazoana be dia be. Un risque 
— . Mpanao vy very ny aina. 

Après tout, loc. adv. Kanefa, na dia iza- 
ny aza. 

A tout prendre, loc. adv. Ankapobe. 

En tout, loc. adv. Izany rehetra izany. 
Cela fait cent piastres en—. Ariaryzato 
izany rehetra izany raha mitambatra. 

Du tout, loc. adv. Na inona na inona, 
tsy akory. Il n'aura rien du—, Tsy ha- 
hazo na inona na inona izy. Je n'en 
veux point du— . Tsy tiako akory izany. 

TOUT, adv. lMndrindra, izaitsizy, dia..., 
lavitra, fatratra, loatra. Ils forent — 
étonnés. Gaga indrindra, izaitsizy, 
gaga dia gaga izy ireo. C'est mainte- 
nant un — autre homme. Hafa lavitra 
izy ankehitriny fa tsy tahaka ny tal»ha. 
Il esl —cœur. Tia izaitsizy, tia dia tia, 
t\& fatratra, loatra izy. Il est— oreilles. 
Mibaino dia mihaino, roihaino fatratra 
izy. 2°— , Na dia aza. — sage qu'il est. 
Na dia hendry aza izy. 

Tout à coup, loc. adv. Tamptka, veti- 
vety foana. 

Tout d'un coup, loc. adv. Indray man- 
d?ha mooja, haingana, vetivety foana. 
Voy. Coup. 

Tout de bon, loc. adv. Marina, tokoa. 

Tout à fait, loc. adv. Indrindra. 

Tout à l'heure, loc. adv. Voy. Heure. 

TOUTEFOIS, adv. Kanefa, nefa, kan- 
jo. Comme Cependant. 

TOUTE-PUISSANCE, sf. Fahefana 
tsy misy fetra. La— de Dieu. Ny fahefan' 
Andriamanitra tsy misy fetra. 

TOUT-PUISSANT, TOUTE-PUIS- 
SANTE, adj. Mahefa ny zavatra re- 
hetra, manam-pahefana tsy misy fe- 
tra. 

—, sm. Ny Mahefa ny zavatra rehetra, ny 
Tsitoha. 

TOUX, sf. Koliaka, trosina. —sèche. 
A'o/ia-maina. Il a une — violente. Aft- 
kohaha mafy, mitrosina ery izy. 

TOXIQUE, sm: Poizina. 

—, adj. Misy poizina. Substance—. Za- 
vatra in tsy poizina. 



TRACAS, sm. Fahasaliiranana, ahiaby. 

TRACASSER, va. Manahirana, niano- 
risory, mihetraketraka. 

Se tracasser, vpr. Misahirana, sahira- 
na. be ahiahy. 

TRACASSERIE, sf. Filam-baniny, fi- 
lan-tonony, fanorisorena, fihetraketra- 
hana. 

TRACASSIER, 1ÈRE, s. Mpila va- 
niny, — tonony, mpanorisory, mpihetra» 
ketraka. 

—, adj. Manahirana. Police--. Polisy ma- 
nahirana. 

TRACE, sf. 1* Dia. Suivre des voleurs à 
la — . Manara-dta ny mpangalatra. Les 
traces des roues. Ny dian* ny kodiara- 
na. Voy. Marquo. 2*fig. Làlana. Marcher 
sur les traces des saints. Manaraka ny 
làlàna nodiavin' ny olo-masina. 3* — . 
Fahatsiarovana, iahafantarana. Cette 
année a laissa des traces dans mon es- 
prit. Mbola tsaroan' ny saiko ny tainvn' 
iny taona iny. On n'aperçoit en lui au- 
cune—de la bonne éducation qu'il a re- 
çue. Tsy misy zavatra ahafantarana 
Vtflivcly fa nahazo flanarana tsara izy. 

TRACÉ, sm. Sary, soritra, soratra. Le 

— d'un chemin. Ny sary, ny soritry 
ny lâlana hatao. Le — d'une broderie. 
Ny soratr' amboridao. 

TRACEMENT, sm. Fanoritana. 

TRACER, ta. 1* Manao sarin-javatra, 
manao, manoritra, manorati*a. —une li- 
gne droite. Manao tsipika mahitsy. — 
une allée. Manoritra araben-dâiana. 

— des fleurs sur du canevas. Manora- 
tra sarim-boninkazo amy ny lamba, 7*pg 
Manoro, rai tan tara. Il suit le chemin que 
ses pères lui ont tracé. Manaraka ny lâ- 
lana natoron' ny razany azy izy. — à 
quelqu' un des règles de conduite. Jfa- 
noro olona fitsipi-pitondran-tena. H 
nous a tracé le tableau de ses malheurs. 
Nitantara taminay ny fahoriana nanjô 
azy izy. 

TRACHÉE-ARTÈRE, sf. Tendabe, 
lâlan-drivotra amy ny avokavoka. 

TRACTION, sf. .Fitarihana. 

TRADITION, sf. !• Fanolorana. La 
vente se consomme par la — de la cho- 
se vendue. Tapaka ny varotra rqjiefa 
toalolotra ny zavatra vidiny. 2*— , Lo- 
van-tsofina. 

TRADITIONNEL, ELLE, adj. Avy 
amy ny lovan-tsofina. 

TRADITIONNELLEMENT, adv. 
Araka ny lovan-uoflna. 



Digitized by 



Google 



TRA 



— 81? - 



TRA 



TRADUCTEUR, 8m. Mpandika teny 
amy ny boky. 

TRADUCTION, sf. Fandikan-teny amy 
ny boky, dikan-teny amy ny boky. 

TRADUIRE, t'a. 1° Mandika teny amy 
ny boky. 2*—, Manazava. Traduisez-moi 
votre pensée en termes plus clairs. //a- 
zavao amiko amy ny teny mazava kokoa 
ny bevitrao. 3*—, Mitory. —en justice. 
Mitory amy ny fîtsarana. 

TRADU1SIBLE, adj. Ato adika. 

TRAFIC, «m. y Varotra, flvarotana, 
fandrantoana. Voy. Commkrcb. 1* fîg. 
Varo-dratsy. Il fait — des choses saintes. 
1& ivarotra ny zavatra raasina izy. 

TRAFIQUANT, sm. Mpivarotra, mpan- 
dr&nto. 

TRAFIQUER, vn. 1° M ivarotra, man- 
drahto. 2* fîg. Manao varo-dralsy. 

TRAGÉDIE, sf. 1* Teatra mampienta- 
na ny fo. 2* fig% Loza. Il sW passé d'hor- 
ribles tragédies dans cette cour. Nisy 
loza mahatsiravina tao amin* izany ro- 
va izany* 

TRAGÉDIEN, IENNE, 8. Mpanao tea- 
tra mampientana ny fo. 

TRAGI-COMÉDIE, sf. Teatra mam- 
pientana ny fo sady mampihomehy. 

TRAGI-COMIQUE, adj. Mampienta- 
na ny fo sady mampihomehy. 

TRAGIQUE, adj. f Momba ny tragé- 
die. 2° fîg. Mahalsi ravina. Mort— > Fa- 
hafatesana mahatsiravina. 

— ,srn. \* Teatra mampientana ny fo. 2*-*, 
Mpamorona tragédie, mpanao teatra 
mampientana ny fo. 

TRAGIQUEMENT, ado. Mahatsiravi- 
na. 

TRAIlIR, va. 1° Mamadika, mivadika. 
—un ami. Mamadika sakaiza. —sa foi. 
Mivadika amy ny flnoany. 2 # — , Manara- 
bara, ahafantarana. — un secret. Ma- 
nambara ny tsiambaratelo. Sa voix Ta 
trahi. Nyfeony no nanamhara, na/ia- 
fantarana azy. 3*—, Mahadiso fanan- 
tenana, mahafoana* Les événements tra- 
hirent ses espérances. Ny zavatra nise- 
ho nahadiso fanantenana azy, nana- 
foana ny fanantenany. 

6e trahir, vpr. 1* Mamita»tena. 2*—, 
Manambara tena tsy nahy. 

TRAHISON, sf. Famadihana> tivadiha- 
na, fikomiana, fiodinanai Haute—, ffy- 
komïana, fiodinana. 

TRAIN, sm. 1* Fandeha. Ge cheval va 
bon — . Haingam*pande/ta io soavaly 



io. 2 # -^, Tongotra, lantin-kalesy, mpa* 
naraka maro sy soavaly maro miaraka> 
zavatra maro mifanarakafaka, — mîara^ 
ka, kalesy maro mifampitobitohy amy 
ny lâlam-by. Ce cheval a le— de devant 
faible. Malemtlemy ny iongo*tanall , ity 
soavaly ity. Faire mettre un— neuf à une 
voiture. Mampanisy tantin-kâlesy vao- 
Vao amy ny kalesy. Il marche avee un 
grand—. Betsaka ny mpanaraka sy ny 
soavaly miaràka aminy raha mandeha 
izy. l)n grand — de chevaux. Soavaly 
maro mifanarakaraka. — d'artillerie. 
Tafondro maro miaraka.— express. /va* 
tesy maro mifampiiohilohy amy ny 
làlam-by mandeha haingana dia 1min- 
gana. 3°— , Tabataha. Faire du -*. Mi^ 
tabataha. 4"—, Toe-piainana, fundro- 
Soana. ît va toujours son nuïme —, Mi- 
tovitovy mandrakariva ny toe-piaina- 
ny. L'affaire est en bon -^. Mandroso 
tsara ny raharaha. || loc. Mettre une af- 
faire en — . Manomboka raharaha. Ètru 
en — . Falifaly. varivary. 

TRAÎNANT, ANTE, a**;. I* Mitarika. 
Hobe traînante^ Zipo milarilta. 2 e fîg. 
Matoritory, ridralava. Vuix traînante/ 
Feo matoritory. Style — . Laha teny 1 
matoritory, etc* 

TRAINARD, sm. 1* Miaramila mpita* 
redrolra^ 2* — , Mpitaredretra. 

TRAINE, êf. Bateau à la — Sambo ta* 
ritin'ny hafa. 

TRAÎNEAU, sm, f Kalesy kely tsy 
misy kodiaraua fi tondra eny ambony 
ranomandry. 2° — , Rambaramba; 

TRAÎNÉE, 8f. Zavatra raraka mitanjo- 
zotra, tetiafo. — de blé. Varim-bazaha 
raraka mitanjozotra. —de poudre. Te* 
tiafo. Mettre le feu à la — . Mam pi relu-* 
tra tetiafo. 

TRAÎNER, va. 1° Mitarika; mi tondra. 
— une voiture. Mitarika kalesy. Il traî- 
ne la jambe» Mita7*i-\ïG izy* La rivière 
traîne bien du sable. Mitondra fasika 
betsaka ny renirano. — quelqu'un par- 
tout Mitondra olona hatraiza hatralza. 
. 2* fiy> — une affaire en longueur. Ma- 
nalava raharaha. — ses paroles. Mitare- 
dretra fiteny. — sa chaîne. Mitondra 
maizina. — quelqu'un dans la boue. Ma-» 
noso-potaka olona. 

— , vn. 1* Mitarika. Votre robe traînei 
Mitarika ny zipooao. 2* —, Milaredre* 
tra. Il y a toujours des soldats qui trai^ 
nent. Mandrakariva misy miaramila mi* 
taredratra. 3* fîg* Sainosy, saozanidai 



Digitized by 



Googk 



TRA 



818 — 



TRA 



matoritory. Notre affaire traîne. Samo- 
sy nV raharahantsika. Ce malade traîne 
depuis longtemps. Saozanina hatry ny 
cla io maraiy io. Ce discours trame. 
Matoritory izany laba-teny izany. 4 # — , 
Mihahaka. Il laisse tout—. Avelany hi- 
haliaha ny zavatra rehetra. 

Se traîner, vpr. Mandady. — par terre. 
Mantlady &my ny tany. Il se traîna chez 
son médecin. Mandady nankany amy 
ny dokotera izy. 

TRAlNEUR, sm. Mpitarika. 

TRAIRE, ra. Mitery. 

TRAIT, «m. t* Zava-maranitra alefn toy 
ny znna-lsiplka na longy. || toc. Partir 
comme un—. Mitsoriaka hontra ny he- 
latra. 2 # — , Tady na anja-koditra itari- 
lian'ny soavaly kalesy. Cheval de — . Soa- 
valy mpitarika. 3*—, Tsfpika. Cette let- 
tre est formée de deux traits. Misy tsipi- 
ka roa 10 Utero io. —d'union. Tsipiha ke- 
ly manakambana teny. Dessin au—. Sary 
atao amy ny tsipitaipika. \\ toc. Copier 
—pour—. Manao mitovy dia mitovy. Ava- 
ler d'un — . M&nno indray migorodana, 
— indray roigoka. 4°— , Endrika, tarehy, 
tokotanin-tarehy. Il a tous les traits de 
son père. Mittvy endrika, etc., amin- 
draiuy izy. 5* fig. Zavatra mahagaga. Un 
—décourage, llerim-po mahagaga. Un 
—d'esprit. llevitia mampiseho hnrani- 
tan-lsaina mahagaga. C° — , Fifandraisa- 
na, fombâna. Cola a— au commerce. Mi- 
fandray amy ny varotra izany, mom- 
ba ny varotra izany. 

TRAITABLE, adj. Mora entina, mora 
fehozina, mora ifanarahana. 

TRAITANT, sm. Mpandranto. 

TRAITE, sf. 1* Ezaka. Il y a une longue 
—d'ici là. Lavitra ezaka hatreto ka ha- 
trany. Aller lout d'une — d'une ville à 
une autre. Manao indray manezaka ha- 
tramy ny vohitra anankiray kahatramy 
nyhafa. 2"—, Fandrantoana, famarinana 
.olona, fitondrana sambolra. Ce bâtiment 
fait la—. Mpamarina olona, mpiton- 
dru sambotra io sambo io. 3°— , Tara- 
,îasy milaza takalom-bola ampitondrai- 
na any amy ny vohitra hafa. 

TRAITÉ, sm. !• Fivoasana momba ny 
fahaizana anankiray. —de morale. Ft- 
toasana momba ny fltsipi-pitondran- 
teoa. 2 # — , Fanekem-pihavanana, fano- 
kena. 

TRAITEMENT, sm. !• Fandraisann, 
ny atao. Il a reçu toutes sortes de bous 
traitements. Noraisina tsara dia tsara 



izy. Le— que vous lui ferez, on vous le 
fera. IJanody anao ny hataonao aminy. 
Il a reçu toutes sortes de mauvais traite- 
ments. Ratsy dia ratsy ny nataony ta- 
miny, novonoiny, nofetsapelsahany izy. 
2 # — , Fitsaboana. 3 4 — , Karama. On a 
augmenté son — . Nampitomboina ny 
karamany. 

TRAITER, ra. 1° Mandray, manao. mi- 
tondra, miraharaha. — honorablement. 
Mandray amim-boninahitra. Il a bien 
traité ses convives. iXandray tsara ny 
olona nasainy izy. 11 nous traita dure- 
ment. Mafy nynafao*i?/taminay, ny ni- 
tondrany anay. Il s'entend à — les af- 
faires. Mahay milondra raharaha izy. 
—une réconciliation. Manao, miraha- 
raha izay hifanarahan' olona. —quel- 
qu'un de fou. Manao olona ho adala. 
—quelqu'un du haut on bas. Manao tsi- 
nontsinona, maneso olona. 2'—. Mitsa- 
bo. —un malade. Mi/aaooinarary. 3*—, 
Mandinika, mivaofy, mamf*latra. J'ai 
traité déjà cette matière. Et&nodini- 
hiko, novoasako, nocelariko rahateo 
izany zavatra izany. 

— , vn. 1° Mandray, manao, mitondra. mi- 
raharaha. Il traite de la paix.. Miraha- 
raha ny fanekem-pihavanana izy. 2 - — , 
Mandinika, mivaofy, momba. Ce livre 
trai'e des métaux. Momba ny metalj io 
boky io. 

Se traiter, vpr. Mitaiza tena, mitsabo 
tena. Il se traite* bien. Mitaiza tena 
tsara izy. Ce médecin se traito lui-môme. 
Ny tenait" izy dokotera hiany no mi- 
tsabo azy. 

TRAITRE, ESSE, adj. et s. Mamadi- 
ka.mivadika, mamitaka, manodôka. Ce.- 1 
un—. Mpamadika, mpivadikaizy. Le 
chat est—. Mpamadika ny saka. Ce 
vin est—. Mamitaka, manodôka ij 
divay io. 

En traître, toc. adv. Comme Traîtreu- 
sement. 

TRAITREUSEMENT, adv. Amim- 

pamadihana, amim-pivadihana, amim- 

pitaka. 
TRAJET, sm. 1* Lâlana. Le— est long. 

Lavitra ny lalana. 2 # — , Fandehanana, 

fltàna. Ou fait le — en peu de temps. 

Azo ateha t itàna vetivety foana. 
TRAM A IL, sm. Karazan-karato. 
TRAME, sf. 1° Fahan-tenona. 2* fig. 

Teti-dratsy. Il a ourdi cette —odieuse. 

Izy no fototr' izao teti-dratsy mahatsi- 

ravina izao. 



Digitized by 



Google 



TRA 



— 819 — 



TRA 



TRAMER, va. 1* Mamahan-tenona, 
manenona. 2* fig. Mifofo, mifoko, mio- 
ko. — la p Tte de quelqu'un. Mifofo, 
etc., hahaCaty olona. — une conspira- 
tion. Mifoko, mioho hanao teti-dratsy. 

TRAMONTANE, sf. Perdre la -. San- 
ganehana, very hevitra. 

TRANCHANT, ANTB, adj. !• Mara- 
nitra. Epée tranchante. Sabatra mara- 
nitra. 2* fig. Mahatapaka. Argument 
— . Porofo mahatapaka. 3 # — . Mihiratra 
tsara. Couleurs tranchantes. Volon-doko 
raaro mihiratra tsara. 

TRANCHANT, sm. Lelan-java-mara- 
nitra, raason' antsy. Aiguiser le — d'un 
couteau. Manasa lelan antsy, maka ma- 
sorï antsy. Une épée a deux tranchants. 
8abatra miroa lela, marani-dany roa. 

TRANCHE, *f. !• Silaka, didy. Une — 
de pain. Sifa-raofo. Une — de viande. 
Did/n-kena. 2°— , Vava boky. Un livre 
doré sur — . Boky misy ankosotra vola- 
mena ny vav&ny. 

TRANCHÉE, sf. 1° Fototra, tatatra. 
Faire une — pour bâtir une maison. Mi- 
hady fototra mba hanoronan-trano. 
Faire une — pour dessécher un marais. 
Manao tatatra mba hanamaina heni- 
hèny. 2*—, Hady famitsahana ataon' ny 
mpanao fahirano. Les assiégés firent 
une sortie, et comblèrent la—. Nivoaka 
ny nalao fahirano, ka nanototra ny ha- 
dy nataon'ny fahavalo. 3-—, Fanoti- 
kotika. Cette médeine lui a causé des 
tranchées, Nampanotikotika ny kibo- 
ny izany fanafody izany. 

TRANCHER, ra. 1» Manapaka. — la 
tôte à quelqu'un. Manapaka lohan' olo- 
na. 2* fig. Il a tranché û difficulté. Na- 
napaka ny ady hevitra izy. — le mot. 

- Milaza mazava. 

—, vn. i* Maranitra. Ce couteau tranche 
comme un rasoir. Maranitra hoatra ny 
hareza izany antsy izany. 2° pg. Mana- 
paka an-kasahiana, manao azy ho. Il 
tranche sur tout. Sahy manapaka ny 
zavatra rehetra izy. Il tranche du bel 
esprit. Manao azy ho akany izy. 3"—, 
Mihiratra. Ces couleurs tranchent. Mi- 
hiratra ireo loko ireo. 

TRANCHET, sm. Antsy fanaovan-ki- 
raro. 

TRANCHOIR, s ni. Akalana ûtetehan- 
kena. 

TRANQUILLE, adj. Tony, milamina, 
mibonai'a. mandry, mandry fohizay, 



mialana, tsy manana ahiahy. La rasr 
est — . Tony ny ranom isina. Le pouls 
est—. Milamina ny polsa. Enfant—. 
Zazalahy mibonaika. Tout est — dana 
l'Etat. Mandry ny faniakana. Il mène 
une vie—. Mandry fehizay, miadana 
izy. Sa conscient» est—, Milamina, 
mandry fehizay ny ueritreretany. Te- 
nez-vous—. A:a manana ahiahy nia* 
nao. 

TRANQUILLEMENT, adr. Mandry, 
mandry fehizay, amim-ptadanana. Dor- 
mir — . Mitsilany mandry, mandry 
fehizay. 

TRANQUILLISANT, ANTE, adj. 
Mampitony, mahafaka ahiahy. 

TRANQUILLISER, ra. Mampitony. 
mahafaka ahiahy. C<> que vous dites me 
tranquillise. Izany lazainao izany mam- 
pilony ny foko, mahafaka ahiahy ah\\ 

Se tranquilliser, rpr. Mitony, afaka 
ahiahy. 

TRANQUILLITÉ, *f. Fitony, fllami- 
na, (ibonaika, fandrinna fehizay, liadu- 
nana, tsy fananana ahiahy. 

TRANSACTION, *f. [• Fifanarahana. 
2*—, Fanokena. Transactions commer- 
ciales» Fanckena momba ny varotra. 

TRANSBORDEMENT, sm. Famin- 
drana entana amy ny samho hafa. 

TRANSBORDER, va. M. i min lira en- 
tana amy ny sambo hafa. 

TRANSCENDANCE, *f. Fahambonia- 
na. 

TRANSCENDANT, ANTE, adj, 
Ambony dia ambony. Il a une vertu 
transcendante. Ambony dia ambony 
ny halsaram-panahiny. 

TRANSCENDANTAL, ALE, adj. 
Mandinika zavatra lalina imlrindra. 

TRANSCRIPTION, *f. Pandikan-lso- 
ratra, kopia. 

TRANSCRIRE, va. Mandika foratr.i, 
mikopia, manakopia. 

TRANSE, s/". Tahotra Iehibe, fanahiana 
lehibe. Voy. Angoisse. 

TRANSFÉRER, ta. Mamindra, ma- 
madika, mamoy ho an'olon-kafa. — des 
prisonniers. Mamindra irai ira lava. — 
un corps saint. Mamindra, rnamadi- 
ka fatin'olo-masina anankiray. — une 
rente. Mamoy zana-bulu ho an'olon- 
kafa. 

TRANSFERT, s m. Famindrana, fû- 
madihnna. farnoizana lm an*olon*kafa. 



Digitized by 



Google 



^ 



TRA 



820 



TRA 



TRANSFIGURATION, sf. Ny niova- 
ny Jeso-Kristy tarehy. 

TRANSFIGURER (SE), vpr. Miova 
tarehy. 

TRANSFORMATION, sf. !• Fiovana 
ho hafa, fanjariana ho hafa. 2°— , Fiova- 
na, fanjariana. 3° fig. Fiovan-toetra. 

TRANSFORMER, ra. Manova ho ha- 
fa, mampanjary ho hafa. La femme de 
Lot fut transformée en une statue de sel. 
Novana, nampanjarina ho sariolona 
sira ny vadiny Lola. 

Se transformer, vpr. 1° Miova ho hafa, 
manjary ho hafa. 2°— , Miova, manjary. 
La chenille se transforme en papillon. 
Ny oli-panjehy.mioua.maî?;an/ ho lolo. 
3 # fig. Miova tootra. Il se transforme de 
mille façons. Mahay miovaova loetra 
inarivo inarivo izy. 

TRANSFUGE, 8 m. t - Miaramila mpi- 
lefa miandany amy ny fahavalo. 2 9 fig. 
Mpivadika. 

TRANSGRESSER, va. Mandika. —les 
commandements de Dieu. Mandika ny 
didin' Andriamanitra* 

TRANSGRESSEtTR, «m. Mpandika. 

TRANSGRESSION, sf. Fandikana. 

TRANSI, IE, adj. 1° Voly, ngoly, va- 
hotra, jihitra, ankona. Je suis— de froid. 
Voly, etc.. ny hatsiaka a ho. C° fig. Ana. 
Il est — de peur. Anan' ny tahotra izy. 

TRANSIGER, vn. 1° Mifanaraka. Las 
de plaider, ils transigèrent. Nony efa sa- 
satra niady izy ireo, dia nifanaraha. 
2° fig. Tsy manao. — avec son devoir. 
Tsy manao izay tsy maintsy hataony. 

TRANSIR, ra. 1° Mahavoly, mahango- 
ly, mahavahotra. 2 # fig. Mahana. 

—, vn. 1° Voly, ngoly, vahotra, jihitra, 
ankona. 2° fig. Ana. 

TRANSIT, «m. Fahazoan' ny entam- 
barotra Idlana mba hamaky tanâna na 
fanjakana ka tsy mandoa fadintserana- 
na. Marchandises en—. Varotra naha- 
zo làlana hamaky tanâna na fanja- 
kana ka tsy mandoa fadintseranana. 

TRANSITIF, IVE, ad;. Mamindra. 
Verbe—. Verba mamindra. 

TRANSITION, sf. 1° Fifindrana ho 
amy ny hevitra hafa. litohizana. La— a 
été bien amenée. Voalamina tsara ny 
fifindrana ho amy ny hevitra hafa. 
Il a passé à une nouvelle idée sans—. 
Nifindra tamy ny hevitra hafa izy, ka Vsy 
nisy fiiohizana*. 2° fig. Fiovana, flvadi- 
h.ina. Il sVst fait une prompte — du 



chaud au froid. Niova, nivadika tam- 
poka ho mangatsiaka nyandro. 

TRANSITOIRE, adj. Mandalo, m inc- 
lina. 

TRANSLATION, sf. Famindrana. fa- 
madihana. Voy. Transférer. 

TRANSMETTRE, va. !• Mamoy ho 
atTolon-kafa, mamindra. — des ordres. 
Mamindra didy. 2* fig. Ma m pan do va. 
Il a transmis ses vertus à ses enfants. 
Nampandovainy ny zanany ny hatsa- 
ram-panahiny. 

TRANSMIGRATION, sf. Fifindrana 
amy ny tany hafa, fifindrana amy ny va~ 
tana hafa. La— des âmes. Ny fifindraiï 
ny ambiroa amy ny va tana hafa. 

TRANSMISSIBLE, adj. Azo afoy, azo 
afindra. 

TRANSMISSION, sf. Famoizana bo 
an* olon kafa, famindrana. 

TRANSMUABLE, adj. Azo ovana. 

TRANSMUER, va. Manova. —les mé- 
taux en or. Manova metaly ho volame- 
mena. 

TRANSMUTATION, sf. Fanovana. 

TRANSPARENCE, sf. Fangaranga- 
rana, fangalahala, fangarahara. 

TRANSPARENT, ENTE, adj. Man- 
garangarana, mangalahala, mangaraba- 
ra, tantera-pahazavana. L'eau est trans- 
parente. Mangarangarana, manga- 
lahala, tantera-pahazavana ny rano. 
Le verre est — . Tantera-pahazavana 
ny fitaratra. Voile—. Sarona mangara- 
hara. 

—, sm. Taratasy misy tsipika fakana hi- 
tsiny. 

TRANSPERCER, va. Managorobaka, 
maninteraka. 

Se transpercer, vpr. Managoroba-tena. 

TRANSPIRATION, sf. Tsemboka, ha- 
tsembohana. 

TRANSPIRER, vn. 1* Tsemboka. Ces 
enfants transpirent. Tsemboka ireoan- 
kizy madinika ireo. 2° fig. Ro siosio. re 
sompirana. Ce secret transpire Re sio- 
sio, etc., izany zavatra afenimpenina 
izany. 

TRANSPLANTATION, sf. Famin- 
drana zava-maniry, fanetsana. 

TRANSPLANTER, va. 1* Mamindra 
zava-maniry, manetsa. — des arbres. 
Mamindra foto-kazo. Voy. Planter. 
2* fig. Mamindra amy ny tany hafa. 

.Se transplanter, vpr. Mifindra amy 
"ny tany hafa. 



Digitized by 



Google 



TRA 



— 821 



TRA 



TRANSPORT, sm. 1* Famindrana, 
famoizana ho an* olon-kafa. 2° fîg. Fire- 
helana, fientanana, firavoravoana. 3 # — , 
Rediredy. Cette maladie cause des trans- 
ports. Mampirediredy izany aretina 
izany. 

TRANSPORTABLE, adj. Azo alin- 
dra, azo afoy ho an* olon-kafa. 

TRANSPORTATION, sf f Fanamclo- 
hana olona naflndra amy ny tany lavi- 
tra. 

TRANSPORTÉ, ÉB, p. et adj. !• Voa- 
findra, naflndra, nafoy ho an' olon-kafa. 
?• fig. Mirehitra, entanina, ravoravo. — 
d'amour. Mirehitry ny fitiavana. —de 
colère. Mirehitry ny hatezerana. — de 
joie. J&n/anin-kafaliana. Les specta- 
teurs étaient transportés. Ravoravo ny 
mpizaha. 

—, sm. Olo-meloka naflndra tamy ny ta- 
ny lavitra. 

TRANSPORTER, va, 1» Mamindra. 
mamoy Ijp an' olon-kafa. — des marchan- 
dises. Mamindra entam-barotra. —une 
créance. Ma moy trosa ami n* olona ho 

. an' olon-kafa. 2° fîg. Mampirehitra, 
mampientana, maharavoravo. 

Se transporter, vpr. Mifindra amy ny 
tany hafa. 

TRANSPOSER, va. 1° Mampifamadika. 
— des mots. Mampifamadika teny. 2° 
Manova ky. 

TRANSPOSITEUR, ad/, m. Mahazo 
miova ky. Instrument—. Zavamaneno 
mahazo miova ky. 

TRANSPOSITION, sf. 1* Fampifama- 
dihana, fifamadihana. 2 # — , Fanovana 
ky, flovan-ky. 

TRANSSUBSTANTIATION,^ Fio- 
van' ny mofo sy ny divay ho vatana sy 
ho rany Jeso-Kristy. 

TRANSVASEMENT, sm. {• Famin- 
drana divay, rano, etc., amy ny tavoa- 
hangy, barika, etc., hafa. 2°— , Famin- 
drana renitantely amy ny tohotra hafa. 

TRANSVASER, va. Mamindra divay, 
rano, etc., ho amy ny tavoahangy, ba- 
rika, etc., hafa. Transvasez ce vin. Afin- 
dvao tavoahangy, barika, etc., io di- 
vay io. 

TRANSVERSAL, ALE, adj. Mitsi- 
valana, manapaka. Ligne transversale. 
Tsipika mitsivalana, etc. 

TRANSVERSALEMENT, a de. Mi- 
tsivalana, manapaka. 

TRAPÈZE, -sm. Trapeza. 



TRAPPE, s/. 1* Varavarana rako-baln. 
Ouvrez la — . Vohay ny varavarana ra- 
ko-bata. 2* — , Longua mitoto-bozaka fa- 
mandriham-biby. 

TRAPU, UE, adj, Fonetana. 

TRAQUENARD, sm. Tonta vy. 

TRAQUER, va. 1° Uanakanana. Nous 
avons traque le sanglier toute la mati- 
née. Nifanakananay indray maraina 
manontolo ny lambo. 2° fîg. Les voleurs 
sont traqués par les gendarmes. îfana- 
ftanan' ny polisy ny tontakely. 

TRAQUEUR, sm. Mpikatsaka biby ifa- 
nakanana. 

TRAUMATIQUE. adj. Avy amy ny ra- 
tra. Hémorragie—. Fivoahan-dra avy 
amy ny ratra. 

TRAVAIL, sm. Asa, lahasa, asan-tâna- 
na, taozavatra. — rude. Asa, lahasa ma- 
fy. Dieu bénira vos travaux. Andriamani- 
tra hitahy nyasanao, ny asanny t&na- 
nao. Il aime le— . Tia asa, lahasa izy. 
— délicat. Asa, asan-tànana, taozava- 
tra kanto. Distribuer le— aux ouvriers. 
Mizara asa, lahasa amy ny mpiasa. Tra- 
vaux publics. Asa, lahasa ataon' ny fan- 
jakana. || loc. Il fut condamné à vingt 
ans de travaux forcés. Nohelohina ho 
gadralava roapolo taona izy. 

TRAVAILLÉ, ÉE, p. ci adj. fVoasa 
tsara, nasaina tsara, novarina tsara, vi- 
ta tsara, voatefy, notefena, voakajy, no- 
kajina. Ouvrage bien—. Asa novarina 
tsara, vita tsara. Style—. Laha-teny 
voakajy, nokajina. 2°— , Mijaly. Il est 
—de la goutte. Mijaly azou' ny gaolra 
izy. 

TRAVAILLER, vn. l J Mi asa, manefy, 
manao, mamorona, etc. Il travaille jour 
et nuit. Miasa andro aman' alina izy. — 
en or. Manefy volamena. —en brode- 
rie. Manao amboridao. —à un ouvrage 
d'esprit. Mamorom-boky. 2°— , Mikely 
aina, manao izay.... Il travaille à les ré- 
concilier. Mikely aina, etc., hampifa- 
narakaazy ireo izy. 3* fîg. Mivonto, mi- 
ketrika, mivaona, miteraka. La pâte tra- 
vaille. Mivonto ny koban-dafarina. Le 
vin travaille. Mihelrika ny divay. Ce 
bois travaille. Mivaonalo bazoio. Son 
argent travaille sans cesse. Tsy mijano- 
na miteraka ny volany. 

—, 1° Miasa tsara, mahavatra tsara, ma- 
havi ta tsara, manefy, mikajy. — sa ter- 
re. Miasa tsara, mahavatra t<ara ny 
tanin v. Il travail le bien le fer, Malin v 



Digitized by 



Googk 



TRA 



— 822 



TRE 



mancfy vy tsara izy. 2° fig. Mampijaly. 
La lièvre |o travaille. Mampijaly azy 
ny lazo. 3*—, Mnmo' y, mnnome fo. —le 
peuple. Mnmoky, etc., ny vahoaka. 

TRAVAILLEUR, EUSE, s. Olona 
tia asa. mpïasa. 

TRAVÉE, sf. Sakaban-tsakamandimby 
ron. sakabuny. Les travées «l'un pont de 
bois. Ny sakabnn' ny tetezan-kazo. 

TRAVERS, sm. !• Fitsïvalanana. saka- 
na. incira ho. hateviua. îla. Le vaisse u 
présentait le— à l'ennemi. Ny ila sam- 
bo nanatrila ny fahavalo. || loc. — «Je 
«loi£t. Yoantondro. 2°— , Ilatailana. llso- 
maradimhana. Les — d'un jardin. Ny 
halaifana, etc.. ny zanlay. 3* fig. llai- 
rrnitra. hahnlahafa Un jeune homme 
plein de — . Tovoloiiv be hailrailra, ha- 
fnhafa. 

Entravers, ton. adv. MitsivaJana. Met- 
tez une barro de fer en — . Asio aoja- 
by mil&ivalana. 

De travers, loc. adv. Mitsivalana. tai- 
lana, raivilana. mrvilarila, mibiriokn, 
mivadika. miolana, mtvaona. Ne mettez 
pascelade— Azanlao m iCsivalana. lai- 
lana. micilavila, mivilana izany. Il va 
tout de—. 7Vu7am-pan«leha izy. Il écrit 
fort «le — . Mivilarila, mibirioha ny so 
rr.ny. Il a les pieds de — . Mivadika ny 
bmgony. Il a les jambes «le — . Miotana 
ny_ran.jrnv. If entend tout de — . Taila- 
va andrenesana rzy. If a l'esprit de—. 
Miraona ny sainy. Il loc. Remanier de 
— . Mansrarika. Avaler de — . Kofona. 
Etre avalé de — . Misondrovaka. 

À travers, au travers, loc. prép. Afo- 
voany, anclanelana, mamaky, manava- 
tsava, maninteraka, managorabaka. Pas- 
ser au — «les ennemis Mamaky ao «i/b- 
roan' ny fahavalo. Passer Fa main à — 
«les planches. Manatsofoka ny tanany ao 
anelanelaiï ny hazo Hsaka. Aller à — 
champs. Mandcha manavatsaraany an- 
tl-aha. On voit le soleil à — les nuages, 
llita maninteraha ny rahona ny nia- 
Koanlro. Un coup d'épée au — du corps. 
Sabatra maninteraha, managorobaka 
ny vatana. 

À tort et à travers, loc. adv. Kitoatoa. 
Parler à tort et à—. Mitcny kitoatoa. 

TRAVERSE, sf. f Bara. tsivalana, la- 
tsy. Les traverses d'une porte. Ny 6a?*a, 
tsivalana, fa/aim-baravarana. 2"—, Sa- 
keli-ddlana. 3 # fïg. Sampona, fahoria- 
na. Il a essuyé bien des traverses. Efa 
nuU.Ua 9am\)oi\a T etc., maro izy. 



À la traverse, loc. adv. Misakana, ma- 
nampontsampona. 

TRAVERSÉE, sf. Fitâna ranomasina. 
J'ai fait une heureuse—. Nita ranoma- 
sina soa aman- tsara a ho. 

TRAVERSER, ra. f Mamaky, mita, 
mitsAka. maninteraka. managorobaka, 
— tine province. Mamaky fari-tany. — 
une rivière. Mita, mil>àha renirano. 
La route traverse mon champ. Mama- 
ky ny tanimholiko ny l.ilam-be. lia bal- 
le a traversé Wpauje. Ny bafa naninte- 
raha. nanagorobaka ny soroka. 2* fig. 
Misakana, manampontsampema. — une 
entreprise. Misakana, etc., rabaraha 
anankiray. 

TRAVERSIN* «m. Ondana. 

TRAVESTIR, va. 1* Mampanno flta- 
iiana hafahafa. On le travestit en femme. 
Nampanaovina fîtafiana hoatra ny ve- 
hivavy izy 1* fig. Manova ho hafahafa, 
manova. —un poème. Manova tonon- 
kra ho hafahafa. —la pensée de quel- 
qu'un. Manova ny hevitr' olona. 

Se travestir, vpr. 1 # Mnnao fitafiana 
hafahafa. 2* fig. Miova toetra. 

TRAVESTISSEMENT, sm. Fanao- 
vana H ta flâna hafahafa. 

TRÉBUCHER, vn. Tafîntohïaa. Un» 
pierre le fit — . Nisy vato anankiray na- 
naflntohina azy. 

TRÉBUCHET, sm. Karazam-pandrr- 
ka famandriham-borona. 

TRÈFLE, sm. I* Karazam-bilona afa- 
fy. 2 # — , Lalrtra ( an-ara n-kara Ira). 

TREILLAGE, sm. Makarakara hazo. 

TREILLE, sf. 1* Talantalana isampa- 
zan'ny voaloboka. 2*—, Voaloboka mf- 
sarapy ainin-javatra 3* fig. Le jns de 
la—. Ny «livay. 

TREILLIS, sm. Makarakara hazo, ma- 
karakara vy, harato vy. 

TREILISSER, va. Manisy makara- 
kara haz), — makarakara vy, —hara- 
to vy. 

TREIZE, adj. rrum. !• Tolo amby ny 
foto. — piastres. Farantsa telo amby 
ny folo. 2*—, Pahateto amby ny folo. 
Chapitre—. Toko fahalele amby n y fo- 
lo. 

— , sm. Telo ambynyfofo Le — octobre. 
Ny telo amby n y folo oktobra. 

TREIZIÈME, adj. num. ord. Fahae- 
lo amby nyJxdo. 

—, sm. Ny ampalialelo aniby ny folony^ 



Digitized by 



Google 



TRE 



823 — 



TRE 



TREIZIÈMEMENT, adv. Fahatelo 
omby ny folo. 

TRÉMA, sm. Tendrin-tsoratra roa mi- 
kambana, tremâ. 

—, adj. Misy trerad. 

TREMBLANT. ANTE, adj. 1* Man- 
govitra, mivihivihy, mipararetra, mihe- 
navelona, mihovotrovotra, mihorohoro. 
Il est tout — de froid. Mangovitra, mi- 
vihivihy, mipararetry ny hatsiaka izy. 
Il est tout— de peur. Mangovitra, mi- 
pararetra, mihenavelona azon'ny ta- 
hotra izy II écrit d'une main trem- 
blante. 3fanf/out-lànana izy raha ma- 
noratra. 2° fig. Mihorohoro, mangovi- 
tra, mipararetra, mihoron-koditra. 

TREMBLEMENT, sm 1° Fangovita- 
na, fivihivihy, fipararetra, fihovotrovo- 
tra, hovotra, horohoro, heverina. — de 
terre. J7o?o/ioron-tany. 1*fig. Horoho- 
ro, fangovitana, iipararetra, lihoron- 
koditra. 

TREMBLER, vn. [• Mangovitra, mi- 
vihivihy , mipararetra , mihenavelona , 
mihovotrovotra, mihorohoro, heverina. 
La fièvre le s fait—. Mampangovitra, 
mampipararetra azy ny tazo. Le pont 
tremble. Mipararetra, mihovotrovo- 
tra ny totezana. La tête lui tremble 
continuellement. Mangovitra, mipara- 
retra, mihovotrovotra lalandava ny 
lohany, heverina izy. 2° fig. Mihoroho- 
ro, mangovitra, mipararetra, mihoron- 
koditra. Tout tremble devant lui. Mi- 
horohoro, etc., aminy avokoa ny olona 
rohetra. 

TREMBLEUR, EUSE, s. Mpangovi- 
tra, olona saro-laholra. 

TREMBLOTANT, ANTE, adj. Man- 
govigovitra, mivihivihy, mipararetra, 
mihenavelona. 

TREMBLOTER, vn. Mangovigovitra, 
mivihivihy, mipararetra, mihenavelona. 

TRÉMIE, sf. Tavy fandrotsaham-ba- 
rim-bazaha amy ny milina litotoana. 

TRÉMOLO, sm. Fangovitam-peo. 

TRÉMOUSSEMENT, s m. Fiparare- 
tra. fitsikofokofoka. 

TRÉMOUSSER, vn. Mipararetra. Ces 
oiseaux trémoussent de l'aile. Mipara- 
retra ny elatr' ireo vorona ireo. 

Se trémousser, vpr. Mitsikofukofoka. 
Un chien qui se trémousse. Alika mi- 
tsikofokofoka. 

TREMPE, sf. {• Fanofanana, ofana. Il 
entend bien la — . Mahay manofana izy. 



Cette épee est d'une bonne — . Tsars ofa- 
na ity sabatra ity. 2° fig. Toetra, toe- 
panahy. C'est un corps d'une bonne — . 
Tsara toetra ny vatany. Je connais un 
homme de sa—. Ma h i ta olona mitovy 
toepanahy aminy aho. 

TREMPÉ, ÉE, p. et adj. t° Voalona, 
nalona, voatsobokn, natsoboka, voarobo- 
ka, naroboka, voaofana, naofana, voa- 
lena, nolemana, voadobo-4rano, nodo- 
bohan-drano. Vin—. Divay voadobo- 
drano, nodobohan-drano 2°—, Von- 
to, boboka, kotsa, ditsaka, mitsoitsoy. 
Il est tout—. Kotsa, dilsaha, mitsoi- 
tsoy izy. 

TREMPER, va. t° Mandona, m a natso- 
boka, mandroboka, manofana, manda- 
na, mandobo-drano. —du pain dans du 
vin. Mandona, manatsoboka, mau- 
droboka mofoamy oy divay. —du linge 
dans l'eau. Mandona lamba anaty rano. 
— du fer. Manofana vy. — le papier. 
Mandena taratasy. —son vin. Mando- 
bo-drano ny divainy. 2*—, Mamonto, 
manaboboka, manakotsa, mahaditsakn. 
La pluie a trempé la terre. Vonto, bobo- 
dranonorana ny tany. 3* fig — ses 
mains dans le sang. Mamono, mampa- 
mono olona. 

— , vn. 1° Milona. Le linge trempe. Mi- 
lona ny lamba. 2" fig. M ira y telika. Il 
a trempé dans ce crime. Niray tetiha 
tamin' izany heloka izany izy. 

TREMPLIN, sm. Ilazo fisaka misolam- 
pilampy iezahan' ny mpivikina. 

TRENTAINE, sf. i° Telopolo, tukony 
ho telopolo. 2°— , Fahatelopolo taona. 
Il a atteint la—. Nahatratra ny fahatv- 
lopolo taonany Izy. 

TRENTE, adj. num. 1° Telopolo. 2*—, 

Fahatelopolo. 
—, sm. Telopolo. 
TRENTIÈME, ad/, num. onL Faha- 

telopolo. 
—, sm. Ny ampahatelopolony. 

TRÉPAN, sm. Fandoahan-taolana fa 

indrindra ny karan-doha. 
TRÉPANER, ra . Mandoaka karan-do- 

ho. 
TRÉPAS, sm. Fahafatesana. 
TRÉPASSÉ, ÉE, adj. et s. Maty. 

TRÉPASSER, vn. Maty, miala a in a, 
înody raandry, miaml o io. Voy. Mou- 
rir. 

TRÉPIDATION, $f. Fipararetra, fiho- 



Digitized by 



Google 



TRE 



— 824 



TRI 



votrovotra. La — des bateaux a vapeur. 
Ny fipararetra, etc., ny sambo sitimo. 

TRÉPIED, «m. Toko vy, mandiatelo, 
tongo-dovia. 

TRÉPIGNEMENT, sm. Fitototany, 
fitotorebika, fitrifana. 

TRÉPIGNER, un. Mitotofany, mitoto- 
rebika, roitrifona. Le cheval trépigne. 
Mitototany, mitotorebiha nysoavaly. 
Il trépigne de colère. Mitrifana noho 
ny hatezerana izy. 

TRÈS, adv. Dia. —bon. Tsara dia tsara. 

TRÉSOR, sm. 1° Rakitra, fitoeran-dra- 
kitra, fltahirizan-d rakitra. 2*—, Vola, 
trano fitahirizam-bolam-panjakana, ha- 
rena be. Le— public. Ny uofrim-pan- 
jakana. II a amassé dos trésors. Namo- 
ry harena be izy. 3* fig Hakitra, ha- 
rena. Cette femme est un — . Tena ra- 
hitra soa io vehivavy io. Le — des mi- 
séricordes divines. Ny rahitru ny fa- 
mindram-pon'Andriamanitra. Ià où est 
votre — , là est votre cœur. Izay ilocran* 
ny harenao no itoeran' ny fonao. 

TRÉSORERIE, sf. Trano fitahirizam- 
bolam-panjokana. 

TRÉSORIER, 1ÈRE, s. Mpitam-bola, 
tnpitaliiry vola. 

TRESSAILLEMENT, sm. Fiontana- 
ria, Uontauana. 

TRESSAILLIR, vn. Micntana, mion- 
tana. Il tressaille dejoie. Mientan-ka~ 
falianany fony. Il trossiillit de peur. 
JViontnna iray hiany nyfuny noho ny 
t.ihotra. 

TRESSE, sf. Raudrana, rary. 

TRESSER, va. Mandrandrana. man- 
drary. —dos cheveux. Mandrandram- 
holo. — des joncs. Mandrary hazon- 
drano. 

TRESSEUR, EUSE, s. Mpandrandra- 
na. m; and rary. 

TRÉTEAU, sm. 1* Lampihazo fitainge- 
nan-javatra. 2 # — , pi. Lampihazo fanao- 
vana toatra mampihomehy. Monter sur 
los tréteaux. Miakatra amy ny lampi- 
ha:o fanaovana tcalra mampihomn- 
hy; fîfj. raanao teatra mampihomehy. 

TREUIL, sm. Foza, miliaa fampaka- 
rana ontana. 

TRÊVE, sf. !• Fijanonan' ny ady amy 
ny andro vilsivitsy ifanckena. 2° fig. 
Fijanonana, flalan-tsasatra. Faites — à 
vos plaintes. Asio fljanonana ny Uta- 
rainutiao. Donnez quelque— à votre es- 
prit. Aoka hiala sasiUra kely ny sainao 



TRIAGE, «m. Fitsaikâna, flfantenana. 

TRIANGLE, sm. Zavatra tek) zoro. 

TRIANGULAIRE, adj. Misy zoro telo. 

TRIBORD, sm. Ankavanan-tsambo. 

TRIBU, sf. 1* Foko. La— de Juda. Ny 
fokony Jod a. 2 # — , Firenena. —noma- 
de. Firenena miflndraflndra. 

TRIBULATION, sf. Fahoriana. II a 
passé par bien des tribulations. Nozoim- 
pahoriana maro izy. 

TRIBUN, sm. f Lohibe tamy ny Ro- 
mana niaro ny vahoaka. 2° fig. Mpan- 
daba teny miandany amy ny vahoaka. 

TRIBUNAL, sm. !• Flpetrahan' ny 
mpi tsara. 2*—, Fitsarana, m pi tsara. 
Cette affaire sera portée devant les tri- 
bunaux. Hoentina amy ny filsarana 
izany raharaha izany. — militaire. Jf pi- 
tsara ny miaramila. || toc. Le — de la 
pénitence. Ny trano farapikonfesena. 

TRIBUNE, sf. J'Polpitra fandaharan- 
teny amy ny parlementa. 2 a — , Rihan- 
tapaka. 

TRIBUT, sm. !• Ileira. Payer le—. 
Mandoa hetra. 2* fig. Zavatra tsy main- 
tsy hafao. Le rospect est un — qu'on 
doit à la vertu. Tsy main tsy hohajaina 
ny hatsaram-panahy. H toc. Payer le — 
a la nature. Maty. 

TRIBUTAIRE, adj. Mandoa hetra. Na- 
tion — . Firenena mandoa hetra. 

— , sm. !• Mpandoa hetra. 2 m fig. Nous 
sommes tous tributaires de la mort. He- 
tra tsy maintsy haloantsika ny fahafa- 
tesana. 

TRICHER, va. Manambaka. Il me tri- 
che. Manambaka ahy izy. 

—, vn. Manambaka. 

TRICHERIE, sf. Fanambnkana. Il a ga- 
prnô par — . Nahafaty izy satria nanam- 
baka. 

TRICHEUR, EU3E, s. Mpanambakn. 

TRICOLORE, adj. Telo volo. Drapeau 
— . Saina loto volo. 

TRICORNE, sm. Salroka nmy soOna 
miforitia ho telo zoro. 

TRICOT, sm. Akanjo ba. 

TRICOTAGE, sm. Fanaovamba, ba. 

TRICOTER, va. 1* Manao ba. Aiguil- 
les à — . Vy fanaovam-ba. 2* — . Ma- 
nao danleîy. —de la dentelle. Manao 
dantely. 

TRICOTEUR, EUSE, a. Mpanao ba. 

TRICTRAC, sm. Karazam-pilokana. 

TRIDENT, sm. Fitrebiki lelo nil'y. 



Digitized by 



Google 



TRI 



— 825 — 



TRI 



TRIENNAL, ALE, adj. Maharitra te- 
lo taona, isan-telo taona. Parlement—. 
Parlementa maharitra telo taona. 
TRIER, va. Mitsaika, mifantina. — du 
café. Mitsaika kafé. — des raisins. Mi- 
/anfmavoaloboka. 
TRIEUR, EUSE, 8. Mitsaika, mpi- 

fantina. 
TRIGONOMÉTRIE, sf. Fahaizana 

momba ny zavatra telo zoro. 
TRILATÉRAL, ALE, adj. Telo lafy. 
TRILLION, sm. Tapitrisa tapitrisa. 
TRIMBALER, va. Mi tondra miriorio, 
miraingitra. —un enfant. Mitondra za- 
za kely miriorio, miraingitra zaza 
ke!y. 
TRIMER, vn. Tsy mitombin-tsirana. 
J'ai trimé toute la journée. Tsy nitom- 
bin-tsirana aho nandritra ny tontolo 
andro. 
TRIMESTRE, sm. 1* Telo vo!ana. Il 
a Uni son—. Nahatapitra ny telo volana 
izy. 2°— , Vola aloa amy ny isan-telo vo- 
lana. Il a reçu son—. Efa noraisiny ny 
volanij amy n y isan-telo volana. 
TRIMESTRIEL, ELLE, adj. Maha- 
ritra telo volana, isan-telo volana. 
TRINGLE, sf. Tsora-by, anja-by lava- 
lava, vakin-kazo atao filiro, vakin-kazo 
atao varivary, etc. 
TRINGLER, va. Manamarika hazo ho- 

vakina amy ny tady mihoso-doko. 
TRINITÉ, sf. Trinite-Masina. 
TRIO, sm. 1° Hira misy foo telo mian- 
toana. 2° fig. Olona teïo iray kononko- 
uona. 
TRIOMPHAL, ALE, adj. Momba ny 
mpandresy, any ny mpandresy. Char—. 
Kalesy mpi tondra uy mpandresy. 
TRIOMPHALEMENT, adv. Amyny 

voninahitry ny mpandresy. 
TRIOMPHANT, ANTE, adj. f Nan- 
dresy, mpandresy. Le parti — . Ny an- 
danfny nandresy. L'Église triomphan- 
te. Ny Eglizy mpandresy. 2* fig. Ravo- 
ravo. lia un air—. Ravoravo endrika 
izy. 
TRIOMPHATEUR, sm. Mpandresy. 
TRIOMPHE, sm. {• Voninahitra nan- 
draiean' ny Romana ny mpandresy, fan- 
dreaena. Chaque bataille fut un—. Nan- 
dresy tamy ny ady rehetra nataony izy. 
2* fig. Fandresena. Applaudir au— d'un 
ami! Midera ny fandresena azon' ny sa- 
kaiza anankiray. 



TRIOMPHER, vn. !• Mahazo ny vo- 
ninahitry ny mpandresy. mandresy. Il 
triompha de ses ennemis. Nandresy ny 
fahavalony izy. 2* fig. Mandresy. mahay 
dia mahay. Il a triomphé do ses adver- 
saires. Nandresy ny mpanohitra azy 
izy. A la longue, la vérité triomphe de 
Terreur. Ny marina mandresy tsikeli- 
kely ny hevi-diso. Il triomphe en pein- 
ture. Mahay dia mahay amy ny hoso- 
doko izy. 3 # — , Miravoravo, mireharcha. 
Il triomphe du gain de son procès Mi- 
rehareha noho ny fandresena azony ta- 
my ny ady izy. 

TRIPAILLE, sf. Tsinain-javatra fana- 

ry. 

TRIPE, sf. Tsinaim-biby. 

TRIPERIE, sf. Fitoerana fivarotana tsi- 
naim-biby. 

TRIPIER, 1ÈRE, s. Mpivarolra tel- 
naim-biby. 

TRIPLE, sm. Intelo, intelo heny. Voy. 
Quadruple. 

-, adj. Intelo, avo roa toko, telo sr sona, 
tolo loha. Soulier à-semelto. Kiraro mi- 
sy faladia telo sosona. Bâtiment a— 6ta« 
ge. Tranomisy rihana intelo miantoana. 

TRIPLEMENT, adv. Avo roa toko, 
telo loha. Il est -coupable. Nanao he- 
lokaauoroa toko izy. Il a- raison. Mi- 
sy antony telo loha manamarina ny azy. 

TRIPLER, va. Mampitombo intelo, ma- 
nao avo roa toko. Triplez ce nombre. 
Ampitomboy intelo to isa io. Tnpi. z 
la récompense. Ataovy avo roa to.io ny 
valisoa. 

-, m. Mitombo intelo, tonga avo roa to- 
ko. Ses biens ont triplé. Tonga avo roa 
toko ny hareny. 

TRIPOT, «m. Trano fllokana, — flvonan 
olon-tsy vanona. 

TRIPOTAGE, sm. 1° Fifun<?aroana. - 
fig. Fifangaroaniavatra. Cette affaire 
•n'est qu'un—. Fifongaronn-jaraira 
fotsinv izany raharaha izany. 3"—, v*. 
van 1 olona. Il est victime d'un—, voa 
noho ny vavan* olona izy. 
TRIPOTER, vn. l^Mnmpifangaro. Os 
enfants ont tripoté tout le jour avec de 
la terre et de l'eau. Nampifangaro tany 
sy rano nandritra ny andro ireo ankizy 
iroo. 2* fig. Mampifangaro zavatra. 3°— , 
Mahay vava. 
— , va. Mampifangaro, mampisafotofoto. 
—une affaire. Mampifangiro, etc., ra- 
haraha anankiray. 



Digitized by 



Google 



TRI 



— 826 — 



TRO 



TRIPOTIER, 1ÈRE, s. 1* Mpampifan- 
garo. 2° fi g. Mpampifangaro zavatra. 
3*—, Mahay vava, vavana, ketsoketso. 

TRIQUE, sf. Langilangy, kibay. 

TRIRÈME, sf. Bambon* ny ntaolo nisy 
fivoy intelo miantoana. 

TRISAÏEUL, sm. Raiben' ny raibe na 
ny renibe. 

Trisaïeule, sf. Renibon' ny raibe na ny 
renibe. 

TRISSTLLABE, adj. et «m. Misy va- 
kiteny telo. 

TRISTE, adj, 1* Malahelo, ory, manjo- 
re'.ra, manjonitra. Il est — de la mort 
de son ami. Malahelo, ory noho ny na- 
hafatcsan* ny sakaizany izy. Il a l'air — . 
Malahelo endrika, manjoretra, man- 
jonitra izy. Un chant—. Hira malahe- 
lohelo. 2°— , Mampalahelo, fadirano- 
vana, saikatsaikatra, mahatsiravina. Une 

— nouvelle. Zava-baovao mampala- 
helo. Il mène une — vie. Fadirano- 
vana izy. Il y faisait une — figure. 
Saikatsaikatra izy tao. Il a fait une 

— fin. Mahatsiravina ny niafarany. 3* 
—, Mitana ny aina. maizimaizina, man- 
jombona. — nourriture. Hanina mita- 
na ny aina. Chambre— Efl-trano mai- 
zimaizina. Le temps est—. Manjom- 
bona ny andro. 4° —, Tsy mahomby, 
tsinontsinona. — écrivain. * Mpandaha- 
teny an-tsoratra Uy mahomby. — con- 
solation. Fanalana alahclo tsinontsi- 
nona. 

TRISTEMENT, adv. Amin' alahelo. 
TRISTESSE, sf. Alahelo, fahoriana, 

fanjoretra, fanjonitra. 
TRITURABLE, adj. Azo torotoroina, 

— mongoina, — monlsanina. 
TRITURATION, sf. Fanorotoroana, 

fanamongomangoana, fanamonlsamon- 

tsanana. 
TRITURER, ta. Manorutoro, mana- 

raongomongo, manamontsamontsana. 
TRIUMVIR, sm. Mpanapaka romana 

niara-nitondra fanjakana tamy ny na- 

many roa lahy. 

TaiUMVIRAT, sm. Fanapahan' ny 

triumvir. 
TaiVIAL, ALE, adj. Tsy manjary, 

tsy mendrika. Il ne dit que dos choses 

triviales. Tsy miiaza afa-tsy zavatra tsy 

manjary. etc., izv. 

TRIVIALEMENT, adv- Tsy amim- 

pahamendrehana. 
TRIVIALITÉ, sf. 1- T«y fahamcndre- 



hana. ?•— , pi. Zavatra Uy manjary, — 
tsy mendrika. 
TROC, sm: Fanakalozana, takalo, fifana- 
kalozana. — pour—. Fi fanakalozana 
fotsiny. 

TROGART ou TROIS-QUARTS , 

sm. Vy maranitra fanesoran-drano ao 
anaty vatana. 

TROGNON, sm. Votoatim-boankazosi- 
sa nihinanana. —de pomme. Votoatim- 
paoma sisa nihinanana. — de chou. 
Tahon-daisoa sisa nihinanana. 

TROIS, adj. num. 1* Telo. anankitelo. 
— hommes. Olona telo, etc. — à — . 
Tsitclolelo. —fois. Intelo. Durant — 
jours. Mandritra ny hateloana. Par- 
tagez cette pomme en—. Zarao telo, 
teloy io paoma io. Elle est partagée en 
— . Mizara telo, voatelo t noteloina, mi- 
/e/o izy. \\loc. Les— quarts du temps. 
Saika mandrakariva. Règle de—. Ara- 
keviny, raikitelo. Règle de — compo- 
sée. Arakcviny maro loha. 2»—, Faha- 
telo. Page—. Takelaka fahatelo. 

—, sm. Telo. Ecrivez un—. Manorata te- 
lo. Le— décembre. Ny telo desembra. 

TROISIÈME, adj. num. ord. Fahate- 
lo. Le— jour. Ny andro faliatclo. Faire 
une chose pour la — fois. Manintelo. 
Pour la — fois. Fanintelony. 

— , sm. Rihana fahatelo. Il demeure au— . 
Mitootraanyamyny W/iana/aAate/oizy. 

TROISIÈMEMENT, adc. Fahatnlo. 

TROIS-MÂTS, sm. Sambo telo sala- 
zana. 

TROIS-SIX, sm. Alokola. 

TROMBE, sf. Rambondanitra. 

TROMBONE, sm. Trombona. 

TROMPE, sf. !• Antsiva, anjombona, 
trompetra. Publier à son de —. Mam- 
paneno trompetra hilnzi zavatra ; fiq. 
mampiely zavatra. 2-—, 0»*on' ny elê- 
fanta, vava fitsontsefana. 

TROMPE-L'ŒIL, sm. Sary manodéka 
ny maso. 

TROMPER, va. 1* Mamitaka, manara- 
baka, manoloky, mameisy. Ce mar- 
chand m'a trompé, ftamitaka, etc.. 
aby io mpivarotra io. || loc. Il a trompé 
ses gardes. Àfa-nandositra izy na dia 
nambenana tsara aza. 2* //>/. MÎmodôka, 
mahadiso hevitra, mahadiso. Mes yeux 
ne m'ont pas trompé. Tsy nanodôka, 
nahadiso hevitra ahy ny aiasoko. H a 
trompé mes espérances. Mahadiso Ta- 
nanlenana ahv izv. 



Digitized by 



Google 



TRO 



827 — 



TRO 



Se tromper, vpr. Diso hevitra, diso. 
Vous vous trompez, cela n'est pas ainsi. 
Diso hevitra hianao, fa tsy tahaka iznny 
akory. Il s'est trompé de chemin. Diso 
lâlana izy. 
TROMPERIE, sf. Fitaka, fanarabaka- 

na, soloky, fametsena. 
TROMPETER, ra. f Miantsoamy ny 
trompelra. 2* fig. Manao antso avo, 
mampiely. 
—, vn. Mitsoka trompelra. 
TROMPETTE, sf. I" Trompotra. 2° fig. 

Mpampiely. 
—, sm. Mpitso!ca trompetra. 
TROMPEUR, EUSE, adj- et s. l°Mpa- 
mitaka, rapanambaka, mpanoloky, mpa- 
metsy. 2 tt — , Manodôka, manome vohony, 
mamahan-dalitra. Mine trompeuse. Ta- 
rehy manodôka. Paroles trompeuses. 
Teny manome vohony, mamahan- 
da'i/ra. 
TRONC, sm. t° Vatan-kazo, va fana. 
Le— est pourri. Lo ny vatan-kazo. — 
d'arbre. Vafan-kazo. —de colonne. Va- 
fan' andrv. 2°— , Tenabe. 3°— , Vata fan 
datsahan-drakitra. 4- fig. Fototra. Voy. 
Souche. 
TRONCHET, sm. Akalana telo tongo- 

tra. 
TRONÇON, i sm. Tapaka. — d'épee. Ta- 
j)a-tsabatra. Des tronçons de serpents. 
Tapafapa-bibilava. 
TRONÇONNER, ra. Manapatapaka. — 
une anguille. Manapalapaha amalona. 
TRÔNE, sm. !• Fiketrahana, seza fian- 
drianana. Le roi se plaça sur son— . Ny 
mpanjaka nipetraU tao amy ny fikelra- 
hamj, otc. 2° fig. Fanjakana, mpanja- 
ka. Il jirit possession du—. Nahazo ny 
fanjakana, tonga mpanjaka izy. Il est 
l'appui du—. Izy no andrin'ny mpan- 
jaka. — héréditaire. Fanjakana lovà- 
na. Il aspire au—. Mikeudiy hanjaka 
izy 
TRÔNER, vn. 1" Manjaka. î* fig. Milo- 
haloha. 11 veut — partout. Té'-hilohalo- 
ha hatraiza hatraiza izy. 
TRONQUE, ÉE, adj. i°Nahntapahana. 
Sialue tronquée. Sariolona nahalapaha- 
na. 2* fig. Nahafahana, nanesorana. Li- 
vre—. B«iky nahafaham, etc. 
TRONQUER, va. 1° Manapaka. 2* fig. 

Manesotra. 
TROP, adv. Loatra, ba loatra. Il travail- 
la—. Miitsa loatra \izy. Ce n'est pas— . 
Tsy be lôilra izany. 



— , sm. Zavatra be loatra. Le — do bonliî 
est un défaut. Kilema ny halcmem-pa- 
nahy be loatra. 

TROPE, sm. Ohatra. 

TROPHÉE, sm. 1° Babo. Peindre de» 
trophées d'armes. Manao ny sartn' ny 
fiadiana nohaboina. 1* fig. Fandresena. 
Il est fier de ses trophées. Mirchareha 
noho ny fandresena azony izy. 

TROPIQUE, sm. Tropika. 

TROP-PLEIN, sm. Ny mihontra. Le 

— du tonneau s'est répandu de tous cô- 
tés. Nihahaka hatraiza hatraiza ny ni- 
hoatra tamy ny barlka. 

TROQUER, va. Manakalo. Il a Iroqué 
son cheval contre un tableau. Nataka- 
lony sary ny soavaliny. 

TROQUEUR,, EUSE, s. Mpanakalo. 

TROT, sm. FUsaikona. 

TROTTE, sf. Ezaka. Il y a une bonne 

— d'ici là. Lavitra ezaka hatreto sy ha- 
trany. Voy. Traite. 

TROTTE-MENU, adj. Mikotsetsotse- 

tso fandeha. 
TROTTER, vn. \° Mitsaikonn. 2* — , 
Manezaka. Il a trotté tout le jour. Na- 
nezaka nandritra ny andro izy. 3° fig 
Cette idée lui trotte par la t<Ve. Tsy 
mety afaka ao an-tsainy izany hevitra 
izany. 
TROTTEUR, sm. Soavaly mpilsaikona. 
TROTTINER, vn. Mitsaik^ntsaikona, 

mikotsetsotsetso fandeha. 
TROTTOIR, sm. Sisin'ny arabe fate- 

han' ny mpandeha tongotra. 
TROU, sm. 1° Lavaka, loaka, hirika, 
tangirika. Regarder par le— de la ser- 
rure. Manarangarana amy ny fara-pa- 
nalahidy, amy ny loaka, hirikij ny hi- 
din-trano. Faire un — en ime. Man- 
davaka t mandoaka tany. Faire un — 
à la muraille. Manisy loaka, hirika 
amy ny rindrina. Faire un — au bas 
d'une muraille. Manisy tangirika amy 
ny vody rindrina. —de lapin. /,ar.i- 
bitro. 2°— , Vohitra kely, trnno bongo 
hoatra ny bongom-boalavo. V fig. flaire 
un —pour en boucher un autre. Manao 
findrahahy. Boire comme un — . Mibo- 
boka. 
TROUBADOUR, sm. Mpanao hira 

tsangana taloha tany Frantsa. 
TROUBLE, adj. 1° Mitâkohona, malo- 
to, taitra. Vin—. Diva y mUsikebono. 
Eau—. Rano mitsikebona, etc. 2" — , 



Digitized by 



GoogI 



9% 



TRO 



— 828 — 



TRO 



Pahimpahina. manjavona. Il a la vue— . 
Pahimpahina izy, manjavona ny ma- 
sony. fr fig. Pécher en eau—, Manara- 
raotra flkorontanana mba hahazoan- 
javatra, 
—, adc. Pahimpahina, manjavona. 
TROUBLE, sm. f Fikorontanana, fl- 
tabatabana, tabataba. Exciter des trou- 
bles dans un Etat. Mampikorontana, 
mampitabataba fanjakana. Le —se qgpt 
dans cette famille. Mila hikorontana 
izy mianakavy ireo. 2 — , Fahaverezan- 
kevitra, tebiteby, ahiahy. Il était dans 
un — inexprimable. Very hevitra, ni* 
tebiteby izaitsizy izy. Son cœur est 
exempt de—, Afaka ahiahy ny fony. 

TROUBLE-FÊTE, sm. Mpandrava 
tantana. 

TROUBLER, va. {• Mandoto, mana- 
tsikebona. Les pluies ont troublé l'eau 
Ny ranonorana nandoto ny rano. Ne 
troublez pas Peau. Aza tsikebonina, 
tabaina ny rano. 2* fig. Mampikoronta- 
na, mampitabataba, m and r a va, mana- 
paka, manelingelina. manahirana. —un 
royaume. Mampikorontana, mampi- 
tabataba fanjakana. — Tordre. Man- 
drava tantana. Ne troublez pas la Con- 
versation. Aza manapaka, manelin- 
grelin-dresaka, aza tabataba ina ny re- 
saka. J'écrivais, il est venu me—. Na- 
noratra aho no tonga nanelingeli- 
na, nana/urana ahy izy. 3 a — , Maha- 
very hevitra, mampilebiteby, mahabe 
ahiahy, maha-tsy tafandry mandry, 
mahavdka. La peur lui trouble la rai- 
son. Mahavery hevitra, maha-tsy ta • 
fandry mandry azy ny tahotra. 

Se troubler, vpr. 1° Mitsikebona, miha- 
maloto. 2*—, Manjavona. Mes yeux se 
troublent. Manjavona ny masoko. 3° 
fig. Very hevitra, mitebiteby, be ahia- 
hy, tsy tafandry mandry, vaka. L'ac- 
cusé se troubla. Very hevitra, t?a/ea 
tery ny voampanga. 

TROUÉE, sf. i- Lalana mazavazava. 
Il est facile de faire une — dans ce bois. 
Mora ny manisy làlana mazavazava 
ao amin'io ala io. 2 # — , Kisavan'ny fa- 
havalo. La cavalerie fit une—. Ny uiia- 
romila an-tsoavaly nampisava ny fa- 
havalo. 

TROUER, va. Mandavaka, mandoaka, 
mangirika, manatnngirika. 

Se trôner, vpr. Loaka. 

TROUPE, sf. I* Andiany, toko, antoko, 
dia, tarika. Une— de voleurs. Andian- 



tontakely, tontakely iray ioko, dia, ta- 
rika. Les pintades vont en—. Manao 
andiany, miray dia ny akanga. Aller 
par troupes. Mandeba mitsitokotoko. 
Cet ofllcier conduit bien sa — . Mi tondra 
tsara ny antokony io manamboninahi- 
tra io. 2 # — , Miaramila, foloalindaby, 
mpiantafika, tafika. Passer des troupes 
en revue. Mitsapa ny fahaizan' ny mia- 
ramila, ny foloalindahy. Rassembler 
des troupes. Mamory miaramila, etc. 
TROUPEAU, sm. t° Biby manompo 
iray dia, ondry iray dia. — de vaches. 
Renioraby iray dia. Le loup a fait du 
ravage dans son — . Ny amboadia naa- 
dripaka ny ondriny. 2° fig. Ondry. Le 
bon pasteur donne sa vie pour son—. 
Ny mpiandry ondry tsara mahafoy ny 
ainy ho any ny ondriny. 
TROUPIER, sm. Miaramila, foloalin- 
dahy. 
TROUSSE, sf. 1» Fehezana, anentana. 
— de fourrage. Fc/iezam-bilona, anen- 
/am-bilona. 2*—, Kotra fasiana ny fia- 
san* ny dokotera na ny mpanaratra. 
Aux trousses, toc. prép. Être aux 
trousses de quelqu'un. Manenjika olona. 
TROUSSA, ÊE, ad/. Vita tsara na vi- 
ta ratsy, milamina. Discours bien — . 
Laha-teny vita tsara, milamina tsara. 
Cela est — à la diable. Vita ral*y, na- 
tao zara fa vita, nataotao foana izany. 
TROUSSEAU, «m. 1* Fehezana. — de 
clefs. Fe/iezam-panalahidy. 2 a — , Fita- 
fiana. Son — est prêt. Vonona ny fila- 
fîany. 
TROUSSER, va. Màmoritra. manain- 

ga. Comme Rbtrousskr. 
Se trousser, vpr. Manainga akanjo. 
TROUSSIS, sm. Politiny. Faire un — à 
une jupe- Manisy poZi/in-jipo tapaka. 
TROUVABLE, adj. Azo hita, mety bi- 

tn. 
TROUVAILLE, sf. Zavatra hita. 

TROUVÉ, ÉE, adj. Hita. Enfant—. Za- 
za kely nariana ka hita. 

TROUVER, va. i* Mahita. Il a trouvé 
un trésor. Nahita rakitra izy. J'ai trou- 
vé un voleur dans nia maison Nahita 
mpangalatra tao an-tranoko aho. Nous 
avons trouvé la maison toute délabrée. 
Efa hitanay fa simbasimba be biany ny 
trano. 2° fig. Mahita, mahazo, manao. 
mihevitra. Ce médecin a trouvé un bon 
remède. Nahita fanafody uara io doko- 
tera io. Il a trouvé à s'établir avait tageu- 



Digitized by 



Google 



TRU 



829 — 



TUF 



sèment. Nahita, nahazo toerana tsara 

izy. Si je trouve grâce à vos yeux. Raha 
mahazo titia aminao alio, raha ankasi- 
trahanao aho. Je n'y trouve rien à redire. 

Tsy hitako izay azo tsinina amin' iza- 
ny. Je trouve cela bon. Hitako, ataoko, 
heveriho fa tsara izany. Je lui trouve de 
l'esprit. A taoko, heveriho fa mahira-tsai- 
na izy. || loc. Il a trouvé la mort dans les 
combats. Maty lany arf ady izy. Il trouve 
du plaisir à lire. Faly izy raha mamaky 
boky.— bon. Mankasitraka. Je reviendrai, 
si voua le trouvez bon. Hiverinaaho, ra- 
ha sitrakao, raha ankasitrahanao. 
Se trouver, vpr. 1* Mifankahita, mifa- 
nena. Ils se trouvèrent chez moi. Nifan- 
kahita, etc., tao an-tranoko izy ireo. 
2"—. Any, ao, misy, hita. Je me trouve- 
rai chez vous demain. Ho any, ho ao 
aminao aho rahampitso. Cet ouvrage ne 
se trouve plus. Tsy misy, tsy hita in- 
tsony izany boky izany. 3 # fig. Hita, ma- 
nao azy ho. La nouvelle se trouve faus- 
se. Hita fa" tsy marina izany zava-bao- 
vao izany. Il se trouve malheureux. Ma- 
nao azy ho fadiranovana izy. Il loc. Se— 
embarrassé. Sahirana. La maison se trou- 
vait vide. Foana ny trano. Le malade se 
trouve bien. Efa tsara ny marary. Le 
malade se trouve mal. Mandranodrano- 
ka ny marary. Il s'est trouvé mal. Tora- 
na izy. Je me trouve bien de ce domesti- 
que. Mahafaly ahy izany mpanompo iza- 
ny. Suivez co conseil, vous vous en trou- 
verez bien. Araho izany lorohevitra iza- 
ny, fa hahasoa anao. 

Use trouve, v. imp. Misy, hita. Il se 
trouva un homme. Nisy olona ananki- 
ray. Il se trouva qu'il devait encore 
dix piastres. Hita fa mbola tsy main tsy 
handoa ariary folo izy. 

TROUVÙRE, sm. Mpanao hira tsanga- 
na taloha tany Frantsa. 

TRUC, sm. Avoir le—. Mahay, fetsy. 

TRUCHEMENT, sm. Mpandika teny. 

TRUELLE, sf. I^alo-by, sotrontsokay. 

TRUELLÉE, sf. Eran' ny sotron-tso- 
kay. 

TRUFFE, sf. Karazan-kolatra tsy hita 
fototra. 

TRUFFER, va. Manlsy truffe. 

TRUFFIÈRE, sf. Tany misy truffe. 

TRUIE, sf. Renikisoa. 

TRUITE, sf. Karazan-kazandrano mi- 
tovitovy amy ny marakely. 

TRUSQUIN, «m. Torusy. 



TRUSQUXNER, va. Manatorosy. 

TU, TOI, TE, pron. pers. Hianao 
(pour quelqu'un qu'on respecte), ise, 
ialahy, ilay ity, ilay iroa (d'égal à égal 
ou de supérieur à inférieur ), indry, in- 
driako, retsy, retsiana, itena, ikalaity, 
ikala iroa (d'égale à égale ou do supé- 
rieure à inférieure ). 

TUABLE, adj. Azo vonoina. Ces pou- 
lets sont tuables. Azo vonoina ireo van- 
'totr'akoho ireo. 

TUANT, ANTE, adj. Mahatrotraka. 
Travail — . Lahasa mahatrotraka. 

TU-AUTEM, sm. Heriny, zavatra lehi- 

be indrindra, zavatra sarotra indrindra. 

C'est là le—. Izany hîany no heriny, 

etc. 
TUBE, sm. Fantsona madinika. Le — 

d'un baromètre. Ny /anteom-pitaratra 

amy ny barometra. 

TUBERCULE, sm. Vodin-java-ma- 
niry. 

TUBERCULEUX, EUSE, adj. Misy 
vody, mamody. 

TUBÉREUX, BUSE, adj. Mamody. 

TUDESQUE, adj. 1* Germana. Langue 
— . Fiteny germana. 2* fig. Tsy maha- 
lala fomba, dondrina. Il a des maniè- 
res tudesques. Tsy mahalala fomba, 
etc., izy. 

—, sm. Fiteny germana. 

TUER, va. 1° Mamono, mahafaty. — un 
poulet. Mamono akoho. Le froid a tué 
la vigne. Ny hatsiaka nahafaty ny foto- 
boaloboka. 2° fig. Mahafaty, manala ai- 
na, manala, mahatrotraka, mahadikidi- 
ky. Vos veilles vous tueront. Hahafaty, 
hanala aina anao ny fiaretan-tory. — 
le temps. Manala andro. Ce récit est 
d'une longueur qui tue. Mahadikidiky 
ny halavan' ity tantara ity. 

Se tuer, vpr. 1* Mamono tena. 2«— , Vo- 
noina. lies porcs se tuent avec un cou- 
teau. Vonoina amy ny antsy ny kisoa. 
3° fig. Mamono tena. Il se tue à force de 
travail. Mamono tena amy ny asa ma* 
fy izy, miasa miantoulo-maty izy. 

TUERIE, sf. 1* Vonoana olona. 2*—, 

Trano famonoam-biby. 
TUE-TÊTE ( À), loc. atlr. Araka izay 

tratry ny aina. Crier à — . Minananana 

araka izay tratry ny aina. 
TUEUR, sm. Mpamotio. 
TUF, sm. Karazam-bao foîsy malemy 

mi.'V loa loakn. 



Digitized by 



Google 



à 



TUR 



— 830 - 



TUY 



TUILE, sf. 1* Tanimanga, kapila. — 

creuse. Tanimanga lakana. — plate. 

Kapila. 2 # fig. H m'est tombé uno — 

sur la tète. Nahita loza aho. 
TUILERIE, sf. Tokotany fanaovan-ta- 

nimanga, — kapila. 
TUILIER, sm. Mpanao tanimanga, — • 

kapila. 
TULIPE, sf. Karazaraboninkazo mi- 

tovitovy amy ny lisy. 
TULLE, sm. Lamba makarakara. 

TUMÉFACTION, sf. Fivontosana, mi- 
vonto. 

TUMÉFIER, va. Mampivonto. 

Se tuméfier, vpr. Mivonto. 

TUMEUR, sf. Mivonto, mangy. — si- 
tufci-au-dessous cJe l'oreille. Mangy. 

TUMULAIRE, ad/. Amy ny fasana. 
Voy. Sépulcral. 

TUMULTE, sm. !• Tabataba. fikotan- 
kotana. Il s'éleva du—, Nisy labalaba, 
etc. 2 # fig, Fikotabataba, likotranana. 
Quitter le — du monde. Mandao ny fiUo- 
tabataban' izao tontolo izao. Le — des 
passions. Ny fîkotranan* ny Ûlan-dratsy. 

En tumulte, loc. adv. Àmim-pitabata- 
bana, amim-pikotankotanana. 

TUMULTUAIRE, adj. Misy tabataba. 

TUMULTUAIREMENT, adv. Àmim- 
pitabatabana. 

TUMULTUEUSEMENT, adv. Amim- 
pitabatabana. 

TUMULTUEUX, EUSE, adj. 1° Mi- 
sy tabataba. misy fikotanana. Assemblée 
tumultueuse. Fivoriana misy tabataba, 
etc. 2* fig. Misy fl ko tabataba na, mampi- 
tabataba. manakotrana. Vie tumultueu- 
se. Andro iainana misy fi ko tabataban a. 
Esprit — ." Olona mampitabataba. Pas- 
sions tumultueuses. Filan-dratsy mana- 
kotrana. 

TUNIQUE, sf. i* Akanjo vitin* ny mia- 
ramila. 2 # — , Fono, sarona.»— - du foie. 
Fonon* aty. —du cœur. Sarom-po. 

TUNNEL, sm. Lalana anaty tendrom- 
bohitra, lalana anaty tany. 

TURBAN, sm. Lamba alaon' ny silamo 

fnhiloha. 
TURBOT, sm. Karazan-kazandrano amy 

ny ranomasina. 
TURBULENCE, sf. Fikorontanana, Q- 

tabatabana. 
TURBULENT, ENTE, adj. !• Mpi- 

korontana, mpitabataba. Enfant—. Zaza- 

lahy wpiftorontana, etc. 2 W — , Mampi- 



tabataba. Esprit— .Olona mampi/a&a- 
taba. 

TURC, TURQUE, adj. et *. !• Torka. 
2° fig. Il est fort comme un — . Matan- 
jaka dia matanjaka izy. C'est un vrai 
— . Tena raasiaka izy. 

À la turque, loc. adv. Toy ny Torka. 

TURELURE, sf. C'est toujours la mé- 
mo — . Izany hiany no averimberin- 
dava. 

TURLUPIN, sm. Mpanao voso-dratsy. 

TURLUPINADE, sf Voso-dratsy. 

TURLUPINER, vn. et va. Manao vo- 
so-dratsy. Il turlupine tout le monde. 
Manao voso dratsy amy ny olona re- 
hetra izy. 

TURPITUDE, sf. Havotavetana, zava- 
tra mahamenatra. Cela fait voir sa — . 
Mampiseho ny havetavetany izany. Ré- 
véler les turpitudes de quelqu'un. Ma- 
nambara îiy zavatra mahamenatra na- 
taon' olona. 

TURQUIE, sf. Torkia. 

TUTÉIjAIRE, adj. Miaro. Puissance 
— . Fahefana miaro. 

TUTELLE, sf. f Fiahiana ny kambo 
ty mbola tsy maoty. 1* fig. FÏarovana, , 
iisakantsakanana. Les citoyens sont sous 
la— des lois. Arovan' ny lalana ny 
mponina. Il est tenu en — . Sakantsa- 
kanana izy. 

TUTEUR, TUTRICE, 8. Mpiahy ny 
kamboty mbola tsy maoty. On l'a nom- 
mé—. Voatendryho mpiahy ny kam- 
boty mbola tsy maoty izy. 

—, 8m. Tohan-jana-kazo. 

TUTOIEMENT ou TUTOÎMENT, 
sm. Fialahilahiana, litenatenâna, fitity. 

TUTOTER, va. Mialabilahy, mitenate- 
na, mitity. Il tutoie tout le monde. Mia- 
lahilahy, etc., ny olona rehetra izy. 

Se tutoyer, vpr. Mifampialahilahy, raifa- 
nao ialahy, mifampitenatena, mifanao 
itena, mifaropitity. 

TUYAU, sm. f Fantsona. 2 # — , Fivoa- 
han-tsetroka. Le — de la cheminée est 
trop étroit. Ety loatra ny fivoahan-tse- 
troka&myny laiaoro. 3*—, Zavatra la- 
valava poaka aty. —de plume d'oie. Ny 
poaka aty amy ny volom-borombe. 4*— . 
Tsongovy. 5* fig. Parler dans le — de 
l'oreille. Manao toho-tsoflna. 

TUTAUT AGE, sm. Fanaovan-tsongovy. 

TUYAUTER, ra. Manao tsongovy. —un 
collerette. Manao tsongovy vozon'akau- 
îom-behivavv. 



Digitized by 



Google 



ULT 



— 831 — 



UNI 



TUYÈRE, sf. Vavadidy. 

TYMPAN, sm. Ampongan-tsofina. 

TYPE, sm. !• Fakan-tahaka. 2°— , Tan- 
dindona, ohatra. L'agueau pascal est le 
— de Jésus-Christ. Ny zanak' onilrin' ny 
paka dia tandindony Jeso-Kristy. oha- 
tra amy ny Jeso-Kristy. 3°— , Sary mi- 
laza oliatra. Le — do cette médaille est 
une victoire. Ny sary nmin' io modaly io 
dia sary milaza fandresena. 4°— , Loha- 
vy. De beaux types. Lohavy tsara. 

TYPHOÏDE, adj. Fièvre—. Tefoedra. 

TYPHUS, sm. Karazan' aretina mifin- 
dra. 

TYPIQUE, adj. Misy tandindona, misy 
ohatra. 

TYPOGRAPHE, sm. Mpanao printy. 

TYPOGRAPHIE, $/*. Fahaizana manon- 
ta printy, trano fanaovam-printy. 

TYPOGRAPHIQUE, adj. Fanaovam- 
printy. Caiactères typographiques. Lo- 
ba v\ fan aoram-prin t y . 



TYRAN, sm. [• Mpanjaka masiaka. 2 a — , 
Mpitondra olona amin-kasiahana. Il est 
le —de sa famille. Mitnndra amin-ka- 
siahana ny flanakaviany izy, 3° fi y. Za- 
valra mamoritra, zavatra mahery. 

TYRANNEAU, sm. Lehibe masiaka. 

TYRANNIE, sf. 1* Fitondrana olona 
amin-kasiahana, famoritana. ï° fïg. Fa- 
moritana, hery. La — de la mode. Ny /»c- 
rhï ny lainody. 

TYÏRANNIQUE, adj. Masiaka, mamo- 
ritra. Gouvernement — . Fanjakana ma- 
sialta, etc. 

TYRANNIQUEMENT, adv. Amin- 
kasiahana. 

TYRANNISER, va. 1* Mi tondra olona 
amin-kasiahana, mamoritra. (le gouver- 
neur tyrannise le peuple. Mitondm ny 
vahoaka amin-kasiahana, mamoritra 
ny vahoaka io governora io. 2* fiy. Ma- 
moritra. Le» passions tyrannisent Pâme, 
Ny lilan-dratsy mamoritra ny ftnahy. 



u 



UHLiAN ou HULAN, sm. Mlaramila 
germnna mpitaingin-tsoavaly. 

UKASE, sm. Didin' ny cmperorany Ro- 
sia. 

ULCÉRATION, sf. Fanjariana ho bji- 
boika, fanjariana ho dridra. 

ULCÈRE, sm. Boiboika, dridra, hara- 
raotra. Cette plaie a dégénéré eu — . Nan- 
jary bo boiboika, dridra, nanao hara- 
raotra izany fery izany. 

ULCÉRÉ, ÉE, adj. 1" Misy boiboika, 
driilraina. 1* fig. Cœur—. Fo mitahiry lo- 
lom-po. Conscience ulcérée. Fieritrcre- 
tana mauindrona mafy. 

ULCÉRER, i?a. t*Mahatonga boiboika, 
— dridra. "2° pg. Mahatonga lolom-po. 
Ce discours l'a ulcéré. Nahatonga lo- 
lom-po taminy irco teny iroo. 

S'ulcérer, vpr. Tonga boiboika, tonga 
dridra, manao hararaotra. Sa plaie s'e.t 
ulcérée. Tonga boiboika, etc., ny fe- 
rlny 

ULCÉREUX, EUSE, adj. Feno boi- 
boika, dridraina, manao hararaotra. 

ULTÉRIEUR, EURE, adj. I- An- 
dafy. 2°— , Tonga aoriana, atao aoriana. 
Nouvelles ultérieures. Zava-baovao ton- 
(ja la:>r,aria. 



ULTÉRIEUREMENT, ado. Aoriana. 

ULTIMATUM, sm. Fa rat en y, olti ma- 
terna. 

ULTRAMONTAIN, AINE, adj. et 
sm. Miandany amy ny papa. 

UN, sm. Isa, iray, anankiray. —, deux, 
trois. Isa, iray, roa, telo. — et — font 
deux. Iray sy ny iray, roa. Donnez- 
m'en — . Omeo iray, anankiray aho. 
L'— et l'autre. Voy. Autiie. 

UN, UNE, adj. 1° Iray, anankiray, to- 
kana. — homme Lehilahy iray, anan- 
kiray. Dieu est — . Iray, tokana An- 
driamanitra. 2° — , Ny. — chrétien doit 
faire cela. Tsy maintsy hanao izauy ny 
kristiana. 

Un à un, loc. adv. Tsirairay. 

UNANIME, adj. Miray hevitra. Losof i- 
nions furent unanimes. Niray licvitra 
izy ireo. 

UNANIMEMENT, adv. Amim-pirai- 
san-kevitra. 

UNANIMITÉ, sf. Firaisan kevitra. On 
a décidé ce!a à V — . Niray heoitra mba 
handraikitra izany izy ireo. 

UNI, IE, p. et adj. 1° Voakambana, na- 
kambani, mikambana, voatuhy, nato- 
hy, mito! v ?°— , Mitnvv tantana. irnv 



Digitized by 



Google 



UNI 



— 830 — 



UNI 



volo, tsotra. Surface unie. Zavatra mi- 
tovy lantana. Étoffe unie. Lamba mi* 
tovy tanlana, etc. 3* fîg. Miray fo, mi- 
ray hevitra. Ce sont des gens bien % unis. 
Olona mirai/ fo, etc., tokoa izy ireo. 4° 
—, Tsotra. Un style—. Lahateny tso- 
tra. Un homme tout—. Lehilahy tsotra. 

UNIÈME, adj. Faharaika. Trente et—. 
Faharaika amby telopolo. 

UNIÈMEMENT, ad». Faharaika. Vingt 
et — . Faharaika amby roapolo. 

UNIFICATION, sf. Fanakambananu. 

UNIFIER, va. Manakambana. 

UNIFLORE, adj. Tokam-bony. Tige 
— . Tahon-java-maniry tokam-bony. 

UNIFORME, adj. Mitovitovy, mitovy 
tanlana. Une conduite—. Fitondran-te- 
na mitovitovy. Des bâtiments unifor- 
mes. Trano mitovitovy. Mouvement — . 
Fihetsehana mitovy tantana. 

—, sm. Akanjo fanamiana. Mettez votre 
— . Ataovy ny akanjo fanamianao. 

UNIFORMÉMENT, adv. Amim-pito- 
viaua, amim-pitovian-tantana. 

UNIFORMITÉ, sf. Fitoviana, fltovlan- 
tantana. 

UNIMENT, adv. Amim-pitovian-tan- 
tana. tsotra. Cette toile est travaillé — . 
Natao mitovy tantana io iamba io. 

UNION, sf. 1° Fikambanana, fanakamba- 
nana. L'— de l'àme avec le corps. Ny fi* 
kambanan'ny fanahy amy ny vatana. 
4 2° fîg. Fikambanana, fanakambanana, 
tiraisam-po, flraisan-kevitra, fanambadi- 
ana. Leur. mariage a fait P— de ces deux 
ramilles. Ny fanambadian' izy ireo na- 
nakambana ireo fianakaviana roa ireo. 
Il n'y a pointd' — entre eux. Tsy miray 
fo y tsy miray hevitra izy ireo. L'— con- 
jugale. Ny fikambanan' ny mpivady. 
Le Ciel a béni leur—. Nitahy ny fa* 
narnbadian' ity ireo Andriamanltra. 

UNIPERSONNEL, ELLE, adj. Com- 
me Impersonnel. 

UNIQUE, adj. 1* Tokana. Fils—. Zana- 
kalahy tokana. ~°flg. Tsy manam-paha- 
roa, hafahafa. C'est un homme— en ver- 
tu. Lehilahy tsy manam-paharoa amy 
ny hatsaram-panahy izy. Il a un carac- 
tère—. Hafahafa loetra izy. 

UNIQUEMENT, adv. Tokana, afa-tsy, 
hany. Il est — occupé de cola. Izany to- 
kana no raharahany, tsy manao rahara- 
ha hafa afa-tsy izany izy. Il L'aime — . 
Izy no hany malalany. 

UNIR, va, 1* Mannkambana, mompito- 



hy. — deux terres ensemble. Mnnakam* 
bana tany roa. —deux tuyaux. Marnpi* 
tohy fantsona roa. Ils ont uni leurs ar- 
mées. Nanaliambana ny miaramilany 
izy ireo. 2*—. Mampitovy tantana. — une 
allée. Mampitovy tantana araben dala- 
na. 3* fîg. Manakambana, niampiray fo, 
— hevitra. C est l'amitié qui les unit* 
Ny lifankatiavana no manakambana 
azy iroo. 

S'unir, vpr. Mikambana, miray fo, —he- 
vitra. 8'— contre quelqu'un. Mikani- 
b ma hanohitra olona. 

UNISSON, sm. 1* Firaisam-peo. Clian- 
tez à l'— . Ataovy feo iray nyfeonareo. 
2» fîg. Firaisampo, fi raisan-ke vitra. 
Leurs esprits sont à P— . Miray fo, — 
hevitra izy ireo. 

UNITÉ, sf. !• Venty. 2*—, Hatokana, 
firaisana. îlya en Dieu— de substance. 
Misy fomba tokana ao amin' Andria- 
manltra. — de sentiments. Firaisan- 
kevitra. 

UNITIF, IVE, adj. Vie unitivo. Toe- 
piainana misy flraisam-po amin* A nd da- 
man itra. 

UNIVERS, sm. Izao tontolo izao, izao 
rehetra izao. Dieu créa P— . Andriama- 
nitra nahary izao tontolo izao, etc. Il 
n'y a rien de pareil dans P— . Tsy mi* 
sy zavatra mitovy amin 1 izao tontolo 
izao, etc. Tout V — était à ses genoux. 
Niankohoka teo anatrehany avokoa izao 
tontolo izao. 

UNIVERSALISER , va. Manitatra 
amy ny zavatra rehetra. 

UNIVERSALITÉ, 8f. 1* Rehetra. L'-* 
des ôtres. Ny zavatra dry rehetra. L*-* 
des biens. Ny fana/iana rehetra. 2*— , 
Fahaizana ny zavatra rehetra. Son— suf- 
fit à tout. Mahasahana ny zavatra re- 
hetra ny fahaizany, 

UNIVERSEL, ELLE, adj, Amin'ixao 
tontolo izao, amin'izao rehetra izao, amy 
ny olona rehetra, amy ny zavatra 
rohetra. Déluge—'. Safo-drauo nane-* 
nika an* izao tontolo izao, an' izaj 
rehetra izao. Famine universelle. Mo- 
sary mahazo izao rehetra izao, ny olo- 
na rehetra. Il a obtenu Pappro nation 
universelle. Nankatoavin'ny olona re- 
hetra izy. Remède — . Fanafodin* izao 
aretina rehetra izao, fanafodin' ny are* 
tina rehetra. C'est un esprit —, il est 
— . Mahay ny zavatra rehetra izy. 

UNIVERSELLEMENT, adv. Amin' 



Digitized by 



Google 



USA 



- 8:w — 



usu 



izao tontolo izao, amin'izao rehetra izao, 
nmy ny olona rehetra. 

UNIVERSITAIRE, adj. Amy ny oni- 
versity. 

—, sm. Isan'ny oniversity, mpiandany 
amy ny oniversity. 

UNIVERSITÉ, sf. Oniversity. 

URBAIN, AINE, adj. Amy ny reni- 
vohitra. 

—, sm. Ny ambonivohitra. 

URBANITÉ, sf. Panajana, fahaiza-ma- 
naja, fahalalana fomba. (lomme Poli- 
tesse. 

URGENCE, sf. Hamehana. En cas d'— . 
An-kamehana. 

URGENT, ENTE, adj. Maika, mnha- 
maika, mahatery, mahaporitra. Affaire 
urgente. Raharaha maika, mahamai- 
ka. 11 ost dans lin besoin—. Ter y, pori- 
tra izy. "Voy. Press\nt. 

URINAIRE, adj. Momba ny amàny. 

URINAL, sm. Tavimandry. 

URINE, sf. Amàny. 

URINER, vn. Mamany, manditsaka. 

URINEUX, EUSE, adj. Hoatra ny 
amàny. 

URNE, sf. 1* Siny nataon' ny ntaolo fl- 
toeran-davcnom-paty. 2*—, Siny fitoera- 
na latsa-bato. 

URTICAIRE, 8f. Tandomerina,tando- 
mitro. 

US, «m. pi. Fanao. Les — et coutumes. 
Ny fanao. 

USAGE, 8m. 1° Fanao, fomba. fahaza- 
rana. Suivre V — . Manaraka ny fanao, 
ny fomba. Ce mot n'est plus en—. Tsy 
fanao intsony izany teny izany. C'est 
T — du pays. Fomban-tany izany. Il 
veille beaucoup, c'est son—. Miari-tory 
ela izy, izany no fanaony, zalra amin' 
izany izy. 2°— , Fihinanana, fisotroana, 
fandaniana, fitondrana, fanaovana, fan- 
daminana. Il ne fait pas — de cet aliment. 
Tsy mihinana izany hanina izany izy. 
Il ne fait — que de ce remède. Tsy mihi- 
nana, mi8otro, manao afa-tsy io fana- 
fody io izy. Il fait un bon— de son temps. 
Mandany tsara ny androny izy. Il fait 
un* mauvais — de ses richesses. Ny ha- 
reny no entiny manao ratsy. Cela ne 
m'est plus d'aucun — . Tsy anaovaho na 
inona na inona intsony izany. En ven- 
dant sa bibliothèque, il s'en est réservé 
1'— sa vie durant. Tamy ny nivarota- 
ny ny bokiny dia nasiany fanekena fa 
mbola hanaovany mandra-pahafatiny. 
L'— qu'il a fait d<* cette oxprossion est 



heureux. Tsara ny nandaminany iza- 
ny fombam-pitenenana izany. 3*—, Fa- 
haizana olona, fahalahma fomba. Il man- 
que d'— . Tsy makay olona, tsy mafia- 
lala fomba izy. 

USÉ, EU, ad). 1° Rovitra, tonta, simba, 
mondro. Habit — . Akanjo rovitra, ton- 
ta. Des meubles usés. Fanaka si m 6a- 
simba. Boche usée. Angady mondro. 
Couteau — . Mondron* antsy. 2" fiy. ïte* 
raka, osa, donto, maty hena. C* est un 
hommo— . /?era/<a. osa izy. lia le goût 
— . Donto, maty hena ny vavany". 

USER, vn. Mihinana, mtsotro, manda* 
ny, enti-manao, manao, mamlamina. U 
use bien du pouvoir qu'il a. Entiny 
manao soa ny fahefany. — de violence. 
Manao an-kery. — d'artifice. Manao an- 
kafetsena. Il en use fort bien avec moi. 
Manao soa amiko loatra izy. Il en u>c 
très mal envers son bienfaiteur. Manao 
ratsy loatra, molomeloka loalra amy ny 
mpanao soa azy izy. 

— , va. 1° Mandany, mahalany, mandeve- 
na, mandrovitra, manimba. II use beau- 
coup de tabac. Mandany, mahaiany 
paraky be loatra izy. Le pavé use le fer 
des chevaux. Ny ngorodom-halo man- 
dany, mandevona ny kitrovin-lsoava- 
ly. Les enfants usent beaucoup d'ha- 
bits. Mandevona, mandrovitra akan- 
jo diso vala ny nukizy madinika. 2 a 
fig. Manimba, mandreraka. — ses yeux 
à force de lire. Manimba ny masony 
amy ny famakian-leny be loatra. IL n'y 
a rien qui use tant le corps que les lon- 
gues veillos. Tsy misy mandreraka ny 
vatana mihoatra ny iiaretan-tory. 

S'user, vpr. !• Lany, mihalany, levona, 
mihalevona, rovitra, miharovitra, simba, 
mihasimba. 2° fïy. Mihareraka. 

USINE, sf. Trano fanefena, trano fanidi- 
nana, etc. 

USITÉ, ÊE, adj, Fanao. 

USTENSILE, sm. t u Fanaka madinika 
fomban' ny tokan-trano. U . tensiles de 
cuisine. Fanaka fandrahoana. v 2°— , Fia- 
sana. Les ustensiles du jardinage. Ny 
fiasan ny mpamboly anana. 

USUEL, ELLE, adj. Fanao andava- 

nandro. Langage — . Fiteny fanao an- 
dacanandro. 

USUELLEMENT, adv. Andavanan- 
dro. Cela se dit — . Fi teny andavanan- 
dro izany. 

USUFRUIT, sm. Fahatapahana fotsi- 

53 



Digitized by 



Google 



\\c 



- S34 



VAC 



ny, rnUaz.ik.ina f»»»siny. fahazoana ma- 
naram-po fotsiny. Vor. Jouissance. 

USUFRUITIER, 1ÈRE, s. Olona ma- 
hnlapaka fotsiny, — mahazaka fotsiny, 
— mahazo manaram-po fotsiny. 

USURAIRE, 'adj. Mampandoa zana-bo- 
la bo loatra, mangidy kely. Contrat—. 
Fanekena mnmpandon zana-bola be 
lontra. Intérêt — . Zana-bola mangidy 
kely. 

USURAIREMENT, adi\ Be loatra, 
mangidy kely. 

USURE, sf. \* Zana-bola be loatra. zana- 
bola mangidy kely. Prêter à — . Manao 
zana-bola be loatra, etc. 2°— , Haton- 
ta, faharovitana. Son habit est percé ; 
ce n'est pas accident, c'est — . Loaka ny 
akanjony ; ary tsy zavatra tsy nahy ane- 
fn. fa efa tonta, rovitra rahateo. 3* fig. 
Rendre avec — . Manonitra avo roa toko. 
Dieu rend avec — ce qu'on a fait pour 
lui. Oneran' Andriamanitra avo roa 
toko ny asa soa ataon' ny olona ho Azy. 

USURIER, 1ÈRE, s. Mpanao zana- 
bola be loatra, mpanao zana-bola man- 
gidv kely. 

USURPATEUR, TRICE, s. fMpa- 
ka tsy an-drariny, mpisazoka, mpisan- 
doka. 2*—, Mpaka tsy an-drariny ny 
fahefan'ny mpanjaka, mpisazoka ny fa- 
hefan* ny mpanjaka, mpisandoka ho 
mpanjaka. L'— fut renversé. Naon<?ana 
ilay naha ny fahcfari ny mpanjaka 
tsy an-drariny, etc. 

USURPATION, sf. Fakana tsy an-dra- 
riny, lisazohana, fisandohana, fanando- 
hana. 



USURPER, va. Maka tsy an-drariny. 
misazoka, misandoka, manandoka. Il 
usurpa l'autorité souveraine. Naka tsy 
an-drariny, nisazoka ny fahefan' ny 
mpanjaka, nisandoka ho mpanjaka izy. 
Il usurpa le titre de prince. Ni&andol a 
ho zanak' andriana izy, nanandoha ny 
fiandrianan' ny zanak' andriana izy. 

— , vn. Manao angady be lela. Il usurpe 
sur le terrain voisin. Manao angady 
be lela amy ny tany manolotrà ny azy 
izy. 

UTÉRIN, INE, adj. Iray reny, iray 
tampô. 

UTILE, adj. Mahasoa, manampy. Inc- 
lure—. Famakiam-boky mahasoa. Cet 

. homme vous sera — dans vos affaires. 
Hanampy anao tsara amy ny rahara- 
hanao io lehilahy io. 

—, 8m. Ny mahasoa. Joindra l'— à l'a- 
gréable. Manakambana ny mahasoa sy 
ny mahaflnaritra. 

UTILEMENT, adv. Mahasoa. 

UTILISER, va. Manao zavatra maha- 
soa. Il a bien utilisé les matériaux qui 
restaient. Nanao zavatra mahasoa ta- 
my ny zavatra sisa izy. 

UTILITÉ, sf. Soa. 

UTOPIE, 8f. 1* Fanjakana lavorary iz*y 
heverina ao an-tsaina fotsiny. %• fîg. 
Ilevilra ambony, hevi-d ravina. Il se 
crée des utopies. Mamorona hecilra a.»i- 
bony, etc., izy. 

UTOPISTE, 8m. Mpanao hevitra am- 
bony, mpamorona hevi-dravina. 



v 



VACANCE, sf. i* Andro tsy ïsian' ny 
mpanao amy ny raharaha anankiray. 
Durant la — du saint siège. Tamy ny 
andro tsy nisian'ny papa tao amy ny 
fiketrahany. 2*—, pi. Andro maromaro 
ialan-janona. Ils ont six semaines de va- 
cances. Miala junona iray volana sy 
tapany izy ireo. 

VACANT, ANTE, adj. Foana, tsy mi- 
sy mpipetraka, tsy misy mpanao. Il y 
n un appartement— dans cette maison. 
Misy efitra anankiray foana, tsy misy 
mpipelrala ao amin'io trano io. Place 



vacante. Raharaha tsy misy mpanao. 

VACARME, sm. Tabataba. Il y a du 
— dans cette maison. Misy tabataba 
amin' itsy trano ilsy. 

VACATION, sf. I» Andro vitsivitsy anao- 
van' ny mpanao rabaraham-panjakana 
sasany raharaha anankiray. 2 # — , Kara- 
ma omena ny mpanao rabaraham-pan- 
jakana sasany. 3*—, pi. Andro maroma- 
ro fialan-janonan' ny mpitsara. 

VACCIN, sm. Nana fanaovam-baksina. 

VACCINATEUR, TRICE, a»ij. et s. 
Mpanao vaksina. 



Digitized by 



Google 



VAG 



8;ft 



VU 



VACCINATION, sf. Fanaovam-baksina. 

VACCINE, sf. {• Aretin* ombivavy fa- 
naovam-baksina. 2 # — , Vaksina. 

VACCINER, t'a. Manao vaksina. Il a 
fait — son enfant. Nampanao vaksina 
ny zanany izy. 

VACHE, sf. 1* Reniomhy, ombivavy. 
2 # — . Ilodilr' ombivavy. Souliers en—. 
Kiraro hodilr' ombivavy. 3* fig. —a 
lait. Fihnrona. Ce procès est pour lui 
une— à lait. loadyiono fihareny. Il n'est 
rien de tel que le plancher des vaches. 
Ny mandeha an-tanety tsy raamoheha- 
tra toy ny mïondrana an-tsambo. Man- 
ger de la— enragée. Mikokokoko, fadi- 
ranovana. 

VACHER, ÈRE, s. Mpiandry ombi- 
vavy. mpanaraka ombivavy. 

VACHERIE, sf. Tranon* ombivavy. 

VACILLANT, ANTE, adj. f Mipen- 
drampendrana, mihevintfevina, mipara- 
retra. Lueur vacillante. Fahazavana mi- 
pendrampendrana. Il a la marche va- 
cillante. Mihevingenina ny fandehany. 
Il a la main vacillante Mipararelra ny 
tinany. 2* fig, Misalasala, miroahana, 
miahanahana, miherohoro. Esprit—. 
Saina misalasala, etc. 

VACILLATION, sf. {• Fipendrampen- 
drana, fihevingevina. fipararetra. La — 
d'une barque. Ny fihevingevin' ny la- 
kana. 2* fig Fisalasalana, firoahana, fia- 
hanahana, fiherohero. 

VACILLER, vn. 1 # Mipendramppndra- 
na f mihevinjçovlna. mipararetra. 2 a fig. 
Misalasala, miroahana, miahanahana, 
miherohero. —dans ses résolutions. M i- 
salasalï, etc., aray ny fikasana. 

VAGOA, sm. Vakoana. 

VADE-MECUM, sm. Fitondra. Ce pe- 
tit livre est mon — . Hy boky kely ity no 
fitondrako. 
VA-ET-VIENT, nn. Zavatra mive- 
rimberina amy ny milina. fîverimberina. 
VAGABOND, ONDE, adj. !• Mirio- 
rio, mirenireny, mirendrena, manjen- 
jena. Femme vagabonde. Vehivavy mi- 
riorio, etc. 2" fig. Miriorio. Imagination 
vagabonde. Saina miriorio. 
— , sm. Mpiriorio, mpirenireny, mpiren- 

drena, mpanjenjena. 
VAGABONDAGE, sm. Firioriovana, 
flrenirenena, firendrenana, fanjenjena- 
na. 
VAGABONDER, vn. Miriorio, mire- 
nireny, mirendrena, manjenjena. 



VAGIR, vn Mitomany, mikonaina. 

VAGISSEMENT, sm. Fitomaniu' ny 
zaza kely van teraka, tikonaina —, 

VAGON ou WAGON, sm. Kalosin ny 
làlam-by. 

VAGUE, sf. On;an-drano, alon-drano. 

VAGUE, adi. f Tsy voafetra. Un espa- 
ce—. Fitoerana tsy voafetra. 2° fi.g. Tsy 
mazava, tsy hita fototra. Pensées vagues. 
Hevitra tsy mazava, etc. Une— mélan- 
colie. Atahelo Isy hita fototra. 

— , sm. !• Fitoerana tsy voafetra, habaka- 
baka. Dans le— des airs. Any amy ny 
habaftabaka. 2 9 fig. Zavatra tsy maza- 
va, zavatra tsy hita fototra. 

VAGUEMENT, adv. Tsy mazava. Il a 
répondu—. Tsy namaly mmava i/y. 

VAILLAMMENT, adv. Amiu-keriin- 
po. Il a— combattu. Niady famin-ke- 
rim-po izy. 

VAILLANCE, sf. Herim-po. 

VAILLANT, ANTE, adj. Mahery fo, 

VAILLE QUE VAILLE, Ion. adr t 
Izay alehany alehany. Donnez votre pé- 
tition — . Atolory hiany ny fangataha- 
nao. fa izay alehany alehany. 

VAIN, VAINE, adj. f Foana, tsinon- 
tsinona, tsy raisy fotony. Il fit de vains 
eJTorts. Sasa-poana izy. La gloire du 
monde est une chose bien vaine. Zava- 
poana dia zava-po ina t tsinonteinona 
dia tsinontsinona ny voninahitr* izao 
tontolo izao. Une vaine crainte. Tahotra 
tsy misy fotony. 2 # — , Mieboebo, raian- 
jonanjona, raireharoha, mirehaka, mi- 
hambohambo. Jeune homme — . Tovo- 
lahy mieboebo, etc. 

En vain, loc. adv. Foana. 

VAINCRE, ra. Mandresy, mihoatrn, ma- 
hatsindry. —les ennemis. Mandresy ny 
fahavalo. Il a vaincu ses rivaux. Nandre- 
sy, nihoatra ny mpifaninana taminy izy. 

— dans la dispute. Mandresy lahatra. 

— quelqu'un en politesse. Mihoatra oio* 
na amy ny fahaizana manajn II a vaincu 
toutes les difficultés. Nandresy ny sam- 
pona rehetra izy. — sa colère. M a hâ- 
te indry hatezerana. 

Se vaincre, vpr. Mahafohy tenu, ma- 

nindry fo, manonom-po. 
VAINCU, UE, p. et adj. Resy. norese- 

na, nihoarana, voatsindry, notsindriana. 

— par l'évidence des preuves. Resy ta- 
my ny porofo miharihary. 

—, sm. Ny resy. Malheur aux vaincus! 
Maizina no manjé ny resy ! 



Digitized by 



Google 



VAL 



— 830 — 



VAL 



VAINEMENT, adv. Foana. 

VAINQUEUR, sm. Mpandresy. 

—, adj. \* Mandresy. 2°— , Mieboebo, 
mianjonanjona. mirehareha. Prendre un 
air—. Mieboebo, etc., toetra. 

VAISSEAU, «m. fZavatra fasian-dra- 
no toy ny siny. vilany, barika. 2 # — , 
Sambo. — do guerre. Sambo mpid- 
dy. 3 # — . Aty trano. Cette église est 
un beau — . Mabaflnaritra ny atiri io 
trano leglizy io. 4 a — , Lalan-dra ao ana- 
lin'ny vatana. Vaisseaux sanguins. Là- 
lun-dra. 

VAISSELLE, sf. LoVia. —plate. Lot t'a 
vola. 

VAL, sm. Lohasaha. Par monts et par 
vaux. Voy. Mont. 

VALABLE, adj. Marina, azo ekena. 
Cette quittance est—. Marina izany 
taratasy milaza fahafahan-trosa izany. 
Cette excuse n'est pas — . Tsy marina, 
tsy azo ehena izany fialan-tsiny izany. 

VALABLEMENT, ado. Araka ny ma- 
rina. 

VALET, sm. !• Mpanompo, maromita. 

— do pied. Mpanompo, etc., mpanaraka. 

— de chambre. Mpanompo mpikanon- 
kanona ny ao an-trano. 2 # — , Vy fanin- 
driana rafitra, va h*. 3*—, Ampamaky. 
Le — de cœur. Ny ampamakin* ny sa- 
mamena. 

VALETAILLE, sf. Mpanompo maro. 
Que faites-vous de cette — ? Ataonaoino- 
na ireo mpanompo maro ireo? 

VALÉTUDINAIRE, adj. et s. Fara- 
ly, farory. 

VALEUR, sf. !• Herim-po. 2*—, Vi- 
dy. Estimer la — d'un cheval. Ma- 
nombana ny ridin-tsoavaly. Valeur 
nominale. Voy. Nominal. Papier de 
nulle—. Taratasy tsy misy vidiny. 3° 
—, Harena, taratasy vola. Il possède 
des valeurs. Manan«fcarena, etc., izy. 
Il a des valeurs en portefeuille. Ma- 
nan-laratasy vola ao anatin'rry poketra 
bokiny izy. 4°— , Hevilry ny teny. Il no 
connaît pas la — des mots. Tsy mahala- 
la ny hevitry ny teny izy. || loc. At- 
tacher de la — à quelque chose. Manao 
ho znvutra uy zavatra anankiray. Il a ét«^ 
absout la — de deux heures. Tsytaoto- 
kony ho adim-panmntaranandro roa izy. 

VALEUREUSEMENT, adv. Amin- 

korim-po. 
VALEUREUX, EUSE, adj. Mahery 



VALlDATION, sf. Farapahatongavana 
ho marina. 

VALIDE, adj. 1* Marina, araka ny lal.i- 
na, izy, tsara. Ce contrat n'ost pas — . 
Tsy marina, tsy araka ny lalàna, ts}' 
izy izany fanekena izany. Ce baptême 
est—. Tsara izany batemy izany. 2 # — , 
Tsy marary, matânjaka. 

VA LI DEMENT, adv. Araka ny mari- 
na, araka ny lalâna, tsara. 

VALIDER, va. Mahatonga ho marin?. 

VALIDITÉ, sf. Hamarinana. hn tsara. 

VALISE, sf. Vatahoditrc fi tondra man- 
deha. 

VALLÉE, V. Lohasaha. Dans cette— de 
larmes. Amin' ity lohasaha fitomaniana 
ity. 

VALLON, sm. Lohasaha. 

VALOIR, rn. Vidy. Cet objet vaut 
dix francs. Ariary roa no vidiri io zr- 
valra io. Il a vendu un cheval qui ne 
valait rien. Nahalafo soavaly anankiray 
izay efa tsy nisy vidiny izy. H loc. Il ne 
vaut pas la peine qu'on lui réponde. Tsy 
tokony hovaliana izy. Cette affaire ne 
vaut pas la peine d'y penser. Tsy tokr- 
ny hoheverina izany raharaha izany. Ce 
potage ne vaut rien. Tsinontsinona iza- 
ny lasopy izany. Cet habit ne vaut rien. 
Tsinontsinona. hoto io akanjo io. Il n'a 
rien fait qui vaille. Tsinontsinona ny a*a 
nataony. Ma montre vaut mieux que la 
vôtre. Ny famantaranandroko tsaratsara 
kokoa noho ny anao. Il vaut mieux par- 
fois st« taire que de parler. Iodraindray 
tsaratsara kokoa. aleo ny manpina toy 
izay ny miteny. Il fait— ses terres. Ma- 
hazo vokalra amy ny taniny izy. Il 
fait — son arpent. Mampiasa ny volany 
izy. Il fait— sa marchandise. Manao do- 
kam-barotra izy. Il se fait — . Midoka te- 
na izy. II fait trop — ses services. Tsy 
mahandry hodokafana amy ny soa atao- 
ny izy. 

— , va. hMampahazo. Sa terre lui aviilu 
dix mille francs. Xahazoany roa arivo 
vola ny taniny. Ses exploits lui valent 
une gloire immortelle. Ny herim-po na- 
sehony mampahazo azy vonlnahitra 
mandrakizay. 2°— , Mitovy. En chiffre 
romain le 1) vaut .">0O. Aniy ny marika 
romana ny I) mitovy amy ny 500. 

VALSE, sf. Valotra. 

VALSER, rn. Manao vahara. 

VALSEUR, EUSE, a. Mpanao valotra. 

VALUE, sf. Plus — . Fitomboam-bidy. 



Digitized by 



Google 



VAP 



— 837 — 



VAR 



Il Tant encore payer dix piastres pour 
la plus — . Mbola tsy maintsy handoa- 
vana ariary folo izany noho ny nitom- 
boany. 

VAMPIRE, sm. 1* Lolovokatra lazain' 
ny angano ho mitsentsitra ny ran'olona. 
2«— , Fanihy, manavibe. 3* ftg. Mpiha- 
raka. mpanao mamba noana. 

VAN, sm. Sahafa likororouam-bary, sa- 
hafa. 

VANDALE, nm. Mpandrava cfa. 

VANDALISME, sm. Fandravana efa. 

VANILLE, sf. Vanila. 

VANILLIER, sm. Foto-hanila. 

VANITÉ, sf. [• Ilatsinontsinona. La — 
des grandeurs humaines. Ny hatsinon- 
tsinon' ny vonirtahitr' izao tontolo izao. 
2* — , Eboebo, anjonanjona, rehareha, 
rehaka, hambohambo. Avoir do la — . 
Mieboebot mianjonanjona, mirehare- 
ha, mireliaka, mUiambohnmbo. 

Sans vanité, loc. adr. Tsy mirchaka, 
tsy mihambohambo. Sans—, j'en sais 
plus que lui sur ce sujet. Tsy mireha- 
ka, etc., aho, fa mahalala kokoa noho izy 
raha ny amin' izany. 

VANITEUX, EUSE, adj.ets. Mire- 
hareha foana, be rehaka, be hambo. 

VANNAGE, sm. Fikororohana, fanofa- 
na. 

VANNE, sf. Vavahadin-drano. 

VANNER, va. Mikororôka, manofa.ma- 
nempaempa. — du blé. Mikororôka va- 
rim-bazaha. — le riz qu'on pile. Mano- 
fa vary. — de la farine. Manempaempa 
lafarina. 

VANNEUR, sm. Mpikororôka. 

VANTARD, ARDE, adj. et 8. Mide- 
ra tena, mirehaka, mirehareha. 

VANTARDISE, sf. Rchaka, rehareha. 

VANTER, va. Midera. On le vante 
beaucoup. Dsraina izailsizy izy. 

Se vanter, vpr. Midera tena, mirehaka, 
mirehareha. Il m'a rendu service, mais 
il s'en vante trop. Nanao soa tamiko izy, 
nefa midera tena, «te., loatra noho iza- 
ny. Il se vante d'en venir h bout. Mire- 
hareha hahavîta izany izy. 

VANTERIE, sf. Rehaka, rehareha. 

VA-NU-PIEDS, sm. Mpikafoioforo, 
mpikokokoko, mpiriorio. 

VAPEUR, sf. f Fofoua, etonn, fofon- 
drano, fofon-tany, sitimo, vapora. — 
d'eau. Fo/bu-drano, e/on-drano. — de 
camphre. Fo/bn-knmilaoro. Vapeurs 



malsaines. Fofon-drano, fofon-tany 
mankarary. Machine à—. Milina ampan- 
dehanin'ny fofon-drano, sitimo. Bateau 
à — . Sambo sitimo. 2*—, pi Bain de va- 
peurs. Evoka, fievohana. Los vapeurs du 
vin. Ny fanelonelon' ny and o ha, ny fan- 
drendrindrendrina, ny fanjonjinjenjina 
avy amy ny divay. Le3 vapenra du vin 
ont troublé" sa raison. Nahajenjina azy 
loatra ny divay. 

VAPOREUX, EUSE, adj. 1° Manja- 
vonjavona. Ciel—. Lanitra manjacon- 
;arona.2°— , Maizimaizina. Style—. La- 
ha-teny maizimaizina. 

VAPORISATION, sf. Fanjariana ho 
fofona, — ho etona. 

VAPORISER, va. Mampanjaiy ho fo- 
fona, — ho etona. 

Se vaporiser, vpr. Manjary ho fofona, 
— ho etona. Voy. S'évaporer. 

VAQUER, un. I* Foana, tsy misy mpi- 
petraka, tsy misy mpanao. Voy. Vacant. 
2°— , Mialâ janona. Les tribunaux va- 
quent en ce moment, Miala janona 
izao ny mpitsara. 3"—, Manao. Il vaque 
à ses affaires. itta?iao ny raharahany 
izy. 

VARANGUE, sf. Lavarangana. 

VARECH ou VAREC, sm. Karazan- 
java-maniry eny amoron-dranomasina. 

VAREUSE, sf. Karazam-botozy vol ou' 
ondry. 

VARIABILITÉ, sf. Fiovaovana. La — 
du temps. Ny fiovaovari ny andro. 

VARIABLE, adj. Miovaova. Veut — . 
Rivotra miocao ira. 

—, sm. Ambaratonga amy ny barometra 
milaza ny fiovaovan' ny andro. Le ba- 
romètre est au — . Tonga ao amy ny 
ambaratonga milaza ny andro mio- 
vaova ny barometra. 

VARIANTE, sf. Teny sasany tsy mi- 
tovy ao amy ny boky. Les variantes de 
la Bible. Ny ieny sasany tsy milovy 
ao amy ny Soratra Masina. 

VARIATION, sf. 1° Fiovaovana. Los 
variations du temps. Ny fiovaovan ny 
andro. 2° —, pi. Fanangolangulan-kira. 

VARICE, sf. Fihandronan-dra amy ny 
hoza-dra. 

VARIÉ , ÉE , a dj. M i ovao va , tsy r i d m - 
lava, maro karazana. Style—. Laha-le- 
ny miovaova, tsy ridra'ava. Fleurs 
variées. Voninkazo miro karazana, 

VARIER, ta Manovaova, manao maro 
karazana, manangofangola. —ses occu- 



Digitized by 



Google 



à 



VAU 



— 138 — 



Vriiï 



patiuns. Manovaova ny raharahany. — 
If s mets. Manao oahandro maro kara- 
zana. — un air. Manangolangola bi- 
ra anankiray. 

— , ni. !• Miuvaova. Son caractère varie 
a chaque instant. Miovaova lalandava 
ny îoc-janabiny. 2°— , Samihal'a hevi- 
tra, sa mi ha la hlaza. Los historiens va- 
îient sr-rce lait. Samihafa ny hecitra, 
— ny (ilazan ny mpitantara ny arnin' 
izany zavalra niseho izany. 

VARIÉTÉ, sf. Huvana, tsy fitoviana, 
liasamihala, karazana. Cet ouvrage man- 
que de — . Tsy misy fiocana, mito- 
vitovy, riilralava ny zavatra lazain' ity 
boky ity. La— des opinions. Ny t#y fito- 
viana, ny hasami lia fan' ny hevilry ny 
olona. Il y a de la — dans ce parterre. 
Maro ny Aaracan-javalra auiin'io ktea- 
hasaha io. Celte fleur a beaucoup de 
variétés. Maro karazana itony vonîn- 
knzo itony. Variétés littéraires. Boky 
nanangonana laha-teny samihafa. 

VARIOLE, sf. Nundia. 

VARIOLEUX, EU SE, atlj. Momba 
ny tiendra. 

VARIOLIQUE, adj. Momba ny nen- 
dra. Éruptions varioliques. Porofo nen- 
dra. 

VARIQUEUX, EUSE, adj Momba ny 
fllandronan-dra amy ny hoza-dra. Tu- 
meur variqueuse. Fivontcwina amy ny 
hoza-dra. 

VARLOPE, sf. Vankona. varlopy. 

VASE, *f. Kotaka maudrevo an y anal y 
rano, dilatra. 

VASE, e m. Kitpiiaka. filoeran-javatra. — 
sacr*. Knpoiha masina. —pour mettre 
dos fleurs. Fi/oeram-boninkazo. - 

VASEUX, EUSE, adj. Misy fotaka 
mandrevo, misy dilatra. 

VASSAL, ALE, *. Andrian-tompo-ire- 
nakoly fehezin* andrian-tompo-menakcly 
hafa/ 

VASSELAGE, «m. Tnetry ny ra**al. 

VASTE, adj. 1° Lehibe, malMaka. Un 
— palais. Lapa lehibe, etc. —campagne. 
Saha lehibe. etc. 2* fîg. Lehibe, betsa- 
ka. Il a formé de vastes projets. Nikasa 
hanan zavatra lehibe, etc., izy. C'est un 
po r ,r ; i— . Mabay zavatra belsaka izy, 
iral.avita zavatra lehibe izy. 

VATICAN, sm. Lapa itoeran' ny papa. 

VAU- L'EAU (À), loc adv. Any ava. 
Yr.y. Av\L. 

VAURIEN, «m. Olon-tsy vanoiia, oloti- 



tsy vanon-ko inona, karin' olona. kari- 
lûliy. 

VAUTOUR, sm. !• Karazara-borona 

hoatra ny paj ango. 2- fig. Olona maou- 
ka- 

VAUTRER (SE), vpr. f Mitsilailav. 
mitsinkasinkas;na, mihosinkosina. Le 
cochon se vautre dans la fange. Ny ki- 
soa mitsilailay, etc., ao anatin'nv fota- 
ka. Se - sur l'herbe. Mitsilailav 
milsinkasinkasina eny ambony ahil 
Ira. % 2 n fij. Mîh .sinkosina. Se— dans la 
débauche. Mihosinkosina anatin* ny fl- 
tondrantena ratsy. 

VEAU, sm. f Zanak'omby. Acheter un 
-. Umt\y zanak' omby. 2-_ Henan- 
janak' omby Manger du _. Homana 
Irenan-janak omby. 3--, Hodi-janak' 

hodi-janak omby. 4-/?,,. Adorer le - 
d or. Manompotompo ny lehibe na nr 
mpanan-karena. Pleurer comme un — . 
Manao tany maty, maoao ranomaso ha- 
vozona. 

VEDETTE, sf. Tily mitaingin-tsoava- 
ly. Etre en—. Mitily. 

VÉGÉTABLE, adj'. Maniry, mely ma- 
niry. 

VÉGÉTAL, ALE, adj. f Momba nr 
zava-maniry, avy amy ny zava-ma»iiry. 
?• — , Azo volen-javalra. Terre végéla- 
le Tany azo volen-javalra. 

—, sm. Zava-maniry. 

VÉGÉTANT, ANTE, adj. Maniry 

VÉGÉTATIF, IVE, adj. I^Mampani- 
ry. Principe—. Fotôtra mampaninj. 
?•— . Maniry. Èlre — . Zava- maniry. 

VÉGÉTATION, sf. 1* Faniriana. 2*— „ 
Nv zava-maniry. 

VÉGÉTER, vn. [• Maniry. Pour l«*s 
plantes, — c'est vivre. Ny faniriana no 
ainan* ny zava-maniry. 2» fîg. Velon- 
dralsy. mipulra poana hoatra ny lam- 
ban' ny mpiasa. Ne faire que — Velon- 
drats'i. etc. 

VÉHÉMENCE, sf. Hamafy. Grebidre- 
hitra. hafanana, hafanara-po. 

VÉHÉMENT, ENTE, atlj. Maiy. mi- 
rehidrehitra, mafanafana, misy hafa- 
nam-po, mafana fo. Colère «véhément*». 
IIat«z<»ranama/>/. Discours—. Laha-te- 
ny msfj/, mirehid) % ehitra. mafanafa- 
na, misy hafannm-no. Orateur — . 
Mpandaha-teoy mirehidrchitra, ma* 
fana fo. 

VÉHICULE, s m. !• Kalcsy. ?•— , Zava* 
tra and hanana. L'air e*l le — In :oi. 



Digitized by 



Google 



VÉL 



— 839 — 



VEN 



Ny rivotra no andehanan* ny feo. 3°//f/. 
Fanomanana. Cette espérance servira 
de — à ma proposition. Izany fanaute- 
nana izany ha nomnna azyhanaikyny 
h e vitro. 
VEILLE, sf. !• Fiaretan-tory. Les veil- 
les continuelles l'ont abattu. Ny fiare- 
tan-tory lalandava nandreraka azy. 2* 
— , Andro mialoha. La — de Noël. Ny 
andro mialoha ny Noely. Z 9 fig. Hasa- 
sarana. C'ost le fruit de ses veilles. Vo- 
katry ny hasasai\iny izany. || loc. Être 
à la — de... Efa ho... Il est à la — de sa 
mine. Efa ho lany harena izy. 

VEILLÉE, sf. !• Fiaretan-tory ataon' 
ny olona maromaro. 2*—, Fiaretan-tory 
ataon* ny olona amy ny marary. 

VEILLER, vn. \ 9 Miari-tory. J'ai veil- 
lé toute la nuit. Niari-lory nan lritra 
nyalina aho. 2 # — , Tsy matory. Soit que 
je dorme, soit que je veille. Na matory 
aho na tsy matory. 3* fig. Mitandrina, 
miambina. Il faut — à cela. Tokony ho- 
tandremana izany. — sur soi-même. 
A/i/andrin-tena, ?mam6i?i-tena. 

— , va. Miari-tory —un malade. Mia- 
ri-tory amy ny marary. 

VEILLEUR, 8m. Mpiari-tory, mpian- 
dry faty, mpiambina amy ny alina. 

VEILLEUSE, sf. 1- Jiro tsy maty. 2 # 
—, Lahin-jiro tsy maly. 

VEINE, sf. f Hoza-dra, vena. 2-—, Za- 
vatra mitanjozotra any anatin'ny tany, 
hozatra, fisoratsoratra. — d'or Volame- 
na mitanjozotra any anatin'ny tany. 
— d>au. Rano kely mitanjozotra any 
anatin" ny tany. Le palissandre a de 
belles veines. Mahafinaritra ny hozatry 
ny voamboana. 3* fig. Il n'a point de 
sang dans les veines. Tsy manan-kerim- 
po velively izy. Tant que le sang coulera 
dans mes veines. Raha mbola velona koa 
ny ai ko. Il est en — . Mizotra ery ny sai- 
ny. Il est tombé sur une bonne—. Nam- 
binina izy. 

VEINÉ, ÉE, adj. Hozatina, misoratso- 
ratra. Bois — . Hazo hozatina. Marbre 
— . "Marba misoratsoralra. 

VEINER, ra. Manisy hozatrozatra, ma- 
nisy soratsoratra. 

VEINEUX, EUSE, adj. 1- Momba 
ny hoza-dra. Le sang — . Ny ra ao amy 
ny hoza-dra. 2°— , Ilozalina. Bois—. 
Hazo hozatina. 

VEINULE, sf. Hoza-dra madinika. 



VÊLER, vn. (Ombivavy) miteraka. La 
vache vient de— . 7'era-bao ny ombivavy. 

VÉLIN, sm. îïotli-janak'omby manify 
voavoatra tsara. Reliure en — . Fonom- 
boky vita amy ny hodi-janak' omby 
manify voavoatra tsara. 

VELLÉITÉ, sf. Fikasana fotsiny, fthe- 
verana folsiny. Il eut la —de me suivre. 
Niltasa, nihecitra fotsiny hanaraka 
ahy izy. 

VÉLOCIPÈDE, sm. Kalesy kely am- 
pandehanin-tongotra. 

VÉLOCITÉ, sf. Hafaingananu. 

VELOURS, sm. Lamba volory. 

VELOUTÉ, ÉE, adj. f Miravaka lam- 
ba volory, manahaka ny lamba volory. 
Étoffe veloutée. Lamba miravaka lani- 
ba volory. Papier—. Taratasy ma na- 
hakanij lamba volory. 2°— , Volovo- 
loina hoatra ny lamba volory. Fleur ve- 
loutée. Voninkazo volovoloina hoatra 
ny lamba volory. 

—, sm. 1° Galona manahaka ny lamba vo- 
lory. 2 # — , Volon-javatra manahaka ny 
lamba volory. 

VELU, UE, ad;. Volovoloina, misylay. 
Il a les jambes velues. Volovoloina ny 
ranjony, be volon-d ranjo izy. Feuilles 
velues. Ravin-kazo voloroloina, etc. 

VENAISON, sf. Henan-dambo, henan- 
tserfa, etc. 

VÉNAL, ALE, adj. 1° Azom-bola. Em- 
ploi — . Raharaha azom-bola. 2" fuj. 
Azon-tambim-bola, azom-bola. Orateur 
— . Mpandaha-teny azon-tambim-bola t 
etc. 

VÉNALEMENT, adv. Azom-bola. 

VÉNALITÉ, sf. Fahazoana ho vidim- 
bola, — ho lamhazam-bola. 

VENANT, *m. Les allants et les venants, 
Ny nipandalo. A tout — . Na iza na iza. Il 
répond à tout—. Valiana avokoa na iza 
na iza. 

VENDABLE, adj. Azo amidy, fivarotra. 

VENDANGE, sf. l u Fiotazam-boalobo- 
ka. 2°— , pi. Taona fiotazam-boaloboka, 
fararanom-boaloboka. 

VENDANGER, va. Mioty voaloboka. 

VENDANGEUR, EUSE, s. Mpioty 
voaloboka. 

VENDEUR, VENDERESSE, s. Mpi- 
varotra. 

VENDEUR, EUSE, s. Mpivarotra. 
Vendeuse do fruits. Vohivavy mpicaro- 
boankazo. 

VENDRE, ra. I- Mïvarotra, amidy. J'ai 






Digitized by 



Google 



YEN 



— 8i0 



YEN 



vendu ma maison. Nivarolra ny trano- 
fco aho, namidilto ny tranoko. —du 
drap. Mivarolra lopôtra. Cheval à—. 
Soavaly amidy. 2» /ty. —sa patrie. Ma- 
madika ny tanin-drnzany noho ny vola. 

— bien cher sa vie. Mahafafy faha- 
valo betsaka vao maty. milofo. — son 
honneur. Manakalo vola ny voninahiny. 

Se vendre, vpr. 1* Lafo. Le vin s** vend 
cher. Lafo be ny divay. 2» fig. Mivaro- 
U?na, azon-lamhim-bola, azom-bola. Se 

— à un parti. Miandany amin' olona no- 
ho ny roto. 

VENDREDI, «m. Zom.ï. 
VENDU, UE, p. ot adj. f • Namidy. la- 
fo/ 2 a /?#. Aznn-tambim-bola. C'est un 

homme—. Lchilahy azon-tambim-bola 

izy. 
VÉNÉNEUX, EUSE, ndj. ( Zava-ma- 

niry) misy poizina. Champignon—. Ho- 

Tatra misy poizina. 
VÉNÉRABLE, adi. Menririka hoha- 

jatna. Vieillard — . Lahiantitra mendri- 

ha hohajaina. 
VÉNÉRATION, sf. Fanajnna. Il m.Vi- 

t*»la*-de tout le monde. Mendrika ho- 

hajain' ny olona rohetra izy. 
VÉNÉRER, va. Manaja. —les saints. 

}fanaja ny olo-masina. 
VÉNERIE, sf. Fampîhazana alika. 

VENETTE, sf. Tahotra. Avoir la—. A/a- 
fahotra. 

VENEUR, sm. Mpamptliaza alika. 

VENGEANCE, sf. I* Famaliana, vaïy, 
fnmaliana ratsy. Le sang dos innocents 
crie — . Miantso r.aly ny ran' ny tsy ma- 
nan-tsiny. 2 # — , Faniriana ta-hamaly ra- 
tsy. Il a toujours la— dans le cœur. Ta- 
hamabj ralsy mandrakariva ao ara-po- 
ny izy. 

VENGER, va. Mamaly, mamaly ny ra- 
Uy ataon' olona. Il vengea la mort de 
son père. Namaly ny namononna an- 
drainy izy. Il vengea son ami. Namaly 
ny ralsy natao tamy ny sakaizany Izy. 

Se venger, vpr. Mamaly, immaly ratsy. 
Il s'est vengé de son ennemi. Noralia- 
ny, novaliany ratsy ny fahavalony. Je 
mVn vengerai. Hovaliako, hovaliako 
ratsy izany. 

VENGEUR, VENGERESSE, s. Mpa- 
maly, mpamaly ny ratsy ataon* olona. 
Dieu est le — des crimes. Andriama- 
nilra no mpamaly ny holoky ny olo- 
na. Il est le — des innocents. Izv no 



mpamaly ny ratsy atao amy ny tsy 
manan-tsiny. 
—, adj. Mamaly, mamaly ny ratsy ataon' 
olona. 

VÉNIEL, ELLE, adj. Madinika. Péché 
— . Fahotana madinika. 

VÉNIELLEMBNT, adv. Madinika. 
Pocher — . Manao fahotana madinika. 

VENIMEUX, EUSE, adj. l'(Biby) 
misy poizina. Le scorpion est — . Misy 
poizina ny maingoka. 2* fig. C'est nne 
langue venimeuse. Olona lia fosa, m pa- 
na ratsy olona v/y. 

VENIN, sm. !• Poizina avy amy ny bi- 
by. Le — du scorpion. Ny poizina avy 
amy ny maingoka. 2°—, Poizin'ny are- 
tina mifindra. Comme Virus. 3* fig. 
Lolnm-po, hasomparana, haratsiana. 
C'est un homme sans — . Lehilahy tsy 
manao an-dofom-po, tsy sompalra izy. 
Il a jeté tout son—. Namokatra ny 
loïom-pony izy. Le — de la calomnie. 
Ny 1 taratsian' ny endrikendrika. 

VENIR, vn. !• Avy, tonga, tamy, min- 
godona. Le voilà qui vient. Indro avy, 
etc., izy. Il viendra domain. IIo avy, ho 
tonga izy rahampitso. D'où venez-vous? 
A ry taiza hianao: Je viens de la prome- 
nade. Avy nitsangantsangana aho. Le 
vent vient du nord. Aui/avaratrany ri- 
votra. Il me vient une idée. Misy hevitra 
anankîray tonga ato an-tsaiko. Le mat 
vient sans qu'on y pense. Acy, tonga 
tsy arapoizina, tsy re mingodona ny fa- 
horiana. Cette terre lui vient de son 
aïeul. Avy tamin-draibeny io tany io. 
Cette maladie lui vient de sa mère. Avy 
tamin-dreniny izany aretina izany. Il 
vient d'une bonne Famille. Avy tamy 
ny flanakaviana tsara izy. Ce mot vient 
du grec. Avy amy ny teny grika izany 
teny izany. 2 # — , Mandimby, manaraka. 
Le jour vient après la nuit. Ny andro 
mandimby, etc., nyalina. 3 9 — , Mahazo, 
mahatratra, misy. il lui vint une grosse 
fièvre. Azo, tvatry ny taxe mafy izy. Il 
vint une tempête. Nisy tafio-d ri voira. 
4*— , Maniry, misondrotra. Ces plantes 
viennent dans les marais. Maniry eny 
anaty henihony iroo zava-maniry ireo. 
Cet arbre vient bien. Maniry tsara ity 
hazo il y. Les eaux viennent jusqu'au 
jardin. Misondrotra hatreny amy ny 
zarday ny rano. fl loc. Il a fait — le 
médecin. Nanafatra,- nampaka dokotera 
izv. Faire — une voiture. Manafatra Ka- 



Digitized by 



Google 



VEN 



- 811 — 



VER 



lesy. Il vient de sortir. Vao nivoaka 
izy. On en vint aux mains avec les 
ennemis. R a fi ira ny ady taroy nyfa- 
havalo tamin' izay. Il en vint aux mena- 
ces. Nandrahona izy tamin 1 izay. C'est là 
que j'en voulais— . Izanyno no'cendreko. 
— au monde. Toraka. —à bout de ses 
desseins. Manatanteraka fikasana. — à 
bout de ses ennemis. Maharesy ny faha- 
va'ony. S'il venait à mourir. Raha tahi- 
ny maty izy. 

À venir, loc. adv. Ho avy. Le temps à—. 
Ny andro ho avy. 

VENT, sm. 1° Rivotra. Il fait grand — . 
Mandrivotra mafy. Il va comme le — . 
Sahala amy ny rivotra, mandrivotra 
ny fandehany. Ce vaisseau flotte au gré 
du — . Avezivezin* ny rivotra io sambo 
io Avoir — debout. Tohain' ny rivotra. 
Avoir — arrière. Atosiky ny rivotra. 
Faire du — avec un éventail. Mamelon- 
drivotra amy ny fikopaka Instruments 
à — . Zava-maneno ampanenoin' ny rî- 
votra t zava-maneno tsofina. Avoir des 
vents. Mivalan-driro/ra. 1* pg. Tourner 
à tout — . Mivadibadika. J*ai eu — de son 
projet. Reko nisompirana ny nokasainy 
hatao. Porterie nez au—. Miandranan- 
drana, milanja orona. 

VENTE, sf. Fivarotana. Contrat de—. 
Fanekem-piraro/ana. Faire la — d'une 
terre. Mivarotra tany anankiray. Il loc 
En — . Amidy. Ce livre est en —.Ami- 
dy io boky io. 

VENTER, vn. Mandrivotra. 

VENTEUX, EUSE, adj. 1° Be rivotra. 
Saison venteuse. Taona 6e rivotra. 2°— , 
Ma m pivalan-d rivotra. 

VENTILATEUR, sm. Zavatra fampi- 
dirnn-drivotra, zavatra fameloman-d ri- 
votra. 

VENTILATION, sf. Fampidiran-drivo- 
tra. 

VENTILER, va. Mampidi-d rivotra, ma- 
nvdon-d rivotra. 

VENTOUSE, sf. Tandroka fanandroha- 
na. Appliquer des ventouses. Manan- 
droka. 

VENTOUSER, va. Manandroka. 

VENTRE, sm. Kibo. Us se font un 
dieu de leur — . Manao ny kibony ho 
andriamanitra izy ireo. Le — d'une 
bouteille. Ny /?i6on-tavoahangy. || loc. 
Se coucher sur le — * Manankohoka. 
Ce cheval va — à terre. Miriotra mafy 
dia mafy io soavaly io. Cette murail- 
le fait — . Mivohitra io ampiantany io. 



VENTRJÈE, sf. Zana-biby indray mi- 

teraka. Voy. Portée. 
VENTRIÈRE, sf. Fehikibon-tsoavaly. 

VENTRILOQUE , sm. Olona manao 
feo hoatra ny feo avy any an-kibo. 

VENTRU, UE, adj. et s. Be kibo. ki- 
boina, be troka, be roroha, be kodiara- 
na, kibotaina, kitataina, sïnisiriîna (les 
deux derniers mots ne se disent que des 
enfants ). 

VENU, UE, adj. Tonga Cet homme ost 
nouveau—. Vao ionga io lehilahy io. 
Le premier—. Ny tonga voalohany; fiy. 
na iza na iza. Bien—. Comme Bien vent. 

VENUE, sf. !• Fahalon pavana. La — do 
Messie. Ny nahatongaran ny Mesia. 
Allées et venues. Voy. Aller. 2°— , Fa- 
niry, fitsoroaka, fitezolezo. Cet arbre est 
d'une belle— . Tsara faniry. mitsoroa- 
ka io hazo io. Ce jeune homme est tout 
d'une—. Mitezotezo, jaobo, jangoranga 
io tovolahy io. 

VÉNUS, sf. Fi ta ri ka andro. 

VÊPRES, sf. pi. Vepra. 

VER, sm. i* Kankana, oUtra, fositra. bi- 
bin-dandy, sakoitra, angamenavava. — 
de terre. Kanhan-lany, ftafcan-doro'ka. 
Les enfants sont sujets aux vers. Kan- 
kanina ny ankizy madinika. Vers qui 
se mettent à la viande. QfikeUft. Vers 
qui rongent le bois. Fositra. —à soie. 
Bibin-dandy. —à soie européen. Bl~ 
bin-dandike\y. — solitaire. Sakoitra. 

— luisant. Angamenavava. 2° fïg. Le 

— rongeur. Ny nenina. 
VÉRACITÉ, sf. Fitiavana ny marina. 
VERBAL, ALE, adj. 1° Avy amy ny 

verba. Adjectifs verbaux. Adjekliva avy 
amy ny verba. 2°— , A m -ha va. Ordre 
— . Didy am-biva. 

VERBALEMENT, adv. A m -bu va. 

VERBALISER, vn. Mandatsaka an- 
tsoratra ny zavatra ni ta na r«. 

VERBE, sm. 1° Verba. 2"—, Feo, fit<»ny, 
teny. Il a le — haut Avo feo, fiteny izy. 
Le — incarné. Ny Teny tnnga nofo. 

VERBEUX, EUSE, adj. Lavareny, 
manao teny lavareny. Comme Prolixe. 

VERBIAGE, sm. Teny lavareny. 

VERBIAGER, vn. Manao teny lava- 
reny. 

VERBOSITÉ, sf. Hamaroan-tcny foa- 
na, fanaovana teny lavareny. 

VERDÀTRE, adj. S imary miitso. 

VERDELET, ETTE, adj. l-Marima-. 



Digitized by 



Google 



VER 



~ 842 — 



VER 



rikivy. Vin -— . Divay marimarikivy. 
î'fîg Mataniotanjaka. Vieillard — . La- 
h in n ti f ra mata nja /an /a ka. 

VERDEUR, sf. f Hamaitso. Ce boisa 
encore de la — . Mbola maitso ity hazo 
ity. 2*— , lia rikivy. Ce vin a encore de 
la — . Mbola marikiry io divay io. 3°/?g. 
Hntanjaliana, hamafy. Il était alors dans 
sa—. Natanjaka izy tarain'izay. 

VERDICT, sm. Tuny fitsarana avoaky 
ny jury. 

VERDIR, va. Manamaitso. — uno porte 
Manamait80 varavarana. 

—, ra. !• Mihamaitso. Tout commence 
à—. Mihamaitso ny zavatra rehetra. 
2*— , Mangery maitso. Ce cuivre verdit 
Mangcry maitso io varahina io. 

VERDOYANT, ANTE, adj. Miha- 
maitso. Les arbres verdoyants. Ny hazo 
mihamaitso. 

VERDOYER, vn. Mihamaitso. 

VERDURE, sf. {• Hamaitso. La — des 
bois. Ny hamaitson' ny ala. 2°—, Ahi- 
maitso, anana. 8e coucher sur la — . Man- 
driandry eny ambony ahi-maitso. Man- 
der de la — . Homana anana. 

VÉREUX, EUSE, ad]. I* Misy olitra. 
Fruit — . Voankazo misy olitra. 2° fig. 
Mahamenatra. Il y a quelque chose de 
— dans cette affaire. Misy zavatra ma- 
hamenatra amin' izany raharaha izany. 

VERGE, sf. 1° Tehina, tsora-kazo, rotsa- 
kazo. La — de Moïse. Ny lehiny Moi- 
zy. 11 n'avait qu'une— à la main. Tsy ni- 
sy afa-tsy tsorakazo. rotsa-hazo anan- 
kiray monja teny an-tànany. —de fer. 
T*o ra-by On l'a battu à coups de verges. 
Nokapohina tamy ny t*orakazo, rot*a- 
kazo izy. 2 # fig. Kitondrana mafy, ka- 
pok* An'lriaiianitra. Co prince gouver- 
ne ses peuples avec une — de fer. Mafy 
ny itonjlraiï izany mpanjaka izany ny 

' vahoaknny. l/?s verges de la colère de 
Dieu. Ny hapoha avy amy ny hateze- 
ran' A ndriamanitra. 

VERGÉ, ÉE, adj. Mitsipitsiptka, misy 
tsipitsipika. Papier—. Taratasy mitsi- 
pitsipika, etc. 

VERGER, sm. Saha be hazo mamoa. 

VERGEURE, sf. !• Tariby aniovanà 
tsipitsipika amy ny taratasy rahaaidina 
2*—, Tsipitsipika vita amy ny taratasy 
fony nawJina. 

VERGLAS, sm. Fanala. 

VERGOGNE, sf. Ilenatra. Il est sans 
— . Tsy manan-ft euafra, tsy mahalala 
menatra izv. 



VERGUE, sf. Sakan-tsalazan-tsamb j fi- 
hantonan-day. 

VÉRIDICITÉ, sf. Hdmarinana. 

VËRIDIQUE, adj. Mpilaza marina, ma- 
rina. Témoip — . Vavolorobelona mpi- 
laza marina, etc. Histoire — . Tantara 
marina. 

VÉRIFICATEUR, sm. Mpamotopoto- 
tra ny fahamarinan-javatra. — des dou- 
anes Mpamotopototra ny fahamari- 
nan-javatra momba ny ladoany. 

VÉRIFICATION, sf. Famotopotorana 
ny fahamarinan-javatra, fanamarinana. 

VÉRIFIER, ra. Mamotopototra ny faha- 
marinan-javatra, manamarina. —un cal- 
cul. Mamotopototra ny fahamarinan' 
ny mnrika anankiray. —des signatures. 
Mamotopototra ny fahamarinan' ny 
sonia maromaro. I/événcment a vérifié 
sa prédiction. Ny zavatra niseho nana- 
marina ny faminaniana nataony. 

Se vérifier, vpr. Fotopotorana, hama- 
rinina, tanteraka. Votre prédiction s'est 
vérifiée. Tanteraka ny faminaniana 
nationao. 

VÉRITABLE, adj. Marina, tokoa, mi- 
hitsy. tena. Relation—. Tantara mari- 
na. Vons m'avez fait une— peine. Nam- 
palahelo ahy tokoa, mihitsy hianao. 
De véritables pierreries. Tena vatosoa. 
Un — orateur. Tena mpandaha-teny. 

VÉRITABLEMENT, ado. Arakany 
marina, marimarina. tokoa, mihitsy. Je 
suis — contrarié. Sahirana tokoa, mi- 
hitsy aho. 

VÉRITÉ, sf. Ny marina, fahnmarinann.* 
Dites la—. Lazao ny marina. Il n'y a 
que la — qui offense. Tsy misy afa-uy 
ny marina hiany no mahatezitra. 
Dieu est la — même. Andriamanitra no 
tena fahamarinana. Les défenseurs 
de la — . Ny rapiaro ny marina. 2*—. 
Zavatra marina, foto-kevitra mihariba- 
ry. C'est une — reconnue de tout le 
monde. Zavatra marina, etc., eken'ny 
olona rehetra izany. 

En vérité, toc. odv. Marimarina, tokoa, 
mihitsy. .le vous le dis en — . Milazaami- 
nao marimarina, etc., aho. Cela est, en 
—, fort étrange, Mahagaga tokoa, mihi- 
tsy izany. 

À la vérité, toc. adv. Marina. A la —je 
l'ai frappé, mais il m'a provoqué. Mari- 
na fa naraely azy aho, fa uihalsiliuUty 
ahy izy. 

VERJUS, sm. \ m Ranoir.-boalobuka man- 



Digitized by 



Google 



VER 



843 — 



VER 



ta. voaloboka manta. 2'— , Divay mari- 
kivy. 

VER JUTÉ, ÉE, adj. Nasiana ranom- 
boaloboka manta, marikivy. 

VERMEIL, EILLE, adj. Menamena. 
lièvres vermeilles. Molotra menamena. 

VERMEIL, «?)i. Volafotsy ankoso-bola- 
mena. 

VERMICELLE, sm. Varmisela. 

VERMIFUGE, adj. et sm. Ody kan- 
kana. 

VERMILLON, sm. !• Mineraly mena 
mivaivay, loko mena mivaivay avy amin' 
izany mineraly izany. 2° fig. Hamena- 
mena. Le— de ses lèvres. Ny hamena- 
menan ny molony. 

VERMILLONNER , va. Manosotra 
vermillon. 

VERMINE, sf. !• Biby keiy toy ny hao, 
kongona, parasy, etc. Cet enfant e*t 
plein de — . Be hao ity z»za ity. 2° fig. 
Olona tsy vanona, knrin* olona. 

VERMINEUX, EUSE, adj. Avy amy 
ny knnkana. Fièvre vermineuse. Tazo 
avy amy ny kankana. 

VERMISSEAU, sm. Kankan-tany ma- 
dinika. kankana -fanjonoana. 

VERMOULER (SE>, vpr. Lanimpo- 
sitra, mihavovohina. Le bois commence 
à se — . Lanim-positra, etc., sahady ny 
hazo. 

VERMOULU, UE, adj. Lanim posilra, 
vovohina. Bois—. Hazo lanim-posi- 
tra. etc. 

VERMOULURE, sf. Ny lanin-positra, 
vovoky ny hazo vovohina. 

VERMOUT, sm. Yermoty. 

VERNI, IE, p. et adj. Voahosolra va- 
rinesy, nohosorana varinesy, milmsotra 
varinesy, vernia. Souliers vernis. Kiraro 
rernia. 

VERNIR, va. Manosotra varinesy, — 
vernia. — une table. Manosotra va- 
rinesy latabatra. 

VERNIS, sm. !• Varinesy, vernia. 2" 
fig. Il couvre ses défauts d'un — de poli- 
tesse. Nyfahalalany Tomba no manaro- 
na ny kilemany. lia un — de science. 
Kelikoly hiany ny fahaizany. 
VERNISSAGE, sm. Fanosorana vari- 
nesy. 
VERNISSER, va. Manosotra varinesy 

bakoly. 
VERNISSEUR, sm. Mpanao varinesy, 

mpanosntra varinesy. 
VERNISSURE, sf. Fanosorana vari- 
nesv. I 



VERRAT, sm. Kisoaluhy. 

VERRE, sm. 1° Fitaratra. Fondre le—. 
Manempo fitaratra. —de lunette. Fi- 
tàratnj ny masolavitra. Mettre dt*s ver- 
res à une fenôlre. Mamclaka fitaratra 
a m y ny varavaran-keîy, 2 B — , Giluby. 
Un — de montre, G/foM"m-pamantara- 
nandro. 3 a — , Gilasy, vera, eran' ny gi- 
lasy. — à patte. Gilasy manan-tongotra. 
Choquer le—. Mandom-fcera, manao 
tombera. Boire un — de vin. Misotro 
divay eran' n y gilasy. 

VERRERIE, s/, f Trana fonaovam-pï- 
taratra. 2 n — , Fahaizana manao fitaratra. 
3 B — , Taozavatra vita amy ny fitaratra. 

VERRIER, sm. Mpanao na mpivarotra 
iltaratra na taozavalra vil a amy ny ti ta- 
ra t ra . 

— , adj. Peintre—. Mpanoso-doko fitaratra. 

VERROTERIE, sf. Taozavalra madi- 
nika toy ny vakana, ny voan-tsapile, 
etc., natao ta m y ny fitaratra. 

VERROU, sm. Karetsaka vavonty. 

VERROUILLER, va. Manidy amy ny 
karetsaka. 

Se verrouiller, vpr. Mihi !y trano amy 
ny karetsaka. 

VERRUE, sf. Votsy. 

VERS, sm. Andalan-tonon-kira. Il fait 
bien les — Mandrindra tsara ny an- 
dalan-tonon-kira izy. —blancs. Ànda- 
lan-tonon-kira tsy initovy feo amy ny 
tara soratra. — libres. A)idnlanionon- 
kira tsy initovy ha ta va. 

VERS, prèp. t» Amy Tuiinicz-voM — 
moi. Mitodiha aly amiho hianao. Se diri- 
ger — . Voy. Sk diriger. 2° — , Tokony ho, 
sa h a ho ho. — les quatre heures. Toko- 
ny ho, etc., amyny efatra. 

VERSANT, ANTE, adj. Mora mion- 
ffana, mora mianjera. 

VERSANT, sm. Kisolosolo. Le — des 
Alpes. Ny kholosolony Alpa. 

VERSATILE, adj. Miovaova, 

VERSATILITÉ, sf. Fiovnovana. ïl a 
beaucoup de — dans ses opinions. Mio- 
vaova hevitra be hiany izv. 

VERSE (A), loc. adv/l\ pleut à—, 
Mivatravatra ny ranonorana. 

VERSÉ, ÉE.atf/. Mahay. Il est — dans 
les affaires. Mahay mi tondra raharaha 
izy. 

VERSEMENT, «m. Fametraham-bola 
ao anaty lalomoara vy. 

VERSER, va. Manidina, m a m pi d in a. 
mandrotsaka, manda Isa Va, niametraka. 



Digitized by 



Googlçj 



VER 



— 8ii — 



VES 



— du vin dans un verre. Manidina, 
mampidina divny ao anaty gilasy. — du 
blé dans un sac. Mampidina. mandro- 
txaka varim-bazaha ao anaty lasika. — 
dos larmes. Mawirofsa-dranomaso. Il 
a vei*sé son sang pour la patrie. A r an- 
dalsaka ny rany ho anyny tanin-draza- 
ny izy. — des fonds dans une affaire. 
Mandat*aka, mametraka vola hanao- 
van-draharaha anankiray. — des fonds 
dans une caisse. Mametraka vola ao 
anaty lalomoaravy. 
—, vn. Miongana». mianjera. La voiture a 

versf». Niongana, etc., ny kalesy. 
VERSET, sm. Andininy. 
VERSIFICATEUR, 8 m. Mpanao an- 

dalan-tonon-kira. 
VERSIFICATION, sf. Fanaovana an- 

dalan-tonon-kira. 
VERSIFIER, va. Manao andalan-to- 

non-kira. 
VERSION, sf. 1* Fanlikana tenyaray 
ny boky, dikan-teny avy amy ny b )ky. 
Faire une — latine. Mandika tcny lati- 
na. La —delà Bible. Ny dikan' ny Sora- 
tra Masina. î°— , Filaza. Il y a plusieurs 
versions sur ce fait. Misy filaza maro 
momba izany zavatra niseho izany. 
VERSO, sm. Ny ambadiky ny takela-ta- 

ratasy iray. 
VERT, VERTE, adj. \* Maitso. Un ha- 
bit — . Akanjo maifro. L'osier — est fle- 
xible. Mora alclitra ny tsimbilaotra mai- 
tso. 2°— , Lena, manta, tanora, tsymio- 
trika. Ce bois no brûlera pas, il est bien 
— . Tsy hety hirehitra io hazo io, fa Icna 
loatra. C*s raisins sont trop verts. A/an- 
ta loatra ireto voaloboka ireto. Pois verts. 
Pitipoa tanora. Vin — . Divay tsy mbo- 
la niolrika. 3° fij. Matanjaka, mafy. 
Vieillard encore—. Lahiantitrrf m bol a 
matanjaka. Une verte réprimande. Le- 
vilevy mafy. 
— , sm. 1* Ny maitso. Le — réjouit la vue. 
Ny maitso mahaQnaritrany maso. 2 # — , 
Vilo-maitso. Mettre un cheval au—. Ma- 
natitra soavaly amy ny vilo-maitso. 3* 
—, Ilarikivy. Ce vin a du — . Marikivy 
io divay io. 
VERT-DE-GRIS, sm. Taim-barahina. 
Le — est un poison. Poizina ny taim- 
barahina. 
VERTÉBRAL, ALE, adj. Momba ny 
taolan'ny hazon-damosina. Colonne ver- 
tébrale. Hazon-damosina. 
VERTÈBRE, sf. Taolan' ny hazon-da- 
mosina, taolarn-bozona, raarozandry. Les 



vertèbres du cou. Ny ta^lam-bozona. 
Verlèbres dorsales supérieures. Maro- 
zandry. 
VERTÉBRÉ, ÉE, adj . Manana hazon- 
damosina. 
— , sm. pi. Ny biby manana hazon-lamo- 

sina. 
VERTEMENT, ado. Mafy. Répriman- 
der—. Mandevilevy mafy. 
VERTICAL, ALE, adf. Mijoro, miji- 
dina, mijaridina, mijajirika, mijadona, 
manampona. Ligne verticale. Tsipika 
mijoro. Le soleil darde ses rayons ver- 
ticaux. Manampona ny masoandro. 
Voy. Pebpexdiculairb. 
—, sf. Tsipika mijoro. 
VERTICALEMENT, adv. Mijoro. etc. 
VERTIGE, sm. 1* Hafaninana. Il a das 
vertiges. Fanina izy. 1* fiy. Fahavere- 
zan-kevitra, fahaverezan-tsaina. Une 
sorte de — s'empara de lui. Hoatra ny 
olona vertj hcvilra, very saina izy ta- 
min* izay. 
VERTIGINEUX, EUSE, adj. Maha- 

fanina. 
VERTU, sf. !• Hatsaram-panahy. C'est 
un homme de grande — . Be hatsaram- 
panahy io lehilahy io. La — d'humilité. 
Ny hatsaram-panahy atao hoe fane- 
tren-tena. 2 # — , Fahadiovam po, herim- 
po. Ello a conservé sa—. Nitahiry ny 
hadioram-pony izy. Faire de nécessi- 
té—. Manao amin-/<erim-po ny zavatra 
tsy maintsy hatao. 3 W — , Hasina, hery. 
Un remède sans — . Fanafody tsy mi y 
hasina, hery. 4*—, Ny tsara fanahy. 
Récompenser la—. Mamaly soa ny tsa- 
ra fanahy. 
En vertu de, loc. prèp. Noho. En — 

d'un arrêt Noho ny didy anankiray. 
VERTUEUSEMENT, adv. Amiu-ka- 

tsaram-panahy, amin-kadiovam-po. 
VERTUEUX, EUSE, adj. I* Tsara fa- 
nahy, madio fo. 'Homme— . Lehilahy 
tsara fanahy. Femme vertueuse. Ve- 
hivavy tsara fanahy. etc. 2*—, Mampi- 
seho hatsaram-panahy. Action vertueu- 
se. Asa soa mampischo hatsaram-pa- 
nahy. 
VERVE, sf. Hafanam-po, firehidrehitra. 
Ce poète a de la—. M a fana fo, mire- 
hidrehitra izany mpanao tonon-kira 
izany. 
VERVEINE, sf. Karazam-boninkazo, 
V&SICAL, ALE, adj. Amy ny tata- 



Digitized by 



Google-. 



VET 



— 8i5 - 



VIA 



VÉSICANT, ANTE, ndj. et 8m. pi. 

Mampiempaka. 
VÉSICATION, sf. Fanempnhana. 
VÉSICATOIRE, sm. Bilistra, fanem- 

pahana. 
VÉSICULE, sf. Mibontsina, mipoaka. 
VESOTT, sm. Ranom-pary. 
VESSE, sf. Mat y an-tsalâka, rivotra. 
VESSER, vn. Manao maty an-tsalâka, 

mivalan-drivotia. 
VESSIE,*/". i'Tatavia. 2°—, Mibontsina, 

minoaka. 
VESTE, sf. Karazan' akanjo mitovitovy 

amy nv r-nlitao. 
VESTIAIRE, sm. Efi-lrano fitahirizana 

akanjo. 
VESTIBULE, sm. Efi-trano fidirana. 
VESTIGE, sm. 1° Dia. Je vois des vesti- 
ges d'homme. Mahita dian' olona alio. 

î* ftg. Sisa. Il ne reste aucun— de cette 

coutume. Tsy misy intsony ny sisan iza- 

nv fanao izany, Les vestiges d'un palais. 

Ny sisa ta m y ny lapa anankiray. 
VESTON, sm. Akanjo bory vody. 
VÊTEMENT, sm. Fitafiana. 
VÉTÉRAN, *m. Menavazana, mainti- 

molaty. 
VÉTÉRINAIRE, arff. Momba ny fitsa- 

boam-bibv. Art—. Fahaizana momba 

nu fitsaboambibtf. 
— . «m. Dokotera nipitsabo biby. 
VÉTILLE, sf. Zavalra tsinontsinona. 

S'amuser à des vétilles. Milalao amy ny 

• zavalra Ixinontsinona. 
VÉTILLER, vn. Milalao amy ny za- 

vatra tsinontsinona, miady bevitra foana. 

VÉTILLEUR, EUSE, g. Mpilalao amy 
ny zavatra tsinontsinona, mpiady bevitra 
foana. 

VÉTILLEUX, EUSE, art), !" Be ka- 

• nonkanona. Travail—. Lahnsa be kaixon- 
knnonn. V — , Milalao amy ny zavatra 
tsinontsinona. miady bevitra foana. 

VÊTIR, va. t° Manafy. — les pauvres, 
Manafy nv mnbantra. % m — , Miakanjo. — 
sa robe. M i a h a j i/o n y z i pon y. 

Se vêtir, vpr. Miakanjo, mitafy, manao 
fiiafiana. Il est longtemps à se — . Maha- 
ritra ela fty fîahanjoany. Se — à la 
fra n ça ise . Ma nao fi tapa m - p ra n tsay . 
V« y. S'habiller. 

VÉTIVER, s m. Karazan-java-maniry 
mitovitovy amy ny veromanitra. 

VETO, sir. i m Fisakanana ny lalâna 
nta-n'nv rarïeiï entn. I*n Angleterre, le 



roi a le droit de—. Any Engîanda. ny 
m pan j a k a m a h azo m isaft a rui n y la là- 
na ataon* ny parlementa. 2° fig. Fa- 
noberana, (isakanana. J'y mets mon — . 
M a no ht Ira, misaltana izany a ho. 

VÊTU, UE, artj. Milafy, manao fitafia- 
na, miakanjo. Il est bien—. Mitafij, 
etc., tsara izy. 

VÊTURE, sf. Fandraisana ny akanjon- 
drelijiozy. 

VÉTUSTÉ, sf. Fabelana. fabanterana. 
Cet arbre tombe de—. Mîanjera nobo 
ny fahelany, etc.. io bazo io. 

VEUF, VEUVE, art}, et s. 1* Maty va- 
dy, mpitondratena. Elle va épouser un 
— . Efa banambady lebilahy maty va- 
rty izy Dieu pmtège les veuves et les 
orphelins. Andriamanitra mïaro ny 
mpitondratena sy ny kamboty. 2* fuj. 
Tsy manana. Cette église est veuve de 
son evêque. Tsy manana eveka io tra- 
no leglizy io. 

VEUVAGE, Stn, Toctry ny maty vady, 
toetry ny mpitondratena. 

VEXATION, sf. Fampahoriana, faho- 
riana. 

VEXATOIRE, adj. Mampahory. Im- 
pôt—. Hetra mampahory. 

VEXER, va. Mampahory. Il vexe tous 
ceux qui lui sont subordonnés. Mam- 
pahory izay rehetra fehoziny izy. 

VIABILITÉ, sf. Feîezana ho veïona. 

VIABLE, adj. 1° Mety ho velona. L'en- 
fant nouvellement né est — . Mety ho 
velona ny zaza kely vao teraka. 2° — , 
Azo aleba. Chemin — . Lalana azo alc- 
ha. 

VIADUC, sm. Tetezan-dalana misy an- 
dohalambo maro. 

VIAGER, ÈRE, adj. Raisina amharn- 
pahafaty biany. Rente viagère. Zaua- 
bo ! a raisina ambara-paftafat y hinny. 

— , s m. Zavatra raisina amhara-pahafaty 
biany. Il a mis tout son bien en — . Na- 
t ci i n y avokoa ny hareny rehet ra mba han* 
drai*any zana-bola amhara-pahafati- 
ny ht an y. 

VIANDE, 8/1 Ilena, kitoza. —blanche. 
7/erT akoho, /tena»-janak' omby, etc. — 
noire. A/enan-dambo, /tenan-tserfa, etr. 
— de boucherie, lien omby. henan* 
janak' omby, hen ondry. — boucanée. 
Kitoza. 

VIATIQUE, sm. Vatsy. Ce malade a 
reçu le saint — . Efa nandray ny vatsy 
marina i ■ m rarv i i. 



Digitized by 



Googl 



• 



vie 



— 8iG — 



ViD 



VIBRANT, ANTE, adj. Mipararetra, 
ma nsro vitra. Corde vibrante. Tady mi- 
nnmrpJrn. etc. 

VIBRATION, sf. Fipararotra, fangovi- 
tra. 

VIBRATOIRE, adi. Mipararetra. man- 
povitra. Mouvement — . Fipararetra, 
fangovitra. 

VIBRER, vn. Mioararetra, man^ovitra. 

VICAIRE, sm. Lofitra, solon-tena. L<> 
curé et son — . Ny mpitandrina fian^o- 
nsna «y ny leQny. Le arrand —, le — gA- 
nArnl d'un évéqne. Ny lefitra. ny so- 
lon-Minn' ny eveka. — apostolique. 
Eveka *olon-tenan' nv pana amy ny fa- 
ri-tany vao ni«ehoan' ny fivavahana ka- 
tolika. Le— de Jfous-Christ. Ny solon- 
te»?arn/ .Teso-Kristy. 

VIC \RI A.L, ALE, adj. Momha ny ra- 
liarnhan' ny vicaire. Fonctions vica- 
riats. Raharahan' ny vicaire. 

VIC ARI SlT\ sm. Raharahan* ny vicaire. 

VICARIER, vn. (liefitryny curé) ma- 
nao raharaha amy ny flangonana anan- 
kiray. 

VICE, sm. t* Kilema, haratsiana. Ce che- 
val n'a point de vices. Tsy misy kilema 
ity soavatyity. —de prononciation. Fla- 
raf«iam-panononana. 2*— , Fahazaran- 
dratsy, tltondran tena ratsy. L'ivrogne- 
rie est un v.lain — . Ny Qmamoana no fa- 
hararan-dra.t*v mahamenatra. Crou- 
pir dans le—. Mivarilavo anatin* ny fa- 
hazarandralsy. etc. 

VICE- AMIRAL, sm. Manamboninahi- 
tra manarakaraka ny admirily. 

VICE-AMIRAUTÉ, sf Raharahan' ny 
vice-amiral. 

VICE-CHANCELIER, sm. Solon' ny 
chancelier. 

VICE-CONSUL, sm. Solon' ny konsily. 

VICE-CONSULAT, sm. Raharahan' 
ny vice-consul. 

VICE-PRÉSIDENCE, sf. Raharahan' 
ny vice- président. 

VICE-PRÉSIDENT, sm. Solon-tenan' 
ny presidenta. 

VICE-REINE, sf. {• Vadin* ny solon' 
andriana. 2*—, Vehivavy solon' andria- 
na. 

VICE-ROI , sm. Solon' andriana, go- 
vernora. 

VICE-ROYAUTÉ, sf. Raharahan' ny 
ri ce -roi. 

VICE-VERSA, adc. Azo ampifamadi- 
hina. 



VICIÉ, ÉE, adj. Simba, ratsy, foana. 
Sanor— . Ra simba. raisy. 

VICIER, ra. Manimba, maharatsy, raa- 
nafoana. Celte omission ne vicie pas V 
acte. Tsy miha foana ny fanekena voa- 
soratra izany zavatra hadino izany. 

Se vicier, rm\ Mihasimba, mi ha ratsy. 

VICIEUSEMENT, air. Ratsy. 

VICIEUX, EUSE, adj. !• Misy kiîc- 
ma. ratsy. Conformation vicieuse. Too 
batana mi*y kilema, etc. Penchant — . 
Fitongilanan-dratej/. 2 9 — , Madîtra, za- 
tra amy ny ratsy. Ce cheval est—. Ma- 
dilra ity soavaly ity. Ot homme est 
fort—. Tena zatra loatra amy ny ralsy 
io Miilahy io. 

— , sm. Olona zatra amyny ratsy. 

VICINAL, ALE, adj. Chemin — . Ara- 
hen-datana mankamy ny vohitra akaiky. 

VICISSITUDE, sf. Fifandimbasana. fio- 
vaovana, loza. Sa vie est une — conti- 
nuelle de plaisirs et de peines. Amy ny 
andro iainany mifandimby lalandava 
ny fifaliana sy ny alahelo. La — des ch' • 
ses humaines. Ny fiovaovan' ny zava- 
tra eto an-tany. Il est passé par beau- 
coup de vicissitudes. Efa nozoin' ny lo* 
za maro izy. 

VICOMTE, sm. Andrian-torapon-bodi- 
vona manarakaraka ny comte. 

VICOMTE, sf. Vodivonau'ny vicomte 
na ny vicomtesse. 

VICOMTESSE, sf. Vadin' ny vicom- 
te, andriambavy tompom-bodivona mc- 
narakaraka ny comtesse. 

VICTIME, sf. {• Zavatra vonoini atao 
sorona. 2* fig. Olona mahita loza. Il fut 
la — du ressentiment de cet homme 
puissant Nahita loza noho ny lolorr- 
pon' io lehilahy be fahefaoa io izy. 

VICTOIRE, sf. Fandresena. Remporti r 
la — sur ses passions. Mandresy ny fi- 
lan-dratsiny. Chanter—. Mireharehabo 
mpandresy. Voy. Vaiîicre. 

VICTORIEUSEMENT, adv. Nandrc- 

sy, naharesy. 
VICTORIEUX, EUSE, adj. I- Nan- 

dresy, naharesy. Armée victorieuse. Ta- 

tika nandresy. etc. 2° fig. Mandresy, 

maharesy. Il avait l!air — . Niendrikolo- 

na nandresy, etc., izy. 
VICTUAILLE, sf. Haninkanina. 
VIDANGE, sf. I* Fandoarana garaba. 

2 # — , pi. Di':y loarana avy ao amy ny 

garaba. 



Digitized by 



Google 



VIE 



847 - 



VIE 



VIDANGEUR, sm. Mpandoatra ga- 
ra ba. 

VIDE, ad). \* Foana, babangoana. man- 
^onna. Bouteille—. Tavoahangy fonnn. 
Maison — . Trano foana, babangoana. 
Sa bourse e*t — . Mangoana ny kita- 
pom-holany. ï* fîg. Tsy misy, kely. foa- 
na. Il a le cœur—. Tsy misy fitiava- 
na ny fony. Un discours — do sens. La- 
ha-teny tsy misy heviny. Il a la tête 
— . Kely saina izy. Il est revenu les 
mains vides. Nody foa n-tanana, niton- 
dra tanam-polo, nody maina izy. 

—, sm. \* Fitoerana foana, — babangoa- 
na. ?• fig. Fnngaina, liafoanana, hatsi- 
nontsinona. Sa mort fait un — dans la 
famille. Mangaina ny fianakaviana no- 
ho ny nahafatesany. Il connut le — des 
grandeurs humaines. Nahafantatra ny 
hafoanana. ny hatsinontsinon* ny vo- 
ninahitr' izao tontolo izao izy. 

A vide, loc. adv. Foana La diligence 
est partie à — . Foana ny kalesy lamy 
ny izy nia la. 

VIDER, ra. !•" Manafoana, mandoatra. 
— un tonneau. Manafoana barika. — une 
fosse d'aisances. Mandoatra garaba. || 
loc. —une volaille. Manaisotra ny tao- 
van' akoho. — les lieux. Miala. 2* fig 
Mamita, manamboatra. — une affaire. 
M ami ta raharaha. — un différend. Jl/a- 
namboatra adv. 

VIDUITÉ, nf. Comme Veuvage. 

VIE, sf. t'Aina, fiainana, fahavelomana. 
Donner sa — pour quelqu'un. Mabafoy 
ny ainy ho an 'olona. Il est encore en — . 
Mbola miaina, velona izy. Il n*a qu'un 
souffle de — . Kely dia kely ny ainy. Cet- 
te maladie Ta mis entre la — et la mort. 
Saiky nanala aina azy izany aretina 
izany. Il y a bien de la — dans ce vieil- 
lai*rh~3#bola be aina io lahiantitra io. Il 
doit la — à cet homme. Namonjy ny ai- 
ny io lehilahy io. Cette —est passagè- 
re. Mandalo izao fiainana izao. Les 
biens de la — future. Ny haren' ny fiai- 
nana ho avy. La — éternelle. Ny fîai- 
vana mandrakizay. Mener joyeuse — . 
Manao fiainana. Il a le droit de — et de 
mort. Manam-pahefana hamelonasy lia- 
mono izy. Le prince a accordé la — i\ 
ce criminel. Ny mpanjaka namelonn 
io olo-meloka io. 2 # — , Andro iainana, 
andro ahavelomana. Durant ma— . Man- 
drifra ny andro iainako, andro ahave- 
lomaho. 3°— , Fivelomana. Il a bien «le 
la peine à gagner sa — . Sahirana maly I 



izy mba hahazoany fîreinnana. \—, 
Fitondran-tena, ny atao, toe-piainana. 
t on tra; raharaha. izny tiana indrindra. Il 
mono u no — irréprochable. Tsy misy 
tsiny ny fitondran-tenany, ny atao- 
ny, ny i ne piainan y. Femme de mau- 
vaise — . Veliivavy ratsy fitondran- 
tena, tsimihorirana. Telle —, telle 
mort. Araka ny lon-piainana no aha- 
fatesana. Choisissez un ^enrôle— . Fhlîo 
izay ho tontrao. Il embrassa la — reli- 
gieuse. Nilidy ny toetry ny relijiozy izy. 
nilatsaka ho relijiozy izy. Il mène une 
— laborieuse. Manao raharaha mafy izy. 
Il s'adonne tous les jours à l'étude, c'e;t 
sa—. Milozoka isan' andro amy ny fla- 
narana izy, izany no tiany indrindtn, 
5°— , Tan tara. Les vies des saints. Ny 
tantaran' ny nlo-masina. G* fîg. Ilafa- 
nam-po. fîrehidrehitra, zavatra hoatra ny 
olona vcïona. Ce discours est plein do 
— . Misy hafanam-po, mirehidrehitra 
izany lahateny izany. Ce portrait est 
plein de—. Montra n y olona velona iza- 
ny sary izany. 
Pour la vie, à la, vie et à la mort, 
loc. adv. IIo mandrakizay. Je suis son 
ami pour la—. Sakaizany ho mandra- 
kizay aho, 

À vie, loc. adty. Manriritr.i ny andro iai- 
nana, ambara-pahafaly. Pension à — . 
Vola raisina isan-taona mandritra ny 
andro iainana, etc. 

VIEIL on VIEUX, VIEILLE, adj. 1* 
Antitra, anti-panahy, goga, konka. Très 
vieux. Goga, honha. Il se fait vieux. 
Mihantitra izy. Vin vieux. Divny aa- 
titra. Un vieil arbre. Hazo antitra, yo- 
ga, honha. Ce terme est vieux. Teny an- 
titra izany. Vous êtes plus vieux quo 
moi . A n ti t ra n t itra ,antit ra n t i -pâ n a h y 
kokoa hianao noho izaho, zokiko hianao. 
Il n'est pas si vieux que vous. Tsy an- 
titra, anti-panahy taliaka anao izy, 
zandrinao izy. 2° — , Maintimolaly, cla, 
tranainy, taloha. tonia. r vitra. Un vieux 
soldat. Miaramila maintimolaly. Un 
vieil ami. Sakaiza cla. Uu vieux pro- 
verbe. Ohabolana tranainy, La vieille 
ville. Ny tantina taloha Un vieil habi\ 
Akanjo tranainy, ton ta, ro vitra. 

Vieux, vieille, .s. Olona antitra, olona 
anti-panaliy, lahiantitra, anti-dahy, va- 
viantitra. anti-havy. 

Vieux, sm. Zavatra tranainy. C'eaf du— 
qui vaut «in neuf. Zavatra tranainy 
milovy amy ny vanao izany. 



Digitized by 



Googj 



VIF 



— 8i8 



vit; 



VIEILLARD, «m. 1° Lahiantitra, anti- 

- daliy. 2 # — , pi. Ny antitra, ny anti-pa- 
n.ihy. On doit respecter les vieillards. 
Tokony hohaiaina ny antitra, etc. 

VIEILLERIE, sf. 1* Zavatra tranainy. 
Il n'achète que des vieilleries. Tsy mivi- 
dy afa-tsy zavalra tranainy \zy. 2* fig. 
Il ne dit que des vieilleries. Ny lasa hia- 
ny no averimberiny. 

VIEILLESSE, sf. !• Fahanterana. 2 # — , 
Haela. Cette maison tombe de—. Mian- 
jera noho ny haelany io trano io. 3*—, 
Ny antitra. La— est avare. Mahihitra 
ny antitra. 

VIEILLIR, vn. !• Mihantitra Tl vieillit. 
Mihantitra izy. Cette mode vieillit Mi- 
hantitra izany lamody izany. Lais- 
ser — du vin. Mitohiry divay ho antitra. 
Vous ne vieillissez pas. Tsy mety an- 
titra hianao. 2*—, Mihakely. Son es- 
prit vieillit. Mihakely ny sainy*. 

—, va. Mahantitra. I^es chagrins l'ont 
vieilli. Nalaky nahantitra azy ny ala- 
helo. 

Se vieillir, vpr. Manao toetr* antitra. 

VIEILLOT, OTTE, adj. et s. Mien- 
drik' antitra. 

VIELLE, sf. Karazan-dokanga misy za- 
vatra ahodina avy eo am-bodiny. 

VIERGE, sf. Virjiny. La sainte—. Ny 
Virjiny masina. 

—, adj. 1* Virjiny. Saint Jean a vécu—. 
Nanaor zr/ini/ Md. Joany. 2 # — , Tsy mi- 
sy tsiny. vaovao, tsy vaky lay, tsy voa- 
erapo. Réputation — Laza tsy mi*y tsi- 
ny. Terre— . Tanywao. Cire—. Savoka 
vaocao. Forêt — . Ala tsy mbola vaky 
lay. Métaux vierges. Metaly tsy voaem- 
pô. || /oc. Vigne — . Farimaty. 

VIP, VIVE, adj, !• Velona. Il fut brûlé 
— . Nodorana velona izy. Eau vive. Ra- 
no velona, rano avy amy ny loharano. 
Poutre à vive arête. Sakamandimby re- 
lon-drirana, marani-drlrana. Chair vive. 
Nofo refona. 2*—, Mavitrika, mailaka, 
mora taitra, mora tezitra, saro-po, ma- 
hery, haingana, mafy, lehibe, mamirifi- 
ry, mangatsiaka, manjelajelatra, raami- 
rapiratra. Jeune homme — . Tovolahy 
mavitrika, mailaka. Il est—. Mora 
taitra, mora tezitra, saro-po izy. Chaux 
vive. Sokny mahery tsy mbola voalena. 
Il a l'esprit — . //aingan-tsaina izy. Pas- 
sions vives. Fiian-dratsy mafy. De vifs 
reproches. Levilevy mafy. L'attaque fut 
très vive. Nahery namely, namely ma- 
fy izy irco. De vives craintes. Tahotra 



mafy, lehibe. Foi vive. Finoana mafy, 
lehibe, omban' nyasa. Froid—. Hatsia- 
ka mamirifiry. Air—. Rivotra man- 
gatsiatsiaha. Il a les yeux vifs. Mahery 
maso izy, manjelajelatra ny masotiy. 
Couleur vive Volon-doko mamirapira- 
ira. || loe. Haie vive. Fofy zava-maniry. 
On a fouillé jusqu'au roc — . Nohadina 
hatramy ny vatolampy. 

De vive voix, loc. adv. Am-bava. Je 
vous donnerai les détails de vive voix. 
Izaho hiluza an- bava aminao ny andini- 
dinik' izany. 

De vive force, loc. ado. An-kery. 

Vif, «m. 1° Nofo velona, nofo tsara. Il 
faut couper jusqu'au — . Tsy main tsy ho- 
didiana hatramy ny nofo velona, etc. 
2 # fig. Hamafy. II l'a piqué au — . Na- 
hatezitraazy mafy izy. 

VIF-ARGENT, sm. i # Volavelona. 2 # 

fig. Olona malady ofana. 
VIGIE, sf. Matilo mpitazana. Être en — . 

Mitazana. 
VIGILANCE, sf. Fitandremana, Ûam- 

benana. 
VIGILANT, ANTE, adj. Mitandrina. 

miambina. C'est un père très—. Ray 

mitandrina, etc., tsara izy. 
VIGILE, sf. Andro iray mialoha ny fety 

lehibe sasany. 

VIGNE, sf. !• Voaloboka, foto-boalo- 
boka. La — est en fleur. Mamony ny roa- 
loboka. Planter de la—. MamboJy roa- 
loboka, etc. 2*— •, Tanim-boaloboka. Tra- 
vailler aux vignes. Miasa amy ny ta- 
nim-boaloboka. 3* fig. Être dans les 
vignes. Mamo. 

VIGNERON, ONNE, s. Mpamboly 
voaloboka. 

VIGNETTE, sf Haingo fanao amy ny 
boky, faindrindra amy ny sisin'nyfono* 
ny. 

VIGNOBLE, 6m. Tany be voaloboka. 

—, adj. Be voaloboka. Pays—, Tany 6e 
voaloboka. 

VIGOUREUSEMENT, adv. Amin-ke- 
rim-po, mafy, fatratra. Il attaque — . Ma- 
mely amin-kerim-po, etc., izy. 

VIGOUREUX, EUSE, adj. 1-Matan- 
jaka, be aina, matomboka. Vieillard—. 
Lahiantitra matanjaka, be aina. Che- 
val—. Soavaly matanjaka, etc. 2* fig. 
Manan-kery, mahery fo, mafy, fatratra. 
La résistance fut vigoureuse. Nanohitra 
\am\nkcrirn-po, mafy, fatratra izy ireo. 



Digitized by 



Google 



VIL 



849 



Y 10 



VIGUEUR, sf. [* Ilery, tanjaka, hatan- 
jahana, aina. La— du corps. Ny hery. 
ny tanjaka, ny halanjahan* ny va- 
tana. Cet arbre a repris—. Nahazo aina 
io hazo io. 2* fîg. Ilery, herim-po, hama- 
fy. Ce vieillard conserve la môme— d'es- 
prit. Tsy mihena ny herin' ny sain' io 
lahiantitra io. Il écrit avec—. Manan- 
hery ny laha-teny an-lsoratra ataony. 
Il poussa cette affaire avec — . Nampan- 
droso izany raharaha izany tamin-fce- 
rim-po izy. || loc. Être en — . Kfbola 
arahina. Cette loi est toujours en—. 
Mbola arahina mandrakariva izany la- 
làna izany. 

VIL, VILE, adj. Ambany, iva, tsy man- 
jary, tsinontsinona, vetaveta. Un homme 
de vile condition. Olona ambany, iva 
toetra. C'est un homme — . Olona tsy 
manjary, tsinontsinona, vetaveta izy. 
De viles marchandises. Varotra tsinon- 
tsinona. H loc. Une chose de — prix. Za- 
vatra tsy misy vidiny, tsinontshiona. 
Veadro à — prix. Manao varo-babo, va- 
roboba. IiC blé est à — prix. Tsy misy 
vidiny, boba ny varim-bazaha. 

VILAIN, AINE, adj. Ratsy tarehy, ra- 
tsy. kary, vetaveta, maloto, mahamena- 
tra. — nez. Orona ratsy tarehy. — pays. 
Tany ratsy, kary. — temps. Andro ra- 
tsy. Des paroles vilaines. Tony i?c/arc- 
ta, maloto, mahamenatra. 

—, sm. Olona vetaveta. 

VILAINEMENT, adv. Ratsy, vetave- 
ta, mahamenatra. 

VILEBREQUIN, sm. Lamisy, boribo- 
rikâ. 

VILEMENT, ado. Ambany, iva, vetave- 
ta. 

VILENIE, sf. Zavatra vetaveta, vava ra- 
tsy, fahihirana lozan-tany. Ce livre est 
plein de vilenies. Feno zavatra vetave- 
ta io bokyio. IL lui a dit mille vilenies. 
Nanao vava ratsy tsy toko tsy forohana 
taminy izy. Sa— le fait mépriser de 
tout le monde. Tsizarizarin* ny vahoaka 
rchetra izy noho ny fahihirany lozan- 
tany. 

VILIPENDER, va. Manatsizarizary, 
■anazimbazimba. — quelqu'un. Mana- 
tsizarizary, etc., olona. —une marchan- 
dise. Manazimbazimba varotra. 

VILLA, sf. Trano mahafinaritra any an- 
fcsaha. 

VILLAGE, sm. Vohitra, tanana kely. 

VILLAGEOIS, EOISE, s. Ambanivo- 
hiti'u. 



— , adj. Ambanivohitra. Il a l'air — . atten- 
dri k' ambanivohitra izy. 

VILLE, sf. 1° Tanuua lehibe. — fort peu- 
plée. Tanâna be olona. Il est en — . Any 
an-/anâna any izy. Il dîne en—. Misa- 
kafoany an-Janâna any izy. 2°— , Ny ao 
an-landna. Toute la — alla au-devant do 
lui. Nandeha nitsena azy ny tao an-ta- 
nàna rehetra. 3 9 —, Fipetrahana any 
an-tanàna. Il préfère la campagne à la 
— . Alcony m ipetvaka any an-tsaha toy 
izay any an-tanàna, 

VILLÉGIATURE, sf. Fitoetoerana 
any an-tsaha. Il est en—. Miloetoetrix 
any an-tsaha izy. 

VIN, sm. Divay. 

VINAIGRE, sm. Vinaingitra. 

VINAIGRER, va. Manisy vinaingitra. 

VINAIGRETTE, sf. I" Ro misy vinain- 
gitra. Du bœuf à la — . Hen' omby na- 
siana ro misy vinaingitra. 2°— , He- 
na nasiana ro misy vinaingitra. 

VINAIGRIER, sm. Tamaboha fitoeram- 
binaingitra. 

VINDICATIF, IVE, adj. Ta-hamaly ra- 
tsy, ratsy fo, mahavanombanona. Hom- 
me — . Olona ta-hamaly ratsy, etc. 

VINDICTE, sf. La — publique. Ny fa- 
maizana a taon* ny fanjakana amy ny olo- 
meloka. Livrer à la — publique. Manosi- 
ka olo-meloka. 

VINEUX, EUSE, adj. f Divay mahe- 
ry. Ce vin-là est bien—. Maherydïa ma- 
hery ity divay ity. 2°— , Hoatra ny divay, 
bt divay. Année vineuse. Taena be di- 
vay. 

VINGT, ad/, num. 1° Roapolo. — fois. 
Indroapolo. 2*—, Betsaka. Je vous l'ai 
dit — fois. Efa voalazako imbetsaka ta- 
minao izany. 3"—, Faharoapolo. Chapi- 
tre — . Toko faharoapolo. 

— , sm. Roapolo. — multiplié par deux. 
Roapalo ampitomboina roa. 

VINGTAINE, sf. Roapolo, tokony ho 
roapolo. Une -• de personnes. Olona roa- 
polo, etc. 

VINGTIÈME, adj. Faharoapolo. 

—, sm. Ny ampaharoapolony. 

VTNICOLE, adj. Momba ny fambolenv 
boaloboka. L'industrio — . Ny fahaizana 
rhamboly voaloboka. 

VINIFICATION, sf. Fanaovan-divay. 

VIOL, sm. Fakana vehivavy an-kery. 

VIOLACÉ, ÉE, adj. Somary volom- 
parasy. 

54 



Digitized by 



Googkj 



YIO 



— 850 



VIR 



VIOLATEUR, TRICE, s. Mpanao an- 
govy, mpanao an-kery, mpaka an-kery, 
mpanao am-bohtka.—am-boribory, m pan- 
dika, mpivadika, mpametaveta, mpan- 
doto. 

VIOLATION, sf. Fanaovana angovy, 

— an-kery, fakana an-kery, fanaovana 
ain-bohfka, ,— am-boribory, fandikana, 
fivadihana, fametavctana, fandotoana. 

VIOL ATRE, adj. Somary volom-parasy. 

VIOLEMMENT, ado. Mafy, fatratra. 
Le vent souffle — . Mifofofofo mafy, etc., 
ny riYotra. 

VIOLENCE, sf. 1* Hamafy, hery. La — 
du mal. Ny hamafin' nyàretina. La — 
du poison. Ny hcrin'ny poizina. 2°— , Fa- 
nerena, fanaovana angovy, —an-kery, — 
am-bohika, — am-boribory, famoapoaha- 
na mafy. User de— .Manery, manao an- 
govy, — an-kery, — ambohika, — am- 
boribory. frftg. Se faire— . Manindry 
fo, manonon-tena, mandresy fllan-dratsy. 

VIOLENT, ENTE, adj. f Mafy, mahe- 
ry. Tempête violente. Taflo-drivotra ma- 
fy, etc. Douleur violente. Fangiriflriana 
mafy. Remède — . Fanafody mahery. 2° 
■— , Manao an-kery, masiaka, saro-po, ma- 
moapoaka mafy. Gouvernement—. Fan- 
jakana manao an-kery, masiaka. Hom- 
me—. Olona masiaka s saro-po, mamoa- 
poaha mafy. Il a un caractère — . Ma- 
siaka, saro-po izy. Discours — . Laha-te- 
ny mamoapoaka mafy. \\ loc. îl est mort 
de mort violente. Maty tsy antonintoniny, 
novonoin-ko faty izy. 

VIOLENTER, va. Manery, manao te- 
rivozona. —un enfant. Manery, etc., 
zaza. 

Se violenter, vpr. Manindry fo, mano- 
non-tena, mandresy filan-dratsy. 

VIOLER, va. Manao angovy, manao an- 
kery, maka an-kery, manao am-bohika, 

— am-boribory, mandika, mivadika, 
mametaveta, mandoto. — un domicile. 
Manao angovy, an-kery, am-bohika, 

— am-boribory mba hiditra ao an-tra- 
non' olona. — la propriété. Maka an- 
kery ny fananan' olona. — les lois. Man- 
dika ny lal4na. — un serment. Miva- 
di-belirano. — un temple. Manao an- 
govy, an-kery, ambohika, am-boribo- 
ry mba hiditra amy ny tempoly, rna- 
metavela, mandoto tempoly. — une 
6épulture. Mametaveta, mihady fasa- 
na. 

VIOLET, ETTE, adj. Volom-parasy. 
Ruban—. Ribà volom-parasy. 



—, sm. Volom-parasy. Être vêtu de—. 

Miakanjo volom-parasy. 
VIOLETTE, sf. Violeta. 
VIOLIER, sm. Karazam-boninkazo. 
VIOLON, sm. l*Lokangam-bazaha. 2*—, 

Mpitendry lokangam-bazaha. 3*— , Fon- 

ja. On l'a mis au — . Nampidir^ lao 

amy ny fonja izy. 
VIOLONCELLE, sm. Lokangabe sa- 

lasala. 

VIOLONISTE, s. Mpitendry lokangam- 
bazaha. * ^ 

VIPÈRE, sf. 1* Karaza-bibilava mi- 
sy poizina. 2* fig. Mpihatsaravelatsihv, 
mpifosa, mpanaratsy. 

VIRAGO, sf. Vohivavy tomban-dahv. 

VIREMENT, sm. {• Fihodinana. 2*—, 
Fanondritan-trosa. 

VIRER, vn. et va. 1-Mihodina. Le navi- 
re vira de bord. iVt/ioc/inanysambo. 2* 
fig. —do bord. Mivadibadika. Il ne fait 
que — de bord. Mivadibadika lalatida- 
va izy. 

VIRGINAL, ALE, adj. Any ny vir- 
jiny. Modestie virginale. Fahamaoîonan' 
ny virjiny. 

VIRGINITÉ, sf. Fahavirjinidna. 

VIRGULE, sf. Kaomà, virgila. 

VIRIL, ILE, adj. f Mahalahy, any ny 
lehilahy. Courage—. Horim-pon-defa/a- 
hy. 2 8 — , Lehibe. Il est dans làge— . 
Efa olon-de/ii&e izy. 

VIRILEMENT, adv. Amin-kerim-pon- 
dehilahy. Agir — . Mampiseho herim- 
pon-dehilahy. 

VIRILITÉ, sf. 1* Herim-pon-dehilahy. 
2*—, Halehibiazana. Il est parvenu à la 
— . Efa olonde/iide izy. 

VIROLE, sf. Honkona, anjonjany. Met- 
tre une — à une canne. Manisy honko- 
na, etc., amyny tehina. 

VIRTUEL, ELLE, adj. Avy, minatra 
amy ny manarakaraka. Intention vir- 
tuelle. Fikasana mihatra amy ny ma- 
narakaraka. 

VIRTUELLEMENT, adv. Avy, miha- 
tra amy ny manarakaraka. L'arbre est— 
renfermé dans son fruit.. A vy amy ny 
voany ny foto-kazo. 

VIRTUOSE, s. Mpahay ny momba ny 
hira. 

VIRULENCE, sf. f Herin* ny poizina. 
2° fig. Famoapoahana. 

VIRULENT, ENTE, adj. !• Avy amy 
ny poizina. 2* fig. Mamoapoaka. Dis- 
cours — . Laha-teny. mamoapoaka. 



Digitized by 



Google 



VIS 



— 851 



VIS 



VIRUS, sm. Puizina. Le — de la rage. 
Nypoi;ùi.i maharomotra. 

VIS, sf. Saikirô, rindrnm-by, rindran-ka- 
zo. Les — d'une serrure. Ny saikirôn' 
ny hidin-trano. La —est rompue dans 
l'écrou. Tapaka ao anatin' ny ambaviny 
ny rindram-by> ny rindran-hazo. Le 
filet/Tune— . Ny niievotra aray ny saiki- 
rô, etc. Le pas d'une — . Ny lempona 
amy ny saikirô, etc. Escalier a—. Toha- 
tra miolikolika hoalra ny saikirô, etc. 

VISA, sm. Sonia fanamarinana. L'am- 
bassadeur a mis son— sur le pas*>e-port. 
Ny ambasadaoro nanisy sonia fanama- 
rinana ny pasipaoro. 

VISAGE, sm. 1° Tarehy, tava, endrika. 
Il a des boutons au—. Monéna ny lare- 
hiny, ny tavany. Haie— rond. Vori- 
vory tarehy, endrika izy. Il a un— tris- 
te. Malahcloheio tarehy, endrika izy. 
1^— est le miroir de lame. Ny tarehy, 
ny endrika no manambara ny ao am- 
po. Il m'a fait bon—. Miramirana eu- 
drika tamiko izy. 2°— , Oloaa hita tare- 
hy. Voilà des visages nouveaux. Izao vao 
hitaho tarehy ireo olona ireo. 

À visage découvert, loc. adv. 1° Amy 
ny tarehy miharihary. 2° pg. Tsy an- 
kifonofono. Il est franc et se montre à— 
découvert. Tsotra izy, ka tsy manao an- 
kifonofono* 

VIS-À-VIS, loc. adc. Tandrify, anatre- 
hana. Il était—. Izy no tao amy ny tan- 
drifiny, tao anatrehany. 

Vie-à-vis de, loc. prèp. Tandrify, ana- 
trehana. Il loge— de l'égliso. Tandri- 
firi ny trano leglizy, manalrika ny tra- 
no leglizy ny itoerany. 

VIS-À-VIS, sm. Olona tandrify, olona 
mifanatrika. Il était mon— . Tandrifiko, 
nifanatrika tamiko izy. 

VISCÈRE, sm. Organa fototry ny aina 
ao anaty vatana toy ny fo, ny avokavo- 
ka, etc. 

VISCOSITÉ, sf. Hadity, fitsiloliloly. 

VISÉE, sf. 1' Fikendrena. Prenez votre 
— plus haut. Kendreo ambonimbony 
kokoa. 2' fig. Fikendrena. 

VISER, va. 1* Mikendry. —un animal à 
la tôte. Mikendry ny lohan* ny biby. 2* 
— , Manisy sonia fanamarinana. 

—, vn. 1° Mikendry. 2 e pg. Mikendry. Il 
ne visait pas à cet emploi. Tsy niken- 
dry izany raharaha izany izy. 

VISIBILITÉ, sf. Ny ahazoana hUa. 



VISIBLE, a<(/- I* Azo hita, mety ho hi- 
ta. Il n'y a rien de — que par la lumiè- 
re. Tsy azo hita, tsy met y ho hiia 
ny zavalra raha tsy misy fahazavana. 
L'éelipsc du soleil sera—. Ho hita ny la- 
nakonana ny masoandro. 2° — , Azo van- 
giana. Il n'est pas — aujourd'hui. Tsy 
azo vangiana izy anio. 3°— , Mihariha- 
ry. Il est — qu'il n'a pas travaillé. Mi- 
harihary la tsy niasa izy. 

VISIBLEMENT, adv. I u Hita. La riviè- 
re baisse—. Hita ta misintona ny reni- 
rano. 2 - — , Miharihary. 

VISIÈRE, sf. 1* Jolo. La — d'une cas- 
quette. Ny joiott-kasikely. 2° pg. Il ose 
me rompre en — . Sahy mamoapoaka 
ah y eo i maso ko izy. 

VISION, sf. 1° Fahitana, tsindrimandry. 
La— béatifique. Ny fahitana an'Andria- 
raanitra any an-dauitra. Le prophète eut 
une—. Ny mpaminany nahita fahitana. 
Il eut une —en dormant. Nahila tsin- 

. drimandry izy raha natory. 2 9 fig. Ile- 
vi-dravina, hevitra ambony. 

VISIONNAIRE, adj. et s. f Manao 
azy ho manam-pahilana. 2* pg. Manao 
hevi-d ravina. 

VISITATION, sf. FethV ny namangia- 
ny Masina Mary any Elizabeta. 

VISITE, sf. Famangiana, fltsidihana, ft- 
tsirihana, fisavana, lltsapana, fisafoana, 
fizahana. Rendre— à quelqu'un. Ma- 
mangy, milsidika olona. Je lui ai ren- 
du sa—. Namaly famangiana azy aho. 
Ce médecin fait payer fort cher ses vi- 
sites. Mampandoa vola be io dokotera 
io raha mamangy olona. L'évoque fait 
sa— pastorale. Mamangy ny fari-tany 
feheziny ny eveka. On a ordonne une 
— domiciliaire. Efa nodidiana hotsiri- 
hina, hosavana ny trano. L'inspecteur 
a fait la — de l'école. Ny mpikarakara 
nitsidiha, nitsirika, nitsapa, nizaha 
ny sekoly. 

VISITER, va. Mamangy, milsidika. m i- 
tsirika, misava, mitsapa, misafo, miza- 
ha. —les pauvres. Mamangy, mitsidi- 
ka ny mahantra. —les églises. Maman- 
gy trano leglizy. On a visité sa malle. 
Ëfa notëirihina, nosavana, nozahana 
ny vatany. —les frontières. Mitsirika, 
mitsapa, misafo, mizaha ny sisin-tany. 
Le médecin avisité sa plaie. Ny dokotera 
efa nitsirika, nizaha ny feriny. 

VISITEUR, sm. Mpamangy, mpitsidi- 
ka, mpitsirika, mpisava, mpitsapa, mpi- 
safo, mpizaba. 



Digitized by 



Google, 



VIT 



— 852 



VIV 



VISQUEUX, EUSB, adj. Maditidity, 
mitsiloliloly. 

VISSAGE, sm. Fametahana saikirô. 

VISSER, va. Mametaka saikirô. 

Se visser, vpr. Apetaka. Le tire-bour- 
re se visse à l'extrémité de la baguet- 
te du fusil. Apetaka ao amy ny ten- 
dron' ny ramiraja ny fanalavory. 

VISUEL, ELLE, ad/. Momba ny fahi- 
tana, tratry ny maso. Horizon — . Fa- 
ravodilanitra tratry ny maso, 

VITAL, ALE, adv. Momba ny aina, 
fototry ny aina. Principe — . Fototry ny 
aina. Le cœur, le poumon sont des par- 
ties vitales. Ny fo, ny avokavoka no fo- 
totry ny aina. 

VITALITÉ, sf. Aina, fototry ny aina. 

VITE, adv. Haingana, faingana. Courez 
— . Mihazakazaha haingana, etc. 

VITEMENT, adv. Haingana, faingana. 

VITESSE, sf. Hafaingana, hafaingana- 
na. La — d'une balle de fusil. Ny ha- 
faingana, etc., ny balam-basy. 

VITICULTEUR, «m. Mpamboly voalo- 
boka 

VITICULTURE, sf. Fambolem-boalo- 
boka. 

VITRAGE, am. !• Ny fitaratra rebetra 
amy ny trano anankiray. Le — de cet- 
te maison coûte beaucoup. 8aro-bidy 
ny fitaratra rehetra amin' io trano îo. 
£•— . Efitra fitaratra. 

VITRAIL, «m. VITRAUX,* pi. Va- 
ravaram-pitaratra amy ny trano le- 
jrlizy. Dos vitraux peints. Varavaram- 
pitaratra voahoso-doko. 

VITRE, sf. {• Fitaratra, tranom-pitara- 
tra. Mettre des vitres à une fenêtre. 
Mametaka fitaratra amy ny varavaran- 
kely II a cassé une — . Nahavajcy tra- 
it om-pitaratra anankiray izy. 2° pg. 
Casser les vitres. Tsy misoron-teny atao. 

VITRÉ, ÉE, adj. Misy fitaratra. Por- 
te vitrée. Yaravaram-be misy fitaratra. 

VITRER, va. Mametaka fitaratra. 

VITRERIE, sf. Fanaovam-pitaratra, fi- 
varotam-pitaratra, fitaratra amidy. 

VITREUX, EUSE, adj. Hoatra ny 
fitaratra. 

VITRIER, sm. Mpametaka fitaratra. 

VÏTRIFIABLE, adj. Azo atao fitaratra. 

VITRIFICATION, sf. Fampanjariana 
ho fitaratra. fanjariana ho fitaratra. 

VITRIFIER, va. Mampanjary ho fita- 
ratra. 



Se vitrifier, vpr. Manjary ho fitaratra. 

VITRINE, sf. Efitra fitaratra fampise- 
hoam-barotra. 

VITRIOL, sm. —bleu. Kiliomanga. *- 
vert. Solifaitra. 

VIV ACE, adj. 1* Ela vclona, mateza. 
Animal—, Biby ela telona t mateza. 2* 
fig. Sarotra ravana. Lea préjugés sont 
vivaces. Sarotra ravana ny hevi-diso 
itompoana. 

VIVACITÉ, sf. 1° Havitrihana, bamaila- 
hana, hery, hafainganana, hamafy, fanjc- 
lajelatra, famirapiratra. Cet enfant a do 
la—. Mavitrika, mailaka io zazalaliy iu. 
La — des passions. Ny hery, ny taa- 
fin* ny filan-dratsy. La — de l'esprit. Ny 
fa/ia/aingranan-tsaina. La— de la dis- 
pute. Ny hamafin' ny fifandirana. Il a 
de la — dans les yeux. Manjelajelatra 
ny masony. La— des couleurs. Ny fami- 
rapiratry ny volon-doko. 2 # — , pi. Ha- 
tezerana. Il faut tâcher de réprimer ses 
vivacités. Tokony hikely aina mba ha- 
nindry ny hatezerana. 

VIVANDIER, 1ÈRE, s. Mpivarotra 
any an-dasy. 

VIVANT, ANTE, adj. 1° Manana ai- 
na, miaina, vclona. Les êtres vivants. 
Ny zavatra manana aina, ny zava-nu- 
aina rehetra. Il est eneore— . Mbola mi- 
aina, velona hiany izy. Le Dieu—. Ny 
Andriamanitra velona. 2* fig. Il est le 
portrait— de son père. Tsy misy ivoasa- 
na amin-drainy, rainy navela teo izy. 
C'est une bibliothèque vivante. Olona 
mahay zavatra betsaka dia betsaka izy. 
Langue vivante. Fiteny tenenina. 

—, sm. Ny velona. Les vivants et les morts. 
Ny velona sy ny maty. Cela se faisait 
do son—. Fanao fahavelony izany, fn- 
nao fony izy mbola vclona izany. |) loc. 
Un bon—. Olona sariadriaka. 

VIVAT, int. Ho ela velona anie ï 

—, sm. Ho ela velona. Le peuple poussait 
des vivats. Niboby ny vahoaka nanao 
hoe : Uo ela velona anie ! 

VIVEMENT, adv. Mafy. Réprimander 
quelqu'un — . Mananatra olona mafy. 

VIVEUR, sm. Mpanao fiainaua. 

VIVIER, sm. Dobo fiompiana hazan- 
drano. 

VIVIFIANT, ANTE, adj. Mampiaina, 
mamelona. 

VIVIPICATION, sf. l'amelomana. 

VIVIFIER, va. Mampiaina, mamelona. 
Dieu vivifie toutes choses. Mampiaina 



Digitized by 



Google 



VOG 



- 853 — 



VOI 



ny zavatra rehetra Andriamanilra. Le 
soleil vivifie les plantes par sa chaleur. 
Ny hafanan' ny masoandro mampiai- 
na, etc., ny zava-maniry. 

VIVIPARE, adj. Miteraka. 

— , sm. Bihy miteraka. 

VI VOTER, vn . Sahirankirana amy ny 
livelomaoa. 

VIVRE, vn. i* Miaina, velona. Il a vécu 
cent ans. Zato taon a ny andro niaina- 
ny, nahavelomany. Ils vécurent en- 
semble. Niara-be/ona izy ireo. Le juste 
vit de la foi. Ny finoana no iainan' ny 
olo-raarina. Le peuple cria: Vive le roi 1 
Ny vahoaka niantso nanao hoe : Ho ela 
velona anie ny mpnnjakaî 2°— , Ma- 
harilra, tsaroana. Cet ouvrage vivra. 
Haharilra io boky io. Ce prince vivra 
dans l'histoire, iïotsaroana ao atny 
ny tantara izany mpanjaka izany. 3"— , 
Manampô, mihevitra. Il ne vit que pour 
servir Dieu. Tsy manampô, etc., afa- 
tsy ny haiiompo an' Andriaaianitra izy. 
4*— , Ivelomana, mihinana, homana. Il 
vit de peu. Kcly no ivelomany. Il ne 
vit que de légumes. Ny anana biany 
no ivelomany, tsy mihinana, tsy ho- 
mana afa-tsy anana fotsiny izy. Il vit 
au jour le jaur. Ny azony isan' andro 
no ivelomany ; fig. tsy manahy ny bo 
ampitso izy. 5° — , Manao, manao flton- 
dran-tena, — toe-piainana, — toetra, 
mitoetra. Chacun vil à sa mode. Sam y 
manao araka ny fanaony. Il vit en bon 
chrétien. Manao fitondran-tena, ma- 
nao toepiainan' ny krisliana tsara izy. 
Il vit en prince. Manao toetry ny mpa- 
nana izy. Il vit pauvrement. Mitoetr' 
olona ory izy. Il vit chez ses amis. Mi' 
toetra any amy ny sakaizany izy. | loe. 
— heureux. Miadana. — malheureux. 
Miferinaina, fadiranovana, mitsilopilo- 
py. — bien avec quelqu'un. Mifanaraka 
amin'olona. Il vît mal avsc ses voisins. 
Tsy mifanaraka amy ny mifanolo-body 
rindrina aminy izy. Saveir — . Mahalala 
fomba, mahay olona. Je lui apprendrai 
à — . Hofaiziko izy. 

VIVRE, $m. !• Fiveloniana. 2°— , pi Ila- 
nina. Les vivres sont ihers. Saro-bidy 
ny hanina* 

VOCABULAIRE, tifl. Vokabolary. 

VOCAL, ALE, adj. \" Tononina. Prie- 
ra vocale, ifivavabana tononina. 2*—, 
Momba ny l'eu. 

VOCATION, af. I* Fiautsoan 1 Audria- 
inauitra. Il a répondu à «a—. Nanaiky 



ny fiant &oan* Andriamanilra. azy izy. 
2'— , Lahatra. Il a une — décidée pour 
la peinture. Lahatra ho azy mihitsy 
ny hahay manoso-doko. 

VOCIFÉRATIONS, sf. pi. Fitrerona. 

VOCIFÉRER, vn. Mitrerona. — con- 
tre quelqu'un. Mitrerona amin'olona, 

VŒU, sm. l tt Voady. Accomplir un — . 
Manefa voady, 1 Q — , Fikasana mafy. Il 
a fait— de travailler. Nanao fiftasana 
m a /'y mba hiasa izy. 3*—, Faniriana. 
Mon— fut exaucé. Tanteraka ny fani- 
riako. 4*—, pi. Prononcer ses vœux. 
Mi voady ampahibemaso ao amy ny fi- 
kambanan-drelijiozy, 

VOGUE, sf. Ilalaza, ûtiavana. Ce prédi- 
cateur est en—. Malaza, iian' ny olona 
io mpltory teny io. Ce jeu est présente- 
ment en—. Tian' ny olona ~ankehitriny 
izany tsilalao izany. 

VOGUER, vn. 1° Mizotra eny ainbonir'' 
ny rano. Notre vaisseau voguait en plei- 
ne mer. Nizotra teay arapovoan' ny ra- 
nomasina ny sambonay. 2° fî(j. Vogue la 
galère. Izay alehany alehany. 

VOICI, prêp. 1* Inty, izao. —la maison. 
Inty ny trano. — ce que je lui répon- 
drai. Izno no naval i ko azy. t* — , Eta 
mby- Nous — à la fin de l'hiver, Efa mby 
amy ny lohataon-kely isika. 

VOIE, sf, 1° Lélana, arabe, loaka. La- 
publique. Ny làlam-be, ny araben-dd- 
lana. Les voies digestives. Ny iâfan-kani- 
na. Il y avait une — d'eau à l'avant dm 
navire. Nisy loaka nidiran-drano tao 
an-doha sambo. 2 e — , Dia, fandehanana. 
Les chiens sont sur la — . Manambolo 
ny dtam-blby ny alika. Il a pris la — 
de mer. Nandefia ambonin' ny rano- 
masina izy. 3" fig. Lalana, lalàna, didy, 
lahatra. La — du salut. Ny làlan'ny 
famonjena. Suivre les voies du Seigneur. 
Manaraka ny lalàna, ny didin' Andria- 
manitra. Les voies de la Providence sont 
impénétrables. Tsy takatry ny saiwa ve- 
lively ny lahatr' Andriamanitra. 4°— , 
Àlalana, izay hanatanlerahana, izay IL 
a obtenu cela par la — du ministre. Ta- 
my ny alal&ri ny ministra no nahazoa- 
ny izany. Il a pris la — la plus simple 
Nanao izay tsotra kokoa izy hanatante- 
rahana izjny. Ils sont en — d'ac- 
commodement. Manao izay hifanaraha- 
na izy ireo. | Ion. Voies de fait. Fanuu- 
vana an-kery, famonoana, tikapohana. 

VOILÀ, prêp* i* Indre», iudreo, indry. 
— l 'ennemi. Indro, etc., ny fahavulo, 






Digitized by 



Goo 



gfc 



VOI 



— 834 — 



VOI 



— le dîner. Indro, indrco ny sakafo. 
2°— t Izany — ce qu'il faut considérer. 
Izany no tokony hodinihina. 

VOILE, sm. 1° Sarona. saron-doha, voa- 
ly, efilra lamba — de mousseline. Sa- 
rona, saron-doha, roaly masilina. Le 

— du temple se déchira en deux parts 
de haut en bas. Triât ra nizara roa hatra- 
ny ambony ka hatraoy ambany ny eft- 
tra lamba tao amy ny terapoly. 2* flg. 
Fanaronana. Il faut jeter un — sur cet- 
te affaire. Tokony hosarontsaronana 
izany raharaha izany. || loc. Comment 
soulever le— qui nous cache l'avenir? 
Aiza no hahafantarantsika ny ho avy? 
Avoir un — devant les yeux. Tsy ma- 
hita ny marina noho ny hevi-diso itom- 
poana. Les voiles de la nuit. Ny ha*main- 
tin' ny alina. 

VOILE, af. !• Lain-tsambo. Mettre les 
voiles au vent, mettre à la — . Mamela- 
tra lain-tsambo, miainjja. 2*—, Sambo. 
Il parut cent voiles à l'embouchure du 
fleuve. Nisy sambo zato niseho tao am- 
bava vinany. 

VOILÉ, ÉE, p. et adj. \ 9 Voasarona, 
nosaronana, misarona. % 2 # —, Takona, 
voatakona, notakonana. La lune est voi- 
lée. Tahon' ny rahona ny volana. 3° pg. 
Matimaty. Voix voilée. Fe-o matimaty. 

VOILER, va. \° Manarona. —une ima- 
ge. Manaron-lwy. — sa figure. Ma- 
naron-tava. 1" — , Mauakona. Des nua- 
ges voilaient le soleil. Ni y rahona na- 
nakonany masoandro. y fig. Manaro- 
na, manatina. Il voile ses intentions. Ma- 
varona„Qlc.i ny fikasany izy. 

S 3 voiler, vpr. Misarona, misaron-tavo. 
Dans ce pays, les femmes se voilent pour 
paraître en public. Mixaron-tara avo- 
koa ay vehivavy amin' izany tany izany 
ralia miseho ampahibemaso. 

VOILIER, sm. Sambo lay. Un bon — 
Sambo lay mandeha ts.ra. 

VOILURE, nf. Ny laiu-tsnrnbo rehctr.i 
amy ny sambo anankiray. 

VOIR, va. 1° Mahita, mahatnzana. mijory, 
mizaha, mandinika. Je vois un homme. 
Mahita, mahatazana Iehilahy ananki- 
ray aho. Voyez ce tableau, c'est un»* cho- 
se à — . Jcmo, zahao, dinibo kely itsy 
sary it>y. fa zavatra ma ha-te-/i /;>/•?/. ina- 
\\a-\i'-h't:aha. À — la manière dont il est 
velu, on le croirait dans la misère. Ha- 
ha ny fitatlany nojerona, «lia liatao ho 
mahantra izy. Il a vu beaucoup de pays. 



Kfa nahita, nizaha tany ma ro izy. Voyez 
s'il est venu. Zahao raha tonga izy. 
Voyez si cet habit vous va bien. Zahao 
ity akanjo ity raha antonina anao. Laig- 
sez-moi—ce tablean. Avelao aho hi/e- 
ry. hizaha, handiniha kely ïo sary io. 
Il loc. Il a vu la mort de pr^s. Kasa ma- 
ty izy. —quelqu'un d'un bon œil. Tia 
olona. — quelqu'un d'un mauvais œil. 
Manparika olona. tsy lia olona. Ilya 
longtemps que je le vois venir. Fantairo 
hatraray ny ela ny nokasaïnv hatao. De- 
puis que je vois le jour. Hatramy ny 
nahavakïan' ny masoko. Ce livre n'a 
pas encore vu le jour. Boky mbola tsv 
naely itony. Faire—. Mamniseho. Il Ht 
—sa blessure au médecin.. JVnrn pi *eho 
ny feriny tamv ny dokotera izy. 2*— , 
Misy. Cette plaine a vu bien des com- 
bats. Nisy ady imbetsaka tamin'iiy 
tany lemaka ity. 3»—. Mamansy, mitsû 
dika. Il n'a point encore vu le roi depuis 
son retour. Tsy mbola na^angy, etc., 
ny mnanjaka izv hatramy nv niverena- 
ny. Jesuisalh* le — deux fois. Naman- 
gif, etc., azy i ml rot aho. Voilà le méde- 
cin qui voit ce malade. Inty ny dokotera 
izay mamanny, nie., io marary io. Ce 
n'est pas un homme a — . Olona tsy fa- 
mangy io. A* fig. Mahita. mihevitra. ma- 
halala, malin fan tatra, mitsara. manto 
ho. Je vois ce que vous voulez dire ///- 
lako ny hevitrao. Je verrai. Mbola /jf- 
lievilra aho. Chacun a sa man'êrede — . 
Samy manana ny fihwimi. Dieu voit 
nos nlnssorrètes nens'Vs. Mahita, ma- 
halala, mahafanlatra ny hevitra miafi- 
na indrindrn ao am-pontsika Andriama- 
nitra. Il voit juste dan* cette afTaire. l/i- 
t*ara marina ny momba izany rahara- 
ha izany zy. Il voit tout en beau. Atao- 
ny ho tsara avokoa ny zavatra rehetra. 
— , r«. 1* Mahita, mahiratra. Il voit clair. 
Mahita mnzava izy. mahiratra loatra 
ny masony. — cbiir dans une a Taire. 
Mahita mazava ny momba ny raharaha 
anankiray. *>•— , Manatrika. mitodika. 
La maison voit sur la rue. Man drika, 
etc., ny lilara-be ny trano. 

Se voir, rpr. 1« Mizaha fiiaratra, mifan- 
kahita. mifampijery. Se — daus un mi- 
roir. Mizaha fi'taratra. *?•— . Misy. Cela 
ne s'est jamais vu. T.- y mbola nisy za- 
vatra t;iha'a izany.:; — , Mifamangy. 
mifampilsidika. Os deux personnes ne 
se voient pas. T>y mifaman /»/, etc., ireo 
otona roa ireo. \\ toc. Se faire — . Miseh» . 



Digitized by 



Google 



J 



VOI 



— 853 — 



VOL 



Il se voit abandonné do tous. Arian' ny 
olona rehetra izy. 

VOIRE, adv. Aza. Il restera six jours, — 

t huit jours. Uijanona henomana na ha- 
valoan'andro aza izy. Le remède est 
inutile, — même pernicieux. Tsy ma- 
homby ny fanafody, fa vao mainka man- 
karary aza. 

VOIRIE, sf. Fanariana ondana. 

VOISIN, INE, adj. 1° Akaiky, manakai- 
ky, mifanakaiky, mifanolo-hody rindri- 
na. La maison voisine. Ny trano akai- 
ky, mifanoto body rindrina, 2°— , Efa 
ho. Il est— de sa ruine. Efa ho lany ha- 
rena izy. 

—, sm. Olona akaiky, — manakaiky, — 
mifanakaiky, — mifanolo-body rindrina. 
Us sont mes voisins. Olona akaiky, ma- 
nakaiky ahy, mifanakaiky, mifanolo- 
body rindrina amiko izy ireo. 

VOISINAGE, sm. Ny olona akaiky, — 
manakaiky, — mifanakaiky, — mifannlo- 
body rindrina, ny manodidina. La grê- 
le a désolé tout mon — . Lovon' ny ha- 
vandra avokoa ny manodidina anay 
rehetra teny. 

VOITURE, sf. Sarety, kalesy, iray ka- 
lesy. Il a — complète. Feno ny kale<i- 
ny. Il aune piastre pour chaque — . Ma- 
hazo farantsa isaka ny iray kalesy izy. 

VOITURER, va Mi tondra amy ny sa- 
rety, — amy ny kalesy. 

VOITURIER, sm. Mpitondra amy ny 
sarety, — amy ny kalesy. 

VOITURIN, sm. Mpitondra olona amy 
ny kalesy 

VOIX, sf. !• Feo. —forte. Fco mafy. La 
— du perroquet. Ny /eom boluky. Ces 
— • là ne s'accordent pas. Tsy mifa- 
naraka ireo feo ireo. Morceau ù quatre 
— . II ira misy feo efatra miantoaua. 2* 
— , Pitaomana, torohevitra, fangataliana, 
fifonana. Il résiste a la — de ses pas- 
sions. Manohitra ny fitaomau ny 9 tan y 
izy. Il a obéi à la — de sa conscience. 
Nanaraka ny torohevitry ny ao an-lsai- 
ny izy. Écoutez la — de votre ami. Ile- 
noy ny torohevitry ny sakaizauao. Prê- 
tez l'oreille à ma — . Ilenoy ny fany a ta- 
haho, ny fifonako. 3°— , Fiiidianana, la- 
tsa-bato, fandatsahana latsa-bato. Il a eu 
toutes les — . Nofidin* ny olona rehe- 
tra izy. Compter les—. Manisa ny Inisa- 
halo. Il a sa — comme un autre. Maha- 
zo mifidy, mandatsa-bato lof ny sasa- 
ny îzy. 4* — , Hevitra, fankatoavana, vava. 
Il n'y a qu'une — sur son compte. Mi- 



ray hevitra amy ny zavatra momba azy 
ri y olona rehetra. Il a la — publique pour 
lui. Ankatoavin ny olona rehetra izy. 
Il a la — publique contre lui. Mamely 
azy avokoa ny vat-ambahoaka. 
VOL, «m. 1* Fanidina, fanidinana. Le 

— de ThirondeUe est fort vif. Ilaingana 
dia haingana ny fanidin* ny sidintsidi- 
na. Tirer un oiseau au—, Mitifi-borona 
eny am-panidmana. Le ^de la perdrix 
n'est pas long. Tsy mba tasan-davitra 
ny fanidin' ny tsipoy. 2* fig. Il a pris un 

— trop haut. Niaingainga ambony loatru 
izy. 

À vol d'oiseau, toc. adv. Ralia ataotora- 
tady, raha aîaina hitsiny. Il n'y a que 
cinq kilomètres à —d'oiseau. Tsy misy 
afa-tsy dimy arivo me ta ira raha atao to- 
ra-lady, etc. 

VOL, sm. Halatra, fangalarana. Il a com- 
mis plusieurs vols. Efa nanao halatra 
maro, efa nanyalatra imbetsaka izy. Il 
avait caché son—, Nanafin-feata/ra izy. 

VOLABLE, adj. Azo an ga tarin a. 

VOLAGE, ad(j, et s. M io vao va, maivan- 
tsaina. La jeunesse est—. Miovaova f 
etc., ny tanora. 

VOLAILLE, sf. Akoho, vorona. 

VOLANT, ANTE, adj. !• Manidina. 
Poissons volants. Hazandrano manidi- 
va. 2°— , Azo afindra, miïlndralindra, mi- 
saratsaraka. Escalier — . Tuhatra a:o 
afin d ra . Ca m p — . To b y mi fin d rafi ) 1 - 
dra. Feuille volante. Ravin- ta ratasy mi* 
saratêaraka. 

VOLANT, sm. [* Katsomaula. ?•— , 
Tana-milina ahodin-drivotra. 3°— , Kn- 
dia mampitovy ny faudehan' ny milina. 

VOLATIL, ILE, adj. Mora 'levon-ko 
fofona. 

VOLATILE, sm. Biby manidinu. 

—, adj. Ma nid in a. 

VOLATILISATION, sf. Fampanjari- 
ana ho fofona, fanjariaua ho fofona. 

VOLATILISER, va. Mampanjary ho 
fofona. 

Se volatiliser, t*pr. Manjary ho fofona. 

VOL-AU-VENT, sm. Karaza-mofoma- 
my misesika hena na hazandrano. 

VOLCAN, sm. i* Volkano. 2° fig. Sa 
tète est un—, Mindiidrchitra izaitsizy ny 
sainy. Nous sommes sur un — . Mandry 
an-kilahila isika, ila habita loza isikt. 

VOLCANIQUE, adj. f Momba ny vol- 
kano. 2'/'J/- Tête—. Saina mirohidrehi- 
lia izailsi/v. 



Digitized by 



Google; 



VOL 



— 850 



VOL 



VOLCANISÉ, ÉE, adj. Misy volkano, 

nisy — . 
VOLÉE, sf. 1° Fanidinana. Il a pris sa—. 
Lasa nanidina izy. 2 B — , Vorona iray 
dia miara-mànidina. Une —de pigeons. 
Voromailala iray dia miara-manidina. 
3*fig. Olona milovitovy iray dia. Une 
— d'écoliers. Mpianatra iray dia. 4*— , 
Toetra. C'est une personne de haute — . 
Olona ambony toelra izy. 5 # — , Reré. 
La muraille fut abattue d'une— de ca- 
nons. Nirodana ny manda nouy vao na- 
siana tafondro indray mandeha natao 
reré. || loc. Sonner à toute — . .Mampi- 
savilivily xnafy ny lakolosy. Une — de 
coups de poing. Totohondry mirivirivy. 
À la volée, loc adv. 1° Am-panidinana. 
Il saisit la balle à la — . Nosamboriny 
teny am-panidinana ny baolina. 2°— , 
Ilaingana dia haingana. Il parle si vite, 
qu'il faut saisir ses paroles à la—. Haio- 
gam-piteny loatra izy, ka tsy maintsy 
Jiatao haingana dia haingana izay ha- 
bazoana ny teniny. 3°— , Kitoatoa, mosa- 
lahy. Il fait toutes choses à la — . Ma- 
nao kitoatoa, etc., ny zavatra rehetra 
izy. 
VOLER, vn. \* Manidina. Cet oiseau 
volt bas. Ambany fan idina iny voro- 
na iny. Ce cheval vole. Manidina izany 
^oavaly izany. Il vola au secours de son 
ami. N an idina ery izy namonjy ny ^a- 
kaizany. Les flèches volaient. Nanidi- 
na ny zana-tsiplka. 2« fig. Mihelina,. 
miely. Le temps vole. Mihelina ny an- 
dro. Sa renommée volait partout. Niely 
halraiza hatraiza ny lazany. || loc. Le 
vent faisait— la poussière. Ny rivotra 
nampitora-jofo ny vovoka. Il vole de 
ses propres ailos. Mahaleo tena izy. 
VOLER, va. 1° Mangalatra. —de l'ar- 
pent. Manr/a/a-bola. —quelqu'un. Man- 
f/a/a-javatr' olona. Il a volé son maî- 
tre. A r an^a/a-javatry ny tompony izy. 
x l*fig. Manandoka, maka. lia volé ce 
nom. Anarana nosandohany izany. — 
des phrases à un auteur. Maka ny fo- 
hezan-tenin* ny ,mpamorom-boky anan- 
kiray. || loc. Il ne l'a pas volé. Tandri- 
flna azy izany. 
VOLERIE, xf. Halatra. 
VOLET, sm. Varavaran-kely hazo. 
VOLETER, vn. Manidintsidina. L.* pa- 
pillon ne cesse de — autour de la chan- 
delle. Manidintsidina lalandava mano- 
didina nyjiro ny lolofotsv. 
VOLEUR, EUSE, s. !• Mpanpilatra. 
lonïakoly, mj'isakana oluiin. — doincsti- 



que. Mpangalalra ao an-trano. Une 
bande de voleurs. Andian-/onfafce/y. 
Les voleurs de grands chemins. Ny mpi- 
sakana olona. 2°— , Mpanao lafo loa- 
tra. Ce marchand est un voleur. Afpa- 
nao lafo loatra io mpivarotra io. 
VOLIÈRE, sf. Tranom-borona lehibe 

fiompiam-boro-raanidina. 
VOLONTAIRE, adjYl* An-tsitra-po, 
iniana. Action—. Zavatra atao an-tsi- 
tra-po, etc. 2»—, Manaraka ny sitra- 
pony. Il est trop—, il n'apprendra ri<*n. 
Manaraka loatra ny sitra-pony izy, 
ka tsy IWiannlra velively. 
—, s. Mpanaraka ny sitra-pony. 
—, sm. Miaramila mpilatsaka an-tsitra- 
po, volontera. 
VOLONTAIREMENT, adv. An-tsilra. 
po. îniana, fanahy iniana. nahim-po. Il 
a fait cela—. An-lsiira-po, etc., no na- 
naovany izany. 
VOLONTÉ, sf. 1- Sitra-po. sitraka, izay 
tiana, ny danin' ny kibo, hevitra. La- 
est souvent déterminée par la passion. 
Matetika ny sitra-po no voatariky nv 
fllana. Je n'ai point d'antre— que la vô- 
tre. Ny sitra-ponao no sitra-poko, izay 
sitrvkao no sitrako, izay tianao no tia- 
ko. Que la — de Dieu soit faite ! Ho tan- 
teraka anie ny sitrapoiï Andriamani- 
tra ! Il fait sa—. Manao ny sitraponit. 
izay tiany, ny danin' ny kibony izy. Il 
a changé de—. Niova hevitra izy. 2 # — , 
Fitiavana, zotom-po. J'ai reconnu sa 
mauvaise — envers moi. Efa. hitako ny 
tsy fitiavany ahy. Il est plein de bonne 
— . He zotom-po izy. 3°— , pi. Sitra-po, 
sitraka, haitraitra, izay tiana. nv danin' 
ny kibo, hafatra. Cet enfant a bien des 
volontés- Be sitra-po, haitraitra io za- 
zalahy io. Il aime à faire ses volontés. 
Ta-hanao ny sitra-pony. ny sitran*/, 
izay tiany, ny danin" ny kibony izy. 
Les dernières volontés d une personne. 
Ny far ahafatr' olona. 
À volonté, loc. adv. Araka izay tfcina. 
VOLONTIERS, adi\ i' Amim-pitiava- 
na, amin-jotora-po, amin-kafaliana. Fo- 
rez-vous cela ? je le ferai — . Moa hanao 
izany hianao? izaho hanao izany amim- 
pitiavana, etc. 2-—, Mora. On croit — 
ce qu'on désire. Mora&niy ny olona uy 
mino ny zavatra iriny. 
VOLTE-FACE, sf. Fifonfenana. Les en- 
nemis firent—. Mfonlina ny fabavalo. 
VOLTIGEMENT, sw. ranidinlsidina. 
VOLTIGER, vn. !• Manidintsidina. L«s 



Digitizedby VjOOQIC m 



VOM 



~ s:>7 



vou 



a beiiles voltigent de fleur en fleur. Ma- 
nidintsidina eny amy ny voni-nkazo ny 
renitantely. î'fiû- Mihofahofa. Ses che- 
veux voltigeaient au gré du vcnl. Xiho- 
fahofa ny volon-dohany azon' ny rivo- 
tra. 3°— , Miovaova, mifindrafindra, mi- 
vezivezy. Il voltige d'un livre à l'autre. 
Miovaova boky, mifindrafindra amy 
ny boky samibafa izy. Des cavaliers 
voltigeaient autour du camp. Nisy mpi- 
taîngin-tsoavaly niaro nicezivezy na- 
nodidina ny toby. 

VOLUBILITÉ, sf. Fitenenaoa bainga- 
na, — kosesy. I! parle avec — . Mitcriy 
haingana izy. Il a nue grande — de 
langue. Manao kosesy toatra izy raha 
miteny. 

VOLUME, sm. \* Habe, halehibe. Dos 
corps de même — . Zavatra uiitovy habe. 
Des marchait dises d'un grand — . En- 
ta m -baro tra lehibe. Z m — , Kidohàky ny 
feo. Ce chanteur a un grand —de voix. 
Midoh Aka ny feon'îo mpihira io. 3"—, 
Bdky. Un gros—. Bok y iray lehibe. 

VOLUMINEUX, EUSE, "adj. I- Le- 
hibe. Ce paquet est— * Leliibe izany 
eûtana izany. 2*—, Misy boky marc. 
Il a composa un ouvrage — sur les plan- 
tes. Nahaforona bohij maro momba ny 
zava-maniry izy. 

VOLUPTÉ, sf. Fifalian' ny nofo, hafa- 
liana, fanarauam-batana, iilan-drataiu' 
ny nofo. Il y a de la — à boire quand on 
a soif. Mahafaly ny nofo ny misotro 
raha mangetaheta. La vertu a ses volup- 
tés. Misy hafaliana no amy ny halsa- 
ram-panahy. Il faut résister à la — . To- 
kony hanohitra ny fifalian' ny nofo, ny 
fanaranam-balana, nr fllun-dratsin' 
ny nofo. 

VOLUPTUEUSEMENT, aefr. Amin- 
kafaliana, amim-panarannm-batana. 

VOLUPTUEUX, EUSE, adj. 1" Tta 

• ny iilalian' ny nofo, manaram-batana. 
2» — , Mahafaly, inahafinaritrà, m i ta ri ka 
ho amy ny fiïau-dra*sin* ny nofo. Séjour 
— . Fitoerana mafia faly, malin fin art- 
tra. 

—, ,«. Mpanaram-batana. , 

VOMIR, ra, 1° Maudoa. Il a vomi de la 
bile. Xundon raium* af«'ro izy, U a des 
«Mivies de — . Mila handrtn, maivivy izy. 
'2"—, Mainoaka. Ce voleaa vomit des 
flammes. MumoaUa afo io yolkano io. 
3'/?f/. — dtïsiftjurtis. Mihoatroa-bava. — 
i!es blasphèmes. Miteny iat*y an' Au- 
di ia ni a n. Ira. 



VOMISSEMENT, sm. Fandoavana. 
VOMITIF, IVE, adj. Mampandoa. 
— , $m. Fanafody fandoavana. 

VORACE, adj. Mamosibosika, mandra- 
padrapaka, mandrepodrepoka. Le loup 
est un animal — . Biby mamoiibosiha, 
etc., ny amboadia. 

VORACITÉ, sf. Famosihosika, fandra- 
padrapaka, fandrepodrepoka. 

VOTANT, sm. Mpanao latsa-bato, mpi- 
lidy. 

VOTE, sm. Latsa-bato. 

VOTER, rn. Mandatsaka latsa-bato, mi- 

fidy. Il n*a pas voulu—. Tsy nety nan- 

d&tsaka latsa-bato izy, 
— , va. Mankatô amy ny latsa-bato. On a 

voté le budget. Xanhatoarina tamy 

ny latsa-bato ny hatao amy ny vota mi- 

ditra sy mivoaka. 

VOTRE, adj. poss. VOS, pL 1° Ana- 

reo. areo. —pays. Ny tanin-drazanareo. 
Vos biens. Ny fanananareo. 2"—, Anao 
(raha teny entina hanaja olona iray ). 
VÔTRE, pron. pass. Ny anareo, ny a- 
nao. Ma maison et la—. Ny tranuko sy 
ny anareo, etc. 

—, sm. 1* Ny anareo, ny anao. Voici le—, 
voilà le nôtre. Inty ny anareo, etc., itsy 
ny anay. 2'—, pi. Ny ankohonanareo, 
ny sakaizanareo. Voy. Mien*. 

VOUER, va. I* Manokana. Sos parents 
l'ont voué à Dieu. Ny ray aman-dreniny 
nanohnna azy hoan* Andriamanitra 2* 
— . Manao voady. J'ai voué un tableau 
à la Vierge. A r anaornn</i/ha:intitra sa- 
ry aminy Masina Mary aho 3° jig. Ma- 
metra-teny. Je lui ai voué mon amitié. 
Efa namctra-leny mba hisakaiza ami- 
ny aho. 

Se Touer, vpr. Mannkan-tena. Il sVst 
VOUâ au service de Dieu. N an oh a)} -te- 
nu mba hanompo on 1 And. iamanilra 
izy. 

VOULOIR, va. et rn. l n Mikasn, sitra- 
ka, lia, maniry, mi nia, satry, nahy, me- 
ly, manaiky, mitady. mila. Il veut partir 
demain. Mikasa, /.-i-haudeha rahampi- 
tso izy. Il fera ce que vous voudrez Ha- 
nao izay riirakëû, tianio izy. Veuillez 
permettre quo-jo me relire. Aoka k*;ly 
mba haodeha ■fcq.rahaiij/rvtftao, tianao. 
On vous donnera ee que vous voudrez. 
[lomena anao izay tianao, irinao. Il a 
fait cela sans lo vouloir. Tsy niniany 



Digitized by 



Google. 



VOY 



— 8o8 — 



VRA 



tsy sa/ r in y, tsy nahiny no nanaovany 
izany. Il ne veut pas le faire Tsy rnely 
manao izany izy, malain-kanao izany izy. 
Voulez-vous bien vous taire ? Tsy hety 
hangina va hianao? Il faut —ce que vous 
voulez. Tsy maintsy hoekena izay fia- 
nsto. Il vous veut du bien. Tia anao izy, 
maniry anao ho soa izy. Il vous veut du 
mal, il vous en veut. Tsy tia mainty 
anao, mankahala anao, maniry anao ho 
ratsy izy. lien veut à sa vie. Mikasa. 
mitady hahafaly ny ainy izy. Il veut 
dix francs de son livre. Ariary roa no 
tadiaviny ho vidin' ny bokiny. A qui en 
voulez-vous ? Iza no tadiavmao ? iza no 
fototra itarainanao ? (Jette plante vont 
un terrain humide. Tia, mila tany man- 
domando io zava-maniry io. Ce bois 
ne veut pas brûler. Tsy me/y mirehitra 
io hazo io. || loc. Que veut dire ce mot? 
Iaona no hovitr' izany teny izany ? Je m' 
en veux d'avoir fait cela. Manenina aho 
nanao izany. 2 # — , Mandidy. Le roi veut 
que vous obéissiez. Ny mpanjaka man- 
didy anao mba hanaiky. 

—, «m. Fikasana, sitra-po, fitiavana. 

VOUS, pron. pers.pl. de tu. 1° Hiana- 
reo (quand on parle avec respect), 
ilay ireto, ry zalahy (quand on parle .à «les 
égaux ou à des inférieurs), ikala ir^to. 
ry zavavy (quand on parle a des égales 
ou à des inférieures). 2 # — , Hianao ( ra- 
ha teny entinahanaja olona anankiniy) 

VOÛTE, sf. 1* Anduh.il mbo am.y ny 
aty trano. La clef de la—. Ny lakh'iV ny 
andohalambo nmy ny aty trann; 
fig. ny zavatra lehibe in-lrindra amy 
ny raharaha auankiray. 2 # — , Tatao, alo- 
kaloka. La —d'une caverne. Ny ta'aon* 
ny lava-bato. Une — «le feuillage. Ran- 
tsan-kazo manao alokaloha. 

VOÛTÉ, ÉE, adj. !• Misy andohalam- 
bo. Eglise voûtée. Trano ln«?lizy misy 
andohalambo. î*—, Mamokoka. Hom- 
me — . Lehilahy mamokoka. 

VOÛTER, ra. Manisy andohalambo 
amy ny aty trano. 

Se voûter, vpr. Mamokoka. 

VOYAGE, «m. 1° Kandehanana, «lia. fl- 
vahiniana. Il a fuit un —en Italie. Nan- 
dcha tany Ilalia izy. Avez-vous achevé 
vos voyages? Tapi Ira va ny dianao ? Il a 
fait un petit— chez s^s parents. Lasa ni- 
rahiny keïy tany amy ny havany izy. 
11 revient «se — . Vao avy amy ny (lia 
naleluny i/.y. vao avy nivahiny hy. Il 
lait drs voyages d»* lui£ rours. Mande- 



ha lavitra any ambonin* ny ranomasina 
izy. Adieu, bon — ! Veloma, ka tongava 
soa aman-tsara amin' izay haleha ! ho 
tsara raandroso ho tsara miverina! La 
vie est un— . Fivahiniana ny androiai- 
nana. 2°— , Tantaran* ny dian' olona. Re- 
cueil de voyages. Boky misy ny tanta- 
ran'ny dian' olona. 3°— , Fandehanana 
sy fivorenana. Le charretier a fait trois 
voyages. Nandeha sy niverina intelo 
ny mpitarika sarety. 
VOVAQER, tm. Mandeha, mtvahiny. 
Il a voyagé par toute l'Europe. Nande- 
ha ^rany FSorona manontolo izy. 

VOYA.GEUR, EUSE, s. Mpandeha. 
mnivahiny. Cette voiture peut contenir 
dix voyageurs. Mahalany mpandeha. 
folo ity kalesy ity. || loc. L'arbre du — . 
Ny ravinala. 

— , adj. Mandehandeha, mifindra tany. 
Commis — . Olona irahin'ny kompany 
anankiray mba handehandeha. Des oi- 
' seaux v < yaçeurs. Vorona mifindrafin- 
dra tnny. 

VOYANT, ANTE, adj. M ihiratra. Cet- 
te etofle est trop voyante. M ihiratra loa- 
tra iznny lamba izany. 

—, adj. et s. Mahiratrn. L»s aveugles et les 
voyants. Nyj'imba sy ny mahiratra. 

— , «m Mpahila. Samuel est appelé le—. 
Samoela nantsoina h^e mnohîfa. 

VOY LL?3, *f. ?.wi -• .^r 'ni 

V*l\T, XIV.. ad' !" '.ïarinff. t-v î-- 
vt\ '>»' > ..'iiv.dln n>st pas vrai".. I sy 
marina izany znva-baovao izany. La 
v aie ndigkm. Ny fivavahana marina. 
Un -savant Olona mahay tokoa. Un — 
diamant Tenu diamondra. Dites-moi 
la vraie cause de son chagrin. Lazao ahy 
ny tena fototryny alahelony. Voy. Véri- 
table. 2°— , Tokony, mety. Voilà la vraie 
plaee de ce tableau. Eo no tokony ha- 
metrahana iosary io. C'est la vraie ma- 
nière do parler. Izany no flteny mety. 

— , sm. Ny marina. Avouez le — . Ekeo ny 
marina. 

Vrai, adv. Tokoa. 

VRAIMENT, ado. Marina, tokoa, tena. 
Oui—. Eny tokoa. 

VRAISEMBLABLE, adj. Toa mari- 
na. Cela n'est pas—. Toa tsy marina 
izany. 

VRAISEMBLABLEMENT, adt\ 
Toa. 

VRAISEMBLANCE, sf. Ny toa ma- 
rina. 



Digiti, 



■ 



CooqI 



WAG 



- 859 — 



WHI 



\ 



\f VRILLE, sf. 1° Il om aman ta, zana-da- 
' misy. 2*—, Tangoli-bahy. 

VU, sm. Fahitana, fanatrehana. Cela s'est 
fait au — de tout le monda Natao teo 
anatrehatï ny.olona rehetra izany. 

—, adv. Noho. Sa récompense devait être 
plus grande, —ses services. Tokony lio 
nomena valisoa bebe kokoa izy noho 
ny soa nataony. 

Vu qiïe, loc. conj: Noho, salria. 

VUE, sf. !• Fahitana, fahiratana, maso, 
fitazanana, Bjerena, fizahana. 11 a bonne 
— . Mahita tsara, mafiiralra izy. Il a 
perdu la—. Tsy mahita, tsy mahiratra 
intsony izy. Cela gâte là— . Manimba 
ny maso Izany. Tournez la— de ce côté- 
là. Atodiho mankary ny masonao, ny 
fijerinao. Ma— no porte pas jusque là. 
Tsy mahatratra eny ny m&soho, tsy ma- 
hatazana hatreny aho. Le navire s'éloi- 
gna, et nous lu perdîmes (Je — . Kfa lasan- 
davitra ny sarabo, ka tsy hiia, tsy tra- 
try ny maso, tsy tazana intsony. Cette 
mère ne perd point sa Bile de — . Ma- 
nao andry maso ny zanany io reny io. 
Garder un prisonnier à — . Manao ara- 
tnaso gadralava. A — d'oeil. Voy Œil. 
Un navire est en—. Mtsy sambo annn- 
kiray hita, tazana. Faire une chose à 
la — de tout le monde. Manao za- 
vatra anankiray eo i maso n ny olona 
rehetra. Celte maison a une — bornée. 
Tsy mahatazantazana ny eto amin' 
ity trano ity. Ne jugez pas d'une chose 
à 'la première— . Aza tsaraina ambony 
hiany ny zavatra raha vao hita, jerena. 
Regardez ces étoffes, la — n'en coûte rien. 
Diniho tsara ireo lamha ireo, fa tsy 
andoavam-bola ny fi jerena, ny fizahana 
azy. H loc. Je le connais de — . Fanla- 
pantatro endrika izy. Discourir à perle 
de—. Milaza antsanga tsy aman'orana. 
Une lettre de change payable à — . Ta- 
ratasy milaza vola tsy mainlsy haloa 



raha vao aseho. Dans cette campagne, 
les points de — sont très variés. Maro ka- 
razana nv zavatra mahate-hijery amiu 
io saha io. Voir une affaire sous son 
vrai point de—. Mahafantatra raha- 
raha anankiray araka ny tena toetrany. 
2*—, Sarin-tanana, — trano, etc. —de 
Rome. Sarin' ny tanàua Roma. 3*/î£/. 
Hevitra, fikasana, ny kendrena, saina. 
fahafantarana. Ses vues sont droites 
Mahitsy ny heviny, ny fihasany. Il 
agit en —delà récompense. Mikendry 
hahazo valisoa izyamy ny zavatra atao- 
ny. Il n'a que son intérêt en — . Ny ma- 
hàsoa ny tenany hiany no kendreny. 
Rien n'échappe à sa -. Tsy trnsy tsy 
takatry nv sainy. Eien n est caché a 
ta — de Dieu. Tsy misy zavatra tsy fan- 
tatr y Andrîamanitra. 
VULGAIRE, adj. 1* Anynyankapobem- 
bahoaka, anisan'ny ankapobem-bnhoa- 
ka, any ny vahoaka. Préjugé-. Ilevi- 
diso ara/iin' ny ankapobem-bahoaka. 
Homme—. Olona anisari ny ankapo- 
bem-bahoaka. Langue-. Hitcnim-ba- 
hoaka. 2°— , Tsymanjary. Pensées vul- 
gaires. Hevitra tsy manjary. 
— sm Ny ankapobem-bahoaka. («est 
l'opinion du— Hevitry n y an kapobem- 
bahoaka izany. 
VULGAIREMENT, adv. Amy ny an- 
kapobem-bahoaka. . 
VULGARISATEUR, sm. Mpampicly 

amv ny vahoaka. 
VULGARISATION, sf. Fampielezami 

amy ny vahoaka. 
VULGARISER, va. Mampiely amy ny 
vahoaka. —l'instruction. Mampiely 
fampianarana amy ny valwaUa. 
Se vulgariser, vpr. Miely amy ny va- 
hoaka. 
VULNÉRAIRE, adj. et sm. Funao o!y 
fery. Plante—. Zava-mauiry fanao ody 
fery. 



w 



WAGON, sm. 

làlam-by. 



Kalosy ïanao amy ny 



WHISKEY,sm. 

ky. 



Ka:azan-lodiv\ , ois- 



Digitized by 



Google^ 



ZIG 



860 -- 



ZOU 



Y 



Y, adv. Ae, atsy, an y, eroa, ery. Allez—. 
Mankanesa ao, etc. H /oc. Il— ades'gens 
Misy olona. 

—, pron. Izany. az'y, izy. J'— répondrai 
dans la suite Hovaliako amy ny aoriana 



izany. Ne vous — fiez pas. Aza matoky 

azy, aza itokiana izy, 
TARD, sm. Mamakiîratra. 
YEUX, sm. pi. d'CEa. 



z 



ZÈBRE, sm. Biby dia vaadana mitovito- 
vy amy ny ramolé. 

ZÉBU, sm. Omby hova, karazan'omby 
hova. 

DÉLATEUR, TRICE, s. Olona mazo- 
to hanasoa tanin-drazana, — ny ûvava- 
liana. 

ZÈLE, sm. Fahazotoaaa, zotom-po. 

ZÉLÉ, ÉE, adj. et g. Mazoto. C'est un— 
serviteur de Dion. Olona mazoto ha» 
nompo an'Andriamanitra izy. Il est — 
pour le service de sa patrie. Mazoto ha- 
nasoa nytanin-drazany izy. Getemplovô 
est fort—. Mazoto dia mazoto io mpa- 
nao raharaha io. 

ZÉNITH, sm. Ny lanitra izay hitsin'nr 
lohantsika indrindra. 

ZÉPHYR, sm. Tsotso-d ri voira. 
ZÉRO, sm. !• Aotra. z<*rô. 2*fïq. Zava- 

tra tsinontsinona. C'est un— Olona tsi- 

nontsinona io. 

ZIGZAG, sm. Tsipika meloroeloka, fio- 
likoiika, tivwzimbezina. Tracer des zig- 
zags. AJanao tsipika melomelolia. Un 
chemin eu—. Lâlana miolikolika. Cot 



ivrogne fait d«s zigzags. Miverimbczi- 

??a ny fandehan* io mpimamo io. 
ZINC, sm. FanRso. 
ZIZANIE, sf. Tsy fifanarahana. 
ZODIAQUE, sm. Antokon-kintana roa 

amby ny folo tetftzita* ny masoandro amy 

ny herintaona. 

ZONE, sf. Fizarazarana nyjany araka 
ny toetry ny hafanana. — torridê. Fiza- 
ran-tany mafana indrindra manakaiky 
ny ekoatora. —glaciale. Fizaran-tany 
mangalsiaka indrindra manakaiky ny 
poly. — tempérée. Fizaran-iany mafa- 
na antonintoniny. 

ZOOLOGIE, sf. Fahaizana momba ny 
biby. 

ZOOLOGIQUE, adj. Momba ny zoolo- 
gie. 
ZOOLOGISTE ou ZOOLOGUE, sm. 

Mpandinika ny momba ny biby. 
ZOOPHYTE, sm. Biby mitovitovy too- 
tra amy ny zava-maniry, toy ny spon- 
jy, etc. 

ZOUAVE, sm. Karazn-miaramila man- 
deha tongotra. 




Or^ 



Digitized by 



Google 



r , 



Digitized by 



Google 






Digitized by VjOOQ IC 



Digitized by 



Google 



._ 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 






Digitized by CjOOQ IC 



*«W. 



Digitized by 



Googk 



^>.H 







«Y 



t : \ Y «4. 



.V 



** 



i 7**- 



'-f*-, 



1 



a? 





1B^ 



h.