A propos de ce livre
Ceci est une copie numérique d'un ouvrage conservé depuis des générations dans les rayonnages d'une bibliothèque avant d'être numérisé avec
précaution par Google dans le cadre d'un projet visant à permettre aux internautes de découvrir l'ensemble du patrimoine littéraire mondial en
ligne.
Ce livre étant relativement ancien, il n'est plus protégé par la loi sur les droits d'auteur et appartient à présent au domaine public. L'expression
"appartenir au domaine public" signifie que le livre en question n'a jamais été soumis aux droits d'auteur ou que ses droits légaux sont arrivés à
expiration. Les conditions requises pour qu'un livre tombe dans le domaine public peuvent varier d'un pays à l'autre. Les livres libres de droit sont
autant de liens avec le passé. Ils sont les témoins de la richesse de notre histoire, de notre patrimoine culturel et de la connaissance humaine et sont
trop souvent difficilement accessibles au public.
Les notes de bas de page et autres annotations en marge du texte présentes dans le volume original sont reprises dans ce fichier, comme un souvenir
du long chemin parcouru par l'ouvrage depuis la maison d'édition en passant par la bibliothèque pour finalement se retrouver entre vos mains.
Consignes d'utilisation
Google est fier de travailler en partenariat avec des bibliothèques à la numérisation des ouvrages appartenant au domaine public et de les rendre
ainsi accessibles à tous. Ces livres sont en effet la propriété de tous et de toutes et nous sommes tout simplement les gardiens de ce patrimoine.
Il s'agit toutefois d'un projet coûteux. Par conséquent et en vue de poursuivre la diffusion de ces ressources inépuisables, nous avons pris les
dispositions nécessaires afin de prévenir les éventuels abus auxquels pourraient se livrer des sites marchands tiers, notamment en instaurant des
contraintes techniques relatives aux requêtes automatisées.
Nous vous demandons également de:
+ Ne pas utiliser les fichiers à des fins commerciales Nous avons conçu le programme Google Recherche de Livres à l'usage des particuliers.
Nous vous demandons donc d'utiliser uniquement ces fichiers à des fins personnelles. Ils ne sauraient en effet être employés dans un
quelconque but commercial.
+ Ne pas procéder à des requêtes automatisées N'envoyez aucune requête automatisée quelle qu'elle soit au système Google. Si vous effectuez
des recherches concernant les logiciels de traduction, la reconnaissance optique de caractères ou tout autre domaine nécessitant de disposer
d'importantes quantités de texte, n'hésitez pas à nous contacter. Nous encourageons pour la réalisation de ce type de travaux l'utilisation des
ouvrages et documents appartenant au domaine public et serions heureux de vous être utile.
+ Ne pas supprimer V attribution Le filigrane Google contenu dans chaque fichier est indispensable pour informer les internautes de notre projet
et leur permettre d'accéder à davantage de documents par l'intermédiaire du Programme Google Recherche de Livres. Ne le supprimez en
aucun cas.
+ Rester dans la légalité Quelle que soit l'utilisation que vous comptez faire des fichiers, n'oubliez pas qu'il est de votre responsabilité de
veiller à respecter la loi. Si un ouvrage appartient au domaine public américain, n'en déduisez pas pour autant qu'il en va de même dans
les autres pays. La durée légale des droits d'auteur d'un livre varie d'un pays à l'autre. Nous ne sommes donc pas en mesure de répertorier
les ouvrages dont l'utilisation est autorisée et ceux dont elle ne l'est pas. Ne croyez pas que le simple fait d'afficher un livre sur Google
Recherche de Livres signifie que celui-ci peut être utilisé de quelque façon que ce soit dans le monde entier. La condamnation à laquelle vous
vous exposeriez en cas de violation des droits d'auteur peut être sévère.
À propos du service Google Recherche de Livres
En favorisant la recherche et l'accès à un nombre croissant de livres disponibles dans de nombreuses langues, dont le français, Google souhaite
contribuer à promouvoir la diversité culturelle grâce à Google Recherche de Livres. En effet, le Programme Google Recherche de Livres permet
aux internautes de découvrir le patrimoine littéraire mondial, tout en aidant les auteurs et les éditeurs à élargir leur public. Vous pouvez effectuer
des recherches en ligne dans le texte intégral de cet ouvrage à l'adresse |http : //books .qooqle . corn
This is a digital copy of a book that was preserved for générations on library shelves before it was carefully scanned by Google as part of a project
to make the world's books discoverable online.
It has survived long enough for the copyright to expire and the book to enter the public domain. A public domain book is one that was never subject
to copyright or whose légal copyright term has expired. Whether a book is in the public domain may vary country to country. Public domain books
are our gateways to the past, representing a wealth of history, culture and knowledge that' s often difficult to discover.
Marks, notations and other marginalia présent in the original volume will appear in this file - a reminder of this book' s long journey from the
publisher to a library and finally to y ou.
Usage guidelines
Google is proud to partner with libraries to digitize public domain materials and make them widely accessible. Public domain books belong to the
public and we are merely their custodians. Nevertheless, this work is expensive, so in order to keep providing this resource, we hâve taken steps to
prevent abuse by commercial parties, including placing technical restrictions on automated querying.
We also ask that y ou:
+ Make non-commercial use of the files We designed Google Book Search for use by individuals, and we request that you use thèse files for
Personal, non-commercial purposes.
+ Refrain from automated querying Do not send automated queries of any sort to Google's System: If you are conducting research on machine
translation, optical character récognition or other areas where access to a large amount of text is helpful, please contact us. We encourage the
use of public domain materials for thèse purposes and may be able to help.
+ Maintain attribution The Google "watermark" you see on each file is essential for informing people about this project and helping them find
additional materials through Google Book Search. Please do not remove it.
+ Keep it légal Whatever your use, remember that you are responsible for ensuring that what you are doing is légal. Do not assume that just
because we believe a book is in the public domain for users in the United States, that the work is also in the public domain for users in other
countries. Whether a book is still in copyright varies from country to country, and we can't offer guidance on whether any spécifie use of
any spécifie book is allowed. Please do not assume that a book's appearance in Google Book Search means it can be used in any manner
any where in the world. Copyright infringement liability can be quite severe.
About Google Book Search
Google's mission is to organize the world's information and to make it universally accessible and useful. Google Book Search helps readers
discover the world's books while helping authors and publishers reach new audiences. You can search through the full text of this book on the web
at jhttp : //books . qooqle . corn/
w£*&
féàc
>-':
TTTT
tfnJ&emoiyof
%/lleLxo de Queirc^Mibeiro \
deSotomqyordMneida
cVaJconceUod
Coiint of Santa £uklia
Zhegiftof
K Sohn Q.$tetcfon$mior c
oftneC/aœofyof
& ■
Digitized by VjOOQ IC
:i
Digitized by
^ooglt
Digitized by VjOOQ IC
DICTIONNAIRE
FRANÇAIS-MALGACHE
Digitized by
Google
•Mi" .»•'. • K\ ■ •■ •'« ;
(
Digitizedby VjOOQIC ■
DICTIONNAIRE
FRANÇAIS-MALGACHE
PA.R
LE R. P. MALZAC
DE LA COMPAGNIE DE JÉSUS.
TANANAR1VE
IMPRIMERIE DE LA MISSION CATUOLIQXÎE,
MaHAMAHNA.
1893
Digitized by
Google
HfcRY*RO COLLÈGE LIRRMîY
CUD*1 uF SANTA EULAUA
COLLECTION
GIFTÛF
JOHN 8. STET80N, Jft
Jonc 13, lOZ^T
Tananarive : — Imprimorie de la Mission Catholique.
_
Digitized by VjOOQ IC
PRÉFACE.
Ce Dictionnaire esl surtout destiné aux Français qui viennent à Ma-
dagascar. 11 leur facilitera, nous l'espérons, l'étude d'une langue qui
leur est nécessaire pour se mettre en relation avec les habitants au mi-
lieu desquels ils vivent. Us y trouveront la traduction des mots français
employés dans le langage ordinaire, soit en France, soit dans ces pays-
ci. Les nombreux exemples que nous avons pris du Dictionnaire de
l'Académie Française ou du Dictionnaire classique de Bénard leur fe-
ront connaître les mots et les tournures malgaches qui traduisent nos
diverses expressions françaises.
Ils verront que la langue malgache abonde en mots pour exprimer ce
qui tombe sous les sens, mais aussi qu'elle est très pauvre pour rendre
les idées morales et métaphysiques, et, eu général, tout ce qui con-
cerne les sciences: et souvent alors la traduction des mots français ne
peut se faire que par une définition.
Pour éviter toute confusion, nous n'employons dans les diverses tra-
ductions que les mots usités dans -la langue ho va, surtout à Tantfnarive.
Ijz hova étant compris à peu près partout, le Français qui connaîtra ce
dialecte pourra se faire comprendre des Malgaches des différentes pro-
vinces.
Il est bon de faire observer que pour se servir utilement de ce Dic-
tionnaire, il faut auparavant savoir les éléments de la grammaire mal-
gache. C'est pour cela que nous croyons utile de reproduire ici l'abrégé
succinct de grammaire malgache dont nous avons fait précéder le Dic-
tionnaire Malgache-Français publié en 1889.
Ce Dictionnaire est destiné en second lieu aux Malgaches qui veu-
lent apprendre la langue française. De plus eu plus les jeunes Malga-
ches désirent étudier le français; mais ils n'ont eu jusqu'ici aucuu livre
qui les aidât à en faire une étude sérieuse. Dans ce Dictionnaire ils
trouveront rendues eu leur propre langue la plupart des expressions
françaises capables de les embarrasser; et surtout, ce qui constitue
pour eux une grande difficulté, jls y verront clairement rangés et dis-
tincts les divers sens de beaucoup de mots français qu'ils ne connais-
saient qu'imparfaitement. [Vous espérons qu'il leur sera grandement
mile pour arriver à bien savoir notre langue.
Digitized by VjOOQ IC
SÀ3IN-TENY
Il y Diksionary ity aloha dia natao indrindra ho any ny Vazaha frantsay
izay tonga eto Madagaskara, mba mora hahaizany faingana ny Icny ma-
lagasy ; satiïa tsy hifankahazo rcsaka amy ny Malagasy na oviana na
oviana izy, raha tsy mianatra ny fltoniny. Koa a,m\n y ity boky ity indrin-
dra no hahitan' izy ireo ny Icny sy ny fombam-pitcnonana spmihafa fa-
nao amy ny tçny malagasy, izay azo entina hnhdikana n y teny frantsay
na inona na inona.
Ary tsy ny Vazaha frantsay îiiany koa âncfa rio hanaovanaity Diksio-
nary ity, fa mba ho an* izay Malagasy ta-hahalala mazava ny hevitry ny
teny frantsay, satria saiky mitombo isa isan 1 andro ny zatovo ma-
lagasy tc-hianatra izany fltcny izany, sady mandraka ankohitriny dia
mbola tsy nisy boky hamotopotorany azy tsara. Koa ato amin'ity
boky ity koa no ahitan' izy iroo ny diltan' ny ankabiazan' ny fombam-pi-
tencnana frantsay izay manahirana azy, sady voavaka ipazava avokoa ny
hevitry ny teny frantsay samihafa rohetra izay tsy mbola bain y tsara.
Ary amin* izany, dia azo antenaina fa hanampy indrindra n y zatovo izay
tc-hianatra ny fîteny frantsny ity boky ily.
Kancfa tokony hotsarovani, fa tsy ampy velivcly akory ny manana
fotsiny ity Biksionary ity, raha tsy cfa nàmoîopototra tsara ny gramara
frantsay aloha; ary tsy natao tato anatiirity boky ity izany, fan-
draa tonga hahalara azy loatra.
Tanmiai-irc, 31 Juillet, ÎW3.
V. Malkac, s. i.
Digitized by VjOOQ IC
INTRODUCTION.
CHAPITRE L — lettres.
I.— L'alphabet malgache ne possède point les lettres c 9 q,u, x. Va remplace le
c doux.' Le k remplace le c dur et le q. Vu n'existe pas. Vx est remplacé pqr hs
pour les mots qui viennent des langues étrangères. L'y ne se trouve qu'à la fin des
mois.
IL— Les lettres se prononcent en général comme en français. L'a final se pro-
nonce très faiblement et est en quelque sorte muet, à moins qu'il ne soit accentué.
L'y final est aussi prononcé très faiblement. Vo se prononce toujours ou. Le g est
toujours dur. Le j se prononce dz. La prononciation de dr, tr, est assez difficile,
et ne peut ôtre bien saisie qu'en entendant parler les indigènes. On doit appuyer
la langue contre la racine des dents supérieures et faire entendre un léger sifflement
dental.
III.— Les diphtongues se prononcent en général comme en français.
Ai. ay, ey se prononcent comme dans le mot ayant. Cependant dans aiza,
Va étant accentué se prononce séparément. Il se prononce aussi séparément, cha-
que fois que a est ajouté comme préfixe ou augment au radical d'un verbe: AIdisa,
de Idina ; A f dura, de Iditra,
- Ao dans le corps d'un mot se prononce o ou au, comme dans le mot français
maussade: Mâotojia, Mo tonne. Ao a la fin des mots se prononce comme doit ou
àou ; mais la voix s'appesantit sur l'o qui est accentué : Hivnao , hianôou.
Va de ao se prononce séparément comme en français, lorsqu'il est ajouté com-
me préfixe ou augment au radical d'un verbe : Aôiuna, de oiuna.
IV. Accent.— L'accent est un des points les plus importants dans la prononcia-
tion du malgache.
Dans Marina, vrai, qui a l'accent sur le premier a, l'a final disparait en quelque
sorte et Vi est entendu très faiblement. Le sens d'un mot Ghange complètement
selon la place de l'accent: Tâ-xana signifie main; Tanâna, village.
L'accent se transporto sur la syllabe suivante à l'impératif et dans tous les dérivés
qui ont un crément. Ainsi dans le radical iLAza, l'accent se trouve sur le pre-
mier a; a l'impératif Milazà, dites; au participe Lazalna, qui est dit ou qu'on dit
ainsi que dans Filazâna, l'action de dire,, il passe sur la syllabe suivante.
Cependant par exception l'accent no change, pas ordinairement; 1* lorsque le radi-
cal est un monosyllahe : LA, Lâvin.v, .qu'on. nie; Fandâvana, l'action 4e nier ; 2° lors-
que le radical n'a que deux syllabes dont la première est accentuée et la dernière
est na, tra, ka .: Fôna, Fipônaxa, supplication ; DéTiiA, Dôrana, qu'on brûle ; Fôka,
Fôhina, qu'on aspire. Dans ce derniercas, lorsque les finales ka, tra ne subissent
aucune modification, l'accent suit la règle générale : Ts.ûka, Tsaikaixa, qu'on trie ;
Kïtra, KiTnÀiNA, qu'on excite.
V. Combinaisons des lettres.— I*a prononciation du malgache est en général
fort douce. Par 6uite cette langue admet par euphonie un grand nombre de combi-
naisons et de changements de lettres. Nous en ferons ici un résumé succinct. Voici
les diverses combinaisons de n précédant tin radical et de na et ny s'unissant au
mot suivant :
î-b
devient
mb :
Man B.(no
devient
Mambabo
»
%
m :
»
Mamâbo
i-f
*
mpt
Ax-Fé
»
Am-pô
»
D
m :
Man fântsika
Mamântsika
1-^-p
11
mp:
Vonim-paiso
i>
VOMM-PÂISO
Il ■
»
m :
Mas pôsakv
»
Mamûsaka
flgïï
vin
mxnana vataxa
Man vAky
Mai* barona
voa ny hazo
Man lâk y
Man mosAvy
Man nênina
Man ré
An-sAha
Man zbhv
S, t, ts et souvent h et h se suppriment après Man et autres préfixes sembla-
bles : Man si mb a, Mam'mba ; Man. tAkona, Manâkona ; Man TsfHY, Manîby ; Man
HÂNTONA, MANANTONA ; MaN KOUKÔLY, MaNOLIKÔLY.
Lorsqu'un mot terminé par ka, tra, s'unit à un mot suivant, ces finales e'élident,
et la première lettre du mot qui suit subit diverses modifications *
n— ▼
devient
mb:
»
»
m :
n-h
»
ng :
»
n
nk :
n-I
»
nd :
n— m
»
m :
n— n
»
n
n— p
»
ndr:
n— s
»
nts:
n— »
»
nj :
devient
Manam-bataxa
»
ManAky
V
MangArona
>*»
VOANKAZO
»
Mandant
9
MamosAvy
»
Manenina
»
Mandre
»
An-tsaha
»
Manjbuy.
f
h
1
r
s
devient
P *
: Tapaka fé d
evient
Tapa-t*.
k
: Tapaka hAzo
»
Tapa-kazo
d
: Mitarika lâlaxa
»
Mitari-dAlaxa
dr ■
Manatitra rAno
»
Manati-drAxo
ts
: Zanaka sAka
»
Zaxa-tsAka
b
Mpivaiiotra vâry
»
Mfivaro-bary
j
î MOLOTBA ZÂVATRA
i
Molo-jAvatra
CHAPITEE II.-RAciNE.
' I.— Il est important de consaitre la racine des mots cl de pouvoir la retrouver
dans ses] diverses modifications. La racine change et se développe avec une ré-
gularité frappante par le moyen des préfixes et des créments. Une fois qu'on a saisi
ce développement, l'intelligence sert plus que la mémoire à apprendre un grand
nombre de mots qui dérivent de la racine.
Certaines racines sont inusitées toutes seules, et ne sont guère connues que des
Européens qui entendant des mots, les ont décomposés selon les règles ordinaires
et sont ainsi arrivés a une racine première. Cependant la plupart des racines sont
usitées ; quelques-unes même le sorït très fréquemment. En général ce sont des
noms, dés adjectifs, des verbes actifs, des participes. Mais il y a même des pronoms,
des adverbes, des prépositions qui forment des conjugaisons régulières.
IL— Il existe, en malgache, un grand nombre do racines qui ne différent que
par quelques lettres et dont le sens est presque le même. Le d se change facilement
en t ; le b en v ou en p-, V f en p; Y h en k; le/ en s ou en ts , etc.; et il se forme
ainsi des racines dont h: sons est quelquefois identique et o^u'il est facile de retenir
a cau6e de leur ressemblance étonnante. Nous allons en citer quelques exemples :
BaxahAxa, DanadAxa, Sanasâxa, Tan at an a.
DanAnaka, SoxAxaka, TonAnak*.
Rehai é ja, Refaréfa, Repahépa, Rf.mauéma, Rçraréra, Boréra, Goréra, Gorac.6-
ra, Forera, Vorav<Sha.
HkFUCÉI'IKA, HlPlKfPIKA, KlFIItÎFIICA, HOFOKÔFOKA.
HeBIHÉBY, SEBiSEBY, SbLISBLY, SELONTS^LtONA, T8OL0TSél.0TRA, HttLOHéLO, HbLINGÉLINA.
BÔRAKA, VÔRAKA, VORAVÔRA.
IIAha, VAha.
111. Racines secondaires.— Outro les racines premières qui ne dérivent d'au-
cune autre, il en existe une multitude de secondaires qai dérivent d'une autre et qui
ont à peu près le môme sens. Une syllabe ajoutée comme préfixe suffit pour cela.
Nous allons donner un exemple dos diverses particules qui forment ces racines se-
condaires :
■
Digitized by
Google
IX
réfixe
Racine
Racine
Dérivé
première
secondaire
\
An
Ténia
ÀNTÔNTA
MlANTÔNTA
Ba
Lélaka
BVLÉLAKA
MlBALKLAKA
Bo
Ridana
- Boridana
MlBORiDANA
Da
Râraka
Dàrâraka
MlDARÂRAKA
Do
Réhitra
DOK*tflTRA
Midor^hitra'
Fa
Ritaoka
Farîtsoka
MlFARfTBOKA
Fo
Rôfotra
FORéPOTRA
Mamorôpotka
Ga
Reraréra
Garera
MlGARBRA
Go
Rodona
GORÔDOXA
MlGO RODONA
Ho
Rirana
HoRfRANA
MlHORfRANA
Ja
Réboka
Jaréboka
MlJARBBOKA
Ka
Ménona
Kambnona
MlKAMÉNONA
Kan
Osa
• Kanôsa
Ki
Raviràvy
KlRAVIRÂVY
MlKIRAVIRAVY
Ko
D6doka
KODODOKA
MlKODÔDOKA
Lan
Asa
LahXsa
Ngo
Rodona
Ngorôdona
MlSGORÔDOXA
Po
Riatra
PORfATRA
Mipor/atra
Ro
Àhana
ROÀHANA
MlROÂHANA
Sa
Félika
ÔAFÊLIKA
MiSAFÉLIKA
Sak
Hélika
SaKBUKA
MiSAKBLIKA
Sam
Fôtina
Sanpôtika
MlSANPÔTlNA
San
Ràtiaka
Sandràhaka
MlSANDRÂHAKA
«
Hôdina
Sangodika
MfiBANGÔfilKA
Som (ovfi intercalé)Sédika
SOM&DIKA
MlSOMÉDUCA
Ta
Borôaka
Tadorôaka
MlTABORÔAKA
Tan
Vérina
Tambérina
MtTAUBÉRIXA
c
Hôiika
TaXGÔLIKA
MlTANGOMKA
To
Hinjaka
TOHfXJAKA
MlTORIftJAKA
TonVom intcrcalé)T6otra
TOM^ETRA
MlTOMÔKTRA
Ton
Hilana
TONGÎLANA
Mitong/lana
Taa
Ràpaka
Ïsarâpaka
MlTSARÂPAKA
Tsan
Ylkina
TBAMDfKINA
Mitsambi'kina
Tsi
Karoka
TSIKJLrOKA
MlTSIKÂHOKA
Tsin
Vàdika
TsiMBÂDlKA
MlTSIMBÂDIKA
«
Hérina
TSINGÉRINA
MtTSINGRRINA
Tso
Rlafca
Tsori'aka
MlTSORfAKA
Va
Lampatra
Valâmpatra
MlVALÂMPATRA
Vo
Zlbitra
VozfHITRA
MlVOZÎHITRA
IV. Dnplicatif.— La plupart dos racines malgaches se redoublent. "Elles for-
ment ainsi un nouveau mot en général plus usité et qui indique la mémo action
faite avec moins d'intensité, ou plus fréquemment, et quelquefois même avec plus do
force. En général dans ces duplicatifs la racine première est seule redoublée :
M/dina, descendre, devient Midinîdixa, descendre souvent. .
Cependant l'n de .Van est quelquefois intercalée dans le verbe. Ainsi on dira:
Maxavisâvy, de Manavy ( avy ) ; Maxamplnâmpy, de Manampy (ampy); Mandandâ.
do La ; Manekinéky, de Maneky ; Manbso.nbso et Maxbsoéso, de Maneso (eso);
Manotaxôta, de Manoti (ota).
De môme dans les adjectifs qui commencent par m et qui sont eux-mômes raci-
nes, ou qui forment une racine secondaire, V m est Intercalée dans le tluplicatif ;
Mailamâilaka, dupl. do Mailaka ; Mklombloka, dupl. de Meloka (heloka).
V. Investigation de la racine.— Un point important et difficile pour [con-
naître la langue, r'est le pouvoir retrouver la racite au milieu des diverses nio-
Digitized by
Google
X
dïfications qu'elle subit. Il faut pour cela savoir retrancher ec qui précède la raci-
ne, et ce qui la suit.
!• Il faut d'abord savoir retrancher ce qui la précède. Ce sont les préfixes :
M, Ma, Man, Jfana, Manka, Mifan, Mampifan, Mampan, Mifampan, Mi t
Mampi, Mifampi, Maha, Afampaha, Miha, M&mpihâ, F, Mp.
Il faut aussi tenir compte de 1* a qui précède la racine dans le participe qu'on
peut appeler participe augraent, et de ha précédant le participe présent passif des
adjectifs commençant par une consonne : Ats/ndry, de Tsindry ; HamaiUnina, de
(marina), qu'on justifie.
2* Il faut de plus savoir retrancher les créments na, ana, ina, ena, bina, zina,
vana, zana, qui s'ajoutent à la racine et savoir reconnaître les modifications . que
subissent les lettre de la racine. Nous parlerons plus loin de ces deux difficultés.
CHAPITRE III.- participe.
Dans les verbes malgaches, les participes et les impératifs correspondants sont
d'un grand usage.
I.— Bon nombre de participes passifs sont des racines, et n'ont besoin d'aucun
préfixe. Ils peuvent être suivis d'un régime indirect :
Hitako fzY, je le vois; Efa hitako ïzy, je l'ai vu; He hitako izy, je le verrai.
IL— Voa.— La racine précédée de Voa, forme le participe passé passif et ex-
prime toujours une action subie, reçue par le sujet •• Voakapoky ny tompony fzY,
il a été frappé par son maître. On peut faire aussi précéder Voa du mot efa et
le sens reste le même.
Ce participe passé peut être mis au futur en le faisant précéder de la particule ho:
IZAY HOVAHAN\REO BTY AMDONIN' NY TANY, DIA HO VOAVAHA ANY AN-DANtTRA KÔA,
ce que vous délierez sur la terre, sera délié dans le ciel.
Il est aussi un grand nombre de participes passés passifs qui reçoivent une au-
tre forme en intercalant in ( prononcé quelquefois on ) après la première conson-
ne du radical : Novini'diko io ou Efa novinIdiko ou "Voavidi'ko, je l'ai acheté.
III.— Tafa.— Tafa placé devant la racine f.rme un participe actif et indique
un passé complètement écoulé ou bien une action passée dont l'effet dure encore.
Il indique de plus que le sujet s'est mis par lui-même, par sa propre action, dans
l'état marqué par la racine :
Nony tafatsangana tao izy, lorsqu'il se fut levé en cet endroit.
Tafatsangana ou Efa tafatsangana ao fzv, il s'est levé là et il est encore debout.
Ce participe correspond au verbe neutre: Mi: nitsângana, il s'est levé.
Lorsque ce participe se rapporte à un objet inanimé, il signifie que le sujet s'est
mis de lui-même, involontairement, accidentellement, dans l'état exprimé par la
racine : Tafalat^aka ny voankazo, les fruits sont tombés.
On peut mettre le participe tafa au futur en le faisant précéder de ho ; Ho tafa-
vory RAHAJiprrso ny VAHÔAKA, le peuple sera réuni demain.
IV.— Le participe présent passif qui esL très usité, se termine par ana, kna, ina,
fana, sina, zana, zina, vana et a un impératif passif correspondant. Le tableau
suivant montrera les diverses modifications que subit la dernière syllabe ou voyel-
le de la racine :
Racine.
Làza
Fôha
Sasa
Doka
Kltra
Là
Àry
Participe.
Impératif.
Laxaina,
qu'on dit
Lazào.
Fohazina,
qu'on éveille
Fohazo.
Sasàna,
qu'on lave
Sasîio.
Dokaf&na,
qu'on flatte
Dokàfy.
Kitràina,
qu'on excite
KitrAo.
Làvina,
qn'on nie
Uvy.
Arlana,
qu ou jette
Ariu.
Digitized by
Google
XI
Tdry
Torina*
qu'on entaille
îon'o.
Tèry
Teréna,
qu'on presse
Teréo*
Téty
Tetésina,
qu'on parcourt
îetézo.
Héty
Hetésana,
qu'on tond
Itelézo.
Nôfy
Noflsina,
qu'on rêve
Noffeo.
Réfy
Refésina,
qu'on mesure
Roféso.
ôty
Otazana,
qu'on cueille
Otàzo.
ftndy
jBndasina,
(Endasina,
qu'on rôtit
Endâzo.
Ântso
Antstfna,
qu'on appelle
Aotsoy.
S61o
Soldana,
qu'on remplace
Solôy.
T*tnjo
Tsinjévina,
qu'on regarde
Tsinjôvy.
Àro
Arévana,
qu'on protège
Àrévy.
T6vo
Tovôsina,
qu'on puise
Tovézy.
Fôno
Fonôsina,
qu'on enveloppe
Fonôsy.
Tàsana
Tasànina,
qu'on regarde
Tazano.
Âmbina
. Ambénana,
qu'on garde
Ambéno.
Andrana
Andràmana,
qu'on goûte
Andrdmo.
Lena
Lémana,
qu'on mouille
Lémo.
Tandrlna
Tandrémana,
à quoi on fait atten-
Tandr^mo.
Vélona
Velômina,
qu'on nourrit [tion Velômy.
Héliiia
Helénina,
devant qui on passe
Hélène.
Àraka
Aràhina,
qu'on suit
Aràho.
Lélaka
Lalâfina,
qu'on lèche
Lelafo.
Téiçlka
Tevébina,
qu'on perce
Tevého.
8àtroka
Satréaana,
qu'on coiffe
Satrôhy.
Dotra
Dtoana,
qu'on brûle
Dôry.
Trlaira
Triàrina,
qu'on déchire
Triàro.
Avotra
Avôtana,
qu'on arrache
Avôty.
86katra
Sokàfana,
qu'on ouvre
Sokàfo.
HévKra
Herérina^
qu'on pense
flevéro.
Un certain nombre de participes présents passifs se forment en mettant ha devant
l'adjectif qui commence par une consonne : Ham asikina, de masina, qu'on sanctiûe.
Quelques participes se forment aussi en supprimant m à man ou manka : Ma*-
calatba, ancalârina, qu'on vole; Mankahàla, ankahalAina, qu'on déteste.
On peut mettre ces divers participes présents au passé et au futur, on les faisant
précéder des particules no, ho : Nolazaiko taminao izàny, je vous l'ai dit ; Hoha-
MAKiNiyA izasy, ce sera prouvé. Lorsque le radical commence par une voyelle, ïn
et l'b seules restent ; Aràhina, NarAhina, Harâhina.
V.— Participe augment.— Il y a un participe qu'on peut appeler augment,
parce qu'il reçoit A devant le radical Beaucoup de racines qui n'ont pas lu parti-'
ripe présent dont nous venons do parler, ont ce participe augment et dans ce cas-
ce participe a le mémo sons : Atsângana, qu'on dresse.
Lorsque le radical a le participe présent ordinaire, il a ordinairement un parti-
cipe augment, qui signifie en général tout ce dont on peut se servir pour mettre
le sujet dans l'état exprimé par la racine : Ixdro ny mbnaka ahosotra àzy, voilà la
graisse pour l'oiudr.\
Quelquefois ce participe augment a les deux sens à la fois. Ainsi Afâtotra veut
dire qu'on enchaîne, aussi bien que Fatûrana, et il signifie en même temps le lien
qui sert à attacher : Ixnno ny Kofetiy apatotha âzy, voilà le lien pour le garrotter.
On obtient le passé et le futur de ce participe augment, en le faisant précéder
de n et de h : Izao no tbny navaliko âzy, voici les mots par lesquels je lui ai ré»
pondu; Ny vola no havalcxao azy amy ny vouona natèiuny, vous lui donnerez do
l'argent en échange de l'oiseau qu'il a apporté.
te piirticijc aucun nt a un impératif correspondant qui a le môme sens que lui:
Digitized by
Google
XII
àtbangano io hazo io, dressez oo bois ; Afatory îzT, attachez-le ; Afatory azy io
kofbhy io, attachez-le avec cette corde.
VI.— Outre les participes précédents, il y a aussi parfois un participe présent
passif terminé en Ana, qui indique toujours une personne ou une chose recevant
l'objet ou l'action, et dans ce cas le participe augment ou le participe ordinaire in-
dique l'objet qui est donné :
Ny axkizy m adinika no tolouaka voaxkàzo, c'est aux petits enfants qu'on offre
des fruits.
Ny voaskazo no atolotra âzy, les fruits leur sont offerts.
Ny fer y no tbtkvajîa fanaf<3dy, c'est sur la plaie qtfil faut faire, couler le re-
mède goutte à goutte.
Go participe a aussi un impératif correspondant : Tolory vomnkazo lzy, offrez-
lui des fleurs.
Le sens ordinaire de ces trois derniers participes se trouve d'une manière claire
dans le radical Tafy :
Tafi'na, qu'on porte comme vêtement.
Tafiana, celui qu'on revêt, qu'on habille.
Atâfy, ce qui sert à revêtir, à habiller.
Ny lamba tap('ko, le lamba dont je me revAts.
Tafiako lamda izy, je le revêts d'un Lamba.
Ny lamba atafiko azy, le Lamba dont je le revêts.
CHAPITRE IV.— préfixes vbiibaux.
Il existe en malgache un grand nombre de préfixes qui donnent divers sens au ra-
dical.
1* Man ou Mam, selon les combinaisons des lettres dont nous avons parlé pré-
cédemment, est un des préfixes les plus usités et donne ordinairement à la racine
un sens actif: Tsà\ngana, Manâxgana, dresser; Fôrona, Mamôroxa, fabriquer, créer.
2* Mana et Manka donnent à la racine un sens actif: Sltrana, Manasurasa,
guérir,- SfTRAKA, Maxkasîtraka, agréer. *•
3* Ma et M. Ma se place devant quelques racines commençant par une conson-
ne ou par une h aspirée: Hây, Mahây, savoir; Tâhotra, matâhotra, craindre,
i Quelquefois M se trouve seul devant un radical commençant par une voyelle: âka,
r. M aka, prendre.
4* Maha se placo devant la plupart des radicaux. On l'appelle préfixe potentiel,,
parce qu'il indique ta capacité, le pouvoir, la faculté, la force de mettre le sujet
dans l'état indiqué par la racine :
M ah atâfo, pouvoir couvrir, qui peut couvrir, se dit de celui qui peut couvrir un"
toit, ainsi que des objets suffisants pour le couvrir.
Mah vdioy, pouvoir trancher, qui peut trancher, so dit de l'homme qui tranche et
aussi de l'instrument qui suffit pour cela.
5* Mi est un préfixe très usité qui se place devant la racine et lui donne ordinai-
rement un sons neutre : A la, Miâla, so retirer.
Mi perd Vi lorsque celui-ci so trouve déjà au commencement du radical : Ioina,
Mi dîna, descendre.
4 6* Miha indique qu'on so met peu à peu, graduellement, dans l'état marqué parla'
racine: Sârotra, Mihasâr8trk, devenir ch?r, difficile; Maxârîtra, Mihym vnâritrv,
guérir peu à peu.
7* Préfixes causatifs et réciproques. Tous les préfixes précédents peuvent
prend ro le préfixe cau«at if Mamp remplaçant m.
Les préfixes m, n\, man, mana. manka, peuvent p/cn-lrc le préfixe rieipr-jq-io Mik'
remplaçant Y m. * - . ■ ' '
Digitized by VjOOQ IC
xin
Mifampi u'est que le réciproque do mï lors môme qu'il renferme le causatif mampi:
Miabahâda, saluer; Mampiarahâda, mire saluer ; Mifampiarahâsa, se saluer réci-
proquement.
Les réciproques précédents peuvent prendre le causatif mamp : Mifâmaly, se répoa-
dre réciproquement ; Mampifamaly, faire répondre réciproquement, obliger des in-
dividus à se répondre les uns aux autres.
Le préfixe réciproque Mi f peut se placer devant les causatifs de fc, ma, man, mana,
manka: Mampamângy, faire visiter ; Mifampamangy, se faire visiter réciproquement
par quelqu'un.
Voici le tableau des divers préfixes verbaux :
Simple
Causatif
Réciproque
Causatif
du réciproque
Réciproque
du causatif
M
Mamp
Mifamp
Ma
Mampa
Mifa
Mifampa
Man
Ma m pan
Mifan
Mampifan
Mifampan
Mana
Mampana
Mifana
Mampifana
Mifampana
Manka
Mampanka
Mifanka
Mampifan ka
Mifampanka
Maha
Mampana
Mi
Mampl
Mifampi
Miba
Màmpiha
Pour mettre ces divers préfixes au passé et au futur, on change m en n et n en h :
Nampamangy azy àho, je l'ai fait visiter; Hipamangv izy iréo, ils. se visiteront.
Cette règle s'applique même aux adjectifs dont la racine commençant par une
consonne, est précédée de Ma : Marâry ( rary ), narâry, habâry.
' Les divers causa tifs Mamfan, Mampi ont en général un participe présent passif
ainsi que l'impératif correspondant.
Simple
Milàza
Dire
Mankalàza
Louer
Mangataka
Demander
Causatif
Mampilàza
Faire dire
Mampankalàza
Faire louer
Mampangàtaka
Faire demander
Impératif
Ampilazao.
Faites dire.
Ampankalazdo.
Faites louer.
Ampangatâho.
Faites demander.
Ampifamalfo.
Participe
Ampilasàina
Qu'on fait dire
Ampankalazàina
Qu'on fait louer
Ampangatahina
Qu'on fait demander
Mifamàly (mamaly) Mampifam*Jy Amplfamalina
Se répondre, Obliger à se répondre, Qu'on oblige à se répondre, Obligez à se ré-
pondre
8* Fan, Fi, etc. Il suffit de changer en, f Tm des divers préfixes cités plus
haut pour former des substantif* qui expriment, soit la manière de (aire l'action,
soit l'état marqué par la racine diversement modifiée par ces préfixes. De plus pour
tous les verbes actifs, cette f indiqua celui ou ce qui subit ordinairement l'action,
celui ou ce qu'on a l'habitude ou le devoir de...
Fankalâza, celui qu'on loue ordinairement, qu'on doit louer, manière de le louer.
FilIza, ce qu'on dit ordinairement, ce qui se dit ou qu'on doit dire, manière de le dire.
Fakdéha ( de maodeha, v.n. ), manière d'aller, de marcher,
Fampilâza, ce qu'on fait dise, ordinairement, manière de le faire dire.
Fihaaâtsy, manière de devenir mauvais peu & peu.
Cependant Fahatsâr a, de mahatsâra ( et autres semblables), a le même sens que
Fabatsarâkà, Hatsâra, Hatsarâna, la bonté.
d* Mpait, fcfpi. En changeant en mp l'm des préfixes énumérés plus haut, on
forme un grand nombre de substantifs agents, qui signifient celui ou ce qui fait or-
dinairement l'action, indiquée par la- racine diversement modifiée par ces préfixes:
Mamângy, visiter ; Mpamângy, le visiteur, eewi qui a l'habitude de vtsiler.
Mandéha, aller; Mpandéha, celui qui va souvent, le voyageur.
Digitized by
Google
XIV
Cependant il est à observer que les substantifs agents, lorsqu'ils sont employés
pour les causatifset les réciproques, sont en général inusités et incompris.
CHAPITRE V.— FORME RELATIVE.
La forme relative des verbes est particulière à la langue malgache. On ne trou-
ve rien d'analogue dans les langues européennes. Elle offre par conséquent une dif-
ficulté sérieuse aux étrangers. Elle est appelée relative parce qu'elle exprime par
elle-même les diverses relations de temps, de lieu, de moyen, d'instrument, de motif.
LeR. P. Ailloud explique parfaitement ce point difficile à la page 200 et suivantes
de sa grammaire.
I. Diverses relations.— 1* Relation de temps.
Alakamisy no n amaxgiâko ÀiY, c'est jeudi que je l'ai visité. C'est comme si l'on
disait: Tamy ny alakamisy namangy azy Airo.
Andro isojïa no nahitanao azy? quel jour l'avez-vous vu?
2* Relation de lieu.
Taiza no nahalalanao Azy? Où l'avez-vous connu? Tany antDafy no nahitako azy,
c'est au delà des mers que je l'ai vu.
3* Relation d'instrument.
Inty ny tsofa hamakiana ny bazo fîsaka, voici la scie pour fendre la planche.
4° Relation de matière,
Ny lambambxa no amonosan' ny malagasy ny fâty, c'est dans un Lamba rouge que
les Malgaches enveloppent les morts. On peut dire aussi: Ny lamdamena no afonon'
NY MALGASY NY MÀTY.
On voit par cet exemple que le participe augment signifiant ce^quitsert à faire une
chose, peut se rendre par la forme relative. Cependant la forme relative offrant du
vague et de l'ambiguïté» il vaudra mieux souvent se servir du participe augment:
Inona no hanafoanao ny tbano? Avec quoi couvrirez-vous la maison?
Ny tanimanga no hatafoko azy, je la couvrirai avec des tuiles.
Inona no banafoanâo, présente de l'ambiguïté et peut dire- aussi avec quel instru-
ment, pour quel motif la couvrirez-vous?
5* Relation de moyen.
Ny fabbndubna no androsoan'ny firb.néna tokoa, c'est la sagesse qui fait vrai-
ment progresser les nations. ■
6 # Relation de motif.
Ny NAMAKGfAito azy, izy namangy ÀHY, le motif pour lequel je l'ai visité, c'est qu'il
m'a visité lui-môme.
Ahoana no amonoanao ny ankizilabinao? pourquoi frappez-vous votre esclave?
Cette relation de motif s'applique à la personne*, pour laquelle ou à laquelle on fait
quelque chose et dans ce cas la forme relative équivaut au participe toujours termi-
né en ana:
IZA NO ANOLORANAO OU TOLORANAO NY VONINKAZO? à qui 0ffreZ-V0U8 les fieurS?
Ny olona nifonako taminâo, l'homme pour lequel je vous ai demandé pardon.
Ny olona a an al an ao ua, l'homme que vous avez saigné.
7* Relation de partie par rapport au tout.
Nahalaniana ny volako, j'ai dépensé une partie de mon argent; Nabavbrbzana Ny
<3mbiko, j'ai perdu quelques-uns de mes boaufs; Nanalana ny kntanào, on a enlevé
quelque chose à votre charge.
Remarques.— (a; La forme relative se met au passé ou au futur en la faisant
précéder de n ou h, et peut former ainsi de véritables substantifs.. F placée de-
vant, indique une action présente :
Nynabatongavan'ny Mpamonjy nahafaly ny tàny, ary ny habatongavany hampa-
tahotra ny rats y fanâoy, le premier avènement du Sauveur a réjoui 1% terre, son
futur avènement épouvantera les méobants.
Ny faiiatongavanao mauafaly anay, votre arrivée nous fait plaisir.
h
Digitized by VjOOQ IC
XV
fb) Pour certa'n» verbes, la fonne relative est employée à la place du participe
ordinaire et prend le môme sens-.
Ny zavatra sianârako, la chose que j'ai étudiée.
Ny oloxa axkasitrâhako, la personne qui me plait.
Ny loza niarétako, le malheur que j'ai enduré.
Ny nandiduny Jeso ny mpiânany, ce que Jésus commanda & ses disciples.
(e) La forme relative a ordinairement un impératif correspondant.
Axetézo ny voloxao, fa lava loatra, coupez un peu vos cheveux, parce qu'ils sont
trop longs.
Axaoyy vary xY vahi'ny, préparez le riz pous notre note.
Mra isasaro kely izaxy uaiiaraha izvxy, prenez un peu de peine pour cette affaire.
II. Formation du participe relatif. — Le participe relatif se forme en retran-
chant Vm du préfixa et en faisant subir à la fin du mot des modifications analogues à
relies du participe présent passif or Jinaire. Le tableau suivant indiquera mieux que
toutes les règles, comment il se forme ordinairement.
Racine
Vôha
Fôha
Là
Dôka
Soa
Teté
Ampy
Téry
Héty
Réiy
Éndy
Foy
Ôty
Aatso
Fôno
Aro
Vovô
T6
Andrana
Lena
Tandrina
Fantlna
Lévona
Yélona
Àraka
Lélaka
Tétika
Hôhoka
Anatra
Sôkatra
Fétra
Hévitra
Àvotra
Dôtra
Verbe
Mamôha, ouvrir
Mamôha, réveiller
Manda* nier
Mandôka, flatter
Manasoa, faire du bien
Miteté, dégoutter
Manàmpy, aider
Manéry, presser
Manéty, tondre
Mandréfjr, mesurer
Manéndy, rôtir
Mamôy, quitter
Miôty, recueillir
Miantso, appeler
Mamôno, plier
Hiàro, protéger
MItotô, aboyer
Mankato, approuver
Manandrana, goûter
Mandéna, mouiller
Hitandrina, veiller
Mifantina, éplucher
Mandévona, anéantir
Mamélona, nourrir
Manaraka, suivre
Milélaka, lécher
Mitétika, découper
Manôhoka, chavirer
Mananatra, avertir
Manèkatra, ouvrir
Mamétra, limiter
Mihévitra, penser
Manàvotra, arracher
Mandôtra, brûler
Forme relative
Impératif
Amohana
Amohây
Amohazana
Amohàzo.
Andavana
Anddvo.
Andokàfana
Andokafy.
Anasoavana
Anasoâvy.
Itetévana
Itetévo.
Anampiana
Anampio.
Aneréna
Aneréo,
Anetézana •
Anetézo.
Andrefésana
Andreféso.
Anendàsana
Anendaso.
Amolsana
Amoizo.
Iotasana
Iotazy.
Iantsôana
Iantsôy.
Amonosana
Amonôsy.
Iarovana
Iarôvy.
Ivovosana
Ivovézy
Ankatoavana
Ankatoàvy.
Anandràmana
Anandràmo.
Andémana
Andémo.
Itandrémana
ltandrémo.
Ifanténana
Ifanténo.
Andevdnana
Andevôny.
Ameldmana
Amelômy.
Anaràhana
Anaraho.
Ilelàfana
Ilelâfo.
Itetéhana
Itetého.
Anonôfana
Anohôfy.
Ananàrana
Anan&ro.
Anokafana
Anokàfo.
Amérana
Améro.
Ihevérana
Ihevéro.
Anav6tana
Anavôty
Anddrana
Andory.
Digitized by
GoogIé J
ABREVIATIONS.
adj.
adjectif.
adj. num.
adjectif numéral.
adj. num. ord.
adjectif numéral ordinal
adi\
adverbe.
art.
article.
comp.
comparaison.
conj.
conjonction.
déni.
démonstratif.
fio-
ligure.
indéf.
indéfini.
int.
interjection.
loc.
locution. (1)
loc. adv.
t locution adverbiale.
loc. comp.
locution comparative.
loc. conj.
locution conjonctive.
loc. prép.
locution prépositive.
nég.
négation.
P.
participe.
pi.
pluriel.
pos.
* possessif.
prèp.
préposition.
pron.
pronom.
pron. pcrs.
pronom personnel.
tel.
relatif.
8.
substantif.
sf.
substantif féminin.
s m.
substantif masculin.
va.
verbe actif.
v. imp.
verbe impersonnel.
vn.
verbe neutre.
vpr.
verbe pronominal.
voy.
voyez.
remplace le mot principal de l'article ou des
mots du membre dé 'phrase précédent.
(t) Sous le titre de lecutton sont rangée» les eipresslons françaises qui ne peuvent pas m traduire par des
termes correspondants en malgache.
k
Digitized by VjOOQ IC
DICTIONNAIRE
FRANÇAIS-MALGACHE
A
À SA
A, prèp. 1* Indiquant la tendance, le ter-
me : Amy, forme relative. Porter quel-
que chose — quelqu'un. Manati-javatra
amin'olona. Parier — son père. Mitony
amy ny rainy. S'appliquer — l'étude.
Milozoka amy ny fianarana. C'est — vous
que ces paroles s'appliquent. Hianao no
iharan* ireo teny ireo. 2° — , Indi-
quant le temps-. Amy, raha. Je l'ai vu
— la fin du mois dernier. Izaho efa nahi-
ta azy tamy ny faran* ny volana teo.
Arrivez — midi. Tongâva raha mitatao
vovonana ny andro. 3° — , Indiquant le
lieu : Any, amy. Il est — bord. Any an-
tsambo izy. Il ira — Tamatave. Ho any
Toamasina izy. Il a été blessé— l'épau-
le. Naratra tam'y ny sorony izy. 4*—, In-
diquant la distance, l'intervalle: Hatra-
ny, hatramy. D'ici— Tamatave. Hatreto
ka hatrany Toamasina. Il travaille du
matin au soir. Miasa hatramy ny marai-
na ka hatramy ny hariva izy. 5*—, In-
diquant la possession : Any, pronom per-
sonnel complément. Tout appartient-
Dieu. An' Andriamanitra ny zavalra
rehetra. Ce livre est— moi. Ahy ity boky
ity. 6 # — , Indiquant l'instrument: Amy.
Se battre— l'épée. Miady amy ny saba-
tra. 7 # — , Indiquant la succession, l'or-
dre*. Tsy. Peu— peu. Tsîkelikely. Deux-
deux. rsiroaroa.8 e — , Indiquant la con-
formité : Araka. — votre avis, que faut-il
faire ? Araka ny hevitrao, inona no toko-
ny hatao? 9° — , Devant un infinitif:
Infinitif futur, participe, raha, tokony. Il
se prépare — partir. Mioman-ftande/ia
izy. Il n'a pas — manger. Tsy manan-
Aohanina izy. Maison— vendre. Trano
amidy. Difficile — raconter. Saro*
dazaina> sarotra holazaina. —le voir,
on dirait qu'il est fou. Toa adala izy
raha jerena. C'est un avis — suivre.
Hevitra tokony harahina izany. || toc.
Il n'est bon — rien. Tsy azo atao na
inona na inona izy. Tamatave est —
huit jours de marche de Tananarive.
Toamasina sy Antananarivo dia lâlan-
kavaloan' andro. D'ici— cent ans le
pays aura bien changé. Hiova dia hio-
va ny toetry ny tany raha afaka zato
taona. etc., etc.
ABAISSÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voaetry,
naetry, voaidina, naidina. 2* fig. Voai-
vaiva, noivaivaina, voazimbazimba, no-
zimbazimbaina.
ABAISSEMENT, sm. {• Fanetrena,
fietrena, fietry, lampidinana, fldinana.
2° fig. Fanetren-tena, fanivaivana, fa-
hivàna, fanazimbazimbana, liva2inana.
ABAISSER, va. {• Manetry, mampidina.
— le terrain. Manetry ny tokotany. —
les voiles. Mampidina ny lain-tsambo.
2° fig. Manetry, manivaiva, manazimba-
zimba. Dieu abaisse l'orgueilleux. An-
driamanitra manetry ny mpiavonavona.
S'abaisser, vpr. !• Mietry. midina. 1 9 fig.
Manetry tena, manambany tena, mani-
vaiva tena, mivazina. S'— devant Dieu.
Manetry tena eo anatrehan' Andria-
manitra. Il s'abaisse à des démarches
indignes de lui. Manambany tena,
Digitized by VjOOQlÇj
ABA
ABA
manivaiva tena, mivazina amy ny
zavatra tsy mendrika azy izy.
ABANDON, sm. 1° Fandaozana, fana-
riana, famoizana, fahafoizana, fanolora-
na, fanoloran-tena. II vit dans un— géné-
ral. Nilaozana, narian' ny olona rehetra
izy. Ha fait 1*— de sa fortune et même
de sa vie. Namoy, nahafoy ny hareny
mbamy ny ainy aza izy. Le chrétien vit
dans un parfait— à la volonté de Dieu.
Ny kristiana manolo-tejia tsara ao am-
pelatanan' Andriamanitra. 2° fig. Faha-
tsorana, toky. Parler avec—. Miteny
&m\m-pahatsorana, amïn-toky.
A l'abandon, ac/r.Baranahiny, asa azy.
Laisser à V— ses biens et sa famille. Ma-
nao baranahiny, etc., ny hareny sy ny
fianakaviany.
ABANDONNÉ, ÉE, p. et adj. Nilao-
zana, nariana, nafoy, foy, natolotra, na-
vela, haolo, tsy azo antenaina. Village—.
Tan.îna nilaozana, haolo. Malade—.
Marary tsy azo antenaina.
ABANDONNEMENT, sm. Fandaoza-
na, fanariana, famoizana, fahafoizana,
famelana. Il a fait un— général de tous
ses biens. Nafoiny, nacelany avokoa
ny fananany rehetra.
ABANDONNER, va. Maudao. mana-
ry, mamoy,' mahafoy, manolotra. mame-
la. —le pays. Mandao, mamoy, maha-
foy ny tanin-drazana. Il a abandonné
la ville. Nandao ny tanâna izy. — ses
enfants. Mamoy, manary ny zanany.
— ses biens aux pauvres. Mamoy, ma-
hafoy, manolotra ny fananany ho any
ny mahantra. — l'étude. Mamcla ny fia-
narana II l'a abandonné à ses penchants.
Nafoiny, navelany hanaraka ny fiton-
gilanan-dratsiny izy.
S'abandonner, vpr. Manolo-tena, ma-
r naraka, miondrika, matoky. S'— à la
Providence. Manolo-tena eo am-pela-
tànan' Andriamanitra. S' — à ses pas-
sions. Manaraha ny filan-dratsiny. S' —
au désespoir. Miondriha amy ny fa-
moizampo, mamoy fo. Je m'abandon-
ne à vous. Matoky anao aho. Voy. Se
livrer.
ABASOURDIR, va. 1° Mankarenina,
maharenina. Ce coup de tonnerre m'a
abasourdi. Nankarenina, naharenina
ahy izany kotro-baratra izany. 2° fig.
Mahaketraka, mahakivy. La perte de son
procès Ta abasourdi. Ny fahareseny tamy
ny ady nahaketraka, nahakivy azy.
ABÂTARDI, IE, adj. Niharatsy.
ABÂTARDIR, va. Maharatsy, mampa-
haratsy.
S'abâtardir, vpr. 1° Miharatsy. Les plan-
tes d'Europe s'abâtardissent à Madagas-
car. Ny zava-maniry avy any Eoropa
miharatsy rahefa tonga aty Madagas-
kara. 2° fîg. L'homme s'abâtardit dans
l'oisiveté. Ny olona miharatsy raha
ào anatin'ny fidonanaham-poana.
ABÂTARDISSEMENT, sm. Fihara-
tsiana.
ABAT-JOUR, sm. Famorian-kazavana.
ABATTAGE, ABATAGE, sm. Fan-
davoan-kazo, fikapan-kazo, fandavoana
omby, famonoam-biby.
ABATTIS, ABATIS, sm. Antontan-ja-
vatra betsaka nalavo,— voakapa,— no-
vonoina.
ABATTEMENT, sm. 1° Harerahana,
faharerahana, haliosana, fahosana, havo-
zoana. 2° fîg. Fahareraham-po, fahake-
trahana, fahakiviana.
ABATTOIR, sm. Tokotany na tranofa-
monoana omby.
ABATTRE, va. \° Mandavo, manjera,
mamotraka, manongana, mandrava, mi-
kapa, mijinja, mamira, mitevy, mandri-
paka, mamono, mampandry. Le vent a
abattu cet arbre. Ny rivotra nandavo,
nanjera, namotraka, nanongana io
hazo io. Abattez cette maison. Azerao,
ravao ity trano ity. —un arbre. Man-
davo, mikapa. mijinja, mamira hazo.
— une forêt. Mihapa, mijinja, mitevy,
mandripaka ala. — des animaux. Man-
davo, mandripaka, mamono biby be-
tsaka. La pluie abat la poussière. Ny
orana mampandry ny vovoka. 2° fig.
Mandreraka, mahareraka, mahosa, ma-
havalaka. La maladie l'a beaucoup abat-
tu. Ny arctina nandreraka, etc., azy
mafy. 3° — , Maharera-po. mahaketraka,
mahakivy. La souffrance l'abat. Ny faho-
riana maharera-po, etc., azy.
S'abattre, vpr. 1° Lavo, potraka. Le che-
val s'est abattu. Lavo, ete.ny soavaly.
2° — , Mihena. Le vent s'abat. Mihena
ny rivotra. 3° — , Mirotsaka, miantoraka.
Les pigeons s'abattirent sur le riz. Ny
voromahailala nirotsaka tamy ny vary.
Le miian s'abattit sur les poussins. Ny
papango niantoraka tamy ny akoho
kely.
i
Digitized by
Google
ABH
— .3 —
ABO
ABATTU, UB, p. et adj. i° Lavo, nala-
vo, voazera, nazera, potraka, napotraka,
voaongana, naongana, rava, voarava,
noravana, voakapa, nokapaina, voajinja,
nojinjaina, voafira, nofiraina, voatevy,
notevezina, ripaka, voaripaka. naripaka,
voavono, novonoina, maty, natnpan Iri-
na. 2* fig. Reraka, osa, mavozo, valaka.
3» — t Rera-po. ketraka, kivy. Qui a le vi-
sage — . Kivikivy endrika.
ABAT-VENT, sm. Fiaro rivotra.
ABAT- VOIX, sm. Fanindry feo, ta-
taoa'ny fitorian-teny.
ABBAYE, sf. Tranon' ny relijiozy.
ABBÉ, sm. 1° Lehiben' ny relijiozy lehi-
lahy. 2* — , Pretra, mpianatra ho pretra.
ABBESSE, sf. Lehiben' ny relijiozy ve-
hivavy.
ABCÈS, sm. Vainomby, kifongo L — a
été percé. Efa nopotsirina ny vamom-
by, etc.
ABDICATION, sf. Famoizana, fahafoi-
zana r famelana.
ABDIQUER, va. Mamoy, mahafoy, raa-
mela. Il y a des rois qui ont abdiqué
la royauté. Nisy ihpanjaka maro izay na-
moy, nahafoy, namela, ny fahefana na-
hampanjaka azy. — sa liberté. Mamoy,
mahafoy ny sitra-pony.
ABDOMEN, sm. Kibo.
ABDOMINAL, ALE, adj. Ao amy ny
kibo. La région abdominale. Ny faritry
ny kibo.
ABÉCÉDAIRE, sm. Abidy, * fiandoha-
mianatra.
ABEILLE, sf. Renitantcly.
ABERRATION,?/'. i'Fielezana, flhaha-
fana. — de la lumière. Fielezana, fiha-
hafari ny tsirim-pahazavana. 1°fig. Ha-
disoan-tsaina. fitotototoan-tsaina.Qu lie
n'est pas son—! Hadisoan-tsaina, etc.,
manao ahoana ny azy !
ABÊTIR, va. Mahadala, mahadomelina.
S'abêtir, vpr. Mihadala, mihadomelina.
ABHORRER, va. Mankahala, manao
halavolo, tsy lia mainty. — quelqu'un.
Mankahala, etc., olona.
ABÎME, sm. 1° Tovana.hanlsana. Il est
tombé dans un — . Nianjera tany an-te-
rana, tao amy ny hantsana izy. 2° fig.
Tevana.loza.antambo. Danser sur le boni
d'un— .Mandihyamoron-tenana,ambony
loza, mitsinjaka ambonin' ny antambo.
Comme Gouffre. 3° — ,Tsy takatry ny sai-
na. Los mystères sont des abimes. Tsy
takatry ny saina ny mistery. H loc.
C'est un — de science. Tsy misy zava-tsy
hainy, mahagaga ny fahaizany, tapi-
java-tsy hay izy.
ABÎMER, va. Manimba, mandrovitra.
La grôte abîme les plantations. Ny ha-
vandra manimba ny voly. L'enfant fo-
lâtre abîme vite ses habits Ny ankizy
mpitrifantrifana mandrovitra haingana
ny akanjony.
S'abimer, vpr. 1° Milentika. Le navire
s'est abîmé dans les flots. Nilentika ta-
ny anaty ranomasina ny sambo.2°— ,
Simba, simbana, mihiasimba, rovitra,
rovitina. Les objets s'abîment peu à peu.
Simba, etc., tsikelikely ny zavatra.
ABJECT, ECTE, adj. Vetaveta, C'est
un personnage — . Olona vetaveta izy.
Il a un langage—. . Vetaveta fiteny izy.
ABJECTION, sf. Fahavetavetana, ha-
vetavetana.
ABJURATION, sf Fandàvana ny fl-
vavahana diso ampahibemaso. Pronon-
cer son — -. Manda ny ûvavahaua diso
ampahibemaso.
ABJURER, va.' Manda ny fivavahana
diso ampahibemaso, manda, manary,
mamoy. — le culte des idoles. Mandé.,
manary, mamoy ny fanompoan-
tsampy.
ABLUTION, sf. Fanozan-tanana amy
ny lamesa, fandiovana. Se purifier par
des ablutions. Mandio tena, midio,
misasa, mandro.
ABNÉGATION, sf. Fahafoizan-tena.
fanddvan-tena. Faire— de sa volonté.
Mahafoy ny sitra-pony, manda ny te-
nany.
ABOI, ABOIEMENT, sm. i* Vovô.
2° fig II est aux abois. Ambavahoana,
sanganeliana, very saina izy.
ABOLI, IE, p. et adj. Nesorina, nofoa-
nana. Usage—. Fanao nesorina, etc.
ABOLIR, va. Manesotra, manafoana.—
une loi. Manesotra, etc., lalàna anan-
kiroy.
S'abolir, vpr. Esorina, foanana.
ABOLISSEMENT, sm. ABOLI-
TION, sf. Fanesorana, fanafoanana.
ABOMINABLE, ad;. Vetaveta, ratsy
dia ratsy, safatsiroa aman-tany, tsy tfa-
Digitized by
Google
ABO
ABO
dambo amin'amboa. Crime—. Heloka
safatsiroa aman-tany, tsy afadambo
amin' amboa.
ABOMINABLEMENT, adv. Vetave-
ta f ratsy dia ratsy. Il se conduit— . Vc-
taveta fitondran-tena izy. Il écrit—.
/?a/si/fanoratra dia ratsy fanoratra izy.
A BOMINATION,8/\ 1 • Fahavetavetana,
zavalra vetaveta. 2° — , Fankahalana. A-
voir on— le vol. Mankahala ny halatra.
ABONDAMMENT, adv. î* Be dia be.
Cette source fournit de l'eau—. Misy ra-
no be dia be amin' izany fantsakana iza-
ny. 2°— , Tsara dia tsara. Mes vœux sont
— satisfaits. Tanteraka tsara dia tsara
ny faniriako.
ABONDANCE, sf. Habetsahana, ha-
roaroana. L' — . des paroles embrouille
parfois les aîTairos. Indraindray ny
habetsahana, ny hamaroan'ny teny
mampisavoritaka ny raharaha. || loc.
Année d'— . Taon-jina.
ABONDANT, ANTE, ad]. Be dia be,
diso vala, sesehena. La récolte est abon-
dante. Bedia be, etc., ny vokalra. Pays
— en riz. Tany 6e vary.
ABONDER, vn. 1° Be dia be, diso vala,
sesehena, belsaka. Les bœufs abondent
à Madagascar. Bedia be, etc., ny omby
atyMadagaskara.2° fig. Manaraka.mom-
bâ. Il abonde dans mon sens. Manara-
ka, etc., ny hevitro izy.
ABONNÉ, ÊE, adj. et s. Mpamandrika
gazety, — taratasy, etc.
ABONNEMENT, «m. 1° Famandrihan-
gazety, —taratasy. etc. 2*— .Vidin-gazety
misy felr* andro, vidin-taratasy— , etc.
Payer V— du journal. Mandoa ny vi-
din-gazety misy fetr'andro.
ABONNER, va. Mamandrika ho an'
olona.
S' abonner, vpr. Mamandrika ho an-tena.
S'— à un journal. Mamandrika gazety.
ABORD, sm. 1° Fitodiana, liantsonana,
fanatonana, fanakekezana. La côte est
de difficile — . Sarotra itodiana, ian-
tsonana, hatonina, akehezina ny mo-
ron-tsiraka. Il est d'un facile — . Mora
hatonina, akehezina, akekena izy.
2°— , Ny manodidina. Les abords de Ta-
nanarive sont très escarpés. Ny mano-
didina an' Antananarivo dia mideza be
hiany.
D'abord, de prime abord, adv. Aloba,
am-boalohany. Mangez d'— et ensuite
vous causerez. HomunaaJo/ia vao mire-
saka. De prime — cette question" parait
facile Toa mora am-boa/o/ianj/ izany
zavatra izany.
ABORDABLE, adj. Azo itodiana, —
iantsonana, — hatonina, — akekczina.
ABORDAGE, sm. l*Fidirana an-kery
ao anaiy sambo. 2° — , Figonana, fldo-
nana, iifandonana.
ABORDER, vn. Mitody, miantsona.
Le navire aborda le matin à Tamatave.
Nilody inaraina tao Toamasina ny sam-
bo. — au rivage. Miantsona am-body
tanety.
— ,va. 1* Mitody, miantsona, manatona,
manakaiky. — quelqu'un. Manatona,
manakaiky olona. 2° — , Miditra anke-
ry ao anaty sambo. — un navire enne-
mi. Miditra an-kery ao anaty sambon*
ny fahavalo. 3° —, Migona, midona,
mipoka. 4 - — , Mikasika. Il parle longue-
ment avant d' — la question. Be sasin-
teny loatra izy vao mikasika ny tena
raharaha.
S'aborder, vpr. 1° Mifanatona, mifana-
kaiky 2°— , Mifampigona, mifandona,
mifampipoka. Les deux navires se sont
abordés. Nifampigona, nifandona,
nifampipoka ny sambo roa.
ABORIGÈNE, adj. Tao amy ny tany
anankiray izay ela izay. Le citronnier
est une plante — . Zavatra naniry ta-
min' ity tany ity izay ela izay ny voa-
sary.
— sm. pi. Zana-tany.
ABORTIF, IVE,acy. Lamôka, tsy tonga
volana. Fruits abortifs. Lamô/tam-boan-
kazo. Enfant—. Zaza tsy tongavolana.
ABOUCHER, ta. Mampihaona, mam-
pilanatona mba hiresaka.
S'aboucher, vpr. Mihaona, mifanatona
mba hiresaka.
ABOUTER, va. Mampitohy. Le char-
pentier a bien abouté ces pièces de bois.
Ny mpandrafitra nampitohy tsara ireo
hazo ireo.
ABOUTIR, vn. i* Mipaka, mihalra. Tou-
tes les rivières aboutissent à la mer.
Ny renirano rehetra mipaka, etc., avo-
koa amy ny ranomasina. 2° fig. Iafarana,
mipaka, mihatra. On ne voit pas où cet-
te affaire aboutira. Tsy hita izay hia/a-
rana t hipahana, hiharariïzany raha-
raha izany. 3 - — , Foy, potsitra. Faire
Digitized by
Google
ABR
ABU
— un abcès. Manao izay hahafoy, /ia-
hapotsitra ny vay.
ABOUTISSANT, ANTE, adj. {• Mipa-
ka.mihatra. || loc. Les tenants et aboutis-
sants d'une terre. Ny manodidina ny ta-
ny anankiray.2* fig. Connaître les te-
nants et aboutissants d'une affaire. Ma-
halala ny andinidiniky ny raharaha
anankiray.
ABOYER, vn. 1* Mivovô. Les chiens
aboient contre les passants. Ny alika
mivovô ny mpandalo 2° fig. Mikafara,
mimenomenona, mikoinkoina.
ABOVEUR,sm.1* Mpivovô. î'fig. Mpi-
kafara, mpimenomenona, mpikoiukoina.
ABRÉGÉ, ÉE, p. et adj. Voafoby, no-
hafohezina, l'ohy.
— , sm. Ventin-teny, fotopototra. Voici
1* — de son discours. Izao no ventim-
benliny, no fotopototry ny laha-teny
nataony.
En abrégé, loc. adv. Amy ny teny fo-
hifoby. Raconter une histoire en— Mi-
laza tantara amy ny teny fohifohy.
ABRÉGER, va. Manalohy, mahalbhy.
Le chemin qui suit les collines abrège
le voyage. Ny fandehanana an-tanety
mahafohy ny lâlana. — une histoire.
Manafohy tantara. L'inconduite abrège
la vie Ny iitoudran-tena ratsy mahafo-
hy ny andro iainana.
S'abréger, vpr. Mihafohy.
ABREUVÉ, ÉE,p. et adj. fNampiso-
troina, nampigohina. 2°fiy. Vonto, bobo-
ka. Terre abreuvée d'eau. Tany vonto
rano, 6060-drano. — de douleur. Von-
fom-pahoriana.
ABREUVER,i7a. f Mampisotro, mam-
pigoka. Allez— mon cheval. Mandehana
mampisotro, etc., rano ny soavaliko.
2* fig. Mamonto. Les pluies ont bien
abreuvé la terre Ny raaonorana namon-
to tsara ny tany. Les enfants ingrats
abreuvent leurs parents d'amertume. Ny
zanaka tsy mahavaly lilia mamonto ala-
helo ny ray aman-dreniny.
S'abreuver, vpr. 1* Misotro, migoka, mi-
boboka. Il s*est abreuvé de vin. Nibo-
boka divay izy. 2' fig. Vonto.
ABREUVOIR, sm. Dobo fampiso-
troan-drauo ny biby.
ABRÉVIATEUR, sm. Mpanafohy te-
ny voasoratra amy ny boky.
ABRÉVIATIF, IVE, adj. Manafohy
teny. Signes abréviatifs. Famantarana
manafohy teny.
ABRÉVIATION, sf. Fanafohezan-teny.
ABRI, sm. Fialofana, fiarovana. La
pluie le força à chercher un—. Ny rano-
norana nanery azy hitady fialofana.
L'enfant trouve uu — auprès de sa mère.
Ny zaza kely mahita fialofana, etc.,
ao akaïkin'ny reniny.
A l'abri, loc. adv. Mialoka, alofana, aro-
vana,. Il est à 1'— sous un arbre. Mialo-
ka amy ny hazo izy. A Mojanga les navi-
res sont à T — des tempêtes. Any Mojan-
ga ny sarabo dia uoaro amy ny talio-dri-
votra.
ABRICOT, sm. Karazam-boankazo.
ABRICOTIER, sm. Fotolry ny abricot,
ABRITER, va. Manaloka, mamefy,
miaro. — contre le soleil les semis de ta-
bac. Manaloka uy zana-paraky amy ny
hainandro. — la vigue contre le vent.
Mamefy, miaro ny voaloboka amy
ny rivotra. Las remparts abritaient les
assiégés. Ny manda namcfy, niaro ny
natao fahirano.
S'abriter, vpr. Mialoka, mifefy. Les
poussins s'abritent sous les ailes de leur
mère. Ny zanak' akoho mialoka, etc.,
ao ambanin' ny elatry ny reniny.
ABROGATION, sf. Fanesorana, fana-
foanana.
ABROGER, va. Manesotra, manafoana.
— une loi. Manesotra, etc., lalana anan-
kiray.
ABRUPT, UPTE, adj. Mideza, mi-
tsangana. Montagne abrupte. Tendrom-
bohitra mideza, etc.
ABRUPTO ( EX ), adv. Tampoka.
ABRUTI, TIE, adj. Adala, miadalada-
la loana, donto, tena biby. Il est— parla
misère. Miadaladala foana noho ny fa-
hautrany izy.
ABRUTIR, va. Mahadala, mahadonto,
manadonto, mahabiby.
S'abrutir, vpr. Mihadala, mihadonto,
mihabiby.
ABRUTISSANT, ANTE, adj. Maha-
dala, mahadonto, mahabiby. Le rhum
est une boisson abrutissante. Ny toaka
dia lisotro mahadala, etc.
Digitized by
GoogI
À
ABS
— 6 —
ABS
ABRUTISSEMENT, sm. Iïadalana.
fahadalana, hadontoana, fahadontoana.
ABSENCE,s/\l°Tsy ao, tsy fanatrehana.
Il fait de fréquentes absences. Tsy ao
matetika izy. L'— d'une mère est un. mal-
heur pour ses enfants. Ny tsy fanalre-
han ny reny dia tahoriana ho any ny
zanany*|| fig. Fihahakahafan-kevitra. Il
a quelquefois des absences. Mihahaka-
ha-kevitra izy indraindray.
ABSENT, ENTE, udj. et s. Tsy eo,
tsy manatrika. Il a été— durant une
semaine. Tsy tao izy nandritra ny herin-
andro. Juger un—. Mitsara ny tsy eo,
ny tsy manatrika.
ABSENTER (S'), vpr. Tsy ao. Pour-
quoi vous ôtes-vous absenté de la mai-
son ? Nahoana no tsy tao an-tranonao
hianao?
ABSINTHE, «A 1* Laposety. 2" fig. Ngi-
dim-pahoriana. La vie est mêlée d' — .Ny
andro iainana miharo ngidim-pahoria-
na.
ABSOLU, UE, adj. t°Mandidy tokana,
tsy zehena, tsy refesi-mindidy. Souve-
rain—-, qui a une autorité absolue. Mpan-
jaka mandidy tokana, etc. 2°— , Manao
teniko fe-lehibe, — teny tsy valiana, —
jadon-tokana. Parler d'un ton —, être
— . Manao tcniho fe-lehibe, etc. 3 B — ,
Tanteraka, lehibe indrindra, lavorary,
indrindra. Bonheur — . llasambarana
tanteraka, lehlbe indrindra, laoora-
ry. C'est une nécessite absolue. Tsy
main tsy a tao indrindra izany.
ABSOLUMENT, adv. t°Tokoa,mihitsy,
hiany, indrindra. Je n'en ferai — rien.
Tsy hataoko lokoa, mihitsy izany. Il
est— seul chez lui. Izy irery hiany no
ao aminy. Il faut— que vous partiez. Tsy
maintsy mandeha indrindra hianao.
ABSOLUTION, sf. Famelan-keloka,
fanafahana,famotsorana, fanalana ny ota.
ABSOLUTISME, sm. Fombam-pan-
jakana inisy mpandidy tokana.
ABSORBANT, ANTE, ad). 1- Mi-
tuka, mandritra. 2* fig. Maharenoka,
mahasondriana, mahavariana.
ABSORBÉ, ÉE,p. et adj. 1° Voafoka,
nufohina, fohina, ritra, noritina, ritina.
2° fig. Levuna, nolevonina, lany, nola-
nina. 3° — , Rem.ku. sondriana, variana.
ABSORBER, va. 1° Mifoka, mandritra.
La terre absjrbe l'eau du canal. Ny ta-
in mifoka. etc., ny rano amy ny lakan-
drauo. I* fig. Vaudcvoiia, maudany,
mandritra. Les procès ont absorbé sa
fortune. Ny ady matetika no nande-
vona, etc., ny hareny. 3°— , Maharenoka,
mahasondriana, mahavariana. Ce récit
l'absorbe. Maharenoka, etc., azy izany
tantara izany. L'orateur absorbo toute
son alteution. Mahavariana azy ny
mpandaha-teny.
S'absorber, vpr. I* Fohina, ritra. La
pluie s'absorbe dans le sable. Fohin*
ny fasika, ritra ao anatin' ny fasika ny
ranonorana. 2° fig. Levona, levonina.
ABSORPTION, sf. 1° Fifohana, fandri-
tana. 2° fig. Fandevonana, fandaniana.
ABSOUDRE, va. Mamela heloka, ma-
nafaka, mandefa, mamotsotra, manala
ny ota, manafaka ny fahotana. — uq
accusé. Mamela heloka, manafaka,
mandefa ny voampanga. Le prêtre
l'a absous. Ny pretra namotsotra azy,
namela ny helony, nanala ny otany,
nanafaka ny fahotany.
ABSOUS, OUTE, p. Yoavela heloka,
navcla— , nalela, voavotsotra, novolsora-
na, at'aka ota, nalela. Les juges le ren-
voyèrent — . Navela, nalefan'ny mpi-
tsara izy.
ABSOUTE, sf. Fombam-pivavahana ho
any uv maiy.
ABSTENIR (S'), vpr. Mifady, tsy.. ,
aza, lad y S'— de manger. Mifady hanina,
tsy mihinana. S'— de viande. Mifady
heua. Abstenez-vous du mal. Mifadia
ny ratsy hianao, aza manao ny ratsy. Il
s'abstient de paraître en public. Fad y
azy ny miseho ampahibemaso. Il s'abs-
tient de jurer. F ady azy ny mianiana.
ABSTENTION, sf. Tsy fanaovana izay
tokony lia tao, tsy iisehoana.
ABSTERGENT. ENTE. adj. Ma-
hadio. Remède—. Fanafody mahadio
ny fery.
ABSTERGER, va, Manadio, manasa.
— une plaie. Manadio, etc., fery.
ABSTINENCE, */. Fifadiana, iifadian-
kena, tsy lanaranam-pô, tsy lihinanana.
Il fait— tous les vendredis. Mifady he-
na isan-jomà izy. L' — des plaisirs con-
serve la santé. Ny tsy fanaranam-pô
mahasalama nV teua. Le malade a- été
affaibli par une* longue— . Ny marary dia
reraky ny tsy nihinanany ela. || loc.
Abstinences superstitieuses. Fady.
ABSTRACTION, sf. 1° Fanavahana an-
ttaina, tsy faudinihaua. —faite du styie,
ce livre est bon. Huha Isydinihinu uy
L_.
Digitized by
Google
ABU
ABU
laha-teny, tsara hiany izany boky izany.
2*— ,Hevi-polsy, hevi-d ravina. 11 ne rê-
ve qu'à de pures abstraotious. Tsy mi-
hevitra afa-tsy hevi-potsy, etc., izy.
3* — , Fahavarianana. Le voilà de nou-
veau dans ses abstractions. Variana
indray izy.
ABSTRAIRE, ra. Manavaka an-tsaina,
tsy mandinika.
ABSTRAIT, AITE, adj. !• Voavaka
an-tsaina, foronin'ny saina. Etre—. Za-
vatra foroniri ny saina. 2°— , Saro-
pantarina. Ce discours est— . Saro-pan ta-
rina izany laha-teny izany. 3°— , Variana.
ABSTRUS, USE, adj. Saro pantarina.
Question abstruse. Zavatrasa?'o-pa?i/a-
rina.
ABSURDE, adj. 1° Tsy misyheviny, tsy
misy fotony. Cela est—. 7sy misy he-
viny, etc., izany. 2°— , Fotsy lievitra. Il
est— dans tout ce qu' il dit. Fotsy hevitra
amin'izay zavatra rehetra lazainy izy.
— sm. Hevi-potsy, hevi-dravina, hevitra
ambony. Il tombe dans 1'—. Milaza /ie-
vi-potsy, etc., izy.
ABSURDEMENT, adv. Tsy misy he-
viny, tsy misy fotony.
ABSURDITÉ, sf. Hevi-potsy. hevi-dra-
vina, hevitra ambony.
ABUS, sm. 1° Fanaovana an-kery, fanara-
nam-pô loatra, fandaniana foana, fanam-
bakana, fanariana, etc., 2"— , Fanao tsy
mety. Il a supprimé les—. Nesoriny ny
fanao tsy mety. 3 a — , Hadisoan-kevitra.
C'est un — de croire que cela réussira. Di-
so hevitra izay mino la ho tanteraka
izany.
ABUSER, vn. Manao an-kery, mana-
ram-pô loatra, mandany foana, manara-
bâka, manary, etc. fl abuse de son pou-
voir. Manao an-kery noho ny fahefany
izy. Vous abusez de ma bonté. Mana-
ram-pô loatra noho ny halemem-pana-
hiko hianao. Il abuse de ses richesses.
Mandany foana ny hareny izy. Il a
abusé de la confiance de son maître.
Nanambàka ny tompony izay natoky
azy izy. N'abusez pas des dons de
Dieu. Aza manary foana ny fanome-
zan' Andriamanitra. Il abuse de ses
forces. Mandany foana ny heriny,
mamono tena izy.
— ta. Manambôka, mamilaka, manoloky.
N'abusez pas les esprits faibles. Aza ma-
nambùka nyadala. Il vous promet cela,
mais il vous abuse. Mampanantena anao
izany izy, kanjo manambàka, etc., anao
foaua.
S'abuser, vpr. Diso hevitra.
ABUSIF, IVE, adj. Tsy an-drariny, tsy
fanao, tsy mety, tsy mahitsy.
ABUSIVEMENT, adv. Tsy an-drari-
ny, an-kery, tsy mahitsy. Ce mot est
employé—. Misy tsy mahitsy ny hevitr*
izany teny izany. -
ACADÉMICIEN, sm. Anisan'ny Aka-
demia.
ACADÉMIE, sf. Fikambanan' ny olo-
mahay miara-mihevitra izay hanipan-
drosoana ny fahaizana samihafa, Akade-
mia.
ACADÉMIQUE, adj. Araka ny Aka-
demia.
ACADÉMIQUEMENT,arfi\ Araka ny
Akademia.
ACACIA, sm. Karazan-kazo, akasia.
ACAJOU, sm. Rotra vazaha.
ACANTHE, sf. Karazan-java-maniry.
ACARIATRE, ad/. Foizina, kitokitoina.
Femme—. Vehivavy foizina, etc.
ACCABLANT, ANTE, adj. i-Mahare-
raka, mahavalaka, mahavizana, mahalro-
traka, mahatorovana. Poids — . Entana
mahareraha, ete. 2°— , Manahirana, ma-
harera-po. Visites accablantes. Faman-
giana manahirana. Nouvelle accablan-
te. Zava-baovao maharcra-po.
ACCABLÉ, ÉE,;>.el adj. 1° Tolotra, voa-
totolra, nototofana. Il fut — par la chute
de la muraille. Tototra nianjeran'ny
ampiantany izy. 2° —, Keraka, valaka,
vizana, trotraka, torovana. 3° fig. Sahi-
rana, nosahiranina, tototra, revo, rera-
po, resy, noresena. — d'alTaires. Sahira-
na, tototry ny raharaha. — de travail.
lie von" ny asa. —de dettes. Tototry ny
trosan'olona. — d'honneurs. Tototra
vouinahitra. — par la douleur. Rera-pô
noho ny alahelo. Ils furent accablés par
le nombre. Resy, noresen' ny habetsa-
han ' ny fahavalo izy ireo.
ACCABLEMENT,8m.t Faharerahana.
fahavalahana, fahavizanana, fahatrotra-
hana. Le malade est dans un grand — .
Reraha mafy ny marary. 2° fig. Fahare-
rabam-po. Il est dans le dernier—. Re-
ra-pô indrindra izy.
ACCABLER, ra. 1° Manototra. La
maison en tombant accabla tous ceux
qui s'y trouvaient. Ny trano nianjera
Digitized by
Goo
4
ÀCC
8 —
ACC
nanototra izay rehetra tao. 2* —, Maha-
reraka, raahavalaka, mahavizana, maha-
trotraka, mahatorovana. Le fardeau l'ac-
cable. Ny entana mahareraka, etc., azy.
3 # fig. Manahirana, manotolra.maharera-
po,mandrcsy. Il m'a accablé de questions.
• Nototofany fanontaniana betsaka aho.
ACCAPAREMENT, sm. Faraandri-
ham-barotra,fangoronana— ,fijirihana— .
ACCAPARER, va. 1' Maraandri-baro-
tra, mangorona — , mijirika— . — le riz.
Mamandri- bary, etc. — les étoffes.
Mangorona ny lamba. 2° flg. Mitady ho
azy irery. Il cherche à — les faveurs du
peuple. Manao izay hahamamy hoditra
azy irery amy ny vahoaka izy.
ACCAPAREUR, EUSE, s. Mpaman-
dri-barotra, mpangorona— , mpijirika— .
ACCÉDER, vn. Maneky. J'accède à sa
demande. Ekeko izay angatahiny.
ACCÉLÉRATEUR, TRICE, adj. Ma-
hafaingana. Force accélératrice. Hery
maha faingana.
ACCÉLÉRATION, sf. Fanafaingana-
na, hafainganana. Veillez àj — de cette
affaire. Ataovy izay hahafaingana izany
raharaha izany.
ACCÉLÉRÉ, ÉE, p. et adj. Faingana,
nohafainganina, miliafaingana, maika.
Allez au pas — . Manaova dia faingana,
maika.
ACCÉLÉRER, va. Manafaingana. La
pesanteur d'un corps qui tombe en accé-
lère le mouvement. Ny havesaran' ny z i-
vatra mianjera manafaingana ny fan-
dehany*
ACCENT, sm. 1° Tendrin-tsoratra. N'ou-
bliez pas l'— sur les E. Aza manadino ny
tendrin-tsoratra eo ambonin' ny E.
2°— , Fisondrotan' ny feo. Les mots
malgaches ont un— très marqué. Ny
teny malagasy dia misy fisondrotan'
ny feo mafy. 3°— , Fanononana. Il ne
peut se défaire de r— de son pays. Tsy
mety afaka aminy ny fanononana fa-
nao amy ny fari-taniny. k* fig. Teny
mampientana ny fo. L'orateur a fait en-
tendre des accents pathétiques. Ny
mpandaha-teny nampandre teny mam-
pienlana ny fo.
ACCENTUATION, sf. \* Fanisiana
tendrin-tsoratra. 2°— , Fisondrotan' ny
feo. 3° -, Fanononana.
ACCENTUER, va. 1° Manisy tendrin-
tsoratra. 2° —, Mampisondrotra ny feo.
3°— , Manonona. Accentuez bien toutes
les syllabes. Tonony tsara ny yakiteny
rehetra.
ACCEPTABLE, adj. Azo ekcna. Vos
conditions sont très acceptables. Azo
ekena ny teny amy ny fanekena natao-
nao. "*
ACCEPTATION, sf. Fandraisana, fa-
nekena. L' — dé l'héritage fut signée da
sa main. Ny fandraisana ny lova dia
voasonian' ny tànany.
ACCEPTER, va. Mandray, manaiky.
Il ne voulait— aucun présent. Tsy nety
nandray fanatitra na inona na inona
izy. — le combat. Manaiky hiady.
ACCEPTION,?/'. {• Hevitra.Le mot ma-
niry a une double—. Misy Zieui-droa-ny
tenyhoe m&niry.l 9 — , Fiangarana, flza-
han-tavan' olona. Dieu ne fait— de per-
sonne. Tsy miangatra, tsy mizaha ta-
van' olona Andriamanitra.
ACGÉS sm. 1* Eitodiana, flantsonana, fa-
natonana, fanakekezana, ûdirana. La cô*
te est de diflicile— . Sarotra Uodiana,
iantsonana t halonina, akehezina ny
moron-tsiraka. lia — à la cour. Mahazo
midilra auy anaty rova izy. 2°— , Fihe-
tsehana. Il a un— de fièvre. Mihetsika
ny tazony. Dans un— de colère il a tué
son esclave. Tamy ny fihetsehan' ny
hatezerany nahafaty ny ankiziny anan-
kiray izy.
ACCESSIBLE, adj. 1* Azo itodiana,—
iantsonana,— hatouina,— akekezina. Les
grands ne sont pas facilement accessi-
bles. Ny lehibe tsy mba mora hatonina.
2* fig. Azo arahina,— taritina,— taomina.
La vertu est— à tous. Ny hatsaram-pa-
nahy a*o ara/iin'ny olombeloua rehe-
tra. Il est — à la raison. Azo taritina,
taomina amy ny marina izy.
ACCESSION, sf. Fanekena.
ACCESSOIRE, adj. et sm. Zavatra
momba, — miaraka, fanampiny.
ACCESSOIREMENT, adv. Ho fanam-
piny.
ACCIDENT, sm. [• Zavatra sendrasen-
dra, loza. II lui est arrivé un—. Sen-
dra tra-doza izy. 2 # —, Fikitoantoana.
Par accident, loç. adv. Sendrasendra.
Digitized by
Google
ACC
— 9 —
ACC
Cfest par— que cela est arrivé. Sert-
drasendra no nahatongavan' izany.
ACCIDENTÉ* ÉE, adj. Mikitoantoana,
m ia vomi va. Terrain— . Tauy mikitoan-
toana, etc.
ACCIDENTEZ*, ELLE, adj. f Tsy na-
hy,tsy nampoizina, tsy satry, sendrasen-
dra. Maladie accidentelle. Aretina tsy
nahy.etc. 2 # -^>Tsy marapaninona, hia-
Dy. La blancheur est accidentelle à la
cire. Na fotsy na tsia ny savoka dia tsy
mampaninona, savoka hiany.
ACCIDENTELLEMENT, adv. Sen-
drasendra.
ACCLAMATION, sf. Hoby, fihobiana,
fihorebana.
Par acclamation, loc. adv. Indray mi-
redona. Il fut élu' par — . Indray mire-
dona no nilidianan' ny vaboaka azy.
ACCLAMER, ta. Mihoby, miborika.
La foule l'acclama. Ny vahoaka ni/io-
by, nihorika azy.
ACCLIMATATION, sf. Fankazara-
na amy ny tany hafa, fahazaraua— , fam-
panirlana— , faniriana— .
ACCLIMATÉ, EE, p. et adj. Za-tany,
zatra amy ny tany hafa, maniry— . Les
Européens sont vite acclimatés à Ta-
nanarive. Ny Vazaha dia za-tany hain-
gana aty Antananarivo.
ACCLIMATER, va. Manazatra amy ny
tany hafa, mampahazatra — , mampani-
ry— > Il est difficile d'— le pommier dans
les pays chauds. Sarotra,ny mampa-
niry ny poma amy ny tany mafana.
S'acclimater, vpr. Mihazatra amy ny
tany hafa, maniry—.
AGCOINTANCE, sf Fisakaizana, flfan-
xazarana. Je ne veux point avoir d' —
avec lui. Tsy lî-hiaakaiza, hifanka-
zatra aminy aho.
ACCOINTER (S'), rpr. Misakaiza,
mifankazatra.
ACCOLADE, sf. fFanorohana, fifanoro-
hana, famihinana, fifamihinana. Donner
1— à quelqu'un. Manoroka, mamihina
olona. 2 # — , Fonon-tsoratra manakamba-
na teny maro. Tirer une— . Manisy/b-
non-tsoratra manakambana teny maro.
ACGOLEMENT, sm. Fanakambanana.
ACCOLER, va. f Manakambana amy
ny fonon-tsoratra. —divers mots. Ma-
nakambana teny maro amy ny fonon-
tsoratra. 2* —, Manampify, manatam-
pify. —une vigne à un treillage. Ma-
nampify, etc., voaloboka amy ny talan-
talana. 3* »— , Mampifanatrika, mampihao-
na.— deux personnes. Mampifanatri-
ka, etc., olona roa.
S'accoler, vpr. l*Mikambana, mitampify,
mipetaka. 2* —, Milanoroka, mifarnihina..
AGGOMMODABLE, adj. Azo amboa-
rina. C'est une affaire—. Raharaha azo
amboarina izany.
ACCOMMODAGE, sm. Fahandroana,
famboarana ny hanina.
ACCOMMODANT, ANTE, adj. Ma-
lemy fanahy, mora ifanarahana.
ACCOMMODÉ, ÉE,p. et adj. Voahan*
dro, nohandroina, voavoatra, voamboa-
tra, namboarina, voaiamina, nalamina,
nampifanarahina.
ACCOMMODEMENT, «m. Fampifa-
narahana, ûfanarahana.
ACCOMMODER, va. !• Mahandro, ma*
namboatra, mandamina, mampifanara-
ka. Il accommode bien le poisson. Mauay
mahandro hazandrano izy. Il a bien
accommodé ce mets. Izy nanamboatra
tsara io nahandro io. Il a bien accom-
modé sa maison. Nanamboatra, nan-
darnina tsara ny tranony izy. Il a ac-
commodé le procès. Izy nanamboatra
nyady. Il accommoda son discours aux
idées du peuple. Izy nampifanaraka
nylaba-teniny amiu' izay ankasitrahan*
ny olona. 2° —, Tsara raha. Cet empla-
cement m'accommoderait. Tsara raha
ahy io tokotany io.
S'accommoder, vpr. 1* Mifanaraka, ma-
naraka. lis se sont accommodés. Nifa-
naraka izy ireo. Il faut s'— à l'usage.
Tokony hanaraka ny fanao. 2 - — , Miso-
ketraka, misokatrika, misonanina. Il sait
s*— sur sa chaise Mahay misoketra-
ka, etc., eo ambony sezany izy. || loc.
S — de tout. .Tsy sarotsarotiny, mora ifa-
narahana.
ACCOMPAGNATEUR, TRICE, 8.
Mpampiaraka zava-maneno amy ny hira.
ACCOMPAGNÉ, ÉE, p. et adj. 1*
Narahina, arahina, misy mpanaraka,
nombana, ombana, niarahana, iara-
hana, voaotrona, notronina, otronina,
voatitra. naterina. Il est toujours —
d'une foule d'esclaves. Arahina, otro-
nin* andevo betsaka mandrakariva izy.
Il n'est pas — dans ses promonades.
Digitized by VjOOQlC
A CG
— 10 —
ACC
Tsy misy mpanarâka izy raha mitsan-
gantsangana. 2* — , Nampombaina, ara-
pombaina, ombana, nampiarahana, am-
piarahana, miaraka, mifanaraka. Voici
un présent— d'une lettre. Inty fanatitra
omban-taralasy. Ses paroles sont tou-
jours accompagnées de gestes. Ny te-
niny miaraka mandrakariva amy ny fi-
hetsiky ny tânany.
ACCOMPAGNEMENT, *m. fFanara-
hana, fombana, tiarahana, fanotronaua.-
2*—, Zavatra momba,— miaraka, fanam-
piny. L'— soutient la voix. Manampyny
feo ny zava-maneno miaraka aminy.
Son tableau a besoin do quelques accom-
pagnements. Mila fanampiny kely ny
sary nataony.
ACCOMPAGNER, va. 1* Manaraka,
momba, miaraka, manotrona, manatitra.
Ce serviteur accompagne toujours son
maître. Manaraka, momba ny tompo-
ny, miaraka amy ny tompony mandra-
kariva io ankizilahy io. Des officiers ac-
compagnaient le Premier Ministre. Nisy
manamboninahitra nanotrona ny Pri-
me Ministra. Il accompagna le voyageur
jusqu'aux portes de la ville. Nanatitra
ny mpandeha hatreo am-bavahadin'ny ta-
nâna izy. 2*—, Mampomba, mampiaraka,
mampiaraka zava-maneno amy ny hira,
mifanaraka. Il accompagna son présent
d'une lettre. Nampombainy, nampia-
rahany taratasy ny fanatitra nateriny.
Quand il chante, il aime à se faire— du
violon. Kaha mihira izy dia tiany ampia-
rahana lokangam-bazaha. La tapis-
serie accompagne bien les meubles.
Ny temitra taratasy mifanaraka tsara
amy ny fanaka.
S'accompagner, vpr. Mitendry zava-
maneno sady manara-bava.
ACCOMPLI, IE, p. et adj . 1* Tanteraka,
notanterahina, vita, novitaina, tontosa
notontosaina, efa. Mon vœu est— . Tan
teraka, vita, tontosa, efa ny voadiko
2*—, Lavorary, tanteraka. Voilà un jeu
ne homme—. Indro ny tovolahy ananki
ray lavorary, etc. 3° —, Ngarangidina
tapitra. J'ai vingt ans accomplis. Roa
polo taona ngarangidina aho izao, ta
pitra roapolo taona aho izao.
ACCOMPLIR, ra. 1* Mahatanteraka,
manatanteraka, mahavita, mamita, ma-
hatontosa, manatontosa.mahefa, manefa.
Dieu accomplit ce qu'il veut. Andriama-
nijra mahatanteraka, mahavita t maha-
tontosa, mahefa izay tiany. Il a accom-
pli ses promesses. Nahatanteraka ny to*
nynapelrany izy. 2° — , Mahatapitra. Il
a accompli sa dixième année. Nahata-
pitra ny taona fahafolo nahaterahany
izy.
S'accomplir, vpr. Tanteraka, vita, ton-
tosa, tapitra. Puissent vos vœux s'— l
Aoka ho tanteraka anie izay irinaol
ACCOMPLISSEMENT, sm. Fahatan-
terahana, fahavitana, famitana, fahaton-
tosana, fanatontosana.
ACCORD, sm. 1° Fifanarahana, fikamba-
nana, firaisan-kevitra, firaisan-kina. Ces
frères viveut dans un parfait — . Mifa-
naraka, mikambana, miray hevitra,
miray hina tsara izy mirahalahy. L'—
des voix est nécessaire dans le chant.
Ny fifanarahan' ny feo dia ilaina amy
ny hira. 2° —, Fanekena. 1/ — conclu en-
tre les deux Etats. Ny fanekena nataon*
ny fanjakana roa ton ta.
ACGORDABLE, ad/. 1° Azo ampifana-
rahina, — akambana, — ampiraisin-
kevitra, — ampiraisin-kina. 2° —, Azo
omena, — ekena.
ACCORDÉ, ÉE, p. l'Nampifanarahina,
nakanibana, nampiraisin-kevitra, n am-
piraisin-kina. Ces deux ennemis sont
accordés. Efa narnpi/anara/itna ireo
mpifandrafy ireo. 2 # — , Nomena, omena,
nekena, ekena. 3°—,Veiona, novelomina.
ACCORDÉON, sm. Korodao.
ACCORDER, va. 1* Mampifanaraka,
mampikambana, mampiray hevitra,
mampiray hina. — les esprits. MampU
fanaraka, etc., ny olona. — les cœurs.
Mampiray hina ny fon* ny olona. 2 #
— , Manorae, manaiky. Il accorde à ses
amis tout ce qu'ils demandent. Manome,
etc., izay rehetra angatahin'ny sakaizany
izy. J'accorde ce que vous avez prouvé.
Ekeko izay nohamarininao. 3 - — ,Mame-
lona. Il ne sait pas— son violon. Tsy
mahay mamelona ny lokangany izy.
S'accorder, vpr. Mifanaraka, mikam-
bana, miray hevitra, — hina. Les deux
époux s'accordent parfaitement. Mi fa*
naraka tsara dia tsara izy mivady. La
première proposition ne s'accorde pas
avec la dernière. Ny fehezan-teny voa-
lohany tsy mifanaraka amy ny farany.
ACCORDEUR» 8m. Mpamelona zava-
maneno.
Digitized by
Google
ACC
11 —
ACC
ACCOSTABLE, ad;. Azo hatonina,~
akekezina,— itodiana,— iantsonana. Voy.
Abordable.
ACCOSTER, va. Manatona, manakai-
ky, mitody, miantsona. —quelqu'un pour
lui parler. Manatona, manahaiky olo-
oa mba hiteny aminy. La barque ac-
costa le rivage. Nanatona ny tanety, ni-
antsona, nitody tao amoron-drano ny
lakan-drafirra.
S'accoster, vpr. Mifanatona, m ; fana-
kaiky.
ACCOUCHÉE, sf. Tera-bao, velom-
bao. Il est allé féliciter 1* — . Lasa nia-
rahaba ny tera-bao, etc., izy.
ACCOUCHEMENT, sm. Fiterahana.
ACCOUCHER, un. 1* Miteraka, tenaka.
Elle est accouchée heureusement d'un
garçon. iVi/era-dahy, fera-dahy tsy
naninona tsy naninona izy. 2* fîg. Ma-
morona. Il a accouchée d'une fable cu-
rieuse. Namorona fanoharana mam-
pihomehy izy.
— va. Mampivelona.
ACCOUCHEUR, EUSE, *. Mpampi-
velona, renin-jaza.
ACCOUDER (S'), vpr. Mitehina amy
ny kiho, miankina— . Il s'accoude sur
la table en mangeant. Mitehina amy
ny kihony ao amy ny latabatra izy raha
bomana.
ACCOUDOIR, «m. Fitehenana amy ny
kiho, Ûankinana — .
ACCOUPLEMENT, 8m. !• Fanakam-
banana. fampikambanana, fikambanana,
fampivadiana, fivadiana. 2*/î^.Fanakam-
banana, fampikambanana, fikambanana.
ACCOUPLER, va. 1° Mamady, mana-
kambana, mampikarabana, mampivady.
—des bœufs pour labourer. Mamady,
manakambana, mampikambanaomby
mba hiasa tany. —des animaux. Mam-
pivady biby. 2 - fîg. Manakambana,
mampikarabana. Il accouple ensemble
les idées les plus disparates. Manakam-
bana, etc., hevitra samihafa lavitra izy.
S'accoupler, vpr. Mikambana.
ACCOURCIR, va. Manafohy, maba-
fohy.
8'accourcir, vpr. Mihafohy.
ACCOURCISSEMENT, sm. Fanafo-
hezana, hafohezana.
ACCOURIR, va. Midodododo, miroho-
tra, mihazakazaka. La foule accourut do
toutes parts pour éteindre l'incendie. Ny
olona rehetra nidodododo, etc., mba
hamonjy ny hain-trano.
ACCOUTREMENT, «m. Filaflana
mampihomehy, haiugon' adala.
ACCOUTRER, va. Mampanao haingon*
adala.
S'accoutrer, vpr. Manao haingon' ada-
la. Ce paysan s'était accoutré d'une fa-
çon ridicule. Izany ambauivohi-dahy
izany nanao haingon' adala.
ACCOUTUMÉ, ÉE, p. et adj. Za-
tra, nozarina, mahazatra. Il est urrivô
à l'heure accoutumée. Tonga tamy ny
fotoana mahazatra azy izy.
ACCOUTUMER, va. Manazatra, man-
kazatra, mampahazatra. Il faut — les
enfants à l'obéissance. Tsy maintsy
hanazatra, etc., ny ankizy madinika
mba hauaiky. — un bœuf à la charrue.
Manazatra, etc., omby hiasa tany.
S'accoutumer, vpr. Mihazatra. Il s'ac-
coutume au froid. Mihazatra amy ny
hatsiaka izy.
ACCRÉDITER, va. 1* Mampahaloky. Sa
bonne conduite l'a accrédité chez nous.
Ny hatsaran' ny fîtondran-tenany nam-
pahaloky anay azy. 2*— Manome iahe-
fana. L'ambassadeur montra les lettres
qui l'accréditaient auprès du souverain.
Ny ambasadora uampiseho tamy ny
mpanjaka ny taratasy manome (nhe-
fana azy. 3° fig. Mampiely. —un bruit.
Mampiely tsaho.
S'accréditer, vpr. \* Mahatoky, itokia-
na. Ce marchand commence à s'—. Ma-
hatoky, etc., sahady io mpivarotra io.
2° fig. Miely.
ACCROC, sm. l°Triatra. Il y a un— à
son pantalon. Misy triatra ny patalo-
hany. 2° fig. Sampona, sakana, lisaka-
nana, fahasahiranana. Il y a un— dans
cette alTaire. Misy sampona, etc., arain*
izany raharaha izany.
ACCROCHÉ, ÉE, p. et adj. 1« Voa-
hantona, nahantona, mihantona, voa-
sarangotra, nosarangotina, voasingotra.
2* fig. Voasampona, nosamponana, sam-
pona, azon-tsampona, voasakana, nosa-
kanana. L'affaire est accrochée. Voa-
sampona, etc., ny raharaha.
ACCROCHER, va. i'Manantona, ma-
nasarangotra, manasingotra — un ta-
bleau au mur. Manantora sarv amv
Digitized by
Googl^j
ACC
12 —
ACC
ny rindrina. Elle a accroché sa robe
aux épines. Voasarangotra, voasingo-
try ny tsilo ny zipony. 2* — , Midona,
migona, mipoka. La charrette a accro-
ché ma voiture. Ny sarety nidona, etc.,
tamy ny kalesiko. 2° fig. Manampon-
tsampona, misakana. 4* —, Mahazo. —
une place. Mahazo raharaha.
S'accrocher, vpr. Misarangotra, mi-
singotra, mamikitra, mamahatra. Il se
serait noyé, s'il ne s'était accrochée une
branche. Saikymaty an-drano izy, raha
tsy nisarangotra, namikitra, riama-
hatra tamy ny rantsan-kazo.
ACCROIRE, un. Faire—. Mampino za-
vatra tsizy olona. Il voulait me faire —
que c'était vrai. Ta-hampino ahy izany
ho marina izy. S'en faire—. Mihambo,
midehaka, mirohaka. Il ne s'en fait pas—.
Tsy rnihambo, etc., izy.
ACCROISSEMENT, sm. Fampitom-
boana, fitomboana, fanitarana, fitarana.
ACCROITRE, va. Mnmpitombo, ma-
nitatru. Il accroît tous les jours Sun bien.
Mampitombo isan' andro ny lananany
izy. —un jardin. Manitatra zariday.
— im. Mitombo, mitatra. 8a gloire accroît
tous l«s jours. Mitombo isan' andro
ny voninahiny.
S'accroître, vpr. Mitombo, mitatra.
ACCROUPI, IE, adj. Tafatemontemo-
na, mitemontomona, mitakoko, tafatoro-
voka, mitorovoka.
ACCROUPIR (S'), vpr. Mitemonte-
mona, mitakoko, mitorovoka. Il s'ac-
croupit sans cesse auprès du feu. MU
temontemona, etc., mandrakariva ao
akaikin' ny afo izy.
ACCROUPISSEMENT, sm. Fitemon-
temonana, fi temontemona, li ta ko ko, fi-
torovoka.
ACCUEIL, sm. Fandraisana. Les Mal-
gaches font bon— aux étrangers. Ny Ata-
lagasy mandray tsara ny vahiny.
ACCUEILLIR, va. Mandray. —poli-
ment. Mandray araim-panajana.
ACCUL, sm. Fitoerana tsy inisy hialana.
ACGULEMENT, sm. Fanosehana, fa-
nerena, famoretana.
ACCULER, va. Manosika ho ao amy
ny fitoerana tsy misy hialana, manery,
mamorilra. — les ennemis contre les rem-
parts. Manosika, manery, mamoritra
ny fahavalo ao amy ny manda, —le san-
glier. Manery, mamoritra ny lambo.
S'acculer, vpr. Miampify mitampify.
Il s'accula contre la muraille, Niampify,
etc., tao amy ny rindrina izy.
ACCUMULATION, sf. Antontany,
fampifanongoavana. fifanongoavana, fa-
navosana, tlavosana, fanavovonana, fia*
vovona, fanangonana, famoriana.
ACCUMULÉ, ÉE, p. l'Na tao antontany,
nampifanongoavina, mifanongoa, navo-
saina, miavosa, na vovona, raiavovona,
voangona, nangonina, novorina. 2* fig.
Voangona, nangonina, novorina, tototra,
nampiana, miampy.
ACCUMULER, va. 1* Manao antontany,
mampifanongoa, manavosa, manavovo-
na, manangona, mamory. —des pierres.
Manao antonta m-ba to, ma mpifa non*
goa, etevato. — des biens. Manangona
harena, mihary. 2* fig. Manangona, ma-
mory, manototra, manam)>y. — dos preu-
ves. Manangona, mamory porofo. Il
a accumulé des honneurs sur la tête de
son ami. Nanototra voninahitra ny sa-
kaizany izy. Il accumule crime sur crime.
Manao heloka manampy heloka izy.
S'accumuler, vpr. 1* Mifanongoa, mia-
vosa, miavovona, miangona. 2* fig. Mi-
tombo, miampy. Les dettes s'accumu-
lèrent pendant ces deux années. iVt-
tombo, niampy jiy trosa nandritra
ireo roa taon a iroo.
ACCUSABLE, adj. 1* Azo ampangaina,
— toriua. 2*—, Azo tsinina.
ACCUSATEUR, TRIGE, 8. Mpiam-
panga, m pi tory.
ACCUSATION, sf. 1* Fiampangana,
fitonana. Les chefs d' — se réduisent à
trois. Telo loha hianyno fototry ny fiam-
pangana, etc. 2°— , Faniniana. 3 # — ,
Fanauibarana ny fahotana.
ACCUSÉ, ÉE, s. Ny voampanga, ny
ampangaina, ny voatory, ny tonna.
ACCUSER, va. 1° Miampanga, mitory.
On l'accuse d'avoir fui sur le champ de
bataille. Ampangaina ho niamboho
lehilahy tany amy ny ady izy. 2*—, Ma-
niny. Je l'accuse de paresse. Tsiniko
noho ny hakaraoany izy. 3°— , Mampi-
seho, milaza, manambara.Les apparen-
ces accusent sa mauvaise intention. Ny
zavatra hita ivelany no mampiseho, ma~
nambara ny ratsy kasainy Jiatao. —ses
péchés, Milaza, manambarany fahota-
Digitized by
Google
ACH
- 13 -
ACH
ny. — réception d'une lettre. Milaza fa
efa azo ny taratasy.
S* accuser, vpr. 1* Miampanga tena, mie-
ky heloka. 2*—, Manambara. fabotana.
ACERBE, adj. 1° Handatra, maisatra,
maraitra. Vin—. Divay handatra, etc.
2» fig. Maharary, mangidy, lozabe. Pa-
roles acerbes. Teny maharary, man-
gidy. Il est d'une humeur — . Lozabe
izy.
ACÉRÉ, ÉE,ad/. 1-Misy tsy. 2 # — , Mara-
nitra, mipilojnlo, mitsilotsilo. Lance acé-
rée. Lefona maranitra, etc. 3 Ù fig. Ma-
moapoaka, mamelively, maharary. Slyle
— . Laha-teny marnoapoaka, etc
▲GÉRER, va. 1* Manisy tsy ny vy.
2 # — , Mandranitra.
ACÉTST7X, ETJSE, adj. Marikivy.
ACÉTIQUE, adj. m. { Ny asidra ) amy ny
vinaingitra.
ACHALANDAGE, sm. Fitarihana ny
mpividy, hamaroan' — .
ACHALANDÉ, ÉE, adj. Be mpividy.
Boutique achalandée. Trano flvarotana
be mpividy.
ACHALANDER, va. l*Mitarika mpi-
vidy, mahabe ny mpividy, manao do-
kam-barotra. 2° fig. Mampiely.
ACHARNEMENT, sm. Kiry, fikiri-
zana. mokitra, fimdkirana, filofoana, fi-
masoana, filozohana, flfantsihana.
ACHARNÉ, ÉE, adj. Kirina, raikiry,
mirnokitra, milofo, mimaso, milozoka,
mifantsika. Ils sont acharnés les uns con-
tre les autres. Mifampikiry izy ireo.
ACHARNER, va. Mamporisika. — un
chien contre un autre. Mamporisika
alika hiady.
8'acharner, vpr. Mikiry, mimokUra,
milofo, mimaso, milozoka. mifantsika.
Le lion s'acharna contre le bœuf. Ny
liona nikiry tamy ny omby. S*— au com-
bat. Mikiry, milofo amy ny ady. S'—
à l'étude. Af t/un/,etc, amy nylianarana.
ACHAT, sm. !• Fividianana. Faire— d'u-
ne maison. Mividy trano. 2° —, Zavatra
voavidy. Montrer ses achats. Marapise-
ho ny zavatra voavidy.
ACHEMINEMENT, sm. Fandehana-
na, fandrosoana. C'est un— à la paix.
Mampandroso ny raharaham-pihavana-
na izany.
ACHEMINER, va. Mampandeha, mam-
pandroso.
S'acheminer, vpr. Mandeha, mizotra,
mandroso. Il s'achemina vers la capitale.
Nandeha, etc., ho any amy ny reni-
vohitra izy.
ACHETÉ, ÉE, p. !• Voavidy, novidina,
novinidy. 2° fig. Voasisika, nosisihana,
azo, notakalozana, natakalo.
ACHETER, va. 1* Mividy. Il a acheté à
bon compte les bœufs qui restaient au
marché. Nioidy mora ny omby sisa tsy
lafo lao an-tsena izy. 2* fig. Manisika,
mahazo, manakaio. — les juges. A/ani-
sika ny mpitsara. Il a acheté la victoire
au prix du sang des soldats. Ny ran'ny
miaramila no nahazoany, nafakalony
fandresena.
S'acheter, vpr. Vidina.
ACHETEUR, sm Mpividy,
ACHEVÉ, ÉB,p. eiadj. f Vita. novitai-
na, tanteraka, notanterahina, vraela, no-
efaina, tapitra, notaperina. 2* fig. Lavora-
ry, tontosa, tena. C'est un ouvrage—. Bo-
ky lavorary, tontosa izany. C'est un fou
— . Tena adala io.
ACHÈVEMENT, sm. Fahavitana, fa*
mitana, fahatanterahana, fahatoutosa-
na, fanefana, fanaperana.
ACHEVER, va. 1* Mahavita, mamita,
mahatnnteraka, mahatonto^a, manefa,
manapitra. lia achevé son travail. «/Vaha-
vita, etc., ny asany izy. Il a achevé d'ar-
mer ses troupes. Efa fapi-nanome fladia-
nany miaramilany izy. 2 # fig. Efa ho...,
mandany, manapitra nyaina. Il achève
de se perdre. Efa ho vei y izy. Il acheva
ses jours dans la retraite. Nandany ny
androny sisa tany amy ny tany mangin-
gina izy. Il acheva l'ennemi d'un coup de
lance. Nanapitra ny ain' ny fuhavalo
tamy ny lefona izy.
S'achever, upr. Efa ho vila, efa ho
tapitra, vita, tapitra.
ACHOPPEMENT, sm. Fanallntohina-
na. fahataflniohinana. Pierre d'— . Vato
fahatafintohinana.
ACIDE, sm. Asidra.
—, adj. Marikivy, mahadilo, makirana. Le
citron est—. Marikivy, etc.,ny voasary.
ACIDITÉ, sf. Faharikivy, fahakirana.
L'— de l'oseille. Ny faharikivin' ny ka-
masina.
ACIDULÉ, ÉE, adj. Marimarikivy, ma-
kirankirana.
ACIDULER» va. Mahatonga ho ma-
rikivy.
Digitized_byVjOQQ.|£" J
ACQ
-14 —
AGT
ACIER, sm. f Tsy. 2° fig. Zava-mara-
nitra. Il l'a frappé d'un— homicide. Na-
mely azy tamy ny zava-maranitra izy.
ACIÉRER, va. Manisy ts^.
ACOLYTE, sm. fAkôlita. V fig. Mpa-
naraka.
ACOMPTE, sm. Lefilany. Il a payé cent
francs en—. Nandoa ariary roapolo na-
tao lefilany izy.
ACOUSTIQUE, sf. Fahaizana momba
ny feon-javatra.
—, adj. Momba ny feon-javatra. Nerf—.
Hozatra mandray ny feon-javatra. |l loc.
Cornet—. Fihainoana ho any ny mare-
nina.
ACQUÉREUR, sm. Mpividy, mpahazo.
ACQUÉRIR, va. Mividy, mahazo. —un
terrain. Mividy tany. —un héritage,— du
savoir. Mahazo lova,— fahaizana.
S'acquérir, vpr. Vidina, azo.
ACQUIESCEMENT, sm. Fiekena, fa-
nekena, fankasitrahana.
ACQUIESCER, va. Mieky, manaiky,
mankasitraka. Il acquiesça à la volonté
de son chef. Nieky, etc., ny sitrapon'ny
lehibeny izy.
ACQUIS, ISE, p. el adj. 1° Voavidy, no-
vidina, azo. 2* —, Mahatoky, itokiana.
Cet homme m'est—. Mahatoky ahy, ito-
kiako îo lehilahy io.
ACQUIS, sm. Fahaizana. Cet homme a
beaucoup d'— . Be fahaizana izany
lehilahy izany.
ACQUISITION, sf. 1° Fividianana, fa-
hazoana. 2 - —, Zavatra novinidy,— azo.
ACQUIT, sm. Fanafahan-trosa.
Par manière d'acquit, loc. adv. Tsi-
rambina. Il fait son travail par manière
d' — . Manao tsirambina ny asany izy,
miala safay amy ny asany izy.
ACQUITTEMENT, sm. 1° Fanafahan-
trosa. 2°— , Fanafahana.
ACQUITTÉ,ÉE,p. 1° Afaka.voaloa, na-
Joa, voaefa, nefaina. 2'—, Tanteraka, no-
tanterahina, tontosa, notontosaina.
ACQUITTER,ua.l°Mahafaka,mahaloa,
mandoa, manefa. Il a acquitté sa dette.
Nahafaka, etc., ny trosany izy. 2°— , Ma-
nafaka. — un accusé. Manafaka olona
voampanga. 3°— , Manatanteraka, ma-
natontosa. Il a acquitté sa promesse.
Nanatanteraka, etc., ny teny napetra-
ny izy.
S'acquitter, vpr. !• Afa-trosa, — kitra.
Il s* est acquitté envers son créancier.
Afatrosa t etc., amy ny tompon-trosa izy.
2*— , Manatanteraka, manatontosa, ma-
havita. Il s'acquitte parfaiment de son
devoir. Manatanteraka, etc., tsara ny
raharahany izy.
ACRE, adj. 1° Mafaitra, maisatra, han-
datra, mangidy. Fruit—. Voankazo ma-
faitra, maisatra, handatra. 2* fig. Ma~
harary, mangidy, lozabe. Voy. Acerbb.
ACRETÊ, sf. Hafaitra, hamaisatra, ha-
handatra, hangidy. —de la bile. Ha/i-
gidin' ny ranon' afero.
ACRIMONIE, sf. 1- Hangidy. L'— du sel.
Ny hangidin % ny sira. 2 # fig. Halozana,
hamafian-teny. Il a de T— dans son ca-
ractère. Lozabe izy. Ses discours sont
pleins d'— . Ataony mafy loalra ny laha-
teniny.
ACRIMONIEUX, EUSE, adj. 1*
Mangidy. 2° fig. Lozabe, mafy.
ACROBATE, sm. Mpandihy ambonin'
ny mahazaka.
ACTE, sm. 1° Atao, asa, Les actes des
Apôtres. Ny asan'nyApostoly II reçoit
ce qui est dû à ses actes. Miverina aminy
ny ataony, ny asany. Mes actes sont
irréprochables. Ny nataoko tsy azo tsi-
nina. || loc. — de foi, de charité, de zèle,
de folie, de soumission, d'accusation.
Finoana, fltiavana, fahazotoana, hadala-
na, fanekena, fiampangana. Faire— de..
Mampiseho. Il fait parfois des actes de
folie. Indraindray izy mampiseho hada-
lana. Il a fait — d'autorité. Nampiseho
ny fahefany izy. Faire — de présence
Miseho, manatrika. 2*—. Taratasy fano-
ratana. lia signé 1*— de vente. Nanisy
sonia ny taratasy fivarotana izy. Tous
les faits ont été consignés dans les actes
publics. Voasoratra amy ny taratasim-
panjakana avokoa ny zavatra rehetra.
ACTEUR, TRIGE, a. Mpanao theatra.
ACTIF, IVE,ad7. 1° Marisika, mavitrika,
manao, miasa. Il est très— dans tout ce
qu'il fait. Marisika dia marisika, ma-
vitrifia dia mavitrika amin'izay rehe-
tra ataony izy. Il a pris une part active
dans cette affaire. Niara-n a nao, nia-sa
tamin' izany raharaha izany izy. Verbe
— . Verba manao, miasa. 2° — , Ma-
hery. Le feu est le plus— de tous les élé-
ments. Ny afo no zavatra mahery in-
drindra. || loc. Dette active. Trosa amia*
olona.
— , sm. Trosa tmin' olona
Digitized by
Google
ÀDÀ
— 15 —
ADJ
ACTION, sf. !• Atao, fanaovana, asa,
. forme relative. Ses bonnes actions lui
ont mérité des honneurs. Nysoa natao-
ny, ny asa soa vitany nampahazo voni-
nahitra azy. II faut des actions et non
pas des paroles. Tsy ny vava no ilaina
fa ny fanaovana. — de courir Fihaza-
kazahana. — de grâces. Fisaorana.
2* — . Hery. Le soleil exorco une — puis-
sante sur la végétation. Ny masoandro
manan-fcerj/ lehibe amy ny zava-mani-
ry.3 # — , Ady. Il engagea l'— au point du
jour. Nanomboka ny ady raha vao ma-
rainakoa izy. || loc. — criminelle. Fiam-
pangana amy ny mpitsara, fitoriana. In-
tenter contre quelqu'un une — criminel-
le. Miampaîiga, mitory olona amy
ny mpitsara. 4* — ,Fihetsika. L' — de l'o-
rateur est en parfait accord avec ce qu'il
dit. Ny fihetsiky ny mpandaha-teny
mifanaraka tsara amy ny teny ataony.
5 # — , Vola omena hiteraka amy ny raha-
raha na varotra anankiray.
ACTIONNAIRE, sm. Mpanome vola
hiteraka amy ny rabaraha na varotra
anankiray.
ACTIVEMENT, adv. An-karisihana,
an-kavitrihana.
ACTIVER, va. [• Mandodona, mahado-
dona, manafaingana, mahafaingana. La
présence du maître active les travaux.
Ny fanatrehan'ny tompo mahadodona,
mahafaingana ny raharaha. 2°— , Mam-
pahery. L'huile active le feu. Ny solika
mampahery ny afo.
S'activer, vpr. Mihadodona, mihafain-
gana.
ACTIVITÉ, sf. {• Harisihana, havitriha-
na. Il déploie une— remarquable malgré
son âge avancé. Mampiseho harisiha-
na, etc.. mahagaga izy na dia antitra
aza. 2 a — , Hery. L'— du feu croissait de
plus en plus. Nitombo dia nitombo ny
herin' ny afo.
ACTUEL, ELLE, adj. Ankehitriny.
Le langage — . Ny fi teny ankehitriny.
ACTUELLEMENT, adv. Ankehitriny,
izao.
ADAGE, &m. Ohabolana, ohatra.
ADAPTÉ, ÉE, p. l°Nampiadina, miady,
napaka, mipaka, natsetaka, mitsetaka.
3 - — , Nampifanarahina, mifanaraka.
ADAPTER, va. t # Mampiady,mampipa-
ka, mampitsetaka. 2 e --, Mampifanaraka.
S'adapter, vpr. 1* Miady, mipaka, mi-
tsetaka. Ce couvercle s'adapte bien.
Miady, etc., tsara io takotra io. Ce cha-
peau s'adapte très bien à ma tôte.
Mitsetaka tsara amy ny lohako ity sa-
troka ity. 2°— , Mifanaraka. Ce passage
de l'Ecriture Sainte s'adapte bien à votre
sujet. Izany teny nalaina tamy ny Sora-
tra Masina izany mifanaraka tsara
amin' izay lazainao.
ADDITION, sf. {• Fanampiny. Il a fait
plusieurs additions à son ouvrage. Na-
nampy zavatra maro tamy ny boky no-
soratany izy. 2°— , Adisanina. Faire une
— . Manao adisanina.
ADDITIONNEL, ELLE, adj. Fa-
nampiny. Un article— modifia le trai-
té. Ny fanampiny kely anankiray na-
nova ny fanekena.
ADDITIONNÉ, ÉE, p. Natao adisani-
na, voatontaly, notontalina, nakapoka,
nakambana, natambatra. '
ADDITIONNER, va. Manao adisanina,
manatontaly, manakapoka, mampikam-
bana, mampitambalra. Additionnez ces
nombres. Ataony adisanina, tontalio,
akapohy, akambano, atambaro ireo
isa ireo.
ADEPTE, sm. Olona nanambarana za-
va-miafina.
ADHÉRENCE, sf. Firaiketana, fipeta-
hana.
ADHÉRENT, ENTE, adj. Miraikitra,
mipetaka. La peau est adhérente à la
chair. Ny hoditra miraikitra, etc.,
amy ny nofo.
— , sm. Mpanaraka, mpiandany.
ADHÉRER, vn. t° Miraikitra, mipetaka.
L'écorce de cet arbre adhère fortement
au bois. Ny hoditr* io hazo io miraikitra,
etc., mafy amy ny tenany. 2° — , Manara-
ka, miandany. J'adhère à ce que vous
dites. Manaraka izay voalazanao aho. —
à un parti. Miandany amy ny andani-
ny anankiray.
ADHÉSION, sf 1° Firaiketana, fipetaha-
na. 2°— , Fanekena. Il donna son — au
traité. Nanaiky ny fanekem-pihavana-
na izy.
ADIEU, adv. Veloma, trarantitra, hota-
hin' Andriamanitra. Il lui dit—. Nanao
veloma azy izy. —jusqu'il demain. Ve-
loma mifoha.
—, sm Fahafoizana, fandaozana. Il a dit
un éternel— au monde. Namoy, nandao
an* izao tontolo izao mandrakizay izy.
Digitized by
Google
ADM
— 16 -
ADM
ADJACENT, ENTE, adj. Akaiky,
anila. Il a acheté l'emplacement— au
sien. Nividy ny tokotany tao akaiky,
anifan' ny azy izy.
ADJECTIF, sm. Teny milaza ny toetry
ny anarana na mametra azy, adjektifa.
ADJOINDRE, va. Manome ho mpanam-
py-
S'adjoindre, vp. Maka ho namana. Il
s'adjoint toujours des hommes de mérite.
Maka ho namana ny olo-mendrika
mandrakariva izy.
ADJOINT, INTE,p. Nomena ho mpa-
nampy.
—, sm. Mpanampy,, leQtra.
ADJUDANT, sm. Manamboninahitra
lefitra.
ADJUDICATAIRE, «m. Izay fara-
doboka mahnzo lavanty.
ADJUDICATEUR, sm. Mpiantso la-
vanty, mpanolotra lavanty.
ADJUDICATION, sf. Fanolorana la-
vanty.
ADJUGER, va. 1° Manome amy ny fara-
doboka, manome lavanty. 2°— , Manome.
On lui adjugea le prix. Nomena ny
valisoa izy.
S'adjuger, vpr. Maka ho any ny tenany.
Il s'adjugea la chose en litige. Naka
ho azy ny zavatra niadiana izy.
ADJURATION, sf. 1* Fandroahana
ny demony amy ny anaran' Andriama-
nitra. 2 # — , Fangatahana mafy.
ADJURER, va. 1° Mandidy amy ny
anaran' Andriamanitra. 2°— , Mangata-
ka mafy.
ADMETTRE, va. !• Mandray, manaiky,
manaraka, mino, mety. Il ne voulut pas
T— au nombre de ses amis. Tsy nety
nandray azy ho isan' ny sakaizany izy.
Je ne puis— vos excuses. Tsy azoko &ke-
na ny fialan-tsininao. J'admets cette
opinion. Manaiky, manaraka, mino
izanyhevilra izany aho. Il n'admet pas
de discussion. Tsy manaiky, tsy mely
hiady hevitra izy. 2*— , Misy. La vertu
parfaite n'admet pas de faiblesse. Ny
hatsaram-panahy iavorary tsy misy fa-
hosana.
ADMINISTRATEUR, TRICE, sm.
Mpanapaka, mpandidy, mpitandrina,
mpifehy, mpitondra.
ADMINISTRATIF, IVE, adj. Momba
ny fanapahana, — ny fandidiana,— ny
fltandremana, — ny fifehezana, — ny fl-
tondrana olona. Ses talents administra-
tifs 80 nt remarquables. Mabagaga ny
fahaizany manapaka, mandidy, mi-
tandrina, mifehy, mitondra olona.
ADMINISTRATION, sf. !• Fanapaha-
na, fandidiana, fltandremana, fifeheza-
na, fitondrana olona. 2* — , Fanomezana.
ADMINISTRÉ, ÉE, p. !• Voatapaka,
notapahina, voadidy, nodidiana, voatan-
drina, notandremana, voafehy, nofehezi-
na, nentina. 2 # — , Nomena.
— , sm. Olom-pehezina. Il est aimé de ses
administrés. Tian' ny olom-peheziny
izy.
ADMINISTRER, va. 1* Manapaka, man-
didy, mitandrina, mifehy, mitondra. Il
administre bien l'Etat. Manapaka, man-
didy, mifehy tsaraao amyny fanjaka-
na izy, mahay mitondra fanjakana izy.
Il administre mal les biens de son maî-
tre. Tsy mitandrina tsara ny fananan*
ny tompony izy. Il ne sait pas — ses affai-
res. Tsy mahay mitandrina, mitondra
ny raharahany izy. 2 - — Manome. Admi-
nistrez ce remède au malade. Omeo ny
marary io fanafody io. —les Sacrements.
Manome ny Sakramenta. || loc— la jus- '
tice. Mitsara.
ADMIRABLE, adj. Mahagaga, maha-
talanjona, mampitampim-bava.
ADMIRABLEMENT, adv. Tsara dia
tsara. Il peint—. Manoso-doko tsara dia
tsara izy
ADMIRATEUR, TRICE, a. Mpiga-
ga, mpitalanjona. Ilestgrand— desGrecs.
Ny Grika no igagany, ilalanjonany
indrindra.
ADMIRATION, sf. Figagana, fahata-
lanjonana, fitalanjonana. Il est un objet
d'— pour tout le monde. Figagana, fita-
lanjonan' ny olona rehetra izy. Il est
dans 1' — de tout ce qu'il voit. Ny zavatra
rehetra izay hitany mahagaga, ma/ia-
talanjona azy avokoa.
ADMIRÉ, ÊE, p. Igagana, italanjona-
na.
ADMIRER, va. Migaga, gaga, mitalan-
jona, talanjona. On admire sa sagesse.
Igagana, italanjonana ny fahendreny.
S'admirer, vpr. Mandoka tena, midoka
tena. Il s'admire dans tout ce qu'il dit.
Mandoka tena, etc., amin* izay rehetra
lazainy izy.
ADMIS, ISE, p. et adj. Voaray, noraist-
na, raisin a, nekena, ekena, narahina,
k
Digitized by
Google
At)0
-17-
AfiO
arahina, ninoana, inoana. Il a été — à
l'hôpital. Voaray, noraisina tamy ny
trano fitsaboana izy. C'est une coutume
admise dans ce pays. Fanao arahina
arain' ity tany ity izany. Cette opinion
n'est pas admise par les savants du jour.
Izany hevitra izany tsy ekena, tsy arahi-
na, tsy inoan'ny olo-mahay ankehitri-
ny.
ADMISSIBLES, ad/. Azo raisina, aZo
ekena, azo arahina, azo inoana.
ADMISSION, sf. Fandraisana.
ADMONESTATION, sf. Fananarana,
anatra.
ADMONESTER, va. Macanatra.
ADMONITION, sf. Fananarana, ana-
tra, filazana.
ADOLESCENCE, sf. Hatanorana, fa-
batanorana.
ADOLESCENT, ENTE, s. ZatoVo,
tovolahy, tovovavy, tanora.
ADONNÉ, ÉE, p. Tafaraikitra, m irai -
kitra, tafalozoka, milozoka, tafafantsika,
mifantsika, mimaso, mifositra, mifototra,
revo. Il est— au jeu. Tafaraikitra, mi-
raikitra. aray ny lalao, revo miialao
izy.
ADONNER (S'), vpr. Miraikitra, mi-
lozoka, mifantsika, mimaso, mifositra,
mifototra. Il s'adonne à l'étude. MiraU
kitra, etc., amy ny flanarana izy.
ADOPTANT, 8m. Mpanangan-jaza.
ADOPTÉ, ÉE, s. Zanaka natsangana.
ADOPTER, v.a. 1° Manangan-jaza. Je
vous adopte. Atsangako ho zanaka hia-
nao. ^t* fig. Manaiky, manaraka. J'adop-
te votre avis. Manaiky, etc., ny hevitrao
aho.
ADOPTIF, IVE, dd;. 1* Natsangana.
Fils—. Zanaka natsangana. 2* —, Na-
nangana. Père—. Ray nanangana.
ADOPTION, sf. Fananganan-jaza. Père
par—. Ray nananganâ.
ADORABLE, adj. 1° Mendrika hivava-
hana. 2° fig. Tokçny hotiana.
ADORATEUR, sm. fMpivaVaka. C'est
un— sincère. Mpioavaha marina izy.
2 # fig. Raikl-pitia, matimaty. C'est un—
de la fortune. Râiki-pitia amy ny ha-
rena, mafima/in-karena izy.
ADORATION,»/', f Fivavahana, fanaja-
na, fitsaohana* L' — n'est due qu'à Dieu
seul. Tsy azoatao afa-tsy amin'Andriama-
ttitra ireryhiany ny fivavahana. L'— de
la croix. Hyfanajana ny hazo-fljaliana.
2* fiO* Fitiavana lehibei
ADORÉ, ÉE, p. l°Nivavahana,ivavaha*
na,nohajaina, hajaina.voatsaoka, notsao»
hina. 2° fig. Tiana izaitsizy.
ADORER, va. 1* Mivavaka, manaja, mi*
tsaoka. Les ancêtres ont eu la folie d —
. des morceaux de bois. Uadalana lehlbe
ny ni vavahan' ny Ntaolo tamy ny tapa-*
kazo. Les Mages adorèrent l'enfant de la
croche. Ny Majy nitsaoka ny za*a tao
an-tranon' omby. 2 # fig. Tia izaitsizy.
S'adorer, vpr. 1* Mifankatia indrindra*
2° —, Tia tena loatra.
ADOSSER, ra. f Manankim-boho. lia*
dossa l'enfant contre le mur. Nanankim*
boho nyzaza kely tamy ny rindrina izy.
2 a fig. Manankina»manampiiy, manatffra*
pify. Il adossa sa maison contre le ro*
cher. Nanankina, etc., ny tranony ta-»
m y ny vatolampy izy.
S'adosser, vpr. Miankina* miampify»
mitampify. Il s'adossa contre nn arbre»
Niankina, etc., tamy ny hazo izy.
ADOUCI, IB, p. fNohamamîna, rnamy*
2°— , Nohalemena, malemy, mihena. 2*-?)
Voalama, nolamaina. 4° fig. Voaonona»
nononina, nampiononina, mionona, voa-*
tony, notonena, mitony, voaketraka»
noketrahina, ketraka, nolefahina, maie*
faka, nohamoraina.
ADOUCIR, ra. U Manamamy. —le ci*
tronavec du sucre. Manamamy voasary
amy ny siramamy. 2* —, Manalemy.mam
pibena. Adoucissez votre voix, îf ate*
meo ny feonao. La pluie adoucit le temps.
Ny ranonorana mampihena ny hatsia-
ka. 3*—, Mandama. — une glace. Man*
dama iitaratra.4° fig .Marapionona,manv»
pitony, manony, manaketraka, manate-*
faka, manamora. Il adoucit par ses pa-
roles la colère de son ennemi. Izy nam-
piononainampitony h nanony, nana-*
ketraka, nanalefaka ny hatezeran' ny
fahavalony tamy ny teny nataony. Vos
paroles ont adouci mon chagrin. Ny
teninao nampionona> nampitony, ?ia-
naketraka ny aiaheloko. Adoucissez vos
reproches. Hamorao ny fananaranao.
S'adoucir, vpr. 1° Mihamamy. 2 # — i
Mihalemy, mihena. 3°— , Mihiamalama. 4*
fig. Mionona, mitony, mihaketraka* mi*
hamalefaka, mihamoramora.
ADOUCISSANT, AN TE, adj. Mana«
ketraka, manalefaka* mampitony.
-», sm. Fanafody manaketraka, — .mana*
lefaka, — mampitony.
ADOUCISSEMENT, snt. Fampiodo-»
nana, fiononana, fampitoniana, fitonia*
2
Digitized by
Google
ADV
— 18 -
AFF
fin, fanaketrahana, haketrahana, fana-
lefahana, halefcka, fanamorana, hamo-
rana.
ADRESSE, sf. 1° Ladircsy, sonia. Vous
avez oublié de mettre T— sur votre
lettre. Hadinonao ny hanisy ladiresy,
etc., amy ny taratasinao. 2 9 — , Hakin-
gana, fahaizana, fahendrena. Il fait tout
avec — . Kinga amy ny zavatra rehetra
izy. Il faut manier cette affaire avec—.
Tokony hoentina amim - pahendrena
izany raharaha izany.
ADRESSER» va. 1" Mampitondra.ma-
niraka. Adressez-moi vos lettres à Am-
bohimanga. Ampitondray amiko any
Ambohimanga ny taratasinao. Je vous
adresse un bon domestique. Maniraka
mpanompo mahatoky aminao aho. 2° — ,
Milaza. Il adressa quelques mots au
peuple. Nilaza teny vitsivitsy tamy ny
vahoaka izy.
S'adresser, vpr. 1° Manatona. Le ma-
lade s'adressa au médecin le plus célè-
bre. Nanatona ny dokotera malaza in-
drindra ny marary. 2°— , Miteny, ht...,
mihatra. Le père s'adressa à ses en-
fants. Niteny tamy ny zanany rainy.
Cette lettre s'adresse à lui. Ho azy
io taratasy io. C'est a vous tous que
ces paroles s'adressent. Hianareo rohe-
tra no iharan' izany teny izany.
ADROIT, OITE, ad). 1° Kinga, hava-
nambanana, mahay. Il est — à tirer de
l'arc. Kinga, havanambanana amy
ny fandefasana tsiplka izy. Il est— à ma-
nier les esprits. Mahay mitondra olo-
na izv.
ADROITEMENT, adv. Amim-paha-
kingana, — pahaizana, —pahendrena.
ADULATEUR, TRICE, sm. Mpan-
doka, mpandrobo.
—, adj. Be fandokafana. Son langage est
— . Be fandokafana ny teny ataony.
ADULATION, sf. Fandokafana, fan-
droboana.
ADULER, va. Mandoka, mandrobo.
ADULTE, ad/, et s. Olon-dehibe, olom-
baventy.
ADULTÈRE, adj. et s. Mpaka vadin'
olona, manabodo— , mpibodo— , mauam-
bady ka mijangajanga.
— ,sm. Fakâna vadin' olona, fanabodoa-
na— , fibodoana— , iïjangajangan' ny ma-
nambady, adoltera.
ADULTÉRIN, INE, ad;, et s. Zaza
azo avy amy ny adoltera.
ADVENIR, un. Tonga, miseho. Ce Çu'on
craignait est advenu. Tonga, nisehony
natahorana.
ADVERBE, sm. Teny anampy ny v«r-
ba sy ny adjektifa, adverba.
ADVERBIAL, ALE, adj. Manao ny
asan'ny adverba. Locution adverbiale.
Fombam-pitenenana ?nanao ny asan'ny
adverba.
ADVERBIALEMENT, adv. Hoatry
ny adverba.
ADVERSAIRE, «m. Mpanohitra, an-
daniny. C'est mon plus grand— . Tsy mi-
sy mpanohitra ahy tahakaâzy.
ADVERSE," adj. Manohitra, andaniny.
Partie — . Andaniny hafa. La partie
— a triomphé. Nahery ny andaniny ha-
fa.
ADVERSITÉ, sf. Fahoriana, loza. Il est
dans r— . Azom-pahoriana, tra-doza
izy.
AÉ R A G E , sm. Fampidiran-drivo-
tra.
AÉRÉ, ÉE, p. et adj. Tsara rivotra,
nampidiran-drivotra. Maison bien aérée.
Trano tsara rivotra, etc. t
AÉRER, va. Mampidi-drivotra.
AÉRIEN, ENNE,adj. Mombany rivo-
tra, izay any amy ny rivotra. Les voies
aériennes. Ny lalan-drtuoJra.
AÉROLITHE, sm. Vato latsaka avy
any amy ny habakabaka.
AÉRONAUTE, sm. Olona misondrotra
anaty balôna.
AÉROSTAT, sm. Balôna.
AFFABILITÉ, sf. Halemem-panahy.
Il reçoit avec—. Mandray olona amin-
halemem-panahy izy.
AFFABLE, adj. Maiemy fanaliy, ma-
lemy paika.
AFFADIR, va. 1° Manatsatso, mandelY,
mahalefy. — une sauce. Manatsatso,
etc., rô. 2°— Mampahatofoka. Cette nour-
riture affadit mon estomac. Ity hanina
ity mampahatofoka ny ambavafoko. 3°
pg. Manatsatso, mandefy, mahalefy. Il
affadit ses discours par trop d'orne-
ments. Manatsatso, etc., ny laha-toni-
ny amy ny haingon-teny be loalra
izy.
AFFADISSEMENT, sm. f Uatsatsoa-
na, fahalefena. 2°— Ilatofohana.
AFFAIBLIR, va. Mankalemy, mampa-
halemy, mampahosa, mampihena. Tu
as trop raboté cette planche, tu l'as af-
faiblie. Namankona be loatra io hazi>
i
Digitized by
Google
AFF
- 19 —
AFP
fîsalca io ise, ka 'nankalemy azy. Les
maladies affaiblissent le corps. Ny are-
lina mampahalemy, mampahosa ny
vatana. L'âge affaiblit la vue. Ny fa-
hanterana mampihena ny fahiratana.
S'affaiblir, vpr. Mihalemy, mihaosa, mi-
hena. Son autorité 6'est affaiblie. Nihè-
na ny fahefàny.
AFFAIBLISSANT, AN TE, adj.
Mankalomy. mampahosa. Il prend des
remèdes affaiblissants. Misotro fanafody
mankalemy, etc., izy.
AFFAIBLISSEMENT, sf. Fahaleme-
na, fahosana, Ohenâna.
AFFAIRE, sf. 1* Raharaha. asa. Il a
beaucoup d'affaires. Bé raharaha izy.
C'est mon — v Raharahako izany. C'est
son—. Raharahany,asany, asa azy iza-
ny. Avec qui avez- vous affaire ? Iza no
anananao raharaka, iza no tianao hire-
sahana? L*— la plus importante, c'est de
6e bien conduire. Ny fahaizana mitondra
tena no zokin-dra/iaraha indrindra. U
s'est consacré tout entier aux affaires
publiques. Ny ra/iaraham-panjakana
hiany no ikelezany aina. 2°— , Ady. L*—
a été portée devant les juges. Ny ady
nentina tamy ny mpitsara. L'— fut san-
glante. Nisy ra nandriaka tamin' izany
ady raany. 3°— , Fahasahiranana. U me
suscite toujours des affaires. Mamorom-
pahasahiranana. ami ko mandrakariva
izy. 4 # — , pi. Toe-d raharaha. Comment
vont les affaires à la capitale ? Manao
ahoana ny toedraharaha any amy ny
renivohitra ?
AFFAIRÉ, ÉE, adj. De raharaha, mi-
heninkenina.
AFFAISSEMENT, sm. !• Fletrona,
filetsena. 2° fig. Faharerahana.
AFFAISSER, tfa, 1° Manetry, mande-
tsy. Les pluies ont affaissé le sol. iVa-
nelry, nandetsy ny tany ny ranonora-
na. Ce fardeau a affaissé le plancher. Io
entana io nandetsy ny rihana. 2° fig.
Mandreraka. La maladie l'a affaissé.
Nandreraka azy ny aretina.
S'affaisser, vpr. \* Mietry, miletsy. Le
plancher s'affaisse. Mietry, etc., ny ri-
hana, 2° fig. Mihareraka, reraka. Il s'af-
faisse sous le poids des années. Reraka
tsindrian' ny fahanterana izy.
AFFAMÉ, ÉE, p. et adj. 1° Noana,
mosarona, mavo vava. 2 W fig. Mitsiriritra.
IL est — de gloire. M lïsirirê-boninahi-
tra izy,
AFFAMER, va. Mahàmosareha, màni*
piditra mosary, mampahamavo vava. Il
affama la ville assiégée. NampidittA
mosary , nampahamavo uaua ny vo*
hitra natao fahirano izy.
AFFECTATION, sf. tfidolâdota. fi-
tihintihina, fltikintikina, fidihindihina»
hajenitra, fiangolangola, fîangentsana,
flangeso, flhagohago, haitraitra, anga*
nongano.
AFFECTÉ, ÉÉ, p. et àdj. !♦ Midolâ*
dola, mitihintihina, mitikintikinà, midi-
hindihina, jenitra, miangolangola, mian*
gentsana, miangeso, fclihagohago, mi^
haitraitra, m ianga nongano, ankosoka*
hosokosoka. Il a une démarche affectée i
Atidoladola, mitihintihina, milikin*
tikina, midihindihina t jenitra amy
ny fandeha izy. Il a un langage — .
Miangolangola, miangentsangéntsa-
na, miangeso t mihagohago,rnihaitraU
ira amy ny fiteny izy. Humilité affectée.
Fanetren-tena miara^anon^ano, an/io-
soka, hosokosoka. 2»—, Natokana. 3°— ,
Malahelo. Il a été très -^ de la mort de sa
mère. Naharaikitra alahelo azy mafy
loatra ny nahafatesan' ny reniny. 4° —,
Marary.
AFFECTER, va. t'Ta-hatao hoe, te-hise»
ho ho, mampiseho hatsarana ankosoka,
adala. Il affecte de paraître savant. Ta-
hatao hoe mahay, tê-hischo ho mahay
izy. Il affecte beaucoup d'humilité. Afam-
piseho fanetren-tena ankosoka mahaga-
ga izy. II. affecte certains mots. Adatan-
teny sasany izy. 2°— , Manokana. Il
a affecté mille piastres à la constru-»
ction d'un hôpital. Nanokana vola ari-
vo hoentina manorina trano fitsaboana
izy. 3°-s Manipalahôlo. Un rien l'affecte.
Zavatra tsinontsinona mampalahelo
azy.
d'affecté*, vpr. l d Àtao ankosoka. La
vraie douleur ne pént s' — . Ny alahelo
marina tsy azo atat ankosoka. 2°— ->
Malahelo. Il s'affecte facilement. Mora
malahelo izy.
AFFECTION, ûf. 1- Fitîavdna, fîtia. ïl
a une grande — pour sa dernière fille.
Be fitiavana ny zanany faravavy izy,
2*^, Aretina. Il a urte — de poitrine»
Aeo ny aréJm-tratrâ, kitratraina izy. -
AFFECTIONNÉ, ÉE, p. et ad/. Tia-
naj tia, raiki-pitiâ, raiki-pô. Il est— de
son père. Tian' ny rainy izy. Il est très
— à sa femme. Raiki-pitia ny vavf
izy»
Digitized by
Google
AFF
— 20
AFF
Affectionner, va. Tia, miraiki-pi-
tia, miraiki-pô. Ce père affectionne ses
enfants. Io ray io tia ny zanany, mirai-
hi-pitia> etc., amy ny zanany.
S'affectionner, vpr. !• Tia, miraiki-pi-
tia, miraiki-pô. 2°— , Miraikitra, milozo-
ka, mifantsika, mimaso. Gomme s'Adon-
ïibr.
AFFECTUEUSEMENT, adv. Àm-pi-
tiavana.
AFFECTUEUX, BUSH, adj. Tia, mi.
sy fitiavana. C'est un homme très — . Le-
hilahy be fitiavana izy. Il m'a écrit en
termes très—. Feno fitiavana ny tara-
tasy nampitondrainy ahy.
AFFERMER, va. Mampanofa, mano-
fa. J'ai affermé mes rizières pour être
plus tranquille. Nahofako ny tanimba-
riko, nampanofa ny tanimbariko aho
mba hilaminako tsara. J'ai affermé une
mine d'or. Voahofako tany misy vola-
mena.
AFFERMIR, va. 1* Manamafy, mana-
tanjaka. Affermissez le mur de peur qu*
il ne tombe. Hamafio ny ampiantany sao
mianjera. 2 # fig. Mankahery, manamafy.
Vos paroles ont affermi mon courage.
Nankahery ny foko ny teninao.
Ô'affermir, vpr. f Mihamafy, mihatan-
jaka, mihamatanjaka. La santé du mala-
de s'affermit tous les jours. Mihatanja-
ka isan'andro ny toetry ny marary. 2°
fig. Mihahery, mihamahery, mihiama-
fy. Il s'est affermi dans sa résolution,
Nihahery, etc.,tamy ny fikasanyizy.
AFFERMISSEMENT, «m. Fanamafi-
sana, hamafy, hamafisana, fanatanjaha-
na, hatanjahana, fankaherezana, hery.
AFFÉTERIE, sf. Comme Affectation.
AFFICHE, sf. Peta-taratasy, — gaze-
ty.
AFFICHER, va. !• Mametaka taratasy,
— gazety. La loi a été affichée sur la
place publique. Napetaha tao amy ny
kianja ny lalàna. 2* fig. Mampiseho. Il
affiche ses vices. Mampiseho ny hara-
tsiany izy.
S'afficher, vpr. Ta-ïiatao hoe..., le-hise-
ho ho.... Il s'affiche pour savant. 7a-
hatao hoe, etc., mahay izy.
AFFICHEUR, 8m. Mpametaka gaze-
ty.
AFFIDÉ, ÉE, adj. Mahatoky.
— 8. Olofla mahatoky, mpitsikilo.
AFFILÉ, ÉE, adj. 1° Maranitra. Mon
couteau est bien — . Maranitra tsara ny
antsiko. 2* fig. Il a la langue bien affi-
lée. Afarani-bava, marani-dela, mahay
vava izy.
AFFILER, va. Mandranitra.
AFFILIATION, sf. Firaisana amy ny
fikambanana anankiray.
AFFILIÉ, ÉE, p., adj. et s. Voaray bo
isan'ny fikambanana anankiray, tafa-
kambana amy ny — .
AFFILIER, va. Mandray ho isan'ny fi-
kambanana anankiray, manakambana
amy ny — .
S'affilier, vpr. Mi ray, mikambana.
AFFINAGE, sm. Fandiovana metaly.
AFFINER, va. !• Mandio metaly. — de
l'or. Mandio volamena. 2° —, Manasa.
— du chauvre. Manasa rongony.
S'affiner, vpr. Mihadio.
AFFINERIE, sf. Trano fandiovana.
AFFINEUR, sm. Mpandio metaly.
AFFINITÉ, 8f. 1° Fihavanana avy amy
ny fanambadiana. 2* fig. Fitoviana, fi fan-
draidraika. Il y a — entre leurs carac-
tères. Mitovy t mifandraidraiha ny
toe-panahin* izy ireo.
AFFIRMATIF, IVE, adj. Milaza ma-
rina, misy filazana marina. Il a assuré
d'un ton—. Efa nilaza marimarina izy.
Proposition affirmative. Fehezan-teny
misy filazana marina.
AFFIRMATIVE, sf. Fehezan-teny mi-
sy filazana marina, filazana marina, fa-
nai kena. Les uns furent pour 1'— , les au-
tres pour la négative Ny sasany nanai-
ky, ny sasany nandâ.
AFFIRMATION, sf. Filazana marima-
rina.
AFFIRMATIVEMENT, ac/v. Mari-
marina.
AFFIRMER, va. Milaza marimarina.
Je l'ai vu, je vous l'affirme. Efa hitako
izany, ka milaza marimarina aminao
aho.
AFFLEURER, va. 1* Mampitovy tan-
tana. Affleurez les pierres du mur. Mam-
pitovia tantana ny vato amy ny rindri-
na. 2° —, Safononoka, somafàtra. La ri-
vière affleure les digues. Ny renirano
dia safononoka, etc., amy ny fefiloba,
AFFLICTIF, IVE, adj. Mampijaly ny
vatana. Peine afflictive. Famaizana ma m*
pijaly ny vatana.
AFFLICTION, sf. i- Alahelo fa-
horiana, fijaliana, fiferinaina. Il est
plongé dans 1* — . Latsaka ao anal in* ny
alaltclo, ny fahoriana izy. 2 # — , Loza.
Digitized by
Google
APF
— 21 —
AFF
Toute espèce d'afflictions tombent sur
lui. Ny ankamaroan' ny loza rehetra ma-
hazo azy.
AFFLIGÉ, ES, adj. Malahelo, ory,
mijaJy, miforinaina. Consoler les affligés.
Hanafaka alahelo ny malahelo, ny ory.
AFFLIGEANT, ANTB, ad;. Mampa-
iahelo, mampahory, mampijaly, mam-
piferinaina.
AFFLIGER, va. Mampalahelo, mam-
pahory, mampijaly, mampiferinaina. La
mort de son enfant l'afflige profondé-
ment. Ny nahafatesan'ny zanany mam-
palahelo, etc. azy indrindra. La famine
afflige le pays. Mampahory, mampi-
jaly ny tan y ny mosary. Il afflige son
corps par le jeûne. Mampijaly ny tena-
ny amy ny fifadian-kanina izy.
S'affliger, vpr. Malahelo, ory, mijaly,
miferinaina.
AFFLUENCE, sf 1° Habetsahana, ha-
beazana, hasesehena. L'— des eaux a fait
déborder la rivière. Ny habetsahan',
etc., ny rano nahatondraka ny renirano,
2*—, Flrohotra, fifololôtra.
AFFLUENT, sm. Ranomikambanaamy
ny hafa, sampan-drano, sakeli-drano.
AFFLUER, vn. fMikambana. L'Imam-
ba afflue dans l'Ikopa. Imamba mi ka ru-
ban* aminy Ikopa. 2° fig. Betsaka, be
dia be, sesehena, diso vaia. Les vivres
affluaient dans le camp. Betsaka, etc.,
ny hanina tao an-toby. 3°— , Mirohotra,
mifololôtra. Les étrangers affluent dans
cette ville. Mirohotra, etc., amin' io ta-
nâna io ny vahiny.
AFFOLER, va. Mahadala, manadala,
mahalefaka.
S'affoler, vpr. Matim-pitia, lefaka, adala.
AFFOURRAGER, va. Manangom-bi-
lona, mandrotsa-bilona.
S'affoorrager, vpr. Manangom-bilona,
mamela vilona.
AFFRANCHI, IE, s., p. et ad)'. Afaka,
voavotsotra, novotsorana, nalefa, voavo-
tra, navotana. Je suis— de toute inquié-
tude. Afaka amy ny fanahiana rehetra
aho.
AFFRANCHIR, va. Manafaka, ma-
motsotra, mandefa, manavotra.— un es-
clave. Manafaka, mamotsotra, mari'
de/a andevo. Dieu affranchit son peuple.
Nanafaka, nanavotra ny olouy Andria-
manitra.— d'impôts. Manafaka amy ny
hetra. H foc. — une lettre. Mandoa vola
mba hampi tondra taratasy.
S'affranchir, vpr. Miavo-tena, afaka.
Cet esclave s'est affranchi. Niaoo-tena
ity andevo ity.
AFFRANCHISSEMENT, 8m. !• Fa-
nafahana, famotsorana, fandefasana, fa-
navotana. 2*—, Fandoavam-bola mba
hampitondra taratasy.
AFFRÈTEMENT, sm. Fanofan-tsam-
bo.
AFFRÉTER, va. Manofa sambo.
AFFRÉTEUR, sm. Mpanofa sambo.
AFFREUSEMENT, adv. Izaitsizy. Il
criait — . Nihorakoraka izaitsizy izy.
AFFREUX, EUSE, ad;. 1* Mabatsira-
vina. Il pousse des cris—. Midradradra-
dra maliatsiravina izy. 2 - — , Ratsy izai-
tsizy, ratsy tarehy— , ratsy fanahy— . Le
chemin est—. Ratsy izaitsizy ny lâlana.
C'est un homme—. Lehilahy ratsy tare-
nt/, ratsy fanahy izaitsizy io.
AFFRIANDER, va. 1* Mampahalala
dian-kanina, mitarika amy ny hanim-py.
Usait— les enfants avec du sucre. Mahay
mitarika ny zaza kely amy ny sirama-
my izy. 2* fig. Mitarika. Le gain l'avait
ailriandé. Notaritin' ny tombom-baro-
tra izy.
AFFRONT, sm. Fanalam-baraka, fa-
nevatevana, fanesoana, fanalikalikaua.
Il a supporté cet — . Nandefttra iza-
ny fanalam-baraka, etc., izany izy.
Il fait — à sa famille. M anala baraka
ny fianakaviany izy.
AFFRONTER, va. Manehatra, sahy
mitsena, manatona. Le soldat coura-
geux affronte vaillamment l'ennemi.
Ny miaramila mahery fo sahy ma ne-
hatra, mitsena ny fahavalo. — le dan-
ger. A/aneba-doza, manafom-paty.
AFFUBLEMENT, sm. Fitafian'adala,
AFFUBLER, va. Mampilafy ntaiiaa'
adala.
S'affubler, vpr. Manao filafian'adala.
AFFÛT, sm. 1° Hazo fipetrahan-tafon*
dro. 2* —, Fanitrihana, fitsikiloana, fiti-
liana. Il attendait le sanglier à 1'—.
Nanitrika niandry ny lambo izy. Etre
à 1'— . Manitrika, mitsikilo, mitily
ahazoana haza. 3° fig. Fikendrena, fita-
diavana. Il est à 1'— d'une place. Aft*
kendry raharaha anankiray izy. Il est
à T— de toutes les nouvelles. Mitady ny
zava-baovao rehetra izy.
AFFÛTAGE, 6m. Fanasana, faniniana,
fandranitana.
Digitized by
Google
AGE
— 22 —
AGG
AFFÛTER, va. Manasa, maniny, man-
dranitra.
AFIN, c. Ho..., forme relative. Le9 en-
nemis cherchaient mes enfants — de les
faire mourir. Ny fahavaio nitady ny
xanako mba hovonoina. Je vous écris
ceci — que vous sachiez ce qui ce pas-
se ici. Maqoratra ity aminao aho mba
hahalalanao ny toetry ny aty.
AFRICAIN, AINE, ad/, et s. Afrikana.
AFRIQUE, a/\ Afrika.
AGAÇANT, ANTE, adj. 1* Mahadilo.
2° fîg. Mihatsy, mahasosotra, mahasori-
soreqa, mahadikidiky.
AGACEMENT, «m. f Fahadilo. î'fig.
Fahasosorana.
AGACER, va. t° Mahadilo. Le citron
agace les dents. Ny voasary mahadilo
ny nify. 2° ftg. Mihatsy, mahasosotra,
manorisory, mahadikidiky. N'agacez
pas le chien de peur qu'il ne vous morde.
Aza mihatsy ny alika sao kekeriny hia-
nao. Le tapage que vous faites m'aga-
o 5. Ny tabataba ataonao mahasosotra,
manoi*isory, mahadikidky ahy.
(S'agacer, vpr. \ 9 Madilo. 2° /!#/. Soso-
tra. 3°— , Mifampihatsy, mifanorisory.
AGAPE, sf. Sakafo niarahan' ny kris-
tiana voalohany nihinana.
AGARIC, «m, Hola-bomanga, hola-
tsaonjo.
AGATE, sf. Karazam-batomazava.
AGE, sm. !• Andro îainana. L'— des che-
vaux ne dépasse guère 30 ans. Matetika
saiky tsy mihoatra 30 taona ny andro
ininan' ny soavaly. 2 # — , Taona na vola-
na na andro nahaterahana, — nahavelo-
mana, — ^niainana, taona. Quel — avez-
vous? Firy taona no nahalerahanao,
n^havelomanao, niainanao, firy taona
hianao? \i est mort à T— de cinquante
ans. Nony efa dimam-polo taona izy
dia maty. Ils sont du môme &ge. Mi-
tovy ta.or\SL izy ireo. Cette femme ca-
che son—. Manafina ny taonany io ve-
fcivavy io. || loc. Depuis son bas—. Ha-
tramy ny fahakelezany , fahazazany,
fony kely, fony mbola zaza. Depuis
Y — de raison. Hatramy ny vao vory
saina. — avancé. Fahanterana. 3**—.
Fahanterana. Il est affaissé par 1*— . Re-
raky ny fahanterana izy. 4*—, Toko, fi-
zarana, epoka. La durée c|u monde est
divisée .en plusiours âges. Ny haholau'
ny andro niandohan' izao tontolo izao
no ho maukaty dia efa voazarazara ho
iQho, etc.,, sainiuafa,
D'âge en âge, loc. adv. Amy ny taona
mifarîdimby Les faits remarquables se
transmettent d' — en — . Ny zavatra
lehibe tanteraka mifindrafindra amy ny
taona mifandimby.
ÂGÉ, ÊE, adj. 1* Misy taona. Enfant—
de douze ans. Zaza efa roa amby ny foio
faona. H loc. Plus — . Zoky. Vous été»
plus — que moi. Zokiko hianao. Moins
— . Zandry. Va us êtes moins — que moi.
Zandriko hianao. 2*-—, Antitra r tratran-
titra, anti-panahy. C/est un homme—.
Lehilahy antitra, etc., izy.
AGENCÉ, ÉE, p. Voarafltra, narafitra,
voakambana, nakambana, mikambana,
voalahatra, nalahatra, milahatra, voarin-
dra, narindra, mirindra, voalamina, na-
lamina, milamina.
AGENCE, sf. Raharahan'ny agent, tra-
non'ny agent.
AGENCEMENT, sm. Fandrafetana, fa-
nakambanana, fikambanana, fandabara-
na, ûlaharana, fandrindrana, firindrana,
fandaminana, iiiaminana.
AGENCER, va. Mandrafitra.manakam-
bana, mandahatra, mandrindra, manda-
mina. — les diverses parties d'une ma-
chine. Mandrafîlra, manakambana.
ny saratsaraky ny milina anankiray. Il
agence mal ses phrases. Tsy mandaha-
tra, mandrindra, mandamina tsara
ny teniny izy.
S'agencer, vpr. Mikambana, milahatra,
mirindra, milamina.
AGENDA, sm. Boky kely fanoratana ny
zavatra hotadidina.
AGENOUILLER ( S'), vpr. Mande-
halika, manongalika.
AGENOUILLOIR, sm. Fandohaleha-
na, fanongalihana.
AGENT, sm. 1* Zavatra miasa,— manao.
'l m — t Iraka, masoivoho, mpanao rahara-
ha. — du gouvernement. Jruka, etc., ny
fanjakana. Il est — d'une riche maison.
Iraka, etc., ny kompania anankiray ma-
nankarena izy. Il loc. — de change. Mpi-
varotra ny zana-bola omen'ny lUnjaka-
na na ny kompania anankiray, mpiva-
rotra taratasy vola, mpanakalo furantsa.
AGGLOMÉRATION, sf. Fifanizinana,
fanavosana, fiavosana. fanavoYonana, lia-
vovonana.
AGGLOMÉRÉ, ÉE, p. et adj. Mifani-
zina, navosaina, miavosa, navovona, mia-
vovona. La population de la capitale est
très agglomérée. Mifanizina ny mj»g->
niua ao amy ny rcnivotiitra.
Digitized by
Google
AGI
— 23 —
AGI
AGGLOMÉRER, va. Mampifanizina,
mampiavosa, mampiavovona.
S'agglomérer, vpr. Mifanizina miavo-
sa, miavovona. Le sable s'est agglomé-
ré dans les rizières. Niaoosa, niavovo-
na tany an-tanimbary ny faàika.
AGGLUTINATION, s/\ Fanakambana-
na, fikambanana, fanambarana, fitamba-
rana.
AGGLUTINER, va. Manakambana ny
nofo na ny hoditra naratra, manamba-
tra— .
3'agglutiner, vpr. Mikambana, mitam-
batra.
AGGRAVANT* ANTE, adj. Mampi-
tombo, manamafy. Il a été condamné à
mort à cause des circonstances aggra-
vantes. Voaheloka ho faty izy noho ny
zavatra sasany narnpitombo, nanarna-
fy ny helony.
AGGRAVATION, sf. Fampitomboana,
fitomboana, fanamaflsana, fandentebana.
Il a eu une — de peine pour s'être enfui.
Ny nandosirany nampitombo, nana-
mafy,nandentika ny fanamelohana azy.
AGGRAVER, va. Mampitombo, mana-
mafy, mandentika. Vos reproches ag-
gravent mon malheur. Ny faninianao
mampitombo, manamafy ny fahoriako.
S'aggraver, vpr. Mitombo, mihamafy.
La maladie s'est aggravée. Nitombo,
nihamafy ny aretina.
AGILE, adj. Mailaka, mavitrika, mivi-
kiviky. Le chat est très — . Mailaka dia
mailaka ny saka. Il est — dans tout ce
qu'il fait. Mailaka, mavitrika amin'
izay rehetra ataony izy.
AGILEMENT, adv. Àm-pahamailaha-
na. fc
AGILITÉ, sf. Hamailahana, havitriha-
na, fivikiviky. Il saute avec—. Mailaka
izy raha mitsambikina. Il marche avec
— . Mailaka, mavitrika izy raha maa-
deha, mivikiviky izy.
AGIO, 8m. Sandam-bola.
AGIOTAGE, sm. Fivarotana ny zana-
holaomen'ny fanjakana-na ny kompa-
nia anankiray, fivarotana ny taratasy
vola, fanakalozana farantsa.
AGIOTER, vn. Mivarotra na mividy
ny zana-bola omen' ny Amjakana na
kompania anankiray, mivarotra ny tara-
tasy vola, manakalo farantsa.
AGIOTEUR, sm. Mpivarotra na mpivi-
dy ny zana-bola omen'ny fanjakana,
AGIR, vn. 1° Manao raharaha, miasa,
manao. Il agit continuellement. Manao
raharaha, miasa mandrakariva izy. Il
faut — et non délibérer. Tokony hanao
fa tsy handinidinika. Il a mal agi envers
moi. Nanao ratsy tamiko izy. J'agis dans
votre intérêt. Manao izay mahasoa
anao aho. 2°-—, Manao toetra, mitoetra,
misary, raivoatra. Il agit en prince.
Manao foe/r'andriana, mtfoe/r'andria-
na izy. Il agit en homme vertueux. Ma-
nao toetr' olona tsara fanahy, ytitoetr'
oloua tsara fanahy izy. Il agit en fou.
Misarin' adala, mivoatr' adala izy. 3*
— , Manan-kery, mahery, miasa, maha-
tarika, mahataona. C'est un remède qui
agit puissamment. Manan-kery lehibe,
mahery dia mahery io fanafody io. Le
remède a agi. Niasa ny fanafody. L'é-
loquence agit sur les esprits. Ny fahai-
za-mandaha-teny mahatarika, maha-
taona ny olona. 4°— , Mitory.miampanga
amy ny mpitsara. — contre quelqu'un,
Mitory, miampanga olona.
U s'agit, v. inip. Raharaha, raharabai-
na. De quoi s'agit-il? Raharaha inona,
inona no ra/iara/taina ? Il s'agit d'une
affaire de famille. jRa/tara/ia?n-plana-
kaviana izany.
AGISSANT, ANTE, adj. 1* Manao
raharaha, miasa, manao. 2° —, Manan-
kery, mahery.
AGITATEUR, sm. Mpandrendri-ba-
hoaka, mpampikorontam-bahoaka.
AGITATION, sf. 1° Fihetsiketsika, fî-
hetsiketsehana, fanonja, fisamboaravoa-
ra, fitopatopa, fihevingevina, fihilangi-
lana, fikopakopaka, fikobana, ûhavatra-
vatra, fitrifantrifana. 2 # fig- Fanahiana.
3°— , Fikorontanana, fikorontana, taba-
taba, fitabataba, fitabatabana.
AGITÉ, ÊE, p. eiadj. !• Voahetsike-
tsika, nohetsiketsehina, mihetsiketsika,
manonja, misamboaravoara, mitopato-
pa, voahevingevina, nahevingevina, mi-
hevingevina," voahilangilana, nahilan-
gilana, mihilangilana, voakopaka, na-
kopaka, mikopaka, nahofa, voahontsan-
kontsana, nahontsankontsana, voakoba-
na, nokobanina, mikobana, mibavatrà-
vatra, mitrifantrifana. 2° fig. Manahy.
3" — , Voakorontana, nokorontanina, mi-
korontana, voatabatabà, notabatabaina,
mitabataba. 4°— , Voadinika, nodinihina,
AGITER, ra. t m Manetsiketsika, mam-
pihetsiketsika, mampanonja, mampisam-
boaravoara, mampilopatopa, maneyin»
Digitized by
Google
AGR
— 24 —
AGR
gevina, mampihilangilana, manilangila-
na, manakopaka, manofa, manontsan-
kontsana, manakobana. Les vents agitent
la mer. Ny rivotra manetsiketsika ,
mampihetsiketsika , mampanonja ,
mampisamboaravoara , mampitopa-
topa ny ranomasina. Les vagues agitent
le vaisseau. Ny onjan - dranomasina
mampihet8ikel8ika t manevingevina,
mampihilangilana , manilangilana
ny sambo. Agitez le chapeau pour ap-
peler notre ami. Kopaho, hofao satro-
ka ny sakaizantsika. Agitez le remède
avant de le boire. Ahontsankontsano,
kobano ny fanafody alohan' ny hiso-
troana azy. 2° pg. Mampanahy. Cette
crainti l'agite. Mampanahy azy izany
tahotra izany. Z* — , Mampikorontana,
mampitabataba.— la foule. Mampiko-
rontana, etc., ny vahoaka.4 — ,Mandini-
ka.— une question. Mandinika rahara-
ha anankiray.
S'agiter, vpr. 1* Mihetsiketsika, manon-
ja, misaraboaravoara, mitopatopa, mi-
hevingevina, mihilangilana, mikopa-
kopaka, mikobana, mihavatravatra, mi-
trifantrifana. Le cheval s'agite. Mihava-
travatra, mitrifanirifana ny soavaly.
2° flg. Manahy. 3 - — , Mikorontana, mita-
bataba. 4°— , Dinihina.
AGNEAU, sm. t # Zanak'ondry, henan-
janak'ondry. 2*/?9-01ona malemy fanahy.
AGONIE, sf. Fiadiana aina. Il est à l'— .
Miadyaina, efa mby am-bavahoana izy.
AGONISANT, ANTE, adj . Miady aina,
mby am-bavahoana.
AGONISER, un. Miady aina, mby am-
bavahoana.
AGRAFE, sf. Zaigirafy,
AGRAFER, ra. Mampiditra zaigirafy.
AGRAIRE, adj. Momba ny fizaran-tany.
Lois agraires. Lalàna momba ny fiza-
ran-tany.
AGRANDIR, va. 1° Manabe, manale-
hibe, manalalaka, manitatra, mampitom-
bo.mahalava.— une maison, un emplace-
ment. Manabe, manalchibc, manalala-
ka, manitatra, mampitombo ny trano,
ny tokotany. Ce roi a agrandi ses Etats.
Izany mpanjaka izany nanitatra, nam-
pitombo ny fasjakany. Ce vêtement
agrandit la taille. Mahalava olona io fi-
taflana io. 2° fig. Manitatra, mampitom-
bo. Il agrandit ce qu'il raconte. Manita-
tra nyzavatra tantarainy izy. La lecture
agrandit les idées. Mampitombp ny
•aina ny faniakiam-bokv.
S'agrandir, vpr. Mihalehibe, mihalalaka.
roitatra, mitombo.
AGRANDISSEMENT, sf, Fanalehi-
beazana, halehibeazana, habe, fanalala-
hana, haialahana, fanitarana, fltarana,
fampitomboana, fitomboana.
AGRÉABLE, adj. Mahafinaritra, ma-
hafaiy, ankasitrahana. Personne -=-. Olo-
na mahafinaritra, etc. Campagne—.
Saha mahafinaritra.
—, «m. Ny mahafinaritra. Il faut préfé-
rer l'utile à T — . Aleo ny mahasoa toi-
zay ny mahafinaritra.
AGRÉABLEMENT, adv. Mahafina-
ritra. Il parle — . Mahafinaritra ny fi-
teniny.
AGRÉÉ, ÉÉE,p. Nekena.sitraka, nan-
kasitrahana, nankatoavina.
AGRÉER, va. Manaiky, mankasitraka,
mankatô. Dieu agrée nos prières. Eke-
na, anftaaifranan'Andriamanitra ny
fangatahantsika. J'agrée votre proposi-
tion. Ekeko, ankasitrahako, sitraho,
ankatoaviko ny hevitra aposakao.
— , vn. Mahafinaritra, mahafaly, ankasitra-
hana,
AGRÉGATION, sf. 1° Fandraisana ho
isan'ny fikambanana anankiray, 2°— , Fi-
tambarana. L'ame n'est pas une — de
parties. Ny fanahy dia tsy /î/ambaran-
javatra maro.
AGRÉGER, ra. Mandray ho isan'ny fi-
kambanana anankiray.
AGRÉMENT, sm. 1° Uafinaritra. Les
agréments de la campagne, du langage,
du visage. Ny hafinaritry ny any an-
tsaha,— ny fiteny, — ny larehy. 2*—, Fa-
nakena, fankasitrahana. Vous ne pouvez
pas agir ainsi sans 1' — de votre père.
Tsy mahazo manao izany hianao raha tsy
ekena, anhasitrahanny rainao.
AGRÈS, sm. Fomban-tsambo.
AGRESSEUR, sm. Mpihaika, mpiha»
tsy, mpanomboka ady, mpamely aloha.
AGRESSIF, IVE, a^/.Mihaika,mihatsy.
Paroles agressives. Teny mihaika, etc.
AGRESSION, sf. Fihaikana, fihatsiana,
fanombohana ady, famelezana.
AGRESTE, adj. 1° Lava volo, be ala.
Lieu—. Tany lava volo, be ala 2° fig,
Tonendrina. Il a des manières agrestes,
Tonendrina izy.
AGRICOLE, adj. l # Miasa lany, mam-
boly. C'est une population-^-. Mpiasa
tany, mpamboly ireo mponina ireo.
2*—, Momba ny voly, — ny saha.
Digitized by
Google
ADA
— 25 —
ADJ
AGRICULTEUR, sm. Mpiasa tany,
mpambuly.
AGRICULTURE» sf. Fiasan-tany, fam-
bolena.
AGRIFFER (S'), vpr. Mamahatra,
mamikitra. Le chat s'agrifla aux rideaux
de la fenêtre. Ny saka namahatra, na-
mikitra tamy ny lambam-baravaran-ke-
iy.
AGRONOME, sm. Mpahay fomban* ny
fambolena.
AGRONOMIE, sf. Fahaizana ny fom-
ban* ny fambolena.
AGUERRIR, va. 1° Mahazatra hiady.
Ce général sut — promptement ses trou-
pes. Nalaky nahazatra hiady ny miara-
xnilany io jeneraly io. 2* fig. Mahaza-
tra.
S'aguerrir,t?pr. i 6 Mihazatra hiady. 2 6 /?g.
Mihazatra. Il s'aguerrit à la fatigue. Mi-
hazatra mba hiaritra ny hasasarana izy.
AGUETS, sm. pi. Etre aux — . Mitsiki-
lo,mitily,mikendry,mitady. Voy. Affût.
AH! int. Adre! endrèy ! a ! — ! que cela
est beau! Adre! mahafinaritra izany !
— ! que vous me faites de la peine ! A !
endrey l mampalahelo ahy loatra hia-
nao!
AHEURTEMENT, «m. Di-doha, kiry,
kiribiby.
AHEURTER (S'), t?pr. Mikiry, mikiri-
biby.
AHI ! int. Comme Aïe.
AHURI, IE, adj. Very hevitra, sanga-
nebana.
AHURIR, va. Mahavery hevitra, maha-
sanganehana,
AIDE, sf. Fanampiana, vonjy, fitahia-
na. Il est venu à mon — . Nanampy,
namonjy ahy izy. Mon Dieu, venez à
mon — . Ry Andriamanitra, ampio, t?on-
jeo, tahio aho. Dieu seul est ma force
et mon — . Andriamanitra irery hjany
no heriko sy vonjiko.
A l'aide de, loc. a du. Amy, forme rela-
tive. Je l'ai fait à T— d'un fer. Vy no
nanaovako izany, nataoko tamy ny vy
izany.
AIDE, «m. Mpanampy.
AIDE-DE-CAMP, «m. Deka.
AIDER, va. Manampy, mamonjy, mita-
hy. — les pauvres. Mamonjy ny ma-
hantra. Aidez-moi à récolter mon riz.
Ampio, vonjeo amy ny fanaovam-bary
abo. Dieu aidant. Raha tahiri Andria-
manitra.
S'aider, vpr. 1 # Mifanampy, mifamonjy.
2° — , Manao izay tratry ny aina. Aide-
toi et le ciel t'aidera. Ataovy izay tra-
try ny ainao, ary Andriamanitra hita-
hy anao. 3* — , Manao. Il ne s'aide pas
du bras droit. Ny sandry havanana tsy
anaovany, tsy manao amy ny sandry
havanana izy. Voy. Se servir.
AIE! int. Indrisyîdrel dredredredre I
dray ! ay ! — vous me blessez l Indrisy!
etc., mandratra ahy hianao.
AÏEUL , sm. Raibe.
Les aïeux, pi. Ny razana, ny ntaolo.
AÏEULE, sf. Renibe.
AIGLE, sm. 1° Egla, voro-mahery ngeza
2* fig. Olona lalin-tsaina.
—, sf. Saina. Les aigles romaines. Ny sat-
na romana.
AIGLON, sm. Zanaky ny egla.
AIGRE, adj, 1° Marikivy, handatra,
maisatra. Vin — . Divay marikivy, etc.
2*—, Mikiririoka. II a une voix—. MU
kiririo-peo izy. 3° fig. Sarotra, mafy,
maharary, manindrona. Paroles aigres.
Teny sarotra, etc. H loc. Qui sent 1— .
Mavao.
AIGRE-DOUX, OUCE, ad;, f Sady
marikivy no mamy. 2° fig. Il a des paro-
les aigres-douces. Mody tsy mataely izy.
AIGRELET, ETTE, adj. Marikivy,
handatrandatra, maisamaisatra.
AIGREMENT, adv. An-kasarotam-pô.
Répondre—. Mamaly an-ftasaro(am-pô.
AIGRETTE, sf. f Sangam-borona. 2°— ,
Voiom-borona haingon-tsatroka. 3*—,
Vorompotsy.
AIGREUR, sf. 1* Faharikivy, hahan-
datra, hamaisatra. 2* fig. Hasarotam-pô.
AIGRIR, va. 1° Mamparikivy. La cha-
leur aigrit le lait. Ny hafanàna rnam-
parikivy ny ronono. 2° fig. Mahasoso-
tra, mampitombo. Les paroles dures
aigrissent. Ny teny mafy ma/iasosofra.
Cela ne fait qu'— sa douleur. Afampi-ï
fomoo ny atohelony izany.
— , vn. et s'aigrir, vpr. 1° Mihamariki-*
vy, mihamaisatra. Le vin s'aigrit. Mi-
hamarihivy, etc., ny divay. 2° fig. Mi-
hasosotra, mitombo. Son caractère s'ai-
grit. Mihasosolra izy.
AIGU, Uô, adj. 1° Mipilopilo, mara»
nitra, kitsoloha. Lance aiguë. Lefon^
maranitra, etc. 2* fig. Mikiakiaka, mit
nananâna, mampangirifiry. Voix aiguë,
Feo mikiakiaka, minananàna. Dou-r
leur aiguë,, Fijaliana mampangirifiry.
Digitized by
Google
AIL
— »6 —
AIR
AIGUIÈRE, sf. Jogy.
AIGUILLE, sf. 1° Fanjaitra, tsaika,
tsiverianala. Cotte— est trop fine. Madi-
nika loatra io fanjaitra, io. Grosse—
pour coudre les joncs des toits malga-
ches. Tsaika, tsiverianala. 2 # — , 8aha-
za. Grande — de montre. Sahazabemr
pamantaranandro.
AIGUILLÉE, sf. Tapa-kofehy, tapa-ta-
retra. Donnez-moi deux aiguillées de
fil. Omeo tapa-kofehy, etc., roa aho.
AIGUILLON, sm. 1° Fitsindrona. 2°— ,
Motiny. L'abeille a laissé T— dans la
piqûre. Ny renitantely namela ny mo-
tiny tao amin' izay noiefoniny. 3° fig.
Famporisihana. La gloire est un puis-
sant—. Ny voninahitra dia famporisi-
hana mahery.
AIGUILLONNER, va. 1' Manindrp-
na.— un bœuf. Manindrona omby. 2° fig.
Mamporisika. — un paresseux. Mampo-
risika ny kamo.
AIGUISEMENT, sm. Fandranitana,
fanasana, fakana maso.
AIGUISER, va. 1° Mandranitra, mana-
sa, maka maso. — une lance. Mandrani-
tra, manasa lefona. — un couteau. Man-
dranitra, etc., antsy. Pierre à—. Va-
toasana. 2° fig. Mampaharanitra, mam-
pazoto, L'étude aiguise l'esprit des en-
fants. Ny fianarana mampa/iarant-tsai-
na ny ankizy madinika. Le froid aiguise
l'appétit. Mampazoto homana ny hatsia-
ka.
AIL, sm, Tongolo gasy.
AILE, sf. t° Elatra. 2°— , Tânana, vazany,
sofina, paosy. —de moulin à vent. Tàna-
roilina ahodin-drivotra. Les ailes d'une
armée. Ny vazan-tafika. L'— droite d'un
armée. Ny vazan-iafika havanana. — de
chapeau. So/în-tsatroka. — de bâtiment.
Paosin-trano. 4°. fig. Felatanana. Elle
est encore sous l* — de sa mère. Mbola
ao am-pelatànan' ny reniny izy.
AILÉ, ÉE, adj. Manana elatra. Four-
mis ailées. Vitsika manana elatra.
AILERON, sm. Tendron'elatra.
AILL ADE, sf. Lasaosy nasiana tongolo
gasy.
AILLEURS, acfv. Amy ny fitoerana ha-
fa, amy ny tany hafa, anihoany, etc. Met-
tez-vous—. Mipetraha amy ny filoera-
na /ia/a, — ani/toanj/ hianao. Cette let-
tre vtent d'— . Avy amy ny tany tiafa
ity taratasyiiy.
P'aiileurs, loc. adv. 1° Misy antony ha-
fa. Mon amitié pour lui vient d*— . Ny
fitiavako azy misy antony hafa. 2°— .
Mbola. Je vous dirai d'— . Mbola hola-
zaiko aminao.
AIMABLE, adj. Mahatehotia, tokony
hotiana, malemy fanahy. La vertu est—.
Mahatehotia, tokony hotiana ny ha-
tsaram-panahy. Homme—. Lehilahy ma-
hatehotia. Il est — avec tout le monde.
Malemy fanahy amy ny olon-drehetra
izy.
AIMANT» sm, 1° Aadriamby. 2° fig.
Mahatarika, mahataona. La vertu est
un—. Mahatarika, etc., ny hatsaram-
panahy.
AIMANT, ANTE, adj. Tia.
AIMANTER, va. Mamindra ny noria'
ny andriam-by,
AIMER, va. Tia, Il aime ses enfants.
Tia ny zanany izy. Il aime à se prome-
ner au bord du lac. Tia fitsangatsanga-
nana ao amorom-pariby izy. Qui bien
aime, bien châtie. Izay lia tokoa diama-
nanatra.
S'aimer, vpr. [• Tia tena. 2°— ,Mifankatia.
AINE, sf. Teta.
AÎNÉ, ÉE, adj. et s. Zoky, lahimatoa,
vavimatoa. C'est mon—. Zokiko izy. C'est
ma sœurainée. Anabaviko vavimatoa
izy. Son fils — . Ny zauany lahimatoa.
Il est mon— de cinq ans. Zokiko dimy
taona izy. ,
AINESSE, sf. Fizokiana. Esaû vendit
. son droit d'— à Jacob. Esao nivarotra
•ny fizokiany taminy Jakoba.
AINSI, adv. 1° Tahaka izany, .toy izao,
hoe, izy, forme relative. Ce n'est pas — .
Tsy tahaka izany tsy akory. L'orateur
parla— .Ny mpandaha-teny nilaza toy
izao, nanao hoe. S'il eu est—, Raha
izany no izy. Comme le soleil chasse les
ténèbres,— la science chasse l'erreur.
Toy ny androahan' ny masoandro ny
maizina no aneaoran' ny fahaizana ny
hadisoana. 2°— , Amin' izany, izany.— je
conclus que. .. . Amin' izany izao no
fara-tcniko.— vous refusez. Manda hia-
nao izany. H loc.—- soit-il. Aoka ho tan-
teraka izany.
Ainsi que, conj. 1° Sy. Le roi — que le
peuple. Ny mpanjaka sy ny vahoaka.
2°— , Araka izay. —que je l'ai dit. Ara-
ka izay voaiazako.
AIR, sm. i* Aéra, rivotra, tsio-drivotra.
L'— est plus léger que l'eau. Maivana
kokoa noho ny rano ny aéra. L'-^ que
Digitized by
Google
AIS
— 27 —
AJU
nous respirons. Ny rivotra iainantsika.
Changer d — t prendre 1'— . Maka rivo-
tra,. Il n'y a pas d'— . Tsy misy rivotra,
t8i<Hirivotra. Il loc. Exposer à 1*— . Ma-
nahy. Etre .à F— . Mihahy. 1* — , Haba-
kabaka. Le ballon est monté rapidement
dans les airs. Niakatra faingana tamy ny
habakabaka ny balôna. 3*—, Hira, ka-
lo, vazo. Chantez-nous un —joyeux. A-
naovy hiram-pifaliana izahay* || toc. —
national. Sidikina. 4 # —, Endrika, toe-
tra, tarehy, toa, fîfandraihana. Avoir
r — noble, A/iendri/t' and riana, miloe-
Jr'andriana. Il a 1'— d'un fou. Mitoetr'
adala, miterehm' adala, toa adala izy.
Avoir un — riant. Miramirana endrika,
— tarehy. Cette viande à 1'— d'être
fraîche. Endriky ny hena vao, toa hena
vao io hena io. Avoir un — de famil-
le. Mifandraidraika hoatry ny mpi-
havana. H loc. Avoir l'— triste. Manjo-
nitra, manjoretra. Se donner des^airs.
Mihambohambofoana.manandriandrian-
tenà foana.
Bn l'air, loc. adv. Kitoatoa, Parler en
1'—. Miteny kitoatoa.
AIRAIN, sm. 1° Halimo. 2 # fig. Tafon-
dro. L' — gronde. Mirohondrohona ny
tafondro. loc. Ciel d'— . Andro migain-
gaina. Avoir un front d'— . Tsy valahara,
tsy vaky atatra. Avoir un cœurd'— . Ma-
fy fo, fo vato.
AIRE, sf. 1° Famoloana. 2° —, Habe.
L'— d'un champ, d'un plancher. Ny ha-
ben' ny tanimboly, ny rihana. 3° —, Tra-
no. L— d'unrailan. Tranom-papango.
AIS, sm. Hazo fisaka.
AISANCE, sf. 1° Fahamorana, fahaiza-
na, ûsononohana, tsy fananosarotra.
Il porte ce fardeau avec — . Moramo-
ra ny itondrany io entana io. Il parle
avec — . Mi8ononoka ny flteniny, tsy
m ananosarotra izy raha miteny.
2 # — , Fiadanana. Il vit dans 1*— . Miada-
na izy. H loc. Lieux d'aisances. Comme
Lathi.nes.
AISE, sf. {• Hafaliana. Tressaillir d'— .
Mientanentan-fca/a/iana, 2°— , Fiadana-
na. Il est à son—, Miadana izy. Cher-
cher ses aises, Mitady fiadanana. Il loc.
Se coucher $ son—. Mitsivetraka. Mettre
quelqu'un à son—. Manala henatra olo-
na. Se mettre à son—. Tsy menatra,
miangolangola.
— , adj. Faly. Il ne sera pas bien — de me
voir. Tsy ho faly izy raha mahita ahy.
AISÉ, ÉE, adj. !• Mora, misononoka,
tsy mananosarotra, malalaka* Voilà le
chemin le plus— .Itsy ny lâlana mora
indrindra. Il a les manières aisées. Tsy
mananosarotra izy. Un habit—. Akan-
jo malalaka. 2«— , Miadana, C'est un
hemme— . Olona miadana izy.
AISÉMENT, adv. Moramora, misono-
noka, tsy mananosarotra.
AISSELLE, sf. Helika. Porter sous Y
— . Misakelika.
AJOURNEMENT, sm. Fampihemora-
na andro, fauemorana.
AJOURNER, va. Mampihemotra an-
dro, manemotra. L'affaire à été ajour-
née. Nampihemorina, nahemotra ny
raharaha.
AJOUT AGE, sm. Tovana, tovona, fa-
nampy.
AJOUTER, va. Manovana, manovona,
manampy. Ajoutez cinq leuilles au ca-
hier. Ampio ravin-taratasy dimy ny bo-
ky. Il ajoute à mon récit. Manampy izay
notanîaraiko izy. Je n'ajouterai rien à cç
que je viens de dire, tsy hanampy in-
tsony izay efa voalazako aho. || loc.
—foi. Mino.
S'ajouter, vpr. Miampy. De nouvelles
affaires viennent s' — aux anciennes. Mi-
ampy eo hiany ny raharaha.
AJUSTÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nohamari-
nina. 2°— , Nampifanarahina, mifanara-
ka, nampiadina, miady, natsetaka, mi-
tsetaka, voarafitra, narafitra, mirafitra,
namboarina. 3°— , Voakendry, noken-
drena, 4°— , Nampihaingoina, mihaingo.
AJUSTEMENT, sm. 1° Farapifanara-
hana, fampiadiana, fampitsetahana, fan-
drafetana. 2°— , Haingo.
AJUSTER, va. 1° Manamarlna. — les
poids d'une balance. il/anamarina ny
vatomizana. 2 S — , Mampifanaraka, mam-
piady, mampitsetaka, mandrafitra, raa^
namboatra. — une clef à une serrure.
Mampifanaraka ny fanalahidy amy ny
reniny. — un couvercle à une boite.
Mampiady, mampitsetaka ny sarony
amy ny vata. — une machine. Mandra*
fttra miiina. — un différend. Manam*
boatra adin'olona. 3°— , Mikendry. — une
tourterelle. Mikendry domohina (amy
ny basy). 4°— , Mampihaingo. Cette fem<-
me de chambre ne sait pas — sa mai-*
tresse. Io mpanompovavy io tsy mahay
mampihainyo ny tompovaviny.
S'ajuster, vpr. 1° Milanaraka, miady,
mitsetaka. 2 # -^, Mihaingo.
Digitized by
Google
ALG
— 28 —
ALI
ALAMBIC, 'sm. 1° Lalambika, fanasiti-
iiana. 2 # fig. Passer une affaire à F— .
Mamotopototra raharaha anankiray.
ALAMBIQTJÉ, ÉE, adj. Saro-pantari-
na. Discours—. Laha-teny saro-panta-
rina.
ALAMBIQUER, va. Manasa-poana ny
saina, milaza zavalra saro-pantarina.
S'alambiquer, vpr. S'— l'esprit. Misa-
sa-poana handinika zavatra saro-panta-
rina.
ALARMANT, ANTE, adj. Mahatai-
tra, manaitra, mampivadi-pô, mampa-
nahy, mahabe ahiahy.
ALARME, sf. !• Taitra. Donner 1'— .
Mampitaitra. Sonner 1'— . Miantso ha-
monjy taitra. 2°— , Hatairana, flvadiham-
pô, fanahiana, ahiahy. V — abat les es-
prits. Ny hatairana, ny fiuadihampô
mampianâna ny olona. Il se laisse aller
à de folles alarmes. Manahy, be ahia-
hy foana izy.
ALARMER, va. Mahataitra, manaitra,
mampivadi-pô, mampanahy. La maladie
de sa mère l'a fort alarmé. Ny aretin'
ny reniny na/ia*ai*ra, nampivadi-pô,
nampanahy azy mafy.
S'alarmer, vpr. Taitra, mivadi-pô, ma-
nahy. Il s'alarme pour un rien. Tait ra,
etc., amy ny zavatra madinika, tai-drom-
potra, fai-dronono mandroatra izy.
ALARMISTE, sm. Mpampitaitra foa-
na, mpampivadi-pô foana.
ALBÂTRE, sm. 1° Karazam-bato fotsy
manganohano. 2° fig. Fotsy mangatsaka-
tsaka.
ALBATROS, sm. Karazam-borona any
amy ny ranomasina atsimo.
ALBINOS, sm. Bobo.
• ALBUM, sm. Alboma, boky fanangonan-
tsary.
ALBUMINE, sf. Tapotsin* atody, zava-
tra mitovy amy ny lapotsin' atody.
ALBUMINEUX, EUSE, ad;. Iloatry
ny tapotsin' atody, misy albumine.
ALCALI, sm. Alikaly. || —volatil. Amo-
niaka.
ALCALIN, INB, adj. Momba ny al-
kaly.
ALCHIMIE, sf. Fahaizana tsy nisy fo-
tony mba hanova ny metaly.
ALCHIMIQUE, adj. Momba ny alchi-
mie.
ALCHIMISTE, sm. Mpanao alc/umie.
ALCOOL, sm. Alobula.
ALCOOLIQUE, adj. Misy alokola.
ALCOOLISER, va. Manisy alokola.
ALCÔVE, sf. Efi-pandriana, komby.
ALÉATOIRE, adj. An-kinanga, kitoa-
toa. Vente—. Varotra an-kinanga, etc.
ALÊNE, sf. Haolo.
ALENTOUR, adt?. Manodidina. Lep^ys
d'— . Ny tany manodidina.
Alentours, sm. pi. Ny manodidina. Les
—de la ville sont remplis d'arbres, Ra-
kotra hazo ny manodidina ny tanâna.
ALERTE, sf. Fanairana, hatafrana, fam-
pivadiham-pô, fivadiham-pô. Donner une
— .Manaitra, mampitaitra, mampi-
vadi-pô.
— , adj. l # Mailaka, mavitrika, C'est un
enfant—. Zaza kely mailaka, etc., izy.
2*—, Mitandrina. Il est toujours—. Jfi-
tandrina lalandava izy.
— , int. Mitsangàna! mitandrema! tandre-
mo!
ALEZAN, ANE, adj. et s. (Soavaly)
mavomena, volom-boahqagy.
ALGARADE, sf. Fandevilevena foana.
Faire une — . Mandevilevy foana.
ALGÈBRE, sf. Aljebra.
ALGÉBRIQUE t adj. Momba ny alje-
bra.
ALGÉBRISTE, sm. Mpahay aljebra.
ALGUE, sf. Ahi-drano, volon-kotona.
ALIÉNABLE, adj. l'Azoamidy. 2-— ,
Azo afoy.
ALIÉNATION, sf, f Fivarotana. 2- -,
Fahafoizana. 3° fig. Tsy lifankatiavana.
Il loc. —mentale. Hadalana, haverezan-
tsaina.
ALIÉNÉ, ÉE, 9. Adala lefaka, adala
iefy.
ALIÉNER, va. 1* Mi varotra. Le gouver-
nement ne veut pas — la grande foret.
Ny fanjakana tsy mety miuarof ra ny ala-
be. 2—, Mahafoy. Il est beau d'aliéner
sa liberté au service de Dieu. Tsara dia
tsara ny mahafoy ny sitra-pony mba
hanompo an* Andriamanitra. 3 # fig.
Tsy itiavana. Sa conduite lui aliène
tous les esprits. Ny fitondran-tenany no
tsy tJiauan'ny olon-drehetra azy.
ALIGNÉ, ÉE, p. Voahitsy, nahitsy, ma-
hitsy, mifanitsy, voalahatra, nalahatra,
milahatra.
ALIGNEMENT, sm. 1° Fanitsiana, fi-
hitsiana, fihitsy, fandaharana, filahara-
. na, filahatra. 2°— , Marika fampifanitsia-
.
Digitized by
Google
ALL
— 29 —
ALL
na trano. Donner V — . Manome ny ma-
rika, fampifanitsiana trano.
ALIGNER, va. 1° Manitsy, mampifa-
nitsy, mandahatra. — des troupes. Ma-
nitsy, etc., miaramila. — des arbres.
Mampifanitsy hazo. 2* fig. — set mots.
Manangoso flteny.
S'aligner, vpr. Mihitsy, mifanitsy, mila-
hatra.
ALIMENT, «m. 1° Hanina. Le pain est
un bon—. Hanina tsara ny mofo. 2° fig.
Famelomana, fiasana. Le bois est l'—
du feu. Ny kitay hazo mamelona ny afo.
Donner de 1'— à son esprit Mampiasa
ny sainy.
ALIMENTAIRE, adj. Azo hanina, fl-
hinana. Substances alimentaires. Zava-
tra azo hanina, fihinana.
ALIMENTATION, sf. Fivolomana.
ALIMENTER, va, 1° Ivelomana. Le
marché ne fournit pas de quoi — la ville.
Ny ao an-tsena tsy ampy iueZoman* ny
tanàna. 2 # fig. Mamelona. L'huile ali-
mentait l'incendie. Nysolika namelona
ny hain-trano.
ALINÉA, sm. Andininy.
ALITÉ, ÉE, p. Mandry, nalamaka, man-
damaka, nahonaka, tafahonaka, mihona-
ka.
ALITER, va. Mampandry, mampan-
damaka, mampihonalta. La fièvre l'a ali-
té pendant un mois. Ny tazo nampan-
dry, etc., azy nandritra ny irayvolana.
S'aliter, vpr. Mandry, mandamaka, mi-
honaka.
ALIZÉS, adj. m. pi. Vents—. Rivotra
mifofofofo mandrakariva avy any atsi-
nanana amy ny ranomasina atsimo.
ALLAITEMENT, sm. Fampinonoana.
ALLAITER, va. Mampinono.
ALLANT, ANTE, ad;, et a. Mandeha,
mpandeha. |{ loc. Les allants et les ve-
nants. Ny mpandalo.
ALLÉGHEMENT, sm. Fitarihana.
ALLÉCHER, va. Mitarika.
ALLÉE, sf. Arabe anaty zariday, arabe
alokalofan' ny hazo. Il loc. Allées et ve-
nues. Fiveriraberenana, fivoivoizana.
ALLÉGATION, sf. 1° Fakana ho vavo-
lombelona. 2 # — , Filazana.
ALLÉGEMENT, sm. {• Fanamaivana-
na. 2° fig. Fanaketrahana, fampitoniana,
fampiononana.
ALLÉGER, va. 1° Manamaivana. 11 a
allégé mon fardeau. iYanamaiwma ny
entako izy. 2* fig. Manamaivana, mana-
ketraka, mampitony, mampionona. Vos
paroles allègent ma douleur. Ny teni-
nao manamaivana, etc., ny alaheloko.
S'alléger, vpr. Mihiamaivana.
ALLÉGORIE, sf. Fanoharana.
ALLÉGORIQUE, adj. Misy fanohara-
na.
ALLÉGORIQUEMENT, adv. Am-pa*
noharana.
ALLÈGRE, ad;. Mailaka, mavitrika,
mariadriaka, falifaly. ravoravo.
ALLÉGRESSE, sf. lïafalian-dehibe,
flravoravoana, firobirobiana.
ALLÉGUER, va. 1° Maka ho vavolom-
belona. Pour défendre son erreur, il a
allégué un passage de saint-Paul. Mba
hanamarina ny badisoany, nafca ny te-
niny masin-dahy Paoly ho vavolombe-
Zona izy. 2°— , Milaza. Il a allégué sa
mauvaise santé pour ne pas faire la cor-
vée. Nilaza narisarisa izy mba tsy ha-
nao fanompoana.
ALLÉLUIA, sm. Aleloia ; derao An-
driamanitra.
ALLEMAGNE, sf. Germania.
ALLEMAND, ANDE, adj. et s. Ger-
mana. H loc. Querelle cT— . Voatsiary,
akisa, sotasota, vaniny, tonony.
ALLER, vn. 1° Ho any, ho aiza, man-
kaiza, mankany, mandeha, lasa, momba.
Où allez-vous? Ho aiza, hanhaiza Jiia-
nao? J'irai demain à Ambohimanga.
Ho any Ambohimanga aho rahampitso.
Il est allé à la forêt. Lasa any, nanka-
ny an' ala, nianala izy. Le pays où vous
allez est très fiévreux. Be tazo ny tany
izay halehanao. handehananao. L'âne
va lentement. Mandeha miadanany am-
pondra. Cette montre va trente heures.
Mandeha mandritrany adim-pamanta-
ranandro telopolo io famantaranandro
io. J'irai par terre.Hande/ia, homba an-
tanety aho. Où va co chemin? Il Ya à Ta-
matave. Manhaiza izany lalana izany ?
Mankany Toamasina izy. 2°— , Mandro-
so, mandalo, maharitra. Cette besogne
va vite. Mandroso haingana izany ra-
haraha izany. Le commerce va. Jl/an-
droso ny varotra. Rien ne va plus vite
que le temps. Tsy misy mandalo hain-
gana tahaka ny andro. Son discours n'ira
qu'à une demi-heure. Tsy haharilra
afatsy adim-pamantaranandro iray ny
laha-teniny. 3° — , Mihatra, mipaka, mi-
sondrotra, mitohika, miankina. Les prié*
Digitized by
Google
ÀLL
— 30 —
ALL
1
res vont à Dieu. Mihatra hatrany amin'
Andriamànitra ny fivavahana. Ces pa-
roles vont au coour. Mihatra amy ny
ft> ireo teny ireo. La foret va depuis ie
village jusqu'à la rivière. Ny ala miha-
tra, mipaka amy ny vohitra ka hatcamy
ny renirano. Cette montagne vajusqu'
aux nues. Misondrotra hatrany amy ny
rahona iotendrombohitra io. Ses cheveux
lui vont jusqu'à la ceinture. Mitehika ha-
trany amy ny valahany ny volon-dohany.
Il y va de votre vie. Mihatra, miankina
amynyainaoizany. 4°— , Mifanaraka,mi-
tsetaka, manendrika, antonina, Cette clef
va à cette serrure. Mifanaraka amin'io
hidin-trano io ity fanalahidy ity. Ce cha-
peau me va bien. Mitsetaka tsara amy
ny lohako, manendrika, antonina ahy
ity satroka ity. Ce ruban va bien à votre
chapeau. Manendrika ny satrokao io
ribà io. 5° — Efa ho... raila ho... Je
vais me marier. Efa hanambady aho.
Ce mur va s'écrouler. Efa, mila hian-
jera io ampiantany io. || loc. Comment
allez-vous ? Je vais bien. Manao ahoana
hianao? Tsara hiany aho." Je vais mal.
Marary aho. Comment va le commerce?
Manao ahoana ny varotra. N'allez pas
vous imaginer que... Aza ataonao fa...
— au marché. Miantsena. -<- à la forêt.
Mianala. — par eau, — par mer. Mion-
drana. — a cheval. Mitaingin-tsoavaly.
— ensemble, — avec. Miaraka. — droit
son chemin. Mizo-dâiana, mijonjona. —
de maison en maison. Mitety trano. —et
venir. Miverimberina, mivoivoy. Se lais-
ser—à la passion. Manaraka ny filan-
dratsy.
S'en aller, vpr. i° Mandeha, miainga,
miala, lasa. Va-t-en. Mandehana, mia-
là. Ils s'en iront bientôt. Handeha, hi-
ainga, hiala raha afaka kelikely izy
ireo* Ils s'en sont allés. Nandeha, ni-
ainga, niala, lasa izy ireo. 2 - — , Mihe-
na, lanina, efa ho lany, ro vitra, efa ho
faty. La fièvre s'en va. Mihena ny tazo.
Son argent s'en va en procès. Lanina,
efa ho lany amy ny ady ny volany. Voilà
un habit qui s'en va. Rovitra io akanjo
io. Ce malade s'en va. Efa ho faty io
marary io.
ALLER, sm. Fandehanana. Combien de
jours faut-il pour 1* — et le retour du
navire? Hafirian'andro no handehana-
na sy hiverenan'ny sambo?
ALLIAGE, sm. Fampifangaroana ny
meta'y samihafa, Ûfnngaroana— .
ALLIANCE, sf. I e Fihavanana amy ny
fanambadiana. Ces deux familles sont
unies par — . Ireny fianakaviana roa ire-
ny mihavana amy ny fanambadisma.
2« — , Peratry ny fanambadiana. La nou-
velle mariée a reçu une belle — de son
mari. Ny vady vao nakarina nahazo pe-
rafra tsara tarehy tamy ny vadiny. 3°— ,
Fanekem-pihavanana. Les deux Etats
ont conclu une —, Ny fanjakana roa ton-
ta nanao fanekem-pihavanana. 4» fig*
Fikambanana, fifangaroana. L — du bien
et du mal. Ny fifangaroan' ny soa sy ny
ratsy.
ALLIÉ, ÉE, adj. et s. i* Mpihavana amy
ny fanambadiana. 2 # — , Mitarabatra t mi-
kambana, miray andaniny, manao—.
ALLIER, va. 1° Mampifangaro. — l'or
avec l'argent. Mampifangaro volame-
na amy ny volafotsy. 2 # fig. Mampikara-
bana, mampifangaro. Il sait — la force
à la prudence. Mahay mampikambana
ny herim-po amy ny fahamalinana izy.
S'allier, vpr. * # Ampifangaroina, miCan-
garo.2°— , Mihavana amy ny fanambadia-
na. 3 a — , Manao fanekem-pihavanana, mi-
andany. 4* fig. Akambana, mikambana,
ampifangaroina, mifangaro.
ALLOCATION, sf. Anjaram-bola ome-
na hanaovan-javatra, fanomezam-bola.
Le gouvernement a fait une— ptur les
jeux. Ny fanjakana nanome vola hoen-
tina amy ny tsilalao.
ALLOCUTION, 8f. Kabarim-poloalin-
dahy, laha-teny fohy. Faire une— aux sol»
dats. Mikabary amy ny foloalmdahy.
ALLONGE, *f. Tovana.
ALLONGÉ, ÉE, p. et ad./. !• Voatova-
na, notovanana, mitovana, nohalavaina,
lava. 2 W —, Nahinjitra, mihinjitra, na-
ampatra, namparina, miampatra. voa-
tsotra, natsotra, mitsotra. 3°— , Tsoky.
Les makis ont un museau — . Tsoky va*
va ny gidro.
ALLONGEMENT, sm. Fa.no van an a,
fanalavana.
ALLONGER, va. 1° Manovana, mana^
lava. — une table. Manovana latabalra.
— un habit. 3/anot?ana akanjo. Ce ré-
cit allonge le livre. Manalava ny boky
ity tantara ity. 2° —, Maninjitra, ma-
nampatra, manatsotra. —le bras. Ma-
ri injitra, manampatra ny sandry. —
les jambes. Manampatra, manatsotra
ny tongotra. || loc. — le pas. Manao din-
gan-dava, mandeha haingana, 3*—, Mana-
lava, manela. — une affaire. Manalava,
Digitized by
Google
ALP
— 31 -
ALT
etc., ny raharaha.— un procès. Afane-
la adv.
S'allonger, vpr. {• Mihalava, miroritra.
La corde s'est allongée. Nihalava, ni-
roritra ny mahazaka» 2° —, Mihinjitra,
miampatra, roitsotra. Le serpent s'allon-
ge sur l'herbe. Miampatra, mitsotra
ambonin' ny ahilra ny bibilava.
ALLOUER, va. Manome. Le gouver-
nement m'a alloué une indemnité de
mille piastres, Ny fanjakaha nanome
ahy onitra ariary arivo.
ALLUMÉ, ÉE, p. et ad;'. Narehitra, ta-
farehitra.mirehitra, novelomina, velona.
ALLUMER^ va. 1° Mandrehitra, mam-
pirehitra, mamelona. Allumez le feu.
Ampireheto, velomy ny afo. 2* fig.
Mampirehitra, mamelona. Il a allumé
la guerre civile; Nampirehitra, name-
lona ny ady an-trano izy.
S'allumer, vpr. !• Mirehitra, velona. 2°
fig. Mirehitra. Sa colère s'est allumée.
Nirehitra ny hatezerany.
ALLUMETTE, s/. Afokasika, afokasoka.
ALLUMEUR, sm. Mpampirehitra.
ALLURE, sf: 1° Fandeha, famindra.
Oe cheval a de belles allures. Tsara fan-
deha io soavaly io. 2° fig. Toetra. L'af-
faire prend une mauvaise — . Miharatsy
ny toetry ny raharaha.
ALLUSION, sf. Safeli-teny, hain-teny,
sao-teny. fl loc. Faire — . Mahatsiahy.
ALLUVION, sf. Antsanga.
ALMANAGH, sm. Alimanaka.
ALOÉS, sm. Aloesy, vahona.
ALOI, sm. Toetra. (Test un or de bon—.
Tsara toetra io volamena io. C'est une
marchandise de mauvais — . Ratsy toetra
io varotra io.
ALORS, adv. Arain' izay, amin' izany,
androtr' izay, androtr' iny, fahizay, fa-
hizany. —il s'en alla. Tamin' izay, an-
drotr' izay, androtr' iny dia niaia izy.
— que ferez-vous ? Inona no hataonao
amin' izay, amin'izany? Les usages
d — n'existent plus. Ny fomba fahizay \
fahizany tsy fanao intsony. || toc, Jusqu'
— . Hatramin' izay.
ALOUETTE, sf. Sorohitra.
ALOURDIR, va. Manavesatra.
S'alourdir, vpr. Mihavesatra. Ma tôte
s'alourdit. Mihavesatra ny lohako.
ALOURDISSEMENT, sm. Fahave-
sarana.
ALOYAU, .un. Mananetin-kena a mana-
netiny.
ALPHA, sm. Litera voalohany amy ny
abidy grika.
ALPHABET, sm. Alifabety, abidy, fian-
doha-mianatra.
ALPHABÉTIQUE, adj. Araka ny fi-
laharan'ny abidy. Rangez les noms" par
ordre—. Alaharo ny anarana araka ny
filaharan'ny abidy.
ALPHABÉTIQUEMENT, adv. Ara-
ka ny filaharan' ny abidy.
ALTÉRABLE, ad;. Azo ovana, azo
simbana.
ALTÉRANT, ANTE, adj. Mampan-
gelaheta.
ALTÉRATION, sf. t° Fiovana, fana-
simbana. 2 # — , Hetaheta.
ALTERCATION,^. Fifandirana, fifan-
jihirana.
ALTÉRÉ, ÉE, p. et adj. \* Voaova,
novâna, niova, simba, nosimbana. 2 a — ,
Mangetaheta.
ALTÉRER, va. 1° Manova, manimba. —
un métal. Manova metaly. -— la santé.
Manimba ny hasalamana. —les mœurs*
Manimba ny fltondran-tenan'ny olona.
Les. disputes altèrent l'amitié. Ny fifan- -
dirana manimba ny fifankatiavana. —
les paroles de quelqu'un. Manova ny
tenin' olona. La souffrance a altéré ses
traits, Nanova ny tarehiny nyfahoriany,
Il loc. — les monnaies. Manao vola ra-
tsy. 2°— , Mampangetaheta. La chaleur
altère. Mampangetaheta ny hafanana.
S'altérer, rpv. Miova, ovâna, mihasimba,
simbana.
ALTERNATIF, IVE, adj. Mifan-
dimby, mifanandro.
ALTERNATIVE, sf. 1- Fifidianana
amy ny zavatra roa. Les soldats étaient
alors dans 1' — de vaincre ou de mourir.
Tamin'izay ny miaramila tsy maintsy ho
nifidy na baadresy na ho faty. 2°— , Fi-
fandimbiasana. La vie est une — de joie
et de tristesse. Ny andro iainana dia
i/andim6asan'nyiirahana8ynyalahelo.
ALTERNATIVEMENT, adv. Am-pi-
fandimbasana, am-pifanandroana, anan-
dro.
ALTERNER, vn. Mifandimby, mifa-
nandro. Ces deux professeurs alternent
tous les mois. Ireo mpampianatra roa la-
hy ireo mifandimby, etc., isam-bolana.
— , va. Mampifandimbyny fambolen-java-
tra. —un champ. Mampifandimby ny
fambolen-javalra amy ny tanimboly
anankiray.
Digitized by
Google
AMA
— 32 —
AME
ALTIER, ÈRE, ad/. Miavonavona, mi-
re ha reh a, mianjonanjona.
ALTITUDE, sf. Hahavon' ny tany am-
bonin'ny ranomasina.
ALUN, sm. Halarao.
ALVÉOLE, sm. 1° Lavaka itsatohan'
ny nify. 2* — , Masontantely.
AMABILITÉ, sf. Halemem-panahy.
AMADOU, 8m. Amadoa.
AMADOUER, va. Manambitamby, ma-
nolikoly.
AMAIGRIR, va. Mankahia. .
S'amaigrir, vpr. Mihamahia, mihahia.
AMAIGRISSEMENT, sm. Hahia,
hahiazana, fahiazana. «
AMALGAME, sm. 1° Fifangaroan' ny
volavelonaamyny metalyhafa. Il — de mi-
roir. Manjam-pitaratra. 2° fig. Fifanga-
roana.
AMALGAMER, va. 1° Mampifangaro
volavelona amy ny metaly hafa. 2* fig.
Mampifangaro.
S'amalgamer, vpr. Mifangaro.
AMANDE, sf. 1 # Anaram-boankazo. 2°— ,
Voan-taolam-boankazo. L'— des poches.
' Ny voan-faofan-paiso.
AMANDIER, sm Fototr* amande.
AMANT, sm. Mpitia vavy, mpiadalam-
bavy, sakaiza.
AMANTE, sf. Mpitia lahy, mpiadalan-
dahy, sakaiza.
AMARANTE, sf. Anantaribazaha.
AMARINER, va. Mankazatra amy ny
ranomasina,
AMARRE, sf. Mabazakan-tsambo.
AMARRER, va.Mamatotra ny sambo na
ny zavatra ambony sambo amy ny raa-
bazaka.
AMAS, sm. An ton tan y, korontana, fian-
gonana, fivoriana. — de pierres. Anton-
, fam-bato, koron fam-bato. Pourquoi cet
— de peuple ? Ahoana no iangonana,
ivorian' izao vahoaka izao ?
AMASSER, va. Manao aniontany, ma-
navosa, manavovona, manangona, ma-
mory. Il amasse tous les jours des pier-
res pour faire sa maison. Manao an-
fonfam-bato, manavosa, etc., vatoisan*
andro hanaovana ny tranony izy. Il
amasse dés troupes de tous côtés. Ma-
nangona, mamory miaramiia hatraiza
hatraiza izy. Voy. Accumuler.
S'amasser, vpr. Miavosa, miavovona,
miangona, mivory.
AMATEUR, sm. Mpitia zavatra.
AMAZONE, sf. \ehivavy mpiady.
AMBAGES, sf. pi. Teny misafontimpoil-
tina, teny miolikolika.
AMBASSADE, sf. Ambasy, rabarabaa*
ny ambasadaoro.
AMBASSADEUR, sm. Ambasadaoro.
AMBIANT, ANTE, ad/. Manodidina.
L'air — . Ny rivotra manodidina.
AMBIDEXTRE, ad;, et s. Mahay roa,
AMBIGU, Uô, adj. M'ny hevitra roa,
tsy loa-body. Réponse ambiguë. Valin-
teny misy hevitra roa, etc.
AMBIGUÏTÉ, sA Teny misy hevitra roa,
teny tsy loa-body.
AMBIGUMENT, adv. Tsy mazava.
AMBITIEUSEMENT, adv. Amim-
pitsiriritana.
AMBITIEUX, EUSE, s. et adj. 1« Mi-
tsiriri-boninahitra , matimatim-bonina-
hitra. 2* fig. {Teny) miangesongeso,mian«
golangola. Style — . Laha-teny mian-
gesongeso, etc.
AMBITION, sf. i* Pitsiriritam-bonina-
hitra. Il est dévoré d'— . Main'ny fitsi*
riritam-boninahitra izy. 2*—, Faniria*
na. Ce prince n'a 'd'autre — que de rendre
ses peuples heureux. Io mpanjaka io tsy
maniry afa-tsy izay mahasoa ny vahoa-
kany.
AMBITIONNER, va. f Mitsiriri-bo-
ninahitra. 2*—, Maniry.
AMBLE, sm. Karazam-pitsaikon-tsoa-
valy.
AMBRE, sm. —jaune. Zavatra vony
mety ho tantera-pahazavana. —gris. Ka«
razan-j ava-mani tra.
AMBRER, va. Manamanitra amy ny
ambre gris.
AMBREVADB, sf. Amberivalry.
AMBULANCE, sf. Trano fitsaboana ny
mpiantafika.
AMBULANT, ANTE, adj. Mande-
handeha, miriorio, mivezivezy. Mar-
chand — . Mpanao varo-mandeha. Il mè-
ne une vie ambulante. Mandehandeha,
etc., izy.
AME, sf. t*Fanahy. L'homme est compo-
sé d'un corps et d'une -—4 Ny olombelona
dia misy vatana sy fanahy, 2 # — Ny ao
am-po, ny fo. Les yeux sont le mireir de
l'— . Ny maso manambara nyao ampo t
Il n'a pas d'— . Mafy fo, fo vato izy. 3 - — *
Aina. Rendre P— . Miala aina. 4°— , Mpo*
nina, olona. La population de Tanana-
rive est de quatre vingt mille âmes. Ny
mponina, etc., eto Antanaharivo dia va-
k
Digitized by
Google
AME
— 3.1
AMt
lo alina miaina. 5° fig. Kiankinana, ha*
fanam pô. Il est V — de l'entreprise. Izy
no iankinan'ay raharaha. Il n'y a point
<T — dans son discours. Tsy inisy ha fa*
nam-pd ao amy ny laha-teniny.
AMÉLIORATION, sf. Fanatsarana, fi-
hatsarana.
AMÊLIORSR, «a. Manatsara, maha-
tsara. Le fumier améliore la terre. Ny
zezika manatsara, etc., ny tany.
6'améliorer, vpr. Mihatsara. Sa santé
s'améliore. Mihatsara ny fahasalamany.
AMKN, 8m. Gomme ainsi-soit il.
AMÉNAGEMENT, «m. Fameperana
ny amy ny ala, fanatsinjarana.
AMÉNAGER, va. Mamepetra ny amy
ny ala, mitsinjara. —la forêt. Mamepe-
tra ny flkapana sy ny famboien-kazo any
an' ala. — un arbre. Mitsinjara hazo.
AMENDE, a/: Sazy, dina. Mettre à 1'— .
Manazy manasazy, mampandoa sazy.
n loô. Faire— honorable. Mifona ampa*
hibemaso.
AMENDEMENT, «m. 1» Fihîatsarana,
fanatsarana ny tany. Il y a eu— dans sa
conduite. Nihatsara ny fltondran-tena-
ny. 2 # — , Fanitsiana. Il a proposé un—
ala loi. Nanome heVitra mba hanitêy
ny lalàna izy.
AMENDER, va. l* Manatiara, ntaha-
tsara. On amende les terres avec du
fumier. Ny zeiika no fanatsarana ny
tany. 2 # — , Manitsy.
S'amender, vpt. Mihatsara.
AltfENER, ta. 1 # Mitondra, manatltra.
Amenez votre fils. En to, atéro ny za-
flakao. 2°— ,Mitaftka, mampidina. Il ame-
née lui toute la couverture, faritiny ho
any aminy daholo ny flrakofana. — les"
voiles. Mampidina lain*tsâmbo. 3* fig.
îsehoana, mitondra, mltarika. C'est lui
nui a amené cette mode. Izy no nisé-
noan'izany lantodyvaovao izany. Le Vent
amène la plUie. Ny rivotra mitondra
ny fanonorana. tin malheur en amène
ton antre. Ny voiria mt7a7*i-boina.
AMÉNITÉ, sf. f HaOnaritra. L'-d'u^
ne campagne. Ny hafinariiry ny sa h a
anankifay. 2*—, Halemem-panahy. Il a
beaucoup d'-*. Be halemem-panahy
Izy.
AMENUISER, ttà. Mampaniiy. -*■ une
c hevill e. Mampanify fautsika hazo.
AMER, ÉRU, ad;. {• Mangidy, hen-
tona* monta, mangananganana. Il n'y a
rien de plus— que Tabès. Tsy misy l
mangidy, hentôna mihoatra noho ny
aloesy. L'écorco du pamplemousse est
amère. Mangidy, monta ny hoditry
ny hangibe. Un peu—. Mangidingidy,
mangananganana. 2 # fig. Mangidy*
mafy, manindronà. Son cœur est rem-
pli d'une douleur* amère. Feno ngidin*
alaholo ny fony. Ses reproches sont
amers. Mangidy » etc., ny fananarany*
AMER, 8m. f Zava-mangidy . Les
amers sont bons pour la santé. Ny za-
va-mangidy dia manatsara ny hasa*
lamàna. 2 a -s Aferom-biby. Un -• de
bœuf. A/eron-kena.
AMÈREMENT, adv. Fatratra, mafy.
Se plaimlre— '. Mitaraina fattatrà, etc<
AMERIQUE, sf. Amerikd.
AMÉRICAIN* AINE, adj. et a. Ame*
rikana.
AMERTUME, sf. I* tfgidy, hdrigîdy,*
hahenlona, hamonta. 2° figi Alahelo*
fahoriana, hangidy, hamafiana, fanin*
drona. Mon ccëilr est abreuvé ôT— . Von*
ton'alahelo, \oniom-pah or ian a ny foko*
AMEUBLEMENT, sm. Fanaka.
AMEUTER, va. 1° Manangona alika
mba hihaza. 2° fig. Mamoky, mandren-
drika.
AMI, lit, ë. Sdkaiza, tia. —perfide. Sa*
kaiza manody. C'est un — de la science*
Tia (ahaizana izy.
—>i adj. Mampiseho fitiavana. ïl m*a rejjii
avec un visage-*. Tamin-tarehy nam<
pisého fitiavana no nandraisany ahy.
AMIABLE (À 1/), toc. adv. Amim-pU
havanana. Notre procès a été arrangé A
1'—. Novitaina tamim-pihavanana ny
.adinày.
A MI C A L, ALB, âdj* Mampiseho fi tia««
vana.
AMICALEMENT, adv. Amim-pitid*
vdna.
AMIDON, sm. Tavolo*
AMINCIR, va. Mampanify, mamisakâ*
—une pièce de bois* Mampanify, etc.*
haio.
S'amiiiciiS vpr. Mihamanify, mihafisaka*
AMINCISSEMENT, sm. Fampanifi-
sana, hadify, faniûsana, famisahana, ha«
flsaka.
AMIRAL* sm. Admiraiy. VàisdeaU— *
Sambo itoeran* ny admirait/.
AMIRAUTÉ* sf. Manamboiiidahitr*
maro miahy ny amy ny sambo*
AMITIÉ, sf. {• Fifankatiavdna, fisâkai*
zana, flhavanana. Une— intime nous
unit depuis longtemps. Fifankatiavm
3
Digitized by
Google
AMO
- 34-
AMO
na % fisakiizana lehibe no mampiray
fo antsika izay ela izay. Il y a paix et
— entre ces deux nations. Misy iifana-
rahana sy fihavanana amin'ireo fanja-
kana roatonta ireo. 2°— , Fankasitraha-
na. Faites-moi l'— de venir déjeuner
avec moi. Aoka mba ho sitrakao ny
miara-misakafo amiko. 3°— , pi Velo-
ma. Présentez -lui mille amitiés de ma
part. Mampanao veloma madinidinika
azy aho.
AMMONIAQUE, sf. Amoniaka.
AMMONIACAL, ALE, a$j. Misy
amoniaka.
AMNISTIE, sf. Fanafahana ataon' ny
Andriamanjaka amy ny olo-meloka, in-
drindra amy ny mpikomy.
AMNISTIER, va. Manafaka ny mpjko-
my, — ny olo-meloka.
AMOINDRIR, va. Manakely, mampî-
hena. Gela a amoindri ses forces. Na-
nakely, nampihena ny hatanjahany
izany.
S'amoindrir, vpr. Mihakely, mihena.
AMOINDRISSEMENT, sm. Fihako-
lezana, fihenàna.
AMOLLIR, va. 1° Manalemy. La cha-
leur amollit la cire. Ny hafanana ma-
nalemy ny savoka. 2 W fig. Mampaho-
sa. La volupté amollit les cœurs. Ny
lanaranam-batana mampahosa ny fo.
S'amollir, vpr. i* Mihalemy. 2* fig.
Mïbahosa.
AMOLLISSEMENT, sm. !° Fanale-
mena, halemena, halemy, fahalemena.
2» fig. Fahosana.
AMONCELER, va. Manao antontany,
manonta, mampifanongoa, manavovo-
na, manavosa, manangona, mamory.
— des gerbes de riz. Manao anton-
fam-bary. —des pierres. Mampifa-
nongoa, manavovona, manavosa,
manangona, mamory vato. —des
preuves. Manangona, mamory porofo.
S'amonceler, vpr. Mifanongoa, miavo-
vona, miavosa, miangona. Les livres
s'amoncellent chez lui. Mifanongoa,
miavovona, miavosa ao an-tranony ny
boky. Les nuages 6'amoneellent. Mian-
gona ny rahona.
AMONCELLEMENT, sm. Fanaovana
antontany, antontany. fanontana.fampi-
fanongoavana, fiftmongoavana, fanavo-
sana, flavo8ana, fanataovana, fanango-
nana, famoriana.
AMONT, sm f Erâ, ambony.
En amont, adv. Any erâ, any ambony.
AMORCE, sf. 1* Jono, hanin-jono, ha-
nim-pandrika. Le poisson est trompé
par r— . Ny hazandrano titahin'ny ha-
nin-jono. 2 # — , Vanja an-tsofim-basy.
3« fig. Zava-mitarika. La gloire e9t une
puissante — . Ny voninahitra dia jono
mahery ntitarika.
AMORCER, va. î # Manisy jono, — ha-
nin-jono, — hanim-pandrika. — l'hame-
çon. Manisy jono ny fintana. 2*—, Mx-
nisy vanja an-tsoflm-basy. — le fusil.
Manisy vanja an-tsofim-basy. 3* fig.
Manjono, mitarika.
AMORTIR, va. Manaketraka, mampi-
hena, mampitony, mampionona, mana-
lefaka. Les cendres répandues sur le feu
l'amortissent. Ny lavenona raraka ao
amy ny vainafo dia manaketraka ,
mampihena, mampitony ny heriny.
Le temps amortit la douleur. Ny ola
manafee(rafta, etc., ny alahelo, Il loc.
— une rente. Mandoa renivola tsikeli-
kely.
S'amortir, vpr. Mihaketraka, mihena,
mitony, mionona, mihàmalefaka.
AMORTISSEMENT, sm. Fandoavana
ny renivola tsikelikely.
AMOUR, s m. Fitiavana, fitia. — mutuel.
Fifankatiavana t etc., mifamaly. Ren-
dez — pour — . Mifamalia fitiavana, etc.
Je l'ai fait par — pour. vous. Ny fiiia-
vako anao no nanaovatto izany. L'— do .
Dieu s'est manifesté surtout sur la croix.
Ny fitiavan' Andriamanitra antsika ni-
seho indrindra teo ambonin' ny hazo-
fijaliana. C'est 1'— de Dieu qui nous
rendra heureux. Ny fitiavantsika an*
Andriamanitra no hahasambatra an-
tsika.
AMOURACHER, va. Mampitia fatra-
tra.
S'amouracher, vpr. Tia fatratra, ma-
tim-pitia, matiny hiany no ho
AMOURETTE, sf. Fitia taitra, — man-
dalo.
AMOUREUSEMENT, adv. Amim-
pitiavana.
AMOUREUX, EUSE, s. Comme A-
mant, Amante.
—, adj. Tia. Il est— de nouveautés. Tia
zava-baovao izy.
AMOUR-PROPRE, sm. 1* Fitiavan-
tena. 2* —, Fiavonavonana, firehare-
* hana.
AMO VIRILITÉ, sf. Nyahazoana aon-
gana, — esorina.
AMOVIBLE, »(/;• Azo &ongana, esori*
Digitized by
Google
AMP
— 35 —
ANA
na. Il no faut pas que les juges soient
amovibles. Tsy mety raha azo aonga-
na, esorina ny mpitsara.
AMPHIBIE, adj. et s. Sady velona a-
naty rano no velona an-tanety. Le caï-
man est un animal — . Ny voay dia bi-
by mety velona anaty rano sy an-ta-
nety.
AMPHIBOLOGIE, sf. Teny misy he-
vitra roa, teny tsy loa-body.
AMPHIBOLOGIQUE, adj. Misy hevi-
droa, tsy loa-body. Comme Amuigu.
AMPHIBOLOGIQUEMENT , ado.
Tsy mazava.
AMPHITHÉÂTRE, sm. Kianja fiadia*
na misy ambaratonga martodidina, lam-
pihazô misy ambaratonga.
AMPHORE, sf. Si ni ri' ny ntaolo.
AMPLE, adj. 1* Malalaka, lehibe. Ha-
bit—. Akanjo malalaka, etc. 2* fig. Be,
lehibe» malalaka, lava, ela. Il a une-
provision de riz. Be vary izy. Pou-
voir—, Fahefana lehibe, milalaka. Il
a obtenu un congé plus—. Nahazo fija-
nonana tava kokoa izy. Cela demande
un plus — examen. Tsy ntaintsy hodi-
nihina elaela kokoa izany.
AMPLEMENT, ado. Malalaka, lehibe,
lava, ela.
AMPLEUR, g A Halalahana, halehibe.
AMPLIFICATEUR , sm. Mpairiela-
teny, mpanita-teny, mpanao laza masa-
ka.
AMPLIFICATION, sf. Famelaran-te-
ny, fanitaran-teny.
AMPLIFIER» va. Mamela-teny, mani-
ta-teny, manao laza masaka. Il a bien
amplifié ce sujet Novetariny tsara iza-
ny foto-teny izany. Il a amplifié cette
histoire. Nanitatra, nanao laza ma-
taka izany tantara izany izy.
AMPLITUDE, sf. Halehibiazarta.
AMPOULE, sf. \° Tamaboa kely. 2 # — ,
Bontsina, mipoaka. Il a .des ampoules
à la ma>n. Misy bontsina, mipoaka ny
tanany.
AMPOULÉ, ÉE, adj. Be renty loatra,
be haingo loatra, be sira loatra. Son
style est—. Be renty loatra* etc., ny
laha-teniny.
AMPUTATION, sf. Fanapahana ny
rantsam-batana.
AMPUTÉ, ÉE, adj. et s. Voatapaka,
tioapaka, notapahina, voahentitra, no-
henterina.
AMPUTER, va. Manapaka ràntsam-
batana, manentitra— . On lui a amputé
un bras. Efa notapahina^ nohenteri-
na ny sandriny ananklray.
AMULETTE, sf. Ody flaro, fanefitra.
— pour se préserver des balles. Odtf
basy. — pour se préserver des maladies.
Fanefitta.
AMUSANT* ÀNTÉ, adj. Mampiho-
mehy, mahatsikaiky.
AMUSEMENT, sm. Tsilalao, kilalao.
lalao.
AMUSER, va. 1* Mampilalao, mam-
pihomehy, mahatsikaiky. Il sait — les
enfants. Mabay mampilalao zaza ke-
ly izy. Il amuse tous ceux qui l'en-
tendent. Mampihomehy, mahatsikai-
ky izay rebetra mihaino azy izy. 2° — »
Manadala. Il l'amuse de belles paroles.
Manadala azy amy ny teny malefaka
izy.
S'amuser, vpr. Mi lalao, mlhomehy, ma*
nanihany. Les enfants s'amusent avec
des riens. Ny ankizy madinikd milalao
amy ny zavatra tsinontsinona. On s'a-
muse de lui. Lalaovina, ihomehezana,
hanihanind izy.
AMÛSETTE, sf. Kilalao»
AN* sm. Taona, herintaona, taona na-
haterahana. Il y a dix ans qu'il est mort.
Folo taona izay no nahafatesany. Il y a
eu un— d'intervalle entre la mort de ces
deux époux. Nifanerintaona no na-
hafatesan' izy mivady. L'affaire a duré
un — . Nanerintaona, naharitra herin*
taona ny raharaha. J'ai dix ans accom-
plis. Folo taona ngarangidina no na/ia-
terahako.
ANACHORÈTE, sm. Mpitoka-monina.
ANACHRONISME, sm. Filazan-java-
tra mifanohitra amy ny fifandimbasan'
ny taona nisehoany.
ANALOGIE, sf. Fitoviana, fl fana h a fa-
na, fifandraika. Il y a do 1'— entre le
cheval et i'àne. Mitovitovy, mifanaha-
ka, mifandraika ny soavaly sy ny am-
pondra. || loc. Raisonner par — . Mano-»
hatra, mampitaha.
ANALOGIQUE, adj. Misy fitoviana.
ANALOGIQUEMENT, adv. Am-pa-
noharana.
ANALOGUE, àdj. Mitovy, mifanaha-*
ka, mifandraika.
ANALYSE, sf. 1° Fanavahana, fanara-
tsarahana, fivoasana, lisavasavana. Fai-
tes l — de cette eau. Avaho, s&ratsa*
rah'o ny zavatra izay ao amin' io r*f|*
Digitized by
Google
ANC
-36 —
ANE
i*. Je vais faire 1 — de cette pensée.
Hovoasako, hosavasavako iznny hevi-
tra izany. — grammaticale. Fisavasava-
na ny teny rehetra araka ny gramara.
2-_ Ventin-teny, fotopototra. Voici
1* — du discours que j'ai entendu. Indro
ny ventin-teny, folopotolry ny laha-
teny izay reko.
En dernière analyse, loc. adv. Amy
ny farany.
ANALYSER» va. Manavaka, manara-
tsaraka, mivaofy, misava.
ANANAS, sm. Mananasy.
ANARCHIE, sf. 1° Fanjakana raban-
tsahona, fanjakan' Ibaroa, tany manja-
ka hova. 2 - — , Fikorontanana.
ANARGHIQUE, adj. f Mampikoron-
tana. Opinions anarchiques. Hevitra
mampikorontana. 2 # — , Mikorontana.
Etat—. Fanjakana mikorontana.
ANARCHISTE, sm. Tia rabantsaho-
na, mpampikorontana, mpandrendri-
bahoaka.
ANATHÉMATISER, va. fMandroa-
ka amy ny Efftizy, manameioka. — les
hérétiques. Mandroaka ny heretika a-
my ny Eglizy. — l'hérésie. Manameio-
ka ny herezia. %• fig. Maniny mafy. —
une doctrine pernicieuse. Maniny ma-
fy tiy famptanaran-dratsy.
ANATHÉME, sm. !• Fandroahana a-
my ny Eglizy, fanamelohana. 2 # fig. Fa-
niniana mafy.
—, ad;'. Voaroaka amy ny Eglizy, voao-
zona. Qu'il soit— ! Aoka horoahina,
ho voaozona izy !
ANATOMIE, sf. 1° Anatomia, fandi-
diam-paty. 2°— , Fahaizana momba ny
toetry ny ao anatin' ny vatana.
ANATOMIQUE, adj. Momba ny ana-
tomia.
ANATOMIQUEMENT, a du. Araka
ny anatomia.
ANATOMISTE, sm. Mpahay anatomia.
ANCÊTRES, sm. pi. f Razana. 2°— ,
Ntaolo.
ANCHE, sf. Vava tsolo itsofana ny ki-
larinety sy ny zava-maneno mitovy a-
miny.
ANCIEN, ENNE, adj. f Ela. C'est
une coutume très ancienne. Fanao ela
dïtf ela izany. 2*—, Taloba, fahiny.
C'est un — gouverneur. Governora ta-
lon*, fahiny izy.
l«es aneiens, sm. pi. Ny ntaolo, ny ta-
IôJk*, ny antitrtv
ANCIENNEMENT, adv. Fahagola, fa-
hagolan-tany, ela, taluha, fahataloha, fa-
hiny. /
ANCIENNETÉ, sf. i* Haela. L — d'u-
ne loi. Ny haelan % ny lalâna, 2 # —, Fa-
hanterana, fizokiana. Ils furent rangés
par ordre d'— . Nalahatra araka ny /a-
hanterany f ny fizokiany izy ireo.
De toute ancienneté, loc. adv. Fana»
golan-tany, ela dia ela.
ANCRAGE, sm. Fandatsahara-batofan-
tsika. Droit d'— . Vola aloan* ny sambo
mba handatsaka vatofantsika amy ny
fitodiana.
ANCRE, sf. 1 # Vatofantsika. Lever r— .
Mampaka-oafo/an/sifea. Le navire est
à 1'— . Hazonin'ny vatofantsika ny sam-
bo. 2° fig. Fiankinana. Il est notre — de
salut. Izy no iankinan' ny famonjentsi-
ka.
ANCRÉ, ÉE, adj. 1» Hazonin* ny va-
tofantsika. 2* fig. Miraikitra mafy. Cet-
te idée est ancrée dans son esprit. Mi"
raikitra mafy ao an-tsainy izany hevi-
tra izany.
ANCRER, vn. Mandatsa-batofantsika.
S'ancrer, vpr. Miraikitra. S — à la cour.
Miraikitra ao anaty rova.
ANDOUILLE, sf. Sesi-kena natao ta-
my ny tsinaiben-kisoa.
ANE, sm. 1° Ampondra, borika. 2* fig.
Adala, donto saina.
ANÉANTI, IE, p. et ad;. {• Levona t
nolevonina, fongotra, voafongotra, no-
fongorana, rava, voarava, noravana.
2°/îg. Very hevitra, sanganehana, rera-
pô, trotraka, reraka. Je suis—. Very
hevitra, etc., aho.
ANÉANTIR, va. I* Mandevona, ma-
mongotra, ma nd rava. Dieu anéantira V
univers. Andriamanitra handevona un
izao tontolo izao. Le feu a tout anéanti."
Ny afo nandeeona ny zavatra rehetra.
Les guerres anéantissent les nations.
Ny ady mandeuona, etc., ny fanjaka-
na. 2° fig. Mahavery hevitra, mahasan-
ganehana, mabarera-pô. Cette nouvelle
l'a anéanti. Nahavery hevitra, etc., azy
izany zava-baovao izany.
S'anéantir, vpr. 1* Levona, fongotra,
rava. 2° fig. Manetry tena.
ANÉANTISSEMENT, sm. f* Fan de-
vonana, famongorana, faudra vana. 2* fig.
Fanetren-tena. Etre dans T— devant
Dieu. Manetry tena eo anatrehan'An-
driamanitra. 3 # — , Fahatrotrahana, fa-
barerahana. Le malade est tombé dan»
Digitized by
Google
AIN
- 37 —
ANN
un état d — qui fait craindre. Efa mby
amy ny faharerahana mahalahotra ny
marary.
ANECDOTE, sf. Tantara fohy.
ANECDOTIER, sm. Mpilaza tantara
foby.
ANÉMIE, sf. Haratsian ny ra.
ANÉMIQUE, adj. Ratsy ra.
ANÉMOMÈTRE, sm. Famantarana ny
herin'ny rivotra.
ANERIE, sf. Tsy fahaizana, badalana.
ANESSE, sf. Ampondravavy.
ANÉVRISME, sm. Pihandronan-drâ
amy ny artera.
ANFRACTTJETTX, EUSB, adj. Hio-
likolika, mikitoantoana, miavomiva.
ANFRACTUOSITÉ, sf. Olikolika, ki-
toantoana.
ANGE, sm. 1° Anjely. L — gardien. Ny
anjely mpiambina. 2 # fig. Olona raadio
fo,— lavorary. (1 loc. Etre aux anges.
Vonton-kafaliana.
ANGÉLIQUE, adj. Amy ny anjely, ny
any ny anjely, hoatry— , manahaka — .
Salutation—. Fiarahaban' ny anjely. Il
a une voix — . Ny feony hoalry ny
faon' ny anjely. Il a une vertu tout—.
Ny hatsaram-panahiny manahaka ny
any ny anjely.
ANGÉLIQUEMENT, adv. Toy ny
any ny anjely, tsara indrindra.
ANGINE, sf. Karazan' aretin-tenda.
ANGLAIS, AISE, adj. et s. Englisy.
ANGLE, sm. Zoro. — droit. Zoro so-
kera. —obtus. Zoro dombo. — aîgu.
Zoro maranitra.
ANGLETERRE, sf. Englanda.
ANGLICAN, ANE, adj. et s. Bisopy.
ANGOISSE, sf. Fanahiana lehibe. Il
est dans des angoisses mortelles. Le-
hibe dia lehibe ny fanahiany, man-
dry an-driran' antsy, tsy talandry man-
dry i*y.
ANGUILLE, sf. Amalona. Pocher aux
anguilles. Manamalona.
ANGULAIRE, adj. Misy zoro. H Pier-
re—. Vato fehizoro.
ANGULEUX, EUSE, adj. Maro zoro.
ANICROCHE, sf. Sakana, sampona.
ÀNIER, sm. Mpitarika ampondra.
ANIMADVERSION, sf. Tsiny, adidy,
lolotramalona. Il a encouru i*— publi-
que. Nahazo tsiny, etc., laroy ny va-
boa ka izy.
ANIMAL, sm. 1° Biby. —sauvage, fît-
by dia. --domestique. Biby manompo.
2* fig. Adala, tonendrina, donâna ve-
lona. C'est un—. Adala, etc., izy.
ANIMAL, ALE, adj. Amy ny biby,
mauahaka ny biby, manaram-batana.
ANIMALCULE, sm. Biby madinika
indrindra.
ANIMATION, sf. {• Fampiainana. 2 #
—, Fabavitribana, faharisihana. 3* fig.
Firehidrehetana, hafanana, fahamirana,
fitera-mena.
ANIMÉ, ÉE, adj. 1« Manana aina, mi-
aina, m;sy aina. Les êtres animés. Ny
zavatra manana aina, etc. 2^— , Mi-
rehitra, mafana, miramirana, velombe-
lona, tera-menà. 8a parole est toujours
animée. Mirehidrehitra, mafanafana
mandrakariva ny flteniny. Il a le re-
gard — . Mirehidrehitra ny fijeriny.
ANIMER, va. f Mampiaina. L'âme
anime le corps. Ny fanahy mampiaina
ny vatana. 2°— , Mamporisika, mampa-
haviirika, mampaharisika. Le bon capi-
taine sait — ses soldats. Ny kapiteny
tsara mahay mamporisika, mampa-
havitrika ny miaramilany. C'est un
indolent que rien ne peut — . Tsy misy
zavatra mampahavitrika, mampaha?
risika io kamo io. &•— , Mampitezitra.
On l'anime contre moi. Ampitezerin*
olona amiko izy. 4° fig. Mamelona,
mampirehidrehitra, mahamirana, ma-
bavelombolona, mampitera-mena. Il sait
— la conversation. Mahay mamelon*
dresaka izy. Cet orateur n'anime pas
ce qu'il dit. Io mpandaha-teny io tsy
mampirehidrehitra ny laha-teniny. La
joie anime sa figure. Ny hafaliana ma*
hamiramirana, mahavelombelona en-
drika azy. La colère animait ses regards.
Nampitera-mena ny masony ny hâte-
zerana.
S'animer, vpr. i Miaina. 2 e —, Mihavi-
trika, mihansika, mamporisi-tena, man?
drisi-tena, milamporisika. 3* fig. Mire-
hidrehitra, mihamalana, minamirana,
tera-mena.
ANIMOSITÉ, sf. Hatezerana, lolom-pô,
otri-pô. Il a une grande— contre moi.
Tezitra mafy, manan-doforn-ptf, otri*
pô amiko izy.
ANIS, sm. Anizety.
ANISETTE, sf. Anizety, karazan-dali-
kera.
ANNALES, sf. pi. Tantara, tetiaraaa.
ANNALISTE, sm. Mpitantara.
Digitized by
Google
ANN
38 —
ANS
ANNEAU, $?rç. f Maso. Un-de fer, de
cuivre, d'argent. Afasom-by, masom-
barahina, maso m- bo la. Les anneaux
d'un rideau. Masom-by amy ny elom-
baravarana. 2 tt — , Peratra. —pastoral.
Peratry ny eveka.
ANNÉE, sf. 1« Taona. L ? — passée. Taon-
tsy. L— précédente. Taon* ir y. L' —
prochaine. Taon'any. Cette—. Taon'
ito. —d'abondance. Taon-jina. —mau-
vaise. Taona mosarena. Souhaiter la
bonne—. Miarahaba tratry ny taona. 2°— ,
Herintaona. Il y a une — que je ne vous ai
vu. Herintaona no tsy nahitako anao.
3°-^-, Andro iainana, andro ahaveloma-
na. Il passa ses dernières années dans
la solitude. Taray ny andro farany
m'amany, nahavelomany nitoetra ta-
my ny tany mangingina izy.
ANNELER, va. Mampiolikolika.
ANNEXE, sf. i« Mpomba, mpanaraka.
'2*—, Zana-piangonana.
ANNEXER, va. Manambatra, mana-
kambana.
ANNEXION, sf. Fanambarana, fana-
kambânana.
ANNIHILATION, sf. Fandevonana.
ANNIHILER, va. Mandevona, maha-
levona.
ANNIVERSAIRE, adj. et s. Fihere-
nan' ny andro anankiray tamy ny taona
lasa. Demain c'est lé jour — de ma
naissance. Rahampilso no fiherenan'
ny andro nahaterahako.
ANNONCE, sf. Filazan-javatrç. Afficher
des annonces. Mametaka filazanjava-
tra.
ANNONCER, va. 1* Milaza. mampan-
dre. Il m'a annoncé une nouvelle éton-
nante. Nitaza zava-baqvao mahagàga
iamiko izy. Je vous annonce l'arrivée 4u
gouverneur. Mampandre anao ny fi T
hatongavan' ny governora a ho. 2 Ô — \
Manambara, maminany, mamjijseho.
Les prophètes annonçaient les événe-
ments futurs. Ny mpaminany nanam-
ba^a, naminamj ny zavatra ho avy.
Les cieux annoncent la gloire de Dieu.
Ny lanitra 7nanamoara, mampiseho
ny vonioahitr' Andriamanitra.
S'annoncer, vpr. Misebo.
ANNONCIATION, sf. Pilazan" ny ar-
l^anjelyGabriely taminy Masina Mary.
ANNOTATEUR, sm. Mpanampy teny
amy ny boky, mpamolatra nv hevitrv ny
t»oky. r
ANNOTATION, sf. Fanampian-teny
amy ny boky, famelaran-kevitry ny
boky.
ANNOTER, t?a. Manampy teny amy ny
boky, mamelatra ny hevitry ny boky.
ANNUAIRE, sm. Boky milaza ny amy
ny isan-taona.
ANNUEL, ELLE, adj. Maharitra he-
rintaona, isan-taona. La révolution du
soleil est annuelle. Ny fitsingerenan*
ny masoandro maharitra herintaona.
Rente annuelle. Zana-bola aloa tsan-
taona.
ANNUELLEMENT, ado. Isan-tao-
na.
ANNUITÉ, sf. Vola aloa isan-taona.
ANNULAIRE, adj. Miendrika masom-
bola.
—, sm. Tond ro fasiam-peratra.
ANNULATION, sf. Fanafbauaoa.
ANNULER, va. Manafoana.— une veir-
te, un mariage. Manafoana Ûvidianaaa,
fanambadiana.
S'annuler, vpr. Mihatsinontsinona.
ANOBLI, IE, adj. et a. Nasandratra ho
andriana>
ANOBLIR, ta. Manandratrahoandria-
na.
ANOBLISSEMENT, sm. Fanandrata-
na ho andriana.
ANQDIN, INE, adj. f Mampitony ny
fanaintainaria. Kemède— .Fanalody mam*
pitony ny fanainlainana. 2° fig. Man-
ta. Il a composé une poésie anodine.
Namorona tonon-tyra mania izy.
ANOMALIE, sf. Tsy fanao. C'est une-
grammaticale. Tsy fanao araka ny gra-
mara izany.
ÂNON, sm. Zauak' ampondra.
ANONNJEMENT, sm. Fiambakamba-
kana, tivakavakana.
ANONNER, vn. Miambakarabâka, tni-
vakavaka.
ANONYME, adj. Tsy misy ny anaran*
ny nanao azy. Lettre—. Taratasy am-
pitondraina tsy misy ny anaran' 'nu
nanao azy.
— , sm. Oloria tsy fantatra anarana.
ANORMAL, ÀLE, adj. Tsy araka ny .
fanao. Ce sont des actes anormaux. Tsy
araka ny fanao izany.
ANSE, sf. 1° Sofin-javatra. —do marmi-
te. &p/?m-bilany. 2 - — , Helo-drano. Les,
navires peuvent mouiller dans cette—.
Ny sambo mahazo miantsona amin' ny
hclo-drçno itv.
Digitized by
Google
À$T
- 39 ~
ANX
ANTAGONISME, sm. Fifanoherana,
fifandrafesana, fifaninanana.
ANTAGONISTE, sm. Mpanohitra, ra-
fy, mpifaninana.
ANTARCTIQUE, adj. Atsimo. Pôle—.
Poly alsimo.
ANTÉCÉDEMMENT, ado. Teo aloha,
rabateo.
ANTÉCÉDENT, ENTE, adj. Teo alo-
ha. Il a été condamné plus sévèrement
pour des actes antécédents. Nohelohina
mafiraafy kokoa izy nobo ny nataony teo
aloha.
— , sm. Ny natao taloha. Invoquer des an-
técédents. Miankina amy ny natao /a-
loha.
ANTÉCHRIST, sm. Antikristy, mpa-
nobitra any Jeso-Kristy. «
ANTÉDILUVIEN, IENNE, adj. Ta-
loban'ny safo-drano.
ANTENNE, sf. Tandroky ny biby kely.
ANTÉPÉNULTIÈME, adj. etsf. Mia-'
loha ny vakiteny roa larany amy ny
teny iray.
ANTÉRIEUR, EURE, adj. f Mialo
ha, taloha. Ce contrat est — à l'autre. Ity
fanekena ity mialo ha, talohari ny hala.
2 # — , Anoloana. Les parties antérieu-
res du corps. Ny anoloan' ny va-
tana.
ANTÉRIEUREMENT, ad;. Taloha.
ANTÉRIORITÉ, sf. Flalohana.
ANTRHAX, sm. Tomboka.
ANTRHOPOPHAGE, ad;, et ê. Olo-
na homana olona.
ANTRHOPOPHAGIE, sf. Fihinana-
na olona.
ANTICHAMBRE, sf. EH-trano fidi-
rana. Faire — . Miandry ao amy ny efi-
irano fidirana.
ANTICHRÉTIEN, ENNE, adj. et s.
Manohitra ny fivavahana kristiana.
ANTICIPATION, sf. Fanaovana alo-
han' ny fotoana, fandinganana, fanao-
vana angady be lela.
ANTICIPER, va. Manao alohan' ny
fotoana. — un payement. Mandoa vola
alohan ny fotoana.
—, en. 1* Mandiogana. L'historien anti-
cipe parfois sur les temps. Indraindray
ny mpitantara mandingana amy ny
lavatra aoriana. 2 # — , Manao angady
i>e lela. — sur son voisin. Manao an-
gady be lela ara in' izay akaikiny.
ANTIDATE, sf. Andro sandoka am-
pialobaina ny marina.
ANTIDATER, va. Manisy andro san-
doka ampialobaina ny marina.
ANTIDOTE, sm. 1° Fandresem-poiii-
na, ody poizina. 2* fîg. Fiarovana. Le
travail est un— contre l'ennui. Ny fanao-
van-taozavatra no fiarovana ny faha-
sorisorena.
ANTIENNE, sf. 1* Andinin-kira mia-
loha sy manaraka ny salamo. 2° — , Hira
fiderana any Masina Mary. 3* fig. Chan-
ter la même—. Mamerimberin-javatra
iray, manao teny azon'adala.
ANTIMOINE, sm. Antimonia, karaza-
metaly fotsy.
ANTIPAPE, sm. Mpihambo ho papa,
antipapa.
ANTIPATHIE, sf. Tsy fitiavana II y a
de 1' — entre eux. Tsy mifankatia izy
ireo. lia de 1'— pour l'étude. Tsy tia
flanarana izy.
ANTIPATHIQUE, adj. Tsy mifanka-
tia.
ANTIPODE, sm. Olona na fltoerana mi*
fanandrify ambony sy ambanin' ny tany.
ANTIQUAILLE, sf. f Potipoti-javatra
avyamynyntaolo. 2° fig. Zava-dro vitra,
—ton ta.
ANTIQUAIRE, sm. Mpandinika ny4ao-
zavatra sy ny asan' ny ntaolo.
ANTIQUE, adj. Any ny ntaolo, ela dia
ela, lamody antitra.. Statue—. Sariolon'
ny ntaolo. On ne suit plus cette coutu-
me—. Tsy arahina intsony izany fanaon*
ny ntaolo izany. Habit—. Akanjo fa-
mody antitra.
— , sm. Asan'ny ntaolo. Il aime a étudier
1'— . Te-handinika ny asan' ny ntaolo
izy.
ANTIQUITÉ, sf. 1* Hahelana, fahelana.
Cela est de la plus haute—. Ela dia ela
izany. 2 # — , Ny ntaolo. L'— a cru que le
soleil tournait autour de la terre. Ny
ntaolo nino fa ny masoandro nihodina
manodidina ny tany. 3* — , Ny asan' ny
ntaolo. Les antiquités de l'Egypte. Ny
asan' ny ntaolo tany Ejipta,
ANTISOCIAL, ALE, adj. Manimba
fanjakana.
ANTISPASMODIQUE, adj. et sm.
Mahasitrana ny hozatra mifanintontsin-
tona.
ANTRE, sm. Zohy.
ANUITER (S'), vpr. Tratra aiina.
ANUS, sm. Fory.
ANXIÉTÉ, sf. Fanahiana lehibe, flta-
pitapiana.
Digitized by
Google
APB
— 40 .—
APO
ANXIEUX, EUSE, adj. Manahiahy,
mitapitapy, mandry andriran'antsy, tsy
lafandry mandry.
AOÛT, sm. Voiana fahavalo amy ny tao-
na, aogosta.
APAISER, va. Mampionona, mampito-
ny, manaketraka, manalefaka. La péni-
tence apaise la colère do Dieu. Ny fibe-
babana mampionona, etc., ny hate-
zeran'Andriamanitra. —les tempêtes.
Mampitony, manaketraka ny tafio-
drivotra.— la douleur. Mampionona,
mampitony, manaketraka ny alabelo.
S'apaiser, vpr. Mionona, mitony, mi-
haketraka.
APANAGE, sm. 1* Anjara lova omen*
ny mpanjaka ny zanany lahiaivo na fa-
ralahy. 2° fig. Mpomba. La joie est 1 —
de la vertu. Ny hafaliana mpomba ny
batsa ram-panahy f
APANAGER, va. Manome anjara lova
ny zanany labiaivo na faralaby.
APARTE, sm. Fitenenana irery amy
ny theatra.
APATHIE, sf. Tsy fanabiana, habore-
rarera, ûtsilamodamoka.
APATHIQUE, ad;. Tsy manahy, bore-
ra, mitsilamodamoka.
APERCEVOIR, va. 1* Mahatazana, mi-
tazana, mahatsinjo, mitsinjo, manatsi-
palotra. J'aperçois un homme dans le
lointain. Mahatazana, mahatsinjo le-
hilahy anankiray ery lavitra ery abo. Je
ne fis que .1 — et il disparut. Voatsipa-
lotro foana izy dia lasa. 2* fig. Maha-
fantatra, mahita. Je ne puis — ce qu'il
y a de vrai dans ce que vous dites. Tsy
azoko fantarina izay marina arain' ijjay
lazainao.
S'apercevoir, vpr. Mahafantatra, ma-
hita. Il s'aperçoit de la ruse. Fantany,
hitany ny hafotsena.
APERÇU, UE, p. 1" Notazanina, taza-
na, notsinjovina, tsinjo, voatsipa lotra,
tsipalotFa. 2° fig. Nofiantarina, fantatra,
hita.
APERÇU, sm. Ventin-teny, fotopoto-
tra. Voici un — de ce qu* a dit le pré-
dicateur. Izao no ventin-teny, etc., ny
voalazan' ny mpitoriteny.
APÉRITIF, IVE, adj. Vampandevon-
kanina. Eoisson apéritive. Fisotro ma*n-
p&ndevon-kanina.
••», sm. Zavatra fandevonan-kanina.
A PEU PRÈS, loc. adv. Efa bo, ma-
Uiya ho, saika, tokony, sababo. Le ira»
vail est —fini. Efa ho, madiva ho,
saika vita ny rabaraha. Ils sont— cin-
quante. Tohony ho, sahabo ho di-
mara-polo izy iroo.
—, sm. Fanaovana zara fa vita, — an-te-
haka. Il se contente d'un—. Ataony
zara fa vita, an-iehaka biany ny azy.
APHORISME, sm. Oha-teny.
APICULTEUR, s m. Mpiompy reni-
tantely.
APICULTURE, sf. Fiompiana renU
tante ly.
APITOYER, va. Mampitsetra, mam-
pangoraka. Mes paroles n'ont pu F—
sur le sort de ces lépreux. Ny teniko
tsy nampitsetra, tsy nampangoraka
azy ny tootr* ireo boka ireo.
S'apitoyer, vpr. Mitsetra, mangoraka.
APLANIR, va. 1* Manarina. — un
terrain, un chemin. Afanarin-tany, —
dalana. 2° fig. Manala. —les difficultés.
Manala sampona.
S'aplanir, vpr. 1* Mihamarina. 2* fig.
Afaka.
APLANISSEMENT, sm. Fanarenana.
APLATIR, va. fMamisaka. 2* fig. Man-
dombo.
S'aplatir, vpr. I* Mibaiisaka. La halle
s'aplatit contre la muraille. Nihafisaka
tamy ny rindrina ny bala. 2* fig. Mami-
tsaka.
APLATISSEMENT, «m. Famisahan»,
halisaka, halisahana.
APLOMB, sm. Arina, fiarina, fijoro, fl-
jajirika. Cette muraille a conservé son— .
Mbola marina, mijoro, mijajirika io
ampiantany io. 2* fig. Faiiasuhiana. Il
parle avec—, Miteny an-feasaniana izy.
D'aplomb, loc. adv. Marina, miarina,
mijoro, mijajirika. Mettez la table — .
A reno tsara ny latabatra. Ce poteau n'est
pas bien—. Tsy marina, etc., ity andry
ity.
APOCALYPSE, sf. 1* Fanambarany
md. Joany. 2° fig. Teny maizimaizina.
APOCALYPTIQUE, adj. Maiziua, sa*
ro-pantarina.
APOCRYPHE, adj. Tsy fantatra maza-
va, sandoka. L'auteur de ce livre est—,
Tsy fantatra mazava ny mpamorona io
boky io. ^ivre-^-. Boky sandoka.
APOGÉJ2, sm. 1* Fara liJaualaviran* ny
pianota amy ny tany. 2 # fig. Tampona,
lanaperana. Il est à 1' — de sa gloire,
Tonga amy ny tampon' ny voninabitra^
amy ny fanaperana anarana izy.
Digitized by
Google
APO
— 41 —
APP
APOLOGÉTIQUE, adj\ Miaro.
APOLOGIE, sf. Laha-teny iarovana,
fia ro varia, fanomezan-drariny. Tertul-
lien fit 1*— de la religion catholique. Ter-
toliana nanao laha-teny iarovana ny
fivavabana katolika. Il a fait 1'— de sa
conduite. Niaro, nanome rariny ny
nataony izy.
APOLOGISTE, sm. Mpiaro.
APOL OGUE , «771. Fanoharana.
APOP HTHEG ME, «m. Oha-teny.
APOPLEXIE, sf. Aretina manorana
tampoka sody matetika mahafaty.
APOSTASIE, sf. Fivadihana ny fiva-
vabana marina.
APOSTASIER, vn. Mivadika ny fiva-
vabana marina, mivadika.
APOSTAT, sm. Mpivadika ny fivava-
bana marina.
APOSTEH, va. Mametraka. —des es-
pions. Mametraha mpitsikilo.
APOSTILLE, sf. Soso-tsoratra.
APOSTILLER, va. Manoso-tsoratra.
J'ai apostille la lettre de mon enfant.
Nano$o-t8oratra ny taratasy nam^i-
tondrain* ny zanako abo.
APOSTOLAT, 8m. Raharahan'ny apos-
toly.
APOSTOLIQUE, adj. f Avy amy ny
apostoly, apostolika. La doctrine — est
•ncore suivie de nos jours. Ny fampia-
narana avy amy ny apostoly mbola
arahina ankebitriny izao. 2*—, Manaha-
ka ny any ny apostoly. Vie—. Toe-piai-
nana manahaka ny any ny apostoly.
3*— , Avy amy ny papa, solon-tenan' ny
papa. Bref—. Taratasy avy amy ny
papa. Vicaire—. Eveka solon-tenan'
ny papa amy ny fari-tany vao nisehoan'
ny fivavabana katolika.
APOSTOLIQUSMENT, adv. Toy ny
apostoly.
APOSTROPHE, 8f. {• Tendrin-tsora-
tra misolo ny litera niala. Châtra :
Tandrok'omby. 2 # — , Teny iantsoana ny
olona na ny zavatra. 11 lança une dure
—contre les mutins. Nofatazany teny
mafy ny mpitabataba.
APOSTROPHER, va. Miantso, mi te-
ny olona.
APOTHÉOSE, af. {• Fanandratana ho
Andriamanitra. 2°— ,* Fankalazana lehi-
be.
APOTHICAIRE, «m. Mpanamboatra
sy mpivarotra fanafody taloha*
APÔTRE, «m. 1* Apostoly. 2* fig. Mi-
sionary, mpampiely. Il s'est fait 1'— de
cette nouvelle doctrine. Nitsangana ho
mpampiely izany fampianarana vaovao
izaoy izy. U loc. Faire le bon — . Mody
Uara fanahy.
APPARAITRE, vn. Miseho, miposaka,
mitranga, mamelovclo, manangasanga.
Dieu apparut à Moïse. Niseho, niposaka
taminy Moizy Andriamanitra. Une voile
apparut à l'horizon. Nisy lain-tsam-
bo niseho, etc., tory amy ny fara-vodi-
lanitra.
APPARAT, 8m. Voninahitra, rehareha,
baingo, renty. Il est venu dans un
grand—. Tonga taray ny voninahitra,
rehareha lehibe izy. Haranguer avec—.
Manao laha-teny be haingo, be renty.
APPAREIL, 8m. 1* Fiomanana, voui-
nahitra. On fait de grands appareils
, pour le recevoir. Manao fiomanana le-
hibe bandraisana azy. Il a fait son en-
trée en grand—. Niditra tamy ny voni-
nahitra lehibe izy. 2 # — , Bandy, fiasa-
na, fanaovana, organa samibafa manao
asa anankiray. — photographique. Fa-
naouana fotografla.— respiratoire. Or~
gana samihafa manao ny aaan'ny fiai-
nana.
APPAREILLAGE, sm. Famelaran-
dain-tsambo mba bandeha.
APPAREILLEMICNT, sm. Fampi-
kambanaua zavatra roa mitovy, fampiva-
diana. -
APPAREILLER, va. Mampikamba-
na zavatra roa mitovy, mampivauy.—
des bœuls. Mampikambana ouiby roa,
mampivady omby. — des tableaux.
Mampikambana sary roa mitovy.
— , vn. Mamelatra lain-tsambo mba ban-
deha.
APPAREMMENT, adv. Toa. — il ar-
rivera demain. Toa ho tonga izy raham-
pitso.
APPARENCE, sf. Ny ivelany, ny mi-
seho, fodiana, toetra, .endrika, tareby.
Il ne faut pas juger les gens sur les ap-
parences. Tsy tokony hitsara olona ara-
ka ny ivelany, ny miseho. 11 l'a trom-
pé sous — d'amitié. Nody ho sakaiza,
ntfoe-tsakaiza izy kanamitakaazy. Dans,
la communion Jésus-Christ est caché
sous les apparences du pain. Amy ny
komonio Jeso-Krisiy dia takonan'ny
endrika, ny /are/iin'ny mofo. || loc.
8auver les apparences. Manaron-kadi-
soana. Il y a— . Toa. Un'y a pas — de
Digitized by
Google
APP
— « —
APP
danger. Toa tsy misy halahorana. Il y
a —qu'ils s'entendront. Toa hifanaraka
izy ireo.
En apparence, loc. adv. Ivelany, ara-
ka ny miseho.
APPARENT, ENTE, ad;. Miseho,
miharihary, an-karihary. On dit qu'il est
riche, mais de bien — on ne lui en con-
. nait pas. Ataon'ny olona fa mpanan-ka-
rena izy, kanefa tsy misy harena mise'
ho izay hita. Son droit est — . Azy mi-
harihary ny rariny. Il s'est placé dans
un endroit—. Nipetraka tamy ny fltoera-
na an-karihary izy.
APPARENTER, va. Mampihavanaamy
ny fanambadiana. Le mariage de sa fille
l'a mal apparenté . Ny fanambadian'ny
zanany vavy no nampahazo azy havan-
dratsy.
APPARIEMENT, sm. Fampikamba-
nan-javatra roa mitovy, fampivadiana.
APPARIER, va. Mampikambana zava-
tra roa mitovy, mampivady. Comme Ap-
pareiller.
APPARITION, sf. f Fisehoana, flpo-
sahana, fitrangana. A 1'— de la comète
tout le monde tremblait. Tamy ny nise-
hoana, niposahana, nitrangan' ny
kintana manan-drambo dia natahotra
daholo ny olona. 2*—, Fitsidihana. Il n'a
lait qu'une courte— chez moi. Nitsidika
kely foana tao ami ko izy. 3—, Tsindri-
mandry. J'ai eu une— épouvantable. Iza-
ho efa nahita tsindrimandry mahatsi-
ravina.
APPARTEMENT, sm. Efl-trano. Mai-
son à plusieurs appartements. Trano mie-
fitrefitra, maro efitra, misy efttramaro.
APPARTENIR, un. 1* Manana tompo,
an'iza, an'olona. A qui appartient ce
couteau? Iza no tompori ity antsipika
ity? an'iza ity antsipika ity ? C'est à moi
qu'il appartient. Izaho no lompon' io,
an y io. 2*—, Raharaha, anjara. Il n'ap-
partient pas à tout le monde de juger.
Tsy raharaha, tsy anjaran'ny olona re-
hetra ny mitsara. 3°— , Fomba. La léro-
pité appartient aux barbares. Fomban'
ny baribariana ny masiaka. 4°— , Isa,
ao anatiny. Il appartient au barreau.
Isan' ny mpisolo vava izy. Il appartient
à une bonne famille. Ao anafin'ny fia-
nakaviana tsara izy.
(S'appartenir, vpr. Mahaleo tcna, ma-
hazaka tena.
APPAS, sm. pi. Hatsaran-tarehy, ha-
tsoran>bika.
APP AT. sm. 1 # Jono, hanin-jono, lianim-
pandrika, hanin-tonta. 2°— fig. Zava-
mitarika.
APPAUVRIR, va. 1° Mampahantra,
mambotry, mandany harena. Les pro-
cès l'ont appauvri. Nampahantra,
nambotry azy ny ady, nandany ny
harenynyady. 2* fig. Mahakotra, marn»
piharatsy. La môme culture appauvrit
la terre. Mahakotra ny tany ny volena
lalandava zavatra iray karazana. La
sang de ce malade est appauvri. JVt/ia-
ratsy ny ran'io marary io. U (oc-
une langue. Manesotra teny na fombam-
pitenenana amy ny fiteny anankiray.
S'appauvrir, vpr. 1* Mihamahantra,
mihabotry. Le pays s'est appauvri. Ni'
hamahantra, nihabotry ny vahoaka.
2* fig. Mihakotra, miharatsy.
APPAUVRISSEMENT, sm. 1* Fa-
hantrana, habotriana. 2* fig. Hakotra,
faharatsiana.
APPEAU, sm. 1* Tsotsôka fiantaoam-
borona hihazana azy. 2*— # Vorona am-
piantsoina namana.
APPEL, sm. 1* Antso, flantsoana. U n'a
pas entendu votre—. Tsy nahare ny an*
tsonao izy. Personne ne se rendit à son
— . Tsy nisy olona nanaiky ny fiantsoa*
ny. 2*—, Fanononana anarana. Le ca-
pitaine lit 1'— de ses soldats. Notono-
nin' ny kapiteny tsirairay ny anaran'
ny miaramilany. 3*—, Fangatahana, fan-
gatahana fltsarana ambony, fltarainana.
Il fait — à la charité publique. Manga-
taka flantrana amy ny vahoaka izy. in-
terjeter—. M angataka fi tsarana ambo-
ny. Je fais — à César. Mitaraina ami-
ny Sezara aho.
APPELANT, ANTE, a. et adj. Man-
gataka fltsarana ambony.
APPELA, ÉE, p. 1* Nasiana anarana,
misy anarana, natao hoe, atao hoe, voan-
tso, nantsoina, antsoiua. 2*—, Voatono-
na, notononina. 3°— , Nohatsihina, hatsi-
hina, voahofa, nohofana, hofana, voaha-
toka, nohatohina, voapimaso, nopiziraa*
so, voahoha, nonohaina. 4 # — , Voahafa-
tra, nohafarana, hafarana, nampanalai*
na, ampanalaina, voaika, noaihina, na in-
gaina. 5*—, Voatory, notorina, torina,
nalaina am-bava, alaina am-bava. C # — ,
Voahatsy, nohatsina, voahaika, nohai-
kaina. 7*—, Voatendry, notendrena, ten-
drena, voalidy, nofidina. 8*—, Nampori?-
sihina, amporisihina, tsy maintsy.
APPELER, va. 1* Manisy anarana, ma-
Digitized by
Google
APP
— 43 —
APP
nao hoe, miantso. Oa rappela Jean.
JKasiana anarana hoe, Joany; natao
hoe, Joany no anarany ; nantsoina
hoe Joany izy. Je l'ai appelé voleur.
Nataoko hoe mpangalatra izy. 2*—,
Manonona anarana, miantso. On ap-
pela les soldats l'un après l'autre. iVo-
tononina ny anarana, nantsoina ny
miaramila rehetra. 3' — , Miantso> ma-
natsika, manofa, manaloka, mamimaso,
mihoha. Appelez celui qui passe là. An-
tsoy izay raandalo aô. Il appela son ami
de la main. Nanàtsika, nanofa tàna-
na ny sakaizany izy. Il rappela d'un
signe de tôte Nanatoka azy izy. 11 l'ap-
pela d'un signe de l'œil. Namimaso
azy izy. Il appela les gardien à grands
cris. Nlhoha ny mpiambina izy. — au
secours. Miantso vonjy. — aux armes.
Miantso vonjy taitra. 4*— , Manafatra,
marapaka, manaika, manainga. Le mala-
de appela son fils auprès de lui. Ny ma-
rary nanafatra, nampaka ny zanany.
Le gouverneur appela le peuple à une
assemblée générale. Ny governora na-
naika, nanainga ny vahoaka tamy ny
kabary lehibe. 5 # — , Mi tory, maka am-
bava. J'ai appelé le voleur en justice.
Nitory ny mpangalatra aho. Les juges
appelèrent l'accusé devant eux. Ny
mpitsara naka am-bava ny voampan-
ga. 6 # — , Mihatsy. mihaika. Goliath ap-
pelait David au combat. Nihatsy, ni-
haiha ady any Davida Goliala. 7°— , Ma-
nendry, iuittdy, miantso. Pharaon appe-
la Joseph à la charge de Premier Mi-
nistre. Faraona nanendry, etc., any Jo-
sefaho Premier Ministre. Dieu appela
Saint Paul à l'apostolat. Andriamanitra
niantso any Md. Paoly ho apostoly. 8 #
— , Mamporisika, mandidy, miantso, tsy
roaintsy. La charité vous appelle. Ny fl-
tiava-namana mamporisika, mandidy
anao mba hankany. Le crime appelle
ia vengeance de Dieu. Miantso valy
amin' Andriamanitra, tsy maintsy ho
valian' Andriamanitra ny heloka lehibe.
—, m. Mangataka fitsarana ambony, mi-
taraina.
S'appeler, vpr> {• Misy anarana, atao
hoe. Gomment vous appelez- vous ? Iza no
anaranao ? Je m'appelle Paul. Paoly no
anarako. Comment s'appelle cette fleur ?
Inona no anaran' io voninkazo io ?
Elle s'appelle balsamine. Benjamina no
anarany, atao hoe benjamina nu ana-
ranv. 2 # — , Mirampiantso.
APPELLATION, sf. 1° Fanononana
anarana. 2°—, Fangatahana fitsarana am-
bony.
APPENDICE, sm. Fanampy, apendi*
ksa.
APPENDRK, va. Manantona.— un ex-
voto aux murs de l'Eglise. Afananfona
fanalam-boady amy ny rindrin* ny iegli-
zy-
APPENTIS, sm. Trano heva miankina
amy ny rindrina.
APPESANTI, IE, p. et ad;. !• Nove-
sarana, vesarana, mavesatra, voatsin-
dry, notsindriana, tsindriana, nolamo-
hina, lamohina, lamoka, mitsilamodamo-
ka. 2 # pg. Namparina, amparina. 3*—,
Donto, mavesa-tsaina.
APPESANTIR, râ. 1* Manave.satra,
mampahavesatra, manindry, maudâmo-
ka. La pluie appesantit ses habits. Ny
ranonorana manauesafra, mampaha-
vesatra ny akanjony. Le sommeil ap-
pesantit ses paupières. Ny torimaso ma-
navesatra, manindry ny hodi-masony,
mandàmoka azy. 2 - fig. Manampatra.
Dieu appesantit son bras sur Sodome.
Andriamanitra nanampaJra ny hate-
zerany taminy Sodoma. 3*— t Mahadon-
to gaina, mahavesa-tsaina. Les excès de
boisson appesantissent T intelligence.
Ny fisotroan-toaka bo loatra mahadonto
saina, mahauesa-tsaina.
S 9 appesantir, vpr. 1* Mihavesatra, mi-
halamoka, mitsilamodamoka. 2* fig. Mi-
ampatra. 3 — , Mihadonto saina. 4 - — , Ma-
haritra ela, mijanona ela. Get historien
s'appesantit sur des détails insignifiants.
Ity mpitantara ity maharitra ela, etc.,
loatra amy ny zavatra madinika.
APPESANTISSEMENT, sm. 1* Fa-
havesaran'ny tena, fitsilamodamohana.
2* fig. Hadontoana, fahavesaran-tsaina.
APPETISSANT, ANTE, adj. Mam-
pazoto homana.
APPÉTIT, sm. !• Filana. Il a un— insa-
tiable des richesses. Tsy mety tofoky ny
/î/an-karena izv. L' — sensuel entraîne
la plupart dos hommes. Ny /i/an-dra-
tsin' ny nofo milarika ny ankabiazan'
ny olona. 2*—, Fahazotoan-komana. Qe^
iui-là a toujours bon—. Mazoto homa-
na mandrakariva iley io. Le piment
excite 1'—. Mampazoto homana ny
sakay. || loc. N'avoir pas d*— Malain-
komana. Enlever 1'— , Marapaiain-ko-;
mana.
APPLAUDI, IJI, p. !• yoatchaka, no*.
Digitized by
Google
APP
— 44 —
APP
tebaûna, tehafina. 2* fig. Nankatoavina,
ankatoavina, nihorehana, ihorehana, no-
deraina, de raina.
APPLAUDIR, vn. f Mitehaka. En lo
voyant on applaudit. Raba vao hita izy,
dia nitehaka ny olona. 2 # fig. Manka-
tô. J'applaudis à votre conduite. Man-
katô ny fitondran-tenanao aho.
—, va. !• Mitehaka. On Ta applaudi. Note-
hafina izy. 2* fig. Mankatô, mihorika,
midera. On applaudit son discours.
Nankatoavina, nihorehana, noderai-
na ny laha-teniny.
8' applaudir, vpr. 1* Midera tena. C'est
un homme qui s'applaudit sans cesse.
Olona midera tena ialandava izy. 2*—,
Faly. Comme se Féliciter.
APPLAUDISSEMENT, sm. 1* Fite-
hafana. 2* fig. Fankatoavana, fihoreha-
na, Ûderana.
APPLAUDISSEUR, sm. Mpitehaka.
APPLICABLE, adj. Manondro, miha-
tra, azo aflndra, azo arahina, azo entina
manao. Les paroles que je viens d'enten-
dre lui sont applicables. Ny teny vao reko
manondro azy, mihatra aminy. Cette
loi n'est pas — dans ce pays-ci. Ity lalana
ity tsy azo afindra, arahina amin'ity
tany ity. Ces fonds sont applicables à
la construction de l'hôpital. Io vola io
azo entina hanorina ny trano fitsaboa-
na.
APPLICATION, sf. fFametahana, fa-
nisiana. L'— d'un vésicatoirele soulagea.
Ny fanisiana ny bilistra no nahatsara
azy. 2 # ~, Fanondroana, flharana, famin-
drana, fanarahana, fanokanana. 3*—, Fi-
fantsihana, filozohana, fikezahana, flke-
'ezana aina.
APPLIQUA, ËE, p. 1* Voapetaka, ta-
iapetaka, mipetaka, nasiana, asiana, mi-
sy, voaraikitra, tafaraikitra, naraikitra,
miraikitra. 2*—, Voatondro, notondroi-
na, tondroina, niharana, iharana, nafin-
dra, afindra, narahina, arahina, nenti-
na manao, natokana, voatokana, atoka-
na. 3*—, Mifantsika, milozoka, mimaso,
mikezaka, mikely aina.
APPLIQUER, va. 1* Mametaka, mani-
sy, mandraikitra. Appliquez cette image
sur le mur. Apetaho, araiketo amy ny
rindrina ity saryity. Appliquez le sceau
sur les lettres. Asivy fitomboka ny ta-
ratasy ampitondraina.— -un soufflet. Ma-
nisy tahamaina. 2*—, Manondro, mam-
pihatra, mamindra, manaraka, entina
manao, manokana. Le juge ne Ht qu'— la
loi. Ny mpitsara tsy nanao aia-tsy ny
manaraka ny lalâna. Il applique l'as-
tronomie à la géographie. Ny astronomie,
ne entiny manampy ny jeografia. Il ap-
pliqua mille piastres à la construction
d'une école. Nanokana ariary arivo izy
hoentina hanorina tranon-tsekoly. Z* fig.
Mandraikitra. Il applique trop son es*
prit à l'étude. Mandraikitra loatra ny
sainy amy ny fianarana izy.
S'appliquer, vpr, l* Mipetaka, mirai-
kitra. Les couleurs se sont bien appli-
quées au mur. Nipetaka, etc., tsara
tamy ny rindrina ny loko. 2 # — , Mihatra,
maka ho azy. Ce que Jésus-Christ a en-
seigné s'applique à tous les âges. Izay
nampianariny Jeso-Krisiy mihatra amy
ny taona rehetra. Le sage s'applique ce
qu'il lit dans les bons livres. Ny olon-
kendry maka ho azy izay vakiny amy
ny taratasy tsara. 3* fig. Mifantsika, mi-
lozoka, mimaso, mikezaka, mikely aina.
Il s'applique à l'étude. Mifantsika, etc.,
amyny fianarana izy. Il s'applique à
me contrarier. Mikezaka, mikely aina
mba hanohitra ahy izy.
APPOINTEMENTS, sm. pi. Karama
azo isan-taona.
APPOINTER, va. Manome karama
isan-taona.
APPORTER, va. 1* Mitondra, manati-
tra. Apportez ce cadeau au voyageur.
Ento, atero any amy ny vahiny ity fa-
natitra ity. Apportez-moi un peu d'eau.
Itondray, anatero rano kely aho. Elle
a apporté une dot de mille piastres. Ni-
tondra vola arivo ho . haren-jaz&vavy
izy. 2* fig. Mampiseho, mamoaka, mi-
laza, mitarika, mitondra. Il apporte de
la bonne volonté dans tout ce qu'il lait.
Mampiseho fahazotoana amin' izay re-
hetra ataony izy. Il a apporté de bon*
nos raisons. Namoaka, nilaza ny an-
ton y marina izy. La guerre apporte bien
des maux. Ny ady mifari-doza, mi'
tondra voina betsaka.
APPOSER, va. Manisy. —le sceau.
Manisy fitomboka.
APPOSITION, sf. Fanisiana.
APPRÉCIABLE, adj. Azo tombanana.
APPRÉCIATEUR, TRICE, s. Mpa-
nombana.
APPRÉCIATION, sf. Fanombanana.
APPRÉCIER, va. 1* Maaombana. —
des meubles. Manombana lanaka. 2*
fig. Manombana, manao ho zavatra. Je
sais — vos bienfaits. Mahav manom*
Digitized by
Google
APP
— 45 —
APP
bana ny soa nataonao aho. J'apprécie
les hommes vertueux. Ataoho ho zaoa-
tra ny olona tsara fanahy.
S'apprécier, vpr. !• Tombaûana. 2* 1 — ,
Mifanao ho zavatra.
APPRÉHENDER, va. f Misambotra,
mangeja, mamia, mibeda. On Ta appré-
hendé au corps. Nosamborina, noge-
jana, nofiazana, nobedana izy. 2 # — ,
Malahotra. Il appréhende de se présen-
ter devant vous. Matahotra ny miseho
eo anatrehanao izy.
APPRÉHENSION, sf. Tahotra.
APPRENDRE, va. 1* Mianatra, mia-
natra tsianjery. J'apprends le calcul.
Mianatra marika aho. La leçon est dif-
ficile à—. Sarotra ianarana tsian-
jery ny fianarana. 2 # — , Mihazatra. J'ap-
prends à supporter le malheur. M t/ia-
zafra mba handefitra ny loza aho. 3*—,
Mandre. J'apprends que votre enfant
est malade. Mandre aho fa marary ny
zanakao. 4 - — , Mampianatra, manoro,
mampandre, milaza, manambara. J'ap-
prends la grammaire à mes élèves.
Mampianatra, manoro ny gramara ny
mpianatro aho. Je vous apprends que
Je pars. Mampandre anao, miJaza,
manamôara aminao aho fa handeha.
S'apprendre, vpr- Ianarana, ianarana
tsianjery. 2 # — , Re.
APPRENTI, IE, 8m. 1° Mpianatra tao-
zavatra. —cordonnier. Mpianatra kira-
ro. 2 # fi g. Mp ianatra, tsy kinga, zazavao.
APPRENTISSAGE, «m. f Fianara-
na taozavatra. J'ai mis mon enfant en
—chez un tailleur. Napetrako hianatra
amy ny mpanjaitra anankiray ny za-
nako. 2* fig. Fianarana, tsy fahaizana.
APPRÊT, «m. !• Fanamboarana, fano-
roanana, lomanana, famononana, flvo-
nonana. L* — du cuir demande un grand
soin. Ny fanamboarana ny hoditra
mila Qtandremana lehlbe. Il fait les ap-
prêts de la noce. Manamboatra, ma-
fiomana, mamonona ny amy ny fam-
pakaram-bady izy. 2* fig. Fianjjesoana,
fiangentsanana , fiangolangolana. Son
exorde sent 1'—. Miangeso, miangen-
Isana, miangolangola loatra ny sasin-
teniny.
APPRÊTÉ, SE, p. et adj . !• Voavoa-
tra, namboarina, amboarina, voaomana,
nomanina, omanina, voavonona, vono-
na, novononina, vononina. 2* fig. Mian-
geso, miangentsana, miangolangola. Sty-
le—. Laba-teny miangeso, etc,
APPRÊTER, ra. Manamboatra, mano-
mana, mamonona. Le cuisinier a bien
apprêté les mets. Ny mpabandronanam-
boatra tsara ny nahandro. — dos cou-
leurs. Manamboatra loko. Apprêfez co
qu'il faut pour mon voyage. Amboaro,
omano izay ilaina amy ny dia halehako.
S'apprêter, vpr. 1° Miomana, mivono-
na. Il s'apprête à partir. Miomana, mi-
t?onon-kandeha izy. 2 # — , Mila. Il s'ap-
prête des ennuis. Mila fahasahiranana
izy.
APPRÊTEUR, ETJSE, s. Mpanam-
boatra.
APPRIVOISÉ, ÉE, adj. Tamana.
APPRIVOISEMENT, sm. Fanatama-
nana.
APPRIVOISER , va. Manatamana.—
un oiseau. Jl/anafamana vorona anan-
kiray.
S'apprivoiser, vpr. Mihatamana.
APPROBATEUR, TRIGE, s. Mpan-
kasitraka, mpankatô. Il a eu peu d'ap-
probateurs. Vitsy no nankasitraka,
nankatô azy.
— , ad;. Mankasitraka, mankatô, miha-
toka.
APPROBATIF, IVB, adj. Mankasi-
traka, mankato, mihatoka. Il fit un sig-
ne de tête—. Nihatoka izy.
APPROBATION, sf. !• Fanekena. Le
père donna son—. Nanaiky ny rainy.
2°— , Fankasitrahana, fankatoavana. Son
discours eut l'— générale. Ny laha-teni-
ny nanaas/franana, nanaafoamn' ny
be sy ny maro. || loc. Demander T— du
peuple. Manao teny miera, teny iera-
na, vaomiera amy ny vahoaka.
APPROCHANT, ANTE, adj. Mana^
hatahaka, mifanahatahaka, mitovitovy,
sahalahala, mifandraidraika. Ses traits
sont approchants de ceux de son père.
Ny endriny mananatehaaa ny an-drai-
ny, mifanahatahaka, etc., amy ny an-
d rainy.
Approchant, adv. Tokony, sahabo. II
est huit heures ou— . Tokony, sahabo ho
amy ny valo.
APPROCHE, sf. f Fanâtonana, fana-
kekezana. A 1' — de l'ennemi tout le mon-'
de s'enfuit. Tamy ny n&natonana, na-*
nakekezariny fahavalo nandositra da-r
holo ny olona rehetra. Cette place est de*
difficile—. Sarotra hatonina, akaikezU
na io tanana io. 2 # — , Fanantoraorana*.
Aux approches de la nuit. Rahefaattto*
motra ny alina-.
Digitized by
Google
APP
— 46 —
APP
APPROCHER , va. Mampanatona,
mampanakaiky. Approchez les plats.
Ampanatony, ampanakekezo nylovia.
—, vn. 1° Antomotra, akaiky. Le prin-
temps approche. Antomotra, etc., ny
lohataona. 2*—, Manahatahaka, mitovito-
vy, sahalahala, mifandraidraika.
S'approcher, vpr. *1° Manatona, mana-
kaiky. Approchez-vous du feu. Manato-
na, manakaiheza ny afo. 2 - — , Antomo-
tra, akaiky.
APPROFONDIR, va. 1* Mandalina,
manalalina, mankalalina. Approfondis-
sez le trou. Halallno ny lavaka. 2* fig.
Mandinika, mamototra, manadihady. Il
a approfondi l'affaire. Nandinika, etc.,
tsara ny raharaha izy.
APPROFONDISSEMENT, sm. 1*
Fandalinana. 2* fig. Fandinihana, famo-
torana, fanadihadiana.
APPROPRIATION, sf. f Fanadiova-
na. 2 - — , Fakan-javatr'olona. ,
APPROPRIÉ, &E, p. et adj. f Voa-
dio, nodiovina, diovina. 2 # — , Nampifa-
narahina, mifanaraka. Il a fait un dis-
cours—aux circonstances. Nanao laha-
teny nifanaraka tamy ny toe-javatra
izy
APPROPRIER, va. l*Manadio, man-
dio, manamboatra, mandamina. — la
maison. M anadio, etc., ny trano. 2 # — ,
Mampifanaraka. —les lois d* un peuple
à ses mœurs. Mampifanaraka ny lalà-
na amy ny fanaon' ny vahoaka.
S'approprier, vpr. Maka zavatr* olona,
manandoka. Il s'est approprié à la
douane une somme de mille piastres.
Naka vola arivo tamy ny ladoany izy.
Il s'est approprié l'ouvrage d'un autre.
No&andohany hoazynyboky nataon'
ny olon-kafa.
APPROUVER, va. f Manaiky, miha-
toka. Le père approuve le mariage de sa
fille. Manaiky ny hanambadian' ny za-
nany vavy ny rainy. —par un signe de
tête. Mihatoka. 2°— , Mankasitraka, man-
katô. Il a approuvé ma conduite. Nanka-
sitraha, nankatô ny nataoko izy.
APPROVISIONNEMENT, «m. Fa-
matsiana, vatsy, fitaovana, famononana.
APPROVISIONNÉ, ÉE, p. et adj.
Voavatsy, novatsiana, mivatsy, vonom-
pitaovana. Le navire est bien—. Voa~
vatsy, etc., tsara ny sambo.
Approvisionner, va. Mamatsy,
mamonom-pitaovana. — l'armée. Ma-
matsy ny taQka , mimonom-pitao*
vana ho any ny tafika.
S'approvisionner, vpr. Manangoraba*
tsy, mamonom-pitaovana, mitao. Jo
m' approvisionne pour mon voyage.
Manangom-batsy hoentina amy ny dia
halehako aho.
APPROVISIONNEUR, «m. Mpama*
tsy, mpanangom-batsy, mpamonom-pi-
taovana.
APPROXIMATIF, IVE, adj. Tokony,
sahabo. Voici le compte — de mes dé-
penses annuelles. Izao no tokony, «a-
habo ho tontalin' ny laniko isan-taona.
APPROXIMATION, af. Fanombaua-
na.
Par approximation, loc. adv. Gomme
Approximativement.
APPROXIMATIVEMENT, adv. To-
kony, sahabo.
APPUI, 8m. 1* Tohana, fanohanana.
Mettre un — à un mur. Manisy tohana
rindrina. 2 # — , Fiankinana, fltehenana,
famahanana. Il ne peut marcher sans
un — . Tsy afa-mandeba izy raha tsy
misy fiankinana, etc. 3 - fig. Tohana,
kiady, fanampiana, fiankinana. Il est
1'— de sa famille. Izy no tohana, kia~*
din ny fianakaviany. Il est sans—. Tsy
manan-fetan/unana izy. •
A l'appui, loc. ado. Hanamafiana, ha-
nankinana. Il cita un exemple à 1' — de
ce qu'il disait. Nilaza ohatra izy mba ha-
namafiany izay nolazainy.
APPUI-MAIN, «m. Hazokely ûanki-
nan-lanana.
APPUYER, va. I* Manisy tohana, roa-
nohana.— une muraille par des piliers.
Manisy tohana, etc., rindrina. 2*—,
Manankina, manatampify, marapitehika,
mampitehina, raametraka.— une maison
contre une autre, Manankina, mana-
tampify trano amy ny hafa. —l'échelle
contre un arbre. Manankina, mam-
pitehika tohatra amy ny hazo.— les cou-
des sur la table. Mampitehin-kiho am-
bonin'ny latabatra. — les mains sur la
table. Mametraka tànana ambonin' ny
latabatra. |J loc. — la joue sur la main.
Mitan-takolaka. 3* fig. Manohana, ma-
nam])y , manamafy , manankina. Je
vous appuierai. Uanohana, hananv
py anao aho. J'appuierai votre proposi-
tion. Hanampy, hanamafy ny hevi-
tra haposakao aho. Sur quoi appuyez-
vous voire opinion? Inona no anaAki-*
nanao ny hovitrao?
Digitized by
Google
APR
— 47 —
ARB
—, vn. {• Miankina. 2*—, Manindry.— sur
la plume. Manindry ny penioa. 3*—,
Mahariira ela, mijanona ela, manonona
mafimafy kokoa. — sur un fait. Mana-
ritra ela, mijanona ela amy ny zavatra
iray izay tantaraina. — sur un mot. Afa-
nonona tony iray mafimafy kokoa.
S'appuyer, vpr. 1* Mitohana, misy toha-
na. 2 # — , Miankina, mitampify, miam-
pifV, mitehika, mitehina, mamahana.
3* fig> Miankina, miantehitra. Il s'ap-
puie sur les grands. Miankina, etc.,
amy ny lehibe izy.
APRE, adj. 1* Handatra, maisatra, ma-
faitra. Vin—. Divay handatra, etc.
2 # — , Migadragadra, migadraka. Voix—.
Feo migadragadra, etc. 3*—, Mahara-
ry, mangidy, lozabe. Voy. Acbrbb. 4°— ,
Tia kely.— au gain. Tia kely.
APREMENT, adu. Mafy. Il répriman-
de trop— .Mananatra mafy loatra izy.
APRÈS, pr. {• Aonana, manarakaraka,
rahefa.... nony afaka. — le déluge. Tao-
rian'ny safo-drano. Vanez me parlerez-
la séance. Àvia hiresaka amiko aona-
na, manarafcara/wnyfivoriana. — cela,
je m'en irai. /?a/ie/avita izany dia ban-
deba aho. Quelques jours— il mourut.
Nony afaka andro vitsivitsy dia maty
izy. —avoir parlé, il s'assit. Rahefa
tapi-niteny dia nipetraka izy. 2*— , Na
dia... aza. — tant d'efforts il n'a pu réus-
sir. Na dia nanao izay tratry ny ainy
aza izy tsy nahomby. j| Joe. Courir—
quelqu'un. Manenjika olona. Crier—
quelqu'un. Mandevilevy olona. Soupi-
rer—le bonheur. Mitsiriritra ny faha-
sambarana. Être toujours— quelqu'un.
Mananatra, manorisory olona lava. Il
est — une affaire importante. Mandini-
ka, manao raharaha lehibe izy. D'— .
Araka, manarakaraka. D'— ce qu'il écrit,
il viendra dans un mois. Ara/ta ny ta-
ratasy nosoratany, ho avy izy raha afaka
iray volana. L'année d'— il alla à Mo-
Janga. Tamy ny taona manarafcara/ia
tany Mojanga izy.
— , adv. Rehefa, atohoato, aonana. Je fe-
rai cela — . Hataoko izany rehefa, etc.
▲près tout, toc. ad y. Kanefa, amy ny
farany. — tout, je suis content. Kane-
fa, amy ny farany faly hiany aho.
APRÈS-DEMAIN, adv. Rahafakam-
pitso.
APRÉS-DlNER, sm. Tapak'andro ma-
naraka ny flsakafoana, mitsidikaandro,
fotaka andro, tolaka andro.
APRÈS-MIDI, sm. Tapak'andro raa-
naraka ny mitatao vovonana, mitsidika
andro, folaka andro, tolaka andro.
APRÈS-SOUPER, sm. Tapak'andro
manaraka ny fihinanana hariva.
ÀPRETÉ, if. 1* Hahandatra, hamaisa-
tra, hafaitra. 2*— , Figadragadra, flga-
draka. 3 - — , Hangidy, hamaiy, haloza-
na. 4*—, Hahihitra. Voy. Àprb.
APTE, adj. Mahazo. Il est — à contrac-
ter. Mahazo manao fanekena izy.
APTITUDE, 8f. Hafainganan-tsaina. Il
a de i'— pour les langues. Haingan-
tsaina mba hianatra ny flteny samiha-
fa izy.
AQUATIQUE, ad;, f Mangeniheny,
mangonahona. Terres aquatiques. Tany
mangeniheny, etc. 2 # — , Anaty rano.
Oiseaux aquatiques. Vorona andrano.
AQUEDUC, sm. Fandrana, tetezan-
drano, lakan-drano.
AQUEUX, EUSE, adj. Be rano, roa-
tsaotsao, maranorano. Fruits—. Voan-
kazo 6e rano, etc.
AQUILIN, adj. m. Be bembon'orona,
joko orona. Il a un nez—. Be bembon'
orona, joko orona izy.
AQUILON, sm. Rivotra mangatsiaka
avy avaratra.
AQUOSITÉ, sf. Hatsaotsao.
ARABE, s. et adj. Arabo. Langue—.
Fiteny arabo. Chiffres arabes. Marika
arabo.
ARABIE, sf. Arabia.
ARABIQUE, adj, Ao amy ny Arabia,
avy any Arabia. Golfe—, llelo-dranoma-
siny Arabia. Gomme — . Ditin-kazo
auy any Arabia.
ARABLE, adj. Azo asaina. Terre—. To-
ny azo asaina.
ARAGK ou RAGK, sm. Toaka, laraka.
ARAIGNÉE, sf. Hala. Toile d'— . Tra-
nonkala. Fild'— . Landin-Aa.'a,
ARATOIRE,adj. Mo mba ny asan-tany.
Instruments aratoires. Fiasan-tany.
ARBALÈTE, sf. Tsipika.
ARBALÉTRIER, «m. Mpandefa tsi-
pika.
ARBITRAGE, sm. Fitsaran'ny elane-
lam-panahy, fanombanana.
ARBITRAIRE, adj 1* Araka ny sitra-
pô, azo anaranam-pô. tsy misy didy. II
donne des punitions arbitraires. Mana^
sazy arafea ny sitra-pony izy. La chose*
est—. Azo anaranam-pô, tsy misy di"
dy izany. 2"-^, Manao jadon-tokana,
Digitized by
Google
ARC
— 43 —
ARD
— teny tsy valiana. Voy. Despotique.
— , sm. Jadon' ny mpanjaka, jadon-to-
kana, tenin' andrian-tsy valiana. Tom-
ber dans r— . Manao jadon'ny mpan-
jafea, etc.
ARBITRAIREMENT, adv. Araka ny
sitra-pô, am-panaranam-pô, manao ja-
don' ny mpanjaka, etc.
ARBITRE, sm. 1* Blanelam-panaby.
Prendre quelqu'un pour—, Mifidy olona
ho elaneÈam-pana/iy. 2 # —, Tompo toka-
na, mpandidy tokana. Dieu est 1*— du
monde. Andriamanitra no tompo tokan'
izao tontolo izao, mpandidy tokana an'
izao tontolo izao. 3°—. ttafldy, sitra-pô.
L'homme est doué du libre—. Tompon-
tsafidy, tompon' ny sitra-pony ny olom-
belona.
ARBITRER, va. Mitsara, manombana.
ARBORER, va. Manangana.— un éten-
dard. Afanangan-tsaina. 2 # fig. Mam-
piseho.— l'incrédulité. Mampiseho ny
tsy flnoana.
ARBRE, sm. Hazo. — fruitier. Hazo
mamoa. LT— de vie. Hazon'aina. L —
de la science du bien et du mal. Hazo
fahalalana ny soa sy ny ratsy. L'— de
la croix. Ny hazo-fijaliana, hazo mi-
tanam-bokovoko.
ARBRISSEAU, sm. Hazo madinika.
ARBUSTE, sm. Hazo madinidinika.
ARC, sm. 1° Tsipfka.2*— , Volan-tsinana,
andohalambo.
ARCADE, sf. Andohalambo.
ARC-BOUTANT, sm. !• Tohan-drin-
drina. 2* fig. Fiankinana, andry, mpl-
tarika. Il est 1* — du complot. Izy no
fiankinana, etc., ny mpiray tetika.
ARC-DE-TRIOMPHE, sm. Vavaha-
dy andohalambo fankalazana.
ARGEAU, sm. Andohalambo.
ARC -EN-CIEL, sm. Antsiben'Andria-
manitra, avana.
ARCHANGE, sm. Arkanjely.
ARGHE, sf. I* Andohalambon-teteaana.
Le pont est composé de six arches. Mi-
Sy andohalambo enina amy ny teteza-
na. 2 # — , 8ambo flara, flara. L'— de Koé.
Ny aamoo fiarany Noé. — d'alliance.
Fiaran'ny fanekeoa.
Archéologie, sf. Arkeoiojia, fahai-
• zana momba ny naiaon'ny ntaolo.
Archéologique, adj. Momba ny
arkeoiojia,
ARCHÉOLOGUE, sm. Mpahay arkeo-
lojia.
ARCHER, sm. Mpandefa tsiplka, mpi-
tifitra amy ny tsiplka.
ARCHET, sm. t* Fikasihan-dokanga.
2»—, Rivodahy.
ARCHEVÊQUE, sm. Arseveka. eveka
mifehy eveka vitsivitsy.
ARGHIFOU, FOLLE, adj. Adalalefy.
adala indrindra.
ARCHIPEL, sm. Nosy maro mifana-
kaiky.
ARCHITECTE, sm. Mpanao mari-tra-
no, mpanome marika, tompo-marika.
ARCHITECTURE, sf. Fahaizanamora*
ba ny mari-trano. C'est un homme ver-
sé dans 1*—. Olona mahay manome ma*
ri-trano izy.
ARCHIVES, sf. pi. f Taratasy antitra.
2 # — , Trano fltahirizana ny taratasy an-
titra.
ARCmviSTB, sm. Mpitandrina ny
taratasy antitra.
ARÇON, sm. Hazon-dasely. H loc. Per-
dre les arçons. Mianjera ambonin' ny
soavaly; fig. very saina, sanganeha-
na, resy lahatra. Il est ferme sur ses ar-
çons. Mifikitra mafyamy ny hazon-da-
sely ; fig. tsy azo songirana amy ny la-
ha-teny, tsy mety resy lahatra.
ARCTIQUE, adj. Avaratra. Pôle—,
Poly avaratra.
ARDEMMENT, adv. 1* Mafy, fatra-
tra, loatra. Je désire — te voir.. Ma*
niry mafy, etc., te-hahita anao aho.
2 # — , Amira-pahavitrihana, amim-paha-
risihana, amin-jotom-pô, amin-kerim-
pé.
ARDENT, ENTE, adj. 1* Milelalela,
midedadeda, mivaivay, mahamay, man-
gotraka, migaingaina, m idaindaina. Four-
naise ardente. Memy milelalela, mide-
dadeda, mahamay. Charbon — . Vain-
afo mivaivay. Soleil—. Hainandro ma-
hamay, mangotraka, migaingaina t
midaindaina. || loc. Chapelle ardente.
Jiro betsaka mirehitfa manodidina ny
faty. 2» fig. Mafy, mirehitra, may, ma-
hamay, mangotraka. Il a un désir— de
vous voir. Maniry mafy te-hahita anao
izy. Il avait un amour— pour Dieu. Ni*
rehitra, main' ny fitiavana an'Andria-
manitra izy. Fièvre ardente. Tazo maha-
may, mangotraka. 3 # — , Mavitrika, ma*
risika, mazoto, mahery, mahery fo. Il est
— au travail. Mavitrika, marisi ka, ma-
zoto amy ny asa, mahery miasa >sy<
Digitized by
Google
ARG
— 40 —
ARL
«-au combat. Mahery fo amy ny ady.
ARDEUR, sf. !• Firehitra, filelalela, fi-
dedadeda, fivaivay, fahamay, fangotra-
ka, figaingaina, fidaindaina. 2° fig. Ha-
tnafy, flrehitra, hamay, fahamay, fango-
traka. 3 - — , Havitrihana, harisihana, zo-
tom-po, herim-po. Ce cheval est plein
d'— -. Mavitrika, marisiha io soavaly
io. Son discours enflamma les soldats
d* — . Ny laha-teniny nampirehitra ny
herim-pon'ny raiaramila.
ARDILLON, sm. Fitrebika amy ny fam-
poebana.
ARDOISE, sf. Solaitra.
ARDOISIÈRE, sf. Tany iliadiana so-
laitra.
ARDU, XJB, adj. I* Mideza, mitsanga-
na. Chemin—. Lalana mideza, etc. 2*—,
Sarotra. Question ardue. Zavatra saro-
tra dinihina.
ARE, sm. Foto-pandrefesan-tany misy
folo metatra sokera.
ARÈNE, sf. Kianja fladiana nisy amba-
ratonga manodidina. Descendre dans
l*— . Mirotsakaamy ny kianja fiadiana;
fig. mirotsaka mba hiady hevitra.
ARÉOPAGE, sm. 1° Areopajy, fivo-
rian'ny mpitsara tany Athona. 2° fig.
Fivorian* olo-mahay.
ARÊTE, sf. \* Taolan-kazandrano. 2*—,
Somo-bary. 3 e —, Rirana. Cette pièce do
bois est taillée a vive—, lty hazo flsaka
ity dia marani-drirana, velon-drirana.
ARGENT, sf. Volafotsy, vola, vato, ha-
rena, Mine d— . Tany misy volafotsy.
Cuillère en — . Sotro Volafotsy. — en
lingot. Anja-6ola/btey. — coupé. Vaki*
vakim-6ofa. — faux. Volafotsy anko-
soka. —en billet. Taratasy vola. Amas-
ser de T — . Mihary harena. Il a beau-
coup d' — . Be vola, be vato izy.
ARGENTÉ, ÈE, p. et adj. 1° Voahoso-
bolafotsy, nohosoram-bolafotsy. 2*—, Fo-
tsy hoatry ny vola.
ARGENTER, va. Manoso-bolafotsy ,
manao ankoso-bolafotsy.
ARGENTERIE, sf. Fanaka volafotsy.
ARGENTEUR, sm. Mpanoso-bolafo-
tey, mpanao ankoso-bolafotsy.
ARGENTIN, INE, adj. 1° Hoatry ny
feom-bola. Son—. Feom-6ofa. 2*—, Fo-
tsy hoatry ny vola. Couleur argentine.
Volom-6oZa.
ARGENTURE, sf. t- Ëla-bolafotsy.
2 W — , Fahaizana manao ankoso-bolafo-
tsy.
ARGILE, sf. Tanimanga.
ARGILEUX, EUSE, adj. Misy tani*
manga. Rizière argileuse. Tanirabary
misy tanimanga.
ARGOT, sm. 1° Baiko ratsy.* 2 e —, Fom*
bam-pitenenana.
ARGUER, va. Manîny.— un papier de
faux. Maniny taratasy ho sandoka.
—, vn. Maka hevitra. Q l'argucz-vous do
ce principe? Hevitra inona no atainao
amin'izany foto-kevitra izany.
ARGUMENT, sm. Teny manamari-
na, porofo. Il l'a vaincu par des argu-
ments pressants. Naharesy lahatra azy
tamy ny porofo tsy misy ialana izy.
ARGUMENTANT, «m. Mpanamari-
na, mpanaporofo.
ARGUMENTATEUR, sm. Mpanapo*
rolb foana.
ARGUMENTATION, sf. Fanamarina-
na, fanaporofoana.
ARGUMENTER, ra.' Manamarina,
manaporofo. H loc. —l'un contre l'autre
Miady hevitra, mifanjinja, mifamango,
mifandresy lahatra.
ARGUS, sm. 1° Olona lazain* ny angano
ho nanana maso zato. 2° fig. Mpitsikilo.
ARGUTIE, sf. Ady hevitra foana.
ARIDE, adj. t* Maina, ngazana, karan-
kaina. Soi—. Tany maina, etc. 2° fig.
Donto, tsy mahaforona, mangatsiaka»
tsy azo itarina, tsy misy renty, — tsiro.
Esprit—. Saina donto, tsy mafia foro*
na. Cœur—. Fo donto, mangatsiaka.
Sujet—. Foto-teny tay azo itarina.
Style—. Laha-teny tsy misy renty i
Conversation—. Resaka tsy misy tsiro.
ARIDITÉ, sf. !• Hamainana, hangaza-
na. 2° fig. Hadontoana, fangatsiaham-
pô. —dans la prière. F an g a tsia ham-
pe amy ny fivavahana.
ARISTOCRATE, adj. Tia ny arwfû*
cratie.
ARISTOCRATIE, sf. 1« Fanjakana
entin' ny loholona maro. £•— , Ny an*
. driandahy.
ARISTOCRATIQUE, adj. Momba ny
aristocratie.
ARITHMÉTICIEN, sm. Mpahay ma-
rika.
ARITHMÉTIQUE, sf. Mari! a.
ARLEQUIN, sm. Olorta hatsikana ma-
nao fltafiana mampihomehy.
ARLEQUINADE, sf. Hatsikana.
ARMATEUR, sm. Mpanomana sambo,
4
Digitized by
Google
ARM
— 50 -«
ARR
ARMATURE , sf. Vy fanamafisana
sakamandimby, milina, elc.
ARME, sf. 1* Fiadiana. — à fou. Fia-
diana mipoaka. Être sous les armes.
Mitam-piadiana. Aux armes! Raiso ny
fiadiana ! Il loc. Faire passer un déser-
teur par les armes. Mampitftttra mia-
ramila mandosilra. 2 - — , pi. Fomban'
ny miaramila, ady. Il a suivi la car-
rière dos armes. Nilatsaka ho miara-
mila izy. Dieu a béni nos armes. Nambi-
nin* Andriamanitra ny adintsika 3 e —,
Ady sabatra. Maître d'armes. Mpam-
pianatra ady sabatra. 4*—, Comme Ar-
moiries.
ARMÉ, ÉE, p. et ad). I* Nomona fia-
diana, mitam-piadiana, voaomana, no-
manina. 2»— , Voatrana, natranina, voa-
vaika, novaikaina. 3° fig. Nambosfua,
novokisana, Voatarika, notaritina, voa-
taona, notaomina. 4 # — , Misy, nasiana.
J'ai un bâton — de fer. Manana langi-
Iangy misy vy aho.
ARMÉE, 'sf. Miaramila, mpiantafika,
foloalindahy, tafika. Lever une—. Ma-
mory miaramila, mpiantafika. L'—
s'avance contre l'ennemi. Ny miara-
mila, etc., mandroso mba hamoly ny
fahavalo.
ARMEMENT, sm. !• Fanomezam-pia-
diana, fanomanana, liomanana, farapi-
taovana, fitaovana. 2* —, Fivononan-
kiady.
ARMER, va. {• Manomo fiadiana, ma-
nomana, mampitao. — les soldats. A/a-
nome fiadiana ny miaramila. — un
navire. Manomana, mampitao sam-
bo. 2*—, Manatrana, mamaika. —un fu-
sil.A/ana/rana, etc., basy.3' fig. Mam-
pisarongatra, manambosy, mamoky, mi-
tarika, mitaona. — un fils contre son
père. Mampisarongatra, etc., ny za-
naka hanohitra ny rainy. 4° —, Manisy.
— le dessus d'un portail do pointes ai-
guës. Manisy fantsika maranitra ao
ambonin' ny tataom-bavahady. — une
poutre de bandes de fer. Manisy anja-
by amy nysakamandimby hanamafisana
azy.
—, vn. Mamonona miaramila sy fiadiana.
Les puissances arment. Mamonona
miaramila sy fiadiana ny fanjakana
sa mi ha fa.
S'armer, vpr. 1° Mandroy fiadiana, mio-
mana, mivonona, mitao. Il s'arma d'un
bâton. Nandray langilangyizy. 2° fig.
Mivonona. Il faut s* — de i>aticncedans
T infortune. Tsy maintsy hivonon-
kandefltra eo analin' ny fahoriana.
ARMISTICE, sm. Fijanonan* ny ady
amy ny andro vitsivitsy ifanaikeoa.
ARMOIRE, sf. Lalomoara.
ARMOIRIES, sf.pl. Famantaram-pian-
àrianana. — de Tévêque. Famantaram*
piandrianan' ny eveka.
ARMURE, sf. Fiadiana hiarovan-te-
na.
ARMURIER, sm. Mpanao sy mpiva-
rotra fiadiana.
AROMATE, sm. Zava-manitra avyamy
ny zava-mauiry.
AROMATIQUE, ad;. Manitra.
AROMATISA TION, sf. Fanisian-java-
manitra, fanamanirana.
AROMATISER, va. Manisy zava-ma-
mitra, manamapitra. — le vin. Manisy
zava-manitra ny divay.
AROME, sm. Ilani-java-maniry.
ARPENT, sm. Foto-pandrefesan-tany
taloha.
ARPENTAGE, sm. Fandrefesan-tany,
fabaizana maadrefy tany.
ARPENTER, va. 1* Mandrefy tany.
2° fig. Manao dia faingana, — dingan*
dava.
ARPENTEUR, sm. Mpandrefy tany,
ARPENTEUSE, adj. et sf. Oli-pan-
jehy.
ARQUEBUSE, sf. Basin' ny ntaolo.
ARQUER, ra. Manao hoalry ny ando-
halambo, — ny volan-tsinana, manan-
tsika. — une barre de fer. Manamboa-
tra tsora-by hoatry ny andohalambo f
etc.
— , vn. Mihantsika, railantsika, miletsy,
mivokoka, mamokoka. La poutre corn*
mencc à — . Manambana mihantsika,
etc., ny sakamandimby.
S'arquer, vpr. Mihantsika, milantsika,
miletsy, mivokoka, mamokoka.
ARRACHEMENT, sm. Fanongotana,
fanombotana, fanatsoahana, fanalâna.
ARRACHE-PIED (D'), adv. Tsy an-
kijanona, tsy an-kiatoato. Travailler d'—.
Miasa tsy an-kijanona, etc.
ARRACHER, ra. 1° Manongotra, ma*
norobotra, manatsoaka, manala, miavo-
tra, mandriry, manorotra, manesotra,
manendaka.— un arbre. Manongotra,
manombotra hazo. — un clou, une épi-
ne. Manombotra, manatsoaka, ma-
nala fantsika, tsilo.— des dents.- Mana-
Digitized by
Google
ABU
51 —
ARR
la nify. —les semis de riz. 3/iat'o-ke-
tsa.— des herbes à brûler. Manongoki-
tay. Arrachez les feuilles de ce mûrier.
ftiriso, orosy ny ravin'io vorihazo io.
— une affiche. Manala, manesotra, ma-
nendaka peta-gazety. —un fils à sa mè-
re. Manesotra zanaka eo am-pelatdnan-
dreniny. 1* fig. Manesotra, manafaka,
raampi.,., mampa.... On ne peut 1*— du
jeu. Tsy azo esorina amy ny kilalao izy.
Je l'ai arraché à la misère. Nanafaha
azy tamy ny faboriaoa aho. Je n'ai pu
lui— une parole. Tsy azoko nampitene-
nina izy. — des larmes. Mampitomany.
S'arracher, vpr. [• Misaraka. Je no
saurais m*— d'auprès de vous. Tsy rna-
hasaraka anao aho. 2 - — , Mifandrom-
baka. Les enfants s'arrachaient les fruits,
Nifandrombaka ny voankazo nyankizy.
ARRACHEUR, sa Mpanala. —de
dents. Mpanala nify.
ARRANGEMENT, sm. i* Fanamboa-
rana, famboarana, fandaminana, filami-
Dana, fandantoana, fllantoana, fandaha-
rana, fllaharana, fandrindrana, (irindra-
na. Il est chargé de 1'— des livres. Izy
no miandraikitra ny fandaminana, fan-
dantoana, fandaharana ny boky. 2"—,
Fifanarahana. Faire un— entre deux per-
sonnes. Mampifanaraka olona roa.
ARRANGER, va. î* Manamboatra,
mandamina , mandanto , mandahatra ,
mandrindra. —un différend. Manam-
boatra ady.— une maison. Manamboa-
tra trano.— ses affaires. Manam6oafra,
etc., ny raharahany. 2*—, Tiana, maha-
soa. Cela ne m'arrange pas. Tsy tiako,
tsy mahasoa ahy izany.
S'arranger, vpr. f Mifanaraka. Ils se
sont arrangés. Nifanaraka izy ireo. 2 - — ,
Manao izay.... Arrangez-vous pour me
payer. Ataovy izay handoavanao ny
volako.
ARRÉRAGES, sm.pl. Ny sisa tsy voa-
loa.
ARRESTATION, sf. Fisamborana.
ARRÊT, sm. 1° Fitsarana, didy. Casser
un—, Manafoana fitsarana. Les juges
ont prononcé contre lui un— de condam-
nation. Ny mpitsara efa namoaka di-
dy fanamelohana azy. Ses paroles sont
des arrêts. Didy ny teniny. 2 - — , Fisa-
kanana, fampijanonana. Ce chien sait
tenir le gibier en—. Ity alika ity mahay
misa h an a, ynampijanona ny zavatra
hazama. 3*—, Fisamborana, fàkam-pa-
nanana, iaœaboana. y loc. Maison d'— .
Tranomaizina. 4*—, pL Fihibohana. Lt
capitaine a été mis aux—. Nahiboka tao
an-tranony ny kapiteny.
ARRÊTÉ, sm. Didy. Le gouverneur a
publié un — . Ny governora namoaka
didy anankiray.
ARRÊTÉ, ÉE, p.ctadj. Voasakana, no-
sakanana, nampijanonina, voatampina,
notampenana, voahazona, nohazonina',
natsahatra, voatana, uotânana. 2 # — , Voa-
sambotra, nosamborina, nalaina, voaba-
bo, nobaboina. 3°— , Roikitra, voaraiki-
tra, naraikitra. C'est une affaire arrê-
tée. Raikitra izany. Il a des idées arrê-
tée*. Iiaikitra ny heviny, mahita maza-
va izy, mitompo teny fantatra izy.
ARRÊTER, va. 1» Misakana, mampi-
janona, manampina, mihazona, mampi-
tsahatra, mitana.— quelqu'un qui s'en-
fuit. Misakana olona mandositra.— une
montre, un cheval. Mampijanona fa-
mantaranandro, soavaly.— le sang. Ma-
nampin-drâ.— une porte. Mihazona
varavarana.— une sédition. Mampitsa-
lxatra fikomiana. Rien ne peut l'— . Tsy
azonainonana inona sakanana, hazo-
nina izy. Le plaisir ne l'arrête pas. Tsy
mihazona, mitana azy ny hafaliana.
2°— , Misambotra, maka, maraabo.— uq
voleur. JViaamdo/ratontakely. Le créan-
cier a fait— ses chevaux. Nasain'ny tom-
pon-trosa halaina, hobaboina ny soavali.
ny rohetra. 3*— , Manao fanaikena. — un
domestique, un logement. Manao fanai-
kena amy ny mpikarama, ny amy ny tra-
no. 4°— , Mandraikitra.— un plan. Man-
draikitra fikasana.
—, vn. Mijanona. Nous arrêtâmes à Am-
bohimanga. Nijanona tany Arabohiman-
gaizahay. Arrêtez, qu' allez-vous faire?
Mijanona, inona ity hataonao ?
S' arrêter, vpr. !• Mijanona, mitsaha-
tra, mianina, miato. Il s'arrête de temps
en temps aux montées. Mijanona,
mianina, miato indraindray ao am-pia-
karana izy. 2'— , Mandraiki-tsaina. Il
s'est arrêté à la première idée. Nantirai-
kitra ny sainy tamy ny hevitra voalo-
hany izy.
ARRHES, sf. pi. Fitanam-barotra, tsatô-
ka.
ARRIÉRE, sm. Vody. L — d'un navi-
re. Ny vody sambo.
— , adv. La vitra, mialâ.— le mensonge.
Lavitra ahy ny lainga.— de moi, Sa-
tan. Mialâ amiko, ry Satana.
Ea arriére, loc. adv. f Aoriana, au-koa-
Digitized by
Google
ARR
52 —
ARR
tra. Il est en—. Ao aoriana izy. Rester
en — . Miaoriana, mîtambotsotra. L'ar-
mée est en— du bois. Any an-koatry ny
ala ny tafika. Il loc. Retourner en—. Mi-
verina ildlana. Faire un pas en—. Mihe-
motra iudray mandingana. 2° fig. Diso
fotoana, tsy maharaka. Il est en— pour
ses paiements. Diso fotoana amy ny
fandoavany ny trosany izy . Cet écolier
est en— de ses camarades. Tsy mahara-
ka ny namany io mpianatra io.
ARRIÉRÉ, sm. Ny sisa tsy voaloa. 2°
— , Somotr* asa, sisan-draharaha.
ARRIÉRÉ, ÉE, p. et adj. 1° Miaoriana.
2* fig. Diso fotoana, nelaina, tsy maharaka
ny namana, votsasaina. Enfant—. Zaza-
lahy tsy maharaka ny namany, votsa
saina.
ARRIÈRE-GARDE, sf. Vody ady, vo-
dy lalana.
ARRIÈRE-GOÛT, sm. Ny faharatsia-
na na ny fahatsaran* ny zavatra rahefa
tafatelina. || loc. Qui laisse un— de dou-
ceur. Mangananganana.
ARRIÈRE-NEVEU, sm.ou -NIÈCE,
sf. Zafin-drahalahy na zafln'anabavy.
ARRIÈRE-PENSÉE, sf. An-kifono-
fono. Il a toujours quelque—. Manao an-
kifonofono mandrakariva izy.
ARRIÉRE-PETIT- FIL S, sm. ou
-PETITE-FILLE, sf. Zafiafy.
ARRIÈRE-POINT, sm. Tampody.
ARRIÉRER, va. Manela. —un paye-
ment. Manda ny fandoavam-bola.
S'arriérer, vpr. !• Miaoriana, mitambo-
tsotra. 2 a fig. Diso fotoana, manela ny
fandoavam-bola, tsy maharaka.
ARRIÈRE-SAISON, sf. Fara fararano.
|| loc. Fruits de F— . Zandrim-boanka-
zo, voankazo mialin-taona.
ARRIMER, va. Mampirina entana amy
ny sambo.
ARRIVAGE, sm. Fahatongavan-tsam-
bo, fahatongavam-barotra ao amy ny se-
ranana. Nos arrivages (Virent interceptés
par les ennemis. Notapahin* ny fahava-
lo ny fahatongavam-barotra ao amy
ny seranantsika.
ARRIVÉ, ÉE, p. Tonga, tamy, nïnga-
dona, tafatody, tafantsona.
ARRIVÉE, sf. Fahatongavana, fihavia-
na, fihavy. Lo jour de son— il m'a visi-
té. Tamy ny andro nahatongavany dia
namangy any izy.
ARRIVER, vn. i* Tonga, avy, tamy,
mby, mingadona, mitody, miantsona.—
à bon port. Tonga soa aman-tsara. Voi-
ci mon ami qui arrive. Indro tonga, avy,
tamy, mby ao, mingadona ny sakai-
zako. Le navire est arrivé au port. Ton-
ga, mby, nitody, niantsona ao an-tso-
ranana ny sambo. 2° fig. Mahazo, mahita,
tonga, mby, mahatratra, sendra. Il est
arrivé aux honneurs. Nahazo vonina-
hitra izy. Il m'arrive un malheur. Ma-
hazo, mahita fahoriana aho. La nuit
arrive. Tonga ny alina. J'arrive à la
seconde pensée. Efa tonga, efa mby
amy ny hevitra faharoa aho. Il est arri-
vé a une heureuse vieillesse. Nahatra-
tra tsara ny fahanterana izy, tratra an-
titra izy. S'il arrive que vous passiez tout
près, venez me voir. Raha sendra man-
dalo akaiky hianao, mitsidiha ahy.
ARROGAMMENT, adv. Anavonavo-
na, ananjonanjona.
ARROGANCE, sf. Àvonavona, anjo-
nanjona, aingitraingitra. Ce jeune hom-
me a beaucoup d'—. Beauonaoona, etc.,
ity zazalahy ity. Parler avec—. Miteny
anauonarona, ananjonanjona. _^
ARROGANT, ANTE, adj. et s. Mpia-
vonavona, mpianjonanjona, mpiaingi-
traingitra.
ARROGER (S'), vpr. Mihamboho ma-
nana, mivolon-tompony. Il s'arroge un
pouvoir qui il n'a pas. Mihambo ho ma-
nana ny fahefana tsy ananany izy.
ARRONDIR, va. {• Manavorivory, ma-
nakivorivory, manaboribory, manakibo-
ribory. Arrondissez ce bois. Vdrivorio,
boriborio io hazo io. 2° fig. Mandaha-
tra, mandrindra, mandamina. — ses
phrases. Mandahatra, otc, ny fehezan-
teniny. 3° — , Mampitombo, manitatra.
— sa propriété. Mampitombo, etc., ny
faritry ny taniny.
S'arrondir, vpr. 1° Mihavorivory. miha-
boribory. 2° fig. Mitombo , mitatra,
mitombo harena.
ARRONDISSEMENT, sm. 1° Fana-
vorivoriana, havorivory, fanaboriboria-
na, haboribory. 2° fig. Fandaharana,
filahatra, fandrindrana, flrindrana, fan-
dam inana, fi laminana.3°— ,Fizaran-tany,
ARROSAGE, sm. Fitarihan-dranove-
lona mba hanondrahan-tany.
ARROSEMENT, sm. Fanondrahana r
fandemana.
ARROSER, ra. Manondraka, mandc-
na. — les choux. Manondraka laisoa.
— des plants d'arbres. Manondraka,
Digitized by
Google
ART
— 53 —
ASP
mandena zana-kazo. — de ses larmes.
M anondr a-dranomaso.
ARROSOIR, sm. Siny vifotsy fanon-
drahana.
ARSENAL, sm. Trano fltahirizam-pia-
diana.
ARSENIC, sm. Arsonika.
ART, sm. Fabaizan-javatra, fahaizana.
L'— oratoire. Ny fahaizana mandaha-
leny. L*— d'écrire. Ny fahaizana man-
daha-teny an-tsoratra. Les arts mécani-
ques. Ny /a/iatran-taozavatra. Ce livre
est écrit avec— . Voasoratra tamim-pahai-
:ana ity boky ity. Vous avez 1' — de plai-
re. Mahay mamafalifaly olona hianao.
ARTÈRE, sf. Hoza-pô, artera.
ARTICLE, sm. 1° Antoko, tsinjara. La
loi renferme vingt articles. Ny lalana
misy antoko, tsinjarany roapolo. 2*—,
Zavatra, varotra. Quel est le second—
qu'il traite ? Inona no zavatra faharoa
lazainy? Quels sont les articles que
vous vendez? Inona avy no zavatra,
varotra amidinao?— defoi. Zavatra tsy
maintsy hinoana, teny linoana. fl loc.
Il est à T — de la mort. Efa mby amba-
vahoana izy. 3*—, Teny mametra ny
anarana manaraka azy.
ARTICULATION, sf. f Fanononana
tsara. 2 - — , Famavâny, tonon-taolana.
ARJICULÉ, ÉE, p. et ad/. l°Voatono-
na tsara, notononiua tsara. 2 a — , Mito-
hy, misy famavâny, — tonona.
ARTICULER, va. Manonona tsara.
Articulez bien tous les mots. Tonôny
tsara ny teny rehetra.
S'articuler, vpr. Mitohy, misy fama-
vâny, — tonona.
ARTIFICE, sm. !• Fahaizana. L'— de
son style séduit. Maharenoka ny fahai-
zany mandaha-teny. 2°—, Hafetsena. 11
use sans cesse d' — . Manao an-kafetse-
na mandrakariva izy 3*—, Kilalaom-
banja. Feu d'— . Kilalaom-banja.
ARTIFICIEL, ELLE, adj. Ataon* ny
olona. Fleurs artificielles. Voninkazo
ataotï ny olona.
ARTIFICIELLEMENT, adv. Amim-
pahaizana.
ARTIFICIER, sm. Mpanao kilalaom-
banja.
ARTIFICIEUSEMENT, adv. An-ka-
fotsena.
ARTIFICIEUX, EUSE, adj. Feno
hafetsena. Homme, langage—. Lehilaby,
fi teny fenf hafetsena.
ARTILLERIE, sf. f Tafondro. — de
campagne. Tafondro mandeha. 2*—,
Rainiolona. Officier d' — . Manamboni-
nahitra amy ny rainiolona.
ARTILLEUR, sm. Mpandefa tafondro,
rainiolona.
ARTIMON, sm. Salazana amy ny vody
sambo.
ARTISAN, sm. f Mpiasa. 2° fig. Foto-
tra. Il est l* — de sa fortune, ky no
fototry ny hareny.
ARTISTE, s. Olo-mabay.
ARTISTEMENT, adv. Amim-pahaiza-
na.
AS, sm. Baondy.
ASCENDANT, ANTE, adj. Miaka-
tra, misondrotra. || loc. La ligne ascen-
dante. Ny razana.
ASCENDANT, sm. 1* Hery, ûtorihana,
fitaomana. L' — de la vertu. Ny herin'
ny hatsaram-panahy. Avoir de V — sur
quelqu' un. Mahatarika, mahataona
olona.
ASCENSION, sf. Fiakarana, fisondro-
tana. L' — de Notre-Seigneur, Ny nia*
haran' ny Tompontsika tany an-danitra.
ASCENSIONNEL, ELLE, adj. Mam-
pisondrotra. Force ascensionnelle. Uery
mampisondrotra.
ASCÈTE, s. Olona mahery mivavaka.
ASCÉTIQUE, adj. Momba ny fitiavam-
bavaka. Ouvrage — . Boky momba ny
fitiavam-bavaka.
ASIE, sf. Azia.
ASILE, sm. 1* Fiarovana, fialofana. Les
criminels cherchaient autrefois un —
auprès des autels, Taloha ny olo-meloka
nitady fiarovana, etc., tao akaikin' ny
otely. 2* fig. Aro, fialofana. Le Seigneur
est mon — . Ny Tompo no aroko, fialo-
fako. 3° —, Fitoerana. Cette campagne
est un — délicieux. Fitoerana mahafina-
ritra ity saha ity. || loc. Salle d' — . Tra-
no fianaran' ny zaza kely.
ASPECT, sm. 1° Fabitana. Je tremble à
T — d' un serpent. Mampangovitra ahy
ny fahitako bibilava. 2° —, Endrika,
toetra. V — do cette maison est très
agréable. Mahafinaritra ny endrik' io
trano io. Il a un — noble. Mendrika ny
toetrany. Considérer une affaire sous
tous ses aspects. Mandinika raharaha
anaukiray araka ny toetrany saminafa.
ASPERGER, va. Mamafy rano.
ASPÉRITÉ, sf. f llaraorap, hasao-
sao, faharokoroko. L* — d' une pierre.
Digitized by
Google
ASS
— 54 —
ASS
Ny haraoarao, hasaosao, faharokoro-
kon' ny vato. 2° —, Fikitoantoana.
Les aspérités du terrain. Ny fikitoan-
tonri ny tany.
ASPERSION, sf. Famafazan-drano.
ASPERSOIR. s m. Zavatra famafazan-
drauo voahasina.
ASPHYXIANT, ANTE, adj. Maha-
sempotra. Odeur asphyxiante. Fofona
mahasempotra.
ASPHYXIE, sf. Hasemporana maha-
faty.
ASPHYXIÉ, ÉE, adj. p. et e. Sempotra,
noscmporina, maty sempotra. Il fut —
dans V eau. Maty sempotra tao anaty
rano izy.
ASPHYXIER, ca. Manempotra raaha-
faty.
S'asphyxier, vpr. Mamono tena amy
ny hasemporana, manempotra ny te-
nany.
ASPIC, sm. Bibilava be poizina.
ASPIRANT, ANTE, adj. Mifoka, mi-
troka. Pompe aspirante. Pompa mifo-
ka, etc., rano.
ASPIRATION, sf. i* Fifoliana, fttro-
hana. 2°— , Fanononana an-tenda. 3* — ,
Vanirianu.
ASPIRÉ, ÉE, adj. Tononina an-tenda.
Celte h est aspirée. Tononina an-ten-
da ity h ity.
ASPIRER, ta. 1» Mifoka, mitroka. Il
aspire une grande quantité d'air. Mi-
foka, mitroka rivotra betsaka izy. 2°
—, Manonona an-tenda.
—, en. Muniry, mitady, mikendry, mi-
tsiriritra. — à un emploi. Maniry, mi-
tady, mihendry raharaha anankiray.
— à la gloire. Afilairîri-boninahitra.
ASSAILLANT, sm. Mpamcly, mpana-
ni-bohitra.
ASSAILLIR, ça. !• Mamely, manani-
bohitra. — l'ennemi. Mamely ny fa na-
vale — une ville. Manani-bohitra. 2°
fig. Mamely, miantontona, mitangoro-
na. La tempête nous assaillit. Is'amely
nnay ny ta li o-d rivotra. Tous les mal-
heurs l'assaillirent a la fois. Sianton-
tonana, nitangoronan ny loza rehe-
tra izy.
ASSAINIR, va, Mnnala fofon-dratsy,
mahatonga hasalamana.
ASSAINISSEMENT , sm. Fanalana
fofon-dratsy,
ASSAISONNEMENT, nm. Zavatra
mauaUiiY», — mahafy, 2»— , Fauatsiaana.
ASSAISONNER, va. {• Manatsiro. Il
a bien assaisonné ce mets. Nanatsiro
tsara ity nahandro ity izy. 2* fig. Man-
daro. 11 a assaisonné son discours de
traits piquants. Nandaro ny iaha-teni-
ny tamy ny teny be sira izy.
ASSASSIN, «m. Mpanao vonomôka,
mpamono olona.
ASSASSINAT, sm. Vonoana olona,
vonomôka.
ASSASSINER, va. 1* Manao vonomô-
ka, mamono olona. On l'assassina sur
le grand chemin. Natao vonomôka,
novonoin' olona tany an-dâlambe izy.
2* fig. Manahirana, mahadikidiky. 11
m'assassine du récit de ses aventures.
Manahirana, etc., ahy amy ny tanta-
ran' ny nataony izy.
ASSAUT, sm. Fananiham-bohitra. Li-
vrer un— à une ville. Manani-bohi-
tra. 2° fig. Famelezana. Les passions
nous livrent toujours des assauts. Ny
filan-dratsin' ny nofo mamely antsika
mandrakariva. 3*— , Fifampiadiana. Us
font— d'esprit. Mifampiady karajia izy
ireo.
ASSEMBLAGE, sm. 1° Fanakamba-
nana, iikambanana, fanambàrana, li-
tarabarana. 2 a fig. Fifangaroana, flha-
roana. Il y a dans cet individa un — de
vertus et de vices.* Mifangaro ao amin*
io olona io ny hatsaram-panahy sy ny
haratsiam-panahy.
ASSEMBLÉE, sf. Fivoriana, fiangona-
na, kabary, lanonana. On convoqua le
peuple a une— générale. Noaibina ho
amy ny fivoriana, kabary lehibe ny
vahoaka. On a fixé au jeudi le jour de
l'— . Alakamisyno andro voatendry hi-
voriana, hiangonana.
ASSEMBLER, va. 1° Manangona, ma-
mury, manaïka. — des matériaux pour
une maison. Manangona zavatra ha-
naovan-trano. — des troupes. Manan-
gona, mamory miaramila. — le peu-
ple. Mayiangona, etc., ny vahoaka. 2 # — ,
Manakambaua, manambatra, mampia-
dy.— des planches. Manakambana ,
etc., hazo tisaka.
S'assembler, vpr. 1° Miangona, mivo-
ry. Le conseil s'assemble. Miangona,
etc., ny mpanolo-lsaina. 2° —, Mi-
kambana. Qui se ressemble s'assemble.
Izay mitovitovy hevilra dia mikamba-
na.
ASSÉNER, ra. Mandaboka, manjozi-
ka, manjera. Il lui asservi un coup de
Digitized by
Google
ASS
AS3
bâton. Nodabohany, nozezehany, no-
zerany ny langilangy izy.
ASSENTIMENT, sm. Fanekena, fan-
kasitrabana, fankatoavaaa. Cet avis eut
I — général. Izany hevitra izaay neke-
na, nankasitrahana, nankatoavhïhy
rehetra.
ASSEOIR, va. 1* Mamêtraka, manom-
bina. Asseyez bien cet enfant sur la
chaise. Apetrâho, atombeno tsara eo
ambony seza io zaza kely io. 2*—, Ma-
norina. — les fondements d'une maison
sur le roc. Manorina trano ambonin'
ny vatolampy. Il a assis son camp près
du fleuve. iVanorm-dasy teo akaikin'
ny ony izy. 3* fig. —un fondement sur...
Matoky. On ne peut — aucun fondement
sur ce qu'il dit. Tsy azo itoklana ny
nolazainy.
8' asseoir, vpr. Mipetraka, mitombina.
fi loc. S*— les jambes croisées comme
les tailleurs. Mitalapetraka. S'— les jam-
bes allongées. Mivalampatra.
ASSERMENTÉ, ÉE, adj. Nivelirano,
sianiana. Juge—. Mpitsara efa niveli-
rano, etc.
ASSERMENTER, va. Mampivclirano,
mampianiana.
ASSERTION, sf. Ny lazaina, fiiazana.
ASSERVIR, va. 1* Mampanaiky, ma-
nandevo. Ce roi asservit plusieurs na-
tions. Nampanaiky flrenena raaro izany
mpanjaka izany. H asservit le peuple.
Manandeuo ny vahoaka izy. 2° fig.
Manandevo, mamolaka, mandresy. Les
passions asservissent l'hommfe. Ny fi-
lan-dratsy manandevo ny olona. Heu-
reux celui qui asservit ses passions.
Sambatra izay mamolaka, mandresy
ny filan-Jratsiny.
S'asservir, vpr. Manaiky.
ASSERVISSANT, ANTE, adj. Ma-
handevo.
ASSERVISSEMENT, sm. Fahande-
vozana, fanandevozana.
ASSESSEUR, sm. Lefitry ny mpitsara.
ASSEZ, ado. 1* Aoka izay, hiany, am-
py, sahaza, antoniny. C'est — . Aoka
izay. Cela est — bien. Tsara hiany
izany.— long. Lavalava hiany. J'ai-
de riz. Ampy ny variko, sahaza ahy ny
variko. lia — de courage. Antoniny
ny herim-pony. 2° — , Loatra, bo loatra.
II est — étrange que vous refusiez. Ma-
bagaga loatra raha manda hianao.
ASSIDU, UE, adj. Tsy diso. mazoto,
niifantsika, milozoka. C'est un écolier
— . Mpianatra tsy diso, mazoto. Il est —
à l'étude. Mazoto, mifantsika y milo-
zoka amy ny flanarana izy. 2° —, Tsy
an-kijanona, tsy an-kitsahatra, lalandava.
Il a un travail — . Manana raharaha tsy
an-kijanona f etc., izy.
ASSIDUITÉ, sf. Fahazotoana, fi faut si -
hana, filozohana.
ASSIDÛMENT, ado. !• Am-pabazo-
toana. 2* —, Lalandava.
ASSIÉGÉS, sm. pi. Ny alao fabirano.
ASSIÉGEANT, ANTE, adj. Maoao
fahirano. L'armée assiégeante. Ny mpa-
nao fahirano.
— , sm. pi. Mpanao fahirano/
ASSIÉGER, va. 1* Manao fahirano. On
va — la ville. Hatao fahirano ny tanâ-
na. 2 # fig. Mitangorona, mitangongo, mi-
bososika. La foule assiégeait la porte
du tribunal. Ny vahoaka nitangorona*
etc., tao am-bara varan' ny trano iltsara-
na. 3*— t Manenjika, manahirana. Son
créancier l'assiège tous les matins. Ny
tompon-trosa manenjika azy isa-ma-
raina. Cet homme m'assiège tout le jour.
A/anahirana ahy mandritra ny andro
io oloua io.
ASSIETTE, sf. !• Lovia, vilia. 2° —,
Toerana, ûtombcnana. Les murs ont
pris leur — . Naka toerana ny rindrina.
Ce malade ne peut trouver une bonne
— . Tsy mahita toerana, hitombenana
tsara io marary io. Il n'est pas dans son
— ordinaire. Tsy mitombina araka ny
fanaony izy. 3 # —, Fizarazaran-ketra.
Faire V — de l'impôt. Mizarazara ny
hetra.
ASSIETTÉE, sf. Bran' ny lovia, iray
lovia.
ASSIGNATION, sf. f Fanokanana. 2*
— , Fiantsoana olona hotsaraina.
ASSIGNER, ua. 1° Manendry, manoka-
na. — un rendez-vous. Manendry fo-
toana. Il m'a assigné une rente de cont
piastres sur ses terres. iVanoftana aria-
ry zato isan-laona ho ahy avy amy ny
taniny izy. 2° —, Mampaka olona hotsa-
raina, miantso — . On l'a assigné devant
les juges. Nampanalaina, nantsoina
ho eo anatrehan' ny mpitsara izy.
ASSIMILATION, sf. I» Fampitahana,
fanoharana. 2° —, Fandraisana tsiron-
javatra ivelomana.
ASSIMILER, va. Mampitovy, mampa-
nahaka, mampilaha, manohatra. L'iv-
rognerie assimile l'homme à la brute.
Digitized by
Google
ASS
- 5<*
ASS
Ny bamamoana mampitouy. mampa-
nahaka ny olona amy ny biby. — une
chose aune autre. Afampitaha, mano-
hatra zavatra anankiray amy ny hafa.
S'assimiler, vpr. 1* Marapitaba tena,
manoha-tena. 2 a — , Mandray tsiron-java-
tra ivolomana. Les plantes s'assimilent
les sucs de la terre. Ny zava-maniry
mandray ny tsiron' ny tany iveloma
ny.
ASSIS, ISE, p. et adj. Tafapetraka, voa-
petraka, napetraka, mipetraka, tafatom-
bina, voatombina, natombina, mitombi-
na. Voy. Asseoir. 2 # — , Voaorina, nao-
rina, miorina. La ville est assise sur une
montagne. Voaorina, etc., ao an-ten-
droinbohitra ny tanâua.
ASSISE, sf. Vato iray andalana, tany iray
tovana.
ASSISTANCE, sf. \" Fanatrehana, fa-
monjena, fivoriana. 2° — , Fanampiana,
vonjy, fitaliiana. Implorer 1' — de quelqu'
un. Mihanta fanampiana, etc., arain'
olona.
ASSISTANT, ANTE, s. et adj. 1-
Mpanatrika. 2°— , Mpanampy.
ASSISTER, un. Manatrika, mamonjy.
J'assistai au jugement. Nanatrika ny
fitsarauaabo.-— a la messe. Mamonjy la-
mesa. .
—, ra. i Manampy, mamonjy, mitaby.—
les pauvres. Manampy, mamonjy ny
mabantra. Dieu m'a assisté. Nanampy,
namonjy, nitahy aby Andriamanitra.
2°— , Miaraka. Il était assisté de deux
gendarmes. Nisy poiisy roalaby niaraha
taminy.
ASSOCIATION, sf. t" Fikambanana,
flombonana. 2°— , Fikambanana.
ASSOCIÉ, ÉE,a(/y. et s. Namana, mpi-
kambana, mpiombona.
ASSOCIER, va. 1° Manome bo namana.
2* — , Maka ho namana, — bo mpiombona.
Je l'ai associé à mon emploi. JValaiko
ho namana tamy ny rabarabako izy.
Il a associé son lils à son commerce.
Naka ny zanany lahy ho mpiombom-
barotra aminy izy. 3°//f7. Manakambana.
S'associer, vpr. 1° Manao fikambanana,
mikambana, miombona. 2°— , Mikamba-
na, akambana. Ces deux idées ne peu-
vent s*—. Tsy azo ahambana ireo he-
vilra roa ireo.
ASSOMBRIR, ra. 1- Manamaizinn,
mampanjombuna. 2° fi y. Mampanjonitra.
S'assombrit*, vpr. !• Mibamaizina, mi-
bamanjombona. 2* fïg. Mihamanjonitra.
Voy. Sombhk.
ASSOMMANT, ANTE, adj. Mahadi-
kidiky, mahadiboka, mabafaty.
ASSOMMER, ra. 1° Mamono mahafa-
ty. Il assomma le bœuf d'un coup de
massue. Nahafaty ny omby tamy ny
kanonta izy. 2°— , Mametsapetsaka, ma-
navokavoka, manontatonla, raandaroda-
roka, mandabodaboka, mamangovango,
nianjezika, maqao vely kary, manao ka-
po-tandrimo. Il assomme ses esclaves.
Mametsapetsaka, etc., ny mpanompo-
ny izy. 3* fîg. Mabadikidiky, mabadibo-
ka, mahafaty. Il m'a assommé de ques-
tions. Nahadikidiky, nahadiboha aby
tamy ny fanontanitaniana izy. La cbaleur
m'assomme. Matin* ny hafanàna aho.
ASSOMMOIR, 8m. 1° Kanonta famo-
noana omby. 2°—-, Langilangy.
ASSOMPTION, êf. Ny nampakarana
any Masina Mary any an-danitra.
ASSORTI, IE, adj. 1° Be entana, be
fanaka. Marchand bien — . Mpivarotra
be entana, etc. 2°— , Mifanaraka, mifa-
nambina. Epoux assortis. Mpivady mi-
fanaraka, etc.
ASSORTIMENT, sm. 1* Famononana
entana. 2'—, Fitanarahana.
ASSORTIR, ra. Mamonona entana. —
une boutique. Mamonona entana amy
ny trano fivarotana. 2°— -, Mauakambana
zavatra mifanaraka. — des cou leurs. Ma-
nakambana loko mifanaraka.
—, ru. Mifanaraka. Ces couleurs n'assor-
tissent pas bien ensemble. Tsy mifana-
raka tsara ireo loko ireo.
S'assortir, vpr. Mifanaraka, mifanam-
bina.
ASSORTISSANT, ANTE, adj. Mi-
fanaraka. Voici une étoffe assortissante
à la votre. Indro ny lamba mifanaraka
amy ny anao.
ASSOUPIR, ra. 1* Mabarcndremana,
mampatoritory. Ce remède m'assoupit.
Maharendremana, etc., aby izany fana-
ibdy izany. 2 q fiy. Manaketraka, "mam-.
pitony, mampionona. — la douleur Ma-
naketraka, etc., ny alahelo. —une sédi-
tion. Mampitony, mampionona liko-
miana.
S'assoupir, rpr. 1» Rendremana, mato-
ritoiy. 2° fig. Mibaketraka, mitony, raio-
nona.
ASSOUPISSANT, ANTE, adj. Ma*
bareudremana, mampatoritory.
k
Digitized by
Google
A8S
— 57 —
AST
ASSOUPISSEMENT, sm. t* Haron-
dremana, fatoritory. 2* fig. Fatoritory,
filsikamokamo, fitsilamodamoka, lltsimo-
zimozy. Sortez de votre—. Atsaharo ny
fatoritorinareo, etc.
ASSOUPLIR, va. 1° Manalofaka. — un
habit. Manalcfaka akanjo. 2° fig. Ma-
nalefaka, mampahalomy fanahy. -~son
langage. Manalefaka ny fitcniny. — le
caractère de quelqu'un. Mampahale-
my fanahy olona.
S'assouplir, vpr. i* Mihamalefaka. 2*
fig. Mihamalemy fanahy.
ASSOURDIR, va. Manarenina, man-
karenina, maharenina. Le canon l'avait
assourdi. Nankarenina azy ny tafondro.
ASSOURDISSANT, AN TE, adj. Ma-
narenina, mankarenina, maharenina.
Ces enfants font un bruit—. Mikotaba-
taba manarenina, maharenina ireo
ankizy ireo.
ASSOUVIR, va. 1° Mahavoky. Rien ne
pouvait — sa faim. Tsy nisy zavatra
nahavoky azy. 2° fig. Mahafa-pô. Rien
ne peut — sa cupidité. Tsy misy ma/ia-
/a-pô azy amyny Glan-karena.
S'assouvir, upr. l # Mivoky,2*/îflf. Afa-pô.
ASSOUVISSEMENT, sm. 1» Fahavo-
kisana,havokisana. 2* fig. Fahafahara-pô.
ASSUJETTIR ou ASSUJÊTIR, ua.
!• Mampanaiky. — un peuple. Mampa-
naiky firenena anankiray. 2° fig. Ma-
nery. Il l'assujettit à dos travaux péni-
bles. Nolereny hanao asa sarotra izy.
3* — , Manamafy. — une table qui remue.
Manama fy latabatra mihetsikotsika.
S'assujettir, vpr. 1° Manaiky, manara-
ka. 8'— aux usages. Manaraka ny fa-
nao. 2* —, Mahafehy tena, manery tena.
S* — au travail. Mahafehy tena, etc.,
hiasa.
ASSUJETTISSANT ou ASSUJÉ-
TISSANT, ANTE, adj. Tsy misy
ahafahana, mahatery. Emploi — . Raha-
raha tsy misy ahafahana, etc.
ASSUJETTISSEMENT ou ASSU-
JÉTISSEMENT, sm. 1° Fanekena,
fanarahana. 2 - —, Fanerena. Il ne peut
souffrir cet — . Tsy mahazaka izany fa-
nerena izany izy.
AS8UMER, va. Miandraikitra, miadidy,
miantoka. — sur soi la responsabilité
dune chose. Miandraikitra, etc., zava-
tra anankiray.
ASSURANCE, sf. i° Fahafantarana ma-
rina. J'ai 1' — que cette place me sera
donnée. Fantatro marina fa hahazo
izany raharaha izany aho. 2 # — , Toky,
fahato kiana, fahasahiana. On lui a donné
1' — qu'il serait nommé. Nomeny tohy izy
fa hofidlna. Parlez avec — . Mitenena
amim-pa/ia/o/uana, amim-pa/iasa/ua-
na. 3* — , Antoka. Je vous donnerai une
bonne—. Homeko antoka tsara hianao.
ASSURÉ, ÉE, adj. \ m Mahatoky, azo
itokiana, matoky, sahy, kinga, tsy misy
isalasalana. Rempart —, Manda maha-
toky, azo itokiana. Il a une contenance
assurée. Mampiseho toky, hasahiana
ny toetrany. Il n'a pas la main assurée.
Tsy kiîiga tànana izy. Un signe — . Fa-
mantarana tsy misy isalasalana. 2°— ,
Voantoka. Mon navire est — . Voantoka
ny samboko.
—, sm. Ny voantoka.
ASSURÉMENT, adv. Tokoa, marina.
ASSURER, va. 1* Milaza marina. Je
vous assure qu'il n'a pas volé. Milaza
marina aminao aho fa tsy nangalaira
izy. 2° —, Manome toky. Vous pouvez
1' — que je le protégerai. Azonao orne*
na toky izy, fa hiaro azy aho. 3° — , Ma-
namafy, manao izay ahazoana. —une
poutre. Afanamafj/sakatnandimby. —sa
puissance. Manamafy ny fahefany.— la
subsistance d'une ville. Manao izay
ahazoan' ny lanûna ûveloraana. 4°— , Mi-
antoka. —une maison. Miantoka trano.
S'assurer, vpr. !• Mahita marina. Je
me suis assuré du nombre des blessés.
Efa hitako marina ny isan' ny nara-
tra. 2*— , Mihiamafy, manao izay aha-
zoana, mahazo, misambotra. Assurez-
vous d'un cheval. Ataovy izay ahazoa-
nao soavaly anankiray. Le chef de l'ar-
mée s'est assuré d'une ville fortifiée. Ny
komandin* ny tafika nahazo vohitra mi-
raanda. Il s'est assuré de sa personne.
Nisambotra azy izy.
ASSUREUR, sm. Mpiantoka.
ASTÉRISQUE, sm. Sarin-kintana atao
fa mantarana (*).
ASTHME, sm. Sohika.
ASTICOTER, va. Mihetraketraka, ma-
norisory.
ASTIQUER, va. Manadio.
ASTRE, sm. Astra, zavatra eny amy ny
habakabaka toy ny kintana, ny masoan»
dro, etc. || loc. L'— du jour. Ny maso»
andro. L'— de la nuit. Ny volana. il
est né sous un— favorable. Tsara vin*
tana izv.
Digitized by
Google
ATO
— 58
ATT
ASTREINDRE, va. Manery.
S'astreindre, vpr. Mamehy tena, ma-
hafehy teaa, manery saina. Voy. B'as-
SDJETTIR.
ASTRINGENT, ENTE, adj. Mampi-
tohana.
ASTROLOGIE, sf. Fanandroana, hi-
tsakandro.
ASTROLOGUE, sm. Mpanandro, mpa-
nao hitsakandro.
ASTRONOME, sm. Mpahay astrono-
mia.
ASTRONOMIE, sf. Fahaizana momba
ny astra, astronomia
ASTRONOMIQUE, adj. Momba ny as-
tronomia.
ASTRONOMIQUEMENT, ado. Àra-
ka ny astronomia.
ASTUCE, sf. Hafetsen-dratsy.
ASTUCIEUSEMENT, adv. An-kafe-
tsen-d ratsy.
ASTUCIEUX, EUSE, ad;\ Fe tsy ratsy,
misy hafetsen-dratsy,
ATELIER, sm. 1° Trano liasana. 2°— ,
Ny mpiasa miray trano liasana.
ATERMOIEMENT ou ATERMOl-
MENT, sm. Fampihemorana andro
fandoavam-bola.
ATERMOYER, va. Mampihemotra an-
dro fandoavam-bola.
S'atermoyer, vpr. Mahazo andro.
ATHÉE, sm. Tsy mino an' Andriamani-
tra.
ATHÉISME, sm. Tsy finoana an' An-
driamanitra.
ATHLÈTE, sm. I* Mpitolona na mpi-
faraely totohondry tamy ny Grika. 2* fig.
Olo-matanjaka.
ATLAS, sm. Boky sarin-tany.
ATMOSPHÈRE, sf. 1« Ny aora mano-
didina ny vohon' ny tan y, atmosfera. 2°
fig. Ny rivotra. L'— des hôpitaux est
malsaine. Ratsy ny rivotra ao anaty tra-
no fitsaboana.
ATMOSPHÉRIQUE, ad;. Momba ny
atmosfera.
ATOME, sm. 1° Zavatra madinika in-
drindra. 2 B fig. Zavatra kitsika dia kitsi-
ka. L'homme n'est qu'un — sur le globe.
Ny olona kitsika dia kitsika raha oha-
rina amy ny tany itocrany.
ATONIE, sf. Hahosana, harerahana.
ATOURS, sm. pi. Fihaingoam-behiva-
vy.
ATOUT, sm. Karalra mitovy amy ny
faravato.
ATRABILAIRE, ad;. Sorisorena, to-
sotsosotra.
ÂTRE, sm. Fatana.
ATROCE, adj. f Masiaka, lozabe. Hom-
me—. Olona masiaka, lozabe. 2 # — , Be
vava, lozan-tany. Crime—. Heloka be va-
va, etc. Douleur—. Fijaliana lozan-tany.
ATROCEMENT, adv. IzaitBizy.
ATROCITÉ, sf. 1° Hasiahana, haloza-
na! 2°— , Halehibe.
ATROPHIE, sf. Hahiazamv
ATROPHIÉ, ÉE, ad;. Tsy velon-ko-
mana, raikitapisaka, kangoaza.
ATTABLER, va. Mampipetraka ela
amy ny latabatra.
S'attabler, vpr. Mipetraka ela amy ny
I A.t n.h fttrft
ATTACHANT, ANTE, adj. Mampi-
raikitra ny saina, maharenoka. C'est une
lecture fort attachante. Famakian-teny
mampiraihitra ny saina, etc., loatra
izany.
ATTACHE, sf. 1* Fatorana, tady, kofe-
hy. Mettez le chien à r — . Ataovy am-
patorana, afatory ny alika. 2* fig. Fi-
tiavana, firaiketam-pô. Il aura de la peine
à rompre cette—. Ho sarotra ho azy ny
miala amin' izany fitiavana, etc., izany.
ATTACHÉ, ÉE, p. et ad;. 1° Voafa-
totra, nafatotra, voafehy, nofehezina,
voaroby, norohizana, voaharaka, noha-
rahana, voaraikitra, naraikitra, mirai-
kitra, voapetaka, napetaka, mipetaka
voafantsika, nofantsihana, mifantsika. II
a les mains attachées derrière le dos.
Mifatotra tânan' ivoho izy. Les paquets
sont attachés. Voafehy ny entana. 2 #
fig. Nakambana, mikambana, nampom-
baina, momba, nankinina,. miankina,
atao ho, heverina. 3*— , Voatana, nota-
nana, voahazona, nohazonina, mifantsi-
ka, tafaraiki-pô, miraiki-pô, milozoka,
renoka. Il est fort — à ses enfants. Ta-
faraiki-pô, miraiki-pô mafy amy ny
zanany izy.
ATTACHEMENT, sm. Firaiketam-pô.
firaiketana, fifantsihana, filozohana. 11
a de r — à l'étude. Miraikitra, mifan-
tsika, milozoka amy ny fianarana izy.
ATTACHER, va. t° Marna totra, mame-
hy, mifehy, mandrohy, mangaraka, man-
draikitra, mametaka, mamantsika. — un
bœuf avec des cordes. Mamatolra t
mandrohy omby amy ny mahazaka. —
les pierres des tombeaux pour les traîner.
A/anyara-bato hotarihina. — des images
au mur. Mandraikitra, mamefaAasa*
fc
Digitized by
Google
ÀTT
— 59 —
ATT
ry amy ny rindrina. — - avec un clou. Ma-
manlsika. 2* fig. Manakambana, mam-
pomba, manankina, manao ho, mihevi-
tra. J'attache ma destinée à la vôtre.
Akambako amy ny anao ny anjarako.
Les imperfections que Dieu a attachées
à notre nature. Ny kilema nampom-
feain* Andriamanitra ny toetrantsika.
Cette mère attachait son bonheur à celui
de ses enfants. Izany reny izany nanan-
kina ny hasambarany tamy ny any ny
xanany. — de l'importance à quelque
chose. Manao zavatra anankiray ho le-
hibe. Quel sens attachez- vous à ce mpt ?
lnona no hevitr' izany teny izany, araka
ny hevitrao ? 3 # — , Mitana, mihazona,
manpifantsika, mampiraiki-pô, mampi-
raiki-tsaina, maharenoka. Son emploi l'at-
tache à Paris. Ny raharahany no mitana,
mihazona, mampifantsika azy any Pa-
risy. Ce bienfait m'attache à vous pour
jamais. Izao soa azoko izao mampiraiki-
ira ny foko aminao ho mandrakizay.
Cette étude attache beaucoup. Mampi-
raikitra ny 8aina, maharenoka loatra
izany fianarana izany. || loc. — ses yeux
sur quelqu'un. Mibanjina olona.
S'attacher, vpr. 1* Miraikitra, mipeta-
ka, mifikitra, mamihina. La boue s'atta-
che aux habits. Miraikitra, mipetaka
amy ny akanjo ny fotaka. Les lianes
s'attachent aux arbres. Miraikitra, mi-
fikitra amy ny hazo, mamihina ny ha-
zo ny vahy. 2° fig. Mikambana, momba,
miankina. L'opprobre qui s'attache à de
tels crimes. Ny fahafaham-baràka izay
momba ny heloka lehibe tahaka izany.
3*—, Miraikitra, mifantsika, rairaiki-pô,
mirai ki-tsaina, milozoka, mikely aina.
Mes regards s'attachèrent sur lui. Ni-
raikitra taminy ny masoko. Il s'atta-
che trop à ses opinions. Miraikitra
loatra amy ny heviny, mitompo teny
fantatra izy. Il s'attache à traduire fi-
dèlement. Mikely aina mba handika
tsara izy.
ATTAQUABLE, adj. Azo asiana, azo
toberina. La ville n'est pas—. Tsyazo
asiana ny tanânà.
ATTAQUANT, «m. i* Mpamely. 2* fig.
Mpanohitra, mpanaratsy, mpiampanga.
ATTAQUE, *f. 1» Famelezana, fanani-
hana, sovok'ady. 1* fig. Fanoherana,
fanaratsiana. 3°— , Fihetsehana. Il a eu
deux attaques de goutte. Nihet&ika in-
droa ny gaotrany.
ATTAQUER, fa. !• Mamely, manani-
ka, misovoka. —l'ennemi. Mamely ny
fahavalo. —une place. Mamely tanana,
manani-bohitra. — quelqu'un dans la
rue. Mamely olona eny amy ny araben-
dàlana. — à l'improviste. Misovoka, ma-
nao sovok' ady. —à l'improviste peàdant
la nuit. Manao sovok' alina. 2° fig. Ma-
mely, manohitra, manaratsy, mi tory,
—quelqu'un de paroles. Mamely teny
olona. — le vice. Mamely nyfahazaran-
dratsy. Ce livre attaque la religion. Ma-
mely, manohitra, manaratsy ny 11-
vavahana izany boky izany. Ce journal
m'attaque. Mamely, manaratsy ahy
izany gazety izany.— quelqu'un en jus-
tice. Mitory olona ao amy ny fitsarana.
La petite vérole attaqua l'armée. Name-
ly ny taûka ny nendra. 3°— , Manombo-
ka, manala, manesotra, homana. L'ora-
teur attaqua immédiatement son sujet.
Nympandaha-teny nano>n6ofta vetivoty
nilaza ny foto-teniny. Attaquez ce din-
don. Analao, anesory io vtrontsiloza io.
La rouille attaque le 1er. Ny harafesina
homana ny vy.
S'attaquer, vpr. Mame'y, manohitra.
manaratsy. Il s'est attaqué à plus fort
que lui. Namely, etc., izay nahery no-
ho izy izy.
ATTARDER, va. Manela.
S'attarder, vpr. Mijanona ela, miaoria-
na.
ATTEINDRE, va. 1° Mahavoa, maha-
lakatra, mahatratra. Il l'atteignit d'un
coup de pierre. Nahavoa azy tamy ny
vato izy. Il étendit le bras, et l'atteignit
de son bâton. Nahinjiny ny sandriny
ka takany tamy ny tehiny izy. Je l'ai
vite atteint en route. Tralrako % tratro
haingana teny au-dâlana izy. Cet enfant
brise tout ce qu'il atteint. Yakin' io zaza
kely io ny zavatra rehetra izay takany t
tratrany. Il atteignit rapidement la
ville. Nahatratra haingana ny tanana
izy. 2° fig. Mahatratra, mahavoa, maha-
zo. Il a atteint sa douzième année. iVa-
hatratra ny faharoa amby ny folo tao-
nany izy. L'épidémie atteignit plusieurs
contrées. Ny areti-mifindra nahavoa,
nahazo ny fari-tany maro.
—, vn. 1° Mahavoa, mahatakatra, maha-
tratra. 2° fig* Mahatratra. Je ne puis
— à la perfection. Tsy mahatratra ny
fahalavorariana aho.
S'atteindre, vpr. Mifaracly, mifandra-
tra, mifampikapa, mifanjinja.
ATTEINTE, sf. 1° Fahavoazana, faha-
Digitized by
Google
ATT
— 60 —
ATT
tratrarana. 2° fig. Fahatratrarana, faha-
voazana, fahazoana, fanimbana. Il a eu
une —de goutte. Tratra, voa, azon' ny
gaotra izy. Porter — à la réputation dos
autros. Manimba ny lazan' olona.
Hors d'atteinte de, loc. adv. Tsy taka-
tra, tsy tratra.
ATTELAGE, «m. Soavaly na omby in-
dray mitarika.
ATTELER, va. Manakambana soavaly
?ia biby hafa hitarika kalesy na zavatra
hafa.
ATTELLE, sf. Hamatra, harato.
ATTENANT, ANTE, adj. Manolotra,
mifanolotra. Son emplacement est — au
mien. Manolotra nyahy, mifanolotra
amy ny ahy ny tokotaniny.
ATTENDANT (EN), loc. adv. Aloha,
angaloha. Lisez en — . Vakio aloha, an-
galoha.
En attendant, loc. conj. Ambara-paha...
Etudiez en — qu'il soit l'heure de vous
en aller. Mianara am&ara-pa/ia-tongan'
ny fotoana hialanao.
ATTENDRE, va. 1* Miandry. J'attends
la voiture. Miandry ny kalesy aho. J'at-
tends une lettre. Miandry taratasy aho.
2* fig. Miandry, manantena. La gloire
attend l'homme vertueux. Nyvoninahi-
tra miandry ny olona tsara fanaby. Je
n'attends aucune récompense des hom-
mes. Tsy manantena valisoa amin'
olombelona aho.
S'attendre, vpr. Manantena, manampô.
Je no m'attendais pas à vous voir arriver
sivito.Tsynanfcnai&o, tsy nampoizi/to
fa ho tonga haingana toy izany hianao.
Je no m'attendais pas à tant de contra-
riétés. Tsy nampoUiko fa ho sahirana
be toy izany aho.
ATTENDRIR, va. 1 # Manalemy, man-
kalemy, mandemy. L'eau attendrit les
haricots. Manalemy, etc., ny tsarama-
so ny rano. 2° v fig. Mampangoraka,
mampitsetra, mahonena. Ses larmes m'
attendrissent. Mampangoraka, etc.,
ahy ny ranomasony.
S'attendrir, vpr. f Mihalemy, miha-
malemy. 2° fig. Mangpraka, mitsetra,
onona.
ATTENDRISSANT, ANTE, adj.
Mampangoraka, mampitsetra, mahone-
na. Récit—. Tantaia mampangora-
ka, etc.
ATTENDRISSEMENT, sm. Fango-
rahana, filscrana, tsc-pô.
ATTENDU, TJE, p. 1* Nandrasana,
andrasana. 2° fig. Nantenàina, ante-
naina.
Attendu, prèp. Noho. — sa jeunesse.
Noho ny hatanoràny.
Attendu que, loc. conj. Satria. —que
le malade va mieux, n'appelez pas le
médecin. Satria efa tsara tsara kokoa
ny marary ka aza miantso dokotera.
ATTENTAT, sm. Fitadiavana hanao
heloka lehibe, fanoherana, fandravana.
Un — contre la liberté publique. Zavatra
manohitra, mandrava ny fahazakan-
tenan' ny vahoaka.
ATTENTATOIRE, adj. Manohitra,
mandrava.
ATTENTE, sf. 1* Fiandrasana. Il est
dans 1' — . Miandry izy. 2 # fig. Fanan-
tenana, fanampoizana. Il a rempli mon
— . Notanterahiny izay nantcnaiko,
nampoiziko.
ATTENTER, vn. Mitady hanao heloka
lehibe, manao izay..., manohitra, man-
drava. Il osa — aux jours de son père.
Sahy nitady hamono, nanao izay ha-
monoana ny rainy izy.
ATTENTIF, IVE, adj. Mitandrina.
ATTENTION, 8f. 1° Fitandremana.
Ecoutez avec — . Henoy amim-pitandre-
mana. 2* —, Fitiavana, .hazavam-pô,
hatsaram-pô. Il m'a donné mille preuves
d' — durant ma maladie. Nampiseho
fitiavana, etc., lehibe tamiko izy tamy
ny izaho narary.
—, in t. Tandremo 1
ATTENTIVEMENT, adv. Amim-pi-
tandromana.
ATTÉNUANT, ANTE, adj. Manake-
ly, mampihena. Il n'a été condamné
qu'à vingt ans de travaux forcés à cause
de certaines circonstances atténuantes.
Nohelohina ho gadralava roapolo taona
hiany izy noho ny zavatra sasany na-
nakcly, nampihena ny helony. .
ATTÉNUATION, va. !• Halemena, fa-
hosana. 2» —, Fanakelezana, fampihe-
nâna.
ATTÉNUER, va. !• Mankalemy, mam-
pahalcmy, mampahosa. Les veilles l'ont
atténué. Ny liaretan-tory nankalemy,
etc., azy. 2*—, Manakely, mampihena.
Les avocats savent— les fautes. Ny mpi-
solo vava mahay manakely, mampi-
hena ny heloka.
S'atténuer, vpr. Mihakely, mihena.
Digitized by
Google
ATT
— 61 —
ATT
ATTERRER, va. Mandavo. Il atterra
le taureau. Nandavo ny ombalahy izy.
2* fig. Mandrava, mandevona, mamon-
gotra, maraongana. Les barbares atter-
rèrent la puissance romaine. Ny bari-
bariana nandrava, etc., ny fanjakana
romana. 3*—, Manafotra alahelo, maha-
rera-pô. La nouvelle de la mort de son
fils Ta atterré. Ny nandrenesany ny na-
hafatesan* ny zanany lahy nanafotra
alahelo, etc., azy.
ATTERRIR, vn. Mitody, miantsona,
miakatra an-tanety.
ATTERRISSAGE, sm. Fitodiana, fîan-
tsonana, fiakarana an-tanety.
ATTERRISSEMENT, sm. Antsanga.
Gomme Alluvion.
ATTESTATION, sf. Taratasy vavo-
lombelona, taratasy fanamarinana.
ATTESTER, va. 1* Milaza marina,
mitsangan-ko vavolombelona, raanama-
rina, manaporofo, mampiseho. Je vous
atteste qu'il est mort. Izaho milaza
marina aminao fa maty izy. Ses larmes
attestent son repentir. Ny ranomasony
mitsangan-ko vavolombelona, mana-
marina, manaporofo, mampiseho ny
fanenenany. 2*— , Maka ho vavolombe-
lona. J'en atteste le Dieu Tout-Puissant.
Maka an'Andriamanitra Tsitoba ho va-
volombelona aho.
ATTIÉDIR, va. l # Mahamatimaty. 2° fig .
Mampihena, manakely. Les querelles
attiédissent l'amitié. Ny flfandidirana
mampihena, etc., ny fisakaizana.
S'attiédir, vpr. 1° Mihamatimaty. 2°
fig. Mihamatimaty, mihena, mihakely.
Son zèle s'est attiédi. Nihamatimaty,
etc., ny zotom-pony.
ATTIÉDISSEMENT, sm. 1* Fihama-
timaty. 2* fig. Fibenàna, Ûhakelezana.
ATTIFER, va. Mampanao haingo be
renty.
S'attifer, vpr. Manao haingo be renty.
ATTIRAIL, sm. 1° Forongo. «-de chas-
se. Forçngon' ny mpitifitra. 2 # — , Vo-
rongo foana. Pourquoi ces attirails?
Ahoana ireny vorongo foana ireny ?
ATTIRANT, ANTE, ad;. Mahatarika.
ATTIRER, va. 1° Mitarika, manintona.
L'aimant attire le fer. Ny andriamby
mitarika, etc., ny vy. 2° fig. Mitarika,
mampahazo, mampahita. Il fit semblant
de fuir pour— l'ennemi dans la plaine.
Nody nandositra izy mba hitarika ny
fahavalo ho ao amy ny tany le maka. Le
génie attire la gloire. Ny fahaizana mi-
tarika, mampahazo voninahitra. Un
malheur en attire un autre. Ny voina
milari-boina, ny loza mitarika, mam-
pahita loza hafa koa.
S'attirer, vpr. 1° Mifampitarika, mifa-
nintona. 2° — , Mahazo, mahita, tonga.
Il s'est attiré la haine du public. Ton-
ga nankahalain' ny be sy ny maro izy.
ATTISER, va. \ 9 Misorona afo. 2 # fig.
Mampirehitra, mamelona. —la discor-
de. Mampirehitra, etc., ny tsy fifana-
rahana.
ATTISEUR, sm. Mpisorona afo.
ATTISOIR, sm. Fisoitrafo, havitra.
ATTITRÉ, ÉE, adj. Faleha, femanta-
nana. C'est mon marchand — . Mpivaro-
tra falehako, famantanako izy.
ATTITUDE, sf. 1* Toetra. fitoetra, ft-
petraka. Il a une — respectueuse. Mam-
piseho fanajana ny toetrany, etc. 2° fig.
Toetra. Il prend une— hostile. Mampi-
seho toetra te-hiady izy.
ATTOUCHEMENT, sm. Fikasihana,
fitsapana, fanendrena.
ATTRACTIF, IVE, adj. Mahatarika,
manintona. Force attractive. Hory ma-
hatarika, etc.
ATTRACTION, sf. Fitarihana, flfam-
pitarihana, hery mahatarika, fanintona-
na, fifanintonana.
ATTRAIT, sm. 1° Zavatra mahatarika,
zavatra mahaftnaritra, fitiavana. Cet
emploi a de grands attraits pour lui.
Mahatarika, mahaftnaritra azy, tia-
ny dia tiany izany raharaha izany. 2*—,
pi. Hatsaran-tsarehy, hatsaram-bika.
Comme Appas.
ATTRAPE, sf. Fitaka, fandrika, hafe-
tsena, soloky.
ATTRAPER, va. 1° Mamandrika, ma-
havoa, mahazo, misambotra. Voici un
piège pour— des cailles. Itsy ny fandri-
ka hamandrihana papelika. J'ai at-
trapé dix cardinaux à la glu. JVa/ia-
voa, nahazo fody folo tamy ny dity aho.
J'ai attrapé un joli papillon. Nahasam-
botra lolo iray mahafinaritra aho. 2*— ,
Mahatratra, mahazo am-body omby. Je
l'ai attrapé à me voler. Tratrako, azo-
ko am-body omby teo am-pangalara-
ny ny zavatro izy. 3* fig. Mahavoa,
mahazo. J'ai attrapé la fièvre. Voa r
azon' ny tazo aho. J'ai attrapé un bon.
emploi. Nahazo raharaha tsara aho*
Une pierre l'a attrapé au front. Voan'
Digitized by
Google
ATT
— G2 —
AUD
ny vato tamy ny handriny izy. 4 # — ,
Mamitaka, mametsy, manambaka, ma-
noloky, mikapa. Le marchand m'a at-
trapé. Namitaka, etc., ahy ny mpiva-
rotra. Il m'a attrapé mon argent. No-
fetseny, nokapainy ny volako.
S'attraper, vpr. 1° Mamikitra, miflki-
tra. S'— à une branche. Mamikitra,
etc., amy ny rantsan-kazo. 2* fig. Mi-
famitaka, mifametsy, mifanambaka, mi-
fanoloky, mifampikapa.
ATTRAPEUR, BUSE, adj. Mpami-
taka, mpametsy, mpanambaka, mpano-
loky, mpikapa.
ATTRAPOIRE, sf. f Fandrika. 2° fig.
Fitaka.
ATTRAYANT, ANTE, ad;. Mahata-
lika, mahafinaritra.
ATTRIBUER, va. 1" Manendry, man-
draikitra. Les émoluments attribués à
cet emploi. Ny karama voatendry, na-
raikilra ho any ny mpanao izany raha-
raha izany. 2 # — , Manao ho fototra, —
antony, manao... On lui attribue la vic-
toire. Ataon % ny olona fa izy no foto-
tra, anton'ny fandresena. On attribue
à ce remède de grandes vertus. A taon'
ny olona fa be hery io fanafody io.
S'attribuer, vpr. Manao ny tenany ho
fototra,— antony, manao ny tenany ho...,
mihambo ho..., manandoka. Chacun des
deux partis s'attribue la victoire. Kamy
mihambo ho mpandresy ny andaniny
roa. S'— l'ouvrage d'autrui. Manan-
doka ny asan' olona.
ATTRIBUT, 8m. Fomba, toetra, an-
jara. La bonté est un— -de Dieu. Ny ha-
tsaram-pô dia fomba, toefran'Andria-
manitra. Le droit de faire grâce est un—
de la souveraineté. Anjaran' ny mpan-
jakany raamela heloka. 2»—, Ohatra. La
balance est T— de la justice. Ny mizana
dia ohatry ny fahamarinana. 3*— , Te-
ny milaza ny toetry ny sujet.
ATTRIBUTION, sf. Anjara raharaha.
Cela n'est pas dans ses attributions. Tsy
anjara raharahany izany.
ATTRISTANT, ANTE, adj. Mampa-
lahelo, mampauory.
ATTRISTER, va Mampalahelo, mam-
pahory. Cette nouvelle m'attriste. Mam-
palaheto, etc., ahy izany zava-baovao
izany. Voy. Affliger.
S'attrister, vpr. Malahelo. .
ATTRITION, sf. Fanenenana tsara an-
loninv.
ATTROUPEMENT, sm. Fivorian' ny
mpitabataba.
ATTROUPER, va. Mamory olona hita-
bataba.
S'attrouper, vpr. Mivory hitabataba.
AU, pour  le. Voy. À.
AUBADE, sf. f Hira atao amin'olona
raha vao mazava ratsy. 2° fig. Akorala-
va fanesoana.
AUBAINE, sf. Zara tsy nampoizina.
AUBE, 8f. 1* Mazava ratsy, mangiran-d ra-
tsy. 2°— , Akanjo fotsy rebareba fanao
amy ny fivavahana.
AUBÉPINE, sf. Karazan-kazo madinN
ka misy tsilo.
AUBERGE, 8f. Tranom-bahiny.
AUBERGINE, sf. Angivimbazaba, ba-
ranjely.
AUBERGISTE, s. Tompon'ny tranom-
bahiny.
AUBIER, sm. Kotofotsiny.
AUCUN, UNE, ad;. Na dia iray ara,
na dia kely aza. — n'est mort dans le com-
bat. Tsy nisy maty tany an* ady na dia
iray aza. Il ne prend — soin de ses af-
faires. Tsy mitandrina ny raharahany
izy na dia kely aza.
AUCUNEMENT, adv. Akory, velively.
Je ne le connais — . Tsy fantatro akory,
etc., izy.
AUDACE, sf. Hasahiana, herim-pé.
Répondre avec — . Mamaly amin-ftasa-
hiana. Il affronta la mort avec — . Na-
nehatra ny fahafatesana tamin-Aasa/iia-
na, etc., izy.
AUDACIEUSEMENT, adv. An-kasa-
hiana, amin-kerim-pô.
AUDACIEUX, EUSE T adj. Sahisahy,
be herim-pd.
AU DEDANS, prép. et adv. Anaty.
AU DEHORS, prép. et adv. Ivelany.
AU DELÀ, prép. et adv. 1° Ao am-ba-
dika, ao an-koatra, an-dafy, am-pita. —
de la montagne. Ao am-badika, an-
koatry ny tendrombohitra. —du fleuve,
delà mer. An-dafy, am-pitan' ny ony,
ny ranomasina. 2* —, Mihoatra. J'ai
obtenu — de mes espérances. Mihoatra
noho ny nantenaiko no azoko.
AU-DESSOUS, prép. et adv. Ambany.
Voy. Dessous.
AU-DESSUS, prép. et adv. Ambony.
Voy. Dessus.
AU-DEVANT, prép. ot adv. Voy. De-
vant.
Digitized by
Google
AUJ
— 63 —
A US
AUDIENCE, sf. 1* Fihaonana. Deman-
der une — au roi. Mangataka fihaona-
na amy ny mpanjaka. 2* —, Fit9arana.
Salle d* — . Efi-trano fitsarana. Assister
à T — . Manatrika ny fitsarana.
AUDITEUR, sm. Mpihaino.
AUDITIF, IVE, adj. Momba ny fan-
dreneaana amy ny sofina. Le nerf—. Ny
hozatra mampandre ao amy ny sofina.
AUDITION, sf. Fihainoana, fandrene-
sana. Après 1' — des témoins il se retira.
Bahefa nihaino, nahare ny tenin' ny
vavolombelona izy dia lasa.
AUDITOIRE, sm Fivorian'ny mpihai-
- no. Il charma son — par son éloquence.
Nahaiinaritra ny mpihaino ny fahai-
zany mandaha-teny.
AUGE, sf. Tavy, tavim-biby, lokaloka.—
en pierre. Tavy vato.
AUGÉE, sf. Eran'ny tavy.
AUGET, sm. Tavy kely.
AUGMENTATIF, IVE, adj, Mampi-
tombo.
AUGMENTATION, sf. Fampitomboa-
na t fitomboana, fanitarana, filarana,
fampisondrotana, ftsondrotana. Il y a eu
—{d'impôts. Nampitomboina ny hetra.
— de salaire. Fitomboari ny karama.
AUGMENTER, va. i* Mampitombo,
manitatra, mampisondrotra. Il augmente
tous les jours sa fortune. Mampitombo
ny hareny isan' andro izy. Il a augmenté
son emplacement Nanitatra ny toko-
taniny izy. Le marchand a augmenté le
prix de ses marchandises. Ny mpivaro-
tra nampisondrotra ny vidin* ny en-
tany. 2* —, Mampitombo karama, mam-
pisondrotra—. Vous allez être augmenté.
Hampitomboina, hasondrotra ny ka-
ramanao.
—, en. Mitombo, mitatra, misondrotra.
S'augmenter, vpr. Mitombo, mitatra,
misondrotra.
AUGURE, sm. Vintana, fambara. C'est
d'un bon—. Vintana, etc., tsara izany.
Oiseau de mauvais—. Vorona fambara
loza,
AUGURER, va. Maminany.
AUGUSTE, adj. Lehibe, mendrika.
Cet— monarque. Izany mpanjaka lehi-
be, etc., izany.
AUJOURD'HUI, adv. 1» Androany, a-
nio. —je n'ai pas été malade. Tsy nara-
ry alio androany. Viendroz-vous me
voir— ?Moa ho avy hamangy ahy hianao
knio? Je viendrai d'— en huit, —en
quinze. Ho avy aho amy ny herin' ny
anio t amy ny tapa-bolana am'o. Il y a
— trois mois que je suis arrivé. Telo
volana androany no nahatongavako. 2*
—, Ankehitriny. Les hommes d' — ne
sont pas comme ceux d'autrefois. Ny
olona ankehitriny tsy tahakany taloha.
AUMÔNE, sf. Fiantrana. Demander 1— .
Mangataka fiantrana.
AUMÔNERIE, sf. Haharahan' ny au-
mônier.
AUMÔNIER, sm. Pretra manao raha-
raha any an-tsambo, amy ny miaramila,
amy ny relijiozy, etc.
AUNAGE, sm. Fandrefesana amy ny
laonina.
AUNE, sf. Laonina (ny laonim-bazaha
dia mitovy amy ny 1 raetatra, 188 ).
AUNER, va. Mandrefy amy ny laonina.
AUPARAVANT, adv. Aloha, anga-
loha, taloha, teo aloha. Je vous dirai-
une chose. Zavatra anankiray aloha,
angaloha no holazaiko aminao. Une se*
maine, un an—. Herinandro, herintaona
taloha, teo aloha.
AUPRÈS, prép. {• Akaiky, anila, an-
kila. Je loge— du palais. Monina akaiky,
etc., ny lapa aho. 2° fig. Amy, raha oha-
rina. Il m'a nui— de vous. Nanaratsy
ahy taminao izy. Votre maladie n'est
rien— de la mienne. Ny aretinao dia
tsinontsinona raha oharina amy ny ahy.
—, adv. Akaiky. Il s'est tenu tout—. Ni-
toetra tao akaiky izy.
AURÉOLE, sf. 1« Avana manodidina
ny lohan' ny Olo-masina. 2° fig. Voni-
nahitra. L'— du martyre. Ny voninahi*
try ny martiry.
AURICULAIRE, adj. Momba ny so-
llna. Nerf—. Hozatra mampandre ao a-
my ny sofina. Confession—. Konfesy
atao toho-tsofina. || loc. Témoin—. Va-
volombelona nandre izay lazainy. Doigt
— . Ankikelin-tânana.
AURIFÈRE, adj. Misy volamena. Fleu-
ve—. Ony misy volamena.
AURORE, sf. 1° Mazava atsinanana.
mangoana atsina-nana. 2* fig. Fiantom-
bohana, fiandohana. J'ai vu 1'— de son
règne. Hitako ny ntan/ombo/iana,
mandohan'ny nanjakany.
AUSCULTATION, 5 A Fihainoana ny
ao anatin'ny tratra.
AUSCULTER, ra. Mihaino ny ao ana«
tin' ny tratra.
Digitized by
Google
AUT
64 —
AUT
AUSPICE, sm. 1° Vinany nalain' ny Ro-
mana tamy ny fanidin' ny vorona. 2* fig.
Fambara. Il a commencé cette affaire
sous d'heureux auspices. Tsara ny fam-
bara nanombohany izany raharaha iza-
ny. 3°— , Fiankinana. J'entreprendrai
cette affaire sous vos auspices. Hianao
no hiankinako hanaovako izany raha-
raha izany.
AUSSI, adu. Koa, kosa. Ce que tu veux,
je le veux— .Izay tianao, tiako koa. Dites-
lui— que je le visiterai. Lazao azy koa,
etc., fa hamangy azy aho.
—, conj. 1° Mitovy, sahala, mifandanja,
tahaka. Il est— savant que sage. Ny fahai-
zany mitovy, sahala, mifandanja amy
ny fahendreny. Cet ouvrier ne travaille
plus— bien qu'autrefois. Iompiasa io tsy
miasa tsara tahaka ny taloha inlsony.
2«— , Noho izany, any ka. Ce bois est
beau, — coûte-t-il cher. Tsara tarehy ity
hazo ity, ka noho izany dia saro-bidy,
any ha saro-bidy.
Aussi bien que, loc. conj. Tahaka. Tu
le sais— bien que lui. Isemahalala izany
tahaka azy.
AUSSITÔT, adv. t°Miaraka amin'izay,
vetivety, haingana. Il revint—. Niaraka
tamin' izay nody, nody vetivety, hain-
gana izy. 2*—, Vantany vao, nony vao.
— pris, — exécuté. Vantany vao, nony
vao azo izy, dia novonoin-ko faty.
Aussitôt que, loc, conj. Vantany vao,
nony vao. —qu'il eut mangé, il partit.
Vantany vao, etc., nihinana izy dia
lasa.
AUSTÈRE, ad/. 1° Sarotra, mafy, man-
gidy. Pénitence — . Asa fivalozana saro-
fra.ctc. 2 # — ,Sarotiny, mampijaly tena.
C'est un homme—, qui mène une vie—.
Olona sarotiny amy ny toe-piainana,
olona mampijaly tena izy.
AUSTÉRITÉ, sf. 1° Ilasarotra, hamafia-
na, hangidy. 2°— , Fampijalian-tena.
AUSTRAL, ALE, ad;. Comme Antarc-
tique.
AUTAN, sm. Rivotra avy atsimo.
AUTANT, adv. Tahaka, hoatra, toraka,
mitovy, sahala, mifandanja, tahaka iza-
ny, heny. Personne n'a donné — d'ar-
gent que lui. Tsy nisy nanome vola ta-
haka, hoatra, toraka azy. Il n'a pas—
de courage que d'éloquence. Ny herim-
pony tsy mitovy, sahala, mifandanja
amy ny fahaizany raandaha-teny. S'il a
fait cela, j'en puis faire—. Raha izy nanao
izany, izaho koa mahavita tahakù. izany.
Dix fois— i Im-polo heny. \\ loc. —de
fois que... Isaka. Je viendrai— de fois
que vous voudrez. Ho avy isaka izay tia-
nao hihaviako aho. Pas autant. Tsy am-
py, latsaka. Y a-t-il trente bœufs? Pas
— . Misy omby telo-polo va? Tsy ampy,
latsaka.
Autant que, loc. conj. Araka. Travail-
lez — que vous le pouvez. Miasi araka
izay zakanao.
D'autant, loc. adv. Tahaka izany.
D'autant que, loc. conj. Sa tria, sady.
A votre place, je n'irais point là, d —
que rien ne vous y oblige. Raha taha-
ka ahy hianao, tsy hankao aho, satria,
etc., tsy terena.
D'autant plus, D'autant moins,
D'autant mieux, loc. adv. Araka,
noho. Les maisons sont d' — plus bel-
les que les gens sont plus riches. Ara-
ka ny haren' ny olona no hatsaran' ny
tranony. Il est à'— mieux vu qu'il a fait
plus de bien. Hajaina arafca ny soa be
nataony izy. Il est d'— moins à plain-
dre qu'il est plus coupable. Tsy toko-
ny hitserana izy noho ny heloka lebi-
be nataony.
AUTEL, sm. 1° Alitara, otely. 2° fig.
"Tivavahana. Il combattait pour ses au-
tels. Niacly ho any ny fivavahany izy.
AUTEUR, sm. 1° Nahary, manao, ma-
morona, mpanoratra, mpamorom-boky,
fototra, nihaviana. Dieu est 1'— de tout
ce qui existe. Andriamanitrano na/ta-
ry, nanao, namorona, fototra, niha-
vian' ny zavatra dry rehetra. Il est —
d'une machine, d'un livre. Izy no na-
nao, namorona milina, boky. Les
auteurs sacrés. Ny mpanoratra ny So-
ratra Masina. Il s'est fait—. Tonga mpa-
morom-boky izy. Les auteurs du cri-
me sont inconnus. Tsy fantatra izay
nanao, fototra, nihavian' izany helo-
ka lehibe izany. 2 a — , Boky. Quel — li-
sez-vous ? Bokin' iza no vakinao ?
AUTHENTICITÉ, sf. Fahatovana, fa-
hamarinana.
AUTHENTIQUE, adj. To, marina, tsy
azo isalasalana, tsy azo lavina. Contrat
— . Fanekena to, etc. Histoire—. Tan ta-
ra to, etc.
AUTHENTIQUEMENT, adv. Mari-
na.
AUTOCRATE, sm. Mpanjaka mandi-
dy tokana. Voy. Absolu.
AUTOCRATIE, sf. Fanapahan' ny
mpanjaka mandidy tokana.
L
Digitized by
Google
AUT
— 65 —
AUT
AUTOGRAPHE, adj. Voasoratry ny
tânan' ny mpamorooa.
— t «m. Taratasy voasoratry ny tànan'ny
mpamorona.
AUTOGRAPHIE, sf. Famindran-tso-
ra-fcinana.
AUTOMATE, sm. f Milina na sary
mihetsika ho azy. 2° fig. Adaia, manai-
ky be.
AUTOMATIQUE, adj. Tsy satry. Mou-
vement—. Fihetsehana tsy satry.
AUTOMNAL, ALE, adj. Amy ny fa-
rarano. Fleurs automnales. Voninkazo
amy ny fararano.
AUTOMNE, sm. Fararano.
AUTONOME, ad;. Mahazaka tena.
AUTONOMIE, sf. Fahazakan-tena.
AUTOPSIE, sf. Fandidiam-paty.
AUTORISATION, sf. Fanomezan-dâ-
lana, fanekena. H loc. Agir sans — . Man-
didy ambony vankona.
AUTORISER, va. \* Manome làlaoa,
manaiky, mamela. Le père a autorisé
le mariage de sa fille. Ny rainy nano-
me làlana, nanaiky ny hanambadian*
ny zanany vavy. Il autorise les violences.
Mamela hanao an-kery izy. 2* — , An-
tony, mahasahy. La confiance que vous
m'accordez m'autorise à vous dire la vé-
rité. Ny fltokianao ahy no antony, ma-
hasahy ahy ilazako ny marina aminao.
S'autoriser, vpr. Miankina, sahy. Il
s'autorise de ce que vous avez dit pour
agir ainsi. Ny voalazanao no iankina-
ny, ahasahiany hanao izany.
AUTORITÉ, sf. f Fahefaïia. L* — pa-
ternelle. Ny fahefan' ny ray. Usurper
1'— . Misazoka fahefana. 2 B — , Lehibe,
mpanapaka, mpandidy, mpifehy. Les
antorités militaires. Ny lehibe, mpife-
hin* ny miaramila, ny manambonina-
hitra. 3» — , Hery, finoana, toky. Il a une
grande — dans son pays. Manan-hert/
lehibe ao amy ny fonenany izy. Son opi-
nion a peu d' — . Tsy inoana, itokiana
loatra ny hoviny.
AUTOUR, prép. Manodidina, manotro-
na. La terre tourne — du soleil. Ny ta-
nymihodina manodidina ny masoan-
dro. Ce prince a— de lui des gens qui
le trompent. Amin* ireo manotvona
ny mpanjaka ireo misy mamitaka azy.
—, adv. Akaiky. Rôder tout — . Misodi-
sody ao akaiky.
AUTRE, adj. Hafa, samibafa. Appelez
un— médecin. Miantsoa dokotcra anan-
kirny hafa. Vous ferez cela un— jour.
Hataonao amy ny andro hafa izany. Il
est tout — que vous ne pensez. Sami-
hafa lavitra noho izay iheveranao azy
izy. 2»—, Faharoa. François Xavier était
un — Paul. François Xavier dia Paoly"
faharoa. 3»—, Itsy. Je l'ai vu 1'— année.
Efa hitako taon' itsy izy. || loc. L' —
jour. Vao haingana, tatohoato.
—, pron. Hafa, namana, 'sasany, iray,
anankiray, itsy. Mettez ces livres avec
les autres. Akambano amy ny hafa,
namany, sasany ireo boky ireo. L'un
est gras et 1* — maigre. Ny iray matavy
ny iray. anankiray mania. Les uns*
sont au nord et les autres au sud. Ny
sasany any avaratra ary ny sasany any
atsimo. Laissez celui-ci et emportez cet
— . Avelao ity ary ento itsy.
L'un l'autre, Vnn A l'autre, les
uns les antres, les uns aux au-
tres. Mifan..., mifampi.... Ils se frap-
pent à coups de poing l'un 1*— , les uns
les autres. Mifamely totohondry izy
ireo. Ils se disaient l'un à P— , les uns
aux autres. Nifampilaza izy ireo.
L'un et l'autre, les uns et les au-
tres. Saray... izy ireo. L'un et 1 — sont
savants. Samy mahay izy ireo.
L'un ou l'autre. Ity na iry. Les uns
ou les autres. Ireto na irery. Prenez
l'un ou T— . Ento ity na ir$.
L'un après l'autre. Mifanaraka, mifan-
dimby. Ils sont arrivés l'un après T—
Nifanarakaraka, nifandimby tonga
izy ireo.
L'un dans l'autre. Mihodidina, misesy,
mifanitsaka, avy. Les bœufs ont coûté
dix piastres l'un dans 1— . Lafo ariary
folo mihodidina, etc., ny omby.
Autre part, loc. adv. Anihoany. Nous
nous reverrons— part. Hifankahita ani-
hoany isika.
A UTR EFOIS, adv. Taloha, fahiny.
AUTREMENT, adv. 1- Hafa, samihafa,
lavitra. Je pense tout— que vous. Hafa,
samihafa ny hevitro fa tsy tahaka ny
anao. Mon image est— belle que la vôtre.
Ny sariko tsara lavitra noho ny anao.
2°— , Raha tsy izany. Sois sage,— on te
châtiera. Hendro, fa raha tsy izany
hofaizina hianao.
AUTRUCHE, sf. Ostritsa, vorona ma-
kadiry be indrindra. || loc. Avoir un esto*
mac d'— . Mahalevon-kanina na inona na
inona.
Digitized by
Google
AVA
— 66 —
AVA
AUTRUI, sm. Olona, namana. Ne pre-
nez pas le bien d'— . Aza maka ny harcn'
olona, etc.
AUXILIAIRE, adj. et s. Mpanampy,
atao fanampy. Troupes auxiliaires. Mia-
ramila mpanampy. Verbes auxiliaires.
"Verba atao fanampy.
AVAL., sm. A va. Cherchez le gué en—.
Mitadiava fltâna ery àva.
AVALANCHE, sf. Banomandry be mi-
koa.
AVALER, va. f Milelina. — sans
mâcher. Manao telimoka. 2* fig. Fai-
re — . Mampino, mampahory. —des cou-
leuvres. Miaritra fanesoana. —des yeux.
Mitsiriritra, mila hihinana amy ny maso.
S'avaler, vpr. Âtelina.
AVANCE, sf. 1* Fialohana. Avoir de
T— . Mialoha. 2*—, Zavatra vita lany.
Avoir des pierres pour bâtir une maison,
c'est uno grande — . Raha misy ny vato
hanorenari-trano, diatoy ny vita lany
ny trano. 3*—, Ny atao hifanarahana. On
a repoussé leurs avances. Tsy nekena
ny nataon' izy ireo hifanarahana. 4* — ,
Vola omena mialoha. Je lui ai fait une—
de cent piastres. Nomeko azy mialoha
ny vola ariary zato.
D'avance, loc. adv. Rahateo, teo aloha,
aloha. Je vous ai prévenu d' — qu'il vous
tromperait. Efa voalazako anao raha-
teo, teo aloha fa homitaka anao izy. Je
vous paie d* — votre journée. Omeko ra-
haleo, aloha ny karamanao anio.
AVANCÉ, ÉE, adj. 1- Mialoha. || loc.
Sentinelle avancée. Mandry tsy aman'
afo. 2°— , Mandroso, efa ho tapitra, ma-
roroka. Ecolier peu—. Mpianatra tsy
mandroso loatra. Le travail est—. Efa
ho tapitra ny asa. Les fleurs sont avan-
cées. Maroroka ny voninkazo. 3° —,
Omena aloha. C'est un argent—. Vola
omena aloha ity. 4°— , Masaka loatra,
mihalô. Fruits avancés. Voankazo ma-
saka loatra. Viande avancée. Hena mi-
halo.
AVANCEMENT, sm. Fandrosoana ,
fampandrosoana, flsondrotana, fampi-
sondrotana, fisandratana, fampisandra-
tana. Il a beaucoup fait pour 1'— des
sciences. Nanao mafy izay hampan-
drosoana ny fahaizana samihafa izy.
Il a obtenu de 1'—. Nahazo flsondro-
tana, fisandratana izy.
AVANCER, va. 1° Mandroso, marapan-
droso, manakisaka. Avancez les plats,
la table. Arosoy, ampandrosoy, afti-
saho ny lovia, ny latabatra. — la mon-
tre. Mampandroso ny fatnantaranan-
dro. 2"— , Manafaingana. J'ai avancé le
jour de nlon départ. Nohafainganiko
ny andro ialako. 3 # — , Manome vola mia-
loha. J'ai avancé cent piastres à l'archi-
tecte. Nanome ariary zato mialoha ny
tompo-marika aho. 4°— , Milaza. Il ne
prouve pas ce qu'il avance. Tsy mana-
marina izay lazainy izy.
— , vn. Mandroso, mialoha, mihafainga-
na, manao angady be lela, mitsopaka,
misondrotra, misandratra. Avance donc.
Mandrosoa re. L'armée avança rapide*
ment. Nandroso haingana ny tafika.
Votre montre avance. Mialoha, mtha-
faingana ny famantaranandronao. Cet-
te maison avance trop sur la rue. Man-
droso loatra amy ny araben-dàlana io
trano io. Vous avez avancé sur mon ter-
rain. Nanao angady be lela tamy ny
tokotaniko hianao. Notre a flaire avan-
ce. Mandroso ny raharahantsika. Cet
officier n'avance plus. Tsy mandroso
voninahitra, tsy misondrotra intsony
io manamboninahitra io.
S'avancer, vpr. Mandroso, mitsopaka,
misondrotra, ela ho tapitra. Ce promon-
toire s'avance très loin dans la mer.
Mitsopaka lavitra dia lavitra anatin* ny
ranomasina io tsiraka io. || loc. S —
doucement comme un chasseur. Mitsai-
tsaika 8'— en cachette. Misokosoko.
AVANIE, sf. Fanevatevana, fanesoana,
fanalikalikana.
AVANT, prép. Aloha. Il est arrivé —
moi. Tonga talohako izy. Venez — que
je parte. Tongava alohan' ny ialako.
— , adv. f Aloha. Le jour d'— . Ny andro
mialoha. 2°-r-, Lavidavitra, lalina. Il
entra assez — dans le bois. Nidilra ia-
vidavitra hiany tao anaty ala izy. La
lance n'était pas entrée bien—. Tsy ni-
tsopaka lalina loatra ny lefona.
En avant, loc. adv. Aloha. Aller en—.
Mialoha, mandeha aloha. || loc. Mettre
on- une proposition fausse. Mamosaka
hevi-diso.
AVANT, sm. Loha sambo.
AVANTAGE, sm. 1° Soa, fanambina-
na, tombo, tombon-dahy, ny mahasoa,
ny mahatsara, tsara. Quel— tirerez-vout
de votre fortune? Soa inona no ho azo-
nao amy ny harenao ? Il a tous les a-
vantages de la fortune. Am&tmn-kare-
na izy. Quel— avez vous tiré de votrt
h.
Digitized by
Google
AVA
— 67 —
AVÏ
commerce t Inona no tombony azonao
taray ny varotra nataonao ? Il a fait des
avantages à son fils aîné. Nanome tom~
bon-dahy ny zanany lahimatoa izy. Cha-
que chose a ses avantages et ses incon-
vénients. Ny zavatra rehetra samy ma-
nana ny mahasoa sy ny tsy mahasoa, ny
mahatsara sy ny maharatsy azy. 11 a
parlé à votre — . Nataony teara lazaina
hianao. 2 # — , Hatsarana lehibe kokoa,
hery, fandresena. L'ennemi avait 1'— du
terrain. Tsaratsara toerana kokoa ny
fahavalo. Nous avons eu de grands a-
vantages dans le combat. Nahery. nan-
dresy mahagaga isika ta m y ny ady.
AVANTAGER, va. Manome soa, ma-
nome tombo, — tombon-dahy.
AVANTAGEUSEMENT, adv. Amim-
panambinana. tsara, tsaratsara kokoa,
amim-pireharehana.
. AVANTAGEUX, BUSE, adj. !• Ma-
hasoa, mahatsara, tsara. Mariage—. Fa-
nambadiana mahasoa. Mise avantageu-
se. Fitafiana mahatsara. Avoir une o-
pinion avantageuse de quelqu'un. Mi-
hevilra olona anankiray ho tsara. Il m'a
parlé de vous d'une manière avanta-
geuse. Nataony tsara lazaina tamiko hia-
nao. 2 # — , Tsaratsara kokoa. Position
avantageuse. Toerana tsaratsara ko-
koa. 3° — , Mirehareha. Prendre un air
— . Manao toetr' olona mirehareha.
AVANT-BRAS, sm. Lanton-tànana.
AVANT-COUREUR, sm. l°Mpialoha.
V fig. Famantarana, fambara. Les fris-
sons sont les avant-coureurs de la fièvre.
Ny fahamari-koditra no famantarana
nyhihavian'nytazo. Tous les signes qui
doivent être les avant-coureurs du juge-
ment dernier. Ny famantarana rehetra
izay ho fambarari ny fitsarana farany.
AVANT-DERNIER, 1ÈRE, adj. Mia-
loha ny farany. Mon avant-dernière let-
tre. Ny taratasiko talohan' itay farany.
AVANT-GARDE, sf. Loha lâlana amy
ny tafika.
AVANT-GOÛT, sm. Santatra. La joie
du juste est un— du bonheur du ciel.
Ny fifalian' ny olo-marina dia santatry
ny hasambarana any an-danitra.
AVANT-HIER, adv. Afakomaly.
AVANT-POSTE, sm. Mandry tsy aman'
afo.
AVANT-PROPOS, sm. Sasin-teny, te-
ny mialoha.
AVANT- VEILLE, sm. Iadroa andro
aloba.
AVARE, adj. et s. 1° Mahidy, mihirim»
belona, mahihitra, kahihitra. C'est un
— . Mahidy, etc., izy. 2 B fig. Mahihitra»
matsitsy. Il est— de son temps. Afa/u-
hitra, matsitsy ny androny izy.
AVARICE, sf. Fahidiana, fihirinam-be-
iona, fahihirana.
AVARIE, sf. Fahasimban-tsambo» faha*
sjmbana entam-barotra.
AVARIÉ, ÊE, adj. Simba.
AVARIER, va. Manimba. Lèvent aava»
rié la mâture. Ny rivotra nanimba ny
salazan-tsambo.
S'avarier, vpr. Mihasimba.
AVEC, prép. Amy, an—, mbamy, miara*
ka. forme relative. Couper — un couteau.
Mandidy amy ny antsy. Je vous donne
— joie ce que vous avez demandé. Orne-*
ko an-kafaliana izay nangatahinao. Il
est parti — ses enfants. Lasa mbamy ny
zanany izy. Il mange tous les jours —
moi. A/iara-mihinana amiko isan' an-
dro izy. Voilà le bois— lequel je bâti-
rai ma maison. Indro ny hazo hanao*
vako ny tranoko. Séparez les bons fruits
d*— les mauvais. Avaho amy ny voan*
kazo ratsy ny tsara.
Avec tout cela. Kanefa, na dla izany
aza. Avec tout cela vous êtes battu. Ka*
ne fa, etc., resy hiany hianao.
AVENANT, ANTE, adj. Malemy fa-
nahy, — paika.
A l'avenant, toc. adv. Tahaka izany.
AVÈNEMENT, sm. 1* Fahatongavana»
flhaviana. Le futur— du Sauveur. Ny /ia-
hatongavana, ny hihavian' ny Mpa-
monjy. 2*—, Fisehoana, fanandratana.
Depuis sort — au trône. Hatramy ny ni*
sehoany ho mpanjaka. Depuis son— au
pontificat. Hatramy ny nanandra/ana
azy ho papa.
AVENIR, sm. 1° Ny ho avy. Dieu seul
connaît 1*—. Andriamanitra irery no ma*
halala ny ho avy. 2*—, Toetra ho avy. Il
est inquiet sur son—. Manahy ny ho
toetrany izy.
À r avenir, loc. adv. Amy ny ho avy,
amy ny sisa. Ne faites pas cela ai'—. Aza
manao izany amy ny ho avy, etc.
AVENT, sm. A vent, ny andro hiomana*
na amy ny fetin' ny Noely.
AVENTURE, sf. Zavatra mahagaga
tonga amy ny olona. Racontez vos
aventures* Tantarao ny zavatra ma/ia-
gagu tonga taminao. 2* —, Zavatra
anaovana vy very. Tenter l*— , Manaû
vy very.
Digitized by
Google
AVE
— 08 <-
AVI
 l'aventure, loc. adv. Mosalahy.
D'aventure, loc. adv. Sendra.
AVENTURER, va. Manao mosalahy,
— kitoatoa, — vy very. Il aventura son
bien dans le commerce. Nanao mosala-
hy, —kitoatoa ny hareny. nanao vy ve-
ry tamy ny varotra izy. Voy. Hasarder.
S'aventurer, vpr. Manao mosalahy, —
kitoatoa, — vy very.
AVENTUREUX, EUSE, adj. Manao
mosalahy, — kitoatoa, — vy very.
AVENTURIER, 1ÈRE, s. Mpnnao
mosalahy, mpanao vy very, mpandehan-
deha mosalahy, fetsy ratsy.
AVENU, UE, adj. Non — . Foana,
AVENUE, sf. Arabe fldirana, vava là-
lana. Garder les avenues. Miambina ny
fldirana, vava làlana.
AVÉRÉ, ÉE, adj. Fantatra mihari-
hary. C'est un fait—. Zavatra fantatra
miharihary izany.
AVÉRER, va. Manamarina, manaporofo.
AVERSE, sf. Ranonorana mivatravatra.
AVERSION, sf. Fankahalana, halavo-
lo, tsy fitiavana. Gomme Haine.
AVERTI, IE, p. et ad;. Nilazana, na-
nambarana.
AVERTIR, va. Milàza, manambara,
mampandre. Je vous avertis que votre
ami est arrivé. Milaza, manambara
aminao, mampandre anao aho fa ton-
ga ny sakaizanao.
S'avertir, vpr. Mifampilaza, mifanam-
bara.
AVERTISSEMENT, «m. Filazana,
fanambarana, fampandrenesana.
AVEU, 8m. 1° Fiekena, fanckena, fltso-
rana, fibabohana, fidabohana. Il a fait
r— de sa faute. Nieky, naneky ny ha-
dtsoany, nitsotra, nibaboka, nidaboka
noho ny hadisoany izy. Je ne veux rion
faire sans votre — . Tsy hanao na inona
na inona aho raha tsy efcenao. 2 P — , Fi-
laza. De l — de tous il est innocent.
Araka ny filazan' ny be sy ny maro tsy
manau-tsiny izy. [| loc. Homme sans—.
Mpiriorio, mpirenireny.
AVEUGLE, adj. et s. Jamba. La colè-
re rend—. Mafia jamba ny hatezerana.
En aveugle, loc. adv. Gomme Aveuglé-
ment.
AVEUGLEMENT, sm. Hajamban-tsai-
na.
AVEUGLÉMENT,adw. An-jamba. O-
béir— . Manaiky an-jamba, — ambo-
ny hiany, — be, — be fahatany.
AVEUGLE-NÉ, NÉE, s. et adj. Jam-
ba hatrany an-kibo.
AVEUGLER, va. Manajamba, rnaha*
jamba, mampirendrîrendry , mamono
maso. L'éclat du soleil m'aveuglo. Ny
famirapiratry ny masoandro manajam-
ba, manajamba ahy, mampirendri-
rendry, mamono ny masoko. 2 # flg.
Mahajamba, mahadala. La passion aveu-
gle. Manajamba, mahadala ny fltia-
van-doatra.
S'aveugler, vpr. Tsy mahita, jamba.
AVIDE, adj. 1* Mitsiriritra. Il est — de
gloire* Afifstriri-boninahitra izy. 2*—,
Lian-kanina, milelamaoka, mi'.endalen-
da. Il est si — qu'il dévore plutôt qu' il
ne mange. Lian-kanina, etc., loatra izy
ka efa tsy hoe homana intsony fa sesw
montotra. 3° flg. Matimatin-karena. Un
homme— .Lohilahy maftmaftn-fcarena.
AVIDEMENT, ad». 1* Amim-pitsiriri-
tana. 2°— , Amin-kalianana.
AVIDIl'È, sf. f Fitsiriritana. 2 # —,
Halianana. Il loc. Manger avec — . Ma-
mosibosika, mandrapadrapaka, raandra-
bodreboka. 3° flg. Fitiavan-karena loa-
tra.
AVILI, IE, p. et adj. 1* Nalam-baraka,
afa-baràka, nalam-boninahitra, afa-boni-
nahitra, afa-pofona, vazina. 2 # — , Nihem-
bidy.
AVILIR, va. 1° Manala baraka, mahafa-
baràka, manala voninahilra, mahafa-bo-
ninahitra, mahavazina. La mauvaise con-
duite avilit. Ny fitondran-tena ratsy ma-
nala baraka, etc. 2* pg. Mampihena
vidin-javatra. L'abondance de l'or en
avilit le prix. Ny habetsahan* ny vola-
mena mampihena ny vidiny. *"**
S'avilir, vpr. Manala bara-tena, mana-
la voninahi-tena, manavazin-teoa, mi*
vazina.
AVILISSANT, ANTE, adj. Mahafa-
baraka, mahafa-boninahitra, mahava- ,
zina.
AVILISSEMENT, sm. Fahafaham?
baraka, fahavazinana.
AVIRON, sm. Fivoy.
AVIS, sm. 1° Hevitra, saina. Je suis de
ton—. Miray hevitra, saina aminao
aho. Demander à quelqu'un son—. Ma*
ka hevitra, mila saina amin' olona. 8e*
Ion T— du médecin vous devez chan-
ger d'air. Araka ny hevitry ny dokole-
ra tokony haka rivotra hianao. 3°— , Fi-
lazana, fanambarana, fampandrenesa-
i
Digitized by
Google
AVO
_ 69 —
AZY
na. Je vous donnerai — de tout. Hola-
zaiko, hambaraho aminao, hampan-
dreneaiko anao ny zavatra rehetra,
AVISA, ÉE, ad;. Hendry, malina.
AVISER, vn. Mihevitra, mandinika.
J'aviserai à ce qu'il faut faire. Hoheve-
riko, hodinihiko izay tokony batao.
S'aviser, vpr. 1* Mihevitra, mahita, ma-
morona. Il s'en est avisé trop tard. Ela
loatra vao nihevitra, nahita izany izy.
Il s'avisa d'un bon expédient. Nahita,
namoron-kevitra tsara banatanterahana
izany izy. 2* —, Sahy. Ne vous avisez
pas de lui mentir. Aza sahy mandainga
aminy.
AVISO, «m. Sambo kely mpiady fanira-
kiraka.
AVOCAT, sm. Mpisolo vava.
Avocat, ate, s. Mpanal&lana, mpiaro.
Jésus-Christ est notre — auprès de son
Père. Jeso-Kristy no mpanalalantsi-
ka, mpiaronlaika ao amy ny Rainy.
AVOINE, «A Karazam-barim-bazaha fa-
nome ny soavaly.
AVOIR, va. 1* Manana. Il a des livres.
3/anam-boky izy. 2 # — , Mahazo. On n'a
pas ce livre facilement. Tsy mora azo
izany boky izany. 3 # — , Misy. Cette vil-
le a de beaux édifices. Misy trano tsa-
ra izany tanana izany. Il y a des gens
qui croient les plus grosses absurdités.
Misy oloua mino zavatra tsy misy he-
viny. il /oc— de la vigueur. Matanjaka.
— peur. Matahotra. —des douleurs d'es-
tomac. Marary am-bavafo. J'ai vingt
ans. Efa roa-polo taona aho. Il y a cinq
ans que je l'ai vu. Dimy taona izay no
nahitako azy. Qu'avez -vous dans la
main ? Inona no ao an-tananao ? J'ai a
faire une visite. Tsy maintsy hamangy
olona aho.
AVOIR, «m. Fananana, harena. C'est
tout son—. Izany no hany fananany,
hareny.
A VOISINER, va. Akaiky, manakaiky.
Sa maison avoisine la mienne. Afcat-
ky, manakaiky ny ahy ny tranony.
AVORTEMENT, «m. Fahafahan-jaza,
famotsorana.
AVORTER, vn. \* Afa-jaza, vaky man*
ta (pour les femmes), mamotsotra (pour
les animaux), mandamôka (pour les
œufs), tsy vanona (pour les plantes),
lamôka ( pour les fruits), manakofa (pour
le riz). CEuf avorté. Atody mandamd-
ka, lamokan' atody. Fruit—. Lamo-
Aam-boankazo. Riz—. Akofa. 2* fig.
Tsy tanteraka. Le projet avorta. Tsy
tanteraka ny flkasana.
AVORTON, «m. 1* Zaza tsy tonga vo-
lana, zava-maniry tsy vanona, lamokan-
javatra, akofa. 2" pg. Olona botry.
AVOUABLE, ad;. Azo ekena.
AVOlrtB, «m. Mpanampy ny mpiady
am-pitsarana.
AVOUER, va. Manaiky, miaiky, mitso-
tra, mibaboka, midaboka. Il avoua sa
faute. Nanaiky, niaiky ny helony izy,
niai k y heloka izy, nitxotra, nibaboka,
nidaboka tamy ny helony izy. Il a avoué
sa dette. Nanaiky ho ananan-trosa izy.
S'avouer, vpr. Manaiky, miaiky, mitso-
tra, mibaboka, midaboka. Il s'est avoué
vaincu. Nanaiky, niaiky ho resy izy.
AVRIL, am. Volana fahefatra amy ny
taona vazaha. aprily. H loc. Poisson d'— .
Fitaka vosobosotra fanao amy ny andro
voaiohan' ny aprily.
AXE,sm. Tsipikamaninteraka ny afovoa-
ny ny giloby na zavatra hafa, sady iho-
dinany.
AXIOME, sm. Foto-kevitra miharihary.
AVE, int. Comme Aïb.
AZUR, am. Hamanga. L'— du firmament,
Ny hamangan' ny lanitra.
AZUR&, ttE, adj. Manga, toy ny vodi-
lanitra.
AZTME, adj. Tsy misy lalivay. Pain—,
Mofo tsy misy lalivay.
Digitized by
Google
BAG
— 70 —
BAI
B
BABIL, sm. Vatsavatsa, taria, tafa, ka-
rijo, tsaontsaom-bava, kamentso^a, pen-
tsompentsona.
BABILLAGE, sm. Fivatsavatsana, fi-
tariavana, fitafana, tsaontsaom-bava, fî-
kamentsonana, fipcntsompentsonana.
BABILLARD, ARDE, adj. et 8. Mpi-
vatsavatsa, mpitaria, mpitafa, be karijo,
tsaontsaom-bava, be kamentsona, mpi-
kamentsona, mpipentsompenlsona.
BABILLER, vn. Mivatsavatsa, mitaria,
mitafa, mitsaontsaom-bava, mikamentso-
na, mipentsompentsona.
BABIOLE, sf. 1° Kilalaon'ankizy. 2° fig.
Tay tsy raha, zavatra tsinontsinona, za-
valra tsy raha.
BABORD, .9m. Ankavian-tsambo.
BAG, sm. Salana fampitana amy ny reni-
rano.
BACCALAURÉAT, sm. Àmbaratonga
voalohany amy ny oniversity.
BÂCHE, sf. Hoditra na lamba mandra-
kotra ny kalesy.
BACHELIER, sm. Mahazo ny fltombo-
ka voalohany amy ny oniversity.
BÂCLER, va. Manao an-tehaka,— ante-
faka,— z ara fa vita.
BADAMIER, sm. Atafa.
BADAUD, AUDE, a. Mpitandrantan-
drana, mpitananaka, bado.
BADIOEONNAGE, sm. Fanosorana
rindrina.
BADIGEONNER, va Manosotra rin-
drina.
BADIGEONNEUR, sm. Mpanosotra
rindrina.
BADIN, INE, adj. et s. Misangisangy,
manao kivazivazy, hatsikana.
BADINAGE, sm. Sangisangy, kivazi-
vazy, hatsikana.
BADINE, sf. Rotsa-kazo, tsora-kazo,
tsontsora-bazaha.
BADINER, 8m. Misangisangy, manao
kivazivazy,— hatsikana.
BADINERIE, sf. Comme Badinagb.
BAFOUER, va. Mikizaka, manaraby,
manevateva.
BAGAGE, sm. !• L'ntana. ?• fig. Plier—.
Miala mangingina, mandositru.
BAGARRE, sf Tabataba, kotabataba.
Je me suis tiré de cette—. Afaka tamin'
izany tabataba, etc., izany aho.
BAGASSE, sf. Faikam-pary, fia-pary.
BAGATELLE, sf Potipoti-javatra, za-
vatra tsinontsinona. Il s'amuse à des ba-
gatelles. Milalao amy ny zavatra tsinon»
tsinona izy
BAGNE, sm. Tranon-gadralava.
BAGUE, sf. Peratra, fera.
BAGUENAUDER, vn. Milalao amy ny
zavatra tsinontsinona.
BAGUETTE, sf. Tsora-kazo, rotsa-kazo.
|| loc. — de fusil- Firitsoka, fihilso-basy,
firitso-basy, ramiraja. Baguettes de tam-
bour. Fivelezan-dangorony.
BAGUIER, sm. Fitoeram-peratra.
BAH! int. Ehe!— , ce n'est pas possi-
ble. Ehe ! tsy aao inoana izany.
BAI, BAIE, adj. Manj amena. Cheval—.
Soavaly manjamena.
BAIE, sf. Helo-dranomasina, bay.
BAIGNÉ, ÉE, adj. Safotra, vonto, ko*
tsa. Des yeux baignés de larmes. Maso
safotra, z?o?t/on-dranomaso. Il est—
de sueur. Kotsan'ny hatsembohana izy.
BAIGNER, va. 1° Mampandro.— un en-
fant. Mampandro zaza. 2° — , Manafotra.
Les pleurs baignent son visage. Ny ra-
nomaso manafotra ny tarehiny. 3°— ,
Manolotra. La rivière baigne mon jardin.
Manolotra ny tanimboliko ny renirauo.
—, vn. Milôna, misôka. Le linge baigne
dans la lessive. Milôna, misôka ao ana-
ty ranon-davenona ny lamba.
Se baigner, vpr. Mandro, milôna.
BAIGNEUR, EUSE, «. Mpandro, mpi-
lôna.
BAIGNOIRE, sf. Filômana.
BAIL, sm. Fanofâna.— de cinquante ans.
Fanofàna maharitra d imam -polo taona.
BÂILLEMENT, sm. Fanoaka.
BÂILLER, vn. 1* Manoaka. Vous bâil-
lez sans cesse. Manoaka lalandava nia-
nao. 2* fig. Mitanàka.mitatitafy. Le caï-
man baillait au soleil. Nitanàka tamy
ny hainandro ny voay. Ne laissez pas-
la porte. Aza aveia hitafitafy ny vara-
varan a.
L
Digitized by
Google
BAL
— 7J —
BAL
BAILLEUR, EUSE, s. Mpanoaka.
BAILLEUR, ERESSE, s. Mpampa-
nofa. H — de fonds. Mpanome vola atao
varotra.
BÂILLON, «m. Tampim-bava.
BÂILLONNER, va. Manisy tampim-
bava, manampim-bava,
BAIN, sm. 1* Fandroana, filomana, fie-
vohana. — de siège. Fzfoman-tapaka.—
de vapeurs. Fievohana. 2°—, Rano fan-
droana. 3°— , Trano na tokotany fandroa-
na. H loc. — marie. Rano mafana ame-
trahana kafitera na zavatra hafa misy
izay tian-kohafanaina.
BAÏONNETTE, sf. Benitra.
BAISER, va. Manoroka, manao mami-
kely.
Se baiser, vpr. Mifanoroka.
BAISER, sm. Fanorobana, mamikely.
BAISOTER, va. Manorokoroka.
BAISSE, sf. Fihenàm-bidy.
BAISSÉ, ÉE, adj, Miondrika. (] loc. Al-
ler tète baissée au combat. Mikimpy
rabamiady. lia donné tête baissée dans
le piège. Nandeba an-jamba izy ka voa
fitaka.
BAISSER, va. 1 # Manetry, ma m pi d ma,
manalemy, manondrika, mamitsaka.—
un mur. Manetry ampiantany.— le pa-
villon. Afamptdm-tsaina. — la voix.
Mampidina, manalemy feo. Baissez
la tête. Aondreho, afitsaho ny lohanao,
miondreha. Il loc.— lesyeux. Mijery am-
bany, mampandry maso. 2° fig. Mampi-
hena, mandetsy. — le prix des marchan-
dises. Mampihena, etc., ny vidimba-
rotra. || ioc— pavillon. Mitsangan-kazo
fotsy, mikoy, miaikyho resy.
— , vn. Mihena, miletsy, mitambotsotra,
mandrorona, misintona. Cette marchan-
dise baisse. Mihena, miletsy, mt/am-
botsotra ny vidin'izany varotra izany.
Le jour baisse. Mandrorona ny andro.
Son intelligence baisse. Mihena, man-
drorona ny sainy. L'eau du fleuve
baisse. Mihena, mitambotsotra, mi-
sintona ny rano an* ony.
8e baisser, vpr. Miondrika, miûtsaka.
BAL, sm. Dihy, danisé.
BALADIN, sm. Hatsikana, ariralaby,
kapotsaka.
BALAFRE, sf. Voakapan-java-marani-
tra aroy ny tava, holatra lehibe amy ny
ta va.
BALAFRER, va. Mikapa tava.
BALAI, $m. Kofafa.
BALANCE, sf. 1° Mizana. 2 # fig. Tenir la
—égale. Tsy miangatra, tsy mizana tavan"
olona, tsy manao mizana tsindriana ila.
Faire pencher la—. Manampy ny ankila-
ny. Mettre en —les avantages et les incon-
vénients. Mandinika ny mahasoa sy ny
tsy mahasoa. Etre en—. Misaiasala, mi-
roahana. Faire la—. Mandinika ny mivoa-
ka sy ny miditra amy ny varotra.
BALANCEMENT, sm. Fikivilivily, fi-
savilivily , fikapilipily , fivezimbezina,
flhilangilana, Ûhevingevina, fldoladola,
fitolatola.
BALANCER, va. 1* Manakivilivily,
manasavilivily, mampisaviliviiy, mani-
py, mamezimbezina, mampivezimbezi-
na, mampihilangilana , mampihevin-
gevina, manadoladoia , manatolatola,
mampitolatola, mandrotsirotsy. — les
bras. Manakivilivily, manasavilivi-
ly, mampisaviliviiy, manipy san-
dry. — son corps. Manadoladoia, ma-
natolatola, mampitolatola ny tenany.
— un entant pour le faire taire ou dor-
mir. Mandrotsirotsy zaza keiy mba
hampangina na hampatory azy. 2° fig.
Mandinika, mampifandanja, manonitra.
— le pour et le contre. Mandinika ny
mahamety sy ny tsy mahamety. Dieu
sait— les choses humaines. Andriama-
nitra mahay mampifandanja ny zava-
tra aty ambonin' ny tany. Le gain balanco
la perte. Ny tombom-barotra manonitra
ny fatiantoka.
—, vn. 1 # Mikivilivily, misavilivily, mive-
zimbezina, mihilangilana, mihevinge-
viua, midoladola, mitolatola. Le vent fait
— la pirogue. Ny rivotra mampivezim-
bezina, mampihilangilana, mampi-
hevingecina ny lakana. 2* fig. Misaiasa-
la, miroahana, mihambahamba. Il n* y a
pas à— .Tsy misy isalasalana, ihamba-
hambana.
Se balancer, vpr. i* Mikivilivily, misa-
vilivily, mikapiiipily, midoladola, mito-
latola, mi raid rai ka. Il se balance sur une
escarpolette. Mikivilivily, misavilivi-
ly, mikapiiipily amy ny antsavily izy.
Il se balanco sans cesse en marchant.
Midoladola, mitolatola, miraidraika
mandrakariva izy raha mandeha. 2* fig.
Mifanonitra, mifameno. Les profits et
les pertes se balancent. Mifanonitra,
mifameno ny tombom-barotra sy ny
fatiantoka.
BALANCIER, sm. Kapily.
BALANÇOIRE, sm. AntsaviJy.
Digitized by
Google
BAL
— 72 —
BAN
^1
BALAYAGE, sm. Famafdna.
BALAYER, va. f Mifafa, mamafa. Ba-
layez bien la maison. Fafao tsar a ny
trano. 2* fîg. Mandroaka, mampisava. —
l'ennemi. Mandroaka nyfahavalo. Le
vent a balayé les nuages. Ny rivotra
nandroaka, nampisava ny rahona.
BALAYEUR, EUSE, s. Mpifafa, mpa-
mafa.
BALAYURES, sf. pi. Fakofako, fiko-
tra, lavenona.
BALBUTIEMENT, sm. Fiakanakana-
na, fivakavakana, iiambakambakana, fi-
badabadana, fiarabatrambaraua, fiaka-
kâvana.
BALBUTIER, vn. et a. f Miakana-
kana, mivakavaka, raiambakambaka, mi-
badabada, miambatrambatra, adala va-
va, miakaka. C'est un enfant qui bal-
butie encore. Zaza kely mbola miaha-
nakana, etc., fitenyizy.2°/?g. Il n'a fait
que— dans son discours. Niakanaka-
na, etc., izy tamy ny izy nandaha-teny.
BALCON, sm. Lavarangana tsy misy
tongony.
BALDAQUIN, sm. f Tataro. Voy.
Dais. 2*— , Tatarom-pandriana.
BALEINE, sf. Trozona. 2*—, Somo-
trozona.
BALEINÉ, ÊE, adj. Misy somo-trozona.
BALEINEAU, sm. Zana- trozona.
BALEINIER, adj. et sm. Sambo mpi-
haza trozona.
BALEINIÈRE, sf. Lakan-drafitra.
BALISIER, sm. Ambaradeda.
BALIVERNE, sf. Zavatra tsinontsino-
na, zava-poana.
BALLE, s/. {• Baolina. 2-—, Ba!a. 3-— ,
Anentana.
BALLON, sm. {• Baolina makadiry. 2*
—, Balôna.
BALLONNÉ, EÉ, adj. Mivozihilra,
mizihitra, midibadiba, mizihizihy. Il a
le ventre—, Mivozihilra, etc., ny ki-
bony.
BALLONNEMENT, sm. Fivozihitra,
fizihitra, fldibadiba, fizihizihy.
BALLONNER, va. Manavozihitra ,
mampivozihitra, mampizibilra, manadi-
badiba, mampidibadiba, mampizihizihy.
Se ballonner, vpr. Mivozihilra, mizi-
hitra, midibadiba, mizihizihy.
BALLOT, sm. Anentana, bandiana.
BALLOTTEMENT, sm. Fivezimbe-
zenana,fihilangilanann,fihcvingevenana.
BALLOTTER, va. Mamezimbezina.
manilangilana, manevingevina. Les vais-
seaux étaient ballottés par la tempête.
Ny tafio-drivotra namezimbezina, etc.,
ny sambo.
—, vn. Mivezimbezina, mihilangilana. mi-
hevingovina. La porte ballotte. Mive*
zimbezina, etc., ny varavarana.
BALOURDISE, sf. Hadalana, zavatra
tsy voahevitra.
BALSAMINE, sm. Benjamine.
BALUSTRADE, sf. Arofanina, va la.
BAMBIN, INE, s. Zazabodo, zaza kely.
BAMBOCHES, sf. pi. Fanaovana fiai-
nana, fandanian-karena founa.
BAMBOCHER, va. Manao fiainana,
mandany hareoa foana.
BAMBOCHEUR, EUSE, s. Mpanao
fiainana, mpandany harena foana.
BAMBOU, sm. Volo, volotsangana.
BAN, sm. Filazana ampahibemaso. — de
mariage. Filazana ampahibemaso ao
amy ny trano leghzy ny hatao mariazy.
Il /oc. Convoquer le— et l'arrière.—. Ma-
naika ny and nana tompom-bodivona
• rehetramba hiady. Mettre au— de l'em-
pire. Mandroaka mba hiala amy ny fan-
jakana.
BANAL, ALE, adj. Tsy mendrika.
Mot—. Teny tsy mendrika.
BANALITÉ, sf. Zavatra tsy mendrika.
BANANE, sf. Akondro, voan* akondro.
BANANIER, sm. Akondro, vatan'
akondro. Bouquet du— qui doit porter
les fruits. Embok' akondro.
BANC, sm. Dabolio. ba. || loc. Etre sur
les bancs. Mianatra. —de sable. Vob-
govongom-pasika ao anaty rano. —de
poissons. Andian-kazandrano.
BANCAL, ALE, adj. et s. Bingo, mia-
dy lohâlika.
BANCOULIER, sm Savokara.
BANDAGE, sm. Famehezam-pery. 2*— ,
Fehim-pery, bandy.
BANDE, sf. 1* Fehy, bandy, anjaka,
tsorian-javatra. —placée sur une plaie.
Fehy, bandy voapetaka amy ny iery.
Mettre une— de fer à une roue. Manisy
an/a-by amy ny kodiarana. —de gazon.
Tsoriaiï ahi-maitso. Mettre sous— un
journal. Mamehy gazety amy ny IsO'
rian-taratasy. 2°— , Andiany, toko, an-
toko, dia, tarika. Partagez les soldats
en trois bandes. Zarao ho andiany^, an-
tokony telo, ho telo toko, ho tolo dia
ny miarauiila. Une — de voleurs, doi-
Digitized by
Google
BAO
73 —
AAR
seaux. Andian-lontakely, andiam-bo-
rona; tontakcly, vorona iray dia, —
toko, — tarika. Etre en plusieurs ban-
des. Mitsitokotoko.
BANDEAU, sm. 1* Pehiloha, satrok'
andriana. — royal. Satrok* andriana.
2* —, Tampi-maso. 3° fig. Il a un — sur
les yeux. Tampina ny masony, tsy ma-
hila ny marina izy.
BANDELETTE, sf. Bandy kely.
BANDER, va. l'Mameby, manisy fehy,
— bandy. — une plaie. Mamehy, ma-
nisy fehy, — bandy fery. — la tète d'
un malade. Afamehy ny lohan' ny ma-
rary. 2 # —, Manisy tampi-maso. — les
yeux à quelqu'un. Manisy tampi-maso
olona. 3* —, Manenjana. —un arc. Ma-
nenjana tsipfka.
BANDEROLE, sf. Saina madinika, fa-
neva.
BANDIT, sm. Jiolahy, rapiriorio, mpi-
ronireny.
BANDOULIÈRE, sf. Samboady. Por-
tez votre fusil en—. Ataovy «amboady
no fi tondra ny basinao.
BANLIEUE, sf. Ny manodidina ny re-
oivohitra.
BANNI» IB, adj. et s. Voaroaka, no-
roabina, nasesi-tany.
BANN1&RE, sf. !• Saina, saina misy
sary fi tondra amy ny procession. 2*
fig. Saina. Se ranger sous la— de quel-
qu'un, komba nysathan' olona.
BANNIR, va. 1* Mandroaka, manao
sesi-teny. On Ta banni. Noroahina,
nasesi-tany izy. 2° fig. Manesotra, man-
droaka. L'amour bannit la crainte. Ny
fitiavana manesotra, etc., ny tabotra.
BANNISSEMENT, sm. Fandroahana,
sesi-tany.
BANQUE, sf. Trano fampanjanaham-
bola, banky.
BANQUEROUTE, sf. Tsy fahaloavan-
trosa, fltondran-kitra, bankeroty. Faire
— . Tsy mahaloa volan' olona, milon-
dra kitra, manao bankeroty.
BANQUEROUTIER, 1ÈRE, s. Olo-
na manao bankeroty.
BANQUET, sm. Fihinanara-be.
BANQUETER, vn. Horaam-py lava,
manao vakim-borona.
BANQUETTE, sf. Dabolio.
BANQUIER, sm. Mpanao banky.
BAOBAB, sm. Bontôna.
BAPTÊME, sm. 1* Batemy, batisa. 2*
—, Fitsofan-drano.
BAPTISA, ÉE, p. Vita batemy, vita
batisa.
BAPTISER, va. Manao batemy. 2*—,
Mitso-draao. —une clocbe. Mitso-dra-
no lakolosy. 3° fig. Manampo-drano. —
le lait. Manampo-drano ny ronono.
BAPTISMAL, ALE, adj. Momba ny
batemy. Eau baptismale. Rano fanao-
vana batemy. Fonts baptismaux. Ta-
vy lebibe ûtoeran-drano fanaovana 6a-
temy.
BAPTISTÈRE, sm. Trano fanaovam-
batemy.
BAQUET, sm. Tavy hazo.
BARAGOUIN, sm. Beroberoka, baiko.
BARAGOUINAGE, sm. Fiboredeha-
na-
BARAGOUINER, vn. Miberoka, mi-
baiko.
—, va. Miboredika.
BARAGOUINEUR, BUSE, s. Mpi«
boredika.
BARAQUE, sf. Trano tomboka, trano
bongo.
BARBARE, adj. et s. 1* Ifasiaka. Des
soldats barbares. Miaramila masiaka.
2*—, Baribariana, adala, dia. Les peu-
ples barbares. Ny firenena baribaria-
na, etc. 3°— , Manta. Style—. Laba-te-
ny mania.
BARBARIE, sf. 1° Hasiahana, haloza-
na. 2"— , Hadalana. 3°— , Hamanta.
BARBARISME, sm. Hadisoan-teny
mifanohitra amy ny fanao.
BARBE, sf. {• Volom-bava, volon-tsoma-
ka, volon-tsaoka, somotra, tretraka. Jeu-
ne bomme dont la — commence à pous-
ser. Tovolahy vao vaky somotra.— de
riz. Somo-bary.— de baleine. Somo-
trozona.— de maïs. Somo-katsaka, volon-
doban-katsaka.— d'un coq. Tref raa'ako-
bolaby. 2* fig. Rire dans sa— . Mibimoki-
moka. Faire la— à quelqu'un. Mihoatra
olona, maudresy lahatra olona.
BARBET, ETTE, s. Âlika kely lava
volo.
BARBICHE, sf. Somotr' osy, volom-ba-
van' osy.
BARBIER, sm. Mpanaratra volom-ba-
va.
BARBOTER, vn. Misotrasotra. Le ca-
nard barbote dans l'eau. Misotrasotra
amy ny rano ny vororabazaha.
Digitized by
Google
BAR
— 74 —
BAS
BARBOUILLAGE, sm 1* Hoso-doko
ratsy, soratra mifotetaka. 1° fig. Fibore-
dika.
BARBOUILLER, ra 1° Manafotetaka,
manasolotika, manasotitika.— une porte
avec de la boue. Manafotetaka, etc., va-
ravarana amy ny fotaka. 2* — , Manao ra-
tsy hoso-doko,— soratra mifotetaka.—
un mur. Manao ratsy hoso-doko ny
rindrina.— du papier. Manao soraJra
mifotetaka. 3* fig. Miboredika. Il n'a
fait que — en parlant. Niboredika be
hiany izy nony niteny.
8e barbouiller, vpr. Manafotetaka ny
tonany, manasolotika—, manasotitika—.
BARBOUILLEUR, sm. I* Mpanao ra-
tsy hoso-doko,— soratra mifotetaka. 2*
fig. Mpiboredika.
BARBU, UE, adj. Somorina, be somo-
tra, be volom-bava.
BARDÉ, ÊE, adj. Mifono, miakanjo.
Soldat— de fer. Miaramila mia&an/ovy.
BARDE AU, sm. Kapila hazo atafo trano.
BARDOT, sm. Ramole kely.
BARIL, sm. Barika kely.— de poudre.
Barika Aeiim-banja, pipa.
BARIOLAGE, sm. Fipontimpentina.
BARIOLÉ, ÉE, adj. Mipentimpentina,
bemiray. Mur—. Rindrina mipentim-
pentina. Habit—. Akanjo bemiray.
BARIOLER, va. Manisy pentimpenti-
na, mampipentimpentina.
BAROMÈTRE, sm. Barometra.
BAROMÉTRIQUE, adj. Momba ny
barometra.
BARON, sm. Andrian-tompom-bodivo-
na.
BARONNE, sf. Andriambavy tompom-
bodivona, vaâin* ny baron.
BARONIE, sf. Vodivonan'ny baron
na baronne.
BAROQUE, adj. Gomme Bizarre.
BARQUE, sf. Lakan-drafltra. Conduire
la—. Manamory lakana ; fig. mitondra
raharaha.
BARRAGE, sm. Toho-drano, fanampe-
nan-dâlana.
BARRE, sf. t* Hazo boribory na zana-
kazo, anjaka, tsivalan-kazo. — de fer.
Anja-by. Il — à mine. Baramina, fanoto
vy. La — du gouvernail. Ny talion' ny
fauamory. 2*—. Valamena. Il a été cité à
la — du tribunal. Nalaina hankao amy
ny valamena izy. 3"—, Tsfpika, tapa-
mahîtey. Faites une — sous ces trois
mots. Tsipiho ireo teny telo ireo. Cet
élève ne fait encore que des barres. Io
mpianatra io tsy mbola manao afa-tsy
tapa-mahit8y. 4 # — , pi. Kilalaon* ny an-
kizy mifampiandany hifampisambotra,
BARREAU, sm. Anja-by na hazo ma-
mala, tsivalana, Les barreaux d'une fe-
nêtre. Ny anja-by mamala varavaran-
kely. Les barreaux d'une chaise. Ny
teiua/an-tseza. 2° fig. Raharahau' ny
mpisolo va va. Il est entré dans le — .
Tonga mpisolo vava izy.
BARRER, va. Manidy amy ny tsivalan-
kazo, manampina, mamono. — une porte.
Manidy varavarana amy ny tsivalan*
kazo. — un chemin. Manampina, ma-
mono làlana. — un mot. Mamono so-
ratra.
BARRICADE, sf. Tampin-dalana nia*
rovan-tena.
BARRICADER, ra. Manisy tampin-
dâlana hiarovan-tena, manisy korontana
— . — une rue. Manisy tampin-dàlana
hiarovan-tena. — une porte. Manisy
korontana amy ny varavarana hiaro-
van-tena.
Se barricader, vpr. Manisy tampin-dâ-
lana hiarovan-tena, mitampim-baravara-
na. 2° fig. Mihiboka, mifahy, mihizina.
Il se barricade chtez iui pour ne voir
personne. Mihiboka, etc., aoaminy izy
mba tsy hahita olona.
BARRIÈRE, sf. 1° Vala, rova. La — du
chemin de fer est fermée. Mihidy ny
valan' ny lalam-by. 2°— , Fiarovana. Les
Alpes forment une — naturelle entre la
France et l'Italie. Ny tendrombohitra Al-
na dia /?arouam-bita manelanelana any
Frantsa sy Italia. 3"—, Vavahadin-tanà-
na. Il s'est arrêté aux barrières de Pa-
ris. Nijanona tao amy ny vavahadiny
Parisy izy. 4° fig. Fetra, sakana. Il faut
mettre des barrières à sa puissance. Tsy
maintsy hoferana ny fahefany. Mettre
des barrières à Ja licence. Misakanany
filibàna.
BARRIQUE, sf Barika,
BARYTON, sm. Fasin-kira.
BAS, BASSE, adj. 1* Iva, fohy, amba-
ny, malemy, marivo, mitambotsotra, ni-
dina, nisintona. Cette chaise est trop
basse. Iva loatra ily seza ity. Homme de
basse stature. Olona fohy. La basse Egyp-
te. Ny Ejipla ambany. Votre voix est
trop basse. Ambany loatra ny feonao.
Parler à voix basse. Miteny malemy. La
k.
Digitized by
Google
BAS
— 75
BAS
rivière est basse. Marivo ny renirano.
La marée est basse. Nitambotsotra, ni-
difia, nisintona ny ranomasina. H loc.
Faire main basse sur quelque chose.
Mandroba, mamabo zavatra. Paire main
basse sur les ennemis. Mandripaka,
mandambana, mandringana ny fahavalo.
Avoir l'oreille basse. Mangaihay, mena-
tra. Il a l'oreille basse. Àmbany ny san-
gany. Avoir la vue basse. Pahina. En-
fant en— âge. Mbola zaza. Messe basse.
Lamesa tsy hiraina. 2° fig. Iva, ambany,
tsy mendrika, tsy manjary, mora. Le—
peuple, les basses classes. Izay ambany
toetra. Qui est d'une basse extraction.
Iva, ambany razana. Basse flatterie.
Pandokafana tsy mendrika. 8tyle— .
Laha-teny tsy mendrika, tsy manja-
ry. Acheter à — prix. Mividy mora.
Bas, adv. 1° Iva, ambany, lalina. Cet oi-
seau vole—. Iva, ambany fanidina io
vorona io. Creusez plus — . Hadio am-
bany, lalina kokoa. 2° fig. Iva, ambany,
reraka. Le malade est fort — . Iva, am-
bany ny ain'ny marary, rerafca dia re-
raka ny marary. || loc. Mettre — . Mite-
raka, mametraka, manolotra. La chien-
ne a mis—. Niteraha ny alikavavy.
Mettre— les armes. Mametraka, ma-
nolotra fladiana. Mettre chapeau — .
Mipoa-tsatroka, mipotra-tsatroka, miala
satroka.
A bas, loc. adv. Ambany. Il loc. Mettre
à — . Manongana, mandrava, maneso-
tra.
— ! int. Ambanio! Ajanôny! Aoka ho
levona 1
Ici-bas, loc. adv. Aty an-tany aty.
Lfc-bas, loc. adv. Any, ary, iry, iroka-
tra, iroa, irery.
Bu bas, loc. adv. Ambany. Il est en—.
Ao ambany izy. || loc. Tomber la tète
en—. Mianjera mitsingoloka. 8e tenir
droit la tète en — et les pieds en haut.
Manao tsingolo-batita, — akondro lava.
BAS, 8m. 1* Fanambâny, ambany, vo
dy, moron-tongotra. Le— d'un escalier.
Ny fanambanin' ny tohatra. Le— d'u-
ne page. Ny fanambâny, ny am6a-
nin' ny pejy, ny vody pejy. Il habite
au— de la montagne. Monina ao am-6o-
din' ny tendrombohitra izy. Le— d'un
habit. Ny moron-tongotr' akanjo. 2 # — ,
Bà. Porter des—. Mibé.
BASALTE, sm. Vatovy.
BASALTIQUE, adj. Misy vatovy.
BASANE, sf. Hoditr' ondry voavoatra.
BASANÉ, ÉE, adj. Zarazara boditra»
mivaloarika, mivaiomainty. Comme HX-
hé.
BASANER, va. Mampivaioarika, mam-
pivalomainty.
Se basaner, vpr. Mivaloarika, mivaio-
mainty.
BASCULE, af. f Antsavily. 2°— , Liva-
tra.
BASE, sf. 1* Vody, fanambâny, fototra.
La— d'un clocher. Ny vody tranon-da-
kolosy, ny fanambâny, ny fototry ny
tranon-dakolosy. De la— au sommet.
Hatrany am-bodiny, hatramy ny /a-
nambany, etc., ka hatrany an-tampony.
2° fig. Pototra, fiankinana.
BASER, va. Manankina.
Se baser, vpr. Miankina. Se— sur des
faits incontestables. Miankina amy ny
zavatra tsy azo lavina.
BAS-FOND, «m. f Tany lempona. 2*
—, Hanomasina marivo. Nous échouâ-
mes sur un—. Hendrika tao amy ny ra-
nomasina marivo izahay.
BASILIC, sm. 1° Kiranjay vazaha. 2°— ,
Karazan' androngo.
BASILIQUE, sf. Karazan-trano leglizy
lehibe sasany.
BASQUE, sf. Rambon* akanjo.
BASSE, 8f. Beso, ambaviny. Les basses
du Valiha. Ny ftesom-baliha, amba-
tum-baliha, domatiny.
BASSE-COUR, sf. Tokotany fltoeram-
biby ûompy.
BASSEMENT, adv. Ambany, tsy men-
drika.
BASSESSE, sf. Fahivana, fahambania-
na, tsy fahamendrehaoa. Ne lui repro-
chez pas la — de sa naissance. Aza ma*
niny azy noho izy iva, ambany razana. Il
s'est conduit avec—. Tsy mendrika ny
nataony.
BASSET, sm. Karazan' alika mpihaza
iva dia.
BASSIN, sm. !• Tavy, tavin-drano, lo-
via. 2° —, Lela mizana. 3* —, Dobo, ka-
mory. 4° —, Tany lemaka hodidinin' ny
tendrombohitra. 5° —, Tany vakin' ny
ony anankiray hatramy ny lohany ka
hatramy ny vavany.
BASSINER, va. Mamana fandriana
amy ny bassinoire.
BASSINET, sm. Sofim-basy.
BASSINOIRE, sm. Famanam-pandria-
na.
Digitized by
Google
BAL
— 76 —
BAT
BASTINGAGE, sm. Arofanina mano-
didiaa ny sambo.
BASTION, «m. Manda.
BASTONNADE, sf. Fikapohana amy
ny iehina.
BASTRINGUE, sf. Fan4ihi*ana tsy
mendrika.
BAS- VENTRE, «m. Kibo malemy, va-
niana, andobavaniana.
BÂT, sm. f Lasely ametrahana entana.
2* fig. Il sait où le — le blesse. Fantany
izay mampalahelo azy ; kibo mikorarai-
ka ka ny tompony no mahalala azy.
BATAGLAN, sm. Forongo manahirana.
BATAILLE, sf. Ady. Livrer — . Miady.
Périr sur le champ de — . Maty an' ady.
Ranger une armée en — . Mandabatra
ny mpiady.
BATAILLER, vn. Miady vava, raifan-
ditra, mifanjihitra.
BATAILLEUR, EUSE, a. Mpiady va*
va, mpifanditra, mpifanjihitra.
BATAILLON, sm. Antoko miaramlla
misy compagnie efatra.
BÂTARD, ARDE, adj. Niharatsy.
Olivier — . Fototr' oliva niharatsy.
—, adj. et a. Zazasary, zana-dranitra.
BATEAU, sm. Lakan-drafltra lehibe,
sambo. — à vapeur. Sambo sitimo.
BATELAGE, sm. "Fitaterana entana
amy ny lakan-drafltra.
BATELEUR, EUSE, s. Olona kinga
tanana, mpampfbomehy an-danonana,
mpanao dihim-bazaha.
BATELIER, 1ÈRE, a. Mpanamory la-
kan-drafitra, mpivoy lakana.
BÂTI,IE, p. et adj. 1» Voaorina, tafaori-
na, naorina, natao, narafitra. 2 # fig. Hom-
me bien — . Olona tsara bika. Homme
mal — . Olona ratsy bika.
BÂTIMENT, sm. 1-Trano. 2* —, Sam-
bo. — marchand. Sambo mpivarotra.
BÂTIR, va. Manorina, manao, mandra-
fitra. — un pont. Manao, mandrafitra
tetezana.
Se b&tir, vpr. Aorina, atao, arafitra.
BÂTISSE, sf. Fanorenana, fandrafe-
tam-bato, rafl-bato.
BATISTE, sf. Lamba rongonim-bazaha
madinika.
BÂTON, sm. Tehina, langilangy, kibay,
taho. — pastoral. Tehin' ny eveka. Gros
— . Langilangy, kibay. —de bannière.
Tafton-tsaina. 2-—, Zavalra lavalava.—
de cire. Loko lavalava fanombohan-ka-
86. 3 # fig. Il sera mon— de vieillesse. Izy
no hiankinako amy ny fahanterako. Tra-
vailler à bâtons rompus. Miatoato, ma-
nao tsidi-pahitraamy ny raharaha. Met-
tre des bâtons dans la roue. Manampon-
tsampona.
BÂTONNER, va. Mikapoka amy ny te-
hina.
BÂTONNIER, sm. Lehiben'ny mpisolo
vava.
BATTAGE, «m. Fivelezam-bary, vely
vary.
BATTANT, sm. î« Kiborin-dakolosy. 2«
—, lia varavarana. H loc. Porte à deux
battants. Varavarana kopa-droa.
BATTANT, ANTE, adj. Mivatravatra,
mively, veiona. Pluie battante. Orana
mivatravatra. Les soldats sortirent tam-
bour—. Veiona ny langorony tamy ny ni-
voahan'ny miaramila. 2* fig. Ii les mène
tambour—. Mafy ny itondrany azy ireo.
BATTE, sf. Fitotoan-tany.
BATTEMENT, sm. Fitehaka, flkopaka.
fitepotepo.— de mains. Fitehaka.— d'ai-
les. Fikopakopaky ny elatra.— de cœur.
Fitepotepon' ny fo.
BATTERIE, sf. Batery, tafondro maro
voaomana hiadiana. Dresser une—. Ma-
nao batery, manomana tafondro ma-
ro hiadiana. — électrique Batery. ||
loc. — de cuisine. Fanaka fandrahoana.
Dresser ses batteries. Manao izay haha-
vitana raharaha.
B ATTEUR,sm. Mpamely, mpively, mpi-
vely vary.
BATTOIR, sm. Fikapohan-damba sa-
sana.
BATTRE, va. f Mikapoka, mameiy,ma r
nisy, mamono, mively, manéntona, nri-
tavoka. —un chien. Mikapoka, mamo-
no alika. —quelqu'un à coups de poing.
Mamely, manisy totohondry olona.—
le riz. Mively vary.— le tambour. Mive-
ly langorony.— les œufs. Mikapoka ato-
dy. —le linge avec un battoir. Mikapo-
ka lamba amy ny hazo fanasana.— le lin-
ge en le frappant contre une pierre. Ma-
nôntona lamba.— une naite pour Tépous-
seter. Mikapoka, mitavoha tsihy. 2*—,
Mipasoka, mitety, manonta.— les cartes.
Mipasoha karatra. —la plaine. Mite*
ty ny tany iemaka. —monnaie. Manon-
ta vola. || loc. —le pavé. Miriorio. —la
mesure. Manao, mitana ban-kira. 3* fig,
Mandresy, mahafaly. Nous avons bat-
tu nos ennemis. Resintsika ny fahava-
L,
Digitized by
Google
BEA.
BEA
lontsika. Il me bat toujours au domino.
Mat in y domy mandrakariva aho. H toc.
— la campagne. Mirediredy. —le fer
quand il est chaud. Mampandroso ny
rabaraha diény mbola mafana.
— -, vn. Mitehaka, mikopakopaka, mi tepo-
tepo, mively. velona. —des mains. Mi-
tehaka. — des ailes. Mikopakopaka
elatra. Le cœur bal. Mi tepo tepo ny fo.
— du tambour. Mively langorony. Le
tambour bat. Velona ny langorony. ||
loc. — de l'aile ou d'une aile. Tapaka
elatra ankila, mikorefarefa.
Se battre, vpr. Mifampikapoka, mifa-
mely, miady. 8e — à coups de pied.
Mifamely diamanga. Il se bat bien.
Miady amin-kerim-pô izy.
BATTU, UB, p. et adj. 1* Voakapoka.
nokapohina, voavely, novelesina, nasia-
na, voavono, novonoina, voatontona, na-
tontona, voatavoka, notavohana. 2* — ,
Voapasoka, nopasohina, voatety, notete-
zina, iantontana, ianjerana, masaka,
reloua. Rocher— par les flots. Vato
iantontana, ianjeran' ny onja. Che-
min—. Lala-masafca, velona. 3* fig.
Resy, noresena, maty.
BATTUS, êf. Fikatsakatsahana biby
any anaty ala.
BAUDET, am. 1° Ampondra, boriky. 2°
fig. Dondrina, donendrina, tonendrina,
donàna velona, taraiky, donto saina.
BAUDRIER, am. Samboadin-tsabatra.
BAUME, am. 1* Ditin-kazo manitra. 2*
fig. Fanalana alahelo.
BAVARD, ABBB, adj. et s. Basivava,
maro vava, mpitaria, tsaontsaom-bava.
BAVARDAGE, am. Habasiam-bava,
fitaria, tsaontsaom-bava, flaaontsaom-
bava.
BAVARDER, vn. Mitaria, mitsaon-
tsaom-bava.
BAVE, sf. Ivy, vorim-bava.
BAVER, vn. Raraka ivy, mandoa vory.
BAVETTE, sf. Tantin* ivy.
BAVEUX, BUSE, adj. Raraka ivy.
BAYER, vn. 1° Misanasana vava, mi-
tanatana vava. %• fig. —aux corneilles.
Mitanânaka, misan&ka, mivanàka, mi-
Un âka.
BAZARD, am. Tsena.
BAANT, ANTE, adj. Misanasana, mi-
tanatana. Le lion vint à lui la gueule
béante. iVtsanasana, nitanatana vava
nanatona azy ny liona. Gouffre—. Te-
vana mt'lanafana.
BÉATIFICATION, sf. Fananganana
ho sambatra any an-danitra.
BÉATIFIER, va. 1° Manangana ho sam-
batra any an-danitra, 2* fig. Mahasam-
batra.
BÉATIFIQUE, adj. Mahasambatra any
an-danitra. Vision—. Fahitana an* An-»
driamanitra izay manaaamoafra any
an-danitra..
BAAÏITUDB, êf. Fahasambarana, fa-
hafinaretana.
BEAU ou BEL, BELLE, adj. f Tsa-
ra tarehy, — bika,— endrika.bikâna. Bel-
le femme. Vehivavy tsara tarehy, etc.
2*—, Mahafinaritra, tsara, madio, soa,
kanto, be.— jardin. Tanimboly mahafi-
naritra. Le temps est—. Tsara ny andro.
—ciel. Lanitra madio. —discours. Laha-
-teny mahafinaritra, tsara, soa, kan-
to. Une belle fortune. Harem- 6e. || (oc.
Il a fait un— mariage. Nambioina tamy
ny Amambadiana izy. Avoir—. Nadia....
aza. On a— cacher ses fautes, la consci-
ence les reproche toujours. Na dia afe-
nina aza nyhadisoana, ny fleritreretana
maniny mandrakariva.
— , sm. Ny tsara tarehy, ny mahafinaritra,
ny soa.
Bel et bien, loc. adv. Mihitsy, tokoa. Il
le fit—. Nanao izany mihitsy, etc., izy.
De pltta belle, loc. adv. Mahery manao
indray. n se mit à boire—. Nahery ni*
sotro indray izy.
En beau, loc. adv. Ho tsara. Voir tout
en—. Manao ny zavatra rehetra ho tsara.
Tout beau, loc. adv. Moramora. Tout—,
ne vous tachez pas. Moramora, fa aza
tezitra hianao.
BEAUCOUP, ado. 1* Be dia be, be, be*
tsaka, maro, seseheoa, mahery, fatratra,
maty. Il a récolté— de riz. Nahavokatra
vary bediabe,betsaka, sesehena izy.—
de gens pensent ainsi. Be, betsaka, ma-
ro, sesehena ny olona mihevitra toy iza-
ny. Il donne— aux pauvres. Manome be
ny mahantra izy. Il mange—. Mahery
homana izy. Il s'applique— à l'étude.
Milozoka fatratra, mafy amy ny flâna-
rana izy. 2 é — , La vitra. Ce chemin est-
plus facile que l'autre. Ity lalana ity
mora lavitra noho iry. 3° —, Zavatra
lehibe. C'est — que de commencer. Za-
vatra lehibe ny manomboka.
BEAU-FILS, sm. 1* Zanakalahin' ny
vady. 2 # — , Vinantolahy.
BEAU-FR&RE, am. Zaodahy.
Digitized by
Google
BEL
— 78 —
BÉtf
BEAU-PÈRE, sm. Raikely. 2» — , Ra-
fozandahy.
BEAUPRÉ, sm. 8alazana amy ny loha-
sambo.
BEAUTÉ, sf. [• Hatsaran-tarehy, hatsa-
ram-bika. 2° —, Haflnaritra, hatsara,
hatsarana, hadio, hasoa, hakanto. — des
fleurs. Haflnaritra, hatsara, hasoa,
hakanton' ny voninkazo.
BEC, «m. 1* Vavam-borona. Le héron
au — pointu. Ny vano tsoky raua. 2 # —,
Tendro, vava. — de plume. Tendron-
delà penina. —de lampe. Vaua fanaovan-
jiro. 3 # fig. Vava, teny. Cet homme a
bon — ou le — affilé. Marani-baua io
lehilahy lo. Donner un coup de — à quel-
qu'un. Manindrona olona amy ny teny.
|| loc. Avoir— et ongles. Mahay miaro
tena. Tenir quelqu'un le — dans l'eau.
Mampanantena tsy misy, mam pi 11 la fi la,
mampitambitamby. Blanc— . Tanorafa-
nahy. — de lièvre. Sima ; hasimana. —
d'âne. Bedâna.
BÉCASSINE, sf. Kitanotano.
BÊCHE, sf. Angady, fangady. Vieille
— . Angady, etc., mondro.
BÊCHER, va. Miasa, mihevo, mitran-
draka. Voy. Piocher.
BECQUÉE, sf. Kamahana. Donner la
— . Afamahana.
BECQUETER* va. Manaingoka, mi-
tsaingoka. mitsindroka. — des fruits.
Manaingoka, mitsaingoka voankazo.
— des grains de riz. Mitsindroka vary.
Se becqueter, vpr. Mifanaingoka, mi-
fampitsaingoka.
BEDAINE, sf. Kibo be.
BÉGAIEMENT, sm. Fibadabadâna,
flambatrambarana.
BÉGAYER, vn. 1* Mibadabada, miam-
batrambatra. 2° fig. Miakaka, miakana-
kana, miambakamoaka. Voy. Balbutibr.
—, va. Miana-miteny.
BÈGUE, adj. et a. Bada lela, mpibada-
bada, mpiambatrambatra.
BEL, BELL E, V oy. Beau.
BÊLANT, ANTE, ad;. Mibarareoka.
BÊLEMENT, sm. Fibarareoka.
BÊLER, vn. Mibarareoka.
BELETTE, sf. Biby mitovitovy amy ny
kionkiona.
BÉLIER, sm. Ondrilahy.
BELLE-DE-NUIT, sf. Folera, bela-
kariva.
BELLE-FILLE, sf. 1* Zanakavavin'
ny vady. 2* — , Vinantovavy.
BELLE-MÈRE, sf. 1° Rafozambavy.
2 # — , Renikely.
BELLE-SŒUR, sf. Zaobavy.
BELLIGÉRANT, ANTE, adj. Mia-
dy, mifanafika. Puissances belligéran-
tes. Fanjakana miady, mifanafika.
BELLIQUEUX, EUSE, adj. Mpiady,
tia ady, mahery an'ady. Prince— .M pan-
jaka mpiady, etc.
BELLOT, OTTE, adj. Mahafatifaty.
Enfant—. Zaza mahafatifaty.
BELVÉDÈRE, sm. Tiiikambo, trano
heva fitazantazanana.
BÉNÉDICTION, sf. f Tso^rano, fl-
tsofan-drano. Donnez-moi votre — . O-
meo tso-drano, tsofy rano aho. 2°— ,
Fitahiana, fanambinana. Je répandrai
sur vous mes bénédictions. Harotsako
aminareo ny fitahiako, ny fanambU
nako.
BÉNÉFICE, sf. Tombo, tombom-baro-
tra, zavatra mahasoa. J'ai fait un— d'u-
ne piastre. Nahazo iombony, tombom*
barotra ariary aho. Tout a tournée son
— . Nahasoa azy ny zavatra rehetra.
BÉNÉFICIER, vn. Mahazo tombo.
BENÊT, adj. et sm. Tonendrina, ketrl*
na, zanakalo.
BÉNÉVOLE, adj. Tsy terena, manao
an-tsitra-pô. Auditeur—, Mpihaino ton-
ga tsy terena. *
BÉNÉVOLEMENT, adv. An-tsitra-
pô. Il a lait cela — . Nanao izany an-
tsitra-pô izy.
BÉNI, IE, p. 1* Voatso-drano, no tso fin-
ci rano. 2°— , Voatahy, notahina, nambi-
nina, nohasoavina. 3 # — , Nisaorana.
BÉNIGNEMENT, adv. Amin-kale-
mem-panahy.
BÉNIN, IGNE, adj. f Malemy fana-
hy, m o raina, morabe. Il n'est pas d'hom-
me plus— que lui. Tsy misy olona ma*
lemy fanahy, etc., tahaka azy. 2°— ,
Rainazy. Maître — . Tompo rainazy. 3 #
—, Malefaka. Fièvre bénigne. Tazo ma-
lefaka.
BÉNIR, va. 1* Mitso-drano. —une église,
un enfant. Mitso-drano trano flvavaha-
na, zaza kely. 2*—, Mitahy, manam-
bina, manasoa. Que Dieu vous bénisse.
Hotahina, hambinina, hohasoavin*
Andriamanitra anie hianao. 3°— , Misao-
tra. Bénissons Dieu du bien qu'il nous a
l
Digitized by
Google
BES
— 79 —
BIE
fiait. Isaorintsika Andriamanitra amy
Dy zava-tsoa nataony tamintsika.
BJÈNIT, ITE, p. et adj. Voavavaka, voa-
hasina, voatso-drano, notsofln-drano.
Eau bénite. Rano voavavaka, voahasi-
na. Pain—. Mofo voatso-drano.
B£NITI|SR, sm. Fitoeran-drano voaha-
sina.
B&QUTLLE, sf. Tobin' ny mandringa
misy tohan-kelika.
BERCAIL, «m. Valan* ondry.
BERCEAU, sm. 1* Fandrian-jaza. (] loc.
Enfant an—. Zaza rano. Dès le—. Hatry
ny fony kely. 2 # — , Àlokaloka. —de lianes.
Alohalo-bahy. 3* — fig. Fiandohana.
Cette contrée fut le— de la civilisation.
Izany tany izany no niandohan' ny sivi-
lizasiooa.
BERGER, va. 1* Mandrotsirotsy zazaao
anaty fandriany. 2* fig. Mampanantena
tsy misy.
Se bercer, vpr. Manantena tsy misy.
BERCEUSE, sf. Mpandrotsirotsy zaza
ao anaty fandriany.
BERGER, ÈRE, s. Mpiandry ondry.
BERGERIE, sf. Valan* ondry.
BERLUE, sf. Fanjambena, firendriren-
dry, fandrendrirendry. Il a la—. M an-
jambena, mirendrirendry, mandren-
drirendry nymasony; fig. diso hevitra
izy.
BERNER, va. Mananihany, manesoeso.
BESACE, 8f. Kitapon* ny mpangataka.
BESICLES, 8f. pi. Solomaso.
BESOGNE,»/. Raharaha, lahasa, asa. Il
va vite en—. Haingam-panao raharaha,
lahasa, haingam-piasa izy. || loc. Il fait
plus de bruit que de—. Lasan-ko vavany
izy.
BESOIN, «m. f Izay ilaina, izay tokcmy
hatao, izay tsy maintsy hatao, te.... Je
pourvois à ses besoins. Omeko azy izay
ilainy. lia— de repos. Tokony h ia la sa-
satra izy. J'ai— d'aller au marché. Tsy
maintsy hiantsena abo. J'ai— de dormir.
Te-hatory aho, 2'—. Fahantrana. II est
dans le—. Mahantra izy. 3°— ,pL Fi-
valanana.
An besoin, loc. adv. Raha ilaina. Vous
pouvez m'appeler au—. Mabazo miantso
aby bianao raha ilainao.
BESTIAL, ALE, adj. Hoatry ny biby.
BESTIALEMENT, adv. Hoatry ny bi-
by.
BESTIAUX, sm. pL Coramo Bétail.
BESTIOLE, sf. Biby kely. 2* fig. Zaza
kely fohy saina.
BÊTA, sm. Olona tsy manan-tsaina, —
donto saina.
BÉTAIL, sm. Biby manompo iray dia.
BÊTE, sf. Biby. — sauvage. Biby dia.
— féroce. Biby masiaka.
— , sf. et adj. Adala, donto saina, dona-
na velona, taraiky, tonendrina.
BÊTEMENT, ado. An-kadalâna.
BÊTISE, sf. Hadalana, badontoan-tsaina
fl taraiky. - '
BETTERAVE, sf. Betiravy.
BEUGLEMENT, sm. Pimâ, fltrena.
BEUGLER, vn. 1- Mima, mitrena. 2*
fig. Midradradradra.
BEURRE, sm. Hero-dronono, dibera.
BEURRER, va. Manisy dibera.
BÉVUE, sf. Hadisoan-kevitra tsy nahy.
BIAIS, sm. 1° Fisompirana, fibirioka,
fisolila, fisobilatra. Ce mur est de—. Mi'
sompirana, mibirioka io ampianta-
ny io. Coupez la planche en—. Didio
mtsomptrana, misolila, misobilatra
ny hazo fisaka. 2* fig. Fiolakolaka.
Vous n'obtiendrez rien si vous ne pre-
nez pas uu— . Tsy hahazo na inona na
inona hianao raha tsy miolakolaka.
BIAISER, vn. t« Misompirana, mibirio-
ka, misolila, misobilatra. 2° fig. Mio-
lakolaka.
BIBASSE, sf. Bibasy.
BIBASSIER, sm. Foto-bibasy, bibasy.
BIBERON, sm. Fampinonoana.
BIBLE, sf. Baiboly, Soratra Masina.
BIBLIOMANE, sm. Mpitia boky loa-
tra.
BIBLIOPHILE, sm. Olona tia boky.
BIBLIOTHÉCAIRE, sm. Mpitandri-
na ny trano fanangonam-boky.
BIBLIOTHÈQUE, sf. !• Trano fanan-
gonam-boky. 2°— , Fitoeram-boky. 3*— ,
Boky voangona.
BIBLIQUE, adj. Momba ny Soratra Ma-
sina.
BICHE, sf. Serfavavy.
BICOQUE, sf. Trano bongo.
BIDET, sm. Soavaiy madinika.
BIDON, sm. Gamela lalina aty.
BIEN, sm. l°Soa, izay mahasoa, ny tsara.
Les biens et les maux se compensent. Mi-
fameno ny soa sy ny ratsy. Faire du — à
quelqu'un. Manao soa olona. La pluie fait
Digitized by
Google
BTE
— 80
BIL
du — aux plantations. Ny ranonorana
mahasoa ny voly. La science du — et
du mal. Ny fahalalana ny /«ara sy ny
ratsy. On m'a dit de lui beaucoup de
— . Nataon'ny olona tsara lazaina ta-
miko izy. 2°— , Fananana, harena. Ses
biens s'accroissent tous les jours. Mî-
tombo isan'andro ny fananany, ny Tia-
reny. Les biens terrestres passent, les
biens du ciel durent toujours. Mandalo
ny haren' ny tany, maharitra mandi'a-
kizay ny haren* ny lanitra.
Bien, adv. 1° Tsara, soa aman-tsara. Le
malade est assez — . Efa tsara tsar a, efa
mananonanona hiany ny marary. Il
s'est — acquitté de sa mission. Tantera-
ny («ara, soa aman- tsara ny raharaha
nanirahana azy. 2° — , Lavitra, dia...,
mahery, hiany, bedia be, betsaka, ma-
ro. Il est— différent de son frère. Hafa
lavitra noho ny rabalahiny izy. Il est-
malade. Marary dia marary izy. Il man-
ge— . Mahery homana izy. Je le veux—.
Tiako /liant/ izany. —des gens se trom-
pent. Be dia be, betsaka, maro ny olona
diso hevitra. 3°— , Sahabo, tokony. Il y
a — deux ans que je ne l'ai vu. Sahabo,
etc.* ho roa taona no tsy nahitako azy.
Bien que, loc. conj. Na dia... aza. Je
dois vous dire la vérité — qu'elle vous
soit désagréable. Tsy maintsy milaza ny
marina aminao aho na dta mahasoso-
tra anao aza.
BIEN-AIMÉ, ÉE, adj. et a. Malala,
tiana indrindra, tsy foy.
BIEN-ÊTRE, sm. Fiadanana, hasala-
mana. Il jouit du—, Miadana izy. Sen-
tir du — . M iadan-tsaina, salama.
BIENFAISANCE, sf. Hazavam-pô, ha-
tsaram-pô, fanaovan-tsoa.
BIENFAISANT, ANTE, adj. Mazava
fo, tsara fo, manao soa. 2 # — , Mahasoa,
mahatsara. Pluie bienfaisante. Ranono-
rana mahasoa, etc.
BIENFAIT, sm. Soa, zava-tsoa. Les
bienfaits de Dieu. Ny aoa, etc., avy a-
min' Ândriamanitra.
BIENFAITEUR, TRIGE, a. Mpanao
soa.
BIEN-FONDS, sm. Tany na trano izay
ananana.
BIENHEUREUX, EUSE, adj. 1«
Sambatra dia sambatra. 2 # — , Sambatra
any an-danitra.
BIENNAL, A LE, adj. Maharitra roa
taona. Emploi—. Raharaha maharitra
roa taona.
BIENSÉANCE, sf. Ny mety, fomba tsa-
ra, fanao tsara, fahaizana miaina. Obser-
ver les bienséances. Manao araka ny
mety, fomba tsara, fanao tsara, ma*
hay miaina. Cela est contre la—. Tsy
araka ny mety, ny fomba tsara, ny fa-
nao tsara izany.
BIENSÉANT, ANTE, adj. Mety.
BIENTÔT, adv. Raha afaka kelikely, ve*
tivety, baingankaingana, atohoato. Je re-
viendrai—. Hiverina raha, afaka keli"
kely, etc., aho.
BIENVEILLANCE, sf. Fitiavana. Il
m'a reçu avec—. Nandray ahy tamim-
pitiavana izy.
BIENVEILLANT, ANTE, adj. Mam-
piseho fitiavana.
BIENVENU* UE, adj. et a. Mahay avy,
tsara fihavy, raisins an-kafaliana. Vous
êtes le—. Mahay avy, etc., hiahao.
BIENVENUE, sf. Fahatongavana soa
aman-tsara.
BIÈRE, sf. 1* Labiera. 2 e —, Yata flleve-
nana.
BIFFER, na. Mamono soratra.
BIFTECK, sm. Ilikena natono, tonon-
fcena, bifteka.
BIFURCATION, sf. Fisampanana.—
d'un chemin. Fisampanan-dalana.
BIFURQUER (SE), vpr. Misampana.
BIGAME, adj. et a. Mpampirafy.
BIOAMIE, sf. Fampirafesana.
BIGARRÉ, ÉE, adj. Misoratsoratra
hoatry ny bemiray.
BIGARRER, na. Manao sadasada be
hiany.
BIGARRURE, af. Fisoratsoratra hoa-
try ny bemiray.
BIGOT, OTE, adj. et s. Mpivavaka di-
so ohatra.
BIJOU, sm. \* Firavaka, ravaka. 2* fig.
Zaza kely tsara tarehy.
BIJOUTERIE, sf. Fivarotam-piravaka.
BIJOUTIER, 1ÈRE, a. Mpanao na
mpivarotra firavaka.
BILAN, sm. Filazana ny miditra sy ny
mivoaka amy ny varotra.
BILBOQUET, sm. Karazan-kilalaon*
ankizy.
BILE, sf. 1* Ranon* afero. 2* fig. Hate-
zerana. Décharger sa—. Mampiseho ny
hatezerana.
BILIEUX, EUSE, adj. et a. l'Beranon*
afero. 2' fig. Saro-po.
i
Digitized by
Google
mv
81 —
BLA
BILLARD, sm. Karazam-pilokàna.
BILLE, sf. Kanety.
BILLET, sm. Taratasy .kely ampiton-
draina, taratasy kely, karatra.— d'entrée.
Taratasy, karatra fidirana.— de ban-
que. Taratasy vola.
BILLEVESÉE, sf. Zavatra tsinontsi-
nona, hevi-d ravina.
BILLION, sm. Arivo tapitrisa.
BILLON, sm. Farantsa kely varahina.
BILLOT, «m. Akalana, akala-manta.
BINER, va. Manao lamosa Indroa indray
andro.
BINOCLE, sm. Solomaso, masolavitra
roa fijerena,
BIOORAPHB, sm. Mpanoratra ny tan-
taran* olona.
BIOGRAPHIE, sf. Tantaran* olona.
BIPÈDE, sm. et acij. Roa tongotra.
BIS, ISE, adj. Manjamavo. Pain—. Mo-
fo manjamavo.
BIS, artv. Indroa, fanindroany. Crier—.
Mampanao fanindroany ; manab hoe :
Avereno.
BISAÏEUL, sm. Rain' ny raibe na ny
renibe.
Bisaïeule, sf. Renin' ny raibe na ny re-
nibe.
BISANNUEL, ELLE, adj. Maharitra
roa taona.
BISBILLE, sf. Adiady, fanditra.
BISCORNU, UE, ad;. Hafaliafa. Idée
biscornue. He vitra hafahafa.
BISCOTIN, sm. Biskoitra madinika,
mofon-jaza.
BISCUIT, sm. Biskoitra, mofo raafy.
BISE, sf. !• Rivotra avy avaratra. 2*
fig. Ririnina. Quand la — ■ fut venue.
Nony tonga ny ririnina.
BISEAU, sm. 1° Sisin-javatra solila.
Etre en—. Misolila. 2 - — , Fandra-dahy.
BISMUTH, sm. Bizimofo.
BISON, sm. Karazan" ombimanga.
BISQUER, vn. Sosotra, tezitra.
BISSEXTIL, ILE, adj. Manan-tombo
andro iray. Année bissextile. Taona
manantombo andro iray.
BISTOURI, sm. Antsy fandidian' ny
dokotera.
BITUME, sm. Karazan-javatra mora
mirehitra hoatry ny soii-tany.
BIVOUAC, sm. Toby tsy misy lay. .
BIVOUAQUER, vn. Mitoby tsy misy
lay»
BIZARRE, ad). Hafahafa, hafa fandry,
manao hafahafa, mandry manokana no*
ho ny be. Mode—. Lamody hafahafa.
C'est un jeune homme—. Tovolahy ha*
fahafa, etc., izy,
BIZARREMENT, adv. Hafahafa.
BIZARRERIE, sf. Hahafahafa, fanao
vana fomba hafahafa.
BLAFARD, ARDE, adj. Hatsatra»
matroka, vasoka, mitsilopilopy, milopi*
lopy. Teint—. Tarehy hatsatra, matro-
ka, vasoka. Lueur blafarde. Fahaza*
vana mitsiiopilopy, milopilopy.
BLAGUE, sf. 1* Kitapo kely fltoeram-
paraky. 2° fig. Habasiam-bava> hambo-
hambo, lainga.
BLÂMABLE, adj. Mendrika hotsinf-
na, — hadidlna, manan-tsiny, manana
adidy.
BLÂME, sm. Tsiny, faniniana, adidy»
fanadidiana, fondro, soketa. Il ne méri*
te aucun—, Tsy mendrika hotsinina>
hadidina» Isy manan-Zstri»/ amam-po/i*
dro t tsy manana adidy izy. Il a encou-
ru un— sévère de ses parents. Nahazo
tsiny amam-pondro tamy ny ray aman*
dreniny izy. — injuste. Soketa.
BLÂMER, va. Manlny, manadidy, ma*
nome tsiny, —adidy, —fondro, —soketa*
BLANG, ANCHE, adj. 1 e Fotsy, man-
gatsakatsaka, bolsatsaka, botsiaka, bobo.
Ses vêtements étaient blancs comme la
neige. Fotsy, nangatsakatsaka hoatry
ny oram-panala ny fllatlany. Il a la
peau très blanche. Fotsy dia fotsy,
mangatsakatsaka, botsatsaka, fotsy
botsiaka> fotsy bobo ny hodiny. T«rre
blanche. Tany fotsy, taniravo. 2*-*%
Madio, fotsy, tsy voasoratra. Lingo— .
Lamba madio. Papier — . Taratasy /b-
tsy, tsy voasorotra. || loc. Bncre blan*
cho. Ranomainty matsatso. Se battre à
armes blanches. Miady amy ny zava-
maranitra. Donner carte blanche a quel*
qu'un. Ma mêla olona hanaram-pô. Pas*
ser la nuit blanche» Tsy mahita tory»
tsy tsongoin-tory.
BLANC, 8m. 1* Ny fotsy. 2 # -*, Loko fo*
tsy. 3"— > Olona fotsy hoditra, vazaha,
4'— rTigetra. Tirer au— . Mikondry li+
getra. || — d'œuf. Tapotsin* atody. Le—
de l'œil. Famotsia*maso, tapotsi-maso*
— d'Espagne. Tsaoka malemy.
BLANCHÂTRE, adj. Somary fotsy,
BLANCHEUR, sf. Hafotsy.
BLANCHIMENT, sm. Pamotsiana*
Digitized by
Google
BLE
— 82 —
BOC
BLANCHIR, va. 1" Mamolsy, manoso-
doko fotsy. —du lil. Mamolsy foly. —
une muraille, Manoso-doko fotsy r'm-
drina. 2 e —, Manadio, manasa. — le lin-
ge. Manadio, etc., lamba. 3* ftg. Ma-
nala tsiny. L'avocat a su le — . Ny mpi-
solo va va nanala tsiny azy.
—, vn. Mihafotsy, mihabobo, raihafotsy
volo. II blanchit. Mihafotsy, mihabo-
bo ny volony, mihafotsy volo izy.
Se blanchir, vpr. Miala tsiny, midio.
Blanchissage, »m. Fanasana iam-
ba.
BLANCHISSANT, ANTE, ad}. Man-
gia-potsy. Les flots blanchissants. Ny
onja mangia-potsy.
BLANCHISSEUR, EUSE, s. Mpa-
nasa lamba.
BLANC-SEING, $>n. Taratasy vita So-
nia fotsïny ka apetraka amy ny olona
matmtoky.
BLASÉ, ÉE, n. et ad]. 1" Maty hena,
donto. tsy mahare intsony. Il aie palais
— . Maty hena, etc., ny va van y. 2° ftg.
Tsy mihontsina, Lsy mampaninona. Il est
— sur tout. Tsy mihontsina na amin'
inona na amin' inona izy, tsy mampani-
nona azy na inona na inona. Voy. Insen-
sible.
BLASER, va. Manadonto.
Se blaser, vpr. 1° Mihndonto. 2° ftg. Tsy
mihontsina, tsy mampaninona.
BLASPHÉMATEUR, TRICE,s. Mpi-
feny ratsy an' Andriamanitra sy ny fiva-
vahana.
BLASPHÈME, sm. Teny manevateva
an Andriamanitra sy ny fivavahana.
BLASPHÉMER, va. et vn. Miteny ra-
tsyan 1 Andriamanitra sy ny fivavahana.
BLÉ, sm. Yarim-bazaha.
BLÊME, adj. Hatsatra, mivolom-balala
maty, mivaloarika, matroka. Voy. Pàlk.
BLÊMIR, vn. Mihahatsatra, mivolom-
balala maty, mivaloarika, mihamatroka.
BLESSANT, ANTE, adj. Maharary,
mampalahelo, mahatezitra. Paroles bles-
santes. Tony maharary, etc.
BLESSÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voaratra,
naratra, voakaikitra, nokekerina. 2" ftg.
Malahelo, tezitra, sosotra, marary ovana.
— , sm. Naratra.
BLESSER, va. 1° Mandratra, manai-
kitra. — quelqu'un. Mandratra olona.
Ces souliers me blessent. Manaikitra
ahy ireo kiraro ireo. 2° ftg. Mankarari-
rary, manao teny maharary, — mampa- |
lahelo, -—mahatezitra, — mahasosotra. Il
a blessé son ami par ses plaisanterie?.
Nankararirary, nanao teny mahara-
ry, etc., nysakaizany tamy nykivazivazy
izy. 3°— , Mampangintsina, mifanohilra,
manala. Ces mots inconvenants blessent
l'oreille. Mampangintsina ny sofina
ireny teny maloto ireny. Il a blesse les
convenances. Nanao zavatra mifanohi-
ira amy ny fomba mety izy. Ce que
vous dites blesse son honneur. Izay la-
zainao manala voninahitra azy.
Se blesser, vpr. 1° Mandra-tena, mifan-
dratra. 2" ftg. Malahelo, tezitra, sosotra,
marary ovana.
BLESSURE, sf. 1° Ratra, fery vao.
2° ftg. Alahelo, hatezerana, hasosorana.
BLEU, EUE, adj. Manga.
— , sm. 1° Ny manga. 2 - — , Loko manga,
volory. Passer du linge au—. Manoka
lamba amy ny ranom-6oforj/, manisy
volory ny lamba.
BLEUÂTRE, adj. Somany manga.
BLEUIR, va. Manamanga.
— , vn. Mihamanga.
BLINDAGE, sm. Famonosam-by.
BLINDÉ, ÉE, adj. Mifono vy. Navire
— . Sambo mifono vy.
BLINDER, va. Mamonovy.
BLOC, sm. 1° Vongana, vairiga, fonja,
zavatra makadiry. — de fer. Vongam-
by, vaingam-by, fonjam-by. — de pier-
re. Vato makadiry. 2'—, Zavatra rai-
vongady. Acheter un— de marchandises.
Mividy varolra mivongady.
En bloc, loc. ad)). Am-bongadiny.
Acheter en—. Mividy am-bongadiny,
mamongady. Vendre en—. Mivarotra
am-bongadiny.
BLOCUS, sm. Fahirano.
BLOND, ONDE, adj. Mavomena. Che-
veux—. Volon-doha mavomena.
BLOQUER, va. Manao fahirano.
BLOTTIR (SE), vpr. Mamokaiky, mi-
vokaiky, miforitra, mitampisaka.
BLOUSE, sf. Bolozy.
BLOUSER, va. Mamitaka, mahadiso he-
vitra.
Se blouser, vpr. Diso hevitra.
BLUET, sm. Karazam-boninkazo manga.
BLUETTE, sf. 1* Pik'afo. 2* ftg. Ka-
rajia, kivazivazy.
BOA, sm. Bibilava lehibe indrindra, dô.
BOBÈCHE, sf. Sofim-panaovan-jiro,
BOBINE, sf Tolotra.-
Digitized by
Google
BOI
- 83 -
BOX
BOBINER, va. Manantsody.
BOCAGE, sm. Kirihitr' ala, ala kely,
fitoerana malomaloka.
BOCAL, sm. Tamaboha be vava.
BŒUF, sm. !• Omby. —sauvage. Omby
manga. —coupé. Omby vositra. — gras.
Omby mifahy. Jeune—. Vantotr* omby.
2 # — , Hen' omby, hena.
BOIRE, va. f Misotro. 2*—, Mibobo-
ka, migoka. Cet homme boit bien.
Mahery miboboka, migoka io lehilnhy
io. Qui a bu boira. Izay niboboka mbo-
la higoha. 3*—, Mifoka. Ce papier boit.
Mifoka ity taratasy ity. 4° fig. Miari-
tra. —un affront. Miaritra fanesoana.
BOIRE, sm. Fisotro. Le — et le manger.
Ny fisotro sy ny fihinana.
BOIS, sm. 1* Hazo, kitay hazo. —de con-
struction. Hazo fanaovan-trano. — de
chauffage. Kilay hazo. Mettre du — au
feu. Manohoka kitay hazo. —de fer.
Hazomby. —rouge. Hazomena. ||— .
noir. Bonoara. —de rose. Volombodim-
pona. 2°— , Ala, ala kely, kirihitr' ala.
Ce— est infesté de voleurs. Be tontakely
io ala io. Il se promène dans le—. Mi-
tsangantsangana any anaty ala, etc., izy.
—sacré. A la fady. 3*— , Zarana, harana,
tandroka mirantsandrantsana.— d'une
lance. Zarana, haran-defona. Le— d'un
cerf. Ny fa?irfro-tserfa mirantsandran-
tsana.
BOISÉ, ÉÉ, adj. Be hazo, mis y ala,—
ala kely,— kirihitr' ala.
BOISEMENT, s m. Famboiena ala.
BOISER, va. 1° Mamboly ala. —un pays.
Mamboly ala amy ny tany anankiray.
2* — , Manao peta-drindrina. — un appar-
tement. Manisy peta-drindrina ny efl-
trano.
BOISERIE, sf. Peta-drindrina.
BOISSEAU, sm. 1° Vata famaram-ba-
ry taloha. 2* fig. Mettre la lumière sous
le—. Manafina ny marina.
BOISSON, sf. Fisotro.
BOtTE, sf. \ m Vata kely.— aux lettres.
Vata kely fasian-taratasy ampitondrai-
na. 2* — , Iray vata kely. J'ai acheté une
—de dragées. Nividydarazay iray vata
kely aho.
BOITER, vn. Mandringa, mikotringa,
mikotrifa, mikolepaka, mitolitsika, mi-
tolila. Cet homme; ce cheval, ce boeuf
boite. Mandringa, etc., io olona, soa-
raly, omby io. Cette poule boite. 3fan-
ûringa, mikolepaka io akoho io;
BOITEUX, EUSE, adj. et s. Man-
dringa, mpandringa, mikotringa, miko-
trifa, mikolepaka, mitolitsika, mitolila.
Votre table est boiteuse. Mitotilalila
ny latabatrao.
BOL, sm. Lovia tsangana, tsatokàty, tsa-
tôka, tsangam-bava. 2°— , Eran* ny tsau-
pam-bava. Porte-moi un — de lait. Iton-
dray ronono eran' ny tsangam-bava aho.
BOMBANCE, sf. Fihinanam-be, hanim*
pito ioha. Faire— ; Manao fihinanam*
be, etc.
BOMBARDEMENT, sm. FitiÛrada
amy ny bomba.
BOMBARDER, va. Mitifltra amy ny
bomba.
BOMBE, sf. Bomba.
BOMBÉ, ÉE, ad;'. Mibokftra, miboht*
tra, mivohitra, mivohon-tsotro.
BOMBER, va. Mampibokftra, mampibo-
hitra,mampivohitra,mampivohon-tsotro.
— , vn. Mibokitra, mibohitra, mivohitra,
mivohon-tsotro. La boiserie bombe. Mi~
bokitra, etc., ny peta-drindrina.
BOMBYX, sm. Bibin-dandy, landy.
BON, BONNE, adj. {• Tsara. soa. C'est
un— pays. Tany tsara ity. Il a fait une
bonne action. Tsara ny nataony, nanao
asa soa izy. Du vin— à boire. Divay tsa-
ra Ûsotro. Le vent est—. Tsara ny rivo-
tra. ïl m'a donné un— conseil. Tsara, soa
ny hevitra nomeny ahy. 2°— s Mahomby,
mahay, mahatoky, tsara fanahy. C'est un
garçon— à tout. Mahomby amy ny zava-
tra rehétra io zazalahy io. C'est un— avo-
cat. Mpisolo vàva mahay izy. C'est un—
servitour. Mpanompo mahatoky, tsara
fanahy izy. C'est un si— homme ! Tsara
fanahy loatra izy ! 3°— , Mazava fo, tsa-
ra fo, mpamindra fo, malemy fanahy.
Dieu est— . Mazava fo, tsara fo, mpa-
mindra fo Andriamanitra; Vous êtes
trop—. Malemy fanahy loatra hianao.
4°— , Lehibe, mafy. lia fait un— revenu.
De ny tombom-barotra azony. Un— souf-
flet. Tahamaina mafy. || toc. Un—mot.
Hatsikana. Suivre son— plaisir. Manara-
ka ny sitra-pony, manao ny danin' ny
kibony. Bonne nuit. Tafandria mandry,
veloma mifoha.
BON, sm. i° Ny tsara. îl à préféré io— ;
au beau. Naleony ny tena tsara toy izay
ny madera. Cet homme a du— et du mau-
vais. Sady misy tsara no misyratsy io le-
hilahy io. 2°— , Ny mahasoa, ny maha-
gaga. Lo— do cette affaire. Ny mahasom
Digitized by
Google
BON
- 84
non
etc., amin' izany raharaha izany. 3 # — ,
Taratasy fakan-javatra. Un— de pain.
Taratasy fakàna mofo. 4°— , pi. Ny
tsara fanahy. L«s menants persécutent
les bons. Ny ratsyfanahy manenjikany
tsar a fanahy.
BON, ado. Tsara. Cotte fleur sent—. Tsa-
ra fofona ity voninkazo ity. Il fait— ici.
Tsara eto.
— ! inL Tsara î
Tout de bon, loc. adv. Tokoa, idin-dro-
nono. Est-ce tout de— ou pour plaisan-
ter? Tokoa moa izany sa kivazivazy?
Esosa idin-dronono?
BONASSE, adj. Mpiasabe, olom-be, bo-
naika.
BONBON, sm. Zava-mamy natao tamy
ny siramamy.
BONBONNIÈRE, sf Vata fasian-java-
mamy.
BOND, sm. Fitsambikinana, fiantsambo-
tra, fifalihavanja, fievotra, ftsavoana.
Prendre la balte au — . Misambotra bao-
lina miantsambotra, mievotra, misa-
voana ; ftg. manararaotra. Faire faux
— . Mivily fiantsambolra ; p.g. mandiso
fotoana.
BONDE, sf. \° Vavahadïn-dran®. 2* — ,
Loaka amy ny barika. 3*—, Tsentsim-
barika.
BONDÉ, ÉE, adj. Feno hika, — hibo-
ka. Un navire— de marchandises. Sam-
bo feno hika, etc., ny entam-barotra.
BONDER, va. Mamonohika, — hiboka.
BONDIR, vn. t° Mitsambikina, mian-
tsambotra. mifalihavanja, mievotra, mi-
sa voana. Voyez ces agneaux — dans Ta
plaine. Jereo ireo zanak' on dry mifsam-
ùikimbiliina, miantsambotsambotra,
mifalihavanja amy ny tany lemaka ireo.
Un cheval qui bondit. Soavaly mitsam-
bikîna, miantsambotra. 2° ftg. Faire —
ïe cœur. .Maharikoriko, mahadikidiky.
BONDISSANT, ANTE, adj. Milsambi-
kimbikïna, miantsambotsambotra, fali-
havanja, mievotrevotra, misavoam boana.
BONDISSEMENT, sm. Fitsambikina-
na, fiantsamborana.
BONHEUR, sm. 1* Hasambarana, fa-
hasambarana, hafinaretana, (ahafinare-
tana. Véritable—. Hasambarana, etc.,
marina. 2° — , Zara, fanambinaua, vin-
tana tsara. lia du — dans tout ce qu'il
fait. Manan-jara, ambinina, vinlani-
na, maria m-bin tana amin' izay ataony
rehetra izv.
Par bonheur, loc. adv. Zara, saikinâ-
ny, soa hiany. Par — je vous rencon-
tre. Zara, etc., fa mifanena aminao aho.
BONHOMIE, sf. Hatsaram-pô, hatso-
ram-pô.
BONHOMME, sm. Olona tsotra, olom-
be, mpiasabe, mpiasaben' andriana.
BONI, sm. Tombom-barotra.
BONIFIER, va. Manatsara. Le fumier
bonifie la tefre. Ny zezika manatsara.
ny tany.
Se bonifier, vpr. Mihatsara. Le vin se
bonifie en vieillissant. Mihatsara ny di-
vay raha mihanlitra.
BONJOUR, sm. f Fomba fiarahabam-
bazaha maraina, bezoro. 2°— , Veloma.
Votre ami vous envoie un—. Mampanao
veloma anao isakaizanao. — affectueux.
Veloma madinidinika.
BONNE, sf. Vehivavy mpitaiza.
BONNE AVENTURE, sf. Tovantova-
na, vinany be, anoano. Dire la—. Mano-
vanlovana, manao vinany be, milaza
anoano.
BONNEMENT, adv. Am-pahatsorana.
BONNET, sm. Satro-bory, satroka ba.
BONSOIR, sm. Fomba fiarahabam-ba-
zaha hariva ; veloma.
BONTÉ, sf. !• Hatsarana. 2 a — , Haza-
vam-pô, hatsaram-po\ famindram-pô, ha-
lemem-panahy.
BORBORYGME, sm. Koraraika, go-
raraika.
BORD, sm. 1° Sisina, morona, molotra,
vava. Il est assis au — du chemin. Mipe-
traka eo an-teisin-dalana, amoron-dala-
na izy. N'allez pas au — de l'eau. Aza
manakaiky ny moron-d rano, aza mana-
morona ny rano. Il est sur le — du pré-
cipice. A moron-tevana izy. Le — d'un
bol. Ny molotra, ny uauan-tsangam-
bava. 2°— , Andanin-tsambo, anilan-
tsambo. Faites feu des deux bords. Aie-
faso ny tafondro andaniny, anilany
roan' ny sambo. 3°— , Sambo. Il est à
— . Any an-/samoo izy. Aller à—. Mion-
drana an-/samoo. 4° fig. Etre du — de
quelqu'un. Miandany amy ny olona.
BORDÉ, ÉE, p. et adj. Nasianazavatra
amy ny sisiny, misy — , nosisinina, voa-
rongo, norongoana, voakotso, noakotsoa-
na. Chemin— d'arbres. Lâlana nasiana,'
misy hazo ny sisiny, nosisinina hazo.
BORDÉE, sf. 1° Fanaovana indray man-
defa ny tafondro rehetra amy ny ila
sambo. 2* fiy. Il lui lança une— d'injures.
Digitized by
Google
BOS
— S5 —
HBU
Nandefa vava mihoatroatra loatra tami-
ny izy.
BORDER, va. 1* Manisy sisina, — molo-
tra, mandrongo, manakotso. —un chu-
peau. Manisy sisina, —molotra satro-
ka. — un lamba de perles. Mandrongo
vakana lamba. — un lamba de plusieurs
raies. Manakotso lamba. 2*—, Manolo-
tra. Le fossé borde le jardin. Ny hady
manolotra ny zariday.
BORDEREAU, sm. Filazana ny andi-
nidioi-bola.
BORDURE, sf. Zavatra amy ny sisiny,
— amy ny molony, rongo, akotso, trano.
La — d'un chapeau. Ny zavatra ao amy
ny sisina, mo Jo-tsatroka. — de gazon.
Tombok' ahitra amy ny «isim-boly. --
d'un tableau. Tranon-tsary.
BORÉAL, ALE, adj. Àny avaratra.
Pôle—. Poly auarafra.
BORGNE, ad;, et s. Goa-maso anila,
poa-maso anila, fotsy maso anila.
BORNE, sf. 1° Fa ri ira, fangitra, valam-
parihy, fetra. Bornes d'une rizière. Va-
lamparihy. Bornes d'un champ. Fari-
try, fangitry ny tanimboly. Bornes d'
un royaume. Faritry, fetry ny'fanja-
kana. 2* fig. Fetra. Il dépasse les bor-
nes en tout. Tsy mahalala fetra amy ny
zavatra rehetra izy..
BORNÉ, ÉE, p. et adj, {• Voafaritra,
nofaritana, voafangitra, nofangitana, voa-
vala, novalàna, voafetra, noferana, misy
fetra. 2° fig. Marivo saina, fohy saiua,
kel^saina, ketrina.
BORNER, ra. l°Mamaritra,mamangitra,
mamala, maraetra. —un champ. Marna-
vitra, mamangitra tanimboly. Les
Alpes bornent la France. Ny tendrom-
bohilra Alpa mamaritra, mamelra any
Frantsa. 2° fig. Mametra, manisy fetra.
—son discours, ses désirs. Mametra,
etc., ny laba-teniny, ny faniriany.
Se borner, vpr. 1* Mahalala fetra. 2°— ,
Fotsiny, tsy manao afa-tsy. Il s'est borné
à des menaces. Nandrahona/bteinj/izy,
tsy nanao afa-tsy fandrahonana izy.
BOSPHORE,am. Andilan-dranoraasina.
BOSQUET, «m. Ala kely, kirihitr' ala.
BOSSE, sf. 1- Trafo. Il a une énorme —
sur le dos. Maria na trafo makadiry ao
an-damosiny izy. 2°— , Mivonto, monti-
tra, mivohitra, mikibontana. Il aune —
à la tête. Misy mivonto, etc., ao amy ny
lohany. Terrain plein de bosses. Tany
mimontirnontUra, mivoliibohitra*
BOSSU, UE, adj. et s. Vokoka, manan-
Irufo, mikibontana. Il est — par devant
et par derrière. Sady vokoka, manan-
trafo izy no mikibontana ao amy ny
tratrany.
BOTANIQUE, sf. Fahaizana momba
ny zava-maniry.
BOTANISTE, 8m. Mpahalala ny mom-
ba ny zava-maniry.
BOTTE, sf. i° Baoty, 2 W — , Amboara. —de
foin. Am6oaram-bilona. —d'oignons,
Am6oaran-tongolo.
BOTTER, va. Mampiditra baoty, manao
baoty.
Se botter, vpr. Mampiditra baoty.
BOTTIER, 8m. Mpanao baoty.
BOTTINE, sf. Baotina.
BOUG,«m. Osilahy. —émissaire. Osilahy
nataon' ny jody iaditra -, fig. olona atao
faditry ny be.
BOUCAN, sf, 1* Trano anamainana
hena na hazandrano amy ny setroka,
2* fig. Tabataba. Quel— font ces élèves!
Adre ! izany tabataba ataon'ireto sekoly
ireto izany!
BOUCANER, ta. Manamaina hena na
hazandrano amy ny setroka.
BOUCHE, sf, [* Vava, Se rincer la—. Ma-
uontsam-baua. Il est resté — close. Tsy
niloa bava, nihombom-baua izy. La—
d'un cheval. Ny uauan-tsoavaly. La—
d'un canon. Ny i?ai'a tafondro. || toc. Al-
ler de— en— . Miely vetivety. Garder quel-
que chose pour la bonne — . Mitahiry za-
vatra hatao fara nota, l'ara vava, tara ady,
fara doboka. Faire venir l'eau à la—.
Mampitelin-drora, Renvoyer les bouches
inutiles, Mamoaka ny zaza amam-behiva-
vy. —à feu, Tafondro. 2°— , Vavarano. Les
bouches du Nil. Ny vavaranony Nily,
BOUCHÉ, ÉE, p. et adj. Voalsentsina,
notsentseuana, tsentsina, voatampina,
notampenana, tampina, fempina, hiib-
tra. Le trou est—, Koa/aenisina, etc.,
ny lavaka. .
BOUCHÉE, sf. Indrainvbava, sombiny.
Il n'a pris qu'une— de pain. Tsy naka
afa-tsy moto indraim-bava, sombi-
mofo izy.
BOUCHER, va, Manentsina, raanam-
pina, mamempina, Bouchez bien le trou.
Tsentseno, tampeno, fempeno tsara
ny lavaka. Ne bouchez pas le chemin,
Aza manaropm-dâlana.
Se boucher, vpr. 1° Tsentsina, tampina,
fempina, hifotra. 2" fig. Se— les oreilles.
Digitized by
Google
BOU
86 —
BOU
A/ifsentein-tadiny, manen tem-tsoGna.
BOUCHER, 8m. i°Mpivaro-kena. l' fig.
Glo-masiaka.
BOUCHERIE, sf. {• Tiano famonoam-
biby, — fivarotan-kena. 2* fig. Vonoana
olona. La bataille lut une vraie — -. Tena
vonoana olona ny ady.
BOUCHE-TROU, sm. Mpanamaro isa
foana, mpisolo an-kaniehana, mpanao-
nao foana.
BOUCHON, sm. Tsentsina, bosoa.
BOUCHONNER, ra. Mamaoka amy ny
bozaka. — un cheval. Mamaoka soa-
valy amy ny bozaka.
BOUCLE, sf. 1° Fampoehana. 2* — ,
Volon-doha miolikoliko.
BOUCLER, va. i° Mangeja amy ny
fampoehana. — sa ceinture. Mangeja
ny fehikibony amy ny fampoehana.
2* — . Mampiolikohka. — les cheveux.
Mampiolikolika ny volon-doha.
— , vn. Miolikolika.
BOUCLIER, sm. !• Ampinga,, Frap-
per et brandir le — en signe d'acqui-
escement. Mipiaka ampinga. 2* flg. Aro,
kiatly. Il est le — de son pays. Aro,
kiadirï ri y tanin-drazany izy.
BOUDER, en, et va. Midongy, mizihi-
tra.
Se bouder, vpr. Mifampidongy, mifam-
pizihitra.
BOUDERIE, sf. Fidongiana.fizihirana.
BOUDEUR, EUSE, adj. ci s. Mpidon-
gy, mpizihitra.
BOUDIN, sm. Tsinain-kisoa, sesehana
ny rany.
BOUDOIR, sm. Efi-tranon' ny vehivavy.
BOUE, sf. 1° Fotaka. rihi-potaka, fêta,
rihitra. Il est couvert de—. Feno fota-
ka, rihi-potaka izy. Faire des murail-
les avec de la — . Manao ampiantany
amy ny fêla. Faire de la — pour maçon-
ner des briques. Manao rihitra mba
handrafetara-biriky. 2 J fig. Kahavetave-
tana. Il est dans la — . Latsaka ao ana-
tin* ny fahap( j tavetana izy. Traîner quel-
qu'un dans ta — . Miunelavela, mano-
so^potaka olona.
BOUEUX, EUSE, adj. Be fotaka, feno
fotaka.
BOUFFANT, ANTE, adj. Mibonaka,
rnibontsina. Etoffe bouiïantw. Lamba?ni-
bonaka, etc.
BOUFFÉE, sf. l« Fidofafca, fifololôtra.
Il lança sur la figure de son ami une—
de fumée. Sodo'fnhany setroka ny ta-
van' ny sakaizany. Une — de vent. Ri-
votra mifololôtra. 2* fig. Fihetsehana.
C'est une — de colère. Fihetsehan' ny
hatezerana izany.
BOUFFER, vn. Mibonaka, rnibontsina.
Cette robe bouffe. Mibonaka, etc., io
robo io.
BOUFFI, IE, adj. 1° Mivontovonto. mi-
bonabona, midibadiba. 2* fig. \onto.
Il est — d'orgueil, de colère. Vonton'
ny iiavonavonana, ny hatezerana izy.
3°— , Be renly loatra, be haingo loatra,
be sira loatra. Style —, Laha-teny be
rcnty loatra, etc.
BOUFFIR, va. MampivoiHovonto, mam-
pibonabona, mampidibadiba. Liiydro-
pisie lui a bouffi le corps. Ny manira-
no nampicontovonto, etc., ny tenany.
—, vn. Mivontovouto, inibonabona, midi-
badiba. Il bouffit tous les jours davan-
tage. Mivontovonto, etc., isan' andro
izy.
BOUFFISSURE, sf. !• Fivontovcnto.
fibonabona, lidibadiba. 2 - fig. Fireuty
be loatra.
BOUFFON, ONNE, adj. Hatsikana,
valavala, mampihomehy, arira, haran-
kana.
— , sm. Mpampihomehy an danonana ,
mpanao kivalavala, ariralahy, kapotsa-
ka, harankana.
BOUFFONNER, tri. Milaza na manao
hatsikana, manao kivalavala.
BOUFFONNERIE, sf. Hatsikana, ki-
valavala, kapotsaka.
BOUGE, sm. Efi-trano ratsy.
BOUGEOIR, sm. Fanaovan-jiro.
BOUGER, vn. Mihetsika. Tu es mort, st
tu bouges. Maty ialahy raha mihetsika.
BOUGIE, sf. Labozy savoka.
BOUGONNER, vn. Misamonimonina,
mimonomonona, mimoimoy.
BOUILLANT, ANTE, adj. 1* Man-
gotraka, mandevy. Huile bouillante. -So-
lika mangotraka, etc. 2° fig. Mavitrika,
mirehitia, mandroatra. J|Iomme— , Olona
m avitrika. Il est — de colère. Mirehi*
tra, mandroairy ny hatezerana izy.
BOUILLI, un. Ilena nalain-dro.
BOUILLIE, sf. Koba, sosoa.
BOUILLIR, vn. 1° Mangotraka, man-
devy. Faire — des haricots. Mampan-
golraka, etc., tsaramaso. 2° fig. Mire?
liitra, mandroatia.
BOUILLOIRE, sf. Kafitera.
Digitized by
Google
BOU
87 —
BOU
BOUILLON, sm. f Ro, ron-kena. —
succulent. Ro mangazafy. — gras qui a
beaucoup d'yeux. Ro be maso. 2 Q — ,
Fangotraka, fandevy, fiboiboika. L'eau
bout à gros bouillons. Mangotraka,
mandecy ny rano. L'eau jaillit à gros
bouillons. Miboiboika ny rano. 3 # — ,
Tsipoapoaka.
BOUILLONNANT, ANTE, adj. Man-
gotrakotraka, mandevy, miboiboika.
BOUILLONNEMENT, sm. Fangotra-
kotraka, fandevy, fiboiboika.
BOUILLONNER, vn. I- Mangotrako-
traka, mandevy, miboiboika. || loc. Com-
mencer à — . Mangorovitsika. 2° fig.
Mandroatra, mi9ondrotra. — do colère.
Mandroatry ny hatezerana. Mon sang
bouillonne. Misondrotra ny rako.
—, ra. Manisy tsipoapoaka. — une robe.
Manisy tsipoapoaka amy ny robo.
BOUILLOTTE, sf. Kafltera.
BOULANGER, sm. Mpanao mofo.
BOULANGERIE, sf. Trano fanaova-
raofo.
BOULE, sf. Kanety be, kiboribory.—
de cuivre. Kibori m-barahina. —creuse.
Kiboribory poakaaty
BOULEDOGUE, sm. Bolidaogy.
BOULET, sm. Balan-talondro.
BOULETTE, sf. t° Voiavola. 2° fig.
Hadisoan-kevitra tsy nahy, badalana.
BOULEVARD,*/ 1 . Arabcn-dalana otro-
nin-kazo maniry.
BOULEVERSEMENT, sm. I* Fiko-
rontanana, fisafotofotoana, fisavorovo-
roana. fikorokoroana, flsamboaravoara.
2° fig. Fitabatabana, labalaba, kotaba-
taba.
BOULEVERSER, va. 1* Manakoron-
tena, mampikorontana, manasafotofoto,
manasavorovoro, manakorokoro, mam-
pisamboaravoara. —les meubles de la
maison. Manakorontana, mampiko-
rontana, manasafotofoto, manasavo-
rovoro, manakorokoro ny fanaka ao an-
trano. Le vent bouleverse les flots. Ny
rivotra matnpisamboaravoara ny on-
jandranomasina. 2" fig. Mampitabataba,
mampikotabataba, mampikorontana. Il
a bouleversé la ville. Nampitabataba,
etc., ny tanàna izy. 3*— , Mahavery saina.
La mort de sa mère l'a bouleversé. Na-
havery saina azy ny nahafatcsan-dreni-
ny.
BOULON, sm. Rindram-by.
BOULONNER, ta. Manisy rindram-by.
BOUQUET, sm. {• Fehezam-boninkazo.
2°— , Fehezana. Un— de plumes. Fe/te-
ram-bolom-borona. 3 e —, Hanitry ny di-
vay. 4°— , Fara doboka amy ny kilalaom-
banja.
BOUQUETIÈRE, sf. Vehivavy mpiva-
ro-boninkazo.
BOUQUIN, sm. Boky tranainy.
BOUQUINISTE, sm. Mpivarotra boky
tranainy.
BOURBE, sf. Fotaka mandrevo.
BOURBEUX, EUSE adj. Be fotaka
mandrevo.
BOURBIER, sm. 1* Honahona, fotaka
mandrevo. Il s'est enfoncé dans un—.
Latsaka tao anatin' ny honahona, etc.,
izy. 2 Q fig. Fahasahiranana lehibe. Il
s' est mis dans un—. Tafabitsoka amy
ny fahasahiranana lehibe izy.
BOURBILLON, sm. Akalam-bay.
BOURDE, sf. Lainga.
BOURDON, sm. 1- ïantelisiaka. 2«— ,
Tantelilahy, amboalambontantely. 3*—,
Lakolosy makadiry. V— , Tehin'ny mpi-
vahiny taloha.
BOURDONNEMENT, sm. 1° Fisamo-
nimonina, fimonomonona. 2° fig. Fiha-
hohaho, llbobobobo. Le peuple fit en-
tendre un—. Nihahohaho ny vahoaka.
La maladie lui a laissé un— d'oreilles.
Ny aretina nampibobobobo ny soliny.
BOURDONNER, vn. [• Misaraonimo-
nina, mimonomonona. Les abeilles bour-
donnent. Nj renitantely misamonimo*
nina, etc. 2° fig. Mihahohaho.
— , va. Mimonomonona. Il bourdonne tou-
jours quelques airs. Mihira mimonomo-
nona matetika izy.
BOURG, sm Tanana, vohitra.
BOURGADE, sf. Tanana kely, vohitra
madinika.
BOURGEOIS, OISE, s, l« Burizano f
2* — , Lehibe. Son — n'est pas content d«
lui. Ny lehibeny tsy faly aminy.
— , adj. Momba ny borizano. Habit—.
Akanjom-fcorùano. 2*— , Tsotra loatra.
Il a des manières bourgeoises. Tsoira.
loatra ny fanaony.
BOURGEOISIE, sf. Ny borizano.
BOURGEON, sm. {• Tsirao-kazo. 2*
fig. Mony.
BOURGEONNÉ, ÉE, adj. Mi?y mony.
Visage—. Tarehy misy mon y.
BOURGEONNER, vn. f Mitsimoka.
Les arbres bourgeonnent. Mitsimoka
ny hazu. 2" fig. Misy mony.
Digitized by
Google
BOU
— 88 —
BOU
BOURRASQUE, sf f Taûo-drivotra
kely. 2* fig. Firimorimoana. Il est su-
jet à des bourrasques. Mirimorimo
hiany izy indraindray.
BOURRE, sf. t° Safotofoton-javatra, sa-
vorovoron-javatra, fonjozoro, savorina-
la, vonira-panoro. 2* —, Tsaika. — de
laine. Tsai/iam-bolon'ondry. — de soie.
Tsai fcarc-dandy. 3*—, Totovory.
BOURREAU, sm. 1* Mpanapa-doha,
roambinifolahy. 2 a fig. Olo-masioka.
BOURRÉE, */*. Karazan-dihy.
BOURRELÉ, ÊE, adj. Mivadi-bon-
tana. Il est— de remords. Mivadi-bon-
tana azon' ny nenina izy.
BOURRELER, ra. Mampivadi-bon-
tana.
BOURRELET, 8m. Halana.
BOURRELIER, sm. Mpanao lascly.
BOURRER, va, 1° Manisy totovory. —
le fusil. Manisy totovory basy. 2*— ,Ma-
nesika, mandetra. — un enfant de nour-
riture. Manesika, etc., hanina zaza ke-
ly. 2 # fig. Mamangovango, mandevile-
vy. —quelqu'un. Mamangovango, etc.,
olona.
8e bourrer, vpr. 1° Misesika, miletra. 2°
fig. Mifamangovango, mifamazana. ini-
famandraka.
BOURRIQUE, 8f. Borikivavy, ampon-
dravavy.
BOURRIQUET, sm. Zanak'ampondra.
BOURRU, UE, adj. Kitokitoina.
BOURSE, sf 1° Kitapom-bola.— de cuir.
Kitapom-bola hodilra. 2* fig. Vola. Il
secourt les pauvres de sa—. Manampy
ny mahantra amy n y volan y izy. Faire-
commune. Miombom-6ofa. Ami jusque
la—. Sakaiza tsy mampisambo-fco/a, sa-
kaiza vava, mpanao Ûsakaizam-boalavo.
3*—, Trano fivarotana ny zana-bola omen*
ny fanjakana na taratasy vola navoakany.
BOURSOUFLÉ, ÉE," ar//\ l'Mihodro-
hodro, mivindimbindina. Visage—. Tava
mihodrohodro, etc. 2 fig. Be renly loa-
tra. Voy. Bouffi,
BOURSOUFLER, va. 1° Mampihodro-
hodro, raampivindimbindina. 2 Q Jig. Man-
d renly loatra.
BOURSOUFLURE, sf [• Fihodroho-
dro, flvindimbindina, tavirano, 2° fig.
Itenty be loalra.
BOUSCULADE, sf. Fanositosehana,
fandronjindronjenana.
BOUSCULER, ra. Manositosika, mnn-
dronjindronjina»
Se bousculer, vpr. Mifanositosika, mi-
fandronjindronjina.
BOUSE, êf. Tain' omby, taik' omby.
BOUSIER, sm. Voantay.
BOUSIN, sm. Tabataba.
BOUSSOLE, sf. I* Famantarana avara-
tra. ï'fig. Fitsipika, mpitari-dalana. Vos '
conseils me servent de—. Ny toro-hevi-
trao no fitsipiko, mpitari-dalana ahy.
BOUT, sm. 1 # Tendro, vazany, fara-vaza-
na, farany, fahataperana. Il le toucha
du— du doigt. Nikasika azy tamy ny
Jendron-drantsan-lânany izy. J'ai lo
mot sur le — de la langue. Ao an-/en-
dro-molotro izany teny izany. Mettez
un — de cuivre à cette canne. Asio va-
rahiua ny tendron* ily tehina ily. Met-
tez une chaise aux deux bouts de la
table. Petraho seza avy ny uazan-data-
balra roa. 11 est allô jusqu'au— du mon-
de. Lasa any amy ny /ara-uaran-lany
izy. Le— de l'allée. Ny faran' ny arabe.
Nous sommes au— de l'année. Efa mby
amy ny faran' ny taona izao isika, efa
ho tapitra izao ny taona. Coudre deux
bandes de toile— à—. Manjailra tapa-da-
mba roa mifanendro. 2*—, Tapany, som-
biny. Donnez-moi un — de bougie, un —
de papier. Ouieo fapa-dabozy, sombin»
taratasy kely aho. Je lui ai écrit un —
de lettre. Nanoratra som 6in-taratasy
kely tarainy aho. Tu n'es qu'un — d'hom-
me. Tena tapalï olona, tapak' amponga
ialaliy. \\loc. Le— tendre des bran-
ches, des plantes. Laingo. Il tient le
haut — dans les assemblées. Filohany,
tampon-dohany amy ny fivoriana izy.
Etre à—. Sanganehana, yery hevitra.
Mettre quelqu'un à—. Mahasangane-
hana, mahavery hevitra olona. Pous-
ser quelqu'un % a— . Mabatezitra olona.
Il est au — de son argent. Lany vola izy.
Il est venu à — de son dessein. Naha-
tante rakany likasany izy.
Au bout du compte, loc< adv. Koa
amin' izany, amy ny farany. Au — du
compte vous avez raison. Koa amhï
izany, etc., marina ny anao.
D'un bout & l'autre, toc. adv. Erany,
batramy ny voalohany ka hatramy ny
farany. Courir la ville d'un — à l'autre.
Mandchandeha cran' ny tanana. J'ai lu
ce livre d'un— à l'autre. Elanovakiko ha-
tramy ny voalohany ha hatramy w i/
farany io loky io.
BOUTADE, sf. Ilaitiaitra, fidongiana,
BCUTE-FN-TBAIN, «m. Mpitarika
>' ' K* ■ H
i.
Digitized by
Google
BRA
— 89 —
BRA
BOUTEILLE, sf. \* Tavoahangy. 2 -
—, Eran' ny tavoahangy. 3° fig. Fisotro.
Il aime la—. Tia fisoirosotro izy.
BOUTIQUE, sf. 1* Trano flvarotana,
trano fiasana. 2°— , Entana sisa. Ce mar-
chand a vendu sa—. Nivarotra ny en-
tanysisa iompivarotra io.
BOUTIQUIER, sm. Mpivarotra.
BOUTOIR, sm. f Fisorohana kitron-
tsoavaIy.j.2°— , Vavandambo. 3° fig. Don-
ner un coup de — à quelqu'un. Mamely
olona amy ny teny mafy.
BOUTON, sm. 1° Bokony. Il y a bien
des boulons à cet arbre. Efa mibokobo-
ko be hiany io hazo io. —de rose. Bo-
àom-bonin-drozy. 2 # — , Mony, forofotra.
U a des boutons au visage. Misy mony
ny tavany. Boutons de petite vérole.
Foro/b-nendra. 3*— , Bokotra, kibory.
— d'argent. Bokotra volafotsy. — de ti-
roir. i£i&orirn;bata sarihana.
BOUTONNER* va. Mampidi-bokotra.
—, vn. Mibokoboko.
Se boutonner, vpr. Mampidi-bokotra.
BOUTONNIÈRE, sf. Lava-bokotra. v
BOUTURE, sf. Hantsankazo ambolena,
masom-boly.
BOUVET, sm. Bové.
BOUVETER, va. Manabové.
BOUVIER, 1ÈRE, 8. Mpiandry omby,
mpanaraka — .
BOUVREUIL, sm. —nain. Tstkirily.
BOVINE, adj. La race—. Ny omby.
BOXE, sf. Fifamelezana totohondry.
BOXER, vn. Mifamely totohondry.
Se boxer, vpr. Mifamely totohondry.
BOXEUR, sm. Mpifamely totohondry.
BOYAU, sm. Tsinay.
BRACELET, sm. Fehin-tanana, haba,
tsioiikatona, hidivava, hosina.
BRACONNIER, sm. MpitiÛ-boronaan-
tsokosoko amy ny sahan' olona.
BRAILLARD, ARDE, 8. et adj.
Tsaontsaom-bava, mpipentsompentsona,
mpikamentsona, be kamentsona, mpi-
bedibedy.
BRAILLER, vn. Mitsaontsaom-bava,
mipentsompentsona, mikaraentsona, mi-
mentsomentsona, mibedibedy.
BRAIMENT, sm. Fanenon' ampondra.
BRAIRE, vn. 1° Maneno, mikiakiaka, mi-
dradradradra. 2° fig. Mihira mikiakiaka.
BRAISE, sf. Vainal'o.
BRANCARD, sm. 1° Fiara. 2»—, Ta-
nan-kalesy, — tsarety.
BRANCHAGE, sm. Rantsan-kazo.
BRANCHE^/". 1* Rantsan-kazo, sampan-
kazo, raba-kazo. Cet arbre a beaucoup de
branches. Be rantsana. misampan-
tsampana, misandrahaka, mandraha-
ka io hazo io. 2°— , Sampana, rantsana.
Un chandelier à sept branches. Fanao-
van-jiro jnisampana fito, Uto rantsana.
Les branches d'une rivière. Ny sampan-
sampan' ny renirano. 3°— , Anioko
Le calcul est une— -de l'enseignement pri-
maire. Ny raarikadia a nfofcon' nyfiaua-
ranaambany. 4° — , Taranaka. La— aînée,
cadette. Ny taranaky ny zoky, ny zan-
dry.
BRANGHU, UE, adj. Maro rantsana,
misandrahaka, mandrahaka.
BRANDILLEMENT,sm. Fikivilivily,
lisavilivily.
BRANDlLLER,ta. Manakiviiivily, mc-
nasavilivily, niunipisaviliviiy, mauipy.
—les bras. Manakiviiivily, etc., sandiy.
Se brandiller, vpr. Mikivilivily, misavi-
livily.
BRANDIR, ta. Mampandihy. —le sa-
bre. Mampandihy sabatra.
BRANDON, sm. !• Fanilo. 2°— , Kila-
laon' ato. 3° fig— do discorde. Mpampia-
dy, mpampikurana, tlkitra.
BRANLANT, ANTE, ad;. Mihetsike-
ketsika, mihovolrovotra, miho'zongozona,
mipararetra, miheviugevina.
BRANLE, sm. 1° Fisavihvily, ilkivili-
vily. Mettre les cloches en— . Mampisa-
vitivily, mampikioilicily lakolo&y. 3°
fig. Meure eu—. Mampauombuka, mam-
panao.
BRANLEMENT, sm. Fihetsikctsika,
ii&avilivily, tikivilivily, lihovotruvotra, fi-
hozongozoua, lipararetra, tihevingevina.
BRANLER, va. Manotsiketsika, maua-
savilivily, raauakivilivily, manovotrovo-
tra, nianuzongozona, mampipararetra,
manevingevina. — la tôte. Manetsiketsi-
ha, manozongozona, manevingevina
ny loha. — les bras. Manasavilivily t
manakiviiivily saudry.
— , vn. Mihetsiketsika, mihovotrovotra, mi-
hozongozona, mipararetra, mihevinge-
vina. Le plancher branle. M ihetsiketsi-
ka, mihovotrovotra, miltozongozona,
mipararetra ny nhana. Sesdeuis bran-
lent. Mihetsiketsika, mihozongozona,
mihevingevina nynifmy.
BRAQUE, sm. Maivau-doha, tanora fa»
nahy.
Digitized by
Google
BRA
90 —
BRE
BRAQUER, va. 1* Mampanandrify. —
un canon contreT ennemi. Mampanan-
drify tafondro amy ny fahavalo. 2° fig.
— ses regards sur quelqu'un. Miban-
jina olona.
BRAS, sm. {• Sandry, lanton-tsandry. |)
loc. Porter sur les—ou entre les—. Mi-
trotro. Donner le— . Mitantâna. Se don-
ner le—. Mifampitantâna. Porter un pa-
quet sous le—. Misakelika entana. 2*—.
Sam pana, sakelika, andilana, fiankinan-
tsandry. —d'une rivière. Sampana, sa-
feef i-drano. — de mer. A ndifan-drano-
masina.— d'un fauteuil. Fiankinan-tsan-
dry amy ny sezabe. 3° fig. Asa, hcry,
herin-tsandry, heriin-po, felatanana. Il
ne vit que de ses—. Ny aaan-tanany bia-
ny no ivelomany. Le — de Dieu n'est pas
raccourci. Tsy mihakely ny hery, ny he-
rin-tsandrin' Andriamanitra. Les — lui
ont manqué. Lany herim-po izy. Je me
jette entre vos—. Apetrako eo am-pe/a-
lananao ny tenako. || loc. Recevoir quel-
qu'un à — ouverts^ Mandray olona an-
kafaliaoa. Il est tombé sur lui à — rac-
courcis. Namango azy araka izay tratry
ny ainy izy. Il le saisit à — le corps. Ni-
tolona azy izy. Marcher — dessus —
dessous. Mifampisakambina ; fig. misa-
kaiza.
BRASER, va Maningina.
BRASIER, sm. Afo mivaivay.
BRASSE, s/*. Refy. Mesurer par brasses.
M andrefy. \\loc. Demi—. Mamakytra-
tra. La profondeur du lac est de trois
brasses. Fahatelo ny halalin' ny farihy.
BRASSÉE, sf. Iroy trotroana. Portez-
moi une — d'herbes. Itondray bozakairay
trotroana aho.
BRASSER, ra. 1° Manao labiera. 2 - fig.
Manao haingana. — des affaires. Manao
haingana ny raharaha maro.
BRASSERIE, sf. Trano fanaovan-dabi-
era.
BRASSEUR, EUSE, 8. Mpanao labie-
ra.
BRASURE, sf. Faninginana.
BRAVACHE, sf. Mahery am-bava.
Comme Fanfaron.
BRAVADE, 8f. Haika, rabom-bava.
BRAVE, adj. l'Mahcty fo, sahy, donto-
lahy. Il est très — dans les combats. Ma-
hery fo, etc. , ralia miady izy. 2°— , Tsa-
ra fanahy, malemy fanahy. C'est un—
homme. Tsara fanahy, etc., izy.
r-, sm. Olona mahery fo.
BRAVEMENT, adv. An-kerim-po, an-
kasahiana.
BRAVER, va. Tsy matahotra, mihai-
ka, manehatra.— la colère de quelqu'un.
Tsy matahotra ny hatezeran' olona, tsy
mataho-maso mena .—quelqu'un. Tsy
matahotra, mihaika olona.— la mort.
Tsy mafa/io-maty, milofo, manao vy ve-
ry ny aina, tey mahalala maty. Voy. Af-
fronter.
BRAVO, int. Tsara ! izany no izy I
—, sm. Jloby, fihobena, fihorehana.
BRAVOURE, sm. Herim-po, hasahia-
na.
BREBIS, sf. Ondrivavy, reniondry.
BRÈCHE, sf. l°Banga, habangana, rom-
bina, fandrombinana, fanombinana. Les
assiégeants entrèrent par la—. Niditra
tamy ny banga ny mpanao fahirano. Il a
fait une — à son couteau. Nobangainy ny
antsiny. Il a fait une— au gâteau. A'an-
drombinany, nanombinany ny mofo
mamy. 2° fig. Fahasimbana, fahabanga-
na. lia fait une— à son honneur. A r oaim-
bany ny voninahiny. Il a fait une — à sa
fortune. Nahabangàna ny hareny. Voy.
Ebhécher.
BRÈDE, sf. Anamamy. || — martin. A na-
in afai ira.
BREDOUILLEMENT, sm. Fiborcdi-
ka, flkododika, fikodadaka.
BREDOUILLER, vn. et a. Miboredi-
ka, mikodedika, mikodadaka. Ce lecteur
ne fait que—. Miborediha etc., io mpa-
maky teny io.
BREDOUILLEUR, EUSE, s. Mpibo-
redika, mpikodedika, mpikodadaka.
BREF, EVE, adj. Fohy. Causerie brève.
Resaka fohy.
Bref, adv, Farany.— , je le défends. Fa-
rany, rarako izany.
BREF, sm. Taratasy fohifohy ampiton-
drain' ny Papa.
BRELOQUE, sf. Rava-drojom-paman-
taranandro.
BRELOQUE ou BERLOQUE, sf. Fi-
velezana langorony iantsoaua. Battre la
— . Mively langorony iantsoana; fig.
mibedibedy foana.
BRETELLE, sf. Beritelo.
BREUVAGE, sm. Fisotro.— empoison-
né. Fisotro misy poizinà.
BREVET, sm. Fitomboka, kasé. Il a ob-
tenu le— d'instituteur. Nahazo fitombo-
ka, hase ho mpampianatra izy.
Digitized by
Google
BRI
— 91
BRI
BREVETÉ, ÉE, adj. et s. Nabazo ft-
tomboka.
BREVETER, va. Ma nome fitomboka.
BRÉVIAIRE, «m. Boky ûvavahan' ny
Pretra.
BRIBE, sf. f Vonga-mofo. 2° — , pi. Ha-
nina sisa tay lany. On a donné aux pau-
vres les bribes du dîner. Nomenanyma-
hantra ny sisa tsy lany tamy ny
sakaro. 3* fig. Teny tsimponina kitoa-
toa. Il aime à citer quelques bribes de
latin. Mahafaly azy ny milaza teny latina
notsimponina kitoatoa.
BRIC-À-BRAC, sm. Kotrakotran-java-
tra, zavatra tranainy. Marchand de — .
Mpivarotra kotrakotran-javalra, etc.
BRICK, sm. Sambo kely roa salazana.
BRIDE, sf. 1 # Lamboridy. Mener un che-
val par la—. Mitarika soavaly amy ny
lamboridy. Il loc. Aller à -—abattue, ou
à toute — . Marapiriolra soavaly. 2* —,
Fihazonan-tsatroka.3* fig. Fitandremana,
fisakanana, tlambenana. Tenirquel-
qu' un en—. Mitandrina, misakana,
miambina olona mba tey hanao ratsy.
BRIDER, vn. 1° Manisy lamboridy.
2* fig. Mitandrina, misakana, miambina.
BRIDON, sf. Lamboridivavy.
BR IEF, E VE, adj. Foby.
BRIÈVEMENT, adv. Amy ny teny fo-
bifoby,— vitsivitsy. Racontez— cette his-
toire. Tantarao amy ny teny fohifohy,
etc., izany tan tara izany.
BRIÈVETÉ, s/". l*Hafohezana, hafohy,
havitsy, havitsiana. La— du temps. Ny
hafohezari ny andro. 2 # — , Hafohezan-
teny, havitsian-leny.
BRIGADE, sf. Antoko-miaramila misy
régiment roa, borigedry.
BRIGAND, sm. Jiolahy, tontakely, mpi-
sakana olona, jirika.
BRIGANDAGE, sm. Fanaovana to ci-
ta kely, fisakanana olona.
BRIGUE, sf. Fitadiavaua an-tsokosoko,
liraisan-tetika. C'est par — qu'il a été
nommé. Voafidy noho ny nataony an-
tsohosoko izy.
BRIGUER, va. Mitady on-Lsokosoko,
mitsiririlra. Depuis un an il briguait la
charge de gouverneur. Herintaona no
nitadiatany an-tsokosoko, nitsiriri-
tany ho goverinora.
BRILLAMMENT, adv. Tsara dia tsa-
ra, amim-boniuabitra.
BRILLANT, ANTE, adj. f Mamira-
piratra, manjopiaka. Lumière brillante.
Fahazavana mamirapiratra, manjopi-
aka. Parure brillante. Haingo mamira-
piratra. 2°— , Tsara dia tsara. Voix bril-
lante. Feo teara dia tsara. 3° fig. Be ren-
ty, mahagaga. Il a un stylo — . Be ren-
ty ny laba-leniny. 11 a l'ait des actions
brillantes. Mahagaga ny nataony.
—, sm. 1* Faniirapiratra, fanjopiaka. Le
— d'une perle. Ny famirapiratry, etc.,
ny vakana. 2 Q — , Hatsara. 3*—, Diamon-
dra. 4 Q fig. Firent y.
BRILLANTE, ÉE, adj. Be renty loa-
tra.
BRILLANTER, va. Mandrentirenty
loatra.
BRILLER, vn. {• Mamirapiratra, man-
jopiaka. Le soleil brille, Mamirapira-
tra, etc., ny masoandro. 2* fig. Mahaga-
ga, miseho, mahay dia roahay. Il brille
par le courage. Mahagaga nyherim-po-
ny. La joie brille dans ses yeux. Ny ha-
faliana miseho amy ny masony, mira-
mira-maso izy. Il brille en arithmé-
tique. Mahay dia mahay izy amy ny
marika.
BRIMBORION, sm. Zavatra tsinontsi-
nona.
BRIN, sm. 1° Tsiry, tapany, sombina.
— d' herbe. Tsirin' ahitra, tapak' ahi-
tra. —de fil. Tapaka, ao?n6m-kofehy.
2* fig. Kely, sombina. J' ai encoro un—
d* espérance dans mon cœur. Mbola mi-
sy fanantenana kely ao am-poko. Je n'
ai pas un — de pain. Tsy manana mofo
aho na dia kely, etc., aza.
Brin-à-brin, loc. adv. Tsirairay. Enle-
vez les mauvaises herbes — à—. Esoiy
tsirairay nyahi-dratsy.
BRIOCHE, an. i* Karaza-mofo mamy
madinika. 2* fig. Hadalana, badisoana
tsy nahy.
BRIQUE, sf. Biriky. — cuite. Biriky ta-
nimanga.
BRIQUET, sm. Fanaovana paik'afo.
BRIQUETÉ, ÉE, adj. Miendri-tani-
m anga. Maison briquetée. Trano mienr
dri-lanimanga.
BRIQUETER,. va. Mampitovy endrika
amy ny taniinanga.
BRIQUETERIE, sf. Trano fanaovana
tanimanga.
BRIQUETIER, sm. Mpanao tan.'man
ga.
BRISANT, sm. Uaram-bato iantorahan
ny ranomasina.
BRISE, sf. Rivotra.
Digitized by
Google
BRO
92 —
BRO
BRISÉ, ÉE, p. et adj. 1° Vaky, novaki-
na, tapaka, notapahina, railetitra. Vo-
let—. Varavaran-kely milefilra. 2* fig.
Keraka, sasatra.
BRISÉES, sf. pi. 1° Von' ahitra. 2* fig.
Aller sur les— de quelqu'un. Mifanina-
naamy ny olona.
BRISEMENT, sm. l°Fiantoraky ny on-
jan-drano. 2* fig. — de cœur. Fanenénana
mafy, alahelo mafy.
BRISER, ra.. 1* Mamaky, manapaka.—
une glace, une marmite, une statue. Ma-
mahxj fi tarai ra, vilany, sariolona.— des
mottes de terre. Mamaky bainga, mi-
tombo-doha, mamaky loha. La balle lui
brisa un os. Ny bala nanapa&a ny tao-
lany anankiray. 2° fig. Manapaka, ma-
nafaka.— les liens de V amitié, Mana-
paka ny lihavanana. — ses chaînes. M a-
na/a-tona. 3°— , Mahareraka, mandrora-
ka, mahasasatra. Le trot du cheval rae
brise. Ny litsaikon' ny soavaly mahare-
raka, etc., ahy. —quelqu'un de coups.
Mandreraha olona am y ny kapoka.
— , vn. Miantoraka, miantonta. La mer
brise sur la côte. Miantoraka, etc., eny
an-tanety ny rauomasina.
Se briser, vpr. 1* Vaky, toro, disaka.. La
bouteille s'est brisôe. Vaky, etc., ny
lavoahangy. 2°— , Miantoraka, mianton-
ta. 3° fig. Torotoron' ny alahelo. A cette
pensée mon cœur se brise. Torotoron'
ny alahelo ny i'oko raha mihevitra iza-
ny.
BRISE-TOUT, sm. Mpamaky entana.
BRISURE, sf. Ny vaky, ny tapaka.
BROCANTAGE, $m. Varobarotra, ta-
kalokalo.
BROCANTER, va. Manao varobarotra,
— takalokalo.
BROCANTEUR, EUSE, s. Mpanao
varobarotra, — takalokalo.
BROCARD, sm. Eso, haraby.
BROCARDER, va. Maneso, mana-
raby.
BROCART, sm. Lamba lasoa vita am-
boriilao volafoisy na volamena.
BROCHAGE, sm. Fanjairam-boky.
BROCHE, sf. 1° Salazam-by. Faire cui-
re a la — . Manasaly, inanatsikanina.
2° —, Fisisika.
BROCHER, ra. 1° Manjaitra boky. 2°
— ,Manao amboridao. 3° fig. Manao hain-
gana, manao zara fa vita. —une lettre.
Manao haingana, etc., tarata?y am-
pitondraina.
BROCHETTE, sf. Salazam-by madini-
ka.
BROCHEUR, EUSE, s. Mpanjaitra
boky.
BROCHURE, sf. Boky voazaitra.
BRODEQUIN, am. Baotfna.
BRODER, va. 1° Manao amboradara,
— amboridao. — d'or. Manao ambori-
dao volamena. 2° fig. Manitatra. — une
histoire. Manitatra tantara.
BRODERIE, sf. 1° Amboradara, ambo-
ridao. 2° fig. Fanitarana.
BRODEUR, EUSE, a. Mpanao ambo-
radara, — amboridao.
BROIEMENT, sm. Fanorotoroana, fa-
namontsamontsanana , fanamongomon-
goana, Ûkosohana.
BRONCHE, sf. Lalan-drivotra any ana-
tin'ny havokavoka.
BRONCHER, vn. f Tafintohina. Une
pierre l'a fait — . Tafintohiiï ny va-
to izy. 2 Q fig. Diso. Il n'y a si bon
cheval qui ne bronche. Tsy misy olom-
belona tsy diso, ny homana aza misy
latsaka.
BRONZE, am. 1* Halimo. 2* fig. Ha-
maliana. Il a un cœur de—. Mafy fo,
manana fo vato izy.
BRONZER, va. Mampitovy volo amy
ny halimo.
Se bronzer, vpr. Mivolon-kalimo, mi-
valomainty.
BROQUETTE, sf. Karazam-pantsika
madinika peta-doha.
BROSSE, sf. Borosy.
BROSSÉE, sf. Fandabodabohana, fa-
metsapetsahana, fanandalasana. Il a re-
çu une—. Voadabodaboka, voafetsa-
petsaka, nandalasina izy.
BROSÇER, ra. 1° Manaborosy, mibo-
rosy. 2* fig. Mandabodaboka, mametsa-
petsaka.
Se brosser, vpr. Manaborosy tena, mi-
borosy tena.
BROSSIER, sm. Mpanao borosy.
BROUET, sm. f Ko matsatso. 2* fig.
Nahandro ratsy, nahandron-gadraiava.
BROUETTE, sf. Boroety.
BROUETTER, va. Mitondra amy ny
boroety.
BROUEtyTTIER, am. Mpitondra amy
ny boroety.
BROUHAHA, sm. Horakoraka; ho-
rikorika, tabataba.
Digitized by
Google
BRU
— 93 —
BRU
BROUILLAMINI, sm. Fisafotofoto,
flsavorovoro, ûfanjevo.
BROUILLARD, sm. 1* Zavona. Tous
les matins^ il y a des brouillards. M an-
j avorta isâ-maraina ny andro. 2*—, Bo-
ky fanoratana isan' andro ny miditra sy
ny mivoaka. || Papier—. Taratasy fana-
mainan-tsoratra.
BROUILLE, sf. Comme Brocillerie.
BROUILLÉ, &E, p. et adj. t* Nam-
pifangaroina, mifangaro, voasafotofoto,
nasafotofoto, misafotofoto, voasavorovo-
ro, nasavorovoro, misavorovoro. 2* fig.
Mikorontana, tsy mifanaraka, ratsy ra-
haraha. Ces deux frères sont brouil-
lés. Tsy mifanaraka, ratsy raharaha
izy mirahalaby ireo.
BROUILLER, va. i* Mampifangaro,
mampisafotofolo, mampisavorovoro. —
des papiers. Mampifangaro, etc., tara-
tasy. 2* fig. Mampisaraka. — des amis.
Mampisaraka ny mpisakaiza.
8e brouiller, vpr. 1° Mifangaro, misa-
fotofoto, misavorovoro. Mes idées se
brouillent. Mifangaro ny bevitro. 2°
fig. Mikorontana, misaraka, tsy mifana-
raka, ratsy raharaha. Les affaires se
brouillent. Mikorontana ny raharaha.
3* — , Mihamanjombona. Le temps se
brouille. Mihamanjombona ny andro.
BROUILLERIE, sf. Tsy fifanarahana.
BROUILLON, ONNE, adj. et s.
Mpampikorontarfa , mpampisaraka ,
mpampiady, fikitra.
BROUILLON, sm. Vangovango, ara-
bangovango. Muttez au propre le— de la
lettre. Àtaovy madio ilay vangovango,
am&angouangon-taratasy ampitondrai-
na.
BROUSSAILLES, sf. pi. Hazohazo
kely madinika. Un fagot de—. Anentan-
kazohazo kely madinika.
BROUTER, va. 1* Miraotra ahitra. 2°
fig. Où la chèvre est attachée, il faut qu*
elle broute. Samy tsy maintsy hiaritra
ny anjarany.
BROYER, va. Manorotoro, manamon-
tsamontsana, manamongomongo, miko-
soka.— des couleurs. Manorotoro, etc.,
loko, — du tabac, itfi/toso-paraky.
BROYEUR, sm. Mpanorotoro, mpana-
monisamontsana, mpanamongomongo,
mpikosoka.
BRU, sf. Vinantovavy.
BRUINE, sf. Erika.
BRUINER, i\ imp. Merika, mandavc-
nona. II bruine. Merika ny andro. Il
bruine légèrement. Afandauenona ny
andro.
BRUIRE, vn. Misasasasa, mizozozozo,
mifofofofo, raimamamama, mirohondro-
hona. On entend le vent— A travers le
feuillage. Re misasasasa, mizozozozo,
mifofofofo, mimamamama amy ny ra-
vin-kazo ny rivotra.
BRUISSEMENT, sm. Fisasasasa, fizo-
zozozo, fifofofofo, Qmamamama, flrobon-
drohona. Le— des vagues. Ny firohon-
drohon* ny onjan-drano.
BRUIT, sm. l # Feo, faneno,fldoboka,fito-
foka, flpoaka, fihahohaho, flkalrokatroka,
fi ta ta ta ta, fisasasasa, fitsatsiaka, flzozozo-
zo, fifofofofo, fimamaraama, flrohondro-
hona, flriadriatra, fikotrokotroka, flgoro-
roana, fi trôna. Entendez-vous le— du ca-
non? Renaova ny feo, ny fidoboka, ny
fitefoka, ny fipoaky ny tafondro. — de la
grosse caisse. Faneno, fidobok y nyam-
pongabe. Le — de la foule m'empêche do
vous entendre. Ny fihahohahon'ny va-
hoaka no tsyandrenesako anao.— des pas
d'un cheval. Fikatrokatroka, fitatata-
fan'ny soavaly. —d'un soufflet de forge.
Fifofofofon' ny tafoforana. —des ailes
d'un oiseau. Fisasasasan' ny vorona. —
d'uno étoffe qu'on déchire. Fitsatsiaky
ny lamba triarina. Le — d'une scie. Ny
firiadriatry ny tsofa. Le — du ton-
nerre. Ny flriadriatra, fikotrokotroky
ny varatra. Le — d'une cascade. Ny
fikotrokotroka, ny figororoana, ny
filrenai^ ny riana. 2°— , Fitabatabana,
tabataba, fikorontanana. Il y a eu du —
dans la province. Nisy fitabatabana,
etc., amy ny fari-tany. 3°— , Tsaho. Le
— est faux. Tsy marina ny tsaho. 4*—,
Fanehoeho, haresaka, rehareha. Ses ac-
tions font du — dans le monde. Ma-
nehoeho, maresaka hatraiza hatraiza
ny lazan' ny nataony. Il marche tou-
jours à grand — . Mampiseho rehareha
mahagaga isaka ny mandeha izy.
BRÛLANT, ANTE, adj. 1* Mafana
dia mafana, mahamay,migaingaina, mi*
daindaina, mangotraka. Climat — . Ta-
ny mafana dia mafana. Le soleil est
— . Mafana dia mafana, mahamay,
migaingaina, midaindaina ny hai-
nandro. Il a une fièvre brûlante. Ma-
hamay, mangotrakotraky ny tazo ny
tcnany. 2° fig. Mirehitra, may, marisi-
ka, mavitrika. Il est — d'amour. Mire-
/u-pitiavaua, main' ny fitiavana izy. Il
Digitized by
Google
BRU
— 9i —
BRU
est tout — d'ardeur. Mavitrika dia ma-
vitrika, marisika dia marisika izy.
BRÛLÉ, ÉE, p. ot adj. f Voadoro,
nodoroana, voa:lotra, nodorana, may,
voaenJy, nendasina, maimay, kilakila.
Mets—. Nahandro maimay, kilakila.
2°— , Maina, mivalomainly, mirehidre-
hitra, maimay. 3° ftg. Fotsy hevitra.
C'est un cerveau — . Fotsy hevitra izy.
—, sm. Erona, raikona, lotra. La vian-
de sent le — . Maimbo erona, etc., ny
hena.
BRÛLE-POURPOINT (À), loc. adv.
Voy. Pourpoint.
BRÛLER, va. 1* Mandoro, mandôtra,
mahamay, manendy, mitaina. Mon
ennemi a brûlé ma maison. Ny fa-
havaloko nandoro, nandotra ny tra-
noko. Il brûle le café. Manendy ka-
. lé izy. Cette étincelle m'a brûlé à la
main. Io kilalaon' afo io nandoro ,
nandotra, nàhamay ny tânako. Il brû-
le du bois. Mitaina kitay hazo izy.
2* — , Manamaina, raampivalomainty,
mampirehidrehitra, mabamaimay. Le
soleil a brûlé les plantes. Nanamai-
na ny zava-maniry ny hainandro. Le
soleil lui a brûlé' le teint. Nampivalo-
mainly azy ny hainandro. Le rhum me
brûle l'estomac. Ny toaka mandoro,
mampirehidrehitra , mahamaimay
ny ambavafoko. || loc. — ses vaisseaux.
Tongotra mby an-dakana. — la chandel-
le par les deux bouts. Mitevy fananana.
— la cervelle à quelqu'un. Mitititra olo-
na antomotra ka mahavaky ny lohany.
Ce cheval brûle le pavé. Miriotra dia
miriotra io soavaly io.
-*-, vn. 1* Mirehitra, may, mafana dia ma-
fana. La maison brûle. Mirehitra, may
ny trano. La bougie brûle. Mirehitra
ny labozy. Ses mains brûlent. Mafana
dia mafana ny tânany. Le rôti brûle.
May ny tonon-kena. 2° flg. Mirehitra,
maniry dia maniry. Il brûle de jalousie.
Mirehitry ny flalonana izy. Il brûle de
vous voir. Maniry dia maniry te-hahi-
ta anao izy.
8e brûler, vpr. Mitono tena, mandoro
tena, may. Les papillons se brûlent à
la chandelle. Mitono tena, mandoro
tena amy ny jiro ny lolo. Il s'est brû-
lé à la main. May ny tânany.
BRÛLURE, sf. Main' ny afo. Mettez
un remède à cette — . Asio fanafody io
main' ny afo io.
BRUME, *f. Tongo-javona, .zavona.
B&UMEUX, EUSE, adj. Manjavona.
BRUN, UNE, adj. et s. Manja, mavo,
matroka, vasoka. Vache brune. Reni-
oraby manja, mavo. Visage—. Tare-
hy matroka, vasoka.
— , sm. Loko manja, —mavo.
BRUNÂTRE, adj. Manjamanja, mavo-
mavo, matromatroka, vasobasoka.
BRUNE, sf. Takariva. A la — ou sur
la—, Raha takariva.
BRUNET, ETTE, s. Olona matroma-
troka endrika.
BRUNIR, va. Manamanja, manamavo,
manamatroka, manavasoka. —une voi-
ture. Manamanja, manamavo kalesy.
Le soleil brunit le teint. Afanama/rô-
ka, manavasoka ny tarehy ny maso-
andro.
—, vn. Mihamanja, mihamavo, mihama-
troka, mihavasoka.
Se brunir, vpr. Mihamanja, mihamavo,
mihamatroka, mihavasoka.
BRUSQUE, adj. 1« Saro-po. 2»—, Tarn-
poka.
BRUSQUEMENT, adv. f An-kasaro-
tam-po. Répondre—. Mamalyan-fcaaaro-
tam-po. 2°—, Tampoka. L'ennemi nous
attaqua —, Ny fahavalo namely anay
tampoka, nanampoka anay.
BRUSQUER, va. 1- Miteny an-kasaro-
tam-po, manao teny tsy tsaroana. Il
brusque tout le monde. Miteny an-fca-
sarotam-po, etc., amy ny olona rehe-
tra izy. 2°— , Manao tampoka. Il a brus-
qué son départ. Nandeha tampo tampo-
ka izy.
BRUSQUERIE, sf. Hasarotam-po.
BRUT, UTE,ad/\ 1° Akora, tsy voavoa-
tra. Argent—. Afcoram-bolafotsy. Dia-
mant—. Diamondrafsi/ voavoatra. 2° — /
Ambangovango. Cet ouvrage est encore
tout—. Mbola ambangovango hiany ity
bokyity. 3°— , Tena. Produit—. Tena vo-<
katra, tena vidim-bokatra. 4° ftg. Tonen-
drina, taraiky. Il a un caractère—. 3/i-
tonendrina, mitaraikiraiky izy.
BRUTAL, ALE, adj. Momba ny biby.
Il suit ses appétits brutaux. Manaraka ny
filan-dratsy hoatry ny biby izy.
—, adj. et 8. Saro-po, masiaka, lozabe.
C'est un homme—, un—. Saro-po, etc.,
izy.
BRUTALEMENT, adv. An-kasaro-
tam-po, an-kasiahana, an-kalozana.
BRUTALISER, va. Manao an-kasaro-
tam-po, masiaka, ioza. Il brutalise tout
_
Digitized by
Google
BUL
— 95 —
BUT
le monde. Manao an-kasarotam-po,
etc., amy ny olon-drehetra izy.
BRUTALITÉ, sf Hasarotam-po, hasia-
hana, halozana.
BRUTE, sf. t B Biby. 2* fig: Tsy manan-
tsaiaa, tena biby.
BRUYANT, ANTE, ad;. Maresaka,
miraomlraona, maharenina, tsy ifandre-
nesana, mihorakoraka, mitabataba, be
tabataba. Fanfare bruyante. Mozika mi-
resaka, miraondraona. Ecoliers bruy-
ants. Sekoly maftarenina, tsy ifandre-
nesana, mihorakoraka, mitabataba.
Rue bruyante. Araben-ddlana 6e taba-
taba.
BRUYÈRE, sf. Anjavidy.
BUANDERIE, sf. Trano fandoman-
dambaamy ny ranon-davenona.
BUÀNDIÊRE, sf Vehivavy mpando-
na lamba amy ny ranon-davenona.
BUBON, sm. Mivonto, banatra.
BUCCAL, ALiE, adj. Amy ny vava.
BÛCHE, sf. 1* Vakin-kitay hazo, tapa-
kitay hazo. 2° fig. Bakakan' olona, ke-
trina.
BÛCHER, sm. 1° Antontan-kitay hazo.
2*—, Antontan-kitay hazo andoroam-
paty na olo-meloka.
BÛCHER, vn. Miasa fatratra, milozo-
ka, mitantsika.
BÛCHERON, sm. Mpikapa hazo.
BÛCHETTE, sf. Tapatapa-kazo, vaki-
vakin-kitay hazo.
BUDGET, sm. Toetry ny vola miditra
sy mivoaka isan-taona.
BUFFET, sm. 1° Lalomoara fampiri-
mana ny fomban-databatra. 2 - — , Lata-
batra araetrahan-kanina. 3°— , Vata fl-
toeran' ny organa.
BUFFLE, sm. Karazan* ombimanga.
BUIS, sm. Hazo kely mafy.
BUISSON, sm. Hery na hazo kely ma-
dinika milobolobo. Un — de roses. Fo-
to-draozy milobolobo.
BUISSONNEUX, EUSE, s. Behery
milobolobo.
BUISSONNIER, 1ÈRE, adj. f Mie-
ry anaty hery milobolobo. 2° fig. Cet
élève fait souvent l'école buissonnière.
Manary ûanarana matetika io rapiana-
tra io.
BULBE, sf Vodin-java-maniry mitovy
amy ny vody tongolo. — de dahlia. Vo-
dy dalia.
BULBEUX, EUSE, adj. Mamody.
Plante bulbeuse. Zava-maniry mamo-
dy.
BULLE, sf. 1° Tapoaka. poaka. — de
salive. Tapoa-drora, poa-drora. — do
savon. Tapoa-tsavony. 2* — , Taratasy
ampitondrain' ny Papa.
BULLETIN, sm. P Taratasy filokana.
Son — porle le nom de Paul. Izy nifidy
any Paoly tamy ny taratasy filoka-
na. 2°— , Taratasy lilazana ny atao isan'
andro.
BURE, sf. Lopôtra mahery volo.
BUREAU, sm. 1° Latabatra fanorata-
na. 2»—, Trano fanaovan-draharaha. 3 #
—, Olona maro voafidy mba hiara-man-
dinika zavatra anankiray.
BURETTE, sf. Tamaboha.
BURIN, sm. Vy fisokirana.
BURINER, va. 1° Misokitra metaly. 2*
fig. Manoratra tsara dia tsara,
BURLESQUE, adj. Be hatsikana loa-
tra, valavala, mampihomehy, hafahafa.
Style — . Laha-teny be hatsikana loa*
tra, etc. Accoutrement — . Fitafiana
mampihomehy, hafahafa, fitafian'ada-
la.
—, sm. Laha-teny be hatsikana loatra.
BURLESQUEMENT, ado. Be hatsi-
kana loatra, etc.
BUSE, sf 1° Fanindry, hindry. 2° fig.
Donto saina, tonendrina, bakakan 1 olona,
ketrina.
BUSTE, sm. 1° Tenabe. 2°— , Sarin' ny
tenaben'olona ambony.
BUT, sm. 1° Ny kendrena, tigetra. Il a
frappé au—. Nahavoa ny nokendrena,
ny tigetra izy. 2°— , Ny kasaina, farany,
antony. Il est arrivé à son—. Tonga tamy
ny nokasainy izy. La gloire est le— de
tous ses efforts. Ny voninahitra no /ara-
ny, antony ikelezany aina.
De but en blanc, loc. adv. Tsy misy an-
tony. Il m'a attaqué de—. Namely ahy
tsy misy antony izy.
BUTER (SE), vpr. Etre buté, 1* Mi-
fanditra, mifanjihitra. Ils se sont butés
l'un contre l'autre. Nifanditra f ni/an-
jihitra izy ireo. 2 ft — , Mikiribiby, milozo-
ka. Il est buté à cela. Mikiribiby amin'
izany izy. Il se bute au travail. Milozoka
amy ny asa izy.
BUTIN, sm. 1° Babo. 2° fig. Remby, ha-
za. Les fourmis transportent leur—. Ny
vitsika mitatilra ny rembin y, ny tara-
nt/.
BUTINER, vn. f Mamabo. 2* fig. Mi-
Digitized by
Google
GAB
- 96 -
CAG
remby, mihaza. Los abeilles butinent sur
les fleurs. Miremby amy ny voninkazo
ny renitantely.
BUTOR, sm. 1° Karazam-borona.' 2° fig.
Adala, tonendrina.
BUTTE, sf. 1* Bongon-tany, kiborin-ta-
ny, ongonongon-tany. 2° fig. Il est sou-
vent en— à la calomnie. Endrikendrehi-
namatctika izy.
BUTTER, va. Manototra. —un arbre.
Manototra vody hazo.
—, vn. Taflntohina. Ce cheval butte à cha-
que pas. Tapntohina matetika io soa-
valy io.
BUVABLE, adj. Azo sotroina.
BUVARD, sm. Bokin-taratasy fanamai-
nan-tsoratra.
BUVETTE, sf. Trano fivarotan-divay
an-tsinjara.
BUVEUR, EUSE, 8. Mpisotro, mpigo-
ka, mpiboboka. Voy. Boirb.
BUVOTER, vn. Misotro tsikelikely.
c
ÇA (pour cela), Izany, ity, io. Prenez—.
Raiso izany, ity, io.
Ça, et là, deçà, et de là,, loc. ad v. Alsy
ary. Errer ça et là, de çà et de là. A/an-
katsïf mankary, mivezivezy.
ÇÀ! int. Adre! edre! Ah—! travaillez!
Adre l edre ! miasA I
CABALE, sf. f Fîvoasana ny Testa-
menta taloha nataon' ny Jody laty aoria-
ny Jeso-Kristy. 2°— , Famohazana anga-
tra. 3°— , Firaisan-tetika, teti-dratsy, fio-
koana.
GABALER, en. Miray tetika, mioko.
CABALISTIQUE, adj. 1° Momba ny
fivoasana ny Testamenta Taloha nataon*
ny Jody. 2°— , Momba ny famohazana
angatra.
CABANE, sf. Trano bongo, trano tom-
boka.
CABARET, sm Trano fivarotan-divay
an-tsinjara.
CABARETIER, 1ÈRE, s. Mpivarotra
divay an-tsinjara.
CABAS, sm. Harona.
CABESTAN, sm. Milina farapakarana
na fitarihana zavatra mavesatra.
CABINE, sm. Efi-trano kely amy ny
sambo.
CABINET, sm. !• En-trano. —de travail.
Efi-tra.no fanoratana. — de bains.
Efi-trano filomana.— de lecture. Ep.-
trano famakiam-boky. — des médailles.
Efi-trano fitahirizana medaly. 2*—,
Garaba, trano kely, trano livoahana.
Comme Latrines. 3° — , Kabinetra, ny
ministra. L'affaire a été portée au —
anglais. Ny raharaha natolotra tamy ny
kabinetra, ministra englisy.
CÂBLE, sm. Mahazaka makadiry.
CABOCHE, sf. Loha. Il s* est cogné la
— contre le mur. Nigôna tamy n y rin-
drina ny lohany.
CABOTAGE, sm. Fanarahan-tsisina
amy ny sambo.
CABOTER, vn. Manara-tsisin-dranoma-
sina amy ny sambo.
CABOTEUR, «m. Mpanara-tsisina amy
ny sambo.
CABOTIER, sm. Sambo manara-tsi-
sina.
CABRER (SE), vpr. 1* Mitsangana,
mitroatra. Ce cheval est sujet à se—. Io
soavaly io mitsangana, etc, indraindray.
2° fig. Tezitra. Il se cabre an moindre
mot. Tezitra izy raha tenenina kely
foana.
CABRI, «m. Zanak* osy, vantotr'osy.
CABRIOLE, sm. Tsimbadika, iisavoa-
na, flantsambotra.
CABRIOLER, vn. Mitsimbadika, misa-
voana, miantsambotra.
CABRIOLET, 8 m. Kalesy maivana.
CACATOIS, sm. Karazam-boloky.
CACHE, sf. Fierena, flafenana, fisitriha-
na, fampierena, ianafenana, fanitrihana.
GACHE, ÉE, p. et adj. 1° Miery, voa-
fina, nafenina, miaflna, voasitrika, na-
sitrika, misitrika, mifonoka. Il y a quel-
que piège—. Misy fandrika nafenina t
miafina, mitoto-bozaka. lise tient— chez
lui. Miery, miafina, misitrika, mifo-
noka ao an-tranony izy. Il est en proie à
une douleur cachée. Hontsan' ny aJa-
Digitized by
Google
CAD
- 67 —
CAt
helo miafina izy. 2°— , Takona, notako-
nana, voasarona, nosaronana, mUarooa.
Les bovifs sont cachas par la monta-
gne. Takon'ny îendrombohitranyoraby.
Z m flg- Manafin-kevilra, nianao an-kifono-
fono, manao am-po. C'est un esprit — .
Manafin-hevitra,Qlc, izy.
GACHE-GACHE, sm. Fanalam-piery,
alam-piery.
CACHE-NEZ, sm. Fehin-tenda.
GACHER, va. !• Mampiéry, manaflna,
manitrika.— un esclave fugitif. M anime-
ry, manaflna andevo milefa. — do l'ar-
gent. Manafîna. manitr i-bo!a. 2°— , Ma-
nakona, manarona. Des nuages cachent
le soleil. Misy rahona rnnnakona ny ma-
ôoandro.— un tableau. Manakona, etc ,
sary. 3* fig. Manaflna, mandevina. — sa
colère. Manaflna ny hatezerany. — ses
talents. Mana/îm-pahaizaua , mande-
rin-tsaina. ,
8e cacher, vpr. Miery. miafina, misi-
trika. 8e— dans les bois. Miery, etc., ao
fcnaty ala.
CACHET, sm. fFitomboka, tombo-kasé,
kas^, loko fady. Il apposa son— sur la let-
tre. Nanîsy ny fitombony tamy ny tarata-
sy ampi tond rai ua izy. Le— a été rompu.
Ncsorina ny tombo-ka*è, ny tiasé, ny lo-
to fady. 2* fig. Fomba. Son slyle a un-
particulier. Azy irery ïtany fomba fan-
daharan-teny izany.
CACHETER, t>a. Manisy ûtomboka,—
tombo-kasé,— kasé, mandoko taratasy.
Cire à—. Loko fanaovan-fcasé. Pain à—.
Loko rora
CACHETTE, sf. Fterena, flafenaoa, fl-
«it ri ha na. fampiereoa, fanafoaaoa, fani-
trihana.
fin cachette, loc. adv. An-takona, an-
katakonaoa, an-tsokosoko.
CACHOT, sm. Tranomaizina.
CACOPHONIE, sf. Tsy ûfanarahara-
CACTUS, sm. Haiketra, tsilo. (peo.
CADAVÉREUX, EUSE, ad}. Mien-
dri-)wi:y t hatsatra, maimbo ialy. raifolbm-
pary. Face cadavéreuse. Tarehy miend ri-
pat y, hateatra. Il s'exhale de eemarais
une oiieur oa îavéreuse. Mtey maim-
bo faty. mi fo font-pat y ity heniheuy i!y.
CADAVRE, *m. Faty. Le champ de ba-
taille «Hait couvert de cadavres, l'ototry
ny faty ny tany niadiaaa.
CADEAU, sm. Kudô, fanatitra, faliin-
po, fankasiirahana, valini-pitia.
CADENAS, sm. Kadaaâ.
CADENASSER, t?a. Manidy amy ny ka-
danA.
CADENCE, sf. !• Fanarahanaba. Danser
en—. Manara-bà amy ny danisô. 2 # — ,
Filaharana. filaminana, firindra.
GADENCER, va. !• Manara-bà. 2«— ,
Mandahatra, mandamina, mandrindra.
—ses phrases. Mandahatra, etc., ny fe.
hezan-teniny.
CADET, ETTE, ad}, et a. Zandry.
CADRAN, sm. Bakolim-pamantaranan»
dro, tavam-pamantaranandro, famanta-
ranandro. —solaire. Famantaranan-
dro aloka.
CADRE, sm. !• Tranom-pitaratra, tra-
non-tsary. 2° fig. Fotopototry ny laha te-
ny.
CADRER, vn. Mifanaraka. La rôpon90
ne cadre pas avec la demande. Tsy mifa-
naraka amy ny fanontaniana ny valiny.
CADUC, UQUE, adj. f Reraka, anti-
tra. Vieillard—. Anti-dahy reraha. Mai-
son caduque. Trano antitra. || Mal ca-
duc. Androbo. 2°— , Foanana. Donatioa
caduque. Fauomezana foanana.
CADUCITÉ, */. f Fahareraiiaoa, fahaa«
teraua. 2*— ♦ Hafoanana.
CAFARD, ARDE, a. Mpihatsarayeia-
CAFÉ, sm. Kalô. [tsiby.
GAFÉIRIE ou GAFÉIÈRE, a/. Tanin,
kalô.
CAFÉIER, sm. Foto.kafé, kaf&
CAFETIÈRE, sf. Kafltera,
CAGE, sf. {• Tranom-borona. tranom-bi-
by d,a. 2° fig. Etre >a— . Ao aa-traijo»
maiiina.
CAGNEUX, EUSB, adj. Miady loba*
lika.
CAilIER, sm, Boky lanoratâna,
CAHOT» 8m. Fiantraika, Oantontona.
GAHOTAGE, sm. Fiautraitiuika, flaa-
tontontontoua.
CAHOTER, vn. Miantraitraika, mian-
tontonrontona.Cetlo voiture- cabota Mi*
antraitrailia,, etc., io kalesy io.
—, va. [• Mampitoatontontona. Celte voilu-
re nous a cabotes. Nampilontontonto*
na anay io kalesy io. 2° fig. Mainezive*
zy, muiupitototolo. La fortune l'a cabo*
té. Xucuzicczy, natûtoLnioii'uyvïat&a*
drn tsy izy.
CAHUTE, sf. Trano bongo, trano tom-
b ,ku.
CAILL.E, *f. Papelika, kibobo,
CAIJLJLÉ, sm. Ronono mandry.
7
Digitized by
Google
Cal
-«-
OAt
£ÂILLER, ua. Mampandry, mampivon-
gana.
Âe cailler*, vpr. Mandry, nfivongana. Le
lait s'est caillé. Mandry ny ronono. Le
sang se caille. Mandry, etc., ny ra.
6AILLETTE, sf. Vavonin-kena.
CAILLOT, «m. Vongan-dra.
CAILLOU, «m. Vatokilonjy.
ÈAIMAN, sm. Mamba, voay.
CAISSE, sf. 1* Vata, kesika. 2 B — , Lalo-
moara vy, vola ao anaty lalomoara vy.
3 - — , Langorony, amponga. Battre la—.
Miyely ianQorony. Grosse—. Âmpon-
gabe.
&AISSl£ll, sm. tipiiahify vola ao amy
ny laloraoàra vy.
ÛAJOLER, va. Manolikoly, manojikojy,
manejokejo, manambitamby, manàngo-
iy, maraono botretrtf.
CAJOLERIE, sf. Kolikoly, kojikojy, ke-
jokejo, tambitamby, angoly.
CAJOLEUR, EUSE, a. Mpanolikoly,
mpanojikojy, mpanejokejo, mpanambi-
tamby, mpanangoly, mpamono botretra.
CAL, sm. Kitro. Il a des cals au* mains.
Misy kitro ny tànany.
SALAISON, sf. Filentehan' ny 6am*bo
noho ny havesatry ny entana.
CALAMITÉ, sf. Loza, antambo. vointa,
Ioza aman'.antambo.
CALAMITE UX, EUSE, adj. Be loza,
be voina. Temps—. Taona 6e loza, etc.
CALCAIRE, adj. U\sf sokaj.
CALCINER, va. Mandoro vato sokay,
mandoro.
6e calciner*, tipr. Manjary sokay, do-
rana.
CALCUL, srrt. f Fiafià. 2*— , Fanisana,
marika. Se tromper dans un—. Diso fa-
nisa. Il apprend le—. Mianatra marika
izjr. Z'fig. Fiheveràna, fandinihana, tika-
sana. Cela n'entre pas dans mes calculs.
Tsyanisan'nyzavatra noheverïko, ncfcti-
nihiko, riokasaiko izany.
Calculable, adj. azo ïsaiua.
CALCULATEUR, sm. Mpanisa, mpa-
nao mari kg.
— , adj. Mpihevilra, mpandinika.
CALCULER, va. t^Manisa, raanao' ma-
rika. 2° fig. Mihevitra, mandinika. Il n'a
pas calculé les conséquences de cette
action. Tsy nohetériny, nodinihiny
*f biafaran' izan J nataony izany*.
CALE, a/. 1' Kaki, tsikalana. Mettez
tas oalet sous la caisse. Ask) kaha, etc.,
ao ambanin' ny vata. 2 # —, Éfitra tmba-
ny amy ny sambo, lakâly.
CALEBASSE, sf YoWtavo' arivoltfby.
voatavo.
CALÈCHE, sf. Kalesy.
CALEÇON, «m. Kalisaonifià.'
CALEMBOUR, «m. Ankamantatra, an-
kanononà, fampàuonona.
CALENDES, sf, pi. 1° Andro voalo-
ban'ny volana romana. || loc. L'affaire a
été renvoyée aux calendes grecques. Tsy
hatao na oviana na oviana izany raha-
raha izany, navela bo amy ny berin* nf
zalo zomâ bo avy izany.
CALENDRIER, sm. Alimanâkâ.
CALEPIN, sm. Boky kely fitadidiantf.
CALER, va. Manisy kaka, manakaka,
mani6y tsikalana, manatsikalana. Calez
le pied de la table. Kakaô, tsikalano ny
tongo-databatra.
—, vn. Mileritika. Le navire cale trop. Mi'
lentika loatra ny sambo.
CALFATAGE, srri. Farientsetiana ny
loaka na ny mihataka amy ny sambo.
CALFATER, va. Mànentsina ny loaka
na ny mihataka amy ny sambo.
CALFEUTRAGE, sm. Fanentsenanà
ny loaka rehetra amy ny varavarana.
CALFEUTRER, va. Mànentsina ny
loaka rebetra amy ny varavarana.
Be calfeutrer, vpr. 1° Mànentsina ny
loaka rehetra amy ny varavarany. 2* fig.
Mihiboka, mifahy.
CALIBRE, sm. 1* Ny balehibiaian* ny
aty tafondro na basy, halehibiazan' ny
bala. 2° fig. Toetra, lanja. Ils ne sont
pas tous deux de môme—. TsJ mitovy
toetrà, etc., izy roa laby.
CALICE, sm. 1» Kalisy, kapoakà masi-
na. 2» fig. Boire le— jusqu'à la lie..
Miaritra faboriana ha tram y ny farany*
CALICOT, sm. Somizy.
CALIFOURCHON (À), toc. adv. Air-
tsampy, antsangory. Il est à — sur le
mur. Miantsampy eny ambony am-
piantany izy. Le père portait son enfanfr
à — sur son épaule. Nanao antsango*
ry an-janany rainy.
CÂLIN, INE, a. et adj. Mpanolikoly 1 .
Comme Cajoleur.
CÂLINER, va. Manolikoly. Gomme Cjc-
JO BR.
8e câliner, vpr. Miahy tena loaira, mf*
konetaka.
Digitized by
Google
caL
M
CAM
ËALINERIE, sf. Kolikoly. Gomme Ga-
JOLKHIB.
CALLEUX, EUSE, adj. Kitroina. Il a
lesmaina calleuses. Kitroina ny tinany.
CALLI0RAPHE, srri. Mpanoratra ma-
hay.
&ALLIGRAPHIE, sf. Fahaizan-tsora-
CALLOSITÉ, sf. Kitro. [tra.
CALMANT, ANTE, adj. Mànaketra-
ka, mahaketraka.
—, sm. Fanafody raanaketraka.
CALME, adj. Tony, maotona, mandry,
miadana, mandry fe-izay. Jour—. Andro
tony» maotona. Mer—. Ranomasina
tony, niandry. Mon esprit est—-. Mia-
dana, mandry fe-izày ny saiko.
CALME, sm. Fitony, fandry, fiadana-
ria, faodrlana fe-izay Un— plat nous em-
pocha d'avancer. Ny fitonin' ny ranoma-
sina no nisakanaanay tsy handroso. Le—
règne dans le pays. Mandry, miada-
na, mandry fe-izay ny tetny.
CALMAR, va. Màtripitony, maràpiono-
na, manaketraka, manalefaka, raampia-
dana.— les esprits Mampionona, ma m-
piadana ny sain'olona. Gomme Apaiser
8e calmeiS vpr. Mitony, mionona, mi-
• haketraka, mihalefaka. Sa fureur se
calme. Mitony, etc., ny hatezerany.
ÊALÔMltL, sm. Kalamelona.
CALOMNIATEUR, TRICB, s. Mpa-
tteodrikendrika, noipanoso-dratsy, mpa-
noso-potaka.
ÈALOMNIÉ, 8f. Fariendrikendrehana,
endrikendrika, hoso-dratsy, boso-pota-
ka, fametavetana.
CALOMNIER, va. llanendrikendrika,
manoso-dratsy, manoso-potaka, marne-
taveta, martendry ratsy.
6e calomnier, vpr. Manetry tend.
AALOMNIBUSBMENT, adv. Am-pa-
ûendrikendrehana. Ce crime lui a été im-
puté^ — . Endrikendrika hiany no niam-
pangana azy tamin' izany heloka izany.
CALOMNIEUX, EUSB, adj. Misy en-
drikendrika. Discours—, Teny misy en-
drikendrika.
CALORIFÈRE, âdj. Mara Indra hafa-
nana. Tuyau—. Fan t son a famindrana
hafanària.
~, «ni. Fatairi-by.
CALORIFIQUE, adj. Miteraka hafianâ-
GALORIQUE, sm. Hafanàna. [na.
CALOTTE, if. î* Satro-bory. 2°— , Ta-
kamaïna ,
CALOTTER, va. Manisy tahamaina.
CALQUE, sm. 1» 8ary naiain-tahaluL
2 - — , Boky na laha-teny nalaln-tahaka:
CALQUER, va. 1* Maka tabakasary, mi-
kopia sary. 2° fig. Maka tahaka. Toui
dans cet ouvrage est calqué. Nalain-ta~
haka tamy ny boky hafa avokoa ny za-
vatra rehetrà amin* io boky io.
CALUMET, sm. Pipa lavabo:
CALVAIRE, sm. Kalivery.
CALVITIE, if. Hasolana. "
CAMAIL, sm. Kamaily.
CAMARADE, «m. Namana. il à été
mon — d* école. Namako fony nianàtrd
izy.
CAMARADERIE, sf. Fifarikâzarànâ:
CAMARD, ARDE, adj. et s. Petakâ
orona. Il a le nez -^. Petaka orona izy.
CAMBRÉ, ÉE, p. Vokoka, navokoka,
voabantsika, tafàhantsika, nabantsika;
voalantsika, nàlantsika.
CAMBRER, va. Mamokoka, manaritsi*
ka, mandantsika.
Se cambrer, vpr. Vokokâ, mihàntslkài
nlilantsika.
CAMBRURE, sf. Vokokâ, flharitsikâ, à~
lantsika.
CAMBUSE, sf. Efi-trano fizârari-kani*
na ony an-tsambo.
CAMBUSIER,«m. Mpizarahauina en^
an-tsambo.
CAMÉLÉON, sm. {• Tana. 2« fig. Mpi-
vâdibadika.
CAMION, sm. Sarety iva fltaterària eu-
tana.
CAMISOLE, sf. Akanjo lobaka. H— dé
force. Akanjo fampitondra ny olona ada-
la.
CAMOUFLET, sni. Fanésoauà. Donner
un—. Maneso.
CAMP, sm. !• Lasy, toby. %* fig. Ari-
dany. Les élèves sont divisés en deux
campa* Mifarripiandany ny mpiama-
ti-A
CAMPAGNARD, ARDE, adj. été.
{• Arabanivohitra. 2° fig. Ambanivohi-
tra, dondriria. Il a des manières campa-
gnardes. Tena ambanivohitra, etc., izy.
CAMPAGNE, sf. I* Ny any étn-tsahà, ny
any ambanivohitra, saha. La— est bel-
le. MahaÛnaritra ny any ân-tsAhà. rf
est allé à la—. Lasa any un- 1 sa ha, àn^
ambanivohitra izy. Il a acheté une—.
Niv.idy saha anankiray izy. 2* fig. Fa-
nafihana, fandebanana. flvahiuiana. (Jd
Digitized by
Google
CAN
— 100 —
CAN
a fait trois campagnes contre les Saka-
laves. Notafihina iri-'elo ny Sakaluvn.
L'armée s'est mise en—. La sa nanafi-
ka ny miaramila. Il s'pst mis en — pour
espionner l'ennemi. La*a nitsikilo ny
fahavalo izy. Il est a'ié en—, Lasa na-
nafika, nivahiny izy. || loc. Pièce de—.
Tafondro mandeba. Battre la — . Very
saina, mir»»diredy.
CAMPÉCHE, sni. Hazo fanaovana soka.
CAMPEMENT, sm. Filasiana, fitobia-
na, lasy, toby.
CAMPER, vn. 1*Milasy. mitoby. L'enne-
mi vint— près «le la ville. Niïnsy. ni-
toby taoakaikin'ny tanana ny fahavalo.
•2* fig. Mijanona kely foana, mandalo.
—, t*a. \* Mampilasy, mampitr.hy.il campa
son arm^esur la montagne. Namnilasy,
wampitoby ny miaramilany teo an-
tendrombr.httra izy. 2° fig. —là quelqu'
un. Mameiaoloua hihitsoka irery.
Se camper, vpr. 1° Milasy, mitoby. 2°
fig. MisokPtrnka. Il s'est campé, su? un
fauteuil. Nisoketraha tamy ny sezabe
izy.
CAMPHRE, sm. Kamifaoro.
CAMPHRÉ» ÉE, adj. Misy kamifaoro.
Eau-de-vie camphrée. Toaka m isy ka-
mifaoro.
CAMPHRER, ra. Manisy kamifaoro.
CAMPHRIER, sm. Ravin Uara.
CAMUS, USE, ad;, et a. Comme Ca-
nard*
CANAILLE, sf. Tsaikan' olona, fakon'
olona, karilahy.
CANAL, sm. 1° Lakan-drano, lahin-dra-
no.tatatra.— d'irrigation. Lakan-drano,
lahin-drano fanondraliana, tatatra.—
de navigation. LaAan-r/ranoandehanan*
ny sambo. 2°— , Mason'ony, mason-dra-
no. Le Betsiboka a un largo—. Lehibeny
ny mason'vniny Betsiboka. 3°— . Làla-
na. Le — de la respiration. Ny ta/a n-d ri vo-
tre. Le-*alimcntaire. Ny làlan kanina. 4°
—, Andilan-dranomasina. Le— du Mo-
zambique. Ny andilan-dranomasina
Masombika. 5° fig. Fahazoana, lakan-dra-
no. C'est par son— que j'ai obtenu une
récompense. Izy no nahazoako valisoa.
Il est le— de toutes les grâces. Izy no la-
kan dranon % ny lahasoavana rehetra.
CANALISABLE, adj. Azo anaovana
lakan-drano.
CANALISATION, sf. Fanaotana lakan-
drano.
CANALISER, va. Manao lakan-drano.
manamboatra renirano na ony ho azon'
ny sambo aleha.
CANAPÉ, sm. Sofa.
CANARD, sm. !• Vorombazaha, gana-
gana || — sauvage. Anpaka. —sauvage
ressemblant à la sarcell<\ Tahia. 2 # fig.
Angano. Je lui ai fait avaler un—. Nara*
pinoiko an^ano izy . 3*—, Figiaka. La
clarinette a fait un—. Nampigiaka ny
kilaiinety ny mpitsoka azy.
CANARDER, ra. M tifitra an-takona.
OANARDIÉRE, sf. Basim-borona la-
va.
CANCAN, sm. Ketsoketso, fosafosa.
CANCANER, vn. Miketsoketso, mabay
va va, mi fosafosa.
CANCANIER, 1ÈRE, a. Olona ketso-
ketso, — mahay vava, mpifosafosa.
CANCER, sm. Fery mihady.
CANCÉREUX, EUSE, adj. Hoatryny
fery mihady.
CANCRE, sm. 1* Fozan-dranomasina.
2° fig. Kahibitra. 3 # — , Mpianatra ka-
laina.
CANGRELA8, sm. Jaraingiraingy, ka-
labe.
CANDÉLABRE, sm. Fanaovan-jtro
maro rant^ana.
CANDEUR, sf. Hatsoram-pô.
CANDI, adj. Voadio tsara, mivongana.
Sucre—. Siramamim-bazaha voadio tsa.
ra. etc.
CANDIDAT, sm. Olona mangataka ra.
haraha na voninahitra.
CANDIDATURE, sf. Fangatahana ra-
harah.-i na voninahitra. Il a posé sa —
à la (Imputation. Nangataka ho solom-
bavam-bahoaka izy.
CANDIDE, adj. fso-pô.
CANDIDEMENT, adv. Am-pahatiO*
rana.
CANE, sf. Vorombazahavavy.
CANETTE, sf. Kanety.
CANEVAS, sm. 1* Lamba makarakara
hanaovana zaitra misoratsoratra. 2 # — ,
Futo-tcny, lotopototra.
CANGUÈ, sf. Boloky.
CANICHE, s. pt adj. Alika kely lava vo-
lo. Comme Barïibt.
CANICULAIRE , adj. Migaingaina.
Jours caniculaires'. Andro migaingaina.
CANICULE, sf. Andro migaingaina.
CANIF, cm. Anlaipika, penefo.
k
Digitized by
Google
CAN
101
CAP
CANIN, INB, adj. Hoatry ny any ny
alita. t| loc. Dents canines. Ombalahi-
nify. Dents canines dus animaux. Van-
gy. Qui a une faim canine. Noana ini-
fezafeza.
CANNE, sf. Tehina. Porter une— à ia
main. Mitehina, mitondra tehina. || —
à sucre. Fary.
CANNELÉ, ÉE, adj. Misy toriliisatra.
CANNELER, va. Manisy toriliisatra.
CANNELLE, sf. Ilodi-kazomanitra.
CANNELLE ou CANNETTE, %{. Tsi-
ririm-barika.
CANNELLIER, sm. Hazomanitra.
CANNELURE, sf. Toriliisatra, milso-
riadriaka miavomiva. Comme Stiuks.
CANNIBALE, sm. 1° Oiona mihinana
olona. 2* fîg. Olo-masiaka.
CANON, sm. f Tafondro. 2-—, Volobe.
— de fusil. Ko/ooem-basy.
CANON» «m. Didiu'ny Eglizy. Conforme
aux canons. Araka ny didin'ny Eglizy.
Droit — . Fabaizana momba ny didiri ny
Eglizy. Il loc. Le— des Ecritures. Ny
boky rehetra ataon'ny Eglizy ho isan'ny
Soralra Marina.— de la messe. Kanona.
CANONICAT, sm. Fiambonian' ny
Chanoine.
CANONIQUE, adj. Araka ny didin'ny
Bglizy, ataon' ny Eglizy ho isan* ny So-
ratra Masina. Los livres canoniques.
Ny boky rehetra ataon' ny Eylizy ho
isan' ny Soratra Masina.
CANONIQUEMENT , adv. Araka ny
didin'ny Eglizy.
CANONISATION, sf. Fananganana
ho Olo-masina.
CANONISER, ra. Manangana ho Olo-
masina.
CANONISTE, sm. Mpahay ny didin'
ny Eglizy.
CANONNADE, sf. Fanaovana rere
amy ny tafondro, fandcfasana tafondro
im-betsaka.
CANONNER, va. Mitifilra amy ny ta-
fondro. — une ville. Mitifitra tanana
anankiray amy ny tafondro.
Se canonner, vpv. Mifampitiûtra amy
ny tafondro.
CANONNIER, sm Hainiolona.
CANONNIÈRE, sf. et adj. Salopy mi-
sy tafondro. Chaloupe-^. Salopy misy
tafondro.
CANOT, sm. Lakan-drafitra, kanoty.
CANOTIER, sm. Mpanamory kanoty.
CANTATRICE, sf. Vehivavy mpihira
malaza.
CANTHARIDE, sf. Biby kely fanao-
vana bilistFd.
CANTINE, s/\Trano fivaroton-divay,—
toaka, etc.
CANTINIER, 1ÈRE, s. Mpivaro-di-
vay, — toaka, otc.
CANTIQUE, sm. Hiram-pivavahana,
Jlhirana, tonon-kira. Entonner un — .
Miveuty hiram-picavnhana. Livro de
cantiques. Boky fihirana. Le — des can-
tiques. Ny tonon-kirany Salomona.
CANTON, stn. Fizaran-tany madinika.
CANTONNÉ, ÉE, adj. Mitoetra amy
ny vohitra maro mifanakaiky.
CANTONNEMENT, sm. Fitoerana a-
iny ny vohilr.i maro mifanakaiky, vohitra
maro mifanakaiky itoeran'ny miaramila.
CANTONNER, va. Mizarazara miara-
mila hitoetiaamy ny vohilra maro mi-
fauakaiky.
— , vu. Mitoetra amy ny vohitra maro mi-
fanakaiky. Les troupes cantonnent dans
ce pays, Mitoetra amin ity fari-tany
ity ny miaramila.
Se cantonner, vpr. Mamonjy vohitra
mahaloky.
CANTONNIER, sm, Mpanamboatra
lalam-be.
CANULE, sf. Vavam-basirauo.
CAOUTCHOUC, sm. Matezaroritina,
lingotia.
GAP, sm. {• Loha. Il est armé de pied en
— . MiLv-n ira tladiana hatramy ny longo»
ny ka hatramy ny lohany izy. •i'—, Lo-
ha sambo. Mettre le — au vent. Mauipi-
tsena rivotra ny loha sambo. 3"—, T&i-
raka.— d'Ambre. Tsirak' Antomboka.
CAPABLE, adj. \° Mahazaka, mahavi-
ta, mahavaira, mahava 1011a, maheia, sa-
hy, maha.... Il n'est pas— ue ]>oi ter ce
paquet. Tsy mahazaha io eutana io izy.
Il n'est— de rien. Tsy mahacita, ma/ia-
vatra, mahavanona na inona ua inona
izy. Il est— de vous trahir. Mahacano-
na, mahefa, sahy hamadika anao izy.
Ce cheval u'est pa»— -do traîner la voitu-
re. T»y mahatanka ny kalesy io soavaly
io. 2°— , Muliazo. Il est — de contracter,
Mahazo manao fanekena izy. 3*—, Ma-
hay. C'est un homme très — . Olona ma-
hay dia mahay izy.
CAPACITÉ, sf. f Erany, habe, La-d'
un tonneau. Ny erany, haben' ny bari-
ka anankiray. 2°— , Fahazoana. 3*—» Fa-,
haizaaa.
Digitized by
Google
CAF
-r 102 —
CAP
gAPARAÇON, 8m. Lamban-tsoavaly.
CAPARAÇONNER, va. Manaron-dam-
ba soavaly. Les chevaux étaient capara-
çonnés de pourpre. iVoaaronana lam-
6a jaky ny soavaly.
(Se caparaçonner, vpr. Manao haingo
be renty. '
PAPE, sf. 1* Kapaoty misy saron-doha.
2° fig. Kire sous—. Mihimoka.
CAPILLAIRE, adj. fcladinika hoatry
* ny volondoha.* Veine—. Hoza-dra ma-
dinika hoatry ny volondoha.
CAPITAINE, 8m. l-Kapiteny.— de na-
vire, /fapitentn-tsambo. 2 # — , Jenera-
ïy. C'était uq grand—. Jeneraly nala-
za izy.
pAPITAL, ALE, adj. !• Lehibe indrin-
dra, voalohany, fototra, masom-boava-
hiny, loha. Il a oublié le point— de l'affai-
re. Iladinonyny zavatra lehibe indrin-
dra, voalohany amin' izany raharaha
izany, ny fototra, ny masom-ooaua-
hin' izany raharaha izany. Péchés capi-
taux. Fahotana fototra, lohan' ny sasa-
ny. 2 - — , Lehibe, be vava, mahafaty. C'est
une affaire capitale. Raharaha lehibe,
be uaua iz^ny! Lettre capitale. Soratra
lehibe. Criirçe— . IJelolfa be uaua, maha-
faty. lia été condamné à la peine ca-
pitale. Noheloh in -ko fat y izy.
pAPITAL, «m. 1* Zavatra lehibe in-
drindra,— voalohany. Le— est de se bien
conduire. Ny zavatra lehibe indrin-
rfra, etc., dia ny mitondna tenâ tsara.
2°— , Renivola, vola. Il a payé le—. Nan-
doa ny renivçla izy. Augmenter son—.
Mampitombo ny volany.
CAPITALE, sf. !• Renivohitra. 2»— ,
Soratra lehibe, kapitaly.
CAPITALISER, va. Mampiteraka za-
na-bola raiaraka amy ny reniny.
«r, un. Mihary. [la.
CAPITALISTE, «m. Mpampanjana-bo-
CAPITATION,*/. Vidin'aina,isan*aina.
CAPITEUX, EUSE, adj. Mampanelo-
nelo. Vin—. Divay marnpanelonelo
ny an-doha.
CAPITULATION, af. Fikqizan' ny ta-
fika na ny vohitra.
pAPITULER, vn. I* Mikoy. Après six
mois de résistance les assiégés capitu-
lèrent. Itahefa nanohitra enim-bolana
ny nataojahirano, àianiko.y. 2! fig. Mi-
fsnaiky hifanaraka.
pAPON, «m. Kaocsa, osatay, kanevoka.
gAFONNER, V n Mikoy.
CAPORAL, am. Kaporaly, roa vonina-
CAPOT, adj. Mangaihay. fhitra.
CAPOTE, sf. Kapaoty.
CÂPRE, sf. Voankazo alôna amy ny vi-
naingitra.
CAPRICE, «m. 1* Angolangola, ango-r
tingoty, angentsangentsana, haitraitra,
ditra, sitra-po, fanaranam-po. Il a beau-
coup de caprices. Be angolangola, an-
gotingoty, angentsangentsana, /iai-
trailra izy. Ce cheval a des caprices.
Maditra ity soavaly ily. Agir selon ses
caprices. Manao araka ny sitra-pony,
manaram-po, manao ny danin' ny kibo-
ny. Contenter les caprices d*urçe per-
sonne. Mampanaram-pô olona. 2 a — ,
Fiovaovaua. Les caprices de la mode.
Ny fiooaocan' ny lamody.
CAPRICIEUSEMENT, ado. Amim-r
pihaitrairana, amin-ditra.
CAPRICIEUX, EUSE, adj. et 8. Mi-
angolangola, miaugotingoty, miangea-
tsana, mihaitraitra, be ditra.
CAPSULE,»/. 1* Hodi-boan-javatra.— do
balsamine, iiodzooam-beujamina. 2*—,
Kapsily.
CÂPTATIQNf Bf. Fanangolona,
CAPTER, va. Manangoly, mameisy.—
un héritage. Manangoly, etc., ahazoa-
na lova.
CAPTIEUSEMENT, adv. An-kafetse-
na-i ara-panaugolena, am-pitaka.
CAPTIEUX, EUSE, ad;. Mametsy,
manangoly/ mamiluka, be haroka, mah-
garoka. Paroles captieuses. Teny ma"
melsy f etc.
CAPTIF, IVE, adj. et a. l«Sambo-belo-
na» babo. Prince—. Mpanjaka azo «a/n-
6o-6c/ona, coababo. 2* fig. Voaiehy
loatra. Tenir ses entants captifs. Mifè-
hy loatra ny zanany.
CAPTIVÉ, ÉE, p. Variana, sondriana,
renoka. Voy. Ausorbé.
CAPTIVER, va. 1 - Mahavariana,maha-
" sondriana, maharenoka. —les esprits.
Ma/iauariana, etc., olona. 2*—, Miiehy,
raanery. Vous ne saunez— cet esprit om-r
porté. Tsy azonao fehezina io ulona sa-
ro-pé io. —son esprit sous le joug de la
foi.Afanery ny samy mba hiùo uy teny
finoana.
Se captiver, vpr. Mahafehy teua, mane-
ry saina.
CAPTIVITÉ, sf. 1* Fahababoana. La
—dp Babylone. Ny fahababoan' nv Za«
k
Digitized by
Google
CAR
- 103 -
CAR
nak' Israely lany Babiloaa. 2°— , Pifelie-
tana, fanerena.
CAPTURE, a£ Fisamborana, b*bo.
CAPTURER, va. Misambotra, mamabo.
Il a capturé un voleur. Nisambotra
mpangalatra anankiray izy. Les enne-
mis ont capturé deux navires. Nobaboin'
ny fahavalo ny sambo roa.
CAPUCHON, srn- Saron-do^a miraiki-
traamy nykapaoty.
CAPUCINE, sf. Kapsina.
CAQUET, sjn. Comme Basii,.
CAQUETAGB, sm. f Fikakéka. 2* ftg.
Fivatsavat&ana. Gomme Babillage.
CAQUETER, rn. f Mikakàka. Vfig.
Mivatsavatsa. Gomme Babille».
CAQUBTBpR, EJJSE, #. Comme 3v
BILLARD.
PAR, conj. Satria, nojbo, fa. Cet enfant
mérite une récompense,— il est très zélé
pour Y étude. Meodrika homen-balisoa
io zaza io, satria, fa mazoto mianatra,
noho izy mazoto mianatra.
CARABIN, «m. Mpianatra }io doko*era,
dokotera madinika.
CARAB INE, sf. Karabina.
PARABINÉ, ÉE, adj. Mahery. 3riae
carabinée. Rivotra mahevy.
CARACOLE, sf. Dihin-tsoavaly.
CARACOLER, vn. Mandiby. Faire— un
cbeval. Mampandihy soavaly.
CARACTÈRE, 8rn. 1* Soratra. Ecrivez
ceci en gros caractères, Ataovy soraf ra
vaventy ity. 2»— , Lobevy. Ces caractères
sont trop petits. Madinika loatra ireto
lokavy ireto. 3*—, Marika, Le baptême
imprime dans l'âme un— ineffaçable. Ny
batemy manisy marika tsy mety levona
ao amy ny fanaby. 4* fig. Toe-panahy, fa-
nany, toetra, herim-pô. Il a un étrange
— .Hafahafa ny toe-panahiny. \\ a un
— doux. Malemy fanahy izy. Il a un
— triste. Manao toetr' olona malahelo
izy. Il montre du — . Mampiseho he-
rirn-pô izy. La maladie a un — fâ-
cheux. Ratsy ny toetry ny aretina. 5* —,
Fiamboniana, flandrianana. Il faut res-
pecter le— d'un évoque. Tsy main tsy
hanajany fiamboniana, etc.,ny evoka.
CARACTÉRISÉ, ÉE, adj. Tena izy.
Il a une fièvre bien caractérisée. 7*ena
tazo mibitey no mahaio azy.
CARACTÉRISER, va. !• Milaza ny
toetra. Il sait— les passions. Mabay
r*iï*z§ ny lottry ny fihuniratSY izy.
2 # — , Toetra. La bravoure le caracté-
rise! Be herim-pô no toetrany.
Se caractériser, vrpr. Miseho toetra.
La maladie se caractérise. Mxseho ny
toetry ny aretina.
CARACTÉRISTIQUE, ad}. Maneho
izay tena toetrany. Marque—. Faman-r
tarana maneho izay tena toetrany.
CARAFE, af. JCarafa.
CARAFON, sm. Karafakely, tamaboha,
CARAMEL, sm. Siramaray nendasina.
CARAPACE, sf. Hodi-tsokatra. La torr
tue est rentrée dans sa — . Nikemo ao
anaty hodiny ny sokatra.
CARAVANE, sf. Andian' ny mpande-
ha. La— était composée de cinquante
hommes. Ny andian* ny mpandeha
nisy olona dimara-polo,
CARCAN, sm. Boloky.
CARCASSE, sf. Rikarikan-taolana, ri*
karika, vangovangony. La—d'un pour
let. Ny rikarikan-taolan' ny vantotr*
akoho. La— d'un navire. Ny rikarika,
ny varigrouançfon-tsambo.
CARDAGE, srn. Fameraverana, faino*
havobana, fatiatsikerana.
CARDE, sf. Fameraverana, famohavo?
hana, tanatsikerana.
CARDER, va. Mameravera, mamohar
voha, manatsikera.
Se carder, vpv. Veraveraina, vohavo?
hana, tsikeraina. La laine se carde en
ce moment. Veraveraina, etc., ankehi?
triny ny volon' ondry.
CARDEUR, EJJSE, s. Mpameravera,
mpamohavoba, mpanatsikerakora.
CARDINAL, sm. {• Kardinaly. 2-—,
Fody, fodjlahimena.
CARDINAL, AL3, adj. Loha, foto-
tra. Les vertus cardinales. Ny hatsa-
ram-panahy loha, fototry ny sasany.
Il ioc. Les quatre points cardinaux.
Ny faravazan-tany efatra. Nombres car-
dinaux. Isa tsotrà. Un, deux, trois, sont
des nombres cardinaux. Ny isa, roa,
telo, dia isa tsotra.
CARDINALAT, arn. Fiandrianan* ny
kardinaly.
CARÊME, sm. Earemy.
CARÉNÉ, s/. Fanambanin-tsambo mi-
lan tika anatin' ny rano. || loc. Mettre un
navire en — . Mampakatra sambo eny
an-tanety mba banambottra ny fe&ftmr
baniny.
Digitized by
Google
CAR
— 104 —
CAR
CARÉNER, va. Manamboatra fanam-
banin-tsnmbo.
CARESSANT, ANTE, adj. !• Misa-
fosafo, manambilamby, manchatehafca,
manolikoly, manejokejo, manojikojy. ma-
malifaly. C'est un enfant très—-. Zaza
kt»ly malin y manambilamby, manoli-
koly, mamalifaly ïiv.2° fig. Malemy,
îualelaka. Brise caressante. Uivotra nia-
lemy, maie fa ka, tsio-drivotra.
CARESSE, sf. Fisafosaftana, tambitam-
by, l'anambatanibazana, ianehatehafana,
kulikoy, faDolikoIenû, fanejokejoana, fa-
nojikojiana, famalilaliana.
CARESSER, va. Misafosafo, manambi-
tamby, manehatetraka, manolikoly, ma-
nejokejo, manojikojy. mamalifaly.— avec
la main. M iaafos&fo. — «n frappant dou-
cement avec la main. Manehatehaha.
—un cheval Misafosafo, manehateha-
ka soavaly.— un entant. Misafosa-
fo, mnnambitamhy, manehutehaha
zazakely. — le peuple. Mnnambitamby,
manolikoly, manejokejo, manojiko-
jy uy vahoaka.
Se caresser, vpr. Mifampisafosafo, mi-
fanambitamby, inifanehatebaka, niifa-
malifaly.
CARGAISON, sf, Entan-tsambo. Des
bœufs formaient toute la— du navire.
Ny entan-teambo dîa omby hiany.
CARGUER, ra. Maogorona lain-tsambo.
CARICATURE, sf. i" Sary liatsikana,
— uimpihcroehezutoa. %* fi g! Olona ma-
nao fitafian'adala.
CARICATURER, ra 1° Manao sary
fampibomehezana. 2° fig. Mikizaka, ma-
neso.
CARICATURISTE, sm. Mpanao sary
lampihomebezaoa.
CARIE, sf. Fuhalovana (amy ny taolana,
omy ny nii'y, aun* ny vary, amy ny hazo).
CARIÉ, ÉE, adj. Lô, hanin* nyolitra,—
ny oli-manara. — ny fositra. Os — . Tao-
lana lô. Dent cariée. Nily/t), hanin' ny
OÎltra, —ny oli-manara. Blé—. Varim-
bazaha lu. Bois — . Hazo I tanin' ny fosi-
tra,
CARIER, va. Manda, mahalô.
So carier, vpr, Mîhalô
CARILLON, tm. 1- Fitintjna. Sonner
le—. Mampitintlna nylakolosy.2°, La-
kolosy maro niihira. La cathédrale pos-
sède un beau — . Ny trano leglizy kate-
draly manaiia lakulosy maro miliira
tsara. 3* fig. Fikotaba, tabataba*
CARILLONNER, vn. {• Mampitintl-
na. 2°— , Mampihira lakolosy maro. 3 # fig.
Mikotaba, mitabataba.
CARILLONNEUR, sm. 1* Mpampitin-
lina. 2°— Mpampihiralakolosy maro.
CARLIN, sm. Alika madinika.
CARMIN, sm. Loko mena mangatraka-
traka.
CARMINÉ, ÉE, adj. Mena mangatra-
ka'raka. Encre carminée. Ranomainty
mena mangalrakalraka.
CARNAGE, sm. Vonoana olona boatry
ny fatim-balala. Les soldats tirent uu
grand— dans cette bataille. Ny miara-
mila nanao vonoana olona hoatry ny
fatim-balala lao amin' izany ady iza-
CARNASSIER, 1ERE, adj. Homan-
kena manta. Lo lion est un animal — .
Biby homan-hena mania ny liona.
—, «m. pi. Ny biby homan-kena manta.
CARNASSIÈRE, sf. Kolia fltondraa-
kaza.
CARNET, sm. Biky kely fitadidiana.
CARNIVORE, adj. Homan-kena. Ani-
maux carnivores. Biby ko m an ken a.
— . sm. pi. Ny biby homan-kena.
CAROTIDE, sf. Arteramitondra ny ra
ho amy ny ali- doha.
CAROTTE, sf. I* Karaoty. 2*—, Oiam-
paraky.
CAROTTER, ra. Mametsy, mamitaka.
Il a carotté son ami. Xamelsy, etc., ny
sakaizanv izy.
GAROTTEUR, EUSE ou CAROT-
TIER, 1ÈRE, s. Mpametsy, ra pa mi-
ta ka.
CARPE, sf. Karazan-kazandrano amy
ny rano mamy.
CARQUOIS, sm. Fitondrana zana-tsi-
pika.
CARRÉ, sm. 1* Sokera efa-joro mitovy
lafy, karé. Faites sur le papier un —
de deux pieds. Asio sokera efa^joro
mitooy lafy roa dia ao amy ny larata-
sy. Faites marcher les soldats en — . Am-
panaovy sokera efa-jow mitovy lafy
ny miaramila raha mandeha. 2*— , Soke-
ra. Vingt-cinq est le— de cinq. Dimy am-
by roapolo no sokeran'ny dimy. 3* —,
Torim-boly. Plantez un — de navets.
Mambolé navé iray tory.
CARRÉ, ÉE, ad). l r Efa-joro mitovy
lafy. Table carrée. Lalabatra efa-joro
mitovy lafy. 2° —, Sokera. Cinq efct
Digitized by
Google
CAR
— 105 —
CAS
U racine carrée de vinçt-cinq. Dimy
no (olo-tsokeran' ny dimy amby roapo-
lo. Z*fig. Il est— des épaules. Be traira,
matanjaka izy. C'est une tôte carrée. Bo
atwloba, be saina izy.
CARREAU, sm. 1° Ngorodom-bato.
ngorodon-tanimanga, etc. Laver le — .
Ifanasa ny ngorodom-bato, etc. Il foc.
Rester sur le— . Dangytery. Jeter quelqu'
urijBurle — . Mahafaty na mandratra ma-
iy olona.2* — , Fiiaratra, trauom-pitara-
tra. lia cassé quatre carreaux. Nahavaky
tranom-pitaratra efatra izy. 3 # — , Karao.
Passez le — sur le col de ma chemise. Pa-
sohy ainy ny karao ny vozon' akanjo-
ko. 4* —, Joro. Uu as de — Ny baon-
din' ny joro. 5* — , Tranotranony, an-
tranotranony. Etoffe à carreaux. Lamba
mitranotrano, anlraiwtranony.
CARREFOUR, sm. tihaonati-dâlana
maro.
CARRELAGE, sm. 1* Fanaovana lam-
pivato, fandrafetana ngorodom-bato na
tanimanga. 2°— , Lampivato, ngorodon-
tanimanga.
CARRELÉ, ÉE, adj. Misy lampiva-
to,— ngorodom-bato,— ngorodou-lani-
manga. Chambre carrelée. Etl-trano
mixy lampivato, etc.
CARRELER, va. Manao lampivato,
mandiatitra ngr.rodona tanimanga.
CARRELEUR, sm. M pan au lampiva-
to, mpandrutltra ngorodon-tanimanga.
CARRÉMENT, ado. 1° Efa-joro mi-
lovy laly. Coupez— cette ôtoTe. Didio
efa-joro mitovy lafy ity lamba ity. % l*
fig. Tsotra, an-kitsiloha. Il a refusé—.
Nandà tsotra, etc., izy.
CARRER, va. Manao efa-joro mitovy
lafy. — une pierre. Manao vato anan-
kiray efa-joro mitovy lafy.
Se carrer, vpr. Miedinmima, miedike-
dika. Se — en marchant. Micdinedim-
pandeha, etc.
CARRIÈRE, sf 1* Kianja flfanalàna
bazakazaka. Les chevaux entrent dans
la—. Manomboka hifanala hazakazaka
ao amy ny kianja uy S(-avaly. Parcou-
rir la—. Mifanala hazakazaka. Ils sont
arrivés au bout delà—. Nahatratra ny fe-
tra ao amy ny kianja fîfanalana haza-
kazaka izy ireo. || loc. Le soleil est au mi-
lieu de sa—, Mitatao vovonana ny audro
2* — . Tany ihadiara-bato,— solaitra 3° fig.
Aodro iainana. 11 est arrivé au terme <ie
sa—. Tapitra ny andvo niainany , tapi-
tra andro izy. 4°— , Toelra. raharaha, la-
* lana. Choisissez une— . Fidio izay toe-
lra, raharaha tianao. Il fait des pro*
grès dans la— de la vertu. Mandroso
amy ny lalan'ny hatsaram-panahy izy.
|| loc. Donner—, Mamela, tsy misaka-
na. manampatra. Donner — à sa médian-
celé. Manampatra ny hasomparany.
CARRIOLE, sf. Kalesy kely.
CARROSSABLE, adj. Azon'ny kalesy
lehibe aleha. itoute — . Lâlana azon'ny
kalesy lehibe aleha.
CARROSSE, sm. Kalesy misy kodia-
rana e fa ira.
CARROSSIER, sm. Mpanao kalesy.
CARROUSEL, sm. Sdiiifady taluba.
CARRURE, sf. Halehihtazin-tratra. Ce
jeune homme a une belle—. Be tratra
io tuvolahy io.
CARTABLE, sm. Karitabla.
CARTE,*/, f Taratasy, karatra.— d'en-
trée. Taratasy, etc., tidiiana. Joueraux
cartes. Mauau karatra. 'i*— , Sarin-tauy.
Prôtez-mui la— de Madagascar. Ampin-
dramo uy sarin-taniny Madagas*ara
aho. 3" fig. Perdre ta—, Mivadika ati-do-
ha, very saina, sanganehana. Broudler
les cartes. Maïupikorontau-diaiiaraha.
Jouer cartes sur table. Maraokatra ny ao
am-po. Voir le dessous des cartes. Ma-
hatakatra uy hevkr' cloua, mahalala ny
am-po tsy ambara. Donner — blanche à
quelqu'un. Mampanaram-pô olona.
CARTEL, sm. Tu rata s y lL.aïkana biady
samy irery.
CARTILAGE, sm. Taola-malemy, ma-
haturoleia.
CARTILAGINEUX, EUSE, adj. Mi-
sy taolu-malemy,— mahatoroieia.
CARTON, sm. 1° Baoritra. 2*— , Kotra
lasiau-tarata^y. I. a mis uans ses cartous
la lettre que je lui ai euvuyee. Nalaony
tau amy uy kotrany ny taratasy nainpi-
loiuraiito azy.
CARTONNAGE, sm. Fanaovana fo-
noiu-Doity amy ny baoritra, i'unom-boky
atao amy uy uaoritra.
CARTONNÉ, ÉE, adj. Voafono bao-
ritra. Livre—. BuKy voafono baoritra.
CARTONNER, va. Manao fonom-boky
amy ny baoritra. Cartonnez ce livre.
Fono<y baoritra ity boky ity.
CARTOUCHE, sf. Katirijy.
CAS, sm. Zavatra, raharaha. —imprévu.
Zavatra Ly nauipoifcina Le— est diffé-
rent. Samihata ny zavatra, etc., || loc.
C'est le — de.... fokony. C'était le— do
io contredire, quand il disait de paroil-
Digitized by
Google
CAS
— 106 —
CAS
les faussetés. Tokony ho notoherina
|zy, raha nilaza zavatra tsy marina toy
izany. En ce—. Raha tahaka izany. En
pareil—. Raha toy izany. Faire— de....
Manao ho zavatra. Je fais grand— de tout
/ce qu'il dit. Ataoko ho zavatra avokoa
îzay lazainy. Je fais de lui le plus grand
— . Manao azy ho zavatra tokoa aho.
Ne faire aucun— de.... Manao ho tsinon-
tsinona, tsy jaba, tsy manisy rahara-
ra. Il ne fil aucun — ni de lui ni de ses
présents. Natiiony ho tsinonlsinona,
tsy jabany na ny tenany na ny zavatra
nateriny. Il ne fit aucun— de ses me-
naces. Tvsy nasiany raharaha ny ra-
hona nataony.
En cas de, loc. prèp En cas que,
toc. conj. Raha sendra, raha talïiny,
raha toa. En — de guerre, il faut se pré-
parer. Raha sendra, etc., misy ady,
tokony hivonona. En — qu'il vienne,
faites cuire du riz. Raha sendra, etc.,
tonga izy, ahandroy vary.
En tout cas, Ion ado. Na manao ahoa-
na na manao ahoana. En tout—, il faut
que vous partiez. Na manao ahoana
na manao ahoana tsy main tsy mande-
ha hmnao.
CASANIER, 1ÈRE, adj. et s. Mpihi-
boka, mpifahy. C'est un homme —, qui
mène une vie casanière. Mpthiboha,
etc., izy.
CASAQUE, sf. l« Palitao lava. 2» fig.
Tourner—. Miendaka, mivadika. Il m'a
tourné—. Niendaka, nivadika tami-
ko izy.
CASAQUIN, sm. 1* Akanjo lava. 2* fig.
Donner sur le — à quelqu'un. Mikapo-
ka ulona
CASCADE, sf. 1° Riana. 2* fig. Ce dis-
cours va par cascades. Miriorio be hia-
ny izany laha-teny izany.
CASE, sf. Trano madinidinika.
CASEMATE, sf. Lavaka famitsahana.
CASEMATE, ÉE, adj. Misy lavaka
famitsahana. Bastion—. Manda misy
lacaka famitsahana.
CASilMA i ER, va. Manisy layaka fa-
mitsahana.
CASER, va. Mampirina, mampahazo
toerana. —des livres. Mampirma bo-
ky. J'ai fini par— mon fils. Tamy ny
farany aho dia n&mpahazo toerana ny
zanako.
Se caser, vpr. Mshazo toerana, roipe-
trald.
CASERNE, sf. !'• Trano ûtoeran* ny
miaramila. Les soldats ont une belle—.
Manana trano tsara ny miaramila. 2*—,
Ny miaramila iray trano. Toute la— eqt
sous les armes. Mitam-piadiaaa dabolo
ny miaramila iray trano.
CASERNE, ÉE, actf. !• Miray trano.
Les soldats sontcasernés. Miray trano
avokoa ny miaramila. 2* fig. Mihiboka,
mifahy.
CASERNEMENT, sm. Fametrahana
miaramila amy ny trano iray, fampirai?
san -trano ny miaramila, ilraisaa* ny mia-
ramila trano.
GASERNER, vn. Miray trano.
— , va. Mameti aka miaramila amy ny tra-
no iray, mampiray trano ny miaramila.
CASIER, sm. Fitoeran'entana miefltrefl-
tra, tranotrano. Les divers papiers ont
chacun leur—. Ny taratasy samihafa dia
samy manana tranotrano avy.
GAS0UE, am.Satroka valalamihoatra.
CASQUETTE, •/. Kasikely.
CASSANT, ANTE, adj. I- Mora vaky,
mora tapaka, maiia, marefo, makiana,
mora maito. Le verre est — . Mora va*
ky> mafia ny fi tarât ra. Les branches
sèches sont cassantes. Ny rantsan-kazo
maina dia mora tapaka, ma lia, mare-
fo, makiana. Ce lit est—. Mora fapa-
ha, makiana, mora maito io tare ira
io. 2* fig. Manao jadon-tokana, manao
teny tsy valiana.
CASSATION, sf. Fanafoanana fltsàra-
na, — didy, etc. || Cour de — . Fi tsara na
ambony indrindra. Il fit appel & la cour
de — . Naogataka fitsarana ambony in-
drindra izy.
CASSE, sf. 1* Famakiana. 2* —, Fitoe-
rau-dohavy m itsi tranotrano.
CASSÉ, ÉE, p. et adj. 1* Vaky, novakU
na, tapaka, notapahina, maito. 2* fig.
Nofoauana. 3°—. Naongana. 4»—, Rerà-
ka, barabara. C'est un vieillard — par
Tàge. Lahiantitra reraky ny tahantera*
na izy. Voix cassée. Feo barabara, sa->
kalahim-peo.
CASSE-COU, sm. Mandavo, mamotrar
ka, mahapotraka. Ce chemin est un vrai
— . Mandavo, etc., tokoa itony lalana
itony.
CASSEMENT, sm. —de tête. Fahasa^
hiranana.
CASSE-NOIX, sm. Famakiana noi*.
t CASSER, va. 1* Mamaky, manapaka,
1 manjto. Qui casse les t w«* les paie. Igay
Digitized by
Google
CAT
— 10T —
CAU
mamaky ny gilasy mandoa ny vi-
diny; fig. raher*han* l izay mabasim-
ba zavatra, L'arbro en tombant lui
a cassé la jambe. Ny hazo nianje-
ra nanapaka ny ranjony.— la tôto à
quelqu'un. Mamaky lohan* olona ; fig.
manahirana olona. 2 # fig. Manafoana.—
un testament, Afanafoana farabalatra.
3*—, Manongana.— un officier. Manon-
ganamanamboninahitra. 4 # Man« liera ka.
Les fatigues Pont bien cassé. Nandre-
raka azy mat'y ny hasasarana.
ge casser, vpr. {• Vaky, tapaka, maito.
La corde s'est cassée. Tapaka, maito
nyTfcdy 2° fig. Mihareraka. \\loc. Se —
la tête. Mamaky ati-doha.
CASSEROLE, sf. Kaseroly.
(CASSE-TETE, sm. 1* Kanonta hazo.
2* fig. Zavatra mamaky ati-doha.
CASSETTE, */\ fVata kely fitahirizam-
bola na vakana. 2 a — , Volah'ny mpanja-
ka. Le roi a pris sur sa— pour cette
œuvre. Ny mpanjaka nandany ny vota-
ny hanaovana izuny ra ha ta ha izany.
CASSEUR, BUSE, a. Mpamaky zava-
tra.
CASSQ{#ÇTTB, sf. Fitoeran-java ma-
nitra.
CASSONADE, $f. 8iramamin>bazaha
▼oadio indrçy maka monja.
CA8SURB, sf. Fivakiana, fltapabana.
La— de l'assiette est très droite. Mahi-
tsy dia mahitsy ny nioaatan'ny lovia.
CASTE, af. Folp. Les castes nobles. Ny
fokon* ny andriana.
CASUEL, ELLE, adj. !• Sendrasen-
dra. Uy ampoizina. Evénement—. Za-
vatra miseho sendrasendra, etc. 2*—,
Fabazo sendrasendra.
— , «m. Zavatra fahazo sendrasendra.
CATACLYSME, «m. 1* Safo-drano.
2" fig. Fikorontanana lehibe.
CATACOMBES, sf. pi. Zohy lehibe any
Roma filevenan' ny kristiana taloba.
CATAFALQUE, «m. Tranovorona fa-
nao ao au-trano leglizy.
CATALOGUE, sm. Rejistra.— des élè-
ves, des livres. RejUtry ny mpianatra,
ny boky.
CATALOGUER, va. M a no rat ra amy
ny rejistra.
CATAPLASMES, sm. Kataplasy, feaa-
na,
CATARACTE, «A {• Hodltra manify
manarojianyati-maso.2»— .Rian'ony. Les
cataractes du Nil Ny riaiV ny ony N^
ly* 3* fig. Fikijan-dranonorana. Les car
taractes du ciel furent ouvertes durant
quarante jours. Nikija nandritra ny
eia-polo andro ny ranonorana.
CATARRHE, sm. Re^oka, kohaka ma-
GATARRHEUX, EUSE, adj. Be reho-
ka, niikohaka. Vieillard—. Lajjian titra
6e rehoka, etc.
CATASTROPHE, sf. Loza amin' an-
tuiuuo, loza. Nous son. m es menacés
d'uoe— . Mila ho voaii* uy loza. anun'
antamho isika.
CATECHISER, va. Mampianatra l$a-
tebizy, — livavahana.
CATÉCHISME, Btn. 1* Katesizy. 2 - — ,
Farapianarana katesizy, —livavahana.
CATÉCHISTE, «m. Mpampianalra ka-
tesizy, — livavahana, katekista.
CATÉCHUMÈNE, sm. Muianatra ba-
v temy, katekomeua.
CATEGORIE, Bf. JCarazana, antoko,
toetra, iumba. Ces marchandises ne sont
pas de la même — . Bauiihala karaza-
na ireo varotra ireo. Il est de la — des
simples soldats. Ao amy uy anlokon'
ny vata-miaraunla izy. Ces gens-là sont
de môme—. Muovy toetra, fombah'QO
olona ireo.
CATÉGORIQUE, adj. Mazava, tsotra.
Donnez uue réponse—. Vaho mazava,
etc.
CATÉGORIQUEMENT, adv. Maza-
va, tsotra.
CATHÉDRALE, adj. et sf. Reny tra-
no luglizy ujisy ove&a, katedraiy.
CATHOLICISME, sm. Ny livavahana
katohka.
CATHOLICITÉ, sf. {• Fanarahana ny
iampiauarana Katohka. La— d'uua opi-
mou. Ny/i/'auara/ian'uy hovitia anan-
kiray aiuy ny fampianarana katolika.
2 a — , Ny katolika rehetra.
CATHOLIQUE, adj. et s. Katolika.
CATHOLIQUEMENT, adv. Araka ny
livavahana katolika.
CAUCHEMAR, sm. 1* Nofy ratsy. Je
tremble encore du— que j'ai eu. Mboia
mangovitra aho noho ny nofy ratsy
nonotisiko. 2* fig. Olona mahadikidiky.
Cet homme est mon—. Mahadikidiky
ahy io olona io. /
CAUDATAIRE, sm. Mpitondrany ram-
bon' akaojon' ny eveka. \
CAU8ATIP, IVB, adj. Milûia ny fo«o>
jL^_
Digitized by
Google
CAU
— 108 —
CAV
Ira,— ny antony. Car, parce que sont
des mots causatifs. Fa, satrla (lia teny
milaza ny fototra, elc.
CAUSE, sf. t # Fototra, nihaviany, anto-
ny. Dieu est la — première de tout ce
qui existe. Andriarainitra no fototra,
nihavian' ny zavatra rendra. Le pé-
ché d'Adam est la— de tous les maux. Ny
fahotany Adama no fototra, nihaoian
ny loza rehptra. Il a agi en connais-
sance de—. Taray ny izy uauao izany dia
fanlany tsara ny folony, ny antony.
Il n^ le fera pas. et pour — . Tsy Jjatiao
izany izy fa misy antony. 2 - — . Ady,
andany. Ii a perdu sa — . Resy tamy ny
adiny izy. Il a gagné sa — . Nahery ta-
my ny aliny izy. Ii a embrassé sa — .
Niandany taminy izy. Prendre lait et
— pour quelqu'un. Miandany aiiiiii*
olona, miaro olona. Faire — commune
avec quelqu'un. Miandany, miombona
am.n' olona.
À causa de, loc. prèp. Noho. Je ferai
cela à — de vous. Uataoko izany noho
hianao.
CAUSER, va. Mahatonga, mitarika, mi-
teraka, marapiditra, man...., ma in pi....,
mampan...., mauipa.. ., maha. Les pas-
sions causent des malheurs incalcula-
bles. Mdhatonja, mitarika, mitera-
ka, mampiditra loza t«y tambo isaina
ny fllan- Iratsy. — du scun.lale. Mana-
flntohina. — du chagrin, A/ampalahelo.
— de la joie. Af aftafaly.
— , un. Miresaica, mitafasiry, raitafa, mi*
taria, mikurana. Voici quelqu'un qui
veut — avec vous. Misy olona te-/ure-
sana aininao. Après le repas ils causent
longuement entre eux. Nony avy homa-
na izy ireo, dia mitafasiry, mi ta fa,
mitaria, mikorana ela.
CAUSERIE, sf. Resaka, tafasiry, tafa,
taria, koraua.
CAUSETTE, sf. Resadresaka.
CAUSEUR, EUSB, s. 1* Mpiresaka,
mpiiatasiry, mpitafa, mpitaria, mpiko-
rana. 2* fij. Tsy raahatam-bava.
CAUSTICITÉ, sf. 1° Fanaikitra, fando-
ro.— d'un acide. Ny fanaikitry ny asi-
dra. ?• ftg. Famoapoaka, famelively, fl-
kizaka, fandatsa.
CAUSTIQUE, adj. !• Manaikitra, man-
doro. Remède— . Fanafody mandoro. 2*
fiy. Mamoapoaka, mamelively. C'est un
écrivain—. Mpanoratra mamoapoaka,
etc.
—, sm, Fanafody mandoro.
CAUTELEUSEMENT, ado. Am-pita-
ka.
CAUTELEUX, EUSE, adj. Fetsy ra-
tsy, mamitaka. Homme—. Olona fetsy
rat*y, etc.
CAUTÈRE, 8 m !• Fanafody mandoro,
kaoïera. 2* fig. C'est un— sur une jam-
be de bois. Fanafody very maiua hoa-
try ny vanja atili-danitra izany.
CAUTÉRISATION, sf. i* Fandoroana.
Voici un bou remède pour la— de la plaie.
Inty fanafody Uara handoroana ny le*
ry. 2* — , Toetry ny fery voadoro. La— do
la plaie se lait tous les jours. Mihataara
isan'andro ny toetry n y fery voadoro.
CAUTÉRISER, va. Mandoro fery, ma-
uisy fanafody mandoro.
CAUTION, sf. Antoka, fiantohana. Il a
fuurui une—. Nanome antoka izy. Je
berai votre—. Hianloka anao aho || loc.
Sujet à—. T&y azo itokiaua. C'est un hom-
me sujet à—. Olona tsy azo itokiana izy.
CAUTIONNEMENT, sm. Antoka. Il a
douué mille piastres pour—. Nanouia
antoka voia aiivo izy.
CAUTIONNER, t?a. Miantoka.
CAVALCADE, sf. Filaharan' olona mi-
taïugui-tsoavaiy.
CAVALE, sf. boavalivavy.
CAVALERIE, sf. Miaramila antsoa-
vaiy, Kavulei la. Il sert dans la — . M ia-
ranuia an tsoacaly izy.
CAVALIER, sm. Mpitaingin-tsoavaly.
CAVALIER, 1ERE, adj. Kasittasy.
kevokd, unavoudvoua, mianjonaujona,
sany. Il a uu air — . Kasikasy, keooka
izy. Ses réponses soui trop cavalières.
Miaoonaoona, mianjonanjona, sahy
loatra izy raha mamaiy.
CAVALIÈREMENT, adv. Anavona-
vona, auaujouanjona, au-kasahiana. Par-
ler — . Miteny anaconavona, etc.
GAVE, sf. 1* Magazay litoerau-divay.
Mous avuns une — bien fraîche. Maua-
na magazay fitoeran-divay manga-
tsiatsiaita izahay. 2 - — , Divay. Il aune-
bien montée. Mauan-dicay Detsaka izy.
CAVE, adj. Lempona. CBd, joue—. Ma-
so, takolaka lempona.
CAVEAU, sm. I* Fitoeran-divay. 2»— ,
Fasana.
CAVER, va. Mandoaka, mihady. L'eau
a cave celte pierre, fcy rauo nandoaka
io vato io. La rivière a cave son lit. Ny
renirauo nihady ny masondrano.
Digitized by
Google
CE
— !09 ~
CEI
CAVERNE, êf. 1° Zohy, lava-bato. zô-
ma. Ils passèrent la nuit dans une—.
Nandany ny alina tany anaty zohy, etc.,
izy ireo. 2° fig. Tranon* androvo. Cette
maison est une — de brigands. Tranori
androvo io trano io.
CAVERNEUX, EUSE, adj. !• Be
zohy, misy zohy. Pays — . Tany 6e zo-
hy, etc. 2» fig. Il a une voix caverneu-
se. Hoatry ny feon'olona avy an y an-da-
vaka ny feony.
CAVITÉ, gf. Lavaka. Les oiseaux ni-
chent dans les cavités des rochers. Ny
voro-manidina roanao akany eny anatin'
ny lavaky ny valo.
CE» CET, sing. m. CETTE, sing. f.
CES, pi adj. dém. Ity, itikitra, itony,
itoy, ilay, itsy, itsony, io, ireny, ireo,
ireto. iretsy, iroa, irery, irerikitra.
iry, izany, izaio, izao, izary, izaroa,
izarony, iny. Voulez- vous— canif que
j'ai entre les mains. Moa tianao itj, iti-
kitra, itoy, io, izany. iny antsipika
eto an-tânako itj, itikitra, itoy t io,
izany, iny. Prenez ces livres que j'ai
sous le bras. Raiso itony, ireo, ireto
boky ato an»k*liko itony, ireo, ire-
to. Apportez-moi cette chaise qui est
près de vous. Ento aty ami ko itsj.
io, iroa, izany seza eo akaikinao
iisi/, io, iroa, izany. Donnez moi cet
objet que je vous ai demandé. Omeo ahy
ilay zavatra nilaiko laminao. tënlevez
ces balayures qui sont auprès de la por-
te Esory ifrony, ireo, ireny, ireto,
iretey, izany fako akaikiu' ny va-
ravarana itsony, ireo, ireny. ireto,
iratsy, izany. Poursuivez cet homme
qui s'enfuit. Enjeho irj. izaroa olona
«nandositra irj, izaroa. Voyez-vous oes
bœufs qui paissent sur la montagne?
Moa hitauao irerj, irerikitra, izaro-
ny omby miraotra ery an-tendrombo-
hitra irerj, irerikitra, izarony. Voyoz
te peuple qui s'empresse. Jereo izato,
ireto vahoaka raidodododo izato, ireto.
Dieu a cré^cet univers. Andriamanitra
nanao izao tontolo izao. Où est le che-
min? C'est — chemin que vous suivez.
Aiza ny lalana? Iny alehanao iny no izy.
CE* pron. dém. Izany, izy. C'est vrai.
Marina izany. Aile* le trouver, c'est
tin bon conseiller. Manatôna azy, fa
mnanolo-tsaina tsara izy. \\ loc. C'est
toi-même que je cherche. Hianao hiany
no tadiavLo. Est-ce bien mon ami que
j'aperçois là-bas ? Moa ny sakaizako
tokoa iry tazako iry ? Ce qui, ce que.
Izay. ny. Voici ce qui se dit. Inty izay,
ny lazain* ny olona. Je vous écrirai
ce que je ferai. Hosoratako aminao izay,
ny hataoko.
CECI, pron. dém. Ity, itikitra, izany, io.
Prenez—. Ento ity, etc. Voulez-vous—
ou cela? Moa tianao itj, itikitra sa itsy.
CÉCITÉ, sf. Uajambana. Il a été frappé
de— dès le jeune A#e. Azon* ny hajam*
bana hatramy ny fony kely izy.
CÉDER, va. I* Mahafoy, mamoy, man-»
dao, mamela. Il a cédé ses terres à son
fils. Nahafoy, namoy, namela ny ta-
niny /fanjakana) ho any ny zanany izy. '
Il céda la place à l'ennemi. Nahafoy,
etc., ny îanina ho any ny fahavalo izy.
2 — , Mivarotra. Il a cédé son cheval po ir
cinquante piastres. Nivarotra ny soa-
valiny ariary dimam-polo izy.
— , vn. 1° Miletsy, mielry, mitambotsotra,
milejo, milonjiira, milonjehitra, mipepo.
La poutre cède sous le poids Miletsy,
mietry, mitambotsotra, milejo ny sa-
knmandimby azon' ny havesatry ny en-
tan a. Les branches cèdent sous le poids
des fruits. Milonjitra, milonjehitry ny
voany ny rantsan-kazo. L'enflure cède
sous la pression des doigts. Mipepo ny
mivonto raha Uindrian' ny ranlsan-tà-
nana. *2 - — , Manaiky. manaraka. mikoy.
Il faut— aux supérieurs. Tokony haïrai-
ky ny iehibe.— à ses penchants. Mana-
raka ny Htongilanan-dratsiny. Les sol-
dats cédèrent. Nikoy nymiaramila. 3 a — ,
Latsaka. Il le cède A son frère en sagesse.
Latsaka noho ny rahalahiny izy amy ny
fahendrena.
CÉDILLE, «A Rambon-tsoratra fanao
ambanin' ny C-
CÈDRE, «m. Sedera, karazan-kazo Iehi-
be sady m a l'y.
CEINDRE, va. 1° Manisy manodidina,
manodidina.— une ville de fisses. ManU
sy hady manodidina ny tanana. Une
corde lui ceignait les reins. Nisy tady
anankiray nanotiirtina ny valahany. 2 #
. /îg.— le diadème. Tonga mpanjaka.— la
tiare. Tonga papa.
Se ceindre, vpr. Manisy manodidina ny
tenany. raisikina, mikitamby, misalaka,
misarandrnna, mie!ra. Se — le -iront
d'un diadème. Afatmi/satrok'andriana
amy ny lohuny. Les femmes se ceignent
Ihs reins avec le kitamby. Mikitam-
by ny vehivavy. Les hommes se cei-
Digitized by
Google
cel
no -
GBL
gnent les reins avec le salaka. Misai*
laka t mîsaranrtrana ny lehilahy. Se—
d'une ceinture. Mietra. Les femmes en
travaillant se ceignent le corps jusqu'
aux aisselles avec le lambai. Ny vehi-
vavy manao sia irf -tratra raha nlia-
sa.
ÊEINT, EINTE, p. et adj. Voahodidi-
na, nohodidinina, hodidinina. Il avait le
front— de fleurs. Voahodidina fehilohà
voninkazo ny lohany.
ËEINTURE, sf. !• Etra, fehikibo, santi-
ry. Un cordon forme sa—. Mietra kofehy
izy. Il port^urieépéeàsa— . Mitoridraze-
péamyny fehikibony izy. — du panta-
lon. San*irim-pataloha. 2°— , Valahana.
IN avaient de l'eau jusqu'à la—. Nirobo-
drano hav;iiahana izy ireo. 3*—, Mano-
didina. Une — de fossés protège la ville.
Arovan' ny hady nianodidina ny tanâna.
CEINTURIÈR, sm. Mpanao etra,— fe-
hikibo.
ËEINTURON, «m. Fehikibo hoditra.
J'ai perdu le— de mon épêe. Veriko ny
fehikibo hoditra flhantonan* ny zepeko.
CELA, pron. dé m. Itsy, io, izany. Ap-
portez-moi — . Ento aly airiiko itsy, io,
izany. Préférez-vous ceci ou — ? Moà
aleonao ity sa itsj), io?
CÉLÉBRANT, «m. Mpanao lamesa,
pretra mpitarlka fivavahana ao an-trario
leprlizjr.
CÉLÉBRATION, sf. Fanaovâna la-
mesa,— mari azy, etc.
ÊÉLÈBRE, adj. Malaza, manan-daza,
mande ha laza, manehoeho, maketrika,
mangetriketrika. C'est un roi — par ses
victoires. Mpanjaka malaza, manan-da-
za, mandeha laza, manehoeho noho
ùy fandreseny izy. Une fête— Andro fe-
ty malaza, maketrika. La justice de
8 l . Louis l'a rendu—. Ny fana ma ri nan y
Md. Louis no nahalaza, rizmpandeha
laza a?y, nampinehoeho, mimpange-
triketrika ny lazarty. Se rendra—. Ma-
hazo laza.
éÉLÉBREIt, v&'f Mânkalaza. —la
bonté de Dieu. Mânkalaza ny hatsaram-
pon' Andriamanitra. ?•— , Manao. —une
léte. Manao fety.— la messe Manao la-
mesa.— un mariage. Manao mariazy.
fcÉLÉBRITÉ, sf. f Laza. fr— , Olo-ma-
laza. C'est une — de nos temps. Olo-ma-
laza aokehrtriny izy.
&ELER, va. Manailoa.— un dessein. Ma-
*a£rrf-pika«ana.
Se celer, vpr. Mihiboka, mifahy.
CÉLERI, «m. Selery, karazan' anàna.
CÉLÉRITÉ, sf. Fahafainganana, ba-
fainganana. Cette affaire demande da
la—. Tsy maintsy hatao haingana izany
ra h ara lia izany.
CÉLESTE, adj. !• Anjr an-dan itra, any
amy ny habakabaka. Les esprits célestes.
Ny fanahy any an-danitra. Les corps
célestes. Ny astra any amy ny haba-
fca6afca. Bleu—. Vodilanitra. Mettez du
bleu— aux murs. Ataovy vodilanitra
riy rindrina. 2°— , Avy amin' Andriama-
nitra. Apaisez la colère—. Ampionony
ny batezeran' Andriamanitra. 3» flg.
Mahagaga, avy any an-danitra. Sa beau-
té était toute—. Nahagaga, hoatry ny
nitsororoka avy tany an-danitra ny ha-
tsaran-tarehiny.
CÉLIBAT, sm. Fananotena. Vivre dans
le—. Mananotena.
CÉLIBATAIRE, sm. et adj. Mpanao
notena. Femme—. Vehivavy mpariartô*
tena.
CELLE, pron. Voy. Celui.
CELLIER, sm. Magazay fltahirïzèn-di-
vay sy hanina.
CELLULAIRE, adj. Miefitrentra, mi-:
tranotrano. Le système—. Fandatsahana
nyolo-meloka tsirairay aoamy ny efitrâ
mitsitokantokana.
CELLULE, sf. 1- Eii-trario madinika itoe-
ran'ny relijiozy, — ny ao an-tranomaizina.
2 # — , Efitrefitra, tranotrano. Les cellules*
d'une grenade. Ny efitrefitra, ny frano-
tranon" ny voan' ampongabendanitra.
4 9 — , Masontantely. Comme Alvéole.
CELLULEUX, EUSE, adj. MieQtrefl-
tra, mitranotrano. Fruit — . VoankazV
miefitrefitra. etc. '
CELUI, CELLE, proH. déni. CEUX,
CELLES, pi. Ilay. ireo. Voici—, celle
dont. je vous ai parlé hier. Indro ilay no-
resahiko tarai nao omdly. Connaissez-
vous ceux, celles que nous avons ren-
contrés? Fantatrao va ireo nifanena ta-
minlsika iroo ?
CELUI-CI, CELLE-CI, pron. déni.
CEUX-CI, CELLES-CI, pi. Ity, ili-
kitra, itony, ireto, ilay ity, ikala ity,
ilay ireto, ikala ireto.
CELUI-LÀ, CELLE-LA, proii. dém t
CEUX-LÀ, CELLES-LÀ, pi Io,
itsy, irokatra, iroa, iry, ilay io, ilaj
iroa, ilay itsy, ilay itsiana, ikftla iroa;
etc., ireny, iretsy, irery, ireroa/ Ire-
_
Digitized by
Google
CBN
- iit -
CBN
roketra, ilay iretsy, ikala iretsy. De ces
élèves celui-ci est plus sage que celui-
là. Arain' ireo mpianatra roa lahy ireo
itay ity, ilay ifikitra no hendry kokoâ
noho ilay io, ilay iroa, ilay irokatta,
ilay itsy, ilay ihiana. Celle-ci sait mi-
eux coudre que celle-là. Ikala ity ma-
ta y manjaitra tsdratsara kokoa noho ika-
la iroa, ikala itsy, ikala itsiana. Ceux-
ci iront au sud, et ceux-là au nord. Ilay
ireto hianatsim'o, ary ilay iretsy, ilay
ireroa hianavaratra. Celles-ci écriront
et celles-là joueront. Ikala ireto hanora*-
tra ary ikaia ifetsy hilalao. Lequel pré-
férex-vous de ces deux livres ? Je préfè-
re celui-là. Iiariofldinao amin* iréo boky
roa ireoTAleoko io, itsy, iroa, iry.
irokatra. Parmi ces diverses pièces d'é-
toffe celles-ci sont plus solides que cel-
les-là. Amin'ireo gora samihafa ireo dia
ireto, ireo no maftmafy kokoa noho ire-
tsy, ireroa, irerokatra.
C4NAC1.B, sm. Trano nadaovanf Jeso-
Kristy fihinanana farany.
&BNDRB; sf. 1* Lavenona. tes Ninivi-
tes se couvrirent de—. Nitoto-dâvenona
ny mponina tany Niniva. Le mercredi
des cendres. Ny alarobïà andron'ny la-
tenona. Q loc Feu caché sons la—. Otrik'
àfo. Faites cuire ces patates sous la—.
Aotreho ao anaty afo ireo vomanga ireo.
Réduire une ville en cendres. Mandoro,
mimongotra tanàna. *•— ,pl Faty. Pleu-
rer sur les cendres d'une mère. Mito-
inany faty an-dreniny.
6ENDR&,£E, ad;. Mangavofcà. vasoka.
CENDREUX, SUSB, ad). Be laveno-
na,
Ê&NE, sf. 1* Fihinanana farany nataony
Jeso-Kristy. 2»—, Fandraïsan' tfy protes-
tanta.
CÉNOBITE, sm. Relijioxy taloba.
CÉNOBITIQUE, dd/\ Momba ny reli-
jiozy taloha.
CENS, sm. !• tfauisatnà ny nipotiina fa-
naon' ny Romana. 2 # — , Hetra.
CBNSft, ÉE, adj. Atao ho. Il est— avoir
commis cette faute. Atao ha nanaio iza-
ny heloka izany izy.
fiENSBÛR, sm. 1" Lefcibe tàmy ny fto-
mana mpikarakara ny mponina sy mpa-
noratra ny isany. 2*—, Mpaniny, mpana-
kiana, mpanïtsy. 3*—, Mpitsara laha-te-
bf. Consulter un— éclairé. Makahevitra
amin' olona mahay miteara laharteny.
feENSURABLE, adj.Azo tehrtna,- azo
omena tsiny, fantny. Conduite—. Fitori-
dràn-tena azo tsinina, faniny.
CENSURE, sf. Tsiny, faniniana, fana-
kianana, fanitsiana. Soumettre ses écrits
à la —de quelqu'un. Manoroe ny boky
nataony mba hoishiina, hôkianina, ha*
hif*în'olona.
CENSURER, va. Maniny, martome tsi-
ny, manakiana, tnànitsy.
CENT) adj. 1* Zato.— ans avant Jésus-'
Christ. Zatô taona talohany Jeso-Kristy.
Il est mort à l'âge de— dix ans. Na ha tra-
ira folo amby zato taona izy vao maty.
Tous les— ans. Isan-/a/o taona.— fois. In-
jàt6. Le riz a produit —pour un. Namoa
zato heny ny vàry. Mon argent me rap-
porte douze pour—. Miteraka roa amby
ny folo isan-jafo ny volako. 2*— , Faha-
zato. Page—. Pejy fahazato. 3 # — , Betsa-
ka. On peut trouver— raisons pour cela.
Antony betsaka no azo anamarinana iza-
ny. Je yous l'ai dit— fois. Voalazako im-
bitsakâ, in-Jato kely taminao izany.
— , sm. Zato. J'ai acheté uri— d'oeufs. Ni-
vidy atodiakoho zato aho;
CENTAINE, sf. 1° Zato, tokony ho zato:
Il y a une— d'épingles dans cette botte.
Misy paingotra zato, tokony ho zatô
amin* ity vata kely ity. Par centaines.
Tsizatozato. Séparez-les par centaines.
Tsinjarao ho tsizatozato ireo. 2*—. Fa-
hazato taona. Ce vieillard a atteint la—.
Nahatratra ny fahazato taonany io la-
hiantitra io. 3"—, Zato. an-jatony. La co-
lonne des centaines. Ny laharan' ny zato,
etc., 4*—, Betsaka. Ils arrivèrent par
centaines. Tonga betsaka izy ireo.
CENTENAIRE, adj. et s. Nahatratra'
zato taona. Un—, un vieillard—. Olona
nahatratra zato taona.
—, sm. Fitsingerenan' ny andro ananki-
ray isan-jato taona. Aujourd'hui c'est
le troisième— de sa mort. Anio no fitsin-
gerenan* ny fahatelon-jafa taonan' ny
nahafatesany.
OENTENIER, sm. Tompon-jato, kapi-
teny tamy ny Romana.
CENTIARE, sm. Ny ampahazaton* ny
are.
CENTIEME, adj. Fahazato. U est le—.
Fahazato izy.
—, sm. Ny ampahazatony. Les cinq cen-
tièmes. Ny dimy ampahazatony.
CENTIGRADE, adj. Voazara zatô
Thermomètre—. Terroometra voazara!
zato.
Digitized by
Google
CEP
~ 112 —
CER
CENTIGRAMME, «m. Ny ampabaza-
ton' uy grama.
CENTILITRE, «m. Ny ampahazaton*
ny litre.
CENTIME, 8m. Ijjy ampahazaton* ny
jfrane.
CENTIMÈTRE, sm. Ny ampahazaton*
ny metatra.
GENT-PIEDS, s m. Trambo.
CENTRAL, ALE, adj. Ampovoany.
anivo. Point—. Ny a/booanj/, ny anivo-
ny. Tananarive est le point— de Mada-
gascar. Antananarivo no afocoaay,
anivo ny Madagaskara.
CENTRALISATION, sf. Famoriana,
fananaronana.
CENTRALISER, va. Mamory, manan-
gona. — les troupes dans une ville. A/a-
mory, manangona ny mlaramila ao
amy ny vohitra anankiray.
CENTRE, 8m. !• Ny ampovoany, ny afo-
voany, ny anivouy, ny an-kibo, ny an-
tenatena. Le— de la terre. Nyampôyoa-
ny t ny afovoan* ny tany. Le palais est
au— de la ville. Ao ampoooany, afovoa-
ny, anivon* ny tanana ny lapa. Le— du
royaume. Ny ampoooany, ny afovoiny,
ny anioony, ny an-kibon' ny fanjakana.
Les soldats se lao' èrent sur le— de l'ar-
mée ennemie. Ny miaramîla nirotsaka
naraelynyiaoan-/ï£6onj/,an tenatenan'
ny laliKy ny fahavalo 2 a — , Foi-be. — d'at-
traction. Foi-be manintona. 3* ftg. Foi-
be. Tamatavo est un— de commerce. Toa-
masina no /bi-6em-pandrantoana. 4°— ,
Izay tiana II est dans son—, Ao amy
ny tiany izy.
CENTUPLE, *m. In-jato, în-jato fo>ny
Dieu donne le — à ceux qui le servent.
Om«n' Andriannnitra in-jato heny izay
manompo azy.
—, adj. In-jato.
CENTUPLE R, t?a. Mampitombo in-jato,
—in-jato heny. Centuplez ce nombre.
Ampitomboy injato io isa io. —sa for-
tune. Mampitombo ny hareny in-jato
heny.
CENTURION, 8m. Tompon-jato, kapi-
teny. Comme Centenier.
CEP, am. Foto boaloboka.
CEPENDANT, conj. Kanefa, nefa.kan-
jo, sangy, fangy. — il résista. Kanefa,
«te., nanotutra izy.
CERCEAU, 8m. Fehim-barika. Jouer
au—. Manakodia fehim-barika.
CERCLE, am. !• Vorivory, kivorivory,
fari-bolana. Faites un— sur le papier!
Manaova vorivory, efc.eo amy ny ta-
ratasy. ?•-, Fehi m barika. Mettez qua-
tre cercles de Ter à cette barrique. Asio
fehim-barika vy efatraio barika io. 3«— .
Fari-bolana manodidina, fltangoronanai
flvoriana. Ils formèrent un— autour de
lui. Nanao fari-bolana manodidina
azy. nitangorona azy izy ireo. Un petit
—d'amis. Fioorian* ny *akaiza vitsivit-
sy. \ m flg. Kofotany. Agrandir le— de ses
connaissances. Manhatra ny kototanim-
pahaizany. 5 S — , Fitsingerina, flverimbe-
rina. La vie est pour nous un— de dou-
leurs. Mandritra ny andro iainantsi-
ka mitsingeringenna, miverimberi-
na nyalahelo
CERCLER, va. Manisy fehim-barika.
CERCUEIL, am. f Vata Mevenana,
vatam-paty. II a été enseveli dans un— .te
plomb. Nalevina tamy ny vata firaka izy.
2» fig. Fahafatesana. CVst à la guerre
qu'il a trouva un—. Taoy an-taûka no
nahafale8any.
CÂRÉALE, adj. et 9 f. Varim-bazaha
samibafa karazana azo anaovana roofo.
CÉRÉBRAL, ALE, adj. Ao amy ny
ati-doha. Nerfs cérébraux, flozatra aa
amy ny ati-doha.
CÉRÉMONIAL, 8m. f Fomba fanao
amy ny fivavabana na akaikin* ny
mpanjaka. 2«— , Boky milaza ny fomba
fanao amy ny fivavabana.
CÉRÉMONIE, sf. !• Seremonia, fom-
bam-pivavahana fanao. La— du mariage.
Ny seremonia, fombam-pivavahana
fanao amy ny mariazy. L^s cérémonies
de l'ancienne loi. Ny fombam-pioavaha-
na fanaû tamy ny laiana taloba. 2«— ,
Fomba fanajana. Il reçoit les étrangers
avec grande—. Mandray ny vahiny
amy ny fomba fanajana iehibe izy. 3 4
fig. Fomba fanajana mianganongano,—
mian^esongeso. C'est un grand faiseur
do cérémonies quand il reçoit quelqu*
un. Be anganongano, be angesongeso
ioatra izy raha mandray olona.
CÉRÉMONIEUX, EUSE, adj. Be an*
gnnongano amy ny fomba fanajana.
CERF, am. Biby manan-tandroka mi-
sampantsampana, serfa.
CERF-VOLANT, snu Papango faaio.
t
Digitized by
Google
CER
113 —
dHA
CERISE, sf. S*rizy.
— , adj. Mivolon-tserizy, mena.
CERISIER, sm. Foto-tserizy.
CERNER, ra. Manodidina, manarona.
Nos soldats cernèrent l'armée ennemie.
Nohodidinina, nosaronan' ny miara-
milantsika ny tafiky nyfahavalo.
CERTAIN, AINE, adj. f Marina to-
koa, tsy misy isalasalana. Ce que je vous
ai dit est—. Marina tokoa, etc., izay
voalazako anao. 2 a — , Mahalala marina,
mahafantatra marina. Je suis — que ce-
la est vrai. Mahalala marina aho,
fantatro marina fa tokoa izany. 3°— ,
Anankiray. sasany, raikitra, hiany. J'ai
ouï dire à un— homme. Efa reko olona
anankiray nanao hoe. Ils s'assemblent
àcertaines époques de l'année. Miangona
amy ny andro sasany, raikilra ao ana-
tin'nytaona izy ireo. Certaines gens ne
veulent pas croire. Ny olona sasany tsy
mety mino. Il y a un— temps qu'il n'a
pas paru. Misy andro sasany izay tsy ni-
sehoany. Il a un— mérite. Mendrika
hiany izy.
«-, sm. Ny tsy misy isalasalana. Quitter
le— pour l'incertain. Miala amy ny tsy
misy isalasalana ho amy ny misy isa-
lasalana.
CERTAINEMENT, adv. Marina tokoa,
tsy misy isalasalana, eny. Il est— le plus
habile. Marina tokoa, tsy misy isala-
salana fa izy no mahay indrindra. Savez-
vous cela?—. Moa fantatrao izany? Eny.
CERTES, adv. Marina tokoa. Oui,—.
Eny, marina tokoa.
CERTIFICAT, sm. Taratasy manama-
rina, taratasy va volombelona. Apportez-
moi votre— de baptême. Ento aty amiko
ny taratasy manamarina, etc., fa vita
batemy hianao.
CERTIFIER, t?a. Milaza mariné. Je
vous certifie qu'il en est ainsi. Milaza
marina aminao aho fa izany no izy.
CERTITUDE, sf. !• Fahalalana mari-
na, fahafantarana marina. J'ai la— qu'il
sera tué. Mahalala marina aho, fan-
tatro marina fa hovonoin-ko faty izy.
2*—, Fdharetàna. Il n'y a aucune— dans
les choses de ce monde. Tsy misy ma-
haritra amy ly zavatry ny tan y.
CÉRUMEN, sm. Tain-tsoflna, tain-tadf-
ny.
CÉRtfSfi, sP Karazad-doko fotsy.
CERVEAU, 8m. !• Ati-doha. 2° fig. Sai-
*a, aU-dobn, roa-doha. C'est un— étroit.
Kely saina, ati-doha izy. lia le— ma-
lade. Very saina izy. Il se creuse le—
pour produire un ouvrage. Mandany ron*
doha mba hanao boky anankiray izy.
CERVELLE, sf. !• Ati-doha.— de bœuf.
A/i-rfo/ian-kena. 2" fig. 8aina, ati-doha*
ron-doha. G'ost une tête sans—. Kely sai-
na, tsy manan-/saina, kely ati-doha à
tsy misy ati-doha izy.
CERVICAL, ALE, adj. Ao amy ny vo-
zona. Vertèbres cervicales. Taolam-6o-<
zona.
CESSANT, ANTE, adj. Mitsahatra, mi-
janona*
CESSATION, sf. Fitsaharana, fijanona^
•na.
CESSE, sf. Fitsahararia, fljanonana il
n'aura point de- qu'il n'ait obtenu ce
qu'il demande. Tsy hitsahatra, hijano-
na izy raha tsy efa azony izay ansata*
hiny.
Sans cesse, loc. adv. Mandrdkdrivd, la-
landava, tsy an-kijanorta. Parler sans— :
Miteny mandrakariva, lalandava.Tr*.
vailler sans—. Miasa mandrakarivai
etc;
CESSIBLE, adj. Azo afoy.
CESSER, vn. Mitsahatra, mijanond. Il
cessa de parler. Ni Isa /ia-ni ton v izy.
Cessez de vous affliger. Atsahaïô, aja-
nony ny alahelonao.
—, va. Manatsahatra, mampitsahatra;
mampijanona. Cessez vos plaintes. Atsfr
haro, ajanony ny fitarainanao.
CESSION, «A Kamoizana, fahàfoizana,
faraelana. Il fit— de tous ses biens à ses
créanciers. Namoy, nahafoy, namela
ny hareny rehetra ho any ny tompon-*
trosa izy.
CESSIONNAIRSJ, S. Izay amoizan-jâa
vatra.
C'EST-À-DIRE, conj. Izany hoe.
CET, CETTE, adj. dèm. Voy. Ck;
CÉTAGÉ, ÉE, adj. et sm. pi. Hazan*
drano lehibe toy ny trozona.
GHACJAL, sm. Karazan' amboadià.
CHACUN, UNE, prbri. iridéf. hSamy,-
isam-batana, isan' olona, avy, avokoa,
tsirairay. Ils reçurent — un sou. Samt/
nahaz'o varilitoventy tsam-fcafana, etc.*
izy rehetra. Allez-vous en— chez vous.
Samia mody any aminareo.— sait ce
qu'il a dans le coeur. Sa m y mahalala izay
ao am-pony. 2 — , Ny olona.— en parie.
Hesahiu'ni/ olona izany.
Digitized by
Google
CHA
— 114 —
CffA
1
CHAGRIN, sm. 1° Maheto. Sa mftrp e't
morte rie — . Matin' alahelo reniny 2* — ,
Àlaholohelo, hasorisorena, hasnsorana.
Votre admonestai ion lui a cansé du—.
Nampalahelohelo . naha*ori*orenz.
nahasosottosolra azy ny fananarana
nataonao. 3*—. Hoditrimo. Mettez à ce
livre une couverture en peau de—. Fo-
nosy hoditrimo io boky io.
CHAGRIN, INE, adj. 1*Malahelo. 2*—.
Malahfdohelo, sorisorena, sosotsosotra.
CHAGRINANT, AN TE, adi. f Mam-
palahelo. 2°— , Mampalahelohelo, maha-
sorisorena, mahasosotsosotra.
CHAGRINÉ,ÉE,ad/\ fMalahelo. 2*— ,
Malabelohelo, sorisorena, sosotsosotra.
3°— , Mandrotsirotsy. Peau chagrinée.
Hoditra mandrotsirotsy.
CHAGRINER, va. 1° Mampalahelo, ma-
halahelo. Voilà ce qui le chagrine. ïzany
no mampaîahelo, etc., azy. 2*—, Mampa-
lahelohelo, manorisory, mahasorisorena,
mahasosotsosotra. Cet enfant chagrine
ses camarades. Io zaza kely io mampa-
lahelohelo. etc., ny namany
8e chagriner, vpr. 1° Malahelo. 2*—, So-
risorena, sosotsosotra.
CHAINE, sf. !• Rojo, gadra.— de mon-
tre. Jïojom-pamaniaranandro. —d'ar-
penteur. Rojo fandrefasana. —pour
amarrer les pirogues. Gadran-daknna.
Attachez ce chien avec une—. Gadrao
io alika io. 2*—, Tandavana, tet.zan' olo-
na. —de montagnes. Tanr/at?an-ten-
drombohitra. Faire la — pour «Moindre
un incendie. Minao telezan' olona ny
rano hamonjena hain-trano. 3*—. Tenan-
tonona. 4* fig. Fanandevozana. Ces peu-
ples ont rompu lenrs chaînes. Nanafa-
tena tamy ny fanandevozana ireo fire-
nena ireo. 5* — , Fitohitohizana, fifandim-
basana. La— de mes idées est rompue.
Very ny fitohitohizan' ny hevitro. Gela
forme une— d'occupations, continuelles.
Mahatonga rabaraha mifandimby la-
landava izany.
CHAtNETTE, sf. Rojo madinika.
CHAINON, «m. Mason-drojo. La chaîne
. s'est rompue, il y a trois chaînons de per-
dus. Tapaka ny rojo ka very ny masony
telo.
CHAIR, sf. 1° Nofo. La— recouvre les os.
Ny nofo manarona ny taolana. —de po-
che. TVb/bm-paiso. 2*— , Hena —de mou-
ton, lien' ondry 3 # fig. Valana, nofo, fl-
lan-dratsy. Je crois à la résurrection de
la—. Izabo mino ny hitsanganan' ny ua-
H Hit?»*
fana amv ny maty. La— est faible. Mora
reraka ny nofo. Il sait dompter sa — . Ma-
hay" mamolaka ny vatany, etc., izy.
|| loc. Cela fait venir la — de poule.
Mampihoron-koditra izany.
CHAIRE, sf. 1° Polpitra. Le prédicateur
va monter en—. Efa hiakatra amy ny
polpitra ny mpitory teny. 2 # — , Fitorian-
teny. Il a du talent pour la — Mabay
mitory teny izy 3*—, Fipetrahana, 11-
ketrahana, fampianarana. Le professeur
est en—. Ao aray ny fipetrahany ny
mpampianatra. Le Pape est assis sur la
— de S 1 Pierre. Mipetraka ao amy ny
fiketrahany md. Piera ny Papa. Il a
été nommé à une — d'éloquence. Voa-
tendry ho mpampianatra ny fahaizana
mandaha-teny izy.
CHAISE, sf. Seza. —percée. Seza loaka.
Ii —de poste. Kalesy maivana. —à por-
teurs. Filanjana.
CHALAND, ANDE, s. Mpividy, mpa-
nao trano fantatra. Ce marchand a beau-
coup de chalan ds. Be mpividy, etc., io
mpivarotra io.
CHALAND, sm. Salâna.
CHÀLE, s m. Sàly. [ritra.
CHALET, sm. Trano kotona mahaflna-
CHALEUR, sf. 1* Hafanana. lanevoke-
voka, hainandro, flgaingalna, fidaindai-
na, fangotraka. La— du feu. Ny hafa-
nan' ny afo. La — du soleil. Ny hai-
nandro. Les chaleurs de IVté. Ny /ta-
fanana, ny fanerokevoky ny andro,
ny hainandro raha fahavaratra. Il fait
une — étoufla-ite. Migaingaina t mi-
daindaina ny andro. La — de la fièvre.
Ny fangotraky ny tazo. 2* fig Firehi-
tra, halanana, hafnnam-po. 8on discours
est plein dr»— . Mirehidrehitra, mi/*a-
nafana, misy hafanampô ny laha-te-
niny. Il parle avec—. Miteny amin-fca/a-
nam-pô izy. 3"—, Zotom-pô, harisihana.
Il pousse cette affaire avec—. Mampan-
droso izany raharaha izany amin-Joiom-
pô, etc., izy
CHALEUREUSEMENT, adu. Amin-
kafanampô, an jotom-pô, an-karisihana.
CHALEUREUX, EUSE, adj Mirc-
hidrehitra, mafâna, misy hafaoam-pô.
CHALOUPE, sf. Salopy.
CHALUMEAU, sm. Volotara, zavatra
poaka aiy.— pour souffler Ih feu. Volota-
ra, etc.titsofana afo. 2 # — ,Sodina, laots6-
ka lava.
CHAMAILLER, vn. et Se chamail-
Digitized by
Google
CHA
— ! 15
CHA
1er, vpr. Mifanjihitra, raanao ady an-
tsanga. Ils se chamaillent sans cesse.
Mifanjihiti'a, etc., maadrakariva izy
ireo.
CHAMAILLIS, sm. Fifanjihitra, ad y
an tsanga.
CHAMARRER, va. Mandravaka, mam-
pihaingo, raandrenty. —un habit. Man-
dravaka, etc., akanjo.
Se chamarrer, vpr. Miravaka bo loa-
tra, mihaingo— , manao baingon'adala.
CHAMARRURE, */. Ravaka, haingo,
renty; haingon' adala.
CHAMBRANLE, sm. Tavan-dafaoro,
fîliorora-baravarana.
CHAMBRE, sf. 1* Efitra. — à coucher.
Efitra fandriana. || loc. Garder la — .
Mihiboka. Ce malade garde la—. Mihi-
boka ao an-trano io mirary io. 2* — ,
Trano flvoriana, flvoriana, parlementa.
La — des députés. Ny trano fiooria-
na, ny fivorian' ny solombavam bahoa-
fca, oy parlementa ambany. La — des
députés a été contre. Nanohitra izany
ny parlementa, ambany. La— des Lords.
Ny parlementa ambony any Englanda.
La — des communes. Ny parlementa
ambany any Eglanda. — de commerce.
Flvoriana momba ny varotra.
CHAMBRÉE, sf. Iray efl-trano. Toute
la— causait joyeusement. Finaritra niko-
rana ny iray efitrano rehetra.
CHAMBRBTTE, sf. Eii-trano kely.
CHAMBRIÈRE, sf. !• Mpanompovavy.
2 # — , Hazo fanjhanana ny tanan-tsarety.
C H A ME AU, sm. Rameva, angamenava-
va.
CHAMELIER, 8m. Mpiandry rameva.
CHAMELLE, sf. Ramevavavy.
CHAMP, srn. 1° Tany, tory. — de blé.
Tani/fi-barim-bazaha. — de patates.
Tanim-boman^a, forim-bomanga. —
do Mars. Tany fanaova-matso. — du
repos. Tany fanlevenana. — de ba-
taille. Tany iadiana. I 9 fig. Lalaaa, za-
vatra, raharaha. Voilà un beau— pour
arrivera la gloire. In Jro ny lalana tsara
mahatonga amy ny voninahitra. Voici
un beau — pour déployer vos talents.
Izao qo zaoatra, raharaha tsara hampi-
seheaaao ny fahaizanao. y loc. Laisser à
quelqu'un le— libre. Mampanaram-po
elooa. Avoir le — libre. Mahazo mauaram-
pd. 3 # — , pi. Saha. Courir les champs.
Mandahandeha any an-lsaha._
Sur-le-champ, loc. adv. Vetivety, haln*
gana, miaraka amin' izay, miaraka amy
ny vava. Répondre—. Mamaly vetivety,
etc.
A tout bout de champ, loc. adv. Ma*
tetika. Il se fâche—, Tezitra matelika
CHAMP (DE), loc. adv. Mihorirana.
Meltez cette pierre de taille de— . A/io-
rirano io vato voapaika io.
CHAMPAGNE, sm. Sampaina.
CHAMPÊTRE, adj. Eny antsaha. It
aime les travaux champêtres. Tiany ny
asa eny an-tsaha. Garde—. Mpiambina
ny any an-tsaha. * —
CHAMPIGNON, sm. Holatra.
CHAMPION, sm. 1° Mpiady. C'est un
valeureux—. Mpiady mahery fo izy. ?•
—, Mpiaro. C'est un — de la religion.
Mpiaro ny llvavahana izy.
CHANGE, sf. !• Zavatra sendrasendra,
rasa, ny tokony hatahorana sy ny azo an-
tenaina. Courir la—. Comme Hasauder.
La — a tourné. Nivadika ny rasa. Calcu-
ler les chances. Mandinika ny tokony
hatahorana sy ny azo antenaina. Il a
des chances d'arriver à une longue
vieillesse. Azo antenaina ho tratraan»
titra izy. 2*—, Zara, vintana tsara, fanam-
binana. Il a de la — . Manan-jara, vinta-
nina, manam binlana, ambinina izy
CHANCELANT, ANTE, adj. f Mi-
vembena, mitsivembena, mirondrona,
mivezimbezina. mirepirepy. Aller d'un
pas—. Mivembena, etc. 2- fig. Misala-
sala, mjherohero, mihevaheva, mitsin-
gevihMvy, miroahana, miahanahana.
Esprit—. Saina misalasala, etc. 3 # — ,
Malemy, osa, somazotsazoka, mirona. Il
a une santé chancelante. Somazotsa-
zoka izy.
CHANCELER, vn. f Mivembena, mi-
tsivembena, mirondrona, mivezimbezi-
na, mirepirepy. Il chancelle comme un
homme ivre. Mioembena etc., ohatry
ny olona mamo izy. 2» fig. Misalasala,
miherohero, mihevaheva, mitsingevahe*
va, miroahana, mihanahana. Il chancel-
le dans ses opinions. Misalasala, etc.,
ny heviny. 3°— , Malemy, osa, mirona.
Le royaume chancelle. Malemy, etc.,
*ny fanjakana.
CHANCELIER, sm. Mpitahiry fitom-
boky ny fanjakana.
CHANCELLEMENT, sm. Fivembe-
na, fitsivembena, flrondrona, fivezimbe-
zina;, flrepirepy.
Digitized by
Google
GHA
— 116
CHA
CHANCELLERIE, sf. Trano fanisiana
fltomboky nv fanjakana.
CHANCEUX, EUSE, ad./. 1' Arahini-
na'. Il est— . Ambinina izy. 2°— , Misy
isalasalana, mila vintana. Cette araire
est fort chanceuse. Misy isalasalana,
etc., izany raharaha izany.
CHANCRE, sm- Fery mihady, kobay,
boiboika.
CHANDELIER, sm. Fanaovan-jiro.
CHANDELLE, sf. fLabozy, jiro. 2° fig.
' C'est nne économie de bouts de—. Fahi-
hirana lozan-tany izany. Brûler la — par
les daux bouts. Mitevy fananana, mana*
dodadoda harena. Se brûler à la—. Ma-
nao ohatry ny lolo mitono tena. Le jeu
ne vaut pas la—. Tsy mahaleo ny sarany
ny vidiny.
CHANFREIN, sm. Solila.
CHANFREINER, va. Manasolila. —
une pierre de taille, une planche. Ma-
nasolila vato voapaika, hazo fisaka.
CHANGE, sm. !• Takalo, fanakalozana.
Il a perdu au—. Resy takalo izy. 2°— ,
Takatom-bola ampitondraina amy ny vo-
bitra hafa, sandan-takalom-bola. Lettre
de—. Taratasy milaza takalom-bola am-
pitondraina amy ny vohitra hafa. Le
— a augmenté. Nisondrotra ny sandan-
takalom-bola. 3* fig. Oonner le—. Ma-
mitaka.
CHANGEANT, ANTE, adj. Miovaova.
Le temps est bien—. Miovaova ny an-
dro. C'est un esprit—, Miovaova izy.
CHANGEMENT, sm. Fanovana, fiova-
na, fiovaovana.
CHANGER, va. f Manakalo. —un livre
contre un autre. Manakalo boky boky
hafa. —une piastre. Manakalo farantsa.
2°— , Manolo. —sa plume. Manolo ny
peniny. 3*— , Manova, mampody, mam-
panjary. — une loi. Manova lalàna. Jé-
sus changea l'eau en vin. Jeso nanoua
nampody, nampanjary ny rano ho di-
vay.
*-, vn. Mnnolo, miova, miflndra, miovao-
va. — d'habit. Manolo, miova akanjo.
— de pays. Miftndra fonenana. Le ca-
méléon change de couleur. Miovaova
soratra ny tana. Il change aisément.
Mora miova, miovaova izy.
Se changer, vpr. {• Miova, mody, man-
jary, tonga, miha Votre tristesse
se changera en joie. Ny alahelonao hio-
ta, hody, hanjary, ho tonga bafaliaoa.
La baguette se changea on serpent. Nîo-
va, nody. nanjary, tonga bibilava ny
rotsa-kazo. Il s'est changé en bien. iVio-
va, nanjary ho tsara, tonga tsara, m-
hatsara izy. 2 # — , Manolo akanjo, miova
akanjo.
CHANGEUR, sm. Mpanakalo vola.
CHANOINE, sm. 1* Prelra nahazo fîam-
boniana tamy ny eveka.
CHANSON, sf. [• Tonon-kira, hira, kalo.
Il a fait une nouvelle—. Nanao tonon-
kira, etc., vaovao izy. Il répète la même
— . Manao kalo ridralava izy ; fig. ma-
meriraberin-teny izy. 2* fig. Angano,
arira. Il conte des chansons. Milaza an-
gano, arira izy.
CHANSONNER, va. Manao tonon-kira
fanarabiana.
CHANSONNETTE, sf. Kalokalo, vazo-
vazo. Chanter des chansonnettes. Mi-
kalokalo, mivazovazo.
CHANSONNIER, 1ÈRE, «. Mpamo-
rona tonon-kira, — hira.
CHANT, «m. l°Hira, tonon-kira. —harmo-
nieux. Hira miraondraona. — funèbre.
Hira, etc.,malahelo. 2 # — , Faneno, fltsia-
tsiaka. Ecoutez le — des oiseaux. Henoy
ny fanenon' ny vorona. Il se lève au —
du coq, Mifoha maneno akobo izy. Le
— du cardinal. Ny fitsiatsiahy ny fody.
CHANTANT, ANTE, adj. Mora hirai-
na. Air—. Ilira mora hiraina.
CHANTER, va. 1* Mihfra. —un canti»
que. Mihira hira fivavahana. 2*—. Mi-
dera, mankalaza. —la gloire de Dieu.
Midera, mankalaza ny voninahitr' Àn-
driamanitra. 3°—. Milaza angano. Que
me chantes-tu là? Angano inona izany
lazain' ialahy amiko ?
— , vn. {• Mihira. —bien. Mihira tsara.
Il loc. —faux. Mivalam-peo, diso faka
feo. —au passage du souverain. Manatoa
andriana. — à la suito du souverain.
Miantsa. 2*—, Maneno, mitsiatsiaka. 3*
—, Manangolangola feo. Il chante en
lisant. Manangolangola feo izy raba
mamaky tony.
CHANTERELLE, sf. Jy,
CHANTEUR, EUSE, s. Mpihira, mjji-
kalo, mpivazo, m pian Isa. Chanteuse sui-
vant la reine. Mpiantsa.
CHANTIER, sm. f Fitoeran-fcaao ami-
dy. 2 # — , Tokotany flasana. 3*—. Fitoc-
rana fanaovan-tsambo.' Le navire est
Digitized by
Google
CHA
117 —
CHA
sur le—, A tao ny sambo. 4* fig. Mettre
un ouvrage sur le—. Mnnomboka boky.
CHANTOURNER, i*a. Manao tanjo-
miolaka amy uy hazo didiana,— amy ny
valo paihina, etc.
CHANTRE, sm. Mpihira ao an-trano
legiizy.
CHANVRE, sm. Rongony. C'est un fu-
meur de — . Mpiloka rongony izy.
CHAOS, sm. \* Fifanjevoan-javatra ta-
loban' ny nandaharan* Andriainanitra
izao tontolo izao. 2 # fig. Fifanjevoana,
fifangaroharoana. Sa bibliothèque est un
— . Mifanjevozevo, mifangaroharo ny
bokiny rehetra.
CHAPE, sf. Sapy.
CHAPEAU, em. Satroka. —à hauto for-
me. Satro- borozano. —à claque. Satro-
pisaka. — <le feutre. Sa/ro-bonia. Porter
—, mettre son—. Misalroka. Mettre-
bas. Miala satroka, mipoa-/sa/rofta/mi-
potra-fsatrofca.
CHAPELAIN, sm. Pretra manao lame-
sa ao amy ny lasapelin' olona na relijio-
zy, etc.
CHAPELET, sm. 1° Sapile. Dire le—.
Manao sapile. 2° fig. Déttler son—. Mi-
laza ny zavatra rehetra hainy; mambo-
raka alabelo.
CHAPELIER, 1ÈRE, s. Mpanao sa-
troka.
CHAPELLE, 8f. Trano leglizy koly, la-
sapely.
CHAPELLERIE, sf. Fanaovan-tsatro-
ka, fivarotan— .
CHAPITEAU, sm. Koronosy amy ny
loba andry, koronosy.
CHAPITRE, sm. 1* Toko. Il y a six cha-
pitres dans ce livre. M isy toko euina ao
amin'io boky io. 2 e —, Zavatra. En voilà
assez sur ce—. Aoka izay ny amin'izany
zavatra izany. 3 — , Ny antokon' ny cha-
noines ao amy ny katedraly, livoriau' ny
chanoines mba hand-mika raharaha. 4*
— , Fivorian'ny relijiozy mba haudinika
raharaha.
CHAPITRER, va. Mananatra.
CHAPON, sm. Akoho vositra.
CHAQUE, adj. Isauy, isaky, samy —
homme, /san'otoua. —jour. lsan % an-
dro, isaky ny andro vaky. —fois qu'il
parle. Isahy ny miteny izy. — nation a
ses usages, /sarn-pironena samy mana-
na ny fom ban- tan in y, samy manana ny
fomban-taniny ny firenen-drehetra,
CHAR, 6m. Kalesy, sarety. — funèbro.
Kalesy fitondram-paty. —de triomphe.
Kalesy litondrana ny mpandresy. — de
vendange. Sarety fitondrana voaloboka.
—à-bancs. Kalesy raaivana m isy dablio.
CHARADE, sf. Ankamantatra, ankano-
nona, fainpanonona.
CHARANÇON, sm. Haombary.
CHARBON, sm. {• Vainafo, arina. —
tout rouge. Vainafo mivaivay. Faire du
— . Manao arina. Fouiller du — de terre.
Mihady arin-tany. 2°— , Tomboka, Le
— a tué ce cheval. Tomboha no naha-
faty io soavaly io.
CHARBONNER, va. Manoratra amy
ny ariua.
Se charbonner, vpr. Azo atao arina,
touga arina.
CHARBONNIER, 1ÈRE, s. Mpanao
ariua, rupivarotra— .
Charbonnière, sf. Fitoerana fanaovana
arina.
CHARCUTER, va. Mandidididy ny he-
na ua ny nofo.
CHARCUTERIE, sf. Fivarotana honan-
kisoa.
CHARCUTIER, 1ÈRE, s. Mpivarotra
henan-kisoa.
CHARDON, sm. Zava-maniry misy tsi-
loibilouy.
CHARDONNERET, sm. Karazam-bo-
roua niitovilovy amy uy foily.
GHARGE, sf. 1" Entana, entana zaka-
ny, entana sahaza. Cette — est trop
lourde. Mavesatra loatia io entana io.
Voiià la— d'un homme. Indro ny entana
zaftan' olon-drery, sahazan' otoua iray.
2°— , Fiautohana, adidy, andraikitra, ra-
haralia. Je prends les irais à ma—. Iza-
ho no hiantoha izay ho iany. C'est une
grande — que beaucoup d'enfants. Ma-
hazo adidy, andraikitra, raharaha le-
hibe izay inaro anaka. J'ai obtenu la— de
juge. Lia nahazo ny raharahan' ny mpi-
tsara aho. Il a été éloigne des charges pu-
bliques. Nesorina tamy ny raharaham-
paujakana izy. || loc. Proches parents qu'
on a à sa—. Loloha, loloha aman-entana.
Être à— à quelqu'un. Manahirana, marna»
ky tratra, mahavaky tratra olona. llcrtiint
ûc vous être a—. Matahotra izy fandrao
mana/urana,etc., anao. 3 B — , Fi tomboha»
na. Témoin à — . Vavolombelona mitom*
boka. Ce sont des charges accablantes
contre lui. Mafy izany fitombohana azy
izany. 4°— , Famelezana amy ny ad y,
Nous limes une — a la baïonnette,. Tsa«-
Digitized by
Google
CHA
— 118 —
CHA
tsi-benilra no namelezanay ny fohavalo.
Nous nous lançâmes au pas de—. Nanao
faohany mba hamehj ny fahavalo izahay.
Revenir à la — . Mamely ny fahava-
lo indray ; fig. manao indray, milam-
pesona. 5*—, Faham-basy na lafondro.
Mettez double — au canon. Ataovy avo
sasaka ny fahan-tafondro. 6*—, Fanita-
rana, zavatra mampihomehy. 7 B — , pi.
Hetra. On augmente toujours les charges
publiques. Ampitomboioa mandrakariva
ny lie Ira.
CHARGÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nasiana
entana, misy ontana, mavesatra entana,
vesarana entana. Cet âne est trop—.
Nasiana, mtey entana mavesatra loa-
tra, mai?esa/ra entana, vesarana en-
tana loatra io ampondra io. 2»— , Feno,
tototra, be. La table est chargée de
met». Feno nahandro ny latabatra. Il
est — de dotte3. Tototrxj ny trosa, 6e
trosa izy. H Lettre chargée. Taratasy am-
pitondraina misy taratasy volaiantohan'
ny posta. 3*—, Nanankinana, nametra-
hana, miantoka, miadidy, miandraikitra,
nomen-draharaha, voatendry, notendre-
na. 4°— , Misy fahana, mifahana, voafa-
hana. Go canon est— . Misy fahana, etc.,
io tafondro io. 5°— , Nitarina, nasiana
zavatra mampihomehy. 6*— , Manjom-
bona. Le temps est — . Manjombona
ny andro.
— , «m. — d'affaires. Mpisolo ny ambasa-
daoro.
CHARGEMENT, «m. 1* Fanisiana en-
tana. 2°— , Entana. Ce navire a un — de
bœufs, Omby no entana aterin' io sam-
bo io.
CHARGER, ta. !• Manisy entana.—
un fardeau sur ses épaules. Manisy
entana ao an^tsorony, mananUoroka
entana. 2* — , Mameno, manototra. —un
livre d'exemples. Mameno ohatra ny
boky anankiray. — la table de fruits.
Mameno voankazo ny latabatra. — le
jeujde d'impôts. Manototra hetra ny
\a!ioaka. 3*—, Manankina, mametraka,
mampiadidy, mampiandraikitra, mano-
me raharaha, manendry. è c vous charge
de cette affaire, llianao no anankina-
ko $ amelrahako, ampiadidiho, arn-
piandraikeliho izany raharaha izany.
On l'a chargé de porlcr la parole. Izy
no nomena raharaha, voatendry han-
riaha-teny. 4°— , Mitomboka. Les témoins
le chargent beaucoup. Mitomboka azy
mafy ny vavolombeLna 5*—. MamHy
amy ny ady. La cavalerie chargea trois
fois l'ennemi. Namely in-telo ny faha-
valo ny miaramila an-tsoavaly. 6*— , Ma-
mahana basy na tafondro. —un pistolet.
Mamahana basipoleta. /•— , Manilatra,
manisy zavatra mampihomehy. — un
récit. Manitatra tau tara, —un portrait.
Manisy zavatra mampihomehy amy
ny sary.
Se charger, vpr. i* Maka entana. 2 # — ,
Miantoka, miandraikitra, miadidy. Il
s'est chargé de cette affaire. Niantoka,
etc., izany raharaha izany izy. 3 # — , Mi-
hamanjombona. Le temps se charge. Mi-
hamanjombona ny andro.
CHARGEUR, sm. Mpanisy entana.
CHARIOT, am.Sarety.
CHARITABLE, adj. 1* Tia namana,
mazava fo, tsara fo. Il est — envers tout
le monde. 7\anyolon-d rehetra, mazava
fo, tsara fo amy ny olona rehetra izy.
2*— , Mianlra, antra. Il est — envers les
pauvres. Mia>\tra, etc., . ny mahantr*
izy. 3*—, Atao amim-pitiavana. Il lui a
donné un avis — . Nananatra azy amim*
pitiavana izy.
CHARITABLEMENT, ado. Am-pitia-
vana, an-kazavam-po, an-katsaram-po.
CHARITÉ, sf. 1° Fitiavana an'Andria-
manilra, fitiavana namana, hazavam-po,
halsaram-po. La — est la première do
toutes les vertus. Ny fitiavana an'
Andriamanitra no (ototry ny hatsa-
ram-panahy rehetra. Il a beaucoup de—
pour le prochain. Be fitiavana nama-
na, be hatsaram-po, be hazavampo
amy ny namana izy. 2*— , Fiantrana. Fai-
re la—. Manao fiantrana. Demander
la—. Mangataka fiantrana.
CHARIVARI, sm. 1* Kotabataba Qki-
zahana olona. 2* fig. Feon-javatra miko-
runtana. tabataba, borakoraka.
CHARLATAN, sm. 1° Mpivarotra fa-
nafoiiy mihamboho mahay. 1* fig. Mpa-
mitaka, mpanoloky, kevo-dahy,kasikasy.
CHARLATANERIE, sf. Fitaka, hake-
vobana, hakasiana.
CHARLATANISME, sm. 1* Fitaka.
2° fig. Fihamboana, bakevohana, haka-
siana.
CHARMANT, ANTE, adj. Mahafina-
ritra, mahafaly, maharavo. Campagne
charmante. Saha mahafinaritra. Hom-
me—. Oïona mahafinaritra, eto.
CHARME, sm. f Ody fitia, — fandravo-
tavoana, - fandraikiraikena, -fenkatoa.
Digitized by
Google
CHA
— 119 —
CHA
vana. 2° — , HaflnariLra. Les charmes de
la musique. Ny hafinaritry ny hira.
CHARMÉ, ÉE, adj. Fmaritra, faly, ra-
vo. Je suis — «le vous voir. Finaritra,
etc., a ho mahila anao.
CHARMER, va. 1* Manisy ody ûtia.
etc. ï* fig> Mahaflnaritra, mahafaly. ma-
haravoravo. L'éloquence charme les
hommes Mahafinaritra ny olona ny fa-
haizana mandaha-leny.
CHARNEL, ELLE, adj. Momba ny
nofo, mauaram-batana. Les appétits
charnels. Ny illan-dratsin'ny nofo. C'est
un homme—. Olona manaram-batana
izy.
CHARNELLEMENT, adv. Araka ny
nofo.
CHARNIÈRE, sf. Vy miady, savily.
CHARNU, UE, adj. Nofosana, be nofo.
Personne charnue. Olona nofosana, etc.
Fruits charnus. Voankazo 6e nofo.
CHAROGNE, sf. Fatim-biby mihalô.
CHARPENTE, sf. 1* RaÛ-trano. La—
de ma maison est terminée. Vita ny rafi-
try ny trano ko. J'ai du bois de— à ven-
dre. Manan-kazo fanaovan-trano ami-
dy aho. 2 # fig. Rikarika, vangovango. La
—osseuse. Ny ri/tariftan-taolana. La—
d'un livre. Ny vangocangon' ny boky.
CHARPENTÉ, ÉE, p. et adj. f ( Ha-
zo) voavangovango, natao ambangovan-
gony. 2° fig. Matanjaka, bozatina. C'est
on homme bien—. Olona matanjaka,
etc., izy.
CHARPENTER, va. Mamangovango
f hazo}, manao ambangovan gony.
CHARPENTERIE, sf. Fandrafetana
trano.
CHARPENTIER, sm. Mpandrafitra
trano.
CHARPIE, sf. Vahan-damba. Mettez de
la— à la plaie. Asio vahan-damba ny le-
ry. Faire de la—. Mamaha lamba.
En charpie, loc.adv. Miraraka ompana,
motraka. Cette viande est en—. Mirara-
ka ompana, etc., io hena io.
CHARRETÉE, sf. Eran* ny sarety, iray
sarety.
CHARRETIER, 1ÈRE, a. Mpitondra
sarety.
CHARRETTE, sf. Sarety.
CHARRIAGE, sm. Fitoudrana amy ny
sarety.
CHARRIER, va !• Mi tondra amy ny sa-
rot y- :rdu blé. Mitondra. varim-bazaha
amy ny sarety. 2*—, Mitondra. Le fleu-
ve a charrié beaucoup de sable. Niton*
dra anlsanga betsaka ny ony.
CHARROI, sm Fi tond tan a amy ny sa-
rety. Combien coûte le— du vin? Hoatri-
nona ny fitondrana ny divay amy ny
sarety y
CHARRON, sm. Mpanao sarety na ka-
lesy.
CHARRONNAGE, sm. Fanaovana sa-
rety na kalesy.
CHARROTER, va. Mitondra amy ny
sarety. v
CHARRUE, sf. fAngadin'omby. 2° fig.
Mettre la— devant les bœufs. Mamotitra
raharaha.
CHARTE, sf. 1° Fanomezana levenam-
bola. 2*—, Lalàna lehibe mametra ny fora-
bam-panjakaua.
CHARYBDE, sm. Hantsana ao amoron-
dranomasina tandrifin'ny hantsany Scyl-
la. || toc. Tomber do— en Scylla. Miala
Ankatso ka Ambohidempona; mandosi-
tra ny anjombona ka sendra ny angaroa.
CHASSE, sf. Vata fitahirizana ny tao-
lan' ny Olo-masina.
CHASSE, sf. 1° Fihazana. Chien de—
Alika mfâhaza. J'aime la — au sanglier.
Tiako ny mihaza lambo. 2°— , Haza,
remby. Il a fait bonne — . Nahazo /ia-
za, etc., be dia be izy.
CHASSER, va. 1° Mandroaka, manenji-
ka, mampiala. — les mouches. Mandroa»
ka lalitia. — les bœufs devant soi. Afan-
droaka oraby — les brebis d'un champ.
Mandroaka ondry mitondraka. — son
enfant de la maison. Mandroaka ny
zanauy. — sa tristesse. Mandroaka ny
alahelony. — rennemi devant soi. Man-
droaka, manenjika ny fahavalo. La fu-
mée l'a chassé de la maison. Ny setroka
nampiala azy tao an-trano. 2 # — , Miton-
di a. Le vent a chassé les nuages du côté
de l'ouest. Nitondra ny rahona nian-
kandrei'ana ny rivotra. 3°— , Mihaza. —
te sanglier. Mihaza lambo.
— , vn. Mihaza, mitifhra. —au fusil. Mili*
fitra.
Se chasser, rpr. Hazaina, tiûrina.
CHASSEUR, EUSE, a. Mpihaza, mpi-
tiOtra.
CHASSIE, sf. Taimaso, moty amy ny
maso.
CHASSIEUX, EUSE, adj. Didy maso,
motena.
CHASSIS, sm. Batâna ametahan-java-
tra, tranon-tsary, tranom-pitaratra.
Digitized by
Google
CHA
ISO —
CHA
CHASTE, adj. Madio lltondran-tena,
madio fo.
CHASTEMENT, acîu.Am-pahadiovana.
CHASTETÉ, sf. 1° Fahadtovam-piton-
dran-tena, fahadiovam-pô. 2°— , Faha-
virjiniana. Elle fit vœu de— perpétuelle.
Nivoady hanao virjiny mandra-pahafa-
tiny izy.
CHASUBLE, sf. Akanjo ivelany indrin-
dra fanaovan-damesa.
CHAT, CHATTE, s. Saka, piso. Ne ré-
veillez pas le— qui dort. Aza manao hoa-
try ny voalavolahy mila loza, saka matory
ka alam-bûlom-bava. Il toc. — sauvago.
Kary, antamba. Vivre comme chien et—.
Tsy mahay tnifanaraka, t«y mahazo mi-
ray toerana. — échaudé craint l'eau froi-
de. Leom-boanana omaly ka tsy tia zava-
boribory; rafotsibe leon-tsokina ka ny
vody kitafa avy no andosirana.
CHATAIGNE, sf. Voan* ny châtai-
gnier.
CHATAIGNIER, sm. Karazan-kazo
mamoa.
CHATAIN, adj. m. Mavo manja. Che-
veux châtains. Volon-doha mavo
Vianja.
CHATEAU, sm. 1* Trano fîarovana.
Cent soldats gardèrent le —fort. Miara-
mila zato lahy no niambina ny trano fia-
rocana, 2"—, Lapa. Co seigtiour habite
un — magnifique. Lapa tsara tarehy no
itoeran' t io andriana io. 3" —, Trano
Isara tarehy any antsaha. lia fait cons-
truire un — à sa campagne. Nampanao
trano tsara tarehy any antsahany
izy. 4° fig. BAtir des châteaux en Espa-
gn«. Manao ariary zato am-pandriana.
PHAT-HUANT, sm. Karazam-boron-
dolo.
CHÂTIÉ, ÉE,p.et adj. f Voafay. nofai-
zina, faizina. 2° fig. Voalamina tsara,
voahitsy, mahitsy. Style — . Teny uoaZa-
mina tëara, etc.
PHATIEH, ra. 1° Jtfankafay, mamay.
Il châtie trop fortement son esclave.
Manhafay, etc., maly loatra ny ankizi-
ny izy. 2° fig. Mandamina, manitsy.
Châtiez avec soin vos écrits. Alamino,
ahitsio tsara izay soratanao.
(Se châtier, vpr. Mamay tena. Si vous
ne voulez pas être châtié, châtiez-vous
vous-même. Jtaha tsy te-hofaiz.ua hia-
nao, faizo ny tenanao.
CHATIÈRE, sf. Loaka fldiran'ny saka
amy ny trano.
CHATIMENT, sm. Famaizana. Le— que
vous lui avez infligé est trop doux. Male-
my loatra ny famaizana nataonao tami-
ny.
CHATOUILLEMENT, sm. 1» Kitiki-
tika, kibokibo. Les chatouillements pro-
voquent le rire. Mampihomahy ny kiti-
kitika, etc. 2° fig. Fandrenesana maha-
finaritra. L'harmonie cause un doux—.
Zavalra mahafinaritra ny sofina ny
feon-javalra mireondreona.
CHATOUILER, ta. !• Manitikitika,
manibokibo. — à la plante des pieds.
Manitikitika ny faladia. —quelqu'un
aux côtés. Manibokibo olona. 2* fig.
Mahaiinaritra. Les éloges chatouillant
l'amour-propre. Mahafinaritra ny olo-
na tia tena ny doka.
CHATOUILLEUX, EUSE, adj. l'Sa-
ro-kitikitika, saro-kibo. 2* fig. Sarotsaro-
tiny, mora tezitra. C'est un homme—.
Olona sarotsarotiny, etc.» izy.
CHATOYANT, ANTE, adj. Mirei>
drirendry. EtolTe chatoyante. Lamba
mirendrirendry.
CHATOYER, in. Mirendrirendry.
GHÂTHER^a. Mamositra.
CHATTEMI1E, sf. Mpisaroro, mpa-
nangoly. Il a beau fair^ la—, il ne me
trompera pas. Na dia mtsaroro, etc.,
aza izy, tsy hahalitaka ahy.
CHAUD, AUDE, adj. 1° Mafàna, mi-
gaïugaiua, midaiudaina, manevoka. Eau
chaude. îiano mafàna. Vêtement—. Fi-
taliana maf&na. La journée est très
chaude. Migaingaina, midaindaina,
manevokecoha ny audro. 2* fig. Mire-
hitra, mat'àna. Style—. Laha-teny mi-
rehidrehilra. L'atlaire fut très-chaude,
I\irehUra,nafâna ny ady. 3 % — , Saro-
pô, mora tezitra. Il a le sang—, la tète
chaude. Saro-pô, mora tezitra izy. 4*
— , Mazuto, mansika. Un ami—. Sakaiza
mazoto. etc.
—, «m. l ô Hafandna, hainandro. Il endure
le froid et le—. Miaritra ny hatsiaka sy
ny hafanàna, etc., izy. Il l'ait—. Ma-
fàna ny andro. 2° fig. Cela no lui fait ni
lroid ni—. Tsy mampamnona azy îzany.
Chaud, adv. Maiâna. Il aime à boire—.
Tia lisotro mafàna izy.
CHAUDEMENT, adv. f Amin-kafa-
nâna. v'fiy. An-jotom-pô, an-karisihana.
Il poursuit — cette affaire. Mampandro-
so izany raljaraba izany an-jotom-pô,
•i»}<\, izy.
Digitized by
Google
CHA
— 121 —
CHS
CHAUDIÈRE, sf. Vilany varahina le-
hibe.
CHAUDRON, 8m. Vilany varahina sa-
lasala.
CHAUDRONNIER, 1ÈRE, s. Mpa-
nofy vilany varuhina.
CHAUFFAGE, sm. Kitay, famanâna.
Bois Je—. Kitay bazo.
CHAUFFER, va. l»Mamana.— de l'eau.
Mamana rano. —le four. Mamana la-
faoro. 2* fig. Mandodona, manafaingana,
manafâna. —une affaire. Mandodona,
. etc., raharaba.
—, un. Afanaina. L*eau chauffe. A fa-
naina ny rano.
8e chauffer, vpr. Mamindro, mitanina,
mamana. Se — auprès du feu. Afamin-
dro, mitanina afo. 8e — au soleil. Mi-
tanina andro, mitapy andro. 6e — le
dos au feu, au soleil. Mitanimboho
amy ny afo, amy ny hainandro. So-
les pieds. Mamana tongotra.
CHAUFFERETTE, sf. Fatam-by kely
faraindroana.
CHAUFFEUR, am. Mpisoroua afo amy
ny kalesin-dalam-by, amy ny memy, etc.
CHAUFFOIR, «m. Trano famindroana.
CHAUME, am. 1* Mololo, bozaka Bot-
te de — . Amboara-moJo/o. Il habite une
cabane couverte de — . Mitoetra amy ny
trano bongo tafo mololo, bozaka izy.
*•— , Trano bongo, trano tomboka. Il
habite sous le—. Mitoetra amy ny trano
bongo, etc., izy.
CHAUMIÈRE, sf. Trano bongo, trano
tomboka.
CHAUSSÉE, sf. Fefiloha.
CHAUSSE-PIED, am. Fampidiran-ki-
raro.
CHAUSSER, ta 1* Mampiditra kiraro,
mampikiraro.. Elle chausse son enfant.
Mampiditra ny kiraron-janany, mam-
pikiraro ny zanany izy. 2 # — . Manao
. kiraro. Ce cordonnier me chausse de-
puis longtemps. Iolehilahyio no mpa-
nao kiraroko izay ela izay. 3 # — , Mano-
* totra. — des pommes de terre. Manoto-
tra ovim-bazaba.
—, en. Mifanerana amy ny tongotra. Ce
soulier chausse parfaitement. Io kiraro
io mifanerana tsara amy ny tongotra.
8e chausser, vpr. Mampiditra kiraro
amy ny tongony, mikiraro.
CHAUSSES, sf. pi. Kalisaonina.
(CHAUSSETTE, *f. Ba fohy.
CHAUSSON, am. Kiraro solia fi tondra
an-trano.
CHAUSSURE, sf. Kiraro.
CHAUVE, ad/. Sola.
CHAUVE-SOURIS, sf. Manavy. Gran-
de—. Manavibe, faihhy.
CHAUX, 8f. Sokay. Pierre à—. Vato
8okay — vivo. Sokay raahery ti»y voale-
na. — éteinte. Sokay lefy na voalena.
CHAVIRER, vn. Mivadika. mihohoka,
mitbimbadika. La barque chavira. Ni-
vadika, etc., ny lukana.
CHEF, am. 1* Loha. Le — de S 1 Jean. Ny
lohany uid Joany. 2* fig. Loha, mpana-
paka, inpandidy, ben'ny tan y, lehibe,
lobolona, komandy. mpifehy. mpitarika,
njanainboninahilra, talé, liloha. Il est le
— de la famille. Izy uo lohan' ny liana-
kaviana. Le roi est ie — de l'Etat. Ny
mpanja^a no mpanapaka, mpandidy
ainy ny fanjakana. Les chefs d'un pays.
Ny ben ny tany sy ny fanjakana. Le —
de la justice. Ny lehiben' ny mpiisara.
Le — du village. Ny lehiben' ny tanàna.
Les chefs d'un village. Ny lehibe, ny
loholona ao an-tandna. Le — de l'ex-
pédition. Ny komandin' uy tallka. Les
chefs de l'armée. Ny lehibe, ny mpife-
hy amy ny raiaraunla. uy manambo-
ninahura. Le — de l'imprimerie. Ny
talen'ny trano printy. Le— delà cuisine.
Ny talen' ny lakoziua, ny talen' uy
mpahandro. Les cheis des couspira-
teurs. Ny loha, ny lehibe, ny mpi-
tarika, ny ftlohan' ny mpiray tetika. —
de llle. Loha lâlana. 3°—. Loha, fototra,
antony. Sa doctrine se rédu.siit à trois
chefs. Telo loha ny zavatra nampianari-
ny. Quels sont vos chefs d'accusation ?
Firy loha ny zavatra iampanganareo ?
luona avy no folotra, antony iampan-
ganareo ?
De son chef, loc. adv. Araka ny sitra-
pony, — ny nahim pouy. Il a lait cela de
son — . Nauaoizany ara/ta nystJra-poni/,
etc., izy.
En chef, loc. adv. Voalohany, ambony,
talé. Général en— . Jeneraly voalohany,
ambony, komandy. Cuisinier en— . Ta-
ien' ny mpahandro.
CHEF-D'ŒUVRE, am. Zavatra lavo-
rai y, laozavatra— , laha-teny— . Le corps
humain est un— . Zavatra lavorary ny
vatantsika olombelona. Cette statue est
un—. Io sariolona io dia laozavatra la-
vorary.
CHEF- LIEU, am. Reoivohitra>
Digitized by
Google
CHS
— 122 —
CHI
CEI MIN, *m. 1* Làlana. Grand— . La-
Jam-be, Ja/aw-boahanKy.— ballu. La/a-
ibasaka. — d« fer. Là/am-by. Quel est le
— qui conduit & Tamatavo ? Aiza no
làlana mankany Tuamasina? Voilà le
— le plus court. Ity no làlana fohy in-
drindra. Vous vous trompez de—. Diso
làlana bianao. Continuez votre—. Ny
fà/anao zorina, zoi y ny làlanao. —fai-
sant. Tany andàlana. 2° fig. Làlana. Il
s'est éloigné du— de ta vertu. Niala tamy
ny làlan 'ny hatsaram-panaby izy. Le—
de la gloire lui est ouvert. Ei'a au anoloa-
nyny làlan' ny voninahitra. || loc. Faire
son—. Maudioso voninahitra, harena.
Suivre lo — battu. Manaraka ny fanao.
CHEMINÉE, sf. 1* Lafaoro, fivoaban-
tselroka. La — est trop étroite. Ety loa-
tra ny lafnoro, etc. 2°— , Somonia, ta-
dlny. Nettoyez la — du fusil. Diovy ny
so mon ia m- basy, tad in i m- basy.
CHEMINER, vn. Mizotra, mandeha.
CHEMISE, sf. Akanjo lobaka. Il a vendu
jusqu à sa—. Naurndiny avokoa mbamy
ny lobany ; fig. nahiutsany avokoa
mbamy uy teny an-kodiny.
CHEMISETTE, sf. Akanjo bory tanana.
CHENAPAN, 8m. Kariu' olona, aiikau*
oloua, olona tsy vanona, olona isy man-
CHÊNE, 8m. Ua.va, fjary.
CHÊNE AU, a m. Fantsona tan lira no
awy uy volombodin-trano.
CHENIL, «m. 1° Tranon' alika. 2* fig.
Traiio laisikely.
CHENILLE, af. — arpenteuse. Oii-pan-
jeby. —qui mange les patates. Bibim-
bomanga. — ues songes. Bibin-ts.onjo.
CHENU, UE, adj. Fotsy volo. Devenir
— . Mihafolxy volo.
CHER, ÈRE, adj. et a. i* Malala, tsy
ioy, uaua, mauiy. Mon — fils. Ry zanako
malalako, tsy foiko, ry sombiu' aiko.
Mon—, ma chère Ry malala. Il n'a rien
de plus — que l'honneur. Tsy uiisy tia-
ny, maminy mihoatra ny voninahitra.
2 Q — , Saro-bidy,uilo, hangaua. Lesétoires
sont chères eu ce momeut. Saro-bidy,
etc., izao ny lâmba.
Cher, ado. 1* Sarotra, lafo, hangana. Ce
marchand vend—. Manao sarotra, etc.,
mivaio-bolony io mpivarotra io. 11 a
acheté—. Nividysarofra, lafo, — volony
izy. %• fig. Vendre sa vie bien—. Ma-
hal'aty lahavalo betsaka vao mat y, mi-
lofo. Il me le paiera—. Hasiako mafy,
hofaiziko izy, hataoko mahita ahy izy.
CHERCHER, va. f Mitady, mikataaka,
uiikaroka, mi sa va, manao savahao, mila.
—un emploi. Mitady, mikatsaka ra-
haraha. —avec soin, —partout. Miha-
rokaroka, misavasava, manao «aoa-
hao.— un voleur dans le village. Mika*
rokaroka, mixacasava mpangalatra ao
anatin'ny vohitra. — querelle à quelqu'un.
M lia a*isa. —la gloire. Mitady, mika-
tsaka, mila voninahitra. 2*— f Maka. Il
est allé— le médecin. Naka ny dokotera
izy. On a envoyé— votre père. Nampa-
nalaina ny raiuao.
Se chercher vpr. Mifampitady, mifam-
pikatsaka, mifampikaroka.
CHERCHEUR, EUSE, $. Mpitady,
mpikatsaka.
CHÈRE, 8f. Hanina. Il aime la bonne—,
'lia hamm-iy izy. Faire bonne—. Afi-
hinam py, manao vakim-borona. Faire
maigre—. Manao hanina mi tan a nyai-
ua, milsitsy hanina.
CHEREMENT, adv. i* Amim-pitiava-
ua« Je garoe — l'image que vous m'avez
douuée. lahmziko amim-pitiaoana ny
sary uomeuao ahy. 2 # — , Sarotra, lafo.
3 - fig. Veudre— sa vie. Comme Vendre
ba Vie bien cher. Voy. Cher.
CHisîtil, IE, p. et adj. Tiana, malala,
is>y ioy, uaua, uiamy hoditra. Viens, mon
eiilaui— . Avia, ry zauako malalako. Uy
foiko, ry souioiu' ai*o. Il est— de tous
ses coujpaguous. Ta y foy, tian' ny na-
mauy relie ua, matny hoditra amy ny
uamauy relie ira izy.
— , 8. Maiala. Vieus, mon—. Avia, ry ma-
/a/a. Voila son—. Io no malalany.
CHERIR* va. Tia. Il chérit son épouse,
i'ia vauy izy.
Se ch6nr, upr. Mifankatia.
CHERTÉ sf. Hasarotam-bidy.
CiHjsiRUiilW, sm. 1* Kerobina. 2*—, Za-
za kely mahaiatitaty.
CHjs/TIF, IVE, adj. f Farofy, saozani-
na. Euiaui— . Zazakely/aro/y. etc. 2 # — ,
Tsinontsinona, kely lbaua. Va-t-en, —
animal. Maudehana, ry biby tsinontsi-
nona. La récolte uu riz a été chôtive.
Tsinontsinona, etc., ny vary vokatra.
CHÉTIVEM14T, adj. Kely foana. Vivre
— . Mihiuana kely foana; manao sakafo
ambany foitra lalandava.
CHEVAL, sm. Soavaly.— de bois. Soa-
valy hazo. Être à—. Mitaingm tsoava-
ly, miantsoavaly. Monter à—. Mia-
katra ambony soavaly. Faire monter
Digitized by
Google
cm
— 123 —
CEI
qiielqu' un a — . Mampitaingin-fsoara-
ly olona. Aller à— sur un bâton. Ma-
nao soavaly tehina. || loc. Remède de — .
Fanafody mahery. Fièvre de — . Tazo ma-
fy. Il est à— sur les règles de la gram-
maire. Mnhoy dia mahey ny lalan' ny
grain ara izy. Ecrire une lettre è — . Mam-
pitondra taratasy mipy faodrahonana.
Monter sur ses grands chevaux. Miavo-
navona, misafoaka, mandroatra. Fermer
l'écurie quand les chevaux sont dehors.
Fisorck* ilay jamba, voa vao miLIlana.
CHEVALER, ta. Manobana.— un mur.
Manohana rindrina. '
CHEVALERESQUE, adj. Mendrika
ny chevalier.
CHEVALERIE ,8/". Tcctry ny chevalier.
CHEVALET, sm. l°— , Fampijaliana ny
martiry taloha. 2°— Tohan-dukanga. 3 #
— , Soavaly bazo.
CHEVALIER, sm. Miaramila malaza
taloha. Q —d'industrie, Fetsy ratsy, mpi-
felsy.
CHEVAUCHER, vn. Mitsangantsanga-
na mitaingin-tsoavaly.
CHEVÊCHE, sf. Torotoroka.
CHEVELU, UE, adj. 1* Lava volo. Clo-
dion le—. Clodion lava volo. 2 # fig.
Bodidinim-pahazavana manjavozavo. Co-
mète chevelue. Komety hodidinim-pa-
hazavana manjavozavo.
CHEVELURE, sf 1* Volon-doha.2 # /?0.
Fahazavana manjavozavo amy ny ko-
mety.
CHEVET, sm. Ondana. Je me suis as-
sis au — du malade. Nipetraka tao akai-
kin' ny ondari ny marary aho.
CHEVEU, sm. Volon-doha. Un—. Sin-
gam-6o/o. Il ne s'en est pas fallu de
l'épaisseur d'un— qu'il ne touchât l'oi-
seau. Singam-bolo monja no tsy naha-
vcazan' ny vorona. Il a les cheveux
crépus. Ngita volo izy. Il a les cheveux
lisses. Tsc-oo/o izy. Il a les cheveux
frisés. Oty tolo izy. Se prendre aux
cheveux. Mifandrori-6o/o, mifanjihitra,
miady. Il s'arrache les cheveux de dé-
sespoir. Onotany ny volony noho ny
famoizam-pony. Il perd ses cheveux.
Miongo-bo/o izy.
CHEVILLE* sf. t* Hombo, tsimatra.—
de cuivre. Hombo varabina. —de bois.
Hombo hazo. Chevilles servant à fixer
les tentes. Tazma-day.firambotra. —du
pied. Kitrokely. Vfig.Wne lui va pas à la
— du pied. Ambany faîadiany izy.— ou-
vrière. Olona foto-draharaha anankiray.
CHEVILLER, ta. Manisy hou- bu, n»a-
nombo. — une table. Manisy hombo,
etc., latabatra.
CHÈVRE, sf. !• Osivavy. 2 # — , Foza.
3* fig. Il s>ait manager la — et le chou.
Mahay roa izy, solrobe lava tango izy.
CHEVREAU, sm. Zanak'osy, vanto-
tr'uby.
CHEVRETTE, sf. Patsa, patsau'orana.
CHEVRIER, 1ÈRE, s. Mpiaudiy osy.
CHEVRON, sm. !• Lohatrano. 2*—, Ga-
loua ao amyny sandry Lavian'ny miara-
mila milaza ny laona nahamiarunnla azy.
CHEVROTANT, AME, adj. Mibura-
reoka. Voix chevrotante. Feo mibara-
reoha.
CHEVROTEMENT, sm. Fibarareoka.
CHEVROTER, in. Mibarareoka.
CHEZ, prep. An:y. Il est — lui. Any
aminy izy. Je viens de — mou jère.
\ao a\y tany amy ny uada aho. Il n'en
était pas ainsi — les Roibains. Iby mba
toy izauy tamy ny homana. C'est une
chu se anôiée — moi. Zavatra raikitra ao
amy ny baikoizany. || loc. Un — soi. Tia-
no. 11 n'a pas un —soi. Tsy manan-frano
izy.
CHICANE, sf. {• Don-tany, kapo-tau-
droka. *•— , Akisa, lonoiia, vanmy, so-
tasuta, antsongony, anisonibany, tsougo
teny. anlendry vary.
CHICANER, ru. 1* Manao don-tany,
— kapo-tandroka. 2* —, Mila akiba, —
tonoiiy, — vaniny, — sotasula, — auy, —
antsongony, — antsontsany, — voat*ia-
ry, miiboiigo teny, manao anlendry va-
ry. — sur des paioles échappées. Mi"
taon go teny, manao anlendry vary
amin' izay vava lalsaka.
— , va. 1 # Manangana ady. -r ses voisins.
Manangana ady amy ny olona akai-
kiny. 2 V — , Manahiraua. Cela me chica-
ne. Manahirana ahy izany.
8e chicaner, vpr. Miiampila akisa, etc.
CHICANEUR, EU8E, *. et ad;. Mpi-
la akisa, etc.
CHICANIER, 1ÈRE, s. et adj. Mila
akisa amy ny zavatra tsinontsinona, etc.
CHICHE, adj. f Mabihitra loatra, kely
tânana, kely biratra. 2° fig. — de paro-
les. Vitsy teny, jahidy, jomôka.
CHICHEMENT, adu. Amin-kahihirana,
kely tânana. 11 récompense—. Mahihi-
tra, kely lanana izy, raha mamalysoa,
CHICORÉE, sf. Balady ngita.
Digitized by
Google
cm
— 124
CHO
CHICOT, sm. 1* Vody tronga. 2»—, Vo-
cly ni t'y.
CHIEN, ENNE, s. f Alika, amboa.
—de garde. Alika rapiambina. —cou-
chant. Alika mamiady; fig. olona man-
dudy. Vivre comme un — . Mialikalika
fitondran-lena, manao fltondran-tenan'
amboa. i a fig. Mener une vie de—. Mi-
kokokoko. Quel — de froid ou quel froid
de—! Hatsiaka re izanyl C'est un mé-
tier de—. Rabaraha manasa-poana izany.
Entre — et loup. Mivoa-dambo, maza-
—, sm. Fem-bas£. [va ratsy.
CHIENDENT, sm. Fandrotrarana.
CHIFFON, sm. 1° Voro-damba, voro-ki-
tsay, vorotra.— de papier. Voro-tara-
tasy. 2 B — , Zavatra tsinontsinona.
CHIFFONNÉ, ÉE, p. et ad;. Voafo-
zufoza, noi'ozalbzama, voavi ravira, novi-
ravi raina. Elofiu chiffonnée. Lamba coa-
fozafoza, etc.
CHIFFONNER, va. !• Mamozafoza,
mamiravira.— du papier. Ma mozafoza,
etc., taratasy. 2° fig. Mauahiraua. Cet-
te nouvelle me chiifonne. Manahirana
ahy u.tny zava-baovao izany.
CHIFFONNIER, 1ÈRE, s. Mpamory
vo ru- dam ba.
CHIFFRE, sm. 1° Marika. Chiffres ro-
mains. Marika romana. Chiffres arabes.
Marika arabe. 2'—, Tontaly. Quel est
le— de vos dépenses annuelles ? Iloa-
trinona no tontalin' ny vola laninao
isan-taona ? :j"— , 1 auafohezana anaraua.
Graver un — sur un cachet. Misokitra
fanafohezana anarana ao amy ny 11-
tomboka.
CHiJtrii'xtER, vn. Manao marika, ma-
natontaly. Il ne sait pas—. T*y mahay
marika, manatontaly izy.
—, va. Manisy isa.— les pages. Manisy
isa ny pejy.
CHIFFRE U H, sm. Mpahay marika,
mpanaluntaly mahay.
CHIGNON, sm. I* Hatoka. 2-—, Bonta-
na an-katoka.
CHIMÈRE, sf. Hevi-dravina, hevitra
ambony, hevi -potsy. Il se crée des chi-
mères. Mamorona hevi-dravina, etc.,
ao an-tsainy izy.
CHIMÉRIQUE, adj. \° Mpanao hevi-
dravinu,— heviLra ambony,— hevi-po-
tsy. C'esi-un esprit—. Mpanao hevi-
dravhia, etc., izy. 2°— , Forotiin' ny sai-
na fotsiny, hevi-dravina, hevitra am-
bony, hevi-potsy, tsy misy antony,—
fotony. Un être—. Zavatra foronin'ny
sain a fotsiny. Ses projets sont chiméri-
ques. Hevi-dravina, hevitra ambony,
hevi-potsy ny ftkasany. Votre crainte
est—. Tsy misy antony, fotony ny ta-
hotrao*
CHIMIE, sf. Kemistra.
CHIMIQUE, adj. Momba ny kemistra.
CHIMISTE, sm. Mpahay kemistra.
CHINE, 8f. Sina.
CHINOIS, OISE, s. Sinoa.
CHINOISERIE, sf. Taozavatra fanaon*
ny Sinoa.
CHIOURME, sf. Ny gadralava. Garde
— . Mpiambina ny gadralava,
CHIPEUR, EUSE, 8. M pi le tsy zavatra
madinika.
CHIQUE, sf. Paraky botaina,— tsakoi-
na, — indraim-bava, — indray mandrapa
ka.
CHIQUENAUDE, sf. Tsipindy. Don-
ner une—. Mameiy tsipindy, mana-
tsipindy. '
CHIQUER, vn. Mihota paraky, mitsa-
ko— , homam— .
CHIRURGICAL, ALE, ad). Momba
ny chirurgie»
CHIRURGIE, sf. Fahaizana mandidy
marary
CHIRURGIEN,8W.Dokotera mpandidy.
CHIURE, sf. Tain-dahtra.
CHLOROFORME, sm. Fanoranana.
CHLOROFORMISER,ua. Manorana.
CHOC, sm. .1* Dona, poka, gona, paika,
katroka, tidona, fipoka, figona, flkatroka.
Le— des verres. Dom-bera. Au moin-
dre— il tombe. Raha donina, pohina,
gonina, pohina kelyioana izy, diapo-
tiaka. ï'fig. Ady, ihanoherana. Du— des
idées jaillit la lumière. Ny ady hevitra
mahazava ny zavatra, ny fi sa va sa van a
ny ravmy no ahitana nyiolony. 3 - — , Lo-
za. Il a reçu un rude—. Nidiran-doza
maiy loatra izy.
CHOCOLAT, sm. Sokolà.
CHŒUR, sm. 1* Antokom-pihira. Chan-
ter en—. Miara-mt/ura, manao rodobe.
2»—, Fitoerana masina manodidina ny
otely. H Enfants de— . Mpisenvy lamesa,
ankizilahy madinika miakanjo amy ny
fombam-pivavahaoa.
CHOIR, vn. Potraka, mianjera. Il s'est
laissé—, Potraka, nianjera izy.
CHOISI, IE, p. et adj. Voafldy. nofldina,
tsara iidy, voafantina, nofantenana, tsara
fantina, voajobona, nojobonina, notson-
Digitized by
Google
GHO
— 125 -
GHR
gaina. Il a des mots choisis. Voafidy,
voafantina ny teniny.
CHOISIR, va. Mifldy, mifaatina, mijoho-
na, mitsonga. Choisissez vos amis. Fi-
dio izay ho sakaizanao.
CHOIX, «m. Safidy, fldy, flfldianana.fan-
tiaa, flfantenana, fljobonana, fltsongâna.
Prenez à votre— les objets qui sont sur
la table. Makâ amy ny zavatra eo ambo-
ny la ta ba ira araka izay safidinao. Vous
avez fait un bon — de livros. Tsara fidy,
tsara fantina, voafidy, voafantina,
voajobonu tsara ny bokinao. Une jeune
esclave de—, rsongavavy.
CHOLÉRA, sm. Barik* olona, kolerâ.
CHOLÉRINE, sf. Harokaty.
CHOLÉRIQUE, adj. et a. Azon'ny ko-
lerâ.
GHÔMAGE^m. Andro tsy iasana, tsy
fiasana. Déduisez le— de cet ouvrier. Vo
noy ny andro tsy niaaan* io mpiasa io.
CHÔMER, en. Mamono andro, tsy vole-
na, tsy iasana. Un bon ouvrier ne chô-
me pas. Ny mpiasa mazoto tsy mamono
andro. Ge terrain-chôrae depuis deux
ans. Tsy riODoteu javatra hatramy ny
roa taona io tany io. Ge moulin chôme.
Tsy iasana io milioa fltotoam-bary io.
—, vsu Tsy miasa amy ny fety. On chôme
celte fête. Tsy iasana izany fety izany.
CHOPINE, sf. Tavoahangy tnpany. Boi-
re une — de vin. Misotro divay eran' ny
tavoahangy tapany.
CHOQUANT, ANTE, adj. Mahasoso-
tra. mahadikidiky. Il dit des paroles cho-
quantes. Mandefa teny mahasosotra,
etc., izy.
CHOQUER, va. 1* Mandona, midona,
mamoka, mipoka, mangona, migona, mi-
paika. mikatroka. —les verres à table.
Afandom-bera, manao dom-bora. Le
navire a choqué la barque. Nandona,
namoka, nangona nylakananysambo.
Lassiette a choqué le verre. Nidona, ni-
poka, nipaika taray ny gilasy ny lovia.
2* fig. Mahasosotra, raahadikidiky. Il cho-
quait le peuple par son orgueil. Nahaso-
sotrâ, nahadikidiky ny vahoaka ny
avonavony. Ce mot choque l'oreille. Ma-
hadikidiky ny sofina izany teny izany.
8e choquer, vpr. 1* Mifampidona, mi-
fampipoka, mifampigona, mifarapipaika,
miïalroka. Les doux barques se choquè-
rent fortement. Nifampidona, nifam-
pipoka, nifampigonajnafy ny lakana
roa. Les deux armées se choquèrent avec
impétuosité. Nikatroka mafy ny taflka
roa. Voy. Sb hburter. 2° fig. Sosofra. Il
se choque de la moindre parole. Teny
kely foana dia mahaso <otra azy.
CHORUS, sm. Faire—. Mihira indray mi-
redona; fig. manaiky.
CHOSE, sf. Zavatra. Dieu a créé toutes
choses. Andriamanitra nahary ny zava-
tra rehetra. Quelle est cette—? Inona
izany zavatra izany? Ce mot s'emploie
pour les personnes et les choses. Azo ila-
zana ny olona sy ny zavatra io teny io.
Il manque des choses nécessaires. Ny
zavatra ilaina indrindra no tsy anana-
ny. Il raconta la—en ces termes. Toy izao
no fltantarany izany zavatra izany.
CHOU, sm. Laisoa. || —de Chine. Anan-
tsongaberavina. —palmiste. Tsoa-palafa.
Mon petit—. Ry sombin'aiko.
CHOUCHOUTE, sf. Sosoty.
CHOUCROUTE, sf. Na h andro mariki*
vy alao amy ny laisoa voatetika.
CHOUETTE, sf. Vorondolo.
CHOYER, va. Manolokolo, mampihan-
ta.— ses enfants. Manolokolo, etc., ny
zanany.
Se choyer, vpr. Mitandrin-tena, miahy
tena.
CHRÊME, sm. Le saint—. Ny diloilo
masina.
CHRÉTIEN, ENNE, adj. et a. Kris-
tiana.
CHRÉTIENNEMENT, adv. Hoatry
ny kristiana. Se conduire—. Manao ti-
tondran-tena kristiana.
CHRÉTIENTÉ, sf. Ny Kristiana rehe-
Ira.
CHRIST, sm. 1° Kristy. 2'—, Sariny Je-
so-Kristy mifantsika.
CHRISTIANISME, sm. Ny fivavaha-
na kristiana.
CHRONICITÉ, sf. Faharotana ola.
CHRONIQUE, sf. Tantara, tetiarana.
— , adj. Maharitra ela. Maladie—. Areti-
na maharitra ela.
CHRONIQUEUR, sm. Mpitantara.
CHRONOLOGIE, sf. Fahalalana ny za-
vatra amy ny tantara araka ny fifandim-
basan' ny taona nisehoany.
CHRONOLOGIQUE, adj. Araka nyfl-
fan<limbasan' ny laona.
CHRONOLOGISTE, sm. Mahalala ny
zavatra amy ny tantara araka ny fiïan-
dimbasan* ny taona nisehoany.
CHRONOMÈTRE, sm. Famantara*
nandro tsara indrindra.
Digitized by
Google
CIC
12Ô —
CIN
CHRY3ALIDE, sf. Soherina, zana-
damly.
CHUCHOTEMENT, «m. Bitsibitsika,
ritsodriisoka, takoritsoka.
CHUCHOTER, vn. Mibitsibitsika, mi-
ritsodritsoka. mitakoritsoka. On ne «ioit
pas— en société. Tsy t^kony hibitsibitsi»
ha, etc., ao am-pivoriana.
—, m. Mi bitsibitsika, miritsodritsoka,
manoho-tsoflna. Il chuchota quelques
mots à l'oreille de son ami. Nibitsibi-
tsika, niritsoirilso'iakely tamy ny sa-
kaizany, nanoho-tsofina kely ny sakai-
zany izy.
CHUGHOTBHIB, sf Bitsibitsika, ritso-
dritsoka, takoritsoka.
CHOCHDTBUH, EUSB, s. Mpibitsi-
bitsika, rapiritsoIriUoka,nipitakoritsoka.
CHUT, int. Mangina!
CHUTE, sf. I* Hilavoana. fahapotraha-
na, fianiera, fiantonta, lihintsana, flrara-
ka. Faire une—. Laoo, potraka, mian-
jera. La— des eaux d'une cascade. Ny
fianjera. fiantontan' ny rano amy ny
riana. La— dos feuilles, des cheveux. Ny
fihintsana, firaraky ny ravin-kazo, ny
volo. || toc. — d'eau. Riana. À la — du
jour. Takariva. 2* fig. Fionganana, fa-
baravana. La— d'un roi, d'un ministre.
Ny fionganari ny mpanjaka, ny minis-
tra. Li— d'un empire. Ny faharavan'ny
fanjakana. .3*— , Fahotana. La— d'Adam.
Ny nanotany Adama.
CI, ado. Ity, itsy, alsy, izao. ato. Cet hom-
me—. Itj, itsy olona itj, itsy. En ce
temps—. Amiu'îf^, izao an.Iro ity, izao.
En ce moment—. Anxehitriny izao. Par
—par là. Atsj ary. Gi-git un tel. Ato
ranona no milevina.
Cl-d333U?, ci-devant, toc. ado. Teo
aloha, taloha, teo ambony, rahateo. Com-
me il a été dit—. Araka izay voalaza teo
aloha, teo ambony, rahateo. Paul ci-
devant cord Mimer. Paoly m^anao kira-
ro teo aloha, taloha.
Ci-dessous, cl-iprès, toc. ado. Atoao-
riana. ato ambany. Nous verrons—. Ho
hitantsikaato aoriana, etc.
Ci-contre, toc. ado. TandrifiVity. La
page—. Ny pejy tandrifin'ity.
CIBLB, sf. Tigetra.
CIBOIRE, sm Siboara, kapoaka masina
fitoeran'ny E)karistia.
CICATRICE, sf. Holatra, hola-pery.
CICATRISATION, sf. Fahasitranan'ny
fery.
CICATRISER, va. !• Mahasitrana,
mampanaritra. Le fer rouge a cicatrisé
la plaie. Ny vy mena no nahasit rana,
nampanaritra ny fery. 2°— , Manisy ho-
latra. La petite vérole lui a cicatrisé la
figure. Nanisy holatra ny tarehiny ny
nendra. 3* fig. Mampionona. Le temps
cicatrise les plaies du cœur. Nyela mam-
pionona ny alahelon'ny fo.
Se cicatriser, vpr. Mihasitrana, mana-
ritra.
CIDRB, sm. Zavatra fisotro atao amy
ny ranom-poma.
CIEL, sm. 1° Lanitra, habakabaka. Les
étoiles brillent au—. Mamirapiratra eny
amy ny lanitra, etc , ny kintana. Le-
ver le3 yeux an—. Miandrandra ny te-
ndra. Le— est devenu clair. Niharaa-
dio ny lanitra. Son âme est montée
au—. Niakatra any an-danitra ny fa-
nahiny. 2°— , Tany. Changer de—. Mi-
Ûndra tany. 3*— , Andriamanitra. Le —
l*a voulu. Sitrak'Andriamant/ra izany.
H — délit. Tatarom-pand riana.
CIERGE, sm. Labozy savoka.
CIGALE, sf. Jorery.
CIGARE, sm. Sigara.
CIGARETTE, sf. Sigarety.
CIGOGNE, sf. Vorona mitovy amy ny
vano.
CIGUË, sf. Ahitra misy poizina.
CIL, sm. Volomaso.
CIIjICE, sm. Akanjo malailay.
CILLEMENT, sm. Fipy.
CILLER, va. Mipy.— Ijs yeux. Mipy
maso.
—, vn. Mipy noho ny tahotra. Il n'a pas,
cillé. Tsy nipy akory izy.
CIME, sf. Tendro, tampony. La— d'un
arbre. Ny tendron* ny hazo. La— d'une
montagne. Ny tampon* ny tendrombo-
CIMEXT, sm. Simentra. [hitra.
CIMENTER, t?a. {• Manisy simentra. *•
fig. Manamafy.— l'amitié. Manamafy
ny ÛTarikatiavana.
CIMETERRE, sm. Sabatra solangsu
CIMETIÈRE, sm. Tany fandevenana.
CIMIER, sm. Sangan-taatroka valala mi-
hoatra. .
CINÉRAIRE, ad/. Misy lavenom-paty.
Urne—. Siny bakolin'ny ntaolo nisy la-
venom-paly.
CINGLER, vn. Mandeha — en haute
mer. M an de h a ao ampovoan' ny raao-
masma.
_■
Digitized by
Google
cm
— m —
CIR
—, va. Maroitsoka. Il Un cingla le visage
d'un coup de baiine. NofH*o*iïny t no-
firitsohany, nofafazany rotsa-kazo ny
tavany. Il fût un vent qui cingle le vi-
sage. Fitsohan' ny rivotra ny tarehy.
CINQ, adj. num. 1° Dimy. —fois. In-di-
my. —jours, ffadimiana. —par—. Tsi-
dimidimy. Partagez cette pomme en—.
Dimio io poma io. Elle est partagée on—.
Voadimy, nodimina, midimy izy. 2°
—, Fahadimy. Page—. Takelaka faha-
dimy.
— , sm. Dimy. Il est arrivé le— octobre.
Tonga tamy ny dimy oktobra izy.
CINQUANTAINE, sf. f Dimam-polo.
tokony ho dimam-polo. 2*—, Fahadi-
main-polo taona II a atteint la—. Naha-
tratrany fadimam-polo taonany izy.
CINQUANTE, adj. num. !• Dimam-
polo. 2*—, Fahadimam-polo. Page—.
Pejy fahadimam-polo,
— , sm- Dimam-polo.
CINQUANTIÈME, adj. Fahadimam-
polo.
— , sm. Ny arapahadimam-polony. Les
trois cinquantièmes. Ny telo ampaha-
dimam-polony.
CINQUIÈME, adj. Fahadimy |) toc. Fai-
re une chose pour la— fois. Manindimy.
Pour la— fois. Fanindiminy.
—, sm. Ny ampahadiminy. Les doux cin-
quièmes. Ny roa ampahadiminy.
CINQUIÈMEMENT, adv. Fahadimy.
CINTRE, «m. Andohalambo.
CINTRÉ, fiE, ad/. Misy andohalambo.
Porte cintrée. Varavarana misy ando-
halambo.
CINTRER, va. Manisy andohalambo.
Cintrez toutes les fenêtres. Asio ando-
halambo daholo ny varavarankely.
CURAGE, sm. 1° Sirazy. 2*—, Fanasavo-
bana, fanosoran-tsavoka.
CIRCONCIRE, va. Mandidy foilra, ma-
mora.
CIRCONCIS, ISE, p., adj. et sm.
Voadidy foitra, nodidiam-poitra, vo a fo-
ra, aoforana, voalehilahy, voasikina, no-
sikinana, afa-trosa.
CIRCONCISION, sf. Fandidiam-poitra,
femorana, basoavana.
CIRCONFÉRENCE, sf. 1* Fari-bola-
na. Tracer une— sur le papier. Manao fa-
ri-bolana amy ny taratasy. 2°— , Ny ma-
nodidina. La— d'une ville. Ny manodi-
dina ny tanâna. 3*—, Hoditra. Le sang
est porté du centre à la— par les artères.
Ny ra avy ao anatin" ny vatana entin'%y
artera ao nmy ny hoditra.
CIRCONFLEXE?» ad/. Misatroka, misa-
ron-doha. Mettez un accent— sur Va. So-
rato â misatroka. etc.
CIRCONLOCUTION,/^. Teny miolaka.
CIRCONSCRIPTION, sf. f Famarita-
na, famerana. 2«— , Fari-tany, fizaran-
tany.
CIRCONSCRIRE, va. Mamaritra, ma-
metra, manisy manodidina.
CIRCONSCRIT, ITE, adj. Ety. Espa-
ce—. Fitoerana ety.
CIRCONSPECT, ECTE, adj. Malina.
Il est— dans ses paroles et dans ses
actions. Malina amy ny teniuy sy ny
ataony izy.
CIRCONSPECTION, sf. Haraalina, ha-
malinana.
CIRCONSTANCE, sf. Andinidinika,
toe-diahiraha, fotoana. Il, raconta jus-
qu'aux moindres circonstances de cette
affaire. Nitantarany andinidinik' izany
raharaha izany izy. Examiner toutes les
circonstances. Mandinika ny toe-draha-
ra/ia samihafa. La circonstance est fa-
vorable. Tsara ny fotoana.
CIRCONSTANCIÉ, ÉE, adj Voalan-
tara tsirairay, voavisavisa. H donne des
détails circonstanciés sur sa mort A/ï-
tantara tsirairay, ma mita visa ny za*
vatra momba ny nahafatosany izy.
CIRCONSTANCIER, va. Mi tan tara
tsirairay, mamisavisa.
CIRCONVALLATION, sf. Hady sy
manda manodidina Faire la — d'un
camp. Manao hady sy manda mano-
didina ny lasy.
CIRCONVENIR, va. Manangnly, ma*
noloky. —les juges. Manangoly, etc.,
ny mpitsara.
CIRCONVENU, UE, adj. Nangolena,
voasoloky, nosolokfna.
CIRCONVOISIN, INE, adj. Manodi-
dina.
CIRCONVOLUTION, sf. FiolikoUka,
fltambolimbolina. Les circonvolutions
des intestins. Ny fiolikoliky ny tsinay.
Les circonvolutions d'un roui «au de fil
de fer. Ny fitambolimbolin' ny horo-
nan-taroby.
CIRCUIT, sm. !• Ny manodidina. Les
murs de la ville ont vingt mille de — .
Mi*y roapolo maily ny manda manodi-
dina ny tanâna. 2°— , Olaka, olika, sa~
/elika. Le chemin fait un long— à l'ouest.
Digitized by
Google
CIS
- 12e
CIV
ijfiolaka, miolika, misafelika lavitra
ny lâlana auy andrefana. 3* fig. —de
paroles. Teny miola'ca, sasin-teny.
CIRCULAIRE, ad/. Vorivory. kivori-
vory, manao fari-bolana. Ligne—. Tsi-
pika vorivory, kivorivory. Mouvement
— . Fihetsehana manao fari-bolana.
—, sf. Taratasy tnltovy ampitondraina
amy ny olona maro.
CIRCULAIREMENT, ado. Vorivory,
kivorivory, manao fari-bolana La lnne
se meut—. Ny fandehan'ny volana ma-
nao fari-bolana.
CIRCULATION, sf. f Fiverimberena-
na, fivoivoizana, fivezivezena. 2* fig.
Fielezana.
CIRCULER, vn. 1° Miverimberina, mi-
voivoy, miv^zivezy. Le sang circule dans
le corps. Miverimberina, etc., anaiin*
ny vatana ny ra. Le peuple circule sur
la place. Mivoivoy, mivezivczyeo an-
kianja ny vahoaka. 1* fig. Miverimbe-
rina, mivoivoy, raivezivezy. L'argent
circule. Miverimberina, etc., ny vola.
3«_ t Miely. Le bruit a circulé rapide-
ment. Niely faingana ny tsaho.
CIRE, sf. 1° Savoka. Enduire de—. Ma-
noso tsavoka, manavavoka. 2 a — , La-
bozy savoka. Il brûle de la—. Manao jiro
labozy savoka izy. il — à cacheter. Lo-
ko fanaovan-kase.
CIRER, va. i # Manasavoka, manoso-tsa-
voka. 2°— , Miborosy kiraro.
Se cirer, vpr. 1° Savohana. 2 # — , Boro-
sina.
CIRQUE, sm. !• Kianja Vorivory flla-
laovana tamy ny Romana. fa indrin Ira
fifanalan' ny" soavaly hazikazaka. 2 # — ,
Tokotany fanaovana dihim-bazaha.
CISAILLE3, sf. pi. Hetim-by, hetim-bi-
folsy, hetim-barahina.
CISEAU, sm. 1* Fandraka. —de menui-
sier. Fandraka. —de maçon. Fandra-
bato. —de sculpteur. Fandraka flsoki-
rana, 2*— , Fisokitra. Il aie — délicat.
Kanto fisokitra izy.
Ciseaux, sm. pi Hety. Une paire de—.
Hety. Couper avec des—. Manely.
CISELER, va. Misokitra.
Se ciseler, vpr. Sokirina.
CISELET, sm. Fandraka kely flsoki-
rana.
CISELEUR, sm. Mpisokitra.
CISELURE, sf. Fisokirana, sokitra, izay
voasokitra.
CITADELLE, sf. Batery. . .
CITADIN, INE, s. Mponina amy ny
renivohitra, ambonivohitra.
CITATION, sf. f Fakana olona hotsa-
raina. Le juge lui a envoyé une—.
Nampaka azy hotsaraina ny mpitsara.
2°— , Fakan-teny. Cette— de l'Ecriture
Sainte est fausse. Diso; izany fakan-te*
ny avy amy ny Soratra Masina izany. S~
CITÉ, */*. Tanana lehba, renivohitra. |
loc. Il a acquis le droit de—. Mahazo ma-
nao ny alaon'ny zana-tany izy.
CITER, va. 1* Marnpaka olona hotsaraina,
miantso— . Voy. Assigner. 2*—, Maka
teny, milaza, manao, mankalaza. — quel-
ques paroles de l'Evangile. Maka teny
sasany avy amy ny Evaujely. Il serait
trop long de— tous les noms. Lava loa-
tra ny milaza ny auarana rehetra. On
le cite parmi les plus habiles. Atao aa'
isan' iziy mahay indrtndra izy. Il est ci-
té pour sa bravoure. Ankalazaina noho
ny herim-pony izy.
Se citer, vpr. Manao ny nataony na ny
voalazany ho ohàtra.
CITÉRIEUR, EURE, adj. Aty an-dafy.
CITERNE, sf. Dobo fanangonan-dra-
nonorana.
CITOYEN, ENNE, s. Mponina amy ny
renivohitra. Les citoyens de Rome. Ny
mponina any Homa. 2°— , Zana-tany,
tompon-iany, vahoaka. Les citoyens fran?
çais. Ny zanatany, ny tompon-lany
frantsay. Devenir-— français. Tonga oa-
hoaka frantsay. || loc. C'est un bon—.
Tia tanin-drazana izy.
CITRON, sm. Voasary makirana, —
mandina.
— , ad;. Mivolom-boasary.
CITRONNA, ÉE, adj. Nasiana ranom-
boasary. misy fofom-boasary.
CITRONNELLE, sf. Veromanitra.
CITRONNIER, sm. Voasary, foto-boa-»
sary.
CITROUILLE, sf. Voatavo.
CIVETTE, sf. Jaboady.
CIVIÈRE, sf. Fiara, ftlanjam-bato.
CIVIL, ILE, adj. l°Momba nyzana-ta-*
ny.— ny tompon tan y,— ny borozano.
Droits civils. Izay azon' ny* z&natanys
tompo-tany alao. Emploi—. Rahara-
b&mborozano || lo6. Guerre civile. Ady
an-trano. Procès — . Ady madio. Droit
— . Lalàna momba ny ady madio*. 2 # — ,
Mahay raanaja, mahalala fombs. C'est
un homme fort—. Olona mahay rrianan
ja, etc., izy.
Digitized by
Google
eu
ift —,
CU
ÛIVILEMENT, adt>. !• Araka ny laldn'
ny ady raadio. 2»—, \mim-panajana. Il
reçoit— tout le monde. Raisiay ami?n-
panajana ny o.'on-drehetra.
CIVILISATEUR, TRICE, adj. Mara-
pahendry.
CIVILISATION, 5/t Fampahendrona,
fahemirena, sivilizasiona.
fclVILISER, va. Mampahendry. — les
barbares. Mampahendry ny barba-
riana.
fie civiliser, vpr. Mihnhendry.
CIVILITÉ, sf. Fanajana. Il m'a reçu
av«»c — . Noraisiny taraim- panai ana
àbo. Il m'a lait bien dés civilités. Nam-
• pisoho fanajana lehibo tamiko izy.
CIVIQUE, adj Momba ny fitiavana ta-
nin-drazana, momba ny zana-tany. Les
vertus civiqn»*. Ny hatsarampanahy
momba ntj fitiivin - tanin - drazana.-
Droits civiques. Izay azon' ny zana-te-
ny atao.
ttlVISME, srri. Fahazotoana hanasoa
taoin-drazana.
6liA.BA.no AGE, «m. !• Fivovozana
foana. 2 a fig. Fihohahohina foana, fl-
naonaona foana, fikafara foana.
CLABAUDER, vn. 1* Mivovô foana.
2 # fig. Mihobah)ha fuaria, minaonaona
foana, mikafara f>ana. — contre quel-
qu'un. Mikafara olona foana.
fcLABAUDERIB, sf. Fihohahohana
foana.
&LABAUDEUR, EUSB, s. Mpiho-
balioba foana, mpinaonaona foana, mpi-
kafara foana.
CLAIE, $f. Hazo makarakara, voniafo,
sivana.fanintsariana. — placée au-dess'is
du foyer pour faire sécher le bois. Vo-
iiiafo— à passer du sable. Sivarià, fa-
riint*anara-j»asika.
dliAIR, AIRE, adj. !• Mazava, diavo-
lana, nladio, mansrarangarana. Le feu
est — . Mazava ny afo. La lune est
claire. Diaoolana ny andro, madio
Hy volana. Le ciel est—. Madio ny la-
faitra. La chambre est claire. Mazava
hy eff-lrano. Voix claire. Feo mazava*.
Cette eau est claire. Mangarangarana
lo rano io. 2° — , Makaraoïra, raanga-
rahara, minify, ràahalana. Cette étof-
fe est claire. Makarakara, màngara-
hara, manify ity laràba ity. il a les
cheveux clairs. Manify volo izy. Les blés
•ont clairs. Manify, rAalxalana ny
t%rim-bazaha\ »•— > Tanora, mataora.
Bleu—. Manga tanora. Cette soupe est
trop claire. Matsora loatra ity lasopy
ity. 4* fig. Mazava, mazava fllaza. Idét
claire. Uevitra mazava. Ce prédicateur
n'est pas-. Tsy mazava filaza io mpi-
tory teny io.
— * sm. Mazava, ântoaridro, diavoîanà.
Il fait-*. Mazava. antoandro ny an-
dro. —de lune. Diavolana. On peut
lire au— de la lune. Azo ainakian-teny
ny diavolana.
Clair, adv. {• Mazava. Voir—. àiahita
mazava. 2'— , Mauify, mahalaua. Se-
mer—. Manao fa l'y manify, etc. 3 # fig.
Mazava. Voir— dans une affaire. Mahitd
mazava ny momba raharaha ananki-
rày.
Au clair, lôc. adv. !• Mâdio. Tirer du'
vin au— . Manadio, mampandry divay.
2 B fig. Mazava. Tirer une affaire au—.
Manazava raharaha anaukiray.
CLAIREMENT, adv. Mazava, tsotra.
Parler—. Miteny mazaua, etc.
CLAIRET, adj. et sm. Divay tsy bien*
loatra.
CLAIRE- VOIE, sf. Vavahady na varâ-
varana makarakara.
A claire-voie, loc. adv. Makarakara]
mangarahara, manify.
CLAIRIÈRE, sf. Ny tsy misy hazo ad
anaty ala.
CLAIRON, sm. f Bingona. 2*—; Mpi-
tsoka bingona.
CLAIRSEMÉ, ÉE, adj. Manify fafy.
Blé—. Varim-bazaha manify fafy.
CLAIRVOYANCE, sf. Fahalaland nia-
zava, fahafantarana— , fabitana— , tahi-
ratan-tsaina. Rien n'échappe à sa— . Tsy
misy tsy fantany, tsy hitany maza-
va.
CLAIRVOYANT, ÀNTÈ, adj. M4-
hira-tsaina. Il a l'esprit—. Mahira-tsai-
na izy.
—, s. Ny mahiratra. Les aveugles et Ui
clairvoyants. Ny jamba sy n'y mahirfr
tra.
CLAMEUR, sf. {• lîoràkdraka, nohâhcf-
ha. Pousser des clameurs. Mihûrakorà*
ka, mihohahoha. 2" fig. Fanaratsiana.
Braver les clameurs des sots. Tsy mata*
hotra ny fanaratsian* ny adala.
CLANDESTIN, INE, adj. An-tsokosd*
ko, an-takona, mangingina, an-konoho'-»
no. Mariage—, Fanambadiana an-lsokô»
soko, etc. , . t *
CLANDESTINEMENT, idv. Àtt-UW-'
Digitized by
Google
CIA
— ISO -
CLS
kosoko, an-takona, rnangingina, an-ko-
nohono.
CLAPIER» arm. Lava-bitro.
GLAPIR (SE), vpr, Misitrika ariatyla-
vaka. Les laninsse sont clapis dans leur
trou. Nîsitrika tao an-davany avokoa ny
bitro.
CLAFOTAGE, CLAPOTIS, srn. Fito-
patopan' ny ranomasina.
CLAPOTER, vn. Mitopatopa. La mer
clapote. Milopaiova ny ranoma^ina.
CLAPOTEUX, EUSE, artj. Mitopato-
pa. Flots—. Onjan-dranomasina mito-
patopa.
CLAQUE, âf. Tahamaina. Donner nne
~à quelqu'un. Mamely tahamaina olo-
na.
CLAQUEMENT, «m. Fitehaka. fikatro-
katroka. — de mains. Filehaka.-— de
dents. Fikatrok&trohy ny nify.
CLAQUEMURER, va. Manizina. mam-
pihizina, mampihiboka. mampifahy.
Se claquemurer, vpr* Mihiboka, mifa-
by.
CLAQUER, en. Mitchaka, mikatroka-
troVa, mitefoka, mipoapoaka. — des
mains. Milehaha. 8ps dents claquent.
Mihatrohatroka ny nifiny. Faire — le
fouet. Mampitefotefoka, mampipoa-
poaka ny karavasy.
—, va. 1° Mamely tahamaina. — quelqu'un.
Mamely tahamaina olona. 2°— , Mite-
haka.— l'orateur. Mitchaka ny mpanda-
ha-teny.
CLAQIJETTE, êf< Lamako.
CLAQUEUR, sm. Mpitehaka voasisika.
CLARIFICATION, sf. Fanadiovana,
fana tau ta van aria.
CLARIFIER, va. Manadio, manatan-
tavana, mampandry.— en faisant passer
à travers un linge. Mahatantavana.—
en laissant reposer. Mampandry.
Se clarifier, vpr. Mihamadio.
CLARINETTE, sf. 1° Kilarinety. 2°— ,
Mpitsoka kilatinety.
CLARTÉ, sf. 1° Hazavana, fahazavana,
mazava. hadio, fangarangarana. La —
du soleil. Ny /a/w^acan'nymasoandro.
Les hibou s fuient la—. Tsy tia hazavana,
fahazavana, mazava ny vorundolo. 2°
fig, Fahazavana.
CLASSE, sf. 1° Toko, antoko, filahara-
na. Le peuple se partage en trois clas-
Besi les nobles, les hovas, les esclaves.
Mizara telu toko ny vahoaka, dia ny an-
firiano, ny ho\a ary ny andevo. La— des
mammifères. Ny anfohon ny biby mam-
pinono. 11 a été nommé docteur de pre-
mière — . Natsangana ho dokotera amy ny
antoko, filaharana. voalohany izy. Ce
soldat est de la— de 1850. Amy ny an/o-
kon' ny miaramila nalaina tamy ny tao-
na 1880 izy. 2°—. Toetra. Les bKses clas-
ses. I^ay ambany toetra Les clisses
élevées. Izay ambony toetra. 3* — . Kda-.
sy. fianarana, trano lianara a, tranon-
tsekoly. Rangez ici la première—. Ala-
haro eto ny kilasy voalohany. Il va en
— . Mandeha hianatra izy. 11 fait la—
d'histoire. Mampianatra tantara izy.
Entrez dans la—. Midira ao an-/rano
fianarana, an-tranon-t$ekoly.
CLASSEMENT, sm. {• Fanokotokoa-
na, fizarazarana, fitokotokoana. 2*—,
Fandaharana, filaharana.
CLASSER, va. \ m Manokotoko. mizara-
zara. — des soldats. Manokotoko, etc.,
miaramila. 2°— , Mandahatra, mandant:*
na. — des livres. Mandahatra, etc.,
boky.
CLASSIFICATION, sf. Fanokotokoa-
na, fizarazarana, fitokotokoana.
CLASSIQUE, adj. Momba ny fianara-
na. Quels sont vos exercises classiques?
Inona avy no fomb <m-pianarana atao-
nao? Livre—. Boky fianarana.
— , adj. et s. Mpandaha-teny malaza fa-
kan-tahaka, manahaka ny any ny mpan-
daha-teny malaza.
CLAUSE, sf. Zavatra ao amy ny fana-
kena, — farahalatra. — didy, etc. On a mis
dans le contrat des clauses avantageuses
pour lui. Nasiana zavatra mahasoa azy
ao amy ny fanehena.
CLAVETTE, sf. Hombo atao sakana.
CLAVICULE, sf. Taolam-panavy.
CLAVIER, sm 1° Fitendrena amy ny
annonia. 2°— , R<»jona masom-by titohU
zana laklé maro.
CLEF ou CLÉ, sf. f Fanalahi ly, laklé,
hidy. Petite—. Fanalahidy. laklé kety.
Fermez la maison à — . HMiho am-pa-
nalahidy ny trano. Mettez la viande
sous—. Hidio ny hena. — de robinet.
' Hidm-tsiriry. — pour écrou. Laklé. —
de montre. LaMem-pamauia'auandro.
—de voù»e. La/t/eji'andohnlambo. 2° fig.
Vavahady, fototra. (Mte place est la — du
royaume. I<» tanana io no vavahadin'ny
fanjakana Je vais vous dunner la — de
cette a aire, llambarak-j auao ny fo*
loir' izanj* rahar ha izany.
CLÉMENCE, sf. Indrafô, famindram-pA,
Digitized by
Google
CLt
- 131 -
CLO
CLÉMENT, ENTE, adj. Be indrafô,
raparaindrafo. Juge—. Mpitsara be in-
drafô, etc.
CLERC, sm. !• Mpianatra ho pretra. 2°
— , Mpanoratra. || loc. Pas de—. Hadi-
*>oana*psy nahy. Il a fait un pas de—.
Diso Jsy nahy izy.
CLERGÉ, sm. Klerjy, ny mpanao raha-
rahaainy ny Ûvavahana(ny eveka, ny
pretra. ny mpianatra ho pretra. )
CLÉRICAL, ALE, adj. 1* Momba ny
klerjy. 2° — . Miandany amy ny klerjy.
CLICHAGE, sm. Fanovana pejy vita
amy nv lohavy ho lohavy mikambana.
CLICHÉ, sm. !• Pejy vita amy ny lohavy
mikambana*. 2 # — , Fitaratra misy ny fo-
toarrafy iziy afindra amy ny taratasy.
CLICHER, va. Manova p<?jy vila amy
ny lohavy ho lohavy mikambana.
CLIENT, ENTE, s. Mpanao trano fan-
tatra.
CLIENTÈLE, sf. Ny mpanao trano fan-
tatra.
CLIGNEMENT, sm. Fihiringirinana,
fihirohiroana.
CLIGNER, va. Mampihiringirina, mim-
pihirohiro. On rie peut regarder le so-
leil sans — les yeux. T*y azo jerena ny
masoandro raha tsy mihiriiigirina ,
tnihirohiro maso.
—, vn. Mihiringirina, mibirohiro, ngiri-
maso.
CLIGNOTANT, ANTB, adj. MipipyL
Ye ix clignotants. Maso mipipy.
CLIGNOTEMENT, sm. Fipipiza- ma-
so.
CLIGNOTER, vn. Mipipy maso, heby
maso. Ce vieillard ne fait que—. Mipi-
pfl maso, etc., io lahian titra io.
CLIMAT, sm. \* Klimata, tootry ny tany.
Le— de Tamatave est très chaud. Mafana
dia mafana ny klimita, etc., any Toa-
masina. 2 # — , Tany Changer de—. Milin-
dra tany.
CLIN D'CEIL, sm. Fipy maso. Il lui
fit signe d'un—, Namy maso azy izy.
En an clin d'oeil, loc. ado. Indray mi-
py maso, tsy ampy toinona, poatoizay.
CLINIQUE, sf. Fahaizam-panafody am-
piaaannaeoakaikin' ny marary.
CLINQUANT,^ sm. 1* Takela-bolamena
na volafotsy na varahjna marairapiratra
fauao amy ny ambordao. 2° ftg. Ankoso-
ka. Ses écrits sont pleins de—. Be an-
kosoka ny boky nataony.
CLIQUE, sf. Firaisan-totika, fiokoana.
CLIQUETER, vn. Mikitrana, mikoria-
tsana.
CLIQUETIS, sm. Fikitrana, flkorintsa-
na. J'entends le — des baïonnettes. Reko
ny/i/ii/rana, ny /zftorinteari'nybenitra.
CLOAQUE, sm. 1° Vody fahitra, fana-
riana ondana, fanarian-jezika, honaho-
na maimbo. 2° fîg. Trano maloto, — latsi-
kely.
CLOCHE, sf. {• Lakolosy. 2*— , Giloby
mioudri-dakolosy. 3°— , ïtfibontsina, mi-
poaka Comme Ampoule.
CLOGHEMENT, sm. Fandringa, flko-
lepaka, ûkotrita, fikotringatringa, fitoli-
la, fitnlitsika.
CLOCHE-PIED (A), loc. adv. Tongo-i
•rfiovia Aller à—. Manao longo-dovia.
CLOCHER, sm. Tranon-dakolosy. —
pointu. Tranon-dakolosy mitsilotsilo.
CLOCHER, vn. 1° Mandringa, mikole-
paka, mikotrifa, mikotrïngatringa, mito-*
lila, mitolitsika. Comme Boiter. 1* fig.
Tsy mifanaraka, tsy roety, diso. Cette
comparaison cloche. Tsy mifanaraka,
etc , izany fanoharana izany. Votre rai-
sonnement cloche. Tsy mety, diso ny
porolbnao.
CLOCHETTE, sf. Lakolosy kely.
CLOISON, sf. Eûtra, efilreûtra. — en
planches. Efitra hazo. La — des fosses
nasales. Ny efitra mampisaraka ny va*
vorona.
CLOISONNAGE, sm. Efitra hazo, —
tanimanga, etc.
CLOISONNÉ, ÉE, adj. Miefltretitra:
CLOÎTRE, sm. Monastera, vohitry ny
relijiozy, tranon' ny — .
CLOÎTRÉ, Éfî, adj. (Relijiozy) tsy mi*
voaka ny vohitra. Religieuse cloîtrée^
Masera tsy mivoaka ny voliitra.
CLOÎTRER, va. Mametfaka olona ao
anatin' ny monastera.
Se Cloîtrer, vpr. \ 6 Miditra ao anatin' ny
.monastera. 2° fig. Mihiboka, mifahy.
CLOPIN-CLOPANT, loc. adv. Anv
pidraikodraik(»ana, am - pidehadehana;
Aller—. Comme Clopiner.
CLOPINER, vn. Midraikodraiko, mide-'
hadeha, mitohialila.
CLOPORTE, sm Mpiandritrftno.
CLORE, va. \° Mamefy, manisy tambo*
ho, — rova, — vala. — un jardin. Ma-
mefy, manisy tamboho, vala ny zar-
day. 2°— Manakombona, manampina. —
la bouche. Manakombom-bwa; m(*.
frombora-bava. — la bouche & queltftf
Digitized by
Google
COA
- 152 — "
COK
lin. Afanampim-bava olona, mandresy
lahatra olona. || loc. — l'œil. Matory.
5» _ t Manapitra, mamita, mamorana,
»ianâpaka. — un traité. Manapitra,
etc., fanekena.
CLOS, OSE, p. et adj. f Mifefy, voafefy,
Hofefena, misy tamboho, — rova. — vala.
C'est un jardin — . Zariday mifefy, mi-
sytnmboho, rata io. 2-—, Mikombo-
D a, mitampina. 3*—, Tapitra, vita, no-
vitaina, voafarana, nofaranana, tapaka,
notanahina. » toc. Nuit close. Mateim-
bava vilany.
*~, sm. Tanimboly misy feiV, — tamboho.
CLÔTURE, »f. 1° Fefy, tamboho, vohi-
tra, rova, vala. Garder la — . Tsy mivoa-
ka ny tamboho, vohitra. 2° —, Fana-
peruna, famitana, famaranana, fanapa-
hana.
CLOU, sm. Fantsika, fantoka. — à tête.
Fantsika peta-doha. Enfoncer un — .
Mampitlitra fantxika. Mettre des clous
aux souliers. Mamantsika kiraro. 2 - — ,
Vay. Il loc. — de girofle. Karafohy.
CLOUER, va. !• Mamantsika, maman-
toka. —des planches. Mamantsika,
mamanioka hnto fisaka. Les Juifs
clouèrent Jésus-Christ à la croix. Na-
mantsika any Jeso-Kristy teo amy ny
hazo-fijaliana ny Jody. 2 # fig. Mampi-
petraka, ma mpi fantsika. Le mal l'a cloué
dans son lit. Ny aretina nampipétraka
azy tao am-pandriany. Mon emploi me
clo"ne ici. Mampifantsika ahy eto ny
raharahako,
CLOUTERIE, sf. Fanaovana na flvarc-
tana fantsika.
CLOUTIER, sm. Mpanao na mpivaro-
pantsîka.
CLUB, sm. Fivoriana, flokoaria.
CLYSOPOMPE, sm* Basiranom-body
miasa tena.
CLYSTÈRE, sm. Basiranoavyany ana-
bany, faham-basirano.
COACCUSÉ, ÉE, s. Naman'ny voam-
panga.
CO ACTIF*, ïVe, adj. Mahazo manery.
Pouvoir—. Fahefana hanery.
COACTION, sf. Faoercna. User ëe— .
Manery.
COADJUTEUR, 6m. Eveka mpanam-
py ny eveka.
COAGULATION, sf. Fivonganana, fan-
tfrîêafti
COAGULER, ©a. Mampivongana. mam-
pandry.
Se coaguler, tpr. Mivongana, mandry.
Le sang s'est coagulé. Nivongana, nan-
dry ny ra.
COALISÉ, ÉE, ad;. Miandanj* Armés
coalisée Taflky ny mpiandany.
—, sm. pi. Mpiandany.
COALISER, va. Mampiandttny.
Se coaliser, t?pr. Miandany, manao tn-
daniny,
COALITION, sf. Fiandaniana, flkam-
banan' ny fanjakana maro ho anda-
nmy.
COASSEMENT, sm. Figoraidratka, fi*
horaka, faneno.
COASSER, en. f Migoraidraika, mih*-
raka. maneno. 2° fig. Mikamentsona,
mikafara.
COASSOCIÉ, sm. Namafla, mpikam-
bana. mpiombona.
COCAGNE, sf. Pays de-*. Tany lonaka.
Mât de—. Andry malama filokana.
COCARDE, sf. Vonan-dribâ haingon*
tsatroka.
COCASSE, adj. Hafahdfa, valavala,
mampihomehy.
COCHE, sm. Kalesy.
COCHENILLE, sf. Biby keiy anaovan*
loko mena manpratrakatraka.
COCHER, sm. Mpitarika kalesy.
COOHÈRE, ad/, f. Porte—. Vavabady
fampidirana kalesy.
COCHON, sm. fKisoa. —de lait. Zana-»
ftisoa mbola minono, 2* fig. Olona malo*
to, — voretra*
COCHONNERIE ^ sf. Zavatra maloto,
fahalotoana, fahaVetavetana.
COCO, sm. Voaniho.
COCON, sm. Akoran-dandy, landy.
COCOTIER, sm. Foto-boaniho, voaniho.
CODE, sm. 1 # Bokin*nv Ialâna. — civiL
Bokiri ny lalàna momba ny ady madio.
2°— , Fitsipika.
COERCITIF, IVÉ, adj. Mahazo mane-
ry. Pouvoir—. Fahefana hanery.
COERCITION, sf. Fanerena. Les juges
ont droit de—. Ny mpitsara manam-»
pahefana hanery.
COÉTERNEL , ELLE , adj. Ranrcy
mandrakizay. Le Verbe est— au Père*
Samy mandrakizay ny Ray sy ny
Teny.
CŒUR, sm. !• Po. Son — ne bat plus,
Tsy roitepotepo intsony ny fony. 2° — /
ta
Digitized by
Google
COH
— 133 —
COI
Tratra. Il le serra contre son — . No-
fihininy tao an tratrany izy. frfig. Fo,
■aina, kibo, fltiavana, zotom-pô, tahazo-
toana, herira-j ô, ny ao am-pô. Ces pa-
roles sont gravées dans mon — . Voaso-
kitrarfl am-poko, an-tsaiko, &n-kibo-
ko izaoy teny izany. Les premiers chré-
tiens ne formaient qu'un — . Ny kristia-
na Vv>a!ohany niray fo, fitiavana. Il a
bon — . Tsara fo, raazava fo izy. Il a fait
de grand — ce que je lui ai ordonné.
Kanao am in-jo/o m po\ amin hazoloana
izay nandidiako azy izy. C'est un hom-
me de — . Be herim-pô, mahery fo izy.
Ouvrir son—. Mumboraxa ny ao am-pô-
fiy- Avoir un — de bronze, d'airain, de mar-
bre. Manana fo vato. Dire dans son — .
Manao anakam-pd hoe .... 4°— , Amba-
vafo. Il a mal au — . Misalebolebo ny
ambatafony ; fig. madikidiky*4zy.5°— ,
Saïuamena, fonombimena. Le roi de — .
Ny andriandahin' ny sa ma mena, etc. 6"
— . A nivo.ampovoany, aty.votoaty.il ha-
bite au — de la France. Monina ao anico.
ampovoany Frantsa izy. H est parti au
— de l'hiver. Lasa tamy ny àty ririnina
izy. Le — d'une pomme Ny atin' ny pao-
ma.Le— d'un arbre, Ny votoatin'ny hazo.
Par cœur, loc. ado. Tsy anjery, tsy am-
boky, piliavava. 11 sait l'Evangile par—.
Haiuy t<y anjery, etc., ny Evanjely.
COEXISTENCE, sf. Fiarahana misy.
COEXISTER, un. Miaraka misy.
COFFRE, sm. Vatà. || Coffre-fort. Lalo*
moara vy.
COFFRER, va. Manao an-tranomaizina.
COFFRET, sm. Vata kely.
COGNAC, «m. Koniaka,
COGNASSIER, sm. Foto-koaintsy, ko-
aintsy, merika.
COGNÉE, sf. Famaky.
COGNER, va. Mively. — un clou. ML-
vely fantsika.
~-, vn. Mandona. — à la porte. Mandom-
baravarana.
Se cogner, vpr. Midona, migona. Il s'est
cogne la tète contre le pilier. Nidona,
nigona tamy ny andry ny lohany.
COHABITATION, sf. Firaisautrano.
COHABITER, vn. Miroy trano.
COHÉRENCE, sf. Firaiketana, flfami-
binana.
COHÉRENT, ENTE, ad/. Miraikitra,
miîampiraikitra, mifamihina.
COHÉRITIER, 1ÈRE, a. Mpiray lova,
jnpiombon-dova,
COHÉSION, sf. Firaiketana, flfaaihi»
nana.
COHORTE, sf. 1° Antoko-miartmila 60*
tamy ny Romana. 2" fig. Miaramila. tal-
ka.
COHUE, sf. Tabataba. Cette assemblée
ne fut qu'une — . Tsy nisy afa-tsy Jaoa-
taba izany iivoriaua izany.
COI, COITE, a ci;. Màmitsaka. Il s'est
tenu — dans un coin. Namilsaka tao
amy ny zoro ananktruy izy.
COIFFE, sf. Satro-behivavy. H —de cha*
peau. Daboleran-tsalroka.
COIFFER, va. fMampisatroka. 2 # — .
Manety Vulo, manao— . Il m'a bien coiffé.
Natauiiy tsara net y ny voloho. Cette
servante me coiffe bieu. Tsara fanao
volo ahy io auKizivavy io,
Se coiffer, vpr. !• Misatroka. 2 # — , Ma-
nao voie, à 9 fig. Mitompo teny fantatra,
tia luatra. Il s es>t coiffé de cette idée.
Mitompo teny funtatra amin* izany
ho vitra izany izy. Il s'est coiffé de cet
homme. Tia loatra io oloua io izy.
COIFFEUR, sm. Mpanety volo,
COIFFEUSE, sf. Mpanao volo*
COIFFURE, sf. I* SatruKa. 2°— Taovolo.
COIN, sm. 1* Zoro, kiuo; zoron-trano,
vazaua. Le — de la maison. Ny zoron*
1rauo. Le— de la table. Ny zoro n-data-
baira. — do rue. Zoro, «i/ion-aâlaua.
Il ue bouge pas du — au leu. Tsy audla
eo au-joroj/i-patana izy. Il alla cuercher
aaus uu— . Lusa uitaay laoauiy uy zoron*
trano anaukiray izy. Il a parcouru les
quatre ooin&de la terre, Nileiy uy zoron-
tany, uy vazan-Uuy eiatra izy. || toc,
Uu — de terre. Tany keiy ioaua. He-
garder du — de l'œil. Alaugaïa-pijery,
¥•— , Sesua, silaka, kaka, — ue Dois,
àeai-kazo. —de 1er. Sesi-by, sitaka. 3*
— , Fitomboka. Cette p»a&tre est mar-
quée au— ue l'Etat. Vuainarika amy ny
filomboky ny fanjakaua itouy lai au Isa
itony.
COÏNCIDENCE, sf. 1* Fikambanana.
2*—, i'iarahaua,
COÏNCIDER, vn. t # Mikambana. Ces
deux ligues coïucideut. Minambana
ireo tsipika roa ireo. 2 a — ,' Miaraka. Ces
deux événements coïncidèrent. Atara-
ha ireo zavatra roa niseho ireo.
COING, sm. Koaintsy, voan-koaintsy,
voa-merika.
COINTÉRESSÉ, ÉE, s. MpiomboM
antoka, mpiombom-barotra,
Digitized by
Googl^
H
COL
134
COL
COL, sm. 1° Vozon-javatra, frhitenda.
Un — de cUemîse. V'o;on-dobaka. Un
faux—. Solo vozona. Le — du fémur.
Ny uo?<m'ny taolam-p»\ Un — de velours.
Fehitenda volory. 2" fig. Hadilanana,
ankadilanana.
COLÉOFTÈRE, «m. Biby koly toy ny
voangory, ny voanosy, ny voantay, etc.
COLÈRE, sf. Hartezerana, fahatezerana,
fahavinirana, havinirana. Être en—.
Tezitra, vinitra. Il est en — contre vous.
Tezitra, vinitra aminao izy. Être en-
clin à la—. Mora tezitra, saro-pô, foi-
zina. Être enflammé de—. Mirehirry ny
hatezerana, misa mon totra, misafoaka,
mituaka, mitroatra, miloaba. Mettre en
— . Mahatezitra, rnahavinitra.
— , adj. Mora tezitra, saro-pô. foizina.
remnje— . Vehivavy mora tezitra, etc.
COLIFICHET, «m. 1° Zavatra tsinon-
tsinona. 2°— , Zavatra madinidinika ataon'
ny vehivavy nain go.
COLIMAÇON, «m. Comme Limaçon.
COLIN-MAILLARD, sm. Ankitampi-
maso. Jouera— ,k\aw\o ankitampi-maso.
COLIQUE, sf. Manda lo. .l'ai des coli-
ques. Mararin' ny mand&lo aho, mitam-
bolimbolina, mîtangoUngolik i ny tsinai-
ko. Coliques sèches provenant de la
faim. Mandalo nuana, lolo. Coliques
sèches qu' ou ressent après avoir mangé.
Mandalo voky.
COLIS, sm. Entana. Combien de — em-
barquez-vous? Fit y ny entana aondra-
nao eny an-tsambo?
COLLABORATEUR, sm. Mpiara-
miasa,
COLLABORATION, if. Fiaraha-mia-
ta.
COLLABORER, in. Miara-miasa amy
ny famuronarn-boky.
COLLAGE, sm. Fandokoana, fameta-
hana.
COLLANT, ANTE, adj. Miftininjitra.
Pantalon — . Putaloha, mifaninjitra.
COLLATÉRAL, ALE, adj. Tarana-
kavuna.
— s. Tarana-kavana. Il n'a que des colla-
téraux pour héritiers. Tsy manan-kan-
dova azy afa-tsy ny larana-kavany izy.
COLLATION, sf. \ 9 Fihinanana kely
amy ny hariva. 2° — , Fampitaliana.
COLLATIONNER, en. Manao iihina-
nana kely.
r», va, Mampitaha, mampiady kopia.
COLLE. sf. Diiy, loko, Iakoly, gilio.—
de farine. Lofton-dafarina, Iakoly. —
forte. Gilio.
COLLECTE, sf. Fangataham-bola ho
fanampiana.
COLLECTEUR, sm. Mpamory hetra.
COLLECTIF, IVE, adj. Milaza b^tta-
ka, — ankapobe, ataon'ny betsaka. Peup-
le, foret sont des noms collectifs. Vahoa-
ka, ala dia teny milaza betsaka. Tra-
vail — . Asa ataon ny betsaka.
COLLECTION, sf. Famorian-javalra
isan-kaïazany. Il fait une— d'oiseaux.
Mamory \oi ona isan-karazan y izy.
COLLECTIONNER, va. Mamory za-
vatra isan-karazany.
COLLECTIONNEUR, EUSE,a.Mpa-
nmry zavatra i^au-karazany.
COLLECTIVEMENT, adv Ankapo-
be. Les hommes pris — . Ny olcmbelona
raha heverina ankapobe.
COLLÈGE, sm. Kolejy. Il est entré au
— . Niditra tao amy ny kolejy izy. Le
— est à la promeuade. Las>a nilsanga-
tsangana ny kolejy. \\ — des cardinaux.
Nykardinaiyrehetra. Le — des cardinaux
s'est réuni hier. Niangona omaly ny kar-
dinaly rehetra.
COLLÉGIEN, sm. Kolejy CVst un —
instruit. Kolejy mahay zavatra io.
COLLÈGUE, s m. Namana.
COLLER, ra. l°Mamioko, mametakaamy
ny dity, — Iakoly, —gilio. —du papier.
Mandoko taraïasy, mametaka tarata-
syamy ny dity, Iakoly. 2" — , M u m pi-
lota ka. L'eau avait collé ses vêtements
sur son corps. Ny ranonora.ia nam^ife-
taka ny akanjony tamy ny votany 3° fig.
— *es lèvres sur ta bouche ou biirlo front
de quelqu'un. Manorokoroka "olona.
— , vn. Mifaninjitra. Ce vêtement colle
bien. Mifaninjitra tsara io akanjo io.
Se coller, vpr. \* tyipotaka. 2 Ô — , Miib-
taka, mitauinjitra. 3* fig. Mitampi>aka,
Se — à une porte. Mitampisaka aoara-
baravarana.
COLLERETTE, sf. Fehitendam-behi-
vavy.
COLLET, sm. Vozon* akanjo. || /oc.
Prendre quelqu'un au — . Misambotra
olona.
COLLETER (SE), vpr. Mifampitolo-
na, milampisavika.
COLLEUR, sm. Mpandoko, mpameta-
ka amy ny Iakoly.
COLLIER, sm~ !• Fehivozona, gedra-
gedra, rado. gadra. —de perles. Fe/ti-
vo:ona voahangy. — on or. Qedr*Qc~
Digitized by
Google
COL
— 135 —
COM
dra, rado. —de chien. Fehivozona, ca-
dran' alika. 2° — . Vozona. Un chien
noir qui a un — blanc. Alika mainty
foUy vozona. 3* — , Fehivozon-tsoavaly
hitarihau-kalesy na zivatra hafa. 4° fig
— de misère. Asa mahasasatra. Donner
un coup de — . Manao izay tratry ny aina
hanatanterahan-draharaha.
COLLINE, sf. Havoana, tanety.
COLLISION, sf. 1° Kifampidonana, fi-
fampigonana, titampipohana. Il y a ou
— entre les deux navires. Nifampido-
na, etc., ny sanjbo roa. Voy. Choc. 2 e
fig Ady.
COLLOQUE, sm. Resaka, flresahana.
COLLOQUER, ta. Mametraka olona.
COLLYRE, sm. Ody maso.
COLOMBE, sf. Voromahailala.
COLOMBIER, sm. Tranom-boromahai-
lala.
COLON, sm. Voanjo, mponina amy ny
zana-panjakana.
COLONEL, sm. Kolonely.
COLONIAL, ALE, adj. Momba ny
zaua-panjakana. Les produits coloniaux.
Ny voka f ry ny tany avy amy ny wna-
panjakana.
ÇOLO-NIK, sf. !• Voanjo, mponina amy
ny zaua-panjakana. 2*—, Tauy voanjoa-
na, zana-panjakana.
COLONISATEUR, sm. Mparaotraka
voanjo, mpauorina zana-panjakana.
COLONISATION, sf. Fametrahana
voanjo, fanoreuana zana-panjakana.
COLONISER, va. Mametraka voanjo,
xnanorina zana-panjakana,
COLONNADE, sf. Andry mitandavana.
COLONNE, sf. {• Andry. tsangam-bato.
Six colonnes soutiennent le toit. Andry
enina no manohana ny tafon-trano. || —
vertébrale. Hazun-damosina. 2° — , An-
dia-raiararaila mitandahatra, zavatra mi-
fololôtra, tsoriany, andalana, laharana.
Les soldats s'avancèrent en deux colon-
nes contre l'ennemi. Nanao andinny
roa mitandahatra ny miaramila mba
hamely ny fahavalo. — de fumée. Setro-
ka mifololôtra. — d'un dictionnaire.
Tsorian-teny amy ny diksionary. — de
chiffres. Anda/a-manka, lahara— . 3°
fig. Andry, tandroka. Ce ministre est la
—de l'Etat. Io ministra io no andry,
etc., ny lanjakana.
COLOPHANE, sf. Karazan-dity na ra-
my ahosotra ny iikasihan-dokanga.
COLORANT, ANTE, adj. Mampami-
r.ipiraiia, manamena.
COLORÉ, ÉE, adj. f Mamirapiratra,
mena, mangaka. Horizon — . Vody lani-
tra mamirapiratra. etc. Visage—, Ta-
rehy mamirapiratra, mena. 2° fig.
Be renty, be haingo, marevaka. Style
— . Laha-teny be renty, etc.
COLORER, va. 1° Mamparairapiratra,
manamena. Le soleil colore les fruits.
Ny masoandro rnampamirapiratra,
etc., ny voankazo. 2" fig. Manarona. —
un mensonge. Manaron dainga.
Se colorer, vpr. Mihamamirapiratra,
mihamona.
COLORIER, va. et n. Manoso-doko.
Cette image a été bien coloriée. Voaho-
so-doko tsara io sary io. Il sait bien—.
Mahay manoso-doko tsara izy.
COLORIS, sm. 1° Hoso-doko, volo, fa-
mirapiiatra, hamena. Le — de cette ima-
ge est bien. Tsara ny hoso dokon io
sary io. Voilà des poches d'un beau — .
Indiy paiso tsara volo, mamirapira-
tra, menamena. 2° fig. Hen:y, hain-
go. Sun style manquo de—, 'isy misy
renty, etc., ny laha-teniny.
COLORISTE, s. Mpanoso-doko.
COLOSSAL, ALE, adj. 1° Mukadiribo,
ngezabe, goaibe. Statue colossale. Sario-
loua makadi/ibe, etc. 2° fig. Lehibe dia
lehibe. Pouvoir—. Fahelaua lehibe dia
lehibe.
COLOSSE, sm. 1° Sariolona makadiribe.
2 a — , Oloua makadiiy. 3° fig. Mpanjaka
be laheiana , lanjakana luhibe.
COLPORTAGE, sm. Fanaovana varo-
mandeha.
COLPORTER, va. !• Manao varo-man-
deha. 2° fig. Mampiely. — un bruit,
Mampiely tsaho.
COLPORTEUR, sm, Mpanao varo-
mandeha.
COLZA, sm. Karazan-daisoa fanaovan^
tsolika.
COMBAT, sm. 1° Ady, fiadiana. — na-
val. Ady ainbony ranomasina. — singu-
lier. Ady samy irery. — de taureaux.
Adin'ombalahy. Lieu de—. Tany iadia-
na. — d'esprit. Ady hevitra. .Notre vie
est un — perpétuel. Ady lalandava ny
andro iainantsika. 2° — , Fahasahirana-
na, ahiahy, lilanoherana. Je suis dans
de cruels combats. Sahirana loatra, be
ahiahy aho. Il y a — entre la vérité et
l'erreur. Mifanohitra ny marina syny
heyi-diso.
Digitized by
Google
~T
com
136 —
CÔM
COMBATTANT, sm. Mpiady.
COMBATTRE, va. 1° Miady. — plu-
sieurs contre un. Marmo. ady am-pa-
rimbona. 2° —, Manohitra. — r quelqu'
un. Manohitra olona. — l'erreur. Ma-
nohitra ny hevi-diso. — ses passions.
Manohitra ny filan-dratsiny. 3°— , Ma-
nisy fanafody. —une maladie. Manisy
fanafody ny are tin a.
CQMBIEN, adv. 1° Firy, fahafiry. —
ôles-vous? Firy hianareo? — de gens
pensent autrement! Firy akory ny olo-
na mine vitra hafa ! — de brasses a cet-
te étoffe ? Fahafiry io lamba io ? — de
jours ? Hafiriana ? Dans — de jours ro-
viendrezvous Y Raha alaka hafiriana
hiauao vao hivorina? Depuis — de jours
est-il parti? Hafiriana no nialany?
— de jours çestera-t-il à Tananarive?
Hijanona hafiriana any Antananari-
yo izy ? — de lois? Irxi-ptrt/, fanimpiry.
— de fois a-t-il volé ? Un-piry izy izay no
nangalatra? Fan'wnpiriny izao no nan-
galarany ? En — de parties t Mifiryi En
— de parties a tUé partagé le pain? En
cinq parties. Voafiry ny mofo Y Voadi-
my. 2* — » Hoaînuona, mauiuuna. — a-
yezrvous dans votre boursj? Hoatrino-
na no aoan-kitapjin-boianao? — y a-t-il
d'ici à la ville? Hoalrinona no halavi-
tan' ny eto sy ny any an tainina. — coû-
te le riz? Hoitrinona ny vary ? — coû-
tent dix bœufs à raison de cinq piastres
chacun ? Hoatrinona, maninona ny
vidin'ny oumy lblo raha sainy laio aria-
ry dimy avy? 3* —, Manao ahoana, ha-
])e, Vous savez— je vous aime. Fanla-
trao manao ahoana ny fitiavako anao.
Je sais — il a de savoir, fantatro ny
haheiï ny fahaizany.
COMBINAISON, sf 1* Fandaharana,
iilaharana. 2°—. Fampifangaroana, lilan-
garoaua. 3° fig. Faniaharana, fandaini-
nana.
pOMBINBJH, va. 1° Mandahatra. —
des chiffres. Mandahatra marika. 2°— ,
Ma mpiiangaro.— deux substances. Mam-
pifangaro zavatra roa. 3* fiy. Manda-
hatra, mandamina. Il a biun combiné
6es plans. Nandahatra., etc., tsara izay
hataony izy,
COMBLE, sm. t° Fitafotafo, hahavolo-
ha. Le — d'une mesure de riz. Ny fila-
fotafQ, ny hahavolohan" ny faiienim-
J^aiy. 2 # — , Tampon trano. Les ouvriers
travaillent sur le—. Miasa any zxitam-
Îion-trano ny mpiasa. 3° fig. ïampony,
| naperana, l^ra. Il est arrivé au — des
honneurs. Tonga amy ny • tampon' ny
voninahitra, amy ny fanaperana anara-
na izy. Il ett au — de l'infortune. Efa
mby amy ny fara-ùx horiana izy. 4 # — ,
Fanalanterahana, fanaiontosana. Il est
au — de ses désirs. Tanteraka, tontosa
ny niriny. Il a mis le — à ma félicité.
Nanatontosa ny faha^ambarako izy.
Pe fon£ en comble, loc. adv. Tsy misy
miangana. La ville fut ruinée de fond
en — . Nolbngoraua tsy nisy niangan*
ny tanâna.
Pour comble, loc. prêp. Tsy izany hia««
ny, tsy vitan' izany. Il tomba malade et
pour — de malheur, il perdit tout son
bien. Narary izy, ary tsy izany hiany ê
etc., la levoua avokoa ny lauanany.
COMBLE, adj. I* Mihoa-pauipana, mi*
tafolaio, avoloha. La mesure est — . M%*
hoapauipana, avoloha ny lamaraua;
fig. nuhoa pampana, avoloha ny la-
haratsiana. *• fig. l<eno hiboka, —iiivo-
ka, — hika. La saile est—. Feno hiboha t
etc., ny ufl-hauo.
COMBLÉ, ÉE, p. et adj. I* Nofenoina
luihoa-pampaiia. 2" — , Voatototia, nolo-
tofaiia, voaielika, nolelelana. à v fig. Fe-
no, totolra. — d'honneurs. Feno, etc.,
voninahitra. 4° — , Tanteraka, tontosa,
Mes vœux sont comDies. Tanteraka,
eic, ny îanuiako,
COMBLER., va. 1° Mameno mîhoa pam-
pana, uiampitafotalo, niauao avoloha. 1*
—, Mauotoira, mandehka. —un lossé,
Manotolra, etc., hady, 6° fig. Alameuo,
mauololra. Il m'a roupie ue joie, a'hoa»
neurs. Nameno, etc., halaiiaua, vouin^
hura any izy. 4° — , Mauauii.eralia, ma-
uaiouiosa. Uieu a cumule mes voeux;,
Andnamauiua nanatanterana t etc., ny
faninako.
Se combler, vpr. Fenoina, totofana, let
leiana.
COMBUSTIBLE, adj. Mety mirehitra,
azo doraiia. Matieies couiuusuôios. Za*
vatra mety mirehitra, etc.
—yStn. Kiuy. Un excellent— .ï\i ta y tsara,,
COMBUSTION, sf. {• Firchetana, fau-
dorana, tauaevoumia amy ny ato. L'air
ebt nécessaire à la—. Tsy mtîiy mirehû
tra, tsy azo dorana ny zavalia runa tsy
misy n voira. J ai assisté à la — ou palais.
Nauatnka ny nirelietaua, ny nandeco*
nan' ny a/o ny lapa aho. 2° fig. laha-»
taba, likoioiitanaua. L'Etat est eu — . MU
tabataba, mikorontana ny laujakant.
ÇOMJfcDIE, sf, 1* Ttatra maropiho^f-,
k.
Digitized by
Google
COM
— 137 —
COM
by. *• —, Trano fanaovana teatra. 3*
fig. Fihatsaram-belatsihy. 4*--. Hatsika-
na, trira. Donner la—. Manao hatsika-
na, etc.
COMÉDIEN , IENNB , a. 1* Mpanao
teatra inampinomehy. 2 9 fig. Mpiha-
tsaravelatsihy , mpody adala. MéQez-
▼ous de lui, c'est un grand — . Aza ma-
toky azy hianao, fa tena mpihatsarave-
lalsihy, etc., loatra izy iny.
COMESTIBLE, adj. Azo hanina, fihi-
nana. Substances comestibles. Zavatra
azo hanina, etc.
— , «m. Hanin-fco hanina, flhinana.
COMÈTE, sf. JCintana m«nan-drambo,
komeia.
COMIQUE, adj. 1 # Momba ny comédie.
2* fig. Mampihomehy, hatsikana, arira.
Visage—. Tarehy mampihomehy. Ko-
man — . Angano mampihomehy, hatsi-
kana.
•— , sm. !• Teatra mampihomehy. 2* —,
Mpamorona comédie, mpanao teatra
mampihomehy. 3* fig. Zavatra mampiho-
mehy. hatsikana. arira.
COMIQUEMENT, ado. Mampihomehy.
Il parle — T Manao fiteny mampihome-
hy izy.
COMITÉ, sm. Fivorian' olona handinika
faharaha. komity.
COMMANDANT, «m. Komandy, mpi-
tana beholatiny. — de place. Koman-
diri ny mjaramila mnonina.
COMMANDE, sf. Fanafarana hanao
zavatra, hafatra. Il a fait à son cordon-
nier une — de dix paires de souliers.
Nanafalra ny mpanao kirarony hanao
kiraro fojo amin' olona izy. Il a fait en
France une — de dix barriques de vin.
Nanafalra divay folo barika tany Fran*
tsa izy.
P© commande, loc. adv. Mody. Verser
des pleurs de—. Mody mitomany.
COMMANDEMENT, sm. 1° Didy. —
verbal. Du/yam-ba va. Observez les com-
mandements de Dieu. A ratio ny didin'
Aodriamanitra. 2* — , Fanapahana, lahe-
fana, fahefan* ny komandy. 11 aspire au
— . Maniry hanapaka, hanam-pa/ie/a-
tia izy. Il a obtenu le — de l'armée.
Tonga homandin' ny tatika izy.
COMMANDER, va. 1* Mandidy, mife-
hy. C'est Dieu qui le commande. And ri a-
manitra no mandidy izany. Il commande
Tannée. Mifehy ny tafita izy. 2—, Mana-.
fatra hanao, manaiatra, — une armoire.
3f*n*fatra hanao, etc., falomoara. 3«
—, Mahatarika, maha-te... La vertu com-
mande le respect. Ny hatsaram-panahy
mahatarika fanajana, maha /e-hana*
ja. 4* —, Manerinerina. La citadelle
commande la ville. Manerinerina ao
an-tanâna ny batery.
w-, vn. Mandidy, mifehy, manapaka, ma-
hafehy. Le père commande à ses en-
fants. Ny ray mandidy, mifehy ny za-
nany. Il commande dans «ette provin-
ce. Izy no mandidy, mifehy, mana-
paka amin* ity fari-iany ity* Il sait— 4
la chair. Mahafehy ny nofony izy.
Se commander, vpr. Mahafehy tena.
COMME, adv. de comparaison. 1° Ta bat •
ka, hoatry, toy, toraka. Il est dur — la
pierre. Mafy tahaha, etc., ny vato izy.
Aimoz le prochain — vous-même. Tia^
vo tahaka, etc., ny tenanao ny nama*
nao. Faites une chaise — celle-ci. Ma-
naova seza anankiray tahaka, etc., ity.
Faites comme si vous pleuriez Manao-
va toy ny mitomany. modia mitomany.
2* —, Toa. Il est — insensé. Toa adala,
mitarohin' adala, mitoetr' adala izy. 3* — ,
Manao ahoana. — il est changé ! Niova
manao ahoan a izy |
—, conj. 1° Satria, noho. —vous me gênez,
allez-vous-en. Satria, etc., hianao mana-
hirana ahy, mandehana any. 2 # — , Fony.
—j'étais ici, on m'apporta une lettre.
Fony teto aho, dia nisy nanatitra ta-
ra tasy tamiko.
COMMÉMORAISON, sf. Fabatsiaro-
vana ny O^o-masina.
COMMEMORATIF, IVE, adj. Mom-
pahatsjaro, fahatsiarovana. Fête conv
raémorative. Fety fahatsiarovana.
COMMÉMORATION, sf. Fahatsiaro-
vana. —des morts. Fahatsiarocana ny
maty.
COMMENÇANT, ANTE, a. Mpiana-
tra vao nianombuka. Ce livre est pour
les commençants. Ho any ny mpiana-
tra vao manomboka ity bo^y ity.
COMMENCEMENT, sm. f Fiandoha-
na, fiantombobana Depuis le — du mon-
de. Hatramy ny niandohan' izao tonto«
lo izao. Un mois après le —de la guerre.
Iray volana taorian' ny niandohany,
niantombohan' ny ady. Les arbres
fleurissent au — du pi intemps. MauiOi
ny ny hazo amy ny fiandohana, etc.,
ny lohataona. 2°— , Voalohany. Au —
Dieu créa le ciel et la terre.j/Iamy ny
voalohany Andriamanitra nahary ny
lanitra sy ny tany. Racontez tout depuis.
Digitized by
Google
COM
138 —
COM
le— jusqu'à la lin. Tantarao hatramy ny
voalohany ka hatramy ny faiany ny
zavatra rehetra.
COMMENCER, va. 1° Manomboka. —
une maison, un travail, une guerre Ma-
nomboka trano, asa, ady. 2*—, Miun-
tomboka, ela mby. Aujourd'hui nous
commençons l'année. Miantomboka,
etc., aray ny taom-baovao isika anio.
—, vn. 1° Manomboka, miantomboka,
miandoha. Les pluies commencent. Ma-
nomboka, etc., ny ranonorana. 2°— ,
Mianaira, mila ho, miha Cet enfant
commence à parler. Miana-miteny io
zaza io. Il commence à me déplaire.
Mila haliaboboka ahy izy. Il commence
à faire jour. A/inamazava ny andro.
COMMENSAL, sm. Mpiara-mihinana.
COMMENSURABLE, adj. Azo oha-
rina.
COMMENT, adv. 1* Manao ahoana. —
vous portez-vous? Manao ahoana hia-
nao ? 2° — , Ahoana, inona, izay. — per-
mettez-vous cela ? Ahoana no amelauao
hanao izany? — a-t-il obtenu cet emploi?
Jo ne sais—. Ahoana, inona no naha-
zoany izany raharaha izany? Tsy fanta-
tro izay nahazoany azy. 3 6 — , Edré!
adré ! hanky ! hià ! — ! vous voilà déjà ar-
rivé ! Edré ! etc., tonga sahady. hianao !
COMMENTAIRE, sm. 1° Fïvousan-te-
ny. 2*—, Vavan' olona, fanaratsiana. Il
ne craint point les con.taientaires du
peuple. Tsy matahotrany ravan'oiona,
etc., ny vahoaka izy.
COMMENTATEUR, TRICE, 8. Mpi
vaoly tony.
COMMENTER, va. Mivaofy teny. —la
Bible. Mivaofy ny Soialra Masina.
—, vn. Manaraby, manabôka. Il commen-
te sur tout. Manaratsy, etc., amy ny
• -cavatra rehetra izy.
COMMÉRAGE, sm. Fiketsoketsoana.
Faire des commérages. Miketsokctso.
COMMERÇANT, ANTE, adj. et s.
!• Mpivarolra. Peuple—. Firenena mpi-
varotra. 2°— , Be varotra. Ville commer-
çante. Tanàna be varolra.
COMMERCE, sm. i° Varotra, fïvarota-
na, fandrantoana. — en gros, \arotra
am-bongadiny. — en déiail. Varotra
an-tsinjarany. Maison de—. Trano fiva-
rotana. Se livrer au. — Manao varo-
tra. Faire le — au loin. Mandranlo.
*• flg. Fifanatonana, fifamangiana, fi-
lampitondran-javatra. Il est d'un —
agréable. Mahafaly izay manatona, rha-
mangy azy izy. Être en — de lettrei
avec quelqu'un. Mifampitondra tarata-
sy ami n' olona.
COMMERCER, vn. Manao Tarotra,
mandranto.
COMMERCIAL, ALE, adj. Mombany
varotra.
COMMÈRE, s^. Vehivavy ketsoketso.—
mpiketsoketso, — mahay vava, — vavâna.
COMMETTRE, va. f Manao. — une
faute, un crime. Manao fahotana,
heloka be vava. 2 # — , Manendry, ma-
metraka. — quelqu'un à la garde de»
prisonniers. Manendry olona hiambina
ny ao an-tranomaizina. — ses enfants
à la garde d'un sage instituteur. Ma*
metraka ny zanany ao amy ny mpampia*
nalra hendry.
Se commettre, vpr. Misy, atao. Des vol»
se commettent tous les jours. Misy ba-
latra isan' andro.
COMMIS, 8m. Mpitam-barolra, m pana ni*
py ny mpivarotra, iraky ny mpivarotra.
COMMISÉRATION, sf. Fangoraham-
pô, iitseram-pô. Comme Compassion.
COMMISSAIRE, sm. !• Iraky nyfanja-
kana, mpanao raharaham-panjakana. —
priseur. Iraky ny fanjakana, etc., mam-
panao lavanty. 2° —, Polisy, lehiben' ny
polisy.
COMMISSARIAT, sm. Raharahan* ny
commissaire ; trano fanaovan'ny com-
missaire raharaha.
COMMISSION, sf. 1* Hafatra, fanira-
haria, fanalarana hividy zavatra. Un tel
vous fait ses compliments, il m'a chargé
de cette — . Mamparaangy anao, hono,
ranoua, izany no hafatra nataony tami-
ko. Bien faire une — . Tsy mitelin-fca/a>
tra- H est allé faire une — . Lasa niton-
dra hafatra izy, nirahina izy. On lui
envoie des commissions et point d'argent.
Hafarana hividy zavatra izy, kandre*
fa tsy ampitondiaim-bola. 2* — , Olona
maromaro voaftdy handinika raharaha.
3°— , Karaman' ny masoivoho.
COMMISSIONNAIRE, sm. Faniraka,
mpitondra hafatra, mpividy ho an'olona,
masoivoho.
COMMODE, adj. Tsara, mora arahina.
morabe, morainy, mora hatonina. Appar-
tement—. Eli-trano tsara. Religion — .
Fivavahana mora arahina. C'est un hom-
me—. Olona mora&e, mor&iny, mora.
hatonina izy.
COMMODE, sf Lalcmoara misy vata sa-
rihana.
k
Digitized by
Google
COM
— 139 —
COM
COMMODÉMENT, adv. Tsara. mora.
COMMODITÉ, sf. I* Haisarana, lia la-
nana, bamorana. C'est un navire pourvu
de toutes les co m m dites. Tsara ipetra-
hana io sarubo io. Il jouit de toutes les
commodités de la vie. Miadana amy
ny zavatra rehetra izy. Il a tout à sa —
Mora monana ny zavatra rehetra izy.
2 # — , pi. Trano kely, garaba.
COMMOTION, sf. 1° Hovotrovotra. ho-
zongozona, fipararetra, tiantsambotra.
La — du tremblement de terre a été très
violente. Maiydiamafy ny fihovotrovo-
tra, fihozonyozona, fipararetry ny ho-
rohoron-tany. — du corps. Fiantsambo-
try ny vaiana. 2* fig. Fahatairana, Uko-
rontanaoa. Cette nouvelle causa une gran-
de— parmi le peuple. Nahalaitra, nam-
pikorontana ny vahoaka izany zava-
baovao izany.
COMMUABLE, adj. Azo ovana.
COMMUER, ra. Manova, mampihona.
— une peine. Manova, etc., fanamelo-
hana.
COMMUN, UNE, adj. 1° Iombonana,
iraisana.mifan inona. La lumière est com-
mune à tout le monde, lombonari ny
olon-d rehetra ny fahazavana Passage—.
Lalana iombonana. Ils agissent d'un
commun accord. Miray hevitra amin'
izay ataony izy ireo. Qu'y a-t-il de —
entre vous et nous? Mifaninona izahay
sy hianao? 2°— , Any ny be sy ny maro,
any ny ankabiazany, lanao, iahila ma-
tetika. Veillez à l'intéiêt — . Tandremo
izay mabasoany besy ny maro, ny an-
kabiazany. C'est l'opinion commune.
Hevitry nybesyny maro. ny ankabia-
zany izany. Cela est — parmi les mili-
taires. Fanao, fahita matctika amy ny
miaramila izany. 3°—. Betsaka. Les
fruits sont communs cette année. Betsa-
ka ny voankazo taooa Ito. 4 # — . Tsotra,
antonintoniny. Langage—. Fiteny tso-
tra Nourriture commune. Uanina tso-
tra. C'est un orateur—. Mpandaha-teny
tsotsotra, etc., izy.
COMMUN, 8m. Ny be sy ny maro, ny
ankabiazany, ny ankapobom-bahoaka.
Le — des hommes pense ainsi. Taliaka
izany no fihevitiy ny be sy ny maro,
ny ankabiazany. C'est un homme du—.
Anisan' ny ankapobem-bahoaka izy.
En commun, loc. adv. A m piarahana,
am-piombonana, am-piraieana. Travail-
ler pn — . Afiara-miasa. Vivre en — . Mia-
ra-mitoetra, mirât/ trano. Les premiers
chrétiens mettaient leurs biens en—,
N iombon an' ny ktistiana voalohany ny
fa'tiinuny rehetra.
COMMUNAL, ALE, adj. Mumba ny
commune.
COMMUNAUTÉ, sf. !• Relijiozy iray
trano. 2* — , Fiombonana. Il y a — de
biens entre eux. M «om&om-pananana
izy ireo.
COMMUNE, sf. Fizaran-lany. fokon'
olona.
COMMUNÉMENT, adv. Matetika. sai-
ka mandrakariva. Comme ORDINAIRE-
MENT, GÉNÉHALBMENT.
COMMUNIANT, ANTE, s. Mpanao
komonio.
COMMUNICABLE, adj. Azoaflndra.
Lu science esi — . Azo apndra ny fa-
haizaua.
COMMUNICATIF, IVE, adj. fMora
mitiudra. Le nre est—. Mora mifindra
ny hi'hy. 2° — , Mora u.-amboraka uy uo
am-pô, tsy maiiaua am-pô. (iest uu boul-
ine—. Oiona mora mamboraka ny ao
am-pony, etc., izy.
COMMUNICATION, sf. 1* FMndrana,
iauiinurana. — du mouvement. Fifin-
dran' ny tih^tsehana. 2» —, Fanamba-
râna, lampandreiiesana, iandrenesana,
fanehoaua, lahiiana. Je lui ai donné —
de voire piojet. Nambaraho, nampan-
drenesiko azy ny tikasanao. Je lui ai
di nue — de votre lettre. Nasehoko,
azy ny taiatasinao. J'euaiieçu — . Eta
reko t hitako inmy. 3° — , Filanatonana,
fifamangiana, fifampitondran-javatra. Je
ne puis avoir aucuue — avec le prison-
nier. Tsy azoko hatonina, vangiana
akory, ampitondraina na inona na
inona ilay ao an-tranomaizina. 4* — ,
Lalana mampitohy. Un' y a pas de —
entre les doux appartements. Tsy misy
lalana mampitohy ny eii-tiano roa.
COMMUNIER, un. Manao komonio.
— , ra. Manome komonio.
COMMUNION, sf. 1* Komonio. 2- —
Fiombonana, flraisam-pinoana. La— des
Saints. Ny fiombonan ny Olo-masina.
Il est en — avec l'É lise. Miray fin oa-
naauiy ny Eglizy izy.
COMMUNIQUER, va. i* Mamindra.
Le soleil couimiinique sa chaleur à la
terre. Ny masoandro mamindra ny ha*
iananyamyny tany. Il î-ait— sa science.
Mahay mamindra ny lahaizany izy. 2*
—, Alanambara, mampandre.raaueho. —
un secret. A/anam&ara tsy ara bar* telo.
Digitized by
Google
COM
— 140 —
COM
*-, vn. 1* Manatona, mamangy, mampi-
tondra. Je ne puis — avec lui. Tsy ma-
bazo manatona, mamangy azy, mam-
pilondra na inona na inona auiiuy
aho. 2°— , Misy lalaua inampitohy, raau-
kany. L'emplacement communique au
jardin. Misy tàlana mampitohy ny to-
kotany sy ny zaritlay. C<3 caual commu-
nique au fleuve. Manhany amy ny ony
io lakan-drano io f
Se communiquer, vpr. I* Miflndra. La
maladie se cumin .nique. Mifindra ny
aretina. 2 # — , Manambara ny ao am-po,
mamboraka — . lise communique à &es
anus. Manambara ny ao am-pony,
etc., amy uy sakaizany izy.
COMMUNISME , sm. Fampianaran*
izay ta-liampiouibom-pananana ny olon-
d rebella.
COMMUNISTE), sm. Olona tia com-
munisme.
COMMUTATIP, JVE, adj. Misy fifana-
kdluzaua miiandanja. Contrat — . Fane-
keria misy fi/anakalozana mifandan-
ja.
COMMUTATION, sf. Fanovana, fam-
pihenaua. Il y a eu pour lui — de peine.
Nocana, nahena ny ianameloliana azy.
COMPACT, ACTE, ad;. Mitatratra,
rendnka. Terre compacte. Tany mifa*
traira. Métal — . Meta! y rendrika.
COMPAGNE, sf. 1 ; Namana, vady. Cet-
te liile ne veut pas aller à l'école sans
— . T*y meiy maukany an-trano tianara-
na io zazavaty io rahatsy mana-nama-
na. Se choisir une — . Milidy namanu,
etc. 2° pg. Momba, tsy misai uka, vadin-
kouitra. Lt*8 mflrmites sont les compa-
gnes de la vieillesse. Momba ny fahante-
ïaua, tsy misarakaauiy uy lahanterana,
vadin-koditry ny anima uy areti-madi-
nika.
COMPAGNIE, sf. {• Fivoriana, (laraba-
1 1 a , namaua. Parler devant une nombreu-
se — . Mitetiy eo anatrehan' ny ficorian-
deliibe. Il a aime pas à être eu — . Tsy
te-hiaraka amin* olona izy. Les mau-
vaise* coinj agnies Tout perdu. Simbau'
ny «aman-dratby izy. 2* — , Fikamba-
nana, kompauy. —de religieux. Fiuam*
banan' ny relijiozy. — de commerce.
Kompany. J* —, Antokon' ny miara-
mila ïcheziu* ny kapiteny.
COMPAGNON, sm. Namana.
COMPARABLE, adj. Azo ampitahai-
na, — ampitovina, — obarina.
COMPARAISON , sf. Fampitahana,
ohatra, fanoharana. Faire la — de deux
étolTes. Mampitaha lamba roa. Ja fa-'
rai une — pour vous iaire comprendre
cela. Uasia^o okatra, fanoharana ua-
balantaranao izany.
En comparaison de.... loc. prép. Haba
ampitabaina, — obanna. Vos malheurs
ne suut rien en — des miens. Tsiuon-
tsinona ny tahorianao raha ampitabai-
na, etc., amy ny aby.
Sans comparaison» loc. adv. Tsy azo
am^itauaiaa, — ampitovina, — obari-
na. Il est, sans — , te plus savant. Tsy
misy olo-mabay azo ampdahaina, etc.,
auiuiy.
COMPARAÎTRE, vn. Manatrika ny
mpitsara, misebo amy uy mpiUara.
COMPARATIF, IVE, adj. Mampita-
ba, îauijjiiabaud. Adjectif — . Adjeklifa
mampitaha. Voici le tableau — des ri*
ches&es des diverses uatious. ludro ny
rejistra fampitahana uy baren' ny taa-
jdiwaua samiiiata.
— , sm. AdjeKtil'a mampitaha.
COMPARATIVEMENT, adj. Raha
ampitabaina, — obanna.
COMPARER, ca. Mampitaha, mampi-
lovy manubaii a. — deux nommes, ittam-
pttaha oloua roa. il n y a point d'égli-
se qu'on puisse — à celle-là. T&y mn>y
trauo legnzy azo ampUooma awiu' io.
À uuoi le comparerai-je < Auiiu'iuona
no hanoharako azy r Je le comparerai
à uu hou. Ny huiia uo hanoharako azy.
Se comparer, vpr. 1* aï a iu pi tu lia teaa,
mampuovy teua, mauoba-teua. *• — ,
Ainpiiahama, ampitovina, charma.
COMPARTIMENT, «m. Lhtra, efitre-
titra. Qui a plusieurs compartimenta.
Miefitre/itra. Plaioud àcomparumeuts.
Vauu-diibaua miefiirefilra. armuU
re à compartimeut». Laiomuaia mie fi*
trefitra. — d* uu vagon. Efitra amy uy
kalesiu' uy ialaui-by.
1 COMPARUTION , sf. Fanatrehana ny
inpitsara, tiseUoaua auiy uy mpitsara. il
a lait acie de — . Manatrina uy mpitsa-
ra, nmeno tamy uy mpilsara uy.
COjiPAS, stn. kouipà, kopay.
COMPASSE» ËE, adj. Milabatra, mila*
mina.
COMPASSER, va. l° Manakompa, ma-
nakopay. *• fig. Maudaliatra, maudami-
na. — ses phrases. Ma/ulaliatra, etc., ny
i'ebezan-teuiuy.
COMPASSION, sf. Fangoraham-p6, il-
taerain-pô. V<nr# pauvreté excita ma
Digitized by
Google
tiOM
- 141 -
COtf
— . Mampangoraka, mampitsetra ny
foko ny fahantranao.
COMPATIBILITÉ, sf. Flfanarahana,
flkambanana, tiarahana.
COMPATIBLE, adj. Mahazo mi fana-
raka, azo ampifanarahina, — akambana,
— aropiarahina. Voy. Imcompvtiblb.
COMPATIR, vn. !• Mançoraka, raan-
gora-pô, mitsetra, mitse-pô. Il compatit
tus misères d'autrui. Mangoraka, etc.,
amy ny fahorian' olona izy. 2 - — , Mande-
fitra. Il compaiit aux faiblesses humai-
nes. Mande ^tra ny halisoan' ny olona
izy. 3*—, Mifanaraka, mikambana. mia-
raka. Ces deux individus ne peuvent — .
Tsy mahazo mifanaraka, etc., izy roa
lahy.
COMPATISSAIS, ANTE, adj. Man-
goraka, mitsetra. Cœur—. Fo mango-
raka, etc.
COMPATRIOTE, a. Mpiray tartin-dra-
tana. (Test mon—. Miray lanin~dra-
zana ami ko izy.
COMPENSATION, sf. Onitra, fanone-
rana. fanefana, fanoloana.
COMPENSER, va. Manonitra, manefa,
manolo. Il a compensé sa dette par son
travail. Nanonitra, etc., ny trosany
tamy ny asa nataony izy. Mes bénéfices
Compensent mes pertes. Ny tombom-
barotra azoko manonitra ny fatiantoko.
6e compenser, vpr. Mdanonitra, mifa-
meno ; onerana, efaina, soloana.
COMPÈRE, sm. M pana m py an-tsoko-
soko. Cet escamoteur a des compères.
Manana mpanampy an-tsokosoko io
kioga Unana io. 2° fig. Olom-petsy.
COMPÉTENCE, sf. 1* Fanefana. ?•— ,
Fabaizanai
COMPÉTENT, ENTE, adj. !• Ma-
nam-pahefarta. Adressez-vous aux jug^s
compétents. Mamantâna bianao any amy
ny mpitsara manam pake fana 2 # — ,
Iftahay. Personne n'est plus compétent
que lui pour le calcul. Tsy misy mahay
tahaka azy raha ny marika.
COMPÉTITEUR , «m. Mpifkninana
mitady raharaba anankiray.
COMPÉTITION, sf. Fifaninanana bi-
tady raharaba anankiray.
COMPILATEUR, sm. Mpanangon-te-
COMPlLATION, sf. !• Fanangonan-te-
ny. 2*—, Teny voangona.
COMPILER, va. Manangon-tefly.
COMPLAINTE, sf. !• Kaiokalo. 2*-,pf.
Fitarainaoa, kalonantitra. Il répète les
mômes complaintes. Mamerimberina ny
fitarainany, manao kalonantitra izy.
COMPLAIRE, vn. Mahafaly, mamali-
faly. Il cherche à vous—. Mitady izay
mahafaly, eto , anao izy.
Se complaire, vpr. Faly.
COMPLAIS AMMENT, adv. Àraim-
pankasitrahana, amin-kafaliana, amin*
kalem 3m-panaliy. Écouter — . Mibaiuo
amim-panka*itrahana, etc.
COMPLAISANCE, sf. Fankasitrahana,
hafaliana, halemem-panahy. Ayez la —
de me prêter votre couteau. Raha si-
trakao, mba ampindramo antsy aho.
C'est mon fils bien-aimé en qui j'ai mis
toutes mes complaisances Io no zanako
malalako izay ankasitrahako indrindra.
Il n'a de — pour personne. Tsy mam-
piseho halemem-panahy na amin'iza
na amin' iza izy.
COMPLAISANT, ANTtt, adj. Mah*
taly, mamalifaly, maiemy lanahy.
COMPLÉMENT, sm. 1* Fameno. Voi-
ci dix piastres comme — de la somme
que je vous devais. Inty ariary folo ha
famenon' ny volanao taty amiko. 2°— t
Famenon-teny. Voy. Régimb.
COMPLÉMENTAIRE, adj. Maroeno.
COMPLET, ETE, adj. !• Feno, tapi*
tra. L'année sera complète demain. Ho
feno, etc., rahampitso ny taona. 2*—,
Tanteraka, lavorary. La victoire est com-
plète. Tanteraka, etc., ny fandresena.
—, sm. Feno, ampy. Les employés sont
au—. Feno, etc., ny mpanao raharaha.
COMPLÈTEMENT, adv. Indrindra,
dia. Ilà — réussi. Nahomby indrindrat
nahomby dia nahomby izy. Il est — fou.
Adala dia adala izy.
COMPLÉTER, va t* Mameno. — le
paiement d'une dette. Mameno ny vo-
lan* olona. 2* — , Mandavorary, ihdrin-*
dra. Cette nouvelle perte a complété sa
rumu. Izany fatiantoka vaovao izany na
nahalevona ny hareny indrindra.
Se compléter, cpr. Mi ha feno, mi ampy.
Ma bibliothèque se complète. Miampy
ny bokiko.
COMPLEXÉ, adj. Maro loha. Idée—.
Hevitra maro toha.
GOMPLEXION, sf. Toe-batana, toctry
ny tena. Il est d'une faible — . Malemi-*
lemy ny toe-batany. Il a une forte-*.
Matanja'<a ny loelryny ténany.
COMPLICATION, sf. !• Fifangaroana,
fisafotofotoana, fisaritahana. Les compli-
cations des maladies les rendent difficK
Digitized by
Google
COM
H* —
ÛOM
les à guérir. Ny fifangaroin' ny areti-
na tonga mahasarotra azy hositi'anina.
Celte afaira offre dos corn libations. ML-
fanrjn.rnha.ro , mUafolofoto, mharita-
ka izany raharaha izany. 2* — . Ilama-
roam-pomba. C'est une machine «l'une
grande — . Milina miro fomba izany.
COMPLICE, .s. et ad/. Mpiriy telika.
COMPLICITÉ, sf. Firaisan-tetika.
COMPLIMEXT, , îm 1° Fiderana, dera,
fankal.izina. Il aime les compliments.
Te-hoferama, hanknlazaina, tia dera
izy. 2 # — , Teny fiderana, — fankalazana.
Voici le — que j'ai fait pour la fête de
mon père. Ireto no teny fiderana, fan-
kalazana namboariko hatao amy ny
fetin* ny rai ko. 3° — , Fampamangiana.
fanaovana veloma. Mon frère vous envoie
mille compliments Mampamingy anao
indnndra indrindra, manao veloma
malinidiui :a anao ny rahalahiko.
COMPLIMENTER, va !• Midera,
man'ialaza. 2 a — , Miarahaba. Il f»st allé
— le Gouverneur. Lasa niarahaba ny
Gov^rnora izy.
COMPLIMENTEUR, EUSE, s. Mpi-
dera loatra, mpankalaza — .
COMPLIQUA, ÉE, p. et ad). !• Miha-
ro, mifangaroharo, misafotoloto, misari-
taka. C'est une fièvra compliquée de dys-
senterie, Tazo mihiro fival&nan-dri
izany C'est une aflaire compliquée. Mi-
fangaroharo, mUafotofolo, misarita-
ka izany raharaha izaiy. 2* — ♦ Maro
tomba. C'est une machine compliquée.
MU na maro fomha izany.
COMPLIQUER, vn. !• Mampifan^aro,
manasaloiofoto, • manasariîaka. — une
affaire. Mampifangaroharo. etc., ra-
haraha. 2°— , Manamaro Tomba —une
machine. Manamaro fomba ny milina.
Se compliquer, vpr. Miharo. mifanga-
roharo, mtsafotnfoto, misaritaka.
COMPLOT, sm. Teti-dratsy, teti-be, fi-
fokniiua.
COMPLOTER, t*a. et n. Manao teti-
dratsy, — leli-bi}, ràiray tctika, mikaon-
doha. mifoko.
COMPONCTION, sf. Fangoraham-pô
n-iho ny ota natao.
COMPORTER, va. Mifanaraka. Le
sujet ne com urte pas tant d ornements.
Nyfotu-te*iy tsy mifanaraka ani.n' iza-
ny renty be izany.
6e comporter, vpr Mitondra tena, ma-
nao toetra. Il se comporte bien. Miton-
«fra tena leara izy. Se — «n ©nfant, Ma-
nao /os-jaza, — fanahin-jaza. Se — en
roi. Manao toetr andriana. Se — en
femrntt. Mxnao toe-bavy. Ce jeune hom-
me se comporte en homme sérieux. Afa-
nao toetr' olon-dehibe io tovolahy io.
COMPOSÉ, ÉE, p. et ad}. 1* Misy za-
vatra naharo. C'est un romède— de trois
substances Fanafody misy zavatra te-
lo loha naharo izany. 2°— , Misy, maro
loha. L'homme est — d'un corps et d'une
âme. Mi*y vatana sy fanahy ny olona.
L'âme n'est pas composée de parties.
Tsy mi*y zavatra maro ny fanahy. Êtro
— . Zavatra maro loha. 3'—, Maotona,
milamina. Son visage est—. Maotona
ny tarehiny. Il a une démarche compo-
sée. Milamina ny fandehany. 4°— f Na-
tao, voaforuiia, noforonina. Son discours
est bien—. Nataony, etc., tsara ny la-
ha-teniny.
—, s m. 1° Zavatra miharo. 2°— , Zavatra
maro loha.
COMPOSER, va. f Mangaro, mampi-
fangaro. —un remède avec trois ingrô*
dients. Mangaro, etc., zavatra telo loha
atao fanafody. Voy. MÈLta. 2* — , Misy*
Cinq pièces composent cette machine.
Misy zavatra dimy loha amin' izany mi-
lina izany. 3* — , Mahamaotona, manda-
mina II compose sa démarche en pré-
sence des grands. Mandamina ny fan-
dehany cpanalrelian' ny lehibe izy. 4 #
— , ManaT», mamorona. — une histoire.
Manao tantara. —un ouvrage. Mamo*
rom boky. 5° — , Mandaha-dohavy.
— , vn. 1* Mifaninana, mampiady. — en
écriture. Mifaninana amy ny soratra,
mampiady soratra. 2°— , Manao izay
hil'anarahana. — avec des créanciers.
Manao izay hifanarahana amy ny
tompontrosa.
Se composer, vpr. [• Misy zavatra miha-
ro. 2°— , Misy. 3°— , Makatoetra maotona.
COMPOSITEUR, sm. 1° Mpamoron-
kira. 2 a — , Mpaudaha-dohavy.
COMPOSITION, sf. 1» Fangaroana, fl-
haroana. 2°— , Toe-]avatra. La — de no-
tre corps est almirable. Mahagaga ny
toetry ny vatantsika. 3* —, Fanaovana,
famorouana. \" — . Fuudaharan-dohavy.
5" —, Fïfaninanana, lampiadiana II a
été le premier en — . Izy uo voalohany
tamy ny fi aninanina, ec 6 # — , Fifa-
naïahana. C -st une personne de bon*
ne — . Mora ifanarahana izy.
COMPOTE, sf. Voankazo nandrahuia*
tamy ny siramamy
_
Digitized by
Google
COM
— 14Ô —
COM
COMPRÉHENSIBLE, adj. Azo fanta-
rina, takatry ny saina.
COMPRÉHENSION > sf. Pahafantara-
na, fahalalana.
COMPRENDRE, va. !• Misy. L'Euro-
pe comprend plusieurs grands royau-
mes. Misy (anjakana lehibe maro any
Eoropa. 2 a — , Manao anisa. On lo com-
prit parmi les accusas. Natao anisan'
ny voampangaizy. & fig. Mahafa'ntatra,
mahalàla, mahazo, mahalakatra hevitra.
Je comprends son langage. Fantatro,
azoko ny fiteniny. Il comprend ses de-
Toirs. Mah&fantatra. mahalàla izoy tsy
maintsy ataony izy. Je ne comprends pas
sa conduite. Tsy azoazoko ny ata< ny.
Je vous comprends. Takalro ny hevi-
trao.
Se comprendre, vpr. 1* Mifankahazo.
?• —, Fantatra.
COMPRESSE, sf. Fehim-pery, bandy.
COMPRESSIBLE, adj. Azo terena.
COMPRESSIF, IVE, ad;. Manery.
Ceinture compressive. Etra manery. '
COMPRESSION, sf. Fanerena.
COMPRIMÉ, ÊE, adj. Fisapisaka. Le
corps de ce poisson est — . Fisapisaka
ny vatan'io hazandrano io.
COMPRIMER, va. 1* Manery. 2° fig.
Misakana. — une faction. Misakana ny
firaisan-tetika.
Se comprimer, vpr. !• Terena. L'air
peut se—. Azo lerena ny rivotra. 2* fig.
Sakanana.
COMPRIS, ISE, p. et adj. f Misy. 2 #
—, Anisa. 3 a fig. Fantatra, azo. || loc. Y
compris. Ombany, mbamy. Ils sont
tous arrivés y— leurs enfants. Tonga da-
holo izy ireo ombany, etc., ny zanany.
Non compris. Aia-tsy. Ils étaient quatre
mille, non— les femmes et les enfants.
Efatra arivo izy ireo afa-tsy ny zaza a-
mam-bebivavy.
COMPROMETTANT, ANTE, adj.
Mila hanahirana, — bamj ahita loza, —
hanala baraka.
COMPROMETTRE, va. Manahirana,
mila hanahirana, — hampidi-duza, —
hanala baraka, etc. Je ne vous compro-
mettrai pas. Tsy hana hirana anao aho.
Il compromet sa fortune. Mila nampi-
di-doza ny hareny izy. Ces bruits com-
promettent sa réputation. Mila hanala
baraka azy izany tsaho izany.
Se compromettre, vpr. Mila ho sahrra-
aa, — habita loza, — hanala bara-tena.
COMPROMIS, ISE, adj. Mila ho sahi-
rana. — habita loza. — hanala bara-tena.
COMPROMIS, sm. Fifanarahana haka
mpanelanelana. Passer un — . Mifana-
raka haka mpanelanelana.
COMPTABILITÉ, sf. Fanoratana. ny
miditra sy ny mivoaka, fahaizana ny
momba ny kaonty.
COMPTABLE, adj. et sm. Mpanora-
tra ny miditra sy ny mivoaka, mpanao
kaonty.
COMPTANT, adj. et sm. Tolo-botso-
tra, tolo-bonona, tolo-lanana. Payer
argent — ou au—. Manao tolo-botsotra,
etc.
COMPTE, sm. {• Kanisana. Faites le —
de votre argent. Isao ny volanao. 2°— ,
Fanoratana ny miditra sy ny mivoaka,
taratasy ti la zana trose, kaonty. Livre de
— . Boky fanoratana ny miditra sy
ny mivoaka. Mettez en — ce que je vous
ai acheté. Soraty iz.iy novidiko tami-
nao. Donnez-moi mon—. Omeo aliy ny
taratasy milaza ny trosanao amiko.
Le —est exact. Marina ny kaonty. || loc.
J'ai acheté ce bœuf à bon—. Mora no
nividianako io omby io. Il fait le com-
merce pour son — . Mivarutra ho azy izy.
Je ne trouve pas mon — dans ce com-
merce. Tsy mahazo torabony amin' iza-
ny varotra izany aho. De — à demi. Isa-
sahan-tombony. Il travaille de — à demi.
Manao hisasahan-totnbony izy. 3* fig.
Anjara, raharaha, ny momba, nyamy...
Voici ce que je donne pour mon — . Ity
nyhomekoho anjarako. Je prends cela
sur mon — . Raharahako izany. Nous
étions fort inquiets sur son— . Nahabe
ahiahy anay ny momba azy II n*y a
rien à dire sur le — de coite personne.
Tsy azo tsinina ny amin' io olona io.
4*—, Faniaana, lan.siana raharaha, fa-
naovana ho Dieu nous tiendra — des
moindres actes de charité. Hisain' An-
driànaanitra avokoa na dia ny asaui-pitia-
vana uiadimka indrindra ataontsika aza.
Il ne tinnt aucun — de ce qu'on lui dit.
Tsy asian y raharaha, ataony ho tsi-
nontsinona, tsyjabany akory izay lazai-
na aininy. 2* —, Filazana, lanambarâna,
famoahana. Je vous rendrai — de cette
affaire. Holazaiko, hambarako anao iza-
ny raharaha izany. Rendez— de votre
conduite. Lazao, ambarao, aroahy ny
nalaonao. Demander — . A/amparaoa-
ka, manadina, manontany.
A ce compte-là, loc. adv. £raka izany
Digitized by
Google
CiON
- U4-
CûU
Au bout du compte, loc. adv. Amy ny
faany.
COMPTER, va. !• Manisa. Comptez les
brabis. Zsao ny ondrivavy. 2 # -—, Manao
anisa. Il vous compte parmi ses amis.
A t non y isan* ny sakaizany hiânao. U
loc. En comptant. Onibany, mbamy.
Comme Y compris. Sans — . Afa-tsy.
Commo Non compris. Voy. (Compris. 3*
ftg. Manisa. manisy raharaha, manao
ho, roihevitra ho. — ses pas. Manisa
dia. Je compte pour beaucoup vos let-
tres. Atioko ho zavatra lehibe ny tara-
tasy nampitondrainao tamiko. Il compte
pour rien la souffrance. Alaony, heoù-
rlny ho tsinontsinona ny fahoriana.
«-*, vn. I* Manisa. 2°— , Anisa. Il compte
parmi les écrivains. Artisan' ny mpa-
morom-boky izy .*> fîg. Atao ho...., he-
verina ho Il ne compte pour rien.
Atao, heverina ho tsinontsirtona izy.
4 - — . Manantena, mihevitra, miankina,
tniantehitra. Il compte partir demain.
Manantena, miheoitra handeha izy ra-
hampitso. tl compte sur vous pour avoir
un emploi, Hiartao no iankinany, i.irt-
teherany hahazahoany raharaha. || loc.
A — de. Ilatramy. A — de demain, vous
ne sortirez plus, tialramy ny rahampi-
tso dia tsy hivoaka intsony hianao.
Ëe compter, vpr. IMsaina. 2'— , Manao
ny tenany anisa. 3° fîg. Manao ny tena-
ny ho. Il se compte pour rien. Manao
ny tenany ho tsinontsinona izy.
Compte rendu, «m. i° FUazana. —
de l'état des flnances. Fihzana ny toetry
ny volam-panjnkana. 2 # — , Ventin-teny,
fotopototfa. —d'un discours. Venlin-té-
ny % etc., ny laha-teny.
dOMPTOIR,*sm. f Ldtabatra lava fa-
metrahara-barotra. 2 # — , Trano flvaro-
tana amy ny tany lavitra. Etablir un —
dans l'Inde. Manorina trano ftvarota-
na any India.
COMPULSER, va. Mandiaika tara-
tasy.
COMTE, «m. Andriana tompom-bodi-
vona manarakaraka ny marquis.
COMTESSE, sf. Andriambavy tompom-
bodivona manarakaraka ny marquise;
vadin* ny comte.
ÊOMTA, êm. Vodivonan* ny comte na
ny comtesse.
CONCASSER, va. Mikosoka, mitoto. —
du poivra Mikosoka, etc., dipoavatra.
CONCAVE, ad/. Lempana aty, lesoka
—, kaoka^. Miroir—. Fitaratra lempo*
na aty, etc.
CONCAVITÉ, sf. Halempona, halem-
ponana.
CONCÉDER, va. Manome, mahafey.
CONCENTRATION, af. Famoriana,
fanangonana.
CONCENTRÉ, ÊE, ad}. Miaflna. ma-
nafin-kevitra. Douleur concentrée. A la*
helo miaflna. Être — en soi-même. Ma*
nafin-kevitra.
CONCENTRER, va. 1* Mamory, ma*
nangona, mamory amy ny fltoerana
anankiray. — les rayons solaires. Ma*
mory t manangona ny tsiri-masoandro.
— des troupes. Mamory miaramila amy
ny fltoerana anankiray. 2" fi g. Man-
draikitra, mitana. — son attention sur un
point. Mandraikilta ny sainy amy nf
Zavatra ira y. Il concentre dans ses mains
toute l'autorité. Mitana ao am-pelata-
nany ny fàhefana rehetra izy. 3*— , Ma*
naflna. —sa colère. Manafina ny ha-
tezerdny.
Se concentrer, vpr. 1 # Mivory, mïango*
na, mivory amy ny fltoerana iray. 2 # fig*
Miraikitra, tdnana. 3**-, Manafln-kevitra*
CONCEPTION, sf. [• Pananana anaka<
2* fig. Fahalalana, fahafantarana, fisaw
nana. Il a la — prompte. Malaky mafia*
lala, mahafantatra izy, haingan-fcrai-
na izy. 3°— , Hevitra, zavatra foronin'
nysaina. famoronana. Admirable—. He-
vitra mahagaga. zavatra mahagaga /<h
ronin' ny saina. La — de cet ouvragé
annonce une grande force de tête. Mam-
piseho halalinan-tsaina lehibe ny /amo-
ronana io boky io<
CONCERNANT, ptèp. Momba, amy
ny. Je vous dirai quelque chose — cet-
te affaire. Hilaza aminao ny zavatra
sasany momba izany raharaha izany,
ny amin' izany raharaha izany aho.
CONCERNER, va. Raharaha, momba.
amy ny.... Ça ne me concerne en rien.
Tsy raharahako tsy akory izany. Dites-
moi ce qui concerne cette affaire. Lazao
ahy izay momba izany raharaha izany/
njr amin' izany raharaha izany.
CONCERT, «m. !• Konsertra, %• fig*
Fiarahana, flraisana. Ils Aient entendre
en son honneur un — de louanges. Nia*
ra-nidera azy izy ireo.
De concert, loc. ado. Am-piarahanaV
ara-piraisana. Agir de—. Miray hina.
CONCERTER, va. Miara-mandiatki:
Digitized by
Google
CON
— 145
CON
— les mesures à prendre. Miara-man-
dinika izay tokony hatao.
Se concerter, vpr. Midiuika, miara-rai-
dinika.
CONCESSION, sf, f Fanoraezana avy
amy ny fanjakana, fahafoizana— . Il a
obtenu une — de terrain. Nomen' ny
fanjakana tany izy, nahafoy tany ho
azy ny fanjakana. 2° fig. Fanekeua. Il
a fait des concessions à son adversaire.
Nekeny ny zavatra sasany nolazain' ny
npanohitra azy.
CONCEVABLE, ad;. Azo fantarina.
CONCEVOIR, va. 1° Manana anaka.
mîtoe-jaza, torontoronina. Elle était déjà
âgée lorsqu'elle conçut son premier on-
fanL Efa zokinjokiny hiany izy vao na-
nana t nitoe-jaza, nolorontoronina ny
zanany voalohany. 2° fig. Mamorona,
m an..., mi.... Ils conçurent le projet de
!e tuer. JVamoron-kevitra mba hamo-
no azy izy ireo. — de l'espérance. 3fa-
«antena. — de la jalousie. Afialona. 3°
— , Mahalala, mahafantatra. Je ne con-
çois rien à cette affaire. Tsy mahalala,
etc., na inona na inona amin'izany ra-
harakaizany aho.
Se concevoir, vpr. Fantatra.
CONCIERGE, sm. Mpiandry vavahady,
— varavarana.
CONCILE, sm. Fivorian' ny eveka, kon-
sily. — œcuménique. Fivorian' ny eve-
ka rehetra.
CONCILIABLE, adj. Azo ampifanara-
bina.
CONCILIABULE, sm. 1° Fivoriana
sandoka ataon' ny eveka sasany. 2° —,
Fivoriana an-tsokosoko.
CONCILIANT, ANTE, adj. Mahay
mampihavana, — mampifanaraka.
CONCILIATEUR, sm. Mpampihava-
na, mpampifanaraka.
CONCILIATION, sf. Fampihavanana,
fibavanana, fampifanarahana, fifanara-
hana.
CONCILIER , va. t* Mampihavana,
mampifanaraka. — les esprits. Mampi-
havana, etc., olona. — plusieurs opi-
nions. Mampifanaraka hevitr'olona sa-
mihafa. 2° — , Mampahazo. Il lui conci-
lia la faveur du prince. Nampahazo fi-
tia azy tamy ny mpanjaka izy.
Se concilier, vpr. {• Mihavana, mifana-
raka. 2 e — , Mahazo. Il s'est concilié tous
les cœurs. Nahazo ny fon' ny olon-dre-
hetra izy.
CONCIS, IS6, adj. Fohy sady fono he-
vitra, fohy teny sady feno hevitra. Style
— . Laha-teny fohy sady feno hevitra.
Auteur — . Mpamorom-boky fohy teny
sady feno hevitra.
CONCISION, sf. Hafohezan-teny.
CONCITOYEN, ENNE, s. Iray tanà-
na, iray tanin-drazana.
CONCLAVE, sm. Fivorian' ny kardi-
naly mifldy papa.
CONCLUANT, ANTE, adj. Mnmpi-
harihary, manaraarina.
CONCLURE, va. 1° Manapitra, mami-
ta, mahavita, mamarana, manapaka,
manao fehin-teny, milaza fara-hevitra,
— fara-teny. Concluez vite cette alfaire.
Tapero, vitao, farano, tapaho hainga-
na izany raharaba izany. Il conclut son
discours. Mamarana ny laha-teniny,
?nanao fehin-teny, milaza ny fara-he-
viny, — ny fara-teniny amy ny laha-
teniny izy. 2* —, Maka hevitra, mampi-
haribary, manaporofo, manamarina. Que
concluez-vous do cela ? Inona no hevi-
tra alainao amin'izany ? Je conclus de
là que vous mentoz. Izany no mampi-
harihary, manaporofo, manamarina
amiko fa raandainga bianao.
— , vn. Mamarana, manao febin-teny, mi-
laza fara-hevitra, — r Jafa-teny. Ils con-
clurent aune amende. Ny fara-hevitra,
fara-tenin' izy ireo dia ny hanazy azy.
Se conclure, vpr. 1° Efa ho tapitra, efa
ho vita, faranana, efa ho tapaka. La
paix se conclut. Efa ho vita, faranana,
efa ho tapaka ny fanekem-pihavanana.
2° —, Porofoina, hamarinina. Le vrai se
conclut souvent du faux. Matetika ny
marina no porofoin', etc., ny hevi-diso.
CONCLUSION, sf. !• Fanaperana, fa-
mitana, fahavitana, famaranana, fana-
pahana, fehin-teny, fara-hevitra, fara-te-
ny. La — est digne de l'exorde. Mifana-
raka amy ny sasin-teny ny famarana-
na. 2° — , Hevitra alaina. Quelle — tirez-
vous de là? Inona no hevitra alainao
amin' tzany ?
CONCOMBRE, sm. Voantangom-baza-
ha.
CONCOMITANCE, sf. Fiarahana.
CONCOMITANT, ANTE, adj. Mia-
raka. Sons concomitants. Feon-javatra
miaraka.
CONCORDANCE, sf. Fifanarahana. —
de témoignages. Fifanarahan'ny fila-
zan' ny vavolombelona.
CONCORDAT, sm. 1° Fanekona ataon 1
ny papa amy ny fanjakana ananki
10
Digitized by
Google
CON
146 —
CON
rfl y. 2° —, Fifanarahan* ny mpanao ban-
keroty amy ny tompon-trosa.
CONCORDE, sf. Fifanarahana, flhava-
nana, fîraisam-po, firaisan-kevitra. Ces
frères vivent dans une — parfaite. M i-
fanaraka, mihavana, miray fo, miray
hevitra tsara izy mirahalahy avy ireo.
CONCORDER, vn. 1° Mifanaraka, mi-
havana, miray fo, miray hevitra. ï* fig.
Mifanaraka. Leurs témoignages ne con-
cordent pas. Tsy mifanaraka ny filazan*
izy ireo.
CONCOURIR, vn. f Miara-manao,
manampy. — au bien public. Miara-
manasoa ny vahoaka. 2°— , Mifanina-
na, mampiady fahaizana. Il concourt
pour le prix de peinture. Mifaninana
hahazo valisoa amy ny hoso-doko izy.
CONCOURS, sm. !• Fiarahana manao,
fanampiana. Il a obtenu cet emploi grâ-
ce à votre — . Nahazo izany raharaha
izany izy noho ny nanampianao azy. 2°
— ,Fifaninanana. fampiadiana fahaizana.
Il a été le premier au—. Voalohany ta-
my ny fîfaninanana, tamy ny fampia-
diam-pahaizana izy. 3° —, Fitripitri-
. pika, fanetrinkctrina, habctsahana. Il y
avait un nombreux — de spectateurs.
Nitripitripika, nanetrinketrina, be-
tsakany mpizaha tao.
CONÇU, UE, p. et adj. f Torontoroni-
na, notorontoronina. 2° fîg. Voaforona,
noforonina, misy. Ouvrage bien — . Bbky
voaforona, no foronina tsara. La lettre
était conçue en ces termes. Nisy izao
teny izao ny taratasy.
CONCUBINAGE, sm. Fanaovana to-
kantranomaso.
CONCUBINAIRE, sm. Mpanao tokan-
tranomaso.
CONCUBINE, sf. Tokantranomaso, ra-
nitra.
CONCUPISCENCE, sf. Filan-dratsy.
La— delà chair. Ny filan-dratsin' ny
nofo.
CONCURREMMENT, adv. !• Am-
piarahana. Nous pouvons agir — . Ma-
hazo miara-manao isika. 2°— , Amim-
pifaninanana. Ils briguaient — cette
charge. Nifaninana nilady izany raha-
raha izany izy ireo.
CONCURRENCE, sf. 1° Fifaninanana.
2° — , Fifaninanan' ny mpivarotra. La —
tourne au profit des consommateurs. Ny
fif&ninanan* ny mpivarotra mahasoa
ny mpividy.
CONCURRENT, ENTE, s. Mpifani-
nana.
CONCUSSION, sf. Fangalarana ny vo-
lam-panjakana, fihinanam-bahoaka.
CONCUSSIONNAIRE, sm. Mpanga-
latra ny volam-panjakana, lehibe homam-
bahoaka. Voy. Exactkur.
CONDAMNABLE, adj. 1- Tokony ho-
helohina. 2°— , Mendrika hotsinfna.
CONDAMNATION, sf. Fanamelohana.
Il y a eu — contre lui. Nohelohina izy.
Il subit sa—. Manefa ny helony izy.
CONDAMNÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voahe-
loka, nohelohina. 2°— , Voatery, notere-
na, voadidy, nodidiana. 3°— , Voatsiny,
notsinina. 4° —, Voavono, novonoina.
Porte condamnée. Varavarana voavo-
no, etc.
—, s. Olo-meloka.
CONDAMNER, va. f Manameloka. Les
jugo3 le condamnèrent à un exil perpé-
tuel. Ny mpi tsara nanameloka azy ha-
sesi-tany ambara-pahafatiny. 2*—, Ma-
nury, mandidy. On l'a condamné au
silence. Voatery, voadidy bangina
izy. H loc— un malade. Milaza fa tsy azo
sirranina ny marary. 3°— , Maniny. Il
condamne tout ce que les autres font.
Tsininy daholo izay rehetra ataon* ny
sasany. 4°— , Mamono. — une fenêtre.
Mamono varavaran-kely.
Se condamner, vpr. !• Miaiky ho di-
so. Je me condamne moi-môme. jV/iai-
ky ho diso aho. 2* — , Mahafehy tena.
Il s'est condamné à un long travail. iVa-
hafehy tena mba hiasa ela izy.
CONDENSATION, sf. Fampifintinana,
fifintinana.
CONDENSER, va. 1" Mampifintina.
Le froid coudense les corps. Ny hatsia-
ka mampifintina ny zavatra. 2* fig. —
sa pensée. Milaza ny heviny amy ny
teny vitsy.
Se condenser, vpr. Miûntina.
CONDESCENDANCE, sf. Fanekena,
fanaranana, fampihantana.
CONDESCENDRE, vn. Manaiky, ma-
narana, mampi hanta. Je ne puis — à ce
que vous demandez. Tsy azoko ehena
izay angatahinao. — aux fantaisies de
ses enfants. Afanarana, mampihant&
ny zanany.
CONDIMENT, sm. Zavatra mabatsiro,
— mahaty.
CONDISCIPLE, sm. Mpiara-mianatra.
i
Digitized by
Google
CONT
- 147
CON
CONDITION, sf. f Toetra. Il est d'une
— élevée. Ambony toetra izy. Il est de
basse — . Ambany toetra izy. Chacun
doit vivre selon sa—. Samy tokony ha-
nao toe-piainana araka ny toetrany. 2°
— , Zavatra tsy maintsy hatao, zavatra
ao amy ny fanekena, anjoanjon-teny.
Vous lui imposez une — bien dure. Man-
didyazy zavatra anankiray mafy loatra
htanao. Deux conditions du traité nous
sont désavantageuses. Tsy mahasoa an-
tsika ny *ara-droa ioha ao amy ny fa-
nekena nataontsika. Voici la — que je
vous pose: je vous vendrai ceci deux
piastres seulement si vous me payez de-
main. Izao no anjoanjon-teny ataoko
aminao : alaiko aminao ariary roa mon-
ja ity zavatra ity raha aloanao raham-
pitso ny vidiny. Baptiser sous—. Manao
batemy manisy anjoanjon-teny. \\ loc.
Vendre à — de reprendre, acheter à— de
pouvoir rendre. Manao varo-mahay mi-
fody, — varo-miera.
A condition que, loc. conj. Raha, fa
tsy maintsy. Je vous permets d'aller chez
▼ous, à — que vous serez ici demain ma-
tin. Avelako handeha ho any aminao
hianao raha, etc., ho tonga aty raham-
pitso inaraina.
CONDITIONNÉ, ÉE, adj. Vita tsara.
Étoffe bien conditionnée. Lamba vita
tsara.
CONDITIONNEL, ELLE, adj. Misy
anjoanjon-teny.
CONDITIONNELLEMENT, adv. A-
my ny anjoanjon-teny.
CONDITIONNER, va. Mahavita tsara.
CONDOLÉANCE, sf. Firaisana alahe-
lo. Je lui ai envoyé une lettre de — .
Nampitondra taratasy firaisana alahe-
lo taminy aho. II loc. Faire une visite de
— . Manalady alahelo. mitsapa — . Offrir
de l'argent & la famille d'un défunt en
lui faisant une visite de — . Manao fao-
dranomaso
CONDUCTEUR, TRICE, a. Mpitari-
dalana, mpanatitra, wpitondra, mpitari-
ka.
—, a<#. Mitondra. Fil — . Taro-by miton-
dra. ny elektrisity.
CONDUIRE, va. 1" Mitari-dâlana, ma-
natitra, rai tondra, mltarika. Conduisez
ce voyageur à travers la forôt. Tariho
làtana aoanaty ala io vahiny io. Condui-
sez cet étranger à ma maison. Tariho
làlana, alero, ento ho ao an-tranoko io
Yahiny io. ~ de l'eau au village, Af éten-
dra no ho ao an-tanana. — un cheval, un
char. Mitondra, milarika soavaly, sa-
rety. 2° fig. Mampahazo, mampiditra,
mitondra, mitarika. — à la gloire. A/am-
pahazo voninahitra. — quelqu' un à sa
perte. Mampidi-doza olona. —une ar-
mée. Mitondra, mt/ari-taftka. Il a bien
conduit cette affaire. Nitondra tsara
izany raharaha izany izy. Il conduit bien
sa famille. Mitondra tsara ny fianaka-
viany izy. 3° —, Mankany. Ce chemin
conduit ù l'église. Munkany an-trano
leglizy ity làlana ity.
Se conduire, vpr. Mitondra tena, miai-
na. Il se conduit sagement. Mahay mi»
tondra tena t mahay miaina izy.
CONDUIT, 8m. [• Lakan-drano, tatatra,
fantsona madinika. 2°— , Làlana. Les
conduits par ou la bile se décharge. Ny
làlana ivoahan' ny ranon' afero.
CONDUITE, sf. 1° Fitarihan-dalana, fa*
naterana, fltondrana, fltarihana. 2'—, Fi-
tondran-tena, toe-piainana. Il mène une
bonne—. Tsara fi tondran-tena, etc. , izy.
CÔNE, sm. Zavatra boribory kitsoloha.
CONFECTION, sf. Fanaovana, fahavi-
tana, famoronana.
CONFECTIONNER, va. Manao, maha-
vita, mamorona. Il a confectionné une
machine. Nanao, nahavita, nahaforo*
na milina izy. Il confectionne bien les
pantalons. Mahavita pataloha tsara izy,
CONFECTIONNEUR, EUSE, a.
Mpanao akanjo.
CONFÉDÉRATION, sf. Fitambarana,
fiandanian' ny fanjakana maro. La —
germanique. Ny fanjakany Germania
mitambatra.
CONFÉDÉRÉ, ÉE, adj. et s. Mitam-
batra, miandany, manao andaniny. Les
nations confédérées. Ny fanjakana mi*
tambatra. etc.
CONFÉDÉRER (SE), vpr. Mitamba-
tra, miandany, manao andaniny.
CONFÉRENCE, sf. 1* Dinika. Ils
eurent de longues conférences ensem-
ble. Niara-nûUnidinîfea ela izy ireo.
2 U — , Toriteny, laha-teny. Les confé-
rences du prédicateur sont magnifi-
ques. Tsara loatra ny toriteny» etc.,
nataon' ny mpitory teny. 8°— , Fivoria,*
na. Cette société a tenu hier sa seconde
— . Nioory fanindroauy omaly teany ^
kambanana izany.
CONFÉRER, vit. Miresaka» mîdinika*
l'en conférerai arec le foûvef&etuv JW«
Digitized by
Google
CON
— 148 —
CON
resaha, hidinika izany amy ny gover-
nora aho.
—, va. 1° Manome. —le baptême à quelqu'
un. Manome batemy olona. 2 ft — , Mam-
pitaha. —un auteur avec un autre. Afam-
piiaha boky anankiray amy ny hafa.
CONFESSE, sf. Konfesy, fikonfesena.
Aller à—. Mandeha hikonfesy.
CONFESSER, ra. 1° Manaiky. —la vé-
rité. Manaiky ny marina. —Jésus-Christ.
Manaiky any Jeso-Kristy am-pahibema-
so. 2 A — , Milâza, manambara. —ses pé-
chés à un prêtre. Milaza, etc., ny fa-
hotany amy ny pretra. 3°— , Mampikon-
fesv. Il a confessé beaucoup de fidèles.
Nampikonfcsy kristiana betsaka izy.
Se confesser, vpr. 1- Mikonfesy, ma-
nambara fahotana. 2-— , Miaiky, manai-
ky. Il se confesse vaincu. Miaiky, etc.,
izy fa resy.
CONFESSEUR, sm. l'Mpampikonfesy.
2°— , Lehilahy izay olo-masina fa tsy
martiry.
CONFESSION, sf. l a Konfesy, fikonfe-
sena, fânambarana ny fahotana. 2*—,
Fiaikena, fanekena.
CONFESSIONNAL, sm. Trano fikon-
fesena.
CONFIANCE, sf. 1* Toky, Ctokiana,
fahatokiana. Mettre sa — en quelqu'un.
Matoky olona. Il est digne de—. Men-
drika hitokiana izy. C'est un homme de
— . Olona mahatoky, mahafatra-pô izy. 2*
—, Toky, fahatokiana, hasahiana, hambo.
Il avance avec— contre l'ennemi. Mandro-
so nm'm-toky, amim-panafoftiana, an-
kasahiana hamely ny fahavalo izy. Il a
trop de — en lui-môme. Matoky tena,
sahy, be hambo loatra izy.
CONFIANT, ANTE, adj. !• Matoky.
2 # — , 8ahy, be hambo.
CONFIDEMMENT, adv. Mangingina.
CONFIDENCE, sf. Filazana mangin-
gina.
En confidence, loc. adv. Maigingina.
Je vous dis ceoi en—. Ilazak© man-
gingina izany hianao.
CONFIDENT, ENTE, s. Olona ilaza-
na mangingina. Il est le — de toutes
ses peines. Izy no ilazany mangingina
ny alahelony rehetra.
CONFIDENTIEL, ELLE, adj. Lazai-
na mangingina. Cette lettre que je vous
envoie est confidentielle. Hianao hiany
no ilazako mangingina izay amin' ity
. taratasy ampitondraiko ity.
CONFIER, va. 1° Mametraka, manan-
kina, manendry. C'est à vous que je
confie mon enfant. Hianao no ametra-
hako y anankinako ny zanako. Le roi
lui a confié le gouvernement d'une pro-
vince. Nanendry azy hanapaka fari-
tany iray ny mpanjaka. 2°— , Milaza
mangingina.
Se confier, vpr. 1° Matoky, miankina,
miaiitehitra. Je me confie en vous. Hia-
nao no itohiako, iankinako. iantehe-
rako. 2 Q — , Mifampilaza mangingina.
CONFIGURATION, sf. Endrika. Les
cristaux affectent diverses configura-
tions. Samihafa endrika ny kristaly.
CONFINER, tu. Mifanolotra. La France
confine à l'Italie. Frantsa mifanolotra
aminy Italia.
—, va. Mampihiboka, raampifahy. mani-
zina. Onl'aconfinédansuneile. Nafahy,
nahizina tao amy ny nosy anankiray izy.
Se confiner, vpr. Mihiboka, mifahy, mi-
hizina.
CONFINS, sm. pi f Sisin-tany. Il est
allé aux — de l'Italie. Lasa any an-tei-
sin-taniny Italia izy. 2* fig. Aux — de
la terre. Any amy ny fara-vazan-tany.
CONFIRE, va. Mandôna voankazo, ma-
handro voankazo amy ny siramamy. —
des pêches dans du rhum. Mandôna
paiso anatin' ny toaka.
CONFIRMATION, sf. i 9 Fanamafia-
na. 2°— , Fankatoavana. 3°— , Fanamari-
nana, poroib.4'— , Konfirmasio. L'évôquo
adonné la— à cent personnes. Olona za-
to no nataon' ny eveka konfirmasio.
CONFIRMER, ra. 1° Manamafy. Ce
que vous dites me conUrmo dans mon
opinion. Izay lazainao manamafy ny
hevitro. 2°— , Mankatô. Le roi confirma
l'arrêt du gouverneur. Nankatoavin'ny
mpanjaka ny didy nataon' ny governora.
3°— , Manamarina, manaporofo. Une let-
tre confirme ce que j'avais entendu dire.
Misy taratasy anankiray vao tonga ma-
namarina, etc., izay efa reko. 4 - — , Ma-
nome konfirmasio.
Se confirmer, vpr. Mihamarina, hama-
rinina.
CONFISCABLE, adj. Azo baboina,—
hosena. Marchandise)—. Varotra azo ba~
boina.
CONFISCATION, sf. Faraaboana, fa-
nosena.
CONFISEUR, EUSE, s. Mpanao sy
nspivarotra zava-mamy.
Digitized by
Google
CON
— 149 —
CON
CONFISQUER, va. Maraabo, mano-
sy. On confisqua tous ses biens. Noba-
boina, nohosena ny fananany rehetra.
CONFITURE, sf. Voankazo nandrahoi-
natamy ny siramamy, kontitiora.
CONFLAGRATION, sf. !• Fandorana.
A la fin aura lieu la— du monde. Amy
ny farany hodorana izao tontolo izao.
2° fig. Fikorontanana. Ce fut une— géné-
rale dans l'Etat. Nikorontana hatraiza
hatraiza ny tanjakana.
CONFLIT, sm. i» Ady. Le— des deux
armées fut sanglant. Ny ady nataon' ny
tafika roa tonta nisy ra be nandriaka. 2°
fig. Fifanohorana. Il y eut— d'opinions.
Nifanohitra ny hevitr' izy ireo.
CONFLUENT, ENTE, adj. Petite vé-
role confluente. Nendra mainty.
—, sm. Fihaonan-drano, sampanan-drano.
CONFONDRE, va. f Manakambana,
mampifangaro, marapifanjevo, mampi-
safotofoto. Nous confondîmes nos regrets.
Nanakambana ny alahelontsika isika.
2 # — , Tsy manavaka, manao ho hafa. Il
ne faut pas— l'innocent avec le coupable.
Tokony havahana amy ny meloka ny tsy
manan-tsiny. Il a confondu ces deux
choses. Tsy nanavaka ireozava-droa lo-
ha ireo izy. Il a confondu Pierre avec
Paul. Nanao any Piera ho Paoly izy.
3* — , Manakorokoro, mamaky betroka,
mampangaihay, mahakepoka, mahata-
lanjona. Dieu confond les vains projets
des hommes. Korokoroin' Andriamani-
tra ny fikasam-poana ataon' ny olombelo-
na. Cette déposition a confondu le ca-
lomniateur. Namaky betroka, nam-
pangaihay, nahakepoka ny mpanendri-
kendrika izany teny nataon* ny vavolom-
belona izany. Gela confond ma raison.
Mahatalanjona ny saiko izany.
Se confondre, upr. l°Mikambana, mifan-
garo, mibaro, mifanjevo, misafotofoto.
Ces deux lignes se confondent. Mikam-
bana ireo tsipika roa ireo. Les eaux des
deux rivières se confondent. Mikamba-
na, miharo ny rano amin' ireo renirano
roa ireo. Toutes mes idées se confondent.
Mifangaro, mifanjevo, misafotofoto
be hiany ny hevitro rehetra. 2* —, Man-
gaibay, kepoka, talanjona. Il s'est con-
fondu dès la première question. Nangai-
hay foana, kepoka tery izy raha vao
nanontaniana. || loc. Se — on excuses.
Manalady in-jato amin' arivo.
CONFONDU, UE, p. et adj. i* Voa-
karabana, nakambana, mikairçbana, nam-
pifangaroina, mifangaro, miharo, nam-
pifanjevoina, mifanjevo, nasafotofoto,
misafotofoto. Ces papiers sont confondus
parmi beaucoup d'autres. Mifangaro,
mifanjevo, misafotofoto be hiany amy
ny hafa izany tarataay izany. 2° — , Tsy
voavaka, tsy navahana, natao ho hafa. 3*
— , Nakorokoro, vaky betroka, mangai-
hay, kepoka, talanjona. Il resta—. Vaky
betroka, nangaihay, kepoka tery izy.
CONFORMATION, sf. Toe-batana.
CONFORME, adj. Mitovy, sahala, mi-
fanahaka, mifanaraka. La copie est— à
l'original. Mitovy, etc., amy ny nanga-
iana azy ny kopia. Son habit est— a son
état. Mifanaraka amy ny toetrany ny
akanjony.
CONFORMÉ, ÉE, adj. Il a le corps
bien—. Tsara toe-batana izy. Il a la
jambe mal conformée. Ratsy tongotra
izy.
CONFORMÉMENT, adv. Araka.
CONFORMER, va. Mampifanaraka. Il
conforme sa vie à la doctrine de l'Évan-
gile. Mampifanaraka ny toe-piainany
amy ny tenin* ny Evanjely izy.
Se conformer, vpr. Manaraka, manai-
ky, manao araka. Il s'est conformé aux
ordres du gouverneur. Nanaraka, na-
naiky ny didin'ny governora izy. Dans
son discours il a su se— aux circonstances.
Nandaha-teny araka ny toe-draharaha
izy.
CONFORMITÉ, sf. 1- Fitoviana, fifa-
nahafana, ûfanarahana. Il y a entre eux
— de sentiments. Mitovy, mifanahaka,
mifanaraka ny hevitr' izy ireo. 2° — ,
Fanarahana, fanaikena. La — à la vo-
lonté divine. Ny fanarahana, etc., ny
sitra-pon' Audriamanitra.
En conformité de, loc. prèp. Araka.
CONFORTABLE, adj. Mahampy.
— , sm. Ny ampy. Il a un bon — . Mana-
na ny ampy izy, efa miadana^ miaina
izy.
CONFORTABLEMENT, adv. Am-
py.
CONFORTANT, ANTE ou CON-
FORTATIF, IVE, adj. et sm. Maha-
tanjaka.
CONFORTER, ra. Mahatanjaka. Cette
nourriture vous confortera. Mahatanja-
ka anao io hanina io.
Se conforter, vpr. Mihamatanjaka.
CONFRATERNITÉ, sf. Fikambana-
na, hsakaizana.
Digitized by
Google
CON
— 150 —
CON
CONFRÈRE, sm. Isan' ny fikambana-
na anankiray, namana. fka.
CONFRÉRIE, sf. Fikambanana hivava-
CONFRONTATION, sf. 1- Fampita-
hana. 2 # — , Fampifanatrehana.
CONFRONTER, va. 1° Mampitaha. —
deux écritures. Mampitaha soratra roa.
2°— , Mampifanatrika. — les témoins
avec l'accusé. Mampifanatrika ny va-
volombolona sy ny ampangaina.
CONFUS, USE, ad/. 1° Mifangaro,
mifanjevo, mikorontana, misafotofoto,
tsy mazava. Amas — d'ossements. Tao-
lana mifangaro, mifonjevo, mikoron-
tana. Discours —, Laha-teny misafoto-
foto, tsy mazava. Il ne m'en reste qu'
un souvenir — . Tsy tsaroako mazava
întsony izany. || loc. Cris—. Fihohahoha.
2*—, Menatra, mangaihay, vaky alero,
safotra. II s'est retiré — . Menatra t etc.,
izy ka niala, nisiontsiona izy. Je suis —
de vos bontés. Menatra aho noho ny
halemem-panahinao.
CONFUSÉMENT, adv. Mifangaro, mi-
fanjevo, mikorontana, misafotofoto, tsy
mazava.
CONFUSION, sf. 1° Fifangaroana, fi-
fanjevoana, fikorontanana, flsafotofotoa-
na. Il y a bien do la — dans sa chambre.
Mifangaro, etc., be hiany ny zavatra
ao an-tranony. La — se mit dans les
rangs des soldats. Nikoronlana ny la-
haran'ny miaramila. La — est dans
l'État. Mikorontana ny fanjakana. 2'— t
Fanaovana ho hafa, fampifamadihana.
Il fait — do noms. Manao anarana anan-
kiray ho anaran-fta/a izy. Il a l'ait une
étrange — de mots. Mahagaga ny nam-
pifamadihany ny teny. 3°— , Henatra,
l'angaihay. Couvert de—. S&îo-kenatra,
mangaihay. Vos louanges me donnent
de- la— . Mahamenatra ahy izany Ude-
rana ataonao ahy izany.
En confusion, loc. ado. Mifangaro,
mifanjevo, mikorontana, misafotofoto.
CONGÉ, sm. [• Andro fijanonaua. — Q-
tsaharana, — tsy ianarana. Le capitaine
a obtenu un — de six mois. Nahazo an-
dro fijanonana, —fitsaharana onim-bo-
lana ny kapiteny. Les élèves ont — de-
main. Tsy mianatra ny sekoly raham-
pitso. 2 # — , Fandroahana, iialana. Son
maître lui a donné son— . Noroahin'nv
tompony izy. Le domestique a demandé
6on— . Nilaza hiala ny mpanompo. 3°— ,
Veloma. Il a pris — de sa famille. Nanao
xeloma ny fian&kaviany izy.
CONGÉDIER, va. 1° Mandroaka, mam-
pirava. Congédiez cet importun. Roa-
fiyilay mpanabirana io.Il a congédié l'as-
semblée. Nampirava ny fivoriana izy.
2° — , Manafaka ho borozano, mamela — .
On a congédié l'armée expéditionnaire.
Afaka, navela ho borozano ny miara-
mila mpiantafika.
CONGÉLATION, sf. Faropandriana,
fandriana.
CONGELER, va. Mampandry. Le grand
froid congèle l'eau. Ny haisiaka mafy
mampandry ny rano.
Se congeler, vpr. Mandry.
CONGÉNÈRE, ad;, Iray karazana. Ani-
maux congénères. Biby iray karazana.
CONGESTION, sf. Fihanjironana. —
sanguine. Fi/iandronan-dra.
GONGLUTINATION, sf. Haditidity.
La — du sang. Ny hadiliditin ny ra.
CONGLUTINER, ra. Mahadity.
CONGRATULATION, sf. Fiarahaba-
na.
CONGRATULER, ra. Miarahaba. Il
l'a congratulé sur son mariage. Niara-
haba azy noho izy vao nanambady izy.
CONGRÉGANISTE, s. Isan'ny fikam-
banana anankiray hiara-mivavaka. H loc.
Écoles congréganistcs. Trano sekoly tan-
dreinan' ny Sefrora na Masera.
CONGRÉGATION, sf. Fikambanao-
drelijiozy, fikambanana hiara-mivavaka.
CONGRÈS, sm. Fivoriana handinika
zavatra.
CONGRU, UE, adj. Ampy, sabaza, an-
tonintoniny.
CONIQUE, adj. Boribory kitsoloha.
CONJECTURAL, ALE, adj. Misy
vinany ara-keviny
CONJECTURE, sf. Vinany ara-keviny.
Je n'en parle que par—. Vinany ara-
keviny fotsiny no ilazako izany.
CONJECTURER, va. Manao vinany
ara-keviny. Un médecin ne fait souvent
que — . Matetika vinany ara-keviny
fotsiny no a/aon'ny dokotera.
CONJOINDRE , va. Manakambana,
mampiray. 11 ne faut pas que l'homme
sépare ce que Dieu a conjoint. Tsy azon*
olom-belona sarabina izay nakambana,
nampiraishï Andriamanitra.
CONJOINT, sm. Mpivady, vady. L'un
des conjoints. Ny anankiray amy ny
mpivady.
CONJOINTEMENT, adv. Miaraka.
am-piraisan-kioa. Agir— avec quelqu'un.
fc.
Digitized by
Google
CON
— 151 —
COxV
Aiïara-manao, miray hina amin'olona.
CONJONCTIF, IVE, adj. Mampitohy
teny. Locution conjonctive. Fombam-pi-
tenenana mampitohy teny.
CONJONCTION, sf. f Teny mampito-
hy teny. 2*— , Fifanandrifiana. Quand
la lune est en — , elle n'est pas visible.
Raha mifanandrify amy ny masoan-
dro ny volana, dia tsy hita.
CONJONCTURE, sf. Toetra, toe-dra-
haraba, fotoana. Dans ces conjonctures
difficiles il préféra se rendre. Tamin' iza-
ny toetra sarotra izany dia naleony ni-
koy. La — est favorable. Tsara ny loe-
dr ah a raha, ny fotoana. \\ loc. En cette
— . Tamin' izay.
CONJUGAISON, sf. Fitanisana ny
verba.
CONJUGAL, A LE, adj. Momba ny fa.
nambadiana. Garder la foi conjugale.
Manaraka ny lalàm-panambadiana.
CONJUGALEMENT, adv. Hoatry ny
mpivady.
CONJUGUER, va. Mitanisa verba.
Se conjuguer, vpr. Tanisaina.
CONJURATION, sf. l- Teti-be, teti-
dratsy. Ils formèrent une — pour renver-
ser le roi. Nanao teti-be, etc., banonga-
na ny mpanjaka izy irco. 2* —, Fandroa-
bana ny demony, l'anafânana, fanalam-
. paditra. 3°— , pi. Fitalahoana, flhantana.
CONJURÉ, ÉE* adj. et s. Mpanao teti-
be, teti-dratsy.
CONJURER, va. 1* Manao teti-be, —
teti-dratsy, miray tetika hanao ratsy.
Ils ont conjuré la ruine de. l'Éiat. Na-
nao teti-be, teti-dratsy, niray tetika
mba handrava ny fanjakana izy ireo.
Comme Comploter. 2* — , Mandroaka,
mamily, manâfana, manala faditra, ma-
nolaka. — le diable. Mandroaka ny de-
mony. — la colère de Dieu. Mamily ny
hatezeran'Andriamanitra. — les esprits
malins par des aspersions. Manâfana.
— une maladie provenant des esprits
malins. Manala faditra olo-marary. —
la grêle, la foudre. Manolaka dovy. 3°— ,
Mitalaho, mihanta. O Dieu, sauvez-moi,
je vous en conjure. Andriamanitraù,
mitalaho, etc., aminao aho, vonjeo aho.
Faites cela, je vous en conjure. Mihan-
ta aminao aho, alaovy izany.
CONNAISSANCE, sf. 1* Fabalalana,
fahafantarana, fandrenesana, fahaizana,
iahaiza-mi tondra. La — du bien et du
mal. Ny fahalalana ny tsara sy ny ra-
tsy. Avez-vous — de la mort de mou frè-
re? Moa fantatrao ny nahafatesan'ny ra-
halahiko ? Je n'en ai eu aucune — . Tsy
reko velively izany. Il a une grande —
de l'histoire. Mahalala, mahafantatra,
mahay tsara ny tantara izy. Il a une
grande — des affaires. Mahay miton-
dra tsara ny raharaha izy. || loc. Pren-
dre — d'une affaire. Mandinika, mamo-
topototra raharaha. Donner — . Manam-
bara, mampandre, mampiseho. 2*—, Fa-
halsiarovana. Perdre—. Tsy mahatsia-
ro tena, torana. 3* —, Fifankahalalana,
flfankahaizana, olom-pantatra. Je viens
de iaire — avec lui. Yao nifankahalala*
nifankahay taminyaho. lia de nombreu-
ses connaissances. Maro olom-pantatra
izy. Vous êtes ici en pays de—. Eto
ampovoan' ny olom-pantatra hianao.
4°— , pi. Fahaizana. Il possède de vastes
connaissances. Be fahaizana izy.
CONNAISSEMENT, sm. Taratasy fa-
namarinana ny momba ny entana am-
pitondrain'olona an-tsambo.
CONNAISSEUR, EUSE, s. Mpaha-
lala II est bon — en chevaux. Mpaha-
lala tsara ny soavaly izy.
CONNAITRE, va. f Mahalala, maha-
fantatra, mahay, mahalala toetra. Je
connais son état. Mahalala ny toetrany
aho, fantatro ny toetrany. Je ne le con-
nais ni d'Adam ni d'Eve. Tsy fantatro
velively izy. Il ne connaît que son devoir.
Tsy mahalala, tsy mahafantatra afa-
tsy ny tsy maintsy ataony izy. Il ne con-
naît pas la crainte. Tsy mahalala taho-
tra izy. 11 me connut à la voix. Ny feoko
no nahalalany, nahafantarany ahy.
11 connaît bien la guerre. Mahatala, ma-
hay tsara ny fomban' ady izy. Il connaît
bien les plantes. Mahalala, mahay
tsara ny momba ny zava-maniry izy. Il
ne connaît pas la haine. Tsy mahay
lolom-po izy. lia trompé bien du monde,
on ne le connaissait pas. Maro ny olona
voafilany, fa tsy nahalala ny toetra*
ny- 2° —, Mifankahalala, mifankahay.
Je ne veux point — cet homme-là. Tsy
te-hifankahalala, hifankahay aminy
aho. Je ne le connais plus. Tsy mi/an-
hahalala, etc., aminy intsony aho. 3° — ,
Azo, mahita, manaraka, manaiky, misy,
manana, mahatsiaro. Il n'a jamais connu
lomal de tête. Tsy mbola azon'ny are-
tin' an-doha izy. Il no connaissait plus
le sommeil. Tsy nahila tory intsony izy.
Ici on ne connaît pas cet usage. Tsy
arahina aty izany fanao izany. Il ne
connaît point de maître. Tsy manaiky
Digitized by
Google
CON
- 152 -
CON
na iza na iza izy. Sa charité no connaît
point de bornes. Tsy misy fetra ny ha-
zavam-pony. Il ne connaît ni Dieu ni
diable. Tsy manana antom-pivavahana
izy. Sa fureur ne connaît plus rien. Tsy
mahatsiaro na inona na inona intsony
izy rabefa tezitra.
—, vn. Manam-pahefana hitsara. Ce juge
connaît des matières civiles et criminel-
les. Manam-pahefana hitsara ny ady
madio sy ny ady maloto io mpitsara io.
Se connaître, vpr. 1* Mahalala ny toe-
try ny tena, mahafantatra— . 2*—, Mifan-
kahalala, milan kahay. 3°— , Mahatsiaro
tena. Dans la colère il ne se connaît plus.
Raha tezitra izy, tsy mahatsiaro tena
intsony. 4°— , Azo fantarina. L'âge d'un
cheval se connaît par les dents. Azo fan-
tarina amy ny niiiny ny taonan' ny soa-
valy. 5°— , Mahalala. Il se connaît en
tableaux. Mpahalata toe-tsary izy.
CONNÉTABLE, sm. Manamboninahi-
tra komandin' ny tafika sy tehiben' ny
fuloalindahy rehetra tany Frantsa fahiny.
CONNEXE, adj. Mifanaraka, mitohy,
mifandray. Ce sont deux affaires conne-
xes. Raharaha roa mifanaraka, etc.,
izany.
CONNEXION, sf. Pifanarahana, fito-
hizana, fifandraisana. On ne voit pas la
— de ces deux idées. Tsy hita izay i/a-
narahana, itohizana f ifandraisan'ireo
hevi-droa ireo.
CONNEXITÉ, sf. Fifanarahana, fltohi-
zana, fifandraisana. Il y a — entre ces
deux affaires. Mifanaraka, mitohy t mi-
fandray ireo raharaha roa ireo.
CONNIVENCE, sf. Tsikombakomba.
Cette mère est de — avec son enfant.
Manao tsikombakomba amy ny zanany
io reniny io.
CONNIVER, va. Manao tsikombakom-
ba.
CONNU, UE, p. et adj. Fantatra, hay,
malaza. C est un homme — . Olona fan-
tatra, malaza izy. Il no veut pas être
—, Tsy te-ho fantatra izy.
—, sm. Ny fantatra. Le — nous fait connaî-
tre l'inconnu. Ny fantatra no hahafan-
tarantsika ny tsy fantatra.
CONQUE, sf, Anjombona, angaroa, an-
tsiva.
CONQUÉRANT, ANTE , adj. !•
Mampanaiky amy ny ady. 2- fig. Avoir
l'air — . Mireharcha noho ny haingo.
—, sm* Olona nampanaiky tany maro.
CONQUÉRIR, va. 1- Mampanaiky aray
ny ady. Alexandre conquit l'Asie. Alek-
sandra nampanaiky any Azia. 2* fig.
Mahazo, mandresy. Il a conquis tous les
cœurs. Nahazo, nandresy ny fo rehe-
tra izy.
Se conquérir, vpr. 1° Ampanaikena. 2*
fig. Azo.
CONQUÊTE, sf. 1- Fampanaikena amy
ny ady. 2° —, Tany azo tamy ny ady.
L'enfant a gardé les conquêtes de son
père. Nitahiry ny tany azon-drainy ta-
my ny adynv zanany. 3 # fig. Fahazoa-
na, zavatra azo.
CONQUIS, ISE, p. et adj. !• Narapa-
naikena tamy ny ady. 2* fig. Azo.
CONSACRÉ, ÉE, adj. 1° Nohamasini-
na. Autel — . Otely nohamasmtna. 2 #
—, Voatokana, natokana, nanokau-tena.
Personne — à Dieu. Olona nanokan-te-
na ho an'Andriainanitra. 3* —, Fanao.
C'est l'expression consacrée. Izany no
teny fanao.
CONSACRER, va. l°Manamasina, man-
kamasina. — une église. Manamasina
trano loglizy. 2° —, Manokana. Il a con-
sacré ses jours au service de Dieu. Na*
nokana ny androny rehetra hanompoa-
ny an' Andriamanitra izy. Il a consacré
cent piastres au soulagement des pau-
vres. Nanokana ariary zato hitsimbi-
nana ny mahantra izy. 3° —, Mahaton-
ga ho fanao, mampahazatra. Le temps
a consacré ce préjugé. Nahazatra ny
olona tsikolikely izany hevi-diso izany.
Se consacrer, vpr. Manokan-tena.
CONSANGUIN, INE, adj. Mpihavana
avy amy ny ray, iray ray.
CONSANGUINITÉ^/". Fihavanana avy
amy ny ray, fihavanana. Empêchement
de—. Fisakanana avy amy ny fihavana-
na.
CONSCIENCE, sf. 1* Ny ao ara-po, ny
ao an-tsaina, eritreritra, fioritreretana,
fo, fanahy, hitsim-po, nenina. Ma — ne
mo reproche rien. Tsy maniny ahy ny
ao am-poko, ny ao an-tsaiko, ny eri-
treritro, ny fieritreretako. Il examine
sa—, Mandinika ny ao am-pony izy.
Dieu sonde les consciences. Andriama-
nitra mandinika ny ao am-po, ny fon' ny
olona. Dire tout ce qu'on a sur la — .
Mamboraka ny- ao am-po. Ce prôtro
dirige bien les consciences. Mahay mi-
tondra ny fanahin' olona io pretra io.
Il agit selon sa—. Manao araka ny hi~
tsim-pony izy. C'est uu homme de—.
L
Digitized by
Google
CON
— 153 —
CON
Mahitsy fo izy. J'ai satisfait à ma—.
Efa niala nenina, afa-nenîna aho. 2°—.
Fahalalana, fahafantarana. J'ai — de raa
faiblesse. Mahalala, mahafantatra ny
balemeko aho.
En conscience, loc. adv. Araka ny ao
am-po, — ny ao an-tsaina, -i-ny hitsim-
po.
CONSCIENCIEUSEMENT, adv. Ara-
ka ny ao am-po, — ny ao an-tsaina, — ny
hitsim-po, an-kitsim-po.
CONSCIENCIEUX, EUSE, adj. Ma-
bitsy fo.
CONSCIENT, ENTE, adj. Mahalala
ny ataony.
CONSCRIPTION, sf. Faka-miaramila.
CONSCRIT, sm. Miaramila zazavao.
CONS&CRATEUR, sm. Mpanamasina.
CONSÉCRATION, sf. Fanamasinana,
fankamasinana. Les paroles de la— ._Ny
teny fanamasinana, etc.
CONSÉCUTIF, IVE, adj. Misesy, mi-
fana rakaraka. La pluie est tombée du-
rant cinq jours consécutifs. Nilatsaka
nandritra ny hadimian' andro nisesy,
etc., ny ranonorana.
CONSÉCUTIVEMENT, adv. Misesy,
mifanarakaraka.
CONSEIL, sm. 1° Hevitra, saina, toro-
hevitra. Prendre—. Maka hevitra, mila
hevitra, saina. Donner — . Manome he-
vitra, saina, manolo-teaina, manoro
hevitra. Le — en est pris. Raikitra ny
hevitro ny amin' izany. Les conseils
de Dieu sont impénétrables. Tsyjtaka-
try ny saina ny hevitr' Andriamanitra.
Ce n'est pas un précepte, ce n'est qu'un
— . Tsy didy izany fa torohevitra hiany.
Les conseils évangeliques. Ny torohevi-
try ny Evanjely mba hahatongavana
aray ny fahalavorariana. || loc. Ne pren-
dre—que de sa fureur. Tsy manaraka
afa-tsy ny batezerany. 2°— , Mpanome
hevitra, mpanolo-tsaina. Cet homme est
mon — . Mpanome hevitra, mpanolo-
tsaina ahy io lehilahy io. 3 # —, Fivorian'
ny mpanolo-tsaina, fivoriana. Il y a eu
— ce matin. Nisy fivorian' ny mpano-
lo-tsaina aninaraina. Le — des minis-
tres. Ny fivorian' ny ministra. — do
guerre. Fivorian' ny manamboninahi-
tra mitsara ny miaramila.
CONSEILLER, va. Manome hevitra, —
saina, manolo-tsaina, manoro hevitra.
CONSEILLER, ÈRE, s. 1° mpanome
hevitra,— saiua, mpanolo-tsatia, mpa-
noro hevitra. C'est nn bon—. Mpanome
hevitra tsara, etc., izy. 2*—, Manome
vohony. La colère est une mauvaise con-
seillère. Manome uo/ioni/n y hatezerana.
CONSENTANT, ANTE, adj. Manaiky.
CONSENTEMENT, sm. Fanaikena.
Donner son—. Manaiky.
CONSENTIR, vn. Manaiky, mely. Jo
consens au mariage de ma fille. Manaiky
ny hanambadian' ny zanako vavy aho.
Qui ne dit mot, consent. Rahela tsy mi-
teny dia manaiky. Il ne consent pas.
Tsy manaiky, tsy mety izy. — à tout
par timidité. Manaiky be, lempona,
lembenana. — au hasard. Manaiky be
fahatany, ambony hiany, be.
—, t>a. Manaiky. — une vente. Manaiky^H'
varotana.
CONSÉQUEMMENT, adv. 1- Amin'
izany, noho izany, araka ny voalaza.
2 # —, Araka ny ao an-tsaina. Il agit — .
Manao araka ny ao an-tsainy izy.
CONSÉQUENCE, sf. 1° Hevitra alaina.
Quelle — tirez-vous* de l'existence du
monde ? J'en tire la — qu'il y a un Dieu.
Inona no hevitra alainao amy ny fisian'
izao tontolo izao ? Ny hevitra alaiko
amin'izany,dia izao: misy Andriamanitra.
Voy. Conclusion, Concluhb. 2° —, Zava-
tra avy, — ateraka, — iai'arany, vokatra.
Les conséquences de la colère sont par-
fois terribles, lndraindray mahalsiravi-
na ny zavalra avy amy ny hatezerana,
— ateraky, etc., ny hatezerana. \\loc.
De — . Be vava. "C'est une chose de — .
Zavatra be uaua izany. Cela ne peut ti-
rer à — . Tsy maninooa, tsy mampani-
nona izany. C'est une affaire sans — .
Rabaraha tsy maninona, tsy ma m pan i-
nona izany.
En conséquence, loc. adv. Amin'izany,
noho izany, araka ny voalaza. J'ai reçu
votre lettre, et j'agirai en — . Efa azoko
ny taratasinao, ary hataoko araka Uay
voalazanao.
CONSÉQUENT, ENTE, adj. Miiaza
ua mauao zavatra milanaraka amy ny ao
an-tsaina. Il est — dans sa couduite.
Manao titondran-tena mifanaraka amy
ny ao an-tsainy izy.
Par conséquent, loc. adv. Amin' izany,
noho izany. C'est votre père, et par —
vous lui devez le respect. Rainao izy,
koa amin' izany, etc., tsy maintsy ha-
naja azy hianao.
CONSERVATEUR, TRICE, s. Mpi-
tahiry, mpifrana.
Digitized by
Google
CON
— loi —
CON
CONSERVATION, sf. Fitahirizana, fl-
tanana.
CONSERVE, sm. 1° Voan-javatra nan-
drahoina tamy ny siramamy. — de fruits.
Voankazo nandrahoina tamy ny sira-
mamy. 2° —, Hena voatahiry anaty va-
ta. — de bœuf. Hena voatahiry anaty
vata. 3° —, pi. Karazan-tsolomaso iaro-
vana ny maso. || loc. Naviguer de — .
( Sambo ) miara-mandeha.
CONSERVER, va. 1* Mitahiry, mam-
paharitra, mitandrina tpy ho simba, mia-
ro tsy ho lo, — tsy ho simba, — tsy ho
faty, mitana. — des fruits. Mitahiry
voankazo. Dieu conserve le monde. An-
driamanitra mitahiry, mampaharitra
izao tontolo izao. li sait — ses habits.
Mahay mitandrina ny akanjony tsy
ho simba izy. Il y a des lunettes qui
conservent la vue. Misy solomaso mia-
ro ny maso tsy ho simba. Une vie
réglée conserve la santé. Ny toe-piaina-
na voalamina mampaharitra ny hasa-
lamana. C'est par la nourriture que nous
conservons notre vie. Ny hanina no ita-
hirizantsika, itanantsika ny aintsika.
2* fig. Mitahiry, mitana, mihazona,
mbola misy, — manana. Il n'a conservé
de ses livres que ceux qui lui étaient
absolument nécessaires. Tsy nitahiry,
nitana, nihazona afa-tsy izay tena
ilainy indrindra amy ny bokiny rehetra
izy. Ils ont toujours conservé cet usage.
Notahiriziny, notanany mandrakari-
va izany fomba izany. Il n'a pu — un
seul de ses amis. Tsy nahatana, na-
hazona sakaiza na dia iray aza izy. Il
a conservé son innocence. Nahatahiry
ny hadiovam-pony izy. Il a conservé sa
réputation. Nahatahiry, nahatana ny
lazany izy. Je conserve un peu d'espoir.
Mbola misy fanantenana kely ao am-
poko. Il conserve toute sa tête. Mbola
manarc-tsaina hiany izy.
Se conserver, vpr. 1° Tahirizina, ma-
haritra, tsy mihalô, tsy mihasimba, ta-
nana. Ces fruits ne se conservent pas. Tsy
azo tahirizina, tsy maharitra, miha-
lô ireo voankazo ireo. Cet usage s'est
conservé jusqu'à nos jours. Maharitra,
voatana mandraka ankehitriny izany fa-
nao izany. 2°— , Tsy manao vy very ny
aina, mitahiry tena, mitaiza tena. Un
général doit se — pour ses soldats. Tsy
tokony hanao vy very ny ainy ny jene-
raîy noho ny miaramilany. Il sait bien se
i— . Mahay mitahiry tena, mitaiza te-
na izy. Il s'est conservé pur. Nitahiry
ny tenany ho madio izy.
CONSIDÉRABLE, adj. Àmbony, lehi-
be, be, betsaka, be vava. C'est un person-
nage—. Olona ambonimbony hiany izy.
Une armée — . Taûka lehibe, miaramiia
betsaka. La dépense est — . Be, betsa-
ka ny lany. Perte — . Fatiantoka lehi-
be, be vava.
CONSIDÉRABLEMENT, adv. Be
dia be.
CONSIDÉRANT, sm. Antony. Les
considérants d'un arrêt. Ny anton' ny
didy anankiray.
CONSIDÉRATION, sf. 1- Fandiniha-
na, fiheverana, fahatsiarovana. L'affaire
mérite—. Tokony hodinihina, hoheve*
rina ny raharaha. Le roi prendra vos
services en — . Hotsaroan' ny mpanjaka
ny soa nataonao. 2 # — , Hamalinana. Il
agit sans — . Tsy mal in a amy ny ataony
izy. 3°— , Antony. Cette— m'em poche de
vous frapper. Izany no antony misaka-
na ahy tsy hamely anao. 4 # — , Fanajana.
fanaovana ho zavatra. Il jouit d'une gran-
de—. Hajaina dia hajaina izy. 5 # — , pi.
Fandinihana. Considérations sur l'his-
toire. Fandinihana raomba ny tantara.
En considération de... loc. prèp. No-
ho. Je vous accorde cela en — des servi-
ces que vous m'avez rendus. Omekoanao
izany noho ny soa nataonao tamiko.
CONSIDÉRÉMENT, adv. Àmim-p*-
hamalinana.
CONSIDÉRER, va. 1° Mijery, raizaha.
mandinika, mihevitra, mahatsiaro. Con-
sidérez ce tableau. Jereo, zahao, diniho
io saryio. Considérez bien cette affaire.
Diniho, hevero tsara izany raharaha iza-
ny. Je ne considère que son mérite. Tsy
mijery, mihevitra afa-tsy ny fahamen-
drehany aho. Considérez les services que
je vousai rendus. Jereo, diniho, heve-
ro, tsarovy ny soa nataoko taminao.
2°— , Manaja, manao ho zavatra. C'est
un homme que je considère beaucoup.
Olona hajaiko dia hajaiko, ataoko ho
zavatra tokoa izy. 3°— , Manao ho, mihe-
vitra. Je le considère comme le plus sa-
vant. Ataoko, heveriko fa mahay indrin-
dra izy.
Se considérer, vpr. Mihevi-tena, ma-
nao ny tenany ho....
CONSIGNAT AIRE, sm. Mpitahiry vo-
lan'olona, — entan' olona.
CONSIGNATION, sf. Fametraham-bo-
la na entana amin' olona.
k
Digitized by
Google
CON
— 155
CON
CONSIGNE, sf. f Baiko omena ny
mpîambina. 2 - — , Fihibohana, fifahazana.
CONSIGNÉ, ÉE, p. et ad;. f Nape-
traka taurin' olona. 2 # — , Vita an-tsora-
tra, voasoratra. Ce fait est— dans l'his-
toire. Efa voasoratra amy ny tantara
izany. 3°— , Ahiboka, afahy. Il a été^-
pour huit jours. Nahiboka, etc., hava-
loan'andro izy.
CONSIGNER, va. f Maraetra-bola na
entana amin'olona. 2°— , Mandatsaka an-
tsoratra. manoratra. Consignez ceci dans
vos papiers. Alatsaho antsoratra, 80-
rato amy ny taratasinao iiy. 3*—, Mam-
pthiboka, raampifahy.
CONSISTANCE, sf. 1» Hamafiana. Cet-
te cire manquB de — . Tsy mafy loatra
ity savoka ity. Ce bois n'a pas assez
de—. Tsy mafy loatra io hazo io. 2° fig.
Faharetana, fahamarinana. Les choses
humaines sont sans — . Tsy maharitra
ny zavatr'izao tontolo izao. Ce bruit
prend de la—. Mihamarina izany tsa-
ho izany.
CONSISTANT, ANTE, adj. 1- Mafy.
2'—, Misy.
CONSISTER, vn. 1" Inona, maha-izy.
Bn quoi consiste le bonheur? Il consis-
te à posséder Dieu. Inona no mahasam-
batra ? Ny ma/iasarabatra dia ny manana
an'Andriamânitra. Voilà en quoi il con-
siste. Izany no maha-izy azy. 2*—, Mi-
sy. Sa campagne consiste en arbres frui-
tiers et en blé. Misy hazo maraoa sy va-
rimbazaba ny saliany.
CONSISTOIRE, 8m. 1° Fivorian'ny kar-
dinaly atrehin'ny papa. 2°— , Fivorian'
ny mpitarika ny fivavahan' ny Jody na
ny Proteslanta.
CONSOLABLE, adj. Azo alana alaheio.
CONSOLANT, ANTE, adj. Mahafaka
alaheio, mampionona ny alaheio, mam-
pitony — .
CONSOLATEUR, TRIGE, adj. et s.
Mpanala alaheio, mpanafaka— , mpam-
pionona — , mpampitony— .
CONSOLATION, sf. Fanalana alahe-
io, fanafahana — , fampiononana — .
Vous êtes ma — . Hianao no fanala ala-
heloko, mahafaka, mampionona ny
alaheio ko. |) loc. C'est une fiche de — .
Fanonerana kely foana, aia moimoy fo-
tsiny izany.
CONSOLE, sf. Talantalana fametrahan-
tsariolona na famantaranandro, etc.
CONSOLER, va. Manala alaheio, ma-
nafaka —, mampionona —, mampitony
— . — les affligés. Manala alaheio, ma-
nafaka alaheio ny ory, mampionona,
mampitony ny alahelon' ny ory.
Se consoler, vpr. Afaka alaheio, mio-
nona. Jo ne puis me consoler. Tsy me-
ty afaka alaheio aho, tsy mety miono-
na ny alaheloko.
CONSOLIDATION, sf. Fanamafisana.
CONSOLIDER, va. Manamafy. — une
maison. Manamafy trano. — une allian-
ce. Manamafy flhavanana.
Se consolider, vpr. Mihamafy.
CONSOMMATEUR, «m. 1- Mpihina-
na, mpividy ho any ny lenany. Dans
cette ville les consommateurs sont peu
nombreux. Vilsy ny mpihinana, mpi-
vidy amin' ity tanàna ity. 2*—, Mpana-
tontosa. Jésus-Christ est le — de la foi.
Jeso-Kristy no mpanatontosa ny flnoa-
na.
CONSOMMATION, sf. f Fandaniana,
izay laoy. Ici la — du vin est peu consi-
dérable. Kely ny divay lany aly. Payez
votre — . Aloavy izay laninao. 2*—. Fa-
hatonlosana, fahatanterahana, fahavita-
na, fahataperana. La — des prophéties.
Ny fahalontosana, fahatanterahan'ny
faminaniana. L'Église restera jusqu'à la
— des siècles. Ny Eglizy haharitra am-
bara-pa/iafapi/ra ny taona.
CONSOMMÉ, ÉE, p. et adj. 1- Lany,
nolanlna. 2 # — , Tontosa, notonlosaina,
tanteraka, notanterahina, vita, novilaina,
tapitra, lavorary. Il est d'une sagesse
consommée. Tapi-pahendrena izy. C'est
un général—. Jeneraly tanteraka, lavo-
rary io.
CONSOMMÉ, sm. Ron-kena matsiro,
ro mangazafy.
CONSOMMER, va. 1* Mandany. Nous
avons consommé nos provisions de riz.
Lany ny varinay. 2'—, Manatontosa,
mamita, mahatanteraka, mahavita. —
une affaire. Manatontosa, mamita ra-
haraha anankiray. Dieu consomma la
création du monde en six jours. Andria-
manitra nahatontosa, nahatanteraka,
nahavita ny famoronana an' izao tonto-
lo izao tamy ny heneman' andro. —un
crime. Mahatanteraka heloka be va va.
CONSOMPTION, sf. 1° Fandevonana.
Cela fut brûlé jusqu'à entière — . Nodo-
rana ambara-pa/ia/erony izany. 2 # — ,
Singotraty.
CONSONNANCE, sf. Fifanaraham-peo,
fitoviam-peo amy ny vakiteny farany.
CONSONNE, sf. Kenisoratra.
Digitized by
Google
CON
156 —
CON
CONSORTS, sm. pi. Namana, ry. On a
condamné Paul et — à payer solidai-
rement. Nohelohina mba hiara-mandoa
Paoly sy ny namany, ry Paoly.
CONSPIRATEUR, TRICE, s. Mpa-
nao teti-be, — teti-dratsy.
CONSPIRATION, sf. "Teti-be, teti-
dratsy.
CONSPIRER, on. 1° Miray hina, — he-
vitra, miara-manao. Ils conspirent pour
le rétablissement de l'ordre. Miray
hina, — hevitra mba hampitsahatra ny
tabataba izy ireo. Tout conspire à sa
gloire. 71/ïara-mampahazo voninahi-
tra azy ny zavatra rehetra. 2*—, Ma-
nao teti-dratsy, manao teti-be, miray
tetika. Ils ont conspiré contre le prin-
ce. Nanao teti-dratsy, etc., hanongana
ny mpanjaka izy ireo. Voy. Conjurer.
—, ra. Mikasa hanao ratsy. Ils conspirent
ma perte. Mikasa hamono ahy izy.
CONSPUÉ, ÉE, p. et adj. Tebahina
izaitsizy. Ouvrage — . Boky tebahina
izaitsizy.
CONSPUER, va. Manebaka izaitsizy.
CONSTAMMENT, arfu. Lalandava,
mandrakariva, amim-paharetana, amim-
pandeferana. Il est— heureux. Ambi-
nina lalandava, mandrakariva izy.
CONSTANCE, sf. Faharetana, fiareta-
na, fandeferana, lihafiana. Il montre de
la — dans toutes ses entreprises. Mam-
piseho faharetana amin' izay rehetra
ataony izy. Il souffre avec — . Mijaly
amim-pa?ide/<erana izy.
CONSTANT, ANTE, ad;. 1- Mahari-
tra, miaritra, mandefitra, mahalefitra,
mihafy, mahafy. Il est — dans son tra-
vail. Maharitra miasa izy. Il est— dans
l'adversité. Miaritra, mandefitra, mi-
hafy ny manjo azy izy. Il n'y a rien de —
ici-bas. Tsy misy na inona na inona ma-
haritra ety amboniu* ny tany. Vents
constants. Rivotra maharitra. 2°— , Mi-
hatihary. Gela est—. M iharihary izany.
CONSTATATION, sf. 1- Fahitana fo-
totra. 2°— , Fandatsahana an-tsoratra.
CONSTATER, ra. 1° Mahita fototra.
Je veux — le fait. Ta-hahita fototra
izany aho. 2*—, Manda tsaka an-tsora-
tra, manoratra. Constatez cela dans cet
écrit. Alatsaho an~tsoratra, soraty a-
min' io taratasy io izany.
Se constater, vpr. Hita fototra.
CONSTELLATION, sf. Antokon-kjn-
taua.
CONSTER, r. imp. Miliarihary. Il
conste par cet acte que.... Izany tara-
tasy izany mampiharihary Ta....
CONSTERNATION, sf. Hareraham-
po, firaviravexan-tânana.
CONSTERNÉ, ÉE, p. et adj. Rera-
po, miraviravy tânana.
CONSTERNER , va. Maharera - po ,
mampiraviravy tdnana. La mort de sa
mère l'a consterné. Ny nahafatesan-
dreniny naharera-po, etc., azy.
CONSTIPANT, ANTE, adj. Mampi-
tohana, mampifarina.
CONSTIPATION, sf. Fitohanana.
CONSTIPÉ, ÉE, p. et adj. Mftohana
(pour les grandes personnes), mifarina
(pour les enfants).
CONSTIPER, va. Mampitohana, mam-
pifarina. Cette nourriture constipe.
Mampitohana, etc., itony hanina itony.
CONSTITUANT, ANTE, ad;. 1- Ma-
ha-izy. Quelles sont les parties consti-
tuantes de l'eau ? Inona avy no ma/ia-
rano ny rano ? 2*-— , Manao lalâna ma-
metra ny fombam-panjakana. Assemblée
constituante. Fivoriana manao lalàna
mametra ny fombam-panjakana.
CONSTITUÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voa-
tendry, notendrena. Il faut respecter les
autorités constituées. Tsy maintsy ho-
hajaina izay voatendry hifehy. Il a été
constitué juge. Voatendry hompitsara
izy. 2°— , Natao, voaforona, noforonina,
nalamina, milamina, nalahatra, milaha-
tra. C'est un État bien—. Fanjakana
milamina, milahatra tsara io. || loc.
Être bien—. Tsara toe-batana. Être
mal — . Ratsy toe-batana.
CONSTITUER, ra. f Maha-izy. La-
me et le corps constituent l'homme.
Ny fanahy sy ny vatana no ma/ia-olo-
na ny olona. Voy. Consister. 2°— , Ma-
nendry. Qui vous a constitué mon ju-
ge ? Iza no nanendry anao ho mpitsa-
ra ahy ? 3 ft —, Manokana. Je vais — '
une dot a ma fille. Hanokana haren-
jazavavy ho any ny zanako vavy aho.
4*—, Manao, mamorona, mandamina,
mandahatra. Ils ont constitué une so-
ciété de commerce. Nanao, namorona
fikambanana momba ny varotra izy ireo.
Se constituer, vpr. Mitsangana, mitolo-
tena, mitolo-batana. Se — juge dans sa
propre cause. Mitsangana ho mpitsara
ny azy. Se — - prisonnier. Mitolo-tena,
mitolo-batana ho ao an-tranomaizina.
k
Digitized by
Google
CON
— 157 —
CON
CONSTITUTIF, IVE, adj. Maha-izy.
Voy. Constituant.
CONSTITUTION, sf. f Ny maha-izy,
toetra. Quelle est la — de l'air? Inona
no maha-rivotra ny rivotra, raanao a-
hoana ny toetry ny rivotra ? 2°— , Fan-
daminana, filamina, fandaharana. fi-
lahatra. La — du monde est parfaite.
Lavorary ny filamina, filahatr' izao
tontolo izao. 3*—, Lalàna mametra ny
(bmbam-panjakana, lalàna, didy. La —
a été changée. Novana ny lalàna ma-
metra ny fombam-panjakana. Les
constitutions d'un ordre religieux. Ny
lalàna, didiri ny fikambanan-drelijiozy
anankiray. 4°— , Toe-batana. Il a une
forte — . Tsara foe-6afana, matanjaka
izy. Comme Complbxion.
CONSTTTUTIONNALITÉ, sf. Fifa-
narahana amy ny lalàna mametra ny
fombam-panjakana.
CONSTITUTIONNEL, ELLE, adj.
1* Feran' ny lalàna. Roi — . Mpanjaka
feran ny lalàna. 2 # — , Mifanaraka amy
ny lalàna mametra ny fombam-panjaka-
na. Cet acte n'est pas — . Tsy mifana-
raka amy ny lalàna mametra ny
fombam-panjakana izany. 3°— , Tia ny
lalàna mametra ny fombam-panjakana.
Le parti — . Ny andaniny tia ny lalàna
mametra ny fombam-panjakana.
CONSTITUTIONNELLEMENT,
adv. Araka ny lalàna mametra ny fom-
bam-panjakana.
CONSTRINGENT, ENTE, adj. Ma-
nampina (ûvalanana), fanampenana.
CONSTRUCTEUR , «m. Mpanao ,
mpandratitra, mpanorina.
CONSTRUCTION, sf. 1° Fanaovana,
fandrafetana, rafltra, fanorenana, farao-
ronana. La— de ce palais est belle. Tsara
ny nanaouana, nandrafetana io lapa
io. La — de cette machine est très ingé-
nieuse. Mampisoho halalinan-tsaina ny
namoronana io milina io. 2 # — , Trano.
On fait de nouvelles constructions. Ma-
norin-frano indray. 3°—, Fandaharana,
tilaharana, fandaminana. La— de cette
phrase est vicieuse. Ratsy ny nandaha-
rana, nandaminana io fehezan-teny
io.
CONSTRUIRE, va. 1° Manao, mandra-
fitra, manorina, mamorona. Il a cons-
truit une belle maison. Nanao, nandra-
fitra, nanorina trano tsara izy. — un
vaisseau. Afanao, mandra fitra, ma-
morona sambo.— un baromètre. Ma-
morona barométra. 2*— , Mandahatra,
mandamina.— une phrase. Mandaha-
tra, etc., fehezan-teny.
CONSTRUIT, ITB, p. 1- Natao, voara-
fitra, narafltra, voaorina, naorina, mio-
rina, voaforona, noforonina. 2*—, Voa-
lahatra, nalahatra, milahatra, voalami-
na, nalamina.
CONSUBSTANTIALITÉ, sf. Firai-
san-tena, firaisam-pomba.
CONSUBSTANTIEL, ELLE, adj.
Miray tena, miray fomba. Le Fils est-
ait Père. Ny Zanaka miray tena, etc.,
amy ny Ray.
CONSUBSTANTIELLEMENT,
adv. Am-piraisam-pomba.
CONSUL, 8m. Konsily.
CONSULAIRE, adj. Anyny konsily.
CONSULAT, sm. Raharahan' ny konsi-
ly, tranon'ny konsily.
CONSULTANT, adj. m. Mpanorohevi-
tra. Médecin — . Dokotera mpanoro
hevitra. Avocat — . Mpisolovava mpa-
noro hevilra.
— , sm. Mpaka hevitra.
CONSULTATIF, IVE, adj. Manolo-
tsaina, manoro hevitra, fakan-kevitra,
filan-tsaina. Comité — . Komity manolo*
tsaina, manoro hevitra. Il a voix con-
sultative. Fakan-kevitra, filan-tsaina
izy.
CONSULTATION, sf. !• Fakan-kevi-
tra, filan-tsaina, flaraha-mandinika. Il y
a eu — de trois médecins sur l'état du
malade. Nisy dokotera telo lahy nia-
ra-nandinika ny toetry ny marary. 2 #
—, Torohevitra. Voici la — du médecin.
Inty ny torohevitry ny dokotera.
CONSULTER, va. {• Maka hevitra, mi-
la saina. Consultez quelqu' un sur cette
affaire. Makà hevitra, milà saina amin'
olona ny amin' izany raharaha izany.
2* —, Mandinika, mizaha, mitsapa. Con-
sultez l'histoire de l'Église. Diniho,za-
hao ny tantaran' ny Eglizy. Consultez
vos forces. Diniho, zahao, tsapao ny
tanjakao. Il consulte son miroir. Miza-
ha ûtaratra izy.
—, vn. Miara-mandinika. Les médecins
ont consulté sur sa maladie. Niara-
nandinika ny toetry ny aretiny ny
dokotera maromaro.
Se consulter, vpr. Mandinika, misaina,
mieritra, roihevitra. Il se consulte avant
de répondre. Mandinika, etc., aloha
izy vao mamaly.
Digitized by
Google
CON
— 158
CON
CONSUMANT, AN TE, adj. Mande-
vona. Un feu — . Afo mandevona.
CONSUMA, ÉE, p. et ad;. Levona,
nolevonina, lany, noianlna, hanina. —
rie chagrins. Hanin* ny alahelo.
CONSUMER, va. Mandevona, manda-
ny, homana, mihinana, mankahia. Le
feu consuma Sodomo et Gomorrhe. Ny
afo no nandevona any SodomasyGomo-
ra. Il consume son bien en débauches.
Mandany ny hareny amy ny Ûtondran-
tena ratsy izy. La rouille consume le
fer. Ny harafesina mandevona, homa-
na ny vy. La maladie le consume. Ho-
mana, mihinana, mankahia azy ny
aretina.
Se consumer, vpr. f Hanina. Il se con-
sume d'ennui. Hanin ny fahadisadisa*
na izy 2°— , Mamono tena. Se— sur
un travail. Mamono tena amy ny ra-
haraha anankiray.
CONTACT, sm. 1° Fipahana, fiadiana,
fifampikasihana. Le point do — . Izay
ipahana , iadiana , ifampikasihana.
Cette maladie se communique par le — .
Mety hiflndra izany aretina izany raha
mifampikasika ny olona. 2° pg. Fifa-
natonana. Fuyez le — des méchants. Aza
manatona ny ratsy fanahy.
CONTAGIEUX, EUSE, adj. {• Mifln-
dra. Maladie contagieuse. Aretina mi-
findra. 2° pg. Mora mifindra. Le vice
est — . Mora mifindra ny haratsiana.
CONTAGION, sf. 1* Fiflndran'ny are-
tina amy ny fifampikasihana na fi fan a-
tonana. O mal se prend par—. Mi-
findra izany aretina izany raha mi-
fampikaxika na mifanatona ny olona.
2°— , Areli-mifindra. La— s'est répan-
due partout. Niely hatraiza hatraiza
ny areli-mifindra.
CONTAMINÉ, ÉE, p. et adj. Voaloto.
maloto. Ceux qui touchaient les morts
étaient contaminés. Voaloto, etc., izay
nikasika faty.
CONTE, 8m. Angano, arirn, hotsihetsy,
lainga. Les contes arabos. Ny angano
arabo. Ses contes sont amusants. Mam-
pibomehy ny artra, hetsihetsy lazainy.
Ce qu'il vous dit n'est qu'un — . Izay
rchetra lazainy aminao dia angano,
etc., foana.
CONTEMPLATEUR, TRICE , s.
Mpibanjina, mpijery, mpandinika, mpi-
saina, mpieritroritra.
CONTEMPLATIF, IVE, adj. Mpan-
dinika, mpisaina, mpieritroritra. Esprit
— . Olona mpandinika, etc. || loc. Il
s'adonne à la vie contemplative. Tsy
manan-draharaha afa-tsy ny mivavaka
izy.
— , s. Relijiozy tsy manan-draharaha afa-
tsy ny mivavaka.
CONTEMPLATION, 8f. Fibanjinana,
fijerena, fandinihana, fisainana, fieritre-
retana.
CONTEMPLER, va. Mibanjina, mije-
ry, mandinika, misaina, micritreritra.
— le ciel. Mibanjina, mijery, man-
dinika ny lanitra. — un tableau. MU
jery, mandinika sary. — la vérité, les
choses divines. Mandinika, misaina,
mieritreritra ny marina, ny zavatra
momba an* Andriamanitra.
Se contempler, vpr. Mandoka tena. Se
— devant un miroir. Mandoka tena eo
am-pizaham-pitaratra.
CONTEMPORAIN, AINE, adj. et a.
1° Miara-belona. L'historien Josèphe
était — de Jésus-Christ. Josefa mpitan-
tara dia niara-belona taminy Jeso-
Kristy. 2 # —, Momba ny ankohitriny.
Histoire contemporaine. Tantaran* ny
ankehitriny.
CONTEMPTEUR, TRICE, s. Mpa-
neso, mpanebaka, mpanamavo. — de la
vertu. Mpaneso, etc., ny hatsaram-pa-
nahy.
CONTENANCE, sf. 1* Habe, erany.
Quelle est la — de cette dame-jeanne î
Hoatrinona ny habe, eran' io damizana
io? Sa —est de quinze litres. Ny /ia-
beny mahalany dimy amby ny folo ta-
voahangy. Quelle est la — de cet em-
placement? Hoatrinona no haben' io
tokotany io ? 2°— , Toetra, flpetraka. Il
a une —modeste. Manana toetra mao-
tona izy. Il n'a point de — . Tsy mahay
mipetraka izy. || loc. Faire bonne — .
Sahy, tsy miholy, tsy matahotra. Per-
dre — . Vaka, sanganehana.
CONTENANT, ANTE, adj. Fasiana.
— , sm. Fasiana. Le — est plus grand qne '
le contenu. Ny fasiana no lehibe fa tsy
tahaka ny ao anatiny.
CONTENIR, va. t° Mahalany, omby,
misy. Cotte corbeille contieut doux me-
sures do riz. Mahalany vary indroan'
ny va ta io sobika io. Ma maison peut
— vingt personnes. Mahalany, omby
olona roapolo ny tranoko. Le livre con-
tient vingt chapitres. Misy toko roapolo
ny boky. 2«— , Mitana, mihazona, ma-
hafehy, mandrosy, mamolaka. — la fou-
k
Digitized by
Google
CON
— 139 -
COx\
le. Mitana, mihazona, mahafehy ny
vahoaka. —sa fureur. Mahatana, ma-
hazona ny hatezerany. — ses passions.
Mandresy, mamolaka ny filan-dra-
teiny.
Se contenir, vpr. Mahatam-po, maha-
tsindry fo, mabafohy tena.
CONTENT, ENTE, adj. Faly, afa-po,
falifaly, miramirana. Je suis — de mes
enfants. Faly amy ny zanako aho. Il
no sera — que lorsqu'il vous aura vu.
Tsy ho faly, afa-po izy raha tsy efa
mahila anao. Il a le Visage — . Falifa-
ly, miramirana ny tarehiny.
CONTENTEMENT, «m. Hafaliana,
fifaliana, fahafaham-po.
CONTENTER, va. Mahafaly, mahafa-
po, manala fo, mahafa-diana, manaraka.
Il contente tout le monde. Mahafaly
ny olon-drehetra izy. Le peu de bien
qu'il a le contente. Ny harena kely ana-
nany mahafaly, mahafa-po azy. Il a con-
tenté ses créanciers. Nanala fo ny tom-
pon-trosa izy. Je n'ai pu — ma curiosité.
Tsy afa-po. afa-diana ny masoko. —ses
passions. Manaraka ny fllan-dratsiny.
Voy. Satisfaire.
8e contenter, vpr. Afa-po, afa-diana,
fotsiny. Il faut que je me contente. Tsy
main tsy ho afa-po t afa-diana aho. Il se
contente de peu. Zavatra kely foana
dia mahafa-po azy. Il s'est contenté de
lui donner un soufflet. Namelytehamai-
na azy fotsiny izy.
CONTENTIEUX, EUSE, adj. Iadia-
na, ifandirana, tia ady, — fanditra. C'est
une affaire contentieuse. Raharaha ia-
diana, ifandirana izany. Il a l'humeur
contentieuse. Tia ady, — fanditra izy.
CONTENTION, sf. 1° Fiadiana, flfan-
dirana. Il y a matière à — . Misy iadia-
na, ifandirana. !• — , Firaiketan-tsaina
mafy. Une trop forte — peut altérer la
santé. Indraindray mankarary ny firai-
kêtan-ïàaina mafy ioatra.
CONTENU, UE, adj. Mahatam-po, ma*
batsindry fo, mahafehy tena.
—, sm. Ny ao anatiny. Voy. Contenant.
CONTER, va. Mitantara, mflaza. Con-
tez-moi ce que vous avez fait. Tantarao,
lazao amiko izay nataonao. En—. M ila-
za angano, arira, hetsihetsy.
CONTESTABLE, adj. Azo toberina,
azo lavina. C'est une opinion — . Hevitra
azo toherina, etc., izany.
CONTESTANT, ANTE, adj. et s.
Mpiadyanatrehan'ny mpitsara. Les par-
ties contestantes. Ny mpiady roa tonta.
CONTESTATION, sf. Ady, (ifandira-
na, fanditra, flfanjihirana, fanjihitra.
CONTESTE, sf. Sans — . Tsy misy ia-
diana, ifandirana.
CONTESTER, va. Manohitra, manda.
Il conteste ce qui est évident. Manohi-
tra. manda izay miharihary izy. On lui
conteste cette succession. Lavina tsy ho
azy izany lova izany.
—, vn. Miady, mifandftra, mifanjihitra.
Il aime a—. Tia ady, fanditra, fanji-
hitra izy.
CONTEUR, EUSE, s. Mpitantara, mpi-
laza angano, — arira, — hetsihetsy, —
lainga.
CONTEXTE, sm. Ny tena teny, teny
mitohy. Ce passage est obscur, parce
qu'on l'a isolé du — . Tsy mazava ireo
teny ireo, satria nosarahina tamy ny te-
ny nitohizany.
CONTEXTURE, sf. Filahatra. La —
de nos os est admirable. Mahagaga ny
filahatry ny taolantsika. La — de son
discours est parfaite. Lavorary ny fila-
hatry ny laha-teniny.
CONTIGU, UË, adj. Mikasika, mifam-
pikasika, mipaka. Me maison est conti-
guê à la sienne. Mika^ika ny azy, ml-
fampihasika, mipaka amy ny azy ny
tranoko.
CONTIGUÏTÉ, sf. Fifampikasihana, fl-
pahana.
CONTINENCE, sf. Fahadiovam-piton-
dran-tena.
CONTINENT, ENTE, adj. Madio fi-
tondran-tena, mifady fahalotoana. Com-
me Chaste.
CONTINENT, sm. Tany be, kontinen-
ta. L'ancien — . Ny kontinenta taloha.
Le nouveau — . Ny kontinenta vaovao.
Le — européen. Ny kontinenta Eoropa.
CONTINENTAL, ALE, adj. Momba
ny kontinenta.
CONTINGENT, sm. Anjara. Il a reçu
son — . Efa nahazo ny anjarany izy.
Nous devons fournir cent hommes pour
notre — . Tsy maintsy hanolotra olona
zato ho anjarantsika isika.
CONTINU, UE, adj. Mitohy, misesy,
sesilany, lavanty, lalandava, mikija,
maninjitra, ngarangidina, mipaka. Pluie
continue. Ranonorana mitohy, misesy,
sesilany, lavanty, lalandava, mikija,
II y eut dix ans do guerre continue. Ni-
Digitized by
Google
CON
160 —
CON
sy ady nandritra ny folo taona manin-
jïtra, ngarangidina, mipaka.
CONTINU ATEUR,sm. Mpanohy. Voi-
ci le — de son ouvrage. Inty ny mpa-
nohy ny boky nataony.
CONTINUATION, sf. 1- Fanohizana,
fitohizana, flsesy, fikija. Il a trouvé beau-
coup de difficultés dans la — de ce tra-
vail. Sahirana dia sahirana izy tamy ny
fanohizana izany asa izany. La — des
pluies m'empêche de partir. Ny fito-
hizana, fisesy, fikijan ny ranonorana
misakana ahy tsy handcha. 2°— , Tohy.
Ceci est la — de l'histoire de France.
Itv no tohin' ny tantarany Frantsa.
C'est la — de la première maladie. To-
hin' ny aretina teo aloha izany.
CONTINUEL, ELLE, adj. Mitohy,
misesy, sesilany, lavanty, lalandava,
mikija. Les corvées sont continuelles.
Milohy, misesy, sesilany, lavanty,
lalandava ny fanompoana. Guerre con-
tinuelle. Ady lalandava.
CONTINUELLEMENT, adv. Man-
drakariva, lalandava.
CONTINUER, va. Manohy. Continuez
vos études. Tohizo ny tianaranao. Con-
tinuez la muraille. Tohizo ny ampian-
tany. Il continua son voyage vers le
sud. Nanohy ny diany nianatsimo izy.
J'ai continué le bail à mon locataire.
Natohiko ny fampanofan-trano tamy
ny mpanofa.
—, vn. Milohy, misesy, manao sesilany,
mikija, maharitra, tsy mitsahatra. La
pluie continue. Mitohy, etc., ny ra-
nonorana. Il continua à parler. Tsy ni-
tsahatra niteny izy.
Se continuer, vpr. Tohizina, mitohy,
mitandavana. Ces montagnes se conti-
nuent vers le nord. Mitandavana mia-
navaratra ireo tendrombohitra ireo.
CONTINUITÉ, sf. Fitohizana, fitohy,
flsesy, fikija, tsy fltsaharana. La — de
ce bruit m'importune. Manahirana ahy
izany tabataba tsy mitsahatra izany.
CONTINÛMENT, ady. Tsy ankijanona.
CONTORSION , sf. Fanolanolanana,
fiolanolana, fivilavila.
CONTOUR, sm. !• Ny manodidina.
Le — de Paris. Ny manodidina any
Parisy. Voy. Circuit. 2°— , Fivalomba-
lona, iiketronketrona, tokotonin-tarehy.
Son manteau fait de nombreux con-
tours. Mivalombalona, miketronkê-
trona ny kapaotiny. Les contours de
t
son visage sont élégants. Tsara ny to-
kotanin-tarchiny.
CONTOURNÉ, ÉE, adj. I - Miolana,
mivadika, mivilavila, mivaona. 2* fig.
Miboediboedika. Phrase contournée.
Fehezan-leny miboediboedika.
CONTOURNER,ra. 1° Manodidina. La
rivière contourne mon jardin. Ny reni-
rano manodidina ny zardaiko. 2*—,
Mampiolana, mampivadika, marapivila-
vila, mampivaona. La maladie lui a con-
tourné les pieds. Ny aretina nampiofa-
na, nampiuadifta ny tongony.^Il con-
tourne ses lèvres en parlant. Avilavi-
lany ny vavany raha miteny izy. 'La
chaleur a contourné les planches. Ny
hainandro namptuaona ny hazo fisaka.
Se contourner, vpr. Miolana, mivadi-
ka, mivilavila, mivaona. Sajtaille se con-
tourne. Miolana ny tenany.
CONTRACTANT, ANTE, adj. Mi-
fanaiky. Les parties contractantes, Ny
andaniny mifana\ky.
—, sm. pi. Mpifanaiky.
CONTRACTÉ, ÉE, p. et adj. 1- Nifa-
nekena. 2* —, Mahazatra. 3° —, Azo. 4 #
—, Mionkina, mikainkona, mivonkina,
miketrona.
CONTRACTER, va, f Manao fancke-
na, mifaneky. Les deux États contractè-
rent une alliance. Ny fanjakana roa ton-
ta nanao fanekena, nifaneky hihava-
na. || loc— des dettes. Mitrosa. 2 a — ,Miha-
zatra. Il a contracté l'habitude de boire.
Nihazatra nisotro izy, nahazatra azy
ny misotro. 3° — , Mahazo. Il a contracté
une grave maladie. Nahazo aretina ma-
fy izy. 4°— , Mampionkina, mampikain-
kona, mampivonkina, mampiketrona. La
fureur contracte les muscles du visage.
Ny hatezerana mampiketrona ny tare-
hy.
Se contracter, vpr. 1* Mahazatra. Le
vice se contracte aisément. Mora ma-
hazatra ny faharatsiana. 2 - —, Mionki-
na, mikainkona, mivonkina, miketrona.
Les muscles se contractent. Mionkina,
mikainkona, mivonkina ny hozatra.
CONTRACTION, sf. Fionkina, fikain-
kona, fivonkina, fiketrona,
CONTRADICTEUR, sm, Mpanohitra.
CONTRADICTION, sf. 1° Fanoherana.
Son avis fut adopté sans — . Narahina ny
heviny fa tsy nisy mpanohitra. 2 - — , Fi-
fanoherana. Ce qu'il fait est en — avec
ce qu'il dit. Ny ataony mifanohitra
arain' izay lazainy.
Digitized by
Google
CON
— 161 —
CON
CONTRADICTOIRE, ad/. Mifanohi-
tra. Oui et non sont des termes contra-
dictoires. Ny eny sy ny tsia dia tony
mifanohitra.
— , sf. Hevitra mifanohitra amy ny hafa.
CONTRADICTOIREMENT,ado. MU
fanohitra.
CONTRAINDRE, va. Manery, mamo-
zona, mamoritra, manao terivozona, —
terisetra. Il a contraint sa fille à épou-
ser un jeune homme qu'elle n'aimait pas.
Izy nanery, etc., ny zanany vavy ha-
nambady tovolahy tsy tiany.
Se contraindre, vpr. f Manery saina,
mahafehy tena. 2*—, Sahirankirana.
CONTRAINT, AINTE, p. et ad;. f
Voatery. noterena, novozonana, nopori-
tina, hery. Il fut — de partir. Hery niala
izy. 2* Sahirankirana, teritery. Il a une
posture contrainte. Mitoetr' olona sahi-
rankirana izy. Il est— dans son habit.
Teritery ny akanjony.
CONTRAINTE, s/. i°Fanerena,famozo-
nana, famoritana, terivozona, terisetra.
II loc. — par corps. Fisamborana olona.
2 # — , Fahasahiranana,tahotra. Il n'y eut
pas de— dans cet entretien. Tsy nisy ta-
hotra tamin* izany resaka izany.
CONTRAIRE, adj. t* Mifanohitra, ma-
nohitra. Le froid et le chaud sont con-
traires. Ny hatsiaka sy ny hafanana dia
mifanohitra. Ce que vous faites est —
à la loi de Dieu. Manohitra ny lalân*
Andriamanitra ny ataonao. 2°— , Man-
karary. Cette boisson est— à men esto-
mac. Mankarary ny ambavafoko io fl-
sotro io.
—, sm. Zavatra mifanohitra amy ny ha-
fa. Je soutiens le — . Izaho milaza raua-,
tra mifanohitra amin' izany.
Au contraire, loc. adv. Hafa lavitra.
CONTRAIREMENT, adv. Amim-pa-
noherana.
CONTRARIANT, ANTE, adj. !• Ma-
nohitra. Vous êtes bien—. Manohitra
loatra hianao. 2 P — , Misakana, manam-
pontsampona, manahirana.
CONTRARIER, va. \\ Manohitra. il
me contrarie toujours. Manohitra ahy
mandrakariva izy. 2»— , Misakana, ma-
nampontsampona, manahirana. Il me
contrarie dans tous mes desseins. Misa-
kana, manampcfntsampona ahy amy
ny zavatra rehetra kasaiko hatao izy. La
pluie me contrarie. Ny ranonorana mi-
sakana, eU\/ ahy.
Se contrarier, vpr. Mifampisakaaa,
mifanampontsampona, mifanahirana.
CONTRARIÉTÉ, sf. Fisakanana, sam-
pona, fahasahiranana.
CONTRASTE, sm. Fifanoherana.
CONTRASTER, vn. Mifanohitra. Sa
conduite contraste avec son état. Ny
fltondran-tenany mifanohitra amy ny
tootrany.
CONTRAT, sm. Fanekena, taratasy fa-
nekena. Le — a été signé. Voaisy sonia
ny fanekena, etc.
CONTRAVENTION, sf. Fandikana.
Il y a eu — à la loi. Nisy fandikana ny
lalana.
CONTRE, prép. 1* Manohitra, mifano*
hitra, misakana, manampontsampona,
mamely, manehatra, manoha, amy. C'est
—la loi. Manohitra ny lalâna izany.
Etre — quelqu'un. Manohitra olona.
Parler — sa pensée. Milaza zavatra mi-
fanohitta amin' izay ao an-tsainy; Agir
— quelqu'un. Misakana, manampon-
tsampona olona. Marcher— l'ennemi.
Mandroso hamely ny fahavalo. Lutter
— lèvent. Manehatra ny rivotra, mano-
ha rivotra. Se battre — quelqu'un. Mi-
famely amin* olona. Défendre quelqu*
un — les méchants. Mlaro olona amy
ny ratsy fanahy. Les soldats combat-
tirent un — dix. Ny miaramila niady
tamy ny fahavalo impolo hoatra azy.
|| toc. Parler — quelqu'un. Mifosa, ma-
naratsy olona. Aboyer — quelqu'un. Mi-
vovô olona. 2 - — , Na dia... aza. Il a fait
cela— l'avis de ses parents. Nanao iza-
ny izy na dia nomen' ny rainy aman-
dreniny hevitra hafa aza. 3*—, Akaiky,
anila, amy. Sa maison est — la mienne.
Akaiky, anilan' ny ahy ny tranony.
Appliquez l'échelle — le mur. Apaho
amy nyrindrina nytohatra.
—, sm. Soutenir le pour et le — . Milaza 1
zavatra mifanohitra,
CONTRE- AMIRAL, sm. Manambont-
nahitra manarakaraka ny vice-àrniral.
CONTREBALANCER, va. 1* Mifan-
danja. Ce poids-ci contre-balance celui-
là. Ity vato ity mifandanja amin'io. 2 a
fty. Mifandanja, manonitra. Leur puis-
sance a longtemps contre-balancé la
sionne. Ny fahefari'izy ireo nifandanja
tamy ny azy hatry ny ela. 8es qualités
contre-baiancent ses défauts. Ny hatsa-
ram-panahiny manonitra ny hadisoany;
Se contre-balancer, vpr. Mifaudanja,-
mifanortitra.-
h
Digitized by
Google
CON
102 —
CON
CONTREBANDE, sf. \* Fampidirana
entana tsy hitan'ny ladoany. 2* — , En-
tana tsy nandoavana fadin-tseranana.
CONTREBANDIER,IÈRE,s. Mpam-
piditra entana tsy hitan' ny ladoany.
CONTRE-BASSE, sf. Lokangabe.
CONTRE-BATTERIE, sf. Bateryatao
hanohitra ny any ny fahavalo.
CONTRECARRER, va. Manohitra,
misakana, manampontsampona.
Se contrecarrer, vpr. Mifanohitra, mi-
fampisakana, mifanampontsampona.
CONTRE-CŒUR ( A), loc. adv. Tsy
fidiny. Il travaille à — . Miasa tsy fidiny
izy.
CONTRE-COUP, sm. \ m Do-miverma.
La balle a frappé le mur et r a atteint
par — . Ny baolina nidona tamy ny rin-
drina ka nahavoa azy tamy ny do-mi-
verina. 2* fig. Fiharana. Los peuples
voisins ressentirent le — de cette révo-
lution. Nihàrarï izany iikorontanana
izany ny firenena akaiky.
CONTREDANSE, sf. Karazan-danisé.
CONTREDIRE, va. Manohitra. Ne le
contredisez pas. Aza manohitra azy.
Se contredire, vpr. Mifanohitra, mifa-
nolana. Le témoin s'est contredit. Ni-
fanokitra, etc., ny tenin'ilay vavolombe-
lona. Ces deux lois se contredisent. Mi-
fanohitra ireo lalâna roa ireo.
CONTREDISANT, ANTE, ad/. Mpa-
nohitra.
CONTREDIT (SANS), loc. adv. Tsy
azo toherina, tsy azo lavina. Il est sans
— le premier. Tsy azo toherina, etc., fa
voalohany izy.
CONTRÉE, sf. Tany, fari-tany. C'est
une —fertile. Tany, etc., mahavokatra
izany.
CONTREFAÇON, sf. 1° Fakan-tahaka.
2°— , Zavatra nalain-tahaka.
CONTREFAIRE, va. 1° Maka tahaka,
mianatra, mody, mangala-tahaka, man-
gala-tsonia. —la démarche de quelqu'
un. Maka tahaka, mianatra ny fande-
han'olona. — l'insensé. Mody adala. —
un livre. Maka tahaka f mangala-ta-
haka ny boky nataon'olona. — l'écritu-
re de quelqu'un. Maka tahaka ny sora-
tr'olona. — une signature. Maka taha-
ka son\a, mangala-tsonia. Voy. Imiter.
$•— , Manova. — sa voix. Manova feo.
Se contrefaire, vpr. Manova toetra,
mîova— . Il est habile à se—. Mahay
manova toetra, etc., izy.
CONTREFAISEUR, sm. Mpianatra
olona na zavatra.
CONTREFAIT, AITE, p. et adj. !•
Nalain-tahaka, nianarana. Livre — . Bo-
ky nalain-taliaka. 2*—, Ratsy toe-bata-
na. Homme—. Olona ratsy toe-batana.
CONTREFORT, sm. \* Tohan-drindri-
na. 2 # — , Rambon-tanety.
CONTRE-JOUR, sm. Maizimaizina.
À contre-jour, loc. adv. Amy ny mai-
zimaizina. Se mettre à — . Mipetraka ao
amy ny maizimaizina.
CONTRE-LETTRE, sf. Taratasy fa-
nekena mangingina manova fanekena
hafa.
CONTREMAITRE, sm. Lefitra mpi-
tarldrina ny mpiasa.
CONTREMANDER, va. Manova te-
ny, manova hafatra.
CONTREMARCHE t sf. Fivercnana
ilalana.
CONTREMARQUE, sf. Marika fanin-
droany.
CONTREM ARQUER, va. Manisy ma-
rika fanindroany. — un ballot de mar-
chandises. Manisy marika fanindroa-
ny amy ny entam-barotra.
CONTRE-MUR, sm. Soson-drindrina.
CONTRE-MURER, va. Manisy soson-
drindrina.
CONTRE-ORDRE, sm. Fanovan-te-
ny, fanovan-didy.
CONTRE-PARTIE, sf. Hevitra ma-
nohitra ny any ny sasany. Il soutient
toujours la—. Mandrakariva izy milaza
hevitra manohitra ny any ny sasany.
CONTRE-PIED, sm. Zavatra mifano-
hitra. Il fait tout le — de ce qu'on lui
ordonne. Manao zavatra mifanohitra
amin' izay andidiana azy izy.
CONTREPOIDS, sm. 1° Zavatra mi-
fandanja. Cela servira de — à la caisse.
Ity no hifandanja amy ny vata. 1* fig.
Fifandanjana, fauoherana. La crainte
de Dieu est un puissant — a nos mau-
vaises inclinations. Ny fahatahorana
an Andriamanitra no manan-kery lehi-
be hayiohitra ny fitongilanan-dratsin-
Isika. Voy. Contrk-balancer.
CONTRE-POIL, sm. Famohafohazam-
bolo.
A contre-poil, loc. adv. !• Mamohafo-
ha volo. Etriller un cheval à — . M a-
mohafolia ny ro/on-tsoavaly raha ma-
naborosy azy. 2* fig. Prendre quelqu'
I un à—. Manao izay maliatezitra olona.
h
Digitized by
Google
CON
— Î63 -
CON
CONTREPOISON, «m. Fandrcsona
poizina, ody poizina.
CONTRESEING, sm. Fanampin-tsonia.
CONTRESENS, sm. Hevitra mifano-
hitra amy ny teny, flovan' ny hevitry
ny teny. Il a fait un—. Naixova ny
hevitry ny teny izy.
A contresens, loc. ado. Mifo titra. La
dentelle est cousue à—. Voazaitra mi-
fotitra ny dantely.
CONTRESIGNER, va. Manarapy So-
nia. Contresignez ce papier. Ampio
sonia ity taratasy ity.
CONTRETEMPS, sm. Sampona, flsa-
kanana. Tous ces — sont ennuyeux. Ma-
hasosotra izao sampona, etc., izao.
A contretemps, loc. ado. Tsy araka ny
fotoana, tsy amy ny fotoana. Parler à—.
Miteny tsy araka ny fotoana, etc.
CONTREVENANT, ANTE, s. Mpan-
dîka. Les contrevenants payeront une
amende. Hampandoavina sazy ny mpan-
dika.
CONTREVENIR, vn. ManJika.
CONTREVENT, sm. Varavaran-kely
ivelany.
CONTRIBUABLE,sm.Mpandoa hetra.
CONTRIBUER, un. Mandoa vola, ma-
nampy. Les habitants d'un pays doivent
— aux charges publiques. Ny tompon-
tany tsy maintsy handoa vota hanaova-
nany raharaham-panjakana. Ce géné-
ral a grandement -contribué à la victoi-
re. Io jeneraly io no nanampy dia na-
nampy mba handresy.
CONTRIBUTION, sf. f Latsakem-
boka, latsa-drakitra, hetra, isam-panga-
dy, haba, hajia, fadin-tseranana. Chacun
paie une — pour la construction du
temple, Isan'olona manao latsakem-
boka, latsa-drakitra hanaovana ny tra-
no flangooana. Contributions directes.
Hetra, isam-pangady. Contributions
indirectes. Hajia (payées aux Seigneurs),
haba (établies sur les marchandises),
fadin-tseranana (payées à la douane
des divers ports de mer). 2 # — , Vola tsy
maintsy haloan* ny mponina amy ny
fari-tany resy, vola angatahina, fanam-
piana. Mettre à—, Mampandoa vola,
mangataka vola, — fanampiana.
GONTRISTER, va. Mampalahelo, mam-
pahory. Voy. Attrister.
Se contrister, vpr. Malahelo, ory.
CONTRIT, ITE, adj. Manenina.
CONTRITION, sf. Fanenenana. —par-
faite. Fanenenana lavorary.
CONTRÔLE, sm. t* Fitsapana. Il est
chargé du — de la caisse. Izy no voa-
tendry hitsapa ny vola ao anaty lalo*
moara vy. 2*—, Marika fanamarinana.
Cette pièce de vaisselle n'a pas le—. Tsy
misy mirika fanamarinana io lovia
io. 3* fiq. Faniniana.
CONTRÔLER, va. !• Mitsapa. Il est
chargé de — le monnayage. Izy no voa*
tendry mba hitsapa ny farantsa. 2°— ,
Manisy marika fanamarinana. 3* fig.
Manfny. Il contrôle ma conduite. Afa-
niny ny fitondran-tenako izy.
CONTRÔLEUR, sm. f Mpitsapa. 2 # — ,
Mpanisy marika fanamarinana.
CONTRÔLEUR, EUSE, s. Mpanfny.
CONTROUVÉ, ÊE, adj. Tsy marina.
CONTROUVER, va. Mamorona zava-
tra tsy marina.
CONTROVERSE, sf. Ady hevitra.
CONTROVERSÉ, ÉE, ad;. Iadiana»
ifanoherana, ifanolanana. C'est une opi-
nion controversée. Hevitra iadiana,
etc., izany.
CONTROVERSISTE, sm. Mpandinl-
ka ny hevitra ifanolanana.
CONTUMACE, sf. Fan dosirana ny fi-
tsarana. Il est en état de — . Mando-
sitra ny fitsarana izy.
— , sm. Mpandositra ny fitsarana*
CONTUSION, sf. Hamanganana.
CONTUSIONNÉ, ÉE, ad;. Mangana.
CONTUSIONNER, va. Manamangana.
CONVAINCANT, ANTE, adj. Mam-
pino, mampiaiky, mampanaiky. Votre
preuve est convaincante. Ny porofo na-
taonao dia mampino, etc.
CONVAINCRE, va. !• Mampino, mam-
piaiky, mampanaiky. Il sait — ses au-
diteurs. Mahay mampino, etc., ny mpi^
haino azy izy. 2«— , Mampiharihary, ma-
maky betroka, mamaky, mandresy la-
hatra. Le juge l'a convaincu de vol. Ny
mpitsara nampiharihary ny halatra
nataony, namaky bstroka azy tamy ny
halatra nataony.
Se convaincre, vpr. Mahîta mihariha-
ry. Il s'est convaincu de la vérité de ce
que je lui disais. Hitany mihari*
hary ny fahamarinan' ny zaVatra nola-
zaiko taminy.
CONVAINCU, UE, p. et ad;'. {• Mahala-
la miharihary, mino, miaiky, manaiky. 2*
—, Naharihary, vaky betroka, Vaky, re-
sy lahatra. Il a été — de mensonge. Va-
ky lainga izy. Il a été— du crime dont
Digitized by
Google
CON
- 154 -
CON
on l'accusait. Vakybetroka, resy laha-
tra tamy ny heloka niampangana azy izy.
CONVALESCENCE, sf Fanaretanâ,
flbatsaratsaran* ny marary, fitsiatsïa,
flafana (se dit do la fièvre).
CONVALESCENT, ENTE, adj. et s.
Vao avy narary, manaritraritra, miha-
tsaratsara, mitsiatsia, miafa.
CONVENABLE, adj. Tokony, sahaza,
antoniny, tandrify, mifanandrify, mifa-
nentana, mifanaraka, mety, tsara. Il a
obtenu un emploi — . Nahazo raharaha
tokony, sahaza, antoniny, tandripn'
azy, mifanandrify, mifanentana, mi-
fanaraka aminy izy. Il a obtenu une
récompense — . Nahazo valisoa tokony,
sahaza, antonin' azy izy. Il a une dé-
marche peu — . Tsy mety loatra ny fan-
dehany. Il est — de se taire quand un
autre parle. Tokony hangina, mety ny
mangina raha misy miteny.
CONVENABLEMENT, adv. Araka
ny mety.
CONVENANCE, sf. î* Fifanarahana.
Il y a entre les époux — de caractère.
Mifanaraka ny toe-panahin' izy miva-
dy. 2*—, Fetezana, hatsarana, iitiavana.
Il y a — à agir ainsi. Mety ny manao
toy izany. Le jour du rendez-vous est à
ma — . Tsara, tiako izany fotoana Iza-
ny. 3°— , pi. Ny mety, etc. Comme
Bienséance.
CONVENIR, vn. !• Manaiky, miaiky.
Convenez que j'ai raison. Manaiké,
miaikè fa marina ny ahy. 2*— , Mifa-
naiky, mifanaraka. Les deux armées
convinrent d'une trêve de quinze jours.
Ny tafika roa tonta nifanaiky, etc.,
mba tsy hiady ao anatin' ny tapa-bolana.
3'—, Tokony, sahaza, antoniny, tandri-
fy, mifanandrify, mifanentana, mifana-
raka, mety, tsara, tiana. Cette place
me convient. Tokony, sahaza, anto-
niny ahy, tandrifiko, mifanandrify,
mifanaraka amiko izany raharaha iza-
ny. Cet amusement ne convient pas à
votre âge. Tsy mifanentana, mifana-
raka amy ny taonanao io tsilalao io. II
convient d'agir ainsi. Tokony hatao iza-
ny, mety, tsara ny manao izany. Ce fu-
sil me convient. Tiako io basy io.
Se convenir, vpr. Mifanaraka.
CONVENTICULE, sm. Fiokoana.
CONVENTION, sf. Fanekena, fifaneke-
na, dina. —écrite. Fanekena voasoratra.
Faire des conventions. Manao faneke-
>ia. —sous peine d'amende. Dina.
De convention, loc. adv. Nifanekena,
nifanarahana. Signes de—. Famantara-
na nifanekena, etc.
CONVENTIONNEL, ELLE, adj.
Nifanekena, nifanarahana. La valeur
conventionnelle de la piastre est de cinq
francs. Nifanekena, etc., ho takalon*
ny ariary ny farantsa.
CONVENU, UE, p. et adj. Nifaneke-
na, nifanarahana. C'est une affaire con-
venue. Raharaha nifanekena izany.
CONVERGENCE, sf. Fifanalonana.
CONVERGENT, ENTE, adj. Mifana-
lona. Lignes convergentes. Tsipika mi-
fanatona.
CONVERGER, m. Mifanatona.
CONVERSATION, sf. Resaka, firesa-
hana. J'aime sa — . Tiako ny re&any,
ny resaka ataony. Quel est le sujet de
votro— ? Inona no resa/unareo?
CONVERSER, vn. Miresaka. Il conver-
se avec votre frère. Miresaka amy ny
rahalahinao izy, ny rahalahinao.no ire-
sahany.
CONVERSION, sf. f Fanovana ho ha-
fa, fiovana ho hafa. 2*—, Fanakalozana.
3°— , Fibebahana, fampibebahana. La —
des infidèles. Ny fibebahan' ny tsy mpi-
no. || loc. — à droite. Manendro havana-
na. — à gauche. Manendro havia.
CONVERTI, IE, s. Mpibebaka.
CONVERTIBLE, adj. l^Azo ovana ho
hafa. 2*—, Azo atakalo.
CONVERTIR, va. !• Manova, mampo-
dy, mampanjary. Jésus-Christ conver-
tit l'eau en vin. Jeso-Kristy nanova, etc.,
ny rano ho divay. Voy. Changer. 2;—,
Manakalo. Il a converti ses pierreries en
vaisselle d'argent. Natakalony lovia vo-
la ny vatosoany. 3°— , Mampibebaka.
— les idolâtres. Mampibebaka ny mpa-
nompo sampy.
Se convertir, vpr. 1» Tonga, manjary.
Le vin s'est converti en vinaigre. Ny di-
vay tonga, nanjary vinaingitra. 2 # — , Mi-
bebaka. Il s'est converti. Nibebaka izy.
CONVERTISSEUR, sm. Mpampibe-
baka.
CONVEXE, adj. Mivohitra, mivohon-tso-
tro, mivohom-pafana. Miroir—. Fitaratra
mivohitra, etc.
CONVEXITÉ, sf. Fivohitra, fivohon-tso-
tro, Ûvohom-pafana.
CONVICTION, sf. f Fahalalana miha-
rihary, finoana, fiekena, fanekena. Voy.
Convaincue. 2 B — , Vavolombelona, po-
Digitized by
Google
coo
— 1CÔ
COQ
rofo. Cette lettre est une pièce de — qui
prouve sa culpabilité. Ity taratasy ity no
vavolombelona, etc., manamarina fa
meloka izy.
CONVIÉ, ÉE, 8. Ny nasaina.
CONVIER, va. 1* Manasa. —à un festin.
Manasa ho amy ny fihinanam-be. 2°— ,
Mamporisika, mahate On l'a convié
à s'y trouver. Namporisihina mba ho
tonga ao izy. Le beau temps nous con-
vie à ia promenade. Af ahaie-hitsangan-
tsangana ny hatsaran' ny andro.
CONVIVE, s. Mpiara-mihinana.
CONVOCATION, sf. Fanaihana, famo-
riana, fanangonana, fanai ngana.
CONVOI, sm. 1* Olona maro manaraka
ny faty. 2 # — , Zavatra bctsaka aterina. Un
— de riz fut dirigé versTamatave. Vary
betsaka no nampa?ia/enna tany Toa-
masina.
CONVOITER, va. Mitsiriritra. Ne con-
voitez pas le bien d'autrui. Aza mitsi-
riritra ny zavatr' olona.
CONVOITISE, sf. Fitsiriritana.
CONVOLER, vn. Manambady.— en se-
condes noces. Manambady fanindroany.
CONVOLVULUS,sm. Comme Liseron.
CONVOQUER, va. Manaika, mamory,
manangona, manainga.— le parlement.
Manaika, etc., ny parlementa.
CONVULSIF, IVE, adj. Mifaninton*
tsintona, mitsikofokofoka.
CONVULSION, sf. 1° Fifanintontsinto-
nana. fltsikofokofoka. Il est sujet à des
convulsions. Indraindray mifaninton-
Uinlona ny tenany, mitsikofokofoka
izy. 2* fig. Mitsikofokofoka. Il est mort
dans les convulsions de la rage. Maty
nitsikofokofoka azon' ny haromotana
izy. 3 # — , pi. Fikorontanana. De longues
convulsions ont agité cet empire. Niko-
rontana ela izany fanjakana izany.
CONVULSIONNAIRE, 8. Mararin-ja-
vatra.
CONVULSIVEMENT, adv. Mifanin-
tontsintona.
COOPÉRATEUR, TRI CE, s. Mpiara-
manao, mpanampy.
COOPÉRATION, sf. Fiaraha-manao,
fanampiana, flraisana, likambanana.
COOPÉRER, vn. Miara-manao, ma-
nampy, miray, mikambana. Il a coopéré
à ce travail. A r iara-nanao izany asa
izany, nanampy, niray, nikambana
tamiti' izany asa izany izy.
COORDINATION, rf." Fandaharana,
fllaharana, fandaminana, filaminaoa.
COORDONNER, va. Mandahatra, man-
damina. Dieu a coordonné tous les êtres.
Andriamanitra nandahatra, etc., ny
zavatra rehetra.
COPAL, sm. Sandarosy.
COPARTAGEANT, ANTE, adj. et
8. Mpiara-mizara, mpisalahy, rapisa.
COPARTAGER, va. Miara-mizara, mi-
salahy, misa.
COPEAU, sm. Taim-bankona, ovaka.
COPIE, sf. !• Kopia, dika, ny nosora-
tana. Voici la — du contrat. Ity ny fco-
pia t dikan' ny fanekena. Voici la — du
premier élève. Inty ny nosoratan' ny
mpianatra voalohany. 2°— , Sary nalain-
tahaka, fianarana, fitoviana. Une— tirée
sur l'original. Sary nalain-tahaka la-
min' izay natao voalohany. Cet enfant
est la — de son père. Milovy amin-drai-
ny, rainy navela teo io zaza io.
COPIER, va. 1« Mikopia, manakopia,
^mandika soratra. 2* —, Maka tahaka,
mianatra. — une statue. Maka tahaka
sarioiona. Il copie en tout son père. Mia-
natra an-drainy izy amy ny zavatra re-
hetra. —la démarche de quelqu' un.
Mianatra ny fandehan' olona. ,
Se copier, vpr. Mifampaka tahaka.
COPIEUSEMENT, adv. Be, be dia be.
COPIEUX, EUSE, adj. Be, be dia be.
Faire un repas—. Homam-oe, etc.
COPISTE, s )n. 1° Mpikopia, mpanakopia,
mpandika soratra. 2°— , Mpaka tahaka.
Il s'est fait le — do cet auteur. Mpaka
tahaka fotsiny io boky io izy.
COPROPRIÉTAIRE, s. Mpiom bon-ja-
va tra.
COPROPRIÉTÉ, sf. Fananana iombo-
nana.
COQ, sm. 1° Akoholahy. Au chant du— .
Maneno ahoho. 2° fig. Zokinjokiny, voa-
lohandohany. Il est le— du village. Izy
no zokinjokiny, etc., aoan-taaâna.
COPULATIF, IVE, adj. Mampitohy
teny. Conjonction copulative. Tony mam*
pitohy teny.
COQ-À-L'ÂNE, sm. Resaka miriorio.
COQUE, sf. Akorana. — d'ceuf. Akoraiï
atody. H loc. Mort dans la—. Maty an-
karanany. Ce ver à soio commence à
faire sa—. Vao manira io landy io. —do
navire. Tenaben-tsambo.
COQUELICOT, sm. Karazam-boninka*
% mon a me nn.
Digitized by
Google
COR
166 —
COR
COQUELUCHE, sf. Fofoka, koha-da-
vareny.
COQUET, ETTE, adj. et*. Tiahaingo,
miraratra, miramatra, miramarama, tc-
hoderaina, mila sitraka.
COQUETTEMENT,ado. Amin-kaingo.
COQUETTERIE, sf. Fitiavan-kaingo, fl-
raratana, flramatana, iiramarama, ûlan-
dera, filan-tsitraka.
COQUILLAGE, sm. Akoran-driaka, a-
korana.
COQUILLE, sf. 1° Akorana. — de mor.
4ftoraîi-»driaka. La — d'un limaçon. Ny
a/toran-tsifotra. 2° fig. Rentrer dans sa
«— . Mihemotra amy ny raharaha, mihe-
motra. Ne faire que sortir de la-*-. Tano-
ra fanahy.
COQUIN, INE, s. Karilahy, karivavy.
karin* olona, karin-javatra, alikan' olona,
olûn-iratsy, fetsy ratsy. C'est un— fieffé.
Karilahy, karin' olona, karin-java-
tra, alikan' olona, olon-dratsy, fetsy
ratsy loatra izy. Cet enfant est un petit
— . Karilahy io zaza kely io.
COQUINERJE, sf. Ilafetsen-dratsy.
ÇOR, sm. !• Horona. 2°— , Mpitsoka ho-
rona. 3 a -^, Kitron-tongotra.
À cor et à cri, loc. adv. Mafy. Deman-
der à —et à cri. Mangataka mafy.
CORAIL, s m. Harana, haran-dranomasi-
na. La batterie de Tamatave a été cons-
truite avec des coraux, Natao tamy ny
haran-dranomasina ny batery ao Toa-
masina. || loc Per|e en— rouge! Voahan-
CORAN, sm. Boky misy ny laldny Ma-
hometa.
CORBEAU, sm. Goaika, voronkahaka.
CORBEILLE, sf, Sobika, harona. || loc.
yne— de mariage. Fihalngoana ampana-
terin' ny lehilahy amin* izay hovadiny.
ÇORBII^LAI^D, sm. Kalesy iitondram-
paly.
CORDAGE, sm. Maliazakan-tsambo.
CORDE, sf. 1° Mahazaka, tady, kofehy,
A-ttacherun bœuf avec une—. Mamato-
tra omby amy ny mahazaka. Danser sur
la—. Mandihy ambony mahazaka. Atta-
cher des paquets avec une— . Mifehy en-
tana amy ny tady, kofehy, Mettre une
•—à un arc. Manisy kofehy tsipfka. — de
violon. Tady, Jto/e/iin-dokanga. La— de
la cloche est cassée. Tapaka ny kofehin-
dakolosy. 2°— , Tadimody. 11 mérite la— ,
Mendrika hatao tadimody Izy. y fig. Il
flo faut point parier de— dans la mai-
son d'un pendu. Tsy tokony hiteny lan-
go imason' ny vary. Toucher la— sensi-
ble. Milaza izay mampalahelo na maha-
faly indrindra.
CORDEAU, sm.Famolaina, tady. Rues
tirées au—. Araben-dàlana nahitsy tamy
ny famolaina, tady, araben-dâlana to-
ra-tady, maty an-iady.
CORDER, va. Manady, manao mahaza-
ka,— tady. — du chanvre. Manady ron-
gony, manao mahazaka, tady rongony.
Se corder, vpr. Tadina.
CORDERIE, sf. Trano fanadiana, trano
fanaovana mahazaka.
CORDIAL, ALE, adj. 1° Mahatanja-
ka. Breuvage—. Fisotro mahatanjaka.
2° fig. Tia tokoa, be fitiavana. Ami—.
Sakaiza tia tokoa. Il lui fît un accueil—.
Nandray azy amim-pifiauana izy.
—, sm. Fisotro mahatanjaka.
CORDIALEMENT, adv. Amim-pitia-
vana tokoa, amy ny fo tokoa. Il le hait—,
Mankahala azy amy ny fo tokoa izy.
CORDIALITÉ, sf. Fitiavana marina.
CORDIER, sm. Mpanady, mpanao na
mpivarotra mahazaka, — tady.
CORDON, sm. 1* Koiehy. Une corde à
trois cordons. Tady misy singan-ao/e/iy
telo.— de souliers. Ao/e/iin-kiraro.— de
montre. /Co/e/um-pamantaranandro. %•
— , Fehy, ribâ ûtondran* ny nahazo lako-
raona, tady.— d« chapeau. Feh in -tsatro-
ka.— ombilical. Ta dim-poitra.3°— , Zava-
tra mitandahatra, fehim-barika, fîlioro.
— do lampions. Jiro mitandahatra.
CORDONNER, va. Manady, manao ko-
fehy.— de la soie. Manady, manao ko»
fehy iasoa.
CORDONNERIE, sf. Fanaovana kiraço.
CORDONNET, sm. Kofehy.
CORDONNIER, sm. Mpanao kiraro,
CORELIGIONNAIRE, s. M ira y liva-
vahana.
CORIACE, adj. l*Mafy, maozatra. Vian-
de—, Hena 7na/j/, etc. 2* fig. Kahihitra,
CORMORAN, sm. Karazam-boronan-
drang.
CORNAC, sm. Mpiandry elefanta.
CORNE, sf. i° Tandroka.— de taureau,
Tandro/t' ombalahy.— de limaçon. Tan-
dro-lsilbtra. 2"—, Kilro, La— de ce cheval
est très dure. Mafy kitro io soavaly io.
3*—, Fampidiran-kiraro. 4' — , Anjombo*
na. 5°— > JSoro. Chapeau à trois cornes.
Satroka telo zoro.
GQRN$E, sf, Famotsia-nmso.
Digitized by
Google
COR
— 1G7 —
COR
CORNEILLE,*/. Vorona ohalry ny goai-
ka.
CORNEMUSE, sf. Karazan-java-ma-
neno.
CORNER, vn. 1 # Mitsoka anjombona.
2 - — , Midobodoboka, mibobobobo. I^es
oreilles me cornent. Midobodoboka, etc. ,
ny soûko.
—, ua, Mampiely. —une nouvelle. Mam-
piely zava-baovao.
CORNET, sm. 1* Anjombona, antsiva,
pistô.— à pistons. Pistô. 2 e —, Mpitsoka an-
jombona, —pistô. || loc. —acoustique. Fi-
bainoana. — â jouer. Fanakorontsanana
nykodiakely.— de papier. Taratasy mi-
horona.
CORNETTE, sf. f Karazan-tsatro-be-
hivavy. 2*—, Karazam-paneva kilavala-
va misama-doha.
CORNICHE, sf. Koronosy amy ny joha
andry, koronosy, lilioro.
CORNICHON, «m. !• Karazam-boantan-
gom-bazaha madinika. 2'fig. Zanakalo.
CORNU, UE, adj. f Manan-tandroka.
Bête cornue^ Biby manan-tandroka. 2°
fig. Visions cornues. Hevi-dravina, ne-
vi-potsy.
COROLLE, sf. Ravim-boninkazo.
CORPORATION, sf. Fikambanana.
CORPOREL, ELLE, adj. 1* Manam-
batana. L'homme est un être—, Ny olom-
belona dia zavatra manam-batana. 2°
— , Momba ny vatana, — ny nofo. Puni-
tion corporelle. Famaizana ny vatana.
Plaisir—. Fifalian'nt/ nofo.
CORPORELLEMENT, adv. Amy ny
vatana.
CORPS, «m. [• Vatana, zavatra azo hi-
U, — tsapaina, zavatra mety ho re. Le —
humain. Nyuafan'olona. U loc. Les corps
célestes. Nyastra. Prendre du—. Mahazo
nofo, mihamatavy. Combattre — a—. Mi-
fampitolona. Saisir un homme à bras le
— . Mibeda olona. k son — défendant.
Tsy fidiny. Il a fait cela à son— défendant.
Tsy fidiny azy no nanaovany izany.
Gagner sa vie â la sueur de son—. Mi-
trongy vao homana. Se jeter â — perdu.
Manao an-kasahiana, manao vy very.
Les juges ont ordonné qu'il serait saisi
au—. Nasain' ny mpitsara hosamborina
izy. 2°— , Faty. On porto son — au tom-
beau. Entina halevina ny fatiny. 3*—,
Tonabe, vatabe, tena. Le— d'un navire.
Ny ^enaben-tsambo. Le— du soleil. Ny
tenaberi ny masoandro. Le — d'un vio-
lon. Ny uafa&en-dokanga. Le — d'un
livre. Ny tena boky. \\loc. Le — d'une
édifice. Ny rindrin-trano. Grand — de
bâtiment. Trano lehibe. Il occupe un
petit — de logis. Mitoetra amy ny trano
madinika akaikin' ny trano lohibe izy.
4*—, Hamafy, hatevina, hadi*y, hery,
flraiketana mafy. Cette étoffe n'a pas de
— . Tsy mafy, malevina io lamba io.
Cet emplâtre a trop peu de—. Tsy ma-
dily loatra io kataplasy io. Ce vin n'a
pas do—. Tsy mahery io divay io. Ces
doux branches font— ensemble. Mirai»
kitra mafyireto rantsan-kazo roa ireto.
5* fig. Fikambanana, izay rehetra miray
raharaha, antoko-miaramila. Ces gens-
là ne font point—. Tsy mikambana
ireo olona ireo. Le parlement y alla en
— . Nikambana nankany ny parlementa.
Il a été reçu dans le—. Efa noraisina
ho isan' ny fikambanana izy. Le — des
avocats. Ny mpisolo va va rehetra. —
d'armée. Antoko-miaramila lehibe. Il
est allé rejoindre son—. Lasa nanatona
ny antokony izy. || loc. Établir un — de
garde. Mandatsaka rapiambina. Bâtir un
—de garde. Manorina trano fiambenana.
CORPULENCE, sf. Havaveuty, haben'
ny vatana.
CORPULENT, ENTE, adj. Vaventi-
be, be vatana. Ilomme— . Olona raueu-
tibe, etc.
CORPUSCULE, 8m. Zavatra madini-
ka indrindra.
CORRECT, ECTE, adj. Mahitsy, tsy
misy diso. Phrase correcte. Fehezan-
teny mahitsy, etc.
CORRECTEMENT, adv. tyahitsy. Par-
ler—. Miteny mahitsy.
CORRECTEUR, sm. I* Mpanala diso,
mpanitsy. 2*— , Mpananatra, mpankafay.
CORRECTIF, sm. 1° Fanalefahana. Le
sucre est le — du citron. Ny siramamy
no mahalefaka ny voasary. 2 - fig. Fa-
nalefahana. Cette proposition a besoin
d'un—. Tokony hohalefahina izany hevi-
tra izany.
CORRECTION, sf. fFanalan-diso, fani-
tsiana, hahitsy. Cela a besoin de—. To-
kony halan-diso, hahitsy io. Cette
épreuve est chargée do corrections. Fc-
no fanalan-diso ity porofo ity. Il parle
avec une grande—. Mahitsy dia mahitsy
ny fiteniny. 2 - — , Fananarana, famaiza-
na. Douce—. Fananarana maiemy. Il
a subi la—. Efa nofaizina izy. || loo.
Maison de—. Tranomaizina.
Digitized by
Google
COR
— 168 —
COR
CORRECTIONNEL, ELLE, adj.
Momba ny heloka madinika. Tribunal de
police correctionnelle. Fitsarana mom-
ba ny heloka madinika. v
CORRÉLATIF, IVE, adj. Mifamaly.
CORRÉLATION, sf. Fifamaliana. Les
termes de père et die fils emportent—.
Mifamaly ny teny hoe, ray sy zanaka.
CORRESPONDANCE, sf. f Fifaropi-
londran-taratasy. Je suis en -— avec lui.
Mifampitondra taratasy aminy aho.
2°— , Taratasy ampitondraina. J'ai lu
ma — . Efa voavakiko ny taratasy nam-
pitondrain* ny olona ahy. 3*—, Fifam-
pitondrana zavatra. Ce marchand a des
correspondances en France, lo mpiva-
rotra io mifampitondra zavatra amin'
olona any Frantsa. 4°— , Fifamaliana,
flfanarahana. Il y a entre eux une par-
faite — d'idées. Mifanaraka indrindra
ny hevitr' izy ireo.
CORRESPONDANT, ANTE, adj.
Mifamaly, mifanandrify. Angles corres-
pondants. Zoro mifamaly, etc.
—, «m. Mpifampitondra zavatra, maso-
ivoho.
CORRESPONDRE, vn. !• Mifampiton-
dra taratasy na zavatra. 2 - — , Mifamaly,
mifanandrify, mitoby, mifanaraka. Ma
chambre correspond à la sienne. Mitohy
amy ny azy ny eû-tranoko. Tout corres-
pond à ses désirs. Mifanaraka amy ny
iriny ny zavatra rehctra.
pe correspondre, vpr. f Mifampitondra
taratasy na zavatra. 2°— , Mifamaly,
mifanandrify, mitohy, mifanaraka.
CORRIDOR, sm f Lalana manlçamy ny
efl-trano maro, lalan-tsara.
CORRIGÉ, ÉE, p. et ad;, f Voaladiso,
nalan-diso, afa-diso, voahitsy, nahitsy.
2°— , Voanatra, nanarina, voafay, nofai-
zina.
CORRIGER, va. l'Manala diso, mani-
tsy. —une copie. Manala diso kopia
anankiray. —un livre. Manitsy boky.
2°— , Mananatra, mankafay, mampiova,
mampitsahatra. Ce père sait bien — ses
enfants. Mahay mananatra, mankafay
tsara ny zanauy io rainy io. Corrigez cet-
fe humeur violente. Ocao, atsaharo iza-
ny hasarotam-po izany. 3°— , Manalofa-
ka.— l'acidité du citron avec du sucre.
Manalef aka ny harikiyin' ny voasary
amy ny siramamy.
(5e corriger, vpr. \ m Miovaho tsara, mi-
/îatsara. 2 — , Lefahina, raihamalefaka.
CORRIGIBLE, adj. Azo anarina. Cet
enfant n'est pas—. Tsy aco anarina io
zaza kcly io.
CORROBORANT, ANTE, adj. Ma-
hatanjaka.
—, sm. Zavatra mahatanjaka.
GORROBORATIF, IVE, adj. Mana-
ma fy teny.
CORROBORER, va. 1° Mahatanjaka.
Le vin corrobore l'estomac. Mahatan-
jaka ny ambavafô ny divay. 2° fig. Ma-
namafy. Ce que vous dites corrobore
ma thèse. Manamafy ny he vitra napo-
sako izany lazainao izany.
CORRODER, va. Homana, mandoro.
La rouille corrode le fer. Homana ny
vy ny harafesina. '
CORROMPRE, va. 1° Mahalô, manda,
manimba. La chaleur corrompt la vian-
de. Mahalô, mandô ny hena ny bafa-
nana. Les miasmes corrompent l'air.
Manimba ny rivotra ny foibn-dratsy.
2 # fig. Manimba, manangoly, manera,
manangy, manisika. Les mauvaises com-
pagnies corrompent l'esprit. Ny na-
man-dratsy manimba ny fanahy. —les
juges par des présents. Manisika
ny mpitsara. 3*—, Manova. —le sens
d'un texte. Manova ny hevitry ny teny.
Se corrompre, vpr. 1° Mihalô, mihasim-
ba, simba. 2 # fig. Mihasimba. 3*— t Miova.
CORROMPU, UE, p. et ad;. {• Lo,
simba, nosimbana. 2° fig. Voangoly,
nangolena, voaera, neraina, voatangy,
notangina, voasisika, nosisihana. 3*—,
Voaova, novana, niova.
CORROSIF, IVE, adj. Mandoro.
—, sm. Fanafody mandoro.
CORROYER, va. Mandon-koditra.
CORROYEUR, sm. Mpandon-koditra.
CORRUPTEUR, TRICE, s. et adj.
Mpanimba, mpanangoly, m panera, mpa-
nangy, mpanisika,
CORRUPTIBILITÉ, sf. Fetezana ho
lo, —ho levona.
CORRUPTIBLE, ad;, f Mety ho lo.
—ho levona. Tous les corps sont cor-
ruptibles. Mety ho lo rahefa mety ho
vatana, mety ho levona ny zavatra ro-
hetra hita maso. 2 9 fig. Azo angolena,
— sisihana. Voy. Incorruptiulb.
CORRUPTION, sf. !• Fahalovana, ha-
lo, fahalevonana. 2° fig. Faharatsiana.
La — des mœurs dépasse toute mesure.
Efa mihoa-pampana ny faharalsian' ny
litondrantcnan'ny olona. 3*— , Fanim?
Digitized by
Google
cos
— 169
COT
bana, fanangolena, fancrana, fanangia-
na, fanisihana. Ce juge est à l'abri
de toute—. Tsy azo angolena, sisihana
io mpitsara io. 4* —, Fiovana. Il y a —
dans ce texte. Niova ireo tony ireo.
CORSAGE, sm. Tenan' akanjo. Le —
d'une robe. Ny tenan-jipo.
CORSAIRE, sm. 1* Jiolahin-tsambo. 2*
fig. Olo-masiaka, —tsy mifaditrovana.
CORSÉ, ÉE, adj. Maiy, matevina, ma-
liery. Etoffe corsée. Lamba mafy, ma-
tevina. Vin—. Divay mahery.
CORSELET, sm. Tratra. Le — d'une
guêpe. M y (raf ran-takolapanenitra.
CORSET, sm. Fitizy.
CORSETIER, 1ÈRE, a. Mpivaro-piti-
CORTÉGE, sm. 1* Mpanarakamaro. La
reine était suivie d'un nombreux—, Be-
tsakany mpananaka andriana. 11 était
suivi d'un — d'enlants. Nanaraka azy
ny ankizy madinika. 2 - fig. Momba, va-
din-koditra. Les infirmités sont le — de
la vieillesse. Mpomba, etc., ny fahan-
terana ny aretina.
CORVÉABLE, adj. et sm. Azo ampa-
naovina fanompoana.
CORVÉE, 8f. 1" Fanompoana. J'ai fini
ma—. Vira ny fanompoako. 2* fig. Ha-
haraba mariahirana. Exemptez moi de
cette — . Aoka mba tsy banao izany ra-
haraha manahirana izany aho.
CORVETTE, a/. Sambo mpiady madi-
nika.
CORYPHÉE, sm, i° Mpitarika ny mpi-
bîra amy ny teatra. 2° fig. Tampon-
doba, voalobany. \
COSMÉTIQUE, adj. et sm. Zavatra
mabatsaia by boditr'olona, — ny volon-
doba, etc.
COSMOGONIE, sf. Fampianarana mom-
ba ny niforonan' izao tontolo izao.
COSMOGRAPHIE, sf. Fahaizana mom-
ba ny toetra sy ny tihetsehan' izao ton-
tolo izao.
COSMOPOLITE, adj. et sm. Mpitety
an* izao tontolo izao.
COSSE, sf. Hodi-boan-javatra. —de pois,
f/odï-pitipoa. n loc. Riz en— . Akotry.
COSSU, UE, adj. Mpanan-karcna, ko-
mohina, mpanefoefo, tréma, manontany
ny ory. C'est un homme—. Lehilahy
mpanan-karena, etc., îzy.
COSTAL, ALE, adj. Amy ny lehezana.
Nerfs costaux. Hozatra amy ny tehe-
zana.
COSTUME, sm. !• Fitatlana. Le — mal-
gache est différent du costume euro-
péen. Samihafa amy ny any ny eoro-
peana ny fi ta fianny malagasy. 2*— , Fa-
namiana. Le capitaine était en—. Na-
nao fanamiana ny kapiteny.
COSTUMER, va. Mampitafy, mampia-
kanjo.
Se costumer, vpr. 1* Manao fitafiaoa, —
akanjo. Il s'est costumé en militaire.
Nanao fitafiana, akanjon* ny mia-
ramila izy. 2° — , Manamy
COTE, sf. \* Isa, marika. Cette pièce
est sous la— B. Ao amy ny marika B
izany taratasy izany. 2°— , Vidin*javatra
voafetra. 3 # —, Latsakemboka, hetra.
Payez votre — . Aioavy ny latsakembo-
kao, hetranao. || loc. — personnelle.
Vidin' aina, isan'aina.
CÔTE, sf. 1° Taolan-tehezana. Il a une-
cassée. Tapaka ny laolan-tehezany
anankiray. 2*—, Kira. La— d'une feuille.
Ny /uran-dravinkazo. 3*—, Kisolosolo.
— fertile. Kisolosolo mahavokatra. —ru-
de. Kisolosolo sarotra iakarana. A mi-
côte. Antenatenan-fctaofosofo. 4°— , Jio-
ron-dranomasina, moron-tsiraka. Le vent
a jeté le navire à la—. Nafeflky ny rivo-
tra ao amoroît-dranomasina ny sambo.
Les habitants des côtes. Ny mponina any
amoron-tsiraka.
Côte-à-côte, loc. adv. Ànindrana. Mar-
cher — . Mil ànindrana.
CÔTÉ, sm. f Lanimandry, lanivoa, tebe-
zana. Il est blessé au — . Maratra ao amy
ny lanimandriny, etc., izy. Un soldat
perça le— de Jésus-Christ. Nisy miara-
mila anankiray nandefona ny tehezany
Jeso-Kristy. || loc. Point de—. Tevika.
Avoir un fort point de— gênant la respi-
ration. Mitroaka. 2°— , lia, indrany, lafy,
andaniny. l\ porte un sabre au— gau-
che. Misy sabatra amy ny ilany havia.
Je dors sur le — droit. Mandry amy
ny ilako havanana aho. J'étais à son
côté. Tao anilany, anindrany aho. Il
y a une fontaine de chaque— de l'édifice.
Misy fantsakana ao amy ny lafy roan*
ny trano. Los côtés d'un navire. Ny i/a,
lafy roau' ny sambo. Il habite de l autre
— Uu fleuve. Monina eny an-da/y, am-
pitan' ny ony izy. De l'autre— de la val-
lée. Eny an-dafy, am-pitan'ny lohasaha.
Couchez-vous du— du sud. Mandria hia-
nao ao amy ny ilany, lafiny atsimo.
Ce— de la montagne est plus fertile quo
celui du nord. Ity ila tendrombohitra
Digitized by
Google
COT
170 -
COT
ity mahavokatra kokoa noho ny ilany,
lafiny avaratra. Mettez-vous de l'autre
—de la table. Mipetraha hianao etsy amy
ny fa/ïn-databatra ilany. Les deux côtés
d'un tableau. Ny lafy roan' ny sary. Met-
tez cette étoffe du bon — . Asehoy ny la-
fy tsaran' io lamba io. Il compte des an-
cêtres illustres du — paternel. Maro olo-
malaza amy ny fa/ïn-drainy izy. Il ne
considère qu'un —de l'affaire. Tsy man-
dinika afa-tsy ny ila rabaraha izy. Les
ennemis nous attaquèrent des deux cô-
tés. Namely anay avy tao anindrany,
andaniny roa ny fahavalo. Se ranger du
—de.... Miandany. Il s'est rangé du— du
grand nombre. Niandany tamy ny be
sy ny maro izy. || loc. Se coucber sur le
— . Mandry mihorirana. Mettre un navi-
re sur le—. Mampihoriran-tsambo. De V
autre — de la montagne. An-koatra, am-
badikyny tendrombohitra. De côté etd'
autre, de tout côté. Atsy ary, hatraiza
hatraiza. Les oiseaux se dispersèrent
de — et d*autre, de tout—. Niparitaka
tutsy ary, hatraiza hatraiza ny voro-
na. -Aller de— et d'autre. Mankatsy
mankary, mivezivezy, miriorio. De quel
— . Aiza, izay.... De quoi —allez-vous ?
Aiza no halehanao? De quel — se trouve
Ambobimanga? Aiza Ambohimanga?
Voyez de quel — vient le vent. Zahao
izay ihavian* ny rivotra; fig. diniho
izay tokony hatao. Il ne sait plus de
quel — se tourner. Very hevitra, sanga-
nebana, vaka izy. De quelque — que....
Na aiza naaiza. De quelque — que vous
alliez. Na aiza na aiza halebanao.
Le — faible. Ny tsiny. Son — faible est
l'amour des louanges. Ny tsininy dia
izy tia dera. Je vais de mon — , pren-
dre une autre mesure. Izaho kosa ha-
nao zavatra bafa. Je n'ai rien à crain-
dre de ce — . Tsy misy hatahorako ny
amin' izany
À côté, loc. prép. et ado. Anila, ankila,
anindrany. Ma maison est à — de la
sienne. A nila, anhilan' ny azy ny tra-
noko. Se mettre à — de quelqu'un. Mi-
petraka ao anilari olona, mifanindra-
na amin' olona. Il loc. Prenez un peu à
— . Misompiràna kely. Il passe à — de
la difficulté. Lalovany ny zava-tsarotra.
De côté, loc. adv. Anila. Se mettre de
— . Mitanila. || loc. Mettez ce fauteuil
de—, Ahataho io sezabe io. Mettre de
l'argent de—. Mitahiry vola. Mettre une
personne de—. Mandao, manary olona.
Laisser une affaire de—. Mamela raba-
raha. Regarder de—. Mangarika. Aller
de—. Misompiràna, mibirioka. Le clou
est entré de—. Nisompirana, nibirio-
ka ny flditry ny fantsika.
COTEAU, sm. Kisolosolo, tanety. —
planté de vignes. Kisolosolo voavoly
voaloboka. Sur le haut du—. Any an-
tampon' ny tanety.
CÔTELETTE, sf. Tehozan'ondry na
kisoa na zanak'omby, etc.
COTER, va. 1* Manisy Isa, — marika.
— les pièces d'un procès. Manisy
isa, etc., ny taratasy momba nyady iray.
2 - — , Manendry vidin-javatra. — le prix
d'une marchandise. Manendry vidim-
barotra.
COTERIE, sf. Mpanao tsikombakomba.
COTHURNE, sm. 1* Baotlna lava flton-
dran' ny mpanao teatra taloha. 2* fig.
Chausser le—. Mamorona na manao tea-
tra; manao laha-teny be renty loatra.
CÔTIER, 1ÈRE, adj. Manara-tsisina,
an-tsisin-dranomasina. Un bateau — .
Sambo manara-tsisina. Pilote — . Mpi-
tari-dalan-tsambo eny an-tsisin-drano-
masina.
— , sm. Mpitari-dalan-tsambo eny an-tsi-
sin-dranomasina.
COTILLON, sm. Zipo tapaka.
COTISATION, sf. {• Fifetehana latsa-
kemboka, fanaovana latsakemboka, —
latsa-drakitra. 2°— , Latsakemboka, latsa-
drakitra.
COTISER, va. Mitetika latsakemboka.
On Ta cotisé à un franc. Iraimbilanja
no latsakemboka voaletika haloany.
Se cotiser, vpr. Manao latsakemboka, —
latsa-drakitra.
COTON, sm. 1* Landihazo. Filer du —
Mamoly tandihstzo. Couverture de—.
Bodofotsy landihazo. 2 # — . Volovolon-
java-maniry. 3 # fig. Élever un enfant
dans du—. Mampihanta zaza loatra.
COTONNADE, sf. Soga, lamba atao
amy ny landihazo.
QOTONNER, vn. Be volo. Cette étoffa
cotonne. Be volo izany lamba izany.
Se cotonner, vpr. Be volo, volovoloina.
COTONNEUX, EUSE, adj. Volovo-
loina. Tige cotonnneuse. Tabon-kazo co-
lovoloina. Poches cotonneuses. Paiso
volovoloina.
COTONNIER, sm. Foto-dandihazo.
COTONNIER, 1ÈRE, adj. Momba ny
landihazo. L'industrie cotonnière a gran-
dement progressé en Amérique. Nitom-
Digitized by
Google
cou
171 —
COU
bo be ny taozavatra atao amy ny lan-
dihazo any Amerika.
CÔTOYER, va. !• Mifanindrana. —
quelqu'un. Mifanindrana amin'oiona.
2 # — , Manara-tsisina. Le navire côtoyait
le rivage. Nanara-tsisina ny sambo.
Se côtoyer, vpr. Mifanindrana.
COTTE, sf. —de mailles. Akanjo vy.
COU, «m. Vozona, tenda. Entrer dans
l'eau jusqu'au — . Mitsobo-drano haro-
zona, ha tenda. Porter au — un collier
de perles. Aftamoo-zom-bakana. Se je-
ter au— de quelqu'un. Miantsampy amy
ny vozon' olona. — d'une bouteille.
Vozo n-tavoahangy. y loc. Couper le—
à quelqu'un. Manapa-doha olona.
COUARD, ARDE, adj. et sm. Kano-
sa, osatay.
COUARDISE, sf. Hahosaïa.
COUCHANT, ANTE, adj. Mandady,
milentika. Chien—. Alika mandady;
fig. olona mandady, mamitsaka. Il ar-
riva au soleil—. Nilentika ny masoan-
dro no tonga izy.
—, sm. !• Andrelana. 2 - fig. Il est à son
— . Mihantitra izy, mibena ny fdhaizany.
COUCHE, sf. 1* Fandriana, forafara.
2"— , Fiterahana. Ses couches ont été
heureuses. Niteraka soa aman-tsara
izy. U loc. Attendre ses couches. Mian-
dry volana, miandry vohoka. Fausse—.
Fahafahan-jaza. Sous les rizières se
trouve une forte— de tourbe. Any amba-
nin f ny tanimbary misy fompotra betsa-
ka. Mettez une— de sel sur la peau du
bœuf.Safory sira ny hoditr* omby. Met-
tez trois couches de mortier au mur.
Lalûry intelo ny rindrina. Donner
trois couches de blanc. Manoso-doko
fotsy intelo.
COUCHA, ÉB, p. et adj. 1° Mandry,
nampandrina, namparina, miampatra.
Saint Laurent fut— sur un gril. Nam-
pandrina, namparina teo ambonin'ny
salazam-by Md. Laurent. 2*—, Manda-
maka, nalamaka, nahosotra. 3°— , Tafa-
lentika, nilentika, maty, tafasoka, niso-
ka.
COUCHER, va. 1* Mampandry, manam-
patra. Couchez cette statue par terre.
Ampandrio amy ny tany io sariolona
io. —un enfant. Mampandry zaza. —
son écriture. A/ampandrt/soratra. 2*—,
Mandaraaka, manosotra. Le vent a cou-
ché le riz. Nalamaky ny rivotra ny va-
ry.— une couleur. jtfano*o-doko. S* fig.
•—quelqu'un par terre, Mahafaty olona.
— quelqu'un en joue. Mikendry olona
amy ny basy. —par écrit. Mandatsaka
an-tsoratra, manoratra.
— , vn. Mandry. —sur le dos. Mandry
mitsilany. —sur le flanc. Mandry mi-
horirana. —sur le ventre. Mandry ma-
nankohoka. Couchez chez moi cette nuit.
Mandria aty amiko anio alina. —à la
belle étoile. Mandry alatrano. an-tsaha.
Aller— oh l'on peut comme un pauvre.
Mandry fe-hariva.
Se coucher, vpr. 1* Mandry, miampa-
tra, mivalandôtra. Il s'est couché sans
manger. Nandry fotsy, nandry tsy ni-
hinana izy. Se— de tout son long. Mi-
valandôtra. 2*—, Milentika, maty, mi-
soka. Le soleil s'est couché à six heures.
Nilentika, maty tamy ny enina ny ma-
soandro. La lune s'est couchée à mi-
nuit. Nilentika, nisoka tamy ny mi-
sasaka alina ny volana.
COUCHER, sm. 1* Fandriana. C'est 1'
heure de son—. Izao no fotoana /anciria-
ny. Il ne paya rien pour son—. Tamy
ny nandriany tao tsy nandoa na ino-
na na inona izy. J'ai eu un bon—. Na-
hazo fandriana tsara aho. 2°— , Filen-
lehana, iisohana. Il est arrivé au — du
soleil. Nilentika ny masoandro, maty
masoandro no tonga izy.
COUCHETTE, sf. Fandriana kely, fa-
rafara kely.
COUCHEUR, EUSE,s. i°Mpiray fan-
driana. 2° fig. Mauvais—. Olona saro-
tsarotiny, mpila touony, mpifanjihitra.
COUCI-COUCI, adv. Fe, mosdlahy.
Travailler — . Miasa fe miasa, manao
mosalahy.
COUCOU, «m. Toloho.
COUDE, sm. 1* Kiho. S'appuyer sur
le — . Mitehina amy ny kiho. 2'—, Ki-
hon-dalana. Plus loin le chemin forme
un—. Hahefa la vida vitra kokoa dia mi-
sy aihon-da/ana.
COUDÉE, s/. 1° Hakibo. Cette canne a
trois coudées de long. Misytelo hakiho
ny halavan'io tehina io. 2* fig*. Avoir ses
coudées franches. Tsy teritery, mahazo
manaram-po.
COU-DE-PIED, sm. Ilato-tongotra.
COUDER, ta. Manisy kiho. —une barre
do fer. Manisy kiho anja-by.
Se couder, vpr. Manao ohatry ny kiho.
COUDOYER, ta. Manakiho.
Se coudoyer, vpr. Mifanakibo.
COUDRE, va. 1* Manjaitra, mamitrana.
Digitized by
Google
cou
~ 172 —
COU
— du linge. Manjaitra lamba. — en-
semble deux pièces d'étoffo. Mamitran-
damba. — deux pièces de natte pour en
faire une seule. M amitran-l&ihy. 1* fig.
Manakambana. — ensemble divers tex-
tes. Manakambana teny samihafa na-
laina tamy ny boky.
COUDRIER, s m. Gomme Noisetier.
COUENNE, sf. Hodi-kisoa.
COUENNEUX, EUSE, adj. Angine
couenneuse. Aretin-teuda raahafaty, so-
minda.
COULAGE, 8m. 1* Fitsika, fanamika. Le
— d'une pièce de vin. Ny fitsika, fana-
miky ny divay amy ny barika. 2° — , Fa-
nidinana metaly, fandrendrehana. Le —
de ce canon a été mal fait. Ratsy ny na-
nidinana ity tafondro ity, ratsy rendri-
ka ity tafondro ity.
COULAMMENT, adv. Mizotra, miso-
• nonôka, mijojo. Il parle—. Mizotra, etc.,
ny fiteniny.
COULANT,ANTE,ad/.l* Mizotra. Cet-
te encre est bien coulante. Mizotra tsa-
ra ity ranomainty ity. Nœud — . Voy.
Nœud. 2* fig. Mizotra, misononôka, mi-
jojo. Il a un style — . Mizotra, etc., ny
laha-teniny. 3°— , Mora ifanarahana. Il
est — en affaires. Mora ifanarahana
amy ny raharaha izy. Comme Accommo-
dant.
COULÉE, 8f. 1° Fivalana. La — des la-
ves est allée jusqu'à la mer. Nivalana
hatrany amy ny ranomasina ny taim-boi-
kana. 2*—, Fanidinana. Comme Coulage.
COULER, vn. f Mandeha, mivalana,
mizotra, mitsororôka, mirotsaka, miko-
riana, miteté, manorika, "mikararâna,
misononôka, mimaona, mitsika, mana-
mika, mitsononôka. La rivière coule vers
le nord. Mandeha, mivalana, mizotra
mianavaratra ny renirano. Le sang cou-
le dans les veines. Mandeha amy ny ho-
za-dra ny ra. L'eau coule du sommet de
la montagne. Mitsororôka, mirotsaka,
mikoriana avy any an-tampon'ny ten-
drombohitra ny rano. Les larmes cou-
lent de ses yeux. Mitsororôka, miro-
tsaka, miteté ny ranomasony. L'eau
coule le long du rocher, le long du mur.
Manorika amy ny vatolampy, amy ny
rindrina ny rano. La chandelle coule.
Mitsororôka, manorika nylabozy. Le
vin coule du tonneau. Mikararâna ny
fiivay amy ny barika. Le ileuve coule
lentement à travers la plaine. Ny ony
misononôka mamaky ny tanylemaka.
La rivière gonflée par les pluies, cou-
le rapidement. Mimaona ny renirano
azon* ny ranonorana. La barrique coule.
Miteté, mitsika, manamiha ny bari-
ka. La sueur coule de son front. Mi-
tsororôka, miteté, manorika, mitso-
nonôka ny tsemboka amy ny handri-
ny. 2°— , Mikorotsaka, mikororosy, mi-
korisa, mitsaitsaika. Il saisit la corde et
se laissa — . Niantsampy tamy ny tady
izy ka nikorotsaka. Une tuile coula d'un
toit et lui tomba sur la lôte. Nisy tani-
manga ni horotsaka, nikororosy, niko-
ma avy any an-tafon-trano ka naliavoa
ny lohany. Il coula le long de la haie.
Nitsaitsaiha nanaraka ny fcfy izy. 3 #
—, Milentika, rendrika. Le navire cou-
la à fond. Nilentika, etc., ny sambo.
4°— , Tsy vanona. La vigne a coulé. Tsy
vanona ny voaloboka. 5* fig. Mizotra,
misononôka, mijojo, mandalo, raihelina.
Ses phrases coulent bien. Mizotra, mi-
sononôka, mijojo tsara ny laha-teniny.
Les jours coulent rapidement. Manda-
lo haingana, mihclina ny andro. L'his-
torien coule sur ce fait. Mandalo hain-
gana amirT izany zavatra izany ny mpi-
tantara.
— , va. 1° Manatantavana. Voici le linge
pour— la liqueur. Indro ny lamba ha-
natantavanana ny lalikera. 2 d — , Ma-
nisika. Il lui coula une piastre dans la
main. Nanisika vola farantsa tao an-ta-
nany izy. 3*—, Manidina,mandentika,man-
d rendrika. — la lessive. Manidina ranon-
davenona amy ny lamba. —un canon.
Manidina, mandrendrika tafondro. —
un navire. Mandentika. mandrendri-
ka sambo. 4° fig. Mandany. —ses jours
dans le repos. Mandany andro amy ny
fiadanana. ô*— , Manala baraka, mampa-
halany harena, mandresy lahatra. —
quelqu'un dans la discussion. Mandre-
sy lahatra olona amy ny ady hevitra.
Se couler, vpr. 1° Mitsaitsaika, misisi-
ka. Je me coulai le long de la murail-
le. Nilsaitsaika nanaraka ny rindrina
aho. Il s'est coulé dans la presse. Nisi-
sika tao anaty vahoaka izy. 2 - fig. Afa-
baraka, lany harena, resy lahatra. Il
s'est coulé dans cette affaire. Afa-bara-
ka, lany harena tamin' izany rahara-
ha izany izy.
COULEUR, sf. 1 # Volo, soratra, endri-
ka. La — d'un fruit. Ny volon' ny voan-
kazo. Ces boeufs ont la même — . Mitovy.
volo ireo omby ireo. istofle de divcr-
DTgitizedby GoOgle
cou
— 173 —
COU
ses couleurs. Lamba misoratsoratra.
Le caméléon change de — . Miova volo,
soratra ny tana. Le malade a repris
ses couleurs. Nody ny endriky ny ma*
rary. Il entendit son arrêt sans chan-
ger de—. Tsy niova endrika akory izy,
raha nahare ny fanamelohana azy. ||
loc. Les hommes de—, Ny olona zafin-
draony, ny kiriolona. 2°— , Loko. Mé-
langez bien ces couleurs. Arapifanga-
roy tsara ireo loko ireo. 3* fig. Fise-
hoana. Il sait revêtir le mensonge des
couleurs de la vérité. Mahay mampi-
seho ny lainga hoatry ny marina izy.
4*—, Foto-kevitra. La — de ce journal
est encore indécise. Mbola tsy mazava
ny foto-kevitr'io gazety io. 5 # — , Hain-
go, renty. Style sans — . Laha-teny tsy
misy haingony, etc.
COULEUVRE, sf. 1° Karazam-bibilava
toy ny bibimora, — mandotra, — tom-
pondrano. 2* fig. Avaler des couleu-
vres. Mandefitra fanesoana.
COULISSE, sf. \* Lenta. 2 - — , Varava-
rana mikorisa amy ny lenta. 3 # — , Ta-
kon-kenatra amy ny teatra.
COULOIR, sm. Lalana mankamy ny
efi-trano.
COUP, sm. 1° Dona, fandona, fidona, flka-
pana, vely, famelesana. kapoka, fikapoha-
na, Ûîorahana, fahavoazana, flpoaka, fî-
kotrojfa, feo, ratra. Donner un— de coude
à quelqu' un. Mamely don-kiho olona.
Frapper trois coups à une porte. Man-
dona varavarana intelo. Il s'est donné
un grand— contre la muraille. Nidona
mafy tamy ny rindrina izy. Il lui as-
séna un — de hache sur la tôte. No-
kapainy famaky ny lohany. Frapper
quelqu'un à coups redoublés. Manao
vely kary, kapok' omby, fcapo-tandri-
mo olona. Il tua l'oiseau d'un— de pier-
re. Tora-bato no nahafatesany ny vorona.
Il eut un— dans le bras. Voa tamy ny
sandriny izy. Il a manqué son—, Tsy
nahavoa izy; fig. tsy nahatanteraka,
tsy nahomby, tsy nahazo izy. Nous
entendîmes un — de canon. Nandre tafon-
dro nipouka izahay. Quelques coups de
tonnerre se faisaient entendre. Nisy va-
ratra nikolroka indraindray. J'entends
les coups du tambour. Mahare feon-
dangorony aho. Il est tout couvert de
coups. Tsy misy itomboham-pilony tena-
ny noho ny kapoka, ny ralra R loc— de
poing. Totohondry, fetrika. Donner un—
de poing à quelqu'un. Mamely totohon-
dry, mametrika olona. —de pied. Dia-
manga, daka. Donner un— de pied à
quelqu'un. Mamely diamanga, daka
olona, manda ka, mitsipaka olona. —de
fouet. Karava9y. Il donna un — de fouet
au mulet. Nofttsohany karavasy ny ra-
molô. Donner un— de bistouri. Mandidy
amy ny antsy fandidian' ny dokotera.
Donner un— de griffe. Mandrangotra.
Donner un— de dent. Manaikitra. Donner
un— de bec. Manaingoka. Il fut tué d'un
— de foudre. Matin* ny varatra izy. Il fut
tué d'un— de canon. Matin' ny tafondro
izy. — d'oeil. Voy. Œil. Il est mort d'un
— de soleil. Matin' ny lazon'andro izy. Il
a attrapé un— d'air. Voasovoky ny ha-
tsiaka izy. .—de vent. Uivotra mifofofofo
mafy. Il l'appela d'un — de sifflet. Nan-
tsoiny tamy ny sia-tokana izy. Donnez là
un— de lime. Tsofao kely ity. Donnez un
coup de balai à cette chambre.Fafao kely
ityefi-trano ity. 2°— .Vava.indray manao,
indray mifanjona. Fusil à deux coups.
Basy roa uaua. Vous avez encore dix
coups à tirer. Mbola mahazo mandefa
folo vava hianao. Il a pris tous ces pois-
sons d'un — de filet. Indray manarato
no nahazoany ireohazandrano ireo. Bu-
vez un— de vin. Misotroa divay indray
rnigoka. Il a tué cinq canards d'un — de
fusil. Nahafaty angaka dimy indray mi-
tifitra, indray mifanjona izy. Je vous
donne à deviner ceci en trois coups. Ome-
. ko hovinaninao intelo manonona ity. 3 -
fig. Ny manjo, fahavoazana, zavatra sen-
drasendra, fanambinana, famaizana, ka-
poka, famelezana, zavatra mahagaga. Ce
fut un — de foudre, de tonnerre, de mas-
sue pour lui. Mafy izany nanjo azy iza-
ny. Il supporte les coups du sort. Mande-
fitra ny manjo azy izy. Ses plaisanteries
portent—. Mahavoa ny vosobosotra atao-
ny. C'est par un— du hasard qu'il a gagné
au jeu Sendrasendra no nahazoany ta-
my ny loka. C'est par un — de bonheur
qu'il a gagné cinq piastres. Fanambi'
nana no nahazahoany ariary dimy. Il a
été frappé de mort par un — do la Provi-
dence. Famaizana, fcapofc'Andriamani-
tra no nahafatesany. — de théâtre. Zaua-
tra mahagaga miseho tampoka amy ny
teatra. Ce — d'autorité effraya les sédi-
tieux. Nampatahotra ny mpikomy izany
famelesan'ny manam-pahefaha izany.—
du ciel. Zavatra mahagaga avy amin'
Andriamanitra. || loc. Donner des coups
de dent, de bec, de langue, de patte. Mi-
kizaka, mifosa, manaraby. Faire d'uno
Digitized by
Google
oou
— 174 -
COU
pierre deux coups. Manararaotra. Don-
ner un— de main à quelqu'un. Manampy
olona. La ville fut prise d'un— de main.
Azo tamy ny sovok' ady ny tanâna. Fai-
re un mauvais—. Manao ratsy lehibe, —
heloka be vava. Voilà un— d'étourdi.
Mampiseho hamaivanan-doha izany. Fai-
re un— detète.Mampiseho ditra.— d'essai.
Zavatra voalohany atao.— de maître. Za-
vatra lavorary. Son— d'essai fut un— de
maître. Lavorary ny zavatra voaloha-
ny nataûny.
À coup sûr, loc. adv. Tsy misy isalasa-
lana. Nous réussirons à— sûr. Tsy mi-
sy iaalasalana fa hahomby isika.
Tout & coup, loc. adv. Tarapoka.
Tout d'un coup, loc. ado.-lndray man-
deha monja, vetlvety foUfftf'H gagna mil-
le piastres tout d'un—. Indray man-
deha monja, etc., dia nahazo ariary ari-
vo izy.
Coup sur coup, loc. adv. Mifanaraka-
raka. lia eu trois maladies— sur— . Azon'
ny aretina samihafa intelo mi/anara-
haraka izy.
Après coup, loc, adv. Aoriana. H loc.
Demander après — la permission de pas-
ser. Efa manerana vao manao mbay là-
lana. Pleurer un mort après — . Manao
ranomaso tsy miaraka amam-paty, ma-
nao salaka miamboho vody.
Pour le coup, loc. adv. Amin' izao. Pour
le — il ne m'échappera pas. Amin'izao
izy tsy ho afaka handositra ahy intsony.
Encore un coup, loc. adv. Indray. En-
core —, je vous dis que cela n'est pas
possible. Milaza aminao indray aho fa
tsy azo atao izany .
COUPABLE, adj. 1* Meloka. S'avouer
— . Miaiky ho meloka. 2*— , Mahamelo-
ka, mahadiso. Amour — . Fitiavaaa ma-
hameloka, etc.
—, 8. Ny meloka.
COUPE, sf. \* Fanapahana, flkapana, û-
jinjana, famirana, fandidiana, fipaihana,
fanetezana. La— de ce bois se fait tous les
neuf ans. Kapaina, jinjaina, firaina
isan-tsivy taona io ala io. Le mois der-
nier a eu lieu la — du blé. Tamy ny vo-
lana lasa teo no nijinjana ny varim-ba-
zaha. La — de cet habit est excellente.
Tsara didy io akanjo io. Il entend bien
la — des pierres. Mahay mipat-bato izy.
C'est vous qui avez la — des cartes. Anao
no manapaka ny karatra. 2 # — , Sarin'
ny tapaky ny aty trano, sarin-javatra
vakina misasaka. La — d'une église.
Ny sarin* ny tapaky ny aty trano
leglizy. 3* fig. Faniaharana, filaharana.
La — de cette phrase est bien. Tsara /?-
laharana io fehezan-teny io. || loc. Être
sous la — de quelqu'un. Fehezin* oiona.
COUPE, sf. 1* Kapoaka, kopy. 2° fig.
Boire à la — du malheur. Miaritra faho-
riana. Boire la— jusqu'à la lie. Miaritra
fahoriana hatramy ny farany.
COUPÉ, ÉE, p. etadj. !• Voatapaka, no-
tapahina, tapaka, voahentitra, nohente-
rina, hentitra, voakapa, nokapaina, voa-
jinja, nojinjaina, voafira, noûraina, voa-
folona, nofolonana, folona, voadidy, nodi-
diana, voapaika, nopaihina, voavaky, no-
vakina, vaky, voahety, nohetezana, voa-
tetika, notetehina. 2 # —, Voasakana, no-
sakanana, voatapaka, notapahina, mita-
paka, voesotra, nesorina. Cette phrase
est bien coupée. Voatapaka tsara io fe-
hezan-teny io. Style — . Laha-teny mita*
patapaka. 3*—. Voatampoka, notampo-
hana. 4 # —, Vositra. Bœuf—. Omby i?o-
sitra.
COUPER, va. 1* Manapaka, manentitra,
mikapa, mijinja, mamira, mamolona,
manorotra, mandidy, mipaika, ma nd ra-
sa, mamaky, manety, mitetika. — un bois
en travers. Manapaka hazo. On lui
a coupé un bras. Efa notapahina ny
sandriny anankiray. — une corde. M a-
nentitra tady. — des arbres. Mikapa,
mijinja, mamira hazo. Pierre cou-
pa l'oreille de Malcbus d'un coup de
sabre. Nokapainy Piera ny sabatra
ny sofiny Malikosy. — la queue à un
chien. Mamolona rambon' alika. — le
riz. Mijinja vary. —de l'herbe avec un
couteau. Manorotra vilona. — un ha-
bit. Mandidy akanjo. — la viande.
Mandidy hena. —un bœuf entier. Afan-
drasa omby; — une planche en long.
Mamaky hazo fisaka. — avec des ci-
seaux. Manety. — les cheveux. Mane-
ty volo. — de la viande en petits mor-
ceaux. Mitetika hena. 2 # — , Mandratra.
Vous m'avez coupé au doigt Nandra-
tra ny rantsan-tanako hianao. 3 # — , Ma-
maky, misakana, manapaka, manesotra.
La rivière coupe mon jardin. Mamaky
ny tanimboliko ny renirano. — les vi-
vres a l'ennemi. Misakana ny hanina
mankany amy ny fahavalo. — la parole
à quelqu' un. Manapaka tenin' olona.
La quinine coupe la fièvre. Manapaka
ny tazo ny kininina. — les cartes. Ma-
napaka karatra. — le mal à sa racine.
Digitized by
Google
cou
— 175 —
COU
Manesotra ny fototry ny ratsy. 4° —,
Manampoka. — da via avec de l'eau.
M anampo-drano ny divay. 5°— , Manio-
sitra.
—, vn. Maranitra. Ce couteau coupe bien.
Maranitra tsara ity antsy ity.
8e couper, vpr. 1* Maodra-tena. 2 # — ,
Mifanapaka. Ces deux chemins se cou-
pent. Mifanapaka ireo lalaoa roa ireo.
3* fig. Mifanohitra. Il s'est coupé dans
ses réponses. Nifanohitra ny valin-te-
ny nataony.
COUPERET, sm. Kalaza ftkapakapan-
kena.
COUPEUR, EUSE, a. Mpandidy akan-
jo, mpandidy hoditra atao kiraro. — de
bourses. Mpandidy lamba.
COUPLE, sf. Roa. Une — d'oeufs. Ato-
dy roa.
—, «m. . Mpivady, roa. Voilà un — bien
assorti. Izany no mpivady mifanaraka
tsara. Un — d'amis. Mpisakaiza roa
lahy.
COUPLET, sm. I* Andininy amy ny
hira. 2* — , pi. Hirà. Il chanta des cou-
plets fort agréables. Nanao hira mahafi-
narilra izy.
COUPOLE, sf. !• Ny aty tafon-trano bo-
ribory misondrotra eo an-tampon' ny
trano lehibe. 2°— , Tafon-trano boribo-
ry misondrotra eo an-tampon' ny trano
lehibe.
COUPON', sm. Ambin-damba, tapa-
dam ba.
COUPURE, sf. 1* Ny voadidy, ratra. J'ai
une — au doigt. Voadidy, maralra ny
rantsan-tanako. 2 # — , Fanesorana. L'au-
teur de cette pièce y a fait de nom-
breuses coupures. iVancsoran' ny mpa-
morona azy zavatra maro io teatra io.
COUR, sf. Tokotany. Les enfants jouent
dans la — . Milalao ao an- tokotany ny
an k izy.
COUR, sf. !• Ny mpanjaka syny tanda-
pany, tandapa, rova, fanjakana. La —
est partie. Lasa ny mpanjaka sy ny
tandapany. Le roi et toute sa — . Ny
mpanjaka sy ny tandapany rehetra.
Les gens de la — . Ny tandapa. Il a une
charge à la — . Manao raharaha any
anaty roca izy. Les usages do la — .
Ny Tomba fanao ao anaty roua. Adres-
sez vos lettres à la—-. Ampitondray any
anaty roua ny taratasinao. Il a reçu un
ordre de la—. Nahazo teny avy any
anaty rova izy. La -—lui a envoya un
courrier. Naniraka tany aminy ny fan-
jakana. La — de France. Ny fanja-
ftana Frantsay. || loc. Les dames de la—.
Nysakaizan' Andriana. 2* fig. Fanajana,
fanorapolompoana, famalifaliana, fando-
kadokafana. Faire sa— au roi. Manaja,
etc., ny mpanjaka. Il fait la — à ses ju-
ges. Mamalifaly, mandokadoka ny
mpitsara azy izy. || loc De l'eau bénite
de — . Vava fotsiny. Ne comptez pas
sur tout ce qu'il vous a promis, c'est de
l'eau bénite de—. Aza manantena ny za-
vatra rehetra nampanantenainy anao, fa
vaua fotsiny hiany izany.
COUR, sf. Fitsarana, mpitsara, Qvorian*
ny mpanao raharaham-panjakana sasa-
ny. La — de cassation. Ny^/sarana am-
bony indrindra. La— d'appel. Ny/?teara-
na ambony. — d'assises. Fitsarana
momba ny heloka be vava. La— s'est réu-
nie. Nivory ny mpitsara. Prêter ser-
ment devant la—. Mianiana eo anatre-
han' ny mpitsara. Mettre quelqu'un hors
de—. Marapody olona satria tsy misy an-
tony hitsarana azy. La— dos comptes.
Ny fivoriaiVny mpanao raharam-pan-
jakana manamarina ny kaonty momba
ny volam-panjakana miditra sy mivoaka.
COURAGE, sm. Herim-po, fahasahia-
na. Combattre avec—. Miady amin-fce-
rim-po, amin-fcasa/iiana. Il a eu le— de
m 'abandonner. Sa/ij/nandao ah y izy. H
loc. Perdre—. Mamoy fo, manary toky.
— , int. Mahereza, mahereza fo.
COURAGEUSEMENT, ado. Amin-
kerim-po, amin-kasahiana. Il supporte—
rinfortune. Mandefitra ny fahoriana
amin-kerim-po izy.
COURAGEUX, EUSE, adj. Mahery
fo, be herim-po, sahy, mampisoho herim-
po. Réponse courageuse. Valin-tenysa-
*hisahy, mampischo herim-po.
COURAMMENT, ado. Tsy mihamba-
hamba, tsy miahanahana, tsy miahotra-
hotra. Il lit — . Tsy mihambahamba,
etc., izy raha mamakyteny.
COURANT, ANTE, ad;. !• Mihazaka-
zaka, miriotra. Chien—. Alika mpihaza-
hazaka, mpiriolra. 2°— , Mandeha. Eau
courante. Rano mandeha. 3 # — , Raisina,
lany, fanao, ankehitriny, hitsahina, ity.
L'argent coupé est la monnaie courante
de Madagascar. Ny vakim-bola no raisi-
na, lany aty Madagaskara. Le prix — de
la toile américaine est de cinquante cen-
times l'aune. Ny vidin' ny soga ankehi-
triny dia iasiroa ny laonina. Le mois
Digitized by
Google
cou
— 176 —
COU
— . Ny volana hitsahina, ity volana ity.
—, sm. 1* Volana hitsahina. Je vous paie-
. rai lo quinze du — . Haloako ny trosanao
amy ny fahadimy araby ny folon' ity vo-
lana hitsahina ity. || toc. Dans le — de
la semaine. Amin'ity herinandro ity. Dans
le —de l'année. Amin'ity taona ity. 2*—,
Rano mandeha, fandeha, rano mitety
namana, livalana. Un — d'eau. -Rano
mandeha. Le — du fleuve est très, ra-
pide en cet endroit. Mimaona ny fan-
dehari ny ony eto. Le navire a été en-
traîné par le — . Nongoahan' ny rano
mitety namana ny sambo. Suivre le —
de l'eau, le — . Mivalana manaraka ny
rano. || toc. Remonter le — . Miorika ma-
naraka ny rano. Un — d'air. Rivotra
mibosesika, — an-kadilanana. Le — du
marché. Ny vidin-javatra ankehitriny.
Il a un bon — d'affaires. Maro raharaha
atao izy. 3* fig. Se laisser aller au — . Ma-
naraka ny fomban' izao tontolo izao,
manaram-po. Etre au — . Mahay, maha-
lala. Tenir au — . Mampandre. Je vous
tiendrai au — des nouvelles. 7/ampan-
dre anao ny zava-baovao aho.
Gourante, sf. Fivalanan-dava, fitsiriri-
hana.
COURBATU, UE, adj. Torovandrova-
na.
COURBATURE, sf. Aretina mabato-
rovandrovana.
COURBE, adj. Vokoka, hoatry ny vo-
lan-tsinana. Ligne— .Tsipika vokoka,etc.
—, sf. Tsipika vokoka.
COURBER, va. Mamokoka, manao oha-
try ny volan-tsinana, mandantsika, man-
detsy, mampanjoko. Courbez cette ver-
ge. Ataovy vokoka, hoatry ny volan-
tsinana, alantsiho io rotsa-kazo io. Le
trop grand faix a courbé cette poutre.
Nyhavesatry ny entana loatra no nam-
piletsy io sakamandimby io. La vieil-
lesse Ta courbé. Ny fahanterana no
mampanjoko azy. || toc. — le front, la
tête. Miondrika.
—, vn. Mamokoka, manjoko, miforigaigy.
Il courbe sous le poids du fardeau. Ma-
mokoka, etc., azon' ny enta-mavesatra
izy. •
Se courber, vpr. 1 # Mamokoka, miondri-
ka, milantsika, milet^y, manjoko. La
branche se courbe. Miondrika ny sam-
pan-kazo. Se — pour ramasser des fruits.
Miondrika mba hitsimpona voankazo.
2° fig. Miankohoka. Tout se courbe de->
vant cet homme. Miankohoka amin' I
io lehilahy io avokoa ny olona rehetra.
COURBETTE, sf. FiondrikonJrehana.
Faire des courbettes. Miondrikondri-
ka; fig. mandoka, mandady.
COURBURE, sf. Famokoka, filantsika,
fiietsy.
COUREUR, EUSE, adj. Mahery mi-
hazakazaka, — miriolra. Des chevaux
coureurs. Soavaly mahery mihazakaza-
ka, etc.
Coureur, sm. 1* Mpthazakazaka, mpi-
riotra. C'est le meilleur — qu'on ait ja-
mais vu. Tsy mbola nisy mpihazakaza-
fcaohatra azy. 2* — , Mpivezivezy, mpivoir
voy, mpiriorio, mpirenireny, mpitsipy
voavitsy.
Coureuse, sf. Vehivavy jefy, — jejo, —
janga.
COURGE, sf. Voatavo, voatavo bozaka,
voatavom-bazaha.
COURIR, vn. 1* Mihazakazaka, mirio-
tra, mimaona, manao tongotra an-kato-
ka, miezaka, miolo-may. Le voleur court
à toutes jambes. Mihazakazaka, etc.,
ny mpangalatra. Faites — le cheval. Am-
pirioty t ampiezaho ny soavaly. 2* — ,
Manenjika, midodododo. — après le vo-
leur. Manenjika ny mpangalatra. —
au médecin. Midodododo mankany amy
ny dokotera. 3* —, Mandeha, mivezive-
zy, mivoivoy. Eau qui court. Rano man-
deha. Il a couru toute la journée. JViqp-
zivezy, nivoiooy nandritra ny audro
izy. 4* fig. Mikatsaka, mila, manatona,
manehatra. — après la gloire. Mika-
tsaka voninahitra. — à sa perte. Mila
loza, manatom-paty, manena-doza. 5 #
—, Manao haingana loatra. Il a écrit
cela en courant. Nataony haingana
loatra ny fanoratra izany. 6° —, Manda-
lo, mihelina, miely, mizotra, manombo-
ka, fanao. Le temps court rapidement.
Mandalo haingana, mihelina ny andro.
Ce bruit court partout. Miely hatraiza
hatraiza izany tsaho izany. L'intérêt de
cette somme court toujours. Mizotra la-
landava ny Zanak' io renivola io. Ses ga-
ges courent depuis un mois. Manom-
boka efa iray volana izay ny karamany.
La modo qui court. Ny lamody fanao.
|| toc. L'année qui court. Ity taona ity.
Par le temps qui court. Ankehitriny, a-
min' izao fotoana izao. 7* —, Mitandava-
na. Ces montagnes courent du nord au
sud. Af ttandauatia mianatsimo sy mia-
navaratra ireo tendrombohitra ireo.
k
Digitized by
Google
cou
- !7Î-
cotî
—, ca. i« Manenjika. — le cerf. Afanen-
jifca serra. 2*— , Mitety, miely, manka-
ny matetika. —les rues, les mers. Mitety
ny araben-dalana, ny ranomasina. Il a
couru loute la France. Nitety any Fran-
tsa manontolo izy. Cette nouvelle court
les rues. Niely eran* ny tanâna izany za-
▼a-baovao izany. Il court les concerts.
Mankany amy ny konserta matetika
izy. 3 # — , Manehatra.— de grands risques.
Afaneha-doza. Comme Se hasarder. 4°
—, Tia, On le court. Tian'olona izy.
COURLIS, sm. Akoholahinala.
COURONNE, s/", f Fehiloha. — de
fleurs. Fehiloha voninkazo. — d'épines.
Fehiloha tsilo. 2«— * , Satro-boninahitra,
satrok' andriana. — d'or. Satro-boni-
nahitra, etc., volamena. 3 # fig. Vali-
soa, satro-boninahitra. Il a remporté
une— au concours. Nahazo valisoa tamy
ny fifaninanana izy. Il a remporté la— du
martyre. Nahazo ny satro-boninahitr y
ny marliry izy. 4* —, Fahefana maha-
mpanjaka, fanjakana, mpanjaka. Abdi-
quer la—. Mahafoy ny fahefana ma ha-
mpanjaka, mametraka fanjakana, ma-
noa. Héritier de la—. Mpandova fanja-
kana. Ses deux enfants se disputèrent la
— . Niady/an;afcana, niady labyhoton-
ga mpanjaka ny zanany roa lahy. Il
s'est emparé de la — . Nitsangana ho
mpanjaka izy. Mettre la— sur la tète de
quelqu'un. Manangana olona ho mpan-
jaka.
COURONNÉ, ÉE, p. et adj. I- Misy
fehiloha, nasiana fehiloha. 2 # — s Misy sa-
tro-boninahitra, nasiana satro-bonina-
hitra. 3° fig. Nahazo valisoa. 4 # — , Hodi-
dinina. 5 # — , Maratra lohâlika amy ny na*
halavoana,
COURONNEMENT, sut. l°Vanisïàna
fehiloha. 2*—, Fanisiana satro-boninahi-
tra, Ûsehoan' ny andriana. J'ai assisté
au— du roi. Nânatrika ny nisehoan' ny
andriana aho. 3 # fig. Ravaka an-tam-
pony. Gela forme un beau—. Mandra-
takâ, tsara ny tampony iaiarty. 4*—, Fa-
natontosana, fanatanterahana, fandavo-
rariana. C'est le— de l'œuvre. Izany no
mahalontosa, mahatantéraka t man-
davorary ny raharaha.
COURONNER, va. 1* Manisy fehiloha.
2*— s Manisy satro-boninahitra, — * satrok'
andriana. Ils l'élurent et le couronnè-
rent. Kofidin'iiy ireoizy ka nosatroha-
ny sâtro-boninahitra> etc. 3* ftp. Ma-
taaly soa> manisy satro-boninahitra. — |
le vainqueur. Marnahj soa ny mpan*
dresy. Dieu couronne les saints. Andria-
manitra mamaly soa, etc., ny olo-ma*
siua. 4°— , Manodidina, an-tampony. Des
coteaux couronnent la ville. Misy tané-
ty manodidina ny tauâna De belles sta-
tues couronnent l'édifice. Misy sariolona
tsara tarehy eny an-fampon-trano. 5*^ k
Manatontosa, manatanteraka, mandavo-
rary.— les vœux de quelqu'un* Mana+
lontosa, manatanteraka izay irin' olo*
rta. Le martyre couronna sa vie. Ny fa*
hafatesana ho martiryno nandâvorary
ny andro niainany.
le couronner, vpr. !• Manisy fehiloha
amy ny lohany. 2*—, Manisy satro-bo-
ninahitrâ amy ny tenany. 3* fig. Toto*
tra, rakotra. La forêt se couronne de
feuillage. Tototra, etc., ravin-kazo ny
ala. 4 # — , Maratra lohâlika amy ny na*
halavoana. Ce cheval s'est couronné dix
fois. Io soavaly io naratra lohâlika im*
polo tamy ny nahalavoany.
COURRIER, sm. 1- Mpitondra tàratà<
sy, tsiraandôa. Dépêcher quelqu'un en— ^.
Maniraka olona hitondra taratasy.— dix
souverain. Tsimandôa. 2*--, Kalesy
mpitondra taratasy. 3'—. Taratasy ampi*
tondraina na raisina. Faire son— . Mano*
ratra taratasy ampitondraina. Lire
son — . Mamaky ny taratasy noraisiny.
COURROIE, sf. f Anja-koditra. 2- fig.
Il a de faibles appointements, il faut qu'il
allonge bien la — pour vivre. Kely ny
karamany, ka tokony hotsitsiny hive*
lomany. Ce jeune homme fait trop de
dépense, il faut lui serrer la—. Manda*
ny be loatra io zazalahy io, ka tokony ha*
nesorana ny volany.
COURROUÇA* ÉB, adj. l fc tezitra,
misafoaka, misamontitra. Un père— i
Ray tezitra. Un lion—. Liona teziirai
etc. 2* fi$i Misamboaravoara. Les flots
courroucés. Ny onjan-dranomasina mi*
samboafavoara.
COURROUCER , tia. Màhatôzitra {
mampisafoakaj mampisamontitra.
Se courroucer, vpf. 1* Tezitra, misatoa*
ka, misamontitra. 2 4 fig. Misamboara-
voara. La mer se courrouce. Misamboà*
ravoara ny ranomasina*
COURROUX, sm. 1* Hatézeraria, usa-»
foaka, flsamontitra. Le— du ciel. Ny ha*
tezerân' Andriamanitrai 2* fig. Fisam*
boaravoara.
COURS, sm. 1» Fandeha, tivataria, flzo«
tra, fandroso, lalana, mason-drano. L'eau
il
Digitized by
Google
cou
— 178 —
COU
f
suit son— vers la mer. Mandeha, miva-
fana, mizotra mankany amy ny rano-
masiiia ny rano. —d'eau. Rano mande-
ha. Le soleil poursuit son— vers l'occi-
dent. Mandeha, mizotr<i, mandvoso
miankandrefana ny masoandro. Capitai-
ne au long — . Kapitenin-tsambo mande-
ha lavitra. Le fleuve a changé son— . Nio-
va làlana, mason-drano ny ony. || loc.
Arrêter le — d'un fleuve. Manampina
ony. Remonter le — d'un lenve. Miorika
manaraka ny ony. 1* fig. Fizotra, fan-
droso, toetra. Tout a repris son — habi-
tuel. Mizotra, mandroso araka ny fa-
naony indray ny zavatra rehetra. Nous
verrons quel — prendra celte affaire. Ho
hitantsika ny fizotra, fandroso, toetr'
izany raharaha izany. Arrêter le— d'une
. affaire. Misakana raharaha tsy handro-
80. Le mal a pris son — . Nandroso ny
aretina. |l loc. Donner un libre — à ses
larmes. Mamarin-dranomaso. Donner un
libre — à sa fureur. Manampatra ny ha-
tezerany. Pendant le — de la journée.
Mandritra ny andro. Dans le — de sa ma-
ladie. Tamy ny naharariany. Il est en —
de visite. Maraangy olona maro mifan-
dimby izy. 3 P — , Fampianarana, fianara-
na. Il professe le— d'histoire. Mampia-
vatra ny tantara izy. Il suit le— du col-
ïï'ge. Mianatra ao amy ny kolejy izy.
4°—, Fanao, flely, fandraisana, fandania-
na, fahalafosana, vidin-javatra ankehi-
triny. Ce mot n'a — que parmi le peuple.
Tsy fanao afa-tsy amy ny samy va-
hoaka izany teny izany. Ce bruit mit—
pendant quelque temps. Niely nandri-
tra ny andro sasantsasany izany tsaho
izany. Les' piastres seules ont— à Mada-
gascar. Ny farantsa hiany no raisina
aty Madagaskara. Ces étoffes n'ont plus
de—. Tsy lafo intsony ireo lamba irno.
La mode donne lo— à certaines étoffos.
Ny lamody no mahalafo ny lamba sa-
sany. Quel est le— du marché? Manao
ahoana ankchitriny ny vidin-javatra
any an-tsena ?
COURSE, sf. 1* Hazakazaka, fihazaka-
zahana, flfanalana hazakazaka, fandeha
nana, fandeha. Il est léger à la—. Ma-
hery mihazakataka izy. Chevaux de—.
Soavaly mpifanala hazakazaka. Il a
- remporté le prix à la—. Nahazo ny loka
tamy ny fifanalana hazakazaka izy. Lo
soleil commence sa—. Manomboka man-
deha ny masoandro. \\loc. Aller au pas
de—, Manao faohany (se dit des soldats),
manao rarangy (se dit des porteurs). 2°— ,
Fivezivezy, flvoivoy, ezaka. Il fait conti-
nuellement des courses. Mivezivezy,
mivoivoy lalandava izy. Ce cocher n'a
fait que deux courses dans toute la jour-
née. Tsy nanezaka afa-tsy indroa io
mpitariù kalesy io androany. Il y a une
longue — d'ici là. Lavitra ezaka hatreto
sy hatrany. 3* fig. Fandroso. Rien ne
peut arrêter ce conquérant dans sa — .
Tsy misy raahasakana io mpandresy io
tsy handroso.
COURSIER, 8m. Soavaly mpiady na
mpifanala hazakazaka.
COURT, COURTE, adj. f Fohy, keîi-
ray, kelireny, fonetana. Celle canne est
trop courte. Fohy loatra ity tehina ity.
lia la taille courte. Fohy, keliray izy. Il
est gros et—. Fonetana izy. Le chemin
de l'est est plus—. Fohy kokoa ny làla-
na atsinanana. Il a la vue courte. Fohy
maso, pahimpahina izy; fig. fohy saina
izy. Vfig. Fohy, fohy teny, koly, tsotra.
Notre vie est courte. Fohy ny andro iai-
nantsika. Phrase courte.Fehezan-teny fo-
hy. Le prédicateur a été — . Fohy ny te-
ny nataon'ny mpitory teny. Il a l'esprit
— . Fohy saina izy. Il est — d'argent.
Kely vola izy. Le plus— est de vourf taire.
Tsotra kokoa raha manglna hian.ao. ||
loc. Il est —do mémoire. Maty arika izy.
Il a l'haleine courte. Sempotra izy.
Court, adv. 1° Fohy. Il a coupé les che-
veux trop—. Fohy loatra ny nanetezany
ny volony. 2° fig. Tampoka, fohy. Ils'ar-
rêta tout — . Nijanona tampoka izy. U
est resté — dans son discours. Nijanona
tampoka tamy ny laha-teny izy fa hadi-
nony. On l'accabla tellement de raisons,
qu'il demeura — . Nototofana profo be-
tsaka loatra izy,ka fohy tory ny lelany.tsy
nanan-kavaly tery izy. Coupez — . Ilafo-
hczo ny teninao. || loc. Cet enfant est li-
bertin, il faut le tenir de — . Manaram-
po loatra tsy amy ny antony io zaza io,
ka tokony hogiazana.
COURTAGE, 8m. Fividianana na flra-
rotana an-tselika ho an' olona.
COURTAUD, AUDE, s. !• Olona fo-
netana. 2°— , Soavaly na alfka folon-
drambo sady koro soflna.
—, adj. Folon-drambo sady koro soflna.
COURTE-PAILLE, sf. Fampâka, an-
tcndriahitra.
COURTIER, sm. Mpividy na mpivaro-
tra an-tselika ho an' olona. — de vin.
Mpividy na mpivarotra divay an-tseli-
ka ho an' olona.
k
Digitized by
Google
cou
— m —
cou
COURTILIÈRE, sf. Amboakelindrano.
COURTISAT*, sm. i- Tandapa. 2«-,
Mpanompotompo, mpamalifaly, mpan-
dokadoka.
COURTISANS, sf. Tokantranomaso,
vehivavy janga, karam-bavy.
COURTISER, va. Manompotompo. ma-
malifaly, mandokadoka. Il courtise ce
vieillard pour avoir sa succession. Ma-
nompotompo, etc., io lahiantitra io izy
mba handovany azy.
COURTOIS, OISE, ad}. Mahay ma-
naja, mahalala fomba. Voy. Civil.
COURTOISEMENT, adv. Amim-pa-
najana.
COURTOISIE, sf. Fanajana.
COURU, UE, adj. tfalaza, tian' ny
olona.. C'est un prédicateur fort— . Mpi-
tory teny malaza, etc., izy.
COUSIN, INE* s. Zanak'olo-mirahalahy,
— mianadahy, — rairahavavy.
COUSIN, sm. Moka.
COUSSIN, sm. Ondana.
COUSSINET, sm. 1° Halana, 2*—, Vy
ihandrinan' ny anja-by amy ny lalam-by.
COUSU, UE, p. et adj. 1° Voazaitra, no-
zairina, mizaitra, voavitrana, navitrana,
mivitrana. Des souliers bien cousus. Ki-
raro voazaitra mafy. 2° fig. Ôos finesses
cousues de fil blanc. Hafetsena mora
fantatra. Il est tout — d'or. Be vola izy.
lia le visage— de petite vérole. Tsy mi-
sy hitomboham-pilo* ny tarehiny azon'
ny soki-nendra. Il est tout — de coups.
Tsy misy hitorabohara-pilo ny tenany
nobo ny ratra.
COÛT,* sm. Vidiny.
COÛTANT, adj. m. Prix — . Mason-
karena. Je vous le donne au prix — .
Ataoko mason-karena aminao izany.
COUTEAU, sm. Antsy, antsipika, mi-
so, fandidiana. — à deux tranchants.
Antsy marani-dany roa.— de poche. An-
tsipika. —à deux lames. Antsipika
roa lela. — de table. Antsy Ûhinanana. —
à papier. Fandicftan-taratasy.
COUTELAS, sm. Antsibe, kalaza. Il
lui fendit la tête de son — . Nokapainy
ny antsibeny, etc., ny lohany.
COUTELIER, 1ÈRE, s. Mpanefy na
mpivarotra antsy, bety, etc.
COUTELLERIE,^/: !• Fanefena antsy,
hety, etc. £•— , Trano fanefena antsy.
COÛTER, vn. l a Vidiny. Combien coû-
te ce livre? Hoatr'mona no vidin" io
boky io? Ce cheval me coûte cent pias-
tres. Ariary zato no nividianako io
soavaly io. —cher. Saro-bidy, be vidy t
lafo. —peu. Mora vidy. 2°— , Lany.
Combien vous coûta r.Q cheval à nour-
rir? Hoatrinona no laninao amy ny
famolomana io soavaly io? 3° ftg. Sa-
rotra, manahirana. Il lui en coûte de
reprendre. Sarotra aminy, manahira-
na azy ny mananatra. Cet ouvrage a
dû lui—. Toa sarotra taminy, toa na-
nahirana azy izany boky izany. Coû-
te que coûte. Na dia sarotra aza» na
manao ahoana na manao ahoana.
—, va. Ahazoana, forme relative, maha...»
man..., mampi..., etc. Cette victoire a
coûté beaucoup de sang. Ra mandria-
ka no nahazoana izany fandresena iza*
ny. Cet ouvrage lui a coûté bien des
veilles. Niaretany tory matetika izany
boky izany! Il vous en coûtera la vie.
Hahafaty anao izany. Il m'en a coû-
té de la peine. Nanahirana ahy izany»
COÛTEUX, EUSE, adj. Mahalany bc.
Les voyages sont — . Mahalany be ny fi*
vahiniana.
COUTIL, sm. Karazan-damba. fl loc. Tis-
su malgache ressemblant au—. Akoti-
fahana.
COUTUME, sf. Fahazarana, fanao, font*
ba, kotra. Il a— de faire cela. Zatra ma*
nao izany izy. Il est difficile de se défai-
re d'une—. Sarotra ialana ny fahazara-
na. Une fois n'est pas—. Tsy mba faha-
zarana izay atao indray raaka monja.
C'est la — du pays. Fanao, fomba
amin* ity tany ily izany. Il suit les cou-
tumes des ancêtres. Manaraka ny /Vi-
naon' ny razana, ny fom ba n-drazana,
ny fco-drazana izy.
De coutume, loc. ado. Araka ny fanao.
Il a mieux travaillé que de—. Niasa tsa-
ratsara kokoa izy fa tsy araka ny fa*
naony.
COUTUMIER, 1ÈRE, adj. Zatra, fa-
nao, fomba. Il est — du fait. Zatra ma-
nao izany izy, fanaony, fombany iza-
ny.
—, sm. Boky misy ny fanaon* ny fari-Uny
anankiray.
COUTURE, sf. i* Zaitra. Cette— ne pa-
rait pas. Tsy hita izany zaitra izany.
Cette— est mal faite. Ratsy io zaitra io.
Elle apprend la—. Mianatra zaitra izy.
2°— , Holatra, soki-nendra. 3» fig. Ils fti-
Iront battus a plate—. Resy dïa resy izy
ireo.
COUTURÉ, ÉE, adj. ,Be holatra, rovi-
Digitized by
Google
cou
— 180
COU
tra, sokitra. Il a le visage tout—. Be no-
latra ny tarehiny. Il est toutwle petite
vérole. Rovitry ny nendra, so&i-ncndra
ny tarehiny.
COUTURIÈRE, sf. Vehivavy mpanjai-
tra.
COUVAISON, sf. Andro flkotrehana.
COUVÉE, sf. Atody indray mikotrika,
zana-borona indray mitarika. Il y avait
dix œufs à la—. Nisy atody folo no in-
dray nikotrika. La poule ot toute sa — .
Ny reniakoho sy ny zanany indray mi-
tarika.
COUVENT, sm. [• Tranon-drelijiozy. 2°
— , Relijiozy iray trano.
COUVER, va. l a Mikotrika. La noule cou-
ve les œufs de la cane. M ikotri-borona
ny akoho. 2°— , Manotrika. Il couve de
mauvais desseins contre son ennemi.
Manotrika hevi-dratsy hamelezany ny
fahavalony izy.
— , vn. 1° Mikotrika. Cotte poule veut— .
Te-hikotrika \o reniakoho io. 2°— . Mio-
trika. Le fou couve sous la cendre. M io-
trika ny afo, misy oJri&afo. Sa haine
a longtemps couvé dans son cœur. Efa
niotrika ela tao am-pony ny lolom-pony.
Se couver, vnr. Miotrika. Il se couve un
complot. Misy teti-dratsy miotrika.
COUVERCLE, sm. Takotra, rakotra,
sarona. — de marmite. Tafto-bilany. —
de malle. Rako-h&ta, sarom-bata.
COUVERT, EttTE, p. et adj. 1 # Voa-
takotra, notakofana, mita'kotra, rako-
tra, voarakotra, norakofana, miVakotra,
voasarona, nosaronana, misaroria, toto-
tra, voatototra, nototofana, mitototra,
voafono, nofonosina, mifono, voatafo, no-
tafoana, mitafo, Voatafy, notafiana, mita-
fy, feno, nofenoina, henika, safotr.i, voa-
safotra. nosaforana. Maison couverte en
tuiles. Trano voatafo. mitafo taniman-
ga. Il est bien— pendant le jour, pen-
dant la nuit. M itafy tsara rahaantoan-
dro, mirakotra tsara raha alina izy. Il
est couvert de plaies. Rakotra, tototra
fery ny tenany. 2*—, Be ala, misy aloka-
loka, voalokaloka, maloka, manjombona.
C'est un pays—. Tany be ala izany. Allée
couverte. Lâlana misy alokaloka, voa-
lokaloka, maloka. Le temps est—. Ma-
loka, manjpmbona ny andro. frfig. To-
totra, safotra. —de gloire. Tototra voni-
nahitra. —de honte. Sa/b-kenatra. 4 a — ,
Voaûna, nafenina, miafina, manafin-ke-
Vltra, voasarona, nosaronana. Haine cou-
verte. Lolom-po miafina. Homme—.
Olona manafin-kevitra. Mots cou-
verts. Teny t?oasaronfsarona.
À couvert, loc. adv. 1* Mialoka, alofana,
miery. Il est à— de la pluie. Mialoka ny
orana izy. Il est à— du canon. Miery ny
tafondro izy. 2* fig. Arovana. Rien ne
met à— de la calomnie. Tsy misy maha-
ro amy ny endrikendrika.
COUVERT, 8m. !• Fomban-databatra.
Mettez le—. Amboary ny fomban-data-
batra. Il y avait dix—. Nisy fomban-da*
tabatra sahazan' olona folo. 2 # — , Sotro
sy forsety. J'ai acheté une douzaine
de couverts d'argent. Nividy sotro vola
sy forsety vola roa amby ny folo aho.
COUVERTURE, sf. !• Lamba fanaro-
nana, firakofana, bodofotsy. —de char-
rette. Lamba /anaronan-tsarety. — de
chevaux. Lamba /anaronan-tsoavaly.—
de laine. Firakofana, bodofotsy volon'
ondry. 2*—, Fonom-boky. 3*—, Tafon-
trano. Réparer la — d'une maison. Ma-
namboatra tafon-trano.
COUVEUSE, sf. Reniakoho mpikotrika.
COUVRE-CHEF, sm. Satroka.
COUVRE-PIED, sm. Firakofana.—
d'indienne. Firakofana zandiana.
COUVREUR, sm. Mpanafo trano.
COUVRIR, va. 1" Mandrakotra, mana-
rona, manototra, mamono, manafo, ma-
nafy, mameno. manenika, manafotra. —
la marmite. Mandrakotra vilany.— uno
corbeille. Mandrakotra, manarona ha-
rona.— le lit. Mandrakotra fandriana.
— un tableau. Manarona sary.— de ter-
re les racines d'un arbre. Manototra ta-
ny ny vody hazo.— un livre. Mamono
boky —une maison. Manafo trano.— les
pauvres. Manafy ny mahantra. — une
table de mets. Manototra, mameno na-
handro ny ïatabatra.— un habit d'or.
Manototra, mameno volamena ny
akanjo. Les ennemis couvrent la colline.
Rakotra, tototry ny fahavalo ny tane-
ty. Enlevez la poussière qui couvre ce
tableau. Esory ny vovoka mandrakotra,
manototra io Sary io. Les eaux couvrent
la plaine. Mandrakotra, manenika ,
manafotra ny tany lemaka ny rano. 3°
fig. Manototra, manafotra. Les juges
l'ont couvert de honte. JVana/b-kenatra
azy ny mpitsara. 4°— , Manafina, mana-
rona. Il couvre ses desseins. Manafina,
etc., ny likasany izy. II couvre la faute
de son ami. Manarona ny hadisoan' ny
sakaizany izy. L'harmonium couvre sa
Digitized by
Google
CRA
— 181 -
CRA
voix. Ny harimonla manarona ny feo-
ny. 5*— , Misalovana, miaro. Il s'élança,
et le couvrit de son corps. Niezaka izy
ka nisalovana azy. La citadelle couvre
la ville. Ny batery miaro ny tanâna.
6*—, Manonitra. Les bénéfices couvrent
les dépenses. Ny tombom-barotra ma-
nonitra ny lany.
8e couvrir, vpr. 1° Mirakotra, mitafy,
misatroka, misarona, tototra, feno. Voici
uno couverture- pour vous — la nuit. In-
dro ny bodofotsy hirakofanao raha ali-
na. Il n'a pas de quoi se — . Tsy manan-
kitafiana izy. Il ose 89— devant ses chefs.
8ahy misatroka eo anoloan' ny lehibe-
ny izy. Se — la tôte avec le lamba. Mi-
«aron-doha. Se— la bouche avec le lam-
ba, M isarom-bava. Il se couvre de pier-
reries. Tototra, feno vatosoa ny tenany.
La terre se couvre de verdure. Rakotra,
tototra ahi-maitsp ny tany. || loc. Se —
la figure en ne montrant que les yeux*
Manao very maso. Se — tout entier sous
son lamba. Misalobona. 2*—, Miha-
manjombona. Le temps se couvre. Mi-
hamanjombona ny andro. 3 # fig. Toto-
tra. Il s'est couvert de gloire. Tototra
voninahitra izy. Il loc. Il s'est couvert d'
opprobre. Àfa-baraka izy. Se —de lau-
riers. Mandresy. Se — de boue. Manala
bara-tena. Se— du sang de quelqu'un*
Mamono na mampamono olona. 4*—,
Miaro tena. Se — de son bouclier. Miaro
lena amy ny ampinga.
CRABE, sm. Foza. — de mer. Fozan-
dranomasina.
CRAC, «m. Firiatra, firefotra. Faire—.
Mirialra, mirefotra. Voy. Chaqukb.
—, int. Tery. —le voilà parti. Lasa tery
izy.
CRACHAT, 8m. Rora. rehoka.
CRACHE, ÎE, adj. Mitovy, sahala, tsy
misy hivoasana. C'est son père tout—.
Mitovy, etc., amia-drainy izy, rainy
navela teo izy.
CRACHEMENT, sm. Fandrorana, fan"
drebofana. lia eu un — de sang. Nan-
drehoka ra izy.
CRACHER, vn. 1° Mandrora, mandre"
hoka. Il ne fait que — . Mandrorarora,
etc., matetika izy. 2 a — , Mipiritika. Cette
plume crache. Mipiritidritika ity peni-
na ity. 3° fig. Il a craché en l'air, et cela
lui est retombé dessus. Nandrora nitsi-
lany izy ka nahavoa tena. Cela est à —
dessus. Tokony batao tsinontsinona iza-
ny.
— , va. 1° Mandrora, mandrehoka. —du
sang. Mandrehoka ra. 2 # fig. — des
injures. Mangetogeto-bava.
CRACHEUR, EUSE, s. Mpandroraro-
ra, mpandrehodrehoka.
CRACHOIR, sm. Tavy fandrorana.
CRACHOTEMENT, 8m. Fandrorana
rana.
CRACHOTER, vn. Mandrorarora.
CRAIE, 8f. Tsaoka, lakré. Marquer à la
— . Manamarika amy ny tsaoka, etc.
CRAINDRE, va. 1* Mataholra, miahia-
hy. —les souffrances, la mort. MatahO'
tra ny fijaliana, ny fahafatesana. — Dieu.
Maiahotra an' Andriamanitra. Je crains
de me noyer. Matahotra aho fandrao
maty an-drano. Il ne craint ni Dieu ni
diable. Tsy manan-java-ma/iafa/iofra
izy. Je crains qu'il ne vienne. Afafa-
hotra aho sao tonga izy. Je crains qu'il
ne vienne pas. Matahotra aho sao tsy
tonga izy. Je ne crains pas qu'il vienne.
Tsy matahotra aho raha tonga aza izy.
Je ne crains rion pour vous. Tsy misy
ahiahiho ny aminao. Ce cheval craint
l'éperon. Matahotra zeperona io soa-
valy io. Ces arbres ne craignent point
le froid. Tsy matahotra hatsiaka ireo
hazo ireo. 2*—, Misalasala. Je ne crains
pas de le dire. Tsy misalasala aho hi-
laza izany.
— ,un. Matahotra, miahiahy. On voit qu'il
craint. Hita fa matahotra izy. Je crains
pour vous. Miahiahy ny aminao aho.
Se craindre, vpr. Mifampitahotra.
CRAINT, AINTK, p. et adj. Atahora-
na, mahatabotra, mampahatahotra, ahia-
hina, mampiahiahy.
CRAINTE, sf. Fahatahorana, tahotra.
fiahiahiana. La — de Dieu est salutaire.
Mahasoa ny fahatahorana an' Andria-
manitra. Vos craintes ne sont pas fon-
dées. Tsy misy fotony ny tahotrao.
L'état de ce malade inspire des crain-
tes. Mampahatahotra, mampiahiahy
ny toetr' io marary io. — servile. Taho-
bozona.
De crainte de, loc. prèp. De crainte
que, loc. conj. Sao, fandrao, andrao.
CRAINTIF, IVE, adj. Matahotra, saro-
tahotra.
CRAINTIVEMENT, adv. Amin-tabo-
tra.
CRAMOISI, IE, adj. 1* Mena antitra.
Velours—. Lamba volory mena antitra,
2* fig. Devenir—. Tera-mena.
— , sm. Loko mena antitra,
Digitized by
Google
CRA
— 182 —
CRE
CRAMPE, sf. Fivonkenan-kozatra, savo-
laina. J'ai des crampes aux jambes. M i-
vokin- kozatra ny ranjoko. J'ai des cram-
pes aux pieds. Savolnina ny tongotro.
CRAMPON, sm. Faraingo vy famihi-
nana.
CRAMPONNER, va. Mamihinaamyny
faraingo vy. Il faut— cette pièce de bois.
Tokony hofihinina amy ny faraingo
vy io haz'o io.
Se cramponner, vpr. Mifikitra, mami-
kitra. Les lianes se cramponnent aux
arbres. Mifikitra, etc., amy ny hazo ny
vahy.
CRAN, sm. 1° Ambaratonga, lafatra, di-
dy. —des caractères d'imprimerie. La-
/a-dohavy, didin-dohavy. 2* fig. Amba-
ratonga. Il est monté d'un—. Nisondro-
traamôarafonpam-boninahitra iray izy.
11 est descendu d'un—. Nidina a môa-
rafongam-boninahitra iray izy.
CRÂNE, sm. 1° Karan-doha. 2*^, Mpi-
rehaka, kevo-dahy. Faire le—, avoir l'air
«— . Mirehaka,
CRANEMENT, adv. An-kasahiana ,
anavonavona.
CRANERIE, sf. Firohaka, hakevohana.
CRAPAUD, sm. 1* Saobakaka. 2" fig.
Olona ratsy tarehy.
CRAPAUDIÉRE, sf. Fitoerana bc sao-
bakaka.
CRAPULE, sf, 1* Faharatsiana. Il vit
dans la—. Milomano ao anatin' ny faha-
ratsiana izy. 2*— , Olon-tsy vanona.
Fuyez la—. Mandosira ny olon-tsy va-
nona.
CRAPULEUX, EUSE, adj. Tia faha-
ratsiana. Uomme — . Lehilaby tia /a/ia-
ratiiana.
CRAQUEMENT, sm. Firiatra, firofo-
tra, fltofoka, fikarepoka, fikepoka, fika-
raoka, fipoaka.
CRAQUER, vn. 1* Miriatra, mirefotra,
mitefoka, mikarepoka, mikepokepoka,
mikaraoka, mipoaka. La branche craque.
Miriatra, mirefotra, mitefoka ny sam-
j an-kazo. Los biscuits craquent sous la
dent. Mikarepoka, mikepokepoka ny
biskoitra raha tsakoina. Les pierres cra-
quent sohs les pieds. Mikaraoka ny vato
voabitsaka. Faire— les doigts. Mampi-
poaka ny rantsan-tanana. 2° fig. Mila-
za kapotsaka, — gararo.
CRAQUERIE ou CRAQUE, sf. Ka-
potsaka, gararo.
CRAQUETER, vn. Mirefodrcfotra, mi-
poapoaka. Le sel craqueté dans le feu.
Mirefodrefotra, etc., ny sira raha ao
anaty afo.
CRAQUEUR, EUSE, s. Kapotsaka, ga-
raro. Quel grand— ! Kapotsak' olona, ga-
raron' olona re io 1
CRASSE, sf. 1° Tseroka, tsikoko, anga-
drano. — des mains. Tsero-tanana, tsiko-
fcon-tanana. — du linge. Tsero-damba.
—de la tête. Anga-drano. 1* fig. Fahi-
diana.
— , adj. Mihoa-pampana. Ignorance—.
Tsy fahalalana mihoa-pampana.
CRASSEUX, EUSE, adj. et s. 1* Be
tseroka, tserohina, be tsikoko, tsikokoi-
na, mokokoina, be anga-drano. Figure
crasseuse. Tarehy be tseroka, tserohi-
na. Pieds — . Tungotra be tsikoko, tsi-
kokoina, mokokoina. Habit — . Akanjo
6e tseroka. Tcte crasseuse. Loha 6e
anga-drano. 2° fig. Kahihitra.
CRATÈRE, sm. Vavan' ny volkana.
CRAVACHE, sf. Karavasy.
CRAVATE, sf, Fehitenda.
CRAVATER, va. Manisy fehitenda.
Se cravater, vpr. Mametaka fehitenda.
CRAYON, sm. 1° Pensily ha20, pensily.
— d'ardoise. Pensi/m-tsolaitra. 2 # fig.
Fanaovan-tsary amy ny pensily.
CRAYONNER, ta. Manao sary amy
ny pensily.
CRÉANCE, sf. 1* Finoana. Cela ne mé-
rite aucune—. Tsy mendrika hinoana
velively izany. 2° — ,Trosa, vola, ^'ai chez
un tel une— ile mille piastres. Ananako
O'osa, etc., ariary arivo ra nona. J] loc.
Lettre do—. Taratasy lanomezam-pahefa-
na. L'ambassadeur a présenté ses lettres
de—. Nasehon'ny ambasadaora ny tara-
tasy manomc fahefana azy.
CRÉANCIER, 1ÈRE, s. Tompon-tro-
sa. Je suis poursuivi par mon—. Zohin*
ny tompon-trosa aho.
CRÉATEUR, TRICE, «. Mpahary,
mpamorona. Le — . .Andrianana/iar?/.
Le — du ciel et de la terre. Ny Nahary'
ny lanitra sy ny tany.
*-, adf. Mahary, mahaforona. C'est un
esprit—, Olona ma/ia/broîi-javatra izy.
CRÉATION, sf. !• Fahariana, famoro-
nana, fanaovana. Depuis la— du monde.
Batramy ny na/iariana, namorona-
na, nanaovana an' izao tontolo izao.
2 # -, Ny zavatra voary. Toute la—
publie la gloire de Dieu. Mitory ny
Digitized by
Google
CRE
— 183 —
CRE
voninahitr* Andriamanitra avokoa ny
2avatra voary rehetra. 3* — , Famorona-
na, fanendrona, fanandratana. Depuis
la— de ce corps. Hatramy ny namoro-
nana izany fikambanana izany. Le pa-
pe fit une— de cardinaux. Nanandratra
kardinaly maro ny papa.
CRÉATURE, sf. 1° Zavatra, asan-ta-
nan* Andriamanitra, zavatra voary. L'
homme est une— raisonnable. Zavatra
manan-tsaina ny olombelona. Dieu est
admirable dans ses créatures. Mendri-
ka bigagana amy ny asan-tanany, amy
ny zavatra nohariny Andriamanitra.
2 # — ,Olona. C'est une misérable—, Olon-
tsy vanona izy. 3* fi g. Olona nasandra-
tra. Il est la— du ministre. Ofona na-
sandratry ny ministra izy.
CRÉCELLE, sf. Lakolosy hazo.
CRÉCERELLE, sf. Kitsikitsika.
CRÈCHE, sf. Fihinanam-bilona.
CRÉDENCE, sf. Latabatra kely fame-
trabanany zavatra ilaina amy ny lamesa.
CRÉDIT, sm. 1* Toky, fahatokiana, fi-
trosana. Il a du— chez les marchands.
M a ha toky ny mpivarotra rehetra izy.
Faire — . Mampitrosa, manao trosa. \\
loc. Accorder un long — . Manao lona,
manao bidâ. 2 # fig. Toky, fahatokiana,
fitiavana, ûnoana. Il a du— auprès du
roi. Itokiana, tian' ny mpanjaka izy.
Cette histoire ne mérite aucun—, Tsy
mendrika hitokiana, hinoanavelively
akory izany tan tara izany. Il a perdu
son— auprès du peuple. Tsy itokiana,
tsy tian 1 ny vahoaka intsony izy, tsy ma-
my hoditra amy ny vahoaka intsony izy.
A crédit, loc. adv. Mitrosa, atao trosa.
Acheter à—. Mitrosa. J'ai acheté ce
bœuf à—. Noirosaiko io omby io. Ven-
dre à—. Mampitrosa, manao rrosa. Je
lui ai vendu mon cheval à—. Nampi-
trosaiko azy, nataoko trosa taminy ny
soavatiko.
CRÉDULE, adj. Mora-mino, tsotra. Le
peuple est—. Mora mino, etc., ny va-
hoaka.
CRÉDULITÉ, sf. Fahatsorana.
CRÉER, va. 1° Mahary. mamorona,
manao. Dieu a créé le premier homme.
Andriamanitra nahary ny lehilahy voa-
lohany. Dieu créa le monde en six
jours. Heneman* andro no nahariana,
namoronana, nanaovan' Andriama-
nitra an* izao tontolo izao. 2°— , Mamo-
rona, manorina, manendry, manandra-
tra. —un mot. 3/amoron-teny. —une
législation nouvelle. Mamorona lalâna
vaovao. — un nouvel emploi. Mamoro-
na raharaha vaovao. Il a créé un grand
collège au centre de la ville. iVamoro-
na, nanorina trano kolejy lehibe tao
albvoan' ny tanàna izy. — des magis-
trats. Manendry mpitsara.
Se créer, vpr. Mihary, mamorona, ma-
nao, maka ho any ny tena. Se — des
ressources. Mihary. Se — des chimères.
Mamorona, manao hevi-dravina. Se
— des embarras* Maka fahasahiranan-
ko an-tena.
CRÉMAILLÈRE, sf. Vy misy amba-
ratonga mifaraingo fanantonam-bilany.
|| loc. Fauteuil à — . Sezabe misy am-
baratonga , — lepetra hanandralana sy
hampidinana azy.
CRÈME, sf. 1° Horotra. V fig. Ny tsa-
ra indrindra.
CRÉMER, vn. Manerotra. Le lait crè-
me. Manerotra ny rouono.
CRÉMEUX, EUSB, adj. Be herotra.
Lait—. Ronono be herotra.
CRÉNEAU, sm. Nongonongona amy
ny manda.
CRÉNELÉ, ÉE, p. et adj. Misy non-
gonongona, misy niOnify. Muraille cré-
nelée. Manda misy nongonongona.
Roue crénelée. Kodiarana maro mfini-
finy. Feuilles crénelées, Ravin-kazo
misy nifinifiny.
CRÉNELER, va. Manisy nongonongo-
na, — nilinil'y.
CRÉNELURE, sf. Ni fin if y.
CRÉOLE, sm. Kiriolona.
CRÊPE, sm. Makarakara mainty fisao-
nflJia.
CRÊPE, sf. Karaza-mofo m amy.
CREPER, va. Mampiolikolika, manan-
gita, manatsipoapoaka. — des cheveux.
Mampiolikolika, manangita volon-
doha. — une étoile. Manatsipoapoaka
lamba.
Se crêper, vpr. Miolikolika, mitsipoa-
poaka.
CRÉPI, sm. Lalotra.
CRÉPIR, ua. Mandalotra.
CRÉPISSAGE, sm. Fandalorana.
CRÉPITATION, sf. Fipoapoaka, fire-
fodrefotra. Entendez-vous la — des flam-
mes? Renao va izany fipoapoaka, etc.,
ny lelafo ?
Digitized by
Google
1
CRE
— 184 —
fcRE
CRÉPU, UE, adj. Ngita. Cheveux — .
"Volo ngita. Qui a les cheveux—. Ngita
volo.
CRÉPUSCULAIRE, ad;. Misomam-
bisamby. Lumière — • Fahazavana mi-
8omambi8amby.
CRÉPUSCULE, sm. Mazava atsinana-
na, mangoana atsioanana, takariva, fl-
somambisamby, manopy maizina. II est
parti au— du malin. Lasa tamy ny
mazava atsinanana, mangoana atsi-
nanana izy. Il est arrivé au — du soir.
Efa takariva, misomambisamby , ma-
nopy maizina ny andro vao tonga izy.
CRESSON, 8m. Anandrano.
CRESSONNIÈRE, sf\ Tanin* anan-
drano.
CRÉTACÉ, ÉE, adj. Misy tsaoka,
hoatry ny tsaoka. Terrain—. Tany misy
tsaoka, etc.
CRÈTE, s/*. !• Sangan* akoholahy. 2*^—,
Tampony. — d*une montagne. Tampon*
ny tendrombohitra. 3* fig. Lever la—.
Mianjonanjona, miandranandrana. Bais-
ser la — . Mami vitra sanga.
CRÈTE, ÉE, adj. Manan-tsanga. Coq
bien — >. Akoholahy lava sanga.
CRÊTE-DE-COQ, sf. Sangasangana-
koholahy.
CRÉTIN, sm. 1* Olona ratsy endrika
sady ôndranondranana. 2* fig. Olona
ondranondranana.
CRJÈTINISEJR» va. Mahadala, mampa-
hadala.
6e erétiniser, vpv. Mihadala.
CRÉTINISME, sm. Iladalana.
CREUSEMENT, sm. Fihadiana, font
davahana, fandoahana.
CREUSER, va. et n. 1* Mihady, man-
da va ka, mandoaka. — un fossé. Miha-
dy hady. — la terre. Mihady, manda*
ra^a tany. — un arbre. Mandoaka ha-
zo. L'eau creuse la pierre. Ny rano
mandoaka ny vato. 2* fig. Mandinika.
— une question. Mandinika hevitra
anankiray.
ge creuser, vpv. 1° Mihaholoka aty, mi-
halempona, Cet arbre commence à se—.
Mihaholoka aty io hazo io. Ses joues
se creusent. Mihalempona nytakolany.
2* fig. Se — la tête. Mandany ron-doha.
CREUSET, «m. i* Memy. Epurer l'ar*-
gent dans le — . Manadio volafotsy ao
anatin' ny mcmy. 2* fig. Fitsapana. Sa
vertu a été mise au — . Voatzapa ny
foatsaram»panahiny.
CREUX, EUSE, adj. f Poaka aty, bo-
loka aty, hoboka aly, kaboaka, loaka. Ce
bâton est—. Poaka aty io tehina io. Ce
tronc d'arbre est — . Holoka aty, hobo-
ka aty, kaboaka io vatan-kazo io. Dent
creuse. Nify loaka. '2 # — , Lalina, lalina
aty, lempona, mangebaka. Fossé très—.
Hady lalina dia lalina. Assiettes creuses.
Lovia lalina aly. Il a les yeux — . La-
Ji-maso izy. Il a les joues creuses. Lem*
pona ny takolany. Il a le ventre — .
Mangebaka ny kibony. 3* fig. Pensées
creuses. Hevi-dravina, hevi-potsy. C'est
une tête creuse. Marivo saina izy.
Creux, adv. Sonner — . Migoboka. Cette
statue sonne — . Migobogoboka io sari-
olona io.
-,sm. fLavaka, holoka, loaka. Le — d'un
rocher. Ny lavaka, loaka amy ny va-
to. Le — d'un arbre. Ny holoka amy ny
hazo. 2* —, Lempona. Le — de la main.
Ny lempona ao amy ny felatanana. Le
— de l'estomac. Ny lempona ao amba-
vafô.
CREVASSE, sf. Mivava, mitriatra, ml-
tsefaka, miveraka, mangentana, vakiva-
ky. — de rocher. Tsefatse /a-bato. Il a
des crevasses aux pieds. Mitriatria-
tra, miveraberaka, vakivaky ny ton-
gony.
CREVASSÉ, ÉE, adj. Mivava, mitria-
tra, mitsefaka, miveraka, mangentana,
vaky hentana, misy vakivaky.
CREVASSER, ta. Mampivava, mam-
pitriatra, mampitsefaka, mampiveraka,
mampangenlana, roahavakivaky.
Se crevasser, vpr. M h a va, mitriatra,
mitsefaka, miveraka, mangentana, vaky
hentana, mi ha vakivaky. Cette muraille
se crevasse. Mivava, mitriatra, mitse-
faka, miveraka io rindrina io. La terre
se crevasse. Mitriatriatra, mitsefatse-
faka, mangentana, vaky hentana ny
tany.
CRÈVE-CŒUR, sm. Alahelo maiy.
GREVER* ta. 1* Mamotsitra. mamaky,
mandriatra, manataka. On lui a crevé
les yeux. Nopotsirina ny masony. Le
débordement des eaux a crevé la digue.
Namaky ny feliloha ny rano tondraka.
Un gros poisson creva les lilets. Uazan-
drano lebibe anankiray no namaky,
nandriatra, nanataka ny harato. 2 # — ,
Mamono. — un cheval. Mamono soa-
valy. 3° fig. Cela crève les yeux. Mihar
rihary izany. Cela crève le cçeur. Main*
pangorakoraka izany.
t.
Digitized by
Google
J
CRI
— 185 —
CftI
—, vn. 1* Mamoy, potsiira, vaky, mitria-
tra. L % abcès crève. Mamoy t potsitra ny
vay. Le ballon a crevé. Vaky, nitria-
tra ny balona. 2 # —, Maty. Ce chien
avala du poison, et il en creva. Nitelina
poizinaio alika io, ka maty. 3° fig. Maty.
*— de faim. Afalin-kanoanana. — d'or-
gueil. Matin' ny fiavonavonana. (| loc.
— de graisse, — dans sa peau. Mivon-
draka. Il crève de rire. Torana, dangy,
tsipaka, mivadika atin'ny hehy izy.
8e crever, vpr. !• Vaky. La digue se
creva. Vakyny feflloha. 1* fig. Mamo-
no tena. Se — de travail. Mamono tena
miasa.
CRI, sm. t* Horakoraka> akora, h oh ah o-
ha t finananana, fikiakiaka, fidradradra-
dra, fikaikalka, fijafajafa, fikonainaina,
faneno, fikiririoka, fitsararâka, flgagaka.
Le peuple poussa des cris de joie. NU
korakoraka, nanakora an-kafaliana ny
vahoaka. Pousser des cris confus. Miho-
hahoha. Appeler quelqu'un à grand cris.
. Mianlso olona minananana. Il jetait les.
hauts cris. Ninananana, nikiakiaka,
nidradradradra izy. Cris d'un enfant
battu par son père. Fikaikaika, fijafa-
jafa, fikonainainan* ny zaza kely ka-
pohin-drainy. Cris d'un cochon qu'on tue.
Fikiakiaky ny kisoa vonoina. Cris d'un
chien qu'on bat. Fikiakiaka, fikonai-
nainan' ny alika kapohina. Le — du hi-
bou. Ny faneno, fikiririoky ny voron-
dolo. Le— de la pintade. Ny fitsararàky
ny akanga. Le— du canard. Ny figaga-
ky ny vorombazaha. Le— du grillon. Ny
fikiririoky ny angely. 2 # — , Fidridridri-
dry. Le— d'une scie. Ny fidridridri-
drin' ny tsofa. 3*— , Antso, flantsoana.
Cette marchande a un — que l'on entend
de loin. Re lavitra ny antso valala
ataon* io vehivavy mpivarotra io. J'en-
tendis les cris • Au voleur. Reko ny
anlso hoe : Mpangalatra re ! 4 # fi y. Fi-
tarainana, fikafara, faniniana. Ecoutez
les cris des malheureux. Hainoy ny fi-
tarainan' ny mahantra. Il n'y a qu'un
—contre lui. Milaraina aminy, mika-
fara, maniny azy daholo ny olona. || loc.
Le — public. Ny tenin' ny vahoaka, ny
hevitry ny be sy ny maro. Etouffer le—
de la conscience. Mamono ny fanin-
dronana ao am-po.
A cor et à cri. Voy. Cor.
CRI AGE, 8m. Fiantsoana. Le— des jour-
naux. Ny ^anlsoan-gazety.
CRIAILLER, vn. Minananana, mikia-
kiaka, mijafajafa, mikonainaina, mika-
mentsona, raikamenona, minaonaona.
Cette femme criaille toujours après sec do-
mestiques. Mikament8ona, mikameno-
na lava ny mpanompony io vehivavy io.
CRIAILLERIE, sf. Finananana, fikia-
kiaka, fijafajafa, fikonainaina, fikainen-
tsona, flkamenona, finaonaona.
CRIAILLEUR, EUSE, a. Mpinanana-
na, mpikiakiaka, mpijafajafa, mpikonai-
nama, mpikamentsona, mpikamenona,
mpinaonaona.
CRIANT, ANTE, adj. Mampitaraiua,
mampinaonaona. Les juges ont fait une
injustice criante. Mampitaraina, etc.,
ny fitsara-mitanila nataon' ny mpitsara.
CRIARD, ARDE, adj. et a. i* Minana-
nana, mikiakiaka, mijafajafa, mikonai-
naina, minaonaona. Les voix criardes de
ces enfants me cassent les oreilles. Mam-
pangintsin-tadiny ahy ny finananana,
etc., ireo ankizy madinika ireo. 2*—, Mi-
kam en tsona, mikamenona, minaonaona.
Cette femme est d'une humeur criarde.
Mikamentsona, etc., lava io vehivavy
io.
CRIBLE, sm. Fanintsanana, sivana.
CRIBLÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voahintsa-
na, nahintsana, voasivana, nosivanina.
2°— , Voaloadoaka, tototra, rakotra. Il est
— de petite vérole. Tototra, rzkotry ny
soki-nendra izy. 3* fig. Tototra. Il est
— de dettes. Tototry ny trosa izy.
CRIBLER, va. 1* Manintsana, manasi-
yana.— du sable. Manintsana, etc., fa-
sika. 2* — , Mandoadoaka, manototra, man-
drakotra. Les balles ont criblé le mur.
Nandoadoaka ny rindrina ny bala.
CRIBLEUR, EUSE, a. Mpanintsana,
mpanasivana.
CRIC, sm. Milina fanaingana zavatra ma-
vesatra.
CRIC-GRAC, sm. Firefotra, firiatra.
Faire—, Mire foira, miriatra. Voy.
Craquer.
CRIÉE, 8f. Lavanty. Vendre à la — .
Manao lavanty.
CRIER, vn. l'Mihorakoraka, manakora,
mibohahoha, minananana, mikiakiaka,
midradradradra, mikaikaika, mijafajafa,
mikonainaina^ maneno, mitsararàka, mi-
kiririoka, migagâka. Ils criaient de tou-
te leur force. Nihorakoraka, nanakora,
nihohahoha y ninananana, nidradra-
dradra araka izay tratry ny ainy izy
ireo. Ne faites pas — cet enfant. Aza
Digitized by
Google
CRI
— 186 —
CRI
mampikiakiaka , mampidradradra-
dra, mampikaïkaika, mampijafaja-
fa, mampihonainaina io zaza io re.
Il est tellement sourd, qu'il faut —
pour 80 faire entendre de lui. Marenina
izaitsizy izy, ka raha tsy minananana,
mikiakiaka, midradradradra ery tsy
reny. Cette femme ne chante pas, elle
crie. Tsy mihira io vehivavy io, fa mi-
kiakiaka foana. Un entendait — les hi-
boux. Re naneno, nikiririokany voron-
dolo. 2 # — , Midridridridry. La porte crie.
Midridridridry ny varavarana. 3*—,
Miantso. — au secours. Miantso vonjy.
On crie au feu. Misy miantso hain-tra-
no. 4* fig. Miantso, mitaraina, mikafa-
ra, maniny, mandevilevy, mikaraentso-
na, mikamenona. — vers le Seigneur.
Miantso an' Andriamanitra. Il crie à
l'injustice. Mitaraina, mikafara noho
ny fltsara-mitanila izy. — contre le vice.
Maniny ny ratsy. Il crie après ses en-
fants. Mandevilevy , mikamentsona,
mikamenona ny zanany izy. Voy. Cri.
— , va. 1° Miantso. — une vente. Miantso
lavanty. — un objet perdu. Miantso za-
vatra very. 2 P fig. Miantso, mitaraina.
Le sang du juste crie vengeance. M tan-
tso valy ny ran* ny olo-marina. Elle alla
— famine. Lasa izy nitaraina hanoana-
tta. 3* — , Milaza, manambara. Ils m'ont
trompé, je le crierai sur les toits. Na-
mitaka ahy izy ireo, ka holazaiho, ham-
barako ampahibemaso izany. La cons-
cience nous crie que cela est mal. Ny ao
an-tsaintsika milaza, etc., fa ratsy izany.
CRIEXJR, EUSE, «. 1* Mpihorakoraka,
mpihohahoha, mpinananana, mpikiakia-
ka. 2°— , Mpiantuo. — public. Mpiantso
kabary.
GRIME, sm. 1° Heloka, fahotana, hadi-
soana lehibe. — capital. Heloka maha-
faty. Grand — . Heloka be vava. Il fait
pénitence de ses crimos. Manao asa fi-
valozana noho ny helony, fahotany izy.
L'ingratitude est un — . Hadisoana lehi-
be ny tsy fankasitrahana. || loc. Faire
un — à quelqu'un de quelque chose.
Marapitombo hadisoan' olona, maniny
olona aray ny tsara alaony. On lui fai-
sait un — de ses vertus. Notsini?ia no-
ho ny hatsarampanahiny izy. 2' — , Me-
loka. Châtier le — . Mamay ny meloka.
CRIMINEL, ELLE, adj. f Meloka.
Un homme—, Oiomeloka. 2 a — , Maha-
zneloka, mabadiso. Pensée criminelle.
Hevitra mahameloka, etc. -Des regards
criminels. Fijerena mahameloka, otc.
3° —, Momba ny ady maloto. Code — .
Bokin' ny lalâna momba n y ady maloto.
— , s. Olo-meloka, olona nanao heloka.
Exécuter un — . Mamono olo-meloka.
Juger un — . Mitsara olona nanao helo-
ka.
CRIMINELLEMENT, adv. 1* Maha-
meloka. Agir—. Manao zavatra maha-
meloka. 2° —, Araka ny fomban' ny ady
maloto. Poursuivre quelqu'un — . Mitory
olona ara A a ny fomban'ny ady ma'
loto.
CRIN, sm. Volon-drambon-tsoavaly. om-
by, etc., vombon-tsoavaly, liona,etc. Se
tenir au — d'un cheval. Mifikitra amyny
vombon-tsoavaly.
CRINIÈRE, sf. f Vombon-tsoavaly na
liona. 2° fig. Volon-doha lava sady ma-
tevina.
CRINOLINE, sf. Malakofa.
CRIQUE, sf. Helo-dranomasina madini-
dinika.
CRIQUET, sm. 1° Valala vao, — vahiny.
Les criquets ont dévasté les rizières. Na-
nimba ny vary ny valala vao, etc. 2*
fig. Soavaly ratsy.
CRISE, sf. l»Fihetsehan'nyaretina, fio-
van' ny aretina. Il a souvent des crises
de toux. Mihetsika maietika ny koha-
ny. Le malade a eu une — favorable.
Niova ho tsara ny marary. 2 # fig. An-
dro sarotra. Nous sommes dans un mo-
ment de — . Efa mby amy ny andro
sarotra isika.
CRISPATION, sf. 1° Fionkina, flkaroin-
kona, fikainkona, Ûvonkina, fiketrona.
2° fîg. Fahatezerana, lahadikidikiana.
CRISPER, va. 1* Mampionkina, mampi-
karainkona, mampikainkona , mampi-
vonkina, mampiketrona. Le froid crispe
les nerfs. Ny hatsiaka mampionkina,
mampikarainkona, mampikainkona,
mampivonkina ny hozatra. Le froid
crispe la peau. Mampiketrona ny hodi-
tra ny hatsiaka. 2* fig. Mahatezitra, ma-
hadikidiky. Votre nonchalance me cris-
pe. Mahatezitra, etc., ahy ny iitsiram-
bindrambinao.
Se crisper, vpr. Mionkina, mikarainko-
na, mikainkona, mivonkina, miketrona.
Les cheveux se crispent au feu. Mion-
kina, mikarainkona, mikainkona ny
volon-doha raha azon' ny afo.
CRISTAL, sm. Vatomazava, kristaly.
Verre de — . Gilasy krislaly.
Digitized by
Google
CRO
— 187 —
CRO
CRISTALLIN, INE, ad;, f Hoatry
ny vatomazava, — ny kristaly. Formes
cristallines. Endriky ny kristaly. 2° — ,
Mangarangarana, mangalahala. Eaux
cristallines. Rano mangarangarana,
etc.
CRISTALLISABLE, adj. Metyhan-
jary hoatry ny kristaly.
CRISTALLISATION, sf. Fanjariana
* hoatry ny kristaly.
CRISTALLISER , va. Mampanjary
hoatry ny kristaly.
—, vn. Manjary hoatry ny kristaly. Le sel
marin cristallise. Manjary hoatry ny
kristaly ny siran-dranomasina.
Se cristalliser, vpr. Manjary hoatry
ny kristaly.
CRITIQUE, ad/. !• Manambara ny fihe-
tsehana na ny tiovan' ny aretina. Signes
critiques. Famantarana manambara ny
fihelsehana na nyfiovan' ny aretina. 2*
fig. Sarotra, kely ambaitra. Los circons-
tances sont critiques. Sarolra, etc., rty
toe-draharaha. 3°— , Manitsy, manakia-
na, maniny. Il a l'humeur—, Mahery
maniny izy.
— , sf. Fanitsiana, fanakianana, faninia-
na. Il a fait une bonne — de son discours.
Nanilsy, nanahiana, naniny ny laha-
teniny araka ny mety izy. Le sage ne
craint pas la — du prochain. Ny olon-
kendry tsy matahotra ny fanakiana-
na, faniniari* ny sasany.
— , sm. MpanUsy, mpanakiana, mpaniny.
C'est un bon—. Mahay manitsy, ma*
nakiana, maniny teny izy. C'est un —
impitoyable de la conduite des autres.
Mpaniny ny fltondran-tenan' ny nama-
ny lalandava izy.
CRITIQUER, va. Manitsy, manakiana,
maniny. — un ouvrage. Manitsy, etc.,
boky. — une personne. Manakiana,
maniny olona.
CROASSEMENT, sm. Figagaky ny
goaika.
CROASSER, vn. 1* Migagâka. 2*— fig.
Mivalam-peo, tsy mahay mihira.
CROC, sm. 1 # Farango. Saisir avec un— .
Mamarango. Pendre de la viande au—,
Mananton-kena amy ny farango. 2° —,
Vangy. Ce chien a de grands crocs.
Lava vangy io alika lo.
CROC-EN- JAMBE, sm. !• Fingana.
Donner un—. Mamingana. 2° fig. Ha-
^etsen-dratsy mba handresy an-tosika.
Un courtisan plus adroit lui donna le—.
Tandapa anankiray fotsifetsy kokoa
nandresy an-tosika azy.
CROCHET, sm, 1° Farango, motiny,
tongo-papango. Un— à pendre une mon-
tre. Farango fanantonana famaniara-
nandro. Le petit — du bout de l'hameçon.
M of im-pintana. Cette porte est retenue
par un — . Misy tongo-papango mi-
hazona io varavarana io. Ouvrir une por-
te avec un—, Mamoha varavarana amy
ny farango. 2°— , Vin-korosé. Broder
au—. Manao korosé.
CROCHETER, ra. Mamoha amy ny fa-
rango.
CROCHETEUR, sm. 1° Mpamohaamy
ny farango. 2* fig. Fakon' olona.
CROCHU, UE, adj. 1° Mifaraingo, mi-
farango. Fer—. Vy mifaraingo, etc. 2°
fig. Avoir les mains crochues. Faingan-
tanana.
CROCODILE, sm. 1° Mamba, voay. 2 #
fig. Verser des larmes de—. Mody mito-
many eo imaso.
CROIRE, ra. I 8 Mino, matoky. — l'Êvan-
jile. Mino ny Evanjely. Il ne croit que
ce qu'il voit. Tsy mino afa-tsy ny hita-
ny izy. Croyez-vous les médecins? Moa
matoky ny dokotera va hianao? C'est un
menteur avéré, on ne le croit plus. Mpan-
dainga miharihary izy, ka tsy tnoana,
itokiana intsony. Si vous m'en croyez,
vous ne ferez pas cela. Raha matoky ahy
hianao, tsy hanao izany. 2°— , Manao
ho, mihevitra. Je crois cela bon. Afao-
ko, heveriko la tsara izany. Il a cru
bien faire. JSataony fa mety izany.
— , vn. Mino. Bienheureux ceux qui
croient. Sambatra izay mino. — en
Dieu. Mino an' Andriamanitra. — aux
sorciers. Mino fa misy mpaniosavy.
Se croire, vpr. Manao ny tenany ho, mi-
hambo ho. Il se croit très habile. 3/anao
ny tenany, mihambo ho mahay dia
mahay izy.
CROISADE, sf. Fanafihana nataon' ny
kristiaua tamy ny Silamo.
CROISÉ, ÈE, adj. 1° Mitanam-bokovoko.
2*—, Mifanapaka. Routes croisées. La-
lana mifanapaka. 3° fig. Rester les bras
croisés. Manohon-tanana, midonanaka.
—, sm. Miaramila nanalika ny Silamo.
CROISÉE, sf. Yaravaram-pitaratra.
CROISEMENT, sm. Fifanapahana.
CROISER, ra. 1° Manao tanam-boko-
voko. || loc. — les baïonnettes. Mam-
piady lilo. — les bras. Mamihin-tena.—
Digitized by
Google
C'RO
— 188 —
CRO
les jambes. Mampifanaingin-tongotra.
2°— , Manapaka. Le corbeau croisa le
chemin. Nanapaha ny lalana ny goaika.
— 9 vn. (Sambo) maadehandeha mitsikilo.
Se croiser, vpr. 1° Mitanam-bokovoko.
Des branches qui se croisent. Sampan-
kazo mitanam-bokovoko. 2 # — , Mifana-
paka. Ces deux routes se croisent. Mifa-
napaka ireo lalana roa ireo. 3 # — Mifane-
na, mifandiso, mifanerantserana. On se
croise souvent sans se rencontrer. Ma-
tetika mifanena kandrefa tsy mifanka.-
bita. Vous vous êtes croisé avec mon pè-
re. Nifandiso hianao sy ny raiko. Les
nacelles se croisaient dans tous les sens.
Nifanerantserana be hiany ny lakana.
4 # — , Nilatsaka ho an' isan'ny mpanaflka
ny Siiamo.
CROISEUR, sm. Sambo mpiady man-
dehandeha mitsikilo.
CROISIÈRE, sf. Fandehandehanana
mitsikilo. Vaisseau on—. Sambo man-
dehandeha mitsikilo.
CROISILLON, *m. Tsivalany. Le —
d'une croix. Ny tsivalan' ny hazo-flja-
liana. Cette croisée a trois croisillons.
Misy tsivalany telo io varavaram-pita-
ratra io.
CROISSANCE, sf. Fitorobo, fltomboa-
na, faniriana. Ce chien prend beaucoup
de croissance. Mitombo dia mitombo,
maroroka io alika io.
CROISSANT, sm. f Volantsinana. 2»
—, Sainan'ny Siiamo.
CROISSANT, ANTE, adj. Mitombo.
Inquiétude croissante. Ahiahy mitombo.
CROÎTRE, vn. Mitombo, mihalehibe,
maniry, mihalava, mitatra. Cet enfant
croit. Mitombo io zaza io. Les arbres
croissent. Mihalehibe ny hazo. Les her-
bes croissent. Maniry, mihalava ny
ahitra. Cette plante croit dans les plaines.
Maniry amy ny lemaka io zava-maniry
io. La rivière a crû. Nitombo ny reni-
rano. La lune commence à—. Mitombo
ny volana. Les jours croissent. Mihalava
ny andro. La population crut beaucoup
en peu de temps. Vetivety foana dia ni-
tornbo dia nitombo ny isan'ny mponina.
Le bruit croit. Mitatra ny tsaho. Il crois-
sait en sagesse. Nitombo fahendrena izy.
CROIX, sf, 1° Ilazo-fijaliana, hazo mita-
nam-bokovoko, lakroâ, sarin' ny hazo-
tijaliana, tstpika mitanam-bokovoko. Fai-
tes le signe de la—. Ataovy ny faman-
taran' ny hazo-fijaliana.— de S 1 André.
Ilazo-fijaliana miendrika X. Qui est en
forme de—. Mitanam-bokovoko. Des bâ-
tons disposés en—, Tehina mitanam-bo-
*kovoko.— pectorale. Lakroà, sarin 1 ny
hazo-fijaliana entin' ny eveka ao amy
ny tratrany. Marquer quelque chose d'u-
ne — . Manamarika zavatra amy ny sarin'
ny hazo-fijaliana, tsipika mitanam-
bokovoko. 2°— , Lakoraona. Il a reçu la
— . Nahazo lakoraona izy. 3* fig. Hazo-
fijaliana, Ûvavahana kristiana, fahoria-
na, fijaliana. La — a triomphé. Nandre-
8y ny hazo-fijaliana, fivavahana kris-
tiana. Il faut que chacun porte sa — en
ce monde. Samy tsy mainlsy hitondra
ny hazo-fijaliany, fahoriany, fijalia-
ny avy eto ambonin' ny tany.
CROQUANT, ANTE, adj. Mikarepo-
ka, mikepokepoka. Biscuit—. Biskoitra
mikarepoka, etc.
CROQUE-MITAINE, sm. Eakabeni-
fy, songomby.
CROQUE-MORT, sm. Mpitondra faty.
CROQUER, vn. Mikarepoka, mikepo-
kepoka. Ces dragées croquent. Mikare-
poka, etc., ireo darazay ireo.
— , ta. 1* Mikepoka, mandrapaka. —des
dragées. Mikepoka darazay. Il croqua
deux poulets en moins de rien. Nike'
poka, nandrapaka akoho roa vetivety
foana izy. 2°— , Manao ambangovangon-
tsary. 3° fig. —le marmot. Miandry ela,
mitonâka ela. Cet enfant est gentil à — .
Mabafatifaty io zaza kely io.
CROQUEUR, EUSE, s. Mpikepoka.
mpandrapaka.
CROQUIS, sm. 1° Ambangovangon-tsa-
ry. 2* —, Ambangovangon-daha-teny.
CROSSE, sf. 1° Tehin* ny eveka. 2°— ,
Vody basy. —de fusil. Vody basy. Ils
l'assommèrent à coups de — . Tamy ny
vody basy no namonoan' izy ireo azy.
CROTTE, sf. 1» Fotaka, rihi-potaka. 2*—,
Tain' ondry, tain* osy, taim-boalavo, etc.
CROTTÉ, ÉE, adj. Feno fotaka, feno rihi-
potaka. Habit— . Akanjo feno fotaka, etc.
CROTTER* va. Mameno fotaka, — rihi-
potaka.
Se crotter, vpr. Feno fotaka, — rihi-po-
taka.
CROTTIN, sm. Tain-tsoavaly, — ondry,
etc.
CROULANT, ANTE, adj. Mirodana,
mianjera, mikoa, mietsaka. Des murs
croulants. Ampiantany mirodana, etc.
CROULEMENT, sm. Firodanana, ûan-
jera, likoa, fielsaka*
Digitized by
Google
CRO
- 189
CRU
CROULER, vn. 1* Mirodana, mianjera,
mikoa, mietsaka. La maison eroule. Mi-
fodana, etc., ny trano. 2 # fig. Efa ho
levona, rava. L'empire croule. Efa ho
levona, etc., ny fanjakana.
CROUP, «m. Àretin-tenda mahafaty, 30-
. minda.
CROUPS, sf. 1» Nongom-bodin-tsoava-
ly, — ramolé, etc. Le cheval est blessé
sur la—. Maratra ny nongom-bodin-
tsoavaly. H loc. Monter en — . Manao
tatngin-droa. 2 # — . Tampon-tendrombo-
hitra. Sa maison est située sur la — de
la montagne. Eny an-tampon* ny ten-
drombohitra ny tranony.
CROUPI, IE, adj. Masiso. Eau croupie.
Rano masiso.
CROUPIÈRE, sf. !• Sakan-drambo. 2 #
fig. Tailler des croupières à quelqu'un.
Manangan-tsampona olona.
CROUPION, sm. Vody vorona. — de
poulet. Vody akoho.
CROUPIR, vn. 1° Mihaudrona, masiso.
Les eaux qui croupissent deviennent
puantes. Mihamaimbo ny rano mihan-
drona. 2 # fig. — dans l'oisiveté. Midona-
na-poana. — dans le vice. Miientika ana-
tin' ny faharatsiana.
CROUPISSANT, ANTE, adj. Mihan-
drona, masiso. Eau croupissante. Rano
mihandrona, etc.
CROUSTILLER, vn. Homana hodi-
mofo.
CROUSTILLEUX, BUSE, adj. Tsy
raety. Histoire croustilleuse. Tantara tsy
mety.
CROÛTE, sf. fHodi-mofo. 2 # — , Zava
tra miraikitra mihamafy amy ny zavatra
hafa, tako-pery, taikombin -doha. Il
s'est formé une — au fond de la bouteil-
le. Misy loto niraikitra nihamafy amy
ny vody tavoahangy. Quand une gale
sèche, il s'y forme une — . Raha miha-
maina ny hatina, dia manako-pery. —
de la tête des enfants nouveau-nés.
Taikombin -doha. 3 # —, Sary ratsy
hoso-doko.
CROÛTON, sm. Tapa-kodi-mofo.
CROYABLE, adj. Azo inoana. Ce que
vous dites est — . Azo inoana izay la-
zaînao.
CROYANCE, sf. 1° Finoana. Telle est
ma — . Izany no finoaho. Gela ne méri-
te aucune — . Tsy tokony hinoana ako-
ry izany. La— des chrétiens. Ny/înoan'
ny kristiana. 2 # — , H e vitra, ûheverana.
Gela est arrivé contre la— de tout le
monde. Tsy araka ny hevilra, etc., ny
olona ny nahatongavan' izany.
CROYANT, ANTE, adj. et a. Mino,
mpino.
CRU, sm. 1° Tany ihaviam-bokatra. C'est
du vin de mon—. Vokatry ny taniko
io dtvay io. Ce vin est d'un bon—. Vo-
katry ny tany tsara io divay io. 2 # fig.
Famoronana. Cette histoire est de vo-
tre—. Noforoninao izany tantara izany.
CRU, UE, adj. 1* M an ta. Viande crue.
Ilena mania. || loc. X demi — . Manto-
anto. Cela se mange à demi—. Fihina-
na mantoanto izany. V fig. Mafy, tsy
mety. Il lui a fait une réponse fort crue.
Nanao valin-teny ma/y loatra taminy
izy. Ils ont tenu des discours un peu
trop crus. Nanao resaka tsy metimety
loatra izy ireo.
CRUAUTÉ, sf. Hasiahana, halozana.
La — du lion. Ny hasiahan' ny liona.
Exercer des cruautés. Mampiseho ha-
siahana, etc.
CRUCHE, sf. {• Siny. 2* fig. Donto sai-
na, donàna velona, tarai ky.
CRUCHfiE, 8f. Eran' ny siny.
CRUCHON, sm. Siny kely, tavoara,
iray tavoara. Vende z-moi un — de biè-
re. Ivaroty labiera iray tavoara aho.
CRUCIAL, ALE, adj. Mitanam-boko-
voko. Faire une incision cruciale. Man-
didy mitanam-bokovoko.
CRUCIFIÉ, ÉE, adj. Mifantsika amy
ny hazb-fljaliana.
CRUCIFIEMENT, sm. Famantsihana
amy ny hazo-fijaliana, flfantsihana— .
CRUCIFIER, va. Mamantsika amy ny
hazo-fijaliana. Les Juifs crucifièrent
Notre-Seigneur. Nofantsihan' ny Jody
tamy ny hazo-fijaliana ny Tompon-
tsika.
CRUCIFIX, sm. Sariny Jeso-Kristy mi-
fantsika.
CRUCIFORME, adj. Mitanam-boko-
voko.
CRUDITÉ, sf. {• Ilamanta, zavatra
manta. Manger des crudités. Homan-
java-manta. 2 # fig. Teny tsy mety. Di-
re des crudités. Milaza teny tsy mety.
CRUE, sf. Fitombo, fitomboana. La —
des eaux. Ny fitombon* ny rano. Cet
enfant n'a pas pris toute sa — . Tsy mbo*
la tapi-pifomôoana io zaza kely io.
CRUEL, ELLE, adj. {• Masiaka, toza-
be. Homme—, Olo-masiafta, etc. Père— ,
Digitized by
Google
CUI
— 190 ~
GUI
Ray lozabe. 2 # — , Mampiseho hasiaha-
na. Ordre — . Didy mampiseho hasia-
hana. rr— , Mafy. Peine cruelle. Alahe-
lo mafy.
—, s. Olo-masiaka, — lozabo.
CRUELLEMENT, adv. Amin-kasia-
hana. amin-kalozana. tsy nitondrana
roa. Il fut frappé — . Nokapohina amin-
kasiahana, etc., izy.
CRÛMENT, adv. Àn-tsapatsapaka. Di-
re une chose — . Manao teny an-/sapa-
tsapaha.
CRURAL, ALE, adj. Amy ny fe. Le
nerf— . Ny hoza-pe.
CUBE, sm. 1* Sokera enin-dafy mitovy.
Les dés ont la forme du—. Ny kodiakely
dia 8okera enin-dafy mitovy. Mètre—.
Metatra sokera enin-dafy mitovy. 2°— ,
Isa mifampitombo indroa, kioba. Ont
vingt-cinq est le— de cinq. Dimy amby
roapolo amby zato no dimy mifàmpU
tombo indroa, no kioban' ny dimy.
CUBER, va. t° Mandrefy amy uy meta-
tra na amy ny dia sokera enin-dafy mito-
vy. 2°— , Mampitombo indroa ny Isa
anankiray.
CUBIQUE, adj. \* Momba ny sokera
enin-dafy mitovy. Défigure — . Miendri-
tsokera enin-dafy mitovy. 2 # — , Mom-
ba ny kioba. Cinq est la racine — de
cent vingt-cinq. Dimy ny foto-Juo&an'
ny dimy amby roapolo amby zato.
CUBITUS, 8m Taolan-tsandry ambany
sady anaty.
CUCURBITACÊE, adj. f. et sf. pi. Ka-
razan-java-maniry toy ny voatavo, ny
voanketsihetsy, etc.
CUEILLETTE, sf. Fiotazana. J'ai fait
la— des pomnus. Efa nioty ny poma aho.
CUEILLIR, va. Mioty, mitsongo. —des
raisins. Mioty voaloboka. — des fleurs.
Mioty, etc., voninkazo.
Se cueillir, vpr. Otazana, tsongoina.
CUILLER ou CUILLÈRE, sf. Sotro.
Grande—. SoJrobe. — à soupe. Sotro
lehibe. — à café. SoJron-kafé. — en ar-
gent. Sotro vola.
CUILLERÉE, sf. Eran' ny sotro, in-
drain-tsotro. Prenez tous les matins une
— de ce remède. Isotroy eran' ny sotro,
etc., isa-maraina ity fanafody ity.
CUIR, 8m. \* Hodi-biby matevina. L'âne
a le —très épais. Matevinadia matevina
ny hoditr' ampondra. 2* — , Hoditra na-
lôna. — de vache. Hoditr' ombivavy
nalôna.
CUIRASSE, sf. Akanjo vy fiarovan-tra-
tra.
CUIRASSÉ, ÉB, p. et adj. t* Miakanjo
vy. Cet homme est toujours — . Miakan-
jo vy mandrakariva io lehilahy io. 2 # — ,
Mifono vy. Vaisseau—. Sambo mifo-
no vy. 3 # fig. Miaritra fanesoana, tsy
manana eritreiitra, tsy mahare_rohona,
tsy mihontsina.
CUIRASSER, va. 1 # Mampiakanjo vy.
2 # —, Mamono vy.
Se cuirasser, vpr. 1* Miakanjo vy. 2*
fig. Mivonon-kiaritra.
CUIRASSIER, s m. Miaramila miakan-
jo vy.
CUIRE, va. Mahandro, mitanika, man-
doro. —du pain. Mahandro mofo. —de
la chaux. Mandoro sokay.
—, vn. 1* Andrahoina, tanehina, dorana.
La viande cuit. Andrahoina, tanehi-
na ny hena. Faire— dans l'eau. Mahan-
dro, mitanika. La brique ne saurait
— dans ce fourneau. Tsy azo dorana
amin' io lafaoro io ny biriky tanimanga.
2° fig. Mangirifiry, manaintaina. Les
yeux me cuisent. Mangirifiry ny ma-
soko. Trop gratter cuit, trop parler nuit.
Hangirifiry izay lia haotra, ary izay De
teny loatra ho voasingotry ny vavaoy.
H lôc. En—. Manenina. Il lui en cuira.
Hanenina izy.
Se cuire, vpr. Andrahoina, tanehina, <Jo-
rana.
CUISANT, ANTE, adj. i" Mangirifiry,
manaintaina, manaikitra. Cette brûlu-
re me fait éprouver une douleur cuisan-
te. Mangirifiry, etc. , ahy mafy io may io.
Froid—. Hatsiaka manaikitra. 2° fig.
Manindrona mafy. Il éprouve un re-
mords—. Manindrona azy mafy ny ne-
nina.
CUISINE, sf. !• Lakozlna. Chef de— . Ta-
len-daftoz/na. 2°— , Nahandro, faudra-
hoana. Bonne—. Nahandro tsara. Fai-
re la—. Mahandro. Il sait bien la—.
Mahay mahandro izy.
CUISINER, vn. Mahandro.
CUISINIER, 1ÈRE, a. Mpahandro,
mpanao lakozina.
CUISSE, 8f. Fe. — de poulet. Fen'ako-
ho.
CUISSON, 8f. 1* Fandrahoana, fltane-
hana, fandoroana, hamasaka, hamasaha-
na, fahamasahana. Il manque à ce pain
un peu de—. Tsy tsara masaka io mo-
fo io. 2° fig, Fangiriflry, fanaiiWaina.
Digitized by
Google
CUL
— 191 -
CUP
CUISTRE, sm. Mpirehaka.
CUIT, ITE, p. et adj. 1* Nandrahoina,
voatanika, notanehina, voadotra. nodo-
rana, masaka. Statue cuite. Sariolona
voadotra. Mal — . Ratsy masaka, lozo-
tra. H loe. A demi—. Mantoanto. Trop—
et trop mou. — Mohaka, motraka. Riz
trop — et trop mou. Vary mohaka. Ma-
nioc trop — et trop mou. Mangahazo
motraka. Trop— et fendillé. Haraka afo.
Ces marmites en terre sont trop cuites
et fendillées. Haraka afo ireo vilany
tany ireo. 2 # fig. Avoir son pain—. Ma-
nan-ko hanina.
CUITE, sf. 1 # Fandoroana, dotra. 2.°—, In-
dray mandoro. Toute la— de brique est
perdue. Tsy vanona ny biriky indray
nandoro.
CUIVRE, *m. Varahina. —rouge. Vara-
/ii-mena. Lingot de— rougo. Anja-bara-
fii-mena.
CUIVRÉ, &E, ad/.Mivolom-barahina.
Teint—. Tarehy mivolombarahina.
CUIVRER, va. Manao ankosobarahina.
Se enivrer, vpr. Mivolom-barahina.
CUL, sm. Vody. Le — d'une bouteille.
Ny vody tavoahangy. Le — d'une poê-
le. Ny iody lapoaîy.
CULASSE, sf. Vody basy, — tafondro.
CULBUTE, sf. 1° Tsimbadika. 2 ft — , Fa-
halavoana, fahapotrahana, tianjerana.
Faire la — . Lavo, potraka, mianjera;
fig. miongana, resy an-tosika, lany ha-
rena.
CULBUTER, va. !• Mandavo, mamo-
traka, manjera. 2 # fig. Mandresy an-
tosika. Cette compagnie a culbuté tou-
tes les compagnies rivales. Nandresy
an-tosika ny kompany rehetra nifani-
nana taminy izany kompany izany.
—, vn. 1* Lavo, potraka, mianjera. Il fit
un faux pas et culbuta du haut en bas
de l'escalier. Tafintohina izy ka lavo,
etc., nikodiadia tamy ny tohatra. 2° fig.
Resy an-tosika, lany harena. Ce ban-
quier a culbuté. Resy an-tosika, etc.,
io rapanao banky io.
CUL-DE-JATTE, sm. Olona manda-
dy, — mikisaka.
CUL-DE-SAC, sm. Lilana tampina.
CULINAIRE, adj. Momba ny nahan-
dro. L'art — . Ny fahaizàna mahandro.
CULMINANT, ANTE, ad/. Avo in-
drindra. Le point — cilune chaîne de
montagnes. Ny avo indrindra amy ny
tendrombohitra mitandavana.
CULOTTE, sf. 1° Pataloha halohalika.
2 # fig. Cette femme porte—. Akohovavy
maneno io vehivavy io.
CULPABILITÉ, sf. Hamelohana, fa-
hamelohana, hadisoana. On n'a pu prou-
ver sa—. Tsy azo nohamarinina fa me-
loka, diso izy.
CULTE, sm. 1« Fanajana, fivavahana,
fanompoana. Rendez à Dieu le— qui lui
est dû. Ataovy amin' Andriamanitra ny
fanajana, etc., izay tsy maintsv hatao
aminy. Rejetez le — des idoles. Ario
^ ny/anompoan-tsampy. Le — des chré-
tiens. Ny fivavahan' ny kristiana. Chan-
ger de—. Mifindra fivavahana. 2* fig.
Fanajana. Il a pour sa mère un véri-
table — . Manaja dia manaja an-dreni-
ny izy.
CULTIVABLE, adj. Azo asaina, azo
volena.
CULTIVATEUR, TRICE, s. Mpiasa
tany, mpamboly.
CULTIVÉ, ÉE, p. et adj. f Voasa,
nasaina, voavoly, novolena. Terrain
bien—. Tany voasa, etc., tsara. 2° fig.
Nahita fianarana. C'est un esprit—. Olo-
na nahita fianarana izy.
CULTIVER, va, f Miasa tany, mam-
boly. Il cultive bien son jardin. Asai-
ny, voleny tsara ny tanimboliny. 2°
fig. Mampiasa, milozoka mianatra. Il
cultive tous les jours son esprit. Mam-
piasa ny sainy isan' andro izy. Il culti-
ve l'éloquence. Milozoka mianatra ny
fahaiza-mandaha-teny izy. 3'—, Mitana,
manamafy. — l'amitié de quelqu'un, ou
— quelqu'un. Mitana, etc., ny flfanka-
tiavana amin' olona anankiray.
Se cultiver, vpr. Asaina, volena.
CULTURE, sf. 1° Fiasan-tany, fambo-
lena. La — rend le sol fertile. Ny fiasa-
na ny tany no mahalonaka azy. La— du
blé réussit près de la forôt. Vanona ny
fambolena varim-bazaha any akai-
kin' ny ala. 2* —, Voly, vary, etc. Mes
cultures sont en bon état. Tsara ny toe-
try ny voliko, etc. 3°— , Fiompiana. Il se
livre à la— des abeilles. Miompy reni-
tantely izy. 4° fig. Fampiasana, fianara-
na. G'est'un esprit sans—. Olona tsy na-
hita fianarana izy.
CUMUL, sm. Fanaovana raharaha roa
sosona.
CUMULER, va. Manao raharaha roa
sosona.
CUPIDE, adj. Tia harena loatra, mati-
matin-karena.
Digitized by
Google
CUR
— 192 —
6ZA
CUPIDITÉ, sf. Fitiavan-karena loatra.
CURAGE, sm. Fandoaram-potaka.
CURATELLE, sf. Fiahiana ny fana-
nan' olona sasany, toy ny kamboty mbo-
la tsy maoty, etc.
CURATEUR, sm. Olona voatendrin*
ny fanjakana mba hiahy ny fananan'olo-
na sasany, toy ny kamboty mbola tsy
maoty, etc.
CURATIF, IVE, adj. Mahasitrana.
— , sm. Fanafody mahasitrana.
CURE* sf. 1° Fahasitranana. La — a été
heureuse. Sitrana soa aman-tsara izy.
Il n'a pas réussi dans cette — . Tsy na-
homby mba hanisitrana azy izy. 2 # — ,
Fiangonana. 3 # — , Tranon'ny curé.
CURÉ, sm. Protra miadidy fiangonana
anankiray.
CURE-DENT, sm. Pisokira-nify.
CURÉE, sf. I* Anjara haza omena-ny
alika. 2° fig. Etre âpre à la — . Matima-
tin-karena, tia kely.
CURE-OREILLE, sm. Fisokiran-tsofl-
na.
CURER, va. Mandoatra fotaka, misokitra.
— un puits. Mandoatra fotaka amy ny
fantsakana. —les oreilles. Miéohi-t&o-
fina.
Se curer, vpr. Misokitra. Il se cure les
dents. M isofei-nify izy.
GUREUR, sm. Mpandoa-potaka.
CU RI AL, ALE, adj. Any ny curé.
CURIEUSEMENT, adv. Amim-paha-
lianana te-hizaha,-* te-hijery, — te-hihai-
no , — ta-hahalala, etc.
CURIEUX EUSE, ad;. {• Liana te-
hizaha, — te-hijery, — te-hihaino, — ta-
hahalala, etc. Il est — de nouvelles. Lia-
na ta-hahalala Zava-baovao izy. Vous
venez écouter à ma porte, vous êtes bien
— . Mihaino eto am-baravarako hianao,
Jiana te-hihaino loatra hianao izany.
2* —, Mahate-hizaha, raahate-hijery, ma-
hate-hihaino, mahagaga. C'est une mon-
tre curieuse. Famantaranandro ma/ia-
te-hizaha, mahate-hijêry, mahagaga
Izany.
— , s. Olona te-hizaha, — te-hijery, — te*
hihaino, — ta-hahalala, etc.
<- f sm. Ny mahagaga. Voici le — do l'af-
faire. Ity no managaga amin* izany ra-
haraha izany.
CURIOSITÉ, sf. 1* Fahalianan-kizaha,
— hijery, — hihaino, — hahalala, etc. Il
eut la — de l'entendre. Lian-kihaino
azy izy. 2 # —, Zavatra mahate-hizaha,
— mahate-hijery, — mahate-hihaino, —
mahagaga. 8a maison est pleine de cu-
riosités. Feno zavatra mahate-hiza-
ha, — mahate-hijery, — mahagaga ny
tranony.
CURSIF, ITE, adj. Faingana. fioritu-
re eursive. Sora-painj/ana. v
—, sf. Sora-paingana.
CUTANÉ, ÉE, adj. Momba ny hoditra.
Maladie cutanée. Aretin-koditra.
CUVE, sf. Barika fandomana voalobo-
ka,— labiera, etc.
CUVÉE, sf. Eran' ny barika fandomana,
CUVER, vn. Miketriketrika, mamorivo-
ry. C'est du vin qui n'a point cuvé. Tsy
niketriketrika, etc., io divay io.
—, t?a.— son vin. Mampisava hamamoana
amy ny torimaso.
CUVETTE, sf. Tavin-drano. || loc. La—
d'un baromètre. Ny vodin* ny fantsom-
pitaratra amy ny barométra.
CYCLE, sm. Fitsingerenana.
CYCLONE, sm. tafio-drivotra.
CYGNE, sm. Karazam-borona ohatry ny
vorombe.
CYLINDRE, sm. Kodiaran-dava. Il faut
faire passer le— sur ces allées. Tokony
hakodia ao amin'ireo arabe ireo ny fto-
dtaran-daua. Il loc— pour moudre les
cannes. Fangarinana, fanoianana.
CYMBALE, sf. ÏÉipantsona.
CYNIQUE, ad;. Miallkalika fanahy, ve-
taveta. Homme—. Olona miallkalika
fanahy, etc. Langage—. Teny vetaoeta
CYNISME, sm. Fialikalikana, haveta«
vetana. Le— de sa conduite est révoltant.
Maharikoriko ny havetavetan' ny fiton-
dran-tenany.
CYPRÈS, 8m. Karazan-kazo famboly
amy ny tokotany fandevenana.
CYTISE, sm. Karazan-kazo madlnika*
CZAR,sm.Anarana fanononana ny mpao*
jakany Rosia.
CZARINE, sf. Vadin*ny czar,
Digitized by
Google
DAM
— 103 —
DAN
D
DAGUE, sf. Karazan-defom-pohy.
DAHLIA, sm. Daliâ.
DAIGNER, ta. Sitraka. Il n'a pas dai-
gné me répondre. Tsy sitrany nyharaa-
ly ahy. Voy. Plaire, v. imp.
DAIM, sm. Karazam-biby dia mitovitovy
amy ny serfla.
DAIS, sm. \* Tataro. Autel surmonté
d'un—, Otely misy tataro. 2 # — , Eloelo le-
hibe Ûtondrana ny sakramenta masina.
DALLAGE, sm. 1* Fandrafetana ngo-
rodom-bato, fanaovana lampivato. 2 # — ,
Lampivato. Un beau—. Lampivato tsa-
ra tarehy.
DALLE, sf. Ngorodom bato, lampivato.
Eglise pavée de dalles. Trano leglizy
misy ngorodom-bato, etc.
DALLER, va. Mandraûtra ngorodom-
bato, manao lampivato.
DAMAS, sm. Dama.
DAMASSÉ, ÉE, ad}. Dama. Linge—.
Lamba dama.
— , sm. Lamba dama.
DAMASSER, va. Manenona lamba da-
ma.
DAMASSURE, sf. Sora-damà.
DAME, sf. {• Vehivavy manam-bady, ra-
matoa, vehivavy. La— une telle. Rama-
toa Ranona. Il est civil avec les dames.
Mahay manaja ny vehivavy izy. 2 # — ,
Andriambavy. — de cœur. Andriamba-
viri ny samamena. 3 # — , Ddma, vaton-dâ-
ma, vaton-dâma mifanongoa. Jouer, aux
dames. Manao dama, —touchée, —jouée.
Raha voakasika ny vaton-dàma, dia tsy
maintsy hampandehanina.
DAME, int. E ! ehe I Mais, —, oui 1 E,
izany tokoa ! O ! — , non 1 Ehe, tsia !
DAME-JEANNE, sf. Damizana.
DAMER, va. I* Marapifanongoa vaton-
dâma. 2* fig. —le pion à quelqu'un.
Mandresy olona.
DAMIER, sm. Ddma.
DAMNABLE, adj. \* Mahavery man-
drakizay. C'est un crime —, Heloka ma-
havery mandrakizay izany. 2°—, Mam-
pahita loza, ratsy izaitsizy. Maxime—.
ïoto-kevltra mampahita loza, etc. Pro-
jet—. Fûkasana ratsy izaitsizy.
DAMNATION, sf. Fahaverezana man-
drakizay.
DAMNÉ, ÉE, adj. et s. t é Very, olom*
bery. 2° fig. C'est son âme damnée.
Manaiky azy an-jamba izy, na dia amy
ny zavatra ratsy aza.
DAMNER, va. {• Mahavery mandraki-
zay, mamery— . Dieu damnera les pé-
cheurs. Andriamanitra hahavery, ha"
mery mandrakizay ny mpanota. Ce
sont nos actions qui nous damnent. Ny
ataontsika hiany no mahavery antsika
mandrakizay. 2 # —, Manao ho very
mandrakizay. Ils damnent tous ceux
qui n'ont pas leur croyance. Afaon'izy
ireo ho very mandrakizay izay rehe-
tra tsy miray finoana aminy. 3 # fig.
Mampijaly. Il a une femme qui le fait
— . Manam-bady mampijaly azy izy.
Se damner, vpr. Mamery tena mandra-
kizay.
DAMOISEAU, sm. Mpanangolangola
ny vehivavy.
DANDINEMENT, sm. Fidoiadola.
DANDINER, vn. Midoladola.
Se dandiner, vpr. Midoladola.
DANGER, sm. Zavatra mahatahotra,
— atahorana, —mampahita loza, — mam-
pidi-doza, loza. Il est en — de mort. AT a*
hatahotra, misy atahorana fa toa ho
faty izy. Il y a du — à passer la rivière.
Mahatahotra hiany ny mita ny renira-
no. En ce moment il court un grand
— . Mila hahita loza izy ankehitriny. Il
a couru un grand — dans la dernière
bataille. Saika nahita loza izy ta m y ny
ady farany teo. S'exposer au—. Manaton-
doza. Il est hors de — . kla-doza izy.
DANGEREUSEMENT, ady. Mahata-
hotra, mampiahiahy, mafy. Il est — ma*
lade. Mampiahiahy nymarary, mara-
ry mafy izy.
DANGEREUX, SUSE, adj. Mahata-
hotra, mampatahotra, atahorana, mam-
pahita loza, mam pidi-doza, mamoheha-
tra, mampiahiahy, mandoza. C'est un
chemin—. Làlana mahatahotra, mam-
patahotra izany. Il est — de naviguer
sur cette mer. Mampahita loza, mam"
13
Digitized by
Google
DAR
— 194 —
DE
pidi-doza, mamohehatra ny miantsam-
l)o amin ity ranoraasina ity. C'est une
blessure dangereuse Mampiahiahy io
ratra io. C'est un homme—. Olona mam-
piahiahy, mandoza izy. Liaisons dan-
gereuses. Fifankatiavana mampahita
loza, mampidï-doza, mamohehatra,
mandoza.
DANS, prêp. \ 6 Anaty, aoan amy. Le
livre est — l'armoire. Ao anaty lalo-
moara ny boky. L'épée lui est entrée
bien avant — le corps. Niditra lalina tao
anatiriny vatany ny sabatra. Il est —
sa maison. Ao ari-tranony izy. Ce pas-
sage est — ce livre. Ao anaty, amin
10 boky io ireo teny ireo. Ils mouru-
rent tous — l'année. Maty tao anatin'
ny taona izy rehetra. Il devient très
habile — cette science, Mandroso dia
mandroso amin' izany fahaizana izany
izy. || (oc. Vivre — l'oisiveté. Midonana-
ka\ Il est— la misère, Mahantra izy. Il est
— un grand embarras. Sahirana dia sa-
hîrana izy. 2**—, Raha afaka. Je revien-
drai— un an. llivcrina aho raha afaka
herintaona.
DANSANT, ANTBÎ, adj. Matnpandi-
by. Air—, ilira mnmpandihy.
DANSE, sf. Dihy, danisé, fandihy. Il y
eut des danses à cette fôte. Nisy dihy
tannin' izany fety izany. —européenne.
Danisé. Il a une — aisée. Mahay man-
dihy izy.
DANSER, vn. I* Mandihy, manao da-
nisé. — sur la corde. Mandihy ambo-
ny mahazaka. 2° fig. Ne savoir sur quel
pied—- Misalasala, sanganehana, miroa-
hana.
DANSEUR, EUSE, s. Mpandihy, mpa-
nao danisé.
DARD, sm. t û Longy. tancer urt— . Ma-
nipy longy. 2°— , Motiny. Le — delà
guêpe. Ny motin ny takolapanenitra.
3° fig. Teny manindrona.
DARDER, va. I" Manindrona. —une
baleine. Manindrona trozona. 2°— ,
Manipy, mandefa. — ffn poignard. il/a-
•nipy ïufom-pohy. L'abeille darde son
aiguillon. Mandefa ny motiny ny reni-
tanlely. 3" fig. Mandefa. Le soleil darde
ses rayons. Mandefa ny tsirim-pahaza-
vany ny masuandro.
DARTRE, sf. Aretin-koditratoynyana-
kandro, kimavo, holamena. — farineuse.
KUnavOé —qui annonce la lèpre, //o-
lamena.
DARTREUX, EUSE, adj. et s. 1- Ma-
rarin' ny aretin-koditra toy ny anakandfo,
etc., anakandroina. 2°— , Momba ny ana-
kandro, etc.
DATE, sf. t° AnJro. La lettre n'a pas
de—. Tsy misy andro ny taratasy. 2-—,
Andro nisehoan-javalra. On ne connaît
pas la — de cet événement. Tsy fanta-
tra ny andro nisehoan' izany. 4* fig*
Amitié d'ancienne—, de nouvelle—. Fi-
sakaizana ela, — vaovaa.
DATER, ta. Manisy andro. —une let-
tre. Manisy andro amy ny taratasy.
— y vn. t*Manomboka, miantomboka. Cet-
te affaire date d'hier. Nanomboka,
niantomboka omaly izany raharaha
izany. 2 # — , Malaza. Cet événement da-
te dans ma vie. Malaza amy ny andro
niainako izany zavatra izany.
Se dater, vpr. Asiana andro,
DATTE, sf. Voan' antrendry.
DATTIER, sm. Fototr' antrendry.
DATURA, sm. Ramiary.
DAUBE, sf. Ladobo.
DAUBER, ta. 1° Manao ladobo. 2 # — f
Mamely totohondry, mandoboka — . 3"
fig. Manaraby, manaratsy.
Se dauber, vpr. Mifamely totohondry.
DAUPHIN, sm. 1° Hazandrano lehibe
mitovitovy amy ny lambon-drano. 2 a — ,
Zanaka lahimatoan' ny ropanjakany
Frantsa fahiny.
DAVANTAGE, adv. !• Bebe kokorf,
kokoa. Demain je vous en dirai—. Ra-
hampitso aho hilaza bebe hohoa ami-»
nao. Cela me plaiÊ— . Tiako kokoa iza-
ny. 2°— , Intsony. Ne restez pas—. Azd
miatoato intsony.
DAVIER, sm. Tandra fanala-nify.
DE, prêp. 1° N', ny. La maison— mon pè-
re. Ny tranon' ikaky. La bourse— Paul.
Ny kitapony Paoly. Le roi de France. Ny
mpanjakan?/ Frantsa. Il est aimé — tout
le mond/ï. Vian' ny olon-drehetra izy,
2°— , Amy, ao an-, an-, any, vao. L'un
d'entre eux. Ny anankiray amin'
ireo. Les gens — la maison. Ny olona
ao an-trano. Faire entrer quelqu'un—
force. Mampiditra olona a?ï-kery. Il
vient— la campagne. Avy any an-tsaha
izy. Il vient— sortir* Vao nivoaka teo
izy. Il sort— prison. Afaka amy ny trano-
maizina izy. 3°— , Ilatrany, hatramy. Il
est allé— Paris à Rome. Nandeha Ziafra-
ny Parlsy ka hatrany Roma izy. Du mi-
tin au soir. Hatramy ny maraina ka ha-
tramy ny hariva. Je n'ai jamais— ma vitf
Digitized by
Google
Î)EB
1(55-
faÊB
ressenti une aussi grande joie. Tsy mbo-
la nahita hafaliana lehibe taiiaka izany
aho hatramy ny nahavakian' ny voama-
soko. 4°— , Momba, anisa, araka, ho, for-
me relative, infinitif, régime direct, etc.
Cours d'histoire. Fampianarana momba
ny tantara. Je suis— vos amis. Aniaan'
ny sakaizanao aho. — ^l'aveu de tout le
monde. Araka ny hevitry ny be sy ny
inaro. Il a— quoi manger. Manan-/<o ha-
nina izy. Mangez—cette soupe. Ihinano
ity lasopy ity. Dites-lui— venir. Asaovy
rnankaty izy. Boire— l'eau. Misotro ra-
tio. Maagôr du pain. Homa-wo/b. || lue.
Cuillère d'or. Sotro volamena. Homme
— cœur. Olona mahery fo. Il est âgé-
trente ans. Telopolo taona izy. Partir-
nuit. Miainga alina. —jour en jour. Isan'
andro. —cinq ans on cinq ans. Isan-di-
my taona. Aller— maison eri maison. Mi-
tetytrano. Parler— quelqu'un. Miresaka
olona. Craindre— mourir. Matahotra ny
ho faty.
DÉ, émA* Fanosehana, ledé. 2 # — , Kodia-
kely. Jouer aux dés. Mariao kodiakely.
DÉBÂCLE, sf. 1° Fivakian' ny ranoman-
dryamy ny renirario. La rivière groâsit,
il faut sô préparer à la—, Mitombo ny
renirano, fa tdkony ho vaky ny rano-
maiidry. 2» fig. Faharavana. Il y a eu
—dans sa fortune. Rava ny hareny.
DÉBALLAGE, sm. Famborahana en-
tana.
ÈÉBALLÉR, va. Mamboraka. —des
marchandises. Mamboraka entam-ba-
rotra.
^DÉBANDADE, sf. Fipariahana, fipari-
tabana, fisafotofotoana, fikorontanana.
Lessoldats s'enfuirent à la— . Nandositra
n ipariaka, niparitaka njr miarairtila. Il a
laissé tout à la—, Navelany hisafotofoto,
hikorontârtd ny zavatra rehetra.
DÉBANDBMENT, sm. Fipariahana,
fiparitahana.
DÉBANDER, va. f Xfamaha fehy. Dé-
bandez cette plaie. Vahao io fehim-pery
io. 2 # — *. Manaketraka. Débande» l'arc.
Ketraho ny tsipfkd.
8e débander, vpr. {• Mâmaha. Déban-
dez-vous les yeux. Vahao ny tampi-ma-
sonao. 2°— , Mihaketraka. L'arc s'est
débandé. Nihakctraka ny tsipfka. 3°— ,
Mipariaka, miparitaka. L'armée s'est dé-
bandée. Nipariaka, niparitaka ny
tniaramila. 4° fig. Be — l'esprit. Manala
fcaéatra ny sainy.
BÉBARBOUILLER, va. Manasa ta-:
van' olona. —un enfant. Manasa tavan+
jaza kely.
Se débarbouiller, vpr. Manasa tavâ.
DÉBARCADÈRE, «m. Fitodian-daka-
na, — tsalopy.
DÉBARQUÉ, ÉE, adj. et s. frafoka*
tra aû-tanety, tonga. Voici un nouveau
— . Itsiana olona vao tàfakalra an-la-
nëty, vao tùnga.
DÉBARQUEMENT 1 , sm. Fiakarànd
an-taUety, fampakaraoa olona na enta-
na an-tanety. Dos troupes de — . Mia-
ramila ampakarina an-tanety mba
hiadyt
DÉBARQUER, va. Mampakatra an-
tanety. —les passagers. Mampakatra
an-tanety ny mpiantsambo. —des mar-
chandises. Mampakatra entam-baro-
tra an-tanety.
— i vn. Miakatra ân-tanety. Il débarqui
en Angleterre. Niakatra an-tanety ta-
ny Englanda izy.
DÉBARRAS, sm. Fahafahana amy ny
fahasahiranana.
DÉBARRASSÉ, ÉE, p. et adj. !•'
Voasava, nosavana, nesorina, nalana.
2* fig. Afaka. —de tout souci. A/a-ka*
ratsaka, afaka ahiahy.
DÉBARRASSER, va. I 4 Misavë, mâ-s
nesotra, manala* —le chemin. Misava
lâlana. Débarrasse^ ce soldat de son
bagage. Esory ny eritana amin' io mia-
ramila io, alao ontana io miaramila io.
2- fig. Manafaka. —quelqu'un d'une
mauvaise affaire. Manafaka olona amy
ny raharaha sarotra.
Se débarrasser, vpr. Afaka. Il s'est dé-*
barrasse des importuns. Afaka tara/
ny olona nanahirana azy izy.
DÉBAT, sm. f Fanditra, iifandirana.
J'ai apaisé le—. Nampitsahatra ny fi-
fândirana aho. 2*—, Fandinihana, ady
hevitra. Le conseil a commencé ses
débats. Vao mandinïka, vao miady
heviitra ny mpanolo-tsaina.
DÉBÂTER, va. Manesotra laSel? frfme*-
trahana entana.
DÉBATTRE, va. Maridinika, rrfiady
hevitra. Ils débattent une question dif-
ficile. Mandinika zava-tsarotra, mia-
dy hevitra amy ny zava-tsarotra anan-*
kiray izy ireo.
Se débattre, up^vMitofokofoka, ttitsipa-'
tsipaka, mihavatravatra, mihoalahoah*,
mioitroitra. La poule se débattait entre
Digitized by
Google
DEB
— I9G
DEB
ses mains. Nikofokofoka, nitsipatsipa-
ka tao an-tànany ny akoho. Le bœuf
se débattait. Nihavatravatra, nihoa-
lahoala ny omby. Il s'est longtemps
débattu contre les gardes qui l'ont ar-
rêté. Nioitroitra ela izy mba hanohitra
ireo mpiambina nisambotra azy.
DÉBATTU, UE, p. et adj. Voadini-
ka, nodinihina, niadian-kevitra, iadia-
na, ifandirana, ifanolanana. C'est une
question débattue. Zavatra iadiana,
ifandirana, ifanolanana izany.
DÉBAUCHE, sf. 1* Tsy fahalalana feira
amy ny hanina sy ny fisotro, hamamoa-
na."2 a — , Fahalotoana, fljangajangana. Il
est plongé dans la—. Milentika ao ana-
tin' ny fahalotoana, etc., izy.
DÉBAUCHÉ, ÉE, ad;, et s. 1° Mpile-
tra, mpimamo, mpiboboka. 2° — , Karan-
dahy, karam-bavy, angatra, akangavavy.
DÉBAUCHER, t?a. 1° Mitarika amy ny
ratsy, manera, manangy. Les mauvaises
compagnies l'ont débauché. Ny sakaiza
ratsy no mfarifca azy ho amy ny ratsy.
Voy. Corrompre. 2°— , Mamoky, manome
fo. — un ouvrier de son travail. Mamo-
ky, etc., olona mba tsy hiasa.
Se débaucher, vpr. 1° Miharatsy, man-
jary karan-dahy, manjary karam-bavy.
2* — , Manary andro foana.
DÉBAUCHEUR, EUSE, s. Mpitarika
amy ny ratsy, mpanera, mpanangy.
DÉBILE, adj. Osa, reraka, mihozango-
zana, malemy. Le malade est encore—.
Mbola osa, reraka', mikozangozana ny
marary. Enfant—. Zaza kely mihozan-
gozana. Il a l'estomac — . Malemy ny
ambavafôny.
DÉBILITANT, ANTE, adj. Mahosa,
mahareraka, mahatemy. Nourriture dé-
bilitante. Hanina mahosa, etc.
DÉBILITATION, sf. Fahosana, faha-
rerahana, fahalemena.
DÉBILITÉ, sf. Fahosana, fahareraba-
na, fahalemena.
DÉBILITER, va. Mahosa, mampahosa,
mahareraka, mahalemy, mampihena. Ce-
la débilite l'estomac. Mampahalemy ny
ambavafô izany. Cela débilite la vue.
Mampihena ny fahiratana izany. Voy.
Affaiblir.
Se débiliter, vpr. Mihaosa, mi ha reraka,
mihalemy.
DÉBIT, sm. 1* Fanatsinjarana, fahala-
fosana. 2«— , Fandaminana ny famakian-
kaio. 3 B fig. Fanononana, iilazana.
DÉBITANT, ANTE, s Mpivarotra,
mpanatsinjara.
DÉBITER, va. \* Manatsinjara, maha-
iaro. Ce marchand débite beaucoup d'in-
diennes. Io mpivarotra io manatsinja-
ra, etc., zandiana botsaka. .2°-— , Manda-
mina famakian-kazo. Co menuisier sait
bien— le bois. Iompandrafltra io mahay
mandaminany famakian-kazo. 3» fig.
Manonona, milaza. Il abien débité son dis-
cours. Nanonona, nilaza mazava ny
laha-teniny izy.— des mensonges. Milaza
lainga.
Se débiter, vpr. Tsinjaraina, lafo.
DÉBITEUR, EUSE, s. Mpilaza.— de
sornettes. Mpilaza angano.
DÉBITEUR, TRICE, s. Mpitrosa, olo-
na ananana vola. — insolvable. Mpitro-
sa tsy mahaloa. Il est mon—. Olona
ananako vola izy.
DÉBLAI, sm. l°Fanesoran-tanyn a zava-
tra hafa. 2 # — , Tany nesorina, tain-tany.
DÉBLATÉRER, vn. Mikamentsona,
mikafara. Il a passé deux heures à— con-
tre moi. Nikamentsona, etc., ahynan-
dritra ny adim-pamantaranandro/oaizy.
BÉBLATER, va. Manesotra tany na
" zavatra hafa. —un emplacement. Mane-
sotra tany na zavatra hafa amy ny
tokotany.
DÉBLOQUER, va. Mandroaka ny mpa-
nao fahirano.
DÉBOIRE, sm. Alahclo, fahasabirana-
na. Il éprouve beaucoup de déboires.
Maro zavatra mampalahelo, manahi-
rana azy izy.
DÉBOISEMENT, sm. Famonoana ala.
DÉBOISER, va. Mamono ala.
DÉBOÎTEMENT, sm. Fîpitsohana, fio-
retana.
DÉBOÎTER, va. 1* Manapitsoka, mam-
pioritra. —un os. Manapitsoka, etc.,
taolana. 2 # — , Manatsoaka. —un pied de
la table. Manatsoaka tongo-databatra
anankiray.
Se béboîter, vpr. [• Mipitsoka, mioritra,
2°— , Mitsoaka. La table se déboîte. Mi'
tsoaha ny latabatra.
DÉBONDER, ta. Manokatra tsentsim-
barika, — vavahadindrano. — un ton-
neau. Manokatra tsentsim-barika. —
un étang. Manokatra vavahadin-dra-
no amy ny kamory.
—, vn. Mibororoaka. L'eau a- débondé.
Nibororoaha ny rano.
Digitized by
Google
DEB
— 197 ^-
DEB
S© débonder, vpr. Mibororoaka. L'é-
tang s'est débondé. Nibororoaka ny ka-
mory.
DÉBONNAIRE, adj. Mpiasabe, olom-
be, rainazy.
DÉBORDÉ, ÉE, adj. Karan-dahy, ka-
ram-bavy, akangavavy.
DÉBORDEMENT, sm. f Fahatondra-
bana. Le — du fleuve a renversé beau-
coup de maisons. Ny fahatondrahan %
ny ony nanjera trano betsaka. 2* fig.
Fibosesika. Le — des barbares. Ny fi-
bosesiky ny baribariana. 3°— , Habctsa-
hana. Quel — de paroles! Habetsahan-
teny re izany ! 4*—, Faharatsiana. Le
— des mœurs était à son comble.- Ni-
hoa-pampana ny faharatsian ny fiton-
dran-tenan" ny olona.
DÉBORDER, ra. f Mihoalra. Cette
pierre déborde l'autre. Mihoalra ny na-
many io vato io. 2 # — , Manesotra sisina.
— une robe. Manesotra sism-j ipo.
— , vn. 1° Tondraka, mihoalra. La rivière
déborde. Tondraka, etc., ny renirano.
La doublure déborde. Mihoatra ny da-
bolera. 2» fig. Mibosesika. Les malheu-
reux débordent dans cette ville. Mibose-
sika amin' ity tanâna ity ny mahantra.
Se déborder, vpr. Tondraka.
DÉBOTTER, va. Manala baoly.
Se débotter, vpr. Miala baoty.
DÉBOUCHÉ, sm. 1° Lâlana fivoahana,
làlana fialana. Le — est fermé. Mitam-
pina ny làlana fivoahana, etc. 2* fig.
Fahalafosana. Les indiennes ont ici un
excellent—, Lafo ny zandiana aty. 3°— ,
Fialana. Je ne vois aucun— pour me tirer
d'affaire. Tsy hitako izay hialako amin'
izany raharaha sarotra izany.
DÊBOUCHEMENT, sm. f Fanalana
tsentsina. Le — du tuyau est impossible.
Tsy azo atana ny tsentsina ao amy ny
fantsona. 2°— , Làlana fivoahana, lâlana
fialana. Nous arrivons au— de la vallée.
Efa mby amy ny làlana ivoahana, la-
lana amy ny lohasaha isika.
DÉBOUCHER, va. f Manala tsentsi-
na. — une bouteille. Manala tsentsin-
tavoahangy. 2*— , Manala tampina. —un
chemin. Manala /ampin-dalana.
— ,rn. Mivoaka, miafara. L'armée débou-
cha alors dans la plaine. Tamin' izay ny
miaramila dia nivoaka nankao amy ny
tany lemaka. Ce canal débouche dans
une rivière. Miafara amy ny renirano
anankiray io lakan-drano io.
Se déboucher, vpr. Miala tsentsina.
DÉBOUCLER, va. f Mamaha fampoe-
hanar —un ceinturon. Mamaha fampoe-
liana amy ny fehikibo. 2°— , Manatsotra.
— des cheveux. Manatsotra volon-doha.
Se déboucler, vpr. {• Mivaha. 2 # — , Mi-
tsotra.
DÉBOURSER, va. f Mandoa-potaka.
— un étang. Mandoa-potaka amy ny
kamory. 2°— , Mitarika hiala amy ny fo-
taka. — une charrette. Mitarika sarety
hiala amy ny folaka.
DÉBOURRÉ, ÉE, adj. I 8 Nalan-toto-
vory. I 9 fig. Nihahendry.
DÉBOURRER, ra. I* Ma*ala totovory.
— un fusil. Manala totovorim-basy. 2°
fig. Mampahondry.— un enfant. Mampa-
hendry zaza kely.
DÉBOURSÉ, sm. Ny lany. Il est ren-
tré dans ses déboursés. Nahonitra ny
laniny izy.
DÉBOURSER, va. Mandany. Il a dé-
boursé cent piastres pour acheter un che-
val. Nandany ariary zato nividianany
soavaly izy.
DEBOUT, ad y. Am-pitsanganana, am-pi-
joroana. Il était—. Nitsangana, nijoro
izy. Mettez ce tonneau—. Atsangano,
ajoroy iobarika io. Le malade se por-
te mieux, il est—. Efa tsaratsara kokoa
ny marary, ka mahatsangana. Un pan
de muraille était seul resté — . Ni-
sy lafln-drindrina anankiray sisanitean-
gana tao. Dormir — . Matory am-pitsan-
ganana. || toc. Conte à dormir—, Anga-
no mahadikidiky. Nous avions le vent — .
Notohain' ny rivotra izahay.
Debout ! int. Mitsangâna ! miaréna t
mifohazal
DÉBOUTER, va. Manda tenin' olona
eo am-pitsarana. Il a été débouté de sa
demande. Nolavina teo am-pitsarana
ny leny nataony.
DÉBOUTONNÉ, ÉE, p. et adj. f Voa-
vaha, novahana, mivaha. 2° fig. Rire à
ventre — . Toran' ny hehy.
DÉBOUTONNER, va. Mamaha boko-
tra. —son habit. Mamalia bokotrany
akanjony.
Se déboutonner, vpr. 1° Mivaha. Mon
habit s'est déboutonné. Nivaha ny bo-
kotr' akanjoko. 2° fig. Mamboraka ny ao
am-po. Se — avec ses amis. Mambora-
ka ny ao am-pony amy ny sakaizany.
DÉBRAILLÉ, ÉE, adj. Mihanjavata*
na, ratsy fitafy.
Digitized by
Google
DEB
— 198 —
BEC
PÉBRAILLER (SE), vpr. Mihanja
vatana, ratsy lilafy.
DÉBRIDER, ta. Manala lamborldy.
Sans débrider, loo. adv. Tsy ankijano-
na, tsy miatoato. Il a travaillé dix heures
sans— . Niasa adim-pamantaranandro fo-
lo tsy anhijanona, etc., izy.
DEBRIS, sm 1° Tapatapa-javatra, va-
Icin-javatra, vorotra..., sisa. Des — de
planches. Tapafapa-kazoflsaka. Des— de
. bouteille. Va/tùi-tavoahangy. Les-^d'u-
ne statue. Ny t>afciua/un-tsariolona.
Les— d'un naviro. Ny raJjioaain-tsambo.
Des— de nattes. Voro tsihy. Les— d'un
édilice qui vient de s'écrouler. Ny sisa
tamyny tnano nianjera. Les — d'un repas.
JS T y sisa tsy lany tao amy ny fihinana-
na. 2° fig. Hany sisa, sisa. Les — d'une
grande famille. Ny hany sisa tarny ny
iianakaviana malaza. Les— d'une armée.
Ny sisa tsy maty tany an-tafika. Les—
d'une fortune. Ny Caréna sisa.
PÉBROUILLEMENT, sm. f Fan-
dantoana, fanalana olana, fandaminaqa,
fandaharanâ. 2° fig. Fanazavana.
DEBROUILLER, va. 1° Mandanto.
manala olana» mandamina, raandaha-
tra. —du ftl. Mandanto, manala ola-
na taretra. —des papiers. Mandami-
na, mandahatra taratasy. 2° fig. Ma-
.nazava, mandamina, mandahatra. —
une affaire. Manazava, etc., raharaha.
Se débrouiller, vpr. \ 9 Mihamaiava,
milanqina, milahatra; 2° — , Mahay, ma-
bomby. Cet ouvrier sait se—. Mahay,
mnhomby tsara io mpiasa io.
pÉBUSQUEMENT, sm. 1° Famoaha-
na. 2 -^j Fandroaljana, fampialana.
DÉBUSQUER, ra. 1° Mamoaka. —le
' sanglier. 'Afamoaka ny lambo. 2°— ,
Mandroaka, mampiala. — l'ennemi d'
une montagne. Mandroaka, mampia-
la ny fahavalo amy ny tendrombohitra
anankiray. 3* fig. Mandresy an-tosika.
Il était le favori du prince, un nouveau
venu l'a débusqué. Tian' ny mpanjaka
tokba izy, fa nisy anankiray vào tonga
nandrcsy an-tosiha azy.
pÉBUT, sm. Fiandohana, fiantomboha-
na, fanombohana, voalohany. Au— de
la maladie. Tâmy ny niandohana, nian-
tombohan' ny aretina. Il n'en est pas
à son—. Tsy ^ao miantomboka, ma-
nomboka izy. Il a réussi dès le—.
Nahomby tsara hatramy ny voalohany
jzy. Voy. Commencement,
DÉBUTANT, ANTE, s. Yao manom«-
boka, vaovao, zazavao.
DÉBUTER, vn. Vao manomboka, mian-
tomboka. Il débute dans l'imprimerie.
Vao manomboka manao printy izy.
Il a bien débuté dans son emploi. Tsa-
ra ny niantoynbohany tamy ny rahara-
-hany.
DEÇÀ, prép. Aty. En— de... Aty atsina-
nana, aty andrelana, etc. Il reste en — du
Mangoro. Mitoetra a/j/andre/anyMan-
goro izy.
DÉCACHETER, ra. Manokatra. On a
décacheté ma lettre. Nosokafana ny ta-
rais i ko.
Se décacheter, vpr. Misokatra ho azy.
DÉCADENCE, sf. Fiharatsiana, Urona*
na, Uhenâna, fandrorona. Les mœurs
sont en—. Miharatsy ny fUondran-te-
nan' ny olona, L'État est en — . Mihara-
tsy ny fanjakana. Son talent oratoire
est en—. Mihena, mandrorona ny fa-
haizany mandaha-teny.
DÉCAGONE, ad}, et sm. Zavatra folo
zoro sady folo lafy.
DÊQAGRAMME, sm. Folo grama.
DÉCAISSER, ra. Manesotra amy ny
kesika.— des marchandises. Manesotra
entam-barotra, amy ny kesika.
DÉCALITRE, sm. Impolon'uy tavoa-
hangy laposety.
DÉCALOGUE, sm- Ny didy folon'An-
driamanitra!
DÉCALQUER, va. Mamindrasary amy
ny taratasy na zavatra hafa.
DÉCAMÈTRE, sm. Folo melatra.
DÉCAMPEMENT, sm. Fifindrana lo-
by,— lasy.
DÉCAMPER, vn. l° Mifîndratoby, mi?
tiudra lasy. L'armée fut obligée de—.
Hery ?iifindra toby, etc., ny tafikai 2"
fig. Mandositra. Le locataire a décampé.
Nandosilra ny mpanofa trano.
DÉCAPITATION, sf. Fanapahan-do-
ha."
DÉCAPITA, ÉE, p. adj. et s. {• Voa-
tapa-doha, notapahin-doha. %* fig. Voa-
taingo, uotaingosana.
DÉCAPITER^ fa. I* Manapa-doha. 2*
fig. Mitaiugo. Décapitez ce caféier. Tain^
yosy io kafé ip.
DÉCARRELER, ra. Manala ngoro-»
dcm-batu na ngorcdcn-tanimnga, man^
drava lampivato.
PÉCÉDÉ, Éïj, o,dj. et s. Maty.
Digitized by
Google
8 le J
DEC
— 199 —
DEC
DÉCÉDER, un. Maty, mody mandry,
miamboho. Voy. Moiur.
DÉCÉLEMENT, sm. Fanambarana.
DÉCELER, va. 1° Manambara, marna-
ky. — un crime. Manambara, etc., he-
loka be vava. 2* fig. Mampiseho, manam-
bara, roamaky. Son embarras décela son
crime. Ny flvakavakany no nampiseho
etc., ny heloka nataony
Se déceler, vpr. Miseho. Sa science se
décelait en parlant. Niseho ny fahaiza-
ny tamy ny izy niteny.
DÉCEMBRE, sm. Volana faharoa am-
by ny iolo amy ny volana vazaha, de-
sembra. <
DÉCEMMENT, adv. Araka ny mety. Il
est habillé—. Mitafyara/ra ny mety izy.
DÉCENCE, sf. Petezana, fahamaotonana.
DÉCENNAL, ALE, adj. Maharitra
folo taona, miverina isam-polo taona.
DÉCENT, ENTE, adj. Mety, maotona.
Habits décents. Fitafiana mety. Cette
femme a un maintien — . Maotona ny
toetr' io vehivavy io.
DÉCEPTION, sf. Hasodéka, hadisoan-
kevitra.
DÉCERCLER, va. Manala fehim-ba-
rika.
Se décercler, vpr. Miala fehy.
DÉCERNER, va. 1° Manome. —des
honneurs, des prix. Manome vonina-
hitra, — valisoa. 2»— , Mandidy. — une
contrainte par corps. Mandidy mba hi-
sambotra olona. 3 # fig. C'est à jui qu'on
a décerné la palme. Izy no nantsoina
ho nandresy tamy ny ftfaninanana.
DÉCÈS, 8 m. Fahafatesana. Après son
— . Taorian' ny nahafatesany.
DÉCEVOIR, va. Manodôka, mahadiso
hevitra. Son mensonge m'a déçu. Na-
nodôka, etc., ahy ny lainga nataony.
Se décevoir, vpr. Voasodôka, diso he-
vitra. Mon esprit s'était déçu. Voaso-
dôka ny saiko, diso hevitra alio.
DÉCHAÎNEMENT, sm. 1° Fifbfofofo.
2* — , Fisafoaka, fitroatra.
DÉCHAÎNER, va. 1* Mamaha gadra.
2* fig. Mamoky, manambosy, manome
fo. Il a déchaîné le peuple contre moi.
Namoky, etc., ny vahoaka hanohitra
ahy izy.
Se déchaîner, vpr. l*Afa-gadra. Le
chien s'est déchaîné. Afa-gadrany alika.
2* fig. Mifofofofo. Les vents se déchaî-
nèrent sur la mer. Nifofofofo teny am-
bonin' ny ranomasina ny rivotra. 3*— ,
Misafoaka, mitroatra. Les matelots se
sont déchaînée contre le capitaine. Ni-
safoaka, etc., tamy ny kapiteny ny ma-
tilô.
DÉCHARGE, sf. f Fanalana o.ntana,
fanesorana entana. 2* fig. Kanafahana.
Lee témoins ont parlé a votre — . Nilaza
izay hahafaka anao ny vavolorabelona.
3 a — , Reré. J'ai entendu une —d'artil-
lerie. Reko ny tafondro natao reré. 4°— ,
Fametrahan-javatra, fanarian-javalra, U-
voahana, vody tatatra. Un tuyau de — .
Fantsona /?uoa/tan-drano.
DÉCHARGEMENT, sm. Fanalana en-
tana, fanesorana — .
DÉCHARGER, va. !• Manala entana,
manesotra entana. — des marchandises.
Manala, etc., c/i/am-barotra. —un na-
vire. Manala entana, etc., amy ny
sambo. 2* fig. Manafaka. — le peuple
d'une corvée. Manafaka ny vahoaka
amy ny fanompoana anankiray. Je l'ai
déchargé de ce soin. Nanafaka azy ta-
min* izany raharaha izany aho. Les té-
moins ont déchargé l'accusé. Nilaza izay
hahafaka ny voampanga ny vavolombelo-
na. 3 # — , Mamoaka, mamboraka, manam-
bara. Il a déchargé son cœur. Namoa*
ka, etc., ny ao ara-pony izy. |J toc — sa
conscience. Miala nenina. 4*—, Mandefa,
manapoaka, manala faham-basy, mane-
sotra — . Déchargez lo fusil. Alefaso,
apoahy ny basy, alao, e$ory ny faham-
basy. h —, Mandaboka, manjezika, man-
jera, manonta. — nn coup de bâton sur
quelqu'un. Mandaboka, etc., tohina
olona.
Se décharger, vpr. 1* Marne traka en-
tana. 2" fig. Mametraka, manankina,
mamindra. Il s'est déchargé sur moi de
l'instruction de ses enfants. Mametra-
ka, nanankina tamiko ny fampianara-
na ny zanany izy. Il s'est déchargé de sa
faute sur moi. Namindra voina tami-
ko izy. S°— , Mizotra, mankftny. Le ruis-
seau se décharge dans la rivière. Mizo-
tra, etc., any amy ny renirano ny sakeli-
drano.
DÉCHARGEUR, sm. Mpanala entana.
DÉCHARNÉ, ÉE, adj. l a Afa-nofo, ha- .
ringariny. Os — . Taolana afa-nofo, etc.,
taolam-potsy. 2* — , Kaozatra, kangoaza,
mirikarika. Ce malade est tout—, Kao-
zatra, kangoaza io marary io, mirika-
rika ny taolan' io marary io.
DÉCHARNER, va. l°Manendakanofo.
2°— , Mankahia,mahakaozatra, mabakan-
Digitized by
Google
DEC
— 200 —
DEC
goàza, mampirikarika. La fièvre la dé-
charnéo. Ny tazo no nankahia, naha-
kaozatra, nahakangoaza azy, nampi-
rikarika ny taolany.
DÉCHAUSSEMENT, sm. Fanesorana
tauy amy ny vody hazo, fisavana ny
akanjo-nify, fampihatahana akanjo-nify.
DÉCHAUSSER, ra. 1* Manalakiraro. —
lis enfant. Manala /?iraron-jaza kely.
2* fig. Manesotra tany amy ny vody ha-
zo, misava akanjo-nify, mampihataica — .
Déchaussez ces arbre». Esory ny tany
amin' ireo vody hazo ireo. — les dents.
Misava, mampihataka ahanjo nify.
Se déchausser, vpr. Miala kiraro.
DÉCHÉANCE, s/". Fionganana, fanon-
ganana. Il y a un mois qu'a eu Vmu la —
du roi. Iray volana izay no niongana-
na } nanonganana ny mpanjaka.
DÉCHET, sm. 1* Fihenéna. Il y a du —
dans la fonte dos monnaies. Mihena ny
vola raha aidina. 2* pg. Fihenâna. Son
autorité a éprouvé du — . Nihena ny
fahefany.
DÉCHEVELER, va. Mampisafotofote
volon-doha.
Se décheveler, vpr. Misafotofoto. Ces
deux femmes en se battant se sont toutes
deux déchevelées. Bamy nisafolofoto
ny volon' izy roa vavy ireo tamy ny ni-
famelezany.
DÉCHIFFRABLE, adj. Azo vakiua.
DÉCHIFFREMENT, sm. Famakian-
tsoratra saro-bakina.
DÉCHIFFRER, va. Maraaky soratra
saro-bakina.
Se déchiffrer, vpr. Azo vakina. Ce
manuscrit ne peut se — . Tsy azo vaki-
na io sora-tanana io.
DÉCHIFFREUR, sm. Mpamaky sora-
tra saro-bakina.
DÉCHIQUETÉ, ÉE, adj. Misy nifini-
finy. Feuille déchiquetée. Ravin-kazo
misy nifinifiny.
DÉCHIQUETER, ta. Mitetika, manisy
nifinifiny, mamotipotika. — de la vian-
de. Mitetika, mamotipotika hena. —
une étoffe. Mitetika, etc., lamba.
DÉCHIRANT, ANTE, adj. Mampa-
lahelo, mampangoraka, manindrona.
Spectacle —, Zavatra mampalahelo,
mampangoraka.
DÉCHIRÉ, ÉE, p. et adj. t 8 Triatra,
notriarina, rovitra, norovifina, hotohoto,
nohotohotoina, voarotika, norotehina,
voakotikolika, nokotikotebina, voapoti-
poiika, nopotipotehina. 2* fig. Nokoron-
tanina, mikorontana. 3 # — , Malahelo,
mangoraka. 4*—, Voaratsy, noharatsi-
na, voaendrikcndrika, noondrikendre-
hina.
DÉCHIREMENT, sm. t°Fandriarana,
fandrovitana, fanotohotoana, fandrote-
hana, fanotikotehana, famotipotehaoa.
La colique cause des déchirements d'en-
treilles. Mampanotikotika ny tsinay
ny mandalo. 2° fig. Alahelo, fangora-
hana. 3 # — , pi. Ady an-trano, fikoronta-
nana.
DÉCHIRER, va. 1° Mandriatra, man-
d rovitra, manotohoto, mandrotika, ma-
nakotikotika, mamotipotika. Tu as dé-
chiré mon habit. Notriarinao, noro-
Vitinao ny akanjoko. Le lion déchire sa
proie. Manotohoto, mandrotika ny
hazàny ny liona. Ils le déchirèrent à
coups de fouet. Izy ireo nanolohoto,
nandrolika ny tenany tamy ny ko-
topia. Le chat m'a déchiré la main. No-
rotehin ny saka ny tànako.. Déchirez
cette lettre. Triatriaro t rovidrovito t
koteho, poteho io taratasy io. 2 # fig.
Mampikorontana. La guerre civile dé-
chire le royaume. Ny ady an-trano
mampikorontana ny fanjakana. 3°— ,
Mampalahelo, mampangoraka, manin-
drona. Ce spectacle déchire le cœur.
Mampalaheto, mampangoraka izany
fahitana izany. Les remords déchirent
la conscience. Manindrona ny fo ny
nenina. 4°— , Manaratsy, manendriken-
drika. — le prochain. Manaratsy, etc.,
ny namana.
Se déchirer, vpr. 1° Triatra, rovitra.
2° fig. Malahelo, mangoraka. 3°— , Mi-
fanaratsy, mifanendrikendrika.
DÉCHIRURE, sf. Triatra, rovitra. II
y a une — à votre habit. Misy triatra,
rovitra ny akanjonao.
DÉCHOIR, vn. Miharatsy, miongana,
mihena, mandrorona. — de son rang.
Miongana. Sa réputation déchoit. Mi-
hena ny lazany. Voy. Décadence.
DÉCHU, UE, p. et adj. Niharatsy,
niongana, nihena, nandrorona.
DÉCIDÉ, ÉE, adj. Sahy, matoky, tsy
misalasala. C'est un jeune homme — .
Sahy, etc.io tovolahy io.
DÉCIDÉMENT, adv. T>y amim-pisa-
lasalana, miharihary. —, je ne partirai
pas. Tsy misy psalasatana fa tsy ban-
fc.
Digitized by
Google
DEC
— 201 —
DEC
deha aho. —, il est fou. Miharihary
fa adala izy.
DÉCIDER, va. 1» Manapaka, mandrai-
kitra, manapitra. On vient de — cette
affaire. Vao notapahina, naraikitra
izany raharaha izany. — une querelle
par un combat. Manapitra fifandira-
na amy ny ad y. 2* — , Mandraikitra he-
vitra. C'est lui qui m'a décidé à vous
écrire. Izy no nandraikitra ny hevi-
tro mba hampitondra taratasy aminao.
—, un. Manapaka, mandidy. Les juges
décident de la vie et de la fortune des
hommes. Ny mpitsara no manapaka,
etc., ny amy ny aina sy ny haren' ny
olona.
Se décider, vpr. f Tapahina, araiki-
tra, taperina. 2°— , Mandraikitra ny he-
viny. Il est lent à se — . Ela vao man-
draikitra ny heviny izy.
DÉGIGRAMMfi, sm. Ny arapahafolon'
ny grama.
DÉCIMAL, ALE, adj. Misy au j ara mi-
hena impolo isan-dabarana, misy fihc-
nâna na fitomboana impolo tsikelikely.
Fractions décimales. Fraksiona misy
anjara mihena impolo isan-dahara-
na. Système — . Fomba fandrefesana,
famarana na fandanjana misy fihenà-
na na fitomboana impolo tsikelikely.
DÉCIMATION , sf. Famonoana iray
isam-polo.
DÉCIME, srn. Ilavoamena.
DÉCIMER, va. 1° Mamono iray isam-
polo On décima la ville. Namonoana
iray isam-polo tao an-tanàna. 2° fig.
Mandripaka, mandringana, mandany
ritra. La petite-vérole décime les habi-
tants. Ny nendra mandripaka, etc.,
ny mponina.
DÉCIMÈTRE , srn. Ny ampahafolon'
ny metatra.
DÉCISIF, IVE, adj. 1° Mahatupaka,
maharaikitra, mahatapitra, maharesy
an-daharana. La bataille fut décisive.
Nahatapaka, nahatapitra ny zavatra
rendra izany acly izany. Cette preuve
est décisive. Maharesy an-daharana
izany porofo izany. 2«— , Sahy, mato-
ky, tsy misalasala. Homme—. Olona
sahy t etc.
DÉCISION, sf. 1° Fanapahana, didy. La
— do cette affaire fut renvoyée au gou-
verneur. Nasaina hotapahin' ny gover-
nora izany raharaha izany. On attend
la — du roi. Andrasana i^ didin' ny
mpanjaka. 2 # — , Fandraiketan-kevltra.
Prendre une — . Mandraiki-keiiitra.
DÉCLAMATEUR, «m. 1° Mpanonona
laha-teny tsy anjery araka ny fomba.
2 B — , Mpanao teny be renty loatra.
DÉCLAMATION, sf. 1° Fanononana
laha-tehy tsy anjery araka ny fomba.
2°— , Laha-teny be renly loatra. 3°— , b'a-
naratsiana, famelezana.
DÉCLAMATOIRE, adj. !• Mombany
fanononana ny laha-teny tsy anjery.
2 # — , Be renty loatra. Style—. Teny 6e
renty to&tra.
DÉCLAMER, va. Manonona laha-teny
tsy anjery araka ny fomba.
— , vn. Manaratsy, mamelively. —contre
quelqu'un. Manaratsy olona. —contre le
vice. Mamelively ny fahazaran-dratsy.
DÉCLARATION, sf. Filazana, fanam-
barana, fampisehoana. Il lui fit une—
importante. Nilaza, nanambara zaya-
tra lehibe taminy izy.
DÉCLARÉ, ÉE, adj. Miharihary. C'est
mon ennemi— . Fahavaloko miharihary
izy.
DÉCLARER, va. Milaza, manambara,
mampiseho. Il lui déclara ses projets.
Nolazainy, nambarany azy ny noka-
sainy hatao. Il déclara le coupable. Na-
nambara ny mcloka izy. —des mar-
chandises à la douane. Manambara,
mampiseho entam-barotra amy ny la-
doany. Il lui déclara la guerre. Izy ni-
laza taminy fa hiady.
Se déclarer, vpr. 1° Milaza ny heviny.
Il s'est déclaré sur cette question. Nila-
za ny heviny tamin' izany zavatra iza-
ny izy. 2°— , Miseho. Il s'est déclaré l'au-
teur de ce livre. Niseho ho mpamoro-
na io boky io izy. La petite-vérole se
déclare. Miseho ny nendra. 3°— , Mian-
dany, manaraka, momba, manohitra.
Il s'est déclaré pour moi. Niandany
tamiko, tianaraha, nomba ahy izy. Il
s'est déclaré contre moi. Nanohitra
ahy izy.
DÉCLASSÉ, ÉE, adj. et s. Tsy ma-
nan-draharaha mifanaraka amy ny fiana-
rana azo.
DÉCLASSEMENT, sm. 1° Fampïfan-
garoana. 2°— , Tsy fananan-d raharaha
mifanaraka amy ny flanarana azo.
DÉCLASSER, va. 1° Mampifangaro. 2*
Mametraka amy ny raharaha tsy mifa-
naraka amy ny fianarana azo.
DÉCLIN, sm. Fihenâna, fandrorona,
flrôna. La lune est à son —, Mihenà ny
Digitized by
Google
"H
DEC
— 202
DEC
voîana. Le jour est à son—. Mandro-
rona ny andro. Il est sur le — de l'âge.
Mandrorona ny taonany.
DÉCLINAISON, sf Fitongilanana. —
australe. Fitongilanana any atsimo.
DÉCLINER, vn. Mihena, mandrorona.
rairôna. Ses forces déclinent. Mihena
uy heriny. L'empire déclinait. *Nirôna
ny fanjakana.
—, va. 1 # Jiïandâ. H a décliné la compé-
tence de ce juge. Nolaoiny ny fahefan'
io mpitsara io. 2*—, Milaza. Déclinez
votre nom. Lazao ny anaranao.
DÉCLIVITÉ, sf. Fisolampy. La— du
terrain. Ny fisolampin* ny tany.
DÉCLOUER, va. Manala fantsika. —
des planches. Manala fantsika amy ny
hazo iisaka.
Se déclouer, vpr. Miala fantsika, afa-
pantsika.
DÉCOCHEMBNT, sm. Fandofasana.
DÉCOCHER, va. I* Mandefa. —une
flèche. Mandefa zana-tsipika. 2» fig.
Mandefa. •— un trait mordant Mande/a
teny manindrona.
DÉCOCTION, sf. 1* Fampangotrahana
zava-maniry. 2 # — , Ron-java-maniry.
DÉCOIFFER, va. 1* Manala satroka.
2 # — , Mampteafotofoto volon-doha. 3 # fig.
— une bouteille. Manala tsentsin-tavoa-
hangy,
Se décoiffer, vpr. 1° Miala satroka. 2*
—, Misafotofolo.
DÉCOLLATION, sf. Fanapahan-doha.
La — de S 1 Jean-Baptiste. Ny nanapa-
han-doha any Md. Joany Batista.
DÉCOLLEMENT, sm. Fancndahana,
iicndahana, fiendaka.
DÉCOLLER, va. Manendaka. — du pa-
pier. Manendaka taratasy.
Se décoller, vpr. Micndaka.
DÉCOLLETER (SE), vpr. Mampi-
seho soroka, manao sikin-tratra.
DÉCOLORATION, sf. Havasoka, ha-
matroka.
DÉCOLORÉ, ÉE, p. et adj. 1* Vaso-
ka, matroka. Son teint est—. Vasoka,
etc., ny tarehiny. 2 # fig. Tsy misy ren-
ty. Stylo—. Laha-teny tsy misy renty.
DÉCOLORER, va. Mahavasoka, maha-
matroka.
Se décolorer, vpr. Mihavasoka, miha-
malroka.
DÉGOMBRES, sm. pi. Korontan-java-
traevy a:ny ny trano rava.
DÉCOMPOSER, va. 1° Manaratsaraka,
manavakavaka. — l'air. Manaratiaraka,
etc., ny zavatra eo amy ny aéra. Dé-
composez cette phrase. Avakavaho io
foheian-teny io. 2 # — , Mandô, mahalô.
laa chaleur décompose la viande. Ny
hafanana mandô, mahalô ny hena. 3 #
fig. Mampiova tarohy, mahatsatra. La
peur décompose son visage. Ny taho-
tra mampiova tarehy azy, mahatsa-
tra ny tarehiny.
Se décomposer, vpr. 1° Mihalô. 2* fig.
Miova tarohy, mihahatsatra.
DÉCOMPOSITION, sf. f Fanaratsa-
rahana, fanavakavahana. 2 # — , Fahalô-
vana, halo. 3 # fig. Fjpvan-tarehy, haba-
tsatra
DÉCONCERTÉ, ÉE, p. et adj. 1* San-
ganehana, very hevitra. Il fut tout — en
face des juges. Sanganehana, etc., izy
teo anatrehan' ny mpitsara. 2* fig. Voa-
sakana, nosakanana, voasampontsampo-
na, nosampontsamponana.
DÉCONCERTER, va. 1* Mahasanga-
nehana, mahavery hevitra. 2* fig. Mi-
sakana, manampontsampona. Cela dé-
concerte tous mes projets. Misakana,
etc., ny fikasako rehetra izany.
Se déconcerter, vpr. Sanganehana ve-
ry heviUaa.
DÉCONFIT, ITE, adj. Sanganehana,
very hevitra, vaka, safotra.
DÉCONFITURE, sf. 1* Faharosena.
2 # fig. Habotriana.
DÉCONSEILLER, va. Mampiova he-
vitra.
DÉCONSIDÉRATION, sf. Fahafa-
ham-baraka.
DÉCONSIDÉRÉ,ÉE»ad/. Afa-barâka.
DÉCONSIDÉRER, va. Manala baraka.
Se déconsidérer, vpr. Manala bara-
tena.
DÉCONTENANCÉ, ÉE, adj. Sanga-
nehana. very hevitra.
DÉCONTENANCER, va. Mahasanga-
nehana, mahavery hevitra.
Se décontenancer, vpr. Sanganehana,
very hevitra.
DÉCONVENUE, sf. Ny raanjô. Il m'a
conté sa—, Nitantara tamiko ny nanjô
azy izy.
DÉCOR, sm. Haingo, ravaka.
DÉCORATEUR, sm. Mpampihaingo,
. mpand ravaka.
DÉCORATION, sf. 1* Fampihaingoa-
na, haingo, fandravahana, ravaka, en-
Digitized by
Google
DEC
— 203
DEC
drika. On a fait plusieurs ouvrages pour
la — de la ville. Zavatra raaro no natao
ho endriky ny tanàna. 2°— Lakoraona.
DÉCORÉ, ÉE, p. et adj 1° Vohaingo,
nobaingoina, nampihaingoina, mihain-
go, voaravaka, noravahana. 2°— , Na-
hozo lakoraona.
DÉCORER, va. 1* Mampihaingo, man-
dravaka. — l'église. Mampihaingo, etc.,
ny trano leglizy. 2 # — , Manome lakoraona,
— anarana. 3° fig. Manao ho. Ils déco-
rent du nom de château une misérable
bicoque. Trano isinontsinona no ataoïï
izy ireo ho lapa.
Se décorer, vpr. 1- Haingoina, ampi-
haingoina, ravahana. 2* fig. Mihambo.
Il s'est décoré d'un titre qu'il «'a. pas
mérité. Nihambo anarana tsy tokony
ho azy izy.
DÉQORTICATIOX, sf. Fanendahana,
fana a'vohana.
DÉCORTIQUER, va. Manendaka, ma-
namaivoka, mivaofy, mikofo. — du chan-
vre. Manendaka rongony. — le riz. Ma-
namaivoka vary.— des pistaches. Mi-
vaofy, mikofo voanjo.
DÉCORUM, 8m. Ny mety, fombatsara,
fahaizana miaina. Gomme Bienséance.
DÉCOUCHEJR, vn. Mandry an-trano
ha fa.
DÉCOUDRE, va. Mamaha ziitra. — un
habit. Mamaha zai/rarc'akanjo.
3© découdre, vpr. Mihaha zaitra.
DÉCOULEMEXT, sm. Fitsororôka,
fileté, fanorilça.
DÉCOULER, vn. f Mitsororéka, mite-
té, manorika. La sueur découle de son
front. Ny tsemboka mitsororôka, etc.,
amy ny handriny. 2° fig. Avy. Voici la
conséquence qui découle de ce que j'ai
dit. Inty ny lara-hevitra avy amin' iza-
ny voalazako izany.
DÉCOUPER, va. 1° Mandidy, mandra-
sa, miletika, manety. —un poulet. M an-
didy, mandrasa, miletika akuho. —
par petits morceaux. Miletika. — avec
des ciseaux. Manety. — du drap.3/an-
d/c/;/ Jopôtra. 2 # — , Mandidy zavatra ha-
naovan-tsary. — un arbre*. Mandidy
zavatra hanaovana aarim-poto-kazo.
DÉCOUPEUR, EUSE, s. Mpandidy,
mpanuty.
J>ÉCOUPURE, s/*. l°Fandidiana, faneto-
zana. 2° — , Ny voadidy, ny voahety. Cet-
te -*- représente des enfants cjui jouent.
Ireo voadidy, etc., ireo dia sarin' ny
ankizy madinika milalao.
DÉCOURAGEANT, ANTE,ac</. Ma*
harera-po, mahakivy, mahaketraka, mam-
piraviravy tânana.
DÉCOURAGEMENT, sm. Faharera-
ham-po, hakiviana, haketrahana, iiravi-
ravy tânana.
DÉCOURAGER, ra. Maharera-po, ma-
hakivy, mahaketraka, mampiraviravy
tânana. Celte nouvelle découragea les soû
dats. Izany zava-baovao izany na/iare-
ra-po, etc., ny raiaramila rehetra.
Se décourager, vpr. Mi harera-po, miha-
kivy, mihaketraka, miraviravy tànana,
DÉCOURS, sm. 1° Fihenân'ny aretina.
2'--, Firatry ny volana. La lune est en
— . Miralra ny volana.
DÉCOUSU, UE, p.eiadj. 1° Nihaha
zaitra, lata-bitrana. Mon pantalon est — .
Nihaha zaitra, etc., ny palalohako. 2*
fig. Miriorio. Conversation décousue. Ko-
saka mirioro,
—, am. Firiorio,
DÉCOUSURE, sf. Ny tataka, ny tata-
bitrana.
DÉCOUVERT, ERTE, p. ota<y. 1° A*
fa-takolra, nalan-takotra, afa-drakotra,
nalan-drakotra, ala-tsarona, nalan-tsa-
rona, nalan-drako-damba, voasokatra,
nosokafana, misokatra, voaendaka, neu-
dahana, naseljo, miseho, miseho anka-
rihary. 2° —, Hita, tazana, tsinjo. 3° fig,
Noborahina, nambara, novakina. 4'—,
Tsy misy ala, tsy misy alokaloka, tsy
misy Qarovana. Pays-^. Tany tsy misy
ala. Allée découverte. Arabe tsy misy
alokaloka. Cette place est découverte.
Tsy misy fiarovana izany tanâna izany.
A découvert, loc. adv. f Ankarihary.
Se promener à — . Milsangantsangana
ankarihary. 2° fig. Ankarihary, tsyan-
kifonofono. Il a dit la chose à — . Nilaza
izany ankarihary, etc., izy.
DÉCOUVERTE, sf. I* Fahitana. De-
puis la— -de l'Amérique. Hatramy ny na-
hitana any Amerika. 2° —, Zavatra hi-
ta. C'est une nouvelle — . Zavatra vao
hita izany.
DÉCOUVRIR, ra. 1° Manala takotra, ->
rakotra, — sarona,— rako-damba, mano-r
katra, manendaka, mampiseho, mainpi-
selio ankarihary. —la marmite. ^Manala
takotra, manokalra vilany. — un plat.
Manala ra&o-dovia. — une corbeille,
3/anafa sarona, manokutra harona. — *
Digitized by
Google
DEC
— 204 —
DED
un homme qui est dans son lit. Manala
rako-damba olona ao am-pandriana. Le
vent a découvert la maison. Ny rivotra
nanendaka ny tafon-trano. —un os. A/a-
nendaka taolana. —la poitrine. Mampi-
seho tratra. 2°— , Mahita, mitazana, mi-
tsinjo. Il a découvert une mine d'or.
Nahita tany misy volamena izy. Du haut
de la montagne on découvre un vaste
horizon. Eny an-tampon* ny tendrorabo-
hitra no ahitana, ahatazanana, a/ia-
tsinjovana fari tany lehibe. Je découvris
qu'il me trompait. Ilitako fa namitaka
ahy izy. 3° fig. Mamboraka, manamba-
ra, mamaky.— ses sentiments. Mambo-
raka, etc., nyao am-pony. Voici celui
qui a découvert le complot. Inty ilay
nanamoara, namaky ny teti-dratsy.
Se découvrir, vpr. 1° Miala satroka,
afa-drako-damba, mampiseho, miseho
ankarihary. Découvrez-vous avant d'en-
trer. Mialà satroka hianao vao midi-
tra. Le malade s'est découvert. Afaka
ny rafco-e/am&an'nymarary. Découvrez-
vous la figure. Asehoy ny tarehinao. Cet
officier se découvre trop. Miseho anfea-
rihary loatra io manamboninahitra io.
2 # fig. Mamboraka ny ao am-po. Se — à
quelqu'un. Mamboraka ny ao am-po
amin' olona. 3°—, Mihamadio. Le ciel se
découvre. Mihamadio ny lanitra.
DÉCRASSER, ta. I e Manala tseroka,
— tsikoko. — les mains. Manala tsero-
tânana,— tet/io /ion- tanaaa. 2° fig.Mam-
pahendry.
Se décrasser, vpr. !• Afa-tseroka, afa-
tsikoko. Il prend un bain pour se—. Mi-
lôna izy mbaho afa-tseroka, etc. 2* fig.
Mihahendry.
DÉCRÉDITER, ta. Manala baraka, tsy
itokiana. La mauvaise foi a décrédité
ce marchand. Ny (itaka nataon' izany
mpivarotra izany no tsy itokian' ny
olona azy intsony.
Se décréditer, vpr. Manala bara-tena,
afa-pofona, tsy itokiana. Il s'est décré-
dité par sa mauvaise conduite. Afa-ba-
raka, afa-pofona noho ny fitondran-to-
na ratsiny izy. Cette doctrine se décré-
dite. Tsy itokiana intsony izany fam-
pianarana izany. Voy. Crédit.
DÉCRÉPIT, ITE, adj. Goga, antitra
dia antitra, reraky ny fahanterana.
DÉCRÉPITUDE, sf. Hagoga.
DÉCRET, sm. t° Didy, teny. — royal.
Didin' andriana, Jcntn'andriana. 2°— ,
Lahatra. Les décrets de la Providence
sont insondables. Tsy takatry ny saina
ny tahatr' Andriamanitra.
DÉCRÉTER, va. Mandidy.
DÉCRIER, va. Manala baraka, tsy ito-
kiana. Comme Décréditkr.
Se décrier, vpr. Manala barà-tena.
DÉCRIRE, va. [• Milaza ny toetra, mi-
tan tara. — une plante. Milaza ny toe~
try ny zava-maniry anankiray. —une
bataille. Mitantara ady. 2 # — , Mitsipi-
ka, manoritra, manao. — un cercle. Mi-
tsipika, etc., fari-bolana.
Se décrire, vpr. [• Lazaina. 2° —, Tsi-
pihina, soritana, atao.
DÉCROCHER, ta. Manesotra ny mi-
hantona.
Se décrocher, vpr. Miala.
DÉCROISSANCE, sf. Bihenana, fisin-
tonana.
DÉCROISSANT, ANTE, adj. Mihena,
misintona.
DÉCROISSEMENT, sm. Fihenâna,
Usintonana. Le — des jours est considé-
rable. Mihena dia mihena ny andro.
DÉCROÎTRE, on. Mihena, misintona.
La rivière décroit. Mihena, etc., ny re-
nirano.
DÉCROTTER, va. Manala fotaka, mi-
borosy kiraro.
Se décrotter, vpr. I* Manala fotaka. 2*
fig. Mihahendry.
DÉCROTTEUR,am. Mpiborosy kiraro.
DÉCROTTOIR, sm. Fitoerana ûboro-
sian-kiraro.
DÉGRUE, sf. Fihenân' ny rano, flsinto-
nan' ny rano.
DÉÇU, UE, p. adj. Voasodôka, nosodo-
kaina, diso hevitra, diso. — dans ses es-
pérances. Diso fanantenana.
DÉCUPLE, adj. et sm. Impolo, impo-
lo heny.
DÉCUPLER, va. Mampitombo impolo,
mampitombo impolo heny. — un nom-
bre. Mampitombo impolo isa ananki-
ray. Il a décuplé sa fortune. Nampi-
tomboiny impolo heny ny hareny.
DÉCURIE, sf. Ampolokeliny tamy ny
Romana.
DÉGURION, am.Tompon'ampolokeliny.
DÉDAIGNER, va. Maneso, manebaka,
manao ho tsinontsinona, manamavo, tsy
manisy raharaha. Celte nation dédaigne
toutes les autres. Izany flrouona izany
maneso, etc., ny firenena h a fa rehetra.
Digitized by
Google
DED
— 205 —
DEP
— les richesses. Manao ho tsinontsi-
nona, manamavo ny harcna.
DÉDAIGNEUSEMENT, adv. Anavo-
navoaa, ananjonanjona, amim-pane3oa-
na.
DÉDAIGNEUX, EU SE, adj. et a.
Miavona, mianjonanjona, maneso, ma-
nebaka.
DÉDAIN, «m. Fiavonavonana, fianjo-
nanjonana, fanesoaaa, fanebahana. Il
m'a reçu avec—. Nandray ah y ta mi m -
piavonavonana, etc., izy. Essuyer des
dédains. Esoina, tebahina.
DÉDALE, 8m. Gomme Labyrinthe.
DEDANS, adv. de lieu, t* Anaty. En-
trez là—. Midira ao anatiny. La porte
est fermée en—. Mihidy any anatiny ny
varavarana. || loc. Avoir les pieds en—.
Bingo. 2» fig. Mettre quelqu'un—. Mami-
taka olona.
—, sm. Ny aty. Le— d'un chapeau. Ny aty
satroka.
DÉDICACE, sf. 1* Fanamasinana ny tra-
no leglizy, fltokanan-trano leglizy.' 2* fig.
Soratra atao amy ny pejy voalohan' ny
boky hanolorana azy amin* olona ho fa-
na] ana.
DÉDIER, va. 1° Manamasina, manoka-
na. — une église. Manamasina trano
leglizy. —une église à notre Seigneur.
Manokana trano leglizy ho any ny Tom-
pontsika. 2° fig. Manolotra boky ho fana-
jana.
DÉDIRE, va. Manova tenin'olona, raam-
pandainga. N'allez pas me—. Aza mano-
va ny teniko, aza mampandainga ahy.
Se dédire, vpr. Mivadika ny teny natao,
mitsoa-teny, miova fi teny. Les témoins
se 80 nt dédits. Nivadika ny teny na-
taony, etc., ny vavolombelona.
DÉDIT, sm. Fivadihana ny teny natao,
fitsoahan-teny, fiovan-teny.
DÉDOMMAGÉ, ÉE, p. et adj. Voa-
onitra, nonerana, mionitra. Je suis— de
mes peines. Voaonitra ny hasasarako.
DÉDOMMAGEMENT, sm. Fanonera-
na, onitra. Il a obtenu un— de dix mille
francs. Nahazo onitra ariary roa arivo
izy.
DÉDOMMAGER, va. Manonitra.
Se dédommager, vpr. Mionitra. Il s'est
dédommagé de ses pertes. Nionitra ny
fatiantouy.
DÉDOUBLER, va. 1* Manala dabolera,
manala sosona. —un habit. Manala da-
bolerari akanjo, etc. 2°— , Mizara roa.
Dédoublez cette classe. Zarao roa io ki-
lasy io.
Se dédoubler, vpr. {• Afa-dabolera. 2*—,
Zaraina roa.
DÉDUCTION, sf. {• Fanalana, faneso-
raaa. î - — , Hevitra alaina, fanamarina-
na. Une suite de déductions. Hevitra
maro mitohitohy alaina amy ny hevitra
hafa. Cette — n'est pas exacte. Tsy ma-
rina izany fanamarinana izany.
DÉDUIRE, va. 1* Manala, manesotra.
Il faut en— les frais. Tsy maintsy heso-
rmaamin'io ny lany. 2*—, Maka hevitra.
Je déduirai quatre pensées de ce verset.
Hevitra efa-doha no halaiko amin'ity an-
dinlny ity. Voy. Conclure, Conséquence.
Se déduire, vpr. i* Esorina. 2*—, Alaina.
DÉESSE, sf. Andriamanibavy.
DÉFACHER (SE), vpr. Mionona, mi-
tony.
DÉFAILLANCE, sf. Hatoranana. Tom-
ber en—. Torana.
DÉFAILLANT, ANTE, adj. Reraka,
mihena, mihakely. Force défaillante. He-
ry mihena, mihakely.
DÉFAILLIR, vn. Mihareraka, mihena,
mihakely. Il se sent— do jour en jour.
Tsaroany fa mihareraka isan' andro izy.
DÉFAIRE, va. 1° Mamaba, mamboraka.
— un nœud, un tissu. Marna ha vona,
lamba.— sa malle. Mamboraka ny ao
anatin' ny vatany. 2*—, Manatsoaka,
mandrava. — un marché. Manatsoaka,
etc., fanekcna. 3 # — , Manilroaka. Défai-
tes-moi de cet importun. Roahy hiala
io mpanahirana io. 4°— , Mandresy. —
une armée. Mandresy taftka. 5*—, Man-
kahia. La maladie Ta défait. Nankahia
azy ny aretina.
Se défaire, vpr. 1° Mivaha. miboraka.
2° — , Mitsoaka, rava. 3 # — , Mandroaka, ma-
hafaty, mivarotra, mahafoy, miala. Je
me suis défait de ce domestique. Noroa*
hiko izany«mpanompo izany. Il s'est dé-
fait de son cheval. Nivarotra, nahafoy
ny soavaliny izy. Il s'est défait de sa
mauvaise habitude. Nahafoy ny fahaza-
ran-dratsiny izy. Défaites-vous de ce
mot-là. Miala amin' izany teny izany.
DÉFAIT, AITE, p. et adj. 1* Voavaha,
novahana, mivaha, voaboraka, nobora-
hina, miboraka. 2*—, Voatsoaka, notsoa-
hana, voarava, noravana. 3"—, Resy, no-
resena. 4* — , Mahia, malazolazo. Depuis
sa maladie il est tout—. Mahia, etc., izy
hatramy ny naharariany.
Digitized by
Google
Î)EP
— 206 —
DEF
£>É FAITE, sf. Faharesena. Il a essuyé
une— complète. Resy dia rcsy izy.
DÉFALCATION, sf. Fanalana, fane-
sorana.
DÉFALQUER, va. Manala, maneso-
tra. 11 faut en— le poiiis de la caisse. To-
konyhana/ana, hanesorana ny lanjan
ny vata.
DÉFAUT, sm. 1° Kilema, tsiny, takai-
tra, hadisoana, diso. Cette porcelaine a
un—. Misy kilema, tsiny, takaitra io
porsolainaio. Chacun a ses défauts. Samy
mananany kilemany, tsininy. Avouer
ses défauts. Miaikyny tsininy, hadisoa-
ny. Je l'ai trouvé en — . Nahita azy di-
so aho. Il y a des défauts dans cette sta-
tue. Misy tsiny, diso amin' io sariolona
i 0> 2°— , Tsy fisiana, tsy fananana, tsy
ao, t y tonga, tsy tratra, tsy. L'argent
fait—. Tsy misy vola. Le courage lui
fait—. Tsy manan-kerim-po izy. Un té-
moin fait—. Tsy ao, tsy tonga ny vavo-
lombelonaanankiray. Le— delà cuirasse.
Ny tsy tratry ny flarovan-tratra ; flg.
ny tsininy. Sa mémoire est en—. Tsy
mahatsiaro izy.
A défaut de, loc. prèp. Raha tsy misy,
raha tsy ao. A— de vin, nous boirons de
l'eau. Raha tsy misy divay, hisotro rano
isika. A son— , je vous aiderai. Raha tsy
ao izy, hanampy anao aho.
DÉFAVEUR* sf. Tsy fitiavttna, tsy
fankasitrahana, ngidin-koditra, tsy faha-
tokiana. Il est tombé en — auprès du
peuple. Tsy tinny, tsy ankasitrahan'
ny vahoaka intsony, mangidy hodilra
amy ny vahoaka izy. Ces papiers sont
on-,. f 8 y itokiana ireo taratasy vola
ireo,
DÉFAVORABLE, adj. Tsy tia, tsy
mankasitraka, tsy manambina. Le juge-
ment lui a été—. Tsy nambinina tamy
ny fitsarana izy. Voy, Favorable.
DÉFAVORABLEMENT, ado. Tsy
amim-pitiavana.
DÉFÉCATION, sf. Fanadiovana.
DÉFECTION, sf. Fialana, fltsoahana.
Beaucoup firent—. Be no nia/a/ ni-
tsoaka.
DÉFECTUEUSEMENT, adv. Misy
kilema, —tsiny, — takaUra, —diso.
DÉFECTUEUX, EUSE, ad;. Misy
kilema, —tsiny, —takaitra, —diso. Des
marchandises défectueuses. Varotra mi-
sy kilema, —tsiny, —takaitra. Livre
— . Boky misy tsiny ♦ diso*
DÉFECTUOSITÉ, sf. Kilema, tsiny,
takaitra, diso.
DÉFENDABLE, adj. Azo arovana.
Cette ville n'est pas—. Tsy azo aroua-»
n a io tanâna io.
DÉFENDRE, tia. t - Miaro, misolo vava,
manala tsiny, mamefy. —un ami. Afia«*
ro sakaiza. C'est lui qui a défendu l'ac-
cusé. Izy no nisolo t>aua ny voampan-*
ga. Une batterie défend l'entrée du port.
Batcry anankiray no miaro ny vava
seranana. La montagne nous défend
contre le froid. Ny tendrombohitra mia-
ro, mamefy antsika amy ny hatsiaka.
2*—, Mandrara. Le médecin a défendu
le vin au malade. Ny dokotera nandra-
ra ny marary tsy hisotro divay.
Se défendre* vpr. Miaro tena, manohi-
tra, manda, miala tsiny. Il se défendit
contre le voleur. Niaro téna nanohitra
ny tontakely izy. Ils se défendirent vail-
lamment dans ce poste. Nanohitra ta-*
min-kerim-po tao amin' izany tanâna
izany izy ireo. Cette place n'est pas en
état de se — . Tsy mahazo manohitra io
tanâna io. Porter un manteau pour se—
du froid. Mi tondra kapaoty hiarovana
ny hatsiaka. On l'accuse de cela, mais il
s'en défend. Ampangaina ho nanao izany
izy, fa rriandà, miala tsiny.
DÉPENDU, UE, p. et adj. !•' Voaro,
narovana, voafefy, nofefeiïa. 2°— , Voa««
rara, norarana. Eve mangea du fruit— t
Eva nihinana ny voankazo norarana tsy
" ho hanina.
DÉFENSE, sf. 1° Fiarovana, fisoloam-
bava, fanalan-tsiny, fialan-tsiny. Qu'a-
vcZ-vous à dire pour votre — . Inona no
azonao lazaina niaroaan-tena, hialan-
tsin y. 2*—, Fandrarana. 3°— , pi. Van-
gin-dambo, vangin' elefanta, etc.
DÉFENSEUR, sm. Mpiaro, mpisolo
vava.
DÉFENSIF, IVE, ad). Iarovan-tena,
Armes défensives. Fiadiana iarovan-
/ena.
Défensive, sf. Fiarovan-tena< Il est sur*
la—. Miaro tena izy.
DÉFÉQUER, va. Manadio.
DÉFÉRANT, ANTE, adj. Mora ma-
naiky. Il est doux et—. Malemy fanaby
izy sady mora manaiky.
DÉFÉRENCE, sf. Fanekena noho ny
fanajana.
DÉFÉRER, ra. 1° Manome, mifldy. -*
des honneurs. Manome voninahitra. Le*
Digitized by
Google
DÈF
207 —
DEF
cardinaux lui déférèrent le pontilicat.
Nifidy azy ho papa ny kardinaly. 2°— ,
Mitory, miampanga. — quelqu'un en jus-
tice. Milory, miampanga olona aray
ny fitsarana.
—, un. Manaiky noho ny fanajana. — à
Tavis des autres. Manaiky ny lievitry
ny sasany noho ny fanajana.
DÉFERLER, vn: Miantoraka mamori-
vory. Les lames déferlent. Miantoraka
mamorivory ny onjan-dranomasina.
DÉFERRER, ta. Manala Vy, manala
kitrovy.— une porte. Manala ny ny amy
ny varavaraua. — un cheval. Manala
k il rov i n- tsoa val y.
Se déferrer, vpr. Afa-by. afa*kitrovy.
DÉFEUILLER, va. Manintsan-dravin-
kazo.
Se défeuiller, vpr. Mihintaan-dravina.
DÉFI, 8m. Fihaikana, flhatsiana, filoka-
na, fifanambazana. Je vous mets au —
de le prouver. Sahy miloka, mifanam-
by aminao aho fa tsy haharaarina izany
hianao.
DÉFIANCE, sf. Tsy fahatokiana, fiahia-
hiana. Il conçoit de la—-. Tsy matoky,
miahiahy izy. Il est en — de lui-môme.
Tsy matoky ny tenany izy.
DÉFIANT, ANTE, adj. Tsy matoky,
miahiahy.
DÉFICELER, va. Manala kofehy.
DÉFICIT, sm. Tsy fahampiana. Il y a
un grand— dans les finances. Tsy am-
py be ny volam-panjakana.
DÉFIER, va. !• Mihaika, mihatsy, mi-
loka, mifanamby. Il le défia à un combat
singulier. Nihaika, nihatsy azy hiady
samy irery izy. Je vous défie de deviner.
Sahy miloka, mifanamby aminao aho
- fa tsy hahavinany izany hianao. 2°— ,
Tsy matahotra, manehatra.— la tempê-
te. Tsy matahotra ny tafio-drivotra.
Voy. Eraver.
Se défier, vpr. 1* Mifampihaika, mifam-
pihatsy, miloka, mifanamby. 2°— , Tsy
matoky, miahiahy. Je me défie de lui.
Tsy matoky, miahiahy azy aho. 3°— ,
Manampô, manahy. Je ne me serais ja-
mais délié qu'il m'abandonnerait. Tsy
nampoiziko, tsy nahiko fa handao ahy
izy.
DÉFIGURER, va. 1" Manimba tarehy,
maharalsy tarehy. La petite-vérole l'a
défiguré. Nanimba ny tarehiny, na-
haratsy tarehy azy ny nendra. 2» fig.
Manova, manimba. Il a défiguré cette
histoire. Nanova, nanimba izany tan-
tara izany izy.
Se défigurer, vpr. Manimba ny tare-
hiny.
DÉFILÉ, sm. 1» Hadilanana, ankadila-
nana. Il fut pris dans un — . Tratra tao
aray ny hadilanana, tao ankadilana-
na izy. 2°— , Fitanjozotra. Alors com-
mença le— des trouppg. Tamiu'izay vao
nitanjozotra ny miaramila. 3° fig. Fa-
hasahiranana. Il est dans un vilain —,
Azon'ny fahasahiranana Iehibe izy.
DÉFILER* va. Manala amy ny kofehy.
— des perles. Manala voahangy amy
ny kofehy.
— , vn. MitanjoZotra.
DÉFINI, IE, adj. Voafetja, mamotra,
DÉFINIR, va. f Mametra. Dieu a dé-
fini le temps où cela arrivera. Andria-
manitra efa nametra ny andro haha-
tongavan' izany. 2*—, Milaza inona, ino-
na no maha..., milaza hevitra, milaza
toetra* Définissez l'âme. Lazao inona
ny fanahy, inona no ma/ia-fanahy ny
fanahy. —un mot. Milaza ny hecitry
ny teny anankiray. —une personne. Mi-
laza ny foe-panahin' ny olona ananki-
ray * 3 °~^' Wandi(i y> manapaka, mama-
rana. L'Église a défini cela. Ny Eglizy
nandidy, etc., izany.
DÉFINITIF, IVE, adj. Voafarana, no<
faranana, raikitra. Traité—. Fanekena
voafarana, etc. Résolution définitive.
Fikasana raikitra.
En définitive, loc. adv. Amy ny fara-
ny. En—, que voulez-vous ? Amy ny
farany, inona no tianao ?
DÉFINITION, sf. f Filazana inona, fi*
lazana hevitra, filazan-toetra. 2°— , Di-
dy momba ny finoana. Les définitions de
l'Eglise. Ny didin' ny Eglizy momba
ny finoana.
DÉFINITIVEMENT, adv. {• Voafa-
rana, nofaranana, raikitra. 2°— , Amy
ny farany.
DÉFLEURIR, vn. Mihintsam-bony.
—, va. Manintsambony.
DÉFONGEMENT, sm. fFanaboroba-
hana, fanagorobahana. 2°— , Fitrandra-
hana.
DÉFONCER, va. l a Manaborofcaka, raa-
nagorobaka. —un tonneau. Manaboro*
baka, etc., barfka. 2°—. Mitrandraka. —
un terrain. Mitrandraka tany.
Se défoncer, vpr. Miborobaka, migoro-
baka.
k i:
Digitized by
Google
DEG
208 -
DEG
DÉFORMATION, sf. Fiharatsiam-bika.
DÉFORMÉ» ÉE, p. et adj. Simba, no-
simbana, niharatsy bika.
DÉFORMER, va. Manimba, mabara-
tsy bika.
Se déformer, vpr. Mihasimba, mihara-
tsy bika. Votre chapeau se déforme.
Mihasimba ny satrokao. Sa taille se
déforme. Miharatsy bika izy.
DÉFRAYER, va. f Mandoa ny lanin'
olona. Le gouvernement me défraye de
mes voyages. Afoan'ny fanjakana ny
lany amy ny dia alehako. 2* fig. — la
compagnie. Mampihomehy ny namany.
DÉFRICHEMENT, sm. Fiasan-tany
vao.
DÉFRICHER, va. Miasa tan y vao.
DÉFRICHEUR, sm. Mpiasa tany vao.
DÉFRISER, va. Manatsotra volon-doha.
Se défriser, vpr. Mihatsotra.
DÉFRONCER, va. U Manatsotra. —
une jupe. Manatsotra zipo. 2 # fig. —le
sourcil. Manamiramiran-tarehy.
Se défroncer, vpr. Mihatsotra.
DÉFROQUE, sf. Akanjo ton ta.
DÉFUNT, UNTE, adj. et s. Maty.
DÉGAGÉ, ÉE, adj. Afaka, mavitrika,
mailaka, kinga. Il a l'esprit—. Afaka
tsara ny sainy. Il a un air—. Mavitri-
ka, mailaka, kinga izy.
DÉGAGEMENT, sm. 1° Fanavotana,
fanafahana, fisavana. 2 # — , Fandefasana.
3*—, Varavarana miafina. Porte de—.
Varavarana miafina. 4* fig. Fanatsoa-
hana.
DÉGAGER, va. I e Manavotra, manafa-
ka,misava. —une rizière. Manavolraia-
nimbary. Il Ta dégagé du milieu des
ennemis. Nanafaka azy tao afovoan' ny
fahavalo izy. Ce remède lui a dégagé la
tôte. Nahafaka ny aretin' andohany
izany fanafody izany. — le chemin. M i-
sava lâlana. 2° — , Mandefa. — une mau-
vaise odeur. Mandefa fofon-dratsy. 3*
fig. Manatsoaka, manafaka. —sa paro-
le. M tteoa-teny. — quelqu'un de sa pro-
messe. Manafaka olona amy ny teny
napetrany. — son esprit de toute préoc-
cupation. Manafaka ny sainy amy ny
fahasahiranana rehetra.
Se dégager, vpr. 1° Afaka, misava,
miala, roitsoaka. Le passage se dégage.
Misava ny lâlana. ÏI se dégagea de la
foule. Niala, nitsoaha tao analy va-
hoaka izy. 2* fig. Mitsoa-tcny.
DÉGAINE, sf. Toetra mampihomehy.
DÉGAINER, va. et n. Manatsoaka sa-
batra.
DÉGARNIR, va. Manafoana, maneso-
tra fanaka, — miaramila, —Tomba. —
une chambre. Manafoana efi-trano,
manesotra fanaka amy ny efl-trano. —
une place. Manesotra miaramila amy
ny tanàna anankiray. — un lit. Mane~
sotra /bmbam-pandriana amy ny fara-
fara.
Se dégarnir, vpr. 1* Mihafoana. Ma
bourse se dégarnit. Mihafoana ny ki-
tapom-bolako. 2°— , Mihamanify. Sa tê-
te se dégarnit. Mihamanify ny volon-
dobany.
DÉGÂT, sm. Fanimbana, fahasimbana.
La grêle a fait un grand — . Nanimba
zavatra betsaka ny havandra.
DÉGAUCHIR, va. 1* Manitsy, manala
vaona. — une planche. Manitsy, etc.,
hazo fisaka. 2° fig. Mampahavanamba-
nana, mahakinga. —un jeune homme.
Mampa/iauanam6anana,etc.,tovolaby.
DÉGAUGHISSEMENT, sm. Fanitsia-
na, fanalana vaona.
DÉGEL, sm. Fiempoan* ny ranomandry
na ny oram-panala.
DÉGELER, va. Mampienpo.
—, vn. Miempo.
Se dégeler, vpr. Miempo.
DÉGÉNÉRATION, sf. Fiharatsiana.
DÉGÉNÉRÉ, ÉE, adj. Niharatsy.
DÉGÉNÉRER, vn. 1* Miharatsy. Le
blé dégénère dans ce terrain. Mihara-
tsy ny varim-bazaha amin'io tany io. Le
peuple a bien dégénéré. Niharatsy lot-
ira ny vahoaka. 2°— , Manjary. Sa lièvre
a dégénéré en folie. Nanjary nahadala
azy ny tazo.
DÉGLUER, va. Manesotra amy ny'di-
ty. Dégluez cet oiseau. Esory amy ny
dity io vorona io.
Se dégluer, vpr. Afaka amy ny dity, ma-
nala dity. Se— les mains. Manala dity
ny tànana.
DÉGLUTITION, sf. Fitelemana.
DÉGOBILLER, va. Mandoa, mibara-
ràka.
DÉGOISER, va. Milazalaza, miketsoke-
tso.
DÉGOMMER, va. 1° Manala dity. —
de la soie. Manala dity ny lasoa. 1 m
fig. Manongana, manesotra amy ny ra-
haraha. On Ta dégommé. Naongana,
nesorina tamy ny raharahany izy.
Digitized by
Google
DEG
— 209 —
DGÔ
DÉGONFLEMENT, sm. Fampihe-
nâna ny mivonto, — ny mibontsina, fi-
henàn'ny mivonto, — ny mibontsina, fa-
moahana rivotra.
DÉGONFLER, va. Mampihena ny mi-
vonto, — ny mibontsina, mamoaka rivo-
tra. — un ballon. Mampihena ny /S-
bontsin* ny balôna, mamoaka riootra
amy ny balôna.
Se dégonfler, vpr. Mihena, mivoa-dri-
votra. La tumeur se dégonfle. Mihena
ny mivonto.
DÉGORGEMENT, sm. t* Panalana
tsentsina, — tampina. 2°— , Fivoahan-
drano.
DÉGORGER, va. Manala tsentsina, —
tampina. — un tuyau. Manala tsentsina,
etc , ny fantsona.
*-, vn. Mihoatra. Le ravin dégorge. Mi-
hoatra ny riaka.
8e dégorger, vpr. i° Afa-tsentsina, afa-
tampina. 2* — , Mivoaka. Le tuyau se dé-
gorge dans te bassin. Ny rano amy ny
fantsona mivoaka mankany amy ny ka-
mory.
DÉGOURDI, IE, adj. et s. Mavitri-
ka, mailaka, kinga, fetsy.
DÉGOURDIR, va. 1* Miala vol y. —ses
jambes. Miala voly. 2 # fîg. Mampa-
havitrika, mampahamailaka, mampaha-
kinga. —un enfant. Mampahavitrika,
etc., zaza kely.
Se dégourdir, vpr. !• Miala voly, afa-
boly. 2 B fig. Mihamavitrika, mihamaila-
ka, mihakinga. mihafetsy.
DÉGOÛT, sm. t* Fahalainana, fahato-
fohana. Il a du — pour la nourriture.
Mala in-komana, /o/b-kanina izy. 2* fig.
Pahabobohana. Il a du — pour la vie.
Boboky ny miaina izy. 3"—, Fahoriana.
J'ai essuyé bien des dégoûts. Efa azon'
ny fahoriana matetika aho.
DÉGOÛTANT, ANTS, adj. f Maha-
tofoka, mahatohina, mahatola, manka-
leo. 2° fig. Mahaboboka, maharikoriko,
mahadikidiky. Il est d'une malpropreté
dégoûtante. Mahaboboka, etc., ny loto-
ny. C'est un homme— . Olona mahari-
koriko, mahadikidiky izy.
DÉGOÛTÉ, ÉE, p. et adj. 1* Tofoka,
tohina, tola, leony. Il est— de la viande.
Tofoka, etc., ny hena izy. Je suis—du
poisson. To/b&a^/oftin-kazandrano aho.
1" fig. Tofoka, boboka, leony. Je suis —
de toute conversation. Z/o&o-drosaka,
leon-drwaka aho.
— , s. Mpitslngintsingina. Il fait le— en
mangeant. Mitsingintsingina izy ra-
ha homana.
DÉGOÛTER, va. 1* Mahatofoka, maha*
tohina, mahatola, mankaleo. 2° fig. Ma-
hatofoka, mahaboboka, mankaleo, ma*
harikorîko, mahadikidiky. Le jeu l'a dé-
goûté de l'étude. Tofoka, boboka, leom»
pianarana izy azon*ny lalao.
Se dégoûter, vpr. 1* Tofoka, tohina, to*
la, leony. 2* fig. Boboka, leony.
DÉGOUTTANT, ANTE,ad/\ Mltetô.
DÉGOUTTER, vn. Miteté. La sueur lut
dégoutte du front. Miteté ny tsemboka
amy ny handriny.
DÉGRADANT, ANTE, adj. Mahafa*
baraka, mahavazina.
DÉGRADATION, sf. I 4 Fanonganana,
fionganana. 2 # fig. Fahafaham-baraka,
havazinana. 3°— , Fanimbana, fahasim-
bana.
DÉGRADÉ, ÉE, p. et adj. 1- Voaonga*
na, naongana, nesorina tamy ny raha-
raha. 2 # fig. Afa-barâka, afa-boninaht-
tra, afa-pofona. 3*—, Siraba, nosintbana.
DÉGRADER, va. t* Manongana, maneso-
tra amy ny raharaha. On a dégradé der-
nièrement ce capitaine. Vao naongana
io kapiteny io. — un juge. Manesotra
mpitsara amy ny raharahany. ^ fig. Ma-
nala baraka, mahafa-barâka, manala vo«
ninahitra, mahavazina. L'ivrognerie dé-
grade l'homme. Ny hamamoana mana*
la-barà.ka> etc., ny olona. Voy. Avilir.
3°— , Manimba. La pluie a dégradé le
mur. Ny ranonorana nanimba ny rin-
drina.
Se dégrader, vpr. i 6 Manala barà-tena,
manala voninahi-tena, mivazina, mana*
vazin-tena. 2 # — , Simba, mihasimba.
DÉGRAFER, va. Mamaha zaigrafy. —
un manteau» Mamaha zaigrafin^a*
padty.
DÉGRAISSAGE, sm. Panalan-tseroka,
— menaka.
DÉGRAISSER, va. !• Misodika mena-
ka. — le bouillon. Misodika mena*
ka amy ny ro« 2° —, Manala tseroka,—
menaka. — un habit. Manala tseroka,
etc., amy nyakanjo. —un chapeau. A/a-
nala fsero-tsatroka. Poudre à — les che*
veux. Vovoka fanalan-tseroka amy ny
volon-doha.
Se dégraisser, vpr. 1° Sodihina. 2°— ,
Alan-tseroka.
DÉGRAISSEUR, BUSE, a. Mpanala
tseroka.
M
Digitized by
Google
DEG
— 210 —
DEH
DEGRÉ, $m. i* Ambaratonga, Ozarana.
ïl y a quinze degrés à l'escalier. Misy
ambaratonga dimy amby ny folo ny
tohatra. Le thermomètre marque vingt
degrés. Misondrotra amy ny ambara-
tonga faharoapolo ny termométra. Le
quart de cercle comprend quatre-vingt-
dix degrés. Mizaraztira sivifolo ny
ampahefatry ny fari-boîana. Il y a trois
degrés de comparaison. Misyambara-
ionga telo amy ny fampitahan-javatra.
Otte affaire a passé par tous les degrés
de la juridiction. Efa nitety ny ambara-
tonga rehetra amy ny fitsarana izany ra-
haraha izany 2°—. Fitomboka amy ny
omversity, taranaka, hery, heryantoni-
ny. Il a tous ses degrés. Nahazony fitom-
boka rehetra tamy ny oniversity izy.
Ils sont parents au quatrième—. Miha-
vana amy ny taranaka fahefatra izy
ireo. Le — de la fièvre. Ny herin ny
tazo. Il sait donner h — de feu. Mahay
manome hery antoniny ny afo izy. 3°
pg. Ambaratonga, hery, habe, hamafy.
Il y a des degrés dans la vertu. Misy
ambaratonga amy ny hatsaram-panahy.
Dieu seul savait le — de son amour.
Andriamanitra irery no nahalala ny he-
ry. ny habe f ny hamnpn % ny fitiavany.
|| loc. Le ])Ius haut—, le dernier—. Fa-
ra. Il est parvenu au plus haut— des
honneurs. Tonga amy ny faran' ny vo-
ninahitra, tonga amy ny fanaperana
anarana izy. C'est le dernier — de Favi-
lissement. Fara fahafaham-baraka iza-
ny. Au dernier—, au suprême—. Indrin-
dra. Il le déteste au suprême—. Manka-
hala azy indrindra izy.
Par degrés, loc. adv. Tsikeïikely, mian-
datendalana. Il est arrivé par degrés à
cet emploi. Tonga tsikelikely, etc., ta-
min izany raharaha izany izy.
DÉGRÉEMENT, sm. Fanalana fom-
ban-tsambo.
DÉGRÉER, va. Manala fomban-tsam-
bo.
DÉGRÈVEMENT, sm. Fampihendn-
ketra.
DÉGREVER, va. Marapïhcna hetra.
DÉGRINGOLADE, sf. !• Fikororosy,
iiko-rotsaka. 2? pg. Fionganana, fahara-
van-karena.
DÉGRINGOLER, va. et vn. Mikoro-
rosy, mikorotsaka. —dans un précipice.
Mikororony, etc , any an-tevana.
DÉGRISER, ira. !• Manala hamamoana.
2* pg. Mampiova bevitra, mampischo
hadisoan-kevitra.
Se dégriser, vpr. Afaka hamamoana.
DÉGROSSI, IE, p. et adj. !• Voavan-
govango, novangovangoina. 2* pg. Mi-
hakinga, mihahendry.
DÉGROSSIR, va. 1° Mamangovango,
misisy. — une pièce de bois. Mamango-
vango, etc., hazo. 2*/?(/. Mamangovango.
—un ouvrage. Mamangovango boky.
3»— f Mandahadahatra, raandamindami-
na. — une affaire. Mandahadahatra,
etc., raharaha.
Se dégrossir, vpr. Mihakinga, mihahen-
dry.
DÉGROSSISSAGE, sm. Famangovan-
goana.
DÉGUENILLÉ, ÉE, adj. Misingo-bo-
ro-damba.
DÉGUERPIR, vn. Miala. Il a déguerpi
au plus vite. Niala faingana izy.
— , va. Mandao. —une maison. Mandao
trano.
DÉGUERPISSEMENT, sm. Fialana,
fandaozana.
DÉGUISÉ, ÉE, adj. et s. !• Manao fi-
tafiana hafahafa, manao bibiolona. 2*
pg. Mtafina. Une ambition déguisée
le fait agir ainsi. Fitsiriritam-bonina-
hitra miapna no anaovany izany.
DÉGUISEMENT, sm. 1° Fitafiana ha-
fahafa, fanaovana bibiolona. On ne peut
le reconnaître sous ce—. Tsy azo fantari-
nu izy amin' izany ptapûna hafahafa,
etc. r izany. 2* pg. Fanafenan-kevitra, fa-
naronana. Il parle sans — . Tsy mana-
pn-kevitra izy raha miteny.
DÉGUISER, va. î" Mampanao fita-
iiana hafahafa, mampnnao bibiolona.
lia déguisé son garçon en fille. Nampa-
naoviny /t<a/ïan-jazavavy ny zanany la-
hy. 2* pg. Manafina, manarona.— sa colè-
re. Manafina, etc f ny hatezerany. 3*—,
Manova. — sa voix. Manova feo.
Se déguiser, vpr. I* Manao fitafiana ha-*
fahafa, manao bibiolona. Le loup se dé-
guisa en berger. Ny amboadia nanao
ptapari ny mpiandry ondry. 2* pg. Ma-
nalin-kc vitra.
DÉGUSTATEUR, sm. Mpanandrana.
DÉGUSTATION, sf. Fanandramana
zavatra fisotro.
DÉGUSTER, va. Manandrana. — du vin.
Mantindrana divay.
DÉHANCHÉ, ÉE, adj. et s. !• Mipw
tso-pe. 2°pg. Mitari-pc, miletaleta.
Digitized by
Google
DEJ
— 211 —
BEL
DÉHANCHER (SB), vpr. !• Mipitso-
p n . ï*fiih Mitari-pe, miletalota.
DÉHAR MACHER, Va. Manala fom-
ban-tsoavaly mpitarika kalesy.
DÉMONTÉ, ÉE, adj. et s. Tsy vaky ata-
tra, tsy vaky afero. tsy valahara, tsy ma-
halala nt^natra. Cunme Éhoxté.
DEHORS, arta. Alatrano, ivelany. I! est
&Ué — . Lasa any alatrano, etc., izy. Je
croyais qu'il était dans remplacement,
mais il est — >. Kataoko fa ao anaty
tamboho izy. kanjoany irelany. La por-
te est fermée en — . Mihiily any iûelany
Hy var.nvaram-be. || toc. Mettre quelqu'un
— . Mandroaka olona. Avoir les pieds en
— . TsiVaka.
— ,**n. 1* Ny ivelany. Le — du palais est
très beau. Tsara loatra ny ivelan' ny la-
pa. 2* — ,pl. Ny ivelany, ny miseho. Les
— de l'hypocrite sont trompeurs. Marrti-
taka ny ivelan' ny mpihatsaravelatsihy,
ny miseho amy ny mpihatsaravelatsihy.
Voy. Apparence.
DÉICIDE, adj. Nahafaty any Jeso-Kris-
ty.
—, sm. Famonoana any Jeso-Kristy.
DÉIFICATION, sf. tfanandratana ho
andriamanitra.
DÉIFIER, va. Manandratra ho andria-
manitra.
DÉISME, 8 m. Pampîatarana ny flslau'
Andriamanitra fotsiny.
DÉISTE, 8. Mpino ny fisian' Andriama-
nitra fotsiny.
DÉJÀ, ado. Sahady, rahateo. tl est arri-
vé—. Tonga sahady izy. La ville était —
prise quand il arriva. Azo sahady ny ta-
ndna tamy ny izy tonga. Je vous l'ai —
dit. Voalazako taminao sahady, etc.,
izarty.
DÉJECTION, sf. Fivalanana, diky.
DÉJBTfiR (SE), Vpr. Mivaona. Cette
planche s'est déjetée. Nivaona io hazo
fisaka io.
DÉJEUNER, vn. Misakafo maraina,
manao ody ambavafô, manao ody lolo.
DÉJEUNER ou DÉJEUNÉ, sm. Sa-
kafo maraina, ody ambavafô, ody lolo. Pe-
tit — du matin. Ody ambavafô, ody lolo.
DÉJOINDRE, va. Gomme Disjoindre.
DÉJOUER, va. Misakana, manafoana.
II a déjoué leurs projets. Nisakana,
nanafoana ny fikasan' izy irco izy. — un
complot. Misakana, etc., teti-dratsy.
DÉJUCHER, tfn. Miala amy ny talan-
talana.
— s va. l d Mandroaka akoho hiala amy ny
taiantalana. 2'fîg. Mandroaka, raampia*
la.
DÉJUGER (SE), vpr. tàiovâ dûly.
DELÀ, prép. Voy. Au delà.
DÉLABRÉ, ÉE, p. et adj. Simba, no<>
simbana, reraka.
DÉLABREMENT, sm. Fahasimbana*
faharerahana.
DÉLABRER, va. Manimba, mandrera*
ka. — * une machine. Manimba milirta.
Les veilles ont délabré sa santé. Ny fia-
retan-tory nanimba ny hasalamany. Los
fatigues ont délabré l'armée. Ny hasasa*
rana nandreraka ny tafika.
Sa délabrer, vpr. Mihasimba, miharcra*
ka.
DÉLAtiER, va. Mamaha.-*une bottine.
Mamaha baotina.
Se délacer, vpr. Mivaha.
DÉLAI, s m. Andro,ûatoatoûna. béni an-
dor un — . Mangataka andro. Accorder
un — . Manome andro. J'ai obtenu un — »
de quinze jours. Nahazo andro tapa-bo-
lana aho. Parte* sans — . Mandehana fa
aza miatoato.
DÉLAISSÉ, ÉE, p. et adj. Foy, nafoy,
nilaozana, nariana, navela. Il est — de
tous. Nilaozana, narian'ny olona relie-
tra izy.
DÉLAISSEMENT, sm. ftira fahan*
trana, fikaforoforo, fiporipory, famoi-
zana, fahafoizana, fandaozana, fanaria-
na, famelana. il est dans le plus grand
— . Efa mby amy ny /ara fahantranat
mikafofoforo, miporipory izy.
DÉLAISSER, va. Mamoy, mahafoy,
mandao, manary, mamela. Dieu ne dé-
laisse pas ceux qui espèrent en lui. An-*
driamanitra tsy mamoy, mahaf'oy,man-
dâô, manary izay matoky Aty. Il lui
a délaissé cet héritage. Nafoiny, navfr
lany ho azy izany lova izany.
DÉLASSANT, ANTE, adj. Mariala
âasatra, mahafa-tsasatra. Jeu—» T9ila-«
lao manala sasatra t etc*
DÉLASSEMENT, sm. Fialan-tsdsatrft,
L'esprit a besoin de—. Mila fiàtan-isa^
satra ny saina.
DÉLASSER, va. Manala sàsatra* mafia*
fa-tsasatra. Le sommeil m'a délassé. Na*
^nnta sasatra, nahafa-tsasatra any ny
ny lorimaso*
Ôe délasser, tpf. Miala salsatra.
.DÉLATEUR, TRICE, s. Mpiampan*
ga mangingfna.
Digitized by
Google
DEL
212 —
DEL
DÉLATION, sf. Fia'mpangana mangin-
gi'na.
DÉLAYÉ, ÊE, p. ot ad}. Levona, no-
levonina, vonto rano, novontosan-drano.
|| loc. Trop—. Matsora ; pg. lava loatra.
DÉLAYER, ra. Mandevona, mamonto
rano. — une couleur dans l'eau. Mande-
vona loko amy ny rano. — de la farine.
Mamonto rano ny la farina. || loc. Trop
— . Manatsora; pg. manalava loatra. Il
a trop délayé sa pensée. Nanalava loa-
tra ny heviny izy.
DÉLECTABLE, adj. Mahafinarilra,
mahafaly, matsiro, fy, tsara dia tsara.
Séjour — . Fitoerana mahafinarilra.
Mets—. Nahandro rnatsiro, fy. Vin—.
Divay tsara dia tsara.
DÉLECTATION, sf. Haflnaretana, ha-
faliana. Manger avec—. Tlomana amin-
kafaliana.
DÉLECTER, i?a. Mahafinaritra, maha-
faly.
Se délecter, vpr. Finaritra, faly. Il se
délecte^ l'étude. Finaritra amy ny flâ-
na rana izy.
DÉLÉGATION, sf. Fanirahana, fanen-
drena, fanomezana fahelana. Il agit en
vertu d'une—. Manao izany izy, satria ni-
rahina,notendrena, nome nafahe fana.
DÉLÉGUÉ, ÉE, p adj. et s. Iraka,
nirahina, voatendry, notendrena, nahazo
fahelana.
DÉLÉGUER, va. Maniraka, manendry,
manome fahefana. Il lui a délégué ses
■ pouvoirs. Nomeny azy ny fahefany
rohelra.
DÉLESTER, va. Manosotra fanamare-
nan-tsambo.
DÉLÉTÈRE, adj. Manimba ny hasa-
lamana. Émanations délétères. Fofona
manimba ny hasalamana.
DÉLIBÉRANT, ANTE, adj. Mandi-
nika, misaina, mihevitra. Assemblée dé-
libérante. Fivoriaa* ny mpisaina, mpi-
hevitra.
DÉLIBÉRATIF, IVE, ad;. Voix déli-
bérative. Fifldianana, fandatsahana latsa-
bato. Il a voix délibérative. Mahazo
mifidy izy, mahazo mandatsaka latsa-
baio izy.
DÉLIBÉRATION, sf. l°Fiaraha-man-
dinika, fandinihana, liaraha-misaina, fl-
sainana, fiaraha-mihovitra, fiheverana.
2°— ,IIevitra, tikasana. Les délibérations
du conseil sont arrêtées. Raikitra ny
hevitra, ny fïhasan' ny mpisaina.
DÉLIBÉRÉ, ÉE, p. et ad;. 1 # Voa-
dinika, nodinihina, nosainina, voahe-
vilra, noheverina, raikitra. C'est une
chose délibérée. Zavatra raikitra izany.
2«— , Sahy, matoky, tsy misalasala. Il a
un air—. Miendrik'olon-tea/u/, etc., izy.
De propos délibéré, loc. adv. Iniana,
fanahy iniana. Il l'a tué de propos — .
Niniany, fanahy inian y no namonca-
ny azy.
DÉLIBÉRÉMENT, adv. An-kasahia-
na, amin-toky. Il marche—. Mandeha
an-hasahiana, amin-toky izy.
DÉLIBÉRER, vn. Miara-mandinika,
mandinika, miara-misaina, misaina, mia-
ra-mihevitra, mihevitra. Les conseillers
délibèrent sur une affaire importante.
Ny mpanolo-tsaina miara-mandinika,
miara-misaina, miara-mihevitra ra-
haraha lehibe anankiray. Délibérez sur
le parti que vous avez à prendre. Dini-
ho, saino, hevero izay tokony hataonao.
DÉLICAT, ATE, adj. 1° Matsiro, fy, ma-
filotra, tsara dia tsara. Nourriture déli-
cate. Ilanina matsiro, hanim-pi/, hani-
na maplotra. Vin—. Divay tsara dia
tsara. 2*—, Kanto, tsara dia tsara, ma-
hafinaritra. Voilà une broderie délicate.
Itsiana misy amboradara kanto, etc. 3*
—, Malemilemy, mora simba. Il est —, il
a une santé délicate. Malemilemy izy.
Cette couleur est délicate. Afora simba
io loko io. 4° /ty. Kanto, tsara dia tsara,
mahafinaritra. Expressions délicates.
Fombam-pitenenana kanto, etc. Il a
pour sa mère une tendresse délicate. A/a-
hafinarilra ny fitiavany an-dreniny. 5*
—, Sarotra, keliambaitra. L'affaire est
délicate. Sarotra, etc., ny raharaha.
6*— ,,Kinga, mahay. Il a la main délica-
te. Kinga tânana izy. Il a un jugement
— . Mahay mitsara zavatra izy. 7°— , Ki-
ankianina, sarotsarotiny, miangentsan-
gentsana, mitsingitsingina. Il est— sur la
nourriture. Kiankianina, etc., amy ny
haninkanina izy. 8'—, Manahy ota. Il a
une conscience délicate. Manahyota izy.
—, s. Kiankianina, sarotsarotiny, mian-
gentsagentsana, milsingitsingina. Il fait
le — . Kiankianina, etc , izy.
DÉLICATEMENT, adi\ 1* Kanto, tsa-
ra, mahafinaritra. 2*—, Amim-pahaiïa-
na, amim-pahamalinana. 3° — , Kiankia-
nina, sarotsarotiny, miangentsangeatsa-
na, mitsingitsingina. Prendre — un ob-
jet. Àf*7singm-javatra.
DÉLICATESSE, if. 1- Hatsiro, haff,
Digitized by
Google
DEL
— 213 —
DEL
bafilotra, hatsara. Quelle.— de mets ! En-
drey ny hatsirorï, etc., izany nahan-
droî 2"— .Hakanto, haûnaritra. 3°— ,IIa-
lemena. La— du corps. Ny/iaJemen'ny
vatana. A°fig. Ilakanto, halinaritra. Quel-
le — de langage ! Endrey ny hakanton',
etc., izany laha-teny! 5*— , Hakingana,
fahaizana, fahamalinana. Il a conduit
celte affaire avec—. Nitondra izany ra-
haraha izany tamim-pa/tatzana , la-
mim-pahamaJinana izy. 6 a — , Ahiahy.
Il a une grande— dans l'accomplisse-
ment de son devoir. Be ahiahy amy ny
zavalra tsy maintsy hataony izy.
DÉLICES, sf. pi. Haflnarctana, haravo-
ravoana, hafaliana, fanaranam-po, fana-
ranam-batana. Il fait mes plus chères—.
Mahafinaritra, maharavoraco, ma-
na/a/t/ahy izy. Il goûte les — de la vie.
Finaritra,manaram-po izy. Les— des
sens. Ny fanaranam-batana.
DÉLICIEUSEMENT, ado. Amim-pa-
bafinaretana, amim-panaranam-po.
DÉLICIEUX, EUSE, adj. Tsara dia
tsara, mahalinaritra. Vin—. Divay tsa-
ra dia tsara. Campagne délicieuse. Sa-
ha mahafinaritra.
DÉLICTUEUX, EUSE, ad/. Mahame-
loka. Fait—. Zavatra mahameloka.
DÉLIÉ, ÉE, p. et adj. t* Voavaha, no-
vahana, mivaha, 2* fig. Afaka, voavo-
tsolra, novotsorana, voavela, navola, no-
sorina. 3*— , Kely, manil'y, madinika. El-
le a une taille déliée. Kely andilana,
manifinify izy. Écriture déliée. Sora-
tra manify, madinika. 4 a — , Marani-
tsaina, haingan-tsaina. C'est un esprit— .
Marani-tsaina, etc., izy.
DÉLIER, va. 1* Mamaha.— une corde.
Mamaha tady. 2° fig. Manafaka, ma-
motsotra, marraela, manesotra, manala.
— quelqu'un d'une promesse. Manafa-
ka olona amy ny teny napetrany.— les
péchés. Manafaka, etc., ny fahotana.
Se délier, vpr. 1* Mivaha, mamaha te-
na. 2* fig. Afaka, mitsoa-teny.
DÉLIMITATION, sf. Fetra, famerana,
faritra, famaritana.
DÉLIMITER, va. Mametra, mamaritra.
— les frontières d'un État. Mametra,
etc., ny sisim-panjakana.
DÉLINÉATION, sf. Fanorilana.
DÉLINQUANT, ANTE, a. Mpandika
ny lalàna.
DÉLIRANT, ANTE, adj. Very sairia,
roirediredy, mibedibedy foana.
DÉLIRE, sm. 1° Fahaverezan-tsaina,
firediredy, bodibedy, fibodibcdcna. Le
malade est dans le—. Very saina, mi-
rediredy, mibedibedy ny marary. 2°
fig. Hadaiana, fahadalana, fahaverezanr
tsaina. Sou amour allait jusqu'au— . Ny
litiavany nahadala, nahavery saina
azy.
DÉLIRER, vn. Very saina, mirediredy,
mibedibedy foana.
DÉLIT,. sm. Fandikana nylalâna, holoka.
La peine n'était pas proportionnée au—,
Tsy nifanerana ny helony sy ny fa-
maizana. En flagrant— . Voy. Flaguant.
DÉLIVRANCE, sf. f Fanafahana.
2*—, Fanomezana, fanolorana.
DÉLIVRÉ, ÉE, p. et ad;. 1° Afaka. Il
est— des misères de cette vie. Afaka amy
ny fahorian* izao tiainana izao izy. 2° — ,
Nomena, natoiotra, notolorana. Les mar-
chandises lui ont été délivrées. Nomena,
natoiotra azy ny entam-barotra, nome*
na, notolorana ny entam-barotra izy.
DÉLIVRER, va. 1° Manafaka. — quel-
qu'un de l'esclavage. Manafaka olona
amy ny fanandevozana. — un prison--
nier. Manafaka sambo-belona. — d'un
siège. Manafaka amy uy fahirano. 2* — ,
Manome, manolotra. —des papiers. Ma-
nome, etc., taralasy.
Se délivrer, vpr. Miavo-tena, manafa-
tena.
DÉLOGEMENT, sm. 1* Fialana amy
ny trano. 2° — , Fialana, fandosirana.
DÉLOGER, vn. 1° Miala amy ny tra-
ne. Il déloge à la fin du mois. Miala
amy ny trano izy raha amy faraa' ny
volana. 2 a — , Miala, mandositra. —sans
trompette. Miala, otc, mangingina.
— , va. 1° Mampiala amy ny trano. 2°— »,
Mampiala, mandroaka, mampandositra.
—l'ennemi d'une hauteur. Mampiala,
etc., ny lahavalo amy ny havoana.
DÉLOYAL, ALE, adj. 1° Mamitaka,
mamadika, manody. Ami—. Sakaiza ma-
mitaka, etc. 2°— , Misy litaka. Condui-
te déloyale. Zavatra atao am-pi(afca.
DÉLOYALEMENT,ado.Amim-pitaka.
DÉLOYAUTÉ, sf. Fitaka, fainadihana.
DÉLUGE, sm. 1° Safo-drano. 2° fig.
Remonter au—. Manomboka tantara la-
vitra loatra. Passons au — . Aoka hola-
lodalovana izany. Après moi le—. Ra-
hefa maty aho, tsy misy mampaninona
ahy. Un— de larmes. Ranomaso mandria-
ka. Un— de paroles. Teny tsitokotsiio-
rohana, teny ofa tsy teny intsony.
Digitized by
Google
DEM
— 214 —
DEM
1
DÉLURÉ, ÉE, adj. Fctsy, mahira-tsai-
na,
DÉLUSTRER, va. Manavasoka, ma-
havQsoka.
Se délustrer, vpr, Mihavasoka.
DÉMAGOGIE, sf. Fanambosiana ny
vahoaka, famokisana— .
DÉMAGOGIQUE, adj. Manambosy ny
vahoaka, mamoky — . Discours—. Laha-
teny manambosy ny vahoaka, etc.
DÉMAÇOGUE, sm. Mpanambosy ny
vahoaka, mpamoky— .
DÉMAILLOTER, va. Mancsotra tam-
ban-jaza.
X>EMAIN, adv. et 9m. Rahampitso, am-
pitso, — ^est un jour de fcto, Andro fcly
rahampilxo. De— eu huit. Amy ny he-
rin* ny rahampitso, etc.
PÊMANGHEMENT, sm. Fanovoha-
na, fiovohana, fltsoahana.
DÉMANCHER, va. Manovoka. Déman-
chez cette hache. Ocohy io famaky io.
Se démancher, vpr. 1° Miovoka, mi-
tsoaka, 2° fig, Misaraka, tsy vanona. Le
parti se démanche. Misaraka ny anda-
niny. I/aflaire s'est démanchée. Tsy va-
nona ny raharaha.
DEMANDE, sf. 1° Hataka, fangataha-
na. Voici la — que je vous adresse. Inty
ny hataka, etc , ataoko aminao. On vous
n accordé votre—*. Nekena ny fangata-
fianno. 2*—. Fanontaniana.
DEMANDER, va, 1° Mangataka, ml-
hanta, miangavy, mitaky, miambezo, mi-
lampesona, mitofendro, mierîna. ^-de
l'argent. Man</a/a-bola. Je vous deman-
de votre secours. Mangataka, mihan-
ta, miangavy ny fanampianao aho. Le
malade demande un confesseur. Manga-
fa/<a mpnmpikonfesy nymarary.— le paie-
ment d'une dette. Milaky trosa.— instam-
ment. MUmbezo, mitampesona, mu
tofendro. — sans cesse. Manao hata*pi-
so. — davatange après avoir reçu. Mie-
rina. —la permission. Àfa?7 r/af a-dalana,
miera, mivoha. || loc. •=- pardon. Mivalo,
mifona. — rardon uniquement pour
échapper à un malheur. Maïao valom-
barotra. -^grûce. Migarasy. 2°— , Mitady,
maniry. On vous demamfe. MUy mita-
dy anao. Il ne demande qu'à s'amuser.
Tsy mitadtj, maniry afa-lsy ny hilalao
jxy. 3°— , Mila. Cela demande explication.
MHa fivoasana izany. La terre demande
de l'eau. Mila rano ny tany.4"— , Mantn-
lany, manadina. Je viens veus t— si vous
partirez demain. Avy manontany, etc.,
anao aho rahahiala rahampitso hianao.
Se demander, vpr. 1* Angatahina. 2*— ,
Anontaniana. Gela ne se demande pas.
Tsy anontaniana izany. 3 ft — , Mieritrc-
ritra, mihevitra. Je me demande ce que
je dois faire Mieritreritra, etc., izay to-
kony hataoko aho.
DEMANDEUR, EUSE, s. Mpangaia-
ka, mpiambczo, mpitampesona, mpito-
fendro.
Demandeur) eresse, s. Mpitory.
DÉMANGEAISON,*/. l*Hidihidy,lai-
lay. — provenant des poils des plantes,
des chenilles. Lailay. Les poils des i a-
quelles causent des démangeaisons. Ny
lain-diaketa wampalailay. 2° fig. Il a la
— de parler. Mangidihidy te hitenyizy.
DÉMANGER, vn. 1* Mangidihidy, ma-
lailay. La léte me démange. Nangidi-
tiidy ny lohako. 2* fig. Mangidihidy.
La langue lui démange. Mangidihidy
te-hiteny izy.
DÉMANTELER* va. Mandrava man-
da. On démantela la ville. JVoravana
ny màndan' ny tanâna,
DÉMANTIBULER, va. Manapaka,
manimba. ^-uno machine. Manapaka,
etc.. milina. H loc, 11 criait à *e — la ma
choire. Tataka ery ny vavany azon'ny
minananâna.
DÉMARCATION, sf. Fetra, famerana,
iaritra, iamaritana. Tracer une ligne
de t- entre deux lUats. Manisy fetra,
faritra ao anelanelan' ny fanjakana roa,
'i îacer une ligne de — entre diveis pou-
voirs. Mametra fahefana samihafa.
DÉMARCHE, sf. 1° Fandeha, famin^
dra. Il a une — embarrassée. Adala-
dala fandeha, etc., izy. Avoir une —
lière. Mianjonanjom-pande/ia, midihin-
dihina. Avoir une — lente. Miadanv*
pandcha, midanesaka, mitsilasilapy.
Avoir une»— timide. Mikaodikaody fan-
deha, 2° fig. Ny atao, izay.... Surveillez
sesdémarehes. Tandremo nyataony. U
a fait des démarches pour obtenir unem-
ploi.Nanao Uay hahaaoany raharaha izy,
DÉMARQUER, va. Manala marika.
—du linge, jî&nula marika amy ny
lapiba.
DÉMARRER, va. Mamaha. Démar-
re? ce cordage. Vahao io mahazakaio.
^ — une pirogue. Mamaha lakana.
—, vn. 1° Miala nmy ny litpdiaii-lëambo,
2° fig. Miala,
Digitized by
Google
DEM
215 —
DEM
DÉMASQUER, va. 1° Manala sa ron-
tava. 2* fig. Mampiseho, mampiharihary,
mampiseho araka ny toetrany. — les
ruses de l'ennemi. Mampiseho, mam-
piharihary ny fitaky ny fahavalo. Je
démasquerai ce fourbe. Ilasehoho ara-
ka ny toetrany io mpihatsaravetatsihy
io.
Se démasquer, vpr. t* Miala saron-ta-
va. 2* fiy. Miseho, miharihary, miseho
araka ny toetrany.
DÉMÂTER, ra. Manala salazan-tsam-
bo, manapaka— . La tempête a dématé
le navire. Nanapaka ny salazan-tsam-
bo ny taflo-drivotra.
DÉMÊLÉ, sm. Fifandirana.
DÉMÊLER, va. 1* Mandanto, manala
olana, mauaralsaraka. — du 01. Man-
danto, manala olana taretra.— les che-
veux. Manaratsaraka ny volon-doha.
Voy. Débrouiller. 2* fig. Manazava, ma-
navaka. — une affaire. Manazava raha-
raha. — le vrai du faux. Manavaka ny
marina amy ny diso. 3" — , Mamantatra,
mahita. Je ne puis le— dans la foule. Tsy
azoko fantarina, hita ao anaiy vahoa-
ka izy. 4 # — , Mifandltra. Qu'avez-vous
à— ensemble? Inona no ifandiranareo ?
Se démêler, vpr. 1° Milanto, misaratsa-
raka. 2* fig. Mihamazava, miavaka. 3°— ,
Miala, mitsoaka. Il a su se—do cet embar-
ras. Nahayma/a, niJ<soafcatam in' izany
iaharaba nanahirane izany izy.
DÉMÊLOIR, sm. Pihogo mahalana.
DÉMEMBREMENT, sm. Fizarazara-
na t farapisarabana.
DÉMEMBRER, va. I* Manapatapaka
rantsam-batana. V fig. Mizarazara.mam-
pisaraka. Les barbares démembrèrent l'-
empire romain. Ny baribariana nizara-
zara ny fanjakana romana. Cette provin-
ce fut démembrée do l'empire Nosara-
hina tamy ny fanjakana izany fari-ta-
ny izany.
Se démembrer, vpr. 1* Tapa-pe na san-
dry. 2° fig. Mizarazara.
DÉMÉNAGEMENT, em. Famindra-
na enlana amy ny trano hafa, fifindran-
trano.
DÉMÉNAGER, va. Mamindra entana
amy ny trano hafa.
— , vn. l'Mifiodra trano. 2° fig. Miverin-
tsaina, mirediredy foana.
DÉMENCE, sf. Ilaverezan-tsaina, ha-
dalana.
DÉMENER (SE), vpr. Mikofokofo-
ka, miisipatsipaka, mitriiantrifana, uii-
havatravatra, mihoalahoala. II se démè-
ne comme un possédé. Miltofohofoka,
etc., hoatry ny olonamararin-javatra izy.
2° fig. Misahtrana, mikorapaka. Il s'est
bieu démené pour cette affaire. Nisa-
hirana, etc., mafy tamin' izany raha-
raha izany izy.
DÉMENTI, sm. [• Fandàvana ny voa-
lazany, fanoherana— , fampandaingana.
Il lui donna un — . Nandà, nanohitra
ny voalazany izy, nampandainga azy
izy. 2° fig. Fifanoherana, tsy fahombia-
sana. Ces faits donnent un— à votre
assertion. Mifanohitra amin' izay voa-
lazanao ireo zavatra niseho ireo. Il a
entrepris cela, et je crois qu'il en aura
le—. Nanomboka izany raharaha izany
izy, ary ataoko fa tsy hahomby.
DÉMENTIR, va. 1° Manda, manohitra,
mauipandainga. Démeutirez-vous votre
signature? Moa sahinao holavina, ho-
toherina ny sonianao? 2* fig. Mifano-
hitra, manao zavatra mifanohitra. Sa
conduite dément ses paroles. Ny fiton-
dran-tenany mifanohitra amy ny teni-
ny. Ne démentez pas votre réputation.
Aza manao zavatra mifanohitra amy
ny lazauao.
Se démentir, vpr. 1° Mifanohitra, miova
teny. Le témoin s'est démenti. Nifano-
hitra ny tenin' ny vavolombelona, nio-
ra teny ny vavolombelona. 2° fig. Mitsa-
hatra, miova. Sa bouté ne se dément
pas. Tsy mitsahatra, tsy rm'oca ny ha-
zavam-pony,
DÉMÉRITE, sm. Tsiny.
DÉMÉRITER, vn. Mila tsiny, mahazo
tsiny. Ne déméritez pas de votre patrie.
Àza mila tsiny amy ny tanin-drazanao.
Il a démérité de sa famille. Nahazo tsi-
ny tamy ny tianakaviany izy.
DÉMESURÉ, ÉE, adj. Diso ohatra,
tsy anerana, mihoa-pampana. C'est un
homme d'une taille démesurée. Diso
ohatra, etc., ny halavan' io lehilahy io.
Il est dominé par une ambition déme-
surée. Azon' ny fltsiriritam-boninabitra
diso ohatra, etc., izy.
DÉMESURÉMENT, adv. Izaitsizy.
DÉMETTRE, va. 1° Manapitsoka, mam-
pipitsoka, mampioritra. 2° fig. Maneso-
tra amy ny raharaha.
Se démettre, vpr. 1° Mipitsoka, miorU
tra. Son poignet s'est démis. Nipitsoka,
etc.* ny hato-lânany. 2° fig. Miala. Il
s'est démis de son emploi. iVia/a tamy
ny raharahany izy.
Digitized by
Google
DEM
— 216 —
DEM
DÉMEUBLEMENT, sm. Fanalana
fanaka.
DÉMEUBLER, va. Manala fanaka.—
une maison. Manala fanaka amy ny
tran^.
DEMEURANT, ANTE, adj. Monina,
mihelra, mipetraka.
An demeurant, loc.adv. Kanefa, na dia
Izany aza.
DEMEURE, sf. Trano, fonenana, fitoe-
rana, toerana, lipetrahana. Changer de
— . Miflndra trano, fonenana. N'avoir
pas de — fixe. Tsy manana an ton- f ra-
tio, eto, || loc. Mettre en—. Manery. Je
l'ai mis en —de payer sa location ou de
s'en aller. Notereko mba handoa ny ho-
fan-trano izy na hiala. Vitrage à—. Fi-
taratra tsy mihetsiketsika.
DEMEURER, vn. 1° Monina, mitootra,
mitomoetra, mipetraka. Il demeure àTa-
matave. Monina, etc., any Toamasina
izy. 2*^, Mijanona, maharitra, mitsaha-
tra. Il est demeuré longtemps en che-
min. Nijanona, naharitra ela tany
an-dàlana izy. Demeurez ici jusqu'à de-
main. Mijanôna aty hatramy ny ra-
hampitso. La parole vole, les écrits de-
meurent. Ny teny mandalo, ny soratra
maharilra. Vous êtes déjà capitaine,
il ne faut pas en— là. Ela kapiteny saha-
dy hianao izao, ka tsy tokony nijano-
na amin' izany. L'affaire n'en demeu-
rera pas là. Tsy mbola hijanona, hitsa-
hatra amin* izany ny raharaha. Voilà où
nous en sommes demeurés de notre lec-
ture. Tolo no nijanonanay tamyny teny
novakinay. Demeurons-en là. Aoka hi-
tea/ia/raamin'izayisika,aokaizay. || loo.
Ce que j'ai mangé m'est demeuré sur J'es-
tomac. Mbola mamotsentsina ato amba-
vafoko ny banina n oh a ni ko, 11 demeure
toujours dans le môme état. Tsy miova
loetra izy. La ville demeure vacapte.
Foana ny tanâna. Il est demeuré muet.
Tsy niteny tsy nivolana izy. 3°— , Maty,
tavela, tahirizina, tanana, hazonina, lasa-
na. Trois mille hommes demeurèrent sur
la place, Teloarivo lahy no maty, tave-
la tao amy ny tany njadiana. Cela lui
est demeuré sur le cœur. Mbola voata-
hiriny am-po hiany izany. Il ne lui est
rien demeuré de tant de biens qu'il avait.
Tsynisy voatahiriny, voatanany, roa-
hazony ho azy ny fananam-be nanana-
ny. La gloire lui en est demeurée tout
entière. Lasan' izy irery avokoa ny
voninahitra tamin' izany.
DEMI, IE, *dj. Antsasany, sasany, ta-
pany. Il a travaillé demi-heure. Niasa
antsasak* adim-pamantaranandro izy.
11 est deux heures et demie. Amy ny roa
sy sasany izao. Il a travaillé une demi-
journée. Niasa tapati' andro izy. Il y a
un mois et— qu'il est parti. Iray volana
sy tapany nonialany teto. J'ai acheté
une demi-mesure de riz. Nividy vary
fapa-paheniny aho. Il loc. Demi-brasse.
Mamaky tratra. Cette étoffe a une demi-
brasse de large. Mamaky tratra nyha-
ben' iolamba io. Demi-piastre. Loso. Où
il y a un demi-jour. Maizimaizina. De-
mi-savant. Mahayantoniutoniny, mahai-
hay, tsy malin y loatra.
Demi, sm. Ampaharoa. Trois demis.
Telo ampaharoa.
Demie, sf. Ny antsasany. La pendule
sonne les demies. Maneno amy ny an-
tsasany ny famantaranandro.
À demi, loc. adv. Demi, adv. Sasaka,
ila. La viande est— brûlée. Kila sasaka
ny hena. Ne voir une chose qu'à—. Mi-
jery ilany amy ny zavatra anankiray.
H loc. Cela n'est cuit qu'à—, cela est-
cuit. Mantoanto izany. A — rongé. Takila.
La viande est à — rongée par les rats.
* Notakilain' ny voalavo ny hena. Qui
est— mort. Torana, marary mafy, efa
hofaty. Savoir les choses à—. Mahay an-
tonintoniny, mahaihay, tsy mahay loatra.
Faire les choses à—, Tsy mahatantera-
ka tsara, manao mosalahy. Voy. Moitié.
DEMI- BAIN, sm. Filoman-tapaka.
DEMI-CERCLE, sm. Ny antsasaky ny
fari-bolana.
DEMI-MOT (A), loc. ado. Parler à—.
Manao teny tsy loa-body.
DÉMIS, ISE, p. et adj. 1* Napitsoka,
mipitsoka, naoritra, nioritra. 2* fig. Ne-
sorina tamy ny raharaha, niala.
DÉMISSION, sf. Fialana amy ny raha-
raha.
DÉMISSIONNAIRE, s. Miala amyny
raharaha.
DÉMOCRATE, s?n. Olona tia dèmocra*
tic.
DÉMOCRATIE, sf. Fanjakana entim*
bahoaka.
DÉMOCRATIQUE, adj. Momba ny
démocratie.
DEMOISELLE, sf. f Tovovavy tsy
manam-bady. 2*—, Angidina. 3* — , Fi-
totoan-tany.
DÉMOLIR, l'a. Mandrava. —une mai»
son Mandrava tranp.
Digitized by
Google
DEM
— 217 —
DEN
DÉMOLISSEUR, sm. Mpandrava.
DÉMOLITION, sf. f Fandravana. 2*
— , pi. Korontan-javatra avy amy ny
traao rava. Les démolitions do cet édi-
fice ont été bien vendues. Lafo ny ko-
rontan-javatra avy amin' io trano
rava io.
DÉMON, am. !• Demony, devoly, anga-
tra, angabe, zavatra. 2* fig. Karilahy,
olon-tsompatra.
DÉMONÉTISATION, sf. Fandrarana
vola na taratasy vola.
DÉMONÉTISER, va. \* Mandrara vo-
la na la rata sy vola. 2* fig. Manazimba-
zimba.
DÉMONIAQUE, *. et adj. 1° Azon' ny
demtny, mararin-javatra, mararin-dra-
manenjana, demoniaka. 2° fig. Olona
saro-po.
DÉMONSTRATIF, IVE, adj. f Ma-
namarina, manaporofo, mampiharihary.
Preuve démonstrative. Porofo mana-
rnarina, etc. 2° — , Mampiseho fitiava-
na. Personne démonstrative. Olona
mampiseho fitiavana. 3* — , Manon-
dro. Pronom—. Pronaona manondro.
DÉMONSTRATION, sf. f Fanamari-
nana, fanaporofoana, porofo, fampihari-
hariana. 2°— , Fampisehoana. Faire des
démonstrations do joie. Mampisehoha-
faliana.
DÉMONSTRATIVEMENT, adv. An-
karihary.
DÉMONTAGE, sm. Fandravana, fana-
ratsarahana.
DÉMONTER, va. 1* Mamotraka, man-
davo, manjera. Le cheval a démonté
son cavalier. Ny soavaly namotraka,
etc., ny mpitaingina azy. 2°— , Mandra-
va, manaratsaraka. —une montre. A/an-
drava, etc., famantaranandro. En deux
heures on démonta les batteries des en-
nemis. Rava tao anatin* ny adim-pa-
mantaranandro roa ny baterln' ny l'aha-
yalo. 3° fig. Mahasanganehana. Cette
objection le démonta. Nahasangane-
hana azy izany lanoherana izany.
Se démonter, vpr. 1° Bava, misaratsa-
raka. 2° fig. Sanganehana. Comme Sk
DÉCONCKKTKR.
DÉMONTRABLE, adj. Azo hamari-
nina, azo porofoina.
DÉMONTRÉ, ÉE, p. et adj. Nohama-
rinina, voaporol'*, noporofoina, mihari-
hary.
DÉMONTRER, r a. fManamarina, ma-
naporofo, mampiharihary. 2° fig. Mam-
piseho.
Se démontrer, vpr. Hamarinina, poro-
foina.
DÉMORALISATEUR, TRIGE, adj.
et s. Maniraba, maharatsy. Opinion dé-
moralisatrice. Hevitra maniwoa, etc.
DÉMORALISATION, sf. 1* Fanim-
bana, fahasimbana, faharatsiana. 2 # — ,
Firaviravezan-tanana.
DÉMORALISER, va. I* Manimba, ma-
haratsy. Les mauvaises sociétés Tout dé-
moralisé. Ny naman-dratsy nanim&a,
naharatsy azy. 2°— , Mampiraviravy tà-
nana. Le premier échec démoralisa les
troupes. Ny faharesena voalohany nam-
piraviravy tànana ny mpiantalika.
Se démoraliser, vpr. Miraviravy tàna-
na.
DÉMORDRE, un. 1* Mamela mahazo.
Le chien prit le sanglier à l'oreille, et ne
démordit point. Niantsampy lamy ny so-
fin' ny lambo ny alika, ka tsy namcla
nahazo. tfig. Il ne veut pas — do son
opinion. Mitompo teny fantatra, mikiri-
biby amy ny heviny izy.
DÉMUNIR, va. Manesotra fiadiana. —
une forteresse. Manesotra fiadiana
amy ny tanâna fiarovana.
Se démunir, vpr. Mahafoy. Se— do son
argent. Mahafoy ny volany.
DÉMURER, va. Manesotra tampim-ba-
ravarana. Démurez celte fenêtre. Esory
ny tampin' io varavaran-kely io.
DÉMUSELER, va. Manesotra sarom-
bavam-biby. —un chien. Manesotra sa-
rom-bavan' alika.
DÉNANTIR (SE), vpr. f Mahafoy
fampitanana, mahafoy antoka. 2° fig.
Mahafoy.
DÉNATIONALISER, ta. Manakipa-
ka tsy ho vahoaka.
Se dénationaliser, vpr. Miala tsy ho
vahoaka.
DÉNATURÉ, ÉE, p. et adj. f Novan-
toelra, niova toelra, novana, niova. 2 B
fig. Nosimbana, raU>y fo, masiaka, tsy
vanona. Père—. Ray ratsy fo, masiaka,
Àme dénaturée. Olon-tsy tanona.
DÉNATURER, ra. 1* Manova toctra,
manova. —un objet volé. Manoua toc-
tra ny zavatra nangalarina. —une his-
toire. Manova lantara. 2° fig. Manimba,
maharatsy. Les passions dénaturent le
Digitized by
Google
DEN
— 218 —
DEN
cœur. Ny filan-dratsy manimba, etc., nv
fo.
Se dénaturer, vpr. 1° Miova toetra, mio-
va. 2°fig. Simba, miharatsy.
DÉNÉGATION, sf. Fandâvana. Il per-
siste dans sa—, Tsy miova amy ny fan-
dàvany izy.
DÉNI, sm. Fandâvana. C'est ua — de jus-
tice. Manda hitsara izy.
DÉNIAISER, ua. Mahakinga. Les affai-
* res l'ont déniaisé. Nahakinga azy ny
fanaovan-draharaha.
Se déniaiser, vpr. Mibakinga.
DÉNICHER, va. {• Maka amy ny aka-
ny. —des oiseaux. Maka vorona amy
ny akany. 2* fig. Mandroaka, mampia-
la. —les ennemis. Mandroaka, etc.,
ny fahavalo. 3*—, Mahita. —de l'argent
dans un trou. Mahita vula analy lavaka.
—, vn. 1° Miala amy ny akany. 2 # fig.
Miala, mandositra. Il a déniché cette
nuit. Niala, etc., halina izy.
DÉNICHEUR, sm. 1* Mpaka vorona
amy ny akany. 2 P fig. Mpahita zavatra.
DÉNIER, ra. Manda, —une dette. Man-
dé tsy ananan' olon-trosa. On lui a dénié
toute justice. Nolavina ny hitsara azy.
DENIER, sm. 1* Dénié. 2* fig. Vola.
J'ai payé de mes deniers. El'a naloako
tamy ny volako. Les deniers publics.
Ny vola m-panjakana.
DÉNIGREMENT, sm. Fanebahana,
fanamavoana, fanazimbana, fanaratsia-
na.
DÉNIGRER, va. Manebaka, manama-
vo, manazimba, manaratsy. — quelqu'
un. Manebaka, etc., olona. —les ouvra-
ges de quelqu'un. Manebaka, etc., ny
nataon' olona.
Se dénigrer, vpr. {• Maniva tena, ma-
nelry teua. 2°- , Mifanebaka, mifana-
ratsy.
DÉNOMBREMENT, sm. Fanisana.
Faire le — des habitants d'une ville.
Manisa ny mponina amy ny tanàna
anankiray.
DÉNOMBRER, ra. Manisa.
DÉNOMINATEUR, sm. Ny isan' ny
fraksiona miluza ampahnflriuy no iza-
rana ny venly.
DÉNOMINATION, sf. Anarana. Ne'
changez pas les dénominations reçues.
Aza ovona ny anarana fanao.
DÉNOMMER, ra. Manisy anarana. Il
faut — toutes les parties dans un con-
trat. Tsy raaintsy liasiana ny anaran*
ny andaniny samihafa ao amy ny tara-
tasy fanekena.
DÉNONCER, ua. 1* Milaza, manam-
bara. —la guerre. Milaza, etc., fa hia-
dy. 2* — , Miampanga. — un voleur.
Miampanga mpangalatra.
Se dénoncer, vpr. Miampanga tena.
DÉNONCIATEUR, TRICE, «. Mpi-
ampanga.
DÉNONCIATION, sf. {• Filazana, fa-
nambarana. 2° — , Fiampangana.
DÉNOTER, ra. Manambara, mam-
piseho. Cela dénote un naturel pervers.
Manambara, etc., toe-panahy ratsy iza-
ny.
DÉNOUEMENT ou DÉNOÛMENT,
sm. Farany, fahataperana, tiafarana.
L'a ira ire arrive à son—. Tonga amy ny
farany, efa ho lapitra ny raharaha.
Quel sera le — de la guerre ? Inona no
ho farany, no nia far an' ny adyï
DÉNOUER, ra. 1° Mamaha, —un cor-
don. Mamaha kofehy. 2* fig. Manazava,
mahakinga. — une alTaire embrouillée.
Manazava raharaha misafotofoto. 1) loc.
— la langue à quelqu'un. Mampiteny
olona.
Se dénouer, vpr. \* Mivaha. 2° fig. Mi-
hamazava, mihakinga. Ses jambes se
sont dénouées. Nihakinga ny tongony.
|| loc. Sa langue s'est dénouée à la fin.
Taray ny farauy dia niteny izy.
DENRÉE, sf. Zavatra fihinana, varotra.
Cette — commence à manquer. Mihake-
ly izany zavatr t \ fihinana izany. Il vend
bien sa—. Lafony tsara ny varony.
DENSE, adj. Rendrika, mifintina. L'or
est plus— que l'argent. Ny volamena dia
rendrika, etc., kokoa noho ny volafotsy.
L'eau est plus— que l'air. Ny rano dia
mifintina kokoa noho ny rivotra.
DENSITÉ, sf. Ilarendrika, ûflntina.
DENT, sf. 1* Nify, vazana, vangy. Dent
do lait. Nify mbola tsy nifona. Dents
canines. Ombalahy nify. Dents canines
des animaux. Vangy. Dents incisives.
Nify anoloana, ny andria-nify. Dents
molaires. Vazana. Dents de sagesse. Fa*
ra vazana. Fausses dents. Solo-ni/ty. Cet
enfant fait ses dents. Vao maniry nify
io zaza kely io. Cet enfanta fait ses dents.
Àry nify io zaza kely io. Perdre les
dents de lait. Milb-m'/t/. Qui a de gros-
ses dents. Balry nify. Qui a des dents
saillaules.Traky nify. Arracher les dents.
Mauala nify. Ne pas desserrer les denU.
Digitized by
Google
DEN
— 219 —
DEP
Mihidy vazana, mikitroka. Grincer des
dents. Mikitro-ni/ï/. Denis d'une scie.
A'i/?n-tsofa. || loc. Qui a perdu des dents.
Banga. Qui n'a plus de dents. Banga ri-
dana. Qui a mal aux dents. Mararin' ny
. olitra. Remède pour le mal de dents.
Ody olitra. N'avoir pas de quoi mettre
sous la — . Tsy manan-ko hanina. Mordre
à belles dents. Manaikitra mafy. Le
chien a saisi mon habit avec les dents.
Norambosau' ny alika ny akanjoko. Par-
ler entre ses dents. Miboredidredika.
£• fig. Donner des coups de—, déchirer
à belles dents. Mifosa, manaratsy. Avoir
une — contre quelqu'un. Manao an-dolom-
po amin' olona. Montrer les dents à quel-
qu'un. Manohitra, mandrahona olona.
Bire du bout des dents. Mody mihome-
hy, mihomehy ra. Etre sur les dents.
Reraka, trotraka, valaka. Mettre quel-
qu'un sur les dents. Mahareraka, ma-
hatrotraka, mahavalaka olona. Il y a
longtemps qu'il n'a plus mal aux dents.
Efa ela no nahafatesany, efa ela no na-
ha-rabevoina azy. Il est armé jusqu'aux
dents. Rakotra nadiana ny tenany.
DENTAIRE, adj. Momba ny nify. Ca-
vité — . Lavaka itsalohan' ny nify.
DENTAL, ALE, adj. Amy ny nify,
tononina amy ny nify. Les nerfs dentaux.
Ny hoza-ni/V. Lettre dentale. Litera to-
nonina amy ny nify.
— , sf. Litera tononina amy ny nify.
DENTÉ, ÉE, adj. Misy nify. Roue den-
tée. Kodiarana misy ni finifiny.
DENTELA, ÉE, adj. Misy nitlniflny.
Feuilles dentelées. Ravin-kazo misy ni-
finifiny. Le bord de sa robe était—.
Ni*y ni finifiny ny sisin-jipony.
DENTELER, ta f Manisy nify.
DENTELLE, sf. Dantcly.
DENTELURE, sf. NiJinify. Faire des
dentelures à un morceau de cuir. Ma-
nao nifinify amy ny sombin-koditra.
DENTIFRICE, adj. et sm. Fainotsia-
nify. Poudre—. Vovoka famotsia-nify.
DENTISTE, sm. Mpanala nify, mpa-
namboatra nify, mpanao solo-nify.
DENTITION, sf. Faniria^nify. Cet en-
fant fait sa—. Yao maniry nify io zaza
kely io.
DENTURE, sf. Filel.atiy ny nify. Il a
une belle — . Tsaia fi lu ha Ira ny nifiny.
DÉNUDATION, sf. tfanalana nofo, fa-
nendahana.
DÉNUDER, va. Manala noie, manen-
daka. —un os. Manala nofo amy ny
taolana. —un arbre. Mancndaha ioto-
kazo.
Se dénuder, vpr. Miendaka.
DÉNUÉ, ÉE, ad;. Tsy manana. —d'ar-
gent. Tsy manam-bola. —de tout. Tsy
manana na inona na inona, miporipo-
ry, mikaforoforo. —de bon sens. Tsy
wanan-tsaina.
DÉNUEMENT ou DÉNÛMENT, sm.
Tsy lananana, fahantraua. Il est dans
un grand—. Tsy Tnanam-bariraiventy,
mahantra dia mahantra izy.
DÉNUER, ra. Manesotra, manala.
DÉPAQUE1ER, t'a. Mamboraka. —
des lettres. Mamboraka taratasy ampi-
tond raina.
DÉPAREILLÉ, ÉE, adj. Tsy mivady,
Lala singana, nilanova, misy tsy au.
Gants dépareillés. Gan-tanana tsy w«-
rat/y, /ta/a singana, nifanova. Cetie
douzaine de mouchoirs est dépareillée.
Nisy nifanova, misy tsy ao ny mosa-
ra roa amby ny lolo.
DÉPAREILLER, ra. Manova singana,
mampilanova.
DÉPARER, ra. Tsy manendrika. Ce
vieux chapeau vous dépare. Tsy ma-
nendrika anao io salroka ton ta 10.
DÉPARIÉ, ÉE, adj. Tsy mivady, ha-
la singana, nilauova. Souliers dépariés.
Kiraro tsy mivady, etc.
DÉPARIER, ra. 1* Manova singana,
mampilanova. 2"—, Mampisaraka biby
mivady.
DÉPART, sm. Fialana, fandchanana*
J'ai vu votre ami avant mon—. Uitako
isakaizanao lalohan'ny nialaho, nan~
dehanako. 11 est sur son—. Ela hiala,
handeha izy.
DÉPARTEMENT, sm. 1* Antokon-
diaharahan' ny uiinistra, raharaha. —
des affaires étrangères. Raharaha mom-
ba ny vahiny. Cela n'est pas dans son
— . Tsy raharatiany izany. 2°— , Fiza-
ran-taniu' ny Frantsay.
DÉPARTEMENTAL, ALE , adj.
Momba ny département.
DÉPARTIR, ra. Mizarazara, mauome.
Dieu départ ses grâces avec équité.
Andrianiauitra mizarazara, etc., ny Ja-
hasoaNtiny araka ny rariny.
Se départir, vpr. Miala, n.amela, diso.
Il ne veut point se — de son opinion
Tsy mely miala amy ny hoviuy, Uy
mamela ny heviuy izy. 11 nu b'e&t
Digitized by
Google
DEP
220 —
DEP
jamais départi de son devoir. Tsy
mbola diso tamy ny tsy maintsy hatao-
ny izy.
DÉPASSER, va. i* Manesotra. Dépas-
sez le lacet de mes souliers. Esory ny
kofehin-kiraroko. 2°— , Mihoatra. Le che-
val m'a dépasse. Nihontra ahy ny soa-
valy. 3 # fig. Mihoatra, manan-tombo.
Son avarice dépasse les bornes. Mihoa-
pampana ny fahidiany. Il me dépasse
d'un empan. Mihoatra, manan-tom-
bo irain-jehy amiko izy. Ce travail dé-
passe mes forces. Mihoatra ny heriko
izany asa izany. || /oc. Il me dépasse de
toute la tête. Hatendany aho. — l'aligne-
ment comme une dent, un os. Mitsi-
tsindrana.
DÉPAVAGE, «m. Fanesorana ngoro-
dom-bato, — lampivato.
DÉPAVER, va, Manesotra ngorodom-
bato, — lampivato.
DÉPAYSER, va. 1* Maniraka amy ny
tany hafa. Il faudrait — ce jeune hom-
me. Tokony hirahina amy ny tany
hafa io tovolahy io. 2° fig. Mahasangane-
hana, manadala. Il cherchait par cette
question à me—. Nitady hahasanga-
nehana, etc., ahy tamin' izany fanon-
taniana izany izy.
Se dépayser, vpr. Miala amy ny tanin-
drazana. Cette famille s'est dépaysée.
Niala tamy ny tanin-drazany izany
fianakaviana izany.
DÉPÈCEMENT, sm. Fandidiana, fite-
tchana, fandravaravana.
DÉPECER, ta. Mandidididy, mitclika,
mandravarava. —une volaille. Mandi-
dididy, mitelika akoho. —un vieux
bateau. Mandravarava sambo tonta.
DÉPÊCHE, sf Taratasy ampitorvl rai-
na, telegrama. J'ai reçu une — télégra-
phique. Efa nahazo taratasy avy amy
ny telegrafy, nahazo telegrama aho.
DÉPÊCHER, va. 1* Maniraka. —un
courrier. Maniraka mpitondra taratasy.
2'—, M ana faingana. Dépéchez cette
besogne. Ilafaingano izany raharaha
izany.
Se dépécher, vpr. Manao faingana, hain-
gana, faingana. Dépêchez-vous. Atao-
vy faingana, haingàna, faingana. Dé-
pcchez-vous do partir. Mialà haingà-
na, faingana.
DÉPEINDRE, ta. Milaza toctra, mam-
pischo. Il m'a bien dépeint le person-
nage. Voalazany, nasehony tsara la-
nuko ny toelr' ilay olona.
DÉPEINT, EINTE,p. et adj. Voalaza,
nolazaina, naseho.
DÉPENDANCE, sf. 1* Fifehezana. Il
est affranchi de toute—. Afaka amy ny
fifehezana rehetra izy. Il est sous la—
de son père. Ao ambanin'ny fifehe-
zan-drainy izy. 2 ë — , Fiankinana. Le
corps et l'âme sont dans une mutuelle
— -. Mifampiankina ny fanahy sy ny
vatana. 3 # — , pi. Fanampiny. L'église
et ses dépendances. Ny trano leglizy
sy ny fanampiny.
DÉPENDANT, ANTE, adj. !• Fehe-
zina, ambanin'ny Gfehezana. 2 # — , Mian-
kina, avy. 3 # — , Fanampy.
DÉPENDRE, ta. Manesotra ny mihan-
tona. —un tableau, ilf aneso/ra sary mi"
hantona.
—, vn. I* Fehezina, ambanin' ny fifehe-
zana. Les enfants dépendent de leur pè-
re. Ny zanaka fehezin' ny rainy, am-
banin' ny fifehezan' ny rainy. 2 # — ,
Miankina, fotolra, araka, avy. Notre bon-
heur éternel dépend de notre conduite.
Miankina amy ny fitondran-tenantsika
ny hafinaretana mandrakizay, ny liton-
dran-tenantsika no fototry ny hafinare-
tana mandrakizay. Cela dépend des cir-
constances. Miankina amy ny toe-dra-
haraha izany, araka ny toe-draharaha
izany. La victoire dépend du général.
Miankina amy ny jeneraly ny fandre-
sena. Si cela dépendait de moi, je ne
balancerais pas. Raha tahiny mianki-
na amiko izany, dia tsy hisalasala aho.
3°— , Fanampy. Ce jardin dépend de cette
maison. Ity tanimboly ity fanampin'
itsy trano itsy.
DÉPENS, sm. pi. 1° Ny lany amy ny fl-
tsarana. Il a été condamné aux—. Nosa-
zina mba handoa ny lany tamy ny fi'
tsarana izy. 2°— , Ny lany. On fera re-
construire cette maison à vos—. Tsy
maintsy haloanao ny lany amy ny ha-
norenana io trano io. || loc. Vivre a ses
propres—. Uomana ny an-tena. Vivre
aux— d'autrui. Homana ny an'olona.
Vivre aux— du peuple. Ilomam-bahoa-
ka. Rire aux — de cnielqu'un. Mihomeby
olona. Il l'a sauvé aux — de sa propre
vie. Maty namonjy azy izy.
DÉPENSE, sf. 1° Ny lany. Ne pas re-
garder à la—. Tsy milety ny lany. 2 # — ,
Eti-trano fitahirizan-kanina. 3* fig. Fam-
pisehoana. Il a fait inutilement une gran-
de— d'érudition. Sasa-poana nampiseho
py fahaizany izy.
W
Digitized by
Google
DEP
- 221 —
DEP
DÉPENSÉ, ÉE, p. Lan y, nolanina. —
inutilement. Lany maina. — en baga-
telles. Lani/an-tetiny, lany antsâvony.
DÉPENSER, va. 1* Mandany. 2* fig.
Mampisebo.
Se dépenser, vpr. Lanfna. L'argent se
dépense vite. Lanina haingana ny vola.
DÉPENSIER, 1ÈRE, adj. et s. Mpan-
dany be. C'est un grand— . Mpandany
be izy.
—, sm. Mnamoaka hanina.
DÉPERDITION, sf. Fihenâna.
DÉPÉRIR, vn. \* Mihareraka, mihao-
sa, mihpna, mihafohatra. Le malade dé-
périt. Mihareraka, m'thaosa ny mara-
ry. Sa santé dépérit. Mihena ny hasa-
lamany. La vigne dépérit. Mihafohatra
ny foto-boaloboka. 2 # — , Mihasimba. La
maison dépérit. Mihasimba ny trano.
DÉPÉRISSEMENT, sm. 1° Faharera-
hana, fahosana, fihenina. 2°— , Fahasim-
bana.
DÉPÊTRER, va. 1° Manafaka. — un
bœuf d'un terrain marécageux. Manofa-
fca omby latsaka an-kona. 2* fig. Mana-
faka.
8e dépêtrer, vpr. Miala, manafa-tena,
afaka.
DÉPEUPLEMENT, sm. Fahavitsiam-
ponina, fahavitsiam-biby.
DÉPEUPLER, va. Xlahavitsy ny mpo~
nina, mahavitsy ny biby. La petite-
vérole a dépeuplé la ville. Ny nendra
nahavitsy ny mponina tao an-tanana.
— un étang de poissons. Mahavitsy ny
hazandrano amy ny kamory.
Se dépeupler, vpr. Mihavitsy mponina,
—biby.
DÉPIÉGER, va. Comme Dépecer.
DÉPILATIF, IVE, adj. Mampiongo-
bolo.
DÉPILATOIRE, sm. et adj. Zavatra
mampiongo-bolo.
* DÉPILER, va. Mampiongo-bolo.
Se dépiler, vpr. Miongo-bolo.
DÉPIQUER, va. !• Mively vary. 2*—,
Manata-jaitra. —une couverture. A/ana-
ta-jaitra amy ny lamba firakofana.
DÉPISTER, va. f Mahazo ambolo. Le
chien a dépisté un sanglier. Ny alika
nahazo ambolo lambo anankiray. 2° fig.
Mahafantatra, mahita.
DÉPIT, sm. Ilasosorana, fahasosorana.
J'ai un vrai— de ce qu'il a fait. Mahaso-
sotra ahy tokoa ny nataony.
En dépit de, foc. prép. !• Na dia saka-
nana aza. J'en viendrai à bout en— de
tout le monde. Hotanterahiko izany na
dia sakanan ny olona rehetra aza.
2* fig. Il a fait cela en— du bon sens. Tsy
misy heviny ny nauaovany izany.
DÉPITER, va. Mahasosotra.
Se dépiter, vpr. Sosotra.
DÉPLACÉ, ÉE, p. et adj. f Nafindra
toerana. 2 P fig. Nesorina tamy ny raha*
raha, tsy mendrika, tsy mety. Cet hom-
mo est — dans cet emploi. Tsy men-
drika hanao izany raharaha izany io
olona io. Il lient dus propos dépla-
cés. Manao resaka tsy mety izy.
DÉPLACEMENT, sm. Famindran-toe-
rana, flfindran-toerana.
DÉPLACER, va. 1* Maraindra toera-
na. Ne déplacez rien. Aza mamindra
toerana ny zavatra na inona na inona.
2° fig. Manesotra amy ny raharaha.
Se déplacer, vpr. Mifindra toerana.
DÉPLAIRE, vn. Tsy tiana, mahasoso-
tra, mampalahelo. Cela lui déplaît à la
mort. Tsy tiany velively izany. Il
craint de vous— en faisant cela. Atahora-
ny fandrao mahasosotra, mampalahe-
lo anao izy raha manao izany. || foc.
Ne vous déplaise, ne vous en déplaise.
Aza fady, aza tsiny. Je n'en ferai rien,
ne vous déplaise. Aza fady, aza tsini-
ko, fa tsy hanao izany mihitsy aho.
Se déplaire, vpr. Tsy tia, tsy tamâna.
Il se déplaît en compagnie. Tsy fo-hia-
raka amin' olona izy. Il se déplaît dans
ce lieu. Tsy lamàna aty izy.
DÉPLAISANT, ANTE, ad;. Tsy tia-
na, mahasosotra, mampalahelo.
DÉPLAISIR, sm. Fahasosorana, ala-
helo. Il m'a fait uu sensible—. A r a/ia-
sosotra, nampalahelo ahy loatra izy.
DÉPLANTER, va. Manongotra, mia-
votra.
DÉPLIER, va. Mamelatra. —du linge.
Mamelatra lamba. Il déplia toute sa
marchandise. Novelariny avokoa ny
entany rehetra.
Se déplier, vpr. Mivelatra.
DÉPLISSER, va. Manala ketrona,
manatsotsôlra. — une jupe. Manala
ketrona, elc , zipo tapaka.
Se déplisser, vpr. Afa-ketrona, mitso-
tBôtra.
DÉPLOIEMENT ou DÉPLOl-
MENT, sm. 1° Famelarana, fivelarana,
landaharana, lilaharana. 2* fig. Fampi-
sehoana, tisehoana.
Digitized by
Google
DEP
222 —
DEP
DÉPLORABLE, adj. Mampalaheîo,
mampahory, mahonena, mampangora-
ka. Sa situation est — . Mampalaheîo,
etc., nv tootrany.
DÉPLORABLEMENT, adv. Ratsy
dia ralsy.
DÉPLORER, va. Malahelo, oriory,
onena, mangoraka. Je déplore votre
misère. Mampalaheîo, mampahorio-
ry, mampangoraka ahy ny mijery ny
fahorianao.
DÉPLOYÉ, ÉE, p. et adj. f Voavela-
tra, novolarina, mivelatra, nalahatra,
milahatra. 2 # fig. Naseho, miseho. || toc.
Rire à gorge déployée. Mikakakaka.
DÉPLOYER, va. 1° Mamelatra, man-
dahatra. — des étendards 3/amefa-tsai-
na. — les bras, iliame/a-tsandry. —une
armée. Mandahatra miaramila. 2* fig.
Mampis3ho. — son éloquence. Mampi-
8eho ny fahaizany mandaha-teny. —un
grand courage. Mampiseho herim-po
lehibe.
Se déployer, vpr. 1° Mivelatra, milaha-
tra. '2- fig. Miseho. N
DÉPLUMER, ra. Mamolo.
Se déplumer, vpr. Miongo-bolo, mihin-
tsam-bolo, manongo-tcna, mifanongo-bo-
lo.
DÉPOLI, IE, p. et adj. Maraorao, na-
tao maraorao. Vorre — . Fitaratra ma-
raorao, etc.
DÉPOLIR, va. Mamparaorao.
Se dépolir, vpi 4 . Mihamaraorao.
DÉPOPULARISER, va. Mampangi-
dy hoditra amy ny vahoaka.
Se dépopulariser, vpr. Mihamangidy
hoditra amy ny vahoaka.
DÉPOPULATION, sf. Fahavitsiam-
ponina.
DÉPORTATION, sf. Sesi-tany. Il a été
condamné à la — . Voaheloka /ia?esi-/a-
ny izy.
DÉPORTÉ, ÉE, adj. et s. Nasesi-tany.
DÉPORTER, ra. Mauao sesi-tany. Voy.
Bvnxir.
DÉPOSANT, ANTE, adj et s. 1- Va-
Volombelona. 2° — , Mpametra-javatra
amin'olona.
DÉPOSER, va. 1* Mametraka. — im
fardeau. Mametraka entana. —de l'ar-
gont entre les mains d'un ami. Marne-
fra-bola ao amy ny sakaiza. 2* fig. Ma-
nary, mamela, mandao, mahafoy, miala.
Déposez votre ressentiment. Ario, ave-
lao, afolzo ny lolom-ponao. —une char-
ge. Mamela, mandao, mahafoy raha-
raha, miala amy ny raharaha. 3* — , Ma-
metraka, manambara. — son autorité
entre les mains de quelqu'un. 3/ame/ra-
ka ny fahefany amin* olona anankiray.
— ses secrets dans le" sein d'un ami.
Manambara ny ao am-pony amy ny
sakaiza anankiray 4* —, Manongana. —
un roi. Manongana mpanjaka. 5 # — ,
Mitondra, misy zavatra mandry. L'eau
a déposé du sable. Nitondra fasika ny
rano. Ce vin a déposé beaucoup de lie.
Misy faikany mxndry botsaka io divay
io.
—, vu. 1 # Milaza eo anatrehan' ny mpi-
tsara. Il a déposé en faveur de l'accusé.
Nilaza zavatra miaro ny voampanga
izy. 2*—, Vavolombelona, manambara,
mampiseho. Ses larmes déposent de son
repentir. Ny ranomasony no vavolom-
belon' ny fanenenany, manam6ara,
mampiseho ny fanenenany.
Se déposer, vpr. Apetraka. L'argent se
dépose à la caisse. Apetraka ao amy
ny lalomoara vy ny vola*
DÉPOSITAIRE, 8m. 1* Olona ame-
trahan-javatra. 2 # fig. Les dépositaires
de l'autorité. Ny olona nametrahana, ipe-
traham-pahefana. Il est le — de ses sec-
rets. Izy no anambarâny ny ao am-pony,
DÉPOSITION, sf. [• Filazana ao ana-
trehan'ny mpitsara. 2*—, Fametrahan-
javatra. 3*—, Fanonganana.
DÉPOSSÉDER, va. Maka. On l'a dé-
possédé de sa maison. Nalaina ny tra-
nony.
DÉPOSTER, va. Mandroaka, mampia-
la. Nous avons déposté l'ennemi de là
hauteur. Mandroaka, etc., ny fahavalo
tamy ny havoana izahay.
DÉPÔT, srn. 1* Fametrahana. Faire le
— d'une somme. 3/amefra-bola. 2°— ,
Zavatra napetraka. Le — est une chose
sacrée. Tsy azo kasihina ny zavatra na-
petraka. 3°— , Trano fametrahan-java-
tra. Allez au — des marchandises. Man-
kanesa any amy ny trano famelraham-
barotra. 4°— , Vainomby, klfongo. Com-
me Ancfts. 5*—, Zavatra mandry, faika-
ny.
DÉPOUILLE, sf. 1* Hodi-biby voaen-
daka, ofo. La — d'Un lion. Ny /todi-dio-
na voaendaka. —du serpent. O/bm-bi»
bilava. 2 # — , Faty, tseroky ny maty, ba-
bo. On emporta sa — mortelle. Nentina
ny fatiny. Il eut la — du défunt. îz/ rto
L
Digitized by
Google
DEP
— 223
DEP
nahazo ny tseroky ny mnty. Il revint
chargé de dépouilles. Niverina nitondra
babo betsaka izy.
DÉPOUILLÉ, ÉE, p. et adj. f Voaen-
daka, nendahana, nalana akanjo. 2°— ,
Nahintsana, nihintsana. Un arDre — de
frnilles. Hazo nihin fsan-dravina. 3 rt — ,
Tsy manana. —de tout bien. Tsy ma-
nana na inona na inona.
DÉPOUILLEMENT, sm. !• Fanenda-
hana, fanendahana akanjo, fanaîana— ,
fialana— . 2°— , Fahantrana. Il est dans
un — absolu. Efa mby amy ny fara fa-
hantrana izy. 3°— , Fandinihana.
DÉPOUILLER, va. f Manendaka.
manendaka akanjo, manala akanjo. —
un lapin. Manendaka bitro. On le dé-
pouilla de ses habits. Nendahana, na-
lana akanjo izy. 2°— , Mampihintsana.
L'hiver dépouille les arbres de leurs
feuilles. Ny ririnina mampihintsana
ny ravin-kazo. 3° fig. Manesotra, maka,
mambabo. — quelqu'un de son emploi.
Manesotra olona amy ny raharabany.
—quelqu'un de ses biens. Maka, mam-
babo haren'olona. 4 a — ,Manary, mamela,
miala. — son orgueil. Manary ny flavo-
navonany. —le vieil homme. Manary,
mamela ny toetra taloha, miala amy ny
toetra taloha. 5 # — , Mandinika. —le scru-
tin. Mandinika ny latsa-bato.
8e dépouiller, vpr. {• Miendaka, miala
akanjo, miofo. 2°— , Mihintsan-dravina.
3° fig. Mahafoy, mamoy, manary. ma-
mela, miala. Se— de son héritage. Maha-
foy, mamela ny lovany. Se — de toute
haine. Mamoy, manary lolom-po. Se—
du vieil homme. Mamoy, manary, ma-
mela ny toetra taloha, miala amy ny
toetra taloha.
DÉPOURVOIR, va. Manesotra. — une
place de munitions. Manesotra fitao-
vana amy ny tanàna.
Se dépourvoir, vpr. Mahafoy. Il s'est
dépourvu de tout pour élever ses en-
fants. Nahafoy ny zavatra rehetra mba
hampinnarana ny zanany izy.
DÉPOURVU, UE, p. et adj. Tsy ma-
nana. — d'esprit. Tsy manan-tsaina.
Au dépourvu, loc. adv. Tampoka. Pren-
dre quelqu'un au—. Manampoka olona.
DÉPRAVATEUR, TRIGE, adj. Ma-
nimba.
DÉPRAVATION, sf. Fabaratsiana. fa-
hasimbana , haralsiam-panahy, liton-
dran-tena ratsy. La— du sang. Ny fa-
haratsiana, fahasimban' ny ra.
DÉPRAVÉ, ÉE, p. et adj. Simba, nt-
simbana, niharatsy, ratsy, ratsy fanahy,
ratsy fitondran-tena. C'est un hommo de
mœurs dépravées. Olona ratsy fanahy,
ratsy fitondran-tena izy.
DÉPRAVER, va. Maniraba. Cela dé-
prave l'estomac. Manimba ny ambava-
fô izany. Les mauvaises lectures dépra-
, vent le cce ir. Ny famakiaoa boky ratsy
manimba ny fo.
Se dépraver, vpr. Miharatsy, mihasim-
DÉPRÉGATION, sf. Fifonana. [ba.
DÉPRÉCIATEUR, TRICE, adj. et s.
Manivaiva, manazimbazimba, manevate-
va.
DÉPRÉCIATION, sf. Fanivaivana* fa-
nazimbana, fanevatevana, fihenâm-bidy.
DÉPRÉCIER, va. Manivaiva, manazim-
bazimba, manevateva. —une marchan-
dise. Manivaiva, etc., varotra.
Se déprécier, vpr. {• Mihem-bidy. 2 a — ,
Manetry tena, mifanivaiva, mifanazira-
ba, mifanevateva.
DÉPRÉDATEUR, TRICE, s. Mpan-
droba, mpanosy, jirika, mpangalatra,
olona homam-bahoaka.
DÉPRÉDATION, sf. Fandrobana, fa-
nosena, fangalarana, fihinanam-bahoaka.
Commettre des déprédations. Mandro*
ba, manosy olona. La— des finances.
Ny fangalarana ny volam-panjakana.
La — du bien d'un pupille. Ny fibina-
nana ny haren' ny kamboty.
DÉPRESSION, sf. Lempona, fietry, fi-
pepo, litambotsitra. Il y a là des dépres-
sions do terrain. Misy lempona, raisy
rme/r//*emin'io tany io. La— du mercure
dans le baromètre. Ny filambotsitry
ny volavelona amy ny baroraétra,
DÉPRIMER, va. f Manetry, mampi-
pepo. Le coup a déprimé les os du crâ-
ne. Ny fandonana nampipepo ny ka-
randoha. 2° fig. Manivaiva, manazim-
bazimba, manevateva. —quelqu'un. Ma*
nivaiva, etc., olona.
Se déprimer, vpr. f Mietry, mipepo.
Les os du crâne se sont déprimés. Ni-
pepo ny taolan-dolia. 2° fig. Manetry
tena. mifanivaiva, mifanazimbazimba.
mifanevateva.
DÉPRISER, va. Manivaiva, manazimba-
zimba, manevateva.
Se dépriser, vpr. Manetry tena.
DEPUIS, prèp. Hatra.hatramy. Je vous
attends — hier, lîatry ny omaly aho xtv
miandry anao. Il travaille — le matin
Digitized by
Google
DER
— 221 —
DER
jusqu'au soir. Miasa hatramy ny marai-
na ka hatramy ny hariva izy. Je ne l'ai
point vu - longtemps. Tsy nahite azy
hatrif ny ela, izay ela izay aho. H loc. —
peu de temps. Vao haingana. — quelque
temps. Elaela. Je ne l'ai pas vu — quel-
que temps. Elaela hiany no tsy nahilako
azy> —quelle époque, —quand? Hoatri-
nona. hafiriana ? — quand est-il parti?
Hoatrinona, hafiriana izay no nialany ?
— lors Hatramin' izany, hatramin' izay.
Depuis, adv. Hatramin' izany, hatramin'
izay. taorian* izany. Je lui ai écrit — .
Hatramin 'izany, etc., no nampitondra-
ko taratasy taminy.
Depuis que, loc. conj. Hatramy. — que
vous êtes parti, je pense à vous tous
les jours. Hatramy ny nialanao taty tsy
tapaka mioritreritra anao isan' andro
alK).
DÉPURATIF, IVB, ad/. Mahadio ra.
Remède — . Fanafody mahadio ra.
— , sm. Fanafody mahadio ra.
DÉPURATION, sf. Fanadiovana.
DÉPURATOIRE, adj. Mahadio.
DÉPURER, va. Manadio. — un métal,
une liqueur. Manadio metaly, lalikera.
Se dépurer, vpr. Mihamadio.
DÉPUTATION, sf.- t° Fanirahana. 2*
—, Iraka maro. 3* —, Raharahan* ny
solombavam-bahoaka.
DÉPUTÉ, sm. Iraka, solombavam-ba-
hoaka.
DÉPUTER, «a. Maniraka. La reine
nous a députés auprès de vous. Ny an-
driamanjaka naniraka anay ho aty ami-
nao.
DÉRACINEMENT, 8m. Fanongotana.
DÉRACINER, va. 1" Manongotra, ma-
na l a> _ un arbre. Manongotra hazo.
— un cor. Manala kitron-tongotra. 2°
fig. Manesotra. — une erreur. Maneso-
tra hevi-diso. — un vice. Manesotra
fahazaran-dratsy.
DÊRADER, vn. Teren'ny rivotra hiala
amy ny fitodian-tsambo.
DÉRAIDIR, va. Manalefaka. — du lin-
ge. Manalefaka lamba.
Se déraidir, vpr. Miharaalefaka.
DÉRAILLEMENT, sm. Fitsoahan'ny
kalesy amy ny lalam-by.
DÉRAILLER» vn. Mitsoaka amy ny
lalam-by.
DÉRAISON, sf. Tsy fananan-tsaina,
hadalana.
DÉRAISONNABLE, adj. i* Tsy ma-
nan-tsaina, folsy hevitra. C'est un hom-
me—. Olona tsy manan-teaina, etc., izy.
2«— , tsy misy hcviny, tsy misy antony.
C'est une chose — . Zavatra tsy misy
heviny. etc., izany.
DÉRAISONNABLEMENT, ado. Tsy
misy heviny, tsy misy antony. Parler — .
Milaza zavatra tsy misy heviny, etc.
DÉRAISONNER, vn. Mirediredy foa-
na, mandefa teny tsy voahevitra, milaza
zavatra tsy misy heviny,
DÉRANGÉ, ÉE, p. et ndj. f Nafin-
dra toerana, «nakorontana, mikorontana,
nampifangaroina, raifangaro, nampifan-
jevoina, mifanjevo. 2* fig. Simba, no-
simbana, marary, voasakana, nosakana-
na, voasampontsampona, nosamponana,
sahirana. nosahiranina, voahelingelina,
nohelingelenina.
DÉRANGEMENT, sm. 1° Famindran- %
toerana, fiQndran-toerana, fanakoron-
tanana, tikorontanana, fampifangaroa-
na, fifangaroana. fampifanjevoana, fifan-
jevoana. 2 # — , Fampihetsehana, fihetse-
hana. & fig. Fanimbana, fahasimbana,
fisakanana, sakana, sampona, fanahira-
nana, fahasahiranana, fauellngelenana.
DÉRANGER, va. f Mamindra toerana,
manakorontana, mampifangaro, mam- \
pifanjevo. —des livres. Mamindra toe-
rana. etc., ny boky. Vous avez dérangé
toute ma chambre. Namindra toerana,
etc., ny zavatra rehetra tao amynyefi-
tranoko hianao. 2*— , Mampihelsika. Il
dérangea tout le monde pour aller à sa
place. Nampihetsika ny olona rehetra
izy mba hahatongavany amy ny fitoera-
ny. 3* fig. Manimba, mankarary, misaka-
na, manampontsampona, manahirana,
manelingelina. —une machine. À/anim-
6a milina. Les mauvaises compagnies
ont dérangé ce jeune homme. Ny naman-
dratsy nanimba io tovolahy io. Cela
m'a dérangé l'estomac. Nanharary
ny ambavafôko izany. Il a dérangé mes
projets. Nisakana, nanampona ny no-
kasaiko hatao izy. Cet enfant me dé-
range dans mon travail. Manahirana,
manelingelina ahy amy ny rahara-
hako ity zaza kely ity.
Se déranger, vpr. \ 9 Miflndra toera-
na, mikorontana, mifangaro, mifanje-
vo. 2°— , Mihelsika. Ne vous dérange*
pas. Aza mihelsika. 3* fig. Simba, ma-
rary. Mes affaires se sont dérangées.
Simba ny raharahako.
k
Digitized by
Google
Dritt
- ÎÎO -
DÉtt
DÉRATÉ, ÉE, adj. et s. I- Afaka ary.
2* fig. Courir comme un-*-. Mihazaka-
zaka baingana (lia haingana.
DERECHEF, ado. Indray.
DÉRÉGLÉ, ÉE, p. et adj. Simba, no-
simbana, niova fandeha, tsy milamina,
ratsy, ralsy fltondran-tena. Il a le pouls
— . Tsy milamina ny polsany. îl suit
ses désirs déréglés. Manaraka ny fani-
Tian-drahiny izy. Il mène une vi« dé-
réglée, c'est un nomme -^-. Manao filon-
dran-tena rat* y ity.
DÉRÈGLEMENT, am. Fahasinlbàna,
fiovara-pattdeha, tsy Hlaminana, filon -
dran-tena ratsy. Il est plongé dans le—.
Miîentika anatin' ny fitondtan-téna ra-
tsy izy.
DÉRÉGLER, «a. Manimba. mampio-
va fandeha, maharatsy. Le froid dérô-
fle les pendules. Ny hatslaka maninx-
a, mampiova fandeha ny famautnra-
nandro. Qu'est-ce qui a déréglé ce jeu-
ne homme? înona no nanimba, na/iâ-
raUy izany tovolaby izany?
Be dérégler, vpr. Mihasimba» mioVa
fandeha, tsy milamina, miharatsy.
DÉRIDER, va. \* Tsy mampiketrona.
Déridez votre front. Aza aketrona ny
handrinao. 2* fig. Mampahamiramirana.
Cette plaisanterie Ta déridé. TVampa-
hamiramirana azy izany kivazivazy
izany.
Be déride** t>pr. \ 4 Tsy miketrona. V
fig. Mihamiramirana.
DÉRISION, sf. Fihomehezana, voso-
d ratsy, kivazivazy ratsy. Il tourne tout
en — . Ihomehezany, ataony vosoboso-
dratsy, kivazivazy ratsy ny zava-dre-
hetra.
DÉRISOIRE* adj. Misy voso-d ratsy,
toisy kivazivazy ratsy. Langage—. Teny
misy vosodratsg t etc.
DÉRIVATION, sf. !• l'amiliana. Ca-
nal de—. Lakan-drano /ami/ian-dranox
2* fig t Fibaviana. La— de ces mots est
incertaine. Tsy fantatra mazava ny ni-
havian* ireo teny ireo.
DÉRIVE, sf. Fivitiana. Le navire va à
la—. Mivily ny sambo.
DÉRIVÉ, «m. Teny avy amy ny foto*
teny.
DÉRIVER, tn. I* Mivily. Les courants
firent — le navire. Nampivity nf sambo
ny rano initety namana. Des rigoles font
*- les eaux du fleuve dans les rizières.
Misy ta la Ira mampimly ny rano an'
ony ho eny an-tanimbary. 2* fig. Avy.
Ce mot dérive du latin. Avy amy ny
teny latina io teny io. C'est de là que
dérivent tous nos malheurs. Izany no
nt/iauian'ny fahoriantsika rehetra.
—, va. Mamily. Ori a dérivé les eaux" do
la rivière. Navily ny rano eny an-dro-
niranOi
DERME* 8ni. tlodltra.
DERNIER, 1ÈRE, adj; 1* tfattiny, fd-
fa. Il est le — de la bande. Farany
amy ny laharana izy. Voici son — mot.
înty ny /ara teniny. Je l'assistai à ses
derniers moments. Namonjy azy alto ta*
my ny /ara and ro niainany. Je vous écris
pour la dernière fois. Ity no fafnny am-
pitoodrttko tara tas y aminao. En— lieui
Amy ny/arany. 2*— ,LasateOi itsy. Il est
parti la semaine dernière. Lasa tamy ny
herinandro lasa /eo izy. L'année derniè-
re; Tamy ny taona lasa teo, taon'ilsy. 3 4
— , Indrindra. Go que je dis est de la der*
nière évidence. Izao lazaiko izao mina*
rihary indrindra. |) loc. Le — des hom-
mes. Olom-poana, olon-tsy vanona.
— , s. Farany. Il parla le-*. Izyno/aranj/
niteny.
DERNIÈREMENT, âdv. Vdo hdirtga*
na, vao teo, tatohoalo; Il est parti-*;
Lasa i?ao haingaria, etc., izy.
DÉROBÉ , ÉE , adj. 1* Nofetsemt;
Fruits dérobés. Voankazo nofetsena. 2*
fig. Miaflna. Porte dérobée. Varavarand
m ia finai
À la dérobée, toc. a 1 dû. tfanginglndj
an-tsokosoko. Il s'en est allé à la—.
Niala manginglna, etc., izy. 8'avancei*
à la—. Misokosoho. || loc. Regarder ù.
la—. Manarangarana> mangula-pijery.
DÉROBER, ra. f Mifetsy. —une mon-
tre. Mifelsy famantaranandro. 2 W fig.
Mangalatra, mangaroka, maka. Il lui ù
dérobé sa gloire* Nangalariny ny vo-*
ninahiny. Il lui a dérobé son secrel.
Voaharony ny tsiambaratelony. Il a
dérobé des chapitres entiers. Toko ma-»
romaro manontolo no nalainy. 3°— , Ma-*
nafaka. —quelqu'un à la mort. Mana*
faka olona mba tsy ho faty. 4 d — ; Ma-»
nakona, misakana, manafina. Un nuage
déroba Mofse aux yen* du peuple. Nisy
rahonanana/tona any Moizy ka tsy hn
tan' ny vahoaka izy, rùsakana ny va-
hoaka tsy habita any Moifty. Ce général
sut— sa marche à l'ennemi. Io jeneraiy
io nahay nanafinA ny fihetsehan* ny
miaramilany tsy ho hitan' ny fahavalo*
Digitized by
Google
ÈER
226
DES
Se dérober, vpr. 1° Miala, mitsoaka,
mandositra. Se— à la multitude. Miala,
mitsoaka ao anatin' ny valioaka. Se-
aux hommages du public. Mandositra
ny voninahitra omen* ny olona. 2°— , TVy
hita. La côte se dérobe à nos regards.
Tsy hitan' ny masontsika ny tanety.
3°— , Mihaketraka. Ses genoux se déro-
bent sous lui. Mihaketraka ny lohaliny.
DÉROGATION, gf. Fanovana, fiovana,
tsy. fanarahana.
DÉROGATOIRE, &dj. Manova.
DÉROGER, vn. 1° ManoVa, tsy mana-
raka. — à une loi. Manova, etc., lalâ-
ria anaiikiraf . Il a dérogé à l'usage éta-
bli. Nanova, etc., ny fanao izy. 2°— ,
Manao zavatra tsy mendrika. Vous dé-
rogez à votre caractère. Manao zavatra
tsy mendrika ny toelrao hianao.
DÉROUILLER, va. 1° Manala hara-
fesina, mamotsy. — uif pïstofet. Mana-
la Jiara/èsina.etc, busy poleta. 2° fig.
Mampahendry, mahakinga.
Se dérouiller, vpr. 1° Afaka harafesi-
na, mihafotsy. 2° fig. Mihahendry, mi-
lmkinga.
DÉROULEMENT, sm. Famelarana.
DÉROULER, va. 1° Mamelatra. —une
natte. Mameïa tsiliy. 2 # fig. Mampise-
ho. Il déroulait à nos yeux le tableau
de ce9 événements. Nasehony taniinay
ireo zavatra niseho ireo.
Se dérouler, vpr. 1° Mivelatra. 2° fig.
Miseho.
DÉROUTE, sf. 1° Fandosirana, fiparia-
bana, flparitahana. Nous avons mis les
ennemis en—. Nampandositra, nam-
pipariaha, nampiparilaha ny l'ahava-
ïo izahay. 2* fig. Tsy fahavanonana. Ses
affaires sont en — . T*y vanona ny ra-
harahany.
DÉROUTER, va. Mahasanganehana,
maliavery hevitra. Cet accident l'a dé-
roulé. Nahasanganchana, ete.,azyiza-
ny rtanjô azy izany.
Se dérouter, vpr. Sanganehana, very
hevkra.
DERRIÈRE, sm. Vcdy, . ivoho. Le -r-
du bœuf. Vodin' ny omby, rodihena.
Le — d'une maison. Ny iv ol ion' ny tra-
no. Lis derrières d'une armée Ny vo-
dy tafika. \\ loc. Le -=- de la tôle. Ny
mokon-doha.
—, prèp. Ivcho, aotiana. Il est caché —
la maison. Miery ao iiohon'ny trano
izy. On lui attacha Ils mains — le dos.
Natao tdnan' ivoho izy. Il a plusieurs
laquais — sa voiture. Misy mpanompo
maro aorian'ny kalesiny.
— , ado. 1° Ivoho, aoriana. Il m'a frappé
par — . Namely ahy tao ivoho izy. Ve-
nir __. Miaoriana. \\ loc. Regarder — -
Miherika. 2* fig. Il a toujours quelque
porte de—. Manao fialan* olon-kendry
mandrakariva izy. Il l'a laissé bien loin
— . Nihoatra azy lavitra izy.
DES (pour de les), art. !• Voy. De. 2*
—, Sasany. Il y a— savants qui disent...
Misy mpahay sasany milaza hoe.
DÉS," prèp. Hatra, hiany. Il montra de
■l'intelligence — son enfance. Nampiseho
hafainganan-lsaina hatry ny fony kely
izy. Il est parti — le matin. Lasa ani-
naraina hiany izy. Vous partirez— de-
main. Iliainga rahampitso hiany hia-
nao. — ce moment. Hatramin' izao.
Dès que, loc. conj, Raha vao, rahefa,
nony vao. — que j'arriverai, je vous le
ferai savoir. Raha vao t rahefa tonga
aho, hampandrenesiko hianao. —qu'il
fut arrivé, il me fit appeler. Nony vao
tonga izy, dia nampaka ahy.
Dès lors, loc. adv. Hatramin' izay, a-
inin'izany. Je vis —lors où il voulait en
veair. Efa hitako hatramin' izay ny
nokasainy hatao. C'est votre père, et —
lors vous lui devez le respect. Hainao
izy, ary amîn % izany dia tokony hoha-
jainao.
DÉSABUSÉ, ÉE* àdj. Ts? diso hevi-
tra intsony.
DÉSABUSER, va. Mampiseho hadi-
soan-kevitra. Vous êtes dans l'erreur, je
dois vous—. Diso hevitra hianao, ka tsy
ma in tsy hasehoho anao ny hadisoan*
kevitrao.
Se désabuser, vpr. Tsy diso hevitra
intsony.
DÉSACCORD, sm. 1° Tsy fifanarahana.
Leurs voix sont en—. Tsy mïfanarnka
ny foon' izy ireo. 2° fig. Tsy fifanarahana.
Ils sont en—. Tsy mifanaraka izy ireo.
DÉSACCORDER, va. 1* Mamono. Il
a desaccordé- le violon. Namono ny lo-
kangam-bazaha izy. 2* fig. Mampisaraka.
Se désaccorder, vpr. 1° Mat y. L'har-
monium s'est désaccordé. Maty ny ar-
monia. 2° fig. Tsy mifanaraka.
DÉSACCOUPLER, va. Comme Dépa-
rier.
DÉSACCOUTUMER, ta. Mampiala
aiuy ny maluizatia. On aura do la pein*
Digitized by
Google
ÔÉS
- 22t -
Dïté
à le — du vin. Ilo sardtra n^ hampiala
azy amy ny fisotroan-divay.
Se désaccàtitumer, vpr. Miala amy ny
mahdzatra,mamoy nyzavatra mahazatra.
D^SACHALANDER, va. Mampidla
ny mpividy.
DÉSAFFECTION, sf. Tsy Gtiavana.
DÉSAGRÉABLE, adj Tsy tiana,. ma-
hadikidiky, mahasoso.tra. mampalaholo.
Cela est — à voir. Tsy mahafe-hijery
izany, mahadikidiky ny mijery izany.
Ce discours lui a été-—. Nahasosolra,
vampalahelo azy izany resaka izany.
DÉSAGRÉABLEMENT, adv. Maha-
dikidiky, mahasosotra.
DÉSAGRÉGATION, sf. Fatnpisaraha-
na, flsarahanji.
DÉSAGRÉGER, va. Mampisafàfcd.
Se désagréger, vpr. Misarâka.
DÉSAGRÉMENT, sm. Zavatrà maha-
dikidiky, — mahasosotra. C'est un grand
— que d'avoir des procès. Zavatrà ma-
hadikidiky, etc., ny mandnâ adj\
DÉSA»TCJST£R, rà. Màndrava, manim-
ba. Vous avez désajusté ma longue-
vue. Noravanao, nosimbanao ny ma-
so la vitro.
Se désajuster, vpr. ftava, rm'hasîmbd.
Sa coilTure s'est désajustée. Iiàvài sim-
6a ny taovolony.
DÉSALTÉRANT, ÀNTE, adj. Ma-
ha fa k a hetaheta. Breuvage—. Fisotro
mahafaka hetaheta.
DÉSALTÉRER, Da. Manala hetaheta.
Se désaltérer, vpr. Miala hetaheta.
DÉSAPPOINTÉ, ÉB* ad;. Diso fa-
ndrilentlna, £ainâ.
DÉSAPPOINTEMENT, sni. Hadi-
soam-panànténana.
DÉSAPPOINTER, tta Mamitàka.
DÉSAPPRENDRE, va. Manàdiho ny
zavatrà hiatiararia. Cet enfant désap-
prend tous les jours. Manadino isan'
ândro ny zavatrà nian&ranjj io zaza
kely io.
DÉSAP^ROéATfeùS, ïàïtiJÊ, ë. et
adj. Afpàniny.
DÉSAPPROBATION, sf. Fahiniana.
DÉSAPPROUVER, ta. Manîny. Tout
le înoridé désapprouve sa conduite. Tsi-
nin'ny olttna rchëtra ny lltondran-tc-
nany.
DÉSARÇONNER, rà. 1* îrfamotrak-,
inandavo, manjera. 2 rf /?</. Mahasanga*
ifeHand. Vofr. DéMorrtmr:'
DÉSARGENTER, va. Manala ankdoo*
bolafotsy.
Se désargenter, vpr. Miala ankoso-bo*
lafotsy. Cette cuillère se désargente.
Miala ny anhosobolafôtsy âmin' ity
sotro ity.
DÉSARMÉ, ÉE, p. et adj. 1* Naiarii-
piadiana, tsy manam-piadiana, nalana
fomban-tsambo. 1°fiy. Nitony, nionona:
DÉSARMEMENT, sm. 1* Fanalam-
piadiana, fanalana fomban-tsambo. £•
—, Fametraham-piadiana.
DÉSARMER* va. 1° Manala fiadiarid»
manala fdmbari-tsajribo. — les prison*
niers. Manala fiadiana ny sambo-
belonà. —un navire. Manala /bmfcan-
tàémbb amy ny sàmbo iray. 2° fig.
Màmpitony, mamplonoria, tnampitsaHa*
tri. Ses pleurs nié désarmèrent. TVam-
pitony, narûpionôna àhy ny .ranotna-
sony. —la critique. Mampitsuhatra n'y
faniriiana dtadii* ny dlona.
— ; vii. Mdiftetra-jiîddidria. Les deux puis*
sarices ont désarmé. Samy namefra*
piadiana ny fanjakana roa tonta.
Se désarmer, vpr. Mametm-piddidnà 1 .
DÉSARROI, sm. Fikorontanana\ tsy
fa/ia.varioririria\ Ses aflaires sont en — .
Mikbr'oritàrid, tsy vanotia ny rahara-
hany.
BÉSAFtTÏCULATldN, éf. Fdndtsoa-'
lian-tdolaria.
DÉSARTICULER, va: Mttnatsodkd
taolanà.
Se, désarticuler, bpr. Mitsodkd.
DÉSÀSSEMBLBR, ta. Manaratsard-'
ka, mandravarava. — une armoire. Ma*
naratsaraka, etc., laloradard.
Se désassembler, vpr. Misaratsàraka;
ravaravct.
DÉSASTRE, sni. Loza, dntambo; voi-
fia, loza* aman' antamb.o. ,
DÉSASTREUX, EUSEl, adj: Mam-
pahita loza, mampidi-doza, raamolueha-
tra. La bataille a été désastreuse. Nant'
pahita loza, etc., ny ady.
DÉSAVANTAGE, sm. FdhafcSerid,
fatiantokd, zavatrà tsy mahasoa, zava-
trà maharatsy. Avoir du — au jeu, dans 1
urie bataille. Resij amy ny lofca, amy
ny ady. L'affaire a tourné a leur — .
Tonga riahafaty aixlolta ftzy ny.rabara-
ha. Ce traité est à notre—. Tsy nia*
hasOa dntsika izany fan«kem-pihavand£
na izflny. Nous avions le — de ld posi-
tion*. Rsttsy toerana isrka:
Digitized by
Google
DES
— 228 —
DES
DÉSAVANTAGÉ, &E, p, Namenala-
tsaka. Le dernier garçon a été — par
son père. Ny faralahy nomen' ny rainy
latsaha.
DÉSAVANTAGER, va. Manome la-
tsaka.
DÉSAVANTAGETJSEMENT , adv.
Tsy mahasoa, ratsy.
DÉSAVANTANGEUX, EtJSE, adj.
Maharesy, mahafaty antoka, tsy maha-
soa, ratsy.
DÉSAVEU, sm. \ 9 Pandâvana. 2° fig.
Faniniana.
DÉSAVEUGLER, va. Gomme Désa-
rme!!.
DÉSAVOUER, va. !• Manda, manda ho
tsy nanao, manda ho tsy nampanao. Il
l'a désavoué pour son enfant. Nolavi-
ny tsy ho zanany izy. Il a désavoué ce
discours. Nandà ho tsy nanao izany
laha-teny izany izy. Le gouvernement
désavoua l'ambassadeur. Ny ianjakana
nandà ho tsy nampanao izany ny am-
bâsadaoro. 2 B — , Miaiky ho diso. Il
désavoua les opinions qu'il avait pro-
fessées jusqu'alors. Nekeny ho di-
so ny hevitra nampianarioy teo aloha.
3* fig. Maniny. L'Évangile désavoue de
tels principes. Ny Evanjely maniny
m y hevitra toy ireny.
DESCELLER, va.\° Manosotra kasé. 2*
— , Manatsoaka. Il faut— ces gonds. To-
kony hotsoahana ireo lahin-tsavily ireo.
DESCENDANCE, sf. Toranaka.
DESCENDANT, ANTE, adj. Midina,
mihena, mitambotsitra, mihemotra, mi-
sinlona. Nous sommes à la marée des-
cendante. Midina, etc., izao ny ranoma-
sina. || loc* La ligne descendante. Ny
taranaka.
—, s. Taranaka. C'est un — des rois» Ta-
ranaky ny mpanjaka izy.
—, $m. pi. Ny taranaka any aoriana any.
DESCENDRE, m. 1° Midina. Descen-
dez de l'arbre. Midina eny ambonin' ny
hazoeny. 2*— , Mibosesika, miditra, mia-
katra. Les barbares descendirent en Ita-
lie. Ny barbariana nibosesika, niditra
tany Ualia. —chez un ami. Miditra ao an-
tranon' ny sakaiza. — à terre. Miakatra
an-tanety. 3° —, Avy. Nous descendons
de Noé. Avy aminy Noe isika. La vraie
sagesse descend du ciel. Avy amin*
Àndiiamanitra ny fahendrena marina.
4* —, Mikorotsaka, mitsontsorika, mi-
valana. Sa barbe descend jusqu'à sa
«einture. Ny volom-bavany mihorotsa-
ka hatramy ny fehikibony. Ce sentier
descend vers le village. Mihorotsaka,
mitsontsorika mankao an-tanina io lâ-
lana io. La rivière descend. Mivalana
ny renirano. 5*—, Midina, mihena, mi-
tambotsitra, mihemotra, mifintina, mi-
sintona. Le baromètre descend. Midi-
na, mihena, mitambotsitra, mihemo*
ira, mifintina ny barométra. La marée
descend. Midina, mihena, mitambo-
tsitra, mihemotra, misintona ny ra-
nomasina. 6* fig. Maniva tena, manetry
tena, mietry. Il ne voulut pas — & se jus-
tifier. Tsy net y naniva tena, nanetry
tena mba hiala tsiny izy. Dieu l'a fait
-^ de ce comble de gloire. Naetrin' An-
driamanitra tamin' izany vouinahitra le-
hibe izany izy. || loc. — du trône. Miala
tsy ho mpanjaka. Il vaut mieux monter
que — . Aleo joko mihasolanga, toy izay
solanga mihajoko. — en soi-même. Maa-
dinika ny ao am-pony. — dans le* dé-
tails. Mandinidinika, mikarakara. — au
tombeau. Maty.
— , va. 1° Mampidina. — un tableau. Afam-
pidina sary. 2°— , Midina, mivalana.—
l'escalier. Midina ny tohatra. — la riviè-
re. Mivalana ny renirano.
DESCENTE, sf. 1° Fidinana. La — du
Saint-Esprit sur les Apôtres. Ny nidi-
nan'ny Fanahi-Masina tamy ny Apos-
toly. Il lui donna la main à la— de l'es-
calier. Nitantânaazy nidina ny tohatra
izy. Nous allons trouver une — à quel-
que distance Hisy fidinana raha afaka
kelikely. 2 # — , Fampidinana. La— de la
cloche tut difficile. Sarotra ny nampi-
dinana ny lakolosy. Il a acheté une —
m d« croix. Nividy ny sarin' ny nampidi*
nana ny fatinyJeso-Kristyavy eny am-
bonin' ny hazo-fijaiiana izy. 3 # — , Fibose-
sehana, fidirana. La— des barbares en
Italie fut terrible. Nahatsiravina ny ni-
bosesehaixa, ny nidiran* ny barbariana
tany Ilalia. La justice a fait une —chez
lui. Niditra tao an-tranony ny mpitsa-
ra. 4°— . Fikorotsaka,fivalana. 5*— , Fipo-
tsahan' ny tsinay amy ny kibo malemy.
DESCRIPTION, sf. 1- Filazan-toetrâ.
hlanlarana. 2 # — , Fitsipibana, ianorita-
na. Voy. Décrire.
DÉSEMB ALLER, va. Comme DÉBAL-
LER.
DÉSEMBARQUER, va. Comme Dé-
barquer.
DÉSEMBOURBER, ta. Mitarika hia-
la amy ny fotaka. Voy. Déuoihbem.
Digitized by
Google
DES
— 229 —
DES
Se désemlnrarber, vpr. Miala amy ny
folaka.
DÉSEMPARER, vn. Miala. || loc. Saus
— . Tsy an-kijanorta.
—, vcl Maaapaka salazan-tsambo. Le
cyclone désempara le navire. Ny taflo-
drivotra nanapaka ny salazan-tsambo.
DÉSEMPESER, va. Manala tavolon-
damba.
Se désempeser, vpr. Afa-tavolo.
DÉSEMPLIR, va. Anesorana. Il faut
— cette malle, elle est trop pleine. Toko-
ny hancsomna io va ta io, fa feno loatra.
—, vn. Nahafahana. Ma maison ne dé-
semplit pas de monde. Tsy nahafaha-
na ny olona tao an-tranoko.
Se désemplir, vpr. Nahafahana. Ma bour-
se so désemplit. Nahafahana ny volako.
DÉSENCHANTEMENT, sm. f Fa-
nalana ny ody fandraikiraikena. 2' fig.
Fampisehoana hadisoan-kevitra, faha-
fantarana — . t
DÉSENCHANTER, va. 1* Manala ny
ody fandraikiraikena. 2° fig. Mampiseho
hadisoan-kevitra.
Se désenchanter, vpr. Tsy diso hevi-
tra intsony.
DÉSENCLOTJER, va. Manala fantsika.
Il est difficile de — un canon. Sarotra
ny manala fantsika amy ny tadinin-
tafondro.
DÉSENFIIjER, va. Manatsoaka.
Se désenfiler, vpr. Mitsoaka. L'aiguil-
le s'est désenfilée. Nitsoaka ny kofehy
tamy ny fanjaitra.
DÉSENFLER, va. Mampihena ny mi-
vonto, — ny mibontsina. —un ballon.
Mampihena ny fibontsin 1 ny balôna.
— , vn. Mihena. Le bras désenfle. Mt/ic-
na ny mivonto amy ny sandry.
Se désenfler, vpr. Mihona.
DÉSENFLURE, sf. Fihenân' ny mi-
vonto, fihendn' ny mibontsina.
DÉSENIVRER, va. Manala hamamoa-
na.
Se désenivrer, vpr. Afaka hamamoana.
DÉSENNUYER, va. Manala sosotra,
manary dia.
Se désennuyer, vpr. Afa-tsosotra, ma-
nary dia. Jouons pour nous—. Ndeha
hilalao isika mba hanary dia.
DÉSENRAYER, va. Manala izay mam-
pijanona na mampiadana ny kodiarana.
DÉSENRHUMER, va. Mampitsaha-
tra kolïaka.
Se désenrhumer, vpr. Sitrana amy uy
kohaka, ala-kohaka.
DÉSENROUER, va. Mahafaka farim-
peo.
Se désenrouer, vpr. Afaka farim-peo.
DÉSENSORCELER, va. Manao ody
mosavy, manafana.
DÉSENSORCELLEMBNT, sm. Fa-
naovana ody mosavy, fanafânana.
DÉSENTÉTER, va. Mamolaka ditra.
DÉSENTORTILLER, va. Manaha za-
vatra mifadiditra, manala olana.
Se désentortiller, vpr. Mivaha, afaka
olana.
DÉSENTRAVER, va. Mamaha tongo-
tra.
DÉSERT, ERTE, adj. Foana, lava
volo. C'est un pays—. Tany foana, etc. ,
izany. Ile déserte. Nosy foana.
—, sm. Efilra, tany foana, tany lava volo.
DÉSERTER, va. 1° Miala, mandao, ma-
hafoy. Il a déserté son pays. Nialany,
nitaozany, nafoiny ny tanin-drazany.
2°— , Mandositra, milefa. Ce soldat a dé-
serté le drapeau. Nandositra io mia-
ramila io. Cet esclave a déserté la mai-
sonde son maître. Nile/a tao amy ny tra-
mon ny tompony io andevo io. 3* fig.
Mivadika. Il a déserté la bonne cause.
Nivadika tamy ny andaniny tsara izy.
— , vn. !• Miala, mandao, mahafoy. Cot-
te mauvaise odeur lit — tout le monde.
Nampiala ny olona rehetra izany fofon-
dratsy izany. 2° — , Mandositra, milefa.
Il a déserté à l'ennemi. Nandositra
nankany amy ny fahavaio izy. 3° fig.
Mivadika.
DÉSERTEUR, sm. I* Miaramila man-
dositra. 2° fig. Mpivadika. — de la foi
de ses pèros. Mpivadika ny finoan* ny
razany.
DÉSERTION, sf. {• Fandosirana. 2° fig.
Fivadiliana.
DÉSESPÉRANT, ANTE, ad;. Mam-
pamoy fo, mampanary toky, mampiva-
rilavo, mampalahelo.
DÉSESPÉRÉ, ÉE, p. adj. et 8. 1° Ma-
moy fo, manary toky, mivarilavo, mala-
helo dia malahelo. Elle est désespérée^
do la mort de son fils. Mamoy fo, etc.,
noho ny nahafatesan' ny zanany izy.
|| loc. Agir en — . Manao vy very, milo-
fo. 2°— , Mampamoy fo, mampanary to-
ky, mampivarilavo, ikoizana, tsyazoan-
tenaina. Maladie désespérée. Aretina
mampamoy fo } mampanary toky,
Digitized by
Google
DBS
— 230 —
DES
mampivar Uac q. Malade — . Marary tsy
azo antenaina.
DÉSESPÉRER, va. 1° Mampamoy fo,
mampanary toky, mampivarilavo, mam-
palahelo. Cet enfant me désespère. Ma /ri-
pa m o y fo, mampanary tohy^ marr\-
palahelo ahy io zaza kely io.
rr% vn. Mamoy fq, manary loky, mivari-
lavo, mikoy. Le médecin désespère de
ce malade. Mamoy fo,, manary tqky,
mikoy ny dokotera amin* io marary io.
Ne désespérez pas de la miséricorde do
Dieu. Aza mamoy fo, manary tc^ky
amy ny faminijrarç-pon* Ândriamani-
tra,
Se désespérer, vpr. Mamoy fo, manary
{oky, miyarilavo, malahelo dia malahelo.
PÉSESPOIR, sm. Famoizam-po, fana-
rian-loky, fivarilavo, alabela mafy. Il
est au comble du— 1 Mamoy f% ma-
nary toky, mivarilavo, malahelo izai-
tsizy izy. || loc. Faire une chose en — de
cause. Manao fiala-neuina amy ny zava-
tra anarçkiroy.
DÉSR45ILLÉ, ÉE, p. Nalana % akan-
jo, niala akanjo.
rr% sm. Akanjo fitondra an-tramo. Être en
— . Manao akanjo, fitondra an-trano.
DÉSHABILLER, va. Manala akanjo.
Se déshabiller, vpr. Miala akanjo.
DÉSHABITÉ, ÉE, ad/. Nialana, ni-
laoz^na.
DÉSHABITUER, va. Mampiaty amy
" ny mahazatra. 'Comme Désaccoutumer.
Ce déshabituer, vpr. Miala am,y ny
mahazatra.
DÉSHÉRITER, va. Manary zaza. Son
père l'a déshérité. Nanary azy ny rainy.
pÉSHONNÊTE, adj. Mahamenatra,
veiaveta, malotq. Paroles déshonnôles.
Teny rn,ahamenatra, etc.
DÉSHONNÊTEMENT, ado. Vetavc-
ta, maloto.
PÊSHQNNinJR, sm. Fapalam, baraka.
l'aualam-boninahHra, jfahafah,am-barâka.
Il fait — à sa famide. Manala baraka,
inanafa vqninahitra ny fianakayia.ny
izy. C'est un — pour moi. Maliafà-ba-
rhha a% izany.
DÉSHONORAJtfT, ANTE, atfj. Ma-
hala-barâka. Conduite déshonorante. KK
tondran T tena ri]ahafa-baràka.
pÊSHONORÉ, ÉE, p. Qtladj. Naiam-
baraka, nalarn-boninahilra, ,afa-barâka
jU'^-baniuahitra, a!a-pol'una.
DÉSHONORER, ra. Manala baraka,
manala voninahilra, mahafa-baraka» Cet-
te action l'a. déshonoré. Nanala baràrr
ka, etc., azy izany nataouy izany.
Se déshonorer, vpr. Manala barâ-te^
na, manala Yoninah>ten,a, ala-barâka.
DÉSIGNATION, »f. Fanondroan», Ca-
n,oroana, fanendrena.
DESIGNÉ, ÉE, p. Voatondro, notons
droina., vqatorp, ua,toro, y^tendry, nor
tendrena.
DÉSIGNER, va,. Manondrq, manoro,
mauendry. Il a bien désigné le village.
Nanondro, nanoro tsara ny vohitra
izy. Désignez l'heure du rendez-vous.
Manendrè ny lotoana,. Le gouverne-
ment fa désigné pour commander l'ar-
mée. Ny lanjakana naneûdry azy ho
komandin' ny tafika.
Se désigner, vpr. Tondroina, atoro.
DÉSILLUSION, sf. Fahafantarana bar
disoan-kevitra,
PÉSILLUSIQNNÇR, va. Marapiseha
hadrsùan-kèvitra.
Se désillusionner , vpr. Tsy disp hevi-
Ira intsony.
DÉSINENCE, sf. Fara soratra amy ny
vakiteny.
DÉSINFECTANT, ANTB, ac^. Ma-
nala lofon-dratsy.
—, sm. Ody maimbo, zavatra manala fo-:
lon-dratsy.
DÉSINFECTER, va. Manala fofon-
* uValsy. —une salle d'hôpital. Manala fo-
fon-dratsy amy ny eli-trano litsaboana.
DÉSINFECTION, sf, Fcmalana fu fon-
dra tsy. •
DÉSINTÉRESSÉ, ÉE, adj. et *. !•,
Tsy manana aujara, tsy miombona. 2°
—, Tsy mitady izay mahasoa ny tenany
sa m y irery, tsy manao ma m y lu velona.
Voy. Lntékussb.
DÉSINTÉRESSEMENT, sm. Tsy fl-
tadiavaua izay mahasoa ny tenany sainy
irery, tsy fanaovanà mamy fo velona.
DÉSINTÉRESSER, ta. Manome tonv
.bony. Il a désiulérêssé tous ceux qu^
avaient part a cette affaire. Nomemj
tombony àvokoa izay rehetra nioinbo-
na tumiri' izany raharahaizany.
DÉSINVOLTURE, s(. Angulangola,
liarigulangola.
DÉSIR, sm. Kaniriana, Otsiririlana. Mes
désirs sont comblés. Tauteraka ny fani-
rialio. — ardent. Filsiririlana.
Digitized by
Google
DE3
— 23J —
DES
DÉSIRABLE, adj. et s. Tokony hiri-
na, faniry. La sagesse est une chose — .
Tokony hirina, faniry ny fahendrena.
DÉSIRÉ, ÉE, p. adj. et s. Nirina. Le—
des nations. Ilay nirin' ny ûrenen-dro-
hetra.
DÉSIRER, va. Maniry, liana, liaka, te,
mitsiriritra. Il désire s'en aller. Maniry,
liana, liaka, (e-hiala izy. —ardemment.
Milsiririlra. Il n*a plus rien à—. Tsy
maniry na inona na inona intsony, tapi-
java-m'riwa izy. || loc. Vous vous lai-
tes—. Mahantra ela hianao vao maman-
gy. Il y a quelque chose à — dans cet-
te personne. Mbola misy hokianina kely
• amhV io olona io. Il ne laisse rien à — .
Tsy misy hokianina intsony ao aminy.
DÉSIREUX, EUSE, adj. Maniry, lia-
na, liaka, mitsiriritra. Il est — de gloire.
Maniry, mt/striri-boninahitra izy.
DÉSISTEMENT, sm. Fialana, fame-
lana.
DÉSISTER (SE), vpr. Miala, marne-
la, mandao. Se— d'une entreprise. Mia-
la aray ny raharaha, mamela, man-
dao raharaha.
DÉSOBÉIR, vn. Tsy manaiky, mandi-
ka. —à son père. Tsy manaiky an-drai-
ny. —à la loi. Mandika ny lalana.
DÉSOBÉISSANCE, sf. Tsy fanai kena,
fandikana.
DÉSOBÉISSANT, ANTE, adj. Tsy
manaiky. Enfant—. Zaza tsy manaiky.
DÉSOBLIGEANCE, sf. Zavatra ma-
hasosotra, — marapalahelo.
DÉSOBLIGEANT, ANTE, adj. Ma-
hasosotra, marapalahelo.
DÉSOBLIGER, va. Ma hasosotra, raam-
palahelo. Il m'a fort désobligé. iVa/ia-
sosolra, etc., ahy loatra izy.
Se désobliger, vpr. Mifampahasosotra,
mifampalahelo. *
DÉSOBSTRUER, va. Manala tampina.
--un chemin. Manala fampin-dàlana.
PÉSOCCUPÉ, ÉE, adj. Tsy raanan-
d raharaha.
DÉSŒUVRÉ, ÉE, adj. et 8. Midona-
naka, manohon-tânana..
DÉSŒUVREMENT, sm. Fidonana^
hana.
DÉSOLANT, ANTE, adj. Marapala-
helo , mampiferinaina , mampahory ,
mampidi-doza. Nouvelle désolante. Za-
va-baovao mampalahelo, mampiferi-
naina. Morale désolante. Farapianara-
na mampidi-doza.
DÉSOLATION, sf. Alahelo, Oferinai-
na, fahoriana, loza. Il est dans la — .
Malahelo, miferinaina izy. La petite-
vérole a causé une grande—. Nitondra
fahoriana, nampidi-i/oza ny nendra.
DÉSOLÉ, ÉE, p. et adj. Malahelo,
miferinaina, ory, nidiran-doza.
DÉSOLER, va. Mampalahelo, mampi-
ferinaina, mampahory, mampidi-doza.
La mort de son fils le désole. Mampa-
lahelo, mampiferinaina azy ny naha-
fatesan' ny zanany. La guerre désolait
le royaume. Ny ady nampahory, nam-
pidi-doza ny i'anjakana.
DÉSOPILER, va. —la rate. Mampiho-
, mehy.
Se désopiler, vpr. Se— la rate. Mibo»-
mehy.
DÉSORDONNÉ, ÉE, adj. f Tsy mi-
lamina, mifotofoto, misafotofoto, misa-
vorovoro, misaritaka, mikorokoro, miko-
rontana, mifangaro, mifanjevo. Maison
désordonnée. Trano tsy milamina. 2 #
—, Ratsy, ratsy litondran-tena. Voy.
Dérègle.
DÉSORDRE, sm. 1* Tsy fllaminana,
Qfotofoto, tisaibtofoto, flsavorovoro, tisa-
ritaka, likorokoro, fikorontana, fifangaro,
ûfanjevo. Tous mes papiers sont en—. Mi'
fotofoto, misaf'otofoto, misavorovoro,
misaritaka, mikorokoro, mihoronta-
na, mifangaro, mifanjevo ny tarata-
siko rehetra. Ses cheveux sont en— . Mi*
safotofoto, misaritaka ny volon-doha-
ny. Mettre le — dans l'État. Mampiko-
rontana ny fanjakana. || loc. Fuir en—.
Mipariaka, miparitaka. 2°— , Fanimba-
na. Les soldats n'ont commis aucun—.
Tsy nanim&a na inona na inona ny
miaramila. 3°— , Fitondran-tena ratsy.
Mettez un terme à ses désordres. Mam-
pijanéna ny fitondran-tena ratsiny.
DÉSORGANISATEUR , TRICE ,
adj. Manimba, mampikorontana.
DÉSORGANISATION, sf, Fa nimba-
na, fatjasimbana, fainpilçorontanana, li-
korontanana.
DÉSORGANISER , ta. Manimba,
mampikorontana.
Se désorganiser, vpr. Mihasimba, mi*
l^orontana.
DÉSORIENTÉ, ÉE, p. i« Azon'ny
tamberin-tany. 2° fig. Sanganehana.
DÉSORIENTER, va. 1° Mampahazo
tamberin-tany. Qu'est-ce qui vous a dé-
sorienté? Inona no nampahazo ny
Digitized by
Google
DES
— 232
DES
iamijerin-tamj anao? t° fig. Mahasan-
ganchana, manadala. Cette question l'a
désorienté. Nahasanganehana, etc. ,
azy izany fanontaniana izany.
Se désorienter, vpr. Sanganehana.
DÉSORMAIS, ado. Amy ny ho avy,
aray ny sisa, intsony. — vous ne sor-
tirez plus. Amy ny ho avy, amy ny
sisa tsy hivoaka hianao, tsy kivoaka
intsony hianao.
DÉSOSSEMENT* sm. Fanalan-tat-
lana.
DÉSOSSER, va. Manala taolam-biby
hohandroina. —un dindon. Manala tao-
Jam-borontsiloza hohandroina. —un
poisson. AJanaia (aotem-kazandrano
hohandroma.
DESPOTE, sm. !• Mpanjaka mandidy
tokana, — t6y zeb ^na, —tsy rcfesi-raan-
didy. Le — ne connaît de loi que sa vo-
lonté. Ny mpanjaka mandidy toka-
na, etc., tsy mahalala lalàna hâte afa-
tsy ny sitra-pony. 2 # — , Mpanao jadona,
— teny tsy valiana. Cet homme est un
— dans sa famille. Mpanao jadona,
ctc,, amy ny fianakaviany io lehitahy
io.
DESPOTIQUE, adj, Tsy voafctra, tsy
zehena.
DESPOTISME, sm. 1° Fahefana tsy
voafetra, — tsy zehena. 2*— v Fanaovana
jadona, — teny tsy valiana.
DESSAISIR (SE) , vpr. Mahafoy, tsy
mitana.
DESSAISISSEMENT, sm. Fahafoi-
zana.
DESSALAISON, sf. Fanalan^tsira.
DESSALER, va. Manala sira.
Se dessaler* vpr. Alan-tsira, afa-tslra.
DESSANGLER, ta, Manala fehiki-
bon-tsoavaly.
Se dessangler, vpr. Afa-pehikibo.
DESSÉCHANT, ANTE, adj. Mana-
maina, mandai). Vent—. Riyotra ma-
namaina.
DESSÉCHÉ, ÉE,p. et adj. !• Maîna.
karankaina, malazo. Terre desséchée. Ta-
ny maina, karankaina. Feuilles pres-
que desséchées. Ravinkazo maia2o.2 # — .
Mahia, kaozatra.
DESSÈCHEMENT, sm. Fanamaina-
na, hamainana, fandazoana,
DESSÉCHER, ra. {• Manamaina, man-
da'zo. Le soleil a desséché le sol. Ny ma-
goandro nanamairca ny taay. —un ma-
lais. Manamaina heniheny. 2°— , Man-
kahia. Ses travaux le dessèchent. M an»
hahia azy ny raharabany. 3* fig. Mam-
pangatsiaka.
Se dessécher, vpr. !• Mihamaina, roi-
hamalazo. 2*—, Mihamahia, mihakaoza-
tra. 3° fig. Mihamangatsiaka. Au milieu
do ces faux plaisirs, le coxir se dessèche.
Mihamangatsiaka ny fo aoafbvoan* ireo
fifaliana tsizy ireo.
DESSEIN, sm. Fikasana, Il connaît mon
— . Mahalala ny fikasako izy. |[ toc. Sans
— . Tsy iniana, tsy nahy. Je l'ai lait sans
— . Tsy niniako, tsy nahilw no nanao-
vako izany. Il était parti dans le— d'aller
vous' voir. Lasa hamangy anao izy.
A dessein, loc. ado. Iniana, fanahy inia-
na. Ojmme De propos d&uhkbk. Voy. DÀ-
ub&rb.
DESSELLER, ra. Manala lasely.
DESSERRE, sf. Fahafoizana. Être dur
a la — . Tsy mahafoy vola, mahibitra.
DESSERRER, va. Manaketraka, ma-
nagedragcdra. — un lien. Manaketraka*
etc., fatorana. || loc. — les dents à un
malade. Mamazana olona marary. Ne
pas — Ijs dents. Mihidy vazana, miki-
troka.
Se desserrer, vpr. Mihaketraka, miha-
gedragedra.
DESSERT, sm. Fromazy sy voankazd
hanina farany amy ny fihlnanana.
DESSERVANT, sm. Pretra mitandri-
na fiangonana.
DESSERVIR, ra, 1° Manala lovia nihi-
nanana. 2°— , Manaratsy, mampangidy
hoditra. Il m'a desservi auprès du roi.
Nanaratsy, mampangidy hoditra ahy
tamy ny mpanjaka izy. 3°— , Mitandriua
fiangonana.
DESSICCATIF, IV E, adj. Manamaina.
Remède—. Fanafody manamaina.
— , sm- Fanafody manamaina.
DESSICCATION, sf- Fanamainana.
DESSILLER, va. 1° Manokatra v maso),
matnezatra (maso). 2*/?</. — les yeux à
quelqu'un. Mampiseho uy hadisoan-kevi-
tr' olona.
Se dessiller, vpr. [• Misokatra, mivcza-
Ira. 2* fig. Mes yeux se dessillèrent. Na*
hita ny hadisoan-keYitro aho.
DESSIN, sm. 1* Sary, soratra. -—au cray-
on. Sary ataoamyny pcnsily. Cette étoile
est d'un joli — . Tsara soratra io lamha
io. Étoffe à dessins. Lambamtsorateora-
tra. 2 # — , Fanaovan-Uary. Il apprend iq
—. Mianatra manao sary izy.
k.
Digitized by
Google
DES
— 283 —
DES
DESSINATEUR, TRJCE, a. Mpanao
sary.
DESSINER, va. !• Manao sary. Il dessi-
ne le palais. Manao nysarm'ny lapa izy.
2 # — , Mampiharihary G* vêtement des-
Bine bien les formes du corps, lo akan-
jo io mampiharihary tsara ny valana.
—, vn. Manao sary.
Se dessiner, vpr. Miharihary. Son om-
bre se dessine sur le mur» Mihariha-
ry eny amy ny rindrina ny tandindony.
DESSOUDER, va. Manala tsingina.
Se dessouder, vpr. Miala tsingina.
DESSOULER, va. Comme Désenivrer.
DESSOUS, adv. et prèp. !• Ambany,
anaty. Si ce n'est pas sur la table, c'est
— . Raha tsy eo ambonin' ny latabatra
izany, diaao ambaniny. Vêlement de— .
Àkanjo fanao anaty.
Au-dessous, loc. prèp. et adv. 1° Am-
bany. Le jardin est au— de Taire. Ao
ambanin' hy famoloana ny zarday. 2°— ,
Latsaka, no ho midina. Il est au— do tren-
te ans. Latsaka noho ny telopolo taon a
izy. On enrôla tous les hommes au — de
cinquante ans. Nalaina ho miaramila
ny lehilaby rehetra hatramy ny di-
mam-polo taona no ho midina. 3° fig.
Ambany, tsy mendrika. Il est au — de
lui en richesse. Ambaniny izy raha ny
harena no heverina. Il est au — de sa
place. Tsy mendfika izany raharaha
izany izy.
En dessous, loc. adv. 1° Ambany, ana-
ty. Ces clous sont rivés en — . Nalao vo-
nobaibona avy any ambuny ireo fan-
tsika ireo. Ce vêtement se porte en — .
Fanao anaty io akaojo io. 2° fig. Mana-
fio-ke vitra. Il est en — . Manafin-kevi-
tra izy.
Par-dessous, loo. prèp. et ado. Amba-
ny, anaty. Par — la table. Ao ambany
latabatra.
Là-dessous, loc. adv. 1* Ao ambanin'
izany. Mettez ce paquet là — . Ataovy
ao ambanin' izany io entana io. 2° fig.
Jl y a quelque piège là — . Misy fandri-
ka izany.
DESSOUS, sm. ï a Ny fanambany. Le —
de la table. Ny fanambanin' ny lata-
batra. 2* fig. Avoir le — . Resy.
DESSUS, adv. et prèp. Ambony. Ce n'est
passous le lit, mais—. Tsyao ambaniu'
ny farafara izany, fa ao ambonin y. Sens
—dessous. Voy. £>ens.
Au-dessus, loc. prèp. et adv. !• Ambo-
ny. Ma maison est au— de la sienne.
Ny tranoko dia ao ambonin* s y azy.
2°— , Mihoatra, no ho miakatra. Les nom-
bres au — de mille. Ny isa mihoatra
ny arivo. On enrôla tous les hommes au
— de dix-huit ans. Nalaina ho miara-
mila ny lehilahy rehetra hatramy ny va-
10 araby ny folo taona no no miakatra.
3* fig. Ambony, mihoatra, tsy azo, tsy
resy, tsy manisy raharaha, tsy manahy.
11 est au — du commun des hommes.
Ambonin' ny ankabiazan' ny olona izy.
C'est au — de mes forces. Mihoatra ny
heriko izany. Il est au — de toute crain-
te. Tsy azo, tsy resin' ny tahotra izy.
Il est au — de l'opinion. Tsy manisy
raharaha, tsy manahy ny hevitry ny
olona izy. || loc. Il est au— do sa place.
Tsy mendrika azy ny raharahany.
En dessus, loc. adv. Ambony. Cela est
noires—. Mainty ny amboniny.
Par-dessus, loc. prèp. et adv. \ 9 Ambo-
ny, ivelany, mihoatra. Il porte un manteau
par— son habit. Mitondra kapauty ambo-
ny, ivelaiï ny akanjony izy. Il avait deux
pieds d'eau par — la tête. Nihoatra azy
roa dia ny rano. 2* fig. Ambony, mi-
h .atra. C'est là ce que je préfère par-
tout. Izany no tiako ambony, mtnoa-
tra ny zavatra rehetra. || loc. Donner
quelque chose par — le marché. Manao
fi lia tsy mba heira, manome kadô. J'en
ai par— la tête. Mahadikidiky ahy izany.
Là-dessus, loc. adv. 1* Ao ambonin 1
izany. Mettez ce livre là—. Apetraho
ambonin* izany io boky io. 2' fig. Ny
amin' izany. Pourquoi revenir toujours
là—? Ahoana no amerimberenana man-
drakariva ny amin' izany ? 3'—, Ta-
min'izay. Là — il se relira. Tamin'izay
dia lasa izy.
DESSUS, sm- l°Ny fanambony, ny am-
bony, ny tampona. Ciroz le— de la table.
Savohy ny fampon-databatra. 2' fig.
Avoir le—. Mahery.
DESTIN, sm. 1* Vîntana, anjura. Les
anciens croyaient que le — mène tout,
Ninoan' ny ntaolo fa ny vintana no mi.
tondra ny zavatra rehetra. Nous ne pou-
vons fuir notre—. Tsy azontsika andosi-
rau a ny anjarantsika. 2° — , Andro iaina^
na. Nul ne peut prolonger son — . Tsymi*
sy mahay manalava ny andro iainany %
DESTINATAIRE, s. Ny ampitondran*
javatra.
DESTINATEUR, TRIGE, s. M pu m,
pitondra zavatra.
Digitized by
Google
DES
— 234 —
DET
DESTINATION, sf. Fanendrena, fano-
kanana, fanirahana, fampitomirana.
Quelle est votre — ? Inona no nanen-
drena anao? Cette somme est sans—.
Tsy misy na-nokanana io vola io. Le
gouverneur est arrivé à sa — . Tonga a-
my ny nanendrena, nanirahana azy
ny governora. Le vin est arrivé a sa—.
Tonga amy ny nampltondrana azy ny
divay.
DESTINÉ, ÊE, p. et adj. Voatendry,
notendrena, natokana. Nous sommes
destinés à la mort. Voatendry ho faty
isika.
DESTINÉE, sf. 1° Vintana, anjara. 2°
— , Andro iainanana. Il est arrivé au
terme de sa — . Tapitra ny a?idro-
ny.
DESTINER, va. Manendry, manokana,
manomana. Savons-nous à quoi le ciel
nous destine ? Moa fantatsika va inona
no nancndren' Andriamanitra antsika?
Je destine mille piastres à la construc-
tion d'un hôpital. Manokana vola ari-
vo aho mba hanaovana trano fltsaboa-
na. Je destine mon fils au commerce.
Manomana ny zanako ho mpivarotra
aho.
Se destiner, vpr. Miomana. Il se desti-
ne à i* enseignement. Miomana ho
mpampianatra izy.
DESTITUABLE, adj. Azo esorina amy
ny raharaha.
DESTITUÉ, ÉE, p. et adj. \* Ncsori-
na tamy ny raharaha. 2*—, Tsy mana-
na. —de bon sens. Tsy manan-tsai-
na, adala.-
DESTITUER, ta. Manosotra amy ny
raharaha. —un employé. Manesotra
olona amy ny raharaha»
DESTITUTION, sf. Fanesorana amy
ny raharaha.
DESTRUCTEUR, TRIGE, s. Mpan-
drava, mpandevona, mpamongotra,
mpandringana, mpandripaka, mpana-
foana, m pan i mba.
r-, adj. Mandrava, mandevona, mamon-
gotra, mandringana, mandripaka, ma-
nafoana, manimba. La guerre est un
fléau—. Ny ady no loza mandringana,
mandripaka.
DESTRUCTIF, IVE, adj. Manimba.
Principe—. Hevitra manimba.
PESTRUCTION, sf. Fandravana, fan-
devonana, famongorana, fandringanana,
fandripahana, fanafoanana, faniuibana.
Les Juifs se dispersèrent dans le monde
* après la — de Jérusalem. Niely tamin'
izao tontolo izao ny Jody taorian' ny
nandraoana, naiidcvonana, namon-
gorana any Jerosalema. Il est resté
seul pour nous raconter la — de l'armée.
Izy irery no sisa nilaza taminay ny na/ia-
leoonana, naharinganana, na/iari-
pa/iana ny taftka. Voy. Dktruirb.
DÉSUÉTUDE, sf. Tsy fanao intsony.
Cette loi est tombée en—. Tsy /anao
intsony izany lalàna izany.
DÉSUNION, sf. Fisarabana.
DÉSUNIR, va. 1* Mampisaraka. —les
planches d'une table. Mampisaraka ny
hazo lisaka amy ny latifbatra. 2* fig.
Mampisaraka. —des amis. Mampisara-
ka mpisakaiza.
Se désunir, vpr. Misaraka.
DÉTACHÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voava-
ha, novahana, voaendaka, nendahana,
nnsorina, afaka, voatsoaka, notsoahana,
nalaina, notazana. 2°— , Voasaraka, no-
sarahina, misaraka, voavaka, navahana,
miavaka. 3* fig. Tsy miraiki-po, niala,
nisaraka.
DÉTACHEMENT, sm. !• Tsy firai-
ketam-po. 2*—, Antoko-miaramila. On
a envoyé un — contre les voleurs. Na-
nirahana antoko-miaramila anankiray
ny tontakely.
DÉTACHER, ta. i* Mamaha, manen-
daka, manesotra, manatsoaka, maka,
mioty. — un chien. Mamaha alika. —
une agrafe. Mamaha zaigrafy. — une
image collée au mur. Mancndaka sary
mipelaka amy ny rindrina. — une épin-
gle. Manesotra, manatsoaka paingotra.
— des fruits. Maka t mioty voankazo.
2° — , Mampisaraka, manavaka. —le jar-
din de la maison. Mampisaraka, ma-
navaha ny zarday amy ny trano. — des
soldats pour garder un village. Mana-
vaka miaramila mba hiambina tanâna
anankiray. 3° fig. Mamono litiavana,
mampiala, mampisaraka. L'amour de
Dieu nous détache des biens de la ter-
re. Ny filiavana an' Andriamanitra ma-
mono ny fitiavanlsika ny zavatry ny
tany. Je ne puis le — de ses mauvais
camarades. Tsy mahazo mampiala,
mampisaraka azy amy ny namany ratsy
aho.
Se détacher, vpr. 1° Mivaha, mienda-
ka, miala, mitsoaka, miditika, mibintsa-
na. Le ruban se détache. Micaha ny
robl Le clou se détache. Miala, mitsQç*
h
Digitized by
Google
DÉT
— 235 —
DET
ka oy fantsika. Se— par éclats. Midifi-
ko. 2 # — , Misaraka, miavaka. Un vais-
seau se détacha do la flotte. Nisy sambo
anankiray nisaraka, niavaka tamy ny
namany. % m fig. Tsy miraiki-po, miala,
misaraka. Ii s'est détaché du jeu. Tsy
miraiki-po iotsony amy ny lalao izy. Se
— d'un parti. Miala, misaraka amy uy
andaainy anankiray.
DÉTACHER, va. Manala loto, manala
pentina.
DÉTAIL, sm. fFanatsinjarana. Vendre
au—, en—. Manatsinjara. 2 -*, Dinidi-
nika, zavatra madinika. Envoyez-moi
le— de tout ce que je voua ai acheté.
Ampitondray ny dinidiniky ny zavatra
novidiko taminao aho. Racotitez-moi les
détails de votre voyage. Tantarao amiko
ny dinidiniky ny dia nalehanao. Exa-
miner en — . Mandinidinika, mikaraka-
ra. Il s'occupe de tous les détails. Mika-
rakara ny zavatra madinika rehetra
izy. i) toc. Raoonter en—. Mamisavisa,
mandraraka isa.
DÉTAILLANT, ANTE, adj. et s.
Mpanatsin'fara.
DÉTAILLER, va. 1° Mandrasara3a, mi-
tetika. —un bœuf. Mandrasarasa omby,
mitetika hen'omDy. 2"— , Manatsinja-
ra. 3* — , Mamisavisa, milaza tsirairay.
8e détailler, tpr. Tsinjaraina.
DÉTALA6E, sm. Pangoronam-barotra.
PÉTALER, va. Mangorom-barotra. —
les marchandises. Mangorom-barotra.
—, vn. Mandositra.
pÉTEINDRE, v%. Mampiofo. Le soleil
déteint los étoiles. Ny hainqudro mam-
piofo ny laraba.
rt-, vn. Miofo. Cette étoffe déteint, MiQfo
il y lamba ity.
PÉTELER, va. Mamaha soavaly na bi-
by bafa amy ny kalosy, amy ny sarety,
etc.
DÉTENDRE, ra. fManaketraka, mana-
gedragedra. — une corde. Manaketraha,
managedragetlra tady. 2* fig. Manala
sasatra.' Les jeux détendent l'esprit. Ny
lalao manala sasatra ny saina. Il faut
quelquefois— l'arc. Tokony halan-tsasa-
tra indraindray ny saina.
£e détendre, vpr. f Mihaketraka, rai-
gçdragedra. 2* fig. Miala sasatra.
DÉTENIR, va. 1* Mitana, mihazona. —
le bien d'autrui. Afttana,etc., nyzavatr'
olona. 2°— , Mitana ao an-tranomaizina.
PÉTANTE, «/". 1° Fijiatsiny. Ce fusil est
dur à la—. Marenina ny /i/iatein' io
basy io. 2° fig. Etre dur à la—. Mahihi-
tra, marenina amy ny fandoavan-trosa.
DÉTENTEUR, TRICE, s. Mpitana
zavatr' olona, mpihazona— .'
DÉTENTION, sf. 1° Fitanana zavatr'olo-
na, lihazonana— . 2°— , Fitanana ao an-
tranomaizina. Il fut condamné à cinq ans
de—. Nohelohina hotanana dimy taona
ao an-tranomaizina izy.
DÉTENU, UE, p. adj. et 8. I* Voata-
na, notanana, voahazona, nohazonina.
2° — , Notanana ao an-tranomaizina, ta-
nana— . Il est— en prison. Tanana ao
an tranomaizina izy.
DÉTERGER, ra. Manadio fery.
DÉTÉRIORANT, ANTE, adj. Mahq-
simba. '■
DÉTÉRIORATION, sf. Fanimbana,
iahasimbana.
DÉTÉRIORER, ra. Manimba.
Se détériorer, vpr. Mihasimba. Cette
maison se détériore. Mihasimba io tra-
no io.
DÉTERMINANT, ANTE, adj. Mi-
taona, mitarika. Quel est le motif — do
son crime? lnona no antony nitaona M
etc., azy mba hanao izany heloka izany ?
DÉTERMINATIF, IVE, adj. Marne*
tra.
—, sm. Teny maraetra.
DÉTERMINATION, sf. I- Famerana.
2* — , Fandraiketan-kevitra, hevitra rat-
kitra. Prendre une — . Mandraiki-kc-
vitra. Quelle — le conseil a-t-il prise ?
Inona no hevitra naraikitry ny mpa-
nolo-tsaina ?
DÉTERMINÉ, ÉE, adj. Sahy, maho-
ry ib. Un soldat—. Miarainila sahy, etc.
DÉTERMINÉMENT, ado. I- Tsy a-
mim-pisalasalana. 2° — , Mazava. 3°— ,
Amin-kasalnana, amin-kerim-po.
DÉTERMINER, va. 1* Mandraikitra,
mametra, milaza mazava, mandratki-ko-
vitra. C'est un poiut que l'Église a dé-
terminé. Zavatra naraikitry ny Eglizy
izany. — le sens d'un mot. Mametra ny
hevitry ny teny anankiray. Il a déter-
miné l'heure à laquelle aura lieu l'é-
clipse de lune. Izy nilaza mazava ny
fotoana hisehoan' ny fanakonan' ny vola-
na. Il a déterminé de rebâtir sa mai-
son. Nandraiki- kevitra mba hanoriua
indray ny tranony izy. 2°— , Mampan-
draiki-kevitra, mitarika, futotra. Cette
nouvelle le détermina. Izany zava-baq-
Digitized by
Google
^
DET
— 236 —
DET
vao izany no nampandraikitra ny /ie-
viny. C'est là ce qui détermina la ré-
volution. Izany no nitarika, no fototry
ny flkorontanana.
Se déterminer, vpr. Mandraiki-kevitra.
Déterminez-vous. Araiketo ny hevitrao.
DÉTERRÉ, ÉE, p. et adj. !• Voafo-
katra, nofokarina, voafongatra, nofon-
garina. 2* fig. Avoir l'air d'un—. Mivo-
iom-balala maty.
DÉTERRER, va. Mamokatra, mamon-
gatra. On a fait — son corps. Nasaina
hofokarina, hofongarina ny fatiny. On
a déterré le trésor. Voafokatra, voa-
fongatra ny rakilra.
DÉTERSIF, IVE, adj. Mahadio fery.
—, sm. Fanafody mahadio fery.
DÉTERSION, sf. Fanadiovam-pery.
DÉTESTABLE, adj. f Tokony ho ha-
la, tokony hankahalaina. Homme — . 0-
lona tokony ho hala t etc. Crime—.
Heloka tokony hankalialaina. 2*—, Ra-
tsy dia .ratsy. Chemin — . Làlana ratsy
dia ratsy.
DÉTEST ABLBMENT, adv. Ratsy dia
ratsy.
DÉTESTATION, sf. Fankahalana.
DÉTESTER, va. 1° Mankahala, tsy tia
mainty, manao halavolo. — quelqu'un.
Mankahala, etc., olona. — le péché.
Mankahala ny fahotana. 2*—, Tsy tia.
Il déteste la solitude. Tsy tia ny mitoe-
tra irery izy. Comme Haïr.
Se détester, vpr. Mifankahala, mifanao
halavolo.
DÉTIRER, ra. Mitarika. —du ruban.
Mitarika robà.
Se détirer, vpr, Miczaka. Voy. S'étirer.
DÉTISSER, va. Mamaha lamba.
DÉTONATION, sf. Fipoahana.
DÉTONER, vn. Mipoaka.
DÉTONNER, vn. Diso faka feo, diso
pitsiny, mivalana.
DÉTORDRE, va. Manala olana. —une
corde. Manala olana tady.
Se détordre, vpr. Miala olana.
DÉTORQUER, va. Mamily hevitra. —
un texte. Mamily ny hecitry ny teny
nalaina.
DÉTORTÎLIiER, va. Manala olana.
—un cordon. Manala olana kofeby.
3e détortiller, vpr. Miala olana.
PÉTOUR, sm. 1° Olaka, olika, safciika,
hodimirana. La rivière fait un—. Mio-
laha, miolika, misafelika ny reni-
rano. Il l'attendit à un—. Niandry azy
tao an- hodimirana izy. J'ai suivi les
détours de la montagne. Nanaraka ny
tendrombohitra miolakolaka, mioliko-
lika aho, nanara-Aodimirana ny ten-
drombohitra aho. 2 # — , Làlana mivily,
—miolaka, —miolika, —misafelika, —
mihodivitra. J'ai fait un — pour arriver
à la ville. Nanaraka ny làlana mtc/-
ly, etc., abo mba hiakatra ao an-tanâ-
na. 3* fig. Olakolaka, teny miolaka. Il
prend toujours des détours pour dire
la vérité. Be olakolaka, manao teny
miolakolaka izy raha hilaza ny mari-
na. Parlez sans—. Àza manao teny
miolakolaka.
DÉTOURNÉ, ÉB, p. et adj. 1* Na-
vily, mivily, natoiaka, naolaka, miola-
ka, miolika, misafelika, mihodivitra. Il
a pris un chemin—. Nivily làlana, na-
naraka ny làlana mivily, miolaka,
miolika, misafelika, mihodivitra izy.
2°— , Nangalarina. 3* fig. Navily, nosa-
kanana mba tsy.. ., notaomina mba tsy...,
notarihina mba tsy...
DÉTOURNEMENT, sm. Fangalarana.
DÉTOURNER, va. 1° Mamily, mam-
pivily, manolaka, manodivitra. — une
rivière. Mamily renirano. — quelqu*
un du chemin. Mampivily làlana olo-
na. Que Dieu détourne de nous ce
malheur 1 Mba havily, hatolak' An-
driamanitra anie izany loza izany ! —
le sens d'un mot. Mamily, manolaka
ny hevitry ny teny anankiray. Il dé-
tourna ses regards. Naviliny, nahodi-
viny ny masony. 2»—, Mangalatra, ma-
mily. Il a détourné mille piastres des
fonds publics. Nangalatra, etc.ariary
arivo tamy ny volam-panjakana izy. 3* fig.
Mamily, mampivily, misakana mba tsy
..., mitaona mba tsy..., mitarika mba
tsy.... Détournez votre esprit de cet
objet. Avilio mba tsy hihevitra izany
ny sainao. Il l'a détourné do la droite
voie. Nampivily azy tamy ny làlana ma-
rina izy. Gela m'a détourné de mes étu-
des. Izany no nisakana ahy mba tsy
hianatra. Il m'a détourné de ce procès.
Nitaona, nitarika ahy mba tsy hanao
izany ady izany izy.
— , vn. Mivily, mihodivitra. Détournez à
gauche. Mivilia, mihodivira aroy ny
havia.
Se détourner, vpr. 1° Mivily, miolaka, mi-
hodivitra, mihodina. Il se détourna pour
m'évite r. Nivily, nihodivitra izy mba
Digitized by
Google
DET
— 237 —
DEU
tsy bifanena amiko. Elle se détournait
afin qu'on ne pût la voir. Nihodivitra,
nihodina izy mba tsy hisy habita azy. 2*
fig. M ivily.
DÉTRACTER, va. MHbsa, manaratsy.
Se détracter, vpr. Mifampifosa, mifa-
naratsy.
DÉTRACTEUR, «m. et ad;. Mpifosa,
mpanarat8y.
DÉTRACTION, sf. Fifosana, fanara-
tsiana.
DÉTRAQUER, va. Manimba. —une
montre. Manimba famantaranandro.
Cet aliment lui a détraqué l'estomac.
Nanimba ny ambavafôny izany banina
izany.
Se détraquer, vpr. Mihasimba.
DÉTREMPER, ta 1* Mandôna, mande-
vona, mamonto. —de la chaux. Mandé-
na sokay. —dos couleurs. Mandevona
loko amy ny rano. — du pain dans du vin.
Mandôna mofo amy ny divay. mamon-
to divay ny mofe. 2°— , Manala ofana.
DÉTRESSE, sf. Fahoriana, fanahiana.
Il est dans une grande — . Latsaka ao
anatin' ny fahoriana, etc., lehibe izy.
n loc. Pousser un cri de — , lever un si-
gnal de—. Miantso vonjy.
DÉTRIMENT, «m. Fanimbaoa, faha-
simbana, fatiantoka. Causer un— à quel*
qu^un. Manimba zavatr' olona, ma/ia-
faty antoka olona. Comme Dommagb.
DÉTRITUS, «m. Antontan-java-mani-
ry mihalô.
DÉTROIT, sm. Andilan-dranomasina.
DÉTROMPER, va. Mampiseho hadi-
soan-kevitra. Cette lettre le détrompa.
Nampiseho ny hadisoankeviny izany
taratasy nampitondraina izany.
Se détromper, vpr. Tsy diso hevitra in-
tsony.
DÉTRÔNER, ra. 1° Manongana mpan-
jaka. 2* fig. Mandrava. —le vice. Man-
drava ny fahazaran-dratsy.
DÉTROUSSER, ra. f Mampidina. —
sa robe. Mampidina ny robony. 2°— ,
Misakan-dàlana, mandroba. Des voleurs
le détroussèrent. Nisyjirika nisakan-
dàlana, nandroba azy.
Se détrousser, vpr. Mampidina akanjo.
DÉTRUIRE, ra. Mandrava, mandevo-
na, niamongotra.'mandringana, niandri-
paka, manafoaua, manimba. — une mai-
son. Alandraca trano. Titus détruisit
Jérusalem. Titosy nandrava, nandevo-
na, namongotra any Jerosalema. —
une _armée. Mandevona, mandringa»
na, mandripaka taûka. Il détruisit l'hé-
résie. Nolevoniny, nofongorany, no-
foanany ny herezia. Les pluies ont dé-
truit le riz. Nandevona ny vary ny ra-
nonorana. Les veilles ont détruit sa san-
té. Ny fiaretan-tory no nanimba ny ha-
salamany.
Se détruire, vpr. 1- Bava, levona, fon-
gotra, lany ringana, ri paka, foana, sim*
ba. Les maisons se détruisent d'elles-mê-
mes, /tara ho azy ny trano. 2°— , Mamo-
no tena.
DÉTRUIT, ITE, p. et adj. Voarava,
noravana, rava, nolevonina, levona, voa-
fongotra, nofongorana, naringana, voa-
ri paka, naripaka, nofoanana, simba, no-
simbana.
DETTE, sf. !• Trosa. J'ai une— à payer.
Ananan' olona trosa aho. 11 ne peut
payer ses dettes. Tsy mahaloa trosa, vé-
rin' ny lro8an" olona izy. 2° fig. Zava-
tra tsy maintsy halao, fankasilrahana.
Payer une — de reconnaissance. M an-*
kasitraka.
DEUIL, «m. 1° Pisaonana, saona, fanda-
làna. Être en—. 3/isaona. Elle porte en-
core des vêtements de — . Mbola mi ton-
dra akanjo fisaonana izy. Quitter le—.
Miala saona. Il a quitté le — . Afa-teaona
izy. Faire le— de son mari ou de sa fem-
me. Mandata ny vadiny. 2 a — , Fahoria-
na, alahelo. Cette bataille a plongé beau-
coup de familles dans le — . Izany ady
izany nampiditra fahoriana, etc., tamy
ny fianakaviana maro.
DEUX, adj. num. 1* Roa, anankiroa.
J'ai acheté — bœufs. Nividy omby roa,
etc., aho. Quel est le plus âgé des — ?
Iza no zokiny amin' izy roa lahy ? —
cents, /taan-jato. — à— Tsiroaroa. —
fois. Indroa. — fois autant. Indroa he-
ny, avo sasaka. Ne faites pas cela — fois.
Aza manindroa izany, aza indraozina
izany. Le sacrement de la confirmation
ne peut être reçu— fois. Tsy azo indrao-
zina ny sakramentan' ny konfîrmasio.
Tous les— jours. Isaky ny indroa andro.
Il a la fièvre tous les —jours. Manavy isa-
ky ny indroa andro izy, mampoelana isa-
ky ny indroa andro ny fanaviany. Poule
qui pond tous les— jours. Akoho mam-
poelana. Ces caféiers ne produisent quo
tous les — ans. Ireo foto-kafé ireo tsy
mamoa afa-tsy isaky ny indroa taona.
Fendre une planche en — . Mamaky roct
Digitized by
Google
Î>EV
- 238 —
deV
ny hazo flsaka, manasaka hazo flsaka
anankiray. Le sabot du bœuf est fendu
en— . Mivaky roanykitron' omby. Cou-
per une canne en — . Manapa-droatehi
na anankiray. Partager en —une mesu-
re de riz. Mizara roa, manasaka fahenim-
bary. Épée à — tranchants. Sabatra ma-
rani-dany roa, miroa leld. Couteau à —
lames. Antsipika roa lela. Je Vous dirai
— choses. Zavatra roa loha no holazaiko
aminao. 2-—, Faharoa. Pdge — . Takela-
ka faharoa.
—, sm. Roa. Il arrivera le — Mai. Ho tonga
amyny roaMayizy.
DEUXIÈME, ad;, ordin. et s. Faharoa.
Chapitre — . Toko faharoa. \\ toc. Faire
une chose pour la — fols. Mànindroa.
Pour la— fois. Fanindroany.
—, sm. Rihana faharoa. Il reste au — .
Mitoetra ao amy ny rihana faharoa izy.
DÇTJXIÈMEMEN'f , adv. FaHdroà.
UÉVALlâER, va. Mandroba, manatoa-
na, mamàfa. Les voleurs m'ont dévali-
sa. Nôrobain' ny mpangàlatra aho. Les
voleurs ont dévalisé ma maison. ATo-
foanana, nofafari ny tontakely ny za-
vatra tao an-tranoko.
DEVANCER, va. Mialoha, mihoatra.
Il le devança à la course. Nialoha, ni-
hoatra azy tamy ny flfanalana haiâka-
zaka izy. Les éclaireurs devancent l'ar-
mée. Mialoha ny taOka ny inpitsikilo.
Ceux qui nous ont devancés dans la vie.
îzay nialoha antsika tamin' ily fîaina-
tia ily. Sa sagesse a devancé son âge.
Ny fahendreny nialoha njf taonany.
L'éclair devance le bruit du tonnerre.
Ny helatra mialoha ny kotroka.
DEVANCIER, 1ÈRE, s. Ny teo alo-
ha, ny dimbasana. Je liens cela de mon
— . Reko tamy ny teo alohaho, tamin'
izay nodimbasako izàny.
—, pi. Ny ntaolo.
DEVANT, prèp. et adv. f Aloiiâ. Si
vous êtes pressé, courez — . Raha maika
hianao, raihazakazaha mialoha. Aller—.
Mialoha. Marchez— moi. Mialoha ahy.
Je l'ai envoyé — . Nampialohaiho izy.
2°— , Anairehana, anoloana, imaso. Re-
gardez— vous. Mijeré manalriha. Il a
été conduit*- les juges. Nentina teo
anatrehana, anoloan' ny mpitsara izy.
fce passez pas — lui. Aza mândàlo eo
anatrehany, anoloan y, aza manerana
azy. Le coupable est— vous. Ao ana-
irehanao, etc., ny meloka. Un homme
tous allefid — la maison. Misy olona
*— ja-t
miandry anao ao anoloan' ny trano.
Les dents de—. Ny nify anotoana, ny
andria-nify. || loc. Les pieds de — . Ny
tanana, ny tongo-kely. Le bœuf est blés-'
se aux deux pieds de— . Maratra ao àmy
ny tànany, etc., roa ny omby.
Au-devant, loc. prèp. et adv. Aller ail
— . Mitsena. Se porter au — du souve-
rain. Mitsena ny mpftnjaka.
Par-devant, loc. prèp. Anoloana. Une
balle la blessé par — . Nisy bala anan-
kiray nahavoa azy tao anoloany.
DEVANT, 8m. Ny anoloana. Le — dé
là maison* est bien orné. Be renty ny
anoloan' ny trqno. Le— * d'un habit.
Ny anoloan" akanjo. || loc. Prendre les
devants. Mialoha v
DEVANTURE, sf. Ny anoloana. Des
robes* sont suspendues à la — de la bou-
tique. Misy robo mihantoda ao amy ny
andioan'ny trano fivarotana.
DÉVASTATEUR, TRICSE, adj. et s.
Mpttridrava, riipanimba. Un torrent — .
Riaka mandrava; manimba.
DÉVASTATION, if, Fandravana, fa-
nimbaria.
DÉVASTER, va. Mandrava» manimba.
Les enriemis ont dévasté cette province;
Ny fahavalo naiidrava, nanimba ny
zavatra rehetra tamin' ily fari-tany ity;
DÉVELOPPEMENT, s ni. f Famela-
rana, fivelarana, fandaharana, filahara-
■a. 2* fi<). Fampilomboand, tilomboana,
fanatanjahana, fampandrosoana, fandro**
soana, fanitarana, fitarana^ fivoasana.
DÉVELOPPER, va'. 1- Mamelatra;
mamboraka, mandahatfa. — une carte;
Mamelatra sarin-tany. —un paquet.
Mamboraka entana. 2° fig. Mampitom-*
bo. manatanjaka, mampandroso, mani-
tatra,- mamelatra, mivaofy. La nour-
riture développe le Corps. Ny haninà
mampitombo ny vatana. Le travail dé- 1
vëioppe le corps. Njr asa nianatanja-
ha ny vatana. L'étude développe l'intel-
ligence. Ny flanarana inampitombo}
mampandroso, manilatra ny saina:
II a bien développé son idée. Nani-
lalra, namclalra tsara ny beviny izy.
Il a bien développé le lexte de l'Écri-
ture Sainle. Nivaofy tsara ny teiiy m**
lâiha tamy ny Soratra Masina izy.
Se développer, vpf. 1° Mivelatra, mi-»
boraka, milahatra. L'armée se dévelop-
pa dans la plaine. Nilahatra tamy ny
tany lomaka ny talika. 2° fin. Mitombo,
mihatanjaka, mandroso/ mitatra; Ce*
Digitized by
Google
MV
- $39 -
DÈV
enfant se développe. Mitombo, miha-
tanjaka io znza kely io. Sa raison se dé-
' veloppe. Mandroso, mitatra ny sainy.
DEVENIR, vn. f Tonga, mina.... Il
est devenu grand. Tonga lehibe, niha-
lehibe izy. 2* — , Anjara, atao, mankai-
za. Que deviendrai-je ? Inonano ho an-
jarako? Inona no hataoko? Hankaiza
aho? Que devenez- vous? Inona no afao-
nao? Mankaiza bianao ? Qu'est deve-
nu votre frère? Nankaiza ny rahala-
hinao? Que sont devenus vos serments?
Natao ahoana ny fianianana nataonao?
DÉVERGONDAGE, «m. Fitendran-
tena ratsy.
DÉVERGONDÉ, ÉE, adj. et «. Tsy
mahaiala menalra, tsy valahara, ratsy
fifondran-tena.
DÉVERSER, vn. Mihoatra. L'eau dé-
versait par- dessus la chaussée. Ny rano
nihoatra ny fefiloha.
—, vn. Manototra. Il déverse le mépris sur
lui. Manototra fanesoana azy izy.
Se déverser, rpr. Mankany. L'eau du
lac se déverse dans la rivière. Ny rano
amy ny farihy mankany amy uy reni-
rano.
DÉVERSOIR, «m. Vody tatatra, vody
kamory.
DÉVIATION, sf. 1* Fiviiiana, fibirioka,
fiviona, fihodivitra. 2» fig. Fiviiiana,
fî&mbilimbily.
DÉVIDAGE, «m. Fanantsodiavana.
DÉVIDER, va. Manantsody.
Se dévider, rpr. Antsodfna.
DÉVIDEUR, EtJSE, 8. Mpanantsody.
DÉVIDOIR, sm. Tololra, fanantsodia-
vana.
DÉVIEÀ, vn. {• MivilV, mibirioka; mi-
Vioffa, mihodiyitra. J'ai dévié de ma
rouCe. ftivilij làlana aho. La Balle a
dévié. Nivily, nibirioka, niviona ny
bala. La colonne vertébrale a dévié.
Nihodivitra ny hazon-damosina. l'fig.
Mivily, miambilimbily. 11 a dévié de la
bonne voie. Nivily, niambilimhily
tamy ny làlana marina izy.
Se dévier, rpr. !• Mivily, mibirioka, mi-
viona, mihodivitra. 2* pg. Mivily, miam-
bilimbily.
DEVIN, INERESSE, *. Mpisikidy,
ombiasy, mpimasy, nipanao hitsakandro.
DEVINER, ra. 1* Maminany, manao
hitsakandro. Les hommes ne peuvent
—l'avenir. Ny olombelona tsy mahazo
maminany ny ho avy. Devine quelle
est ma pensée? Vinanio inona nohevi-
tro ? 2*—. Mahaiala, mahafantatra, ma-
hila. Je devine ta ruse. Fantatro, hitako
ny hafetsenao.
Se deviner, vpr. f Vinanina. 2°— , Mi-
fankahalala. Les coquins se devinent.
Mifankahalala ny karilahy.
DEVINEUR, EX7SE, 8. Mpaminany.
DEVIS, 8m. Vinavina. Faire un—. Ma-
minavina. Faites-moi le— de ce que je
dépenserai pour ma maison. Vinavinao
izay ho laniko amy ny tranoko.
DÉVISAGER, ra. I* Mandrotika tare-
hy, mandrava tarehy. 2°— , Mamantatra.
Se dévisager, rpr. \* Mifandrotika tare-
hy, mifandrava tarehy. 2*—, Mifamanta*
tra.
DEVISE, «/. !• Oha-teny, foto-kevilra.
2»—, Sary milaza ohatra.
DEVISER, vn. Miresaka, mitafasiry,
mitafa, mitaria, mikoràna. Voy. Causer.
DÉVISSER, ra. Manala saikirô, mana-
la rindram-by.
Se dévisser, rpr. Miala saikirô, miala
rindram-by.
DÉVOIEMENT, «m. Fivalanan-dava,
fltsiririhana.
DÉVOILER, va. 1° Manala sarona. — <
un tableau. Manala saron-tsary. Dé-
voilcZ-lui la tête. Esory ny aaron-doha-
ny. 2* fig. Manambara. —un secret. Ma-
nambara ny tsiatnbaratelo.
Se dévoiler, rpr. 1 # Mîala sarona. 2« fig.
Miseho.
DEVOIR, fa. et vn 1° Ananan' ofona
vola, mitrosa, tsj maintsy handoa. Il doit
cent piastres. Ananan' olona, etc., aria-
ry zato izy. Il doit six mesures do riz. Tsy
maintsy handoa vary iray izy. 2°— ,Tsy
maintsy. L'enfant doit le respect à ses pa-
rents. Ny zanaka tsy maintsy hanaja ny
ray aman-dreniny. Le monde doit finir.
Tsy maintsy hisy farany izao tontoio
izao Nous devons mourir. Tsy maintsy
ho faty isika. 3-*— , Mikasa, mihevitra. Il
doit partir demain. Mikasa, etc., hiala
rahampitso izy.4°— .Toa, tokony, ahazoa-
na, na dia. . . aza. Votre campagne doit
être fertile. Toa mabavokatranysahanao.
Cela devrait les réconcilier* Tohonyham-
pihavana azy ireo izany. C'est à vous que 1
je dois cet emploi. Ilianaono nahazoaho'
ilv raharaha ity. Je dirai ce queje pense,
dût-on murmurer. Holazaiko nyhevitro/
na dia hisy himonjomonjo aza.
Se devoir, rpr. Tsy maintsy, tsy muintsy
Digitized by
Google
DEV
— 240 —
DE*
hikely aina. Un roi se doit à ses sujets.
Ny mpanjaka tsy maintsy hikely aina
ho anyny vahoakany.
t)EVOIR,*m. I* Raharaha, adidy, an-
draikitra, tsy maintsy hatao. C'est mon
--de vous admonester. Raharahako, adi-
dïko, andraikilro ny mananatra anao.
Il remplit bien son—. Mahatontos» tsa-
ra ny raharahany izy. C'est un— pour
moi de combattre pour mon pays. Zava-
tra tsy maintsy hataoko ny mjady ho
any ny tanin-drazako. Les devoirs d'un
père de famille. Ny tsy maintsy hataon*
ny ray amy ny ankohonany. Il toc. 8e
mettre en— de.... Miomana, mivonona.
2*— , Zavatra soratan' uy mpianatra.
Cet élève a bien fait son—. Io mpiana-
tra io nahatontosa tsara ny zavatra
jiosoratany. 3*—, pi. Fiaharahabana. Il
est allô rendre ses devoirs au gouver-
neur. Lasa niarahaba ny govcmora
izy. n loc. Les derniers devoirs. Fan-
dovonana. Je viens de rendre les der-
niers devoirs à mon ami. Avy nande-
vina ny sakaizako aho.
DÉVOLU, US, adj. Azo, lasana. Cet
héritage lui est—. Azony, etc., izany
lova izany.
—, sm. Fifldianana^ Il a jeté son— sur ma
maison. Nifidy ny iranoko izy.
DÉVORANT, ANTK, adj. {• Mandra-
padrapaka, mambosibosika, mandrebo-
dreboka. Loup—. Amboadia mandra-
padrapaka, etc. 2° fig. Mande vona.
Feu—. Afo mandecona. 3 - — , Mahamay,
mangotraka, mabareraka, mahontsa.
Soif dévorante. Hetahela mahamay.
Chaleur dévorante. Hafanana mangotra-
ka. Chagrin—. Alahelo mahontsa.
DÉVORÉ, ÉB, p. l°Nohanina, narapa-
ka, nabosika, nareboka, nolanina, lany.
2 m fig. Nolanina, nolevonina. 3*—, Voa-
tana, notanana, voalefltra, noleferina,
4*—, May, mirehitra, reraka, hontsa. —
par la lièvre. Main* ny tazo. Il est— d*
ambition. Mirehitry'ny fitsiriritam-bo-
ninahitra izy. —par la faim. Reraky
ny hanoanana. —de chagrins, llontsan
ny alahelo.
DÉVORER, va. t" Mihinana, roandra-
paka, mambosibosika, mandrebodrebo-
ka, mahalany. Les lions l'ont dévoré.
Nohanina, narapahy ny liona izy.
Cet enfant dévore. Mandrapadrapûha,
mandrebodreboka io zaza kely io. Les
oiseaux dévorenl tous les raisins. Lanin'
tiy vorona avokoa ny voaloboka. 2° fig.
Mandany, mandevona, mamaky, mane-
tsaketsa. Il a dévoré sa fortune. Nanda-
ny % nandevona ny hareny izy. Le feu a
tout dévoré. Lceon'ny afo ny zavatra re-
hetra. Il a dévoré ce livre en un jour. Na*
maky, nanetsaketsa io boky io tamy ny in*
dray andro izy. || /oc.— des yeux. Miban-
jina, mila hihiiana amy ny maso. Il dé-
vore des yeux ce tableau. Mibanjina io
sary io izy, mila hohayiin' ny ma son y
io sary io. 3*— , Mahatana, mandefltra. Il
dévore ses larmes. Mahatana ranomaso
izy. Il a dévoré cet affront. Nandefîtra
izany fanesoana izany izy. 4°— , Maha-
may, mabareraka, mahontsa. La soif le
dévore. Main* ny hetaheta izy.
8e dévorer, vpr. Mifampihinana.
DÉVOT, OTE, adj. et s. Tia vdvaka,
mazoto mivavaka, mazoto manaja ny Olo-
Masina. Il est—. Tia vavaka, mazoto
mivavaka izy. Il est — à la Vierge. Be
fltiavana, mazoto manaja any Masina
Mary izy. Il a le maintien—. Mitoetr'
olon-fia v ai a ha izy.
DÉVOTEMENT, adv. Amim-pitiavanv
bavaka.
DÉVOTION, 8f. \< Fitiavam-bavafca,
fahazotoana mivavaka, fahazotoana ma-
naja ny Olo-masina. Fausse—. Fitia-
vam-bavaka ankosoka. 8a — est refroi-
die. Nihamangatsiaka ny fitiavany ra-
ta/m. Livres de—. Boky momba ny
fitiavam-bavaha. Il loc. Être à la — de
quelqu'un. Mazoto hanao ny sitra-pou*
olona. Jeûne de—. Fifadian-kanina atao
an-tsitra-po. 2"—, Fivavahana, koraonio.
Il fait ses dévotions au tombeau du
Saint. Manao fivavaltana ao amy ny
fasan' ny Olo-masina izy. Il a fait hier ses
déyotions. Nanao komonio omaly izy.
DÉVOUÉ, ÉE, adj. Mikely aina, be
fltiavana, mazoto. Il m'est tout—. 3/i-
kely aina ho ahy, be fltiavana ahy
izy.
DÉVOUEMENT, sm. Fikelezaoa aina,
" fltiavana, fahazotoana, fahafoizana aina.
Il sert ses amis avec un — extraordi-
naire. Manampy ny sakaizany amy ny
fîkelezana aina, fltiavana, fahazotoa*
na mahagaga izy.
DÉVOUER, ta. Manokana, mahafoy.
Il a dévoué ses enfants au service de
la patrie. Nanokana, nahafoy ny za-
nany ho any ny lanin-drazany izy*
Se dévouer, vpr. fManokan-tena, ma-
uolo-tena, mamehy tcna. Il s'est dévoué
au service de Dieu. Nanok(m*tena f
Digitized by
Google
DIA
— 241 —
DIA
nanolo-tena, n&mehy tena hanompo
an* Andriamanitra izy. 2*—, Mikely aina,
mazoto, mahafoyaina. Il se dévoue à mon
service. Mikely aina, mazoto hanom-
po ahy izy. Il s'est dévoué pour sa pa-
trie. Nahafoy ay ainy ho aay ny tanin-
drazany izy.
DÉVOYÉ, ÉB, adj. Nivily iïlana.
DÉVOYER, va. Mampivily lalana.
Sa dévoyer, vpr. Mivily lalana. Il s'est
dévoyé du chemin de la vérité. Nicily
ny làlan' ny fahamarinana izy.
DEXTÉRITÉ, sf. 4° Hakingan-tàoana.
2* fig. Fahendrena. Il a conduit cette
affaire avec—. Nitondra izany raharaha
izany tamim-pa/iendrena izy.
DIABLE, sm. 1* Demony, devoly, zava-
tra, Il est possédé du — . Azon' ny demo-
ny, mararin-jaoatra izy. 2* fig. Sompa-
tradiasompatra, saro-po, karilahy, mpi-
tabataba, tsy ifandrenesana. C'est un
vrai—, Tena sompatra dia sompatra
tokoa izy. Un méchant — . Olona sompa-
tra dia sompatra. Cet enfant est un
petit—. Karilahy, mpitabataba, tsy
ifandrenesana io zaza kely io. Il loc.
Il tire le — par la queue. Sahirana dia
sahirana amy ny fivelomana izy. Il s'en
est allé au—. Lasa lavitra dia lavitra izy.
Ils ont fait le — à quatre dans la mai-
son. Nikorontana fat rat ra tao an-trano
izy ireo. Il a fait le — à quatre pour obte-
nir cela. Nisahirana fatratra izy mba
hahazo izany. Gela ne vaut pas le—.
Zavatra tsinontsinona izany. C'est un
bon — . Olona malemy fanahy, mora i fa-
na rahan a izy. C'est un pauvre—. Olona
. mahantra izy. Un grand — . Olona lava
tsy basy. Une — d'affaire. Raharaha
kary. Un froid de—. Hatsiaka lozan-tany.
Il avait une peur de—. Natahotra izai-
tsizy izy.
—, int. Adre! re !
A la diable, loc. adv. Tsy hakarin-ja-
vatra. Cela est fait à la—. Tsy hakarin-
javatra ity vita ity. Cette affaire va
à la—. Tsy hakarin-javatra izany ra-
haraha izany.
DIABLEMENT, adv. Izaitsizy, loatra.
Cela est — chaud. Mafana izaitsizy,
loatra izany.
DIABLERIE, sf. Zavatra avy amy ny
demony.
DIABLESSE, sf. Yehivavy sompatra
dia sompatra, vehivavy kitokitoina.
DIABLOTIN, sm. I* Sarin-demony ke-
ly. Il y a des diablotins dans cette
image. Misy sarin-demony kely amin
ity sary ity. 2*—, Zaza kely karila-
hy.
DIABOLIQUE, adj. 1* Avy amy ny de-
mony. Tentation—. Fakam-panahy avy
amy ny demony. 2* fig. Sompatra dia
sompatra, ratsy izaitsizy, tsy hakarin-
javatra, sarotra dia sarotra. Esprit—.
Olona sompatra dia sompatra. Pro-
jet—. Fikasana ratsy izaitsizy. Che-
min—. Lalana tsy hakarin-javatra, sa-
rotra dia sarotra. C'est un travail—.
Asa sarotra dia sarotra izany.
DIABOLIQUEMENT, adv. An-ka-
somparana.
DIACRE, sm. Diakra.
DIADÈME, sm. f Satro-boninahitra,
satrok'andriana. Il ceignit sa tôle d'un
— . Nisatroka satro-boninahitra, etc.,
izy. 2* fig. Ceindre le—. Tonga mpan-
jaka.
DIAGNOSTIC, sm. Fanavahana areti-
na. Le —de cette maladie n'est pas tou-
jours facile. Tsy dia mora mandrakari-
va ny manavaka izany aretina iza-
ny.
DIAGNOSTIQUE, adj. Anavahana.
Les signes diagnostiques de la fièvre.
Ny famantarana anavahana ny tazo.
DIAGNOSTIQUER, va. Manavaka are-
tina.
DIAGONAL, ALE, ad/. Mampifan-
dray zoro roa.
—, sf. Tsipika mampifandray zoro roa.
Tirez une diagonale. Manaova tsipika
mampifandray ny zoro roa.
DIALECTE, sm. Firoky, fiteny.
DIALECTICIEN, sm. Mahay manapo-
rofo.
DIALECTIQUE, sf. Fahaizana mana-
porofo.
DIALOGUE, sm. Resaka an-tsora-
tra.
DIALOGUÉ, ÉE, adj. Misy resaka an-
tsoratra.
DIALOGUER, va. Mamorona resaka
an-tsoratra.
— , vn. Mi resaka.
DIAMANT, sm. Diamondra, diamon-
dra famakiam-pitaratra.
DIAMÉTRALEMENT, adv. Inclr In-
dra. Votre opinion est— opposée à la
mienne. Ny hevitrao mifanohitra in-
drindra amy ny ahy.
16
Digitized by
Google
DIE
— 242 —
DIP
DIAMÈTRE, sm. !• Diamétra, tsipika
mamaky ny afovoany, hatevina, habe
Lo — de la terro. Ny diamétra, ny tsi-
pika mamaky ny a fovoany,nyhalcvin'
ny tany. Cette colonne a trois pieds de—.
Teto (Wanyhatevina, na&en'ioandryïo.
DIANTRE, int. Re! Que —me veut-
il? Inona re no ilainy amiko?
DIAPASON, sm. Fakam-pco, pitsofao-
ro.
DIAPHANE, adj. Mangarangarana,
mangalahala, lantera-pabazavana. L'eau
est—. Mangarangarana, etc., ny rano.
Le cristal est— . Mangarangarana, tan-
tera-pahazavana ny kristaly.
DIAPHRAGME, sm. fHendratrendra-
ny mampisaraka ny tratra sy ny kibo,
elabakaka— . 2°—. Elatrelany amy ny
voankazo.
DIARRHÉE, sf. Filsiririhana, tivala-
nan-dava, fanehitra. Avoir la—. Mitsi-
ririka, mivalan-dava, manehilra.
DIATRIBE, sf. Famoapoahana, fanda-
tsalatsana. fanesoana.
DICTATEUR, sm. Olona fidtna indrain-
dray mba hilondra fanjakana.
DICTÉE, sf. Sora-tononina. Écrire sous
la—. Manoratra sora-lononina. Faire
une — à des écoliers. Maropanao aara-
tononina ny mpianatra.
DICTER, ta. \ m Mampanao sora-tono-
nina. 2° jpg. Manolo-kevitra, manoro he-
vitra, mandidy. Cest lui qui a dicté à
l'accusé toutes ses réponses. Izy no na-
nolo-kcuilra, nanoro hem Ira izay
rehetra navalm' ny voampanga. Le vain-
queur dicte des fois au vaincu. Ny mpan-
dresy mandidy izay tiany amy ny resy.
3 # — , Antony, mampi..., mampa... La
crainte lui dicte ces paroles. Ny ta-
liotra no antony itenenany, mampite-
ny azy tahaka izany.
DICTION, sf. Fandaha-teny, fandaha-
ran-teny. Gomme Élocution.
DICTIONNAIRE, sm. Diksionary.
DICTON, sm. Oba-teny.
DIÈTE, sf. I* Fifadian-kanina. Le mé-
decin lui a prescrit une — de trois jours.
Ny dokotera nampifady hanina azy
hateloan' andro. 2° — , Fivoriana ataon'
ny fanjakana sasany mba handinika ra-
haraham-panjakana.
DIEU, sm. Andriamanitra. Je compte
partir demain, s'il plaît à— .Mikasabiain-
ga rabampitso abo, rahasilrak'^lndria-
manitra. ïl a rejeté les faux dieux.
' Nanary ny andriamanitra tsizy izy ÎÎ
se fait un— de son ventre. Ny kibony
no ataony andriamanitra.
—, int. Endrey ! re !— , que cela est beau ?
Endrey, izany hatsaran-javatra! Ah!
mon—, qu'avez-vous fait ? Inona re no
nataonao?
DIFFAMANT, ANTE, adj. Mahafa-
baraka.
DIFFAMATEUR, TRI CE, s. Mpa-
nala baraka.
DIFFAMATION, sf. Fanalara-baràka,
fanaratsiana.
DIFFAMATOIRE, adj. Mahafa-barà-
ka Écrit—. Taratasy maha fa- baraka.
DIFFAMER, va. Ma nala baraka, mana-
la voninabitra, manaratsy.
Se diffamer, vpr. Ma nala bara-tena,
manala voninabi-tena. On se diffame en
diffamant les autres. Manala barà-tena
izay manala baraka olona.
DIFFÉREMMENT, adv. Hafa, sami-
bafa. Il agit— des autres. //a/a, etc.,
amy ny any ny sasany ny ataony.
DIFFÉRENCE, sf. {• Ny mahasamiha-
fa. Je fais une grande— entre vous et lui.
Ataoko fa samihafa lavitra hianao sy
izy. 2 W — , Elanelana, ny tsy itoviana. La
— de 6 et de 4 est 2. Ny elanelan',
etc., ny 6 sy ny 4 dia 2.
DIFFÉRENCIER, va. Mabasamihafa,
manavaka.
Se différencier, vpr. Miavaka.
DIFFÉREND, sm. Fifandirana, ady.
C'est lui qui a jugé leur—. Izy no nitsara
ny fifandirana, ny adin izy ireo.
DIFFÉRENT, ENTE, adj. Hafa, sa-
roihafa, maro. (le sont deux hommes
bien différents, //a/a, samihafa lavitra
izy roalahy. Différentes personnes me
l'ont dit. Olona samihafa t maro no ni-
laza izany tamiko.
DIFFÉRER, va. Mampihemotra, ma-
nemotra, manao ampitso lava. On a dif-
féré le mariage. Nahemolra ny fanam-
badiana. Il diffère toujours le payement
de sa dette. Ahemony, anaocany am-
pitso lava mandrakariva ny fandoava-
na ny volan'olona.
— , vn. 1° Miatoato. Ne différez point d*y
aller. Aza miatoato mba hankany. 2 # — ,
Hafa, samihafa. Mon opinion diffère de
la sienne, //a/a, etc., nyhevitro sy ny
azy. 3 - — , Misara-Ztevitra. Ils diffèrent
sur plusieurs points. Misara-kcvitrsi
amy ny zavatra maro izy ireo.
Digitized by
Google
DIP
- 243 -
DIG
Se différer, vpr. Ahemotra, angatahana
andro. Ce payement ne peut se—, Tsy
axo ahemotra, etc., izany fandoavara-
bola izany.
DIFFICILE, adj. !• Sarotra. Travail—.
AsR*arotra. — à comprendre. Saro-pan-
tarina. — à faire. Sarotra atao. Temps
difOeiles. Andro sarotra. Être «fans une
situation — . Mananosarotra amy ny
raharaha mannhirana. 2°— , Sarotsaro-
tiny, kiankianina, miangentsanarontsana,
raitsfngintsingina. Il est — sur les nli-
ments. Sarotsarotiny, etc., amy ny ha-
ninkanifta izy. C'est un homme—. Olona
sarotsarotiny, etc., i2y.
— , a. Sarotsarotiny, kiankianina, mian-
gentsangentsana, m i t s i n g i n ts i n gina.
Comme Délicat.
DIFFICILEMENT, adv. Sarotra, ma-
nanosarotra. On change— de caractère.
Sarotra ny miova toc-panahy. Il mar-
che—. A/ananosarofra izy raha man-
deha.
DIFFICULTÉ, sf. t* Fïasarotra, hasa-
rotana, fananosarotra. La — du chemin
& retardé sa marche. Ny hasarotry ny
làlana no nahela ny diany. Il parle avec
— . Miteny mananosarolra izy. 2*—,
Sampona. Il suscite toujours des diffi-
cultés dans cette a (Ta ire. Mamoron-
tsampona, manampontsampona mm-
drakariva amin* izany raharaha izany
îzy. 3* — , Kifandirana, lanoherana.
Avoir une — avec un ami. Mifanditra
amy ny sakaiza. Il fait des difficultés
sur tout. Manohilra amin' izao zavatra
rebetra izao izy. 4*—, Zavatra mampisa-
lasala. Je vous soumettrai trois diffi-
cultés. Ilolazaiko aminao ny zavatra te-
lo loha mampisalasala.
Sans difficulté, toc. adv. Moramora,
tsimôramora. Il a ob<M sans—. Nanaiky
moramora, etc., izy.
DIFFlCtTLTTJEtTX, EUSE, adj. Sa-
rotsarotiny. Il a un caractère — . Saro-
tsarotiny izy.
DIFFORME, adj. {• Ratsy tarehy, ra-
tsy bika, ratsy toe-batana, ratsy. Son
visage est—. Ratsy tarehy izy. Son
corps est — . Ratsy bika, ratsy toe-bata-
na izy. Ses pieds sont difformes. Ratsy
tongotra izy. 2* fig. Ralsy. Rien n'est
plus— que le vice. Tsy misy ralsy mi-
noatra ny fahaearon*d ralsy.
DIFFORMITÉ, sf. !• Iîaratslan-tare-
hy, bnratgiam-bika, haratsiuna. 2 # fig.
Ilaratsiana.
DIFFUS, USE, adj. Lavareny, manao
tony lavareny. Cet avocat est — . il/a-
nao teny lavareny io mpisolo vava io.
Comme Prolixe.
DIFFUSÉMENT, adv. Lavareny. Par*
1er—. Manao teny lavareny.
DIFFUSION,' sf. {• Fihahaka. La — du
son. Ny fihahaky ny feo. 2*—, Teny
lavareny.
DIGÉRER, va. I* Mahalevon-kanina*
Son estomac ne digère pas les aliments.
Ts.y mahalevon-kanina ny ambavafé-
ny. 2° fig. Mandinika, manamasaka. Il
digère bien ses lectures. Mandinika
tsara ny teny vakiny izy. Il a bien di-
gère son projet. Nandinika, nanama-
saka tsara ny fikasany izy. 3°— , Man-
defitra. Il ne peut— cet affront. Tsy
mahalcfitra izany fanesoana izany izy.
Se digérer, vpr. Levonina.
DIGESTIF, IVE, adj. Mampahatevon*
kanina. Le vin est—. Mampahaleron*
kanina ny divay. || toc. L'appareil—,
Ny fandevonan-kanina.
—, sm. Zavatra mampandevon-kanina.
DIGESTION, sf. Fandevonan-kanina.
La promenade facilite la—. Ny fitsan-
gantsanganana mahamora ny fandevo*
nan-kanina.
DIGITAL, ALB, adj. Amy ny rantsan*
tânana.
DIGITÉ, ÉE, actf. Iloatry ny rantsan-
tanana.
DIGNE, adj. !• Mendrika. Il est — dW
time. Mendrika ha tao ho zavatra izy. Il
est— de châtiment. Mendrika hofaizina
izy. Il a obtenu une— récompense de se»
, travaux. Nahazo valisoa mendrika ny
asany izy. Il a un air—. Mendrika ny
toetrany. 2°— , Tsara fanahy. C'est un-
homme. Tsara fanahy izy.
DIGNEMENT, adv, 1° Araka izay men-
drika. Je l'ai récompensé—. Novaliako
soa araka izay mendrika azy izy. 2*—,
Tsara, araka ny mety. Il se conduit — .
Mi tondra tena tsara, etc., izy.
DIGNITAIRE, sm. Manamboninahi-
tra, mpanao raharaha ambony.
DIGNITÉ, sf. \ m Fahamendrehana, toe-
trandriana. Sa conduite manque de-*.
Tsy mendrika ny fitondran-tonany. Il
a de la — . Mendrika, manao toctr'an*
driana, mitoetr'andriana izy. || toc.
Perdre toute—. Maniva tena, manava-
zin-tena, mivazina. Se donner des aira
de —, Mianjonanjona, miandranandra*
Digitized by
Google
DIM
— 244 —
DIP
ïia. 2*— -, Fiaadrianana, fiamboniana,
voninahitra, raharaha ambony. ïl aspi-
re à la— royale. Mitsiriritra ny fian-
drianana, fiambonian* ny mpanjaka
izy. Il a été élevé aux premières digni-
tés de rfttat. Nasandratra ho amy ny
voninahitra, raharaha ambony amy
ny fanjakana izy.
DIGRESSION, sf. Fivilian-kevitra. Il
fait des digressions. Mivily hevitra izy.
DIGUE, sf. 1* Fefiloha. La— est rompue.
Vaky ny fefiloha. l'fiq. Sakana. Opposer
une — a la licence. M isakana ny iiton-
dran-tena ratsy.
DILACÉRATION, sf. Fandroraotana,
faraotipotehana.
DILACÉRER, va. Mandromotra, ma-
motipotika.
DILAPIDATEUR, TRIGE, adj. et s.
Mpandany foana.
DILAPIDATION, sf. Fandaniana foa-
na.
DILAPIDER, va. Mandany foana. — les
fonds publics. Mandany foana ny vo-
lam-panjakana.
DILATABILITÉ, sf. Ny ahazoany mi-
tât ra.
DILATABLE, adj. Melyhitatra.
DILATATION, sf. Fanitarana, fltarana.
DILATER, ra. t ô Manitatra. La chaleur
dilate l'air. Ny hafanana manitatra ny
rivotra. 2° fig. Mahafaly, maharavoravo.
8e dilater, vpr. !• Mitatra. 2' fig. Mifa-
ly, miravoravo. Mon cœur se dilate. Mi-
faly, etc., ny foko.
DILATOIRE, adj. Mampihemolra ny
ady. Moyen—. Zavatra mampihemolra
ny ady.
DILECTION, sf. Fitiavana.
DILIGEMMENT, adv. Haingana, fain-
gana, an-kazotoana.
DILIGENCE, sf. {• Hafainganana, ha-
mailahana.harisihana, hazotoana, faha-
zotoana. 2°— , Kalesy lehibe misy kodia-
rana efatra.
DILIGENT, ENTE, adj. Haingana,
mailaka, marisika, mazot©. Le messager
a été — . Haingana, mailaka ny iraka.
C'est un ouvrier — . Mpiasa mailaka,
marisika, mazoto.
DILUVIEN, IENNEou DILUVIAL,
ALE, adj. 1° Momba ny safo-drano. 2°
fig. Pluie diluvienne. Ranonorana mi-
kija, — mizetra.
DIMANCHE, sm. Alahady.
DtME, sf. Ny ampahafolom-bokatra na-
loa taloha ho any ny tompo-menakely na
ho any ny Eglizy.
DIMENSION, sf. Halehibiazana, habe.
Ces deux objets sont do môme — . Mito-
vy ny halehibiazan' ireo zava-droa ireo,
mitovy habe ireo zava-droa ireo.
DIMINUER, va. Mampihena, manake-
kely. — les impots. Mampihena ny he-
tra. — une colonne. Manakely andry. Ce
que vous dites diminue ma douleur.
Mampihena ny alaheloko izay lazainao.
— , vn. Mihena, mihakely, mihafohy. Set
forces diminuent. Mihena, mihakely
ny heriny. Los eaux diminuent. Mihena
ny rano* Les jours diminuent. Miha-
fohy ny andro.
Se diminuer, vpr. Mihena, mihakely.
DIMINUTIF, IVE, adj. Mampihena.
—, sm. Teny mampihena.
DIMINUTION, sf. Fampihenâna, fihê-
nàna.
DINDE, sf. Vorontsilozavavy.
DINDON, sm. 1* Vorontsîlozalahy. *•"
fig. C'est un— . Olona donâna velona, —
taraiky izy. Il en sera le—. Ho voafita-
ka amin' izany izy.
DINDONNEAU, sm. Zana-borontsilo-
za.
DÎNER, vn. Misakafo. S'il ne vient à
l'heure, il dînera par cœur. Raha tsy
tonga amy ny fotoana izy, dia hisakafo
rivotra.
DÎNER, sm. Sakafo. Apprêter le—. Ma-
namboatra ny sakafo.
DÎNETTE, sf. Tsikonona, kivarivary,
Isivarivary.
DIOCÉSAIN, AINE, adj. Ào amy ny
fari-tany fehezin' ny eveka.
DIOCÈSE, sm. Fari-tany fehezin* ny
eveka.
DIPHTONGUE, sf. Vaki teny misy feon-
jana-tsoratra roa mikambana ho iray,
diftonga.
DIPLOMATE, sm. et adj. 1* Mpanao
raharaha momba ny fanjakana maro,
mpanao politika, mahaymitondra raha-
raha momba ny fanjakana maro. 2° fig.
Fetsilahy, mpanao politika.
DIPLOMATIE, sf. l*Fahaizana m itou-
dra raharaha momba ny fanjakana ma-
ro, fanaovana politika. 2° fig. Faire de la
— . Manelanelana, manao politika, ma-
rne tsy.
DIPLOMATIQUE, adj. Momba ny
diplomatie. \\ loc. Agent—. Mpanao ra-
_
Digitized by
Google
DIR
— 245 —
DIR
harahanwpanjakana amy ny fanjakana
hafa. Corps—. Ny ambasadaoro sy ny
mpanao raharaham-panjakana ambony
manao raharaba amy ny fanjakana hafa.
DIPLÔME, sm. Kaso, diploma.— de sa-
ge-femme. Ka.se, diplomari ny mpam-
pivelona.
DIRE, va. f Milaza, manambara, hoy,
hono, manasa, miteny. Que me dites-
vous de nouveau ? Inona no zava-baovao
lazainao amiko? À qui dites-vous cela?
Iza no ilazanao izany ? Dites-lui que
je suis arrivé. Lazao, ambarao aminy
fa tonga aho. Qui vous dit que j'ai cet-
te intention? Iza no milaza aminao fa
izany no kasaiko hatao ? Vous avez beau
—Je n'en crois rien. Na inona na inona
lazainao, tsy mino aho. Oui, dit-il, je
consens. Eny, fa manaiky aho, hoy izy.
Il part demain, dit-on. Hiala rahampitso,
hono, izy. Dites-lui de venir ici. Asaovy
mankaty izy. Qui ne dit mot, consent.
Izay tsy miteny, manaiky. U loc. C'est-
à-dire. Izany hoe. Pour ainsi — . Hoatry.
Ils sont, pour ainsi —, morts a toutes les
joies d'îci-bas. Hoatry ny maty izy ireo,
raha ny amy ny fifaliana eto an-tany. Ce-
la va sans—. Miharihary izany. Il n'y a
pas à — , il faut marcher. Tsy azo lavi-
na, fa tsy maintsy mandeha. Entendre — .
Mandre. Faire — . Mampandre, mampi-
laza. 2* — , Manonona, manao. Cet orateur
a bien dit son discours. Nanonona tsara
ny laha-teniny io mpandaha-teny io.
Dites votre leçon. Ataovy ny tsianjeri-
nao. — la messe. Manao lamesa. 3° — ,
Manao ho..., mihevitra, hevitra. Que
va-t-on — de moi ? Hataon' ny olona ho
inona aho? On le dit voleur. A taon' ny
olona ho mpangalatra izy. Qu'en dites-
vous TAhoana ny fihevitrao izany, ino-
na no hevitrao aintn' izany ? Que veut —
ce mot? Inona no hevitr' izany teny iza-
ay? 4* — , Mampiseho, manambara. Sa
confusion dit assez qu'il est coupable. Ny
fangaihainy mampiseho, etc., fa melo-
ka izy.
8e dire, vpr. 1* Lazaina, fanao. Cela ne
doit point se — . Tsy azo tâzaina izany.
Ce mot ne se dit plus. Tsy fanao intsony
îzany teny izany. 2°— , Manao anakam-
pô hoe. Je me disque d'autres sont plus
malheureux que moi. Izaho manao
anakarnpô hoe, misy olona sasany ma-
bantra kokoa noho izaho. 3°— , Manao
ny tenany ho..., mihambo.... Il se dit
savant. Manao ny tenany, mihambo
ho mahay izy.
DIRE, sm. Filaza. Il est coupable au—
des témoins. Meloka izy araka ny fila»
zan' ny vavolombelona.
DIRECT, ECTE, ad/. Mahitsy, tsy
miolaka, tsy mivandy, tena, indrindra.
Voici le chemin—. Indro ny lalana ma-
hitsy, tsy miolaka. Attaque directe.
Teny mamely tsy mivandy. Ligne di-
recte. Tena taranaka. Il descend en ligne
directe d'Andrianampoinimerina. Tena
taranak' Andrianampoinimerina izy.
DIRECTEMENT, adv. Mahitsy, rai-
hitsy, tsy miolaka, mamantana, vanta-
na, tsy mivandy, indrindra. Il est allô
—à Ambohimanga. Nihitsy, naman/a-
na tany Ambohimanga izy J'allai —
chez le roi. Namantana tany amy ny
mpanjaka aho. Il l'a attaqué — . Namoly
azy vantana tamy ny teniny, namely
azy tamy ny teny tsy miolaka, tsy mi-
vajidy izy. Leurs avis sont— opposés.
Mifanohitra indrindra ny heviny. Les
deux pôles sont— opposés. Ny poly roa
mifanandrify indrindra.
DIRECTEUR, TRICE, s. Lehibe, lo-
ua, mpitarika, mpitandrina. —d'une
société. Lehibe, loha, mpitarika amy
ny fikambanana. — des travaux. Mpi-
tandrina ny mpiasa.
DIRECTION, sf. f Fizotra, fanondro,
fltodika, hitsiny, tandriflny, lâlana»
Quelle est la— qu'il a prise ? Nizotra
nankaiza izy? Quelle est la— de l'aiguillo
aimantée ? Manondro, mitodika man-
kaiza ny famantarana avaratra ? Mettez
la longue-vue dans la— de l'ouest. Ato*
diho miankandrefana ny masolavitra.
Regardez dans la— du palais royal. Je-
reo hitsiny, tandrifin' ny rova. Le
fleuve a changé de—. Niova làlanu ny
ony. 2°— , Fitarihana, fitondrana, litan*
dremana. Il est chargé de la— de cotte
affaire. Adidiny ny fitarihana, etc.,
izany raharaha izany.
DIRIGER, va. 1° Mitari-dalana. —quel-
qu'un dans la forôt. Mitari-dalana olo-
na any anaty ala. 2°— , Mampandeha,
manatodika, manao hitsiny, mampanan*
drify. — une armée sur la frontière.
Mampandeha talika any amy ny vava-
tany. Il dirigea ses regards vers la mon-
tagne. Nilodika nijery ny tendrombo*
hitra izy. Il dirigea ses pas vers le vil-
lage. Nihitsy, nanitsy ny tanâna izy.
3*— , Mitarika, mitondra, milandrina.
— une affaire. Mitarika, etc., raharaha
anankiray. —une compagnie. Mitarika
likambanana anankiray.
Digitized by
Google
DIS
— 246 —
DIS
Se diriger, vpr. Mizotra, manontlro, mi-
todika, mihitsy, manitsy. Il s'est dirigé
vers l'ouest. Nizotra, nihitsy niankan-
dre r ana izy. L'aiguille aimantée se diri-
ge vers le nord. Manondro, mitodika
mianavaratra ny famantarana avaratra.
Il s'est dirigé vers le palais royal. Ni-
hitsy. nanitsy ny rova izy.
DIRIMANT, ANTB, adj. Mahafoana
ny fanambadiana. Empêchement—. Fi-
sakanana mahafoana ny fanambadia-
na.
DISCERNEMENT, «m. f Fahitana,
fahalalana. Il a beaucoup de—. Mahi-
ta mazava, mahalala tsara izy. 2°— .
Fanavahana. Faire le— des innocents et
des coupables. Manavaka ny tsy manan-
tsiny amy ny olo-meloka.
DISCERNER, va. 1° Mahita mazava.
mahalala tsara. L'obscurité empoche de
— les objets. Ny haizina misakana tsy
ahitana mazava ny zavatra. —ce qui
est honnête. Mahalala tsara izay me-
ty. 2°— , Manavaka. —le vrai du faux.
Manavaka ny marina amy ny diso.
Se discerner, vpr. ITita, fantatra. Le
mérite se discerne aisément. Mora hi-
ta, etc., ny fahamendrehan' ny olona.
DISCIPLE, sm. Mpianatra. Les disci-
ples de Jésus-Christ. Ny mpianatry
Jeso-Kristy.
DISCIPL.INABL.E, adj. Azo fohezina,
azo ampanekena. Cet homme n'est pas — .
Tsy azo fehezina, etc., io lehilahy io.
DISCIPLINAIRE, adj. Momba ny 11-
fehezana.
DISCIPLINE, sf. f° Kampîanarana, fi-
tondrana, fitarihana. Vous êtes sous la
—d'un bon maître. Ampianarina, en-
tina, taritin' ny mpampianatra tsara
bianao. 2»— , Fifehezana. Affermir la—
militaire. Manamafy ny fi fêliez a-m\a-
ramila. 3°— , Kotopia. Se donner la—.
Mikapo-tena amy ny holopia.
DISCIPLINÉ, ÉE, p. et adj. Tsara
fehy, fehezina, ampanekena, manaity-.
Cette école est bien disciplinée. Tsara
fehy, manaiky tsara izany sekoly izany.
DISCIPLINER, ta. Mifehy, mampa-
naiky. —les soldats. Mifehy, etc., ny
miaramila.
Se discipliner, vpr. Manaiky, mana-
raka ny fifehezana. Cettr armée com-
mence a so—. Vao manaiky, etc., iroo
miaramila ireo.
DISCONTINUATION, sf. Fijancna-
na, fitsaharana, fiatoana. Il travaille
sans—. Miasa tsy misy fîjanonana,
etc., izy.
DISCONTINUER, va. Mampijanôna,
mampitsahatra, manatsahatra, mampia-
to. Il a discontinué ses études. Naja-
nona, natsahany ny fianarany.
—, vn. Mijanona, mitsahatra, miato. La
pluie ne discontinue pas. Tsy mijano-
na, etc., ny ranonorana. Voy. Cesser.
Se discontinuer, vpr. Mijanona, mi-
tsahatra, miato.
DISCONVENIR, vn. Manda. Je n'en
disconviens pas, Tsy manda izany abo.
DISCORDANCE, sf. {• Tsy fifanara-
liam-peo. Il y a— dans le chant. Tsy mi-
fanaraka ny feo amy ny hira. 2 # fig.
Tsy fii'anai ahana. Il y a entre eux —
d'opinions. Tsy nufanaraka ny hevitr*
izy ireo,
DISCORDANT, ANTE, adj. !• Tsy
mifanara-peo, ratsy. Harmonium—. Ar-
monia tsy mifanara-peo. Il aune voix
discordante. Iiatsy feo, manao sakala-
lura-peo izy. 2 a fig. Tsy mi fanaraka.
Leurs caractères sont discordants. Tsy
mifanaraha ny toe-panahin' izy ireo.
DISCORDE, sf. Tsy fifanarahana, ady.
Ijd — règne dans cette famille. Tsy mi-
sy fifanarahana amin' izany fianakavia-
na izany. Les discordes civiles ruinent
les États. Ny tsy fifanarahana, ny ady
an-trano mandrava fanjakana. Pomme
de—, Fototry ny tsy fifanarahana, etc.
DISCOUREUR, EUSE, a !• BeUria,
be teny, mpilaza antsanga tsy aman*
orana. 2 # — , Mandaha-teny, mitory teny,
miresaka. C'est un beau—, Mahay man-
daha-teny, etc., izy.
DISCOURIR, vn. 1* Mandaha-teny, mi-
resaka. Il aime à—. Tia laha-leny, re-
saka izy. 2°— , Be taria, be teny, milaza
antsanga tsy aman* orana. Il ne fait que
— . Be taria, etc., ray.
DISCOURS, sm. !• Teny, resaka. Son
père mourant lui adressa ce—. Nonyho
fat y rainy, dia niteny taminy hoe. Chan-
geons de—, Ovao ny resatsika. 2* — ,
Laua-tonv, toriteny. Le général adressa
ce — à ses soldats. Ny jenoraly nanao
izao laha-leny izao ta m y ny miarauii-
• lany. Le prédicateur a prononcé un
beau—. Ny mpitory teuy nauao tori-
teny tsara.
DISCRÉDIT, sm. ITihcnàm-bidy. Cet-
te marchandise est tombée en—. Ni-
Digitized by
Google
DIS
— 247 —
DIS
hem-bidy izany varotra izany. 2°— ,
Tsy fahatokiana, tsy fltiavana, tsy finoa-
na. Ce marchand est en—. Tsy maha-
toky intsony io mpivarotra io. 11 est
en— auprès du roi. Tsy tian' ny rapanja-
ka intsony izy. Cette opinion est en—.
Tsy inoana intsony izany hevitra izany.
DISCRÉDITER, ra. Manaximba, mam-
pihera-bidy. — une marchandise, Aiana-
zimba varotra, mampihena oidim-ba-
rotra.
Se discréditer, vpr. Mihera-bidy.
DISCRET, ETE, adj. 1° Mabalala ono-
ny; —fetra, malina. 11 est — dans ses
demandes. Mahalala onony, — fetra
amin' izay angatahiny izy. 2°— , Maha-
tam-bava, mafy vava. C'est un ami—.
Sakaiza ma/iaiam-batfa, etc., izy.
DISCRÈTEMENT, adv. Amim-paha-
malinana. Parlor— . Miteny amim-pa-
hamalinana.
DISCRÉTION, sf. 1° Fahalalana ono-
ny, —fetra, fabamalinana. Il agit sans
— . Tsy mahalala onony, tsy mafia-
lala fetra, tsy malina amin' izay atao-
ny izy. Son zèle est sans—, Tsy mi-
sy fahamalinana ny fahazotoany. 2*—,
Faliatanam-bava. Il est d'une — éprou-
vée. Mahatam-bava tokoa izy. || loc. Se
mettre à la — de quelqu'un. Manolo-
tena mba banao ny sitra-pon* olona.
À discrétion, loc. adv. Amim-panara-
nan>po. On leur donna du vin à—.
Nampanaranim-po tamy ny divay izy
ireo. Q loc. Se rendre à—. Mitolo-bata-
na Les vaincus se rendirent à—. Nilo-
lo-batana ny resy.
DISCRÉTIONNAIRE, adj. Tsy misy
fetra. Pouvoir—. Fahefana tsy misy fe-
tra.
DISCULPER, ra. Manala t9iny. Ses
amis l'ont disculpé. Nanala tsiny azy
ny sakafzany.
Se disculper, vpr. Miala tsiny.
DISCUSSION, sf. t* Ady hevitra, fandi-
nihana. Quel est le sujet de votre—? Ino-
nanoiadianareo hevUràï La — de la loi a
commencé. Vao natombokany ady hevi-
tra momba ny lalàna, ny fandinihana
ny lalâna. 2* -% Fanditra, iifandirana. Ce-
la est sujet à—. Zavatra iadiana, i/a/i-
dirana izany. Us sont toujours en—.
Mi fanditra lalandava izy ireo.
DISCUTABLE, ad;. Azo iadiana, —
ifandirana.
DISCUTER, va. Miady hevitra, mandt-
nika. Discutons, et ne disputons pas. Ao-
ka hiady hevitra, handinika isika, fa
tsy hifanjihitra. Comme Débattre.
Se discuter, vpr. Dinihina. Le projet
se discute. Dinihina ny zavatra kasaina
hatao
DISERT, ERTE, ad;. Mera manda-
hateny.
DISETTE, sf. i° Tsy fahampiena. . Il y
a — de blé. Tsy arnpy ny varim-bazaha.
|] loc. Année de—. Taon-tsarotra. 2° fig.
Tsy fahampiana. Il y a dans cette langue
une grande — de mots. Tsy arnpy be ny
teny amin' izany flteny izany.
DISEUR, EUSE, s. 1° Mpilaza. — do
riens. Mpilaza antsanga tsy aman'orana.
— de sornettes. Mpilaza angano. 2*—»
Mpiangesongeso flteny. C'est un beau — .
Mpiangesongeso fi teny izy.
DISGRACE, sf. t°Tsy fltiavana, ngidin-
koditra. Il a encouru la — du prince.
Tsy tian' ny mpanjaka intsony, mangi-
dy hodilra amyny mpanjaka izy. Com-
me Défaveur. 2°— , Fahoriana, loza. Il a
éprouvé bien des disgrâces. Azon'ny /a-
horiana, etc., matetikaizy.
DISGRACIÉ, ÉE, adj. 1° Tsy tiana in-
tsony, mangidy hoditra. 2° —, Ratsy ta-
rehy, ratsy bika. Elle est disgraciée de la
nature. Ratsy tarehy, etc., izy.
DISGRACIER, ra. Tsy tia intsony. Le
roi l'a disgracié. Tsy tia azy intsony
ny mpanjaka.
DISGRACIEUSEMENT, adv. Amin-
kastsorana.
DISGRACIEUX, EUSE, adj. I' Ratsy
tarehy, ratsy bika. Elle n'a rien de—.
Tsy ratsy turehy, tsy ratsy bika izy. 2 #
— , Mahasosotra.il lui a fait un accueil
— . Nandray azy tamin-ftasosorana izy.
DISJOINDRE, va. Mampisaraka, mam-
pihataka. La chaleur a disjoint les
planches de la table. Ny hainandro
nampisaraka, etc., ny hazo ftsaka amy
ny latabatra.
Se disjoindre, vpr. Misaraka, mihataka.
DISJOINT, OINTE, p. et adj. Voasa-
raka, nosarahina, latasaraka, misaraka,
nahataka, mihataka.
DISLOCATION, sf. f Fipitsohana, flo-
retana. 2° —, Fandravana, ftfharavana.
DISLOQUÉ, ÉE, p. et ad;. fNapilso-
ka, nipitsoka, uioritra. 2° — , Rava, no-
ravana.
DISLOQUER, ra. 1* Manapitsoka,
mampipitsoka, mampioritra. 2" —, Maa-
Digitized by
Google
DIS
— 248 —
DIS
drava. — una machine. Mandrava mili-
na. Cette défaite disloqua l'armée. Izany
faharesena izany naharava ny tafika.
8e disloquer, vpr. 1* Mipitsoka, miorilra.
Il s'est disloqué le bras. Nipitsoka, etc.,
ny sandriny. 2*—, Rava, efa ho rava.^
La machine s'est disloquée. Rava ny
mi Un a. Le royaume se disloque. Efa
ho rava ny fanjakana.
DISPARAITRE, vn. i 9 Tsy miseho
intsony, tsy hita intsony. Bientôt le ri-
vage disparut à nos yeux. Nony afaka ke-
likely, tsy niseho intsony, tsyhitanay
intsony ny moron-drano. Mon argent a
disparu. Tsy hita ny volako. î°— -, La-
sana, miala, mandositra. Les ennemis
ont disparu. Lasana, ma/a, nandosi-
tra ny fahavalo. L'oiseau a disparu de
sa cage. Lasana tao an-tranony, niala
tamy ny tranony ny vorona. 3°— , Rava,
levona. Le pont a disparu. Rava ny teto-
zana. Les anciens usages ont disparu.
Levona ny fanao taloha.
DISPARATE, adj. Tsy mifanaraka.
Ornements disparates. Hainge tsy mi-
fanaraka.
DISPARITÉ, sf. Tsy fitoviana. Il y a
entre eux— d'âge. Tsy mitovy laona
izy ireo.
DISPARITION, sf. 1* Tsy flsehoana
intsony, tsy fahiïana— . La— de l'étoile
mit les Mages dans l'incertitude. Ny tsy
nisehoan' ny kintana intsony nampi-
salasaia ny Majy. 2»— , Fialana, fando-
sirana.
DISPARU, tJE, p. et adj. f Tsy mi-
seho intsony, tsy hita intsony. 2*— ,
Lasa, niala, nandositra. Le jour est—.
La sa ny andro.
DISPENDIEUX, EUSE, adj. Maha-
lany be. Entreprise dispendieuse. Raha-
raha mahalany be.
DISPENSAIRE, sm. Trano famoaham-
panafody.
DISPENSATEUR, TRICE, s. Mpi-
zarazara.
DISPENSATION, sf. Fizarazarana.
DISPENSE, sf. Fanafahana amy ny la-
Jâna, làlana. Il a eu sa — de Rome.
Nahazo làlana tamy ny Papa izy.
DISPENSÉ, ÊE, p. et adj. !• Afaka,
nahazo làlana. 2*~, Voazarazara, no-
zarazaraina.
DISPENSER, va. !• Manafaka, mano-
me làlana. On Ta dispensé du service
militaire. Afaka tsy ho miaramila izy.
L'évoque m'a dispensé du jeûoe. Ny
eveka nanome làlana ahy tsy hifady
lianina. 2* — , Aoka hiany. Je vous dis*
pense de me reconduire. Aoka hiany,
fa aza aterina oho. 3*—, Mizarazara.
Il dispense équitablement les bienfaits
du prince. Mizarazara araka ny mety
ny soa avy amy ny mpanjaka izy.
Se dispenser, vpr. Tsy..., avela. Je me
suis dispensé de le visiter. Tsy naman-
gy azy aho. Je ne saurais m'en—, Tsy
azoko aeefa izany.
DISPERSÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voaely,
naely, miely, voahahaka, nahabaka, tapi-
hahaka, voapariaka, napariaka, mipana-
ka, voaparitaka, naparitaka, miparita-
ka. 2*— , Voazarazara, nozarazaraina,
mizarazara, natokotoko, mitokotoko.
DISPERSER, va. 1 * Manely, mampiely,
manahaka, mampihahaka, manapariaka,
mampipariaka, manaparitaka, ma m pipa-
ritaka. —des débris. Manely, maria-
haka, manaparitaka potipoti-javatra.
— un troupeau de bœufs. Mampiely,
mampihahaka, mampipariaka, mam-
piparitaka omby. —une armée. Mam-
pipariaka, mampiparitaka tafika. 2 #
— , Mizarazara, manokotoko. —des sol-
dats dans différents villages. Mizaraza-
ra, etc., miaramila amy ny vohitra sa-
mihafa.
Se disperser, vpr. Miely, mihahaka r
mipariaka, miparitaka. La foule se dis-
persa. Niely, etc., ny vahoaka.
DISPERSION, sf. Fanelezana, fampio-
lezana, iielezana, liely, fanahafana, ft-
hahafana, fihahaka, ianapariahana, fi-
pariahana, fipariaka, fanaparitahana,
liparitaka.
DISPONIBILITÉ, sf. Officier en—.
Comme Officier disponible.
DISPONIBLE, ad;. 1* Azo omen-dra-
haraha, tsy manan-draharaha. Officier
— . Mananiboninahitra azo omen-dra-
haraha, etc. 2*—, Azo alaina, azo orne-
na, azo anaovan-draharaba. J'ai cent
piastres disponibles Manana ariary za-
to izay azo alaina, etc., aho.
DISPOS, adj. Mailaka, mavitrika, ma-
ta njak a, salama.
DISPOSÉ, ÉE, p. et adj. !• Nalahatra,
mi loba ira, voalamina, nalamina, mila-
mina, voavoatra, namboarina, voarin-
dra, narindra, mirindra, voalanto, na-
lanto, mîlanto. 2 - —- , Miomana, mivono-
na, mikasa, lia. Je ne suis pas — à tra-
Digitized by
Google
DIS
— 249 —
DIS
railler. Tsy te-hiasa aho. Etre bien--
pour quelqu'un. Tia olona. Etre mal—
pour quelqu'un. Tsy tia olona.
DISPOSER, va. 1* Mandahatra, manda-
mina, manamboatra, mandrindra, man-
dante. Dieu a merveilleusement disposé
toutes les parties de l'univers. Mahaga-
ga ny nandaharana, etc., Andriama-
nitra ny zavatra rehetra a m in' izao ton-
toto izao. Il a bien disposé ses troupes.
Nandahatra tsara ny miaramilany izy.
—une chambre. Manamboatra efi-tra-
no. Il a bien disposé les diverses par-
ties de son discours. Nandahatra, etc.,
tsara ny zavatra sa mi ha fa ao amy ny
laba-teniny izy. 2 # — , Mampiomana, mam-
porisika. —quelqu'un à la mort. Afam-
piomana olono ho amy ny fahafatesa-
na. Je Kai disposé à bien vous rece-
voir. Nampiomana, etc., azy mba han-
dray anao tsara aho.
—, vn. 1* Mahafoy. manome, mivarotra.
Il a disposé de sa maison. Nahafoy,
nanome, nivarotra ny tranony izy. ?•
—, Manao izay tiany, manaram-po. Vous
pouvez — de moi. Mahazo manao izay
tianao amiko liianao. Il dispose "de
l tout dans la- maison. Manaram-po
amy ny zavatra rehetra ao an-trano izy.
3*—, Mandidy, mandahatra. L'homme
propose. Dieu dispose. Fikasana no an*
olombelona, fa ny didy, laïiatra an'An-
driamanitra.
Se disposer, vpr. Miomana, mivonona,
mikasa. Il se dispose à partir. Mioma-
na, etc., handeha izy.
DISPOSITIF, sm. Zavatra voadidy.
DISPOSITION, sf. 1* Fandaharana,
filaharana, fandaminana, filaminana,
fanamboarana, fandrindrana, firindra,
fandantoana, filantoana. La— des diver-
ses parties de la maison est mauvaise.
Batsy ny nanda/iarana, ny nandami-
nana ny zavatra samihafa amy ny tra-
no. 2* — , Fiomanana, flvononana, fikasa-
na. Il fait ses dispositions pour partir.
Miomana, mivonon -kandeha izy.
Il est dans la— de s'en aller. Mikasa
hiala izy. 3*—, Fanaovana izay tiana,
fanaranam-po. Tout est à sa— dans
la maison. Ny zavatra rehetra ao an-
trano azony anaovana izay tiany,
anaranam-po. 4*—, Zavatra voadidy,
farahafatra. Les dispositions de la loi
sont claires. Mazava ny zavatra voadi-
din' ny lalâna. Avant de mourir il a
écrit ses dernières dispositions. Talo-
han' ny nahafatesany dia nanoratra ny
farahafany izy. 5*—, Toetry ny tena,
hasalamana, toe-tsaina, hevitra, fitiava-
na. il est en bonne — . Tsara ny toetry
ny tenany, salama tsara izy. La— des
esprits change facilement. Mora miova
ny toetsain' ny olona, ny hevitry ny
olona. Sondez ses dispositions. Tsapao
ny toe-tsainy, ny heviny. Il est dans de
bonnes dispositions à voire égard. Mom-
ba anao ny. toe-tsainy, ny heviny, tia
anao izy. G - —, Fahamorana, fahalakiana,
fahafainganan-tsaina. lia de grandes dis-
positions à l'étude. Mora, malaky ma-
hay, haingan-tsaina amy ny fianarana
izy. Cet enfant a des dispositions. Hain-
gan-tsaina io zazalahy io. || loc. La tail-
le de cet enfant a quelque— a se contour-
ner. Mila hiolana ny valan'io zaza kely io.
DISPROPORTION, sf. Tsy flfanaraha-
na, tsy iitoviana.
DISPROPORTIONNÉ, ÉE, adj. Tsy
mifanaraka, tsy mitovy. Leurs âges stnt
disproportionnés. Tsy mifanaraka ny
taonan' izy iroo. Ces partages sont dis-
proportionnés. Tsy mitovy izao fizara-
na izao.
DISPUTABLE, adj. Azo toherina, azo
lavina. Comme Contestable.
DISPUTAILLER, vn. Mifanjihitra,
manao ady antsanga. Comme Chamailler.
DISPUTE, sf. Fifandirana, fanditra, fi-
fanjihirana, fanjihitra, ady vava, ady
hevitra. Voy. Contestation.
DISPUTÉ, ÉE, p. Ifaninanana, iadia-
na. La victoire a été longtemps dispu-
tée. Nifaninanana, etc.,ela ny fandre-
sena.
DISPUTER, vn. 1* Mifanditra, mifanji-
hitra, miady vava, miady hevitra. Ils
ont longtemps disputé. Ni fanditra, ni-
fanjihitra, niady t?at?a ela izy ireo. Ils
disputent sur la religion. Ny fivavahana
no iadian' izy ireo hevitra. 2 # — , Mifa-
ninana. —de vitesse à la uage. Mifani-
nana izay ho tonga jloha amy ny filo-
manosana.
— , va. Mifaninana, mitady, miady, manohi-
tra. Il lui disputait le prix. Nifaninana
taminy mba hahazo vaiisoa izy. Il vous le
dispute en science. Mifaninana aminao
izy raha ny fahaizana no heverina. Il
lui disputait le pas. Nitady hisalovana
azy izy. —l'empire. Miady fanjakana.
— sa vie. Miady, manohitra mba ha*
navotra aina. — lo terrain. Miady ma»
fy, manohitra mafy.
Digitized by
Google
DIS
— 250 —
DIS
Se disputer, vpr. !• Mifanditra, mifan-
jihitra, miady va va. Ils se disputent sans
cesse. Mifanditra, etc., lalandava izy
îreo. 2* —, Mifaninana, miady, mifa-
rombaka, mihambo, midodaka. Les
deux armées se disputèrent longtemps la
victoire. Niady ela izay bandresy ny
tafika roa tonta. Se — des fruits. Mifa-
rombaha voankazo. Se — le trône. Mia-
dy fanjakana. Plusieurs villes se dispu-
tent l'honneur de lui avoir donné le
jour. Tanâna maro no mihambo, mi-
dedaka ho loharano nisehoany.
DISPUTEUR, EUSE, s. Mpifandilra,
mpifanjibitra, mpiady vava.
DISQUE, sm. Antsfrpiben'ny ntaolo, zava-
tra vorivory, tavaben' ny astra lehibe. Le
— du soleil. Ny tavaben' riy masoandro.
DISSECTION, sf. 1° Fandidiam-paty.
2*pg. Fandinihana.
DISSEMBLABLE, adj. Samihafa, tsy
mitovy.
DISSEMBLANCE ,sf. Tsy fltoviana.
DISSÉMINATION, sf. Fampielezana,
flelezana, fampihahafana, fihahafana.
DISSÉMINER, va. {• Mampiely,
mampihahaka. Le vent dissémine les
graines de certains végétaux. Ny rivo-
tra mampiely, etc., ny voan-java-mani-
ry sasany. 2* fig. Manely, mampiely. —
des erreurs. Manely, etc., hevi-diso. 3*
—, Mizarazara, manokotoko. On dissé-
mina des troupes dans les différeites vil-
les de la province. Nozarazaraina, na-
tohotoho tao amy ny vohitra samihafa
amin'izany fari-tany izany ny miaramila
sasany.
Se disséminer, vpr. Miely, mihahaka.
DISSENSION, sf. Tsy flfauarahana,
ady. Comme Discorde.
DISSENTIMENT, sm. Fisarahan-kevi-
tra, flsarahan-tsaina.
DISSÉQUER, va. 1° Mandidididy faty.
—un cadavre. Mandidididy faty. —un
chien. Mandidididy /ah'n'alika. 2° fig.
Mandinika. —un livre. Mandinikaboky.
DISSÉQUEUR,sm. Mpandidy faty.
DISSERTATION, sf. Laha-teny misy
fandinihan-javatra anankiray.
DISSERTER, va. Manao laha-teny misy
fandinihana zavatra anankiray.
DISSIDENCE, sf. Fisarahan-kevitra.
DISSIDENT, ENTE, adj. et s. Misara-
kevitra amy nv bo sy ny maro.
DISSIMILITÙDE, sf. Tsy fitoviana.
DISSIMULATION, sf. Fanafenan-ke-
vitra.
DISSIMULÉ,ÉE, adj. 1* Manafin-kevi-
tra, manao an-kilonofono, manao am-po.
C'est une personne dissimulée. Manafi-
na ny heviny t etc., izy. 2*—, Miaftna.
Colère dissimulée. Hatezerana miafina.
— , sm. Mpanafln-kevitra, mpanao an-kifo-
nofono, mpanao am-po.
DISSIMULER, va. 1* Manafina. mana-
kona. Il dissimule sa rancune. Manafi-
na ny lolom-pony izy. Son manteau
dissimule los défauts de son corps. Ny
kapaotiny no manakona ny kilema amy
ny vatany. 2* — , Mody tsy mahita. —
un affront. Mody tsy mahita fanesoana.
— , vn. Manafîn-kovitra, manao an-kifono-
fono, manao am-po.
Se dissimuler, vpr. 1* Afenina, tako-
nana. Sa joie ne peut se — . T*>y azo
. afenina, tsy takona afenina ny hafa-
liany. 2* — , Tsy mahita, tsy mahalala.
Je ne me dissimule pas qu'il y aura des
difficultés. Hitako, fantatro fa ho sa-
rotra izany. 3*— , Mamitsaka, miala mi-
tsaitsaika.
DISSIPATEUR, TRICE, s. Mpanda-
ny harena.
DISSIPATION, sf. !• Fandaniana foa-
na. Il s'est ruiné par ses dissipations.
Nihabotry noho ny nandaniany foana
ny hareny izy. 2 # — , Fanaranam-po, li-
laiaovana, flalan-tsasatra, fanarian-dia,
flhahakahafan-kevitra. Il vit dans la—.
Manaram-po, milalao izy. Il vous faut
un peu de—. Tokony hilalao, hiala
sasatra, hanary dia hianao.
DISSIPÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nisava, napa-
riaka, oipariaka, naparitaka, niparitaka,
rava, noravana, nitsahatra. 2*—, Lany
foana, nolanina foana. .3°—, Manaram-po,
milalao, mihahakaha-kevitra. Il a l'esprit
—, il est—. Mihahakaha-kevitra izy.
DISSIPER, va. 1° Mampisava, mampi-
pariaka, mampiparitaka, mandrava,
mampitsahatra. Le vent a dissipé les
nuages. Ny rivotra nampisava ny rà-
hona. —une armée. Mampipariaka,
mampiparitaka tafika. —des attroupe-
ments. Mandrava ny flvorian' ny nipi-
tabataba, mampipariafca, mampipari-
taka ny mpitabataba. —de faux bruits.
Mampitsahatra tsaho. Vos paroles ont
dissipé mes craintes. Ny teninao nam-
pitsahatra ny tahotro. 2 # — , Mandany
foana. 11 a dissipé tout son bien. TVan-
dany foana ny fananany rohetra izy.
3°— , Mahafa-tsasatra, mabavery dia,
mampihahakaha-kcvitra. Ce jeu dissipt
Digitized by
Google
DIS
— 251 —
DIS
l'esprit. Mahafa-tsasatra ny saina iza-
jiy tsilalao izany. Ce voyage a dissipé sa
douleur. Nahavery dia ny alahelony
izany dia nalebany izany.
Se dissiper, vpr. 1* Mi sa va, mipariaka,
mipurilaka, rava, rairava, mitsahatra.
Le brouillard se dissipe. Misava ny
zavona. 2*— , Lanina foana. 3*— , Mana-
ram-po, milalao, miala sasatra, manary
dia, mihahakaha-kevitra.
DISSOLU, UE, ad./. f Karandahy, ka-
rambavy. angatra.akangavavv. C'est une
femme dissolue. Karambavy, anga-
bwy, akangavavy izy. 2° — , Vetaveta,
mahamenatra. Il tient dos propos disso-
lus. Manao resaka vetaveta, etc., izy.
DISSOLUBLE, adj. !• Azo levonina,
mety levona. Ce métal est—. Azo levo-
nina io metaly io. Le sel est — dans
l'eau. Mety levona amy ny rano ny
sira. 2* fig. Azo sarahina. Ce mariage
est—. Azo sarahina izany fanambadia-
na izany.
DISSOLUTION, sf. 1° Fandevonana,
fahalevonana. Faire une — . Mandevona
zavatra. Une — de savon. Savony noie-
vonina. Tomber en—. Mihalevona. 2*
fig. Fandravana, firavana, fampisaraha-
na, flsarahana. Le roi prononça la — de
l'assemblée. Ny mpanjaka nandrava
ny fivoriana. 3* — , Fitondran-lena ra-
tsy, fijangajangana. Il vit dans la — .
Manao fitondran-tena ratsy izy.
DISSOLVANT, ANTE, adj. cl s m.
Mandevona, mahalevona.
DISSONANCE, sf. Tsy fifanaraham-peo.
DISSONANT, ANTE, ad}. Tsy m i fa-
na ra-poo.
DISSOUDRE, va. U Mandevona. L'eau
dissout le sucre. Ny rano mandevona
ny siramamy. 2* fig. Mandrava, mam-
pisaraka. — une assemblée. Mandrava
fivoriana. — un mariage. Mampisara-
ka fanambadiana.
Se dissoudre, vpr. 1° Mihalevona. Ce
cadavre se dissout. Mihalevona io fa-
ty io. 2* fig. Rava, misaraka. Cet em-
pire allait se—. Efa ho rava tamin'
izay izany fanjakana izany.
DISSOUS, OUTE, p. et adj. f Levo-
na, nolevonina. 2° fig. Rava, noravana,
voasaraka, nosarahina.
DISSUADER, va. Misakana mba tsy...,
mamporisika mba tsy.... On l'a dissuadé
de partir. Nosakanana mba tsy hande-
ha izy.
DISSYLLABE, adj. et sm. Teny misy
vakiteny roa.
DISTANCE, sf. f Elanelana, halavira-
na, flfanalavirana, làlana. En écrivant,
on doit mettre une— entre les mots.
Tsy maintsy hasiana elanelana amy ny
teny, raba manoratra. De Jésus-Christ
à Constantin il y a une— de trois cents
ans. Ilatraminy Jeso-Kristy ka hatra-
miny Konstantiua dia nisy elanelana
telon-jato taona. Quelle— y a-t-il d'ici
a Tamatave? Iloatrinona no halavira-
na, fifanalavirany Toamasina sy eto?
Le village est a peu de—. Tsy lavitra
loatra ny tanâna. Le village est à une
—de trois jours de marche. Làlana
hateloana ny mankany amin' izany ta-
nâna izany. 2° fig. Elanelana. Une—
infinie sépare le Créateur de la créatu-
re. Elanelana tsy azo oharina no mam-
pisaraka ny Mpahary sy ny noharina.
Il loc. Tenir à—. Misakana mba tsy ha-
natona- Le général tenait l'ennemi à—.
Ny jeneraly nisakana ny fahavalo
m 6a isy hanalona. L'amour rapproche
les distances. Ny ûfankatiavana mam-
pifanatona izay samihafa toetra.
DISTANT, ANTE, adj. Misy elanela-
na, misy halavirana, lavitra, mifanala-
vitra.
DISTILLATEUR, «m. Mpanasitily.
DISTILLATION, sf. Fanasitiliana*.
DISTIL LATO IRE, adj. Fanasitiliana.
DISTILLER, va. I* Manasitily. —do
l'eau de mer. Manasitily ranomasina.
— du vin pour en faire de l'eau-de-
vie. Manasitily divay ho tonga lodivy.
2» fig. Mampiseho, rnamosaka. —sa rage.
Mampiseho, etc., ny haromotany.
—, vn. Mitetô. L'eau distille de la voû-
te de la grotte. Ny rano mitelè avy
amy ny andohalambon'ny lava-bato.
Se distiller, vpr. Sitillna.
DISTILLERIE, sf. Trano fanasitiliana.
DISTINCT, INGTE, adj. Samihafa,
miavaka, mazava, hita mazava, re ma-
zava. Ce sont deux choses entièrement
distinctes. Zavatra roa samihafa in-
drin.Ira ireo. Ces deux couleurs sont
bien distinctes. Miavaka tsara ireo
volon-javatra roa ireo. Il a une voix
distincte. Mazava feo izy.
DISTINCTEMENT, adv. Mazava. Pro-
noncer — . Manonona mazava.
DISTINCTIF, IVE, adj. Mampahafan-
tatra, ahafautarana.
Digitized by
Google
DIS
— 252 —
DIS
DISTINCTION, sf> !• Fanavahana, fia-
vahana. Il sait faire la — du bien et du
mal. Mahay manavaka ny tsara sy ny
ratsy izy. Cette Bible a été imprimée
sans— do versets. Tsy voavstha ny an-
dininy amin' izany Baiboly izany. || loc.
Sans—. Ombana, mbamy. Ils furent tous
passés au fil de l'épée sans — d'âge ni de
sexe. Efa novonoina dahoio izy ireo om-
bana, mbamy ny zaza amam-behivavy.
2°— , Fiangarana, fizaban-tavan* olona.
Il fait du bien sans — de personnes. Tsy
miangatra,tsymizaha tavariolona izy,
raha manao soa. 3 # — , Voninahitra, flam-
boniana, fanajana, laza, hatsarana lehi-
be. Il aime les distinctions. Tia voni-
nahitra, fiamboniana izy. Il traite ses
amis avec— . Mandrayny sakaizanyamin-
panajana izy. C'est un officier de—. Ma-
namboninahitra malaza izy. Il a rempli
cet emploi avec — . Nahatontosa tsara
dia /«ara izany raharahà izany izy.
DISTINGUÉ, ÉE, p. et adj. f Hita
mazava, re mazava, fantatra, voavaka,
navahana. 2 # — , Ambony, malaza. Em-
ploi — . Rabaraha ambony. Homme—.
Olona malaza.
DISTINGUER, va. I* Mahita mazava,
mandre mazava , mampahafantatra ,
manavaka, mahasamihafa. Le brouil-
lard m'empêche de — la maison. Ny za-
vona no tsy ahitako mazava ny trano.
Je distingue le son de la cloche. Reko
mazava ny feon-dakolosy. Rien ne le
distinguait à l'extérieur, Tsy nisy zava-
tra ivelany ahafantarana azy. Il sait—
la fausse monnaie d'avec la bonne. Ma-
hay manavaka ny vola tsara sy ny ra-
tsy izy. Distinguez les divers sens de ce
mot. Avaho ny hevitra samihafa izay
ao amin' izany teny izany. La raison dis-
tingue l'homme des animaux. Ny saina
no manavaka, mahasamihafa ny olom-
belona amy ny biby. 2*—, Mahalaza.
Vous connaissez l'éloquence qui le dis-
tingue. Fantatrao ny fahaizany manda-
ha-teny izay mahalaza azy.
Se distinguer, vpr. 1° Hita, re, fanta-
tra, miavaka, samihafa. 2*—, Mahazo
laza, malaza, mihamalaza, mahatontosa
tsara dia tsara. Il cherche a se—. Mi-
tady hahazo laza izy. Il se distingue
entre tous ses rivaux. Izy no malaza
amin' ireo mpiara-mifaninana aminy.
Il s'est distingué par sa bravoure. Ni-
hamalaza izy noho ny herim-pony. Il se
distingue dans sa profession. Mahaton-
tosa tsara dia tsara ny raharahany izy.
DISTRACTION, sf. 1* Fisarahana, fam-
pisarahaa*. Sous Napoléon III a eu
lieu la— delà Savoie d'avec l'Italie. Ta-
my ny andro nanjakany Napoléon III no
nampisara/iana any Savoie taminy
Italia. 2* fig. Fihahafan-kevitra. Il a sou-
vent des distractions. Mihahakaha-ke-
tulramatetika izy. 3*—, Fialan-tsaaatra,
lalao, fanarian-dia. Il est allé à la cam-
pagne chercher des distractions. Lasa
nialasasatra,nilalao, nanary dia any
an-tsaha izy.
DISTRAIRE, va. 1 # Mampisaraka. 2»— ,
Mangalatra.mamily.— de l'argent. Man-
galatra, etc., vola. 3' fig. Mampihahaka-
ha-kevitra, manelingelina. Il me distrait
à tous moments. Mampihahakaha-kevU
tra, etc., ahy mandrakariva izy. 4*—.
Mahafa-tsasatra, mampilalao, mahavery
dia. — un enfant. Mampilalao zaza ke-
ly. Il cherche à le — de sa douleur. Mi-
tady hahavery dia ny alahelony izy.
Se distraire, vpr. Mialasasatra, milalao,
manary dia.
DISTRAIT, AITE, p. et adj. \* Voa-
saraka, nosarahina. 2*—, Nangalarina»
navily. 3°— , Mihahakaha-kevitra, mirio-
rio saina. Élève—. Mpianatra mihaha*
kaha-kevitra, etc. -
DISTRAYANT, ANTE,adj. Mahafa-
tsasatra, mahavery dia.
DISTRIBUER, va, Mizarazaza, mitan-
tana, manokotoko, mandahatra, manda-
mina. — des aumônes. M izarazaray mi-
tantana flantrana. Des conduits en font»
distribuent l'eau dans la ville. Misy fan-
tsom-by mizarazara ny ranoao an-tanâ-
na. On a distribué des soldats dans les di-
vers ports de mer. Voazarazara, voato-
kotoko amy ny seranana samihafa ny
miaramila sasany. Il a bien distribué les
divers chapitres dans son livre. JVtza-
razara, nanokotoko, nandahatra, nan-
damina tsara ny toko samihafa amy ny
bokiny izy. — avec goût les ornements
d'un édifice. Mandahatra, mandamina
tsara ny haingon-trano.
Se distribuer, vpr. Zaraza raina, miza-
razara, tantanina, mitokotoko.
DISTRIBUTEUR, TRIGE, s. Mpiza-
razara, mpitantana.
DISTRIBUTIF, IVE, ad/. Mizarazara,
mandanja, milaza olona tsirairay. Cha~
cun est un pronom—. Ny samy dia pro-
naona milaza olona tsirairay.
Digitized by VjOOQIÇ^
DIV
— 255 —
DIV
DISTRIBUTION, sf. Fizarazarana,
fitantanana, Un tan a, fanokotokoana, fan-
daharana, fandaminana, filaminana.
DISTRIBTJTIVEMENT, adv. Tsirai-
ray.
DISTRICT, «m. Fari-tany. Un juge ne
peut juger hors de son — . Ny mpitsara
tsy mahazo raitsara iy any ivelan' ny
fari-taniny.
DIT, DITE, adj. 1° Voalaza, nolazaina,
raikitra. Paroles dites en l'air. Teny voa-
laza kitoatoa, — tsy voahevitra. Voilà
qnî est—. Raikitra izany. Il est arrivé
a l'heure dite. Tonga tamy ny fotoana
voalaza, raikitra izy. 2°— , Natao hoe,
atao hoe. Louis XIV — le grand. Louis
XIV natao hoe, atao hoe malaza.
DIT, «m. Ohabolana, oha-teny. Les dits
des anciens. Ny ohabolana, oha-tenin*
ny ntaolo.
DIURÉTIQUE, adj. et sm. Mahahe
amany. Remède—. Fanafody mahabe
amany.
DIURNE, adj. 1° Amy ny indray an-
dro. Le mouvement — de la terre. Ny
fihodinan' ny tany amy ny indray an-
dro. 2° — , Miseho antoandro. Oiseaux
diurnes. Vorona miseho antoandro.
DIVAGATION, sf. Fibedibedena, iire-
dirodena.
DIVAGUER, vn. Mibedibody, miredi-
redy.
DIVAN, sm. Karazan-tsaofa tsy misy
flankinana.
DIVERGENCE, sf. !• FisabAka. 2° fig.
Fisarahana. — d'opinions. Fisara/tan-
ke vitra.
DIVERGENT, ENTE, adj. f Misa-
bâka. Lignes divergentes. Tsipika misa-
bàka. 2* fig. Samihafa, tsy mifanaraka,
mifanohitra. Opinions divergentes. He-
vitra samihafa, etc.
DIVERGER, vn. 1» Misabâka. 2 # fig.
Samihafa, tsy mifanaraka, mifanohitra.
DIVERS, ERSE, ad;. Samihafa. Quels
sont les — sens de ce mot? Inona avy
no hevitra samihafa amin* izany teny
izany ? Il a parlé à diverses personnes.
Niteny tamy ny olona samihafa izy.
DIVERSEMENT, adj. Samihafa. Les
historiens en parlent—, Samihafa ny
fllazan'ny mpitantara izany.
DIVERSIFIER, va. Manovaova, ma-
nao roaro karazana. Il sait — ses occu-
pations. Mahay manovaova ny raha-
tahany izy. — les mets. M anao nahan-
dro maro karazana.
Se diversifier, vpr. Miovaova, samihafa
DIVERSION, sf. !• Fampiviliana, fivi'-
liana. Il a parlé de nouvelles pour faire
— . Nilaza zava-baovao izy mba hampi-
vily ny resaka. 2- fig. Faire — à sa
douleur. Mamery dia ny alahelony
DIVERSITÉ, sf. Tsy fitoviana, nyma-
hasamihafa. Il y a entre eux grande—
d'opinions. Tsy mitovy velively, sami-
hafa lavitra ny hevitr' izy ireo.
DIVERTIR, ra. Mampilalao, mampi-
homehy. mahatsikaiky. — les enfants.
Mampilalao ny ankizy madinika. Com-
me Amuser.
Se divertir, vpr. Milalao, mihomehy,
mananihany. Il se divertissent à jouer
à la paume. Milalao raanao badina
izy ireo. Ne vous divertissez pas à ses
dépens. Aza ilalaovanareo, ihomehe-
zanareo, hanihaninareo izy
DIVERTISSANT, ANTE, adj. Main-
pilalao, mampihomehy, mahatsikaiky.
Homme—. Lehilahy mampihomehy]
mahatsikaiky.
DIVERTISSEMENT, sm. Lalao, tsi-
lalao, kilalao, fllalaovana. La chasse est
pour lui un grand—. Ny flhazana no
tsilalao, filalaovana mahafinaritra azy.
DIVIDENDE, sm. f Ny marika zarai-
na. Le — se place à la gauche du divi-
seur. Ny marika zaraina atao eo an-
kavian' ny mpizara. 2*—, Anjara vola. Je
n'ai touché qu'un faible — dans cette
banqueroute. Tsy nahazo afa-tsy anjara
vola kely foana aho tamin' izany banke-
roiy izany.
DIVIN, INE, adj. !• Maha-Andriama-
nitra, an* Andriamanitra, momba an'
Andriamanitra. Les trois personnes
divines. Ny olona telo ma ha-A ndria-
manitra tokana. La puissance divine.
Ny fahefan' Andriamanitra. La grâ-
ce divine. Ny fahasoavan' Andriama-
nitra. Le culte—. Ny fanajana an'An-
driamanitra. 2* fig. Lavorary, tante-
raka, mabagaga.
DIVINATION, sf. Faminaniana, fanao-
vana sikidy, fanaovana hitsakandro,
fanandroana.
DIVINATOIRE, ad;. Momba ny fa-
minaniana, — ny fanaovan-tsikidy, —
ny fanaovana hitsakandro, — ny fanan-
droana. Science—, Fahaizana mami-
nany, manao sikidy, manno hitsa-
kandro, manandro.
Digitized by
Google
DIV
554 —
DIZ
DIVINEMENT, adv. f Amy ny he-
rin' Andriaraanitra, 2° pg. Tsara dia
tsara. Il écrit—. Manao laha-teny an-
tsoratra tsara (lia tsara izy.
DIVINISER, va. 1° M an and rat ra hoan-
driamanitra. 2 # pg. Midera be loatra.
DIVINITÉ, sf. 1° Ny maha-Andriama-
nitra. La— du Verho. Ny maha-An-
driamanitra ny Teny. 2° — , Andria-
manitra. Nier la—. Manda an* Andria-
manitra. 3*—. pi. Andriamanitra tsizy.
Les divinités fabuleuses. Ny andria-
manitra tsizy ao amy ny angano.
DIVISÉ, ÉE, p. et adj. 1 # Voazarazara,
nozarnzaraina. mizarazara, voatokoloko,
natokotoko, mitokotoko, .misampana. 2*
fiff. Misnra-kevitra, misaraka.
DIVISER, va. 1 • Mizarazara, manokoto-
ko.— une somme entre plusieurs per-
sonnes. Mizarazara vola amy ny olona
maro. Il divisa Tarm^e en trois corps.
Nozarazaraina, natohotokony bo an-
tokony telo ny tafika. î'fig. Mampisara-
kevitra. mampisaraka. — les esprits.
Mampisara-kevitra, etc., ny olona.
Se diviser, vpr. 1° Mizarazara, mitoko-
toko, misaraka. misampana. Ils se divi-
sèrent en trois groupes. Nizarazara,
nitokotoko, nisaraka bo antokony te-
lo izy ireo. Là, le ftVuve se divise en
deux branches. Misampana roa ny ony
raha mby ao. 2*pg. M isara-kevitra, mi-
saraka. Lesj uges se divisèrent. Nisara-
kevitra ny mpitsara.
DIVISEUR, 8m. et adj. Marika mpi-
zara.
DIVISIBILITÉ, sf. Ny ahazoana za-
raina.
DIVISIBLE, adj. Azo zaraina.lanyzara.
Trente est — par cinq. Ny telopolo dia
azo zarain' ny dimy.
DIVISION, sf. 1° Fizarazarana, fizara-
na, fanokotokoana. La— d'un discours
. doit être claire. Tsy maintsyhatao maza-
va ny pzarana amy ny laha-teny. Il
ne sait pas faire la — . Tsy mahay fiza-
rana izy. 2*—, Antokony, antoko-mia-
ramîla misy borigedry maro. 3° pg. Fi-
sarahan-kevitra, fisarahana. Mettre la —
dans une famille. A/am;nsara-pibavana-
na fianakaviana anankiray.
DIVORCE, sm. 1° Fisaoram-bady, sao-
bady, fisarahana amy ny fanambadiana.
2*pg. Fisarahana, fahafoizana. Faire—
avec le monde Afisarafca am in' izao ton-
tolo izao, mahafoy an' izao tontolo izao.
DIVORCÉ, ÉE, p. Nisao-bady, voasao-
tra, nisaorana, nisaraka. Homme—. Le-
hiiahy nisao-bady. Femme divorcée. Ve-
hivavy voasaotra, nisaorana.
DIVORCER, un. Misao-bady, misaraka.
Ils ont divorcé. Nisaraka izy mivady.
DIVULGATION, sf. Fanambarana,
fampielezana, fiolezana.
DIVULGUER, va. Manambara, mam-
piely. — un secret. Manambara ny tsi-
arabaratelo. — une nouvelle. Mampiely
zava-baovao.
DIX, adj. num. f Polo. Ils sont—. Folo
lahy izy ireo. —par—. Tsifolofolo. —
fois. Impolo. Je vous l'ai répété plus
de— fois. Efa naverimberiko impolo
kely taminao izany. —jours. Ilafoloa-
na. Partagez ce gâteau en — . Foloy io
mofo mamy io. Il est partagé en—. Voa-
folo, nofoloina t mifolo izy. 2*— , Faha-
folo. Page — . Takelaka fahafolo.
— , sm. Folo. Il est parti le — Septembre.
Niala tamy ny folo Sôptembra izy.
DIX-HUIT, adj. num. 1° Valo amby
ny folo. 2°— , Fahavalo amby ny folo.
Page—. Takelaka faliavalo amby ny
folo.
DIX-HUITIÈME, adj. num. Fahavalo
amby ny folo.
— , sm. Ny ampahavalo amby ny folony.
DIX-HUITIÉMEMENT, adv. Faha-
valo amby ny folo.
DIXIÈME, adj. num. Fahafolo. Cha-
pitre—. Toko fahafolo. \\ loc. Faire
une chose pour la — fois. Manimpolo.
Pour la — fois. Fanimpolony.
— , sm. Ny ampahafolony. Les trois dixiè-
mes. Ny telo ampahafolony.
DIXIÉMEMENT, ado. Fahafolo.
DIX-NEUF, adj. num. 1° Sivy amby
ny folo. 2* — , Fahasivy amby ny folo.
DIX-NEUVIÈME, adj. Fahasivy am-
by ny folo.
— , sm. Ny ampahasivy amby ny folony.
DIX-NEUVIÊMEMENT, adv. Faha-
sivy amby ny folo.
DIX-SEPT, adj. num. 1° Fitoamby ny
folo. 2* — , Fahaflto amby ny folo.
DIX-SEPTIÈME, adj. Fahaflto amby
ny folo.
— , sm. Ny ampahafito amby ny folony.
DIX-SEPTIÉMEMENT, adv. Faba'fi»
to amby ny folo.
DIZAINE, sf. f Folo, tokony ho folo.
Il a gagné une — de piastres. Nahazo
ariary folo izy, tokony ho ariary folo
Digitized by
Google
DOG
— 255 —
DOL
no azony. 2*— , Folo, ampolony. Alignez
bien la colonne des dizaines. Alaharo
tsara ny laharan'ny folo, etc.
DOCILE, adj. Mora manaiky, mora en-
tina. Elève — . Mpianatra mora manai~
ky. elc.
DOCILEMENT, adv. Amim-panekena.
DOCILITÉ, *f. Fanekena. Il a une gran-
de — . Manaiky tsara izy.
DOCK, *w. Maarazny raakadiry fametraha-
na nv cntam-barotra avy amy ny sambo.
DOCTE, adj. Mahay, lalina. De doctes
Ipçons fampianarana lalina.
DOCTEMENT, adv. Amim-pahaizana.
DOCTEUR, *m. 1* Dokotera, mpnhay,
m pa mpianatra. Les docteurs de l'Égli-
se. Tren dokoleran* ny Eglizy. — mé-
decin. Dokotera. Les docteurs de la loi.
Nv mpamnianatra ny lalâna. 2 # — , Ny
nahazo ny fitomboka ambony indrindra
amy ny oniversitv. 3* fîq. Prendre un
ton de—. Mihasrohasro fiteny.
DOCTORAL, ALE, adj. 1° Any ny na-
hazo fitomboka ambonv indrindra amy
ny oniversity. 2* fig. Prendre un ton
— . Mihagohago fiteny.
DOCTORAT, sm. Ambaratonça ambo-
nv indrindra amy ny oniversity.
DOCTRINAL, ALE, adj. Momba ny
fampianarana anankiray,
DOCTRINE, sf. \* Fahaizana. Cet hom-
me a beauconp de—. Be fahaizana io
îehiiahy io. 2* — , Fampianarana. La —
de l'Évangile. Ny fampianaran' ny
Evanje'y.
DOCUMENT, sm. Taralasy misy tan-
\ara. — filazana, — fanamarinana.
DODU, UE, adj. Dongadonga, botra-
botra, dobodobony. Enfant — . Zaza kely
dongadonga, botrahotra. Pigeon—.
Voromailala dobodobony.
DOGMATIQUE, adj. {• Momba ny
finoana, momba ny fampianarana ny
fmoana. 2° fig. Mitompo teny fantatra,
mihagohago. C'est un esprit—. Mitom-
po teny fantatra amy ny heviny izy.
Il parle d'un Ion—. Mihagohago fite-
ny izy.
DOGMATIQUEMENT, adv. 1* Araka
ny fana* amy ny fampianarana momba
ny finoana. 2° fig. Amim-pihagohagoana.
DOGMATISER, va. {• Mampianatra
hevi-diso. 2°— , Mitompo teny fantatra.
DOGMATISEUR, sm. 1° Mpampia-
natra hevi-diso. 2*—, Mpitompo teny
fantatra.
DOGME, sm. Teny finoana, fin^na.
Les dogmes de la foi sont immuables.
Tsy azoovanany teny finoana. Le— de
l'immortalité de l'âme se trouve chez tous
les peuples. Inoan' ny flrenena rehetra
fa tsy mety maly ny fanahintsika.
DOGUE, sm. Boiidaogy.
DOIGT, sm. l a Rantsana, anky, fanon-
dro, tondro. Les doigts de la main. Ny
ran/san-tanana. Le gros—. Nyan/tifee.
Le pelit— . Ny anky kely. Le — du mi-
lieu. Ny fanondro lava, ny tondro
adala. Lrs doigts du pied. Ny ran-
/san-tongotra. Le gros — du pied. Ny
anftiften-tongotra. Le petit— du pied.
Ny anky keïin-tongotra. Les doigts
d'un gant. Ny rantsan%\. 2* fig. Voan-
tondro. Cette planche a un — d'épais-
seur. Voantondro iray ny hatevin'io
hazo fisaka io. Donnez-moi un — devin.
Omeo divay voantondro iray a ho. || loc.
On y voit le — de Dieu. Hitn ao ny la-
nan* Andriamanitra, lahatr' Andriama-
nitra izany. Montrer quelqu'un au — .
Mihomehy olona eo ampahibemaso. Tou-
cher quelque chose du bout du — . Ma-
nendry zavatra. Faire toucher quelque
chose du—. Mampiharihary zavatra.
Savoir une chose sur le bout du—. Ma-
hay zavatra anankiray tsara dia tsara.
Donner sur les doigts à quelqu'un. Ma-
may, mananatra olona. Il a eu sur tes
doigts. Nofaizina, nanarina izy. S'en
mordre les doigts. Manënina, manaiki-
molotra, mandray ny kihony. Mettre le
—dessus. Maminany, mahita.
A deux doigts, loc. adv. 1° lia hoho,
variraivonty. La pierre a passé à deux
doigts de sa tôte. lia hoho, etc.. sisa
no tsy nahavoazan' ny vato ny lohany.
Il était à deux doigts du précipice. lia
hoho, etc., sisa Isy nianjerany tanyan-
tevana. 2 # fig. lia hoho, variraivenly.
II était à deux doigts de sa perte. lia
hoho, etc., sisa tsy nahafatesany.
DOIGTÉ ou DOIGTER, sm. Fitondry
zava-maneno.
DOIGTER, vn. Mitendry zava-maneno.
DOIGTIER, sm. Fonon-tondro.
DOLÊANCE, sf. Taraina, fltarainana,
konetaka. Faire ses doléances. Milarai-
na. Il fait de grandes doléances. Be
taraina, konelaka.izy.
DOLENT, ENTE, adj. et 8. Malahe-
lo, mikonotaka. Il a u* air—. Malahe*
lo endrika, raanjoretra izy. Faire le—.
Mikonetaka.
Digitized by
Google
DOM
— 256 —
DOxM
DOLLAR, sm. Farantsa amerikana, fa-
rantsa.
DOMAINE, sm. \* Saha. Il a vendu
son—. Nivarotra ny sahany izy. 2°— ,
Ny any.... Le— public. Izay any ny
fanjakana. Les ports appartiennent au
— public. Any ny fanjakana ny sera-
nana. H loc Tomber dans le —public.
Tonga azon' ny olona rehetra atao. 2*
fiq, Ny amy, ny momba. Étendre
le— .d'une science. Manitatrany amy,
etc., ny fahaizana anankiray.
DOMANIAL, ALE, adj. Any ny fan-
jakana. Biens domaniaux. Fananana
izay any ny fanjakana.
DÔME, sm. Tafon-trano boribory mi-
sondrotra ao an-tampon* ny trano le-
hibe.
DOMESTICITÉ, s A 1° Toetrynympa-
nompo. 2*— , Fiompiana. La plupart des
animaux dégénèrent dans l'état de—.
Miharatsy ny ankabiazan' ny biby raha
ompiana.
DOMESTIQUE, adj. !• Ao an-trano.
aray ny flanakaviana. Les travaux do-
mestiques. Ny raharaha ao an-frano.
Les affaires domestiques. Ny rahara-
han'ny fianakaviana. 2°— , Manompo,
fiompy, ompiana. Animal — . Biby ma-
nompo, etc.
—, 8. Mpanompo. maromita. Le — est al-
lé au marché. Lasa any an-tsena ny
mpanompo, maromita.
DOMICILE , 8m. Fonenana, trano.
Changer de — . Miflndra fonenana,
trano.
A domicile, loc. adv. Ao an-trano. La
lettre lui a été portée à — . Nentiny ta-
miny tao an trano ny taratasy.
DOMICILIAIRE, adj. Visite—. Fi-
savana ny tranon' olona.
DOMICILIÉ, ÉE, adj. Monina. Il est
— à Tamatave. Monina any Toamasi-
na izy.
DOMICILIER (SE), vpr. Maka fone-
nana. Se — on France. Maka fonenana
any Frantsa.
DOMINANT, ANTE, adj. Lehibe in-
drindra, arahin' ny be sy ny maro, fo-
totra. Sa vertu dominante est la patience.
Ny hatsaram-panahiny lehibe indrin-
dra dia ny fandeferana. La religion do-
minante. Ny fivavahana arahin' ny be
sy ny maro. Voici l'idée dominante de
cet ouvrage. Inty ny /oto-kevitr' izany
boky izany.
DOMINATEUR, TRICE, s. et adj.
Manjaka. manapaka, mandidy. mizaka,
milohaloha. Cette nation est la domina-
trice des mers. Manjaka. manapaka,
mandidy ambonin'ny ranomasina iza-
ny fanjakana izany. C'est un esprit — .
Ta-nanapaaa, l&-handidy t te-hizaka-
zaka, milohaloha izy.
DOMINATION, 8f. Fanjakana, fanapa-
hana, fandidiana, flzakana, fllohalohana,
flfehezana. Il étendit sa— jusqu'à la mer.
Nanitatra ny fanjakany hatramy ny ra-
nomasina izy. Il a l'esprit de — . Te-/ia-
napaka, te-handidy t te-hizakazaka,
milohaloha izy. Il vit sous la — anglai-
se. Fehezin' ny fanjakana englisy izy.
L'àme doit exercer sa — sur le corps. Ny
fanahy tsy maintsy hanjaka amy ny va-
tana, handidy, hifehy ny vatana.
DOMINER, vn. 1* Manjaka, manapaka,
mandidy, mizaka, milohaloha, mifehy.
Alexandre domina sur l'Asie. Aleksan-
dra nanjaka, nanapaka, nandidy any
Azia. Il cherche à — partout. Mitady
hanapaka, handidy, hizakazaka, hi-
lohaloha hatraiza hatraiza izy. La rai»
son doit — sur les passions. Tsy maintsy
hodidiana, hofehezin' ny saina ny fl-
lan-dratsin' ny nofo. 2" fig. Miharihary
indrindra, re indrindra, arahin' ny besy
ny maro, mihoatra, manerinerina. Le
bleu domine dans cette étoffe. Ny man-
ga no miharihary indrindra amin'io
lamba io. Le set domine dans cette sau-
ce. Ny sira no re indrindra amin'izany
lasaosy izany. Sa tête domine au-dessus
de la foula. Ny lohany mihoatra ny any
ny olon-d rehetra. Le palais domine sur
toute la plaine. Ny lapa no manerineri-
na amy n y tan y lemaka rehetra.
— , va. 1* Mandidy, mifehy, mampanara-
ka ambokony. Sa femme le domine. Ny
vavy no mandidy, etc., azy. 2*/îg. Ma-
nerinerina. La ville domine la plaine.
Ny tanàna manerinerina ao amy ny
tany lemaka.
Se dominer, vpr. Mahafehy tena.
DOMINICAIN, AINE, 8. Dominikana.
DOMINICAL, ALE, adj. f Any ny
Tompontsika. Oraison—. Fivavahan'ny
Tompontsika. 2 # — , Momba ny alaha-
dy. Lettre dominicale. Litera milaza
ny alahady.
DOMINO, «m. Dômy. Jouer au — . Ma-
nao dômy.
DOMMAGE, «m. Fatiantoka, fanim-
bana, fahasimbana. Il a éprouvé un
Digitized by
Google
DON
— 257 —
DON
grand—. Mat y antoka be izy. Los
bœufs ont causé un grand — à mes
rizières. Ny omby nanhnba loatra ny
variko. H loc. Dommages et intérêts. Fa-
Honerana fatiantoka. C'est—. Mampala-
helo izany. Ce jeune homme se perd,
c est— . Miharatsy io tovolahy io, ka
mampalahelo izany.
DOMMAGEABLE, adj. Mahafaty an-
toka, manimba.
DOMPTABLE, adj. Azo folahina.
DOMPTER, va. 1° Mandresy, mampa-
naiky. — une nation. Mandresy, etc.,
firenena anankiray. 2*—, Mamolaka. —
un cheval. Mamolaka soavaly. 3° firj.
Mandresy, mamolaka. — ses passions.
Mandresy, etc., ny fllan-dratsiny.
Se dompter, vpr. Mahafehy tena.
DOMPTEUR, sm. Mpamolaka.
DON, sm. 1* Fanomezana. Donner en
pur—. Manome maimaim-poana. Refu-
ser un — . Manda fanomezana. 2* fig.
Fanorrezana, soa, fahosoavana. Les dons
du Ciel. Ny fanomezan' Andriamani-
nitra, ny soa, ny fahasoavana avy
amin* Andriamanitra. || loc. Les dons de
la terre. Ny vokatry ny tany. Les dons
de la fortune. Ny harena. 3*—, Fanai-
zana. Il a le — de l'éloquence. Mahay
mandaha-teny izy.
DONATAIRE, s. Ny nomena.
DONATEUR, TRIGE, s. Mpanome.
DONATION, sf. Fanomezana soratana
amy ny fanjakana.
DONC, conj. t* Amin' izany, dry. Il
respire encore, —il vit. Mbola miaina
izy, koa amin'izany velona hiany. Ainsi
— vous refusez. Koa amin* izany lavi-
nao izany. -partons! Andeha àry isi-
ka! 2*— , Re. Qu'ai-je — fait pour f|ue
vous me frappiez ? Inona re no nataoko
ikapohanao ahy? Répondez—. Valio re.
DONDON, sf. Vehivavy botrefona.
DONJON, sm. Tilikambo.
DONNANT, ANTE, adj. Mahafoy za-
vatra. Il n'est pas—. Tsy mahafoifoy
zavatra izy.
DONNÉE, sf. Ahafantarana. «Tai des
données certaines. Misy ahafantarako
marina izany.
DONNER, va. \ m Manome, manolotra,
mitondra. — un livre. Manome boky.
Je lui ai donné la permission de sortir.
Nomeho lâlana mba hivoaka izy. Je lui
ai donné un congé de trots mois. No-
meko fijanonana telo volana izy. Je lui
ai donné une caution do millo piastres.
Nomeko antoka ariary arivo izy. Je
vous donne une piastre de votre livre.
Omeko ariary ny bokinao. —des re-
mèdes. Manome. fanafody. —le baptê-
me. Manome batemy. Donnez-lui la
main. Tolory tânana i2y. —un conseil.
Manome hevitra. Donnez-leur des chai-
ses. Tolory, itondray seza izy ireo.
2°— , Mamely, manisy. —un soufflet.
Mamely, etc., tahamaina. 3°— , Marne-
traka, mifldy, manendry. Jo vous donne
ma parole que je le ferai. Mametra-
teny aminao aho fa hataoko izany. —
un chef à des soldats. Mifidy. manen-
dry fi loba ho any ny miaramila. 4*—,
Mandany, mahafoy. Il donne doux heu-
res par jour à ce travail. Mandany ora
roa isan'andro amin' izany asa izany
izy. —sa vie pour ses enfants. Maha-
foy ny ainyho any ny zanany. 5 # — ,
Manao, manao ho. — des lois. Manao
lalâna. Quel âge lui donnez-vous? Atao*
nao ho ftry taona izy? Je lui donne
trente ans. Ataoko ho telopolo taona
izy. G° — , Mahavokatra, mamoa, mampa-
hazo, misy. Cette rizière a donné beau-
coup cette année. Nahavokatra be io
tanimbary io tamin' ito. Cet arbre don-
ne beaucoup de fruits. Mamoa loatra io
hazo io. 8on commerce lui donne de
quoi vivre. Ny varotra ataony no a/ia-
zoany flvelomana. Celte fontaine don-
ne beaucoup d'eau. Io fantsakana io
misy rano Ibetsaka. 7*—, Man..., mi...,
manka..., maha..., mampa..., mampi...
— la chasse à l'ennemi. A/anenjika ny
fahavalo. —raison à quelqu'un. A/anai-
ky ny an'olona ho marina. — un assaut
à une ville. A/anani-bohitra. —dos lou-
anges. Af idera. —la bénédiction. M ttso-
drano. — une punition à quelqu'un.
Mankalay olona. —du courage à quel-
qu'un. Mankahery olona. —de la joie.
Mahat&ly. —la mort. A/a/iafaty. —la
lièvre. Mampanavy. —à penser. Mam*
pieritreritra. —des marques, — des
preuves, — des témoignages. Mampi"
seho. 11 a donné des preuves de son
courage. Nampiseho herim-po izy. —
des témoignages d'amitié. Mampiseho
fitiavana. || loc. —sa main. Manamba-
dy. — une poignée do main. Mifandray
tânana. —un coup d'épaule. Manampy.
—le jour. Miteraka. Il ne donne plus
aucun signe de vie. Tsy misy ahafan-
tarana intsony fa velona izy.
17
Digitized by
Google
DOR
258 —
DOS
—, vn. !• Mamely, miady, midôna, voa,
milatsaka. Le soleil donne dans les yeux.
Mamely ny maso ny masoandro. La
cavalerie n'a pas donné. Tsy namely,
tsy niady ny mpitaingin-tsoavaly. Le
navire a donné . contre le roehar. Ni-
dôna tamv ny vatolampy ny sambo. Il
a donné dans le piAare. Voan'ny fan-
drika izy ; fig. voafltaka izy. Les sol-
dats donnèrent dans une embuscade.
Tafalatsaka tao amy ny otrika ny mia-
ramila. || toc. Ne savoir où— de la tête.
Tsymahita izay hatao, sanganehana. ve-
rv hevitra. 2 # — , Manatrika. Ma maison
donne sur la place. Manatrika ny kian-
ja nv tranoko. 3* — , Vokatra, mamoa.
Laviffne a donné. Vokatra, namoa ny
voaloboka. 4*—. Manao. manarnm-po.
—dans le luxe. Manao haingo be loatra.
—dans le jeu. Manaram-po> amy ny
tsilalao.
Se donner, vpr. 1* Manolo-tena. mano-
kan-tena. Re — à Dieu. Manolo-tena,
*tc.. amin'Andriamanitra. 2 # — . Miliam-
bo. Il se donne l'honneur de la victoire.
Mihambo ho mpandresy izy. lise don-
ne pour habile. Mihambo ho mpahay
izy. Se— des airs. Mihambohambo
foana, manandriandrian-tcna foana. Il
foc. Se— de la peine. Misahirana.mlhe-
ninkenina. S'en— à cœur joie, s'en—. Ma-
naram-po. Se — du bon temps. Miialao,
manaram-po. Se— de garde. Mitandrina.
DONNEUR, EtTSE, a. Mpanomeme,
mpanolotolotra.
DONT, pron. rel. inv. Izay, participe,
forme relative. L'affaire— je vous ai en-
tretenu. Ny raharaha rzat/noresabiko ta-
minao. Voici celui— on sVst amusé tou-
te la journée. Indro ilay nihomehezana
nandritra ny andro. La famille— il est
sorti. Ny flanakaviana nihaviany.
DORÉ, ÉE, p. et adj. 1° Nasiana an-
koso-bolamena, misy ankoso-bolamena.
2* fig. Mamirapiratra, mavomona. Fruits
dorés. Voankazo maromena.
DORÉNAVANT, adv. Amy ny ho avy,
amy ny slsa. Comme Désormais.
DORER, va. 1° Manisy ankoso-bolame-
na. —des plafonds. Manisy ankoso-
bolamena ny valin-drihana. 2* fig,
Mampannrapiratra, manamena. Le so*
lell dorait la montagne. Ny masoandro
nampamirapiratra ny tendrombohitra.
Le soleil dore les moissons. Ny hainan-
dro manamena ny vary. || /oc— la pilu-
le. Manambitamby.
Se dorer ,t)pr. Mamirapiratra, mihamena.
DOREUR, EUSE, a. Mpanao ankoso-
bolamena.
DORLOTER, va. Mampihanta. —un en-
fant. Mampihajita zaza.
Se dorloter, vpr. Mihantahanta, mian-
gentsangentsana, raikonetaka.
DORMANT, ANTE, adj. Monina, roi-
handrona. Eau dormante. Rano moni-
na, mihandrona.
DORMEUR, EUSE, s. Mpatory.
J>ORMIR, rn. f Matory.— nuit et jour.
Matory andro aman' alina. —profondé-
ment. Matory maty. Passer la nuit sans
— . Tsy mahita tory mandritra ny alina.
2* fig. Matory. C'est un conte à— de-
bout. Tantara mampatory, mahadikidt-
ky izany. Il devrait faire des démarches,
mais il dort. Tokony hiezaka izy, kanjo
matoritory foana. 3*—, Mandry, tsy mi-
hetsika. Il fait bon pêcher là où l'eau dort.
Tsara ny manjono amy ny rano man-
dry, etc. 4°— , Tsy miasa, mijanona.
Laisser— ses fonds. Tsy \mampiasa ny
volany. Laisser— une affaire. Mamela ra-
haraha htfanona.
DORMFTIF, IVE, adj. Mampatory.
—, 8m. Zavatra mampatory.
DORSAL, ALE, adj. Amy ny lamo~
sina. L'épine dorsale. Ny hazon-damo-
aina, taolan-damoat'na.
DORTOIR, «m. Efl-trano fandrian'ny
ropianatra.
DORURE, a/. !• Fanaovana ankoso-bo-
lamena. Il entend bien la—. Mahay ma'
nao ankoso- bolamena iiy. 2°— , Anko-
8o-bolamena. Voilà de belles dorures.
Tsara io anhosobolamena \o.
DOS, «m. 1* Lamosina, vobo, ny an-
damoslna, vody. Le — d'un homme. Ny
famostn' olona. Tourner le — à quel-
qu'un. Miamboho olona; fig. mivadt-
ka amin* olona. Tourner le — sur le
champ de bataille. Miamboho lehilahy.
Être — contre — . Mifanamboho, mi'
fampiamboho. Le — d'un fauteuil. Ny
tohon* ny sezabe. Le — - de la main. Ny
ro/ion-tânana. Le — d'un habit. Ny
andamo8tn' akanjo. Le — d'un livre.
Ny vody boky. En-wi'àne. Miro/ion-tso-
tro, wivohom-pâfana. Il loc. Porter sur le
— . Mîbaby. Etre couché sur le---. Mitsila-
ny. Tourner le—. Miala. 2»/îg,lAvoir tou«
jours quelqu'un sur le—. Sahiranin'olona
lalandava. A voir bon— . Miaritra, tsy mi»
hontsina. Il s'est mis tout le monde à
Digitized by
Google
DOU
— 259 —
DOU
— . Ankahalain' ny olona rehetra izy. Il
met tout sur mon—. Izaho irery hiany no
tsinfny amy'ny zavatra rehetra. Gela est
sur son—. Tsinina amin' izany izy. Scier
le — à quelqu'un. Mahadikidiky olona.
DOSE, êf. Lanjam-panafody. La — -de
quinine est trop forte. Be lanja loatra
ny kininina.
DOSER, va. M.indanja. Il a bien dosé
la médecine. Nataony tsara lanja ny
fanafody.
DOSSIER, «m. 1* Fiankinana. Le —
d'un banc. Ny fiankinana amy ny da-
bilio. 2* — , Taratasy momba ny rahara-
ha anankiray. Le — d'une procédure.
Ny taratasy momba ny ady anankiray.
DOT, sf. Haren-jazavavy.
DOTAL, ALE, adj. Momba ny baren-
jazavavy. Biens dotaux. Haren-jaza-
vavy.
DOTATION, sf. Harena atokana hive-
loman* ny kolejy, trano fitsaboana, etc.
DOTER, va. !• Manolotra haren-jazava-
vr. Il a doté sa fille de mille piastres.
Notolorany ariary arivo bo haren-ja-
zavavy ny zanany vavy. 2*—, Maooka-
na harena hiveloman' ny kolejy, ny tra-
no fltsaboaoa, etc. 3* fig. Manome soa.
La nature l'a bien doté. Nomen' An-
driamanitra soa izy.
D'OÙ, Voy. Ou.
DOUANE, sf. t* Fadin-tseranana. Les
douanes rapportent peu. Kely ny azo
amy ny fadin-tseranana. 2*—, Ladoa-
ny. Il est directeur de la—. Lebiben' ny
ladoany izy. 3* — , Trano ladoany. Les
marchandises sont encore à la—. Mbola
ao amy ny frano ladoany ny varotra.
DOUANIER, 8m. Ny ladoany.
DOUBLAGE, a m. Famonosana varahi-
na ny fanambanin-tsambo.
DOUBLE, adj. 1* Indroa, avo sasaka.
Donnez-lui une— portion. Omeo anjaran-
droa izy. —charge. Fahana avo sasaka.
$•— , Boa, roa sosona, roa loha, mandro-
roa, kambana. Cette maison a une— en-
trée. Misy fidirana roa io trano io.
Mot à — sens. Teny roa bevitra. Porte
— . Varavarana roa ao*ona. Il répondit
à cette— accusation. Novaliany izany
flampangana roa loha izany. Les objets
lui paraissent doubles. Mandroroa ny
zavatra rehetra jereny. Banane — . Akon-
dro kambana. 3* fig. Manafln-kevitra,
mibatsaravelatsihy. C'est nn esprit—.
Mpanafin-kevitra, etc., iiy.
—, «m. 1* Indroa, indroa heny, avo sasaka
Huit est le— de quatre. Valo no indroa
efatra. C*tte rizière n'a rapporté que
le— de la semence. Izany tanimbary
izany tsy nahavokatra afa-tsy indroa
heny t avo sasaka. 8a fortune s'est
augmentée du—. Tonga avo sasaka ny
hareny. 2*— , Zavatra mitovy, — roa
sosona. J'ai conservé le — de ma let-
tre. Nitahiry taratasy mitovy amy ny
nampitondraiko aho. Il a des doubles
dans sa bibliothèque. Manam-6oay mi-
tovy izy ao amy nyfitoeram-bokiny. Met-
tre une chose en—. Mamoritra zavatra
ho roa sosona. Mettre une chose en plu-
sieurs doubles. Mamoritra zavatra ho
maro sosonû.
— , adv. Voir—. Mandroroa.
An double, loc. adv. Indroa heny, avo
sasaka. Il le payera au—. Handoa in-
droa heny, etc., izy, fig. hovaliana in-
droa heny, etc., izy.
DOUBLEMENT, adv. Avo sasaka. Il
est— coupable. Avo sasaka ny heloka
nataony.
DOUBLER, va. 1° Mam pi tombo indroa,
—avo sasaka, manao roa sosona, mani-
sy sosona, manisy dabolera, mano-
sona. Doublez ce nombre. Ampitom-
boy indroa izany isa izany. Dou-
blez la dose de quinine. Ampitomboy
indroa nylanjan'io kininina io. lia dou-
blé sa fortune. Nampilomboina avo
sasaka ny hareny. Doublez le fil. Atnto-
vy roa sosona ny taretra. Doublez les
voiles. Ataovy roa sosona, asivy so-
8ona, 80sôny ny lain-tsambo. Doublez
mon manteau. Asivy sosona, —dabole*
rany, sosôny ny kapaotiko. H loc. —le
pas. Mandeha haingana kokoa. —une
classe. Avela hianatra indray amy ny
kilasy anankiray. 2* —, Mihoatra. Le
navire doubla le cap. Nihoatra ny
tsiraka ny sambo. 3 - — , Mamono. —do
cuivre un navire. Mamono varahina
ny fanambanin-tsambo.
— ,tm. Mitombo indroa heny, —avo sasaka.
La population a doublé. Nitombo in-
droa heny, etc., ny isan* ny mponina.
DOUBLURE, 8f. Dabolera. La— d'un
chapeau. Ny dabo/eran-tsatroka.
DOUCEÂTRE, adj. Matsaboaka, ma-
tsatso. Sauce—. Ro matsaboaka. Eau—.
Rano matsalso.
DOUCEMENT, adv. t* Moramora, tsi-
moramora, malemilemy, miàMana, man-
dry fe-izay. Il est mort—, Maty mora-
Digitized by
Google
DOU
— 260 —
DOU
mora, t&imoramora izy. Déposez — la
boutoille. Apetraho moramora, tsimo-
ramora ny tavoahangy. Frappez — à la
porto. Dony malemilemy ny varavara-
na. Parler—. Miteny malemilemy. Mar-
cher— . Mandeha moramora, tsimora-
mora, malemilemy, miadana, mitsai-
ka. Passer— la vie. Miadana. Sommeil-
fer— . Mandry fc-izay. l'fig. Moramo-
ra. malemilemy, amin-kalemcm-panahy.
Il traite, il reprend— les gens. Mitondra,
mananatra moramora, etc., ny olona
j ZV- 3o_ ? Xsy tsara loatra, mananonano-
na. Comment va le malade ? Tout—. Ma-
nao ahoana nymarary? Tsy tsara loa-
tra, mananonanona hiany.
~,int. Moramora. — ! vous parlez trop
haut. Moramora ! fa miteny mafy loatra
hianao.
DOUCEREUX, EUSE, adj. et 8. f
Matsahoaka. Vin—. Divay matsaboaka.
2'—, Malefaka am-bava, tsara vava, mi-
toetr' olona malemy paika. Homme—.
Olona malefaka am-bava, etc. Il a la
mine doucereuse. Mitoetr olona male-
my paika izy.
DOUCET, ETTE, adj. et s. Malefaka
am-bava, tsara vava, mitoetr' olona ma-
lemy paika.
DOUCEUR, sf. 1° Hamamy, hamamia-
na. La— du miel. Ny hamamin' ny tan-
tely. 2°— , HalambolamJ)o, hamora, ha-
lemy, hatsara, flsononôka, fiadanana, fan-
driana le-izay. Z°fîg- Hamora. halemy,
hafinaritra. 4*— , Halemem-panahy. Il est
d'une— admirable. Mahagaga ny haie-
mem-panahiny. Yoy. Doux-
— T pi Zava-mamy. Cet enfant aime les
doucours. Tia zava-mamy io zaza io.
En douceur, loc. adv. Moramora, tsi-
moramora, malemilemy, amin-kalemem*
panahy.
DOUCHE, sf. Hano afantsitsftra, rano
abosasaka.
DOUCHER, va. Manafantsitsftra rano.
Douchez ce malade deux fois par jour.
Fantsitsiro rano indroa isan'andro io
roarary io.
Se doucher, rpr. Mandro amy ny rano
tnifanlsitsllra, mandro amy ny rano mi-
bosaeaka.
DOUÉ, ÉE, p. et adj- Nomena soa, ma-
nana, be. Il est heureusement—. Nomen'
Andriamanitra soa izy. Il est — d'une
grande intelligence. Jfanan-tsaina, 6e
saina izy.
DOUER, va. Manome. Dieu l'a doué d'une
grande sagesse. Nomen* Andriamanitra
fahendrena lohibe izy.
DOUILLE, sf. Varombo. La— -d'une
baïonnette. Ny "taromoom-benitra.
DOUILLET, ETTE, adj. 1* Malemi-
lemy. Lit—. Fandriana malemilemy.
2«— ,8arolsarotiny, be konetaka. Femme
douillette. Vehivavysarofsarofmi/, etc.
—, s. Olona sarotsarotiny.
DOUILLETTE, sf. Akanjobe misy vo-
havoha.
DOUILLETTEMENT, adv. Malemi-
lemy.
DOULEUR, sf. {• FangiriQriana, fa-
na.ntainana, fijaliana, fangotsokotsoha- .
na, ûtsakotsako, fanotikotika» faharary.
La blessure lui cause de fortes douleurs.
Ny ratra mampangirifiry, mampijaly
azy mafy. L'abcès me cause de fortes
douleurs de té:e. Rcko manaintaina,
maharary mafy ny andohako azon f ny
vay. Le rhumatisme cause des douleurs
aiguës dans les articulations. Ny roha-
na mampangotsokotsoka, mitsakotsa*
ko ny famavàny. J'ai de fortes douleurs
de ventre. Manotikotika mafy ny ki-
boko. J'ai des douleurs d'estomac. Ma-
rary ny ambavafôko. || loc. Causer une
—vive et passagère, comme une piqûre.
Mampangorintsina. Ressentir les dou-
leurs de l'enfantement. Mihetsi-jaza.
2 a — , Alahelo, fahoriana. La mort de
son fils lui cause une affreuse— . Ny
nahafatesan* ny zanany mampalahelo,
mampahory azy mafy.
DOULOUREUSEMENT, adv. Amin*
alahelo. Se plaindre— . Mitaraina amin'
alahelo.
DOULOUREUX, BUSE, a#- !• Mam-
pangirifiry, mampanaintaina, mampija-
ly, mampangotsokotsoka, mitsakotsako,
manotikotika, maharary. Plaio doulou-
reuse. Fery mampangirifiry, mampi*
jaly. 2*—, Mampalahelo, mampahory.
Cette perte m'a été douloureuse. Izany
nahafatesany izany nampaia/ie/o, etc.,
ahy. || loc. Pousser des cris— . Midra-
dradradra.
DOUTE, sm. !• Fisalasalana, fiahana-
hanana, firoanahana, fihambahambana.
Cela est hors de— .Tsymisy isalasalana
ny amin' izany. Il lui reste encore quel-
que—. Mbola*misa/asala,etc, izy. Sans
aucun—. Tsy misy isalasalana. 2*—,
Zavatra isalasalana. Éclaircissoz-moi ce
Digitized by
Google
DOU
— 261 —
DOY
— . Hazavao ity 2avatra isalasalako
ity.
Sans doute, loc. ado. 1° Eny. Viendrez-
vou8 demain ? Sans—. Moa ho avy hia-
nao rahampitso? Eny. 2 a — , Toa. Il ar-
rivera sans — aujourd'hui. Toa ho ton-
ga izy anio.
BOUTER, tm. !• Misalasala, miahana-
hana, miroanahana, niihambahamba.
Je doute si je partirai demain. Misala-
sala, etc., raha hiala rahampitso aho.
Doutez-vous qu'il ne vienne ? Moa mi-
salasala hianao fandrao tsy ho tonga
izy ? — des vérités révélées par Jésus-
Christ est un crime. Heloka lehibe ny
misalasala, etc., amy ny zavatra nam-
barany Jeso-Kristy. Il ne doute de rion.
Tsy misalasala na amin* inona na
amin' inona, sahisahy izy. 2* — , Miahia-
hy. Je doute de la fidélité de ce do-
mestique. Miahiahy io mpanompo io
aho.
Se douter, vpr. Mahimahina, miahia-
hy, mihevilra, manampô. Je me doute
de quelque chose. A/a/u ma /un -javatra-
aho izany. Je m'en suis toujours douté.
Efa nahihlko mandrakariva izany. Pou-
vais-je m'en—? Iza no nihevitra, na-
nampô izany akory ?
DOUTEUX, EUSE, adj. 1* Misy isa-
lasalana, mampisalasala, misy iahana-
hanana, mainpiroanahana, misy iham-
bahambana, mampihambahamba. Il est
— qu'il vienne. Misy isalasalana 9 ta-
hanahanana, ihambahambana sao
tsy tonga izy. La victoire fut dou-
teuse. Nampisalasala, nampivoana-
hana, nampihambahambaizay nandre-
sy. Il a donné une réponse douteuse.
Mampisalasala , mampiahanahana,
mampiroanahana, mampihambaham-
ba ny valin-teny nataony. 2'—, Mampia-
hiahy. Il est d'une probité douteuse.
Mampiahiahy ny toe-panahiny. 3-— ,
Maizimaizina. Jour — . Maizimaizina.
—, sm. Ny misy isalasalana.
DOUVE, sf. Uazo Ûsaka anaovana ba-
rlka.
DOUX, DOUCE, adj. 1° Mamy. Le su-
cre est — . Mamy ny siramamy. Eau
douce. Rano mamy 2°— , Maiambo-
larabo, mora, malemy, malefaka, anto-
nintoniny, tsara, misononôka, miadana,
mandry fe-izay. Peau douce. Hoditra
malambolambo. Montée douce. Fiaka-
rana mora. Fer — . Vy malemy. Vent
— . Rivotra malemilemy, tsiotsio-drivo*
tra. Chaleur douce. Hafanana malefa-
defaka, antoninloniny. Uno lumière
douce. Fahazavana antonintoniny. Voix
douce. Feo malefaka. Odeur douce. Fo-
fona tsara. Pluie douce. Ranonarana
misononôka. Voiture douce. Kalesy mi-
sononôka. Style — . Laha-teny misono-
nôka. Mener une vie douce. Miadana.
Jouir d'un — repos. Mandry fe-izay.
3* fig. Mora, mora arahina, malemy,
mahafinaritra. Le service est fort — dans
cette maison. Mora ny fanompoana
amin' ity trano ity. Une religion douce-.
Fivavahana mora arahina. C'est un
supplice trop—. Fampij al iana ma le m y
loatra izany. De — entretiens. Resaka
mahafinaritra. Cette image est pour
moi un —souvenir. Fahatsiarovana ma-
hafinaritra ho ahy io sary io. ^—.Ma-
lemy fanahy, malemy paika, morabe,
mampiseho halemem-panahy, mampi-
seho fltiavana, milaza fitiavana. Ha un
caractère—, Malemy fanahy, male-
my paika,* morabe izy. Cet animal est
— . Malemy fanahy, morabe io biby
io. Il a un regard — . Mampiseho ha*
lemem-panahy ny fijeriny.
— , sm. Ny mamy. Préférer le — . Mifidy
ny mamy.
Doux, adv. Filer—. Manaiky, mandefitra.
DOUZAINE, sf. f Roa amby ny folo,
dozeniny. J'ai acheté une — d'assiettes.
Nividy lovia roa amby ny folo, doze-
niny iray aho. 2°— , Tokony ho roa amby
ny folo. Réunissez une — de personnes.
Manangéna olona tokony ho roa amby
ny folo.
DOUZE, adj. num. {• Roa amby ny fo-
lo. Les — Apôtres. Ny Apostoly roa
amby ny folo iahy. 2°— , Faharoa am-
by ny folo. Chapitre—. Toko faharoa
amby ny folo.
— , sm. Roa amby ny folo. Il est arrivé
le — Octobre. Tonga tamy ny roji a?n-
by ny folo Oktobra izy.
DOUZIÈME, adj. num. Faharoa am-
by ny folo. Chapitre — . Toko faharoa
amby ny folo.
— , sm. Ny ampaharoa amby ny folony.
DOUZIÈMEMENT, adv. Faharoa am-
by ny folo.
DOYEN, sm. Zoky. Le — des avocats.
. Ny zokin' ny mpisolo vava. Si vous n'a-
vez que trente ans, je suis votre — . Ra-
ha vao tolopolo taona monja hianao, dia
zokinao aho.
Digitized by
Google
DRA
— 262 —
DRO
DRACHME, sf. Drakma, irairabilanja.
DRAGAGE, sm. Fandoaran-tany amy
ny draga.
DRAGÉE, sf. Darazay, vatomamy.
DRAGEON, sm. Solofon-java-maniry
avy aray ny fakany.
DRAGEONNER, vn. Misy solofo avy
amy ny fakany.
DRAGON, sm. {• Dragona. Le— infer-
nal. Ny dragona, ny demony. 2*— Ka-
raza-roiaramila mitaingin-tsoava'y any
Frantsa.
DRAGONNIER, sm. Hasina (hazo).
DRAGUE, sf. Draga, milina fandoa-
ran-tany.
DRAGUER, ra. Mandoatra tan y amy
ny draga.
DRAINAGE, sm. Fanamainana tany
amy ny lakan-drano.
DRAINER, va. Manamaina tany amy
ny lakan-drano.
DRAMATIQUE, adj. et s. [• Momba ny
teatra. L'art — . Ny fahaizana mamoro-
na tealra. Stylo— . Laha-teny momba
ny teatra. 2*—, Manaitra, mampienta-
na ny fo, mampangoraka, mahonena.
Récit—, Tantara manaitra, etc.
DRAME, sm. f Tealra. 2* fig. Fiko-
rontanana mitobitohy.
DRAP, sm, 1* Lopôtra. 2 # — , Lamba.
— de lit. Lambam-pandriana. —mor-
tuaire. Lamba mainiy fanao amy ny
tranovorona. 3° fig. Le voilà dans de
beaux drapa- Indro fa mby amy ny fa-
basahiranana lehibe izy.
DRAPÉ, ÉE, p et ad/. 1* Miketron-
ketrona, mivalombalona. Cotte statue
est bien drapée. Mikelronketrona, etc.,
tsara ny lamban' io sariolona io. 2° — ,
Yoatemitra lamba. La salle est bien
drapée. Voatemilra lamba tsara ny
efi-trano. 3* fig. Nuharatsina. Il a été
joliment — . Noharatsina mafy izy.
DRAPEAU, «m. 1° Saina. Le— amé-
ricain. Ny saina amerikana. 2* fig.
Arborer un — blanc pour annoncer
que Ton veut capituler. Mitsangan-
kazo fotsy. Il est sous les drapeaux.
Manao fanompoan' ny miaramila izy.
Se ranger sous les drapeaux de quoi-
qu'un. Miandany amin' olona.
DRAPER, ra. !• Mampiketronkctrona,
mampivalombalona. 2*— , Manemitra a-
my ny lamba. 3* fig. Manaratsy.
8e draper, vpr. Mampiketronketrona ny
filaflany.
DRAPERIE, sf. 1* Fanaovana lopôtra,
lopôtra. Travailler en—. Manao lopôtra.
Il se fait ici un grand commerce de—.
Betsaka ny lopôtra lafo aty. 2*— , Fita-
flana miketronketrona, fitafiana mivalom-
balona. 3° — , Lamba temitra. De riches
draperies ornent l'église. Miravaka lam-
ba saro-bidy ny trano leglizy.
DRAPIER, sm. M pi varotra lopôtra,
mpanao lopôtra.
DRESSER, va. l*Manangana t manori-
na, mampitsangana, mampitraka, raam-
pidingina. — un mât. Manangana sa-
lazana. — une tente. Manangana, ma-
norina trano lay. — unestatue. Manan-
gana sariolona. L'Ane dresse ses oreil-
les. Manang/an-tsotina ny am pondra.
Cela fait — les cheveux. Mampilsangam-
bolo izany. —la tète. Mampitraka ny
loha, mitràha. — la queue. Midingin-
drambo. 2*—, Manitsy, manamboatra,
mamelatra, manao, manoratra. — uno
planche. Manitsy hazo fisaka. —un lit.
Manamboatra farafara. —un piège.
Afame/a-pandrika, raamandrika. — un
piège à un animal, à une personne.
Mamandrika biby , — olona. — le
plan d'une maison. Manao sarin-trano
anankiray. —l'acte de vente d'une mai-
son. Manoralra fivarotan-trano. 3 # — ,
Maropianatra. —un cheval. Mampia-
nalra soavaly. — un chien. Mampîa-
nalra alika.
Se dresser, vpr. !• Mitsangana, mitra-
ka, midingina. Le cheval s'est dressé.
Nitsangana ny soavaly. 2*—, Ampiana-
rina.
DROGUÉi «A '* Fanafody, loko,. zavatra
aharo. 2° fig. Zavatra ratsy.
DROGUER, ra. I* Mampiboboka fana-
fody. —un enfant. Mampiboboka fana*
fody zazakely. 2* — , Manao ankosoka.
—du vin. Manao divay ankosoka.
DROGUERIE, sf. 1* Fivarotana fana*
fody, — loko. 2 a — , Fanafody.
DROGUISTE^ sm. Mpivarotra fanafo-
dy, — loko.
DROIT, OITE, adj. 1* Mahitsy, tora-
tady. Ce chemin est—, Mahitsy, etc.,
io fàlana io. 2 a — , Mitsangana mahitsy,
—marina, maorona, mijoro, mijadona,
mijajirika, sokera. La maison n'est pas
droite, elle poncho d'un cùtô. Tsy
mitsangana mahitsy , — marina ,
tsy jnaorona io trano io, fa miton-
gilana. Il se tient". Mijoro izy. Il
C6t — commo une statue. Mijado*
Digitized by
Google
DRO
263 —
DUL
na, mijajirika hoatry ny sariolona izy.
Angle—. Zoro sokera. 3°-— , Havanana.
On lui a coupé le bras — . Notapahina
nysandriny havanana. 4 # fîg. Mahitsy,
mahitsy fo, marina, tsotra. Il a le cœur
— . Mahitsy fo, teo-po izy. C'est un hom-
me—. Olona mahitsy fo, olo-marina
izy.
Droit, adv. 1° Mahitsy. Viser — . Miken-
dry mahitsy. Aller — devant soi. Ma-
nao /itfain-dalana. 2° fig. Mahitsy, an-
kitsim-po, araka ny mety. Je l'ai fait
marcher—. Nampanarahiko ny mety
Izy.
DROIT, sm. 1 # Fahaioana, fahefana, ny
an' olona, anjara, ny tsy maintsy... lia
le — de commander. Mahazo mandidy,
mahadidy izy. Le roi a — de vie et de
mort Ny mpanjaka manam-pahe/ana
hamelona sy hamono. Il a — à cette suc-
cession. Azy io lova io, manana anjara
amin' io lova io izy. Il a — à votre recon-
naissance. Tsy maintsy hankasitraha-
nao izy. 2 # — . Rariny, marina. Juger se-
lon le— Mitsara araka ny rariny, etc.
Donner — à quelqu'un. Manome rariny
olona. 3* —, Lalâna. Cela est de — di-
vin. Araka ny lalàn' Andi'iamanitra iza-
ny. Il étudie le — . Mianatra ny lalàna
izy. 4 # — f Fadin-tseranana, sara, baba,
vola tsy maintsy haloa. J'ai acquitté les
droits de douane. Naloako ny fadin-tse-
ranana. — de passage sur une barque.
Saran-dakana. Droits d'octroi. Haba.
—d'ancrage. Vota tsy maintsy haloan
ny sambo mba hitody ao an-tseranana.
A bon droit, toc. adv. Araka ny rariny.
C'est à bon — qu'il se plaint. Mi ta raina
ara/ta ny rariny izy.
De droit, de plein droit, loc.adv.
Araka ny rariny. Cela lui appartient de
—, etc. Azy araka ny rariny izany.
DROITS, sf. 1* Ankavanana. Que votre
gauche ne sache point ce que fait vo-
tre — . Aoka tsy ho fantatry ny anka-
vianao izay ataon' ny ankavananao. Il
était assise sa—. Nipetraka tao anka-
ranant/izy. ?• — , Tsipika mahitsy. Ti-
rez une — . Manaova tsipika mahitsy.
j| toc. X — et à gauche. A tsy ary. Il
frappe à — et à gauche. Maniely atsy
ary izy.
DROITEMENT, adv. Araka ny rariny,
araka ny marina, an -kitsim-po. Il agit
—, Manao araka ny rariny, etc., izy.
DROITURE, sf. Ny rariny, ny marina,
hitsinvpo.
DROLATIQUE, adj. Mampihomehy»
mahatsikaiky. Contes drolatiques. Au*
gano mampihomehy, etc.
DRÔLE, adj. Mampihomehy, mahatsi-
kaiky, hatsikana, valavala.hafahafa. C'est
un homme — . Olona mampihomehy,
etc., izy. C'e3t un conte fort — . Anga*
no mampihomehy, mahatsikaiky loa-
tra izany.
— , sm. Karilahy, olona tsy manjary.
DRÔLEMENT, adv. Àm-pihomeheza-
na.
DRÔLERIE, sf. Hatsikana.
DRÔLESSE, sf. Karivavy, vehivavy tsy
manjary.
DROMADAIRE, sf. Angamenavava to-
kan-trafo.
DRU, UE, adj. Matovina, mivatravatra,
miraraka. Les blés sont drus. Matevina
ny varim-bazaha.'Une pluie drue. Ra-
nonorana mivatravatra.
Dru, adv. Matevina, mivatravatra, mi-
raraka. Semer—. Manao fafy matevina.
La pluie tombe—. Mivatravatra ny ra-
nonorana. Les balles pleuvaient— » Ny
bala mraraaa hoatry ny ranonorana.
DU, article contracté pour de le, Voy.
Db.
DÛ, DUE, p. et adj. 1» Ananana, no-
trosaina. Payez- lui l'argent qui lui est
— . Aloavy ny vola ananany aminao, ny
volany notrosainao. 2 — , Tsy maintsy.
Ce châtiment est— à sa paresse. Tsy
maintsy hofaizina tahaka izany izy no*
ho ny hakamoany.
DUBITATIF, IVE, adj. Miiaza flsa-
lasalana.
DUC, sm. Andriandahy manarakaraka
ny zanakandriana.
DUCHÉ, sm. Vodivonan' ny duc na du*
chesse.
DUGHESSE, sf. Andriambavy mana-
rakaraka ny zanakandriana, vadin'ny
duo.
DUCTILE, adj. Azo taritina, azo hala-
vaina, azo roritina. Le plomb est—.
Azo taritina, azo halavaina nyfira-
ka. Le caoutchouc est—, Azo i*oritina
ny matezaroritina.
DUCTILITÉ, sf. Ny ahazoana taritina,
— roritina.
DUEL, sm. Ady samy irery. Appeler
quelqu'un en—. Mihaika olona hiady
samy irery.
DUELLISTE, sm. Mpiady samy irery.
DULC1FIER, va. Manalefaka.
'Digitized by
Google
DUR
— 264
DUV
DULIE, sf. Fanajana fanao amy ny An-
jely sy ny Olo-Masina,
DÛMENT, adv. Araka ny mely, — ny
rariny, —ny marina. Il a été — averti.
Efa nanarina araha ny mety, etc., izy.
DUNE, sf. Bongom-pasika araoron-dra-
nomasina.
DUNETTE, sf. Tokotany amy ny vody
sambo.
DUO, sm. Hira misy feo roa miantoana.
DUPE, sf. Olona voafitaka, olona mora
litahiifa. Il fut la — de sa fourberie.
Voafttaky ny fihatsarambelatsihiny izy.
DUPER, ra, Mamitaka, manome voho-
8e duper, vpr. Mifamitaka, niifanome
vohony.
DUPERIE, sf. Fitaka, vohony.
DUPLICATA, sm.Taratasy mitovy fi*
teny.
DUPLICITÉ, sf. \ 9 Roa. Ce verre don-
ne une — d'image du même objet. Io
fltaratra io mampischo sary roa avy
amy ny zavatra iray. 2* flg. Fitaka, fl-
hatsarambelatsihy.
DUR, URE, adj. !• Mafy, mangidy.
C'est — comme du fer. Mafy hoatry ny
vy izany. Ces paroles sont fort dures.
Mafy, etc., loatra izany teny izany. Cette
loi est dure. Mafy, etc., izany lalana iza-
ny. Il a mené une vie fort—. Mafy, etc.,
ny noleferiny tamy ny andro niainany.
Il m'a faît une — réception. Mafy ny
nandraisany ahy. || loc. Il a la tète dure.
Donto saina izy. Il a l'oreille dure. La-
lodalovana, marcnindronina izy. 4 2°— ,
Sarotra, masiaka, lozabe. Les temps sont
durs. Sarotra ny taona. C'est un homme
-*. Olona masiaka, lozabe izy. Ce que
vous dites est — à digérer. Sarotra hi-
noana izay lazainao. Cet affront est —
à digérer. Sarotra lejerina izany fa-
nesoana izany. Il est — à la détente.
Sarotra vaikaina izy; flg. mabihitra
izy. 3*— , Handatra, maisatra, mafaitra,
ratsy, tsy misononôka. Vin — . Divay
handatra, maisatra, mafaitra. Voix
dure. Feo ratsy. Style—. Laha-teny tsy
misononôka.
**, sm. Ny mafy.
•-, sf. Coucher sur la dure. Mûndry amy
ny tany.
Dur, ado. 11 entend—. Lalodalovana, ma-
renindrenina izy.
DURABLE, adj. Maharitra, mateza.
Ce sont des édifice» durables. Tiano
maharitra, etc., ireo. Il n'y a pas sur
la terre de bonheur—. Tsy misy hasam-
barana maharitra, etc., ety ambonia'
ny tany.
DURANT, prèp. Mandritra, maninji-
tra, mipaka, ngarangidina. Il n'y a pas
de pluie— l'hiver. Tsy misy ranonorana
mandritra ny ririnina. Il a plu— quiu-
ze jours. Nisy ranonorana nandritra ny
tapa-bolana, tapa-bolana maninjitra.
Je l'ai servi— cinq ans. Nanompo azy
hiany aho nandritra ny dimy taona,
diiny taona maninjitra, mipaka, nga-
rangidina.
DURCIR, va. Manamafy, mahamafy,
La chaleur durcit la terre. Ny haiuau-
dro manamafy, etc., ny tany.
— , un. Mihamafy. Le bois durcit dans
l'eau. Mihamafy ny hazo raha ao ana-
tin' ny rano.
Se durcir, rpr. Mihamafy. La boue se
durcit au soleil. Ny fotaka mihamafy
raha azon' ny masoandro.
DURCISSEMENT, sm. Hamafy, ha-
mallana, iihamaliana.
DURÉE, sf. Faharetana, hateza. Son
règne tut de peu de—. Tt>y nahantra
cla ny andro nanjakany. La vie de
l'homme est de courte—. Tsy ma/iari-
tra, tsy mateza ny andro îaiiian' ny
olombeiona.
DUREMENT, adv. Mafy. Reprendre
— . Mananalra mafy. Être couché—,
Mandry ainy ny fandriana mafy.
DURER, ru. 1* Maharitra, mateza.
lieur amitié n'a guère duré. Tsy naha-
ritra élu loatra ny Ûsakaizan' izy ireo.
Cette étoile dure longtemps. Maharitra
ela, mateza dia mateza io lamba io. % 2*
—, Lava, tsy zaka lanilanina. Le temps
me dure. Laça araiko, tsy zahako lani-
lanina ny andro.
DURETÉ, sf. 1* Hamafy. La— du fer.
Ny hamafin' ny vy. Il l'a traité avec— .
Mafy ny nataouy azy. 2 # — , liaralsiana,
tsy tisouonôka. 3*— , pi. Teny mafy il
lui a dit des duretés. NUeny mafy, nan-
devilevy azy izy.
DURILLON, sm. Kitro. Il a dos duril-
lous aux rnaïus. Misy Mron-tânana izy,
DUVET, sm. Volo malemy, volomboa-
tavo, ny volovoloina. Un oreiller de—.
Onduua voasesika volo malemy. Ces pe-
tits cardiuuux ont encore leur—. Mbula
misy i?o/o malemy, mbola tsy tunga
elatra ireo fody ireo. Un léger —
t.
Digitized by
Google
EAU
265 —
EBL
paraît sur son menton. Misy volom-
boatavo maniry ao amy ny somany. Les
coings sont couverts d'un petit—. Vo-
lovoloina ny koamtsy.
DUVETEUX, EUSE, adj. Be volo
malemy, misy volomboatavo, volovoloina.
DYNAMIQUE, sf. Fahaizana momba
ny hery mampihetsika zavatra.
— ,ady*. Mampihetsika zavatra. Pouvoir—.
Hery mampihetsika zavatra.
DYNAMITE, sf. Karazam-banja ma*
hery (lia mahery.
DYNASTIE, sf. Taranak' and ri an a
anankiray.
DYSPEPSIE, sf. Tsy fahalevonan-ka-
nina.
DYSSENTERIE, sf. Fivalanan-dra.
DYTIQUE, sm. Tsikovoka.
E
SAC, sf. 1* Rano. —douce. Rano mamy.
— saumàtre. Rano matsatso. —de mer.
tfanomasina. —courante. Rano man-
deha. — de riz. #anom-bary. —de sen-
teur. Rano manitra. —de pluie. Rano-
norana. —bénite. Rano voahasina, rano
voavavaka. — de savon, itenon-tsavo-
ny. — d'empois. /?anon-tavolo. — Eaux
chaudes. Rano mafana. Les habitants du
bord de T— . Ny tandrano. Le navi-
re fait— de toutes parts. Midi-drano
be hîany ny' sambo. Le navire a iatt
de T— à Maurice. Nivatsy rano tany
Morosy ny sambo. Se jeter à l'— . Miro-
tsaka any anaty rano. Entrer dans T—
pour la passer. Mitsobo-drano, mirobo-
drano. Les eaux sont basses. Marivo ny
rano. Les eaux sont hautes. Misondro-
trany rano. La poche a beaucoup d'— .
Be rano ny paiso. 2 # — , Ranonorana. Il
est tombé beaucoup d' — . Nirotsaka be-
tsaka ny ranonorana. 3°— , Hatsembo-
hana. dinitra. Il est tout en—, Tsembo-
«a dia tsemboka, mivoa-dimJra izy. 4 B
— .Famirapiratra. C'est un diamant d'une
belle—. Mamirapiratra tsara io dia-
mondra io. 5 # flg. Il a mis de r— dans son
vin.Nibeoa nyharisihany. Il se noierait
dans un verre d*— . Tsy mahomby izy na
dia kely aza. Ils se ressemblent comme
deux gouttes d'— Tsy misy ivoasana izy
roa lahy. Porter de 1— à la rivière. Mi-
tondra nato miantainanana. Donner un
coup d'épée dans 1'— , battre T— avec un
bâton. Mikapo-drivotra, manasa-tena foa-
na, misasa-poana. Ce projet est tombé
dans T— . Tsy tanteraka izany flkasana
izany. Il faut laisser couler T— . Tsy to-
kony ho be ahiahy amy ny zavatra mi-
tranga. Être comme le poisson dans r— .
Miadana.
EAU-DE-VIE, sf. Laodivy.
ÉBAHI, IE, adj. Talanjona, mitampim-
bava.
ÉBAHIR (S 7 ), vpr. Mitalanjona, mi tara -
pi m- bava.
ÉBAHISSE MENT, sm. Fitaianjona-
na.
ÉBARBEH, ra. Mamarana. — du pa-
pier. Mamaran-taratasy.
ÉBATS, sm. pi. Filalaovana, ûkarenjy.
Il prend ses — sur la place. Alilalao,
mikarenjy eny an-kianja izy.
ÉBATTRE (S'), vpr. Milalao, mikaren-
EBAUBI, IE, adj. Mivanàka, midaga-
ga, mitulagaga.
ÉBAUCHE, sf. Ambangovangon-tsary,
ambangovaugony.
ÉBAUCHER, ra. Mamangovango. —
une statue. Mamangovango sanolona.
— du bois. Mamangovango hazo. Il
n'a lait encore qu'— son ouvrage. Mbo-
la tsy nanao atu-tsy ny ambangooan*
gon' ny boltiny izy.
ÉBÉNE, sf. 1° llazomainiy. fc» fig. Elle
a ues cheveux "d*—. Mauity muugitohi-
lo ny volon-dohany.
ÉBÉNIER, sm. Folo-kazomainty.
ÉBÉNISTE, «m, Mpanao railtra madi-
nika be ha'ingo.
ÉBÉNISTERIE, sf. Fanaovana rafi-
tra raadinika be haingo, ratltra itadiui*
ka be haingo.
ÉBLOUI, IE, p. et adj. 1° Jemby, ba-
déna, manjambéua. l'fig. Hajambaioa,
Digitized by
Google
EBO
— 266 —
EBR
nohajambaina, voasodôka, nosodokaina.
Il est— par les richesses. Hajambaina,
sodoknin' ny harena izy. 3 # — , Variana,
gaga, talanjona.
ÉBLOUIR, va. 1* Mahajemby, maha-
badéna, mampanjambéna, mamono ma-
so. Le soleil éblouit mes yeux. Ny ma-
soandro mahajemby, mahabadéna,
mampanjambéna ny masoko, mamo-
no maso ahy. 2* fig. Mahajamba, mano-
dôka. La gloire l'a ébloui. Ny voninahi-
tra no nahajamba, nanodôka azy. 3*
— , Mahavariana, mahagaga, mahatalan-
jona. Son langage éblouit. Mahavaria-
na, etc., ny fiteniny.
S'éblouir, vpr. Hajambaina, sodokaina.
ÉBLOUISSANT, ANTB, adj. !• Ma-
hajemby, mahabadéna, mampanjambé-
na, mamono maso. Lumière éblouissan-
te. Fahazavana mahajemby,e\c. 2 # fig.
Mahavariana, mahagaga.mahatalanjona.
Elle est d'une beauté éblouissante. Ma-
ha variana, etc., ny hatsaran-tarehiny.
ÉBLOUISSEMENT, «m. 1* Fahajem-
bena, fanjambétîa:. 2 # — , Fahajenjenana.
J'ai des éblouissements après avoir tant
écrit. Jenjiri ny nanoratra ela aho.
ÉBORGNER, va. Mamotsitra maso an-
kila.
S'éborgner, vpr. Potsi-maso an-kila.
Il s'est éborgné en tombant. Lavo izy
ka potsitra ny ma&ony an-kila.
ÉBOULEMENT, am. Fikoa, fihotsa-
ka, firodana, fianjera.
ÉBOULER, vn. Mikoa, mibotsaka, mi-
rodana, mianjera. La pluie a fait — la
muraille. Ny ranonorana nampihoa,
etc., ny ampiantany.
S'ébouler, vpr. Mikoa, mihotsaka, mi-
rodana, mianjera.
ÉBOULIS, 8m. Zavatra mikoa. Ma mai-
son a été renversée par l'— . Nazeran'
ny zavatra nikoa ny tranoko.
ÉBOURGEONNEMENT, sm. Fanala-
na tsimo-kazonasakeli-kazo.
ÉBOT7R6EONNER, va. Manala tsi-
mo-kazo na sakeli-kazo*. Voici le temps
d'— les vignes. Izao no fotoana fanala-
na ny teimo-boaloboka na ny sakeliny.
ÉBOURIFFÉ, ÉE t adj. 1* Misafoto-
foto, misaritaka. Il a les cheveux ébou-
riffés, il estr-. Misafutofoto, etc., ny
volqp-dobany. 2* fig. Sanganehana.
ÉBOURIFFER, va. 1* Mampisafoto-
foto, mampisaritaka. 2* fig. Mahasan-
ganehana.
ÉBRANGHEMBNT, sm. Fandranlsa-
nana.
ÉBRANGHER, va. Mandrantsana. Il
faut — cet arbre. Tokony horantsana-
na io hazo io.
ÉBRANLÉ, ÉB, p. et adj. !• Voaho-
zongozona, nohozongozonina, mihozon-
gozona, voahovotrovotra, nohovotrovo-
tina, mihovotrovotra, napararetra, mi-
pararetra, voahetsiketsika, nohetsiketse-
hina, mihetsiketsika. 2* fig. Mihena,
mihontsina, ketraka, nokorontanina, mi-
korontana.
ÉBRANLEMENT, sm. fFanozongo*
zonana, fihozongozonana, fanovotrovo-
tana, fihovotrovotana, flpararetra. fane*
tsiketsehana, fihetsiketsehana. 2* fig.
Fihendna, fiketrahana, fikorontanana.
ÉBRANLER, va. 1* Manozongozona,
manovotrovotra, mampipararetra, ma-
netsiketsika. Les vents ont ébranlé la
maison. Nanozongozona, etc., ny tra-
no ny rivotra. 2 # fig. Mampihena, mam-
pihontsina, mana ketraka, manakoron-
tana. Le mensonge ébranle la confiance.
Ny lainga mampihena ny fitokiana.
Vos menaces ne l'ont pas ébranlé. Ny
rahona nataonao tsy nampihontsina,
tsy nahaketraka azy. Les malheurs
n'ont point ébranlé son courage. Ny
fahoriany tsy nampihontsina, tsy na-
hahetraha ny herim-pony. La guerre
civile a ébranlé le royaume. Ny adyan-
trano nampikorontana ny fanjakana.
S'ébranler, vpr. 1* M ihozongozona, mi-
hovotrovotra, mipararetra, mihetsiketsi-
ka. 2* fig. Mihena, mihontsina, mihake-
traka, mikorontana. 3 # — , Mandroso, mi-
hemotra. L'armée s'ébranla pour char-
ger l'ennemi. Nandroso ny taflka inba
hamely ny fahavalo. Los soldats s'ébran-
lèrent au premier coup de canon. Ni-
hemotra ny miaramila, raha vao nipoa-
ka voalohany ny tafondro.
ÉBRASEMENT, sm. Fanasolilana la-
kola-baravarana, fisolilan' ny takola-ba-
ravarana.
ÉBRASER, ra. Manasoltla takola-ba-
ravarana.
ÉBRÉGHÉ, ÉE, p. et adj. t* Banga,
nobangaina, simaka, voasimaka, nosi-
mahana, nahasimahana. Dent ébréchée.
Nify simaka. 2* fig. Nihena, nahafa-
hana , nahabangana. Voy. Brèche.
ÉBRÉGHER, ra. 1* Mam banga, ma-
nimaka. —un couteau. Afamoanga an-
tsy. 2* fig. Ahafahana, ahabnngana. Il
Digitized by
Google
J
ECA
— 267 —
ECH
a ébréché sa fortune. Nahafahana,
etc, ny hareny.
ÉBRUITEMENT, sm. Fanambarana.
ÉBRUITER, va. Manambara. —une af-
faire. Manambara raharaha anankiray.
S'ébruiter, vpr. Miely. Cette nouvelle
s'est ébruitée. Niely izany zava-bao-
vao izany.
ÉBULLITION, sf. Fangotrahana, fan-
devy. L'eau est en — . Mangotraka,
mandevy ny rano.
ÉGAILLE, sf. 1* Lan y. —de poisson.
Lanin-kazandrano. |) loc. —de tortuo.
Hodi-tsokatra. — d'huître. Akoran* ako-
randriaka. 2*—, Helakelaka, hofakofaka.
Sa peau se levait par écailles. Nihe-
lakelaka, etc., ny hodiny. 3 # fig. Les
écailles lui sont tombées des yeux. Nd-
hita ny badisoan-koviny izy.
ÉGAILLER, ta. Manala lany, mikiky,
manihy. — un poisson. Manala lanin-
kazan-drano, mikiky, manihy hazan-
drano.
S'écailler, vpr. Mihetakelaka, mihofa-
kofaka, miselatselaka, miohakohaka. Cet
enduit de cbaux s'écaille. Mihelakela-
ha, etc , io lalo-tsokay io.
ECAILLEUX, EUSE, adj. Mihetake-
laka, miselatselaka, mihofakofaka, mio-
hakohaka.
ÉGARLATE, sf. et adj. Mena manga-
trakatraka, mena midorehitra, mena mi-
vaivay. Robe—. Robo mena manga-
trakatraka, etc.
ÊCARQUILLBMENT, sm. Fameza-
rana.
ÉCARQUILLER, va. Mamezatra. —
les yeux. Mamezatra maso.
ÉCART, 8m. 1* Fihatahana, fltanilana,
fivilïana, fldiflana. Il fit un — pour es-
quiver le coup. Nihataka, nitanila,
nivily, nidify mba tsy ho voa izy. Le
cheval a eu peur et a fait un — . Nata-
hotra ny soavaly ka nihataka, nivily.
2* fig. Faniasiavana, Oviliana. La jeunes-
se se laisse entraîner a des écarts. Be
siasia ny tanora. Il fait des écarts dans
ses discours. Mivily ny laha-teniny.
A l'écart, toc. adv. !• An-takona, man-
gingina. Prendre, quelqu'un à 1 — pour
causer. Maka olona an-takona, etc ,
mba hiresaka. 2 # — , Mihataka. Se mettre
à r— . Mihataka. 3 # fig. Mettre quelqu'
un à 1* — . Manakipaka olona.
ÉCARTÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nasabaka,
nosabakaina, misabdka, voasava, nosa-
vana, nahataka, nihataka, nakisaka, ni-
kisaka. 2 # — , Navily, nivily, mangingi-
na. Chemin—. Lâlana mangingina.
3* fig. Noroahina, nolavina.
ÉCARTÉLEMENT, sm. Fanasama-
hana ny rantsam-bataua.
ÉCARTELER, ta. Manasamaka ny
rantsarabatana.
ÉCARTEMENT, sm. Fanasabakana,
fisabàka, fampihatahana. fihataka. Il y a
eu de T — dans ce mur. Nisy nihataka
ity rindrina ity.
ÉCARTER, va. 1* Ma nasabaka, mara-
pisabàka, mampisava, misava^mampi-
hataka, mampanalavitra, manakisaka.
Écartez vos jambes. Asabakao ny tongo-
trao, misabakà. — les branches qui em-
pêchent de passer. Mampisava, misa»
va ny sampan-kazo izay misakana ny ha-
leha. —la foule. Mampihataka, mampa-
nalavitra ny vahoaka. Écartez cette ta-
ble. Ahataho, halavito, akisaho io lata-
batra io. 2*—, Mampivily, mamily. —
quelqu'un du droit chemin. Mampivily
olona ny lâlana mahitsy. Il a écar-
té le bâton qui allait le frapper. Namily
ny tehiaa saika hahavoa azy izy. Z'fig.
Mamily, mandroaka, manda. Que Dieu
écarte ce malheur ! Havilin' Andriama-
nitra anie izany loza izany ! —les mau-
vaises pensées. Mandroaka ny hevi-
dratsy. —une demande. Manda fanga-
tahana.
S'écarter, vpr. 1* Misabdka» mihataka,
manalavitra, mikisaka, mitanila, mivily,
midify. Deux lignes qui vont en s'écar-
tant. Tsipika roa misabàha. Écartez-
vous pour le laisser passer. Mihataka,
mikisaha, mitanila halehany. 2* fig.
Mivily, tsy manao. Il s'est écarté de son
sujet. Nivily tamy ny foto-teniny voa-
lohany izy. Il s'est écarté de son devoir.
Tsy nanao ny tokony hataony izy.
ECCLÉSIASTIQUE, ad;. Momba ny
Eglizy, any ny Eglizy. L'autorité— a
tranché ce différend. Ny mpifehy amy ny
Eglizy nanapaka izany ady izany. Les
biens ecclésiastiques. Ny fananan' ny
Eglizy.
— , sm. Mpanao raharaha amy ny fi va va-
hana (ny eveka, ny pretra, ny mpiana-
tra ho pretra).
ÉGERVELÉ, ÉE, adj. et s. Maivan-
doha, kely ati-doha.
ÉCHAFAUD, sm. Lampihazo fanapa-
han-doha.
ÉCHAFAUDAGE, sm. !• Kombarika,
Digitized by
Google
ECH
— 268 -
ECH
fanaovana kombarika. 2° fig. Fampise-
hoana fahaizana ankosoka, famoronana
lievi-dravina.
ÉCHAFAUDER,rn. Manao kombarika.
— , va. Mampiseho fahaizana ankosoka,
raamorona hevi-d ravina.
ÉCHALAS, sm. 1« Toham-boaloboka. 2°
fig. Olona mitezotezo, olona mitsoroaka.
ÉCHALASSEMENT, sm. Fanohana-
na voaloboka.
ÉCHALASSER, va. Manobana voalo-
boka.
ÉCHALOTE, sf. Karazan-tongoio gasy.
ÉCHANCRÉ, ÉE, p. et ad]. Banga,
dimbana, misy niflnitiny. Feuilles échan-
crées. Ravin-kazo misy nifinifiny.
ÉCH ANCRER, ra. Mambanga, man-
dimbana. «une table. Mambanga» etc.,
latabatra.
ÉCHANCRURE, sf. Banga, dimbana.
ÉCHANGE, sm. 1*Takalo, fanakalozana,
fifanakalozana. tl m'a donné sa maison
en — de mon cheval. Ny tranony no
natakalony ny soavaliko. Les deux
États ont fait un — de prisonniers. Ny
fanjakana roa tonta nampi/anakalo ny
sambo-belona azony. 2*-—, Fifampifcon-
drana, fifanirahana, fifamaliana. Il y a
entro eux — de lettres. Mifampiton-
dra, mifamaly taratasy izy ireo. Il y
a entre ces deux commerçants — de
courriers. Mifaniraka olona mitondra
taratasy ireo mpivarotra roa lahy ireo.
Il y a entre eux — d'amitié. Mifama-
ly iitia izy ireo.
ÉCHANGER, ra. 1* Manakalo, mam-
pifanakalo. — des meubles. Manakalo
fanaka. On a échangé les prisonniers.
Nampifanakalozina ny sambo-belona.
J'ai échangé mon livre contre son cha-
peau. Natakaloko ny satrony, nampi-
fanakaloziko tamy ny satrony ny bo-
kiko. 2°— , Mifampitondra, mifanira-
ka, mifamaly.. Les deux navires échan-
gèrent quelques coups de canon. Ny
sambo roant/âmaZi/ tafondro vitsivitsy.
É CHANSON, sm. Mpandrosodivay amy
ny mpanjaka.
ÉCHANTILLON, sm. 1* Santtniny,
sombiny kely. 1*fig. Donner un— de son
savoir-faire. Mampiseho ny fahaizany.
ÉCHAPPATOIRE, sf. Fialana, fialan'
olon-kendry, fihodivirana, fanarian dia.
Il sait trouver des échappatoires. Mahay
manao fialana, fialan' olon-kendry,
mahay mihodicilra, manary dia izy.
ÉCHAPPÉE, sf. Hadisoana. Ce jeune
homme a fait plusieurs échappées. Nanao
hadisoana indraindray io tovolahy io.
Par échappées, loc. adv. An-tsisika.
Faire un travail par échappées. Manao
asa anankiray an-tsisika.
ÉCHAPPER, un. 1° Mandositra, mile*
fa. Il a laissé — le prisonnier, l'esclave.
Navelany handositra ny sambo-belona,
navelany hilefa ny andevo. 2*—, Afaka.
Il a échappé au danger. Afaka tamy
ny loza, maty no velona izy. Ce voleur
a échappé à la police. Afaka tamy ny
polisy io mpangalatra io. 3* fig. Tsy
hita, tsy azo, tsy azo hazonina, tsy azo
tsindriana, miporotsaka, latsaka, tsy sa-
try, tsy. Beaucoup d'étoiles échappent
à la vue. Betsaka ny kintana tsy bilan'
ny masontsika. Cet héritage lui a échap-
pé. Tsy azony izany lova izany. La vie
nous échappe. Tsy azontsika hazoni-
na ny andro iainana. La patience lui
échappe. Tsy azony tsindriana ny
fony. Sa canne lui échappa des mains.
Niporotsaka tao an-tànany ny tehiny.
Il a laissé — ce mot. La/sa-bava izy. Un
soupir lui échappa. Nisento tsy satr y izy.
Cela m'a échappé de la mémoire. Tsy
tsaroako velively izany.
S'échapper, vpr. 1° Mandositra, milefa,
miporotsaka, mandrongatra. Le cheval
s'est échappé. Nandositra ny soavaly.
Mon esclave s'est échappé. Nilefa ny
andevoko. L'anguille s'échappa de ses
mains. Niporotsaka tao an-tânany ny
amalona. Le bœuf s'est échappé du parc.
Nandrongatra ny omby. 'l'fig. Mivoaka,
miporotsaka, latsaka. L'eau s'échappe
par une fente du rocher. Ny rano mi"
voaka amy ny tsefa-bato.' Le glaive s'é-
chappa de mes mains. Niporotsaka tao
an-tanako ny sabatra. Des pleurs s'é-
chappèrent de mes yeux. La/sa-drano-
maso aho.
ÉCHARPE, sf. Samboady. —rouge.
Samboady mena. Il a le bras en-—. Ha-
zonina samboady ny sandriny.
ÉCHARPER, va. 1* Mikapa. Il lui 6-
charpa le visage. Nikapa ny tavany izy.
2° fig. Mandringana, mandripaka. Les
ennemis lurent écharpés. Naringand,
naripaka ny fahavalo.
S'éGharper, vpr. 1* Mifampikapa. 2* fig.
Mifandringana, mifandripaka.
ÉCHASSE, sf. 1* Tongo-kazo. 2* fig.
Monter sur des échasses. MirehareUa,
mieboebo.
Digitized by
Google
ECH
269 —
ECH
ÉCHASSIER, sm. Ny vorona lava un-
gotra toy ny vano. ny ostritsa.
ÉCHAUDÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voalotra,
nolorana, tsovaka, voa tsovaka, natsova-
ka, notsovahana, nitsovaka. 2° fig. Voa,
maty antoka.
ÊCHAUDER, va. Mandôtra amy ny ra-
no mafana, manatsovaka. — un poulet.
Mandôtra akoho amy ny rano mafà-
na. Il lui échauda la main avec de l'hui-
le bouillante. Nanatsovaka ny tanany
tamy ny solika mangotraka izy.
S'échauder, vpr. 1* Mitsovaka. Il s'est
échaudé la main. Nitsovaka ny tânany.
2* fig. Voa, maty antoka. Il s'est échau-
dé dans cette affaire. Voa, maty anto-
ka tamin' izany raharaha izany izy.
ÉCHAUFFANT, AN TE, adj. Mana-
fana. Aliments échauffants. Hanina ma-
hafana.
— , «m. Hanina na flsotro mahafana.
ÉCHAUFFÉ, ÉE, p. et ad;. 1* Nafa-
naina, mafana. 2* fig. Mirehitra, taitra,
tezitra, misondro-dra.
—, «m. Hasiso. Sentir 1— . Ma&iso.
ÉCHAUFFEMENT, sm. Fangotraka.
L — du sang. Ny fangotraky ny ra.
ÉCHAUFFER, va. 1* Mamana, maha-
fana. Les oiseaux échauffent leurs pelits
sous leurs ailes. Ny voro-manidina ma-
mana ny zanany ao ambanin' ny elany.
Cette course l'a échauffé. NaHafana
azy izany hazakazaka izany. Le rhum
échauffe. Mahafana ny toaka. 2* fig.
Manafana, mahafana, raampirehitra, ma-
hataitra, mahatezitra, mampisondro-
dra. Son langage échauffa tous les cœurs.
Nanafana, nahafana ny fon' ny olona
rebetra ny teny nataony. —le sang, la
bile à quelqu'un. Mahatezitra, mam-
pisondro-dra olona.
S'échauffer, vpr. 1° Mi ha fana, mihama-
fana. La chambre s'échauffe. Mihafana,
etc., ny efi-trano. 2* fig. Mihamafana,
mirehitra, mihamafy, taitra, tezitra, mi-
sondro-dra. Leur courage s'échauffe dans
la mêlée. Mihamafana, mirehitra ny
herim-pon* izy ireo eny amy ny ady. La
querelle s'échauffe. Mihamafana, mi-
rehitra, mihamafy ny flfandirana. Ne
vous échauffez pas, tant. Aza taitra, te-
zitra, misondro-dra tahaka izany hia-
nao.
ÉCHAUFFQPRÉE, sf. Ady sendra-
sendra, ady tsitointoina.
ÉCHAUFFURE, sf. Voapano.
ÉCHÉANCE, sf. Paik' andro, fetr' an-
dro. Il n'a pu payer sa dette le jour de
1'—. Tsy nahaloa trosa tamy ny paik'
andro, etc., izy.
ÉCHEC, s m. 1* Faharesena. Les enne-
mis éprouvèrent un rude—. Resy dia
resy ny fahavalo. 2°— , Fatiantoka, fa-
hataham-bardka, tsy fahombiazana, fi-
sakanana. C'est un— à sa fortune. Fa-
tiantoka ho azy izany. C'est un— à son
honneur. Manala baraka azy izany. Il
a essuyé un nouvel—. Tsy nahomby
indray izy. Tenir en—. Misakana ny
fahavalo.
—, sm. pi. Karazan-tsilalao, tsesy.
ÉCHELLE, sf. 1° Tohatra. —de corde.
Tohatra mahazaka. —double. Toha-
tra mahazo miforitra. Faire la courte
— . Mifanao tohatra. Escalader un mur
à la courte— .Mifanao tohatra hananika
ampiantany. 2*— , Ambaratonga. —d'un
thermomètre. Ambaratonga amy ny
termometra. 3 # fig. Faire à quelqu'un
la courte—. Mauampy olona. Après lui
il faut tirer 1'—. Tsy misy hahomby azy.
L*— sociale. Ny fahamboniana sy fa-
hambanian-toetra. Il est au dernier de-
gré de 1'— sociale. Faraidiny izy. Il sort
des derniers degrés de T— sociale. Avy
amy ny faraidiny, ftringa mievotra izy.
ÉCHELON, $m. 1* Zana-tohatra, tanan-
tohatra, 2* fig. AmOaratonga. Il est
arrivé par échelons au grade de géné-
ral. Nilety ambaratonga maroizyvao
tonga jeneraly. Il est descendu d'un—.
Nidina am6arafonr7«?m-boninahitra iray
izy. || toc. Disposer des troupes par é-
chelons. Mandahatra miaramila mitohi-
tohy.
ÉCHELONNER, va. Mandahatra mito-
hilohy.
S'échelonner, vpr. Milahatra mitohi-
tohy.
ÉCHEVEAU, sm. Irdna. Acheter un—
de fil. Mividy taretra iray iràna. Met-
tre en—. Manira.
ÉCHEVELÉ, ÉE, adj. Misafotofoto vo-
lon-doha. Cet enfant est tout—. Misafo-
tofoto be hiany ny volon-dohan" itsy
zaza kely itsy.
ÉCHINE, sf. 1° Lamosina, taolan-damo-
sina. 2° fig. Avoir T — flexible. Mion-
drikondrika, mandoka, mandady.
ÉCHINER, va. 1* Manapaka taolan-
damosina. 2*—, Mamono mahafaty, man-
jezika, mandabodaboka. Yoy. Assommer.
S'échiner, vpr, Mamono tena. N
Digitized by
Google
ECL
— 270 —
ECL
ÉCHO, *m. 1* Ako. Faire — . Manako.
2 # fig. Mpnmorin-teny. La calomnie trou-
ve ordinairement d«s échos. Matetikany
endrikendrika a»5erim6ertn'ny sasany.
ÉCHOIR, vn. 1* Lasana, azo. Le che-
val lui est échu en partage. Lasany,
azony ho aniarany ny soavaly. 2 # —,
Paik' andro, felr'andro. Voire paiement
échoit à la fin du mois. Nv faran'ny vo-
lana no paik' andro, fetr* andro han-
doavanao trosa. Il loc. Le cas échéant. Ba-
ha tnhiny azo atao, araka ny toe dra-
haraha.
ÉCHOPPE, 8f. Trano kely flvarotana
mitampîfy.
ÉCHOUAGE. *m. Fifefika, flfefehana.
ÉCHOUEMENT, sm. Famefehana,
fampiantsonana.
ÉCHOUER, vn. 1* Mifefika. feflka. mi-
hitsoka. miantsona. Le navire échoua
contre un rocher. Fefika tamy ny ha-
rambato ny sa m ho. Le navire échoua
sur un banc de sable. Ni fefika, etc.
tamy ny fasika ny sambo. La baleine é-
choua sur la côte. A" tan tonna tao amoron-
drano ny trozona. $• fiq. Tsy vanona. tsy
tanteraka. tsy mahomby. L'entreprise a
échoué. Tai/ vanona ny raharaha. 8es
projets échouèrent. T*y tanteraka ny
fikasany. N'entreprenez pns cette affaire,
vous y échouerez. Aza mianlomboka a-
min' izany raharaha izany, fa tsy ha-
homby hianao.
— ,t?a. MameQka, mampibitsoka, mampian-
tsona.
S 1 échouer, vpr. Mifefika, mihitsoka,
miantsona.
ÉCLABOUSSEMENT, «m. Fampipi-
tihana fotaka. fampiporïtiham-potaka.
ÉCLABOUSSER, va. Mampipitika fo-
taka, mampiporitlka fotaka. Le cheval
qui galopait m'a éclaboussé. Ny soavaly
nlriotra nampipitika, etc., fotaka tami-
S 'éclabousser, vpr. Mihoso-potaka. [ko.
ÉCLABOUSSURE, *f. Rihi-potakami-
pitika, — miporitika. Votre manteau est
couvert d'éclaboussnres. Fenp rihi-po-
taka nipitika, — niporitika ny kapao-
tinao.
ÉCLAIR, sm. \* Helatra, hcla-baratra.
Il a fait dos éclairs toute la nuit. TVa-
nelatrelatra nandritra ny alina. La
gloire passe comme un — . Mandalo hoa-
try ny helatra ny voninahitra. 2* fig.
Kanjelatra. Ses yeux lancent des éclairs.
Jdanjelatra ny masony.
ÉCLAIRAGE, sm. Fanazavana. Com-
bien dépensez-vous pour 1'— de votro
collège ? Hoatrinona no laninao amy ny-
hanazavana ny kolejinao?
ÉCLAIRCIE, af. f Fisavan'ny andro,
fangakan' ny lanitra. 2 - — , Ny tsy misy
hazo ao anaty ala.
ÉCLAIRCIR, ra. 1* Manazava, mana-
dio. Le vont a éclairci le temps. Ny ri-
votra nanazava, nanadio ny andro.
Ceci éclairci t la vue, la voix. Il y zava-
tra ity manazara ny maso, ny feo. 2»— ,
Mampisava, mahavitsy, mampahanify.
Le canon a éclairci les rangs des sol-
dats. Ny tafondro nampisava ny laha-
ran'ny miaramila, nahavitsy ny mia-
ramila. —un bois. Mampahanify ny
ala. 3 # — , Manatsora. Éclaircissez cette-
sauce. Hatsorao io ro io. A 9 fig. Mana-
zava. — une affaire. Manazava raharaha.
S'éclaircir, vpr. 1* Mibamazava, miha-
madio. 2*—, Misava, mihavitsy, mihama-
nify. 3°— , Mibamatsora. A* fig. Mihama-
zava, mamotopototra. L'horizon s'éclair-
cit. Mihamazava ny toe-d raharaha. Je
doute de cette nouvelle, je veux m'en
— . Mampisalasala ahy izany zava-bao-
vao izany, ka ia-hamotopototra azy aho.
ÉCLAIRCISSEMENT, «m. Fanaza-
vana. Donnez-moi des éclaircissements
sur cette affaire. Hazavao amiko izany
raharaha izany.
ÉCLAIRÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voazava,
nohazavaina, roazava. 2 # — , Notsilovina.
3* fig. Mahay. C'est un juge—:. Mpitsa-
ra mahay io.
ÉCLAIRER, ra. 1* Manazava. Le so-
leil éclaire la terre. Ny masoandro ma-
nazava ny tany. La bougie éclaire bien
la chambre. Manazava tsara ny efi-
trano ny jiro. 2 # — , Mitsilo. Éclairez les
étrangers avec une torche. Tsilovy amy
ny fanilo ny vahiny. 3° fig, Manazava.
La religion éclaire les hommes. Ny fl-
vavahana manazava ny sain* ny olona.
— , vn. Mazava, manazava. Cette bougie
n'éclaire pas. Tsy mazava, tsy mana-
zava io labozy io-
— , v imp. Manelatra. Il éclaire. Marte-
la tra ny andro.
S'éclairer, vpr. {• Hazavaina. 2* fig.
Mandroso fahaizana.
ÉGLAIREUR, «m. Mpitsikilo, tily,
mpisafo.
ÉCLAT, «m. t* Bilaka, sima-kazo, pi-
bato. —de bois. Sita-kazo, stma-kaxo.
Digitized by
Google
ECL
— 271 —
ECO
Un — de pierre le blessa au visage. Ni-
sy sîfa-bato. pi-bato anankiray nandra-
tra ny tarahiny. —de bombe. Stfa-hom-
ba. 2»-—, Fikotrokotroka, hamafv. Cet—
de tonnerre m*a fait trembler. Nampan-
govîtra ahy izany fikotrokotroky ny
varatra izany. Faire entendre un — de
voix. Mânao feo mify. H loc. Rire aux
Mats, faire entendre des éclats de rire.
Mikakakaka. 3*— . Famirapiratra. On ne
saurait soutenir T— du soleil. Tsy azo
jerena ny famirapiratry ny masoandro.
4° fia. Haresaka, lnza ratsy. Cette affai-
re fait del*— . Maresaka izany raha-
raha izany. Il faut assoupir cette affaire
pour éviter P — . Tokony hosarontsa-
ronana izany raharaha izany sao tonpa
mandata, mampahazo laza rat*y. 5*
— . Voninahitra, laza, famirapiratra,
renty. Il a paru avec — à la cour. Ni-
seho tamim-honmafcilrataoanaty rova
izy. Cette ville jetait encore un vif — .
M bol a nalaza dia nalaza tamin' izay iza-
ny tanana izany. Il Ait ébloui par 1 —
des irrandeurs. Voasodôky ny /amîra-
piratry ny voninahitra izy. Ce style a
de T— . Be renty izany laha-teny izany.
ÉCLATANT, ANTE, adj. !• Mamira-
piratra, manjriranglrana. manjelajelatra,
manjopiaka. Pierreries éclatantes. Vato-
soa mamirapiratra, mangirangirana,
manjelajelatra. D' une blancheur écla-
tante. Fotsy maniopiaka. 2 # — , Miko-
trokotroka, mafy. Le son — du tonner-
re. Ny fikotrokotroky ny varatra. Voix
éclatante. Feo mafy. || loc. Rire — . Fi-
kakakaka. Rire — d'une multitude. He-
hy riam-baky. 3* fi g. Malaza. manehoe-
ho, mamirapiratra, mahagaga. Il a rem-
porté une victoire éclatante. Nalaza,
nanehoehony fandresena nataony. Ver-
tu éclatante. Batsaram-panahy mahaga-
ÉCLATER, vn. i* Vaky mi paria ka, —
miparitaka, — miparasaka, mipoaka. Le
verre écla'a. Vaky nipariaka, nipari-
taka, niparasaka ny fi ta rat ra. La bom-
be éclate. Mipoaka ny bomba. 2 # — . Mi-
kotrokotroka. Le tonnerre éclate. Miko-
trokotroka ny varatra. || loc. — de rire.
Mikakakaka. 3 # — , Mamirapiratra. Les
pierreries éclatent sur 9on diadème. Ny
vatosoa mamirapiratra amy ny satro-
boninabiny. h*fig. Miseho, miposaka. 8a
fureur éclate. Miseho, etc., ny baromo-
tany. 5* — , Misafoaka. Ce fut alors qu'il
éclata. Nisafoaka tamin* izay izy. — en
injures contre quelqu'un. Misafoaka
amin' olona, maniratsira olona.
ÉCLIPSE, sf. Fanakonana. — de soleil.
Fanakonana ny masoandro, alin-kely.
— de lune. Fanakonana ny volana.
ÉCLIPSER, va. 1* Manakona. La lune
éclipse quelquefois le soleil. Indrain-
dray ny volana manakona ny masoan-
dro. 2* fig. Mandresy, mihoatra. Son
nom éclipsait tous les.fautres. Ny voni-
nahiny nandresy, nihoatra ny any ny
sasany.
S'éclipser, vpr. 1° Takona. 2* fig. Mia-
la, levoua. Il s'éclipsa tout d'un coup.
Niala tampoka izy. Sa gloire s'est éclip-
sée* Lecona ny voninahiny.
ÉCLIPTIQUE, sf. Ny lâlana alehan'ny
masoandro isan-taona.
ÉCLISSE, sf. Harato, hamatra.
ÉCLISSER, va. Manisy harato, mana-
rato, manamatra. On lui a éclissô le
bras. Noharatoana, nohamarina ny
sandriny.
ÉCLOPPÉ, ÉE, adj. et s. Mandringa,
mitari-pe.
ÉCLOPPER, va. Mampandringa.
S'éclopper, vpr. Mandringa.
ÉCLORE, vn. 1* Foy. Voilà des pous-
sins qui viennent d'—. Indreo zanak'ako-
ho vao foy. La chaleur fait — les vers à
soie. Ny hafanana mahafoy ny ato-
din-tsamoina. 2 # — , Mivelatra. Le soleil
fait — les fleurs. Ny masoandro mam-
pivelatra ny voninkazo. 3* fig. Miseho,
miposaka. Ses projets éclôrontibientôt.
Hiseho, hiposaka vetivety ny zavatra
kasainy hatao.
ÉCLOS, OSE, p. et adj. 1- Foy. ?•— ,
Mivelatra, tafavelatra. 3* fig. Miseho,
miposaka.
ÉCLUSE,^/*. Vavahadin-drano.
ÉCŒURÉ, ÉE, adj. Madikidiky.
ÉCŒURER, va. Mabadikidiky.
ÉCOLE, sf. {• Trano fianarana, — se-
koly. L'— est trop petite. Kely loatra
ny frano fianarana, etc. 2 # — , Fiana-
rana. Ce garçon manque souvent l'— s
Diso fianarana matetika io zazalahy io,
3* — , Mpianatra, sekoly. L'— est à la
promenade. Lasa nitsangantsangana ny
mpianatra, etc. 4 # — , Fampianarana.
fianarana, fakan-lahaka. L'— de saint
Thomas. Ny fampianarany Md. Toma.
Il s'est formé à 1'— des plus grands gé-
néraux. Nianatra tamy ny jeneraly ma-
laza Izy, too ambany saokan' ny jcnera-
Digitized by
Google
ECO
— 272 —
ECO
ly malaza izy. Il fait — . Janarana,
alain-takaka izy. || loc. Il est devenu
sage à l' — du malheur. Nampahendry
azy ny fahoriana.
ÉCOLIER, 1ÈRE, a. 1° Mpianatra, se-
koly. 2* fig. Zazavao. Il est encore—.
Mbola zazavao izy. || loc. Prendre le
chemin des écoliers. Manalavi-dâlana.
ÉCONDUIRE, va. Mampiaïa moramo-
ra. J'ai écomluit cet importun. Nampia-
la moramora io mpanahirana io aho.
ÉCONOMAT, «m. Raharaha na tranon'
ny mpitam-bola.
ÉCONOME, sm. Mpitahiry vola, mpi-
tam-bola ao amy ny kolejy, amy ny tra-
no fltsaboana, etc.
—, adj. Mahay mitsitsy vola, matsitsy,
kely fandany.
ÉCONOMIE, sf. 1* Fitsitsiana, fanda-
lana. Il a de 1'— dans sa dépense. Mitsi-
tsy, mandala ny vola fandaniny izy. 2* — ,
Ny vola sisa tsy lany. Il donne ses éco-
nomies aux pauvres. Omeny ny mahan-
tra nyvôlasisa tsy laniny. i°— , Fan-
daminan-karena. Il règne chez lui une-
admirable. Mahagaga ny fandaminany
ny vola laniny ao an-trano. Traité d'—
rurale. Boky momba ny fandaminana
ny fambolen-javatra. Traité d' — politi-
que. Boky momba ny fandaminana ny
harena.*4*/?<7. Filaminana, filaminan'ny
zavatra rehetra ao amy ny laha-teny.
ÉCONOMIQUE, adj !• Mahalany kelike-
ly kokoa. 2 # — , Momba ny fandaminan-
karena. Science—. Fahaizana momba
ny fandaminan-karena.
ÉCONOMIQUEMENT, adv. Matsitsy,
kely fandany. Il vit—. Matsitsy, etc.,
amy ny fivelomana izy.
ÉCONOMISER, ra. 1* Mitsitsy, man-
dala. Économisez le riz. Tsitsio ny va-
ry. Il cherche à — . Mitady hitsitsy, han-
data ny fananany izy. 2* fig. Tsy man-
dany foana, mahihitra. Il économise son
temps. Tsy mandant/ foana ny andro-
ny, mahihitra andro izy.
ÉCONOMISTE, sm. Mpanao laha-teny
an-tsoratra momba ny fandaminana ny
harena.
ÉGORGE, sf. t* Hodi-kazo, hodi-boan-
kazo sasany. —de pocher. Hodi-paiso.
—de citron, //odi-boasary. 2* fig. Ny
ivelany. Ne vous arrêtez pas à V — .
Aza mitsara araka ny ivelany.
ÉGORGER, va. Manendaka, mivaofy.
Écorcez ce pêcher. Endaho io paisoio.
—une orange. Mivaofy laoranjy.
S'éoorcer, vpr. Miendaka.
ÉCORCHE, ÉE, p. et adj. 1* Voaonda-
koditra, nendahan-koditra, mionda-ko-
ditra. 2°— , Voaempaka, nempahina,
miempaka, miovaka.
ÉGORCHER, va. 1* Manenda-koditra.
Écorchez le bœuf. Endaho hoditra ny
omby. 2°— , Manendaka, raampiendaka,
manempaka, mampiempaka, mampiki-
paka, mampiovaka. La charrette a écor-
ché cet arbre. Ny sarety no nanen-
daka t nampiendaka, nampikipaka ny
hoditr' io bazo io. Vous m'avez écorche
la jambe. Naiiempaka, nampiempa-
ka, nampikipaka, nampiovaha ny
ranjoko hianao. 3* fig. Manao lafo, ma-
nao an-trnno tokana. Ce marchand écor-
che. Afanao lafo, etc., io mpivarotra
io. || loc. Il écorche le malgache. Tsy
mahay miteny, ratsy fanonona ny ftteny
malagasy izy. Sa voix écorche les oreil-
les. Mahadilo ny sofina ny feony.
S'écorcher, vpr. Miempaka, mikipaka,
miovaka. Je me suis écorche la main.
Niempaka, nihipaka t niovaka ny ta-
nako.
ÉCORCHEUR, sm. 1* Mpanenda-kodi-
tra. 2* fig. Mpanao lafo, mpanao an-
trano tokana.
ÉCORCHURE, sf. Fiendahana, fienda-
ka, fiempaka, fikipaka, fiovaka.
ÉCORNER, va. 1* Manapa-tandroka. —
un bœuf. Manapa-tandrok' omby. 2*
fig. Mamono zoro, mandemba— . Il a
écorné cette pierre de taille. Namono.
nandemba ny zoron'xo vato voapaika
io izy. 3* fig. Anesorana. On a écorné
son traitement. iVanesorana ny kara-
many.
ÉCORNIFLER, va. Mitakarina.
ÉGORNIFLEUR, EUSE, a. Mpitaka-
rina.
ÉGOSSER, va. Mivaofy, miofy. —des
haricots. Mivaofy, etc., tsaramaso.
S'écosser, vpr. Miala ny hodiny.
ÉGOSSEUR, EUSE, s. Mpivaofy.
ÉGOT, sm. Latsakemboka atao amy ny
flhinanana. J'ai payé mon— , % payez le
vôtre. Efa naloako ny latsakemboko
tamy ny fihinanana, ka atoavy ny
anao.
ÉCOULÉ, ÉE, p. et adj. 1* Ritra. Le
torrent est— . Ritra, ny riaka. 2 # fig.
Digitized by
Google
ECU
273 -
ECR
Lasa, tapitra, lany. L'année est écoulée.
Lasa, tapitra ny taona. Mes marchan-
dises sont écoulées. Lany ny entako.
ÉCOULEMENT, «m. !• Fandeha, fivoa-
hana. L'— de l'eau se fait bien. Mande-
ha, mivoaka tsara ny rano. 2° fig. Fa-
halafosana. Cette étoffe n'a pas d— .
' Tsy lafo izany lamba izany.
ÉCOULER, vn. 1* Man leha, mivoaka.
miala. Faire— l'eau. Mampandeha, ma-
moafta ny rano. Laissez — la foule Ave-
ïao handeha, hiala ny vahoaka. 2* fig.
Faire— les marchandises. Mahalafo, mi-
varotra.
— , va. Mahalafo. Ce marchand écoule ses
marchandises. Mahalafo ny varony io
mpivarotra io.
S'écouler, vpr. !• Mandeha, mivoaka,
miala. L*eau s'écoule. Mandeha. mi-
voaka ny rano. Le vin s'écoule du
tonneau. Mivoaka amy ny barika ny
divay. La foule s'écoule. Mivoaka,
miala ny vahoaka. 2* fig. Mandalo, la-
fo. Les années s'écoulent rapidement.
Mandalo haingana ny taona. Mes mar-
chandises s'écoulent. Lafo ny entako.
ÉCOtfRTÉ, Éfi, p. et adj. f Fohy,
nohafohezina, fohy loatra, nohafohezina
loatra. £•— , Bory, noboriana, folon-
drambo, nofolonan-drambo, tapa-
drambo, koro, nokoroina.
ÉCOtfRTER, va. \* Manafohy, manafo-
hy loatra. —un mauteau. Manafohy
kapaoty. 2*— , Mambory, mamolon-dram-
bo, manapa-drambo, manakoro. — un
chien. Mambory alika, mamolona,
manapaka rambon* alika, manakoro
alika. 3* fig. Manafohy loatra. —un récit.
Manafohy loatra tan tara anankiray.
ÉCOUTE, sf. \* Fitoerana miafina Qhai-
ttoana. 2* fig. Être aux écoutes. Mihalno
tsara, mitsikilo.
ÉCOUTER, va. 1* Mihaino, manaîky,
mino. — attentivement. Mihaino tsara,
mampandry sofina, manongilan-tsoflna.
Il écoutait attentivement sa parole. Ni-
haino tsara ny teniny, nampandry so-
fina, nanongilan-tsofina tamy ny te-
niny izy. Écoutez votre mère. Èkeo ny
reninao. N'écoutez pas les flatteurs. Aza
mt/iamo, etc., ny mpandoka. 2 # fig.
Manaraka. 11 n'écoute que ses pas-
sions.Tsy manaraka afa-tsy ny filan-
dratsiny izy.
&'é0OUter, vpr. Miahiahy tena. Il s'é-
coute trop. Miahiahy tena loatra izy.
ÉCRAN, sm. Fiaro afo.
ÉCRASANT, Atf TE, adj. Mampivo-
kaiky. mahatrotraka, mamorttra.
ÉCRASA, ÉB, p. et adj. f Voatoro*
toro, notorotoroina, montsana, noraon*
tsanina, voatoto, nototoina, voakosoka»
nokosohina, voahosy, nohosena, voapo-
ritra, noporitina, voafoy, nofoizina.
2* fig. Mivokaiky, trotraka, sauirana,
poritra, tototra. Il est— sous le poids
du fardeau. Mivokaiky azon' ny en-
tana mavesatra izy. Il est — do demandes.
Sahiran* ny fangatahana betsaka izy.
Le peuple est— de corvées. Poritra, to-
totry ny fanompoana ny vahoaka. 3*—»
Resy, levona. L'ennemi est—. lïesy, le»
vona ny fahavalo. 4 - -^, Petaka, lesoka,
iva loha. Il a le nez—. Petaka .orona izy.
Qui a le milieu du nez—. Lesoka. Le
comble de cette maison est—. Ica loha
lo trano io,
ÉCRASER* ta. 1* Manorotoro, mana*
montsana, mitoto, mikosoka, manosy, mi*
hosy, mamoritra, mifoy. — une araignée.
Manorotoro t manamontsana hala. One
poutre lui a écrasé la tête. Nisy saka-
mandimby anankiray nanoroloro ny lo-
hany. —avec le pilon. Mitoto. —avec une
pierre» un bâton. Mikosoka. —les raisins
avec les pieds. Manorotoro voaloboka
amy ny tongotra, manosy voaloboka. Les
bœufs écrasent les mottes dos rizières.
Mihosy ny tanimbary ny omby. — da3
raisins dans la main. Mamoritra voa-
loboka amy ny tanana. —des puces avec
les ongles. Mifoy parasy. 2* fig. Mam*
pivokaiky, mahatrotraka, manahirana»
mamoritra, manototra. Le fardeau l'é-
crase. Mampivokaiky azy ny entana»
Ce travail l'écrase. Mahatrotraka azy
izany asa izany. On l'écrase de visites»
Sahiran' ny famangiana betsaka izy.
Les impôts écrasent le peuple. Mamo*
ritra ny vahoaka ny hetra. 3»— , Man-
dresy, mandevona. La puissance romaine
écrasa toutes les autres. Ny fanjakana
romana nandresy, nandevona ny hafa.
S'écraser, vpr. Torotoro, torotoroina,
montsaraontsana, montsamontsanina.
Les framboises s'écrasent. Torotoroi-
na, montsamontsanina ny voarointsa*
ka.
ÉCRÉMER, va. 1* Manala hero-drono-
no. 2* fig. Mifidy ny tsara indrindra.
ÉCREVISSE, sf. Orana.
ÉCRIER (S 1 ), vpr. Miantso mafy, ma-
nao antso avo. Arrêtez, s'écria-t-il. Mi«
18
Digitized by
Google
ECR
274 —
ECU
janôna, hoy izy ninntso mafy. Il s'écria
que c'était une injustice. Nanao an-
tso avo izy nanao hoe, tsy marina izany.
ÉCRIN, «s m. Vata kely fitoeram-bakana.
ÉCRIRE, va. t° Manoratra, manao an-
tsoratra, raampandre amy ny taratasy.
11 écrit une lettre. Manoratra taratasy
ompitondraina izy. Comment écrivez-
vous ce mot? Ahoana no fanoratrao
izany teny izany? Il écrit tous les jours
ses dépenses. Atnony an-tsoratra isan'
andro ny laniny. Je lui écrirai toutes les
nouvelles. Hosoratako aminy, ham-
pandrenesiko azy ny zava-baovao re-
hetra. 2° fig. Mamorona, manao. Il écrit
l'histoire de Madagascar. Mamorona,
etc., ny tantarany Madagaskara izy. 3°
— , Misokitra, mandatsaka. Dieu a écrit
sa loi dans nos cœurs. Andriamanitra
nisokitra, nandatsaka ny lalâny tao
am-pontsika.
—, vn. 1° Manoratra, mampilondra tara-
tasy. Il commence à—, Vao miana-?7ia-
noratra izy. Il écrit mal. Ratsy fano-
ratra izy. Je lui ai écrit deux fois. Na-
nora/ra taminy indroa, nampitondra
taratasy azy indroa aho. 2 # fig. Manao
laha-tcny an-tsoratra. Il est sans cesse
à—. Manao laha-teny an-tsoratra la-
landava izy. Il est savant, mais, il ne
sait pas—. Maliay hiany izy, fa tsy ma-
hay. manao laha-teny an tsoratra.
S'écrire, vpr. Soratana, fanoratra, mi-
fampitondra taratasy. Ce mot s'écrit
ainsi. Toy izao no fanoratra izany teny
izany.
ÉCRIT, sm. 1° Taratasy misoratra. Il
tira un — de sa poche. Naka taratasy
misoratra tao am-paosiny izy. Met-
tre par—. Manoratra, manao an-Jso-
ratra. 2 # — , Taratasy fanekena. Signer
un—. Manisy sonia taratasy fanekena.
3°— , Laha-teny an-tsoratra. C'est un —
plein de goût. Kanto io laha-teny an-
tsoratra io.
ÉCRIT, ITE, p. et adj. 1° Voasoratra,
nosoratana, vita an-tsoratra, misoratra.
Il a prononcé un discours—. Nanao laha-
teny vita an-tsoratra izy. Donnez-moi
du papier—. Omeo târatahy voasoratra,
misoratra aho. 2» fig. Voaforona, no-
foronina, natao. C'est un livre — pour
les enfants. Noforonina, natao ho any
ny ankizy madinika io boky io. 3 6 — ,
Voasokitra, nosokirina, nalatsaka, tafa-
latsaka, latsaka.
ÉCRIT EAU, sm. Taratasy fllazana ape-
taka.
ÉCRITOIRE, sf. 1° Fitoerara-panorata-
na. 2°— , Fitoeran-dranomainty.
ÉCRITURE, sf. Sora-tànana, soratra,
fanoratra. Son — est lisible. Azo vaki-
na ny soratanany, ny sorany. Il a
une belle—. Tsara soratanana, /ano-
ratra izy. Tenir les écritures. Afpano-
ratra ny vola miditra sy mivoaka. L' —
sainte ou les Écritures. Ny Soratra
Masina.
ÉCRIVAILLER, va. Manoratsora-poa-
na.
ÉCRIVAILLEUR, sm. Mpanoratsora-
poana, mpamorom-boky tsinontsinona.
ÉCRIVAIN, sm. 1° Mpanoratra. 2*— ,
Mpamorom-boky.
ÉCRIVASSIER, sm. Comme Écrivaii-
LEUR.
ÉCROU, sm. Ambavin-drindram-by, —
drindran-kazo.
ÉCROUELLES, sf. pi. Comme Scro-
fules.
ÉCROUER, va. Mandatsaka an-trano-
maizina.
ÉCROULEMENT, sm. Fikoa, flhotsa-
ka, fianjera, flrodana. Comme Éboule-
ment.
ÉCROULER (S'), vpr. 1* Mikoa, miho-
tsaka, mianjera, mirodana. Comme S'fe-
bouler. 2° fig. Efa ho rava, efa ho levo-
na. L'empire s'écroule. Efa ho rava,
etc., ny fanjakana.
ECU, sm. 1* Ampingan'ny mpitaingin-
tsoavaly fahiny. 2 a — , Zavatra raisy ny
famantaram-piandrianana. 3°— s Faran-
tsa taloha mitovy lanja amy ny sikajy
dimy. 4° fig. Harena. Il a des écus. Ma-
nan-àarena izy.
ÉCUEILi, sm. 1* Harambato. Le navire
donna sur un—. Nidona tamy ny Jia-
rambato ny sambo. V fig. Fanalintohi-
nana. Le monde est plein d'écueils. Fe-
no fanafîntohinana izao tontolo izao.
ÉCUEIjLE, sf. Lovia.
ÉCUELL.ÉE, sf. Eran' ny lovia, iray
lovia.
ÉCULER, ra. Mampirehoka (kiraro).
S'éculer, vpr. Mirehoka.
ÉCUMANT, ANTE, adj. 1* Maroori-
vory, mandoa vory, mandroadroatra. 2 #
fig. —de rage. Misafoaka, mandroaira,
romotra, gaigy.
Digitized by
Google
EDE
- 27$ -
EtfF
ÉCUME, sf. 1° Vory, roatra. L*— des
eaux. Ny rorin-drano. L' — du savon.
Ny conn-tsavony. L* — d'un cheval. Ny
vori m-bavan-tsoavaly. L— du riz. Ny
roa-bary. L' — du lait. Ny roa-dronono.
L*— do la bière. Ny roatry ny labi^ra.
2 # fîg. Faraidiny. L'— de la société. Ny
faraidiny amy ny vahoaka.
ÉCUMER, v n. i" Mamorivory, mândoa
vory, misafoaka, mandroatra. La mer
écume. Mamorivory, mandroatra ny
ranomasina. Le cheval écume. Mandoa
vory ny soavaly, misafoaka ny vo-
rim-bavan' ny soavaly. La bière écume.
Mandroatra ny labiera. Le riz écume.
Mandroatra ny vary. 1* fîg. — de co-
lère. Misafoaka, mifoaka, mandroatra,
misamontotra.
*-, va. 1* Manala roatra, misodika. écu-
mez le riz. Roaty ny vary. Éeumoz le
pot Sodiho ny ro. 2" fîg. —les mers
îïamabo eny amboniu' ny ranomasina.
ÉCUMEUR, sm. 1* Mponala roatra,
mpisodika. 2* fîg. —de mer. Mpamabo
eny ambonin* ny ranomasina.
ÉCUMEUX, EUSE, adj. Mamorivory,
mandoa vory, mandroadroatra. Flots
— . Onjan-dranomasina mamorivory,
mandroadroatra. îl a la bouche écu-
meuse. Mandoa vory ny vavany.
ÈCT7MOIRE, sf. Fanalan-droatra, fiso-
dihana.
ÉCURER, va. l'Mandoatra fotaka. —un
puits. Mandoatra fotaka amy ny fan-
tsakana. 2 # — , Mamotsy. — la poôle. A/a-
motsy lapoaly.
ÉCUREUIL, sm. Karazam biby lava
rambo mitovitovy amy ny bitro.
ÉCURIE, sf. Tranon-tsoavaly.
ÊCUSSÔN, sm. Zavatra misy faman-
taram-piandrîanana.
ÈCIJYER, srïi. Mpitandrina ny soavaîin'
ny mpanjaka, mpampianalra ny ûtain-
genan-tsoavaly, mj)amola-tsoavaly. Il
est bon—-. Mahay mamola-tsoavaly izy.
ÉCUYÉRE, sf. Vehivavy mahay milain-
gin-tsoavaly. Bottes à 1'— * Baotin' ny
mpitaingin-tsoavaty .
ÏCCZÉMA, sm. Aretin-koditra toy ny ha-
zaka.
&DENTÉ, ÉE, p. et adj. Banga rida-
na. Une vieille édentée» Vaviantitra
banga tidana^
ÉDENTER, va. Mahabanga, ma m ban-
ga. La vieillesse nous édonte. Ny fahan-
turana mahabanga antsika. —une scie.
Àîambanga tsofa*
S'édenter, vpr. Mihabanga.
ÉDICTER, va. Mandidy. Infligez-lui lés
peines édictées par la loi. Faiij arakd
izay voadidiri ny lalàna izy.
ÉBÎJFIANT, ANTE, adj. Mitarika amy
ny tsara, mitaona—. Sa conduite est
édifiante Mitarika amy ny tsara, etc.*
ny fitondran-tonany.
ÉDIFICATION, sf. [• Fanorenana. L —
du temple. Ny fanorenana ny tempoly.
ï* fig. Fitarihana amy ny tsara, fitaoma-
na— . Dites un mot d'— . Milaza teny
vitsivitsy mitarika, mitaona amy ny
tsara.
ÉDIFICE, sm. 1* Trano lehibe. Le pa*
lais est un magnifique—. Ny lapa dia
trano lehibe sady mahafinaritra. 2° fig.
L'— social s'écroula. Efaho levona nyfan-
jakana.
ÉDIFIER, va. !• Manorina* — un pa-
lais. Manorina lapa. 2° fig. Mitarika
amy ny tsara, mitaona amy ny tsara. —
le prochain. Mitarika, mitaona ny na-
mana amy ny tsara. 3 # — , Manambara,
milaza. Édifiez-moi sur ce projet. A-
nam&arao, ilazao ny amin' izany ûkasa-
na izany aho.
ÉDIT, sm. Didy.
ÉDITER, va. Mampanonla boky.
S^édlter, vpr. Tontaiua, atonta.
ÉDITEUR, sm. Mpampanonta boky no*
foronin'olona, editora. — responsable. É-
ditora mpiantoka ny teny amy nygazety.
ÉDITION, sm. Fanontam-boky. Ce livre
en est à sa troisième — . Ity boky ity
dia atonta fanintelony.
ÉDUCATION, sf. f Fampianarana, fia-
narana. Ayez soin de T— de vos en-
fants. Tandremo ny fampianarana ny
zanakao. Maison d'-^-. Trano fianara-i
na. 2° —, Fomba fanajana, Cet hom-
me est sans—. Tsy mahalala fom-
ba fanajana io lehilahy io. 3°— , Fiom-
piana. Il se livre à 1'— des abeilles. Mi-
ompy renitantely izy.
ÉDUQUER, va. 1* Mampianatra. 2* — ,
Mampianatra Tomba fanajana.
ÉFAUFILER, va. Mamaha lamba.
EFFACÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voavond*
novonoina, maty, voakosoka.nokosohina.
2* fig. Levona, nolevonina, very tadidy*
narapanadinoina, afaka, nalana, nesori-
na. 3* —, Nihoarana, nahemotrà.
EFFACER, Va. 1° Ma mono, mikosoka.-
Efface^ ce mot. Vonoy, kosohy io teny
io. 2° fig. Mandevona, mahavery tadidy,
Digitized by
Google
EFF
— 276 —
EFF
mampanadino, manafaka, manala, ma-
nesotra. Le temps a effacé le souvenir
de cet événement. Ny ela nandevona
ny fahatsiarovana izany zavatra niseho
izany, nahavery tadidy izany zavatra
niseho izany. Ses caresses ont effacé sa
faute. Ny tambitamhy nataony nam-
panadino ny hadisoany. Ses larmes
ont effacé ses crimes. Ny ranomasony
nanafaka, nanala, nanesolra ny ho-
lony. 3°— , Mihoatra, mampihemotra.
Ce général a effacé tons ceux qui Font
précédé. Izany jeneraly izany nihoatra
îzay rehetra talohany. Effacez l'épaule
gauche. Ahemoryny sorokao ankavia.
S'effacer, vpr. !• Vonoina, maty. 2'fig.
Mihalcvona, very tadidy, ampanadinoi-
na, afaka, aldna, esorîna. 3*—, Manetry
tena, ihoarana, mihemotra. Effacez-vous
un peu plus. Mihemora kely kokoa.
EFFARÉ, ÉE, ad/. Mivadi-po. Il a le
visage—. Miendrik'olona mivadi-po izy.
EFFAREMENT» sm. Fivadiham po.
EFFARER, fa. Mampivadi-po.
S'effarer, vpr. Mivadi-po.
EFFAROUCHER, va. Manaitra, ma-
nakaody, mampltahotra, mampandosï-
tra. N'effarouchez pas les pigeons. Aza
tairina, kaodina ny voromahailala. Il
effarouche les enfants. Mampitahotra,
mampandositra ny ankizy madînika
iry.
S'effaroucher, vpr. Taitra, kaody, ma-
tahotrt, mandositra. Mon cheval s'est
effarouché. Taitra ny soavaliko.
EFFECTIF, IVE, adj. Arahin' ny
asa, omban* ny asa, tokoa, marina.
Amour—. Fitiarana arahin' ny asa,
omban* ny asa. Il m'a donné des preu-
ves effectives de son amour. Nampiseho
foftoa, marina ny fitiavany ahy izy.
—, sm. Ny tena isa. Quel est l'effectif de
1 armée ? Firy ny tena isan* ny raiara-
mila?
EFFECTIVEMENT, adv. Tokoa. II
est— arrivé. Tonga tokoa izy.
EFFECTUER, va. Manatanteraka, ma-
nao. Il a effectué sa promesse. Nana-
tanteraka ny teny napetrany izy. —une
multiplication. Manao fampitomboana.
S'effectuer, vpr. Tanterahina, tanteraka,
atao.
EFFÉMINÉ, ÉE, adj. et a. Mivaviva-
vy toetra, mikovavy. C'est un homme — .
Lcbilal y mivaviravy toelra, etc., izy.
EFFÉMINER, va. Mampivavivavy toe-
tra, mampikovavy. L'oisiveté efféminé
une nation. Ny fidonanahana mampiva-
vivavy toetra, etc., ny olona.
S'efféminer, vpr. Mivavivavy toetra.
EFFERVESCENCE, sf. 1* Fiketrike-
trika. 2* fig. Fitabatabana, fikorontana-
na. Une grande— régnait parmi le peu-
ple. Nitabataba, nikorontana behiany
ny vahoaka.
EFFERVESCENT,ENTE, adj. f Mi-
kelriketrika. Liquide—. Ranon-javatra
miketriketrika. 1*fig. Mitabalaba, mi-
koroniana.
EFFET, sm. !• Vokatra, ny ateraka, za-
vatra avy, zavatra tonga. La mort est
un — du péché d'Adam. Vokatry ny
fa ho tan y Adama ny fahafatesana. Le»
effets de lu foudre sont étranges. Maha-
gaga ny ateraky ny varatra. La faibles-
se du- malade est un — de la médeci-
ne qu'il a prise. Ny faharerahan' ny
marary dia avy amy ny fanafody noso-
troiny. Il n'y a point d'— sans cause.
Tsy misy zavatra tonga raha tsy misy
fotony. 2*—, Fanatanterahana, asa. L'—
suivit la menace. Tanteraka ny rahona
nataony. Ses promesses sont restées
sans—, Tsy tanteraka ny teny napetra-
ny. C'est un amour sans—. Fitiavana
tsy arahin' ny asa. La médecine a pro-
duit son—. JViasa tsara ny fanafody.
Il loc. Ce sont des paroles sans — . Va-
va fotsiny izany. Produire de F— . Ma-
haflnaritra, nrampientana ny fo, mam-
pangoraka. Ce bleu produit de l'— . A/a-
hafinaritra io loko manga io. Son dis-
cours a produit do l'— . Nampientana
ny fo, nampangoraka ny laha-teniny.
Produire un bon—. Mahafaly, maha-
soa, mahatsara. Ses paroles ont produit
un bon — sur le peuple. Nahafaly, na-
fiasoa, nahatsara ny vahoaka ny te ni*
ny. Produire un mauvais—. Mahasoso-
tra, mabatezitra, maharatsy. Votre lettre
a produit sur lui un mauvais—. Ny tara-
tasinao naAasosoJra, nahateritra, na-
haratsy azy. Avoir un— rétroactif. Mi-
kasika ny lasa. Les lois n'ont pasd' —
rétroactif. Ny lalàna tsy mikasikany efa
lasa. 3*—, Taratasy vola, fanaka„ entana.
Il a beaucoup d'effets en portefeuille.
Manan-/ara/asy vola betsaka ao amy ny
poketra-bokiny izy. Les effets publics.
Ny taratasy vola avoaky ny lanjakana,
ny zana-bola omen'ny lanjakana. Les
effets mobiliers. Ny fanaha. C'est un
Digitized by
Google
EFP
277 —
EFF
banqueroutier, il a caché ses effets. Na-
nao bankeroty izy, ka nanaflua ny fana-
ny, ny entany. Emportez tous vos ef-
fets. Ento avofcoa ny entanao rehetra.
En effet, loc. ado. Tokoa. Il a raison
en — . Marina tokoa ny azy.
EFFEUILLER, va. Mitsongo ravina,
mioty — , manorotra — , manintsana — .
Effeuillez ce mûrier. Tsongoy, otazo>
crosy ny ravin' io vorihazo io. Le
vent a effeuillé cet arbre. Nahintsan'
ny rivotra ny ravin' io hazo io.
S'effeuiller, vpr. M ihintsan-d ravina.
EFFICACE, adj. Masina, mahomby,
mandaitra, mandresy,mahasitrana. La
parole de Dieu est—. M asin-teny Andria-
manitra. Grâce—. Fahasoavana ma-
homby. Ce remède est— contre les poi-
sons. Masina, mahomby, mandaitra io
fanafody io raha atao ody poizina, rnan-
dresy ny poizina io fanafody io. Ce remè-
de est— contre la dyssenterie. Mahasi-
Jrana ny fivalanan-dra ity fanafody
ity.
EFFICACEMENT, ado. Masina, ma-
hornby, mandaitra, mandresy, mahasi-
trana.
EFFICACITÉ, sf. Hasina, hery, fan-
daitra. L*— d'un remède. Ny hasina,
etc., ny fanafody. L'— de la prière. Ny
hasina, ny herin' ny Ivavahana. L'—
de la grâce. Ny herin' ny fahasoavana.
EFFIGIE, sf. Sarj'. Montrez-moi une
piastre qui porte 1 — du roi. Anasehoy
farantsa misy ny sarin ny mpanjaka
aho.
EFFILÉ, ÉE, adj. Miezoezo, kivahi-
vahiny, mitsilotsilo, tsoky. Elle a la
taille effilée. Miezoezo, kivahivahiny
izy. Clocher — . Tranon-dakolosy mitsi-
lotsilo. Les makis ont le museau — .
Tsoky vava ny gidro.
EFFILER, va. Mamaha lamba.
S'effiler, vpr. Mi va ha.
EFFLANQUÉ, ÉE, adj. Mahia, kao-
zatra, kangoaza. Cheval — . Soavaly ma-
hia, etc.
EFFLANQUBR, va. Mankahia, maha-
kaozatra, mahakangoaza.
EFFLEURÉ, ÉE, p. et adj. !• Yoaso-
latra, nosolarana. 2 # — * Voakasika, no-
kasibina. 3* fig. Voakasika kely foana,
nokasihina kely foana.
EFFLEURER, va. i* Manolatra. La
balle lui a effleuré la peau. Xosolaran'
ny haia ny hodiny. 2* —, Mikasika, La I
balle a effleuré le mur. Nikasika ny
rindrina ny bala. 3* fig. Mikasika kely
foana. Il a effleuré cette question. Nika-
sika kely foana izany hevitra izany izy.
EFFL.ORESCENCE, sf. 1* Famonia*
na. 2 # —, pi. Mony, forofotra.
EFFLORESCENT, ENTE, adj. Ma-
mony.
EFFONDREMENT, sm. 1* Fitrandra-
hana. 2° — , Fikoa, flhotsaka, ûanjera, ft-
rodana.
EFFONDRER, va. 1* Mitrandraka. 2-
— , Mamaky. — une armoire. Mamaky
lalomoara.
S'effondrer, vpr. Mikoa, mihotsaka,
mianjera, mi rodana. La maison s'est
effondrée. Nikoa, etc., ny trano.
EFFORCER (S'), vpr. Mikoly aina, ma-
nao izay tratry ny aina, manao an' aina,
manao am-bezatra, mikezaka, mimoki-
tra. Il s'efforce de soulever ce fardeau.
Mikely aina, etc., mba hanainga izany
entana izany izy. Il s'efforce de le con-
tenter. Mikely aina, manao izay fra-
try ny aina, mikezaka mba hanao izay
hahalaly azy izy.
EFFORT, sm. 1* Fikelezana aina, fa-
naovana izay tratry ny aina, fauaovana
an' aina, fanaovana am-bezatra, flkeza-
hana, firaokirana. Les ennemis ont fait
un grand— pour emporter cette place.
Nikely aina mafy, nanao izay Jra-
try ny ainy, mkezaka mafy mba haha-
zo izany tanâna izany ny fahavalo. Faire
un— sur soi-môme. Manao izay tratry
ny aina mba hanao zavatra anankiray,
na dia mahadikidiky aza. 2°— , Hery.
L*— de l'eau a rompu la digue. Vaky ny
fefiloha azon' ny herin'ny rano. 3'— ,Fi«
pfka. Il s'est donné un— en soulevant un
lardeau. Nanainga entana izy ka nipika.
EFFRACTION , sf. Fanamian-trano,
fanalan-trano.
EFFRAYANT, ANTE, adj. Mampa-
tahotra, m ahatsi ravina, mampivadi-po.
Songe-. Nofy mampatahotra, etc.
EFFRAYÉ, ÉE, p. et adj. Nampitaho-
rina, matahotra, tsi ravina, mivadi-po.
EFFRAYER, va. Mampitahotra, mam*
patahotra.mahatsiravina, mampivadi-po.
N'effrayez pas cet enfant. Aza mampi-
tahotra, mampatahotra, mampivadi-
po io zaza io. Ce songe l'a effrayé. Nam*
pitahotra, etc., azy izany nofy izany.
S'effrayer, vpr. Matahotra, tsiravina,
raivadi-po. Ne vous effrayez pas pour si
Digitized by
Google
EGA
— 278 —
EGA
peu de chose. Aza matahotra, mivadi-
po, manam-badi-po amy ny zavatra ma-
dinika toy izany.
JEFFRÉNÉ, ÉE, ad}. Diso oliatra, mi-
hoa-pnmpana. Ambition—. Fitsiriritam-
boninahilra diso ohatra, etc.
EFFROI, sm. Tahotra, vadi-po. Il fut
saisi d'— . Azon' ny tahotra, nimdi-po,
tsiravina izy.
AFFRONTÉ, ÉE, adj.ets. Tsy maha-
lala menatra, tsy valahara, tsy vaky afe-
ro, tsy vaky atatra, sahy loatra. C'est
une femme effrontée. Tsy mahalala
menatra, etc., io vehivavy io.
EFFRONTÉMENT, adv. An-kasahia-
na loatra.
EFFRONTERIE, sf. Tsy fahalalana
menatra, hasahiana loatra. Il a eu I 1 — de
le menacer. Tsy menaça Izy nandraho-
na azy, sahy nandrajjona azy izy.
EFFROYABLE, adj, f Mahatsiravi-
na,mampivadi-po, mampjtahotra, mam-
patahotra. C'est un spectacle—. Maha-
tsiravina, etc., ny fahjtana izany. 2* — ,
Ratsy izaitsizy, izaitsizy. Il a une ligure
t— . Ratsy tarehy izaitsizy izy. Il a fait
des dépenses effroyables. Efa izaitsizy
ny laniny.
EFFROYABLEMENT, adv. Izaitsizy.
EFFUSION, sf. !• Fanidinana, fandro-
tsahana, firotsaliana, fandatsahana, fan-
driaka. Il y avait— d'huile dans les sacri-
fices. Nanidinana, nandrotsahana,
norotsahana diloilo ny fanaiitra nate-
rina ho an'Andriamanitra. Il y eut dans
cette bat tille grande -t- de sang. Nisy ra
be dia be latsaka, nisy ra bo nandria-
ka tamin* izany ady izany. 2° fig. Fam-
pisehoana. Il m'a parlé avec — de cœur.
Nampisoho litiavana lehibe izy tamy
ny izy niteny tamiko.
ÉGAL, ALE, ad/. 1* Mitovy, sahala.
Ils sont d'une condition égale. Mitovy
toetra izy ireo. Les hommes sont égaux
devant Dieu. Mitovy ny olon-druhctraeo
anatrehan'Andriamanitra. Los deux cor-
des sont d'égale grosseur. Mitovy, saha-
la habe ny tady roa. 2°— , Tsy miova, mi-
tovy tantana. Il marche d'un pas—. Tsy
miova ny fandefyany. {I est d'une hu-
meur égale. Tsy miova ny toe panahiny.
l*e chemin est biem—. Mitovy tantana
ny lalana. 3 # — -, Tsy mampaninona. Cela
m'est — . Tsy mampaninona ahy izapy.
»-, i. Namana, ny mitovy, faharoa. Ne
méprisez pas vos égaux. Aza maneba-
fca ny namanareo. Il n'a pas son—.
Tsy misy mitovy aminy, tsy manam-
paharoa izy.
À Tôgal de, loc. prép. Tahaka, boa-
tra, toy. Il est craint à T — du tonnerre.
Atahorana tahaha, etc., ny varatra izy.
ÉGALEMENT, ad». !• Mitovy. Il les
a traités tous—. Mitovy ny nandrai-
sany azy rebetra. 2° — , Sady.... no. C<*
mot se dit — des personnes et des cho-
ses. Sady fanao amy ny olona no amy
ny zavatra izany teny izany.
ÉGALER, va. 1° Mampitovy. La mort
égale tous les hommes. Ny fahafatesa-
na mampitovy ny olon-di-ehetra. 2* — ,
Manohatra, mampitovy, mampitaha. IT
n'y a personne qu'on puisse lui — . Tsy
misy azo oharinn, ampitovina, ampi-
tahaina aminy. 3"— , Mitovy. l^a recet-
te égale la dépense. Mitovy ny miditra
sy ny mivoaka.
S'égaler, vpr. Tonga mitovy, mihambo
ho mitovy. Il ose s'— à lui. Sahy mi-
hambo ho mitovy aminy izy.
ÉGALISATION, sf. Fampitoviaqa.
ÉGALISER, ra. 1° Mampitovy. —les
lots. Mampitovy ny anjara. 2° — , Mam-
pitovy tantana. Égalisez ce chemin,.
Ataovy mitovy tantana io lalana io.
S'égaliser, vpr. Mihamitovy.
ÉGALITÉ, sf. 1° Fitoviana. Il y a en-
tre eux — d'âge. Mitovy taona izy ireo.
L'amitié demande 1* — . Tsy misakaiza
raha tsy mitovy toetra. 2 # — . T&y Bo-
vaqa, fltovy tantana. Il a une grande —
d'à me. Tsy miova na kely aza ny toe-
panahiny.
ÉGARD, sm> Fanajana. Il a de grands
égards pour lui. Be fanajana azy izy.
|| toc. Avoir—. Mizaha, mijery, milie-
vilra, mandinika, mihaino. Il faut avoir
— au mérite des personnes. Tokony ho-
zahana, hojerena, hoheverina t Ziodi-
nihina ny fahamendrehan' ny olona.
Ayez — à ses prières. Hainoy ny fan-
gatahany.
Eu égard a, loc. prép. Noho. Eu — à
son jeune âge, kuss<.z-le à la maison.
Noho ny hatanorany, avelao izy ho ao
an-trano.
A Tégard de, loc. prép. Amy, raha ny
amy ny, raha heverina. Il est bon à V —
i!e tout le monde. Malemy fanahy amy
ny oton-drehetra izy. A cet — . Raha ny
amin' izany, raha izany no heverina.
Il mérite à tous égards votre amitié.
Mendrika holianao izy, raha ny zavatra,
reheira no heverina.
Digitized by
Google
EGO
— 279 —
EIA
ÉGARÉ, ÉE, p. et adj. f Diso làlana.
2 # fig. Very, diso hevitra, maniasia, na-
vily, mivily, mihaolohaolo. Son esprit
est—. Very hevitra izy. Livre—. Boky
very. Avuir les yeux égarés. Mihaolo-
haolo maso.
ÉGAREMENT, sm. Hadisoan-kevitra,
faniasiavana, hadisoana, fiviliana, fa hâ-
ve rezan-ke vitra, fahaverezan-tsaina. —
de l'esprit. Hadisoan-kevitra, fivilian-
tsaina. Le cœur a ses égarements. Mety
maniasia, mivily ny fo. Il est dans un
grand— d'esprit. Very hevitra, very
saina mafy iz^y. Il est revenu des égare-
ments de sa jeunesse. Nijanona ta eu y ny
faniasiavany, ny hadisoany fony tano-
ra izy.
ÉGARER, va. 1* Ma m pan diso ldlana.
Le guide m'a égaré. Ny mpitari-dàlana
nampandiso làlana ahy. 2* fîg. Maha-
very, mahadiso hevitra, raarapaniasia,
mampivily. La peur lui a égaré l'esprit.
iVa/iarert/saina azy nytahotra.il a égaré
un livre. Nahavery boky anankiray izy.
Les mauvais amis l'ont égaré. Ny sakai-
za ratsy no nampaniasia, nampivily
azy. /
S'égarer, vfr. I* Diso làlana. Il s'est
égaré dans la forêt. Diso làlana lany an-
ala izy. 2* fig. Very, diso hevitra, mania-
sia, mivily. Sa tête s'égare. Very hevi-
tra, very saina izy. La présomption fait
souvent que l'homme s'égare. Matetikany
fieboeboana mahadiso hevitra ny olona.
Il s'est égaré dans son discours. Nivily
tamy ny laha-teniny izy.
ÉGAYER, va. Mamalifaly. —un malade.
Mamalifaly marary.
S'égayer, vpr. Milalao, manary dia.
ÉGIDE, sf. Fiarovana. Il me sert d'— .
Miaro ahy izy.
ÉGLANTIER, sm. Karazan-draozy ma-
niry ho azy.
ÉGLISE, sf. 1° Eglizy. L*— catholique. Ny
Eglizy katolika. L'— militante. Ny Egli-
zy miady. L' — souffrante. Ny Eglizy
mijaly. L' — triomphante. Ny Eglizy
mpandresy. 2*—. Trano leglizy. Il est allé
prier à P— . Lasa nivavaka any an-frano
leglizy izy.
ÉGOISME, sm. Fitiavan-tcna loatra,
fanaovana mamy fo volona.
ÉGOÏSTE, s. etar(/. Tia tena loatra, ma-
nao mamy fo velona.
ÉGORGER, va. f Manominda. —un
bœuf. Manominda omby. 2°— , Mamo-
no mahafaty. Les habitants égorgèrent
toute la garnison. Novonoin' ny mpo-
nina ho fat y ny miaramila rehetra nam-
ponenina tao.
S'égorger, vpr. Mifamono ho faty.
ÉGOSILLER (S'), vpr. Vaky tenda. Il
s'est égosillé à force de crier. Vaky ny
tendany azon'ny minananana.
ÉGOUT, sm. f Lâlan-driaka any am-
banin' ny tanana. 2° fig. Fitoerana iva-
rinan' ny faikan' olona. Les bagnes sont
les égouts de la société. Ny tranomai-
zina no fitoerana amarinana ny /ai-
kan' olona.
ÉGOUTTER, vn. Mitslka. Faire — du
lait caillé. Manatsika ronono mandry.
S'égoutter, vpr. Mitslka. Le fromage s'é-
goutte. Milsika ny fromazy.
ÉGOUTTOIR, sm. Fanatsihana.
ÉGRATIGNER, va. Mandrangotra. Le
chat l'a ôgratigné. Nandrangotra azy
ny saka.
S'égratigner, vpr. Mandrango-tena, mî-
fandrangotra.
ÉGRATIGNURE, sf. !• Rangotra. 2-
—, Ratra kely.
ÉGRENER, va. Manintsam-boa, mitson-
go voa. — du blé. Manintsana uoara-
barim-bazaha. — du raisin. Milsongo
voam-boaloboka.
S'égrener, vpr. Mihintsam-boa.
ÉGRILLARD, ARDE, adj. et 8. Ma-
vitrika, mailaka, kinga.
EGYPTE, sf. Ejipta.
ÉGYPTIEN, IENNE, adj. et s. Ejip-
siana.
EH! int. Adre ! — ! qui aurait pu le de*
viner? Adre l iza no nahavinany iza-
ny?
Eh bien, loc. int. Re ! dry! — ! Que fai-
tes-vous ? Inona re ity ataonao ? — 1
partons l Andeha àry !
ÉHONTÉ, ÉE, adj. Tsy mahalala rac-
natra, tsy valahara, tsy vaky afero, tsy
vaky atatra.
ÉLABORATION, sf. Fandovonana, fa-
halevonana, famoronana, fiforonana.
ÉLABORER, va. 1° Mandevona, iforo-
nana. L'estomac élabore les aliments.
Ny ara bava fô no mandeuona ny hanina.
Le foie élabore la bile. Ao amy ny aty
no iforonan' ny ranon' afero. 2* fig. Ma-
morona. — un ouvrage. Afamorom-bo-
Digitized by
Google
ELA
— ?80 —
ELE
S'élaborer, vpr. Levona, levonina, fo-
ronina, miforona.
ÊLAGAGE, sm. Fandrantsanana.
ÉLAGUER, va. \° Man<!rantsana. — un
arbre. Mandranl*ana hazo. 2° fig. Ma-
nesotra ny tsy ilaina amy ny laha-tony.
— des détails inutiles. Manesolra zava-
tra madinika tsy ilaina amy ny laha-
teny.
ÉLAGUETTR, sm. Mpandrantsana.
ÉLAN, sm. 1° Fiezaka, flantoraka. Il
prit son— pour franchir le fossé. Nieza-
ha mafy izy mba hitsambikina ny hady.
Du premier — on repoussa l'ennemi. Ra-
ha vao niantorahana ny fahavalo dia
nandositra. 2° fig. Firenitra. Il ne peut
réprimer les (Mans de son cooir. Tsy
mahatana ny fïrehitry ny fony izy.
ÉLANCÉ, ÉE, adj. Miezoezo, kivahi-
vahîny, mijoroaka. Il a la taille élancée.
Miezoezo, kivaftivahiny izy. Arbre—.
Hazo mijoroaka.
ÉLANCEMENT, sm. !• Fanaintaïna,
lanombotrombotra, fanindrontsindrona,
fancvttevika, fanoranorana. L'abcès me
cause de grands élancements. Af anam-
falna, manombotrombolra ahy ny vai-
ko. Le point de côté me cause de grands
élancements. M anindrontsindrona ,
wianevileviha ny andanivoako. Je sens
des élancements dans l'estomac. Mano-
ranorana ahy ny ambavafôko. 2 Ô fig. Fi-
re'hilra. Les élancements de l'âme vers
Dieu. Ny fïrehitry ny fo ho any amin'
Andriamanitra.
ÉLANCER (S'), vpr. !• Miezaka. mian-
inraka. Il s'élança hors de la maison.
Niesaha any alatrano izy. Le chien s'è-
lanca sur lui. Niantoraka taminy ny ali-
ka. 2* fig. Mi relu ira. Mon âme s'élançait
vers Dieu. Ny Ibko nirehitra ho any
a m in' A nd ri aman i Ira-
ÉLARGIR, vn. 1* Mannlalaka. manalo-
hibe, manitatra. —une rue. Manalala-
kn, etc., araben dalana. 2" fig. Manafa-
ka, mamlefa. — un prisonnier. Manafa-
ka, erc, olona anankiray ao an-trano-
maizina. 3° — , Manitatra. Il a élargi ses
idées. Nanti atra ny heviny izy.
S'élargir, vpr. 1° Mihamalalaka, mihale-
hibe, mitatra. Mes souliers se sont trop
élargis. Kihamalalaha, etc., loalra ny
kiraroko. 2*—, Manitatra tany. Le grand
chemin l'empoche de s'—. Ny nrabun-dà-
lana misakana azy tsy hanitalra ny
tohotaniny. 3* fig. Mitatra. *
ÉLARGISSEMENT, sm. 1* Fanalala-
haria. fanalehibiazana, fanitarana. 2*
fig. Fanafahana. fandefasana. Il a obte-
nu son— . A fana, nalefa izy.
ÉLASTICITÉ, sf. Fievotra, fiaioa.
ÉLASTIQUE, adj. Mievolra, roiaina.
azo roriiina. Gomme — . Malezaroritina.
— , sm. Lasitika, matezaroritina. —de»
souliers. Lasitika. —des bretelles. A/a-
tezaroritina amy ny beriteio.
ÉLECTEUR, sm. Mpifidy.
ÉLECTIF, IVE, adj. Fidina. Le pape
est—. Fidina ny papa.
ÉLECTION, sf. Fifldianana. Faire une
— . Mifidy.
ÉLECTORAL, ALE, adj. Momba ny
litidianana. Loi électorale. Lalâna mom-
ba ny fifidianana.
ÉLECTRICITÉ, sf. Elektrisity.
ÉLECTRIQUE, adj. Momba ny elektri-
sity.
ÉLEGTRISER, ra. 1* Mamelona elek-
trisity, miteraka — , mamindra — . 2*
fig. Mampirehitra. Son discours électri-
sa tous les cœurs. Ny laha-teniny nam-
pirehilra ny Jb rehetra.
S'électriser, vpr. !• Maodray elektrisity.
2 a fig. Mirehitra.
ÉLÉGAMMENT, adv. 1* Amin-kain-
go, tsara. Elle est— parée. Mibaingo /sa-
ra izy. 2*— f Amy ny renty. Il écrit — .
Be renty ny teny nosoratany.
ÉLÉGANCE, sf. 1* llatsaran-tarehy,
hatsaram-bika, batsara, lialinaritra. 2*
— , Renty, haingo.
ÉLÉGANT, ANTE, adj. !• TsaraT>ika,
bikâna, tsara, mahaflnanlra. Eile a une
taille élégante. Tsara bika, bikana izy.
Ra parure est élégante. Tsara, mafia-
finaritra ny haingony. 2°— , Be renty,
be haingo, be sira, marevaka. Son dis-
cours est—. Be renty, etc., ny laha-te-
niny.
—, *. Mpihaingo loatra, xnpiangeso,
mpiangolangola.
ÉLÉMENT, sm. 1° Ny maba-izy, ny io-
topototra, zavatra. Quels sont les élé-
ments de l'eau ? Inona no ma/ia-rano
ny rano? Il y a là les éléments d'un
bon ouvrage. Misy ny fotopototry ny
boky tsara ao. Je lui enseigne les élé-
ments du calcul. Ampianariko azy ny
fotopototry ny marika. Le feu est un
— destructeur. Zavatra mandevooa ny
afo. 2° — , Tiana indrindra. L'étude est
son—. Ny fianaiana no iiany indrin-
dra. Il est dans son — comme le poisson
Digitized by
Google
ELB
— 281 —
ELE
dans l'eau. Aoamy ny tiany indrin*
dra tahaka ny hazandrano ao amy ny
rano izy.
ÉLÉMENTAIRE, ad). f l'otony, tsy
azo avahana intsony. Corps—. Zavatra
madinika folotry ny zavatra hafa, za-
vatra madinika tsy azo avahana intso-
ny. 2*—, Milaza ny fotopototra. Voici
un bon livre — de calcul. Inty boky tsa-
ra milaza ny fotopototry ny marika.
ÉLÉPHANT, «m. Klefanta.
ÉLEVAGE, sm, Fiompiana.
ÉLÉVATION, sf. 1° Fanandratana, fl-
sandratana, fanondrotana, fisondrotana.
Donnez plus d'— à ce plancher. Ason-
droty kokoa izany rihana izany. Le prê-
tre est* à T — . Efa mby amy ny fanan-
dratana ny bostia ny pretra. L*— de
sa voix indiquait une forte colère. Ny
fisondrotry ny feony nanambara fa te-
zitra mafy izy. Il y a eu — subite du
prix des denrées. Nison dro -bidy tam-
poka ny varotra. 2 # — , Havoana. Mon-
tez sur cette—. Miakara ainin' io havoa-
na io. 3* fig. Fisandratana, fiambonia-
na, fisondrotana, halalinana, hatsaram-
po. Cest à vous qu'il doit son — . Hia-
nao no nampisandratra, nahambony
azy. L' — du cœur vers Dien. NJr fison-
drotan* ny fo amin' Andriamanitra. Il
a une grande— dans ses pensées. La-
lina ny beviny.
ÉLÈVE, sm. Mpianatra, sekoly.
ÉLEVÉ, ÉE, adj. 1* Avo, manerineri-
na, milingilingy, midangadanga. Mon-
tagne élevée. Tendrombohitra avo, etc.
2* fig. Ambony, be fahandrianana, la-
lina, be batsaram-po. Il est d'une con-
dition élevée. Amfeont/toetra izy. Il est
très— en dignité. A mbon y dia ambo-
ny ny voninahiny, ny raharahany. Il a
un esprit — . Lalin-tsaina izy. Il a des
sentiments éjevés. Be hatsaram-po izy.
3*—, Mahalala fomba, voampianatra tsa-
ra. Enfant bien—. Zaza kely mahalala
fomba, etc.
ÉLEVER, va. t # Manandratra, mampi-
sandratra, manondrotra, mampisondro-
tra. Co tableau est trop bas, il faudrait
1— . Iva loatra io sary io, ka tokony ha-
sandratra, hasondrotra. — les mains.
Man an dra-tanana. — la voix. Mampi-
sondrotra ny feo! Ce marchand a élevé
le prix de ses marchandises. Io mpiva-
rotra io narnpisondrolra ny vidin'enta-
ny. ^— , Manangana, manorina. —une
statue. Manangana sariolona. — une
maison. Manangana r etc., trano. 2'fig.
Manandratra, mampisandratra, manon-
drotra, mampisondrotra, manome, raille-
ra. Dieu élève ceux qui s'abaissent. An-
driamanitra manandraf ra, manondro-
tra izay manetry tena. Le roi la élevé aux
honneurs. Ny mpanjaka nanandrafra
azy, nanome voninahitra azy. Ce livre
élève l'àme vers Dieu. Io boky io mam-
pisondrotra ny fan ah y amin'Andriama-
nitra. —jusqu'aux nues. Midera ela
izaitsizy. 4 # — , Mampiposaka, mampi-
tranga, mampiseho, manangana, ma-
morona. Il élève des doutes sur cette
histoire. Mampiposaka, mampitran-
ga, mampiseho tisalasalana ami a' iza-
ny tantara izany izy. —des difficultés.
Manangana, mamoron-tsampona. 5 #
— , Mitaiza, miompy, mamelona, raam-
pianatra. Cette mère n'élève pas ses
enfants. Io reny io tsy mitaiza ny za-
nany. —des animaux. Miompy, ma-
melom-biby. Il a élevé son enlant
dans la crainte de Dieu. iYamptana-
tra ny zanany ny fahatahorana an' An-
driamanitra izy.
S'élever, vpr. fMisandratra, misondro-
tra, misavoana. Le cerf- volant s'élève
dans les airs. Misondrotra, misavoana
eny amy ny habakabaka ny papango-
bazo. Les flammes s'élèvent au-dessus du
toit. Ny lelafo misondrotra eny ambonin*
ny tafon-trano. Leprix du riz s'élève tous
les jours. Afisondro-bidy isan* androny
vary. 2 9 fig. Manandra-tena, misandra-
tra, misondrotra, mahatakalra, mahatra-
tra. Celui qui s'élève sera abaissé. Izay
manandra-tena dia haetry. Il s'est éle-
vé par son mérite aux plus hautes digni-
tés. Ny fahamendrehany no nwandra-
iany amy ny voninahitra ambony dia
ambouy. L'esprit de l'homme ne peut s'
—jusque-là. N y sain' ny olona tsy ma/ia-
takatra, tsy mahatratra izany. 3°— ,
Misy, miposaka, mitranga, miseho. Il s'
éleva une tempête. Nisy talio-drivotra.
Il s'éleva une sédition. Nisy iikomiana
niposaka, nitranga, niseho. Des doutes
s'élevèrent dans mon esprit. Nisy tisala-
salana niposaka, nitranga, niseho tao
an-tsaiko. || toc. S'— contre quelqu'un.
Manohitra, miampanga olona. 4°— , Ton-
ga. Sa dette s'élève à cent piastres.
Tonga ariary. zato ny trosan* olona
aminy.
ÉLEVEUR, sm. Mpiompy, mpamoiona.
Digitized by
Google
ELO
— 282 —
ELO
ÉLIPER, va. Manesotra zana-tsoratra
anankiray farany.
S'élider, vpr. Miesotra. L'a final de lan-
droka s'élide dans tandrok' omby. Ny a
farany amy ny tandroka miesotra amy
ny tony hoe landrok' omby.
ÉLIGIBILITÉ, sf. Ny ahazoana hofl-
dina.
ÉLIGIBLE, adj. et s. Azo fidf oa.
ÉLIMINATION, sf. Fandroahana, fa-
nes oran a.
ÉLIMINER, va. Mandroaka, maneso-
tra. On Ta éliminé du conseil. Noroahi-
na, nesorina tsy ho mpanolo-lsaina izy.
On a éliminé son nom. Nesorina ny
anarany.
ÉLIRE, va. Mifldy.— un député. Mifidy
solombavam-bahoaka. Il a élu domicile
au nord de la ville. Nifidy fonenana ao
avaratry ny tanâna izy.
ÉLISION, sf. Fiesoran'ny zana-tsoratra
anankiray farany.
ÉLITE, sf. Ny voafantina, ny tsara in-
drindra. Voilà des soldats d'— . Indre-
ny ny miaramila voafantina, tsara in-
drindra.
ÉLIXIR, sm. Karazan-dalikora.
ELLE, prou. pers. Izy, ny. Où est—?
Aiza izy?Q\iQ fait—? Inona no ataont/.
Elles, pi. Izy ireo, ny.
ELLIPSE, sf. f Fanesoran-teny. 2'—,
Tsipika vorivory mitarebin' atody.
ELLIPTIQUE, adj. 1° Misy fanesoran-
teny. 2*—, Vorivory mitarehin' atody.
ÉLOGUTION, sf. Fandaha-teny, fan-
daharan-teny. Il a une — nette. Mazava
ny fandaha-teniny . Traité de P— . Bo-
ky momba ny fandaharan-leny.
ÉLOGE, sm. 1* Laha-teny fiderana, —
fankalazana. Il a prononcé P — funèbre
du prince. Izy no nanao laha-teny fide-
rana, fankalazana ny mpanjaka vao
niamboho. 2 # — , Fiderana, fankalazana,
fandokafana. Faire P— de quelqu'un.
Midera, mankalaza olona. Faire P —
d'un ouvrage. Midera, mandoka boky.
ÉLOGIEUX, EUSE, adj. Fiderana,
fankalazana, fandokatana. Paroles élo-
gieuses. Teny fiderana, etc.
ÉLOIGNÉ, ÊE, adj. 1° Lavitra. mifa-
iialavitra. Ile éloignée. Nosy lavitra. Ce
que vous dites est fort — de ma pensée.
Lavitra ny hevitro izay lazainao. Ces
deux villages sont assez éloignés Pun de
Pautre. M ifanalavitra hiany ireo tanâ-
na roa ireo. 2*—, Ela, any aoriana any.
Cette affaire a été renvoyée à un temps
— . Nahemotra hoela izany rabaraba
izany. Postérité éloignée. Taranakaany
aoriana any.
ÉLOIGNEMENT, sm. 1* Fampanala-
virana, fanalavirana, fifanalavirana, fam-
pihatahana, fihatahana, fampialana, fia-
lana. Il a calmé le peuple par P — du
ministre. Nampanalavitra, nampiha-
taha, nampiala ny ministra izy mba
hampitony ny vahoaka. Il vit dans P —
du monde. Nanalavitra an* izao tonto-
lo izao, ni ha taka, niala tamin* izao ton-
tolo izao izy. L'— de nos demeures nous
empêche de nous voir souvent Ny /î/a-
nalaviran' ny tranontsika no misakana
antsika tsy hifankahita matetika. 2* — ,
Fahelana. L'— des temps renl ces faits
incertains. Tsy fantatra mazava ireo xa-
valranisehoireonoho ny hahelany.S'fig.
Tsy fitiavana, fankabalana. Il a de P — ,
pour cet homme-là. Tsy tia, mankaha-
la io lehilahy io izy. Il a de P— pour
l'étude. Tsy tia ûanarana izy.
ÉLOIGNER, va. 1* Mampanalavitra,
mampihataka, mampiala, mampandosi-
tra. Eloignez cette chaise du feu. Am-
panalaviro, halaviro, hataho ny afo io
seza io. Le roi Pa éloigné de la cour.
Ny mpanjaka nampihalaka, nampiala
azy tsy ho any anaty rova. Éloignez-le
des mauvaises compagnies. A mpanaZa-
viro, halaviro, ampandosiro ny na-
man-dratsy izy. 2* —, Manela. Ces dif-
ficultés éloignent la paix. Ireo sampona
ireo no manela ny fanekem-pihavanana.
3* fig. Mampanalavitra, mamily. Dieu !
éloignez de moi ce malheur. Andriama-
nitra ô ! ampanalaviro, halaviro, avi-
lio ahy izany loza izany. 4* —, Tsy
itiavana. L'égoïsme éloigne les cosurs.
Tsy tian' ny olona ny maiiao mamy fo
velona.
S'éloigner, vpr. 1* Manalavitra, miha-
taka, miala, mandositra. Il s'est éloigné
du chemin. Nanalavitra ny làlana izy.
Éloignez-vous pour quelque temps. M t-
hataha, mialà andro vitsivitsy. 2 # fig.
Manalavitra, mandositra, tsy manaraka,
tsy manao. Éloignez-vous des occasions
du péché. Halaviro, andosiro izay ma-
hatarika amy ny fahotana. S'— des usa-
ges reçus. Tsy manaraka ny fanao.
S'— de son devoir. Tsy manao ny tsy
maintsy bataony. 3 Ô — , M ifanalavitra,
samihala. Cette opinion ne s'éloign*
W
R\r~
EMA
283 —
EMB
pas beaucoup de la mienne. Tsy mifa-
nalavitra, etc., loatra amy ny aby iza-
ny hevitra izany.
ÉLOQUEMMENT, adv. Amim-pahai-
zana. Il parle—. Mahay mandaba-teny
izy. '
ÉLOQUENCE, sf. Fahaizana mandaba-
teny, fampientanana ny fo, fampihetse-
hana ny fo, fampangorahana, titarihana,
fitaomana. Le pouvoir de 1'— . Ny he-
rin' ny fahaiza-mandaha-tcny.
ÉLOQUENT, ENTE, adj. Mahay man-
daba-teny, antsantsaiahy, mampientana
ny fo, mampihelsika ny fo, mampan-
goraka» mahatarika, mahataona. Hom-
me—. Lehilahy mahay mandaha teny,
antsantsaiahy, mahay mampientana
ny fo, —mampihelsika ny fo. Il a
prononcé un discours — . Nanao laha-
teny mampientana ny fo, mampihe-
tsika ny fo, mampangoraka, maha-
tarika, mahalaona izy. Larmes élo-
quentes. Ranomaso mampangorafca.
ÉLU, UE, p. et adj. Voaiidy, nofldina.
—, 8tn. Ny voafidy, ny olom-pinidy.
ÉLUCIDATION, sf. Fanazavana.
ÉLUCIDER, va. Manazava. —une ques-
tion. Afana^ava zavatra.
S'élucider, vpr. Hazavaina.
ÉLUCUBRATION, sf. Boky izay ni-
sasarana. Il va publier ses élucubra-
tions. Efa bampanonta ny boky izay
nisasarany izy.
ÉLUDER, va. Manary dia. —une pro-
messe. Manary dia ny teny napotrany.
S'éluder, vpr. Anarian-dia.
ÉLYTRE, sm. Elatra mafy amy ny bi-
by kely. — de hanneton. Elatra ma-
/ïm-boangory.
ÉMAIL, sm. 1° Varnesy. —de porce-
laine. Ny uarnestm-porsolaina. 2° fig.
L — d'un parterre. Ny voninkazo ravaky
ny kisabasaha.
ÉMAILLER, va. 1° Manisy varnesy. 2"
fîg. Mandravaka.
S'émailler, vpr. Miravaka.
^ÉMANATION, sf. Fihaviana, zavatra
avy, fofona. La terre produit des éma-
nations. Mamofona ny tany. ^
ÉMANCIPATION, sf. I- Famelana ha-
hazaka tena. 2° fîg. Fanafahana, famo-
tsorana, fandefasana.
ÉMANCIPER, ta. l°Mamela habazaka
tena. Ce père a émancipé son Mis. Nave-
/an-drainy hahazaka tena ny zanany.
t* fig. Manafaka, maœotsotra, mandefa.
S'émanciper, vpr. Manaram-po.
ÉMANER, vn. Avy, ateraka. Cet or-
dre émane du souverain. Avy amy ny
mpanjaka izany didy izany. Le Verbe
émane du Père et le Saint-Esprit éma-
ne du Père et du Fils. Ny Teny ate-
raky ny Ray, ary ny Fanahi-Masinaavy
amy ny Ray sy ny Zanaka.
ÉMARGER, va. Manoratra amy ny si»
sin-taratasy.
EMBALLAGE, sm. Fifebezana enta-
na, famonosana entana. Combien coûte
1* — de mes marchandises. Hoatriuona
no baloako amy ny nifehezana, namo-
nosana ny entako. Toile d'— . Lamba
famonosana entana.
EMBALLER, va. Mifehy entana, raa-
mono entana.
EMBALLEUR, sm. Mpifcby entana,
mpamono entana.
EMBARCADÈRE, sm. Fitodian-da-
kana, fitodian-tsalopy.
EMBARCATION, sf. Lakan-draûtra,
salopy.
EMBARGO, sm. Fibaeonan-tsambo ao
amy ny seranana.
EMBARQUEMENT, sm. Fanondra-
nana, fiondranana.
EMBARQUER, va. 1° Manondrana.
— des marchandises, des troupes. A/a-
îiondram-barotra, miaramila. 2° fig.
Mampihitsoka. —un ami dans une mau-
vaise alfaire. Mampihitsoka sakaiza
amy ny raharaha sarotra.
S'embarquer, rpr. 1° Miondrana. 2°
fig. Mihitsoka.
EMBARRAS, sm. 1° Sakantsakana,
fahasabiranana. Il y a toujours de Y —
dans ce chemin. Be sakantsakana
mandrakariva io làlana io. 2° fig. Fi-
sakanana, sampona, fahasabiranana,
fahaporitana, fabaierena, hasangane-
hana, liroahana, livàka. Il m'a suscité
do grands—. Nisakantsakana, na-
nampontsampona, nanahirana aby
izy. Use trouve dans des — pécuniaires.
Sahirana, poritra, ter y amy ny vola
izy. Il est dans un grand — d'esprit au
sujet de cette alfaire. Sahirana, san-
ganehana, miroahana, ua/ea mafy izy
amin' izany raharaha izany. Le prédi-
cateur est dans Y— . Vaka ny mpitory
teny. || toc. Faire de Y— . Mihamboham-
bo ioana, manandriandrian-tena foa-
na.
EMBARRASSANT, ANTE, adj. f
Digitized by
Google
EMB
— 284 —
EMB
Misukantsakana, manahirana. Les baga-
ges sont embarrassaQts dans un voya-
ge. Manahirana ny entana raha miva-
hiny. 2* fig. Manahirana, mahaporitra,
mahatery, mahasanganehana, mampi-
roahana, mahavaka. Ce choix est — .
Manahirana , mahasanganehana ,
mampiroahana, mahavaka izany fifi-
dianana izany.
EMBARRASSÉ, ÉE, p. et ad}. f
Voasakantsakana, nosakantsakanana.
sahirana, nosahiranina, voasingotra. 2*
fig. Poritra, tery, mihitsoka, sangane-
hana, miroahana, vaka, miambakam-
bàka. Il a l'air — . Miendrik'olona san-
ganehana, vaha izy. Il a la langue
embarrassée. Miambakambàka, adala
vava izy.
EMBARRASSER, va. 1° Misakantsa-
kana, manahirana. Ces pierres embar-
rassent la voie. Ireo vato ireo misan-
kantsakana ny làlana. Ce paquet m'em-
barrasse. Manahirana ahy io entana
io. 2* fig. Manahirana, mahaporitra,
mahatery, mahasanganehana, mampi-
roahana , mahavaka. Cette question
l'embarrasse. Izany fanon taniana iza-.
ny manahirana, mahasanganehana,
mampiroahana, mahavaka azy.
S'embarrasser, vpr. 1* Sahirana, voa-
singotra, mifanahirana. Il s'est embarras-
sé dans les cordages. Voasingotry ny
mahazaka izy. Ils s'embarrassent les
uus les autres. Mifanahirana izy ireo.
2° fig. Sahirana, miahiahy, mihitsoka,
sanganehana, miroahana, vaka, miam-
bakambàka, te ri le ry. II ne s'embarrasse
de rien. Tsy sahiranin' na inona na
inona, tsy miahiahy na inona na ino-
na izy. Ne vous embarrassez point de
cette affaire. Aza miahiahy foana iza-
ny raharaha izany hianao. Ne vous
embarrassez pas dans cette affaire. Aza
mihitsoka amin' izany raharaha izany.
Au premier mot il s'embarrasse. Ra-
ha vao miteny izy dia oa&a. Sa langue
s'embarrasse. Miambakambàka, adala
vava izy. Sa poitrine s'embarrasse. Te-
ritery ny flainany.
EMBAUCHER, va. 1* Maka olona ho
mpiasa ao amy ny trano fiasana. 2° —,
Mampiodina miaramila.
EMBAUMEMENT, «m. Fanisiana za-
va-manitra amy ny faly hitahirizana azy
tsy ho lo.
EMBAUMER, va. 1° Manamanitra. Les
fleurs embaument l'air. Ny voninkazo
manamant/ra ny rivotra. 2* — . Manisy
zava-manitra amy ny faty hitahirizana
azy tsy ho lo.
EMBELLI, IE, p. et adj. Voaravaka,
noravahana, mira vaka, voahaingo, nam-
pihaingoina, mihaingo, nendrehina, ni*
hatsara tarehy, mitombo tarehy, niha-
tsara, voarenty, nirenty.
Embellie, sf. Fitonian* ny andro.
EMBELLIR, va. Mandravaka, mampi-
haingo, manendrika, mahatsara tarehy,
mampitombo tarehy, mahatsara, man-
drenty. Il a bien embelli sa maison. JVan-
dravaka, na mp i haingo tsara n y trano-
ny izy. La parure l'embellit. Ny haingo
manendrika, mahatsara tarehy, mam-
pitombo tarehy azy. Cette place embel-
lit la ville. Manendrika, mahatsara
ny tanàua io kianja io. — une histoire.
Mandrenty tantara.
— , vn. Mihatsara tarehy, mitombo tare-
hy.
S'embellir, vpr. M ira vaka, mihaingo, mi-
hatsara tarehy, mitombo tarehy, miha-
tsara, mirenty.
EMBELLISSEMENT, «m. 1* Fandra-
vahana, fampihaingoana, fanendrehana.
2 # — , Ravaka, haingo, endrika, ren-
EMBLEE (D'), loc. adv. Vetivety.
haingana. La ville a été emportée d' — .
Azo vetivety, etc., ny tanâna.
EMBLÉMATIQUE, adj. Milaza oha-
tra. Figure—. Sary milaza ohatra.
EMBLÈME, sm. I* Sary milaza oha-
tra. Les boucliers étaient ornés d'em-
blèmes. Nisy sary milaza ohatra ny
ampinga. 2*—, Ohatra. L'encens est l —
dé la prière. Ny eraboka no ohatry ny
fivavahana. 3*—, Fomba. Le diadème est
un— de la royauté. Ny satro-boninahitra
no fomban' ny mpanjaka.
EMBOITEMENT, sm. Fifampidirana,
flfanaronana, fifanakofana.
EMBOITER, va. Mampifampiditra,
mampiady. Il a bien emboîté ces tuyaux.
Nampifampidiriny tsara ireo fantsona
ireo. || loc. —le pas. Mifanara-dia. Il na
sait pas— le pas. Tsy mahay mi/anara-
dia izy.
S'emboîter, vpr. Mifampiditra, miady.
mitsetaka. Ces os s'emboîtent. Mifam-
piditra ireo taolana ireo. Ces deux piè-
ces de bois s'embottent exactement.
Miady, mitsetaka tsara ireo hazo fisa-
ka roa ireo.
m.
Digitized by
Google
EMB
— 285 —
EMB
EMBOlTURE, sf. 1° Izay ifampidira-
na, izay iadiana, izay itsetahana. 2 # — ,
Fampifampidirana.
EMBONPOINT, sm. Habotrefona, ha-
tavy. Qui a de 1*—. Botrefona, matavy.
Qui a trop—. Botrefom-be, matavy
loatra. Prendre de 1'—. Mihabotrcfo-
na, mihamatavy.
BMBOSSER, va. Marna to-tsambo mba
hampanatrika azy ny botofirina.
S'embosser, vpr. Fatorana mba hana-
trika ny hotifirina.
EMBOUCHÉ, ÉE, p. ot adj. 1* Tsofi-
na. 2* fig. Être mal—. Ratsy vava, ma-
hay vava.
EMBOUCHER, va. t* Mitsoka. —une
trompette. Mitsoka trompetra. 2* fig.
—la trompette. Milaza zavatra ambony.
S'emboucher, vpr. Mankany, mizotra.
L' Imamba s'embouche dans l' Ikopa.
Mankany Ikopa, mizotra any Ikopa
Imamba.
EMBOUCHURE, sf. 1* Vavarano. 2*
—, Maintipiso, fitsofana. —de clarinet-
te. Maintipison - klarinety. —de clai-
ron. Fitsofana amynybingona. Ce clai-
ron aune bonne—. lo mpitsoka bingo-
na io mahay mitsoka. 3°— , Vava. —de
canon. Vava tafondro.
EMBOURBER, va. 1* Mampandrevo.
Il a embourbé sa voiture. Nampandre-
voiny ny kalesiny. 2 # fig. Mampihitso-
ka. Il m'a embourbé dans une mau-
vaise affaire. Nampihitsoka ahy tamy
ny raharaha sarotra izy.
S'embourber, vpr. l» Mandrevo. Il
s'est embourbé. Nandrevo izy. 2 # fig.
Mibitsoka.
BMBOURSER, va. Manisy vola ao an-
kitapo.
EMBRANCHEMENT, sm. Sa m pana.
Attendez-moi à T— des deux chemins. An-
draso ao amy ny «ampanan-dalana aho.
Un peu plus loin le chemin forme un — .
Lavidavitra kokoa no misampana ny
lâlana. Ce tuyau a de nombreux em-
braebements. Misampantsampana be
hiany io fa nt son a io.
EMBRANCHER (S 9 ), vpr. Misampa-
na, misampantsampana.
EMBRASÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voado-
ro, nodoroana, may, mirehitra, mide-
dadeda, milolalela. La maison est cm*
brasée. May f mirehitra ny trano. Pre-
nez ce tison—. Baiso io tapa-porohana
mirehitra, midedadeda, milelalela io.
2*—, Mafana dia mafana, mabamay,
mangotraka. L'air est—. Mafana dia
mafana, etc., ny andro. 3* fig. Mire-
hitra, voakorontana, nokorontanina, mi-
korontana.
EMBRASEMENT, sm. 1* Fandoroa-
na, hain-trano, afo midedadeda. 2* fig.
Fikorontanana.
EMBRASER, va 1* Mandoro. —une
maison. Mandoro trano. 2 9 fig. Mam-
pirehitra, mampikorontana. L'amour de
Dieu embrase son cœur. Ny fitiavana
an 4 Andriaraanitra mampirehitra ny fo-
ny. La guerre embrasa l'Europe. Ny
ady nampikorontana any Eoropa.
S'embraser, vpr. Mirehitra.
EMBRASSADE, sf. Fifanorohana, Q-
famihinana.
EMBRASSÉ, ÉE, p. Voaoroka, noro-
hana, voatihina, nofibinina. Il le tint
longtemps—. Norohany, nofihininy
ela izy.
EMBRASSEMBNT, sm. Fanorohana,
iifanorohana, famihinana, flfamihinana.
EMBRASSER, va. 1° Manoroka, ma-
mihina, manotrona. tl embrassa tendre-
ment son enfant. Nanoroka t namihi-
na ny zanany tamim-pitiavana izy. Deux
personnes ne sauraient — cet arbre.
Olona roa tsy mahotrona io bazo io.
2* fig. Manotrona, manodidina. La mer
embrasse la terre. Ny ranomasina ma-
ri otrona, etc., ny tany. 3°— , Mabatra-
tra, mabatakatra, raisy, miadidy, mian-
draikitra, miahy. La puissance de Dieu
embrasse tout. Mahatratra ny zavatra
rehetra ny fahefan'Andriamanitra. Son
esprit embrasse toutes sortes de sciences.
Ny sainy mahatakatra fahaizana maro
karazana. Ce projet embrasse bien des
choses. M isy zavatra betsaka ao ami a*
izany kasainy izany. Qui trop embrasse
mal étreint. Izay miadidy, miandrai-
kitra, miahy zavatra be loatra dia tsy
mahavita ua inona na inqna. 4* — , Mila-
tsaka, miandany. Il a embrassé la vie
religiouse. Nitatsaka ho relijiozy izy.
Il embrasse toujours le parti le plus
fort. Miandany amy ny mahery man-
drakariva izy.
S'embrasser, vpr. Mifanoroka, mifamt-
hina.
EMBRASURE, sf. !• Banga hitiflrana
amy ny tafondro. Les embrasures d'un
bastion. Ny banga amy ny manda hi-
tifirana amy ny tafondro. 2 # — , Va^
ravarana, takola-baravarana.
Digitized by
Google
EME
— 286 —
EMI
EMBROCHER, va. 1° Manatrebika amy
nv salazam-by. — un gigot de mouton.
Manatrebika fen'ondry amy ny sala-
zam-by. 2«— , Managorobaka amy ny
sabatra, maninleraka amy ny sabatra.
— quelqu'un. Managorobaka, otc, olo-
naamy ny sabatra. || loc. —quelqu'un
avec la bayonnelte. Manao tsaisi-beni-
tra olona.
EMBROUILLAMINI, sm. Comme
Embrouillement.
EMBROUILLEMENT, sm. Fisafoto-
foto, ilfotofoto, fisavorovoro, fisaritaka,
flkorokoro, fikotikotika. flkorontana, 11-
fnneraro, tifanjevo. Voy. Désordre.
EMBROUILLER, va. Mampisafotofo-
to. manasafotofoto, mampifotofoto, mana-
fotolbto, mampisavorovoro. manasavoro-
voro, mamorovoro, mampisaritaka, ma-
nasaritaka, mampikorokoro, manakoro-
koro, manakotikotika, mampikorontana,
manakoronlana, mampifangaro, mam-
pifanjevo. Il embrouille toutes les affai-
res. Mampisafotofolo, etc., ny rahara-
ha rehetra izy.
S'embrouiller, vpr. Misafotofoto, mifo-
tofato, misavorovoro, misaritaka, miko-
rokoro, mikotikotika, mikorontana, mi-
fangaro, mifanjevo. Ses idées s'embrouil-
lent. Misafotofoto, etc., ny heviny.
EMBRUMÉ, ÊE, adj. Manjavona.
EMBRUMER, va. Mampanjavona.
S'embrumer, vpr. Mihamanjavona.
EMBRYON, sm t # Zaza vao mitsaika,
zaza vao torontoronina, zana-biby vao
torontoronina. 2 # — , Zava-maniry vao
mitsimoka. 3* fig. Olona keliray.
EMBÛCHE, sf. Fandrika. Tendre des
embûches à quelqu'un. Mamandrika
olona.
EMBUSCADE, sf. Fierena, famitsaha-
na, otrika.
EMBUSQUER, va. Mampiery, mampa-
mitsaka, mampanao otrika.
S'embusquer, vpr. Miery, mamilsaka,
manao otrika. Cinquante soldats s'em-
busquèrent dans le bois. Miaramila di-
mam-polo lahy niery, etc., tao anaty
ala.
ÉMERAUDE, sf. Vatosoa maitso.
ÉMERI, sm. Valo mafy fanaovana am-
paly fasika.
ÉMÉRITE, adj. Napetraka hisotro ro-
nono sady mahazo vola isan-taona. Pro-
fesseur—. Mpampianatra napetraka hi-
sotro ronono sady mahazo vola isan-
taona.
ÉMERVEILLER, va. Mahatalanjona,
mampitampim-bava. Cela a émerveillé
tout le monde. Nahatalanjona, etc., ny
olona rehetra izany.
S'émerveiller ,"upr. Talanjona, mitam-
pim-bava.
ÉMÉTIQUE, sm. et ad/. Fanafody/an-
doavana.
ÉMETTRE, va. Mamoaka.La banque a
émis de nouveaux billets. Ny bankyna-
moaka taratasy vola vaovao. Voici l'avis
qu'il a émis. Inty ny hevitra navoaka-
ny.
ÉMEUTE, sf. Fikomiana.
ÉMEUTIER, sm. Mpikomy. mpan-
drendri-bahoaka, mparaoky vahoaka.
ÉMIETTER, va. Mamotipotika. —du
pain. Mamotipotika mofo.
S'émietter, vpr. Mipotipotika.
ÉMIGRANT, ANTE, adj. et s. Miala
amy ny tanin-drazana, mandao ny — .
Plusieurs émigrants se sont embarqués
pour l'Amérique. Olona maro no niala
tamy ny tanin-drazany, etc.,kanion-
drana ho any AmeriVa.
ÉMIGRATION, sf. Fialana amy ny ta-
nin-drazana, fandaozana ny— , fiflndran-
tany.
ÉMIGRÉ, ÉE, adj. et s. Miala amy ny
tanin-drazana, mandao ny — .
ÉMIGRER, un. Miala amy ny tanin-dra-
zana, mandao—, mifindra tany. Plu-
sieurs oiseaux émigrent à l'approche de
l'hiver. Misy vorona sasany mifindra
tany raha akaiky ny ri ri ni na.
ÉMINEMMENT, adv. Indrindra. H
possède — cette science. Hainy indrin*
dra izany fahaizana izany.
ÉMINENGE, sf. 1* Havoana, kiborin-
tany, kiborim-pasika. 2° fig. Habe. L*—
de sa vertu. Ny h&ben' ny hatsaram-pa-
nahiny. 3*—, Anaramboninahitra fa-
najana ny kardinaly.
ÉMINENT, ENTE, adj. 1- Avo, ma-
nerinerina. Lieu — . Fitoerana avo, etc^
2 - fig. Ambony, lehibe indrindra, lehibe.
Il a obtenu un emploi — . Nahazo raha-
rahaam&oni/ izy. C'est un homme— en
doctrine, d'un savoir — . Olona mahay
indrindra izy. tl a csu.ru un dangef
— . Kasa nahita loza lehibe izy.
ÉMISSAIRE, sm. Mpitsikilo, iraka
mangingina.
— , adj. Bouc—. Osilahy nataon' ny Jody
faditra ; fig. olona atao faditry ny be,
amindrana voina.
t.
Digitized by
Google
EMO
— 287
EMO
ÉMISSION, sf. !• Famoahana. Voy.
Émettre. 2 # — , Fanaovana ampahibema-
so. — des vœux. Fanaouana voady
ampahibemaso.
EMMAGASINAGE, sm. Fampidira-
na ao amy ny magazay.
EMMAGASINER, ra. Mampiditra ao
amy ny mngazay. — des marchandises.
Mampiditra varotra ao amy ny ma-
gazay.
EMMAILLOTER, va. Mamono lam-
ban-jaza.
EMMANCHER, va. {• Manisy zarany,
manombo aroy ny zarany Emmanchez
la bêche. A sio zarany, ahomboy amy
ny zarany ny angady. 2* fig. Manom-
boka raharaha.
S'emmancher, vpr. {• Mitsetaka amy ny
zarany, mihombo. 2° fig. Manomboka.
EMMÉNAGER, un. Manamboatra ny
fomban tokan-trano amy ny trano ifin-
drana.
S'emménager, vpr. Manamboatra ny
fomban-tokan-trano amy ny trano ifin-
drana, mamory n'y fomban-tokan-trano.
EMMENER, va. Mitondra. Emmenez
cet homme. Ento io olona io.
EMMENOTTER, ra. Manompana ny*
tanana.
EMMIELLÉ, ÉE, p. et adj. 1° Noho-
sorana tantely. 1 m fig. Il a toujours des
paroles emmiellées. Malefaka am-bava,
tsara vava mandrakariva izy.
EMMIELLER, va. Manosotra tantely.
EMMTJSELER, va. 1° Manisy sarom-
bavam-biby. 2° fig. Manampim-bava.
ÉMOI, sm. Fahatairana, fangitakitaka,
flvadiham-po. Mettre en—. Mahalaitra,
mampangitakitaka, mampivadi-po.
ÉMOLLIENT, ENTE, adj. Manale-
faka, manaketraka. Emplâtre—. Katapi-
lasy manalefaha, etc.
—, 8rn. Fanafody manaketraka.
ÉMOLUMENTS, sm. pi. !• Tombo-
ny, ny azo. Il n'a reçu aucun— de cette
affaire. Tsy nahita tombony na dia ke-
ly aza, tsy nahazo na inona na inona
tamin* izany raharaha izany izy. 2 — ,
Karama. Quels sont les — de cet emploi?
Hoatrinonano àarama amin* izany raha-
raha izany ?
ÉMONDAGE, sm. Fandrantsanana.
ÉMONDER, va. 1* Mandrantsana.
Émondez cet arbre. Rantsano io hazo
io. 2 # — , Manadio, mikororôka. —le blé.
Al an ad io, etc., varim-bazaha.
ÉMONDETJR, sm. Mpandranlsana.
ÉMOTION, sf. f Hatairana, fangitakita-
ka, flvadiham-po, flhontsina, fientanam-
po, fihetseham-po, fangoraham-po, fitse-
rana, fahonena. Il n'éprouva aucune— en
face de la mort. Tsy taitra, tsy nangi-
takitaka, tsy nivadipo, tsy nihontsi-
na na dia kely aza izy, nefa efa eo am-
bavan' ny iahafatesana. Ce discours lui
a causé une grande—. Izany laha-teny
izany nampienlana ny fony, nam-
pihelsika ny fony, nampangora-po,
nampitsetra, nahonena azy. 2°— , Ta-
bataba. II calma 1'— populaire. Nampi-
tsahatra ny tabataban' ny vahoaka izy.
ÉMOTIONNER, va. Mahataitra, mam-
pangitakitaka, mampivadi-po, mampien-
tana ny fo, mampihetsika ny fo, mam-
pangora-po, marapilsetra, mahonena.
S'émotionner, vpr. Taitra, mangitakita-
ka, mivadi-po, mangora-po, mitsetra,
onena.
ÉMOTTER, va. Mitombo-doha, marna-
ky loha, manorotoro bainga.
ÉMOTJGHER, ra. Mandroaka lalitra.
ÉMOUCHOIR, sm. Rambon-tsoavaly
fandroahan-dalitra.
ÉMOUDRE, va. Manasa amy ny va-
tovary.
ÉMOTJLETJR, sm. Mpanasa antsy, —
hely, etc.
ÉMOULU, UE, p. et adj. f Voasa, na-
sa'na. 2* fig. Jeune homme frais — du
collège. Tovolahy vao niala tamy ny
kolejy.
ÉMOUSSÉ, ÉE, adj. {• Dombo. î* fig.
Donto, nihena. Il a l'esprit—, Donto
saina izy.
ÉMOUSSER, va. f Mandorabo. —un
sabre. Mandombo sabatra. 2° fig. Ma-
hadonto, mampihena. La volupté émous-
8e le courage. Ny fanaranam-batana
mampihena ny herim-po.
S'émousser, vpr. 1° Mihadombo. 2* fig.
Mibadonto, mihena.
ÉMOUSTILLER, va. Mahafalifaly,
mahasariadriaka, mampahavitrika, mam-
paharisika. Le vin de Champagne é^
mouslille. Mahafalifaly, mahasaria-
driaka ny sampaina.
S'émoustiller, vpr. Mihavitrika, miha-
marisika.
ÉMOUVANT, ANTE, adj. Mampan.
gora-po, mampilse-po, mahonona.
ÉMOUVOIR, va. !• Mampihetsika. Le
Digitized by
Google
EMP
— 288 —
EMP
fainéant est difficile à—. Sarotra ny
mampihetsika ny kamo. 2*—, Maha-
taitra, mampivadi-po, mampientana ny
fo. mampihetsika ny fo, mampangora-
po, mampitsetra, mahonena. Rien n*«*-
meut l'homme courageux. Tsy misy
mahntaitra, mampivadi-po izay ma-
hery fo. Ses larmes m'ont ému. Ny ra-
nomasony nampienl&na ny foko,
nampihettikany foko, nampangora-
po, nampilsetra. nahonena ahy. 3°— ,
Mampitabataba. Les factieux tentèrent
d'__ io peuple. Ny mpiray tetika nitady
hampilabataba ny vahoaka.
S'émouvoir, vpv. 1* Taitra, mivadi-po.
mangorn-po, mitsetra, onena. *>— , Mi-
fabataba.
EMPAILLAGE, «m. Fanesehana hodi-
biby.
EMPAILLÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voa-
sesika mololo hitahirizana azy. Oiseau
— . Fatim-borona voa*e*ika mololo hi-
tahirizana azy. 2 é — , Voarary mololo.
EMPAILLER, va. 1* Manesika mololo
ny hodi-biby hitahirizana azy. 2*—,
Mandrary mololo aray ny seza.
EMPAILLEUR, EUSE, s. 1* Mpa-
nesika hodi-biby. 2*—, Mpandrary molo-
lo amy ny seza.
EMPALEMENT, «m. Fanasondrova-
hana amy ny hazo maranitra.
EMPALER, va. Manasondrovaka amy
ny hazo maranitra.
EMPAN, «m. Zehy. La planche a deux
empans de large. Roan-je/iy ny haben'
ny hazo flsaka. Mesurer par empans.
Manjehy.
EMPANACHER, va. Manisy volora-
borona. —un casque. Manisy volom-
horona ny satroka valalamihoatra.
EMPAQUETER, va. Manao anentana.
Empaquetez ces habits. Ataovy anenta-
na ireo akanjo ireo.
S'empaqueter, vpr. Mifono. Il s'empa-
queta dans son manteau. Nifono ny ka-
paotiny izy.
EMPARER (S'), vpr. 1* Maka, mabazo.
Les ennemis s'emparèrent de la place par
surprise. 8ovok' ady no riakana, naha-
2oan' ny fahavalo ny tanàna. Vftg. Ma-
hazo, mandresy. La peur s'empara de
moi. Azon\ resin* ny tahotra aho.
EMPÂTÉ, ÉE, p. et ad;. Maditidity.
EMPATEMENT, sm. Fahaditidity.
EMPÂTER, t'a. Mampahaditidity. —les
mains, la bouche. Mampahaditidity nf
tànana, ny va va.
S'empâter, vpr. Mibamaditidity.
EMPÊCHÉ, ÉE, p. et adj. Voasakana,
nosakanana. sakanana, voasampontsam-
pona, nosampotsamponana, sahirana. It
a les mains empêchées. Sahirana ny tà-
nany.
EMPÊCHEMENT, sm. Sakana, fi saka-
nana, sampona. Venez demain, s'il n'y a
pas d'— . Tongava rahampitso, raha tsy
misy sakana, sampona. Il a mis — au
mariage de sa fille. Nisakana ny fanam-
badian' ny zanany vavy izy. Il a levé tout
— . Nesoriny ny sakana rehetra.
EMPÊCHER, va. Misakana,manampon«
tsampona, tsymampi..., .tsy mampan.. .
Empêchez-le d'entrer. Sakano tsy hi-
ditra izy. Cette muraille empêche la
vue. lo ampiantany io no misakana tsy
hahitana. Les visites fréquentes qu'il
reçoit l'empêchent de travailler. Ny fa-
mangiana ataon* ny olona aminy mateti*
ka no misakantsakana, manampon-
tsampona azy tsy hiasa. Les puces em-
pêchent de dormir. Tsy mampandry
ny parasy. Le gouverneur empêcha cette
injustice. Ny governora nisakana iza-
ny zavatra tsy an-drariny izany.
S'empdoher, vpr. Mahatan-tena. Ne pou*
voira'— de.... Tsy ma/iafcma, tsymaha-
sakana, tsy maharitra, tsy maintsy. Il ne
put s'— kIo rire. Tsy nahatana nyhehiny
izy. Il ne peut s'— de parler. Tsy Zana-
ny ny vavany. Il ne peut s* — de dormir.
Tsy mahasakana ny torimasony,tei/ ma-
^haritra torimaso izy. Je ne puis m' — de
vous reprendre. Tayarttro nyhananalra
anao, tsy maintsy hananatra anao aho.
EMPEIGNE, sf. Tampon-kiraro.
EMPEREUR, sm. Mpanjaka, empero-
ra.
EMPESAGE, «m. Fanlslana tavolo.
EMPESÉ, ÉE, p. et adj. l # Nasiana ta-
volo, misy tavolo. 2* fig. Mitihintihiaa,
miangolangola, miangentsana, miange-
so. Cet homme a l'air—. Miiikintihina
io lehilahy io. Il a un style—. Miango-
langola t miangentsana, miangeso
ny laha-teniny. Voy. Affecté.
EMPESER, va. Manisy tavolo.
EMPESEUR, EUSE, s. Mpanisy ta-
volo.
EMPESTER, va. Manamantslna, mara-
pahavoroka, maimbo, mantsina. Ces ca-
davres empestent l'air. Manamantsi*
na, mampahavoroka ny rivotra ireo £*•
Digitized by
Google
EMP
— 289 —
EMP
ty ireo. Il empeste tout le monde de
son haleine. Maimbo vava, mantsim»
î>ava izy. 2" ftg. Maniraba. Ses erreurs
ont empesté le royaume. Nanimba ny
fanjakana ny hevi-diso naeliny.
EMPÊTRER, va. 1° Maningotra. 2 a fîg.
Mampihitsoka. It m'a empêtré dans une
méchante affaire. Nampihilsoka ahy
tamy ny raharaha sarotra izy.
S'empêtrer, vpr. 1* Misingotra. Le che-
val s'est empêtré dans les traits. Voa-
singotry ny anja-koditra ny soavaly.
2* fîg. Mihitsoka.
EMPHASE, sf. Fiangolangolana, fian-
gentsanana. flangesoana, renty bo loa-
tra, haingo be loatra. Il parle avec — .
Miangolangola, miangcntsana, mian-
geso izy raha miteny.
EMPHATIQUE, adj. Miangolangola,
miangentsana, miangeso, be renty loa-
tra, be haingo loatra. Discours—. Laha-
teny miangolangola, etc.
EMPHATIQUEMENT, adv. Am-pian-
golangolana, am-piangentsanana, am-
piangesoana.
EMPIERRER, va. Manamboatra làla-
na amy ny akoravato.
EMPIÉTEMENT, sm. Panitarana, fita-
rana, fanaovana angady be lela.
EMPIÉTER, va.etvn. Manitatra, ma-
nao angady be lela. Vous avez empiété
sur mon champ. Nanitatra, etc., tamy
ny tanimboliko hianao. La rivière a em-
piété sur mon terrain. Nanitatra tamy
ny taniko ny renirano. 2° fig. Misalova-
na. Il empiète sur mon emploi. Misalo-
rana ahy amy ny raharahako izy.
EMPIFFRER, va. Mandetra hanina.
S'empiffrer, vpr. Miletra.
EMPILEMENT, sm. Fampifanongoa-
vana, fanaovana antontany.
EMPILER, va. Mampifanongoa, ma-
nao antontany. — du bois. Mampifa-
nongoa hazo, manao anton/an-kazo.
S'empiler, vpr. Ampifanongoavina, atao
antontany.
EMPIRE, sm. 1° Fanjakana anjakan'ny
emperora. 2 - — , Fahefana, fanapahana,
fandidiana, fifehezana, hery. Avoir de
1'— sur soi. Mahafehy tena. L — de la
vertu. Ny herin* ny hatsaram-panahy.
il loc. Exercer un — despotique. Manao
jadona, manao teniko fe lehibe, manao
teny tsy valiana. Avoir de 1'— sur quel-
qu'un. Mahataona, mahatarika olona.
Voy. Pouvoiu, Puissance.
EMPIRER, va. Maharatsy, mampan-
droso. Go que vous avez fait empire ma
situation. Izay nataonao maharatsy ny
toe-d raharahako. Los remèdes n'ont fait
qu'— le mal. Vao mainka nampandroso
ny aretina ny fanafody.
— , vn. Mïharatsy, mandroso.
EMPIRIQUE, sm. Mpanao fanafody
tsy nianatra, mpanao fanafody kitoatoa.
EMPIRISME, sm. Fahaizam-panafody
tsy nianarana, fanaovana fanafody ki-
toatoa.
EMPLACEMENT, sm. Tokotany. Mon
—est trop petit. Kely loatra ny tokotani-
ko.
EMPLÂTRE, sm. Kataplasy, fesana.
EMPLETTE, sf. {• Fividianana. J'ai fait
mos emplettes. Efa nividy nyzavatra
ilaiko aho. 2°— , Ny zavatra novidina.
Regardez mes emplettes. Jereo ny za-
vatra novidiko.
EMPLIR, va. Mameno. —un tonneau.
Mameno barika.
S'emplir, vpr. Mihafeno.
EMPLOI, sm. 1° Fandaniana, fanaovana,
fitondrana, fanisiana. Il fait un mauvais
—de son argent. Mandany foana ny vo-
lanyizy. 2-—, Raharaha. Il a obtenu un-
lucratif. Nahazo raliaraha mampahazo
vola be izy.
EMPLOYÉ, ÉE, n, et adj. 1- Lany, no-
lanina, lanina, nanaovana,anaovana, na-
tao,atao, nentina, entina, nasiana, asiana.
2°— , Nomen-draharaha, omen-drahara-
— , ad;, et s. Mpanao raharaha. [ha.
EMPLOYER,ra. fMandany, manao,mi-
tondra, manisy. Il emploie bien son temps.
Mandany tsara ny androny izy. Voici l'é-
toffe qu'il faut— pour ce pantalon. Indro
ny lamba tokony hanaovana izany pata-
loha izany. Voici le remède qu'il faut—
pour cette plaie. Indro ny fanafody izay
tokony hatao amin' io fory io. Il a em-
ployé tous les moyens pour obtenir cette
charge. Nanao izay hahazoana izany
raharaha izany izy. Il emploie la dou-
ceur envers ses subordonnés. Mi ton»
dra ny olom-peheziny amin-kalemem-
panahy izy. Il a employé mille piastres
à la construction d'un hôpital. Vola ari-
vo no nolaniny, nentiny nanaovana
trano fltsaboana. N' employez pas ce mot
dans cette phrase. Aza asiana io teny
io ity fehezan-leny ity. 2»—, Manome
raharaha. On l'a employé dans ios pays
étrangers. Nomen-di*aharaha anyamy
ny fanjakana hafa izy.
19
Digitized by
Google
-*-*Tj
EMP
— 290 -
EMP
S'employer, rpr. f Manao raliaraha 11
a'est employa pour moi. Nanao ra/ia-
ra/ia'ho ahv izy. 2'—, Alao. fanao 8 asia-
na. Ce mot ne s'emploie pas. Tsy /anao
izany teny izany.
EMPLUMER, ra. Manisy volom-boro-
S'eœplumer, rpr. f Manisy volom-bo-
rona amy uv tenany. 2* fig. Mihama-
nan-karena, manaritra, mihamatavy.
EMPOCHER, va. Manao am-paosy. Il
rmpoehe tout ce qu'il gagne. Atnony
am-paosy avokoa'izay rehelra azony.
EMPOIGNER, ta. Misambotra, man-
cia mangeja, mineda. Il l'empoigna par
le bras Nùmmboriny, nogiazany,
novejany, nobedany ïamy ny sandrmy
izv 'Empoignez ce voleur. Sambory.
fjïa:o,qejao, bedao io mpangalatra 10.
S'empoigner, zpr. !• Mifampitolona.
mifanga. mifangeja, raifampibeda. 2*
fig. Mifanjihitra, mîady vava.
EMPOIS, sm. Tavclo atao amynyal anjo.
EMPOISONNEMENT, «m. Fanome-
zana poizina.
EMPOISONNER, ra. 1* Manome poi-
zina, manisv poizina, — raiboboka,
— famamo. Le bruit court qu'on la
rmpoisonnô. Nomma poizina, hono,
izv —un chien. Manome poizina ah-
ka. —une fontaine. Manisy poizina
ny fantsakana. — des lances. Mani-
sy raiboboha ny lefona. — une ri-
vière. Manisy famamo ny renira-
r0 o«»_ f Mahafaly. Certains champi-
gnons empoisonnent Misy holatra sasany
mahafaly. 3° fig. Manimba, manaitai-
tra, manêmbantsembana. Les mauvais
exemples empoisonnent la jeunesse.
Ny oha-pitondran-tena ratsy ataon' ny
-asanv manimba ny tanora. Cette pen-
sée empoisonnait mon existence. Iza-
dv hevitra izany nanat/aiJra ny an-
droko. La crainte empoisonne le plaisir.
Ny tahotra manembanlscmbana ny ha-
faliana.
_ vn Mantsina, mavoroka. Ce poisson
empoisonne. Mantêina, etc., io hazan-
rtrano io.
S'empoisonner, rpr. Misotro poizina.
EMPOISONNEUR, EUSE, s. \° Mpa-
nome i oizina. Vfig. Mpalmndro tsy ma-
hay. 3 n — , Ml "o nimba vahoaka amy ny
iampianaron-dralsy.
EMPOISSONNER, ra. Manisy liazan-
t l, ano , — un étang. Manisy ha:an-
drano nt dobo.
EMPORTÉ, ÉE, p. et adj. f Ncn-
tina. 2 a — , Nindaosina, voapaoka, no-
paohina, voafaoka. nofaohina. 3° fig.
Maty, azo, nentina. 4'— , Saro-po, fbizina,
mora tezitra.
EMPORTEMENT, sm. Hatezerana.
Dans ses emportements il ne ménage
personne, llaha tezitra izy tsy mifldy
olona.
EMPORTER, ra. 1 # Mitondra. Empor-
tez ce malade. Ento io marary io.
Il a emporté des provisions. Niton-
dra vatsy izy. 2 # — , Manindao, mipaoka,
mifaoka. Le torrent a emporté le pont.
Nindaosina, nopaohina, nofaohin
ny riaka ny tetezana. 3* fig. Mahafaty,
mahazo, mitondra. La fièvre l'emporta.
Nahafaly azy ny tazo. L'ennemi a em-
porté la place. Azon' ny fahavalo ny
tanâna. La colère l'emporta. Nentin'
ny hatezerana izy. 4*—, Arahina, misy.
Lans quelques pays la condamnation à
mort emporte la confiscation des biens.
Amy ny fanjakana sasany izay helohin-
ko iaty dia arahina baboim-panana-
na.
—, rn. Mandresy, mahery lanja, arahi-
na, tsara noho.... Il l'a emporté sur
ses concurrents. Nandresy izay nifani-
nana taminy izy. Son avis l'emporta.
Nahery lanja, narahina ny heviny. Ce
vin l'emporte sur tous les autres. Io di-
vay io (sara noho ny sasany.
S'emporter, rpr. {• Entina. Les li-
vres s'emportent facilement. Mora en-
tina ny boky. 2- fig. Tezitra, mitroatra.
Il s'emporte pour rien. Tezitra amy ny
zavatra tsinontsinona izy. Son cheval
s'emporta. Nitroatra ny soavaliny.
EMPOURPRÉ, ÉE, adj. Mivolon-ja-
ky, mena. Des fleurs empourprées. Vo-
ninkazo mivolon-jaky, etc.
EMPOURPRER, ra. Manamena. Le
soleil empourpre l'horizon. Ny masoan-
dro manamena ny vodilanitra.
S'empourprer, rpr. Mihamcna*
EMPREINDRE, ra. 1- Manonta.— une
image sur la cire. Manonta sary amy
ny savoka. 2- fig. Misokitra.
S'empreindre, vpr. Tontaina, misy ma-
rika, misy dia. Leurs pas s'étaient em-
preints sur le sable. Nisy mariky nydia-
ny, nisy ciian-tongony tamy ny fasika.
EMPREINT, EINTE, p. !• Voatontn.
natonta, notontaina. L'image a été bien
empreinte. Voatonla, etc., tsara nysary.
Digitized by
Google
EMP
— 291 —
EN
2* fig. Voasokitra. miseho. Ces senti-
ments sont empreints dans nos cœurs.
Voasokitra ao am-pontsika irco hevi-
tra ireo. La tristesse est empreinte sur
son visage. Miseho amy ny tarehiny ny
alahelony.
EMPREINTE, sf. Marika, dia. L'—
d'un cachet. Ny mariky ny fitomboka.
—des pas. Dtan-tongotra.
EMPRESSÉ, ÊE, ad/. Maika, do-
dona, maimay, mitai ta y, mirotoroto, mi-
korododo, mikorobobo, mibeninkenina,
mikorapaka. (Test un homme fort — .
Otona maika, etc., izy. On les vit em-
pressés à se ranger sous sa domination.
Maika, dodona, maimay, niroloroto
mba hanoa azy izy ireo.
EMPRESSEMENT, sm. Hamaikana,
hadodonana, hamaimaizana, fi tait ai za-
na, firotorotoana, fikorododoana, fikoro-
boboana , fiheninkenenana , fikorapa-
hana.
EMPRESSER (S"), vpr. Maika, do-
dona, maimay, mitaitay, mirotoroto,
mikorododo, mikorobobo, mibeninkeni-
na, mikorapaka. Il s'empressa de par-
tir. Maika, dodona, maimay, nt/ai-
tay, nikorobobo, nikorapaka hiala
izy. Il s'empressait auprès du malade.
Niheninkenina, nikorapaka namonjy
ny marary izy.
EMPRISONNEMENT, sm. Fanaova-
na an-tranomaizina.
EMPRISONNER, va. 1* Manao an-
tranomaizina. 2* fig. Manao sokera. Les
eaux nous emprisonnent. Voasoke-
ran' ny rano isika.
S'emprisonner, vpr. Mihiboka, mifahy.
EMPRUNT, sm. 1* Findramana, fisam-
boftna, fananâna, fanjanahana. 2*—,
Zavatra indrana, vola samborina, vola
nobanaina, vola nozanahina. Il porte
«n babit d — . Miakanjo indrana izy.
3 # fig. Zavatra alaina, zavatra ankosoka.
Beauté d — . Hatsaran-tarehy ankosoka.
EMPRUNTÉ, ÉE, p. et ad;. 1* Indra-
na, nindramina, indramina, nosambo-
rina, samborina, nohanaina, hanaina,
nozanahina, zanahina. 2* fig. Noraisina,
raisina, nalaina, alaina, ankosoka. C'est
un mot— du latin. Teny nalaina tamy
ny teny latina izany. Ce livre a paru
sous un nom—. Anarana nalaina no ana~
ran' ny namorona izany boky navoaka
izany. Érudition empruntée. Fahaizana
ankosoka.
EMPRUNTER, va. 1* Mindrana, mi-
sambotra, mandna, manjanaka. —un
livre. Mindrana boky. J'ai emprunté
deux piastres à mon ami. Ni&ambo-
Ira ariary roa tamy ny sakaizako aho.
J'ai emprunté mille piastres à cinq pour
cent. TVanâna, nanjanaha vola arivo
miteraka ariary dimy i3an-jato isan-tao-
na aho. 2° fig. Mandray, maka. La lune
emprunte sa lumière du soleil. Ny volana
mandray ny fahazavany avy amy ny ma-
soandro. L'homme emprunte & la terre
ses richesses. Ny olona maka ny hare-
na izay ao amy ny tany. Il a emprun-
té le nom d'un autre. Naka anaran'
olon-kafa izy.
S'emprunter, vpr. Indramina, sambo-
rina, hanaina, zanahina.
EMPRUNTEUR, EUSE, s. Mpin-
drana, mpisambotra, mpanana, mpan-
janaka.
EMPUANTIR, va. Manamaimbo. Lo
marais empuantit le voisinage. Ny ho-
nahona manamaimbo ny manodidina
azy.
EMPYRÉE, sm. Lanitra farany ambo-
ny indrindra.
ÉMU, UE, p. et adj. Taitra, notairi-
na, mivadi-po, manam-badi-po, mango-
ra-po, mitsetra, onena. Ne soyez pas—.
Aza taitra, mivadi-po, manam-badi-
po*
ÉMULATION, sf. Fifaninanana. Exci-
tez leur—. Amporisiho mba hifaninana
izy ireo.
ÉMULE, a. Mpifaninana. Il a surpassé
tousses émules. Nihoatra izay rehelra
nifaninana taminy izy.
EN, prèp. {• Amy, any, ao, an Il est
parti — Mai. Lasa tamy ny volana May
izy. Il est arrivé à Tamatave — huit
jours. Tonga tany Toamasina tamy ny
havaloan' andro izy. Il vit — pays étran-
ger. Mitoetra amy ny fanjakana hafa
izy. Il reste — France. Mitoetra any
Frantsa izy. Il est— prison. Ao an-tra-
nomaizina izy. Je vous le dirai — quel-
ques mots. Holazaiko aminao amy
ny teny vitsivitsy izany. Il a écrit cet
ouvrage— français. Amy ny teny fran-
tsay nonanaovany izany boky izany. Doc-
tour — théologie. Dokotera amy ny teo-
lojia. 2 # — , Raha, nony, fony. Je ferai ce
travail— été. Hataoko raha fahavaratra
izany raharaha izany. Prenez ceci —
, partant. Ento ity raha miala hianao. Voi-
ci ce qu'il m'a dit— partant. Izao ny nola-
Digitized by
Google
ENC
— 292 —
ENC
zainy tamiko non y, fony niala hyjamy
ny izy niala. || /oc. U voyage — voiture.
Mitaingin-kalesy izy rahamivahiny. C'est
une femme habillée— homme. Vehivavy
manao fitafian-dahy izy. — bonne 9anté.
Saîama.— colère. Tezitra — nourrice. Tai-
zaina. Avoir— horreur. Mankahala. Être
— affaire. Manan-draharaha. Marmite
— fer. Vilany vy. etc.
EN, pron. pers. l ô .Any. Vient-il de la
ville? oui, il— vient. Moa avyanyan-ta-
nana izy ? eny, avy any izy. 2°— , Noho
izany, amin' izany, izany, etc. J' — mour-
rai de douleur. Hofatin'ny alahelo aho
noho izany. N'— doutez pas. Azami^a-
lasala amin' i2any. J' — ai besoin. Ilaiko
izany. Je lui —ai parlé. Efaniteny iza-
ny taminy aho. J'— ai mangé. Efa nihi-
nanako izany. || loc. S'— aller. Mody.
S' — retourner. Miverina, mody. Xqui —
voulez vous ? Iza no tadiavinao? Il m' —
veut depuis longtemps. Manao an-dolom-
po amiko hatry ny ela izy. A-t-il des amis?
Il n — a qu'un. Moa manan-tsakaiza izy?
Tsy raanana afa-tsy anankiray monja izy.
ENCADREMENT, sm. Tranon-tsa-
ry. Combien coûtera 1— de ce tableau ?
Hoatrinona no ho vidin' ny franon' io
sary io ?
ENCADRER, va. 1* Manao tranon-lsa-
ry. Il a bien encadré ce tableau. Natao-
ny tsara ny tranon' io sari/ io. 2* — ,
Manodidina. De hautes montagnes en-
cadrent la plaine. Misy tendrombohitra
avo manodidina ny lany lemaka. 3° fig.
Manisika. Il a fort habilement encadré
l'éloge du roi dans son discours. Nasisi-
ny tamim-pahaizana tao amy ny laha-
teniny ny fiderana ny mpanjaka.
ENCADREUR, sm. Mpanao tranon-
tsary.
ENGAGER, va. t° Mametraka vorona ao
amy ny tranom borona. Encagez ces oi-
seaux. Apetraho ao amy ny tranom-
borona ireo vorona ireo. 2 m fîg. Manao
ao an-tranomaizina.
ENCAISSE, sf. Vola ao anaty lalomoara
vy. Il a une — considérable. Bo ny vola-
ny ao anaty lalomoara vy.
ENCAISSÉ, ÉE, p. et adj. !• Ao anaty
lalomoara vy. 2" — , Napetraka tao anaty
kesika. 3°— , Misy morona mandrindrina,
— mitatao. Cette rivière est encaissée.
Izany renirano izany misy morona
mandrindrina, m ita tao.
ENCAISSEMENT, sm, !• Fametraha-
na vola ao anaty lalomoara vy. 2° — , Fa-
naovana ao anaty kesika.
ENCAISSER, ra. i - Mametraka ao ana-
ty lalomoara vy. Combien avez-vous en-
caissé aujourd'hui? Hoatrinona no vola
napelrakao tao anaty lalomoara vy
androany?2°— , Manao ao anaty kesika.
Encaissez ces orangers. Ataovy ao ana-
ty kesika ireo foto-daoranjy ireo.
S'encaisser, vpr. Misy morona man-
drindrina, — mitatao. Dans la forôt la
rivière s'encaisse entre les montagnes.
Any anaty ala ny renirano mandeha ane-
lanelan' ny tendrombohitra mandrin-
drina, mitatao.
ENCAN, sm. Lavanty. J'ai acheté ceci à
r — . Novidiko tamy ny lavanty ity.
ENCAPUCHONNER, va. Manaron-
doha.
S'encapuchonner, vpr. Misaron-doha.
ENCAVER, ra. Mametraka zavatra Cso-
tro ao anatin' ny magazay. Il est temps
d*— ce vin-là. Tokony hapetraka ao ana-
tin'ny magazay io divay io izao.
ENCEINDRE, ra. Manisy manodidina.
—une ville de fossés. Manisy hady ma-
nodidina ny tanâna.
ENCEINTE, adj. f. Bevohoka, mavesa-
tra.— de trois mois. Bevohoka mandray
telo.
ENCEINTE, sf. 1° Faritra manodidina.
Tracez l'— du camp. Asivy faritra ma-
nodidina ny toby. 2°— , Rova, tamboho,
sehatra, fefy manodidina, vala— , man-
da—, hady—. Une— de palissades en-
toure la résidence du gouverneur. Misy
rova manodidina ny tanâna itoeran' ny
governora. L'— d'un camp. Ny sehatra
manodidina nf toby. Faire l'— d'une ville.
Manao manda manodidina ny tanâna
anankiray. Une double— de fossés pro-
tège la ville. Misy hady roa sosona mia-
ro ny tandna. 3°— , Efitra, eû-trano. Les
soldats pénétrèrent dans 1'— où siégeait
le conseil. Ny miaramila niditra hatrany
anatin' ny efitra, efi-trano nipetrahan*
ny mpanolo-tsaina.
ENCENS, sm. 1° Emboka. Brûler de 1*
—sur les autels. Mandoro emboka eny
ambony otety. 2° fig. Doka, dera. Il lui
a donné de 1'—. Nandôka, nidera azy
izy.
ENCENSEMENT, sm. Fanembohana.
Faire des encensements autour d'un cer-
cueil. Manemboka manodidina ny tra-
novorona.
Digitized by
Google
ENC
— 293 —
ENC
ENCENSER, ra. l' Manemboka. —L'évo-
que. Manemboka ny eveka. 2" fig. Mi-
vavaka. —les faux dieux. Micavaka
omin'andriamanitra tsizy. 3°— , Man-
déka, midera. — les grauds. Mandôha,
etc., ny lehibo.
ENCENSEUR, sm. Mpandôka, mpide-
ra.
ENCENSOIR, sm. Fanembohana.
'ENCHAINEMENT, sm. Fitohizana,
Cfanarahana, fifandimbasana. Un — de
malheurs. Fahoriana mitohitohy,mifa-
narakaraka, mifandimby.
ENCHAÎNER, ra. I* Managadra. — un
chien. Managadra alika. 1°fig. Mam-
panaiky. —un peuple. Mampanaiky
vahoaka. 3*—, Misakana, mahatana, ma-
molaka. Un serment enchaîne ma lan-
gue. Misy fianianana misakana ahy tsy
hiteny. Il ne peut— sa langue. Tsy ma-
hatam-bava izy. Il ne peut— ses pas-
sions. Tsy mahafolaka ny fllan-dratsi-
ny izy. 4 # — , Mitarika. Sa vertu enchaî-
nait tous les cœurs. Ny hatsaram-pana-
nahiny nitarika ny fon* ny olona rehe-
tra. 5 # — , Mampitohy, mampifanaraka;
S'enchaîner, vpr. I* Miraikitra. Il s'est
enchaîné à son parti. Niraikitra tamy
ny andaniny izy. 2 Ô — , Mitohy, mifana-
raka, mifandimby. Tout s'enchaîne bien
dans son discours. Mitohy, mifanara-
karaka Isara ny zavatra rehetra ao
amy ny laha-teniny.
ENCHANTÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voan'
ny ody fandraikiraikena, — fandravora-
voana, nasiana fankatoavana. 2° fig.
Ravoravo, falifaly. Il a l'esprit — . Ra-
voravo, falifaly ny sainy. 3°— , Ma-
hafinaritra. Séjour—. Fitoorana maha-
finaritra. 4°— , Voasodôka.
ENCHANTEMENT, sm. f Ody fan-
draikiraikena, ody faudra voravoana, fan-
katoavana. 2* fig. Faharavoravoana, ha-
falifaliana, hafinaritra, igagana. Il est
dans 1'— . Ravoravo, falifaly izy. Cette
fête était un — . Nahafinaritra, na/ia-
gaga, nigagana izany fety izany.
Comme par enchantement, loc. ado.
Ilaingana dia haingana. Cette maison
a été construite comme par — . Vita
haingana dia haingana io trano io.
ENCHANTER, ra. I* Manisy ody fan-
draikiraikena, — fandravoravoana, —fan-
katoavana. 2° pg. Maharavoravo, maha-
falifaly, mahafinaritra, mahagaga. Cette
musique m'a enchanté. Naharacoravo,
nahafalifuly, nahafinaritra ahy izany
hira izany. La mer m'enchante. Maha-
finaritra ahy ny ranomasina. 3°— , Ma-
nodôka. Les louanges renchaulcnt. Ma-
nodôka azy ny dera.
ENCHANTEUR, BRESSE, s. et adj.
1 # Mpanao ody fandraikiraikena, — fan-
dravoravoana, —fankatoavana. ï'fig. Ma-
haravoravo, mahat'alifaly, mahafinaritra.
Stylo—. Laha-teny mahafinaritra. 3'—,
Manodôka.
ENCHÂSSER, va. 1* Mametaka. — un
diamant dans une bague. Mametaka dia-
mundra amy ny peratra. 2' fig. Manisika.
—une citation dans un discours. Manisi-
ka tony nalaina ao amy ny laha-teny.
S'enchâsser, vpr. 1° Mitsetaka. 1" fig.
Nasiaika.
ENCH ASSURE, sf. Fametahana.
ENCHÈRE, sf. 1° Songom-barotra. Per-
sonne n'osait mettre— sur lui. Tsy nUy
olona sahy nanongombarotra azy. 2°
— , Lavanly. Vendre aux enchères. Ma-
nao lavanty.
ENCHÉRIR, ra. Manongom-barotra.—
une maison. Manongom-barotra trano
anankiray.
— ,vn. 1° Mihalafo, mihasarotra, misondro-
bidy. La viande enchérit. Mihalafo, mi-
hasarotra ny hena. 2 # fig. Mihoatra. Il
enchérit sur la cruauté de son prédéces-
seur. Ny hasiahany mihoatra ny an'ilay
nodiasany.
ENCHÉRISSEMENT, sm. Halafosa-
na, hasarotam-bidy, lisondrotam-bidy.
ENCHÉRISSEUR, sm. Mpanongom-
barotra.
ENCHEVÊTRÉ, ÉE, p. et adj. Misa-
fotofoto, mifotofoto, misavorovoro, mivo-
rovoro, misaritaka, mikorokoro, mifan-
garo, mifanjevo. Des choses enchevê-
trées l'une dans l'autre. Zavatra misafo»
tofoto, etc. Phrases enchevêtrées. Feho-
zan-teny misafotofoto*
ENCHEVÊTRER, va. Mampisafotofo-
to, manasafotofoto, mampifotofoto, ma*
nafotofoto, mampisavorovoro, mamoro-
voro , mampisaritaka , manasaritaka ,
mampikorokoro, manakorokoro, marapi-
fangaro, mampifanjevo.
S'enchevêtrer, vpr. 1° Mîsingotra. Le
cheval s'est enchevêtré. Nisingotra ny
soavaly. 2° fig. Mihitsoka. S'— dans une
affaire. Mihitsoka amyny raharaha ira y.
ENGHIFRENER, ra. Mampiesinesina.
S' enchifrener, vpr. Micsinesina. fna.
ENCHIFRÉNEMENT, sm. FiesinesL
Digitized by
Google
ENC
— 291 —
ENC
ENCLAVER,ra.Mampikambana, mam-
pilambatra. Il veut — cette pièce de ter-
re dans son parc, l'a-hampikambana,
hampitambatra izany lany izany amy
ny sahany izy.
ENCLIN, INE, adj. Mitongila.na, mora
manaraka, mora, malaky.Ilest— au bien.
Mora manaraka ny tsara izy.— à la co-
lère. Mora, malaky tezitra, saro-po.
ENCLORE, va. 1° Mamefy, manisy tam-
boho, — rova,— vala. Voy. Clore. 2°— ,
Mampikambana, mampitambatrâ. Com-
me ENCLAVER.
ENCLOS, OSE, p. et adj. !• Voafefy,
nofefena, mifefy, nasiana tamboho,—
rova, — vala. 2* — , Nakambana, mikam-
bana, natambatra^ mitambatra.
—, sm. Tamboho, tokotany, fefy mano-
(Udina, vala—. La maison est au milieu
de 1'—. Ao ampovoan'ny tamboho ny
trano. Son— est entouré de fossés. Hodi-
dinin* ny ha«ly ny lokotaniny. Faire un
— . Manao tamboho, fefy, vala mano-
didina.
ENCLOUER, va. Manentsina fantsika
ny tadinin-talbndro.
ENCLUME, sf. 1° Riandriana. 2* fuj.
Être entre le marteau et 1— . Tercn-do-
za roa.
ENCOFFRER, va. Mametraka ao ana-
tylalomoara vy, mitahiry anatv vata.
ENCOIGNURE, sf. Zoro.
ENCOLURE, sf. 1° Vozon-tsoavaly. Ce
cheval a une belle — . Tsara vozona io
soavaly io. 2* ftg. Bika. Il a une belle — .
Bihéna izy.
ENCOMBRANT, ANTE, adj. Misa-
kantsakana. Livres encombrants. Boky
m isa ka 7ïtsa ha na .
ENCOMBRE (SANS), loc. adv. Soa
aman-tsara. Je suis arrivé sans — . Ton-
ga soa aman-tsara a ho.
ENCOMBREMENT, sm. Sakantsaka-
na, fisakantsakanana.
ENCOMBRER, va. !• Misakantsakana.
Les voitures encombraient la rue. Ny
kalesy nisahantsahana be hiany aoamy
ny araben-dûlana. 2° pg. Mameno, ma-
iiûtotia. Des papiers encombraient la
table. Feno, tototra taratasy ny lala-
batra.
ENCONTRE <À L'), loc. prép. Aller
à 1'— . Manohttra, manda. Je ne vais
point à 1— de ce que vous dites. Tsy
manohitra, etc., izay lazainao aho.
ENCORE, adv* !• Mbola, ambolana. Je
le verrai — . Mbola ho liitako izy. Ma fu-
reur croît—. Mbota mitombo hiany ny
batezerako. Il n'est pas — venu. Mbola
tsy tonga izy. Pas—. Tsy ambolana. 2*
—, Indra y. Donnez-moi— è boire. Oraeo
indray aho hosotroiko. 3* —, Ahay.
— s'il me payait, je lui pardonnerais tout
le reste. Raha aloany ahay ny volako.dia
havelako ny sisa. Mais — . Voy. Non-seu-
lement.
Encore que, loc. conj. Na dia .. aza.
— qu'il soit jeune, il ne laisse pas d'être
sage. Hendry hiany izy na dia tanora
aza.
ENCORNÉ, ÊE, adj. Manan-tandroka.
ENCOURAGEANT, ANTE, adj.
Mamporisika. Celte récompense est en-
courageante. Mamporisika izany vali-
soa. izany.
ENCOURAGEMENT, sm. Faropori-
sihana. Les louanges sont des encou-
ragements à la vertu. Ny dera mam-
porisika amy ny halsaram-panahy.
ENCOURAGER, va. !• Mamporisika.
Il sait — ses élèves. Mahay mampori-
sika ny mpianany izy. Le gouverne*
ment doit— les arts. Ny fanjakana tsy
maintsy hamporisika amy ny fahaizan-
javatra. 2*—, Mamuky, manambosy, ma-
nome fo. Il encourage la révolte. Ma-
moky, etc., ny mpikomy izy.
ENCOURIR, va. Maha..., voa, no...,
ho.., helohina. Vous encourrez l'indig-
nation de votre famille. Hahalezitra
ny tianakavianao hianao. Il a encou-
ru une amende. Voasazy, nosazina
izy. Si vous faites cela, vous encourrez
la peine de mort. Raha manao izany
hianao, dia hohelohin-ko faly. Il a en-
couru la peine de mort. Nohelohin-ko
faty izy.
ENCRASSER, va. Mahabe tseroka,
mahabe tsikoko.
S'encrasser, vpr. Be tseroka, be tsi-
koko. La peau s'encrasse, si on ne se
lave. Be tseroka, etc., ny hoditra, raba>
tsy sasana. Voy. Crasseux.
ENCRE, sf. Ranomainly. Cette— est trop
blanche. Matsatso loatra izany rano-
mainly izany. — bleue. Hanomainty
manga. — rouge. Ranomainty mena.
ENCRIER, sm. Fitocran-dranomainty.
ENCROÛTER (S'), vpr. Mihadonto.
ENCYCLIQUE, adj. et sf. Taratasy
ampitondrain' ny papa amy ny eveka
rehetra.
k
Digitized by
Google
END
— 295 —
END
ENCYCLOPÉDIE, sf. Boky misy ny
fahaizana rehetra.
ENCYCLOPÉDIQUE, adj. Momba ny
fahaizana rehetra. Dictionnaire—. Dik-
si »nary misy ny fahaizana rehetra.
Il a une érudition—. Mahalala ny fa-
haizana rehetra izy.
ENDÉMIQUE, adj. Misy mandrakari-
va amy ny tany anankiray. La lèpre
était— en Judée. Nisy habokana man-
draharica tany Jodea.
ENDENTER, va. Manisy nify. —une
roue. Manisy niftnifiny ny kodiarana.
S'endenter, vpr. Mitsetaka.
ENDETTÉ, ÉE t p. et adj. Be trosa,
raiki-lrosa. C'est un homme—. Lohilahy
be trosa io, raiki-trosa io lehilahy io.
ENDETTER, va. Mahabe trosa, maha-
raiki-trosa. L'achat de cette maison l'a
endetté. Ny nividianany io trano io no
nahabe trosa, etc., azy.
S'endetter, vpr. Mitrosa, be trosa, rai-
ki-trosa.
ENDIABLÉ, ÉE, adj. et s. Saro-po,
foizina, romotra, misafoaka, mifoaka,
mifoaba, mitroatra, misamontitra.
ENDIABLER, vu. Misafoaka, mifoa-
ka, mifoaba, mitroatra, misamontitra.
ENDIGUEMENT, sm. Fanisiana. fe-
filoha.
ENDIGUER, va. Manisy fefiloha.
ENDIMANCHER, va. Mampihaingo.
8'endimancher, vpr. Mihaingo.
ENDOCTRINER, va. 1* Mampiana-
tra. 2* fig. Manoro hevitra.
ENDOLORI, IE, adj. Mitsakotsako,
marary. J'ai le bras — . Mitsakotsako,
etc., ny sandriko.
ENDOMMAGER, va. Manimba. La grê-
le a endommagé les fruits. iYant?n6any
voankazo ny havahdra.
S'endommager, vpr. Simbana, miha-
simba.
ENDORMANT, AN TE, adj. Mampa-
toritory. Conte— .Angano mampatorito-
ry-
ENDORMI, IE, p. et adj. 1* Narapato-
rina, matory. Profondément—. Matory
maty. 2»— ,Voly, ngoly. J'ai la main en-
dormie. Voly ny lanako. 3° fig. Matorito-
ry, toredretra, mivozavoza, mitsikamo-
kamo, votsa, nitony, nionona. C'est un
esclave—. Mpanompo matoritory, to-
redretra, mivozavoza, mitsikamoka-
mo io. C'est un esprit— . Voteasaina izy.
À* —, Voasaroro.
ENDORMIR, t*a. 1» Mampatory. Endor-
raez cet enfant. Ampatorio io zaza io.
2*— ,Mahavoly, mahangoly. Cette position
m'a endormi la jambe. Izao lipetraka izao
nahangoly ny ranjoko. 3° fig. Mampa-
toritory, raampitony, mampionona. Ce
livre endort. Mampatoritory izany bo-
ky izany. Vos paroles ont endormi sa
douleur. Ny teninao nampitony, nam-
pionona ny alahelony. 4°— , Manasaroro.
Il l'a endormi pas ses promesses. iVa/ia-
roasaroro azy tamy ny teny napetrany
izy.
S'endormir, vpr. 1» Rendremana, ma-
tory. 2° fig. Matoritory, raitoredretra,
mivozavoza, mitsikamokamo. Il s'endort
sur cette affaire. Matoritory, etc.amin'
izany raharaha izany izy.
ENDOSSER, ta. 1* Miakanjo. —la cui-
rabse. Miakanjo vy. 2* fig. Mianto-
ka, miandraikitra, "maka ho andraiki-
tra. Il a endossé cette affaire. Nianto-
ka, etc., izany raharaha izany izy.
ENDROIT, sm. 1° Tokotany, toerana,
fltoerana, faritra, vaky. Voici r— où j«
vais bâtir. Ity no tokotany hanorena-
ko trano. Mettez ces fruits dans un— sec.
Apetraho amy ny toerana, fi toerana
maina ireo voankazo ireo. Voici l'— où
on l'a placé. Io ny fitoerana nametra-
hana azy. En quel— du pays habite t-il?
i^ari-tanin' aninona, vakin' aninona no
onenany ? Il toc. Dans cet—. Aty, ao, ery,
any. C'est dans cet— que vous trouverez
ce que vous cherchez. Aty, ao, ery, any
no hahitanao izay tadiavinao. En quel—/
Aiza, aiza ho aiza, aninona, ho any ani-
nona? En quel— reste-t-il ? Aiza, aiza ho
aiza, aninona no itoerany ? En quel—
allez-vous? Ho aiza, ho any aninona
hianao? En quelque— que.... Naaiza na
aiza. En quelque — que vous alliez. Na
aiza na aiza alehanao. Il y a dans ce di-
cours un— émouvant. Aoamin'izauy laha-
teny izany misy zavatra anaukiray main-
pientana ny fo. 2"— , Lafy tsara. Voilà 1 —
de cette étoife. Io no lafy tsaraiï io lam-
ba io. 3* fig. C'est son— faible. Izany no
tsininy, izany no tiany indrindra. C'est
son — sensible. Izany no tiany indrindra.
Il l'a pris par son— faible, par son — sen-
sible Izay tiany indrindra no nentiny
nahazoana azy.
ENDUIRE, va. Manosotra, mandalotra.
—une muraille do chaux. Jl/anosofra,
etc., sokay ny rindrina. —le corps d'hui-
le. ManosotBolika ny vatana.
Digitized by
Google
ENE
238 —
ENF
ENDUIT, sm. Zavatra ahosotra, zava-
tra alalotra, liosotra, lalotra.
ENDURANT, ANTE, adj. MiarStra,
mandefitra, mahalefilra, uiihafy. C'est
un homme peu—. Oloua tsy miarilra,
etc., loatra izy.
ENDURCI, IE, p. ot adj. 1° Nohama-
fisina. 2*—, Nohatanjahina, mihatanja-
ka. 3° fig. Zatra. Ce cheval est —aux
coups. Zatra ny kapoka io soavaly io.
Il est— au travail. Zatra miasa izy.
4 # — , Mafy fo, mihirim-beloua, ruikiri-
biby, tsy maharo rohona.
ENDURCIR, va. 1* Manamafy, maha-
mafy. La trempe endurcit le 1er. Ny
ot'ana manamafy, etc., ny vy. 2 # — , Ma-
natanjaka, mahatanjaka. Le travail en-
durcit le corps. Manalanjaka, etc., ny
vatana ny asa. 3" fig. Manazatra, mam-
pahazatra. Il est bon d'— de bonne heu-
re les jeunes gens au travail. Tsara ny
manazatra, etc., raha leo ny tovolahy
amy ny asa. 4°— , Manamafy ib, mam-
pihirim-belona, mampikiribiby. L'ava-
rice lui avait endurci le cœur. Ny fa-
hidrana nahamafy fo, nampihirim-
beïona azy. Les mauvaises habitudes
l'ont endurci dan9 le mal. Ny fahazaran-
clratsy nanamafy ny fony, nampiki-
ribiby azy tamy ny fltondran-tena ralsy.
S'endurcir, vpr. l tt Mihamafy. 2* fig.
Mihazatra. S' — au frt>id. Mihazalra
amy ny hatsiaka. 3* — , Mibamafy fo,
roihirim-belona, mikiribiby, tsy mahare
rohona. Son cœur s'est endurci. Niha-
vwfy, tsy maliarc rohona ny fony, ni-
kiribiby izv.
ENDURCISSEMENT, sm. Hadi-pô,
fikiribibiana.
ENDURER, va Miaritra, mandefitra,
mihafy. Il endurait la faim et la soif.
Niaritra, etc., ny hanoanana sy ny he-
taheta izy.
S'endurer, vpr. Iaretana, leferina, iha-
fiana. Los reproches s'endurent diflici-
lement. Sarotra iaretana, leferina ny
faninîana.
ÉNERGIE, sf. 1* Hery, hasina. J'ai
constaté T— de ce remède. Mieky ny
hery, ny hasin' io fanalbdy io alio. 2* — ,
Uenm-po, hamafy, hasahiana, faliefana.
C'est un vieillard encore plein d'— .
Laiiian titra mbola mahery fo izy. Les
prophètes parlaient avec — . Ny mpami-
nany niteny mafy, lam'in-kasahiana.
Le ministre a déployé de 1* — contre les
conspirateurs. Ny ministra nampiseho
hasahiana, fahefana namely ny mpi-
ray tetika. --»*
ÉNERGIQUE, adj. !• Mahery, masina.
Remède—. Fanafody mahery, etc. 2'—,
Mahery fo, mafy, sahy, mahafehy, manv
piseho faliefana. Il a un caractère — .
Mahery fo izy. Il a fait entendre des
paroles énergiques. Namoaka teny ma-
fy, sahy izy. C'est un père—, Ray ma-
hafehy izy. Le général prit des mesu-
res énergiques. Nampiseho faliefana
ny jeneraly.
ÉNERGIQUEMENT, adv. Amin-ko-
rim-po, maly, amïn-kasahiana, ainini-
pahefano.
ÉNERGUMÈNE, s. 1° Izny azon' ny
demouy. 'z 9 fig. Olona mihoalahoala,
— misafuaka.
ÉNERVANT, ANTE, adj. Mahosa,
mahavalaka, mahabako , mahaborera.
Chaleur énervante. Hafanana mahosa,
mahavalaka, mahabako.
ÉNERVÉ, ÉE, p. et adj. 1° Osa, vala-
ka, bako, borera. 2 Q — , Matsatso.
ÉNERVER, ta. f Mahosa, mahava-
laka, mahabako, mahaborera. La bois-
son Ta énervé. Ny fisotro mahery no na-
hosa azy. Un long repos l'a énervé. Ny
lialan-tsasatra ela nahosa, nahaborera
azy. 2*—, Mahatsatso. Le trop d'orne-
meut énerve le style. Ny renty be loatra
mahatsatso ny laha-teuy.
S'énerver, vpr. 1° Mihahosa, mihavala-
ka, nuhabuko, mihaborera. 2° — , Miha-
matsatso.
ENFANCE, sf. 1° Fahazazana, hazaza-
na, lahakelezana. Je le connais depuis
mon—. IJalry ny fony zaza, fony kely
aho no fautatro izy. 2° — , Zaza, zaza ke-
ly, ankizy, ankizy madinika, Les jeux
de 1'—. Ny tsilaiaon-ja^a, isilalaon* a?ï-
kizy. L s grâces de l' — . Ny halinaritry
ny zaza kely, ankizy madinika. '6*
fig. Fiverenan-tsaiua. 4"—, Fiandohana,
liautombohana. Dès l'— du monde. Ha-
tramy ny niandohana, niantombo-.
Jian' izao tontolo izao.
ENFJÎNT,s. 1° Zaza, zaza kely, zazulaby,
zazavavy, ankizilahy niadiuika, ankizu-
vavy madinika. C'est un— encore à la ma-
melle. Zaza mbola minono, — menava-
va izy. — qui n'a pas encore l'âge' de rai-
son. Zaza tsy mbola vury saiua, zaza
bodo, voalavo tsy mifaudraka. C'est un
— opiniâtre. Zazalahy, ankizilahy
madinika maditra izy. Voilà uue bel-
le—, ludro zazavavy, ankizivavy ma-
k.
Digitized by VjOOQIÇ
ENP
— 297 —
ENP
dinika tsara torehy. — moyen. Sakan-
jaza: Ce sont des jouets d— . Tsilulaon'
unhizy izany. Faire 1' — , se conduire
comme un — . Manao fanahin-j'aza. || loc.
C'est un bon—. Malemy fanahy izy. Il
est bon — de croire cela. Tsotra loa-
tra izy raha mino izany. — de chœur.
Mpiserivy lamesa, mpiakanjo. 2°— , Za-
naka, anaka, mcnaky ny aina. — adop-
tif. Zanaka natsangana. Il a beaucoup
d'enfants. Maro anaka izy. La parabo-
le de 1'— prodigue. Ny fanoharana amy
ny zanaka mpandany. Mon—. Ry za-
nako, anaka. Mon cher — . H y za-
nako malalako, ry sombin'ny aiko, ry
menaky ny aiko (pour les parents
seulement }. 3* — , Teraka, zanaka, tara-
naka. C'est un— de Tananarive. Teraka,
zanak' Antananarivo izy. Nous sommes
tous enfants d'Adam. Taranaky Adama
daholo isika rehitra.
ENFANTEMENT, sm. 1° Fiterahana.
Lorsqu'elle fut arrivée au moment do
1' — ... Nony mby tao am-pi/era/iana,
tamy ny andro hilerahany izy ... || loc.
Elle est dans les douleurs de t — . Mihetsi-
jaza, mararirary izy. 2*fig. Famoronana.
ENFANTER, va. 1° Miteraka, teraka.
Elle enfanta un garçon. Niteraka z&za-
lahy, tera-dahy izy. Elle a enfanté une
fille. Niteraka zazavavy, tera-bavy izy.
Elle a nouvellement — . Tera-bao izy.
Heureuse la mère qui l'a enfanté. Sam-
batra ny reny niteraka azy. 2° fig. Ma-
morona, miteraka. Tous les ans il en-
fante des volumes. Isan-taona mamoro-
«a boky maro izy. La guerre civile en-
fante mille maux. Ny ady an-trano mt-
teraka loza tsy tambo isaina.
ENFANTILLAGE, «m. Fanahin-jaza.
C'est un — . Fanahin-jaza izany.
ENFANTIN, INE, ad/. Any ny anki-
zy, any ny zaza. Jeux enfantins. Tsila-
laon* ankizy. Voix enfantine. Feon-
jaza.
ENFARINER, va. Manototra la farina.
S'enfariner, vpr. Mitototra la farina.
ENFER, sm. 1° Afobe, helo. Los portos
de 1* — ne prévaudront point contre l'É-
glise. Ny vtvahadin' ny afobe tsy haha-
resy ny Eglizy. ï* fîg. Fitocrana maha-
dikidiky. C'est un — pour moi que cette
maison. Mahadihidiky ahy ity trano
ity. 3 - — , Demony. L'— se déchaîne con-
tre lui. Misafoaka amipy ny demony
rebitra.
D'enfer, loc. adv. Mafana izaitsizy, izai-
tsizy. Il y a toujours un feu d' — dans
cette maison. Mandrakaiiva misy afo
mafana izaitsizy amin' io trano io. Les
ennemis faisaient un fou d'— . Nitilitra
izaitsizy ny fahavalo.
ENFERMÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voahi-
dy, nohidiana, mihidy, nahiboka, mihi-
boka, nafahy, mifahy. Air — . Rivotra
miliiboha. 2°— , Voafefy, nofefena, mi-
fefy, nasiana manodidina, misy mauo-
didina, voahudidina, nohodidinina.
—, sm. Sentir 1'—. Maimbo lao.
ENFERMER, ra.l° Manidy.mampihibo-
ka, mampifahy. On l'a enfermé chez lui.
Notùdiana tao an-tranony izy. On l'a
enfermé dans uue prison. Nahiboka,
nafahy tao an-tranomaizina izy. Enfer-
mez les bœufs dans le parc. Hidio ao
am-pahitra nyomby. Enfermez ces ha-
bits dans l'armoire. Hidio ao anaty lalo-
moara ireo akanjo irco. 2 a — , Mamely,
manisy manodidina, manodidina, manu-
rona. Il a enfermé son champ de haies.
Nofefeny ny lanimboliny. Il a enlermô
son parc de murailles. Nasiany am-
piantany manodidina ny sahany. Nous
enfermâmes l'ennemi de tous cotes. No-
hodidinina y y nosaronanay hatraiza
hatraiza ny fahavalo. 3*—, Misy. Ce cha-
pitre eu ferme beaucoup de vérités. A-
min'io toko io misy zavatra marina be-
tsaka.
S'enfermer, vpr. Mihidy, mirindrin-tra-
no, mihiboka, mifahy. Il s'est enlerm';
chez lui pour ne pas être saisi par son
créancier. Nihidy trano izy mba tsy ho
voasambotry ny tompon-trosa. Il s'uuler-
me tous les matins pour écrire. Mihidy
trano, mirindrin-trano, mihiboka isa-
maraina mbahanoratra izy.
ENFERRER, va. Managorobaka amy
ny zava-maranitra.
S'enferrer, vpr. 1° Voan'ny zava-maranU
tia, milauagorobaka. 2 m /iy. Mamely tena,
mihilsoka. Il s'est enterré on nous cou*
tant son allaire. Namely tena, nihi^
tsoka izy tamy ny izy uitantara ny ra-»
harahany taminay.
ENFILADE, sf. Zavatra mitohitohy. U
y a dans ce palais une longue— de cham-
bres. Ao amin' izany lapa izany misy
eù-trano betsaka mitohitohy.
ENFILER, ra. 1° Mampidilra tarctra,
milohy. Il ne sait pas— t'aiguille. Tsy
mahay mampiditra tarelra amy ny vo-»
dy fanjaitra izy. —des perles. Mitohy
Digitized by
Google
EN F
— 298 —
ENF
vakana. l'fig. Manaraka. Il enfila un
chemin détourné. Nanaraka ny lalana
mihodivitra izy.
ENFIN, adv. Nony ela, farany, faran*
izany, amy ny farany. —cette affaire
est terminée. Nony ela tapitra hiany
izany raharaha izany. —il m'a dit qu'il
ne m'aiderait nullement. Nony ela, fa-
rany, far an* izany nilaza tamiko izy
fa tsy hanampy ahy tsy akory. — , je
vous trouve. Amy ny farany hitako
hiany hianao.
ENFLAMMÉ, ÉE, adj. 1* May, mire-
hitra. Un tison—. Tapa-porohana mire-
hitra. 2° fig. May, mirehitra, mafana,
mivandravandra, tera-mena. Son cœur
est— d'amour. May, mirehitry ny fltia-
vana ny fony. Il est tout— d'ardeur. Ma-
fana ny fony. Il a les yeux enflammés
décolère. Mivandravandran'ny hate-
zerana ny masony. Il a le visage— de
colère. Tera-mena izy azon' ny hate-
zerana.
ENFLAMMER, va. 1* Mampirehitra.
Une étincelle enflamma la maison. Nisy
kilalaon' afo nampirehitra ny trano.
Il loc. —du bois par le frottement. Man-
draingy, mamositra hazo. 2° fig. Mam-
pirehitra, manafana, mampivandravan-
dra, mampitera-mena. Cette prédica-
tion enflamma son cœur d'amour pour
Dieu. Izany toriteny izany nampirehi-
tra ny fltiavana an' Andriamanitra tao
am-pony. Son discours enflamma le cou-
rage des soldats. Ny lahateny nataony
nampirehitra, nanafana ny fon' ny
miaramila. La colère enflammait ses
yeux. Ny hatezerana nampivandra-
vandra azy. La colère enflammait son
visage. Ny hatezerana nampitera-me-
na azy.
S'enflammer, vpr. I - Mirehitra. Ce bois
s'enflamme facilement. Mora mirehitra
izany hazo izany. 2° fig. Mirehitra, ma-
fana, mivandravandra, tera-mena. À ce
mot il s'enflamma de colère. Tamin' iza-
ny teny izany nirehilry ny hatezerana
izy.
ENFLÉ, ÉE, adj. t° Mibontsina, mivon-
to, mibibaka, mibinabina, mibontana.
II a le corps— .Mivonto, mibibaka, mi-
binabina ny vatany. Il a le front—. M i-
vonto, mibontana ny handriny. 2 e —,
Nisondrotra, nampisondrotina. 3* fig.
Mirehareha. mieboebo, mibohibohy, mi-
avonavona. Il est— de ses succès. Mire-
hareha,cic, noho izy ambinina izy. 4*— ,
Be renty loatra, be haingo loatra, be sira
loatra. Il a un style—. Be renty loatra,
etc., ny iaha-teniuy.
ENFLER, va. 1* Manabontsina, mampi-
bontsina, mampivonto, mampibibaka,
mampibinabina, mampibontana. — un
ballon. Manabont8ina,mampibontsin*
balona. L'hydropisie enfle le corps. Ny
manirano mampivonto t mampibibaka t
mampibinabina ny vatana. Le vent en-
flait les voiles. Ny rivotra nampibon-
tsina ny lain-tsambo. 2*—, Mampison-
drotra. Les pluies ont enflé la rivière.
Ny ranonorana nampisondrotra ny re-
nirano. 3* fig. Mampirehareha, marapie-
boebo, mampibohibohy, raarapiavonavo-
na. Ce succès l'a extrêmement enflé. Iza-
ny fanambinana izany nampirehareha,
etc., azy izaitsizy.
— , vn. 1* Mivonto, mibibaka, mibinabina,
mibontana. Les jambes lui enflent. Mi'
vonto, etc., ny ranjony. 2* — , Misondro-
tra. La rivière enfle. Misondrotra ny
renirano.
S'enfler, vpr. t* Mibontsina, mivonto,
mibibaka. mibinabina, mibontana. 2*—,
Misondrotra. 3* fig. Mirehareha, miebo-
ebo, mibohibohy, miavonavona.
ENFLURE, 8f. 1* Mivonto, mibibaka,
mibontana. 2* fig. Fireharehana, eboebo,
fibohibohy, tlavonavonana. 3 # — , Renty
be loatra.
ENFONCÉ, ÉE, p. et adj. !• Voalen-
tika, nalentika, tafalentika, milentika,
voaorina, naorina, tafaorina, miorina,
voatsatoka, natsatoka, tafatsatoka, mitsa-
toka, voaletra, naletra, tafaletra, miletra,
natrobaka, mitrobaka, natsofoka, tafatso-
foka, mitsofoka, mitsopaka, lalina, lem-
pona. Il a les yeux enfoncés. La //-maso
izy. C'est un endroit—. Tany lempona
izany. 2 W — , Vaky, novakina, resy, nore-
sena. 2* fig. Resy, noresena, nihoarana.4*
—, Revo. Il est— dans la méditation, /té-
ton' ny fioritreretana izy.
ENFONCEMENT, sm. [• Fandente-
hana, fanorenana, fanatsatohana, fan-
derana. 2°— , Famakiana. 3 - — , Fitsopa-
hana, halemponana, ny lempoua.
ENFONCER, va. 1* Mandentika, raa-
nasitrika, mampandrevo, manorina, ma-
natsatoka, mandetra, manatrobaka, ma-
natsofoka, mampiditra, manatsapaka.
—une perche dans l'eau. Mandentika,
manasitrik* hazo lava ao anal y rano.
L
Digitized by
Google
s ,e L»
ENF
— 299 —
ENG
—un pieu dans la terre. Mandentika,
manorina, manatsatoka, mandetra
tsato-kazo amy ny tan y. Il enfonça
la baïonnette dans le corps de V enne-
mi. Nanatrobaka ny fahavalo tamy
ny benitra izy. Enfoncez la main
dans ce trou. Atsofohy, ampidiro ao
anatin' io lavaka io ny tànanao. Enfon-
cez votre chapeau. Atsapaho ny satro-
kao. 2'—, Mamaky, mandresy. — une
porte. Mamaky varavarana. Nous en-
fonçâmes l'ennemi au premier choc. Ra-
ha vao nasianay ny fahavalo dia resy.
3* fig. Mandresy, mihoatra. Cet élève
enfonce ses condisciples. Io mpianatra
io mandresy, etc., izay rehetra miara-
raianatra aminy.
—, vn. Milentika, misitrika, mandrevo.
La chaloupe enfonce, Milentika, mi-
sitrika ny .salopy.
S'enfoncer, vpr. I* Milentika, misilrikn,
mandrevo, roiorina, mitsatoka, miletra,
mitrobaka, mitsofoka, miditra, mitsa-
paka, mitsopaka. Le navire s'enfonce.
Milentika, misitrika ny sambo. Il
s'enfonça dans la forêt. Nisilrika tao
anaty ala izy. Le cheval s'enfonça dans
la boue. Nandrevo tao anaty fotaka ny
soavaly. En cet endroit la mer s'enfon-
ce dans les terres. Ao ny ranoraasina
mitsapaka, mitsopaka anatin' ny tany.
Terrain où Ton s'enfonce. Tany man-
dreto. 2* fig. Miraikitra, milozoka, mi-
fantsika, mimaso, mifositra, mifototra.
Comme S'adonner.
ENFOUI, IB, p. et adj. !• Voalevina,
nalevina, milevina. 2° — , Voafina, nafe-
nina, miafina.
ENFOUIR, ra. 1* Mandevina. —de l'ar-
gent. A/andeuim-bola. 2 B — , Manafina.
Il avait enfoui ce livre dans l'armoire.
Nanafina io boky io tao anaty lalomoa-
ra izy. 3 # fig. Manafina. N'enfouissez
pas vos talents. Aza manafina ny fa-
baizanao.
S'enfouir, vpr. 1* Misitrika, miery. L'a-
nimal alla s'— dans son terrier. Lasa
nisitrika, niery ao anatin' ny lavany
ny biby. 2 # — , Mihataka. Il est allé s'—
dans une campagne. Lasa ni hâta ka
any an-tsaha izy.
ENFOUISSEMENT, sm. 1* Fandeve-
nana. 2 # — , Fanafenana.
ENFOUISSEUR, sm. Mpandevina ,
mpanafina.
ENFOURCHER, va. Miantsampy amy
ny soavaly, mitaingin-tsoavaly. Il en- |
fourcha son cheval et partit. Niantsam*
py tamy ny soavaliny, nitaingina ny
soavaliny izy dia lasa.
ENFOURNER, va. Manisy ao anaty
lafaoro.
ENFREINDRE, ra. Mandika. — un
traité, une loi. Mandika fanekena, la-
lânâ. — les règles de la grammaire.
Mandika ny lalân' ny gramara.
ENFUIR <S'), vpr. !• Mandosilra, mi-
lefa, miriatra, mirifatra, miridana. Il
s'est enfui de la prison. Nandositra,
nilefa avy any an-tranomaizina izy. Mon
esclave s'est enfui. Nilefa ny andevoko.
lies ennemis vaincus s'enfuirent de tous
côtés. Ny fahavalo resy nandontra, ni-
riatra, nirifatra, niridana be hiany.
Les bœufs s'enftiient. Mandositra, mi-
r ia t ra, m i ri fa tra, m iridan a nyomby.2 #
fig. Mivoaka. Votre vin s'enfuit. Mivoa-
ka ny divainao. 3°— , Mandalo, miheli-
na. Le temps s'enfuit. Mandalo, milie*
lina ny andro. Le bonheur s'enfuit.
Mandalo, milielina ny hasambarana.
ENFUMÉ, ÉE, p. et adj. 1° Nohamain-
tisina amy ny setroka, maintin'ny se-
troka. Meuble — . Fana ko. mainlin' ny
setroka. 2*—, Nosetrohana, nodonafana.
ENFUMER, ra. 1* Manamainly amy
ny setroka, mahamaintin'ny setroka. —
des verres. Manamainty fitaratra amy
ny setroka. Le feu a enfumé cette ar-
moire. Ny afo no nahamaintiiï ny se-
troka io lalomoara io. 2 # — , Manetroka,
mandonaka. Vous allez m*—, si vous
mettez du bois vert au feu. Hanctroka
ahy hianao, raha mitaina kitay hazo le-
na. — des mouches à miel. Aiandona-
ka renitantely.
ENGAGÉ, ÉE, p. et adj. 1° Napetraka
ho antoka. 2° — , Namporisihina, voa-
taona, notaomina, voatarika, notaritina.
3* —, Voatana, notiinana, voahazona,
nohazonina. 1* — , Nalaina ho miarami-
la, nalaina ho matilô, etc., nilatsa-tenn-
ny ho miaramila. 5*— , Voasingotra. mi-
singotra, nahizina, mihizina, nahilsoka,
mihitsoka. 6°— , Natoraboka, manom-
boka.
— , sm. Nilatsa-tena ho miaramila, volon-
té ra.
ENGAGEANT, EANTE, adj. Maha-
taona, mahatarika. C'est une personne
fort engageante. Olona mahataona, ma-
hatarika tokoa izy.
ENGAGEMENT, sm. 1* Fametrahana
ho antoka. 2" —, Fainetrahan-teny, fane-
Digitized by
Google
ENG
— 300
ENG
kena, faraohezan-lena. Il a manqué à
ses engagements envers moi. Tsy nana-
raka ny teny napetrany, ny fanekena
nataony tamiko izy. Soyez fidèle à vos
engagements envers Dieu. Tanteraho ny
teny napetrakao, ny famehezan-tena
nataonao tamin'Andriamanitra. 3 # — , Fi-
latsahan-tenany ho miaramila, —ho ma-
tilô, etc. L'— de ce soldat est pour cinq
ans. Nilatsa-tenany ho miaramila dimy
taona io miaramila io. 4°— , Ady.
ENGAGER, ra. 1* Mametraka ho an-
toka. Il a engagé sa montre, sa maison.
Nametraka ny famanlaranandrony, ny
tranony ho antoka izy. || loc. —sa pa-
role. Mametra-teny. 2 ft — , Mamporisika,
mitaona, mitarika, mahate... Il m'a en-
gagé a partir. Namporisika, nitaona,
nitarika ahy hiala izy. Le beau temps
engage à la promenade. Afa/iate-hitsan-
gantsangana ny hatsaran' ny andro. 3°
— -., Mitana, raihazonâ. Ce traité engage
les deux partis. Milana, mihazona azy
roa tonta izany fanekena izany. 4° —,
Maka ho miaramila, maka ho matilô, ma-
nao fanekena. J'ai engagé vingt matelots
pour cinq ans. Naka roapolo lahy, na-
nao fanekena tamy ny olona roapolo
lahy ho malilô dimy taona aho. 5" — ,
Mampihizina, manizina, mampihitsoka.
Il engagea son bateau dans le sable. iVa-
hiziny, nahitsony lao anaty fasika ny
sarabony. Il engagea ses soldats daus un
défilé. Nahitsony tao amy ny hadilana-
na anankiray ny miaramilauy. 0° —, Ma-
nomboka. —le combat. Manomboha ny
ady.
S'engager, vpr. 1° Mametra-teny, ma-
mehy tena. Il s'est engagé devant Dieu.
Nametra-teny, namehy tena tamin'An-
driamanitra izy. 2°— , Milatsa-tenany, ma-
nao fanekena ho miaramila, — ho raati-
lô, etc. Il s'est engagé comme soldat
pour cinq ans. Nilalsa tenany, nanao
fanekena ho miaramila dimy taona izy.
3°— , Misingotra, mihizina, mihitsoka.
La perdrix s'engagea daus les filets.
Nisingotra tamy ny harato ny papeli-
ka. Il s'engagea dans le bois. Nihizi-
na, nihitsoka tany anaty ala izy. 4* — ,
Atomboka, manomboka.
J3NGEANCB, sf. Olon-tsy vanona. Quel-
le maudite— l Olon-tsy vanona manao
ahoana iny!
ENGELURE, sf. Fivontosana madini-
ka avy amy ny hatsiaka.
ENGENDRER, va. 1* Miteraka. 2*fî0-
Miteraka, mahatonga, mitarika, mampi-
ditra L'oisiveté engendre le vice. Ny
fidonanaham-poana miteraka, etc., ny
baratsiam-pauahy. Voy. Causer.
ENGERBER, va. Manao amboara. En-
gerbez ce riz. Ataouy amboara io
vary io.
ENGIN, sm. I* Milina fitondra tamy ny
ady teo aloha. 2*—, Milina fanaingan-
javatra, milina fitondran-javalra, etc.
3° — , pi. Zavatra entina mihaza.
ENGLOBER, ua. Mampikambana.mam-
pitambatra. Comme Enclaver.
ENGLOUTIR, ua, i* Mandrapadrapa-
ka, mambosibosika, mandrebodreboka.
Le caïman engloutit un agneau tout en-
tier. Narapadrapaka, nabosibosika,
narebodreboky ny mamba ny zanak' on-
dry iray manoutolo. 2*/Î3.Mitelina l man-
dentika. La terre engloutit Dathan, Coré
et Abiron. Ny tany nitelina any Datana
sy Kore ary Abirona. La mer a englouti
beaucoup de vaisseaux. Ny ranomasina
nandenlika sambo betsaka. 3 # — Man-
gorona, mandevona. Rome a englouti
tous les empiros. Nàhoron ny Romana
ny fanjakaua rehelra. Il a englouti en
peu de temps toute sa fortune. Nolevo-
niny vctivety foana ny hareny rehetra.
S'engloutir, vpr. Alentika, milentika.
La ville s'est engloutie. Nilentika ny ta-
nana.
ENGLUER, va. [• Manosotra dity. 2»—,
Mamandrika amy uy dity.
S'engluer, vpr. Voafandrika amy ny dity.
ENGORGÉ, ÊE, p.et ad/. 1° Voatara-
piua, notampenana, mitampina. 2* — ,
Mihandrondra.
ENGORGEMENT, sm. 1* Filampena-
na. 2°— , Fihandronan-dra.
ENGORGER, va. 1* Manampina. 2*— ,
Mampihandron-dra. Le sang engorgeait
les veines. Nihandrona tao amy ny ho-
za-dra ny ra.
S'engorger, up?\ I e Mihatampina.Ce tuyau
s'engorge. Mihatampinaïo fantsona iu.
2*—, Mihandron-dra.
ENGOUÉ, ÉE,p. et ad/. Tia loatra, rai-
ki-pitia. Il est fort — de cet ouvrage. Tia
loatra izany boky izany izy,
ENGOUEMENT, sm. Fitiavana be loa-
tra.
ENGOUER (S'), vpr. Tia loatra, rai-
kipitia. Elle s'est engouée de ce lan-
faron. Tia loatra izauy kevo-dahy iza«
t
Digitized by
Google
ENG
— 301 —
ENJ
ny, raiki-pitia an* izany kevo-dahy iza-
ny izy.
ENGOUFFRER (S 1 ), vpr. 1- Milenti-
ka anal in' ny tany. Plus loin la rivière
s'engouffre. Rahefa lasa lavidavitra ko-
koa ny renirano, dia milenlika anatirï
ny tany. 2 B — , Mibosesika. Le vent
s'est engouffré dans la cheminée. Ny
rivotra nibosesika tao anatin'ny lafaoro.
ENGOULEVENT, sm. Matoriandro.
ENGOURDI, IE, p. et adj. 1- Voly,
mroly, vahotra. J'ai le pied engourdi.
Voly ny tongotro. 2° fig. Votsa, osa.
ENGOURDIR, va. 1» Mahavoly, ma-
hangoly. mahavahotra. Le froid en-
gourdit les mains. Ny hatsiaka mahan-
goly, mahavahotra ny tânana. 2 # fig.
Mahavotsa, mahosa. L'oisiveté engourdit
l'esprit. Ny Gdonnnaham-poana maha-
votsa ny saina. Un long repos avait en-
gourdi le courage des soldats. Ny fija-
nonana ela nahosa ny miaramila.
S'engourdir, vpr. 1° Mina vol y, mihan- t
goly, mihavahotra. 2* fig. Mihavotsa, mi-
hahosa.
ENGOURDISSEMENT, sm. 1* Havo-
ly, fahavoly, hangoly, fahangoly. 2* fig.
Havotsa, havotsana, hahosa, hahosana,
fahosana.
ENGRAIS, sm. l # Famahazana. Mettre
dos bœufs,des oies à T— . Mamahyomby,
vorombe. 2°— , Zezika.
ENGRAISSEMENT, sm. 1* Faraaha-
zana. 2* — , Hatavy.
ENGRAISSER, va. 1° Mamahy, maha-
vondraka, mahatavy.-— de la volaille. Ma-
mahy akoho. Le riz engraisse les din-
dons. Ny vary mahavondraka, maha-
tavy ny vorontsiloza. 2 e —, Mandonaka,
mahalonaka. Il engraisse bien ses terres.
Mandonaka tsara ny taniny izy. Ce fu-
mier engraisse la terre. Itony zezika ito-
ny mahalonaka ny tany.
—, vn. Mihavondraka, mihamaiavy. Mon
cheval engraisse. Mihavondraka, etc.,
ny soevaliko. Cette personne engraisse.
Mihamatavy io olona io.
S'engraisser, vpr. !• Mihavondraka, mi-
liamatavy. 2° fig. S'— du travail des au-
tres. Homam-bahoaka.
ENGRAVER, va. Mampihitsoka anatin'
ny fasika.
S'engraver, vpr. Mihitsoka anatin* ny
fasika. Comme S'ensabler.
ENGRENAGE, sm. Fifampidiran' ny
nitin-kodiarana.
ENGRENER, vn. Mifampiditra, mifa-
naikitra.
S'engrener, vpr. Mifampiditra, mifanai-
kitra.
ENGRENURE, sf. Fifampidiran* ny
nifin-kodiarana.
ENHARDIR, va. Mahasahy, mampato-
ky. Ce succès l'a enhardi. Nahasahy,
nampatoky azy izany fandresena izany.
S'enhardir, vpr. Mihasahy, matoky.
ENHARNAGHER, va. l°Manisy ibm-
ban-tsoavaly amy ny soavaly rapitarika
kalesy. 2° fig. Mampanao haingon' adala.
ÉNIGMATIQUE,ad/. fMisy ankaman-
tatra. Cette peinture est— . Misyanka-
mantatra io sary io. 2° fig. Tsy hita he-
vitra, saro-pantarina, tsy loa-body. C'est
un discours—. Tsy hita ny hevitr' izany
laha-teny izany, saro-pantarina, misy
teny tsy loa-body izany laha-leny izany.
ÉNIGMATIQUEMENT, adv. Tsy hita
hevitra, saro-pantarina, tsy loa-body.
ÉNIGME, sf. 1° Ankamantatra. 2° fig.
Zavatra tsy hita hevilra, zavatra saro-
pantarina, teny tsy loa-body.
ENIVRANT, ANTE, ad;. 1« Mahama-
mo, mankaleo, mahadoroka. 2° fig. Ma-
hajamba. maharavoravo.
ENIVRÉ, ÉE, p. et adj. l°Mamo, no-
mamoina, leony, doroka. 2* fig. Jamba,
nohajambaina, ravo.
ENIVREMENT, sm. Fahajambana,
faharavoravoana.
ENIVRER, va. 1° Mahamamo, mampt-
mamo, mankaleo, mahadoroka, mampi-
doroka. Le vin enivre. Mahamamo, ma-
hadoroka ny divay. Le tabac enivre.
Mankaleo ny paraky. Le chanvre eni-
vre. Mankaleo, mahadoroka ny ron-
gony. 2* fig. Mahajamba, maharavora-
vo. Les louanges l'ont enivré. Nydera
nahajamba, etc., azy.
S'enivrer, vpr. 1* Mimamo, mamo, leo-
ny, midoroka, doroka. 2* fig. Jamba,
hajambaina, feno haravoana.
ENJAMBÉE, sf. Dingana, indrayman-
dingana. Il fait de longues enjambées.
Lava dingana, manao dingan-d&va izy.
Il y a d'ici là trois enjambées. Misy in-
telo mandingana hatreto sy hatrany.
ENJAMBER, va. Majylingana, man-
dika. Il a enjambé le fossé. S'andinga-
na, etc , ny hady izy.
—, vn. 1* Manao dingan-dava. Voyez com-
me il enjambe! Jereo ity fanaony dirt-
I gan-dava ! 2° fig. Manitatra, manao an-
Digitized by
Google
ENL
— 302 —
ENL
gatly be lela. Il a enjambé sur raa pro-
priété. Nanitatra, etc., tamy ny tani-
ko izy.
ENJEU, sm. Loka. Voilà mon—. Indro
ny lokako.
ENJOINDRE, va. Mandidy. On lui en-
joignit de sortir. Nodidiana hivoaka
izy.
ENJÔLER, va. Manangoly, manoloky.
Il a enjôlé cette femme. Nanangoly,
etc.. izany vehivavy izany izy.
ENJÔLEUR, EUSE, 8. Mpanango-
ly, mpanoloky.
ENJOLIVEMENT, sm. Ravaka, hain-
go, renty.
ENJOLIVER, va. Mand ravaka, mara-
pihaingo, mandrenty, manendrika. lia
bien enjolivé sa maison. Nandravaka,
nampihaingo, nandrenty tsara ny tra-
nony izy. Cette broderie enjolive votre
robe. Manendrika ny robonao izany
amboradara izany. Voy. Embellir.
S'enjoliver, vpr. Mi ravaka, mihaingo,
mirenty, mihatsara.
ENJOLIVEUR , sm. M pan d ravaka ,
mpampihaingo, mpandrenty.
ENJOLIVURE, 8f. Ravaka, baingo,
renty.
ENJOUÉ, ÉE, adj. Mariadriaka, saria-
driaka, miramirana. Il a l'humeur en-
jouée. Mariadriaka, etc., izy. Sa con-
versation est toujours enjouée. Maria-
driaka, 8ariadriaka mandrakariva izy
raha miresaka.
ENJOUEMENT, sm. Firiadriaka, usa-
riadriaka, hamiranana.
ENLACEMENT, sm. !• Fifanolana, fi-
famadiditra. 2* fig. Famihinana, fîfami-
hinana, fandadinana, flfadidirana.
ENLACER, va. l'Mampifanolana, mam-
pifamadiditra. —des rubans l'un dans
l'autre. Mampifanolana robâ. —des
branches les unes dans les autres. Mam-
pifamadiditra rantsan-kazo. 1* fig. Ma-
mihina, mandadina, mamadiditra, mifa-
diditra. — quelqu' un dans ses bras. Ma-
mihina olona. Les lianes enlacent les
arbres. Mandadina, mamadiditra ny
hazo, mifadiditra amy ny hazo ny
vahy. Le serpent enlaça sa jambe. Na-
madiditra ny^ranjony, nifadiditra ta-
my ny ranjony ny bibilava.
S'enlacer, vpr. {• Mifanolana, mi fama-
diditra, mifampifadiditra. Los lianes
s'enlaçaient les unes dans les autres.
Xifanolana, elc, ny vahy. ^ fig. Mifa-
mihina, mifampifadiditra. Les deux ser-
pents s'enlacèrent. Nifampifadiditra
ny bibilava roa.
ENLAIDIR, va. Maharatsy tarehy. La
petite-vérole l'a enlaidi. Naharatsy tare-
hy azy ny nendra.
— , vn. Miharatsy tarehy.
ENLAIDISSEMENT, sm. Haratsian-
tarehy.
ENLÈVEMENT, sm. 1° Fanesorana,
fi fa oh an a, fipaohana, fanendahana. 2* — ,
Fakana an-kery, fakana, fanatsoahana.
ENLEVER, va. 1° Mambata, mibata, ma-
nainga, manentana. Il ne peut — ce far-
deau. Tsy mahabata, mahainga, ma'
hentana io entana io izy. 2»— , Maneso-
tra, mifaoka, mipaoka, manongaka, ma-
nendaka.Enlevez le couvercle de la mar-
mite. Esory ny takotry ny vilany. Le
vent a enlevé le toit de la maison. TVo-
faohina, nopaohina, nongoahan' ny
rivotra ny tafon-trano. Enlevez l'écorce
de cet arbre. Esory, endaho ny hoditr'
io hazo io. 3*— , Maka an-kery, maka, ma-
natsoaka. On lui a enlevé sa femme. iVa-
lain' olona an-kery xiy vadiny. La justi-
ce enleva le corps. Nalain' ny m pi tsara
ny faty. On a enlevé le prisonnier pen-
dant la nuit. Notsoahana tao an-trano-
maizina halina izy. Nous avons enlevé les
drapeaux à l'ennemi. Efa notsoahanay
ny saina teny amy ny fahavalo. 4* fig. Ma-
hafaty. La maladie l'enleva en deux jours.
Indroaandro monja ny aretinadia naha-
faty&iy. 5*—, Mangalatra, maka, maha- f
faka. On a enlevé la caisse. Nangalanna
ny tao anaty lalomoara vy. L'ennemi enle-
va la place en quelques jours. Ny faha-
valo naka ny tanâna tamy ny andro vi-
tsivitsy. Ce savon enlève les taches. 3/a-
hafaka ny pentina io savony io. 6"— ,Ma-
nao haingana, mividy haingana. Il a en-
levé cette affaire. Nanao haingana iza-
ny raharaha izany izy. Il a enlevé tout le
poisson du marché. Nividy haingana
ny hazandrano rehetra tany an-tsena
izy. 7*— , Mahatalanjona, mampitam-
pim-bava, ihorehana. Cet orateur en-
lève son auditoire. Mahatalanjona,
mampitampim-bava ny mpihaino, iho-
.rehan' ny mpihaino io mpandaha-teny
io.
S'enlever, vpr. 1* Misondrotra, misa-
voana. Le ballon s'enleva dans les airs.
Nisondrotra, etc., tany amy ny habaka-
baka ny balôna. 2* — , Miendaka. L'écor-
ce s'enlève. Miendaka ny hodi-kazo.
k
Digitized by
Google
ENN
303 —
ENR
ENLUMINER, va. 1* Manoso-doko. —
des cartes. Manoso-doko karatra. 2 # — ,
Maropivoaramena. La fièvre enlumine
son visage. Ny tazo no mampivoara-
mena ny tarehiny.
S'enluminer, rpr. l*Mitentinaloko me-
na. 2* — . Mivoaramena, tera-mena. Son
nez s'enlumine. Tera-mena ny orony.
ENLUMINEUR, EUSE, s. Mpanoso-
doko sary, — sarin-tany, etc.
ENNEMI, IE, ». f Fahavalo, rafy. C'est
mon — déclaré. Tena fahavaloko miha-
rihary izy. Ces deux hommes sont enne-
mis l'un de l'autre. Mifandrafy izy roa
lohy. Nous avons vaincu Y — . Efarosin-
tsika ny fahavalo. Le chien est l'— du
chat. Fahavalon' ny saka ny alika. 2*
—, Tsy lia. Il est— des querelles. Tsy
tia fandîtra izy. 3*—, Mifanohitra. L'eau
et le feu sont ennemis. Mifanohitra ny
rano sy ny afo.
— ,adj. {• Fahavalo, rafy, mifandrafy.
Armée ennemie. Tafiky ny fahavalo. 2°
—, Mifanohitra, mifandratra, mifaniho.
Ils ont des destins ennemis. Mifanohi-
tra, mifandratra ny vintan' izy ireo,
mifaniho vintana izy ireo.
ENNOBLIR, ra. Mahamendrika, mam-
pisondrotra.
S'ennoblir, vpr. Mihamendrika, mison-
drotra.
ENNUI, sm. Fahasosorana, fahadisadi-
sana, fabadikidikiana , fahasorisorena,
fahasahiranana. L'oisiveté engendre 1'— .
Ny fidonanaham-poana miteraka faha-
sosorana, fahasorisorena, mampaha-
disadisa. Cette lecture cause de 1*— . A/a-
hadikidiky ny mamaky izany. Cette
affaire lui a donné beaucoup d'— . Na-
nahirana azy loatra izany raharaba
izany.
ENNUYANT, ANTE, adj. Mahaso-
sotra, mahadisadisa, mahadikidiky, ma-
hasorisorena, manahirana.
ENNUYÉ, ÉE, p. et adj. Nososorina,
sosotra, madisadisa, madikidiky, noso-
i isorena, sorisorena, nosahiranina, sa-
hirana.
ENNUYER, va- Mahasosotra, manaso-
sotra, mampahadisadisa, mahadikidiky,
mahasoi isorena, manorisory, manahira-
na.
S'ennuyer, vpr. Sosotra, madisadisa,
madikidiky, sorisorena.
ENNUYETJSEMENT, adv. Àmim-
pahasosorana, ainim-pahadikidikiana.
ENNUYEUX, EUSE, ad;, et s. Ma-
hasosotra, mahadisadisa, mahadikidiky,
mahasorisorena, manahirana. Tomps— .
An*\romahasosotra,mahadi8adisa, ma-
hadikidiky, mahasor isorena. Cethom-
meest— . Manahirana ity lehilahy ity.
ÉNONCÉ, ÉE, p. Yoalaza. nolazaina.
—, sm. Ny voalaza, ny nolazaina.
ÉNONCER, ra. Milaza. —clairement sa
pensée. Milaza mazava ny heviny.
S'énoncer, vpr. Mitony, milaza ny he-
viny.
ÉNONCIATION, sf. Filazana, fitene-
nana, filazana ny heviny.
ENORGUEILLIR, ra. Mampiavona-
vona. La fortune l'a enorgueilli. Nam-
piaronarona azy ny harena.
S'enorgueillir, vpr. Miavonavona. Il
s'enorgueillit de son savoir. Miavona-
vona noho ny fahaizany izy.
ÉNORME, ad/. 1° Makadiribe, adalala-
hy, ngezabe, goaibe, botrefom-be. Un
serpent—. Bibilava makadiribe, nge-
zabe, goaibe. C'est un jeune homme—.
Tovolahy makadiribe, etc., izy. 2 # fig.
Mihoa-pampana, izaitsizy, be vava. Il
fait des gains énormes. Mahazo tombo-
ny mihoa-pampana, izaitsizy izy. Cri-
me—. Heloka mihoa-pampana, bevava.
ÉNORMÉMENT, adv. Izaitsizy.
ÉNORMITÉ, sf. 1* Hakadiry. 2- fig.
Halehibiazana. Il reconnut l' — de sa
faute. Niaiky ny halchibiazan' ny ota-
ny izy.
ENQUÉRIR (S 1 ), vpr. Manadina, ma-
nadihady, mamotopototra, mamakafàka.
ENQUÊTE, sf. Fanadinana, fanadiha-
diana, famotopotorana. famakafakana.
Le gouvernement fait faire une — sur
le vol commis a la douane. Ny fanja-
kana mampanadina, mampanadiha-
dy, mampamotopototra, mampama-
kafàha ny halalra natao tao amy ny
ladoany.
ENRACINÉ, ÉE, p. et adj. Mamaka,
latsa-paka, miorim-paka.
ENRACINER, vn. 1° Mamaka, latsa-
paka, miorim-paka. 2° fig. Ne laissez
pas — les mauvaises habitudes. Aza ave-
lanareo hamaka, ho latsa-paka, hio-
rim-paka ny fahazaran-dratsy.
S'enraciner, rpr. Mamaka, latsa-paka,
miorim-paka. Les arbres no peuvent
s'— dans ce mauvais terrain. Tsy mety
mamaka, etc., amin'io tany ratsy io ny
hazo.
Digitized by
Google
ENR
304 —
ENS
ENRAGÉ, ÉE, adj. f Romotra, gai-
#y. Chien—. Alika romotra, etc. V pg.
Misamonlitra, misafoaka, mifoaka, mi-
troatm, niifoaba, romotra. Il est — con-
tre moi. Misamonlitra, etc., amiko
j zy# 30—, Mafy (lia mafy, izaitsizy. Une
faim enragée. Iîanoanana mafy dia
mafy, etc.
—, s. 1° Olona romotra, — gaigy. $• pg.
Mpisamontitra, mpisafoaka, mpifoaka,
mpitroatra, mpifoaba.
ENRAGEANT, ANTE, adj. Mampi-
samonlitra, mampisafoaka, mampifoa-
ka, mampitroatra, mampifoaba, maha-
romotra.
ENRAGER, vn. t° Misamontitra, mi-
safoaka, mifoaka, mitroatra, mifoaba,
romotra. Sa femme le fait—. Mampisa-
montitra, etc., azy ny vadiny. 2*—, Mi-
jaly izailsizy. Il enrage des dents. Mija-
l\l izaitsizy amy ny nifiny izy. 3* — ,
May. Il enrage de soif. Main ny heta-
hola izy.
ENRAYER, ra. 1* Misakana ny kodia-
ran-kalesy mba tsy hihodinkodina. 2*
pg. Mijanona, mitsahatra. Vous faites
trop de dépenses, il est temps d' — .
Mandany be loatra hianao, ka tokony hi-
janona, hitsahatra amin' izao.
ENRÉGIMENTER, va. Manao régi-
ment, mampiditra amy ny régiment.
S'enrégimenter, vpr. Milatsakaamy ny
régiment.
ENREGISTREMENT, sm. Fanorata-
na amy ny rejistra, fanoratana amy ny
bokim-panjakana.
ENREGISTRER, va. \* Manoratra
amy ny rejistra, manoratra amy ny bo-
kim-panjakana. 2* pg. Mandatsaka an-
tsoratra.
ENRHUMÉ, ÉE, adj. et s. Mikohaka.
ENRHUMER, va. Mampikohaka. Le
froid l'a enrhumé. Ny halsiaka nampi-
kohaka azy.
S'enrhumer, vpr. Azon' ny kohaka.
ENRICHI, IE,p. et adj. l'Nahazohare-
na, tonga mpanan-karena. 2* pg. Voara-
vaka, noravahana, miravaka, voahaingo,
nampihaingoina, mihaingo, voarenty,
norentena, mirenly, nampitomboina. Ba-
gue enrichie de diamants. Peratra mira-
vaka diamondra.
—, sm. Olona tonga mpanan-karena.
ENRICHIR, va. I* Mampanan-karena.
Le commerce Ta enrichi. Nampanan-ka-
rena azy ny varotra. 2* pg. Mandravaka,
marapihaingo, mandrenty, raampitombo.
II a enrichi sa montre de pierreries. No-
ravahany, nampihaingoiny vatosoa
ny famantaranandrony. Il enrichit ses
discours de belles comparaisons. A/an-
drenty ny laha-teniny amy ny oha-
tra mahaiinarilra izy. Il a enrichi la
science de nouvelles découvertes. A r am-
pitombo ny fahaizana amy ny zavatra
vao hitany izy. —une langue. Mampi-
tombo teny na fombam-pitenenana amy
ny fitony anankiray.
S'enrichir, vpr. 1° Mihamanan-karena.
2* pg. Miravaka, mihaingo. mirenty, mi-
tombo. Son esprit s'enrichit tous les
jours. Mitom bo fahaizana isan' andro
ny sainy.
ENRÔLEMENT, sm. Fakana ho mia-
ramila,— ho matilô, etc., filatsahan-tona-
ny ho miaramila,— ho matilô, etc.
ENRÔLER, va. Maka ho miaramila,—
bo matilô, etc.
S'enrôler, vpr. Milatsa-tenany ho miara-
mila,— ho matilô, etc. Voy. S'engageb.
ENROUÉ, ÉE,ad/. Farim-peo,maty feo.
ENROUEMENT, sm. Hafarinam-peo.
ENROUER, va. Mahafarim-peo.
S'enrouer, vpr. Mihafarim-peo.
ENROUILLER, ra. Maharafesina.
S'enroniller, vpr. Miharafesina.
ENROULÉ, ÉE, p. Voahorona, nahoro-
na, mihorona. Serpent — sur lui-môme.
Bibilava mihorona, manao halana.
ENROULEMENT, sm. Fangoronana,
flhoronana, flhorona. L'— des feuilles dans
un bourgeon. Ny phoron' ny laingon-
java-maniry.
ENROULER, va. Mangorona, tnjtmadi-
ditra. — du fil, des nattes. Mangorona
kofehy, tsihy. Le caméléon enroulait sa
queue autour d'une branche. Ny tana-
lahy namadiditra ny rambony taray ny
rantsan-kazo.
S'enrouler, vpr. Mihorona, mifadiditra.
Les vrilles de la vigne s'enroulent autour
des branches. Ny tangoli-boaloboka mi-
fadiditra amy ny rantsan-kazo.
ENRUBANNER, va. Manisy roba.
ENSABLEMENT, sm. Antsangam-pa-
sika misakana ny sambo.
ENSABLER, va. Mampihitsoka anatin'
ny fasika.
S'ensabler, vpr. Mihitsoka anatin* ny fa-
sika. Le bateau s'est ensablé. Nihitsohà
tao anatin' ny fasiha ny sambo.
Digitized by
Google
ENS
— 305
ENT
ENSACHER, ra. Manno anaty lasaka.
ENSANGLANTÉ, ÉE, p et adj, Mi«y
ra. feno ra. TIs portèrent à Jacob la robe
ensanglantée de Joseph. Nentiu* izy ireo
tany aminy Jakoba ny akanjony Josefa
ni*y ra.
ENSANGLANTER, va. 1* Manisy ra,
mameno ra. La blessure qu'il reçut en-
sanglanta ses habits. Ny ratrany name-
no ra ny akanjony. 2* fîg. Mandatsaka
ra mandriaka Ce roi a ensanglanté son
règne. Xandalsaka ra mandriaka
izany mpanjaka izany.
ENSEIGNE, sf. \ ù Famantaran-trano,
marîkaaharantarana trano. Ce marchand
a pris un coq pour—. Sarin'akoholahy no
nalain'io mpivarotra io ho famantaran
ny tranony, ho marika ahafantarana
ny tranony. Le nom de ce boulanger est
inscrit sur son—. Ny anaran' iompana)
mofo io voasoralra ao amy ny mariha
ahafantarana ny Iranony. 2*—, Saina.
Il entra dans la capitale les enseignes
déployées. Nitondra saina izy no nidi-
tra tao amy ny renîvohitra. 3* fîg. Nous
sommes tous les deux logés À la même
— . Samy zoiny isika roa lahy.
—, am. -nie vaisseau. Manamboninahitra
an-tsambo manarakaraka ny sous- lieu-
tenant {na.
ENSEIGNEMENT, am. Farapianara-
ENSEIGNER, va. Mampianatra, ma-
noro. —les enfants Mampianatra ny
anktzy madinika.— l'arithmétique. Mam-
pianatra, etc., marika. Enseignoz-moi
le chemin. Atoroy làlana aho.
ENSEMBLE, ado. Miaraka, indray
manao, miray, mikambana, mifanaraka.
Manger—. Mîara-komana. Chantons—.
Miaraha mihira isika. Ils tirèrent tous
— . iViara-nampoaka.nanao indray ni-
tifitra izy rehetra. Il acheta tout cela—,
Nataony indray nividy izany. Rester
— . Miray trano. Mettre plusieurs objets
— . Afana/*am6ana zavatra maro. Ils
sont bien — . Mifanaraka tsara izy ireo.
Cos choses vont bien — . Mifanaraka
tsara ireo zavltra ireo.
— , «m. t # Ny. ankapobony. Ce discours
est bien dans son — . Tsara io laha-teny
io, raha ny ankapobcny no heverina.
2«-_ , Fifanarahana. Ils chantent avec
— . Mifanaraka ny hiran' izy ireo.
ENSEMENCÉ, ÉE, p. Voafafy, nofa-
fazana. Terre ensemencée de blé. Tany
voafafy, etc., varim-bazaha.
ENSEMENCBMENT,sm.Famafazana.
ENSEMENCER, va. Maraafy. J'aiea-
semouce mes rizières, tfofdfazako vary
ny tanin-ketsako.
ENSEVELI, IB, p. et adj. f Voalevi-
na, naleviaa, voasitrika. nasitrika, voa-
fina, nafrtnina. V fîg. Natelina, aafeni-
na, miory, raiafina. H loc. Être — dans
l'oubli. Tsy tsaroana intsony.
ENSEVELIR, va. {• Mandevina, mani-
trika, manafina. — les morts. Mande-
vina, manitrika ny maty. — le roi.
Manafina ny œasina. Voy. Entbrrbr.
î* fîg. Mitelina, mafnallna. La mer
tjnscvclit tout. *Ny ranomasina mitelina
ny zavatra rehetra. — un secret. Ma-
nafina tsiambaratelo.
S'ensevelir, vpr. Miory, miaflna. Ils'cst
enseveli dans la solitude. Lasa niery,
niafîna any amy ny tany mangingina
izy.
ENSEVELISSEMENT, sm. Fande-
venana, fanitrihana, fanafenana.
ENSORCELER, ra. t°Mamosavy, ma-
morika. 2° fig. Mahadala. Cette femme
a ensorcelé ce jeune homme. Io veliiva-
vy io no nahadala izany tovolahy izany.
ENSORCELEUR, EUSE, a. !• Mpa-
mosavy, mpamorika. t* fîg. Mahadala.
ENSORCELLEMENT, am. Famosa*
viaaa, mosavy, famoreliana, vorika.
ENSUITE, ado. !• Rehcfa, raha afaka
izany, aoriana, vao. — nous ferons le
reste. Rehcfa, raha afaka izany, aoria-
na dia hataonay ny sisa. — il me dit
Taorian' izany dia nilaza tarai ko izy.
Travaillez d'abord, vous vous amuserez
— . Miasâ aloha, rehcfa, etc., milalao
hianareo. 2'— , Noho izany. — de cela
il partit. Noho izany dia lasa izy.
ENSUIVRE (S*), vpr. Avy, ateraka.
Un grand bien s'ensuivit de tant dé
maux. Nisy soa be avy tamin' izany»
naterak* izany fahoriana be izany.
ENTACHER, va. Manala baraka. Cette
condamnation entache son honneur. Ma-
nala baraka azy izany fanamelohana
izany.
ENTAILLE, sf. f ftanga, dimbana, la-
vaka. Faire des entailles à une poudrés
Mambanga, mandimbana, mandaoa-
ka sakamandimby. 2 S — , Fandidiana, ra-
tra, solatra. Le médecin a fait une— dans
sa plaie. Nodidian' ny dokotera ny feri-
ny. Le sabre a fait une— dans son bras.
Voaratra, voasolatry ny sabatra ny
sandriny.
20
Digitized by
Google
ENÏ
— 30G —
ENT
ENTAILLER, va. Mambanga, mandim-
bana, mandavaka.
ENTAILLURE, sf. Comme Extaille.
ENTAMÉ, ÉE, p. !° Voasantatra, no-
santarana, nahafahana, nnnesorana, nan-
galana. Pain—. Mofo nahafahana, na-
.nesorana, nangalana. 1"—, Voaempa-
ka, nempahina, raiempaka, mikipaka,
miovaka, voasolatra, nosolarana, soîa-
tra, voasîlaka, nosilahana, silaka. 3* fig.
Nahena, mihena. 3°— , Natomboka.
ENTAMER, va. 1° Manantatra, mancso-
tra, manala. Entamez cette barrique de
vin. Sanlaro ny divay amin' io barlka
io. Entamez cette pièce d'étoffe. Ane-
sory, analao izany gora izany. 2°— ,
Manempaka, mampiempaka, mampiki-
paka, mampiovaka, manolatra, manila-
ka. La pierre lui a entamé la peau. Ny
x&\onanempaka,nampiempaha, nam-
pikipaka, nampiovaka ny hodiny. Le
couteau lui a entamé la chair. Solatry
ny antsy ny nofony. La balle a entamé
Y os. Silaky ny bala ny taoîana. 3* fig.
Mampihena. —la réputation de quelqu*
un. Mampihena ny lazan' olona. 4*—,
Manomboka. —une affaire. Manom-
boka raharaha.
S'entamer, vpr. Mandra-tena.
ENT AMURE, sf. Sombiny voalohany.
Il aime 1— du pain. Tiany ny sombi-
mofo voalohany.
ENTASSEMENT, sm. 1° Fifanongoa-
vana, flavosana, fiavovonana, antontany.
2 # — , Fihipohana, fihivohana. 3° fig. Ila-
betsahana. Un— d'affaires. Raharaha 6e-
tsaka, — mifanindry lany.
ENTASSER, ra. l*Mampifanongoa, ma-
navosa, manavovona, manao antontany.
Il a entassé ses meubles les uns sur les
autres. Nampifanongoa, nanavosa,
nanavovona ny fànany rehotra izy.— des
gerbes de riz Manao antontam-bary.
2*—, Mampihipoka, mainpihivoka, mani-
voka. On les avait entassés dans une
barque. Nahipoha, nahiioka tao ana-
ty lakana izy iroo. 3' fig. Manangona,
mamory, manampy.— des richesses. Ma-
nangona, mamory harena. —fautes sur
fautes. Manao hadisoana manampy ha-
disoana. Voy. Accumlllr. || loc. — pa-
roles sur jaroles. Milaza antsanga tsy
aman'orana.
S'entasser, vpr. Mihipoka, mihivoka. S'
—dans une voiture. Mihkpoha, etc., ao
anaty kalesy.
ENTE, sf. Rantsan-kazoampanirina amy
ny foto-kazo hafa.
ENTENDEMENT, sm. Saina, fahala-
lana. lia T— subtil. Mahira-fsaina izy.
C'est un homme de peu d'— . Olona kely
saina, fahalalana izy.
ENTENDEUR, sm. Mpabatala. A bon
—demi-mot. Teny atsipin' ny mpanam-
panahy, ka raisin' ny mpahalala.
ENTENDRE, ra. f Mandro, mahare.
Entendez-vous le canon T Moa manùrc,
mahare ny tafondro va hianao ? C'est
ce que j'ai entendu dire. Izany no reko.
lia mal entendu. Taila-nandrenesana
izy. || loc— dur. Lalodalovana. — la mess©
Mamonjy lamesa. 2 # — , Mihaino. Il entend
les témoins. Mihaino ny vavolombelona
izy. O Dieu ! entendez ma prière. An-
driamanitra ô ! henoy ny fangatabako.
Il n'entend pas de cette oreille-là. Tsy
mely mihaino izany i/y 3*—, Mahay,
mahalala, mihevitra. Il entend le mal-
gache. Mahay teny malagasy izy. Ce
forgeron entend bien son métier. Ma-
hay manefytokoaiompanefyio. Il entend
à derni-mot. Mahalala haingana izy. Qu*
entendez-vous par là?Inona no hevilrao
amin' izany ? Faites comme vous l'enten-
drez. Ataovy araka ny hevilrao. Il loc.
Il entend la plaisanterie. Tsy resy voso-
tra izy. Il n'entend pas plaisanterie:
Sarotsarotiny, lozabe izy.— raison. Ma-
neky ny marina. Il n'entend pas raison
là-dessus. Tsy mety manehy ny marina
amin' izany izy.
— , vn. Tsy maintsy. J'entends que vous
restiez avec moi. Tsy maintsy hijanooa
aty amiko hianao.
S'entendre, vpr. {• Re. Cotte cloche s*
entend de loin. /Ve lavitra io lakolo^y io.
2°— , Mifandre. Le bruit est si grand qu*
ou ne s'entend pas. Bo loatra ny tabata-
ba. ka tsy ifandrenesana.3*—, Fantatra.
Cela s'entend. Fantatra izany. 4 # — ,Mi-
fankahazo, mifankahay, miray hevitra,
miray fo, miray tetika. Ces deux jeu-
nes gens s'entendent .bien. Mifanka-
hazo, mifankahay, *miray tievitra,
miray fo tsaia izy roa lahy. Il s'en-
tend avec l'ennemi. Miray tetika amy
ny fahavalo izy. 5*— , Mahay, mahalala
Il s'entend à la culture. Mahay mam-
bo'y, mahalala ny fomba fambolena
izy.
ENTENDU, UE, p. et ad;, f Re. ^
—, Nohainoina. 3'—, Hay, fantatra, rai-
kitra. C'est—, Fantatra, raikitr* iza-
Digitized by
Google
ENT
— 307 —
ENT
«y 4 # — , Mafiay. malialala. Il est — aux
affaires. Mahay mitondra raharaha izy.
— . sm. Mahay, mahalala. Fa're 1'— . Mi-
hambo ho mafiay. etc., miana-kendry.
Bien entendu, loc adr. Env. Viendrrz-
vous? bien—. Moa ho avy hianao? eny.
Bien entendu que, loc. conj. Kanefa.
ENTENTE, sf. Hevitra. C'est un mot
à double—. Tony roa ficcilra izany.
ENTER, va. Mampaniry ranlsan-kazo
amy nv foto-kazo hafa.
ENTERRÉ, ÉE, p. et adi. Yoalevina,
nalevina, voasîtri'ca, nasitrika, voafina,
nafenina.
ENTERREMENT, sm. f Fan love-
nana, levenana, fanitrihana. fanafena-
nn. Son —a été magnifique. Nahaga^.i
ny nanderenana azy. Voy. Fuxén.vtL-
lbs. 2 W — . Ny mpandevina. J'ai vu pas-
sé T — . Efa hitako ny mpandevina nan-
dalo.
ENTERRER, ta. \ m Mandovinn. ma-
nitrika. manafina. —un trésor. Mande-
vina rakitra. —un enfant. Mandevina,
manitrika fatin-jaza. —le souverain.
Manafina ny masina. || loc. — qnolqu'
un provisoirement. Manao aniritra. 2*
fîg. Manafina. —ses talents. Manafina
ny fahaizany.
S'enterrer, vpr. Miery, mlafina. Comme
8'bksrvblhi.
ENTÊTÉ, ÉE, adj. et s. Maditra, be
ditra, mafy hatoka. mafy soflna, be to-
h(ka, be bohihy, botraika. Isy azo atao
ahoana amin'nhoana, mitokona, mito-
kozihitra, mihenahena, kirina, mikiri-
biby. mitompo tcny fantatra, mikitro-
ka. C'est nn enfant — . Zaza kely rnadl-
tra, be ditra, mafy hatoka, mafy
tofina, be tohlka, bc bohihy, bo-
traika, tsy azo atao ahoana amin'
ahoana, mitokona, milokozihitra. mi'
henahena, kirina io. C'est un vieillard
— . Lahian titra maditra, be ditra, ma-
fy hatoka, be tohlka, be bohihy, bo-
traika, tsy azo atao ahoana amin*
ahoana, mitokona, mitokozihitra, mi-
henahena, kirina io, mikiribiby, mi-
tompo teny fantatra, mikitroka Izy.
ENTÊTEMENT, sm. Dwloha, hama-
fy hatoka, hamafy soflna, tohfka, bo-
hihy. botraika, fitokona, fltokozihilra,
fihenaheoa. fikiry, fikiribibiana, fikitro-
ka. fikitrohana.
ENTÊTER, va. Mampikiribiby.mampi-
tompo teny fantatra, mampikitroka. Qui
a pu T— 4e cette opinion ? Iza no nampi-
rikiribiby, etc., azy tarain' ûunv havi-
tra izany?
S'entêter, vpr. Manao ditra, mitokona,
raitoivozihitra, railmnahena, mi jribiby,
mitompo teny fantatra, mikitroka,
' ENTHOUSIASME, sm. f Fitalanjona-
na, lilampim-bava, fitiavana bo loatrn,
flrehilry ny herim-p.i, tirehilry ny fauu*
Z)toana. Il est plein d'— pour les "ouvra-
ges des Grecs. Talanjona, mltampim-
bava amy ny bokin' ny Grika, tia loa-
tra ny bukiu' ny Grika izy. Ce discours
remplit Jos soldats d'— . Izany lalia-teny
izany na)npirchitra ny herim-po,
nampirehitra ny fah az o loa tï ny mia-
ramila. 2°— , Ilaialiana lehibr*. firavo-
ravoana lehibj. Il fut reçu avec — . No-
raisina tamin-kafaliana, tamira-pira-
coarauoana lehibe izy.
ENTHOUSIASMÉ, ÉE, adj. 1- Talan-
jona, mitampim-bava, tia loatra, tia izai-
tsizy, mirehitra herim-po, mirehitra fa-
hazotoana. 2*— ,Faly dia faly, miravoravo.
ENTHOUSIASMER, va. f Mahata-
lanjona, mampitampim-bava, mampitia
loatra, mampirehitra ny herim-po, — ny
fahazotoana. 2°— , Maharavoravo.
S'enthousiasmer, vpr. 1° Mi talanjona,
mitampim-bava, tia loatra, mirehitra be-
rim-po, — fahazotoana. 2°— , Miravoravo.
ENTHOUSIASTE, s. et adj. Mpitalan-
jona, mpitampim-bava, tia loatra, tia
izaitsizy.
ENTICHÉ, ÉE, adj. Mitompo teny
fantatra, mikiribiby, mikitroka. Il est —
de ses opinions. Mitompo teny fanta-
tra, etc., amy ny heviny izy.
ENTICHER, va. Mampitompo teny fan-
tatra. mampikiribiby, mampikitroka. Qui
vous a entiché de cette opinion ? Iza no
nampitompo tcny fantatra, etc., anao
tarain' izany hevitra izany?
S'enticher > vpr. Mitompo teny fantatra,
mikiribiby, mikitroka.
ENTIER, ÈRE, adj. 1* Manontolo,
tonlolo, tsy mivaky, tsy nahafahana,
mandritra, maninjitra, mipaka, ngaran-
gidina II a mangé un pain—. Nihina-
na mofo iray manontolo, tsy mivaky,
tsy nahafahana izy. Il a parcouru lo
monde—. Nitety an' izao tontûïo izao
izy. Il est resté absent un moi*—. Tsy
tao nandritra ny iray volana iiy, iray
volana maninjitra, mipaka, ngaran-
gidina izy tsy tao. Il a voyagé une an-
née entière. Nivahiny nandritra ny he-
Digitized by
Google
ENT
208 —
ENT
ristaona izy, herintaona maninjitra.mi-
paka, ngarangindina izy nivahiny hia-
n y. 2*—, Indrindra, izaitsizy, fatratra. «T
ai une entière confiance en Dieu.Andria-
manitra no itokiako indrindra. Il se
Jivretout— à l'étude. W\owk& izaitsizy,
fatratra amy ny fianarana izy. 3° fig. Mi-
tompo teny fantatra, inikiribiby.mikitro-
ka. Il est— dans ses opinions. Mitom-
po teny fantatra, etc., amy ny heviny
izy.
—, sm. Isa tsy vaky. Quatre quarts font
un— . Ny efatra ampahefany dia isa
iray t*y vaky.
En entier, loc. adv. Iray manontolo.
tsy mivaky, tsy nahafahnna, tsy miova.
J'ai lu l'ouvrage en—. Efa novakiko iza-
ny boky iray manontolo izany. Le
bœuf est en son—. Tsy nahafahana
ny omby. Le temple est encore en son
— . Mbola tsy miova ny tempoly.
ENTIÈREMENT, adv. 1° Indrindra,
izaitsizy, fatratra. Ils sont — différents.
Samihafa indrindra izy ireo. îl se livre
— au jeu. Mahery milalao izaitsizy, fa-
tratra izy.
ENTONNER, va. Miventy hïra, maka
feo. Il entonne trop haut. Ataony avo
loatra ny fîventiny hira, avo faka feo
loatra izy.
ENTONNOIR, *m. Lantonara.
ENTORSE, *f. Fipitsohana, fioretnnn.
Il s'est donné une — au poignet. Nipi-
tsoka, nioritra ny hato-tânany.
ENTORTILLAGE, sm. Fisafotofoto,
flsaritaka, fifanjevo.
ENTORTILLÉ, ÉE, p. et adj. !• Voa-
hodidina, nohodidinina, mihodidina, voa-
horona, nahorona, mihorona, voafadidi-
tra. nofadidirana, mifadiditra. 2* fig.
Misafotofoto, misaritaka, mifanjevo. Son
disfours est—. Misafotofoto, etc., nyla-
ha-toninv.
ENTORTILLEMENT, sm. f Fifa-
didirana, fandadinana. 2* fig. Fisafoto-
foto, fisaritaka, fifanjevo.
ENTORTILLER, va. f Manodidina,
mangorona. raamadiditra. Entortillez ce
sucre dans du papier. Ilodidino tarala-
sy, ahorony amy ny tara'asy io sira-
mamy io. Le serpent entortillait son
bras. Nifadidiran' ny bibilava ny *an-
driny. 2* fig. Mampisafotofoto, maropi-
saritaka, mampifanjcvo.3*— , Manangoly,
wianoloky. Il cherche à F— . Mitady
hanangoly, etc., azy izy.
S'entortiller, vpr. 1° Mihodidina, mifa-
diditra, mandadina. Il s'entortilla dans
son manteau. Nihodidina ny kapaoti-
nyizy. Les lianes s'entortillent autour des
branches. Mifadiditra amy ny rantsan-
kazo, mandadina ny rant*an-kazo ny va-
hy. Le serpent s'entortilla autour de sa
jambe. Nifadiditra tamy ny ranjony ny
bibilava. 2* fig. Misafotofoto, misaritaka,
mifanjevo.
ENTOURAGE, sm. 1° Fefy. vala, rova.
L*— d'un arbre. Ny /e/?n-kazo. L*— du
palais. Ny rova. V fig. Namana, sakaiza,
mpanolotsaina. Il a un mauvais — . Ratsy
uy namon y, ny sakaizany.
ENTOURÉ, ÉE, p. et adj. !• Nasiana
manodidina. 2*—. Voahodidina, nohodi-
dinina, natao sokera, nosokeraina, voa-
otrona, no,tronina. S*—, Manana namana,
— . sakaiza, — mpanolotsaina. Ce rot est
mal—. Ratsy mpanolo-tsaina io rapan-
jaka io.
ENTOURER, va. t* Manisy manodidi-
na. —une ville de murailles. Manisy
manda manodidina ny tanâna. 2*— ,Ma-
nodidina, manao sokera, manotrona. Les
soldats P entourèrent et le saisirent. Ny
miaramila nanodidina azy dia n isa ro-
be tra azy, nohodidinina, ,nataon* ny
miaramila sokera, nosokerain' ny mia-
ramila izy ka nosamboriny. Les officiers
entouraient le roi. Ny manamboninahi-
tra nanodidina, nanotrona ny m pan*
jaka. 3°—. Miaraka, namana, sakaiza,
manolo-tsaina. Ceux qui l'entourent le
trompent. Mamitaka azy ireo miaraka
aminy, ireo namany, ireo sakaizany,
ireo mpanolo-tsaina azy.
S'entourer, vpr. Maka ho namana, — ho
sakaiza,— ho mpanolo-tsaina. Le roi s*
est entouré des hommes les pins sages.
Ny mpanjakan/ifca izay olon-kendry in-
drindra ho sakaizany, ho mpanol&
tsaina azy.
ENTOURS, sm. pi. Ny manodidina.
Surveillez les— du camp. Ambeno ny
manodidina ny toby.
ENTR' AIDER (S 1 ), vpr. Mifanampy.
mifanohana, mifanakona. Les hommes
doivent s'—. Tsy maintsy hifanampy,
hifanohana ny olombelona. Les Malga-
ches s'entr' aident dans le travail des
rizières. Mifanampy, mifanakona ny
Malagasy raha miasa tanimbary.
ENTRAILLES, sA pi. !• Tsinay, kibo.
lia une colique qui lui déchire les — .
ÊéïàL
Digitized by
Google
ENT
— 309
ENT
* Manotikotika ny txinainy azon* ny man-
data. J'ai mal aux—. Marary ny kiboko.
Le fruit do vos— est b*ni. Efa nohasoavina
izay notorontoronina ao an-fci6o?iao.2*— ,
Taovany. Les Romains consultaient les —
ries animaux. Ny Roraana nitady vinany
tamy ny laov am-b\by. 3* fig. Fitiavana.
Cette femme a des— de mère pour cet en-
fant. Ity vehivavy ity lia io zaza kely io
tabaka ny reniriy niteraka azy.4 # — , Aty.
Les — de la terro. Ny atin' ny tany.
ENTR'AIMER (S'), vpr. Mifankatia.
ENTRAIN, «m. Hamailahana, havitri-
hana, harisihana, fisononôka. Qui a de
F—, Mailaha. maritrika. marisika,
Ce livre a de F—. Misononéka tsara io
boky io.
ENTRAÎNANT, AN TE, adj. Maha-
taona, mahatarika.
ENTRAÎNÉ, ÉE, p. 1* Nindaosina.
voafaoka.noFaohina, voapaoka, nopaohi-
na, nongoahana, voatarika. notaritina,
voasarika.nosarihana, voasintona, nosin-
tonina. 2° fig. Voataona, notaomina, voa-
tarika, notaritina.
E N TRAÎ NEMENT, «m. Fitaomana,
fltarihana. Il cède à F— de ses passions.
Manaraka ny fi tao ma n-dratsin y izy.
ENTRAINER, va. 1* Manindao, mifao-
ka, mipaoka, manongaka, mi tari ka, mi-
sarika, manintona. Le torrent a entraîné
sa maison. Nindaonna, nofaohina,
nopaohina, nongoahan' ny riaka ny
tranony. Je le pris par le bras et l'en-
traînai hors de la maison. Noraisiko tamy
ny sandriny izy, dia notarihiko, nosa-
rihako, nosinloniko ho any alatrano.
î'fig. Mitaona, mitarika,mitcraka,mam-
pîditra, mahatonga. La passion l'a entraî-
né. Nolaomhï ny filan dralsiny izy.
Cet orateur entraine la multitude. 3/a-
ha tari ha ny vahoaka io mpandaha-teny
io. La guerre entraine après elle bien
des maux. Mitarika, mitcraka, marri'
piditra, mahalonga loza betsaka ny ady.
ENTRANT, sm. M piditra. Les entrants
et les sortants. Ny mpiditra sy ny mpi-
voaka.
ENTR'APPELER <8 % ), vpr. Mifam-
piantso.
ENTRAVÉ, ÊE, p. 1* Natao am-para-
paingo. V fig. Voasampontsampona, no-
sampontsamponana.
ENTRAVER, va. 1* Manao am-parapai-
ngo.manisy parapaingo.— un cheval. Ma
nao arn-parapaingo, etc., ny soavaly.
2 # fig. Manampontsampona. Cette aflaf-
re entrave mon mariago. Izany raharaha
izany manampontsampona ny hanam-
badiako.
S'entraver, vpr. Mifanampontsampona.
ENTR' AVERTIR (S'), vpr. Mifampi-
laza.
ENTRAVES, sf. pL f Parapaingo. î*
/?g.8ampona.
ENTRE, prèp. f Anoîanelana, anelake-
laka, ampovoany. Il y a un arbre— les
deux maisons. Misy hazo ao anelanela-
na, anelakelaky ny trano roa. Il se jeta
—ces deux hommes qui se battaient. Ni-
latsaka tao a Tipouoan' ireo olona roa lahy
niady ireo izy. Venez — doux heures et
cinq heuros. Tongava ao nnvlanelari
ny ora roa sy ny dimy. Le gris est— le
blanc et le noir. Ny grio diu anelanc-
tan' ny folsy sy ny mainty. Tamatave
est — Andevorante et Foulepointo. Toa-
masina dia ao anelanclan' àndevoranto
sy Mahavelona. 2*—, Hatrany, an....,
amy. — Tananarive et Tamatave il y a
plus de deux cents kilomètres. Hatra-
ny Antananarivo ka halrany Toama-
sina misy kilometatra roan-jato mahery.
J'ai remis la lettre — ses mains. Napo-
trako tao an-tânany ny taratasy. La
plupart d'— eux sont morts. Maly ny an-
kabiazany famm'izy ireo. Partagez ce
bœuf — eux. Zarazarao amin' izy ireo
io omby io. 3*—, Mifan..., mifampi
mifanka.... Ils s'aident— ou x. Mifanam-
py izy ireo. Ils se disaient — eux. Ni*
fan\pi\aza izy ireo. Il y a inimitié— eux.
Mifankahala izy ireo. il toc. Cela soit
dit — nous. Tsy ambara telo izany. Te-
nir un enfant — ses bras. Mitrotro zaza.
ENTRE BAÎLLÉ, ÉE, p. MitaGtafy.
ENTRE-BAÎLLER, va. Mampitaûta-
fy.
ENTRE-CHOQUER (S'), vpr. 1- Mi-
fampidona, mifampipoka, mifampigooa,
mifampipaika. Voy. Sb choquer. 2* fig.
Mifanohitra. Ces deux hommes s'entre-
choquent sans cesse. Mifanohitra la*
landava izy roa lahy ireo.
ENTRE-COLONNE, sm. Ny elane-
lan 1 ny andry roa.
ENTRECOUPÉ, ÉE, p. et atlj. Vaki-
vakina, tapatapahina.
ENTRECOUPER, va. f Mamakivaky,
manapatapaka. Des canaux entrecou-
pent mon jardin. Misy lakan-drano ma*
mahivafty, manapatapaka ny zaridai-
L^Vl
Digitized by
Google
ENT
— 310 —
ENT
ko. 2» fîg. Manapatapaka. Les soupirs
entrecoupaient sa voix. Ny Qsentosontoa-
na nanapatapaka ny feony.
fi' entrecouper, vpr. Mifanapatapaka. •
ENTRE-CROISER, va. Marapifana-
patapaka. — des fils. Mampifanapata-
paka ny taretra.
fi'entre-croiser, vpr. Mifanapatapaka.
Les lignes s'entre-croisent. Mifanapata-
paka ny tsipika.
ENTRE-DÉCHIRER (S')» vpr. \* Mi-
fiandromotra, inifandrotika. 2° fîg. Mi-
fanaratsy.
KNTRE-DÉTROTRE (S'>, vpr. Mi-
fanoono. mifandringana, miiandripnka.
ENTRE-DEUX, sm. Ny elanelana.
L'— des épaules. Ny e/anetem'nysoroka.
—, toc. adv. Antoniny. Fait-il chaud?—.
Moa mnfana va 1 antoniny.
ENTRE-DÉVORER (S>, vpr. Mi-
fampiliinana. [me.
ENTRE DONNER (S'), vpr. Mitano-
ENTRÉE, sf. \* Varavarana fidirana,
vavahady fidirana, vava, fldirana. Voici
T— de la maison. Ity ny varavarana fi-
dirana ao an-trano. Voici I — de rem-
placement. Ity ny vavahady /ïdirana
ao amy ny tokotany. Attendez-moi a V
—du chemin. Andraso ao am-6aua làla-
na aho. L— du port est étroite. Ely ny
i*at*a serannna. Vous m'attendrez A P—
do la ville. Hiandryahy aoam-6aua/ïa-
din' ny tanàna, ao amy ny vava lalana
fidirana aoan-tanana hianao. L* — de cet-
le bottine est trop étroite. E.y lonlra ny
fîdiran* iobotinaio. ?•— , Fidirana. fia-
karana, fanatonina, filatsahana Billet
<r — . Taralasy fidirana. A son —cha-
cun so leva. Nony niditra izy. (lia samy
nitsaneana ny olona. Faire son— on vil-
le. Miakatra an-tanina. Il a son — au
conseil. Mahazo miditra ho isan' ny
mpanolo-tsaina izy. Il a son — riiez le roi.
Mahazo minatona ny mpanjaka izy. Il
a fait dos propres depuis son— au collège.
Nandroso dia nandroso izy halramy ny
# nidirany, nilatsahany tao amy ny ko-
* lejy. 3*—. Fanombohana, fiandohana,
fiantombohana. livrent de faire son— au
harroiiir. Vao naiwmboha ho mpfsolo
vava izy. Il est parti h 1'— de ï'ét\ La«a
tamy ny niandohana, ntautombohan*
ny lahavaratra izy. I*— , Fadin-lserana-
na t haba. J'ai payé l'— . Ela naloako ny
fadin-t*eranann , ny /tafci,
ENTREFAITES, sf. pi. Sur coa— ?
lue. *ih\ TamhV izav.
ENTRE FRAPPER (S'), vpr. Mifam- '
pîkapoka, mifamely, mifamango, mifa-
mono.
ENTRÉGORGER(^),rpr Mifamono
ho faty.
ENTRELACEMENT, am. Kfanotana-
na, ftfamadidirana, fifampidipiditra.
ENTRELACER, va. Mampifanolana,
mampifamadiditra. mampifampidipktt-
tra, manisilsisika. — des branches. Mam-
pifanotana, mampifamadiditra sam-
pan-kazo. —des lettres. Mampifampi-
dipiditra soratra. —les cheveux de ru-
bans. Mampifanolana, manisitsizikn
rubd amy ny volon-duha.
S'entrelacer, vpr. Mifanolana, roifama-
diditra, mifampiditra. Racines qui s'en-
trelacent. Fakan-java-maniry mifano-
lanùlana, etc.
ENTRELARDE, ÉE, adj. Vandaoa
(heiia). Bœuf— . Hena uandana.
ENTRELARDER, ta. [• Manisika ta-
vin-kisoa. Entrelardez ce filet de bœuf.
Sisiho tavinkisoa io ili-kena io. 2* fîg.
Manisika,— un discours de citations. Àia-
msi/iatenynalaina amy ny laua-teny.
ENTRE-LIGNE,«m.Elanelan-tso!atra.
ENTRE-LUIRE,. vn. Misomambisam-
by, miseho mangarahara. La lune entre-
luit à travers les nuages. Misomambi*
samby, etc., amy ny rahona ny volana.
ENTREMELER, ta. 1* Mampifangaro,
luampii'ani'lanelana. — des fleurs rouge»
paruii des blanches. Mampifangaro
voninkazo mena amy ny voninkazo fotsy.
—dos orangers et des grenadiers Mam-
pifanclanolana foto-boasary sy fototr*
ampuiigabondanitia. 2* fîg. Mangaro r
manisika, mampifangaro II ne faut point
— «les questions si différentes. Tsy azo>
a/iaro, mnpifangaroina ny zavaira sa-
mihafa tahaka izany. — des plaisanteries
dans un discours. Mangaro, etc., kiva-
ziv.izy amy ny laha-teny.
S'entremêler, vpr. 1* Mifangaro, mifa-
nclamdaua. λ fig. Naharo, nasisika. 3*
—, Manaldlana, marielanelana. Comme
S'ESTnEMiniRU.
ENTREMETS, sm. Nuliandio aoante-
natena fîhinanana.
ENTREMETTEUR,EUSE,$. M, ana-
lalana, mpanelaueluna r clanelam-p&nahy.
ENTREMETTRE (S'), vpr. Manatt-
lana. manelanelaua. S'— pour un maria-
ge. Manutùtana, lanambud.ana. Il s'est
entremis pour accorder Ls deux parties^
Digitized by
Google
ENT
— 311 —
ENT
iïanalàlana. nanclanclana mba ham-
pifanaraka ny mpiady roa tonta izy.
ENTREMISE, 8/*. Fanalaîanana. alalana.
fanelanelanana. La paix s'est faite par
son—. Vita tamy ny fanalalanany, elc ,
ny fane'tem-pihavanana.
ÏNTRE-NŒUD, sm. Vany.
ENTRE-NUIRE (S 1 ), vpr. Mifanimba.
ENTRB-PERGBR(S'), vpr. Mifana-
trobaka.
ENTREPONT, «m. Itihaa-tsambo ao
antenatenany.
ENTREPÔT, «m. Trano na tanana fu-
met raham-barotra.
ENTREPRENAIT, ANTE, adj. Sa-
Iiy, mato^y. Général—. Jen.îialy sahy,
etc.
ENTREPRENDRE , va. t*Manom bo-
ita, mikasa. — une guerre. Manomboka,
«tc.,hiady.2*— , Miantoka, miandraikitra.
Il a entrepris do fournir les vivres à l'ar-
mée pendant trois ans. Niantoka. et<\,
ny hanin'ny miaramilanandritrany telo
taona izy. 3 # fitj. Mnnorisory, mamazi-
vazy. — quelqu'un. Manorisory, etc.,
olona.
S'entreprendre, vpr. Alomboka.
ENTREPRENEUR, EUSE, s. M pian -
toka, mpiandraikitra.
ENTREPRIS, ISE, p. et adj. 1°Natom-
boka. 2'— , Niantohona, niandraiketana.
3* fig. Matarirary, ^angauehana.
ENTREPRISE, s/*. !• Zavatra kasai-
na hitao, zavatra alomboka, raharaha.
(Test une grande— . Zavatra lehibe iza-
ny kaxaina hatao, raharaha izany. Il
est venu à bout de son—, Nanatante-
raka ny zavatra nokanainy halao, ny
zavatra nalombony, ny raharaïiany
izy. 2 a — , Kiantohana, fiandraiketana. Il a
I'— <le ce bâtiment. Miantoka, mian-
draikilra izany trano izany izy.
ENTRER, vit. \* Miditra, miantrano,
miakatra, milatsaka. Entrons dans In
^ maison. Midira isika ato an-trano. Il
est entré hier en ville. Niakatra oma-
ly tao an-tanana izy. Entrez dans la pi-
rogue. Milatsaha ao analy lakana. Mon
fils est entré au collège. Psiditra, ni*
latsaka amy ny kolejy ny zinako.
Il osl entré au service. Nilatsaka
miaramila izy. Il est entré en religion.
Nilatsaka relijiozy izy. 2* fly. Ala-
nomboka, miantomboka, mandray, efa
mby. Il est entré en fonctions. Nanom- I
boha ny raharahany izy. —en matière. /
Manomboha milaza izay tona rahara-
ha. Il outre dans sa vingtième année.
Mandray ro.ipolo taona izy. Nous en-
trons dans l'année 1832. Manomboka,
miantomboka, cfa mby amy ny laona
1892 isika. 3*—, Miditra, latsaka, mila-
tsaka, manaraka, araka. Les racines de
rot arbre entrent profondément dans
la terre. Miditra lalina any anaty tany
ny fakan'io hazj io, fafsa-paka lalina
io Uazo io. On ne peut rien lui faire-
dans la tête. Tsy misy zavatra na ino-
na na imna azo alatsaka ao analin* ny
sainy. Cela ne m'est jamais' entré dans
l'esprit. Tsy mbola tafalatsaka tao ana-
lin' ny saiko izany hevitra izany. J'en-
tre dans ses vues. Manaraka ny hevi-
ny aho. Cola n'entre pas dans mes vues.
Tsy araka ny hovitro izany. 4*—, Oniby,
mahalany, misy, antony, iototra. Com-
bien ontre-t-il de bœufs dans ce parc :
Omby, mahalany omby 11 ry io fan i ira
io ? Il eutre deux brasses d'étoffes dans
cet habit. Mahalany lamba faharoa iza-
ny akanjo izany. Il entre un peu d'ai-
greur dans ces reproches. Musy hasa-
rotam-po kely amin' izany fananarana
i/.any. Vos conseils eutrent pour beau-
coup dans ma résolution. Ny toro-he-
vitrao no antony, fototra lehibe na-
haraikitra ny fikasako.
— , va. Mampiditra. —un piano par la
lenétre. Mampiditra penoa avy ao am-
baravaran-kely.
ENTRE-SECOURIR (S^, vpr. Mifa-
nampy, mifanohana, mifaraonjy.
ENTRETENIR, va. 1* Miahy, mikaja-
kaja, miiundriua, mamelona, mampa-
haritra. Il entretient bien sa maison.
Miahy, mihajakaja, rnitandrina tsa-
ra ny tranony izy. Il entretient bien
sa santé. Miahy, rnitandrina tsara
ny hasalamany izy. Entretenez le feu.
Taudremo mba tsy ho fafy ny afo.
11 entretient bien sa famille. Mia-
hy, mamelona tsara ny fianakavia-
ny izy. Il entretient la désunion dans
cette famille. Mampaharitra ny Uy U-
fanarahana amin' izany lianakaviaua
izany izy. 2*—, Miresaka. Je l'ai entre-
tenu de mes projets. Efa noresahiko
laminy ny fikasako.
S 1 entretenir, vpr. I* Miahy, miahy te-
na, ivelumana, maharitra, velomina. Il
s'entretient de linge. Miahy ny litafia-
ny, miahy tena amy ny litaliana izy. Il
s'entretient de tout. Miahy tena amy ny
Digitized by
Google
ENIT
— 31?
EN'V
ffivatra rohetra ifainy fzy. Tl s'entretient
ffo cr que l'État lui rlonne. fzav omen'ny
flfmiakana azy no ivvlomany. Par lu s'pn-
fretîent l'union. Noho izany maharUra
ny fiTanarahana. La pfété s'entretient
par Ta prfére. V elomin' ny iïvavahana
nv fîtiavam-bavaka. 2*—. Mirosaka Ifs
s'entretinrent de basratelles. Niresaka
zavatra tsïnontsinooa izy ïreo.
ENTRETIEN, ara. f* Fïahfana. ffknïaka-
jana, fitandremana, fivelomrana. Il dépen-
se* beaucoup pour son—*. Lany ho amy
ny fîveîomana izy. 2*—. BTresahana.
rosaka. Nous eûmes un long— ensemble.
Niara-mreaafea cla iznhay.
ENTRE-TUER (S*), vpr. Mïfamono
ho faly.
ENTREVOIR, m. f # Mahfta manfnvo-
z*avo, mabafsipa'oka. J'en! revois résrffse
h travers fe brouillard. Wtako manfa-
rozaro ao anatfn' ny zivona nv trnue
feffîizv. J'ai entrevu ïe voleur. Nahateï-
fiatoka nympangatatra aho. 2 # fig. Ma-
hafairtaparifatra, mabaroazo vfnany. J'en-
trevois ses projets. Fantananfafro, azo-
azoho vinan-y ny zavatra kasainy ha-
fao. J'en (revois Pavem'r. Azoazoho vi-
nantf ny ho sLvy.
^entrevoir, vpr. Mfhaomi.
ENTREVUE, $f. Fihaonana. îl iTenTarr-
ita un< v — au général. Nangataka tamy ny
jentrralyizymba hihamin tfmfny.
JFNTR'OTXVÏfRT, ERTE, ». et adj.
Voatafltafy, natafitafy, mitafitafy, voa-
fokatra, nosokafana. nrfsokafra. mïvava,
troasaraka, nosaraFrfna. misaraka. mive-
îatra. La porte* est entr'ouverte. Mita-
fitafy ny varavarana. Le plafond est—'.
Misokatra ny valfn-drfhana.
BNTR'OtTVRÏR, va. ManTpitafifnfy.
manokatra. mampisaraka. Entr' ouvrer
la porte. Aiafitafiony varavarana. Moïse
' etttVocrvrit fcs eaux. Moizy nampisara-
kany rairo.
S'entr'ouvrir, vpr. Mitafftafy, mfsoka-
tra. mivava, mivelatra, misaraka. La
terre s'entrouvrit. Xis&kalra, n/ra-
r.1 ny tany. Ses yeux s'entr'onvrrnt.
Misohatra fcely ny masony. Les roses
s'omr'onvrenf. Jlfivelafra ny raozy.
ÉNUMÉRATION, sf. Kamlsatisana,
fanisi?ana, fflazana tsirairay. L'~ de
ses travaux suflit a son éloge. Ampy
biderana az* ny famisavisana, o!c, uy
nataony.
&NUMÉRER, ta. Vaniisatisa, mani-
sisa, nrilaza tsirairay, mandrarak* isa,
ENVAHIR, va. 1* Mïbosesika, manaff-
ka, maka an-kery. L'armée envahît Hta-
lie. Ny taffka mbomika tany Italta,
nanafika any Italia. Il a envahi mon
héritage. Na*ta an-kery ny lovako iry.
2 # fig. Manafotra, manenika. La rivière
a envahi Ta plaine. Ny ro a ira no nana~
fotra, nanemika ny tany lemaka.
ENVAHISSEMENT, *m. t* Fibose-
sehana, fanafîhana, fakana ao-kory. 2*
fig. Fanaforana, fanenika.
ENVAHISSEUR, *mt. Mpibosesika r
mpanafika, mpaka an-kery.
ENVELOPPE, sf. f Fono, vaTopy. En-
levez* T— du paquet. Esory ny fonon*
entana. MetteTT la lettre sons — . Ataovf
ao anaty naîopy ny ta rata sy ampiton*
draina. 2** fig. Iverany. 9ous une— : é-
paisse. il caclie un esprit délié. Tos
adnladafa eo ivetany izy, kamjo tena
manan-tsaina.
ENVELOPPÉ, ÉE, p. et adj. f • Voa*
fone. nofonosina. 2**— , Voahodidina, ao-
boflidlnina.mihodrdina, voarsaronra, noso-
ronana. 3* fig. Voasarons r noearonaoa,
4°— , NahiLsoka, tafahitsoka, Dnihitsoka.
Il se trouve — dans de mauvaises aflaf-
res. Ta r ahilsoka t mihitsoha amy ny
rabaraha sar otra izy.
ENVELOPPER, va. t r Mamono. Ea-
relopper cette imago dans du papier^
Fonony ao anatr taratasy io sary io.
2*—, Bfanodfdina, manarona. L'ennemi
envefoppa la pîactr. Ny fahavalo nano-
didina ny tandna. —les en-Demis. Ma-
narona ny fahavafo. J* fig. Manaron».
Ils ont enveloppé la vérité sous de»
fables. No8art>nt8arxman' izy ireo fano-
ftarana ny anatra mahasoa. 4**— , Mam-
pihitsoka. On Ta enveloppé dans ce pro-
cès. Nahîlêoha tao» «min' hany ady izo*
ny izy.
S f enveIopper, vpr. f # Mamono. Enve-»
îoppez-voos le doigt. Fonosy ny ran-
tsan-tNinanao. 2 r — , Mihodidina. Enve-
byfiper-vous o*o ce manteau. Mihodidi-
na amin r ity kapaoty ity hramao.
ENVENIMÉ, ÉE, p et adj. ï Voaisy
poizina. misy poizina, yoaisj* raiboboka r
misy raiboboka. Flèdie envenimée. 2a-
na-fsipfka wi/ raibobona, ntwy rai~
boboha. 2"—, Mibàratsy. P>a» enveni-
mée. Ici y mibaratsy. y fig. Nohama-
ftsina, namj irrhetina,mifyl>inaratsiana.
I)^roi rs— . Laha-teny misy fanaratsia.-
Digitized by
Google
ENV
— 313 —
ENV
BNVBNIMBR, t>a. !• Manisy poizina,
manisv raibnboka. 2*—. Maharatsy. 3*#0.
Mamnitombo. manaraafy, mampirehitra.
mampahatezitra. îl a envenima la qne-
r#lle. Kammtornbn, nanmnnfy. nnm*
pirfihitra ny flfandirana izv. îl l'a enve-
nima contre moi. Nampahatezitra azy
tamiko izy.
S'envenimer, un*. t # M»harat*v. Ln p f nie
*v>nv«nime. Miha**t*y nv Tory. 2* /îg.
Mîtombo. mihamify. mirehitra.
ENVERGURE, *f. !• Ny halavan' nv sa-
kan-tsatazrtna, ny ba ! avan'nv lain-tsam-
bo. $•— . Ny halehiben' ny fiveiatry ny
ela-borona.
BNVERS, nrêp. Amy. Il est charitable
—Tes pauvres. Mazava fo an\y ny ma-
hantra ïzv.
— , »m. liafy ratsv. atinv. VnPA l'— du
drap. Tly ny la?y rat*i)ï nv lopotta. —
L*— -d'une chemi go. Ny a/m' ny akanjo
lobaka.
A l'envers, /or. a' Je. t - Mivadika. Vous
avez mis votre manteau h V — . Ni' % ad>ka
nv kanantinao. 2* /fy. Il a la tète à l'— .
Nivadika ny ati-dohany.
Khi Vi (ÀI/>, /oc. arfi\ Amim-nifanina-
nana. Ils étudient à 1'— . Mifaninana
amy ny flanarana izy ireo.
ENVIABLB, ad). T kony birina. Sort
— .Anjara tokony hirina.
KNVIB, */. («Fialonana. No portez pas—
à ceux qui sont au-dessus de vous. Aza
mta/ona izay ambonytootra kokoa no-
ho bianao. L'— îe dévore. MirHiîtry ny
fialonana izy. Exciter l*— . Mamnia-
îona. 2 # — , Fitsiriritana. faniriana, fllen-
dalnndana. halianana, fltiavana. filana.
Votre sort est digne d'— . Mahat*iri-
titra ny an : aranao. Il a— de ce tableau.
Maniry izany sary izany izy. J'ai— de
voyager. Maniry /ehivahiny aho. J'ai
— de manger. Milo.ndalenda. liait a.
/e-hihinana aho. J'ai— de dormir. Ta-
hatoryabo. J*ai— de vomir. Ta-bandoa,
mita handoa aho. || loc. F»*mme en-
ceinte qui a des envies. Vehivavy ra-
tsia«na.
ENVIÉ, ÉB, p. et adj. 1° Alonina. Les
gens haut placés sont enviés. Izay avo
toerana no alonina. 2 # — , Tsiriritina,
mahatsirtritra, irina. C*tto place est en-
viée. Mahatsirtritra izany raharaha
izany.
ENVIER, va. fMiaîoiw. 2-— , Mitsiri-
ritrn, maniry.
ENVIEUX, BUSE, adj. et *. 1* Mialo-
na, mpialona. V— n'a jamais de repos
Ny mpialona tsy mba mahita fiada-
nara-po. 2 # — , Mitsiriritra, maniry, ra-
tsiaina, liana. Il est— de combattre. lia*
tsiaina, liana ady izy.
ENVIRON, adv. Tokony ho, sahabo
ho. Il y a— deux heures qu'il est parti.
Tokony ho, etc., adim-pamantaranan-
dro roa no nialany teto.
ENVIRONNANT, ANTB, adj. Ma-
nodidina.
ENVIRONNER, va. Manisy manodi-
dina, manodidina, manao sokera, mano-
trôna. Gomme Entourer.
S'environner, vpr. Comme Sentourkr.
ENVIRONS, «m. pi. Ny tany mano-
didina, ny akaiky. Cela fut publié dans
les—. Voalaza ampahibemaso tamv ny
tany manodidina izany II campe dans
les— de la capitale. Mitoby ao ahaihin
ny renivohitra izy.
ENVISAOBR, ra. t* Mihanjina, man-
dinika. Dès que je l'eus envisagé, je le
reconnus. Raha vao nibaniîna. etc..
azy aho. dianahafala azy. Vfig. Mijery,
mandinika. _Il envisage la mort sans
crainte Mijery ny fahafat*sana tsy
aman-tahotra izv. — les suites d'une
affaire. Mandinika ny hiafaran' ny ra-
haraha anankiray.
S'envisager, vpr. 1» Mifampîbanjina,
mifandinika. 2* fîg. Jcrena, dinihina.
ENVOI, sm. 1* Fampitondrana. Il m'a
fait un — considérable de marchandises.
Nampitondra varolra be'saka tamiko
izy. 2" — , Zavatra ampitond raina. J'ai
reçu votre—. Voaraiko ny zavatra
nampitondrainao tamiko.
ENVOLER (S'), vpr. 1* Lasa nanidina,
manidina. Il n'y a plus que le nid, les
oiseaux se sont envolés. Tsy misy afa-
tsy ny akaniny fotsiny. fa la*a nanidi-
na avokoa ny vorona. La fenêtre s'ou-
vrit et les papiers s'envolèrent par la
chambre. Nivoha ny varavnran-kely ka
nanidina eran' ny efl-trano ny taratasy.
2* fig. Mihelina. Le temps s'envole. Mi'
helina ny andro.
ENVOYÉ, .<m. Iraka.
ENVOYER, ra. i # Maniraka, mampi-
tondra, mampanatitra. Il l'envoya à la
campagne. Nirahiny tany an-tsaha izy.
Je vous envoie une lettre. Mawpiton-
dra taratasy anao aho. Je vous ai en-
voyé un chevv.I. ISampancturiho aiiy
Digitized by
Google
EPA
314 —
EPA
aminao ny sonvaly anankiray. 2*—, Man-
defa. Il lui envoya une balle en pleine
poitrine. Nolefasany bala tokana izy
ka voa ny tratrany. V fig. Maniraka,
mahatonga, mandatsaka. Dieu envoya
le déluge. Andriamanitra no naniraki
ny safo-drano. Dieu nous a envoya do
la pluie. Andriamanitra no nahaton-
ga, nandateaka ny ranonorana amin-
tsika. || toc —quelqu'un dans l'autre
monde. Mahafaty olona.
S'envoyer, vpr. Ampitondraina, ampa-
nnterina. Les lettres s'envoient par la
poste. Ny taratasy ampitondraina, am-
panalerhï ny posta.
ÉPAGNEUL, EULE, s. Karazan'ali-
ka lava volo.
ÉPAIS, AISSE, adj. [• Matevina. Ccd-
te planche est trop épaisse. Matecina
loatra io haz"> Hsaka io. 2*—, Re vatana,
- mivatan' adala. daboka. Il est—. lie va-
tana. miratnn adala izy II a la langue
• ; pnisse /)a/;o-ricla izy. 3* — , Matevina,
niikilroka. mikirindro, marihilra, ma-
nempolra. Brouillard—. Zavona mate-
vina. Cheveux—. Volon-doha matevi-
na. Foret épaisse. Ala matecina, mi-
hitroka, mikirindro. Encre épaisse.
Ranomainty marihitra. Air—. Hivotra
manempotra. || loc. Ténèbres épaisses.
. Aizim-pito. Des ténèbres épaisses cou-
vrent la terro. Ny aizim-pito manaro-
na ny tany. 4* fig. Donto, mavesatra.
Il a l'intelligence épaisse. Djnto saina,
macesa-tsaina izy.
Épais, adv. Matevina. La grêle tombe
— . Matevina ny filatsaky ny havandra.
ÉPAISSEUR, sf. {• Hitevina, indra-
kely. Le mur a deux pieds d'— . Roa
dia ny hatevin' ny rindrina. La plan-
che a deux doigts d' — . Voantondro roa
ny hatevina, indrahelin' ny hazo fisa-
ka. 2 — , Ny matevina indrindra, flkitro-
ka, fikirindro, haribitra. Il se perdit
dans l* — du bois. Very tany an* ala tao
amin'ûa?/ matevina indrindra izy.
ÉPAISSIR, va. Manatevina.
S'épaissir, vpr. 1° Mihamalevina. 2*—,
Mihabo valana, mivafan' adala, mirai-
kilra. Sa taille s'épaissit. Mihabv va-
tma, mivatan' ndnla izy. !,a langue du
malade s'épaissit. Miraikitra ny lolan'
ny marary. 3^—, Milunnarihitra. \* pg.
Mibadonto. Son esprit s'épaissit tous le»
jours. Mihadonto snina isan'andro izy.
ÉPAISSISSEMENT, *m !• Fanate-
venaua, fihatcviia. 2" -, Haribitra.
ÉPANCHEMENT, 8 m. 1» Fisesebana.
2* fig. Famborahana, fampisehoana. —
de joie. Fampise/ioan-kafaliana.
ÉPANCHER, Va. 1* Manidina. —de
l'huile Manidina diloilo. 2* fig. Mam-
boraka, mampischo. —son cœur. Mam-
boraha ny ao am-po. —sa bile. Mam-
piselw hatezerana.
S'épancher, vpr. l'Midina, misesika. Le
sang s'est épanché dans la poitrine. Ni-
sesika ao ainy ny havokavoka ny ra. 2*
fig. Mamboraka ny ao ampo, miseho.
ÉPANOUI, IE, p. et adj. 1- Mivelatra,
vaky. Rose épanouie. Vonin-draozy mi-
velatra, etc. 2* fig. Miramirana. Son
visage est—. Miramirana endrika izy.
ÉPANOUIR, ra. I* Mampivelatra. Le
soleil épanouit les fljurs. Ny masoandrj
mampioe/afra ny voninkazo. 2* fig.
Mampahamiramirana. La joie épanouit
les visages. Ny hafaliaua manpah*-
miramirana ny tarohy.
S'épanouir, vpr. t* Mivelatra, vaky. 2 #
fig. Mihamiramirana.
ÉPANOUISSEMENT, «m. 1* Fivela-
tra, tivelarana. 2° fig. Fahamiramiranana.
ÉPARGNANT, ANTE, adj. Mitsitsy.
matsitsy, mandata, mahihilra.
ÉPARGNE, sf. !• Fîtsitsiana, fandala-
na. Il a beaucoup amassé par ses é-
pargnes. Nahavory be izy noho ny fitai-
tsiany, fandalany harena. 2* — , Izay
nutsitsina, ny vola sisa tsy lany. Il em-
ploie bien ses épargnes. Entiny manao
soa izay notsitsiny, etc.
ÉPARGNER, i*a. !• Mitsitsy, manda-
la, tsy mandany foaua, tsy manao foana,
mitandro. Il épargne son argent. Mitsi-
t*y, mandata, tsy mandany foana ny
vulany izy. Épargnez le riz. Tsitsio ny
vary. Il faut — le temps. Tsy azo lani-
na foana ny andro. Ce tailleur épargna
l'étoffe. Tsy mandany foana ny lani-
ba io mpanjaitra io. —ses pas. 7*»j/
mandohandeha foana. Il n'épargne pas
sa peine. Tsy m/Janrfro-hasasarana izy.
2* — , Manal'aka, tsy mampanao, tsy ma-
nao, mamindrafo.mitsimbina. Épargnez-
moi ce travail. Afaho amin' izany asa
izany aho, aza ma mpanao aliy izany
asa izany. Épargnez sa sensibilité. A2a
manao izay mampalahelo azy. Épargnez
les \aincus. Mamindrù fo amy ny resy,
mitsimbina ny resy.
S'épargner, vpr. \* Mitsitsy tena, mi-
taudro hasasarana. Il îies'épnrgne pas.
Digitized by
Google
EPE
— 315 —
EPI
Tsy mitsitsy tena t tsy mitandro ha-
sasarana izy. 2 # — . Manafa-tcna, aza.
Il s'est épargné bien des inquiétudes.
Afaka tamy ny ahiahy maro îzy. Épar-
gnez-vous cet embarras. Aza sahirana
amin' izany.
ÉPARPILLEMENT, sm. Faneleza-
na, fampielezana. fielezana, fieiy, fana-
pariahann, fi paria bana, û parla ka, funa-
paritahana, fiparitahana, fiparitaka, fa-
nahafana, fibahafana, fihabaka.
ÉPARPILLER, va. \* Manely, roam-
piely, manapariaka. mampipariaka, ma-
naparitakn, mampipa itaka, manahaka,
mampihahaka. Le vent a éparpillé tous
les papiers. Ny rivotra nanely, etc.,
ny taiatasy rehetra. Il éparpille trop ses
troupes. Mampihahaka loatra ny mia-
ramitany izy. 2* fin* Mandany f< ana, man-
dany an-tetiny. Il éparpille son argent.
Mandany foana, etc., ny volany izy.
S'éparpiller, rpr. Miely, mipnriaka,
miparitaka, mihahaka.
ÉPARS, ARSE, adj. I e Miely, mipa-
riaka, miparitaka, mihahaka. Les Juifs
sont— dans le monde entier. Miely, etc.,
eran' izio lontoloizao ny Jody. 2*—. Mi-
rakaraka. mihaha. Elle a les cheveux—.
Mirakarnkn, etc., volo izy.
ÉPATÉ, ÉE, adj. Petaka. Qui a le nez
— . Fetaka orona.
ÉPAULE, sf. I # Soroka. soro-kena. II a de
larges épaules. Be soroka izy. Faites cui-
re cette — de mouton. Andraboy io xoro-
keri ondry io. 2* fig. Hausser les épau-
les de mépris. Mianjona. Cela me fait
hausser les épaules. Mahadikidiky ahy
izanv. Regarder quelqu'un par-dessus les
épaules. Mianjona amin' olona. Donner
un coup d'— . Manampy.
ÉPAULER, t;a. 1* Mampipitsoka soroka.
Il a épaulé son cheval Nampipitsoha
ny sôroky nysoavaliny izy. 2'— .Manan-
kim-basy amy ny soroka, mikendry. 3*
fig. Manampy.
ÉPAULETTE, sf. Zepoleta.
ÉPAVES, sf. pi. Zavatra atsipin' ny
ranoma<ina eny amorony.
ÉPÉE, sf. !• Zepe, sabatra. Mettre V— a
la main. Mandray sabatra. Remettre 1'
—dans le fourreau. Mainpidi-fxA&a/ra
amyny tranony. Tous les habitants fu-
rent passés au fil de 1'— . Naiipaka tamy
ny sabatra avokoa ny mponina rehetra.
2*—, Ny raharahan'ny tniaramila. Il a
piis Je parti de 1—. Nilatsaka ho mia-
ramila izy. 3° fig. Herim-po. Ildoitsoii
élévation à son — . Nisondrotra nobo ny
herim-pony izy. C'est un coup d'—
dans l'eau. Herim-po vory foana izany.
ÉPELER, va. Manao tsipelina. Épelez
ce mot. Ataovy tsipelina io teny io.
ÉPELLATION, sf. Fanaovana tsipelina.
ÉPERDU, UE, adj. l»Taitra,mivadi-po.
2* —, Matiin-pitia, raikipitia, lefaka. —
d'amour. Matim-pitia, raiki-pitia, fc-
faka amin' olona.
ÉPERDUMENT, adv. Mafy, izaitsizy.
ÉPERON, 8m. fZeprony. 2*— , Fan tsy.
ÉPEROXNÉ, ÉE, adj. !• Mitondra ze-
prony. 2 a — , Misy fantsy.
ÉPERONNER, va !• Mamely zeprony.
2°/i(/. Mamporisika.
ÉPERVIER, sm. I* Vorona mitovy amy
ny voromahery. 2* — , Karazau-karato.
ÉPHÉMÈRE, ad/. î«Tsymaharitraafa-
tsy indray andro. I* fig. Mibehna, man-
dalofaingana. Bonheur—, liasambaraua
mihelina, etc.
ÉPHÉMÉRIDES, sf. pi. Diary.
ÉPI,sm. Salohy.— de blé.Sato/ii m-barim*
bazaha. || loc. — de maïs. Babin-katsaka.
Riz dont f — commence à se former. Vary
manjozorobe, miambozom-bola.— de che-
veux. Lelakomby.
ÉPIGE, sf. Zava-manitra fanao amy ny
nalundro.
ÉPIGER, ra. Manisy è^ices.
ÉPICERIE, sf. Zava-manitra fanao
amy ny nahandro, na siramamy, lau-
lely, kalé, etc.
ÉPICIER, 1ÈRE, s. Mpivarotra èpice-
ÉPIDÉMIE, sf. Areti-miUndra. [rie.
ÉPIDÉMigUE, adj. Mifindra. Mala-
die—. Areti-mi/înt/ra.
ÉPIDERME, sm. Hoditra manify ivc-
lany indrindra.
ÉPIER, ra. 1* Alitsikilo, mitily. Il épie
toutes vos démarches. Mitsikilo, etc.,
izay rehetra ataonao izy. 2* fig. — l'oc-
casion pour attaquer quelqu'un. Mihon-
dry mba hamely olona.
S'épier, vpr. Mifam])itsikilo, mifampitily.
ÉPIERRER, ta. Mauesotra vato amy
ny tanimboly.
ÉPIËU, sm. Lefuna fihazan-dambo.
ÉPIGLOTTE, sf. Tampinarany ao amy-
ny lalan-drivotra.
ÉPIGRAMME, sf. Eson teny, faninia-
na, faiiarabiauu.
Digitized by
Google
EPI
— 316 —
EPO
ÉPILATOIRE, ad;. Marapiongo-bolo,
mampihinlsam-bolo.
ÉPILEPSIE, sf. Androbe.
ÉPILEPTIQUE, «. et ad;., f Mararin'
ny androbe, anoin' androbe. 2 # — , Mom-
ba ny androbe.
ÉPIL.ER, ra. 1* Manongo-bolo,. mam-
piongo-bolo. manintsam-bolo. 2* — , Ma-
nongo-bolo fotsy.
S'épiler, vpr. Mifanongo-bolo fotsy.
ÉPILOGUER, vn. Maniny. mitsongo
teny. Il épitogue sans cesse. Maniny,
etc., lalandava izy.
— , ra. Maniny —la conduite des autres.
Maniny ny iitondran-tenan'ny sasany.
ÉPILOGUEUR, sm. Mpaniny, mpitson-
go tenv.
ÉPINARDS, sm. pi. t* Zcpinary. 2« pg.
j^paulette à graine d'— . Zepoleta mi-
sy somotr' aviavy.
ÉPINE, sf. f Tsilo. Couronne d'épines.
Fehiloha tsilo. Il lui est entré une-
dans le pied. Voan' ny tsilo ny tongo-
ny- 2* PQ- Ahiahy, fahasahiranana, fa-
horiana. Tirer à quelqu'un une — du
pied. Manafaka olnna amy ny ahiahy,
fahasahiranana. Être sur los épines.
Be ahiahy t mandry an-driran' antsy. La
vie est hérissée d'épines. Feno fahoria-
na ny andro iainantsika. Il loc. Il n'ost
pas de roses sans épines. Tsy misy hafa- N
liana tanteraka. —dorsale. Hazon-da-
mosina. taolan-damosina.
ÉPINEUX, EUSE, ad;\ f Misy tsilo.
Arbre—. Hazo misy tsilo. 2« pg. 8a-
rotra, be ahiahy, be fahasahiranana.
C'est une allai re épineuse. Raharaha
sarotra izany. Ma situation est fort
épineuse. Be ahiahy, ha fahasahira-
nana aho amin* izao tootrako izao.
ÉPINGLE, sf. !• Paingotra. 2* Pg. Être
tiré à quatre épingles. Miraratra, mi-
ra mari ma. Tirer son— du jeu. Mahay
miala amy ny raharaha sarotra.
ÉPINIÉRE/ad;\ f. Ao amy ny taolan-
damosina. Moelle—. Tsokan-dawosina.
EPIPHANIE, sf. Epifania.
ÉPISCOPAL,ALE, adj. Anyny eveka.
Ornements épiscopaux. Fanamian'nj/
creka.
ÉPISCOPAT, sm. !• Fahandrianan' ny
<;veka. 2 # — r Ny eveka rehetra. 3*—, An-
dro naha-eveka. Durant son—. Tamy ny
andro naha-eveka azy.
ÉPISODE, sm. Taulara kcly fanampy.
ÉPISTOLAIRE, adj. Mu m ha ny tara-
tasy umpitoudraina.
ÉPITAPHE, sf. Soratra amy ny fasana.
ÉPITHÉTE, sf. Adjektiva miiaza ny
toetry ny naona ikambanany.
ÉPlTRE, sf. Epistily, epistola. H U côté
de 1*— . Ny ankavian' ny otely.
ÉPLORÉ, ÉE, adj. Manao ranomaso
havozona. mijoy mitomany.
ÉPLUCHAGE, sm. Fitsaikâna.
ÉPLUCHEMENT, sm. Fitangosana, II-
voasana, fanalana kira, fitsaikâna.
ÉPLUCHER, va. f Mitango, mivaofy,
manala kira. mitsaika. —des brèdes. Mi-
tango anamamy. — îles pommes de terre,
des haricots. Mivaofy ovimbazaha, tsa-
ramaso.— des haricots verts. Manala «£-
ra n tsaramaso tanora.— du riz. Mitsaika
vary. —de la soie. Miteaika landy. 2* pg
Mandinika ny tsy mety, maniny. Il éplu-
che cet ouvrage. Mandinika ny tsy
mety amin* io boky io izy.
S'éplucher, vpr. (Biby) mane*otra loto
amy uy tenany. misoitsoilra ny volony.
Un singe qui s'épluche. Hajako maneso-
tra loto amy ny tenany. Les oiseaux s'
épluchent avec leur bec. Ny vorona mi'
soitsoitra ny volony amy ny vavany.
ÉPLUCHEUR, EUSE, s. fMpitango.
mpivaofy, mpanala kira, mpitsaika. 2*
pg. Mpaniny.
ÉPLUCHURE, sf. Hodi-boan-javalra
fanary, kirany, tsaikany.
ÉPOINTÉ,ÉE, adj. Tapa-doha.
ÉPOINTER, ra. Manapa-dbha zava-
maranilra.— un couteau. Manapaha lo-
ha antsy.
S'épointer, vpr. Tapa-doha. Ces aiguilles
se pointent facilement. Mora tapa-doha
ireo fanjaitra ireo.
ÉPONGE, sf. {• Sponjy. 2 # pg. Passer
1'— sur une faute. Manadino hadisoana.
ÉPONGER, va. 1° Manasa amy ny spon-
jy. —une voiture. Manasa kalesy amy
ny sponjy. 2*—, Mamaoka. Épongez cet-
te encre. Faohy io ranomainty io.
ÉPOQUE, sf. Andro, fotoina. k l'— du
déluge. Tamy ny a>idron 'ny safo-drano.
C'est l'homme le plus célèbre de notre — .
Izy no olona malaza indrindra amy ny an-
dronlsika. L'— du payement approche.
Akaiky ny fotoana handoavam-bola.
Vous viendroz a cette—. Ho avy hianao
amin'izany andro, fotoana izany, amin'
izay. J'étais élève à celte— .Mpianatra aho
tamin' izany andro izany, tamin' izay.
Il loc. X quelle—? Rahoviana, oviana ?
X quelle — viendrez-vous? Rahoviana
Digitized by
Google
EPO
— 317 —
EPU
no ho avy hianao ? X quello — habitiez-
vous Paris? Oviana no nitoeranao tany
Parisy ? Faire — . Malaza. Cette batail-
le fait — dans sa vie. Malazn amy ny
andro iainany rehetra izany ady iza-
ny.
ÉPOUFFER (S'), vpr. 8*— de rire. To-
ron* ny h«»hy.
ÉPOUILLER, t?a. Mizaha hao.
S'époniller, vpr. Mïtsaika hao.
ÉPOUMONER, va. Mahavizimbava.
S'époumoner, vpr. Vaky tenda. Je me
suis époumoné & force de crier. Vaky
ny tendnko azon' ny minananana.
ÉPOUSAILLES, sf. pi. Fanambadiana,
fampakaram-bady. mariazy. Le rèro
assistait aux—. Nanatrika ny fanam-
badiana, etc., rainv.
ÉPOUSE, sf. Voy. Époux.
ÉPOUSÉS, sf. Ny aropakarina.
ÉPOUSER, ra. PManambady. II n'a pas
voulu K— . Tsy nety nanambady azy
izy. 2*/?g. Miandany. manaraka. miray.
Je n'épouse aucun parti. Tsy m iandany
amin' iza amin' iza aho. Je n'épouse pas
«on opinion. Tsy manaraka ny heviny,
tsy miray hevitra aminy aho. je n'épou-
se pas sa querelle. Ny adiny tsy iraiaa-
ko.
S'épouser, vpr. Mivady.
ÉPOUSSETER,» a. f Manesolra vovo-
ka, mamaoka. Époussetez les chaises.
Esory ny vovoka amy ny sezà, faohy
ny seza.— un cheval. Mamaoka soavaly.
2* fig. Mikapoka. —quelqu'un. Mikapo-
ka olona.
S'épousseter, vpr. Miborosy tena.
ÉPOUVANTABLE, adj. P Mampa-
tahotra, mahatahotra, mahatsiravina,
mampivadipo. Gomme Epfbovajjle. 2 #
fig. Ratsy izaitsizy, izaitsizy.
ÉPOUVANTABLEMENT, adv. Izai-
tsizy.
ÉPOUVANTAIL, «m. !• Kiady fam-
pitahoram-borona. 2 # fig. Fampitahora-
na foana.
ÉPOUVANTE, sf. Tahotra, fahatsiravi-
na, fivadi-po. Comme Effroi.
ÉPOUVANTER, va. Mampitahotra,
mampatahotra, mahatsiravina, mampi-
vadi-po. Comme Effiuveii.
S'épouvanter, vpr. Matahotra, tsiravi-
na, mivadi-po, manam-badi-po.
ÉPOUX, OUSE, s. Vady.
—, 8m. pi. Mpivady,
ÉPREINDRE, va. Mamia, mamorilra.
ÉPREUVE, sf f Fitsapana, fanandra-
mana, fizahan-toelra. Comme Essai.
2'—, Fahoriana. Il a subi de rudes épreu-
ves. Az n' ny fahoriana mafy izy. || Loc.
Être à T— de.... Tsy laitra, tsy azo, tsvkN
vy. Cette cuirasse est a 1'— des baïies.
Tsy laitry ny bala io akanjo vy io. Ce
chapeau estai'— delà pluie. Tsy laitry
ny orana io satroka io. Ce juge est à F—
de l'argent. Tsy azom-boia, tsy azo
sisiham-bola io mpitsara io. Il est a Y
—de la calomnie. Tsy kivin* nyfanen-
drikendrehana izy, Un ami à toute—.
Sakaiza mahatoky. Courage à toute—.
Herim-po tsy miraika. 3 # — , Porofo Co-
rrigez cette — . Alao diso io porofo
b.
ÉPRIS, ISB, adj. Raiki-pitia, matim-
pitia, lefaka. Voy. Eperdu.
ÉPROUVÉ, ÉE, p. et adj. f Voatsapa.
notsapaina, voandrana, nandramana.
voazaha toetra, nozahan-toetra. 2*—, Ma-
hatoky. Ce sont des soldats éprouvés.
Miaramila mahatoky ireo. 3*— , Azon'
ny fahoriana, zoin— . Il a été très— cette
année Azo, nozo im-pahoriana izy ta-
min' ity taona ity.
ÉPROUVER, ra. f Mitsapa, manan-
drana, mizaha toetra. —un canon. 3/i-
tsapa tafondro. C'est un remède que j'ai
éprouvé. Efa notsapaiko, nandramako
izany fanafody izany. —un domestique.
Mitsapa, mizaha toetra mpanompo.
Dieu éprouva la constance de Job. An-
driamanitra nitsapa f nizaha toetra ny
faharetany Joba. 2 # — , Mandre, mahita,
mahazo, zoina. On éprouve sur cette
montagne un froid rigoureux. Re mafy
ny hatsiaka amin* ity tend rom boni tra ity.
J'éprouve une grande joie. >tzon-kafa-
liana lehibe aho. Il a éprouvé des revers.
Nahita loza, aron-doza, nozoin-doza
izy.
S'éprouver, vpr. Tsapaina, zahan-toe-
tra.
ÉPUISÉ, ÉE, p. et adj. !• Ritra, nori-
tina. 2 # — , Reraka, osa, trotraka, ana,
kotra. — de faim. Anan' ny hanoanana.
3° fig. Lany. notanina, jifa, majifa, na-
jifa, fongana, nofonganana, tapitra. Cette
mine d'or est épuisée. Lany, jifa, ma-
jifa, fongana, fapi/ranyvolamena re-
hetra amin* izany tany izany.
ÉPUISEMENT, 8m. f Fandritana. 2»
— , Faharerahana, fahosana, fahatrotra-
hana. Ses éludes l'ont jeté dans un grand
Digitized by
Google
EQU
318 —
EQU
—. Ny fianarana cla nain on y no naha-
reraka, nahosn azy. Les veilles l'ont
jeté dans l'— . Ny fiaretan-tory naha-
reraka, etc.. azy. 3* fig. Falialaniana, fa-
bajifana, fahataporana.
ÉPUISER, va. '{• Manlritra. L'armée a
épuisé la fontaine. Ny taflka nandritra
ny fantsakana. 2*—. Mandreraka. maha-
reraka, mahosa, mampahosa. mahatro-
traka, mahakotra. La maladie l'a épuisé.
Ny aretina nand reraka t nahareraka,
naho«a. nampahosa azy. Otte plante a
épuisé le sol. Izany zava-maniry izany na-
hakotra ny tany. 3*— , M-ndany, man-
jifa, mamonpana. manapitra. Les soldats
ont épuisé leurs cartouches. Nandany
ny katirijiny ny miaramila. Celte guerre
épuisa le* finances. Nahalany. nahyi-
fa, nahafonqana ny volam-panjakana
izany ady iziny. Il a épuisé tous les moy-
ens pour le faire changer d'avis. Nanda-
ny ron-doha, lany haikamba hampiova
hevitra azy izy. Il a épuisé la matière.
Nanapitra izny azo lazaina amin' izany
hevitra izany izy.
S'épuiser, vpr. !• Ritra, efa ho ritra. 2 #
— , Mihareraka, mihahosa, mihatrotraka,
mihakotra. 3 # fig Lany, efa ho lany, fon-
ffana. efa ho fongana, tapitra, efa ho tapi-
tra, mandany ron doba.
ÉPURATION, sf. 1- Fandiovana. 2* fig.
Fanitsiani.
ÉPURER, va. 1* Mandio.— un métal.
Mandio metaly. 1* fig. Manitsy, maha-
tsara.— le style. Manitsy ny laha-teny.
—les mœurs. Manitsy, etc., ny ûlon-
dran-tena.
S'épurer, vpr. 1* Mihamadio. Laissez
reposer cette liqueur, elle s'épurera. Ave-
lao handry io lalikera îq, dia hihama-
dio. L'or s'épure dans le creuset. Miha-
madio anatin' ny memy ny volamena.
2* fig. Mihamahitsy, mihatsara. Les
mœurs s'épurent. Mihatsara ny flton-
dran-tena.
ÉQUARRIR, va. Manao sokera efa-joro,
manao sokera efa-joro mitovy lafy, ma-
nao tsy mivadi-mandry. — une pierre.
Manao vato sokera efa-joro. —une gla-
ce. Manao fitaratra efa-joro sokera mi-
tovy lafy. —une poutre. Manao saka-
mandimby tsy mivadi-mandry.
ÉQUARRISSAGE, sm. Nyhaben'ny
tsy mivadi-mandry. Cette poutre a un
pied d'— . lray dia no habenio sakaman-
dimby tsy mivadi-mandry io.
ÉQUARRISSEMENT, sm. Fanaova-
na efa-joro sokera, fanaovana efa-joro
sokera mitovy lafy, fanaovana tsy miva-
di-mandry.
EQUATEUR, sm- EkoaUr.i.
ÉQUERRE, sf. Laikera, sokera. Mis
d'— . Voasokera t nosokeraina. Cetie fe-
nêtre n'est pas d'— . Tsy voasokera io
varavaran-kely io.
ÉQUESTRE, adj. Statue—. Sariolona
mitaingin-tsoavaly.
ÉQUIANGLE, adj. Mitovy zoro.
ÉQUIDISTANT, ANTE, adj. Mito-
vy halavirana.
ÉQUILATÉRAL, ALE, adj. Mitovy
lafy.
ÉQUILIBRE, sm. t* Fifandanjana.
fitovian-danja. Les deux plateaux de la
balance sont en—. Mifandanja, mite*
vy /an/a ny lela mizana roa. 2 # — , ri-
joroana, fijajirihana. Il se tient bien en
—sur la corde. Mijoro, mijajinka tsara
eny ambonin' ny mahazaka izy. 3* fig.
Fifandanjana.
ÉQUILIBRER, va. 1* Mampifandan-
ja. mampitovy lanja. 2 - — , Mampijoro.
mampijajirika.
S'équilibrer, vpr. {• Mifandanja, mito-
vy lanja. 2 # — , Mijoro, mijajirika.
ÉQUINOXE, sm. Andro itovian* ny
andro sy ny alina.
'ÉQUIPAGE, sm. 1* Kàlesy mahaflna-
ritra. Il a un bel—. Manana kalesy
mahafinaritra izy. 2 # — , Ny mpiantsam-
bo. Le navire a péri, mais on a sauvé
1'—. Rend ri ka ny sambo, fa voavonjy
ny mpian tsambo.
ÉQUIPEMENT, sm. 1* Fanomezana
izay ilaina, fanomanana, fampitaovana.
2* — , Izay ilaina.
ÉQUIPER, va. Manome izay ilaina.
raanomana, mampitao. On a équipa
les soldats. Nomena izay ilainy ny
miaramila. —un navire. À/anomana,
mampituo sambo.
S'équiper, vpr. 1° Omanina, miomana.
mitao, mivonona. 2 # — , Manao haingon'
adala.
ÉQUITABLE, adj. Manaraka ny ma-
rina, araka ny marina, araka ny rari-
ny, tsy mizaha tavan* olona, tsy mian-
gatra. C'est un homme—. Olona mana-
raka ny marina, tsy mizaha tavan'
olona, tsy miangatra izy. Il a porté
un jugement—. Nitsara araka. ny ma-
rina, araka ny rariny izy.
Digitized by
Google
ERG
319 —
EMT
ÉQUITABLEMENT, adi\ Araka ny
marina, aaka ny rariny.
ÉQUITATION, sf. Fahaizana mitain-
gin-lsoavaly, fitaingenan tsoavaly.
ÉQUITÉ, sf. Ny marina, ny rariny, t*y
fizahan-tavan* olona, tsy fiangarana. Il
a suivi le* voies de 1* — . Nanarnka ny
marina, ny rariny, t*y nizaha tavan*
olona. tsy niangatra izy.
ÉQUIVALENT, ENTE, adj. Mitovy,
sahala, hoatra, mahasolo.
—, sm. Zavatra mitovy, — sahala, —hoa-
tra. — mahasolo. Je vous donnerai 1'—
de votre emplacement Homeko zava-
tra mitovy, sahala amy ny tnkotaii-
nao. hoatra, mahasolo ny tokotaninao
hianao.
ÉQUIVALOIR, vn. Mitovy, sahala, hoa-
tra, mahasolo. Cette réponse équivaut à
un refus. Izany valin-tcny izany mitovy,
sahala amy ny manda, hoatra ny manda.
ÉQUIVOQUE, adj, l°Roa hevitra, ma-
ro hevitra. Mot — . Teny roa hevitra.
maro hevitra. 2 a — , Mampisalasala. Il
a fait une réponse—. Mampisalasala
ny valin-teny nataony.
—, sf. Teny roa hevitra, teny maro hevi-
tra. Ne faites pas des équivoques. Aza
milaza /en»/ roa hevitra, etc.
ÉQUIVOQUER, vn. Milaza teny roa
hevitra, milaza teny maro hevitra.
ÉRADICATION, sf. Fanongolana.
ÉRATER, va. Manala ary.
S'érater, vpr. Misanehaka azon' ny mi-
hazakazaka.
ÉRE,^. Fiantombohanny taona, fanisan-
taona. La naissance de Jésus-Christ est
1'— des chrétiens. Ny nahaterahany Jeso-
Kristy no fianiombohan' ny taona
kristiana.
ÉRECTION, sf. 1* Fananganana, fano-
renana. 2* fi g. Fanisiana, fanorenana,
fanovana. Voy. Eriger.
ÉREINTER, va. 1* Manapa-damosina,
mamola— . Ce fardeau va F— . Hanapa-
damosina, etc.. azy io entana io. 2*—,
Manjezika, mandaboka, mandaroka, ma-
mitsoka, mametsaka, manavokavoka.
Voy. AssonMEn. 3 c fig. Mahatrotraka, ma-
S'éreinter, vpr. ïrotraka. [naratsy.
ÉRÉMITIQUE, adj. Momba ny mpito-
ka-monina. Il embrassa la vie—. Tonga
mpitoka-monina izy.
ÉRÉSIPÊLE, sm. Aretina misy mi von -
to manaintaina izaitsizy.
ERGOT, sm. !• Fan tsy. —de coq. Fan-
teiVaknholahy. î* fîj. Monter sur 'ses
ergots. Mihoatroa-bava.
ERGOTER, vn. Mitsongo teny. mani-
nitsiny, miady hevitra foana.
ERGOTEUR, EUSE, s. Mpitsongo te-
ny, mpaninitsiny, mpiady heviira foana.
ÉRIGER, va. 1° Manangana, manorina.
—une statue. Manangana sariolona. —
un temple. Manangana, etc., trano
fivavahana. 2* fig. Manisy, manorina.
manova. —un évcché. Manisy eveka
amy. ny fari-tany anankiray. Le gou-
vernement a érigé un tribunal à Ta-
matave. Ny fanjakana nanUy mpitsara,
nanorina litsaranaany Toamasina. —
une église en cathédrale. Manova ny
trano leglizy ho katedraly.
S'ériger, vpr. Miharabo. S'— en savant.
Mihambo ho mahay.
ERMITAGE, sm. t°Tranon'ny mpitoka-
monina. 2 # pg. Saha mangingina.
ERMITE, sm. 1- Mpitoka-monina, ermi-
\a.2*fig. Vivre comme un—. Mitoetra
irery, initokana irery, o Ion ko azy.
ERRANT, ANTE, adj. Mirenireny,
mirendrena, miriorio, mivezivezy, mi-
voivoy. Tribus errantes. Firenena mt-
renireny, etc.
ERRATA, sm. Filazana ny diso printy
amy ny boky, erata.
ERRER, vn. 1° Mirenireny, mirendre-
na, miriorio, mivezivezy, mivoivoy. —
dans la campagne. Mirenireny, etc.,
any an tsaha. 2*fig. Diso hevitra. Il n'y
a personne qui ne soit sujet à — . Tsy
misy olona tsy mety ho diso hevitra.
ERREUR, sf. 1« Hadisoan-kevitra, hevi-
diso.diso. Il s'obstine dans l'— . Mikiribi-
byamyny hadisoan-keviny, hevi-diso
izy. Il y a une— dans cette citation. Misy
di*o amin'ireo teny nalaina ireo. 2°— ,
pi. Faniasiavana, hadisoana. Les erreurs
de la jeunesse. Ny faniasiavana, ny ha-
disoan'ny tanora.
ERRONÉ, ÉE,ad/. Diso. Opinion er-
ronée. Hevi-d iso.
ÉRUCTATION, sf. Kezatra.
ÉRUDIT, ITE, adj. Mahay.
— , sm. Olomahay.
ÉRUDITION, sf. Fahaizana. Il a beau-
coup d'— . Bc fahaizana izy.
ÉRUPTIP, IVE, adj. Misy forofotra,
misy votrovotro. Fièvre éruptive. Tazo
misy forofotra, etc.
ÉRUPTION, sf. 1- Firoatra. L'-du
Digitized by
Google
ESC
- 320
ESP
volcan a été précé 1éo d'un tremblement
de terre. Nisy horohoron-tany nialoha
ny firoatry ny volkana. 2 # — , Forofotra,
votrovotro, voapano. —de la potito-véro-
le. de la rougeole, de la gale. Forofo-
nendra. foro /b-bonibony, /bro/b-katina.
Son corps est couvert d'éruptions cuta-
nées. Forofolra. mamorofotra. ma-
motrovotro. mivotrovotro ny tenany.
* ESCABEAU, sm. Seza bory, akalana.
ESCADRE, sf. Andian-tsambo rapîady.
"ESCADRON, sm. Antoko-miaramila
mpitaingin-tsoavaly.
ESCALADE, s/\ Fanan'hana, fanamiana.
ESCALADER, vu. Mannnika, mana-
my. La place fut escaladée en plein
jour. Antoandrobe no nnnanih'tna ny
tnnftna. —une muraille. Mananika am-
piantany. —une maison. Afana my trano.
ESCALE, sf Fijanonana kely. Le na-
vire fit —à Tamatave. Nijanona kely
tao Toamasina ny sambo.
ESCALIER, sm. Tohatra, tongo-driha-
na.
ESCAMOTAGE, sm. 1* Fampisehoa-
na hakingan-t\nan*. 2* fig. Fifetsena.
ESCAMOTER, va. f Mampiseho ha-
kingan-tiinana. 2* fig. Mangalatra an-ka-
felsena, mifetsy zavatra, mandidy lam-
ba, mançarom-paosy. Un filou lui esca-
mota sa bourse. Nisy kinga tànana nt-
felsy ny paoketrany.
ESCAMOTEUR, sm. {•■ Ny kinga tà-
nana. 2 # fig. Mpifetsy.
ESCAMPETTE, sf. Prendre de la pou-
dre d*— . Maniositra, milefa.
ESCAPADE, sf. Fanarian-draharaha.
Cet élève fait de temps en temps des
escapades. Manary fianarana indrain-
dray io mpianatra io.
ESCARGOT, «m. Sifotra.
ESCARMOUCHE, sf. Adiady.
ESCARMOUCHER, vn. Miadiady.
E3CARPÉ, ÊE, adj. Mideza. Chemin
— . Lalana mideza.
ESCARPEMENT, sm. Fideza.
ESCARPIN, sm- Kiraro an-trano, kira-
ro solia.
ESCARPOLETTE, sf. Antsavily.
ESCIENT (A BON), loc. adv. Fanahy
iniana. iniana, an-tsitra-po. Il a fait ce-
la & bon — . Fanahy iniana, etc., no
nanaovany izany.
ESCLANDRE, sm. Fanafintehinana, ta-
nataba.
ESGLAVAGE, sm. 1* Fahandevoza-
na, fananievozana. Délivrer quelqu'
un de Y — . Mannfaka olona amy ny
fahandevozana. Réduire en—. A/anan-
devo, mahavery. Ils ont tous été réduits
en—. Nandet-ozina. very izy rehetra. ||
loc. Personne prise à la guerre et ré-
duite en—. Sambotra. 2* fig. Fanandevo-
zana. L'— des passions. Ny fanandevo*
zan'ny filan-dratsy.
ESCLAVE, s et adj. !• And^vo, mpa-
nompo, anktzy, sambotra. Faire la trai-
te des esclaves. Mamarina andero. aam-
botra. || loc. —dont la famille était au-
trefois libre ou noble. Zazahova. — né
dans la famille. Ompikely. Une jeune —
de choix. Tsongavavy. Esclaves privi-
légiés qu'on ne peut vendre Valala flan-
dry fasana. 1 m fig. Andevo, tsy mivadika.
Il est — de son ventre. Andevon* ny
tendany izy. On est — dans cet emploi.
Mahandevo izany raharaha izany. Il est
— de sa parole. Tsy mivadika ny teny
napetrany izy.
ESCOMPTE, sm. Famoizam-bola ke-
ly bo any ny mpandoa vola, raha mandoa
alohan' ny fotoana.
ESCOMPTER, va. Mamoy vola kely ho
any ny mpandoa vola raha mandoa alo-
han' ny fotoana.
ESCORTE, sf. 1* Andia-mlaramila
manatitra. On lui donna cent hommes
d' — . Nomena miaramila zato lahy ha-
natitra azy izy. 2 # — , Mpanaraka. mpa-
natitra. Deux aides-do-camp lui faisaient
— . Dekâ roa lahy nanaraka, nanatilra
azy.
ESCORTER, va. Manaraka. manatitra.
ESCOUADE, sf. Andia-miaramilavitsi-
vitsy, sokajy.
ESCRIME, sf. Fianarana ady sabatra.
Il apprend F— Mianatraadt/ sabatra izy.
ESCRIMER (S'), vpr. Mikely aina, mi-
kezaka, mandany ron-doha. Il s'escri-
me à fabriquer une machine. Mikely
aina, etc., mamorona milina izy.
ESCROC, sm. Mpangalatra an-kafetsena,
mpifetsy.
ESCROQUER, va. Mangalatra an-kafe-
tsena, mifetsy.
ESCROQUERIE, sf. Fifetsena.
ESPACE, sm. fElanelana, halalaka, ha-
lehibe, halavirana, hahelana. Il y a un
grand— entre la maison et le chemin.
Misy elanelanelana lehibe hiany hatra-
my ny trano ka hatramy ny lalana. Il
Digitized by
Google
E3P
— 321
ESP
y a trop cT— entre les lignes. Be elane-
lana, malalaka loatra ny andalan-tso-
ratra. Il n'y a pas assez d'— dans la mai-
son pour contenir cent personnes. Tsy
ninhalany olonft zato ny halalaka, hale-
hiben' ny trann. Quoi — y a-t-il d'ici au
palais ? Hoatiw«nn no elanelana, hâta-
viran* ny eto ka hatrany amy ny rova î
Il s'est £coul4 un prand — de temps
depuis la création du monde jusqu'à
la naissance de Notre-Seigneur. Nisy
elanelana ela hatramy ny nahariana
anMzao tontoloizao, ka hatramy ny na-
baterahan* ny Tempontsika. Il arriva
après un long— de temps. Tonea izy no-
ny afaka elaela. Il loc. Dans 1'-— de....
Mandritra... Voila co qu'il a fait dans
r— de siamois. ïndro ny nataony man-
dritra ny enim-bolnna. 2 # —, Habaka-
baka. La terre roule dans Y — . Miho-
dinkodina ao anatin' ny habakabaka ny
tflny.
ESPACE, ÏBE, p. et adj. Nasiana elane-
lana. misy elanelana, mahalana. malala-
ka. Les arhros sont trop espacés. Be
elanelana loatra, mahalana loatra ny
hazo.
ESPACEMENT, sm. Elanelana. L —
des colonnes n'est pas égal. Tsy mitovy
ny elanefan* ny andry.
ESPACER, va. Manisy elanelana, ma-
nao mahalana, manao malalaka. Ce com-
positeur n'espace pas bien les mots. lo
mpandaha-dohavy io tsy manisy elane-
lana tsara amy ny teny. Espacez davan-
tage les lignes. Ataovy mahalana t —
malalaka kokoa ny andalan-tsoralra.
ESPAGNE, sf. Spaina, Hispania.
ESPAGNOLETTE, sf. Karazan-kidim-
barnvaran-kely.
ESPÈCE, sf. 1° Karazana, toetra. Le
chien est de tous les animaux celui
dont r— est la plus variée. Ny alika
no maro karazana indrindra amy ny
bîby rebetra. Il a acheté des marchan-
dises de tonte — . Nividy entam-barotra
tsan- karazana izy. II y avait des gens de
toute — . Nisy olona samihafa karazana,
etc., tao. || loc. Quelle — d'homme?
Olona inona? Quelle— d'homme nous
avez-vous amené? Olona inona re ity
nentinao aty aminay? 2 # — , pi. Vola.
Verser des espèces. Mandoa vola. 3°— ,
Endrika, tarehy. Notre-Seigneur est
caché sous les espèces du pain et du
vin. Saronan* ny endrika, ny tarchin'
ny mofo sy ny divay Jeso-Kristy Tom-
pontsika.
ESPÉRANCE, sf. Fanantenana. tofcy.
Il est déçu do ses espérances. Diso /&-
nantenana izy. Dieu est mon unique
— . Andriamanitra irery no fanantena-
ko, tokiko, ilokiako. Perdre—, Mana-
ry toky.
ESPÉRER, va. Manantena, matoky.
Il espère une récompense. Manantena
valisoa izy. J'espère qu'il viendra bien-
tôt. Manantena aho fa ho avy hainga-
na izy.» J'espère en voire justice. Ny
fahamarinanao no itokiaho.
ESPIÈGLE, adj. et a. Mpihetraketraka.
ESPIÈGLERIE, sf. Hetraketraka.
ESPINGOLE, «A Bosy.
ESPION, ONNB K «. Mpitsikilo, mpitily.
tily, mpitaratra, mpizaha taralra, dra-
ka-lraka. L— a été fusillé. Voatifitra ny
mpitsikilo, mpitily, mpitaratra,
mpizaha taratra. La police emploie
des espions. Ny polisy man.raka mpi-
tsikilo, mpitily, drakadraka.
ESPIONNAGE, s m. Fitsikiloana, flti-
liana, ftzahan- taratra.
ESPIONNER, va. Mitsikilo, mitily,
mitaratra, mizaha taratra. —les enne-
mis. Mitsikilo, etc., ny fahavalo. Pre-
nez garde à vous, on vous espionne.
Tonlremo, fa misy mitsikilo, mitily
anao.
ESPLANADE, sf. Tokotanibe, tany
lemadeuiaka.
ESPOIR, sm. Fanantenana, toky. Gom-
me Espébaxce.
ESPRIT, sm. I 9 Fanahy. Dieu est un
— . Fanahy Andriamanitra. Les An ô r es
sont de purs esprits. Fana/it/fotsiny hia-
nynyAnjely. L' — est prorapt et la chair
est faible. Marisika ny fanahy, fa osa ny
nofo. Le malin—. Ny fanahy rat>y, ny
dcmony. Si mon corps est ici, je suis en
— au milieu de vous. Ny tenaJco be no
aty, fany fanahiko ao aminareo. \\loc.
Kendre 1'—. Miala aina. 2"—, Matoatoa,
angatra, lolo. Il a peur des esprits. Mata-
ho ira ny matoatoa izy. Évoquer les es-
prits. M'amena angatra. — mallaisant qui
habite dans l'eau. Lo/on-drano. 3*— ,Sai-
na, hafiinganan-tsaina,fahiratan-tsaina,
fahatsiarovana. Cultivez votre—. Ampia-
sao ny aamao. Il a 1* — vif. Haingan-fsai-
na izy. Il a beaucoup d'— . Be saina izy.
Il a l'— fécond. Mahaforon-javatra ny
21
Digitized by
Google
ES8
— 322 —
ESS
"^
sainy. Il a l'— r%t. Mahita mazava ny
sainy. Il a beaucoup d'— , mais il n'a
pont de jugement. Haingan-tsaina,
mahira-tsaina hiany izy, nefa tsy ma-
hay mandanja zavatra. Les mauvaises
lectures lui ont gâté 1'— .Ny famakiam-
boky ratsy nanimba ny sainy. Il a per-
du 1'— . Vcry saina izy. Le passé lui
revient à 1'— .Mahatsiaro ny lasanysai-
ny. Il fut longtemps, après sa chute,
avant que de reprendre ses esprits Nony
potraka izy, ela vao nahatsiaro tena.
Calmer les esprits. Mampionona ny sain'
ny olona. 4°— , Olona. C'est un— mutin.
Olona maditra izy. 5°— , Fahaizana, fltia-
vana, hevitra, fanao. Il a 1' — des affaires.
Mahay mitondra raharnha izy. Il a l'—
du commerce. Mahay mivarotra izy. Il
a r— do corps. Tia fikambanana izy.
Il est parti sans— de retour. Lasa ka tsy
fe-biverina intsony izy. Il a mauvais
—.Ratsy ny heviny. Il n'a pas fait cela
dans cet—. Tsy izany no hevitra nanao-
vany izany. Ce n'est pas la 1 — de cette
uompagnie. Tsy izany no fanaon' izany
fikambanana izany. Vous n'avez pas saisi
I'— de ce verset. Tsy azonao ny hevilr
izany andininy izany. 6*—, pi. Alokola,
laodivy.— de vin. Alohola. Les esprits
sont en baisse. Mihem-bidy ny alokola,
laodivy.
ESQUIF, sm. Lakana, lakan-drafitra ke-
iy.
ESQUINANCIE, sf. Comme Angine.
ESQUISSE, sf. 1* Ambangovangon- tsary.
1 9 fig. Ambangovangom-boky. Faire 1'—
d'un ouvrage. Mamangovango boky.
ESQUISSER, va. Mamangovango.— une
tiguro. Mamangovango sarin tarehy.
ESQUIVER, va. !• Misoroka.— un coup
de pierre. M isoroka valo. 2°—. Mihodi-
vitra, mibisioka, mibolidy. —quelqu'un.
Mihodivilra, mibisioka olona.— une
corvée. Mihodivilra, mibolidy amy ny
fanompoana.
S'esquiver, vpr. Mihodivilra, mibisioka,
mibolidy.
ESSAI, sm. Fitsapana, fanandramana,
fanoharana, fizahana tootra. J'ai fait
1'— de celle machine. Efa notsapaiko,
nandramako izany milina izany. .l'ai
pris ce cheval à 1' — . Efa noraisiko hotsa-
paina, hozahana loelra izany soavaly
izany. Faire 1'— d'un remède Milsapa,
manandruna fanafody.
ESSAIM, sm. f Renitantely iray dia
mifindra. 2- fig. Betsoka. Des essaims
de sauterelles couvraient les collines.
Nisv valala belsaka nanarona nv tane-
ty- "
ESSAYER, ta. Mitsapa, manandrana,
manohatra, mizaha toetra. —une plume.
Mitsapa, manandrana lola penina. —
un habit. Mitsapa, manohatra akan-
jo. — un cheval. Mitsapa, mizaha toe-
tra soavaly.
— , vn. \ 9 Manandrana, mianatra. II es-
saie de marchor. Manandrana, mia-
natra mamindra izy. 2 # — , Mikely aina,
manao izay tratry ny aina. Il a essayé de
me persuader. Nikely aina,nanao izay
tratry ny ainy izy mba hitarika ahy.
S'essayer, vpr. Manandrana, mianatra.
Il s'essaie à nager Manandrana, mia-
natra milomano izy.
ESSENCE, sf. !• Ny maha-izy, tena.
fomba, zavatra tsy azo avela. QtHle
est 1'— de l'homme? Inona no maha-
olona ny olona? L'— divine est une. Ny
tena, ny /b?n6a?i'Andriamanitra dia iray
hiany. Ces paroles sont de I' — du sacre-
ment du baptême. Ireo teny ireo no ma-
ha-sakramenta ny batomy, tsy azo ave-
la amy ny batemy. 2*—, Ilo, ranomani-
tra. —de rose, //om-bonin-draozy. Il
se parfume avec des essences. Mihoso-
tra ranomanitra izy.
ESSENTIEL, ELLE, adj. Maha-izy,
tsy azo avela, tsy maintsy. La raison
est essentielle à l'homme. Ny saina no
ma/iaolona ny olona. C'est une chose
essentielle au contrat. Zavatra tsy azo
avela amy ny fanaikena izany. Il est —
de l'en prévenir. Tsy maintsy holazai-
na aminy izany.
— , sm. Tena, ventiny, zavatra lehibe in-
drindra, — tsy azo avela. — tsy main-
tsy halao. Voilà l'— de l'affaire. Izany no
tena raharaha, te??/m draharaba, izany
no zavatra lehibe indrindra, etc., amin*
izany raharaha izany.
ESSENTIELLEMENT, adv. Araka
ny maha-izy.
ESSIEU, sm. Lahin-tangorina.
ESSOR, sm. 1- Fisondrotana, flsondro-
tra. L'oiseau prend son — . Misondro-
Ira ny vorona. 2" fig. Fisondrotana, tt-
sondrotra, landrosoana, fitomboana, fa-
naranampo. L'orateur prend son— . Mi-
sondrolra ny hevitry ny mpandaha-te-
ny. Les arts prirent leur—. Nandroso,
nilombo ny fahaizana samihafa. O
jeune homme a pris son—. Manaram*
]iO io tt'Volnhy io.
Digitized by
Google
EST
323 —
ETA
ESSORILLER, va. 1* Manakoro. — un
chieo. Manakoro alika. '2* fig. Mambo-
ry volo.
ESSOUFFLÉ, ÉE, p. el adj. Sempo-
trn, misanchaka, miehakehaka.
ESSOUFFLEMENT, sm Fahasempo-
rana, fisaneha'ca, flebakchaka.
ESSOUFFLER, va. Mahassmpotra,
mampisanshaka. mimpiehakehaka. La
coursefa essouffla Ny hazakazakaiiaha-
sempolra, etc., azy.
S'essouffler, vpr. Sempotra, raisaneha-
ka, miebakchaka.
ESSUIE-MAIN, sm. Lamba famaohan-
tanana.
ESSUYÉ, ÉE, p. 1° Voafaoka, nofaobana.
1*fig. Noleferina, mahazo, raanjô.
ESSUYER, va. !• Mnmaoka. Essayez
cette table. Faohy io latabatra io. ï 9 fig.
Maharitra miaritra, mandefitra, azo, zoi-
na. Il a essuyé le feu do l'ennemi. Naha-
ritra ny tifitra nafitsoky ny fahnvalo izy.
llaessuvé bien des affronts. Niaritra,
nandefitra fanesoana botsaka izy. Il a es-
*nyé une rude tempête. Azoïï ny tafio-
drivotra mafy izy. Il a essuyé bien des
malheurs. Azo, noroim-pnhoriana ma-
rc izy. || foc— les larmes de quelqu'un.
Mann la alabelo olona.
S'essuyer, vpr. Mamaoka tena.
EST, sm. Atsinanana. Le vent vient de
l'— . Avy any atsinanana ny rivotra. Al-
ler vers 1'— . Miantsinanana.
ESTAFETTE, sf. Mpanatitra taratasy,
tetezan* olona.
ESTAMPE, sf Sary natonta.
ESTAMPER, va. Manon ta. Voilà une
image bien estampée. Izany no sary tsa-
ra tonla.
ESTAMPILLE, sf. Fitomboka.
ESTAMPILLER, va. Manisy fitombo-
ka. J'ai fait— tous me3 livres. Nasaiko
nasiana fitomboka avokoa ny bokiko
rebetra.
ESTIMABLE, adj. Mendrika bataoho
zavatra. C'est un homme — . Lehilahy
mendrika hatao ho zavatra izy. C'est
un livre — . Mendrika hatao ho zava-
tra io boky io.
ESTIMATEUR, sm Mpanombana.
ESTIMATIF, adj. m. Fanombanana.
ESTIMATION, sf. Fanombanana.
ESTIME, sf. Fanaovana ho zavatra. 11
a pour lui une grande—. Ataony ho za-
vatra tokca izy. La musique est en
grande — chez ce peuple. Ataon' izany
Ûrenena izany ho zavatra loatra ny hîr*.
ESTIMER, va. 1* Manombana. Lés hé-
ritiers ont fait — la maison. Ny mpando-
va 7iampanom6ana ny trano. Combien
estimez-vous ce cheval? Hoatrinona no
anombananao io soavaly io?2*— , Ma-
nao ho zavatra. On estime fort cet hom-
me la. Atao ho zavatra loatra io lehila-
by io. J'estirao sa vertu. Ataoko ho za«
vatra ny hatsaram-panahiny. On estima
les chevaux arabes par-dessus tous le*
autres. Ny soavaly arabo no atao ho ta-
vatra kokoa noho ny soavaly rehelra.
3*—, Manao ho. Il estimait cette place
imprenable. Nutaony ho tsyazoalaiaa
izany tanàna izany.
S'estimer, vpr. !• Manao ny tenany ho
zavatra. Souvent on s'estime trop. Ma-
tetika ny olona manao ny tenany ho
zavatra loatra. 2 # — , Mifanao ho zavatra.
3*—, Manao ny tenany ho.... Il s'estime
moins que les autres. Manao ny tenany
ho ambinin' ny namany izy.
ESTOC, sm. Loha sabatra. Voy. Taillb.
ESTOMAC, sm. Ambavafô, vavony. Son
—ne digère pas. Tsy mahalevon-kanina
nyambavafôny. Mal d'— . Aretin'amba-
ua/o, — ny vavony. Il lui donna un coup
de poing Hans 1— . Naraely totohondry
azy tao ambavafony izy.
ESTRADE, sf. Lampihazo. Le trône
était placé sur une—. Natao tao ambo-
nin' ny lampihazo ny flketrahana.
ESTROPIÉ, ÉE, p. adj. et s. 1» Maie-
my, tapa-tsandry, tapa-tàuana, maty ta-
nana, tapa-tongotra, tapa-pe. Il est— d*
un bras. Tapa-tsandry, maty tànana
ankila izy. 2* fig. Tsy tononina tsara, tsy
soratana tsara, novana.
ESTROPIER, va. 1* Mahalemy, raana-
pa-tsandry, raanapa-tànana, etc. 2 # fig.
Ratsy fanonona, ratsy fanoratra, manova.
Il estropie les mois. Ratsy fanonona.
fanoratra ny teny izy. —un passage,
Manova teny nalaina.
ET, conj. Sy. ary, ka, sady . . . . no. . . .
Le feu— l'eau. Ny afo sy ny rano. Il sai-
sit le voleur— l' attacha. Nisambotra ny
mpangalatra izy ary, ka namatotra azy.
Il est bon— sage. Tsara fanahy sy, ary
hendry izy, sady tsara fanahy izy no
hendry.
Et cœtera,am.Sy ny sisa.sy ny toy izany,
ekisterà, etsetra.
ÉTABLE, sf. Tranon'omby, ûsoko. No-
tre-Seigneur est né dans uno— . Jeso-
Kriftfy teraka tao anaty tranùn' omby,
Digitized by
Google
ETA
— 324 —
ETA
Faites entrer les brebis dans l— . Am-
pidiro ao am-pisofto ny ondry.
ÉTABLI, sm. Latabatra fandrafetan-
kazo.
ÉTABLI, IE, p. etadj. 1° Natao, voaori-
na, naorina, tafaorina, miorina. 2 8 fig.
Napetraka, tafapetraka, mipetraka, naka
fonenar-a, miorim-ponenana. miorin-da-
sy. Dasiana, napetraka amy ny raharaha,
nabazo raharaha, nampanamnadina,
manam-bady. 3°— , Voaforona, noforo-
nina, naorina, miorina, natao. 4°— , No-
hamarinina, voaporofo, noporofoina. na-
harihary, miharihary, nampianarina,
voafetra, noferana. 5°— , Arahina, inoana.
ÉTABLIR, va. l°Manao. manorina. —les
fondements d'un édifice. Manao fanore-
nan-trano. Il a établi son camp près do la
ville. iVanorin-dasy akaikin' ny tan \na
izy. î? fig. Mametraka,manisy.mametraka
amy ny raharaha, mampanambady. On a
établi une garnison à Solary.iVame/raha-
na.naj?ianamponinaànySolary. Le gou-
vernement a établi un tribunal à Tama-
tave.Name/rahana,nasian'ny fanjakana
mpitsara any Toamasina. On a établi un
télégraphe àTananarive. JVasianatele-
grafy eto Antannnarivo. Ce ministre a
établi ses amis. Napelrak* io ministra io
arny ny raharaha nysakaizany.— sa fil-
le. Mampanambady ny zanany vavy.
3 è — , Mamorona, manorina, manao.—
un collège. Mamorona, manorina ko-
lejy. Il a établi une nouvelle religion. iVa-
morona, nanorina fivavahana vaovao
izy. Il a établi de nouvelles lois. Nanao
lalàna vaovao izy. 4°— , Manamarina.
roanaporofo, mampiharihary, mampiana-
tra.mametra.il a bien établi ce fait histori-
que. Nanamarina, nanaporo/b, nam-
piharihary tsara izany tantara izany izy.
Il a bien établi sa réputation. Mihariha-
ry ny lazany. —de nouvelles opinions.
Mampianatra bevitra vaovao. Il a bien
établi la question. Nametra tsara ny za-
vatra dinihina izy.
S'établir, t?pr. 1* Maka fenenana, mio-
rim-ponenana, miorin-dasy, mipetraka,
manambady. Il s'est établi à Tanano ri-
ve. Naka fonenana, niorimponenana,
nipelraka any Anlananarivo izy. Le gé-
néral s'établit sur la colline. Niorinda-
sy ao amy ny havoana ny jeneraly. Il son-
ge à s'—. Mikasa hanambady izy. 2° — t
Misisika. Il s'établit juge du différend.
. Nisisika mba hitsara ny ady izy. 3 Ô — ,
Foronina; aorina, orenann, miorina.
Une imprimerie s'est établie en ville.
iVamoronana, nanorenana, n&siana
fanaovam-printy ao an-tanàna. Un empi-
re s'établit dans ce pays. Nisy fanjakana
niorina tao amin' izany tany izany. 4»
—, Arahina; inoana. Cette doctrine s'é-
tablit. Arahina, inoana izany fampia-
narana izany.
ÉTABLISSEMENT, sm. !• Fanore-
nana. 2 # fig. Fametrahana. fanisiana,
fametrahana amy ny raharaha, fam pa-
na mbadiana. 3*—, Famoronann, fano-
renana, fanaovana. 4°— , Fanamarinana,
fanaporofoaua, fampiharihariana, fam-
pianarana, famerana. 5"—, Trano fam-
pianarana, — fitsaboana, — fiasana, etc.
ÉTAGE, *f. !• Rihana. Il loge au pre-
mier—. Mitoetra ao amy ny rihana voa-
lohany izy. C'est une maison à trois
étages. Trano misy rihana Mo, riha-
na telo miantoana io. 2 # fig. Toetra. Ce
sont des gens de bas—. Olona ambany
toetra ireto.
ÉTAGÈRE, sf. Toeran* entana, talanta-
lana. Mettez les assiettes sur l— . Ataovy
ao amy ny /oeran'en/ana, etc., ny lovia.
ÉTAI, sm. Tobana. Mettez des étais à
cette muraille. Asivy tohàna, tohano
io rindrina io.
ÉTAIN, sm. Firapotsy.
ÉTALAGE, sm. 1* Famelarana entam-
barotra, entam-barotra voavelatra. 2 # fig.
Fampisehoana, baingo. Elle fait — de ses
joyaux. Mampiseho ny flravany izy.
Quel— ! llaingo re izany !
ÉTALER, va. 1° Mamelatra entaimba-
rotra. 2 # — , Mamelatra. —une carte de
géographie. Mamelatra sarin-tany. 3*
fig. Mampiseho. Il aime à — son esprit.
Tiany ny mampiseho ny fahiratan-tsai-
ny.
S'étaler, ipr. f Mivelatra 2«— . Miva-
landôtra. Il est tombé, et s'est étalé par f
terre de tout son long. Potraka izy, ka
nivalandôtra tery.
ÉTALON, sm. l ô Lahin-tsoavaly. 2°— ,
Mari-pandrefcsana tanan' ny fanjakana,
mari-jiamarana— , mari- pan danjana— ;.
ÉTALONNAGE ou ÉTALONNE-
MENT, sm. Fanisiana marika amy ny
fandrefesana,— famarana,— fandanjana.
ÉTALONNER, ra. Manama ri ka fan-
drefesana,— famarana,— fandanjana.
^TALONNEUR, sm. Mpanao rabara-
bam-panjakana manamarika ny fandre-
fesana,— famarana,— fandanjana.
Digitized by
Google
8 le ^J
ETA
— 325 —
ETE
ÊTAMAGB, «m. Panosorana flra-potsy.
ÉTAMER, va. Manosotra lira potsy. —
une casserole. Manosotra fira-potsy
kaseroly.
ÉTAMEUR, 8tn. Mpanosotra ûra-potsy.
ÉTAMINE, 8f. Lahim-boninkazo.
ÉTAMURE, 8f. Fira-potsy ahosotra.
ÉTANGHEMENT, 8tn. Fanampenana.
ÉTANCHER, va. 1* Manampina. Cette
poudre ôtanche le sang. Manampi-
na ny ra izany vovoka izany. 2°— , Ma-
nala. — la soif. Manala hetaheta.
8'étancher, vpr. Tampina, mitsahatra.
Le sang s'est é tanche. Tarnpina, nitsa-
hatrany ra.
ÉTANG, 8m. Kamory.
ÉTAPE, sf. 1* Vohitra fandrian' ny mia-
ramila mandeha. 2*—. Ny dia afaky ny
miaramila indray andro.
ÉTAT, «m. l°Toetra. Mes affaires sont
en mauvais—. Hatsy ny loc-draharahako.
L'armée est en bon—. Tsara ny toetry
ny tafika. On doit s'habiller selon son—.
8amy tokony hilafy araka ny toetrany.
fl loc. Il est en — de péché mortel. Ma-
nam-pahotana mahafaty izy. Être en—
de.... Mahazo, maha... La place n'est pas
en— de résister. Tsy mahazo manohitra,
tsy ma/iatohitra ny tanâna. Mettre en—.
Mampiomana, roampivonona. Il mit la
place en— de défense. Nampiomana,
nampivonona ny larnna mba hiaro te-
na izy. —de siège. Fiambenanamafy atao
amy ny tanâna anankiray. 2°— , Rahara-
ha. Il remplit bien les devoirs de son
état. Manatanteraka tsara ny tsy main-
tsy hataony amy ny raharahany izy. 3°
— , Fanoratana, soratra. Dresser l'— des
dépenses Manoratra, mandatsaka an-
tsoratra ny lany. Registres de 1'— civil.
Rejistra fanoratana ny teraka, ny fa-
nambadiana. ny maty. Officier do T— ci-
vil. Mpanao raharaham-panjakana ma-
noratra ny teraka, ny fanambadiana, ny
maty. 4° — , Fanjakana. Troubler 1*—.
Mampikoronlana fanjakana. C'est un
homme d' — . Lehilaby mahay mitondra
fanjakana izy C'est un— monarchique.
Fanjakana raisy mpanjaka io. 5 # fig.
A fia ire d'— . Raharaha be va va.
ÉTAT-MAJOR, 8m. Manamboninahitra
maromaro miadidy antoko-miaramila
iray lehine.
ET AU, «m. Vahoho.
ÉTAYEMENT, «m. Fanohanana.
ÉTAYER, ra. Manohana.
S'étayer, vpr. Misy tohana, miankina.
ÉTÉ, «m. Fahavaratra.
ÉTEIGNOIR, 8m. Famonoan-jiro.
ÉTEINDRE, va. 1* Mamono. — une
bougie. Mamono jiro. —le feu. Mamo-
no afo. 2* fig. Manaketraka, manalefa-
ka, mampihena, mampitony, mampio-
nona, mampitsahatra, manapitra. —l'ar-
deur de la lièvre. Manaketraka, mana-
lefaka, mampihena ny fangotrakotraky
ny tazo. Ce mot éteignit son courroux.
Izany teny izany nanaketraka, nampU
tony, nampionona ny hatezerany II a
éteint la rébellion. Nampitsahatra ny
fikomiana izy. Il a éteint sa dette. A/a-
napitra ny trosany izy.
S'éteindre, vpr. 1* Efa ho faty, maty. Le
feu s'éteint. Efa ho faty ny afo. 2* fig. Mi-
haketraka, mihamalefaka, mihena, raito-
ny, mionona, mitsahatra, tapitra. 3 # — ,
Efa ho faty, maty, lany tamingana. Elle
s'éteignit doucement entre les bras de
ses enfants. Maty tsimoramora tao am-
pelatànan' ny zanany izy. Cette famille
est près de s'—. Madiva ho lany tamin-
gana izany flanakaviana izany.
ÉTEINT, EINTE, p. et adj. 1° Maty,
novonoina. 2* fig. Ketraka, malefaka, mi-
hena, voatony, mitony, nampiononina*
mionona, mitsahatra, tapitra. 3*—, Maty,
lany tamingana, malemy dia malemy.
Voix éteinte. Feo malemy dia malemy,
ÉTENDARD, 8 m. 1* Saina. Arborer un
— . Maaangan-^aina. 1*fig. Se ranger
sous l'— de la croix. Miandany amy ny
hazo-fljaliana. Suivre l'— de quelqu'un.
Miandany«amin'oIona. Lever T— de la
révolte. Mikomy.
ÉTENDRE, ra. 1 A Mamelatra, mampi-
valandôtra, manatsingadina, manampa*
tra, manatsotra, manavalampatra. — son
mauteau par terre. Mamelatra ny ka*
paotiny amy ny tany. — les ailes. Marne-
latra elatra. —quelqu'un sur une table»
Manatsingadina, manampatra olona
ambonin' ny latabatra. On étendit Jésus-
Christ sur la croix. Namparina tep am-
bonin* ny hazo-fijaliana JesoKristy^ —
ses bras. Afanampa-tsandry. — la jam-
be. Jfanateofratongotrn. —les jambes
en étaut assis sur une natte. Mivalam-
patra. 2 9 — , Manely, manitatra, mano-
sotra. — du riz sur une natte. Manely
vary amy ny tsihy. —son armée. Ma-
nilatra ny laharan' ny taflny. — du
beurre sur du pain. Manosotra dibera
Digitized by
Google
ETB
— 32C —
ETI
ay mofo. 3 9 fîg. Manitatra, mampiely. 11
t étendu son jardin. Nanitatra ny zari-
ddiny izy. —le sens d'un mot. Manita-
tra ny hevitry ny teny anankiray.
S'étendre, vpr. l ô Mivelatra, mivalandô-
tra, miampatra.mitsotra. S'— sur l'herbe.
Mivalandôtra, mitsingadina, mitso-
fraambonin'ny ahitra. 2°— , Miely, mi-
tât ra, mihanaka. Une tache d'huiln s'é-
tend peu à peu. Milatra tsikolikely ny
Tonn'ny solika. L'encre s'étend sur la
table. Mihanaka eo ambonin' ny lataba-
Ira ny ranomainty. 7* fiif. Mitatra, ma-
nitatra ny taniny, miely. Le royaume s'
étend jusqu'à la mer. Mitatra hatramy
ny ranomasinany Fanjakana. Il s'est éten-
du du côté de l'est. Nilariny niantsi-
tinnana ny iokotnniny. Sa réputation
s'étend partout» Mie/;/ haraizahalraiza
ny lazany. 4°— „ Maharitra, 'mihoatra,
mabatazan-davilra, re lavitra. II s'étend
trop sur ce sujet. Maharitra ela ioatra
amin' izany zavatra izany ïzy. La vie do
l'homme ne s'étend guère au delà de cent
ans. Saika mandrakariva tsy mihoatra
zato taona ny andron' ny olona. D'ici la
vue s'étend très loin. Mahatazan-davi-
tra dia Invitra cto. Sa voix sVtendtrès
loin. Re lavitra dia lavilra ny feony.
ÉTENDU, UE, p et adj. !• Voavela-
tra. novelarina. mivelatra, navalandôtra,
mivalandôtra, natsingadina, mitsin^adi-
na, naimpatra, namparina, miampatra,
natsotra, mitsolra. navatampatra. miva
lampatra. 2°— , Naely, miely. voailatra,
tiitarina, mitatra. vcahosotra. noliosora-
na, mihosolra. 3* fig. Voaitatra. nitari-
pa, mitatra. 4 # — , Lehibe, lava, betsaîca,
lavitra. Son empire est très—. Lehihe
dia lehibe ny fanjakany. Son réeit est
très-*. Lara dia lava ny tantara nataony.
Il a des connaissances très étendues.
Mahay zavatra bntsaka izy. La vue est
ici fort étendue. Mohatazana lavitra dia
lavitra oto.
ÉTENDUE, s/*. 1° Haleliibîazana, hala-
vana, C'est uno plaine d'une grande—.
Tany temaka lehibe dia lel.ibe jzany.
Cette rivière a une longue— . Lara dia
lava izany renirano izany. 2 # fig. Iîale-
hibiazana, halavana, habetsahnna, faha-
takarana. Il reconnut alors I'— de sa mi-
père. Tamin* izay dia nahatala ny haie-
hibiazan' nyfahoriany izy. Ce discours
a trop d*~ . Lara Ioatra izany laba-teny
izany. La vie de l'homme est d'une— bien
licrné^. Tsy tara Ioatra ny andro iai-
Tian' ny olona. C'est un esprit d'une gran-
de— . Olona mahay zavatra betsaka izy.
Il a une voix d'une grande—. Mahata*
katra avo dia avo sy ambany dia am-
bany ny feony.
ÉTERNEL, ELLE, adj. (• Hatrizay
hatrizay ary mandrakizay mandrakizay,
tsy misy fiandohana sy tiafarana. Dieu
se'il est—. Andrïamanitra irery no /ia-
triza y hatrizay ary mandrakizay man-
drakizay, etc. 2*—, Mandrakizay, — do-
ria. — alaovalo, — antiranoana. La trio
éternelle. Ky fiainana mandrakizay,
etc. 3'—, Maharitra ela, 1 iva. C'est une*
guerre éternelle. Maharitra ela, lava
izany ady izany.
— ,am. Andriamanilra.
ÉTERNELLEMENT, adv. {• Hatri-
zay hatrizay ary mandrakizay mandraki-
zay. 2 B — , Mandrakizay. — doria, —alao-
valo, — antaranoana. 3° —, Mandrakari-
va. ela.
ÉTERNISER,ra. t°Mampflharifra man-
drakizay. Ses victoires ont éternisé son
nom. Ny fandresena nataony nampa-
haritrany anarany mandrakizay. 2 a — ,
Manela, inampaharitra ela. —la guerre.
Manda, etc., ny ady.
S'éterniser, vpr. {• Mampaharitra man-
drakizay ny fahatsiarovanaazy. 2* — , Ma-
haritra ela.
ÉTERNITÉ, sf. fTsyfisiam-pïandoIn-
na sy fiafarana. 2"—. Ny mandrakizay.
L' — bienheu reuse. Nyhasambaranawan-
drakizay. Il ne songe point à !'— . TVy
mibevitra ny mandrakizay izy. 3*~,
Hahelana. Cette affaire durera "une—.
Haharilra ela izany raharaha iz^ny.
ÉTERNUER, vn. Mievina.
ÉTERNÛMENT, sm. Evina.
ÉTHER, sm. Etera. ody torana.
ÉTHÉRÉ, ÉE, adj. Mi^y etera.
ÉTINCELANT, ANTE, adj. Manjeïa-
jelatra, mamirapiratra. Un diamant—.
Diamondra manjelajelalra, e:c. s
ÉTINGELER, rn. Maojelajelatro. ma-
mirapiratra. Il y a des étoiles qui éliu-
ceilent plus que d'autres. Mi. c y kinta-
na manjelajelalra, ela, noho ny sasany.
ÉTINCELLE, sf. Kilalaon' afo, pik' afo.
Une — peut causer un embrasement.
Kilalaon' afo, etc., ira y monja ampy ha-
batonga nv haintrano.
ÉTINGELLEMENT, sm. Fanjelajela-
tt a, lamirapiratra.
ÉTIOLEMENT, *m. ITafohatra, tare-
ra ho na, hahiazana.
Digitized by
Google
ETO
321
ETO
ÉTIOLER, ra. Mahafohatra, maharera-
ka, mankahia.
S'étioler, vpr. Mihafohatra. mïhareraka,
mihamahia. Les plantes s'étiolent dans
l'obscurité. Mihafohatra ny zava-mani-
ry raha ao amy ny maizina.
ÉTIQUE, atj. Mahia, kaozatra, kangoa-
za, tsy volon-komana, raiki-tampisaka.
ÉTIQUETER, va. Mamalaka soratra
amia javalrahilazanany karazanynany
vitiiny.
ÉTIQUETTE, sf. !• Soratra apetaka
amin-iavatra hilazana ny karazany na
ny vidiny. 2'—, Foraba fanao ao akaikin'
ny mpanjaka. fomba fanajana. C'est T— -
de la cour. Fohxba fanao ao akaikin
ny mpanjaka izany. Il connaît l'— . Ma-
hay ny fomba fanajana izy.
ÉTIRER, va. Mitarika, mandrorilra. —
du cuivre. Mitarika varahina. —du lin-
ge. Mandroritra lamba.
S'étirer, vpr. i* Taritina, roritina. 2°— ,
Miezaka.
ÉTOFFE, sf. l*Laniba. —do soie. Lam-
ba lasoa. 2° fig. Fabafainganan-tsaina.
Il y a de Y— dans cet écolier. Haingan-
teaina io mpianatra io.
ÉTOILE, sf. J # Kintana. L'— du berger.
Sv kintana fitarikandro. —filante. Tain-
kintana, fantara. Étoffe parsemée d'é-
toiles. Lainbafenoftin tan kintana. Il loc.
Couchera la belle—. Mandry eny alatra-
no, — ankalamanjana. 2° fig. Vintana.
Ilesi né sous une heureuse—. Tsara vin-
tana izy.
ÉTOILE, ÉE, adj. \° Misy kintana. 2°
fig. La voûte étoilée. Ny lanitra.
ÉTOLE, sf. Samboadin'ny protra, etoly.
ÉTONNAMMENT, adv. Mahagaga,
izaitsizy. Cet enfant profite—. Maroroka
izaitnzy io zazalahy io.
ÉTONNANT, ANTE, adj. Mahagaga.
ÉTONNEMENT, sm. Figagana. Être
ravi d'— . Gag a dia gaga.
ÉTONNER, ra. Mahagaga, mahataitra.
Sa mort a étonné tout le monde. Naha-
gaga, etc., ny olon-drehetra ny naha-
fatesany.
S'étonner, vpr. Gaga.taitra. Je m'éton-
ne que vous soyez son ami. Gaga aho,
raha misakaiza aminy hianao. Il ne s'é-
tonne de rien. Tsy fai-javatra na inona
na inona izy.
ÉTOUFFANT, ANTE, adj. Manempo-
tra, mahasempotra. Chaleur étouffante.
Hafanana manompolva^ et<:.
ÉTOUFFÉ,ÉE, p. et adj. {• Voakenda,
nokendaina, sempotra, nosemporina.
2°— , Novonoina, maty, nosimbana, sim-
ba. 3* fig. Voatsindry, notsindriana, resy,
noresena, voafolaka, nofolahina, natsa-
hatra, mitsahatra.
ÉTOUFFEMENT, sm. Hasemporana.
ÉTOUFFER, va. {• Manakenda, ma-
nenda, manempotra. — un oiseau. M A"
nakenda, manenda vorona. Cette nour-
rice en dormant a étouffe son enfant.
Nanempotra ny zanany io mpitaiza io
raha natory ka nahafaty azy. 2 e —, Ma-
mono, manimba. Étouffez cette braise.
Vonoy io vainafo io. Les mauvaises her-
bes étouffent le riz. Ny ahi-dratsy ma-
nimba ny vary. Z* fig. Manjndry, man-
dresy, mamolaka, mampitsahatra. Je ne
saurais —ma douleur. Tsy azoko tsin-
driana ny alaheloko. — ses mauvais
penchants. Mandresy, mamolaka ny
fltongilanan-dratsiny. — une révolte.
Mampitsahatra likomiana.
— , un. 1° Sempotra. J'étouffe de chaud.
Sempotry ny hafanana aho. 2*fig. Il
étouffe de rire. Toran' ny hehy izy.
ÉTOUPE, sf. Roniben-drongony, voro-
voro-drongouy, hoto.
ÉTOUPER, ua. Manentsinaamy ny ho-
to.— un bateau. 3/anenfsin-fsamboamy
ny hoto. S'— les oreilles. Manentsin-
tsolina amy ny landihazo.
ÉTOURDERIE, sf. Hamaivanan-doha.
ÉTOURDI, IE, p. et adj. i # Marenina.
jenjina, fanina, mangintsina. 2* fig. Tai-
tra, very he vitra, sanganehana. 3 # — , Ma-
lefaka, ketraka, very dia.
— , adj. Qt s. Maivan-doha, manidintsidi-
na, tanora fanahy.
À rét ourdie, loc. adv. Kitoatoa.
ÉTOURDIMENT, adv. Kitoatoa.
ÉTOURDIR, ta. 1° Maharenina, maha-
jenjina, mahafanina, mampangintsina.
Le bruit du canon étourdit. Malweni-
na ny flpoaky ny tafondro. Il lui donna
sur la tôle un coup de bâton qui l'étour-
dit. Nasiany ny langilangy ny lohany ka
jenjina, fanina izy. Il m'étourdit les
oreilles de ses plaintes. Mampangintsi-
na ny sofiko ny fitarainany. %'fig. Maha-
taitra, mahavery hevitra, mahasangane-
hana. La mort de son père l'a étourdi.
Nahataitra, nahavery hevitra, naha-
sanganehana azy ny nahafatesau-drai-
ny. 3"—, Manalefaka, manaketraka, ma-
nary dia, mamery dia. Ce remède h*
Digitized by
Google
ËTR
— 328 —
ETR
guérit pas. il nefaltqu — la douleur. Tsy
mahasitrana izany fanafody izany.fa ma-
nale'aka, m<*naketraka fotsiny ny fan-
girifiriana. Il va à la promenade pour —
sa doutant». Mitsangantsangana raba ha-
nary dla, hamerivery dia ny alahelony
izy.
8'étourdlr, vpr. Manary dia, mamery
dia.
ÉTOURDISSANT, ANTE, adj. I e Ma-
harenina. mampangintsina. Ces cloches
sont étourdissantes. Maharenina.mam-
/î/ing/n^m-tsofina izato feon-dakolosy.2*
fig. Mahataitra. mahavery hevitra, raa-
hasansranfhana. C'est une nouvel le étour-
dissante. Zava-baovaoma/ia/aif ra, etc.,
îzany.
ÉTOIJRIHSSEMENT, «m. !• Haion-
jenana, hafanina. Il lui a pris un — . Jen-
jina, fanina izy. 2°/?g. Hatairana, have-
rpzan-kevitra, hasanganohana.
ÊTOTJRNEAU, sm. 1* Karazam-boro-
na. 2° fig. Olona tanora fanahy.
ÉTRANGE, arJ/.Hafahafa, mahagaga,
hafa fandry. Il y a des coutumes bien
étranges dans ce pays-la.. Misy fanao ha-
fahafa. mahagaga amin' izany tany iza-
ny Cela est—. Mahagaga izany. C'est
un homme — . Qlona hafahafa, hafa
fandry izy.
ÉTRANGEMENT, adv. \ 9 Mahagaga,
izaitsizy.
ÉTRANGER, ÈRE, ad}. X 9 Avy amy
ny tany hafa, hafa, moraba ny vahiny.
Ce sont des coutumes étrangères. Fanao
avy amy ny tany hafa izany. Il est allé
* en pays—, Lasa nankany amy ny tany
hafa izy. Les gouvernements étrangers.
Nyfanjakana hafa Ministre des affaires
Étrangères. Lehiben'ny mpanao raha-
raha amy ny vahiny. 2 # — , Tsy miray,
tsy mahny. tsy mifanaraka, hafa. Il est—
a la révolte. Tsy miray amy ny mpi-
komy izy. Il est — à la peinture. T»y
mahay manoso-doko izy. C'est une dis-
serta lion étrangère au sujet. Tsy mi-
fanaraka amy ny foto-teny izany fandi-
nihana izany. Combiner du plomb avec
une substance étrangère. Mampifangaro
firaka amy ny zavatra hafa. Les plaies
se rouvrent quand il y est resté des
rorps étrangers. Manonitra indray ny
fery raba mû y zavatra hafaao anatiny.
—, s, 1° Olona avy amy ny tany hafa, va-
hiny. Il a épousé une étrangère. Na-
mimbady vehivavy avy amy ny lany
km fa izy. Les étrangers sent bien re-
çus en France. Raisina tsara ny vahiny
any Frantsa. 2 # — ,Olon kafa, olon-ko azy.
Il repousse toute sa famille et ne voit
que des étrangers. Manary ny flanaka-
viany izy ka tsy mahita afa-tsy ofon-fea-
fa intsony. Il n'est pour moi qu'un—,
Olon-ko azy izaho sy izy. 3°— , Tany ha-
fa. Il fait passer des marchandise* à V
— . Mampitondra varotra amy ny tany
hafa izy. Il est passl à l*— . NiQndra
any amy ny tany hafa izy.
ET RANGE TÉ, s/. Hahafabafa.
ÉTRANGLÉ, ÉE, p. et adj. !• Voa-
kenda, nokendaina, kenda, voatraoka,
notraohina. 2* fig. Netena loatca, ety,
tèry, nohakelezina km ira, kely. Cette
allée est étranglée. Ety, tery io araben-
dalana io. Le corps de la guêpe est— vers
le milieu. Kely andilana ny takolapano-
nitra.
ÉTRANGLEMENT, «m. !• Fanakan-
dana, fahakendana, fanatraohana. 2*fig.
llaety, hakely.
ÉTRANGLER, va. I* Manakenda, ma-
nenda, manakenda, manatraoka. Les
voleurs l'ont étranglé. Ny tontakoly
nanakenda, nanenda, nanatraoha
azy. Un os l'a étranglé. Nisy taolana
anankiray nanenda, nahaltenda azy.
2° fig. Mancty loatra, manakely loatra.
Vous avez étranglé le corsage de cetta
robe. Nanakely haïra ny tenan'io zi-
po io hianao.
— , vn. Kenda. Au sec wirs, j'étrangle t
Vonjeo a ho. fa kenda !
S'étrangler, -vpr, 1* Manakenda tena,
kenda. 2°— , Mifanakeiida, mifanonda,
mifunatraoka.
ÊTRE, v. substantif et auxiliaire, f
Hat renfermé dans le substantif, le pro-
nom, l'adjectif, le verbe, le participo;
l'adverbe, la préposition. Il est le pèr*
de cet enfant. Izy no rain' io zaza io.
C'est moi. Izaho no izy. Ce livre est
à moi. Ahy io boky io. Dieu est bon.
Mazava fo Àndriamanitra. C'est vrai. Ma-
rina izany. Il es! mort. Maty izy. il est
arrivé. Tonga izy. Le juste est aimé da
Dieu. Tian' Andriamanitra ny olo-ma-
rina. C'est moi qui l'ai dit. Izaho do ni-
laza izany. Il est la-haut. Any ambony any
izy. Quelle heure est-il? Amy ny fiiy
izao Y II est deux heures. Amy ny roa. Il
est de cette société. Ao aniuf izauy û-
kambanana izany izy. Mon village est
près du vèlro. Akuikiu' ny auao ny ta-
uanako. i"— : Misy, toraka, avy, uatao.
k
Digitized by
Google
ETR
— 329 -
ETU
nosoratana. Il est «les hommes qui pen-
sent ainsi. 3/w.i/olona mihevitra izany.
Il est de Pam. Terafta tany Parisy izy.
O vin est d'Italie. Avy any ïtalia io di-
vayio. CetnbVan e«t d'un homme habi-
le. Nataon'ny lehilahy mahay io sary io.
Cette *pitre est de fiaint Panl. No*ora-
tany md. Pnoly io epistola io. || ton. Je
suis d'avis que ... Izao no hevitro. Je suis
pour lui. Miandany ami y aho. Je suis
pour celte opinion Manaraka izany ho-
vilrn izany oho. Bien est pour nous. M»a-
ro antsika Andriamamanitrn. Où en êtes-
vous de votre onvragp? Tonsa hatraiza
hianao amv ny boky ataonao ? On en est
l'affaire? Manao ahV>ana ny roe-drahara-^
ha? Il en est pour son argent Lan y
foana ny volany. etc.
ÊTRE, «m. |* Zavatra. L'homme est un
—intelligent. Zavatra manan-tsaina
ny olona. H loc. L'— suprême Andria-
manitra.2 # — . Fisiana. Donner T— .Afam-
pisy. mahary.
ÉTRÉGIR, va. Manety. manakeîy, mam-
pih»»motra, —un chemin. Mnnely. rna-
nahely Wana. Il a fait— son habit. /Vam-
panakelyny akanjnny izy.
S'étrécir, vpr. Mihanty. mihak*»ly, mih*»-
motra. En cet endroit la rivière sétri 4 -
c'W.Mihaety, mihahely ny renirano ra-
ha mhy ao Coite étoffe s"<Ur*cira an blan-
chis«a*iv Hlhemotra izany lamba iza-
ny. rahn sasana.
ÉTRÉCISSEMENT, «m. Fanet^na. ha-
ety, fanakelezana, hakely, fampibemo-
rana, flhemolra.
ÉTREINDRE, va- 1° Mangeja. mange-
hy. mnnjria. —une gerbe. Mangeja .etc.,
ambcaram-bary. 2*—. Mamihina. Il l'é-
treignit fortement Namihina azy maty
izy.
8'étreindre, vpr. Mifaraibina.
ÉTREINTE, s/1 1* Fanarejana. fang^he-
zana, fangiazana. 2 # — , Famihinana, flfa-
mihinana.
ET RENNE, *f. 1* Jaka. Jo vous donne
cela pour—. Ity no ntaoko jakanao. 2 # — ,
Sa nia ira, fanantarana.
ÉTRENNER, ca.Manantatra. C'est moi
qui ai étrenné ce marchand. Izaho no
nanan taira ny varotr' io mpivarotra io.
Vous étrennerez ma voiture. Hananla-
tra ny kalestko hianao.
É TRIER, 8in. 1* Fitoeran-tongotry ny
mpitningin-lsoavaly.2* fig. Avoir le pied
a 1*~ . Tongotra mhy an-dakana. Perdre
les étriers. Very hevitra, sanganebana.
Être ferme s:r ses étriers. Tsy mety
resy lahatra, — kivy.
ÉTRILLE, 8f. Fihogon-tsoavaly.
ÉTRILLER, va. 1* Manogo soavaly. 2*
fig. Maraely, mikapoka, mamoapo&ka,
manaratsy.
ÉTRIPER, ra. Manala taovany. — lia
veau. Manala iaouan-janak'ombyanan*
kiray.
ÉTRIQUÉ, ÉB. adj. Ety, tcry. Habit
— . Akanjo ety, tery.
ÉTRTV1ÉRE, sf. Anjakoditra fi liant o-
nan* ny étrier. Donner les étrivières.
Mamely amy ny anja-kodilra -, fig. ma-
nivaiva. manala baraka.
ÉTROIT, OITE, adj. f Ety, tery. kely.
kety lambanana. Chemin—. Ldlana ety,
tery. kety. Étoffe étroite. Lamba kely
lambanana. 2* fig Kely II a un esprit— .
Kely saina izy. 3»— , Mafy, fatrarra. Il y
a entre eux une amitié étroite. Mifanka-
tia mafy, etc., izy ireo.
À l'étroit, loc. adv. 1° Amy ny fitoerana
ety. Vous êtes logé fort à T— . Mi toc ira
amy ny trano ety Ioatra hianao. 2* fig.
Être a 1— . Sahiraoaamy ny fivelomaoa,
tery—, poritra — .
ÉTROITEMENT, adv. !• Amynyfitoe-
rana ety. 2* fig. Mafy, fatratra. lis se te-
naient—embrassés. Nifamihina mafy
izy ireo. On lui a —défendu. Norarana
mafy izy.
ÉTROITE8SE,s/*. f Haoty, hakoly. 2*
fig. Hakoly.
ÉTUDE, sf. i* Fianarana. Il aime T— .
Tia fianarana izy. 2*—, Fandinihana. Il
fait r— d'un chemin de f^r. Mandinika
ny hanaovana ny lalam-by izy.
ÉTUDIANT, sm. Mpianatra. —en mé-
decine. Mpianatra ho dokotera.
ÉTUDIÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nianarana.
2* — .Nianarana tsy an-jery. 3*— .Voadini-
ka, nodiniliina. 4*—, Tanteraka, toniosa.
nokalfna. Iavorary. C'est un tableau bien
— . Tanteraka, etc., tsara izany sary
izany. 5*—, Midoladola. niitihintihina,
mitikintikina. raidihindihina, junitra,
miangolangola, miangentsana, m i ange-
?o. V(.y. Affecté.
ÉTUDIER, ra. f Mianatra. —l'histoire.
Mianatra ny tan tara. 2' —, Mianatra
tsy an-jery. —une leçon. Mianatra
tsy an-jery fianarana. 3°— , Mandini-
ka. —un projet. Mandinika zavatra ka-
ii
Digitized by
Google
EVA
— 330 —
EVA
*aina liatao. Étudiez cet homme. DiM-
ho io olona io.
—, vn. Mianatra. Il étudie i ou r et nuit.
Mianatra andro aman* alina izy.
S'étudier, vpr. 1° Mikftly aina. manao
izny tratry ny aina. mikezaka. Il s'étudie
à faire dumil. Mikely ninn, etc., mba
hanao ratsy izy. 2 — , Mandinika ny te-
nany.
ÉTUI, sm. Fitoerana. trano. — de cha-
peau. F>{oe»vm-tsatroka. —à violon. Fi-
fo^ran-dokanara. — à aiguilles. Fitoera-
na. franom-panjaitra.
ÊTUVE, sf. Trano fievohana.
ÉTYMOLOGIE, sf. Ny ihavian* ny te-
ny-
EUCALYPTUS, sm. Bilogoraa, hazo
kinina.
EUCHARISTIE, sf. Eokaristia.
EUCHARISTIQUE, adj. Momba ny
Eokaristia.
EUCOLOGE.sm. Boky flvavahana.
EUNUQUE, sm. Eonoka.
EUPHONIE, sf. Fanamorana ny fano-
nonana.
EUPHONIQUE, adj. Manamora ny fa-
nononana.
EUROPE, sf. Eoropa.
EUROPÉEN, ENNE, s. et adj. Eoro-
pt*ana, vazaha.
EUX, pi. m. du pron. pers. lui. Izy ireo.
Ce sont — qui ont commencé le combat.
Izy ireo no nanomboka ny ady.
ÉVACUANT, ANT fi, ad/. Mampiva-
lana. mampandeha, mamoaka.
ÉVACUATION, sf. {• Fivaianana, fan-
dehanana, Rvoahana. 2°— , Fandaozana,
finlana, Gvoahana.
ÉVACUER, va. [• Mampivalana, mam-
pandeha, mamoaka Voici un remède
pour— la bile. Indro fanafbdy mampari-
deha t mamoaka ny ranon* afero. mam-
pivalana. 2 a — , Mandao. miala, mivoa-
ka. L'ennemi a évacué la place. Nilao-
zana, nialan' ny fahavalo ny tanàna.
Faites — la salle. Asaovy miooaka ao
an-lrano ny olona.
S'évacuer, vpr. \* Mandeha, mivoaka.
2*—, Ilaozana, iaîana.
ÉVADER (S 1 ), vpr. Mandositra, mile-
fa. Les prisonniers se sont évadés.
Nandosilra, nilefa ny lao an-tranomai-
2i na.
ÉVAOATION, sf. Fihahakahafan-kevi-
tra.
ÉVALUATION, sf. Fanombauana, Ca-
minavinana.
ÉVALUER, va. Manombana, mami-
navina. À. combien évaluez-vous cette
perte? Hoatrinona no anombananao,
aminaui?ianao izany fatiautoka izany ?
S'évaluer, vpr. Tombanana, vinavinai-
na.
ÉV ANGÉLIQUE, adj. Amy ny Evan-
jely.arakany Evanjely. Doctrine—. Fam-
pianaran' ny Evanjely.
ÉVANGÉLIQUEMENT, adv. Araka
ny Evanjely.
ÉVANGÉLISER, va. Milory ny Evan-
J e,y ' ^
EVANGÉLISTE, sm. Evanjelista,
mpanoratra ny Evanjely.
ÉVANGILE, sm. Evanjely, filazantsa-
ra. fl loc. Le côté de l— . Ny ankava-
nan' ny otely.
ÉVANOUI, IE, ad;'. !• Torana. 2»—,
Mandalo, mihelina.
ÉVANOUIR (S'), vpr. f Torana. Elle
s'évanouit souvent. Torana matetikaizy.
2 # — , Mundalo, mihelina. La gloire du
monde s'évanouit en un moment. Man-
dalo, mihelina vetivety foana ny voni-
nahitr' izao tontolo izao.
ÉVANOUISSEMENT, sm. Fahatora-
nana:
ÉVAPORATION, sf. !• Fanjariana ho
fofona, — ho etona, fahalevonan-ko folb-
na. 2° fig. Hamaivanan-doha.
ÉVAPORÉ, ÉE, adj. Levon-ko fofona.
— , adj. et s. Maivan-doha, tanora fanahy.
C'est un cerveau—. Maivan-doha, etc.,
izy.
ÉVAPORER, va. Mampanjary ho fofo-
na,— ho etona. La chaleur évapore ou
fait— l'eau. Ny hafanana mampanjary
ho fofona, ho etona ny rano.
S'évaporer, vpr. l ft Manjary ho fofona,
—ho etona, levon-ko fofona. Ce qu'on dis-
tille s'évapore bien vite. Ny zavatra si-
tilina manjary ho fofona, ho etona
faingana. Le camphre s'évapore. Leçon-
ko fofona ny kamifaoro. 2* fig. Misava,
mitsahatra. Sa colère s'évapore.3/t"saca t
milsahatra ny hatezerany.
ÉVASÉ, ÉE, adj. Be vava. Verre—.
Gilasy be uatra. Il a le nez— . Be vavâ
orona izy.
ÉVASEMENT, stn. Habcn* ny vava.
k
Digitized by
Google
EVE
— 331 —
EVO
ÉVASER, va. Manao be va va. Évasez
davantage ce tuyau. Ataovy be vava ko-
koa io fantsona io.
S'évaser, vpr. Mihabe vava.
ÉVASIF, IVE, adj. Vilana. Réponse
évasive. Valy vilana.
ÉVASION, sf. Fandosirana, filerana.
ÉVÊCHÉ, sm. !• Fari-tany fehezin* ny
eveka. 2 # — . Fiandrianan'ny eveka. 3*—,
La pan* ny eveka.
ÉVEIL, sm. Filazana, famrahatsiarova-
na, fitandremana. C'ec:t lui qui m'en a
donnai'— . îzy no nilnza izaov tamiko.
nampahatsiaro ahy izany. Être en — .
Mitandrina.
ÉVEILLÉ, ÉE, p. adj. et s. 1* Nofoha-
zina, mahatsiaro. 2° —, Mariadrinka.
mailaka. Vous êtes bien —aujourd'hui.
Mariadriaka loatra hianan anio. C'est
un parçon bien—. Zazalahy mailamai-
laka izy.
ÉVEILLER, t>a !• Mamoha. mampifo-
ha. mampahatsiaro. Quand il est endor-
mi, on ne saurait 1'—. Tsy azo fohazina
izy, raha matory. Le moindre bruit
l'éveille. Feon-javatia mikorontana ke'y
Toana ampy hampahahiaro azy. 2* fig.
Mampahariadriaka. mampahamailamai-
laka. 3*—, Miteraka. mampi Cela
éveille l'envie. Miteraka flalonana,
mamm'alona izany.
S'éveilter, vpr. Mahatsiaro.
ÉVÉNEMENT, sm. !• Zavatra miseho.
C*est un — important. Zavatra lehibe
miseho izany. 2*— , Fiafarana. Cette affai-
re a eu un— heureux. Tsara ny ma/aran'
izany r.iharaha izany. Préparez- vous à
tout— Zakao izay hiafaran* izany. || toc.
Faire—. Manaitra. Son apparition lit—.
Nanaitra ny olona ny nisehoany.
ÉVENTAIL, sm. Fikopaka.
ÉVENTÉ, ÉE,p. et adj. !• Lefy, afa-po-
fona. 2* fîg. Faniatra.
—, adj. et $. Maivan-doha, tanora fanahy.
C'est un—. Maivan-doha. etc., izy.
ÉVENTER, ra. l' Mikopaka. 2'fig. Ma-
hafanlantra. Il a éventé le complot. Na-
haf an tatr any toti-dratsy izy —la mine.
Mahafantatra ny nokasaina hatao.
S'éventer, vpr. {• Mikopaka ny tenany.
Il s'évente avec un mouchoir. Mikopaka
ny tenany amy ny mosara izy. 2°— ,Mi-
halefy. afa-pofona. Ce vin s'est éventé.
iVihalefy izany divay izany. Les par-
fums s'éventent aisément. Mora afa-po-
fona ny zava-manitra. ^ |
ÉVENTRER, u>a. !• Mitory (pour les
bœufs), mandoatra tsinay.manala tsinay.
— un bœuf. Mitory omby. — un mou-
ton, un poisson. Mandoatra tsinain' on-
dry, manala teinam-kazindrano. ^pg.
Mamaky. iwenlrez ces caisses. Vakio
ireo kesika ireo.
ÉVENTUALITÉ, sf. Ny zavatra ton^a
se n d rase n (Ira, fiafarana. Il est préparé à
toutes les éventualités. Zakany izay /wa-
faran' izany.
ÉVENTUEL, ELLE, adj Sendrasen-
dra. Profits éventuels. Tombony sendra*
sendva.
ÉVENTUELLEMENT, adi\ Sendra-
sendra.
ÉVÉQUE, sm. Eveka.
ÉVERTUER (S'), vpr. Mikely aina.
manao izay tratry ny aina, mikezaka. Il
s'est évertué pour se tirer do la misère
où il était. Nikely aina, etc., izy mba
hiala amy ny fahantrana nanjo azy.
ÉVICTION, sf. Fanalana.
ÉVIDEMMENT, adv. An-karihary.
ÉVIDENCE, sf. Fiharîhary. Se rendre
à 1'— . Manaiky izay miharihary. Mettre
en — . Mampiharihary.
ÉVIDENT, ENTE, adj. Miharihary.
C'est une fausseté évidente. Hevi-diso
miharihary izany.
ÉVINCER, ra. Manala, manesotra. lia
été évincé de cette maison par jugement.
Aa/an'ny mpi tsara taminy io trano io.
On l'a évincé do celte place. Nesorina
tamin' izany raharaha izany izy.
ÉVITER, ra. Mandositra, misoroka.mî-
hodivitra, miboli.ly, mibisioka, manao
izay tsy ... , aza. —les mauvaises com-
pagnies. Mandositra ny naman-dratsy.
— un coup de pierre. Àfixoro-bato. — une
corvée. Mandositra fanompoana, mi-
hodivilra. mibolidy amy ny fanompoa-
na.— quelqu'un. Mihodivitra, mibisio-
ka olona. J'évile de le rencontrer. Ma-
nao izay l*y hifiinenakft aminy aho. È-
vitez de lui déplaire. Aza manao izay
hahasosotra azy. Évitez de lui parler.
Aza miteny aminy.
S'éviter, vpr. Mifampihodivitra, mifanao
izay tsy hifanenana.
ÉVOCATION, sf. Fiantscana, famoha-
zana. - •
ÉVOLUTION, sf. I* Famindrana. Faire
exécuter des évolutions militairesJHam-
pamindra miaramila. 2°— , Fivelarana,
flvelatra, flvaky L'— des fouilles horsUes
Digitized by
Google
EXA
— 332 —
EXA
bourgeons. Ny flvelatra, ny fivakin* ny
ravina ao amy ny tsimony.
ÉVOQUER, na. Miantso. mamoha.— les
esprits. Mamoha angatra.
EX* prèp. Taloha, teo aloha, fabiny. Ex-
ministre. Min Ut ru taloha, etc.
EXACT, ACTE, ad; . fTsy diso, tsy diso
fotoana. Il a été — au rendez- von». Tsy
diso tamy ny fotoana natao izy. Il est —
dans ses payements. Tsy dho fotoana
amyny fandoavambola izy. 2 — , Marina,
tsara. Il a fait le compte—des dépenses.
Marina ny nanatontaliany nylany. Ce
récit est—. Marina izany tantara izany.
Il a fait une recherche exacte des faits.
Namo topo tôt ra tsara ny zavatra niseho
izy. || loc. Les sciences exactes. Ny fa-
haiza-marika.
EXACTEMENT, adv. 1* Àraka ny fo-
toana, amim-pitandremana. 2 Ô — , Mari-
na, tsara;
EXACTEUR, «m. Mpihtnambahoaka,
mpiharaka. Les exacteurs méritent d'è-
tro châtiés. Mendrika hofaizina ny mpi-
hinarn bahoaka, etc.
EXACTION, sf- Fihinanam-bahoaka,
flharahana.
EXACTITUDE, sf. !• Fitandremana.
Il apporte une grande— à tout ce qu'il
fait Manao ny zavatra rehetra amim-pi-
tandremana lehibe izy. 2 # —, Hamari-
nana. Il y a— dans le calcul. Marina ny
nanaovana ny marika.
EXAOÉRATEUR, TRICE, a. Mpam-
pitombo, mpanitatra.
EXAGÉRATION, sf. Fampitomboana,
tanitarana.
EXAGÉRÉ, ÉE, p. et adj. Nampitom-
boina.nitarina, be loatra, diso ohatra. Ré-
cit— .Tantara nitarina. Louanges exagé-
rées. Fiderana 6e loatra, diso ohatra.
— >, s. Mpampitombo zavatra. Les exagé-
rés sont des fous. Adala izay mampi-
tombo tîfoza zavatra.
EXAGÉRER, ta. Mampitornbo, manita-
tra. Il exagère les vertus do son ami.
Mampitornbo filaza ny hatsaram-pana-
bin'ny sakaizany izy. Il exagère Ténor-
mité de ce crime. Mampitornbo ny ha-
lehibiazan' izany heloka izany izy.
S'exagérer, vpr. Mampi tombo ao-an-tsai-
ny. Il s'exagère son malheur. Mampi-
tornbo ao an-tsainy ny fahoriany izy.
EXALTATION, sf. I* Fananganana,
fanandratana. J'étais à Rome le jour
de r— du P.ipo Tany Roma aho tamy
ny andro nananganana ny Papa. L — de
la sainte croix. Ny fanandratana ny
bazo-fljaliana. 2*—» Hafanam-po izaitsi*
zy, fiivhitra — . Il parle avec — . Afa/a-
na fo izaitsizy, mirehidrehilraizaitsi-
zy izy rahamiteny.
EXAI/FÉ,ÉE,p.ad t /.eta. 1* Nankalazai-
na, noderuina. 2*—, Mafana fo izaitsizy.
mirehitra— , mientana — , taitra— , miro-
hidrehitra tsy amyny antony. C'est un — ,
il a la tète exaltée. Mirehidrehitra tsy
amy ny antony izy.
EXALTER, va. 1* Mankalaza. midera.
Il exalte son ami. Mankalaza, etc., ny sa-
kaizany izy. 2 # — , Manafana izaitsizy,
mam pi reh i t ra —, mampi émana—, manai-
tra —, mampirehidrehitra tsy amy ny
antony Ce discours a exalté les auditeurs.
Nanafana, nafhpirehitra, nampienla-
na, nanaitra izaitsizy ny fon'nympihai-
no izany laha-teny izany. Cette lecture
exalte l'imagination. Manaitra ny saina
izaitsizy izany famakian-teny izany. II
travai lait à — les esprits. Nikeiy aina
mba hampirehidrehitra ny fon'ny olo-
na tsy amy ny antony izy.
S'exalter, vpr. 1* Mankalaza tena, mi-
dera tena. 2 # — , Mafana fo izaitsizy, mi-
rehitra—, mientana—, taitra—, niirehi*
drehitra tsy amy ny antony.
EXAMEN, sm. 1* Fanadinana, fltsa-
pam-pahaizana. On tait des examens
chaque année dans les collèges. Misy /a-
nadin ana.etc, isintaona ao amy ny ko-
lejy. 2°— , Fandinihana. Faites T— de ce
livre. Diniho io boky io.
EXAMINATEUR, TRICE, s. Mpa-
n ad ina. Cet — est trop sévère. Mitsongo
loatra io mpanadina io.
EXAMINER, va. 1* Manadina, mitsa-
pa fahaizana. Examinez cet élèvo. AdU
no, tsapao fahaizana io mpianatra io.
2*—, Mandinika. —une affaire. Mandi-
nika raharaha anankiray.
S'examiner, vpr. Mandini-tena, mandi-
nika ny ao am-pony.
EXASPÉRATION, sf. Fisafoaka, Ûsa-
montitra. fitroatra, fifoaba.
EXASPÉRER, va. Mampisafoaka.
mampisamoutitra, mampitroatra, mam T
pifoaba.
S'exaspérer, vpr. Misafoaka, misamon-
titra, mitroatra, mifoaba.
EXAUCER, va. Mihaino , manaiky.
Dieu exauce les prières des humbles.
Andriamanitra mihaino. etc., ny fanga-
Digitized by
Google
EXC
— S33 -
EXC
tabana ataon'ny mpanetry tena. Dieu
m'a exaucé. Nihaino ahy Andriamani-
tra.
EXCAVATION, sf. f Fihadiana. 2*— ,
Lavaka, zohy. La rivière a fait là une — .
Nolavahan' ny renirano lao. Paire des
excavations pour eipîoiter une mine de
charbon. Manao lavaka, zohy mba ha-
kana arin-tany.
EXCÉDANT, ANTE, adj. Ambiny.
Q* et est le total des sommes excédan-
tes ? Hoatrinona no tontalin' ny ambim-
bola?
EXCÉDÉ, ÉE, adj. Trotmka, valaka,
torovana. Il est— de fatigue. Trotraka,
etc.. izy.
EXCÉDENT, nm. Ambiny. Je vous
donnerai 1'—. Homeko anao ny ambi-
ny
EXCEDER, va. I 9 Mihoatra. Il a excé-
dé son pouvoir. Nihoatra ny fahefany
izy La recette a excédé la dépense. Ny
miditra nihoatra ny lany 2 # — , Maha-
trotraka, ma ha valaka, ma ha torovana.
Cette course m'a excédé. Nahatrotra-
fca, nahatalaka aby izany hazakazaka
izany.
S'excéder, vpr. Trotraka. valaka, toro-
vana. Il ses! excédé de travail. Tro-
traka, valaky ny asa izy.
EXCELLEMMENT, adv. Tsara dia
tsara, indrindra.
EXCELLENCE, sf. 1° Halavorary,
batsara. En quoi consiste P— de ce livre?
Inona no mahalavorary izany boky iza-
ny ? L — d'un fruit. Ny hatsaran' ny
vcankazo. 2° — , Anaram-boninahitra fa-
naja na ny ministra sy ny ambasadaoro.
Par excelle nce,loc adv. Indrindra.Dieu
est bon par—. Andriamanitra no tsara
indrindra. Cicéron est l'orateur par—.
Cicéron no mpandaha-teny mahay in-
drindra.
EXCELLENT, ENTE, adj. Lavorary,
roahay dia mahay, tsara dia tsara. tsara
fanaby diatsrafanahy. Livre— Boky la-
vorary C'est un— ouvrier. Mahay dia
mahay io mpiasa io. C'est un— vin. Tsa-
ra dia tsara io divay io. C'est un— hom-
irie. Tsara fanahy dia tsara fan ahy io
lebilahy io
EXCELLER, vn. Mabay dia mahay,
mabay nobo... miboatra, tsara noho...
11 excelle à parler. Mahay dia mahay
izy rabamiteny. Cet orateur excello sur
tous.les autres. Mahay noho p mihoatra
ny «a*any io mpondaha-teny io. Les che^
vaux arabes excellent sur la plupart dos
autres chevaux. Ny soavaly arabo tsa-
ra noho ny ankabiazan' ny soavaly
h a fa.
EXCENTRICITÉ, sf. Hahafahafa.
EXCENTRIQUE, ad/. Hafahafa. hafa
fan dry, mandry manokana noho ny be.
Comme Bizarre.
EXCEPTÉ, prép. Afa-tsy. Il travaille
toute la semaine— le dimanche. Tsy tapa-
ka miasa izy afa-tsy alahady tokana.
EXCEPTÉ, ÉE, p. et adj. Afaka, na-
fahana, voavako, navahana, afa-tsy, tsy
manaraka. Ils ont tous péri, cinq person-
nesexceptées. Matydiholo izy ireoa/a-
tsy olona dimy monja. Cos mots sont
exceptés de la rèjçl* générale Tsy ma*
naraka ny lalâna fanaaireo teny ireo.
EXCEPTER, va. Manafaka. manavaka.
afa-tsy, tsy mampanaraka On a excepté
de cette loi les fils des veuves. Hahefa
mety ho zanaky ny mpitondratena dia
afaka, nafahana tamin' izany laldna
izany. Je nVn excepte qui que ce soit.
Tsy manavaka olona na iza na iza aho.
On pardonna aux rebelles, mais en ex-
ceptant les chefs. Nalefa avokoa ny mpi-
komy afa tsy ny lehibeny.
EXCEPTION, sf. Panafahana, fanava-
hana, tsy fanarahana ny lalâna, zavatra
tsy manaraka ny lalâna. On Ht une — en
sa faveur. Izy hiany no nafahana tamin*
izany Tous les hommes sans — . Ny le-
bilahy rebotra tsy misy avaka. Cette rè-
gle a beaucoup dVxc«»ptions. Misy teny
betsaka tsy manaraka izany lalâna iza-
ny.
À l'exception de, loc. prép. Afa-tsy.
Comme Excepté.
EXCEPTIONNEL, ELLE, adj. Misy
fanafahana. misy fanavahana, tsy mana-
raka ny lalâna, t?y araka ny fanao.
EXCÈS, «m. f Ny mihoatra ny mety,
izay diso obatra. izny mihoa-pampana,
izay b« loatra, izay maty loatra. L'— est
blâmable en tontes choses. Amy ny za-
vatra rehetra tokony hotsinha izay mi-
hoatra ny mety. C'est par un — de ja-
lousie qu'il a agi ainsi. Fialonana dixo
ohatra, mihoa-pampana, be loatra no
nanaovany izany. Louer avec — . Midera
be loatra. izaitsizy. Un — de travail la
rendu malade. Ny asa mafy loatra no
nankarary azy. 2"—, pi. Fibobohana be
loatra, tilerana be loatra, fitondran-tena
ratsy. Il s'est ruiné l'estomac par ses — .
Simba tamy ny fibobohana tjc loatra, fi*
Digitized by
Gooole
EXC
334
EXC
lerann be loatrany ambavafôny. 3 # — ,
Fanaovanaan-kery, hnsiahana. Se porter
a des—. Manao an-kery, mampiseho
hasiahana.
À l'excès, loc. adn. Izaitsizy.
EXCESSIF, IVE, adj. Mihoatra ny mo-
ty.diso ohatra.mihoa-pnmpana.be loatra,
izaitsizy, mafy loatra. Tout ce qui est —
est vicieux. Ratsy ny zavatra rohetra mi-
hoatra ny mely. Il se livre a des débau-
ches excessives. Diso ohatra. rnihoa-
pampana ny fitondran-tena ralsy ataony.
Il lui a donné des louantes excessive».
N'ulera nzy be loatra izy. Il fait un froid
— . Mangatsiaka izaitsizy ny andro, ma-
fy loatra ny haKiaka.
EXCESSIVEMENT, ado IzaiMzy.
EXCITANT, ANTE, adj. Manaiira ny
nmbavafô. Remède — . Fanatbdy manai-
tra ny ambivafô.
—, sm. Zavaira manaitra ny ambavafô.
EXCITATION, sf. f Fànairana. 2 # — ,
Famporisihana, Gtaribana, fitaomana, fa-
mokisana.
EXCITER, va, 1* Mamporisika mitari-
ka, mitaona. mamoky. — les combattants.
Mamporisika ny mpiady. Il sait — à
l'étude. Mahay mamporisika, mitari-
ka. mitaona mba hianatra izy.— à la ré-
volte. Mamporisika, etc.ny -vahoaka
bikomy. 2 # — , Miteraka, mampirehitra,
mampa..., mampi..., maha ... Le vent
excita une grande tempête Niteraka ta-
fio-drivotra mafy ny rivotra. Ce discours
excita le courage des soldats.. Izany laha-
teny izany namp/re/ii/ranyherim-pon*
ny miaramila. Cela excite l'appétit. A/am-
pazoto homana izany. -— IVnvie. Mam-
pialona. Cette lecture excita son enthou-
siasme. A r a/mtalanjona azy izany fama-
kian-teny izany.
S'exciter, vpr. Mamporisi-tena, mandri-
sitena. S'— au combat. Mamporisi-te-
na, etc., mba hiady.
EXCLAMATION, sf. Feo milaza hafa-
liana, — hatalanjonana, — hatozorana.
etc.
EXCLAMER (S'), vpr. Mampandre feo
milaza hafaliana, etc.
EXCLU, UE, p. et adj. !• Voaroaka,
noroahina. 2"—, Tsy raisina, tsymahazo.
voasakana mba tsy.. . , sakanana mba
tsy. . . , tsy avela, tsy asiana. Les femmes
sont exclues de ces emplois. Tsy raisina
amin' izany raharaha izany ny vehivavy.
Les Européens étaient exclus de tous
1rs ports de» cette nation. Tamio' izay tsy
nahazo niditra, voasakana mba tsy b>
ditra, tsy naveta hiditra tao amy ny
soranan' iziny fanjakana izany ny Eoro-
peana. Tout ornement est— de leurs tem-
ples. Tsy asiana haingo na inona na
inona ny trano flvavaban* izy ireo.
EXCLURE, va. !• Mandroaka. On l'a
exclu de cette compagnie. Noroahin a ta-
min' izany akambanana izany izy. 2 # — ,
Tsy mandray, misakana mba tsy..., tsy
mamela, tsy manisy, mifanohitra. La cha-
rité exclut Va varice. Ny hazavam-po mi-
fanohitraamy ny fahi liana.
S'exclure, vpr. Mifanohitra. Ces deux
principes s'excluent. Mifanohitra ireo
foto-kevitra roa ireo.
EXCLUSIF, IVE, adj. !• Hany, tokana.
irery.afa-tsy.C'est là mon étude exclusive.
Izany no hany fianaiana alaoko, fiana-
rana tokana ataoko. Il a pour cela un
goût—. Tsy tia afa-tsy izany izy. 2*— ,
Tsy tia afa-tsy olona sasany na zavatra
sasany. Il a un caractère—. Tsy lia
afa-tsy olona sasany na zavatra sasa-
ny izy.
EXCLUSION, sf. 1 ô Fandroahana. V
— , Tsy fandraisana, fisakanana, tsy fa-
melana, tsy fanisiana.
À l'exclusion de, loc. prèp. Tsy rai-
sina, sakanana, tsy avela, tsy asiana.
EXCLUSIVEMENT, adv. !• Hany.
tokana, irery, afa-tsy. Cela lui appar-
tient—. Azy irery izany. 2°— , Tsy ao
itnisany. Vous apprendrez depuis le
chapitre cinquième jusqu'au dixième
— . llianareo hianatra tsy an-jery ha-
tramy ny toko fahadimy ka hatramy
ny toko iahafolo izay tsy ao anisan'
izany.
EXCOMMUNICATION, sf, Fandroa-
hana amy tiy Eglizy.
EXCOMMUNIÉ, ÉE, adj. et s. Voa-
roaka amy ny Eglizy.
EXCOMMUNIER, va. Mandroaka amy
ny Eglizy.
EXCORIATION, sf. Fiempaka, fikipaka,
liovaka.
EXCORIER, va. Manempaka, mam-
pîempaka, mampikipaka, mampiovaka.
La pierre l'a excor.é. Ny vato nanem*
paka, etc., ny hodiny.
EXCRÉMENT, sm. Fivalanana, diky,
tain' omby, tain'ondry, etc.
EXCROISSANCE, sf. 1* Kambo. 2*-,
Trongony. Ce tronc est couvert d'excrois-
sances. Be trongony ity vatan-kazo ityr
Digitized by
Google
EXE
335 —
EXE
EXCURSION, sf. 1* Fandehandehana-
na. Il fait souvent dos excursions pour
chercher des insectes. Mandehande^a
matetika mba hikaroka biby kely izy.
2 # — , Fibosesehana. Les ennemis ont
fait une— dans le sud. Niboxesika tany
atsirao ny fahavalo. 3* ftg. Fivilian-ke-
vitrn. Gomme Digression.
EXCUSABLE, adj. Tsy tokbny homen-
tsiny, — hotsinina, tsy mendrika homen-
tsiny, — holsinina. Il est—. Tsy tohony
homcn-tsiny, etc., izy. Cette faute est
— . Tsy tokony, tsy mendrika /io-
frinina loatra izany hadisoana izany.
EXCUSE, sf. Fialan-tsiny. fanaladiana.
II sait forcer des excuses. Mahay mamo-
rona fialan-tsiny izy. Faire des excu-
ses à quelqu'un. Miala tsiny amin' olo-
na, manalady olona. Je vous fais mes
excuses. Aza tsiniko aminao, aza maty
aho. matesa anie aho.
EXCUSER, va. 1* Manala tsiny. Jo
vous ai excusé auprès du roi. Nanala
tsiny anao tamy ny mpanjaka aho. 2°— ,
Tsy manomo tsiny, tsy maniny. Je l'ex-
cuse à cause de sa jeunesse. Tsy omeko
tsiny izy noho ny hatanorany. Il faut—
ce léger oubli. Tokony tsy hotsinina loa-
tra izany hadisoana ke!y izany. Excusez
moi, si je vous interromps. Aza tsiniko,
aza fariy aho, aza mahafady ahy, raha
manapaka ny teninao alto.
S'excuser, vpr. Miala tsiny, manalady.
Il s'en excuse sur sa maladie. Miala
tsiny amin' izany izy noho ny aretiny.
EXÉCRABLE, adj. 1° Tokony ho ha-
la, — hankahalaina. C'est un homme — .
Olona tokony ho hala, etc. 2*—. Ratsy
izaitsizy. safatsiroa aman-tany. C'est un
livre — . Boky ratsy -izaitsizy izany.
C'est un forfait — . Heloka safatsiroa
aman-tany izany.
EXÉCRABLEMENT, adv. Rat? y izai-
tsizy.
EXÉCRATION, sf. \ n Fankahalana. Il
est en — à tout le monde. Hala, an~
kahalain' ny olona rehetra izy. 2° —,
pi Ozona, fanozonana, sahato, sariko.
Il fit mille exécrations. Nanozona, ni-
sahato, nisariko injato amin'arivo izy.
EXÉCRER, va. Mankahala. Tous l'exè-
crent. Mankahala azy ny olon-drehe-
tra.
EXÉCUTABLE, adj. Azo tantorahina,
azo atao.
EXÉCUTER, i*a. Manatunteraka, ma-
naraka, manao, mnhavita, mahatontosa.
—un traité. Manafanteraka, manara-
ka fanekena. J'exécuterai ce projet. Ho*
tanterahiko, hataoko izany flkasana
izany. J'ai exécuté vos ordres. Tante-
rako nydidinao. Il a exécuté une belle
statue Nanatanteraka, nan&o, naha-
vita, nahatontosa sariolona tsara tare*
hy izy. || loc. — des évolutions. Ma m In-
dra. — un condamné. Mamono olona
voaheîoky ny m pi tsara.
S'exécuter, vpr. t°Tanterahina, arahi-
na, atao. Il faut que la loi s'exécute. Tsy
maiutsy hota?iterahina, harahina ny
lalàna. 2*—, Manao tsy fidiny.
EXÉCUTEUR, TRICB, s. Mpanatan-
teraka, mpanao. Il a nommé Paul son-
testamentaire. Nanendry any Paniy ho
mpanatanteraka ny farahalany izy. ||
loc. —des hautes œuvres. Mpanapa-Jo-
ha, roamhinifololahy.
EXÉCUTIF, IVE, adj. Mampanaraka
ny lalàna. Pouvoir—. Fahefana mba
hampanaraka ny lalàna.
EXÉCUTION, sf. Fanatanterahana, fa-
narahana, fanaovana, fal:avitana, fana-
tontosana. || loc. L'— d'un condamné.
Ny famonoaua ny olona voaheîoky ny
mpiisara.
EXÉCUTOIRE, adj. Tsy maintsy ho-
tanterahina, — harahina. Les lois sont
exécutoires lorsqu'elles sont promul-
guées. Tsy maintsy holanterahina,
etc., ny JaUna rahefa navoaka.
EXEMPLAIRE, adj. Tokony hianara-
na, tokony halain-tahaka, tokony hara-
hina. Conduite —, Fitondran tena to-
kony hianarana, etc.
— , sm. Boky mitovy, — iray tarika, za-
vatra mitovy. On a tiré ce dictio înaireà
mille exemplaires. Nanaovana boky an-
vo mitovy,— iray tarika ity diksionary
ity. J'ai un— de cette médaille. Manana
medaly anankiray mitovy amin' io aho.
EXEMPLE, sm. 1* Fianarana, fakan-
tahaka, oha-pilondran-tena. lesnna. Sui-
vez son—. Mianara, makà tahakaazy.
Il donne bon — . Azi ianarana, alain-
tahaka izy, oha-pitondran-tena tsa-
ra izy. Il donne mauvais — . Mampia-
nadratsy, mampianatra /e«on-drâtsy
izy. || loc. Faire un— do quelqu'un. Man-
kafay olona ho fananarana ny sasany.
2°— , Ohatra, zavatra mitovy. Il y a
beaucoup d'exemples dans ce diction-
naire. Be ohatra amin* io diksionary
io. Je vous on trouverai cent exemp-
les dans l'histoire. Misv zavatra zato
Digitized by
Google
EXfi
336 —
EXH
rnitdvy amin* izany azoko alaina atny
ny tan tara. C'est un crime sans—. Tsy
misy holoka mitony amin' izany, he-
loka tsy manampaharoa, safatsiroa iza-
ny.
Par exemple, loc. adv. 1° Ohatra. 2 # — ,
Adre! lahy! Par — voilà qui est fort.
Adre! mahagaga izany! mahagaga la-
hy izany!
À i'exemple de, loc. prép. Tahaka,
hoatra. X 1*— de ses ancêtres. Tahaka,
etc., nv razany.
EXEMPT, EMPTE, ad}. !• Afaka. Il
est — du service militaire. A/aftatsyho
miaramila izy. Il est — de toute corvée.
Afaka tsy hanao fanompoana na inona
na inona izy. 2 # — . Tsy manana, tsy mi-
sy. tsy voa. Il mène une vie exemple
de soucis. Tsy manana ahiahy izy
Cet ouvrage ost— de défauts. Tsy misy
tsininy io boky io. Cette ville a été
exempte de la contagion. Tsy voan* ny
ûxeri-miflndra izany tanàna izany.
EXEMPTER, va. Manafaka. On l'a
exempte de tout impôt. Afaka tsy han-
doa hetra na inona na inona izy.
S'exempter, vpr. Tsy avela. Comme Se
DISPENSER.
EXEMPTION, sf. Fanafahana.
EXERCÉ, ÉE, p. et ad}, f Nampiasai-
na, nampianaiina. mphay. Ce sont lies
soldats bien exercés. "Miaramila mahay
j reo# 2»_ , Natao. 3 Ô — , Voatsapa, notsa-
paina, nozahan toetra. 4°— , Naseho.
EXERCER, va. !• Mampiasa, mampia-
natra. —son corps, snn esprit Mam-
piasa ny tenany.ny sainy. —«les soldats,
des élèvos. Mampianaira miaramila,
mpianatra. 2 - — . Manao. Il exerce le mé-
tier de forgeron. Manefy no raharaha
ataony. Il y a dix ans qu'il exerce cet-
te charge. Efa nandritra ny folo taona no
nanaotfany izany raharaha izany. 3 e
—, Mitsapa. mizaha toetra. Dieu se plait
A — les bons. Tian' Andriamanitra ny
mitsapa. etc., ny tsara fanahy. || loc.
—la paliencede quelqu'un. Manahirana
olona, manao izay inahasosotra olona.
4»—, Mampiseho. — sachariié. Mampi-
seho hazavam-po. —sa cruauté. Mampi-
seho hasiahana.
S'exercer, vpr. [• Miasa, mianatra. Son
esprit trouve dans ce livre de quoi s'—.
Misy iaaan' ny sainy izany boky izany.
Il s'exerce à tirer de Tare. Mianatra
roitifttra amy ny zana-tsipfka izy. '2 # — ,
Mikoly aina. Il s'exerce à toutes les ver-
tus. Mikely aina mba handroso amy
ny hatsaram-panahy rehetra izy.
EXERCICE, 8m. 1* Fampiasana, fiasa-
na, asa, flanarana. Il joue à la balle pour
faire de 1'-* Milalao baolina izy mba
hampiasa ny tenany. Il fait de P— *»n se
promenant. Miasa dia izy. Ces soldat»
font T— tous les "jours. Hanao asa tena,
asa basy. mianatra isan'andro ireo mia-
ramila ireo. 2 # — . Panaovana, fanaova-
na raharaha. Il fut irréprochable dana
F— de sa charge Tsy nanan-rsiny izy ta-
my ny nanaovany ny raharahany. Il
est rntré hif»r en—. Omaly vao nanombo-
ka nanao ny raharahany izy. 3 # — , Fa-
hasahiranana, hasosorana. 4 # — , Fampi-
sehnana. Des obstacles s'opposèrent à
1— de son autorité. Nisy zavatra nisa-
kana azy mba tsy hampiseho ny fane-
fan y.
EXHALAISON, sf. Fofona.
EXHALER, va. !• Maudpfa fofona, mi-
tera-pofona, mamofona. Chs fleurs exha-
lent une douce odeur. Mandela fofona,
tsara ireo voninkazo ireo. Ces matais
exhalent une vapeur malsaine. Mitera-
po r ona ratsy ireo honahona ireo. Cette
terre exhale des odeurs. Mamofona
itytanyiiy 2*fig. Mampiseho. Il exhala
sa colère contre lui. Nampiseho ny
hatezerany taminy izy.
S'exhaler, vpr. 1* Mivoaka. Une bonne
odeur s'exhale de cette tleur. Misy fofo-
na tsara miooaka amin'io voninkazo
io. 2 # —, Levon-ko fofona, manjary ho
fofona. Celte liqueur s'est toute exhalée.
Levon-ko fo, r ona avokoa izany lalikera
izany. L'eau do ce marais s exhale en
vapeurs malignes. Ny rano amin' io ho-
nahona io manjary fofona ratsy. frfig.
Miseho.
EXHAUSSEMENT, «m. Fanandrata-
na, fisan Iratana, fanondrotana, fison-
drotana, fanovonana,
EXHAUSSER, va. Manandratra, ma-
nonlrotra, mampisondrotra, manovona.
— une maison. Manandratra. etc.. tra-
no. Exhaussez ce plancher. Asandrato.
asondroly io rihana io.
S'exhausser, vpr. Misandratra. raison-
drotra. mihahavo.
EXHIBER, va. Mampiseho, mamosaka.
Exhibez votre passe-port. Ase/ioy. apo-
«aho ny pasipaoronao.
EXHIBITION, sf. Fampisehoana. fa-
mosahana.
Digitized by
Google
EXI
— 337 —
EXCK
EXHORTATION, sf. Teny famporisi-
hana, toriteny famporisihana.
EXHORTER, va. Mamporisika. Exhor-
tez-le à mieux vivre. Amporisiho izy
mba hitondra tena tsaratsara kokoa.
S'exhorter, vpr. Mifamporisika.
EXHUMATION, sf. Famokaram-paty.
EXHUMER, va. !• Mimoko-paty. Les
juges ordonnèrent de l'— . Nasain' ny
ropitsara hofokarina ny fatiny. î'fig.
Mampahatsiaro. Il a exhumé des noms
oubliés. Nampahatsiaro anarana ha-
dino izy.
EXIGEANT, ANTE, adj. Mangataka
be loatra, mitady— , mampandoa— , ma-
nery, sarotsarotiny, lozabe. Il est fort
— envers ses inférieurs. Manery mafy
ny olom-peheziny izy, sarotsarotiny,
lozabe amy ny olom-peheziny izy.
EXIGENCE, sf. 1* Fangatahana be loa-
tra, fltadiavana— , fampandoavana— , fa-
nerena, halozana. 2*— , Toetra, toe-dra-
haraha. Selon 1'— des affaires. Araka
ny foe-drabaraha.
EXIGER, va. !• Mangataka, mila, mitady,
mitaky, mampandoa, mamoritra, mane-
ry. Il exige un salaire plus élevé. Man-
gataka, mila, mitady karama ambony
kokoa izy. Il exige le pa iement de sa dette.
Mitaky ny trosany izy. Il exige de gros
intérêts. Mangataka, mila, mitady,
mampandoa zana-bola be loatra izy. Il
* exige des honneurs qui ne lui sont pas
dûs. Mangataka; mitady voninahitra,
mamoritra, manery olona mba hanome
azy voninahitra tsy tokony ho azy izy.
2* fig. Manery, tsy maintsy, mila. Votre
honneur exige cela de vous. Ny vonina-
hitrao manery anao mba hanao izany,
tsy maintsy hataonao izany noho ny
voninahitrao. Sa maladie exige beaucoup
de soins. Mila fitandremana lehibe ny
aretiny.
S'exiger, vpr. Angatahina, tadiavina, ta-
kina, ampandoavina, poritina, terena.
EXIGIBLE, adj. Azo angatahina,— taki-
na, — ampandoavina,— -poritina,— terena.
EXIGU, XJË, adj. Kely. Somme exiguë.
Vola kely. Logement—. Trano kely.
EXIGUÏTÉ, sf. Hakely. L'— de sa fortu-
ne. Ny hakelin' ny hareny.
EXIL, sm. \* Fandroahana, fanaovana
sesi-tany. Il a été envoyé en—. Noroahi-
na, natao sesi-tany izy. Il a été rappelé
d — . Naverina ilay nasesi-tany. 2° fig.
Fivahiniana, ûtoerana mahasorisorena,
— mahadisadisa. Celte terre est un lieu '
d*— . Fivahiniana ity tany ity. Cotte
ville est pour moi un lieu d*— . Afaha-
sorisorena, mahadisadisa ahy ity ta-
nàna ity.
EXILÉ, ÉE, p. adj. et s. Voaroaka, no-
roahina, nasesi-tany.
EXILER, va. Mandroaka, manao sesi-
tany. Le gouvernement l'exila, Noroa"
hin' ny fanjakana, nataon' ny fanjaka-
na sesi-tany izy.
S'exiler, vpr. Mihataka ho amy ny tany
mangingina. Il s'est exilé a la campagne.
Nihataka any an-tsaha* izy.
EXISTANT, ANTE, adj. Misy.
EXISTENCE, sf. 1* Fisiana. On ne sau-
rait nier 1'— de Dieu. Tsy azo lavinany
fisian Andriamanitra. 2 # — , Nahatera-
hana, andro ahavelomana, andro iaina-
na. Respectez ceux à qui vous devez V — .
Hajao izay niteraka anao. L'homme ne
saurait prolonger son — . Ny olona tsy
mahazo manalava ny andro ahaveloma-
ny, andro iainany. 3° fig. Toetra. Cet
homme a une belle — . Miadan-foef ra io
lehilahy io.
EXISTER, vn. 1- Misy. Il existait un
complot. Nisy teti-dratsy. 2- —, Àry.
teraka, vclona, miaina, ivelomana. Vous
n'existiez pas encore à cette époque. Tsy
mbola àry, teraka hianao tarain' izay.
Quand j'aurai cessé d'— . Rahefa tapi-
tra ny andro ahavelomaho, iainako.
Il a beaucoup de peine à faire — sa fa-
mille. Sarotra ho azy ny mamelona ny
ankohonany.
EXONÉRATION, sf. Ftnafahana.
EXONÉRER, va. Manafaka. On l'a
exonéré de tout impôt. Afaka tsy han-
doa hetra na inona na inona izy.
S'exonérer, vpr. Afaka. Il s'est exoné-
ré de sa dette. A/a-trosa izy.
EXORBITANT, ANTE, . adj. Diso
ohatra, mihoa-pompana, be loatra, izai-
tsizy, tsy anerany. Il est d'une taille
exorbitante. Diso ohatra, mihoa-pam~
pana ny hahavony. Cette marchandise
est d'un prix—. Mt/ioa-pampana, 6c
loatra, efa izaitsizy, tsy anerany ny
vidin' io zavatra io. Voy. Excessif.
EXORCISER, va. Mandroaka demony.
—les démons. Mandroaka ny demony.
—un possédé. Mandroaka demony
amin' olona.
EXORCISME, sm. Fandroahana demo-
ny.
EXORCISTE, sm. Mpandroaka demo-
ny-
22
Digitized by
Google
EXP
— 338 —
EXP
EXORBE, sm. Sasin-teny.
EXOTIQUE, adj. Avy amy ny tanyha-
fa. Plantes exotiques. Zava-maniry avy
amy ny tany hafa.
EXPANSIBILITÉ, sf. Ny ahazoana
uiilatra.
EXPANSIBLE, adj. Mety hitalra. Le
gaz est— .'Afety hitatra ny gazy.
EXPANSIF, IVE, adj. I* Mahazo mi-
tatra. 2° fig. Mamboraka ny ao am-po.
EXPANSION, sf. !• Fitarana, fitatra.
2* fig. Avoir de Y — . Mamboraka ny ao
am^o.
EXPATRIATION,*/*. Fandroahana hia-
la amy ny tanin-drazana, fandaozana
tanin-drazana.
EXPATRIER, va. Mandroaka biala amy
ny tanin-drazana.
S'expatrier, vpr. Mandao tanin-draza-
na, miala amy ny lanin-drazana.
EXPECTATIVE, sf. Fanantenana. Il
est dans F—, Manantona hiany izy.
EXPECTORANT, ANTE, adj. Mam-
pandoha reboka. Remèdes expectorants.
Fanafody mampandcha rehoka.
— , sm. Fanafody mampandeha reboka.
EXPECTORATION, sf. Fandrebofana.
EXPECTORER, va. Mandrehoka.
EXPÉDIÉ, ÉE, p. et adj. 1° Natao bain-
gana, nohafainganina, tanteraka, notan-
terahina. 2° —, Nampitondraina, nam-
panaterina, voairaka, nirahina, voaroa-
ka, noroahina.
EXPÉDIENT, sm. Hevitra anatantera-
hana,«ranatanterahana, fialana. Il est fer-
tile en expédients. Be hevilrahanatan-
fera ha n-j a va tra, be fialana izy. Il est à
bout d'expédients. Tsy bitany izay ha-
natanlcrahany izany, izay hialany.
— , adj. m. Mahasoa. Il est— d'agir ainsi.
Mahasaa ny manao tabaka izany.
EXPÉDIER, va. 1° Manao baingana,
manafain<rnna, manatanteraka. Expédiez
cette affaire. Ataovy haingana, hafain-
gano izany raharaha izany. Il a expédié
beaucoup d'affaires. Nanatanleraha ra-
baraha maro izy. Il a expédié beaucoup
de monde ce matin. Nanatanleraha
raharaba tamy ny olona maro izy ani-
naraina. 2°— , Mampikmdra, mampana-
titra, maniraka, mandroaka. Je vous ai
expédi 1 * vos marchandises. Efa nampi-
tondraiko, nampanateriho any aminao
ny entam-barohao. Je lui ai expédié un
courrier. Xonivaha olona tanv aminv
aho. J'ai expédié cet. importun. Efa no-
roahiho iîay olona manabirana.
EXPÉDITEUR, sm. Mpampitondra,
mpampanatitra.
EXPÉDITIF, IVE, adj. Manao haiu-
gana, manafaingana.
EXPÉDITION, sf. t ô Fanaovana hain-
gana, fanafainganana, fanatanterahana-
2*—, Fampitondrana, fampanaterana. 3*
—, Fanafibana, fandebanana liizaha. Il fit
une — en Egypte. Nanaflha tany Ejipta
izy. Ils onl fait une— au pôle nord. Lasa
nizaha ny pôly avaralra izy ireo.
EXPÉDITIONNAIRE, sm. Mpampi-
tondra, mpampanatitra.
—, adj, Manafika. L'armée— . Nymiarami-
la^?nana/?/?a.
EXPÉRIENCE,*/*. Fitsapana, fanandra-
mana, fahilana, fahalalan-javatra. Il fait
des expériences sur la pesanteur de Pair.
Mitsapa nyamy nyhavesaran'ny rivotra
izy. J'ai fait l'— de ce remède. Efa notsa-
paiho, nandramaho izany fanafody iza-
ny. Je connais le monde par une longue
— . Fantatro ny toetry ny olombelona
noho ny ela nahitaho. C'est un jeune
homme sans—. Tovolaby tsy mahalala
zavalra io.
EXPÉRIMENTÉ, ÉE, adj. Mahay,
mahalala. Médecin—. Dokotora mahay.
EXPÉRIMENTER, ta. Mitsapa, ma-
nandrana, mahita. J'ai expérimenté la
vertu de ce remède. Efa notsapailto,
nandramaho ny herin' io fanafody io.
J'ai souvent expérimenté cola. Efa/iila-
ko matetika izany.
EXPERT, ERTE, adj Mahay.
— , sm. Vadintany mpanombana.
EXPERTISE, sf. Fanombanana.
EXPERTISER, i;a et un. Ma nom ban a.
— le dégât. Manombana ny simba.
EXPIATION, sf Fanonerana ny ratsy
natao.
EXPIATOIRE, adj. Mahonitra ny ra-
tsy natao.
EXPIER, va. Manonitrany ratsy nalao.
Il expia ses péchés par une longue péni-
tence. Nanonitra ny fahotany tamy ny
fampijalian-tena ela izy.
S'expier, vpr. Onerana.
EXPIRANT, ANTE, ad/, f Miala ai-
na. 2° fig. Tapitra, mitsahatra, mibale-
vona.
EXPIRATION, sf 1° Famoahana fofon*
aina. l'fig. Fabataperana. Il n'a plus qu'
un mois jusqu'à i' — Je son bail. TV y nii-
Digitized by
Google
EXP
— 339
EXP
sy afa-tsy iray volana sisa no hahatape-
ran' ny fanofany trano.
EXPIRER, rn. !• Miala aïna, mitsoaka
aina, maty. II oxpira entre les bras de
ses amis. Niala aina, etc., tao am-pela-
lânan' ny saknizany izy. 2* fiq. Tapitra,
mitsahatra, mihalevona. Le bail expire
demain. Tapitra rahampttso ny fanofan-
trano. Ses pouvoirs expirent dans un
mois. Tapitra ny fahefany rahefa afaka
irayvolana. Je sentis—ma colère. Tamin*
izay nitsahatra ny hatezerako Cette lu-
our expira par degrés. Nitsahatra. ni-
halevona tsikelikely izany fahazavani
izany.
—, va. Mamoaka fofon* aina.
EXPLÉTIF, IVE f adj. Fanampin-teny
manamafy.
EXPLICABLE, adj: Azo hazavaina,
azo voasana, azo lazaina hevitra, azo la-
zaina ny antony, azo fantarina ny antony.
EXPLICATIF, IVE, adj. Manazava,
mivaofy, milaza hevi-teny.
EXPLICATION,* A l* Fanazavan a, fi voa-
sana, lilazana hevi-javatra, — ny antony,
lahafantarana ny antony. 2*—, Farapia-
narana, fanorotoroana, filazana mazava.
EXPLICITE, adj. Mazava, miharihary.
EXPLICITEMENT, adv. Mazava, mi-
harihary.
EXPLIQUER, ta. 1* Manazava, mivaofy,
milaza hevi-javatra, milaza ny antony,
mampahafantatra ny antony. Il a bien
expliqué ce chapitre de saint Paul. A r a-
nazava, nivaofy, nilaza tsara ny /ic-
vitr' izany toko nosoratany Md. Paoly
izany izy. Joseph expliqua le songe de
Pharaon. Josefa nilaza ny hevitry ny
nofiny Faraona. Expliquez-moi sa con-
duite. Lazao amiko ny antony nanao-
vony izany. Cela m'explique ce qu'il a
fiait. Izany no ahafantarako ny an/on 1
ny nataony. 2 # — , Mampianatra, manoro-
toro, milaza mazava. Il explique la géo-
graphie. Mampianatra, manorotoro ny
jeografy izy. Je vais vous— ma pensée.
Holazaiko mazava aminao ny hevitro.
S'expliquer, vpr. Hazavaina, voasana,
milaza ny heviny, milaza ny antony. Je
vais m'—. Holazaiko ny hevitro: Il s'est
expliqué avec moi. Nilaza tamiko ny
antony nanaovany izany izy.
EXPLOIT, sm. Herim-po asehoamy ny
ady. L'histoire garde le souvenir des
exploits d'Alexandre. Ny tantara mam-
pahatsiaro ny herim-po naschony Alek» .
«andra tany an' ady. /
EXPLOITABLE, adj. Azo asaina, azo
volena, azo kapaina.azo hadina.
EXPLOITATION, sf. Fiasana, fambe-
lena, Ûkapana, tihadiana.
EXPLOITER, va. f Miasa, mamboly,
mikapa, miliady. — une propriété. Mia-
sa, mamboly tany. — une foret. Mikapa
ala. — une mine d'or. Mihady volame-
na. 2° fig. Mametsy, mikapa. — la cré-
dulité de quelqu'un. Mametsy, etc., ny
adaladala.
EXPLORATEUR, dm. Mpizaha tany..
EXPLORATION, sf. Fizahan-tany.
EXPLORER, va. Mizaha tany.
EXPLOSIB^E, adj. Mipoaka. Allumet-
tes explosiblos. Afokasoka mipoaka.
EXPLOSION, sf. !• Fipoaka, lipoahana.
L' — d'un magasina poudre. Ny fipoaky
ny trano fitooram-banja. l'fîy. Fireheta-
na, iisehoana, fiposabana, fahavakiana.
Sa colère fit alors—. Nirehilra tamin*
izay ny hatezerany. Le complot fit—. Ni'
seho, niposaka, vaky ny.teti-dratsy.
EXPORTATION, sf. Fitondram-baro-
tra amy ny tany hafa, famarinana, za-
vatra avarina.
EXPORTER, va. Mitondra varotraamy
ny tany hafa, maraarina. — des bœufs.
Mamarina oraby.
S'exporter, vpr. Eatinaamy ny tany ha-
fa, avarina.
EXPOSANT, ANTE, s. 1* Mpampisa-
ho. 2*—, Mpilaza.
EXPOSÉ, ÉE, p. et adj. l'Naseho, mi-
seho, miharihary. 2 # — , Natodika, mito-
dika, nahahy, mihahy, napetraka, mipe-
traka, nariana. 3* — , Nambara, voalaza,
nolazaina, nohazavaina, mazava. 4*—,
Mila hahita loza, mila, mora, natao mo-
salahy. Il est— à périr. Mila hahita loza
izy. Il est— à perdre sa fortune. Mila ho
lany harena izy. Cotte plaine ost exposée
aux inondations. Mora safotra izany ta-
ny lemaka izany.
— , sm. Filazana.
EXPOSER, va. 1* Mampiseho, raampi-
harlhary. — des livres en vente. Mampi- .
seho boky amidy. — le saint Sacrement.
Mampiseho ny Sakramenta masina. Sa
dignité l'expose à la vue de tout le monde.
Ny fahamboniany mampiseho t mampi-
harihary azy eo imason* nyolon-drehe-
tra. 2 # — , Mampitodika, manahy, marne- *
traka, manary. —au soleil levant, 4/am-
pitodika miantsinanana.— du linge pour
le faire sécher. Manah y lamba. On tx-
Digitized by
Google
EXP
~ 340 —
EXT
posa les martyrs sur un étang glacé. A'a-
pelraka tambonin' ny ranomandry tao
amy ny farihy ny martiry. —un enfant.
Manary zaza vao teraka. 3 # — , Manam-
bara, milaza, manazava. Exposez vos in-
tentions. Ambarao, lazao ny Qkasanao.
Il aexposé sa doctrine. Nilaza,nanaza-
va ny fampianarany izy. 4 # — , Mila ham-
pahita loza, mahamora, manao mosalahy.
Cela vous expose à de grands périls. Mi-
la hampahita loza anao izany. La situa-
tion de celle ville l'expose aux attaques
de l'ennemi. Mora asian'ny fahavalo
izany tandna izany noho ny toerany. Il
expose sa fortune. Manao mosalahy ny
hareny izy. —sa vie. Comme S'exposer
X. LA MORT.
S'exposer, vpr. Mitono tena, manao vy
very, manao anjolofo, maneha-doza, man-
kaha-doza, manaboamaty, mananty voi-
na, mila, manao mosalahy. S'— à la mort.
Mitono tena, manao vy very, manao
anjolofo. S'— au danger. Maneha-doza,
mankaha-doza, manaboamaty, ma-
nanty voina. S'— à tuer quelqu'un. Mila
hahafaty olona. S'— à recevoir un affront.
Mila tsiny. S'— au hasard. Manao mosa-
lahy.
EXPOSITION, sf. 1* Fampisehoana. On
fit, dans cette salle, l— do plusieurs ta-
bleaux. Nisy sary maro naseho tamin'
izany efi-trano izany. 2 # — , Fitodihana,
toerana. L — à l'ouest est la meilleure. Ny
mitodiha miankandrefana no tsara in-
drindra. Ce palais est dans une belle — .
Tsara toerana io lapa io. 3° —, Filaza-
na, fanazavana. Il a fait une — nette de
cette affaire. Nilaza mazava, nanazava
tsara izany raharaha izany izy.
EXPRÈS, «m. Iraka.
—, adv. Fanahy iniana, iniana, nahy, sa-
try. Il le fait — pour me fâcher. Fanahy
iniany no anaovany izany, tniam/atao
izany mba hahatezitra ahy. Je ne l'ai pas
fait—. Tsy fanahy iniako, tsy ni nia-
ko, tsy nahiho, tsy satriko no nanao-
vako izany.
EXPRÈS, ESSE, adj. Mazava, mihari-
hary, mafy. La loi est expresse sur ce
point. Mazava, etc., nylalana amin' iza-
ny zavatra izany.
EXPRESSÉMENT, adv. Mazava, mi-
harihary, mafy.
EXPRESSIF, IVE, adj. Mampiseho
tsara ny heviny, mampiseho ny ao am-
po. Il a un langage—. Mampiseho tsa-
ra ny heviny ny fiteniny. Il a une phy-
sionomie expressive. Mampiseho ny
ao am-pony ny tarehiny.
EXPRESSION, sf. fFamiazana, famo-
ritana. 2°— , Fiteny, fombam-pitenenana.
Cette — présente une belle idée. Izany
fiteny, etc., izany mampiseho hevitra
tsara. 3*—, Fampisehoana tsara, fampi-
sehoana ny ao am-po.
EXPRIMABLE, adj. Azolazaina.
EXPRIMER, ra. l*Mamia, mamoritra.
— le jus d'un citron. Mamia, mamori-
tra voasary. 2 # — , Milaza. Il exprime bien
sa pensée. Milaza tsara ny heviny izy.
Il faut — cela dans le contrat. Tsy main-
tsy holazaina amy ny fanekena izany.
3*—, Mampiseho tsara, mampiseho ny ao
am-po. Ce chant exprime sa joie. Afam-
piseho tsara ny hafaliany izany hira iza-
ny. Ses yeux exprimaient l'amour et la
reconnaissance. Nyfijeriny nampiseho
fltiavana sy fankasitrahana.
S'exprimer, vpr. Milaza ny heviny. Il
s'exprime clairement. Milaza mazava ny
heviny izy.
EXPROPRIATION, sf. Fakan'ny fan-
jakana trano na tokotany nefa tsy mamo-
no antoka, fakan'ny tompon-trosa trano
na tokotany uatao antoka.
EXPROPRIER, ta. Maka trano na to-
kotany nefa tsy mamono antoka, maka
trano na tokotany natao antoka.
EXPULSER, va. t*Mandroaka. On l'ex-
pulsa de sa maison. Noroahina hiala
amy ny tranony izy. 2 # — , Mamoaka. Le
calcul fut expulsé. Voavoaka ny fiafia.
EXPULSIF, IVE, adj. Mahavoaka.
EXPULSION, sf. 1° Fandroahana. 2«— ,
Famoahana.
EXPURGER, ra. Manosotra ny zavatra
tsy mety amy ny boky.
EXQUIS, ISE, adj. 1° Matsiro, fy, ma-
filotra, tsara dia tsara. Comme Délicat.
2*—, Kanto, tsara dia tsara, mahafinari-
tra. C'est un travail — . Asa kanto, etc.,
izany. 3°— , Kiankianina,mahay. Il a un
goût — dans ses discours. Kiankianina
amy ny laha-teniny izy. Il a un jugement
— . M a ha y mitsara zavatra izy.
EXTASE,sf. l°Fahavarianam-panaby. Il
avait souvent des extases. Azon* ny fa-
havarianam-panahy matetika izy. 2 # — ,
Fahatalanjonana, fltalanjonana. Il la con-
templait avec — . Talanjona nibanjina
azy izy.
EXTASIER (S*), vpr. Talanjona.
EXTATIQUE, adj. Avy amy ny faliava-
rianam-panahy.
Digitized by
Google
EXT
— 341 —
EXT
EXTENSIBILITÉ, sf. Ny ahazoana
mitatra.
EXTENSIBLE, 'adj. Azo itarina. Los
métaux sont extensibles. Azo itarina
ny metaly.
EXTENSION, sf. Fanitarana. fitarana.
L'or est susceptible d* — . Azo itarina ny
volamena. Il a donné de l'—a- son com-
merce. Nanitatra ny fivarotany izy. Le
commerce prend de 1'— . Mitatra ny
varotra. Ce mot a une grande — . Mita-
tra be ny hevitr' izany teny izany.
EXTÉNUATION, sf. Faharerabana.
EXTÉNUER, va. Mahareraka, mandre-
raka. La maladie l'a exténué. Ny aretina
nahareraka, etc.azy.
S'exténuer, vpr. Mandrera-tena. Il s'ex-
ténue à force de veilles. Mandrera-tena
amy ny fiarctan-tory izy.
EXTÉRIEUR, EURE, adj. 1* Ivelany.
Lesornements extérieurs d'un palais. Ny
haingon' ny ivela n'ny lapa. 2*—, Momba
ny tany hafa. Le commerce — prend de
l'accroissement. Mitombo ny varotra atao
amy ny tany hafa.
— , sm. l a Ny ivelany. L'— de ce bâtiment
est beau. Tsara ny ivelan' io trano io.
On fait du bruit à V — . Misy tabataba any
ivelany. 2*—, Endrika, tarehy, bika, toe-
tra, toetra ivelany. Il a un bel — . Tsara
endrika, tarehy, bika izy. Il a un —
modeste. Maotona ny toetrany. Il a un-
trompeur. Mamitaka ny toetrany tre-
lany. 3 # — , Tany hafa. Les nouvelles de
1'— . Ny zava-baovao avy any amy ny
tany hafa.
EXTÉRIEUREMENT, adv. Ivelany.
Ce n* est qu'— qu'il est dévot. Tsy tia va-
vaka afa-tsy ivelany hiany izy.
EXTERMINATEUR, TRIGE, adj.
Mandringana. L'ange—. Ny anjely
mpandringana.
-,sm. Mpandringana.
EXTERMINATION, sf. Fandriugana-
na, fandripahana.
EXTERMINER, va. Mandringana,
mandripaka. —les brigands. Mandrin-
gana, etc., ny jiolahy.
EXTERNAT, sm. Trano fianaran' ny
rapianatra mody.
EXTERNE, adj. 1* Ivelany. Le mal
n'est pas—. Tsy avy aty ivelany ny are-
tina. 2 # — , Ivoho. Le côté— du bras. Ny
teohon-tsandry.
—, sm. Mpianatra mody.
EXTINCTION, sf. î- Famonoana. L'
—du feu. Ny famonoana ny afo. 2* fig.
Fahafatesana, fampitsaharana, fanape-
rana, fandanian-tamingana. Il a une — de
voix. Matyfoo'izy. Il travaille à 1'— des
abus, de sa dette. Mikely aina hampi-
tsahatra ny fanao tsy mety, hanapitra
ny trosany iiy. Il travaille à 1'— de cette
famille. Manao izay hahalany tamin-
gana izany flanakaviana izany izy.
EXTIRPATION^ sf. 1* Fanongotana,
fandidiana. 2° fig. Fandravana, fampitsa-
harana.
EXTIRPER, va. {• Manongotra, man-
didy. — des racines. M an on g o tr a faka.
— une loupe. Mandidy kambo. 2" fig.
Mandrava, mampitsahatra. — l' hérésie.
Mandrava ny horezia. — les abus.
Mampitsahatra ny fanao tsy mety.
EXTORQUER, va. Miharaka, manery,
mamoritra. Il m'a extorqué de l'argent.
Niharaka ny volako izy. On lui a extor-
qué sa signature. Noterena, noporitina
hanao ny soniany izy.
EXTORSION, sf. Fiharahdna, fanera-
na, famoritana.
EXTRACTION, sf. {• Fanalana, fane-
sorana, famoahana, fihadiana, fanaova-
na. 2* fig. Firazanana. Il est de basse—.
Iva razana izy.
EXTRADITION, sf. Fanolorana olo-
meloka amy ny fanjakana nialany.
EXTRAIRE, ua. 1- Manala, manesotra,
mamoaka, mihady, manao. — une balle
du corps. Manala, manesotra bala amy
ny tena. —des calculs. Mamoaka fiafia.
— de l'or. Mihady volamena. —de l'hui-
le du ricin. Manao tseroka amy ny ta-
nantanamanga.2°— , Maka, mikopia. Il a
extrait ce passage de l'Ecriture Sainte.
Nalainy tamy ny Soratra Masina ireo
teny ireo.
EXTRAIT, sm. 1- Ilo. — de rose. Ilom-
bonin-draozy. 2°— , Zavatra alaina, tara-
tasy filazana nokopiana. Voici quelques
extraits de ce livre. Indreto ny zavatra
sasany nalaina tamin' izany boky iza-
ny. Voici mon — de naissance. Indro uy
taratasy milaza ny nahaterahako noko-
piana tamy ny bokim-panjakana.
EXTRAORDINAIRE, adj. 1- Tsy
araka ny fanao, mihoatra ny fanao. Le
parlement a tenu une séance — . Tsy
araka ny fanao ny fivoriana nataon' ny
parlementa. J'ai fait cette année des dé-
penses extraordinaires. Ny laniko ta-
min'ily taona ity mihoatra noho ny lani-
ko isan-taona. 2°— , Mahagaga, izaitsizy
Digitized by
Google
FAB
— 3Î2
FAB
hafahafa. C'est un esprit — . Mahagaga
nysainy. Il est d'une laideur—. Ratsy
larehy izaitsizy izy. Il a un visage — .
Hafahafa ny tarebiny.
—, sm. Zavatra tsy fanao. C'est pour lui un
— que de boire du vin. Zavatra tsy fa-
naonyny misotro divay.
EXTRAORDINAIREMENT, adc. !•
Tsy araka ny fanao. 2*—, Mahagaga, izai-
tsizy, aoka izany, hafahafa. Il est — riche.
Mahagaga ny hareny, manankarena
izaitsizy, aoka izany izy.
EXTRAVAGANCE, sf. Iladaladalana.
hadalana, toetra hafahafa, teny tsy misy
antony, teny tsy misy heviny. J'ai pitié
de son — . Mampalahelo ahy ny liada-
ladalany, ny toetrany hafahafa. Il fait
des extravagances. Mampiseho hadalana
izy. Il dit des extravagances. Milaza teny
tsy misy antony, tsy rnisy heciny izy.
EXTRAVAGANT, ANTE, adj. et s.
Àdaladala, hafahafa, fotsy he vitra, on-
dranondranana, tsy misy antony, tsy
misy heviny. C'est un homme — , un — .
Lehilahy àdaladala, hafahafa, fotsy
hevitra, ondranondranana izy. Ce sont
des paroles extravagantes. Teny tsy
misy antony, t«y misy heciny ireo.
EXTRA VAGUER, vn. Manao hevi-po-
tsy, mandefa teny tsy voahevitra, mibo-
dibedy foana, mirediredy.
EXTRÊME, adj. 1° Fara, diso ohatra,
milioa-pampana, izaitsizy, fara doboka.
Il a été arrêté a 1'— limite du royaume.
Nosamborînatany amy ny fara sisin-la-
nin' ny fanjakana izy. Il est dans une —
misère. Efa mby amy ny /ara laliantra-
na izy. Il se livrait à nue joie — . Diso
ohatra, nihoa-pampana ny hafaliany
tarain' izay. Il est d'une bonté—. Male-
my fanahy izaitsizy izy. La chaleur
est—. Ela izaitsizy ny hafanana. Remè-
des extrêmes. Fanafody fara do ho ha
Prendre un parti—. Manao fara do6o-
ka, manao vy very. 2*—, Mihoatra ny me-
ty. Il est — en tout. 'Mihoatra ny mety
amy ny zavatra rehetra izy. Yoy. Excessif.
— , sm. Zavatra mifanohitra. Le froid et le
cJtaudsont les deux extrêmes. Zavatra
roa mifanohitra ny hatsiaka sy uy haia-
nana.
EXTRÊMEMENT, ado. Izaitsizy, aoka
izany. — beau. Tsara tarehy izaitsizy,
etc.
EXTRÊME-ONCTION, sf. Fanosora-
na farany.
EXTRÉMITÉ, sf. !• Tendro, farany,
fara sbin-tany, fara vazan-tany. L'— de»
cheveux. Ny fendrom-bolo. Il loge à.
1'— de la ville. Monina any amy ny /a-
ran' ny tanàna izy. Cette ville est à V
— du royaume. Anyamyny farasisin-
tanin' ny fanjakana izany vohitra izany.
Il est allé à l'— du monde. Lasa any amy
ny fara vazan-tany izy. *2°— , Ambava-
hoana, fara fahantrana, fara fahoriana.
Il esta 1— . Efa mby ambavahoana izy.
Il est réduit à 1'—. Efa mby amy ny
fara fahantrana, fara fahoriana izy.
3°— , Fihoarana ny mety,hatezeranamaiy
dia mafy, hasiahana. Vous allez toujoufs
à 1'—. Manao, milaza zavatra mihoatra
ny mety mandrakariva hianao. Il s'est
porté contre lui à la dernière — . Tezitra
mafy dia mafy, nampiseho hasiahana
taminy izy. A°— , pi. Tongotra aman-tû-
nana. lia les extrémités lroides. Mauga-
tsiaka ny tongony aman-tànany.
EXTRINSÈQUE, adj. A vy any ivelany.
EXUBÉRANCE, sf i-Fandrobona. Il y
a ici— de végétation. Mandrobona aty ny
zava-maniry. 2° fig. Habetsahan-doatra.
Il y a— de mots. Betsaka loalra ny teny.
EXUBÉRANT, ANTE, adj. f Man-
drobona» 2* fig. Betsaka loatra.
EX-VOTO, sm. Fanalam-boady.
F
FABLE, sf. 1* Fanoliarana. La— du loup
et de l'agneau. Ny fanoharana amy ny
amboadia sy ny zanak' ondry. 2°— , An-
ga"no. Vous me contez des fables. Milaza
angano amiko hianao. L'histoire de ce
peuple est mêlée de beaucoup de fables.
Ny inntaran' izany firenena izany dis
miharo angano betsaka. 3°— , Fihoiuebe-
zana. Il est la — de la ville. Ihomehe"
zan' ny olona rehetra eto anlanana izy.
FABRICANT, sm. Mpanao, mpanefy.
Un— de chapeaux. Mpanao satroka.
Digitized by
Google
FAG
— 3*3 —
FAC
FABRICATEUR, TRICE, «. 1* Mpa-
nao. — do fausse monnaie. Mpanao vo-
la ratsy. 2" fig. Mpainorona. —de fausses
. nouvelles. J/pamoron-tsaho.
FABRICATION, sf. 1° Fanaovana, fa-
nefena, fanontana. 2° fig. Fainoronana.
FABRICIEN, sm. Mpitandrina ny fa-
nanan'ny tranoleglizy aaankiray.
FABRIQUE, sf. {• Fanaovana, trano fa-
naovan-javatra. Ce drap est de bonne — .
Tsara ny nanaooana io lopôtra io. Il a
établi une — de draps en ville. Nanorina
trano fanaovan-dopôtva. tao an-tanàna
izy. 2* — ,Fananan* ny trano leglizy anan-
kiray, olona vitsivitsy mitandrinany fa-
nanan' ny trano leglizy anankiray. 3"
fig. Famoronana. Cette histoire est de sa
— . Noforonjny izany tantara izany.
FABRIQUER, va. I* Manao, manefy,
oianonta. — des étoffes do soie. Manao
Iambalasoa. — de la porcelaine. Manao,
manefy porosolaina. — de la monnaie.
Manao, etc., vola, 2'fig. Mamorona. -—
un mensonge. 3/amoron-dainga.
Se fabriquer, rpr. 1* A tao, tefena, aton-
ta. 2 9 fig. Foronina.
FABULEUX, EUSE, adj. 1* Angano.
tsizy. Cola est — . Angano izany. C'est
une histoire fabuleuse. Angano izany.
Les anciens adoraient des divinités fabu-
leuses. Ny ntaolo nivavaka tamy ny an-
driaraanitra tsizy. 2* fig. Tsy azo inoana,
mahagaga. Sa vie renferme quelque cho-
se de—. Nisy zavalra tsy azo inoana,
etc., nataony tamy ny andro niainany.
— , sm. Zavatra tsy azo inoana, — mahaga-
ga. Cela tient du — . Zavatra saika tsy
azo inoana, etc., izany.
FABULISTE, sm. Mpamorona fanoha-
rana.
FAÇADE, sf. Ny anoloan' ny trano, ny
lafin-trano. La — d'une église. N y ano-
loan' ny trano leglizy. La— qui regarde
la rivière. Ny lafin-trano manatrika ny
renirano.
FACE, sf. 1« Tarehy, tava. Les muscles
de la — . Ny hozatra amy ny tarehy, etc.
2 # — , Lafiny, anoloan-trano, lafin-trano.
Les faces d'un prisme. Ny /a/i'm-pitara-
tratelo rirana. La — du côté du levant
est la plus belle. Tsara indrindra ny /a-
fin-lrano atsinanana. 3 # — , Toolra/ Ses
affaires ont changé de — . Niova ny toc-
try ny raharahany. Iliaut envisager cet-
te affaire sous toutes ses faces. Tsy main-
tsy hodinihina araka ny toetrany sami-
bafa izany raharaha izany. || loc. Faire
— . Tandrify, manatrika, mifandafalra,
mahasaliaiia, mamonjy. Sa maison fait —
ù la mienne. Tandrify, manatrika ny
ahy, mifanandrify, mifanatrika amy
ny ahy ny tranony. Nous faisions — à
l'ennemi. Nanatrika ny fahavalo/ nifa-
natrika, nifandafalra tamy ny fahava-
lo izahay. Il ne peut faire — à ses dé-
penses. Tsy mahasaliana ny laniny izy.
Il fait— à tout. Sahaniny avokoa ny za-
vatra rehetra, conjeny ny sakany sy ny
lavany.
En face, loc. adv. !• Tandrify, manatrika.
anatrehana, imaso. Sa maison est en— do
la mienne. Tandrify, manatrika ny
ahy ny tranony. Regarder quelqu'un eu
— . Mijery olona manatrika, mibanjiua
olona. Il osa le lui dire en—. Sahy nila-
za îzany teo anatrehany , imasony izy.
2° fig. Regarder le péril eu—. Maneha-
doza.
Face à face, loc. ado. Mifanatrika. Je
me suis trouvé lace à face avec lui. Nifa-
natrika taminy aho.
À la face, loc. ad v. Anatrehana, imaso.
FACÉTIE, sf. Hatsikana, arira, haran-
kana.
FACETIEUX, EUSE, adj. Hatsikana,
arira, harankana.
— , sm. Uatsikana, ariralahy, harankaua.
FACETTE,»/ 1 . Lafy. Diamant à facettes.
Diamondra maro lafy.
FÂCHÉ, ÉE,ad/\ i°Tezitra,sosotra. 2*—,
Malaholo. Il est — de ne vous avoir pas
rencontré. Malahelo izy satria tsy nahita
auao.
FÂCHER, va. I* Mahatezitra, mahasoso-
tra. Prenez garde do le—. Tandrcmo sao
mahatezitra, etc., azy hianao. 2°— , Mam-
palahelo.
Se fâcher, vpr. Tezitra, mitezitra. Je me
suis taché contre lui. Xilczilra azy aho,
noie:crako izy.
FÂCHERIE, sf. Fahatezcrana, fahaso-
sorana.
FÂCHEUX, EUSE, adj. 1* Mampala-
helo. C'est un accident — . Voina mam-
palahelo izany. 2°— , Saro-po, kitokiloi-
na, foizina. Il est d'une humeur fâcheuse.
Saro-po, etc., izy.
FACIAL, AI/Ë, adj. Amy ny tarehy.
Nerf—. Hozatra amy ny tarehy.
FACILE, adj. 1° Mora. a Cela est— àjdire,
mais non à faire. Mora lazaina izauy, fa
sarotra atao. Cette phrase est— à tradui-
re. Mora adika izany fehezan-teny izany.
Digitized by
Google
FAÇ
344 —
FAD
Cet homme est de— accès. Mora hatoni-
na io lehilaby io. 2*— , Tsy mananosaro-
tra, misononôka, haingan-tsaina. Il a la
parole — . Tsy mananosarolra izy raha
miteny. Il a le travail — . Tsy manano-
sarolra izy raha miàsa. Style — . Laha-
teny misononôka. 3°—, Malemy fanahy,
rainazy. C'est un homme —, d'une hu-
meur — . Malemy fanahy izy. Je ne
l'aurais pas cru si — . Nataoko fa tsy
rainazy tahaka izany izy.
FACILEMENT,.**^. 1° Moramom. 2*—,
Tsy mananosarolra, misononôka.
FACILITÉ, sf. 1* Hamorana. Cela est
«Je la plus grande—. Mora foana izany.
2* — , Tsy fananosarotra, fisononôka, ha-
fainganan-tsaina. Il écrit avec—. Tsy
mananosarotva izy raha manoratra. Son
style a de la— .Misononôka ny laha-teni-
ny. Cet enfant n'a aucune—. Tsy hnin-
gan-tsaina akory io zazalahy io. 3*—,
Halemem-panaliy, harainazy.
FACILITER, va. Mahaniora, manamo-
ra. Cela facilite l'exécution de mon entre-
prise. Mahamora, etc., ny hahatantera-
hana ny raharahako izany.
FAÇON, sf. l°Fanaovana. La— de celte
étoffe est belle. Tsara ny nanaovana io
lamba io. Combien coûte la — de cet ha-
bit ? Hoatrinona no karama nanaovana
io akanjo io ?2'— , Toetra, fanao, fomba,
fan..., fi... 11 a bonne — . Tsara ny loe-
trany. (Test sa—. Izany no toetrany, fa-
naony, fombany. C'est sa — do faire. Iza-
nynofanaony. Sa — d'écrire est bonne.
Tsara ny /anorany. C'est une nouvelle—
de parler. Fombam-pitenenana, /iteny
vaovao izany. Comme Manière. 3*—, An-
ganongano,angesongeso. Il fait beaucoup
île façons quand il reçoit des étrangers.
Be anganongano, etc., izy raha mandray
vahiny. Il m'a traité sans— .Tsy mba nisy
anganongano, etc., ny nandraisany
ahy, tsotsotra ny nandraisany ahy.
De façon que,loc.conj. 1° Ary amin' iza-
ny, ary noho izany, any ka. La nuit vint,
de — que je fus contraint de me retirer.
Tonga ny alina ary amm' izany, etc..
heriko niala. 2°— , Izay.... Comme En
sorte QUE.
FACONDE, sf. Habetsahan-teny loatra.
FAÇONNÉ, ÉE, p. et adj. 1°Natao 27?g.
Zatra. Il est— au travail. Zalra miasa izy.
FAÇONNER, va. I* Manao. Il a bien
mal façonné cette tabatière. Ratsy no na-
naovany itytabatera ity. 2 a fig. Mana-
zatra.
Se façonner, vpr. Mihazatra.
FAÇONNIER, 1ÈRE, adj. Be anga-
nongano, be angesongeso.
FACTEUR, sm. 1* Mpanatitra taratasy.
2*—, Nyisa mifampitombo.
FACTICE, adj. 1° Natao, ankosoka. Pier-
re — . Vatosoa natao, etc. 2° fig. Anko-
soka. Joie—. Hafaliana ankosoka.
FACTIEUX, EUSE, adj. et 8. Mpan-
drendri-bahoaka, mpampiodina, mpam-
pikomy, mpiray tetika.
FACTION, sf. t° Fiambonana. Il a fait
six heures de—. Niambina adim-paman-
taranandro enina izy. 2* — , Andaniny,
teti-dratsy. Il y avait deux factions dans
cette ville. Nisy andaniny roa tamin*
izany tan.\na izany. L'État était déchi-
ré par les factions. Simban' ny teti~dra-
tsy ny fanjakana tamin' iziy.
FACTIONNAIRE, sm. Miaramila
mpiambina.
FACTURE, sf. i* Taratasy milaza ny
isa sy ny vidin' ny entana. Voici la — des
marchandises que je vous expédie. Indro
ny tarataiy milaza ny isa sy ny ui-
din'ny en/anaizayampitondraiko anao.
2°— , Famoronana. La — de cet air est
bonne. Tsara ny namoronana izany hi-
ra izany.
FACULTATIF, IVE, adj. An-tsafîdy.
FACULTÉ, s/*, f Fahazoana, maba...
mampi.., saina. lia la — de voter. Ma-
hazo manao latsa-bato izy. L'aimant a la
—d'attirer le fer. Ny andriamby ma/ia-
tarika ny vy. Ces feuilles ont la — de pur-
ger. M ampivalana ireny ravin-kazo ire-
ny. Il est paralytique et n'a pas la — de so
mouvoir. Malemy izy ka tsy ma/ietsika.
Les facultés intellectuelles* Ny saina. Il
est doué de grandes facultés. Be saina
izy. 2 a — , Ny mpampianatra rehetra ao
amy nyoniversity.ny dokotera mpampia-
natra rehetra. Les médecins de la — de
Paris. Ny dokotera rehetra mampiana-
tra ao Parisy. On consulta la — . Nakana
hevitra ny dokotera mpampianatra re-
hetra. 3"—, pi. Fananana, izay zaka.
Chacun a dû payer selon ses facultés. Sa-
my nampadoavina araka izayananany,
zakany avy.
FADAISE, sf. Zava-poana, zavatra tsi-
nontsinona. Il ne dit que des fadaises.
Tsy milaza afa-tsy *aua-poana, etc., izy.
FADE, ad;'. 1° Matsatso, matsaboaka, tsy
misy harainy. Mets — . Nahandro ma-
tsatso, etc. 2*/iy. Matsatso, masirasira.
Discours—. Laha-teny matsatso, etc.
Digitized by
Google
FAI
— 345 —
FAI
FADEUR, sf. 1* Hatsatso. ï*fig. Hasira-
sira.
FAGOT, sm. Antntan-kitay hazo, fehe-
zan-kitay hazo.
FAGOT AGE, sm. Fa me texan a anentan-
kitay hazo.
FAGOTER, ra. fMamehy anontan-kitay
hazo, niifehy — . 2° flg. Ratsy fanamboa-
tra, ratsy fampiakanjo.
8e fagoter, vpr. Ratsy flakanjo.
FAGOTEUR, sm. Mparnehy anentan-
kitay hazo, mpifeby— .
FAIBLE,ad,/\ f Koly aina, osa, malemy,
saozanina, reraka, mihozohozo, mango-
zohozo. Il est trop — pour porter ce iar-
deau. Kely aina loatra izy ka tsy raaha-
zaka io entana io. La femme est puis-
que l'homme. Ny vehivavy kely aina no-
ho ny lehilahy, osa fa tsy tahaka ny le-
hilahy. Il a une voix—. Malemy feo izy.
Il aies jambes faibles. Malemilemy ny
ranjony. Cotte branche est—. Malemy
izany rantsan-kazo izany. Il a une— san-
té. Saozanina izy. Il est encore— de sa
maladie. Mbola osa, reraka, mihozoho-
zo, mangozohozo avy narary izy. 2° flg.
Kely, malefaka, tsy mahery, osa, male-
my, tsy mahay loatra, tsy tsara loatra,
rainazy, manao hanta ratsy. Son salaire
est trop — . Kely loatra ny karamany. Ce
café est— .Malefaka, tsy mahery ity kafé
ity. L'ennemi était plus— que nous. Tsy
nahery tahaka anay ny fahavalo. C'est
un esprit— .Olona osa izy. Ce poste est—,
il sera bientôt emporté. Malemy izany
tanana izany, ka ho azo vetivety foana.
C'est un écrivain—. Mpamorom-boky tsy
mahay loatra izy. Cet ouvrage est—.
Tsy tsara loatra ity boky ity. Cette mère
est — pour sos entants. Rainazy amy
ny zanany io reny io.
—, sm. 1* Ny malemy. Il est l'appui des
faibles. Fiankinan' ny malemy izy. 2*—,
Ny tsininy. Voilà le— de cette poutre.
Indro ny tsinin' io sakamandimby io. 3*
—, Hadalana. Le jeu est son— Ada/an-
dalao izy. Il a un— pour cet enfant. Ada-
lariïo zaza io izy.
FAIBLEMENT,adtf. Kely foana, amim-
pahosana, amin-kalemena.
FAIBLESSE, sf. 1° Hakely aina, haho-
sana, halemy, halemena, harerahana, fi-
hozohozo, fangozohozo. 2° — , Fahatorana-
na. Il tombe en — de temps en temps. To-
rana izy indraindray. 3*/?g. Hakely, ha-
lefaka, fahosana, halemena, tsy fahaiza-
na loatra, tsy fahatsarana loatra, fanaova-
na rainazy, — hanta ratsy, hadisoana.
Cette œuvre est au-dessus de notre—.
Tsy takatry uyhalementsika izany raha-
raha izany. Ayez moins de—. Aza rai-
nazy, aza manao hanta ratsy tahaka
izany. Les faiblesses de l'humanité. Ny
hadisoan' ny olombelona.
FAIBLIR, un. t* Mihakely aina, miha-
hosa, mihamalemy, mihareraka. 2* flg.
Mihakely, mihamalefaka, mihena herim-
po, mihahosa, mihamalemy. Ce vin fai-
blit. Mihamalefaka io divay io. Il a
résisté longtemps, mais il commence à
— . Nanohitra ela izy, fa izao mihena
herim-po, mihahoaa.
FAÏENCE, sf. Bakoly.
FAILLIBLE, adj. Melyho diso hevitra.
FAILLIR, un. f Manota, diso, mety
ho diso. Il est de notre nature de—.
Fombantsika ny manota, etc. Sa foi
n'a point failli. Tsy diso Ûnoana izy.
2*—, Saika, kasa. J'ai failli mourir. Sa£-
ka, etc., maty aho.
FAILLITE, sf. Bankeroty. Comme Ban-
queroute.
FAIM, sf. 1* Hanoanana. Avoir — .
Noana. Il est mort do — . Maty noana
izy. 2* flg. Fitsiriritana.
FAINÉANT, ANTE, adj. et s. Mido-
nanaka, maldina, kamo.
FAINÉANTER, vn. Midonanaka, ma-
laina.
FAINÉANTISE, sf. Fidonanahana, fa-
halainana, hakamoana.
FAIRE, ta. 1° Manao, mamorona, maha-
tanteraka, mahavita, mahatontosa. Dieu
a fait le ciel et la terre. Andriamanitra no
nanao, namorona ny lanitrasy ny tany.
Qui a fait cette belle machine ? Iza no
nanao, etc., io milina tsara io? Il fait
du sucre. Manao siramumy izy. Il fait
un livre. Manao, mamorona boky izy.
Il est toute la journée à ne rien — . Tsy
manao na inona na inona izy mandritra
ny andro. Il lait tous les jours la volonté
de Dieu. Manao, mahatanteraha ny
sitra-pon' Andriamanitra isan'andro izy.
Je n'en ferai rien. 'IVy hanao izany ve-
lively aho. Il l'ait le métier de forgeron.
Manel'y vy no raharaha alaony. 2 - — ,
Manamboatra, manaratra, raanety, ma-
nao, manala. — un lit. Manamboatra
fandriana, — la barbe. Manaratra vo-
lom-bava. —les cheveux. Manety, ma-
nao volo. — ses ongles. Jlf anaJa hoho.
3° —, Mahazo. Il a fait une grande fortu-
ne. Nahazo harena be izy. 4°— , Miana-
Digitized by
Google
' PM
,— 34G
FAT
tra. Il fait sa médecine. Mianalra ho
dokotera izy. Il fait son noviciat. Mia-
natraho relijiozy izy. 5°— , Mahazatra,
mampianatra, mandatsaka. La guerre
m a fait à la fatigue. Ny ady nahazatra
ahy tamy ny hasasarana. Il fait de bons
('lèves. Mampianatra tsara ny mpiana-
ny izy. Il a faitson fils médecin. JVuncia-
tsaka ny zanany ho dokotera izy. 6°— ,
Manao toetra, mihambo, mody, tehiseho,
manao ho.Cot acteur faisait le roi Io mpa-
nao teatra io nanao toelry ny mpanja-
ka. Il fait le fanfaron. Manao toelr'olon-
kevoka izy. Il fait lo savant. Mihambo
ho mahay izy. Il fait le fou, le malade.
Mody adala, — marary izy. Il fait le gé-
néreux. Tc-hiseho ho mahafoy bc izy-
On le fait riche, mais il ne l'est pas.
A/aon'ny olona ho mpanankarena izy,
ucfa tsy manana. 7°— , Mahatonga, mam-
pihitsoka, mampahita, maha.., mampa...
mampi... Les mauvaises compagnies en
ont fait un mauvais snjet.Ny naman-dra-
tsy nahatongaazy ho olona tsy manjary.
Sa langue lui a fait de méchantes affaires.
Ny vavany hiany no nampihitsoka azy
lamy ny raharaha sarotra. Ce remède
fait suer, il/a/iatsemboka izany fanafody
izany.Cela fait peur, il/a Ziataho tra, mam-
;>atahotra izany. Il fait imprimer son li-
vre. Jl/ampanonta ny bokiny izy. Je le
lui ai fait dire. .Vampilaza izany tarai-
ny aho. 8" — , Mampaninona. maninona.
Qu'est-ce que cela me fait? Mampanino-
na ahy izany? Cela ne fait rien. Tsy main-
paninona,civ. t izany. || loc— résistance.
Manohitra. — la garde. Miambina. —
attention. Mitandrina. Je ne fis que lo
toucher et il tomba. Nokasihiko kely foa-
na izy ka potraka. Il ne fait que do sortir.
Vao nivoaka izy. Il fait jour. Antoandro
ny andro. Il fait chaud. Mafana ny andro.
Il fait beau. Tsara ny andro. Il fait du
vent. Mandrivotra ny andro. Il fait do la
pluie. Manorana ny andro. Il ne fait pas
bon se frolter à cet homme-là. Tsy tsara
ny miady amin'io Ichilahy io. Deux
et doux font quatre. Hoa roa dia efatra.
Se faire, vpr. 1° Atao. Cela ne se fait pas
aisément. T*y mora atao izany. 2°— ,
Tonga, milatsaka, lasa, mihatsara, mina..
Il s'est fait catholique. Tonga katolika,
nilalsaka ho katolika izy. Il s'est fait
médecin. Lam dokotera izy. Ce vin se
fera en bouteille. Ilihatsara ao anaty ta-
voahangy io divay io. Cet enfant se fait
grand. Jlf l'Aalehibe ity zazalahy ity. 3"—.
Manao ny tenany ho, mihambo. Il se fait
plus malade qu'il no l'est. Manao ni/
tenany ho marary mafimafy kokoa izy.
Il so lait plus riche qu'il ne l'est. A/a-
nao ny tenany ho, etc., raanankarena
kokoa izy. 4°— , Misy. Il se Ut un trem-
blement de terre. Nisy horohoron-tany.
FAISABLE, adj. Àzo atao. ^
FAISAN, stn. Akoholahiuala.
FAISANDER, va. Manotrika.
Se faisander, vpr. Miotrika.
FAISCEAU, 8m. Fehezana.— de lances.
Fehezan-daïuna..— de verges. Fehezan-
drotsakazo. || loc. Mettre los fusils eu — .
Mampiady filo.
FAISEUR, EUSE, s. Mpanao, mpanio-
rona, mpanaonao. — de malles. Mpanao
vata. Un— de contes, Jllpamorona anga-
uo. — de livres. Mpanaonao boky.
FAIT, «in. !• Ny atao, asa, famelezana.
C'est par des faits qu'il lui a prouvé son
attachement. Ny nataony, ny asany ni
nampisehoany ny fitiavany azy. On lui
impute des faits graves. Ampangaina ho
nanao zavatra lehibo izy. Il joignit le —
à la menace. Sady nandrahona izy no na-
mely. Il est défendu d'user de voies do
— . Harana mba tsy hamely. Il loc.
Prendre quoiqu'un sur le — . Mahazo
olona an-tanana , — am-body omby.
Prendre— et cause pour quoiqu'un.
Miandany amy ny olona. 2"—, Zavatra
miseho, teua zavatra, tena raharaha,
zavatra hita. Les faits sont bien rappor-
tés par cet historien. Nitantara tsara
ny zavatra niseho tamin* izay io mpi-
tantara io. Il parla pendant une houre,
sans dire un mot du—. Nandritra ny
adim-pamantaranandro iray izy niteny
hiany, nefa tsy nilaza izay tena zaea-
tra t tena raharaha. De nouveaux faits
sont venus confirmer ce principe. 2Ta-
vatra vao ht ta no nanamari.ia izany
foto-kevitra izany. || loc. Il est de— qu'on
ne m'a pas compris. Miharihary-fa tsy
nahazo ny hevitro izy ireo. Le— est que
je n'en savais rien. Marina tokoa fa u>y
nahalala izany aho. Être au—. Mahala-
la. Se mettre au—. Mianatra, mihaza-
tra. Mettre au—. Mampianatra, mano-
ro, rnampahazatra. Dire à quelqu'un son
— . Miteny mafy olona. 3° — , Antoniny,
tandritlny. Cet emploi sera bien son—.
Antoniny, etc., ho azy izany raharaha
izany.
Dans le fait, par le fait, loc. adv.
Tokoa, amin' izany.
De fait, loc. adv. Tokoa, tena. Il n'était
Digitized by
Google
FAL
FA M
roi que de nom, un autre l'était de — .
Anarana fotsiny no naha-mpanjàka azy,
fa hafa ny tena mpanjaka.
Tout à fait, adv. Indrindra. Il est—
ruiné. Lany harena indrindra izy.
FAIT, FAITE, p. et adj. 1° Natao,
voaforona, noforonina, tantoraka, no-
tanterahina, vita, novilaina, tonlosa, no-
lontosaina. Ce qui est— est—. Izay vita,
dia vita; ny lasa momba ny lasa. H loc.
Être bien—. Bikana. Être ma!—. Ratsy
bika. 2 # — , Voavoatra, namboarina, voa-
haratra, noharatana, voaliety, noheteza-
na, voala, nalana. 3°— , Azo. 4°— , Zatra.
Il est — au froid. Zatra ny hatsiaka izy.
5*—, Mahavita, tokony. Cet homme n'
est pas— pour cet emploi. Tsy ma/tari-
fa izany raharaha izany io lehilaliy io.
Cette nouvelle est faite pour l'affliger.
Tokony liampaiahelo azy izany zava-
baovao izany. G # — , Lehibe. C'est un
homme — . Efa olon-r/e/iiôe izy.
FAlTAGE, sm. l a Vovonana. 2°— , Tam-
pon-trano.
FAITE, sm. i* Tampon-trano. Le — du
temple. Ny tampon' ny tempoly. 2°— ,
Tendro. Le— du clocher. Ny tendron'
ny tranon-dakolosy. 3° fîg. Tampony.
Il est arrivé au— des honneurs. Tonga
amy ny tampon' ny voninahitra, amy
ny fanaperana anarana izy.
FAÎTIÈRE, adj. Sarom-bovonana. Tuile
— . Sarom-bovonana tanimanga.
—, sf. Sarom-bovonana tanimanga.
FAIX, sm. Entana. Il plie sous le—. Mi-
vongaingy Isindrian'ny entana mavesa-
tra izy.
FALAISE, sf. Moron-dranomasina mi-
deza. --.
FALBALA, sm. Filiron' akanjo raiva-
lombalona.
FALLACIEUSEMENT, adv. Am-pi-
taka.
FALLACIEÙX,EUâE, s. et adj. Mpa-
mitaka, fetsy ratsy, misy fltaka.
FALLOIR, vn. imp. 1° Tsy maintsy, to-
kony, met y. Il faut faire ce travail. 7V?/
maintsy haïao izany asa izany. Il fau-
drait s'en informer. Tokony hofotopo-
torana izany. Il parle comme il faut. Mi-
teny araka ny mety izy. 2 a — , Mila. Il
me faut un habit. A/ï/a akanjo aho. || loc.
C'est un homme comme il faut. Olona
mendrika izy. Il s'en faut peu*. Kely sisa.
II s'en est peu fallu qu'il n'ait été tué.
Kelysisa tsy nahafatesany. Il s'en faut
de beaucoup que leur nombre soit com-
plet. Be tsy ampy ny isany. Il s'en faut
de beaucoup qu'il surpasse ses compa-
gnons. Mbola aiza sy aiza no ihoarany
ny namany.
FALOT, sm. Fanala lehibe.
FALSIFICATEUR, sm. Mpanova,
mpanao zavatra ankosoka.
FALSIFICATION, sf. Fauovana, fa-
naovana zavatra ankosoka.
FALSIFIER, va. Manova, manao zava-
tra ankosoka. —un texte. Manova teny
nalaina. —un contrat. Manova taratasy
fanaikena. — du vin. Manao divayanfto-
soka. —de la monnaie. Manao vola an-
ko8oka f vola ralsy.
FAMÉ, ÉE, adj. Malaza. Cet homme est
mal—. Malaza ratsy io lohilaJiy io. Il
est bien — . Tsara laza izy.
FAMÉLIQUE, adj. et «." 1° Noan-dava.
2° — , Mahia. Mine — . Tarehy mania.
FAMEUSEMENT, adv. izaitsizy.
FAMEUX, EUSE, adj. \° Malaza, ma-
nan-daza, manana anarana, maudeha
laza, manchoeho, maresaka, maketrika,
ngeza, kalaza. C'est un historien — . Mpi-
tantara malaza, manan-daza, ngeza-
lahy, kalazalahy izy. C'est un— homme.
Lebilahy malaza, manan-daza, mana-
na anaranaizy. Comme Cêlèiike. 2*fig.
Izaitsizy, mahagaga C'est un— imbécile.
Adala izaitsizy izy. Il y a eu un— repas.
Nisy fihinanana mahagaga.
FAMILIARISER, va. Mahazaira. Il
est diflicile de— une nation avec de nou-
veaux usages. Sarotra ny mahazatra li-
renena anaukiray amy ny fanao vaovao.
Se familiariser, vpr. Mifankazatra, ma-
nao toetra tsotra loatra, mihazatra. Il se
familiarise avec les grands. Mifanka-
zatra amin'izay ambony tuetra izy. Ne
vous familiarisez pas avec vos inférieurs.
Aza manao toetra tsotra loatra arum
izay fehezinao. Il s'est familiarisé avec
la lièvre. Nikazatra lamy ny tazo izy.
FAMILIARITÉ, sf. Filankazarana, fa-
naovana loetra tsotra loatra. Il n'y a pas
grande— entre eux. Tsy mifankazatra
loatra izy ireo. La — engendre le mépris.
Ny fanaocana loetra tsotra loatra mi-
tarika fanesoana. Pieudre dus lainiliari-
tés avec quelqu'un. Manao toetra tsotra
loatra, zavatra tsy mety amm'olona.
FAMILIER, 1ÈRE, adj. 1" Mifankaza-
tra, manao toetra tsotra loatra, zatra, ma-
hazatra. Il est— avec lui. Mifankazatra
aminyizy. Il prend des airs familier^
Digitized by
Google
FAN
— 348 —
FAR
avec ses supérieurs. Ma nao toelra tsotra
loatra amy ny lehibeny izy. Ce défaut lui
est—. Za/raamin' izany hadisoana iza-
ny izy. Cette langue lui est familière. Za-
Ira amin' izany fiteny izany izy, ma/ia-
zafraazy izany fiteny izany. 2* — , Tsotra.
Langage—. Fiteny tsotra.
— , sm. Mpifankazatra, sakaiza.
FAMILIEREMENT, adv. Mifankaza-
tra, tsotra.
FAMILLE, sf. \* Pianakaviana, mpiana-
kavy, tamingana, ankohonana. Sa — est
très nombreuse. Maro fïanakaviana,
mpianahavy izy. La— royale. Ny pana-
kaviana, tamingan' ny mpanjaka. Com-
ment va votre—? Manao ahoana ny /?a-
na/iauianao, — hianareo mianakavy ?
Il gouverne bien sa — . Mahaymitondrany
fîanakaviany, ny mpianakaviny, ny
ankohonany izy. 2 a — , Antokony. Ces
deux animaux sont de la môme—. An-
tokony iray içeo biby roa ireo.
FAMINE, «A Mosary. Il y eut une gran-
de—cette année-là. Nisy mosary lehibe
tamin' izany taena izany. Prendre par—.
Comme Affame .
FANAL, sm. t° Fanala. %*pg. Fanilo.
FANATIQUE, adj. et s. Mirehidrehitra
tsy amy ny antony, mikiribiby amy ny
hevi-diso.
FANATISER, va. Mampirehidrehitra
tsy amy ny antony, mampikiribiby amy
ny hevi-diso.
Se fanatiser, vpr. Mirehidrehitra tsy
amy ny antony, mikiribiby amy ny hevi-
diso.
FANATISME, sm. Firehidrehitra tsy
amy ny antony, fikiribibiana amy ny he-
vi-diso.
FANÉ, ÉE, p et adj. Malazo, matroka.
FANER, va. Mandazo, mahamatroka.
Se faner, vpr. Mihamalazo, mihamatro-
ka. Ces fleurs se fanent. Mihamalazo
ireo voninkazo ireo. Ce'tte couleur s'est
fanée. Nihamatvoka io volon-doko io.
Son teint se fane. Mihamatroka nyta-
rehiny.
FANFARE, sf. Mozika dozeniny iray.
FANFARON, adj. m. et s. 1° Mahery
am-bava, lasan-ko vavany. Il n'est pas
brave, il n'est que—. Tsy mahery fo izy,
fa mahery am-bava, etc., fotsiny. 2 # — ,
Mpirehaka, be rehaka, kevodahy. Il est
brave et— en môme temps. Mahery fo
izysady mpirehaka, etc.
FANFARONNADE, sf. f Faherezam-
bava.2 # — , Firehaka, rehaka.hakevohana.
FANFRELUCHE, sf. Haingo foana.
FANGE, sf. 1* Fotaka. Il est tombé dans
la—. Latsaka tao anat y fota ka izy. 1*fig.
Faraidiny. Il s'est élevé do la — au plus
haut degré de fortune. Avy amy ny /a-
raidiny izy, ka tonga mpanankarena in-
drindra, liringa mievotra izy. 3*—, Fi-
tondran-tena vetaveta. Il vit dans la — .
Vetaveta ptondran-tena izy.
FANGEUX, EUSE, adj. Bc fotaka.
FANON, sm. Siranandony.
FANTAISIE, sf. 1° 8itra-po, fanara-
nam-po, fanaovana danin' ny kibo. he-
vitra, fitiavana. Il suit sa—. Manaraka ny
sitra-pony, ny heviny, manaram-po,
manao izay danin' ny kibony izy.
Chacun en parle selon sa—. Samy mi-
resaka izany araka ny /leutnynyolona.
Cela est exécuté à ma—. Tanteraka araka
ny «i/ra-pofco,ny hevitro,ny tiako izany.
2°— , Haitraitra, angotingoly. Il a fait ce-
la par — et non par raison. Haitraitra
hiany no nanaovany izany, fa tsy misy
antony. Il a des fantaisies ridicules. Be
haitraitra, etc., tsy misy heviny izy.
3*—, Akanjo hafahafa. Acheter des fan-
taisies. Mividy akanjo hafahafa.
FANTASMAGORIE, sf. Fampisehoan-
tsary aloka.
FANTASQUE, adj. Mihaitraitra, rai an -
gotingoty, hafahafa. C'ost un homme — .
Lehilahy mihaitraitra, miangotingoty
izy. Habit—. Akanjo hafahafa.
FANTASSIN, sm. Miaramila mandeba
tongotra
FANTASTIQUE, adj. Foronin'ny sai-
na fotsiny, tsy misy heviny. Être — . Za-
vatra foronin'ny saina fotsiny. Pro-
jets fantastiques. Fikasana Uy misy he-
viny.
FANTÔME, sm. 1* Matoatoa, avelo. Le
—de sa mère lui apparut. Nisebo taminy
ny matoatoa, ny aue/on-dreniny. 2*fig.
Tandindona. Les grandeurs humaines
sont de vains fantômes. Tandindona
foana ny voninahitra eto ambonin* ny
tany.3*— , Hevi-potsy. Comme Chimère.
FAQUIN, sm. Mpihambohambo, kasi-
kasy.
FAQUINERIE, sf. Fihambohamboana,
hakasiana.
FARCE, sf. 1° Sesi-kena, Faire une — à
une dinde. Manao sesi-kena amy ny vo-
rontsiloza. 2 # — , Hatsikana, arira. On ne
joue que des farces à ce théâtre. Tsy mi-
sy afa-tsy hatsikana, arira fotsiny
amin' izany teatra izany. 3*—, \osobo-
Digitized by
Google
FAR
— 349 —
FAT
sotra. kivazivazy. Faire une— à quelqu'
un. Manao vosobosotra, etc., amin'olo-
na.
FARCEUR, sm. 1* Mpanao hatsikana.
2 # — , Mpanao vosobosotra.
FARCIR, va. {• Manesika hena. Farcis-
sez ces. pigeons. Seseho hena ireo vo-
roraailala ireo. Il loc. — son estomac de
viandes. Miletra hena. 2° fig. Manisika
be loatra. Il a farci son discours de la-
tin. Nosisihany tony latina be loatra
ny laha-teniny.
FARD, sm. 1* Tentina. Elle met du—.
Mitentina izy. 3° fig. Renty tsy amy
ny an ion y. Il y a beaucoup de— dans
son discours- Be renty tsy amy ny
antony ny laha-teniny. 3*—, Fanafenan-
kevitra. Parlez-moi sans—. Aza manafi-
na amiko.
FARDEAU, sm. {• Entana, lanjàna.
— porté sur les épaules aux deux bouts
d'une perche. Lanjàna. Il porte un
lourd—. Mitondra enfana. lanjàna ma-
vesatra, mavosatra entana izy. 2* fig.
Zavatra mavesatra. La vie est pour lui
un—. Zavatra mavesatra aminy ny
miaina.
FARDER, va. I - Manontina. 2° fig.
Manisy renty tsy misy antony. — un
discours. Manisy renty tsy misy an-
tony amy ny laha-teny. 3°— , Manaro-
na. —le vice. Manarona haratsiam-
panahy.
Se farder, vpr. Mitentina.
FARFOUILLER, va. Mikarokaroka.
Qui a farfouillé dans mon armoire? Iza
. no nikarokaroka taoanaty lalomoarako?
—, va. Manakorontana. On a farfouillé
mes papiers. Nisy nana&oronfana ny
taratasiko.
FARIBOLE, sf. Zavatra tsinontsinona,
zava-poana.
FARINE, sf. Lafarina, koba. —de ma-
nioc, de maïs. /fo6a-mangahazo» ko-
ban-katsaka.
FARINER, va. Manisy lafarina.
Se fariner, vpr. Mitentina lafarina.
FARINEUX, EUSE, adj. 1* Misy la-
farina, feno lafarina, azo atao koba.
2 # — » Mamovoka, fasipasehina. Feuilles
farineuses. Ravin-kazo mamovoka. Il
a la peau farineuse. Faatpase/un-ko-
ditra izy.
FAROUCHE, adj. 1° Dia. Bête—. Biby
dia. 2* — , Haolo,kaody,mihadrahadra. Ce
cheval est—. Haolo, etc., io soavalv io.
Il était— dans sa jeunesse. Haolohaolo,
kaodihaody toetra izy fony tanora.
3 # — , Lozabe, dia, baribariana. Il a une
naturel—. Lozabe izy. Peuples farou-
ches. Firenena lozabe, etc.
FASCICULE, sm. Tapa-boky avoaka
tslkelikely.
FASCINATION, sf. !• Fanjambana,
fanova-maso. 2° fig. Fahatalanjonana,
fanajambana.
FASCINER, va. 1* Manisy fanjambana,
fanova-maso. 2 # fig. Maharenoka, maha-
jamba, mahasodôka. Son éloquence fas-
cine les esprits. Maharenoka ny olona
ny fahaizany mandaha-teny. On se laisse
— par les grandeurs du monde. Mora
jamba, sodôky ny voninahitr' izao ton-
tolo izao ny olona.
FASHIONABLE, adj. etsm. Tia lamo-
dy, kasikasy.
FASTE, adj. m. Tsara. Jour — . Andro
tsara.
FASTE, sm. [• Voninahitra. Le— qui en-
vironne la royauté. Ny voninahitra ana-
nan 1 ny mpanjaka. 2 # — , Rehareha, hain-
go be loatra, renty be loatra. Il étale un
grand— .Mampisoho rehareha lehibe izy.
Le — de ses paroles subjugua quelques
esprits. Ny teniny 6e haingo loatra, be
renty loatra nahatarika olona sasany.
FASTES, sm. pi. Boky tantara, tantara.
FASTIDIEUSEMENT, adv. Mahadi-
kidiky.
FASTIDIEUX, EUSE, adj. Mahadi-
kidiky, maharikoriko, mahaboboka. C'est
un homme—. Lehilahy mahadikidiky \
maharikoriko io. C'est un ouvrage—.
Boky mahadikidiky, etc., izany.
FASTUEUSEMENT, ado. 1* Amira-
boninahitra. 2*—, Arain-drehareha,amin-
kaingo be loatra.
FASTUEUX, EUSE, adj. Be rehareha»
be haingo loatra, be renty loatra. C'est
un homme—. Lehilahy 6e rehareha izy.
Éloquence fastueuse. Fandaharan-teny
6e haingo loatra, be renty loatra.
FAT, adj. et sm. Mpirehaka, be rehaka,
kasikasy, kovodahy.
FATAL,ALE, adj. I e Raikitra, tsy azo
ialana. Son heure fatale est arrivée. Ton-
ga ny fotoana raikitra ho azy, tsy azony
ialana. 2°— , Mampahita loza, mampidi-
doza, mahafaty. Son ambition lui fut fa-
tale., Ny fitsiririlany voninahitra nam-
pahita loza, nampidi-doza azy. Il lui
porta le coup—. Izy no nnhafaty azy.
Digitized by
Google
~^"^l
FATJ
— 350 —
FAU
FATALEMENT, adv. \ 9 Avy amy ny
vintana, raikitra. 2°— , Tsy amim-pauam-
binana.
FATALISME, sm. Finoana ny vintana.
FATALISTE, ad./. Momba ny vintana.
Système—. Fampianarana momba ny
vintana.
— ,«m. Mpino ny vintana.
FATALITÉ, */*. 1° Vintana. 2 9 — , Loza,
tsy fanambinana. Je ne sais quelle— me
poursuit. Tsy fantatro izay ihavian' ny
loza tnanjô ahy.
FATIGANT, ANTE, adj. !• Mahasa-
satra.mahavalaka, mahavizana. Travail
— . Asa mahasasatra, etc. Journée fa-
tigante. Andro mahavalaka. 2° —, Ma-
nahirana, mahavaky traira. C'est un élè-
ve— . Mpianatra manahirana. etc., io.
FATIGUE, *f. Hasasarana, havalahana,
havizanana. Il ne craint pas la— .Tsy ma-
tahotra ny hasasarana izy.
FATIGUÉ, ÉE, p. et adj. {• Sasatra, va-
laka, vizana, mampiseho haeasarana. Il
est— du voyage. Sasatra, valaka, vizan'
ny dia nalehany izy. Il a les traits fati-
gués. Mamniseho hasasarana ny tare-
biny. 2°—. Sahirana, vaky tratra.
FATIGUER, ra. 1° Mahasasatra, maha-
valaka, mahavizana. Cette étude fatigue
l'esprit. Mahasasatra nysaina izany fia-
narana izany. 2°— , Manahirana, maha-
vaky tratra. Il me fatigue par ses visi-
tes. Manahirana ahy ny famangiany
ahy matetika.
Se fatiguer, vpr. Manasa-tena, misasa-
tra. Ne vous fatiguez pas inutilement.
Aza manasa-tena, etc., foana.
FATRAS,sm. I* Korontan-javatra. 2'ftg.
Teny misafotofoto.
FATUITÉ, sf. Firehaka, hakasiana, ha-
kevobana.
FAUBOURG, sm. Zana-boliitra mito-
hy amy ny tanàna
FAUCHAGE, sm. Fijinjam-bilona.
FAUGHAISON, sf. Andro fijinjam-bi-
lona.
FAUCHER, ra. 1* Mijinja. — les foins.
Mijinja vilona. 2° fîg. Mandringana,
mandripaka. La mort fauche tout. Man-
dringana, etc., ny oiona rehetra ny fana-
falcsana.
FAUCILLE, sf. Antsy mifaraingo fijin-
jana
FAUCON, sm. Voromahery.
FAUFILER, ra. Mamikavika, manjojô-
tra, managoiampa. I
Se faufiler, vpr. Misesika, misosoaoso,
misisika.
FAUSSAIRE, sm. Mpangala-tsonia,
mpamorona taratasy sandoka.
FAUSSE-ALARME, sf. Fampitairam-
poana, hatairam-poana.
FAUSSEMENT, adu. Tsy marina, Iain-
ga.
FAUSSE-MONNAIE, sf. Vola ratsy,
korantimavo.
FAUSSE-PORTE, sf. Varavarant
hambo.
FAUSSER, va. Mampivily sain a, maha-
diso hevitra, manoya. manimba, mana-
meloka, mampipepo. Cet enseignement a
faussé l'esprit de mon enfant. Izany fam-
pianarana izany nampivily saina, na-
hadiso hevitra ny zanako. Il a faussé
le sens du tex^e. Nanova ny hevitry ny
teny nalaina izy. Cela lui a faussé la voix.
Nanimha ny feony izany. Il a faussé
la serrure, la clef. Nanimba ny hidin-
trano, ny fanalahidy izy. Il a faussé le
compas. Nomelohiny ny kompd. — una
cuirasse. Mampipepo ampinga.
Se fausser, vpr. Mivily saina, simbana.
mihameloka, mipepo.
FAUSSET, sm. Feo an-doha.
FAUSSETÉ, sf. 1* Tsy fahamarinana,
hadisoana, hadisoan-kevitra, hevi-diso,
zavatra tsy marina. La— de cette nou-
velle a été reconnue. Efahita ny tsy fa-
hamarinan' izany zava-baovao izany. Il
est difficile de corriger la — de l'esprit.
Sarotrany manitsyny «ad isoan- tsaiaa.
C'est une — manifeste. Hadisoan-kevi-
tra, lievi-diso miharihary uany. Cette
histoire est pleine de faussetés. Feno
zavatra tsy marina izany tantara iza-
ny. 2°— , Fihatsarambelatsihy. Sa —sera
démasquée. Hiseho ny fihatsarambela-
tsihiny.
FAUTE, sf. [• Hadisoana, fahotana, ota,
heloka. Dieu lui pardonna ses fautes. Na-
velan* Andriamanitra ny hadisoany ,
etc. — légère. Hadisoana kely, fahota-
na, ota madinika. —grave. Fahotana,
ota lehibe, heloka be vava. 2°— , Antony,
fotony. Si l'entreprise a échoué, ce n'est
pas ma—. Raha tsy vanona ny raharaha,
tsy izaho no an ton y, fotony, 3*—, Diso.
Il a fait dix fautes d'orthographe. Nisy
diso tsipelina folonysorany.
Faute de, loc. prèp. Noho ny tsy fisiany,
noho ny tsy.... Le combat cessa— de
combattants. Nitsahatranyady noho ny
tsy fisian' ny mpiady. Nous jugeons
Digitized by
Google
FAU
— 351 —
FAV
souvent mal,-— de bien examiner. Nolio
ny tsy Tandinihana tsaradia diso hevi-
tra matetika isika.
Sans faute, loc. adv. Tsy maintsy. Je
viendrai demain sans—. Tsy maintsy
ho avy aho rahampitso.
FAUTEUIL, sm. Sezabe.
^AUTEUR, TRICE, s. Mpanampy,
mpamporisika, mpanambosy.— de rébel-
lion. Mpanampy, etc., ny mpikomy.
FAUTIF, IVE, adj. Diso. misy diso. Il
est — dans ses citations. Diso amy ny te-
ny nalainy izy. Cette table est fautive.
Mi* y diso amin' izany fizahan-takelaka
izany.
FAUVE, adj. et s. Mavomena. Bétes fau-
ves. Biby mavomena toy ny serfa.
FAUX, sf. Antsy lehibe fijinjan'ny Va-
zaha vilona.
FAUX, FAUSSE, adj. fTsy marina,
tsy to. diso, tsizy, ankosoka, sandoka,
solo. Fausse nouvelle. Zava-baovao tsy
marina. Cela est — . Tsy marina iza-
ny. — témoin. Vavolombelona tsy ma-
rina. Faire un — serment. Mianiana tsy
marina, tsy ta. 11 suit une religion faus-
se. Manaraka fivavahana tsy rnari-
va. diso, tsizy izy. Il adorait les— dieux.
Nivavaka tamy ny andriamanitra tsizy
izy. Fausse joie. Hafaliana tsy marina,
tsizy, ankosoka. — zèle. Fahazotoana an-
kosoka. —poids. Vato tsy marina. Ce
calcul est—. Diso izany marika izany. Il
a un jugement—. Diso fitsara zavatra izy.
Faire fausse route. Diso lâlana; fig. di-
so hevitra. Il fait—, il a la voix fausse.
Diso faka feo, mivalam-peo izy. II a pris
un — nom. Naka awamn-tsandoka izy.
C'est une fausse signature. Sonia sando-
ka izany. —prophète. Mpaminany *an-
doka. Fausse barbe. Sol om-bolom-bava.
— cheveux. Solo volo. Fausse dent. Solo
nify. 2*—, Mpihatsaravelatsihy, niody,
manody. C'est un homme—, il a le coeur
— . Mpihalsarauelatsihy izy. —ami.
Olona mody sakaiza, sakaiza manody.
— , sm. Ny tsy marina, ny tsy to. Discerner
le vrai d'avec le—. Manavaka ny marina
amy ny tsy marina. 2*—, Hala-tsonia.
Faire un — . Mangala-tsonia.
A faux, loc. adv. Lainga, tsy marina, tsy
to. C'est lui qui l'a accusé à—. Izy no ni-
amnanga laing t % etc., azy.
FAUX-BOND, sm. {• Fivily fiantsam-
botra. La balle a fait un — . Nivilyfian-
tnambotra ny baolina. 2 # fig. Faire— à
quelqu'un. Mandiso fotoana natao tamin-
olona, tsy mahatanteraka ny teny napt-
traka tamin' olona.
•FAUX-COL, sm. Solo vozona.
FAUX-FRAIS, sm. pi. Ny lany kely
madinika.
FAUX-FRÈRE, sm. Sakaiza manody.
FAUX-FUYANT,.sm. t # Sampanan-dâ-
lana mihodivitra. 1*fig. Fanarian-dia.fi-
hodivirana. fialana. Employer des faux-
fuyants. Manarydia, mihodivitra, ma-
nao fialana.
FAUX- JOUR, sm. Maizimaizina.
FAUX-MONNAYEUR, sm. Mpanao
vola ratsy, — korantimavo.
FAUX-PAS, sm. Fisolifaka. Faire un— .
M isolif aka ; fig. diso.
FAVEUR, sf. 1° Soa, fahasoavana, fa-
nambinana. J'ai reçu une grande — du
roi. Nahazosoa lehibe tamy ny mpanjaka
aho. Ce sont des faveurs du ciel. Soa,clc,
avy anyan-danitra izany. 2°— , Fitia, fitia-
vana, sitraka, fankasitrahana, litokiana,
hamamian-koditra. Il a gagné la — du mi-
nistre. Nahazo fitia, sitraka tamy ny
ministra izy. Il brigue la— du peuple. Mi-
la fitia, sitraka amy ny vahoaka izy. Il
est en— auprès du roi. Tiana,ankasitra-
hana, itokian* ny mpanjaka, mamy ho*
ditra amy ny mpanjaka izy. C'est la—
qui Ta placé où il est. Fitiavana hiany
no nahazoany izany raharaha izany.
En faveur de, loc. prèp. Noho, ho, ma-
nasoa, tsara. On lui pardonna en— des
belles actions qu'il avait faites. Navela
ny helony noho ny soa nataony. Il a fait
son testament en— de son ami. Nandidy
ny hareny ho anyny sakaizany izy. Il fit
beaucoup en— des sciences. Nanasoa
loatra nyfahaizana samihafa izy. Je lui
parlerai en votre — . Hataoko tsara la-
zaina aminy hianao.
A la faveur de, loc. prèp. Misy. Il s'est
sauvé à la— de la nuit. Nyalinano nisy
handosirany.
FAVORABLE, adj. i'Tia, mankasitra-
ka, mitahy, manasoa, manampy, manam-
bina. Le roi lui est—. Tiana, ankasi-
trahan'ny mpanjaka izy. Que Dieu vous
soit — ! Aoka hotahina, hohasoauina,
hampiana, hambiniiï Andriamanitra
anie hianao ! 2°— , Tsara. Nous avons un
temps—. Tsara andro isika. Vent—.
Itivotra tsara. Avoir une opinion— de
quelqu'un. Mihevitra olona ho tsara.
FAVORABLEMENT, adv. i» Amim-
pitiavana, amim-pankasitrahana. On l'a
Digitized by
Google
FEÇ
— 352 —
FEI
écouté—. Nohenoina tamimpitiavana
izy. 2*—, Tsara. Juger— de quelqu'un.
Mihevitra olona ho tsara.
FAVORI, ITE, adj. Tiana iodrindra.
C'est sa lecture favorite. Izany no boky
tiany indrindra hovakiny.
—, s. Olona tiana indrindra, olona ma-
lala indrindra. C'est le — du roi. Olona
tiana, malalan' ny mpanjaka indrin-
dra izy.
—, sm. Vaoka.
FAVORISER, t*a. i° Tia, mankasitra-
ka, initahy, manasoa, manampy, ma-
nambina, miandany, miangatra, mizaha
tavan' olona. Il est favorisé du prince.
Tiana, ankasitrahan' ny mpanjaka
izy. Il a été favorisé du Ciel. Nolahi-
na, nohasoavina, namhinin' Andria-
manitra izy. Il m'a favorisé dans mon
entreprise. Nanampy ahy tamy nyra-
harahako izy. Il favorisait les Romains.
Nanampy ny Romana, niandany
tamy ny Romana izy. Un juge ne doit
pas— une partie. Tsy mety raha ny
mpitsara no miangatra, mizaha tavari
olona. 2* —, Tsara, misy, mampan...,
mampi.... Le temps nous a favorisés
dans notre voyage. Tsara ny andro
tamy ny dia nalehantsika. L'obscurité
favorisa sa fuite. Ny maizina no nisy
handosirany. Cette loi favorise la licen-
ce. M ampanaram-po, mampïliba izany
lalâna izany.
Se favoriser, vpr. Mifampitahy, mifa-
nasoa, mifanampy.
FÉBRICITANT, ANTE, adj. et s.
Tazoina.
FÉBRIFUGE, adj. et sm. Ody tazo.
C'est une plante—. Ody tazo izany za-
va-maniry izany.
FÉBRILE, adj. 1° Momba ny tazo. 2*
fig. Ardeur—. Faharisihana izaitsizy.
FÉCAL, ALE, adj. Matière—. Diky,
fivalanana.
FÉCOND, ONDE, adj. i*Miteraka,ma-
nao tera-bitro, maro anaka, manahady.
Femme féconde. Vehivavym/ferafta, ma-
nao tera-bitro, maro anaka. Brebis fé-
conde. Ondrivavy maro anaka, mana-
hady. 2 a — , Mahavokatra, lonaka, be,ma-
haforona zavatra betsaka, mora itarina.
Sol — . Tany mahavokatra, lonaka. Pluie
féconde. Ranonorana mahavokatra.
Source féconde. Loharano be rano. Vil-
le féconde en grands hommes. Tanâna
be olo-malaza. C'est un auteur—. Mpa-
morom-boky mahaforona boky belsaka
izy. Sujet—. Foto-teny mora itarina.
FÉCONDANT, ANTE, adj. 1* Mam-
pi te raka, mampanjary voany. Poussière
fécondante des végétaux. Vovoka mam-
panjary voany amy ny zava-maniry. 2*
— , Mampahavokatra, mahavokatra, ma-
halonaka. Chaleur fécondante. Hafanana
mampahavokatra, mahavokatra,. Li-
mon—. Dilatra mahalonaka.
FÉCONDATION, sf. Fiterahana, fan-
jariana ho voany.
FÉCONDER, va. 1° Mampiteraka, mam-
panjary voany. 2 # — , Mahavokatra, ma-
halonaka.
FÉCONDITÉ, sf. {• Fiterahana, fanaha-
dy. La— du lapin est remarquable. Maha-
gaga ny fiteraka, etc., ny bitro. 2 # — ,
Havokarana, halonaka, habetsahan-ja-
vatra foronina. La — de son esprit est re-
marquable. Mahagaga ny habetsahan-
javatra foronin' ny sainy.
FÉCULE, sf. Tavolo. —de manioc. Ta-
volo mangahazo.
FÉDÉRAL, ALE, ad;'. Momba ny fari-
tanymaro mitambatrahofanjakana iray.
On doit suivre le pacte—. Tsy maintsyara-
hina ny fanaikena nataon' ny fari-tany
maro mitambatrahofanjakana iray.
FÉDÉRATIF, IVE, adj. Mitambatra
ho fanjakana iray. La Suisse est un
État—. Ny Soisa dia fanjakana misy fari-
tany maro mitambatra ho fanjakana
iray.
FÉDÉRÉ, ÉE, adj. Mitambatra ho fan-
jakana iray. Les États fédérés. Ny fari-
tany maro mitambatra ho fanjakana
iray.
FÉE, sf. Vehivavy masina ody lazain' ny
angano.
FÉERIE, sf. 1* Fahefan'ny/ëe, fankatoa-
, vana. 2 # fig. Zavatra mahagaga.
FÉERIQUE, adj. 1» Ataon' ny fée, mi-
sy fankatoavana. 2° fig. Mahagaga.
FEINDRE, va. f Mody... Il feint d'être
malade. Mody marary izy. 2 # — , Mamo-
rona. Il feint des choses qui ne sont pas
raisonnables. Mamorona zavatra tsy mi-
sy heviny izv.
FEINT, EINTE, p. et adj. 1* Ankoso-
ka, hambo. Une amitié feinte. Fisakai-
zana ankosoka. Porte feinte. Varava-
rana hambo. 2°— , Foronina.
FEINTE, sf. Zavatra ankosoka, fîhataa-
rambelatsihy. Sa dévotion n'est que—.
Ankosoka hiany ny fltiavany vavaka.
Il m'a surpris par ses feintes. Nanodéka
ahy ny fihatsaramÇelatsihiny.
Digitized by
Google
PEM
— 353 -
FEN
FÊLÉ, ÉE, adj. I* Misy vaky, mitsefa-
ka, mitriatra. Assiette fêlée. Vilia misy
vaky, etc. Clocho fôlée. Lakolosy misy
vaky, mitsefaka 2* fîg. Avoir la tête
fêlée. Adaladala, ondranondranana, ma-
nnsatsasaka.
FÊLER, va. Mamaky. mampitsofaka,
mampitriatra.
Se fêler, vpr. Vaky, mitsofaka, mitria-
tra.
FÉLICITATION, sf. Fiarahabatia, fa-
mangiana.
FÉLICITÉ, sf. ïlasambarana, fahnsam-
barann,halinaretana, fahafinar^tana. La
— éternelle. Ny hasambavana, etc.,
mandrakizay.
FÉLICITER, ra. Miarahaba. maman-
gy. Je vous félicite do l'honneur que
vous avez reçu. Avy miarahabi. ma-
mangy anao aho noho ny voninahitra
azonan.
Se féliciter, vpr. Faly. Je me félicite
de l'avoir choisi pour cet emploi. Faly
aho noho ny nifldianako azy hanao iza-
ny raharaha izany.
FÉLON, ONNE, adj. et s. Mpamadi-
ka, mpivadika.
FÉLONIE, sf. Famadihana. fivadihana.
FÊLURE, sf. Ny vaky, ny mitsefaka.
FEMELLE, adj. et sf. Vavy, vady. Une
perdrix—. Papelikauauj/. La vache est
la — du taureau. Ny ombivavy no t-a-
din'ny ombalahy.
FÉMININ, INE, adj. Any ny vehiva-
vy, any ny vavy. Les ruses féminines.
Ny hafetsen' ny vehivavy. Cet homme
a le visage — . Mitarehim-6auj/ io lehi-
hahy io. Il a des manières féminines.
Mitoe-6at??/, misarim-bart/ izy.
—, sm. Feminina.
FEMME, *f. I* Vohivavy. Sa mère est
une excellente—. Vehivavy tsara fana 1
hy reniny. Les femmes sont timides.
Saro-tahotra ny vehivavy. 2* — /Vehi-
vavy lehibe, vehivavy manam-bady,
vavy, vady. Les femmes et les filles.
Ny vehivavy lehibe sy ny zazavavy.
Sa — est heureuse. Sambatra ny vavy.
ny vadiny. Il a perdu sa — . Maty
vady izy. Il cherche—. Mitady vady
izy. 3*—, Mpanompovavy. —de chambre.
Mpanompovavy mpikanonkanona ny
ao an-trano.
FEMMELETTE, sf. i° Vehivavy osaosa.
Il suit les avis d'une—. Manaraka hevi-
behivavy izy. 2*—, Tena vehivavy, mi-
kovavy. Cet homme n'est qu'une— .Ttna.
vehivavy, etc., io lehilahyio.
FÉMUR, sm. Taolam-pe.
FENAISON, sf. ïaom-pijinjam-bibni-
bazaha.
FENDANT, sm. Mahory am-bava. Il fait
le—. Mahery ambava izy.
FENDEUR, EUSE, s. Mpamaky.— de
bois. MpamaUy hazo.
FENDILLÉ, ÉE, adj. Mitriatra, mitse-
faka. vakivaky.
FENDILLER (SE), vpr. Mitriatra, mi*
tsefaka, vakivaky. Ce bois se fendille.
Mitriatra, etc., io hazo io.
FENDRE, ta. 1° Mamaky, manataka,
mamendrana, mampitriatra, mampitso-
faka, mampivcraka, mampitresaka, ma*
havaky hentana. — du bois. Mamaky ha-
zo. —une planche en deux. Mamaky ha-
zo fîaaka ho roa, manasaka hazo iisaka.
—la tête d'un coup de sabre. Mamaky
loha amy ny sabalra. Le navire fend
les vagues. Mnmakivaky ny onjan-
drano ny sambo. Jo n'ai pu — la foule.
Tsy nahavaky ny vahoaka aho. Fen-
dez ce soulier avec le couteau. Ta-
taho amy ny antsy io kiraro io. —un
poulet en deux. Mamendrana ako-
ho. La trombe a fendu le mur. Ny
rambon-danitra nampitriatra. nam-
pilsefaka, nampiteraka ny rindrina*
Le tremblement de terre a fondu le ro-
cher. Nampitresaka ny vatolampy ny
horohoron-tany. La sécheresse a fendu
le sol. Nahavaky hentana ny tany ny
hainandro. 2 # fig. Ce tapage me fend
la tête. Manahirana ahy loatra izany
tabataba izany. Cela me fend le cœur.
Mahonisa ny foko izany.
Se fendre, vpr. Vaky, mitataka, mitria»
tra, mitsefaka, miveraka, mitresaka, va-
ky hentana.
FENDU, UE, p. et. adj. Vaky, voava-
ky, novakina, mivaky, tataka, voatataka,
notalahana, mitataka, triatra, mitriatra,
mitsefaka» miveraka, mitresaka, vaky
hentana.
FENÊTRE, sf. Varavaran-kely, varava-
ram-pitaratra.
FENOUIL, sm. Karaoty manitra.
FENTE, sf. Vaky, mitriatra, mitsefaka,
miveraka, mitresaka, vaky hentana. Il y
a beaucoup de fentes à cette muraille, a
ce rocher, dans ces rizières. Be ny vaky,
ny mitriatra, ny mitsefaka, ny mive~
raka amin' izany rindrina izany, be ny
5s"
Digitized by
Google
FER
354 —
FER
taky, ny mitresnha amin'izany vato-
lampy izany, be ny vaky henlana amin'
ireto tanimbary ireto.
FÉODAL, ALE, adj. Momba ny mo-
nakely.
FÉODALITÉ, sf. Ny fomban' ny me-
nakely.
FER, sm. {• Vy. Chaîne de—. Rojo vy
Faire une marque avec un — rou^e,
Manamaiïka amy ny vy mena. 2*—, Le
la. Le — d'une lance. Ny lela lefona
.'!•— , Sahatra, bonitra, lefom-pohy, otc
Il plongea le — dans le cœur de son en
nemi. Notrobarany sabatra, etc., ny
fon' ny fahavalony. 4*—, Fera, fanao-
vana tsongovy, fanombohana. —à friser.
Fanaovana tsongovy. Fers a dorer.
Fanombohana anaovana ankoso-bola-
mena. 5° — , Kitrovin-tsoavaly. || loc.
Tomber les quatre fers en l'air. Lavo
mitsilany, G* pg. Il a un corps de — .
Mnharitra ny hasasarona izy. C'est une
tête de — . Tsy mety kivin-javalsarotra
izy. 7°— , pi. Gadra. tranomaizina, fa-
bababcnna, fahoriana. Il est dans les
fors. Migadra, ao &n-tranomai:ina,
roababo izy. Le peuple brisa ses fers.
Nanafa-lena tamy ny fahoriana nan-
jô azy ny vahoaka.
FER-BLANC, sm. Vifotsy.
FERBLANTIER, sm. Mpanefy vifo-
tsy.
FÉRIÉ, ailj. m. (Andro) tsy iasana.
FÉRIR, va. Sans coup—. Moramora.
On prit la ville sans coup — . Azo mora-
mora ny tanâna.
FERMAGE, sm. Hofan-tany.
FERME, adj. [• Mafy. Terrain — . Ta-
ri y mafy. Plancher—. Rihana mafy.
2*—, Miraikitra mafy, matanjaka, tsy
mangovitra, kinga. Il est — à cheval.
Miraikitra mafy eo ambony soavaly
izy. Jl a la main — . Matanja-tà-
nana izy. Il a la main— lorsqu'il écrit.
Tsy mangorz-tànana, kinga lûnana izy
raha manoratra. 3* pg. Mafy, mahery
fo, maharitra, sahy. Faire une— réso-
lution. Manao fikasana mafy. Il a l'â-
me—. Mahery fo izy. Il resta— dans
la foi. JSaharitra tamy ny finoana izy.
Il lui dit d'un ton—. Tamin-fcerim-po,
\nm\n-kasahiana no nilazany taminy
hoe.... Il combattit de pied—. Niady
tamim-fcerim-po, X&m'm-kasahiana izy.
—, adv. 1° Mafy. Tenir quelque chose
bien — . Mihazona mafy ny zavatra
anankirny. 2 # pg. Mafy,amin-kerim-po,
amin-kasahiana. Il tint — contre l'enne-
mi. Nanohitra mafy ny fahavalo, na-
nohitra ny fahavalo tamin-kerim-po,
tamin-kasahiana izy.
FERME, sf. 1* Fanofan-tany. J'ai don-
né mes terres à — . Nahofako ny tant-
ko. Prendre à—. Manofa tany. Prix
de — . Hofan-tany. 2-—, Saha, trano
analy saha. Il a acheté une — , NivMy
saha izy. Il rentre à la — . Mody ao an-
trano izy. 3°— , Ny sakamandimby sy
ny andry antaingina ary ny dakany.
FERMÉ, ÉE, p. eladj. 1° Voakatona,
nakatona, mikatona, voarindrina, narin-
drina, mirindrina, voahidy, nohidiana.
mihidy. 2*—, Voatampina, tampina, no-
tampenana, mitampina, voasakana, no-
sakanana, voakombona, nakombona,
mikombona, mitsentsina. 3° — , Voafefy,
nofefena , mifefy , nasiana tamboho,
misy tamboho, — rova, — vala. 4 # — ,
Tapitra, notaperina, voafarana, nofara-
nana.
FERMEMENT, adv. f Mafy. 2- Pg.
Mal^, amin-kerim-po, amim-pahareta-
na, amin-kasahiana.
FERMENT, sm. l a Lalivay, ranom-po-
totra. 2'pg. Fototra. —de discorde. Fo-
totry ny tsy flfanarabana.
FERMENTATION, sf. 1* Fivontosa-
na, fandroatra, famorivory, fiketriketri-
ka. 2* pg. Fikoronlanana. Les esprits
étaient dans la plus grande — . Niko-
rontana be hiany ny olona.
FERMENTER, vn. 1* Mivonto, man-
droatra, mamorivory, miketriketrika.
Le levain fait— la p te. Ny lalivay mam-
pivonto ny lafarina. La bière fermente.
Mandroatra, mamorivory ny labicra.
Le vesou fermente. "Mandroatra, ma*
morivory, miketriketrika ny ranom-
pary. 2° pg. Mikorontana. Sa tôte fer-
mente. Mikorontana ny sainy.
FERMER, va. 1° Manakatona, mandrin-
drina, manidy. —à clef. Manidy. Fer-
mez ma chambre. Akatony. arindri-
no, hidio ny tranoko. 2 - — , Manampina,
misakana, manakombona, manentsina.
On a fermé le chemin. Voatampina ny
lâlana. Les ennemis ferment le passa-
ge. Misaka n-dâlana ny fahavalo. Fer-
mez le livre. Akombony ny boky. —la
bouche. Afanafcombom-bava, mikom-
6om-bava. — la bouche à quelqu'un.
Manampim-bELva olona, mandresy la-
hatra olona. — l'oreille aux médisances.
Digitized by
Google
FER
- 355 —
FER
Manentsinladïny mba tsy hihaino fosan'
olona. || loc. -—les yeux. Mikimpy. Elle
ferme les yeux sur les fautes do son fils.
Minia mikimpy tsy habita ny hadi-
soan-janany izy — les yeux à une per-
sonne qui vient d'expirer. Manirina
olona. Ne pouvoir — les yeux de toute
la nuit. Tsy mahita tory mandritra ny
alina. 3°— , Kîamefy, manisy tambohb,
— rova, — vala. — un emplacement.
Mamefy tokotany, manisy tnmboho,
rova, vala manodidina ny tokotany.
Comme Clore. 4*—, Manapitra, marna-
rana, vody. —une discussion. Mana-
pitra, mamarana ady hevitra. Il fer-
me la marche. Vody lâlana izy.
—, vn. Mikatona, mirindrina, miliidy. hi-
diana. La porte ne ferme pas bien.
Tsy mikatona, mirindrina, mihidy
tsara ny varavarana. Ce magasin fer-
me à cinq heures. Mihidy, hidiana
amy ny dimy io trano Ovarotana io.
Se fermer, vpr. \* Mikatona, mirindri-
na. Cette porte se ferme d'elle-même. Mi-
katona, mirindrina ho azy io varava-
rana io. 2* — , Mihatampina, mikombo-
na, mihombona, mihorona. L'entrée du
port s'est fermée peu à peu. Nihatam-
pina tsikelikely ny fidirana ao amy ny se-
ranana. La plaie se ferme. Mihatampi-
na, mikombona ny vava fery. Les feuil-
les de cette plante se ferment au cou-
cher du soTeil. Mihorona ny ravin* io
zava-maniry io, raha milentika ny ma-
soandro.
FERMETÉ, sf. 1* ilamafy. hamaflana.
Ce terrain manque de—. Tsy mafy io
tany io. 2 # — , Hatanjahana, tsy fango-
vitana, hakingana. Il a une grande— de
jarret. Matanjaka ny tongony. 3* fig.
Hamafy, herim-po, faharetana, hasahia-
na. Il montra une grande — au milieu
des tourments. Nampisoho herim-po,
faharetana mahagaga tao ampovoan'
ny fijaliana izy. Il parla avec—. Nito-
ny iam'm-herim-po, iamin-kasahiana
izy.
FERMETURE, sf. f Hidy. 2-—, Fa-
nakatonana, fandrindrinana, fanidiana.
FERMIER, 1ÈRE, a. Mpanofa tany.
FERMOIR, 8m. Hidim-boky.
FÉROCE, ad). Masiaka, baribariana.
Les bêtes féroces. Ny biby masiaka.
Peuple—. Firenena masiafcà, etc. Il a
un air — . Miendrik' olo-masra/ia izy.
FÉROCITÉ, sf. Hasiahana.
FERRAILLE, sf. Tapatapa-hy. ,
FERRAILLER, vn. f Miady amy ny
sabatra, tia ady sabatra. 2° fig. 'Mifan-
ditra, milanjihitra, miady vava. /
FERRAILLEUR, sm. 1° Mpivarotra
tapatapa-by. 2°— , Mpiady amy ny saba-
tra, olona tia ady sabatra. 3 Q fig, Mpi-
fanditra, mpifanjihitra, mpiady vava.
FERRANT, adj. m. Maréchal—. Mpa-
nao kitrovin-tsoavaly.
FERRÉ, ÉE, p. et adj. i* Nasiana vy,
misy vy. Bûton— . Tehina misy vy. 2*
fig. Mahay. Il est — sur l'histoire. Ma-
hay izy amy ny tantara.
FERRER, va. !• Manisy vy, manisy
hidy sy savily. —des roues. Manisy vy
manodidina ny kodiarana. —une armoi-
re. Manisy hidy sy savily ny lalomoa-
ra. 2 # — , Manisy kitrovy. —un cheva!.
Manisy kitrovy ny soavaly.
FERRUGINEUX, EUSE, adj. Misy
vy. Terre ferrugineuse. Tany misy vy.
Eaux ferrugineuses. Rano misy vy, ru-
nom-by.
FERRURE, sf. Vy, ny hidy sy ny savily.
La — do cette porte n'est pas solide.
Tsy mafy ny hidy sy ny savilin'io vara-
varana io.
FERTILE, adj. 1* Mahavokatra, lona-
ka, be, zlna. Champ—. Tanimbary ma-
havokatra, lonaka. Pays — en vin.
Tany be divay. Année—. Taon-jina. 2*
fig. Mahaforon-javatra betsaka, mora.
itarina. C'est un esprit—. Olona ma-
haforon-javah*a betsaka izy. Sujet — .
Foto-teny mora itarina.
FERTILISER, r a. Mahavokatra, mam-
pahavokatra, mahalonaka.
Se fertiliser, vpr. Mihalonaka.
FERTILITÉ, sf. \* Havokarana, fah*-
vokarana, halonaka, hazina. 2° fig. Ha-
betsahan-javatra foronina. Voy. Fiï-
CONDrTÉ.
FÉRULE, sf. 1* Fikapohan-tânana. 2*
fig. Être sous la — de quelqu'un. Fe-
h£u»' olona.
FERVENT, ENTE, ad/. Mazoto, ma-
risika, mafana fo, maimay, alao amin-
kafanam-po. Religieux—. Relijiozy ma-
zoio, marisika. Prière fervente. Fiva-
vahana atao amin-kafanam-po.
FERVEUR, sf. Fahazotoana, zotom-po,
faharisihana, hafanam-po, fo maimay.
Il prie Dieu avec—. Mivavaka atnin'
Andriamanitra amim-pa/iazofoana, etc.,
izy. Il sert Dieu avec — . Manompo
Digitized by
Google
FBU
— 356
FEU
aa'Andriamanitra amim-pahazotoana,
nm\njotom-po. amim-pa/iamiTiana izy.
FESSE, sf. Ravim-body.
FESSER, va. Mikapoka ravim-body. Fes-
»e« cet enfant. Ataovy mendy ny ravirn-
bodin' io zaza io. .
FESTIN, sm. Fanasana, fihinanam-be.
Il a été invita an — . Nasaina ho any amy
ny fanasana, etc., izy.
FESTINER, vn. Manao fihinanam-be.
FESTON, sm. l°Tanjo-miolnkaataoamy
ny ravir> l -azo sy voninkazo. La norle de
l'église était ornée de fost^ns. Voarava-
ka ravin knzo sy voninkazo natao tan-
jo-miolaha ny varavaran'ny trano le-
f 1 zy. Le* corniches sont ornées de fes-
tons.Miravaka ravin-kazo sy voninkazo
natao tanjo-miolaka ny koronosy. 2°
—, Festony.
FESTONNÉ, ÉE, adj. Misy festony.
Collerette festonnée. Vozon'akanjo misy
festony.
FESTONNER, ra. Manisy festony.
FÊTE, sf. Fety, andro lehibe, andro fifa-
liana Le jour de Noël estime — chô-
mée. Fety, andro lehibe tsy iasanany
andro Noely. C'est demain votre— . Fe-
tinao rahampitso. Il y eut — à l'occasion
de la paix. Noho ny nifanarahan' ny
fanjakana roa tonta indray dia nanao
. andro lehibe, andro fifaliana. Hier
• nous avons eu une — de famille. Nanao
andro fifaliana izahay mianakavy oma-
îy. La— des morts. Ny andro fahatsiaro-
vana ny maty.
FÊTE-DIEU, sf. Fetin' ny Sakramenta
Masina.
FÊTER, ra. 1° Manao fety. On fête au-
jourd'hui S 1 - Jean-Bap liste* Anio no atao
ny fetiny Md. Joany Batista. 2° fig.
Mandray amin-kafaliana. —un ami. Man-
dray sakaiza amin-kafaliana.
FÉTICHE, sm. Sampy, ody. Le culte
des fétiches. Ny fanompoan- fsampt/.
Porter un — au cou. Miambozona ody.
FÉTICHISME, sm. Fanompoan-tsam-
£ y '
FÉTIDE, adj. Mantsina, mavoroka. Va-
peur—. Fofon-dratsy mantsina, etc.
FÉTIDITÉ, sf. Hantsina, havoroka.
FÉTU, sm. !• Tapak'ahitra. 2- fig. Za-
vatra tsinontsinona.
FEU,*m. 1- Afo. Attiser le— .Misorona afo.
—de paille. A/b-raololo. Faire du—. Ma-
nao afo. Mettre le — à un canon. Mana-
Isolo afo tafondro. ?"— , Hain-trano, fan-
doroana. Tout le monde court au—. Mi-
rohotra mamonjy hain-trano daholo ny
vahoaka. Le — est à la maison. May ny
trano. On a mis le — à sa maison. JVo-
doran'ny sasany ny tranony. 3'— , Fa-
nilo, fanala, harendrina, tselatra. En
mer on voit les feux de la côte. Hita
raha eny ambonin* ny ranomasina ny
fanilo, ny fanala eny amoron-drano.
Feux de joie. Harendrina. Le ciel est
tout en—. M itselatselatra ny Ianitra.
4°—. Rere, poa-basy, poa-tafondro, ady,
fanalihana. fitifirana, fandefasana. —de
peloton, h ère. Accoutumer un cheval au
— . Mannzafrasoavaly amy ny poa-basy,
poa tafondro. Los ennemis faisaient un
— terrible. Nnhatsiravina riy basy sy ny
tafondro nafltsoky ny fahavalo. Ce sol-
dat n'a pas encore vu le—. Tsy mbola ta-
ny an'adi/, tsy mbola nanafika io miara-
mila io. Il fit — sur lui. NUifilra azy
izy. Faire — des deux bonis. Mande fa
tafondro amy ny andaniny roan' ny sam-
bo. — ! Alefao ! 5°— , Tufon-trano. Il y a
cent feux dans co village. Misy zato
tafo ny trano amin' izany vohitra izany.
|| loc. N'avoir ni— ni lieu. Mirenireny.
6° fi9- Firehitra, hamena, faharisihana,
hafanam-po. Il était si fort en colère,
qu'il avait les yeux tout en—. Nirehitry
ny hatezerana ny raasony, tezitra mafy
loatra izy, ka efa mena ery ny masony.
Il prit — à l'instant. Nirehitry ny ha-
tezerana tampoka izy. La prière amortit
le — de la concupiscence. Ny fivavuha-
namamolaka ny firehitry ny filan-dra-
tsin'ny nofo. Le— de l'amour divin con-
sumait son àme. A'ire/u-pitiavaua an'
Andriamanitra ny fony. Il ralluma le —
de la guerre. Nampirehitra ny ady in-
dray izy. Le— de la jeunesse. Ny faha-
risihan' ny tanora. Cet orateur a du—.
Mirehidrehitra, ma fana fo io mpanda-
ha-teny io. Ce discours est plein de— .
Mirehidrehitra, be hafanam-po izany
laha-teny izany.
FEU, FEUE, adj. Ny masina, ny
mpanjaka farany, torapokolahy, torapo-
kovavy, rabevoina. Feue la reine Raso-
herina est enterrée au nord du palais.
Ny masina Uasoherina milevinaaoana-
ty rova avaratra. Du temps de la feue
reine. Tamy ny nanjakan' ny mpanja-
ka farany. — un tel. Itompokolahy
Ranona. — Rakoto mon esclave. Ibe-
voin' Ikoto ankizilahiko.
FEUDATAIRE, sm. Andrian-tompo-
k
Digitized by
Google
FIA
— 357 —
FID
menakely febezin' andrian-tompomena-
kely hafa.
FEUILLAGE, sm. 1* Ravin-kazo. Il
s'abrita sous un — touffu. Nialokaloka
teo ambanin* ny ravin-kazo matevina
izy. 2°— , Rantsan-kazo. La porte était
ornée de—. Voahaingo rantsan-kazo
ny varavarana.
FEUILLAISON, sf. Andro fitsirian'
ny ravin-kazo.
FEUILLE, sf. 1* Ravina. — de rosier,
flauin-draozy. —de papier. Ravin-la.-
ratasy. Pousser des feuilles. Mandra-
vina. Perdre ses feuilles. Mihintsan-
dravina. —de rose. ftarim-bonin-drao-
zy. 2*—, Ravin-taratasy, takelaka, ela-
ka. Combipn de feuilles faut-il pour ce
livre? Ravin-taratasy firy no ho lany
amin* izany boky izany ? —de fer-blanc.
Ta ke la- bifotsy. — de carton. Takela-
baoritra. — d'or. Z7Ja-bolamena. Se dé-
tacher par feuilles. Mielakelaka. 3*— ,
Taratasy, gazety. La — n'est pas enco-
re signée. Tsy mbola voaisy sonia ny
taratasy. Cette — ne parait plus. Tsy
mivoaka intsony izany gazety izany.
FEUILLÊE, sf Rantsan-kazo. Danser
sous la — . Mandihy ambanin' ny ran-
tsan-kazo.
FEUILLET, sm. i* Takela-taratasy.
Un — contient deux pages. Ny takela-
taratasy iray misy pejy roa. 2 # — , Vo-
rivorin-kena.
FEUILLETER, ra. Mamadibadika ta-
kela-taratasy, mitety — .
FEUILLETON, sm. Tantara kely na
fandinihan-javatra fametraka ao amba-
nin* ny gazety.
FEUILLU, UE, adj. Be ravin-kazo.
Arbre—. Hazo be ravina.
FEUILLURE, sf. Letam-baravarana,
rabatra.
FEUTRE, sm. !• Bonia, bonetra. Cha-
peau de — . Satroka bonia, etc. 2 # — , Sa-
troka bonia, — bonetra.
FÈVE, sf. Karazam-boan-javatra mito-
vitovy amy ny tsaramaso.
FÉVRIER, sm. Volana faharoa amy ny
volana vazaha.
FI, int. Eisy, isy ! — donc ! allez-vous-
en. Eisy, isy ! mandehana any. Faire
— d'une chose. M isit ra amin-javatra.
FIACRE, sm. Kalesy fitondra ao an-
tanàna.
FIANÇAILLES, sf. pi. Fifamofoana.
FIANCÉ, ÉE, *. Fofom-bady.
FIANCER, ra. Mampifamofo vady, ma*
mofo vady.
Se fiancer, vpr. Mifamofo.
FIBRE, sf. 1° Tsiratsiraka, hozatra. 2*
fîg. Il a la— sensible Mora taitra, mora
sosotra izy.
FIBREUX, EUSE, adj. Mitsiratsiraka,
hozatina. Chair fibreuse. Nofo mitsira-
tsiraka. Bois—. Hazo mitsiratsiraka.
Écorce fibreuse. Hodi-kazo hozatina.
FICELER, va. Mamchy, mifehy. Ficelez
bien ce paquet. Fehezo tsara io enta-
na io.
FICELLE, sf. Kofehy madinika.
FICHE, sf. !• Lahin-tsavily, tsinain-tsa-
vily. 2 # — ,Tokovato, latsa-bato.
FICHER, ra. Manorina, manatsatoka.
— un clou, un pieu. Manorina, etc..
fantsika, tsato-kazo.
FICHU, sm. Fehin-tendam-behivavy,sa'
ly fohy.
FICTIF, IVE adj. Foronin* ny saina fo-
tsiny, eritreretin' ny saina fotsiny, ana-
ram-panononana fotsiny. Être—. Zava-
tra foronin' ny saina fotsiny. Riches-
se fictive. Harena eritreretin 1 ny sai-
na fotsiny. Monnaie fictive. Anaram«
panononana vola fotsiny.
FICTION, sf. 1* Zavatra foronin' ny sai-
na fotsiny, fieritreretan-javatra fotsiny,
fanononana fotsiny. La— est quelquefois
plus agréable que la vérité môme. Indrain-
dray ny zavatra foronin' ny saina fo-
tsiny dia mahafinaritra kokoa noho ny to-
na marina. 2*— ,Lainga,angano. Il m'a dit
cela, mais c'est une pure—. Nilaza izany
tamiko izy, fa lainga f etc., foana izany.
FICTIVEMENT, adv. Am-pieritrere-
tana fotsiny, am-panononana fotsiny.
FIDÈLE, adj. 1* Tsy mivadika, isy ma-
madika, maliatoky, mahafatra-po. II est
—à sa parole. Tsy mivadika ny teny
napetrany izy. C'est un ami— . 8akaiza/sy
mivadika, etc., io. C'est un serviteur—.
Mpanompo mahatoky, mahafatra-po
izy. 2 # — , Marina. Traduction—. Dikan-
teny marina. || loc. La fortune lui fut
toujours — . Nambinina mandrukariva izy.
Il a une mémoire—. Mahatadidy zavatra
izy, tsy mety maty arika izy.
—, s. Ny mpino.
FIDÈLEMENT, adv, {• Mahatoky. 2-
— ,Araka ny marina.
FIDÉLITÉ, sf. l'Tsy ûvadihana, tsy fa*
madihana, fahatokiana. Il est d'une— à
toute épreuve. Mahatoky indrindra izy.
Digitized by
Google
FIE
— 358 -
na
Serment de—. Voy. Serment. 2*—, Faha-
marinana. On peut compter sur la— do
cet historien. Azo itokiana ny /a/iama-
rinan' io mpitantara io.
FIEF, sm. Menakelin' ny vassal.
FIEFFÉ, ÉE, adj. Izaitsizy, lozan-tany,
gagilahy. Ivrogne—. Mpimamo izaitsi-
zy, etc.
FIEL, sm. \° Afero. 2 a fiy. Fahoriana, ala-
helo. Il est abreuvé de—. Hontsan' ny fa-
horiana, etc., izy. 3*—, Lolom-po. Tant
de — entre-t-il dans son âme! Hanky, be
lolom-po tahaka izany izy !
FIENTE, sf. Taim-biby sasany. —de pi-
geon. Taim-boromailala.
FIER (SE), rpr. Matoky, miankina,
miantehitra. Je ne me fie qu'à vous. Ilia-
nao hiany noitokiako, ianltinako, ian-
teherako.
FIER, 1ÈRE, adj. 1° Mirehareha, mïe-
boebo, mianjonanjona, miandranandra-
na, misolantsolana, miedikedika, miedi-
nedina, mitihintihina, midihindihina. G*
est un homme—. Olona mirehareha,
mieboebo, mianjonanjona, miandra-
nandrana. Il aune mine fière. Mianjo-
vanjona, miandranandrana, misolan-
tsoiana izy. Il a une démarche Mère. Mi-
solantsoiana, miedikedika, miedinedi-
na, mitihintihina. midihindihina izy
raha mandeha. Il est— de ses aïeux. Mi.
rehareha, mieboebonohoiiy razany izy.
2°— , Manandrian-tena.manaja tena, ma-
hery fo, sahy. C'est une ame— . Manan-
driantena, manaja tena izy. Les plus
fiers généraux. Nyjeneraly ma hery fo,
sahy indrindra. 3° — , Mafy, lehibe, izai-
tsizy. Un — coup de tonnerre. Kotro-ba-
ratra mafy. Un— courage. Herim-po le-
hibe. Un — sot. Adala izaitsizy.
FIÈREMENT, adv. 1* Amim-pirchare-
hana, amim-pieboeboana, amim-pianjo-
nanjonana, amim-piandranandranana.
2*—, Mafy. Je l'ai tancé—. Nasiako teny
mafy izy.
FIERTÉ, sf. 1* Rehareha, fireharehana,
ebo, fieboeboana, anjona, fianjonanjona-
na, andranandrana, fiandranandranana,
fisolantsolana, edikedika, ficdikedika.edi-
nedina, fiedinedina, tihintihina, iitihin-
lihina, dihindihina, fidihindihina, ti-
kintikina, fitikintikina. 2" — , Fanandria-
nan-tena, fanajan-tena, herim-po, hasa-
hiana.
NIÈVRE, sf. i°Tazo, fanaviana. J'ai la
— . Mararin'ny tazo, manary aho. La —
a diminué. Niafa ny tazo, ny fanaviana.
Quia souvent la—. Tazoina. —bénig-
ne de l'Iraérine. Taroïi-drindrina. 2 m fig.
Fi vad iham-po. La vue d'une sou ris lu i don-
ne la — . Mivadi-po izy raha mahita toto-
zy. 3*—, Firehitra. La— des passions. Ny
firehitry ny filan-dratsin'ny nofo.
FIÉVREUX, EUSE, adj. Mampana-
vy, be tazo, mora azon' ny tazo. Fruits
— . Voankazo mampanavy. Pays—,
Tany 6e tazo. Il a un tempérament—.
Mora azon' ny tazo izy.
—, s. Marariif ny tazo, manavy.
FIÈVROTTE, sf. Fanaviana kely.
FIFR6, sm. Filiotra kely.
FIGER, ra. Mampandry. L'air froid fige
la graisse. Ny rivotra mangatsiaka
mampandry ny menaka.
Se figer, vpr. Mandry.
FIGUE, sf. Voan' aviavim-bazaha.
FIGUIER, sm. Aviavim-bazaha. — mal-
gache. Aviavy, voara, amontana, adabo.
FIGURATIF, IVE, adj. Ohatra, tan-
dindona. Tout était— dans l'Ancien
TestamonU Tandtndona avokoa ny za-
vatra rehetra amy ny Testament taloha.
Il loc. Plan-—. Sarin-tany.
FIGURE, sf. \* Tarehy, endrika. La—
de la terre. Ny tarehy, ny endriky ny
tany. Quelle étrange— d'homme! Hara-
tsy tarehy, haratsy endrik' olona re
izany I II a une belle — . Tsara tarehy
izy. Voilà une jolie— d'enfant. Indro la-
?*e/iin-jaza mahafinaritra. 2* — , Toe-
tra. Je ne savais quelle— je devais pren-
dre. Tamin' izay dia tsy hitako izay toe-
tra tokony hataoko. || loc. Faire bonne
— . Mampiseho hakingana. Faire mau-
vaise—. Mitaraikiraiky. 3'— , Sary. Le
nouveau dictionnaire contient beaucoup
de figures. Be sary ny diksionary vao-
vao. 4*—, Ohatra, tandindona. La man-
ne est la — de l'Eucharistie. Ny maua
dia tandindon' ny Eokaristia. 5°— ,
Kombam-pitenenana, ohatra.
FIGURÉ, ÉE, p. et adj. fNalao sary.
2*—, Noharina, oharina. 3*—, Maro fom-
bam-pitenenana, be ohatra, alaina oha-
tra amin' izay tena hevitry ny teny. Ce
discours est très—. Maro fombam-pite-
nenana, be ohatra izany laha-teny iza-
ny-
—, sm. Hevi-teny alaina ohatra amin' izay
tena heviny. Ce mot est employé au—.
Ny /icri/r'izany teny izany nalaina oha-
tra amin' izay tena heviny.
FIGURER, ra. f iManao sary. 11 a fi-
Digitized by
Google
FIL
359 —
FIL
guré une danse de bergers. Nanao sa-
rin ny rapiandry ondry mandihy izy.
2*—, Manohatra. Les Egyptiens figu-
raient l'année par un serpent qui se
mord la queue. Ny Ejiptiana nanohatra
ny taona amy ny bibilava manaikitra
ny rambony.
— , vn. Miseho. Il a figuré autrefois à la
cour. Niseho tao anaty rova izy taloha.
Se figurer, vpr. Mihevitra, manao ho...
Je me le figurais grand et maigre. A r o-
heveriko, nataoko ho avo sady mahia
izy.
FIL, sm. 1* Turetra, foly, kofohy, tady,
landy. Gros — . Tarelra vaventy. — de
soie. Foly tsopay, lasoa. —de coton. Ta-
retra, fo/in-dandihazo. — de chanvre.
Tarelra, kofehy, fartm-drongony. —
d'araignée. Lanrfm-kala. Il loc. — de
fer. Tari-by. — d'argent. Tari-bolafotsy.
— à plomb. Plao, fandanjana. Donner
du — à retordre à quelqu'un. Manahi-
rana, manangan-tsampona olona. La vie
de l'homme ne tient qu'à un — . Sin-
gam-bolo no mitazona ny ain' ny olona.
De— en aiguille ils en vinrent à se que-
reller. Tsikelikely dia tonga ady ny resak*
izy ireo. Suivre le— de l'eau. Mivalana
manaraka ny rano. 2°— , Lolan-java-
maranitra, mason' antsy. Donner le
— à un couteau. Mandranitra lelan* an-
tsy, maka mason* antsy. || loc. Passer
au— de l'épée. Managorobaka olona amy
ny sabatra. 3° fig. Tohy. Il a perdu le
— de son discours. Tsy tadidiny ny
tohin' ny laha-teniny.
FILAGE, sm. Famolesana.
FILAMENT, sm. Tsiratsiraka, hoza-
tra. Comme Fibrb.
FILAMENTEUX, EUSE, adj. Mi-
tsiratsiraka, hozatina.
FILANDREUX, EUSE, adj. 1* Mi-
tsiratsiraka. Viande filandreuse. Hena
mit8iratsiraka. 1* fig. Style—. Laha-
teny misafotofoto.
FILANT, ANTE, adj. Mifaroratra.
Matière filante. Zavatra mifaroralra.
FILASSE, 8f. 1* Sila-drongony betsa-
ka. Des mèches de — . Lahin-jiro atao
amy ny sila-drongony. —à faire des
câbles. Sila-drongony hanaovana maha-
zakan-tsambo. 2* fig. Ce n'est que de la—.
Tsy misy ivoasana amy ny fon-jozoro iza-
ny hena.
FILATURE, sf. Trano famolesana, fa-
' molesana.
FILE, sf. Zavatra mitanjozotra, lahara-
na. Une — do voitures remplissait le
chemin. Nisy kalesy nitanjozotra na-
nerana ny lalam-be. Aller à la—. Man-
deha mitanjozolra. Comptez les files
des soldats. Isao ny laharan' ny mia-
ramila.
FILÉ, sm. Tari-bolamena, tari-bolafotsy.
FILER, ra. 1* Mamoly. manasina, ma-
nady, manira. —du coton. Mamoly ,
manasina landihazo. — du chanvre.
Manasina, manady rongony. L'arai-
gnée file sa toile. Manira ny hala. 2'—,
Mitarika. —de l'or. Mitarika volame-
na. —de l'argent. Mitarika volafotsy.
—, vn. 1» Mifaroratra. La glue file aisé-
ment. Mora mifaroratra nygilio. 2°— ,
Miala, mandeha. Faire"— des troupes.
Mampandeha miaramila.
FILET, sm. 1« Taretra madinika, fehin-
dela, rindra, haingo kely mitsoriaka,
tsipika, lohavy fanaovan-tsipika, zava-
tra kely. On lui a coupé le—. Nodidia-
na ny fehin-delany. Le — dune vis. Ny
ri ndran-tsaikirô. Faire un— sur le bord
do la couverture d'un livre. Manisy
haingo kely mitsoriaka amy ny sisin*
ny fonom-boky. Séparer des colonnes
par des filets. Mampisaraka tsorian-te-
ny amy ny tsipika. Les filets sont de
cuivre. Varahina ny lohavy fanaovan-
tsipika. Cette fontaine ne donne qu'un.
— d'eau. Tsy misy afa-tsy rano kely foa-
na no avy amin' io fantsakana io. Met-
tre un — de vinaigre dans une sauce.
Manidina vinaingitra kely amy ny ro.
Un — de voix. Feo kely. || loc. — de
bœuf. Ili-kena. Il n'a qu'un — de vie.
Efa ambivitra ny ainy. 2°— , Haralo.
Pécher au—. Manarato. Le poisson s'é-
chappa à travers les mailles du—. Afa-
niporitsaka tamy ny mason-ftara/o ny
hazandrano. S'fig. Fandrika. Il est tom-
bé dans les filets. Voa fandrika izy.
FILEUR, EUSE, s. Mpamoly, mpa-
nasina, mpanady.
FILIAL, ALE, adj. Mombany zanaka.
Amour—. Fitiavan' ny zanaka ny ray
aman-dreny.
FILIATION, sf. i* Firazanana. La —
de cette famille est bien établie. Miha-
rihary ny firazanan' izany fianaka-
vianaizany. 2* fig. Fihavian,a. La— des
mots. Ny nihavian'ny teny.
FILIÈRE, 8f. f Fitarihana. 2'—, Fan-
drindrana. 3*—, Sambomandry. 4 P fig.
Il faut qu'il passe par la—. Tsy. maintsy
zahan-toetra tsara izy.
Digitized by
Google
FIN
3G0
FIN
FILLE, sf. 1° Zanakavavy. Il a marié
sa—. Nampanambady ny zanany vavy
izy. 2°— , Zazavavy, vavy,ankizivavy ma-
dinika, vehivavy. Il y a dans cette famil-
le plus de filles que de garçons. Ao
amin'izany fianakaviana izany dia ny
zazavavy, ny vary no betsaka ko-
. koa noho ny zazalaliy. Voilà une école
de filles. Itsy ny trano fianaran* ny za-
zavavy, ankiziravy madinilia, vehi-
vavy. Jeune—. Tovovavy, sakam-ban-
ny. 3 — , Vehivavy tsy manam-bady.
Elit? est encore—-. Vehivavy tsy rabola
7nanam-bady izy. 4»—, Vehivavy mpi-
karama. —de magasin. Vehivavy mpi-
karama amy ny trano fivarotana.
FILLETTE, sf. Zazavavy madinika.
FILLEUL, EULE, s. Zanaka amy ny
batemy.
FILON, sm. Zavatra .mitanjozotra ao
anatin'ny tany. Il a rencontré un— d'ar-
gent. Nahita volatbtsy nitanjozotra tao
analin' ny tany izy.
FILOU, sm. {• Mpangalatra an-kafetse-
na, mpandidy lamba, mpangarom-pao-
sy. 2 # — , Mpanambaka amy ny loka.
FILOUTER, va. fMangalatra an-kafe-
tsena, mandidy lamba, mangaronitpaosy.
2 # — , Manambaka amy ny loka.
FILOUTERIE, sf. 1* Fangalarana an-ka-
fetsena, fandidian-damba, fangaronam-
paosy. 2°— , Fanambakana amy ny loka.
FILS, sm. f Zanakalahy. Il a trois—. Ma-
n&m-janaka telo lahy izy. Le — de l'hom-
me. NyZanafc'olona. 2*— , Teraka, tara-
uaka. Les— de la Franco. Ny terahy
Frantsa. Les— de S 1 Louis. Ny terahy,
©te , Md. Louis.
FILTRATION, sf. Fanatantavanana,
fltsihana.
FILTRE, sm. Filotra, fanatantavanana.
FILTRER, ta. Manatantavana.
—, vn. Mitsika. Ce petit-lait filtre bien
lentement. Miadam-jtttee'fca loatra ny
ranombatsiny.
Se filtrer, vpr. Tantavanina, milsika.
FIN, sf. !• Farany, farandro, fiafarana,
famaranana, fanaperana, famitana. Il
viendra a la — de l'année. Ho avy izy amy
ny faran* ity taona ity. Personne ne con-
naît la — du monde. Tsy misyolona ma-
lialala ny farandron' izao tontolo izao.
Dieu n'a pas de — . Tsy manam-pia/'ara-
na Andriamanitra. J'ignore quelle sera
la— de cette atlaire. Tsj fantatro izay
ii iafaran' izany raharaha izany. Il est d
la— do son discours. Afawarana nyla-
ha-teniny izy. Il a mis — à cette affaire.
Nanapilra, namita izany raharaba iza-
ny izy. 2° — , Fahafatesana. Il avait 'c
pressentiment de sa — prochaine. Nahin-
drakindrafana azy ny hahafalesany. 3*
— , Ny nokendrena, ny antony. Il est par-
venu à ses fins. Nahazo ny nokendreny
izy. À quelle — avez-rous fait cela? Ino-
na no antony nanaovanao izany.
À la fin, loc. adv. Amy ny farany.
FIN, FINE, ad]. 1° Manify, madinika,
kivahivahiny. marezoka, maranitra. Pa-
pier—. Taratasy manify. Écriture fine.
Soratra madiniha. Pluie fine. Ranono-
rana madinika. Elle a la taille fine. Ki-
vuhivahiny, marezoka izy. Plume fi-
ne. Lela peniua )naranHra. Crayon—.
Pensily hazo ?rtara/u-doha. 2 e —, Ma-
tMro, fy, tsara dia tsira, madio dia ma-
dio. Mets—. Nahandro matsiro, fy. Vin
— . Divay tsara dia tsara. Or—. Vola-
mena madio dia madio. 3°— , Maha-
fan taira tsara amy ny fandrenesana,
malady, matsilo. Cet aveugle a le tact—.
Mahafantatra tsara ny zavatra kasihiny
iojambaio.il a le goût— . Mahafantatra
tsara ny zavatra andramany izy. Il a l'o-
reille fine. Malady, matsito sofina izy.
Il a le nez—. Malady, malsilo orona izy;
fig. fotsilahy izy. 4* fig. Marani-tsaina,
mahira-tsaina. Il a l'esprit—. A/arani-
tsaina, etc., izy. Il a un regard — . Manao
fijerin' ny olona mahira-tsaina izy. 5»
—, Fetsy, konjo. fiharatra. Il est—. Fe-
tsy, etc., izv.
FINAL, ALE, adj. Farany. Jugement
— . Fitsarana farany. Lettre finale. Li-
te ra farany.
— , sf. Litera farany.
FINALEMENT, adv. Amy ny farany.
FINANCE, sf, {• Vola an-tànana. Ses fi-
nances sont basses. Kely ny vola an té-
nany. 2°— , Volam-panjakana. Il est mi-
nistre des finances. Ministra amy ny vo-
lam-panjakana izy. 3*—, Fikarakaran8
nymombany hetra sy ny volam-panja-
kana, raharaha lehibe momba ny vola
na taratasy vola.
FINANCIER, sm Mpikarakara ny
momba ny hetra sy ny volam-panja-
kana, mpanao raharaha lehibo momba
ny vola sy ny tarutasy vola.
FINANCIER, 1ÈRE, adj. Momba ny
volam-panjakana.
FINAUD, AUDE, adj. FetsifeUy, kon-
jokonjo,-ftttsaka.
Digitized by
Google
FIS
— 361 —
FLA
FINEMENT, adv. 1° A mi m- pa h ira tan-
tsaina. £•— , Arain-kafetsena.
FINESSE, «A î*Hanify, hanifisana. ha-
clinika, haranitra. 2* —, Hatsiro, bafy,
hatsara. 3*— , Fahafantarana tsara, hala-
dy, hatsilo. 4°/îg. Harani-tsaina, fahira-
tan-tsaina. 5* — , Hafetsena, hakonjo.
FINI, IE, p. et adj. 1» Voafarana, nofa-
ranana, tapitra, notaperina, vita, novi-
taina. tonto'sa, lavorary, C'est un travail
— . Lahasa vila tsara. tonlosa, lavorary
izany. 2*—. Misy fetra. L'homme est un
être—. Zavatra misy fetra ny olona.
— ,8in. 1* Halavorary. Ces fleurs sont d'un
— admirable. Mahagaga ny halavora-
rin' ireo voninkazo ireo. 2* — , Zavatra
misy fetra.
FINIR, va. Mamarana, manapitra, ma-
mita. Finissez cette affaire. Farano. ta-
pero, vitao izany raharaha izany. Cette
compagne finira la guerre. Ho tapitra
amin' ity fanaflhana ity ny ady.
—, vn. 1* Mamarana, manapitra, raitsa-
batra. Finissez de parler. Farano. ta-
pero ny teninao. Cet enfant ne finira
pas, si on ne le châtie. Tsy hitsahatra
io zazalaby io, raha tsy faizina. 2 # — ,
Tapitra, vita, mifarana, mrsy farany,
miafara, amy ny farany. Il a fini de par-
ler. Tapi-niteny izy. La messe finit.
Tapitra, vita ny laraesa. Mon empla-
cement finit au chemin. Mifarana amy
ny làlam-be ny tokotaniko. Tout finit en
ce monde. Misy farany ny zavatra re-
hetra amin' ity tany ity. Tout cela fini-
ra mal. Ratsy ny hiafaraiï izany. Il
a fini par y consentir. Tamy ny fara-
ny nanaiky izy.
FIOLE, sf. Tamaboha kely, tavoaban-
gy mareforefo.
FION, sm. Haingo. renty, filatro, ango-
langola, anganongano, angesongeso. Il
aime à faire des fions dans le chant.
Tia /î/afron-kira, tia hira miango-
langola, mianganongano t miange-
songeso izy raha mihira.
FIRMAMENT, sm. Lanitra, habaka-
baka.
FISC, sm. Volam-panjakana.
FISCAL, ALE, adj. Momba ny volam-
panjakana
FISSURE, sf. Somalantsiatra, vakiva-
ky, mitriatra, mitselaisefaka.
FISTULE, sf. Boiboika kely vava sady
lalina.
FISTULEUX, EUSB, adj. Holoka
aty v hoaka aty.
FIXATION, «À Fametahana. fipetahana,
fandraiketana, firaiketana, fihazonana.
FIXE, adj. 1° Tsy mihetsika. Étoiles fi-
xes. Kintana tsy mihetsika. 2°— , Rai-
kitra. S'assemblera jour— . Mivory amy
ny andro raikitra. Il loc. Vendre à prix
— . Manao varo-oazaha. Il n'a point de
demeure — . Tsy manana antom-ponena-
na izy. Avoir une idée — . Mitompo te-
ny fantatra.
— , int. Aza mihetsika!
FIXÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voapetaka, ta-
fapetaka, napetaka, mipeîaka, voarai-
kitra, tafaraikitra, naraikitra, miraiki-
tra, voahazona, nohazonina. Au jour — .
Amy ny andro raikitra. 2 a — , Voape-
traka, tafapetraka, napeiraka, mipetra-
ka, naorina, voaorina, tafaorina, miori-
na, miorim-ponenana. 3*— , Voafetra,
noferana. 4° —, Mahalala mazava. Je
suis — sur ce que tu as fait. Fantatro
mazava izay nataonao.
FIXEMENT, adv. Regarder — . Miban-
jina.
FIXER, va. l*Mametaka, mandraikitra,
mihazona. Fixez ce papier à la muraille.
Apùtaho, araiketo&my ny rindrina io ta-
ratasy io. Fixez la porte. Hazony ny va-
ravarana. Il n'a pas encore fixé le prix de
cette marchandise. Tsy mbola nandrai*
kitrany vidin'io varotraioizy.— un jour.
Mandraikitra andro, manao fotoana
raikitra. \\ loc. — avec un clou. Ma-
mantsika. —ses yeux sur... Mibanjina.
— l'attention de ses auditeurs. Mam-
pitandrina ny mpihaino azy. 2° — , Mam-
pipelraka, manorina. Il a fixé sa mère
auprès dé lui. Nalainy hipetraka ami-
ny reniny. — sa résidence. Manorim-
ponenana. 3° — , Mametra. —l'état de
la question. Mametra ny zavatra ho-
dinihina.
Se fixer, vpr. 1* Mipetaka, miraikitra.
2*—, Mipetraka, miorim-ponenana. Il
s'est fixé à Tananai ive. Nipetraka, etc.,
ao Antananarivo izy.
FIXITÉ, sf. Fi raikitra. C'est un esprit
sans—. Tsy mety tafaraikitra ny sainy.
FLACON, sm. Tamaboha, tavoahangy
mareforefo.
FLAGELLATION , sf. Fikapohana.
La — de Notre-Seigneur. Ny nikapo*
- hana any Jeso-Kristy Tompontsika.
FLAGELLER, va. Mikapoka. Pilât»
•Digitized by
Google
H
FIA
— 362 —
FIA
fit — Notrc-Seigneur. Pilaty nampikz-
pofca any Jeso-Kristy Tompontsika.
Se flageller, vpr. Mikapo-tena.
FLAGEOLET, sm. Tsotsôka lava.
FLAGORNER, va, et vn. Mandokado-
ka, manaingainga. — ses supérieurs.
Mandokadoka, etc., ny lehibeny.
Se flagorner, rpr. Mifandokadoka.
FLAGORNERIE, sf. Fandokadokafa-
na.
FLAGORNEUR, EUSE, 8. Mpando-
kadoka.
FLAGRANT, ANTE, adj. En — dé-
lit. Am-body omby, an-tànana. Il fut pris
en — d^lit. Azo am-body omby, azo an-
tànana izy.
FLAIR, sm. 1* Fanamboloana. Le— du
chien est remarquable. Mahagaga ny
fanamboloan' ny alika. 2 # fig. Vinany,
tsindry mandry.
FLAIRER, va. 1* Manambolo, mano-
roka. —une fleur. Manambolo, etc.,
voninkazo. 2* fig. Maminany, mahita
tsiudry mandry, indrakindrafana. Il a
flairé cela de loin. Efa naminany iza-
ny rahateoizy, nanindry mandry azy,
nahindrakindrafana azy rahateo iza-
ny.
FLAIREUR, sm. 1° Mpanambolo. 2 #
fig. Mpaminany.
FLAMANT, 8m. Sama.
FLAMBANT, ANTE, adj. Mideda-
deda, milelalela, miredareda, mijejaje-
ja, miroborobo.
FLAMBÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voasera-
na, naserana, voaisolotsolo, natsolotsolo,
notsolotsoloana. 2* fig. Lany harena, le-
vona. Cet homme est—. Lany harena
io lehilahy io. Mon argent est—. Le-
vona ny volako.
FLAMBEAU, sm. 1* Fanilo, jiro, fa-
naovan-jiro. 2* fig. Fanilo, fauilovana.
Le — de la foi. Ny fanilovan' ny finoa-
na,
FLAMBER, vn. Midedadeda, milelale-
la, miredareda, mijejajeja, miroborobo.
Ce bois flambe bien. Midedadeda, etc.,
ery io hazo io.
—, va. Manaserana, manatsolotsolo. —
une volaille. Manaserana, etc., akobo.
FLAMBOYANT, ANTE, adj. Man-
jelajelatra. Étoile flamboyante. Kintana
manjelajelatra.
FLAMBOYER, un. Manjelajelatra.
FLAMME, sf. 1* Lelafo, afo. Ce feu ne
fait point de—. Tsy misy lelafo io afo
io. Tout a été la proie des flammes.
Levon' ny afo avokoa ny zavatra rehe-
tra. Les flammes éternelles. Ny lelafo
mandrakizay. 2* — , Faneva kilavalava
atao eny an-tampon' ny sambo ropiady.
3* fig. Fitiavana, fitia. Il brûle d'une
secrète—. Main'ny fitiavana miaflaa
izy.
FLAMMÈCHE, sf. Kilalaon' afo, pik'
afo.
FLANC, sm. 1° Takibaka, Ianivoa, ila.
Il eut le — percé d'un coup de flèche.
Voagorobaky ny zana-tsipika ny takiba-
ny, etc. || loc. Par le — droit. Hodin-
kavanana. Par le — gauche. Hodin-ka-
via. 2 # — , Kibo. Le fils que ses flancs
ont porté. Ny zanaka naloaky ny kibo-
ny. 3'—, Laliny, ila. Le — d'un navire.
Ny lafiny, t/an-tsambo anankiray. Le
— d'une montagne. Ny ilan' ny tendrom-
bohitra anankiray. 4° fig. Se battre les
flancs pour quelque chose. Manao izay
tratry ny aina mba hauavita zavatra
anankiray. Prêter le — à la critique. Mi-
la lolotramalona.
FLANELLE, sf. Filanelina.
FLÂNER, vn. Manary andro foana, mi-
riorio foana, mirenireny, mirendrena,
mitsipy voavitsy.
FLÂNEUR, EUSE, s. Mpanary an-
dro foana, mpiriorio foana, mpirenireny,
mpirendrena.
FLANQUER, va. Manipy, mitoraka,
mamely. Il lui flanqua une assiette par
la figure. Notsipazany, notorahany lo-
via ny tarehiny. Il lui flanqua un souf-
flet. Namely azy tehamaina izy. Il loc.
— à la porte. Mandroaka. —par terre.
Mamotraka, mandavo.
Se flanquer, vpr. Potraka, lavo, mian-
jora.
FLAQUE, sf. Pctsapetsa.
FLASQUE, adj. 1° Malemilemy, bore-
rarera, gorera. Chair — . Nofo malemi-
lemy. Homme—. Olona malemilemy,
etc. 2 # — , Matsatso, masirasira. Style
— . Laha-teny matsatso, etc.
FLATTER, va. 1* Mandoka, mandrobo.
Il flatte les grands. Mandoka, etc., ny
lehibe izy. Le peintre Ta flatté dans ce
portrait. Ny mpanao sary nandoka azy
amin' io sary io. 2*—, Manambiiamby,
mamalifaly, manolikoly, manejokejo,
manojikojy. —un enfant. ManambUanX'
by, etc., zaza kely. Voy. Caresser. 3 # — ,
. Mahafinaritra, mahafaly, mankasitraka.
Ce chant flatte l'oreille. Mahafinaritra
Digitized by
Google
FLE
— 363 —
FLE
ny sofina izany hira izany. Gela flatte son
cœur. Mahafaly ny fony izany. Il flatte
tous les goûts du prince. Ankasilraha-
nyavokoa izay rehetra tian* ny mpan-
jaka. 4*—, Mampanantona. On le flatte
qu'il obtiendra ce qu'il désire. Ampa-
nantenaina izy fa hahazo izay iriny.
8e flatter, vpr. 1° Mandoka tena. Il se
flatte toujours. Mandoka tena lalanda-
va izy. 2*—, Manantena, ataony. Il se
flatte que vous l'approuverez. Manan-
tena izy, ataony fa hankatoavinao izy.
FLATTERIE, sf. Doka, fandokafana,
robo. fandroboana.
FLATTEUR, EUSE, adj. i m Mandoka,
mandrobo. Discours—. Laha-teny man-
doka, etc. 2 # — , Mahaflnaritra, mahafa-
ly, mankasitraka. Il a toujours quelque
chose de— à dire. Mahita teny mahafl-
naritra, mahafaly mandrakariva izy.
Le prince lui adressa des paroles flatteu-
ses. Nanao teny fankasitrahana tami-
ny ny mpanjaka.
—, sm. Mpandoka, mpandrobo.
FLATUEUX, EUSE, adj. Mampibohi-
bohy kibo. Aliment—. Hanina mampi-
bohibohy kibo.
FLATUOSITÉ, sf. Fibohibohy.
FLÉAU, «m. l*Fivelezam-barim-bazaha.
2* — . Vovona-mizâna. 3* fig. Loza, loza
amin'antambo. La famine est un—. Lo-
za, etc., ny mosary. Attila était le — de
Dieu. Atila no loza nirahin* Andriama-
nitra.
FLÈCHE, sf. f Zana-tsipika. 2°— , Tra-
* non-dakolosy kitso loba.
FLÉCHIR, va. f Mampilefitra, mampi-
ketraka, mampiletsy. || /oc. — le genou.
Mandohalika, manongalika. — les genoux
devant les idoles. Mivavaka amy ny
sampy. 2 # — , Marapionona, mampitony,
manony, manaketraka. Il ne put — le
courroux de son maître. Tsy na/iono-
na, nahatony, nuhaketraha ny hate-
zeran* ny tompony izy. Il ne put — ses
juges. Tsy azony noketrahina ny
mpitsara.
— ', vn. !• Milefitra, miketraka, miletsy.
Son genou fléchit. Milefitra, miketra-
ka ny lohatiny. La poutre fléchit. M i-
letsy ny sakamandimby. 2 # /?g. Miono-
na, tony, ketraka, manaiky, mikoy. Quoi-
qu'on fasse, je no fléchirai pas. Na ino-
na na inona no hatao, tsy ho ketraka
nho. Tout le monde fléchissait devant
lui. Nanaiky azy ny olon-d rehetra.
L'armée fléchit. Mikoy ny tafika.
FLEGMATIQUE, adj. 1° Borerarera.
Il a un tempérament—. Borerarera
izy: 2* fig. Tsy mihontsina, mafy lo, fo
vato. C'est une personne — . Tsy mi'
hontsina, etc., izy.
FLEGME, sm. 1° Rehoka. Il a rejeté
des flegmes sanguinolents. Nisy ra ny
rehony. 2* fig. Tsy fihontsina, hama-
flam-po.
FLÉTRI, IE, p. et adj. !• Voalazo, no-
lazoina, malazo, voamatroka, nomatro-
hina, matroka, novasohina, vasoka, no-
simbana, simba. 2° fig. Ala-baraka ,
nalam-baraka.
FLÉTRIR, va. 1* Mandazo, manama-
troka, mahavasoka, manimba. Le soleil
flétrit les fleurs. Ny masoandro man~
dazo ny voninkazo. Le grand air flétrit
les couleurs.A/artama/ro/<a, mahauaso-
ka ny volon-doko ny rivotra. L'âge flétrit
la beauté. Ny taona manimba ny ha-
tsaran-tarehy. 2° fig. Manala baraka.
— quelqu'un. Manala-baraka olona.
Se flétrir, vpr. !• Mihamalazo, mihama-
troka, mihavasoka, mihasimba. 2* fig.
Afa-b<fraka.
FLÉTRISSANT, ANTE, adj. Maha-
fa- baraka.
FLÉTRISSURE, sf. 1* Halazo, hama-
troka, havasoka, fahasimbana. 2° fig.
Fahafaham-baraka.
FLEUR, sf. t # Voninkazo. Les arbres
sont chargés de fleurs. Tototra ny vo~
niny ny hazo. Être en — . Mamony.
Arrosez les fleurs. Tondraho rano ny
voninkazo. 2* fig. Renty, haingo, an-
geson-teny. Fleurs de rhétorique. lien-
tin' teny, etc. 3 # — , Izay tsara indrin-
dra, izay mahay indrindra, izay mahery
fo indrindra, etc. —de farine. Lafarina
tsara indrindra. Il est la — de la clas-
se. Izy no mahay indrindra ao amy ny
laklasy. Ces braves sont la— de l'armée.
Ireo miaramila ireo no mahery fo in-
drindra amy ny tafika. || loc. Il est dans
la— de la jeunesse. lierotrerony, hento-
hentony izy. Il est mort à la — de l'àgo.
Maty tanora, mbola herotrerony, — hen-
tohentony, folaka an-dantony izy.
À fleur de, loc. prép. Mitovy tantana,
mifamarana. Les fondements sont à— de
terre. Mitovy tantana, etc., amy ny
tokotany ny fototra.
FLEURAISON ou FLORAISON, sf.
Famoniana, andro famoniana.
FLEURDELISÉ, ÉE, adj. Misy sa-
rim-bontnkazo lisy.
Digitized by
Google
FLO
— 364 —
FLU
FLEURDELISER, va. Manisy sarim-
boninkazo lisy.
FLEURET, sm. Sarisarin-tsabatra fla-
narana ady sabatra.
FLEURETTE, sf. Voninkazo kely,
FLEURI, IE, adj. f Mamony. V fig.
Mamirapiratra. Mine fleurie. Tarehy ma-
mirapiratra. 3*~, Be renty, be haingo,
be angeso. Discours— .Laha-teny be ren-
ty, etc.
FLEURIR, vn. 1* Maipony. 2* fig. Man-
droso, malaza. Les scienses fleuris-
saient sous son règne. Nandro*o ny
fahaizana samihafa tamy ny nanjakany.
Des orateurs fleurirent alors. Nisy mpan-
daha-teny nalaza tamin' izay.
FLEURISSANT, ANTE, adj. Mamo-
ny.
FLEURISTE, s. Mpamboly voninkazo,
mpanao — , mpivarotra — .
FLEURON, sm. fSarim-boninkazo atao
ravaka ï*fiq. Voninahitra, ravaka, tabi-
ha. C^ette province est le plus beau — du
royaume. Voninahitra, etc., ny fanja-
kana izany fari-tany izany.
FLEUVE, sm. Ony.
FLEXIBILITÉ, sf. Halefaka.
FLEXIBLE, adj. f Mora alefitra, mora
milefitra, malefaka. Bois—. Hazo mora
alefitra, malefaka. 2° fig. Malefaka, mo-
ra manaiky, mora toroann. Voix — . Feo
malefaka. C'est un caractère—. Afora
manaiky, mora toroann izy.
FLEXION,.^. Filefltra, flketraka, flletsy.
FLEXUEUX,EUSE, adj. Molomeloka.
Tii?e fl -xueuse. Tahon-java-maniry me-
lomeloka.
FLIBUSTIER, sm. Mpangalatra an-
kafersena, mpifetsy.
FLICPLAC, sm. Fifiritsoka.
FLOCON, sm. Vongana.— de laine. Von-
g am -boh, n' on<\ry.
FLOCONNEUX, EUSE, adj. Mivon-
gambongana.
FLORAISON, sf. Voy. Fleuraison.
FLORAL, ALE, adj. Momba ny vonin-
kazo.
FLORE, sf. Ny mcmba ny voninkazo
izay ao amy ny tany anankiray.
FLORÈS, Faire—. Mahazo laza.
FLORISSANT, ANTE, adj. Mandro-
so, malaza. Royaume — . Fanjakana
mandroso, etc.
FLOT, sm. 1° Onjan-drano, alon-drano.
I! /oc. Etre à—. Mitsinkafona. Remettre
un navire à—. Mampiteinkafona sarabo.
2* fig. Habetsahana, fltola-jofo, fijofo,fan-
driaka. Des flots de peuple. Vahoaka 6e-
tsaka t mitola-jofo. Des flots de lumière.
Fahazavana 6e. Des flots de poussièn».
Vovoka mijofo. Des flots de sang Ra
mandriaka
FLOTTAISON, sf. Izay ifamaranan ny
sambo amy ny rano.
FLOTTE, sf. Andian-tsambo.
FLOTTER, vn. 1- Mitsinkafona. Le bois
flotte. Mitsinkafona nyhazo. ?•— , Mi-
kopakopaka, mihofakofaka. mihofahofa.
mitopatopa. Le drapeau flotte an gré
du vent. Mikopakopaka, mihofakofa*
ka, mihofahofa nysaina azon'nv rivo-
tra. Ses longs chevaux flottaient sur ses
épaules. Ny volon-dohany lava m'/opa-
topa eny amy ny sorony. 3* fig. Misa-
lasala, miroanahana, miroa saina. Il
flotte entre deux partis. Misalasala,
etc., izy, inona no hataony amy ny zà-
va-droa kasainy.
FLOTTILLE, sf. Sambe vitsivitsyiray
dia.
FLOUER, va. Mamitaka, mifetsy.
FLOUERIE, sf. Fitaka, fifetsena.
FLOUEUR, sm. Mpamitaka, mpifetsy.
FLUCTUATION, sf. l*Fitopatopa, fiko-
bankobana. 2* fig. Fisaiasaiana, firoana-
hana, fiovaovana.
FLUET, ETTE, ad;. Maniry, malemi-
lemy. Il est—. Manify, etc., izy.
FLUIDE, adj. Tsy misy ventiny, mU
hanankanana, matsora. L'air est une
substance — . Zavatra tsy misy ventiny
ny rivotra. L'eau est un corps—. Zavatra
mihanankanana ny rano. Cette encre
est trop—. Matsora loatra io ranomainty
io.
— , sm. Zavatra tsy misy ventiny, zavatra
mihanankanana.
FLUIDITÉ, sf. Ny tsy flsiam-bentiny,
flhanankanana, hatsora.
FLÛTE, sf. Filiotra, sodina.
FLÛTE, ÉE, adj. Manga. Elle a une
voix flûtée. Manga feo izy.
FLÛTER, en. f Mitsotsôka filiotra. 2*
fig. Migoka, miboboka.
FLÛTEUR, EUSE, s. 1-Mpitsotsôkafi-
liotia. 1* fig. Mpigoka, mpiboboka.
FLÛTISTE, sm. Mpitsoka filiotra.
FLUVIAL, ALE, adj. Momba ny ony,
momba ny renirano.
FLUX, sm. !• Fisondrotan' ny ranoma-
Digitized by
Google
FOI
— 365 —
PON
•ma. Le— et le reflux. Ny fisondrolan
ny ranomasina sy ny fisintony. 2* fin.
Fiovaovana. Les choses du monde sont
sujettes à un— et reflux perpétuel. A/to-
vaova lalandava ny zavatra ety an tany.
Il toc.— de ventre. Fivalanam-be,fitsiriri-
bana. —de sang. Fivalanan-dra. —de pa-
roles. Habetsahan-teny foana.
FLUXION, sf. Kihandronan-dra, mivon-
to.— de poitrine F ihandronandra amy
ny avokavoka, fehitratra. Il a une— sur
le visage. Misy mivonto ny tarebiny.
FŒTUS, sm. Zaza vao mitsaika, zaza
vao torontoronina, zana-biby vao toron-
toronina.
FOI, sf. 1* Finoana. Article de— .Teny
finoana. Propnger la—. Mampioly ny
finoana. Il a renié la— d^ ses pères. Ni-
vadika ny finoan* ny razany izy. 2-—,
Toky, fitokiana, fahatokiana. C'est un
homme digne de—. Olona mendrika ito-
kiana, olona mahatoky izy. Avoir— en
quelqu'un. Matoky olona. 3*— ,Tsy fivadi-
hana, fanekena, fametrahan-teny. Hom-
me sans— . Olona mpivadika. Il a trahi
ça—. Nivadika ny fanekena nataony, ny
teny napetrany izy. Elle a gardé la —
conjugale. Nanarakany teny napetrany
tamy ny mariazy izy, tsv nanitsakitsa-
bady izy. || loc. Bonne—. Hitsim-po.
Ma — . Tokoa. Il a, ma —, raison. Ma-
rina tokoa ny azy. 4*—, Fanamarinana,
fanaporofoana, vavolombelona. Co qui
est arrivé depuis peu en fait—. Izay vao
niseho teo manamarina, manaporofo
izany. Cet acte fait— en justice. Azoenti-
na ho vavolombelona amy ny fitsarana
izany taratasy fanekena izany.
De bonne foi, loc. adv. An-kitsim-po,
araka ny aoam-po.
FOIE, sm. Aty.
FOIN, sm. Vilom bazaha maina, vilom-
bazaha maniry.
FOIRE, sf. 1* Tsena lehibe fanao isan-
taona amy ny andro sasany. 2 # — Fitsi-
riribana.
FOIS, sf. Indray, in.... ira.... Une—. In-
dray maka. indray mandeha, indrau
malaka. Deux—, /ndroa. Dix—. Impolo.
Je vous lai dit cent — . Voalazako in-
jato taminao izany. Bien des—, Im-
betsaka. Combien de— ? Jmpiry ? Pour
la deuxième—. Fanmdroany. Pour la
troisième — . Fanintelony. J| loc. N'y
revenez pas une autre — . Aza manao
izany intsony. Je vous le dirai une au-
tre — Holazaiko aminao izany amy ny
andro hafa. Chaque - que, toutes les -
que. Isaka. La première-q Jle je l'âfvu
Tamy ny voalohany nanitako azy U
dern,ère-que je l'ai vu. Tamy ny^rf.
ny nah.tako azy Celte-là. TaW' iz£
neuf Tl A | m,Q iZa0 ' Troi «- trois fon
miara ka ny zavaS^^ra. l!^
prend tout à la -. Ataony indray mZ
nao »zao rehetra izao. Il es t à la - ££
ve et homme de bien. ïady maheryfo
izy no tsara fanahy. ""«ery io
U no e ny° iS *"' '° C COnj ' Raha ' ^efa,
FOISON, sf. Habetsahana.
bliro! P fo,80nne °'- Mihabetsaka ny
P ^ATRB, adj. Mikarenjirenjv mi-
pel.pel.Va. mijilajila. mijefljofy "' '
pehpel.fca mijilajila. mijerijefy ?'" ™
FOLIVA Hndalana. Il a de temps en
temps des accès de-. Mihstsika in,f™ in
dray ny hadalany. Q„e l e - d ne ™ Z
songer à lavent HadalaZ Sn,o
ahoana ny tsy mihevitra ny ho aw Sa
- est de monter à cheval. Adalan'' nv
Manao hadalana tsy tambo isaina Ses
fol es le ruinent. Ny hadalany no ml!
halany ny hareny. y a
la* r °T^ l ° C - t • d "- Izailsiz y- Ai ™r à
la — . Tia tzaitstzy.
FOLLEMENT, adv. Amin-kadalana
FOLLET, ETTE, adj. Adaiadala
Il loc. Esprit-. Matoaîoa, an«atra Peu
-. Afon-dolo. afon- angatra* Poil -
volomboatavo, volo malemy
FOMENTER, va. Mameiona, mampi-
It L T " ne querelIe ' M *™lon\
etc., nfandirana.
FONCÉ, ÉE, adj. Antitra. Bleu -
Manga antitra.
FONCER, ta. Mahantitra.
-, vn. Miantoraka. — sur quelqu'un.
Miantoraka amln' olona.
FONCIER, 1ÈRE, adj. Momba nv ta-
Digitized by
Google
FON
— 366
FON
ny. Propriétaire—. Tompon-/any. Im-
« pôt— . Hetra aloa avy amy ny tany.
FONCIÈREMENT, adv. Indrindra,
tokoa. Il connaît — cette affaire. Maha-
fantatra indrindra, tokoa izany raha-
raha iznny izy. Il est— bon. Tsara fana-
hy tokoa izy.
FONCTION, sf. \ 9 Raharaha. Fonctions
publiques. /?a/iara7iam-panjakana. Il
s'acquitte bien de ses fonctions. Maoa-
tanteraka tsara ny raharahany izy. 2°
— , Finsana.
FONCTIONNAIRE, s. Mpanao raha-
raha.
FONCTIONNEMENT, sm. Fandeha,
fiasa.
FONCTIONNER, vn. Mandeha, mia-
sa. Cette machine ne fonctionne pas.
Tsy mandeha, Uy miasa izany milina
izany. L'estomac fonctionne bien. Miasa
tsara ny ambavafô.
FOND, sm. \* Vody, ny lompona indrin-
dra, fara vody, fanambany. halalina, fa-
rany. tampim-body. Le — d'une bouteil-
le. Ny vody tavoahan^y. La maison est bâ-
tie dansun— . Miorinaaoamy ny tempo-
na indrindra ny trano. Le— de cette bou-
teille de vin est trouble. Malotony fara vo-
din-divay amin'io tavoahangy io Le — de
latner. Ny/anam6ani?i*ny ranomasina.
' Sonder le — de la mer. Manakatra ny /ia-
lalin'ny ranomasina. Il y a vingt bras-
ses de — . Faharoapolo ny hataliny. Le
— d'une église. Ny faran' ny trano lo-
glizy. Mettre un — à un tonneau. Manisy
fampim-bodim-barika. || loc. (Test une
mer sans—. Ranomasina tsy taka-polo-
polorina, tsy hita noanoa. 2° — , Tany.
Bâtir sur un— peu solide. Manorina tra-
no amy ny tany malemy. 3 # fig. Fotopo-
totra, tena. Il connaît le — de cette af-
faire. Mahalala ny fotopototr' izany ra-
haraha izany izy. Il n'a pas encore tou-
ché le — de la question. Tsy mbola nikasi-
kany tena raharaha izy. 4*— , Nyao
anaty. Dieu connaît le— des cœurs. An-
driamanitra mahalala ny ao anatin ny
fo.
À fond, toc. adv. Indrindra. Il possède
cette science à—. Mahay indrindra iza-
ny fahaizana izany izy.
À fond de train, Haingana dia hain-
gana.
De fond en comble, toc. adv. Voy.
Comble.
FONDAMENTAL, ALE, adj. !• Fo-
totra. Pierre fondamentale. Vato foto- I
tra. 2* fig. Zavatra Iehibe indrindra.
Principe—. Foto-kevitra Iehibe indrin-
dra.
FONDANT, ANTE, adj. 1* Mora levo-
na. Ce sont des fruits foadants. Voan-
kazo mora tevona ao ara-bava ireo. 2*
— , Mandevona. Ces remèdes sont fon-
dants. Fanafody mandevona ireo.
—, sm. Fanafody mandovona.
FONDATEUR, TRICE, s. {• Mpano-
rina, mpamorona. 2 # — , Olona nanokam-
bola hanaovan-javatra mahasoa.
FONDATION, sf. t* Fototra, fanorenana.
On travaille encore aux fondations. Mbo-
la ma niony fototra, etc. La— de cette vil-
le date de cent ans. Zato taona no nanore-
nana izany tariâna izany. 2 B fig. Fanore-
nana, famoronana. Depuis la—de cet em-
pire. Hatramy ny nanorenana izany fan-
jakana izany. 3*—, Vola natokana hanao-
van-javatra mahasoa.
FONDÉ, ÉE, p. et adj. l # Voaorina,tafa-
orina, naorina, miorina. 2* fig. Voaforona.
noforonîna. 3* — , Nankinina, miankina.
misy fotony,— antony. 8a demande est
fondée. Misy fotony,— antony ny fan-
gatahany.
FONDEMENT, sm. 1* Fototra, fanore-
nana. Il pose les fondements de l'église.
Manaony fototra t etc.ny trano leglizy
izy. Il creuse les fondements. Mihadyny
fototra, etc., izy. 2* fig. Fanorenana, fa-
moronana. Romulus a jeté les fondements
de l'empire romain.Romolosy no nanori-
na ny fanjakana romana. 3*— ,Fiankina-
na, fototra, antony.Le3 lois sont les fonde,
ments de l'État. Ny lalàna no iankinan*
ny fanjakana. lia crainte de Dieu est te —
de la sagesse. Nyfahatahorana an'Andria-
manitra no fototry ny fahondrena. C'est
un bruit sans— .Tsalio tsy misy fotony.
antony izany. Il se plaint sans—. Tsy
misy fotony, antony ny fitarainany.4* — ,
Comme Anus.
FONDER, va. !• Manorina.— une maison
sur le roc. Manorina trano en y ara bon in'
ny vatolampy.— uno ville. Manorina ta-
nana. 2* fig. Manorina, mamorona. — uoe
royaume. Manorina fanjakana. — un
ordre religieux. Mamorona fikambanan-
drelijiozy.3 # — Manokam-bota hanaovan-
javatra mahasoa. Il a fondé un hôpitaL
Nanokam-bola hanaovana trano fitsa-
boana izy^ 4*—, Manankina. Sur quoi
fondez-vous votre opinion ? Inona no
anankinanao nyhevitrao?
Se fonder, vpr. Miankina.
Digitized by
Google
FON
367 —
FOR
FONDERIE, sf. Trano fandrendrehana,
— fauidinana.
FONDEUR, sm. Mpandrendrika, mpa-
nidina.
FONDRE, va. !• Manempo, mampicm-
po.mandrendrika, manidina. Il fond de
la cire. Manempo savoka izy. Le soleil
fond la neige. Ny masoandro mampiem-
po ny oram-panala. — de l'or. Mandren-
drika volamena. — un canon, une clo-
che. Manidina tafondro, lakolosy. 2 a
— , Mandevona. —un abcès. Mandevona
vay. 3* fig. Manakambana, mampifana-
raka. —plusieurs lois en une seule. Ma-
nakambana lalàna saroihafa ho iray.
—, vn. 1 # Miempo, mitsonika. Le beurre
fond. Miempo, etc., nydibera \\loc.
— en larmes. Manao ranomaso havo-
zona. V fig. Mihalevona. Sa fortune
fond entre ses mains. Mihalevona ao
an-tânany ny hareny. .V — , Mirotsaka.
miantoraka. manjô. L'orage fondit tout
à coup. Nirot#aka tampoka ny rano-
noram-baratra. Le chat fond sur la
souris. Miantoraka amy ny totozy ny
saka. Les maux qui fondirent sur nous.
Ny loza nanjô antsika.
Se fondre, vpr. 1° Miempo, mitsonika.
2 # — , Mihalevona. 3 a fig. Mikambana,
mifanaraka. Ces deux teintes se fondent
bien ensemble. Mifanaraka tsara ireo
volon-doko roa ireo.
FONDRIÈRE, sf. Tany mandrevo, ho-
nahona.
FONDS,» m. fTany. Planter dans un bon
— . Mamboly amy ny tany tsara 2 # — , Vo-
la. Placer ses — . Mampanjanaka ny vola-
ny.3* — ,Renivola.Il mange non seulement
le revenu, mais aussi le — . Tsy ny zana-
bola hiany no laniny fa ny reniny koa.
4 # — , Zana-bola omen' ny fanjakana.
Les — ont baissé. Nihem-bidy ny tara-
tasy vola fakana zana-bola omen' ny
fanjakana. 5°— , Varotra. Il a un excel-
lent — de magasin. Tsara dia tsara
ny varony. 6° fig. Kolotany, habetsa-
hana. Il a un grand — d'esprit. Lebi-
he ny fco/o/ani?i-tsainy. Cela prouve
un grand — de savoir. Mampiseho fco-
/o/amm-pahaizana lehibe izany. Il a
- un grand — de vertu. De hatsaram-pa-
nahy izy.
FONDU,UE, p. et adj. !• Voaempo. nem-
poina, miempo, voarendrika, narendri-
ka, rendrika, voaidina, naidina. Plomb
— . Firaka voaempo, nempoina, miem-
po. "•— , Levona, nolevonina, mahia.
Depuis sa maladie il est — . Mahia dia
mahia izy hatrizay nabarariany. 3 # fig.
Voakambana, nakambana, mikambana,
nampifanarahina, mifanaraka.
FONTAINE, sf. Loharano, fantsakana.
La — est bien profonde. Lalina dia la-
lina ny loharano, etc. La — ne coule
plus. Tsy mikararâna intsony ny fan-
tsakana. La — eit ornée de statues. Mi-
ravaka sariolona ny fantsakana.
FONTE, sf. 1° Fanempoana, fampiempoa-
na,ficmpoana, fandrondrehana, fanidina-
na. 2° — , Vy anidina, tsora. Marmite
de — . Vilany vy anidina. Ouvrage de
— . Zavatra natao tamy ny vy anidina,
etc.
FONTS, sm. pi. Tavy lehibe misy ra-
no fanaovana batemy.
FOR, sm. Le — intérieur. Ny ao am-po.
FORAGE, sm. Fandoahana, fangiriha-
na. Le — d'un canon. Ny fandoahana,
etc.. tafondro.
FORAIN, AINE, adj. Mttoetra amy
ny tany hafa f mitety tsena. Propriétai-
re—. Tompon-tany mitoetra amy ny
Uny hafa. Marchand—. Mpivarotra
mitety tsena.
FORBAN, sm. Jiolahin-tsambo.
FORÇAT, sm. Gadralava.
FORGE, sf. 1° Tanjaka, hatanjahana,
aina, hery, hamafy. Il perd de sa—. Mi-
hena ny tanjany, ny hatanjahany, ny
heriny, mihakely aina izy. Les forces
du corps. Ny tanjaka, herin' ny vata-
na. Il est dans la — de l'âge. Efa mby
amy ny taonan'ny fahatanjahana izy.
Il le frappa de toute sa — . Namely azy
araka izay tratry ny ainy, ny heri-
nyizy. La — d'une nation. Ny herin' ny
fanjakana anankiray. La — de l'eau. Ny
herin' ny rano. La — du poison. Ny he-
rin' ny poizina. Employer la—. Manao
&n~kery. La — d'uno étoffe. Ny Ziama-
fin' ny lamba. 2* fig. Hafainganan-tsai-
na, fahaizana. L'étude augmente la —
de l'esprit. Ny fianarana mampitombo
ny hafainganan-taaina. Il est d'une
certaine — sur le violon. Mahaihay hia-
ny izy amy ny lokanga. 3*—, Hery, ha-
mafy, herim-po. La — d'une preuve. Ny
herin' ny porofo anankiray. Les lois
étaient sans—. Tsy nanan-fcery intsony
ny lalàna. Son style a beaucoup de—.
Manan-fcery lehibe ny laha-teniny. Il
s'éleva avec — contre les abus. Nanfny
mafy ny fanao tsy mety izy. Il a une
grande — de caractère. Bc herim-po
Digitized by
Google
FOR
acs —
FOR
izy. 4 e —, pi. Miaramila. Il assembla les
forces du pays. Novoriny avokoa ny mia-
ramila tao amy ny fanjakana. Les for-
ces navales. Ny miaramila an-tsambo,
ny sambo mpiady.
—, adi\ Botsnka. Tl a — diamants. Mana-
na dinmondra belsaka izy.
À toute force, loc. adv. Na m^nao
ahoana na mnnno ahoana. 11 vent k tou-
te — venir à bout de son «ntreprise. Te-
hanatantf»raka ny fiknsany izy na ma-
nao ahoana na manao ahoana.
De force, loc. adv. An-kery, an-terisetra.
Prendre une ville de—. Maka tanîna
an-kery. De gre" ou de — il faut que
vous buvioz ce remède. Na an-tsitra-po
na an-tcriselra tsy maintsy hisotro io
fanafody io hianao.
À force de, loc. pvêp. Noho ny fahere-
zana. A — dp prier il a obtenu ce qu'il
demandait. Xoho ny faherezany niva-
vaka dia nahazo izay nangatahiny izy.
Par force, loc. adv. An-kery, an-teri-
setra, an-terivozona. On le fit entrer
par—. Nampidirina an-kery, etc., izy.
FORGÉ, ÊE, p. et ad/. 1 # Vaky, nova-
kina. nopotsirina, polsitra, napitsoka,
nopitsohina. 2*—, Nidiranatm-kery. 3°
— , Voatery, noterena, voavozona, novo-
zonana, nanaovana an-terisetra. nanao-
vana an-terivozona. hery. La ville fut for-
cée de se rendre. Hery nanaiky ny ta-
nàna. 4°— , Jenitra, miangolangola, mian-
geso, miangentsana. Il a une attidude
forcée. Jenitra izy. Style—. Laha-teny
miangolangola, miangeso, miangen-
tsana. Voy. Affecté.
FORCÉMENT, adv. An-kery, an teri-
setra, an-terivozona.
FORCENÉ, ÉE, adj. et s. 1° Misamon-
titra, misafoaka, mifoaka, mitroatra, mi-
foaba, romotra. 2° — , Mihoa-pampana,
disoohatra, izaitsizy. Ambition forcenée.
Fitsiriritam-boninahitra mihoa-pam-
pana, etc.
FORCER, va. 1* Mamaky, mamotsitra,
mampipitsoka, manapitsoka. —une por-
te. Mamaky varavarana. —une serru-
re. Mamotsitra, mampipitsoka, ma-
napitsoka hidin-trano. 2*— , Miditra
an-kery, maka an-kery. — le camp en-
nemi. Miditra ankery amy ny to-
bin' ny fahavalo. 3°— , Manery, mamo-
zona, manao an-terisetra, mauao an-te-
rivozona. On le force à partir. Terena,
t'ozonana raba hiala izy. On m'a forcé
la main.- Noterena, novozonana, na>
naooana an-terisetra, nanaovana an-
terivozona aho. || loc. — sa nature.
Manao tsy araka ny aina, manao izay
tsy zakany. — le pas. Mandeha hain-
gana kokoa.
Se forcer, vpr. !• Manao an' aina loa-
tra. manao am-bezafra loatra, manao
mafy loatra. Ne vous forcez point, vous
vous ferez mal. Aza manao an'aina
loatra, etc.. fandrao marary hianao.
2°— , Manao izay tratry ny aina.
FORÉ, ÉE, p. et adj. Loaka. voaloa-
ka, noloahana, voahirika, nobirifana.
Clef forée. Fanalahidy loaka.
FORER, va. Mandoaka, mangirika. —
un canon. Mandoaka, etc., tafondro.
FORESTIER, 1ÈRE, adj. Momba ny
a la. Lois forestières. Lal&na momba ny
ala. Garde — . Mpiambina ny al a.
FORET, sm. Kamositra.
FORÊT, sf. Ala. Grande — Ala be. Al-
ler à la — . Mianala. Habitants des
fortes. Tanala. — vierge. Ala mbolatsy
vaky lay.
FORFAIRE, vn. Manao fitsara-mita-
nila, manala bara-tena.
FORFAIT, sm. Heloka be vava.
FORFAITURE, sf. Fitsara-mitanila.
FORFANTERIE, sf. Faherezam-ba-
va, flrehaka, hakevohana. Comme Fan-
faronnade.
FORGE, sf. Fanefena, trano Tanefena.
Le fourneau d'une — . Fatam-pa nefena.
Le soufflet d'une — . Tafoforana fa ne-
fena. Mener un cheval à la — . Miton
dra soavaly amy ny trano fanefena.
FORGÉ, ÉE, p. et adj. 1» Voatefy.no-
tefena. 2* fig. Voaforona, noforonioa.
Mot—. Teny voaforona, etc.
FORGEABLE, adj. Azo tefena.
FORGER, va. fManefy vy. —une épée.
Manefy sabntra. 2 # fig. Mamorona. —
une fable. Mamorona fanoharana. — ua
mensonge. JV/amoron-dainga.
Se forger, vpr. !• Tefena. 2 # fig. Mamo-
rona. Se— des chimères. Mamoronahe-
vi-d ravina.
FORGERON, sm. Mpanefy.vy.
FORGEUR, sm. t* Mpanefy vy. —de
couteaux. Mpanefy antsy. 2* fig. Mpa-
moron-dainga. C'est un — de calomnies.
Mpamorona endrikendrika izy.
FORJETER, vn. Mivoaka. Ce mur for-
jette. Mivoakaio rindrina io.
Digitized by
Google
FOR
— 369 —
FOR
FORMALISER (SE), vpr. Sosotra,
wrotsarotiny.
FORMALISTE, adj. et s. 1* Mannraka
indrindra ny fanao. 2 # — , Manaraka loa-
tra ny fomba fanajana madinika.
FORMALITÉ,*/'. ! # Fannn, Tomba. Il n'a
pa* suivi toutes les formalité du mariage.
Tsy nanaraka ny fanao, fomba rehetra
amy ny fanamhadiana izy. 2- — , Fom-
ba fnnniann. Il est attacha aux moin-
dres formalités. Tsy ialany ny fomba
fnnnann madinika.
FORMAT, sm. Ny hahen* ny boky.
FORMATION, sf 1° Famoronana, flfo-
ronana, fanaovana. 2 # —, Fampianarana,
fianarana. 3*—. Fihaviana, fahatongava-
na. Voy. Fobmbr. *
FORME, a/*, î* Tarehy, endrika, bika,
toetra. La — d'un oiseau. Ny tarehy,
ny endriky ny vorona. L'ange apparut a
Tobfasous la— d'un voyageur. Ny an-
jely niseho taminy Tobia tamy ny (are
hy. endriky ny mpivahiny. Cet animal
a des formas gracieuses. Tsara tarehy,
endrika. bika io biby io. La— du nez.
Ny toetry nv orona. 2* fig. Toetra, te-
ny, Tomba fitenenana, fandaha-teny, fa-
nao, fomba, fomba Tanajana. J'y ai vu
la miser* sous toutes ses formes. Efa na-
hita mnhantra samihafa toetra tao aho.
Oncbanarea la— du contrat, maison con-
servant le fond. Novana ny teny aoamy
ny fanekena, kanefa ny tena heviny tsy
novana. Il sait varier les formes de son
stvle. Mahay manovaova ny fomba file-
nènana. fandaha-teny amy ny laha-te-
niny izy. Le mariage a «Hé Tait dans les
formes. Vitaaraka ny fanao, ny fomba
ny fanambadiana. On a changé la — du
gouvernement. Novana ny /bmoam-pan-
ja'-ana. Il a des formes polie*. Mahay
fomba fana'ana izy. 3 # — , Lasitra.
En forme, loc. adv. Araka ny fanao, ara-
ka n y fomba.
Pour la forme, loc. adv. Araka ny fanao
fotsiny. Je lai visité pour la—. Namangy
azy arafca ny fanao fotsiny aho.
FORMÉ, ÊE, p. et ad). fVoaforona.no-
foronina. natao. 2*—, Tonga, manjary,
avy. 3 # — , Nampianarina. nozarina. ma-
hay. hendry, tsara. Ces soldats sont bien
formte. Nampianarina tsara, mahay
tsara ireo miaramila ireo. lia la taille
bien formée. Tsara bika izy.
FORMEL, ELLE, ad}. Mazava, miha-
rihary. Ces paroles sont formelles. Afa-
2ara, etc.. ireo teny ireo.
FORMELLEMENT, adv. Miharihary,
mihitsy loha, mafy. Il a nié—. Nandà
niharihary, mafy izy, nihitsy loha
nandà izy.
FORMER, m. l*Matnorona, manao. Dieu
a formé l'univers. Namorona izao torttolo
Hio Andriamanitra. Dieu a formé l'hom-
me à son image. iVafaon'Andriamanitra
raiîovy endrika aminy ny olona. Ils ont
formé une société de commerce. TVamo-
rona, nanao fikambanana momba ny
varotra izy ireo. Formez un cercle. Ai a-
naoua Tari-bolana. — un dessein. Manao
fikasana. 2 # — .Tonga, manjary, ihaviana.
Les vapeurs . forment les nuages. Ny
fofon-drano no tonga, manjary raho-
na, no ihaviari ny rahona. Plusieurs
mots forment une phrase. Teny maro no
tonga, manjary fehezan-teny. 3 # — ,
Mampianatra, manazatra. — des élèves,
des soldats. Mampianatra sokoly, mia-
ramila. Il le forma aux bonnes mœurs.
Nampianalra azy ny fitondran-tena tsa-
ra izy.nozarmy hitondra tena tsara izy.
Se former, vpr. {• Miforona, foronina,
atao. Le poulet se forme dans l'œuf. Mi-
forona ao anatin' ny atody ny akoho. Ce
royaume s'est formé peu a peu. Niforo-
na tsikelikely izany fanjakana izany. Un
complot se forma alors contre le roi. Ta*
min'izay dia nisy leli-dratsy noforoni-
na, natao mba han .hitra ny mpanjata.
Une trombe se forma tout à coup. Tamin*
izay dia nisy rambon-danilra niforona
tampotampoka. 2°— .Tonça, manjary,avy,
misy. Il s'est formé un gouffre en cet en-
droit. Tonga, nanjary nisy lavakaman-
gotanatana tao. Ce mot se forme de celui-
là. Avy amin'io ity teny ity. Des rassem-
blements se formèrent. Nisy olona maro
nivorivory. 3°— , Mianatra, maka tahaka,
raihamahay, mihahendry, mihatsara. Il
s'est formé sur un bon auteur. Niana-
tra, naha tahaka tamy ny boky tsara
anankiray izy. U se forme tous lea jours.
Mihamahay, mihahendry, mihatsara
isan'andro izy. Sa taille se furrae. M i/ia-
tsara bika izy. 4 # — , Milahatra. Ils ae
formèrent en bataille. Nilàhatra mba
hiady izy ireo.
FORMIDABLE, adj. Mahatahotra, ma*
ha tsi ravina.
FORMULAIRE, «m. Filazana ny teny
fanao, filazana ny fomba fanaovana fa-
nafody.
FORMULE, sf. Teny fanao, fomba fa-
24
Digitized by
Google
FOR
— 370
FOR
naovana fanafody. —de serment. Teny
fanao amy ny fianianana.
FORMULER,^. l # Manoratra araka ny
teny fanao, manoralra araka ny fomba
fanaovana fanafody. Celte ordonnance
a été mal formulée. Tsy voasoratra ara-
ka ny fomba fanaovana fanafody ity
taratasim-panafody ity. 2°— , Milazama-
zava.
8e formuler, vpr. Lazaina araka ny te-
ny fanao, lazaina araka ny fomba fanao-
vana fanafody.
FORVICATEUR, TRICB, 8. Mpijan-
gajanga.
FORNICATION, 8f. Fijangajangana.
FORT, FORTB, adj. 1° Matanjaka,
matomboka, tomady, be aina, mahery,
roafy. C'est un homme grand et—. Lehi-
lahy vaventy sady matanjaka, matom-
boka, tomady . be aina izy. L'ennemi est
plus fr»rt que nous. Mahery kokoa noho
isika ny fahavalo. Ce café est trop—. Ma-
hery foatra io knfé io. Cette étoffe est
forte. Mafy izany lamha izany. Une
forte digue*. Fefllobama/ty. Place forte.
Tanana mafy. 2* fiy. Mahay. Il est —
en arithmétique. Mahay marika izy. 3°— ,
Lehibe, mahery, maty. mahery fo. Il re-
çoit un — sa'aire. Mahazo karama be izy.
Vent — . Rivotra mahery, mafy. Voix
forte. Feo mahery. mafy. Cela lui causa
une forte émotion. Nampivadi-po azy
mafy izany. C'est le plus — qui fait la
loi. Izay mahery kokoa no mandidy. Ce
que vous dites là est un peu—. Mafy loa-
tra izany lazainao izany. Il a l'âme forte.
Mahery fo izy. || loc. Se faire—. Mian-
toka. Il se fait— d'en venir à bout. Mian-
toka izy fa hanatanteraka izany.
À plus forte raison, loc. adv. Fa main-
ka.
FORT, 8m. 1" Ny hay indrindra, ny ati-
ny indrinlra, ny mafy indrindra. Son
—, c'est l'histoire. Ny /iat?iy indrin-
dra dia ny tantara. Nous sommes au—
de l'hiver. Amy ny aty ririnina indrin-
dra isika. Dans le — de sa lièvre. Tamy
ny izy nanavy mafy indrindra. 2°— ,
Ny matanjaka, ny mahery. Le — doit
protéger le faible. Ny matanjaka, etc.,
tokony hiaro ny osa. 3°— , Ratery. Cons-
truire un—. Manorina bâter y.
— , adv. f Mafy, izaitsizy, loatra. Frap-
per—. Mamely mafy. J'en suis— surpris.
Gaga izaitsizy, loatra aho amin' izany.
FORTEMENT,adt\ Mahery, mafy. Il le
saisit — . Nogiazany mafy izy. Parler
— . Miteny mahery, mafy.
FORTERESSE, sf. Batery, tanana fia-
rovana.
FORTIFIANT, ANTE, adj. Maha-
tanjaka. Aliment — . Hanina mahatan-
jaka.
— , 8m. Zavatra mabatnnjaka.
FORTIFICATION, sf. Fanamafisana,
manda. On travaille à la — de la ville.
Hamafisina ny tanana. Les fortifica-
tions de la ville sont excellentes. Tsara
ny fanamafisana ny tanana, ny man-
dait' n y tanana.
FORTIFIER, va. Mahatanjaka, mana-
mafy, mankahery. Le vin fortifie. Ma-
hatanjaka ny divay. — un mur, une
place. Manamafy rindrina, tanana. Il
m'a fortifié dans mon dessein. Nana-
mafy ny fikat.ako izy. La prière forti-
fie l'âme. Ny fivavahana mankahery ny
fan an y.
Se fortifier, vpr. Mihamatanjaka, rai-
hamafy, mihaïuahery. Se — dans un
poste. Manamafy ny tanana itoerany.
FORTIN, sm. Batery kely.
FORTUIT, ITE, adj. Sendrasendra,
tsitointoino. Cas — . Zavatra sendrasen-
dra, etc.
FORTUITEMENT, adv. Sendra, sen-
drasendra, tsitointoina. Je l'ai rencon-
tré — . Sendra nifanena taminy aho,
seruirasendra, tsiloinloina no nitane-
nako taminy.
FORTUNE, sf. 1° Zavatra sendrasendra,
kinanga, anjara, rasa. Il préféra courir
la — des armes. Naleony nanao kinan-
ya tamy ny ady. Tenter — . Manao ki-
nanga mba hahazoan-karena. Nous som-
mes compagnons de —. Miray anjara
isika, miray an-kasoavana sy an karatsia-
na isika. Il a éprouvé des revers de — .
Nivadiban' ny rasa izy. 2*— , Zara, vin-
tana, fanambinana. Bonne — . Zara,
fanambinana. J'ai eu la bonne — de le
rencontrer. Zara ho ahy, vintan-ko ahy
ny nifanenako taminy. Sa — l'a aban-
donné Tsy ambinina intsony izy. Il est
parvenu à une haute — . Manan-jara,
vin tanina, ambinina loatra izy. Mau-
vaise — . t'infan-drat&y, loza, manjô.
Faire contre mauvaiso — bon cœur. Man-
defitra ny vintan-dratsy, ny loza, ny
manjô. 3°— , Ilarena. Ménager sa—.
Mitsitsy ny hareny.
FORTUNE, ÉE, adj. Manan-jara, vin-
tanina, ambinina, sa m bat ra.
FORUM, sm. Kianja fikabariana tany
Roma.
Digitized by
Google
FOU
— 371
FOI-
FOSSE, sf. !• Lavaka, fahitra. a* y. —
à fumier. Z,aua-jezika. Il tomba clan*
une—. Lavo tan anaty lavaka izy. Il
fat jeté dans la — aux lions. Natsipy
tao am-panifrt/ ny liona izy. Les fos^ps
nasales. Ny aty orona. 2°—. Fa*ana.
On a creusé sa—. Voahady ny fasany.
FOSSÉ, sm. Hady. C'est un pays coupé
de fossés, He hady izany tany izany.
FOSSETTE, sf. f Lavaka fanaovana
am piditra. 2*—, Fandainff'ina.
FOSSILE, adj. et sm. Biby na zava-ma-
niry nilevina tany anatin'ny tany izoy ela
izay.
FOSSOTAGE, am. Fihadiana.
FOSSOYER, na. Mihady.
FOSSOYEUR, sm. Mpihady fasanahan-
dev^nana.
FOU ou FOL, FOLLE, adj. et s. 1*
Adala. Il est fou à lier. Adala tokony
hafatotra izy. Vous êtes fou d'apir ainsi.
Adala hianao no manao izany. Cette
mère est folle de ses enfants. Adalan-
jana'a io reny io. 2* — , Tsy misy hevi-
ny, tsy misy antony, tsy misy fotony.
11 se berce d'un fol espoir &>dokain'
ny fanantenana /a»/ misy heriny, etc.,
izy. 3*—, Be dia be, izaitsizy, lehibe
dia lebibe. Il a dépens* un areent fou.
Nandany vola 6e dia be, izaitxizy izy.
Il est d'une craieté f. lie. Mampiseho ha-
faliana izaitsizy, lehibe dia lehibe izy.
—, sm. Kilalaon'andriana.
FOUDRE, sf. \ m Varatra, hela-baratra,
fotaka. La — sillonne les nues. Mitsela-
tra ny varatra, ny hela-baratra. Il a été
frappé de la — . N ilatsaham-oaraf ra, —
pots k a izy. Ce fut pour lui comme un
coup de—. Taitra hoatra ny novakim-
baratra izy tamin'izay. 2 # fig. Hateze-
rana. Seigneur, retenez vos foudres. An-
dr.amanitrà, tano ny hatezeranao.
— , am. Un— de guerre. Jeneraly mahery
an* ad y.
FOUDROIEMENT ou FOUDROÎ-
MENT, sm. Fandat~aham-baratra.
FOUDROYANT, ANTE, adj. fMan-
dalsa-baratra. 2* fig. Mahatsiravina, ma-
baiaitra. Regard — . Fijery mahatsira-
vina. Nouvelle foudroyante. Zava-bao-
vao mahatsiravina, etc.
FOUDROYER, va. 1* Mandatsa-bara-
tra. 2 # fig. Mandrava amy ny tafondro.
—une ville. Jl/a?irtrai?a tanana amy ny
tafondro. 3* — , Mandrava, mamongotra.
—l'hérésie. Mandrava, etc., ny herezia.
FOUET, sm. 1* Karavasy. 2-—, Kotopia,
rotsa-kazo.
FOUETTER, va. 1* Mikapoka amy ny
karavasy. Fouettez le cheval. Kapohy
karavasy ny soavaty. 2°— , Mikapoka
amy ny kotopia, — amy ny rotsa-kazo.
Fouettez cet enfant. Kapohy amy ny
kotopia, etc., io zazalahy io. 3"—. Mi-
kapoka, Fouettez les œufs. Kapohy ny
atody.
—, vn. Mamely. La pluie fouette contre
les vitres. Ny ranonorana mamely ny
fltaratra.
FOUETTEUR, EU SE, s. Mpikapoka
amy ny kotopia, — amy ny rotsa-kazo.
FOUGÈRE, sf. Ampanga. Arbre — .
Ampanga hazo.
FOUGUE, sf. !• Hatezprana, baditra.
2 # — , Faharisihana, hafanam-po, flrehi-
tra. La — de ce poète s', st ralentie.
Nihena ny hafanam-po, ny firehidre-
hitr' io rapanao tonun-kira io.
FOUGUEUX, BUSE, adj. 1* Mora te-
zitra, saro-po. maditra. Homme — . Le-
hilahy mora tczitra, saro-po. Cheval
— . Soavaly maditra. 2°— , Marisika.
mafana fo, mirehitra. La jeunesse est
fougueuse. Marisika, mafana fo ny ta-
nora. Il est entraîné par se* passions
fougueuses. Entin'uy firehitry ny fllan-
dratsiny izy. Il a une imagination fou-
gueuse. Mirehidrchitra ny sainy.
FOUILLE, sf. Fihadiana.
FOUILLER, ra. [• Mihady. —une mi-
ne d'or. Mihady volam^na. 2 # — , Misa-
va. — un voleur. Mitaca zavatra eny
amy ny tenan' ny mpangalatra.
— , vn. !• Mihady. 2°— , Mikaroka. — dans
une armoire. Mikaroka zavatra ao anaty
lalomoara. — dans l'histoire. Mikaroka
amy ny tantara.
Se fouiller, vpr. Mikaroka ny paosiny.
FOUILLIS, sm. Korontan-javatra.
FOUINE, sf. 1* Karazam-biby mitovi-
tovy amy ny kary. 2 # fig. Olona lia karo-
karoka.
FOULAGE, sm. Fanerena, fanitsahana.
FOULANT, ANTE, adj. Manery. Pom-
pe foulante. Pompa manery.
FOULARD, sm. Lamba lasoà misora-
tsoratra, mosara lasoa misoratsoratra.
FOULE, sf. \* Vahoaka be, — raane-
trinketrina,— mitribitribika. Il y avait—.
Nisy vahoaka be, etc., tao. 2*— , Ha-
betsahana, hamaroana. La— des allai -
res l'acrable. Mangan' ny habetsahan'
i
Digitized by
Google
FOU
— 372 -
FOU
ny rabaraha izy. Une— de gons disent...
Olona betsaka, ma.ro milaza 3 # /?</.
Ankapobem-bahoaka, sarambem-bahoa-
ka, vahoaka, valalabemandry. Il s'estéle-
vé au-dessus de la—. Tafasondrotraam-
bonin'ny ankapobem-bahoaka izy. Il
était confondu dans la—. Nifanparoharo
tamyny an kapobem-bahoaka, etc., izy.
FOULER, ta. 1° Manery, manitsaka.
raanosy. — le drap. Manery lopôtra.
— la vendange. Manitsaka voaloboka.
Les corroyeurs foulent le cuir avec les
pieds pour l'amollir. Ny rapandon-kodi-
\ra,manitsakU*aka ny hoditra mba ha-
nalemy azy. —l'herbe. Manitsaka. ma-
nosy ny ahîtra. 2 - — , Mampipitsoka,
mampioritra. Cette chute m'a foulé le
poignet. Ny nahapotrahako nampipi-
tsoka, etc,ny hato-tânako. 3* fig. Homa-
na. —le peuple, //omam-bahoaka. Il /oc.
— aux pieds. Manamavo, manitsakitsa-
ka. — aux pieds les vanités du monde.
Manamavo ny zava-poanMzao tonto-
lo izao. — aux pieds toutes les lois. M a-
nitsahiteaka ny laldna rehctra.
Se fouler, vpr. Mipitsoka, mioritra. Je
me suis foulé le pied, mon pied s'est fou-
lé. N pitsoka, nioritra ny tongotro.
FOULON, sm. Mpanery lopôtra.
FOULURE, *f. Mipitsoka, flpitsohana,
mioritra, fioretana.
FOUR, sm. Lafaoro, memy. Mettre le
pain au — . Mampiditra mofo ao anaty la-
faoro. — à brique. Lafaoro fandoroan-
tanimanga. —à chaux. La.'aoro, memy
fandoroan-tsokay. —de verrerie. Memy
fanaovana fitaratra.
FOURBE, adj.et 8. Mpihatsaravelatsihy.
FOURBERIE, sf. Fihatsarambelatsihy.
FOURBIR, ra. Mamotsy. — un sabre.
Mamotsy sabatra.
FOURBISSEUR, sm. Mpamotsy.
FOURBISSURE, sf. Famotsiana.
FOURCHE, s/*, f Hazo na vy misampa-
na. 2* — , Zavatra misampana. Plus loin le
chemin fait une — . Rahefa lasa laviMa-
vitra kokoa dia misampana ny làlana.
FOURCHÉ, ÉE, ad/. Misampana, mi-
baka, misaraka, mivaky roa. Chemin—.
Lâlana misampana.
FOURCHER, vn. Misampana, mibaka,
misaraka, mivaky roa.
Se fourcher, vpr. Misampana, mibaka,
misaraka, mivaky roa.
FOURCHETTE, sf. Forscty. fitrebika.
FOURCHU, UE, adj. Misam[ana, mi-
baka, misaraka, mivaky roa. Arbre—.
Foto-kazo misampana, mibaka. Barbe
fourchue. Volom-^ava mibaka, misa-
raka. Pied — . Kitro mivaky roa.
FOURGON, sm. f Sarety fltondrana
tiadiana. 2 # — , Fisoitra alon-dafaoro.
FOURGONNER, va. 1* Misoitra afo
amy ny lafaoro. l'fig. Mikarokaroka.
FOURMI, sf. Vitsika. Grosse— dont la
fourmilière est suspendue aux arbres.
Vitsikambo.
FOURMILIÈRE, sf. f Lava-bitsika,
votry. G rosse— formant bos^esur le sol.
Votry. —suspendue aux arbres. Varan»
gam-6itei/?a. 2°— , Vitsika iray lavaka.
La — se mit en mouvement. Nihahohaho
ny vitsika iray lavaka. 3* fig. Zavatra
mihahohaho hoatrany vitsika. Une — do
souris. Totozy mihahohaho hoatra ny
vitsika.
FOURMI-LION, sm. Taindambokely.
FOURMILLEMENT, sm. Famolivo-
ly, fandretsidretsika.
FOURMILLER, vn. !• Mihahohaho, be-
tsaka dia betsaka, hoatra ny vitsika. Ces
rues fourmillent de peuple. Mihahoha-
ho, etc., ny vahoaka amin'ireo arab»*n-dâ-
lana ireo. Les fautes fourmi lient dans cet
ouvrage. Betsaka dia betsaka nydiso
amin' izany boky izany. 2°— , Mamolivo-
ly, mandretsidretsika. Les jambes ma
fourmillent. Mamolivoly f etc., ny ran-
joko.
FOURNAISE, sf. Memy. Les trois en-
fants furent jetés dans la—. Natsipy tao
anatin* ny memy ireo zazalahy telo la-
hy ireo La vertu s'éprourj dans l'adver-
sité comme l'or dans la—. Ny ha'sarara-
panahy no tsapaina ao anann' ny faho-
riana tahaka ny volamena ao anatin' ny
memy.
FOURNEAU, sm. Fatana. — de fer.
Fafam-by —de forge. Fa/am-panefena.
FOURNÉE, sf. Eran' ny lafaoro, indray
mandoro. —de pain. Moto eran' ny la-
faoro. Une — de chaux. Sokay indray
mandoro.
FOURNI, IE, p. et adj. 1* Voavatsy,
novatsiana, mivatsy, voavonona, novono-
nina. vonona, mivonona, âry fomba, âry
fanaka, âry fady, feno, nofenoina. nasia-
no, misy, be zavatra, be entana. Le
voyageur est— de tout. Vonona, àry
fomba amy ny zavatra rehetrany mpi-
vahiuy. La maison est bien fournie. Àry
fomba, àry fanaka, àry fady ny trano.
£a boutique est bien fournie. Feno va-
L
Digitized by
Google
FOU
- 373 —
PRA
rotra, be zaratra, be entana ny trano
fivarotany. La table est bien fournie. Fe-
no hanina, 6e haninany latabatra. 2 # — ,
Matevina. Il a une barbe bien fournie.
Matevina ny volom-bavany. 3 # — , No-
mena. omena, voalaza. nolazaina, napo-
saVa. naseho. natolotra.
FOURNIMENT, sm. Fomba. Chaque
soldat a son — . Samy dry fomba avokoa
ny miaramila rehelra.
FOURNIR, va. l # Mamatsy,mamonona,
mampahazo, mameno, manisy. Il a four-
ni l'armée «le blé. Namatsy varimbaza-
banympianfafika izy. Il fournit du pain
aux soldats. Izy no mamonona mo-
fo ho any ny miaramila. Ce marchand
m'a fourni de bois. Io mpivarotra io
no nah >zonko kilay. Il a fourni la mai-
son de meubles. Nameno, nanisy fa-
naka ny trano izy. 2°— , Manome, mi-
laza, manaposaka, mampiseho, mano-
lotra. Il m'a fourni de bonnes idées.
Nanome hevitra tsara ahy izy. Il m'a
fourni de bons renseignements sur cet-
te guerre. Nilaza tsara tamiko ny za-
vatra momba izany ady izany izy. Il
n'a pas encore fourni toutes les pièces
nécessaires à l'instruction de cette af-
faire. Tsy mbola naposany, nasehony,
natolony ny taratasy rehetra handini-
hana izany raharaha izany.
Se fournir, vpr. Mivatsy, mivonona, ma-
monona.
FOURNISSEUR, sm. Mpamatsy, mpa-
mooona.
FOURNITURE, sf. f Vatsy, zavatra
novononina. 2°— , Famatsiana, farao-
nonana.
FOURRAGE, sm. Vilona maina, mo-
lolo.
FOURRAGER, vn. Maka vilona.
—, va. Manimba. Les lapins ont fourragé
mon jardin. Sirnban' ny bitro ny zar-
daiko.
FOURRAGEUR, sm. Mpaka vilona.
FOURRÉ, ÉE, p. et adj. f Voasoso-
na na voahaingo hoditra m aie m y volo.
Manteau — . Kapaoty 7-oasasona na i?oa-
haingo hoditra malemy volo. 2 # — ,
Voalsofoka, tafatsofoka, natsofoka, nam-
pidirina, natsatoka, voasesika, nasesika,
matevina. Bois—. A la materna. 3 # fig.
Tafalatsaka, nalatsaka, voasisika, nasi-
sika.
FOURRÉ, sm. Zava-maniry milobolobo.
Il se cacha dans un—. Niery tao anaty
ziva- naniry milobolobo izy.
FOURREAU, sm. Trano, fono. — d'é-
pée. Tranon-tsabatra. —de parapluie.
Fonon' elo.
FOURRER, ra. 1* Manisy hoditra ma-
lemy volo ho sosona na haingo. 2'—,
Manatsolbka, niampiditra, raanatsatoka,
manesika. —le bras dans un trou. Ma-
natsofoka, mampiditra sandryao ana-
ty lavaka. Il lui a fourré le sabre dans
le ventre. Notsatohany sabatra ny
kibony. Elle fourre toujours des gâ-
teaux à son enfant. Sesehany mofo
mandrakariva ny zanany. Z'fig. Man-
datsaka, mampiditra, manisika. Il ne
peut — sa lti£on dans sa tête. Tsy ma-
hay mandatsaka, mampiditra an-tsai-
na ny tsianjeriny izy. Il fourre toujours
du latin dans ses discours. Manisika
teny latina mandrakariva amy ny laha-
teniny izy.
Se fourrer, vpr. t° Mitafy mafana. Il
faut se bien — en hiver. Tokony hitafy
mafana raha ririnina. 2 # — , Mitsofoka,
miditra, mitsatoka, misesika. 3* fig.
Milatsaka, misisika. Il se fourre dans
toutes les affaires. Misisika amy ny ra-
haraha rehetra izy.
FOURRIER, sm. Manamboninahitra
mpitandrina ny zavatra ilain'ny miara-
mila.
FOURRURE, sf. Hoditra malemy volo.
FOURVOIEMENT, sm. !• Hadisoan-
dâlana. 2* fig. Hadisoan-kevitra, fania-
vana, fîviliana.
FOURVOYER, va. i-Mampandiso U-
lana. Ce guide nous a fourvoyés. Io mpi-
tari-dàlana io nampandiso làlana anay.
2* fig. Mahadiso hevitra, mampaniasia,
mampivily. Voy. Égarbr.
Se fourvoyer, vpr. !• Dlso lâlana. 2 #
fig. Diso hevitra, maniasia, mivily.
FOYER, sm. !• Fatana. Otez la cendre
du—. Esory ny lavenona ao am-palana,
2° fig. Foi-be. Cette ville est le— des
sciences. Izany tanàna izany no foi-ben'
ny fahaizana. 3 # — , pi. Tanin-drazana.
Il est retourné dans ses foyers. Nody ta-
ny amy ny fanin-drazany izy.
FRAC, sm. Akanjo zabf .
FRACAS, sm. f Fanapatapahana.fama-
kivakiana, fanorotoroana. Le vent a fait
un grand— dans cette forêt. Betsaka ny
hazo notapatapahiri ny rivotra tamia'
io ala io. 2°— ; Fikotrokotroka, fltrena.
likorintsana. Le— du tonnerre. Ny fiko-
trokotroky ny varatra. Le— des eaux
d'un torrent Ny fîtrenan' ny raaon-
Digitized by
Google
FRA
— 374 —
FRA
driaka. Le— dos armes. Ny fîkorintsan'
nyfiadiana. Z*fig. Tabitaba. Quel— dans
cette maison! tënirey izato tabataba
atoan-tranol
FRACASSER, va. Manapatapaka, mn-
makivaky, manorotoro. Une bomba lui
fracassa la jambe Nisy bomba ananki-
ray nanapatapaka ny ranjony. Il a fra-
cassé toutes les glaces. Vakirakiny,
torotorony avokoa ny ti tarât ra rehotra.
8e fracasser, vpr. Tapa'.apaka, vakiva-
ky, torotoro.
FRACTION, sf. !• Famakiana. Les dis-
ciples d'Emmaûs connure it Notre Seig-
neur a, la — du pain. Ireo mpianatra ta-
ny Emaosy dia nahafantatra ny Tempo
tamy ny Izy namady raolb. 2°— , Ny sa-
sany. Une — de l'assemblée s'opposa à
cela. Nisy nysasany tamy ny Qvoriana
nanohitra izanv. 3 # — , Fraksiona.
FRACTIONNAIRE, adj. Misy fraksio-
na.
FRACTIONNEMENT, sm. :Fizaraza-
rana, lanokotokoana.
FRACTIONNER, ra. Mizarazara, raa-
nokotoko.
Se fractionner, upr. Mizara, mitokotoko.
FRACTURE, sf. t» Fanapahana, fana-
tapahana, famakiana, fahavakiana. *2 — ,
Taolana tapaka.
FRACTURER, ra. Manapaka, marna-
ky. —le bras. Manapaka ny sandry.
—le crâne. Mamaky ny karandoha.
8e fracturer, vpr. Tapaka, vaky.
FRAGILE, art/. 1° Mora vaky, malia,
marefo. Le verre est—. Mora vaky,
etc., ny fitaratra. 2° fig. Malemy. mora
levona. L'homme est—. Malemy ny olo-
na. Les biens de ce monde sont fragi-
les. Mora levona ny harena eto an-tany.
FRAGILITÉ, sf. !• Halia, harefo. 2*
/?</.Halemy, fahalevonana.
FRAGMENT, sm. f Vaky. tapaka.
Les fragments d'une statue. Ny vaki-
vaftin-tsaciolona anankiray. Les frag-
ments d'un os. Ny tapalapahy ny tao-
lana anankiray. 2 a fig. Tapa n y. Il ne
reste que quelques fragments de cet
ouvrage. Tsy misy a fa tsy lapa tapait y
vitsivitsy sisa amin'izany boky izany.
FRAI, sm. !• Alodin-kazandrano. 2 # — ,
Hazandrano vao fov.
FRAÎCHEMENT, adv !• Amy ny
maugatsiatsiaka. Il marche la nuit
pour aller—. Mamleha alina izy mba
h*ngat*iatsiaha. l i m —, Vao, vao hain-
gana. Voilà des fruits— cueillis! Indro
voankazo vao nuloazana.
FRAÎCHEUR, sf. 1* Hatsiatsiaka, lao-
gatsiaisiaka, hatsraka. La — des bois. Ny
hatxialsiaka auy an' ala. La — de l'eau
Ny fangatsiatxiahy ny rano. La — de la
nuit m'a enrhumé. Ny hatsiaha ratm
alina nankarann'oy seryahy. 2* fig. Fihi-
ratra, hafinaritra. Cette rose a |»erdu sa
— . Tsy mihiratra intôony io vonin-
draozy io. Elle a encore de la — . Mbola
mihiratra hiany ny tarehiuy. La —du
style. Ny hafinaritry ny laha-leny.
FRAIS, FRAICHE, adj. !• Manga-
t^ialbiaka, maugatsiaita. Vent—. ILvo-
tra mangalsiatsiaha Au printemps les
matinées sont encore fraîches. Laua io-
hataona mbola mangatsiaka hiany ny
maraina. 2*—, Vaovao, Icna, vao nisiho,
vao azo. Beurre—. Dibera vaovao. Pois-
son—. Hazandrano lena. Pain — . Mofo
raocao. Nouvelle fraîche. Zava-baovao
vao niseho. Des lettres fraîches. Tara-
tasy rao uzo. 3° fig. Mihiratra, maha-
linaritra. Ces couleurs sont encore frai»
eues. Mbola mihiralra ireo vulon-doko
ireo. Elle a encore le visage— . Mbola
mi/iira( ra tsara ny tarehmy. 4 # — , Tsy
sasatra. Nous primes dos chevaux—.
Naka soavaly tsy sasatra izahay.
— , sm. Ny mangatsiatsiaia. Chercher le
— . Mitady mangatsiatsiaka.
Frais, adv. Vuo, vao haingana. Canif—
émoulu. Antsipika rao nasaina.
F.HAIS, sm pi. 1* Ny lany. Les— da la
guene. Ny lajiy amy ny ady. Se mettre
en—. Mandany bj ; fig. mauao izay tra-
try ny aina. H loc. Il a acquis de la gloire
à peu de—. Nah.azo voninahitra Uy na-
nasatra izy. Il a lait tous les — de la con-
versation. Izy hiany no nitanka ny resa-
ka. *2"— , Ny lany amy ny Ulsarana. Voy.
Dépens.
FRAISE, sf. Karazam-boan-kazo mito-
vy amy ny voaroimena.
FRAMBOISE, sf. Voarointsaka, voaroi-
mena.
FRAMBOISIER, sm. Foto-boarointsa-
ka.
FRANC, sm. Iraimbilanja.
FRANC, FRANCHE, adj. I* Afaka.
tsyandoavam-bula. Port—. Seranana tsy
andoaoana fadin*tseranaua. U loc. —ar-
bitre. SaiUly, sitra-po. Il a ses coudées
franches. Mahazo manaram-po izy. 2 # — ,
Tsotra, mihitsy loha, amiu-kitsim-po. tsy
ati-k!fonol>»nf. Personne franche-. Olona
Digitized by
Google
F1U
375 —
FRA
tsotra, mihitsy loha, tsy tia ankifono-
fono. Sa conduite dans cette affaire a
été franche. Nampiseho hilsitn-po tamin'
izany raharaha izany izy, 3 # — , Tena.
C'est un— coquin. Tena karilahy izy. 4*
—, Maninjitra, ngarangidina, mipaka.
Dans trois jours francs. Ào anatin' ny
hateloana maninjitra. etc.
Franc, adr. Tsotra, an-kitsiloha, amin-
kitsim-po, tsy an-kifonofono. Parler—.
Miteny tsotra, etc.
FRANÇAIS, AISE, adj. et s. Frantsay.
—, «m. Teny franlsay. Il sait écrire le — .
Mahay manoratra laha«/eny frantsay
izy.
FRANGE, sf. Frantsa.
FRANCHEMENT, adv. Tsotra, an-ki-
tsil.ha, amiu-kitsim-po. tsy an-kifonofo-
no. Parler— .Miteny tsotra, etc.
FRANCHIR, va. 1 # Mandika. mami'dna,
mihoatra, mua. —un foss^. Afnndika,
mamikinn tatatra. — uno barriè"e. Mi-
hoatra vata. î/armée franchit la mo -
tagn»». Nihoatra ny tendromhohitra ny
tafika. Il franchit le fleuve. Nita ny ony
izy. î*pg. Mihoatra, mandresy. Il a fran
chi les bornes du devoir. Nihoatra ny
tokony hatao izy.— les difficultés. Man-
dr»*y ny samp na rehetra.
Se franchir, vpr. !• Dikaina, vikinina.
ihoarana, itana. 2°pg. Hesena. Cet obs-
tacle peut se—. Azo resena izany sam-
pona izany.
FRANCHISE, */• 1* Fanafahana, faha-
lahana. Cette ville jouit de certain s fran-
chises. Afiiknnmy ny zavatra saany iza-
ny tanina iza-iy. 2°— , Fahatsorana, fl-
hitsiloha, hitsim-po.
FRANCISCAIN, «m. Fransiskana.
FRANCISER, va. Mahatonga ho teny
frantsay.
Se franciser, vpr. Tonga teny frantsay.
Ce mot s*est fiancisé. Tonga teny fran-
tsay izany teny izany.
FRANC-MAÇON, «m. Framasao.
FRANCO, ado. Tsy andoavam-boia a m y
ny posta.
FRANGE, sf. Soraotr* aviavin-damba,
v»*rin-drambo. Franges courtes. Verin-
drambo.
FRANGER, va. Manisy somotr'aviavy,
ma «ao vorin-drarabo, mamerin-drambo.
' FRANQUETTE, sf. k la bonne — .
Aniira-pahatsorana, an-kitsiloha, amin-
kitsim-po.
FRAPPANT, ANTE, ad;. Mahagaga.
C'est uno vérité frappante. Mahagaga
izany zavatra marina izany. C est un por-
trait — de ressemblance. Mahagaga ny
fitovian' io sary io amin' izay nakanaazy.
FRAPPE, sf. Mari-bola.
FRAPPA, ÊE, p. ot adj. !• Novelesina,
nasiana, voakapoka, nokapohina, voavo-
no, nov jnoina, vuadona, nodonina, voa.
2° —, Voa m a ri ka, nornarihina. 3* fig.
Voakapoka, nokapohina, voa, tratra, ma •
ty. Il fut — de la peste. Voa, tratry ny
areti-miflndra izy. 4 # — , Gaga, be ahiahy.
Il fut — de sa beauté. Gaga tamy ny ha*
tsaran-tarehiny .zy. Ce malade a l'imagi-
nation frappée, est — . Be ahiahy io ma*
rai y io.
FRAPPEMENT, srn. Pikapohana. Le
— du rochjr par Moï^e. Ny nikapohany
Moizy ny vatoldmpy.
FRAPPER, ra. I* xMamely, manisy, mi-
kapoka, mamouo, raandona, mabavua. H
le frappa avec la maiu. Nainely, nani-
sy tahauiaina azy izy II le frappa avec la
canne. Namely, ni kapok a azy tamy ny
tehina izy. Il le frappa d'un coup de cou-
teau. Namely azy tamy nyantsipika izy.
Pourquoi le frappez-vous? Ahuana no
amonoanao azy? La foudre frappa le
clocher. Ny varatra namely ny tranon-
datolo*y. Le publicain frappait sa poi-
trine. iVancion-tratrany pobLkana. Une
balle le frappa. Nisy bala auaukiray
nahavoa azy. 2*—, Manamarika. — une
médaille. Manamarika medaly. 3* /t'y.
Mumety. rauapoka, muhavoa, mahatra-
tra, mahafaty, mamono. La mort frappa
le* bous et les méchants Ny fabata*
tesaua marne/// ny tsura fanahy &y ny
ratsy fanatiy. Dieu l'a l'rapjié en lui enle-
vant souenf.int. Audnauianitra namely,
nikapokaazy tamy ny ndhatatesaii'uy za-
nany. L'auge exterminateur frappa tous
les premiors-n^s. Ny aujely mpandringa-
na nahafaty,namono ny lahimatoarehe-
tra. 4 # — , Mahagaga, mahabe ahiahy. Son
discours m'a frappé. Nahagaya ahy ny
laba teniny Cet te mort a frappe sou imagi*
nation. Izany fahafatesana izany na/ut-
6e ahiahy azy.
— , vn. Mamely, mikapoka, mively, roan-
dona, mahavoa. — fort. Mamely, mi*
kapoka mafy. — sur l'enclume. iMiuely
riandriana. — à la porte. Mandondom-
baravarana. En quel endroit la balle a-t-
elie frappé? Aiza no voan' ny bala ?
Se frapper, vpr. 1* Mamely tena, mi-
kape-tena, midona. Se— avec une dUci-
Digitized by
Google
FRA
— 376
FRE
pline. Mamely tena. mikapo-tena amy
ny kotopia. 8e — contre le mnr. Midona
' amy ny rindrina. 2 # — , Mifamely, mifam-
pikapoka, mifamono. 3* fig. Be ahiahy.
FRAPPEUR, BUSE, s. Mparaely,
mpikapoka.
FRATERNEL, ELLE, adj. Any ny
mpirahalahy, hoatra ny mpirahalahy,
momba ny namana II y a entre eux une
amitié fraternelle. Mifankatia hoatra
ny mpirahalahy izy ireo. Charité fra-
ternelle. Fitiava namana.
FRATERNELLEMENT, adv. Hoa-
tra ny mpirahalahy.
FRATERNISER, t?n. Mihavana.
FRATERNITÉ, sf. f Firahalahiana.
2*—, Fihavanana.
FRATRICIDE, sm. 1° Mpamono ny iray
tampô. 2"— , Famonoana ny iray tampô.
FRAUDE* sf. 1° Fanambakana, fitaka,
famonoana antoka. Faire une — . Ma-
nambaka, mamitaka. Faire un contrat
en — de ses créanciers. Manao fanekena
mamono antoka ny tompon-trosa. 2 # — ,
Fitaka atao amy ny ladoany, fampidira-
na entana tsy hitan' ny ladoany. Il fait
la — . Mamitaka ny ladoany izy.
En fraude, loc. adv. Am-pitaka.
FRAUDE R,ua. l'Manambaka, mamita-
ka, mamono anlôVa. Il a fraudé ses créan-
ciers. Nanambaka, etc., ny tompon-tro-
sa izy. 2 # — f Mamitaka amy ny ladoany,
mampiditra entana tsy hitan* ny ladoany.
FRAUDEUR, EUSE, s. Mparaitaka
ny ladoany.
FRAUDULEUSEMENT, adv, Am-
pitaka.
FRAUDULEUX, EUSE, adj. f Atao
am-pitaka. Banqueroute frauduleuse
Bankoroty natao am-pitaka. 2 - — , Ma-
nambaka, mamitaka. C'est un esprit—
Olona mpanambaka, mpamilaka izy.
FRAYÉ, ÉE, adj. Masaka. Chemin —
lÂla-masaka.
FRATER, va. f Misava lalana. 2 # —
M'tarika. Les anciens nous ont frayé la
route. A'f/art-dâlana antsika ny ntaolo
—, tn. Mifankazatra. Ces deux hommes
ne frayent pas ensemble. Tsy mifanka-
zatra izy roa lahy.
Se frayer, vpr. Manavatsavn. Il se fraya
un passage dans le fourré. Nanavatsa-
va lao anatin' ny zava-maniry milobolo-
bo izy.
FRAYEUR, sf. Tahotra, vadi-po. Com-
me Effroi.
FREDAINE, sf. Hadalana. Faire des
fredaines. Mampiseho hadalana.
FREDONNEMENT, sm. Hira mimo-
nomonona.
FREDONNER, vn. Mihiramiraonorao-
nona.
—, va. Mikalokalo.
FRÉGATE, sf. Karazan-tsambompiady.
FREIN, sm. !• Vy sakam-havan-tsoava-
ly. Ronger son—. Manaikitra ny vy ?a-
kam-batany. I fig. Fisakanana. fetra.
Les lois sont des freins qui empêchent de
mal faire. Ny lalâna no misakana mba
tsy hanao ratsy. Sa passion ne connais-
sait plus de — . Tsy nahalala fetra intso-
ny ny filany.
FRELATAGE, sm. ou FRELATE-
RIE, sf. Fanaovana zavatra fisotro an-
kosoka.
FRELATER, va. Manao zavatra fisotro
ankosoka. —du vin. Manao divayan-
hosoka.
FRELATEUR, sm. Mpanao zavatra
fisotro ankosoka.
FRÊLE, adj. 1 # Mora vaky, mora rava,
mora tapaka, malia, marefo, makiana.
Une — barque. Lakana mora vaky. Un
—édifice. Trano mora rava. Un— ro-
seau. Volotara mora tapaka, malia,
marefo, makiana. 2* fig. Malemilftmy,
tsy be loatra. II est encore— . Mbola ma-
lemilemy ny tenany. C'est un — appui
que le sien. Tsy azo iankinana loa-
tra izy.
FRELON, sm. Takolapanenitra lehibe.
FRELUQUET, sm. Olona maivan-do-
ha, — tanora fanahy.
FRÉMIR, vn. !• Mangovitra, miho-
ron-koditra. Ce récit fait—. Mampan*
govitra, mampihoron-koditra izany
tantara izany. 11 frémissait de colère.
Nangovitra noho ny hatezerany izy.
?•— , Mipararetra, mangorovitsika. Les
cordes du violon frémissent. Miparare-
tra ny tadin-dokanga. L'eau ne beut
pas encore, elle ne fait que — . Tsy mbo-
la mangotraka ny rano, fa vao mangoro-
vitsika fotsiny. 3 - — , Mimonomonona,
mizozozozo, mirohondrohona La clo-
che frémit encore. Mbola mimonomo-
nona ny lakolosy. Lo venl frémit dans
le feuillage. Muozozozo ny rivot a ao
amy ny ravin-kazo. Les vague» frémit-
sent autour du vaisseau. M irohond o»
h on a manodidina ny sambo ny onjen-
drano.
W
Digitized by
Google
I
FRE
- 377 —
FRI
FRÉMISSANT, ANTE, adj. f Mango-
▼itra, mihoron-koditra. 2* — , Mimonomo-
nona, mizozozozo, mirohondrohona.
FRÉMISSEMENT, «m. !• Fnngovita-
na, fihoron-koditra. 2 # — . Piparareira,
fanjrorovitsika. 3*—. Fimonomonona, fl-
zozozozo. firohondrohnna.
FRÉNÉSIE, sf. fHaromotana. Il a une
accès de — . Mihetsika nv haromotnny.
2*fîq. Hadalana, fahaverezan-tsaiua.
Amour qui va jusqu'à la — . Fitiavana
mahadala. maharery sain*.
FRÉNÉTIQUE, adj. et *. Romotra.
FRÉQUEMMENT, adn. Mafetika, ma-
zana II y va— . Mankany matetika, ma-
zàna mankany îzy.
FRÉQUENCE, sf Hatetika.
FRÉQUENT, ENTE, adj. Ma Mi Va.
mazina tl lut rond de fréquentes visites.
Matetika, etc , mamanpy azy izy.
FRÉQUENTATIF, IVB, adj. et sm.
(Teny ) milaza nv hatetika Clipnoterest
le — de r Mener Mipipy milaza ny ha-
tet'hy ny mîpy.
FRÉQUENTATION, sf. f Fiarahnna
matetikîi, flfanknzarana. LesmanvniRes
fréquentations l'ont frAtA. Simban'ny ft-
fankazarana tamy ny ratsy fanahy izy
2*—. Fandraisana matetika.
FRÉQUENTÉ, ÉE, adj. Be olona
mandraknriva. C'est un marché—. Be
olona m an drah ari va izan y tsenaizany.
FRÉQUENTER, va. 1* Miaraka mateti-
tika, mankany matntika. Il fréquente les
gens de bien Miaraka maletiha amy ny
tsara fanahy izy II fréquente les églises.
Jfanfcanj/amynytrano leglizy mafetika
izy. 2»—, Mandray mafetika II fréquen-
te !es sacrements. Mandray matetika
ny sakramenta izy.
Se fréquenter, vpr. Miaraka matetika,
mifankazntra.
FRÈRE, sm f Rahalahy. anadahy. mi-
rahalahy. mianadahy. Un'aqp'nn— . ïray
roonjanyraha/a/iini/.miranafanî/mon
ja izy. Elle a deux frères. Roa no anada-
hiny. Ilssont trois frère. Telo rmrana-
lahy izy. Ilssont sept frères ou sœurs.
Fitomianada/iy izy ireo. — de mère. Mi-
rahalahy iray tampô. — de père. M i-
rahalahy iray ray. || loc. — de lait.
Miolonono. Être frères par le serment
du sang. Fati-dra. 6e faire frères par
le serment du sang. Mifamati-dra. 2 # ~ ,
Mpihavana, namana, havana, mpiraha-
laby, mpianadahy. Tous les hommes
sont frères en Adam. Mpihavana ava-
koa ny olona rehetra aminy Adama.
Il fauî avoir pitié des pauvres. c« sont
nos frères. Toknny hiantra ny mabantra
satria namanl ika izy ireo. Mes chers
frères. Ry Jiaua-malala. Tous les chré-
tiens sont frères en Jésus-Christ. MpU
rahalahy sy mpianadahy avy ny kris-
tiana rehetra- eo aminy Jeso-Kristy.
FRET, sm. {• Fanofan-tsambo, bofan-
tsambo. Prendre un navire à—. Mano~
fa 8ambo. Quel est le prix du — de ce
navire? Hoatrinona no hofan" io sam-
bo io? 2 # — , Karaman-tsamho. J'ai pnyé
le — de mes marchandises. Efa naloaico
ny haramnn-tsa m bn amy ny. eniako.
3*—. Entana ao an-tsambo. Le capilaine
a débarque" son — . Ny kapiteny nampa-
katra teny an-tanety ny entany tao an-
tsambo.
FRÉTER, va. 1* Mampanofa sambo.
2*—, Manoman-tsambo.
FRÉTEUR, «m. Mpnm» anofa sambo.
FRÉTILLANT, ANTE, adj. Mitsi-
pelipel.ka, mipelipelika. Un poisson — .
Hazandrano mitsipelipeliha.
FRÉTILLEMENT, «m. Fitsipelipeli-
ka, fipelipelika.
FRÉTILLER, vn. Mitsip*lïpelika, mi-
-pelipelika. Le chien frèlilledela queue.
M itsipelipeli'ûramho ny nmboa. Cet en-
fant frétille sans cesse, ilfipe/ipôii-da-
va ity zaza ity.
FRETIN, sm. f Hazandrano madinika.
2 # fîg. Zavatra tsinontsinona.
FRIABLE, adj. Mora montsamontsani-
na.mora torotoroina. Le sel est — . Mora
montsamonhanina, etc., ny sira.
FRIAND, ANDE, adj. et s. !• Tia ha-
nim-py, mahatala dian kanina. Les Ita-
liens S'>nt friands. Tia hanim-py\ etc.,
ny Haliana. 2°— , Fy. Mets — . Hanim-
Py- 3* fîg. Tia loatra. Il est— de nou-
veautés. Tia lamodyvaovao loatra izy.
FRIANDISE,*/* !• Fitiavan-kanim-py.
2*— , pi. Zova-mamy. Cet enfant aime
trop les friandises. Tiazaua-ma»n y loa-
tra io zazalaly io.
FRICASSÉE, sf. Tetikena masaka.
FRICASSER, va. Mahandro teti-kena.
FRICHE, sf Tany foana, tany lava volo,
tany vao. Laisser «ne terre en — . Ma-
mêla tany ho tany vao.
FRICOT, sm. Hena tsara nabandro mi-
sy lasaosy.
FRICTION, sf. Fanorana.
Digitized by
Google
FRI
378 —
FRO
FRICTIONNER, va. Manotra.
Se frictionner, vpr. Manotra tena\
FRIGO RIFIQUE,ady.Mampangatsiaka.
FRILEUX, EUSE, adj. Sarotin-katsia-
ka, saro-kat-daka.
FRIMAS, sm. Fanais. Arbre couvert de
— . Hazo tototry ny fanala.
FRIME, sf. Fodiana flalana safay. Il
n'en a fait que la—. Nody nanao, nia-
la safay fotsiny izy.
FRINGANT, ANTE, .adj, Mijcftjefy,
mijilajila, mipelipelika, mitrafantrafana.
Il a épousé une femme fringante. Naka
vady vohivavy mijefije r y, mijilajila,
mipelipelika izy. Cheval — . Soavaly
mipelipelika, mitrafantrafana.
FRIPÉ, ÉE, adj. Tonta. rovitra, Iranai-
ny. Habit—. Akanjo tonta, etc. Meuble
— . Fanaka tranniny.
FRIPER, ra. Mand rovitra. Il fripe vite
ses habits. Roviny haingana ny akanjo-
Se friper, vpr. Rovitina.
FRIPERIE, sf. 1° Lon-damba, fanaka
tranainy. 2°— , Fivarotana na trano fi-
varotana lon-damba,— fanaka tranainy,
FRIPIER, 1ÈRE, s. Mpivarotra lon-
damba, —fanaka tranainy.
FRIPON, ONNE, 8. t« Mpangalatra an-
kafatsena, mpifetsy. 2°—. Karilahy. Cet
enfant est un petit—. Karilahy io zaza
kcly io.
FRIPONNER, va. Mangalatra an-kafe-
tsena, mifetsy.
FRIPONNERIE, sf. Fangalarana an-
kafelsena, flfetsena. Il a tait une— . Aan-
galatra an-kafetsena, nifetsy izy.
FRIRE, va, Mauendy. — de6 œuts. Ma-
nendy atorly.
—, vn. Endasina.
Se frire» vpr. Endasina.
FRISÉ, ÉE, adj. Miolikolika, oly, mika-
rainkona. masombika. Cheveux frisés
Volon-doha miolikolika. oly. Ce chien
a le poil—. Miolikolika ny vulon'ioalika
io. Choux frisés. Laisoa mikarainkon-
drainkona. masombika.
—,8m. Fioluolina, tikarainkona.
FRISER, va. 1* Mampiolikolika.— ses
cheveux. Mampiolikolika ny voton-
dohany. 2* fig. Mikasika kely fuana. mi-
safosafo. L'hirondeile frise l'eau. Nysi-
d in tsidina mi/tas i /ta kely foana,e\c, ny
rano. 3 8 — , Efa ho... Il frise la soixantai-
ne. Efa ho enim-polo taona izy.
—, vn. Miolikolika, oly Ses cheveux fri-
sent naturellement. Oly no toetry ny vo-
lon-dohany.
Se friser, vpr. 1° Miolikolika. 2*— , Mam-
piolikolika ny volon-dohany.
FRISSON, sm. !• Hari-koditra. 2* fig.Fï-
horon-koditra, fangovitana. Cela donne
le—. Mampihoron-koditra, mampan*
govitra izanv.
FRISSONNEMENT , sm. Comme
Frisson.
FRISSONNER, vn. 1« Mari-koditra. 2-
fig. Mihoron-kodilra, mangovitra. 3 # — ,
Mipararetra. Les feuilles frissonnent.
Mipararetra ny ravin-kazo.
FRISURE, sf. Fiolikolika.
FRIT, ITE, p. et adj. !• Voaendy, nen-
dasina, mendy. Poisson—. Hazaudrano
voaendy, etc. 2 # fig. Lany harena.
FRITURE, sf. 1° Fanendasana. 2 # — ,
Hazandrano mendy.
FRIVOLE, adj. Foana, tsinontsinona,
tsyniisy ant.ny, maivan-doha. Ce sont
des excuses frivoles. Fialan-tsiny/bana,
tsinontsinona, tsy mtey antony izauy.
C'est une teie— . A/ait?an-doha izy.
FRIVOLITÉ, sf. 1° Haiomana, bntsi-
nonismona. 2 # — , pi, Ziva-ponna. zava-
tra Winontsinona, antsanya tsy aman'
orana. Il ne parle que de invol.tés. Tsy
milaza aia-tsy zava-poana, etc., izy.
FROC, sm. Akanjon-unsl.jiozy.
FROID, sm. !• Hatsia»a, tangalsiaka,
famanula, hanara, lumii'iflry. Le— de
l'eau. Ny hatsiafa, ny /angatsiaka, ny
famanalan uy rano. Il est irau&i de — .
NgoliTny haUiaka izy. J'ai— . Man-
gatsiaku, manaraaho. Il fait—. Man-
gatsiaka, mamunala, mamirifiry ny
andro. % i°fig- Hauiaiy l\>, tsy tihoutsioa,fe,
tsy Il rehiu relut ra. Il esi d'un— glacial.
Ma/y fojsy mi/ionistnaizy- Il répondit
avei* Sun— urdiuaire Namtly fe namaly
araka ny fanaony izy. Il y a un peu do
— dans son discours. Tsy mirehidrehi-
tra luatra uy taha-teniuy. a # — , Tsy fi-
fanamhana. II. y a du— eutre eux. l'sy
mifanaraka izy ireo.
FROID, OIDE, adj. f Mangatsiaka,
marna nala, an tara, mamirifiry. Il a les
mains troides. Mangatsiaka, mamuna-
la ny tànany. Le cadavre est—. Man-
gatsiuka, antara ny faty. Le temps est
— . Mangatsiaka, mamanula, mami-
rifiry ny andro. Cet habit est—. Afan-
galsiaka, mamanala io akanjo io. Le
riz est—. Mangatsiaka, antara ny vary.
2° fig. Mafy fo, tsy mihontsina, fe, tsivi-
Digitized by
Google
r
PRO
— 379 —
FRO
nitra, tsy roafana fo, tsy misy hafanain-
po, tsy mirehidrehitra, mangatsia-po. Je
l'ai trouvé — * Ià-dessu9. fêfa hitako fa ma-
fy fo. t*y nihontsina tamin'izany izy. Il
lui fit unaccii'il — . Noraisiny fe norai-
siny izy, nandray tsivinitra azy izy.
Ami—. Sakaiza /fesaVaiza. C'est un ora-
teur—. Mpandaha-teny tsy ma fana fo
izy. S'yîe— . Lnha-teny tsy misy /m/a-
nnm-po, tsy mirehidrehitra. J'ai le
cœur— dans mes prières. Mangalaia-
po aho raha mivavaka.
A froid, loc. adv. Man?aisiaVa. manta.
Battre un fer ù — . Mivoly vy rnanga-
tsiaka. manao tefy manta.
FROIDEMENT, adv. \ 9 Mangatsiaka.
Vous êtes los*— . Mangatsiaka ny tra-
nonao. ?• fîg. Tsy mih ntsina, le, tsivi-
nilra. Il Acouta — leurs injures T&y ni-
hontsinn tamy ny fanaratsia na na taon'izy
ireu izy. Il m'a répondu—. Namalyahy/e
tiamaly izy. nnvalinny txivinitra aho.
FROIDEUR, *f. l»Hatsia!<a, fanpatsia-
ka. La — de l'pan, du temps Ny hatsia-
ka, ny fangatriaby ny rano, ny an-
dro. 1° fîg. Iïamnfy fo, tsy fihonisina,
fe, tsivinitra, tsy firehi Irehitra, fanga-
tsiaham-po. 3*—, T«y Ofanarahana.
FROIDIR, vn. Mihamangatsiaka, man-
gatsiaka. Votre bouillon froidit. Man-
gat*i ha ny ronao.
FROIDURE, sf. Hatsiaka, fangatsinka.
FROISSEMENT, sm. 1 # Fanamanga-
nana. 2° — . Famozafozana, famiravirana,
fomoriporetana. 3* fi g. Fahasosorana,
fannherana.
FROISSER, ta. !• Manamangana. La
voiture l'a pressé contre le mur et l'a
tout froissé. Noti»ren' ny kalesy tamy ny
rindrina izy ka mangana ter/. 2 # — ,
Mamozafoza, mamiravira, mamoripori-
tra. — du papier. Mamozafoza. etc., ta-
ratasy. 3 # fîg. M^hasosotra, manohitra.
Il m'a froissé. Nahasosotra ahy izy II
a froissé mes opinions. Nanohitra ny
hevitro izy.
Se froisser, vpr. 1* Mangana. 2° fig.
Stïsotra.
FROISSURE, sf. !• Hamangana. 2°— ,
Ny voafozafoza, ny voaviiavira, ny voa-
poriporitra.
FRÔLEMENT, sm. Fikasihana kely
foana.
FRÔLER, va. Mikasika kely foana. La
halle lui frôla les cheveux. Ny bala ni-
kasika kely foana ny volon-dohany.
FROMAGE, sm. Fromazy.
FROMENT, 8m. Karazam-barim-baza-
ha tsara indrindra.
FRONCEMENT, sm. Fiketrona.
FRONCER, va. !•• Mampiketrona. —
les sourcils. Mampiketrona handrina.
2°— , Manakelrona. — uue jupe. Afana-
ketrona zipo.
Se froncer, vpr. Miketrona.
FRONDE, sf. Antsamotady.
FRONDER, va. 1* Mande fa amy ny
antsamotady. — une pierre. Mandefa
vato amy ny antsamotady. 2* fîg. Mu-
nfny. —la conduite de quelqu'un. Ma-
niny ny litondran-tenan' olona.
FRONDEUR, sm. f Mpandefa amy
ny antsamotady. 2* fîg. Mpaniuilsiny.
FRONT, s m. 1* Handrina. Il a un — lar-
ge. Be handrina izy. || loc. Courber le
— . iMiondrika. Lever le — . Mian Iranan-
drana. 2 # — , Taiehy. La jeunesse au —
riant. Ny tanora uiiromiraii-Zarehi/. 3*
fig. Hasahiuna. Il a Dieu du — . oa/iy
loutra izy. 4°— , Vava a;iy, anoloana, ana«
trehana. L'armée éieudit s«-n — . Nitatra *
ny ca a ady. Le — d'un bàiimeut. Ny
anoloana, uy anaJrehan' uy irano.
De front, loc. ado. !• Amy ny vava ady.
|| loc. Attaquer l'ennemi ue — . Mane-
halra ny taùdvalo. 2 - — , Anindrana.
Marcher ne — . Mifanindrana. 3* fig.
Mat y. Heurter de— le* préjugés. Ma-
nohitra mafy ny hevi-diso. v —, In-
druy nriaraka. Mener ueux affaires de — .
Manao raharaba rua indruy miaraka.
FRONTAL, ALE, adj. Amy ny han-
drina. Os — . Taolau-fcantirma.
FRONTIÈRE, sf SUiu-tany, vava ta-
ny. La— est bien détendue. Voaro tsara
ny 8isin-tany t etc.
—, adj. Ao amy ny sisin-tany. Ville — . Ta-
nànaao amy ny sisin-tany.
FRONTISPICE, «m. 1° Anoloana, ana-
ti ehana. Le — d une église. Ny anoïoa-
na, etc., ny trauo leglizy. 2*— , Anarara-
bonyaiiiy uy pejy vual hany. Le — d'un
livre. Ny anaram-boky amy ny pejy
voalohany.
FROTTAGE, sm. Famaohana, fanoso-
rana savoka, fiborusiana ngoiudoua.
FROTTÉ, ÉE, p. [• Voakasoka, nokaso-
hiua, voauiloiia, nooilonna, voalaosa,
nolaohaua, voasafosaib, nosafosafoina.
2°— , Voahosotra, nuhosorana, voaboro*
sy, noborosina. frfig. Nasiaua, voakapo-
ka, nokapohina, voavono, novunoina.
Les ennemis ont été frottés. Nasiana
mafy ny fahava'o.
Digitized by
Google
FRU
— 380 —
PÛL
FROTTEMENT, sm. Fikasobana, fan-
dilôrana, fifampikasohana, fifandilorana.
FROTTER, va. !• Mikasoka, mandilotra,
mamaoka, misafosafo. — un métal pour
le polir. Mikasoka, mandilotra metaîy
mba han-lama azy. — les jambes d'un
cheval. Mamaoka ny tonjçotry ny soa-
valy. — avec la main. Misafosafo. — le
dos a quelqu'un. Misafosafo lamosin*
olona. 2*— , Manosotra, miborosy On lui
frotta le bras avec de l'huile. Nohoso-
rana. solika ny san Iriny. — un parquet
avec de la cire. A/an 0*0- 1 .«.a voka, mibo-
rosy ngorodona. 3° fig. Mamoly, mika-
poka, mamono, mandrosy. On l'a frotté
commo il faut. Nasiana, nokapohina,
novonoina mafy izy.
—, vn. Mikasoka, midilotra. La roue frotte
contre la caisse de la voiture. Mikaso-
ka, etc.. amy ny vata ao amy ny kalesy
ny kodiarana.
fie frotter, vpr. 1* Maraaoka tena, mi-
salusafo tena. mihaotra. Se — contre un
arbre. Mihaotra amy ny hazo. 2 - — , Mi-
famaoka, mifampisafosafo. 3*—, Mihoso-
tra. Il se frotte d'huile. Mi Zioso-tsolika
izy. 4« fig. Mamoly, mihaika. Se — à
plus fQrt que soi. Mamely, etc., izay
mahery noho ny tena.
FROTTEUR, sm. Mpamaoka, mpano-
so-tsavoka, mpiborosy ngorodona.
FROTTOIR, sm. Famaohana, fanoso-
ran-tsavoka.
FRUCTIFICATION, sf. Famoazana.
FRUCTIFIER, vn. t° Mamoa, maha-
vokatra. 2* fig. Mahavokatra, mahasoa.
Vos avis ont bien fructifié. Nahavoka-
tra, nahasoa ioatra ny anatrao. 3 - — ,
Mampiasa. Faire— son argent. Mam-
piasa ny volauy.
FRUCTUEUSEMENT, adv. Araim-
pahavokarana.
FRUCTUEUX, EUSE, ad/. Mahavo-
katra, mahasoa, mampahazo vola. Em-
ploi — . Raharaha mampahazo vola.
FRUGAL, ALE, adj. Manao fihinana-
na tsotsotra, tsolsotra. Il est très — .
Manao fihinanana tsolsotra izy. Repas
— . Fihinanana tsolsotra.
FRUGALEMENT, adv. Tsotsotra.
FRUGALITÉ, sf Fihinanana tsotsotra.
FRUGIVORE,* adj. Mpihinam-boan-
kazo. Animaux frugivores. Biby mpi-
hinam-boankazo.
FRUIT, sm. 1* Voankazo, voa. —mûr.
Voankazo masaka. — vert. Voankazo
manta. Produire des fruits. Mamoa.
Arbre qui produit de bons fruits. Haio
mamoa voa tsara 2 # — , pi. Vokatra.
On fait des prières à Dieu pour la con-
servation des fruits de la terre. An-
driamanitra no angatahana mba hiaro
ny vokatry ny tany. 2* fig Vokatra, soa.
Vuilàle — de ses travaux. Izany no co-
katry ny asany. Cet écolier a tiré un
grand — de ses études. Io mpianatra io
nahazo vokatra, soa lehibe taroy ny fia-
narany.
Avec fruit, loc. ado. Àraim-pahavokara-
na.
FRUITIER, 1ÈRE, s. Mpivarotra voan-
kazo.
—, ad/. Mamoa. Arbre — . Hazo mamoa.
FRUSTRER, t>a. Mamono antoka, ma-
nafuana. Il a frustré ses créanciers. iVa-
mono antoka ny manau-trosa aminy
izy. On l'a frustré de son salaire. Nofoa-
nana ny karamany. Il est frustré dans
ses espérances. Foana ny fanantenany,
diso fanantenana izy.
FUGITIF, IVE, adj. et *. f Nandosi-
tra, nilefa. Prisonnier — Gadralava nan-
dositra. Esclave—, Andevo nandositra,
etc. % l*fig. Miholin.i, mandalo. Ombre—.
Aloka mihelina. Bonheur—. Hasamba-
rana mihelina, etc.
FUIR, vn. {• Mandositra. milefa, miriatra,
mirifatra, rairidana. Les ennemis fuient.
Mandositra, miriatra, mirifatra, mi'
ridana ny fahavalo. Gomme S'enfuir. 2 -
fig. Mihelina, mandalo, mandalo nain-
gana. Le temps fuit. Mihelina, manda-
lo ny andro. Les nuages fuient. Afan-
dalo haingana ny rahona. 3 # — , Mivoa-
ka, manary rano. Le vin fuit du tonneau.
Mivoaka amy ny barika ny divay. Le
tonneau fuit. Manary rano ny barika.
—, va. Mandositra. Tout le monde fuit cet
homme. Mandositra an'io lehilabyio
ny olona rehetra.
Se fuir, vpr. Manao izay tsy bihaonaaa.
FUITE, sf. 1° Fandosirana, lositra.Dlefa-
sana. Prendre la—. Mandositra. mil*
fa. 2 # — , Fivoaka. Il y a là une —de gaz.
Ao misy gazy mivoaka. 3 # fig. Fando&i-
rana. La — du vice. Ny fandosirana ny
haratsiam-panahy.
FULMINANT, ANTE, adj. I* Mi-
poaka. Poudre fulminante. Vanja mj-
poafca. 2* fig. Lancer un regard—. Mi-
vandravandra.
FULMINATION, */. i* Fipoahana. 2*-,
Famoahana.
Digitized by
Googk
FUM
- 381 —
FUM
FULMINER, vn. 1° Mipoaka. 2* fig.
Misafoaka.
— », t?a. Manioaka ampahibemaso. — des but-
tes. Afamoafta ampahibemaso ny tara-
tasy nampitondrain' ny papa.
FUMAGE, sm. Panisiana zezika.
FUMANT, ANTE, adj. !• MidonaVa.
Tisons fumants. Tapa-porohana mido-
naka. Cendres fumantes. Lavenona mi-
don a fia. 2 # — , Manetona. midnfaka. &fig.
Il est— de colère. Misafoaka izy.
FUMÉ, ÉE, p. et ad/'. 1° Nomaininaamy
nysetroka. 2 # — , Voaroka. nofohina. 3*—,
Nasiana zezika. misy zez : ka.
FUMÉE, sf. 1* Setroka, fîdonaka. Le bois
vert fait beaucoup de—. Be setroka,
manetroka, midonaka loatra ny kitay
hazolena. 2* — ,Etona,fanetona, fllofaka.
La— do la viande. Ny efona, etc., ny fofon-
kena. Il se leva une— de la rivière. Nidofa-
ka ny renirano. 3* fig. Zava-poana. Tout
n'est que — . Zava-poana ny zavatra re-
hetra. 4 # — , pL Les famées du vin mon-
tent an cerveau. Mampanelonelo ny ando-
ha, mampandrendrindrendrina, mam-
panjenjiujenjina ny divay.
FUMER, rn. 1* Manetroka. midonaka.
Cette cheminée fume. Manetroka izany
lafaoro izany. L'encens fume sur l'autel.
Midonaka eny amy ny otely ny emboka.
2 # — , Manetona, midofaka. Le riz fume
encore. Mbola manetona, etc., nyvary.
Les naseaux du cheval fument. Mido-
faka amy ny vava orony ny fofon' ain'ny
soavaly. 3 # fig. Tezitra.
— , t?a. t* Manamaina amy ny setroka.—
du poisson. Manamaina hazandrano
amy ny setroka. 2 # — , Mifoka —un
cisnre. Mifok% sigara. 3 # — , Manisy ze-
zika. —une rizière. Manisy zezika ny
ta nimba ry.
Se fumer, vpr. 1° Mainina amy ny se-
tn.ka 2 # — , Fohina. 3 # — , Asiana zezika.
FUMET, «m. Fofona. C« vin, cette per-
drix a un bon—. Tsara fofona io divay
io, io tsipoy io.
FUMEUR, 8m. MpifoVa.
FUMEUX, EUSE, adj. Mampanelone-
lo ny andoha, mampandrendrindrendri-
na, mampanjenjinjenjina. Du vin— . Di-
vay mampanelonelo ny andoha, etc.
FUMIER, sm. 1° Zezika, roka. —de
bœuf. Zezik' omby, roka. —de chèvre.
Zezik* osy. 2 # — , Fanarian-jezika, fana-
rian-davenona. Allez jeter cela au — .
Ndeha ario any amy ny fanarian-jezi-
ka, etc., izany. 3° fig. Zavatra t sinon-
tsinona. Ce n'ostque du—. Zavatra tsi-
nontsinona izany.
FUMIGATION, sf. Fandonafana fofon-
javatra, fandrarahana— .
FUMIOER, va. Mandonaka fofon-java-
tra, mandraraka — .
FUNAMBULE, sm. Mpandihy ambo-
ny mahazaka.
FUNÈBRE, adj. {• Fnnaoamyny fnn-
devenma. Chant — . Hira fnnao amy
ny fanderenana. 2* fig Mamra'ahelo,
mahatsiravina. Cri— Fikiakiaka mam-
pahhelo, mahatsiravina.
FUNÉRAILLES, sf. pi Fanderenana,
fanafenana, tevennna, afana. tampi-ma-
soandro. J'ai assista aux — d<^ nnn ami.
Namonjy ny fanderenana ny sakai-
zako aho. Les — du roi ont été pom-
peuses. Nahapraza ny nanafenana ny
masina. Boa^fs qu'on immole après l«»s
— . Omby vonoina atao levennna, afa-
na. Bœufs qu'on immole après les — du
souverain. Omby vonoina atao tampi-
masoindro.
FUNÉRAIRE, adj. Amy ny fandeve-
nana Les frais funéraires. Ny lany amy
ny fanderenana.
FUNESTE, adj. Mampahita loza. raam-
pidi-doza, mamohehatra. Comme Désas-
treux.
FUR, sm. An — et à mesure. Isaka. Je
vous enverrai vos marchandises au —
et à mesure qu'elles arriveront. Tsaka
ny misy ton^a ny varotrao dia bampi-
tondraiko any aminao.
FURET, sm. 1° Biby mampivoaka ny
bitro amy ny lavany, vontsira. 2» fig.
Mpikarokaroka.
FURETER, vn. t* Mihaza amy ny fu-
ret. 2* fig. Mikarokaroka. Qu'a liez-vous
— dans cette armoire? Inona no fcaro-
karohinao amin'io lalomoara io?
FURETEUR, EUSE, s. 1- Mpihaza
amy ny furet. 2° fig. Mpikarokaroka.
FUREUR, sf. \ m Haromotana. Il e^t de-
venu fou, et de temps en temps il lui
prend des accès de — . Ton?a adalale-
fy izy. ary indraindray dia mihetsika ny
haromotany 2°— , Fisamontitta, flsafoa-
ka, fifoaka, fltroatra. lifoaba. 3 # — , Hada-
lana. Il a la — de bâtir. Adalan' ny ma*
nao trano izy. 4 é — , Hamaty, flsamboa-
ravoara, fidedadeda„flrehitra. La— de la
tempête. Ny hamafin f ny taOo-drivotra.
La— de la mer. Ny /?«am6oarat?oaran*ny
- -.*>-
Digitized by
Google
GAC
382 —
GÀC
onjan-dranomasina. La — dps flammes.
Ny fidedadedan' ny lebifo. Les fureurs
de l'amour, de la guerre. Ny firehitry
ny fitiavana, ny ady. H toc. Fairo— . Ma-
\r\7K.
FURIBOND, ONDE, adj. î é Misa-
montitra. mipafoaka, mifoaka. mitroatra.
mifoaba. î*— . Mampiseho haromotana,
mivandravandra, mivoaramena. Avoir
des yeux furibonds. Mivandravandra.
Avoir un visage—. Mivoaramena noho
n v hnt.pzprana.
FURIE, *f, l* Fisamontitra, fi?afoaka.
fifoa^a, fitrontra. tifoaba. haromotana
Entrer nn— . M isarnon titra, mina foa-
ha, mifoaka, mitroatra, mifoaba. ro-
rnôtra. 7* —, Hamal'y, fisamboaravoara,
fldwladeda, herim-po mahagagra. I's
combattirent avec—. Niady tamin-fte-
rim-po mahaqaga izy ireo. 3* fig. Ve-
hivavy masiaka.
FURIEUSEMENT, adv. Tzaitsizy.
FURIEUX, EUSE, adj «4 a. 1- Romo-
t ra . 2*—, Misamontitra, mifoaka. mitroa-
Ira, mifoaba. 3°— , Mampiseho haromo-
tana. mivandravandra, mivoaramena.
Avoir des regards—. Mivandravan-
dra. Avoir un air—. Miroaramena
noho ny hat^zerana. 4° fig. Mafy, mafa-
na, misamboaravoara, midedadeda. mi-
rehitra. Combat—. Ady mafy, mafa-
na. Vent—, h ivotra ma fy. 5 e —, Izaitsi-
zy. Il fait uno dépense furieuse. Manda-
ny vola izaitsizy izy.
FURONCLE, sm. Vay.
FUn'fÎF, IVE, adj. Mangingina, an-
Uokoso<o.
FURTIVEMENT, adv. Mangingina,
an-tsokosoko. Comme A la oérobék.
FUSEAU, «m. 1- Ampela. Tourner le— .
Mampaudihy ampela. 2*— , Taolana na
hazo fanaovana dantely.
FUSÉE, sf Kilalaom-banja misondrotra
sy mipariaka rahefa lasa ambony.
FUSIBILITÉ, sf. Ny ahazoana fmiom-
po.
FUSIBLE, adj. Azo empoina. Le plomb
est—. Azo empoina ny firaka.
FUSIL, a m. Basy.
FUSILIER, am. Miaramila am-basy.
FUSILLADE, 8f. Rere atao amy ny
basy.
FUSILLER, va. Mitifitra otona. On Ta
fusillé hier. Notoprina izy omaly.
Se fusiller, vpr. Mifampitifitra.
FUSION, sf. \ 9 Piempoana.2*/Î0. Fikam-
banana.
FUSIONNER, va. Mampikambana.
—, vn. Mikambana.
Se fusionner, vpr. Mikambana.
FUSTIGATION, sf. Fikapohana amy
ny karavaay, —kotopia, — rotsa-kazo.
FUSTIGER, va, Mikapoka amy ny ka-
ravasy. —kotopia, — rotsa-kazo.
Se fustiger, vpr. Mikapo-tena amy ny
rotsa-kazo.
FÛT, sm. 1° Hazombasy. 2 # — , Barika.
3°— , Vatan*andry.
FUTAIE,*/". Ala be hazo vaventy. Arbre
de hante—. Hazo vaventy,
FUTAILLE, sf. Barika.
FUTÉ, ÉE, adj. Felsy, konjo, fiharatra,
mamaky akotry.
FUTILE, adj. Foana, tsinontsinona,
tsy raisy antony.
FUTILITÉ, sf. 1 # Hafoanana, hatsinon-
tsinona. 2° — . Zava^poana, zavatra Isi-
nontsinona. Comme Frivolité.
FUTUR, URE, adj. Hoavy, any aoria-
na. La vie future. Ny flainana ho avy.
Les races futures. Ny turanaka any
aoriana.
— , s. Ny ho vady.
FUYARD, AR.DE, adj. et a. Mpan-
dositra.
I —, sm. Mpiamboho lehilahy.
G
GABIER, sm. Mpitandrioa ny momba
ny salazan-tsambo.
GÂCHE, sf. Fidiran' ny bidim-barava-
rana.
GÂCHER, va. !• Manakobana. —du
mortier. Manakobana sokay. 2* fig.
Manaonao foana.
GÂCHETTE, sf. !• Fanoitram-basy.
2 # — , Fanoitra amy ny hidim-baravara-
na.
Digitized by
Google
^^i.
W*Vk '
GAG
— 383
GAL
GACHEUR, sm 1* Mpanakobana so-
kay. 2 # /?<7. Mpanaonao foana.
GÀCHEUX, ÉUSE, adj. Be fotaka.
Chemin — . Lâlana 6e fotaka.
GÂCHIS, sm. !• Fotaka. 2° fig. Raha-
raha misafotofoto.
GAFFE, ««/"Tehin-dakana mi*y faran^o vy.
GAGE, sm. 1* Antoka, famtitanana,
zavatra apetraka. Donner sa montre en
— . Manome ny famantaranandrony ho
antoka. fampitanana, mametrnka ny
fnmantarannn<lrony. 2*—. Loka. Rendre
le» gaffes. Mamerina loka. 3° ffq. Va-
voîombelona. V«ici nn — de mon amitié.
Indro ny varolombelon' ny fitiavako.
4» — , pi. Karama. So mettre aux — de
quelqu'un Afi^aramaamin'olona. Pren-
dre quoiqu'un à — Manakaramn olona.
GAGER, va. !• Miloka. Je paierais
cent francs q^e cela n'est pas. Hiloka
ariary roapMo aho fa tsy marina izany.
?• — . Manakarnma.
GAGEUR, EUSE, *. Mpiloka.
GAGEURE, *f. 1*FiJokana. Je fais une
— contre vous. Afïfo/ïaaminaoaho. 2 # — ,
Loka J'ai gapné la—. Nahazo loka aho.
GAGNANT, ANTE, *. Mpahazo loka,
mpahafaty loka. Vmw ôtes le—. Hianao
no nahazo loka, nahafaty loka
GAGNE-PAIN, sm. Fivelomana. Le
rabot d'un menuisier est son — . Ny van-
kona no ivelomnn' ny mpandrafitra.
GAGNE-PETIT, sm. Mpanasa antsy
mandehaudeha.
GAGNÉ, ÉE, p. 1* Azo. 2 # — , Mary, re-
sy, norf>*ena. Z" — , Voasisika, nosisiha-
na. sisihana.
GAGNER, va. \* Mahazo, mahafaty, ton-
ga J'ai gagné dx francs. Nahazo ariary
roa aho. Il a gagné à la loterie Nahazo
tamy ny lotery izy. Il a gagné dix francs
aux cartes Nahazo, nahafaty ariary roa
tamy ny karaira izy II gagne honnête-
ment sa vie. Mahazo flvelomana araka
ny rariny izy. Il a gngnô l'affection de
tous Nahazo iitia tamy ny olona rohetra
izy. J'y ai gagné un bon rhume. Naha-
zo sery mafy tamin'izany aho. Nous ga-
gnâmes la haute mer. Nahazo ny am-
povoan'ny ranomasina izahay. Il a déjà
gagné la frontière. Tonga ao amy ny
sisin-tany sahady izy. Le feu gagnait
déjà la maison voisine. Nahazo ny
trano akaiky sahady ny afo. La peur
le gagne. Azon 1 ny tahotta izy. On ne
#agne rien à le voir. Tsy mampahazo
inona ny mahita azr. — du temps. Ma-
hazo andro. 2 # — , Maharesy, mahery. Il
gngna la bataille Naharesy. nahery
tamy ny a.ly izy. 3-—, Manisika. Il a
gagné ses juges. Voasisiny ny mpi-
tsara azy.
Se gagner, vpr. Azo.
GAGNEUR, sm. Mpahazo, mpahafaty.
GAI, GAIE, adj. Mariadriaka, saria-
driaka. falifaly. ravoravo, miramirana.
Avoir le visage—. A/iramiVan-tarehy.
GAIEMENT, adv. Amin-kafaliana.amin-
karavj.ana.
GAIETÉ ou G&lTÊ, sf. Firiadriaka,
Osariadriaka. hai'aliana, haravoravoana,
hamiramiranana.
De galté de cœur, loc. adv. Fanahy
in'ona, an-tsitra-po.
GAILLARD, ARDE, adj. !• Maria-
driaka, sariadriaka, falifaly, ravoravo,
miramirana. Comme Gai 2*—, Mavitri-
ka. Le voilà tout à fait—. Indro fa ma-
vilrika tsara izy. 3 # — , Tsy mety, sa-
hy. Dire des choses gaillardes. Milaza
zavatra tsy mety.
— , sm. Olona mavitrika, — sahy.
— , sf. Vehivavy pilaka.
GAILLARD, sm. Loha sambo, vody
sambo. —d'avant. Loha sambo. — d'ar-
rière. Vody sambo.
GAILLARDEMENT, adv. f Amin-
kafaliana, amin-karavoana. 2°— , Amin-
kasahiana. Il lui a répliqué— . Namaly
azy tamin-kasahiana izy.
GAILLARDISE, sf. |« Hafaliana, ha-
ravoana. 2 e —, pi. Resaka isy mety. Dire
des gaillardises. Manao resaka t*y mety.
GAIN, sm. 1° Ny azo. tombony. Le — du
jeu. Ny azo amy ny loka. Il a fait un —
de dix milles francs sur cette marchan-
dise. Nahazo tombony ariary roa arivo
tamin'izany varotra izany izy. 2 # — , Fa-
hazoana, ahafatesana. Cela lui a donné
le— do la partie Izany no nampahazo lo-
ka azy. Cela lui a donné le— de la hâta ille.
Izany no nampandresy, nampahery
azy tamy ny ady.
GAtNE, sf. Trano. La — d'un poignard.
Ny /ranon-defom-pohy.
GALA, sm. Fih.nanam-be.
GALANT, ANTE, adj. 1* Mahay miai-
na. C'est un— homme. Olona mahay
miaina izy. 2°— ,Manaja f manompotom-
po, niila sitraka. Il s'est montré fort— -en-
vers elle. Nanaja t nanompotompo azy
loatra, nila sitraka taminy loatra izy.
— , sm. Mpila sitraka.
Digitized by
Google
GAL
- W4 —
GAR
GALANTERIE, sf. 1 # Fahaizana miai-
na. 2 # — , Fanajana, fanompotonrpoana,
fllan-tsilraka.
GALE, sf. Hatina.
GALÈRE tf. 1* Sambo mpiady taloha. 2 #
— ,.pi. Sambo nitoeran'ny gadralavata-
loha. Il fut condamna aux galères pour
viugl ans. Nohelohinaho gndralava roa-
polo taona izy. 3- fig. C'est une—. Be
fahoriana aty.
GALERIE, *f. 1* F.fl-trnno lava. î m —, Lâ-
Inna malaïaka anatin'ny trano. 3*— , Ri-
han-Mpaka amy ny teatra, rihan-tapnka
manodidina ao amy ny trano leglizy. 4*
fig: Nv mpi'ery. La— ne lui est pas fa-
vorable. Tsy ankasitrahan' ny mpijery
azv izy.
GALÉRIEN, «m. Gadralava.
GALET, «m. Vato ki'onjy.
GALETAS, sm. Rihana ambony indrin-
dra - r. ,
GALETTE, «f M f,fo mamy flsaka.
GALETTX, EUSE, adj. *t 8. Hatenîna,
kon^nina. boka. Enfant-. Zazn hâte-
temna, kongonina. Chien—. A lika fcon-
qonina Brebis galeuse, Ondry 6o/îa; fig.
ôlona rat«y fanahy.
GALIMATIAS, sm. Laba-teny misafo-
tofoto, laba-teny miboredidredika.
GALLICISME, sm. Fombam pitenena-
na frantsay
GALLINACÉS, «m. pi. Ny vorona re-
belra iray kar.-zana amy ny akoho.
GA.LOCHE, sf. f Kiraro faiadia ha-
z0 2-— K'rraro fanao ivelany rahame-
rika andro.
GALON, *m. Galona.
GALONNÉ, ÉE, adj. Misy galona. Ha-
bit—. Akanjo misy galona.
GALONNER, va. Mani>y galona.
GALOP, sm. 1° Firiotra. flmaona. Met-
tre un cheval an—. Mnmpiriotrn, mam-
pimnona soavaly. 2* fig. Fandevilevena.
GALOPADE, sf. Firiotana, fimaonana.
GALOPANT, ANTE, adj. Mahafaly
haingana. Phtisie galopante. Aretm-tra-
tra mahafaty haingana.
GALOPER, vn. f Miriotra, mîmaona.^
—, Mivezivezv. Il a galopé toute la jour-
née. Nirezirlzy nandritra ny andro izy.
3»—, Mandeba haingana, miriotra. Com-
me vous gai opoz! on ne peut vous sui-
vre. Mandeha ha in pana, miriotra loa-
tra bianao izany, katsy azo arahina.
GALOPIN, «m. Zazalahy katritra.
GAMBADE, *f. Fiantsambotsambotra.Û-
hinjakinjaka. fitsambikirabikina, fifaliba-
vanja. Gambades des agneaux. Fifalihà-
vanjari ny zanak* ondry.
GAMBADER, vn. Miantsambotsambo-
tra, niihinja' injaka, mitsambikimbikina,
mifalihavanja.
GAMELLE, sf. Gameta.
GAMIN, INE, 8. Katritra, batritra.
GAMINERIE, sf. Fiangiangy.
GAMME, af. Gamatra.
GANACHE, a/". !• Valanoranon-tsoavaly.
Vfig Adala be, donto saina.
GANGLION, sm. Tamboavoa.
GANGRÈNE, sf.\* Fahalovana amy oy
tery. %'fig. Haratsiam-panahy.
GANGRENÉ, ÉE, adj. f Lo.1' fig. Ra-
tsy fanahy indrindra.
GANGRENER, va. Mahalô.
Se gangrener, vpr. Mihalô.
GANGRENEUX, EUSE, adj. Mana-
haka ny gangrène.
GANT, sm. f Ga. 2* fig. Être souple
comme un—. Manaiky tsnra, manaraka
ambokony Jeter le—. Mihaika. Rele-
ver le — . Sahy ny haika.
GANTELET, sm. Ga vy, solon-tânana.
GANTER, va. Manisy ga.
Se ganter, vpr. Mampiditra ga amy ny
tânany.
GANTERIE, sf. Fanaovana ga, trano
fivarotana ga.
GANTIER, 1ÈRE, adj. et a. Mpanao
ga, mpivarotra ira.
GARANT, ANTE, s. Mpiantoka. Vous
rendez-vous — de cet homme, do cette
dptte? Moa minntoka io olona io, ny
fandoavana izany vola izany vahianaol
— , sm. VnvoUmbelona. Ba conduite pas-
sée es» un sûr — de sa fidélité à l'ave-
nir. Ny fitondran-tena nataony t*o alo-
ha no varolombelona fa ho azo ilokia-
na izy amy ny ho avy.
GARANTIE, *f. 1* Antoka, flinntoha-
na. Il m'a vendu cette montre avec—
pour un an. Niantohany herintaona
no fivarotra ity famantaranandro ity
tamiko. 2 - — , Fandoavana antoka. Il est
tenu à la—. Tsy maintsy haloany ny
antoka. 3'— , Vavolorabelona. Vous pro-
mettez d'être sage, maisqnelle— en au-
rais-je? Mametra-teny mba ho nendry
hianao» fa inona anefa no vavùtom*
belona hitokiakof
GARANTIR, ra. !• Mlan'oka, — tm
contrat. JlfiantoJtafanekena.JeYQUig*-
k
Digitized by
Google
r
GAR
385 —
GAR
rantis qu'il ne fera pas cela. îantohako
fa tsy hanao izany izy. 2°— , Vavolombe-
lona. V — , Miaro. Les paupières garan-
tissent les yeux. Ny hodi-maso miaro
ny maso.
Se garantir, vpr. Miaro tena.
GARÇON, *m. 1* Zanakalahy, zizilphy,
lahy. ankizilahy marlinika, lehilaÏÏy, to-
volahy. Elle a mis au monde un—. Nite-
raka zazalahy. n'itera-dahy, tera-dahy
izy. Voilà une <cole de garçons. Iroa no
trano fianaran'ny zazalahy, ankizila-
hy madinika. lehilahy. Je n'ai que
des garçons. Lahy dahoio ny zanako
rehetra. C'est un — intelligent. Lehila-
hy, tovolahy hainoran tsaina izy. 2* — ,
Lehilahy tsy manam-bady II est encore
— . Lehilahy mbola tsy manam-bady
izy. 3* — . Lehilahy mpikarama. — de
magasin. Lehilahy mpikarama amy ny
trano fivarotana.
GARDE, sf. !• Fiambonana, flandrasana,
fiarovana. Faites bonne—. Miambena
tsara. Monter la— . Miambina. C'est lui
qui a la — du magasin. Izy no miambi-
nauy trano fivarotana. On lui a confié
la— de la ville. Izy no voafldy hiambi-
na,hiandry ny tanina. Que Dieu vous
ait en sa — l Hambenana, harovan'
Andriamanitra anie hianao ! 2*—, Fitan-
dremana, hamahina. Prenez—, donnez-
vous de — qu'on ne vous trompe. Tan-
dremo^ mahina sao voafitaka hianao.
3 # — , Mpiambina, ankotralahy. On appe-
la la — . Noaihina ny mpiambina, ny
ankotralahy. Corps de— . Voy. Corps 4*
— , Fiaro tânana. La— de l'épee est en
argent. Volafotsy ny fiaro tànana amy
ny sabatra.
GARDE, sm. Mpiamb'na.
GARDA, ÉB, p. 1° Voatabiry, notahi-
rizina, tahirizina, voatana, notanana. tà-
nana. 2 - — , Voatandrina, notan Iremana,
tandremana, voaraka, narahina, arahi-
na. 3*— , Voambina, nambenana, ambe-
nana, voandry, nandrasana, andrasana,
voaro, narovana. arovana.
GARDE-CHAMPÉTRE, 8m. Mpian-
dry saha.
GARDE-FEU, sm. Halam-patana.
GARDE-FORESTIER, s m. Mpiam-
bina a la.
GARDE-FOU, «m. Arofanina.
GARDE-MAGASIN, «m. Mpiambina
magazay.
GARDE-MAIN, §m. Lafl-tanana.
GARDE-MALADE, *. Mpipetraka amy
ny marary.
GARDE-MANGER, s m. Fitahirizan-
kanina.
GARDER, ra. f Mitahiry, mitana.
Gardez ces fruits. Tahirizo ireo voan-
kazo ireo. Je garde cet argent pour
mon voyage. Tahiriziko ho vatsiko raha
mandeha ity vola ity. Elle garda ses doux
enfants auprès d'elle. Notanany tao
aminy ny zanany roa. Il ne sait pas— les
secrets. Tsy ma/ia£am-bava izy. — ran-
cune à quelqu'un. Mitahiry lolom-po
amin'olona. Il garde ses habitudes.
Mitana ny fanaony izy. || loc. — la
chambre. Mihibokaaoan-trano. —le lit.
Mandry lava. Garder le silence. Mangi-
na. 2 a — , Mitandrina, manaraka. Gar-
dez les commandements de Dieu. Tan-
dremo, araho ny didin' Andriamanitra.
— la bienséance. Manaraka ny fomba
mety. 3 # — , Miambina, miandry, miaro.
— la ville. Miambina, miandry tàna-
na. — le camp. Miambina ny lasy. —
les brebis. Miandry ondry. Dieu vous
garde! Hambenana, harocan' Andria-
manitra anie hianao !
— , un. Mitandrina. Gardez qu'on vous
voie. Tandremo sao misy mahita anao.
Se garder, vpr. Mitandrina. Gardez-
vous du froid. Tandremo ny hatsiaka.
Gardez-vous bien de tomber. Mitan-
drema tsara sao lavo.
GARDE-ROBE, sf. Efi-trano fitahiri-
zana akanjo.
GARDEUR, EUSE, s. Mpiandry. —
de cochons. Mpiandry kisoa.
GARDE- VUE, sm. Fiaro maso.
GARDIEN, IENNE, s. Mpiambina,
zavatra miaro. Le — de la prison. Ny
mpiambina ny tranomaizina. La loi est
la gardienne de nos droits. Ny lalàua no
miaro antsika araka ny rariny.
—, adj. Mpiambina L'ange—. Ny anje-
ly mpiambina ; fig. olona mitandrina
olon-kafa amira-pitiavana.
GARE, int. Tandremo ! — le bâton I
Tandremo sao voan' ny rotsa-kazo !
GARE, sf. 1* Trano na tokotany flja-
nonan' ny kalesy amy ny lâlam-by. 2*
—, Fitoerana fltanilan'ny sambo amy ny
lakan-drano.
GARENNE, sf. Trano na tany fiom-
piana bitro.
GARER, va. Mampitanila amyny gare.
Se garer, vpr. t° Mitanila. 2 a — , Man-
25
Digitized by
Google
GAS
— 386 —
GAU
dositra. Il faut se — d'un fou-. Tokony
handosirana ny adala.
GARGARISER (SB), vpr. Manao ga-
rarâka.
GARGARISME, sm. I* Zavatra atao
gararâka. 2°— , Kanaovana gararâka.
GARGOTE, s/". Trano nialoto fivarota-
na divay an-tsinjara.
GARGOUILLE, sf. Vava fantsona amy
ny volombodin-trano.
GARGOUILLEMENT, sm. Fikora-
raika.
GARGOUILLER, vn. !• Mikoraraika.
2 - — , Mitsabatsabaka, midabadaba. Voy.
Barboter.
GARNEMENT, sm. Karilahy, karin'
olona. karin-javatra, olon-dratsy.
GARNI, IE, p. et adj. 1* Nasiana, mi-
sy, misy fanaka, misy fomba. Tige garnie
d'épines. Tahon-java-maniry misy tsilo,
tsiloina. Cbambre garnie, Efi-trano misi/
fanaka. 2°— , Feno, nofenoina.
GARNIR, va. 1* Manisy, manisy fana-
ka, — fomba, manomana. —une bou-
tique de marchandises. Manisy enta-
na ny trano fivarotana. — un apparte-
ment. Manisy fanaka ny efi-trano. —
une robe de dentelles. Manisy dante-
]y amy ny robo. —un lit. Manisy fom-
oam-pandriana ny farafara. — une place
de guerre. Manomana tanana misy ba-
tery. 2*—, Mamcno. Les spectateurs gar-
nissent la salle. Feno mpijery ny efi-
trano.
Se garnir, vpr. Mibafeno. Le port se
garnit de vaisseaux. Mihafeno sambo
ny seranana.
GARNISON, sf. 1* Miaramila mponi-
na. Il y a cinq cents hommes de— dans
cette place. Misy miaramila mponina
diman-jato amin' izany tanana izany.
2 # — , Tanana misy miaramila monina
Les. troupes rentrèrent dans les garni-
sons. Nody tamy ny tanana nampone-
nana azy ny miaramila.
GARNITURE, sf. Fanaka, haingo, ra-
vaka. La — d'une chambre. Ny fanaka
ao amy ny efi-trano anankiray. Une— de
robe, //aingon-drobo. Ce portrait a une
— de perles. Miravaka vakana io sary
io.
GARROTER, va. Managigigigy. Gar ro-
tez ce voleur. Agigigigio io tontakely io.
GASCON, ONNE, s. Mahery am-bava,
mihembo, be hambo.
GASCONNADE, sf. Faherezam bava ,
fihamboana.
GASGONNER, vn. Mahery am-bava.
mihambo.
GASPILLAGE, sm. Fandaniana foana.
GASPILLER, va. Mandany foana. —
du papier. Mandany taratasy foana.
—ses biens, son temps. Mandany foa-
na ny hareny, ny androny.
Se gaspiller, vpr. Laniua foana. Sa
fortune se gaspille rapidement. Laniny
haingana foana ny hareny.
GASTRALGIE, sf. Aretina ambavafô.
GASTRIQUE, adj. Ao ambavafô.
GASTRITE, sf. Aretina ambavafô ma-
fy.
GASTRONOME, sm. Tia hanim-py,
mpahalaia dian-kanina.
GASTRONOMIE, sf. Fahalalana dian-
kanina.
GÂTÉ, ÉE, p et adj. !• Simba, nosim-
bana, ro vitra, norovitina, voaloto. nolotoi-
na, maloto. 2°— , Lo, masiso. Z'fig. Natao
hanta ratsy, atao hanta ratsy, naranan-
dratsy. Enfant—. Zaza natao hanta ra-
tsy, etc.
GÂTEAU, sm. t - Mofomamy,mofospon-
jy. 2°— , Tohotra. —de miel. To/io-tan-
tely.
GÂTE-ENFANT, sm. Mpanaran-jaza.
GÂTE-MÉTIER, sm. Mpanao mora
loatra.
GÂTER, va. 1* Manimba, mandrovitra,
mandoto. La grêle a gâté le riz. Ny ha-
vandra nanimba ny vary . Il gâte vite ses
habits. Manimba, etc., haingana ny
fltafiany izy. 2*—, Mahalô, mampaha-
siso. La chaleur gâte la viande. Ny ha-
fanana mahalô ny hena. 3* fig. Manim-
ba. Les mauvais livres gâtent les jeu-
nes gens. Ny boky ratsy manimba ny
tanora. 4°—, Manao hanta ratsy, mana-
rana. Elle gâte son enfant. Manao han-
ta ratsy n'y zanany izy, manaran-jana-
ka izy.
Se gâter, vpr. l'Mihasimba, miharovitre,
mihamaloto. 2*—, Mihalô, mihamasiso,
miharatsy. Cotte viande cuite se gâte.
Mihamasiso io hena masaka io. Le vin
se gâte. Miharatsy ny divay. 3* fig.
Mihasimba.
GÂTE-SAUGE, sm. Mpahandro tsy
mahay.
GAUCHE, adj. f Havia, ankavia. I*a
main — . Ny tanana havia, ankavia.
Travailler de la main— . Miasa manavia.
Digitized by
Google
GAZ
— 387
QEN
Vfig. Vilana, mivaona, vailanina. Cette
table est—. Vilana, etc., ity latabatra
ity. 3*—, Mikaviavia, mitsivaikavaika,
adala. Ce menuisier est — -. Mikai'ia-
rta. mitsivaikavaika io mpandrafitra
io. Il a fait une réponse—. Nanao valin*
'adala izy.
—, sf. Ankavia. Je m'assis à sa— . Nipe-
traka tao ankaviany aho.
A gauche, loc. adv. Ankavia.
GAUCHEMENT, adv. Mikaviavia, mi-
tsivaikavaika, amin-kadalana.
GAUCHER, ÈRE, adj. et s. Kavia.
GAUCHERIE, sf. Fikaviavia, fltsivaika-
vaika, hadalana.
GAUCHIR, vn. {• Mivilana, mivaona,
vailanina. Celte planche gauchit. Mivila-
na. etc., io hazo fisaka io. 2°— , Misoroka,
mihilana, mitanila. Il aurait été blessé, s'il
n'eût un peu gauchi. Naratra izy raha
tsy nisorofca, nihilana, nitanila kely.
— , va. Mampi vilana, mampivaona. — un
toit. Mampivilana tafon-trano.
GAUCHISSEMENT, sm. Fivilana, fi-
vaona.
GAUDRIOLE, sf. Hatsikana, kiva lava-
la ratsy.
GAUFRAGE, sm. Fandilandilanana, fa-
nombohana.
GAUFRE, sf. l'Toho-tantely. 2*—, Mo-
fo mamy ûsaka misy tomboka miefitrefi-
tra.
GAUFRÉ, ÉE, p. et adj. Voadilandi-
lana, voatomboka.
GAUFRER, va. Mandilandilana, ma-
nomboka.
GAUFREUR, EUSE, 8. Mpandilan-
dilana, mpanomboka.
GAUFRURE, sf. Oilana, tomboka.
GAULE, sf. Hazo lava, rotsa-kazo lava.
GAUSSER (SE), vpr. Mamazivazy, ma-
naraby. Comme Bailler.
OAUSSEUR, EUSE, s. Mpamazivazy,
mpanaraby.
GAZ, sm. Gazy.
GAZE, sf. Lamba makarakara.
GAZELLE, sf. Biby maila-pandeha mi-
tovitovy amy ny serfa«
GAZER, va. t- Manisy lamba makara-
kara. 2* fig. Manarona.
GAZETTE, sf. !• Gazety. 2* fig. Olona
gazety va va.
GAZEUX, EUSE, adj. Mitoe-gazy, ma-
nahaka ny gazy.
GAZON, $m. Ahi-maitso, tombok'ahitra.
GAZONNÉ, ÉE, adj. Misy ahi-maitso,
misy tombok'ahitra. Parterre—. Kisa-
hasaha misy ahi-maitso, etc.
GAZONNER, va. Manisy ahi-maitso,
— tombok' ahitra.
GAZOUILLEMENT, sm. Fitoreoreo,
fîtsiatsiaka.
GAZOUILLER, vn. Mitoreoreo, mi-
tsiatsiaka.
GEAI, sm. Karazan-goaika.
GÉANT, ANTE, a. f Rapeto. 2- fig.
Marcher à pas de — . Mandroso faingana
amy ny fahaizan-javatra.
GEINDRE, vn. Mitaraindraina.
GÉLATINE, sf. Hatrotro, taimpiraka,
hodrohodro.
GELÉE, sf. 1* Hatsiaka mampandry rano,
fanala. —blanche. Fanala. 2°— , Hodro-
hodro, voankazo nandrahoina tamy ny
siramamy. —de veau. Hodrohodro avy
amy ny zanak* omby. — de pomme. Po-
ma nandrahoina tamy ny siramamy.
GELER, ra. !• Mampandry. Le froid a
gelé l'eau du bassin. Ny hatsiaka nam-
pandry ny rano tao anaty dobo. 2*—,
Mampangatsiaka, mampikarainkona. Vos
mains me gèlent. Mampangatsiaka ah y
ny tdnanao.
—, un. 1* Mandry. 2 - — , Mangatsiaka,
mamanala. mikarainkona. On gèle dans
cette chambre. Mangatsiaka, mama-
nala amin'ity efi-trano ity. La vigne
a gelé. Nikarainkona ny ravim-boalo-
boka.
Il gèle, v. imp. Mandry ny rano.
Se geler, rpr. 1° Mandry. 2°— , Manga-
tsiaka.
GÉMIR, vn. 1* Mitaraina, mitoloko. Je
l'entendis — toute la nuit. Heko nita-
raina, nitoloko nandritra ny alina izy.
2* fig. Miferinaina, mitaraina, malahe-
lo. Il gémit dix ans dans l'esclavage.
Niferinaina folo taona tamy ny fanan-
devozana izy. Le peuple gémit sous le
poids des impôts. Mitaraina noho ny
havesatry ny hetra ny vahoaka. Je gémis
de votre erreur. Malahelo amy ny ha-
disoan-kevitrao aho. 3°— , Mizozozozo,
midridridridry. Lo vent gémit. Mizozo-
zozo ny rivotra. Le palanquin gémit
sous son poids. Midridridridry ny û-
lanjana azon* ny havesarany.
GÉMISSEMENT, sm. 1* Fitarainana,
fitoloko. 2° fig. Fitarainana. 3°— , Fizo-
zozozo, fîdridridridry.
GÊNANT, ANTE, adj. Manahirana.
Digitized by
Google
GEN
388 —
GEN
GENCIVE, sf. Akanjo-nify, hihi-nify.
GENDARME, sm. Zandary.
GENDARMER (SE), rpr. Tezitra amy
ny 2avatra isinontsinona.
GENDRE, sm. Vinantolahy.
GÉNE,s/". fHasahiranana, fahasahirana-
na. Ces souliers me mettent à la—. Mana-
hirana ahyitykiraro iiy. 2°/t0. Fahasa-
hiranana, tahotra. J'éprouve de la— en
sa présence. Sahirana aho raha eo ana-
trehany. Il est tout à. fait sans—. Tsy
manan-fa/iofra velively izy, mitohatoha
izy. 3*—, Haterena, haporetana. Je suis
dans la—. Tery, poritra aho.
GÉNÉALOGIE, sf. Tetiarana, tetiraza-
na.
GÉNÉALOGIQUE, adj. Misy tetiarana.
Histoire—. Tantara misy tetiarana.
GÊNER, va. 1* Manahirana. Cette femme
a un corset qui la gêne. Sahiran' ny
fitiziny io vehivavy io. 2 a — , Misakana.
Les voitures gênent la circulation. Ny
kalesy no misakana tsy hahazoana liivoi-
voy. 3* fig. Manahirana, misakana. La
présence de cet homme me gène. Mana-
hirana ahy io olonaio raha oo. Il gêne
mes projets. M isa kantsakan a ny fikasa-
ko izy. 4«— , Mahatery, mahaporitra.
Se gêner, rpr. Mihafihafy, matabotra.
Pourquoi vous gôner? faites ici comme si
vous étiez chez vous. Nahoananomi/ia/ï-
hafy hianao? ataovytahaka nyany ami-
nao hianao aty. Il no s'est point gêné
pour lui dire la vérité. Tsy natahotra
hilaza ny marina aminy izy.
GÉNÉRAL, ALE,art/. Rehetra, nybe sy
ny maro, ny ankabiazany, ny ankamaroa-
ny.ankapobe.fanaomatotika,— saikaman-
d rakariva. On livra un assaut— à la place.
Nanihin' ny miaramila rehetra ny tanâ-
na. Il y eut un concile— à Rome. Nisy fi-
vorian'ny eveka rehetra tao Roma. Il eut
l'approbation générale. Nankasitrahan'
ny be sy ny maro, ny ankabiazany, ny
ankamaroany izy. Voici la loi générale.
Iza'o no lalàna n.ahazo ny ankapobe,
fanao matetika, —saika mandrakari-
va. Je dis ceci d'une manière générale.
Ankapobe no ilazako izany.
En général, loc. adv. Ankapobe, mate-
tika, saika mandrakariva.
GÉNÉRAL, sm. Komandin' ny lafika,
jeneraly.
GÉNÉRAL AT, sm. Fiambonian' ny je-
neralv.
GÉNÉRALE, sf. Pivelezana lan^orony
famonjena hatairana .
GÉNÉRALEMENT, adv. Amy ny be
sy ny maro, amy ny ankabiazany, amy
ny ankamaroany, ankapobe, mitetika^
saika mandrakariva. C'est l'opinion — re-
çue. Izany no hevitra arahin'ny be sy
ny maro, ny ankabiazany, ny anka-
maroany. On remarque— que.... Hita
matetika, saika mandrakariva fa....
GÉNÉRALISATION, sf. Fanitarana
amy ny zavatra maro.
GÉNÉRALISER, va. Manitatra amy
ny zavatra maro.— un principe. Mani-
tatra foto-kevitra anankiray amy ny
zavatra maro.
Se généraliser, vpr. Mitatra amy ny
zavatra maro.
GÉNÉRALITÉ, sf. i« Ankapobe. Cet-
te proposition dans sa — est fausse. Tsy
marina izany hevitra izany, raha ny an-
kapobeny no heverina. 2°— , pi. Ravin-
teny. Il n'a pas traité son sujet, il n'a
dit que des généralités. Tsy nikasika ny
tena raharaha izy, fa nilaza ravin-teny
fotsiny. *"
GÉNÉRATEUR, TRIGE, adj. Mite-
raka, ihaviana. Le principe— d'une er-
reur. Ny foto-kevitra miteraka, etc., ny
hevi-diso.
GÉNÉRATION, sf. f Fiterahana. 2'— ,
Taranaka, olona. La— de Noé. Ny tarana-
kyfïoé. Cette inimitié entre les deux fa-
milles a duré jusqu'à la cinquième — . Ny
fifandrafesan'ireo fianakaviana roa ten-
ta ireo dia naharitra hatramy ny tarana-
fcafahadimy. Les générations futures. Ny
taranaka ho avy. La — présente. Ny olo-
na ankehitriny. 3"fig. Ihaviana. La— des
idées Ny ihavian' ny hevitra samihafa.
GÉNÉREUSEUMENT,adu. l'Amim-
pamindram-po, amin-korim-po. Il lui
pardonna—. Namela ny hadisoany la-
mim-pamindram-po izy. Il se défen-
dit—. Niaro tena tamin-kerim-po izy.
2*—, Amin-kazavam-po. Il donne— . Ma-
nome amin-kazavam-po izy.
GÉNÉREUX, EUSE, adj. f Mamin-
dra fo, mahery fo. Il fut— envers son
ennemi. Namindra fo ny fahavalo-
ny izy. 2 # — , Mazava fo, mahaf'.y be.
C'est un homme—. Olona mazava fo t etc.,
izy. 3*—, Mavitrika, sahy. mahery. Un
coursier—. Soavaly mavitrika, sahy.
Du vin — . Divay mahery.
GÉNÉROSITÉ, sf. !• Famindram-po,
Digitized by
^oo< t
1
GEN
- 38D -
GER
herim-po. 2'—, Hazavàm-po, fahafuizam-
be.
GENÊT, sm. Hazo madinika mitovito-
vyamy ny kofafambohitra.
GENETTE, sf. Karazam-posa.
GÉNIE, sm. 1* Demony, angatra. Évo-
quer les génies. Mamoha angatra. 2°— ,
Fahaizana lelrtbe, halalinan-tsaina. lia
le —de la peinture. Mahny manoso-doko
fatratra izy. C'est un homme de— ,un— .
Olona lalin-tsainadialnlintsaina izy.
Son— embrasse tout. Mahatakatra ny
zavatra rehetra ny halalinan-tsainy. 3°
— , Ny mahasamihafa. Le — de la langue
• française. Ny mahasamihafa ny flteny
frantsay amy ny flteny hafa.
GENIÈVRE, sm. Hazo madinika ma-
nitra. ny voany.
GÉNISSE, sf. Vantotr'ombivavy.
GENOU, sm. Lohàlika. Être à genoux,
se mettre à genoux. Mnndohalika, ma-
nongalika. \\ loc. Tenir un enfant sur
ses genoux. Miampofo zaza kely.
GENRE, sm. 1° Karazana. Il y a divers
genres d'animaux. Misy biby samihafa
karazana. J'ai des marchandises de
tout — . Manana entana amidy samihafa
karazana abo. || loc. Le — humain. Ny
olombelona rehetra. 2*—, Lamody, fan-
daha-teny, fanao. Voilà un chapeau d'un
nouveau—. Inty misy satroka lamody
vaovao. Cet auteur a un — simplo. Tso-
tra fandaha-teny io mpamorom-boky io.
CENS, sm. pi. Fanjakana. Le droït'des
— . Ny lalàm-pihavanana fanao amy ny
fanjakana samihafa.
—, sm. ou f. !• Olona. Ce sont des — de
cœur. Olona mahery fo izy ireo. Ce
sont de méchantes — . Olona sompatra
izy ireo. Tous les — de bien. Ny olona
tsara fanahy rehetra. 2"—, Mpikarama,
maromita. J'ai payé tous mes—. Efa
naloako avokoa ny volan' ny mpikara-
. mako, etc., rehetra.
GENTIL, sm. Ny jentily, ny mpanom-
po sampy.
GENTIL., ILLE, adj. Mahafatifaty, tsa-
ra tarehy, mahaflnaritra. Ses enfants
sont gentils. Mahafatifaty, etc., ny za-
nany rehetra. Une chanson gentille. Ka-
lokalo mahafinaritra.
GENTILHOMME, sm. Andriandahy.
GENTIL ITÉ, sf. {• Ny jentily rehetra.
2 # — , Fanompoan-tsampy. Il reste enco-
re des marques de — dans ce pays. Tsy
nibofa tena levona ny fanompoan t$an>
py amin' izany tany izany.
GENTILLESSE, sf. f Hatsaran-tarehy,
hafinaritra. 2"— , pi. Zavatra mahaflna-
ritra. Il a drossé son chien à mille gen-
tillesses. Nampianatra zavatra maha-
flnaritra betsaka ny alikany izy. Il dit
des gentillesses. Milaza zavatra maha-
flnaritra izy.
GENTIMENT, adv. Mahaflnaritra. Cet
enfant est— habillé. Mahaflnaritra fla-
kanjo io zaza kely io.
GÉNUFLEXION, sf. Fanongalihana.
GÉOGRAPHE, sm. Mpahay jeografy.
|l loc. Ingénieur—. Mpanao sarin-tany.
GÉOGRAPHIE, sf. Jeografy.
GÉOGRAPHIQUE, ad/. Momba ny
jeografy.
GEÔLE, sf. Tranomaizina.
GEÔLIER, sm. Mpiainbina tranomaizi-
na.
GÉOLOGIE, sf. Fahaizana momba ny
tany.
GEOLOGUE, sm. Mpahay ny amy ny
tany.
GÉOMÉTRIE, sf. Jeometry.
GÉOMÉTRIQUE, a ij. Momba nyjeo-
motry.
GÉOMÉTRIQUEMENT, adv. Araka
ny jeometry.
GÉRANIUM, sm. Karazam-boninkazo.
GÉRANT, sm. Mpiadidy, mpiandraiki-
tra, mpitandrina, mpitondra. Le— d'un
" journal. Ny mpiadidy, mpiandraiki-
tra nygazety anankiray.
GERBE, sf. Amboara. Lier des gerbes.
Mifehy amboara.
GERCER, va. Mampitriatriatra, maha-
vakivaky, mampitsefatsefaka. Le froid
gerce les mains. Ny hatsiaka mampitria-
triatra,elc, ny tànana.
— , vn. Misomalatsiatra, mitriatriatra, va-
kivaky, mitsefatsefaka.
Se gercer, vpr. Misomalatsiatra, mitria-
triatra, vakivaky, mitsefatsefaka.
GERÇURE, sf. Somalatsiatra.ûtriatria-
tra, vakivaky, fltsefatsefaka.
GÉRER, va. Miadidy, miandraikitra, mi-
tandrina, mitondra. Il gère une maison
de commerce. Miadidy, miandraikitra
trauo flvarotana anankiray izy. — un do-
maine. Mitandrina saha anankiray. Il
a mal géré ses affaires. Tsy nahay m-
tondra tsara ny raharahany izy.
GERMAIN, AINE, adj. Zanak' olo-mi-
rahalahy, — mianadnhv,— mirahavavv.
Digitized by
Google
GIB
— 390 —
GIT
Cousins issus de germains. Zalln'ny m;ri-
rahalahy,— mpianadahj, — mpira-
havacy.
GERME, sm. 1* Vovo-bony, maso. La
pomme de terre a plusieursgermes. Ma-
ro maso ny ovim-bazaha. Le— de ces ha-
ricots est mort. Mat y maso ireo tsarama-
soireo.2 - — , Tsimoka, vazana. Les four-
mis rongent le— du blé. Hanin'ny vilsika
ny tsimoka, vazan' ny varimbazaha. 3°
fig. Fotutra, ny ihaviana. Le — d'une ma-
ladie, ïsy fototr a, ny ihacian'uy aretina
auankiray. Ces germes de rébellion cou-
vaient depuis longtemps. Nialina izny
elaizay ny foto Ira, ny nihavian' izany
flkomiana izany.
GERMER, vn. 1* Vaky vazana, mi tsimo-
ka. Le blégerme. Vaky vazana, etc., ny
varimbazaha. 2* fig Maniry, mitombo.
La vertu germe dans son cœur. Maniry.
etc., ao am-pony ny hatsaram-panahy.
La révolte germait on secret. Nitombo
mangingina ny likomiana.
GERMINATION, sf. Havaky vazana,
fi tsimoka.
GÉSIER, sm. Haranany.
GÉSIR, vn. {• Miampatra, mivalandôlra.
Le malade gisait sur losol. Niampatra,
etc.tamyny tanyny marary. Il git main-
tenant dans le tombeau. Miampatra no
anaty fasana izy izao. 2°— ,Milevina. Ci-
gît un tel. Ato no milevina ranona. 3 # — ,
Misy. Là git toute la di inculte. Eto no
misy ny sarotra indrindra.
GESTATION, sf. Toetry ny biby mi-
tobatra, — ny bevohoka.
GESTE, sm. i # Fihetsehana, fihotsiky ny
tanana, fikofokofoka. Il a le— aisé. Kin-
ga amy ny fihetsehana, amy ny fihetsi-
hy ny lànana izy. Cet orateur fait trop
de gestes. Mikofohofoka loatra io mpan-
daha-teny io. 2 # — , pi. Les faits et ges-
tes d'une personne. Ny zavotra malaza
nataon'olona anankiray.
GESTICULATEUR, sm. Mpikofokofo-
ka.
GESTICULATION, sf. Fikofokcfoha-
na.
GESTICULER, vn. Mikofokofoka. Il
ne fait que—. Mikofokofoka fotsiny hia-
ny izy.
GESTION, sf. Fiadidiana, fiandraiketa-
na, fitandremana, fitondrana.
GIBBEUX, EUSE, adj. Mivohitra. Les
parties gibbcuses de la lune sont les
plus éclairées. Ny mivohitra amy ny
volaua dia mazavazava kokc a.
GIBBOSITÉ, sf. Trafo. Voy. Bosse,
GIBECIÈRE, sf. Kotrau'ny mpihaza.
GIBERNE, sf. Kotran'ny miaramila.
GIBET, sm. llazo fanantonana ny me-
loka.
GIBIER, sm. Biby fihaza. Gros — . Bi-
by lehibe fihaza, loy ny serfa, ny latn-
bo, etc. Mu-hu— . Biby madinika fiha-
za, toy ny tsipoy, ny kitanotano, etc.
GIBOULÉE, sf. Tandritin-drahona.
GIBOYEUX, EUSE, adj. Be biby fi-
haza. Une forêt giboyeuse. Ala 6e biby
fihaza.
GIFLE, sf. Tahamatna.
GIFLER, va. Mamoly tahamaina.
GIGANTESQUE, adj. 1- Hcatra ny
rapeto. Il a une taille — . Avobe hoalra
ny rapelo izy. 2* fig. Makadiribe, ngc-
zabe, goaibe. Arbre — . Hazo makadi-
ribe, etc. 3°— , Mahagaga. Entrepri-
se—. Zavatra mahagaga kasaina hatao,
GIGOT, sm. Fen'ondry.
GIGOTER, vn. Mitsipatsipaka. Cet en-
fant ne fait que— . Mitsipatsipaka la-
landava io zaza kely io.
GIGUE, sf. Fingotra, ranjo.
GILET, sm. 1° Salotra. 2«— , Akanjo.—
de flanelle. A kanjo filanelina.
GINGEMBRE, sm. Sakamalao, saka-
rlvo.
GIRAFE, sf. Biby mandinika avo dia.
GIRANDQLE, sf. Fanaovan-jiro maro
rantsana.
GIROFLE, «m. Karafoy.
GIROFLIER, sm. Foto-karafoy.
GIRON, sm. 1* Fofoana. Cet enfant dor-
mait dans le— de sa mère. Natory tao
ampo/ban-dreniny io zaza kely io. Te-
nir dans son—. Miampofo. 2* fig. Il est
revenu au — de l'Eglise. Niverina tamy
ny Eglizy katolika itidray izy.
GIROUETTE, sf. f Famantarana ny
alehan' ny rivotra 2* fig. Mpivadiba-
dika.
GISANT, ANTE, adj. Miampatra. mi-
valandôlra. Il est— dans son lit. Miam-
patra, etc., ao aiu-pandriana izy.
GISEMENT, sm. Toetry ny mineraly
any anaty tany.
GÎT, Voy. Gésir.
GÎTE, sm. 1° Trano fandriana. Il n'a
point de — assuré. Tsy manana ariton-
trano fandriana izy. Je cherche un—.
Mitady trano fandriana aho. 2*~ f La-
va-bi;rodia.
Digitized by
Google
pr—
GLA
— 391 —
GLI
GIVRE, sm. Fanala miraikitra amy ny
hazo.
GLAÇANT, ANTE, adj !• Mampan-
gatsiaka. 2° fig. Mahakivy, mahaketraka.
Il a un abord—. Mahakivy, etc., ny
manatona azy.
GLACE, sf. 1* Ranomandry. On peut
passer la rivière sur la—. Azo tetezina
ny ranomandry eny ambonin' nyreni-
rdno. Rafrnichirie vin avec de la— .Mam-
pangatsiatsiaka divay amy ny ranoman-
dry. 2 # — , Fisotro nasiana ranomandry.
3*— , Fitaratra. 4* fig. Hamafy fo, fo vato,
fe. Il a un coeur de—. Mafy fo izy, fo
vato ny fony. Il m'a reçu avec un visa-
ge de—. Nandray ahy fe nandray izy.
GLACÉ, &E, p. et adj. 1* Mandry. 2'
— , Mangatsiaka dia mangatsiaka. 3*—,
Mamirapiraira, misy varinesy. Gants
glacés. Ga mamirapiratra, etc. i* fig.
Mafy fo, fo vato, fe.
GLACER, va. 1* Mampandry. Le froid
glace l'eau. Ny hatsiaka mampandry
ny rano. 2°— , Mampangatsiaka. Ce vent
glace le visage. Mampangatsiaka ny
tarehy izany rivotra izany. 3*— , Mam-
pamirapiratra, manisy varinesy. —une
étoffe. Mampamirapirafra, etc., lam-
ba. 4* fig. Mahakivy, mahaketraka. Sa
réponse me glaça. Nahakivy, etc., ahy
ny valin-teny nataony.
—, vn. Mandry. Les sources ne glacent
jamais. Tsy mety mandry na oviana
na oviana ny loharano.
Se glacer, vpr. Mandry. Le bassin com-
mence à se—. Madiva handry ny dobo.
GLACIAL, ALE, adj. 1* Mangatsiaka
k dia mangatsiaka, antarantara, antarave-
lona. 2* fig. Il m'a fait un accueil— .Nan-
dray ahy fe nandray izy.
GLACIER, sm. Ranomandry mitam-
batra makadiry eny an-tampon' ny ten-
drombohitra.
GLACIÈRE, sf. Lavaka fltahirizana ra-
nomandry.
GLAÇON, sm. Vongan-dranomandry.
GLADIATEUR, sm. Olona niady fa-
hiny tamy ny olona na tamy ny biby
masiaka.
GLAÏEUL, sm. Te n in a, tsevoka.
GLAIRE, sf. f Tsiloliloly. 2»—, Tapo-
tsin' atody.
GLAIREUX, EUSE, adj. Mitsiloliloly,
misy tsiloliloly.
GLAISE, sf. et adj. Tanimanga. Ter-
re—. Tanimanga.
GLAIVE, sm. f Sabatra. 2- fig. Ady.
Le — peut seul décider cela. Ny ady hia-
ny no mahalapaka izany. 3°— , Ilery. Le
— de la parole. Ny herin' ny fahaiza-
mandaha-teny.
GLANAGE, sm. Fitsimponana ny salo-
him-bary diso.
GLAND, sm. 1* Voan'ny hazo oaka.2 # — ,
Sahondra. Le —d'une calotte. Ny sa-
nond ran-tsatro-bory.
GLANDE, sf. Glanda, atody, taraboa-
voa. Les glandes de Paine. Ny alodinta-
ria. || loc. Les glandes des bœufs. Mo-
savin-kena. Enflure dos glandes au-des-
sous des oreilles. Donika. Enflure des
glandes de la gorge. Hanatra.
GLANDULEUX, EUSE, ad;. Mitam-
boavoa.
GLANER, t*a. 1* Mitsimpona salohim-
bary diso. 2* fig. Mitsimpona.
GLANEUR, EUSE, s. Mpitsimpona
saiohitn-bary diso.
GLAPIR, vn. \* Mikonainaina, mikaon-
kaona. 2* fig. Mikiakiaka.
GLAPISSANT, ANTE, adj. f Mi-
konainaina, mikaonkaona. 2* fig. Mikia-
kiaka.
GLAPISSEMENT, sm. I* Fikonainai-
na, fikaonkaona. 2* fig. Fikiakiaka.
GLAS, sm. Fitsitaitaiky ny lakolosy ra-
ha misy maty.
GLISSADE, sf. Fisolafaka, Ûbolisatra,
flkororosy. Il fit une— et tomba. Nisola-
faka, nibolisatra izy ka lavo.
GLISSANT, ANTE, adj. 1* Ma lama.
Le chemin est—. Malama ny lâlana.
2° fig. C'est un terrain — . Hoatra ny
monina an-kilahila ny miara-mitoetrà
amy ny lehibe.
GLISSEMENT, sm. Fitsoriaka.
GLISSER, vn. 1* Misolafaka, mibolisa-
tra, mikorotsaka, miporotsaka, mitsoria-
ka, mikorisa, manao ankororosy. Le pied
lui glissa et il tomba. Nisolafaka, ni-
bolisatra ny tongony ka lavo izy. L'é-
chelle glisse. Misolafaka, mibolisatra
ny tohatra. Il saisit la corde et se laissa
— jusqu'à terre. Nisambotra ny maha-
zaka izy ka nikorotsaka nidina hatra-
ny ambany. Gela m'a glissé des mains.
ISliporotsaka tao an-tânako izany. Ce
tiroir ne glisse pas bien. Tsy mitso*
riaka, mikorisa tsara ity vata sariha-
na ity. Les enfants se plaisent à—. Tia
a n kororosy ny ankizy. — sur la glace.
3/anao ankororosy ambonin' ny rano-
Digitized by
Google
GLO
— 39-2 —
GLU
raandry. 2 m pg. Mikasika kely foana.
Glissons là-dessus. Aoka hokasihina
hcly foana izany zavalra izany. 3°— ,
Tsy mampaninona, tsy mampihontsina.
Mes conseils glissent sur son esprit. Tsy
mampaninona, etc., azy nyfananarako.
—, va. \* Manisika. Il glissa sa main dans
ma poche. Nanisikany tdnanv tao am-
paosiko izy. 2* pg. Manisika. raîbitsibitsi-
ka, roampiditratsikelikely. J'ai glissé un
mot dans sa lettre. Nosisihako teny iray
taoamy ny laratasy nampitondrainy. Il
me glissa quelques mots à Torcille. Ni-
bitsibitsika teny vitsiviisy tamiko izy.
C'est lui qui a glissé cette erreur parmi le
peuple. Izy no nampiditra tsikelikely
izany hevi-diso izany lamy ny vahoaka.
Se glisser, vpr. 1* Misisika. mitsoriaka.
Il se glissa dans la chambre. Nisisika
tao amy ny efl-trano izy. Le vol.uir se
glissa le long du mur. Nitsoriaha nana-
raka ny rindrina ny mpangalatra. ï°fig.
Miditra. Il sVstglissô beaucoup de fau-
tes dans cet ouvrage. Bo ny diso tapdi-
tra amin' izany boky izany.
GLISSEUR, sm. Mpanao ankororosy.
GLISSOIRE, sf. Fanaovana ankororosy.
GLOBE, sm. t* Giloby. Un — de verre.
Gi/ofoim-panaovan-jiro. Le centre d'un
— . Ny ampovoan' ny giloby. || loc. Le—
terrestre. Ny tany. Los globes célestes.
Ny astra. 2°— , Tany. Il a fait le tour du
— . Efa nanodidina ny tany izy.
GLOBULE, sm. '• Vongana madinika.
— do sang. Vongan-dra. madinika. 2 a
—, Pilina boribory.
GLOBULEUX, EUSE, adj. !• Mivon-
gambongana madiuika. 2'—, Boribory.
GLOIRE, sf. Voninahitra, tabiha. Il ne
respire que la — . Tsy mitsiriritra ala-tsy
ny voninahitra izy. Dieu apparut à
Moïse dans toute sa — . Niseho taminy
Moizy tamy ny voninahiny rchetra An-
driamanitra. Rendez — à Dieu. Omeo
voninahitra Andriamanitra. Il jouit de
la — éternelle. Mifaly amy ny voninahi-
tra mandrakizay izy. Il est la— de son
pays. Voninahitra. tabihan' x\y tanin-
drazany izy. || loc. Rendre — à la vérité.
Manaiky ny marina.
GLORIEUSEMENT, adi\ Amim-bo-
ninahitra.
GLORIEUX, EUSE, adj. 1* Be vo-
ninahitra, malaza, uahazo voninahitra.
C'est un nom — . Anarnna 6e vonina-
hitra, malaza izany. Il pst revenu tout
— du combat. Ntvcrina tamim-6o/mia-
hitra lehibe azony tany an'ady izy. î m
— , Mahabe voninahitra. Il est— pour
lui d'avoir délivré son pays. Nahabe
voninahitra azy ny nanafahany ny ta-
nin-drazany. 3* — , Mirehareha. Il est —
de ses richesses. Mirehareha noho ny
hareny izy.
—, s. Mpirehareha. Les — passent pour
des sots. Ataon' ny olona ho adala ny
mpirehareha.
GLORIFICATION, sf. Fanomezam-bo-
nahitra.
GLORIFIER, va. Manome voninahitra. ,
— Dieu. Manome voninahitra an* An-
driamanitra. Dieu glorifie les Saints. An-
Andriamaniira manome voninahitra
ny Olo-masina.
Se glorifier, vpr. Mirehareha. Il se —
de ses richesses. Mirehareha noho ny
hareny izy.
GLORIOLE, sf. Fireharchana amy ny
zavatra madinika.
GLOSE, sf. Fivoasan-tcuy.
GLOSER, va. 1* Mivaofy teny. Comme
Commenter. 2* fig. Maniny. — un ami.
Mani n y sakaiza.
—, vn. Manaratsy, manaboka. Il n'y a point
à — sur ses actions. Tsy misy azo ana-
ratsiana, anabokàna azy ny nataony.
GLOSEUR , EUSE , a. Mpanaratsy,
mj anaboka.
GLOTTE,»/*. Vava lâlan-drivotra.
GLOUGLOU, sm. 1 # Fibobobobo. Le —
de la bouteille. Ny p bobobobon' ny ta-
voahangy. 2 # — , Fikaonkaona, fikolokolo.
GLOUSSEMENT, sm. Fikakaka, flko-
raraika, fikohokoho. — de la poule qui
va pondre. Fikakaka. —des poules cou-
veuses. Fikoraraika.— de la poule pour
appeler ses poussins. Fikohokoho.
GLOUSSER, vn. Mikakaka, mikora-
raika, raikohokoho.
GLOUTON, ONNE, adj. et s. Mdmosi-
bosika, mandrapadrapaka, mandrepodre-
poka.
GLOUTONNEMENT, adv. Manger—.
Mamosibosika, mandrapadrapaka, man-
drepodrepoka.
GLOUTONNERIE, sf. Famosibosika,
fandrnpadrapaka. fandrepodropoka.
GLU, sf. Dity, Prendre les oisaaux à la
— . Marna ndrika vorona amy ny dity.
GLUANT, ANTE, adj. Madiiy, mitsi-
loliloly, miTaroralra.
GLUAU, sm. Rotsa-kazo misy dity.
GLUER, ra. Manosotradily.
Digitized by
Google
UON
— 393 —
GOT
GLUTINEUX, EUSB, adj. Madity.
GOBELET, sm. Kapoaka, gobilé.
GOBE-MOUCHES, sm f Vorona mpi-
sarabo-dalitra. l'fig. Mpanaiky be.
GOBER, va. !• Manao telimoka. 2* fig.
Mora mino. C'est un homme qui gobe
tout ce qu'on lui dit. Olona mora mino
izoy rehetra lazaina aminy izy.
GODET, sm. Vody bakoly, bakoly kely
fanasan-doko.
GOÉLETTE, sf. Sambo kely roa saia-
zana.
GOGUENARD, ARDE, adj. et s.
Mpananihany, mpamazivazy, mpanaovo-
8o-dratsy.
GOGUENARDER, vn. Mananihany,
mamozivazy manao voso-dratsy.
GOGUENARDERIE, sf. Fananihania*
na, kivazivazy ratsy, voso-dratsy.
GOGUETTES, sf. pi. Resaka mampiho-
mehy. || toc. Être on—. Varivary.
GOINFRE, sm. Olona be tenda, olona
be kibo.
GOINFRER, vn. Mamosibosika, man-
drapadrapaka. mandrepodrepoka.
GOINFRERIE, sf. Famosibosika, fan-
drapadrapaka, fandrepodrepoka.
GOÎTRE, sm. Bibaka an-tenda, nono
mioly, deronina. — des femmes. Nono
miely. — des moutons. Deronina.
GOITREUX, EUSE, adj. et s. Misy
bibaka an-tenda ; misy nono miely, dero-
nina.
GOLFE, S77i. Helo dranomasina.
GOMME, sf. Ditin-kazo, gaoma, mateza-
roritina. sandaro^y. —arabique. Gaoma.
— élastique. Matczarorilina. — copal.
Sandarosy.
GOMMÉ, ÉE,p. et adj. 1» Voahosotra
gaoma, nohosorana — . 2" — , Voaharo gao-
ma, noharoana — .
GOMMER, va. t a Manosolra gaoma. —
de la toi!e. Manosotra gaoma ny lam-
ba. 2°— , Mangaro gaoma.— une couleur.
Mangaro gaoma ny loko.
GOMMEUX, EUSE, adj. !• Misy dity.
Arbre—. Hazo misy dity. *•— , Madity.
Suc — . Ranon-kazo madity.
GOND, sm. !• Labin-tsavily. 2* flg. Met-
tre quelqu'un hors des gonds. Mampisa-
foaka olona.
GONFLÉ, ÉE, adj. I* Mibontsina, mi-
zihitra. mivozihitra, mizihizihy, mivonto,
luibibaka, mtbinabina, mibontana. Ven-
tre—, Kibo mizihitra, mivozihitra,
mizihizihy. 2* fig. Mirebareha, miebo-
ebo, miavonavona, mibohibohy.
GONFLEMENT, sm. Fivontosanu, fibi-
bahana.
GONFLER, va. !• Manabontsina. mam-
pibontsina.mampizihitra.manavozihilra,
mampizihizihy, mampivonto, marapibi-
baka, mampibinabina, mampibontsina.
Voy. Explbu. 2° fig. Mampirehareha,
mampieboebo, mampiavonavona, mam-
pibohibohy.
—, vn. Mivonto, mibibaka, mibinabina,
mibontana.
Se gonfler, upr. 1» Mibontsina, mizihitra,
mivozihitra, mizihizihy, mibontana. 2°
/ty.Mirehareha, m ieboebo, miavonavona,
mibohibohy.
GORGE, sf. f Tenda, traoka. Prendre
quelqu'un à la—. Misambotra olona amy
ny tendany ; fig. manao terivozôna olo-
na. Serrer la — à quelqu'un. Manenda,
manatraoka olona. Il a mal à la— . Mara-
ry tenda izy. Il lui est demeuré un os
dans la—. Nisy taolana anankiray naha-
kenda azy. || loc. Couper la— à quelqif
un. Manominda olona. 2*—, Vava. La—
d'une cloche. Ny rauan-dakolosy. 3°— -,
Ankadilanana, hadilanana. L'armée fut
arrêtée dans les gorges des montagnes.
Nosakanana tao ankadilanana, amy ny
hadilanana ny tafika. 4* flg. Rire à —
déployée. Mikakakaka. Faire des gorges
chaudes de quelque chose. Milaza ha-
tsikana nyamy ny zavatra anankiray.
GORGÉE, sf. Indray mitelina. Il n'a pu
boire q\m deux gorgées de bouillon. Tsy
nahasolro ro afatsy indroa mitelina izy.
GORGER, va. !• Mampiboboka, mampi-
letra, mampanao tranga, — tonga ha-
ka, manesi-kanina. On les a gorgés de
vin et de viandes. Nampibobohina di-
vaysy nampilerina hona izyireo — un
dindon. Manesika vorontsiloza. 2° fig.
Manome be dia be. manesika. On l'a
gorgé d'or. iVomena, noaese/iana vola
be dia be izy.
Se gorger, vpr. {• Miboboka, misesika,
manao tranga, —tonga haka. 2? fig. Ma-
hazo be dia be.
GOSIER, sm. {• Tenda. J'ai le — tout
en feu. May ny tendako. 2° fig. Elle a
un — de rossignol. Tsara feo izy.
GOTHIQUE, adj. et sm. Misy andoha-
lambo marani-doha.
— , sf. Soratra gotika.
Digitized by
Google
GOU
— 394 —
GOU
GOUDRON, sm. Tara.
GOUDRONNER, va. Manosotra tara.
GOUFFRE, sm. {• Tevana, hantsana,
lavaka mangotanatana, — mangitsoki-
tsoka. Il est tombé dans un — . Nian-
jera tao amy ny tevana, etc., izy. Au
bas du la cascade il y a un—. Misy la-
vaka mangotanalana. lavaka mangi-
tsokitsoha ao ambanin' ny riana. 2* pg.
Tevana. Le voilà dans le — de l'éternité
malheureuse, lndio efa mby ao amy ny
teuan' ny fahaverezanamandrakizay izy.
Il est tombé dans un — de misères. La-
tsaka anatiif ny leran' ny fahoriana ma"
ro izy. 3 # — , Zavatra mampandany vola
be. Ce procès est un—. Mampandany
vola be izany ady izany.
GOUGE, sf. Famohalâka.
GOUJAT, sm. I 8 Maromita, mpanolo-
drihitra. *2° pg. Dondrina.
GOULOT, sm. Vozon-tavoahangy.
GOULU, UE, ad/. Miosanosana, ma-
mosibosika, mandrapadrapaka, mandre-
podrepoka. Le cochon est un animal—.
Biby miosanosana, etc., ny kisoa.
GOULÛMENT, adv. Manger—. Mio-
sanosana, mamosibosika, mandrapadra-
paka, mandrepodrepoka.
GOUPILLON, sm. Zavatra amafazan-
dranovoahasina.borosykelymisytahony.
GOURDE, sf. Voatavo fasian-drano na
divay.
GOURDIN, sm. Langilangy, kibay.
GOURMAND, ANDE, s. et adj. I*
Tia hanim-py, mahalala dian-kanina.
2°— , Sarotra an-kanina, tendâna, fati-
hanina, matv an-kanina.
GOURMANDER, ta. !• Mandevilevy.
—quelqu'un. Mandevilevy olona. 2°— ,
Mamolaka. —ses passions. Mamolaka
ny filan-dratsiny.
GOURMANDISE, sf. f Fitiavan-ka-
nim-py, fahalalana dian-kanina. 2°— ,
Hasarotana an-kanina, hatendana, ha-
fatihanina.
GOURMÉ, ÉE, adj. Mody maotona.
GOURMER, va. Manisy lagoromety.
Se gourme r, vpr. Mody maotona.
GOURMET, sm. Tia hanim-py, mpaha-
lala dian-kanina.
GOURMETTE, sf. Lagoromety.
GOUSSE, sf. llodi-boan-javatra. Voy.
Cosse. j| — d ail. Hasin-tongolo gasy.
GOUSSET, sm. Paosy kely.
GOÛT, s m . t ■ Kand renesana tsiro, va va , fa-
nandramana. Il a le — On. Malady mari'
dre /sïron-javatra izy. Il a le— usé. Don-
to vava izy. Cela plaît au—. Tsara aoam-
bava izany, tsara izany rahaantframana.
2*—, Tsiro, hafy, hatsarana. Cette viande
a bon—. Matsiro, fy izany hena izany. Ce
vin a bon—. Tsara io divay io. 3* — ,
Haimbo. Ce tabac a un— de pourri.
Maimbo lo io paraky io. 4*— , Fitiava-
na. Ce malade ne trouve — à rien. Tsy
tia na inona na inona io marary io. 5*
pg. Fitsaran-javatra, fahaizana mi tsar a
zavatra, hevitra, fitiavana, fankasitra-
hana. Il a le — sûr. Mahay mitsara
zavatra izy. C'est un écrivain sans — .
Mpanoratra boky tsy mahay mitsara
zavatra izy. Chacun a son—. Samy ma-
nana ny heviny, ny tiany ny olona. Cet
ouvrage est au— de tout lo monde, riana,
ankasitrahan' ny olona rehetra izany bo-
ky izany. Il a du — pour cette étude.
Tia izany lianarana izany izy. 6°— , Foro-
ba, marika, lamody. Ce meuble est de
mauvais—. Tsy araka ny fomba mety,
ratsy marika io ianaka io. Ce meuble est
* d'un— nouveau. Lamody vaovao iofana-
ka io. 7* — , Hatsarana, hakanto, hafinari-
tra. Cet ouvrage est fait avec— . Vita tsara,
kanto, mahapnaritra io taozavatra io.
GOÛTÉ, ÉE,p. et adj. l°Re, voandrana,
nandramana. 2 J pg ; Tiana, mamy, nanka-
sitrahana, ankasitrâhana, sitraka, telina,
GOÛTER, va. 1* Mandre tsiro, man-
dro hatsarana, manandrana. Buvez ce
vin lentement, afin de le mieux—. So-
troy miadana io divay io mba ho renao
tsarojsara kokoa ny hatsardny. Le cui-
sinier n'a pas goûté la sauce. Tsy nan-
draman'ny mpahandro ny lasaosy. II
sait — le vin. Mahay manandrana di-
vay izy. 2 - pg. Tia, mankamamy, man-
kasitraka, mankatelina u mankat'y, flna-
ritra. Il goûte ce travail. Tia izany asa
izany izy. Je goûte ce que vous dites.
Tiako, mamiko, ankasilrahako izay
lazainao, silrako, teliko ny teninao. —
les douceurs du sommeil. M an kafy to-
rimaso. Il goûte les plaisirs de la vie.
Finaritra amy ny fiadanana izy.
—, vn. 1* Manandrana. Goûtez de notre
vin. Andramo ny divainay. 2 - — , Misa-
kafo kely amy ny folaka andro. 3* pg.
Manandrana, mitsapa. Il a goûté du mé-
tier de soldat. Nanandrana, nitsapa
ny raharahan* ny miaramila izy.
Se goûter, vpr. Mifankatia.
Digitized by
Google
GOU
— 395 —
GRÀ
GOÛTER, sm. Sokafo kely amy ny fo-
laka andro.
GOUTTE, sf. \ 9 Indray miteté. Buvez
cinq gouttes de ce remède. Misotroa
indimy miteté amin'ity fanafody ity. ||
toc. Je sue à grosses gouttes. Mipotra-
potraka ny tsemboko. Des gouttes de
pluie commencent à tomber. Mitaika ny
ranonorana. Ils se ressemblent comme
deux gouttes d'eau. Tsy misy ivoasana,
lasitra iray izy roa lahy. 2"—, Kely. Bu-
vez une— de vin. Misotroa divay hely.
— , adt\ Velively. Je nty vois — . Tsy raa-
hîtn velively aho.
Goutte à goutte, loc. adv. Miteté. Ver-
sez cette liqueur—. Atetevo ny fampidi-
na ity lalikera ity.
GOUTTE, sf. Gaotra.
GOUTTEUX, EUSE, at(/. et s. Mara-
rin'ny gaotra.
GOUTTIÈRE, sf. Fantsona fanarian-
drano amy ny volombodin-trano.
GOUVERNABLE, adj. 1* Azo entina,
— anjakana, — zakaina, — fehezina, —
dîdiana. 2' — , Azo taritina.
GOUVERNAIL , sm. f Fanamory,
familian-tsambo. 2* fig. Fanapahana.
fifehezana, fandidiana, fitondrana. Ce
ministre tient bien le—. Mahay mana-
paka, mi'ehy, mandidy io ministra io.
GOUVERNANTE, sf. {• Vadin' ny go-
vernora. 2*—, Vehivavy mpampianatra
ao an-trano, vehivavy mpitaiza. Cette
jeune fille ne sort jamais qu'avec sa—.
Io zazavavy io tsy mivoaboaka raha tsy
miarakaamy ny mpampianatra, mpt-
taiza azy. 3 e —, Vehivavy mpikarakara
ny ao an-trano.
GOUVERNANTS, sm. pi. Ny mpana-
paka, ny mpandidy.
GOUVERNE, sf. Fitsipika fitondrana.
Cette lettre vous servira de—. Ity tara-
tasy ity ho fitsipika hitondranao ny
tenanao na ny raharahanao.
GOUVERNÉ, ÉE, p. et adj. l*Nentina,
entina, nozakaina, zakaina, voafehy, no-
fehezina, fehezina, voadidy, nodidiana,
didiana. 2* — , Voatarika, notaritina, ta-
ritina. 3*—, Voatsitsy, notsitsina, tsitsi-
na.
—, sm. pi. Ny olom-pehezina.
GOUVERNEMENT, «m. 1* Fanjakana,
fanapahana, fifehezana, fandidiana, fi-
tondrana. Le peuple a joui de la paix sous
son — . Niadana ny vahoaka tamy ny an-
dro nanjakanijy nanapahany, nandi-
dia ny. Cette femme n'entend rien au—
d'une maison. Io vehivavy io tsy mahay
mifehy , mitondra ny ankohonany.
2°— , Fombam-panjakana, fanjakana, go-
vernementa. Il a établi un bon—. Na-
morona fombam-panjakana tsara izy.
Les deux gouvernements sont d'accord.
Mifanaraka ny fanjakana, governe-
menta roa tonta. 3 # — , Rabarahan' ny
governora, tari-tanin* ny governora.
GOUVERNER, va. \ 9 Mitondra, manja-
ka,manapaka, mifehy, mandidy, manito.
Il ne sait pas— le navire. Tsy mahay mi-
tondra ny sambo izy. Dieu gouverno
l'univers. Andriamanitra no mitondra
izao tontolo izao. Ce roi gouverne sage-
ment son royaume. Mitondra ny fanja-
kany amim-pahendrena, manjaka, ma-
napaka amim-pahendrena io mpanjaka
io. Il gouverne bien sa maison. Miton-
dra, mifehy tsara ny ankohonany izy.
Un père doit— st-s eufants. Ny ray tsy
maintsy tiifehy ny zanany. C'est la fem-
me qui gouverne. Ny vavy no manapa-
/ta, mandidy, manito, manao akoho-
vavy maneno ny vavy. t* — , Mitarika.
Il ne se laisse— par personne. Tsy me-
ty hotaritin' olona izy. 3*—, Mitsitsy.
Vous avez peu de provisions, gouvernez-
les bien. Kely hiany ny haninao.ka tsi-
tsio tsara.
Se gouverner, vpr. 1° Mahazaka tena,
mahalehy tena, mandidy tena. Ils réso-
lurent de se— eux-mêmes, et de se consti-
tuer en république. Nikasa hahazaka te-
na, etc., sy hanao repoblika izy ireo. 2 a — ,
Mitondra tena. Il se gouverne sagement.
Mitondra tena amim-pahendrena izy.
GOUVERNEUR, sm. f Governora. 2 #
—, Mpiadidy, lehibe. Le— de la banque.
Ny mpiadidy, lehiben' ny banky. 3°— ,
Mpampianatra ao an-trano, mpitaiza.
GOYAVE, sf. Goavy, angavo.
GOYAVIER, sm. Folo-goavy.
GRABAT, sm. Fandriana ratsy. Être sur
le—. Marary ao am-pandriana.
GRABUGE, sm. Fifaudirana.
GRÂCE, sf. 1* Soa. C'est .la seule— que
je vous demande. Izany no hany soa
angatahiko 'aminao. 2*—, Fitia, litia-
varia, sitraka. Il est en— auprès du roi, il
est dans les bonnes grâces du roi. Tiana,
ankasitrahaiï ny mpanjaka] izy. 3°— ,
Famelana, famoizana, faraelan-keloka,
tifonana, fivalozana, flgarasiana. Je lui
ai fait— de la moitié de sa dette. Navela-
ko, nafoiko ny antsasaky ny trosako ta-
nyaminy. Il a obtenu sa—. Nahazo fa-
Digitized by
Google
-vwr
GRA
— 396 —
GRA
melan-keloka. izy. Co crime ne mérite
aucune—. Tsy tokony havela izany helo-
ka izany. Demander—. Mifona.mivalo.
miqarasy. 4 a — , Fahasoavana. Les sacre-
ments confèrent la — . Ny snkramenta
mampahazony/ahasoauana. Il est mort
dans la —de Dieu. Maty tamy ny /a/ia-
soavan' Andriamanilra izy. — sancti-
fiante. Fahasoacana mahamasina. Il
est en Mat de — . Manana ny fahasoava-
va mahamasina izy. 5*—, Fisaorana, fan-
kasitrahana. Action de grAces. Fisaora-
na, fankasitrahayia. Je vous rends grâ-
ces de ce que vous avez fait pour moi.
Misaotra, mankasitraka anao aho no-
ho ny naîaonao tamiko. 6*— , Halinari-
tra, hatsara. Elle a un sourire plein de
grâces. Mahafinaritra ny fihomehiny.
Cela estditavec— . Mahafinaritra, tsara
ny teny filazana izany. 7°— , pi. Fiva-
vahana aorian' ny fibinanana. Dire sus
grâces. Manao fivavahana aorian' ny
fihinanana.
Grâce à. Noho. Il se porte mieux — â
Dieu. Nihatsara izy noho ny fitahian'
Andriamanitra. —à son courage. Noho
ny herim-pony.
De bonne grâce, An-kazotoana. Faites
cela de bonne — Ataovy an-kazotoana
izany.
De mauvaise grâce, An-kalainana.
Il fait tout de mauvaise—. Manao ny
zavatra rehetra an-kalainana izy.
De grâce, loc. adv. Mihanta. De —, se-
courez-moi ! Mihanta aminao, mba von-
jeo re aho !
GRACIER, ra. Mamela ny heloky ny
olo-meloka. Il a été gracié. Navela ny
helony.
GRACIEUSEMENT, adv. f Mahafl-
narilra. 2°— , Amim-panajana.
GRACIEUSETÉ, sf. Fanajana.
GRACIEUX, EUSE, adj. \* Mahafina-
ritra. Il a un maintien — . Mahafinari-
tra ny toetrany. 2 a — , Manaja. Elle me
fit une réception gracieuse. Nàndrayahy
tamim-pami/ana izy.
GRADATION, sf. Fitomboanatsikelike-
ly. La — delà lumière est sensible depuis
la pointe du jour jusqu'au lever du so-
leil. Hita tsara ny filomboan* ny faha-
zavanahatramy ny mazava ratsy ka ha-
tramy ny flposahan'ny masoandro.
GRADE, sm. Voninahitra. Il fut élevé au
plus haut—. Nasandratra amy ny voni-
nahitra ambonyindrindra izy. ÏI a ob-
tenu un nouveau—. Nahazo voninahi-
tra indray izy. || loc. Il a obtenu le — de
capitaine. Lasa kapiteny izy. Il a ob-
tenu le — de docteur. Lasa dokotera
izy.
GRADE, ÉE, adj. Nahazo voninahitra.
C'est un militaire — . Foloalindahy na-
hazo voninahitra izy.
GRADIN, sm. Ambaratonga.
GRADUATION, sf. Fanamarihana am-
< baratonga.
GRADUEL, ELLE, ad;. Tsikelikely.
GRADUELLEMENT, ad». Tsikelike-
ly. Diminuer—. Mampibena tsikelikely.
GRADUER, va. 1* Manaraarika amba-
ratonga. — un thermomètre. Manama-
rika ambaratonga amy ny termomé-
tra. 2*—, Mampitombo tsikelikely. — le
feu. Mampitombo tsikelikely ny afo.
GRAIN, sm. f Voa. Le — de ce blé
est gros. Vaventy ny roa?i' io varimba-
zaha io. —de riz. Voam-bary, akotry.
Je n'ai pas mangé un — de riz. Tsy ni-
hinana na dia roam-bary iray aza aho.
Combien coûte l'or du poids de quatre
grains de riz? Hoatrinona no vidin' ny
voiamena lanjan'artof?*!/ efatra? Don-
nez-moi un — de raisin. Omeo voam-
boaloboka anankiray aho. —de chape-
let. Voan-tsapile. 2*—, Vongana. Don-
nez-moi un— de sel. Omeo aongan-tsira
anankiray aho. || loc. Qui peut compter
les grains de sable qui sont sur le bord
de la mer? Iza no mahisa ny fasika eny
amoron-dranomasina? II n'a pas un —
de bon sens. Tsy manan-tsaina na dia
kely aza izy. 3° — , Rotsy. Ce maroquin
est d'un beau—. Tsara rotsy io hodi-
trimo io. 4*—, Tandrifin-drahona.
GRAINE, sf. Voan'anana, voan-javatra.
— de choux. Voan-daisoa. H loc. —de
vers à soie. Atodin-tsamoin-dandikely.
GRAISSAGE, sm. 1* Fanosorana mena-
ka. 2"—, Menaka fanosorana. Voilà un
bon—, In4y misy menaka fanosorana
tsara.
GRAISSE, sf. Tavy, jabora, menaka.
La— l'incommode. Sempotry ny taviny
izy. Cette poularde a un doigt de — . Mi-
sy voantondro iray ny tavin io akoho
io. — de l'intérieur des animaux. Jabo-
ra. Faire fondre de la—. Manempo
menaka. —figée. Menaka. mandry. Frot-
ter une scie avec de la —, Manosotra
/aotn-kona, etc., ny tsofa.
GRAISSER, va. 1* Manosotra menaka.
— tavin-kena, —jabora. — des souliers.
Digitized by
Google
GRA
— 307 —
GRA
Manosotra menaka, etc., kiraro. 2 # — ,
Maroeno menaka. Cela vous graissera
les mains. Hameno menaka ny tàna-
nao izany.
—, vn. Mihamarihitra. Ce vin graisse.
Mihamarihitra io divay io.
Se graisser, vpr. Hosora-menaka, mi-
hoso-menaka.
GRAISSEUX, EUSE, adj. Misy me-
naka, minendonôndo, hoatra ny menaka.
GRAMMAIRE, sf. Gramara.
GRAMMAIRIEN, sm. Mpahay grama-
ra, mpampianatra— , mpamorona— .
GRAMMATICAL, AL.E, adj. Mom-
ba ny gramara, araka ny gramara.
GRAMMATICALEMENT, ado. Ara-
ka ny gramara.
GRAMME, sm. Grama, lanjam-boame-
na latsaka akotry roa.
GRAND, ANDE, adj. f Lehibe, va-
venty, avo, lava, be. mafy. Une grande
personne. Olon-dehibe. Homme—. Olo-
na vaventy, lava, —arbre. Hazo lehibe,
vaventy, avo. Une grande ville. Tanâna
lehibe. Un— précipice. Hantsana lehibe.
Cet enfant se fait—. Mihalehibe io zaza
kely io. Grande arm^e. Taflka lehibe.—
projet. Pikasana lehibe. — dîner. Fihina-
nam-6e. grandine. —menteur. Mpandain-
ga 6e. — prêtre. Mpisorom-foe. — jour.
Antoandro 6e. Il fait d^jà— jour. Efa an-
toandro 6e sahady. — froid. Halsiaka ma-
fy. 2 - — , Malaza, be voninahitra, ambo-
ny indrindra, izaitsizy. C'est un — roi.
Mpanjaka malaza. be voninahitra izy.
Alexandre le—. Aleksandra ilay malaza.
Les grands dignitaires. Ny manamboni-
nabitra ambony indrindra. — buveur.
Mpiboboka malaza, izaitsizy. 3 - — , Ma-
hery fo, mendrika, lalina, miangesonge-
so. Il a une grande àme. Olona mahery
fo izy. Il se montra— et généreux. Nam-
piseho fahamendrehana sy hazavbm-po
izy. C'est là de la grande éloquence. Fa-
baiza-mandaha-teny lalina izany. Il se
sert de grands mots. Miangesongeso
fi te n y izy.
—, «m. i* Zavatra lehibe. Il y a du— dans
ce projet. Zavatra lehibe izany flkasa-
na izany. 2 # — , Ny lehibe. Il cherche la
faveur des grands. Mila sitraka amy ny
lehibe izy.
GRANDELET, ETTE, adj. Lehibebe.
GRANDEMENT, adv. !• Amim-boni-
nahitra, amim-piandrianana, amira- |
piamboniana, amim-pahamendrehana,
amin-kalalinana. 2*—, Izaitsizy. Il se
trompe— . Diso hevUra izaitsizy izy.
GRANDEUR, sf. 1* Halehibe, havaven-
ty, hahavo, halava, habe. La— d'un logis.
Ny halehibe, haben'ny trano anankiray.
Ces deux hommes sont de môme—. Mi-
tovy ny havaventy, hahavo, halavan f
izy roa lahy ireo. Le châtiment doit ré-
pondre à la — du crime. Ny famaizana
tokony hifanarakaamyny halehibe, ha-
fcen'ny heloka. 2°—, Voninahitra, flan-
drianana, fahamboniana, fiamboniana.
La — de Dieu. Ny voninahitra, etc.,
Andriamanitra. La— des rois. Ny voni-
nahitra, etc., ny mpanjaka. Je mépriso
la — de ce monde. Haraavoiko ny vonina-
hitr' izao tontolo izao. 3°— , Herira-po,
hamendrehana, halalinana. J'admire sa
— d'ame. Mahagaga ahy ny herim-pony.
Il y a de la — dans sa conduite. Mendri-
ka ny fitondran-tenany. Les expressions
ne répondent pas â la— du sujet. Ny tony
tsy mifanaraka amy ny zavatra lalina
izay lazainy. 4°— , Anaram-boninahitra
fanajana nyeveka.
GRANDIOSE, adj. et sm. Mahatalan-
jona, mampitam;iim-bava.
GRANDIR, vn. !• Mihalehibe, mihalava,
mitombo, maniry Cet enfaut a grandi.
Nihalehibe, nihalava, nitombo io za-
za kely io. Les pluies ont fait— le riz.
Nampaniry ny vary ny ranonorana.
2* fig. Mitombo. Il a grandi en sagesse.
Nitombo fahendrena izy.
—, va. Mahaiava. Ces vêtements le gran-
dissent. Mahalava azy ireo akanjo ireo.
Se grandir, vpr. 1- Mihalehibe, mihala-
va. 2* fig. Mitombo.
GRANDISSANT, ANTE, adj. Mi-
tombo. Puissance grandissante. Fahefa-
na mitombo.
GRAND MAMAN, sf. Nenibe.
GRAND'MÈRE, sf. Renibe.
GRAND'MESSE, sf. Lamesa hiraina,
lamesa lehibe.
GRAND-ONGLE, sm. Rahalahin'ny
raibe, anadahin' ny renibe.
GRAND-PÉRE, sm. Raibe.
GRAND'TANTE, sf. Rahavavin* ny
renibe, anabavin' ny raibe.
GRANGE, sf. Trano fametrahana anton-
tam-bary.
GRANIT, sm. Vatomainty.
GRANITIQUE, adj. Misy vatomainty.
Roche—. Vatolampy vatomainty.
Digitized by
Google
GRA
- 398
GftA
GRANIVORE, adj. et s. Vorona ho-
mam-boan-javatra.
GRANULER, va. Mampivongambon-
gana madinika, manao diplio. — du
plomb. Mampivongambongana ma-
dinika ny firaka, manao diplio.
GRANULEUX, EUSE, adj. Mivon-
pambongana madinika, fasipasehina.
Terre granuleuse. Tany micongam-
bongana madinika, etc.
GRAPPE, sf. Sampaho, salohy. —de
raisin. Sampaho, *a/o/um-boaloboka.
— de fruits. Samvaho, *a/o/iim-boan-
kazo.— de fleurs. Safohim-boninkazo.
GRAPPILLAGE, sm. Fitsimponana
ny sampahom-boaloboka diso.
GRAPPILLER, vn. 1* Mitsimpona
sampahom-boaloboka diso. 2* fig. Man-
gala-tety, manao halatra madinika.
GRAPPILLEUR, EUSE, s. f Mpi-
tsimpona sampahom-boaloboka diso. 2°
fig. Mpangala-tety, mpanao halatra ma-
dinika.
GRAPPILLON, sm. Sampahom-boalo-
boka madinika.
GRAPPIN, sm.l* Vatofantsika madinika.
2*— , Farango vy lchibe. 3 # fig. Mettre
le — sur quelqu'un. Misambotra olona.
GRAS, GRASSE, ad/. \* Malavy. mi-
voraka, mivondraka, vondraka. Hom-
me — . Olona matavy, mivoraka, mi-
vondraka Bœut — . Omby matary.
Viande grasse. Hena malavy. Cochon
— . Kisoa matavy, etc. 2°— , Be mena-
ka, misy menaka, mihoso-monaka, mi-
nendonendo, hoatra ny menaka, mari-
hitra. Ce bouillon est trop—. Be menaka
loatra io ro io. Cheveux — . Volon-doha
misy menaka, mihoso-menaka, mi-
nendonendo. L'huile est une substance
grasse. Hoatra ny menaka ny solika.
De l'encre grasse. Kanomainty marihi-
tra. H loc. Bouillon—. Lasopy nasian-
kena. Jours—. Andro tsy ifadiankena.
Terre grasse. Tany madity, be nofo. Ter-
res grasses. Tany lonaka. De— pâturages.
Tany be vilona.
—, sm. Tavin-kena. Ne mangez pas le—.
Aza homana ny tavin-kena. || loc. Le—
de la jambe. Voavitsy, kibon-dranjo.
Faire—, Tsy mifady hena.
GRAS-DOT7BLE, sm. Vahin-droroha,
roroha, masontantelin-kena.
GRASSEMENT, adv. Amim-piadana-
na, tsy amim-pahihirana. Vivre—, M ia-
dana. Payer—. Tsy mahihitra raha
mandoa vola.
GRASSET, ETTE, adj. Matavitavy.
botrabotra, dongadonga, saingona.
GRASSEYEMENT, sm. Firaiki-dela.
GRASSEYER, vn. Miraiki-dela.
GRASSEYEUR, EUSE, a. Raiki-dela.
GRATIFICATION, sf. Fanomezana,
fankasitrahana, kadô.
GRATIFIER, va. Manome.
GRATIS, ado. Maimaim-poana.
GRATITUDE, sf. Fankasitrahana. Té-
moigner sa—. Mampiseho fankasitra-
hana.
GRATTELLE, sf. Uatim-pisaka.
GRATTER, va. fMikiky.— une murail-
le. Mikiky rindrina. — du papier. M i-
kiky taratasy. 2*—, Mihaotra.— le dos à
quelqu'un. Mihaotra olona. 3*—, Mihe-
hy. Les poules grattent la terre. Mihehy
tany ny akoho. || /oc— à la porte. Man-
dondom-baravarana.
Se gratter, vpr. Mihaotra, misafosafo,
misafosirana. Le chien se gratte. Mihao-
tra ny alika. 8e— la tête. Mihaotra lo-
ha. Se— l'oreille, le front en signe d'em-
barras. Misafosafo, misafo sirana.
GRATTOIR, srrt. Zavatra flkikisana.
GRATUIT, ITE, ad;. 1 B Omena mai-
maim-poana. Enseignement-. Fampia-
narana omena maimaim-poana. 2°— ,
Tsy misy antony, — fotony.
GRATUITÉ, sf. Fanomezana maimaim-
poana.
GRATUITEMENT, adv. 1* Maimaim-
poana. Ce médecin traite—. Mitsabo
maimaim-poana io dokotera io. 2 a — ,
Tsy misy antony, — fotony. Vous avan-
cez cela— . Tsy misy antony, tsy misy
fotony no ilazanao izany.
GRAVE, adj. 1* Maotona, mendrika.
C'est un homme—. Olona maotona izy.
Il a une démarche—. Maotona, etc.,
ny fandehany. 2°— , Lehibe, be vava.
roafy. A flaire—. Raha raha lehibe, be
tjaua. Faute—, Fahotana lehibe, heloka
6e vava. Maladie—. Aretina mafy.
GRAVE, ÉE, p. et adj. i* Voasokitra. so-
kitra, nosokirina. Il est tout — de petite-
vérole. So/«-nendra izaitsizy, rotiky ny-
nendra izy. 2 # fig. Tafalatsaka, nalataa-
ka. Vos bienfaits sont gravés dans mon
cœur. Tafalatsaka ao am-poko ny soa
nataonao.
GRAVELEUX, EUSE, adj. l'Beka-
raobato madinika. Sol—. Tany be fta»
raobato madinika. 2*— , Momba ny fia-
Digitized by
Google
GRE
— 399 —
GRE
fia, mararin* ny fiafia. Affection grave-
leuse. Fiafia. 3 # fig. Tsy mety. Con-
versation graveleuse. Resaka tsy mety.
— , s. Ny mararin* ny fiafia.
GRAVELLE, sf. Fiafia.
GRAVEMENT, ado. \* Amim-paha-
maotonana, amim-pahamendrebana. 2*
— . Mafy, be. arobany tsihy. Il est— ma-
lade. Marary mafy, etc., izy, tantazam-
bava izy.
GRAVER, va. 1* Misokitra. —son nom
sur la pierre. Misokitra ny anarany
amy ny vato. 2* fig. Mandatsaka.
Se graver, vpr. {• Sokirina. 2 # fig.
Alatsaka.
GRAVEUR, sm. Mpisokitra.
GRAVIER, sm. Karaobato madinika,
fasika vaventy.
GRAVIR, vn. et va. Mananika. miani-
ka. —une montagne. Mananika, mia-
nika tendrombohitra.
GRAVITATION, sf. Fifanintonana.
GRAVITÉ, sf. 1° Havesarana. || loc. T^e
centre de—. Ny afovoany manintona. 2*
fig. Fahamaotonana, fahamendrehana.
3 # — , flalehibe, hamafy.
GRAVITER, vn. Sintonina. Les planè-
tes gravitent vers le soleil. Ny ptaneta
stnfonin' ny masoandro.
GRAVURE, sf. {• Fisokirana. 2 # — , Za-
vatra voasokitra. 3 # — , Sary. Marchand
de gravures. Mpivarolra sary.
GRÉ, sm. Sitra-po, danin'ny kibo. Il
agit à son—. Manao araka ny sitra-po-
ny, etc., izy. Il y est allé de son plein
— . Lasa tan y araka ny sitra-pony in-
drindra izy. || /oc. 8avoir— . Mankasi-
traka. Je lui sais — de ce qu'il a fait.
Ankasitrahako ny nataony.
Bon gré, mal gré, loc. adv. Na an-
tsitra-po na an-terisetra, na tiana na
tsy tiana.
De gré à gré, loc. adv. Amim-pîhava-
nana. C'est un marché fait de— . Fanai-
kena natao amim-pihavanana izany.
Au gré de, Araka, entina. Tout s'est
arrangé au — de mes désirs. Vita ara-
ka ny niriko ny raharaha. Le navire
errait au— des flots. N en tin' ny onjan-
drano nivezivezy ny sambo.
GRÈBE, sm. Vivy.
GREC, GRECQUE, adj. et s. Grika.
-, «m. Teny grika.
GRECQUE, sf. Lagrika.
GREDIN, sm. Karin'olona, karin-java-
tra, olon-t*y vanona.
GRÉEMENT ou GRÉ MENT, sm.
Fomban-tsambo. fanomanan— .
GRÉER, va. Manoman-tsambo.
GREFFE, sf. Rantsan-kazo atsaloka ha-
niry amy ny foto-kazo hafa.
— , sm. Trano fitahirizana sy fanoratana ny
zavatra sasany momba ny fitsarana.
GREFFER,' va. Manatsatoka rantsan-
kazo mba haniryaray ny foto-kazo hâta.
GREFFIER, sm. Mpanoratra ny mom-
ba ny fitsarana.
GRÊLE, adj. I 9 Miteaotezo. miezoezo.
Il a des jambes grêles. Mitezotezo ny
ranjony. Il a une taille—. Mitezotezo,
miezoezo izy. 2*— f Kely. 11 a la voix—.
Kely feo izy.
GRÊLE, sf. f Havandra. 2* fig. Ils furent
assaillis par une — de balles. Vary ra-
raka ny bala nafitsoky ny fahavalo azy
ireo. Il fut assailli par une— de pierres.
Natao poa-bato, ton ta vato izy. Une— de
coups. Kapoka mirivirivy.
GRÊLÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nasian' ny
havandra. 2* fig. Soki-nendra.
GRÊLER, v. imp. Manavandra.
—, va. Manimba. L orage a grêlé ma vig-
ne. Simban'ny havandra ny tanim-boa-
loboko.
GRÊLON, sm. Vongan-kavandra.
GRELOT, sm. Korintsana, famohaman-
dry.
GRELOTTER, vn. Mangovitra, mipa-
raretra, mihovotrovotra, mivihivihy.
GRENADE, sf. Voan'ampongabendani-
tra.
GRENADIER, sm. Ampongabendani-
tra.
GRENADILLE, sf. Grenadrelina.
GRENAILLE, sf. Metaly mivongambon*
gana madinika.
GRENAILLER , va. Mampivongam-
bongana madinika. Gomme Granulbr.
GRENELER, va. Mandrotsy. — du cuir.
Mandrotsy hoditra.
GRENER, vn. Mamoa. Les blés ont
bien groné. Namoa tsara ny varimba-
zaha.
GRÉNETIER, 1ÈRE, s. Mpivaro-boa-
nana.
GRENIER, sm. \* Lava-bary, sompi-
tra. Mes greniers sont pleins. Feno ny la-
va-bariko, ny sompitro. 2 # — , Rihana
ambony indrindra. Mettre de vieux meu-
bles au—. Mamelraka fanaka tranainy
any amy ny rihana ambony indrin-
Digitized by
Google
GRI
— 400
GRI
dra.fr fig. Lavabary. La Sicile est le— de
l'Italie. Ny Sicile no lava-bariny Italia.
GRENOUILLE, sf. Sahona lehibe.
GRENOUILLÈRE, sf. Honahona be
sahona. . .
GRENU, UE, adj. 1* Be voa. Epi—.
Salohim-bary 6e voa. 2 # — , Mandrotsiro-
tsy, marokoroko. Cuir—. Hoditra man-
drotsirotsy, etc.
—, sm. Fandmtsirotsy, harokoroko.
GRÈS, sm. Vatovary.
GRÈVE, sf. Fasika be ao amoron-drano.
GREVE, ÉE, p. et adj. Tery, poritra. La
province est grevée d'impôts. Tery, po-
ritra amy ny helra ny vahoaka amin
io fari-tany io.
GREVER^ va. Manery, mamcritra.
GRIBOUILLAGE, sm. Soratra ratsy
tarehy, soratry ny mainty, hoso-doko
ratsy.
GRIBOUILLER, va. et vn. Manao so-
ratra ratsy tarehy.
GRIBOUILLEUR, EUSE, s. Mpanao
soratra ratsy tarehy.
GRIEF, EVE, adj. Lehibe, be vava,
mafy. Faute griève. Fahotana lehibe, he-
loka 6e uara.
GRIEF, sm. 1° Fatiantoka. Il se plaint
de plusieurs griefs qu'il a reçus. Mitarai-
-na amy ny fatiantoka maro nahavoa azy
izy. 2*—, Anton' ny fitarainana. Exposez
vos griefs. Lazao ny anton' ny fitarai-
nanareo.
GRIÈVEMENT, adv. Mafy. Il est— ma-
lade Marary mafy izy. Voy. Gravement.
GRIÈVETÈ, 8f. Halehibiazana.
GRIFFADE, sf. Rangotra, faudrangeta-
na.
GRIFFE, sf. !• Hohom-biby, tongotra.
La— d'un chat. Ny Jiohon-tsaka. Le pou-
let est mort entre les griffes du milan.
Maty teny amy ny tongotry nypapango
ny zanak* akoho || loc. Donner un coup
de«. Mandrangotra;/?g. manaratsy. 2*
— , Sonia. Apposer une— . Manisy *oma.
GRIFFER, va. 1* Mandrangotra. 2 # — , Mi-
samjjotra. Le milan a griffé le poulet. No-
samborin' ny papango ny zanak* akoho.
Se griffer, vpr. Mifandrangotra.
GRIFFONNAGE, sm. Soratra saro-
bakina.
GRIFFONNER, va. 1* Manao soratra
aaro-bakina. 2» fig. Mpanao soratra zara
fa vita.
GRIFFONNEUR, sm. 1° Mpanao sora-
tra saro-bakina. 2 e pg. Mpanao soratra
zara fa vita.
GRIGNOTER, vn. Milalao hanina. Cet
enfant ne fait que—. Milalao hanina
fotsiny io zaza kely io.
—, va. Mil lao hanina. Il grignote un
morceau de pain. Milalao mofo izy.
GRIL, sm. Makarakara vy fitonoan-ke-
na.
GRILLADE, sf. t # Fitonoana, fanatsa-
tsihana- 2°— , Tonon-kena.
GRILLAGE, sm. Harato vy.
GRILLE, sf. Makarakara vy, makaraka-
ra hazo.
GRILLÉ, ÉE, p. et adj. !• Voatono,
natono, voatsatsika, natsatsika, voatsika-
nina, natsikanina. Viande grillée. Hena
voatono, etc. 2*—, May, meina, malazo,
nolazoina. 3 # — , Misy makarakara vy, mi-
sy makarakara hazo. Fenêtre grillée. Va-
ravaran-kely misy makarakara vy, etc.
GRILLER, va. 1° MUono, manatsatsika,
manatsikanina. —des cuises de dindon.
Mitono, etc., fem-borontsiioza. 2 # — , Ma-
hamay, mahamaina, mahalazo. Le feu
m'a grillé les jambes. Main 1 ny afo ny
ranjoko. Le soleil grille les plantes. Ma-
hamaina, mahalazo ny zava-maniry
ny hainandro. 3*— , Manisy makarakara
V y f — makarakara hazo.
—, m. May. Il grille de sortir. May te-
hivoaka izy.
Se griller, vpr. May, mihamaina, mi-
hamalazo.
GRILLON, sm. Angely. Le cri du — .
Ny flkiririoky ny angely. Le cri du
— qui va se battre. Ny fivolan' »y ange-
ly hiady. Exciter le — au combat. Mi-
kitra angely mba hiady.
GRIMAÇANT, ANTE, ad;, f Manao
tarehy ratsy. Visage—. Tarehy ratsy.
2* fig. Mioritroritra. Robe grimaçante.
Robo mioritroritra.
GRIMAGE, sf. I* Tarehy ratsy. Faire
des grimaces. Manao tarehy ratsy. 2*
fig. Fihatsarambelatsihy. Ses politesses
ne sont que des grimaces. Ny fanajana
ataony dia fihatsarambelatsihy fotsiny
hiaoy. 3° —, Fioritroritra.
GRIMACER, vn. 1* Manao tarehy ratsy.
* 2* fig- Mioritroritra.
GRIMACIER, 1ÈRE, adj. et s. 1*
Mpanao tarehy ratsy. 2 # fig. Mpiango-
langola, mpiangotingoty, mpihatsarave-
latsihy. Cette femme est grimacière.
Mpiangolangola, mpiangotingoty io
vehivavy io.
GRIMPANT, ANTE, adj. Mananika,
&.
Digitized by
Googk
GRI
— 401 —
GRO
mandadina. Liane grîmpanto. Vahy ma-
nanikn. etc.
GRIMPER, vn. Mananika, mianika,
mandadina. — au haut d'un nrbre. Ma-
nanika, mianika any an-tampon' ny
hazo.
GRINCEMENT, sm. Fikitroha-nify.
GRINCER, ra. Manakitroka. — les
dents. Marinkitro-My.
—, vn. 1 # Mikitroka. — des dents. Miki-
Èro-nify. 2 r — , Midridririndry. La porte
grince. M idridridridr y ny varavarana,
GRINCHEUX, EUSE, adj. Kilokiloi-
na.
GRIPPE, sf. 1» Fofoka. lia la—. Azon*
ny fofoka izy. 2 # —, Fankahalana. Pren-
dre quelqu'un en—. Mankahala olona.
GRIPPÉ, ÉE, p. et ad). t° Azon'ny fofo-
ka. 2* —, Voasarabotra, nosamborina.
3*—. Nançalarina.
GRIPPER, va. 1 # Misambotra. Le chat
a grippé la souris. Ni*ambotra ny totozy
iiy saka. 2*—, Mangalatra. On m'a grip-
pé mon argent. Nisy nangalalra ny vo-
lako.
Se gripper, vpr. Mioritroritra. Cette
étoffe se grippe. Mioritroritra izany
la m ha izany.
GRIPPE-SOU, sm. Olona tia kely.
GRIS, ISE, adj. !• Grio, mavo, maty sa-
saka, fotsy sasaka. Drap—. Lopôtra
gr'o. Cheval — . Soavaly mauo. Barbe
grise. Votom-bava maty sasaka, fols y
sasaka. 2° fig. Être—. Varivary.
—, sm. Loko mavomavo.
GRISÂTRE, adj. Somary mavomavo,
matroka, vasoka.
GRISER, va. Mampaha varivary, maha-
varivary, mankaleo. Qui Ta grisé ? Iza
no nampahavarivanj azy ? Un verre
de vin le grise. Divay eran'ny gilasy ma-
havarivary azy. Le tabac me grise.
Mankaleo ah y ny paraky.
Se griser, vpr. Mihavarlvary.
GRISON, ONNE, adj. et*. 1-Maty sa-
saka. fotsy sasaka. 2*—, A m pondra.
GRISONNANT, ANTE, adj. Maty
sasaka, fotsy sasaka, mihafotsy volo.
GRISONNER, vn. Maty sasaka, fotsy
sasaka. mihafotsy volo. Il commence à
— . Maty sasaka, fotsy sasaka sahady
ny volony, mihafotsy volo sahajlf izy.
GRISOU, sm.. Gazy mora mirehitra ao
amy ny lavaka flhadiana arin-tany.
GRIVE, *f. Karazan-tsikorovana.
GRIVOIS, OISE, s. et adj. t* Mavitri-
ka, mailamailaka, sahy. 2*—, Tsy mety.
Chanson grivoise. Tonon-kira tsy mety.
GROGNARD, ARDE, a Yj et s. Mpimo-
nomonona,mpimonjomonjo,mpimoiraoy,
mpingonongonona.
GROGNEMENT, sm. 1° Trontrôna. 2 #
fig. Fimonbmonona, flmonjomonjo, fl-
moimoy, flngonongonona.
GROGNER, un. !• Mitrontrôna. 2» fig,
Mimonomonona, mimonjomoojo, mimoi-
moy, min^onongonona.
GROGNEUR, EUSE, adj. et s. Gomme
Grognard.
GROGNON, ad/, et s. Mpiraonomonona,
mpimonjomonjo, mpimoimoy, mpingo-
nongonona, kitokitoina, mpandevilevy,
mpitrerontrerona, mpirehodrehoka.
GROIN, sm. Vavan-kisoa.
GROMMELER, vn. Mimonomonona.
mimonjomonjo, mimoimoy, mingonongo*
nona.
GRONDEMENT, sm. Firohondrohona»
fibobobobo.
GRONDER, vn. 1° Mimonomonona, mi-
monjomonjo, mimoimoy, mingonongono-
na* manerona, mierona. Mon chien se mit
à—. Nanerona, nierona ny alikako.
2 # — , Mirohondrohona, mibobobobo. Le
tonnerre gronde. Mirohondrohona ny
kotro-baratra. Le vent gronde dans la
cheminée. Mibobobobo aô anaty lafaoro
ny ri voira.
— , va. Mandavilevy, manerona, mitreron-
trerona, mirehodrehnka. Il gronde sans
cosse ses enfants. Mandevilevy ny za-
nany lalandava izy. manerona, mitre'
rontrerona, mirehodrehoka lalanda-
va amy ny zanany izy.
GRONDERIE, sf. Levilevy, fandevile-
vena, Ûtrerontreronana, flrehodrehofana.
GROS, GROSSE, adj. l*Be vatana, le-
hibe, vaventy.— homme. Olona be v&ta»
na. Grosse jambe. Ranjofehi&e. Il a de-
yeux. Be maso izy. Les rats sont plus —
que les souris. Lehibe kokoa nohony to-
tozy ny voalavo. Les— poissons mangent
les petits. Ny haz mdrano lehibe homa-
na ny kely. Grosses lettres. Soratrara-
venty. 2 a — , Mivonto, bongo, nison Iro-
tra. Il a la joue grosse d'une fluxion. Aft-
vonto ny iakolany. Il a les yeux— de lar-
mes. Bongo azon'ny mitomany ny ma-
sony.La rivière est grosse. Nisondrotra
ny renirano. 3°— , Bakatraka, vaventy,
matevira be. Grosse étofîe. Lamba baka»
/ra«a,etc. —souliers. Kiraro uiatevim»
be. 4 # /?flf. Lehibe, maty. Un— bourg. Vo-
26
Digitized by
Google
' .'■N j mwj
GRO
— 402 —
GRO
hitra lehibe. Un— péché. Fahotana le-
hibe.— rhume. Kohaka mafy. 5 # — , Ma-
nan-karena. Un — marchand. Mpivaro-
tra manan-karena. \\ loc. Le temps est
— . Ratsy ny andro. La mer est grosse.
Misamboarâvoara ny ranomasina. ILa le
cœur — . Vonton'ny alahelo ny fony. —
mot. Voy. Mot.
— , adj. f. Be vohoka. Comme. Enceinte.
— , sm. 1* Ankamaroany, ankabiazany. Le
— de l'armée est arrivée à Tamatave.
Tonga any Toamasina ny anfcamaroa-
ny, etc., ny miaramila. 2*—, Ventim-
bentiny, ny ankapobe, ny ambangovan-
gony. Il est chargé du — des affaires.
Mitondra ny ventimbentiny, etc., ny
raharaha samihafa izy. T*e — de cet ou-
vrage est passable. Antonintoniny io bo-
ky io rahant/anaapobent/noheverina.
3 # — , Soratra vaventy. Écrire en—. Ma-
nao soratra vaventy.
Gros, adv. De. Gagner—. Mahazo 6e.
En gros, loc. adv. 1° Am-bentimbentiny,
ankapobe, ambangovangony. Je vous ra-
conterai cette histoire en—. Holazaiko
aminao ny ventimbentiny, ny ankapo-
be, ny ambangocangon' izany tantara
izany. 2«— , Ambongady. Vendre en — .
Mamongady. Acheter en—. Mamon-
gady, mandafy.
GROSEILLE, sf. Voan-kazo madinika
misy saloby, grozaily.
GROSEILLIER, sm. Foto-grozaily.
GROSSE, sf. 1* Roa amby ny folo dozeni-
na. J'ai acheté une — de boutons. Nivi-
dy bokotra roa amby ny folo dozeni-
na aho. 2°— , Soratra vaventy.
GROSSESSE, sf. Toetry ny bevohoka.
GROSSEUR, sf. 1° Habe, halehibiaza-
na. Cet arbre est de la — de mon corps.
Iloatra ny vatako ny habe, ny halehi-
ôiazan'io hazo io. 2°— , Mivonto. Il a
une— à la joue. Misy mivonto amy ny
takolany.
GROSSIER, 1ÈRE, adj. f Bakatraka,
matevina, tsy tsara loatra. Ce drap est
bi en —. Bakatra-he, matevim-he io lo-
pôtra io. Nourriture grossière. Hanina
tsy tsara loatra. Travail—. Asa tsy
tsara loatra. 2° fig. Tsy hendry loatra,
tsy mahalala tomba, t6y met y. C'est un
peuple—. Firenena tsy hendry loatra
izany. Garçon—. Zazalahy tsy mahala-
la fomba. Il tient des propos grossiers.
Manao resaka tsy mety izy. 3°— , Lehi-
be, ambangovangony. C'est une erreur
grossière, fl ad isoan-ke vitra lehibe iza-
ny. Il n'a de cela qu'une idée grossière.
Tsy mahalala afa-tsy ny ambangovan-
gon' izany izy.
GROSSIÈREMENT, adv. f Tsy tsara
loatra. Il est — vêtu. Tsy mitondra fita-
fiana tsara loatra izy. 2 # fig. Tsy amim-
panajana, tsy araka ny mety. Il m'a ré-
pondu-^. Namaly ahy tsy amim-pana,-
jana izy. 3°— , Lehibe, ambangovango-
ny. Il se trompe—. Diso hevitra lehibe
izy. Il a raconté — le fait. Nitantara ny
a moangorangon' izany izy.
GROSSIÈRETÉ, sf. 1* Uabakatraka.
2 # fig. Tsy fahalalana fomba, tsy Tana-
jana, teny tsy mety. 3*—, Habe, halehi-
biazana.
GROSSIR, va. Mahalehibe, mampitom-
bo, mampisondrotra. Il a pris un habit
qui le grossit. Manao akanjo maha/e-
hibe azy izy. Les pluies ont grossi la
rivière. Ny ranonorana nampitombo,
nampisondrotra ny renirano. Ce ver-
re grossit les objets. Io fltaratra io ma-
halehibe, mampitombo ny zavatra je-
rena. Il cherche à grossir mes torts.
Mitady hampitombo ny hadisoako izy.
— , vn. Mihalehibe, mitombo, misondro-
tra. Les fruits grossissent. Mihalehibe,
mitombo ny voan-kazo.
Se grossir, vpr. Mitombo.
GROSSISSANT, ANTE, adj. Mampi-
tombo. Verre— .Fitaratra mampitombo.
GROSSISSEMENT, sm. Fampitom-
boana,* fitomboana.
GROTESQUE, adj. Mampihomehy.ma-
hatsikaiky, hal'ahafa. Figure—. Tarehy
mampihomehy, etc. Cet homme est—.
Mampihomehy, etc., io lehilahy io.
GROTESQUEMENT, adv. Mampiho-
mehy, mahatsikaiky, hafahata. Il danse
— . Manao diby mampihomehy, etc.,
izy.
GROTTE, sf. Lava-bato.
GROUILLANT, ANTE, adj. f Mihe-
tsiketsika. 2°— , Mikoraraika. 3*—, Miha-
hohaho.
GROUILLEMENT, sm, 1- Fihetsike-
tsika. 2*— .Fikoraraika. 3*—, Fihahobaho.
GROUILLER, vn. 1° Mihetsiketsika.
Qu'est-ce qui grouille là-dedans? Inona
izato mihetsiketsika ato analiny? 2 # — ,
Mikoraraika. Les intestins lui grouillent-
Mikoraraika ny kibony. 3* — , Mihaho-
haho. Ce fromage grouille de vers. Mi-
hahohaho nyolitraamin' io fromazy io.
fc,
Digitized by
Google
i
GUE
— 403
GUE
GROUPE, sm. Olona mivory ? zavatra
maro mitambatra. Un — de cinq person-
nes. Olona dimy mivory. Un— d'îles.
Nosy maro mitambatra.
GROUPER, va. Manakambana. manam-
batra. Ce peintre a bien groupé ces figu-
res. Io rapanoso-doko io nahay nana-
hambana, nanambalra ireo. sarin' olo-
na maro ireo. Groupez tous les mots ana-
logues. Akambano, atambaro avokoa
ny tèny mitovy.
Se grouper, vpr. Mivory, mitangorona.
Les enfants se groupèrent autour de lui.
Ny ankizy madinika nivory, nitango-
rona manodidina azy.
GRUE, sf. {• Karazam-borona makadi-
ry. 2*—, Foza fampakaran-javatra mave-
satra.
GRUGER, va. 1* Mîtsakotsako, mikepo-
ka. — du sucre. Mitsakotsako, mihepo-
feasiramamy. 2 # fig. Mikapa, mijijy. —
quelqu'un. Mikapa, mijijy olona.
GRUMEAU, sm. Vongana. Ce lait s'est
mis tout en grumeaux. Nivongambon-
gana avokoa ity ronono.
GRUMEIiER (SE), vpr. Mivongam-
bongana.
GRUMEUX,EUSE,adj.Mivongambon-
gana. Sang—. Ra mivongambongana.
GUÉ, sm. Fi tan a azo robohina, firoboha-
na. Je cherche un — . Mitady fitana azo
robohina aho. Passer la rivière à—. Mita
rano miroboha.
GUÉABLE,ad/\ Azo robohina. La riviè-
re est — en cet endroit. Azo robohina
ny renirano eo.
GUENILLE, sf. Voro-damba, voro-ki-
tsay. Cethomme ne porte que des guenilles^
Voro-damba, etc., fotsiny no itaûan' io
lebilahy io.
GUENON, sf. Rajakovavy.
GUÊPE, sf. Takolapanenitra.
GUÊPIER, 8m. 1* Tranon-takolapaneni-
tra. 2* fig. Fivorian' ny olona ratsy fo, ra-
haraha sarotra. Il est tombé dans un — .
Tafalatsaka tao afovoan' ny olona ratsy
fo izy. Il eut beaucoup de peine à sortir
de ce — . Sahirana mafy izy tamy ny ni-
tsoahany tamin' izany raharaha sarotra
izany.
GUÈRE, adv. Tsy be loatra, tsy ela loatra.
Il n'a— d'argent. Tsy raanam-bola be loa-
tra izy. La paix ne dura—. Tsy naharitra
ela loatra ny tihavanana. Vous ne venez
—nous voir. Tsy mamangy anay Joafra
hianao.
GUÉRET, sm. Tany voasa, tany voahevo.
GUÉRI, IE, p. et ad;. I- Sitrana, nositra-
nina.nanaritra. 2* fig. Afaka, Il est — da
sa passion pour le jeu. Afaha amy ny u-
liavan-dalao loatra izy.
GUÉRIDON, sm. Latabatra boribory
tokan-tongotra.
GUÉRIR, va. i 9 Manasitrana, mampana-
ritra. Le médecin l'a guéri. Ny dokotera
no nahaùtrana, nampanaritra azy. 2*
fig. Manafaka. On l'a guéri de l'erreur où
il était. Nisy nanafaka azy tamin' izany
hevi-diso izany.
—, vn. Manaritra. J'espère — bientôt. Ma-
nantena hanarilra faingana aho. Sa
blessure guérit. Manaritra ny feriny.
Se guérir, vpr. 1° Sitrana, manaritra.
Guérissez-vous. Silràna, manareta soa
aman-tsara. 2* fig. Afaka.
GUÉRISON, sf. Fahasitranana, fanare-
tana.
GUÉRISSABLE, ad;. Azo sitranina.
GUÉRITE, sf. Trano kely flalofan'ny
mpiambina.
GUERRE, sf. f Ady, fanaMiana. La —
est un fléau. Lozany ady. — civile. Ady
an-trano. Petite—. Ady madinika, sarin'
ady. Porter la— dans un pays. Manafika.
Aller à la—. Miantafiha. 2*—, Tetik*
ady. Il a le génie de la—. Mahay tetik'
ady fatratra izy. 3* fig, Ady, fanoherana,
fandevilovena, famelezana. Il est en —
avec ses voisins. Miady amin'izay mi-
fanolo-bodirindrini aminy izy. Il faut
faire la — à ses passions. Tokony hia-
diana f hotoherina ny filan - dratsy.
Faites-lui un peu la — . Levileveo kely
izy. Le loup fait la — aux brebis. Marne-
l y ny ondry ny amboadia.
GUERRIER, 1ÈRE, adj. 1* Momba
nyady. Chant— . Hira momba ny ady.
2 # — , Mahery an'ady, tta ady. Nation
guerrière. Fire iena mahery an'ady.etc.
— , 8. f Mpahery an'ady. C'est un grand,
— . Mpahery an'ady malaza izy. 2° —,
Miararnila.
GUERROYER, vn. Miadiady. L4s sei-
gneurs guerroyaient entre eux. Niadia-
dy ny andrian-tompomonakoly.
GUET, sm. 1* Fitsikiloana, fltiliana, C-
hendrena. Il estau— . Mitsikilo f mitily
izy. 2 # — , Fiambenana. J'ai fait le— pen-
dant une semaine. Niambina nandritra
ny herinandro aho. 3*—, Mpiambina. Le
— viont de passer. Vao nandalo teo ny
mpiambina.
Digitized by
Google
GUI
— 404
GYR
GUET-APENS, sm. i» Fanaovana otri-
ka. On l'a tné de — . Maty nannovan'
ny sasany otrika izy. 2* fig. Fifofoana.
GUÊTRE, sf, Gety.
GUÊTRER, va. Manisy gety.
Seguétrer, vpr.^ MamtUaka gety amy
ny tonany.
GUETTER, va. 1° Mitsikilo. mitiîv. mi-
hendry. Le chat guette la souris. Mitai-
kilo, etc., ny totozy nysaka. ?• — , Mian-
dry. — un ami. Miandry sakaiza.
Se gruetter, vpr. Mifampitsikilo, mifam-
pitily. mifampihendrv.
GUEULARD, ARDE, *. Mpivava-
vava. mpimentsomentsona, mpitatatata,
m^im^nomenona.
GUEULE, *f. \* Vavam-hihy. La— d'un
caïman. Nvtmvm'ny mamha. 2* — . Va-
va. La— d'un canon. Ny raran-tafondro.
GUEULER, vn. Mivavavava, mimen-
tsomontsona.mitatatata,mimenomenona.
GUEUSE, sf. Fon ; am-by.
GUEUX, EUSE, adi. et s. 1*Mahantra,
mpanpataka. 2°— , Karin' olona, karin-
iavatra.
GUICHET, sm. Varavaran-kely amy ny
va r avaram-be.
GUICHETIER, sm. M pi nn dry vavaha-
dyao amy ny iranomaizina.
GUIDE, sm. t Mpitari-r'àlana. Voilà un—
sûr. Indro mpitari-dàlana mahatnky.
2* fiq Mniîari-dâlana, mpitarika, mpano-
ro. Il n'est d« meilleur — qu'une mère.
Tsy misy mpitari-dàlana tsara nohony
reny. II prit la sagesse pour—. Nifldy
ny fahendrena ho mpitari-dàlana azy
izy. Ce livre est un bon — pour les com-
mençants. Mamoro tsara izay vao ma-
nomhoka in boky io.
GUIDE, sf. Kofehin-damhoridy lava amy
ny soavaly mpitarika kalesy.
GUIDER, va. 1° Mitari-dàlana. Une étoi-
le guida les Mages. Nisy kintana rritari-
dàlana ny Maiy. 2"—, Ahafantaran-da-
lana. La clarté de la lune les guidait. Ny
diavolana no nahafantaran'hy ireo ny
làlana. 3° fig. Mitari-dàlana. mitarika,
mitrndra, manoro. Le cheval obéit à la
main qui le guide. Manaiky izay mitari-
ka, mitondra azy ny soavaly. L'ambition
le guide. Ny fltsiriritam-boninahitra no
mitarika azy.
GUIDON, sm. Faneva.
GUIGNER, un. Mangala-pijery.
— ,t*a. l'Mangala-pijery. Ilguigne le jeu des
voisins. Mamjala-pijery ny vaion'ny sa-
sany \z\'.2°fig. Mikendry. II guigne cette
place. Mikendry izany raharaha izany
izy.
GUIGNON, sm. Tsy fanambinana. Ha
du—. Tsy ambinin a izy.
GUILLAUME, sm. Gemo.
GUILLEMET, sm. Gilomé.
GUILLOTINE, sf. Milina fanapaban-
doha.
GUILLOTINER, va. Manapa-doha.
GUIMAUVE, sf. Fiandrilavenom-baza-
ha.
GUIMBARDE, sf. Lokanga vava.
GUINDÉ, ÉE, adj. Miangeso, miango-
langola, miangentsana, jenitra. Style
— . Laha-teny miangesongezo, mian-
golangola, miangentsangcnt*ana. Cet
homme est—. Miangesongeso, jenitra
io lehilahy io.
GUINDER, va. Mampiangeso, mam-
piangola, mampiangentsana.
Seguinder, vpr. M iangesongeso Jenitra,
GUINGUETTE, sf. Trano flvarotan-
toaka.
GUIRLANDE, sf. Tanjo-miotaka atao
amyny voninkazosy ny ravin-kazo. Voy.
Keston.
GUISE, sf. Sitra-po. Il a fait la chose i
sa — . Nanao izany araka ny sitra-po-
ny izy.
En guise de, toc. prép. Solo. Il prend
dus feuilles de Voafotsy en — de thé.
Ny ravim-boafotsy no ataony solon-
dité.
GUITARE, sf. Lagitara.
GUTTURAL, ALE, adj. 1° Amyny
tenda. V—, Tononina an-tenda.
—, sf. Litera tononina an-tenda.
GYMNASE, sm. Tokotany fianarana ny
asa tena mampahatanjaka.
GYMNASTIQUE, sf. Asa tena mam-
pahalanjaka.
GYPSE, sm. Vatosanga.
GYRIN, sm. Fandiorano.
Digitized by
Google
HAB
— 405 —
HAC
H
Uaslérifique * placé devant la lettre H
indique l'aspiration.
Ny H misy kintana * dia tononina an-
tenda.
HABILE, adj. t* Kingn, havanamba-
nana, mahay, hendry. Un — ouvrier.
Mpiasa kingn, havanambanana, ma-
hay. 2*—, Mahazo. Il est — à succéder.
Mahazo mandova izy.
HABILEMENT, adv. Amin kakinga-
na, amim-pahaizana, amim-pahendre-
na.
HABILETÉ, sf. Hakingana, fahaizana,
fahenirena. Il a déployé beaucoup d*—
dans cctto affaire. Nampiseho fahen-
drena lehibe tamin' izany raharaha iza-
ny izy.
HABILITÉ, *f. Fahazoana.
HABILLEMENT, «m. Fitafïana. Il est
chargé de T — des troupes. Miantokany
fitafian' ny miaramila izy.
HABILLER, va. 1* Mampiakanjo. Il
babille son enfant. Mampiakanjo ny
zanany izy. 2 # — , Manafy, raanao akan-
jo. Il habille ses domestiques. Manafy
ny mpanorapony izy. Ce tailleur m'ha-
bille Manao ny akanjoko io mpan-
jaitra io. 3 a — , Antoniny. Ce vêtement
rhabille bien. Antoniny azy tsara
izany akanjo izany. 4°— . Mamefy, ma-
narona. Habillez cet arbre de ronces.
Fefeo tsilo io hazo io. — un conte. Ma-
narontsarona tan tara.
S'habiller, vpr. Miakanjo. S'— à l'eu-
ropéenne. Mifena ahanjo.
HABIT, s m Akanjo. —de deuil. Akan-
jo Ûsaonana. Prendre 1' — . Miakanjo ny
afcan/on-drelijiozy. Cet habit est bien
fait. Vita tsara io akanjo io.
HABITABLE, adj. Azo onenana, azo
itoerana. Ce pays n'est pas—. Tsy azo
onenana ity tany ity. Cette maison n'est
pas—. Tsy azo itoerana ity trano ity.
HABITANT, ANTE, 8. Mponina. Les
habitants do la campagne. Ny mponi-
na any ambnnivohitra. Les habitants
de la ville. Ny mponina any antanâna.
HABITATION, sf. Fonenana, ûtoerana,
trano. Cette— est malsaine. Mahafarofy ity
fonenana ity. On lui a donné cette mai-
son pour—. Nomena/iifoerant/io trano
io. Il n'a point d'—. Tsy manan-f rano izy.
HABITER, va. et vn. Monina, mitoe-
tra. Où hnbitez-vous? Aiza hianao no
monina, mitoetra ? Il habite une mai-
son magnifique. Mitoetra amy ny tra-
no mahaûnaritra izy.
HABITUDE , 8f. Fahazarana, fanao,
fan..., fi..., fa.... Bonne—. Fahazarana
tsara. Mauvaise—. Fa/iazaran-dratsy.
C'est son péché d'— . Fahotana mahaza-
tra azy, fanaony izany. Il a l'— de men-
tir. Zatra mandainga, /amlainga, ropan-
dainga izy. Il a T— de boire. Zatra mi-
sotro, mpisotro izy. Il a l' — de voler. Za-
tra mangalatra, /angalarina izy. Ce sont
les poulets qu'il a Y — de voler. Ny ako-
ho no /angalany. Voilà ce qu'il a l'— de
boire. Izany no /isotrony. Où l'on a l'—
d'aller. Faleha.
HABITUÉ, ÉE, adj. et s. Zatra, tama-
na, mpan..., mpi.... Il est— dans ce
pays. Zatra, tamana amin' ity tany ity
izy. C'est un— de la maison. Zatra amin*
ity trano ity, mpa nkaty izy.
HABITUEL, ELLE, adj. Mahazatra,
fanao. C'est son péché — . Fahotana
mahazatra azy, fanaony izany.
HABITUELLEMENT, adv. Matetika,
mpan..., mpi..., fan..., p..., fa.... Il s'eni-
vre—. Mamo matetika, mpimamo izy.
HABITUER, va. Manazatra, mahata-
mnna. — un enfant à l'obéissance. Ma-
nazalra zaza kely mba hanaiky.
S'habituer, vpr. Mihazalra, mihatama-
na. Il s'habitue au travail. Mihazatra
amy ny a9a izy. 11 s'est habitué au pays.
Nihazalra, etc., tamin'ity tany ity izy.
*HÂBLER, vn. Mahery am-bava, ba-
sivava, mirehaka.
"HÂBLERIE, sf. Ilerim-bava, haba-
siam-bava, firehaka.
'HÂBLEUR, EUSE, s. Mahery am-
bava, basivava, mpirehaka.
"HACHE, sf. 1- Famaky. l'fig. Cet, ou-
Digitized by
Google
HAL
— 406 -
HAL
vrage est fait à coups de—. Natâotaofoa-
na izany asa izany.
♦HACHER, ra. 1* Mitetitetika. raikapa-
kapa. — de la viande. Mitetitetika, etc.,
hena. 2 # — , Manao ratsy didy. Il a haché
ce poulet. Nataony ratsy didy io ako-
Iio io. 3°— , Manamontsana. La grêle a
haché la vigne. Nomontsanhï ny ha-
vandra ny voaloboka. 4 # fig. Les soldats
se firent—. Nilofo fatratra ny miarami-
lu ka nataon* ny fahavalo montsana. Je
me ferais— en pièces plutôt que de céder.
Aleoko tetitetehina, montsamontsanina,
motimotehina toy izay manaiky.
*HACHETTE, sf. Famaky kely.
♦HACHIS, sm. Teti-ke«a.
♦HACHOIR, sm. Akalana fitetehan-ke-
na, antsibe.
♦HAGARI>,ARDE, adj. Mihaolohnolo,
haolohaolo, kaodikaody. Il a l'œil—. Mi-
hzolohaolo maso izy. Il a le visage — .
Haolohaolo, kaodikaody endrika izy.
HAGIOGRAPHE, sm. Mpanao tanla-
ran'ny Olo-masina.
♦HAIE, sf. !• Fefy. — vive. Zava-maniry
atao fefy. î'flg. Les soldats faisaient la
— . Nilahatra ny miaramila avy ao an-
daniny roa.
♦HAILLON, sm Yoro-damba, voro-
kitsay. Il est couvert de haillons. Misin-
go-boro-dam&a izy, voro-kitsay no ita-
liany.
♦HAINE, sf. Fankahaiana, halavolo.
L'Evangile défend d'avoir de la— pour
le prochain. Ny Evanjely mandrara mba
tsy hankahala ny namana, raba tsy ha-
nao halavolo amy ny namana. Il lui
inspira la — du mensonge. Nampanha-
hala ozy ny lainga izy.
En haine de, loc. prép. Noho ny fanka-
haiana, noho ny halavolo.
♦HAINEUX, EUSE, adj. Mankahala,
tsy tia maint y, manao halavolo.
♦HAÏR, va. I* Mankahala, tsy tiamainly,
manao halavolo. Tout le monde le hait.
Mankahala azy p tsy lia maint y azy , ma-
nao halavolo aminy ny olun-drehetra.
2*—, Tsy tia. Je hais la guerre. Tsy tia
aily ahu.
Se haïr, vpr. Mifankahala, mifanao ha-
lavolo.
♦HAIRE, «/. Akanjo malailay.
♦HAÏSSABLE, adj. Tokony ho hala,
tokony hankahalaina.
♦HALAGE, sm. lilarihan- iakma na
sambo. Chevaux de — . Soavaly mpita-
ridsambo. Chemin de—. Lâlana aie-
han' ny soavaly mpitari-tsambo.
♦HALE, sm. Hainandro. Le — fane les
herbes. Ny hainandro mandazo ny ahi-
tra.
♦HALÉ, ÉE, adj. Mivaloarika, mivalo-
raainty. Visage—. Tarehy mioaloari-
ka, etc.
HALEINE, sf. Aina, fofon'aina. Pren-
dre —, Miaina, maka aina. Reprendre
— . Maka aina. Il se réchauffe les doigt*
avec son — . Mamana ny ranlsan tâna-
ny amy ny fofon' ainy izy. Retenir son
— . Tsy miaina, mihazona fofon' aina
I! loc. Il a l'— puante. Maimbo vava izy
Il a l'— vineuse. Maimbo divay izy. Il est
horsd'— . Sempotra izy. Avoir V — courte,
Miehakehaka. L'— du zéphyr. Ny tsiotsio
drivotra. Tenir un cheval en — . Mara
piasa soavaly. Tenir les soldats en —
Mampanao asa basy ny miaramila. Fai
re des discours a perte d'— . Manao la-
hateny misy antsanga tsy aman'orana
J'ai écrit quatre lettres tout d'une —
Nanoratra taratasy ampitondraina efa-
tra tsy nianina a ho. Ouvrage de lon-
gue—. Lahasa lava.
♦HALENÉE, sf. Fofon'aina. 11 m'a
donné une — de vin. Nofofonany di-
vay aho.
♦HALER, ra. Mi ta ri ka. —un cordage.
Mitarika mahazaka.
♦HÂLER, va. Mampivaloarika, mam-
pivalomainty.
Se hâler, vpr. Mivaloarika, raivalo-
mainty.
♦HALETANT, ANTE, adj. Sempo-
tra, misanehaka, miehakehaka, misefo-
sefo, miemponempona.
♦HALETER, vn. Misanehaka, mieha-
kehaka, miselbsefo, miemponempona.
♦HALEUR, EUSE, sm. Mpitari-da-
knna na sambo.
♦HALLE, sf. Tsena lehibo mky trano
heva.
♦HALLEBARDE, sf. Kalaza lava za-
rana.
♦H ALLIER, sm. Ilery milobolobo.
HALLUCINATION, sf. Hadisoan-ke-
vitry ny olona izay manao azy ho ma-
hita na mahare zavatra kanju tsy misy
izany.
HALLUCINÉ, ÊE, adj. et*. Dis*, he-
vilra.
Digitized by
Google
HAR
— 407 -
HAR
HALLUŒNER, va. Mahadiso hevitra.
S'hallnciner, vpr. Diso hevitra.
♦HALO, «m. Fari-bolana. II y a un —
autour de la lune. Misy fari-bolana ma-
nodidina ny volana, latsaka an-tambo-
ho. marary ny volana. Il y a un — au-
tour du soleil. Latsaka an-tamboho,
marary ny masoandro.
♦HALTE, sf. Fijanonana, fianinana, Ûa-
toana.
—, int. Mijanôna ! halotra !
♦HAMAC, sm. Fandriana mihantona.
4 HAM£AU, sm. Vohitra madinika.
HAMEÇON, sm. f Fintana. 2* fig. Fi-
taka. Il a mordu à 1'— . Voafitaka t voaso-
dôka izy.
'HAMPE, sf. Zarana, tahony. La-— d'une
lance. Ny 2aran-defona. La — d'un dra-
peau. Ny /a/um-tsaina.
♦HANCHE, sf. Moja.
♦HANGAR, sm. Trano heva.
'HANNETON, sm. Voangory.
♦HANTER, va. Miaraka matetika, man-
kany matetika. Dis-moi qui tu hantes,
et je te dirai qui tu es. Lazao ahy izay
iarahanao matetika, ary holazaiko anao
ny toetrao.— les foires. Marïkany an-
tsena matetika.
'HAPPER, va. 1* Mandrapaka. Le chien
happa le morceau de viande. Narapaky
ny alika ny hena. 2* fig. Misarabotra
tampoka. Les gendarmes l'ont happé.
Voasamhotry ny pqlisy tampoka izy.
♦HAQUENÊE, sf. Soavaly salasala.
♦HARANGUE, sf. Laha-teny, kabary.
♦HARANGUER, va. et vn. Mandaha-
teny, mi kabary, manome toky. Il haran-
gua le peuple. Nandaha-teny f nikabary
tamy ny vahoaka izy. Il harangua les sol*
dats. Nikabary tamy ny miaramila izy.
Il harangua le roi. Nanome toky ny
mpanjaka izy.
—, vn. Mikabary lavareny.
♦HARANGUEUR, sm. f Mpandaha-
teny, mpikabary, mpanome toky. 2°— ,
Mpanao kabary lavareny.
♦HARAS, sm. Trano flompian-tsoavaly
alain-taranaka.
♦HARASSÉ, &E, adj. Trotraka.
♦HARASSER, va. Mahatrotraka.
8e harasser, vpr. Trotraka.
♦HARCELER, va. Mamely matetika.
Les troupes harcelaient l'ennemi dans
sa marche. Ny miaramila namely mate-
tika ny fahavalo teny am-pandehanana.
Se harceler, vpr. Mifameiy matetika.
♦HARDBS, sf. pi. Fitaûana. De vieilles
— . Fitafiana tranainy.
♦HARDI, IE, adj. 1* Sahy. Il est— com-
me un lion. Sahy hoatra ny liona izy.
C'est un— joueur. Mpiloka sahy izy.
C'est un— menteur. Mpandainga sahy
Ioatra izy. C'est une action hardie. Natao
amin-Aasa/iiana izany. 2*—, Kinga, ha-
fahafa, mahagaga, kanto. Il a une écri-
ture hardie. Kinga fanoratra izy. Il a
un style— . Kinga fandaha-teny izy. C
est une opinion hardie. Hevitra hafaha-
fa izany. C'est un clocher—. Tranon-da-
kolosy mahagaga, kanto izany.
♦HARDIESSE, sf. !• Hasahiana. Il
manque de — . Tsy sahy izy. Il me dé-
plaît par sa — . Mahalikidiky ahy ny ha-
sahiany. Cette réponse est d'une gran-
de—, Misy hasahisahiana Ioatra izany
valin-teny izany. 2 # — , Hakingana, ha-
hafahalà, hakanto. Il y a de la — dans
ces tableaux. Mampiseho hakingana
ireo sary ireo.
♦HARDIMENT, adv. !• Àmin-kasa-
hiana. Il parle—. Miteny amin-kasa-
hiana izy. 2°— , Tsotra. Dites-lui — que
je n'y consens pas. Lazao azy tsotra fa
tsy ekeko izany.
♦HARENG, sm. Karazan-kazandrano
amy ny ranomasina.
♦HARGNEUX, EUSE, ad;. Kitokitoi-
na, malonilony lava. Une femme har-
gneuse. Vehivavy kitokitoina, etc. Che-
val— .Soavaly malonilony lava. Chien
— . Alika malonilony lava.
♦HARICOT, sm. Tsaramaso. Haricots
verts. Tsaramaso tanora.
♦HARIDELLE, sf. Soavaly kangoaza.
HARMONIE, sf. 1° Ilatsaram-peo, fi-
raondraona, firedona. L'— d'une flûte.
Ny hatsaran' ny feon' ny filiotra. 2*
— , Firindrarindra. L*— du style. Ny fi-
rindrarindran' ny laha-teny. 3* fig. Fi-
fanarahana. Ils vivent en parfaite—.
Mifanaraka tsara izy ireo.
HARMONIEUSEMENT, adv. Tsara.
Chanter—. Mihira tsara.
HARMONIEUX, EUSE, adj. 1* Tsa-
ra, miraondraona, rairedona. Il a une
voix harmonieuse. Tsara feo izy. Fan-
fare harmonieuse. Mozika miraondrao-
na. «]hant— . Hira miraondraona, mi-
redona. 2*—, Mirindrarindra. Langage
— . Fiteny mirindrarindra. 3 # fig. Mi-
fanaraka. Couleurs harmonieuses. Vo-
lon-doko mifanaraka.
Digitized by
Google
HAS
408
HAU
HABMONIQUE, adj. Mifanoraka. Sons
harmoniques. Peo maro mifanaraka.
HARMONISER, va. Mampifanaraka.
— dos couleurs. Mampifanaraka volon-
doko
S'harmoniser, vpr. Mifanaraka.
HARMONIUM, sm. Armonia.
♦HARNACHER, va. Mametaka fom-
ban-tsoavaly amy ny soavaly.
Se harnacher, vpr. Manao haingon*
adala.
♦HARNAIS, sm. Fomban-tsoavalv hi-
tarihan-kalesy na zavatra ha fa. Cheval
de — . Soavaly mpitarika kale*y.
♦HARO, sm. Akora. Crier — sur quel-
qu'un. Mannkora olona.
♦HARPE, sf. Valiham-bazaha.
♦HARPIE, sf. !• Vorona makadiry mi-
tarehim-behivavy lazain' ny angano. 2°
fig. Mpanao mamba noana, vehivavy
kitokitoina.
♦HARPON, $m. Firombaka.
♦HARPONNER, va. Mamely amy ny
firombaka. —une baleine. Mamely tro-
zona amy ny firombaka.
♦HARPONNEtJR, sm. Mpamely amy
ny firombaka.
♦HASARD, sm. !• Zavatra sendrasen-
dra, vinlana, kinanga. C'est par un effet
du — qu'il a gagné cent piastres. Sen-
drasendra, etc., no nahazoany ariary
zato. C'est par un heureux —qu'il a
échappé à la mort. Vintana no tsy na-
hafatesany. Il compte sur le—. Miândry
vintana izy. 2»— t Vy very. S'exposer
aux hasards de la guerre. Manao vy ve-
ry amy ny ady.
An hasard, loc. adv. Kitoaloa, mosa-
lahy, befahatany. Répondre au — . Ma-
maly kitoatoa, "etc.
Par hasard, loc. adv Sondra, ?endrasen-
dra, tsifointoina. Comme Foriqitbbibnt.
♦HASARDÉ, ÉE, adj. Atao kifoatoa.
— mosalahjr. —befahatany. Conjectures
hasardées. Vinany atao kitoatoa, etc.
♦HASARDER, va. Manao vy very, —
very tena, — kitoaloa, — raosalahy. —
befahatany. — son bien dans le commer-
ce. Manao vy very amy ny varotra. —
sa vie. Manao vy very ny ainy. ma-
nao very teno t mitono tena, maneha-
doza, manaboamaty. — un combat. Ma-
nao vy very omy ny ady. — son argent
au jeu. Manao kitoaloa,— mosalahy ny
volany amy ny loka. — une remontran-
ce. Manao fananarana befahatany.
Se hasarder, vpr. Manao vy very, ma-
nao very tena, mitono tena» roaneha-
doza, mankaha-doza, manaboamaty. ma-
nanly voina, manao kitoatoa, — mosa-
lahy, — befahatany. Voy. S'exposer.
♦HASARDEUSEMENT, adv. Kitoa-
toa, mosalahy, befahatany.
♦HASARDEUX, ETJSE, ad;. !• 8a-
hy, manao vy very. C'est un joueur — .
Mpiloka sahy, etc., izy. 2* — , Anaova-
na vy very. C'est une entreprise ha-
sardeuse. Raharaha anaovana vy very
izany.
♦HATE, sf. Hafainganana, hadodonana,
hamaikana. La — avec laquelle il fait
tontes choses, est cause qtiZil ne fait ja-
mais rien de bien. Ny hafainganana,
etc., entiny manao ny zavatra rehetra
no antony tsy hahavitany tsara na inona
na inona. J'ai — d'en finir avec cet hom-
me. Dodona, maika ho tapa-d rahara-
ha amin' io lehilahy io aho.
À la hâte, loc. adv. Haingana. Il a fait
ce travail à la—. Nataony haingana iza-
ny lahafa izany.
♦HÂTER, va. Mahafaingana, manafain-
gana, mampahalaky, mandodona. mam-
pandroso. Le travail a hâté sa mort Na-
hafaty haingana uzy,nampahalahy ma-
ty azy ny asa. Hâtez le pas. Hafaingano
ny dianao. Hâtez le dîner. Hafaingano
ny sakafo. Hâlez ce travail. Hafaingano
izany raharaha izany. Hâtez un peu ces
gens-là. Dodôny kely ireo olona ireo.
Voilà ce qui hâte le progrès des arts.
Izany no mampandroso ny fahaizana
samihafa.
Se hâter, vpr. Manao haingana, malaky,
malady, dodona. maika. Hâtez-vous.
A taovy haingana, haingana, malakia,
matndia, maikà. Il s'est hâté de partir.
Dodona. maika hiala izy tamin" izay.
Il ne se hâte pas de payer. Tsy maika
handoa vola izy.
♦HATIF, IVE, adj. Malady, maroro-
ka. haingana. Raisin—. Voafoboka ma-
lady masaka. Sa croissance e*t trop
hâtive. Maroroka loatra izy. C'est un
esprit—. Olona malady saina, hain-
(/tin-baina izy.
♦HATIVEMENT, adv. Malady, bain-
gana. Ce fruit a mari — . Nalady ma-
saka. masaka haingana izany vcan-kazo
izany.
♦HAUBAN, sm. Tohatra mahazaka
ihazr>nana ny salazan-tsambo.
^HAUSSE, sf. !• Zavatra œaravo. Met-
Digitized by
Google
HAU
— 409 -
HAU
tre des hausses à une table. Manisy za-
vatra rnahavo ny latabatra. 2* fig. Fi-
sondrotana.
*HAUSSER,ua. t'Manondrotra. manan-
dratra. manovona. manainga. —une mai-
son. Manondrotva. manmdratra tra-
no. —un mnrpn terre. Manorona am-
piantany. Hantez la voir. A*onrtroty
ny fponao. Haussez la iambe. Ainnao
ny tonffotrao. 2» fig. Mampisondrotra.
Il n haussé le prix du pain. Nampison-
drotra nv vidi-mnfo izy.
— n rn. ]• Misondrotra. La rivière hausse.
Misondrotra ny renirano. 2 9 fig. Afison-
drotm. Le prix du riz a haussé. Nison-
drolra ny vidim-hnry.
8e hausser, vnr. Misondrotra. entraîna.
mandrin?a. Cela so hausse à volonté.
Azo a*ondrotra, enga>na araka izay
tinna izany. Se — sur la pointe des pieds.
Mandringa.
*HAUT, HATJTE, adi. !• Avo. lava,
ambnny. Une haute maison. Trano avo
Le chameau est —de jambes. Avo dia ny
rameva. Voix haute. Peo avo. Tl a une
hante taille. Lava izy. Il est plus— que
moi d'un pir»d. Avo iraydia kokoaizy no-
ho izaho. lava iray dia amiko izy. Le
plus — étase de la maison. Ny rihana
• ambony indrindra. La haute Egypte.
Ny Ejipta ambony. 2*—, Asandratra,
engaina, minndranandrana, nisondro-
tra, lalina. Il portait l'épée haute de-
vant le roi. Nanandratra, nanninga
sabatra teo alohan' ny mpanjaka izy. Ce
cheval porte la tê'e haute. Minndra-
nandrana io soavaly io. La rivière est
haute. Nixondrotra ny renirano. L*nau
est fort haute en cet endroit Lalina
dia lalina ny rano eto. 3° fig. Avo. am-
bony, ma (Y, Inhibe, lalina. Le très — .
Ny Avo indrindra. Il est d'une hante
naissance. Avo nzana izy C'est une
personne de — rang. Olona ambony
toetra izy. Il esi parvenu aux plus hau-
tes dignités. Nnhazo voninahiira ambo-
ny diaambony izy. Le vin est à trèR —
prix. Ambony dia ambony ny vidin-
divay. Prendre le — ton. Manao aroauo,
ambonimbony fîteny. Jeter bs hauts
cris. Milaraina mafy. Hautes fonctions.
Baharaha ambony, lehibe. Une haute
sagesse. Fahendrena lalina. De hautes
conceptions. Hevitra lalina. || loc. Dès
la plus haute antiquité. Fahngola. Crime
de haute trahison. Fikomiana, flodinana.
♦HAUT, sm. !• Hahavo Cette maison
a sept brasses de—, FahafUo ny ha/ia-
von' io trano io. 2 # — , Tampony, len-
dro, loha, ambony. Il habile le — de la
montagne. Mitoetra any an-fawpon'ny
tendrombohitri izy. Il est tombé du—
de la maison en bas. Nianjera avy any
an-/amnon-trano izy. Le— d'un clocher.
Ny tendron' ny tranon-dakolosy. Écri-
vez cela en — delà page. Sorato aoan-
rfoha pejy izany. Le— du tableau est
gâté. Simba ny loha sary. Le canon
tirnit de— en bas. Namely avy tany
ambony ny tafondro.
—, adv. 1° Avo, ambony. Élevez plus —
cette muraille. Asondroty avo kokoa io
ampiantany io. Parlez plu* — . Ataovy
avo, ambony kokoa ny feonao. Cet
ofêeau v«-le très—. Manidina avo dia
avo. ambony dia ambony io vorona io,
2* fig. Ambony. ne, aloha. Dieu l'a éle-
vé très—. Nasandratr' Andriamanitra
ambony dia ambony izy. Les enchères
font monter— le prix des marchandi-
ses. Ny fifanongonana no mampitombo 6e
ny vidim-barotra. La dépense monte — .
Be nylany. Reprenons cette histoire de
plus—. Aoka hodinihintsika ny zavatra
mialoha izany tantara izany.
Là-haut, en haut, loc. adv. 1 # Any
ambony. Montez là—, en—. Miakara
any ambony 2 a — , Any an-danitra.
Là— réside un juge incorruptible. Any
an-danitra misy Mpitsara tsy azo sisi-
hana. Les grades viennent d'en — . Avy
any an-danitra ny fahasoavana.
■•HAUTAIN, AINE, adj. Miavonavo-
na, mianjonanjona.
♦HAUTEMENT, adv. Tsolra, amin-
kasahiana. Je soutiens — qu'il a raison.
Lazaïko tsotva, etc., fa marina ny azy.
♦HAUTEUR,*/". 1° Hahavo. Li — d'un
clocher. Ny hahavon'ny tranon-dako-
losy. Cet oiseau vole à une grande—.
Manidina avo «lia avo io vorona io. 2°— ,
Hatnlinana. L'eau a deux mètres de — .
Metatra roa ny halal in' ny rano 3°—.
Havoana, tanoty. Les ennemis gagnè-
rent une— . Nahazo /iaroana,etc.,anan-
kiray ny fahavalo. 4° fig. Fiambonia-
na, halalinana. Son génie s'élève a une
grande—. Misondrotra ambony dia am-
bony ny sainy. La — de ses conceptions est
remarquable. Mahagaga ny halalinan'
ny heviny. Il loc. Être à la — de quelqu'
un. Mahatakalra hevitr' olona. 5"— , Fia-
vonavonana, fianjonanjonana. Il parle
avec — . Miteoy amiro-ptaiontronana.
Digitized by
Google
HEM
— 410 —
HKR
etc., izy. Je ne puis supporter ses hau-
teurs. Tsy azoko leferina ny fiavonavo-
nany, fianjonanjonany.
+HAVRESAC, sm. Kotra fibabin'ny
miaramila na ny mpandeha.
HÉ, int. !• ! — ! l'ami ! O, ry sakaiza!
2 # — , Adrel lahy! hiâ! hanky!— , qu'ai-
je fait! Adre, inona no nataoko! inona
lahy no nataoko! —, vous voilà! Il ià,
hanky, tonga izato izy!
HEBDOMADAIRE, adj. Mivoaka
isan-kerinandro. Journal—, Gazety mi-
voaka isan-kerinandro.
HÉBERGER, va. Mandray ao antrano.
HÉBÉTÉ, ÉE, adj. et s. Adala, donto
saina, domeiina.
HÉBÉTER, va. Mahadala, maliadonto.
manadonto, mahadomelina. L'ivrognerie
Ta hébété. Ny fimamoanana/iadata, etc.,
azy.
S'hébéter, vpr. Mihadala, mihadonto,
mihadomclina.
HÉBRAÏQUE, adj. Any ny Hebrio. La
langue — . Ny fiteny hebrio.
HÉBREU, sm. !• Hebrio. 2*—, Fiteny
hebrio. Il sait 1'—. Mahay fiteny he-
brio izy. 3* fig. Zavatra tsy fantatra.
Vous me parlez — . Tsy fantatro ny
filazanao.
HÉCATOMBE, sf. Omby zato nataon*
ny ntaolo sorona.
HECTARE, sm. Ares zato.
HECTOGRAMME, sm. Grama zato.
HECTOLITRE, sm. Ny injaton* ny
tavoahangy laposely.
HECTOMÈTRE, sm. Metatra zato.
HÉGIRE, sf. Fiantombohan' ny taona
silamo, fomba fanisan taona arahin'ny
Silamo.
HÉLAS, inl. Indrisy ! endroy ! lahy ! — !
quel malheur! Indrisy. endrey, faho-
riuna ro izany! — ! que je vous plains.
Mampangoraka ahy lahy hianao 1
*HÉLER, va. Miaotso (sambo). — un
navire. Miantso sambo.
HÉLICE, sf. Zavatra miolikolika hoatra
ny rindran' ny rindram-by. Escalier
en—. Tohaira miolikolika.
HÉLIOTROPE, sm. Tanamasoandro.
HELLÉNISTE, sm. Mpabay fiteny gri-
ka.
HÉMISPHÈRE, sm. Ny antsasaky ny
giloby, ny antsasaky ny tany. L— boréal.
Ny antsa*xky ny tany a va ra ira.
HÉMORRAGIE, sf. Fivoahan-dra.
HÉMORROlDAL, ALE, adj. Momba
ny kitso.
HÉMORROÏDES, sf. pi. Kitso.
♦HENNIR, vn. Maneno.
'HENNISSEMENT, sm. Fanonon* ny
soavaly.
HÉPATITE, sf. Fivontosan' ny aty.
HEPTAGONE, adj. et sm. Fito zoro.
'HÉRAUT, sm. Irak y ny mpanjaka amy
ny raharaha lehibe.
HERBACÉ, ÉE, adj. Misy taho malemy
toy ny any ny ahitra. Plante herbacée.
Zava-maniry misy taho malemy toy ny
any ny ahitra.
HERBAGE, sm. f Ahitra, anana. Il vit
d'herbages. Ny anana no fihinany. 2 # — ,
Tany be vilona.
HERBE, sf. Ahitra. anana, vilona, boia-
ka. —vénéneuse. Ahitra misy poizina.
Se coucher sur T— . Mandry arabonin'
ny ahitra. Herbes potagères. Anana.
Bouillon aux herbes. Ron'anana. Don-
nez de 1 — au cheval. Omeo vilona ny
soavaly. Herbes sèches servant de bois
de chauffage. Bozaka, kitay bozaka. H
loc. Blé en—. Varimbazaha mitsimoka.
Manger son blé en—. Mandany an-ten-
drony ny hareny. C'est un docteur en—.
Mpianatra ho dokotera io. Couper r—
sous le pied à quelqu'un. Mandresy an-
tosika olona.
HERBETTE, sf. Ahitra fohy, ahi-mai-
tso. Danser sur 1'—. Mandihy enyam-
bonin' ny ahitra.
HERBEUX, EUSE, adj. Bc ahitra.
HERBIER, sm. Boky famoriana zava-
maniry isan-karazany.
HERBIVORE, adj. et sm. Biby ho-
mana ahitra.
HERBORISATION, s/". Famoriana za-
va-maniry isan-karazany.
HERBORISER, vn. Maraory zava-
maniry isan-karazany.
HERBORISEUR, sm. Mpamory zava-
maniry isan-karazany.
HERBU, UE, adj. Be ahitra. Chemin—.
Ldlana 6e ahitra.
HERCULE, sm. l*Lehilahy matanjaka
lazain'ny angano. î'fig. Olona malanjaka.
* HÈRE, sm. Olon* l'araidiny.
HÉRÉDITAIRE, adj. fLovàna. Biens
héréditaires. Harena lovàna. Royaume
— . Fanjakanafoiâna.27ïg. MiOndraamy
ny zanaka, lovâna. Maladie — . Aretma
mifindraamy ny zana ka, etc.
Digitized by
Google
r
HER
— 411 —
HEU
Amy
HÉRÉDITAIREMENT, adv
ny lova.
HÉRÉDITÉ, sf. !• Fandovana. Accepter
1— . Manaiky handova. 2 # — , Fandova-
na amy ny fanjakana. II attaque le prin-
cipe de 1'— . Manohitra ny fandovana
amy ny fanjakana izy. 3* fig. Fifindra-
na amy ny zanaka.
&ÉRÉ6IARQUE, sm. Mpamorona he-
rezia, lohan'ny herezia anankiray. Lu-
ther est—. Lotera no mpamorona he-
rezia, etc.
HÉRÉSIE, sf. Herezia.
HÉRÉTIQUE, adj. Manohitra ny finoa-
na. Proposition—. Fehezan-teny mano-
hitra ny finoana.
— , «m. Heretika. Il convertit beaucoup
d' hérétiques. Nampibobaka heretika
maro izy.
'HÉRISSÉ, ÉB, adj. 1° Mitsangam-
bolo. Il a le» cheveux hérissés. Mitsan*
gam-bolo izy. 2 a — . Be. Un retranche-
ment—de pieux. Manda be tsato-kazo.
3 # fig. Be» Affaire hérissée de difficul-
tés. Haharaha 6e zava-tsarotra.
+HÉRISSER, ra. 1* Mampitsangam-bo-
lo. Le lion hérisse sa crinière. Mitsan-
çam-bembona ny Uona. 2* — . Be, ma-
nisy betsaka. Des épines hérissent le
bord du chemin. Be ny tsilo ao amoron-
dâlana.— un retranchement de pieux. Ma-
nisy tsato-kazo betsaka amy ny manda.
Se hérisser, vpr. Mitsangam-bolo. Le
coq se hérisse. Mitsangam-bolonyako-
hoiahy.
'HÉRIS80N, sm. Sokina.
HÉRITAGE, sm. Lova. Il a fait un
grand — . Nahazo lova be izy. Les mé-
chants n'auront point de part à T— céleste.
Tsy hanana anjara lova amy ny fanja-
kan'ny lanitra ny ratsy fanahy.
HÉRITER, vn. et va. 1* Mandova. Il
a hérité d'une grande fortune. Nando-
va harena be izy. 2* fig. Mahazo, man-
dova. C'est uue maladie qu'il a héritée
de sa mère. Aretina azony, nolovany
tamy ny reniny izany. La vertu est le
.seul bien qu'il ait hérité de son père. Ny
natsaram-panahy tokana no harena no-
lovany tamy ny rainy.
HÉRITIER, 1ERE, a. Mpandova.
HERMÉTIQUEMENT, adv. Amy ny
tsentsin-tena, tsara. Fermer—, Mauen-
tsina amy ny tsentsin-lena. tsara.
'HERMINE, sf. Karazam-biby fotsy ma-
L-my volt», volon'ny hermine.
*HERNIE, sf. Fipotsahan' ny tsinayamy
ny kibo malemy.
HEROÏNE, sf. Vehivavy mahery fo.
•HÉROÏQUE, adj. Mahery fo, mahaga-
ga. C'est une femme — . Vehivavy ma-
hery fo izy. Il montra un courage — .
Nampiseho herim-po mafiagaga izy.
HÉROÏQUEMENT, adv. Amin-kerim-
po lehibe. Il combattit—. Niady tamin-
kerim-po lehibe izy.
HÉROÏSME, sm. Herim-po lehibe.
+HÉRON, sm. Vano.
♦HÉROS, sm. Lehilahy mahery fo.
*HERSAGE, sm. Famakiam-bainga.
+HERSE, sf. Fiasana famakiam-bainga.
'HERSER, va. Mamaky bainga.
HÉSITATION, sf. Fiahana hanana, fl-
salasalana, Qroahaaa, fihambahambana,
fiheroheroana.
HÉSITER, vn. Miahanahana, misalasa-
la, miroahana, mihambahamba, mihe-
rohero. Il hésitait dans ses réponses.
Niahanahana tamy ny valy nataony izy.
Il hésite sur ce qu'il doit faire. Miaha-
nahana, etc., amin' izay tokeny halaony
izy.
HÉTÉRODOXE, adj . Diso finoana, ma-
nohitra ny iinoaua.
HÉTÉRODOXIE, sf. Hadisoam-pinoa-
na, fanoherana ny finoana.
HÉTÉROGÈNE, adj. Samihafa kara-
zana. .
HEURE, sf. 1* Ora, adim-pamantaranan-
dro. Le travail a duré cinq heures. Na-
baritra ora, etc., dimy ny asa. Il loc.
Quelle— est-il? il est trois heures. Amy
ny firyizao? Amy ny telo. L'aiguille est
sur dix heures. Amy ny folo ny sahaza.
L'horloge a sonné quatre heures. Naneno
amy ny efatra ny famantaranandro. À V
—qu'il est, pourl'— . Ankehilriny, amin*
izao. 2 a — , Fotoana, andro. Il a retardé
1'— du diner. Nampihemotra ny fotoam-
pisakafoana izy. Convenons d'une—. Ao-
ka ha.nao fotoana isika. L'— est venue
de vous disculper. Tonga ny fotoana.
etc., ialanao tsiny. Sa dernière— appro-
che. Akaiky ny andro hahafatesany.
De bonne heure, loc. ado. Maraina,
antoandro, haingana, malaky. Il se lève
de bonne—. Mifoha maraina izy. Il est
encore de bonne—. Mbola maraina,
antoandro izao. Venez de bonne— . Avia
maraina, haingana. Ces arbres fleuris-
sent de bonne—. Malahy mamony ireo
hazo ireo.
Digitized by
Google
HEU
412 —
HIS
Tout à T heure, loc. adv. Votivety, raha
afaka kelikely. anikeheo, vao teo. Je vien-
drai tout a V— . Ho avy vetively. raha
afaka kelikely aho. Je vous l'ai dit tout
à 1'— . Anikeheo, vao teo nilazako izany
taminao.
Sur l'heure. loc. adi\ Miaraka aminMzny.
 la bonne heure, loc. adv. Tsara iza-
ny, izay no izy.
HEUREUSEMENT, adv. 1° Soa aman-
tsara, amim-pannmhinana. Il est n*— .
Teraka soa aman-tsara izy. 2*—, Zara,
soa hiany, saikinany. —il est arrivé. Za-
ra. etc.. fa ton ira izy.
HEUREUX, EUSE, adi. 1* Sambatra,
finaritra. miadana. faly. Nous ne serons
parfaitement — que dans le ciel. Tsy ho
sambntra indrindra isika raha tsy any
an-danitra. Cette famille est heureuse.
Finaritra, miadana izany lianakavïana
izany. Je suis — d'avoir pu vous plaire.
Faly nho sa tria nnnkasiîrohanao. 2»—,
Ambinina. manan-jara, vintanina, tsara
vintôna. Il est— dans toutes ses entrepri-
ses. Ambinina, etc. amy ny raharaha
reh«»tra ataony izy. Il est— au jeu. Am-
6in in-doka izy. Il a la main heu-
reuse. Ambinina izy. 3 # — , Mahaflnari-
tra, mahafaly, isara. C'est un ion r— pour
moi. Mnhaftnaritra, mahafaly ahy ity
andro ty. Notre voyage fut— . Tsara ny
dia nalehanny. C'est un— présage. Fam-
bara tsara izany. Il a des reparties heu-
reuses. Tsara ny faraaliny.
♦HEURT, sm. Dona, fldona, poka, flpo-
ka, gona. flgona, paika, fipaika, katro-
ka, fikatroka.
«HEURTER, va. 1* Mandona. midona,
mamoka, manapoka, mi poka, mangona,
migona, mipaika, mikatroka. Ce navire a
heurte l'autre. Nandona namoka, na-
napoka, nangona ny hafa, nidona, ni-
poka, nigona tamy ny ha r a iosambo io.
Comme Choquer. 2° fig Mahasosotra, ma-
nohitra. lia heurté beaucoup de gens.iVa.
/ta^osofraolona maro izy. Ne heurtez pas
ses opinions. Aza manohilra nyheviny.
—, vn. 1° Midona, mipoka, migona. Il a
heurta contre un rocher. Nidona. etc.,
tamy ny vatolnmpy izy. 2°— , Mandona.
On heurte à la porie. Misy mandon-
dona ao am-baravarana.
Se heurter, vpr. 1° Midona, mikatroka.
Il s'est heurté contre la table. Nidona
tamy ny latabatra izy. Les deux armées
vinrent à se— . Nikatroha ny talika roa
ton ta. 2*— , Mifampidooa, mifampipoka,
mifampigona, mifampipaika, mifampi-
katroka. l^es vagues se heurtent. Mi-
fampidona, mifampipoka, mifampi-
gona ny onjan-drano. Les béliers se
htuirtont. Mifampikatroha, manao ka-
tro-doha ny ondrilahy.
HEXAGONE, adj. et «m. Enin-joro.
HIATUS, sm. Fifanarakarahan' ny zana-
tsoratra roa.
♦HIBOU, sm. Vorondolo.
«HIDEUSEMENT, adv. Izaitsizy.
«HIDEUX, EUSE, ad;. Ratsy tarehy
izaitsizy, maharikoriko. Femme hideuse.
Vehivavy ratsy tarehy izait*izy. C'est
une chose hideuse. Maharikoriko izany
zavatra izany.
HIER, adv. 1 # Omaly. 2^ fig. Vao haln-
gana, vao omalin' omaly. C'est un ami
d*— . Sakaiza vao haingana, etc., izy.
«HIÉRARCHIE, sf. Filaharana, araba-
ratonga. La— des anges. Ny filahara*
na, x\y ambaratongan* ny anjely. La-
militaire. Ny filaharana, ny amôara-
tonga amy ny miaramila.
«HIÉRARCHIQUE, adj. Misy filahara-
na, misy ambaratonga. Le gouverne-
ment dé l'Église est—. Misy filahara-
na, etc., ny mpifehy amy ny Eglizy.
«HIÉRARCHIQUEMENT, adtf. Ara-
kany filaharana, a raka ny ambaratonga.
HIÉROGLYPHE, sm. !• Soratra sary
nataon'ny Ejipliana. 2 B fig. Zavatra sa-
ropantarina.
HIÉROGLYPHIQUE, ad;. Momba ny
hiéroglyphe.
HILARITÉ, sf. Hamiramirana, flhome-
hezana.
HIPPODROME, sm. Kianja fifanalan
ny soavaly hazakazaka
HIPPOPOTAME, sm. Soavalin-drano.
lalomena.
HIRONDELLE, sf. Sidintsidina.
«HISSER, va. Mampakatra.— une voi-
le. Mampakatra lain-tsambo.
Se hisser, vpr. Miakatra. Je me hissai
jusqu'à la fenêtre. Niakatra hatramy ny
varavaran-kely oho.
HISTOIRE, sf. fTantara. Il étudie 1-.
Mianatra tantara izy. Il me conta 1 —
de son voyage. Nitantara tamiko ny dia
nalehanyizy. 2 a — , Angano. Il conte des
histoires. Milaza angano izy.
HISTORIÉ, ÉE, p. et adj. Voaravaka,
noravahana, nampihaingoina, mihain-
go, norentena, mirenty. Cabinet—. Efi-
trano voaravaka, etc. Lettres histo-
Digitized by
Google
r
HOM
— 413 —
HON
riées. Soratra mihaingo, mirenty.
HISTORIEN, sm. Mpitantara.
HISTORIER, va. Mandravaka, mam-
phaingo, mandrenty.
HISTORIETTE, sf. Tantara kely.
HISTORIQUE, adj. Momba ny tantara.
—, sm. Tantara. Faire 1*— d'un procès.
M it an tara ad y.
HISTORIQUEMENT, adv. Araka ny
tantara.
HISTRION, s m. Ariraîahy, kapotsaka.
HIVER, sm. Ririnina. Nous sommes
au milieu de 1'— . Aty ririnina izao.
Il n'y a pas eu d'— cette ann^e. Tsy
nisy ririnina tamin' ity taona ity. L*—
se fait sentir, il fait un temps d* — .
Mnndririnina ny andro.
HIVERNAGE, «m. Fipetrahan' ny
samho ao amy ny seranana anankiray
mandritra ny ririnina.
HIVERNER, un. Mipetraka mandritra
ny ririnina. Les troupes hivernent dtins
le pays. Mipetraka aty mandritra ny
ririnina ny miaramila.
HO! int. Adre! — ! que me dites-vous
là? Adret inona izanylazainao amiko?
♦HOBEREAU, «m. Lavelatra.
♦HOCHEMENT, sm. — de tête. Fion-
jonana. fihiOkifika.
♦HOCHER, ra. Mionjona, mihifika. Il
s'en alla en hochant la tôle. Nionjona,
nihiffka izy dia lasa.
♦HOCHET, sm. !• Tsilalaon-jaza. 2 # /?g.
Zavatra tsinontsinona.
HOLÀÎ int. Hiâî — ! qui est là? Hiai
iza no ao?
—, adv. Aoka iza y. —, pas tant de bruit.
Aoka izay, faaza mitabataba toy izany.
— , sm. Mettre le—. Mampilsahatra fifan-
dirana.
HOLOCAUSTE, «m. I* Fisoronana bi-
by nodorana naiaon' ny Jody, biby no-
dorana natao sorona. 2* — , Sorona. Jé-
sus-Christ s'est offert en — pour nos pé-
chés. Nanolo-tena ho sorona noho ny
fahotantsika Jeso-Krisly.
HOMARD, sm. Oran-dranomasina ma-
kadiry.
HOMÉLIE, sf. Toriteny fivoasana ny
I^ranjely.
HOMICIDE, s. Mpamono olona.
—, sm. Vonoana olona, famonoana olona.
Commettre l— . Mamono olona.
HOMMAGE, sm. 1* Haja. Toutes les
créatures rendent — au Créateur. Ny
zavatra voary rehetra manome haja ny
Nahary azy. Il est entouré d'hommages.
Omen' ny olon-d rehetra haja izy. || loc.
Rendre — au souverain en lui offrant
une piastre. Manasina andriana amy ny
vola tsy vaky. Rendre — à la vérité.
Milnza ny marina. 2«— , Fanoloraria. Je
lui ai fait — de mon livre. Natolotro
ho azy ny hokiko. 3 # —, pi. Arahaba. Je
viens de lui offrir mes hommages. Avy
niarahaba azy aho.
HOMME, sm. f Olona, olombelona.
Dieu créa 1'— à son image. Nntaon*
Andriamanitra mitovy endrika aminy
ny olona, etc. L'— est sujet à la mort.
Mety maty ny olona, etc. Le Fils de
1'— . Ny Znnak' olona. 2 # —, Lehila-
hy, lahy. Dieu a cré* 1'— et la fem-
me. Andriamanitra nahary ny lehilahy
sy ny vehivavy. Jeune — . Tov« lahy,
sakanrfa/iy. C'est un — fait. Lehilahy
leliibe izy. C'est un — de bien. Lehila-
hy tsara fanahy izy. Ce n'est pas un — .
Tsy lehilahy izy. Il est — atout entre-
prendre. Tena lehilahy mahatanteraka
na inona na inona izy. C'est un — à
pendre. Lehilahy jamono io. J'ai trou-
vé mon — . Hitako ny lehilahy izay
ilaiko, izay mahavitn. 3 # — , Miaramila,
mpiasa, maromita. Une arm<*e de dix
mille hommes. Tafika raisy miaramila
iray alina. J'ai pay^ mes hommes. Efa
nomeko ny karaman'ny mpiasa ko, ma-
romitako.
HOMOGÈNE, adj. Mitovy karazana.
HOMONYME, adj. Mitovy fanononana.
— , sm, Olona mitovy anarana.
HONNÊTE, adj. 1» Tsara fanahy. C'est
un— homme. Tsara fanahy izy. 2°— , Me-
ty, antoniny. Ces paroles ne sont pas hon-
nêtes. Tsy mety ireo teny ireo. Récom-
pense—. Valisoa antoniny. 3°— , Ma-
hay manaja. ma ha la la fomba, misy fa-
najana. Il est fort—, il a des manières
honnêtes. Mahay manaja, mahalala
fomba izy. Il lut fit un accueil — . Nan-
droy azy tamim-pana/ana izy.
— , sm. Ny mety. Il préfère 1' — à l'utile.
Ny mety no tiany noho ny mahasoa.
HONNÊTEMENT, adv. 1* Tsara. Elle
s'est toujours conduite — . Nitondra
tena teara mandrakariva izy. 2»— , Ara-
ka ny mety, antonintoniny. 3°— , Amim-
panajana.
HONNÊTETÉ, sf. 1* Hatsaram-pana-
hy. batsrirana. Je connais V — de son
âme. Fantatro ny hatsaram-panahiny.
Je connais 1' — de ses mœurs. Fantatro
Digitized by
Google
HON
— 414
HOR
ny hatsaran* ny fitondran-tenany. 2 # — ,
Ny mety. Cela est contre les règles de
T— . Manohitra ny mety iznny. 3°— .
Fahaizana manaja, fahalalana fomba.
fanajana. Il le reçut avec toute sorte
d'honnêtetés. Nandray azy taraim-pana-
jana lehibe izy.
HONNEUR, sm. l # Voninahitra,tabiha,
haja. Il aacquis de V — .Nahazo vonina-
hilra izy. Cet ouvrage lui fait — . Anana-
ny voninahitra izany boky izany.
Il a flétri mon — . Nanala oonîna-
hitra, nanala baraka ahy izy. Il est 1'—
de son pays. Voninahitra, tabihan
ny tanin-drazany izy. Il fait — à sa fa-
mille. Voninahitra, tabihan' ny fiana-
kaviany izy. Il a ou Y — d'être admis
à la table du prince. Nahazo vonina-
hitra mba hiaraka hihinana amy ny
mpanjaka izy. On lui a fait de grands
honneurs. Nomena voninahitra, haja
lehibe izy. Il est parvenu au comble
des honneurs. Nahazo voninahitra
ambony dia ambony izy. li loc II est
mort au champ d'— . Maty tany an'ady
izy. Point d'— . Hambo, hambom-po. Il
est délicat sur le point d'— . Lehilahy
manan-fcambo, be hambom-po izy. Je
vous donne ma parole d'— . Lehilahy ma-
nan-kambo aho ka ataoko tokoa izany.
Faire — à ses engagements. Manatante-
raka ny teny napetrany 2 # — , Fanaova-
na ho zavatra. Les sciences furent alors
en — . A r a*ao ho zavatra ny fahaizana
samihafa tamin' izay. 3°— , Hatsaram-
panahy, ny mety. C'est un homme
d'— . Tsara fanahy izy. L'— lui est plus
cher que la vie. Ny hatearam-pana/iy,
ny mety no tiany kokoa noho ny aina.
♦HONNIR, va. Manala baraka.
HONORABILITÉ, sf. Hatsaram-pana-
hy. On connaît son — . Fantatra ny ha-
tearam-pana/itny.
HONORABLE, adj. 1° Mahabe voni-
nahitra, ambony. lia fait une fin— . Ma-
habe voninahitra azy ny nahafatesany.
On lui donna la place la plus—. Nome-
na n y toeranaam bon y indrindra izy. Em-
ploi—. Raharaha a >n6on y. 2 # —, Be voni-
nahitra. mendrika hohajaina, amim-pa-
najana. C'est une famille — . Mendrika
hohajaina izany fianakaviana izany.
On lui fit une réception — . Noraisina
tamim-panajana izy.
HONORABLEMENT, adv. • Amim-
boninahitra, amim-panajana. 2* — , Ara-
ka ny mety.
HONORAIRE, adj. Amy ny anaram-
potsiny ho fanajana. Conseiller — .
Mpanolo-tsaina amy ny anaram-potsi-
ny ho fanajana azy.
— , 8m. pi. Karama. Les honoraires du
médecin. Ny fcaraman' ny dokotera.
HONORER, va. 1* Manome voninahi-
tra, manome haja, manaja. Honorez
Dieu. Omeo voninahitra, omeo haja,
hajao Andriamanitra. Il honore ses su-
périeurs. Manome voninahitra, etc ,
ny lehibeny izy. 2 # —, Manao ho zava-
tra. J'honore sa vertu. Ataoko ho zava-
tra ny hatsaram-panahiny. 3*—, Maha-
be voninahitra. Il honore son pays. Ma-
habe voninahitra ny tanin-drazany izy.
Il m'honore de son amitié. Mahabe vo-
ninahitra ahy, voninahitra ho ahy ny
fltiavany ahy.
S'honorer, vpr. 'Mahazo voninahitra,
manao ho voninahitra. Je m'honore d'ê-
tre son ami. Ataoko ho voninahitra ho
ahy ny misakaiza aminy.
HONORIFIQUE, adj. Mampahazo voni-
nahitra. Titre—. Anaram-bonina/iifra.
♦HONTE, sf. 1* Henatra. Il rougit de
— . Tera-menan' ny henatra izy. Il a —
de se montrer. Menatry ny hiseho izy.
Faites-lui — de sa paresse. Omeo hena-
tra izy noho ny hakamoany. Ils tirent
vanité de ce qui devrait leur faire — .
Mirehareha amy ny zavatra tokony ham-
pahàmenatra azy izy ireo. Il a perdu
toute — . Tsy mahalala menatry izy. Il
est couvert de — . Safo-fcenaJra izy. 2 #
—, Fanalam-baraka, fahafabam-baraha.
Il fait la— de sa famille. Manala bara-
ka, mahafa-baraka ny fianakaviany izy.
♦HONTEUSEMENT, adv. Amira-fk-
hafaham-baraka.
♦HONTEUX, EUSE, adj. 1* Menatra,
saro-kenatra. Il est— de ce qu'il a fait.
Menatry ny n a taon y izy. Les enfants
sont— devant les personnes qulls ne con-
naissent pas. Menatra, etc., ny zaza
kely raha eo anatrehan' ny olona tsy
fan tany. 2*—, Mampahamenatra, maha-
menatra, mahafa-baraka. Il mène une
conduite honteuse. Manao fi tondra n-te-
na mampa/iamenafra, etc., izy.
HÔPITAL, sm. Trano Ûtsaboana, hos-
pitaly.
♦HOQUET, sm. Tsakoahina. Avoir le—
Tsakoahtna.
HORAIRE, adj. Momba ny ora. Les
lignes horaires. Ny marikyny ora.
Digitized by
Google
r
HOR
— 415 —
HOT
+HORDE, sf. Firenen* olona mirenireny,
andian' olona mirenireny. Des hordes de
barbares fondîrent sur l'empire romain.
Nisy fi renen* olona baribariana nibo-
sesika tamy ny fanjakana romana. Une
— de brigands. Andian-j iolahy.
HORIZON, sm. 1* Faravodilanitra. Le
soleil est à V — . Àny amy ny faravo-
dilanitra ny roasoandro. De celte col-
line on découvre tout P— . Amin' io ta-
nety io no ahitana ny faravodilanitra
rehetra. 1* fig. Toe-draharaha. LT— s*é-
claircit. Mihamazava ny toe-draharaha
HORIZONTAL, ALE, ad). Marina.
HORIZONTALEMENT, adv. Marina.
Placez cette planche—. Ataovy marina
no fametraka io hazo iisaka io.
HORLOGE, sf. Pamantaranandro lehi-
*be.
HORLOGER, s m. Mpanao famantara-
nandro. mpanamboatra— .
HORLOGERIE, sf. Fahaizana faraan-
taranandro. fanaovana— , fanamboarana
— , fivarotana — .
HORMIS, prèp. Afa-tsy. Comme Ex-
cepté.
HOROSCOPE, sm. Faminaniana atao
amy ny astra.
HORREUR, sf. 1* Tahotra. fah a tsi ra-
vina, haloza. Il pâlit d*—. Mivaloarika
noho ny tahotra izy. Dans cette foret
on éprouve une secrète—. Mahataho-
tra izany ala izany. Cette ville éprouva
toutes les horreurs de la famine. Afahn-
tsiravina, loza ny mosary nanjô io ta-
nana io. L*-*- du supplice n'ébranla
point son courage. Tsy nampihontsina
azy velively ny halozan' ny fijaliana.
2*—, Fankahalana. J'ai — du mensonge.
H ala ko ny lainga. Je l'ai en—. Haïa-
ko izy. Il est en — à tout le monde.
J/a/an'ny olon-drehetra izy. 3*—, Ha-
ratsiana, halehibe. Comprenez T— du
péché. Fantaro ny haratsian* ny fabo-
tana. Je comprends 1'— de mon crime.
Fantatrony halehiben' nyheloko. 4°— ,
pi. Zavalra ratsy izaitsizy. Il dit des
horreurs. Milaza zavalra ratsy izaitsi-
zy izy.
HORRIBLE, adj. 1* Maha tahotra, mam-
patahotra, mahatsiravina, loza loatra.
Sa mort fut— . Nahatahotra, nampata-
hotra, nahatsiravina, loza loatra ny
nabafatesany. 2 # — , Ratsy izaitsizy, lehi-
be. be vava, izaitsizy. 8a conduite est—.
Fi a tsy izaitsizy ny fltondran-tenany. Il
fait un temps—. Ratsy izaitsizy ny an-
dro. Il a commis un crime—. Nanao he-
loka lehibe. be uaua izy. Il fait un froid
— . Mangatsiaka izaitsizy ny andro.
HORRIBLEMENT, adv. Ratsy izai-
tsizy.
HORRIPILATION, sf. Fihoron-kodi-
tra.
•HORS, prép. Ivelany. Il est— de la ville.
Any ivelaiï ny tanâna izy. || loc. Il est
— de la maison. Any alatrano izy. Il est
— de la portée du canon. Tsy takatry ny
tafondro izy. Il est— de danger. Afa-
doza izy. Il est — de lui. Very hevitra
izy. Il est — de combat. Tsy afa-miady
intsony izy. Cet habit est — de service.
Tsy azo anaovana intsooy, efa borizano
io akanjo io. —de là. Afa-tsy izany. Met-
tre quelqu'un- la loi. Mamono olona
an-trebotrebo.
*HORS-D'ŒUVRE, sm. Fanampiny
fotsiny.
HORTICULTEUR, sm. Mpamboly
anana.
HORTICULTURE, sf. Fambolena ana-
na.
HOSANNA,*m. Fihobiana.
HOSPICE, sm. Trano fitaizana ny ma-
nant ra, — ny antitra, etc.
HOSPITALIER, 1ÈRE, adj. 1* Man-
dray tsara ny vahiny. C'est un peuple—.
Firenena mandray tsara ny vahiny
izany. J'ai trouvé une demeure hospita-
lière. Voaray tsara taurin* izany trano
izany aho. 2°— , Mitsabo marary. Soeurs
hospitalières. Masera mpilsabo marary,
HOSPITALITÉ, sf. Fandraisam-bahi-
ny.
HOSTIE, sf. Hostia.
HOSTILE, adj. 1* Miady, mampiseho
ho fahavalo. Il a des projets hostiles. Mi-
kasa hiaciy izy. Il a des procédés hosti-
les. Mampiseho azy ho fahavalo ny
ataony. 2°— , Manohitra. La plupart lui
sont hostiles. Manohitra azy nyanka-
biazany.
HOSTILEMENT, adv. Miady, miseho
ho fahavalo.
HOSTILITÉ, sf. 1* Ady. Il commença
les hostilités. Nanomboka ny ady izy.
2»—, Fanoberana.
HÔTE,HÔTESSE, s. 1* Tompon' ny
tranom-bahiny. Table d'— . Voy. Table.
2 # — , Mpandray vahiny. vahiny raisina.
HÔTEL, sm. 1* Trano lehibe. Il a loué un
Digitized by
Google
HUI
416 -
HUM
— . Nanofa trn.no lehibe izy. —de ville.
Trano fanaovan' nv mnire sy ny nama-
tiy raharaha. Hôtel-Dieu. Trano fitsa-
boana lehibe. bo*pitaIy lehibe. 2«-,
Tranombahiny. Il losre a 1 — . Mitoetra
an amy ny train om-bahiny izy.
HÔTELIER, 1ÈRE, s. Tompon' ny tra-
Tîtn-bahiny.
HÔTELLERIE, sf. Tranom-bahiny.
♦HOTTE, sf. Zavalra fibabena entana.
♦HOUBLON, sm. Zava-maniry anao-
van-dabipra. • .
♦HOUE, sf. Angadim-bazaha.
♦HOUILLE, *f. Arin-tany.
♦HOUILLER, ÈRE, adj. Misy arin-
tany. Terrain—. Tany misy arin-tany.
•HOUILLÈRE, sf. Tany misy arin-ta-
nv
♦HOULE, sf. Alon-dranomasma.
♦HOULETTE, sf. Hazo fiandrasanaon-
dry.
♦HOULEUX, EUSE, artf. Manonja.
*HOUPPE, sf. Sahnndran-iavatra.
♦HOUPPELANDE, sf. Akaniohe.
♦HOURRA, sm. Hoby. Pousser des hour-
ras. Mihoby.
♦HOUSPILLER, va f Misaritsarika,
mnnintontsintona. mandrirotra. 2° fig.
Manaratsy, mandevilevy.
Se houspiller, vpr. f Mifampisaritsa-
rika. mifanintontsintona, mifandrirotra.
2° fig. Mifanaratsy.
♦HOUSSE, sf. Lamban-tsoavaly.
♦HOUSSINE, sf. Ro»sa-kazo, firitsoka.
♦HOUSSINER, va Mikaooka amy ny
rotsa-kazo. — ses habits. Mikapoka ny
akanjony amy ny rotsa-kazo.
♦HOUX, sm. Karazan-kazo maitso ravi-
na lalandava.
♦HOYAU, sm. Angady baka roa.
*HUBLOT, sm. Varavaran-kely madini-
ka amy ny vatan-tsambo.
♦HUÊÈ, sf. Akora, akoralava.
♦HUER, va. Mnnakora.
HUILE, sf. Solika, diloilo. tseroka, ilo,
menaka. —do pied de bœuf. Soliha.—
de pétrole. Soli tany. —d'olive. Diloilo.
Peindre à l— . Man^so-doko amy ny loko
diloilo. Les saintes huile* Ny diloilo
xnasina. — de coco Diloilo kokô. L'— de
ricin. Ny t*eroka, ilom-boan-ianantana-
manga. — de pistache. Ilom boanjo. —
de foie de moruo. Menaka telo zoro.
HUILER, va. Manoso-tsolika. — une ser-
rure. Manoso tsolika hidio-trano.
HUILEUX, EUSE, ad;. Mi«y solika,
minendonendo. Cheveux—. Volon-doha
minendonendo. Peau huileuse. Hodi-
tra minendonendo.
HUILIER, sm. Pitoeran-diloilo sy vi-
naingitra.
HUIS, sm. À— clos. Mangïngina. Audien-
ce à— clos. Fitsarana atao mangîngi-
na.
HUISSIER, sm. Vadintany.
*HUIT, adj. vum. t # VaR — fois. Ira6a-
lo. —jours. Havaloana. Tous les— jours.
Uan-karalnrina. Il ya-r-jours qu'il est
arriva. Hava 'oan* andro, tamy ny herin'
nyandroany no nahatongavany. — par—.
fsicalovalo. Partagez cette orange en
— . Valoy io laoranjy io. Elle est parta-
gée en — . Voavalo, novaloina. mivalo
izy. || Ion. Il viendra de dimanche en—.
Hoavyamyny herin' ny alahady izy 2*
— ,Fahavalo. Chapitre—. Toko fahavalo.
—, sm. Valo. Il est arrivé le — de ce mois.
Tonga tamy ny raton' iiy volana ity izy.
♦HUITAINE, sf. t* Havaloana. Je passai
chez lui une — de jours. Nitoetra Ziana-
loan' andro tao aminy aho. 2° — , Valo,
tokony ho valo. J'ai acheté une— de din-
dons. Nividy vorontsiloza valo, etc.,
aho.
♦HUITIÈME, adj. Fahavato. Il est le
— sur le registre. Fahavalo ao amy ny
rejistra izy. Faire une chose pour la —
fois. Manim&alo. Pour la — fois. Fa*
nimbalony.
— , sm. Ny ampahavalony. Les trois hui-
tièmes. Ny lelo ampahavalony.
♦HUITIÈMEMENT, adv. Fahavalo.
HUÎTRE, sf.\* Akorandriakaany anaty
ranomasina. î # fig. Tonenrtrina, dondri-
na. donana velona.
HUMAIN, AINE, adj. f Momba ny
olona. — nyolombelona. Le corps — . Ny
vatan' ny ofona. La nature humaine.
Ny fomban' ofom&efoua. Le genre—.
Ny olomhelona. 2*—, Mpamindraîo,
miantra. malemy fanahy. Cet homme
est — Mpamindra fo f etc.. io lehilahy
io. N'avoir rien d'— . Comme Ishcmaîn.
—, sm. pi. Ny olninbelona. Lemaitr«des
humains. Ny tompon'nj/ olombrtona.
HUMAINEMENT, adv. f Arakaizay
azon' ny olombelona atao. Il fit ce qui
est — possible. Nanao araka izay azon'
ny olombelona atao izy. 2 - —, Amim-
pamindram-po, amim-piantrana, amin-
kalemem-panahy. Il traita— lot vaincus.
Digitized by
Google
HUM
— HT —
HUM
Namindrayo, niantra ny resy izy.
nitondra ny^resy tamin-kalemem-pa-
nahy izy.
HUMANISER,»*. Mampah.'ndry.raam-
pahalemy fanahy. Les Européens ont
humanisé les peuples sauvages. Ny Eo-
ropeana ruunpahendry, nampa/iaJe-
my fanahy ny fireneon barbariana.
S'humaniser, vpr. Mihahondry, miha-
malemy fanahy.
HUMANISTE, sm. Mpianatra laba-te-
ny an-tsoratra.
HUMANITAIRE, adj. Mabasoa ny
olona.
HUMANITÉ, &f. 1* Fomban' olombelo-
na. Jésus-Christ a pris notre — . Joso-
Kristy naka ny fombantsika olombe-
lona. 2*— , Ny olona. C'est un bienfai-
teur de 1' — . Mpanasoa olona izy. -3°— ,
Famindram-po, fiantrana, halemem-pa-
nahy. Il est plein d — . Be famindram-
po, etc., izy. 4*—, pi. Fiauarana laha-
leny an-tsoratra.
HUMBLE, adj. et». l'Manclrytcna. Il est
— au milieu des grandeurs. Manetry te-
na ao a fovoan'ny voninahitra izy. Dieu
accorde sa grâce aux hum blés. *Andria-
manitra manome ny fahasoavany amin'
izay manetry tena. Il est— devant les
grands. Manetry tena eo anatrehan'
ny lehibe izy. Il fit un— aveu de sa fau-
te. Niaiky "ny hadisoany tamim-panc-
tren-tena izy. 2-—, Ambany. Il remplit
d'humbles fonctions. Manao raharaha
ambany izy.
HUMBLEMENT, adt?. Amim-pane-
tren-tena.
HUMECTANT, ANTE, adj. et a.
Mampangatsialsiaka. Les fruits sont hu-
mectants. Mampangatsiatsiaka ny
voan-kazo.
HUMECTATION, sf. Fampandopan-
doana.
HUMECTER, va. 1 # Mahamando, ma-
ham^ri nerika. La rosée a humecté la ter-
re. Nahamahdo ny tany ny ranonan-
do. Des larmes humectaient ses paupiè-
res. Nisy ranouiaso na/iamerimcrt/ta
ny masony. 2 # — , Mampangatsiatsiaka.
S'humecter, vpr. Mihamando, mihame-
rimerika.
•HUMER, va. Mitroka, mifoka. —un
œuf. Mitroka otody. — l'air. Mifoka
rivotra.
HUMER AL, ALE f ad;. Momba ny
fwndrv.
HUMÉRUS, sm. Taolan-tsandry ambo-
ny.
HUMEUR v 8/". !• Ranon-javatra, ra, za-
vatra matsora anatin' ny vatana. Il décou-
le de cet arbre une — visqueuse. Misy
rano madity mivoaka amin' io hazo io.
Cela vicie les humeurs. Manimba ny ra
izany. Il faut évacuer les humeurs. To-
kony havoaka ny zavatra matsoraana-
tin'ny vatana. Humeurs froides. Comme
Scrofules. 2 # [ig. Toe-panahy, litiavana.
11 aune— égale. Tsy miovany toe-pa-
nahiny. Il n'est pas d'— à se laisser gou-
verner. Tsy te-hofehipehezina izy. 3 - — ,
Hasosorana, halonilony, haitraitra. Cet
homme a toujours de l' — . So*o-dava,
malonilony lavaiolehrlahy io. Il est de
mauvaise— . Malonilo n y izy. C'est une
mauvaise— qui lui a pris. Haitraitra fo-
tsiny no nahazo azy.
HUMIDE, adj. Mando, merlmerika. La
terre est encore—. Mbola mando ny ta-
ny. Une chambre—. Efi-trano mando. Il
a les mains humides. Mando ny tânany.
Il a les yeux humides de larme?. M erû
merika ny masony. || 16c. L'— élément.
Ny rano.
HUMIDEMENT, adv. Amy ny fltoera-
na mando. Il est logé-. Mitoetraamy
ny fitoerana mandomando izy.
HUMIDITÉ, sf. Hamando, hamandoa-
na, ny mando.
HUMILIANT, ANTE, adj. Mahamena»
tra, mampahamenatra.mampangaihay.il
Jui fit une réprimande humiliante. Nanao
fananarana nahamena/ra, etc., azy izy.
HUMILIATION, sf. 1* Henatra, fan-
gaihay. Je n'ai pu le voir dans une si
grande — sans lui pardonner» Tsy zaka-
ko ny nahita azy menalra, nangaihay
mafy loatra. ka navelako ny hadisoany.
2»-I . Fanetren-tena. Les infirmités hu-
maines sont un sujet d'— pour nous.
Ny halementsika olombelona noantony
anelrentsika tena, 3»— , Zav itra mam-
pahamenatra, — mampangaihay. C'est
une grande — pour lui. Zavatra mam*
pa/iamena(ra, etc., azy loatra izany.
HUMILIER, va. Manetry, mampaha-
menatra, mampangaihay. Dieu humilie
les superbes. Andriamanitra manetry
ny mpiavonavona. Je l'ai humilié. iVarn*
pahamenatra f nampangaihay azy aho.
S'humilier, vpr. Manetry lena, mietry
tena.
•27
Digitized by
Google
HYG
— 418 —
HY8
HUMILITÉ,*/. Fanetren-tena. Il avoua
sa faute avec une grande—. Niaiky ny
hadisoany ia.mïm-panetren-tena iebi-
be izy.
HUMUS, sm. Tany lonaka.
*HUNE, sf, Tnlantalana ao an-tenatenan'
ry salazan-tsanibo.
•HUNIER, sm. Lain-tsambo faharoa
amy ny salazan-tsambo. Grand — . Lain-
tsambo faharoa amy ny salaznben-
tsnfnbo. Petit— . Lain-t*ambo fahàroa
amy ny salazan-tsambo atoba.
« HUP PE, * f . Boto.
•HUPPÉ, ÉE, adj. 1» Misy boto. Poule
Jrupr^e. Akoho 6o/o, — satroka. 2* ffg
Ambmy toetrn, mpanan-karena. C'est
un* persrnnn huppée. Olona ambony
toetrn, etc.. izy.
♦HURE, sf. Loham-biby sasany. Une
— de sanglier. Lo/ian-dambo.
♦HURLEMENT, sm. !• FiUmany va-
lala, finaonaona. 2° flg. Fidradradradra,
fi gogo gogo. Elle poussait des hurlements
de douleur. Nigogogogo noho ny ala-
helony izy.
'HURLER, vn. PMitomany valala, mi-
naonaona. Le chien a hurlé toute la nuit.
Nitomany valala, ninaonnona nan-
dritra ny alina ny alika. 2° ftg. Midra-
dradradra, migogogogo. Il hurle de ra-
ge. Midradradradra noho ny hatezera-
na izy.
HURLUBERLU, sm. Olona kely ati-
doha, olona maivan-doha.
'HUSSARD, sm. Karaza-miararoila
milatngin-tsoavaly.
•HUTTE, sf. Trano tomboka.
HYDRAULIQUE, adj. Momba ny fam-
pakaran-drauo. La scienco — . Ny fahai-
zana mampaka-drano.
HTDRE, sf. Fananimpitoloha.
HYDROGÈNE, sm. Hidrojena.
HYDROMEL, sm. Fisotro atao amy ny
tantely sy rano.
HYDROPHOBE, ad;, et s. Tsy tia ra-
no, romotra.
HYDROPIQUE, adj. et s. Manirano.
HYDROPISIE, sf. Manirano.
HYÈNE, sf. Karazam-biby mitovitovy
amyny amboadia.
HYGIÈNE, sf. Fahaizana momba nyma-
hasalama.
HYGIÉNIQUE, adj. Mahasalama
HYGROMÈTRE, sm. Famantarana
ny hamando sy ny hamainan' nyaera.
HYGROMÉTRIE, sf. Fahaizana mom-
ba ny bamando sy ny bamainan* ny aé-
ra.
HYMEN ou HYMÉNÉE, sm. Fanam-
hadiana.
HYMNE, sm. Hira fiderana.
— , sf. Hira fiderana fanao ao an-trano le-
g ! »zy .
HYPERBOLE, sf. Fampitomhoann, fa*
nitarana. te que je vous dis n*e*t point
une—. Izao lazaiko izao fcy mitombo,
tsy mitatra, t.- y nitarina.
HYPERBOLIQUE, adj. Mampitom-
bo, manitatia. Expressions hyperboli-
ques. Teny mamp'tornbo. etc.
HYPERBOLIQUEMENT, adv. Mam-
pilombo, manitatra.
HYPERBORÉE ou HYPERBO-
RÊEN, ÉENNE, adj. Any a va rat ra
indrindra.
HYPERDULIE, sf. Panajana fanao
aminy Masina Mary.
HYPERTROPHIE, sf Fivontosana.
— du cœur. Fivonto*an' ny fo.
HYPOCONDRIAQUE, adj. Sorisore-
na, sosotsosotra, raanjorudreira, nianjo-
nitra.
HYPOCONDRIE, sf. Fahasorisorena,
fahasosotsosoraoa, fanjoredretra, fan-
jonitra.
HYPOCRISIE, sf. Fihatsarambelatsi-
ny.
HYPOCRITE, adj. et s. Mpihatsarave-
latsil.y.
HYPOTHÈQUE, sf. Antoka. J'ai donné
ma maison en—. Nataoko antoka ny
tranoko.
HYPOTHÉQUÉ, ÉE, adj. [• Natao an-
toka. 2* flg. Être mal—. Marary lava,
farofy. sahirana.
HYPOTHÉQUER, va. Manome ho an-
toka.
HYPOTHÈSE, sf. Zavatra atao bo ma-
rina ao an-tsaina fotsiny. Voy. Supposi-
tion.
HYPOTHÉTIQUE, adj. Atao ho mari-
na ao an-tsaina fotsiuy.
HYSTÉRIE, sf. Aretin-kozatrampaha-
zo ny vehivavy, kasoa.
HYSTÉRIQUE, adj. et s. Azon* ny
aivtin-kozatra marapifanintontsiutona.
k
Digitized by
Google
r
IDE
- 419
IGN
I
IBIS, sm. Voronosy.
ICI, adv. Aty.atikitra. oto. otokatra, otoa-
na. Venez—. Avia aty, alikitra. Appro-
chez d'— . Manaténa af j/, etc. Il est venu
—la semaine dernière. Tatft, teto izy
tamy ny herinandro lasa. Il viendra —
demain. Hankalij, hanketo, ho avy aty,
eto izy rahampitso. On se conduit chez
vous pi 113 sagement qu'— . Tsaratsara
kokoa ny fltondran-tenan* ny oîona any
aminaruo noho ny al y.
Jusqu'ici, loc.adv. Mandraka ankehitri-
ny.
Ici-bas, loc. adv. Aty an-tany.
ICONOCLASTE, sm. Mpandrava ny
sary masina.
IDE AL, ALE, ad}. 1* Foronin' ny saina
fotsiny, pritrereMn' ny saina fotsiny. Un
être—. Zavatra /b ro ni n'n*/ saina fotsi-
ny. Richesses idéales. Harena eritrerc-
tin' n?/ saina fotsiny. 2 - — , Lavorary
indrindra. Beauté idéale. Hatsaran-ta-
rehy lavorary indrindra.
— , sm. Hatsarana lavorary indrindra.
IDÉE,*/ 1 . l'jH^vHra. J'en avais une— tout
autre. Hafa lavitrany hevitro ny amin'
izany lamin' izay. On n'a pas d'— de cela.
Tsy azo he> m erina izany. Il a des idées su-
blimes. Lalinany heviny. Cela brouille
toutes mes idées. Mahavery hevitranhy
izany. J'ai dans I'— qu' il ne viendra pas.
Araka ny hevitro tsy ho avy izy. 2°— ,
Fahatsiarovana. J'ai vu cet homme-
là autrefois t j'en ai quelque—. Efahita-
ko teo aloha io lehilahy io, ka tsaroako
kely hiany. 3*—, Ambangovangony. Il a
jeté sur le papier T— de son ouvrage.
Nandntsaka an-tsoratra ny ambango-
zangon'ny bokiny izy. 4"—, Hevi-d ravi-
na, hevi-potsy. Ce no sont que des idées.
Hevi-dravina, hevi-potsy hiany izany.
IDEM, adv. Toy ny eo ambony.
IDENTIFIER, va. Mampitovy, mam-
pifanar.ika.
S'identifier, vpr. Mitovy, mifanaraka.
IDENTIQUE, adj. Mitovy. Deux et
deux sont identiques avec quatre. Roa
sy ny roa mitovy amy ny efatra.
IDENTIQUEMENT, adv. Mitovy.
IDENTITÉ, sf. 1* Fitoviana. Il y a— en-
tre res deux objets. Mitovy ireo zavatra
roa ireo. 2*—, Ny nmha-izy. On a îccou-
nu 1'— de "cet homme avec celui qui a
été signalé à la police. Efa hita fa i:y
hiany no ilay olona nolazaina tamy ny
polisy.
IDIOME, «m. Fiteny.
IDIOT, OTE, adj. et s. Adala, gaigy,
donana.
IDIOTISME, sm. t* Hadalana, hageg*-
na.2'— , Fomba fflenenanatsy fanaoafa-
tsy amy ny fiteny anankiray. Chaque
langue a ses idiotismes. Sa m y manana ny
fomba fitenenany avy ny fiteny rehetra.
IDOLÂTRE, s. otadj. l'Mpanoinposanv
py. 2* fig. Tia loatra. Cette mère est —
de ses enfants. Tia loatra ny zanany
io reny io.
IDOLÂTRER, va. Tia loatra.
S'idolâtrer, vpr. 1° Tia tena loatra. V
—, Mifankatia loatra.
IDOLÂTRIE, sf. 1 # Fanompoan-tsam-
py. 2» fig. Fitiavana loatra.
IDOLE, sf. I* Sampy. 2- fig. Zavatra
tiana loatra.
IGNAME* sm. Oviala, ovibo, ovifuntakn,
ovisorokomby, ovitanty.
IGNARE, adj. et s. Tsy nahita Ha n ara-
na, tsy mahay.
IGNÉ, ÊE, adj. Miteraka afo, inirehitra.
IGNITION, sf. Firehetana.
IGNOBLE, adj. Tsy mendrika, tsy raau-
jary, vetaveta.
IGNOBLEMENT, adv. Tsy mendrika,
tsy manjary, vetaveta.
IGNOMINIE, sf. Fahafaham-baraka, fa-
nalam-baraka.
IGNOMINIEUSEMENT, adv. Amim-
pahafaham-baraka.
IGNOMINIEUX, EUSE, adj. Mahafa-
baraka, manala baraka. Cela est— pour
sa famille. M aha fa-baraka, etc., nyfla-
nakaviany izany.
IGNORANCE, sf. Tsy fahalalana, tsy
fahaizana. Il était dans T— do ce qui
s'est passé. Tsy nahalala ny zavatra ni-
seho tamin'izay izy. Ces nations sont dans
une grande—. Samy tsy mahalala, tsy
mahay na inonana inona ireo firenena
ireo.
Digitized by VjOOQIÇ
ILIi
— 120 —
ILL
IGNORANT, ANTE, adj. ut s. Tsy
mahalala, "tsy mahay. Il fait T— là-des-
sus. Morly tsy mahalala izany izy. Il est
fort— en géographie. Tsy mahay jeo-
grafy velively izy. C'est un médecin — .
Dokotera Isy mahay izy.
IGNORÉ, ÉE, adj. 1° Tsy fantatra. Ré-
gions ignorées. Tany tsy fantatra. 2 # — ,
Tsy mischoseho. Il vit — du monde. Tsy
misehoseho amy ny olona izy.
IGNORER, va. Tsy mahalala, tsy ma-
hafantntra, tsy mahay. J'en ignore la
cause. Tsy mahalala, tsy mahafanta-
tra ny anton' izany aho. Il ignore les
premiers principes, de la religion. Tsy
mahalala, t.*y mahay ny fotopototry
ny ûvavahana izy.
S'ignorer, vpr. Tsy mahalala ny toetry
ny tenany.
IGUANE, sm. Karazan-tsitry.
IL, pron. pers. sing. m Izy, ny. Il vient.
Avy uy. Que fait—? Inona no nt&ony?
Ils, pi. m. Izy ireo, ny.
tLE, sf. Nosy.
ILIAQUE, adj. Amy ny moja. Os ilia-
ques. Taola- moja.
ILLÉGAL, ALE, adj. Manohitra ny
lalâna. Convention illégale. Fanekena
manohitra ny lalàna.
ILLÉGALEMENT, adv. Manohitra
ny laluna.
ILLÉGALITÉ, sf. Fanohcrana ny la-
•Wma.
ILLÉGITIME, adj. l' Tsy marina. Ma-
riage— . Fanambadiana tsy marina.]]'
loc. Enfant — . Zazasary, zaUa-drani-
tra. 2° — , Tsy mety. tsy uraka ny rariny.
Désirs illégitimes. Faniriaua tsu mety.
ILLÉGITIMEMENT, adv l°Tsy ma-
rina. 2 # — , Tsy me:y, tsy araka ny rari-
ny. Il prétend cela— . Mitady izany tsy
araka ny ruriny izy.
ILLÉGITIMITÉ, sf. Tsy fahamarinana.
ILLETTRÉ, ÊE, adj. Tsy nahita flâ-
nai ana, tsy mahay.
ILLICITE, adj. Tsy mety, manohitra ny
lalâna. Amour—. Fitiavana tsy mety.
Conventions illicites. Fanekena tsy me-
ty, etc.
ILLIGITEMENT, adv. Tsy mety, ma-
nohitra ny lalàna.
ILLIMITÉ, ÉE, adj. Tsy misy fetra.
Autorité illimitée. Fahefana tsy misy
fetra.
ILLISIBLE, adj. Tsy azo vakina. Écri-
turc — . Soratra t*y azo iakind.
ILLUMINATION, sf. 1* Fanozivam.
2*— , Jiro betsaka. Il y eut — sur la pla-
ce publique. Nisy jiro bstxaka tao amy
ny kianja 3* pg. Fanazavana.
ILLUMINÉ, ÉE, p et adj. !• Nohaza-
vaina, hazavaina, mazava. La ville était
illuminée par les feux de joie. Nisy ha-
rendrina betsaka nanazava ny tanâna.
2*—, Misy jiro betsaka.
—, s. Miharabo ho tsindi ian* Andriamant-
ira.
ILLUMINER, va. 1° Manazava. 2*—.
Manisy jiro betsaka. 3° pg. Manazava.
Seigneur, illuminez mon entendement.
Tompo, hazar.ao ny saiko.
ILLUSION, sf. 1* Hadisoan-kevitra, fi-
taka. Quand un bâton parait rompu dans
l'eau, c'est une— des sens. Raha mlseho
toa tapaka ny tehina atsoboka ao anaty
rano, hadisoan-kevitra izany, uoa/î-
taka ny maso. Ce sont des illusions du
démon. Hadisoan-kevitra, ptaka avy
amy ny demony izany. 8e faire — à
soi-même. Mamila-tena. 2°— , Hevi-dra-
vina, hevi-potsy, nofy. Ses prélentions
sont une pure-=-. Hevi-dravina, etc.,
foanà izay ihamboany. Le jour vint dis-
siper les illusions qui avaient enchanté
mon sommeil. Ny andro maraina nam-
pisava ny nofy nahaflnàritra ahy.
ILLUSIONNER, va. Mahadisohevitra.
S'illusionner, vpr. Diso hc vitra, mami-
ta-tena.
ILLUSOIRE, adj. Mamitaka.misy flta-
ka. Contrat—. Fanekena mamitaka, etc.
ILLUSTRATION, sf. f Laza. Les
grands hommes contribuent à T— de leur
pays. Ny olo-malaza mampahazo laza ny
tanin-drazany. lia acquis de 1'—. Naha-
zo laza izy. 2°— , Olo-malaza. Les illus-
trations de la Franoe. Ny olo-malaza
ao Frantsa. 3**—, pi. Sary.
ILLUSTRE, adj. Malaza, manan-daza.
mandehalaza, manehoeho, mangetrike-
trika. Comme Célèbre.
ILLUSTRÉ, ÊE, adj. 1* Nahazo laza.
2*— , Misy sary. Journal—. Gazety mi-
sy sary.
ILLUSTRER, va. 1* Mampahazo laza.
mahalaza, mampandeha laza, mampane-
hoeho, mampangetriketrika. Il a illus-
tré sa famille. Nampahazo laza ny fla-
nakaviany izy. De grandes victoires ont
illustré son règne. Nisy fandresena le-
hibe maro nampahazo laza, etc., izany
mpanjakn izany. 2*— , Manisy sary.
i
Digitized by
Google
8 le _
1MA
— 4-21
IMI
S'illustrer, vpr. Mahazo laza, mihamala-
ILOT, sm. Nosy kely. [za.
IMAGE, sf. \ 9 Sary. Donnez-moi une—.
Oraeo sary aho. Il y a de belles images
dans ce livre. Misy sary tsara amin'ity
boky ity. 2° —, Fitovianaondrika, endri-
ka, tarehy. Dieu a fait l'homme à son
— . Andriamanitra nanao ny olona 7/u-
iovy endriha aminy. Il est 1*— de son
père. Milovy endrikn amy ny rainy
izy f rainy navcla teo izy. Je vois mon
— dans l'eau. Hllako ao analy rano ny
endriko, ny tarehiko .{"— , Fahatsiaro-
vana, fiheverana. Son— me suit partout.
Tsy azoko hadinoinany fahatsiarovana
azy. Il se Tait une— terrible de la mort.
Mihevitra ny fahafatesana ho maha-
tsiravina izy. 4**— , Ohatra. Le sommeil
est P— de la mort. O/iafra amy ny faha-
fatesana ny torimaso. Les images don-
nent du coloris au style. Ny oha(ra
mandrenty ny laha-teny.
IMAGÉ, ÊE, adj. Be ohatra. Style — .
Laha-teny 6e ohatra.
IMAGE R, va. Manisy ohatra.
IMAGERIE, s/*. Fivarotan-tsary!
IMAGINABLE, adj. Azo heverina,
rahefa mety ho. Tous les malheurs ima-
ginables lui sont arrivés. Nanjô azy
avokoa ny fahoriana rehetra izay azo
heverina, nanjô* azy avokoa rahefa
méty ho fahoriana.
IMAGINAIRE, adj. Foronin* ny salna
fotsiny, eritreretin' ny saina fotsiny, ao
an-tsaina fotsiny. Espaces imaginaires.
Habakabaka foronin' ny saina fotsiny.
Des maux imaginaires. Fahoriana eri-
treretin: ny saina fotsiny. Malade—.
Marary ao an-tsaina fotsiny.
IMAGINATIF, IVE, adj. Mahaforon-
javatra betsaka. lia l'esprit—. Mahafo-
ron-javatra betsaka ny sainy.
IMAGINATION, sf. f Saina, fiheve-
rana, famoronana. Cela m'est venu à I'— .
Tonga ao anatin'ny saiko izany. Il a P —
fertile. Mihevitra, mamorona zavatra
betsaka izy. 2"— , Hevi-dravina, hevi-po-
tsy. Il se repaît d'imaginations. Faly ma-
morona hevi-dravina, hevi-potsy, ma-
naoariary zatoam-pandrianaizy.
IMAGINER, ta. Mihevitra, mamorona.
On ne peut rien— de plus surprenant. Tsy
azo heverina fa misy zavatra mahagaga
toy izany. Il ne sait qu'— pour se tirer
d'embarras. Tsy hitany izay azony heve-
.rina, foronina hialany amin* izany fa-
hasahiranana izanv.
S'imaginer, vpr. Mihevitra, manao.
Imaginez-vous un homme riche. Ilevero
mpanan-karena anankiray. Il s'est ima-
giné que je voulais le tromper. Noheveri-
ny, nataony fa nitady hamitakaazy aho.
IMBÉCILE, adj. et s. Miverin-tsaina,
adala, foka, taraiky. Le grand âge l'a ren-
du — . Ny fahanterana nampiverin-
i tsainaazy. Quel — ! Endrcy ! ilay adala,
foka, taraiky velona ity !
IMBÉCILEMENT, ado. Amin-kada-
ïana.
IMBÉGILITÉ, sf. Fiverenan-tsaina,
hadalana. Tomber dans P— . Miverin-
tsaina.
IMBERBE, adj. l°Tsy mbola vaky so-
motra, tsy misy volom-bava, malama
kely. 2°— , Taiiora.
IMBIBÉ, ÉE, p. Novontosana, vonto,
nobobohana, boboka, ampoka. La terre
est imbibée d'eau. Vonto, 6o6o-draho
ny tany. Linge— d'huile. Lamba vontp,
ampoky ny solika.
IMBIBER, ta. Ma m o rit o, m a na boboka.
— une éponge. Mamonlo rano sponjy.
S'imbiber, vpr. Vontosana, vonto; mi-
haboboka.
IMBIBITION, sf. Famonfosana, havon-
tosana, fanabobohana, habobohana.
IMBROGLIO, sm. Gomme Embrouille-
ment.
IMBU, UE, adj. Vonto, feno. Il est —
de sages doctrines. Vonton' ny fampia-
narana tsara izy. Son esprit est — de
faux principes. Feno hevi-diso ny sainy.
IMBUVABLE, adj. Tsy azo sotroina.
IMITABLE, adj. Azo alain-tahaka, azo
ianarana, azo.arahina.
IMITATEUR, TRICE, adj. et s. Ma-
ka tahaka, mianatra, manaraka, manao
tahaka, manao milovy.
IMITATIF, IVE, adj. Mitovy, mana-
haka.
IMITATION, sf. Fakan-tahaka. Oana-
rana, fanarahana, fanaovana tahaka,
fanaovana mitovy. — de Jésus-Christ.
Fianarana any Joso-Kristy.
À Fimltation de, toc. ado. Tahaka.
IMITER, t'a. 1* Maka tahaka, miana-
tra, manaraka, manao tahaka, manao
milovy. Le singe imite l'homme. Ny ra-
jako maka tahaka, mianatra ny a taon'
ny olona. Les Saints ont imité Noire-
Seigneur. Ny Olo-masina-nafta tahaka,
nianatra ny Tompontsika. Imitez sa
conduite. Makà lahahâ f mianara, ma-
Digitized by
Google
IMM
1MM
naraha ny ataony, manaova tahaka ny
araony. Il imite ma signature. Maka
tahaha ny soniako izy, manao sonia
mifovy amy ny ahy izy. Co tableau est
imité de Raphaël. Io sary io nalain-
tahaka tamy ny an-dRuphaôl. 2 # — ,
Manahaka. Le bruit de cette cascade
imile celui du tonnerre. Ny fitrenan' io
riana io manahaka ny kotro-baratra.
IMMACULÉ, ÉE, adj. Tsy azon* ny
fabotana tamy ny fototra, madio indrin-
dra. La Vierge immaculée. Ny Virijiny
tsy azori ny fahotana tamy ny foto-
tra, etc.
IMMANGEABLE, adj. Tsy azo hani-
na.
IMMANQUABLE, adj. Tsy ma in tsy.
Le gain de sa cause est—. Tsy main-
tsy hahery an' adv izy.
IMMANQUABLÈMLNT, adv. Tsy
maintsy. Il arrivera — . Tsy maints y
ho tonga izy.
IMMATÉRIALITÉ. sf. T^y fananam-
betana.
IMMATÉRIEL, ELLE, adj. Tsy ma-
nom-hatana. Lps anges sont des êtres
immatériels. Ny anjely dia zavatra tsy
manam-batana.
IMMATRICULATION, sf. Fanorata-
na amy ny rejistry ny fanjakana.
IMMATRICULER, va. Manoratraamy
ny rejistry ny fanjakana.
IMMÉDIAT, ATE, adj. !• Tsy raisy ela-
nelana,iudrindra. Il fut son successeur—.
Nandiraby azy tsy nisy elanelana izy.
(le fut la cause immédiate de la guerre.
Izany indrindra noanton' ny adv. 2°— ,
Miaraka amin' izay. Son départ fut— .
ï\iaraka ta) n in' izay ny nialany.
IMMÉDIATEMENT, adv. !• Tsy mi-
«y elanelana, indrindra. Ma maison est
- uprès la sienne. Manolotra nyazy in-
drindra ny tranoko. 2°—, Miaraka amin'
izay.
IMMÉMORIAL, ALE, adj. Fahngola.
C'est d'un usage — . Funao fahagola iza-
ny.
IMMENSE, adj. 1* Tsy mis y fotra. Dieu
oit — . Andrianianitra tsy m tsy fetra.
X >0 — , Tsy hita noanoa, lebibe dia lehibe,
be dia be. Il y a un espace — de la terre
aux étoiles. Misy elanelana tsy hita noa-
noa amy ny tanysy ny kintana. C'est une
lorét— . Ala lehibe dix tehibii izany.
lia acquis dos richesses immenses. Na-
hazoharona bedin be izv
IMMENSÉMENT, adc. 1° Tsy misy
fetra. 2 a — -, Be dia be.
IMMENSITÉ, sf. \° Tsy fisiampetra.
2*— , Habe.
IMMERGER, va. Mandrobjka, mana-
tsoboka.
IMMÉRITÉ, ÉE, adj. Tsy an-drariny.
Reproches immérités. Faniniana tsy
an drariny.
IMMERSION, sf. Fandrnbohana, fana-
tsobohana. Autrefois on baptisait par
— . Talulia naroboka, natsoboha tao»
anaty rano i2ay natao batemy.
IMMEUBLE, 8m. et adj. Tany na traao
izay ananana.
IMMIGRANT, ANTE, s. Mpakafone-
nana amy ny tany hâta.
IMMIGRATION, sf. Fakam-ponenana
amy ny tany ha fa.
IMMIGRER, vn. Maka fonenana amy
ny tany hafa.
IMMINENCE, sf. Fanantanona, fahan-
tomotra.
IMMINENT, ENTE, adj. Manantano-
na, antomotra, efaho, mila, kasu, saika.
Il court un danger — . Manantanona
azy ny loza, antomotra ny loza izy, efa.
mila habita loza izy. 11 a couru un dan-
ger—. Kasa, saiha nabi ta loza izy.
IMMISCER (S'), vpr. Misisika, misalo-
vana. Il s'immisce dans les affaires d'au-
trui. Misisika amy ny raharuhan* ny sa-
sany izy, misalotana ny rahaiabau ny
sasaoy izy.
IMMIXTION, sf. Fisisihana. fisalovana-
na.
IMMOBILE, adj. 1* Tsy mihetsika On
croyait autreiois que la terre est — . Ta-
loha nalaon' ny ohna fa tsy mihetsika
ny lany. 2 # (îg. Tsymihoataina. Il resta
— . Tsy nihontsina izy.
IMMOBILIER, 1ÈRE, adj. Momba
ny tany na trano izay ananana. Vente
immobilière. Fivarotan-lant/ na trano
izay ananan' olona.
IMMOBILITÉ, sf. Tsy tibelsehana.
IMMODÉRÉ, ÉE, adj. Miboatra ny
mety, diso châtra, raiboa-pampana, bo
loatra. Zèle—. Fahazotuana mthoatru
nymety, etc. Comme Excessif.
IMMODÉRÉMENT, adc. Bo loatra.
Boire — . Misotro be loatra.
IMMODESTE, adj. Tsy maotona, jejo.
tsy mety.
IM MODESTEMENT, adv. Amy ny tsy
fahnuw>tonana, aimm-pijpjojojoana, t*y
Digitized by
Google
r
1MM
423
IMP
mety. Kilo s'habille—. Manaotitaflan'oton-
jejo izy. Parler—. Milazatent/ tsy met y.
IMMODESTIE, sf. Tsy fahamaotonana,
hajejoana, tsy fetezina.
IMMOLATION, sf. Fisoronana.
IMMOLER, va. 1* Mis jrona, uianao so-
rona.— un agneau. Misorona, manaoso-
rona zanak'ondry. 2*—, Mumono. Caïn
immola Abel. Kaina namono any Abela.
yfig. Mahafoy, mampahita loza. J'ai tout
immolé à Dieu. Nahafoy ny zavatra re-
hetra ho an' Andriamanitra aho. — quel-
qu* un à son ambition. Mampahita loza
olona noho ny titsiriritam-boninatiitra.
S'immoler, cpr. 1* Manaosorona ny te-
nauy, mahat'.y ny ainy. Jésus-Christs'
est immolé pour nous sur la crois. Jeso-
Kristy nanao sorona ny tenany, naha-
foy ny ainy ho anUika teo anibonin' ny
bazo-fljaliana. î'fig. Mahafoy tena, ma-
hatoy aina. Il s'immole pour lo bien de
sa patne. Mahafoy tena mba hanasoa
ny tanin-draz my izy.
IMMONDE, adj. Ma loto. L'esprit—. Ny
fanahy maloto.
IMMOxVDIGE, sf. Fakofako, flringa.
IMMORAL, ALE, adj. Ratsy fiton-
dran-tena, vetaveta. Homme—. Olona
ratsy fitondran-tena, etc. Livre—. Bo-
ky vetaveta.
IMMORALITÉ, sf. Fitondran-tena ra-
tsy, fabavetaveutna.
IMMORTALISER, va. Mampaharitra
mandramzay. 8es victoires ont immorta-
lisé son nom. Ny fandresena nataony
nampaharitra mandrakizay ny ana-
rany.
8' immortaliser, vpr. Mampaharitra
mandrakizay ny anarany.
IMMORTALITÉ, sf. 1* Tsy fetezanaho
(aty. 2 # pg. Faharetana man irakizay.
IMMORTEL, ELLE, adj. 1* T*y rae-
ty maty. Notre aine est immortelle. Tsy
mety maty ny fanahintsika. 2* fig. Ma-
ha titra mandra.vizay. Il a acquis une
gloire immortelle. Nahazo voninahitra
maharitra mandrakizay izy.
IMMORTELLE, sf. Matikely.
IMMORTIFICATIOtf, sf Fanaranam-
po, fanaranam-batana, fanaranan-tena.
IMMORTIFIÉ, ÉE, adj. Manaram-
po, manaram-batana, manaran-tena.
IMMUABLE, adj. Tsy mety miova, tsy
raananvpiovana. Dieu seul est—. An-
driamanitra irery no tsy mety miova,
etc. Les décrets de Dieu sont immuables.
Tsy manam-piovana ny fandaharan'
Andriamauitra.
IMMUABLEMENT, adv. Tsy misy
liovaua.
IMMUNITÉ, sf. Fanafahana. Comme
Exemption.
IMMUTABILITÉ, sf. Tsy flovana.
IMPAIR, AIRE, adj. Tsy ankasa. Cinq
est unchilTre— . Isa tsy ankasa ny di-
my.
IMPALPABLE, ad;. Tsyazo tsipaina.
IMPARDONNABLE, adj. Tsy azo
avela, isy azo ifonana. Faute—. Hadi-
soana tsy azo avela, etc.
IMPARFAIT, AlTâ,adj. 1° Tsy lavo-
rary, tsy tontosa. Cet ouvrage est encore
— . Tsy mbola laoorary, tsy mbola ton-
tosa izany boky izany. 2*—, Tsy tsara
loalra. La guérisou est encore imparfai-
te. Tsy mbola sitrana tsara loatra izy.
IMPARFAITEMENT, adv. I e Tsy
lavorary. 2*—, Tsy tsara loatra.
IMPARTIAL, ALE, adj. Tsy mian-
gatra, tsy mizaha tavan'olona, tsy raa-
nao fitsara-mitanila, marina. Juge — .
Mpitsara tsy miangatra, etc. Historien
— . Mpilantara tsy miangatra, tsy mi-
zaha tavan' olona, marina. Il a pro-
noncé un jugement — . Nanao ûtsarana
marina izy.
IMPARTIALEMENT, ado. Tsy
amim-piangarana, tsy an-kizaha tavan'
olona, araka ny rariny, aralca ny ma-
rina.
IMPARTIALITÉ, sf. Tsy fiangarana,
tsy tizahan-tavau' olona, iaiiamarinana.
IMPASSA, sf. 1* Lalana tampina. 2* fig.
Fahasabtrauaua. Il est s >rti de cette — .
Afaka tamin' izany fahasahiranan*
izany izy.
IMPASSIBILITÉ, sf. !• Tsy fahazoana
mijaly. 'ï fig. Tsy Uhontsina.
IMPASSIBLE, adj. 1* Tsy nnhazo mi-
jaly. Les corps glorieux sontimpassi*
blés. Tsy mahazo mijaly intsony ny
vatana tafaisangana amy ny maty. 2*
fig. Tsy uubonlsina. Les martyrs étaient
impassibles au milieu des touruients.
Tsy nihonlsina tao afovoan' ny fljaha-
na ny marliry.
IMPATIEMMENT, adv. Amim-paha-
sosorana, tsy amim-panieferana, tsy ma-
handry.
IMPATIENCE, sf. Fahasosorana, tsy
landeferana, tsy fehandrasana. Il a des
impatiences. Sosotra izy. Il est dansl'—
Digitized by
Google
IMP
- m -
IMP
de vous voir. Tsy andriny ny habrta
anao, inaika hahita anao izy.
IMPATIENT, ENTE, adj. Sosotra,
tsy mahalefitra, tsy mahazaka. tsy
mahandry. Il est trop—, Sosotra loa-
tra izy. Ce malade est—. Tsy maha-
lefitra, tsy mahazaha aretina io ma-
raryio. Il est— de partir. Tsy andriny
ny hiola.
IMPATIENTANT, ANTE, adj. Ma-
hasosotra.
IMPATIENTER, va. Mahasosotra.
S'impatienter, vpr. Sosotra. Ne vous
impatientez pas, il va arriver. Aza soso-
tra foana, fa ho avy izy.
IMPATRONISER (S'), vpr. iMivolon-
tompony. milohaloha.
IMPAYABLE, adj. 1° Tokony tsy han-
dalam-bota aman-karena Œuvre— . Za-
vatra tohony tsy handalambola aman-
harena. 2° fig. Mahatsikaiky. Aventu-
re—. Zavatra mahatsikaihy.
IMPECCABILITÉ, sf. Tsy fahazoana
manota.
IMPECCABLE, adj. Tsy xnahazo ma-
nota.
IMPÉNÉTRABILITÉ, sf. !• Ny tsy
ahazoana ho laitra, — ho tanteraka. 2*
fig. Ny tsy ahazoana fantarina.
IMPÉNÉTRABLE, adj. !• Tsy laitra,
tsy tanteraka. Cette cuirassé est— aux
balles. Tsy laitry ny bala io akanjo vy
io. Cuir— â l'eau. Hodîtra tsy tantera-
drano. 2°— , Tsy azo idirana. Forêt—.
Ala tsy azo idirana. Z m fig. Tsy azo fan-
tarina, tsy takatry ny saina. Les des-
seins de Dieu sont impénétrables. Tsy
azo fantarina, etc., ny hevitr' An-
dnamanitra.
IMPÉNITENCE, sf. Tsy fibobahana.
IMPÉNITENT, ENTE, adj. Tsy mibe-
baka. Il est inort— . Maly tsy nibebaka
IMPERATIF, IVE, adj. Manao teny
tokana. manao teoy tsy valiana. Il parle
d'un air— . Manao teny tokana, eic, izy.
IMPÉRATIVEMENT, adv. Mafy.
IMPÉRATRICE, sf. Vadrn' ny empe-
rora, mpanjakavavy.
IMPERCEPTIBLE, adj. f Tsy hila
masojerena. Animalcule—. Biby kely tsy
hita maso jerena. 2*— Tsyie. Odeur
presque—. Fofona saika tsy re.
IMPERCEPTIBLEMENT, adv. Ts:~
kelikeïy. Cela se tait— . Atao tsikelikety
iaany.
IMPERDABLE, adj. Tsy m a in tsy ha-
Iiery, — hahazo. C'est un procès—. Tsy
maintxy hahery am\n* izany ady izany.
IMPERFECTION, sf. !• Tsy fahalavo-
rariana, tsy fahatontosana. 2*—, Kilema.
tbiny. takaitra, hadisoana. On ne décou-
vre aucune — dans ce tableau. Tsy hita
iziy kitema, tsinin % io sary io na dia
ko!y aza. Tous les hommes sont pleins
d'imperfections. Samy niaro kilenxn,
tstny, takaitra avokoa ny olombelona
rehotra. On doit supporter les imperfec-
tions de ses amis. Tsy maintsy bol fer i-
na ny kitema, hadisoan' ny sakaiza.
IMPÉRIAL, ALE, a dj. Any ny einpe-
rora. Couronne impériale. Satro-boni-
nahitry ny emperora.
IMPÉRIALE, sf. Rihana amy ny kalesy.
IMPÉRIEUSEMENT, ado. Mafy. ana-
vonavona. Parler—. Miteny mafy, etc.
IMPÉRIEUX* EUSE, adj. 1* Manao
lony tokana, manao teny tsy valiana,
miavonavona. 2* fig. Indrindra. C'est
d'une nécessité impérieuse. Tsy main*
tsy hatao indrindra izany.
IMPÉRISSABLE, adj. Tsy mety levo-
na. Gloire—, VcninuhUra tsy mety levo»
na.
IMPÉRITIE, sf. Tsy fabaizana.
IMPERMÉABILITÉ, sf. Ny tsy ete-
zana ho tantera-drano, — ho lena,
IMPERMÉABLE, adj. Tsy mety tan-
tera-drano, tsy mety lena. Cuir—. Ho-
dîtra tsy mety tanteradrano, tsy
mety lena.
IMPERSONNEL, adj. m. Verbe—.
Verba tsy misy afa-tsy ny persona faha-
telo irery hiany.
IMPERTINEMMENT, adv. Amim-
pidaondaonam bava, tsy mely.
IMPERTINENCE, sf. f Fhiaondac-
nara-bava. 2*—, Zavatra tsy mely. —
mahatezitra. Il dit des impertinences:
Milaza zavatra tsy m&ty, etc., izy.
IMPERTINENT, ENTE, adj. et a. !•
Midaondaom-bava. manao zavatra tsy
roety. C'est un enfunt— . Zaza kely mi-
daondaom-bava, etc., io. 2»— , Tsy
mely. mahatezitra. Paroles impertinen-
tes. Tony tsy mety t etc.
IMPERTURBABILITÉ^f. Tsy flhon-
tsinaua, tsy fahatahana, tsy tlahanaba-
nana, tsy lisalasalana.
IMPERTURBABLE, adj. Tsy mihon-
tsina, tsy mety tailra, tsy niialiauabana,
tsy misalasala.
t
Digitized by
Google
IMP
425 —
IMP
IMPERTURBABLEMENT, adv.
Tsy aman-tabotra, tsy amim-pisalasa-
lana.
IMPÉTUEUSEMENT, adv. f Ma-
ry. 2* /tg. Aminrkarisihana, amin-ka-
tezernna.
IMPÉTUEUX, EUSE, adj. !• Mafy,
milbiblbro, mirimorimo. mimamamama,
roimaona. Vent — . Rivolra maf;/, mt-
fofofnfo. mimamamama. Torrent — .
Riaka mirimorimo, mimamamama.
Fleuve — . Ony mirimorimo f mimao-
na. 2- fig. Wafy, mirehitra, marisika,
roora tezitra. Colère impétueuse. Hale-
zcrana mafy, mirehitra. Jeune homme
~. To*olahy marisika, mora tezitra,
IMPÉTUOSITÉ, sf. !• Hamafy, flfofo-
fofo. flrimorimo. timamamama, flmao-
na. ^fig. Hamnfy, firehitra, faharisiha-
na, hasarotam-po.
IMPIE, adj. 1* Mankahala ny flvavaha-
na, tsy mivavaka. 2°— , Manohitra ny
flvnvahana. Ouvrage—, Boky mano-
hitra ny fivavahana.
— ,8. Olona mankahala ny flvavahana,
—tsy mivavaka. C'est un—. Olona
mankahala ny fivavahana izy, etc.
IMPIÉTÉ, sf. \° Fankahalanany fivava-
hana. 2 # — , Zavatra manohitra ny flva-
vahana. Il dit des impiétés. Milaza za-
vatra manohitra ny fivavahana izy.
IMPITOYABLE, adj. Tsy mamindra
fo, tsy mifadilrovana, masiaka. lozabe,
tsy mitondra roa,
IMPITOYABLEMENT, adv. Tsy
amim-pamindram-po, amin-kasiahana,
amin kalozana, tsy amim-pitondran-
droa.
IMPLACABLE, adj. Tsy met y miono-
na, — mitony. Homme—. Olona tsy
mety mionona, etc.
IMPLANTATION, sf. Fanatsatohana.
■fltsatohana.
IMPLANTER, va. Manatsatoka.
S'implanter, vpr. Mitsatoka.
IMPLICITE, adj. Ao anatiny na dia tsy
voatonona aza. Cela est contenu dans le
contrat d'une manière — . Ao anatin' ny
fanekena izany na dia tsy voatonona
aza.
IMPLICITEMENT, adr. Ao anatiny
na dia tsy voatonona aza-
IMPLIQUÉ, ÉE, p. et adj. Nahizina,
tafahizma, mihizina, nabifsoka, tafahi-
tsoka, mihitsoka. Il est — dans une affai-
re désagréable. Tnfahizina, mihizina,
tafahit*oka, mihitsoka amy ny ra ha-
ro ha kary izy.
IMPLIQUER, va. 1* Mampihizina, ma-
nizina, mampibitsoka. 2*—, Misy. Cela
implique contradiction. Misy zavatra
mifanohitra izany.
IMPLORER, va. Mitalaho, mangataka
mafy, mifompona. Il implorait Dieu dans
son affliction. Nilalaho tamin' Andria-
driamanitra tamy ny fahoriauy izy. Il
implorait l'assistance de Dieu. Nan-
ga/a-bonjy tamin* Andriamanilra izy. Il
implorait la clémence du vainqueur. Ni-
fompona tamy ny mpandre>y raba ha*
mindra fo aminy izy.
IMPOLI, IE, adj. et s. Tsy mahalala
Tomba, tsy ma naja, tsy misy fanajana.
Homme — . Olona tsy mahalala fomba,
tsy manaja.
IMPOLIMENT, adv. Tsy amim-pana-
•jana.
IMPOLITESSE, sf. Tsy fahalalana fom-
ba, isy fanajana. Il m'a fait une — . Tsy
nanaja ahy izy.
IMPOLITIQUE, adj. Tsy amim-pa-
hendrena. Guerre — . Ady atao tsy
amim-pahendrena.
IMPOLITIQUEMENT, ady. Tsy
amim-pahendrena.
IMPONDÉRABLE, adj- Tsy azo lan-
jaina.
IMPOPULAIRE, adj. 1° Tsy tian' ny
vahoaka. Loi—. Lalana isy lian' ny ra-
hoaka. 2 # — , Mangidy hoditra amy ny
vahoaka. Homme — . Olona mangidy
hoditra amy ny vahoaka.
IMPOPULARITÉ, sf. Ngidin-koditra.
IMPORTANCE, sf. Halehibo Je con-
nais l'— de cette affaire. Faniatro ny ha-
teniben 'izany ra h ara ha izany. || loc. C'est
une personne d'une grande—. Olona ma-
ha ta ri ka, mahavita be, mahamena-ma-
80 izy. Il fait l'homme d — . Mihambo-
hambo foana, manandriandrian-tena foa-
na izy.
D'importance, loe. adc. Mafy dia ma-
fy.
IMPORTANT, ANTE, adj. f Lehibe,
be vava, mahasoa. Cette affaire est im-
portante. Raharaha lehibe» be vara iza-
ny. 2 # — , Mahatarika, mahavita be, ma-
hamena-maso. Personnage—. Olona ma*
hatarika, etc.
—, sm 1° Zavatra lehibe. L'— quand on
est jeune, est de travailler. Ny zavatra
lehibe raha mbola tanora, dia nymiasa.
Digitized by
Google
IMP
— 426 —
IMP
2 # — , Mpihambohambo foana. Faire l'— . I
Mihambohambo foana.
IMPORTATION, sf. Pampidiram-ba-
roira. varotra ampidirina. Les impor-
tations ont dépassa les exportations. Ny
zavalra nampidirina mihoatra noho
ny navarina.
IMPORTER, va. Mampiditra varotra.
IMPORTER, un. Maha^oa, maninona,
mampaninona. Il vous importo beau-
coup d'aller à Tamatavc. Maha*oa anao
indrindranymanicanyToamasina. J'y pé-
rirai, n'importe. Na dia ho faty any lîza
aho, tsy maninona, tsy mampaninona.
Que vous importe cela ? Mampaninona
anao izany?P«m m'importe que vous par-
tiez ouq'ievous restiez. Tsy mampani-
nona aby, tsy ahoako na bandeha hianao
na hijanona. || loc. N'importe qui. Na
iza na iza. N'importe par quel moyen.
Na manao ahoana na manao ahoana.
IMPORTUN, UNE, adj. et s. Mana-
hirana, mahasosotra, mahadikidiky. ||
loc. Faire des demandes importunes.
Manao bata-piso, — lemozy, — halak'ada-
la.
IMPORTUNER, va. Manahirana, ma-
nakotrana, manelingelina, mahasosotra,
mahadikidiky. Il m'importune sans ces-
se. Manahirana ahy lalandava izy —
en allant et venant. Manelingelina. Les
tentations m'importunent. Manakotra-
na, manelingelina ahy ny fakam-pa-
nahy. Le bruit des cloches m' importu-
ne. Ny feon-dakolosy mahasosotra, ma-
hadikidiky ahy.
IMPORTUNITJÉB, sf. Fanahiranana,
fanaovana hata-piso, — lemozy, — hatak'
adala.
IMPOSANT, ANTE, adj. i* Mahate-
hanaja, mahamena-maso. Il a une atti-
tude imposante. Mahate-hanaja, ma-
hamena-maso ny toetrany. 2°— , Ma-
hagaga, mahatalanjona. C'était un spec-
tacle—, Nahagaga, etc., ny zavalra hi-
ta tao. 3*—, Lehibe. Le roi réunit des
forces imposantes. Namory tafika lehibe
ny mpanjaka.
IMPOSA, ÊE, p. et adj. t° Napetraka.
2* — , Voadidy, nodidiana, voatery, uu-
terena. 3*—, Nampandoavma.
—, a. Mpandoa hetra.
IMPOSER, va. 1* Mametraka. — les
mains. A/ameJra-tânana. 2°— , Maodidy,
manery. On lui a imposé une tâche diffici-
le. Uaharaha sarulrano nodidiany ha-
taony. Il m'a impose une longue péni-
tence. Nodidiany hanao asa fivakzana
lava aho. —silence. Mandidy m ba nan-
gina, mampangina. Je ne prétends pas
voua— mou opinion. Tsy la-hanery
anao hanaraka ny hevitro aho. 3* — ,
Mampandoa hetra. Il impo<i un tri-
butsur la province conquise. Nampan-
doa hetra ny fari-tany nampanaikeny
izy. 4 A — , Manamona-.naso, mampataho-
tra. Son attitude m'impose. Mahame-
na-maio ahy ny toetrany. Noire courage
imposa aux ennemis. Nampalahotra ny
fahavalo ny herim-p >ntsi .a. || loc. En—.
Mamitaka. Il vo*dait on— à ses juges,
Nitady hamitaka ny mpitsara azy izy.
S'imposer, cpr. Misosososo tsy asama,
mijolonjolona.
IMPOSITION, sf. !• Fametrahana.—
des mains Fame/ra'tan-tânana. 2 # — ,
Hetra. —excessive. Hetra be luatra.
IMPOSSIBILITÉ,^ !• Ny tsy ahazoa-
naaiao, — heverina, tsy fahazoana, Isy fa-
hafahana, isy maha.... Il est dans V —
de parler. Tsy mahazo, tfiyafa-miieny,
tsy manatHiiy izy. 2 # — , Sanipona lehibe.
Surmonter les impossibilités. Mandresy
ny sampona lehibe.
IMPOSSIBLE, adj. l°Tsy azo atao, tsy
azo heverina, tsy mahaz), tsy alaka.
tsy maha.... Il n'y a rien d'— à Dieu. Tsy
misy zavatra tsy azon' Andriamaniira
atao. Il est— qu* un fleuve remonte vers
sa source. Tsy azo hecerinn fa hiorika
ny ony. Il m' est— de laire cela. Tsy
mahazo, tsy a/a-man 10 izauy. tsy ma-
ha vi ta izauy aho. 2*—, Sarotra dia sa-
rotra. Il lui est— «l'être sage. Sarotra dia
sarotra ho azy ny ho hendry.
— , «m. Izay hzo atao, izay tratry ny ai-
na. Je forai 1'—. Hataoko izay azo ho
atao, izay tratry ny aiko.
Par impossible, loc. adv. Raha azo
atao.
IMPOSTE, sf. Varavaram-pitaratra am-
buny varavarana.
IMPOSTE JR, 8m. Mpamitaka, mpa-
nandoka. Mahomet était un habile—.
Mpamitaka, etc., fetsy Mahometa.
IMPOSTURE, *f. Fitaka, flhatsaram-
belatsihy. Toute sa vie n'a été qu'une — .
Fitaka, etc., foisiny no natauny tamy
ny andro mainauy rendra.
IMPÔT, srn. Hetra, isam-pangady, baba.
hajia, fa iin-tseranana. Lever l— . Mam-
pandoa hetra. — sur les rizières. Isam-
pangady. Voy. CONTRlBUflON.
IMPOTENT, ENTE, ad;, et*. Malemy,
Digitized by
Google
r
IMP
— 427 —
IMP
maty tânana. Il est— d'une jambe. Ma-
lemy tongotra ankila izy. Voy. Estro-
pie.
IMPRATIQTJABLE, adj. 1* T*y azo
tanteralina. 2*—, Tsy azo aleha. Chemin
*-. Lalana tsy azo aleha.
IMPRÉCATION, sf. Fanozonana, ozo-
na, lanompana, ompa. flsahatoana, filai—
tSihana. fisnrikoana. Faire «les impréca-
tions conhe quelqu'un. Manozona, ma-
nompa, mi&ahato, mitsitsika, rnî*a-
riko olona Faire des imprécations con-
tre soi-même. A/ano*OH-tena, ma nom-
pa tena.
IMPRÉCATOIRE, adj. Misy fannzo-
iiana, — fanomr>ana. Formules impré-
catoire». Teny fanozonana, etc.
IMPRÉGNÉ, ÉE, p. et adj. f Novon-
tosana. vonto. nofenoina. feno, nasiana,
misy. Vos habits sont imprégnés de cet-
te odeur. Feno, mi*y izany fofowa iza-
Dy ny akanjonao. 2° fig. Feno. Son es-
prit est — de préjugés. Feno hevidiso
ny sainy.
IMPRÉGNER, va. Mnmonto, mameno,
manisy. — une étoffe d'une matière co-
lorante. Mamonto lamba amy ny ranorî-
doko.
S'imprégner, vpr. Vonto, feno, misy.,
IMPRENABLE, adj. Tsy azo alana,
tsy nzoanihina. tsy mety afaka. Ville-—.
Tnn.ina t*y azo alana. etc.
IMPRESCRJPTIBILITÉ, sf. Ny tsy
ahazoana arahina.
IMPRESCRIPTIBLE, adj. Tsy azo
arahina. Il a des droit, imprescriptibles
sur cet emplacement. Tsy azo arahina
amin' io tokotany io izy.
IMPRESSION, sf. f Marika, dia. Com-
me Empreinte. 2-—, Fanontana. L'— de
ce livre est négligée. Tsy voatandrina
tsara ny nanontana io boky io. 3*—,
Fandrenesana. Il est sensible aux moin-
dres impressions de l'air. Mora man-
dre hstsinka kHy, sarotin-katsiaka izy.
A 9 fig. Fahaiaiiana, fivndiljam-po, hevi-
tra, landrenesana, fahntsian vona, flga-
gana, flta'anjonana, flontanan'ny fo, fan-
gorabam-po, tse-po. Cette mort fit une
forte — sur lui. Izany fahafate«ana iza-
ny nahatailra, nampivadi-po nzy. Les
premières impresions sont les plus du-
rât le . Ny i en tra tafalatsaka ao an-
i aina, ny v- vatra re ao » m-po hafra-
roy y fa h a elezat a dia u ahanir.i ela
inuihdra. Les reproches, les caresses
ne fmt aucune — sir lui. Nv faninia-
na, ny fauambatambazana tsy manai-
tr& ny fony. tsy mampihontsina azy ve-
lively. U a laissa ici une mauvaise— de
lui. Namela /ahafrtarouai-drutsy azy
teto izy. Cette cathédrale fait— sur moi.
Mdhajaga, mahatalanjona ahy ity
kate^raly iiy. Ce discours a lait — sur
lui Nampientana ny /ony t numpan-
gora-po, nampitsetra azy izuny laha-
teny izany.
IMPRESSIONNABLE, adj. Mora tai-
tra — raivadi-po, — gaga, — lalanjooa,
— mangora-po, — mitse-po, — i.néna.
IMPRESSIONNER, va. Mahataitra,
mampivadi-po, niahngaga. mahalalan-
jona. mampangora-po, mampitsetra, ma-
honéna.
S'impressionner, vpr. Ta i tra, mivadi-
po, gaga, lalanjona, mangora-po, mi tse-
po, onéna.
IMPRÉVOYANCE, sf. Tsy fiahiana
ny ho avy.
IMPRÉVOYANT, ANTE, adj. Tsy
miahy ny ho avy. La jeunesse est im-
prévoyante. Tsy miahy ny ho avy ny
ta no i a.
IMPRÉVU, UE, adj. Tsy nampoizina,
tsy nahina. Mort imprévue. Fahalatesa-
na txy nampoizina, tsy nahina.
IMPRIMÉ, ÉE, p. 1* Voatomboka, no-
tombohina, voatonta, natonta, nolontai-
na. 2* fig. Tafalatsaka, nalatsaka.
-,*m. Taratasy voatonta.
IMPRIMER, va. 1° Manomboka, ma-
nonta. — un sceau sur de la cire. Ma-
nomboka savoka amy ny fitomboka.—
une étoile. Manon ta lamba. — un livre.
Manon ta boky. 2* — , Mampanonta. Il
n'a encore imprimé aucun livre. Tsy
m bol a nampanonta boky izy na dia iray
akory aza. 3*—, Mampi...., mampan....
La main imprime le mouvement a la ma-
chine. Ny tânana mampihetsika ny mi-
lina 4* fig. Mandatsaka, mitarika. Il
faut— la crainte de Dieu dans le cœur
des enfants. Tokony halatsaka ao am-
pon'ny zaza kely uy tahatahorana an*
Andrhimanitra. Une belle action im-
prime le respect. Ny soa atao mitarika
fanajana.
S'imprimer, vpr. 1* A ton ta. Mon livre
s'imprime. Atonta izao ny boky natao-
ko. 2*—, Misy marika. Ses pas s'impri-
maient sur la sable.. Ni*y marika ny
dian-tongoi y tamy ny fasika. 3°/îg. Mi-
Ltsaka.
Digitized by
Google
IMP
- 4'28
IMP
IMPRIMERIE, sf. 1* Fanaovam-prinly,
fanontnna printy. 2° — , Fomba fanontana
printy. Il a acheté une—. Nividy ny fom-
6a fanontana printy izy. 3*—, Trano
fanaovnna printy.
IMPRIMEUR, sm. Mpanao printy,
rapanonla printy.
IMPROBABLE, adj. Toa tsy marina.
IMPROBATEUR, TRICE, adj. et s.
Maniny.
IMPROBATION, sf. Faniniana. Il toc.
Faire entendre un murmure d'— . Mimo-
nomonona.
IMPROBITÉ,, sf. Haratsiam-panahy.
IMPRODUCTIF, IVE, adj. !• Tsy ma-
havokatra. Terrain—. Tany tsy maha-
vokatra. 2°— , Tsy miteraka, tsy mitom-
bo. Capitaux improductifs. Vola tsy
miteraka, etc.
IMPROMPTU, sm. et adj. Zavatra atao
tampoka.
IMPROPRE, adj. Tsy mety. Terme—,
Teny tsy mety.
IMPROPREMENT, adv. Tsy mety.
IMPROPRIÉTÉ, sf. Tsy fetezana.
IMPROUVER, va. Maniny.
IMPROVISATEUR, TRICE, s. f
Mpanao laha-teny tampoka, mpanao to-
non-kira— , mpanao hira—. 2°— , Zavatra
atao tampoka.
IMPROVISATION, sf. f Fanaovana
laha-teny tampoka, fanaovana tonon-
kira— , fanaovana hira — .
IMPROVISER, vn. et va. Manao laha-
teny tampoka, manao tonon-kira— , ma-
nao hira — .
S'improviser, vpr. Atao tampoka.
IMPROVISTE (A L'), loc. adv. Tarn-
poka. Attaquer à 1'—. Mamely tampo-
ka, manao sovok' ad y. Attaquer à 1 —
pendant la nuit. Manao sovok' alina.
IMPRUDEMMENT, adv. Tsy araim-
pahendrena, tsy amim-pahamalinana.
Il parle — . Miteny tsy amtm-paha-
malinana, mandefa teny tsy voa hevi-
tra izy.
IMPRUDENCE, sf Tsy fahendrena,
tsy fahamaunana. Il a fait cela par — .
Nanao izany izy noho ny tsy fahama-
linany.
IMPRUDENT, ENTE, adj. et a. Tsy
hendry, tsy malina.
IMPUBÈRE, adj. et s. Sakan-jaza.
IMPUDEMMENT, adv. Amin-kasa-
hiana loatra.
IMPUDENCE, sf. Tsy fahalalana me-
natra, hasahiana loatra.
IMPUDENT, ENTE, adj. et a. Tsy
mahalala menatra, tsy valahara, tsy va-
ky afero, tsy vaky aiatra, sahy loatra.
Comme Effronté
IMPUDEUR, sf. Tsy fahalalana inona-
tra. hajejoana, hasahiana loatra.
IMPUDICITÉ, sf. Hajejoana, bajanga,
fijan<<ajangana, havetavetana.
IMPUDIQUE, adj. et s. Jejo, janga,
mpijangajanga. vetaveta.
IMPUDIQUEMENT, adv. Amin-kaje-
joana, amin-kavetavetana.
IMPUISSANCE, sf. T>y fahazoana,
tsy fananan-kory. Je suis dans 1 — de
vous aider. Tsy mahazo manampy
anao aho.
IMPUISSANT, ANTE, adj. Tsy ma-
hazo, tsy manan-kery, foana. Ses enne-
mis sont impuissants. Tsy manankèry
akory ny fahavalony. Il fait des efforts
impuissants. Manasa-tena foana izy.
IMPULSIF, IVE, adj. Manostka.
IMPULSION, sf. \* Fanosehaoa. La
plus légère— fait marcher la machine.
Ny fanosehana ny milina kely foana
mampandeha azy. 2* fig. Famporisihana,
fitaribana, fitaomana. Ces récompen-
ses donnèrent une — nouvelle aux étu-
des. Ireo valisoaireo namporisika mba
hianatra indray. Il obéit aux impulsions
d'une volonté étrangère. Mety ho tariti-
na, taomin' ny olon-kafa izy.
IMPUNÉMENT, adv. Afa-potsiny. afa-
maina. Il vole—. Mangalatra izy ka a/a-
potsiny. etc.
IMPUNI, IE, adj. Afa-potsiny, afa-mai-
na, tsy voa fay, tsy faizioa, tsy voasazy,
tsy sazina. Dieu ne laisse point les cri-
mes impunis. Tsy maintsy hofaizina,
hosazin' Andriamanitra ny meloka.
IMPUNITÉ, sf. Tsy famaizana, tsy fa-
nasazena. Il est assuré de T— . Fan tany
fa tsy hofaizina, tsy hosazin a izy.
IMPUR, URE, adj. 1° Tsy madio. De
l'eau impure. Rano tsy madio. 2* fig.
Ma loto, vetaveta. Des pensées impures.
Hevitra maloto, etc.
IMPURETÉ, sf. !• Tsy fahadiovana. 2«
fig. Fahalotoana, fahavetavetana. Il est
plongé dans 1'— . Milentika anatin'ny
fahalotoana, etc., izy.
IMPUTABLE, adj. Tsy azo atombo-
tomboka, tsy azo itorohana, tsy azo
anendrikendrehana, tsy azo atendry.
Cette faute ne lui est pas—. Tsy azo
atombotomboka, etc., azy izany heloka
izanv.
Digitized by
Google
J
r
•INA
— 421 —
INA
IMPUTATION, sf. Fanombotomboha-
na, fitorohana, fanendrikendrehana.
IMPUTER, va. \* Manombotomboka,
mitoroka. manendrikendrika, manondry.
On lui impute une mauvaise action.
Tombotombohana t torohina, endri-
kendrehina, tendrena ho nanao zava-
drat^y izy. 2*— , Anton y-, fototra. Vous
no pouvez l'— qu'à vous-même. Hia-
nao hiany no antony, fototr* izany.
INABORDABLE, adj. Tsy azo itodia-
na. — ianfsonana. — akekeua.
IN ABRITÉ, ÉE, adj. Tsy manam-pia-
lofana, fcy mialoka, tsy misy tialofana,
tsy misy liarovana.
INACCEPTABLE, adj. Tsy azo ekcna.
INACCESSIBLE, adj. f Tsy azo itodia-
na t . — iantsonana, — hatonina, — akeke-
na. V fîg. Tsy azo arahina,— taritina,—
taomina, tsy takatry ny saina. Voy. Ac-
cessible.
INACCORDABLE, adj. 1* Tsy azo
ampifanarahina. 2* — , Tsy azo ekena.
INACCOUTUMÉ, ÉE, adj. Tsy fanao.
INACHEVÉ, adj. Tsy tanteraka, tsy
vira, tsy tontosa.
INACTIF, IVE, ad;. Tsy marisika, mi-
donanaka. Écolier — . Mpianatra tsy ma-
risika, etc.
INACTION, sf. Pidonanabana. Rester
dans P— . A/ie/onana-poana.
INACTIVITÉ, sf. Fidonanahana. Son
— m'impatiente. Mahasosotra ahy ny
fidonan a ha ny.
INADMISSIBILITÉ, sf. Ny tsy aha-
zoana raisina, —ekena.
INADMISSIBLE, adj. Tsy azo raisi-
na. — ekena.
INADVERTANCE, sf. !• Tsy fitandre-
mana. 2*—, Hadisoana tsy nahy.
INALIÉNABILITÉ, sf. Ny tsy aha-
zoana amidy.
INALIÉNABLE, adj. Tsy azo amidy.
INALLIABLE, adj. Tsy azo ampifan-
garoina. Métaux inalliables. Metaly tsy
azo ampifangaroina.
INALTÉRABILITÉ, sf. Ny tsy aha-
zoana ovana.
INALTÉRABLE, adj. 1° Tsy azo ova-
na. M^tal — . Metaly tsy azo ovrtna. 2*
fig Tsy manam-piovana. Bonheur — .
Fahasainbarana tsy manam-piorana.
INAMOVIBILITÉ, sf. Ny tsy ahazoa-
na aongana, — eâorina.
INAMOVIBLE, adj. Tsy azo aonga-
na, — esorina. Magistrat—. Mpitsara
tsy azo aongana, etc.
INANIMÉ, ÉE, adj. 1* Tsy manana
aina, tsy miaina, tsy misy aina. Créatu-
re inanimée.^ Zavatra tsy manana ai-
na, tsy misy aina. Ce n'est plus qu'un
corps—. Vatana tsy miaina intsony
izany. V fig. Tsy mirehitra, tsy misy
hafanam-po. matoritory. Chant—. Hi-
ra matoritory.
INANITÉ, sf. 1- Hafoanana, hatsinon-
tsinona. L'— des choses terrestres. Ny
hafoanana, ny hatsinontsinon' ny za-
vatry ny tany. 2 # — , pt. Zava-poana, za-
vatra tsinontsinona.
INANITION, sf. Hanoanana. Il est mort
d'— . Matin' ny hanoanana izy.
INAPERÇU, UE, adj. Tsy hita, tsy
lantatra.
INAPPÉTENCE, sf. Fahalainan-ko-
mana.
INAPPLICABLE, adj. Tsy mihatra,
tsy azo aflndra, — arahina. Voy. Ai*pli-
cablb.
INAPPLICATION, sf. Tsy fltandro-
mana.
INAPPLIQUÉ, ÉE, adj. Tsy mitan-
drina, tsy mikezaka.
INAPPRÉCIABLE, a^/. f Tsy azo
tombanana. 2 # — ,Tsy azo heverina. Il a
un talent—. Tsy azo heverina ny ha-
halalinan-tsainy. •
INAPTE, adj. Tsy mahavita. Il est— à
ses fonctions. Tsy mahavita ny raha-
rahany izy.
INAPTITUDE, sf. Tsy fahavitana, tsy
fahaizana.
INARTICULÉ, ÉE, adj. !• Tsy voato-
nona tsara, mikoredika. 2* — , Tsy misy
famavariy.
INATTAQUABLE, adj. Tsy azo iadia-
na, — asiana, — anihina, — toherina.
INATTENDU, UE, adj. Tsy nampoi-
zina.
INATTENTIF, IVE, adj. Tsy mitan-
drina.
INATTENTION, sf. Tsy Otandromana.
Il a fait cette faute par—. Tsy fitandre-
mana no nanaovany izany <liso izany.
INAUGURATION, sf. Fitokanana. fa-
nanganana. Dans quinze jours aura lieu
T— de l'église. Raha afaka tapa-bolana
hllohanana ny trnno leglizy. Hier a eu
lieu !'— de cette statue. Omaly no na-
nangnnana io sariolona io.
Digitized by
Google
■» ^ - j r >-
INC
— 430 —
INC
INAUGURER, va. Manao fltokanana,
mitokana, manangana.
INCALCULABLE, ad). fTsyazoisai-
na. 2 # — , Tsy tambo isaina, tsy azo he-
verina. Maux incalculables. Loza tsy
tambo isainn, etc.
INCANDESCENCE, sf. {• Haraena,
hafananalehib*. V fig. Pirehitra.
INCANDESCENT, EVTE, ad/. 1-
Mena mivaivay, mafana dia mafana. Fer
— . Vy menamivaiviy. etc. 2* fig. Mi-
rehidr*hitra. Âme incandescente. Po
mirehidrehitra Imagination incandes-
cente. Saina mirehidrehitra.
INCANTATION, s/. Ody fanlraikirai-
kcna, — fandrav >ravoana, fankatoava-
na, famohazana angatra.
INCAPABLE, adj. Tsy afaka, — maha-
zaka, — mahavita, — mahazo. — mahay, —
mai ta.... Il est— de courir. Tsy a/a-rai-
haza';azaka izy. Il est —de porter ce far-
deau. Tsy mahazaka io entana io izy.
Il est —d'exercer cet emploi. Tsymaha-
vita izany raharaha izany izy. C'est un
homme—. Olonalsy mahavita, tsy ma-
hay izy. Il est— de vous tromper. 7Vi/
mahazo mamitaka, tsy mahafitaka
anao izy. 8on estomac est — do digérer.
Tsy ma Jialevon-kanina ny ambavafôny.
INCAPACITÉ, sf. Tsy fahazoana, tsy
fahaizana.
INCARCÉRATION, sf. Panaovana an-
tranomaizina.
INCARCÉRER, va. Manao an-trano-
mnizina.
INCARNAT, A TE, adj. Mjnamena.
— ,am. Hamena.
INCARNATION, sf. Fahatoiigavana
ho nofo.
INCARNE, ÉE, adj. !• Tonga nofo.
2* fig. Tena C'est un diable—. Tena
demony izy. 3*—, Miditra any anatin'ny
nofo. Ongle—. Hoho miditra anatin'ny
nofo.
IN ARNER (S 1 ), vpr. Tonsa nofo. Le
Verbe s'e^t incarne. Tonga nofo ny Te-
ny.
INCARTADE, sf. 1* Panesoana atao
kitoatoa. 2 # — , ;>/. Hadalana.
INCENDIAIRE, sm. Mpandoro tr-no,
— ala, etc. 8aisir un — . Misa m bot ra
mpandoro trano f etc.
—, adj. !• Mandoro trario. Il lança une bom-
be— . Nandefa bomba fandoroan-lrano
izy. 2* fig. Mampikorontana, mampita-
bataba. Discours—. Laha-teny mam-
ikorontana, etc..
INCENDIE, sm. 1* Fandoroapa, hain-
trano, afo. L'— d'une forêt. Ny fando-
roana ny alaanankiray. L f — d'une mai-
son. Ny fandoroana ny trano ananki-
ray, ny hain-trano. L*— a tout dévoré.
Nandevona ny zavatra rehetra ny afo.
2* fig. Fikoronlanana, fltabatabana.
INCENDIÉ, ÉE, adj. May. Maison in-
cendiée. Trano may.
— , s. Ny may trano. Secourir les incen-
diés. MaoTon'y ny may trano.
INCENDIER, va. t* Mandoro. L'enne-
mi incendia tous les villages. Nandoro
ny vohitra rehotra ny fa lia va lo. 2 # fig.
Mampikorontana, mampitahataba. S<*s
doctrines incendièrent le pays. Nampi-
korontana, clc, ny tany ny fampiana-
rana nataony.
INCERTAIN, AINE, adj. 1° Misy isala-
salana, mampisalasala. tsy azo itokiana.
Cette nouvelle est incertaine. Misy isa-
lasalana, mampisalasala izany zava-
baovao izany. Le temps est—. Misy isa-
Usai an a, etc., ny toetry ny andro. 2*— ,
Tsy raikitra. Son départ est encore—.
Tsy mbola raikitra ny hialany. 3 # — ,
Tsy mahalala, misalasala, miroabana,
mihambahamba. Je suis— de ce qui doit
m'arrivcr. Tsy fantatro izay ho tonga
amiko. Je suis— de c« qne je dois faire.
Misalasala, miroahana, miha'nba-
hamba aho amin'iziy tokony hataoko.
— ,*m.Nymisyisalasalana. Ne quittez pas
le certain pour T- . Aza miala amy ny
tsy misy isalaaaiana mba hanaraka ny
misy isalasalana.
INCERTITUDE^/". Pisala*alana, firoa-
hana, (ihambaham'iana. Être dans I' — .
Misalaxala, miroahana, mihamba-
hamba. Il y a beaucoup d — dans l'his-
toire. Misy zavatra betsaka Uala^ala-
na, mamptealasala amy ny tatilara.
INCESSAMMENT, adv. Haingana,
vetivety foana, kelikely foana. Il doit
arriver—. Ho tonga hainrjana. h» avy
vetivety foana izy, kelikely foana sisa
tsy hahaton^avany On l'atte*id— . An-
drasana kelikely foana hiany izy.
INCESSANT, ÀNTE, adj. Tsy m'Usa-
hutra, tsy manam-pitsaharuna. Douleur
incessaute. Pijutiana tsy mitsahatra,
etc.
INCESTE, sm. Fandriana amy ny tsy
heny, Ufoterana.
INCESTUEUX, EUSE, adj. et a. Mau-
dry fady, mandry amy ny tsy heny,
mi fo titra.
k
Digitized by
Google
._ i
r
INC
— 431 —
INC
INCIDEMMENT, adv. 1- Sentira. 2*—,
An-tsisika.
INCIDENT, «m. !• Zavatra sendrasen-
dra, vin'ana. sampona. Un heuroux —
le tira d'affaire. Servi ra*endra, vin-
tana no nahafaka azy. Un— IVibli^rea à
revenir. Nisy aampona nimpi? Tina
azy Ilfitnaî're i;n— durant Je procès.
Nananpan-foimpona tamy ny ady izy.
2* — , Znva'ra asisica. Cette pièce de
théâtre est trop charsrée d'incidents. No-
*i*ihana zavntra betsaka loatra izany
laha-tenin-teatra izany.
INCIDENT, ENTE, adj Àsisika.
INCID ENTER, ra. \ 9 Manangan tsam-
p*na 2 # — , Manisika.
INCIRCONCIS, ISE, adj.eism. Tsy
voadidy foi'ra. tsy voafora.
INCISER, ra. 1* Mandidy keîy. —un
bras. Mandidy kely amy ny sandry.
2» — . Mikapnkapa. —un arbre. A/i/*a-
pakapa fotn-kazo.
INCISIF, IVE, adj. f Mnha lidy. || loc.
Les dents incisives. Ny niiy anoloana,
ny andrianify 2* fig. Man ndrona. Sty-
le—. Laha-tf*ny manindrona.
INCISION, *f. f Fandidiana kely. 2«— ,
Fiknpakapana.
INCITATION, sf. Famporisihana, flta-
rihana, (itaomana. S'il a l'ait cela, il a
cédé à I* — d'antrui. Nanao izany izy sa-
tra namporta/hina, nolanhina, no-
taomin' ny sasany.
INCITER, ra. Mamporisika, mitarika,
mitaona.
INCIVIL, ILE, adj. Tsy mahalala tom-
ba, tsy manaa isy roisy fana : ana. Hom-
me — . Lehilahy tsy mahalala fomba >
tsymanaja. Cette réponse est bien inci-
vile. Tena tsy misy fanajana izany
valin-teny izany.
INCIVILEMENT, adv. Tsy amim-pa-
najana.
INCIVILITÉ, 8f. Tsy fahalalana fomba,
tsy fana;ana.
INCIVISME, «m. Tsy fitiavana tanin-
drazana.
INCLÉMENCE, sf. 1° Tsy famindram-
po. 2* fig. Haratsiana. L'— du temps.
Ny haratsiari ny andro.
INCLÉMENT, ENTE, adj. 1* Tsy ma-
in indra fo. 2° fig. Ratsy.
INCLINAISON, sf. Firôna, firaika, fi-
tongilanana, lisolampy, fandiy soroka.
INCLINATION, sf. 1* Fiondrehana. 2*
fig. Fitc ngilanana, hamorana, fitiavana.
Il a des inclinations vicieuses. Azon'ny
fitongilanan-(\ ratsy izy II a de F— pour
la vertu. Mora raanaraka ny hatsa-
ram-panahy izy. Il a de P— pour elle.
Tia azy izy. 3 # — . Zavatra tiana. La
chasse est son — . Tiany ny mihaza.
INCLINÉ, ÉE, p. et adj. Narôna. mi-
rôna. naraika. nvraika, natonarilaoa, mi-
tongilana. misolampy, mandry soroka,
naondrika, miondrika. Terrain — . Ta-
ny mi*ol tmpy, mandry soroka.
INCLINER, va. Mampirona, mampi-
raika, mampitongilana, manongilana,
mauondrika. —une colonne Mampiro-
na, mampiraiha andry. —une bouteil-
le. Mampitongilana tavoabangy. — la
tète. Manongilana, manondri-doha.
— le corps. Miondrika.
—, vn. 1* Mirona, miraika, mitonsilana.
La balance incline d'un côté. Mirona,
etc., ny raizana. 2* fig. Tia, ila ho.... J'in-
cline pour cette opinion. Izany hevi-
tra izany no tiako. La victoire incline
de leur côtà. lia haharesy izy ireo.
S'incliner, vpr. I* Mirona, miraika,
miondrika L'arbre s'incline. Mirona,
miraika ny hazo. Il s'inclina devant lui.
Niondrika teo anatrehany izy. 2 a — ,
Miankohoka. L'univers s'incline devant
son Créateur. Miankohoka eo anatre-
han* ny Nahary azy ny olon-drehntra.
INCLUS, USB, adj. Ào anatiny. Le
billet ci—. Ny taratasy ao anatin' ity.
INCLUSIVEMENT, adv. Ao anatiny,
anisany. Vous apprnndrez définis le
chapitre cinquième jusqu'au chapitre
huitième — . Hianaranareo hatraray ny
toko fahadimy, ka hatramy ny toko fa-
havalo izay ao anatiny, anisan' izany.
INCOGNITO, ado. Mangingina. Voya-
ger—. Mivahiny man jingina. Sortir—.
Mivoaka mangingina.
— , sm Garder l'— . Tsy te-ho fantatr'olo-
na, manalina anarana.
INCOHÉRENCE, sf. l'Tsyflfamihina-
na. 2* fig. Tsy lifandraisana.
INCOHÉRENT, ENTE, adj. I* Tsy
miCampiraikitra, tsymifamihina. Les par-
ties de l'eau sont incohérentes Tsy mi-
fampiraikitra, etc., ny zavatra izay ma-
harano ny rano. 2° fig. Tsy mifandray.
Ces idocs sont incohérentes. Tsy mi-
fandray ireo hevilra ireo.
INCOLORE, adj. 1° Tsy misy volo.
L'eau esl~~. Tsy misy volo ny rano.
Digitized by
Google
INC
— -432 —
INC
2* fiQ. Manta, masirasira, matsatso.
Style—. Laha-teny manta, etc.
INCOMBER, vn Andraikitra, adidy.
Cette afTaire vous incombe. Andraiki-
trao, adidinao izany raharnha izany.
INCOMBUSTIBLE, adj. Tsy mety mi-
rehitra, tsy mety may.
INCOMMENSURABLE, adj. Tsy azo
refesina. L'espace est—. Tsy azo refe-
sina ny habakabaka.
INCOMMODANT, ANTE, adj. Ma-
nahirana. Bruit—, Tabataba manahi»
rana.
INCOMMODE, adj. Mampanahirana,
manahirana, mampananosarotra. Outil
— . Fiasana mampanahirana. mam-
panano*arotra. Maison—. Trano ma-
nahirana. Chaise—. S^za manahira-
na; mampananosarotra. Enfant—. Za-
za kely manahirana.
INCOMMODÉ, ÉE, adj. i* Sahirana.
2»-_ t Marisarisa, mararirary, mafanafa-
na.
INCOMMODÉMENT, adv. Amim-pa-
hasahiranana.
INCOMMODER, va. 1 # Manahirana.
J'ai penr de vous—. Matabotra aho sao
manahirana anao. Il a une toux qui
l'incommode beaucoup. Sahiran' ny
kohaka loatra izy. 2"— , Mankararirary.
INCOMMODITÉ, sf. f Fahasahirana-
na. C'est une— que d'être mai logé. Mana-
hirana nymitoetra amyny trano ratsy.
2.—, Faharisarisana, fahararirariana,
fahafanafanana. Son— ne lui permet pas
de sortir. Tsy afaka hivoaboaka izy noho
izy marisarisa, mararirary, mafana-
fana.
INCOMMUNICABLE, adj. Tsy azo
afindra.
INCOMPARABLE, adj. Tsy azo oha-
rina, tsy manam-paharoa, tapitra oha-
tra II est d'une sagesse—. Tsy azo oha-
rina ny fahendreny. C'est un orateur
— . Mpandaha-teny tsy manam-paha-
roa, tapitra ohatra izy.
INCOMPARABLEMENT, adv. La-
vitra. Il est— plus instruit que son frè-
re. Mahay lavitra noho ny rahalahiny
INCOMPATIBILITÉ, sf. Tsy fifanara-
hnna. ny tsy ahazoana akambana, —
ampiarahina.
INCOMPATIBLE, adj. Tsy mahazo
mifanaraka, tsy azo ampifanarahina, —
akambana, — ampiarabina. Ces deux
caractères sont incompatibles. Tsy ma-
hazo mifanaraka ny toe-panahin* izy
roa lahy. L'amour de Dieu et l'amour
des richesses sont incompatibles. Ny fi*
tiavana an' Andriamanitra sy ny fttia-
vam-bola tsy azo ampifanarahina,
tsy azo akambana. Ces deux emplois
sont incompatibles. Tsy azo ampiara-
hina ireo raharaha roa loha ireo.
INCOMPÉTENCE, sf. 1* Tsy fana-
nam-pabefana. 2 # — , Tsy fahaizana.
INCOMPÉTENT, ENTE, adj. !• Tsy
manam-pahefana. Tribunal — . Mpitsa-
ra tsy manam-pahefana. 2*—, Tsy ma-
hay. C'est un juge — en littérature.
Tsy mahay mitsara laha-teny an-tso-
ratra izy.
INCOMPLET, ÉTÉ, adj. Tsy feno, tsy
ampy. Cet ouvrage est—, il en manque
un volume. Tsy feno, tsy ampy sin-
gara-boky iray ireo boky iray tarikaireo.
IN COMPLEXE, adj. Iray loha.
INCOMPRÉHENSIBILITÉ, sf. Ny
tsy ahazoana fantarina.
INCOMPRÉHENSIBLE, adj. f Tsy
azo fantarina, tsy takatry ny saina, tsy
tratry ny saina. Les mystères sont in-
compréhensibles. Tsy azo fantarina,
etc., ny mistery. 2 - — , Saro-pantarina.
Ce chapitre est — . Saro-pantarina io
toko io 3*—, Hafahafa. Il a un carac-
tère—. Hafahafa ny toe-panahiny.
INCOMPRESSIBLE, adj. Tsy azo t>
rena.
INCOMPRIS, ISE, adj. Tsy fantatra.
tsy asian-draharaha. Un génie—. Olo-
mahay tsy fantatra, etc.
INCONCEVABLE, adj. Tsy azo heve-
rina, mahagaga. Vous me dites une cho-
se — . Milaza zavatra tsy azo heverina
amiko hianao. Il est d'une hardiesse—.
Tsy azo heverina, etc., ny hasahiany.
INCONCILIABLE, adj. Tsy azo am-
pifanarahina, mifanohitra.
INCONDUITE, sf. Fitondran-tena ratsy.
INCONGRU, UB, adj. Tsy fanao, tsy
mety. Réponse incongrue. Valin-teny
tsy fanao, etc.
INCONGRUITÉ, sf. Zavatra tsy fanao,
zavatra tsy mety.
INCONGRÛMENT, adu. Tsy araka ny
fanao, — ny mety.
INCONNU, UE, adj. Tsy fantatra. Pays
— . Tany tsy fantatra. Ces chagrins lui
sont inconnus. T*y fa ntany izany ala-
helo izany.
Digitized by
Google
TNG
— 43:1
INC
—, s. Olona tsy fantatra.
—, «m. Zavatra tsy fantatra. Voy. Connu.
INCONSCIENCE, sf. Tsy fahatalaua.
tsy fahafantarana.
INCONSCIENT, ENTE, adj. Tsy ma-
halala ny ataony.
INCONSÉQUENCE, sf. Fifanohera-
na, zavatra mifanohitra. Il y a de l —
dans ses discours. Misy zavatra mi"
fanohitra ny resaoy. Sa conduite est
pleine d'inconséquences. Misy zavatra
maro mifanohitra ny ataony.
INCONSÉQUENT, ENTE, adj. Mi-
laza na manao zavatra mifanohitra amy
ny ao an-tsainy, misy zavatra mifano-
hitra.
INCONSIDÉRATION, sf. Tsy fiheve-
rana, tsy fahamalinana, tsy fitandreraa-
na.
INCONSIDÉRÉ, ÉE, adj. Tsy voa-
hevitra, tsy mi he vitra, tsy malina, tsy
mitandrina. Parole inconsidérée. Teny
tsy voahevitra. Homme—. Olona tsy
mihevitra, tsy malina, tsy mitan-
drina.
INCONSIDÉRÉMENT, ado. Tsy
amim-pahamalinana, tsy amim-pitan-
dremana. Il agit—. Manao tsy amim-
pahamalinana, etc., izy.
INCONSOLABLE, adj. Tsy mety afa-
ka alahelo, tsy azo alinaalahelo.
«CONSTAMMENT, adj. Amim-pio-
vaovana, amim-pivadibadihana.
INCONSTANCE, sf. Tsy faharetana,
fiovaovana, flvadibadihana. L — du vent.
Ny fiovaovana, fivadibadihan' ny ri-
votra.
INCONSTANT, ANTE, adj. et s. Tsy
maharitra, miovaova, mivadibadika.
Homme—. Olona tsy maharitra, etc. Les
choses d'ici-bas sont inconstantes. Tsy
maharitra, miovaova ny zavatra eto
an-tany.
INCONSTITUTIONNEL , ELLE ,
adj. Mifanohitra amy ny lalana mametra
ny fombam-panjakana.
INCONTESTABLE, adj. Tsy azo to-
herina, tsy azo lavina.
INCONTESTABLEMENT, adv. Tsy
azo toherina, tsy azo lavina.
INCONTESTÉ, ÉE, adj. Tsy toherina,
tsy lavina.
INCONTINENCE, sf. Fitondran-tena
ratsy.
INCONTINENT, ENTE, adj. Mpiton-
dra tena ratsy.
INCONTINENT, ado. Miaraka amin'
izay.
INCONVENANCE, sf. f Tsy fetezana.
2 # — , Zavatra tsy mety.
INCONVENANT, ANTE, adj. Tsy
mety. Réponse inconvenante. Valin-teny
tsy mety.
INCONVÉNIENT, sm. Fahasahirana-
na, zavatra tsy mahasoa, zavatra maha-
ratsy. Cette attaire vous attirera des
inconvénients. Hampahita fahasahira-
nana anao izany raharaha izany. Cette
affaire offre des inconvénients. Misy za-
vatra tsy mahasoa, zavatra makara-
tsy izany raharaha izany.
INGORPORALITÉ, sf. Tsy faaanam-
batana.
INCORPORATION, sf. Fana^amba-
nana, ûkambanana.
INCORPORÉ, ÉE, p. et adj. Nakam-
bana, mikambana.
INCORPOREL, ELLE, adj. Tsy ma-
nam-batana. Dieu est—. Tsy manant-
batana Andriamanitra.
INCORPORER , va. Manakambana,
mampikarabana. —un peuple à un au-
tre. Manakambana firenena anankiray
amy ny hafa.
S'incorporer, vpr. Mikambana. La cire
s'incorpore avec la gomme. Ny savoka
mikambana amy ny ditin-kazo.
INCORRECT, ECTE, adj. Tsy raa-
hitsy, misy diso.
INCORRECTION, sf. Tsy fahitsiana,
teny tsy mahitsy, diso. Il y a beaucoup
d*— dans son style. Tsy mahitsy loa-
trany laha-teniny. Faites disparaître
les incorrections. Esory ny teny tsy ma*
hitsy. ny diso.
INCORRIOIBILITÉ, sf. Ny tsy aha-
zoana anarina,— ovana.
INCORRIGIBLE, adj. Tsy zaka anari-
na, tsy azo anarina, tsy azo ovana. En-
fant—. Zaza kely tsy- zaka anarina, tsy
azo anarina. Vice—. Fahazaran-d ratsy
tsy azo ovana.
INCORRUPTIBILITÉ, sf. !• Tsy fe-
tezana ho lo, —ho levona. 2°— , Ny tsy
ahazoana angolena,— sisihana.
INCORRUPTIBLE, acfjf. 1* Tsy mety
lo, tsy mety levona. Voy. Cokhuptiblb.
2 # — , Tsy azo angolena, tsy azo sisihana.
Juge—. Mpitsara tsy azo angolena, etc.
INCRÉDULE, adj. Tsy mino.
— , s. Tsy mpino.
INCRÉDULITÉ, sf. Tsy finoana.
•28
Digitized by
Google
INC
434 -
IND
INCRÉÉ, ÉE, adj. Tsy noharina. Dieu
seul est un être—- Andriamanitra irery
no tsy nùhntinSL.
INCRIMINÉ, ÉE, 8. Ny voampanga.
INCRIMINER, va. 1° Miampanga. <!•— ,
y an fny. — les actions d'une personne.
Mnnîny nvataon'olona.
INCROYABLE, ad/. 1* Tsy azo inoa-
nfl Récit—. Tan tara tsy azo inoana.
2»_L Tsy azo heverina, izaitsizy. Il res-
sent nnâ ioie— . Azon'ny hafaliana tsy
azo hererinn, etc.. izy.
INCROYABLEMENT, adv. Izaitsizy.
INCROYANT, «W. Tsympino.
INCRUSTATION, sf. f Fandraiketa-
na. fametahana. 2-, Zavatra rairaiki-
tra, — mipetaka.
INCRUSTÉ, ÉE, p. et ad/. Naraikitra,
voaraikitra, miraikitra, napetaka, voa-
petaka, nopetahana. mipetaka. Lettres
d'or incrustées dans la pierr«. Soratra
volamena naraikitra, voaraikitra, na-
petaka, voapctaka amy ny vato. Pier-
re incrustée de coquillages. Vato no-
petahana akoran-driaka.
INCRUSTER, va. Mandraikitra, ma-
metaka.
INCUBATION, $f. Pikotrehana. .
INCULPATION, sf. Fiampangana.
INCULPÉ, ÉE, s, et adj. Voampanga,
nampanpaina.
INCULPER, va. Miampanga.
INCULQUER, va. Mandatsaka ao an-
tsaina.
S'inculquer, vpr. Milatsaka ao an-tsai-
na, tafaiatsaka—. Les proverbes s'incul-
quent facilement dans la mémoire. Mora
tafaiatsaka ao m-tsaina ny ohabola-
na.
INCULTE, adj. 1" TVy voasa, lava volo.
Terre—. Tany tsy voasa, etc. 2* fi y. Tsy
nahita fïanarana, tsy mahay, dondrina.
C'est un esprit—. Olona tsy nahita fia-
navana, etc., izy. 3'—, Misaritaka, misa-
iotofoto. Barbe—. Volom-bava misart-
taka. etc.
INCURABILITÉ, sf. Tsy fetezana ho
sitrana, ny tsy ahazoana sitranina.
INCURABLE, adj. et 8. Tsy mety si-
trana. tsy azo sitranina. Malade—. Ma-
rary tsy mety ntrana. Maladie—. Are-
tirni tsy azo sitranina.
INCURIE, sf. Tsy fiahiana, tsy fitandre-
mana, fanaovana tsirambina.
INCURSION, *f, Fibosesehana. Les en-
nemis firent des incursions dans la pro-
vince. Nibosesika tao amy ny fari-Uioy
ny l'ahavalo.
INDE, sf. India.
INDÉBROUILLABLE, adj. Tsy azo
alanto. — alana olana, — alahatra. —
alamina, — hazavaina. Voy. Débrouiu-
lbr.
INDÉCEMMENT, adv. Tsy mety, ve-
taveta.
INDÉCENCE, sf. Tsy fetezana, zavatra
tsy mety, — mahamenatra, — vetaveta.
INDÉCENT, ENTE, ad/. Tsy mety,
mahamenatra, vetaveta. Paroles indé-
centes. Teny tsy mety, etc.
INDÉCHIFFRABLE, adj. !• Tsy az>
vakina. Manuscrit—. Sora-tanana tsy
azo vakina. 2*—, Saro-pantarina. Cha-
pitre — . Toko saro-pantarina. 3 # fig.
Manafin-kevitra. Homme—. Olona ma-
nafinkevitra.
INDÉCIS, ISE, adj 1° Tsy tapaka, mi-
sy isalasalana. Question indécise. Zava-
tra tsy tapaka, etc. Victoire indécise.
Fandresena m tsy isalasalana. 2°— , Mi-
salasala, miroahana, mihambabamba.
Personne indécise. Olona misalasala,
etc. 3°— , Tsy mazava, maizimaizina. mi-
somambisamby, mitsilopilopy. Les traits
de cette figure sont—. Tsy mazava ny
tarehin'io sary io. La lumière indécise
du crépuscule du soir. Ny fisomambi-
sambin' ny hariva. La lumière indé-
cise d'une lampe. Ny filsilopilopin' ny
jiro.
INDÉCISION, sf. Fisaïasalana, firoa-
hana, Ghambahambana.
INDÉCLINABLE, ad;. (Teny) tsy mio-
va.
INDÉCOMPOSABLE, adj. Tsy azo
saratsarahina.
INDÉCROTTABLE, adj. Tsy azo atao
na inona na inona, tsy zaka anarina.
INDÉFECTIBILITÉ, sf. Ny tsy fete-
zana ho levona.
INDÉFECTIBLE, adj. Tsy mety ho
levona. L'église est—. Tsy mety ho le-
vona ny Eglizy.
INDÉFINI, IE, ad/. Tsy voafetra. Es-
pace — . Fitoerana tsy voafetra.
INDÉFINIMENT, adu. Tsy voafetra.
|| loc. Ajourner — une affaire. Manao
ampitso lava amy ny raharaha.
INDÉFINISSABLE, adj. Tsy azo la-
zaina toetra. C'est une chose—. Zava-
tsy azo lazaina toetra izany. Il a un
Digitized by
Google
IND
— 435 —
IND
caractère— . Tsy azo lazaina ny toe-
panahioy.
INDÉLÉBILE, adj. Tsy azo vonoina,
— esorina. tsy m»ty afaka. Tache — .
Lcto tsjt azo ewrina. t*y me'y afaha
Le baptême imprime un caractère—. Ny
batf»my manisy marika tsy azo vonoi-
na, etc.
IND ^LIBÉRÉ, ÉE, adj. Tsy nahy.
tsy iniana.
INDÉLICAT, A TE, adj. Tsy mizara
hena-maso, tsy manaja, tsy misy fana-
jana.
INDÉLICATEMENT, adv. Tsy amim-
pann'tana.
INDÉLICATESSE, sf. Tsy flzarana
hena-maso, tsy fanajana.
INDEMNE, adf. Voaonitra, nonorana.
Comme Dédommagé.
INDEMNISER, va. Manonitra. Il faut
1'— des pertes qu'il a souTertes. Tsy
roaintsy honerana ny fatiantoka nan-
jô azy.
S'indemniser, vpr. Mionitra.
INDEMNITÉ, sf. Onitra. Il demande
une—. Man^aiaka onitra izy.
INDÉPENDAMMENT, adv. fAmim-
pahaleovan tena, tsy amim-piankinana.
2* — , Afa-tsy. — de ces avantaços. vous
en aurez encore un autre. Afa-tsy ireo
zava-tsoa ireo. mbola hisy koa zavatra
hafa hahasoa anao.
INDÉPENDANCE, sf. Fahateovan-te-
na. fahozivan-tena, tsy flankinana, tsy
fltiavana fifehezana.
INDÉPENDANT, ANTE, adj. Ma-
hnleo tena. mabazaka tena. ary nify, tsy
miankina. tsy tia fifehezana. Nation in-
dépendante Fanjakana mahaleo tena,
mahataha tena. Enfant — . Zaza ma-
haleo tenn, mahazaha tena, Ary ni-
fy. La sec ndo question est indépen-
dante de la première. Ny zavatra faha-
roa tsy miankina amy ny voalohany.
Le vrai sage a l'âme indépendante
Izay hendry tokoa tsy miankina amy
ny hafa. C/ost un esprit—. Olona tsy
tia fifehezana izy.
INDÉRACINABLE, adj. Tsy azo eso-
rina, — fongorana. Des luvjug'-s indé-
racinables. Hevi-diso Isy azo esori-
na, etc.
INDESCRIPTIBLE, arf/. Tsy azo la-
zaina. Bonheur—. liasambarana tsy
*z& lazaina.
INDESTRUCTIBLE, adj. Tsy moîy
levona.
INDÉTERMINABLE, adj. Tsy a»
ferana.
INDÉTERMINATION, sf. Fisalasaïa-
na. iiroahana, tihambahambana.
INDÉTERMINÉ, ÉE, adj. fTsyvoa-
fetra. Nombre—. Isa tsy voafetra. 2 # — ,
Misalasala, rairoahana, mihambahamba.
GVst un esprit —, Olona misalasala,
etc., izy.
INDÉTERMINÉMENT, adv. Tsy
voafetra.
INDÉVOT, OTE, adj. et a. Tsy lia va-
vaka.
INDÉVOTEMENT, adv. Tsy arairapi-
tiavam-bavaka.
INDÉVOTION, sf. Tsy fitiavam-bavaka.
INDEX, sm. 1° Fizaham-pejy. || toc. Met-
tre un livre à V—, Mamirara boky tsy
hovakina, tsy havoaka. 2*—, Fanondro.
INDICATEUR, TRICE, adj. Manon-
dro, raanoro, railaza. Le doigt — . Ny fa-
nondro.
— , s,n. \* Fanondro. 2 # — , Boky fllazana.
L'— des chemins de fer. Ny boky milaza
ny fotoan'ny lalam-by.
INDICATION, sf. Fanondroana, fano-
roana, fllazana, fanambarana. Voy. In-
diqueu.
INDICE, sm. Famanîarana, vavolombe-
lona, fahrtfantarana, fllazana, fanamba-
rana. Voilà des indices d'un assassi-
nat. Indro ny famantarana, vavolom-
betori ny vunoana olona. Vous dites que
cela est, quel — en avez-vous ? Ilianao
milaza fa marina izany, ka inona no
ahafantaranao izany? Cette action est
F— d'une belle ômo. Izany nataony iza-
ny mitaza, manambara ny hataaram-
pony.
INDICIBLE, adj. Tsy azo lazalna.
INDIEN, IENNE, adj. et s. Indiana.
INDIENNE, sf. Zandiana.
INDIFFÉREMMENT, adv. Tsy mam-
paninona, le, tsy an-kitidy. Il lit — tous
les livres. Mamaky ny boky rehetra tsy
an-kifidy izy.
INDIFFÉRENCE, sf. Tsy Ûfldianana,
tsy titiavana, fe. Sous cet air d'— il ca-
che beaucoup d'ambition. Mody tsy^ tia
voninahitra izy. kanjo mitsirintra fatra-
tra. Il ma reçu avec—, Nandrayahy fe
nandray izy.
INDIFFÉRENT, ENTE, adj. 1" Tsy
marapaninona, tsy raharaha, tsy alioana.
Digitized by VjOOQIC
IND
— 436
IND
Il m'est — de partir ou de rester. Tsy
mampaninnna ahy na handeha na hi-
janona. Tout cela m'est—. Tsy mampa-
ninorta ahy, tsy raharahaho izauy re-
hetra izany. Ses attaques me sont indif-
férentes. Tsy mampaninona ahy, tsy
ahoako ny fanaratsiany ahy. 2°— , Tsi-
nontsinonn. Nous parlons de choses in-
différentes. Zavatra tsinontsinona no
resahinay, 3°— , Tsy mifidy, tsy tia,boina,
fe. Il est — pour tout. Tsy mifidy na ino-
na na inona izy. 11 est— pour sa femme.
Tsy lia ny vadiny izy. Il est — pour ses
enfants. Boi n-janaka izy. Il a reçu le
présent avec un air — . Nandray/e nan-
ti re y ny fanalitra izy.
— , sm. Tsy tia, tsy manan-draharaha.
INDIGENCE, sf. i # Fahantrana. 2*—,
Mahant.ra, malahclo. Secourir 1'— . Ma-
monjyny m&hantra, etc. 3* fig. Tsy
fananana.
INDIGÈNE, adj. 1» Tao amy ny tany
anankiray izay cla izay. Plantes indigè-
nes. Zava-maniry tao amy ny tany
anankiray izay ela izay. 2"—, Zana-ta-
ny, tompon-tany.
—, s. Zana-tany, tompon-tany.
INDIGENT, ENTE, adj.'eia. Mahan-
tra, malahelo.
INDIGESTE, adj. !• Saro-devonina.
Aliment — . Hanina saro-devonina. 2*
fig. Misafotofoto. Pensées indigestes. Ile-
vitra misafotofoto.
INDIGESTION, sf. Tsy fahalevonan-
kaninn.
INDIGNATION, sf. Hatezerana.
INDIGNE, adj. Tsy mendrika, ratsy. Il
est— de votre confiance. Tsy mendri-
ka hitokianao izy. Il mené une condui-
te—. Manao fitondran-tcna tsy mendri-
ka, ratsy izy. Il a fait une communion — .
Nanao komonio ratsy izy.
INDIGNÉ, ÉE, adj. Tezitra. Je suis —
(lf sa conduite. Mahatezitra ahy ny fi-
tondrau-tenany.
INDIGNEMENT, adv. Ratsy.
INDIGNER, va. Mahatezitra. L'injusti-
ce indigne tout le momie. Mahatezi-
tra ny olona rehetra ny zavatra tsy an-
drariny.
S'indigner, vpr. Tezitra.
INDIGNITÉ, sf. f Tsy fabamendreba-
na, haratsiana. Il fut exclu pour cause
d'— . Noroahina noho ny tsy fahamen-
drehany izy. L'— de cette conduite sou-
leva tout le monde. Nahatezitra nv olo-
na rehetra ny haratsian' ny fl tondra n-
tenany. 2 # — , Zavatra ratsy, fanaratsia-
na. Il a commis une—. Nanao zavatra
ratsy izy. Il a souffert mille indignités.
Nandelitra fanaratsiana tsy tambo isai-
na izy.
INDIGO, sm. Volory, angana, raanga.
INDIGOTIER, sm. Âika.
INDIQUÉ, ÉE, p. et adj. !• Voaton-
dro. notondroina, voatoro, natoro, voa-
tendry, notendrena. Voici lo village—
pour la réunion. Itsy novohitra voaten-
dry, notendrena hivoriana. Venoz à
l'heur î indiquée. Tongava amy ny fotoa-
na voatendry. 2*—, Voalaza, nambara.
INDIQUER, va. 1* Manondro, manoro.
manendry. L'aiguille indique trois heu-
res. Manondro amy ny telo ny sahaza.
Indiquez-moi la maison de votre ami.
A toroy ahy ny tranon' ny sakaizanao.
Indiquez le jour do notre entrevue. Ten*
dreo nyandrohihaonantsika. 2 # — , Mila-
za, manambara. Indiquez le sens de ce
mot. Lazao ny hevitr' io teny io. La fu-
mée indique le feu. Ny setroka manam-
bara fa misyafo.
INDIRECT, ECTE, adj. I- Tsy mahi-
tsy, mivily, miolaka, misafelika. Chemin
— . Lâlana tsy mahitsy, etc. 2° fig. Mio-
laka, misaMika, tsy manondro vantana,
tsytena. Complément—. Famenon-teny
miolaka. Il ne va que par des voies in-
directes. Besafetipelika izy. Ligne in-
directe. Tsy tena taranaka, tarana-kava-
na.
INDIRECTEMENT, adv. xMiolaka, mi-
safelika, tsy manondro vantana. Il m'a
attaqué — . Namely ahy izy na dia tsy
nanondro vantana aza.
INDISCIPLINA BLE, adj. Saro-pehe-
zina, tsy azo fehezina. Soldats indiscipli-
nables. Miaramilasaro-pe/iezma, etc.
INDISCIPLINE, sf. Tsy fanekena.
INDISCIPLINÉ, ÉE, adj. Tsy raanai-
ky. Écolier—. Mpiauatra tsy fnanaiky.
INDISCRET, ETE, adj. 1* Tsy mahala-
la onona, — fetra, tsy malina. 2 # — .
Tsy mahatam-bava, manta vava. Voy.
Discket.
—, sm. Olona tey mahatam-bava, — man-
ta vava.
INDISCRÈTEMENT, adv. Tsyamim-
pahamalinana, an-tsapatsapaka. Il parle
— . Miteny tsy amimpahamalinana,
etc., izy.
INDISCRÉTION, sf. !• Tsv fahalalana
Ifa
Digitized by
Google
r
IND — -1
onona, — fetra, t9y fahamalinana. 2 B — ,
Tsy fahatanam-bava, hamanta vava.
INDISCUTABLE, adj. Tsy azo ifan-
dirana, tsy azo toherina.
INDISPENSABLE, adj. Tsy raaintsy
hatao, tsy azo avela, ilaina indrindra.
Visite — . Famangiana tsy main t»y ha-
tao, tsy azo avela. Objet—. Zavatra
ilaina indrindra.
— , sm. Izay ilaina indrindra. Il n'a que
1'— . Tsy manana afa-tsy izay ilaina
indrindra izy.
INDISPENSABLEMENT, adv. Tsy
maintsy.
INDISPOSÉ, ÉE, adj. 1* Marisarisa,
mafanafana, mararirary. Il est — . 3/a-
risarisa, etc., izy. 2 # — , Sosotra, tezitra.
Il est — contre moi. Sosotra, etc.,
ami ko izy.
INDISPOSER, va. !• Mampandraiki-
mararirary. La chaleur l'indispose. Main-
pandraiki-mararirary azy ny hafana-
na. 2°— , Mahasosotra, mahatezitra.
INDISPOSITION, sf. 1* Harisarisa.
2°— f Fahasosorana, hatezerana.
INDISSOLUBILITÉ, sf. i* Ny tsy
ahazoana levonina. 2° fig. Ny tsy ahazoa-
na ivadihana.
INDISSOLUBLE, adj. 1° Tsy azo le-
vonina. 2* fig. Tsy azo ivadihana, — ra-
vana. Le mariage est — . Tsy azo iva-
dihana. etc., ny mariazy.
INDISSOLUBLEMENT, adv. Tsy
amim-pivadihana.
INDISTINCT, INCTE, adj. Tsyma-
zava, manjavozavo.
INDISTINCTEMENT, adc. f Tsy
mazava, manjavozavo. On ne voit ces
objets qu'— . Tsy hita mazava, hita
manjavozavo ireo zavatra ireo. 2°— ,
Tsy an-kanavaka. On les chassa tous—.
Noroahina tsy an-kanavaka daholo izy
rehetra.
INDIVIDU, sm. Olona na biby na za-
va-maniry tsirairay, olona. Tous les
individus qui composent une nation. Ny
olona rehetra izay ao anatin'ny fanjaka-
na iray. Quel est cet — ? Iza io ofona io?
INDIVIDUALISER, va. 1* Mandini-
ka zavatra tsirairay. 2 # — , Mahasamiha-
fa zavatra tsirairay.
INDIVIDUALITÉ, sf. Izay moraba
na mahasamihafa ny olona, ny biby,
ny zava-maniry tsirairay.
INDIVIDUEL, ELLE, adj. Momba
ny olona, ny biby, ny zava-maniry tsi-
rairay.
7 — IND
INDIVIDUELLEMENT, adv. Tsirai-
ray.
INDIVIS, ISE, adj. Tsy voazara. Suc-
cession indivise. Lova tsy voazara.
Par indivis, loc. adv. Tsy voazara.
INDIVISIBILITÉ, sf. Ny tsy ahazoa-
na zaraina.
INDIVISIBLE, adj. Tsy azo zaraina.
INDOCILE, adj. Tsy manaiky, maditra,
tsy mety hendry. Enfant—. Zaza kelv
tsy manaiky, maditra. Cheval—. Soa-
valy maditra. Peuple sauvage et—. Fi-
renena adala sy maditra, tsy mety heu-
dry.
INDOCILITÉ, sf. Tsy fauekena, hadf-
tra.
INDOLEMMENT, adv. Amim-pitsi-
kamokamoana.
INDOLENCE, sf. Fitsikamokamo, iitsi-
lamodamoka, flloredretra, litsimeda-
ineda.
INDOLENT, ENTE, adj. et s. Tsy ro-
totra, mitsikamokamo, mitsilamodamo-
ka, mitoredretra, mitsimedameda. Il est
si— qu'il n'a jamais fini son travail à
temps. Tsy rototra, etc., loatra izy, ka
tsymahavitana oviananaoviana ny asa-*
nyamyny fotoana. C'est un— qui ne s'é-
meut de rien. Olona toretra tsy mety
tai-javatra izy.
INDOMPTABLE, adj. 1- Tsy azo fo-
lahina. Animal—. Biby tsy azo folahi*
na. 2* fig . Tsy azo folahina, tsy mety ki-
vy. Orgueil—. Fiavonavonana tsy azo
folahina. Courage — . Herim-po tsy
metykivy.
INDOMPTÉ, ÉE, adj. i-Tsymbolavoa-
fulaka. Coursier—. 8oavaly"tey mbola
voafolaka. 2 # — , Masiaka. Taureau—.
Ombalahy masiaka. 3* fig. Tsy azo fo-
lahina, tsy mety kivy.
INDU,UE, adj. Tsy an-drariny, tsy aray
ny fotoana. Il est arrivé à une heure iu-
due. Tonga tsy amy ny fotoana izy.
INDUBITABLE, adj. Tsy misy isala*
salana. Le succès de cette affaire est—.
Tsy misy isalasalana fa ho vanona
izany rabaraha izany.
INDUBITABLEMENT, adv. Tsy
amim-pisalasalana.
INDUCTION, sf. {• Fakan-kevitra. 2*—,
Hevitra alaina. L'— que vous tirez de
celte proposition est fausse. Diso ny he-
vitra alainao ara in' izany fehezan-teny
izany.
INDUIRE, va. !• Mitarika, milaona. Qui
Digitized by
Google
INES
438
I*a induit à mal faire? Iza no nitariha,
nitaona azy hanao ratsy? 2 # — , Ma-
ka hevitra. Que faut-il en—? Hevitra
inofla rio tokony halaina amin' izany?
INDULGENCE, sf. !• Famindram-po,
halemem-panahy. hamoram-po. fltqara-
nana, fampihanlnna. 2°— , Indolznnsy.
INDULGENT, ENTE, adj. Mamindra
fo, malfîmy fanahy. mora fo, mornmo-
rainy. mnnarana, mampihanta. rainazy,
tsy mahaveïy va va ambr-a. Soyez— en-
vers lo prochain, et Dieu sera— envers
voils. Mampisehoa halemem-panahy.
hamoram-po amy ny mmana, ary
Andriamanitra hamindra fo aminareo.
Prince—. Mpanjaka mpamindra fo, ma-
temy fanahy t moramoraimj. Critique
— . ilpanakiana moramoraimj. Être —
, à soi-même. 3/ar?aran-tena. Ce père est
trop— pour ses enfants. Ioray iodiama-
narona, mampihanla zanaka, tsy ma-
haveïy raca amboa ny zanany, raina."
zy amy ny zanany.
1NDULT, am. Lalana omen'ny papa.
INDÛMENT, adv. Tsy an-drariny. II
a reçM cotte somme—. Nahazo izany vola
izany t*y an-drariny izy.
INDUSTRIE, sf. !• Hakingana. fahai-
zana. fabaizanjavatra. Cela est fait avec
— . Vi ta ami n-Âaft in (7<*i ha» a nim-pahai-
zana izany. Il fait subsister sa famille
par son—. Ny fahaizan-javatra no a-
melomany ny fianakavinny. 2°— , Tao-
zavatra. Cette— lui donne de quoi sub-
sister. Izany taozavatra izmy no ive-
lomany. L — Irançaise. Ny laozavatry
ny Frantsay. 3° fi g. Hafetsena. Il vit
d'une coupable—. Ny Zia/e/sen-dratsy
no ivelomany. Chevalier d'— . Fétu y ra-
tsy. mpifetsy.
INDUSTRIEL, ELLE, adj. Momba
ny taozavatra. Les arts industriels. Ny
fahaizan-/ao2ara/ra. Les produits in-
dustriels Ny vokatry ny taozavatra.
— , sm. Mpanuo taozavatra.
INDUSTRIEUX, EUSE, adj. f Kin-
ga, havanambanana. mahay. Ouvrier—.
Mpia«a kinga, etc. Il a les mains fort
industrieuses. Kinga tànana izy. 2*—,
Malazan-taozavatra. Cité industrieuse.
Tanana malazan-taozarntra.
INÉBRANLABLE, adj. f Tsy azo
aongana,— -hovotrovotina, — hetsiketse-
hina. 2* fig. Tsy mihonLsina, tsy mety
ketraka, tsy miova, tsy azo avadika. Il
fut— au milieu des plus grandes infortu-
nes. Tsy nihontsina tio unvtin'ny fa-
horiana lehibe izy. Son courage est—.
Tsy mety hetraka ny herim-pony. Il
est— dans ses résolutions. Tsy miova,
tsy azo avadika amy ny Gkasany izy.
INÉBRANLABLEMENT, ado.
Amin-kerim-po. maly.
INÉDIT, ITE, adj. Tsy navoaka, tsy
natonta. Cet ouvrage est encore—. Tsy
mbola naoaha, etc., iza iy boky izany.
INEFFABILITÉ, sf. Ny tsy abazja-
na lazaina.
INEFFABLE, adj. Tsy azo lazaina.
INEFFAÇABLE, adj. Tsy azo vonoina,
tsy azo esorina, tsy mety afaka. Com-
me Indélébile.
INEFFICACE, adj. Tsy mahomby, tsy
mahas.trana, tsy manda. ira. Les remè-
des ont été inefficaces. Tsy nahomby,
tsy nahasitrana, tsy nandaitra ny fa-
naîody. Notre mauvaise vulonié reud la
grâce do Dieu—. Ny fa hasoa van* Andria-
manitra tsy mahomby noho ny ditrun-
tsika.
INEFFICACITÉ, sf. Tsy fahombiaza-
na, tsy t'aiidaitra.
INÉGAL, ALE, adj. i* Tsy mitovy r
tsy sahala. Les parts sont inégales. Tsy
mitovy. tsy sahala ny anjara 2*— ,\liki-
toantoana. Chemn— . Làlaua milutoan-
toana. 3°— , Miuvauva. Il marche d'un
pas—. Miocaoïa ny fandehauy ï fig.
Miovaova. C'est un esprit—. Olona
miovaova izy. lia unsiyie— . Miovao-
va ny laha-teuiny. Conduite inégale. Fi-
tondran-tena miouaot'a.
INÉGALEMENT, adv. f Tsy mitovy.
2* fig. Aiiovaova.
INÉGALITÉ, sf. {• Tsy fitoviana. ?•—,
Fikitcantoana.3* fig. Fiovaovana.
INÉLÉGANCE, sf. Habotra.
INÉLÉGANT, ANTE,ad/. Tsy misy
renty, tsotra. Style—. Laba-teuy tsy
misy reaty,eAc
INÉLIGIBLE, adj. Tsy azo fidina.
INÉLUCTABLE, adj. Tsy azo tuberl-
na. Destin—. Vintana tsy azo toherina.
INÉNARRABLE, adj. Tsy azo lazai-
na.
INEPTE, adj. {• Tsy mahomby, tsy ma-
hay, udala. Il est — a Unit. Tsy mahom-
by ua auùn' inona na amin' mona izy.
2 M — , Tsy misy lieviny. Ce qu'il diteôt— .
Tsy misy heviny izay lozaioy.
INEPTIB,s/". l*Tsy fahorabiazana, tsyfa-
haizana, hadalana. 2'— , Zavalra tsy mi-
sy heviny. Il ne débite que des inepties
Digitized by
Google
r
INE
— 439 —
INF
Tsy milaza afa-tsy zavatra tsy mUy he-
viny izy.
INÉPUISABLE, adj. 1° Tay mety ritra.
2*—, Tsy moty lany. Richesses inépui-
sables. Harena tsy mety lany.
INERTE, ad,). l # Tsy misy aina, tsy ma-
netsika. Jambe—. Ranjo t«y mahetsi-
fca. 2°— . Dontosaina. mitsilamodamoka,
mitsikamokamo, midonana-poana.
INERTIE, sf. f Tsy Ohetsehana. 2* fig.
Hadontoan-tsaina, fltsilamodamoka, fl-
tsikamokamo, fidonannham-poana.
INESPÉRABLE, adj. Tsy azo an termi-
na. Bonheur—. Fahasambarana tsy azo
antenaina.
INESPÉRÉ, ÉE, adj. Tsy nantenai-
na. tsy narapoizina. Bonheur—. Faha-
sambarana tsy nantenaina, etc.
INESTIMABLE, adj. Tsy azo tomba-
nana. Tableau—. Sary tsy azo tombana-
na.
INÉVITABLE, adj. Tsy azo andosira-
na, tsy azo iviliana. Malheur—. Loza
tsy azo andosirana, etc.
INÉVITABLEMENT, adv. Tsy azo
andosirana. tsy azo iviliana.
INEXACT, ACTE, adj. Diso fotoana,
diso. tsy marina, nooh>r— . Mpianatra
diso fotoana, di*o. Calcul—. Marika
diso, tsy marina. Kécit— . Tantara tsy
marina.
INEXACTEMENT» adv. Diso r tsy ma-
rina.
INEXACTITUDE, sf. fHadisoana, tsy
fahamarinana. 2*— , Diso, zavatra tsy ma-
rina. Il y a des inexactitudes dans cet
ouvrage. Misy diso, zavatra tsy ma-
rina amin* io boky io.
INEXCUSABLE, adj. Mendrika botsi-
nina Faute — . Hadisoana mendrika
hotsin ina. Il est— . Mendrika hotsi-
nina izy.
INEXÉCUTABLE, adj. Tsy azo tan-
terahina, — atao, — arahina. Loi — . La-
làna tsy azo tanterahina, tsy azo ara-
hina.
INEXÉCUTÉ, ÉE, adj. Tsy tanteraka,
tsy vita. Projet—. Fikasana'tey tante-
raka.
INEXÉCUTION, sf. Tsy fanatantera-
bana, tsy fanaovana, tsy fanarahana.
INEXERCÉ, ÉE, adj. Tsy mahay. Ce
travail est d'une main inexercée. Na-
taon' ny t*y mahay izany asa izany.
INEXIGIBLE, adj. Tsy azo takina.
INEXORABLE, adj. Tsy azo ifonana,
tsy azo atodi-doha. Dieu sera — au juge-
ment dernier. Tsy ho azo ifonana An-
driamanitra amy ny ûtsarana farany.
Juge—. Mpitsara tsy azo ifonana, etc.
INEXORABLEMENT, adv. Amin-
kalozana.
INEXPÉRIENCE, «/.Tsyfahalalan-ja-
vatra, tsy fahaizana.
INEXPÉRIMENTÉ, ÉE, adj. f Tsy
mahalala zavatra, tsy mahay. Général
— . Jeneraly tsy mahay. 2*— , Tsy voa-
tsapa, tsy n and rama na. Méthode inexpé-
rimentée. Foiuba tsy voalsapa, etc.
INEXPERT, ERTE, adj. Tsy mahay.
INEXPIABLE, adj. Tsy azo oueraoa.
Crime—. Heloka tsy azo onerana.
INEXPIÉ, ÉE, adj. Tsy voaonitra. Fau-
te inexpiée. Fahotana tsy voaonitra.
INEXPLICABLE, adj. 1* Tsy azo ha-
zavaina. Mystère — . Mistery tsy azo
hazavaina. 2 # — , Tsy azo fantarina, ha-
fahafa. Sa. conduite est — . Tsy azo fan*
tarina, etc., ny titondran-tenany.
INEXPLIQUÉ, ÉE, a ci). Tsy voaxava.
Fait — . Zavatra tsy voazava.
INEXPLOITÉ, ÉE, adj. Tsy voasa, tay
voakapa, tsy voahady. Voy. ExpLorrsa.
INEXPLORÉ, ÉE, adj. Tsy voazaha.
INEXPLOSIBLE, adj. Tsy meiy mi-
poaka.
INEXPRIMABLE, adj. Tsy azo lazai-
na.
INEXPUGNABLE, adj. f Tsy mety
afaka, tsy azo anihina, tsy azo alana.
Ville — . Tanâna tsy mety afaka, etc.
2* fig. Tsy mety ketraka. Vertu — . Ha-
tsaram-panahy tsy mety ketraka.
INEXTINGUIBLE, adj. f Tsy azo
v.onoina, tsy mety maty. Le feu— de ren-
ier. Ny afo tsy mety maty any amy
ny afobe. 2 # fig. Tsy mety afaka. Soir—,
Hetaheta tsy mety afaka. il toc. Être
saisi d'un rire — . Toran' ny hehy.
INEXTRICABLE, adj. Tsy azo haza-
vaina, tsy misy bialana. Difficultés inex-
tricables. Zava-tsarotra tsy azo haza-
vaina, etc.
INFAILLIBILITÉ, sf. 1* Tsy flsalasa-
lana, fahombiasana. 2*—, Ny tsy fête*
zana bo diso hévitra.
INFAILLIBLE, adj. f Tsy misy Ise-
lasalana, mahomby tokoa, tsy maintsy.,..
Le succès do cette affaire est». Tsy
misy isalasalana fa ho tsara, tsy main-
tsy ho tsara izany rabaraha izany. Ce
remède est—. Mahomby tokoa, t$y
Digitized by
Google
INF
— 440 —
INF
maintsy mahasitrana io fanafody io.
2»—, Tsy mety diso hevitra. Dieu ost— .
Tsy mety diso hevitra Andriamani-
tra.
INFAILLIBLEMENT, ado. Tsy main-
tsy.
INFAISABLE, adj. Tsy azo atao.
INFAMANT, ANTE, adj. Mahafa-ba-
raka.
INFÂME, adj. 1° A fa-baraka. Person-
ne—. Olona a fa-baraka. 2°— , Mahafa-
baraka. Conduite—. Fitondran-tena ma-
hafa-baraka.
— ^ s. Olona afa-baraka.
INFAMIE, sf. f Fahafabam-baraka.
2°— , Zavatra mahafa-baraka, fanevate-
vana. Il m'a dit mille infamies. Nanala
baraka, nanevateva ahy loatra izy.
INFANTERIE, sf. Miaramila an-ton-
gotra.
INFANTICIDE, sm. 1" Famonoan-
jaza, fanohofan-jaza. 2*—, Mpamono za-
za, mpanoho-jaza.
INFATIGABLE, adj. Tsy mety sasa-
tra, tsy mety kivin' ny hasasarana. Che-
val — . Soavaly lay mety sasatra. Zèle
— . Fabazotoana tsy mety kivin' ny
hasasarana.
INFATIGABLEMENT, ado. Tsy me-
ty sasatra.
INFATUATION, sf. Fitompoan-teny
fantatra, badalana, fitiavana loatra.
INFATUÉ, ÉE, adj. Mitompo teny
fantatra, adata, tia loatra. Il est — do
cette opinion. Mitompo teny fantatra,
adala amin* izany hovitra izany izy. Il
est "de cet homme-là. Ta fa h oa ira loa-
tra ny fitiavany io lehilahy io. Il est —
do sa personne. Tia tena loatra izy.
INFATUER, ra. Mampitompo teny
fantatra, mahadala, mampitia loatra.
S'infatner, vpr. Mitompo teny fanta-
tra, adala, tia loatra.
INFÉCOND, ONDE, adj. 1- Tsy ma-
havokatra, tsy lonaka. Terre inféconde.
Tany tsy mahavokatra, etc. 2 # — , Tsy
mahaforon-javatra. Esprit — . Saina tsy
mahaforon-javatra.
INFÉCONDITÉ, sf. Tsy fahavokarana.
INFECT, ECTE, adj. Mantsina, mavo-
roka. Vapeurs infectes. Fotipoa mantsi-
na, etc.
INFECTER, va. Manamantsina. Cette
charogne infecte le voisinage. Izany fa-
tim-biby izany manamantsina ny tany
manodhlina. 2* fig. Manimba. L'hérésie
infecte le pays. Manimba ny tany ny
herezia.
S'infecter, vpr. Mantsina.
INFECTION, sf. Hamantsina, havo-
roka.
INFÉRER, va. Maka hevitra. Voy. Is-
DDIRE.
INFÉRIEUR, EURE, adj. {• Amba-
ny. La lèvre inférieure. Ny moiotra am-
bany. La Germanie inférieure, Ny Ger-
mania ambany. 2» fig. Ambany, latsa-
ka, ambâka. Les classes inférieures de
la société. Ny ambany toetra. Son talent
est — au vôtre. Latsaka noho ny anao
ny fahiratan-tsainy. Vous ne lui êtes pas
— en science. Tuy ambàka noho izy hia-
nuo amy ny fahaizana.
— , s. Ny olom-pehezina. Les inférieurs
doivent respect aux supérieurs. Ny olom-
pehezina tsy maintsy ha naja ny lehibeny.
INFÉRIEUREMENT, adv. Latsaka.
INFÉRIORITÉ, sf. Fahambaniana, fa-
halatsahana.
INFERNAL, ALE, adj. î'Momba ny
afobe. Les puissances infernales. Ny he~
rin' ny afobe. 2* fig. Ratsy izaitsizy,
mafy dia maty. Idée infernale. Hevitra
ratsy izaitsizy. Bruit — . Tabataba ma-
fy dia mafy.
INFERTILE, adj. Tsy mahavokatra.
Terre—. Tany tsy mahavokatra.
INFERTILITÉ, sf. Tsy fahavokarana.
INFESTER, ra. Mampahory, mampi-
di-doza. Les brigands infestaient le pays.
Ny tontakely nampahory, etc., ny ta-
ny. Les sauterelles infestèrent l'Egypte.
Ny valala nampahory, etc., any ^jipta.
INFIDÈLE, adj. 1* Mivadika, mamadi-
ka, manody. Il est — à sa parole. Miva-
dika, mamadika ny teny napetrany izy.
Ami — . Sakaiza mamadika, manody.
2*—, Tsy mahatoky, tsy azo itokiana, tsy
marina. Serviteur—. Mpanompo tsy ma-
hatoky. La mer est une élément—. Za-
vatra tsy azo itokiana ny ranomasina.
Récit — . Tantara tsy marina. || toc. La
fortune lui devint — . Tsy nambinina in-
tsony izy. Il a la mémoire—. Maty arika
izy. 3*—, Tsy mino any Jeso-Kristy.
Peuples infidèles. Firenena tsy mino
any Jeso-Kristy.
— , s. Tsy mpino any Jeso-Krisly.
INFIDÈLEMENT, adv. !• Mivadika,
mamadika, manody. 2* —, Tsy mahato-
ky, tsy marina.
INFIDÉLITÉ, sf. \" Fivadihana, fama-
Digitized by
Google
INF
441 —
INF
dihana. 2"—, Ualatra, tsy fabamarinana,
zav&ira tsy marina, diso. Ce domestique
a commis une—. Nangalagalatra io
ropanempo io. II y a des infidélités dans
cette traduction. Misy tsy marina, di-
so amin' ity dikan-teny ity. 3*—, Tsy fl-
noana any Jeso-Kristy.
INFILTRATION, sf. Fitsihana.
INFILTRER (S 1 ), vpr. Mitsika. L'eau
s'infiltre dans la terre. Mitsika any anaty
tan y ny rano.
INFIME, ad]. Ambany indrindra, fara-
ny. Il sort des rangs infimes de la socié-
té. Avy amin' izay ambany toetra in-
drindra, avy amy ny faraidiny, fara-
vody gilasiny izy.
INFINI, IE, adj. f Tsy misy fetra, tsy
misy farany, tsy manam-piafarana, tsy
manam-pahataperana. La puissance
de Dieu est infinie. Tsy misy fetra ny
fahefan' Andriamanitra. Une durée infi-
nie. Taona tsy misy farany, tsy ma-
nam-piafarana, tsy manampahata-
perana. 2 # — , Ela dia eia. Il y a un
temps — que je suis arrivé. Efa ela dia
ela no nabatongavako. 3*—, Tsy tambo
isaina, alinalina, tsy hita isa. Il y avait
un monde—dans cette assemblée. Nisy
vahoaka tsy tambo isaina, etc., tamin*
izany fivoriana izany. 4*—, Lehibe dia
lehibe. Je ressens une joie infinie. Azon*
ny hafaliana lehibe dia lehibe aho.
—, «m. Zavatra tsy misy fetra, — tsy mi-
sy farany.
A l'Infini, loc. adv. Tsy misy fetra, tsy
misy farany. Supposer une ligne prolon-
gée à l'— . Mi lie vitra tsipika anankiray
tsy misy farany.
INFINIMENT, adv. 1* Tsy misy fetra,
tsy misy farany. Dieu est — bon. Tsy
misy fetra ny hatsaram-pon' Andria-
manitra. 2 # — , Izaitsizy. Il a — d'esprit.
Mahira-tsaina izaitsizy izy.
INFINITÉ, sf. 1° Tsy fisiam-petra, tsy
fisiam-parany. 2*—, Hamaroana tsy tam-
bo isaina. Une — de gens ont cru cette
nouvelle. Olona tsy tambo isaina no
nino izany zava-baovao izany.
INFINITÉSIMAL, ALE, adj. Kely
indrindra. Doses infinitésimales. Lan-
jam-panafody kely indrindra.
INFIRME, ndj. 1° Farary, farofy, kile-
maina. Vieillard—. Lahiantitra farary,
otc. 2*—, Malemy, osa.
INFIRMER, va. Manafoana. — un ju-
gement. Munafoana teny fitsarana.
INFIRMERIE, sf. Efl-trano fitsaboana.
INFIRMIER, 1ÈRE, s. Mpitsabo.
INFIRMITÉ, sf. f Rofy, kilema. Les
infirmités corporelles. Ny rofy, kilema
mpanjô ny valana. La cécité est une— .
Ny bajambana dia kilema. 2* fig. Fa-
halemena, fahosana. hadisoana. L'-
humaine. Ny fahalemena, fahonan' ny
olombelona. Il faut supporter les infir-
mités du prochain. Tsy maintsy holofe-
rina ny hadisoan' ny namana.
INFLAMMABLE, adj. Mora mirehi-
tra.
INFLAMMATION, sf. f Firehetana.
2* ftg. Firehetana, fahamaizana, fango-
trakotrahana, faharatsiana. Il a une —
d'estomac. M irehidrehitra, maimay
ny ambavafôny. Il y a — à cette plaie.
Miharatsy izany fery izany.
INFLAMMATOIRE, adj. Mampan-
gotrakotraka, mangotrakotraka, maha-
may. Fièvre — . Tazo mampangotrako*
traka, etc.
INFLEXIBILITÉ, sf. f Ny tsy aha-
zoana alefltra. 2* fig. Ny tsy ahazoana
ifonana.
INFLEXIBLE, adj. 1° Tsy azo alefitra.
Bois—, flazo tsy azo alefitra. 2* fig.
Tsy azo ifonana, tsy azo atodi-doha, tsy
azo atao ahoana amin' ahoana, tsy azo
ahodina. Juge—. Mpitsara tsy azo ifo-
nana. etc. Opiniâtreté—. Fikiribibiana
tsy azo atao ahoana amin' ahoana.
Vertu — . Hatsaram-panahy tsy azo
ahodina.
INFLEXIBLEMENT, adv. Tsy amim-
piovana, mafy.
INFLEXION, sf. y Fileferana, flondre-
hana. 2*—, Fiolahana, flôvana. Ce chan-
teur a des inflexions de vofx agréables.
Mahay manofaftota-peo mahafinaritra
io mpihira io. Cet orateur n'a point ri-
de voix: Tsy manooa feo io mpandaha-
teny io.
INFLIGER, va. Mandidy, manazy, ma-
may. Il m'a infligé une forte pénitence.
Nandidy ahy hanao asa flvalozana ma-
fy izy, nosazeny mafy aho. —une amen-
de. Manazy. —un châtiment. Mamay.
INFLUENCE, sf. \* Hery. La lune a de
1'— sur les marées. Manan-fcert/ haninto-
na ny ranomasina ny volana. 2* fig. Hery,
fltarihana, fitaomana. L*— de l'opinion
publique. Ny herin' ny hevitry ny be sy
ny maro. Il a de T— sur le peuple. Maha-
tarika, mahalaona ny vahoaka izy.
Digitized by
Google
INF
— 442
ING
INFLUENCER, va. Ma h a tari U, mita-
rika, mahataona.
INFLUENT, ENTE, adj. Manan-kery,
mahatarika, mahataona. Personnage—.
Olona manan-hery, etc.
INFLUER, vn. !• Manan-kery. La cha-
leur influe sur la végétation. Afanan-
hery mha hampaniry ny zava-maniry
ny hafanana. 2* fig. Manan-kery, mita-
rtka, mitaona. Ces lois influèrent beau-
coup sur li»s mœurs. Ireo lahina ireo na-
nan-kery lehibe mba hahatsara ny fi-
tondran-t«nan' ny olona. Ce motif a in-
flua sur sa rtodution. Izany no antony
nitarika, nitaona azy mba hikasa
izany.
INFORMATION, sf. Fanadinana, fa-
nadihadiana, famotopotorana, famaka-
fakana, fanontaniana.
INFORME, adj. 1° Tsy hita izay ilnza-
na ny endriny. Animal—. Biby /*»/ hita
izay ilizana ny endriny. %• fig Am-
bangovango. Ouvrage — . Boky amban-
govango.
INFORMÉ, ÉE, p. et adj. Nilazana,
nanambarana. nandre, tmhafantatra.
Je suis bien—. Efa ntfazana, nanamba-
rana tsara aho, efa reho, fantatro tsa-
ra izany.
—, «m. Fanadinana, fanadibadinna, fa-
motopotorana, famakafakana. Attendons
jusqu'à plus ample—. Aokaaloba hoadi-
nina, hohadihadina, hofotopotorana,
ho/anafaUaina tsaratsara ko koa izany.
INFORMER, va. Miiaza, manambara,
mampandre, mampahafantatra. Infor-
mez-le de cette affaire. IUzao, anam-
barao, ampandreneso, ampa/ia/an-
taro izao raharaba izao izy.
—, vn. Manad.ua, manadiba !y, mamoto-
pototra, mamakafaka. Le tribunal infor-
me sur cet assa.-sinal Ny mpitsara ma-
nadina, etc., ny amin f izany olona no-
vonoin* olona izany.
S'informer, vpr. Manadina, raanadiha-
dy ummolopoiotra, mamakafaka, manon-
tuny, mananU'Ua. S'— dej.i cjnduitede
quelqu'un. Manadina, ~etc, ny fiton-
dran-tenan' olona. S'— de la santé de
quelqu'un. Manon tan y ny toetr* olona
anan.xiruy. S'— de la santé du souverain.
Mananlsa/a andriana.
INFORTUNE, af. Fahoriana, loza,
voina, antambo.
INFORTUNÉ, ÉE, adj. et a. Azom-
paboriana, azon*doza, azom-boina, azon'
antambo. Prince — . Mpanjaka azom-
pakoriana, etc.
INFRACTEUR, «m. Mpandika.
INFRACTION, sf. l'andikana. C'est une
— à la lot. Fandikana ny lalana izany.
Ils ont fait une — au traité. Nandikax
ny fanekem-pinavanaua izy ireo.
INFRANCHISSABLE, adj. Tsy azo
dikaina, — vikinina, — inoarana.
INFRÉQUENTÉ, ÉE, adj. Vils y olo-
na inandiakariva. Ruo infréquentée.
Araben dâlana vitsy mpandeha man-
drakarica.
INFRUCTUEUSEMENT, ado. Foa-
na, aim-bery i'uana. Il a travaillé — Sa-
sa-poana izy, aim-bery foana ny na-
taony.
INFRUCTUEUX, EUSE, adj. Tsy
uiisy vuiatra, foana. Travail—. Laha-
sa tsy mlsy vokatra, foana. Il a fait
des recherches infructueuses. Nitadita-
dy foana .zy.
IN F US, USE, adj. Nomen Andriama-
nitra totsiny. Science—. Fahaizana no-
men' Andriamanitra fotsiny.
INFUSER, va. Maudoua. —des plan-
tes amères dans du vin. Mandona za-
va-uiauii y mangidy ao analy diva y.
S'infuser, vpr. Milona. Le thé s'iufUse.
Milona ny dite.
INFUSIBLE, adj. Tsy azo empoina.
Métal—. Aletaly tsy azo empoina.
INFUSION, sf. 1° Fandomuna. Paire une
— dans de l'eau bouillaute. xt/anc/on-ja-
yaira ao analy rana mangotra^a. 2* — ,
Ranon-javatia naiona. Buvez cette — do
Ine. ootroy ity ranon-dite voulons ity.
INGAMBE, adj. Mavitrika. Ce vieillard
est encore—. M bal a maoitrina biany
io iauianiitra io.
INGÉNIER (S 1 ), vpr. Mandinika. mi-
sai iitsaiua.mibe vitra, lugéuiez-vuus pour
sortir de cet embarras. Diniko, *ain-
tsaino, hecero izay hialaiiao amiu iza-
ny tahasahiranaua izauy.
INGÉNIEUR, «m. Tompo-marika amy
uy lalain-bc, atuy ny batery. etc., uapita-
rua amy ny tihadiaua îuoiaiy.
INGENIEUSEMENT, ado. Amim-pa-
haizaua, amitu-pahirtftan-isaina.
INGÉNIEUX. EUSE, adj. 1* Mabay,
mahafuron-javatra. Homme—. Lebilaby
mahay, etc. t*—, Mampiseho fabaiza-
na, — fahiratan-tsaina. Cette machine
Digitized by
Google
INH
- 443 -
ÎNI
est fort ingénieuse. Mampiseho fahai-
zana lalina ity mili a ity. Otte com-
paraison est ingénieuse. Mampiseho fa-
hiratan-tsaina izany fan^harana izany.
INGÉNU, UB, adj. et s. 1«Tsotra. Gar-
çon— . Zazalnhy txotra 2°—. Mampise-
ho fahatsoana. R^ponso ingénue. Va-
lin-teny mampiseho fahatsorana.
— , *. Tsotra. Faire Y— . Moriy tsotra.
INGÉNUITÉ, sf. Fahatsorana. Parler
av*»c — . Mitenyamim-paha/aor/irta.
INGÉNUMENT, adv. Amîm-pahatso-
rana, isotra.
INGÉRENCE, sf. Fisisihana.
INGÉRER, va. Manesika ao atn bava-
is.
S'ingérer, rpr. Misisika, misalovana.
Ommo S'immiscfr.
INGOUVERNABLE, adj. Tsy azo en-
tina, tsy azo fehezina.
INGRAT, ATE. adj. !• Tsy mankasi-
traka. tsy mahavaly fitia, tsy mahavaly
bonana. Ami—. Sakaiza tsy manka-
sitraka, e»c. 2 # flg. Tsy mahavokatra.
tsy misy vokaîra, foana, anrotra itarina.
Terre ingrate Tany l*y mahavokatra.
Affaire ingrate. Kaharaha tsy misy ro-
hatra, foana. Vous travni lez sur un su-
jet—. MivaofV foto-kevitra sarotra ita-
rina hianao.
—, * Olona tsy mankasitraka, — tsy ma-
havaly fitia. || loc. Nourrir un — . Ma-
mel >n-jana-' a a'ra.
INGRATITUDE. sf. T<y Panknsitrnha-
na, t?y fahavaliam-pitia. || foc Répondra
à «1»»s bienfaits par des ingratitudes. Mi-
ts : pa-doha la a-nitana.
INGRÉDIENT, sm. Zavatraaharo. la-
ro. Quels ingrédients avez-vnus mis dans
ce breuvage? Inona avy no znvatrana-
haronao tamin' io fiant ro io? Ingrédi-
ents riu'on mêle nu rhum. Laron-toaka.
INGUÉRISSABLE, arti. Tsy azo si-
tranina, tsy raeiy sitrana Comme In-
curable.
INGUINAL, ALE, adj. Aroy ny teta.
INGURGITER, va. Mitelina haingana,
manao telimoka.
INHABILE, adj. 1° Tsy mahay. Dessi-
nateur — . Mpanaô sary tsy mahay. 2*— ,
Tsy mahazo II c»»t — à contracter. Tsy
mahazo manno fanek**na izy.
INHABILETE, sf. Tsy fahaizana.
INHABILITÉ, sf. Tsy fahazoana.
INHABITABLE, adj. Tsy azo itoera-
na, tsy azo onenana. Maison—. Trano
tsy azo itoerana. .Pays—. Tany t*y azo
onenana.
INHABITÉ, ÉE, adjf. Foana. foana
olona, tsy misy mpnnina, haolo. Ville
inhabitée* Tanina foana, etc.
INHÉRENCE, sf. Ny tsy ahazoana mi-
saraka.
INHÉRENT, ENTE, adj. Tsy mahazo
misarakii, vadin-koditra. La pesanteur
est inhérente à la matière. Ny havesarana
tsy mahazo misaraka amy ny tenan-
javatra. La faiblesse est inhérente à la
nature humaine. Ny fahosana no uadin-
hoddry ny lumban sika olombelona.
INHOSPITALIER, 1ÈRE, adj. Tsy
tia vahiuy. Pouple — . Fireuena tsy tia
vahiny. Terre inhospitalière. Tany tsy
tia tahiny.
INHOSPITALITÉ, a/*. Tsy fitiavam-
balnny.
INHUMAIN, AINE, adj. ot s. f
Masiaka, lozabe, tsy mifaditrovana.
Maître — . Tompo masiaka, etc. 2*—,
Mampiseho hasiahana, — haiozana. Cou-
tume inhumaine. Fouiba mampiseho
hasiahana, etc.
INHUMAINEMENT, adv. Amin-ka-
sialiana, amin-kalozana.
INHUMANITÉ, sf. Hasiahana, haloza-
na.
INHUMATION, sf. Fandevenana, fani-
trihana, tanaieuana.
INHUMER, va. Mandevini. manitrika.
manafina. Comme Ensevelir.
INIMAGINABLE, adj. Tsy azo he-
veriua.
INIMITABLE, adj. Tsy azo aiain-ta-
haka. — iaoarana, — arahiua.
INIMITIÉ, sf. Hfankahalana, fifandra-
i'esana, lankahalana, bâlavolo. Il exis-
tait une grande — entre ces familles. Ni~
fankahala, ni.andrafy mafy ireo fla-
nakaviaua ireo. Avoir de i'— pour une
pois' mue. Mankahala olona, manao
haluvolo amin' olona.
ININTELLIGIBLE, ad;. Tsy azo fan-
tarina.
ININTERROMPU, UE, adj. Besila-
ny, mi:auin»ry lauy. Uue suite inuiier-
rompue d'affaires. Kuhuraha semlany,
etc.
INIQUE, adj. Tsy marina, tsy an-drari-
ny, 'Sy araka ny ranny. Comme Injuste.
INIQUEMENT, adv. Tsy marina, tsy
an-drariny, tsy araka ny tariny.
INIQUITÉ, af. fTsyiahamarinana.2 4 — ,
Digitized by
Google
INJ
441 —
"INN
Zavatra isy marina. Commettre des ini-
quités. Manao zavatra tsy marina. 3*
— , Fitondran-tena ratsy, faharalsiaua,
heloka, fahotana. L*— couvrait la face
de la terre. Ny fitondran-tena ratsy,
faharat8iana nanafotra ny lany. Jésus-
Christ s'est chargé de nos iniquités. Ni-
vesatra ny helotsika, ny fahotantsika,
nisolo heloka antsika Jeso-Kristy.
INITIAL, ALE, adj. Voalohany.
—, «A Litera voalohany.
INITIATION, sf. Fandraisana, fanam-
baràna.
INITIATIVE, sf. Famosahan-kevitra
anaokiray voalohany. C'est lui qui prit
1'— . Izy no voalohany namosaka iza-
ny hevitra izany.
INITIÉ, ÉB, p. et adj. {• Voaray. no-
raisina. Il n'est pas encore — dans cette
société secrète. Tsy mbola voaray, no-
raisina ao anatin' izany fikambanana
miaflna izany izy. 2*—, Nanambarà-
na, nampianarina, mianatra. Il n'est
pas — dans le secret Tsy mba nanam-
baràna ny tsiambaratelo izy. Il est un
peu — & la philosophie. Nianaira kely
ny filozofy izy.
—, a. Olona voaray amy ny fikambanana
miaflna. " -
INITIER, va. !• Mandray. 2'—, Manam.
bara, mampianatra.
S'initier, vpr. Mianatra.
INJECTER, va. Manisy basirano. —
du lait dans l'oreille. Manisy basirano
ronono ao anaty soûna.
INJECTION, sf. !• Fanisiana basirano.
2 # — , Ranom-panafody anaovana basira-
no.
INJONCTION, sf. Didy. Faire une -.
Comme Enjoindre.
INJURE, sf. !• Fanalikalikana, faneva-
tevana, faniratsirana, ûkizabana, vava
ratsy, teny maharary, teny mahatezitra.
Faire une— à quelqu'un. Manalikali-
ka, manevateva, maniratsira olona.
Dire des injures à quelqu'un. Manali-
kalika, manevateva, maniratsira, mi-
kizaka olona, manao vava ratsy, teny
maharary, teny mahatezitra amin' olo-
na. 2° fig. Cet édifice a ressenti F— du
temps. Si mba noho ny haelany io tra-
no io. Il a éprouvé les injures du sort.
Nidiran-doza izy.
INJURIER, va. Manalikalika, maneva-
teva, maniratsira, mikizaka, manao va-
va ratsy,— teny mabarary, — teny ma-
hatezitra.
S'injurier, vpr. Mifanalikalika, etc.
INJURIEUSEMENT, adv. Amim-pa-
ntvatevana, amim-paniratsirana, amim-
pikizahana.
INJURIEUX, EUSE, adj. Manevate-
va, maniratsira, mikizaka, maharary,
mahatezitra, mihoatroatra. Paroles inju-
rieuses. Teny manevateva, etc.
INJUSTE, adj. Tsy marina, tsy an-dra-
riny, tsy araka ny rariny. Homme — ,
Lehilahy tsy marina. Jugement—. Fi-
tsarana tsy marina, tsy araka ny ra*
riny. Condamnation—. Fanamelobana
tsy marina, etc.
—, a. Olona tsy marina.
—, sm. Ny tsy marina.
INJUSTEMENT, adv. Tsy marina, tsy
an-drariny, lainga. Vous l'accusez — .
Miampangatey marina, etc., azy hianao.
INJUSTICE, sf. 1* Tsy fahamarinana.
L'— -du juge les indigna. Nahatezitra axy
ireo ny tsy fahamarinan' ny mpitsara.
2 # — , Zavatra tsy marina. Je me plains de
cette — . Mitaraina amin' izany zavatra
tsy marina izany aho.
INJUSTIFIABLE, adj. Tsy azo alan-
tsiny.
INNAVIGABLE, adj. Tsy azon' ny
nysamboaleha.
INNÉ, ÊE, adj. Hatry ny fony kely.
Nous avons dans Pâme un principe —
de justice. Tao anatin* ny saintsika ha-
try ny fony kely ny hevitry ny faha-
marinana.
INNOCEMMENT, adv. 1* Amim-pa-
hadiovam-po. 2 # — , Amim-pahatsorana.
Il a fait cela — . Tamim-pahatsorana.
no nanaovany izany. Il a raconté cette
sottise — . Nitantara izany zavatra tsy
misy hoviny izany tamim-pahatsorana
izy.
INNOCENCE, sf. 1* Tsy fananan tsiny,
fahadiovam-po. On a reconnu son — . Hi-
ta fa tsy manan-lsiny izy. II vit dans
1*— . Manao fitondran-tena madio izy.
2*—, Fahatsoraoa, hatsorana. Quelle — !
Endrey, izany fa hatsorana, hatsoran*
olona!
INNOCENT,ENTE,ad;. et s. 1-Tsyma-
nan-tsiny, tsy mcloka, madio fo, madio.
Il est — du crime dont on l'accuse. Tsy
manantsiny, tsy meloka amy ny he-
loka iampangana azy izy. Une jeune til-
le innocente. Tovovavy madio fo. Jeux
innocents. Lalao madio. 2*—, Tsotra,
morabc. Vous êtes bien— de croire ce
Digitized by
Google
INO
— 445 —
ÎNQ
la. Tsotra loatra hianao, raha mino iza-
ny. L'agneau est un animal fort — . Biby
morabe ny zanak'ondry.
INNOMBRABLE, ac(j. Tsy tambo
isaina, tsy bita isa, alinalina, tsy omby
alinalina, alimiaina, arivomiaina.zavon-
tany, manetrinketrina, tsy hita zamba-
zamba. Une foule—. Vahoaka raaro tsy
tambo isaina, etc. — comme les grains
de sable du bord de la mer. Tsy hit a
zam ba za m 6a hoatra ny fasika enyamo-
ron-d ranomasina.
INNOVATEUR, TRICE, s. Mpamo-
rona fomba vaovao, mpanova.
INNOVATION, sf. Fomba vaovao, fa-
novana. C'est une— dangereuse. Hampi-
di-doza izany fomba vaovao, etc., izany.
INNOVER, va. Mamorona fomba vao-
vao, manova.
INOBSERVANCE, INOBSERVA-
TION, sf. Tsy fltandremana, — fanatan-
terahana. — fanarabana.
INOCCUPÉ, ÉB, adj. 1* Tsy manan-
d raha raha. Homme—. Olona tsy ma-
nan-draharaha. 2»— , Foana, tsy misy
mpipetraka. Fauteuil—. Sczabe foana
olona, etc.
INOCULATEUR, TRICE, a. Mpa-
mindra areti-mifindra amy ny tenan*
olona, mpanao vaksina.
INOCULATION, sf. !• Famindrana
areti-millndra amy ny tenan* olona, fa-
naovana vaksina. 2 # fig. Fampinoana.
INOCULER, va. 1* Mamindra areti-
mifindra amy ny tenan* olona, manao
vaksina. —la petite-vérole. Mamindra
nendra amy ny tenan' olona, manao
vaksina. 2* fig. Mampino. Il lui a ino-
culé ses idées. Nampino azy ny hevi-
ny izy.
INODORE, adj. Tsy misy fofona.
INOFFENSIF, IVE, adj. Mora, ma-
lefaka, morabe. Paroles inoffensives.
Teny mora, malefaUa. Animal—. Bi-
by morabe.
INONDATION, sf. 1- Fahatondrahan-
drano, ranobe, rano mangeningenina,—
mangeniheny. Ces inondations fertilisent
l'Egypte. Mahalonaka any Ejipta izany
fahalondrahan-drano, etc., izany. 2*
fig. Fibosesika.
INONDER, va. !• Manafotra. Le fleuve
inonde la plaine. Manafotra ny tany
leroaka ny ony. Les larmes inondent
«on visage. Safotry ny ranomaso ny ta-
rehiny. 2* fig. Mibosesika. Los barba-
res inondèrent l'Italie. Nibosesika tany
Italia ny barbariana.
INOPINÉ, ÉE, adj. Tsy nampoizma.
Bonheur—. Hasambarana tsy nampoi-
zina.
INOPINÉMENT, ado. Tampoka. Il est
arrivé — . Tonga tampoka izy.
INOPPORTUN, UNE, adj. Amy ny
fotoana manahirana, — tsy mety. Vi-
site inopportune. Famangiana atao amy
ny fotoana manahirana. Cette mesure
est encore inopportune. Tsy inbola
tonga ny fotoana mety hanaovana iza-
ny.
INOPPORTUNITÉ, sf. Ny tsy feteza-
na.
INORGANIQUE, adj. îsy manana
aina, tsy maniry.
INOUÏ, IE, adj. Tsy re, safatsiroa. Il
est — que pareille chose soit jamais
arrivée. Tsy mbola re fa nisy zavatra
toy izany. Il montra une cruauté inouie.
Nampisoho hasiahana safatsiroa izy.
INQUALIFIABLE, adj. Tsy hita izay
hilazana. Sa conduite est—. Tsy hita
izay hilazana ny fltoudran-tenany.
INQUIET, ÉTÉ, adj. !• Manahy, mana-
na ahiahy.be ahiahy, miahiahy, mana-
na eritreritra, vodivodiana, maodimao-
dy, marimariia, mandry tsirangaranga,
tsy tafandry mandry. Il est— sur cette
affaire. Manahy, etc., amin'izany raha-
raha izany izy. 2*—, Madisadisa. C'est
un esprit— . Olona madisadisa izy.
INQUIÉTANT, ANTE, adj. Mampa-
nana ahiahy, mahabe ahiahy, raampia-
hiahy. Maladie inquiétante. Aretina
mampanana ahiahy, eic.
INQUIÉTER, ra. I* Mampanahy, mam-
panana ahiahy, mahab3 ahiahy, mam-
piahiahy, mampanana eritreritra. Cette
nouvelle m'inquiète. Mampanahy, etc.,
ahy izany zava-baovao izany. 2*—, Ma-
nohitra, misakana, manahirana. On ne
m'a jamais inquiété dans la possession
de cette terre. Tsy mbola nisy nano/ii-
tra, nisakana ahy tamy ny nananako
izany tany izany. Les ennemis inquié-
taient notre armée. Nanahirana ny ta-
fitsika ny fahavalo
S'inquiéter, upr. Manahy, manana ahi-
ahy, miahiahy, mahina, vodivodiana,
maodimaody. De quoi vous inquiétez^
vous? Inona no ahicino ? Il ne s'inquiè-
te de rien. Tsy manahy, etc., na amiu'
inona na amin' inona izv.
Digitized by
Google
IN3
— 446 —
IN8
INQUIÉTUDE, gf. î* Fanahiana, ahi-
nhy, flahiahiana. Être dans une— mor-
telle. Mannhij, miahiahy mafy. man-
dry an-driran'antsy. 2°—. Pahadisadisa-
na. Le malade a passé la nuit dans une
grande—. Nadisadisa fatratra halina
ny marary.
INQUISITEUR, sm Mpanadina, mpa-
motopototra. mpanadihady.
INQUISITION, sf. Fanadinana, fa-
motopotorana. fanadihadiana.
INSAISISSABLE, adi. 1 # Tsvazo sam-
borina. Voleur—. Mpangalatra t*y izo
sawborina 2 # — . Tsynzo aïainn. t«y azo
babnina. Los nhiats que la loi dMaro in-
Saisîssnhlps. Ny zavatra izay lazain* ny
lalàna fa t*y azo alnina, etc. 3° fig. T*vy
azo fantarina. Le sens de ce mot est—.
Tsy azo fantarina ny hevitr*io teny io.
INSALUBRE, adj. Manimba ny hasa-
lamana.
INSALUBRITÉ, sf. Haratsiana. T/—
de 1' air cause des maladies. Ny hara-
Uti&rï ny rivotra mahatonga aretina.
INSANITÉ, sf. Hadalana.
INSATIABILITÉ, sf. !• Tsy fetezana
bo voky. V fig. T*y fahafabam-po.
INSATIABLE, adj. 1* Tsy mety voky.
Il a une faim—. Noana tsy mety voky
izy. 2* fig. Tsy mety afa-po. Il est — de
richesses. Tsy mety a/a-pon-karena
izy.
INSCIEMMENT, arfe. Tsy nahy, tsy
iniana.
INSCRIPTION, sf. t* 8oratra. Déchif-
frer une — . Marna ky soratra. Il y a une
— qui avertit de ne point passer là. Mi-
By soratra milaza fa t*y azo aleba ao.
2 # —, Fanoratana. fnndatsahana an-tso-
ratra, fanaovana an- 1 soratra.
INSCRIRE, va. Manoratra, mandatsa-
ka an tsoratra. — ses dépenses. Mano-
ratra, etc., ny vola laniny.
S'inscrire, vpr. Manda tsaka anarana,
misoratra, manoratra ny anarany. Il
s'est inscrit sur la liste. Nandatsaka
anarana, nisoratra, nanoralra ny
anarany tao amy ny rejistra izy. || loc.
S'— en faux. Manda. Je m'inscris en
faux contre ce que vous dites. Laviko
izay lazainao.
INSGRUTABLE, adj. Tsy azo fanta-
rina. Les desseins de Dieu sont inscru-
tables. Tsy azo fantarina ny Ukasan'
Andriamonitra.
INSECTE, sm. f Biby kely. ?• fift.
Olona tsinontsinona.
IN8EGTICIDE, adj. et «m. Mahafaly
biby kely.
INSECTIVORE, adj. Mpihinana biby
kely.
INSENSÉ, ÉE, adj. et *. Adala. Par-
ler comme un — . Manao tanin' adala.
Ce sont des paroles insensées. Ténia'
adala, teny adala izany.
INSENSIBILITÉ, sf. f Tsy faharene-
sana. 2*—, Tsy fangoraham-;>o. tsy fl-
tserarc-po, hamafy fo, tsy fihonlsinana.
hadontoana.
INSENSIBLE, adj. 1*Tsy mahare. Les
végétaux sont insensibles. Tsy mahare
ny zava-maniry. Il est — au froid Tsy
mahare hatsiaka izy 2°— , Tsy mango>
ra-po, tsy mitse-po, mafy fo, tsy mihon-
tsina, tsy mirapaninona, donto. Il est —
aux maux d 'autrui. T*y mangora-po.
tsy mitse-po, mafy /"oainy ny fahorian'
ny namana izy. Il est — aux reproches.
Tsy mampihonteina, tsy mami>anino-
na azy ny fandevilevena. dovto izy ra-
ha anatioa. Il est— aux l manges. Tsy
mampaninona azy nydera. 3 # — . Tsy
hila. Le mouvemant de l'aiguille d'une
montre est — . Tsy hila ny flhetsiky ny
saliazam-pamantaranandro.
INSENSIBLEMENT, adv. Mianla-
landulana, isikelively. Les plantes crois-
sent — .• Mitombo miandaiandalana,
etc., ny zava-maniry.
INSÉPARABLE, ad;. !• Tsy mahazo
misaraka. La chaleur est —du feu. T*y
mnhazo misaraka amy ny afo ny ha-
fananu. 2»—. Tsy misaraka. Amis insé-
parables. Mpisakaiza tsy misaraka.
—, s. Mpisakaiza tsy misaraka.
INSÉPARABLEMENT, adv. f Tsy
mahazo misaraka. 2°— , isy misaraka,
INSÉRER, va. Manisika, manosoka,
manampy. —un feuillet clans un livre.
Manisika, manosoka takela-laratasy
iray amyny boky. —une annonce dans
un journal. Manisika, manampy fila-
zana amy ny gazety.
INSERMENTÉ, ÉB, adj. Tsy nety ni-
vely rano, tsy nety nianiana.
INSERTION, sf. Fanisihana, fanosoha-
na, fanampiana.
INSIDIEUSEMENT, adv. Ara-pitaka.
INSIDIEUX, EUSE, adj. Manodôka,
mahasodéka, mamandrika, mamitaka.
Question inùdieuse. Paoontaxûaoa ma-
k
Digitized by
Google
r
INS
— 447 —
INS
nodôka, etc. Esprit—. Olona maman-
drika, m ami ta h a.
INSIGNE, adj. Inhibe dia lehibe, mala-
xa, izaitsizy. Bonheur—. Hasamharana
lehibe dia lehibe. Un— fripon. Mpife-
tsy malaza, izaitsizy.
— , sm. Mnrika ahafantarana. Los insig-
nes rryaux. Ny marika ahafantara-
na ny mpanjaka.
INSIGNIFIANCE, «A Hatsinontsinona.
INSIGNIFIANT, ANTE, adj. Tsinon-
Mnona. Livre—. Roky tsinon tsinona.
INSINUANT, ANTE, adj. Mahay olo-
na. manambitamby. C'est un homme—.
Mahay olona, mahay manambitnm-
by izy. langage—. Teny Tnanam6t7am-
by
INSINUATION, sf. Panambatambaza-
na. safpli-teny. sao-teny. Exnrde par—.
Sasin-fony misy fanambafambazana.
— adroite. Fanambafambazana an-ka-
fetBHna.— perfide. Safeli-teny, sno- te-
ny am-pitaka.
INSINUER, va, î # Mampîditra tsimora-
morn, manatsofoka— , manisika— . —le
doiflrt dan*» la p'aie. Mampîditra, ma-
natxofoka t*imoramora ny rantsan-
t&nana ao anaiy fery. Le médecin insi-
nua le bistouri dans la plaie. No*ixi-
han'ny dokoîera ny antsy t*imoramora
tao anaty fery. 2* fig. Mampîditra tsi-
moramora, mandatsaka — . Insinuez-lui
ce'a doucement Ampidiro, alat*aho
tnmoramora ao anaty sniny izany.
S'Insinuer, vpr. 1° Miditra. mitsofoka,
nmisika. L'air s'insinue dans les pou-
mons. Miditra ao anatin* ny avokavo-
ka ny rivotra. Il s'insinue partout. Mi-
sisika hatraiza hatraiza izy. 2* fig. Mi-
ditra. milatsaka. L'espoir s'insin"a pou à
peu dans son âme. Niditra, nilatsaka
tsikplikply tao am-pony ny fanantenana.
INSIPIDE, adj. f Tsy misy haminy,
tsy misy tsirony, matsatso. Breuvage—.
Zavatra fisotro t*y mUy haminy, ma-
tsatso. Meta—. Nahandro tsy misy ha-
miny, etc. 2* fig. Matsatso, masirasira.
Discours — . Laba-teny matsatso, etc.
INSIPIDITÉ, sf. !• Hatsat^o. 2* fig.
Hasirasira.
INSISTANCE, sf. Faharetana.
INSISTER, vn. Maharitra. Il insiste à
demander cela. Maharitra mangataka
izany izy. Il insista beaucoup sur cette
preuve. Naharitra ela tamin* izany
porofo izany izy.
INSOCIAâILITÉ, sf. Ny tsy abazoana
havanina, — ifanarahana.
INSOCIABLE, adj. Tsy azo havanina,
— ifanirahana. Homme—. Olona tsy
azo havanina, etc.
INSOLATION, sf. Hafaninana avv amy
ny lazon'andro.
INSOLEMMENT, adb. Amin-kasahia-
na loatra, anavonnvona. Parler—. Mi-
teny amin-kasahiana loatra, etc.
INSOLENCE, sf. f Hasahiana loatra.
fidaondaom-bava, avom-bava, heto-ba-
va, avonavona. On ne peur souffrir
son— . Tsy zaka lpferina ny ha<*ahia»y
loatra, etc. Il dit des insolence* Mi-
daondaom-bava . miavonanom-ha>a,
mangetogelo-bav a. manao teny anavo-
navona izy. 2 a — , Fiavonavonana, fle-
boobo, fldohadoha, fitohatoha. L'— d'un
parvenu. Ny /îaionauonana, etc., ny
flringa mievotra.
INSOLENT, ENTE,a4/. fSahy loatra.
midaondaom-bava, miavom-bava, man-
getoçeto-bava, miavonavona. anavona-
vona. Cette femme est insolente Sahy
loatra, midaondaom-bava, miavona-
vombiva, mangetogeto-bava, miavo-
navona loatra io vshivavy io. Paroles in-
solentes. Teny anavonavona. Avoir un
air — . Miaronavona, milanja orona,
miangitrangitra.2°— , Miavonavona. mie-
boobo, midohadoha, mitohatoha. Vain-
queur — . Mpandresy miaionawona,
etc.
—, s. Mpidaondaom-bava, mpiavom-bava,
mpiavonavona.
INSOLITE, adj. Tsy fanao.
INSOLUBILITÉ, sf. f Ny tsy feteza-
na ho levona. 2* fig. Ny tsy ahazoana
valiana.
INSOLUBLE, adj. l'Tsy azolevonina,
tsymely I^vona. 2* fig. Tsy azo valiana,
tsy misy valy. Quostion— . Fanontania-
na tsy azo valiana, etc.
INSOLVABILITÉ, sf. T.-y fananan-
kaloa, tsy fahaloavan-trosi, fltondrana
kitra.
INSOLVABLE, ad/. Tsy manan-kaloa,
tsy mahaloa, milondra kitra.
INSOMNIE, sf. Tsy fahitana tory. Il
éprouve de fréquentes insomnies. Tsy
mahita tory matetika izy.
INSONDABLE, adj. f Tsy azo taka-
rina, tsy taka-polopolorina, — pesipese-
nina. 2» fig. Tsy takatry ny saina.
Digitized by
Google
TNS
— 448 —
INS
INSOUCIANCE, sf. Tsy flahiana, tsy
fanahiana.
INSOUCIANT, ANTE, adj. Tsy mia-
hy, tsymanahy. Il est—pour ses affaires.
Tsy miahy ny raharahany izy.
INSOUCIEUX, BUSE, ad;. Tsy mia-
hy, tsy manahy. Il est — du lendemain.
Tsy miahy, etc., ny ho ampitso izy.
INSOUMIS, ISB, adj. Tsy manaiky.
Peuple—. Vahoaka tsy manaiky.
INSOUTENABLE, ad;. 1* Tsy azo
hamarinina, tsy azoporofoina. Opinion—.
Hevitra tsy azo hamarinina, etc. 2 # ~ ,
Tsy azo leferina. Vanité—. Firehareha-
na tsy azo leferina.
INSPECTER, va. Mitsapa, mikaraka-
ra, mlkajakaja, misafo.
INSPECTEUR, TRICE, s. Mpitsapa,
mpikarakara, mpisafo. — des écoles.
Mpitsapa, etc., ny sekoly.
INSPECTION, sf. f Fandinihana, fi-
tsapana, fikarakarana, fikajakajana, fi-
safoana. Faire 1'— des armes. Atandi-
nika, mitsapa, miharakara, mikaja-
kaja hy fiadiana. Faire 1 — des troupes.
Mitsapa, miharakara ^ mikajakaja,
misafony miaramila. 2 # — , Kaharahan'
ny mpitsapa,— ny mpikarakara, — ny
mpisafo.
INSPIRATEUR, TRICE, adj. Ma-
nindry.
INSPIRATION, sf. i* Fakana aina, fi-
ainana. 2° fig. Tsindrimandry, hevitra
omena, torohevitra, tolo-tsaina, hevitra.
C'est une— de Dieu. Tsindrimandry,
torohevitra, tolo-tsaina avy amin'An-
driamanitra, hevitra omen' Andriama-
nitra izany. C'est par votre — que j'ai
agi ainsi. Hevitra nomenao ahy, toro-
heoitrao, tolo-tsainao no nanaovako iza-
ny. Il a d'heureuses inspirations. Maha-
zo hecitra tsara izy. 3°— , Firehidrehi-
tra, hafanam-po. Cette poésie est plei-
ne d'— . M irehidrehitra, misy hafa-
nam-po izaitsizy izany tonon-kira iza-
ny.
INSPIRÉ, ÉE, p. adj. et s. 1* Notsin-
driaua, tsindriana, nomena hevitra, no-
toroan-kevitra, notoloran-tsaina, naha-
zo hevitra, notaritina. taritina, notao-
mina, taomina. Je fus bien — d'agir ain-
si. Nahazo hevitra tsara aho nanao
izany. 2*—, Mirehidrehitra, mafana fo,
misy hafanam-po. . Ce poëte Ait — par
h» événements dont il Ait témoin. Mi-
rehidrehitra, mafana fo, misy ha fa-
nam-po io mpanao tonon-kira io noho
ny zavatra hitany.
INSPIRER, va. I 9 Maka aina, miaina.
2* /ig. Ma nindry, manome hevitra, ma-
noro hevitra, manolo-tsaina, mitarika,
mitaona, mampa..., marapi..., mampan..
m a h a — lie Saint-Esprit a inspiré les
Apôtres. Notsindrian' ny Fanahi-Masi-
na ny Apostoly. Le démon lui a inspiré
ce dessein. Ny demony no nanome, na-
noro azy izany hevitra izany, toro-he-
vitra, tolo-tsaina avy amy ny demony
izany fikasany izany. L'ambition lui a
inspiré cette mauvaise action. Ny fitsiri-
ritam-boninahilra no nitarika, nitao-
na azy hanao izany zava-dratsy izany.
— des soupçons. Mampiahiahy. — de
la orainte. A/ampatahotra, ma/iataho-
tra. Il inspire du respect. 3fa/iatc-ha-
naja, ma/iamena-maso izy. 3* — , Mam-
pirehidrehitra, mahafana fo.
INSTABILITÉ, sf. Fiovaovana, ûvadi-
badihana.
INSTABLE, adj. Miovaova, mivadiba-
dika.
INSTALLATION, sf. f Fametrahana.
2 # —, Trano itoerana. J'ai une — con-
venable. Tsara ny trano itoerako.
INSTALLER, va. Mametraka. On l'a
installé dans cette charge il y a six mois.
Enim-bolana izay no nametrahana a2y
tamin' izany raharaha izany. Il a instal-
lé son ami à la campagne." Napetrany
tany an-tsaha ny sakaizany.
S'installer, vpr. Mipetraka. Il s'est ins-
tallé dans le fauteuil. Nipetraka tamy
ny sezabe izy.
INSTAMMENT, ado. Mafy, amim-pa-
haretana. Demander—. Maharitra man-
gataka, miambezo, mitampesona, mito-
fendro. Prier Dieu — . Maharitra rai-
vavaka amin* Andriamanitra.
INSTANCE, sf. {• Fangatahana mafy.
flambezoana, ûtampesonana. J'ai deman-
dé avec — cet emploi. Nangataka ma-
fy izany raharaha izany aho. Ce pauvre
demande avec — . Miambezo, mitampe-
sona io mahantra io. 2* —, Ady, fitoria-
na, ntsarana. II y a —entre tel et tel.
Miady, mifampitory ranona sy rano-
na. Tribunal de première—. Filsarana
ambany. Il a perdu son procès en pre-
mière — . Resy tamy ny fitsarana am-
bany izy.
INSTANT, sm. Tapak' andro kely. Il
ne faut qu'un— pour faire cela. Tapak'
andro kely foana dia ampy hanao vana
Digitized by
Google
INS
4i9
TNS
izany. || loc. En un—. Vetivety foana,
poatoizay, tsy ampy toy inona. Il fit cola
en un—. Vetivety foana. etc., no na-
naovany izany. Un—. Andraso kely, ao-
ka aloha. Voy. Moment.
À chaque instant, à tout instant,
loc. adv. Mandrakariva.
A l'instant, loc. adv. Miaraka amin'
izay, vetivety foana. Il partit à 1'— Lasa
niaraka tamiri izay izy. Jo reviens à
1— . Hody vetivety foana aho.
INSTANT, ANTB, adj. Mafy. Prière
instante. Fangatahana mafy.
INSTANTANÉ, ÉB, adj. Tampoka,
vetivety foana. Frayeur instantanée. Ta-
hotra tampoka, etc.
INSTANTANÉMENT, adv. Tampoka.
INSTAR <A L'), loc. prép. Tahaka, to-
raka.
INSTIGATEUR, TRICE, s. Mpam-
porisika,mpamoky, mpiîarika, mpitaona.
INSTIGATION, sf. Famporisihana, fa-
mokisana, fitaribana, fitaomona. Il a fait
cela à l'— de son ami. Nanao izany izy
satria nampori*ihina f novokisana,
notarihina, nolaomin' ny sakaizany.
INSTILLATION, sf. Fanatetevana.
INSTILLER, va. Manatete.
INSTINCT, am. {• Fombarabiby mitari-
ka azy, tsy fleritreretana, tsy fisainana.
Chaque animal a son— particulier. Ny
biby rehetra samy manana ny fomba-
ny mitarika azy. Les botes se condui-
sent par—. Manao tsy amïm-pieritre-
retana. tsy amim-pisainana ny biby.
2* — , Hevitra tonga ho azy, fahaizana
avy amy ny toetrany, fitiavana. Il a fait
cela plutôt par — que par raison. Tsy
nieritreritra izy fa hevitra tonga ho
azy no nanaovany izany. Il a T— de la
musique. Toetrany no ahaizany ny
momba ny hira. Il a l'— du mal. Tia
ratsy izy.
INSTINCTIF, IVE, ad/. Tsy amim-
pieritreretana, tsy amim-pisainana.
INSTINCTIVEMENT , ado. Tsy
amim-pieritreretana, tsy amirn-pisai-
nana.
INSTITUER, va. Mamorona, manen-
dry. Jésus-Christ institua l'Eucharistie.
Jeso-Kristy namorona ny Eokaristia.
— un ordre. Mamorona flkambanan-
drelijtozy. —un juge. Manendry mpi-
tsara.
INSTITUT, sm. !• Didin'ny flkamba-
naiwlrolijiozy anankiray. 2°— , Fikam-
banan-drelijiozy. 3"— , Fikatubanan'olo-
mahay.
INSTITUTEUR,TRICE, s. 1» Mpamo-
rona. 2° —, Mpampianatra. C'est un
bon — . Mahay mampianatra izy.
INSTITUTION, sf. !• Famoronaua. 2*
—, Zavatra noforonina. 3 # — , Trano fam-
pianarana, trano sekoly. Il dirige une — .
Miadidy trano fampianarana, etc., izy.
INSTRUCTEUR, sm. Mpampianatra
miaramila.
—, adj. t° Mpampianatra miaramila. Ca-
pitaine — . Kapiteny mpampianafra
miaramiJa. 2 - — , Mpamotopototra ny
aroyny heloka. Juge—. Mpitsara mpa-
motopototra ny amy ny heloka.
INSTRUCTIF, IVE, adj. Mampahay.
Livre — . Boky mampahay.
INSTRUCTION, sf. {• Fampianarana,
flanarana, fahaizana. Il a de l'— . Nahi-
ta/tanarana, mahay izy. 2 # — , Anatra,
hevitra, teny, didy. Il puise dans la Bi-
ble d'utiles instructions. Maka anatra,
hevitra mahasoa ao amy ny Soratra Ma-
sina izy. Donnez-lui vos instructions sur
cette affaire. Lazao azy ny hevilrao, ny
teninao, ny didinao ny amin' izany ra-
haraha izany. II attend do nouvelles ins-
tructions. Miandry teny, didy hafa izy.
3* —, Famotopotorana. Il travaille à l'—
du procès. Mamolopolotra ny ady izy.
Jugo d'— . Mpitsara mpamotopototra
ny amy ny heloka.
INSTRUIRE, va. 1° Mampianatra. ~
la jeunesse. Mampianatra ny tanora.
2—, Miiaza, mampandre. Je vous ins-
truirai de mon départ. Holazaiko, /ïam-
pandrenesiko anao ny hialaico. 3*—,
Mamotopototra.
S'instruire, vpr. f Mianatra. 2* —, Ma-
hita, mahare. Il veut s'en — par lui-mô-
me. Ta-hahita maso, ta-hahare soflna
izany izy. 3*— t Mifampianatra, mifam-
pilaza, mifampandre.
INSTRUIT, ITE, p. et adj. !• Nampia-
narina, nianatra, aahita lianarana, ma-
hay. C'est un professeur fort — . Mpam-
pianatra mahay dia mahay izy. 2° —,
Nilnzana, nampandrenesina. 3 # — , Voa-
futopototra, nofotopotorana.
INSTRUMENT, sm. 1* Fiasana, fanao-
vana, zavatra. Ce faux-mou nayeur fut
pris avec tous ses ins ruments. Voa-
sambotra mbamy ny fiasany, fanaova-
ny rehetra io mpanao vola ratsy io. Il le
frappa avec un— tranchant. Nasiany ta.
my ny zai*a-maranitra izy. 2° —, Zava-
29
Digitized by
Google
INS
450 —
1NT
maneno. Voilà un bon— . Tsara io 2ava-
maneno io. .V fig. Fanatanterahana, fa-
naovana, faliazoana. Nous sommes les
instruments de la Providence. Isika no
enlin* Andriamanitra hanatanteraha-
7ii/, hanaovany izay tiany. Ses amis
ont été T — de sa fortune. Ny sakaizany
no nahazoany harena.
INSTRUMENTAL, ALE, adj. I-Mi-
sy zava-maneno. Concert vocal et—. Kon-
serta misy hira sy zaua-maneno. 2*— ,
Anatanterahana, anaovana. La cause ins-
trumentale. Ny zavatra anatanteraha-
na, etc.
INSU (À L*), loc.prèp. Takona. lia
fait cela à mon—. Nanao izany takona
ahy izy.
INSUBMERSIBLE, adj. TVy mety
rendrika. Bateau—. Sambo tsy mety
rendrika.
INSUBORDINATION, sf. Tsy fane-
kena.
INSUBORDONNÉ, ÉE, adj. Tsy ma-
naiky. Soldat—. Miaramila tsy manai-
ky.
INSUCCÈS, sm. Tsy fanambinana, tsy
fahombiasana, tsy fahavanonana. Cet—
ne doit pas le décourager. Tsy tokony ha-
hakivy azy izany tsy fanambinana, etc.,
izany
INSUFFISAMMENT, adv. Amin-tsy
fahampiana.
INSUFFISANCE, sf. Tsy fahampiana,
tsy fahombiasana, tsy fahaizana. L — de
ce général est évidente. Miharihary ny
tsy fahombiasana, ny tsy fahaizan'io
jeneraly io.
INSUFFISANT, ANTE, adj. Tsyam-
py, tsy mahomby, tsy mahay. Les trou-
pes sont insuffisantes. Tsy ampy ny
miaramila.
INSUFFLATION, sf. Fampidiran-dri-
votra.
INSUFFLER, va. Mampidi-drivotra.
—de l'air dans les poumons. Mampidi-
drivotra ao anaty avokavoka.
INSULAIRE, adj. et s. Mponina amy
ny nosy.
INSULTANT, ANTE, adj. Maneva-
teva, maniratsira, maneso, maharary,
mahatezitra, mihoatroatra. Paroles in-
sultantes. Teny manevaleva, etc. Ri-
res insultants. Hehy maneso. Comme
Injurieux.
INSULTE, sf. Fanalikalilana, faneva-
tevana, faniratsirana, fanesoana, va va
ratsy, teny maharary, — mahatezitra.
Voy. Injure.
INSULTÉ, ÉE, adj. et 8. Nalikalikaina,
voatevatcva, notevatevaina. voatsi ratera,
notsiraUi raina, voaeeo, nesoina, nanao-
vana vava ratsy, voaisy leny maliarary,
— mahatezitra.
INSULTER, va. Manalikalika, raane-
vateva, maniratsira, maneso, manao va-
va raby, manisy teny maharary, — ma-
hatezitra.
—, un. Maneso. — aux malheureux. Ma-
neso ny mahantra, mihomehy loza.
S'insulter, vpr. Mifanalikalika, mi fane-
vateva, mifaniratsira, mifaneso, mifanao
vava ratsy, mifanisy teny maharary, —
mahatezitra.
INSULTEUR, sm. Mpanalikalika, etc.
INSUPPORTABLE, adj. Tsy zaka,
tsy toha, tsy tanty, tsy laitra, tsy telina,
tsy azo lelerina. Douleurs insupporta-
bles. Fangiriliriana tsy zaka, etc.
INSURGÉ, ÉE, s. Mpikomy, mpiodina.
INSURGER, va. Mampikomy, main*
piodina. —une nation. Mampikomy .
etc., firenena.
S'insurger, vpr. Mikomv, miodina.
INSURMONTABLE, adj. Tsy azo re-
sena. Obstacle — . Sampona tsy azo re-
sena.
INSURRECTION, sf. Fikomiana, fio-
dinana.
INSURRECTIONNEL, ELLE, adj.
Misy fikomiana, misy fiodinana.
INTACT, ACTE, adj. !• Tsy nahafa-
hana, tsy vaky lay. Le dépôt est—.
Tsy nahafahana, etc., ny zavatra nape-
traka. 2°— , Tsy simba. Meuble—. Fana-
katsysimba. 3° fig. Tsy manan-tsiny.
tsy azo tsinina, tsy misy tsiny. Homme
— . Lehilahy tsy manan-tslny % etc.
Vertu intacte. Hatsaram-panahy tsy
azo tsinina. Sa réputation est intacte.
Tsy misy tsiny ny lazany.
INTANGIBLE, adj. Tsy azo tsapaina,
tsy azo kasihina.
INTARISSABLE, adj. 1* Tsy mety
ritra. Source—. Loharano tsy mety ri-
tra. 2° fig. Tsy mely lany. Érudition—.
Fahaizana tsy mety lany. Le babil de
cette femme est—. Tsy mety lany laria
io vehivavy io.
INTÉGRAL, ALE, ad;. Rehetra, ma-
nontolo, dabolo, avokoa.
INTÉGRALEMENT, adv. Rehetra,
mancntolo, dahoio, avokoa. La somme a
_
Digitized by
Google
INT
4SI —
INT
6tà payée— .Ëfann loa a voîcoany vola re-
helra. manontolo. efa nalon daholo,
arokoa ny vola. La chambre des dépu-
tés fut renouvelée—. Noaoloana daholo,
avohoi ny solcmbnvam-bahoaka.
INTÉGRANT, ANTE, adj Anisany.
Les jambessont des parties in tarantes du
corps. ,4m*an'ny ny valana ny ranjo.
INTÈGRE, adj. Marina, madio. Juge—.
M pi tsara marina.
INTÉGRITÉ, sf !• Manontolo. II ne
veut pas restituer la somme dans toute
son — . Tsy mety manonitra ny vola ma-
nontolo izy. 2° fig. Fahamarinana. fi-
badiovana. On connaît P— de ses moeurs.
Fantatra ny fahadiovan' ny iitondran-
tenany.
INTELLECT, sm. Saina.
INTELLECTUEL, ELLE, adj. Mom-
bany saina, tra'ry ny saina. misy sai-
na. Faculté intellectuelle. Saina. Les
vérités intellectuelles. Ny zavatra mari-
na tratry ny saina. L'âme est une subs-
tance intellectuelle. Ny fanahy dia za-
vatra misy saina.
INTELLIGEMMENT, ad». Aratm-
pahaizana, araim-pahen Irena.
INTELLIGENCE, sf. !• Saina. Cet en-
fant a 1— vive. Hain<?an-fsaina io zaza
kely io. 2 a — . Fnbaiz-ina, fahendrena. Il
a V— des écritures. M i/iay ny hevitry ny
Soratra Masina izy. lia lait preuve d —
dans cette affaire. Nampiseho fahen-
drena tamin'izany raharaha izany izy.
3°— , Fifanarahana, firaisan-tetika. Ils
vivent en bonne—. Mifanaraha' tsara
izy ireo. Il est d'— avec les ennemis- Mi-
ray te/ifca amy nyfahavalo izy. 4 rt — , Fa-
nahy. Dieu est la suprême— .Andriaraa-
nilra no fanahy ambjoy indrindra. *
INTELLIGENT, ENTE, adj. f Ma-
nan-tsaina, besaina, haingautsaina.2*— ,
Mahay, h^ndry.
INTELLIGIBLE, adj. i« Mazava. 2*— ,
Azj tamarin i. Ce passage est tort—.
Azo fnnttrina tsara ireo lenv ireo.
INTELLIGIBLEMENT, adv. 1* Ma-
zava. Lire—. Mamaky mazaoa. 2°— ,
Azo /an tari na.
INTEMPERANCE, sf. Tsy fahalalana
fetra amyny hanma sy ny iibolro, isy
fahalalana onony.
INTEMPÉRANT, ANTE, adj. Tsy
mabalala Tetra amy ny h mina s y ny ti-
•otro, tsy mabalala onony.
INTEMPÉRIE, sf. Fivadiban' nyaa-
dro.
INTEMPESTIF, IVE, adj. Tsy amy
ny fotoana mety. Sa demande est intem-
pestive. Tsyany ny fotoana mety ny
fangatahana ataony.
INTEMPESTIVEMENT, adv. Tsy
amy ny fotoana mety.
INTENDANCE, sf. Fitandremaria. Il
lui adonné l'— de sa maison. Niiidyazy
ho mpilandrina ny tranony izy,
INTENDANT, sm. Mpitandrina, tonia-
ny. —militaire. Mpitandrina, tonian'
izay ilain' ny miaramila.
INTENSE, adj. Mafy, fatratra. Il fait
un froid—. Mamiriûry ma/y, fatratra
ny hatsiaka.
INTENSITÉ, sf. Hamafy, hery. L'—
de la chaleur. Ny kamafy, herin' ny
hafanana.
INTENTER, va. Mitory. — un procès à
quelqu'un. Mitory oluna amy uv mpi-
tsara.
INTENTION, sf. Hevitra, ny kendre-
na, ûkasana, sitra-po. Dieu est juge de
nos intentions. Andriamanitrauo mpitsa-
ra ny heoitsika Quelle est 1'— du législa-
teur? Inuna no nokendren' ny mpanao
lalana ? Il a 1 — de s'éch ipper. Mikata
handositra izy. Ln roi lui a fait savoir
son — . Ny mpanjaka nampan Ire azy ny
sitra-pony. \\ loc. AT— de... Ho.... Fai-
tes dns prières àsun — . Manaova Uvava-
nana ho azy.
INTENTIONNÉ, ÉE, ad;. Manan-ke-
vitra, mikendry, mikasa. Il est mal—.
Ratsy ny heviny, ny kendreny, ny fi*
kasany.
INTERCALATION, sf. Fanisihana, fa-
nos hana.
INTERCALER, va. Manisika, mano-
soka. tous les quatre ans on intercale
un jour dans 1.» mois de Février. Isan*
efa-iaonadiasisi'îanaandro iray amy uy
volana Février. — un mot dans un con-
trat. Manisika teny iray amy ny fanoke-
na. —une ligne dansunacte. Manisika,
etcandalan-tsoralra iray amy ny tara-
tasy fanekena.
S'intercaler, vpr. Asisika.
INTERCÉDER, vn. Mifona bo an*
olona, maugataka— . Les Saiuts iuter-
cèdeat pour nous auprès de Dieu. Ny
Olu-masina mifona, etc., bo antsifca
amin' Andriamunitra.
INTERCEPTER, va. 1- Manapaka, mU
Digitized by
Google
INT
— 4oV —
INT
sakana. — les communications. Mana-
pa-dalana. Les ntiaçcs interceptent les
rayons du soleil. Ny rahona misakana
ny tsiri-masoandro. ?•— , Mihazona. —
une lettre. Mihazona taratasy arapi-
tondrama.
INTERCEPTION, sf. 1* Fanapahana,
fteakanana. 2*—, Fihazonana.
INTERCESSEUR, sm. Mpifona, mpan-
pralaka.
INTERCESSION, sf. Fifonana, fanga-
tahana.
INTERDICTION) sf. !• Fandrarana.
2 # — . Fanesr-rana. 3*—, Fisakanana mba
tsy hahazaka ny fananany.
INTERDIRE, ta. 1° Mandrara. On lui
a interdit l'entrée de la ville. iVorarana
tsy hidilra ao an-tanâna izy. 2°—. Mane-
sotra. On Ta interdit de ses fonctions.
Nesorina tamy ny raharahany izy. 3* — ,
Misakana mba tsy hahazaka ny fanana-
ny. Il faut— cet aliéné. Tokony hosaka-
nana mba tsy hahazaka ny fananany
io adala io. 4°— , Mahavery hevitra. La
peur l'interdit. Mahavery hecilra azy
ny tabotra.
S'interdire, vpr. Mifady. Il s'interdit
tous le3 plaisirs. Mifady ny flfaliana re-
hetra izy.
INTERDIT, ITE, adj. et s. !• Voarara,
norarana. 2 # — , Voaesotra, nesorina.
3 # — , Voasakana, nosakanana. 4°— , Vory
hevitra.
INTÉRESSANT, ANTE, adj. Maha-
te-ho tia, tiana, mahonéna, mahata-han-
dre, mahate-hamaky, maharenoka, ma-
havariana. Jeun»» homme—. Tovolahy
mahate-ho tia. Il cherche à se rendre
— . Te-hofiana, mila sitraka izy. Nou-
velle intéressante. Zava-baovao ma/io-
?idna, mahata-handre. Livre—. Boky
mahoné?ia , mahate-hamaky , maha-
renoka, mahavariana.
INTÉRESSÉ, ÉE, p. adj. et s. I 4 Ma-
nana anjara, miombona. II est— dans
relte entreprise. Manana anjara t etc.,
amin* izany raharaha izany izy. 2*—, Ma-
hazo soa. Il est— à faire cela Mahasoa
azy ny manao izany. 3 - — , Mitadyizay
mahasoa ny tenany. manao mamy fo ve-
lona. Il est fort—. Mitady loarra izay
mahasoa ny tenany, manao mamy fo
velona loatra izy.
INTÉRESSER, va. !• Mampanana an-
jara, marapiorabona. 2°— , Mahasoa,
roampnninona. Cotte affaire intéresse
tout le monde. Mahasoa ny raaro izany
raharaha izany. Cela ne vous intéresse
en rien. Tsy mahasoa, tsy mampani-
nona anao velively izany. 3 # — , Maha-
te-ho tia, mahonéna, mahata-handre,
mahate-hamaky, maharenoka. mahava-
riana. Cet élève m'intéresse. Mahate-ho
Ziaahy ity mpianatra ity. Sa triste situa-
tion m'intéresse. Mahonéna ahy ny fa-
horiany. Son récit m'intéresse. M a ha-
ta-handre ny tantnra lazainy. Otte his-
toire m'intéresse. Tiako hovakina, ma-
harenoka ahy, mahavariana ahy izany
tantara izany. || toc. — le jeu. Manisy
loka hampazoto hilalao.
S'intéresser, vpr. 1* Miombona. Il s'est
intéressé dans celte entreprise. N tombo-
ns, tamin'izany raharaha izany izy. 2 tf — ,
Tia, miray hevitra, miray fo, onéna, re-
noka, variana. Je m'intéresse à tout ce
qui vous regarde. Miray hevitra, mi-
ray fo aminao amy ny raharahanao re-
ndra aho.
INTÉRÊT, sm. 1° Izay mahasoa. La
plupart des hommes ne connaissent pas
leurs véritables intérêts. Ny aokama-
roan' ny olona tsy mahalala izay tena
mahasoa uzy tokoa. 2°— , Anjara. J'ai
un — dans cette entreprise. Manana an-
jara amin' izany raharaha izany aho.
3°— , Fitadiavana izay mahasoa ny tena
samy irery, fanaovana mamy fo velona.
C'est l'— qui le guide. Mitady izay ma-
hasoa ny tenany samy irery izy. ma-
nao mamy fo velona izy 4 # — , Zana-
bola. Prêter à — . Mampanjana-bola,
mampanana voia. Ne lui prêtez pas votre
argent à — . Aza ampanjanahina, am-
pananaina aminy ny volanao. Prendre,
emprunter de l'argent à — . Manjanaka,
manana vola. 5°— , Fitiavana, Oombo-
nana, firaisana, fahonéna, faharenoka,
fahavariana. Il est digne de l* — que
vous lui accordez. Mendrika ny fitiava-
na ataonao aminy izy. Je prends — à»
votre joie. Miombona, miray hafalia-
na aminao aho. Je prends — à votre af-
fliction. Miombona, miray alabelo
aminao aho, mahonéna ahy ny fauo-
rianao. Sa conversation ade T— . Mahare-
noka, mahavariana ny resaka a taon y.
INTÉRIEUR, EURE, adj. i'Aoana-
ty. Les parties intérieures delà tern*. Ny
aoanatin'ny tany. 2° fig. Am-po. Il jouit
de la paix intérieure. Miadam-jw izy.
—, sm. !• Ny aty, ny ao anaty, ampovoa-
ny, kihon-tany. 1/ - de la maison. Xy
Digitized by
Google
r
1NT
— 453 —
1NT
aty trano. Il s'enfonça dans l — de la Co-
rot. Niditra tao anaty alaizy. Il s'en-
fonça dans V— du pays. Nandroso
any ampouoin -tany, &n-kibon-lany
i zv . 2»— , Aty tany, ny ao an-trano. Mi-
nistre de l— . Mpanao raharaha amy ny
aly tany. Il est heureux dans son—.
' Sam bat ra izy ao an-lranony. 3* fig. Ny
ao âm-po, nyaoan-kibo. Dieu seul, con-
naît T— . Andriamanitra irery no ma-
halala ny ao am-po, etc.
INTÉRIEUREMENT, ado. 1* Ao
anaty. *?• fig. Ao am-po.
INTÉRIM, sm. Andro sasantsasany
isoloana ny mpanao raharaha. Il a le
porteriHïilîe de la guerre par—. Misolo
ny lehiben' ny mpanao raharaha amy
ny miaramila mindritra ny andro sa-
santsasany izy.
INTÉRIMAIRE, adj. et s. Misolo amy
ny andro sasantsasany.
INTERJECTION, sf. Teny mihua flta-
rainana, fitseram-po, hafaliana, etc., in-
terjeksiona.
INTERJETER, va. —appel. Manga-
taka fitsarana ara bon y.
INTERLIGNE, sm. Elanelan' ny an-
dalan-tsoratra. Écrivez cela dans l— .
Sorato amy ny elanelan' n y andalan-
Isoratra izany.
INTERLINÉAIRE, adj. Voasoratra
ao anelanelan* ny andalan-tsoratra.
INTERLOCUTEUR, TRICE, s. Mpi-
resaka, mpifamaly resaka.
INTERLOQUER, ra. Mahavery he vi-
tra, mahasanganehana. Cette plaisante-
rie m'a interloqua. Nahavery heviti % a,
etc., ahy izany kivazivazy izany.
S'interloquer, vpr. Very hevitra, san-
ganehana.
INTERMÉDIAIRE, adj. Manolancla-
na. Corps—. Zavatra manelanelana.
— , sm. 1* Alâlana, fanalalanana, fanela-
nelanana. C'çsl par T— de mon ami que
j'ai obtenu cela. Tamy ny alùlan'ny sa-
kaizako no nahazoako izany. Comme En-
tremise. 2 # — , Mpanalâlana, mpanela-
nelana. elanelam-panahy.
INTERMINABLE, adj. Tsy mety ta-
pitra, tsy misy farany. Procès—. Ady
tsy mely lapitra, etc.
INTERMISSION, sf. Fijanonaua, fara-
poelana. La fièvro dure sans—, Maha-
. haritra tsy misy fijanonana, tsy mam-
porta n a ny lazo.
INTERMITTENCE, sf. Fijanonana,
fampoelana.
INTERMITTENT, ENTE, adj. Mam-
poolana, miverimberina, mitsitapitapy.
Fièvre intermittente. Tazo mampoela-
na, miverimberina. Source intermit-
tente. Loharano mitsitapitapy.
INTERNAT, sm. Trano fianarana mî-
sy mpianatra mandry.
INTERNATIONAL, ALE, adj. Ifa-
naovan' ny fanjakana samihafa. Commer-
ce—. Varotra ifanaovan* ny fanjaka-
na samihafa. Droit—. Lalàm-pihavana-
na ifanaovan' ny fanjakana samihafa.
INTERNE, adj. ivnaty- Maladie— . Are-
tina any anaty.
— , adj. et s. !• Laklasy mandry. ?• — ,
Dokotera madinika mitoetra ao amy ny
trano fitsaboana.
INTERNER, ra. 1- Mampiditra. —des
marchandises. Mampidilra varotra.
2°— , Mampihiboka. — des varioleux.
Mampihiboka nv mararin' ny nendra.
INTERPELLATEUR, TRICE, s.
Mpanadina, mpanontapy.
INTERPELLATION, sf. Fanadinana,
fanontaniana.
INTERPELLER, ra. Manadina, ma-
nontany.
INTERPOLATEUR, sm. Mpanoso-
teny.
INTERPOLATION, sf. Fanosohan-tc-
ny, teny asosoka.
INTERPOLER, va. Mano90-teny.
INTERPOSER, ra. f Manisy zavatra
anelanelana. 2° fig. Mitondra manela-
nelana. Il interposa son autorité pour
séparer les combattants. Ny fahefany
no nentiny nanelanelana ny mpiady
mba hampisaraka azy.
S'interposer, vpr. t° Manelanelana. Il
y a éclipse de soleil, quand la lune s'in-
torpose entre le soleil et la terre. Misy
fanakonana ny masoandro raha mane-
lanelana ny masoandro sy ny tany ny
volana. 2* fig. Manelanelana, manala-
lana. On s'interpose pour les réconci-
lier. Misy manefanc/ana, etc.) mba
harapifanaraka azy ireo. Comme S'en-
tremettre.
INTERPOSITION, sf. Fanelanelana-
na.
INTERPRÉTATEUR, sm. Mpivaoiy.
INTERPRÉTATIF, IVE, adj. Mi-
vnofv.
Digitized by
Google
INT
— 45i —
INT
INTERPRETATION, sf. !• Fivoasa-
na, fllazina ny hevitra. hevi-teny. Trou-
vez une antre—. Tadiavo hevi-teny hi-
fa. 2 9 — . Fiheverana, fandraisana.
INTEPRÈTE, s. !• Mpandika. mnandi-
ka tenv. Il o trouva un bon — . Nihila
mpandika ieny trnhav izy. 2°— . Mpi-
vao(V, mpilaza ny hevitra. L'Éprlise est
1* — do l'Écriture sainte. Ny Esrlizy no
mpivaofy, etc., ny Soratra Masina. 3"—,
Mpitondra teny. Sovrz mon — auprès de
lui. Ento any aminy ny teniho.
INTERPRÉTER, va. !• Mandika. Il
a bien interprété ce discours. Voadikn-
ny tsara izany. laha-teny izany. 2* — , Mi-
vaory, milaza ny hevitra. —une loi. Mi-
vaofy. ptc. ny lalana anankiray. —un
sonsre. Milaza ny hevitry ny nofy anan-
kiray. 3°— , Mihevitra, manlray. Il in-
ternrèîe mal vos actions, JRatsy no fiht-
verany ny nataonao. Il a interprété fa-
vorablement vos paroles. Nandray tsa-
ra ny teninao izy. Il a interprété mali-
cieusement mes paroles. Ratsy no nan-
draisany ny teniho.
S'interpréter, \?pr. 1* Voasana, lazain-
kevitra. 2°—. Heverina, rais'na.
INTERREGNE, «m. Elaneîan' andro
tsy misy mpanjaka na mpanapaka amy
nv fnniaVana.
INTERROGATEUR, TRICE,? Mpa-
nontanv. mpanadina.
INTERROGATIF, IVE, adj. Milaza
fanontaniana.
INTERROGATION, sf. Fanontania-
na. ontany.
INTERROGATOIRE, *m. Fakano am-
bavany, valin-teny ataon'ny alaina am
bavany. L'— a duré deux heures. Na-
haritra adim-pamanlaranandro roa ny
fakana am-bavany II s'est coupé dans
son — . Nifanohitra ny valin-teny na-
tvony lamyny fakana am- bavany azy.
INTERROGER, va. l a Manontany.ma-
nndina. makn am-bavany. Pourquoi m'in-
tenogez-vons? Ah« ana no anontania-
nao, anadinanao aliy? Il a interrogé
l'accusé. Nalid am-bavany ny voam-
pnnga izy. 2° — , Mandinika. Interrogez
votre conscience. Diniho ny ao am-po-
nao.
S'interroger, rpr. 1° Mandinika ny ao
am-j ony. 2" — , Mifanoniahy.mifanadinn.
INTERROMPRE, va. \ m Manapaka,
mampijanona, mampitsahalia, manipin-
to —le cours d'une rivière. A/anapa-
hn renirano. On a intorroni] r. îa discus-
sion. Najanona, natsahalra. naa'o
ny ady hevitra. ?•— , Manapa-tmy, mi-
tsatsaingona. N'interrompez pas l'ora-
teur. Aza manapaka ny teniri* ny
mpandaha-terry , aza mit*al*aingona
raha initeny ny mpandaba-teny.
S'interrompre, vpr. Mijanona, mitsa-
hatra. mialo. L'orateur s'interrompit
tout à coïip. Nijanona, etc., tampoka
ny mpandaha-teny.
INTERRUPTEUR, am. Mpanapaka
tenin'oloua.
Interrupteur, trice, adj. Manapaka
tenin'oluiia. Vuix interruptriee. Fee ma-
napaka tenin' olona.
INTERRUPTION, sf. 1° Fanapaliana,
fljanonana, illsaharana. lialoana. Il tra-
vaille sans — . Miasa tsy un-kijanona,
Uy nn-Uitsahatra, tsy mialo izy. 2°— ,
Fanapahan-teny.
INTERSTICE* «m. Elanelana.
INTERTROPICAL, ALE, adj. Ane-
lanelan' ny tropika.
INTERVALLE, sm. Elanelana, heba-
kehaka, fanelanelana, ûelanelana, flfane-
lanelana, fampoelana II y a quatre pied»
d' — en Ire ces deux colonnes. El'a-dia
no elanelana , hebaitebaka, manela-
nclana ireu ândry rua iieo. Il y eut vingt
années d'— entre les deux guerres. Ni-
sy roapolo taona no elanelana, nane-
lanelana ny ady roa. La lièvre le prend
par intervalles." Mielanelana, mifa-
nelanelana, mampoelana ny fihotsikv
ny fanaviany. Il a des intervalles luci-
des Mampoelana ny hadalany.
INTERVENANT, ANTE, adj. Mane-
lanelana, maualûlana.
INTERVENIR, vn. 1° Mikambana. Il
intervint dans cette affaire. Nikamba-
na taniin'izany raha raha izany izy. 2*—,
Manchmelana, manalâlana. La force ar-
mée intervint et fit cesser les troubles.
Tonga nanelanelana ny miaram.la ka
nanipitsahatia ny tabataba. Le pape in-
tervint dans ce différend Nypapanona-
nelanelana, etc., taniin'izany fifanJi-
rana izany. Comme S'exiremettrb.
INTERVENTION, *f. 1* Fikambana-
na. 2° —, Fanelanolanana, alâluna, fa-
natalanana.
INTERVERSION, *f. Fampifaœadi-
hana.
INTERVERTIR, va. Mampifamadiki.
— l'arrangement des mots d'une phr.»se.
Mampifamadika laharan-teny amy ny
fehezan-teny anankiray.
Digitized by
Google
■1
INT
— 4oo
INT
INTESTAT, adj. et a. Tsy nandidy,
tsy niteny. Il est mort — . Maty tsy nan-
didy. etc., izy. Hériter ab— . Mandova
olona tsy nandidy.
INTESTIN, INE, adj. !• Anatin' ny
vatana. Chaleur intestine. Ilafananaany
anal in n y vatana. V fig. An-trano.
Guerre intestine. Ady an-/rano.
INTESTIN, *m. Tsinay. ï/— prèle. Ny
tsinay. Le gros — . Ny tvinaibe.
INTESTINAL, ALE, adj. Momba ny
tsinay Conduit—. Tsinay.
INTIMATION, sf. Fandidiana.
INTIME, adj. !• Maha-izy. fomba. Exa-
minez ce qu'il y a d'— dans chaque
chose. Diniho avy izay maha-izy ny
zavatra. dinilio avy ny /bmoan-javatra.
2 # fig. Tndrindra. tiana indrindra. Leur
commerce paraît fort—. Toa mifanka-
zatra indrindra izy ireo. C'est mon
ami — . Sakaizako tiako indrindra io.
3* — , Marina.
—, *. Sokaiza tiana indrindra.
INTIMEMENT, adv. 1* Indrindra. Ces
parties sont— liées entre elles. Mikam-
bana indrindra ireo zavatra ireo. 2°
fig Indrindra Ils sont— unis. Mifan-
katia indrindra izy ireo. 3"—, Marina.
J'en suis —convaincu. Fantatro mari-
na izany.
INTIMER, va. Mandidy. O.i lui intima
fortin* de partir. Nodidiana hiala izy.
INTIMIDATION, a/1 Fampitahorana.
INTIMIDER, va. Mampatahotra. Son
aspect m'intimide. Mampatahotra ahy
ny fijeriko azy.
S'intimider, vpr. Matahotra.
INTIMITÉ, sf. Fikambanana, Ûfanka-
liavana, firaisam-po.
INTITULÉ, sm. Anaram-boky.
INTITULER, va. Manisy anarana. Com-
ment intitulerez vous votre livre? Ino-
na no hataonao anaran' ny bokinao ?
S'intituler, vpr. Maka anarana.
INTOLÉRABLE, adj. Comme Insup-
portable.
INTOLÉRANCE, sf. Tsy fandeferana,
fanoherana, fisakanana
INTOLÉRANT, ANTE, adj. et a.
Manohitia, misakana. Voy. Tolérant.
INTONATION, «A f Fiventesan-kira,
fakara-peo. Voy. Entonner. 2*—, Feo. Il
sait varier, ses intonations. Mahay ma-
nova feo izy.
INTRADUISIBLE, adj. Tsy azo adika.
INTRAITABLE, adj. Tsy azo havanl-
na, — ifanarahana, — iresahana.
INTRANSITIF, IVE, adj. T ô y ma-
mindra. Verbe—. Verba tsy mamia*
dra.
INTRÉPIDE, adj. Tsy matahotra, ma-
h**ry fo.
INTRÉPIDEMENT, ado. Tsy amin-
tahotra, anjolofo. Il s'avança — vers l'en-
nemi Nandroso tsy amin-tahotra, na-
nao anjolofo hamely ny fahavalo izy.
INTRÉPIDITÉ, sf. Horira-po, hasahia-
na.
INTRIGANT, ANTE, adj. et s. Mpi-
tetikamangingina, mpiray tetika, mpa-
morona sain-dratsy.
INTRIGUE, sf. Fitetehana raangingi-
na, ttraisau-tetika, famoronana sain-dra-
tsy.
INTRIGUER, va. Mampiahiahy. raam-
pieritreritra. Sas démarches m'intri-
guent. Mampiahiahy, etc., ahy ny
ataony.
— , vn. Mitetika mangingina, miray teti-
ka, mamorona sain-dratsy. Us intrigué*
rent pour le perdre. Nitetika mangin-
gina» etc., mba hamely azy izy ireo.
Il intrigue continuellement. Mamoro-
na sain-dratsy lalandava izy.
S'intriguer, vpr. Misahirana.
INTRINSÈQUE, adj. f Maha-izy.
Quelles sont ses qualités intrinsèques?
Inona avy no toetra maha-izy azy? 2*—,
Amka ny lanja. Quelle est la valeur —
de cette piastre ? Iloatrinona no vidin"
io farantsa io ara/ta ny lanjany ?
INTRINSÈQUEMENT, ado. Tena.
Gela est bon — . Tena tsara izany.
INTRODUCTEUR, TRICE,a. Mpam-
pandroso.
INTRODUCTION, sf. 1* Fampandro-
soana, fampidirana, tanisihana, tana-
tsolohana. 2 # —, Teny mialoha, sasin-te-
ny.
INTRODUIRE, va. Mampandroso,
mampiditra, manisika, manatsofoka. —
un ambassadeur auprès du roi. A/am-
pandroso ambasadaoro hihaona amy
ny mpanjaka. Il a introduit les ennemis
dans la place. Nampiditra ny fahavalo
tao an-tanàna izy. Il introduit do nou-
veaux usages. Mampiditra fanao vao-
vao izy. —un bistouri dans la plaie.
Mampiditra, manisika antsy any ana-
ty fery. — la main dans un trou Mam-
Digitized by
Google
IXV
i5G —
INV
piditra, manatsofoha Unana ao anaty
lavaka.
S'introduire, vpr. Midïtra, misisika.mi-
îsofoka. Il s'introduit partout. Miditra,
misisika hatraiza hatraiza izy.
INTRONISATION, sf. Fametrauana
evekaamy ny katedraliny.
INTRONISER, va. Mametraka cve-
ka amy ny katedraliny. Voy. Installbk.
S'introniser, vpr. Apetraka amy ny
katedraliny, mipetraka — .
INTROUVABLE, adj. Sarotra tadia-
vina. Vous êtes un homme — . Olona
sarotra tadiavina hianao.
INTRUS, USE, adj. et s. Tsy voafidy
marina, sandoka, misosososo tsy asaina,
mijolonjolona — . Evèque — . Eveka tsy
voafidy marina, sandoka. Chassez cet
— de la salle du fe3tin. Roahy hiala amy
ny trano fanasana ilay nisosososo, nijo-
lonjolona tsy nasaina io. •
INTRUSION, sf. Fidirana tsy an-drari-
ny amy ny raharaha anankiray, fîsoso-
sosoana, fijoîonjolonana.
INTUITIF, IVE, adj. Mazava, mihari-
hary. Les saints ont la vision intuitive
de Dieu. Ny oto-masina mahita maza-
va, miharihary an' Andriamanitra.
INTUITION, sf. Fahilana mazava.
INTUITIVEMENT, adv. Mazava, an-
karihary.
INUSITÉ, ÉÈ, adj. Tsy fanao. Ce mot
est — . Txy fanao izany teny izany.
INUTILE, adj. Tsy mahasoa, tsy va-
non-ko inona, foana. tsinontsinona. Un
homme — à l'État. Olona t*y mahasoa
fanjakana. Serviteur — . Mpanompo tsy
mahasoa. tsy vanon-ko inona. Paroles
inutiles. Tony foana, tsinontsinona.
INUTILEMENT, adv. Foana, tsinon-
tsinona. Il se fatigue — . Manasa-tena
foana izy.
INUTILITÉ, sf. 1° Flafoanana, ha tsi-
nontsinona. 2°— , pi Zava-poana. Il
dit des inutilités. Milaza zava-poana
izy.
INVALIDATION, sf. Fanafoanana.
INVALIDE, adj. !• Tsy niahavita asa.
reraka. 2 # fig. Foana.
— , sm. Miaramila tsy mahavita asa inlso-
ny. — reraka.
INVALIDEMENT, adv. Foana.
INVALIDER, va. Manafoana. — un
contrat. Manafoana fanekena.
INVALIDITÉ, sf. Hafnanana.
INVARIABILITÉ, sf. Tsy fiovana.
INVARIABLE, adj. Tsy miova. Il est
— dans ses principes. Tsy miova aray
ny foto-keviny izy.
INVARIABLEMENT, adv. Tsy amim-
piovana.
INVASION ,*/. t'Ftbosesebana, fanafiha-
na. Les barbares firent une — en Europe.
Nibosesika tany Koropa ny haribariana.
2* fig. Fielezana, fanenika. De fausses
doctrines firent— dans l'État. Nisy fam-
pianarana diso niely cran'ny fanjakana ,
naneniha ny fanjakana. Voy. Envahir.
INVECTIVE, sf. Famelively, famoapoa-
hana, faniniana.
INVECTIVER, vn. Maroelively, ma-
moapoaka, maniny.— contre quelqu* un.
Mamelivcly, mamoapoaka olona. —
contre le vice. Maniny ny fahazaran-
dralsy.
INVENDABLE, adj. Tsy lafo amidy.
tsy mety lafo. Marchandise invendable.
Entana tsy tafo amidy, etc.
INVENDU, UE, adj. Tsy lafo.
INVENTAIRE, sm. Taratasy lilazana
ny isan-javatra. Faire I'— d'un magasin.
Manoratra ny isan-javatra ao amy ny
trano fivarotana ananaray. Faire 1' —
d'une succession. Manoratra ny isan-
javatra lov.ina.
INVENTER, va. 1° Mahita, mamorona.
C'est lui qui a inventé rimpriaierie. Irv*
no nahita. namorona ny fanao va na
prinly. lia inventé une machina. Namo-
rona milina anankiray izy. 11 a inveciK?
ce conte. Izy no namorona ity angano
ity. 2° fig. Il n'a pas inventé la poudre.
Mai ivo saina, marivo salosina izy.
INVENTEUR, TRICE, *. Mpabila,
mpamorona.
INVENTIF, IVE. adj. Mahaforon-ja-
vatra. Homme — . Lchiiahy mahaforon-
javatra.
INVENTION, sf. 1° Fahitana, famorona-
na. L'— du baromètre est due à Pascal.
Pascal no nahita, namorona ny baro-
m^tra. Cet homme est ptein d'— . Mahay
mamoron-jn vatra io lehilahy io. L'— de
la sainte erwix. Ny nahitana ny hazo-fi-
jaliana. 2* — . Zavatra hita, zavatra nofo-
ronina. Voilà nue belle — . Kanto izany
zavatra vao hita, etc., izany. CVst un.»
— diabolique. Zavatra noforonin' ny
demony izany.
INVENTORIER, ra Manoratra nj
isan-javatra.
k
Digitized by
Google
[XV
— 457 —
INV
INVERSE, adj. Mifamadika, mifotitra.
Disposez ce* livres dans un ordre — .
Ampifamadiho labarana ireo boky ireo.
Los couteaux sont tournas en sens—.
Mifotitra avokoa ny antsy.
—, sm. Zavatra mifamadika, — mifano-
hitra. Il a fait F— de ce quo je lui ai com-
mandé. Nampifamadihiny ny zavatra
nasaiko nataony. C'est T— de ce qu'il a
dit. Mifanohitra amin' izay'voalazany
izany.
INVERSION,*/*. Fampifamadihan-teny.
INVESTIGATEUR, TRICE, ». et
adj. Mamotopototra, mandinidinika. —
des secrets de la nature. Mpamotopoto-
Ira, mpandinidinika hy zavatra miafi-
na eo amin' izao tontolo izao. Regard
— . Fiiery mandinidinika.
INVESTIGATION, sf. Famotopotora-
na, fandinidinihana.
INVESTIR, va. t°Manangana, manome.
Il l'investit de toute l'autorité nécessai-
re pour faire exécuter ces mesures. iVo-
ment/azy ny fahafana ilaina r^hetra
mba hampanatanteraka izany. 2* fig. Ma-
narona. — une ville. Manarona lanâna.
INVESTISSEMENT, sm. Fanarona-
na.
INVESTITURE, sf. Fananganana ho
andrian-tompomonakely. — ho eveka.
INVÉTÉRÉ, ÉE, adj. Miorim-paka,
latsa-paka. ela. Maladie invétérée. Are-
\\na m iorim-paka, etc. Haine invétérée.
Lolora-po ela.
INVÉTÊRER (S*), vpr. Miorim-paka,
latsa-paki, maharitra ela. Il ne faut pas
laisser la maladie s'—. Tsy tokony hâve-
la hiorim-paka, ho lalsa-paka, haha-
ritra ela ny arutina.
INVINCIBLE, adj. 1° Tsy mety resy,
tsy azo résina. Armée—. Tafika tsy me-
ly re*y, etc. 2" fig. Tsy nzo resena, —
fnlahina, — valiana, tsy nahy, tsy satry.
Obstacle—. Sampona tsy azo resena.
Opiniâtreté — . Ditra tsy azo folahina.
Argument— . Porofo tsy azo valiana.
Ignorance—. Tsy fahalalana tsy nahy,
tsy satry.
INVINCIBLEMENT, adv. Mazava.
mibarihary, tsy nahy, tsy satry. Cela
prouve — ce que j'avance. Izany no ma-
namarina mazava, miharihary izay
voalazako.
INVIOLABILITÉ, sf. 1* Ny tsy aha-
' zoana dikaina, — ivadihana, - avadika.
*'•—, Ny tsy ahozoana inaikanaikana,
— vetavetaina.
INVIOLABLE, adj. {• Tsy azo dikai-
na, — ivadihana, — avadika. Serment — .
Fianianana tsy azo dikaina, etc. 2 # — ,
Tsy azo inaikanaikana, — vetavetaina. La
personne du roi est—. Tsy azo inaika-
naikana ny mpanjaka. Asile—. Fitoe-
rana tsy azo vetavetaina.
INVIOLABLEMENT, ado. Tsy amim-
pivadihana.
INVISIBILITÉ, sf. Ny tsy ahazoana
hita.
INVISIBLE, adj. \* Tsy azo hita. L«s
anges sont invisibles. Tnif azo hita ny
onjoly. 2* fig. Tsy hita, tsy azo vangiana.
Il est devenu— / Tsy hita intsony izy.
Le ministre est — . Tsy azo vangiana
ny ministra.
INVISIBLEMENT, ado. Tsy hUa.
INVITATION, sf. Fanasana.
INVITÉ, ÉE, adj. et s. Nasaiua, asai-
na.
INVITER, va. f Manasa. Je vous in*
vite à dinar. Manasa anao hi^akafo aty
amiko aho. %• fig. Mamporisika, mitao-
na. mitarika. mrthite....— son fils à-bien
faire. Mamporisika ny zanany mba hi-
tondra t«na tsara. L'honneur vous invite
à faire cela. Ny hambom-po no mampo-
risika. mitaona, mitarika anao hanao
izany. Le beau temps nous invite à la
promenade Afanate-hitsangantsjngana
ny hatsaran' ny andro.
S'inviter, vpr. Avy tsy asaina. raifaua-
sa.
INVOCATION, sf. Fiantsoana. || loc.
Être sous F— de.... Natokana ho... Cette
église est sous T— de la sainte Vierge.
Natokana ho any ny Virjiny masina
iziny trano leglizy izany.
INVOLONTAIRE, adj. Tsy nahy. tsy
iniana. tsy satry, tsy fidiny. Mouvem Mit
— . Fihetsohana tsy nahy. f*y iniana,
tsy satry. Larmes involontaires. Rano-
maso tsy nahy t etc.
INVOLONTAIREMENT, ado. J>y
nahy, tsy iniana. tsy fanahy iniana, tsy
satry, tsy fidiny, tsy an-tsitra-po. Il a
fait cela—. Tsy nahu, etc., no nanacw
vany izany.
INVOQUER, va. I* Miantso, mangataka.
— le Saint-Esprit. Miantso ny Fanahi-
Masina. —le nom du Seigneur. Mian-
tso ny anaran' ny Tompo, — le secours
de quelqu'un. M/iw/a/a-bonjy amin'oio-
na, î* fig. Maka ho vavolombelona. — la
Digitized by
Google
IRR
— 458 —
IRR
loi. Maka ny lalâna ho vavolombe-
lona.
INVRAISEMBLABLE, adj. Toa tsy
marina.
INVRAISEMBLANCE, *f. Toa tsy
marina Voilà ce qui prouve 1*— de ce
récit. Izany no manaporofo fa toa tsy
marina izany tantara izany.
INVULNÉRABLE, adj. Tsy mety ma-
ratra.
IOTA, sm. 1* Litera fahasivy amy ny
alifabeta grika. 2» fig. Zavatra kitsika
indrindra. Ne changez pas un — . Aza
manova na dia zavatra kitsika indrin-
dra azn.
1PÉCACUANA, sm. Fanafody fandoa-
vana.
IRASCIBILITÉ, sf. Hasarolara-po.
IRASCIBLE, adj. Saro-po, malaky te-
zitra, foizina.
IRONIE, sf. Vosotra dia zary tenany,
fanesnana, fanarabiana.
IRONIQUE, adj. Misy vosotra dia zary
tenany, — fan.îsoana, — fanarabiana.
Discours—. Laha-teny misy vosotra
dia zary tenany. etc.
IRONIQUEMENT, adv. Àmim-pane-
soana, amim-panarabiana.
IRRADIATION, sf. Fibahafan* ny tsi-
rim-pahazavana.
IRRAISONNABLE, adj. Tsy manan-
tsaina.
IRRATIONNEL, ELLE, adj. T^y
araka ny marina, tsy azo hamarinina,
tsy azo porofoina.
IRRÉALISABLE, adj. Tsy azo tante-
rahina. Dessein—. Fikasana tsy azo tan-
terahina.
IRRÉCONCILIABLE, adj. Tsy azo
ampifanarahina. Ce sont des ennemis
irréconciliables. Mpifandrafy/s y azo am-
pifanarahina izy iroo.
IRRÉCUSABLE, adj. Tsy azo lavina.
Témoin — . Vavolombolona t*y azo lavi-
na.
IRRÉDUCTIBLE, adj. T*y azo tso-
rina, tsy azo bakelezina.
IRRÉFLÉCHI, IE, adj. T*y voa-
hevitra. Paroles irréfléchies. Teny tsy
voaheriira. Propos—, Resaka tsy voa-
henitra.
IRRÉFLEXION, *f. Tsy flheveram. <
IRRÉFORMABLE, adj. Te y azo ova-
na. Jugement—. Fiisirana tsy azoova-
va.
IRRÉFRAGABLE, adj. Tsy azo tohe-
rina, tsy azo lavina.
IRRÉFUTABLE, adj. Tsy azo valia-
na, tsy azo toherina.
IRRÉFUTÉ, ÉE, adj. Tsy novaliana.
IRRÉGULARITÉ, sf. Hatallana, fiso-
maradimbana. tsyTQlaminana, tsy fifana-
rahona, tsy fitoviana, tsy fanarahana ny
mety, — ny lanao, — ny lalâna, — ny di-
dy.
IRRÉGULIER, 1ÈRE, adj. Tailana.
misoinnradiinbana, tsymilamma, tsy mi-
fana raka, tsy mitovy, tsy araka ny mety.
— ny fanao,— ny lalâna.— ny didy. Maison
irrégulière. Trano tailana f misomara-
dimbana. Le mouvtsment de celte machi-
ne est— . T*y milamina, tsy mifanara.'
ka, tsy mitovy ny fau lelian' io milina io.
Il mène une conduite irrégulière. Tsy
araka ny mety ny lUondran-tenany. Ver-
be—. Verba tsy manara-dalàna. Voy.
RÉGULIER.
IRRÉGULIÈREMENT, adv. Taila-
na, somaradimhana, tsy amiin-pilami-
nana, tsy amim-pitoviana, tsy araka ny
m<»ty, — ny fanao, — ny lalâna, — ny
didy.
IRRÉLIGIEUSEMENT, adv. Tsy
nmiin-piiiavaui-piViivahana.
IRRÉLIGIEUX, EUSE, adj. Tsy mi-
vavaka. tsy tia Ûvavahaua, manobitra
ny (ivavahana. Homme—. Olona tsy mi-
vavaha, etc. Paroles irréligieuses. Teny
manotiilra ny fioavahana,
IRRÉLIGION, sf. Tsy fltiavana fivava-
bana, fanoherana ny tivavabana.
IRRÉMÉDIABLE, adj. Tsy azom-pa-
nafo y, tsy azo odiana.
IRRÉMISSIBLE, adj. Tsy azo avala,
tsy azoamindram-po. Faute—. Ota tsy
azo arela, etc.
IRRÉMISSIBLEMENT, ado. Tsy
am<ni-pamiudram-po.
IRRÉPARABLE, adj. Tsy azo onera-
na. Soitise— . lladisoana tsy azo one-
rana.
IRRÉPARABLEMENT, adv. Tsy
amiiu-pan.nvirana.
IRRÉPRÉHENSIBLE, adj. Tsy azo
tsinina.
IRRÉPROCHABLE, adj. Tsy azo
tsinina.
IRRÉSISTIBLE, adj. Tsy azo toheri-
na.
IRRÉSISTIBLEMENT, adv. Tsy azo
toherina*
Digitized by
Google
J
r
IRR
— 459 —
ISS
IRRÉSOLU, Ufi, adj. Misalasala, mi-
roahana, mihambahamba.
IRRÉSOLUMENT, adv. Àmim-pisa-
lasalana.
IRRÉSOLUTION, sf. Fisatasalana.
etc. Comme Indécision.
IRRESPECTUEUX, BUSE, adj.
Tsy manaia. tsy mizara hena-maso,
tsy misy fnnajana. Il est — envers son
supérieur. Tsymanajany lehibeny. tsy
mizara hena-maso amy ny lehibeny
izy. Contenance irrespectueuse. Fitoe-
tra tsy misy fan aj an a.
IRRÉVÉRENCE, sf. Tsy fanajana.
IRRÉVÉRENT, ENTE* adj. Tsy ma-
naja, tsy mizara hena-maso. tsy misy
fanajana. Des discours irrévêrents. Re-
sakn tsn mi*y fanajana.
IRRÉVOCABILITÉ. sf. Ky tsy aha-
zoana ovana, — tsoahana.
IRRÉVOCABLE, adj. Tsy azo ovana,
tsy azo tsoahana. Sentence—. Fitsara-
na tsy .azo ovana. Serment—. Fiania-
nana tsy azo ovana, etc.
IRRÉVOCABLEMENT, adv. Tsy
azo ovana.
IRRIGABLE, adj. Azo itarihan-drano.
IRRIGATION, sf. Fitarihandrano.
IRRIGUER, va. Mitari-drano, mampidi-
drano.
IRRITABILITÉ, sf. 1* Hasarotam-po
2 # — . Fahatnirana.
IRRITABLE, adj. f Saro-po, foizina,
mora tezitra, malnky tezitra. Comme
Irascible. 2 # — , Mora taitra. Les nerfs
sont irritables. Mora taitra ny hozatra.
IRRITANT, ANTE, adj. f Mahate-
zitra, mahavinitra. 2" — , Manaitra, mam-
pirehidrehilra, mahamaimay. Remède
— . Fanal'ody mampirchidrehitra, ma-
hamaimay.
—, sm. Fanafody manaitra, — mampire-
bidrehilra, — mahamaimay.
IRRITATION, sf. \ m Hatezerana, havi-
nirana. 2 # — , Hatairana, Drehidrehitra,
hamaimay.
IRRITÉ, ÉE, ad}. 1* Tezitra, vinitra.
2* fig. Miî-amboaravoara. mifolbfofo ma-
fy. Mer irritée. Ranomasina mixa;n-
boaravoara. Les vents irrités. Ny rivo-
tra mifofofofo maty.
IRRITER, ra. 1° Mahatezitra, mahavi-
nitra. N'iiritez pas cet homme. Aza,ma-
nao izay mahatezitra, etc., io olona io.
2°— ,Mampitcmbo, mampan..., mampi ..,
mampa... Cela irrite sa douleur, jl/am-
pitombo ny alahelony izany. — la soif.
Mampitombo hetaheta, mampançeta-
heta. Les sauces irritent l'appétit. Mam-
pazoto homana ny lasaosy. 3°— , Manai-
tra, raampirehidrebitra, mahamaimay.
Cela m'irrite les nerfs. Manaitra ny
hozatro izany. La piqûre des orties irrite
la peau. Ny lain' ny agy mam}>irehi-
drehilra, mahamaimay ny hoditra.
S'irriter, vpr. 1° Tezitra, vinitra. 2 tt — ,
Mitombo. 3*— .Taitra. mirehidrehitra,
maimay. 4° fig. Misamboaravoara.
IRRUPTION,^. f Fibosesehana, fana-
Ghana. Les ennemis firent une — lans
la province. Ny fahavalo nibo^esika ta-
my ny fai i-tany. nanafika ny fari-lany.
La foule fit— dans la salle. Nibosesika
tao anaty trano ny vahoaka. 2 # — , Fa ha-
tondrahana, funalbr.ma. L'— des eaux
fut soudaine. Tondraha tampoka ny
rano. L'Océan fit —sur les terres. Nana-
fotra ny tany ny ranomasina.
ISLAM ou ISLAMISME, sm. Fiva-
vahan' ny Silamo.
ISOLÉ, ÉE, adj. 1* Miavaka.2 # — , Irery,
mnnireiy, miolonolona, mialanalana.
C'est un homme—. Olona irery, manu
rery izy. Maison isolée. Trano manire-
ry. Il vit—. Miolonolona, mialanala-
na ho azy izy.
ISOLEMENT, sm. Fiolonolona, flala-
nalana.
ISOLÉMENT, adr. !• Tsirairay. Consi-
dérons chacun de ces ob eîs— . Aoka ho»
dinihintsika tsirairay ireo zavatra ireo.
2«— t Irery, miolonolona, mialanalana.
ISOLER, va. f Manavaka. Il a isolé sa
maison Nanaraka ny tranony izy. 2°— .
Mampiolonolona, mampialanalana. L'é-
goisme isole l'homme. Ny fltiavan-tena
loatra mampiolonolona, etc.. ny olona.
S'isoler, vpr. Miolonolona, mialnnalana.
Vous vous isoloz trop. Fatra-pio/ono-
lona, etc.. loatra hianao.
ISRAÉLITE, s. et adj. Israelila. jody.
ISSU, UE, adj. Taranaka, zanaka. —
du sang des rois. Taranaky ny mpan-
jaka. — d'un | ère malheureux. Zanaky
ny lehilahy mahantra.
ISSUE, sf. I* Fivoahana. Sa maison a —
sur la pince Misy fivoahana hoaoamy
ny kianja ny tranony. Cette eau n'a poiut
d *— .Tsy misy fivoahana io rano io. 1"fig.
Fialana. fiafarana S.* ménager des is-
sues.- Manao iziy ialana. Il attend I'— 'du
combat. Miandry iz»y hiafaran' ny
ady izy.
Digitized by
Google
JAI
— 4G0 —
JAM
À l'issue de, loc. prèp. Raha m ira va.
Je vous verrai à V— de la messe. Hi-
haona aminao aho ra/ia mirava amy
ny lamesa.
ISTHME, sm. Andilan-tanv.
ITALIE, sf. Italia.
ITALIEN, IENNE, s. et adj. Italiana.
ITALIQUE, adj. et s. Italika.
ITEM, adv. Toy ny teo ambony.
ITÉRATIF, IVE, adj. Averina, ave-
rimberina. Ordre—, Didy averina, etc.
ITÉRATIVEMENT, ado. Am-pivere-
nana.
ITINÉRAIRE, sm. Làlnna. Je vais vous
tracer votre—. Hanoro làlana anno aho.
IULE, sm. Fangarompaty, fangarompo-
ry.
IVOIRE, sm. Ivoary, nifin'elcfanta.
IVRAIE, sf. 1° Karazan'ahidratsy. — des
rizières malgaches. Ahidratsy, adala-
va tan a, tsimparifary. tsikerankeratia,
tsiriry, ahibita, ahipalana. 2* flg- Fam-
pianarana diso, ny ratsy fanâhy.
IVRE, adj. 1° Mamo, doroka. Il est —
mort. Mamo maly izy. 2 # fig. Jamb.i,
revo. — d'orgueil. Jamban' ny fiavona-
vonana. — de joie, /tecon-kafaliana.
IVRESSE, sf. I* Hamamoana. 2* fig.
Hajanibana, harevoana.
IVROGNE, adj. et s. Mpimamo, mpi-
doroka, mpileony.
IVROGNERIE, s/*. Fimamoana.
IVROGNESSE, sf. Vowivavy mpimamo
JABOT, sm. i d Takoribabo. 2°— , Tra-
tran* akanjo.
JACHÈRE, sf Tany kotra avela ho ta-
ny vao. Laisser une terre en—. Mame-
la tany k^tra ho tany vao.
JACTANCE, sf. Rehareba, flrehareba-
na, rehaka.
JACULATOIRE, adj. Fohifohy atao
amin-kafnnnm-po. Oraison — . Fivava-
hana fohifohy atao aminka r anam-po.
JADIS, adv. Taloha, fahiny. On pensait
— tout autrement. Hafalavitra ny hevi-
try ny olona taloha, etc.
JAILLIR, vn. 1° Miboiboika. mitaboi-
boika, mifantsitsftra. mitangitrika, mi-
poritika. mipitipitika. milifitifika. mitse-
latra, mitselaka, manjelatra. L'eau jail-
lit de la source. Ny rano miboiboika,
mitaboiboika avy amy ny loharano. Le
sang jaillit de la veine. Ny ra mifan-
tsitsitra, mitangitrika avy amy ny
hoza-dra. Le cheval fait — de la boue
en galopant. Ny soavaly miriotra mam-
piporitika, mampipitipitika, mampi-
tifitifika ny fotaka. Faire — le feu d'un
caillou. Mampiteelatra, mampitsela-
ka, mampanjelatra afo an*y ny vatokt-
lonjy. 2 9 ftg. La lumière jaillitdu choc des
opinions. Ny a<ly hevitra no mahazava
ny zavatra, ny fisavasa varia ny raviny no
ahitana nv fotonv.
JAILLISSANT, ANTE, adj. Miboi-
boika, etc.
JAILLISSEMENT, 3m. Fiboiboika.etc.
JALON, sm. t^Famolaina. 2* fig. Am-
bangovangony. Poser les jalons d'un tra-
vail. Manao ny ambangovangon' ny
raharaha anankiray.
JALONNEMENT, sm. Fanatsatoha-
na famolaina.
JALONNER, va. Manalsatoka famo-
laina.
JALOUSER, va. Mialona.
Se jalouser, vpr. Mifampialona.
JALOUSIE, sf 1° Fialonana. 2 W — . Fia-
hiahiana. 3°— , Varavaran-kely makara-
kara azo ampakarina ty ampidinina.
JALOUX, OUSE, adj. et s. 1* Mialo-
na. Cet enfant est— des caresses que
l'on fait aux autres. Io zaza kely io mta-
lonany namany tambatambazana. 2*—,
Miahiahy, saro-piaro. Cet homme est
— de sa femme. Miahiahy, etc , ny
vadiny io lehilahy io. 3° —, Miahy, rai-
tady, mi la. Il est— de son honneur. J/ïa-
hy ny voninahiny izy. Il est — de l'affec-
tion de ses maîtres. Milady, mita fitia.
amy ny torapony izy.
JAMAIS, adv. Na oviana na oviana. Je
n'en ai — entendu parler. Tsy mbola na-
haro izany na oviana na oviana aho.
Digitized by
Google
r^~
JAR
— 401
JAU
À jamais, pour jamais, loc. adv. Man-
drakizay. Dieu soit béni à—. Àoka han-
kalazaina mandrakizay Andriamanitra.
Adieu pour — . Veloma mandrakizay.
Au grand jamais, loc. adv. Na oviana
naoviana. Au grand— je ne forai cela.
Tsy hanao izany na ou tan a na oviana
ahô.
JAMBE, sf. !• Ranjo, ranjana, tongo-
tra, sirana, dia, flngotra. Il a les jambes
courtes. Foby ranjo, ranjana izy. lia
les jambas lestes. Ma'wan-tongotra izy.
Qui a de grosses jambe?. Be ranjo. —
tongotra, fingorana. —de bois. Ton-
gotra hazo. Les jambes d'un bœuf. Ny
ranjo, ny tongotr* omby. Les jambes
de devant d'un bœuf. Ny ton go-tanana,
siran-tàuan'omby. Les jambes de der-
rière d'un cheval. Ny ton go-ben-tsoavaly.
Bœuf quia de longues jambes. Omby lava
ranjana. sirana, avo dia. Les jam-
bes d'un héron. Ny fingo-bano. 2* fi g.
Il a de bonnes jambes. Mahery mande-
ha izy. Il n'a plus de jambes. Tsy afa-
mandeha intsony izy. Courir à toutes
jambes. Miriotra fatratra. Couper bras
et jambes à quelqu'un. Mahavory hevi-
tra olona.
JAMBE, ÊE, adj. Bien—. Tsara ranjo.
Mal—. Ratsy ranjo.
JAMBON, «m. Soroka na fen-dambosira.
JAMBONNEAU, sm. Soroka na fen-
dambosira maihnika.
JAMROSA, s m. Zahamborozano.
JANISSAIRE, «m Mpiambinanympan-
jakan' ny Silamo taloba.
JANTE, s/", llazon-kodiarana mitohitohy.
JANVIER, sm. Volana voalohany amy
ny volana vazaha.
JAPPEMENT, «m. Vovô, flvovô.
JAPPER, vn. Mivovô.
JAQUETTE, sf. Akanjo lava.
JAQUIER, sm. Ampalibe.
JARDIN, sm. 1° Zarday, tanin' anana.—
fruitier. Zarday misy hazo mamoa. —
des plantes, —botanique. Zarday misy
zava-maniry isan-karazany. — potager.
Tanin' anana. 2 # fig. Jeter des pierres
dans le — de quelqu'un. Maraely olona
tsy manondro vantana.
JARDINAGE, sm- Fambolen-javatra
amy ny zarday.
JARDINER, vn. Miasa zarday, —tanin'
anana.
JARDINET, sm. Zarday kely, tanin'
anana kely.
JARDINIER, 1ÈRE, a. Mpiasa amy
ny zarday, m pam bol y anana. —fleuriste.
Mpamboly voninkazo.
JARGON, sm. Beroberoka, baiko. Je
n'entends pas leur—. Tsy azoko ny be-
roberoka ataon' izy ireo, ny baikony.
JARGONNER, vn. Miberoberoka, mi-
bai ko.
JARRE, sf. Sinibe.
JARRET, sm. Leferana. Il a le — son-
pie. Malefaka ny leferany. || loc. Plier
le—. Mampivonkin-tongotra. Raidir le
— . Maninji-tongotra. Couper le— à un
bœuf. Mitraingo omby.
JARRETER (SE), vpr. Mamehy ba.
JARRETIÈRE, sf. Fehim-ba.
JARS, sm. Gisalahy.
JASER,un. !• Mitafasiry.milafa.mitaria,
mikoràna II ne fait que—. Milafaxiry,
etc., ela izy. 2«— , Tsy mahatam-bava. '
JASERIE, sf. Tufasiry, tate, taria, ko-
râna.
JASEUR, EUSE, s. Mpitafasiry, mpi-
tafa, mpilaria, mpikoràna.
JASPE, «m. Karazam-bato8oa misora-
tsoraira.
JASPER, va. Manisy soratsoratra. — la
tranche d'un livre. Manisy soratsora-
tra ny va va boky.
JATTE, sf. Karazan-dovia.
JATTÈE, sf. Eran' ny lovia.
JAUGE, sf. I* Patra. Ce tonneau n'a pas
la — . Tsy ampy fatra ny eran* io barika
io. 2°— , Fi sipika filsapana.
JAUGEAGE, sm. Fitsapam-patra.
JAUGER, va. 1° Mitsapa fatra. Il a jau-
gé ces touneaux. Nitsapa fatra ireo
barika ireo izy. 2 # — . Mitsipa ny halehi-
be. —un navire. Mitsapa ny halehi-
ben' ny sambo.
JAUGEUR, sm. Mpitsapa fa ira.
JAUNÂTRE, adj. Somary von y, voni-
vony.
JAUNE, adj. Von y, tomamotamo, mito-
mamotamo, haboka. Fleur—. Voninkazo
vony, tomamotamo, mitomamotamo.
Soie—. Lasoa vony, haboka.
— , sm. 1° Ny vony. 2 # — , Loko vony. || loc.
— d'œuf. Tamenak' atody.
JAUNIR, va. Manisy loko vony, mampa-
nopy mtna, mampitomamotamo, manuo
haboka. —une étoffe. Manisy loko vo-
ny lamba. —de la soie. Manao lasoa
haboka.
—, vn. Mihavony. manopy mena, soama-
Digitized by
Google
JET
— 462
JEU
ravo. mitomamotamo. Les blés jaunis-
sent. Manopy mena ny varimbazaha.
Ces fruits jaMnissent. Snamararo ireo
voan-kazo ireo. Son toint jaunit. Mito-
mam^tnmo "y tarohiny.
JAUNISSANT, ANTE, adl Manopy
mena, soa uaravo, mitomamotamo.
JAUNISSE, sf. Ngoronçosy.
JAVELER, va. Manao aodalam-bary.
JAVELINE, sf. Lefona atoraka.
JAVELLE, «A !• Audalam-bary. 2 # — ,
Feh^za n-drantsam-boaloboka maina.
JAVELOT, «m. Longy.
JE, pron. per*. Izaho, aho. ko, o. J'écri-
rai demain. Izaho hanoratra rahampi-
tso, hanoratra aho rahampitso Que ré-
pondrai-je ? Inona no havalifco ?
JÉHOVAH,*m.Jehovah,Andriaraanitra.
JÉRÉMIADE, sf. 1° Fïtoraaniany Jere-
mia. 2* fig. Fitarainan-dava.
JÉSUITE, sm Josoita.
JET, sm 1 # Fitorahana, fanipazana, fan-
defasana, fanidinana, fifantsitsltra. fa-
naroka. Il s'éloigna à la distance d'un
— de pierre. Nihataka tokony ho tra-
toraka izy Armn do—. Fiadiana ito-
rahana, anipazana, anrfe/asan-java-
tra. Cette statue a été fond a d'un seul
— . Natao indray nanidina io sariolona
io II y a un — d'eau dans mon jardin.
Misy rano mifantsitsitra ao amy ny
zardaiko. Cet arbre a donné de beaux
jels cette année. Lava taroka io hazo io
tamin' ily taona ity. || loc. Cette canne est
d'un seul — . Tsy misy touiny ily tehina
ity. 2° fig. Le premier —d'un ouvrage.
Ny ambangovan?om-boky. Il a fait cette
chanson du premier — . Indray nanao
no nanaovany izany tonon-cira izany.
JETÉE, sf. Fetiloha vato amy ny sera-
nana.
JETER, va. 1* Mitoraka. manipy, man-
defa. mandatsaka, mandrotsaka, raanidi-
na, mamiify. —des pierres. il/ifo7*a-bato.
— un palet. Manipy antsipilavaka. Le
serpent jette son venin. Ny bibitava ma-
nipy, mande/a ny poiziny. —un filet
dans l'eau. Manipy, mandatsaka, man-
drotsaka harato. — de l'huile dans le feu.
Mandrotsaka, manidina sohkaao ana-
ty afo. — de' l'eau bénite. Mam ify rano
voahasina. — l'ancre. Mandatsaka vato-
fantsika. Ot arbre a jeléde profondes ra-
cines. iVanc/a/sa-paka lalina io hazo io.
2* fig. Manisy, manao, mitafy haingana,
mandatsaka, manopy, man..., mi.. ., mam-
pa...,mampi..., maha... —des fleurs sur
une tombe. Manisy voninkazi amy ny
fasana. —un pont sur une rivière. Mani-
sy. manao teiezana amy ny renimno.
— un manteau sur ses épaules Mitafy
kapaoty haingana. — |uelqu'un en pri-
son Manao, mandatsaka olona an-tnino
mnizina. — les fondements d'un éliflce.
Manao ny fanorenan-trano anan :irny.
— ses idées sur le papier. Mandatsaka
an-tsoratra ny heviny — Ip* y*ux sur
quelque chose Manopy maso amin-ja-
vatra— dans l'embarras. Manahlruna.
— un cri. Afikiika. — quelqu'un dans
un danger. Mampahita loza olona. —
dans l'inquiétude. 3/ampiahiahy. — dans
l'erreur. 3/ahadiso hevitra. fl loc. — quel-
qu'un par terre. Mandavo olona. — une
maison par terre. M and ra va trano. — un
navire à la côte. MameÛkasambo. — dî
l'huile sur le feu. Mamoky olona ho tezi-
tra mafimafy kokoa, mankaloza olona. —
son argent par les fenêtres. Mandany foa-
na ny volany. —de la poudre aux yeux.
Mandavo sorery, manodôka. — le manche
après la cognée. Mamuy fo. — sa langue
aux chiens. Milazatsy mahavinmy, afa-
t»o.— la pierre à quelqu'un. Miampanga
olona.
— , un. Mitsimoka, maniry, manaroka. Les
arbres ne jettent pas encore. Tsymbola
mitsimoka, etc., ny hazo.
Sejeter,upr. l°Mianjera, mivarina,mian-
toraka, miantonta, miantraiki. mirotsa-
ka. Il s'est jeté dans l'eau. Nianjera,
nivarina tany anaty rano izy. Il se jeta
à son cou pour l'embrasser. Niantora-
ka namihina azy izy. Le navire se jeta
contre les rochers. Niantoraka, nian-
tonta, niantraika tamy ny vato ny sara-
bo. Ce fleuve se jette dans la mer. Mi-
varina, mirolsaka amy ny ranomasina
izany ony izany. Les enfants se jetèrent
sur les oranges. Nirotsahan' uy ankizy
madinika ny laoranjy. 2°— , Mandjs'uta,
miditra. Le voleur *e jeta dans un bois.
Nandositra naukany anaty ala ny m pan-
gaiatra. Le générai se jeta dans la place.
Niditra tauan-tanàna nyjeneraly.
JETON, sm Tokovato, latsa-baio.
JEU, sm. 1* Kilalao. tsilalao, lalao, flla-
laovana, loka, fllokana. — d'enfant. Ki~
lalao, tsilalaon* ankizy. Il aime le —.
Tia kilalao. etc., izy. Il a perdu au — Ma-
ty loka izy. Tenir le — do quelqu'un. Mi-
soloolonaamy ny kilalao, tsilalao,loka.
Jouer petit — . Manao loka kely. Jouer
Çros — . Manao loka be. Maison da — .
rano fi lalao van a, filoh&na. Il se pique
_
Digitized by
Google
JEU
— 463 —
JOI
an — . Mikiribiby amy ny kilalao, etc.,
izy, na dia maty aza. 2 # — , Fomba filalao-
vana, — fllokana. C'est le vrai — . Izany
no fomba filalaovana, etc., raety. 3°— ,
Vato. Cachez votre—. Afeno ny vatonao.
Il a beau — . Tsara vato izy. J'ai une
carte de trop dans mon— .Mihoatra kara-
traanankiray ny valo azoko. Il manque
une carte à ce — . Latsaka isa anankiray
ireo rafon-karatra ireo. 4*—, Tokotany
filalaovana, — lllokaûa. Entrer dans un —
de paume Miditra amy ny tokotany fi-
lalaovana baolina. 5*—, Kivazivazy, san-
gy. zavatra mora foana. Il a «lit cela par
manière de—. Kivazivazy, sangy no ni-
lazany izany. Jeux de main. Sangy atao
amy ny tdnana. Ce n'est qu'un —pour lui.
Zavatra mora foana ho azy izany. |] loc.
— de mots. Ankimantatra. ankanonona,
fampanonona. 6 # —, Fitendry, litsoka.
Il a un — brillant. Mahaga^a ny fiten-
dr'my. etc., zava-maneno. 7 # — , Fan-
deha, flzotra, fijojo. La porte manque
de — . Tsy mandeha, mizotra, mijojo
tsara ny varavarana. 8*—, pi. Kilalao,
tsilalao. L'empereur donna des jeux au
peuple. Ny omperora nampanao kilalao,
etc., hozahan' ny vahoaka. Il est allé
voiries jeux. Lasa nizaha kilalao, etc.,
izy. 9* fi g. Entrer en— . Miditra amy ny
raharaha anankiray, manomboka. Il m'a
mis en — mal à propos. Nampiditra ahy
tsy amy nyantony tamin' izany rahara-
ha izany izy. C'est un homme qui sait
bien son—. Mahay tokoa izay tokony
hâta o y ralehilaby io. Il a beau — . Anv
binina izy. Il joue à — sûr. Fantany fa
bahomby amin' izany raharaha izany
izy. Il cache son — . Manatina izay ken-
dreny izy. manaGna ny ataony izy hana-
tanterahany izay kendreny. Je connais
son — . Fantatro ny asany, ny hafetsony.
JEUDI, sm. Alakamisy.
JEUN (À), loc. adr>. Mbola tsy nihina-
na. — nanendry hanina. Il est encore
à—. Mbola tsy nihinana, etc., izy.
JEUNE, adj. f Tanora, zatovo, kely. Il
est plus— que moi. Tanora kokoa izy
noho izaho. Un — homme. Tovolahy. sa-
kandahiny. Une — fille. Tovovavy, sa-
kambaviny. Une— /amme Vehivavy ta-
nora. Un— enfant. Zaza kely. Dès son
plus— âge. Hatramin' izy tony kely.
11 n'est plus—. Tsy tanora, zatovo in-
tsony izy. Il ne vieillit pas, il est tou-
jours—. Tsy mety antitraizy, fa mbola
tanora hiany. 2*—, Madinika. Un — ar-
bre. Foto-kazo madinika. 3 d — , Tanora
fanahy. Qu'il est — ! Endrey, ny hâta-
noram-panahiny l
JEÛNE, «m. Fifadian-kanina.
JEÛNER, vn. 1« Mifady hanina. 2-— ,
Mifehy vava. Les soldats ont souvent
jeûné pendant celte campagne. Matetika
no nifehy t?ai?a ny miaramila tamin'
izany tafika izany.
JEUNESSE, sf l'Hatanorana. 2*—, Ny
tanora, ny tovolahy, ny tovovavy, ny za-
za kely. Enseigner la — . Mampianatra
ny tanora, ny ziza kely. Il ne faut pas
donner trop de liberté à la—. Tsy toko-
ny havela h maram-po loatra ny tanora.
On arma ttute la— . Notoloram-piadia-
na avokoa ny tovolahy rehetra.
JEÛNEUR, EUSE, s. Mpifady hanina.
JOAILLERIE, sf. Fanaovana na ûvaro-
lana liravaka toy ny kavina, vatosoa, etc.
JOAILLIER, 1ÈRE, s. Mpanao na
mpivarotra liravaka toy ny kavina, va-
tosoa, etc.
JOCKEY, sm. Mpitarika kalesy, mpi-
taingin-tsoavaly miloka.
JOIE, sf. Hafaliana, fifaliana, haravoana,
firavoravoana, hamiranana, flrobirobia-
na. Celte nouvelle remplit la ville de—.
Nahafaly, naharavoravony tanana loa-
tra izany zava-baovao izany. — mêlée
de peine. Fifaliana miharo alahelo, tan-
tely amam-bahona. — qui paraît sur le
visage. Hamiranana. La— paraissait
sur son visage. Mirana endrika izy ta-
min' izay— commune. Firobirobiana.
La famille est datis la—. Mirobiroby
ny tlanakaviana.
JOIGNANT, ANTE, adj. Mikasika,
mifampikasika, mipaka. Comme Contigu.
Joignant, prép. Mikasika, etc.
JOINDRE, va. 1* Manakambana, mam-
pikambana, mampiady, mamitraua, ma-
nambatra, mampitambatra. Joignez ces
deux planches. Akambano, ampiadio,
avilrano ireo hazo fisaka roa ireo. Joi-
gnez ces deux étoffes. Akambano, aui-
trano ireo lamba roa ireo. Joignez vos
mains. Akambano ny tananao. Joignez
les intérêts au capital. Akambano,
atambaro amy ny renivola ny zana-
bola. Joignez vos prières aux miennes.
Akambano amy ny ahy ny flvavahanao.
Notre armée joignit celle du général en
chef. Nikambana tamy nyany ny ko-
mandy ny miaramilanay. 2 # — , Mihaona,
mifanena, mahatratra. Sijefuij le— ,je
lui parlerai comme il faut. Raha tahiny
Digitized by
Google
JOL
— 464 —
JOU
?ni/iaona, mifanêna aminy aho, dia hi-
teny azy mafy. Je le joignis bientôt en
route, Naha'tratra azy haingana teny
an-dàlana aho.
—, vn. Miady, mipaUa. Cette porte ne
joint, pas bien. Tsy miady, mipaka
lsara ity varavarana ity.
Se Joindre, vpr. f Mikambana, miady,
mipaka, mivitrana, mitambatra. L'en-
droit où deux choses se joignent. Izay
ikambanana, iadiana, ipahan' ny za-
vatra roa. Ces deux fruits se sont joints.
Nikambana, nitambalra iroo voan-ka-
20 roa ireo. 2°— , Mihaona, mifanena.
JOINT, «m-. l°Famavany. — de l'épaule.
Famarâmn-tsoroka. 2*—, Izay ikamba-
nana, — iadiana, adiny. Cettw table est si
bien faite qu'on n'en voit pas les joints.
Tsara ratitraloatra ity latabatra ity, ka
tsy hita izay ikambanany, iadiany,
ny adiny. 3° fig. Je ne puis trouver le
— de celle affaire. Tsy hitako izay hana-
tanterahana izany raharaha izany
JOINT, OINTE, p. et ad;, t - Voakam-
bana, nakambana, mikambana, voam-
piady, nampiadina, miady, mipaka, voa-
vitrana, navïtrana, mivitrana, voatam-
batra, natambatra, mitambatra. Vous
trouverez ci jointe la copie du traité.
Ho hitanao mikambana amin' ity ta-
ratasy ity ny kopian' ny fanekem-piha-
vanana. Il loc. Sauter à pieds joints.
Manao vikin-tsahona. 2°— , Tafahaona,
nihaona. nifanena.
JOINTURE , sf. Famavâny, tonon-tao-
lana. Il avait des douleurs dans les join-
tures. Nitsakotsako azy ny /amauânli-
ny, etc (
JOLI, IE, adj. i 9 Mahafatifaty, tsara ta-
rehy, mahaflnaritra, tsara endrika, tsa-
ra bikd, bikâna. Un— enfant. Zaza keiy
mahafatatifaty, tsara tarehy, ma/ia-
finaritra. Une jolie personne. Olona
tsara tarehy, tsara endrika, tsara bi-
ka, bikàna. Elle n'est pas belle, mais
elle est jolie. Tsy tsara tarehy loatra izy,
nefa mahafinarilra. Sa maison de cam-
pagne est jolie. Mahafinaritra ny tra-
nony any an-tsaha. 2 # — , Tsara loatra.
Il a gagué vingt piastres aujourd'hui,
c'est fort—. Nahazo roapolo izy androa-
ny, fsara loatra izany. 3 - — , (Teny en-
tinaho lanosoana): Mahafinaritra, mam-
pihomehy. Cet ivrogne est dans un —
état. Mahafinaritra, etc., lahy ny toe-
ir'io mamo io. Le tour qu'il a joué est
— . Mahafinaritra, etc., lahy ny fita-
,ka nataony.
JOLIST, ETTE, adj. Tsaratsara tare-
hy hiany.
JOLIMENT, adv. 1 # Tsara loatra. Co-
la est — travaillé. Vita tsara loatra
izany. 2 # — , Loatra. Vous vous êtes —
trompé. Di80 hevitra loatra hianao.
JONC, «m. 1* Hazon-drano, sabotraka,
herana, zozoro, vinda, harefo. 2 # — , Tso-
tsora-bazaha.
JONCHÉE, sf. Fandrakofana, fanotofa-
na.
JONCHER, va. I* Mandrakotra, mano-
totra. L'église était jonchée de fleurs.
Rakotra. tototra voninkazo ny trano
leglizy. 2* fig. Mandrakotra, manototra.
La terre était jonchée de cadavres. Ra-
kotra, tototry ny faty ny tany.
JONCTION, sf. Fikambanana, fihaona-
na. Les deux armées opérèrent leur — .
Nikambana ny tafika roa tonta. Atten-
dez-moi à la — des deux chemins. An-
draso ao amy ny /2/iaonan-dâlana aho.
JONGLER, vn. Manao ta ni sa. — avec
des poignards. Manao tanisa lefom-po-
hy.
JONGLERIE, sf. t* Fanaovana tanisa,
hak»ngan- tànana. 1°fig. Fitaka, hafetse-
na.
JONGLEUR, sm. 1° Mpanao tanisa,
kinga tànana. 2° fig. Mpamitaka.
JONQUE, sf. Sambo sinoa.
JOUAILLBR, vn 1° Manao loka ke-
iy. 2*—, Mitendritendry zava-maneno,
mitsotsôka— . «
JOUE, sf. Takolaka. || loc. Mettre en — .
Mikendry hitintra.
JOUER, vn. 1° Milalao. Les enfants
jouent. Milalao ny ankizy madinika 2*— ,
Manao, miloka. — au domino. Manao do-
my. -aux cartes. Manao, miloka karatra.
Rien ne peut l'empêcher de—. Tsy misy
zavatramahasakanaazy tsy hiloka. 3°— ,
Misangy. — dès mains. Misangy amy
ny tànana. 4°— , Mitendry, mitsoka. —du
violon. Mitendry lokangam-bazaha. —
de la flûte. Mitsoka flliotra. 5°— , Mande-
ha.mizotra, mijojo, mipoaka. Cette serru-
re ne joue pas. Tsy mande ha, mizotra,
mijojo tsara io hidin-trano io. Faites —
les pétards. Apoaho ny tsipoapoaka, 6*
fig. — de bonheur. Ambinina. — do mal-
heur. Tsy ambinina. — au plus fin. Mi-
fanao an-kafetsena, — des jambes. Man-
dositra raanavotra aina.
— ,ua. {• Manao, miloka, mipiaka, mande-
fa. Il joue une partie de domino. Manao
domy izy. Ils jouerit une partie de cartes.
I
Digitized by
Google
JOU
— '*<io —
JOU
Miloka karatra, mipiaka izy iroo. Il
joue gros jeu. Manao loka be izy. Il
jouerait jusqu'à sa chemise. Hiloltany
mbamy ny eny an-kodiny. Je jouo car-
reau. Mande/a joro aho. 2*— , Manao.
Il joue un air sur le violon. Manao hira
amy ny lokanga izy. Aujourd'hui on jouo
une comédie. Teatra mampihomehy no
hatao anio. Il joue le rôle de général.
Jeneraly no anjara ataon y amy ny teatra.
Z* fig. Mamilaka, mody, manao vy vory.
— quelqu'un, — un tour à quelqu'un. A/a-
mitaka olona. — la douleur. Mody mala-
helo. — la surprise. Mody taitra. —gros
jeu. Manao vy ver y amy ny raharaha
anankiray.— sa vie. Manao vy very ny
ainy.
8e jouer, tpr. {• Fanao. Les cartes se
jouent ainsi. Tahaka izao ny fanao ka-
ratra. 2*— , Milalao, misangy. Ce chat
se joue de la souris qu'il a prise. Mila-
lao, etc., ny totozy azony iosaka io. 3*—,
Manao moramora foana, tsy manisy raha-
raha. lia fait ce travail en se jouant. Mo-
ramora foana nonanaovany tzany laha-
sa izany. Il se joue de toutes les difficul-
tés. Tsy asiany raharaha avokoa ny za-
va-tsarotra rehetra. 4 # fig. Milalao, ma-
milaka. Il se joue de vous. Milalao, etc.,
anao izy. 5 # — , Tsy manisy raharaha, ma-
nao ho tsinontsinona, manitsakitsaka. Il
se joue de ses engagements. Tsy asiany
raharaha, ataony tsinontsinona ny
teny napetrany. Il ne faut pas se— ainsi
des lois. Tsy tokony hatao tsinontsino-
na, hitsakitsahina toy izany ny laldna.
Use jouait de la vie des hommes. Natao-
ny ho tsinontsinona ny aim-bâhoaka.
6°— , Mampivezivezy, mampitotototo,
mampiriorio. La fortune se joue des
hommes. Ariorioiï ny vintany ny olora-
belona.
JOUET, sm. 1° Kilalao,tsilalao. —d'en-
fant. Kilalao, tsilalaon-jaza.. 2 # — , Fila-
laovana, fîsangiana. Un rien sert de —
aux petits chais. Zavatra tsinontsinona
no ilalaovana, isangian' ny saka madi-
nika. 3° fig. Filalaovana, famitahana.
Je ne veux pas ôtre votre—. Tsy te-Jio-
lalaovinao, tsy le-ho fi ta hinao aho. 4 - — ,
Zavatra avezivezy, — atotototo, — ariorio.
Être le— des vents. Avezivezy, atoto-
toton' ny rivotra. Être le— de la fortu-
ne. Ariorion* ny vintana.
JOUEUR, EUSB, a. f Mpiialao. 2»—,
Mpanao, mpiloka.— de paume. Mpanao
baolina. Cestun grand—. Mpiloka rain- I
dahiny izy. 3°— , Mpitendry, mpitsoka. I
JOUFFLU, UE, ad;, et s. Be takolaka.
JOUG, sm. {• Jioga, hazo fampikamba-
nana omby hampiasaina. 2* fig. Jioga,
fanompoana, fanekena, fanandevozana.
Jésus-Christ dit dans l'Évangile que son
—est doux. Liza in y Joso-Kristy ao ana-
tin'ny Evanjely fa maivana nyjiogany,
ny fanompoana Azy. Subir le—. Ma-
nompo, manaiky. Tenir le peuple sous
le—. Mampanompo, manandevo va-
hoaka.
JOUIR, vn. {• Mahatapaka, mahazaka
manana, mahazo manaram-po, manana,
mahazo. Il est majeur, il jouit de son
bien. Efa maoty izy, ka mahatapaka,
mahazaka manana ny hareny, maha-
zo manaram-po amy ny hareny. Il jouit
d'une grande réputation. Manan-daza
lehibe izy. Il jouit de mille piastres de
rente. Mahazo zana-bola arivo isan-
taona izy. || loc. —de la paix. Miadana,
mandry fe-izay. —d'une parfaite santé.
Salama tsy marofy. 2 # — , Finaritra, mia-
dana. Il jouit du présent sans s'occu-
per de l'avenir. Finaritra amy ny an-
kehitriny izy, ka tsy mihevitra ny ho
avy. Il est riche, mais il ne sait pas — .
Manan-karena izy, fa tsy mahay mia-
dana.
JOUISSANCE, sf. f Fahatapahana, fa-,
hazakana, fahazoana manaram-po. Il n'a
point la propriété de cotte rizière, il
n'en a que la— sa vie durant Tsy izy no
tompon' io tanimbary io, fa mahata-
paka, mahazaka azy, mahazo mana-
ram-po aminy fotsiny amin' izao an-
davan' andro izao izy. 2 W — , Fahaflnaro-
tana, Uadanana.
JOUISSANT, ANTE, adj. Mahata-
paka, mahazaka manana, mahazo mana-
ram-po.
JOUJOU, «m, Kilalaon-jaza.
JOUR, sm. f Andro, antoandro, faha-
zavana, mazava. Le — est sombre. Man-
jombona, ny andro. Il fait grand—,
Antoandro be ny andro. Le— vient
d'en haut. Avyany ambony ny fahaza-
vana. Il faut voir cette étoffe au—. To-
kony hojerena eny amy ny mazava io
lamba io. \\loc. Demi— , faux— . Mai-
zimaizina. Voir le—. Teraka. Depuis
que je vois le—. Hatramy ny nahatera-
haho, — nahavakian' ny voamasoko. Met-
tre au— . Miteraha. Mettre un livre au
— . Mamoaka boky. Jeter du — sur....
Manazava. Cela jette du — sur ces ques-
tions. Izany dia manazava ireo zavatra
30
Digitized by
Google
jor
— 406 —
JUD
dinihina ireo. 2*— . Vaky, loaka, man-
girana. Il y a de grands jours dans cet-
te muraille. Misy vaky, etc., makadiri-
be amin' iiy rindrina ity. Il y a du — en-
tre les planches. Misy mnngirana ny
elanelan* ny hazo iisaka. Se faire—. Ma-
maky. Il s'est fait — au travers dos enne-
mis. Namahy ny Cahavalo izy. Je n'y vois
poinl de—. Tsy mahila mangirana voli-
vely amin'izany aho, tsy hitako izay zoro-
ny amin* izany. 3°— , Andro. Il fut deux
jours absent. Tsy tao imlroa a ndro izy.
Il travaille — et nuit. Miasaantfw aman'
alina izy. Un —que je me promenais...
Indrav andro raha nitsangantsangana
aho.. .'.Un beau — il prit la fuite. Nandosi-
tra izy tamy ny indray andro. Il n'oublie
pas les jours de son enfance. Tsy hadinonj
ny andron'ny fana zazany. Aux premiers
jours du monde. Tamy ny andro voalo-
hany niandohan' izao tontolo izao. La vie
de l'homme n'est qu'un — . Hoatry ny in-
dray andro* ny andro iainan' ny olona.
\*—, Ankehitriny. C'est le goût du—. Iza-
ny no tian'ny olona ankehitriny. 5*—,
Andro, andro iainana, aina. Il esta son
dernier — . Efa mby amy ny andro fara-
ny iainany izy. Le» chagrins ont abré-
gé ses jours. Ny alahelo nahafohy ny an-
drony, andro niainany. Il a sauvé mes
jours. Izy no nanavotra ny ailio.
JOURNAL, sm. i° Tarât asy milaza ny
zavatra miseho isan' andro. Voici le —
de mon voyage. Inty ny taralasy mi-
laza ny zavatra ni*eho isan' andro ta-
my ny dia nalehako. 2'—, Gazety. Tous
les journaux en parlent. Milaza izany
avokoa ny gazety rehotra.
JOURNALIER, 1ÈRE, ad). Alao
isan' andro C'est mon occupation jour-
nalière. Izany no asa ataoko isan' andro.
—, sm. Mpanao isan' andro.
JOURNALISME, sm. Fanoratana ga-
zety.
JOURNALISTE, sm. Mpanoratra ga-
zety.
JOURNÉE, sf. 1° Andro, mandritra ny
andro. Je n'oublierai pas cette grande"—.
Tsy mba hohadinoiko izany andro le-
hibe izany. Il a passé la — tristement.
Nanjonitra nandritra ny andro izy.
2"—, Asa atao amy ny indray andro. Il
travaille à la — . Manao isan' andro izy.
Il n'y a pas une — entière. Tsy am^ y
indray andro ny niasany androany. Il
a travaillé une demi — . Niasa tapak' an-
dro izv. 3"—, Karama amy ny indray
andro, lalana indray andro. Il a bien ga-
gno sa — . Nahazo tsara ny haramany
androany izy. Il y a six journées de Ta-
narive à FianaràWoa. Lalana hene-
man' andro hatreto Antananarivo ka
hatrany Fianarantsoa. 4*—. Andro ia-
diana, ady. Ce fut une sanglante — . Ni-
sy ra nandriaka lamin'izany andro nia-
diana, etc., izany.
JOURNELLEMENT, ado. Isan' an-
dro.
JOUTE, sf. \* Sarin' ady amy ny lefona.
2* fig. Ady hevitra.
JOUTER, vn. f Manao sarin' ady amy
ny lefona. 2*/ï{/. Miady hevitra.
JOUTEUR, sm: 1* Mpanao sarin' ady
amy ny lelona. 2-/ty.Mpiady hevitra.
JOUVENCEAU, sm. Kilongalahy.
JOVIAL, ALE, adj. Mariadriaka, fali-
faly, ravoravo, miramirana. Comme Gai.
JOVIALEMENT, adv. Comme Gaie-
ment.
JOVIALITÉ, sf. Comme Gaieté.
JOVAU, «m. Firavaka toy ny kavina,
vatosoa, etc.
JOYEUSEMENT, adv. Amin-kafalia-
na, amin-karavoravoana.
JOYEUSETÉ, sf. Hatsikana, arira. Di-
re d^s joyeusetés. Milaza halsikana,
arira.
JOYEUX, EUSE, adj. 1° Falifaly, ra-
voravo, mariadriaka, sariadriaka, mira-
mirana. Il est d'humeur joyeuse. Falifa-
ly, etc., izy. Voy. Joie. 2*—, Mampiae-
hohafaliana, maharaly, maharavoravo.
Chanson joyeuse. H iran-fat/af iana. Joy-
euse nouvelle. Zava-baova© mafia faly,
maharavoravo.
JUBILAIRE, adj. Momba ny jobily.
JUBILATION, sf. Hafaliana, ûfaliana.
haravoana, firavoravoana. hamiranana,
flrobirobiana. Comme Joie.
JUBILÉ, am. Jobily.
JUBILER, vn. Mifalifaly, miravoravo,
mirobiroby.
JUCHER, vn. f Miteronterona , rai-
ringiringy. 2° fig. Miringiringy.
— , va. Mampiringiringy. On me jucha
sur l'impériale. Naringiringy tao amy
ny rihan-kalesy aho.
Se jucher, rpr. Miteronterona, miringi-
ringy.
JUCHOIR, sm. Zavatra flteronterona-
na, — lisampazana.
JUDAÏQUE, adj. Any ny Jody. La lui
— . Nv lalân' n y Jody.
k
Digitized by
Google
S 1 ^
r
JUG
~ 407 —
ji:r
JUDAÏSER, tm. Manaraka ny fanao
sasan* ny Jody.
JUDAÏSME, sm. Fivavahan' ny Jody.
JUDÉE, sf. Jodea.
JUDICATURE, sf. Rabaraha momiba
ny fîtsarann.
JUDICIAIRE, ad/. !• Any ny mpitsa-
ra. Autorité — . Fahefan'nt/ mpitsara.
2*— . Ataon'ny mpitsara, voadidin' ny
mpitsara. Enquête — . Famolopotorana
ataon'ny mpitsara. Vente — . Fivaro-
tana voadidin' n y mpitsara.
JUDICIAIREMENT, adv. Araka ny
(omban* ny fltsarana.
JUDICIEUSEMENT, adv. Amim-pa-
hamalinana.
JUDICIEUX, EUSE, ad;. 1- Mahay mi-
tsara zavatra. Homme — . Oiona mahay
mitsara zavatra. 2"—, Mampiseho fa-
haizaua roi tsara zavatra. Réflexion ju-
dicieuse. Hevitra mampiseho fahaiza-
na milsara zavatra.
JUGE, sm. 1° Mpitsara, andriambavonty,
mpaitapaka. Dieu est le souverain — .
Andriamanitra no mpitsara ambony in-
drindra. Les juges l'ont condamné. Ny
mpitsara, ny andriambaventy nana-
meloka azy. — de paix. Mpitsara ny
ady madinidinika. — d'instruction. Mpi-
tsara mpamotopototra ny âmy ny helo-?
ka. L'Église est — de ce qui a rapport à
la foi. Ny Eglizy no mpanapaka izay
momba ny finoana. 2*—, Elanelam-pana-
hy, mpanelanelana. Nous vous prenons
pour—. Maka anao ho elanelam-pana-
hy, etc., izahay. 3 - — , Mpitsara zavatra.
Il est bon — en peinture» Mahay mitsara
ny hoso-doko izy. La conscience est— de
la moralité des actions. Ny ao am-po no
mpitsara na mety na tsy mety ny atao.
JUGEMENT, sm. 1* Fitsarana, teny fl-
tsarana, didy, fanapahana. J'ai as-
sisté au— du procès. Nanatrika ny fi-
tsarana izany ady izany aho. Signifier
un—. Mamoaka teny fltsarana, didy.
$•— , Lahatra, hevitra. Les jugements
de Dieu sont impénétrables. Tsy azo
fantarinany lahatra> hcvitr' Andria-
manitra. Je me rends à votre — . Eke-
ko ny hevitrao. 3° —, Fitsaran-javatra,
fandanjan-javatra, saina. Il a de l'esprit,
mais il n'a pas de—. Manan-tsaina hiany
izy, fa tsy mahay mitsara zavatra, man-
danja zavatra. Ne faites pas des juge-
ments téméraires. Aza mitsaratsara
foana ny namana. lia perdu le— . Very
eatna izy.
JUGER, va. {• Mitsara, manapaka, ma*
nelanelana. On l'a jugé, il est absous.
Voatsara izy, ka afaka. Voici l'arbitre
qui nous jugera. Inty ny elanelara-pana-
hy hilsara, hanapafcanyadintsika, /ia-
nefanefana antsika, 2*—, Mitsara, man-
danja, mihevitra, manaono..,maminany\
Vous le jugez bien, c'est un vrai fripon,
Mitsara, mandanja azy tsara hianao, fa
karilahy tpkoaizy. Il a bien jugé ce ta-
bleau. Notsarainy tsara io sary io. L'œil
juge des couleurs. Ny maso mitsara
ny volon-doko. Ne jugez pas mal da pro-
chain. Aza mitsara ratsy ny namana.
Jugez d'autrui par vous-même. Heverô
ho toy ny tenanao ny namanao. Jugez*
vous cela nécessaire? Moa heverinao,
ataonao fa tsy maintsy hatao izany ? Jo
jugeai, à son air, qu'il était fort inquiet.
Novinaniko tamyny endriny fa be aliia*
hy izy.
Se juger, vpr. fTsaraina. L'affaire se jn*
ge. Tsaraina ny raharaha. 2 % — , Mibc-»
vi-tena, manao ny tenany. Il se juge bien»
Mihevitra ny tenany araka ny marina
izy. Vous en jugez- vous capable ? Moa
heverinao^ ataonao fa zakauao izany?
JUGULAIRE, ad/. Amyny tenda; Vei-
nes jugulaires* Hoza-dra amy ny tenda.
— , sf. Hoza-dra amy ny tenda*
JUGULER, va. Manakenda, raanenda»
manatraoka»
JUIF, IVE, s. f Jody. £• /?</, Mpaka
zanabola be loatra, mpaka tombony be
loatra.
JUILLET, sm. Volana fahaflto amy ny
taona vazaba.
JUIN 9 sm. Volana (Uhenina amy ny tao-
na vazaha.
JUIVERIE, sf Fakana zana-bola ba
loatra, —tombony be loatra.
JUMEAU, ELLE, s. et ady. Kambana*
Elle accoucha de trois jumeaux. Nite*
raka fcam ban-telo izy.
JUMELLES, sf, pi. Masolavilra roa fi»
jerena.
JUMENT, sf. Soavttlivavy*
JUPE, sf. Zipo tapaka.
JUPITER, sm. Anaram-planeta lehlbe
Jopitera.
JUPON, sm. Zipo tapaka fanao anatiny.
JURA, ÉE, adj. Nitoto tan y. Ennemi—»
Fahavalo nitoto tany*
— , sm. Olona voafldy hitsara ny meloka»
JUREMENT, 8m. 1* Fianianana foana.
2 a — , Fitenonan-dratsy an' Andriamuni*
Digitized by
Google
JTIR
— 468 —
JUS
tra, fanozonana, fioronana, fanompana, fi-
tsitsihana, fingosoana. Voy. Imprécation.
JURER, va. 1* Mianiana, miozona, mi-
fantafanta, mivelirano, miloto tany, ma-
nao fati-dra, mifanao maty, mingoso.
Dieu en vain tu ne jureras. Tsy hiania-
na foana amy ny anaran* Andriamani-
tra hianao. Il jure son Dieu qu'il en est
ainsi. Mianiana, miozona, mifantafan-
ta amin' Andriamanitra izy fa marina
izany. — obéissance. Mivelirano mba
hanaiky.— une baine mortelle au démon.
Miloto tany amy ny demony. — fidélité
à son ami. Manao fati-dra, mifanao
mafy amy ny sakaizany. —d'avoir un
commerce illicite avec les personnes les
plus sacrées, si ce qu'on dit n'est pas
vrai. Mifantafanta, mingoso. 2°— , Mi-
tenyratsy an* Andriamanitra. 3*—, Ma-
metra-teny, mikasa mafy. Il lui avait
juré le secret. Nametra-teny taminy
mba tsy hanambara na inona na inona
izy. Il a juré sa mort. Nikasa mafy
raba hahafaty azy izy.
— , un. 1* Mianiana foana. Il jure à tout
propos. Mianiana foana lalandava izy.
2 - — , Miteny ratsy an' Andriamanitra,
manozona, miozona, manompa, mitsitsi-
ka, misahato, mifantafanta, mingoso. 3*
fig. Mifamono, mifanohitra. Le vert ju-
re avec le bleu. Mifamono, etc., ny raai-
tso sy ny manga.
Se jurer, vpr. Mifampianiana, mifampio-
zona, mifampifantafanta, mifampivelira-
no, mifampitoto tany, mifanao mafy, mi-
famali-dra.
JUREUR, sm. 1* Mpianiana foana. 2*
—, Mpiteny ratsy an' Andriamanitra,
mpanozona, mpiozona, mpanompa, mpi-
tsitsika, rapisahato, m pi fantafanta, mpin-
goso.
JURIDICTION, sf. Fahefana, fanapa-
hana. Il exerce sa — sur toute cette
province. Manam-pa/t efana amin' ily fa-
ri-tany manontolo ity izy. Cela est de
votre — . Ao anatin' ny fahefanao, azo-
nao tapahina izany.
JURIDIQUE, adj. Araka ny fanaoamy
ny fltsarana, araka ny laldna.
JURIDIQUEMENT, adv. Comme Ju-
BiDIQUB.
JURISCONSULTE, sm. Mpahay ny
lalâna.
JURISPRUDENCE, sf. '!• Fahaizana
ny laldna. 2 # —, Lalàna.
JURISTE, sm. Mpivaofy ny lalâna.
JURON, sm. Fi tenenan-d ratsy an' An-
driamanitra, ozona, ompa, sahato, fln-
gosoana.
JURY, sm. t*01ona maromaro voafidy
hitsara ny meloka. 2° — .Olona maroma-
ro voafidy handinika raharaba, — hitsa-
ra zavatra.
JUS, sm. Ranon-javatra, ro. — de citron,
iïanom-boasary. — de viande. Ron-
kena. || loc. — de la vigne. Divay.
JUSQUE, prèp. {• Haïra, mandraka,
a m baraka. De Paris jusqu'à Rome. Ha-
trao Parisy ka hatrany Roma. Depuis
Pâques jusqu'à la Pentecôte. Hatramy
ny Paka ka hatramy ny Pentekoty. Jus-
qu' au genou, //alohalika. Jusqu'aux
reins, //avalahana. Jusqu'aux aisselles.
J/ahelika. Jusqu'à présent. Mandraka,
ambaraka ankehilriny. Jusqu'à la mort.
Mandra - pahafaty, ambara - pabafaty.
Jusqu'à quand, jusques à quand souflri-
rez-vous cela? Ambara-pahoviana no
bandeferanao izany. 2 # — , Na dia...aza.
Il aime jusqu'à ses ennemis. Tiany na
dia ny fahavalony aza.
JUSTAUCORPS, sm. Afcanjo henjana.
JUSTE, adj. 1» Marina, araka ny rari-
ny, mahiratra, mahitsy, mety. Sentence
— . Fitsarana marina, arakan y rariny.
Magistrat — . Mpitsara marina. Homme
— . Lehilaby marina. Voix — . Feo ma-
rina. Une— colère. Ilatezerana mari-
na, ara/? a ny rariny. Balance — . Miza-
na marina, mahiratra. Expression—.
Fiteny mahitsy, mely. 2 # — , Mahay mi-
tsara zavatra. Il a l'oreille — . Mahay
mitsara feon-javatra ny sofiny. 3*—,
Ety, fohy. Il m'a fait mon habit bien—,
Nalaonyefi/, etc.loatrany akanjoko.
— , sm. l'Olo-marina. 2*—, Ny marina.
— , adv. Marina, araka ny marina, indrin-
dra. Il a pesa -7. Nandanja marina,
araka ny marina izy. Il est arrivé — à
l'heure du dîner. Tonga marina tamy ny
fotoam-pihinanana izy, tamy ny fotoam-
pihinanana indrindra izy no tonga.
Au juste, loc. adv. Marina, tena. Dites-
m'en le prix au — . Ilazao izay vidiny ma-
rina, tena vidiny aho.
JUSTEMENT, ado. Araka ny marina,
araka ny rariny, indrindra. Il a été pu*
ni — . Nofaizina araka ny marina, ara-
ka ny rariny izy. C'est — le livre que
je cherche. Ity indrindra ilay boky ta-
dîaviko.
JUSTESSE, sf. !• Hamarinana. hahira-
tra, hahitsiana, fet^vnna. IJ vise avec — .
Digitized by
Google
r
KIL
— 460 —
KYR
Mtkendry marina izy. Il parle avec — .
Miteny rnahitsy izy. 2 # — , Fahaizana mi-
tsara zavatra. Il a boaucoup de — d'es-
prit. Mahay mitsara zavatra loatra izy.
JUSTICE, sf. 1 # Fahamarinana, hamari-
nana, ny marina, ny rariny. On vante
la — de ce juge. Deraina ny /a/iamari-
nana, ny hamarinan'lo mpitsara io.
ta — est de son côté. Marina ny azy .
Il gouverne avec — . Mifehy araka ny
marina, ny rariny izy. Adam ne per-
sévéra point dans la — . Tsy naharitra
tamy ny fahamarlnana Adama. H eu-
reux ceux qui souffrent persécution
pour la — . Finaritra izay miaritra ny fa-
nanjehana noho ny rariny. 2*—, Fitsara-
rana, fahefana hitsara. Le ministre de la
— . Ny lehiben* ny mpanao rabaraha amy
ny/î tsarana. Il y a bonne— en ce pays.
Tsaraina araka ny rariny nyoionaamin'
izany tany izany. Excercer la — . Mitsara.
Toute — émane du roi. Avy amy ny m pan-
jaka ny fahefana rehetra mba hitsara.
3 # — , Fanamelohana, famaizana, fîtsara-
na araka ny marina, filazana marina, fl-
derana, fankatoavana. On a fait — de ces
brigands. Nohelohina, nofaizina ireo
jiolahy ireo. Soyez certain qu'on vous
fera — . Matokia fa hotsaraina araka
ny marina hianao. Je lui rends — , il
a fait ce qu' il pouvait. Milaza mari-
na aho fa nanao izay zakany izy. Au
fond de son cœur il me rend—. Midera,
mankatô ahy izy aoam-pony. 4 - —, Mpi-
tsara, polisy. Il est le chef de la—. Le-
hiben' ny mpitsara izy. La— est à sa re-
cherche. Lasa nitady azy ny polisy.
JUSTICIABLE, adj. et*. OÏona azon' ny
mpitsara sasany tsaraina.
JUSTIFIABLE, adj. Azo alan-tsiny.
Sa conduite n'est pas—. Tsy azo a/an-
tsiny nynataony.
JUSTIFIANT, ANTE, ad;. Mahama-
sina. Grâce justifiante. Fahasoavana ma-
hamasina.
JUSTIFICATIF, IVB, adj. Manama-
rina, manaporofo. Pièces justificatives.
Taratasy manamarina, manaporofo.
JUSTIFICATION, sf. f Fanalan-tsi-
ny, fialan-tsiny, lanadiovana, fidiovana,
fanamasinana. 2*—, Fanamarinana, fa-
naporofoana.
JUSTIFIER, va. !• Manala tsiny, ma-
nadio, manamasina. Il a été justifié de
ce crime. Nalan-tsiny, nodiovina ta-
min' izany heloka izany izy. Nous som-
mes justifiés par lo sang de Jésus-Christ.
JD tourna, hamasinin' ny rany Jeso-
Kristy isika. 2 # — , Mahamarina, mana-
marina, manaporofo. L'intérêt public
ne saurait— une telle violation des lois.
Na dia mahasoa ny vahoakaaza tsy ma-
rina ny fandikana ny lalÂna toy izany.
L'événement justifia ses prévisions. Ny
zavatra niseho nanamarina ny vinany
nataony. Il a justifié cela par l'Écriture
Sainte. Nanamarina, nanaporofo iza-
ny tamy ny 8oratra Masina izy.
Se justifier, vpr. Miala tsiny, midio.
JUTEUX, EUSB, adj. Be rano. Fruits
— . Voan-kazo be rano.
JUVÉNILE, ad/. Any ny tanora. Ardeur
— . Faharisihan' ny tanora.
JUXTAPOSA, ÉB, adj. Mipaka, tafa-
kambana, mikambana, mitambatra.
JUXTAPOSER, va. Mampipaka.
Se juxtaposer, vpr. Mipaka, mikamba-
na, mitambatra.
JUXTAPOSITION, sf. Fipahana, li-
kambanana, fitambarana.
K
KAKATOÈS, sm. Karazam-boloky.
KÉPI, sm. Kaskety.
KILO, KILOGRAMME, s m. Lanjan*
arivo g ru ma. '
KILOMÈTRE, sm. Arivo motatra.
KIOSQUE, sm. Trano bcvaamy ny zar-
<iay.
KYRIELLE, sf. Zavatra tsy tambo
isaiiifi.
Digitized by
GoogI
8 l <3
LAB
— 470 —
XÀC
LA, Voy. L*.
LÀ., adv. Ao, etsy, croa, ery. izany, izay.
Mettez — ce livre. Apetraho ao, etsy,
eroa io boky io. Il était — tout à l'heure.
Vao haingana izy no tao. De — au villa-
ge il y a deux cents pas. Hatrao ka hatra-
my ny tanàna (lia misy roan-jato man-
dingana. Passez par — . Ao aleha. Re-
culez jusque— . Mihemora hatreo. Nous
avons couru çà et—, por-ci par — . Nan-
katsy nankary izahay. De— sont venues
les guerres civiles. Izany no nihiavian'
ny ady an-trano. Par — vous réussirez.
Izany no hahatantorahanao izay tianao.
Venez à deux heures, je vous attendrai
jusque—. Tongavaamy ny roa, fa htan-
di y anao hatramin' izay aho. Eu cette an-
née — . TamnV izany laom izany. Que
)ensez-vous — dessus Mnona no bevi-
trao amin* izany?
Là, là, in t. Aoka izay. —, ne crains rien.
Aokaizay, faaza matahotra.
LABEUR, sm. Asa, asan-tànana. 11 vit
de son — . Ny asan-fanani/no iveloma-
ny.
LABIAL, ALE, adj. Amy ny molotra.
tononina amy ny molotra. Lettres la-
biales. Litera fononina^amt/ ny molo-
tra.
LABORATOIRE, sm. Trono fanaova-
na fanafody na zavatra ha fa.
LABORIEUSEMENT, adv. Amiu-ka-
t-asarana.
LABORIEUX, EUSE, adj. t* Miasa
mafy, tia asa. Homme — . Olona miasa
mafy. etc. Élève — . Mpianatra miana-
tra mafy, tia flanarana. 2°— , Mahasasa-
tra, sarotra. Entreprise laborieuse. Ra-
haraha m ahasasatr a. etc. Digestion la-
borieuse. Fandcvonan-kanina sarotra.
LABOUR, sm. Asa, fiasan-tany. Ce —
est profond. La lin a izany asa izany.
LABOURABLE, adj. Azo asaina.
LABOURAGE, sm. Fiasan-tany.
LABOURER, va. t* Miasa tany. — un
champ. Miasa tanimboly. — avec des
bœufs. Mampiasa tany ny omby. 2*—,
Mitrongy. Lo boulet a labouré le champ.
Xiirongy ny tanimboly ny balan-ta-
fundro. 3" fiy. Mikidy aina. Il faut —
pour parvenir à son but. Tokonyhikely
aina mba hahazoaaa izay kendrena.
LABOUREUR, sm. Mpiasa tany.
LABYRINTHE, sm. 1° Trano mietltre-
fltra sarotra ivoahana. 2* fig. Fahasahi-
ranana Iehibe. Il est engagé dans un — .
Tafahitsoka ao anatïn* ny fahasahira-
nana Iehibe izy.
LAC, «m. Farihy.
LACER, va. Mamehy. — un corsai. Ma-
mehy filizy.
LACÉRATION, sf. Fandriarana tara-
tasy.
LACÉRER, va. Mandriatra taratasy.
LACET, sm. !• Kofehy. Passer un—,
Mampiditra kofehy. 2 # — , Fandrika, ta-
dy vavarana. Tendre un—. Mamela-
- pandrika. Prendre une perdrix au — .
Mamandrika tsipoy amy ny tady vava-
rana. Voy. Lacs. "
LACHE, adj. t* Ketraka, gedragedra,
makerakera, migoragora. Cette ceinture
est trop — . Ketraka, gedragedra loa-
tra il y etra ity. Toile—. La mba make-
rakera. Ce noeud est trop—. Migora-
gora loatra izany vonan-kofehy izany.
ï* fig. Osa, osatay, kaosy, kanosa. Cet
ouvrier est — au travail. Osa amy ny fa-
naovan-draharaha ity mpiasa ity. Ce
soldat est—. Osa, osatay, kanosa io mia-
ramila io. Coq — au combat. Akohohi-
hy osatay, kaosy. 3*—, Mahamenatra.
C'est être— que d'abandonner son ami.
Mahamenatra ny manary sakaiza. 4°—.
Lavareny. Stylo—, Laha-teny lacareny.
— , sm. Kanosa.
LÂCHEMENT, adi\ Amim-pahosanau
LÂCHER, va, t* M a na ketraka. Cette
corde est trop tendue, làchez-la un peu.
Henjana loatra io mahazaka io, ka ke-
traho kely. 2*—, Mandefa. — un prison-
nier. Mande fa sambo-belona. — une>
écluse. Mandefa rano amy ny va va ha-
din-drano. — un coup de fusil. Mande-
fa basy iray vava. — une parole. Mande-
fa teny tsy voabevitra. || loc. — pied,
Mihemotra, mando&itra; fig* manaiky t
mikoy.
—, vn. Mihaketraka. Prenez garde aiie la
corde ne lâche. Tanlremo sao mihake-
traka ny mahazaka.
B%
Digitized by
Google
8i e ^ •■_
LAI
— 571
LAI
Se lâcher, vpr. Mihakotraka.
LÂCHETÉ, sf. \" Ilahosana. fahosana,
hakanosa. 2 # — ,pf Zavatra mahamenalra.
LACONIQUE, adj. Fohifohy, fohy teny.
Style—. Laha-teny fohifohy. Il est —
dans ses réponses. Fohy teny izy raha
mamaly. Voy. Coxc:s.
LACONISME, sm. Hafohezan-teny.
LACRYMAL, ALE, ad;. Momba ny
ranomaso. Conduils lacrymaux. Làlan-
dranomaso.
LACS, sm. \* Tady vavarana, fandrika.
Un — de crin. Tady vavarana alao amy
ny rambon-tsoavaiy. 2- fig. Fandrika,
fahasahiranana.
LACTATION, sf. Fampinouoana.
LACTÉ, ÉE, adj. Moraba ny ronono.
H loc. Voie lactée. Vahin-danitra.
LACUNE, sf. Filazan-tsasaka. Il y a
dos lacunes dans cette histoire. Misyvoa
laza sasaka amin' izany tan tara izany.
LADRE, adj. 1* Mamoavary, misy voa-
vary. Pourceau — . Kisoa mamoavary,
etc. ^ fig. Donto. Il faut être — pour
supporter cette injure. Donto loatra ra-
ha mahalefitra izany fanaratsiana izany.
:*•— , Mahihitra, mihirim-belona.
Ladre, 1 adresse, s. Kahihitra, mpi-
htrim-belona.
LADRERIE, sf. !• Yoavary. 2- /ty. Fa-
hihîrana, flhirinam-belona.
LAGUNE, sf llotsaka, honahona.
LAID, AIDE, adj. l a Ratsy tarehy, ra-
tsy endrika. antinia. Homme — . Olona
ratsy tarehy, etc. C'est un — magot.
Hoatrany anlima izy, antîtna izy. 2-
fig. Ratsy, vutaveta. Tenir de laids pro-
pos. Manao resa-t/ra/sy, etc.
—, sm. Ny ratsy tarehy.
LAIDEUR, sf. \ m Haratsian-tarehy, ha-
ratsian* endrika. 2* fig. Haratsiana, ha-
vetavetana.
LAIE, sf. Lambovavy.
LAINAGE, sm. 1* Lamba volon'on.lry.
2° —, Volon* ondry. G h mouton a un beau
— . Tsara volo io ondrilahy io.
L AIN fi, sf. Volon'ondry. Mouton bien
fourni de—. Ondrilahy becofo. Filer de
la—. Mamoly volon' ondry. Bêtes à — .
Ondry.
LAINEUX, EUSE, adj. !• Be volo.
Mouton — . Ondrilahy be volo. 2° —, Vo-
lovoloina. Plante laineuse. Zava-mani-
ry volovoloina.
L Ai QUE, adj s et s. Tsy mpanao raha-
ralnm-pivavahana, tsy relijiozy.
LAISSE, sf. 1* Kibango. Mener son chien
en — . Mitarika alika amy ny hibango.
2° fig. Mettre quoiqu'un en — . Mandidy
olona araka izay tiana.
LAISSER, va. Mamela, manajanona,
manadino, mametraka, mandao, maha-
foy. Il a laissé son llls à Paris. Navela-
ny, najanony any Parisy ny zanany.
Laissez votre montre. Avelao, ajanony
ny famantaranandronao. Il a laissé sa
canne. Navelany, nohadinoiny ny te-
hiny J'ai laissé votre lettre a son do-
mestique. Navelako, najanoho, nape-
traho ao amy ny rapanompony ny tara-
tasinao. Je vous eu laisse le soin. Ave-
lako, apetrako ho andraikitrao izany.
Laissez l'enfant sur sa chaise, A velao ny
zaza kely ho ao amy ny seza ipetrahany.
Laissez-là un intervalle. Amelao eta-
nelana ao. — un nom en blanc. Mamela
clanclana hanoratana anarana. Los vo-
leurs lui ont laissé son habit. Navclx,
nnjanon'ny mpangalatra ny akanjo-
ny. Il le laissa pour mort. Nataony fa
era maly izy ka nilaozany. Laissez cet-
te discussion. Avelao, ajanony izany
ady hevitra izany. Je lui en laisse le pro-
fit. Avclaho, afoiho hoazy ny tombony.
Il a laissé ses livres à son ami. Nave-
lany, nafoiny ho any ny sakaizany ny
bokiny. Il a laissé de grands biens après
sa mort. Botsaka ny harena navelany
nony maty izy. Je vous laisse ce che-
val pour cinquante piastres. Avelako,
afoikoho anao io soavaly io raha dimam-
polo, alaiko dimam-polo aminao io soava-
ly io Laissez-moi .parlor. A veiao kely
aho mba hiteny. Laissez-les dire. Ave-
lao izy ireo hibedibedy any. Laissez-les
faire. Avelao izy ireo hanao. \\loc. —
quelqu'un dans l'embarras. Tsy mamon-
jy olona sahirana. Laissez-moi en paix,
laissez-moi tranquille. Aza manahirana
ahy, aza manelingelina ahy. Il laisse
tout à l'abindon. Manao baranahiny ny
zavatra rchetra izy. Il n'a laissé que les
quatre murailles. Nofoanany avokoa ny
zavatra tao an-trano. Laissez le chemin
adroite. Aza mihazony lalanahavanana.
Celte marchandise est à prendre ou à — .
Izany no vidin'ioentanaionasahy hianao
na tsy sahy. Cela laisse beaucoup à pen-
ser. Mampieritreritra mafy izany. Il n'a
rien laissé à dire. Notapcriny avokoa ny
zavatra rohetra azo lazaina ny amin' iza-
ny. Il est pauvre, mais il ne laisse pas
d'être honnèle homme. Manant rahantra
Digitized by
Google
LAM
472 —
LAM
hiany izy, ne fa tsara fanahy kosa. Il a
laissé de grands regrets. Nalaholo azy
daholo ny olona. Cette liqueur laisse un
mauvais goût. Ratsy Tara izany lalikera
izany. Ce voyage m'a laissé des souve-
nirs agréables. Mahafinaritra ahy ny fa-
hatsiarovana ny zavalra sasany tamy
ny dia nalehako.
Se laisser, vpr. Tsy manohitra. mi ni a.
Se —mourir de faim. Minia matin-ka-
noanana. || loc. Se — tomber. Miaujera,
lavo. Se— aller. Manaram-po, manarana,
miondrika. Se— aller à la paresse. Afa-
naran-daina. Se — aller à la douleur.
Miondrikaùmy nyalahelo. Il s'est lais-
sé tromper. Voafitaka izy. Ce livre se lais-
se lire. Famakivaky hiany io boky io. Cela
se laisse manger. Fihinana hiany izany.
Se— gouverner. Manaraka am-bokony.
LAISSER-ALLER, s m. Fahatsorana,
fanaranam-po, fanaovana tsirambina.
LAISSER-PASSER, sm. Taratasy fa-
nom ezan-dalana mba hizotra.
LAIT, sm. !• Ronono, songo, habobo. — de
chèvre. Rononotï osy. Premier— de la
vache. Songo. Second — que la vache
donne trois jours après qu'elle a volé.
Habobo. Frère, sœur de — Mpiolonono.
Cochon de — . Zana-kisoa mbola mzno-
no. 2°— ,Ranon-kazo mandronono, ranon-
javatra fotsy. —de Ûgiiier. ftanon'aviavy
mandronono. Blanchir une muraille
avec du — de chaux. Mandalotra rin-
drinaamyny ranon-tsokay
LAITAGE, sm. Ronono sy karazan-ka-
nina avy amy ny ronono.
LAITERON, sm. Beroberoka.
LAITEUX, EUSE, adj. Mandronono,
miendri-dronono.
LAITIER, 1ÈRE, s. Mpivaro-d ronono.
— ,ad/. et 8f. Alain dronono, be ronono. Va-
che laitière. Ombivavy alain-dronono,
etcJC'est une bonne laitière. Bj ronono
io ombivavy io.
LAITON, sm. Varahi-maitso.
LAITUE, sf. Sala.ly.
LAIZE, sf. Lambanana, ambainy.
LAMBEAU, sm. !• Vorotra, potika, ta-
paka, sombina. — d'étoffe. Vorodamba,
etc. — de natte. V"o/*o-tsihy. — de raba-
ne. Voro-jiafutsy.roro-kitday. Mettre en
lambeaux. Mainotipolika. Son habit est
en lambeaux. Potipoliha ny akanjony. Il
y a laissé un — de son habit. Nisy som-
bln akanjony niraikitra tao. ï'fig. Sombi-
ny. Voici un — de son discours. Iiilyny
«omhiny koly avy amy ny luha-toniuy.
LAMBIN, INE, s. et adj. Mitaredre-
tra, mitsiredareda, milasilasy, mitavoza-
voza, mikisinkisina.
LAMBINER, en. Mitaredretra, mitsi-
redareda, milasilasy, mitavozavoza, mi-
kisinkisina.
LAMBOURDE, sf. Lafl-drihana, rai-
rain-drihana.
LAMBRIS, sm. Peta-drindrina, sari-
diseza, tranotrano. Ce — est de marbre.
Marba io peta-drindrina io. — d'appui
Saridiseza. — de plafond. Valin-driha-
na mitranotrano.
LAMBRISSAGE, sm. Fanaovana pe-
ta-drindrina.
LAMBRISSÉ, fiE, adj. Misy peta-
drindrina.
LAMBRISSER, va. Manisy peta-drin-
drina,— saridiseza, manisy tranotrano-
ny amy ny valin-drihana.
LAME, sf. l'Tâkelaka. — de cuivre. Ta*
/tc/a-barahina. — d'or. 7a/ie/a-boIame-
na. 2 # — , Lelan-java-maranitra. — de sa-
bre. />e/an-tsabatra, lela sabatra. Cou-
teau a deux lames. Antsipika roa lela.
— à deux tranchants. Lelan-javatra
marani-dany roa. 3*—, Onjan-drano.
Une — couvrit le navire. Nisy onjan-
drano nanafutranysambo.
LAMÉ, ÉE, adj. Misy takela-bolamena
na volafotsy. Étoffe lamée d*or. Lamba
misy takela-bolamena.
LAMELLE, sf Takelaka madinika, he-
lakelaka.
LAMELLE, ÊE ouLAMELLEUX,
EUSE, adj. Mihelakelaka, mfselatsela-
ka. L'ardoise est une pierre lamelleuse.
Ny solaitradia vato mihelakelaka, etc.
LAMENTABLE, adj. Mampitomany,
mampalahelo, mampahoriory. Mort — .
Fahaiatesana mampitomany, etc. Voix
— . Feo mampalahelo.
LAMENTABLEMENT, ado. Amiu
alahelo.
LAMENTATION, sf. Figogogogoana.
fidradradradrana, finaonaona, Ùtaraina-
na, fitomaniana. Les lamentations de Jé-
rétuie. Ny filomaniany Jeremia.
LAMENTER (SE), vpr. Migogogc-
go, midradradradra, minaonaona, mita-
raina. Les femmes se lamentaient. Niqo-
gogogo, nidradradradra, ninaonaona
ny vehivavy. Il se lamente sans cesse sur
la perte de son emploi. Mitaraina lalan-
dava izy noho ny nijanonany tamy ny ra-
harahany.
LAMINAGE, sm. Famisahana metoly.
Digitized by
Google
LAN
— 473 —
LAN
LAMINER, va. Mamisaka. — du fer.
Mamisaka vy.
LAMINEUR, sm. Mparaisaka metaly.
LAMINOIR, «m. Miliua famisahana
metaly.
LAMPE, sf. Fanaovan-jiro solika.
LAMPION, sm. Tavin-jiro.
LAMPISTE, sm. Mpaaao na mpivaro-
tra fanaovan-jiro solika.
— ,a. Mpikarakara ny momba ny fanaovan-
jiro solika.
LAMPROIE, sf. Hazandrano mitovitovy
amy ny amalona.
LANGE, sf. f Lefona. Percer d'un coup
d e _. Mandefona. 2* fig. Rompre une
— pour quelqu'un. Miaro oiona amy ny
vava.
LANCÉ, ÉE, p. f Voatsipy, natsipy,
natoraka, voatoraka, nalefa. 2 a fig. Na-
voaka, nalitsoka, namjûriotina, miriotra,
natopy. Les paroles lancées contre.lui
l'ont blessé profondément. Nankararirary
azy loatra ny teny nafilsoka azy. 3°— ,
Nampidinina, nampidirina.
LANCÉOLÉ, ÉE, adj. Miendri-defona,
hoatra ny lela lefona. Feuilles lancéolées.
Ravin-java-maniry miendri-defona, etc.
LANCER, va. f Manipy. mitoraka,
mandefa. —des pierres. Manipy. mito-
raka vato. —une balle. Manipy baoli-
na. —des flèches. Mandefa zana-tsipf-
ka. Dieu lance la foudre. Andriamani-
tra mandefa ny varatra. 2* fig. Mande-
fa, matnoaka, mampiriotra, manopy. —
des paroles mordantes. Mandefa, ma-
tnoaka teny manindrona. — une brochu-
re contre quelqu'un. Mamoaka boky
kely mba hameiy olona. — le sanglier.
M amoaka lambo. — uncheval. Mampi-
riotra soavaly.— des œillades. Manopy
maso. || /oc — un regard de colère. Man-
garika. 3 # — .Mampidina, mampidjtra. —
un navire à la mer. Mampidina sambo
ho amy ny ranomasina. —quelqu'un
dans les affaires. Mnmpiditra olona ho
amy ny raharaha. Voy. Jeter.
Se lancer, vpr. 1 # Mivarina, mirotsaka,
miantoraka. Il se lança sur l'ennemi. Ni-
varina, etc., hameiy ny fahavalo izy.
Us se lancèrent l'un sur l'autre. Nifam-
piantoraka izy roa lahy 2- fig. Midi-
trn.
LANCETTE, sf. Antsy kely fanal a a-
dra.
LANCIER, sm. Miaramila an-defona
mitaingin-tsoavaly.
LANCINANT, ANTE, adj. Manain-
taina, manombotrombotra, manindron-
tsindrona.
LANDE, sf. Tany foana tsy mahavoka-
tra.
LANGAGE, sm. 1° Fitenenana. Quel-
le est l'orgine du—. Nanao ahoana no
niandohan* ny fitenenana. 2 # — , Fiteny,
laha-teny, fandaha-teny, fombam-pitcne-
nana, baiko. Il a un — correct. Mahitsy
fiteny izy, mahitsy ny laha-teniny, ny-
fandaha-teniny. Il a changé jle— . Nio-
va fiteny izy. Le — de l'Écriture Sain-
te. Ny fombam-pilenenana fanao amy
ny Soratra Masina. C'est un — inconnu.
Fiteny tsy fantatra izany, baiko izany.
Le— des sourds- muets. Ny baikon ny
moana.
LANGE, sm. I.amban-jaza.
LANGOUREUSEMENT, adv. Amin'
alahelo.
LANGOUREUX, EUSE, adj. Mam-
piseho hareraham-po, — alahelo, mito-
reo. Ton — . Feo mampiseho harera-
ham-po, etc. Il a un air—. Mampiseho
hareraham-po, alahelo ny toetrany.
LANGOUSTE, sf. Ka raza no ran-d ra-
nomasina.
LANGUE, sf. fLela, vava, fiteny, teny.
La — d'un bœuf. Ny lelanomby. Mon-
trez la—. Atrangao ny lelanao. Les ser-
pents dardent leur — . Manatrangatran-
ga ny lelany ny bibilava. Il a la — bien
pendue. Fihara-6aoa, marani-oaua, ma-
lama aaua izy. Il a la — bien longue.
Mahay vava, basiuara, vavàna, tsy ma-
hatam-baua izy. Il n'est pas maître de
sa — . Tsy mahatam-6at?a izy. C'est une
mauvaise — . Ratsy vaoa izy. Il a une
grande volubilité de — . Haingam-pite-
ny izy. Il n'a point de — . Vitsy teny
izy. La — lui a fourché. Diso teny izy.
2* —, Fiteny, teny. Il apprend la — fran-
çaise. Mianatra fiteny, etc., frantsay
izy. —morte. Fiteny inaty. tsy teneni-
na intsony. — vivante. Fiteny velona,
tenenina izao. — primitive. Fiteny
voaluhany indrindra. —maternelle. Fi-
temn-drazana. 3° —, Tanjona. — de ter-
re. Tanjona.
LANGUETTE,*/ 1 . P Ridra. La— d'une
clarinette. Ny ridran-kilarinety. 2» —,
Filsara-mizana.
LANGUEUR, sf. !• Harerahana, faha-
rerahana. Il est mort de — . Matin' ny
harerahana, etc., izy. 2°— , Hareraham-
po, fijaliana, fiferinaina, firitana aino*
Digitized by
Google
y » w
LAP - 4 74 -
}ji. mort do sa femme l'a jeté dans une
grande—. Ny nahafatesan' ny vavy na-
harera-po, nampiferinaina, nampi-
ritraaina azy mafy. 3- fig. Jlahetry, fa-
toritory. Il y a de la — dans son discours.
Matoritory ny laha-teniny.
LANGUEYER, va. Mamantatra lolan-
kisoa fandrao misy voavary.
LANGUEYEUR, sm. Mpamantatra
lelan-kisoa fandrao misy voavary.
LANGUIR, vn. f Reraka. Il y a trois
ans qu'il languit de cette maladie. Re-
rak' izany oretina izany hatramy ny te-
10 taona izy. 2* —, Rera-po, mijaly, mi-
ferinaina, miritrn aina. Il languit dans
une prison. Mijaly. miferinaina, mi-
ritra aina ao an-tranomaizina izy. Il
languit d'amour. Miritra aina amy
ny fltiavana izy. 3* fig. Hetry, mitsi-
mozimozy, matoritory, samosy Cet ar-
bre languit faute d'eau. Hetry, mi-
tsimosimozy noho ny Isy fisian-dranô
io hazo io. Toutes choses languissent
pendant l'hiver. Mitsimozimozy ny za-
vatra rehetra raha ririnina. Son discours
languit. Matoritory ny laha-teniny. Le
commerce languit. Matoritory ny varo-
tra. L'affaire languit. Samosy ny raba-
raha.
LANGUISSAMMENT, adv. t-Amin-
karerahana. 2*—, Amin-kareraham-po.
LANGUISSANT, ANTE, adj. 1* Re-
raka, aaozanin-dava, mavozovozo lava,
somazotsazo-dava, marazodrazo- dava.
11 est — dans un lit. Saozanin-dava,
mavozovozo lava, somazolsazo-dava,
marazodrazo -dava ao am-pandriana
izy. 2*—, Rera-po, mijaly, miferinaina,
miritra aina. 3* fig. Hetry, milsimozi-
mozy, matoritory, samosy,
LANIÈRE, sf. Anja-koditra.
LANTERNE, sf. Funala. — de carros-
se. Fanafan-tsoavaly. —sourde. Fana-
fan-jiolahy. — magique. Fanala fam-
pisehoan-tsary.
LANTERNER, vn. Miahanahana, mi-
hambahamba, milaredretra.
—, va. Manao ampitso lava, mizara vava,
manao vava malefalca.
LANUGINEUX, EUSE, adj. Voloi-
na. La poche est un fruit — . Voan-kazo
voloina ny paiso.
LAPER, vn. et a. Milelaka. Le chien
a lapé le lait en un instant. Nolelafin
ny alika vetively foana ny ronono.
LAPEREAU, sm. Zana-bitro.
LVR
LAPIDAIRE, atlj. Atao amy ny tsan-
gam-bato, atao amy ny vatom-pasana.
8lyle— . Laha-tony fanao amynytsan-
gam-balo, etc.
LAPIDATION, sf. Fitoraham-bato.
LAPIDER, va. Mitora-bato. Les Juifs
lapideront saint Etienne. Nitora-bato
any Md. Etiena ny Jody.
LAPIDIFIGATION, sf. Farapanjaria-
na ho vato, fanjariana ho vato.
LAPIDIFIER, va. Mampanjary ho vato.
Se lapidifier, vpr. Manjary ho vato.
LAPIN, INE, s. Bitro.
LAPS, sm. Après un certain — do temps.
Nony afaka andro sasantsasany.
LAPSUS, sm. — linguse. Latsa-bava.
LAQUAIS, sm. Mpanompo mpanaraka.
LARCIN, sm. f Halatra. Commettre un
— . Mangalatra. Il a été convaincu de—.
Vaky tamy ny halatra nataony izy. 2 a — ,
Êavatra nangalarina. Il alla cacher son—.
Lasa nanaflna ny zavatra nangalariny
izy. 3* fig. Zavatra nalain-tabaka.
LARD, sm. Matomperin-kisoa, tavin-
kisoa. Ce cochon a quatre doigts de — .
Misy voantondro efatra-ny matomperin'
io kisoa io.
LARDER, va. 1* Manesika tavin-kisoa
amy ny hena. 2° fig. Manatrabatrabaka,
manisika. — quelqu'un de coups d'épôe.
Manatrabatrabakaolona. amy ny saba-
tra.— son discours d'épigrammes. 3/ani-
sika teny mahindrona amy ny laha-teniny.
LARDON, sm. 1" Didin-tavin-kisoa ase-
sika amy ny hena. 2* fig. Teny manindro-
na, fanarabiana.
LARE, s. et adj. m. I* Comme Pénates.
2 # — , pi. Fonenana, trano.
LARGE, adj. 1° Malalaka, lehibe, migo-
dàna, midadasika, be sakana, be lamba-
nana, bo vava, debadeba, be. Chemin—.
Lâlana malalaka, lehibe, migodàna,
midadasika. Ces souliers sont trop lar-
ges. Malalaka, lehibe loatra ireto kira-
ro ireto. Cette maison est trop — . Be sa'
kana loatra ity trano ity. Étoffe— . Lam-
ba be lambanana. Du ruban — . Roba,
be lambanana. La rivière est — en cet
endroit. Malalaka, be vava ny renira-
no eto. Il a le visage — . Debadeba, be
tarehy izy. Il a les épaules larges. Be so-
roka izy. 2* fig. Malalaka, lehibe, feno.
Le roi lui a donné les pouvoirs les plus
larges. Nanome azy fahefana ma/a/a/ta,
etc., ny mpanjaka. 3*—, Mahafoy be. Il
est — . Mahafoy be izy. 4'—, Tsy mana-
Digitized by
Google
Ur
— 475 —
LAT
hy ota. Il a une conscience—. Tsy ma-
nahy ota fzy.
—, sm. i* Halalaka, halehibe, habe, sa-
kana. lambanana, vava, indrabe. Cet-
te étoffe a un mètre de — . Metatra irny
ny habe, ny lambanana, ny vavan'io
lamba io. Comme La hg eu r. 2*— , Nyam-
povoan-dranomasina. Le navirea gagné
le—. Lasa any ampovoan-dranomasi-
na ny sarobo. 3* fig. Gagner le—. Mia-
la, mandositra.
Au large, toc. adv. I* An-kalaïahana.
Il est logé au—. Malalaha ny Irano itoe-
rany. 2 # fig. ^Être au—. Manan-karena.
LARGEMENT, adv. !• An-kalatahaoa,
lebibe. On leur donna — tout ce qu'ils
demandaient. Nomena azy iieo mala-
laka izay rehetra nangatahiny. On Ta
récompensé — . Nomona valisoa lehibe
izy. 2 # — , Tsy mandefitra. Il se nourrit
— . Tsy mandefitra amy ny fivelomana
izy.
LARGESSE, sf. Fahafoizam-be. Il fait
de grandes largesses. Mahafoy bo izy.
LARGEUR, s(. Halalaka, halehibe, ha-
be, sakana, lambanana, vava, indrabe.
La— d'un fossé. Ny habe, nyvavan' ny
hady. La planche a un pied de — . Iray
dia ny indraben' ny hazo flsaka.
LARGUER, va. Mamaha mahazakan-
dain-tsambo.
LARIGOT, sm. Boire à tire — . Mibo-
boka.
LARME, a/ 1 . 1" Ranoraaso. Verser des
larmes. Mandrotsa-rfranomaso, mitoma-
ny. Il fut touché jusqu'aux larmes. Nan-
goraka loatra izy ka raiitra nandrotsa-
dranomaso, nitomany izy. Il versa des
larmes de joie. Nandrotsa dranomason-
kafaliana izy. Cette fauttTlui coûta bien
des larmes. Nandrolsahany ranomaso,
nitomaniany fa traira izany beloka iza-
- ny. Il vit dans les larmes. Mandrotsa-
dranomaso lava, miferiaaina izy. 2 # — ,
Sombiny. Il n'a bu qu'une — de vin. Tsy
nisotro afa-tsy «ombin-divay kely foana
izy.
LARMOIEMENT, sm. Firotsaban-
. dranomaso tsy nahy.
LARMOYANT, ANTE, adj. Manao
ranomaso havozona.
LARMOYER, un. Mandrotsa-d ranoma-
so, raitomany. Il ne fait que—. Man-
drotsa-dranomaso, etc., lava izy.
LARMOYEUR, EUSE, s. Mpandro-
tsa-d ranomaso, mpitomany.
LARRON, LARRONNBSSE, s. 1*
Mptfetsy, mpangalatra. Ils s'entendent
comme des larrons en foiro. Manao tsi-
kombakomba hoatra ny mpangalatra
an-tsena, manao kitapo miara-pono izy
ireo. 2 — , Jiotahy. Le bon — . Ilay jio-
lahy nibebaka.
LARVE, sf. Bibindandy. olipanjehy.
bibimbomanga, bibintsaonjo, sakoivy,
rangahy, fangorinana. — du hanneton.
Sakoivy, rangah y. —du dytique. Fan-
gorinana.
LARYNX, sm. Vava tendabe, traotrao-
ka.
LAS, LASSE, adj. 1* Sasatra, valaka,
vizana, trotraka. Il est — de marcher.
Sasatra, etc., ny mandcha izy. 1*fig.
Madikidiky, boboka, tofoka. Je suis — de
ses sottises Madikidiky, etc., ny hada-
lany aho. Je suis — de ne rien faire.
Madikidiky, boboky ny tsy manao na
inona na inona aho.
LASCIF, IVE, adj. !• Jejo, pilaka. 2 # — ,
Votaveta. Danse lascive. Dihy vetaveta.
LASCIVEMENT, adv. Amtu-kajejoa-
na, amim-pipilapilahana.
I4ASCIVETÊ, 8f. l*Hajejoana, fipilapi-
lahana. 2*—, Zavatra vetaveta.
LASSANT, ANTE, adj. 1* Mahasasa-
tra, mahavalaka, mahavizana, m a ha tro-
traka. 2 # fig. Mahadikidiky, mahabobo-
ka, mahatofoka.
LASSER, t*a. 1° Mahasasatra, mahava-
laka, mahavizana, mahatrotraka. Les
voyages me lassent. Ny dia lava maha-
sa*alra, etc., ahy. ï'fig. Mahadikidiky,
mahaboboka, mahatofoka. Cet enfant las-
se tout le monde. Mahadikidiky ny olo-
na rehetra io zaza kely io. Ses discours
vous lassent. Mahaboboka, mahatofo~
ka ny laha-teniny.
Se lasser, vpr. 1* Sasatra, valaka, viza-
na, trotraka. Ma patience se lasse. Sasa-
try ny mandefitra aho. 2*/?g. Madikidi-
ky, boboka, tofoka.
LASSITUDE, .«/". 1* Ifasasarana, faha-
sasarana, fahavalahana, havizanana, fa-
havizanana hatrotrahana, fahatrotraha-
na. Il est excédé de—. Sasatra, valaka »
vizana, trotraka izaitsizy izy. 2* fig.
Uadikidiky, halofoka.
LATANIER, «m. Befelatanana.
LATENT, ENTE, adj. Miafina. Mata-
dies latentes. Aretina miafina.
LATÉRAL, ALE, adj. Anila. U y a
dans l'église deux chapelles latérales.
Digitized by
Google
LAV
— 476 —
LEC
Misy lasapely iray avy amy ny ila roao'
ny trano leglizy. Canal — . Lakanndrano
anilan' ny renirano.
LATÉRALEMENT, adu. Anilany.
LATIN,INE, ad;. Latina. Langue lati-
ne. Fiteny latina.
— , sm. Fiteny latina, teny latina.
LATINISER, va. Mahatonga ho teny
latina.
LATINISME, sm. Fomba fitenenana
amy ny fiteny latina.
LATINISTE, sm. Mpahay Ûteny latina.
LATINITÉ, sf. Fandaharan-teny lati-
na. 8a— n'est pas pure. Tsy mahitsy
ny fandaharany teny latina.
LATITUDE, sf. {• Latitoda, flfanalavi-
ran* ny fitoerana anankiray amy ny
Ekoatora. 2 — , Klimata, tanysamihafa
hafanana. L'homme peut vivre sous les
latitudes les plus opposées. Mahazo mi-
toetra amy ny klimata samihafa, amy
ny tan y samihafa hafanana ny olona.
3* fig. Halalahana. Il laisse beaucoup
de — à ses agents. Manome malalaha
ny masoivohony izy.
LATRIE, sf. Fivavahana tsy fanao afa-
tsy amin* Andriamanitra irery.
LATRINES, sf. pi. Garaba, trano ke-
ly, trano ttvoahana, lava-tay.
LATTE, sf. Varivary, fitoroka, terilatsy,
volotsangana amy ny valin-drihana. Lat-
tes qu'on cloue sur les chevrons. Va-
rivary. Lattes qu'on place entre les
chevrons. Fitoroka. Lattes d'une cloi-
son. Terilatsy. Lattes d'un plafond.
Volotsangana amy ny valin-drihana.
LATTER, va. Mamarivary, manisy fi-
toroka, — terilatsy, — volotsangana amy
ny valin-drihana.
LATTIS, sm. Varivary, terilatsy, volo-
tsangana amy ny valin-drihana.
LAURÉAT, ad/, et sm. Nahazo vali-
soa tamy ny fifaninanana.
LAURIER, sm. {• Hazo mitovitovy amy
ny ravintsara. — des forêts de Madagas-
car. Ravintsara. 2* fig. Voninahilra,
fandresena. Cueillir des lauriers. Maha-
zo voninahilra, mandresy.
LAVAGE, sm. Fanasaoa, fanozana.
LAVE, sf. Taim-bolkano.
LAVÉ, ÉE, p. et adj. {• Voasasa, nosa-
sana, voaoza, nozana. 2 # fig. Afaka, voa-
dio, nodiovina, afa-tsiny.
LAVEMENT, sm. f Fanasana, fanoza-
na. Le —des pieds. Ny fanasana, etc.,
tongptra. 2 # — , Basirano avv anv amba-
ny, faham-bastrano. Gomme Clysisrb.
LAVER, va. 1" Manasa, manoza, mam-
pandro. — du linge. Manasa lamha. —
les mains, les pieds. Manasa, manoza
tanana, tongotra. —le corps d'un enfant.
Mampandro zaza. 2" fig. Ma n afaka,
manadio, manala tsiny. David lava ses
péchés avec ses larmes. Davida nanafa-
ka, nanadio ny fahotana nataony tamy
ny ranomaso. Je m'en lave les mains.
Afa-tsiny amin' izany aho. H loc. — la
tête à quelqu'un. Mandevilevy olona.
Se laver, vpr. 1* Manasa, manoza,
mandro. Se— le visage. Manasa, ma"
nota tava. 8e— le corps. Mandro. 2* fig.
Midio, miala tsiny, afa-tsiny. Il s'est lavé
du crime dont on l'accusait. Nidio, etc.,
tamy ny heloka niampangana azy izy.
LAVEUR,EUSE, s. Mpanasa.
LAVOIR, sm. Dobo fanasan-damba, ta-
vy fanasan-dovia.
LAVURE, sf. Ozan-dovia.
LAXATIF, IVE, adj. Mampivalana mo-
ramora.
LAVETTE, sf. Lamban-jaza.
LAZARET, sm. Trano itoeran'ny am-
panaovina karantena.
LE, LA, LES, are. Ny. —livre. Ny
boky. La lune. Ny volana. Les roses.
Ny vonin-draozy.
—, pron. pers. Izy, izy ireo. azy f azy
ireo. Je le vois, je la vois. Hitako izy,
mahita azy aho. Je les vois. Hitako izy
ireo, mahita azy ireo aho. || loc. Il n'est
pas encore habile, mais il le deviendra.
Tsy mbola kinga izy, nefa ho tonga ktn-
ga hiany.
LÉ, sm. Ambainy, lambanana. Cette ro-
be a cinq lés de tour. Misy ambainy
dimy ity roho ity. Cette toile est assez
large pour qu'on puisse faire deux mou-
choirs au — . Lehibe hiany ny ambainy,
etc., ity lamba ity ka ampy hanaovaoa
mosara roa.
LÈCHE, sf Silaka. Une— de pain. Se-
la-moto.
LÉCHÉ, ÉE, p. et ad;. 1* Voalclaka,
nolelaflna. 2* fig. Voakaly, nokatina, la-
vorary. Une peinture léchée. Hoso-doko
voakaly, etc. $loc. Ours mal—. Olona
tefy maika, ratsy tarehy, doadrina, tsy
mahalala fomba.
LÉCHER, va. 1* Milelaka. — l'assiette.
Mifeia-dovia. 2» fig. Mikaly.
Se lécher, vpr. Miïeia-tena. Le» clin (s
se lèchent. Milela-tena ny saka.
Digitized by
Google
LEG
— 477 —
LEG
LEÇON, sf f Fampianarana, fianarana,
lesona, tsianjery. Il donne des leçons
d'histoire. M ampianatra tanlara izy. Il
a pris des leçons de chant d'un excel-
lent maître. Nianatra h ira tamy ny
mpampianatra mahay izy. Cet écolier
apprend sa—. Mianatra ny fianarany,
ny lesony, ny tsianjeriny io mpiana-
natra io. 2 # — , Torohe vitra, anatra, fa-
nanarana. Écoutez les leçons de votre
mère. Henoy ny torohevitry ny rcni-
nao. Je lui ai donné une bonne — . Na-
nariko mafy izy. Ce malheur a été pour
moi une bonne — . Nabazoako anatra,
fananarana tsara izany loza izany.
LECTEUR, TRICE,*. Mpamakyteny,
mpamaky boky. C'est un bon—. Mpama-
ky teny mahay izy. Cet ouvrage a peu
de lecteurs. Vitsy mpamaky io boky io.
LECTURE, sf. 1* Famakian-teny, fama-
kiam-boky. Qui est-ce qui fait la — ce
soir? Iza no hamaky teny, no hanao /a-
makian-teny an io ha ri va? Il profite de
ses lectures. Mahasoa azy ny famakia-
ny boky. 2 # — , Vakiteny/ll enseigne la
— aux enfants. M àmpianatra vakiteny
nyankizymadinika izy.
LÉGAL, ALE, adj. Araka ny lalàna.
LÉGALEMENT, adv. Araka ny lalà-
na. Procéder— .Manao ara/ta ny lalàna.
LÉGALISATION, sf. Fanamarinana.
LÉGALISER, va. Manamarina. —un
passe-port. Manamarina pasipaoro.
LÉGALITÉ, sf. Fanarahana ny lalàna.
La —de cet acte est évidente. Ara/ta
ny lalàna miharihary izany taratasy fa-
nekena izany.
LÉGAT, «m. Irakyny papa.
LÉGATAIRE, s. Ky tolorana. Il est son
-universel. Izy no notolorany nyhare-
ny rehetra.
LÉGATION, sf. 1* Rabarahan' ny lé-
gat. 2*~, Raharahan' ny ambasadaora.
3*—, Ny ambasy. 4 # — , Tranon'ny am-
basadaora.
LÉGENDAIRE, «m. Mpanoratra ny
tantaran' ny Olo-masina.
LÉGENDE, sf. 1* Tantaran* ny Olo-ma-
sina. 2*— , Soratra manodidina ny faran-
tsa, — ny raedaly. 3*—, Lovan-tsofina ela.
LÉGER, ÈRE, adj. i* Maivana. Un ha-
bit—. Akanjo maivana. 2*—, Maivamai-
vana, mora levona, maie fa ka, malemy,
tsirangaranga. Repas — . 8akafo matoa-
maivana. Viandes légères. Hena mora
levona. Vin — . Divay mahfaka. Terr«
légère. Tany malemy. Sommeil—. Tori-
maso tsirangaranga. 3 # — , Maivamaiva-
na, maivan-tongotra, mailaka, kinga. Je
me sens aujourd'hui plus — qu'à l'ordi-
naire. Reko maivamaivana kokoa ny
tenako androany fa tsy tahaka ny andava-
nandro. Il marche d'un pied — . Mai-
van-tongotra, maita-pandeha izy. Il a
la main légère. Kinga tànana izy. 4*
fig. Kely. maivana, madinika. Corvée
légère. Fanompoana kely, maivana.
Douleur légère. Aretina kely, maiva-
na. Il a une idée légère de cela. Maha-
lala izany kelikely hiany izy. Une fau-
te légère. Fahotana madinika. Il traite
un sujet—. Mandinika zavatra madi-
nika izy. 5*—, Maivan-tsaioa, maivan-
doha, manidintsidina, kely ati-doha. tsy
voahevitra. Il a le caractère — . Afai-
van-tsaina, manidintsidina izy. Il a la
tête légère. M aivan-doha, kely ati-do-
ha izy. Parole légère. Teny tsy voahe-
vitra. 6 — , Misononôka. Style— . Laha-
teny misononôka.
A la légère, loc. ado. 1» Maivana. Il est
vêtu à la—. Maivamaivana ny Ûtafia-
ny. 2* fig. Kitoatoa, mosalahy. Parler à
la légère. Miteny kitoatoa, etc.
LÉGÈREMENT, adv. 1* Maivana. 2*—,
Amim-pahamàilahana, amin-kakingana,
moramora tsara. Il marche—. Maila-
pandeha izy. Ce dessein est — fait. Na-
tao tamin-kakingana, vita moramora
tsara izany sary izany. Z* fig. Kely foa-
na. Il a été blessé — . Naratra kely foa-
na izy. 4*—, Kitoatoa, mosalahy, an-tsa-
patsapaka.il a répondu—. Naraaly ki-
toatoa, etc , izy.
LÉGÈRETÉ, sf: 1" Hamaivanana. 2*—,
Fahamailabana, hakingana. 3* fig. Ha-
kely. 4*— , Hamaivan-doha, tsyflhevera-
na, hadisoana kely. Ce sont des légère-
tés. Hadisoana kely izany. 5 # — , Fiso-
nonéka.
LÉGION, sf. 1" Antoko-miaramila tamy
ny Romana. 2 # — , Antoko-miaramila. —
d'honneur. Antokon' olona mahazo la-
koraona avy amy ny fanjakana frantsay.
3* fig. Betsaka. Des légions d'anges. An*
jely betsaka.
LÉGISLATEUR, TRIGE, s. Mpanao
lalàna.
LÉGISLATIF, IVB, adj. f Manao la là-
na. Pouvoir—. Fahefana mba hanao
lalàna. Assemblée législative. Fivorian*
ny mpanao lalàna. 2"— , Araka ny la-
Digitized by
Google
LEN
478 —
LEQ
Iâna. Mesures législatives. Didy atao
araka ny lalàna.
LÉGISLATION, sf. f Fahefana banao
laldna. La— appartient aa souverain.
Ny mpanjaka no manam-pahe/hna /ia-
nao lalàna. 2 # — , Lalàna. Une bonne—.
Lalàna tsara. Il est habile en — . Ma-
hay ny lalàna izy.
LÉGISTE, sm. Mpahay ny lalàna.
LÉGITIMATION, sf. f Fandraisana
zana-dranitra ho zanaka. 2*—, Fanama-
rinana.
LÉGITIME, adj. 1» Araka ny lalàna, ara-
ka ny rariny, marina. Mariage — . Fa-
nambadiana araka ny lalàna, marina.
Enfant — . Tena zanaka marina. Il a un
sujet — de se plaindre de vous. Mana-
na antony marina hitarainana izy no-
ho ny nataonao. 2*—, Misy antony, —
fotony. Sa douleur est—, Misy antony,
otc, ny alabelony.
LÉGITIMEMENT, adv. Araka ny lalà-
na. an-drariny, araka ny marina. Bien —
acquis. Zavatra azo an-drariny, araka
ny marina.
LÉGITIMER, va. 1* Mandray zana-dra-
nitra ho zanaka. 2*—, Manamarina, ma-
hamarina.il a fait— ses pouvoirs. Nasainy
nohamarinina ny fahefany, La dureté
des parents ne saurait— l'ingratitude d'un
enfant. Ny halozan'ny ray aman-dreny
tsy ma/tamarina ny tsy ahavalian* ny za-
naka fitia.
LÉGITIMITÉ, s/. Fahamarinana.
LEGS, sm. Zavatra atolotra amy ny fa-
rahafatra.
LÉGUER, va. 1* Manolotra. Il a légué
mille piastres aux pauvres. Vola arivo no
natolony ho any ny mahantra. 1°fig.
Mampandova. Il a légué sa haine à son
fils. Nampandovainy ny lolom-pony
ny zanany.
Se léguer, vpr. Lovana.
LÉGUME, sm. Voan-javatra mitanda-
hatra misy fonony hoatra ny tsaramaso,
anana, hanin-kotrana, hani-mainty. Les
brèdes sont un — excellent. Tena anana
tsara ny anamamy. Il n'y a pas de meil-
leur — que la pomn:e de terre. Tsy misy
hanin-kotrana, hani-mainty tsara hoa-
tra ny ovimbazaha.
LÉGUMINEUX, EU8E, adj. et a.
Mamoamitandahatra misy fonony.
LÉMURIENS, sm. pi. Amboanala, ba-
bakoto, simpona, endrina.
LENDEMAIN, sm. A mpitso, ampitson'
iny. Le —do sps nocçs. Ny ampitson* ny
nampakarany vady. Pensez au—. Hevero
ny ampitso. Ils partirent le—. Niala ta-
my ny ampitson' in y izy ireo. Il renvoie
sans cesse au—. Manao a mpifao lava izy.
LÉNIFIER, va. Manaketraka, manale-
faka, mampitony.
LÉNITIF, IVE, adj. Manaketraka, etc.
Comme Adoucissant.
— , sm. !• Fanafody manaketraka, etc. 2*
fig. Fanalana alahelo.
LENT, ENTE, adj. Miadana, mitare-
dretra, mitavozavoza, milasilasy, mitsi-
lasilasy, mitsiredareda, midanesaka,
miadamohaka, votsa, tsy maika, ma bar i-
tra ela. Il est— dans tout ce qu'il fait.
Miadana, mitaredretra, mitavozavo-
za, mila<ila$y 9 mitsilasilasy, mitsi-
redareda amin' izay rehetra ataony izy.
Il a une démarche lente. M iadam-pan-
deha, votsa fandèha, midanesaka izy.
Il a la parole lente. M fada m-p il en y izy,
miadamohaka izy raha miteny. Il a un
esprit—. Votsa saina izy. Il est — à pu-
nir. Tsy maika hankafay izy. Sa conva-
lescence est lente. Maharitra ela ny
fan are tan y.
LENTE, sf. Atodihao.
LENTEMENT, adv. Amim-piadana-
danana, amin-kavotsana.
LENTEUR, sf. Fiadanadanana, fitare-
dretra, fitavozavoza, filasilasy. filsilasila-
sy, fltsiredareda, fidanesaka, havotsana,
tsy fahamaikana, faharetana ela.
LENTICULAIRE, adj. Boribory mi-
vohitra. Verre—. Fitaratra boribory
mivohitra.
LENTILLE, sf. 1* Voan-javatra hoa-
tra ny voanemba. 2 # — , Fitaratra bori-
bory mivohitra.
LÉOPARD, sm. Biby raasiaka van-
dambandana, leoparda.
LÈPRE, sf. !• Habokana. 2* fig. Le vice
est une — . Hoatra ny habokana ny fa-
hazaran-dratsy.
LÉPREUX, EUSE, adj. et s. Boka,
ratsy hoditra, mavoin-tena,
LÉPROSERIE, sf. Trano fitsaboana
boka.
LEQUEL, LAQUELLE, pi. LES-
QUELS, LESQUELLES, pron. rel.
1* Izay. Il m'a tenu uu discours auquel
je. n'ai rien compris. Nilazany resaka
izay tsy fantatro velively a ho. 2*—, Iza.
— aimez-vous le mieux de ces deux ta-
bleaux ? Iza no tjanao kokoa amin* ireo
sary roa ireo ?
k.
Digitized by
Google
r^
LET — m
LÈSE, adj. Manohitra. Crime de— ma-
jesté. Heloka be vava manohitra ny
mpanjaka.
LÉSER, va. I* Mabafaty antoka. Je
crains de vous — . Matahotra aho fan-
drao mahafaty antoka anao. 2*—, Man-
dratra, mankarary. La poitrine est lésée.
Maratra, marary ny tratra.
LÉSINE, sf. Fahihirana.
LÉSINER, m. Mahihitra. Il lésine sur
tout. Mahihitra amy ny zavatra rebetra
izy.
LÉSINERIE, sf. Fahihirana.
LÉSION, sf. 1* Fatiantoka. 2<— , Ratra,
aretina.
LESSIVE, sf. Ranon-davenona ando-
man-damba hosasana, fendomana amy
ny ranon-davenooa.
LESSIVER, va. Mandona amy ny ra-
non-dayenona.
LEST, sm. Zavatra mayesatra fanama-
renan-tsambo.
LESTAGE, «m. Fanisian-javatra mave-
satra fanamarenan-tsambo.
LESTE, adj. t* Mailaka, mavitrika, mi-
vikiviky. Il marche d'un pas—. Maila-
pandeba, mavitrika, mivihiviky izy
raba mandeha.^ fig. Kinga, hainga-
na. Il est — en affaires. Kinga amy ny
raharaha, haingam-panao rabaraba izy.
3'—, Tsy niety. Il est— dans ses propos.
Manao resaka tsy mety izy.
LE8TEMENT, adv. t* Amim-paha-
mailahana, aroim-pahavitribana. 2* fig.
Amin-kakingana, amin-kafainganana. 3*
— , Tsy mety. Il m'a répondu — . Nanao
valin-teny tsy mety tamiko izy.
LESTER, va. 1* Manisy zavatra mave-
satra fanamarenan-tsambo. 2* fig. Se—
l'estomac, se—. Mihinana.
LÉTHARGIE, sf. !• Torimaso mafy avy
amy ny aretina. 2" fig. Fitsikamokamo,
titsilamodamoka, tsy fihontsina.
LÉTHARGIQUE, adj. !• Avy amy ny
léthargie. 2* fig. Mitsikamokamo, mi-
tsilamodamoka, tsy mibontsina.
LETTRE, sf. \* Litera. 1/ a est la pre-
mière — de l'alphabet. Ny a no litera
voalohany amy ny alfabeta. H loc. Écri-
vez ce mot en toutes lettres. Sorato tan-
te raka io teny io. Écrivez ce chiffre en
toutes lettres. Ataovy so ratra io marika
io. 2 # — .Soratra, tarehin-tsoratra. Ces let-
tres sont trop menues. Manify loatra iza-
ny sora/ra, tare hin- tsoratra izany. 3° — ,
Teny. Il juge suivant la — de la loi. Mi-
LBV
tsara arakany tenin* ny lalàna izy. 4*—,
Taratasy ampilondraina.il ma écrit une
longue—. Nampitondra taratasy lava
tamiko izy. J'ai reçu votre—. Efa azoko
ny taratasy nampitondrainao ahy.
— de chango. Voy. Cbangb. — de cré-
ance. Voy. Créance. 5 # — , pi. Fiana-
rana , fahaizana mandaha-teny an-
tsoratra na am-bava. Un homme sans
lettres. Olona tsy nianatra, tsy nabita
fianarana. Belles lettres. Fahaizana
mandaha-teny an tsoratra na am-
6aua. Ce prince fit fleurir les lettres.
Nampandroso ny fahaizana mandaha-
teny an- tsoratra na am-bava izany
mpanjaka izany.
A la lettre, loc. ado. Araka ny teny. H
traduit trop à la—. Mandika loatra ara*
ka ny teny izy.
LETTRÉ, ÉE, adj. et sm. Nianatra,
nabita Qanarana, mahay ny Tomba fenda-
haran-teny an-tsoratra na am-bava. Un
homme—. Olona nianatra, etc.
LEUR, pron. pers. Azy ireo. Il faut —
donner leur part. Tokony lromena azy
ireo ny anjarany.
—, adj. pos. Ny. Les enfants doivent du
respect à — père. Ny zanaka tsy main-
tsy hanaja ny rai ni/.
—ism. 1 # Ny azy. Je ne veux pas le — .
Tsy tia ny a2y aho. 2»—, pi. Ankohona-
na, sakaiza. Ils travaillent pour eux et
pour les leurs. Izy ireomiasa ho any ny
tenany sy ho any ny anao/ionani/, etc.
LEURRE, sm. 1* Sarim-borona atao so-
lo va ika hiantsoana ny voromahery miha-
za. 2 # fig. Fitaka. On vous promet cet em-
ploi, mais c'est un — . Ampanantenaina
izany rabaraha izany hianao, ne fa fitaka
izany.
LEURRER, va. t* Miantso voromahery
amy ny sarim-borona. ïrfig. Maraitaka.
Se leurrer, vpr. Fitabina.
LEVAIN, sm. I* Lalivay, ranom-po*
totra. Pain sans — . Mofo tsy misy lali-
vay. — de bière. Ranom-pototra anao-
vana labiera. Z'fig. Fototra. Comme Fer-
ment.
LEVANT, sm. Atsinanana. Comme Est.
— , adj. Miposaka. Je serai la au soleil — .
Ho tonga ao aho raba vao hiposaka ny
masoandro.
LEVÉE, sf. 1° Fanesorana, fanalana.
J'ai assisté à la — de l'appareil. Nanatri-
ka ny nanesorana, ny nanalana ny fe-
bim-pery aho. La première — est faite.
Voae*otra indrny mandeha tao amy ny
Digitized by
Google
LEV
— 480 -
LIB
vata ny taratasy ampitondraina. 2 # — , Fa-
kana, famoriana,tanangonana. La — des
soldats est terminée. Vitany/afama tnia-
ramila. La — des impôts n'est pas encore
faite. Mbola tsy uoauory, tsy voangona
ny hetra. Il Joe. Us ont déjà trois levées
(aux cartes ). Nahafaty intelo sahady izy
ireo. Faire la— d'un siège. Miala maina
amy ny fanaovampahirano. Faire une —
de boucliers contre quelqu'un. Mamoa-
poaka olona.
LEVER, va. I* Manandratra.manondro-
tra, roanainga. manentana, mambata,
mampitraka, miandrandra , manarina,
mampakatra. — les mains au ciel. Afa-
nandra-tânana amy ny lanitra. Le-
vez votre manteau qui traîne. Asondro-
ty, aingao ny kapaotinao fa mitarika.
Cela est si pesant qu'on ne saurait le —
de torre. Mavesatra loatra ity, ka tsy azo
aing&ina, enlanina, ôa/atna. — la tête.
Mampitraka ny loha. — les yeux au ciel.
Miandrandra ny lanitra. — un malade.
Manarina marary. — l'ancre. Mampa-
katra vatdfantsika. 2*—, Manesotra, ma-
nala. — la nappe. Manesotra, etc., ny
lamban-databatra. — un obstacle. A/a-
nesotra, etc., sampona. 3 # — ,Maka, ma-
mory, manangona, manao. — des trou-
pes. Afaaa miaramila. — dos impôts. Ma-
mory, manangona hetra. — le plan
d'une ville. Maka sàry tandna, manao
ny plan' ny tandna. |) loc. — la séance.
Mandrava livoriana.— le siège. Miala mai-
na amy ny fanaovam-pahirano. —le pied.
Mitsoriaka.mandositra.— le masque. Tsy
mena-milabatra, miharihary hoatra ny
kary am-pamoloana. — boutique. Ma-
nomboka mivarotra.
— , vn. 1* Mitsimoka, mitrebona, mipoi-
tra. Les blés commencent à — . Mitsi-
moka, etc., ny varim-bazaha. 2 # —, Mi-
vonto. La pâte lève. Mivonto ny koban-
dafarina.
8e lever, vpr. 1* Mitsangana, miala, man-
dringa. Quand il entra, tout le monde se
leva. Nony vao niditra izy, dianiara-?it-
tsangana avokoa ny olona. Levez-vous
delà. Mialà eo hianao. 8e — de table.
Miala amy ny latabatra. Se— sur la poin-
te des pieds. Mandringa. 2 # — , Miarina,
mifolia. Il se porte mieux, mais il ne se
lève pas encore. Efa tsaratsara kokoa izy,
nefa tsy mbola miarina. Il est l'heure de
se—. Tonga ny fotoam-pi/b/uuana. 3*—,
Miposaka, miseho. Le soleil se lève. Mi-
posaka, etc., ny masoandro. Le vent se lè-
ve. J/we/ionv rivotra.
LEVER, sm. 1* Fotoam-pifohazana.
2 # — , Fiposahana.
LEVIER, am. Fanoitra.
LÉVITE, sm. Levita.
—, sf. Akanjo vity.
LÈVRE, sf. !• Molotra. Il aies lèvres min-
ces. Tsintsa-mofofra izy. Il le dit des lè-
vres, mais le cœur n'y est pas. An-ten-
dro-mofofra hianyno ilazany izany, fa
tsy mba ao am-po. J'ai le mot sur le bord
des lèvres. Eo an tendro-mo/of ro hiany
ny teny. Désigner quelqu'un en allon-
geant les lèvres. Manondro molotra olo-
na. Se mordre les lèvres. Manaiki-mofo-
tra ; pg. manenina. 2*—. Vava. Les lè-
vres d'une plaie. Ny vava fery.
LÉVRIER, «m. Amboa lava vava mpi-
haza.
LEVURE, sf Roatran-dabiera anaova-
na lalivay.
LÉZARD, sm. Androngo. sitry, antsian-
tsy, matahotrandro. Petit — . Antsian-
tsy, matahotrandro.
LÉZAR DE, sf. Yaky, mitriatra.Jmitse-
faka, miveraka, mivava.
LÉZARDÉ, ÉE, adj. Vaky, mitriatra,
mitsefaka, miveraka, mivava. Muraille
lézardée. Rindrina va k y, etc.
LIAISON, sf 1* Fikambanana, fltamba-
rana, fitohizana.Onne voit pas la— de ces
planches. Tsy hita ny ikambanana,
itambaran* ireto hazofisakaireto. — des
lettres. Ftfo/uzan'ny litera. 2*fig. Fito-
hizana, fifanarahana. Il n'y a aucune —
entre ces deux idées. Tsy mitohy, mifa-
naraka velively ireo hevitra roa ireo.
3*—, Fisakaizana, fifankazarana, flkam-
banana, fitambarana, flfandraisana. Les
mauvaises liaisons l'ont gâté. Stmban -
ny fisakaizana, /f/anftazaran-dratsy
izy. Il y a peu de — entre ces deux
familles. Tsy mifankazatra, mikam-
bana, mitambatra, mifandrairay loa-
tra ireo fianakaviana roa ireo.
LIANE, sf. Vahy.
LIANT, ANTE, adj. Malemy paika,
malemy fanahy.
— , sm. Halcmem-paika, — panaby.
LIARD, sm. 1* Farantsa kely varahina
taloha mitovitovy amy ny variroaventy.
%'fig. Il n'a pas un — . Tsy manam-bari-
raiventy izy. Je n'en donnerais pas un
— . Tsysahiko variraiventy akory izany.
LIASSE, sf. Fehezan-taratasy. — de let-
tres. Fehez&n-taratasy ampitondraina.
LIBATION, sf Fanindinan-divay aza-
k
Digitized by
Google
LIB
— 481 -
UB-
vatra hafa ho fanajana an* Andriaraanitra
na ny sampy. 2 # /?o;. Fisotroana.
LIBELLE, sm. Taratasy na boky misy
fanalam-baraka.
I»IBELLISTE, sm. Mpanoratra libelle.
LIBELLULE, sf. Angidina.
LIBÉRAL, ALS, adj. 1* Mahafoy be,
manome be, tsy mikely soroka, mazava fo.
Homme—. Olona mahafoy be, etc. 2 # — ,
Tiafabalalahana amyny fanjakana. Il a
des principes libéraux. Tia fahalalaha-
na amy ny fanjakana izy.
-,«m, Olona tia fahalalahana amy ny
fanjakana.
LIBÉRALEMENT, ado. 1- Amin-ka-
zavam-po. 2*—, Amin-kalatahana.
LIBÉRALISME, sm. Fitiavam-pahala-
labana amy ny fanjakana.
LIBÉRALITÉ, sf. 1* Fubafoizana be,
fanomezana be, hazavam-po. Il exerce
ta— envers lui. Mahafoy be ho azy,
rh+xiQinQ be azy, mazava fo aminy izy.
Il tient cela de votre—. Ny hazauam-
ponao no nahazoany izany. 2 # — , Fano-
mezana. U n'est riche que de vos libéra-
lités. Tsy manana afa-tsy ny fanomeza-
na ataonao aminy izy.
LIBÉRATEUR, TRICE, s. M pana-
fa ka.
LIBÉRATION, sf. Fanafahana, fahafa-
hana. — de l'État. Fanafahan' ny fanja-
kana trosa. — du territoire. Fanafa-
han' ny tantn-drazana.
LIBÉRJÉ, ÉE, p. Afaka. Forçat — . Ga-
dralava afaka.
LIBÉRER, va. Manafaka.
Se libérer, vpr. Manafa-tena, afa-trosa.
Ce débiteur s'est enfin libéré. Afa-tro-
sa io mpitrosa io tamy ny farany.
LIBERTÉ, sf. 1» Saûdy. L'homme est
doué de — . Manan-/sa/¥dy ny olom-
belona. 2 # — , Fahazakan-tena, fanafa-
hana,- fandefasana. L'homme aime la-—.
Tia fahazakan-tena ny olona. Il a
perdu sa—. Tsy mahazaka tena in-
tsony izy. Cet esclave aYecouvrô sa—.
Afaka, nalefa io andevo io. Donner la
— à un oiseau. Mande fa vorona. 3 # — ,
Fahalalahana. Il y a — de commerce.
Malalaka ny fivarotana. Il y a — des
cultes. Malalaka ny livavahana. Le gou-
vernement a octroyé des libertés à cer-
taines villes. Ny fanjakana nanorae ma-
lalaka ny tanâna sasany. 4*—, Fanara-
nam-po, hasahiaua, Ûhitsian-doha, fa-
hatsorana, tsy fananosarotra. On jouit
d'une grande — dans cette maison. Azo
anaranam-po amin'io trano io. Il prend
beaucoup de— avec ses supérieurs A/a-
naram-po loatra, sahy loatra amy ny
lehibeny izy. Il lui parla avec — . Nite-
ny tamin-fcasa/iiana, nihitsy loha, tso-
tra taminy izy. Il prend beaucoup de
libertés. Sahy loatra izy. Il a une gran-
de — de parole. Tsy mananosarotra
akory izy raha miteny.
LIBERTIN, INE, s. et adj. 4-^filiba,
manaram-po, akanga, angatra, angelin-
gely. Il est devenu—, Tonga mpilib*,
anga-dahy izy. C'est une libertine. Tena
aaangavavy, an</a-bavy, angelingely
izy. 2 # — , Vetaveta. Contes libertins.
Tantara vetavela.
LIBERTINAGE, sm. Filibana, fanara-
nam-po, fitondran-tena ratsy.
LIBERTINER, vn. Miliba, manaram-
po, mi tondra tena ratsy.
LIBRAIRE, sm. Mpivaro-boky.
LIBRAIRIE, sf. l'Fivarotam-boky. 2*—,
Trano fivarotam-boky.
LIBRE, adj. i* Manan-tsafidy. L'hom-
me est—. Manantsafidyny olona. 2 # — ,
Mahazak a tena, afaka, olom potsy, araba-
niandro, folovohi Ira, nova, tsihibelamba-
na. Il est — et ne dépend de personne.
Mahazaka tena izy ka tsy fehezin'oiona.
Il est— d'inquiétudes, v A /a fca ahiahy
izy. Il était prisonnier, mais à présent il
est—, Taloha tao an-tranomaizina izy,
fa izao afaka. Il était esclave, mais & pré-
sent il est— . Taloha izy ankizin' olona, fa
izao afaka, olom-potsy. Il est de condi-
tion—. Ambaniandro izy. Homme —
qui n'est pas noble. Folovohitra, hova,
tsihibelambana. 3 # — , Malalaka, ara-
keviny, tsy misy misakantsakana, tsy
misy olona, foana. Le commerce est —
dans ce pays. Malalaka ny fivarotana
amin' izany tan y izany. J'ai un peu de
temps—, je suis—. Malalaka aho izao.
Faites une traduction—. Ataovy ara-ke-
viny ny fandikana azy. Les chemins sont
libres. Tsy misy zavatra misakantsaka-
naanyan-dàlana. Cette place est—. Tsy
misy olona, foana io fltoerana io. 4 # — ,
Azo anaranam-po, mifankahazo tsara,
sahy, tsy mety, tsy mananosarotra. On
est fort — dans cette maison. Azo ana-
ranam-po amin' ity trano ity. Vous avez
le champ — . Mahazo manaram-po hia-
nao. Il a — accès auprès de lui. Mahazo
manaram-po manatona azy izy. Il est—
avec ses amis. Mifankahazo tsara amy
ny sakaizany izy. Il tient des propos bien
libres. Manao resaka sahy loatra, tsy
31
Digitized by
Google
LIE
— 482
LIE
mety izy. Il a les mouvements libres. Tsy
mananosarotra amy Dy fihetsehana izy.
LIBREMENT, ad». !• Amin-tsafidy. 2-
—, Amim-pahalalahana. 3°— , Amin-ka-
sahiana, amim-pahatsorana.
LICE, sf. 1* Kianja fifanalana hazaka-
zaka. Entrer en — . Manomboka hifanala
hazakazaka. 2'fig. Ady hevilra. Il n'a
point osé entrer en — avec lui. Tsy sahy
niady hevitra taminy izy.
LICENCE, sf. 1* Lalana. Il a obtenu une
—pour un débit de tabac. Nahazo lala-
na hivaro-paraky izy. 2°— , Hasahian-
doatra, filibana, fanaranam-po, fiton-
dran-tena ratsy. Il prend chaque jour
de nouvelles licences. Mitombo hasahi-
an-doalra isan'andro izy. Un bon roi
doit réprimer la— . Ny mpanjaka tsara
tsy ma in tsy misakana ny filibana, ny
fanaranam-po t ny fi tondran-tena ra-
tsy. 3 # — , Ainbaratonga faharoa amy ny
oniversity.
LICENCIÉ, sm. Ny nahazo nyfitomboky
ny ambaratonga faharoa amy ny oniver-
sity.
LICENCIEMENT, s m. Fanafahana bo
borozano.
LICENCIER, ra. Manafaka ho boro-
zano, mamela — . On a licencié des trou-
pes. Afaha ho borozano, navela ho bo-
rozano nv miaramila sasany.
LICENCIEUSEMENT, adv. Vetaveta.
LICENCIEUX, EUSE, adj. Vetaveta,
tsy manjary, miliba, manaram-po loatra,
mi tondra tena ratsy. Discours—. Resaka
vetaveta, tsy manjary. Il mène une vie li-
cencieuse Manao li tondran-tena vetave-
ta, tsy manjary izy, miliba, manaram-
po loatra, mitondra tena ratsy izy.
LICHEN, sm. Hola-kazo, volom-bato.
LICITATION, sf- Fanaovana lavan-
tin* ny zavatra saro-jaraina.
LICITE, adj. Mety, azo atao, an-drariny.
C'est une chose — . Zavatra met y, etc.,
izany. Gain—. Tombom-barotra an-
drariny.
LICITEMENT, adv. Araka ny mely,
araka ny rariny.
LICITER, ra. Manao lavantin' ny zava-
tra saro-jaraina. On fait— cette maison.
Àsainaaiao lavanty io trano io, fa saro-
jaraina.
LICOU ou LICOL, sm. Fatoram-biby,
kofehim-bozon-tsoavaly. Ce cheval arom-
pu son licou. Nanapa-/>a/orana, kofe-
Itij io soavaly io.
LIE, sf. 1* Faika — de vin Faikan-di-
vay. V fig. Tsaika, faika, fako. C'est un
homme de la — du peuple. Tsaika, fai-
ka, fakon' olona izy. Il loc. Boire le ca-
lice jusqu'à la— . Miaritra fahorianaha-
tramy ny farany.
LIÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voafeby, nofebe-
zina, mifehy, voafatotra, nafatotra, mi-
fatotra. 2 # — , Voakambana, nakambana,
tafakambana, mikambana, voatambatra,
natambatra, lafatambatra, mitambalra,
voatohy, natohy, mitohy. 3° fig. Nam-
pifanarahina, nifanekena, 4*—. Nam-
piraisina, tafaray, miray. 5*— , Voatana.
notanana, voahazooa, nohazonina, voa-
gia, nogiazana, voasakana, nosakanana.
LIÈGE, sm. Hodi-kazo fanao bosoa.
LIEN, sm. !• Kofehy, gadra, fatorana.
Le— d'une gerbe. Ny Ao/e/i in 'amboara.
— de fer. Gadra. Il était dans les liens.
Nigadra, nifalotra izy. La fête de S*
Pierre aux liens. Ny feliny Md. Piera
voagadra. 2* fig. Fanandevozana. Il a
rompu ses liens. Afaka amy ny fanan-
devozana izy. 3 — , Zavatra mampikam-
bana, — mampitambatra, — mampiray.
Les lois sont les liens de la société civile.
Ny lalàna no ikambanana, itambarana,
iraisan' ny olona ao amy ny fanjakana.
LIER, va. 1° Mamehy, mifehy, mamato-
tra, mandrohy, mangaraka. — un pa-
quet. Mamehy , mifehy entana. —un
fou. Mamatotra adala. Voy. Attacher.
2 # — , Mampikambana, mampitambatra,
mampilohy. La chaux lie les pierres. Ny
sokay mampikambana, mampitamba-
tra ny vato. Liez les lettres. Ampito-
hizo, atohizo ny litera. 3 - fig. Mampilo-
hy, mampifanaraka, mifanaiky, manan-
gana. II ne lie pas bien ses idées. Tsy
mampilohy, mampifanaraka. tsara ny
heviny izy. Ils ont lié une partie de pro-
menade. Nifanaiky hitsangantsangana
izy ireo. Ils ont lié conversation. Ni-
/anangan-dresaka izy ireo. 4"—, Mana-
kambana, manambatra, mampiray. (Tes!
le sang et l'amitié qui les lient. Ny flha-
vanana sy ny fifankatiavana no rnana-
kambana, manambatra, mampiray
azy ireo. 5°— , Mitana, mihazona, man-
gia. mamatotra, misakana. Son serment
le lie. Tànana, hazonina, giazan' ny
flanianana nataony izy. 8a parole le lie.
Voatana, toahazona, voafatotry ny va-
vany izy. Le respect m'a lié la langue.
Ny fanajananonisaàanaahytsy hileny.
Seller, vpr. !• Mamato-tena. 2"—, Mikam-
Digitized by
Google
'■M
IJE
— 483 —
LIG
bana, mitambatra, mitohy. 3'fig. Mito-
hy t raifanaraka, mifanaiky. 4 n — , Mame-
hy tena. Il s'est lié par un vœu. Name-
hy tena tamy ny voady izy.
LIEU, sm. V Tokotany, toeraîia, fitoera-
na, fonenana, fari-tany, vaky, tany, tra-
no. Voilà 1e — où s'élèvera le palais. Itsy
ny tokotany hanorenana ny lapa. Un—
de récréation. Tokotany fiialaovana.
Mettez chaque chose en son—, Samy atao-
vyamyny toerany, (ïtoerany avy ny
xavatra rehetra. C'est le plus beau — du
monde. Fifoerana mahaflnaritra indrin-
dra izany. Il change souvent de — . Mi-
findra fonenana matetika izy. En quel —
habite-t-il ? Aoamyny fari-tany, vakin'
aninona, aiza ho aiza no ïtoerany? C'est
le — où il est né. Izany no tan y uahate-
rahany. Les saints lieux. Ny tany masi-
na. — où Ton rend la justice. Trano fi-
tsarana. Le — saint. Ny tra.no leglizy.
Voy. Endkoit. || loc. En premier —, en
second — , en dernier—. Voalohany, fa-
haroa, farany. Tenir— de... Misolo. Il
m'a tenu — de père. Solon' ikaky izy.
Avoir—. Misy,miseho. Cet assassinat a eu
— l'an dernier. Taona itsy no nisiana, ni-
se/toan' izany vonoanaolona izany. 2* fig.
Tokony, fotony, antony. Ce n'est pas ici le
— de parler décela. Tsyeto no tokony
hilazana izany. Il y a— de délibérer. To-
kony hodinihina izany, misy fotony,
antony handinihana izany. 3*—, pi.
Trano, tokotany, izay niposahan-java-
tra, lia visité les lieux. Nitsirika ny tra-
no, tokotany izy. La police s'est trans-
portée sur les lieux. Tonga tao amin izay
niposahari izany ny polisy. 4*—, Gara-
ba, trano kely, trano fivoahana.
An lieu de, loc. prèp. Ho solo. Cet es-
clave servira au — de tel autre. Ity an-
kizilahy ity hanompo ho so/o?i-dranona.
An lieu que, loc. conj. Kanjo.
LIEUE, sf. l° Làlana tokony ho metatra
efatra arivo 2* fig. Vous en êtes à cent
lieues. Tsy fantatrao velively izany. Cela
est à mille lieues de ma pensée. Lavitry
ny saiko izany. Je vous ai senti d'une — .
Efa azoazoko fa ho tonga hianao.
LIEUR, BUSE, 5. Mpifehy vary.
LIEUTENANCE, sf. Raharaban* ny le-
fitra.
LIEUTENANT, sm. Lefitry ny kapite-
ny, lefitra. Le capitaine et son—. Ny ka-
piteny sy ny lefiny. Le — colonel. Ny
lefitry ny koranely.
LIÈVRE, sm. 1° Biby dia mitovitovy
amy ny bitro, bitrodia. 2* fig. Courir
deux lièvres à la Fois. Miloloha rano roa
siuy. Il est peureux comme un — . Saro-
tahotra izaitsizy izy. Il a une mémoire
de — . Maty arika izy.
LIGAMENT, sm. Uozatra manakamba-
na ny taolana, hozatra manodidina ny
aty, ny fo, etc.
LIGAMENTEUX, EUSE, adj. Hoza-
tina, mitsiratsiraka. Comme Fibrbdx.
LIGATURE, $/". Fehy, famehezana. La
— de l'artère a été bien faite. Tsara fe-
hy ny artera, tsara ny namehezana ny
artera.
LIGNAGE, sm. Firazanana. Il est de
haut—. Avo razana izy.
LIGNE, sf. 1* Tsipika. — droite. Tsipi-
ka mahitsy. || loc. —de démarcation.
Voy. Dbmaucation. Passer la—. Mama-
ky ny ekoatora. —télégraphique. Tele-
grafy mitohitohy amy ny vohitra sarai-
hafa. lia toujours suivi la — du devoir.
Nanaraka ny fltsipiky ny rariny mandra-
kariva izy. Ces deux orateurs sont sur la
môme—. Mitovy ireo mpandaha-teny
roa lahy ireo. Il est en première—. Voa-
lohany izy. Il Jest hors—. Tsy azo ano-
harana izy. 2°— , Andalan-tsoratra, la-
haran-tsoratra. Il y a vingt lignes à cha-
que page. Misy andalan-tsoratra, etc.,
roapolo avy isam-pejy. || foc. Aller à la
— . Manomboka andininy hafa. Je vous
écrirai deux lignes pour vous prévenir
de mon arrivée. Teny indraim-bava
monja no hosoralako aminao hilaza ny
hahatongavako. Écrivez ceci en — de
compte. Soraty ho isan'ny zavatra no-
vidiko izany. 3°— , Tady, lintana. Tirer
une muraille à la—. Manitsy ampianta-
ny amy ny tady. Marquer le bois à la
— . Manamarika hazo amy ny tady. Pé-
cher à la—. Mamintana, manjono. Je-
ter la—. Manipy fintana. —dormante.
Flntana misy bosoa. 4*—, Laharana,
sosona. Rompre la—. Mamaky lahara-
na. L'armée marchait en—. Nandroso
nilahatra ny taflka. Troupe de—. Mia-
ramila fandahatra hiady. 5*—, Hady
fiarovana, manda. Attaquer les lignes.
Mamely ny hady fiarovana, etc. Lignes
d'approche. Hady, manda ataon* ny
mpanao fahirano. 6°— , Taranaka. — di-
recte. Tena taranaka. Voy. Direct.
LIGNÉE, sf. Taranaka. Il a une nom-
breuse—. Maro taranaka izy.
LIGNEUL, sm. Ko fehy voasavoka.
Digitized by
Google
LIM
— 484 —
LIN
LIGNEUX, EUSE, ad)'. Mitovitovyamy
ny hazo. Plante ligneuse. Zava-maniry
mitovitovy amy ny hazo.
LIGUE, sf. 1* Fiandanian' ny fanjakana
maro. 2 # — , Firaisan-tetika, teti-dratsy,
teti-be, fifokoana.
LIGUER, va. Mampiandany. Il liguâtes
princes chrétiens contre les Musulmans.
Nampiandany ny mpanjaka kristiana
hanohitra ny Silamo izy.
Se liguer, vpr. {• Miandany. 2° fig.
Miray telika, mikaon-doha, mifoko. Il se
ligua avec les mécontents pour exciter
une sédition. Niray tetika, etc., tamin'
izay sosotra izy mba hampikotankotana
ny vahoaka.
LILAS, sm. Hazo mitovitovy amy ny vo-
andelaka.— de Perse. Voandelaka, le-
laka, bazondriaka.
LILIACÉE, sf. et adj. Zava-maniry mi-
tovitovy amy ny lisy.
LIMAGE, sf. Lelosy.
LIMAÇON, sm. Sifotra an-tanety.
LIMAILLE, sf. Tain-tsofa.
LIMBES, sm. pi. Limby.
LIME, sf. Tsofam-by. Passez la— sur cet-
te clef. Tsofao kely io fanalahidy io.
LIMER, va. 1° Manatsofa. 2* fig. Man-
drindra. Il a bien limé son discours.
Narindrany tsara ny laha-teniny.
LIMIER, sm. 1° Karazan'amboampiba-
za makadiry. 2° fig. — de police. Draka-
draka.
LIMITATION, sf. Famerana. Il s'en-
gage à payer la somme sans— de temps.
Manaiky handoa ny vola izy nefa tsy
manisy felr" andro.
LIMITE, sf. 1* Faritra, fangitra, valam-
parihy, fetra. La rivière sert de — à ma
propriété. Ny renirano no faritra, fan-
gitra, fetran'ny taniko. 2° fig. Fetra.
Son ambition est sans limites. Tsy misy
fetra ny fitsiriritany voninahitra. Gom-
me Borne.
LIMITER, va. 1" Mamaritra, maman-
gitra, mametra. 2° fig. Mametra, mani-
sy fetra. On a limité ses pouvoirs. Nofe-
rana, nasiana fetra ny fahefany.
Se limiter, vpr. Mabalala fetra.
LIMITROPHE, adj. Manolotra, mifa-
nolotra. Cette province est— de la France.
Manolotra any Frantsa, mifanolotra
aminy Frantsa izany fari-tany izany.
LIMON, sm. 1 • Dilatra, fotaka. La riviè-
re dépose du—. Mitondra dilatra, etc.,
ny renirano. 2 # — , lia tanan-tsarety. 3 # — ,
Voasary makirana, voasary mandina. 4"
fig. Tany. Nous sommes formés du
même — . Samy noforonina avy tamy ny
tany avokoa isika rehetra.
LIMONADE, sf. Limonady.
LIMONADIER, 1ÈRE, $. Mpivarotra
limonady.
LIMONEUX, EUSE, adj. Be dilatra,
be fotaka. Eau limoneuse. Rano be dila-
tra, etc.
LIMONIER, sm. 1° Soavaly fametraka
ao amy ny tanan-tsarety. 2°— , Foto-boa-
sary makirana.
LIMONIERS, sf. Tanan-tsarety.
LIMPIDE, adj. Madio, mangarangara-
na, mangalahala. Source — . Loharano
madio, etc.
LIMPIDITÉ, sf. Hadio, fangarangara-
na, fangalahala.
LIMURE, sf. Fanatsofana.
LIN, sm. Hongonim-bazaha madinika,
lamba rongonim-bazaha madinika.
LINCEUL, sm. Lamba famonosam-pa-
ty, lambamena.
LINÉAIRE, adj. Atao amy ny tsipika.
Dessin—. Fanaovan-tsary amy ny tsi-
pika.
LINÉAMENT, sm. 1* Tokotanin-tare-
hy. Les linéaments du visage. Ny toko-
tanin-tarehy. 2*—, Ambangovangony.
Les linéaments d'un ouvrage. Ny am-
bangovangon' ny boky anankiray.
LINGE, sm. Lamba, fitafiana, akanjo.
Blanchir du—. Manasa lamba, etc. Es-
suyer avec un— . Mamaoka amy ny lam-
ba. Il a beaucoup de—. Be fitafiana,
akanjo izy.
LINGER, ÈRE, a. Mpitahiry lamba, —
fitafiana.
LINGERIE, sf. Efi-trano fitabirizan-
damba, — fitafiana.
LINGOT, sm. Anjaka, akora.— d'or.
An/a-bolamena, aAoram-bolameaa.
LINGUAL, ALE, adj. f Amy ny le-
la. Nerf—. Hozatra amy ny lela. 2°— To-
nbnina amy ny lela. Consonnes lingua-
les. Renisoratra tononina amy ny
lela
—, sf. Renisoratra tononina amy nylela.
LINGUISTE, 8m. Mpandinika ny fom-
bam-pitenenona amy ny lit en y samiha-
fa.
LINGUISTIQUE, sf. Fandinihana ny
Digitized by
Google
LIR
— 485 —
LIT
fombam-pitenenana amy ny flteny sami-
bafa.
UNIMENT, «m. Fanafody ahosotra.
LINOTTE, sf. 1 # Karazam-boron-kely.
2* fi g. Olona marivo saina, — salosina.
LINTEAU, sm. Tataom-baravarana.
LION, LIONNE, a. f Liona. 2* fig. Olo-
na mahery fo, — voaivoay.
LIONCEAU, sm. Zana-diona.
LIQUÉFACTION, sf. Fiempoane.
LIQUÉFIER, va. Mampierapo, mampi-
hanankanana. Lo feu liquéfie le le
plomb. Ny afo mampiempo etc., ny
firaka.
Se liquéfier, vpr. Miempo, mihanan-
kanana.
LIQUEUR, sf. 1* Zavatra mihanankana-
na. 2 # — , Zavatra fisotro, toaka, lali-
kera.
LIQUIDATEUR, adj. et «m. Mpanda-
mina fanilihan-trosa.
LIQUIDATION, sf. Fanilihana, fanefa-
na, fandaminana. Il travaille à la — de
ses comptes. Mandamina ny miditra
sy ny mivoaka izy.
LIQUIDE, adj. 1* Hoatra ny rano, mitoe-
drano, mihanankanana, matsora. Les
corps liquides. Ny zavatra hoatra ny
rano, mitoe-drano, mihanankanana.
Ce breuvage est trop— . Matsora loatra
izany fisotro izany. 2° fig. Afa-karatsaka.
Il a cent mille francs net et — . Manana
ariary roa alina afa-karatsaka izy.
—, sm. I* Zavatra mihanankanana. 2 # — ,
Zavatra fisotro. Droits sur les liquides.
Haba alaina amy ny zavatra fisotro.
Coupez le lait avec un autre — . Tampo-
hy zavatra fisotro hafa ny ronono.
LIQUIDER, ra. Manilika.manefa, man-
damina fanilihan-trosa. Il a liquidé ses
dettes. Nanilika, nanefa trosa izy. Il
liquide son bien. Mivaro-javatra sasany
mba hanilihany ny trosany izy.
8e liquider, vpr. Manili-trosa, manefa
trosa.
LIQUIDITÉ, sf. Fihanankanana.
LIQUOREUX, EUSE, adj. Mamy hoa-
tra ny lalikera. Vin—. Divay mamy hoa-
tra ny lalikera.
LIQUORISTE, 8. Mpanao na mpivaro-
tra lalikera.
LIRE, va. 1* Mamaky teny, mamaky.
H ne sait pas—. Tsy mahay mamaky
teny, etc., izy. Il lit l'histoire romaine.
Mamaky ny tantaran' ny Romana izy.
2 # fig. Mahalala, mahafantatra, mahita,
mamaky eritreritra. Il lit dans l'avenir.
Mahalala, mahafantatra, mahitanyho
avy izy. Je lis sur votre visage que vous
êtes mécontent. Hitako amy ny tarehi-
nao fa sosotra hianao. — dans la pensée
de quelqu'un. Mamaky eritreritra olo-
na.
LIS, sm. Lisy. Le— est le symbole de la
pureté. Ohatra amy ny fahadiovam-po
ny lisy.
LISÉRÉ, sm. Riba atao sisina, sisina.—
d'or. Ribà volamena atao siatn-java-
tra. Ce mouchoir a un — rose. Misy sisi-
na mavokely ity mosara ity.
LISERON, «m. Tsingovihovy, sarisarim-
bomanga.
LISEUR, EUSE, s. Mpamaky boky ma-
ro.
LISIBLE, adj. Àzo vakina.
LISIBLEMENT, adv. Azo vakina.
LISIÈRE, sf. 1* Sisina. Lever les lisiè-
res d'un drap. Manaisotra ny 8iain-do-
pôtra. 2°— , Tady itantanana ny zaza
koly atao talaky mandeha. 3° fig. Sisina,
morona. Le village est sur la— de cette
province. Ao an-tsisin' ity fari-tany
ity ny tan an a. Ma maison est sur la —
de la forêt. Ao amoron' ala ny tranoko.
LISSE, ad;'. Malama, malambolambo,
tsotra. Papier—. Taratasy malama,
malambolambo. Il a les cheveux lisses.
T«o-bolo izy.
— , sf. Baraka. Bâton qui soutient les lisses.
Vovonan-fcara&a. Faire passer les fils de
la chaîne dans les lisses. Mangara-te-
nona.
LISSER, va. Mandama, mandambolam-
bo.
LISSOIR, sm. Fandamana, fandambo-
lamboana.
LISTE, sf. Rojistra. Comme Catalogue.
Il toc. — civile. Vola eken* ny parlemen-
ta homenanympanjaka isan-taona.
LIT, sm. {• Farafrfra, fandriana, laflka.
Dresser un— . Manangana farafara. Il est
mortdansson— . Maty taoam-pandrtanî/
izy. Il garde le — . Mihonaka ao am-pan-
driana izy. Il était sur son— de mort. Na-
rary be tao ara-pandriana izy, narary
be tambany tsihy, efa ho faty tamin f izay
izy. Un lit de fer. Farafara vy. J'ai un-
bien dur. Mafy loatra ny fandriako, la-
fi ko. Faire le — . Manamboatra fandria-
na. 2 # — , Mason' ony, mason-drano, lâ-
Digitized by
Google
LIT
— m —
MV
lan-drano. Le— de cette rivière est peu
profond. Marivony mason-drano amin'
ity rentrano ity. Cette rivière change sou-
vent de — -. Miova làlana matetika io re-
• nirano io. 3'/î{/. Vudy. Il a deux enfants
du premier — . Roa no zanany tamin* ilay
vadiny voalohany.
LITANIES, sf. pi [• Litany. 2°fig.
sing. Fitanisana. II nous a fait une lon-
gue lilanie de ses plaintes. Notanisai-
ny taminay ny fahoriany rehetra.
LITEAU, sm. Vakin-kazo atao filiro.
LITERIE, sf. Fombam-pandriana.
LITHOGRAPHE, sm. Mpauonla amy
ny vato.
LITHOGRAPHIE, sf. Fanontana amy
vato, zavatra natonta tamy ny vato.
LITHOGRAPHIER, va. Manonta amy
ny vato.
LITIÈRE, sf. !• Laflka. Faire la — aux
chevaux. Manamboatra fa/i-tsoavaly. 2*
fig. Fandriana. Être sur la — . Miho-
naka ao am-pandriana.
LITIGE, sm. Ady, flfandirana. Cette ter-
re est en — . Iadiana, ifandirana iza-
ny tany izany.
LITIGIEUX, EUSE, adj. 1* Iadiana,
ifandirana. 2°— , Tia ady, tia fanditra.
Esprit — . Olona tia ady, etc.
LITRE, sm. Erau ny tavoahangy lapose-
ty.
LITTÉRAIRE, adj. Momba ny fahai-
zana mandaha-tony an-tsoratra na am-
bava.
LITTÉRAL, ALE, adj. Tena hevitry
ny teny, araka ny teny, araka ny teny
tsirairay. Voici le sens — de ce passa-
ge. Izao no tena hevitr' ireo teny
ireo. Traduction littérale. Dikan-teny
araka ny teny tsirairay.
LITTÉRALEMENT, adv. Araka ny
tena hevitry ny teny, araka ny teny,
araka ny teny tsirairay.
LITTÉRATURE, sf. Fahaizana man-
daha-teny an-tsoratra na am-bava.
LITTORAL, ALE, adj. Ao amoron-
dranomasina.
— ,sm. Ny ao araoron-dranomasina. Le —
de la France. Ny ao amoron-drano-
masina any Frantsa.
LITURGIE, sf. Fomba fandaharam-pi-
vavahana.
LITURGIQUE, adj Momba ny fanda-
haram-pivavahana. Ouvrage—. Boky
momoa ny fandaharam-pivavaha-
na.
LITURGISTE, sm. Mpabay ny fomba
fandaharam-pivavahana.
LIVIDE, adj. Mangana, mivolom-bala-
la maty, hatsatra. Teint—. Tarehy man-
gana, etc.
LIVIDITÉ, sf. Hamanganana, Ûvolom-
baiala maty, hahatsatra.
LIVRABLE adj. Azo atolotra. Mar-
chandise—immédiatement. Varotra azo
atolotra vetivety.
LIVRAISON, sf. t'Fanoloram-barotra.
2 # — , Tapa-boky avoaka tsikelikely. Pu-
blier un ouvrage par livraisons. A/amoa-
ka boky tsikelikely. La première— de
ce dictionnaire vient de paraître. Vao
navoaka ny tapa-boky voalohany arnin'
izany diksionary izany.
LIVRE, sm. I 9 Boky. Composer un — .
Mamorona boky. Livres de commerce.
Boky fanoratam-barotra. —journal. Bo
ky fanoratana ny miditra sy ny raivoaka
isan'andro. — de prière. Boky fivavaha-
na. 2*—, Fizarana. L'ouvrage est divisé
en douze livres. Misy fizarana roa am-
by ny folo ny boky.
À livre ouvert, loc. adv. Tsy an-kifidy.
Traduire à livre ouvert. Mamiika teny
tsy an-kifidy amy ny boky anankiray.
LIVRE, sf. Livatra, lanjana diman jato
grama. Il porte quatre-vingt livres. Mi-
tondra valopolo livatra izy.
LIVRÉ, ÉE, p. Voatolotra, natolotra,
nafoy, navela.
LIVRÉE, sf. I" Fitaflana mitovy Ûton-
dran'uy mpanompon'ny mpanan-karena.
2 /?*/. Famantarana. Il porte la— de la
misère. Ilita ao amy ny tenany ny fa-
mantaran' ny fahantrana.
LIVRER, l'a. Manolotra. mamoy, ma-
mêla. Je vous livrerai l'habit dans quin-
ze jours. Hatolotro anao ny akanjo ra-
ha afaka tapa-bolana. Il m'a livré le
cheval pour cinquante piastres. Nafoi-
ny ho ahy dimam-polo vola ny soavaly.
Livrez le voleur à la justice. Atolory
amy ny fanjakana ny mpangalatra, alo-
seho ny mpangalatra. Judas livra son
Maître aux Juiis. Jodasy nanolotra ny
Tompony tamy ny Jody. Le général livra
la ville au pillage. Nafoy, navelan' ny
jeneraly horobain' ny miaramila ny ta-
nâna. || loc. — bataille. Mandrafitra ady.
— un assaut. Manani-bohitra.
Se livrer, vpr. 1-Manolo-tena, niitolo-ba-
Digitized by VjOOQI ^ ^^,
LOC
— 487 —
LOI
tana, mahafoy tona, tnanaraka, manara-
na, miondrika, matoky. Jésus-Christ
s'est livré sur la croix pour nous. iVano-
lo-tena, na.ha.foy tena ho antsika teo
amyny hazo-fijalianaJeso-Kristy. Se —
à l' ennemi. M itolo batana amy ny faha-
valo. Se — aux plaisirs. Manaram-po,
manaranvbatana. Se— à la paresse. Ma-
naran-daina. Se— a ses passions. Ma-
naraka ny fllan-dratsiny. Se — à la dou-
leur. Miondrika amy ny alahelo. Il s'est
livré à des gens qui l'ont trahi. Natoky
ny olona izay namadika azy izy. 2*—,
lïilozoka, mimaso, mifositra, mifolotra.
Gomme 8adonnbr.
LIVRET, sm. Boky kely Ûlazana ny toe-
try ny ropiasa, ny mpanompo, etc.
LOCAL, sm. Trano, tokotany. Le — de
cette imprimerie est trop resserré. Ety
loatra izany trano, tokotanim-prinly
izany.
LOCAL, ALE, adj. Amy ny tan y anan-
kiray, amy ny tanéna anankiray. Coutu-
me locale. Fanao arahina amy ny
tany anankiray, fomban-lany. Les
autorités locales. Ny lehiben' ny tanàna
anankiray. Il loc. Mémoire locale. Fa-
hatsiarovana ny zavatra efa hita.
LOCALISER, va. Manangona aretina.
—le mal. Manangona aretina.
Se localiser, vpr. Miangona, mifaritra.
Le mal se localise, Miangona, mifari-
tra ny aretina.
LOCALITÉ, 8f. Tany, tanàna. Je ne
connais pas cette — . Tsy fantapantatro
izany tany, tanàna izany.
LOCATAIRE, a. Mpanofa trano. —
principal. Mpanofa trano mampanofa
amin* olon-kaia,
LOCATION, sf. 1* Fanofana, fampano-
fana. 2 # — , Hofan-trano, — tsoavaly, etc.
LOCH, sm. Zavatra amantarana ny ha-
fainganan-tsambo.
LOCOMOBILE, sf Sarety ampandeha-
nin' ny sitimo.
LOCOMOTEUR, TRICE, ad;. Mara-
pihetsika. Muscles locomoteurs. Hoza-
tra rnampihelsika.
LOCOMOTIF, IVE, adj. Momba ny
fifindran-toerana. Presque tous les ani-
maux sont doués de la faculté locomo-
tive. Saika mahazo mifindra toerana
avokoa ny biby rehetra.
LOCOMOTION, sf. Fifindran-toerana.
LOCOMOTIVE, sf. Kalesy sitimo mita-
rika ny kalesy amy ny lalam-hy.
LOCUTION, «/". Fombam-pitenenana.
Une — nouvelle. Fombam-pif enenana
vaovao.
LOGE, sf. !• Trano, efi-trano. Le por-
tier est dans sa—. Ao an-/ranony ny
mpiandry vavahady. La — d* un lion. Ny
frano fametrahana liona. Le fou s'est
échappé de sa — . Afa-nandositra tao
amy ny efi-tranony ny adala. 2°— , Fi-
vorian ny framasao. 3 # — , Efltrefitra,
tranotrano. Voy. Cellule.
LOGÉ, ÉE, adj. 1* Mitoetra. Il est— au
rez-de-chaussée. Mitoetra ao an-tany
izy. 2° fig. Nous voilà bien logés. Voâ
ity isika.
LOGEABLE, adj. Azo itoorana. La
maison n'est pas — . Tsy azo itoerana
ny trano.
LOGEMENT, «m. Trano, fonenana, fi-
toerana. Où est son — ? Aiza ny frano-
ny, etc?
LOGER, vn. Mitoetra. Il loge à l'hôtel.
Mitoetra ao amy ny tranom-bahiny izy.
Il loge au premier. Mitoetra ao amy ny
rihana ambany indrindra izy. || loc .—
à la belle étoile. Mandry eny alatrano,
ankalamanjana, mandry an-tsaha.
— , va. Mampitoetra, mametraka. Où lo-
gerez -vous ces étrangers ? Aiza no
hampitoeranareo t hametrahanareo
ireo vahioy ireo ? — ses livres. Marne-
traka ny bokiny.
Se loger, vpr. Mitoetra, mipetraka. Il
s'est logé dans un hôtel. Lasa nitoetra,
nipetrakaao amy ny tranom-bahiny Izy.
La balle s'est logée dans le bras. Nitoe-
tra tao amy ny sandriny ny bala'naha-
voa azy.
LOGICIEN, sm. Mpahay lojika, mahay
manaporofo.
LOGIQUE, sf. Lojika, fahaizana mana-
porofo, fifanarahan-kevitra. Il a de la — ,
Mahay manaporofo izy, mifanaraha
ny heviny samihafa. Il n'y a point de-
dans cet ouvrage. Tsy mifanarakany
hevitra samihafa amin' ity boky ity.
— , adj. Araka ny lojika.
LOGIQUEMENT, adc. Araka ny loji-
ka.
LOGIS, sm. 1* Trano. Le maître du—.
Ny tompon-Zrano. Corps de—. Voy.
Corps. 2*—, Tranom-bahiny. Voilà un
bon—. Itsiana franom-bahtni/ tsara.
LOI, sf. 1* Lalàna, didy. Promulguer
une—. Mamoaka lalàna anankiray.
Consulter un homme de—. Maka. hevitra
Digitized by
Google
1
LOI
488-
LON
Imin' olona mahay lalàna. La — an-
cienne. Ny lalàna taloha. La— nouvel-
le. Ny lalàna vaovao. Les lois de la
grammaire. Ny lalàn'ny gramara. Dans
les langues vivantes, l'usage fait—. Amy
ny flteny mbola tenenina tonga lalàna
ny fombam-pitenenana mahazatra. Il se
fait une— de se promener tous les soirs.
Naraikiny hoatra ny didy ho azy ny mi-
tsangantsangana isan-kariva. Il veut
faire la — partout. Ta-handidy hatrai-
za batraiza izy. 2°— , Fahefana, fandi-
diana, fanapahana. Alexandre rangea
l'Asie sous sa—. Aleksandra namory any
Azia ho ao ambanin'ny fahefany, etc.
LOIN, adv. 1* Lavitra. Il demeure—.
Lavitra ny toerany. 2° fiy. Lavitra, am-
bony, loalra, ela. Pas à pas on va—.
Lasa lavitra izay mandroso tsikelikely.
Il voit— dans l'avenir. Hitany ny ho avy
raha mbola lavitra. Ce jeune hom-
me a de l'esprit, il ira—. Be saina ily to-
volahy ity, ka tsy maintsy hisondrotra
ambony. Il pousse— son ressentiment.
Tafahoatra loalra ny loiom-pony. Il est
malade, il n'ira pas—. Marary izy ka
tsy ho ela velona intsony. Il ne le por-
tera pas—. Tsy ho ela dia hivaly ny
ratsyjnataony.
Au loin, loc. adv. Lavitra.
Be loin, loc. adv. 1* Lavitra. Il vient
de — . Avy lavitra izy. 2° fig. Je le vois
venir de — . Takatro ny heviny na dia
miolakolaka aza izy. Il revient de — .
Kasa maty izy ka sitrana. Je ne le con-
nais ni de près ni de—. Tsy fantatro
velively izy.
De loin en loin, loc. adv. Mahalanka-
lana, indraindray tadiavina.
Loin de, loc. prép. 1 # Lavitra. Il est —
de la ville. Lacitry ny tanàna izy. 2°
fig. Lavitra, velively. Cela est— de ma
pensée. Lavitry ny hevitro izany. Je
suis — de penser ainsi. Lacilra ahy ny
mihevitra izany. Bien — de se repentir,
il s'obstine dans son crime. Lavitra azy
ny mibebaka, fa vao mainka mikiribiby
amy ny hadisoany izy. Nous sommes —
de compte ensemble. Tsy mifanaraka ve-
lively isika.
LOINTAIN, AINE, ad}. Uvitra, any
an-dakira, any an-tsioka. Pays—. Tany
lavitra , etc.
—, «m. Ny any lavitra, ny any an-dakira,
ny any an-tsioka. Qu'apercevez-vous
dans le — ? Liona no hitanao eny lavi-
tra eny?
LOISIBLE, adj. Azo atao.
LOISIR, 8 m. Andro ahafahana, andro
malalaka, andro. Je n'ai pas un moment
de—. Tsy manana andro ahafahana,
andro malalaka aho. Je n'ai pas le —
d'y penser. Tsy misy andro hihevera-
ko izany.
A loisir, loc. adv. Miadana. Examinez
cela à — . Diniho miadana izany.
LOMBAIRE, adj. Ao am-balahana.
LONG, LONGUE, ad/. {• Lava, ela,
mitarozaka. Barbe longue. Volombava
lava. Ce discours est—. Lara izany laha-
tcny izany. En été les jours sont longs.
Lava ny andro raha fahavaratra. Cela
ne sera pas d'une longue durée. Tsy ha-
haritra ela izany. La conversation a
été longue. Naharitra ela, nitarozaka
ny resaka. Bail à — terme. Fanolan-
trano maharitra efci. 2 # — , Miadana. Ces
plantes sont longues à pousser. Afia-
dam-paniry ireto zava-maniry iretOc
A la longue, loc. adv. Rahefa ela. Tout
s' use à la—. Tsy misy tsy ton tan* ny ela.
LONG, sm. Halava, halavana, lavany.
La cour a douze mètres de —, Misy roa
amby ny folo metatra ny halava, etc.,
ny tokotany.
—, adv. Zavatra betsaka. Il nous en a dit
— . Nilazany zavatra betsaka ny amhV
izany izahay.
Le long, tout le long, tont du long,
au long de, loc. prép. Amorona, an-
tsisina. Aller tout le— de l'eau. Mana-
ra- morona ny rano. Aller le — du bois.
Manara-teiaina ny ala.
Au long, tout au long, loc. adv. La-
va. Il a expliqué cela au — . Laça ny
nivoasany izany.
De long, en long, loc. adv. Mitsangana.
Fendre en—. Mamaky mitsangana,
mamakymanarakany t sang an any. Met-
tez ce bois de — . Ampandrio mitsan-
gana io hazo io.
LONGANIMITÉ, sf. Fahari-po, fande-
ferana. On ne saurait trop louer la —
de ce prince. Tsy hita izay hiderana
ny fahari-po, ny fandeferan' izany
mpanjaka izany.
LONGE, sf. f Anja-koditra lamatoran-
tsoavaly. 2 a — , Mananetin-janak'omby.
—de veau. Mananefin-janak' omby.
LONGER, va. 1* Manara-morona, ma-
nara-tsisina. 2 # — , Amorona, an-tsisina.
Les rizières longent le bois. Ao amo-
rona, an-tsisin* ny ala ny tanimbary.
Digitized by
Goot
LOR - 4
LONGÉVITÉ, sf. Haela velona.
LONGITUDE, sf. Lonjitoda, flfanala-
viran'ny fltoerana anankiray amy ny
meridiena izay alaina ho fototra.
LONGITUDINAL, ALE, ad;. Mana-
raka ny halavana, mitsangana. Muscles
longitudinaux. Hozatra manaraha ny
ha la van a > etc.
LONGITUDINALEMENT, adv. Àra-
ka ny halavana, mitsangana.
LONGTEMPS, adv. Ela, izay ela izay,
fahoviana. La pluie dure — . Maharitra
ela ny ranonorana. Cela est fait depuis
— . Vita hatry ny ela, hatr'teay ela
izay, /a/iorian-tany izany.
LONGUEMENT, adv. Ela. Il a parlé
— . Niteny ela izy.
LONGUEUR, sf. f Halava, halavaUa,
lavany, haela, fltarozaka. La — d'un
bâton. Ny halavan ny tehina. Ses vi-
sites sont d'une — insupportable. Tsy
Jaitra ny fijanony ela, raha matnangy. Je
suis ennuyé de la— du procès. Mahabobo-
ka ahy ny fitarozaky ny ady. 2 # — , Zava-
tra lava loatra. Il y a des longueurs dans
ce discours. Misy zavatra lava loatra
amin' izany laha-teny izany.
LONGUE- VUE, sf. Masolavitra.
LOPIN, sm. Sombin-kena, sombiny.
LOQUACE, adj. Basivava, maro vava,
ropitaria, tsaontsaom-bava.
LOQUACITÉ, sf. Habasivava, fitaria,
fl tsaontsaom-bava.
LOQUE, sf. Yoro-damba. Cet habit s'en
va en loques. Tonga voro-damba io
akanjo io.
LOQUET, sm. Hidim-baravarana ka-
ratoka.
LORGNER, va. 1°Mangala-pi]ery, ma-
nao maso vilana. 2 # — , Mijery amy ny
masolavitra madinika.
LORGNETTE, sf. Masolavitra madinika.
LORGNON, «m. Solomaso tokana.
LORS DE, loc. prép. Tftmy ny. — de
son élection. Tamy ny nifidianana azy.
Pour lors, loc. adv. Tarn in' izay.
Dès lors, loc. adv. Tamin'izay, ha tram in'
izay.
LORSQUE, conj. Raha, rahefa, nony,
fony, tamy ny. Lorsqu'il viendra, pla-
cez-le dans cette chambre. Raha, rahefa
tonga izy, dia apetraho amin'ity efi-trano
ity. Lorsqu* il arriva, les grands allèrent
& sa rencontre. Nony, fony tonga izy, ta-
my ny izy tonga, dia nitsena azy ny ma-
namboninahitra.
i — LOU
Lors même que, loc. conj. Na dia... aza.
On ne croit pas un menteur, — même qu'il
dit la vérité. Tsy inoana ny mpandainga,
nadia milaza marina aza.
LOT, sm. 1« Anjara. Voilà trois lots, choi-
sissez. Misy anjara telo ireto, ka ifldia-
no. 2*— , Loka amy ny lotery. Il a gagné
un — de mille piastres. Nahazo loka fa-
rantsa arivo tamy ny lotery izy. Z'fig.
Anjara. La misère est son — . Ny fahan-
trana no anjarany.
LOTERIE, sf. [• Lotery. 2* fig. Sendra-
sendra, vintana. Ce monde est une — .
Sendrasendra, vintana ny zavatra eto
an-tany.
LOTION, sf. Fidiovana, fandroana.
LOTO, sm. Loto.
LOUABLE, adj. Mendrika hoderaina.
LOUAGE, sm. Fampanofana, fanofana.
LOUANGE, sf. Dera, fiderana. Il aime
les louanges. Tia dera izy. Chanter les
louanges de Dieu. Mihira ny fiderana
an' Andriamanitra. Il est au-dessus de
toutes louanges. Tsy bain* ny vava lazai-
na ny fiderana azy.
LOUÀNGER, va. Midera, mandoka.
LOUANGEUR, EU SE, s. et adj. Mpi-
dera, mpandoka.
LOUCHE, adj. 1° Njola, mifanara-boa-
maso. 2°/îgf. Tsy mazava.
— , sm. Zavatra tsy mazava. Il y a du —
dans cette affaire. Misy zavatra tsy
mazava amin' izany raharaha izany.
LOUCHER, vn: Manjola, mifanara-
boamaso.
LOUER, va. Mampanofa, manofa. Je
lui ai loué ma maison. Nampanofaiko
azy, nahofako taminy ny tranoko. J'ai
loué une autre maison. Nanofa trano
hafa aho.
Se louer, vpr. 1* Mikarama, manao ka-*
rama. Il se loue à la journée. Manao
karama isan' andro izy. 2 # — , Mihofa.
LOUER, va. Midera. — quelqu'un. Mi-
dera olona.
Se louer, vpr. 1* Midera tena, mifam-
pidera. 2*—, Faly. Je me loue du che-
val que vous m'avez prêté. Faly aho
amy ny soavaly nampindraminao ahy.
LOUEUR, EUSE, s. Mpampanofa. —
de voitures. Mpampanofa kalesy.
LOUIS, sm. Farantsa voiamena fran-
tsay mitovitovy amy ny ariary efatra.
LOUP, sm. 1° Amboadia. 2* fig. Être
connu comme le — blanc. Rely fanta-
tr' olona hoatra ny kary.
Digitized by
Google
LUB
— 490 —
LOI
LOUPE, sf. U Kambo. 2*—, Fitaratra
mivohi-droa fampitomboan-javatra.
LOURD, LOURDE, adj. 1* Mavesa-
tra, mazefatra, mafonja, maonjana. —
quoique petit en apparence. Maonja-
na. Fardeau — . Entana mavesalra,
etc. 2° — , Mihoninkonina, tsy mailaka,
milondolondo. Il devient — .. Mihonin-
konina, tsy mailaka intsony izy.
Temps—. Andro milondolondo. 3° fig.
Mavesatra, donto, dombo, tsy misono-
nôka, tsy mailaka. Il a l'esprit — . Ma-
reaa-tsaina, donto, dombo saina izy.
Style — . Laha-teny tsy misononôka.
Il a une lourde tache. Afauesafra ny
raharahariy. Cet édifice est—. Tsy mai-
laka izany trano izany. 4 # —, Lehibe.
Une lourde faute. Hadisoana lehibe.
Voy. Pbsant.
LOURDAUD, AUDE, *. Dondrina.
LOURDEMENT, adv. 1* Mavesatra.
2 # — , Mihoninkonina, tsy mailaka. Mar-
cher— .^ Mi/ton infconim-pamindra. 3*
fig. Amin-kadalana. Plaisanter—. Ma-
nao vosotr'adala. 4 # — , Lehibe. .Vous
vous trompez — . Diso hevitra lehibe
hianao.
LOURDEUR, sf. \* Havesarana. 2°— ,
Fihoninkonina, tsy fahamailahana, fi-
londolondo. 3° fig. Havesaran-tsaina,
hadontoan-tsaina, tsy lisononôka, tsy fa-
hamailahana. Il a une grande— de sty-
le. Tsy misononôka ny Iaha-teniny.
LOUVE, sf. Amboadiavavy.
LOUVETEAU, «m. Zanak' amboadia.
LOUVOYER, va. I* Manompirampira-
na. Notre navire fut longtemps à—. iVa-
nompirampirana ela ny sambonay. 2°
fig. Miolakolaka.
LOYAL, ALE, adj. Mahatoky, be hi-
tsim-po, tsy misy fitaka. Ami — . Sakai-
za mahatoky, be hitsim-po. Sa condui-
te est lpyale. Tsy misy fitaka ny ataony.
LOYALEMENT» adt?. Tsy amim-pi-
taka.
LOYAUTÉ, sf. Hitsim-po, tsy fisiam-
pitaka.
LOYER, sm. Hofan-trano. Il a payé
son — . Nandoa ny hofan-trano izy.
Prendre une maison à—. Manofa trano.
LUBIE, sf. Haitraitra, angptingoty.
LUBRICITÉ, 8f. Hajejoana, flpilapila-
hana.
LUBRIQUE, adj. t'Jejo, pilaka. 2 # — ,
Vetaveta. Comme Lascif.
LUCARNE, sf. Varavaran-kely an-ta-
fon- trano.
LUCIDE, adj. Mahiratra, mazava. Es-
prit—. Saina mahiratra. Idée—. He-
■vitra mazava. Avoir des intervalles lu-
cides. Voy. Intervalle.
LUCIDITÉ, sf. Fahiratana, hazava.
LUCIFER, «m. Losifera.
LUCRATIF, IVE, adj. Mampahazo.
Commerce — . Varotra mampahazo.
LUCRE, sm. Ny azo, tombony, vola. Il
travaille moins pour le— que pour l'hon-
neur.- Tsy ny vola loatra fa ny voninahi-
tra indrindra no antony iasany.
LUETTE, sf. Amboakelintenda.
LUEUR, sf. 1° Fahazavana misomam-
bisamby, ûsomambisamby, fltsilopilo-
py. La— de la chandelle. Ny fisomam-
bisamby, fitsilopilopin' ny jiro. 2* fig.
Kely. J'ai encore une — d'espérance.
Mbola manantena kely hiany aho.
LUOUBRE, adj. Mampalahelo, mala-
helo, mampiseho alahelo. Voix — . Feo
mampalahelo. Il a un air—. Manao
toetr'olona ma la helo t manjonitra, mao-
joretra izy. Cette cloche a un son — .
Mampiseho alahelo izany feon-dakolo-
sy izany.
LUGUBREMENT, adv. Mampalahelo,
amin' alahelo.
LUI, pron. pers. Izy, azy, aminy. C'est
— qui Ta dit. Izy no nilaza izany. Je tra-
vaille pour — . Miasa ho azy aho. Vous
— parlerez. Izy no hiresahanao, hiresa-
ka amin?/ hianao. Lui-même. Izy hiany.
ny tenany hiany. Il vient — même. Izy
hiany, ny tenany hiany no tamy.
LUIRE, vn. 1* Mazava. Le soleil luit.
Mazava ny masoandro. Dès que le jour
luira. Rahefa mazava ny andro. 2 # — ,
Mamirapiratra, mangirangirana, man-
jelajelatra. Je vois — quelque chose dans
le sable. Mahita zavatra mamirapira-
tra, etc., ao anaty fasika aho. Les épées
luisent. Manjelajelatra ny sabatra.
3* fig. Misy. L'espérance luit encore.
Mbola misy fanantenana hiany.
LUISANT, ANTE, adj. Mamirapira-
tra, mangirangirana, manjelajelatra,
mandina, mangilohilo, mihilontriiona,
manganobano. Il a le visage tout — de
sueur. Mandimandin' ny tsembokany
tarehiny. D'un noir — . Mainty mangi~
lohilo, mihilontriiona. Ces souliers
vernis sont très luisants. Mangilohilo,
mihilontriiona loatra ily kiraro verny
Digitized by
Google
LUN
491 —
LUT
ity. Cuivre — . Varahina manganohano.
—, 8m. Famirapiratra, fangirangirana,
fanjelajelatra, hamandina, fangîlohilo,
flhilontrilona, fanganohano. Le — de la
soie. Ny famirapiratry ny lasoa.
LUMBAGO, sm. Aretim-balahana.
LUMIÈRE, sf. !• Fanazavana. La lu-
ne emprunte sa — du soleil. Ny volana
mandray ny fahazavany avyamy ny ma-
soandro. 2*— ^ Jiro, fanilo. Apportez une
— . Mitondra jiro, etc. 3 # — , 8)monia,
tadiny. Voy. Cheminée. 4° fig. Fahaza-
vana , fana zavana , flharihariana, fampi-
harihariana. Les fourbes craignent la
— Ny mpihatsaravelatsihy mataholra
ny fahazavana, ny hiharihary. Mettre
une vérité en—. Manazava, mampv
harihary zava-marina anankiray. Il m'a
fourni des lumières sur cette a (Ta ire. Ni-
laza zavatra tamiko manazava izany
raharaha izany izy. 5 # —, Fahalalana, fa-
haizana. Cet homme a peu de lumiè-
res. Kely fahalalana, etc., io lehilaby
io. 6 # — , Olo-mahay, faniîo. Il a été une
des lumières de l'Église. Iray tamy ny
olo-mahay amy ny Eglizy, isan'ny fa-
nilon' ny Egilzy izy.
LUMIGNON, sm. Fotsy angavo, fotsy
angola.
LUMINAIRE, sm. 1* Fanazavana. Le
soleil et la lune sont les deux grands
luminaires du ciel. Ny masoandro sy
ny volana no fanazavana roa lehibe
ao amy ny habakabaka. 2 # — , Jiro. Le
— d'un enterrement. Ny jiro lany amy
ny fandevenana.
LUMINEUSEMENT, adv. Maza-
va.
LUMINEUX, EUSE, adj. !• Mazava,
manazava. Le soleil est — . Mazava, etc.,
ny masoandro. 2* fig. Mahiratra, maza-
va, manazava. Esprit — . Saina mahi-
ralra. Idée lumineuse. Hevitra maza-
va, manazava.
LUNAIRE, adj. Amy ny volana. An-
née — . Taona manaraka ny volana.
LUNAISON, sf. Volana. Cette — a été
pluvieuse. Be ranonorana tamin' ity t?o-
lana ity.
LUNATIQUE, adj. et s. f Manara-
bolana, marario' ny androbe. 2* fig.
Mihaitraitra, miangotingoty.
LUNDI, sm. Alatsinainy.
LUNE, sf. 1» Volana. Clair de — . Diavo-
fana. Nouvelle—. Tsinam-oolana. C'est
le deuxième jour de la — . Hitam-biby ny
volana. C'est la pleine—. Feno, mita-
paka ny volana, fenomanana. La — est
en décours. Miratra ny volana. La — est
à son dernier quartier. Milefitra ny vo-
lana. La — se lève. Teraka ny volana.
La — se couche. Misoka ny volana. La
— est invisible. Maizim-ôofana. 2 - fig.
— de miel. Ny volana voalohany nam»
pakaram-bady. Vouloir prendre la —
avec les dents. Mitomany ny tsy âry. Il
a des lunes. Miovaova, mihaitraitra izy.
LUNETIER ou LUNETTIER, sm.
Mpanao na mpivarotra solo maso.
LUNETTE, sf. 1° Masolavitra. 2- —, Va-
va garaba. 3*—, pi. Solomaso. Mettez
vos lunettes. Ataovy ny solomasonao.
4* fig. Chacun voit avec ses lunettes.
Samy mitsara zavatra araka ny beviny.
Il a mis ses lunettes de travers. Tsy ma-
hita mazava amin' izany izy.
LUSTRAL, ALE, adj. Fanafânana.
Eau lustrale. Rano fanafânana.
LUSTRATION, sf. Fanafânana, flafâ-
nana, afana.
LUSTRE, sm. !• Famirapiratra, fangi-
rangirana, fanjelajelatra, fangilohilo, fl-
hilontrilona. Cette perle est d'un beau — .
Mamirapiratra , mangirangirana ,
manjelajelatra Isara io vakana io. Le
— d'une étoffe. Ny famirapiratra, fan-
girangiran' ny lamba. Ce chapeau noir
a perdu son—. Tsy mangilohilo, mi/ii-
lontrilona intsony ity satroka ity. Voy.
Luisant. 2*— , Giloby raaro rantsana
mihantona. 3* fig. Fihiratra, famira-
piratra, Iaza, voninahitra. La parure lui
donne du — . Mampihiralra ny tarehiny
ny haingo. Sa valeur brille d'un nou-
veau — . Mitorabo ny famirapiratra' ny
lazan'ny herim-pony. Cette charge lui
donne du—. Mampahazo voninahiira
azy izany raharaha izany.
LUSTRER, va. Marapamirapiratra ,
mampangirangirana , mampanjelajela-
tra, mampangilohilo, marapihilontrilona.
LUSTRINE, sf. Lamba mamirapiratra
fanao dabolerany.
LUTHÉRIEN, IENNE, adj. et s. Lo-
teriana.
LUTIN, INB, adj. Mipelipelika, miha-
vatravatra. mihetraketraka, mitohatoha.
— , sm. f Matoatoa. 2* fig. Mpîpelipeli-
ka, mpihavatravatra, mpihetraketraka,
mpitohatoha. Cet enfant est un—. Mpi-
pelipelika, etc., ilay kely ity.
LUTIN ER, va. Manorisory. — quelqu'
un. Manorisory olona.
Digitized by
Google
MAC
— 492 —
MAC
— , vn. Mipelipelika, mihavatravatra, mi-
betraketraka, mitohatoha.
LUTRIN, sm. Polpitra fametraham-bo-
ky fihirana ao an-trano leglizy.
LUTTE, sf. i* Toloua. 2° fig. Àdy, fl-
fanoherana.
LUTTER, vn. !• Mitolona, mifampito-
lona. —avec quelqu'un. Mitolona, etc.,
amin'olona. 2* fig. Miady, manohitra,
manoha. Les deux armées luttèrent
avec un égal courage. Samy niady ta-
min-kerim-po ny taflka roa tonta. —
contre les flots. Manohitra, manoha
ny onjan-dranomasina.
LUTTEUR, sm. Mpitolona.
LUXATION, sf. Fipitsohana, floretana.
LUXE, 8m. 1* Renty be loatra, haingo
— , ravaka— , rehareha. Le— des ha-
bits. Ny renty, haingo, raoaha be loa-
tra amy ny akanjo. Il déploie un grand
— . Mampiseho rehareha mahagaga izy.
2* fig. Habetsahana, renty. Quel — de
comparaisons ! Endrey izany habetsa-
ham-paoobarana ! — d'éclairage. Habe-
tsahan-yiro. Cetouvrage est imprimé avec
— . Natao be renty ny nanontana io bo-
ky io.
LUXER, va. S" Manapitsoka, mampio-
ritra.
Se luxer, vpr. Mipitsoka, mioritra.
LUXURE, sf. Fahalotoana.
LUXURIANT, ANTE, adj. Milobo-
na, mirobona, mandrobpna. Moissons
luxuriantes. Vary milobona, etc.
LUXURIEUX, EUSE, adj. Tia faha-
lotoana, mitarika amy ny fahalotoana,
vetaveta.
LUZERNE, 8f. Karaïam-bilona afafy.
LTGÊE, 8m. Kolejim-panjakana.
LYCÉEN, sm. Mpianatra ao amy ny
kolejim-panjakana.
LYMPHATIQUE, adj. Borerarera.
LYNX, sm. 1* Karazam-biby masiaka.
2* fig. Avoir des yeux de — . Matsilo
maso, mahita mazava.
LYRE, sf. Valihan' ny Vazaha taloha.
M
HA, adj. poss. f. Ko. —soeur. Anaba-
viko, rahavaviÂo.
MACADAM, sm. Akoravato anamboa-
rana lâlam-be.
MACADAMISER, va. Manamboatra lâ-
lana amy ny akoravato. — une route.
Manamboatra lalam-be amy ny ako-
ravato.
MACARONI, sm. Makarony.
MACÉRATION, sf 1* Fandomana. 2*
fig. Fampijalian-tena.
MACÉRER, va. I* Mandona. Il faut
— cette plante dans du vin. Tokony ha-
lona amy ny divay ity zava-maniry ity.
2* fig. Mampijaly tena. — son corps.
Mampijaly ny vatany.
Se macérer, vpr. 1* Milona. 2* fig.
Mampijaly tena.
MÂCHER, va. 1* Mitsako. — du pain.
Mitsako mofo. Avaler sans— .Tsy mi-
tsako, manao telimoka. — sans ouvrir
la bouche. Manao tsako homoka, toa-
kon' ondry, mihomokomoka. 2* fig. — à
quelqu' un sa besogne. Mandaminda-
min-draharaha ho an' olona. Ne pas —
la vérité. Tsy misorona hilaza ny ma-
rina. Il faut tout lui — . Tsy maintsy ba-
toro azy na dia ny zavatra tsotra indrin-
dra aza.
MÀCHEUR, EUSE, ê. Mpitsako.
MACHIAVÉLIQUE, ad;. Misy politi-
ka ratsy, misy fltaka.
MACHIAVÉLISME, sm. Politika ra-
tsy, fitaka.
MAGHIAVÉLISTE, sm. Mpanao po-
litika ratsy, mpamitaka.
MACHINAL, ALE, adj. Tsy nahy,
tsy satry. Mouvement—. Fihetsehana
tsy nahy, etc.
MACHINALEMENT, adv. Tsy nahy,
tsy satry.
MACHIN ATEUR , sm. Mpamoron -
tsain-dratsy, mpitetika mangingina, mpi-
ray tetika.
MACHINATION, sf. 1* Famoronan-
tsain-dratsy, fitetehana mangingina, fi-
raisan-tetika. Gomme Intbioub.
MACHINE, sf. 1* Milina. — à coudre.
i
Digitized by
Google
MAG
— 493 —
MAI
Milinsi fanjairana. — à vapeur. Milina
ahodin' ny sitimo. Cette horloge est une
belle — . Tsara milina izany famanta-
ranandro izany. 2* fig. Bakakan'olona,
Ce n'est qu* une — . Bakakan' olona
izy.
MACHINER, va. Mamoron-tsain-dra-
tsy, mitetika mangingina, miray tetika.
Il machine votre perte. Mamoron-
tsain-dratsy mba hahavoa anao izy.
MACHINISTE, «m. Mparaorona mili-
na.
MACHOIRE, sf. Valanorano.
MAÇON, sm. Tambato.
MAÇONNAGE, sm. Fandrafetam-bato,
rafi-bato Lo — de ce mur est bon. Tsa-
ra rafilra io rindrina io.
MAÇONNER, va. 1* Mandrafi-bato. 2*
fig. Manaonao foana.
MAÇONNERIE, sf. Rafi-bato.
MAÇONNIQUE, adj. Any ny fraraa-
sao.
MACUIjE, sf. Pentina.
MACULER, va. Mamenti m pentina.
MADAGASCAR, s. Madagaskara.
MADAME, sf. Madama, ramatoa, tom-
pokovavy. Oui, — . Eny ramatoa, tom-
pokovavy. — une telle. Ramatoa Ra-
nona.
MADEMOISELLE, sf. Mamonjely, ra-
matoa.
MADONE, sf. Sariny Masina Mary.
MADRÉ, ÉE, adj. et s. Fetsy, iihara-
tra, konjo, mamaky akotry.
MADRIER, sm. Hazo matevina.
MAGASIN, sm. Magazay, trano fltahi-
rizan-javatra, trano fivarotana. — de
vivres. Magazay, trano fitahirizan-
kanina. — à poudre. Trano fitoeram-
banja. — de draps. Trano fivarotan-
dopôtra.
MAGASINAGE, sm. Fametrahana en-
tana ao amy ny magazay.
MAGASINIER, sm. Mpitandrina ma-
gazay.
MAGE, sm. Majy.
MAGICIEN, IENNE, s. Mpanao ody
mahery, mpamoha angatra, mpanao
fankatoavana.
MAGIE, sf. 1* Fanaovana ody mahery, fa-
mohazana angatra, fanaovana fankatoa-
vana. 2 # fig. Hery mahagaga. La — du
chant. Ny hery mahagagan' ny hira,
MAGIQUE, adj. !• Momba ny fanao-
vana ody mahery, — ny famohazana an-
gatra, — ny fanaovana fankatoavana.
Pouvoir—. Fahefana hanao ody ma-
hery, hamoha angatra, hanao fanka»
toavana. 2* fig. Mahagaga, mahatalan-
jona« Décoration — . Haingon-trano ma-
hagaga f etc.
MAGISTRAL, ALE, adj. Mihambo-
hambo, mianjonanjona. Il s'exprime
d'un air— . Mihambohaynbo, etc., toe-
tra izy raha miteny.
MAGISTRALEMENT, adv. Amim-
pihambohamboana. Parler—. Afi/iam-
bohambo fiteny.
MAGISTRAT, sm. Andriambaventy,
mpitsara, mpifehy.
MAGISTRATURE, sf. Raharahan' ny
mpitsara.
MAGNANERIE, sf. Trano fiompian-
dandikely, fahaizana miompy landikely.
MAGNANIME, adj. Mahery fo.
MAGNANIMEMENT, adv. Amin-ke-
rim-po.
MAGNANIMITÉ, sf. Herim-po.
MAGNÉTIQUE, adj. Mahatarika ny
vy. Vertu — . Hery mahatarika ny vy.
MAGNÉTISME, sm. HerhV ny an-
driam-by.
MAGNIFICENCE, sf. !• Fahafoizam-
bo. 8a — Va ruiné. Lany harena noho
ny fahafoizany be izy. 2*—, Hakanto.
La — des œuvres du Créateur. Ny Aa-
kanton' ny asan-tânan' Andriamanitra
3* fig. Hakanto.
MAGNIFIQUE, adj. f Mahafoy be.
Prince—. Mpanjaka mahafoy be 2*—,
Kanto, mahagaga, mabatalanjona, tsa-
ra dia tsara. Palais—. Lapa kanto, etc.
Il fait un temps — . Tsara dia tsara ny
andrc. 3 - fig. Kanto, be renty. Style — .
Lahateny kanto, etc.
MAGNIFIQUEMENT, adv. f Amim-
pahafoizam-be. 2*— , Kanto, mahagaga
tsara dia tsara. *
MAGOT, sm. f Rajako tsy misy ram-
bo. 2* fig. Olona ratsy tarehy hoatra ny
antima. C'est un vrai — . O/ona ratsy
tarehy hoatra ny antima izy. 3» — ,
Vola miafina. Il a un bon — . Be ny vo*
lany miafina.
MAHOMÉTAN, ANE, s. et adj. Si-
lamo.
MAHOMÉTISME, sm. Fivavahan' ny
Silamo.
MAI, sm. Volana fahadimy amy ny tao-
na vazaha.
MAIGRE, adj. i* Mahia, kaozatra, tao-
lantaolanina, rangy. Enfant — . Zaza
Digitized by
Google
MAI
494 —
MAI
kely ma /lia, etc. || loc. Croître en res-
tant — . Mibalava tànana. Faire — chè-
re. MItsitsy hanina, manao hanina mi-
tana ny aina. Jours maigres. Andro
ifadian-kena. Repas—. Sakafo tsy mi-
sy hena. Soupe — . Lasopy tsy nasian-
kena. 2°— , Maina , ngazana. Ter-
rain—. Tany maina, etc. 3° fig. Tsy
misy ren*y, manta, sarotra itarina. Sty-
le—. Laha-teny tsy misy renty, man-
ta. Un sujet — . Foto-teny sarotra ita-
rina.
— , 8m t* Nofo. Donnez-moi du — de ce
jambon. Omeo amin* io no/bm-pen-
dambosira io aho. 2 # — , Hanina tsy misy
hena. Le— me fait mal. Mankarary ahy
uy hanina tsy misy hena. Manger—.
Tsy homan-ftena.
MAIGRELET, ETTE, adj. Mahia-
hia, rangirangy. Enfant—. Zaza kely
- mahiahia, etc.
MAIGREMENT, adv. Amim-pitsitsia-
na. Vivre—. M itsitsy hanina, manao
hanina mitana ny aina.
MAIGREUR, sf. 1° Hahia, hahiazana.
2* fig. Hamanta. —de style, //aman-
fan' ny laha-teny.
MAIGRIR, vn. Mibamabia, mihakao-
zatra. mandrâka.
—, va. Mampahia. Les vêtements noirs le
maigrissent- Mampahia azy ny akan-
jo mainty.
MAIL, sm. !• Tantanan-kazo fanapoha-
na kanety be. Donner un coup de — .
Manapoka kanety be amy ny tanta-
nan-kazo. 2* — . Kanety be. Jouer au
— . Manao kanety be.
MAILLE, sf. Maso. Les mailles d'un
filet. Ny mason-karato.
MAILLET, sm. Tantanan-kazo, fiveli-
fandraka.
MAILLOT, sm. Lamban-jaza.
MAIN, sf. 1* Tànana. Le plat de la — .
Ny felafanana. Il a la — sûre. Tsy
mangovi-fânana izy. Il a la — malheu-
reuse. Mafana tànana izy ; fig. tsy am-
binina izy. Ouvrir la — . Manoka-tô-
naria. Fermer la — . Manakombon^fâ-
nana. Joindre les mains. Manakam-
ban-tànana. Lever les mains vers le
ciel. Manandra-fânana amy ny lanitra.
Lever la — sur quelqu' un. Manainga
tànana hamely olona. Donner une poi-
gnée de mains à quelqu'un. Mandray
tànana olona. Se donner une poignée
de mains. Mifandray tànana. Se pré-
senter ou revenir les mains vides. Mi-
tondra tànam-polo. Il loc. Mener quel-
qu'un par la — . Mitantana olona. Bat-
tre des mains. Mitehaka. Prendre des
poissons à la — . Misaka hazandrano.
Avoir le chapeau à la — . Mitan-tsatroka.
Mettre l'épée à la—. Mandray sabatra.
Je n'ai pas ce livre sous la—, je le cher-
cherai. Tsy hitako izao izany boky izany,
fa hotadiaviko. Donner l'argent à pleines
mains. Manome vola be. En venir aux
mains. Mandrafitra ady. Coup de — .
Sovok'ady. La ville a été emportée par
un coup de — . Sotok'ady no nahazoana
ny tanâna. Faire passer de — à — . Ma-
nao tetezan' olona, manao am-pamia-
dra. Avoir la— heureuse. Ambinina.
Avoir le cœur sur la—. Tsy manao an-
kinafinafina. Donner la — à quelqu'un.
Manampy olona. Prendre en— les in-
térêts de quelqu'un. Manampy, miaro
olona. Faire — basse sur tous les pri-
sonniers. Mandringana ny sambo-bclo-
na rehetra. Forcer la — à quelq'un. Ma-
nery olona. Mettre la — sur quelqu'un.
Mamely olona. Mettre à quelqu'un la-»
sur le collet. Misambotra olona. Met-
tre la —à l'œuvre. Manomboka raha-
raha. Mettre la dernière— à un ouvra-
ge. Manatontosa raharaha. Ce tableau
est fait de — de maître. Vila tsara iza-
ny sary izany. Se laver les mains de
quelque chose. Miala tsiny amy ny za-
vatra natao. Il n'y va pas de — morte.
Mamely mafy izy. J'aurai fait en un
tour de — . Ho vitako poatoizay izany.
Donner d'une — et retenir de l'autre.
Manome tsy mahafoy. Votre affaire est
en bonne — . A taon' ny olona mahatoky
ny raharahanao. Toutes los affaires de
cette succession lui ont passé par les
mains. Izy no nikarakara ny zavatra
rehetra momba izany lova izany. De-
mander la — de quelqu'un. Maka olona
ho vady. 2* — , Fanoratra. Il a une bel-
le — . Tsara fanoratra izy. 3 # — , Fela-
tdnana, herin-tsandry, fahefana. Ma vie
est dans vos — . Eo ampe/a/ânanao
ny aiko. C'est un coup de la — de Dieu.
Ny herin-tsandrin' Andriamanitra no
nahatonga izany. Il faut s'humilier sous
la — de Dieu. Tsy maintsy hanetry tena
eo ambanin'ny /a ne/an 'Andriamanitra.
4° —, Lafitra, koara. Combien coûte une
— de bananes. Hoatrinona no vidin'ny
akondro iray lafitra. Donnez-moi une —
du papier. Omeo koaran -taratasy iray
aho.
t
Digitized by
Google
MAI
— 495
MAI
De longue main, loc. adv. Izay ela
izay, hatrizay hatrizay. Je le connais de
longue—. Fantatro izay ela ûa y, etc., izy.
Sons main, loc. adv. Mangingina, an-
tsoko8oko. Faites-lui savoir cela sous — .
Ampahafantaro azy mangingina, etc.,
izany.
MAIN-COURANTE, sf. Boky fanora-
tana ny miditra sy ny mivoaka isan'an-
dro.
MAIN-D'ŒUVRE, sf. Fanaovana. La
— de cette armoire a coûté cher. 8aro-
bidy ny nanaovana io laiomoara io.
MAIN-FORTE, sf. Vonjy, fanampiana.
Prêter — à l'exécution des lois. Ma-
monjy, manampy mba hampanaraka
ny lalàna-
MAINT, AINTE, adj. Maro, betsaka.
Maintes fois. Imbetsaka.
MAINTENANT, adv. Izaov amin'izao,
ankehitriny. Tu te tais—. Izao, etc.,
ialahy mangina.
Maintenant que, loc. conj. Satria an-
kehitriny. — que nous sommes seuls. Sa-
tria isika irery ankehitriny.
MAINTENIR, va. I e Mitana, mi ha zo-
na. Cette barre de fer maintient la char-
pente. Io anja-by io no mitana, etc., ny
raftlra. 2* fig. Mitana, mihazona, mam-
paharitra. Il l'a maintenu à cette place.
Nitana, nihazona azy tamin* izany ra-
haraha izany izy. Que Dieu vous main-
tienne dans cette bonne disposition. Ao-
ka Andriamanitra hampaharitra anao
amin* izany toe-panahy tsara izany. 3 # — ,
Mitaza marina, tsy manova. Je vous
maintiens que cela est vrai. Lazaiko
marina aminao fa marina izany. Je
maintiens ce que j'ai avancé. Izaho tsy
manova izay efa voalazako.
6e maintenir, vpr. 1* Miflampitana, mi-
fampihazona, maharitra. Ce vieillard se
maintiendra longtemps. Haharitra ela
io lahiantitra io. 2* fig. Tânana, maha-
ritra. Les lois se maintiennent dans ce
royaume. T an an a, maharitra àmin'
izany fanjakana izany ny lalàna aami-
hafa.
MAINTIEN, sm. 1* Faharetana. Veiller
au— des lois. Mampaharitra ny lal&na.
2 # — f Toetra, fltoetra, fipetraka. Il a un
— modeste. Manan-toetra maotona izy,
maotona ny toetrany, etc. Il n'a point
de — . Adaladala toetra izy.
MAIRE, sm. Lehiben* ny tandna. Ad-
joint au — . Lefltry ny maire.
MAIRIE, sf. !• Raharahan* ny maire.
2 # — . Trano fanaovan'ny maire sy ny
namany raharaha.
MAIS, conj. Fa, saingy, faingy. Il est
riche, — avare. Manan-karena izy, /a,
etc., mahihitra. — qu'ai-je fait ? Fa ino-
na no nataoko ?
— , sm. Olakolaka. Il n'y a point de—.
Tsy misy ioÈafco/a/iana izany.
—, adv. Fototra, antony. Je n'en puis—.
Tsy izaho no fototra, antony.
MAIS, sm. Katsaka.
MAISON, 8f. 1* Trano. —de commer-
ce. Trano fivarotana. —d'arrêt Tra-
nomaizina, fonja. La^-de Dieu. Ny
trano legiizy. Petites-maisons. Trano
fltsaboana ny adala. Le maître de la—.
Ny tompon-Jrano. 2*—, Ny ao an-trano.
8a— est bien ordonnée. Milamina tsa-
ra ny ao an-tranony. Il a une nom-
breuse—. Betsaka ny ao antranony.
Il est aimé de toute la—. Tian' ny ao
an-tranony rehetra izy. 3°— , Tarana-
ka, sakelika, flanakaviana. C'est un
prince de la — royale. Taranaka, sa-
kelik 'and riana io zanak'andriana io. Cet-
te — est éteinte. Lany tamingana iza-
ny fianakaviana izany.
MAISONNETTE, */. Trano madinika.
— que font les enfants pour s'amuser.
Kitranotrano, tsitranotrano.
MAÎTRE, «m. l»Tompolahy, tompo. Cet
esclave s'est sauvé de chez son—. Nilefa
tamy ny tompolahiny io andevolahy
io. Dieu est notre — . Andriamanitra no
tompontsika. Nul ne peut servir deux
maîtres. Tsy misy mahay manompo
tompo roa. Qui est le — de ce cheval ?
Iza no tompon* ity soayaly ity ? Agir
en — . Mivolon-/ompony. loc. Se ren-
dre— d'une place. Maka tandna. Se
rendre — du feih, Mamono afo. Être —
de ses passions. Mandresy ny flîan-
dratsiny. Être — de soi. Mahafehy tena.
Être le — , être— de faire quelque cho-
se. Tompon-tsafldy mba hanao zavatra.
Il a trouvé son- — . Tonga ny mahay,
ny matanjaka noho izy. Vous êtes mon
— . Resinao aho. 2 # — , Mpampianatra.
— d'école. Mpampianatra sekoly. — de
langue française. Mpampianatra fite-
ny frantsay. —de chapelle. Mpampia-
natra hira ao an-trano loglizy. 3°— ,
Oio-mabay. Ce tableau est d'un—. Na-
taon* ny olo-mahay io sary io. C'est
un t- homme. Mahay tokoa izy. 4°— ,
Digitized by
Google
MAJ
— 49C —
MAL
Talé, loba, lehibe. —charpentier. Ta-
lê t loha, lehiben' ny mpandraûtra. —
autel. Otely lehibe.
MAÎTRESSE, sf. f Tompovavy, tom-
po. La— du logis. Ny vehivavy tompon-
trano. 2 # —, Vehivavy mpampianatra. —
d'école. Vehivavy mpampianatra se-
koly. 3°— , Mahay. Une — femme. Vehi-
vavy rnahay.
MAITRISE, sf. Raharahan' ny mpam-
pianatra hira ao an-trano leglizy kate-
draly.
MAÎTRISER, va. 1* Milohaloha. C'est
une injustice que de vouloir — ses égaux.
Zavatra tsy rariny ny milohaloha amy
ny olo-mitovy. 2 - fig. Mamola/ka. —ses
passions. Mamolaka ny iilan-dratsiny.
Se maîtriser, vpr. Mahafehy tena, ma-
nindry fo, manonom-po.
MAJESTÉ, sf. 1* Fiandrianana, fahan-
drianana, voninahitra. La — de Dieu. N y
/îandrianana, etc.,Andriamanitra.2°— ,
Anaram-boninahitra fanajana ny mpan-
jaka, Majesté. 3* fig. Fahamendrehana,
endrik'andriana, toetr* andriana, fidasi-
dasy, ha kanto.
MAJESTUEUSEMENT, adv. Amim-
pahamendrehana, midasidasy, kanto,
mahatalanjona.
MAJESTUEUX, EU SE, adj. Mendri-
ka, miendrik* andriana, mi toetr andria-
na, midasidasy, kanto, mahatalanjona. Il
a un air— . Manao toetra mcndrika,
miendrik' andriana, mi/oefr'andria-
na izy. Il a une démarche majestueuse.
Midasidasy fandehaizy. Temple— .Tra-
no ftvavahana kanto, mahatalanjona-
Style — . Laha-teny kanto, mahatalan-
jona.
MAJEUR, EURE, adj. Be vava, lehi-
be indrindra, zoky. C'est une affaire
majeure. Haharaha be vaoa, lehibe in*
drindra, zofcin-draharaha izany. Il y a
force majeure. Misy antony lehibe in-
drindra. || loc. La majeure partie. Ny
ankabiazany, ny ankamaroany.
—, ad), et 8. Maoty, mahazaka tena, ma-
haleo tena.
MAJOR, «m. l°Manamboninahitra mian-
draikitra ny volan' ny miaramiia. 2°— ,
Talé. Chirurgien—, Tafen'ny dokote-
ran'ny miaramiia.
MAJORITÉ, sf. 1 # Ny ankabiazany, ny
ankamaroany. La — des Français. Ny
ankabiazany, etc., ny Frantsay. Il fut
de l'avis de la—. Niray he vitra tamy ny
ankabiazany, etc., izy. 2'—, Fahazakan-
tena, fahaleovan-tena.
MAJUSCULE, adj. ei èf. Lehibe, ka-
pitaly. Lettre—. Litera lehibe, kapitaly.
MAKI, 8m. Gidro, varika.
MAL,sm. 1° Ratsy, fahoriana, loza. Dieu
dispense les biens et les maux. Andria-
manitra mandahatra ny soa sy ny ratsy.
Rendre le bien pour le—. Mamaly tsa-
rany ratsy. Il ne faut point faire un —
pour qu'il en arrive un bien. Ny ratsy
tsy azo entina hahazoana ny tsara. L'ami-
tié adoucit tous les maux. Ny fifanka-
tiavana mahamaivana ny fahoriana re-
hetra. L* inondation a causé bien du — .
Ny fahatondrahan' ny rano nampidi-pa-
horiana, nampidi-doza. Je n'y vois
aucun—. Tsy hitako izay ratsy arnïn'
izany. Dire (lu— de son prochain. Mite-
ny ratsy, manarat*y namaoa. 2* — .
Aretina. Ce— m'a pris tout à coup. Tam-
potampoka no nahazoako izany aretina
izany. || loc. Avoir — . Marary. J'ai —
à la tête. Marary an-doha aho. — caduc,
haut — . Androbe. 3* —, Hasasarana,
fahasahiranana. II a bien du — à ga-
gner sa vie. Misasatra, misahirana
mafy izy vao mahazo fivelomana.
—, adv. Ratsy, tsy tsara. Cette affaire va
— . Hatsy fandroso izany raharaha izany.
Il chante—. Ratsy finira izy. J'ai- en-
tendu. Tsy reko tsara, taila-nandre-
nesanaaho. Il a— vu. Tsy hitany tsara t
tailam-pijery izy. Ses affaires vont de —
en pis. Miharatsy ny raharahany. H loc.
Prendre — une chose. Tezitra amy ny za-
vatra anankiray. Se trouver—. Torana.
Être— avec quelqu' un. Tsy mifanaraka
amin' olona. Etre—. Marary mafy.
MALADE, adj. et s. 1* Marary, man-
draiki-marary. — de la poitrine. Marary
tratra. Il s'est chagriné, il en est—. Ma-
lahelo izy, ka mandraiki-mar&ry. Un
peu—. Mararirary, marisarisa, mafana-
fana, mavozovozo. Rendre—. Mankara-
ry. Il a l'air—. Miendrik' olo-mara-
ry izy. 2°— , Mihafohatra. Ces plaotes
sont malades. Mihafohatra ireto zava-
maniry ireto. 3* fig. Be ahiahy. Il a
l'esprit- . Be ahiahy loatra izy.
MALADIE, sf. 1' Aretina. — cutanée.
Arefin-koditra. H loc— du pays. Ha-
nina te-hody, alahelony tanin-drazans.
2 # — , Areti-miflndra. Il a la—, Azon'ny
areti-mifindra izy. 3°— , Hafobatra. Le«
arbres ont leurs maladies. Misv zavatra
Digitized by
Google
MAL
— 497 —
NfAL
mahafohatra ny hazo. 4 # fig. Hadalana.
Il a la— des livres. Ada/am-boky izy.
MALADIF, IVE, ad;. Farary, farory.
MALADRESSE, sf. 1- Fidrahodrabo,
fitaraiky, fikaviavia, fitsivaikavaika, fitsi-
kondrikondry. 2* fig. Tsy fahaizana, tsy
fahendrena, hadalana. Il a conduit cette
affaire avec—. T$y nitondra izany raha-
raba izany tamim-pa/iaisana, tamim-
pahendrena. izy.
MALADROIT, OITB, ad;, et s. i-
Midrahodraho, mitaraikiraiky, mikavia-
via, mitsivaikavaika, mitsikondrikondry.
Ouvrier—. Mpiasa midrahodraho, etc.
V fig. Tsymahay, tsy hendry, adala. Ré-
ponse maladroite. Valin-teny adala.
MALADROITEMENT, adv. 1* Amim-
pidrahodrahoana, amim-pitaraikiraike-
na r amim-pikaviaviazana, amim-pitsi-
kondrikondriana. 2 9 fig. Amin-kada-
lana.
MALAISE, sm. 1* Fanetsetra, harisa-
risa, havozovozoana. 2° fig. Hateritere-
oa, haporiporetana.
MALAISÉ, ÉE, adj. 1* Sarotra. Il est
— de régler ses désirs. Sarolra ny ma-
metra ny faniriany. 2* —, Manahirana,
mampananosarotra. Escalier — . Tohatra
manahirana, etc. 3*—, Teritery, pori-
poritra. Persone malaisée. Olona teri-
tery, etc.
MALAISÉMENT, adv. Sarotra.
MALAPPRIS, ISE, adj. et s. Tsy
mahalala fomba.
MALAVISÉ, ÉE, adj. et a. Tsy raa-
lina, t«y hendry, tsy mitandrina.
MALBÂTI, IE, adj. Ratsy bika.
MALE, sm. Lahy.
— f adj. {• Lahy. Enfant—. Zazulahy. Per-
drix — . Tsipoi/a/»y. 2 # fig. Mitoraban-
dahy, any ny lehilahy, mampiseho herim-
po. Il a un air—. Mitomban-dahy izy.
Elle a un air—. Vehivavy mitomban-
dahy izy. Courage—. Herim-pon-de/u-
lahy. Discours—. Laha-tenin-de/»/a/iy.
Des ligures môles. Tarehy mampiseho
herim-po.
MALÉDICTION, sf. 1° Ozona, fanozo-
na/ia, fîsahatoana, fitsitsihana. Ce père
a donné sa— à son flls. Nanozona, ni-
*ahalo t nitsitsika ny zanany io rainy
io. 2 # — , Loza. La— est sur cette maison.
Ambinin-doza io trano io.
MALÉFICE, sm. Mosavy, famosaviana,
vorika, famorehana.
MALÉFICIÉ, ÉE, adj. Namosavina,
voavorika, novorehina, nobalàna.
MALENCONTRE, sf. Tsy fanambina-
na, vintan-dratsy, loza.
MALENCONTREUSEMENT, adv.
Tsy amim-panambinana.
MALENCONTREUX, EUSE, adj.
t # Tsy ambinina, ratsy vintana. Person-
ne malencontreuse. Ôlona tsy ambini-
na, etc. 2°— , Milaza loza, mampahita
loza. Présage — . Fambara milaza loza.
Evénement—. Zavatra mampahita loza.
MALENTENDU, sm. Tsy fahazoan-te-
ny. Des malentendus naissent les dispu-
tes. Ny tsy fahazoan-teny miteraka fl-
fandirana.
MAL-ÊTRE, sm. Fisomazotsazoka.
MALFAIRE, vn. Manao ratsy.
MALFAISANT, ANTE, ad;\ 1* Faiy
hampidi-doza, mampidi-doza. Homme—.
Lehilahy fat y hampidi-doza. Animaux
malfaisants. Biby mampidi-doza. 2 # — - ,
Mankarary. Mets malfaisants. Nahan-
dro mankarary.
MALFAITEUR, sm. Mpanao ratsy.
MALFAMÉ, ÉE, adj. et s. Ratsy laza.
MALGACHE, adj. et s. Malagasy.
MALGRÉ, prèp. Na dia raranaaza, na
dia. . . aza. Il a fait ce mariage — son pè-
re. Nanambady izany olona izany izy
na dia noraran-drainy aza. Je l'ai re-
connu — l'obscurité. NahâTantatra azy
hiany aho na dia maizina aza . || loc. —
tout. Na manao ahoana na manao alioa-
na.
MALHABILE, adj. Tsy mahay, tsy
hendry.
MALHABILEMENT, adv. Tsy ami ru-
pahuizana, tsy amim-pahendrena.
MALHABILETÉ, sf. Tsy fahaizana»
tsy fahendrena.
MALHEUR, sm. Tsy fanambinana,
vintan-dratsy, fahoriana, loza, voina. Il
a du—. Tsy ambinina, ratsy vintana
izy. Il est dans le—. Azom-pa/ioriana,
azon-doza, azom-6oina izy. Cet homme
m' a porté—. Nampidi-doza ahy ralehi-
lahy io. Il lui est arrivé un—, Nahita
loza izy. À quelque chose— est bon.
Indraindray ny fahoriana, ny loza no
ahitan-tsoa, ao anatin' ny mangidy ny
mamy. — aux pécheurs ! Loza ho any ny
mpanotaf
Par malheur, loc. adv. Tsy amim-pa-
nambinana.
MALHEUREUSEMENT, adv. Tsy
amim-panambinana. *
MALHEUREUX, EUSE, adj. 1* Tsy
32
Digitized by
Google
MAL
498 —
MAL
amhinina, ratsy vintaaa, azom-pahoria-
na, azon-doza« fadiranovana, miferi-
naina. mahantra. Il est — au jeu. Tsy
ambinin-doka. izy. Il est bien— . Azom-
pahôriana, azon-doza, fadiranova-
na, miferinaina, mahantra Ioatra
izy. Il est dans une situation malheu-
reuse. Fadiranovana izy. 2°— , Mam-
pahita loza, mampidi-doza, be voina.
Entreprise malheureuse. Raharaha mam-
pahita loza, mampidi-doza. Guerre
malheureuse. Ady mampahita loza,
mampidi-doza. Temps—. Taona be
voina. Il loc. Avoir la main malheureu-
se. Mafàna tânana ; fig. tsy ambinina.
:*•— , Ratsy, tsinontsinona. Il habile un
palais, et son frère est réduit à une mal-
heureuse chambre. Mitoelra amy ny tra-
no tsara izy, fa ny rahalahiny tsy mana-
na afa-tsy eû-trano ratsy, etc.
—, s. t - Ny mahantra, ny malahelo. Il
aime à secourir les—. Tia ny mamonjy
ny mahantra, etc., izy. 2-—, Ny ratsy
fanahy. Ce — a frappé sa mère. Namono
an-dreniny ilay ratsy fanahy io.
MALHONNÊTE, adj. 1° Ratsy fanahy,
ratsy. Cette action est d'un — homme.
Ratsy fanahy izay nanao izany. 2*— ,
Tsy mahalala fomba, tsy manaja, tsy
misy fanajana. Homme—. Olona tsy
mahalala fomba, tsy manaja. Com-
me Incivil.
MALHONNÊTEMENT, ado. l*Amin-
karatsiam-panahy. 2*—, Tsy amim-pa-
najana.
MALHONNÊTETÉ, sf. Tsy fahalala-
na fomba, tsy ianajana.
MALICE, sf. 1* Hasomparana, hara-
tsiana, zavatra iniana. Il a fait cela par
— . Hasomparana no nanaovany iza-
ny. La— du péché. Ny haratsian' ny
fahotana. Son discours était offensant,
mais il n'y a pas enteudu — . Nahatezi-
tra hiany ny teny nataony, ncfa tsy ni-
niany, tsy nahiny, tsy satriny. 2*—,
Sangy ratsy, kivazivazy ratsy. Il fait
des malices plaisantes. Manao sangy
ratsy, etc., mampihomehy izy.
MALICIEUSEMENT, adv. Amim-
kasomparana.
MALICIEUX, EUSE, adj. et s. f
Sompatra, mpisompatra, misy hasom-
parana. 2 # — , Manao sangy ratsy, ma-
nao kivazivazy ratsy. Enfant—. Zazala-
hy manao sangy ratsy, etc.
MALIGNEMENT, adv. Amin-kasom-
parana.
MALIGNITÉ, sf. Hasomparana, hara-
tsiana. L'hypocrisie cache la—. Ny fi-
hatsararabelalsihy m an afin a ny /ia-
somparana. La — de l'air. Ny /iara-
tsian' ny rivotra.
MALIN, IGNE, 8. et adj. 1* Sompa-
tra, mpisompatra, ratsy. C'est un esprit
— . Olona sompatra, mpisompatra izy.
L'esprit—. Ny fanahy ratsy. Cette her-
be a une vertu maligne. Misy heriny
ratsy amin* izany ahitra izany. Fièvre
maligne. Tazo ratsy. 2°— , Manao san-
gy ratsy, manao kivazivazy ratsy, misy
hasomparana, mamelively. C'est un en-
fant bien—. Zazalahy manao sangy ra-
tsy, manao kivazivazy ratsy izy. Paro-
les malignes. Teny misy hasomparana,
mamelively. 3°— , Fetsy, konjo, marna-
ky akotry. C'est un—. Fetsy, etc., izy.
MALINGRE, adj. Farofy, saozanina.
Enfant — . Zaza kely farofy, etc.
MALINTENTIONNÉ, ÉE, ad;, et s,
Mikasa hanisy ratsy. Il est — à votre
égard. Mikasa hanisy ratsy anao izy.
MAL-JUGÉ, 8m. Fitsara-mitanila tsy
satry.
MALLE, sf. {• Vata fitondran* nympan-
deha, entana. Grande—. Vatabe. Faire
sa—. Mifehy en ta na. 2*— , Maily. La
— est arrivée. Tonga ny maily.
MALLÉABILITÉ, sf. Ny ahazoana an-
jahina, — flsahina, — tefena.
MALLÉABLE, adj. 1° Azo anjahina,
— tisahina, — tefeua. Métal—. Metaly azo
anjahina, etc. 2 - fig. Mora toroana.
MALLETTE, af. Vata kely.
MALMENER, va. Mam«»no, raamely,
mandevilevy mafy Ioatra, mamoapoaka,
mamelively. Comme Maltraiter.
MALOTRU, UE, adj. Tsy mahalala
fomba, tsy manaja, kitokitoina.
MALPEIGNÉ, ÉE, s. Olona tsy raaha-
dio tena.
MALPROPRE, adj. Maloto, misotiso-
ty, misotitika, misolotidotika, tsy maba-
diotena, vôretra, mikorondendy, mike-
sonkesona, mifoiafota. Homme—. Lehi-
lahy maloto, etc. Habits malpropres.
Akanjo maloto . Mains malpropres. Tâ-
nana maloto, misolisoty, misotitika,
misolotidotika. Chambre — Bfl-trano
maloto, mikorondendy, mikesonke-
sona. — en mangeant. Mifotafota.
MALPROPREMENT, adv. Araim-
pahalotoana. || -loc. Travailler — Manao-
nao foana.
MALPROPRETÉ, sf Fahalotoona, fi-
k
Digitized by
Google
MAN
— 599 —
MAN
sotisoty, fisotitika, flsolotidotika, flkoron-
dendy, fikesonkesona, fifotafota.
MALSAIN, AINE, adj. !• Tsy salama,
farary, farofy. Enfant—. Znza kely tsy
salama, etc. 2*-— . Tsy mahesalama, ma-
bafarofy. Air—. Rivotra tsymahasala-
ma, etc.
MALSÉANT, ANTE, adj. Tsv mety.
MALSONNANT, ANTE, adj. Tsy
mety.
MALTRAITER, ra. Mamono, mamely ,
mandevilevy mafy loatra, mamoapeaka,
mamelively, mandratra, manimba. Il Ta
maltraité de coups. Namono, namely
azy izy. Il Ta maltraité de paroles. Nande-
vilevy azy mafy loatra izy. Il l'a maltrai-
té dans un écrit. Namoapoaka, name-
lively azy tamy ny tara tasy izy. Il a été
maltraité dans le combat. Naralra tamy
ny ady izy. La grêle a maltraité la vigne.
Simban' ny bavandra ny voaloboka.
MALVEILLANCE, sf. Hasomparana.
MALVEILLANT, ANTE, adj. et a.
Sorapatra, mpisompatra, misy hasompa-
rana. Les malveillants ont Tait courir ces
bruits. Ny olon-teompa/ra, ny mpisom-
patra no nampiely izany tsaho izany.
MALVERSATION, sf. Halatra a ta on'
ny mpitondra raharaha.
MAMAN, sf. Neny.
MAMELLE, sf. Nono. tohatra. Enfant
à la — . Zaza minono. Les mamelles
d'une vache. Ny tohatr omby.
MAMELON, «m. f Loha nono. 2*—,
Bongon-tany.
MAMMAIRE, ad;. Amy ny nono.
MAMMIFÈRE, adj. et sm. Misy nono.
Les mammifères. Ny biby misy nono.
MANANT, am. Olonatsy mahalala tom-
ba.
MANCHE, sm. 1° Zarana, harana, taho,
tango. — d'un couteau. Zaran'antsy. —
d'une bêche. Zarana, Aaran'angady.
Cette cognée branle au — . Mihetsiketsi-
kaity zaram-pamaky ity. — d'une cuillè-
re. Taho, fangon-tsotro. 2* fig. llnefaut
pas jeter le — après la cognée. Tsy toko-
ny ho kivy ambony hiany.
— ,8/. l'Tanan'akanjo. — étroite. Tanan'
akanjo ety. Flanelle sans manches. Fia-
nelina bory tànana. 2 # — , Andiian-dra-
nomasina.
MANCHETTE, sf. Loba tanan* akanjo.
MANCHON, am. Fono anatsofohana
ny tauana roa raha. amy ny andro man*
gatsiaka.
MANCHOT, OTE, adj. et *. !• Tapa-tà-
nana, tapa-tsandry, bory tànana, maty
tànana. 2* fig. Il n'est pas—. Havanam*
banana izy.
MANDARIN, sm. Lehibe amy ny Rinoa.
MANDARINE, sf. Laoranjy madinika.
MANDAT, sm. f Hafatra. Il a bien
rempli son — . Nahatanteraka tsara ny
hafalra natao taminy izy. 2*—, Tara-
tasy fandraisam-bola. Il m'a donné un
— sur son correspondant. Nomony tara-
tasy fandraisam-bola amy ny masoi-
vohony aho. 3°— , Didy. — d'amener. Di-
dy mba hitondra olona ho eo anatrehan'
ny m pitsara. — d'arrêt. Didy mba hi-
sambotra olona hatao an-tranotnaizina.
MANDATAIRE, am. Masoivoho, an-
drianjahonoany.
MANDEMENT, sm. Taratasy ampiton-
drain'ny evekaamy nyfari-tany feheziny.
MANDER, va f Mampandre. Je lui ai
mandé cette nouvelle. Nampandre azy
izany zava-baovao izany aho. 2 # — , Ma-
nafaira, mampaka. On a mandé tous les
parents. Nohafarana, nampanalaina
ny havana rehetra*
MANDIBULE, sf. !• Valanorano. 2*—,
Vavam-borona. La — supérieure. Ny ra-
vam-borona ambony.
MANDRIN, sm. Fandoabana vy mena.
MANDUCATION, sf. Fihlnanana (ny
Eokaristia).
MANÈGE, sm. 1* Famolahana soavaly.
2* — , Tokotany famolahana soavaly, —
fampianarana mitaingin-tsoavaly. 3° — »
Milina ahodin'ny biby.4 # /?g. Hafetsena.
Voilà un étrange — ! Endrey izany hafe-
tsena !
MÂNES, sm. Avelo, ambiroa.
MANGEABLE, adj. Azo hanina.
MANGEAILLE, sf. Hanimborona, ha-
nina.
MANGEOIRE, *f. Tavin'omby, tavin*
tsoavaly, etc.
MANGER, va. 1* Horaana, mihinana.
— du pain. Homana, etc., mofo. La
rouille mange le fer. Ny h ara résina ho-
mana, etc., ny vy. La rivière mange
ses bords, //anin' ny rano ny moron-
drano. 2* fig. Mandany foana, mikepo*
ka, homana, mihinana, tsy manonona.
— sa fortune. Mandany foana, mike*
poha ny hareny. Les gros poissons man-
gent les petits. Ny hazandrano lehibe
homana t mihinana ny madinika. Il
mange son blé en herbe. Homana an*
Digitized by
Google
MAN
— 500
MAN
tendrony ny harony izy, han in y an-
tendrony ny hareny. — quelqu' un des
yeux. Mihinana olona aroy ny maso,
niibanjina olona. — les mots. Tsy ma-
nonona tsara ny teny.
—, vn. Homana, mihinana, mitsamontsa-
mona, mangaron-tanana. II a été trois
jours sans — . Tsy m/iinan-kanina
hatramy ny bateloana izy. Salle à — .
Efi-trano /ihinanana. —avec bruit. Mi-
tsamonlsamona. — avec les mains.
Mangaron-iànana.
Se manger, vpr. 1* Azo hanina, fihina-
na. Ces fruits se mangent. Azo hanina,
etc., ireo voankazo ireo. 2*— , Mifam-
pihinana. Les loups ne se mangent pas
entre eux. Tsy mifampihinana ny am-
boadia ; fi g- mahay mifanaraka ny rafsy
samy ralsy.
MANGER, sm. Hanina. Un — délicat,
j/anim-py.
MANGETOUT, sm. Mpandany.
MANGEUR, EUSE, s. !• Mahery ho-
mnna. 2° fig. Mpandany.
MANGEURB, sf. Ny lanim-biby amy
ny zavatra. Une — de souris. Ny la-
nin'ny totozy.
MANGUE, sf. Voamanga.
MANGUIER, sm. Foto-manga.
MANIABLE, adj. 1* Azo iasana, — ano-
ratana, — tendrena. — tefena, — anao-
van-javatra. Ce marteau n'est pas—. Tsy
azo iasana, — anaovan-javatra ity tan-
tànnna ily. Ce fer est—. Azo tefena,
— anaovan-javatra io vy io. 2 # fig. Mo-
ra entina, — fehezina, — taritina. Il a
un caractère — . Mora entina, etc., izy.
MANIAQUE, ad/, et s. 1° Ondranon-
dranana, manasatsasaka, very saina amy
ii y zavatra ira y loha. 2* fig. Mihaitraitra,
adala.
MANIE, sf. [• Fanasatsasaka, fahavere-
zau-tsaina amy ny zavatra iray loba. 2*
fig, Ilaitraitra, hadalana. Il a des ma-
nies. Be haitrailra izy. Il a la— des ta-
bleaux. Ar/a/an-tsary izy.
MANIEMENT, am. f Fit sa pana. 2*—,
Fiasana, asa, fanoratana, fitendrena, fa-
netena, farx.sorana, fitondrana, fampia-
sana. Le — du fusil. Ny asa basy. 3*/h/.
Fitondrana, fifehezana, fitarihana, fian-
draiketana. Il aie — de beaucoup d'affai-
res. Miiondra, mitarika, miandrai-
hitra ralmraha maro izy.
MANIER, va. 1° Milsapa, mandrairay,
mamadibndika. —une étoffe. Mitsapa,
etc., lamba. 2*—, Mia«a, manoratra, mi-
tendry, manefy, miady, manosotra, mi-
tondra, mampiasa. Il manie bien le mar-
teau. Mahay miasa amy ny tanlânana
izy. Il manie bien la plume. Mahay ma-
noratra izy. Il manie bien le violon. Ma-
hay mitendry lokangam-bazaha izy. Il
manie bien le fer. Mahay manefy vy izy.
Il manie bien le sabre. Mahay ady saba-
tra izy. Ce peintre manie bien la couleur.
Mahay manoso-doko io mpanao sary io.
Il manie bien son cheval. Mahay miton-
dra, mampiasa nysoavaliny izy. 3* fig.
Mandahatra.mitondra, mifehy, mitarika,
miandraikitra. Il manie bien la parole.
Mahay manda /ia-teny izy. Il sait l'art de
— les esprits. Mahay mitondm, mifehy,
mitarika olona izy. Il a bien manié cette
affaire. Nitondra tsara izany raharaha
izany izy. Il manie les finances de l'État.
Mitondra, mitarika, miandraikitra
ny volam-panjakana izy.
Se manier, vpr. Entina, fehezina, tari-
tina. Une école ne se manie pas facile-
ment. Tsy mora entina, etc., ny sekoly.
MANIÈRE, sf. f Toetra, fomba, fanao,
mahazatra, fan..., fl.... C'est sa— d'être
Toetrany izany. Chacun à sa — . Samy
manana ny toetrany, ny fombany* ny/a-
naony, ny mahazatra azy avy. Il écrit
à sa — . Manoratra araka izay mahaza-
tra azy izy. C'est sa — de marcher. Izany
no /andehany. C'est sa — de parler. Iza-
ny no /iteniny. C'est une — de parier.
Fom 6am-pitenenana izany. )| toc. De
cette—. Tahaka izany. De quelle — fe-
rai-je cela? Atao ahoana no hanaovako
izany? De quelque— que ce soit. Na ma-
nao ahoana na manao ahoana. Il remplit
ses fonctions par— d'acquit. Miala safay
amy ny raharahany izy, manao tsiram-
bindrambina ny raharahany izy. 2 - — ,
Angolangola, angentsana, angeso. Son
discours sent la — . Miangotangola,
miangentsana, miangesony laba-teni-
ny. 3*—, pi. Fanao, fomba, toetra, sata.
Il a des manières agréables. Mabafina-
ritra ny fanaony, ny fombany, ny toe-
trany. Il a des manières rudes. Mahery
sa ta izy. Il a des manières douces. Mam-
pisebo halcmem-panahy ny toetrany,
malemy paika izy.
De manière que, loc. conj. Ary amiu*
izany, ary noho izany, any ka. Comme
Dk façon quE.
MANIÉRÉ, ÉE, adj. Miangolangola,
miangentsana, roiangeso, midotadola,
mitihintihina, midihtndihina, jenitra.
Vnv. Affecta.
Digitized by
Google
MAN
501 —
MAN
MANIFESTATION, sf. Fanehoana.
fampisehoana, famosahana. La parole
sert à la — de la pensée. Ny teny no en-
tina haneho, hampiseho, hamosaka ny
hevitra ao am-po.
MANIFESTE, adj. Miharihary. Erreur
— . Hadisoan-ke vitra miharihary.
— , 8m. Taratasy famosahan-kevitra avoa-
kau' ny mpanjaka na ny filohan' ny an-
daniny anankiray.
MANIFESTEMENT, adv. An-kari-
hary.
MANIFESTER, va. Manambara, ma-
neho, mampiseho, mamosaka. — sa pen-
sée. Manambara, mampiseho, mamo-
saka ny heviny. Dieu a manifesté son
pouvoir. Efa naneho, nampiseho ny
fahefany Audriaraanitra.
Se manifester, vpr. Miseho, miposaka.
Jésus-Christ se manifesta aux Apôtres.
Jeso-Kristy niseho tamy ny Apostoly.
MANIGANCE, sf. Panaovana ankafe-
tsen-dratsy, famoronan-tsain-dratsy.
MANIGANCER, va. Manao an-kafe-
Lsen-dratsy, mamoron-tsain-dratsy.
MANIOC, 8m. Mangahazo.
MANIPULATEUR, sm. Mpamotsi-
potsika, mpanamboatra, mpanavaka,
mpampifangaro.
MANIPULATION, sf. . Famotsipotse-
hana, fanamboarana, fanavahana, fam-
pifangaroana.
MANIPULER, va. et vn. Mamotsipo-
tsika, manaraboatra, manavaka, mampi-
fangaro. Ce pharmacien manipule fort
bien. Mahay mamotsipotsika, manam-
boalra fanafody io mpanao fanafody
io. Ce chimiste manipule fort bien. Ma-
hay manavaka, mampifangaro zavatra
io mpahay kemistra io.
MANIVELLE, sf. Fanodinana.
MANNE, sf. Mana.
MANNEQUIN, sm. f Sariolona ampi-
akanjoina tokoa. 2 # fig. C'est un vrai—.
Tena manaiky lempona izy.
MANŒUVRE, sm. Maromita, mpi-
taom-peta, mpanolo-drihitra.
—, sf. I* Fitondran-tsambo, fanamboara-
na fomban-tsambo. 2 # — , Famindrana,
lihclsehana, fampihetsehana. Les ma-
nœuvres de la dernière revue ont été
fort bien exécutées. Lavorary ny /a-
mindra, ny fihetsiky ny miaramila ta-
my ny matso farany. Les savantes ma-
nœuvres de ce général ont décidé la
victoire. Ny fahaizan' io jeneraly io
nampihetsika ny miaramilany no na-
hazoany fandresena. 3° fig. Izay aha-
tanterahana, fitondrana, famoronana
saindratsy. À force do manœuvres il
a supplanté ses concurrents. Nahery
namorona sain-dratsy izy ka resiny
izay nifaninana taminy.
MANŒVRER, va. Mitondra, manam-
boatra. Il sait— son navire. Mahay mi-
tondra ny sambony izy. Les matelots
manœuvrent bien les voiles. Mahay ma-
ria mboatra ny lain-tsambo ny matilô.
— , vn. 1° Mitondra sambo, manamboatra
fomban-tsambo. 2 - — , Mamindra, mihe-
tsika, mampihetsika. Les' soldats ont
bien manœuvré. Namindra, nihetsika
tsara ny miaramila. Le général ma-
nœuvra habilement. Nahay nampt/ie-
tsika ny miaramila ny jeneraly. 3* fig.
Manao izay ahatanterahana, mitondra,
mamorona sain-dratsy. Il a bien ma-
nœuvré dans cette affaire. Nanao tsa-
ra izay ahatanterahana, nitondra tsa-
ra izany raharahafcsany izy.
MANOIR, sm. Trano, fonenana.
MANQUE,' sm. Tsy fananana, tsy fisia-
na, tsy fahampiana. Le — d'argent en
est cause. Ny tsy fananana, etc., vola
no anton' izany. C'est le — de chaleur
qui a fait retarder la moisson. Ny tsy /?-
sian' ny hainandro no nahela ny faha-
masahan' ny vary.
MANQUÉ, ÊE, adj. Tsy vita tsara, tsy
tanteraka. Ouvrage—. Asa tsy vita tsa-
ra. Projet—. Fikasana tsy tanteraka.
MANQUEMENT, sm. Hadisoana kely.
Il n'y a personne qui ne soit sujot à
quelque — . Tsy misy olona tsy manao
hadisoana kely.
MANQUER, vn. {• Diso. Tous les hom-
mes peuvent — . Mety ho diso ny olom-
belona rehetra. 2°— , Mianjera, maty, ma-
ty afo, miletsy, misolafaka. Cette maison
a manqué par les fondements. Nianjera
noho ny halemin' ny vodiny io trano io.
S'il vient à—, sa famillo est ruinée.
Raha tahiny maty izy, hahantra ny
fianakaviany. Son fusil manqua. Maty
afo ny basiny. La terre manqua sous
ses pieds. Niletsy ny tany nitsahiny.
Le pied lui a manqué. N isola faha ny
tongony. 3° fig. Tsy mahaloa tr osa, tsy
manana, tsy ampy, tsy afaka, tsy misy,
tsy ao, tsy tanteraka, tsy, aaika. Ce
banquier a manqué. Tsy nahaloa
trosa io mpitana banky io. Les forces
lui manquent. Tsy manan-kery izy.
L'argent lui manque. Tsy rnanam-bo-
la izy, tsy ampy ny volany. Je suis si
Digitized by
Google
M AN
— 302 —
MAR
effrayé que la parole me manque. Azon-
tahotra loatra aho, ka tsy a/a-miteny.
La récolte a manqué. Tsy nisy ny voka-
tra. Il manque de tout. Tsy manana
na inona na inona izy. Il manqua de
foi. Tsy manam pinoana, tsy ampy
flnoana izy. Il ne manque pas d'esprit.
JViana7i-tsaina hiany izy. Voue manquiez
seul à la fête. Hianao irery no tsy tao
amy ny fety. Le projet a manqué. Tsy
tanteraka ny Ûkasana. Il manque de
mémoire. Tsy mahatadidy izy. Il a
manqué de tomber. Saika potraka izy.
4* — , Diso, mandiso, manadino, tsy ma-
nao, mivadika, manary. Il a manqué au
rendez-vous. Diso, nandiso fotoana izy.
Ne manquez pas de vous trouver au ren-
dez-vous. Aza manadino ny ho ton-
ga amy ny fotoana. Il a manqué à son
devoir. Tsy nanao izay tokony hataony
izy. Il a manqué à sa parole. Nivadika
ny teny napetrauy izy. Il a manqué à
ses amis. Nanary ny sakaizany izy.
— , va. Mifandiso, tsy mahatanteraka, tsy
mahavoa, saika. Je suis arrivé trop tard,
j'ai manqué cet homme. Tratra aoriana
loatra aho, ka nifandiso tamin'izay olo-
na izay. J'ai manqué mon affaire. Tsy
nahalanteraka ny raharahako aho. J'ai
manqué la perdrix. Tsy nahavoa ny
tsipoy aho. S'il me manque, 'je ne le
manquerai pas. Raha tsy mahacoi ahy
izy, ho voako. La balle a percé votre
chapeau, vous l'avez manqué belle. Voa-
gorobaky ny bala ny satrokao, ka saika
nahita loza hianao.
MANSARDE, sf. Eû-lrano farany am-
bony indrindra.
MANSUÉTUDE, sf. Halemem-pana-
hy.
MANTE, sf. 1° Kapaoty kelim-bjhiva-
vy. "£•— , Famakiloha.
MANTEAU, sm. 1- Kapaoty. î*fxg. Sous
le — de la dévotion il cachait de mauvais
desseins. Nody tia vavaka izy, kanjo
nisy hevi-dratsy niafina tao am-pony.
MANTELET, sm. Kapaoty kely.
MANUEL, sm. Boky kely fianaran-ja-
vatra. —de piété. Bohy ûvavahana.
MANUEL, ELLE, adj. A tao amy ny
tanana. Travail — . Asan-fânana.
MANUFACTURE, sf. 1* Fana^van-
taozavatra, 2 # — , Trano fanaovan-taoza-
vatra. — de porcelaines. Trano fanao-
rana porosolaina. Il a établi une — de
draps. Nanorina d'ano fanaovan-iio-
pôtra izy.
MANUFACTURIER, sm. Torapo na
mpitandrina ny trano fanaovan-taozava-
tra.
MANUFACTURIER, 1ÈRE, adj.
Momba ny taozavatra, be fanaovan-tao-
zavatra. Industrie manufacturière. Fa-
haizan-/aozai;a/ra. Pays—. Tany 6e fa-
naovantaozavatra.
MANUSCRIT, ITE, adj. Nosoratan-
tanana. Pièce manuscrite. Taratasy no-
soratan-ténana.
— , sm. Boky sora-tânana. Il a vendu son
— à l'imprimeur. Namidiny tamy ny
mpanao printy ny boky nosoratany.
MANUTENTION, sf. Fitandremana, fi-
tondrana. Je lui ai confié la —de mesaffai-
res. Nofl.liko mba hitandrina, hiton-
dra ny raharahako izy.
MAPPEMONDE, sf. Sarin-lanin' izao
tontolo izao.
MAQUIGNON, sm. Mpivaro-tsoavaîy.
MAQUIGNONNAGE, sm. Fivarotan-
tsoavaly.
MAQUIGNONNBR, va. Mivaro-tsoa-
valy takontakonana.
MARABOUT, sm. Mpisorona amy ny
Silamo.
MARAIS, sm. Hotsaka, heniheny, fari-
hy. —salant. Farihy fakan-tsira.
MARASME, sm. Hahia, hahiazana, ha-
kangoaza.
MARATRE, sf. {• Renikely. 2* fig. Ro-
ny lozabe.
MARAUD, AUDE, s. Karilahy, kari-
vavy, karin*olona, karin-javatra, olon-
tsy vanona, fetsy ratsy.
MARAUDE, sf. Fifetsena voankazo. Cet
écolier a été pris en—. Azo nifetsy
voankazo io mpianatra io.
MARAUDER, un. Mifetsy voankazo.
MARAUDEUR, sm. Mpifetsy voanka-
zo.
MARBRE, s m. Marba, vato vandana,
vato maramara.
MARBRÉ, ÉE, adj. Vandana, mara-
mara. Papier—. Taratasy vandana, etc.
MARBRER, va. Maraandambandana.
— un livre sur tranche. Maraandam-
bandana vava boky.
MARBRERIE, sf. Fanamboarana ny
marba.
MARBREUH, sm. Mpaman.lambanda-
na.
MARBRIER, sm. Mpanamboatra mar-
ba.
Digitized by
Google
MAR
503 —
MAR
MARBRIÈRE, sf. Tan y fihadiana mar-
ba.
MARBRURE, sf. Fivandambandana.
MARC, sm. Faika.— de raisin. Faikam-
boaloboka.
MARCASSIN, sm. Zana-dambo.
MARCHAND, ANDE, 8. Mpivarotra.
— en gros. Mpivarotra am-bongadiny.
— en dérail. Mpivarotra an-tsinjarany.
—drapier. Mpiuaro-dopôtra.
—, adj. Be varotra, tia varotra, mpi ton-
dra varotra. Ville marchan le. Tanâna
6e varotra. Nation marchande. Fire-
nena tia varotra. Bâtiment — . Sam-
bo rnpitondra varotra. Capitaine—.
Kapitenin-tsambo rnpitondra varotra.
MARCHANDAGE, sm. Fiadiambaro-
tra.
MARCHANDER, va. I e Miady varotra.
Il marchande ce cheval. Miady varo-
tra io soavaly io izy. 2 # fig. Ne pas — sa
vie. Mahafoy aina, milofo.
—, vn. i # Miady varotra. 2» fig. Misala-
sala. Il n'y a pas à—. Tsy misy isala-
salana.
MARCHANDEUR, EUSE, s.Mpiady
varotra.
MARCHANDISE, sf. f Varotra. en-
tam-barotra, entana. On a saisi ses
marchandises. Nobaboina ny varony,
etc. Étaler sa—. Mamelatra enfana. Fai-
re valoir sa—. Manao dokam-barotra ;
fig. mandoka tena. 2» fig. Il débite bien
sa—. Mahay milaza, matavy filaza izy.
MARCHE, sf. 1° Dia, fandeha, fandeha-
nana, fandrosoana, Ulana. Hâtez votre
— . Hafaingano ny dianao. Ralentissez
votre — . Adanadano ny dianao, ny fan-
dehanao. Ils ont fait une longue—. Nan-
deha ela izy ireo. — forcée. Dia ezake-
zaka. La— d'un navire. Ny fandehan'
ny sarabo. L'armée est en — . Mandro*
80, mby an-dâtona ny taflka. Nous
avons été huit jours en—. Havaloan*
andro izahay no teny an-dâiana, hava-
loan' andro izahay nandeha hiany. Il y
a d'ici là quatre jours do— . Làlana
hefarana hatreto ka hatrany. Ouvrir la
— . Loha làlana. Fermer la — . Vody fâ-
lana. 2* fig. Fandroso. La — de la civi-
lisation. Ny fandroson' ny sivilizasiona.
J'observe la —des affaires. Mandinika ny
fandroson 1 ny raharaha aho.
MARCHE, sf. Ambaratonga. — d'esca-
lier. Ambarafongan-tobatra.
MARCHÉ, sm. I* Tscna. Aller au—,
Miantsena. Le— du mercredi. Ny tse-
na Alarobia. Nous verrons le cours du
— . Uo hitantsika ny vidiny any an-fse-
na. 2 # — , Zavatra novidina. Montrez-moi
votre — . Asehoy ahy ny zavatra novi-
dinao. 3*—, Varotra, vidy. Lo — est
conclu. Tapaka ny varotra. Le riz est
à bon—. Mora vidy, mirarirary ny vary.
C'est à très bon—, c'est un — donné.
Mora vidy indrindra, boba, nangatahi-
na izany. || loc. C'est un — d'or. Raikitra
ny nahazoana azy. On vit à bon — dans
cette ville. Kely ny lany ivelomana amin'
izany tanâna izany. Il fait bon — de sa
vie. Tsy mitsitsy ny ainy izy. Vous au-
rez bon— de lui au jeu. Hahafaty azy
mora foana amy ny loka hianao. Il
en est quitte à bon—. Afaka moramo-
ra izy. Il m'a refusé ce que je lui
demandais, et par-dessus le — il m'a dit
des injures. Nolaviny izay nangatahiko
taminy, ary fanampin' izany dia nani-
ratsira ahy indray aza izy.
MARCHEPIED, sm. t # Ambaratonga
fiakarana, fandiavana. — de l'autel.
Ambaratongra^a/tarauaamy ny otoly.
2* fig. Ambaratonga. Cette place lui
a servi de — pour arriver au ministè-
re. Izany raharaha izany no tonga am-
baratonga hahatongavany ho ministra.
MARCHER, tm. 1* Mamindra, mande-
ha, mandroso. Cet enfant ne marche pas
encore. Tsy mbola mamindra, mande-
• ha ity zaza kely ity. Enfant qui commen-
ce à—. Zaza vao miana-mandena, mi-
tan-tsarasampy. — sur l'herbe. Mandeha
ambonin' ny abitra. Nous avons marché
toute la nuit. Nandeha nandritra ny ali-
na izahay. Les troupes marchent à l'en-
nemi. Mandroso hamcly ny fahavalo ny
miaramila. Ma montre marche bien.
Mandeha tsara ny famantaranandroko.
|| loc. —à reculons. Manao dia miauôtra,
mianôtra, mihemotra. —fièrement. Mie-
dikedika, miedinedina. —à grands pas.
Manao dingan-dava. —au hasard. Mana-
vatsava. — doucement, —à pas de loup.
Miadanadana, mitsaitsaika, mijaikojai-
ko. —lentement, —à pas de tortue. Mia-
dana, midraiko. —courbé. Mijokojoko. —
à quatre pattes. Mandady. —comme les
canards. Miletaleta, militalita. —les jam-
bes écartées. Midehadeha. —à la suite
les uns des autres. Mitanjozotra. —en-
semble. Miara-dia, miray dia. — sur quel-
que chose. Manitsa-javatra. Vous me
marchez sur le pied. Manitsaka ny^t >n.
gotro hianao. i" fig. Mandroso, manda-
Digitized by
Google
MAR
— 504 —
MAR
lo, mandeha, efa ho. L'esprit humain
marche sans cesse. Mandroso lalauda-
va oy sain'ny olombelona. Cette affai-
re ne marche pas. Tsy mandroso izany
rahuraha izuny. Le temps marche avec
rapidité. Mandalo haingana ny andro.
— droit. Afaruie/iamahitsy. Cet État mar-
che vers sa ruine. Efa ho rava izany fan-
jakana izany. || loc. —sur les traces de
quelqu'un. Mianatra olona, mandia ny
lalana nalehan' olona. —sur des épines.
Alandry an-driran'antsy. Il a marché
sur quelque mauvaise herbe. Mîsy zava-
tra mahasosotra azy.
MARCHER, 87n. Fandeha. Je le con-
nais à son — . Ny fandehany no aha-
fantarako azy.
MARCHEUR, EUSE, 8. Mpandeha,
mahery mandeha.
MARCOTTAGE, sm. Fanaovana tsin-
dry ladina.
MARCOTTE, sf Tsindry ladina.
MARCOTTER, va. Manao tsindry la-
dina.
MARDI, sm. Talata/
MARE, sf. Dobo.
MARÉCAGE, «m. Honahona,heniheny.
MARÉCAGEUX, EUSE, adj. Man-
gonahona, mangoniheny, petsapetsa.
Terrain—. Tany mangonahona, etc.
MARÉCHAL, sm. 1° Mpanao kitrovin-
tsoavaly. 2-—, Marosaly.
MARÉE, sf. Fisondrotra sy fisinton'ny
ranomasina. La — monte. Misondrotra
ny ranomasina. La— descend. Mi-
sintona ny ranomasina.
MARELLE, sf. Soritra fanaovana ton-
go-dovia. Jouer à la — . Manao tonyo-
tlovia.
MARGE, sf. \ 9 Sisin-taratasy tsy voa-
soratra, marjina. 2° fiy. Avoir de la—.
Malalaka. Donner de ta — à quelqu'un.
Mamela malalaka olona.
MARGINAL, ALE, adj. Amy ny mar-
jina.
MARGUERITE, sf. Anaram-bouin-
kazo.
MARGUILLER, sm. Mpitandrina ny
fananan' ny fiangonana katolika anan-
kiray.
MARI, sm. Vady, lahy. Elle arrive avec
son — . Tamy miaraka amy ny vadiny,
lahy izy, tamy izy micady.
MARIABLE, adj. Tokony liammbady.
Elle n'est pas encore—. T*y mboîa loko-
ny hunambady izy.
MARIAGE, sm. Fampakarqm bady,
fanambadiana, mariazy. Demain aura
lieu le— du prince. Rahampitso nohanao-
vanany fampakaram^baiiy, ny maria-
2m' ny printsy. Il a fait un heureux — .
Nambinina tamy ny fanambadiany izy.
Le sacrement de— . Ny sakramentan' ny
mariazy.
MARIÉ, ÉE, adj. et s. Manambady,
rapampakatra, nampakarina. Il est—.
Manambady izy. Voici les nouveaux
mariés. Indro ny mpanambady. Où est
le nouveau — ? Aiza ny mpampakatra ?
Voilà la nouvelle mariée. ludro ny vao
nampakarina.
MARIER, ta. 1° Mitso-drano na mano-
ratra fanambadiana, mitso-drano maria-
zy, ma mpanambady. Voilà le prêtre qui
lésa mariés. Inlro ny pretra izay nitso-
drano ny fanambadiany, ny mariazi-
ny. Son père l'a marié à la tille de son
ami. JVampa)iam6adin-drainy ny za-
nakavavin' ny sakaizany izy. 2°fig. Maoi-
pifanaraka.
Se marier, vpr. 1° Mampaka-bady, ma- 1
nainbady, mi vady. Quand vous marie-
rez- vous? Hahoviana no hanambady
hianao? Ils se sont mariés l'an der-
nier. Taona itsy no nivadian' izy irea.
2° fig. Mifanaraka. Sa voix se marie
bien à cet instrument. M ifanaraka tsa-
ra arnin' izany zava-maneuo izany ny
feony.
MARIEUR, EUSE, adj. M pan a m boa -
tra fanambadiana.
MARIN, INE, adj. 1° Amy ny ranoma-
sina. Plante marine. Zava-mauiry ami/
ny ranomanna. 2*—, Momba ny sam-
bo. Carte marine. Sarin-tany fitoodran-
tsanxbo- Il a le pied — . Mahay mande-
ha eny an-/sam6o izy.
-»-, «m. Tantsambo. Habile—. Tanlsambo
mahay.
MARINADE, sf. Hena voaotrika.
MARINE, sf 1° Fitondran-tsambo. Il
connaît la—. Mahay ny fitondran-tsam-
bo izy. 2* — , Sambo. 11 est officier de— .
Manamboninahitra an-tsambo izy. Cet
Élat n'a point de—. Tsy uxiinan-tsambo
mpiady izany faujakaua izany. La— mar-
chande. Ny sambo rehetra mpitundra
varolra.
MARINER, va. Maoaraboatra hazan-
drano hotahirizina, manotrika hena.
MARINIER, «m. Mpanamory lakan-dra*
11 tra.
MARIONNETTE, sf. !• Sariolona hc-
Digitizeçj by VjOOQIC
J
MAU
— 505
MAR
tsiketsehina, 2* fig. Olona xnanaiky lem-
pona.
MARITAL, ALE, ad!;. Any ny lahy.
Pouvoir — . Fane fan' ny lahy.
MARITALEMENT, ad». Hoatra ny
rapivady.
MARITIME, adj. !• Amoron-dranoma-
sina. Ville—. Vohitra amoron-drano-
mosina. 2 # — , Momba ny sambo, be sam-
bo. Lois maritimes. Lalana momba ny
sambo. Le commerce — s'est développé.
Nitombo ny fandrantoana an-fsamfco.
Nation — . Firenena 6e sambo.
MARMAILLE, sf. Ankizy madinika
maro. Faites taire cette — . Asaovy man-
gina ireo ankizy madinika ireo.
MARMELADE, sf. Voankazo andra-
hoina a m y ny siramamy atao moliaka.
En—. Mokaka, motraka; fij. torotoro.
Viande en — . Hena mohaka, moiraka.
Il a reçu un coup qui lui a mis la mâ-
choire en—. Voadona mafy izy, ka toro~
toro ny valanôranony.
MARMITE, sf. !• Vilany. —de fonte. Vi-
lany vy. 2 - — . Ny ao am-bilany, iray
vilany. La— bout. Mangotraka ny ao am-
bilan y. On leur distribua une— de ha-
- ricots. Tsaramaso iray vilany no noza-
raina ho azy ireo.
MARMITON, am. Mpanampy ny rapa-
handro.
MARMOT, sm. !• Kotokely. 2* fig. Cro
quer le — . Miandry ela, sasa-miandry.
MARMOTTE, sf. B.by matory mandri-
tra ny ririnina.
MARMOTTER, va. Mimonomonona,
mi ngonongonona.
MARMOUSET, sm. Kotokely.
MARNE, sf. Tan y misy «O'kay azo atao
zezika.
MARONNER, vn. Mimonomonona, mi-
samonomonona, mimoiraoy, manao teny
an' orona.
MAROQUIN, am. Hoditr' osy voalona,
hoditrimo. Reliure en — . Fonom-boky
ataoamy ny hoditr'osy, etc.
MAROQUINÉ, ÉE, adj. Man Irotsiro-
tsy. Voy. Chagriné.
MAROQUINER, va. Mandrotsy. — des
peaux de veau. Mandrotsy hodi-janak'
omby.
MAROTTE, sf. Zavatra mahadala. Il
est entêté de cette opinion, c'est sa — .
Mitompo teny fantatra amin' izany hevi-
tra izany izy, izany no mahadala azy.
MARQUANT, ANTE, adj. Fantatr'
olona, malaza Une personne marquante.
Olona fantatr' olona, etc.
MARQUE, sf. 1* Marika, famantarana. '
La — du linge Ny m a ri -dam ba. Mettre
la — sur de la vaisselle. Manisy marî-
ka ny lovia. Ce chien aune — au front.
Misy marika, famantarana amy ny
handriny izany alika izany. Mêliez une
— à ce livre. Asivy marika io boky io.
2* — , Dia, holatra, sokitra. Les marques
des griffes d'un chat. Ny dian-kohon-
tsaka. Les marques de ses doigts sont
sur toutes les pages de ce livre. Isam-
pejy amin* ity boky ity feno ny dian-
tânany. Il a été blessé au front, la — y
est encore. Naratra ny handriny, ka
mbolaao ny holatra. La petite-vérole
laisse des marques. Mampisy sokitra
nynendra 3* fig. Famantarana, fauam-
bârana, fampisehoana. La gaieté est la
— du bonheur. Ny hafaliana no /aman-
tarana ny fahasambarana. Le nuage
peut être une — de pluie. Ny rahona dia
azo amantarana ny tihavian'ny rano-
norana. Il m'a donné des marques d'af-
fection. Nampiseho ny filiavany ahy izy.
MARQUÉ, ÉE, p. ot ad;'. 1° Voamari-
ka, nomarihina, misy marika, —faman-
tarana. 2°— , Misy dia, —holatra, —so-
kitra. 3* fig. Mazava, miharihary. Il a
un but — . Mazava, etc., ny zavatra
kendreny.
MARQUER, va. 1* Manamarika, manisy
marika, — famantarana. — des arbres.
Manamarika, etc., foto-kazo. —un bœuf.
Manamarika omby. — dans un livre
l'endroit où l'on a cessé de lire. Manama-
rika izay nijanonana aray ny boky nova-
kina. 2*—, Manisy holatra, manisy soki-
tra. y fig. Manendry, manoro, manamba-
ra, raampiseho. Dieu avait marqué le
jour de leur chute. Andriamanitra na-
ncnd r y ny andro ionganan' izy ireo. Je
lui ai marqué ce qu'il doit faire. Et'ana-
toroko azy izay tsy maintsy halaony.
Son regard marque la colère. Manam-
6ara, mampiseho hatezerana ny lijeri-
ny. Je lui ai marqué mon mécontente-
ment. Nasehoho azy ny hasosurako.
— , vn. Ce cheval marque eaoore. Mbola
tanora io soavaly io.
Se marquer, vpr. Manamarika ny lena-
ny.
MARQUETÉ, ÉE, adj. Vandana, ma-
ramara. Peau marquetCv. Hodilra van-
dana, etc.
Digitized by
Google
MAR
506 —
MÀS
MARQUETER, va. Mamandamban-
dana.
MARQUETERIE, sf. Rafi-kazo sami-
hafa volo. Un parquet de — . Ngorodona
natao tamy ny rafi-kazo samihafa vo-
lo. — de marbre. Rafi-bato marba «a-
mihafa volo.
MARQUEUR, BUSE, s. Mpanaraari-
ka, mpanisy marika.
MARQUIS, sm. Andriandahy manara-
karaka ny duc.
MARQUISAT, sm. Vodivonan' ny
marquis.
MARQUISE, sf. Andriambavy mana-
rakaraka ny duchesse, vadin' ny mar-
quis.
MARRAINE, sf. Reny amy ny bate-
my.
MARRON, «m. 1* Karazara-boankazo.
2* —, Karazan-tsipoapoaka.
—, adj. Mavo manja. Habit—. Akanjo ma-
vo manja.
MARRON, ONNE, adj. et a. Nilefa.
Esclave—. Andevo nilefa.
MARRONNIER, sm. Karazan-kazo
mamoa.
MARS, 8m. Volana fabatelo amy ny vo-
lana vazaba.
MARSOUIN, sm. Lambondrano, lam-
bondriaka.
MARTEAU, sm. !• Tantânana, marotô.
Cogner avec un — . Mively amy ny tan-
tânana, etc. — d'horloge. Tantànan-
dakolosim-pamantaranandro. 1* flg. Être
entre l'enclume et le—. Teren-doza roa.
Avoir un petit coup de — . Manasatsa-
saka, mihaitraitra.
MARTELER, va. Mively amy ny tan-
tânana.
MARTELET, sm. Tantânana madini-
ka.
MARTIAL, ALE, adj. Mahery fo, —
an'ady. Il a un air — . Mitoetr'olo-ma/ie-
ry fo, etc.. izy.
MARTINET, sm. f Fampohaza. 2 P — ,
Kotopia. 3*— , Karazan-tsidintsidina.
MARTINGALE, sf. Anja-koditra fiha-
zonana ny lohan-tsoavaly tsy hitraka.
MARTIN-PÉCHEUR, sm. Vintsy.
MARTRE, sf. Karazara-biby malemy
volo mitovitovy amy ny kary.
MARTYR, YRE, s. 1* Martiry. Saint
Etienne est le premier—, Md. Etienano
martiry voalohany. 2° fig. Mijaly mafy.
Il est — de la goutte. Mijaly mafy izy
azon' ny gaotra.
MARTYRE, «m. !• Martiry. Il ne
craint pas le — . Tay matahotra lio mar-
tiry izy. 2* fig. Fijaliana mafy. Ce mal
fait souffrir le — v Mampijaly mafy iza-
ny aretina izany.'
MARTYRISER, va. 1- Mamono ho
martiry. If fig. Mampijaly mafy.
Se martyriser, vpr. Mampijaly tena
mafy.
MARTYROLOGE, sm. Boky misy ny
anaran'ny Martiry sy ny Olo-masma.
MASCARADE, sf. 1* Fisaronan-tava
amy ny sary. 2* —, Olona maro misaron-
.tavaamy ny sary.
MASCULIN, INE, adj. Any ny lahy.
La ligne masculine. Ny tamingan* ny
lahy.
—, sm. Maskolfna.
MASQUE, sm. 1 # Sary atao saron-tava.
— de carton. Sary baontra atao saron-
tava. V — , Olona misaron-tava amy ny
sary. Les enfants courent après les mas-
ques. Ny ankizy madinika manjohy ny
olona manao saron- tava. 3* fig. Saro-
na, flhatsarambelatsihy. Son — est tom-
bé. Miseho ny fihatsarambelatsihiny.
\\loc Quitter le—. Miseho araka ny
toetrany.
MASQUER, va. 1* Manaron-tava amy
ny sary. 2» fig. Manafina, manarona.
manakona. — ses desseins. Manafina ny
kasainy h atao. Il masque sa dépravation
sous les dehors de la piété. Saronany
fitiavam-bavaka ny fitondrantenany ra-
tsy. Le bois masque la rivière. Tahon'
ny ala ny renirano.
Se masquer, vpr. 1' Misaron-tava amy
ny sary. 2° fig. Mody. II se masque sous
les dehors de la dévotion. Mody tia va-
vaka izy.
MASSACRANTE, adj. f. Il est d'une
humeur—. Kitokitoina izy.
MASSACRE, sm. 1* Vonoana olona, fa-
monoana olona, fandringanana, fandri-
pahana. Il se fit un horrible — . Nisy vo-
noana olona mahatsiravina. 2° fig.
Mpanaonao foana. Ne vous servez pas
de cet ouvrier, c'est un — . Aza mampa-
nao io mpiasa io, fa mpanaonao foana
izy.
MASSACRER, va. 1* Manao vonoana
olona, mamono, mandringana t mandri-
paka. On massacra quatre mille person-
nes. Olona efatra arivo no novonoina,
naringana, naripaka. 2* fig. Manao -
nao foana, manao fa ha ta ny. Ce tailleur
a massacré mon habit. Nataolaon' io
Digitized by
Google
MAS
— 507 —
MAT
mpanjaitra io foana, fahatany ny akan-
joko.
MASSACREUR, sm. Mpanaonao foa-
na, — fabatany.
MASSAGE, sm. Fanorana.
MASSE, sf. 1° Antontany, vainga. Ce
bâtiment n'est qu'une — de pierres.
Hoatra ny an/on/am-bato izany trano
iiany. Uuo — de plomb. Vaingam-pira-
ka. L'ours en naissant paraît n'être qu'
une—. Hoatra ny vaingan-javatra ny
orsa raha vao teraka. || loc. C'est une
— de chair. Botata be izy; fig. donto
siinaizy.2 # — , Rehetra, habetsahana. ny
ankamaroany, ny ankabiazany, ny be sy
ny maro. ny ankapobe. La — du sang. Ny
ra rehetra ao anatin' ny vatana. La —
des connaissances humaines. Ny zavatra
rehetra hain' ny olona. Une — de plu-
mes. Volom-borona betsaka. La —des
citoyens. Ny ankamaroany, ny an/ta-
biazan' ny mponina. S'adresser aux
masses. Mirabaraha amy ny be sy ny
maro. Ce bâtiment présente une belle — .
Tsara io trano io, raha ny ankapobeny
no jerena, 3°— , Rakitra. Verser à la—.
Mandatsaka amy ny rakitra.
En masse, toc. ado. Oaholo, rehetra. On
fit une levée en — des citoyens. Natao
miaramila dahoto ny mponina, ny mpo-
nina rchstra, natao rebik' ondry ny
mponina.
MASSEPAIN, sm. Karaza-mofo mamy.
MASSER, va. 1* Manôtra. 2-—, Mam-
pifanety laharana. —l'infanterie. Mam-
pifanely laharana ny miaramila an-
tongotra.
MASSETTE, sf. Vondrona.
MASSIF, IVB, adj. f Matovina, bo-
tatabe, tsy mailaka. Menuiserie massi-
ve. Rafltra matevintevina. Cet homme
est trop—. Matevinleoina loalra, bota-
tabe io lehilahy io. Ci bâtiment est
trop—. T*y mba mailamailaka io tra-
no io. 2*—, Tsy poaka aty. Il a une croix
d'argent — . Manana sarin" ny hazo-flja-
liana volafotsy tsy poaka aty izy. 3 # fig.
Donto, mavesatra. Il a l'esprit—. Donto
sa in a, maresa-tsaina izy.
—, sm. \° Rarivato. Faire un — de ma-
çonnerie pour une muraille. Manao ra-
rivato itaingeuan' ny rindrina. 2*—, Ki-
rihitr' ala. Le jardin est terminé par un
— . Misy kirihitr' ala ao amy ny faran'
ny zarday.
MASSIVEMENT, adv. Matevina, tsy
mailaka.
MASSUE, sf. 1* Kanonta hazo. 2* fig.
C'est un coup de — pour lui. Mafy iza-
ny nanjô azy izany.
MASTIC, sm Mastika, patré.
MASTICATION, sf. Fiisakotsakoana.
MASTIQUER, va. Manisy mastika,
manisy paire.
MASURE, sf, I • Trano ra va. 2 - /i</. Tra-
no ratsy efa ho rava.
MAT, ATE, adj. Vasoka. Or — . Vola-
mena vasoka. || loc. Être — . Maty amy
ny échecs.
MAT, sm. Salazany. Le grand—. Ny sa-
tazaben-tsambo. — de cocagne. Voy.
Cocagnb.
MATADOR, sm. Lchibebe, voalohan-
dohany, zokinjokiny.
MATAMORE, sm. Mahery am-bava,
lasan ko vavany. Voy. Fanfaron.
MATELAS, sm. Kidoro.
MATELASSER, . va. Manisy kidoro.
— des chaises. Manisy kidoron -tseza.
MATELASSIER, 1ÈRE, s. Mpanao
kidoro.
MATELOT, sm. Matilô.
MATELOTE, sf. Karaza-nahandro atao
amy ny hazandrano.
À la matelote, loc. adv. Tahaka ny any
ny matilô.
MATER, ua. !• Mahafaty amy ny échecs.
2* fig. Mamolaka. — l'orgueil d'un en-
fant. Mamolaka ny fîavonavonan' ny
zazalahy anankiray 3*—, Mampijaly.
— son corps. Mampijaly ny valany.
MATER, va. Manisy salazany.
MATÉRIALISER, va. Manao ho ma-
nam-batana Les idolâtres maïériali-
8aient la divinité. Ny mpanompo sara-
py nanao an' Andriamanitra ho ma-
nam-balana.
MATÉRIALISME, sm. Fampianara-
na ny tsy tisiam-panahy.
MATÉRIALISTE, s. et adj. Milaza ny
tsy fisian'ny fanahy. Doctrine—. Fam-
pianarana milaza ny tsy fisian'ny fa-
nahy.
MATÉRIALITÉ, sf. Fananam-batana.
MATÉRIAUX, sm. pi. l*Nyanaovan-
trano. 2° fig. Ny anaovam-boky.
MATÉRIEL, ELLE, adj. 1* Manam-
batana, azo hita, azo t>apaina, mcty ho
re. Les choses matérielles. Ny zavatra
manam-6alana, etc. L'âme n'est point
matérielle. Tsy manam-6a/ana ny fa-
nahy. 2 # — , Tsy tsara loalra, mavesa-
tsaina, manaraka ny nofo. Ornement—.
Digitized by
Google
MÀT
508 —
MAT
Haingo tsy tsara loatra. Il est—. Mave-
sa-tsaina, manaraka nynofo izy.
—, sm. fFanaka. Le— d'une imprimerie.
Ny fanaky ny trano printy. 2°— , Fo-
rongo, fitaovaaa. Le— d'une armée. Ny
forongo, ny fitaovan'ny tafika.
MATÉRIELLEMENT, adv. I* Tsy
Isara loaira. 2 # — , Mihitsy, tokoa. Cela
est —impossible. Tsy azo atao mihi-
tsy, etc., izany.
MATERNEL, ELLE, adj. I* Any ny
reny. Amour—. Fitiavan'ni/ reny. 2*—,
Avy amy ny reny. Parents maternels.
Havana avy amy ny reny. Biens ma-
ternels. Fananana avy amy ny reny.
|| loc. Langue maternelle. Fitenin-dra-
zana.
MATERNELLEMENT, ado. Araka
ny fanaon' ny reny.
MATERNITÉ, sf. Ny maha-reny ny
reny.
MATHÉMATICIEN, sm. Mpahay ma-
rika.
MATHÉMATIQUE, sf. Marika.
—, adj. \* Momba ny marika. Sciences
mathématiques. Fahaizana momba ny
marika. 2'fig. Miharihary. C'est une vé-
rité— . Tena marina miharihary izany.
MATHÉMATIQUEMENT, adv. 1°
Araka ny marika. 2* fig. An-karihary.
MATIÈRE, a/ 1 . !• Nyanaovan-javatra, ny
entina atao taozavatra. La laine est la—
dont on fait le drap. Ny volon'ondry no
anaouana lopôtra. Les matières premiè-
res. Ny zavatra voalohany entina atao
taozavatra. 2*—, Tenan-javatra, zavatra
manam-batana, — azo hita, — tsapaina,
— mety ho re. La— est divisible. Azo za-
razaraina ny tenan-javatra. Nous de-
vons nous élever au-dessus de la—. To-
kony hisondrotra ambonin' ny zavatra
manam-batana, azo hita, azo tsapai-
na, mety ho reny saintsika. || toc— fé-
cale. Fivalanana. —purulente. Nana. 3*
— , Havesaran-tsaina, fanarahana ny no-
fo. Cet homme n'c3t que—. Mavesa-
tsaina, manaraka ny nofo io le-
hilahy io. 4*—, Fototra, fotopototra,
kototany, vontin-teny, foto-teny, foto-
kevitra. Quelle est la— de~ votre con-
versation ? Inona avy no /ioto-dresaka-
reo, /bJopo/o-dresakareo, kototanin-
dresakareo? Quelle a été la — de son
discours? Inona no fotopototra, ven-
t im benlin' ny laha-toniny? Il a bien
choisi sa — . Nifldy foto-teny, foto-he-
vilra tsara izy. 5*—, Antony, fotony. Il
n'y a pas — à se fâcher. Tsy misy an-
ion y, etc., tokony hahatezitra.
En matière de, loc. prép. Raha ny
amy ny... no heverina. En — de reli-
gion, il n'y entend rien. Tsy mahalala
na inona na inona izy, raha ny amy ny
livavahana no heverina.
MATIN, sm. Maraina. La prière du — -
Ny fiYavahana maraina. Il est parti do
bon — . Niainga marainafcoa, marai-
nalinakoa izy. Travailler de bon — .
Miasa manaraina. Il est deux heures
du — . Amy ny roa maraina izao.
— , adv. Marainakoa. Se lever—. Mifoha
marainakoa.
MÂTIN, sm. Amboa makadiry mpiam-
bina.
MATINAL, ALE, adj. 1* Maraina.
La bris 3 matinale. Ny tsio-drivotra ma-
raina. 2*—, Mifoha marainakoa. Il a été
— aujourd'hui. Nifoha marainakoa izy
androany.
MATINÉE, sf. Maraina. Il a passé la
— à lire. Nandany ny maraina tamy
ny famakian-teny izy.
MATINEUX, EUSE, adj. Mpifoha ma-
raina.
MATINIER, 1ÈRE, adj. L'étoile ma-
tinière. Ny kinlana fltarikandro.
MATOIS, OISE, adj. et s. Fetsy, kon-
jo, mamaky akotry.
MATOU, sm. Sakaiahy.
MATRICE, sf. Rejistry ny hetra.
MATRICULE, sf. Rejistry ny miara-
mila vao milatsaka na ny olona vao rai-
ditra amy ny fikambanana anankiray,
na amy ny tranomaizina na trano litsa-
boana, etc.
MATRIMONIAL, ALE, adj. Momba
ny fanambadiana.
MATRONE, sf. Vehivavy lehibe men-
drika hohajaina.
MATURATIF, IVE, adj. Mahama-
saka. Remède—. Fanafody makama-
saka.
MATURATION, sf. Fihamasaka.
MÂTURE, sf. l°Ny salazan-tsambo re-
hotra. La — de ce navire est très bonne.
Tsara dia tsara ny salazan'io sambo io.
2° — , Fananganana salazan-tsambo. Il
entend bien la — . Mahay manangana
salazan-tsambo izy.
MATURITÉ, sf. {• Hamasaka, hahan-
titra. Le raisin, l'abcèsest à son point
I de — ~ Masaka ny voaloboka, ny vay.
Voy. Mûn. $• fig. Hamasaka, fahendre-
Digitized by
Googk
MAU
— 509 —
MEC
na, fahamalinana. Cette affaire est dans
sa — . Masaka izany raharaha izany. Il
faut açir dans cette affaire avec—-. To-
kony hatao amim-pa/iendrena, amim-
pahamalinana izany raharaha izany.
H loc. Il est dans la— de l'Age. Efa olon-
dehibe izy.
MAUDIRE, va. Manozona, misahato,
mitsitsika. — un ennemi. Manozona,
etc., fahavalo. Dieu maudit les pé-
cheurs. Andriamanitra manozona ny
mpanota. Il maudit le jour où il est né.
Manozona ny andro nahaterahany izy.
MAUDIT, ITB, p. et adj. {• Voaozo-
na, nozonina, nosahatoina, notsitsihina.
2*— , Ratsy dia ratsy, kary. — chemin.
Lâlana ratsy dia ratsy, etc. Ce — en-
fan t a gâté mon habit. Ity zaza kary
ity nanimba ny akanjoko.
—, sm. Ny voaozona. Allez, maudits, au
feu éternel. Mandehana, ry voaozona,
any amy ny afobe mandrakizay.
MAUGRÉER, vn. Mimonjomonjo, mi-
safoaka, miozona.
MAUSOLÉE, 8m. Fasana lehibe sady
tsara tarehy.
MAUSSADE, adj. 1* Kitokitoina, so-
so-dava. Il a un caractère — . Kitokitoi-
na, etc., izy. 2 # — , Mahamonamonaina,
mahaboboka, mahadikidiky. Lecture—.
Famakian - teny mahamonamonaina,
etc.
MAUSSADEMENT, adv. Amiu-kaso-
soran-dava. Il fait tout—. Amin-kaso-
sorana no anaovany ny zavatra rehetra.
MAUSSADERIE, sf. Hasosoran-dava.
MAUVAIS, AISE, adj. 1* Ratsy. Mau-
vaise eau. Rb.t\o ratsy. —livre. Bokyra-
tsy. —bruits. Tsaho ratsy. —ange. Anje-
ly ratsy. Il a une mauvaise physionomie.
Ratsiratsy endrika izy. Il a prismes pa-
roles en mauvaise part. .Ratât/ no nand rai-
sanynyhevilrynyteniko. C'est un— cœur.
Ratsy fo izy. Ce: t un — esprit, une mau-
vaise tête. Ratsy saina, hevitra izy —
parent. Havan-dratey. — garnement, —
sujet Oïon-dratsy , tsy vanona. || toc.
Mauvaise année. Taona mihodivitra. Il
a mauvaise mine. Malazolazo endrika
izy. Il m'a fait mauvaise mine. Nandray
ahy fe nandroy izy. 2 # — , Tsy mahay. —
peintre. Mpanoso-doko tsy mahay.
— , sm. Ny ratsy. Il y a du bon et du —
dans cet homme. Sady misy tsara no
misy ratsy io lehilahy io.
—, adv. Sentir — . Maimbo. Trouver — .
Tsy mankasitraka. Il fait—. Ratsy ny
andro.
MAUVE, sf. Fiand ri lavenona.
MAXILLAIRE, adj. Amy ny valano-
rano. Os—. JTaolam-oafa norano.
MAXIME, sf. Foto-kevitra. Chacun a
ses maximes. 8amy manana ny foto-
keviny ny olona. Il a changé de maxi-
mes. Niova foto-kevitra izy.
MAXIMUM, sm. Ny ambony indrin-
dra, ny lehibe indrindra.
MAZETTE, sf. 1- Soavaly botry. 2* fig.
Olona mitaraikiraiky.
ME, pron. pers. Ahy, aho, amiko, tena,
mi... M'aimez-vous? Tia ahy va hianao?
tianao va aho ? Ne m'en parlez plus. Aza
miteny izany amiko intsony. Je m'es-
suie. Mamao-/ena aho. Je me promène.
Afitsangatsangana aho.
MÉCANICIEN, sm. Mpanao milina,
mpampandeha milina.
MÉCANIQUE, sf. {• Fahaizana momba
ny fihetsehan-javatra. 2 a — , Rafltra, fila-
minana, milina. La — d'une montre. Ny
rafitry ny famantaranandro. Voilà une
belle—, Tsara io mi lina io. Une étof-
fe fabriquée à la — . Lamba natao ta-
my ny milina.
— , adj. Momba ny fihetsehan-javatra,
atao amy ny tanana. Lois mécaniques.
Laléna momba ny fihetsehan-javatra.
Arts mécaniques. Fahaizana taozavatra
atao amy ny tànana.
MÉCANISME, sm. 1* Rafltra, filami-
nana. Le — d'une montre. Ny rafitry
ny famantaranandro. Le — de l'univers.
Ny filaminan' izao tontolo izao. 2* fig.
Le — du langage. Ny fomba fandahara-
na ny teny sy ny fehezan-leny. Le — de
la peinture. Ny fomba fanosoran-doko.
MÉCHAMMENT, adv. An-kasompara-
na.
MÉCHANCETÉ, sf. 1° Hasomparana. Il
l'a fait par—. Hasomparana nonanao-
vany izany. Il fait souvent des méchan-
cetés. Manao hasomparana matetika
izy. 2°— , Kiry. Voyez la— de cet en-
fant. Jereo kely ny kirin'ïo zazalahy io.
MÉCHANT, ANTE, adj. 1» Sompa-
tra, ropisompatra, ratsy fanahy, tia fosa.
C'est un — homme. Olona sompatra,
mpisompatra, ratsy fanahy izy. Il a
une physionomie méchante. Mitarehin*
olonisompatra izy. C'est une méchante
langue. Olona tia fosa izy. 2°— , Ratsy,
tsy manjary, tsy mahay." Il a fait une
Digitized by
Google
MED
— 510
MED
méchante action. Ratsy ny nataony Mé-
chante terre. Tany ratsy, tsy manja-
ry. — dîner. Sakafo ratsy, tsy man-
jary. — orateur. Mpandaha-teny tsy
mahay.
— , s. Ratsy fanahy. On doit fuir les mé-
chants. Tokony handosirana ny ratsy
fanahy.
MÈCHE, sf. {• Lahin-jiro, lahiny. 2*—,
Lahinjiro fanapoahana tafondro, —In mi-
na. 3»—, Zana damisy. 4 # — » Foto-boîo.
Une— de cheveux. Foto-bolo iray.
MÉCOMPTE, sm. 1* Hadisoana isa,
ota isa. 2* fig. Kadisoam-panantenana,
hadisoan-kevitra.
MÉCONNAISSABLE, adj. Tsy fan-
tatra. Sa maladie Ta rendu—. Tonga tsy
fantatra izy azon' ny aretiny.
MÉCONNAÎTRE, va. !• Tsy raahafan-
talra. Il avait changé d'habit, je le mé-
connaissais. Niova akanjo izy, ka tsy
fantatro. 2 # — , Tsy mahalala, tsy mijery.
Il méconnaît ses parents. Tsy maha-
lala, etc., havana izy. 3° fig. Tsy mani-
sy raharaha. Il a été méconnu de ses
contemporains. Tsy nanisy raharaha
azy ireo niara-belona ta m in y.
Se méconnaître, vpr. Tsy mihevitra ny
toetrany. Les parvenus se méconnais-
sent. Ny firingamievotra tsy mihevitra
ny toetrany taloha.
MÉCONTENT, ENTE, adj. et a. So
sotra. Il est— de son fils. Sosotra amy
ny zanany izy.
MÉCONTENTEMENT, sm. Hasoso-
rana, fahasosorana.
MÉCONTENTER, va.Mohasosotra.il
a mécontenté son père. Nahasosolra ny
rainy izy.
MÉCRÉANT, sm. Ny tsy mpino.
MÉDAILLE, sf. f Medaly. 2»— , Moday,
sarimary. 3° fig. Le revers de la — . Ny
tsininy. Chaque — a son revers. Samy
misy tsininy ny zavotra rehetra.
MÉDAILLÉ, ÉE, adj. et a. Nahazo
medaly.
MÉDAILLER, sm. Fitoera-medaly.
MÉDAILLISTE, sm. Mpahalala me-
daly.
MÉDAILLON, sm. 1* Medaly lebibe.
2»—, Firava-behivavy boribory, tranom-
pitaratra boribory faraetrahan-tsary na
volon-doha, etc.
MÉDECIN, sm. 1° Dokotera, mpanao fa-
nafody. — d'eau douce. Dokotera tsy
mahay loatra. 2 # fig. Fanafody. Le temps
est un grand—. Ny andro no tena /a-
nafody tsara.
MÉDECINE, sf. {• Fahaizam-panafody,
raharahan' ny dokotera. Il sait bien la
— . Mahay fanafody izy. Il étudie en — .
Mianatra ho dokotera izy. II exerce la
— . Manao fanafody olona, dokotera
izy. 2°— , Fampivalanana. — de cheval.
Fampivalanana mahery loatra. Pren-
dre une — . Misotro fampivalanana.
MÉDECINER, ra. Mampisotro fanafo-
dy matetika.
Se médeciner, vpr. Misotro fanafody
matetika.
MÉDIAT, ATE, adj. Misy elanelana,
Héritier—. Mpandova misy elanela-
na.
MÉDIATEMENT, adv. Misy elanela-
na.
MÉDIATEUR, TRICE, 8. Mpanala-
lana, mpanelanelana, elanelam-panahy.
Il a été — dans cette affaire. Izy no
mpanalalana, etc., tamin* izany raha-
raha izany. Jésus-Christ est notre — au-
près de Dieu. Jeso-Kristy no mpana-
lalana, mpanelanelana antslka amin'
Andriamanitra.
MÉDIATION, sf. Alalana, fanalalana-
na, fanelanelanana. Comme Entremi-
se.
MÉDICAL, ALE, adj. 1* Momba ny
aretina sy ny fanasitranana azy. Ouvra-
ge—. Boky momba ny aretina sy ny
fanasitranana azy. 2°— , Mahasitrana.
Quellos sont les propriétés médicales
de cette plante? Inona avy no 8itran'
ity zava-maniry ity ?
MÉDICAMENT, sm. Fanafody. Il se
ruine en médicaments. Mandany hare-
na amy ny fanafody izy.
MÉDICAMENTAIRE, adj. Momba
ny fanafody. Code—. Boky momba ny
fanafody.
MÉDICAMENTER, va. Manisy fana-
fody, mampisotro fanafody.
Se médicamenter, vpr. Manisy fana-
fody ny tenany, misotro fanafody.
MÉDICAMENTEUX, ETJSE, adj.
Azo atao fanafody.
MÉDICATION, sf. Fanisiana fanafody»
fampisotroana — .
MÉDICINAL, ALE, adj. Fanao fana-
fody. Herbe médicinale. Ahitra fanao
fanafody.
MÉDIOCRE, adj. Antcniny, tsy be loa-
tra, tsy mahay loatra, tsy taara loatra.
k
Digitized by
Google
I
NEF
— 511 —
XJEL
Fortune—. Harena antonlny, tsy be
loatra. Homme—. Olona tsy mahay
loatra. Style—. Laha-teny tsy tsara
loatra. Il a 'un revenu fort—. Tsy be
loatra oy vola azony isan-taona ivelo-
many.
—, 8m. Ny antonintoniny, tsy fahabetsa-
hana loatra, tsy fahaizana loatra, tsy fa-
hatsarana loatra.
MÉDIOCREMENT, adu. Antonioy,
tsy be loatra. Il est — savant. Antoni-
ny ny fahaizany, tsy dia mahay loatra
izy. Il est — content. Tsy falifaly Zoa-
tra izy.
MÉDIOCRITÉ, sf. Ny antoniny, tsy
fahabetsahana loatra, tsy fahaizana loa-
tra, tsy fahatsarana loatra. Il vit dans
la—. Antonintoniny ny toetrany. Il
est d'une grande—. Tsy mahay loatra,
kely fahaizana izy.
MÉDIRE, vn. Mifosa, manaratsy.
MÉDISANCE, sf. Fosa. flfosana, fa-
naratsiana. Il dit des médisances. Mi-
fosa, manaratsy izy. C'est une pure—.
Fanaratsiana fotsiny izany.
MÉDISANT, ANTE, adj. et a. Mpi-
fosa, mpanaratsy.
MÉDITATIF, IVE, adj. Tia fandini-
han-javatra, mahery mandinika. C'est un
esprit—. Olona tia fandinihan-javatra,
etc., izy.
—, «m. Ny mahery mandinika. Les médi-
tatifs sont ordinairement distraits. Mi-
hahakaha-kevitra matetika izay mahe-
ry mandini-javatra.
MÉDITATION, sf. Fandinihana, fleri-
treretana, ûsaintsainana.
MÉDITER, va. Mandinika, mieritreri-
tra, misaintsaina. — une idée, les véri-
tés éternelles. Mandinika, etc., hevi-
tra anankiray, ny mandrakizay. — une
vengeance. Mandinika, etc., mba ba-
maly ratsy. v
—, vn. Mandinika, mierit rentra, misain-
tsaina. —sur l'âme. Mandinika, etc., ny
amy ny fanahy.
MÉDIUS, «m. Fanondro lava, tondro
adala (fam.).
MÉDULLAIRE, adj. Momba ny tsoka.
MEETING, sm. Kabary, fivoriana.
MÉFAIT, sm. Ratsy atao. Il a été puni
de ses méfaits. Nofaizina noho ny ratsy
nataony izy.
MÉFIANCE, sf. Ahiahy, fiahtahiana,
tsy fitokiana.
MÉFIANT, ANTE, adj. et s. Miahia-
hy, tsy matoky.
MÉFIER (SE), vpr. Miahiahy, tsy ma-
toky. Il se méfie de tout le monde. Mia-
hiahy, etc., olona izy. Je me méfie de
ses caresses. Tsy matoky ny fanamba-
tambazana ataony aho. Je me méfie do
ses intentions. Miahiahy ny hafitsony
abo.
MÉOARDE (PAR), loc. ado. Noho
ny tsy fitandremana. Il a brisé ce verre
par—. Namaky iogilasy io noho ny tsy
fitandremany izy.
MÉGÈRE, sf. Vehivavy fangangan* olo-
na.
MEILLEUR, EURE, ad/. 1° Tsara tsara
kokoa,misimisykokoa. Cet enfant est bon,
mais son frère est— . Tsara fanahy ity za-
zaiahy ity, nefa ny rahalahiny tsaratsa-
ra kokoa, etc. 2°— , Tsara indrindra.
C*est le— homme du monde. Izy no olona
tsara fanahy tndrindra.
— , sm. Ny tsara indrindra. Prenez le—,
et laissez le reste. Ento ny tsara indrin-
dra, ary avelao ny sisa.
MÉLANCOLIE, sf. Fanjoretra, fanjo-
nitra, alahelo. Il se laisse aller à la—.
Miondrika amy ny alahelo izy. || loc. Il
n'engendre point la—. 8ariadriaka izai-
tsizy izy.
MÉLANCOLIQUE, adj. Manjoretra,
manjonitra, mitan-takolaka, malahelo. Il
est— . M a njoretra, etc., izy. lia un air
— . Manjoretra, manjonitra, milan-
takolaka izy. Musique—. Hira ma/a-
helohelo.
MÉLANCOLIQUEMENT, ad».
Amin'alahelo.
MÉLANGE, sm. 1* Zavatra mifangaro,
— miharo, — mifaraaho. Un — de vins. Di-
vay samihafa mi/angaro, mifamaho. La
vie est un — d'événements heureux et
malheureux. Miharo, mifamaho hafa-
liana sy fahoriana ny andro iainantsika.
Un bonheur sans—. Hasambarana tsy
miharo alahelo, —tsy misy fahony. 2 #
—, pi. Boky misy zavatra samihafa. Mé»
langes historiques. Boky misy tantara
samihafa.
MÉLANGER, va. Mampifangaro, raa-
maho. — des couleurs. Mampifangaro
loko.
Se mélanger, vpr. Mifangaro, mifama-
ho.
MÉLASSE, sf. Ranoresy.
MÊLÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nampifanga-
roina, mifangaro, voaharo, naharo, ta-
Digitized by
Google
MEM
)i-2 —
UÈ\t
faharo, miharo, mifamaho, voapasoka,
nopasohina. 2°— , Nasafotofoto, misafo-
tofoto. 3 P fig. Voakambana, nakamba-
na, mikambana, nabitsoka, tafahitsoka,
roihitsoka. Il est— dans une mauvaise
affaire. Tafahitsoka amy ny raharaha
sarotra izy.
MÊLÉE, sf. 1* Ady tombo-tânana, —
mifanjevo. Il se jeta dans la —. Nirotsa-
ka mba bifanao tombo-tànana, hifan-
jevo amy ny ady izy. 2* fig. Fifandira-
na, ady lahy.
MÊLER, va. !• Mampifangaro, mangaro,
mamaho, mipasoka.— en remuant. Afan-
garo. — de Peau avec du vin. Mampi-
fangaro rano amy ny divay, mamaho
rano ny divay. — des couleurs. Mam-
pifangaro, mangaro loko. — les car-
tes. Mipasoka karatra; fig. mampi-
safotofoto raharaha. 2° —, Mampisa-
fotofoto. — des cheveux. ^Mampisafo-
tofoto volon-'Joha. Voy. Embrouiller.
3* fig. Manakambana , mampihitsoka ,
miombona. Il a mêlé l'agréable et l'u-
tile dans ses ouvrages. Nakambany
ao amy ny bokiny ny mahafinaritra sy
ny mahasoa. — ses larmes à celles de
quelqu'un. Miombona alahelo amin'
olona.
8e mêler, vpr. 1* Mifangaro, miharo.
L'huile ne se môle pas avec l'eau. Ny
solika tsy mety mifangaro amy ny ra-
no. Les eaux de l' Ikopa se mêlent avec
celles du Betsiboka. Ny renirano Ikopa
mifangaro, etc., aminy Betsiboka. Se
— dans la foule. Mifangaro amy ny
vahoaka. 2*—, Misafotofoto. 3*—, Mifa-
nao tombo-tânana, mifanjevo. Les deux
troupes se sont mêlées avec fureur. Ni-
fanao tombo-tànana, etc., ny tafika
roa tonta. 4* fig. Manao, mikasika. Je ne
me mêlerai plus de vos affaires. Tsy
hanao, etc., ny raharahanao intsony aho.
5*—, Misisika, misalovana. Il se mêle
de tout. Misisika, misalovana amy ny
raharaha rehelra izy.
MÉLODIE, sf. 1* Hatsaram-peo, flraon-
draona, firedona. 2°— , Firindrarindra.
MÉLODIEUSEMENT, adv. Tsara.
MÉLODIEUX, EUSE, adj. Tsara,
miraondraona, miredona. Voy. Harmo-
nieux.
MELON, «m. Voantangombazaha bori-
bory, voanketsihetsy. — d'eau. Foan-
ketsihetsy. — malgache. Voantango.
MEMBRANE, sf. Hendratrendrany,
elabakaka, fono, sarona. Les membra-
nes du cerveau. Ny hendratrendrany,
ny fonon' ny ati-doha, — qui envelop-
pe les intestins. Elabakaka mamono ny
tsinay. —qui enveloppe le cœur. Sa-
rom -po. Voy. Diaphragme.
MEMBRANEUX, EUSE, adj. Mom-
ba ny hendratrendrany, — ny elaba-
kaka.
MEMBRE, «m. 1° Tongotra aman-tâna-
na, rantsam-batana. Il a été saigné des
quatre membres. Nalan-dra ny tongo-
ny aman-tànany. Il sent des douleurs
dans tous les membres. Maharary azy
avokoa ny ran/sam-bafany rehetra, 2 #
fig. Rantsam-batana, isa. Les pauvres
sont les membres de Jésus-Christ. Ny
mahantra dia rantsanx-balany Jeso-
Kristy. Il est — d'une riche famille,
/«an' ny mpianakavy amy ny ûanaka-
viana anankiray manan-karena izy.
MEMBRE, EE, adj. Il est bien — .
Tsara tongotra aman-tânana izy.
MEMBRU, UE, adj. Il est bien—. Va-
veaty ny tongony aman-tànany.
MEMBRURE, sf. Tongotra aman-tà-
nana, ny rantsam-batana rehetra.
MÊME, adj. {• Iray, tsy niova, iny, izay,
izany. Ce maître et son domestique boi-
vent le — vin. Iray hiany ny divay so-
troin' io tompo io sy ny mpanompony.
Il est toujours le—. Tsy niova izy. Ils
sont de la — mère. Iray tampô, iray
reny izy ireo. Ils sont du — père. Iray
ray izy ireo. Il mourut le— jour. Maty
tamy ny iny andro iny, izay andro izay
izy/ En ce — temps. Tamin* irany an-
dro izany hiany. 2»—, Hiany. C'est le roi
—qui l'a dit. Ny mpanjaka hiany no uila-
za izany. C'est lui — qui arrive. Ny tena-
ny hiany no tamy. 3°— , Tena, indriadra.
Dieu est la sagesse—. Andriamanitra no
tena fahendrena, hendry indrindra. A"
—, Mitovy, sahala. Leurs habits ont la —
couleur. Mitovy, etc., volo ny akanjon'
izy ireo. || loc. Faire quelque chose de
soi — . Manao zavatra araka ny sitra-po-
ny. Il a fait cela de lui—. Sitra-pony
hiany no nanaovany izany.
—, adv. Mbola, na dia.... aza, mbamy,
sady. Je vous dirai — . Mbola holazai-
ko aminao. Il lui a tout donné, —ses ha-
bits. Nomeny aza avokoa, na dia ny
akanjony aza, mbamy ny akanjony. Il
lui dit des injures, et— le frappa. Nane-
vateva azy «ady nikapoka azy izy.
À même, loc. adv. Être à—. Mahazo. Il
est à — de vous rendre sarvic». Jfaha-
Digitized by
Google
MEN
— 513 —
MEN
20 manampy anao izy. Mottre à — . Ma-
nampy. Je l'ai mis à— do faire ce-travaik
Nanampy azy mba haaao izany raha-
raha izany aho.
De même, loc. adv. Tahaka izany. toy
izany. Faites de—. Ataovy tahaka iza-
ny, etc.
De même que, loc. conj. Tahaka, toy.
De — que le soleil chasse les ténèbres,
de — la science chasse Terreur. Ta/ia-
ka, toy ny androahan' ny masoandro
ny aizina no anesoraa' ny fahaizaua ny
hevi-diso.
MÉMOIRE, sf. t* Fahatsiarovana, faha-
tadidiana, fahatsiahivana. Sa — est fi-
dèle. Mahatsiaro, mahaladidy tsara
izy. Il a une— de lièvre. Tsy mahatsia-
ro f mahaladidy na inona na inona izy,
maty arika izy. Il a la— locale. Maha-
tsiaro, mahaladidy ny zavatra hitany
izy. Il vit dans la — du peuple. Tsa-
roana, iadidy, tsahivan' ny vahoaka
izy. De — d'homme on n'avait point vu
pareille chose. Araka ny tsaroana tsy
m bol a nisy zavatra tahaka izany. On a
institué une fôte en — de cet événe-
ment. Nananganana fety anankiray ho
fahatsiarovana izany zavatra niseho
izany. 2*— , Laza. Cette action souille
sa — . Manimba ny lazany izany na-
taony izany. Ce prince d'heureuse — .
Izany mpanjaka malaxa izany.
MÉMOIRE, sm. Taratasy mampaha-
tsiaro, — milaza trosa, — misy fondi-
nihana lalina, — misy tan tara.
MEMORABLE, ad/. M end ri ka hotsa-
roana, malaza. Il n'a rien fait de — . Tsy
nanao zavatra mendrika ho tsaroana,
etc., izy.
MÉMORIAL, sm. TaraUsy fahatsiaro-
vana, boky milaza ny tantarany.
MENAÇANT, ANTB, adj. 1* Ma nd ra-
il ona, manambana, manandrina. 2*—,
Mahatahotra. Présage—. Fambara ma-
hatahotra.
MENACE, êf. Fandrahonana, rahom-
bava, fanambanana, ambana, fanandri-
nana. Je ne crains point ses menaces.
Tsy matahotra ny fandrahonany, ny
rahom~bavany aho. Il fait des menaces
en l'air. jlf andra/iondranom-poana izy.
MEN ACER, va. 1* Mandrahona, ma-
nambana, manandrina. — de la main,
avec la canne. Mandrahona, manam-
bana amy ny tânana, amy ny tehina A —
du regard. Mandrahona amy ny fijery,
manandrina. 2°— , Mampatahotra, ma-
nantanona, mila, efa ho. Les divisions
qui régnent dans ce pays le menacent
d'une guerre sanglante. Ny tsyfifana-
rahana amin' izany tany izany rnam-
patahotra fa hisy ra mandriaka ao. Da
grands malheurs le menacent. Misy io-
za lehibc mananfanona azy, mila ha-
bita loza izy. Cet édifice menace rui-
ne. Mila, efa hianjera izany trano iza-
ny. Cet empire menace ruine Mila,
efa ho rava izany fanjakana izany.
Se menacer, vpr. Mifandrahona, raifa-
nambana, ruifanandrina.
MÉNAGBi, sm. f Fikarakarana ny ao
an-trano, tokan-trano, trano. Il conduit
bien son — . Mahay mikarakara ny ao
an-tranony izy. C'est elle qui lait le
— . Izy no mikarakara ny ao an-trano.
Il s'est mis en— depuis peu. Vao hainga-
na izy no nilokan- trano. Ils font bon
— . Mifanaraka tsara amy ny /o«an-f ra-
nony izy mivady. Cette servante tient
mon — bien propre. Ataon'io ankizivavy
io madio tsara ny tranoko. 2° — , Fiana-
kaviana. Il y a trois ménages logés dans
cette maison. Misy panakaviana telo
amin' izany trano izany.
MÉNAGEMENT, «m. Fitandremana,
fahamalinana, halemem-panahy. Cette
affaire est délicate, il faut s'y conduire
avec — . Sarotra izany raharaha izany»
ka tokony hoentina amim-pilandrema-
na, amim-pa/iamafinana. Il faut user
de ménagements envers lui. Tokony ho-
entina amim-pilandremana, etc., izy.
MÉNAGER, va. t* Mitsitsy, mandala.
Ménagez votre bien. Tsitsio, lalao ny
hareuao. 2* fig. Tsy mandany foana,
tsy manao foana, mitsitsy. — son temps.
Tsy mandany foana ny androny. —ses
pas. Tsy mandehandeha foana. —sa
santé. Mitsitsy ny ainy. — des troupes.
Mitsitsy nymiaramila. —un cheval. Mi-
tsitsy soavaly. 3 # — , Mitondra amim-pi-
tandremana, — amim-pahamalinana, —
amin-kalemem-panahy. C'est un homme
qu'il faut—. Tokony hoentina amim-
pifandreraana, etc., io olona io. 4°— ,
Manao izay. Il leur a ménagé une en-
trevue. Nanao izay hihaonan' izy ireo
izy.
8* ménager, vpr. [• Mitsitsy aina. 2*/?£.
Mahay olona. Il sait se — • avec tout le
monde. Mahay olona izy. Il sait se —
entre deux partis contraires. Mahay
roa, sotrobe lava tango izy.
MÉNAGER, ÈRE, ad;. Mahay mitsi-
33
Digitized by
Google
MF-N
— 514 —
M EN
tsy,— mandata,— mikarakara ny ao an-
trano.
Ménagère, sf. Vehivavy rapikarakara
ny ao an-trano.
MÉNAGERIE, sf. Fitoeram-biby avy
aroy ny tany lavitra.
MENDIANT, ANTE, s. Mpangataka,
mahantra.
MENDICITÉ, sf. Fangatahana, fa h an -
trana. Il est réduit à la— . Tonga mpan-
gataka izy. Dépôt do—. Trano fametra-
hana ny mahantra.
MENDIER, va. 1° Mangataka fiantrana.
2° fig. Wila. — des louanges. M ila dora.
— la faveur des grands. M ila sitraka
amy ny lehibe,
MENÉE, sf. Farooronana sain-dratsy.
Voy. Intrigue.
MENER, va. 1° Mitari-dalana, mitanta-
na, manatitra, mitondra, mitarika. Si
vous savez le chemin, menez-nous. Ha-
ha mahalala lâlana hianao, tariho làla-
na izahay. — quelqu'un par la main.
Mitantàna olona. Menez l'enfant au col-
lège. Atcro, enlo any amy ny koîejy ny
zazalahy. — en prison. Manatitra, mi-
tondra any an-tranomaizina. — des sol-
dats à la guerre. Mitondra miaramila
hanaflka.— les bœufs aux champs. Ma-
natitra, mitondra omby ho any an-tsa-
ha. — du blé au marché. Mitondra va-
rim-bazaha ho any an-tsena. — un car-
rosse. Mitarika kalesy. C'est à vous de-
là danse. Anjaranao ny mitarika nydi-
hy. 2 # — , Mankany. Ce chomin mène à l'é-
glise. Ma nkany amy ny trano leglizy io
lâlana io. 3* fig. Mitondra, mifehy, mam-
panaraka ambokony, manao, mitarika,
raahatonga, mampahazo. — à la baguet-
te. Mitondra amin-kalozana. C'est un
enfant timide, menez-le doucement. Za-
za kely saro-tahotra izy, ka ento,fehezo
amin-kalemem-panahy. C'est lui qui mè-
ne cette affaire. Izy no mitondra izany
raharaha izany. Il mène bien sa barque.
Mitondra tsara ny raharahany izy. Elle
mène son mari. Ma mpanaraka a m boko-
ny ny lahy, manao akohovavy maneno
izy. — quelqu'un par le nez. Mampana-
raka ambokony olona. Il mène une yie
scandaleuse. Manao fitondran-tena ma-
nafintohina izy. C'est un aveugle qui mè-
ne l'autre. Jamba mitarika jamba izy.
L'ambition le mène. Tari/m' nyfltsiri ri-
tara-boni nabi Ira izy. La débauche mène
à la misère. Mahatonga mahantra ny
ûleran-doatra. Le travail et l'économie
mènent a la fortune. Mampahazo haro-
na ny asa sy ny fltsitsiana. \\ /oc.— à fin.
Manapitra. — de front plusieurs affaires.
Misahana raharaha maro. Cet argent ne
le mènera pas loin. Halaky laniny izany
vola izany.
MÉNÉTRIER, 8m. Mpitondry lokan-
ga tsy mahay.
MENEUR, sm. Mpitarika, filoha amy ny
teti-dratsy.
MENOTTES, sf. pi. Gadra na tady fa-
nompanana ny tânana. On lui a mis les — .
Naompana ny ta n an y.
MENSONGE, sm. f Lainga. On a re-
connu ses mensonges. Vaky lainga izy.
2* fig. Fampianaran-diso, zava-poana,
fitaka. Ne prêtez pas l'oreille au — . Aza
mihaino ny fampianaran-diso. Le
monde n'est que—. Zava-poana, fitaka
fotsiny hiany izao tontolo izao.
MENSONGER, ÈRE, adj. {• Misy
lainga. Discours — '. Laha-teny misy
lainga. 2°— , Mamitaka, ankosoka. Ca-
resses mensongères. Tambilamby ma-
mitaka. Douleur mensongère. Alahe-
lo ankosoka.
MENSUEL, ELLE, adj. Isam-bolana.
MENSUELLEMENT, adv. Isam-bo-
lana. Il est payé — . Omem-bola isam-
bolana izy.
MENTAL,ALE,ad!/.fAo am po.ao an-
tsaina. Oraison mentale. Fivavahanaa-
tao aoam-po, etc. 2°— , Momba ny saioa.
Aliénation mentale. Fahaverezan-tsaina.
MENTALEMENT, ado. Ao am-po,
ao an-tsaina.
MENTERIE, sf. Tsilaingalainga.
MENTEUR, EUSE, adj. !• Mpan-
datnga, fandainga. 2*— , Misy lainga.
Propos menteurs. Resaka misy lainga.
3° fig. Mamitaka. Visage—. Tarehy ma"
mitaka.
— , s. Mpandainga, fandainga.
MENTHE, sf. Solila.
MENTION, sf. Filazana. Il est fait —
de vous dans cet ouvrage. Voalaza amin a
izany boky izany hianao. Il a été fait —
ci-dessus de ce traité. Voalaza teo
aloha izany fanekem-pihavanana izany.
MENTIONNER, va. Mitaza.
MENTIR, vn. Mandainga, manao ma-
rina tsy to, manao marim-bilana.
Sans mentir, loc. adv. Tsy misy lain-
ga, marina tokoa.
MENTON, sm. Saoka, somaka, tretro-
ka. Il a le — court. Fohy saoka. soma-
Digitized by
Google
WEP
515 —
MER
fca izy. Il a de la barbe au — . Misy vo-
\on-tsaoka, \o\on-tsomaka izy. Qui a
double, triple—. Tretrohina.
MENTONNIERE, sf. Fihazonan-tsa-
troka.
MENTOR, sm. Mpanolo-tsaina, mpano-
ro hevitra.
MENU, UE, adj. Kely, madinika. Il a
les jambes menues. Kely fingotra izy.
Grêle menue. Havandra kely, madini-
ka. Les menus frais. Ny lany amy ny
kanonkanona madinika. Menus grains.
Voan-javatra madinika hoatra ny voa-
nemba, ny pitipoa, etc. Il reçoit une
piastre par mois pour ses menus plai-
sirs. Mabazo ariary isam-bolana izy ha-
taony amy ny sitra-po madinika. Le—
peuple. Ny madinika, ny faraidiny.
—, «m. Tsirairay. Écrivez le— du repas.
Sorato tsirairay ny karaza-nahandro.
Je vous dirai la chose par le—. Hotan-
ta rai ko tsirairay aminao izany zavatra
izany.
—, adv. Madinika. Hachez cela — . Teteho
madinika izany.
MENUISER, va. et vn. Manao rafitra
madinika.
MENUISERIE, sf. 1» Fahaizana rafitra
madinika. Il entend bien la—. Mahay
rafitra madinika izy. 2°— , Rafitra ma-
dinika. Voilà une belle — . Izany no ra-
fitra madinika tsara.
MENUISIER, sm. Mpanao rafitra ma-
dinika.
MÉPHITIQUE, adj. Mantsina, mavoro-
ka. Exhalaisons méphitiques. Fofon-ja-
vatra mantsina, etc.
MÉPHITISME, sm. Fofon-javatra man-
tsina.
MÉPRENDRE (SE), vpr. Diso hevi
tra. Je crains que vous vous mépreniez,
Matahotra aho sao diso hevitra hianao
MÉPRIS, sm. 1* Fanaovana tsinontsi
nona, cso, fanesoana, tebaka, faneba-
hana, fanatsizarizariana, zimba, fana
zimbana, famotsifotsiana, faniratsirana
Il est digne de — . Mendrika hatao
tsinontsinona, hoesoina, hotebahina,
hotsizarizarina izy. Je ne suis pas
fait pour endurer vos—. Tsy ho lefitro
ny fanaovanao tsinontsinona, etc.,
aby. 2*—, Tsy fahatahorana, fanaovana
tsy ho zavatra, fanaovana ho tsinontsi-
nona, fanamavoana.
Att mépris de, loc. prép. Manao tsi-
nontsinona. Il a fait cela au — des lois.
Nanao tsinontsinona ny lalâna izy
tamy ny nanaovany izany.
MÉPRISABLE, adj. 1« Mendrika hatao
tsinontsi nona, — hoesoina, — hotebahi-
na, — hotsizarizarina, — hozirabazimbai-
na, — hofotsifotsïna, — hotsiratsiraina.
2*—, Tokony hohamavoina.
MÉPRISANT, ANTE, adj. Maneso,
manebaka, manatsizarizary. Il a un air
— . Manao toetr'olona maneso, etc. , izy.
MÉPRISE, sf. Hadisoan-kevitra.
MÉPRISER, va. 1* Manao tsinontsi-
nona, maneso, manebaka, manatsi-
zarizary, manazimba, mamotsifotsy,
maniratsira. Il méprise tout le monde.
Manao tsinontsinona, maneso, ma-
nebaka, manatsizarizary ny olona re-
hetra izy. Il méprise tous les conseils
qu'on lui donne. Ataony tsinontsino*
na, esoiny, tebahiny, tsizarizariny,
zimbazimbainy, fotsifotsiny, taira*
tsirainy avokoa ny torohevitra rehetra
omena azy. 2°— , Tsy matahotra, manao
tsy ho zavatra, manao ho tsinontsinona,
manamavo. — le danger. Tsy mataho-
tra ny loza, manao vy very. — la vie.
Manao ny a'm-tsy ho zavatra* —les
honneurs. Manao ho tsinontsinona,
manamaco ny voninahitra.
Se mépriser, vpr. 1* Manao ny tenany
ho tsinontsinona. Un criminel doit se
— . Tokony hanao ny tenany ho isi*
nontsinona ny olo-meloka. 2°— , Mifa-
neso, mifanebaka.
MER, sf. 1* Ranomasina. — du sud. /?a-
nomasina atsimo. Prendre la haute—.
Mankeny am-povoan' ny ranomasinai
Le navire n'est plus en état de tenir la
— . Tsy raahazo mandeha eny ambony
ranomasina intsony ny sambo. La —
est basse en cet endroit. Marivo ny ra-
nomasina eto. 2° fig. Une— de délices.
Hafaliana lehibe. Ce n'est pas la — à
boire. Zavatra mora foana izany. C'est
une goutte d'eau dans la/7-. Hoatra ny
rano indray mitete mby amy ny rano-
masina izany. C'est porter l'eau à la—.
Mi tondra hodi-nato miantsinanana.
MERCANTILE, adj. 1* Momba ny û-
varotana. Profession—. Raharaha mom*
bany fivarotana. 2* fig. C'est un es-*
prit—. Olona tiatia vola izy.
MERCENAIRE, ad). 1* Misy karama,
mpikarama. Travail—* Asa misy kara-
ma. Des troupes mercenaires. Miara-
mila mpikarama avy amy ny tany ha-
fa. 2* fig. Atao noho ny vola, matima-
Digitized by
Google
MER
— 5IG -
MER
tim-bota. Louanges mercenaires. Fide-
rana atao noho ny vola. C'est un es-
prit—. Olona matimatim-bola izy.
— , sm. 1* Mpikarama, miaramila mi-
karama avy amy ny tany hafa. 2" fig.
Olona matimatim-bola.
MERCENAIREMENT, adv. Noho ny
vola.
MERCERIE, sf. Enta-mndinika.
MERCI, sm. Pisaorana. Grand — . Mi-
L saotra indrindra. Il n'a pas même dit
— . Tsy nisaotra akory izy.
Dieu merci, toc. adv. Isaorana Andria-
manitra.
— /s/. Famindram-po. Il loc. Crier—. Mi-
fona. Se mettre à la — du vainqueur.
Mitolo-batana amy ny mpandresy. Le
navire est à la — des flots. Avezivezin'
ny onjan-drano ny sambo. Il a laissé
son troupeau à la— des loups. Navela-
ny hanjakan' ny amboadia ny ondriny.
MERCIER, 1ÈRE, 8. Mpivarotra en-
ta-madinika.
MERCREDI, sm. Alarobia.
MERCURE, «m. 1° Piancta akaikin' ny
masoandro indrindra. 2*—, Volavelona.
MERCURIALE, sf. Fandevilevena.
MERCURIEL, ELLE, adj. Misy vo-
lavelona. Onguent — . Menaka fanoso-
rana misy volavelona, menaka manga.
MÈRE, sf. 1* Reny. Ils sont frères de
père et de—. Mirahalahy iray ray sy
iray reny izy ireo. 2°— , Marnera. 3° fig.
Fototra, loharano, ibaviana. L'oisiveté
est la— des vices. Ny lidonanaham-poa-
na no [ototra, etc., ny fahazaran-dra-
t*>y. || loc. Elle est ia — des pauvres.
Vehivavy mpiantra ny malahelo izy.
—, adj. Reny, fototra. La reine—. Ny re-
nin'ny mpanjaka. La— patrie. Ny re-
ny fanjakana. L'idée— d'un ouvrage. Ny
/blo-kevitra ao amy ny boky anankiray.
MÉRIDIEN, sm. Meridiena.
MÉRIDIENNE, adj. Momba ny meri-
diena.
— , sf. l # Tsipika mianatsimo sy mianava-
ratra ao anatin' ny meridiena. 2 # — , To-
rimaso kely antoaudro.
MÉRIDIONAL, ALE, adj. Atsimo.
Les pays méridionaux. Ny tany atsimo.
— , s. Mponina ao amy ny vakiny Frantsa
atsimo.
MÉRINOS, sm. Merinosy.
MÉRITANT, ANTE, adj. Mendrika,
mcndrika hovalian-tsoa,
MÉRITE, sm. 1" Fahamendrehana, zava-
tra mendrika hoderaina* Il a un— réel.
Mendrika tokoa izy. Il faut donner les
emplois au—, et non à la faveur. Izay
mendrika no tokony homen-drabaraha,
fa tsy izay liana. Il n'y a pas grand— à
être libéral, quand on est riche. Tsy za-
vatra mendrika hoderaina loatra ny
mahafoy be raba manan-karena. Cet
ouvrage a du—. Misy zavatra rnendri*
ka hoderaina amin' io boky io. £•— , Ny
atao, ny asa, ny soa atao. Dieu nous
traitera suivant nos mérites. Andriama-
nitra bamaly antsika araka ny ataontsi-
ka, ny asantsika. Nous vous deman-
dons cela par les mérites de Jésus-Christ.
Ny soa nataony Jeso-Kristy no enti-
- nay mangataka izany aminao. Il fait
valoir tousses mérites. Manao be fllaza
ny soa nalaony izy. || loc. 8o faire an —
de quelque chose. Mirehareha noho ny
zavatra anankiray.
MÉRITER, va. 1* Mendrika, tokony. Il
mérite le prix. Mendrika ny valisoa
izy. Il mérite un châtiment. Mendrika,
etc., hofaizina izy. Cela mérite réfle-
xion. Tokony hodinihina izany. Cette
nouvelle mérite confirmation. Tokony
hohamarinina aloha izany zava-baovao
izany. 2<— , Mampahamendrika, mam-
paiiazo. La mort de Notre -Seigneur
nous a mérité le ciel. Ny nahafatesany
Jeso-Kristy tom pontsika no namp&ha-
mendrika, nampahazo antsika ny la-
ni Ira.
— , vn. 1° Mendrika hovalian-tsoa. Il mé-
rite beancoup. Mendrika hovalian-tsoa
loatra izy. 2 # — , Manao soa. Il a bien
mérité de sa patrie. Nanao soa belsa-
ka ho any ny tanin-drazany izy.
MÉRITOIRE, adj. 1- Mendrika nova-
lian-tsoa. Les bonnes œuvres sont mé-
ritoires. Mendrika hovalian-tsoa ny
soa atao. 2*—, Mendrika hoderaina. Il
a fait une action — en défendant cet
homme. Nanao zavatra mendrika ho-
deraina izy tamy ny niarovany io olo-
na io.
MERLE, sm. Tsikorovana,
MERVEILLE, sf. Zavatra mahagaga,
— mahatalanjona, — mampitampim-ba-
va. Je l'ai vu faire merveilles à ce siè-
ge. Mahagaga, etc., ny nafltsony tao
amin'izany lanaovam-pahirano izany.
À merveille, loc. adv. Tsara dia tsara.
MERVEILLEUSEMENT, adv. Tsa-
ra dia tsara.
MERVEILLEUX, EUSE, adj. f Ma-
i
Digitized by
Google
MES
>17 —
MES
hagaga, mahatalanjona, mampitampim-
bava. Récit—. Ta o tara mahagaga, etc.
2 # — , Tsara dia tsara. Via — . Divay tsa-
ra dia tsara,
— , sm. Ny mahagaga.
MÉSALLIANCE, sf. Pandroronana,
fenambadiana atao amy ny olona amba-
ny.
MÉSALLIER, ra. Mampandrorona,
mampanambady olona ambany.
Se mésallier, vpr. Mandrorona, manam-
bady olona ambany. Se— en épousant
quelqu'un d'une caste inférieure. 3/an-
drorona.
MÉSANGE, sf. Vorona mitovitovy amy
ny lavasalaka.
MÉSAVENTURE, sf. Tsy fanambina-
na, vintan-dratsy. Voy. Malheur.
MÉSESTIME, sf. 1* Tsy fanaovana ho
zavatra. 2*—. Fanivaivana, fanazimba-
zimbana.
MÉSESTIMER, va. 1* Tsy manao ho
zavatra. Cette action Ta fait — de tout
le monde. Tsy nataon' ny olona ho za-
vatra intsony ky noho ny nataony. 2*— ,
Manivaiva, manazimbazimba. Vous mé-
sestimez cette étoffe. Ivaivainao, zim-
bazimbainao ny vidiu'io lamba io.
MÉSINTELLIGENCE, sf. Tsy flfana-
rahana. Ils sont en — . Tsy mïfanaraka
izy ireo.
MESQUIN, INE, adj. 1* Mahihitra. Il
est fort—. Mahihitra loatra izy. 2*—,
Kely loatra, tsy mendrika. Il fait une dé-
pense bien mesquine. Kely loatra, tsy
mendrika azy ny laniny. 8es habits sont
mesquins. Tsy mendrika azy ny akan-
jony. 3* fig. Tsy mendrika. Il a un ca-
ractère — . Tsy mendrika ny toe-pana-
hiny. Décoration mesquine. Haingo tsy
mendrika.
MESQUINEMENT, adv. 1* Araim-pa-
hihirana. 2 # — , Tsy amim-pahamendre-
hana.
MESQUINERIE, sf. f Fahthirana.
2*—, Tsy fahamendrehana.
MESSAGE, sm. Hafatra, zavatra ara-
pitondraina. Il est chargé d'un—. Mi-
tondra hafatra, zavatra izy. J'ai reçu
votre—. Efa azoko ny hafatrao, ny
zavatra nampitondrainao.
MESSAGER, ÈRE, s. !• Iraka. - fi-
dèle. Iraka mahaloky. 2* fig. Fa m an ta-
ra na, fambara. Les hirondelles sont les
messagères du printemps. Ny sidintsi-
dina no famantarana ny fihavian'
ny lohataona. Voy. Avant-coureur.
MESSAGERIE, sf. Kalesy na sambo
mpitondra olona na zavatra.
MESSE, sf. Lamesa. Grand'—. Lame-
sa hiraina. Basse—. Lamesa tsy hirai-
na. Il a manqué la—. Tsy namonjy la'
mesa izy.
MESSÉANCE, sf. Ny tsy mety.
MESSÉANT, ANTE, adj. Tsy mety.
MESSIE, sm. Mesia.
MESSIEURS, pi de Monsieur. Tom-
pokolahy.
MESURABLE, adj. Azo refesina, azo
oharina.
MESURAGE, sm. Fandresefana, fa-
marana, fanoharana.
MESURE, sf. !• Fandrefesana, famara-
na, vata, fahenim-bary, fatra, fanoha-
rana, ohatra. — de longueur. Fandre-
fesana. Prendre les mesures d'un bâ-
timent. Mandrefy trano. —de capaci-
té. Famarana. Acheter une — do riz.
Mividy vary eran' ny famarana, vata,
fahenim-bary. Il fait bonne — . Manao
tsara fatra izy. Six mesures de riz. Vary
iray. Trois mesures de riz. Tapa-bari/.
Deux mesures de riz. Fahatelom-6ari/.
Quatre mesures de riz. Roatokom-
bary. Prendre la— du pied pour faire
des souliers. Manokatra tongotra ha-
naovana kiraro. Prendre— à un hom-
me pour lui faire un habit. Maka oha-
tra olona hanaovana akanjo ho azy. 2*
—, Ban-kira. Battre la—. Manao ban-
kira. Chanter en—. Manara-oa raha mi-
hira. 3° fig. Famarana, ohatra, fa ha ma-
lin ana, fetra, onony. Delà— dont nous
mesurerons les autres, nous serons
mesurés. Ny famarana hamarantsika
ho an y ny namana no hamarana ho
antsika, ny ohatra hanoharantsika ny
namana no hanoharana antsika. Il a
été puni, la — était comble. Nofai-
zina izy, fa diso ohatra, nihoa-pampa-
na ny heloka nataony. Il fait tout avec
poids et — . Manao ny zavatra rehetra
amim-pa/ia malinana izy. Il ne garde
la — en rien. Diso ohatra amy ny zava-
tra rehetra, tsy mahalala fetra, onony
na amin' inona na arain' inona izy. 4°— ,
Izay ahazoana, — ahatanterahana, —
ahavilana. Il a pris des mesures pour
avoir cette place. Nanao izay ahazoa-
na izany tanàna izany izy. Il a pris des
mesures pour cela. Nanao izay ahatan*
terahana, izay ahavilana izany izy.
À mesure que, toc. conj. Araka izay.
Digitized by
Google
MET
— 518 —
MET
}
On vous paiera à — quo vous travaillerez.
Homenavoiaara&a izay iasanao hiaaao.
Au far et à mesure, loc. adv. Araka
izay.
Outre mesure, sans mesure, loc.
adv. Diso ohatra, mafy loatra, be loa-
tra, tsy anerany, izaitsizy. Il a été
battu outre — . Diso ohatra, mafy loa-
tra ny kapoka natao tarainy. Il dépense
sans — . Efa diso ohatra, be loatra, tsy
anerany, izaitsizy ny laniny.
MESURÉ, ÉB, p. et adj. 1» Voarefy,
norefesina, voazehy, nozehena, voadia,
nodiavina, voafatra, nafatra, voaohatra,
noharina. 2° fig. Malina. Use sert de ter-
mes peu mesurés. Tsy malina amy ny
teniny, mihoa-bava izy.
MESURER, ua. !• Mandrefy, manjehy,
mandia, mamatra, manohatra. — par
brasses. Mandrefy. — avec le mètre.
Mandrefy amy ny metatra. —par em-
pans. Manjehy. —avec le pied. Man-
dia. —une colonne. Mandrefy andry. —
des yeux la profondeur d'un précipice.
Mandrefy ny halalin'ny tevana anan-
kiray amy ny fljeren' ny maso. — du blé,
du vin. Mamatra varitn-bazaha, divay.
î'fty. Mandanja, mampifandanja, mam-
pifanaraka, manao ho. Il sait — ses dis-
cours et ses actions. Mahay mandanja
ny teniny sy ny ataony izy. — sa dépen-
se sur ses revenus. Mampifandanja,
mampifanaraka ny laniny amy ny azo-
ny. Il me croit de mauvaise foi, il mesu-
re tout le monde à son aune. Heveriny
angaha fa tsy manao an-kitsim-po ahV,
ataony ho tahaka azy avokoa ny olona
rehotra.
9e mesurer, vpr. {• Refesïna, zehena,
diavina, afatra. 2* fig. Mifamely, miady.
Ils se sont mesurés. Nifamely, niady
izy roa lahy.
MESUREUR, sm. Mparaatra,
MÉSUSER, vn. Manary foana, miton-
dra banao ratsy. Il a mésusé de vos
bienfaits. Nariany foana, nentiny
hanao ratsy ny sua nataonao taminy.
MÉTAIRIE, sf. 8aha volena isasahana,
— iteloana, saha hofana.
MÉTAL, sm. Metaly.
MÉTALLIFÈRE, adj. Misy metaly.
MÉTALLIQUE, adj. Momba ny me-
taly, hoatra ny metaly,
MÉTALLURGIE, »f. Fahalzana mom-
ba ny lihadiana sy ny famliovaua metaly.
MÉTAMORPHOSE, *f. t- Fiovaiia
ho hafa, fanjariana ho hafa. 2 # — , Fiova-
na, fanjariana. 3° fig. Fiovan-toetra.
MÉTAMORPHOSER, ua. 1* Manova
ho hafa, mampanjary ho hafa. 2* fig.
Mampiova toetra. Les honneurs l'ont
métamorphosé. Nampiova toetra azy
ny voninahitra.
Se métamorphoser, vpr. 1* Miova ho
hafa, manjary ho hafa. 2'— f Miova, man-
jary. Z'fig. Miova toetra. Gomme Sa
TRANSFORMER.
MÉTAPHORE, sf. Ohatra, fanoharana.
C'est par — qu'on dit d'un homme cou-
rageux, c'est un lion. Ohatra, etc., no
ilazana ny mahery fo hoe, liona.
MÉTAPHORIQUE, adj. Misy ohatra,
misy fanoharana.
MÉTAPHORIQUEMENT, adv. A-
rain' ohatra, amim-panoharana.
MÉTAPHYSICIEN, sm. Mpahay mé-
taphysique.
MÉTAPHYSIQUE, sf. Fahaizana ma-
motopototra ny zavatra lalina momba
an' Andriamanitra, ny fanahy, etc.
—^adj. 1 # Momba ny métaphysique. 2 # — ,
Saro-pantarina. Ce que Vous dites est bien
— . Saro-pan/arina loatra izay lazainao.
MÉTAYER, ÈRE, s. Mpamboly saha
isasahana, — iteloana, — hofàna.
MÉTEI^PSYCOSE, sf. Fiflndran' ny
ambiroa amyny va'an-javatra hafa.
MÉTÉORE, sm. Zavatra miseho amy
ny atmosfera.
MÉTÉOROLOGIE, sf. Fahaizana mom-
ba ny zavatra miseho amy ny atmosfora.
MÉTÉOROLOGIQUE, adj. Momba ny
zavatra miseho amy ny atmosfera.
MÉTHODE, sf. 1° Fomba. lia inventé
une nouvelle — d'enseignement, Namo-
rona fomba fampiaoaraua vaovao izy.
2"—, Filaharana, iitaminana. Il y a de la-^
dans cul ouvrage. Milahatra, tnilamiixa
ny zavatra rehetraamin' izany boky iza-
ny. 3°— , Fauao. Chacun a sa — . Sainy
manana ny funaony.
MÉTHODIQUE, adj. Mahay inandaha-
tra, — mandamina, milahatra, milanii-
na. C'est un esprit—. Olonà mahay man-
duhatra, mahay mandamin-javatra
izy. Discours—. Laha-teny milahatra,
milamina.
MÉTHODIQUEMENT, adv. Amim-
pilaharana, amim-pilaminana.
MÉTHODISME, sm. Pampianaraa' ny
Independenta.
MÉTHODISTES,*'», pi. IndejKmdenU.
Digitized by
Google
MET
519 —
MEU
MÉTICULEyX, EUSE, adj. Be ahi-
ahy loatra, riaanahy loatra. La faiblesse
de sa santé "le rend—. Tonga be a/iia-
hy loatra, etc., izy noho izy farofy,
MÉTIER, sm. i» Taozavatra, raharaha.
Il apprend un — . Mianatra taozavatra
izy. Quel est son — ? Inona no taoza-
vatra, etc., ataony? Il est maçon de
son—. Tambatono taozavatra, etc., fa-
naony. Il aime le— des armes. Tia ny
raharahan' ny miaramila izy. 2*—, Mi-
lina, fanaovan-taozavatra. —de tisse-
rand. Milina fanenomana. — pour fai-
re de la dentelle. Fanaovana dantely.
3* Jig. Raharaha, fasao. Quand chacun
fait son—, les vaches sont bien gardées.
Rahasamy manao ny raharahany, dia
milamina ny zavatra rehctra. Il fait le
— de délateur. Ny mitati-bolana no /a-
naony, mpitati-bolana izy.
MÉTIS, ISSE, a. et adj. Zaflndraony,
kinto, sary. Enfant—. Zaza zaflndrao-
ny. Bœuf—. Omby zaflndraony. Pou-
let—. Akoho zaflndraony, kinto. Ca-
nard—. Sarin-dokotra.
MÉTRÉ, sm. Metatra.
MÉTRIQUE, adj. Momba ny metatra.
Système — . Fomba fandrefesana, fama-
rana sy fandanjana miankina amy ny
metatra.
MÉTROPOLE, 8f. 1* Tandna misy ar-
seveka. 2 5 — , Reny fanjakana.
—, adj .Misy arseveka. Église—. Trano ie-
glizy misy arseveka.
MÉTROPOLITAIN, AINE, adj. Mi-
sy arseveka. Église métropolitaine. Tra-
no leglizy misy arseveka.
—, sm. Arseveka.
METS, sm. Nahandro, laoka.— délicats.
Nahandro, etc., matai ro.
METTABLE, adj. Azo entina. Cet ha-
bit n'est plus—. Tsy aro entina intso-
ny ity akanjo ity.
METTRE, va. 1* Mametraka, manao,
manisy, mandatsaka. Mettez chaque cho-
se à sa place. Samy apetraho, ataooy
amy ny fitoerany avy ny zavatra rehe-
tra. — du sel dans un ragoût. Manisy
sira ny nahandro. — quelqu' un en pri-
son. 3/anao, mandatsaka olona an-lra-
nomaizina. — un enfant au collège. Ma-
metraka, mandatsaka zazalahy amy ny
kolejy.— son argent à la banque. Mame-
traka ny volany amy ny banky. Il a mis
beaucoup d'argent à la loterie. Nanda-
tsaka vola be tamy ny lotery izy.— un
1er à un cheval. Manisy kitrovin-tsoa-
valy. — ses idées par écrit. Mandatsa-
ka an-tsoratra ny heviny. — quelqu'un
au nombre de ses amis. Manao olona ho
isan'ny sakaizany. 2 # — , Mitafy, miakan-
jo, mi....— un manteau. Mitafy kapao-
ty. —sa chemise. Miakanjo lobaka. —
ses souliers. M ikiraro.— son chapeau.
M isatroka. 3*—, Mahandro, manamboa-
tra. — un poulet en fricassée. Mahan-
dro akoho voatetika.— latablo. Manam-
boatra fombandatabatra. 4 # — , Mamafy,
mamboly. — une terre en blé. Mamafy
varim-bazaha amy ny tany anankiray. —
une terre en vigne. Mamboly voaloboka
amy ny tany anankiray. 5 - — , Mampise-
ho, maha..., man..., mi..., raampan...,
mampi.... — do la discrétion dans sa con-
duite. Mampiseho fahamalinana amy
ny fitondran-tenany. — dans l'embarras.
Ma/iasanganehana.— en colère. Maha-
tezitra. — on ordre. Mandahatra, man*
damina. — en liberté. Manafaka. — une
fontaine à sec. Mandritra fantsakana.—
en vente. JHivarotra. — un enfant au
monde. M/teraka zazalahy. —on fuite.
il/ampandositra. —un prince sur le trô-
ne. A/ampanjaka andriana. — en évi-
dence. 3/amptharihary. Je les ai mis
bien ensemble. iVampifaaarahiko tsaru
izy ireo.
Se mettre, vpr. !• Mipetraka, miainga,
milatsaka, manomboka, 'miantomboka,
manao, mi.... Se— à table. Mipetraka
hihinana. Se — en route. Miainga han-
deha. Se — en apprentissage. Milalsa-
ka hianatra taozavatra. Il s'est mis
tout de bon à étudier. Nanomboka hia-
natra tsara izy. Depuis qu'il s'est mis
à jouer, il a entièrement quitté l'étu-
de. Hatramy ny niantombofiany ni-
lalao, dia tsy nianatra intsony izy. Je
n'ai pas renoncé à cet ouvrage, je m'y
mettrai incessamment. Tsy mbola nave-
lako izany asa izany, fa hataoko raha
alaka kelikely. Se— à l'abri. Afialo-
ka. Se — en garde. Mitandrina. Se —
sur les rangs. A/ilahatra. 2°— , Mitafy,
miakanjo. Il se mot bien. Mitafy, mi->
akanjo tsara izy.
MEUBLE, adj. Mora asaina, mora he-
voina. Terre — . Tany mora asaina, etc.,
loha tany. || loc* Ciens meubles. Vola
aman-karena afa-tsy ny tany sy ny tra-
no.
— , sm. 1* Fanaka. Il a des meubles su-
perbes. Mahaflnaritra ny fanaka ao an -
tranony. 2*—, Vola aman-karena afa-lsy
Digitized by
Google
MI
— 520 —
MIE
ny tany sy ny trano. L'argent comptant,
les bijoux, la vaisselle d'argent sont re-
gardés comme meubles. Samy azo atao
hoe vola aman-karena avokoa ny vola
an-tânana, ny firavaka, ny lovia vola.
MEUBLÉ, ÉE, adj. 1* Misy fanaka.
Chambre meublée. Efl-trauo misy fa-
naka. 2° fig. Il a la lête bien meublée.
" Mahay zavatra betsaka izy.
MEUBLER, va. »• Manisy fanaka. 2*
fig. —9a mémoire. Mampitombo ny fa-
haizany.
Se meubler, vpr. Mividy fana'ca.
MEULE, sf. 1° Kodiaram-bato fitotoan-
javatra. -—de moulin. Kodiaram-bato
filotoana varim-bazaha. 2 # — , Vatoasa-
na. Passer un couteau sur la — . Mana-
sa antsy amy ny valoasana. 3 J —, An-
tonlany. — de blé. AnJonJa/n-barim-
bazaha.
MEUNIER, 1ÈRE, s. Mpitandrina ny
filotoana varim-bazaha.
MEURTRE, sm. Famonoana olona. 11
est accusé de — . Ampangaina ho na-
mono olona izy. Il s'est commis beau-
coup de meurtres cette année. Betsaka
ny olona novonoin' olona ta m in* ity
taona ity.
MEURTRIER, 1ÈRE, s. Olona na-
mono olona.
—, adj. Mandripaka, mandringana. Ma-
ladie—. Aretina mandripaka, etc.
MEURTRIÈRE, sf. Hirika litiûrana
amy ny manda.
MEURTRI, IE, p. eiadj. {• Mangana.
Il est tout — de coups. Mangan* ny ka-
poka ny tenany rebetra. 2"—, Marutra,
misy fery.
MEURTRIR, va. 1* Manamangana. 2*
— , Mandratra, manisy fery. La grêle a
meurtri ces pêches. Maradratra, mi-
sy feriferiny ireo paiso ireo azon' ny
liavandra.
8e meurtrir, vpr. !• Mangana. 2 # — ,
Maratra, misy feriny.
MEURTRISSURE, sf. 1* Hamanga-
na. 2*— , Ratra, fery.
MEUTE, sf. Andian' alika mpihaza.
MI, An-tenatena, am-pisasahana, mama-
tona. On vous paiera à la— carême. Ho-
mena ao an-lenatcnan f ny karemy ny
volanao. Je vous conduirai jusqu'à—
chemin. Hateriko hatrany an-tcnatena
ldlana, am-pisasa/um-dalana hianao. Il
y a de l'eau jusqu'à— jambes. An-tena-
tena ranjo, mampisasaka ny ranjo,
mnma/on-dranjo ny rano.
MI ASMATIQUE,a<y .Misy fofon-dratsy ,
MIASME, sm. Pofon-dratsy.
MIAULEMENT, sm. Finaonaona, fi-
menomenona, meo.
MIAULER, vn. Minaonaona, mimeno-
monona, raimeomeo. J'entends un chat
qui miaule. Mahare saka minaonaona,
etc., aho.
MICA, sm. Ela-drano.
MICACÉ, ÉE, adj. Misy ela-drano.
MICHE, sf. Mofo boribory lebibe.
MICMAC, sm. Hafetsen-dratsy. Il y a
du —dans cette affaire. Misy hafetsen-
dratsy amin' izany raharaha izany.
MICROSCOPE, sm. l*Fitaratrafanale~
hibiazana ny zavatra jerena, mikroskopy.
2° fig. Il voit tout avec un—. Ampitom-
boiny ao an-tsainy avokoa ny zavatra re-
betra.
MICROSCOPIQUE, adj. Atao amy oy
mikroskopy, tsy hita afa-tsy amy ny mi-
kroskopy. Animal—. Biby tsy hita a/fe-
tay amy ny mikroskopy.
MIDI, sm. 1* Misasaka andro, mitatao
vovonana, roa amby ny folo. Je me ren-
drai là à—. Ho tonga any abo amy ny
misasaka andro, etc. — est sonné. Efa
velona ny amy ny roa amby ny folo. ||
loc. En plein—. Antoandro be. Chercher
—à quatorze heures. Manasaro-d rahara-
ha, be olakolaka amy ny zavatra mazava.
2 # — , Atsimo. Les contrées du—. Ny ta-
ny atsimo. 3 # —, Vakin-tany atsimo.
Il a ses biens dans le — de la France.
Any amy ny vakiny Frantsa atsimo ny
fananany.
MIE, sf. Ati-mofo.
MIEL, sm. I* Tantely. — sauvage. Tan-
tely remby. Mouches à — . Nenitanlciy.
A lier à la recherche du — . Maiiantely. 'z 9
fig. On prend plus de mouches avec du
— qu'avec du vinaigre. Ny halemem-pa-
nahy fa tsy uy halozana no ahazoana ny
olona, ny teny malemy mabamora haie-
na.
MIELLÉ, ÉE, adj. 1* Misy tantely. Eau
miellée. Ûano misy tantely. 2* — , Male-
fuka. lia des paroles miellées. Malefaka
a m -bava izy.
MIELLEUX, EUSE, adj. l*Mamima-
my. Cette liqueur a un goût — . A/a mi-
ma m y izany lalikera izany. 2* fig. Male-
faka am-bava, malefaka. Personne miel*
leuse. Olona malefaka am-bava.
MIEN, MIENNE, adj. pos. et LE MI-
EN, LA MIENNE, pron. pos. Any,
k
Qigitized by
Google
MIG
— 521
MIL
ny ahy. Dites votre avis, je dirai le — .
Lazao ny hevitrao, dia bolazaiko ny ahy.
— , sm. 1* Ny ahy. Je ne réclame que le
— . Tsy mila afa-tsy ny ahy aho. 2*— ,
pi. Ankohonana, sakaiza. Il n'aime que
moi et les miens. Tsy tia afa-tsy ïzaho
sy ny ankohonako izy. H loc. Je. raconte
sans y mettre du — . Tsy misy nampiako
amin' izany tan tara izany. J'ai bien fait
des miennes dans ma jeunesse. Nampi-
seho hadalana tokoa aho, fony tanora.
MIETTE, sf. l'Sombi-mofo. Amasser les
miettes. Manangoua ny sombi-mofo. 2*
—, Sombiny kely, potiny kely. Donnez-
m'en une — . Omeo sombiny kely, poti-
ny kely aho.
MIEUX, adv. Tsaratsara kokoa, kokoa,
aleo. Je te connais — que tu ne crois.
Fantatro tsaratsara kokoa hianao noho
ny flhevitrao. Il n'y a rien de—. Tsy misy
tsaratsara kokoa noho izany. Il est — .
Tsaratsara kokoa ny toetrany. J'aime
—ce livre que l'autre. Ity boky ity no ti-
ako kokoa noho ity hafa. —vaut s'accom-
moder que de plaider. Tsaratsara ko-
koa, aleo ny mifanaraka toy izay miady.
—, sm. Ny tsaratsara kokoa. Le — est de se
taire. Ny tsaratsara «oftoadia ny man-
gina. Ses affaires vont de —en — . Man-
droso mihatsaratsara ny raharahany. Il
y a du — dans son état -Eja tsaratsara
kokoa ny toetrany.
Au mieux, le mieux du monde, loc.
ado. Taara dia tsara. Gela va le— du
monde. Mandroso tsara dia tsara izany.
Du mieux, le mieux, loc. conj. Ara-
ka izay tratry ny aina, — izay azo atao. Il
a fait du—, le — qu'il a pu. Nanaoara-
ka izay tratry ny ainy, etc., izy. J'ai
lait de mon — . Nanao araha izay tra-
try nyaiko, etc., aho.
MIGNARD, ARDE, adj. Mihantahan-
ta, mikonetaka, miangolangola, mian-
gontsangentsana.
MIONARDEMENT,adi?.Amim-pihan-
tana, amim-pfangolaogolana, amim-pi-
angentsangentsanana. Parler—. Mian-
golangola fiteny, miangentsangen-
team-piteny.
MIGNARDER, va. Mampihantahanta,
mampiangolangola. Cette mère m ign ai-
de son enfant. Ampihantahantain'ïo
reniny io ny zanany.
Se mignarder, vpr. Mihantahanta, mi-
konetaka. miangolangola, miangentsan-
gontsana. Cette femme se mignande trop.
Fatra-pi/ian la/tan la, etc., loatra rave-
hivavy io.
MIGNARDISE, sf. Pihantahantana, fl-
konetaka, fiangolangolana, fiangentsan-
gentsanana. Cet enfant obtient tout ce
qu'il veut par ses mignardises. Mahazo
izay rehetra iriny io zaza kely io noho
ny fahaizany miangolangola.
MIGNON, ON NE, adj. Tsara tarehy,
mahafatifaty. Il a un visage—. Taara
tarehy izy, mahafatifaty ny tarehiny.
— , s. Ma la la, tiana indrindra, sombin' ai-
na. Cet enfant est le— de la famille. Afa-
lala f tian' ny mpianakavy indrindra f
io zazatohy io. Mon petit—. Ry sombin
aiko.
MIGNONNEMBNT, adv. Tsara dia
tsara.
MIGNOTER, va. Mampihantahanta.
Se mignoter, vpr. Mihantahanta, miko-
netaka.
MIGRAINE, sf. Aretin'andoha, tevi-
doha, vangoloha. La — cause des maux
de cœur. Mampisalebolebo ny amba*
vafô ny aretin' andoha t etc.
MIGRATION, sf. Fifindran-tany.
MIL, adj. num. Arivo. —huit cents.
Valon-jato sy arivo.
MILAN, «m. Papango.
MILICE, sf. 1* MpiantaÛka, miararaila.
Vaillante—. Mpiantafika, etc., mahery
fo. 2*—, Miaramila miambina ny tany
fonenany.
MILICIEN, 8m. Miaramila miambina
ny tany fonenany.
MILIEU, «m. i* Ampovoany, afovoany,
anivony, flsasahana, famatonana,antena-
tena, aty, anaty. Voici le — de la place.
Itsy ny ampovoany, afovoan'ny kianja.
Cette ville est située au — de la France.
Ao ampovoany, afovoany, anivony
Frantsa izany tanàna izany. Coupez ce
fruit au— . Vakioao ampovoany, a/b-
voany, amy ny fisasahany io voankazo
io. Il est arrivé au — de la nuit. Tonga
tamy ny misasaka, mamatona alina izy.
Le — de son discours est fort beau. Tsara
dia tsara ny antenatenan* ny laha-teni-
ny. Nous sommes au— de l'hiver. Efa
mby amy ny aty ririnina isika. II vit
au — des plaisirs. Ao ampouoany, ana-
tin' ny fifaliana izy. L'air est le — dans
lequel nous vivons. Ao anatin' ny rivo-
tra no iainantsika. Cette langue de terre
s'avance au— delà mer. Mitsopakaany
anaty ranomasina io tsiraka io. 2° fig
Digitized by
Google
MIL
— 522 —
MIX
Nyantonintoniny, fîalana, hevitra mane-
lanelana. La vertu se trouve dans un jus-
te — . Ao amy ny antoninloniny ny ha-
tsaram-panahy. Il n'y a point de—, il faut
se rendre ou combattre. Tsy misy ialana,
fa tsy mai p tsy hitolo-batana na hiady.
Cherchez un — pour contenter l'un et
l'autre. Tadiavo izay hevitra manelane-
lana hahafaly azy roa laby.
MILITAIRE, adj. Moinba ny ady, — ny
miararaila. L'art — . Ny fahaizana mom-
ba ny ady. Les autorités militaires.
Ny mpifehy miaramila. Emplois mili-
taires. Raharaha momba ny miarami-
la. Heure — . Fotoa-miaramila. C'est là
que se font les exécutions militaires. Eo
no famonoana ny miaramila.
— , 8m. Miaramila, foloalindahy. C'est un
bon—-. Miaramila tsara izy. On a don-
né des récompenses à tous les vieux mi-
litaires. Nomena valisoa ny foloalin-
dahy maintimolaly rehetra.
MILITAI REM EXT, adv. Hoatra ny
miaramila.
MILITANT, ANTE, ad;. Miady. lia
l'esprit—. Mahery miady izy. L'Eglise
militante. Ny Eglizy miady.
MILITER, vn. Manamarina. Cet argu-
ment milite en ma faveur. Manamari-
na ny ahy izany porofo izany. <.
MILLE, adj. num. 1* Arivo, alina, he-
tsy. — hommes. Olona arivo. Dix — .
Iray alina. Cent—. Iray hetsy. 2 # — ,
Tsy tambo isaina, alinalina. — preuves
se réunissent contre lui. Porofo tsy
tambo isaina, etc., no mamely azy.
|| loc. — fois. Injato inarivo, injato keiy.
Je vous ai dit cela — fois. Efa voalazako
injato inarivo, etc., tamtnao izany.
—, sm. Maily. Il fait dix milles & l'heure.
Mahalasa maily folo isan* adimpaman-
taranandro izy.
MILLÉNAIRE, «m. Arivo taona.
MILLE-PIEDS, 8m. Marotanana.
MILLÉSIME, 8m. Marika milaza ny
taona nahavitan* ny medaly, ny faran-
tsa, otc.
MILLET, sm. Karazan* ampemba.
MIL LI AIRE, adj. Milaza ny isan' ny
maily.
—, sm. Tsangam-bato milaza ny isan* ny
maily.
MILLIARD, sm. Arivo tapitrisa.
MILLIÈME, adj. Faharivo. Il est le—.
Faharivo izy. La — partie Ny ampa-
harivony. Il a la — partie des bénéfi-
ces. Azy ny ampaharivon' ny torabom-
barotra.
— , sm. Ny ampaharivony.
MILLIER, sm. 1* Arivo. Cette boite
contient un — d'épingles. Misy paingotra
arivo ao anatin* io vata io. 2°— , Arivo
livatra. Cette cloche pèse deux milliers.
Roa arivo livatra no lanjan' io lakolosy
io. 3* — , Tsy tambo isaina. Je pourrais
vous en citer un— d'exemples. Zava-
tra tsy tambo isaina mitovy amin' iza-
ny no azoko lazaina aminao.
MILLIGRAMME, sm. Ny ampahari-
von* ny g rama.
MILLIMÉTRÉ, sm. Ny ampaharivon'
ny metatra.
MILLION, sm. !• Tapitrisa. 2 # — , Aria-
ry roa hetsy. On lui a compté un — . No-
mena ariary roa hetsy izy. || loc. Un
— de fois. Injato inarivo. J'ai ouï dire
cela un — de fois. Efa reko injato ina-
rivo izany.
MILLIONIÈME, adj. num. Faha-
tapitrisa. La — partie. Ny ampahatapi-
trisany.
— , sm. Ny ampahatapitrisany.
MILLIONNAIRE, adj. et s. Mpanja-
to be, mpanefoefo, tremalahy, maaonta-
ny ny ory, mpanarivo.
MIME, sm. Olona mianatra ny fihetsi-
ka na ny fltenin' olona.
MIMER, va. Mianatra nyuhetsikanany
fi te n in* olona.
MIMIQUE, sf. Fahaizana mianatra ny
fihetsika na ny fitenin' olona.
MIMOSA, sf. Kelimanjakalanitra, mi-
horonkoroaa. Comme Sensitivb.
MINARET, sm. Tilikambo raïlingiiia-
gy amy ny trano tivavahan' ny Silamo.
MINAUDER, vn. Miangolangola, mian-
gentsangentsana. Cette femme ne fait
que — . Miangolangola, etc., be hiany
io vehivavy io.
MINAUDERIE, sf. Angolangola, fian-
golangola, angentsangentsana, fiangen-
tsangentsana. Je n'aime point toutes
ces minauderies. Tsy tiako izato ango-
langola, etc., be hiany izato.
MINAUDIER, 1ÈRE, s. et adj. Mpian-
golangola, mpiangentsangentsana.
MINCE, adj. fManify, kararavina. étof-
fe—. Lamba manify, etc. 2* fig. Kely.
Il nous a donné un — dîner. Kely ny
sakafo noraeny anay.
MINE, sf. 1* Tarehy, endrika, toctra.
Elle a une jolie—. Tsara tarehy, en-
L
Digitized by
Google
MIN
- 523 —
MIN
driha izy. Il a la — fière. Mianjonanjona
endrika. toetra izy. Il a la— d'un vau-
rien. Mitarehy, miendrika, mitoelr
oloo-tsy vanonaizy. Ita une— grave. Ma-
nana toetra maotona, mitoelr* olona
maotona izy. Il fait bonne —aux étran-
gers. Miramirana endrika amy ny va-
hiny izy. Il m'a fait mauvaise—. Soso-
tsosotrà endrika tamiko izy. Homme de
mauvaise—. Olona ratsiratsy endrika,
marapiahiahy. On voit à sa — que c'est
un méchant sujet. H ita amy ny endriny
fa olona ratsy fanahy izy. Il abonne—.
Miendrik' olona salama izy II a mau-
vaise—. Miendrika, mitoetr' olo-ma-
rary izy. Ce mets a bonne—. Endriky
ny ho tsara izany nahandro izany. H toc.
Faire la — à quelqu'un. Midongy arain'
olona. Faire — de. Mody.... Il a fait — de
vouloir s'en aller. Nody ta-handeha
izy.
MINE, sf. \ û Tany misy metaly, tany mi-
sy mineraly. —d'or. Tany misy vola-
mena. — de diamants. Tan y misy dia-
mondra. 2 # — , Lavaka flhadiana metaly,
— mineraly. La — s'éboula. Nianjerany
lavaka fihadiana metaly, etc. 3 d — ,
Vanja naieviua, lamma. La — fit une
brèche aux remparts. Ny vanja nalevina
nampisy nikoany manda. Charger une—.
Mandevim-banja, mamahana lamina.
Mettre le feu à une — . Mandrehitra van-
ja nalevina, lamina. 4* fig. L'agricul-
ture est une — féconde de trésors. Ny
iiasan-tany no fototry ny fahazoan-ka-
rena. C'est une— desavoir. Olona ma-
hay dia mahay izy.
MINER, ra. 1* Mandevim-banja. — une
batterie. Mandevim-banja any a m ba-
il in/ ny batery. 2°— , Mibady. Les riviè-
res minent leurs bords. Ny renirano mi-
hady ny mohmy. 3° fig. Mihinana, ho-
mana. La maladie le mine. Mihinana,
etc., azy ny aretina.
MINERAI, «m. Metaly tsy voaempo. La-
ver le—. Manasa metaly tsy voaem-
po.
MINÉRAL, «m. Mineraly.
MINÉRAL, ALE, adj. Momba ny mi-
neraly.
MINÉRALOGIE, sf. Fahaizana mom-
ba ny mineraly.
MINET, ETTE, s. Saki kely.
MINEUR, sm. 1* Mpihady metaly, mpi-
hady mineraly. 2*— , Miaramila mpande-
vim-banja.
MINEUR, EURE, adj. et s. Tsy mao-
ty, tsy mahazaka tena, tsy mahaleo te-
na. Un enfant—. Zaza tsy maoty,
etc.
MINIATURE, 8f. 1* Hoso-doko madini-
ka mahafinaritra atao amy ny loko mi-
haro gaoma. 2 # fig. Zaza va vy tsara
tarehy.
MINIATURISTE, 8m. Mpanao mi-
niature.
MINIER, 1ÈRE, ad;. Misy metaly,
misy mineraly. Les gisements miniers.
Ny tany misy metaly, etc.
MINIME, adj. Kely, bitika, kitika.
MINIMUM, 8in. Ny ambany indriudra.
Il a été condamné au — de l'amende.
Nohelohina handoa ny sazy ambany
indrindra izy.
MINISTÈRE, sm. 1* Raharaha, fanom-
poana. Il s'acquitte bien de son — . Ma-
hatanteraka tsara ny ra/iarahany, etc.,
izy. Il s'est voué au — des autels. Na-
nokan-tena mba hanao ny raharahan'
ny pretra izy. 2*—, Fanampiana, alala-
na. Comptez sur mon — . Matokia fa ha-
nampy, lianalalana anao aho. Voy.
Intermédiaire. 3°— , Ny ministra rehe-
tra, kabinetra. Le — a été changé. No-
soloana ny ministra rehetra, etc. 4 # — ,
Raharahan' ny ministra, taona maha-
miuistra, trano fanaovan'ny ministra ra-
haraha» trano ûtoeran' ny ministra.
MINISTÉRIEL, ELLE, adj. 1* Mom-
ba ny raharahan' ny ministra, ataon' ny
ministra, avy amy ny ministra. Circu-
laire ministérielle. Taratasy ampiton-
drain'ny ministra. 2*— , Miandany amy
ny ministra. Journal—. Gazety mian-
dany amy ny ministra.'
MINISTRE, srn.l Ministra, lehiben* ny
mpanao raharaha amy ny lanjakana.—
de l'intérieur. Ministra, lehiben' ny
mpanao raharaha amy ny aty tany. 2 a
—, Ambasadaora. — plénipotentiaire.
Ambasadaora nahazo fahefana tsy voa-
fetra. 3 # — , Mpanao raharaha. Les minis-
tres de la religion. Ny mpanao rahara-
ha m -pi va va hana, ny pretra. 4*—, Mpi-
tondra fiangonana protestanta.
MINOIS, sm. Tarehy mahafinaritra.
MINORITÉ, sf. 1* Nyankavitsiana. La
—des Français. Ny ankavitsian* ny
Frantsay. Il lut de l'avis de la—. Niray
hevitra tamyny ankavitsiana izy. 2°— ,
Tsy fahazakan-tena, tsy fahaleovan-tena.
MINOTERIE, sf. Trano fanaovana sy
flvarotan-dafarina.
MINUIT, sm. Misasaka alina, marna tona
Digitized by
Google
MIR
— 524 —
MIS
alina, roa amby ny folo aima. Allez-
vous coucher, il est—. Mandehana man-
dry, fa efa misasaka alina, marna-
tona alina, efa amy ny roa amby ny
folo alina izao. —est sonné. Efa velona
ny amy ny roa amby ny folo alina.
MINUSCULE, adj. Madinika. Lettre
— . Litera madinika.
— , sJ7 Litera madinika.
MINUTE, sf. {• Minitra. L'heure est
composée de soixante minutes. Misy
enim-polo minitra ny adim-pamanta-
ranandro iray. 2 # — , Vetivety foana.
haingana. Je reviens dans une—. Hive-
rina vetivety foana abo. Il n'y a qu'
une— qu'il est parti. Vao vetivety foa-
na teo no nialany. 3°— , Ambangovan-
gon-tsoratra, bokim-panjakana fakana
kopia.
MINUTER, va. Manao ambangovan-
gon-tsoratra.
MINUTIE, s/". Zavatra madinidinika,—
tsinontsinona. Ce que vous dites là est
une—. Zavatra madinidinika, etc.,
izany lazainao izany.
MINUTIEUSEMENT, adv. Amim-
pahamalinana, miaby loatra ny zavatra
madinika.
MINUTIEUX, EUSE, adj. Be kenin-
kenina, malimalina, miahy loatra ny
zavatra madinika. Esprit — . Olona 6e
keninkenina, etc.
MIOCHE, «m. Kotokely.
MI-PARTI, IE, adj. Hafa sasaka, mi-
sasaka. Robe mi-partie d'écarlate et de
velours noir. Zipo hafa sasaka natao
tamy ny jaky sy ny volory mainly. Les
avis sont mi-partis. Misasaka ny hevitra.
MIRACLE, «m. 1* Fahagagana nataon'
Andriamanitra. 2°— , Fahagagana, zava-
mahagaga. C'est un — qu'il soit venu si
vite. Mahagaga raha tonga haingana
toy izany izy.
MIRACULEUSEMENT, adv. 1* Mi-
sy fahagagana. 2 # — , Mahagaga.
MIRACULEUX,EUSE,adj. 1- Misy fa-
hagagana. Sa guérison est miraculeuse.
Fahagagana no nahasitrana azy. 2°— ,
Mahagaga.
MIRAGE, sm. t* Zavatra mandrendri-
rendry. 2° fig. Hadisoan-kevitra. Ton es-
poir n'est qu'un—, Hadisoan-ke vitra
hiany ny fanantcninao.
JftIRE, sf. Fikendrcna. Point de—. Ny
feendrena, tigetra ; fig. ny zavatra ken-
drena. La fortune est le point de — des 1
ambitieux. Ny harena no zavatra hen-
dren' ny matimatim-boninahitra.
MIRER, va. t 4 Mikendry. — le but. Af£-
kendry tigetra. *•— , Mitaratra. — un
œuf. Mitaratra atody. Z 9 fig. Mikendry.
— un emploi. Mikendry raharaha.
Se mirer, vpr. Mizaha fitaratra, mita-
ratra tarehy. Mirez-vous. Mizahà fita-
ratra. Se — dans l'eau. Mitaratra ta-
rehy amy ny rano.
MIRLITON, sm. Karazan - tsotsékan'
ankizy atao amy ny volotara.
MIRMIDON, sm. 1* Olona botry. 2*
fig. Mpirehaka.
MIROIR, sm. 1* Fitaratra, zavatra azo
i tara fan a. Se regarder dans un — . Mi-
zaha fitaratra. —convexe. Fitaratra
mivohitra. 2* fig. Fanambarana, fampi-
sehoana. Les yeux sont le — de l'àme.
Ny maso no manambara, mampiseho
ny ao am-po.
MIROITANT, ANTE, adj. M i ta rata-
ratra, manjelajelatra.
MIROITEMENT, «m. Fitarataratra,
fanjelajelatra.
MIROITER, vn. Mitarataratra, manje-
lajelatra.
MIS, ISB, p. et adj. 1* Voapetraka, na-
petraka, natao, nasiana, nalatsaka. 2*—,
Mitafy, miakanjo. Il est bien—.' Mita-
fy, etc., ttara izy. 3°— , Nandrahoina,
voavoatra, namboarina. 4 # — , Veafafy,
nofafazana, voavoly, novolena. 5*—, Na-
seho. Voy. Mettre.
MISAINE, sf. Salazana amy ny loha
sambo.
MISANTHROPE, sm. Tsy tia olona,
ory ampiana, mpiolonolona.
MISANTHROPIE, sf. Tsy fitiavana
olona, Qolonolonana.
MISE, 8/^. 1* Volaalatsaka anaovam-baro-
tra na ilokana. Sa — dans cette affaire
est de cinqante mille francs. Iray alina
ny vola nalalsany tamin' izany raha-
raha izany. Nous jouons petit jeu, la—
n'est que de cinq francs. Manao loka kely
izahay, fa ariary hiany ny vola alatsa-
ka. 2*»— , Fitafy, fiakanio, lamody. Cette
étoffe n'est plus do—. Tsy fitafy, lamo-
dy intsooy izany lamba izany. || loc. —
en liberté. Fanafahana. — en vente. Fi-
varotana. Voy. Mettre.
MISÉRABLE, adj. f Ory, manant ra,
mikaforoforo, miporipory, fadiranovana.
Famille—. Fianakaviana ory, etc. Il est
dans un état—. Ory, etc., izy. C'est une
fe
Digitized by
Google
MIS
M NE
—condition que celle de l'homme. Ma-
hantra, fadiranovana ny toetrantsika
olombeloaa. Il a fait une fin—. Maty
mahantra, fadiranovana izy. 2°— ,
Ratsy fanahy, ratsy, tsinontsinona. Il n'a
qu'un— cheval. Tsy manana afa-tsy soa-
valy ratsy, tsinontsinona izy. Il a fait
un discourt— . Tsinontsinona ny laha-
teny nataony.
—, 8. I* Nyory, ny mahantra, ny mala-
helo. Assister les misérables. Mamon-
jy ny ory, etc. 2 # — , Ratsy fanahy. C'est
un—. Ratsy fanahy izy. Voy. Mal-
hbcrbux.
MISÉRABLEMENT, adv. l'Ory, ma-
hantra, mikaforoforo, miporipory, fadi-
ranovana. Il vit—. Velona ory, etc., izy.
2°— , Ratsy dia ratsy.
MISÈRE, sf. 1* Pahoriana, fahantrana,
flkaforoforo, fiporipory, hafa liranova-
na. Les misères de la vie. Ny fahoriana
amy ny andro iainana. Il est mort de—.
Matin* ny fahoriana, fahantrana izy. 2 #
— , Zavatra manahirana,— tsinontsino-
na. C'est une — que les procès. Zavatra
manahirana ny ady. Il va reprendre le
collier de — . Efa banao ny raharahany
manahirana indray izy. On ne lui re-
proche que des misères. Zavatra tsi-
nontsinona hiany no aniniana azy.
MISERERE, sm. Mandaiobe.
MISÉRICORDE, sf. Indrafo, famin-
dram-po, flndrafo. Il n'a pas de — . Tsy
manana indrafo, etc., izy. Il implora la
— du prince. Nangataka famindram-
po ta ni y ny mpanjaka izy. IL faut es-
pérer que Dieu nous fera — . Tokony ha-
nantena isika fa hamindra fo amintsi-
ka Andriamanitra.
MISÉRICORDIEUSEMENT, adv.
Amim-pamindram-po.
MISÉRICORDIEUX, EUSE, ad;,
et a. Be indrafo, be famindram-po, be
tindrafo, mamindra fo. Dieu est — en-
. vers les pécheurs. Be indrafo t etc., amy
ny mpanota Andriamanitra.
MISSEL, «m. Boky fanaovan-damo-
sa.
MISSION, sf. 1* Faniràhana, fahefana.
Avez-vous — pour agir ainsi ? Moa nira-
hina, nahazo fahefana hanao izany va
hianao? La — des apôtres vient de
Jésus-Christ. Nirahin y Jeso-Kristy, na-
hazo fahefana ta m In y Jeso-Kristy ny
Apostoly. 2 # — , tfy miâionary rehetra
amy ny fari-tany. iray. La — de la Chi-
ne. Ny misionary rehetrâ any Sina.
3 — , Toriteny atao amy ny andro sa-
santsasany. On l'a envoyé en — . Nira-
hina hitory teny amy ny andro sasan-
tsasany izy.
MISSIONNAIRE, sm. Misionary.
MISSIVE, adj. et sf. Taratasy ampiton-
draina.
MITAINE, sf. f Ga tapaka. 2-—, pi.
Pitandremana. J'ai pris des mitaines
pour l'avertir. Nanariko tamim-pitan-
dremana izy.
MITE, sf. Kalalao.
MITIOATION, sf. Panamorana, fampi-
henana.
MITIGER, va. Manamora, mampihena.
— une loi. Manamora lalâna. — une
peine. Mampihena famaizana.
MITONNER, va. — une affaire. Manao
tsimoramora izay habavanonana ra-
haraha anankiray.
MITOYEN, ENNE, adj. Iombonana.
Mur—. Ampiantany iomoonana.
MITOYENNETÉ, sf. Piombonana.
MITRAILLADE, sf. Fandefasan-ta-
fondro mifahana tapatapa-by.
MITRAILLE, sf. Tapatapa-by atao
balan-tafondro.
MITRAILLER, vn. Mamelyamy ny la-
fond ro mifahana tapatapa-by. On a mi-
traillé pendant une heure. Nandritra
adiny iray no namelezana tamy ny
tafondro mifahana tapatapa-by.
— , va. Mitifltra amy ny tafondro mifaha-
na tapatapa-by. On a mitraillé l'enne-
mi. Nolifirina tamy ny tafondro mi-
fahana tapatapa-by ny fahavalo.
MITRAILLEUSE, sf. Tafondro mifa-
hana tapatapa-by.
MITRE, sf. Satroka fanaon* ny eveka
amy ny lamesa hi raina.
MITRE, ÉE, adj. Misatroka mitre.
MIXTE, adj. 1° Misy zavatra maroloh a
naharo. Corps — . Zavatra misy zavatra
maro loha naharo. 2 # fig. Manelane-
lana. Opinion — . Hevitra manelane-
. lana.
MIXTION, sf. Pampifangaroana zava-
tra maro atao fanafody.
MIXTIONNER, va, Mampifangaro za-
vatra maro atao fanafody.
MIXTURE, sf. Panafody natao tamy
ny zavatra maro nampifangaroina.
MNÉMONIQUE, sf. Pahaizana mam-
pahatsiaro.
—, adj. Mampahatsiaro. Signes mn^mo-
Digitized by
Google
MOD
— 526 —
MOD
niques. Famantarana mampahatsiaro.
MOBILE, adj. f Mihetsifcetsika, azo
hetsehina. L'aiguille aimantée est —
sur son pivot. Mihetsiketsika ao amy
ny lahiny ny sahazara-paraantarana ava-
ratra. 2*—, Mifludra, azo aiindra. Pâ-
ques est une fôte — . Paka «lia fety mi~
findra. 3° fig. Miovaova. C'est un es-
prit — . Olona miovaova izy.
— , sm. 1° Hery mampihetsika. L'eau
e9 t le— de cette machine. Ny rano no
mampihetsika io milina io. 2* fig. Fo-
totra. L'argent est son unique—. Ny
vola hiany no fototry ny zavatra atao-
ny.
MOBILIAIRB, adj. Momba ny fanaka,
momba ny vola aman-karena afa-tsy ny
tany sy ny trano. Richesse — . Ny fana-
ka, ny cofa aman-fcarena afa-tsy ny ta-
ny sy ny tr&no. Imposition — . Hetra
momba ny vola aman-karena afa-
tsy ny tany sy ny trano.
MOBILIER, 1ÈRE, adj. Momba ny
fanaka, momba ny vola aman-karena
afa-tsy ny tany sy ny trano. Les effets
mobiliers. Ny fanaka, uyvola aman-
karena afa-tsy ny tany sy ny trano.
—, «m. Fanaka. Il a un riche — . Manam-
panaka saro-bidy izy.
MOBILISATION, sf. Fampandehana-
na miaramila hanaflka.
MOBILISER, va. Mampandeha miara-
mila hanaUka.
MOBILITÉ, sf. 1* Fahamorana mihe-
tsika. La — d'une boule. Ny fahamo-
ran' ny zavatra boribory hihelsiketsi-
ka. 2* fig. Fiovaovana. La — des choses
humaines. Ny fiovaovan' ny zavatra eto
an-tany.
MODE, sf 1* Lamody. Un habit à la
— . Akanjo lamody. 2*—, Fanao, izay
tiana. Chacnn vit à sa — . Samy manao
araka ny fanaony, izay tiany. 3*—,
pi. Fihaiogoana araka ny lamody. Ma-
gasin de modes. Trano Ûvarotam-pt-
haingoana araka ny lamody.
MODE, «m. 1° Fomba. — d'enseigne-
ment. Fomba fampianarana. 2*—, Fio-
van' ny verba milaza toetra samihala,
mody.
MODELAGE, sm. Fanaovana sary fa-
kan-tahaka.
MODÈLE, sm. !• Fakan-tahaka, ma-
rika. — d'écriture. Soratra fakan-taha-
ka. — d'une statue. Sariolona fakan-ta-
ha. — de cire. Sary savoka fahart-
tahaka, atao marika. — d'un édifi-
ce. Afari-trano. 2* fig. Fakan-tahaka,
fakana ohatra, flanarana, oha-piton-
dran-te.ia. Réglez-vous sur ce — . Makà
tahaka, makà ohatra, mianara azy.
Il est un — de patience. Izy no tokony
halain-tahaka, halaina ohatra, hia-
narana amy ny fandeferana. C'est un
— . Mendrika halain-tahaka, halaina
ohatra, hianarana izy. Jésus-Christ est
notre—. Jeso-Kristy no fakan tsika ta-
haka, fianarantsika, oha-pitondran-
tenantsika.
MODELER, va. 1* Manao sary fakan-
tahaka. — une statue. Manao sariolo-
na fakan-tahaka. 2* fig. Mampifanara-
ka. Modelez votre conduite sur celle
des gens do bien. Ampifanaraho amy
nyany ny tsara fanahy ny fi tondra n-te-
nanao.
Se modeler, vpr. Maka tahaka, maka
ohatra, mianatra.
MODÉRATEUR, TRICE, s. 1' Mpi-
tondra. Dieu est le — de l'univers. An-
driamanitra no mpilondra izao tontolo
izao. 2*—, Mpanindry, mpanaketraka.
Il est le — de son parti. Izy no mpanin-
dry ny andaniny, mpanaketraka ny
flrehidrehitry ny andaniny ombàny.
MODÉRATION, sf. Fahalalana fetra,
— ny* àntoniny, — onony. Il a usé de
— . Nampiseho fahalalana fetra, etc.,
izy.
MODÉRÉ, ÉE, adj. Àntoniny. Cha-
leur — . Hafanana àntoniny.
— , adj. et s. Mahalala fetra, — ny ànto-
niny, — onony. Un esprit—, Olona ma-
halala fetra, etc.
MODÉRÉMENT, adv. 1* Amim-paha-
lalana fetra. 2 — , Antonintoniny, tsy
bo loatra. Il boit—. Misotro antonin-
toniny, tsy misotro be loatra izy.
MODÉRER, va. 1° Mampihena, mana-
lefaka, mampiadana. Modérez le feu du
fourneau. Ahenao, alefaho ny afo ao
am-patana. Il a modéré sa dépense. Na-
henany ny laniny isan'andro. Modé-
rez votre marche. Adanadano ny fan-
dehanao. 2° fig. Manindry, manaketra-
ka, mampionona, mampitony. Il a trop
de feu, il faut le—. Mirebidrehitra loa-
tra izy, ka tokony hotsindriana, hoke-
trahina. Modérez vos désirs. K et ra-
tio, onony ny fanirianao. — sa colère*
Manaketraka, mampionona, mam-
pitony ny hatezerany.
k
Digitized by
Google
J
MOD
— 527 —
MOI
Se modérer, vpr. t* Mihena, mihama-
lefaka. Lo froid commence à se — . Mi'
hena. etc., sahady ny hatsiaka. 2 # — ,
Mahalala fetra, — ny antoniny, — ono-
ny, manindry fo, mionona. Peu de gens
savent se — dans la bonne fortune.
Vitsy ny olona mahalala fetra, ny
antoniny, onony, raha ambinina.
Pourquoi vous emporter ainsi ? modé-
rez-vous un peu. Nahoana no tezitra
toy izao hianao ? tsindrio, onony kely
ny fonao.
MODERNE, ad/. Vao haingankainga-
na. Ouvrage—. Boky vao haingan-
kaingana.
— , sm. Olo-raahay vao haingankaingana.
MODESTE, adj. Maotona, monetry te-
na, mahalala ny antoniny, antoniny,
tsotra. Jeune fille—. Tovovavy mao-
tona. Il est trop — pour soufTrir qu'on
le loue en sa présence. Manetry tena
loatra izy, ka tsy tia dokadoka eo ana-
trehany. Il est — dans sa dépense. M a-
halala ny antoniny amin* izay laniny
isan'andro izy. Il a une table—. An-
tonintoniny, tsotra ny fihinany.
MODESTEMENT, adv. Amim-paha-
maotonana, amim-panetren-tena, amim-
pahatsorana.
MODESTIE, sf. 1* Fahamaotonana, fa-
netren-tena, fanalalana ny antoniny, ■
fahatsorana. Il reçoit tes éloges avec — .
Mampiseho/ane/ren-lena izy, raha de-
raina. 2*—, Pahadiovam-po. Ces paro-
les blessent la—. Manobitra ny faha-
diovam-po izany teny izany.
MODICITÉ, sf. Hakely, hakelezana. La
— de sa fortune. Ny hakelhï ny hare-
ny. J'ai été tenté par la — du prix. Voa-
tarika hividy izany aho noho ny ha-
helezan' ny vidiny.
MODIFIGATIF, IVE, adj. Manova.
—, «m. Teny manova ny hevitry ny te-
ny iarahany. Les adverses sont des mo-
dificatifs. Ny adverba dia teny mano-
va ny hevitry ny teny iarahany.
MODIFICATION, sf. Fanovana, fiova-
na. Le traité subit des modifications.
Nisy zavatra sasany novana, niova ta-
my ny fanekem-pihavanana.
MODIFIER, va. Manova. — une amen-
de. Manova sazy. —une loi. Manova
lalàna.
Se modifier, vpr. Miova. Leur opinion
s'est beaucoup modifiée. Xiova dla nio-
va ny hevitr'izy irco.
MODIQUE, adj. Kely.
MODIQUEMENT, adv. Kely. Il osl-
rôtribué. Kely ny karamany.
MODISTE, sf. Vehivavy mpanao na
mpivarotra fihaingoana lamody.
MODULATION, sf. Fifanaraham-peo.
MODULER, vn. et va. Mampifanara-
peo.
MOELLE, sf. f Tsoka. — épinière. Tso-
karï ny hazon-daraosina. 2 # — , Votoaty,
fo. —de figuier. Votoatin' aviavy. — de
zozoro. Fon-jozoro. 3° fig. Votoaty, foto-
tra. En lisant un livre, il faut en extrai-
re la—. Raha mamaky boky, dia tokony
hoharofana hatramy ny votoatiny, fo-
tony.
MOELLEUX, EUSE, adj. Malemy vo-
lo, malefaka. Drap—. Lopôtra malemy
volo. Voix moelleuse. Feo malefaka.
MOELLON, s m. Àkoravâto vaventy.
Un mur construit en—. Rindrina natao
tamy ny akoravato.
MOEURS, sf. pi. Fitondran-tena, fora-
ba, fanao, sata. Changer de — . Miova
fitondran-tena, fomba. C'est un hom-
me de mauvaises—, c'est un homme sans
—.Olona ratsy fitondran-tena izy. Cha-
que nation a ses—. Isam-pirenena samy
, manana ny fombany. fanaony. Les—
du pays. Ny /"om&an-tany, ny sa/an-
tany. Autres temps, autres—. Miova tao-
na, miova sata. Les — des animaux. Ny
/bm&an'ny biby.
MOI, pron. pers. Izaho, aho, ahy, ko, o.
Qui veut aller avec lui?—. Iza no te-hia-
rakaarainy? Izaho. Nous irons à la cam-
pagne lui et—. Samy ho any an-tsaha
izaho sy izy, izahay roa lahy. Dites— la
vérité. Ilazao ny marina aho. Selon—
vous avez raison. Raha tahaka ahy, ma-
rina ny anao. Cela est à — . Ahy izany.
Cela vient de—. Avy ami/to izany. C'est
l'opinion de mon frère et de— que je
vous exprime. Hevitro sy hevitry ny ra-
halahiko, hevitray mi raha lahy izao la-
zaiko anao izao.
— , sm. Fizahozaho. Le — est haïssable.
Mahadikidiky ny fizahozaho.
À moi, excl. Avia haingana. À—, sol-
dats! A via haingana, ry miaramila!
MOIGNON, sm. Foto-tanana sisa, foto-
tsandry sisa, foto-pe. Il a la main cou-
pée, il ne lui reste qu'un — . Tapa-tà-
nana izy, ka ny fotony hiany sisa.
MOINDRE, adj. Kelikely kokoa, latsa-
datsaka kokua, ambanimbany kokoa.
Digitized by
Google
MOI
— 528 t-
MOl
Cotte colonne est — que l'autre en gros-
seur. Kelikely ko ko a, latsadatsakà ko-
koa noho itsy ny baben' ity andry ity.
La distance est — que vous ne dites.
Latsadatsakà ko koa nobo izay lazainao
ny halavirany. Voici une étoffe de —
prix. Inty lamba latsadatsa-b'viy kokoa,
ambanimbany vidy kokoa.
L,e moindre, Keiy indrindra, kely foa-
na, na dia kely aza. Il est le — d'entre
eux. Izy no kely indrindra amin' izy
ireo. Au— bruit il s'éveille. Raha misy
tabataba kely foana dia mifoha izy. Je
n'ai pas le — souvenir de ce que vous
dites. Tsy tsaroako izay lazainao na dia
kely aza.
MOINE, 8m. !• Relijiozy. 2 d fig. L'ha-
bit ne fait pas le—. Tsy azo tsaraina
araka ny ivelany ny toetr* olona.
MOINEAU, sm. Voron-kely hoatra ny
fody.
MOINS, adc. Kelikely kokoa, latsada-
tsaka kokoa, latsaka noho, tsy ampy.
Cette chambre est — grande que l'au-
tre. Kelikely kokôa, latsadatsakà ko-
koa noho itsy ny haben' ity efl-trano ity.
Nous n'étions pas — de cent personnes.
Tsy lalsaka noho ny olona zato izahay,
olona zato no Tara fahakelinay. Je n'en
donnerai ni plus ni — . Tsy banome mi-
hoatra na latsaka noho izany aho. IL a
— de vingt ans. Lalsaka noho ny roa-
polo taona, tsy ampy roapolo taona
izy. || loc. — on travaille, — on gagne.
Raha inihakely ny asa, mihakely ny azo.
Soyez — en colère. Aza tezitra mafy toy
izany hianao. C'est — que rien. Tsinon-
tsinona izany. Il n'est rien — que sage.
Tsy hendry velively izy. Il n'y a rien
- de — vrai que cette nouvelle. Tsy mari-
na akory izany zava-baovao izany.
— , sm. Ny zavatra kely indrindra, ny
kely. Le — que vous puissiez faire, c'est
d'aller le visiter. Ny zavatra kely in-
drindra tsy maintsy hataonao dia ny
mamangy azy. Qui peut le plus, peut
le—. Izay mahavita ny be, ma ha vi ta
ny kely. Voy. Plus.
À moins de, loc. prèp. Raha tsy, afa-
tsy raha.
À moins que, loc. conj. Raha tsy, afa-
tsy raha. H ne le fera pas, à — que vous
ne lui parliez. Tsy hanao izany izy ra-
ha tsy, afa-tsy raha mi ton y arainy hia-
nao.
An moins, du moins, loc. conj. 1°
Kanefa, nefa. S'il n'est pas fort riche,
au — il a de quoi vivre. Tsy'manan-ka-
rena loatra izy, ka ne/a, nefa mananki-
velomana. 2*—, Tandremo. Au— no mam-
quez pas de venir. Tandremo sao tsy
tongaâry hianao.
Au moins, pour le moins, loc. adc.
Fara fahakely, fara fahela, ahay. Écri-
vez-moi au — une fois par mois. Mampî-
tondrà taratasy aty amiko, ka ataovy in-
dray mandeha isara-bolana no fara faha-
keliny, fara fahelany. Donnez-moi
au — un peu de pain. Omeo mofo koly
ahay aho.
En moins de, dans moins de, loc.
prèp. Latsaka. J'aurai achevé en — d'un
an. Raha aiaka herintaona lalsaka dis
ho vitako.
En moins de rien, loc. ado. Vetivety
foana, tsy ampy toy inonà, poatoizay.
MOIRE,*/'. Firendrirendry, firahondra-
hona, lamba mirendrirendry mirahon-
drahona. —de soie. Parasily mirendri-
rendry, etc.
MOIRÉ, ÉE, adj. Mirendrirendry, mi-
rahondrahona. Ruban—. Ribà miren-
drirendry, etc.
MOIRER, va. Mampi rend rirendry, main-
pi rahondrahona.
MOIS, 8in 1* Volana. Il gagne trois pias-
tres par—. Mahazo. ariary telo isam-
bolana izy. Il y a un— et demi qu'il est
parti. Iray volana sy tapany no niala-
ny. 2*—, Karama amy ny iray volana.
Payez-moi mon—. Aloavy ny /tarama-
ko tamy ny iray volana.
MOISI, IE, adf. Bobongolo, torotorohi-
na, lomorina. Pain—. Mofo bobongolo,
etc.
— , sm. Ny bobongolo, ny torotorohina, ny
lomorina.
MOISIR, va. Mahabobongoto, raahato-
rotorohina, mahalomorina. L'humidité
moisit le papier. Ny mando mahabobon-
goto, mahalomorina ny taratasy.
—, vn. Mihabobongolo, mibatorotorohina,
mibalomorina. Cette viande commence
à—. Mihabobongolo, mihalomorina
io hena io.
8e moisir, vpr. Mihabobongolo, etc.
MOISISSURE, 8f. Ny bobongolo, ny
torotorohina, ny lomorina.
MOISSON, sf. !• Fijinjam-bary, vary.
Le temps de la — est proche. Efa antomo-
tra ny taom-pi;injana. La— est belle,
Vokatra ny vary. 2 # — , Taom pijinjana.
La — approche. Àkaiky ny taom-pijin*
Digitized by
Google
^1l
r
MOL
— 529
MOM
Jana. 3* fig. Vokatra. Il a fait une riche
— dans cette bibliothèque. Nahazo vo-
katra lehibe tamin'irôto boky ireto izy.
MOISSONNER, va. !• Mijinja vary.
Celui qui sème le vent moissonnera la
tempête. Izay mamafy rivotra hijinja
tafio-drivotra. %°fig. Mandringana, man-
dripaka, mandany ritra. La mort mois-
sonne tout. Ny fahafalcsana mandrin»
gana, etc., ny zavatra rehotra. || loc. —
des lauriers. Mandresy, ambinina.
MOISSONNEUR, EUSE, a. Mpijin-
ja.
MOITE, adj. Mandomando, malamala-
na. Il a la jnain— . Mandomando ny
tâaany. Ces draps ne sont pas bien secs,
ils sont encore moites. Tsy maina loa-
tra ireto lambam-pandriana ireto,fa mbo-
la mandomando, etc.
MOITEUR, sf. Hamandomando, ha-
malamalana.
MOITIÉ, sf. !• Antsasaka, sasaka,
fisasahana, antenatena. Il a mangé la
— de son bien. Nandany ny antsasa»
ky ny fananany izy. Donnez-moi la —
d'un pain. Omeo ny antsasaky ny mofo
anankiray aho. Il a acheté trop cher
de — . Nividy avo sasaka izy. 11 a
acheté à — prix. Nividy very sasaka izy.
Faites bouillir l'eau jusqu'à ce qu'elle
soit réduite à la — . Ampangotrahy ho
very sasaka ny rano. Ils sont de—. Ma-
nao isasahana izy ireo. Donner une ter-
re à — . Mampanao tany isasahana. Il
est resté à — chemin. Nijanona tany
ain-piaasanan-dÀlana, antenatena 1&-
lana izy. 2 — , Vady (vavy).
—, adv. Antsasaka. C'est une étoffe —
soie, —laine. Lasoa ny antsasak* io lam-
ba io, ary volon' ondry ny antsasany.
À moitié, loc. adv. Sasaka, man t sasaka,
misasaka, mitapaka. Cela est à — pour-
ri. Lo sasaka izany. Fruit à — gâté.
Yoankazo mantsasaka. La bouteille est
à — pleine. Misasaka, mitapaka ny ta-
voahangy. a — fou. Manasatsasaka,
ondranondranana. || loc. A — ivre. Va-
rivary. Écriture à — effacée. Soratra ma-
timaty. Voy. Demi.
MOL, MOLLE, ad;. Voy. Mou.
MOLAIRE, adj. et sf. Vazana. Les
dents molaires. Ny vazana.
MÔLE, sm. Feûloha vato mamefy ny
vava seranana.
MOLÉCULAIRE, adj. Momba ny som-
bin-javatra madinika indrindra.
MOLÉCULE, sf. Sombio-javatra ma-
dinika indrindra. Les molécules du sang.
Ny som&in-dra madinika indrindra.
MOLESTER, va. Manahirana, mano-
risory, manasosotra. Il lésa fort molestés
par ses propos. Nanahirana, etc., azy
ireo fatratra lamy ny resaka nataony
izy.
MOLETTE, sf. Tendron-jeperona.
MOLLASSE, adj. Malemilemy, boda-
boda, mihonankonana. Chair — . Nofo
malemilemy, etc. Étoffe — . Lamba ma-
lemilemy.
MOLLEMENT, adu.l» Amin-kalemena,
mivaroraka. Il est couché — . Mibafoka
amy ny fandriana malemy izy. Être as-
sis—. Mipetraka mivaroraka. 2 # fig.
Amim-pahosana, mitsimozimozy, milsi-
lamodamoka, miborerarera. Il travaille
— . Osa, mitsimozimozy, mitsilamo-
damoka, miborerarera izy, raha mia-
sa. 3 d — , Mikovavy. Il vit—. Mikovavi-
vavy toetra izy. 4 # — , Morainy loatra,
rainazy.
MOLLESSE,?/'. i # Halemy, haboda, fiho-
nankonana, fahosana. La— des chairs.
Ny halemy, haboda, fihonankonan'
ny nofo. La— de sa complexion. Ny ha»
lemiri ny vatany. 2 # fig. Fahosana, fitsi-
mozimozy, fitsilamodamoka, fiborerare-
ra. Il agit avec—. Osa, mitsimozimo-
zy, mitsilamodamoka, miborerarera
izy, raha manao zavatra. 3* — , Fikova-
vy. Il vit dans la— . Mikovavivavy toe-
tra izy. 4* — , Hamorana tsy amy ny an-
tony, harainazy. La — d'un père perd
ses enfants. Ny hamoran-drainy tsy
amynyantony, ny harainazin'ny rai-
ny manimba ny zanany.
MOLLET, sm. Kibon-dranjo.
MOLLET, ETTB, adj. Malemilemy.
Coussin—. Ondana malemilemy.
MOLLETON, sm. Lamba ûlanelina, bo-
dofotsy.
MOLLIR, vn. [• Mihamalemy, mihabo-
da. Les pommes mollissent. Mihamale-
my, etc.,ny poma. 2° fig. Mihena, mî-
haosa. Le vent mollit. Mihena ny ri-
votra. Son courage mollit. Mihena ny
herim-pony. Les troupes mollissent. M i-
haosa ny miaramila.
MOMENT, sm. Tapak'andro kely, vanin*
andro, kelikely, vetivety foana, poatoi-
zay, tsy ampy toy inona, fotoana, andro.
Je n'ai pas un — de relâche. Tsy ma-
hita tapak'andro kely, vanin* andro
hijanonana aho. Il n'a plus qu'un— à
3i
Digitized by
Google
MOM
_ 5S0 —
MON
vivre. Tsy misy afa-tsy tapak* andro
kely foana sisa hiainany. Attendez un—,
un—. Andraso kelikely, aoka aloha. Je
reviens dans un—. Raha afaka helike-
ly, vetivety foana, poatoizay, tsyam-
py toy inona dia hiverina aho. Ce n'est
pas encore le— de manger. Tsy mbola
fofoam-pihinanana izao. Choisissez le—
favorable. Mahaiza mikendry fotoana.
J'ai passé d'heureux moments auprès de
lui. Finaritra aho nandritra ny andro
niarahako nitoetra taminy. Il a de bons
moments. Adala manao an'androny izy,
mampoelana ny hadalany. Il est ordinai-
rement colère,mais il a de bons moments.
Tezitra saika mandrakariva izy, nefa
manao an* androny hiany indraindray.
H loc. Vous êtes arrivé dans un mauvais
— . Tsy nahay avy hianao. Par moments.
Indraindray. Il est fou par moments.
Adala izy indraindray. Dans le môme
— . Tamin'izay. k quel—? Am in' inona,
rahoviana, oviana ? A quel — viendrez-
vous? Amin'inona, rahoviana hianao
no ho avy? A quel — est-il arrivé? Ta-
min' inona, oviana no nahatongavany ?
Au moment de, locprép. Nonyefaho.
Au — de partir, je m'aperçus que j'ou-
bliais mon manteau. Nony efa hiainga
aho, dia hitako fa hadinoko ny kapaotiko.
Au moment où, au moment que, loc.
conj. Amin'izay tapak'andro, rahefa, a-
myny. Au— où il arrivera, j'irai le voir.
Amin'izay tapak' andro nahatongava-
ny no hamangiako azy, rahefa tonga
izy, hamangy azy aho. J arrivai au— où
il sortait. Tamy ny izy nivoaka, tamy
ny nivoahany no tonga aho.
Du moment que, loc. conj. Nony, ra-
ha. Du — que je l'ai aperçu, je l'ai sa-
lué. Nony vao nahita azy aho, dia no-
arahabaiko izy. Du— que votre père y
consent, je n'ai plus rien à dire. Raha
manaiky rainao, dia tsy misy holazaina
intsony.
En ce monent, loc. adv. Ankehitriny,
izao. Je suis trop occupé en ce — . Be
raharaha loatraaho an heh il fin y, izao.
À tout moment, loc. adv. Mandraka-
MOMENTANÉ, ÊE, adj. Maharitra
kely foana, mihelina, vetivety. Plaisir
— . Fifaliana maharitra kely foâna,
MOMENTANÉMENT, adv. Kelikely
foana, vetivety foana. Je suis ici—. Hi-
janona aty kelikely foana, etc., aho. .
MOMERIE, a/. Fihatsarambelatsihy.
MOMIE, 8f. 1* Faty maina voatahiry
tsy ho lo tany Ejipta. 2* fig. Olona mitsi-
kamokamo, — maimaina.
MON, adj. poss. m. MA, f. MES, pi.
Ko, o. Mon frère. Ny rahalahifco. Ma mè-
re. Nyrenifco. Mes livres. Ny bokifea.
MONACAL, ALE, adj. Momba ny
relijiozy, any ny reiijiozy.
MONARCHIE, sf. Fanjakana misy
mpanjaka.
MONARCHIQUE, ad;. Misy mpanja-
ka, momba ny fanjakana misy mpanja-
ka. Gouvernement—. Fanjakana misy
mpanjaka.
MONARQUE, sm. Mpanjaka, andria-
na, andriamanjaka.
MONASTÈRE, sm. Monastera, tranou-
drelijiozy.
MONASTIQUE,adj. Momba ny rehjio-
zv . Vie—. Toe-piainan-dreJijfiozi/.
MONCEAU, sm. Antontany.— de pier-
res. An/onte?n-bato. Mettre en un—.
Manao an ton tan y, mampifanongoa,
manavosa, manavovona.
MONDAIN, AINE, adj. Tia ny zava-
poanan' izao tontolo izao, araka ny fom-
ban' izao tontolo izao, momba izao naina-
na izao. C'est une femme mondaine. Ve-
hivavy tia ny zava-poanan'izao tonto-
lo izao, manaraka ny fombariizao
tontolo izao izy. Il mène une vie mon-
daine. Manao araka ny fomban' izao
tonlolo izao izy. Il aime les honneurs
mondains. Tia ny voninahitr' izao fiai"
nana izao izy.
MONDAINEMENT, adv. Araka ny
fomban' izao tontolo izao.
MONDE, sm. 1* Izao tontolo izao, ta-
ny, izao ttainana izao. Dieu a créé le—.
Andriamanitra nahary izao tonlolo
izao. Il a quitté le—. Namoy an' izao
tontolo izao izy. Les maximes du— sont
contraires à celles de l'Évangile. Ny fo-
to-kevitr* izao tontolo izao mifanohitra
amy ny any ny Evanjely. Il a fait un voya-
ge autour du — . Nandeha nanodidina
ny tany izy. Les joies de ce—. Ny ilfa-
lian' izao tontolo izao, etc. L'autre—.
Ny an-koatr' izao fiainana izao. 2 # — ,
Olombelona, olona, mpanompo, mpiasa,
miaramila.etc. Jésus-Christ a sauvé le—.
Namonjy ny olombelona Jeso-Kristy.
Il ne voit qu'un certain — . Tsy mahita
afa-tsy olona sasany izy. Il est connu
de tout le — . Fantatry ny olona rehelra
t
Digitized by
Google
MON
— 531 —
MON
izy. Il a invité du — . Nanasa olona izy.
Le grand — . Ny olona ambony toetra.
Il a l'expérience du — . Mahalaia toetr'
olona izy. Le capitaine n'avait que la
moitié de son — . Tsy nisy afa-tsy ny an-
tsasaky ny rniararnila tdo amy ny kapi-
teny. || loc. L'an du— deux mille. Roa
arivo taona taorian* ny naharian' An-
driamaaitra izao tontolo izao. Il est allé
loger au bout du—. Lasa nitoetra lavi-
tra izy. Le nouveau—. Ny Amerika. Met-
tre au — . Miteraka. Venir au — . Tera-
ka. Depuis qu'il a cessé d'être au—.
Hatramy ny nahafatesany. Le — chré-
tien. Ny kristiana rebétra. Paris est un
— . Tanâna be olona Parisy. Il dit des
choses de l'autre — . Milaza anganon-ja-
vatra izy. Je donnerais tout au— pour
l'avoir. Afoiko avokoa ny zavatra rehe-
tra hananako azy. Nous sommes le mieux
du — ensemble. Mifanaraka tsara dia
tsara izahay. C'est le meilleur homme
du — . Izy no olom-banona tokoa.
MONDER, va. Manamaivoka.
MONÉTAIRE, adj. Momba ny vola.
Lois monétaires. Lalàna momba ny
vola.
MONITEUR, 8m. Mpananatra, mpano-
ro hevitra.
MONNAIE, sf. {• Vola, farantsa. Bat-
tre — . Manonta vola. — d'or. Farantsa
volamena. —d'argent. Farantsa volafo-
tsy. — de cuivre. Farantsa varahioa. 2°
—, Vola madinika, vakivakim-bola. Je
n'ai pas un sou de — . Tsy manana vo-
la madinika, etc., aho na dia vari£to-
venty aza.
MONNAYAGE, sm. Fanaovam-bola,
fanontam-bola.
MONNAYER, va. Manao vola, manoa-
ta vola.
MONNAYEUR, sm. Mpanao vola,
mpanonta vola. Faux — . Mpanao vo-
la ratsy.
MONOGRAMME, «m. Fanafohezana
anarana. Voy. Chipfbb.
MONOLITHE, adj. et sm. Natao tamy
ny vato iray hiany. Statue — . Sariolona
nalao tamy ny vato iray hiany.
MONOLOGUE, sm. Fitenenana irery
amy ny teatra.
MONOMANE, adj. et s. Very saina
amy ny zavatra iray loha.
MONOMANIE, sf. Haverezan-tsaina
amy ny zavatra iray loha.
MONOPOLE, «m. Fanaovana varotra
an-trano tokana. Les monopoles nui-
sent au commerce. Manimba ny flvaro-
tana ny fanaovana varotra an-trano
tokana. Le gouvernement s'est réservé
le — du tabac. Ny fanjakana naka ho
azy ny /?uaro/am-paraky.
MONOPOLISER, va. Manao varotra
an-trano tokana.
MONOSYLLABE, sm. Teny misy va-
kiteny tokana.
MONOSYLLABIQUE, adj. Misy va-
kiteny tokana.
MONOTONE, adj. f Ridralava, tsy
misy fiovana. Chant— . Hira ridrala-
va, etc. 2* fig. Style — . Laha-teny ridra-
lava, etc.
MONOTONIE, sf. Tsy fiovana.
MONSEIGNEUR, sm. Monsenera.
MONSIEUR, sm. !• Mosé, tompokola-
hy, tompoko, andriamatoa. Oui,—. Eny,
mosé, etc. Appelez ce — . Antsoy kely
andriamatoa iry. — est servi. Manasa
tompoko é. 2°— , Lehilahy. Un — vous
demande. Misy lehilahy mitady anao. Il
est devenu gros—. Tonga lehilahy mi-
kahankahana izy.
MONSTRE, sm. fSampona. 2- fig. Olo-
na ratsy tarehy izaitsizy. 3*—, Olona ma-
sia-belona, — lozan'olona. C'est un — de
cruauté. O/ona masia-belona, etc., izy.
MONSTRUEUSEMENT, adv. Izai-
tsizy.
MONSTRUEUX, EUSE, adj. 1* Sam-
pona. Un enfant—. Zaza sa mpona. 2 #
fig. Makadiry, lozan-tany, ratsy izaitsi-
zy, izaitsizy. Poisson—. Hazandranoma-
kadiry. Crime—. Heloka lozan-tany.
Son action est une chose monstrueuse.
Ratsy izaitsizy ny nataony.Elle est d'une
laideur monstrueuse. Ratsy tarehy izai-
tsizy izy.
MONSTRUOSITÉ, sf. Lozan-javatra.
MONT, sm. Tendrombohitra. Le— Li-
ban. Ny tendrombohitra Libana. (1 loc.
Aller par monts et par vaux. Mivezive-
zy, mankatsymankary. Promettre monts
et merveilles. Mampanantena bo.
MONTAGE, «m. 1 # Fampakarana zava-
tra. Combien coûte le — du bois. Hoa-
trinona ny iany nampafcarana ny kitay
hazo. 2 # — , Pananganana.fanamboarana.
MONTAGNARD, ARDE, adj. 1' Mo-
nina amy ny tendrombohitra. Les popu-
lations montagnardes. Ny vahoaka mo-
nina amy ny tendrombohitra. 2*—,
Any ny mponina an-tendrombohitra.
Digitized by
Google
MON
532 —
MON
Chant—, Hiran'ni/ mponina an-ten-
drombohilra.
— , 8. Mponina an-tendrombohitra.
MONTAGNE, sf. Tendrombohitra. Une
chaîne de montagnes. Tandavan-ten-
drombohitra. \\ loc. — de glace. Rano-
mandry mitambatra makadiry eny amy
ny ranomasina.
MONTAGNEUX, EU SE, adj. Be ten-
drombohitra. Pays—. Tany be tendrom-
bohitra.
MONTANT, sm. f Toldna. Les mon-
tants d'une croisée. Ny tofâm-barava-
ran-kely. 2 # — , Tontaly. Le — de la dé-
pense. Ny tontalin' ny lany.
MONTANT, ANTE, adj. Miakatra, mi-
sondrotra. Chemin—. Lalana miakatra.
La marée montante. Ny ranomasina mi-
sondrotra.
MONT-DE-PIÉTÉ, sm. Trano fam-
panjanaham-bolaametrahan-javatra.
MONTÉ, ÉE, adj. Àry fanaka, âry Tom-
ba, dry fady. Maison bien montée. Tra-
no àry fanaka, etc. Voy. Fourni. Il loc.
Être bien — . Mitaingin-tsoavaly tsara.
Être— sur un ton plaisant. Milaza hatsi-
kana, milaza angano.
MONTÉE, sf. Fiakarana. La— est dou-
ce. Malefakany fiakarana.
MONTER, va. 1° Miakatra, mitaingina.
— les degrés. Miakatra ny tohatra. Il
monte un cheval blanc. Mitaingina soa-
valy fotsy izy. 2°— , Mampakatra. — des
meubles dans une chambre. Mampaka-
tra fanaka ho ao amy ny efl- trano. 3°— ,
Manangana, manamboatra, mamahana.
—un lit. Manangana t manamboatra
farafara. —une montre. Ma ma hana l'a-
man taranandro. 4"— , Manisy fanaka, —
fomba, — tady, mamonona. — une mai-
son. Manisy fanaka ny trano. — une
imprimerie. Manisy fomba amy ny
trano printy anankiray. —un violon.
Manisy tady ny lokangam-bazaha. —
une personne en linge. Mamonona fita-
fiana ho an'olona anankiray. Voy. Four-
nir. || loc. — la garde. Miambina. On
lui a monté la tôtè. Nisy olona nampi-
sondro-po, nampikiribiby azy.
—, vn. 1° Miakatra, mananika. mianika,
miondrana. — à une échelle. Miakatra,
mananika, mianika ny tohatra. — à
cheval. Miakatra ho eny ambony soa-
valy. — sur un arbre. Mananika t mia-
- nika hazo. — à l'assaut. A/anam-bobi-
tra. —sur un vaisseau. Miondrana an-
tsambo. 2* — .Misondrotra, tonga, mam-
panelonelo. Le brouillard monte. Mison*
drotra ny zavona. Le rivière monte.
Misondrotra ny renirano. Le riz est
monté jusqu'à une piastre la mesure.
Nisondrotra ho ariary ny fahenim-ba-
ry. Les dépenses montent à cent francs.
Tonga ariary roapolo ny lany. Ce via
monte à la tète. Mampanelonelo ny
andoha izany divay izany. 3*—, Miki-
solosolo,misoIampilampy. Le jardin mon-
te. M ikisolosolo, etc., ny zarday. 4 # /îg.
Misondrotra, mitombo. Il est monté en
grade. iVtsondro-boninahitra izy. Il est
monté au faite des honneurs. Nison-
drotra any an-tampon'ny voninahitra
izy. Les prières du juste montent au ciel.
Misondrotra any amin' Àndriamanitra
ny fivavahan' ny olo-marioa. Il monta
sur ses grands chevaux. Nisondrotra
ny fony. Sa dépravation monta au com-
ble. Nitombo nihoa-pampana ny hara-
tsiam-panahiny.
Se monter, vpr. 1* Misondrotra, tonga.
La dépense se monte à vingt francs.
Tonga ariary efatra ny lany. 2* — ,
Mamonona. Je me monte en livres. Ma-
monom-boky ho ahy aho. 3' fig. Tezi-
tra, misondro-po. Il se monte aisément.
Mora tezitra, misondro-po izy.
MONTICULE, sm. Havoana, tanety,
vohon-tany, bongon-tany, kiborin-tany,
kiborim-pasika.
MONTRE, sf. l°Faman taranandro fanao
am-paosy. 2* — , Sanlininy, varolraaso-
ho. Tout cela n'est pendu là que pour la
— . Fampisehoam-barotra fotsinyireo
mihantona ao ireo. 3* fig. Fampisehoana,
flreharehana. Il fait — de son esprit.
Mampiseho ny halalinan-tsainy, mire*
hareha amy ny" halalinan-tsainy izy.
MONTRER, va. 1° Maneho, mampiseho,
mamosaka, mampiposaka, manoro, ma<
nondro. Montrez-moi ce que vous avez
écrit. Asehoy f aposahy ahy izay nosora-
tanao. Il m'a montré sa maison. Efa na-
torony ahy ny tranony. Montrez-lui le
chemin. Atoroy azy ny lalana, toroy la-
lana izy. — quelque chose du doigt. Ma-
nondro zavatra. 2 # fig. Mampiseho ,
manoro, mampianatra. Il montre de la
sagesse. Mampiseho fahendrena izy.
Je lui montrerai qu'il a tort. Haseho-
ko, hatoroko azy ny hadisoany. —le la-
tin. Manoro, mampianatra \my tatina.
Se montrer, vpr. I* Mise ho, miposaka.
Le soleil ne s'est point montré d'au-
jourd'hui. Tsy niseho, etc., ny masoan-
Digitized by
Google
MOQ
— 533 —
MOR
dro androany. Depuis la sottise qu'il a
faite, il n'oserait se — . Tsy sahy mise-
/io,etc, intsony izy hatramy ny nanaova-
ny izany hadalana izany. 2* fig. Miseho,
mampiseho herim-po. I! s'est montré
homme de courage. Niseho ho lohilahy
mahery fo izy. Il se montre lel qu'il
est. Miseho araka ny tena toetrany izy.
Voici le moment de se — . Izao no fotoa-
na tokony hampisehoana herim-po. Il
s'est mal montré dans cette circonstan-
ce. Tsy nampiseho herim-po velively
akory izy tamin'izay.
MONTUEUX, EUSE, adj. Be ten-
drombohitra, be havoana, mikitoantoa-
na. Pays—. Tany be lendrombohitra,
etc.
MONTURE, sf. 1* Biby fitaingina. Le
cheval est ta meilleure de toutes les
montures. Ny soavaly no biby tsara fi-
taingina indrindra. 2 # — , Hazo, fanen-
janana, tanjany. La — d'un fusil. Ny ha-
zom-basy La — d'une scie. Ny fanenja-
nan-tsofa. La — d'un éventail. Ny tan-
jaky ny fikopaka. 3 # —, Fanamboarana.
La — de cette tabatière est délicate. Kan-
to ny nanamboarana ity tabatera il y.
MONUMENT, «m. 1* Tsangam-bato.
Ériger un — à la gloire d'un grand hom-
me. Manangana tsangam-bato ho voni-
nahitr* olo-malaza anankiray. 2 # — , Tra-
no kanto. Cette cathédrale est un—.
Kanlo io trano leglizy katedraly io. 3 # — ,
Fasana. Elle a fait élever un magnifi-
que— à son époux. Nampanao fasana
tsara dia tsara ho any ny vadiny izy. 4*
— , Boky na taozavatra tsara dia tsara.
MONUMENTAL, ALE, adj. Sady
kanto no lehibe, tsara dia tsara. Statue
monumentale — . Sariolana sady kanto
no lehibe, etc.
MOQUER (SE), vpr. 1° Mamazivazy,
mamosobosotra, mananihany, mthome-
hy. On s'est moqué de lui. Novazi-
vazina, novosobosorina, nohanihani-
na, nihomehezana izy. On s'est moqué
de son habit. Nihomehezana ny akan-
jony. 2 # — , Manao ho tsinontsinô"na. tsy
manisy raharaha. IL se moque des avis
qu'on lui donne. Manao ho tsinontsi-
nona, etc., ny anatra omena azy izy.
3 # — , Manao kivazivazy. C'est se — que
de soutenir un pareil fait. Manao kiva-
zivazy izay milaza izany ho marina.
MOQUERIE, sf. f Famazivaziana, vo-
sotra dia zary tenany, lananihaniana,
lihomehimohczana. La -• est une in-
jure. Ny famazivaziana, etc., dia fano-
vatevana mihitsy. 2 # — , Zavatra tsy mi-
sy heviny. Sa demande est une—. Tsy
misy heviny ny fangatahany.
MOQUEUR, EUSE, adj. et s. Ma-
mazivazy, mamosobosotra, mananihany,
mihomehy.
MORAL, ALE, adj. t» Momba ny fi ton-
dran-tena. Théologie morale. Teolojia
momba ny fitondran-tena. 2*— , Mi-
sy fampianarana tsara momba ny fiton-
dran-tena. Son discours est très—. Ny
laha-teniny misy fampianarana tsara
dia tsara momba ny fitondran-tena.
3*—, Tsara fitondran-tena, tsara fanahy.
Personne morale. Oiona tsara filon*
dran-tena, etc. 4*—, Ileverina ao an-
tsaina fotsiny, ao an-tsaina, momba ny
fanahy, momba ny fo. Le monde—. Ny
zavatra heverina ao an-tsaina fotsi-
ny. Il y a des démonstrations morales
aussi convaincantes que les démons-
trations physiques. Misy porofo ao an-
tsaina mampahafantatra marina taha-
ka ny porofo hita maso. Ses qualités
morale*. Ny toe-pana/un?/. Ses forces
morales. Ny herim-pony.
—, sm. Saina, toe-tsaina, fanahy, toe-pa-
nahy, fo. Son— est affecté. Be ahiahy
ny sainy. Il est mieux partagé au physi-
que qu'au—. Nambinina tsaratsara ko-
koa tamy ny vatana noho ny tamy ny
saina, etc., izy.
MORALE, sf. 1* Fampianarana mom-
ba ny fitondran-tena, fltsipi-pitondran-
tena. La — de Jésus-Christ est parfaite.
Lavorary ny fampianarana momba ny
fitondran-tena, etc., natoronyJeso-Kris-
ty. 2 # — , Anatra, fananarana. Il a fait
une— à son fils. Nananatra ny zana-
ny izy. La — de la fable. Ny anatra,
etc., avy amyny fanoharana.
MORALEMENT, adv. 1- Araka ny fi tsi-
pi-pi tond ran-tena tsara. Cette action est
— mauvaise. Ratsy izany rahaara&a ny
fitsipi-pitondran-tena tsara. 2*—, Araka
ny heverina ao an-tsaina. Cela est — im-
possible. Tsy azo heverina ho marina iza-
ny arafta ny heverina ao an-tsaina.
MORALISATEUR, TRICE, s. et adj.
Mampahendry, mahatsara. Œuvre mora-
lisatrice. Raharaha mampahendry, etc.
MORALISATION, sf. Fampahendre-
na.
MORALISER, vn. Manao fananarana.
Il déplait à force de—. Mahasosotra izy,
satria manao fananarana be loatra.
Digitized by
Google
MOR
- 534 —
MOR
!
—, va. 1* Mampahendry, mahatsara. — un
\peuple. Mampahendry, etc., vahoaka.
2 # — , Mananatra. — un élève. A/anana-
tra mpianatra.
Se moraliser, vpr. Mihahendry, miha-
tsara Otomdran-tena.
MORA.LISEUR, srn. Mpanao fanana-
rana lava.
MORALISTE, «m. Mpampianatra ny
momba ny fitondran-tena, mpanoro ny
fitsipi-pitondran-tena.
MORALITÉ, sf. [• Anatra, fananara-
na. Cet ouvrage est rempli de moralités
instructives. Izany boky izany misy ana-
/ra, etc., maro mahasoa. Il y a une
belle— cachée sous cette fable. Misy
analra, etc., tsara miafina amin* izany
fanoharana izany. 2 # — . Fitondran-tena,
hatsarana na haratsian' ny zavatra atao.
Il est d'une — irréprochable. Tsy azo tsi-
nfna ny fitondran-tenany. La— d'une
action suppose la liberté. Ny safidy no
iankinan'ny hatsarana na ny /iara-
tsian'ny zavatra atao, tsy azo atao hoe
(«ara na ralsyny zavatra atao raha tsy
misy saûdy.
MORBIDE, adj. Momba ny aretina.
MORBIFIQUE, adj. Mankarary. Mias-
mes morbifiques. Fofon-dratsy manka-
rary.
MORCEAU, s*m. I- Tapakn, potika,
sombina, vaky. Un— d'étoffe. Tapa-dam-
ba. Un — de viande. Po/i-kena, sombin-
kena. Un— de pain. Tana-mofo, som-
bt-mofo. Un — de verre. Va/tim-pitara-
tra. Mettre en morceaux. Manapata-
paka. mâmotipotika, mamakivaky.
Il n'a qu'un— de terre. Tsy manana afa-
tsy «omom-tany kely foana izy. Il a tra-
duit quelques morceaux de cet ouvrage.
Nandika sombiny sasany tamin" izany
boky izany izy. 2*—, Didy, tetika, som-
bin-kanina, hanina, anjara. Vous faites
les morceaux trop gros. Ataonao vaven-
ty didy y tetika loatra izany. Mâcher un
— . Mitsako sombin-kanina. Voilà un
bon—. Inty misy sombin-kanina, ha-
nina tsara. Il aime les bons morceaux.
Tia nanîm-py izy. Il a obtenu un bon
— de r héritage. Nahazo anjara lova
tsara izy. 3*—, Zavatra. Ce palais est un
beau—. Zavatra tsara izany lapa izany.
Ce discours est un— achevé. Zavatra la-
vorary izany laha-teny izany.
MORCELER, va. Mumoti potika, miza-
razara. — un héritage. M a mot i potika,
etc., lova.
MORCELLEMENT, «m. Faraotipote-
hana, fizarazarana.
MORD AGITÉ, sf. 1- Fanaikitra. La —
d'un acide. Ny fanaihitry ny asidra. %*
fig. Teny mamelively, — mamoapoaka,
— manindrona. Dans cet écrit, il y a
une — révoltante. Misy teny mameli-
vely, etc., mafy loatra amin' izany ta-
mtasy izany.
MORDANT, am. 1* Varinesy andraike-
tana ny ela-bolamena. 2*—, Zavatra
fampandairana ny loko amy ny lamba,
zavatra fanezana. heza. 3* fig. Il a du —
dans l'esprit. Mahay teny manindrona
izy.
MORDANT, ANTE, adj. C Manaikï-
tra. Acide—. Asidra manaikitra. 2* fig.
Mamelively, mamoapoaka, manindrona.
Esprit—. Olona mamelively, mamoa-
poaka. Style—. Laha-teny mamelively,
etc.
MORDICUS, ado. Amim-pikiribibiana.
Soutenir une chose—. Mikiribiby ma-
namarina ny hevïny.
MORDILLER, va. Manaikitrafkitra.
Cet enfant mordille tout ce qu'il a dans
les mains. Manaikitraikitra ny zava-
tra rehetra izay ao an-tânany io zaza ke-
ly io.
MORDRE, va. 1 • Manaikitra Le chien l'a
mordu. Nanaikitra azy ny [alika, noke-
kerin* ny alika izy. 2*— f Homana. La li-
me mord le Ter. Ny tsofa homana ny
vy. 3 d fig. Mamelively, mamoapoaka.
— le prochain, Mamelively, etc., ny oa-
mana.
Se mordre, vpr. Manaiki-tena.
MORELLÉ, sf. Anamamy.
MORFIL,sm. Nymivadika amy nyma-
son* antsy raha asaina.
MORFONDRE, va. Mahangoly.
Se morfondre, vpr. i* Ngoly. 2 # fig. Sa-
sa-poana, sanganebana.
MORGUE, 9f. Fianjonanjona, fiandra-
nandrana, fiavonavona.
MORGUE, sf. Trano fametrahana fa tin'
olona ni la.
MORIBOND, ONDE, adj. et a. Efa
hiala aina, efa ho fat y, ambavahoana.
MORIGÉNER, va. Mananatra.
MORNE, adj. Manjorétra, manjonitra.
mitan-takotaka. Voy. Mélancolique.
MOROSE, adj. Sosjtsosolra, malonilo-
MOROSITÉ, sf. Hasosotsosorana, halo-
nilony.
Digitized by
Google
MOR
— 535 —
MOR
MORS, sm. Vy sakam-bavan-tsoavaly.
Il loc. Le cheval prit le — aux dents. Ni-
safoaka tsy azonotanana intsony ny soa-
valy. On lui a fait un léger reproche, il
a pris le — aux dents. Nanarina kely foa-
na izy, ka nisafoaka.
MORSURE, sf. Kaikitra. Il lui a fait
une proronde — . Nanaikitra azy lalina
izy. La — d'un chien enragé. Ny kaiki-
try ny alika romotra.
MORT, sf. !• Fahafatesana, famonoana
ho faty. Il ne craint pas la—. Tsy ma-
tahotra ny fahafatesana, ny ho faty izy.
—subite. Fahafatesana tampoka. Il est à
l'article de la —, il est au lit de — . Efa
ho faty, ambavahoana izy. La— éternel-
le. Ny fahafatesana mandrakizay. Met-
tre à — . Mamono ho faty. Donner la
— . Mahafaty. Recevoir la — . Maty. t?o-
noin-ko faty. Il a été blessé à — . Nara-
tra mafy izy, ka tsy main tsy ho faty. Il
a été condamné à — . Nohelohina ho fa-
ty izy. Se donner la — . Mamono tena. Il
a été mis à — sans jugement. Novonoi-
na an-trebotrcbony izy. Ce coupable a
subi la — avec courage. Nampiseho
herim-po izany olo-meloka izany ta-
ray ny izy novonoin-ko faty. 2* fig. Fi-
jaliana mafy, alahelo mafy. La goutte
lui fait souffrir mille morts. Mampijaly
azy mafy ny gaotra. La conduite de son
fils lui a mis la — dans l'àme. M ampa-
lahelo azy mafy ny fltondran-tenan* ny
zanany. 3*—, Fanimbana. La prodigalité
est la — de l'aisance. Ny fandanian-ka-
rena foana no fanimbana ny fiadanana.
A la mort, loc. adv. Izaitsizy. Il me
hait à la—. Mankahala ah y izaitsizy
izy. •
A la vie et & la mort, loc. adv. Ho
mandrakizay. Je suis votre ami à la vie
et à la — . Sakaizanao ho mandrakizay
aho.
MORT,ORTK, p. eladj. Maty, roiala ai-
na, nody mandry, niamboho. Il est— hier.
Maty, niala aina, omaly izy. Il est —
depuis longtemps. Maty, nody man-
dry efa ela izy. Il est — de la fièvre.
Matin ny tazo izy. Il est— de mort na-
turelle. A/a/in'aretina izy. Il est— jeu-
ne. Maty tanora izy, folaka an-dantony
izy.— par accident. Maty tsy antonin-
toniny. Il est tombé raide — . Mat y tery,
dangy tery, nitsipaka tery izy. Le vési-
catoire n'a pas pris, c'est un homme—.
Tsy nahomby ny blistra, ka tsy maintsy
ho faty izany lehilaby izany. Le roi est
— . Niamboho ny masina. Langue mor-
te. Fiteny maty t tsy tcnenina intsony.
H loc. Enfant— en naissant. Zaza tsy azo
raha vao teraka. Il est — au monde.
Namoy izao tontolo izao izy. Le commer-
ce est — . Matoritory ny varotra. Il a les
yeux morts. Niova ny masony. Il a le
teint—. Hatsatra ny tarehiny. Il n'y va
pas de main morte. Mamely mafy, ma-
metsapetsaka, manavokavoka izy. Chair
morte. Nofo ratsy. Il a été atteint par
une balle morte qui lui a fait une con-
tusion: Voan'ny bala mangatsiaka izy
ka mangana.
—, s. Ny maty. Prier pour les morts. Mi-
vavaka ho any ny maty Faire le—.
Mody maty. Fôte des morts. Fahatsia-
rovana ny maty. Tôte de — . Karando-
han' ny maty.
MORTAISE, sf. Lavaka, ambaviny. Fai-
re uno — à une poutre. Mandavaka sa-
kamandimby, manao ambaviny amy ny
sakamandimby.
MORTALITÉ, sf. 1° Toetr' izay mety
ho faty. 2°—, Fatim-balala. La — a été
grande dans cette ville. Nanao fatim-
balala ny mponina tamin'izany tanâna
izany. 3*— , Isan'ny olona maty isan-tao-
na. Dans cette ville la— est de trois in-
dividus sur cent. Telo isan-/aona amy
ny olona zato no isan' ny olona maty
amin' izany landna izany.
MORTEL, ELLE, adj. f Mahafaty.
Maladie mortelle. Aretina mahafaty.
Péché—. Fahotana mahafaty. 2 # — , Ma-
fy dia mafy, izaitsizy. Douleur mortel-
le. Alahelo mafy dia mafy. Il fait un
froid—. Mafy dia mafy ny hatsiaka.man-
gatsiaka izaitsizy. C'est mon ennemi—.
Mankahala ahy izaitsizy izy. 3 # — . Ma-
basosotra, mahadikidiky. J'ai attendu
deux mortelles heures. Nahasosotra.
nahadihidiky ahy ny niandry mandri-
tra ny adim-pamantaranandro roa. 4 # — ,
Manam-pahafatosana, mety ho faty. Nous
sommes mortels. Manam-pahafatesana,
etc., isika.
—, a. Olona. Quel infortuné — î Ofona fa-
diranovana re izany !
— , sm.pl. Olombelona. Les mortels. Ny
oJom6efona.
MORTELLEMENT, adv. 1* Mahafa-
ty. Il est blessé— . Azon'ny ratrama/ia-
faty izy. Pécher — . Manao fahotana ma-
hafaty. 2*—, Izaitsizy. Il est— ennuyeux.
Mahadikidiky izaitsizy izy.
MORTE-SAISON, sf. Andro sasantsa-
sany tsy anaovan-draharaha loatra.
Digitized by
Google
MOS
— 536 —
MOT
MORTIER, sm. 1° Fêla, rihitra. — à
chaux et à sable. Fe/an-tsokay, ri /ti-tso-
kay miharo fasika. Faire du — pour cré-
pir. Manao fêta handalorana. 2*—, Lao-
na. — pour piler le riz. Laona fitotoam-
bary. — - de pierre. Laom-bato. — pour
broyer le tabac. Laom-paraky. — pour
piler le piment. Laon-tsakay. — pour
piler le sel. Laona fitotoan-tsira. 2°— ,
Tafondro fandefasana bomba.
MORTIFÈRE, adj. Mahafaty. Plante
— . Zava-maniry mahafaty.
MORTIFIANT, ANTE,acy. 1- Mampi-
jaly. Pénitence mortifiante. Asa Qvaloza-
na mampijaly. 2 # fig. Mampahamena-
tra, mampangaihay, mampalabelo. Inju-
re mortifiante. Fanevatevana mampa-
hamenatra, etc.
MORTIFICATION, sf. f Fampijalian-
tena, famolahana. 2* fig. Henatra, fan-
gaihay. Il a essuyé une grande—. Na-
hazo henatra lehibe izy.
MORTIFIER, va. f° Mampahalemy.
Battre de la viande pour la — . Mika-
poka hena mba himpahalemy azy.
2*—, Mampijaly, mamolaka. —sa chair.
Mampijaly, etc., nynofony. —ses pas-
sions. Mamolaka ny filan-dratsiny. 3 #
fig. Mampahamenatra, mampangaihay,
mampalahelo. Ce refus l'a mortifié.
Nampalahelo azy izany fandàvana iza-
ny.
Se mortifier, vpr. Mampijaly tena.
MORT-NÉ, ÉE, adj. Maty batrany
, an-kibo.
MORTUAIRE, adj. 1* Momba ny ma-
ty. Registre—. Rejistry ny maty. Ex-
trait— de quelqu'un. Taratasy milaza ny
nahafalesan' olona nokopina tamy ny
rejistry ny maty. 2*—, Momba ny fande-
venana, fanao amy ny tranovorona.
Droits mortuaires. Vola aloa amy ny
fandevenana. Drap—. Lamba mainty
fanao amy ny tranovorona.
MORUE, sf. Hazandrano amy ny rano-
masina.
MORVE, sf. fLelo. 2*—, Karazan'are-
tin-tsoavaly.
MORVEUX, EUSE, adj et s. I* Bc
lolo, paka lelo. 2*—. Mararin' ny moroe.
frfiy- Q UI se sont— se mouche. Saro-ba-
bay, ka izay voa aza teziira, fa mandrai-
sa.
—, s. Karin-jaza.
MOSAÏQUE, adj. Avy aniny Moizy.
La loi — . Ny laliny Moizy.
MOSAÏQUE, sf. Rafi-bato misoratso-
ratra atao amy ny vato samihafa voto.
Pavé de—. Ngorodom-6a7o misoratso-
rafra.
MOSQUÉE, sf. Trano fivavahan'ny Si-
lamo.
MOT, sm, Teny, v4va.— nouveau. Teny
vaovuo.— & double entente. Teny rojt
hevitra. Il lui a dit un— à l'oreille. Ni-
bitsika teny indraim-bava tao an-tsofl-
ny izy. Je vous dirai cela en peu de
mots. Holazaiko aminao amy ny teny vi-
tsivitsy izany. Je vous expliquerai cela
en un—, en trois mots. Hovoasako ami-
nao amy ny teny indraira bava izany.
Un—, deux mots, s'il vous plait. Teny
indraim-bava, raha sitrakao. Je vous
prêterai mille francs, mais donnez-moi
un — d'écrit. Hampisambotra ariary
roan-jato anao aho, fa manorata teny
indraim-bava. Il entend à demi — . Ma-
Iaky mahazo teny izy. Il demeura con-
fus et ne dit — . Nangaihay izy, ka tsy
nileny tsy nivolana. S'il ne dit — , il n'en
pense pas moins. Na dia tsy mileny
aza izy, dia mahalala hiany. Qui ne dit
—, consent. Rahefatsy mi teny, dia ma-
naiky. Ne croyez pas à ses promesses, ce
ne sont que des mots. Aza matoky ny te-
niny, fa vava fotsïny izany. U toc. Gros
mots. Fitenenan-dratsy an'Andriamani-
tra, ozona, ompe, sahato, fingosoana.
Bon—, —pour rire. Hatsikana. Je n'en-
tends pas le fin — de tout cela. Tsy fan-
tatro izay kendrena amin' izany rehetra
izany. Il n'a pas encore dit le fin—. Tsy
mbola nanambara ny heviny, ny no-
kasainy hatao izy. J'en veux cinq cent
francs, c'est mon dernier—. Ariary zato
no farany angalako azy. Si vous voulez
acheter cela, dites votre dernier — . Ra-
ha tianao ny hividy izany, lazao ny fara
sahinao. Je lui ai offert cinq francs de
ce volume, if m'a pris au—. Nomeko fa-
rantsa izy ho vidin'iziny boky izany, ka
nanaiky. — d'ordre. Bai ko. Allez pren-
dre le— d'ordre. Man.lehana maka bai*
ho. Vous pouvez compter sur lui, il a
le—. Azonao itokiana izy, salriaefa ni-
lazana izny tokony hataony. Ces gens-là
se sont donné le— . Mifanaraka, mira y
tetika izy ireo.
Mot & mot, sm. Dikan-teny araka ny
teny tsirairay. Voici le— à — de cette
phrase. Inty ny dihan' izany fehezan te-
ny izinyara&a ny teny tsirairay.
Mot à mot, mot pour mot, toc. adv.
Digitized by
Googk
MOU
— 537 —
MOU
Araka ny teny tsirairay, manontolo. Il
a traduit — à — . Nandika araka ny te-
ny tsirairay izy. Cette phrase est —
pour— dans ce livre. Ato amin'ity bo-
ky ity avokoa io fehezan-teny manon-
tolo io.
En un mot, loc. adv. Forany. En un—,
c'est un homme accompli. Farany, olo-
na lavorary izy.
MOTET, «m. Hira latina fohifuhy fanao
amy ny tranoleglizy.
MOTEUR, sm. \* Fototry ny flhetse-
hana, mampihetsika. Dieu est le premier
— de toutes choses. Andriamanitra no
fotolra voalohan* ny fihetsehan' ny za-
vatra rehetra. La vapeur est le — de cet-
te machine. Ny sitimo no mampihetsi-
ka io milina io. 2* fig. Fototra. Il est
le — - de l'entreprise, izy no fototry ny
raharaha.
MOTEUR, TRICE, adj. Mampihetsi-
ka. Force motrice. Hery mampihetsi-
ka.
MOTIF, sm. Antony. Par quel— a-t-il
fait cela? Inonano antony nanaovany
izany ? Sans — . Tsy misy antony, tsy
aboana tsy ahoana.
MOTION, sf. f Fihetsehana. 2*-, He-
vitra. On a rejeté sa—, Tsy noraisina ny
heviny.
MOTIVER, va. 1' Milnza ny antony. Il
a motivé son refus. Nilaza ny anton'
ny fandàvany izy. 2*— , Antony. Voilà
ce qui a motivé cet arrêt. Izany no an-
ion' izany didy izany.
MOTTE, sf. 1* Bainga, tombo-tany, tom-
bok' ahitra. Briser les mottes. Mamaky
bainga, mitombo-doha.Se battre à coups
de motles. Mifampitoraka bainga. Fai-
re une digue avec des mottes de terre.
Manao feBloha amy ny tom 6o-tany. — de
gazon. Tombok 'ahitra. 2*—, Tany mom-
ba fakan-kazo. Levez cet arbre avec
sa—. Esory io hazo io, ka alaovy mom-
6a (anj/betsaka ny fakany.
MOU ou MOL, MOLLE, adj. f Male-
my, boda, mihonankonana,osa. Cire mol-
le. Savoka matemy. Pêches molles. Paiso
efa boda, mihonankonana. 2* fig. Osa,
mitsimozimozy, mitsilamodamoka, raibo-
rerarera. Il est— au travail. Osa, etc.,
izy, raha miasa. 3°— , Mikovavy. Il mène
une vie molle. Mihovavivavy toetra izy.
4 # — , Morainy loatra, rainazy loatra. Il
a une molle indulgence pour sa femme.
Morainy loatra, etc., izy amy ny va-
diny. Voy. Mollesse.
MOUCHARD, sm. 1* Drakadraka,
polisy mpitsikilo. 2* fig. Mpitsikilo, mpi-
tily.
MOUCHARDER, va. et vn. Mitsikilo,
mitily. — quelqu'un. Mitsikilo, etc., olo-
na.
MOUCHE, sf. !• Lalitra. || loc. —à miel.
Renitantely. 2* fig. Gober des mouches.
Mitango lalitra. Prendre la—. Tezitra
tsy misy antony, misambo-boa tsy latsa-
ka. Faire la— du cocho. Miheninkeni-
na foana sy mihambo ho foto-draharaha.
MOUCHER, va 1* Manala lelo. Mouchez
cet enfant. Aao ny lelon' io zaza kely
io. 2*—, Manety lahin-jiro. Mouchez cet-
te chandelle. Hetezo io lahin-jiro io.
Se moucher, vpr. Manisina, manisin-
delo. Mouchez-vous. Manisina, mani-
slna lelo.
MOUCHERON, sm. Aloy, mokafohy.
Iljui est entré un — dans l'œil. Nidiran'
ny aloy ny masony.
MOUCHETÉ, ÉE, adj. Mipentim-
pentina, maramara, vangavanga, van-
dambandana. Satin — . Parasily mipen-
timpentina, maramara, vangavan-
ga. Papillon — . Lolo maramara, van-
gavanga- Chat—. Saka vandamban-
dana.
MOUCHETER, va. Mamentimpentina.
MOUCHETTES, sf. pi. Hetin-jiro.
MOUCHETURE, sf. Ny pentimpenti-
na, ny maramara, ny vangavanga, ny
vandnmbandana.
MOUCHOIR, sm. Mosara, fanisinan*
delo.
MOUCHURE, sf. Lavenon-dahin-jiro.
MOUDRE, va. i* Mitoto, manolana. —
du blê, du café. Miloto varim-bazaha,
kafé. — des cannes à sucre. Manolam-
pary. 2* fig. — nn homme de coups. Ma-
metsapetsaka olona.
MOUE, sf. Fampitovia-molotra. Faire la
—, Mampitovy molotra; fig. midongy.
MOUILLAGE, sm. Fiantsonana. Navi-
re au — . Sambo miantsona.
MOUILLÉ, ÉE, p. et adj. 1* Lena, voa-
lena, nolemana, kolsa, nokotsana, ditsa-
ka, noditsahana, vonto, novontosana. Je
suis tout — . Lena, hotsa, ditsaha aho.
Il a les yeux mouillés de larmes. Von-
fon-dranoinaso ny masony. 2*—, Mian-
tsona. Nous étions mouillés dans la ra-
de. Niantsona tao amy ny fitodian-tsam-
bo izahay.
MOUILLER, va. I* Mandena, mauako-
Digitized by
Google
MOU
— 538 —
MOU
tsa, mahaditsaka, mamonto. —un linge
dans l'eau. M ancien a lamba anaty rano.
Ce brouillard mouille comme de la pluie.
Mandena, manakotsa, mahaditsaka
tahakany ranonorana izany zavona iza-
ny. Des larmes mouillaient son visage.
Kotsan' ny ranomaso ny tarehiny. 2 d — ,
Mandatsaka. — l'ancre. Mandatsaka
vatofantsika.
— , vn. MandatsaVa vatofantsika.
Se mouiller, vpr. Lena, kotsa. ditsaka,
vonto. Il a peur de se — . Matahotra ny
ho lena, ho kolsa, ho ditsaka izy.
MOUILLETTE, sf. Mofo manify atso-
boka amy ny atodiakoho.
MOUILLURE, a/. Fandemana, hale-
na.
MOULAGE, s m. 1° Fanidinana, fanon-
tana, fanaovana amy ny lasitra. 2* — ,
Fanaovana lasitra.
MOULE, sm. Lasitra. Les canons se jet-
tent en — . Aidina amy ny lasitra ny
tafondro.
MOULÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voaidina, nai-
dina, voatonta, natonta, natao tamy ny
lasitra. Médaille moulée. Medaly voai-
dina, etc. 2 # — , Nanaovana lasitra.
MOULER, va. 1* Manidina, manonta,
manao amy ny lasitra. — des chandel-
les. Manidina labozy, manao labozy
amy ny lasitra. 2 # — , Manao lasitra. —
une statue. Manao ny lasitry ny sario-
lona.
Se mouler, vpr. Maka tahaka. 8e— sur
quelqu'un. Maka tatiaka olona.
MOULEUR, 8m. Mpanidina sary.
MOULIN, «m. 1* Milina fitotoana, mi-
iina fanolanana. —à café. Milina fito-
foan-kafé. — pour moudre les cannes à
sucre. Milina /anoianam-pary, fanga-
rinana. 2 w fig. C'est un — à paroles. Ba-
sivavaizy. Faire venir l'eau au—. Mahay
mi la hanina.
MOULINET, sm. Fanodinkodinana.
Faire le— avec un sabre. Manodinko-
dina sabatra mba hiaro tena.
MOULU, UE, p. et adj. 1* Voatoto.no-
totoina, voaolana, naolana, vovoka. Or
— . Vouo-bolamena. 2 # fig. Torovana.
Je suis—. Torovana aho.
MOULURE, sf. Filiro. Ce cadre a plu-
sieurs moulures. Be filiro izany tra-
non-tsary izany.
MOURANT, ANTE, adj. et s. Miala
aina. Les blessés et les mourants. Ny
maratra sy ny miaia aina.
MOURIR, vn. 1* Maty, miala aina,
mody mandry, miamboho. Il va—, Efa
ho faty, hiala aina, hody mandry, am-
bavahoana izy. Le roi va—. Efa hiam-
boho ny mpanjaka. Je meurs de chaud.
Matin* ny hafanana aho. II meurt de
faim. Maty mosary izy. Le froid a fait
— ces fleurs. Matin' ny hatsiaka ireto
voninkazo ireto. Il a laissé— le feu. Na-
velany ho faty ny afo. 2 # — , Mamono, le-
vona, mihena, mihamalemy. — à ses pas-
sions, faire— ses passions. Mamono ny
filan-dralsiny. Son nom ne mourra ja-
mais. Tsy ho levona na oviana na ovia-
na ny anarany. Sa voix arrive en mou-
rant. Mihena, mihamalemy ny feony
vao tonga ety.
Se mourir, vpr. Efa ho faty, miala aina.
ambavahoana, efa hiamboho, mitsilopi-
lopy. Votre chandelle se meurt. Efa ho
faty, milsilopilopy ny jironao.
MOUSQUET, sm. Basy notsolorana afo.
MOUSQUETERIE, sf. Rerem-basy.
MOUSSE, sm. Mpianatra ho matilô.
MOUSSE, sf. t° Volon-kazo, savorina-
la, volom-bato. 2* —, Vory , roatra. La—
du savon. Ny uor in-tsavony. La— de la
bière. Ny vory. ny roairan-dabiera.
MOUSSELINE, sf. Masilina.
MOUSSER, vn. t* Mamorivory, man-
droadroatra. La bière mousse. 3/amori-
vory, etc., ny labiera. 2* fig. Faire —
queiqu' un. Mandokadoka olona.
MOUSSEUX, EUSE, adj. 1* Mamori-
vory, mandroadroatra. Vin—. Divay
mamoritory. 2 # — , Voloina. Plantes
mousseuses. Zava-maniry voloina.
MOUSSON,»/. Rivotra mifamadika isan'
enim-bolana any amy nyranomasina
Indlana.
MOUSSU, UE, adj. 1* Be volon-kazo.
Arbre—. Hazo 6e volo. 2 a — , Voloina.
Rose moussue. Raozy voloina.
MOUSTACHE, sf. Volom-bara. — re-
troussée. Voiom-6ai?a miolana.— d'un
chat. Vofom-6auan-tsaka.
MOUSTIQUAIRE, sf. Lamba maka-
rakaraatao aro moka amy ny fandriana.
MOUSTIQUE, sm. Moka.
MOÛT, sm. Ranom-boaloboka.
MOUTARD, sm. Kotokely.
MOUTARDE, sf. f Mostarda, voan-
tsinapy. 2 - fig. T>a — lui monte au nez.
Mila ho tozitra izy. C'est de la —après di-
Digitized by
Google
J
MOU
— 539 —
MOY
ner. Salaka miamboho vody, ranoma-
so tsy miaraka amam-paty izany.
MOUTARDIER, sm. !• Fitoerana mos-
tarda. 2*— f Mpivarotra mostarda.
MOUTON, sm. f Ondry vositra. 2*—,
Hen'ondry. Manger du—. Homan-fcen'
ondry, 3-—. Ondry. Garder les mou-
tons. Miandry ondry. 4 # — , Hoditr'on-
dry. Reliure en—. Fonom-boky natao ta-
my ny hoditr'ondry. 5* fig. C'est un vrai
— . Malemyfanahy, morabe tokoaizy.Le
peuple fait comme les moutons. Mana-
ra-drian-drano ny vahoaka. Revenons
à nos moutons. Aoka hotohizintsika in-
dray izay efa voalaza teo.
MOUTONNÉ, &E, ad}, f 0!y. Cheve-
lure moutonnée. Volon-doha oly. 2*— ,
Mamboly voanjo, manao torim-boanjo.
Le ciel est—, Mamboly voanjo, etc.,
ny lanitra.
MOUTONNER, tfn.Mamorlvory. man-
droadroatra. La mer moutonne. A/arho-
rivory, etc., ny ranomasina.
MOUTONNEUX, EUSE, adj. Mamo-
rivory, mandroadroatra.
MOUTONNIER, 1ÈRE, adj. Manara-
drian-drano. Gent moutonnière. Vahoa-
ka man&ra-drian-drano.
MOUTURE, sf. Fitotoana varim-baza-
ha.
MOUVANT, ANTE, adj. {• Mampi-
hetsika, mampandeha. Force mouvan-
te. Hery mampihetsiketsika, etc. 2*—,
Mivalombalona, mora mihetsiketsika,—
mifindrafindra, — miletsy. Los plis mou-
vants d'une robe. Ny fivalombalon'ny
ketron-jipo. Sable—. Fasika mora mi-
hetsiketsika, mora mifindrafindra,
mora miletsy t fasi-polaka. Terre mou-
vante. Tany mora miletsy.
MOUVEMENT, sm. 1* Fihetsehana,
fihetsikajfandeha, fltepotepo. lie — de la
terre. Ny fihetsehana, fihetsiky ny ta-
ny. Le — désastres. Ny fandehan'ny as-
tra. Ce cheval aies mouvements gracieux.
Mahaflnoritra ny fandehan' io soavaly
io. Il ne saurait rester en place, c'est le—
perpétuel. Tsy mahay mipetraka izy, fa
mihetsiketsika lalandava. Il est malade
faute de — . Mandraiki-marary noho ny
tsy fihetsikelsehany izy. Le— du cœur.
Ny filepotepon'ny fo. Ce chant est d'un
— lent. Miadanany fandehan' izany bi-
ra izany. 2°— , Fihetsehan' ny miarami-
la, faraindran'ny miaramila, dian'ny mia-
ramila. Ce— a été bien exécuté. Lovora-
ry izany fihetsehan' ny miaramila, fa-
mindran'ny miaramila izany. Surveil-
ler les mouvements de l'ennemi. Mitsi-
kilo ny diarTny fahavalo. 3°— , Fiovana,
fikitoantoana Le— de la population de
cette ville est considérable. Miovaova
be hiany ny mponina amin' izany tana-
na izany. Il y a du — dans le prix des
denrées. 3fiot?aoi*a ny vidin-javatra. Les
mouvements d'un terrain. Ny fikiloan-
toan' ny tany. 4 # fig. Fiheninkenina,
fihetsehana, fitarihana, fitaomana, he vi-
tra, sitra-po. Il se donne bien du —dans
cette affaire. Miheninkenina fatratra
amin' izany raharaha izany izy. Il a un
— de fièvre. Mihetsika ny fanaviany.
Il a eu un — de colère. Nihetsika ny
hatezerany. On n'est pas maître d'un pre-
mier — . Saro-tsindriana ny fihetsehan'
ny fo vonlohany. Il a fait cela par un
— de pitié. Notaritina t notaomin' ny
famindram-po mba hanao % izany izy. Il a
fait cela par un bon — . Hevitra tsara no
nanaovany izany. Il n'a lait que suivre
le — d'autrui. Nanaraka fotsiny ny he-
vitra, sitra-pon'ny sasany izy. Il n'a pas
fait cela de son propre — . Tsy sitra-po-
ny no nanaovany izany. 5* — , Firehitra,
zavatra mampangora-po, — mampitse-
po, — mahonéna. Il y a beaucoup de —
dans sou style. Mirehidrehitra be hia-
ny ny laha-teniny. Il y a de grands
mouvements dans ce discours. Misyza-
vatra mampangora-po, mampitse-po t
mahonéna fatratra amin' izany laha-
teny izany. 6*—, Kotabataba. — populai-
re. Kolabalaban' ny vahoaka.
MOUVEMENTÉ, ÉE, adj. Mikitoan-
toana, miovaova. Terrain — . Tany mi-
kitoantoana.
MOUVOIR, va. 1 # Mampihetsika, mane-
tsika, mampandeha. Le ressortjqui meut
la machine. Ny vimiaina izay mampt/ie-
tsika, etc., ny milina. Cent hommes ne
sauraient — cette pierre. Olona zato lahy
tsy mahetsika io vato io. 2* fig. Mitari-
ka, mitaona. La passion le meut. Tari"
tina, taomin' ny filan-drutsy izy.
Se mouvoir, vpr. Mihetsika, mandeha.
mamindra. Il ne saurait se — . Tsy rna-
hetsika. tsy afa-rm/ieteifca, etc., izy.
MOYEN, sm. 1* Fanaovana,|fanatan-
terahana, fahazoana. De quel — |s est-
il servi? Inona no nentiny hanaova-
na, hanatanterahana, hahazoana iza-
ny? Par divers moyens on arrive à la mô-
me fin. Misy fanaovana samihafa anatan-
terabana zavatra iray 'kendrena. Il ne
Digitized by
Google
MUi
— 54D —
MUL
suffit pas que la On soit bonne, il faut
aussi que les moyens soient justes. Tsy
ampy ny fahamarinan ny kendrena, fa tsy
maintsy ho araka ny rariny koa izay ana-
tanterahana azy. C'est le — de faire
fortune. Izany no ahazoan-karena. Il
n'y a pas — d'entrer. Tsy azo idirana.
Il n'y a pas — de faire cela. Tsy azo
atao izany. 2* —, Alalana, noho. Il a
obtenu cet emploi par le — de son ami.
Tamy ny alalan' ny sakaizany no naha-
zoany izany raharaha izany. Il s'est avan-
cé par le— de la flatterie. Nisondrotra
izy noho ny fan'lokadokafana nataony.
3*—, pi. Fananana, harena Donnez se-
lon vos moyens. Manomeza araka ny
fanananao, etc. 4*—, Saina, fahaizana.
Il a des moyens. Be saina, mahay izy.
Au moyen de, loc. prèp. Noho, Il a
réussi au — de cette démarche. Nahom-
by izy noho ny nataony.
MOYEN, ENNE, adj. Antoniny, ono-
ny, salasala, sakany, antenalena, mane-
lanelana. Il est de moyonne taille. An-
tonintoniny ny hahavony, olona onony
izy. Mèche de moyenne grosseur. Zana*
damisy salasala. Enfant — . Sakan-j&-
za. La région moyenne de l'air. Ny an-
tenatenari ny atmosfera. lia pris un —
terme pour les concilier. Hevitra anan-
kiray manelanelana nenliny mba ham-
pifanaraka azy roa lahy izy.
MOYENNANT, prèp. Nohe, forme re-
lative. J'en viendrai à bout —la grâce
do Dieu. Ho vitako izany noho ny flta-
hian'Andriamanitra. Il a acheté l'em-
placement — la somme de cent piastres.
Ariary zato no nividianany ny toko-
tany.
MOYEU, sm. Foi-bcn-kodiarana.
MOZAMBIQUE, adj. et s. Masombi-
ka, zazamanga.
MUCILAGE, sm. Ranon-kazo mitsiloli-
loly.
MUCILAGINEUX, EUSE, ad;. Mi-
sy tsiloliloly. Racine mucilagineuse. Fa-
kan-kazo misy tsiloliloly.
MUCOSITÉ, sf. f Tsiloliloly. La — des
intestins. Ny tsiloliloly amy ny tsinay.
2*—, Ranon-kazo milsiloliloly.
MUE, sf. 1" Fibinlsanam-bolo, flofoana.
2° — , Volom-biby mihintsana, hofakofa-
bibilava. La — du serpent. Ny /io/a-
kofa- bibilava.
MUÉ, ÉE, p. et adj. 1* Nibintsam-boio,
niofo. 2*—, Vaky feo.
MUER, vn 1* Mihintsam-bolo, miofo.
Cet oiseau mue. Mihintsam-bolo io vo-
rona io. Les serpents muent. Miofo ny
bibilava. 2 # — , Vaky feo. Sa voix mue.
Vaky ny feony.
MUET, ETTE, adj. f Moana. 2»—, Tsy
miteny, tsy miteny tsy mivolana. La
frayeur le rendit—. Tsy nahateny noho
ny taholra izy. Il resta—. Tsy niteny
tsy nioolana izy. 3 # fig. Tsy miteny, tsy
milaza. La loi est un juge—. Ny lalâna
dia mpitsara tsy mileny. Les lois sont
muettes sur ce point. Tsy milaza izany
nylalana. Sa douleur est muette. Ma*
lahelo izy nefa tsy miteny. etc. 4 # — ,
Tsy tononina. Lettres muettes. Litera
tsy tononina.
—, s. Olona moana. Il a fait le — . Nody
moana izy.
MUFLE, sm. Tendro-molotra sy ten-
dron' oron* ny biby sasany.
MUGIR, vn. {• Mima, mitrena. 2° fig.
Mitrons, mirohondrohona, mifofofofo,
mimamamama. Le torrent s'élance en
mugissant. Sady miantonta no mitrena
ny ranon-driaka. J'entends — les flots.
Reko mirohondrohona ny onjan-dra-
nomasina. Le vent mugit dans les voi-
les. Mifofofofo, mimamamama amy
ny lain-tsambo ny rivotra.
MUGISSANT, ANTE, adj. !• Mima,
mitrena. Taureau—. Oinbalahy mima,
etc. 2* fig. Mitrena, mirohondrohona,
mifofofofo, mimamamama.
MUGISSEMENT, sm. 1* Fi ma, fitre-
na. 2° fig. Firohondrohona, fifofofofo, fi-
mamamama.
MULÂTRE, adj. Olona zafindraony,
kiriolona.
MULE, sf. Ramolovavy. Etre têtu com-
me une—. Manao kirin-dramo/e.
MULET, sm. 1* Ramole. 2*—, Zimpona.
MULETIER, sm. Mpitarika ramole.
MULTICOLORE, adj. Maro voto.
MULTIPLE, adj. et sm. 1" Avy amy
ny isa mifampitombo. Neuf est— de trois.
Nysivy diaauj/ amy ny telo mifampi-
tombo. 2°— , Maro loha. Cette question
est—. Maro loha izany zavatra dinihi-
na izany.
MULTIPLIABLE, adj. Azo ampitom-
boina.
MULTIPLICANDE, sm. Ny isa am-
pitomboina,
MULTIPLICATEUR, sm. Ny isa
mpampitombo.
I
Digitized by
Google
MUR
— 541 —
MUR
MULTIPLICATION, sf. Fampitom-
boana. La— des cinq pains. Ny /ampi-
tornboana ny mofo dimy. Il ne sait pas
faire une—. Tsy mahavita fampilom-
boana izy,
MULTIPLICITÉ, sf. Habetsahana, ha-
maroana. La— des lois. Ny habetsaha-
na, etc., ny lalàna.
MULTIPLIER, va. Marapitombo. —les
bonnes œuvres. Mampitombo ny asa
soa. — cinq par trois. Mampitombo te-
lo ny dimy.
—, vn. Mihamaro. Croissez et -multipliez.
Mitomboa sy mihamaroa. '
Se multiplier, vpr. 1* Mitombo. miha-
maro, mihabetsaka. Les plantes se mul-
tiplient par les semences. Mitombo,
etc., avy amy ny voany ny zava-mani-
ry. 2*—, Misahana rabaraha maro.
MULTITUDE, sf. 1* Habetsahana. Il y
avait une— d'hommes. Nisy lehilahy 6e-
t*aka tao. 2 # — , Vahoaka. Je n'ai jamais
vu une si grande—. Tsy mbola nahita
tahoaka be toy izany aho. Il éblouit la
— . Mabatalanjona ny vahoaka izy.
MUNICIPAL, ALE, adj. Momba ny
municipalité.
MUNICIPALITÉ sf. !• Fizaran-tany,
fokon'olona. Comme Commune. 2*—, Ny
lehibe amy ny commune. 3*—, Trano
fanaovan' ny lehibe amy ny commu-
ne raharaha. Comme Mairib.
MUNIFICENCE, sf. Fahafoizam-be,
fanomezam-be, fabazavam-po, fanome-
zana. Comme LiBéaALrré.
MUNIR, va. Mitao, mamonona. —une
place d'armes. Mitao, etc., fiadiana ho
amy ny tanâna misy batery. — une ville
de vivres. Mamonona hanina ho amy
ny tanâna anankiray.
Se munir, vpr. 1° Mitao, mivonona, ma-
monona. Il se munit d'armes. Mitao,
etc., ûadiana izy. 11 se munit d'argent.
Mivonona, mamonom-bola izy. 2 # fig.
Miomana. M unissez- vous de patience.
Miomàna mba handefitra.
MUNITION, sf. Pitaovana, fiadiana, ha-
nina, vatsy. Munitions de guerre. Fitao-
varia, fiadiana. Munitions de bouche.
Hanina, vatsy. Pain de—. Mofo hoha-
nin'ny miaramila.
MUQUEUX, EUSE, adj. Misy tsiloli-
loly, miteraka tsiloliloly.
MUR, «m. 1* Rindrina, ampiantany, tam-
boiio, rati-bato, rarivato, manda. Les
murs d'une maison. Ny rindrin'ny tra-
no anankiray. — de pierre de taille. Rin*
drim-bato voapaika. — de brique. Rin*
drina biriky tanimanga.— déterre. Am-
piantany. — de pisé. Ampiantany no-
totoinà.— mitoyen. Rindrina, ampian-
tany iombonana. — de clôture. Tamfeo-
ho. Enclore d'un — un jardin. Manisy
ampiantany, tamboho manodidina ny
zarday anankiray. — de terrasse. Rafi-
bato, rarivato anarenana tokotany. Les
murs d'une ville. Ny mandan 'ny tanâ-
na anankiray. Cette église est hors des
murs. Ao ivelan'ny manda io trano le-
glizy io. 2* fig. C'est se donner la tête
contre un—. Mandany ron-doha foana
izay mitady hanatanteraka izany. Par-
lons bas, les murs ont des oreilles. Atao-
vy resaka malemy, fa tsy anao irery ny
vody rindrina. Je l'ai mis au pied du—.
Nataoko nitorevaka tery izy. Il y a un —
de séparation entre ces deux hommes.
Misy sampona misakana azy roa lahy
mba tsy hifanaraka.
MÛR, MÛRE, adj. 1* Masaka, antitra.
Les blés, les fruits sont mûrs. Masaha
ny varim-bazaha, ny voankazo. Haricots,
citrouilles, pistaches, maïs mûrs. Tsa-
ramaso, voatavo, voanjom-bazaha, katsa-
ka antitra. L' abcès est—. Masaha ny
vay. U loc. Fruit à demi—. Voankazo soa-
maravo. Riz à demi—. Vary mampan-
dainga zaza. 2* fig. Masaka, hendry, raa-
lina, anti-panahy. L'allaire est mûre.
Masaka ny raharaha. C'est un esprit — .
Olon-fcendry, malina, anti-panahy
izy. Après une mûre délibération la cho-
se a été décidée ainsi. Nony efa voadi-
nika tamim-pa/iendrena, tamim-paha-
malinana ny raharaha, dia naraikitra
toy izao. Il loc. Il est dans l'âge — . Efa
olon-dehibe izy. Voy. Maturité.
MURAILLE, sf. Rindrina, ampianta-
tany, tamboho, manda.— épaisse. Rin-
drina matevina. Écrire sur la — d'une
prison. Manoratra amy ny rindrin'ny
tranomaizina. Il passa par-dessus la—.
Nihoatra ny ampiantany, ny tamboho
izy. Les muraillles d'une ville. Ny man-
dan'ny tanâna anankiray.
MURAL, ALE, ad/. Amy ny rindrina,
— ampiantany, — rall-bato, — rarivato.
Caries murales. Sarin-tany apetaka amy
ny rindrina. Plantes murales. Zava-
maniry amy ny rindrina, etc.
MÛRE, 8/". Voaroibazo, voankazon-dandy.
— sauvage. Voaroimainty.
Digitized by
Google
MUR
— 542 —
MUS
MÛREMENT, adv. Amim-pahendrena,
amim-pahamalinana. J'y ai — réfléchi.
Efa nodinihiko tamim-pahendrensi,
etc., izany.
MURER, va. 1" Manisy ampiantany, —
tamboho, — manda. — une ville. Mani-
sy manda tanâna anankiray. 2* — , Ma-
narapina. — une fenêtre. Manampina
varavaran-kely.
MÛRIER, sm. Foto-boaroihazo, ha-
zondandy.
MÛRIR, vh. !• Mihamasaka, mihantitra,
miotrika. Les raisins mûrissent au so-
leil. Ny voaloboka mihamasaka azon*
ny hainandro. — artificiellement. Mio-
trika. Faire — des bananes sur la pail-
le. Manotrika akondro ambonin' ny bo-
zaka. 2* fig. Mihamasaka, mihahen-
dry, mihamalina. Il faut laisser — cet-
te affaire. Tokony havela ho masaka
izany raharahaljzany. Son esprit mûri-
ra. Hihahendry, hihamalina izy.
—, va. i* Mahamasaka, mahantitra. Le
soleil mûrit les fruits. Ny hainandro no
mahamasaka ny voankazo. Cet emplâ-
tre mûrira l'abcès. Mahamasaka ny vay
izany katapilasy izany. 2* fig. Mampa-
hendry, mahamalina.
MÛRISSANT, ANTE, adj. 1* Miha-
masaka. Raisin — . Voaloboka miha-
masaka. 2 # — , Mahamasaka. Chaleur
mûrissante. Hainandro mahamasaka.
MURMURANT, ANTE, adj. Misa-
sasasa, mizozozozo. Onde murmurante.
Rano misasasasa.
MURMURATEUR, adj. et sm. Mpi-
monjomonjo, mpimoimoy, mpikoinkoi-
na. Moïse extermina les murmurateurs.
Moizy nandringana ny mpimonjomon-
jo, etc.
MURMURE, 8m. 1* Fimonomononana,
fingonongononana, fihorehana, flmeno-
menonana, fimonjomonjoana, flmoimoi-
zana, likoinkoinana. Quel — est-ce que
j'entends? Fimonomononana, fingo-
nongononana ahoana izany reko izany?
— d'approbation. Fihorehana. Le nou-
vel impôt a excité de grands murmures.
Ny hetra vaovao nampimonomonona,
nampimenomenona , nampimonjo-
monjo, nampimoimoy, nampikoin-
koina be hiany. 2* —, Fisasasasa, fizo-
zozozo. Le — des eaux. Ny fisasasasan"
ny rano. Le — des zéphyrs. Ny fizozo-
zozon* ny tsotso-drivotra.
MURMURER, vn. 1* Mimonomonona,
mimenomenona, mimonjomonjo, mimoi-
raoy, mikoinkoina. U se soumit sans — .
Nanaiky tsy nimonomonona, etc., izy.
2* — , M isasasasa, mizozozozo.
MUSARD, ARDE, adj. et a. Manda-
ny andro foana.
MUSC, $m. 1° Biby miey zava-manitra.
2 # — , Zava-manitra azo avy amin' izany
biby izany.
MUSCADE, sf. Voankazo manitra.
MUSCADIN, sm. Olona kasikasy.
MUSCAT, adj. m. Manitra. Raisin —,
Voaloboka manitra. Vin—. Divay ma-
ri itra.
—, sm. Voaloboka manitra, divày manitra.
MUSCLE, sm. Hozatra.
MUSCLÉ, ÉE, adj. Hozatina.
MUSCULAIRE, adj. Amy ny hozatra.
La force—. Ny herin' ny hozatra.
MUSCULEUX, EUSE, adj. 1° Be ho-
zatra. La partie musculeuse. Ny fa ri ira
be hozatra. 2 # — , Hozatina, tomady.
Homme—. Olona hozatina, etc.
MUSE, sf. 1* Andriamanibavy nataon'ny
mpanompo sampy ho fototry ny fahai-
zana tonon-kira, — ny fahaizana man-
daha-teny an-tsoratra na am-bava. 2 # — t
pi. Tonon-kira, laha-teny an-tsoratra na
am-bava. Il cultive les muses. Milozo-
ka manao tonon-kira, etc., izy.
MUSEAU, sm. Vava sy oron* ny biby
sasany.
MUSÉE, sm. Trano fanangonan-tsary
na fatim-biby voatahiry/ia vato samtba-
fa karazana, etc.
MUSELER, t?a. 1* Manisy sarom-bava.
— un chien. Manisy sarom-bava alika
anankiray. 2* fig. Manampim-bava.
MUSELIÈRE, sf. Sarom-bava.
MUSER, vn. Manary andro foana.
MUSETTE, sf.\ Karazan-java-maneno.
MUSÉUM, sm. Comme Muséa.
MUSICAL, ALE, adj. Momba ny mu-
sique.
MUSICALEMENT, adv. Araka ny
musique.
MUSICIEN, IENNE, s. Mpahay mu-
sique, mpamoron-kira, mpihira, mpa-
hay zava-maneno, mpitsoka mozika, mo-
zesena.
MUSIQUE, sf. 1* Fahaizana momba ny
hira sy ny feon-java-maneno. Il sait la—.
Mahay ny momba ny hira sy ny feon*
java-maneno izy. 2*—, Hira, naoty, za-
va-maneno, feon-javatra, mozika. Il com-
pose de la — . Mamoron-Zeira izy. — vo-
i.
Digitized by
Google
r
MUT
— 543 —
MYS
cale. II ira h irai no. — instrumentale.
Ilira atao amy ny zava-maneno. — d'
église. H ira, naoty fanao amy ny trano
leglizy. — de violon. Hira atao amy ny
iokangam-bazaha, nao/ in-dokangam-ba-
zaha. Copier de la — . Mikopia naoty. Li-
vre de—. Boky misy naoty. Instrument
de — . Zava-maneno. Maître de — .
Mpampianatra hira, naoty, zava-ma-
neno. J'ai entendu de la boite—. Na-
hare zava-maneno, feon-javatra, mo-
iika mahafinaritra aho. J'ai entendu
la — du régiment. Efa nahare ny mozi-
han' ny miaramila aho.
MUSQUÉ, ÉE, adj. 1* Manitra musc. 2°
fig. Miangolangola, miangesongeso,
miangentsangentsana, mandé ka. Ora-
teur, style — . Mpandaua-teny, laba-teny
miangolangola, miangesongeso, mi-
angentsangentsana. Paroles musquées.
Teny mandôka.
MUSQUER, va. Manamanitra amy ny
musc.
Se masquer, vpr. Manisy musc amy ny
tenany.
MUSULMAN, ANE, adj. et s. Silamo.
MUTABILITÉ, sf. Fiovaovana. La —
de nos désirs. Ny fiovaooan ny fanirian*
tsika.
MUTATION, sf. Fiovana, Ûfanovana.
U y a eu de nombreuses mutations par-
mi les officiers. Niova, nifanova be hia-
ny ny manamboninahitra.
MUTILATION, sf. 1* Fanapahan-tsan-
dry na tongotra, fanakoroana, fandidia-
na orona. 2* fig. Fanimbana.
MUTILER, ra. 1* Manapa-tsandry na
tongotra, manakoro, mandidy orona. —
queiqu' un d'un bras. Manapa-tsandrin'
olona. 2* fig. Manimba. —un tableau à
coups de couteau. Manimba sary amy
ny antsy.
Se mutiler, vpr. Mandidy tena.
MUTIN, INE, ad;, et s. f Maditra, ma-
fy sofina, mikiribiby, mila akisa. Enfant
— . Zaza kely maditra, etc. 2* fig. Mi-
komy, miodina. On arrêta les mutins.
Nosamborina ny mpikomy, etc.
MUTINER (SE), vpr. 1° Manao ditra,
mikiribiby. Cet entant se mutine. Manao
ditra, etc., io zaza io. 2* fig. Mikomy,
miodina. Les troupes se mutinèrent. Ni-
komy, niodina ny miaramila.
MUTINERIE, sf. f Di-doha, hamafy
sofina, flkiribibiana, flkiribiby. 2* fig.
Fikooiiana, flodinana.
MUTISME, «m. 1* Hamoanana. 2* fig.
Fijahidiana.
MUTUEL, ELLE, adj. Mifamaly, mi-
fan..., mifank..., mifampL.., Quels sont
les devoirs mutuels d'un père et d'un
fils? Inona no tsy maintsy hifamalian*
ny ray sy ny zanaka ? Société de secours
— . Fi kambanan* olona rm/anampy amy
ny vola. L'enseignement — est utile. Ma-
hasoa ny mt/ampianatra. Ils s'aiment
d'une affection mutuelle. A/ifanfeatia izy
ireo.
MUTUELLEMENT, ado. Mifan...,
mifank..., mifampi.... La terre et la lu-
ne s'attirent — . Mt/auintona, mifam-
pitarika ny tany sy ny volana.
MYOPE, s. et adj. Pahina, foby maso.
MYOPIE, sf. Hapahina.
MYRIADE, sf. AUnalina, zavon-tany.
Des myriades d'étoiles. Kintana a/ina/i-
na, etc.
MYRIAMÉTRE, sm. Iray alina meta-
tra.
MYRMIDON, sm. Gomme Mirmidon.
MYROBOLAN, adj. Mahagaga, ma-
hatalanjona.
MYRRHE, sf. Mira, ditin-kazo mani-
tra.
MYRTE, sm. Hazo madinika maitso la-
va.
MYSTÈRE, sm. 1*Mistery. Le — delà
sainte Trinité. Ny misterin' ny Trinité
Masina. || loc. Célébrer les saints mystè-
res. Manao lamesa. 2* fig. Zavatra saro-
pantarina, za va- miaflna, fanafenana.
Il étudie les mystères de la nature. Man-
dinika ny zavatra saro-pantarina mom-
ba ny lbm ban-java tra amin' izao ton-
tolo izao izy. Les mystères de la politi-
que. Ny zava-miafina amy ny politika.
Il fait— de tout. Manafina ny zavatra
rehetra izy.
MYSTÉRIEUSEMENT, ado. Saro-
pantarina, miaflna, manafina.
MYSTÉRIEUX, EUSE, ad/, f Misy
mistery. 2° fig. 8aro-pantarina, miaflna.
— , adj. et s. Manafina zavatra madinika.
MYSTICISME, sm. Fandinihana lalina
mombany fitiavam-bavaka.
MYSTICITÉ, sf. Fandinihana lalina
momba ny fitiavam-bavaka, fitiavam-ba-
vaka diso ohatra.
MYSTIFICATEUR, sm. Mpanamba-
ka.
MYSTIFICATION, sf. Fanambakana.
MYSTIFIER, va. Manambàka.
Digitized by
Google
NAG
— 5U —
NAI
MYSTIQUE, adj. t' Misy ohatra, mi-
sy tandindona. Il ne faut pas entendre
ce chapitre à la lettre, eela est — . Tsy
tokony horaisina araka ny teny izany
toko izany, ta misy ohatra, misy tan-
dindona. 2* —, Mandinika lalina ny
momba ny fitiavam-bavaka, misy fan-
dinihana lalina momba ny fttiavam-ba-
vaka. ncrivain — . Mpamorona boky
mandinika lalina ny momba ny fi-
tiatam-bavaka. Livre —, Boky misy
fandinihana lalina momba ny fitia-
vam-bavaka.
— , s. Mpandinika lalina ny momba ny fi-
tiavam-bavaka.
MYSTIQUEMENT, ado. Amin* ohatra.
MYTHE, sm. !• Anganon'ny ntaolo. 2*
fig. Angano, hevi-potsy, hevi-dravina.
MYTHOLOGIE, sf. Anganon'ny ntaolo.
MYTHOLOGIQUE, ad; . Momba ny an-
ganon' ny ntaolo.
N
NABOT,OTE, a. Olona botry, olona bo-
teta.
NACELLE, sf. Lakana.
NACRE, sf. Hara.
NACRE, ÉE, adj. Mivolon-kara, misy
hara.
NADIR, 8m. Ny farany ambany indrin-
' dra hitsin* ny tongotsita.
NAGE, 8f. 1* Filomanosana. La — est un
exercice utile. Mahasoa ny milomano.
Il passa la rivière à la — . Nampita ny re-
nirano nilomano izy. I 9 fig. Être en—.
Ko Isa ri' ny hatsembohana, kotsa hoatra
ny nampandroina.
NAGEOIRE, 8f. Zavatra mitovitovy amy
ny elatra manampy ny hazandrano lii-
lomano.
NAGER, vn. 1* Milomano, mandano. Il
sait—. Mahay milomano, etc., izy. Il
apprend à — . Mianatra milomano izy.
Eau dans laquelle on nage. Rano iloma-
nosana, lanosina. — en portant quel-
que chose d'une main. Milomano mi-
tsintsin-javatra. || loc. — à la manière or-
dinaire. Manao sa va rano. — sur le dos.
Manao rano tsilany. — en se tenant de-
bout. Manao rano tsangana. —tantôt d'un
bras tantôt do l'autre. Manao tsipy san-
dry. — comme les chiens. Manao tsikarok'
alika. — entre deux eaux. Manao an-tsitri-
ka ; fig. mahay roa, manao sotrobe lava
tango, mahay atsy mahay aroana. 2*—,
Mitsinkafona. L'huile nage sur l'eau.
Mitsinkafona ambonin'ny rano ny so-
lika. Z'fig. Milomano. —dans l'opulence.
Milomano amy ny harena, manan-ka-
rena ne, manefoefo.
NAGEUR, EUSE, a. Mpilomano.
NAGUÈRE ou NAGUÈRES, adv. Vao
haingankaingana, tatohoato.
NAlP, ÏVE, adj. f Tsotra. Réponse
naïve. Valin-teny tsotra. Description
naïve. Tantara tsotra. Personne naïve.
Olona tsotra. 2 # — , Tsotra loatra. Vous
êtes—. Tsotra loat ra hianao.
—, sm. Ny tsotra. Le — n'est point trivial.
Tsy maintsy ho mendrika ny tsotra.
NAIN, NAINE, s. Zeny.
—, adj. Botry, botcta. Arbre — . Hazo bo-
try, etc.
NAISSANCE,»/. 1* Ahaterahana.Depuis
la — de Notre-Seigneur jusqu'à présent.
Hatramy ny nahaterahany Jeso-Kristy
no ho mankaty. Le pays où il a pris — .
Ny tany nahaterahany. 2 # — , Firazana-
na. Il est d'une — illustre. Avo r&zana
izy. 3* fig. Fiandohana, fiantombohana,
Ûhaviana, flsehoana, fototra. Depuis la
— du monde. Hatramy ny niandohana,
nianlombohan' izao tontolo izao. C'est
delà que les troubles prirent—. Iza-
ny no niandohana, niantomboha-
na, nihaviana, nisehoana, fototry ny
flkorontanana. X la— du jour. Raha vao
miseho ny andro. Couper une branche
à sa—. Manapaka rantsan-kazo ao amy
ny fotony.
NAISSANT, ANTE, adj. f Vao tera-
ka. 2° — , Vao maniry, vao mitsimoka,
vao miseho. Arbres naissants. Hazo vao
maniry, vao mitsimoka. Fleurs nais-
santes. Voninkazo vao maniry, etc. 3*
fig. Vao miandoha, vao manomboka,
vao miantomboka. État—. Fanjakana
vao miandoha, etc.
NAÎTRE, vn. !• Teraka. Ils naquirent
Digitized by
Google
V
NAR
— 5i5 —
XAT
le même jour. Indray andro teraka izy
ireo. Il est né aveugle. Teraka jamba
izy. 2 # — , Maniry, mitsimoka, miseho.
L'herbe qui commence à— Ny ahitra
izay vao maniry, mitsimoka. Les fleurs
naissent au printemps. Maniry, etc.,
ny voninkazo raha lohataona. 3* fig. Mi*
andoha, manomboka, miantomboka, avy,
teraka, miseho. Le ruisseau naît ici. Eto
no miandoha, manomboka, miantom-
boka ny sakeli-drano. Il est né de là
une foule de procès. Izany no niandoha-
na, niantombohana, nihaviana, ni-
sehoan' ny ady maro, niterakaady ma-
ro izany. L'empire romain ne faisait alors
que de—. Tamin'izay vao nanom-
boka, niantomboka, niseho ny fanja-
kana romana.
NAÏVEMENT, adv. Amim-pahatsora-
na.
NAÏVETÉ, sf. 1° Fahatsorana. La —
d'un enfant. Ny /a/ialsoran'nyzazakely.
Raconter avec — . Mi tan tara amim-pa/ia-
tsorana. 2*—, Fahatsorana be loatra,
zavatra tsotra loatra. Il dit des naïvetés.
Milazazairalra tsotra loatra izy.
NANTIR, va. Mametraka antoka. II ne
prête point si on ne le nantit auparavant.
Tsy mampi8ambotra izy ralia tsy ame-
trahana antoka aloha.
8e nantir, vpr. 1* Maka bo antoka. 2*—»
Mivonona, mamonona. Je me suis nan-
ti d'un manteau contre la pluie. Efa ni-
vonona, namonona kapaoty aho sao
misy ranonorana.
NANTISSEMENT, «m. Antoka.
NAPPE, sf. Lamban-databatra. —sale.
Lamban-databatra maloto. — do com-
munion. Lamban-databatra masina.
— d'autel. Lamban' ny otely. || toc. —
d'eau. Rano monina lehibe.
NARGOTINE, sf. Zavatra alaina avy
amy ny opioma.
NARCOTIQUE, adj. 1* Mampatory.
Remède—, Fanafody mampatory. 2*
fig. Mampatory, mahaboboka. Discours
— . Laha-teny mampatory, etc.
— , «m. Fanafody mampatory.
NARGUE, sf. Fanafukâna. Faire — à
quelqu'un. Manafôka olona.
NARGUER, va. Manafôka. —ses enne-
mis. Manafôka ny fahavalony.
NARINE, sf. Vavorona. —droite. Va-
vorona havanana. La cloison dos nari-
nes. Nyefltra mampisaraka ny vavoro-
na.
NARQUOIS, OISE, ad;. Maneso. Ri-
re—. Hehy maneso.
— , s. Fetsy, kapetsy. G* est un fin—. Fc-
tsilahy, etc., izy.
NARRATEUR, TRIGE, s. Mpitan-
tara.
NARRATIF, IVE, ad/. Momba ny tan-
tara. Stylo— . Laha-teny momba ny
tantara.
NARRATION, sf. Tantara. .
NARRÉ, sm. Tantara.
NARRER, va. Mi tantara.
NASAL, ALE, adj. 1* Amy ny orona k
Fosses nasales. Aty orona. 2 # — , Tono*
nina an'orona. Consonnes nasales. Rc-
nisoratra tononina an' orona.
NASALE, sf. Vakiteny tononina an*
orona.
NASALEMENT, adt>. An'orona.
NASALITÉ, sf. Fanononana an'orona.
NASEAU, sm. Vavorom-biby. Go che-
val a les naseaux fort ouverts. Misoka-
soka lehibe ny vavoron' io soavaly io.
NASILLARD, ARDE, adj. Kentsona,
Orateur—. Mpandaha-teny kentsona.
Voix nasillarde. Feo kentsona.
— , s. Kentsona.
NASILLEMENT, sm. Fikéntsonana»
NASILLER, vn. Mikentsona.
NASILLEUR, EUSE, s. Mpikentsona.
NASILLONNER, vn. M ikentson ken-
tsona.
NASSE, sf. 1- Vovo. Pocher à la—. A/a*
movo. 2° fig. Être dans la—. Toho la-
tsaka am-bovo, mazava andro idirana fa
maizina andro ivoahana.
NATAL, ALE, adj. Nahaterahana, na«
habe. Pays—. Tany nahaterahana, etc.
Jour—. Andro nahaterahana.
NATATION, sf. Filomanosana. École
do — . Trano filomanosana, trano liana-
rana hilomano.
NATATOIRE? adj. Momba ny filoma-
nosana. Appareil—. Zavatra entina hia-
narana hilomano. \\loc. Vessie—. Ta-
poakàn-kazandrano manampy azy mba
hisondrolfa sy hidina.
NATIF, IVE, ad/ f Teraka, zanaka.
Il est — de Paris. Teraka, zanaky Pa-
risy izy. 2* fig. Fahakely. Il n'a pas en-
core perdu sa candeur native. Nahata-
hiry ny hatsorany fahakely izy.
NATION, sf. 1* Firenena, fanjakana, va-
hoaka. Il a voyagé chez différentes na-
tions. Nivahiny tamy ny firenena maro
35
Digitized by
Google
NAT
54G —
NAT
izy. Chaque— a ses coutumes. Samy ma-
nana ny fanaony ny firenena, ny fan-
jakana rehetra. Il est français de — .
Vahoaka frantsny izy. 2»—, pi. Jentily.
L'apôtre des nations. Ny apostolin' ny
jentily.
NATIONAL, ALE, adj. Momba ny fi-
renena, any ny firenena, momba nyfan-
jakana, any ny fanjakana. Il a l'esprit
— . Tia ny fireneny, ny fanjakany izy.
Le pavillon — . Ny sainam-pan^akana.
Nationaux, sm.pl. Ny zana-tany, ny
firenena, ny vahoaka. Les nationaux et
les étrangers. Ny zana-tany sy ny va-
liiny Protéger ses nationaux. Miaro ny
firencny, ny vahoakany.
NATIONALITÉ, sf. Firenena nihavia-
na, vahoaka, ny mahafirenena. Quelle est
sa—? Firenena inona no nihaviany.
vahoaka inona izy ? Leur — survécut à
leur indépendance. Na dia tsy nahaleo
tena intsony aza izy ireo, dia mbola nita-
na ny nahafirenena azy.
NATIVITÉ, sf. Ny nahaterahana. La —
de Jésus-Christ. Ny nahalerahany Je-
so-K|j^ty.
NATTE, sf. Tsihy. —fine sur laquelle on
dort. Tsihy hisatra fandriana. — de deux
lés. Tsihy vilrana. —solide faite avec Té-
corce du zozo7*o. Tsihy rindra.
—, sm. Foto-nato, nato.
NATTER, va. \* Mandrary. —du jonc.
Mandrary hazondrano. 2*—, Manisy
tsihy, manemitra tsihy. — un plancher.
Manisy tsihy amy ny ngorodona. — les
murailles d'une chambre. Manemitra
fsihynyefl-trano.
NATTIER, sm. Mpanao sy mpivarotra
tsihy.
NATURALISATION, sf. Fandraisana
ho isan' ny zana-tany, fahalongavana ho
isan' ny zana-tany.
NATURALISER, va. !• Mandray ho
isan' ny zana-tany. 2°— , Manazatra amy
ny tany hafa, mampaniry amy ny tany
hafa. Comme Acclimater. 3*—, Mampi-
ditra. L'usage seul peut— les mots étran-
gers. Ny fanao hiany no mahatafiditra
ny lenin' ny firenena hafa.
Se naturaliser, vpr. 1* Tonga isan' ny
zana-tany. 2 a — , Mihazatra amy ny tany
hafa, maniry— . 3°-»-, Miditra, tailditra.
NATURALISME, sm. Fampianaran'
izay mino ny berin-javatra arain' izao
tonloîo izao ho fototry ny zavatra rehe-
tra.
NATURALISTE, «m. Mnanrlinika nv
momba ny biby, ny zava-maniry, ny mi-
neraly, ny tany.
NATURE, sf. 1° Izao tontolo izao, ny
zavatra dry rehetra. Dieu est le miitre
de la — . Andriamanitra no tompon' izao
tontolo izao, tompon* ny zavatra àry
rehetra. Il n'y a rien de meilleur dans
la — . Tsy misy zavatra tsaratsara kokoa
noho izanyamy ny zavatra àry rehetra.
2*—, Fomban-javatra, too-javatra, herin-
java Ira. Il aime à étudier la — . Tia ny
fandinibana ny fomban-javatra, ny toe-
javalra izy. L'art perfectionne la — . Ny
fahaizana manaiavorary ny toe-javatra.
La peinture doit prendre la— pour guide.
Ny mpanoso-doko tsy maintsy hanao ara-
ka ny toe-javatra. La — est admirable
jusque dans ses moindres ouvrages. Ma-
hagaga ny ateraky ny herin-javatra na
dia amy ny zavatra madioika aza. 3*— ,
Toetra, fomba, natora, ny maba.... La
—humaine. Ny toelrantsika t ny fomban-
tsika, ny natorantsika olombetona, ny
ma /ia-olombelona antsika. I a — divine.
Ny fomhan' Andriamanitra, ny maha-
Andriamanitra azy. Chaque être a sa — .
Samy manana ny toelrany, ny fomba"
ny, ny maha-\iy azy ny zavatra rehe-
tra. La — de Pâme est de penser. Ny mi-
ne vitra no fomban'uy fanahy. Chaque
animal obéit à sa — . Samy manaraka ny
fombany ny biby rehetra. 4*—, Aina,
toe-batana, saina, fo, fanahy, toe-pana-
hy. La — commence à s'affaiblir en lui.
Mihareraka ny ainy. Il y a des natures
plus maladives que les autres. Araka
ny toe-batana dia raisv olona farofy ko-
koa noho ny sasany. Ce crime fait fré-
mir la — . Mahatsiravina ny saina izany
beloka izany. La — nous donne les pre-
mières notions du juste et de l'injuste.
Ny saina mampahafantatra antsika ny
fotopototry ny marina sy ny tsy marina.
Abraham, en sacrifiant son fils, imposa
silence à la—. Raha hanao sorona ny
zanany Abrahama, dia naniudry ny /b-
ny. Il a une — douce. Maleray fanahy
izy. Il est enclin de sa — à la colère.
Araka ny toe-panahiny mora tezitra
izy. 5*—, Karazana. Je n'ai point vu
d'arbres de cette — . Tsy mbola nahita
liazo mitovy karazana amin' io aho. |
loc. Payer en—. Manakalo. On lui a
ordonné de me restituer mes meublas
en — . Nodidiana mba hauolo ny fanako
toy ny teo izy.
NATUREL, "ELLE, adj. 1* Momba
an' izao tontolo izao, momba ny zavatra
Digitized by
Google
NAT
— 547 —
NAV
àry rehetra, avy amy ny zavatra noha-
rina. La physique a pour objet les corps
naturels. Ny fizika mandinika ny tenan-
javatra amin' izao tontolo izao. Les mi-
racles sont des effets produits par la vo-
lonté de Dieu, et non par des causes
naturelles. Ny fahagagana avy amy
nysitra-pon'Andriamanitra, fa tsy avy
amim-jaraira noharina na inona na
inona. || loc. Histoire naturelle. Fahai-
zana momba ny biby, ny zava-maniry,
ny mineraly, ny tany. Enfant—. Zaza-
sary, zana-dranitra. 2 # — , Araka ny toe-
tra, araka ny fomba, tomba, araka ny
saina, etc. La défense est de droit — .
Rariny ara/ta ny loetrantsika ny mia-
ro tena. Nous avons un désir — d'être
heureux. Toetrantsika, fombantsika
ny maniry ho sarabatra. La férocité na-
turelle du lion. Ny fabasiahana fomban'
ny lions. Selon les lumières naturelles.
Araka ny fantatry ny saintsika olom-
belona. Il est — de se confier à ses
amis. Fomba ny matoky sakaiza. C'est
un principe de la loi naturelle. Foto-ke-
vitry ny lal&na izay ao anatin' ny sain-
tsika olombelona izany. 3*—, Marina»
tsy ankosoka, tena. 8a gaieté n'est
pas naturelle. Tsy marina, ankosoka
ny hafaliany. Vin — . Divay tsy anko-
soka, tena divay. 4 # — , Zatra, fanao,
tsotra. Il lui est — de marcher vite.
Zatra mandeha faingana izy, fanao-
ny ny mandeha faingana. Sa démarche
est naturelle. Tsotra ny fandehany.
8on langage n'est pas — . Tsy tsotra ny
flteniny.
NATUREL, sm. 1° Zana-tany. 2°— ,
Toetra, fomba, fanahy. Il est d'un —ja-
loux. Toetrany, fombany ny mialona.
Le — de l'homme est d'être sociable.
Fomban'ny olombelona ny mety hiara-
mikambana. Il est d'un — doux. Male-
my fanahy izy. 3*—, Kahatsorana. Il
n'a pas de— dans le langage. Tsy tso-
tra ny flteniny.
Au naturel, toc. ado. Araka ny toetra.
Cette figure le représente au—. Mam-
pisebo azy araka ny toetrany izany
sary izany.
NATURELLEMENT, adv. 1* Avy
amy ny zavatra noharina. Cela ne peut
pas se faire — . Tsy vitan'ny zavatra no-
harina izany. 2*—» Araka ny toetra,
araka ny fomba. Il est — brave. Toe-
trany, fombany ny mahery fo. Il con-
trefait tout le monde fort — . Mianatra
ny olon-drehetra arafca ny toetrany
tokoaizy. 3*—. Mora, tsotra Celas'ex*
plique — . Mora hita ny fototr'iza-
ny. Il parle — . Mlteny tsotra izy. 4-—,
Ho azy. Cette fleur croît — . Maniry ho
azy izany voniukazo izany. Cela ne peut
être arrivé—. Tsy azo heverina fa ton-
ga ho azy izany.
NAUFRAGE, «m. 1* Faharendrehana.
Le navire s'entrouvrit, et Ton ne put
rien sauver du — . Vaky ny sambo, ka
tsy nisy na inona na inona voavonjy ta*
my ny naharendrehany. Le navire a
fait—. Rendrika ny sambo. 2*/ty. Fa*
haverozana, loza. Son honneur a Ait — .
Very ny voninahiny. Cette maison, vol»
là se qu'il a pu sauver du—. Io trano io
hiany no sisa tamin' izany loza izany. ||
loc. Faire — au port. Diso fanantenana;
manao boka nita rano, tafita vao maty.
NAUFRAGÉ, ÉE, adj. et s. Rendrika.
NAUSÉABOND, ONDE, ad;. Mam-
paivivy, mampaloiloy, mampilebolcbo,
mampisalebolebo, mahamonamonaina,
mahadimpoana , mahadiboka, mahafe-
nofeno. Remède—. Fanafody mampai-
vivy, mampaloiloy, mampilebolebo,
mampisalebolebo, mahamonamonai-
na. Odeur nauséabonde. Fofona maha-
monamonaina, mahadimpoana, ma*
hadiboka, mahafenofeno.
NAUSÉE, sf. I* Faivivy, faloiioy, file-
bolebo, fisalebolebo. J'ai des nausées.
Maivivy, maloiloy, salosonina aho,
milebolebo, misalebolebo ny ambava-
féko. 2* fig. Hamonamonaina, fababo-
bohana, hadikidiky.
NAUTIQUE, adj. Momba ny fandeha-
nana an-tsambo, — ny fitondran-tsam-
bo. Art — . Fahaizana mitondra sambo.
NAUTONNIER, 1ÈRE, s. Mpitondra
sambo, — lakana.
NAVAL, ALE, adj. Momba ny sambo
mpiady, ambonin'ny ranomasina. Ar-
mée navale. Miaramila an-tsambo. Com-
bat—, Ady ambonin' ny ranomasina.
NAVET, sm. Navé.
NAVETTE, sf. 1* Fitoeran' emboka fa-
nao ao an-trano leglizy.2°— ,Famahanan-
tenona. 3* fig. Faire la—. Mivezivezy.
NAVIGABLE, adj. Azon' ny sambo
aleha. Rivière —, Renirano azon' ny
sambo aleha.
NAVIGATEUR, sm. Mpandeba an-
tsambo, mpitondra sambo. —infatiga-
ble. Mpandeha an-tsambo, etc., tsy
mety sa§atra.
V
Digitized by
Google
NEA
— 548 —
NEC
—, adj. m. Tia dia an-tsambo. Peuple—.
Vahoaka tia dia an-tsambo.
NAVIGATION, sf. Fandehanana an-
tsambo, fitondran-tsambo. La— est facile
sur cette mer. Mora ny mandeha an-
tsambo amin' izany ranomasina izany.
Canal do—. Lakandrano azon' nysam-
bo aleha. Il a écrit un livre sur la—. Na-
morona boky momba ny fitondran-
t8ambo izy.
NAVIGUER, vn. Mandeha an-tsambo,
mitondra sambo.
NAVIRE, sm. Sambo. —marchand.
Sambo mpivarotra.
NAVRANT, ANTE,ary. Mampalahelo
mafy, mampahoriory. Histoire navran-
te. Tantara mampalahelo mafy, etc.
NAVRER, va. Mampalahelo mafy, mam-
pahoriory. J'en ai le cœur navré. Mala-
helo mafy, oriory ny foko noho izany.
NE, adv. do nég. Tsy, aza. Il— sait ce qu'il
dit. Tsy fantany izay lazainy. Il — boit
que de l'eau. Tsy misotro afa-tsy rano
izy, rano hiany no sotroiny. Il n'a pas dit
un mot. Tsy nilaza na inona na inona
izy. N'avez-vous pas été là ? Moa tsy tao
hianao? Heureux qui n'a ni dettes ni
procès. Sambatra izay tsy arahin-trosa
sy tsy arahim-bezovezo. N'approchez
pas. Aza manatona. || /oc. Je crains
qu'il — meure. Matahotra aho sao maty
izy. Prenez garde qu'on — vous séduise.
Tandremo sao voangoly hianao. Il est
plus riche qu'on — croît. Manan-karena
kokoa noho izay iheverana azy izy.
NÉ,ÊE, p. et adj. Teraka, taranaka, za-
naka. Enfant nouvellement — , nou-
veau — . Zaza vao teraka. Aveugle — .
Olona teraka jaraba, olona jamba ha-
trany an-kibo. Il est — de parents il-
lustres. Taranak' olo-malaza izy. Il est
—de parents riches. Zanah % olona mpa-
nankarena izy. H /oc. Premier— . La-
himatoa. Il est — français. Vahoaka
frantsay hatry ny forty kely izy. Il est
— avec un esprit turbulent. Tia ady
hatry ny fony kely izy. Il est— peintre.
Lahatra ho azy ny hahay manoso-doko.
Il est — pour la guerre. Lahatra ho azy
ny hahory an' ady. C'est un jeune hom-
me bien — . Tovolahy tsara mpianakavy,
tsara fanahy izy. Il est l'ennemi — des
talents. Mpankahala ny olo-mahay zava-
tra izy. Voy. Najthe.
NÊANMOIN3, adv. Kauofa, nofa, kaa-
jo. Comme Ckimîxoant.
NÉANT, sm. 1* Tsinontsinona. Dieu a
tiré toutes choses du—. Andriamanitra
namoaka ny zavatra rehetra tamy ny tsi-
nontsinona. Il peut les réduire au—. Ma-
hatonga azy ho tsinontsinona izy, azony
levonina indray izany. 2*—, Hatsinon-
tsinona. Le — des grandeurs humaines.
Ny hatsinontsinon' ny vouinahitr* izao
tiainana izao.
NÉBULEUX, EUSE, adj. 1* Man-
jombona, manjavozavo. Temps— . An-
dro manjombona. Les étoiles nébu-
leuses. Ny kintana manjavozavo. 2 #
fig. Manjombona, mampiseho ahiahy,
maizimaizina. Il a un visage—. Man-
jombona ny endriny, miseho amy ny
tarehiny fa manana ahiahy izy. Style
— . Laba-teny maizimaizina.
— , sf. Kintana manjavozavo.
NÉCESSAIRE, adj. Ilaina indrindra,
tsy maintsy, ilaina. L'air est— à la vie.
Ilaina indrindra mba hiainana ny rivo-
tra. Cette personne m'est — . Ilaiko in-
drindra io olona io. Le soleil est la cau-
se— du jour. Ny masoandro no ilaina
indrindra mba hanazava ny andro. Il
est— d'être sage. Tsy maintsy ho hen-
dry. Il n'est pas — de dire cela. Tsy
ilaina ny milaza izany.
—, sm. 1* Ny ilaina indrindra, ny ilaina.
Il n'est pas riche, mais il a le—. Tsy ma-
nan-karena izy, fa manana ny ilaina.
H loc. Faire le — . Miheninkenina symi-
hambo ho foto-draharaha. 2 # — , Vata
kely fasiana fanaka madinidinika.
NÉCESSAIREMENT, adv. Ilaina in-
drindra, tsy maintsy, ilaina. Il faut —
dormir. Ilaina indrindra ny torimaso,
tsy maintsy hatory. Quand le soleil
luit, il fait— jour. Rahefa miseho ny ma-
soandro, tsy maintsy hazava ny andro.
NÉCESSITÉ, sf. 1* Ny ilaina indrindra,
ny tsy maintsy, zavatra tsy azo a vêla,
ny ilaina. C'est une— de manger. Ilai-
na indrindra ny mihinana, tsy main-
tsy mihinana. C'est une — de mourir.
Tsy maintsy hofaty. Les nécessités de
la nature. Ny zavatra tsy azon' nyolom-
belona avcla. Le pain est une chose de
première — . Zavatra ilaina indrindra ny
mofo. 2° — , Zavatra tsy azo ialana, fana-
terena, hery. Il faut se soumettre à la—.
Tsy maintsy hockena ny zavat ra tsy azo
ialana. Faire de — vertu. Manao an-tsi-
tra-po ny zavatra tsy azo ialana. Il fait
la guerre par—. Tery mba hiady izy.
— n'a point de loi. Izay tery tsy azon-
Digitized by
Google
r"
NEG
549
NEG
dal.ina. En cas do—, \n-katerena, an-
kamchana. On lui tenait le poignard à la
gorge, ce lui fut une — de signor cet ac-
te. Nambanana ny lefom-pohy izy, ka
tcry, hery nanisy sonia izany faneke-
na izany. 3* — , Fahantrana. Il est ré-
duit à la dernière — . Efa mby amy ny
fara fahantrana izy.
Par nécessité, loc. adv. Noho ny faha-
terena, noho ny fahaporitana. Il a vendu
sa montre par— . Nivarotrany famanla-
ranandrony noho ny fahatercna, etc.,
izy.
NÉCESSITER, va. Mi la indrindra, tsy
maintsy. Cette affaire nécessite votre in-
tervention. Ilaina indrindra ny itsan-
gananao ho elanelana arain' izany raha-
raha izany, tsy maintsy ho elanelana
amin* izany raharaha izany hianao.
NÉCESSITEUX, EUSE, ad;, et a.
Mahantra, malahelo.
NEC PLUS ULTRA, «m. Fara. Sa
conduite est le— de la fourberie. Fara
fihatsarambelatsihy ny fltondran-tenany.
NÉCROLOGE, sm. 1° Rejistrynymaty.
2* — , Tantaran* ny olo-malaza vao maty.
NÉCROLOGIE, sf. Tantaran* ny olo-
malaza vao maty.
NÉCROLOGIQUE, adj. Momba ny
olo-malaza vao maty. Notice — . Tanta-
ran' n y olo-malaza vao maty.
NÉCROMANCIE, sf. Fiantsoana ny
maty, famohazana angatra.
NÉCROMANCIEN, IENNE, s. M pi-
an tso ny maty, mpamoha angatra.
NECTAR, sm. 1° Fisotro tsara dia tsa-
ra. Vfig. Le— delà treille. Ny divay.
NEF, sf. Ny aty trano amy ny trano le-
glizy. La grande — d'une église. Ny
aty trano afovoany amy ny trano le-,
glizy anankiray. Los nefs latérales. Ny
aty trano amy ny ila roan' ny trano
leglizy.
NÉFASTE, adj. Ratsy, mahery, fadf-
na. Jours néfastes. Andro ratsy, etc.
NÉGATIF, IVE, adj. Milaza fandâva-
na, misy fandavana. Proposition néga-
tive. Fehezan-teny milaza fandavana.
Particule négative. Teny misy fanda-
vana.
—, sf. Fehezan-teny milaza fandavana,
fandavana, la. Soutenir la négative.
Manda. Il est fort sur la négative. Ma-
hery mandà f mafy la izy.
NÉGATION, sf. {• Fanddvana. 2° —,
Tonv misv fandavana.
NÉGATIVEMENT, adv. Araim-pan-
ddvana. Répondre — . Manda.
NÉGLIGÉ, ÉE, p et adj. Natao tsiram-
bina, natao be fahatany, tsy notandre-
mana, tsy noahina.
—, sm. Fitafiana tsotsotra.
NÉGLIGEMMENT, adv. Tsirambina.
be fahatany, tsy amim-pitandremana,
amlm-pahalainana, tsotsotra. S'habil-
ler — . Mitafy tsotsotra.
NÉGLIGENCE, sf. Fanaovana tsiram-
bina, fitsirambindrambina, fahalainana.
NÉGLIGENT,ENTE, adj. et s. Ma-
nao tsirambina, mitsirambindrambina,
manao bo fahatany, tsy mitandrina, tsy
manahy, malaina. Il est — en tout. Ma-
nao tsirambina, etc., amy ny zavatra
rehetra izy.
NÉGLIGER, va. Manao tsirambina,
mitsirambindrambina, manao be faha-
tany, tsy mitandrina, tsy manahy, ma-
laina. Il néglige son salut. Manao tsi-
rambina, tsy mitandrina, tsy mana-
hy ny famonjeny izy. Il néglige ses étu-
des. Manao tsirambina, manao be
fahatany, tsy mitandrina, tsy ma-
nahy ny fianarany izy, mitsirambin*
drambina, malaina amy ny fianara-
ny izy. Il néglige son style. Manao tsi-
rambina, tsy mitandrina ny fanda-
ha-teniny izy. Il néglige les moyens
de se faire des amis. Tsy mitandrina,
tsy manahy izay hahazoana sakaiza izy.
Il néglige sa famille. Tsy manahy ny
lianakaviany izy. || loc. — l'occasion. Tsy
manararaolra.
Se négliger, vpr. 1° Tsy mahakajakaja
tena. 2°— , Manao tsirambina, mitsi-
rambindrambina, manao be fahatany,
tsy mitandrina, tsy manahy, malaina.
NÉGOCE, sm. 1° Fivarotana, varotra,
fandrantoana. Il s'est mis dans le — .
Tonga mpivarotra izy. Le — ne va plus
comme autrefois. Tsy mahomby tahaka
ny taloha intsony ny varotra. Voy.
Commerce. 2°— , Raharaha, zavatra. Il
fait un vilain—. Manao raharaha, etc.,
mahamenatra izy.
NÉGOCIABLE, adj. Azo amidy, azo
atakalo.
NÉGOCIANT, sm. Mpivarotra am-
bongadiny.
NÉGOCIATEUR, TRICE, s. Mpira-
haraha, rapandamina, mpanamboatra.
NÉGOCIATION, sf. !• Firaharahana,
fandaminana, fanamboarana. 2°— , Ra-
haraha. On l'a chargé d'une — impor-
Digitized by
Google
NER
— 550 —
NET
tante. Nampiandraiko'ina raharaha be
vava izy. 3°— , Fivarotana, fanakalozana.
NÉGOCIER, vn. Mivarotra am-bonga-
diny. —en soie. Mivarotra lasoa am-
bongadiny.
—, ta. 1* Miraharaha, mandamina, manam-
boatra. — un traité. Miraharaha, man-
dam in a fanekem-pihavanana. — un ma-
riage. Miraharaha, manamboalra fa-
nambadiana. 2°—-, Mivarotra, manaka-
lo. —un billet. Mivarotra, etc., tara-
tasy vola.
8e négocier, vpr. Amidy, atakalo.
NÈGRE, NÉGRESSE, s. 1* Olona
mainty hoditra. La traite des nègres est
abolie. Tsy azo avarina intsony ny olo-
na mainty hoditra. 2°— , Andevo. —
marron. Andevo nilefa. Travailler com-
me un — . Miasa boatra ny andevo, mia-
sa miantonto-maty.
NÉGRIER, adj. et sm. Sambo rapiton-
dra sambotra.
NÉGRILLON, ONNE, s. Mbika kely.
NEIGE, sf. Oram-panala.
NEIGER, v. imp. Manorara-panaîa. H
neige. Manoram-panala ny andro.
NEIGEUX, EUSE, adj. Be oram-pa-
nala. Temps — . Andro be oram-panala.
Montagnes neigeuses. TemJrombohitra
be oram-panala.
NÉNUPAR ou NÉNUPHAR, sm.
Tatamo, voahirana. La fleur du — . Ny
vonin-/a/amo, vonim-boaftirana, voni-
tsiazonafo.
NÉOLOGIE, sf. Famoronana teny vao-
vao.
NÉOLOGISME, sm. Fitiavana teny
vaovao, teny vaovao.
NÉOLOGUE, s m. Olona tia teny vao-
vao.
NÉOPHYTE, 8. Olona vao vita batemy.
NÉPHRÉTIQUE, adj, Ao amy ny va-
lahana. Colique —, Aretim-bafa/iana,
angatra.
— , sf. Aretim-balahana, angatra.
—, sm. \* Marary valahana, mararin' ny
angatra. 2*—, Fanafodim-balahana, ody
angatra.
NÉPOTISME, sm. Fiangarana ataon*
ny mpanao raharaha mba hampandro-
so ny havany.
NERF, sm. 1* Hozatra, hoza-be, tady.
. Le cerveau est le principe des nerfs. Ny
ati-doha no ihaonau' ny hozatra. I^e —
du jarret. Ny hoza-be ao amy ny le-
fcrana. Le — du cou. Ny fadim-bozona.
2*—, Vahim-boky. 3° fig. Tanjaka, bery.
Il a du — . Matanjaha izy. L'argent est
le — de la guerre. Ny vola no lanjaky
ny ady. Ce style manque de—. Tsy mi-
sy heriny izany laha-teny izany.
NERVEUX, EUSE, adj. 1* Momba
ny hozatra. Maladie nerveuse. Aretin-
kozatra. 2* — , Be hozatra, hozatina.
Viande nerveuse. Nofon-kena be hoza-
tra, etc. Z'fig. Matanjaka, hozatina,
henjana, tomady, raUy hery. C'est un
petit hotnme — . Olona fohy sady ma-
tanjaka, hozatina, henjana izy, fonota-
na izy. Il a des bras — . Hozatina, to-
mady ny sandriny.
NERVURE, sf. 1* Vanditra. La —
d'un livre. Ny vanditra amy ny boky.
2 # — , Filiro. Les nervures d'une voûte.
Ny /îliron'andohalambo amy ny aty tra-
no. 3*—, Kira. Feuille a deux nervures.
Ravinkazo misy kira roa.
NET, NETTE, adj. f Madio. Vaisselle
nette. Lovia madio. Le vin est—. Ma-
dio ny divay. Ce riz est—. Madio izany
vary izany. Ce miroir n'est pas—. Tsy
madio izany fitaratra izany. 2* — , Ma-
zava. Cette écriture est nette. Mazava
izany soratra izany. Voix nette. Feo ma"
zava. Il a la vue nette. Mahita mazava.
mahiratra izy. 3 # fig. Afa-karatsaka, raa-
zava, mahitsy, madio. Il a un revenu —
de mille piastres. Nahazo ariary arivo ho
tombom-barotra afa-karatsaka izy. Ré-
ponse nette. Val in- teny ma zava. Sa
conduite est nette. Mahitsy ny atao-
ny. Il a la conscience nette. Madio ny
fieritreretany. Il a les mains nettes. Afa-
dio ny nataony. Je veux on avoir le cœur
— . Tsy main tsy hohazavaiko izany.
—, sm. Mettre au — . Manadio. Mettre
au — un écrit. Manadio soratra.
— , adv. 1° Mazava, tsotra, mi ni tsy loha.
Parler — . Miteny mazava, etc. Enten-
dre—. M and ré mazava. 2 # — , Tery. Ce
bois s'est cassé — comme un verre. Hen-
titra hoatra ny fitaratra tery io hazo io.
NETTEMENT, ado. Mazava, tsotra,
mihitsy loha. Il s'est expliqué—. Nila-
za mazava ny heviny izy. Il a parlé — .
Niteny mazava, etc., izy.
NETTETÉ, sf. 1* Hadio. 2*—, Hazava.
3° fig. Hazava, hahitsy, hadio. Son sty-
le est d'une— admirable. Mabagaga ny
hazava, hahitsin' ny laha-teniny.
NETTOIEMENT ou NETTOYAGE,
sm. Fanadiovana.
Digitized by
Google
NEU
551
NIC
NETTOYER, ta. !• Manadio, mamo-
tsy. —les verres. Manadio gilisy. —une
maison. Manadio trano. — un fusil. A/a-
mots y basy. tfig. Manadio, mandroa-
ka. Les voleurs ont nettoyé la maison..
Nataon'ny mpangalatra nadio, nafafa
ny entana tao an-trano. — ia mer de
corsaires. Mandroaka ny jiolahin-tsam-
bo eny ambony ranomasina.
Se nettoyer, vpr. Manadio tena, midio.
NEUF, ad/, num. f Sivy. — fois. Inlsi-
vy. —jours. llasiviana. 11 y a— jours
qu'il est parti. Hasiviana androno nia-
lany. Partagez cette pomme en — . Sivio
io poma io. Elle est partagée en—. Voa-
sivy, nosivina, misivy izy. 2 # — , Faha-
sivy. Chapitre—. Toko fahasivy.
— , sm. Bivy. Il est arrivé le— décembre.
Tonga tamy ny sivy desembra izy.
NEUF, NEUVE, adj. 1 # Vaovao, vae.
Habit—. Akanjo vaovao, vao. Terre neu-
ve. Tany vao. Expression neuve Fom-
bam-pitenenana vaovao. Voilà une cho-
se toute neuve pour moi. Vaovao ami-
ko loatra izany. 2 # — , Tsy sasatra. Che-
val—. Soavaly tsy sasatra. 3°— , Zaza-
vao, rapanavao. Il est — dans ce métier.
Mbola zazavao, etc., amin' izany raha-
raha izany izy.
—, 8m. Vaovao, zava-baovao. Il y a du—.
Misy caotao, etc.
A neuf, loc. adv. Vaovao. Le bâtiment
a été remis à—. Nohavaozina indray ny
sambo.
NEUTRALISATION,*/*. Fanafoanana.
NEUTRALISER, va. Mahafoana, ma-
nafoana. Il neutralise mos efforts. Ma-
hafoana ny fikelezana aina ataoko izy.
8e neutraliser, vpr. Mifanafoana.
NEUTRALITÉ, sf. Fievanevana, fia-
lanalana. 11 garde la—, Mievaneoana,
mialanalana izy.
NEUTRE, adj. l'Evanevana, mievaneva-
na, mialanalana. Ce prince reste — . Eva-
nevana, etc., izany mpanjuka izany. Ter-
ritoire — . J?raneoan-tany. 2 # — , Tsyma-
mindr a. Verbe—. Verba tsy mamindra.
NEU VAINE, sf. Fivavahana atao man-
dritra ny basivian' andro.
NEUVIÈME, adj. Fahasivy. C'est la-
personne que je vois. Izy no fahasi-
vin' ny olona izay hitako. Faire quel-
que chose pour la— fois. Manintsivy.
Pour la — fois. Fanintsiviny.
— , «m. Ny ampahasiviny. Les deux neu.
vièmes. Ny roa ampahasiviny.
NEUVIÈMEMENT, adv. Fahasivy.
NEVEU, sm. !• Zanakalahin' ny rahala-
hy,— ny anadahy,— ny rahavavy,— ny
anabavy. 2°— , pi. Nos neveux, nos ar-
rière-neveux. Ny taranaka any aoriana
any.
NÉVRALGIE, sf. Aretin-kozatra ma
nombotrombotra.
NÉVROSE, sf. Aretin-kozatra.
NEZ, sm. 1* Orona. lia le — fin. Matsilo,
malady orona izy. Il saigne du—. Man-
deha ran' orona izy. 2 - fîg. Il a eu bon
— de ne pas se mêler de cette affaire.
Nahira-tsaina mihitsy izy, ka tsy nisisika
ta m in' izany raharaha izany. Tirer les
vers du— à quelqu'un. Maogaroka olona.
Ne pas voir plus loin que son—. Marivo
salosina, tsy mitsapa ny ho farany. Met-
tre le — dans une affaire. Manomboka,
mandinika raharaha. Mettre son— par-
tout. Misisika amy ny raharaha rehetra.
Mener quelqu'un par le—. Mampana-
raka ambokony olona. Il n'ose montrer
son — . Tsy sahy raiseho izy. Il lui a sou-
tenu cela à son — . Sahy nilaza izany teo
imasony izy. Rire au — de quelqu'un.
Mananihany olona.
NI, co)ij. Na. Il ne boit— ne mange. Tsy
misotro na mihinana izy.
NIABLE, adj. Azo lavina.
NIAIS, AISE, adj. et s. Adaladala, ke-
trina, zanakalo, mitandrantandrana. Il
est encore tout—. Mbola adaladala,
etc., loatra izy. Il a l'air—. Mitan-
drantandrana izy.
NIAISEMENT, adv. Amin-kadalana.
Il parle — . Miteny amin-kadalana izy,
mandrotsadrotsaka, mitahontahona izy
raha miteny.
NIAISBR, vn. Mivoatr* adala, milalao
amy ny zavatra tsinontsinona.
NIAISERIE, sf. 1° Zavatra tsinontsino-
na. Il ne dit que des niaiseries. Tsy mi-
laza afa-tsy zavatra tsinontsinona izy.
2 # — , Hadalana, haketrenana. Il est d'u-
ne grande—. Adaladala, kctrina loa-
tra izy.
NICHES, sf. 1* Lcsoka amy ny rindrina
fametrahan-tsariolona. 2 # — , Vosoboso-
tra, sangisangy.
NICHÉE, sf. 1* Zana-borona mbola ao
anaty akaniny. Il a pris la mère et tou-
te la— . Nisambotra ny reniny sy ny
2 an any mbola ao anaty akaniny izy.
Une — de souris. Zana-totozy mbola
ao anaty tranony.
NICHER, vn. Manao akaoy, — trano,
— bongo.
Digitized by
Google
NIV
— oa2
NOC
—, va. Mametraka, manitrika. Où a-t-il
niché son livre? Taiza no nametraha-
ny, nanitrihany ny bokiny?
Se nicher, vpr. Mipelraka, misitrika.
Le chat s'est niché dan$ l'armoire. Ni-
sitrika tao anaty lalomoara ny saka.
NIGHOIR, sm. Fikotrehana.
NICKEL, S7ti. Karaza-metaly, nikela.
NICOTINE, sf. Poizina avy amy ny pa-
raky.
NID, sm. !• Akany, trano, bongo. Les
petits sont hors du — . Nilaozan' ny za-
na-borona ny akaniny, ny tranony.—
de caille. Trarcom-papelika. — de rats.
Bon gom-boalavo. 2° fig. Il a trouvé un
bon — . Nahazo toerana Isara izy. Petit
à petit l'oiseau fait son — . Landy ka an-
trano vao manatevina. C'est un— à rats.
Tena bongom-boalavo io trano to.
NIÈCE, sf. Zanakavavin' ny rahalahy,—
ny anadahy, -- ny rahavavy, — ny aua-
bavy.
NIELLE, sf. Karazan' ahi-dratsy.
NIER, va. Manda. C'est une vérité qu'on
n> peut — . Zavatra marina tsy azo la-
vina izany. — une dette. Manda trosa.
Se nier, vpr. Lavina. Ce fait peut se — .
Azo lavina izany zavatra niseho izany.
NIGAUD, AUDE, wij. et s. Adala, ba-
kakan' olona, ketrina, zana'calondrano,
tonendrina, dondrina, taraiky.
NIGAUD ER, vn. Mivoatr' adala, mila-
lao amy ny zavatra tsinontsinona.
NIGAUDERIE, sf. Hadalana, haketre-
nana.
NIMBE, <s m. Avana ataon'nympanaosary
manodidina ny lohan' ny Olo-masina.
NIPPE, af. Fihaingoana.
NIPPER, va. Manome fihaingoana.
Se nipper , vpr. Mamonona fihaingoana.
NIQUE, sf. Fanesoana, fanaovana tsi-
nontsinona, fanamavoana. Faire la — .
Maneso, manao tsinontsinona, ma-
namavo.
NITOUCHE (SAINTE), sf. Olona mo-
dy maotona, — mody hendry.
NITRATE, sm. Nitrata. — d'argent.
Xitralan'ny volafotsy, vato fandoroana.
NITRE, sm. Naitrara.
NIVEAU, sm Levina, fandanjana.—
d'eau. Levina. Mesurer avec le— . Man-
danja amy ny levina, mitsapa amy ny
fandanjana. Prendre le — d'un ter-
rain. Mandanja tokotany amy ny le-
vina, mitsapa ny hamarenan'ny toko-
tany amy ny fandanjana.
De niveau, an niveau, loc. adv. 1'
Marina, mitovy tantana, — lenta, — ra-
no, manao fandrin-drano, marin-drano,
rano iray. Mettre de — . Manamarina,
mampitovy tantana. La table n'est pas
de—. T.sy marina, etc., ny latabatra.
La cour n'est pas au — du jardin. Tsy
milovy tantana amy ny tokotany ny
zarday. 2* fig. Mitovy II est au — des
grands écrivains. Mitovy amy ny mpa-
morom-boky malaza izy.
NIVELER, ra. 1° Mandanja amy ny le-
vina, mitsapa amy ny fandanjana. 2* — ,
Manarina, mampitovy tantana, man ia-
maka. — une route. Manarina, etc., la-
lam-be, 3« fig. Mampitovy. —les fortu-
nes. Mampitovy ny harena.
Ss niveler, vpr. Mihamarina, arenina,
tonga milovy tantana, ampitovina tanta-
na.
NIVELEUR, sm. Mpandanja amy ny
levina, mpitsapa amy ny fandanjana.
NIVELLEMENT, sm. 1* Fandanjana
amy ny levina, Utsapana amy ny fandan-
jana. 2°— , Fanarenana, faropitovian- tan-
tana, fandamahana.
NOBILIAIRE, a'i/. Mombany andria-
na. La caste—. Nyfokon'nt/ andriana.
NOBLE, adj. 1° Andriana. Il est— de
père et de mère. ^4ndrian-dray an-
drian-dreny izy. 2* fig. Miendrik' an-
driana, mitoetr* andriann, mendrika,
lehibe. Il a l'air—. Miendrik\indriana t
mitoetr' andriana izy. Un style— . La-
ha-teny mendrika. Il a de nobles aspi-
rations. Maniry zavatra lehibe izy.
—, s. {• Andriana. 2 - fïj. Ny mendrika,
zavatra lehibe.
NOBLEMENT, ado. Araira-pahamen-
drehana.
NOBLESSE, sf. l°Fahandrianana, Oan-
drianana. Ha prouvé sa— . Nanamarina
ny fahandrianany, etc., izy. Il fait preu-
ve de—. Manomana azy ho andriana
izy.— oblige. Izay andriana tsy main-
tsy hanao fitondran-tenan' andriana.
2*—, Ny andriandahy rehetra. Il se tint
une assemblée de la—. Nisy flvorian' ny
andriandahy rehotra. 3 # fig. Paha-
mendrehana. Il y a beaucoup de— dans
son procédé. Mendrika tokoa ny nalao-
ny.
NOCE, sf. 1° Fampakaram-bady. Il vient
de la—. Avyanyamyny fampukaram-
bady izy. || loc. Faire la— . Mandanyan-
dro fuana. 2 # — , Mpanarabady. J'ai ren*
L
Digitized by
Google
NOI
— 553 —
NOM
contré la—. Nifanenatamyny mpanam-
bady aho. 3°— , pi. Fanambadiana, ma-
riazy. Le jour de ses noces. Tamy ny
andro nanambadinny, tamyny andro
nanaovany mariazy.
NOCHER, sm. Mpitondra sambo, mpi-
tondra lakana.
NOCTURNE, adj. Alina, tsy sahy an-
dro. Vision—. Tsindrimandry a lina. Oi-
seau— . Vorona tsy sahy andro. Plante
— . Voninkazo tsy mivelatra afa-tsy amy
ny alina.
NOËL, sm. 1 # Noely, krismasy. 2 # — , II i-
ra fanao amy ny Noely.
NŒUD, sm. i # Vona, fehy maty, fehy
vula, singory, tady vavarana. Faire un—
à un mouchoir. Mamona mosara. At-
tacher doux cordes avec un — solide.
Manao fehy maty, fehy vola tady roa.
— coulant unissant deux liens. Singo-
ry. — coulant qui sort à prendre les
oiseaux. Tady vavarana. 2 # — , Tonona,
Irongo. — de canne à sucre. Tonom-
pary. Ce bois a beaucoup do nœuds. Bo
tonona, etc , ity hazo ity. 3° fig. — de
parenté. Fihavanan.i. Resserrer les
nœuds de l'amitié. Manamafy ny iifan-
kattavana. Il y a dans coite affaire un
— gordien qu'il faut trancher. Misy za-
va-tsarotra dia sarotra tsy m a in tsy ho-
bazavaina amin' izany raharaha izany.
Voilà lo — de l'affaire. Izao no zava-tsa-
rotra lehibe indrinlra amin'izany raha-
raha izany
NOIR, NOIRE, adj. f Mainty. Drap-.
Lopôtra mainty. Il a les yeux noirs.
Mainty maso izy. Très—. Mainly dia
mainty, ngizina. 2 - — , Mangana. Il a la
peaunoiredu coup qu'il a reçu. Mangan
ny kapoka ny hodiuy. 3°— , Maintimain-
ty, maizina, manjùmbon:i. Nuit noire. Ali-
na maintimainty, maizina. Une cham-
bre noire. EO-trano maizimaizina. Lo
temps est — . Manjombona ny andro.
4 # — , Ngerona, meromerona, ngetroka.
Son linge est toujours—. Ngerona, etc.,
mandrakariva ny fitaflany. b* fig. Mala-
helohelo, be ahiahy. Il a une humeur
noire. Malahelohelo, etc., izy. 4 # — ,
Lozan-tany, ratsy izaitsizy. Une noire
calomnie. Fanendrikendrehana lozan-
tany, etc. Il toc. Il voit tout — . Ataony
ho ratsy avokoa ny zavatra rehetra.
Cet homme est ma bote noiro. Halako
loatra io lehilahy io.
—, «m. 1* Ny mainty. II s'habille de — .
Miakanjo mainty izy. H loc. Qui est
d'un — d'ébèuo. Ngalingaly. —animal.
Arin-taolanà. 2»—, Olona mainty hodi-
tra. 3 # fig. Il voit tout en — . Ataony ho
rat9y avokoa ny zavatra rehetra. Broyer
du — . Mandinidinika alahelo.
NOIRÂTRE, adj. Maintimainty, soma-
ry mainty.
NOIRAUD, AUDE, adj. et s. Mainly
vasoka.
NOIRCEUR, sf. 1* Hamainty. La — de
l'oncre. Ny hamaintin' ny ranomainty.
2°— , Hoditoho. tandra. Il a dos noir-
ceurs au bras. Misy hoditoho, etc.,
amy ny sandriny. — poilue. Hodi-j&na.-
koruby, tandra voloina. S* fig. Ualoza,
haratsiana. La — de son crime. Ny na-
loza t haratsian 1 ny heloka nataouy. 4 -
—, Zava-d ratsy, fanaratsiana, fanendri-
kendrehana. Il m'a fait une — . Zava-
dratsy no nataouy tamiko. Il a dit des
noirceurs contre moi. Nanaratsy, na-
nendrikendrina ahy izy.
NOIRCIR, va. 1° Manamainty, maha-
mainty. Le charbon noircit les mains.
Manamainty, etc., ny tânana ny arina.
2* fig. Manoso-potaka. —la réputation
do quelqu'un. Manoso-pjtaka olona.
— , vn. Mihamainty, mivaloraainty. La
peau noircit au soleil. Mihamainty,
etc., amy ny hainandrony hoditra.
Se noircir, vpr. 1* Mitamainty, mana-
mainty Se — les cheveux. Manamainty
volon-dohn. 271.7. Mauala bara-tena. il
s'est noirci par des infamies. Nanala ba-
ra-tena tamy ny ratsy nalaony izy.
NOIRCISSURE, sf. Hamiinty, penlina
mainty.
NOISE, sf. Fifandirana, fifanjihirana,
ady vava. Comme Qukrrllu.
NOISETIER, sm. Foto-noazety.
NOISETTE, sf. Noazety ( voankazo).
— , adj. Mavomavo. Qui est de couleur — .
Mavomavo volo.
NOIX, sf. [• Noa( voankazo ). 2 # — , Voan-
kazo sasany mitovitovy amy ny noa. —
de coco. Voam-boaniho.
NOM, sm. t # Anarana. Quel est son — ?
Iza no anarany! Quel est le — do celte
plante ? Inona no anaran' ity zava-ma-
niry ity? — de baptômo. Anarana amy
ny batemy. Je ne lo connais que de — .
Ny anaranj/hiany no fantalro. Il a illus-
tré son—. Nampahalaza ny anarany
izy. Certains écrivains prennent des noms
de guerre. Misy mpanoralra sasany ma-
ka anaran-kafa. —de religion. Anara-
na alain'izay vao milatsaka ho relijiozy.
Digitized by
Google
NOM
— 554 —
NOM
—propre. Anarana any ny irery, naona
propra. -— commun. Anarana imbona-
na, naona komona. 2 # — , Anarana, laza.
Il a rempli toute la terre de son—. Nara-
panehoeho ny anarany, nampiely ny
lazany eran'ny tany rehetra izy. Cet
auteur a déjà quelque — . Manan-da-
za sahady io mpamorom-boky io. C'est
un homme sans—. Tsy manan-daza
io lehilahy io. 3 # — , Firazanana, Il n'est
pas riche, il n'a pour lui quo son—. Tsy
manan-karena izy, fa avo razana biany.
4*—, Atao hoe. Il est indigne du— d'ami.
Tsy mendrika hatao hoe sakaiza izy.
An nom de, loc. prép. Amy ny anarana,
noho. Il a emprunté de l'argent au— de
son maître. Nisambo-bola tamy ny ana-
ran'ny tompony izy. Je vous demande ce-
la au— de notre ancienne amitié. Man-
gataka izanyaminao aho noho ny fifan-
katiavantsika hatramy ny ela.
De nom, loc. ado. Amy ny anarana. Il
n'était roi que de — . Tsy mpanjaka afa-
tsy tamy n y anarany fotsiny hiany izy,
anarana fotsiny no naha-mpanjaka azy.
NOMADE, ad/, et a. MiQndrafindra.
Tribu—. Firenena mifîndrafindra.
NOMBRE, «m. 1° Isa. Los. chiffres ser-
vent à écrire les nombres. Ny mari-
ka no anoratana ny usa. Multiplier un
— par un autre. Mampitombo isa anan-
kirayamyny isa hafa. —cardinal. Isa
tsotra. —ordinal, ha milaza filaharana.
—entier, ha tsy vaky. —fractionnaire.
ha mitsipotika, fraksiona. Ils n'é-
taient pas alors en assez grand—. Tsy
ampy ny iaan' izy irco tamin' iz îy. Il n'est
là que pour faire—, han' olona fotsiny
hiany izy. 2*—, Habetsahana, hamaroa-
na. Il y avait un — considérable de per-
sonnes. Betsaka, maro hiany uy olona
tao. Le grand — pensait ainsi. Ny an-
kabetsahany, ny anaamaroant/, ny
anhabiazany nihevitra toy izany.
Du nombre, au nombre, loc. prép.
Anisa. Il est au —des hommes illustres.
Anisan' ny olo-malaza izy. On Ta mis
au — des saints. Natao anisan' ny olo-
masina izy.
En nombre, loc. ado. Betsaka, miro.
Sans nombre, loc. adc. Tsy tambj isai-
na, betsaka.
Nombre de fois, loc. ado. Imbotsaka.
NOMBRER, va. Manisa. Q.ii peut— ie3
étoiles ? Izano mahUa ny kinlana ?
NOMBREUX, EUSE, ad/. Betsaka.
maio, seschona. C'est une famille nom-
breuse. Betsaka, etc., izy mianakavy.
NOMBRIL, «m. Foitra.
NOMENCLATURE, $f. Fandaharana
ny teny fanao amy ny fahaizana aoanki-
ray.
NOMINAL, ALE, adj. !• Momba ny
anarana. Appel—. Fiantsoana anarana.
2*—, Araka ny voasoratra ao anatin' ny
taratasy vola, araka ny eken' ny fari-
jakana. La valeur nominale d'un papier-
monnaie. Ny vidin* ny taratasy vola
araka ny voasoratra ao. La valeur no-
minale d'une piastre Ny vidin* ny faran-
tsa araka ny eken* ny fanjahana.
NOMINATIF, IVE , ad/. Misy ny
anarana. L'état— des employés. Ny re-
jistra misy ny anaran* ny mpanao ra-
haraha .
NOMINATION, *f. Fanendrena.
NOMINATIVEMENT, ado. Any ny
anarana.
NOMMÉ, ÊE, p. et adj. 1* Natao hoe,
atao hoe, nasiana anarana hoe. Ce prin-
ce a été— le père du peuple. Natao hoe
rain' ny vahoaka izany mpanjaka izany.
2*—, Notononina anarana. 3*—, Nain-
bara. 4 # — , Voatendry, notendrena.
A point nommé, loc. adv. Voy. Point.
NOMMÉMENT, ado. Anisan' ny voa-
tonona anarana. On accuse plusieurs
personnes et — Paul. Maro no voampan-
ga, ary Paoly no anisan' ny voatonona
anarana.
NOMMER, ua. 1* Manao hoe. raanisy
anarana. Sun parrain Ta nommé Jacques.
Ny rainy amy ny bateny nanao azy noe,
nanisy anarana azy hoe Jakoba. 2 # — ,
M inonona anarana. Je vous nommerai
plusieurs personnes. Hanonona ana-
rana olona sasany aminao aho. Il y a des
choses qn'on ne saurait — par leur nom.
Misy zavatra sasany tsy azo tononi-
na anarana. 3 - — , Manambara. Nommez
vos complices. Ambarao ny mpiray
tetika aminao. 4 # — , Manondry. Le roi
l'a nommé gouverneur. Ny mpan-
jaka nanendry azy ho gov.jrnora. Il le
nomma son Inritior. Nolendreny han-
dova azy izy.
Se nommer, vpr. [• Milaza ny anarany.
Vous êtes obligé de vous — . Tsy main tsy
holazalnao ny anaran ao. 2 # — , Misy
anarana, atao hoe. Comment vous nom-
mez-vous ? Iza no anaranao ? Il sa
nomme Pierre. Piora no anarany,
atao hoe Piera izy. Comment so nomme
cotte place? In ma no anaran' itsy
kianja itsy?
Digitized by
Google
NON
— 555 —
NOT
NON, adv. de nég. Tsia. Viendrez- vous ?
— . Moa ho avy hianao? Tsia.
— , sm. Tsia. Il a répondu par un — . Izy
namaly boe tsia.
NON-ACTIVITÉ, sf. Tsy fananan-dra-
haraba mandritra ny andro sasantsasa-
NONAG&NAIRE, adj. et s. Mahatra-
tra sivilblo taona.
NONCE, sm. Eveka irahin' ny papa ho
ambasadaora.
NONCHALAMMENT, adv. Mitsika-
mokamo, mivaroraka, mitsimozimozy,
mitstlamodamoka , miborerarera. Voy.
MOLLLBMBNT.
NONCHALANCE, sf, Fitsikamokamo,
fivaroraka, fitsimozimozy, fitsilamoda-
moka, fiborerarera, fidanesaka, fidarona.
Il laisse ses affaires en désordre par — .
Avelany bisafolofoto ny raharahany re-
hetra noho fitsikamokamony. Il marche
avec — . Mtdanesafca fandeha izy. Il par-
le avec — . Midarona izy raha miteny.
NONCHALANT, ANTB, ad;, et s. Tsy
rototro, mitsikamokamo, mivaroraka,
mitsimozimozy, miborerarera, midanc-
saka, midarona.
NONCIATURE, sf. Raharahan' ny
nonce.
NONNE, sf. Masera.
NONOBSTANT, prép. Na dia... aza.
Il s'est opiniâtre, — mes remootrances.
Nikiribiby izy na dia nanariko aza.
NON PLUS, loc. adv. Tsy... koa. Vous
ne le voulez pas, ni moi — . Raha tsy
tianao izany, dia tsy tiako koa.
NON-SENS, sm. Zavatra tsy misy he-
viny. Cette phrase est un — . Tsy misy
heviny izany fehezan-tcny izany.
NON SEULEMENT, loc. adv. Sady...
no, tsy... hiany. — je l'ai paye, mais en-
core je lui ai fait un présent. Sady na-
loako ny karamany no nomeko zavatra
koa izy; tsy ny karamany hiany nona-
loako, fa nomeko zavatra koa izy.
NON- VALEUR, */. 1° Tsy fahavokara-
na, hakelezan* ny vola miditra amy ny
ho fan- tan y na trano. La — de cette ter-
re vient de ce qu'on la néglige depuis
trois ans. Ny tsy nahavokatra izany
tan y izany dia noho ny nanaovana azy be
fahatany batramy ny telo taona. Cette
maison n'est jamais louée en totalité, el-
le est sujette à bien des non-valeurs. Tsy
ary misy mpanofa avokoa ny efitra rehe-
traamin'io trano io, ka izany no maha-
kely ny vola miditra. 2 e —, Tsy fandoa-
van' ny sasany trosa na hetra. Oa mar-
chand a perdu Tannée dernière dix mille
francs en non-valeurs. Maty antoka aria-
ry roa arivo io mpi varotra io taona itsy
noho ny tsy fandoavan' ny sasany ny
trosany.
NORD, sm. 1* Avaratra. Les pays du— .
Ny tany avaratra. Les peuples du — .
Ny flrenena any avaratra. Aller au — .
Mianavaratra. Au — est. Any auara-
tra atsinanana. an-joro firarazana. Au
— ouest. Any avaratra and refana, an-
jorora-baravaran kely. 2°— , Vakin-tany
avaratra. Il est du — de la France. Te-
raka tamy ny vakiny Prantsa avaratra
izy.
NORMAL, ALE, adj. 1* Ho an* izay
ho tonga mpampianatra. École norma-
le. Trano fianarana ho an' izay ho
tonga mpampianatra. 2°— , Marina, te-
nn. Il n'est pas dans son état — . Tsy
amy ny toetrany marina izy, tsy amy
ny tena toetrany izy.
NOS, pi. de Notrb.
NOSTALGIE, sf. Hanin-te-hody, ala-
helo ny tanin-drazana.
NOTA, «m, Tandremo. — bene. Tan-
dremo tsara.
NOTABILITÉ, «A f Uza, fabambo-
niana. 2 # — , pi. Ny lehibebe, ny zokin-
jokiny, ny voalohandohany.
NOTABLE, adj. Malazi, be va va, lehi-
be, zokinjokiny, voalohandohany. Fait
— . Zavatra ma {aza niseho. Perte — .
Fatiantoka be vava, lehibe. I^es person-
nes notables de la ville. Ny lehibebe,
ny zokinjokiny, ny voalohandohany
ao an-tanana.
— , sm. pi. Ny lehibebe, ny zokinjokiny,
ny voalohandohany.
NOTABLEMENT, ado. Be. Il est —
lésé dans cette affaire. Maty antoka be
amin' izany raha raha izany izy.
NOTAIRE, sm. Mpanao raharabam-
panjakana manoratra ny fanekena sa-
mihafa.
NOTAMMENT, ado. Indrindra,
NOTARIAT, sm. Raharahan' ny no-
taire.
NOTARIÉ, ÊE, adj. Natoo anatrehan'
ny notaire. Acte — . Fanekena natao
anatrehan' ny notaire.
NOTE, sf. 1* Marika, fivoasana. J'ai mis
des notes à la marge. Nasiako marika
ao amy ny marjiny. Cet ouvrage a
été imprimé avec des notes. Nasiana fi-
Digitized by
Google
NOT
556 —
NOU
voasana izany boky natonta izany. 2°
—, Soralra fohifohy, taratasy milaza
trosa. J'ai pris— de celte affaire. Noso-
ratako fohifohy izany raharaha izany.
Le marchand m'a remis la — de ce que
je lui dois. Ny mpivarotra nanome ahy
ny taralasy milaza ny trosany aly
amiko. 3°— , Naoty. Il connaît déjà les
notes. Mahay naoty sahaily izy.
NOTER, ra. 1° Manisy marika. 2* —
Manoratra rohifohy. ;}•— , Mitandrina,
mandinika, mahatsiaro. Cela est à — ,
Tokony ho tandr émana , hodinihina
hotsaroana izany. 4 a — , Manoratra naoty
NOTICE, sf. Filazana fohifohy, tantara
fohifohy. — biographique. Tantaran'oio-
na fohifohy.
NOTIFICATION, sf. Fampandrene-
sa u a.
NOTIFIER, va. Mampandre. On Ht—
le traité aux ambassadeurs. Nampan-
drenesina ny fanokem-pihavanana ny
ambasadaoro.
NOTION, sf. Fahafantarana, fahalalana,
fiheverana. Selon la — que j'en ai. Araka
ny fahafanlarako, fahalalako, fiheue-
rako izany. Je n'en ai pas la moindre—,
Tsy fantatro velively izany.
NOTOIRE, adj. Fantatra miharihary,
tsy takona afenina. Le fait est—. Fa?i-
tatra miharihary, etc., izany zavatra
. izany.
NOTOIREMENT, adv. An-karihary
NOTORIÉTÉ, sf. Fahafantarana mi-
harihary. Ceci est de— publique. Fan-
tatry ny be sy maro miharihary izany.
NOTRE, adj. poss. au pi. Nos. Nay,
ay, ntsika (y compris ceux à qui l'on
parle), —père. Rai?ia.y, r&intsika. —
chose. Zavatra?/, zava/si/<a.
NÔTRE, pron. pos. Ny anay, ny an-
tsika. Leur famille est amie do la—. Ny
fianakavian' izy iroo misakaiza amy ny
anay, ny antsika.
— , sm. 1° Ny anay, ny antsika. Le vôtre
et le—. Ny anao sy n y anay. || loc. N'y
mettons rien du — . Aoka tsy hanampy na
inona nainonaamin' izany tantara izany
isika. 2°— , pi. Ny ankohonanay, —
ntsika, ny namanay, —ntsika Nous et
les nôtres. Izahay sy ny ankohonanay.
Celui-là est-il des nôtres? Moa naman-
tsika io?
¥?OTRE-DAME, sf. 1* Tompovavi ntsi-
ka. 2°— , Trano legli^y natokana ho any
Masina Mary.
NOUÉ, ÉE, p. et adj. !• Voavona, mi-
vona, natao fehy maty, — fehy vola,
singory. V fig. Hetry, botry. vatokelv.
Cet enfant e%t— . Hetry, etc., io zaza keiy
io.
NOUER, va. t° Mamona, mamehy, manao
fehy maty, —fehy vola, — singory. — un
ruban. Mamona t mamehy riba. —de
l'argent dans le coin d'un mouchoir. Ma-
mona vola amy ny zoron* ny m osa m.
— fortement deux cordes. Manao fehy
maty, fehy volany tady roa. —les liens
d'un petit paquet avec un nœud coulant.
Manao singory amy ny kofehin'entana
madinika. 2°/t</. Mifanaiky, mamorono.
—une partie de plaisir. Mifanaiky hi-
lalao. —une intrigue. Ma morona sa in-
dratsy.
—, vn. Mby am-boany, Les pommes ne
nouent pas encore. Tsy mbola mby am-
boany ny poma.
Se nojier, vpr. !• Mby am-boany. 2 # — ,
Mihahetry, mihabotry, mihavatokely. Cet
enfant se noue. Mihahetry, etc., io zaza
kely io.
NOUEUX, EUSE, adj. Tonontonona-
na, be tonona. Bois—, Hazo tononlo*
nonana, etc.
NOUGAT, sm. Karaza-mofo raamy.
NOURRI, IE,p. et adj. l'Novelomina,
velomina, mahazo fivelomana, raatanja-
ka, feno, matavy. Ce blé est bien—. Feno
tsara ity varioi-bazaha ity. Cette lettre
est bien nourrie. Matavy ity litera ily.
2*—. Voafahana, nofahanana, nompia-
na, ompiana. 3°— , Nampinonoina. 4 #
fig. Nampianarina, mahay, feno, voata-
hiry, notahirizina. Un ouvrage— do pen-
sées. Boky feno hovitra marina.
NOURRICE, sf. 1* Mpitaiza m am pi no-
no. Elle a mis son enfant on—. Nomeny
hampinonoin' ny mpitaiza anankiray
ny zanany. 2°— , Mpampinono. Elle a été
la — de tous ses enfants. Izy no nam-
pinono ny zanany rchetra.
NOURRICIER, 1ÈRE, adj. Maraelo-
na, mahatanjaka, mampaniry. Cet ali-
ment renferme beaucoup de substance
nourricière. Misy zavatra belsaka ma-
melona, mahatanjaka ao amin* izany
hanim-pihinana izany. La sève nourri-
cière. Ny ranon-kazo mamelona, mam-
paniry ny hazo.
— , adj. et s m. Mpitaiza. Père—. Ray mpi-
taiza.
t
Digitized by
Google
NOU
NOU
NOURRIR, va. 1* Mamelona, ivelonia-
na, mahatanjaka,mampaniry. Le riz sert
à— l'homme. Ny vary no mamelona ny
olona, no iveloman" ny olona. Dieu a
créé les fruits pour — l'homme. Andria-
manitra nahnry ny voankazo mba fiive-
loman* ny olona. Sa ferme le nourrit.
Ny sahany no ivelomany. Le pain
nourrit beaucoup. Mahatanjaha tsara
ny mofo. La bonne terre nourrit les ar-
bres. Ny tany lonaka mampaniry ny
hazo. 2* —, Mamelona, mamahana, mi-
taiza, miompy. Il nourrit plusieurs pau-
vres. Mamelona, mamahana, mitaiza
mahantra maro izy. Elle nourrit des
poulets. Mamelona, mamahana, miom-
py akolio izy. 3° Mumpinono. Elle a
nourri ses trois enfants. Numpinono
ny zanany telo izy. 4 # fig. Mamelona,
mampianatra, mampitombo fahaizana,
mitahiry, mampaharitra. Il nourrit un
serpent dans son sein. Mamelona za-
na-baratra izy. Elle a nourri sos enfants
dans l'amour de la vertu. Nampiana-
tra ny zanany ho tia hatsaram-panahy
izy. L'étude nourrit l'esprit. Ny tianara-
nà mampitombo fahaizana nysaina. Il
nourrit la haine dans son cœur. Milahi-
ry lolom-po ao am-pony izy. — la hai-
ne dans le cœur de quelqu* un. Main-
paharitra ny lolom-pon' olona. 5 # —
Misy. L'Afrique nourrit beaucoup d'ani-
maux féroces. Misy biby masiaka maro
any Afrika.
Se nourrir, vpr. 1* Mivelona, maniry.
11 se nourrit de légumes. Mivelona amy
ny hanin-kolrana izy. Cet arbre n'a pas
de quoi se — . Tsy mahita haniriana io
hazo io. 2 # — , Mitaiza tena. Il se nour-
rit bien. Milaiza lena tsara izy. 3*/?//. Mi-
velona, mampitombo ny fahaizany, man-
dinika, mitahiry. Il se nourrit do la pa-
role de Dieu. Ny tenin' Andriamanitra
no ivclomany. Il se nourrit de la lec-
ture des bons livres- Mampitombo ny
fahaizany amy ny famakiana ny boky
tsara izy. Il se nourrit d'idées tristes.
Mandinika, mitahiry hevitra mampa-
lahelo izy.
NOURRISSAGE, sm. Piompiana.
NOURRISSANT, ANTE, adj. Ma-
melona, mahatanjaka. Viande nourris-
sante. Hena mahatanjaka.
NOURRISSON, sm. 1* Zaza ampino-
noina, taiza. 2 m fig. Mpianatra.
NOURRITURE, sf. t # Hanina, hanin-
kanina, fivelomana. Bonne—. Ilanina
tsara. Il ne prend plus de — . Tsy ma-
halatsa-ftanina intsony izy. Son travail
lui procure la — . Ny asan-tànany no
ahazoany haninkanina, fivelomana.
2* fig. Ilanina, sakafo. L'esprit a besoin
de — aussi bien que le corps. Mila ha-
nina toy ny vatana ny saina. La scien-
ce est la — de lame. Ny fahaizana no
sahafon* ny saina.
NOUS, pron. pers. pi. Izahay, anay,
isika ( y compris ceux à qui l'on parle),
antsika. — - partons et vous autres vous
resterez. Izahay mandeha ary hianareo
hijanona. Pourquoi — regardez-vous ?
Ahoana no ijorenaroo anay ? — savons
qu'il y a un Dieu. Miar i-mahalala isika,
(anlatsiha fa misy Andriamanitra.
NOUVEAU ou NOUVEL, ELLE,
adj. 1* Vao, vaovao. Pruit — Voan-
kazo vao- Vin — . Divay vaovao. Le
nouvel an. Ny taora-6aot*ao. — Testa-
ment. Testamonta vaovao. Tout ce qui
est — parait beau. Izay uaouao toa tsa-
ra. 2°— , Zazavao, mpanavao. Il est— -
dans son emploi. Zazauao,etc, amy ny
raharahany izy. Je n'aime pas les nou-
veaux, visages. Tsy azoazoko ny olona
manavao ahy.
Nouveau, sm. Vaovao, zava-baovao. Il
aime le—. Tia vaovao, etc., izy.
— , adv. Vao. Une fille — née. Zazavavy
uao teraka.
De nouveau, loc. ado. Indray.
NOUVEAUTÉ, sf. 1° Havaovao. La —
de cette doctrine me surprend. Maha-
gaga ahy ny havaovam' izany fampia-
narana izany. 2°— , Zava-baovao, fom-
ba vaovao, lamody vaovao. Il recher-
che d»*s nouveautés. Mitady zaoa-oao-
vao izy. Le peuple aime les nouveau-
tés. Tia fomba vaovao ny vahoaka. Mar-
chand do nouveautés. Mpivarotra la-
mody vaovao.
NOUVELLE, sf. Zava-baovao, fandre-
nesana. Cette — est fausse. Tsy marina
izany zava-baovao izany. C'est une —
pour moi. Zava-baovao amiko izany,
izao vao mandre izany aho. On a eu —
que les ennemis ont été baltus. Re fa
resy ny fahavalo. J'ai reçu de ses nou-
velles. Efa reko ny toetrany. Mandez-
moi de vos nouvelles. Ampandraneso
ahy ny toctrao. || loc. Vous aurez da
mes nouvelles. Hataoko mahita ahy hia-
nao. Point do nouvelles, bonnes nou-
velles. Maloa mangingina izy tsara nia-
nv.
L
Digitized by
Google
NU
— 558 —
NUD
NOUVELLEMENT, ado. Vao, va©
haingana. Maison — bâtie. Trano vao
naorina, naorina vao haingana.
NOUVELLISTE, sm. Oloua liana za-
va-baovao, mpampioly zava-baovao.
NOVATEUR, TRICE, s. et adj. Mpi-
tondra fomba vao vao.
NOVEMBRE, sm. Volana faharaika
amby ny folo amy ny taona vazaha, no-
vembre.
NOVICE, s. Mpianatra ho relijiozy.
— , adj. Zazavao, ra pan a vao. Il est enco-
re bien — dans son môtie r. Mbola zaza-
vao f etc., amy ny raharabany izy.
NOVICIAT, 8m. 1* Fianarana ho re-
lijiozy. 2*— , Andro ianaran' ny mpiana-
tra ho relijiozy. 3 # — , Trano fianaran'ny
mpianatra ho relijiozy. i* fig. Fianara-
na.
NOYAU, sm. 1-Taolam-boankazo. — de
pêche. Tao/am-paiso. 2 # —, Tena. Le —
d'une comète. Ny tenan* ny kometa. 3°
fig. Fiandohana, fiantombohana. Quel-
ques écrivains ont formé le — de l'Aca-
démie. Mpamorom-boky vitsivitsy no
fototra mando/iana, niantombohan'
ny Akademia.
NOTA, &E, 8. et adj. Sempotra anaty
rano, maty an-drano.
—, adj. Vonto. Des yeux noyés de larmes.
Maso von fon-dranomaso.
NOTER, sm. Foto-noix.
NOTER, va. 1° Manitrika anaty rano.
— un chat. Manitrika saka anaty ra-
no. 2 - — , Manafotra. Les eaux ont noyé
son champ. Ny rano nanafotra ny tanim-
boliny. 3 # fig. Manary dia, mampisa-
fotofoto. Il noie son chagrin dans le
rhum. Manary dia ny alahelony amy ny
fisotroan-toaka izy. Il noie sa pensée
dans un déluge de mots. Mampisafolo-
foto ny heviny amy ny teny maro izy.
Se noyer, vpr. 1° Mamono tena any ana-
ty rano. maty an-drano. Les mouches se
noient dans le lait. Maty ao anaty ro-
nono ny lalitra. 2 9 fig. Se — dans la dé-
bauche. Miletra izaitsizy, milomano ao
anatin* ny fitondran-tena ratsy. Se —
dans le sang. Mandatsaka ra mandria-
ka.
NU, NUE, adj. 1* Mitanjaka, mihanjaka,
minanjahanja, miboridana. Ces sauvages
vont tout nus. M itanj aka,etc t ireo olona
dialreo. Être à moitié—. Mi/ian/a vata-
na. || loc. Avoir la tête nue. Tsy misa-
truka. Aller nu-peds. Tsy mikiraro. Aller
k
nu-jambes. Tsy mfpataloha. Observer
quelque chose à l'œil—. Mijery zavatra
amy ny maso folsiny biany. 2 # — , Tsy
mitafy. J'étais— et vous m'avez habillé.
Têy nitafy aho ka notafinareo. fr fig.
Tsy misy fanakà, —ha in go, — renty, — ha-
zo. Chambre nue. Efl-trano tsy misy
fanaka, t8y mi8y haingo. tsy misy
renty. Pays—. Tany tsy misy hazo. i*
— , Tsy an-kifonotono, tsy an-kinafioaû-
na. Il lui a dit la vérité toute nue. Nila-
za ny marina taminy tsy an-kifonofo-
no, etc., izy.
—, sm. {• Ny mitanjaka. 2*—, Ny tsy mi-
tafy. Vôtir les nus. Manafy ny tsy mi-
tafy. 3 # fig. Ny tsy fisian-drenty.
À nu, loc. adv. 1* Mitanjaka. Mettre à
— . Mampitanjaka. 2* fig. Tsy an-kifono-
fono, U»y an-kinafinaflna. Découvrir son
cœur à — . Mamboraka ny ao ain-pony
tsy an-kifonofono, etc.
NUAGE, sm. l'Rahona.— épais. Rahona
matevina. 2* fig. Zavatra mijofo. Un —
de poussière, de fumée. Vovoka, setro-
ka mijofo. 3°— , Sarona. La vérité dis-
sipe les nuages de l'erreur. Ny marina
mampisava ny hevi-diso manarona aa-
tsika. Les passions élèvent des nuages
dans notre esprit Ny fllan-dratsy ma-
narona ny saintsika. 4 e —, Alahelo, ahi-
ahy, fanelingelenana. Aucun— ne trouble
la sérénité de son ftme. Tsy misy alahelo,
ahiahy mampitebiteby ny fony. Tous les
jours de leur union ont été des jours
sans — . Tsy nisy zavatra nanelingeli-
na azy ireo nandritra ny andro nivadia-
ny-
NUAGEUX, EUSE, adj. l*Be rahona.
Ciel — . Lanltra 6e rahona. 2* fig. Mai-
zimaizina. Style — . Laha-teny maizi'
maizina.
NUANCE, sf. 1* Volon-doko samihafa
kely foaoa. Le mélange de plusieurs cou-
leurs produit des nuances variées à l'in-
fini. Ny fampibaroana loko maro no ma-
hatonga volon-doko samihafa kely /ba-
na tsy tambo isaina. 2*/?flf. Zavatra sami-
hafa kely. Il y a une — entre ces deux
idées. Misy samihafa kely ao anelane-
lan* ireo hevi-droa ireo.
NUANCER, va. U Mandahatra volon-
doko samihafa. 2 9 fig. Mandahatra zava-
tra samihafa kely.
NUBILE, adj. Ampy taona hanamba-
bady.
NUDITÉ, s/*. [• Fitanjahana, fihanjahana.
Digitized by
Google
NUL
— 559 —
NUQ
fihanjahanjana, <fiboridana. 1*— , 8ary
raitanjaka
NUE, sf. \* Rahona. Le soleil perce la—.
Maninteraka ny raliona ny masoandro.
%*fig. Porter aux nues. Midera izaitsizy.
Faire sauter quelqu'un aux nues. Maha-
tezitra olona izaitsizy. Tomber des nues.
Gaga izaitsizy.
NUÉE, sf. !• Rahona. — épaisse. Raho-
na matevina. 'Z'fig. Olona na biby zavon-
tany. — do sauterelles. Valala zauon-
tany.
NUIRE, vn. 1° Mahafaty antoka. mamo-
no antoka, manimba, manisy ratsy. Cet-
te affaire a nui à sa fortune. Nahafaty
antoka, namono antoka azy izany ra-
haraha izany. Cela a nui à sa réputation.
iVantm&any Iazauy izany. Il cherche à
me—. Mitady hahafaty antoka. etc.. ahy
izy. Cette boisson nuit à la santé. Ma-
nimba ny hasalamana itony fisolro ito-
ny. 2 # — , Misakantsakana, manahirana.
Abattez cette muraille, elle me nuit.
Àzerao ity ampiantany ity, fa misakan-
tsakana, etc., ahy.
NUISIBLE, adj. Mahafaty antoka, ma-
nimba.
NUIT, sf. I - Alina. —obscure. A Un a mai-
zina. Il travaille jour et—. Miasa andro
aman' alina izy. Il a passé la— à jouer.
Nandany alina niloka izy. Il fait —.Ali-
na ny andro. Retenir jusqu'à la—. A/a-
n alina. J'ai retenu mon ami jusqu'à la—.
Nanalina ny sakaizako aho. \a — der-
nière. Halina. Il est mort la — dernière.
Maty halina izy. La — prochaine. Raha
alina, anio alina. 2" fig. L'origine de cet
usage se perd dans la — d-s temps. Tsy
fantatra izay niandohan' izany fanao
izany taray ny taona fahagola. La — porte
conseil. Aoka ho ampitso fa ny alina
fandinihana.
De nuit, loc. adv. Alina. Aller de —
Mandeha alina.
NUL, NULLE, adJ. 1* Na dia iray aza.
na dia kely aza. — homme n'est exempt
de mourir. Tsy misy olona tsy ho faty
na dia iray aza. Je n'en ai nulle con-
naissance. Tsy mahalala izany aho na
dia kely aza. || loc. En nulle manière
Na manao ahoana na manao ahoana.
Nulle part. Naaizana aiza. 2°— , Foana,
tsinontsinona. Cet acte est— .Foana, etc.,
izany fanckena izany. 3* fig. C'est un
homme—. Tsy mahay, tsy mahavita na
inona na inona izy. Son talent est—. Tsy
mahay na inona na inona izy.
NULLEMENT, adv, Na manao ahoana
na manao ahoana, na dia kely aza, tsy
akory. Je ne le veux—. Tsy tiako izany
na manao ahoana na manao ahoana,
etc. Voulez-vous cela ? — . Moa tianao
izany ? Tsia, tsy akory.
NULLITÉ, sf. 1* Hafoanana, batsino-
tsinona. 2'—, Olona tsymahoy na inona
na inona.
NÛMENT, ado. Tsy an-kifonofono.
NUMÉRAIRE, adj. La valeur— de cet-
te pièce d'or est de vingt francs. Ariary
efatra natao vidin' io farantsa volamena
io.
—, sm. Lela vola, vola. Le— a augmenté.
Nitombo ny lela volu, etc.
NUMÉRAL, ALE, adj. Milaza isa.
Lettre numérale. Litera milaza isa.
NUMÉRATEUR, sm. Ny isan'ny fra-
ksiona milaza firy no alaina amy ny ven-
ty voazara.
NUMÉRATION, sf. Fanisana.
NUMÉRIQUE, adj. Momba ny isa.
NUMÉRIQUEMENT, adv. Araka ny
isa.
NUMÉRO, «m. Isa, marika, naombany.
Dites-moi le — de la page. Lazao ahy ny
isan'ny pejy. Quel est le— de votre
maison? Firy ny marika, ny naomban*
ny tranonao ? Il porte des lunettes du —
seize. Manao solomaso misy naombany
enina amby ny folo izy. Je ne trouve
plus le— dix du journal. Tsy hitako in-
tsony ny gazety misy naombany fana-
folo.
NUMÉROTAGE, sm. Fanisiana isa, —
marika. — naombany.
NUMÉROTÉ, ÉE, adj. Misy isa,—
marika. —naombany. Voiture numéro-
tée. Kalcsy misy marika, misy naom-
bany.
NUMÉROTER, m. Manisy isa,— ma-
rika, — naombany.
NUMISMATIQUE, adj. Momba ny
medalin' ny ntaolo.
— , sf. Fahaizana momba ny medalin' ny
ntaolo.
NUPTIAL, ALE, adj. Momba ny fam-
pakaram-bady, — ny fanambadiana, —
ny mariazy. Habits nuptiaux. Akanjo fl-
tondra amy ny fampaharam-bady.
Bénédiction nuptiale. Tso-drano atao
amy ny fanambadiana, amy ny ma*
riazy.
NUQUE, sf. Uatoka, hatok' angidina,
heringerîna.
Digitized by
Google
OBJ
— 5G0 —
OBL
NUTRITIF, IVE, ad;. Mahatanjaka,
mamelona. Substance nutritive. Zavatra
mahatanjaka, etc.
NUTRITION, sf. Famelomana.
NYMPHE, sf. Monany, soherina, zana-
dandy. La larve du hanneton devient
— et puis hanneton. Ny sakoivy man-
jary monany vao manjary voangory
o
ô, int. Adre, odre» indrisy, endrey, ô,
ry. —jour heureux! Adre, andro raa-
haravo ! — douleur ! Adre, indrisy,
endrey t — mon Dieu ! Andriamanilra
ô ! — mon (Ils ! Ry zanako !
OASIS, sf. Vondron-java-maniry ao afo-
voan* ny efitra.
OBÉIR, vn. f Manaiky. — à son père.
Manaiky an-drainy. Le chien obéit à
son maître. Ny alika manaiky ny tom-
pony. J'ai obéi à la force. Nanaihy aho,
fa voatery. 2 # fig. Milefitra, résina. Ce
bois obéit sans se rompre. Mety mile-
fitra tsy tapaka io hazo io. Il faut que
les passions obéissent à la raison. Tsy
raaintsy horesen' ny fanahy ny filan-
dratsy.
OBÉISSANCE, sf. Fanekena, fa noa va-
ria. Cet enfant est d'une grande — . Ma-
naiky tsar a io zazalahy io. Il a réduit
cette province sous son — . Nampanai-
ky izany fari-tany izany izy. Prêter — -
à un prince. Manoa mpanjaka.
OBÉISSANT, ANTE, adj. f Manai-
ky. Un fils—. Zanaka manaiky. î* fig.
Milefitra, resy.
OBÉLISQUE, «m. Tsangam-bato avobe.
OBÉRER, va. Maharaiki-trosa, maha-
be trosa. Il a obéré sa famille. Naha-
raiki-trosa, etc., ny mpianakaviny izy.
Comme Endbttbr.
S'obérer, vpr. Raiki-trosa, be trosa,
mitrosa.
OBÈSE, adj. Matavibe, botrefom-be.
OBÉSITÉ, sf. Hatavezan-doatra.
OBJECTER, va. 1* Milaza hanohitra. Il
a objecté de bonnes raisons. Nilaza an-
tony tsara hanohitra izany izy. N'a-
vez-vous rien à — ? Moa manan-ftoia-
zaina hanoherana izany hianao ? 2 # — ,
Maniny. On lui a objecte la corruption
de ses mœurs. Notsinina noho ny ha-
ratsian' ny fltondran-tenany izy.
OBJECTION, sf. Fanoherana. Réfuter
une—. Mamaly fanoherana. Il n'y a pas
d'— à cela. Tsy misy azo anoherana
izany.
OBJET, sm. {• Zavatra. Voilà un —
charmant. Itsy zavatra mahafinaritra.
Il a acheté divers objets. Nividy zava-
tra samihaflot izy. 2 # — , Izay re, izay
tratra. Le son est l'— de l'ouïe. Ny leon-
javatra no ren ny sofina. Le vrai est
l'— de l'entendement. Ny marina no
tralry ny saina. 3°— , Ny momba, foto-
tra, antony, ny kendrena. La théologie
a Dieu pour — . Ny teolojia no iana-
rana ny momba an' Andriamanitra.
Vous étiez l*— de notre entretien. Hia-
nao no /b/o-dresakay teo. Quel est 1 —
de cette démarche? Inona no folotra,
antony anaovanaojzany? Il n'a pour —
que la gloire. Ny voninabitra hiany no
kendreny.
OBJURGATION, sf. Fandevilevena.
OBLATION, sf. 1* Fanolorana amin'
Andriamanitra. 2* — , Fanatitra aterina
amin' Andriamanitra. Les prêtres ne
vivaient autrefois que d'oblations. Ny
fanatitra naterin' ny olona tamin' An-
driamanitra no niveloman' ny mpiso-
rona teo aloha.
OBLIGATION, sf. 1* Ny tsy maintsy
hatao, didy. Il a rempli ses obligations.
Nahatanteraka izay tsy maintsy hatao-
ny izy. C'est une fête d'— . Fety voadi-
dy hotandremana izany. 2* —, Taratasy
fanekena milaza fandoavam-bola, teny
apetraka. Cette — est payable dans
cinq ans. Tsy maintsy haloa raba afaka
dimy taona ny vola voasoralra ato ana-
tin'ity taratasy fanekena ity. Il a acquit-
té son — . Nandoa ny vola voasoratra
tao anatin' ny taratasy fanekena izy.
Il a fait honneur à ses obligations. Nan-
doa ny trosan % olona taminy izy, naha-
tanteraka ny teny napetrany izy. 3* — >
Fankasitrahana. Je lui en aurai — toute
ma vie. Hankasilraka azy amy ny an-
dro relie tra hiainako aho noho izany.
Digitized by
Google
OBL
— 56! —
OBS
OBLIGATOIRE, adj. Tsy maintsy ha-
rahina, tsy maintsy.... Contrat—. Fane-
kena tsy maintsy harahina.
OBLIGÉ, ÉE, p. et adj. 1- Tsy maintsy,
Uy maintsy harahina, voadidy, nodidia-
na, voatery, noterena, tery, hery. Je
suis — de vous quitter. Tsy maintsy
handao anao aho. La formule obligée
d'une lettre. Ny teny fanao tsy maintsy
harahina amy ny taratasyam pi tond rai-
na. Après un mois de siège, le gouver-
neur fut — de se rendre. Nony tapitra
iray volana no nanaovana fahirano, dia
voatery, tery hanolo-tena ny governo-
ra. dia herin' ny govornora nanolo-tena.
2° — , Mankasitraka. Je vous suis bien
— de la peine que vous avez prise. Man-
kasitraka anao indrindra aho noho ny
fisahirananao.
—, a. Mankasitraka. Je suis votre—. Man-
kasitraka anao aho.
OBLIGEAMMENT, adv. Amira-kale-
mem-panahy, amin-kazavam-po. Il m'a
reçu*—. Nandray ahy tamin-kalemem-
panahy, etc., izy.
OBLIGEANCE, sf. Halemem-panahy,
bazavam-po.
OBLIGEANT, ANTE, adj. Malomy fa-
nahy, mazava fo, niahafaly. Il est fort—.
Malerny fanahy, mazava fo loatra izy.
Il ne lui a pas dit une parole obligeante.
Tsy nilazany teny mahafaly na dia iray
akory aza izy.
OBLIGER, va. 1° Mandidy, manery. La
loi divine nous oblige à honorer notre
père. Ny lalân* Andriamanitra mandi-
dy antsika mba h a naja ny raintsika.
8on contrat l'oblige à cela. Ny fanekena
nataony mandidy azy mba hanao izany.
La crainte l'oblige à se taire. Ny taho-
tra manery azy mba hangina. 2*—, Mi-
taona, mitarika. Mes réprimandes l'ont
obligé à changer d'avis. Ny anatra natao-
ko nitaona, nitarika azy mba hiova
hevitra. 3'— , Manampy, manao soa, ma-
hafaly. Il oblige tout le monde. Manam-
py, etc., ny olona rehetra izy. Vous
m'obligerez d'aller lui parler pour moi.
Ho faly aho raha mety hanao ny raha-
rahako aminyhianao.
S'obliger, vpr. 1* Mametra-teny. 2 # — ,
Mifanampy, m if anao soa.
OBLIQUE, adj. 1* Misompirana, mi-
tongilana, mihilana. Ligne — . Tsipika
misompirana, etc. Les rayons du soleil
sont pins obliques en hiver qu'en été.
Misompirana, mihilana kokoany tana-
masoarulro raha ririnina notio ny raha
fahavaralra. 2* fig. Miola'volaka. Il suit
des voie3 obliques. Miolaholaka izy.
Voy. Brus.
—, sf. Tsipika misompirana.
OBLIQUEMENT, ado. 1* Misompira-
na, mitongilana, mihilana. 2* fig. Miola-
kolaka.
OBLIQUER, vn. Misompirana. —vers
l'ouest. Misompirana miankand refana.
OBLIQUITÉ, sf. 1° Fisompiranana. fi-
tongilanana, fihilanana. 2° fig, Fiolako-
lahana.
OBLITÉRATION, sf. Fampaojavoza-
voana, fahafatifatesan-tsoratra.
OBLITÉRER, va. Marapanjavozavo.
mampahafatifaty. Le temps a oblitéré
ces caractères. Ny ela nampanjavoza-
vo, etc., izany soratra izany.
S'oblitérer, vpr. Manjavozavo, matima-
ty.
OBLONG, ONGUE, adj. Lavalava, ki-
lavalava. Livre — . Boky lavalava, etc.
OBOLE, «A 1° Farantsa kely varahina
taray ny Grika. 2* fig. Variraiventy. Je
n'en donnerais pas une — . Tsy sahiko
na dia variraiventy akory aza.
OBOMBRER, va. Maoaloka. Les angos
l'oborabraient de leurs ailes. Ny anjely
nanaloka azy tamy ny elany.
OBREPTIQE, adj. Misy ankifonofono.
Lettre — . Taratasy ampitondraina'mi«î/
ankifonofono.
OBREPTIGBMBNT, adv. An-kifono-
fono.
OBREPTION, sf. Fanafenan-javatra
anankiray izay tsy maintsy holazaina
amy ny taratasy ampitondraina.
OBSCÈNE, adj. Vetaveta, mahamena-
tra, maloto. Paroles obscènes. Teny ve*
taveta, etc.
OBSCÉNITÉ, sf. Havetavetana, zavatra
v vetaveta, zavatra mahamenatra.
OBSCUR, URE, adj. t* Maizina, man-
jombona. Nuit obscure. Alina maizina.
Le temps est — . Manjombona ny an-
dro. L'église est obscure. Maizimaizina
ny trano leglizy. Très—. Maizim-pito,
alim-pito, ali-mainty. 2* fig. Maizimai-
zina. Discours—. Laha-teny maizimai*
zina. 3*— , Tsy fantatr' olona, iva. Il
mène une vie obscure. Tsy fantatr'olo-
na izy. C'est un homme — . Lehilahy
tsy fantatr* olona izy. Il est d'une nais-
sance obscure. Iva razana izy.
OBSCURCIR, va. fManamaizina, ma*
313
Digitized by
Google
OBS
— Dli? —
OBS
hamaizina, mampanjombona. Ce mur éle-
vé obscurcit ma chambre. Io rindrina
avo io manamaizina, mnhamaizina
ny tranoko. Les nuages obscurcissent
le jour. Ny rahona mampanjombona
ny andro. î° fïg. Manamaizina, mam-
p-ihena. Ce commentaire obscurcit le tex-
te. Manamaizina ny tena teny ity fi-
voasana ity.
S'obscurcir, rpr. 1* Mihamaizina, man-
jombona. mihamanjavona. La vue
s'obcurcit dans la vieillesse. Mihaman-
javona ny maso raha antitra. 2*fig. Mi-
hamaizina, mihena. Sa gloire s'est obs-
curcie peu à pou. Nihcna tsikelikely
ny voninahiny.
OBSCURCISSEMENT, sm. 1- Ha-
maizina, fanjombona, fanjavona. 1* fig.
Hamaizina, flhenâna.
OBSCURÉMENT, art/. t'Tsymazava,
manjavozavo. Voir — . Tsy mahita ma-
zava, mahita manjavozavo. 2° pg. Tsy
raazava, maizina. Il parle — . Tsjymila-
za mazava izy f maizina ny fllazany. 3°
—, Tsy fantatr' olona.
OBSCURITÉ, sf. 1* Hamaizina, aizi-
na, fanjombona, ny maizina. L* — delà
nuit. Ny hamaizina, nyaizin' ny alina.
Il chercher—. Mitady ny maizimaizi-
ina, manaraka aizina izy. 2» fig. Maizi-
na. Son discours est plein d' — . Bemai-
zimaizina amy ny Iaha-teniny. 3"—, Tsy
fahafantarana, fahivana. Il vit dansl'— .
Tsy fantatr" olona izy.
OBSÉCRATION, sf. Fiantsoana an'An-
driamanitra.
OBSÉDER, ra. 1° Milaûka, manahira-
na. Ce ministre obsédait le prince. Ni-
lafika tao amy ny mpanjaka izany mi-
nistre, izany. Cet homme me vient voir
chaque jour, il m'obsède. Tonga eto ami-
ko isan' andro manahirana ahy io le-
hilahy io. 2°— , Manelingelina. Il y a un
malin esprit qui l'obsède. Misy demony
manelingelina azy.
OBSÈQUES, sf. pi. Fandevenana ma-
ketriketrika.
OBSÉQUIEUSEMENT, a de. Manom
potompo.
OBSÉQUIEUX, EU8E, adj. Manom-
potompo, marna lifaly, mandokadoka.
OBSÉQUIOSITÉ , sf. Fanompotom-
poana, famalifaliana*, fandokadokafana.
OBSERVANCE, sf. f Fitandremana,
fanatanterabana, fanarahana. 2*—, Di-
dy, titsipika. Manquer aux observances.
Mandika ny didy, etc.
OBSERVATEUR, TRICE, s. f Mpi-
tandrina, mpanatanteraka, mpanaraka.
2"—, Mpandinika, mpitazana, mpijery.
— du cœur humain. Mpandinika, mpi-
jery ny toetr' olona.
—, adj. Mpandinika, mpijery. Esprit — .
Olona mpandinika, etc.
OBSERVATION, sf. 1* Fitandremana,
fanatanterahana, fanarahana. 2*— , Fan-
dinihana, fitazanana, fljerena. Il a l'es-
prit d'— . Fatra-pandifttfta, pitazana,
pijery izy. 3*—, Zaratra voadinika, —
voatazana, — voajery, — hita. Je vous fe-
rai part de mes observations. Holazaiko
aminao ny zavatra voadiniko.voata-
zako, voyeriko, hitako. 4°— , Filazana.
Avez-vous encore quelque — à faire?
Moa misy zavatra hafa holazainao?
Votre — me parait juste. Ataoko fa mari-
na ny plazanao. Voici quelques obser-
vations sur ce chapitre. Inty ny zavatra
sasany holazaiko momba izany toko iza-
ny. 5 # — , Fitsikiloana, fîtiliana. Il est en
— . Mitsikilo, mitily izy. Corps d— .
Antoko-miaramila mitsikilo, mitily.
OBSERVATOIRE, sm. Observatoara.
OBSERVER, va. 1* Mitandrina, ma-
natanteraka, manaraka. —les comman-
dements de Dieu. Mitandrina, etc., ny
didin' Andriamanitra. 2*—, Mandinika,
mitazana, mijery, mahita. — la nature.
Mandinika ny fomban-javatra. — le
cours des astres. Mandinika, mitaza-
na, mijery ny fandehan' ny aslra. J'ai
observé qu'il n'adressait la parole qu'à
vous. Efa hitako fa tsy niresaka afa-tsy
tamïnao tzy. 3°— , Mitsikilo, mitily. Pre-
nez garde à ce que vous direz, on vous
observe. Tandremo izay holazainao, fa
misy mitsikilo, etc., anao.
S'observer, vpr. \* Milandrin-tena,
miambin-tena, m a lin a. 2*—. M ifam pije-
ry, tsy mifaropipy . 3*—, Mifampitsikilo,
mifampftily.
OBSESSION, sf. !• Faneiiogelenana.
2*—, Filafihana.
OBSTACLE, sm. Sampona, sakana.
Faire naître un—. Mamoron-f sampona.
Les obstacles se sont multipliés. Nitom-
bo ny sampona. Il n'y a mil—. Tsy
misy sampona, etc., na dia kely aza.
Aucun — ne l'arrête. Tsy misy sampo-
na mahasakana azy. Mettre — ft ai
dessein. Misakana fikasana.
OBSTINATION, s/*. Di-doha, hamafy
hatoka, hamafy soflna, tohika, bohihy,
botraika, fitokona, fitokozihilra, flhena-
Digitized by
Google
occ
— 503 —
ooc
hena, flkiry, likiribibiana, fikitrohana.
OBSTINÉ, ES, ad/, et s. Maditra, etc.
Comme Entêté.
•-, adj. Lavareny, sarotra sitraaîna. Rhu-
me—. Koha-da vareny, etc.
OBSTINÉMENT, adtx Amin-ditra,
amim-pikiribibiana.
OBSTINER, va. Mahamafy hatoka, ma-
hamafy softna, mampltokona, mamplto-
kozibitra, mampihenahena, mampikiri-
biby. Vos réprimandes ne font que 1'— .
Ny anatra nataonao vao mainkta maha-
mafy hatoka, etc., azy.
S'obstiner, vpr. Manao ditra, mitoko-
na. mitokozihitra, mihenahena, raikiri-
biby, mitompo teny fantatra, mikitroka.
OBSTRUCTION, sf. f Pihandronan-
dra. 1* fig. Fauampenana.
OBSTRUA, &B, p. et ad;, f Mihan-
dron-dra. Il a le foie—. Mihandron-
dra ny atiny. 2 - — , Tampina, voatam-
pina, mitampina, fempina. Le canal
est—, Tampina, etc., ny lakan-drano.
OBSTRUER, vn. 1* Mampihandron-
dra. 2 # — , Manampina, mamempina. —
les rues. Manampina ny araben-dà-
lana.
S'obstruer* vpr. !• Mihandron-dra. 2*
—, Mitampina.
OBTEMPÉRER, vn. Manaiky. —à un
ordre. Manaiky didy.
OBTENIR, ta. Mabazo. —une place.
Mahazo rabaraba. J'ai obtenu la per-
mission. Nahazo lâlana aho. Il a obte-
nu la faveur du prince. Nahazo sitraka
tamy ny mpanjaka izy.
S'obtenir, vpr. Azo.
OBTENTION, sf. Fahazoana.
OBTUS, USE, adj. 1* Dombo. Angle
— . Zoro dombo. Z'ftg. Donto saina,
dombo saina. Il a l'esprit — . Donlo sai-
na, etc., izy.
OBUS, sm. Karazam-bomba kely.
OBUSIER, «m. Tafondro foby fandefa-
sana bomba kely.
OBVIER, vn. Misakana. — à un mal-
heur. M isakana loza.
OCCASION, sf. 1* Fotoana, toe-dra-
haraha, forme relative. Je cherche
un*e bonne — pour lui parler. Mitady
fotoana mety mba hiresabana aminy
abo. L*— fait le larron. Ny fotoana me-
ty mabatarika hangalatra. Je me con-
duirai selon les occasions. Hataoko ara-
ka ny toe-draharaha. Ménagez-moi F—
de lui faire une visite, Ataovy izay /ia-
mangiako azy. || loc. Profiter de F— .Ma*
nararaotra. Dans toutes les occasions.
Mandrakariva. Dans raille occasions. Ma-
tetika. 2*—, Ny mabatarika, ny màhd-
taona, zavatra miteraka, antony, fototra.
Fuye2 les occasions du péché. Mando*
sira ny mahatarika, ny mahataona
amy ny fahotana. Il a été 1*— de leur dis-
pute. Izy no antony, fototra nifandiran*
izy ireo.
À l'occasion de, toc. prèp. Noho, forme
relative. Cola est arrivé à 1'— de la guer*
re. Niseho noho ny ady izany, ny ad y
no nisehoan izany.
D'occasion, toc. ado. Sendra mora. J'ai
acheté ce livre d — . Sendra mora ity
boky ity ka novidiko.
Par occasion, loc, adv. Sendrasendra,
OCCASIONNEL, ELLE, adj. Mita-
rika, mitaona, miteraka, antonv, fototra.
OGCASIONNELLBMMENT , adv.
Sendrasendra,
OCCASIONNER, ta. Mltarlka, mitao*
na» miteraka, antony, fototra. Gela oc<
casionna bien dos malheurs. Nitarika>
ni ter ah a loza maro izany. G'efst lui qui
occasionne mon chagrin. Izy no an/0*
ny, fototry ny alaheloko.
OCCIDENT, sm. André fana. Gomme
Ocbst.
OCCIDENTAL, ALË, ad;. Any andre-*
fana»
Occidentaux, sm. pU Ny mponina any
Eoropa.
OCCIPITAL, ALE, adj; Momba ny
mokon-doha.
OCCIPUT*, sm. Mokon-doha.
OCCIRE, va. Mamono.
OCCULTE, ad;. Miallna. Maladie — <
Aretina miafina. Puissance — . Hery
miafina.
OCCUPANT, sm. Mpaka. Premier -**,
Izay maka voalohany.
OCCUPATION, sf. i* ftaharaha.Jafiasd»
asa. —pénible. Raharaha, etc., maha-
sasatra. Ouvrier sans-. Mpiasa tsy
manan-dra/iaraha, etc. Je lui don lierai
de F— . Homeko raharaha, etc.* izy i
hosahiraniko izy. 2*—, Fakana< titanana.
On a fortement réclamé contre F— de
ces provinces. Notoberina mafy ny ni*
tanan'ny miaramila ireo fari-tany ireo<
Armée d'— . Miaramila mitana tany
vao nalaina.
OCCUPA, Afi, adj. \ 4 Manan-drahara-»
ha. Un homme fort — . Olona be raha*
Digitized by
Google
OCR
— 3G4
ODO
raha. 2*—, Itoerana. Ma maison est oc-
cupée. Itoerari olona ny tranoko.
OCCUPER, va. 1* Mameno. Cette table
occupe toute la salle. Mameno ny efl-
trano ity latabatra ity. 2*— , Mitoetra. Il
occupe deux chambres dans ma maison.
Eft-trano roa no itoerany ao an-tranoko.
3 # — , Maka, mitana. Il a occupé le pre-
mier cette terre. Izy no voalohany naka
io tan y io. Les troupes occupèrent les
ports de mers. Nalaina, notanan' ny
miaramila ny seranana. \*fig. Manana,
eritreretina, manome raharaha, mam-
piasa. Il occupe une place honorable.
Afanan-draharaha ambony izy. Cette
affaire occupe toute ma pensée. Eritre-
retin* nysaiko lalandava izany raharaha
izany. Il occupe plusieurs ouvriers. Ma-
ro ny mpiasa omeny raharaha, ampia-
sainy. Cette affaire l'occupe sans cesse.
Eritreretiny lalandava izany raharaha
izany, mampiasa azy lalandava izany
raharaha izany. Cette étude occupe l'es-
prit sans le fatiguer. Mampiasa ny sai-
ny izany raharaha izauy, nefa tsy maha-
sasatra azy.
S'occuper, vpr. Mihevitra, micritreritra,
miahy, mikanonkanona, milozoka, ma-
nan-d raharaha, miraharaha, manao ra-
haraha, miasa. 11 ne s'occupe que de ba-
gatelles. Tsy mihevitra, mieritreritra
afa-tsy oy zavatratsinontsinona, tsy ma-
nan-draliaraha afa-tsy amy ny zavatra
tsinontsinona izy. Cette femme ne s'oc-
cupe que de son ménage. Tsy mihevitra,
miahy t milêinonkanona àfa-tsy ny to-
kan-tranony, tsy manari-dra/iaraha afa-
tsy amy ny tokan-tranony io vehivavy io.
Il s'occupe beaucoup de ses affaires.
Miahy falralva. ny raharabany, milozo-
ka fatratra amy ny raharahany izy. C'est
lui qui s'occupe de cette affaire. Izy no
miahy, mikanonkanona, miraharaha
izany raharaha izany. Il s'occupe à son
jardin. Manao raharaha, miasa ao
amy ny tanimboliny izy. Il ne sait à quoi
s'—. Tsy mahita raharaha, asa azony
atao izy.
OCCURRENCE, sf. Fotoana. toe-d raha-
raha. Je m'en souviendrai dans 1*—. Ho-
tsarovako izany amy ny fotoana raely.ara-
ka ny toe-draharaha. Voy. Occasion.
OCÉAN, «m. 1* Ranomasina lehibe. 2°
fig. Zavatra be dia be. Un — de lumiè-
re. Fahazavana be dia 6?.
OCÉANIE, sf. Oscania.
OCRE, sf. Tany vony.
OCTAVE, sf. 1* Havaloana. Pendant
1'— du saint Sacrement. Mandritra ny ha-
valoan' andron* ny fetin' n y Sakramen-
ta masina. 2*—, Andro fahavalo. C'est au-
jourd'hui 1*— du saint Sacrement. Anio
no andro fahavalon 9 ny fetin* ny Sakra-
menta masina.
OCTOBRE, sm. Oktobra» volana faha-
folo amy ny taona vazaha.
OCTOGÉNAIRE, adj. et a. Nahatra-
tra valopolo taona.
OCTOGONE, adj. Valo zoro sady valo
lafy.
OCTROI, sm. 1* Habaalain'ny lehiben'
ny tandna ao a my ny vohitra lehibe, ra-
ha misy varotra miditra. 2* — , Trano
fandraisana haba.
OCTROYER, va. Manaiky. —une de-
mande. Manaiky ny zavatra angatahina.
OCULAIRE, adj. 1* Amy ny maso. Nerf
— . Hozatra amy ny maso. 2*—, Nana-
tri-maso. Témoin—. Vavolombelona na-
nalri-maso.
OCULISTE, sm. Dokotera mpitsabo ny
areti-maso.
—, adj. Mitsabo ny areti-maso.
ODE, sf. Karazan-tonon-kira.
ODEUR, sf. 1" Fofona, hanitra. Répan-
dre une bonne — . Mandefa fofona ma-
nitra, mamerovero, mandraraka. Répan-
dre une mauvaise—. Mandefa fofona
maimbo, mamofona, maimbo. L— delà
rose. Ny hanitry ny vonin-draozy. 2*
ftg. Laza. Être en bonne — . Tsara laza.
Être en mauvaise — . Rats y laza, afa-po-
fona.
ODIEUSEMENT, adv. Amim-panka-
halana, mahadikidiky, maharikoriko. Il
s'est comporté—. Nahadlkidiky, na-
harikoriko ny nataony.
ODIEUX, JCUSE, adj. Tokony ho ha la,
— hankahalaina, hala, ankahalaina, ma-
hadikidiky, maharikoriko. mahaboboka.
Homme — . Lehilahy tokony ho hala,
tokony hankahalaina. Les méchants
sont — à tout le monde. Hala, ankaha-
lain* ny olon-drehetra ny ratsy fanahy.
Vice — . Fahazaran-d ratsy mahadikidi-
ky, maharikoriko. La vie lui est deve-
nue odieuse. Boboky ny miaina izy.
ODORANT, ANTE, adj. Manitra. Bois
— . Hazo manitra.
ODORAT, sm. Fanamboloana, orona.
Les chiens ont T— subtil. Mahay ma-
nambolo, matsilo orona nyalika. Je
n'ai point d'— . Donto ny oroko.
k
Digitized by
Google
CEI
— 565
OEU
ODORIFÉRANT, ANTE, ad;. Ma-
roerovero, mandraraka. Parfum — . Za-
va-manitra mamerovero, etc.
ŒCUMÉNIQUE, ad). Concile— . Fivo-
rîan* ny eveka rehetra.
ŒIL, sm. 1° Maso, fijery. Qui a lie beaux
et grands yeux. Baholy maso, bary ma-
so. Qui a les yeux grandement ouverts.
Mibalia-maso. Suivre quelqu'un des
yeux. Manara-maso olona. II a 1'— doux.
Manao kamokamo maso, fijery izy. Fer-
mer les yeux. Voy. Fbrmeix. Le courage
brille dans ses yeux. Ny herim-pony
misebo amy ny fijeriny. Ce bouillon a
beaucoup d'yeux. Manao ro be maso ity
ro ity. L' — de ce caractère est trop gros.
Lebibe loatra ny mason' ity lohavy ity.
2 # — , Fijerena, Ûandrandrana, fibanjina-
na, fivandravandrana, famongitrihana,
fangarihana, fanatsipaiorana, fitsirihana,
fitazanana, fitsinjovana, fahitana. Il por-
ta ses yeux sur moi. Nijery ahy izy.
Lever les yeux vers le ciel. Mian-
drandra ny lanitra. Il fixa ses yeux
sur moi. Nibanjina ahy izy. Il fixa
sur moi des yeux menaçants. Nioan-
dravandra tamiko izy. Il jeta sur nous
un— de colère. Namongitrika tarai-
nay, nangarika anayizy. J'ai jeté les
yeux, en passant, sur cette boutique.
Tsipalotro, fony aho nandalo, izany tra-
no fivarotana izany. Je n'ai fait que je-
ter les yeux sur ce journal. Notsipalo-
paloriko kely fo ana izany gazety izany.
Je vais donner un coup d'— à ce qui se
passe chez moi. Hitsirika kely izay za-
vatra mitranga ao an-tranoko aho. Du
haut de cette maison, on embrasse d'un
coupd' — un vaste horizon. Any an-tam-
pon* ity trano ity no ahatazanana, a/ia-
(sinjovana tari y malalaka hatrany amy
ny faravodilanitra. La campagne offre
en ce moment un beau coup d'— . Ma-
bafinaritra izato fijerijcrena, fitazan-
tazanana, filsinjotsinjovana ny eny
an-tsaha. Le premier coup d'— de ce
jardin est assez agréable. Mahaflnari-
tra hiany io tanimboly io, raha vao hita.
3» fig. Jetons un coup d'— sur le règne
de ce grand roi. Aoka hodinihinlsika
kely ny nanjakan' izany mpanjaka ma-
laza izany. Il a le coup d'— pénétrant,
il a de bons yeux. Mohira-tsaina izy. Il
a le coup d'— juste. Mahay mitsara za-
vatra izy. J'aurai l*— à cela. Uotandre-
mako tsara izany. Ayez les yeux sur les
ouvriers. Tandremo tsara ny înpiasa. Il
a 1'— au guet. Mitandrina tsara izy. 11 a
1'— sur lui. Ataony andry maso izy. Cela
crève les yeux, cela saute aux yeux. Mi*
harihary izany. On a jeté les yeux sur
lui pour cet emploi. Izy no noheverina
ho mendrika hanao izany raharaha iza-
ny. On a mis votre demande sous les
yeux du roi. Naseho tamy ny mpanjaka
ny fangatahanao. Elle n'a des yeux que
pour son fils aine. Tsy mijery, tsy tia afa-
tsy ny zanany lahimatoa izy. Il m'a fait
ouvrir les yeux sur la conduite de cet
homme en qui j'avais toute confiance.
Nasehony tamiko ny toe-panahin' io le-
hilahy nahatoky ahy io. Ouvrir de
grands yeux. Gaga izaitsizy. Je m'en
bats 1'— . Tsy ahoako akory izany.
À vue d'œil, loc. adv. 1» Araka ny fi-
jerin* ny maso. À vue d'— , ce morceau
de viande pèse une livre. Raha araka ny
fijerin' ny maso tokony holivatra iray
ny lanjan'io didin-kena io. 2 - — , Hain-
gana. Cet enfant croît à vue d'— . Hain-
gfam-pitombo, maroroka io zaza kely io.
Aux yeux, sous les yeux, loc. prèp.
1* Imaso, anatrehana. Cet enfant a tou-
jours été sous mes yeux. Teo imaoko,
etc., mandrakariva io zazalahy io. 2* fig.
Araka ny hevitra. A mes yeux il a fait
une grande faute. Araka ny hevilro dia
nanao hadisoana lehibe izy.
Entre deux yeux, entre les deux
yeux, loc. adv. Regarder quelqu'un
entre deux yeux, entre les deux yeux.
Mibanjina olona.
Entre quatre yeux, loc. adv. Je lui
dirai cela entre quatre yeux. Holazaiko
amin' izy irery izany.
ŒUIL-DE-BŒUF, sm. Varavaran-
kely boribory.
ŒILLADE, sf. Hala-pijery. Jeter une
— . Mangala-pijery.
ŒILLET, sm. 1° Mason-kiraro, lavaka
fampidiran-kofehy. Faire des œillets à
un corset. Manao lavaka fampidiran-
kofehy amy ny fitizy. 2 Q — , Karazam-
boninkazo manitra mitovitovy amy ny
anantsinahimbazaha. —d'Inde. Anan-
tsinahimbazaha.
ŒSOPHAGE, sm. Lilan-kanina.
ŒUF, sm. Atody, atodiakoho. — de pou-
le. A lodiakoho. —de tortue. Atodin-
droré. Avaler un jaune d'— . Mitelina
tamenak' atodiakoho.
ŒUVRE, sf. \* Asan-tànana, asa, ny
atao. L'homme est P— des mains de Dieu.
Asan-tànan' Andriamanitra ny olorabe-
lona. Il se livre à des œuvres de chari-
Digitized by
Google
OFF
5G6 —
OFF
té. Manao asa fiantrana izy. Chacun se-
ra jugé selon ses œuvres. Samy hotsa-
raina araka ny a*any, ny ataony avy.
X I'— on connaît l'ouvrier. Ny asa atao-
ny no ahalalana azy, vavolombelon' ny
mpiasa ny bainga. Mettre des pierres
en — . Manao lavatra amy ny vato. Il a
mis tout en — pour réussir. Nanao izay
rehetra azony atao izy mba hahatante-
rahany izany. Se mettre à l'— . Manom-
boka manao raharaha anankiray. 2*—.
pi. Boky. Ce sont toutes ses œuvres.
Ireo no boky rehetra nataony.
*-, «m. Raharaha lehibe.
En sous-œuvre, loc. adv. t* Reprendre
un mur en sous — . Manamboatra vody
rindrina. %*fig. Reprendre un travail
en sous -*. Mandamina boky na raha-
raha.
OFFENSANT, ANTB, ad}. Maneso,
manevateva, maniratsira, maharary. ma-
hatezitra. Paroles offensantes. Teny ma-
nexo, etc.
OFFENSE, sf. 1* Fanesoana, fanevate-
vana, faniratsirana, teny maharary, —
mahatezitra. Souffrir une — . Mandefi-
tra fanesoana, etc. 2*—, Ota, fahotana.
Seigneur, pardonnez-nous nos offenses.
Toropo, avelao ny otanay, ny fahota-
naiJ * ^ ^
OFFENSE, BE, s. et adj. Voaeso, ne-
soina, voatevaleva, notevatevaina, no-
tsiratsi raina., voaisy teny maharary,—
teny mahatezitra. C'est moi qui suis Ï'— .
Izaho no voaeso, eto.
QFFEJNSEB», va. 1* Maneso, manevate-
va, maniratsira, manao teny maharary,
— teny mahatezitra, mahatezitra. 11 Ta
grièvement otlensé. Naneso, nancvate-
va, naniratsira, nanao teny nahara-
ry, — nahatezitra azy mafy izy. Je
n'ai pas cru vou.s — . Tsy noheveriko
hahatezitra anao izany. || ho. — r Dieu.
Manota, manao fahotana. 2* pQ- Ma.m-
pangintsjna, mifanohitra. Ces paroles
offensent les oreilles ehastes. Mampan-
qinlsina ny aofln' ny olona madio fo
ireo teny ireo. Cela offense ta bienséan-
ce. Mifanohitra amy ny (om.ba ipety
izany. Voy. Blessei».
S' offenser, vpv. Tezitra.
OFFENSEUR, sm. Mpancso, mpane-
vateva, mpaniratsira.
OFFENSIF, IVE, adj. Amelezana,
ananihana. Armes offensives. Piadiana
amelezana. Guerre offensive. Fanant-
hana ny fahavalo. Ligue offensive et dé-
fensive. Fanekena ataon' ny fanjakana '
roa mba hiara-mananiAa ny fahavalo*
ny sy hiara-miaro tena.
OFFENSIVE, sf. Famelezana, fanani-
hana. Prendre l'— . Mamely, manani-
ka ny fahavalo.
OFFERTOIRE, sm. Fanolorana amy
ny lamesa.
OFFICE, sm. 1* Andraikitra, adidy, ra-
haraha. C'est T— d'un bon père. An-
draikitra, adidin' ny ray tsara izany.
Il excerce T— d'avocat. Manao rahara-
han' ny mpisolo vava izy. f| loc. Avocat
d '— . Mpisolo vava voatendrin* ny mpi-
tsara. 2«— , Fanampiana, soa. Je vous
demande vos bons offices pour un de
mes amis. Izaho mangataka aminao
mba kanampianao ny sakaizako. C'est
un bon — que vous lui avez rendu. Soa
tokoa no nataonao taminy. 3* — . Fivava-
hana atao ao an-trano leglizy. Il assiste
à tous les offices. Mamonjy ny fivaua-
hana rehetra atao ao an-trano leglizy
izy. 4*—, Efi-trano fitahirizan-kanina sy
fomhandatabatra.
OFFICIANT, adj. et sm. Mpanao «la-
mesa, eveka na pretra mi tari-pi va vaha-
na ao an-trano leglizy.
OFFICIEL, ELLE, adj. Avy amy ny
manam-p&hefana, — ny fanjakana, ofisia-
ly. Réponse officielle. Valin-teny ataon*
ny manam-pahefana. Journal—, 6a»
zetim-panjakana.
OFFICIELLEMENT, adv. Avy amy
ny manam-pahefana, — ny fanjakana.
OFFICIER, un. Manao lamesa, mîtari-
pivavahana ao an-trano leglizy.
OFFICIER, sn>. Mpanao raharaha, ma-
natnbonjnahitra. — de police. Mpanao
raharaha amy ny polisy. — d'artillerie.
ManambQninahitra amy ny rainiolona.
OFFICIEUSEMENT, ado. Anampia-
na. anaovana soa.
OFFICIEUX, EUSE, adj. Manampy,
manao soa, manasoa, Il est —envers tout
le monde. Manampy, etc., ny olon-d re-
hetra izy. Mensonge—. Lainga entina
hanampy, hanasoa namana,
— , s. Mpirotoroto loatra mba hanampy
olona. Faire 1— . Mirotoxoio loatra
mba hanampy otana.
OFFRANDE, sf. 1* Fanatitra. zavatra
atolotna. —agréable à Dieu, Fanatitra
mihafaly an'Andriamanitra, Faire une
— Manao fanatilm, manolotra zava-
tra. 2°— , Fandraisan'ny pretra ny fa-
natitra aterin'ny kristiana.
QFFRANTi sm. An plus—. Amy m
Digitizedby VjO t \
OIG
567
OMB
mpanongona. Les meubles ont été adju-
gés au plus—. Lasan* ny mpanongona
ny fanaka.
OFFRE, sf. Fanolorana, zavatra atolotra.
Faire une — . Manolotra zavatra. Refu-
ser des offres. Manda zavatra atolotra.
OFFRIR, va. I» Manolotra. Il m'a offert
sa voilure. Nanolotra ahy ny kalesiny
izy. — son épée à quelqu' un. Manolo-
tena mba biady ho an' olona. — de Fen-
cens. Manolotra emboka. Je vous offre
cent piastres de votre cheval. Izaho ma-
nolotra anao vola ariary zato ho vidin* ny
soavalinao. || loc. — le combat. Mihaika
ny fahavalo. 2 - — , Ahilana, misy. Cette
contrée n'offre qu'une triste solitude. Tsy
ahitana, tsy misy afa-tsy efitra raan-
gingina eo amin* izany fari-tany izany.
Cette question offre des dilïicultés. Misy
zava-tsarotra amin* izany zavatra dini-
hina izany.
S'offrir, vpr. 1* Manolo-tena. Il s'est
offert de bonne grâce à y aller. Nano-
lo-tena an-kafaliana mba hankany izy.
2*—, Miseho, misy. Ne vous offrez jamais
à ma vue. Aza miseho eo anatrehako
intsony. Il ne s'offrira jamais d'occasion
plus favorable. Tsy hisy fotoana tsara-
tsara kokoa noho izany na oviana na
oviana.
OFFUSQUER, va. 1* Mamkona. Les
nuées offusquent le soleil. Ny rahona
manakona ny masoandro. 2 # — , Mam-
panjambena. lie soleil nous offusque la
vue. Ny masoandro mampanjambena
ny masontsika. 3* fig. Mahavery. .La co-
lère offusque sa raison. Ny hatezerana
mahavery ny sainy. 4°— , Mahasosotra,
mampanjombona. Le talent de son ami
l'offusque. Mahasosotra, etc., azy ny
fahaizan* ny sakaizany.
S'offusquer, vpr. Sosotra, manjombona.
OGIVAL, ALE, ad/. Misy andobalam-
bo marani-doha.
OGIVE, sf. Andohalambo marani-doha.
OGRE, OGRESSE, s. 1* Trimobe. 2°
fig. Olona raahery homan-kanina, olo-
na masiaka.
OH, Hnt. Odre ! adre ! — ! quelle chute !
Odre ! iahalavoana re izany! — ! je me
vengerai. Adre ! hovaliako mafy iny.
OIE, sf. t* Vorombe, gisa. 2° fig. Olona
ketrina, — tonendrina, — mitandrantan-
drana, bakakan' olona.
OIGNON, sm. f Vody. —de dahlia.
Vodm-dalia. ?•— , Tongolobe, tongolo.
— blanc. Tongolobe fotsy. Mettre des
petits oignons dans un mets. Manisy
tongolo vazaha amy ny nahandro.
OINDRE, va. Manosotra menaka na se*
lika. — une tumeur avec de l'onguent.
Manosotra menaka ny mivonto. Samuel
oignit Saûl. Samoela nanosolra diloi*
lo any Saola.
OINT, sm. Ny voahosotra. Jésus-Christ
est r— du Seigneur. Jeso-Kristy nouoa-
hosotr' Andriamanilra.
OISEAU, sm. Vorona.
OISELER, vn. Mamandri-borona.
OISELEUR, sm. Mpamandri-borona.
OISEUX, EUSE, adj. 1* Midonana-
poana, manohon-tanana. Les gens—.
Ny olona mfdonana-poana, etc. 2 - — ,
Foana, tsinontsinona. Paroles oiseuses.
Teny /bana, etc.
OISIF, IVE, adj. 1* Midonana-poana.
Homme—. Lehilahy midonana-poana.
2 # — , Tsy miasa. Il laisse son argent—.
Tsy mampiasa ny volany izy.
—, s. Mpidonana-poana.
OISILLON, sm. Voron-kely.
OISIVETÉ, sf. Fidonanaham-poana.
OISON, sm. 1° Zana-borombe, gisa kely,
vorombe kely. 2' fig. Olona ketrina, —
tonendrina, bakakan' olona, zanakalo.
OLÉAGINEUX, EUSE, adj. f Azo
anaovana diloilo, — solika. Les olives
sont des fruits— . Ny oliva dia voankazo
azo anaovana diloilo. 2°— , Mitovy amy
ny diloilo, —amy ny solika. Matières
oléagineuses. Zavatra mitovy amy ny
diloilo, etc.
OLFACTIF, IVE, ad;. Amy ny orona.
Nerf—. Hozatra amy ny orona.
OLIGARCHIE, sf. Fanjakana entin'
olona vitsivitsy.
OLIGARCHIQUE, adj. Momba ny oli-
garchie.
OLIVÂTRE, adj. Mivolon' oliva, mi-
tomamotamo. Visage—. Tarehy milo-
mamotamo.
OLIVE, sf. Oliva.
OLIVIER, sm. Fotolr' oliva.
OLOGRAPHE, adj. Nosoratan' izy hia-
ny. Testament — . Farahafatra nosora-
tan' izy hiany.
OLYMPE, sm. Tend rom boni Ira nataon'
ny mpanompo sampy ho lanitra.
OLYMPIQUE, adj. Nataon' ny Grika
isan' efa-taona. Jeux olympiques. Lalao
nataon' ny Grika isan efa-taona.
OMBILIC, sm. Foitra.
OMBILICAL, ALE, ad;'. Momba ny
foitra. Cordon — . Tadim-po/fra.
Digitized by
Google
1
OMB
568 —
OND
OMBRAGE, *m. 1* Aloka. — frais. Alo-
ka mangatsiatsiaka. %'fig. Ahiahy. II en
a pris de 1'— . Nanana ahiahy. nana-
hy, niahiahy noho izany izy. Porter—.
Mampiahiahy.
OMBRAGÉ, ËB, adj. Be alokaloka,
malomaloka.
OMBRAGER, va. 1* Manaloka. Un
arbre ombrage sa maison. Misy hazo
anankiray manaloka ny tranony. 2* fig.
Les lauriers ombragent son front. Ny
voninahitra manodidina azy.
Ombrageux, buse, adj. i* Mora
taitra, saro-tahotra. Cheval — . Soavaly
mora taitra,etc. 2* fig. Be ahiahy, mia-
hiahy. Il a un caractère — . Be ahia-
hy, etc., izy.
OMBRE, sf. 1* Aloka, alokaloka, tan-
dindona. L'— de la montagne couvre la
vallée. Ny aloky ny tendrombohitra
manaloka ny lohasaha. Il se promène à
!'— . Mitsangantsangana amy ny aloka-
loka izy. Se mettre à l— . Mialoknloka.
Mettpz-vous à 1*— de cet arbre. Mialo-
kalofa amin'io hazo io. Les ombres sont
bien entendues dans ce tableau. Vita
tsara ny aloka amin' io sary io. L'— suit
le corps. Ny landindona manaraka ny
vatana. Le plaisir passe comme une —
Mandalo hoatra ny tandindona ny ha-
fnliana. 2* fig. Ahiahy. Tout lui fait—.
Mampiahiahy azy avokoa ny zavatra
rehetra. 3°— , Ohatra. tandindona. Les
sacrifices de l'ancienne loi n'étaient que
les ombres du sacrifice de la loi nou-
velle. Ny soron' ny lalàna taloha dia oha-
tra, tandindon' ny lalàna vaovao. 4 a — ,
A vélo, matoatoa. L — de Samuel. Ny
avelo, matoatoany Samoela. Une — lui
apparut. Nisy matoatoa anankiray nise-
ho taminy. (1 loc. Il n'a pas 1'— de bon
sens. Tsy manan-tsaina na dia kely aza
izy. Il passa sa vie dans !'— . Tsy fan-
tatr* olona nandritra ny andro niainany
izy. Il n'est plus que l'— de lui-môme.
Anarany hiany sisa ny heriny, ny voni-
nahiny.
A l'ombre de, loc. prèp. Arovana. Qu'a-
t-il à craindre à 1*— d'un si puissant
protecteur ? Inona no atahorany, raha
«rouan' izany mpiaro be fahefana izany
izy?
OMBRELLE, sf. Elo kely.
OMBRER, va. Manisy aloka amy ny
sary.
OMBRETTE, sm. Takatra.
OMBREUX, BUSE, adj. Malomaloka,
maloka. Bois — . Alakely malomaloka.
Vallée ombreuse. Lohasaha maloka.
OMEGA, 8m. 1* Litera farany amy ny
abidy grika. 2« fig. L'alpha et 1'—. Ny
voalohany sy ny farany.
OMELETTE, s/". Laroolety.
OMETTRE, va. Mamela. manadino. tsy
manao. Il a omis deux mots dans sa let-
tre. Namela, nanadino teny roa izy ta-
my ny taratasy nampitondrainy.
OMISSION, a/. 1° Famelana, fanadinoa*
na, tsy fannovana. Faire une — . Mame-
la, manadino, tsy manao. 2»—, Zava-
tra avela, — hadino, — tsy atao. — invo-
lontaire. Zavatra tsy iniana avela, ha-
dino tsy satry. —volontaire. Zavatra
iniana avela, — tsy atao.
OMNIBUS, «m. Kalesy lehibe fltondra-
na olona ao an-tan&na.
OMNIPOTENCE, sf. Fahefana tsy mi-
sy fetra.
OMNIVORE, adj. Homana nofo sy zava-
maniry. L'homme est—. Ny olona dia
homana nofo sy zava-maniry.
OMOPLATE, sf. Rangomaina.
ON, pron. ind. Olona, misy. —dit. La-
zain' ny olona, misy milaza. hono. —
n'est pas toujours heureux. Tsy ambini-
na mandrakariva ny olona.
ONAGRE, sm. A m pondra dia.
ONCE, sf. 1° Ny arapahenina amby ny
folon'ny livatra. 2* fig. Il n'a pas une—
de bon sens. Tsy manan-tsaina na dia
kely aza izy.
ONGLE, sm. Rahalahin-dray, anadahin-
dreny.
ONCTION, sf. 1* Fanosorana, Faire des
onctions. Manosotra. L'— du baptême.
Ny fanosorana amy ny batemy. 2* fig.
Zavatra mahonéna, — mampangora-po.
ONCTUBUSEMENT, adv. Mahonéna.
mampangora-po.
ONCTUEUX, EUSB, adj. 1* Madili-
dity. Liqueur onctueuse. Lalikera ma-
ditidity. 2 # fig. Mahonéna, mampango-
ra-po. Paroles onctueuses. Teny maho-
néna, etc.
ONDE, sf. I* Onjan-drano, alon-drano.
2*—, Rano. L'— limpide. Ny rano man-
garangarana. 3*—, Ranomasina. Le na-
vire vogue sur les ondes. Ny sambo man-
deha ambonin'ny ranomasina.
ONDE, ÉE, adj. Misy soratra mivaloro-
balona. Êtoûc ondée. Lamba misy «o-
ralra mivalombalona.
Digitized by
Google
OPE
— 569 —
OPI
ONDÉE, sf. Ranonorana rnivatravotra,
tand ri fin-drahona.
ONDOIEMENT, «m. Batemy an-ka-
mebana.
ONDOYANT, ANTE, adj. Manon-
jaonja, mivalombalona. Des drapeaux
ondoyants. Saina mivalombalona. Les
flammes ondoyantes. Ny lelafo miva-
lombalona.
ONDOYER, vn. Manonjaonja, miva-
lombalona.
— , va. Manome batemy an-kamehana.
ONDULATION, sf. Fivalombalona. Les
ondulations du blé. Ny fivalombalon*
ny varim-bazaha.
ONDULATOIRE, adj. Mouvement — .
Fivalombalona.
ONDULÉ, ÉE, adj. Mivalombalona.
Une étoffe ondulée. Lamba mivalomba-
lona.
ONDULER, vn. Mivalombalona. Le vent
fait — l'eau du lac. Ny rivotra mampi-
valombalona ny rano amy ny farihy.
ONDULEUX, BUSE, adj. Mivalom-
balona.
ONÉREUX, EUSE, adj. Manahirana.
Charge onéreuse. Raharaha manahi-
rana.
ONGLE, sm. 1* Hoho. Les ongles des
pieds. Ny /10/ion-tongotra. Les ongles
des chats. Ny nohon-tsaka. 2 - fig. Il a eu
sur les ongles. Nolevilevena izy. Savoir
une chose sur 1'— . Mahny zavatra anan-
kiray tsara dta tsara. Il a de l'esprit
jusqu'au bout des ongles. Mahira-tsaina
izaitsizy izy.
ONGUENT, sm. Menaka fanosorana,
ONZE, adj. num. 1° Iraika amby ny
folo. ?•— , Faharaika amby ny folo. Pa-
ge — . Pejy faharaika amby n'y folo.
—, «m. Iraika amby ny folo. Il est parti
le — septembre. Lasa tamy ny iraika
amby ny folo septembra izy.
ONZIÈME, adj. num. ord. Faharaika
amby ny folo.
—, sm. Ny ampaharaika amby ny folony.
ONZIÈMEMENT, adv. Faharaika am-
by ny folo.
OPAQUE, adj. Tsy tantcra-pahazavana.
La terre est—. Tsy tan ter a-pahaz ava-
ria ny tany.
OPÉRA, sm. Karazan-teatra.
OPÉRATEUR, sm. Dokotera mpan-
didy.
OPÉRATION, sf l* Ny atao, ny avy.
Les opérations do Dieu. Ny a/aon'An-
driamanitra. Les opérations de la natu-
re. Ny avy amy ny fom ban-java Ira. 2*
—, Fandidiana. Ce chirurgien a fait une
belle—. Nanao fandidiana mahagaga
io dokotera io. 3 # — , Fanaovana marika,
raharaha, varotra, tetik' ady. Multi-
plier un nombre par un autre est une
— d'arithmétique. Ny mampitombo isa
anankiray amy ny i*a hafa (lia fanao-
vana marika. Ce traité de paix a été
une belle — . Raharaha vita tsara izany
fanekem-pihavanana izany. Ce négociant
a étendu ses opérations. Io m pi varotra
io nanitatra ny varotra ataony. On a
réglé les opérations de la campagne pro-
chaine. Voaraikitra ny tetik ady ha-
rahina amy ny fanafihana ho avy.
OPÉRER, va. 1* Manao, mahavita, ma-
hatanteraka. C'est Dieu qui a opéré ces
miracles. Andriamanitra no nanao, na*
havita t nahatanleraka ireo fahagaga-
na ireo. 2°— , Mandidy.
— , vn. !• Miasa. Le médicament opère.
Miasa ny fanafody. 2*—, Mandidy. 3*— ,
Manao marika.
S'opérer, vpr. Atao, vita, tanteraka.
OPHIGLÉIDE, sm. Ofikleida, bezoma.
OPHTALMIE, sf. Areti-maso.
OPIACÉ, ÉE, adj. Misy opioma.
OPINANT, sm. Mpilaza ny heviny Tout
le monde fut de l'avis du premier — .
Niray hevitra tamin' ilay nilaza ny he-
viny voalohany ny olona rehetra.
OPINER, vn. Milaza ny heviny.
OPINIATRE, adj. et s. Maditra, etc.
Comme Entêté.
— ,. adj. 1* Mikiry, mimokitra, milofo, mi-
maso, milozoka, mifantsika. Le com-
bat fut — . Nikirizana, nimokirana,
nilofoana ny ady. Un travail — vient
à bout de tout* Tsy misy zavatra tsy vi-
tan* izay milofo, mimaso, milozoka,
mifantsika amy ny asa. 2°— , Maharl-
tra ela, sarotra sitranina. Fièvre — . Ta-
zo maharitra ela t etc.
OPINIÂTREMENT, adv. Amin-ditra,
amim-nikiribibiana, amïn-kiry.
OPINIATRER, va. Mahamafy haioka,
etc. Comme Obstixbb.
S'opini&trer, vpr. 1° Manao ditra, etc.
Comme S'obstineb. 2°— , Mikiry, etc.
Comme S'achabnbr.
OPINIÂTRETÉ, sf. f Didoba, etc.
Comme Obstination. 2°— , Kiry, etc.
Comme Achabnemb.nt.
OPINION, sf. Hevitra, tihevcrana, fihe-
Digitized by
Google
OPP
— 570 —
OPT
vitra, fanaovana ho... Les opinions sont
partagées. Misara-fceui/ra izy ireo. Il est
attaché à son — . Mikiry amy ny heviny
izy. C'est une affaire d'— . 8a m y mana-
v na ny heviny amin' izany. C'est une — .
Hevitra mbola tsy fantatra mazava iza-
ny. Il brave 1'— publique. Tsy asiany
raharaha ny hevitry ny be sy ny maro.
Quelle — avez-vous de cette affaire ? Ino-
na no hevitrao amin' izany raharaha
izany, manao ahoana ny fiheveranao,
fihevitrao izany raharaha izany? Il a
bonne — de lui-même. Mihevitra, ma-
nao ny tenany ho zavatra izy. Je n'ai
pas grande — de lui. Tsy mihevitra,
tsy manao azy ho zavatra loatra aho.
J'ai bonne — de cette affaire. Ataoho fa
tsara izany raharaha izany.
OPIUM, sm. Opioma.
OPPORTUN, UNE, adj. Tsara, mety.
Dans un temps plus—. Amy ny andro
tsaratsara kokoa, metimety kokoa.
OPPORTUNITÉ, sf. Hatsarana, fête-
zana, fotoana tsara.
OPPOSANT, ANTE, adj. et a. Mpano-
hitra, mpisakana.
OPPOSA, fiE, adj. t* Milanohitra. Ce
sont deux caractères opposés. Mifano-
hitra ny toe-panahin' izy ireo. 2 # —, Mi-
fanatrika, mifanandrify, mifandafatra.
Deux rivages opposés. Moron-drano roa
mifanatrika, mifanandrify. Deux ar-
mées oppsôes Tune à l'autre. Taflka roa
mifanatrika, etc.
— , sm. Zavatra milanohitra amy ny hafa.
Il dit tout T— . Milaza zavatra mifano-
hitra amin' izany izy.
OPPOSER, va. 1» Manao mba hanohi-
tra, — mba hisakoni. — une batterie à
celle des ennemis. Manao batery m 6a
hanoherana ny any ny fahavalo. —
une digue i l'impétuosité de la mer.
Manao feflloha m 6a hisakana ny rano-
masina misamboaravoara. 2° fig. Milaza
mba hanohitra. Il opposa de bonnes rai-
sons. Nilaza hevitra tsara mba hanohi-
tra izany izy. 3°— , Mampitaha. —les an-
ciens aux modernes. Mampitaha ny
taloha amy ny ankehitriny.
S'opposer, vpr. Manohitra, misakana.
Il s'est toujours opposé à mes desseins.
Notoheriny, nosakanany mandraka-
riva ny nokasaiko hatao. Il s'oppose à ce
mariage. Misakana izany fanambadia-
na izany izy.
OPPOSITE (A I/), loc. prép. et ado.
Mifanatrika, mifanandrify, milan Jafatra.
OPPOSITION, *f. 1* Fanoherana. sala-
ria, fisakanana. Il a été admis sans — .
Voaray tsy nlsy mpanohitra, mpisa-
kana izy. Il a fait — à Cette vente. Ni-
sakana ny fîvarotana izany zavatra izany
izy. 2°— , Fifanoherana. Ils sont toujours
en—. Mifanohitra lalandava izy ireo.
3°— , Ny andanin'ny mpanohitra ny be sy
ny maro amy ny parlementa. Il est de
1'—. Isan' ny andaniri ny mpanohitra
ny be sy ny maro amy ny parlemen-
ta izy.
OPPRESSER, fa. 1* Manempotra, ma-
hasempotra. La chaleur l'oppresse. Ma-
nempotra, etc., azy ny hafanana. 2° fig.
Mamoritra. Il est opprossé par un violent
chagrin. Poritry ny alahelo mafy izy.
OPPRESSEUR, sm. Mpampahory,
mpamoritra.
OPPRESSIF, IVE, adj. Mampahory,
mamoritra. Loi oppressive. Lalàna mam-
pahory, etc.
OPPRESSION, sf. 1° Hasemporana. 2*
fig. Fampahoriana, fahoriana, famore-
tana, haporetana.
OPPRIMÉ, ÊE, s. et adj. Ny ampaho-
rina, izay poritina. Défendre les oppri-
més/ Miaro ny ampahorina, etc.
OPPRIMER, va. Mampahory, mamo-
ritra. —les faibles, Mampahory, etc..
ny madinika.
OPPROBRE, sm. Fabafaham-baraka,
fanalam-baraka. Il est couvert d'oppro-
bres. A fa-baraka izy. Il est 1'— de sa
famille. M aha fa-baraka, manala ba-
raka ny fianakaviany izy.
OPTATIF, IVE, adj. Misy faniriana.
Formule optative. Fombam-pitencnana
misy faniriana.
OPTER, vn. Mifldy. Il faut qu'il opte
entre ces deux emplois. Tsy maintsy ht-
fidy amin' ireo raharaha roa ireo izy.
OPTICIEN, sm. Mpanao na mpivarotra
solomaso, — masolavitra, etc.
OPTIMISME, sm. Fanaovana ny zava-
tra rehetra hb tsara.
OPTIMISTE, adj. et a. Mpanao ny za-
vatra rehetra ho tsara.
OPTION, sf Fifidianana.
OPTIQUE, sf. 1* Fahaizana momba ny
fahazavana sy ny fijerena. 2*—, Fisen-
hoan-javatra raha lavitra, ttjeren-java-
tra lavitra. C'est une illusion d' — . Hadi-
soan-kevitra avy amy ny fise hoan-java-
tra lavitra, etc , izany.
— , adj. Mampahita, momba ny fljerena.
Nerf—. Hozatra mampahita, etc.
Digitized by
Google
ORA
— 571 —
ORD
OPULENCE, sf. Harem-be, fananam-
be. Nager dans 1*—. Milomano amy ny
harem-be, etc.
OPULENT, ENTE, adj. Mpanjato be,
ropanarivo, mpanefoefo, tremalahy, ma-
nontanyny ory.
OPUNTIA, «m. Raiketra.
OPUSCULE, sm. fioky kely.
OR, conj. Ary, amia' izany.
OR, sm. 1* Volamena. Chaîne <T— . Rojo
volamena. Drap (T— . Laraba volame-
na. 2* — , Farantsa volamena. Il cherche
de T— pour porter en voyage. Mitady
farantsa volamena hoenti-mandeha la-
vitra izy. 3* fig. Harena, vola. La soif
de r— . Ny fitsiriritan-ftarena, fltsiriri-
tam-oo/a. H loc. Il a aclieté cela au
poids de V — . Lanjany no nividianany
azy, novidiny volony izany . Il a vendu
cela au poids de T— . Lanjany no niva-
rotany azy, nataony varo-bolony izany.
Il a un cœur d — . Tsara fo izy. C'est
un livre d*— . Boky tsara dia tsara
izany. Il est cousu d — . Mpanefoe-
fo izy.
ORACLE, «m. 1* Valin-leny avy amy
ny sampy, — anakandriano. Les oracles
étaient ordinairement ambigus. 8aika
mandrakariva nisy hevi-droa ny valin-
teny avy amy ny sampy. etc. 2*—,
Sampy, anakandriana. Consulter l'— .Ma-
nontany ny sampy, etc. 3* fig. Zava-
marina, didy, fukan-kevitra. Les oracles
dos prophètes. Ny zava- marina voala-
zan* ny mpaminauy. Ses discours sont
des oracles. Marina dia marina ny teni-
ny rehetra. Les oracles de la justice. Ny
rticlin' ny mpitsara. Il est !*— de son
pays. Izy no fahanhevitra ao amy ny
tanin-drazany.
ORAGE, sm. \ m Ranonorara-baratra.
Nous avons essuyé un grand — . Tratry
ny ranonoram-oarafra lozan-tany iza-
hay. 2* fig. Loza, tabataba. flkorontana-
na, hatezerana II a détourné l'— . Navi-
liny ny Jo*a II s'est dérobé aux orages
du monde. Nandositra ny tabataba, ny
fihorontanan* izao tontolo izao izy. Vo-
tre père est en colère, laissez passer Y — .
Tezitra rainao, ka avelao aloha hionona
ny hatezerany.
ORAGEUX, BUSE, adj. 1* Mitôndra
ranonoram-barntra, manena orana. Vent
— . Rivotra mitôndra ranonoram-ba-
ratra, etc. 2*—, Be ranonoram-bara-
tra. Année orageuse. Tanua be ranono-
ram-baratra. 3" fig. Zoin-doza, mitaba-
taba, mikorontana. Il a mené une vie
orageuse. Nozoin-doza tamy ny andro
niainany izy. L'assemblée a été orageu-
se. Ni tabataba, nikorontana ny livo-
riana.
ORAISON, sf. \ 9 Laha-teny. — funèbre.
Laha-teny ankalazana olona vao maty.
2*—, Fivavahana, fangatahana. L*— do-
minicale. Ny fivavahan' ny Tompon-
tsika. L*— de la Vierge. Ny fangataha-
na fanao aminy Masina Mary. Il est en
— . Mioavaka izy.
ORAL, ALE, adj. Ara-bava. Enseigne-
ment-—. Fampianarana am-6aua. \\loc.
Tradition orale. Lovan-tsofina.
ORANGE, sf. Laoranjy.
—, adj. Volon-daoranjy. Un ruban — . RU
bà volon-daoranjy.
ORANGÉ, ÊE, adj. Mi volon-daoranjy.
—, sm. Ny volon-daoranjy.
ORANGER, sm. Foto-daoranjy.
ORANGERIE, sf. Trano ametrahana
ny foto-daoranjy sy ny zava-maniry hafa
raha ririnina.
ORANG-OUTANG, sm. Orangotana,
rajako lehibe.
ORATEUR, sm. Mpandaha-teny, mpi-
tory teny, mpikabary.
ORATOiRE, adj. Momba ny laha-teny.
Art — . Fahaizana mandaha-teny.
— , sm. Efi-trano fivavahana.
ORBICULAIRE, adj. Vorivory, manao
fari-bolana. Comme Circulaire.
ORBICULAIREMENT, ado. Vorivo-
ry, manao fari-bolana.
ORBITE, sf. 1* Làlana alehan' ny pla-
neta manodidina ny masoandro. 2°— , La-
vaka ipetrahan' ny maso.
ORCHESTRE, sm. 1* Fitooran'ny mpa-
nao zava-maneno amy ny konserta na
toatra. 2*—, Mpanao ziva-maneno maro.
ORDINAIRE, adj. 1° Fanao, mahaza-
tra, andavan' andro, fanao andavan* an-
dro, fahita marelika. C'est sa conduite
— . Izany no fitondran-tena fanaony.
C'est sa minière — . Izany no fanao
mahazatra azy. Sa dépense — se mon-
te à cent piastres. Ny tontalin'ny laniny
andavan* andro d\a airiaryzato. Vin— .
Divay flsotro andanan* andro. Un évé-
nement — . Zavatra fahita matetiha.
2*—, Isan' ny ankapobum-bahoaka. Hom-
me — . Olona isan' ny ankapobem-ba~
hoaka. Voy. Commun.
— , sm. 1» Fihinana andavan'andro. Il a
un bon —, Tsara ny fihinany anda-
Digitized by
Googk
ORD
— 572 —
ORD
van'andro. 2 # — , Fanao, zavatra ma-
hazatra, fahila matotika. C'est son — .
Fanaony, mahazatra azy izany. C'est
un homme au-dessus de 1'— . Tsy f&hita
matelika ny lehilahy tahaka azy. 3*—,
Eveka. Religieux soumis à 1'—. Reiijiozy
manaiky ny eveka.
À l'ordinaire, lac. adv. Araka ny fanao.
D'ordinaire, lac. adv. Matetika, maza-
na, saika mandrakariva. On se repent
d*— d'avoir trop parlé. Matelika, etc.,
manenina izay mahery miteny.
ORDINAIREMENT, adv. Matotika,
mnzâna, saiky mandrakariva. Voy. GÉ-
NÉRALEMENT.
ORDINAL, adj. m. Milaza filaharana.
Premier, deuxième, etc., sont des nom-
bres ordinaux. Voalohany, faharoa, etc.,
dia isa milaza filaharana.
ORDINAND, sm. Olona hamasinin* ny
eveka.
ORDINANT, «m. Eveka manamasina
olona.
ORDINATION, sf. Fanamasinana olo-
na ataon' ny eveka.
ORDONNANCE, sf. 1* Fandaharana.
filaharana, fandaminana, filaminana, fan-
■ drindrana, fandantoana, ftlaotoana. 2*—,
Didy, taratasim-panofody. Contrevenir
aux ordonnances. Mandikanydtdi/. Voi-
ci P— du médecin. Inty ny taratatim-
panafody avy amy ny dokotera. 3* —,
Miaramiia faniraky ny manambonina-
hitra.
ORDONNATEUR, «m. Mpandahatra,
mpandamina. L*— du festin. Ny mpan-
dahatra, etc.,ny fanasana. Le ministre
est 1'— des dépenses. Ny ministra no
mpandahatra, etc., ny lany.
ORDONNÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voalaha-
tra, nalabatra, milahatra, voalamina,
nalamina, milamina, voarindra, narin-
dra, mirindra, voalanto, nalanto. milan-
to. Maison bien ordonnée. 1 Trano voa-
lamina, nalamina, milamina tsara.
2 — , Voadidy, nodidiana, nandidiana.
Jeûne — - par l'Église. Fifadian-kanina
voadidy, nodidian* ny Eglizy. Faites
ce qui vous a été — par votre chef. Atao-
vy izay nandidian'ny lehibeanao. 3*—,
Nobamasinîna.
ORDONNER, va. f Mandahatra, man-
damina, mandrindra, mandanto. Dieu
a ordonna toutes choses. Andriamanitra
nandahatra t etc., ny zavatra rehetra.
Il a bien ordonné son ouvrage. Nanda-
hatra, etc., tsara ny zavatra lazainy ao
amy ny bokiny izy. Voy. Disposer. 2 # — ,
Mandidy, manasa. Le roi me Ta ordon-
né. Ny mpanjaka no nandidy aby iza-
ny. Le médecin lui a ordonné le bain.
Nodidiana, nasain' ny dokotera bila-
ns izy. 3*—, Manamasina olona. — un
prêtre. Manamasina olona bo prelra.
—, un. Mandidy, manaram-po. Vous n'a-
vez qu'à — de toutes choses comme il
vous plaira. Azonao didiana, anara-
nam-po araka izay sitrakao ny zavatra
rehetra.
ORDRE, sm. 1* Fandaharana, filahara-
na, lahatra, laharana, fandaminana, fila-
minana, fandrindrana. firindrana, fan-
dantoana, filantoana. Il n'y a point d' —
dans ce discours. Tsy milahatra, tsy
milamina, tsy mirindra izany laha-te-
ny izany. Mettez les livres en — . Ala-
haro, ataovy tsara lahatra, alamino ny
boky. Suivre F— alphabétique. Manara-
ka ny filaharana, laharan' ny alfabety.
lies soldats marchaient on — de batail-
le. Nandroso nilahatra, nilamina raba
hiady ny miaramiia. Il mit de^T— frians
les finances. Nandahatra,nandamina
ny amy ny volam-panjakana izy. 2 # — ,
Fandriana fehizay, fanaikena. L*— règne
dans le royaume. Mandry fehizay ny
fanjakana. Il Ût rentrer les mutins dans
1'—. Nampanaikeny ny mpitabataba.
3*—, Fanao, lalàna, ny mety, lahatra,
fandaharana, fandidiana, didy. Ce que
vous faites est dans 1*—. Araka ny fa-
nao, ny lalàna, ny mety izany ataonao
izany. L'— social fut ébranlé par cette
révolution. Saika ravan' izany fikoronta-
nana izany ny lalàna lehibe iankinan'ny
fanjakana. Cela est dans 1* — de la Pro-
vidence. Araka ny lahalf 1 Andriamani-
tra izany. Il est soumis aux ordres de la
Providence. Manaiky ny lahalr' Andria-
manitra izy. J'attends vos ordres. Mian-
dry ny fandaharanao, ny fandidia-
nao, ny didinao aho. Il a exécuté vos
ordres. Tanterany ny didinao. 4*— ,
Antokony, lahatra, filaharana. fikamba-
nana, fanamasinana olona. L'— de la
noblesse. Ny anlokon' ny andriana.
C'est un ange du premier — . Amy ny
antokony, laharana voalohany izany
anjely izany. C'est un talent du premier
— . Amy ny laharana voalohany izy
amy ny saina. — religieux. Fikamba-
nan-d reiijiozy. Il a reçu hier T— du
diaconat. Nasandratra tamy ny laha-
rana, fîlaharan' ny diakra izy omaly.
Digitized by
Google
ORG
— 573 —
ORG
nohamasinina ho diakra izy omaly.
ORDURE, sf. f Diky, loto, fako, fikô-
tra. l'fig. Teny maloto, zavatra veta-
vela.
ORDURIER, 1ÈRE, adj. et s. Tia te-
ny maloto. tia zavatra vetaveta, veta-
vcta.
OREILLE, sf. 1° Sofina, tadfny. Avoir
T— fine. Malatly sofina. Tirez-lui l'— .
Sofino izy. Se boucher les oreilles. Ma-
nentsin-teo/îna, etc. Fairo la sourde — .
Mamono sofina. Cela lui entre par une—
et lui sort par l'autre. Miditra amy ny so-
finy anila izany, fa mivoaka a ny ny anan-
kiray. Prêter l'— , ouvrir P— . Marapandry
sofina» manongilan-fso/?na. Dire un mot
à r— de quelqu'un. Manao toho-fso/î-
na olona. Les oreilles d'un soulier. Ny
no/în-kiraro. Les oreilles dune écuelle.
Ny ao/în-dovia. 2*—, Fandrenesana. fi :
hàinoana. Il est dur d'— . Tsy mandre
loatra, lalodalovana, marenindrenina izy.
Si cela vient aux oreilles de votre père,
vous recevrez une forte réprimande. Ra-
ha ren-drainao izany, dia holevileveny
roafy hianao. Ne lui parlez point de res-
tituer, il n'a point d'oreilles pour cela.
Aza mananatra azy mba hanonitra, fa
tsy mety mihaino izany izy. Il a T— de
ce ministre. Henoin' izany ministra
izany teny izy. || loc. Dormir sur les
deux oreilles. Mandry fehizay. tsy ma-
nana ahiahy. Je lui donnerai sur les oreil-
les, je lui frotterai les oreillos. Horehe-
tako mafy izy. Il s'est fait lirer 1'—. Na-
nahirana izy vao nanaiky. Tenir le loup
par les oreilles. Sahirana dia sahirana
tsy mahita hialana. Il est crotté jusqu*
aux oreilles. Feno futaka hatrany an-
tarapon-dohany izy.
OREILLER, sm. Ondana. Une pierre
lui sert d'— . Vato anankiray no ion-
danany, miondam-bato izy.
ORFÈVRE, sm. Mpanefy volamena.
ORFEVRERIE, sf. Fanefem-bolame-
na, tefy volamena.
ORGANE, sm. 1° Organa, faharenesa-
na, fandrenesana. L'— de la vue. Ny
organa mampahita, ny maso. L'— de
l'ouïe. Ny organa mampandre, ny so-
fina. Les organes dos sens. Ny fahare-
nesana , fandrenesana rehetra. Les
feuilles sont des organes essentiels des
végétaux. Ny ravin-kazo no organa ilain'
ny zavamaniry indrindra. Les muscles
sont les organes du mouvement. Ny ho-
zatra no organa mampihetsika. ?•— ,
Feo. Il a un bel—. Tsara/eo izy. 3 # /ig.
Solom-bava, alalana, mpanalâlana. Il
est T— du prince. Sohm-baoan* ny
mpanjaka izy. Il m'a servi d'— auprès
du ministre. Izy no alalaho, mpana-
lalana ahy tamy ny ministra.
ORGANIQUE, adj. 1* Misy organa, ma-
nana aina, misy aina. Corps — . Zava-
tra misy organa, etc. 2° — Mandaha-
tra. mandamina. Loi—. LaUna manda»
haïra, etc.
ORGANISATEUR, TRIGE, adj. et
s. Mpandahatra. mpandàmina.
ORGANISATION, sf. f Ny Dlahatry
ny organa. L'— du corps humain. Ny
filahatry ny organa amy ny tenan' ny
olona. 2'—. Fandaharana, filaharana,
Atahatra, fandaminana, filaminana.
ORGANISÉ, ÉE, p. et adj. 1* Misy or-
gana milabatra, misy organa, manana
aina. misy aina. Uu corps bien — . Va-
tana misy organa milahatratsava. Les
minéraux ne sont pas des êtres organi-
sés. Tsy misy organa, tsy manana
aina, tsy misy aina ny mtneraly. 2*/?g.
Voalahatra, nalahatra, milahatra, voala-
mina, nalamina, milamina, lalina. Une
tète bien organisés. Olona /a/tntsaina.
ORGANISER, va. 1° Mandahatra ny
organa. 1° ftg. Mandahatra, mandamina.
— une armée. Mandahatra, etc., taflka.
S'organiser, vpr. I* Miforona. Le corps
s'organise peu à peu. Miforona tsikeli-
kely ny vatana. C # fig. Mihamilahatra,
mihamilamina.
ORGANISME, sm. Fiasan' ny organa.
L — du corps humain est une assembla-
ge de merveilles. Misy zavatra betsaka
mahagaga ny fiasan' ny organa ao amy
ny tenan* ny olona.
ORGANISTE, sm. Mpitendry organa,
— armonia.
ORGE, sf. Karazam-barim-bazaha.
ORGEAT, sm. Karazan-java-mamy û-
sotro.
ORGELET, sm. Aretina takodimena.
ORGIE, sf. Filerana, fibobohana.
ORGUE, sm. ORGUES, au pl.sf. t*
Organa. 8ouflfleurd'— . M pifofotra orga-
na. 2* —de Barbarie. Sari net y lehibe.
ORGUEIL, sm. !• Fiavonavonana, avo-
navona. Il est bouffi d'— . Vonton'ny
ftavonavonana, etc., izy. 2*—, H a sa-
li i an a. J'ai l'— de croire que je ne suis
pas indigne de votre amitié. Sahiko la-
zaina fa mendrika hisakaiza aminao aho*
Digitized by
Google
I
ORI
— Di'l —
OttN
ORGUEILLEUSEMENT, adv. Ana-
vonavona.
ORGUEILLEUX, EURE, adj. f Mia-
vonavona. Esprit — . Olona miavona-
vona. 2 # — , Be flavonavonana, be avo-
navona. Il fit une réponse orgueillense.
Nanao valin-teny 6e avonavona izy.
—, s. fcfpiavonavona. Dieu humilie les—.
Andriamanitra manetry ny mpiavona-
t*o na.
ORIENT, sm. 1* Atsinanana. Comme
Est. 2*— , Azia. Visiter l— . Mivahiny
any Azia.
ORIENTAL, ALE, adj. f Any atsi-
nanana. Régions orientales. Tany any
ateinanana. 2*—, Any Azia. Les lan-
gues orientales. Ny fltenin' ny any
Azia.
Orientaux, sm. pi. Mponina any Azia.
ORIENTALISTE, «m. Mpahay ny 11-
tenin* ny any Azia.
ORIENTATION, sf. Fampifanarahana
amy ny atsinanana na amy ny vazan-ta-
ny hafa.
ORIENTER, va. Mampifanaraka amy
ny atsinanana na ny vazan-tany hafa.
S'orienter, vpr. 1* Maman ta tra ny atsi-
nanana na ny vazan-tany hafa. 2 # fig.
Mandinika.
ORIFICE, sm. Vava. L'— d'une vessie.
Ny vava tatavia.
ORIFLAMME, sf. Faneva.
ORIGINAIRE, aij. Avy. Il est— d'Ita-
lie. Italiana no nihaviany.
ORIGINAIREMENT» ado. Taloha,
avy.
ORIGINAL, ALE, adj 1* Nataon' ny
ropamorona, natao voalohany, tena, an-
galan-tahaka. andikana. Tableau—. Sa-
ry nataon' ny mpamorona. L'acte—
n'existe plus. Very ny taratasim-paneke-
na natao voalohany. Le manuscrit —
est égaré. Very ny tena sora-tànany. 2*
— , Vaovao, mamosaka toe-tsary vaovao,
mamosaka fandaha-teny vaovao. Ex-
pression originale. Fombam-pitenenana
vaovao. C'est un peintre — . Mpanoso-
doko mamosafea toe-taary vaovao izy.
C'est un écrivain—. Mpamorom-boky
mamo8aka fandaha-teny vaovao izy.
3 # — , Hafabafa. Il a un caractère—, Ha-
fahafa toetra izy.
— r am. 1* Sary nataon* ny mpamorona,
tarstaay natao voalohany, ny an gala n-
mbaka, ny andikana. Il a des originaux
dw plus excellents peintres. Manana
sary nataon' ny mpanoso-doko malaza
indrindra izy. Voilà T— du contrat.
Ity ny /arafasim-panekena natao coa-
lohany. Il est difficile de distinguer la
copie de 1*—. Sarotra ny mamantatra
ny kopia sy ny nangalan-tahaka. La
traduction s'éloigne ici de T— . Hafa ke-
ly amy ny nandlkana azy eto ny dika-
ny- 2°— , Ny alain-tsary. 3*—, Olona ha-
fahafa. Voy. Bizarre.
ORIGINALITÉ, sf. 1* Havaovao. Son
style a de 1'—. Vaovao ny fandaha-teni-
ny. 2*—, Hahafahafa, toetra hafahafa.
Son— le rend ridicule. Tonga fihomehe-
zana izy amy ny hahafahafany, amy ny
toetrany hafahafa.
ORIGINE, sf. f Ny iandohana, ny ian-
tombohana, ny ihaviana. fototra. Dès l —
du monde. Hatramy ny niandohana,
nian tombohan' izao tontolo izao. On ne
connaît pas l— de sa fortune. Tsy fan-
tatra ny nihaviari ny hareny. L —
d'un mot. Ny nihavian'ny teny iray.
Une mauvaise plaisanterie a été 1*— de
cette guerre. Kivazivazy ratsy no ni-
haviana, fotolr* izany ady izany. 2»—,
Fototra ihaviana, loharano isehoana, fi-
razanana, ûrenena. Nous avons tous la
môme—, Fototra iray no nt/iaotan-
tsika, loharano iray nisehoana isika
rehetra. Il est de basse—. Iva r a zana
izy. Il est Français d'— . Frantsay ny ra-
zany, ny fireneny.
Dans l'origine, loc. adv. Tamyny voa-
lohany.
Dès l'origine, loc. adv. Hatramy ny
voalohany.
ORIGINEL, ELLE, adj. Voalohany,
ta m y ny fototra. Elle a conservé son in-
nocence originelle. Nitahiry ny fabadio-
vany voalohany izy. Péché — . Fahota-
na (amy ny fototra.
ORIGINELLEMENT, ado. Hatramy
ny voalohany.
ORIPEAU, sm. 1* Takela-barahina ma-
in irap ira tra hoatra ny volamena. 2 # — .
Amborodao misy ankoso-bolamena. 3*
fig. Renty ankosoka.
ORME, ORMEAU, sm. Karazan-kazo.
ORNEMENT, 8m. 1* Haingo, ravaka,
endrika, renty. Ce meuble n'est que pour
servir d'— à ma chambre. Io fanaka io
dia haingo, ravaka, endrtfcafotsinyhia-
ny ao an-tranoko. Les ornements de cet
édifice n'ont pas été soignés. Tsy vita
tsara ny haingo, ny ravaka, ny rentin
ï
Digitized by
Google
rthWJft J
ORT
OTE
iotranoio. 2* fig. Haingo, ravaka, ren-
ty. Ce discours est chargé d'ornements.
Be haingo, be renty loatra io laha-leny
io. ïl était T— de la cour. Izy no rava-
kyuy tao anaty rova. 3*— , pi. Akanjo
fi tondra manao lamcsa.
ORNEMENTATION, sf. Fampihain-
goana, fandravahana.
ORNEMENTER, ta. Mampihaingo,
mand ravaka.
ORNER, va. 1* Mampihaingo, mandra-
vaka, manendrika, mandrenty. Les gla-
ces ornent bien un appartement. Ny fl-
taratra mampihaingo, mandravaka,
manendrika ny efl-trano. — une égli-
se. Mampihaingo, mandravaka, man-
drenty ny trano leglizy. 2° fig. Mam-
pihaingo, mandravaka, mandrenty..—
son langage. Mampihaingo, mandren-
ty ny laha-teniny. Les vertus ornent
rame. Ny hatsaram-panahy mandra-
vaka ny fanahy. Voy. Embellir.
S'orner, vpr. Mampihaingo tena. mi hain-
go, mi ravaka. La campagne s'orne de
fleurs. Miravaka voninkazo ny any an-
fsaha.
ORNIÈRE, sf. \ m Dian-tsarety. 2° fig.
Ny mahazatra, fahazarana. II ne peut
pas sortir de 1'— . Tsy afa-miala amy ny
mahazatra azy, amy ny fahazarany
izy.
ORNITHOLOGIE, sf. Fahaizana mora-
ba ny vorona.
ORNITHOLOGISTE ou ORNITHO-
LOGUE, «m. Mpahay ny momba ny
vorona.
ORPHELIN, INÈ, s. Kamboty. — de
père. Kamboty velon-dreny.
ORPHELINAT, «m. Trano fltaizana sy
fampianarana ny kamboty.
ORPHÉON, 8m. Fampianaran-kira, fl-
kambanan' ny mpihira maro.
ORTEIL, sm. 1* Rantsan-tongotra. 2°
— , Ankiben-tongolra.
ORTHODOXE, adj. et sm. Manaraka
ny finoana marina.
ORTHODOXIE, sf. Fanarohana ny fi-
noana marina.
ORTHOGRAPHE, sf. Fanoratana ny
teny samibafa arakany fanao, ortografy.
ORTHOGRAPHIER, va. Manoratra
ny teny samihafa arakà ny fanao.
S'orthographier, vpr. Soratana araka
ny fanao. Comment s'orthographie cq
mot ï Ahoana no fanoratra io teny io?
ORTHOGRAPHIQUE, adj. Momba
ny ortografy.
ORTIE, 8f. Zava-maniry misy lay, agy.
ORTOLAN, sm. Karazam-borona fihaza.
OS, sm. Taolana.
OSCILLATION, sf. f Fikivilivily, fisa-
vilivily, fikipilipily. Les oscillations du
pendule. Ny fikivilivily, etc., ny kapi-
lim-pamantaranandro. 2 # — , Fihevinge-
vina. Les oscillations d'un navire. Ny /î-
hevingevin' nysambo. 3* fig. Fiovaova-
na. Les oscillations de l'opinion. Ny fio*
vaovan ny hevitry ny olona.
OSCILLATOIRE, adj. Mikiyilivity,
misavilivily, mikipilipily.
OSCILLER, vn. Mikivilivily. misavili-
vily, mikipilipily.
OSÉ, ÉE, adj. Sahy.
OSEILLE, sf. Kamasina.
OSER, va. Sahy. Il a osé résister. 5a-
hy nanohitra izy.
OSIER, sm. Karazan-tsimbilaotra.
OSSELET, sm. 1* Taolana madinika.
2*—, pi. Taolana madinika anaovan' ny
ankizy madinika tanisa.
OSSEMENTS, sm. pi. Korontan-tao-
lana.
OSSEUX, EUSE, adj. Tena taolana.
Substance osseuse. Taolana.
OSSIFICATION, sf. Kanjariana ho
taolana.
OSSIFIER, va. Mampanjary ho taolana.
S'ossifier, vpr. Manjary ho taolana.
OSTENSIBLE, adj. 1" Azo aposaka.
Lettre — . Taratasyazo aposaka. 2 # — ,
Miharihary. Vérité — . Zavatra marina
miharihary.
OSTENSIBLEMENT, ado. An-kari-
hary.
OSTENSOIR, s m. Ostansoara.
OSTENTATION, sf . Rehareha, reha-
ka. Il fait — de son savoir. Mirehareha,
mirehaka amy ny fahaizany izy.
OSTROGOTH, sm. Olona tsy mahala-
la fomba.
OTAGE, sm. Olona na tanina atao an-
toka.
ÔTER, va. 1° Manesotra, manala, mia-
la. Otez la table. Esory ny latabatra.
On lui a ôté son emploi. Nesorina ta-
my ny raharahany izy. Otez cette tache.
Esory izany loto izany. ôtez votre épée.
Eiory ny sabatrao. — son pantalon.
Manesotra, manala ny patalohany. I!
n'a pas ôtè" son chapeau Tsy niala srt^
Digitized by
Google
OUB
— 57fi —
OUR
troka izy. De cinq ôtez doux. Anesory,
analao roa ny dimy. 2 # —, Manafaka.
Co8 pilules ôteront le mal. Ireo pilina
irco hanafaka ny aretina. utez-moi cet-
te inquiétude. Afaho amin' izany ahiahy
izany aho. || loc. — la vie à quelqu'un.
Mahafaty olona. — sa confiance à quel-
qu'un. Tsy matoky olona intsony.
S'ôter, vpr. Miesotra, miala. Ô lez- vous
de ma place. Miesora, rnialà amy ny
titoerako.
OU, conj. Sa, na. Ferez-vous cela oui —
non? Hataonao va izany sa tsia? Portez-
le mort— vif. Ento izyna maty na ve-
lona.
OÙ, adv. t* Aiza, ho aiza, izay. — est-il ?
Aiza izy? — allez-vous? Ho aiza, han-
kaiza hianao? — que vous alliez. Na
aiza na aiza balebanao. Il est allé je no
sais — . Tsy fantatro izay nalebany. La
maison — jo demeure. Ny trano izay
itoerako. D'— venez- vous? Avy aiza,
avy taiza hianao? D'— a-t-il pris cela ?
Taira no nangalany izany ? Par — avez-
vous passé? Tatza no nandalovanao?
2 # — , Inona. — tend ce discours ? Inona
no iafaran* izany resaka izany? D' —
lui vient cet orgueil? Inona no fototr'
izany tiavonavonana izany? D*— vient
que vous faites cela? Inona no antony
anaovanao izany?
OU AILLE, sf. Ondry (kristiana). Les
ouailles connaissent la voix de leur pas-
teur. Ny ondry mahalala ny feon* ny
mpiandry azy.
OUATE, sf. Vohavohan-dandihazo.
OUATER, va. Manisy vohavohan-dan-
dihazo.
OUBLI, sm. 1* Fanadinoana, fatiarika.
C'est par — que j'ai manqué au rendez-
vous. Ny fanadinoana, ny fatiarika
hiany no nahadiso fotoana ahy. Il est
tombé dans l'— . Efa hadino izy. 2 # — ,
Tsy filandremana, tsy fahatsiarovana,
fanarian-dia, tsy fi tan dro van a, tsy flhe-
verana ny tena.
OUBLIER, va. 1* Manadino. Il a oublié
la commission. Nanadino ny hafatra
izy. Il a oublié la clef. Nanadino ny
fanalahidy izy. Je n'oublierai pas vos
bienfaits. Tsy hohadinoiko ny soa na-
Uonao ahy. Que Dieu daigne — nos fau-
tes 1 Aoka Andriaraanitra hanadino ny
helotsika ! Depuis qu'il a fait fortune, il
oublie ses parents. Hatramy ny nahazoa-
ny harena dia manadino ny havany izy.
Vous avez oublié son nom. Hadino-
nao ny anarany. 2 a — , Tsy mitandrina,
tsy mahatsiaro, manary dia, tsy milan-
dro, tsy tsapany. Il oublie ses affaires.
T«y mitandrina ny raharahany izy. Il
oublie ses devoirs. Tsy mitandrina
izay tokony hataony izy. Il m'a oublié
dans son testament. Tsy notsaroviny
aho ta m y ny izy nandidy fananana. Il
oublie son mal. Manary dia ny aretiny
izy. Il oublie sa grandeur. Tsy mitan-
dro ny voninahiny izy, tsy tsapany ny
voninahiny.
S'oublier, vpr. 1* Hadinoina. Les bien-
faits s'oublient. Hadinoina nysoaatao.
2 8 — , Tsy mahatsiaro tena, tsy mihevi-
tra ny tenany, tsy tsapany ny tenany.
Il s'est oublié jusqu'à frapper sa fem-
me. Tsy nahatsiaro tena izy, ka ni-
kapoka ny vadiny. 11 s'oublie pour faire
du bien aux autres. Tsy mihevitra ny
tenany izy, tsy tsapany ny tenany
mba hanasoa ny namany.
OUBLIETTES, sf. pi. Tranomaizina
taloha. *
OUBLIEUX, EUSE, adj. Maty arika,
mora manadino.
OUEST, 8m. Andrefana. Aller du côte
de 1'—. Miankandrefana. Les provin-
ces de l'— . Ny fari-tany any andrefa-
na.
OUF, int. Dray ! dry!
OUI, adv. Eny, aikany. Avez-vous fait
cela?—. Moa nataonao izany? Eny,
etc. Oui-da. Aikany.
— , s m. Eny. On vous demande un — ou
un non. Lazao eny na tsia.
OUÏ-DIRE, «m. Hono, tsahotsaho, sa-
li oa. Ce n'est qu'un — . Hono, etc., fo-
tsiny izany.
OUlE, sf. Fandrenesana, soflna. Il a mau-
vaise—. Tsy mandre loatra, lalodato-
vana izy. Il a 1'— bonne. Malady sofi-
na izy.
OUÏES, sf. pi. 8ofln-kazandrano.
OUÏR, va. Mandre, mihaino. Avez-vous
ouï dire cette nouvelle? Moa nahare
izany zava-baovao izany hianao ? — des
témoins. Mihaino vavolombelona.
OURAGAN, sm. Taflo-drivotra.
OURDIR, va. 1 * Manâny. — une toile.
Manàny lamba. 2 # fig. Mifoko, mioko.
— un complot. Mifoko, etc., mua baoao
teti-dratsy.
OURDISSAGE, sm. Kananiana.
OURDISSEUR, EUSE, s. Mpanény.
OURDISSOIR, sm. Fàntaka fananiana.
Digitized by
Google
OUT
OUV
OURLER, va. Manjai-doha lamba, man-
jongy, mandify.
OURLET, «m. Jongy. dify.
OURS, sm. f Orsa. 2* fig. C'est un — .
Olona miolonolona izy. — mal léché.
Olona tefy maika, ratsy tarehy, dondri-
na, tsy mahalala fomba. Il ne faut pas
vendre la peau de T— avant qu'on Tait
pris. Valala tsy an-tanana tsy atolo-
]aza.
OURSE, sf. Orsavavy.
OURSON, sm. Zanak'orsa.
OUTIL, sm. Fiasana, fanaovan-javatra.
Outils de jardinage. Fiasan' ny mpam-
boly zarday. Les outils d'un charpen-
tier. Ny fiasana, etc., ny mpandrafitra.
OUTILLÉ, fiB, adj. Manana fiasana,
— fanaovan-javatra.
OUTILLER, va. Mamonona fiasana, —
fanaovan-javatra.
S'outiller, vpr. Mivonom-piasana, — fa-
naovan-javatra.
OUTRAGE, am. I e Fanevatovana, fani-
ratsirana, fanalam-baràka. Vfig. Faire
— à la raison. Milaza na manao zavatra
mifanohitra amy ny marina.
OUTRAGEANT, ANTE, adj. Mane-
vateva, maniratsira, manala baraka. Pa-
roles outrageantes. Teny manevateva,
etc.
OUTRAGER, va. 1* Manevateva, mani-
ratsira, manala baréka. On Ta outragé
dans sa personne. Ny lenany hiany no
notevateoaina, notsiratsiraina, na-
lam-baràka. Il a été outragé en son
honneur. Nalam-barâka ny voninahi-
ny. 2* fig. Mifanohitra.
OUTRAGEUSEMENT, adv. Amim-
panevatevana , amim - paniratsirana ,
amim-panalam-barâka.
OUTRAGBUX, EUSE, adj. Maneva-
teva, maniratsira, manala baraka.
OUTRANCE (À), loc. adv. Izaitsizy,
mafy dia mafy. 8e battre a—. Miady izai-
tsizy, etc.
OUTRE, sf. Hoditr' osy fasian-divay.
OUTRE, prép. !• An-dafy, am-pita. Les
guerres d'— mer. Ny ady atao any an-da-
fy, etc., ny ranomasina. 2 # — , Afa-tsy,
tunampiny. — la somme convenue, je
lui ai donné dix francs. Afa-tsy m vola
nifanekena, izabo nanomeazyariary roa,
nomeko ariary roa ho fanampin' ny vo-
la nifanekena izy.
—, adv. La vitra kokoa. La nuit Tempe-
cha dépasser—. Nyalina nisakana azy
mba tsy handroso lavitra kokoa.
En outre, loc. adv. Fanampin* izany. Je
lui ai donné une piastre et on— je l'ai
nourri. Nomeko farantsa izy, ary fanam*
pin' izany koa dia namelona azy aho.
D'outre en outre, loc. adv. Percer d'-
en — . Maninteraka, managoroealou
Outre mesure, loc. adv. Voy. MssuMfc
OUTRÉ, JfeS, adj. 1* Diso ohatra, mi'
hoa-pampana, be loatra. Louanges ou-
trées. Fiderana diso ohalra, etc. l'fig.
Misafoaka, mifoaba. — de colère. Misa*
foaka, etc. Il est — de vos refus. Mita*
foaka, etc., noho ny fandavana natao
nao izy.
OUTRECUIDANCE, sf. Fihamboana,
firehaka. Il parle avec — . Mihambo-
ham6ofiteny izy, mirehaka izy raha
miteny.
OUTRECUIDANT, ANTE, adj. et a.
Mihambohambo, mirehaka.
OUTREPASSER, va. Manao ralhoatra.
Il a outrepassé mes ordres. Nanao mi*
hoatra ny nandidiako azy izy.
OUTRER, va. 1" Manitatra loatra. Il a
outré cette compa raison. Nanitatra loa*
Ira izany fanoharana izany izy. 2* fig.
Mahatezitra, mampisafoaka, mampifoa-
ba.
OUVERT, ERTB, p. et adj. 1' Voa-
voha, novohana, mivoha, voaso'catra,
nosokafana, raisokatra, voabanabana, na*
banabana, nobanabanaina, inibanabana,
voadanadana, nadanadana, nodanada-
naina, midanadana, voatanatana, nata-
natana, no tanata naina, mitanatana, voa-
sanasana, nasanasana, nosanasanaina,
misanasana. 2°— , Voavaky, novakina,
vaky, voadidy. nodidiana, voa vêla Ira, no-
velarina, mivelatra, voasaraka, n >sara-
hina, misaraka, voihataka, nahataka,
mihataki. 3*—, Nasiana, natao, voahady,
nohadina. \ % fig. Voatomboka, natombo-
ka.manoinboka, miantomboka, voaorina,
naorina. 5*—, Mamboraka ny ao am-po,
tsy manao an-kifonofono, tsotra. C'est un
homme — . Olona mamboraka ny ao
am-pony, etc., izy. Parler à cœur — .
Mamboraka ny ao am-po. || loc. Guer-
re ouverte. Ady voalaza. Cette ville est
ouverte. Tsy misy fiarovana izauy tana-
na izany. Ce port est — à tous les étran-
gers. Azon' oy vabiny rehetra idirana
izany seranana izany. Recevoir à bras
ouverts. Mandray amin-kafaliana. Ex-
pliquer à livre—. Mandika boky tsy mN
37
Digitized by
Google
ouv
— 578
OUV
firiy. Il a l'esprit — . Haingan-tsaina izy.
OUVERTEMENT, adv. An-karihary,
ampahiberaaso, tsotra.
OUVERTURE, sf. f Loaka, vaky, va-
ravarana, vava. Il y a une grande— à la
muraille. Misi/ loaka makadiry amyny
rindrina. L'eau s'insinue par les plus
petites ouvertures. Ny rano miditra amy
ny loaka, vaky madinika indrindra. Ce
bâtiment a trop d'ouvertures. Betsaka
loatia ny varavarana amin* io trano io.
L'— du silo est trop petite. Kely loatra
ny rata lava-bary. l 2°— , Famobana, fa-
nokafana, flsokatra. L'— d'un compas.
Ny fisokatry ny kompà. 3°— , Famakia-
na, fandidiana, famelarana. 4° fig. Fian-
tombohana. Dès 1'— du parlement. Tamy
ny niantombohan' ny parlementa. 5"—,
Famosahan-kevilra, tllazana, fanamba-
rana, famborahana. Il a fait des ouver-
tures de paix. A amosaka hevitra mba
hanao fanekem-pihavanana izy. Il n'a
pas écouté mes ouvertures. Tsy nihaino
ny hevilra naposako izy. Il m'a fait
des ouvertures, utiles. Nilaza, nanam-
bara zavatra maliasoa tamiko izy. 6 # — ,
Izay. Je ne vois aucune — pour parve-
nir à mon but. Tsy fanlatro izay hal.a-
tanterahako ny nokendreko.
OUVRABLE, adj. Azo iasana. Jour—.
Andro azo iasana.
OUVRAGE, sm. i* Asa, asan-tanana,
taozavatra, lahasa, raharaha. L'univers
est r— de Dieu. Asa, asan-tànan' An-
driamanitra izao tontolo izao. Commen-
cez votre—. Atomboby ny asanao, ny
taozavatrao, ny lahasanao, ny raha-
rahanao. Cet ouvrier n'a point a*—. Tsy
manan-da/iasa, tsy manan-dra/iarafia
io mpiasa io. Celte femme a toujours son
— à la main. Mamn~taozavatra man-
drakariva ao an-tânany io vehivavy io.
• *2 # — , Fanaovana, fiasana, fanaovan-d ra-
haraha. Ce bâtiment sera 1"— de deux
ans. Haharitra roa taona ny hanaova-
na io trano io. Il ne s'est pas encore mis
à 1'—. Tsy mbola nanombolca hiasa, lia-
nao raharaha izy. 3*—, Boky. Publier
un — . Mainoaka boky.
OUVRAGÉ, ÉE, adj. Nokalina. Bro-
derie très ouvragée. Amburadara noka-
lina fatratra.
OUVRÉ, ÉB, adj. i* Misoralsoratra.
Du linge — .. Lamba misoratsovatra. 2*
— , Voatefy. Fer— . Vy voatefy.
OUVRER, va. Man'ao, manHy. — de la
monnaie. Manao t etc., vola.
OUVRIER, 1ÈRE, s. Mpiasa, mpanao
taozavatra. Habile—. Mpiasa mahay.
Habile ouvrière. Vchivahy mpanao tao-
zavatra mahay.
— , adj. 1° Miasa, manao taozavatra. Clas-
se ouvrière. Olona mpiasa, mpanao tao-
zavatra. 2 # — , Azo iasana. Jour—. An-
dro azo iasana, andavanandro, ankoba-
nandro. || loc. Cheville ouvrière. Hombo
vy ikambanan' ny tânan-kalesy amy
ny tenany; fig. olona foto-d raharaha
anankiray.
OUVRIR, ta. 1* Mamoha, manokatra,
manabanabana, manadanadana, mana-
tanatana, manasanasana. —une porte,
une armoire. Mamoha varavarana, la-
lorooara. Cette clef ouvre plusieurs ser-
rures. Mahavoha h id in- trano maro ity
fanalahidy ity. — une caisse, une lettre.
Manokatra vata, taratasy ampitondrui-
na. — les yeux. Manokatra ny maso ;
fig. mahatsia'ro, mijery, mahita. — la
bouche. Manokatra ny vava ; fig. rai-
teny, miloa-bava. Ouvrez tout à fait la
porte. Abanabanao, adanadanao, a/a-
natanao ny varavaram-be. Ouvrez bien
la bouche. Atanatanao, asanasanao
ny vavanao. 2*—, Marna ky, mandidy,
mamelatra, mampisaraka, mampihata-
ka Ouvrez cette pomme. Vakio, didio
io poma io. — un abcès. Mandidy vay.
— un livre Mamelatra boky. — les
bras. Mamelatra tanana. Ouvrez tes
rangs. Sara/io, ahataho ny laharana. 3 #
—, Manisy, manao, mihady. — une fenê-
tre dans le mur. Manisy, manao va-
ravaran-kely amy ny riudrina. — un ca-
nal. Manao, mihady lakan-drano. i m fig.
Manomboka, marïorina. — la danse. À/a-
nomboka ny dihy. — la lice. M anom-
boka hifaninana. —boutique. Manom-
boka trano fivarotana. — une école. Ma-
norina trano fianarana. 5* — , Mambo-
raka, manitatra. —son cœur à quelqu*
un. Mamboraka ny ao am-pony amin*
olona. L'étude ouvre l'esprit. Manita-
tra ny saina ny fianarana, || loc. Ce mets
ouvre l'appétit. Mampazolo homana iza-
ny laoka izany.
— y vn. f Manomboka, miantomboka. La
chasse ouvre aujourd'hui. Afanombofca,
etc., anio ny fihazana. 2*— , Mttodika.
La fenêtre ouvre sur la rivière. Ny vara-
varan-kely mitodika any amy ny reni-
rano.
S'ouvrir, vpr. l*Mtvoha, misokatra, mi-
banabana, midanadana, mitanatana,mi-
Digitized by VjOOQ16_
PAG
— 579 —
PAI
sanasana. 2*—, Mivelatra, roisaraka, mi-
bataka. Les fleurs s'ouvrent. Mivelatra
ny voninkazo. La foule s'ouvrit devant
lui. Nisaraka, nihataka tao anatreha-
ny ny vahoaka. 3* fig. Jïanomboka. 8on
cœur s'ouvrit à la joie. Nanomboka ni-
faly ny fony. 4 # — , Mamboraka ny ao
ara-po. 8'— à quelqu'un. Mamboraka ny
ao am-po amin' olona.
OUVROIR, sm. Trano fanaovan-taoza-
vatra.
OVAIRE, sm. Fiforonan' ny atody.
OVALE, a<\j. et sm. Mitarehin' atody
Table — . Latabatra mitarehin' atody.
OVATION, sf. Hoby, fibobena.
OVIPARE, acij. Manatody.
—, «m. Blby manatody.
OXYDE, sm. Oksida. — de fer. Qksi-
dan 'ny vy , harafesina. — de cuivre. Oksi*
dan* ny varahina, taim-barahina.
OXYDER, va. Mampa harafesina, main-
pangery roaitso.
S'oxyder, vpr. Miharafesina, mangery
maitso. Lo cuivre s'est oxydé. Nangery
maitso ny varahina.
OXYGÈNE, sm. Oksijena.
PACAGE, sm. Tany bc vilona, lany be
ahitra.
PACHA, sm. Manambonîuahitra silamo.
PACIFICATEUR, TRIGE, a. Mpam-
pandry tany, mpampihavana, mpampi-
fanaraka.
PACIFICATION, 8f. Fampandriana,
.fampihavanana. fampifanarahana.
PACIFIER, va. Mampandry, mampiha-
vana, mampifanaraka. — un État. Mam-
pandry fanjakana. C'est lui qui a paci-
fié leur différend. Izy no nampihavana,
nampifanaraka azy ireo.
PACIFIQUE, adj. 1* Tsy tiaady, tiafia-
danana, mipetraka ho azy, mibonaika.
Un roi — . Mpanjaka tsy tia adu. Esprit
— . Olona tsy tia ady, etc. 2°— , Tsy mi-
sy ady, miadana. mandry fehizay. Son
règne fût—. Tsy nisy ady, niadana,
nandry fehizay ny andro nanjakany.
loc. Océan — . Ranomasina lebibe any
andrefany Amerika.
PACIFIQUEMENT, adv. Amim-pia-
danana.
PACOTILLE, sf. Varotra madinika en-
tin' ny mpiautsambo. Il loc. Marchandi-
ses de—. Varotra tsy tsara loatra.
PACTE, sm. Fanekena, ûfanekena. Fai-
re un — . Manao fanekena, mifanaiky.
PACTISER, vn. 1* Manao fanekena, mi-
fanaiky. 2* fig. — avec la rébellion. Afa-
nao fanekena, mi fanaik y amy ny mpi-
komy.
PAGAIE, sf. Fivoy.
PAGANISME, sm. Fanompoan-tsampy.
PAGE, sf. Pejy.
PAGE, sm. Tovolahy tandapa.
PAGINATION, sf. Isan'ny pejy.
PAGINER, va. Manisy isa ny pejy.
PAGNE, sm. Sikina, salaka, sarandra»
na, kitamby. — des hommes. Sikina, *a*
làka, sarandrana. — des femmes. Ri*
tamby.
PAGODE, «A Trano flvavahan' ny mpa-»
nompo sarapy any Azia.
PAIEMENT, sm. Voy. Payement.
PAÏEN, ÏENNE, adj. Manompo sam-
py, momba ny sampy. La religion païen-
ne. Ny ûvavahan' ny mpanompo sam*
py. Les superstitions païennes. Ny fl-
nuana adala momba ny sampy.
— , s. !• Mpanompo sampy. 2° fig. Olona
tsy tia ûvavahana.
PAILLASSE, sf. Kidoro*
— , sm. Mpampihomehy an-danonana, ari*
ralahy, kapotsaka, harankana.
PAILLASSON, sm. Tsihy famaoban-
tongotra.
PAILLE, sf. f Molôlo, bozaka. Feu do
— . Afo-mo/o/o, afom-oozafta. Chapeau
do—. Satroka mololo, satroka harona.
Coucher sur la—. Mandry ambony mo-
lolo, bozaka \ fig. mikaforoforo, raipo-
ripory. 2°— , Tapak' ahitra. Il voit une—
dans l'œil de son prochain et ne voit pas
une poutre dans le sien. Mahita tapak *
ahitra amy ny mason* ny namany izy
ka tsy mahita sakamandimby amy ny
azy. Tirer a la courte—. Manao an-ton-
dry ahitra, — fampaka. 3° fig. Hommo
de—. Olona tsinontsinona.
— , adj. invar. Mavo. Des gants—, G a
mavo.
Digitized by
Google
PAI
— 580 —
PAL
PAILLET, adj. m. (Divay) mena mavo
Du vin—, Divay mena maco.
PAILLETTE, sf. Ela-bolamena.
PAIN, sm. t* Mofo, ampempa, koba ma-
saka. — bénit. Mofo voahasina. — de
munition. Mofo fanome ny miaramila.
— d'épice. Mofo mamy. —do farine de
riz. Ampempa, koba masaka. \\ toc.
Faire passer le goût du — à quelqu'un.
Mahafaty olona. —de sucre. Siramamy
npivongana. —de savon. Tsipirian-tsa-
vony. —à cacheter. Loko rora. 2 e —, Ha-
nina, flvelomana. Il gagne son— à la sueur
de son front. Ny hatsembohana no aha-
zoany hanina, etc. Il a son — cuit. Ma-
nan-/iire/omana izy.
PAIR, adj. m. t° Mitovy. Il est— et com-
pagnon avec lui. Sady mitovy aminy no
namany izy. 2*—, Ankasa. Nombre—.
Isa ankasa.
- t «m. 1* Namana. Il a été jugé par ses
pairs. Notsarain* ny namany izy. 2*— ,
Tsy fisiana sandany. Le change est au—.
r Tsy misy sandany ny ûfanakalozana.
De pair, loc. adv. Hoatra ny namana.
Il va de — avec les grands seigneurs.
Miaraka amy ny andriandahy malaza
hoatra ny namany izy.
PAIR, sm. Andriandahy. La chambre
des pairs. Ny fivorian* ny andriandahy ,
parlementa ambony.
PAIRE, sf. Roa, mivady, iray aman* olo-
na, iray lomisy. Une — de bœufs. Omby
roa. Une — de bottines. Baotina miva-
dy, iray aman' olona, iray lomisy.
Les deux font la — . Samy adala, samy
kary izy roa lahy. || loc. Une— de lunet-
tes. Solomaso. Une— de ciseaux. Hety.
C'est une autre — de manches. Raharaha
samihafa lavitra izany.
PAIRIE, sf. Fahandrianana.
PAISIBLE, adj. f Tsy tia ady, mipe-
traka ho azy, mibonaika. Cet enfant est
— . Tsy tia ady t etc., io zaza kely io.
2 # — , Mandry, miadana, mandry fehizay,
rai lamina, misononôka. Le royaume est
— . Mandry ny fanjakana. Il mène une
vie — . JH iadana, mandry fehizay izy.
Un sommeil — . Torimaso milamina.
Une rivière— .Renirano misononôka.fr
— , Tsy misy manelingelina, tsy misy
tabataba. Il est — possesseur de sa mai-
son. Torapon'ny tranony tsy misympa-
nelingelina izy. Un séjour — . Fitoera-
na tsy misy tabataba.
PAISIBLEMENT, adv. 1* Amim-pia-
danann, mandry fehizay, milamina, mi-
sononôka. 2*—, Tsy misy manelingeli-
na, tsy misy tabataba.
PAÎTRE, va. 1* M iraotra. Les moutons
paissent l'herbe. M iraotra ny ahitra
ny ondry. 2 a — , Miandry. David paissait
ou faisait — les troupeaux. Niandry
ondry Davida. frfig. Envoyer — quel-
qu'un. Mandroaka olona amin-kateze-
rana.
Se paître, vpr. Mihinana. Les corbeaux
se paissent de charogne. Mihinana fa-
tim-biby nygoaika.
PAIX, a/. 1* Fandrian" ny tan y, fi fan a-
rahana, fihavanana, fiadanana. Le pays
est en — . Mandry ny tany. Co prince
est en— avec tousses voisins. Io mpan-
jaka io mifanaraka, mihavana amin*
izay rehetra ao akaikiny. Ils ont fait la
— . Nifanaraka, nihavana indray izy
roa lahy. La — règne dans la famille.
Mifanaraka, miadana, mandry fehi-
zay ny flanakaviana. La— soit avec vous !
Ho aminareo anie ny fiadanana l Son
âme n'est point en — . Tsy mandry ny
sainy, tsy manam-piadanana ny lony.
2 # — , Tsy fanelingelenana, tsy fisian-ta-
bataba. Laissez-moi en — . Aza helinge-
lenina aho. On vit ici dans une — pro-
fonde. Tsy misy manelingelina, tsy
misy tabatabana dia kely aza aty. 3 # — ,
Fanekem-pihavanana. La — est signée.
Voaisy sonia ny fanekem-pihavanana.
Paix! int. Mangina!
PAL, 8m. Hazo maranitra. Faire subir
le supplice du — . Gomme Empaler.
PALAIS, 8m. I e Lapa, rova. — royal.
Lapan' ny mpanjaka. Le roi est dans
son — . Ao anaty lapany, etc., ny mpan-
jaka. — épiscopai. Lapan* ny eveka. 2*
—, Trano kanto, trano, Ûtsarana. Sa mai-
son est un — . Kanto ny tranony. — de
justice. Trano ûtsarana. Gens de — .
Olona manao raharaha amy ny fit&ara-
na. Style de — . Fombam-pitenenana fa-
nao amy ny fitsarana.
PALAIS, sm. 1* Lanilany. 2* ftg. Il a
le — fin. Malady mandre tsiron-javatra
izy. Voy. Goût
PALAN, sm. Bolaky lembe any an-
tsambo.
PALANQUIN, sm. Palankina, filan-
jana.
PALATALE, ad;, et sf. Tononina amy
ny lanilany. Consonnes palatales. Reni-
soratra tononina amy ny lanilany.
PALE, sf. Lela fi voy. La — d'un rame.
Ny lela livoy.
Digitized by
Google
PAL
581 —
PAL
PÂLE, adj. 1* Hatsatra, mivolora-bala-
la maty, mivaloarika, matroka, vasoka.
Il a le visage — . Hatsatra, mivolom-
balala maty ny tarehiny. Il est — de
colère. Mivaloarika, matroka ny en-
driny noho ny hatezerana. Or — . Vola-
mena matroka. Un bleu — . Manga t?a-
sofea. 2*—, Manjombona, raisomambi-
samby. Le soleil est — . Manjombona
ny masoandro. Cette bougie ne jette
qu'une lumière — . MisomambUamby
ny fahazavan' io jiro io. 3 # fig. Tsy rai-
sy renty, — haingo, tsy marevaka. Sty-
le—. Fandaha-teny tsy misy renty t
etc.
PALEFRENIER, «m. Mpiandry soa-
valy.
PALET, sm. Antsipy. Jouer au — . Ma-
nao antsipy.
PALETOT, sm. Palitao.
PALETTE, sf. !• Hazo fanipazana ka-
tsomanta. 2*—, Hazo fisaka fampifanga-
roan-doko.
PALÉTUVIER, «m. Honko.
PALEUR, sf. Hahatsatra, fivolom-ba-
lala maty, fivaloarika, hamatroka.
PALIER, sm. Fitoerana fiatoana amy
ny tongo-tohatra.
PALINODIE, sf. Famerenan-teny en-
tina midera ny notsinina.
PALIR, vn. 1* Mihabatsatra, mivolom-
balala maty, mivaloarika, mihamatroka,
mibavasoka. 2" — , Mibamanjombona ,
misomambisamby.
—, va. Mampahatsatra, mampivolom-ba-
lala maty, mampivaloarika. La Ûèvro
vous a pâli le visage. Ny fanaviana
nampahatsatra, etc., ny tarehinao.
PALIS, sm. Tsato-kazo atao rova, — va-
la, — sehatra.
PALISSADE, sf. Rova hazo, tsivikinin-
dahy, vala, sehatra, fefy. — entourant la
résidence du souverain, d'un seigneur,
d'un gouverneur. Rova, tsivikinin-
dahy. —d'un parc à bœufs. Vafan'om-
by. — entourant le camp. Sehatra.—
de rosiers. Fefy raozy.
PALISSADER, va. Manisy rova, — va-
la, — sehatra, — fefy.
PALISSANDRE, sm. Voamboana.
PALISSANT, ANTE, adj. Mihahatsa-
tra, mivolom-balala maty, mivaloarika,
mihamatroka.
PALLIATIF, IVE, adj. Mahaketraka,
mampitony. Remède—. Fanafody ma-
hahelraka, etc.
— , sm. !• Fanafody mahaketraka, —mam-
pitony. L'opium n'est qu'un — . Ny opio-
ma dia fanafody mahaketraka, etc.,
fotsiny. 2? fig. 8arona.
PALLIATION, sf. Fanaketrahana, fam-
pitoniana.
PALLIER,' va. \ ù Manaketraka, mampi-
tony. —un mal. Manaketraka, etc., are-
tina. 2* fig. Manarona. — une faute. Ma-
ri a ron-kadisoana.
PALMA-GHRISTI, sm. Tanantana-
manga.
PALME, sf. {• Sampan' antendry, sam-
pam-palafa. 2* fig. Remporter la—. Man-
dresy. La — du martyre. Ny sampan-ka-
zon* ny martiry.
PALME, am.Zehy.
PALMÉ, ÊE, adj. 1* Misampantsampa-
na, mirantsandrantsana. Racine pal-
mée. Fakan-kazo misampantsampana,
etc. 2 # — , Miraiki-drantsan-tongotra.
PALMIER, sm. 1° Fototr' antendry.
Comme Dattibr. 2»—, Ànarana ankapo-
ben* ny voaniho, ny rofia, ny befelatana-
na, ny falafa, etc.
PALMIPÈDE, sm. et adj. Vorona mirai-
ki-drantsan-tongotra.
PALMISTE, sm. Falafa. Chou — . Tsoa-
palafa. — épineux. Falafa misy tsilony.
PALOMBE, sf. Voromailala.
PÂLOT, OTTE, ad/. Hatsatratsatra,
matromatroka.
PALPABLE, adj. 1" Azo tsapaina. 2*
fig. Miharihary. La raison en est — . M i-
harihary ny an ton' izany.
PALPER, va. 1* Mitsapa. Le médecin l'a
palpé. Nitsapa azy ny dokotera. 2* fig. —
do l'argent. Mandray vola.
PALPITANT, ANTE, adj. 1* Mitepo-
tepo, mitotovary, mitotototo. 2*—, Mihe-
navelona, raipararetra, mangitakitaka.
Z°fig. Qimstion palpitante d'intérêt. Za-
valra mahate-handre, — mampilenda-
lenda.
PALPITATION, sf. Fitotovary, fitoto-
toto. Il a des palpitations de cœur. Mi-
totovary, mitotototo ny fony.
PALPITER, vn. t* Mitepotopo, mitoto-
vary, mitotototo. Son cœur palpite enco-
re. Mbola mitepotepo ny fony. La crain-
te fait — son cœur. Ny tahotra mampi-
totovary, mampitotoloto ny fony. 2°— ,
Mihenavelona, mipararetra, mangitaki-
taka. Les entrailles de ranimai palpi-
taient encore. Mbola nihenavelona ny
kibon' ny biby. La paupière lui palpite.
Digitized by
Google
PAisr
— 582 —
PAN
Mipararetra ny roasony. Il palpite de
crainte. Mangitakitnky ny tahotra izy.
PALUDÉEN, BNNB, adj. Avy amy
ny heniheny. Fièvre paludéenne. Tazo
avy amy ny heniheny.
PÂMER (SE), vpr. Torana. Se — de
rire. Toran' ny behy.
PÂMOISON, sf. Hatoranana. Il est tom-
bé en — . Torana izy.
PAMPHLET, «m. Boky kely.— inju-
rieux. Bohy kely misy lanalam-baraka
olona.
PAMPHLÉTAIRE, sm. Mpanao pam-
phlet.
— , adj. Misy fanalam-barâka. Ecrit — .
Taratasy misy fanalam-barâka.
PAMPLEMOUSSE, sf. Hangibe, voa-
hangibe, papelimosa.
PAMPRE, sm. Rantsam-boalobofca mi-
sy ravina.
PAN, sm. Rambon* akanjo, tapany. Les
pans d'un manteau. Ny rambon-kapao-
ty. Il abattit un — de mur. Nanjera ny
iapa-drindrina izy.
PANACÉE, sf. Fanafody mahay be.
PANACHE, sm. Fehezam-bolom-borona
atao haingo.
PANACHÉ, ÉE, adj. 1* Misoratsoratra.
Rose panachée. Vonin-draozy misora-
t8oratra. 2»—, Misy boto. Poule pana-
chée. Akoho boto, — satroka.
PANACHER, un. Misoratsoratra.
Se panacher, vpr. Misoratsoratra.
PANAGHURE, sf. Fisoratsoratry ny
voninkazo.
PANADE, sf. Lasopy atao amy ny mo-
to kobaina.
PANARIS, sm. Tsevodrano, hararaotra.
PANCARTE^ «A Pota-taratasy, peta-
gazety.
PANÉ, ÉE, adj. Nasiana vovo-mofo,
nasiana mofo voatono. Euu panée. Ra-
no nasiana mofo voatono.
PANÉGYRIQUE, s m. Laha-teny fan-
kalazana olona.
PANÉGYRISTE, sm. Mpaoao la ha -te -
ny fankulazana olona, mpankalaza, mpi-
dera, mpandoka.
PANER, ra. Manisy vovo-mofo.— des
côtelettes de porc. Manisy vovo-mofo
ny taolan-tehezan-kisoa.
PANETERIE, sf. Efl-trano fttahiriza-
mofo.
PANETIER, sm. Mpitahiry sy mpitan-
lana mofo.
PANETIÈRE, sf. Kitapo fasiana mofo.
PANIER, sm. l-Sobika, harona Grand
— . Sobika. Petit—. Harona madini-
ka. —couvert. Harona misy rakotra, sa-
ronan-fcarona. — à ouvrage. Harona
fasian' ny vehivavy taozavatra, saronan-
karona. — à bouteilles. Harona miefi-
trefltra fasiana tavoahangy. 2 e —, Iray
harona, erau'ny harona Un— dépêches.
Paiso iray harona, etc. 3? fig. C'«st
un — percé. Mpandany harena izy.
PANIQUE, adj, Tampoka. Terreur—,
liatairana tampoka.
— , sf. Hatairana tampoka.
PANNE, sf. Haratra, sambomandry. n
loc. Mettre en—. Mampijanona sambo.
Rester en—. Mïjanona, miandry.
PANNEAU, sm, f Tranom-pitaratra
amy ny rafitra, panôa. Une porte à pan-
neaux. Varavarana misy t ranom-pi (a-
rafra,— am-panôa. 2* fig. Fandrika.
fltaka. Il a donné dans le—. Voafandri-
ka, voafitaka izy.
PANNETON, sm. Famakim-panaîabi-
dy. Les trois parties d'une clef sont fan-
neau, la tige et le—. Misy zavatra telo
amy ny fanalahidy, dia ny fanodinana,
ny tahony ary ny famakiny.
PANORAMA, sm. Sary lehibe mampi-
seho tanâna na fari-tany.
PANSAGE, sm. Fiborosiana soavaly.
PANSE, sf. Kibo, roroha. Il a une gros-
se — . Be kibo, etc., izy. La— du bo&of.
Ny rorohan' omby.
P AN SEMENT, sm. !• Fanaraboaram-
pery,-tilsaboam-pery. 2°— , Fiborosiana
soavaly.
PANSER, va. t # Manamboatra fery.
mitsabo fery. Le médecin le panse deux
fois par jour. Ny dokotera manamboa-
tra, mitsabo ny feriny indroa isan'an-
dro. 2*—, Miborosy soavaly.
PANSU, UE, adj. Be kibo, be troka, be
roroha.
PANTALON, sm. Pataîoha, akanjon-
tongotra. Porter—, Mipataloha.
PANTELANT, ANTE, adj. !• Misa-
nehaka, miehakehaka, misefosefo. 2*— .
Mihenavelona. Chair pantelante. Nofon-
kena mihenavelona.
P AN THÉISME, sm. Fîlazana an izao
tontolo izao ho Andriaraanitra.
PANTHÉISTE, s. Mpilaza an* izao ton-
tolo izao ho Aniriamanitra.
PANTHÉON, sm. Trano nivavahan"
Digitized by
Google
PÀP
— 583 —
PAR
ny Romana laray ny andriamanitra
tsizy rehetra.
PANTHÈRE, sf. Karazam-biby masia-
ka.
PANTIN, sm. t # Sariolona hetsîketse-
hina amy ny kofehy. 1*fig. Mpikofokofo-
ka, mpivadibadika.
PANTOMIME, sm. Mpanao baiko moa-
na amy ny teatra.
—, sf. Fanaovana baiko moana amy ny
teatra.
PANTOUFLE, sf. Kiraro laraba, — zai-
tra.
PAON, sm. I* Vorombola. 2*fiq. Mpi-
rehareha, mpibohibohy. Il est glorieux
comme un — . Mirehareha, etc., hoatra
ny vorombola iZy.
PAONNE, s/". Vorombolavavy.
PAONNEAU, 8m. Zana-borombola.
PAPA, «m. Dada, kaky. Ouest voire— ?
Aiza tdadanao?
PAPAL, AXE, adj. Any ny papa. L'au-
torité papale. Ny fahefan' ny papa.
PAPAUTÉ, s/". 1* Fiandrianan* ny papa.
2*—, Andro nanjakan' ny papa.
PAPAYE, sf. Voam-papay.
PAPAYER, sm. Foto-papay.
PAPE, sm. Papa.
PAPERASSE, 8[. Taratasy tsy vanon-
ko inona.
PAPERASSIER, sm. Olona tia mita-
hiry ny taratasy efa tsy vanon-ko inona.
PAPETERIE, sf. Trano fanaovan-tara-
tasy, fanaovan-laratasy, fivarotan-tara-
tasy.
PAPETIER, sm. Mpanao na mpivaro-
tra taratasy.
PAPIER, sm. {• Taratasy. — blanc. Ta-
ratasy fotsy. — écrit. Taratasy voaso-
ratra. Mettre ses idées sur le — . Mame-
taka ny heviny ao amy ny taratasy. 2*
— , Taratasy vola. Il m'a payé en — . Ta-
ratasy vola no nandoavany ny trosako.
3 # — , pi. Taratasy momba'ny tan tara, —
filazan-javatra, paspaoro. Les papiers
d'une succession. Ny taratasy momba ny
lova anankiray. hrfig. Être bien dans les
papiers de quelqu'un. Tian* olona.
PAPIER-MONNAIE, sm. Taratasy
vola fanao amy ny funjakana iray.
PAPILLON, sm. !• Lolo, samoina. —
blanc qui se brûle à la chandelle. Lolo
fotsy mitono tena. Les enfants courent
après les papillons. Manonjika lolo
ny ankizy madinika. Les vers à soie se
changent en papillons. Miofo ho samoi-
na ny bibindandy. t* fig. Il va se brû-
ler à la chandelle comme un — . Efa ni*
tono tena hoatra ny lolo fotsy izy. C'est
un — . Olona manidintsidim-poana izy.
PAPILLONNER, vn. Manidintsidim-
poana, mipelipelika.
PAPILLOTAGE, sm. 1* Fihebihebe-
maso, l'fig. Renty be loatra.
PAPILLOTE, sf. Taratasy afono ny vo-
lon-doha naolikolika.
PAPILLOTER, un. 1* Mihebiheby ma-
so. Vfig. Be renty loatra.
— ,ua. Mamono volon-doha amy ny tara-
tasy.
PAPYRUS, sm. Hodi-kazo nataon' ny
ntaolo fanoratana.
PÀQUE, sf. Paka. La — des Juifs. Ny
pakan' ny Jody.
PAQUEBOT, « m. Sambo m pi tondra
taratasy sy olona.
PÂQUES, sm. Paka. Quand— sera venu.
Rahefa tonga ny Paka.
—, sf. pi. Komonion' ny Paka. Faire ses
— . Manaony komonion' nyPaka. || loc.
— fleuries. Alahadin' ny sampan-kazo.
PAQUET, sm. I e Entana, anentana, fe-
hezan-javatra. Ce — est trop lourtl.
Mavesatra loatra io entana io. Mettre
en — . Manao anentana. Il a porté deux
paquets de lettres. Nitondra /enezan-
taratasy roa izy. Il porte deux paquets
de livres. Mitondra anen/am-boky roa
izy. 2* /?//. Cette femme est devenue un
— . Tonga matavy be miesikesika io ve-
hivavy io. Donner à quelqu'un son—.
Mandevilevy olona. Recevoir son—. Le-
vilevena. Faire son — . Miala amy ny
trano itoerany.
PAR, prèp. 1° Any, ao, anaty, erany. Il
a passé — Paris. Nandalo tany Parisy
izy. Jetez cela— la fenêtre. Atsipaxo ao
am-baravaran-kely izany. Il se promè-
ne—la ville. Mitsangatsangana anaty,
eran'ny tanâna izy. 2*—, Amy, noho,
n\ forme relative. Prenez-le — le bras.
Raiso amy ny sandriny izy. Où allez-
vous— cette pluie-là? Ho aiza amin'
izato ranonorana izato hianao? Il a fait
cela — crainte. Nanao izany noho ny
tahotra izy, ny tahotra no nanaova-
ny izany. Cette guerre a été conduite —
un habile général. Notaritin' ny jenera-
ly mahay izany ady izany. Il a obtenu ce-
la — adresse. Nahazo izany tamm-kafe-
tsena izy, ny hafetsena no nahazoany
izany. 3°— , Isany, amy ny alalana. Il
gagne un franc —jour. Mahazo iraim-
Digitized by
Google
PAR
— 584 —
PAR
bilanja isan' andro izy. C'est — lui qu'il
a obtenu cette faveur. Tamy ny alàla-
ny no nahazoany izany zava-tsoa izany.
De par, loc. prèp. Amy ny anarany , ara-
ka. De — le roi. Amy ny anaran' ny
mpanjaka. De — la loi. Araka ny lalana.
PARABOLE, sf. Fanoliarana. La — de
l'enfant prodigue. Ny fanoharana amy
ny zanaka mpandany.
PARABOLIQUE, a$. Misy fanohara-
na.
PARABOLIQUBMENT, adv. Amim-
panoharana.
PARACHEVER, va. Mon a ton t osa.
PARACHUTE, sm. Elo makadiry en-
tina hidina amy ny balôna.
PARAGLET, «m. Mpanafaka alahelo,
mpanala alahelo.
PARADE, sf. !• Fampisehoana. Mettre
uno étoffe en—. Mampiseho lamba.
Lit de — . Farafara fampisehoana ny
flatta* olo-malaza. 2 # — , Fihaingoana,
haingo. Un habit de — . Akanjo fihain-
goana. Un meuble de—. Fanakafanao
/laingon-trano. 3*— , Matso. Aller à la
— . Mandeha mitsirikany matso. 4* fig.
Fireharebana, fieboeboana. Il fait — de
«on savoir. Mirehareha, mieboebo amy
ny fahaizany izy.
PARADER, vn. Mandihy, manao ma-
tso, mampiseho fahaizana. Faire — un
cheval. Mampandihy soavaly. Faire —
des troupes. Mampanao matso, mam-
piseho ny fahaizari ny miaramila.
PARADIGME, «m. Fakan-tahaka.
PARADIS, 8m. 1° Paradizy, lanitra.
Le— terrestre. Ny paradizy an-tany.
Les joies du—. Ny hafaliana any am-
paradizy, an-dant/ra. 2 9 fig. Fitoerana
inahatinaritra , fahasambarana. Cette
campagne est un — . Mahafinaritra ity
saha ity. Un bon ménage est un — sur
la terre. Ny fifanarahana ao amy ny to-
kan-trano no tena fahasambarana eto
ambonin* ny tany.
PARADOXAL, AXE, adj. f Tia pa-
radoxe. 2*—, Manohitra ny hevitry ny
be sy ny maro. Opinion paradoxale.
Hevitra manohitra ny hevitry ny be
sy ny maro.
PARADOXE, sm. Hevitra manohitra
ny hevitry ny be sy ny maro.
PARAGE, sm. !• Firazanana, toetra.
Dame de haut — . Vehivavy avo razana,
ambony toetra. 2*—, Fitoerana amy ny
ranomasina, fitoerana.
PARAGRAPHE, sm. Antokony, pa-
ragrafy. Il y a trois paragraphes dans
c* chapitre. Misy antokony, etc., telo
amin'io toko io.
PARAITRE, vn. 1* Mtseho, miposaka,
mitranga. Le soleil parait. Miseho, etc.,
ny masoandro. La jeunesse aime à — .
To-hiseho ny tanora. Il a paru en jus-
tice. Niseho tao amy ny fîtsarana izy.
Un nouveau livre a paru. Misy boky
vaovao niseho. Son innocence a paru
dans tout son jour. Niseho miharihary
ny tsy fananany tsiny. 2 # — , Atao, toa.
Il me parait fort honnête homme. Atao»
ko fa tsara fana h y tokoa izy. Il paraît
vertueux. Toa tsara fanahy izy.
—, v.imp. Atao, toa. Il me parait que
vous vous êtes trompé. Ataoko fa diso
hevitra hianao teo. Il parait que vous
avez tort. Toa tsy marina ny anao.
PARALLELE, adj. Mitovy elanelana.
Deux lignes parallèles. Tsipika roa mi-»
tovy elanelana.
—, sf. Tsipika mitovy elanelana.
—, «m. !• Tsipika vorivory mitovy elane-
lana amy ny ekoatora. 2 # — , Fampitaha-
na. Mettre deux hommes en—. Mampi-
taha olona roa.
PARALLÈLEMENT, adv. Mitovy
elanelana. Ces murs sont construits-.
Natao mitovy elanelana ireo rindrina
roa ireo.
PARALLELISME, sm. Fitoviana ela-
nelana.
PARALLÉLOGRAMME, «m. Zava-
tra misy laflny mifanandrify mitovy ela-
nelana.
PARALYSÉ, ÊE, p. et adj. 1* Nolemo-
na, malemy. Il est— de la moitié du corps.
Malemy ny tapany. 2* fig. Nofoanana.
Mes efforts ont été paralysés par sa
mauvaise volonté. Nofoanan'ny ditra-
ny ny fikelezana aina natao ko.
PARALYSER, va. !• Mampahalemy.
2* fig. Manafoana.
Se paralyser, vpr. Mihamalemy. Sa
jambe se paralyse. Miliamalemy ny
ranjony.
PARALYSIE, sf. Halemena.
PARALYTIQUE, adj. et s. Malemy.
PARAPET, sm. Tambohovato eny am-
bonin* ny manda hiarovana ny miarami-
la, ampiantany vato atao arofanina.
PARAPHE ou PARAFE, sm. Para-
ry.
PARAPHÉ, ÉE, adj. Misy parafy.
Digitized by
Google
PAR
— 585
PAR
PARAPHER, va. Manisy parafy.
PARAPHRASE, 8f. f Pivoasan-teny,
hevi-teny. La— des Psaumes. Ny/îfoa-
aana ny Salamo, ny hevi-teny amy ny
8alamo. 2 # /Î0.Fanalavana. Dites la chose
sans tant de paraphrases. Lazao tsotra
fa aza halavaina.
PARAPHRASBR,t?a. 1* Mivaofy teny,
manao hevi-teny. îrfig. Manalava.
PARAPHRASETJR, BUSH, s. M pa-
na la va.
PARAPLUIE, 8m. Elo, sarotro. Ouvrez
le—. Velaro ny elo. Fermez le—. Piho
ny elo. Natte cousue en forme de capu-
chon servant de — aux bergers. Sara-
tro.
PARASITE, 8m. Mpitakarina.
—, adj. Mlvelona amy ny hafa, maniry
eny ambonin' ny namany. Insectes pa-
rasites. Biby kely mivelona amy ny
hafa. Plantes parasites. Zava-maniry
maniry eny ambonin* ny namany,
nazo miavona.
PARASOL, am. Elo.
PARATONNERRE, «m. Fandci-ba-
ratra.
PARAVENT, «m. Àro rivotra, takon-
kenatra, sekrfna.
PARC, 8m. 1* 8a ha malalaka. 2*—, Vala,
fahitra. —à bœufs. Va/an* omby. —à
moutons. Valan* ondry. —à bœufs creu-
se dans la terre. Fahitra. 3°— , Tambo-
ho ametraham-piadiana. Le — de l'artil-
lerie. Ny tamboho amef ra/ian-tafondro.
PARCAGE, 8m. Fipetrahan* ny ondry
amy ny vala.
PARCELLE, sf. Sombina, vaky, potika.
Une — de l'hostie. Sombina, vakiri ny
hostia anankiray. Payer une somme par
parcelles. Mandoa vola taipotipotika.
PARCE QUE, loc. conj. Satria, fa. Il
est tombé, — le chemin est glissant. Lavo
izy, satria, fa raalama ny lalana.
PARCHEMIN, sm. Hoditr' ondry ma-
nify azo soratana. Livre relié en—. Boky
voafono hoditr' ondry manify.
PARCIMONIE, sf. Ilihitra, fahibirana.
PARCIMONIEUSEMENT, ado.
Amim-pahibirana.
PARCIMONIEUX, BUSE, ad;. Ma-
hihitra, kelyhiratra, kely tànana.
PARCOURIR, va. 1° Mitety, raandia,
mandehandeha.il a parcouru toute l'Asie.
Nilety, nandia any Azia manontolo izy,
nandehandeha erany Azia manontolo
izy. 2° fig. Mijerijery, manatsipalotra.
J'ai parcouru le journal. Efa nijerijery
kely ny gazety aho, efa notsipalopalo-
rako maso ny gazety.
PARCOURS, sm. Lalana aleha. Le—
d'une voiture. Ny lalana alehan* ny
kalesy.
PARDESSUS, sm. Akanjobe, palitao
lava.
PARDON, 8m. Famelana. famelan-ke-
loka. Il a obtenu son — . Nahazo fame-
lana, etc., izy. || loc. Demander — . Mifo-
na, mivalo, migrasy. Jo vous demande
—, —, mille pardons. Aza tsiniko, aza
mahafady, aza fady.
PARDONNABLE, adj. 1* Azo avela.
Faute—. Uadisoana azo avela. 2*—, Azo
leferina, tsy azo tsinina. Erreur—. Hadi-
disoan-kevitra azo leferina, etc.
PARDONNER, va. et n. I e Mamela.
Tes péchés te sont pardonnes. Voavela
ny belokao. 2»—, Mandefltra, tsy maniny.
Le monde ne pardonne pas les moindres
fautes. Ny olona Uy mandefltra, mani-
ny ny hadisoana kely foana. Pardon-
nez à ma franchise. Aza tsiniko aminao
noho ny fahatsorako. Pardonnez-moi,
pardonnez, si je vous contredis. Aza
tsiniko, aza fady, aza mahafady raha
manohitra ny teninao aho. 3 # — , Mana-
vaka, mamela mivalo, mamela maha-
zo. La mort ne pardonne à personne.
Ny fahafatesana tsy manavaka, tsy ma*
mêla mivalo olona na iza na iza.
Cette maladie ne pardonne point. Tsy
mamela mahazo izany aretina izany.
Se pardonner, vpr. !• Tsy maniny tena.
Il ne se pardonne rien. Maniny ny te-
nany amy ny zavatra rehetra izy. 2*—,
Avela, leferina, tsy tsinina. 3*— , Mifa-
mela, mifandefltra, tsy mifaniny.
PARÉ, ÊB, adj. Mibaingo, miravaka,
mirenty, miraratra, miramarama.
PARBIL, BILLE, ad;. Mitovy, sahala,
tahaka, hoatra, toa, toy. Donnez-moi
une étoffe pareille à celte que vous m'a-
vez montrée. Omeo lamba mitovy, sa-
hala amiu' iley nasehonao ahy aho. (Test
un homme sans—. Tsy misy lehilahy mi-
tovy aminy, lehilahy tsy roanam-paha-
roa izy. Il est d'une probité sans pareil-
le. Tsy misy hatsaram-panahy mitovy
amy ny azy, tsy m anam-paharoa ny ha-
tsaram-panahiny. Où rencontror de pa-
reils amis? A iza nohahitana sakaiza ta-
haka, hoatra, toa azy ? Voici ce qu'on
fit en pareille occasion. Tahaka izao no
natao tamy ny fotoana toy izany.
Digitized by
Google
PAR
— 586 —
PAR
—, 8. Olona na zavatra raitovy. Fréquen-
tez vos pareils. Miaraha matotika a m in'
izay mitovy aminao.
—, sf. Valy. Rendre la—. Mamaly.
PAREILLEMENT, adv. f Tahaka
izany, hoatra izany, toy izany. Je vous
traiterai — . Hataoko aminao tahaka,
hoatra, toy izany. 2 # — , Koa,kosa. Vous
le voulez, et moi — . Tia izany hianao,
izaho koa.
PAREMENT, $m. 1* Haingo, firavaka.
Un bjau — d'autel. Haingo, firavak'
otely tsara. 2°— , Haingon-doha-tânan'
akanjo. 3*—, Lafy tsara. Pierre à deux
parements. Vato misy lafy tsarany roa.
PARENT, ENTE, a. 1* Havana, mpi-
havana, mpianakavy, tamingana, raza-
na. Voilà mes parents. Indreo ny ha-
vako, mpianakaviko. Ils sont parents.
Mpihavana izy ireo. Parents éloignés,
tfauan-tetezina, tamingana. Il est né
de parents illustres. Avo razana izy.
2 # — , Havana amy ny fanambadiana.
—, 8m. pi. Ny ray aman-dreny, razana.
Obéissez à vos parents. Maneként/ray
amandreninareo. Nos premiers pa-
rents. Ny ray aman-dreninUiha, etc.,
voalohany.
PARENTÉ, sf. !• Fihavanana. 2»—,
Havana, mpianakavy, flanakaviana. On
assembla la—. Novorina ny havana,
etc., rehetra.
PARENTHÈSE, *f. !• Boraketra, am-
paranteza. 2 # — , Teny asosoka amy ny
fohezan-teny.
PARER, va. {• Mampibaingo, mamlra-
vaka, mandrenty. — un enfant Mampi-
haingo, mandraoaka zaza kely. — un
autel. Mampihaingo, mandravaka ote-
ly. — une église. Mampihaingo, etc.,
ny trano leglizy. Voy. Orner. 2 # — , Ma-
namboatra. —sa marchandise. Manam-
boatra ny varony. 3 # — , Misoroka, raia-
ro. — la balle. Misoroka bala. Gela
vous parera de la pluie. Hiaro anao
amy ny orana izany.
8e parer, vpr. 1* Minai a go, rairavaka,
miraratra, miramarama. Au printemps
la terre se pare de fleurs. Miravaka vo-
ninkazo ny tany raha lohataona. 2* ftg.
Mircbarcba, mihambo. Il se pare des
vertus qu'il n'a pas. Mihambo ho tsara
fanahy izy.
PARESSE, sf. I 4 Hakamoana. fahaka-
moana, fahalainana. Je le relèverai du
péché de — . Holevileveko izy amy ny
hahamoany. 2-—, Fialan-tsasatra. La
— a ses douceurs. Mahailnaritra ny fia-
lan-Uaaalra. 3°— , Havesarana, fatorito-
ry. — d'esprit, //aaesaran-tsaina.
PARESSEUX, EUSE, adj. f Kamo.
malaina. Écolier — . Mpianatra kamo,
etc. 2° —, Mavesatra, matoritory. II a
l'esprit — . Af aueaa-tsaina izy, matori-
tory ny sainy. J'ai l'estomac *— . Mave-
aabeaatra ny ambavafôko.
— , 8. Kamo, kalaina, benamboka.
PARFAIRE, va. Manatontosa, mamita.
— un ouvrage. Afana/ontosa, etc., tao-
zavatra.
PARFAIT, AITE, adj. Lavorary, tan-
te raka, tomombana. Dieu seul est — .
Andriamanitrairery hiany no lavorary.
C'est un homme—. Lehilahy lavorary,
tanteraka izy. Beauté parfaite. Hatsa-
ran-tarehy lavorary, tanteraka. Vertu
parfaite. Hatsaram-panahy lavorary,
etc. Sa guérison n'est pas parfaite. Tsy
lavorary, tsy tanteraka tsara ny fana-
retany.
PARFAITEMENT, adv. Amim-paha-
lavorariana, tanteraka, tomombana. Il
peint — . Lavorary, etc., tsara ny hoso-
doko ataony. Il est —guéri. Sitrana tan»
teraka izy.
PARFILBR, va. Mamaha lamba.
PARFOIS, ado. Indraindray.
PARFUM, «m. I e Hanltra, zava-mani-
tra. Le— des fleurs. Ny hanitry ny vo«
ninkazo. Il aime les parfums. Tia za-
va-manitra izy. La plupart des par-
fums viennent de F Orient. Ny ankabia-
zan' ny zaoa-mantfra dia avy any Azia.
2° fig. Il ne résiste point au — de la lou-
ange. Matimatin-dera izy. Ce livre res-
pire un — d'antiquité. Manaraka ny any
ny ntaolo ity boky ity.
PARFUMER, va. 1* Manamanitra, ma-
nisy zava-manitra. Les fleurs parfument
les airs. Ny ?oninkazo manamani/ra
ny rivotra. — des habite. Manisy zava-
manitra ny akanjo. 2*—, Mandonaka
ibfon-javatra, mandraraka fofon-javatra.
— un appartement. Mandonaka fofon-
javatra, etc.. amy ny efl-trano.
Se parfumer, vpr. Manisy zava-mani-
tra amy ny volon-dobany, — amy ny
akanjony, etc.
PARFUMEUR, EUSE, s. Mpamoro-
na na mpivarotra zava-manitra.
PARI, «m. Loka t fanamby. Faire un — .
Miloka, mifanamby. J'ai gagné le — .
Nahazo loka, etc., aho. Payez le—. Aloa-
vy ny loka, etc.
Digitized by
Google
PAR
— 587 —
PAR
PARIER, va. Miloka, mifanamby. Ils
ont parié deux cents francs. Niloka,
nifanamby ariary efa-polo izy ireo.
PARIÉTAIRE, 8f. Anampatsa.
PARIEUR, EUSB, 8. Mpiloka, mpifa-
namby.
PARISIEN, IENNB, s. Teraky Pari-
sy.
—, adj. Any Parisy.
PARITÉ, sf. Fitoviana.
PARJURE, 8m. 1° Fianianan-tsy to, fa-
naovanavava azon'Andriamanitra. Com-
mettre un — . Mianian-tsy to, manao
rai?a azon' Andriamanitra. 2*—, Mpia-
nian-tsy to, mpanao va va azon* Andria-
manitra.
—, adj. Mianian-tsy to, manao vava azon*
Andriamanitra.
PARJURER (SE), vpr. Mianian-tsy
to, manao vava azon* Andriamanitra. Il
s'est parjuré devant le juge. Nianian-
tsy to teo anatrehan' ny mpitsara izy.
Il m'avait fait mille serments et cepen-
dant il s'est parjuré. Nianiana injato
amin' arivo tamiko izy, kanefa nanao
vava azon' Andriamanitra.
PARLAGE, sm. Teny lavareny.
PARLANT, ANTE, adj. f Miteny,
mahatony. L'homme est la seule créa-
ture parlante. Ny olombelona irery hia-
ny amy ny zavatra voary no miteny,
etc. Des regards parlants. Fijery hoatra
ny miteny. 3%*g. Mitovy dia mitovy. Ce
portrait est — . Mitovy dia mitovy
amin' izay nangalana azy io sary io.
Généralement parlant, toc, adv. Ra-
ha ny ankapobeny no beverina. Cela est
vrai, généralement — . Marina, izany
raha ny ankapobeny no heverina.
PARLÉ, ÉE, adj. Tenenina. La langue
parlée et la langue écrite. Ny flteny te-
nenina sy ny fiteny soratana.
PARLEMENT, sm. Parlementa.
PARLEMENTAIRE, adj. Momba ny
parlementa.
—, sm. Fanilo, tsobo.
PARLEMENTER, vn. Mifandrindra
mba hihavana, manao izay uifanaraba-
na.
PARLER, vn, 1" Miteny, miloa-bava, loa-
bolana. Cet enfant commence à — . Vao
miana-mitenj/ io zaza kely io. Ce perro-
quet commence à — . Miana-miteny io
bolokyio.— au hasard. Miteny kitoatoa.
Il parle bien. Mahitsy/î/eny izy. Il par-
le d or. Manao teny tsara dia tsara izy. I
Il parle mal de son prochain. Miteny
ratsy ny namany izy, — au cœur. Manao
teny mampientana ny fo. Il parla ainsi.
Niteny, niloa-bava, loa-bolana izy na-
naohoe.2*— , Milaza, miresaka, mibaiko.
mandaha-teny. De quoi parlez-vous ? Ino-
na no lazainao, resahinao t Ils parlent
> de la pluie et' du beau temps. Milaza
zavatra tandriGn'ny vavany izy ireo. Il
en parle comme un aveugle des cou-
leurs. Milaza zavatra tsy fan tan y velive-
ly akory izy. La raison parle par sa bou-
che. Marina dia marina izay lazainy.
La loi parle clairement là-dessus. Mila-
za mazava ny amin* izany ny lalana. On
en parle diversement. Samihafa ny fila-
za, ny resaky ny olona ny amin' izany.
On parle beaucoup de cela. Foto-dresaky
ny olona izany, maresaka izany. Il a fait
— de lui. Foto-dresaky ny olona tamin'
izay ny nataony, naresaka ny natao-
ny. Les muets parlent par signes. Mire-
saka, mibaiko amim-pamantarana ny
moana. — devaut une assemblée. M an-
daha-teny amy ny ûvoriana anankiray.
— d'abondance. Mandaha-teny tarapo-
ka. 3 # — , Milaza ny heviny, — ny sitra-
pony, manambara, mampiseho. Il ne
veut pas — nettement. Tsy mety milaza
mazava ny heviny izy. Vous n'avez qu'à
—, vous serez servi. Lazao ny sitra-po*
nao. fa hotanterahina. Les cieux par-
lent de la puissance du Créateur. Ny ha-
bakabaka manambara, mampiseho
ny fahefan' Andriamanitra. Son visage
parle. Ny tarehiny manambara, mam-
piseho ny ao am-pony. 4 # — , Manonona.
— du nez. Manonona an'orona.
—, va, t" Miteny. Il parle français. Miteny
frantsay izy, —raison. Miteny amim-
pahendrena. 2 — , Miresaka. — peinture.
Miresaka ny amy ny fanosoran-doko.
Se parler, vpr. 1* Tenenina. La langue
française so parle dans toute l'Europe.
Ny flteny frantsay dia tenenina erany
Eoropa manontolo. 2 é — , Miresaka. 3 # — ,
Manao anakampô.
Sans parler de, toc. prép. Na dia tsy
tenenina aza. Sans — de sa fortune, on
peut dire qu'il est heureux. Na dia tsy
tenenina aza ny hareny, azo lazaina ho
samba Ira izy.
PARLER, sm. t* Fiteny. Il a un— donx.
Malemy flteny izy. Il a son franc—. Mi-
teny tsotra izy. 2*—, Firoky. Je l'ai re-
connu à son—. Ny flrokiny no naha-
fantarako azy.
Digitized by
Google
PAR
— 588 —
PAR
PARLEUR, BUSE, s. 1* Mpitafasiry,
mpilafa, mpitaria, mpikorâna. 2*— , Mpi-
resaka, mpandaha-teny. Beau—. Mpt-
resaka, etc., mahay, — miangesongeso
fiteny.
PARLOIR, sm. Efi-trano firesahana.
PARMI, prép. Amy, ampovoany. Il se
mêla— eux. Nifangaro tamin' izy ireo
izy. Il fut trouvé— les morte. Hita tao
ampouoan* ny maty izy.
PARODIE, sf. Laha-teny an-tsoratra
mampihomehy nalain-tahaka.
PARODIER, va. 1* Manao laha-teny
an-tsoratra mampihomehy alain-tahaka
2 # — , Mianatra, maka tahaka.— quelqu*
un. Mianatra, etc., oiona.
PAROI, sf. Aty rindrina. Les parois de
l'estomac. Ny aty rindrin* ny amba-
vafé.
PAROISSE, sf. f Fiangonana, trano
leglizy fiangonana. Grande—. Fiango-
nana lehibe. Il est allé à la messe à sa
— . Lasa namonjy iamesa ao amy ny tra-
no leglizy fiangonany izy. 2»—, Mpi-
angona. 11 assembla la—. Namory ny
mpiangona izy.
PAROISSIAL, ALE, adj. Momba ny
fiangonana, momba ny trano leglizy fian-
gonana.
PAROISSIEN, IENNE, a. Mpiango-
na ao amy ny fiangonana anankiray.
—, am.~ Boky fivavahana.
PAROLE, sf. 1* Teny. fitenenana, fiteny,
vava. Il n'a pas dit une seule parole. Tsy
nanonon-teny na dja iray aza, tsy niloa-
bava na dia indray mandeha aza izy. Jé-
sus-Christ a rendu la— aux muets. Joso-
Kristy nampiteny ny moana. C'est un
grand avantage que la—. Zava-mahasoa
ny fitenenana. Il a la— tremblante. Man-
govitra ny fiteniny. C'est une— digne
d'un souverain. Teny mendrika ny an-
driamanjaka izany. Il a porté des paroles
de paix. Nitondra lenim-pihavanana
izy. La— de Dieu. Ny tenin' Andriama-
nitra, ny Soratra Masina. Sa conversa-
tion est un déluge de paroles. Manao
teny, raua tsy toko tsy forohana amy
ny resaka izy. Il a deux paroles. Miroa
teny, vava izy, folo vavu izy. 2°— , La-
ha-teny, fandaharan-teny. L'art de la
— . Ny fahaizana mandaha-teny. Il a
porté la— au nom de la compagnie. Izy
no nandaha-teny nisolo ny namany.
On lui a accordé la — . Nekena mba han-
daha-teny izy. C'est lui qui a la — . Azy
ny fandaharan-teny. 3*—, Teny ape-
traka, vava atao. Il a tenu sa — .
Nanatanteraka ny teny napetrany, ny
vava nataony izy. Il a manqué de — .
Tsy nahatanteraka ny teny napetrany,
ny vava nataony izy, nanao vava azon'
Andriamanitra izy. C'est un homme de
— . Olona mahatanteraka ny teny apelra*
ny % ny t?at?a ataony izy. 4 # — , pi. Fanji-
hitra. Avoir des paroles avec quelqu'un.
Mifanjihitra amin' olona. 5 — , Tonon-
kira. L'air vaut mieux que les paroles. Ny
hira tsaratsara kokoa noho ny tonon-hi-
ra.
PAROXYSME, am. Hamafy izaitsizy,
flrehitra izaitsizy. Il est dans le— delà
maladie. Mafy izaitsizy ny aretiny. Il
est dans le — de la colère. Mirehitra
izaitsizy ny hatezerany.
PARQUER, va. Mametraka ao am-bala.
— des moutons. Mametraka ondry ao
am-bala.
— , vn. Mipetraka ao am-bala. Les bœufe
ne parquent pas encore. Tsy mbolami-
petraka ao am-bala ny omby.
PARQUET, 8m. f Ngorodon-kazo. 2°
—, Fitoeran' ny mpitsara ao amy ny tra-
no fitsarana. 3*—, Ny mpitsara.
PARQUETAOE, a m. Fanaovana ngo-
rodon-kazo.
PARQUETER, va. Manao ngorodon-
kazo.
PARQUETERIE, sf. Fahaizana ma-
nao ngorodon-kazo.
PARQUETEUR, sm. Mpanao ngoro-
don-kazo.
PARRAIN, sm. Ray amy ny batemy.
PARRICIDE,«m. t*Mpamono rayaman-
dreny. 2 # — , Famonoana ray aman-dreny.
—, adj. Momba ny famonoan-dray aman-
dreny. Dessein—. Fikasana hamono ray
aman-dreny.
PARSEMER, va. Mamafy, mameno. —
un chemin do fleurs. Mamafy voninka-
zo amy ny lâlam-be. Son habit est parse-
mé de perles. Feno vakana ny akanjony.
PART, sf. 1" Anjara', anjara tantana, fi-
zarana. Donnez-moi ma—. Omeo ahy ny
anjarako, ny anjara tantaho. La — du
lion. Ny anjara lehibe indrindra. Il a eu
— au gâteau. Nahazo anjara tombom-ba-
rotra izy. Tous les élii6 auront— à la béa-
titude éternelle. Ny olom-pinidy rehe-
tra hanana anjara amy ny fahasamba-
rana mandrakizay. Ils ont eu une —
égale dans le partage. Samy nahazo
Digitized by
Google
J
PAR
— 589 —
PAR
anjara mitovy izy ireo, nisalahy izy ireo.
II» ont eu tous — au partage. Samy na-
hazo anjara, enina avokoa izy rehetra.
Faites deux parts. Zarao roa, sasaho.
Faites trois parts. Zarao telo, teloy.
2°— , Fiaraha-manao, fanampiana, fikam-
baaana, firaisana, flombonana. Il a eu
— à cette bonne œuvre. iViara-nanao
izany asa soa izany, nanampy tamin*
izany asa soa izany izy. 11 n'a point pris
— à la conspiration. Tsy nikambana
tamy ny teti-dratsy izy. Je prends — à
votre douleur. Miray, miombona ala-
helo aminao aho. 3°— , Fitazana, fam-
paudrenesana f ftheverana , hovitra
Quand vous aurez des nouvelles, faites
m'en — . Raha mahare zava-baovao hia-
nao, ilazao, ampandreneso aho. Billet
défaire—, Taratasy fampandrenesa-
na S'il a peu réussi, il faut faire la —
de la timidité. Raha tsy nahomby tsa-
ra izy, tokony hoheverina fa saro-ta-
hotra izy. Il a pris en bonne — ce que
vous lui avez dit. Tsara ny hevitra nan-
draisany izay voalazanao taminy. Il Ta
pris en mauvaise — . Ratsy ny hevitra
nandraisany izany. 4 S — , Fitoerana. Met-
tez cela quelque autre—. Apetraho amy
ny fitoerana hafa izany. || loc. Quelque
— que vous alliez. Na aiza na aiza no
alehanao. On ne le trouve nulle — . Tsy
hita na aiza na aiza izy. Il arrive des
soldats de toutes parts. Avy hatraiza
hatraiza ny mlaramila. 5 # — , Olona, ana-
rana. De quelle — viennent ces nouvel-
les? Olona iza no nainpitondra izany
zava-baovao izany ? Dites-lui cela de ma
— . Lazao azy izany amy ny anarako.
Saluez-le de ma — . Manaova veloma azy
amy ny anarako. Il est venu de la —
du roi. Tonga tamy ny anaran' ny
mpanjaka izy.
Pour ma part, loc. adv. Raha tahaka
ahy. Pour ma —je n'y consentirai jamais.
Raha tahaka ahy, tsy hanaiky izany
na oviana na oviana aho.
De part et d'autre, des deux parts,
loc. ado. Izy roa ton la. On est content
de — et d'autre. Samy faly izy roa ion la.
À part, loc. adv. !• Afa-tsy. À — cet au-
teur j'ai renoncé à tous les livres. Afa-
tsy io boky io navelako ny boky rehe-
tra. 2 # — , Mitokana, manokana. Il fait
bande à — . Mitokana izy. Mettez cela
à — . Atokano izany. Il le tira à—. Na-
lainy manokana izy. Voy. Séparément.
3 # — , Tsy amin.... Plaisantorie à—. Tsy
amm-kivazivazy.
De part en part, loc. ado. Percer de
— en — . Managorobaka, maninteraka.
À part soi, loc.adv. Anakampô. Exami-
nons bien, disait-il à — soi. Aoka hodi-
nihiko tsara, hoy izy anakampô.
PARTAGE, «m. !• Fizarana, zara, fltan-
tanana, tantana. Faire le — d'une suc-
cession. Mizara lova. Le— a été bien fait.
Tsara ny fizarana, ny fitantanana azy,
tsara zara, tantana izany. 2»—, An-
jara. Ce champ fut mon — . Lasa ho an-
jarako io tanimboly io. frfig. Anjara.
Les maladies sont le — du genre hu-
main. Anjaran'ny olombelona ny are-
tina. 4 # — , Fiombonana. Dieu veut un
cœur sans — . Tia fltiavana tsy iombo-
nana Andriamanitra. 5°— , Pisarahana.
PARTAGÉ, ÉB, p. et adj. !• Voazara,
nozaraina, voatantana, notantanina. 2°
fig. Iraisana, iombonana. 3 # — , Manan-
jara, ambinina. Il est bien — du sort.
Mananjara, ambinina izy. 4 — , Misa-
raka. Les opinions sont partagées. M t-
sara-kevitra izy ireo. 5 # — , Mifamaly. Un
amour — . Fitia mifamaly.
PARTAGEABLE, adj. Azo zaraina.
Propriété — . Tany azo zaraina.
PARTAGEANT, «m, Manana anjara.
PARTAGER, va f Mizara, mitanta-
na. —le butin. Mizara, etc., ny babo. —
de la viande. Mizara, etc., bena. Par-
tagez ce nombre en quatre. Zarao efa-
tra, efaro io isa io. Partagez ce fruit en
deux. Zarao roa, sasaho io voankazo io.
2* fig. Miray, miombona. Je partage
votre joie. Miray, miombona hafaliana
aminao aho. Je partage votre avis. Mi-
ra y hevitra aminao aho. Ge père partage
sa tendresse entre tous ses enfants. Iray
ny fitiavan' io ray io ny zanany rehetra.
Ils partagent entre eux le pouvoir. Miom-
6o m -pahe fan a izy ireo. 3°— , Manam-
bina. La fortune l'a bien partagé. Am-
binina izy. 4*—, Mampisaraka.
—, vn. Manana anjara. Il ne partage pas
dans cette succession. Tsy manana an-
jara amin* izany lova izany izy.
Se partager, vpr. 1° Mizara, misampa-
na. La route se partage en deux bran-
ches. Mizara, etc., roa ny lâlana. 2*/îo\
Iraisana, iombonana. 3° — , Misaraka.
Les avis se partagèrent sur cette ques-
tion. iViaara-ke vitra tamin' izany zava-
tra nodinihina izany izy ireo.
PARTANCE, ef. Fiaingan-tsambo, fla-
lan-tsambo. Le navire est on— . Efa ni-
ainga, hiala ny sambo.
Digitized by
Google
PAR
— 590
PAR
PARTANT, «m. Ny mpandeha.
— , adv. A min' izany. Vous avez signé au
contrat, — vous ô tes obligé. Efa nanisy
sonia ny fanekena hianao, ary amin'
izany dia tsy maintsy harahinao izy.
PARTENAIRE, a. Namana.
PARTERRE, sm. 1* Kisahasaha. 2*—,
Fitoeran' ny mpizahaamy ny teatra. 3*— ,
Mpizaha teatra.
PARTI, sm. 1 # Àndany. Il est dans le bon
— . Ao amy ny an dan in' nytsara fana-
hy izy. Il a pris mon—. Niandany ta-
miko, nomba ahy izy. Il faut se défier
de tout homme de—. Tsy azo itokiana
izay miandany amy ny hafa. L'esprit de
— altère tous ses jugements. Tsy mitsara
tsara ny zavatra izy, satria miandany
amy ny bafa. Il a un nombreux-—. Betsaka
no miandany aminy. 2 # — , Pikasana, fl-
kasana raikitra. C'est le— qu'il faut pren-
dre. Izany no fikasana tokony hatao. Il
a pris son — . Nanao fikasana raikitra,
mandefltra izy. 3*—, Hevitra anatantera-
hana,— ialana. C'est le— le plus sûr. Izany
no hevitra mahatoky indrindra hana-
tanterahana izany. On lui a proposé plu*
sieurs partis pour sortir d'affaire. Nome-
na hevitra maro ialana amin'izany raba-
raha izany izy. 4 # — , Zava-mahasoa, soa,
raharaha, vady mifanandrify. lia tiré un
bon— de cette entreprise. Nahita zava-
mahasoa, nahazo soa tamin' izany raha-
raha izany izy. C'est un bon — pour lui.
Zavatra mahasoa azy izany, raharaha
tsara ho azy izany. Il a pris le — des ar-
mes. Nifldy ny raharahan' ny miara-
mila izy. Il veut se marier, il cherche un
— sortable. Ta-hanambady izy, ka mita-
dy vady mifanandrify aminy. || loc.
Paire un mauvais — & quelqu'un. Ma-
mely, mamono olona.
PARTIAL, ALE, adj. Miangatra, mi-
jery ila, mizaha ta van' olona, manao fl-
tsara-mitanila. Un juge — . Mpitsara
miangatra, etc.
PARTIALEMENT, adv. Amira-pian-
garana, amim-pizahan-tavan' olona.
PARTIALITÉ, sf. Fiangarana, ûjerena
ila, flzahan-tavan* olona, fanaovaua ûtsa-
ra-mitanila.
PARTICIPANT, ANTE, adj. Mana-
na anjara, miombona.
PARTICIPATION, sf. Fananana anja-
ra, flombonana, firaisana, ûk&mbanana.
Cola s'est fait sans ma—. Tsy niray, tsy
nikambana tamin' izany aho.
PARTICIPE, «m. Tony milaza fiovan*
ny verba sady mety ho adjectiva.
PARTICIPER, vn. 1* Manana aojara,
miombonn, miray, mikambana. Il par-
ticipe à tous les profits. Manana anja-
ra, miombona amy ny torabom-baro-
tra rehetra izy. — aux prières des fidè-
les. Manana anjara, miombona amy
ny fivavahana ataon' ny m pi no. Je par-
ticipe à votre douleur. Miombona, mi-
ray alahelo aminao aho. Il a participé à
la conjuration. Niray, nikambana ta-
my ny teti-dratsy izy. 2 — , Mitovitovy,
mifandraidraika. Le mulet participe de
l'âne et du cheval. Ny ramole dia mi-
tovitovy, etc., amy ny ampondra sy ny
soavaly.
PARTICULARISER, va. Milaza tsi-
rairay. — les moindres détails. Milaza
tsirairay ny andinidini-javatra.
PARTICULARITÉ, sf. Andinidinika.
Il m'a conté toutes les particularités de
cette affaire. Nilaza tamiko ny andini-
dinik' izany raharaha izany izy.
PARTICULE, «A 1* Sombin-javatra.
2°— , Fanampin-teny misy vakiteny to-
kana.
PARTICULIER, ÈRE, adj. !• Irery,
ho azy irery, manokana, isan' olona, tsi-
rairay, hiany, indrindra, mahagaga. Il
est attaché à son intérêt — . Tia izay
mahasoa azy irery, manokana izy. H
a une chambre particulière. Manana efi-
trano ho azy irery, manokana izy.
L'intérêt général l'emporte sur l'inté-
rêt — . Izay mahasoa ny be sy ny maro
dia ambony noho izay mahasoa ny isan'
olona, ny olona tsirairay. Il m'en a dit
les circonstances les plus particulières.
Nilaza tsirairay tamiko ny andinidinik'
izany izy. Cette plante est particulière
aux climats chauds. Ao amy ny tany ma-
fana À ta ny izany zava-maniry izany. Il
a pour lui une affection particulière. Tia
azy indrindra izy, mahagaga ny titia-
vany azy. 2°— , Mangingina, barahafa. Il
lia été reçu en audience particulière. Efa
noraisina mangingina izy. C'est un es-
prit—, Olona hafahafa izy.
—, sm. t" Isan' olona, olona tsirairay, isan'
ny ankapobem-bahoaka. Ce n'est qu'un
— . Isan' ny ankapobem-bahoaka hia-
ny izy. 2*—, Andinidinika. Je ne sais pas
le — de l'affaire. Tsy fantatro ny andi*
nidiniky ny raharaha.
En particulier, loc. adv. Irery, mano-
kana, mangingina. J'ai un mot à vous
Digitized by
Google
PAR
— 591 —
PAR
dire en — . Misy teny indraim-bava ho-
lazaiko aminao irery, etc.
PARTICULIÈREMENT, adv. In-
driodra.
PARTIS, sf. 1° Topany, ilany, laniny,
sasany, fizarana, faritra, an j ara. Le tout
est plus grand que sa—. Ny zavatra ma-
nontolo oo lehibe kokoa noho ny tapa-
ny. Ce prince perdit une — de son roy-
aume. Namoy ny tapaka, ny ilan' ny
fanjakany izany mpanjaka izany. Une —
de l'armée était encore campée. Mbola
nitoby ny lanin* ny talika. Il a vendu
une— de ses livres. Nivarolra ny sasany
tamy ny bokiny izy. Los cinq parties du
monde. Ny /izaran-tany dîmin' izao ton-
tolo izao. Ce livre a quatre parties. Misy
fizarana efatra io boky io. Les étoiles
- qui sont dans cette — du ciel. Ny kinta-
na izay ao anatin' io faritry ny lanitra
io. Appliquez ce remède sur la — mala-
de. Apetaho amy ny faritra marary io
fanafody io. Ce morceau est & quatre
parties. Misy an j ara efatra io hira io.
2*—, Tsilalao indray mifanjona, flkasana
hilalao, filalaovana. Faisons une— de da-
mes. Aoka hanao dam y indray mifan-
jona isika. Il a gagné cinq parties. Naha-
fatyindimy mifanjona izy. La — n'a pas
eu lieu. Tsy tanleraka ny fihasana hila-
lao. On a remis la—. Na.uemotra ny fila-
laovana. Faire une — ? de chasse. Mande-
ha mitifitra. 3-—, Ny torina, ny arapan-
gaina, vady, andaniny, aodaniny arova-
na, fanjakana. Prendre quelqu'un à—.
Milory, miampanga olona. C'est ma —
. adverse. Izy no vadiko amy ny iitsara-
na. Un juge doit écouter les doux par-
ties. Ny mpitsara tsy maintsy hihaino
ny andaniny roa miady. Cet avocat a
bien défendu sa — . Izany mpisolo vava
izany niaro tsara ny andaniny izay aro-
vany. Les parties contractants. Ny an-
daniny roa tonta manao fanekena. Les
parties belligérantes. Ny fanjakana roa
tonta miady. 4*—, Ankasarotana.
En partie, /oc. adv. Tapany, sasany.
PARTIEL, ELLE, ad/, f Tapany.
Les sommes partielles. Ny tapa tapany
atao adisanina. 2 # — f Tsy manontolo.
Éclipse partielle de lune. Fanakonana
ny volana tsy manontolo.
PARTIELLEMENT, adi\ Tapany.
PARTIR, va. Avoir maille à — avec
quelqu'un. Mifanditra aman' olona.
PARTIR, vn. 1* Mandeua, miainga, mia-
la, lasa. Il est parti hier. Nandeha,
niainga, niala, lasa otnaly izy. Il par-
tira demain. Handeha, hiainga, hiala
rabarapitso izy. 2»—, Mandositra, miri-
fatra, miezaka, mitsoriaka, mikaretsaka,
mipoaka. Le cerf partit comme un trait.
Nandositra, nirifatra f niezaka hoatra
ny tadio ny séria. La bombe part du mor-
tier. Mitsoriaka avy amy ny tafondro ny
bomba. La Hôjlie partit avec impétuosi-
té. Nitsoriaka, nikaretsaka tsy tratry
nymaso mipyny zana-tsipika. Le fusil a
parti tout d'un coup. Nipoaka tampoka
ny basy. 3 # — , Avy. Tous les norfs par-
tent du cerveau. Ny bozatra rehetra acy
amy ny ati-doha. 4* fîg. Lasa, latsaka.
8a réponse ne tarde pas à — . Lasa tam-
poka ny valin-teniny. Il est parti d'un
éclat de rire. Latsaky ny heby nikakaka-
kaizy. 5 # — , Avy, miankina. Ce sentiment
part d'un bon cœur. Aoy amy ny fo tsa*-
ra izany bovitra izany. Il est parti d'un
bon principe. Tsara ny foto-kevitra
niankinany.
A partir de, loc. prép. Hatramy. À. —
d'aujourd'hui, soyez plus exact. Hatra-
min' izany maso n' and ro anio izany, ao-
ka tsy ho diso fotoana toy ny taloba in-
tsony hianareo.
PARTISAN, s m. ]• Mpiandany. Les
partisans de César. Ny mpiandany ta-
miny Sezara. 2 e —, Tia. Les partisans de
la république. Ny tia repoblika.
PARTITIF, IVE, adj. Milaza sasaka.
PARTOUT, adv. Hatraiza hatraiza, na
aiza na aiza. Il va — . Mandeha haïrai*
za hatraiza izy. On se moque de lui—
où il va. Ihomehezan' ny olona izy na
aiza naaiza alehany.
PARURE, s/. Haingo, fihaingoana, ra-
vaka, iiravaka, firaratra, fi rama rama.
Voy. Parkr.
PARVENIR, vn. !• Tonga. Il parvint
enfin au sommet de la montagne. Tamy
ny farany éiatonga tany an-tampon' ny
tendrombohitra izy. 2* fig. Tonga, maha-
tratra, mahazo, mihatra. Il est difficile de
— à la perfection. Sarotra ny ho long a
lavorary, ny mahatralra ny fahalavora-
riana. Il est par veau à une charge. Na-
hazo raharaha izy. Les livres de Moïse
sont parvenus jusqu'à nous. Tonga, ni*
hatra hatramy ny androntsika ny boki-
ny Moizy. 3*—, Misondrotra ho ambony.
Il est difficile de — . 8arotra ny mison-
drotra ho ambony.
Digitized by
Google
PAS
— 592 —
PAS
PARVENU, TJE, a. Firinga mievotra.
PARVIS, sm. Tokotany anatrehan* ny
trano leglizy.
PAS, sm. 1* Dingana, dia, fandeha, fa-
mi ad ra. Faire de grands — . Manao din-
gan-dava. Faire de petits—. Manao
dmj/am-poby. Il s'arrêtait à chaque—.
Nijanona isaky ny nandingana izy.
Suivre les — de quelqu'un. Manara-dia
olona; fig. mianatra ny a taon' olona. Hâ-
tez vos—. Hafaingano ny dianao. Aller
à — comptés. Manisa dia, midanesaka.
J'ai vu des— d'homme sur le sable. Habi-
ta dian 'olona tao amy ny fasika aho. Mar-
cher au — . Mifanara-dia. Il ne sait pas
encore changer de — . Tsy mbola mabay
mamono dia izy. Aller à — lents. Mia-
dam-pandeha, miadam-pammdra. Al-
ler au — accéléré. Mamindra kosesy.
H loc. Retourner sur ses — . Miverina
ilalana. Faire un faux — . Misolifaka, ta-
flntohina; fig. diso. Aller à — de loup.
Mitsaitsaika, mijaikojaiko. 2*— t Fivezive-
zy, flsasarana, izay aleha, izay atao. Il a
bien fait des — pour obtenir cette place.
Nivezivezy, nisasatra mafy mba ha-
hazo izany rabaraha izany izy. Il obser-
ve mes — . Mitsikilo izay alehako, izay
ataoko izy. 3*—, Indray mandingana.
Ce fusil porte à cinquante — . Mahalasa
ind imam-polo mandingana ity basy
ity. 4 # — , Ankadilanana, andilau-drano-
masina. h* fig- S'attacher aux — de quel-
qu'un. Manjohizohy olona. Faire de
grands — dans la carrière des sciences.
Mandroso faingana amy ny fahaizana.
Je l'ai mis au — . Nampânaoviko ny me-
ty izy. U est dans un mauvais—. Efa
tnby amy ny toetra sarotra, mihitsoka
izy. Il lui a cédé le — . Nataony eo alo-
hany izy.
Pas à pas, loc. adv. Aller — à — . Mia-
danadana.
De oe pas, loc. adv. Izao ankehitriny
izao. J'y vais de ce—. Ho any izao an-
kehitriny izao aho.
PAS, adv. de nég. Tsy. Je ne le veux
— . Tsy tiako izany. — un ne le croit.
Tsy misy olona mino izany na dia iray
aza. Voy. Nb.
PASCAL, AXE, adj. Amy ny paka.
L'agneau—. Ny zanak' ondrin'ny paka.
La communion pascale. Ny komonion'
ny paka.
PASQUINADE, sf. Fanarabiana tsy
manjary.
PASSABLE, adj. Metimety hiany, an-
tonintoniny. Expression — . Fombam-
pitenenana metimety hiany. Vin — .
Divay anloninioniny.
PASSABLEMENT, adv. Metimety
hiany, antonintoniny.
PASSAGE, sm. 1* Fandalovaoa, fande-
hanana, fitana, famakiana. Saisissez-le
au—. Sambory izy raha mandalo. Le —
du pont est interdit. Efa norarana ny
fandehanana ao amy ny tetezana. Le
— de la Mer Rouge par les Israélites. Ny
nitan'ny IsraelitanyRanomasina Mena.
Le— des Alpes par l'armée française.
Ny namakiaiï ny tafika frantsay ny AI-
pa. 2*—, Làlana. ôtez-vous du — . Miali
amynyfa/ana. Ce— est bien étroit. Ety
loatra izany làlana izany. 3 # — , Fandeha-
nana an-tsambo, karaman-tsambo, sara.
Le — de sa famille lui a coûté cher. Ny
nandehanan' nylianakaviany an-tsam-
bo nampandany azy vola be. Ce — de
pont appartient à la ville. Any ny tanâna
ny saran' ity tetezana ity. A 9 fig. Fanda-
lovana, fifandimbasana, flfindrana, flo-
vana, fahatongavana. La vie n'est qu'un
— . FandaJooana hiany ny andro iai-
nana eto an-tany. Le — du jour à la nuit.
Ny fifandimbasan' ny andro sy ny ali-
na. Oiseaux de — . Vorona mandalo,
mifindrafindra tany. Le— d'une vie
mondaine à une vie chrétienne est diffi-
cile. Sarotra ny m iala amy ny fiainan'izao
ton toi o izao ka hiova, ho tonga kristia-
na. 5°—, Teny. Ce passage- est obscur.
Maizimaizina ireto teny ireto.
PASSAGER, ÈRE, ad;. 1* Mandalo,
mifindrafindra tany. Oiseau — . Vorona
mandalo, etc. 2* fig. Mandalo, miheli-
na, tsy ma ha rit ra. Beauté passagère.
Hatsaran-tarehy mandalo, etc.
— , s. Mpiantsambo.
PASSAGÈREMENT, adv. Kelikely
foana, yetivety — . Je ne suis ici que—.
Tsy hipetraka eto afa-tsy kelikely foa-
na, etc., aho.
PASSANT, sm. Mpandalo, mpandeha.
PASSE, sf. Lalan-tsambo amy ny elane*
lan' ny harana.
PASSÉ, sm. Ny lasa. Oublions le — . Ao-
ka hohadinointsika ny lasa.
—, prép. Rahefa aiaka, — lasa. — cette
époque, il ne sera plus temps. Rahefa
afaka, — lasa izany fotoana izany, tsy
hisy raharaha intsony.
PASSÉ, ÉE, adj. fTaflta. J* rivière est
Tafita ny renirano. $•— , La-
Digitized by
Google
8 1 e _ A
PAS
— 593
PAS
sa. Le temps—. Ny andro lasa. 3*—,
Malazo. Une fleur passée. Voninkazo
malazo .
PASSE-DROIT, «m. Fiangarana, fi-
zahan-tavnn* olona.
PASSE-LACET, sm. Fampidiran-ko-
fehim-pitizy na baotina.
PASSEMENT, sm. Ambordao.
PASSEMENTER, va. Manisy ambor-
dao. —un habit. Manisy ambordao amy
ny akanjo.
PASSEMENTERIE, sf. Fanaovana na
flvarotaoa ambordao.
PASSEMENTIER, 1ÈRE, a. Mpanao
na mpivarotra ambordao.
PAS8E-PARTOUT, sm. Fanalahidy
mahay be.
PASSE-PASSE, sm. Tours de — . Ha-
kingan-tânana ; fig. fitaka.
PASSE-PORT, sm. Pasipaoro.
PASSER, vn. {• Mandalo, lasa, raande-
ha, mankany, mita, mamaky, miditra. Il
a passé comme un éclair. Nandalo hoa-
tra ny helatra izy. La rivière passe près
de ma campagne. Mandalo ao akaikm*
ny sabako ny renirano. Il est passé en
Amérique. Laaa, nandeha any Ameri-
ka, nankany Amerika izy. Il est passé
de l'autre côté de l'eau. Nita eny an-da-
fin-drano izy. Il a passé dans la ville.
Nandalo, namaky tao an-tanâna izy.
Il a passé chez lui. Nandalo tao aminy
izy. Il a passé par la fenêtre. Nandeha
tao amy ny varavaran-kely izy. Le vent
passe par cette fenêtre. Miditra ami a'
ity varavaran-kely ityny rivotra. 2* fig.
Mandalo» mihelina, tsy maharitra, mi-
tsahatra, miflndra, miova, miofo, tonga.
Le temps passe. Mandalo, mihelina ny
andro. Cette mode passera. Tsy haha-
ritra izany lamody izany. La faim lui a
passé. Nitsahatra ny hanoanany. Tas-
sons & autre chose. Aoka hifindra amy
ny zavatra hafa isika. Souvent les vices
des pères passent À leurs enfants. Mate-
tika ny haratsian' ny rainy dia mifindra
amy ny zanany. Il passe du blanc au
noir. Miovaova hevitra izy. Ces couleurs
passent vite. Mora miova, miofo ireo
îoko ireo. Il est passé de l'opulence à la
misère. Mpanan-karena tonga ory izy.
Il est passé colonel. Tonga kolonely izy.
3*— , Miaritra, manaiky, mamela. Il a
passé par de rudes épreuves. Niaritra
fahoriana mafy izy. J'en passerai par où
il vous plaira. Hoekeho izay sitrakao. Je
veux bien, pour cette fois, — là-dessus.
Avelako hiany amin'izao indray mito-
raka izao izany hadisoana izany. 4*—,
Dinihina, ekena, lany, raisina, miditra,
latsaka. Votre affaire ne passera que
dans un mois. Tsy hodinihina. ny ra-
harahanao raha tsy afaka ira y volana.
La loi a passé. N ekena, lany ny lalàna.
Cette monnaie ne passe plus. Tsy lany,
tsy raisin* ny olona intsony izany vola
izany. Ce mot a passé dans notre langue.
Voaray t tafiditra bo fitenintsika izany
teny izany. Cela lui a passé par la tète.
Tafiditra, lafalatsaka ao anatin*ny sai*
ny izany hevitra izany. 5°— , Antoniny.
Ce vin peut—. Antoniny ny hatsaran*
izany divay izany. 6*—, Atao ho, heverina
ho. Il passe pour sage. Atao ho t /ie-
verina ho olon-kendry izy. || loc. — de
bouche en bouche. Miely. —de cette
vie en l'autre. Maty. — par-dessus toutes
sortes de considérations. Tsy mahare ro-
hona intsony. — par-dessus toutes les dif-
ficultés. Mandresy ny sampona rehetra.
Quoi ! vous avez laissé — cette extrava-
gance? Nahoana re, no tsy notsininao
izany hadalana izany ? Il a laissé — bien
des fautes. Hetsaka ny diso tsy hitany*
— , va. !• Mita, mamaky. —la mer. Mita
ranomasina. — la rivière en barque. Mi"
ta lakana. — une forêt. Mamaky ny ala.
2 # — , Mampita. On a passé le canon dans
une chaloupe. Nampitaina tamy ny sa*
lopy ny tafondro. 3*—, Manolotra, mam-
piditra, mamindra. Passez cette bouteil-
le à votre voisin. Atolory ny namanao
io tavoahangy io. — son doigt dans une
bague. Mampiditra peratra amynyran*
tsan-tànana. —un billet à l'ordre de quel-
qu'un. Manisy sonia taratasy vola mba
hamindrana azy am in* olona. 4 # — , Ma*
natantavana. —de la liqueur. Manatan-
tavana lalikera. 5°—, Mihoatra. La boule
a passé le but. Nihoatra ny fetra ny bao*
lina. La dépense passe la recette. Ny la-
ny mihoatra ny azo. Il passera ses caffla*
rades dans les études. Ifihoatra ny na-
many amy ny fianarana izy. Cela passe
mes forces. Mihoatra ny heriko izany.
6"—, Misafo, mipasoka, mamaoka, etc.—
sa main sur ses cheveux. Misafosafo
ny volon-dohany amy ny tànany. — le
fer sur du linge. Mipasoka lamba amy
ny fera, —l'éponge sur.... Mamaoka
amy ny spaonjy; fig. manadino. 7 # — , Ma-
mela, manaiky, manao. Vous avez pas-
sé deux mots dans votre copie. Name*
la teny-roa tamy ny kopfnao hianao. Je
ne lui passerai pas cette faute. Tsy havfr
Digitized by
Google
PAS
— 594
PAS
îako izany hadisoana nataony izany. II
faut que vous me passiez encore cela.
Mhola tsy maintsy hanaiky izany amiko
hianao. — un contrat. Manao fanetfena.
8*— , Mandany. Il a passé l'été à la cam-
pagne. Nandany ny fahavaratra tahy
an-tsaha izy. || Zoc.Ne faire que— les yeux
sur une ehosc, voir une chose en pas-
sant Mijery zavatra keiy foana. — un
soldat par les armes. Mitifltra miarami-
Ia. — au fil de Tépée. Mamono amy hy
sabatra. — des troupes en revue. MUsa-
pa ny fahaizan* ny mÈaramila. Il a passé
son examen. Nadinina izy. Il a bien pas-
sé son examen. Nahomby tsara ïamv ny
fanadinana izy, nahafaka ny fanadinana
izy.
Se passer, vpr. l'MariYlatn, lasa, lanv.
Le temps se passe insensiblement Man-
dalo, lasa tsikelikelvny andro. Ses jours
pepasseirt dans l'oisiveté. Lany amy ny
fidonanaham-poana ny androny. ?•— .
Mihamalazo. Les fleurs se passent. A/?-
hamalazony voninkazo. .3*—, Mifady.
tsymila. Une saurait se — de vin. Tsy
mahafady divay izy. Je me passerai de
lui. Tsy ilaitto izy. 4 # — , Miseho, misy.
Ces faits se sont passés autrefois. Efa
ni*eho teo aloha ireo zavatra ireo, efa
nisy izany teo aloha. 5°— , Mifamela.' Il
faut se —ses défauts. Samy tokony hifa-
mela hadisoana.
PASSEREAU, sm. 1« Comme Moixkau.
2*—, pi. Karazam-borona maro mitovy
amyny fody, ny sidintsidina, etc.
PASSE REL LE, sf. Tetezana ety.
PASSE-TEMPS, sm. Fanalana ondro.
PASSEUR, sm. Mpampita.
PASSIBILITÉ, sf. Nyahazoana mijaly.
PASSIBLE, adj. 1° Mahazo mijaly. Le
corps humain est—. Mahazo mijaly
ny vatan'ny olombelona. ?•— , Wen-
drika hofaizina,— hosazina. Il est —
d'une amende. Mendriha hosazina izy.
PASSIF, IVE, adj.. !• Tsy manao, mi-
andry fotsiny, mandray, mandefitra,' tsy
mandinika. Il se tient^-. Tsy manao no.
inona na inona, miandry fotsiny izy.
Verbe—. Verba mandray, mandefitra.
Pratiquer l'obéissance passive. Manaiky
fsy mandinika. 1*—, Tsy maintsy haloa.
Dette passive. Trosa tsy maintsy haloa.
— , sm. Ny trosa tsy maint**}- haloa.
PASSION, sf 1° Fijaliany Jeso-Krwsty Il
a prêché la—. Nitory ny fijaliany Jr$o-
Kri*ty izy. Î-— , Firehitry ny fn/fmnta-
nan' ny fo, flhetsehan'ny fo, filana, fllan-
dratsy, fitiavana be loatra, hadalana. —
déréglée. Firehitryny fo tsy amy ny an-
tony, filan-dratsy, fitiavana be loatra.
—noble. Firehitry ny fo amy ny zavatra
mendrika. Cet orateur remue les passions,
Mampirchitra, mampientana t mam-
pihetsika ny fo io mpandaha-teny io. Il
se laisse aller à ses passions. Manaraka
ny filany, ny filan-dratsiny izy. Il a la
— des livres. Tia boky loatra izy, ada-
fam-boky izy. 3 # — , Zavatra tiana loatra,
— mahadala. L'étude est sa — . Zavatra
tiany loatra ny flanarana. 4*—, Fianga-
rana. La — inspire toutes ses paroles.
Mampiseho fiangarana ny teny ataony
rehetra.
PASSIONNÉ, ÉE, adj. !• Mirehitra
izaitsizy. tia loatra, matiroaty, adala.
Discours—. Laha-teny mirehidrehilra
izaitsizy. Il est — pour la justice. Tia
ny rariny loatra izy. Il est — ponr la
gloire. Afalima/im-boninahitra loatra
izy. Il est — pour la musique. Adalan-
kira izy. 2' — , Miangatra. Écrivain — .
Mpamorom-boky miangatra.
PASSIONNÉMENT, adv. Fatratra,
izaitsizy.
PASSIONNER, va. i'Mampirebitra. Il
sait — son langage. Mabay mampirehi-
drehitra ny laha-teniny izy. 2 # — , Mam-
pihetsiketsika. Cette discussion pas-
sionne l'assemblée. Mampihetsikelsika
ny flvoriana izany ady hevitra izany.
Se passionner, vpr. Mirehitra. izaitsizy,
tia loatra, matimaty, adala.
PASSOIRE, sf. Masoarivo, fana tan ta va-
nana.
PASTEL, sm. Pensiiy fanaovan-tsary.
PASTÈQUE, sf. Voanketsihetsy.
PASTEUR, sm. !• Mpiandry ondry.
Abel était — de troupeaux. Abela dia
mpiandry ondry andiany. 2* fig.
Mpiandry ondry. Jésus-Christ est le sou-
verain—des âmes. Jeso-Kristy no lohan'
ny mpiandry ondry. 3°— , Mpitondra
fiangonana prolestanta, mpitandrina.
PASTILLE, sf. Bokotra mamy, papero-
manitra- Pastilles do menthe. Papero-
manitra.
PASTORAL, ALE, adj. i» Momba ny
mpiandry ondry, — ny any an-tsaha.
Mœurs pastorales. Fomban' ny mpian-
dry ondry, —ny any anisaha. 2* fig.
Mombany mpiandry ondrin' Andriami-
nitra, — ny eveka. Anneau — . Peratry
ii y eveha.
Digitized by
Google
t>ÀÎ
— 595 —
PAT
PASTORALEMENT, ado. Hoatra ny
mpiandry ondry tsara.
PATATE, s/*. Vomanga*
PATAtfD, AUDE, ad./, et 8. Adala va-
tana, mivatan' adala, mitomohotohoka,
tsy mahaiala fomba, dondrina.
PATAUGER* va. 1° Mitsabatsaba. —
dans la boue. Mitsabatsaba anatin* ny
fotaka. 2 # fig. Vaka, sanganehana.
PÂTE, sf. {• Koba hatao mofo, mofo
manta, koba. — de papier. Koban-t&ta-
tasy. 2' fig. C'est un homme de bonne
— . Olona salama tsy inarofy izy. C'est une
bonne— d'homme. Olona morabe, mpia-
saba izy. Mettre la main à la — . Miusa,
tsy manankin-draharaha amy ny hafa.
Être comme un coq en—. Finaritra izai-
tsizy.
PÂTÉ, sm. 1° Mofo mamy misisika he-
na na hazandrano. ^ fig. Pentin-drano-
mainty || loc. — de maisons. Trano ma-
ro miangonangona.
PÂTÉE, sf. Hanim-borona, hani-masaka
ho any ny biby flompy.
PATELIN, INE, s. et adj. Kapetsy.
mpikapetsy, rapandôka» mpanolikoly,
mpanabôny. Il a un air — . Mitarehin'
o\on-kapetstj, etc., izy.
PATELINAGE, sm. Fikapetsy, fando-
kafana, fanolikolena, abôny.
PATELINER, vn. et a. Mikapetsy,
mandôka, raanolikoly, manabôny. Il pa-
teline ses chefs. Mikapetsy, etc., ny le-
hibeny izy.
PATELINEUR, BUSE, s. M pi kape-
tsy, mpandôka, mpanolikoly, mpana-
bôny.
PATÈNE, sf. Paterta.
PATENT, ENTE, adj. Mibarihary. do-
la est—. Mihirihary izany.
PATENTE, sf. t° Haba aloan' ny mpi-
varotra. 2*—, Taratasy filazana ny hasa-
laman' ny mpiantaambo.
PATENTÉ, ÉE, adj. et s. Mandoa ha-
ba. Marchand — . Mpivarotra mandoa
haba.
PATER, sm. Fivavahan' ny Tofflpo.
PATERNEL, ELLE, adj. Any ny'ray,
amy ny ray, avy amy ny ray, hoatra
ny ray. L'autorité paternelle. Ny fàhefan'
ny ray. Il a reçu la bénédiction paternel-
le. Nahazo tso-drano iamy ny rainy
izy. Héritage—. Lova avy amy ny ray.
Il avait pour lui une tendresse paternel-
le. Nampiseho fitiavana azy hoatra ny
ray niteraka azy izy.
PATERNELLEMENT, ndi\ Hoatra
n y ray.
PATERNITÉ, sf. Ny maharay ny ray,
ny toetry ny ray.
PÂTEUX, EÙSE, adj. MaditV. Fruit
— . Voankazo madity. Pain—, Mofo
madilidity. J'ai la bouche pâteuse» Mn>>
dity ny vavako.
PATHÉTIQUE, adj. Mahonéna, niam»
pangoraka ny fo, mttmpitse-po, mane^
tsika ny fo, mampientana ny fo. Discours
— . Laha-teny mahonéna, etc.
-*j sm. Zavatra mahonéna, etc.
PATHÉTIQUEMENT, adv. Mahoné«
na, etc.
PATHOLOGIE, sf. Fahaizartà momba
ny aretina samihafa.
PATHOLOGIQUE, adj. Momba ny are^
tin a samihafa.
PATHOS, sm. Laha-teny mirehidrehi-
tra îoatra.
PATIBULAIRE, àdj. !• Fanantona-
na ny olo-méloku. 2* fiy. Avoir la mine
— . Mitarehin' olon-tsy vanona.
PATIEMMENT, adv. Araim-pahare-
tana, amim-pandeferana.
PAÏlENâÊ, sf. Faliaretana, flaretana,
fihafiatia, fandeferana, fahandrasana, fa*
hari-po. La — do Job est admirable. Ma-
hagaga ny faharetana, ny fandefera-
ny Joba. Le chrétien prend ses afflic-
tions en — : Ny kristiana maharitra,
mi&ritra, mihafy, mandé fi tra ny faho'
riana. Ayez — . Mahareta, mahandra-
sa. La— vient à bout de tout. Mahavîta
be ny faharetana, ny fahandrasana.
—, int. Andraso.
PATIENCE, sf. Lavaravinl.
PATIENT, ENTE, adj. Maharitra,
miaritra, mihafy, mandefitra, mahalefi-
tra, mahatsindry fo, mahandry, mahari-*
po. Il est — dans la douleun Maha-
ritra, muiritra, mahafij, mandefi-
tra, mahalefitra fahoriana izy. Dieu
est — envers les pécheurs. Andriamani-
tra mahalefitra, mahandry ny mpano-
ta, mahatsindry fo t mahari-po amy
ny mpanota. Pour réussir, il faut être
— . Mba hahatontosa zavatra ria inoha
na inona, tokony haharitra, hahandry.
—, sm. 1* Ny olona hiarary didian* ny do*
kotera. 2*—, Ny olona melofca efa hovo»
Uoina*
PATIENTEH, vn. Maharitra, etc. Com-
me Patihnt.
Digitized by
Google
PAT
— 596 —
PAT
PATIN, «m. Kapa vy fikorisana eny
ambony ranomandry.
PATINER, vn. Mikorisa amy ny kapa vy.
PATINEUR, EUSE, s. Mpikorisa amy
ny kapa vy.
PÂTIR, vn. 1* Mijaly, fadiranovana, fai-
zina. Il a bien pati avant de mourir.
Nijaly, fadiranovana mafy izy talo-
han'ny nahafatesany. Souvent les bons
pâtissent pour les méchants. Matetika
ny tsara fanahy mijaly noho ny heloky
ny ratsy lanahy. Il a fait la Faute et j'en
ai pâti. Izy no nanao badisoana ka izaho
no voafay. 2 - — , Simba. Ce champ a pâ-
ti. Simha ity tanimboly ity.
PÂTISSER, vn. Manao mofo mamy.
PÂTISSERIE, 8f. f Mofo mamy. 2* — ,
Fanaovana mofo mamy.
PÂTISSIER, 1ÈRE, 8. Mpanao mofo
mamy.
PATOIS, sm. Fitcnin'ny ambanivohitra
any Frantsa.
PATRAQUE, 8f. 1* Zava-poana. Cette
montre n'est qu'une—. Zava-poana ity
famantaranandro ity. 2 # fig. Olona re-
raka, — saozanina.
PÂTRE, sm. Mpiandry omby, — ondry.
PATRIARCAL, ALE. ad). 1* Mom-
ba ny Patriarka. 2*—, Fari-tany fchezin' •
ny patriarka.
PATRIARCHE, «m. !• Patriarka. 2*
fig. Lahiantitra maro tara.
PATRIE, 8f. 1* Tanhi-drazana, tany na-
habe. Il est allé visiter sa — Lasa na-
mangy ny tanin-drzzany , ny tany na-
habe azy izy. Il fait honneur à sa — .
Voninahitry ny tanin*drazany f ny tany
nahabe azy izy. 2*—, Malaza. La France
est la — des sciences. Afaiazam-pahai-
zana ny Krantsay.
PATRIMOINE, «m. 1* Fananana avy
amy ny ray aman-dreny. 2' fig. Fana-
nana, harena. Les aumônes sont le —
des pauvres. Ny fiantrana no fanana-
na, haren' ny mahanlra. L'industrie est
son — . Ny fanaovana taozavatra no fo-
io-hareny.
PATRIMONIAL, ALE, adj. Avy amy
ny ray aman-dreny.
PATRIOTE, s. et adj. Tia tanin-drazana.
PATRIOTIQUE, adj. Mampisehofitia-
van- tanin-drazana.
PATRIOTIQUEMENT, adv. Amim-
pitiavan-tanin-drazana.
PATRIOTISME, 8m. Fitiavan-tanin-
d razana.
PATRON , ONNE, 8. f Mpiaro. 8»-
Geneviève est la patronne de Paris. Mb.
Geneviève no mpiara any Parisy. 2*— ,
Tompon-trano, talé.
PATRON, «m. Fakan-tahaka, moziry.
Un — de dentelle. Fahan-tahaka anao-
vana dantely. Le — d'un paletot. Ny
monrim-palitao.
PATRONAGE, sm. 1* Fiarovana. Il a
obtenu le — du ministre. Nahazo fiaro-
vana tamy ny ministra izy. 2»—, Fitai-
zana. Œuvre de — des petits orphelins.
Fitaizana ny ankizy kamboty.
PATRONAL, ALE, adj. Momba ny
olo-masina mpiaro ny trano leglizy. Fê-
te patronale. Fetin* ny olo-masina
mpiaro ny trano leglizy anankiray.
PATRONNER, ra. Miaro.
PATRONNASSE, adj. et sf. Vehivavy
mpamory vola ho any ny mahantra.
PATRONYMIQUE, adj. Avy amy ny
razana. Nom — . Anarana avy amy ny
razana.
PATROUILLE, sf. !• Fisafoana. Faire
•—. Misafo. 2 # — , Mpisafo. J'ai rencon-
tré la—. Efa nifanena tamy ny mpisafo
aho.
PATROUILLER, wi. Misafo.
PATTE, sf. 1* Tongotra, ténaoa, fiogo-
tra. La — de derrière du chien. Tongo-
fr' alika, tongo-ben' alika. La — de de-
vant du chien. Tongo-tànan' alika, tà-
nan' alika. La — d'un perroquet. Ton*
go-boloky. Les grosses pattes d'une
écrevisse. Ny tongotr' orana. Les peti-
tes pattes d'une écrevisse. Ny tànan'
orana. Des pattes d'araignée. Ny tànan-
kala. Des pattes de mouche. Ny tongo-
tra, ny /ingo-dalitra. Un verre à—.
Gilasy manan-fongotra. Marcher à qua-
tre pattes. Mandia tongotra efatra, man-
dady. 2 - fig. Pattes de mouche. Sora-
tra saro-bakina. Faire— de velours. Ma-
nolikoly, manabény, mikapetsy. Don-
ner un coup de — . Mamoapoaka, marne*
lively, manaraby. Graisser la— à quel-
qu'un. Manisika vola olona.
PATTE-D'OIE, 8f. Fihaonan-dâlana
maro.
PATTU, UE, adj. Voloin-tongotra. Pi-
geon—. Voromailala voloin-tongotra.
PÂTURAGE, sm. Tany fiandrasam-bi-
by.
PATURE, sf. 1* Hanim-biby, fahana.
Les petits poissons sont la— des gros.
Ny hazandrano madinika no /tanin* ny
inakadiry. Aux petits des oiseaux Dieu
Digitized by
Google
PAV
— 597 —
PAY
donne la—. Andriamanitra manome ha-
nina, mamahana ny zana-boro-mani-
dina. 2* fig. Sakafo. La parole de Dieu
est la — de l'âme. Ny tenin'Andriamani-
tra no sakaforïuy fanaby.
PÂTURER, vn. Homam-bilona, homa-
na.
PAUMER. !• Felatânana. 2°— , Fanao^
vam-baolina, fanipazam-baolina. Jeu dé
— . Tokotany fanaovam-baolina.
PAUPÉRISME, sm. Fahantran* olo-
na tnaro ao amy ny fanjakana iray.
PAUPIÈRE, sf. 1* Hodi-maso, maso.
La-=i supérieure. Ny hodi-maso ambo-
ny. Ouvrez la—. Sokafy ny hodi-maso-
nao, etc. Dès qu'une personne est mor-
te, on lui ferme la—. Raha misy olona
mialaaina, diaairinany masony. 2* fig.
Fermer la— . Matory. Fermer les pau-
pières à quelqu'un. Mamonjy olona mia-
la aina. Ouvrir la— . Mahatsiaro.
PAUSE, sf. Fijanonana, flalan-janona,
flaninana, fiatoana. Le prédicateur fit
une—. Nijanona, niala janona, nia-
utna, niato kely ny mpitory teny.
PAUVRE, ad/. 1 # Mahantra, malahelo.
Il est devenu — . Tonga mahantra, etc.,
izy. Un— diable. Olo-ma/ianfra. Ex-
trêmement-. Mahantra faraidiny, mi-
poripory, mikaforoforo mikokokoko. 2*
— ,Tsy mahavokatra, tsy ampy, tsy ma-
hay.kely, ratsy. Contrée—. Fari-tany tey
mahavokatra. Langue—. Fiteny tsy
ampy teny. Un— poète. Mpanao tonon-
kira tsy mahay. C'est un — esprit. Ke-
ly saina izy. De — vin. Divay ratsy.
— , sm. Mahantra, malahelo. Donner aux
pauvres. Manome ny mahantra, etc.
PAUVREMENT, ado. Mahantra, ra-
tsy. Il vit—. Velona mahantra, velon-
dratsy izy. Il est vôtu — . Mitafy ratsy
izy, ratsy ny litaflany.
PAUVRESSE, sf. Vehivavy mahantra.
PAUVRET, ETTE, a. Iiay mahantra,
ikala mahantra.
PAUVRETÉ, sf. !• Fahantrana. 2 # — ,
Tsy fahavokarana, tsy fahampiana, tsy
fahaizana, hakelezana, zavatra tsinontsi-
nona. Il ne dit que des pauvretés. Tsy
milaza afa-tsy zavatra tsinontsinona
izy.
PAVAGE, sm. 1* Ngorodom-bato, lam-
pivato, akoravato mirafitra eny amy ny
araben-dâlana. 2 # — , Fanaovana ngoro-
dom-bato, — lampivato, fandrafctana
akoravato.
PAVANER (SE), vpr. Miedinedina,
miedikedika.
PAVÉ, sm. i* Vato anaovana ngorodona,
ngorodom-bato, lampivato, akoravato
mirafitra eny amy ny araben-dâlana. Le
— de l'église est de marbre. Marba ny
ngo rodona t ny lampivaton' ny trano
leglizy. — de brique. iV(7orodo n-tani-
manga. On a refait le— de cette rue.
Natao indray ny lampivato, narafilra
indray ny akoravato amin'izany ara-
ben-dàlana izany. 2 - fig. Être sur le — .
Tsy manan-draharaha, tsy manana an-
ton-trano. Battre le — . Miriorio hoatra
ny ûraka atakalo. Tenir le haut du — .
Voalohandohany.
PAVEMENT, sm. Fanaovana ngoro-
dom-bato, — lampivato , fandrafetana
akoravato.
PAVER, va. Manao ngorodom-bato, —
lampivato, mandrafitra akoravato.
PAVEUR, sm. Mpanao ngorodom-bato,
— lampivato, mpandrafltra akoravato.
PAVILLON, sm. 1° Trano lay vory lo-
ha. 2 # — , Trano madinika efa-joro sady
vory loha. 3°— , Vody, ravina. Le — d'u-
ne trompette. Ny vody trompetra. Le
— de l'oreille. Ny rauin-tsofina. 4* —,
Saina. Arborer le — . Manangan-teaî-
na ; fig. mihaika ny fahavalo. Baisser
le—. Mamotra- /saina ; fig. mikoy.
PAVOIS, sm. Ampingabe. Quand les
Francs élisaient un roi, ils relevaient
sur le — . Raha nifidy mpanjaka ny Fran-
tsay taloha, dia nanandratra azy teo
ambony ampingaoe.
PAVOISER, va. Manisy saina maro
amy ny sambo anankiray.
PAVOT, sm. Zava-maniry anaovana
opioma.
PAYABLE, ad;. Tsy maintsy haloa.
PAYANT, ANTE, adj. Tsy maintsy
handoavam-bola. Billet—. Taralasy fi-
dirana tsy maintsy handoavam-bola.
— , sm. Mpandoa vola. Nous sommes
trois payants. Isika telo lahy no mpan-
doa vola.
PAYE, sf. Karama, tamby. C'est au-
jourd'hui jour de— . Anio no androajio-
mezana ny /tarama, etc.
PAYEMENT, sm. !• Vola, trosa, ka-
rama, tamby. Il a reçu son — . Nandray
ny volany, etc., izy. 2*—, Fandoavana.
Le — se fera en trois termes. Intelo man-
doa no handoavana izany vola izany.
PAYER, va. etn. 1° Mandoa. Il a payé
une forte somme. Nandoa vola bc izy.
Digitized by
Google
PEA
598 —
PÈC
?• — , Mandoa vola, — trosa, — karama,
t- tnmby, — vidy, etc. Il ne paio pas ses
créanciers. Tsy mandoa ny vola, ny
trosari* ny tompon-trosa izy. Il pale les
ouvriers chaque semaine. Mandoa ny
karama, ny tambiri ny mpiasa isan-
kerinandro izy. Cet ouvrier se fait bien
— . Mitady karama be io mpiasa io. Il
n'a pas encore payé son chapeau. Tsy
mbola nandoa ny vidin- tsatrony izy.
3° fîg. Mamaly, manonitra, valiana, fai-
zina. On a bien payé ses services. No-
valiana tsara ny soa nataony. Le bon-
heur l'a payé de ses po.ines. Ny hasam-
barana nanonitra ny hasasarany. Il a
payé cette injure. Nanonitra izany fa-
nevatevana izany izy, novaliana, no-
faizina noho izany lanevatevana natao-
ny izany izy. Il me le paiera. Hamaly
azy aho, hahita ahy izy. Il en paiera les
pots cassés. Hanonitra izany izy. || loc.
— le tribut à la nature. Maty. —cher la
victoire. Milofo mandresy.
Se payer, vpr. \* Aloa. 2*—, Makatom-
ban-javatra,
PAYEUR, EUSE, s. Mpandoa vola,
— trosa, — karama. C'est un bon — .
Mandoa tsara ny trosany izy. Il est —
de l'arméo. Mpandoa ny vola, ny ka-
raman*ny miaramila izy.
PAYS, sm. 1° Tany, fari-tany. —chaud. «
Tany mqfâna. Il a vu du—. Nahite /a-
ny mara izy. — plat. Tany lemaka. Cha-
que — a ses usages. Samy manana ny
fanaony ny tany, etc., rehetra. *2°— ,
Tanin-drazana, tany nahabe. Il aime
son — . Tia ny tanindrazany, ny tany
nahabe azy izy.
PAYS, PAYSE, s. Mpiray tanindraza-
na. Comme Compatmote.
PAYSAGE, 8m. \* Tany taka-maso,
' A'oilà un beau— . Mahaflnaritra ny toetr'
ireo tany taka-maso ireo. 2*—, Sarin'
ny tany taka-maso.
PAYSAGISTE, am. Mpanao sarin^ ny
tany taka-maso amy ny loko.
PAYSAN, ANNE, s. Ambanivohitra.
,-, adj- Any ny ambanivohitra. Les habi-
tudes paysannes, Ny fomban' ny a m*
banixohitra.
À, la paysanne, loc. adc. Tahaka ny
ambanivohitra.
PÉAGE, sm. $aran-»iakana l saran-tete-
zana,
FÉAGER,, sm. Mpaka saïa.
PEAU,*/*. l a Soditra. Maladie de—. Are-
^(.•otl^ra ~ de, paoutoq. ilQ litron-
dry. La— d*une| pêche. Ny hoditry ny
paiso. 2* — , Herotra. Il se forme une —
sur le lait bouilli. Misy herotra mandry
ao ambonin' ny ronono nampangotrahi-*
na.
PEAUSSERIE, sf. Fandoman-koditra,
fivarotan-koditra.
PEAUSSIER, sm. Mpandon-koditra,
mpivaro-koditra.
PEC CABLE, adj. Mety raanota, Tout
homme est —. Mety manota ny olon*.
drehetra.
PECCADILLE, sf. Hadtisoana kely, fa-
hotana madinika.
PÊCHE, sf. Paiso.
PÊCHE, sf. 1* Fihazana, fanjonoana, fa-
mi ntanana , fanaratoana, famovoana, fa^
nihifana, fisakàna. flhalorana. Il est allé
à la—. Lasa ni haza, etc., izy. £•— , Uaza.
Combien voulez-vous vendre votre — ?
Hoatrinona noivarotanao ny hazanao?
PÊCHE, sm- Ota, fahotana, heloka. —
grave. Ota, etc., lehibe. —véniel. Ota,
fahotana madinika. H /oc.— mignon,
Zavatra mahadala. Le jeu est son— mi-
gnon, Ny lalao nq zavatra mahadala
azy.
PÊCHER, vn. Manao fahotana, mano-
ta, mandika, manohitra, diso. — mortels
lement. Manao fahotana mahafaty. Ere
fit— Adam. Eva n a mpanota any Ada-
ma. —contre les commandements de
Dieu. Mandika nydidin'Andriamanitra.
C'est — contre les règles de la grammai-
re. Manohitra ny lalaVny gramara, di-
so amy ny lalàn'ny gramara izany. Il a
péché par trop de zèle. Diso ohatra ny
' fahazotoany.
PÊCHER, sm. Foto-paiso.
PÊCHER, fa. t* Mihaza, manjono, ma^
mintana, manarato, mamovo, roanihika,
misaka, mihalotra. — avec un appât.
Manjono.— à la ligne. Manjono, ma*
mintana.-— au filet. Manarato.— à
la nasse. Mamovo.— aveo le panier
appelé tandroho. Manihtka.-*- avec la
main. Misaka, mihalotra. 2»—, Maka
anaty rano.-^ des perles. Maka voahan-
gy anaty rano. frftg* Mahita. Où a-t-il
péché cotte histoire? Taiza uo na.hitany
izany tantara izany ?
PÊCHERIE, sf. Rano fanjonoana, -r
famintanana, etc.
PÉCHEUR, PÉCHERESSE, s. Mpa*
nota.
PÊCHEUR,* sm, Mniba^a, mpanjonQ*
Djgitized by
Google
PEl
— 599
PEI
mpamintana, mpanarato, mpamovo,
mpanihika, mpisaka, mpihalotra.
—, artj. Fanjonoana, famintanana.fanara-
toana. Bateau—. Sambo na lakan-dra-
fîtra fanjonoana, etc.
PÉCORE, 8f. Olona don an a velona.
PECTORAL, ALE, adj. 1* Aray ny tra-
ira. Muscles pectoraux. Uozatra amy
ny traira. 2*— , Mahatsara ny tratra. Si-
rop—. Sirao mahatsara ny tratra.
PÉCULAT, sm. Fangalaran' ny mpa-
nao raharaha ny volam-panjakana.
PÉCULE, «m. Hary. Cet esclave avait
amassé un — considérable. Nahazo hary
• be izany andevo izany.
PÉCUNIAIRE, adj. Momba ny vola.
Secours—. Vofa fanampiana. C'est pour
un intérêt— qu'ils se sont brouillés. Ny
toia no antony tsy nifanarahan'izy ireo.
PÉDAGOGIE, sf. Fampianarana ny an-
kizy mandinika.
PÉDAGOGIQUE, ad;. Momba ny fam-
pianarana ny ankizy mandinika.
PÉDAGOGUE, sm. 1* Mpampianatra
ny ankizy madinika. 2* fig. Olona be le-
baka. Il fait le—. OJona 6e tebaka izy.
PÉDANT, ANTE, 8. Mpihambo ho ma-
hay, mpirehaka.
—, adj. Be hambo, be rehaka.
PÉDANTERIE, sf. Fihamboana ho ma-
hay, hambo, rehaka, flrehaka.
PÉDANTESQUE, adj. Be hambo, be
rehaka. Style—. Laha-teuy be ham-
bo, etc.
PÉDANTESQUEMENT, adv. Amim-
pihamboana.
PEDANTISER, vn. Mihambo ho ma-
hay, mi rehaka.
PÉDANTISME, sm. Fihamboana ho
mahay, hambo, rehaka, li rehaka.
PÉDESTRE, adj. Statue—. Sariolona
mitsangana-
PÉDESTREMENT, ado. Amy ny ton-
gotra. Aller—. Mandeha tongotra.
PÉDONCULE, am. Tahozany, tango-
zany. — d'un fruit. Tahozany, tango-
zam-boankazo.
PÉDONCULE, ÉE, adj. Misy taho-
zany, — tangozany.
PEIGNE, sm. !• Fih.ogo. 2»— , Fandrao-
tra, fanotra.
PEIGNÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voahogo,
nohogoina. 2°— , Voaraotra, noraotina,
voaotra, norina. 3" fi g. Mal—. Vore-
tra. Jardin bien—. Zarday voavoatra
ttara.
PEIGNER, va. {• Manogo. 2*—, Man-
draotra, manotra. —du chanvre. Man-
draotra, :etc, rongony. 3" fig. Mandrao-
tra. Je te peignerai. Horaotiko mihitsy
ialahy.
Se peigner, vpr. 1° Mihogo. 2' fig. Mi-
fandraotra.
PEIGNOIR, sm. 1* Sariveta fanao ra-
ha mihogo. 2 # — , Akanjo fi tondra raha
vao mifoha.
PEIGNURES^ sf. pi. Fati-bolo.
PEINDRE, va. I* Manaosary hosoran-
doko. — une fleur. Manao aarim-bonin-
kazo hosoran-doko. 2°— , Manoso-doko,
mandoko. —une chambre. Manoso*
doko, etc., etl-trano. 3° fig. Mampiseho.
Il peint bien le vice et la vertu. Mahay
mampiseho ny toetry ny haralsiana sy
ny hatsaram-panahy izy.
Se peindre, vpr. 1° Manao sarintena
hosoran-doko. 2*—, Manoso-doko tena.
3* fig. Miseho- La colère se peignait
dans ses regards. Niseho tamy ny flje-
riny ny halezerany.
PEINE, 8f. 1* Famaizana, ?azy, fanasazia-
na, valy, fanamelohana, fampijaliana. Il
a commis la faute, il en portera la — .
Nanao hadisoana izy, ka hofaizina,
hosazina, hovaliana. Gela est défendu
sous— d'amende, //osazina'izay ma-
nao izany voarara izany. On lui
a infligé une — trop forte. Mafy loa-
tra ny famaizana, ny fanasaziana,
ny fanamelohana azy, ny sa: y, ny
fampijaliana natao taminy. Il faut
proportionner les peines aux délits. Tsy
maintsy hampifauarahina amy ny hadi-
soana ny .famaizana, etc. Il y a— de
mort contre ceux qui contreviendront
à cet ordre. Hohelohin ko faty izay
handika izany didy izany. — corpo-
relle. Fampijaliana momba ny vata-
na. 2°— , Fijaiiana, fahoriana, alahelo,
ahiahy. Les peines de l'enfer. Ny fija-
iiana any amy ny afobe. Les peines de
la vie. Ny fijaiiana, ny fahoriana amiu*
izao fiainana izao. Il m'a bien fait de
la — . Nampalahelo ahy mafy izy. Con-
soler quelqu'un dans ses peines. Mana-
la alahelo olona. Je suis en— de n'a-
voir point de ses nouvelles. Miahiahy
aho, satria tsy maharc ny toetrany. 3*
—, Hasasarana, fahasahiranana, asa.
Sa — n'a pas été inutile. Tsy sasa-poa-
na izy. Ilso donne beaucoup de—. Mi~
sasatra, misahiranamaîyizy. C'est un
homme de—, Misasatra, misahirana,
Digitized by
Google
PÊL
— 600
PÊL
miasa fatratra izy. 4 a — , Hasarotana,
fananosarotra. Il aura beaucoup de — à
gagner ce procès. Sarotra ho azy ny
hahery amin* izany ady izany. Il a de
la— à marcher. Mananosarotra izy
raha mandeha. J'ai de la— à lui an-
noncer une si fâcheuse nouvelle. Saro-
tra amiko ny mampandre azy izany za-
va-baovao mampalahelo izany.
A peine, loc. adv. I» Saika tsy. Il sait
à — écrire. Saika tsy mahay manora-
tra izy. 2°— , Vao haingana. Il est à —
do retour. Niverina vao haingana izy.
PEINÉ, ÊE, adj. Malahelo.
PEINER, va. !• Mampalahelo. Cette
nouvelle me peine. Mampalahelo ahy
izany zava-baovao izany. 2 # — , Mahasa-
satra. Ce travail vous peinera, //a/ia-
sasatra anao izany asa izauy. 3 # — , Mi-
sasatra, miasa fatratra. Il poine tout ce
qu'il /ait. Misasatra, etc., amin* izay
rehetra ataony izy.
»-, vn. Sasatra, mananosarotra, miasa
fatratra. Ce cheval peine à tirer le ba-
teau. Sasatra, etc., mitarika ny sam-
bo kely io soavaly io
Se peiner, vpr. Misasatra, miasa mafy.
PEINT, PEINTE, p. et adj. 1- Nalain-
tsary mihoso-doko. 2°— , Voahoso-doko,
nohosoran-doko, mihoso-doko, voaloko,
nolokoana. 3° fig. Naseho, miseho.
PEINTRE, sm. !• Mpanao sary mibo-
so-doko. 2* —, Mpanoso-doko, mpan-
doko. 3° flg. Mampiseho. Cet orateur est
un grand— . Io mpandaha-teny io mahay
mampiseho tsara ny zavatra lazainy.
PEINTURE, 8f. f Fanaovan-tsary mi-
hoso-doko, fanosoran-doko, fandokoana.
2°— , 8ary mihoso-doko, hosodoko, loko.
3* fig. Fampisehoana. Il excelle dans
la — des caractères. Mahay mampise-
ho ny toe-panahin' olona izy.
PELAGE, sm. Volom-biby. Ces deux
chevaux ne sont pas de môme — . Tsy
mitovy volo ireo soavaly roa ireo.
PELÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voakiky volo,
nokikisam-bolo, tsy misy volo» sola. Tôle
pelée. Loha sola. 2*— , Voavaofy, no-
voasana, voaendaka, nendahana; 3° fig.
Terrain —, Tany tsy misy zava-maniry.
PÊLE-MÊLE, adv. Mifangaro, mifan-
jevo, misafotofoto, misaritaka, misavo-
rovoro, mikorontana. Tout est — dans
sa chambre. Mifangaro, etc„ ny zava-
tra rehetra ao amy ny ofi-tranony.
•-, sm. Fifangaroana, fifanjevoana, fisafo-
tofotoana, fisaritaka, fisavurovoro.
PELER, va. f Mikiky volo. —un co-
chon de lait. Mikiky to/on-jana-kisoa.
2# — » Mivaofy, mamaofy» manendaka. —
une pomme. Mivaofy, mamaofy paoma,
—un arbre. Manendaka hazo.
—, vn. Mihofaka, miofo. Son doigt a pelé.
Nihofaka, niofo ny rantsan-tanany.
PÈLERIN, INB, s. Mpivahiny man-
deha hivavaka.
PÈLERINAGE, sm. \* Fivahiniana. 2-
fig. Cette vie n'est qu'un—. Fivahinia-
na fotsiny izao fiainana izao.
PÈLERINE, sf. Kapaoty fohy.
PÉLICAN, sm. Pelikâna.
PELISSE, sf. Kapaoty fohy voasosona
na voahaingo hoditra malemy volo.
PELLE, sf. 1* Lapely, sahiratsy. I* fig.
Remuer l'argent à la—. Manan-karena
be, manahy vola, ailika ny hareny.
PELLÊE, PELLERÈB, PELLE-
TEE, sf. Bran* ny lapely.
PELLETERIE, sf. Fanamboarana na
fivarotana hoditra malemy volo.
PELLETIER, 1ÈRE, s. Mpanamboa-
tra na mpivarotra hoditra malemy volo.
PELLICULE, sf. Hoditra manify, ho-
fakofaka, elatrelany, herotra. — qui se
détache de la peau. Hoditra manify,
hofakofaka miala amy ny hoditra. Les
grains de grenade sont séparés par de
petites pellicules. Misy elatrelany ma-
nify mampisaraka ny voan' ny amponga-
bendanitra. Enlevez la — qui s'est for-
mée sur ce lait bouilli. Esory ny hero-
tra amin* io ronono nampangotrahina io.
PELOTE, sf. !• Kibory, vorenana. —de
fil. /ft&orm-taretra. Aie Ocelle. Vore-
nan-kofehy. Être en— . Mivorimborina.
2*—, Fanisiham-paingotra. 3 # — , Volavo-
la. —de neige. Volavolan* oram-panala.
4* fig. Faire sa— . Manangon-karena, mi-
hary.
PELOTER, va. \* Mamorimborina. —
du fil. Mamorimborina taretra. 2« fig.
Mamely, mamoapoaka.
Se peloter, vpr. 1* Avorimborina. 2 # fig.
Mifamely, mifamoapoaka.
PELOTON, sm. 1- Kibory, vorenana.
2*—, Antoko-miaramila, sokajy.
PELOTONNER, va. Mamorimborina.
— du fil. Mamorimborina taretra.
Se pelotonner, vpr. {• Avorimborina.
2* fig. Mikainkona, miforitra. Le héris-
son se pelotonne—. Mikainkona, etc.,
ny 8okina.
PELOUSE, sf. Tany bc volon' ahitra.
Digitized by
Google
PEN
— 601 —
PEN
PELUCHE, êf. Lamba voloina ila.
PELUCHA, ÉE, adj. Voloina.
PELURE, êf. Hoditra. —de pomme.
Hodt-paoma.
PÉNAL, ALE, ad;. Momba ny fana-
melohana. Code — . Bokin* ny lal&na
momba ny fanamelohana.
PÉK ALITÉ, êf. Fanamelohana.
PÉNATES, «m. pi. 1* Sampy nataon*
ny Romana ho mpiaro trano. 2* fig. Fo-
nenana, trano. Je reverrai mes—. Ho
hitako indray ny fonenako, ny trano-
ko.
— , adj. Les dieux — . Ny sampy mpiaro
ny trano.
PENAUD, AUBE, adj. Mangaihay.
PENCHANT, 8m. 1* Kisolosolo. Le —
d'une colline. Ny kisolosolon ny tane-
ty. 2* fig. Pitongilanana, hamorana, fi-
tiavana. Il ne résiste pas à ses mauvais
penchants. Tsy manohitra ny fitongi-
lanan-dratsiny izy. C'est là son — .
Izany no tiany. Voy. Inclination.
3 # — , Fandroronana, miha..., efa ho...
Il est sur le — de l'âge. Mandro-
rona ny tionany, mihanlilra izy. Il
est sur le— de sa ruine. Efa ho lany
barena izy. Se retenir sur le— du préci-
pice. Miahotra raha efa hivarina an-
tevana.
PENCHANT, ANTB, adj. 1* Miton-
gilana, mirona, miraika. Un mur—. Rin»
drina mitongilana, etc. 2° fig. Man-
drorona, miha , efa ho
PENCHÉ, ÉE, p. et adj. Natongilana,
mitongilana, narona, mirona, naraika,
miraika, naondrika, miondrika. Gomme
Incliné.
PENGHEHENT, «m. Fitongilanana,
firona, firaika, flondrehana, fiondrika.
PENCHER, va. Mampitongilana, ma-
nongilana , mampirona, mampiraika,
mampiondrika, manondrika.
— , vn. 1* Mitongilana, mirona, miraika.
Comme Incunbb. 2 # fig. Tia. Il penche
vers la clémence. Tia famindram-po izy.
3*—, Efa ho.... Cet État penche vers sa
ruine. Efa ho rava, mirona izany fan-
jakana iz>tny.
Se pencher, vpr. Miondrika.
PENDABLE, adj. 1* Mendrika nahan-
tona. 2 # /ïgf. Tour—. Hasomparana lehi-
be.
* PENDAISON, êf. Fanantonana olo-me-
loka.
PENDANT, prèp. Mandritra. -l'été.
Mandritra ny fahavaratra. Comme Du-
rant. *
Pendant que, loc. conj. Raha, rahefa,
fony, nony, tamy ny. Comme Lorsque.
PENDANT, ANTE, adj. Miraviravy,
mirazorazo, mikopakopaka. Des manches
pendantes. Tànan' akanjo miraviravy,
mirazorazo. Des oreilles pendantes. So-
nna mikopakopaka. ï* fig. Tsy tapa-
ka. La cause est pendante. Têy tapaka
ny ady.
— , am. !• Zavatra mitovy, — sahala, — mi-
fandanja. Ces deux tableaux font pen-
dants. Mitovy, etc., ireo sary roa ireo.
2 # — , Kavina. Pendants d'oreilles. KavU
na. 3* fig. Zavatra mifandraidraika. Voici
le— de votre récit. Inty koa ny tantara
mifandraidraika amy ny anao.
PENDARD, ARDE, ê. Karilahy, ka-
rivavy, karin* olona, karin-jàvatra.
PENDELOQUE, êf. 1* Romborombon-
damba. 2 # — , Vatosoa atao amy ny ka-
vina. 3°— , Fitaratra miraviravy amy ny
giloby maro rantsana.
PENDILLER, un. Miraviravy, mikira-
viravy, mirazorazo, mikirazorazo, miko-
pakopaka. Linge qui pendille. Lamba
miraviravy, etc.
PENDRE, va. Manantona. —de la vian-
de au croc. Manantona hena amy ny
farango. — un assassin. Manantona
mpamono olona.
— , vn. 1° Mihantona, miraviravy, mira-
zorazo. Un sabre pendait à sa ceinture.
Nisy sabatra nihantona tamy ny fehin-
kibony. Les fruits pendent aux arbres.
Miraviravy, mirazorazo eny am-poto-
ny ny voankazo. 2 # — , Ambany loatra.
Votre robe pend d'un côté. Ambany
loatra ny ila ziponao.
Se pendre, vpr. 1* Mananton-tena. 2 # — ,
Mihantona. 8e— aux branches d'un ar-
bre. Mihantona amy ny rantsan-kazo.
3 9 fig. 8e— au cou de quelqu'un. Mano-
roka, mamihina olona amim-pitiavana.
PENDU, UE, p. et ad;. 1* Voahantona,
nahantona, mihantona. 2* fig. Avoir la
langue bien pendue. Marani-dela.
— , s. Olona nahantona, — nanauton-tena.
PENDULE, «m. Kapily.
—, êf. Pamantaranaudro mihantona.
PÊNE, «m. Lahim-panalahidy.
PÉNÉTRABILITÉ, êf. Ny ahazoana
hotanterahina.
PÉNÉTRABLE, adj. l'Azo tantera'ù-
na, laitra. 2°— , Azo idirana.
Digitized by
Google
PEN
— 602 —
PEN
PÉNÉTRANT, ANTE, adj. \* Maha-
laitra, manaikitra, mamiriflry, mandra-
fana. Le sel est—. Mandaitra, manai-
kitra ny sira. Froid—. Hatsiaka manat-
hitra, mamirifiry. Odeur pénétrante.
Fofona mandrafana. 2* fig. Mahira-
tsaina, m ah i ta, mahafantatra, mahalala.
Il a l'esprit—. Mahira-tsaina izy. Il a le
regard—. Mahita, mahafantatra, ma-
halala ny ao am-po amy ny fljery izy.
3* — , Mahonéna, mampangora-po, mam-
pitse po: Discours—. Laha-teny maho-
néna, etc,
PÉNÉTRATION, sf. 1- Fahalairana.
2' fig. Fahiratan-tsaina, fahafantarana,
fahalalana. Il est doué de — . Mahira-
tsaina izy, mora mahafantatra, mora
mahalala izy.
PÉNÉTRA, ÉE, p. et adj. 1* Tantera-
hina, notanterabina, laitra. 2° fig. Mabi-
ta mazava, nilatsabana lalina, feno, hon-
tsa. Je suis — de cette vérité. Hitako
mazava, latsaka lalina ao an-tsaiko
izany zavatra marina izany. — de l'a-
mour de Dieu. Feno fitiavana an* An-
driaraanitra. — de douleur. Hontsan*
ny alahelo.
PÉNÉTRER, va. 1* Maninteraka, ma-
halaitra. La lumière pénètre le verre.
Maninteraka ny fitaratra ny fahazava-
na. Le mercure pénètre les chairs. Ma-
halaitra ny nofo ny volavelona. 2 B — ,
Miditra. La flèche a pénétré les chairs.
Ny zana-tsipika nidilra analin' ny no-
fo. 3* fig. Mahita, mahafantatra, maha-
lala. Dieu pénètre le fond des cœurs.
Andriamanitra mahita, etc., ny ao am-
po. 4° — , Mahonéna, mampangora-po,
mampitse-po. Ses souffrances m'ont pé-
nétré le cœur. Ny fahoriany nahoné-
na, etc., ahy.
—, un. t° Miditra. — dans une caverne.
Miditra anaty zohy. 2° fig. Mahita, ma-
hafantatra, mahalala. J'ai pénétré dans
sa pensée. Efa hitako, fantatro ny he-
viny.
Se pénétrer, vpr. Mandatsaka lalina ao
am-po. Pénétrez-vous de cette vérité.
Alatsaho lalina ao am-ponao izany za-
vatra marina izany
PÉNIBLE, adj. 1* Mahasasatra, mana-
hirana.sarotra, marapananosarotra,. Tra-
vail—. Asa mahasasatra, manahira-
na. Chemin — . Làiana mahasasatra,
etc. 2*— , Mampalahelo, marapiahia-
hy. Situation — . Toetra mampalahe-
lo, etc.
PÉNIBLEMENT, ado. Mahasasatra,
manahirana, sarotra, mampananosaro*
tra. Il marche — . Sahirankirana, ma-
nanosarotra izy raha mandeha, aaro-
tra aminy ny mandeha.
PÉNINSULE, sf. Tanjona saiky nosy.
PÉNITENCE, sf. 1* Fivalozana, flbeba-
hana. Faites —si vous voulez être sau-
vés. Mivaloza, mibebaha hianareo ra-
ha te-ho Yoavonjy. 2 # — , Penitansy, fi-
konfesena. Le sacrement de — . Ny sa-
kramentan' ny penitansy. Le tribunal
de la — . Ny trano fikonfesena. 3 # — ,
Asa fivalozana, farapijalian-tena, sazy.
Le confessour m'a imposé une trop for-
te — . Mafy loatra ny asa fivalozana na-
sain* ny mpampikonfesy hataoko. Il vit
dans une— continuelle. Manao asa fi-
valozana, fampijalian-tena latandava
izy. Mettez cet enfant en—. Sazto io
zaza kely io.
PÉNITENCIER, sm. Trano famaiza-
na, tranomaizina.
PÉNITENT, ENTE, adj. 1* Mivalo,
mibebaka. 2°— , Manao asa fivalozana,
manao fampijalian-tena.
— , s. Mpikonfesy.
PÉNITENTIAIRE, adj. Momba ny ao
an-tranomaizina.
PÉNITENTIAUX, ELLES, adj. pi.
Momba ny fivalozana, — ny asa fivalo-
zana. Psaumes pénitentiaux. Salamon'
ny fivalozana.
PENNE, sf. Volo mahery amy ny vo-
rona.
PÉNOMBRE, sf. Aloka.
PENSANT, ANTE, adj. Mihovitra.
PENSÉE, sf, !• Fihevorana, hevitra. fie-
ritreretana, eritreritra, fandinihana, fi-
sainana. La— est l'attribut de l'esprit,
Anjaran' ny fanahy irery ny mihevitra.
Il déguise sa—. Manarona ny heoiny
izy. C'est une — profonde. Lalina izany
hevitra izany. Il dénature ma — . Ma-
nova ny hevitro izy. Il a changé de—.
Niova hevitra izy. Il est enfoncé dans
ses pensées. Revo mihevitra, mieri-
treritra, mandinika, misaina izy.
Vous avez lu dans ma — . Ela namaky
eritreritra ahy hianao. 2'—, Saina. Ce-
la m'est venu dans la — . Tonga tao an-
tsaiko izany.
PENSER, vn. !• Mihevitra, mieritreri-
tra, mandinika, misaina. L'homme pen-
se. Mihevitra ny olona. Il pense tou-
jours mal de son pro^b«îïi. 3/t Aeci-dra-
Digitized by VjOOQlg m _
I
I
PEN
— 603
PER
tsy mandrakariva ny namany izy. Il
parle sans — . Mandefa teny tsy roi-
hetitra izy. Cela donne à — . Mampie-
ritreritra izany. Pensez-y bien. Heve-
ro. eritrereto, diniho, saino tsara iza-
ny. 2°— , Manampô, nahy, mahatsiaro,
mikasa. Le mal vient sans qu'on y pen-
se. Tonga tsy nampoizina ny aretina.
Il a fait cela sans y—. Nanao izany tsy
nahy izy. Je pense souvent à vous. Ma-
hatsiaro anao matetika aho. Il pense
à se marier. Mikasa banambady izy.
3*—, Manao. Je pensais qu' il était de
vos amis. Nataoko fa sakaizanao izy.
4" — , Mitandrina. Vous avez des enne-
mis, pensez à vous. Misy roankahala
anao, ka tandremo tsara. 5 # — , Saika,
kasa. J'ai pensé mourir. Saika, etc.,
maty aho.
— ê va. Mihevitra, hevitra. Il pensait tout
autre chose. Nihevitra zavatra hafa
izy, hafa ny heviny. Que pensez-vous
de cette affaire? ïnona no heoitrao
amin' izany raharaha izany?
PENSER, sm. Hevitra. De doux pen-
sées. Hevitra mahaflnaritra.
PENSEUR, sm. Mpihevitra, mpandlni-
ka, mpisaïna.
PENSIF, IVE, adj Mîeritreritra. Ce
discours Ta rendu—. Nampieritreritra
azy izany resaka izany.
PENSION, sf. !• Vidin-kanina ao an-
tranom-bahiny. 2°— , Tranom-bahiny. Il
est en— .. Mitoetra ao an-tranornbahi~
ny izy. 3"—, Trano fianaran'ny laklasy
mandry. 4 # — , Ny laklasy mandry. 5*— ,
Vola omen' ny fanjakana na olon-kafa
isan-taona ho valisoa.
PENSIONNAIRE, s. 1* Mpitoetra ao
an^tranom-bahiny. 2 Ô — , Laklasy man-
dry. 3 # — . Mpabazo vola isan-taona.
PENSIONNAT, sm. Trano flanaran' ny
laklasy mandry
PENSIONNER, va. Ma nome vola isan-
taona.
PENSUM, sm. Soratra atao sazy. Cet
élève a souvent des pensums. Voa&a-
zy hanoralra matetika io mpianatra io.
PENTAGONE, adj. et sm. Dimy zo-
ro sady dimy lafy.
PENTE, êf !• Kisolosolo, tisolampy. La-
est bien raide. Mideza loatra ny kUo-
losolo. L'emplacement va en—. Miao-
lampy ny tokotany. Donner de la— à
une allée. Mana *olampy araben-diia-
na, 2 # fig. Fitiavana. Il a beaucoup de—
au libertinage. Tia fllibana loatra izy.
Voy. Inclination.
PENTECÔTE, sf. Pentckoty.
PENTURE, sf. Savily, vy miady.
PÉNULTIÈME, adj. Mialoha ny vakU
teny farany amy ny teny iray.
PÉNURIE, sf. {• Tsy fahampiana. Com-
me Disette. 2*— , Fahantrana. Il vit
dans la — . Mahantra izy.
PÉPIE, sf. Aretina amy ny tendron-de-
lam-borona.
PÉPIN, sm. Voa.— • de raisin. Voan'ny
voaloboka.
PÉPINIÈRE, sf. fZana-kazo maro.ta-
nin-jana-kazo. 2° fig Ihaviana. Cfttte
province est une-~de bons soldats. Iza-
ny fari-tany izany no ihavian'ny mia-
ramilamahery.
PÉPINIÉRISTE, sm. Mpamboly zana-
kazo.
PERCALE, sf. Pariakala.
PERÇANT, ANTE, adj. f Mandoa-
ka, maninteraka, manaj?orobaka Le foret
est un instrument—. Ny kamositra dia
zavatra fandoahana, fanagorobahana.
2* fig. Manaikitra, mamiriflry, minana-
nana, mikiririoka, raahiratra. Froid — .
Hatsiaka manaikitra, mamirifiry Voix
perçante. Foo minananana, mikiririo-
ka. Il a des yeux perçants. Afani'ra-ma-
bo izy. Il a l'esprit—. A/a/ura-tsaina izy.
PEftCÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voaloaka, no-
Ioahana, loaka, notanterahina, tantera-
ka, voagorobaka, nogorobahana, miffo-
robaka, voahlrika. nohirifana, voapotsi-
tra, nopotsirina, potsitra, voatevika. no-
tevehina, mitevika. Habit—. Akanjo foa-
ko. 2*—, Misy lâlana. misy varavaran-
kely. Forêt bien percée. A la misy lâla-
na tsara. Une maison bien percée. Tra-
no misy varavaran^kely mïlamina tsa-
ra. 3° fig. C'est un panier — . Mpandany
harena izy.
PERCE-BOIS, sm. Fo*itra.
PERCÉE, sf. Lâlana, fitazanana. II y a
plusieurs percées dans celte forêt. Ma-
ro ny lalana f ny fitazanana amin* iza-
ny ala izany.
PERCEMENT» sm. 1* Fandoahana,
faninteraaana, fanagorobahana, fangi-
HJ^ana. 2*—, Fanaovana lâlana. — va-
ravarana, flhadiana. Le — d'un canal.
Ny flhadiana ny lakan-drano.
PERCE-OREILLE, sm. Amboalam-
bokely.
PERCEPTEUR, sm. Mpamory hetra.
Digitized by
Google
PER
— 604 —
PER
PERCEPTIBLE, adj. {• Azo alaina,
— raisina. Impôt — . Hotra azo alaina,
etc. 2 # — , Hita, tratra, re. Cela n'est
point— aux yeux. Tsy hita, tsy tratry
ny maso izany. Cela n'est point— au
goût. Tsy reri ny vava izany.
PERCEPTION, sf. f Pakana hetra,
haba, etc. 2 # — , Fahitana, fahatratrara-
na, fandrenesana.
PERCER, va. 1* Mandoaka, maninte-
raka, raanagorobaka.manatrobaka, man-
girika, mamotsitra, manevika. — une
planche. Mandoaka , maninteraka ,
managorobaha hazo flsaka. — un mur.
Mandoaka, managorobaha, mangi-
rika am pian tan y. — un abcès. Mamo-
Uitra vay. — les oreilles pour mettre
des boucles. Manevika soflna. La pluie
a percé tous ses habits. Tanteraky ny
orana ny akanjony rehetra. 2*—, Mani-
sy lalana, — varavarana. — uno route
dans un bois. Manisy làlana anaty ala.
— une croisée dans un mur. Manisy
oaravaran-kely amy ny rindrina. 3'—,
Mamaky. — les rangs ennemis. Marna-
ky ny laharan' ny fahavalo. 4* fig. Ma-
hita, mahafantatra, mahalala. — l'ave-
nir. Mahita, etc., ny hoavy. 5*—, Mam-
pangoraka, mampitsetra. Ses plaintes
me percent le cœur. Mampangoraka,
etc., ny foko ny fitarainany.
—, vn. {• Foy, potsitra, maninteraka, mi-
seho. L'abcès a percé. Foy, potsitra
ny vay. Le soleil perce à travers le nua-
ge. Maninteraka ny rahona ny ma-
soandro. Les dents commencent à — à
cet enfant. Miseho sahady ny nilin' io
zaza kely io. 2 # — , Misy fivoahana. Cette
maison perce sur deux rues. Misy fi-
voahana ho amy ny araben - dâlana
* roa ity trano ity. 3 - fig. Miseho. La vé-
rité perce tôt ou tard. Na faingana na
ela tsy maintsy hiseho ny marina. 4*—,
Mibaroalaza. Cet auteur commence à—.
Mihamalaza izany mpamorom-boky iza-
ny.
Se percer, vpr. 1* Loaka. Son vête-
ment se perce. Loaka ny akanjony. 2 # — ,
Manatroba-tena. Il s'est percé le cœ ir
avec son épée. Nanatrobaka ny fony
tamy ny sabatra izy.
PERCEVOIR, va. 1* Mamory hetra,
mandray hetra, — haba, etc. 2* —,
Mahita, mahatratra, raandre.
PERCHE, sf. 1* Tehin-dakana. 2*—, Ha-
zo lava. 3* fig. C'est une grande—. Olo-
na jaobe, jangoranga izy.
PERCHER, vn. Se percher, vpr. 1*
Miteronterona, miringiringy. 2° fig. Mi-
ringiringy. Voy. Juchbr.
PERCHOIR, 8m. Fiteronteronana, fl-
sampazana.
PERCLUS, USE, adj. Malemy, maty
tànana, — tongotra.
PERÇOIR, sm. Fandoahana, kamosi-
tra.
PERCUSSION, sf. Dona, fldona. poka,
flpoka, gona, ûgona, paika, ûpaika, vo-
ly, fively. Instruments do—. Zava-ma-
neno donina, velezina. Voy. Choc.
PERDABLE, adj. Mety maty loka, me-
ty resy. Ce pari n'est pas—. Tsy hety
ho faty loka izay niloka izany.
PERDANT, ANTE, s. Maty loka.
resy. Les gagnants et les perdants. Ny
mahazo sy ny maty loka.
— , adj. Tsy mahazo. Numéro—. Marika
tsy mahazo.
PERDITION, sf. Fahaverezana. Il est
dans le chemin de—. Ao amy ny làlan
ny fahaverezana izy.
PERDRE, i?a. 1* Very, manary, man-
dany, mamoy, tsy manana, maty, re-
sy, maty antoka, afaka, diso, nahavere-
zana, nahafatesana, tsy, etc. J'ai perdu
ma bourse. Veriko, nariako ny kita-
pom-bolako. Il a perdu tous ses biens.
Lany ny hareny rehetra. Ce prince a
perdu ses États. Namoy ny fanjakany
io andriandahy io. Il a perdu sa place.
Tsy manana anton-toerana iutsony
izy. Il vient de— son père. Vao namoy
ray, maty ray izy. Il a perdu le pari.
Maty loka izy. Il a perdu la bataille.
Resy an'ady izy. Il a perdu une piastre
sur sa marchandise. Maty antoka aria-
ry tamy ny varotra nataony izy. lia
perdu la raison. Very saina izy. Il a
perdu la carte. Very hevitra, sangane-
hana izy. —courage. Mamoy fo. Il a per-
du son honneur. A/a-pofona, a/a-baraka
izy. Il a perdu son chemin. Diso làla-
na izy. Il a perdu quatre bœufs. Naha-
vere zana efatra ny ombiny. L'ennemi
a perdu dix mille hommes. Nahafate-
sana iray alina ny fahavalo. J'en ai per-
du le souvenir. Tsy tsaroako izany. Le
malade a perdu la parole. Tsy mahate-
ny intsony ny marary. Il a perdu le som-
meil. Tsy mahita tory izy. Il a perdu la
vue. Tsy mahita intsony, janiba izy.
Il loc. Qui a perdu la-santô. Parofy. Re-
mède qui a perdu sa force. Fanafody ni-
halofy— la vio. Maty. Cette étoffe a perdu
Digitized by
Google -
PER
— 605 —
PER
sa couleur. Niofo ity lamba ity. 2 # — , Ma-
nary foana, mandany foana,very foana.
Il perd son temps. Manary, mandany
foana ny androny izy. Il perd sa peine.
Very foana ny ainy, sasa-poana izy. 3 # — ,
Mantmba, mamohehatra. L'inondation a
perdu les campagnes. Ny fahatondrahan-
drano nanimba, namohehatra ny any
an-tsaha. 4* fig. Manimba. raahavery,
mampahita loza, manala baraka. Les
mauvais exemples perdent les jeunes
gens. Ny oha-pi tondra n-ten a ratsy ma-
nimba, mahavery ny tanora. C'est un
homme qui vous perdra. Hahavery,
hampahita loza anao io olona io. Ses
ennemis l'ont perdu dans l'esprit du
prince. Ny fahavalony nanala baraka
azy tamy ny mpanjaka.
— , vn. 1* Maly loka, roaty antoka, resy.
Vous n'avez pas perdu au change. Tsy
maty antoka, tsy resy amy ny fanaka-
lozana hianao. Il perd sur sa marchan-
dise. Maly antoka amy ny varotra atao-
ny izy. 2 # — , Mihem-bidy, miharatsy. Ce
billet perd sur la place. Mihem-bidy
izany taratasy vola izany aty. Les fruits
perdent en vieillissant. Miharatsy ny
voankazo rahefa ela. frfig. Mihen-daza.
Cet ouvrage a perdu. Nihena ny lazan'
io boky io.
Sa perdre» vpr. !• Diso làlana, mania.
Nous nous perdimes dans le bois. Diso
làlana, nania tany anaty ala izahay. 2 #
— , Tsy bita intsooy. rondrika, levona.
tapitra. mitsahatra. Il se perdit dans la
foule» Tsy hita intsony tao afovoan* ny
vaboaka izy. Le naviro s'est perdu. Tsy
hita intsony, rendrika ny sambo. La
rivière se perd dans la terre en cet en-
droit. Levona any anaty tany ny renira-
no rahefa mby ao. Le chemin se perd en
cet endroit. Tapitra ny lâlana rahefa
mby ao. Cet usage se perd de jour en
jour. Mitsahatra tsikelikely izany fanao
izany. 3 # fig. Manary tena, mahavery te-
na, mahita loza, manala bara-tena, mi-
hasimba, mihalany harena, very hevi-
tra. Qu'allez- vous faire ? vous vous per-
dez. Inona izato ataonao ? manary te-
na, hahita loza hianao. Vous vous per-
dez de réputation. Manala bara-tena
hianao. Il s'est perdu en mauvaise com-
pagnie. Simbari' ny naman-dratsy izy.
Il se perd par ses dépenses excessives.
Mihalany harena izy fa mitobatoba
loatra. Je m'y perds. Very hevitra aho
amin' izany.
PERDREAU, «m. Zana-tsipoy.
PERDRIX, sf. Tsipoy.
PERDU, UE, adj. 1* Very, diso lâla-
na, mania. Objet—. Zavatra very. Voya-
geur — . Mpandeha diso làlana, ma-
nia. 2 # — , Lany foana, very foana. C'est
temps—. Lany foana ny andro amin*
izany. C'est peine perdue. Hasasarana
very foana izany. fr fig. Afa-barâka,
afa-pofona, simba, lany harena, marary
maty. Il est — d'honneur. Afa-baràka,
afapofona izy. C'est un homme — . Olo-
na lany harena, marary mafy izy. H
loc. Pays — . Tany efitra. Tout est — .
Tsy misy azo antenaina intsony. Un
bienfait n'est jamais — . Hisy valinyny
soa àtao na ela na haingana. J'irai vous
voir dans un de mes moments perdus,
Hamangy anao aho raha misy kely aha-
fahako. Il se jeta à corps — dans la mê-
lée. Nirotsaka nanao anjolofo tamy ny
ady izy. Il a mis son argent à fonds
perdus. Nafoiny avokoa ny volany re-
hetra mba handraisany zana-bola am-
bara* pahafatiny hiany. Sentinelle per-
due. Mandritsiomanafo lavidavitry ny
tanâna na toby.
— , 8m. Courir comme un perdu. Miha-
zakazaka araka izay tratry ny aina.
PÈRE, «m. f Ray. Le — éternel. An-
driamanitra Ray. Notre premier— . Ny
voaXohan-draintsika. 2°— , Bazana. Nos
pères. Ny razantsika. Z'fig. Ray, mom-
pera, eveka. Le saint—. Ny ray masi-
na, ny papa. Le — supérieur. Mompera
lehibe. Les pères du concile. Ny eveka
izay ao amy ny Ûvoriana. 4 - —, Ray a-
man-dreny. Il est le — des pauvres. Ray
amandrên in' ny mahantra izy. 5 # — ,
Nisehoana. Il est le — de l'histoire. Izy
no msehoan' ny tan tara.
De père en fils, loc. adv. Mifindra amy
ny zanany.
PÉRÉGRINATION, sf. Fivahiniana.
PÉREMPTOIRE, adj. Mazava, miba-
rihary. Réponse—, Valin-teny maza-
va. etc.
PÉREMPTOIREMENT, adv. Maza-
va, an-karihary.
PERFECTIBILITE, sf. Ny ahazoana
mihalavorary.
PERFECTIBLE, adj. Mahazo mihala-
vorary, — mandroso.
PERFECTION, sf. Halavorariana, fa-
halavorariana. Il est difficile d'arriver à
la—. 8arotra ny mahatratra ny haha-
larorariana, cl<*. Il ost doué do tontes
Digitized by
Google
PER
600 —
PËft
les perfections. Manana ny halavo-
rariana, etc., rehetra izy. L*s perfec-
tions de Dieu. Ny halavorariana,
etc., samihafa ao arain' Andriamanitra.
fin perfection, à la perfection, loc.
adv. Lavorary.
PERFECTIONNEMENT, sm. Fanda-
vorariana, fi halavorariana, fampandro-
soana, fandrosoana.
PERFECTIONNER, va. Mandavora-
ry, mampandroso. Il a perfectionné
l'horlogerie. Nandavorary ny fanaf>-
vam pamantaranandro izy. Il perfection-
ne son esprit par l'étude. Mampandro-
so ny sainy amy ny fianarana izy.
Se perfectionner, vpr. Mihalavorary,
mandroso fahaizma. Ce jeune homme
s'est perfectionné. Nihalavorary, etc.,
lo tovolahy io.
PERFIDE, adj. f Mamitaka, mamadi-
ka, manome vohony, manody. Ami -^.
Sakaiza mamitaka, etc. 2 # — » Misy fita-
ka. Louanges perfides. Fiderana misy
fitaka.
— , sm. Mpamitaka. mpamadika, mpano-
me vohony.
PERFIDEMENT, adv. Amim-pitaka.
PERFIDIE, sf. Fitaka, famadihana, fa-
nomezam bobony.
PERFORATION, sf. Fandoahana, fa-
ninterahana. fanagorobahana.
PERFORER, va. Mandoaka, maninte-
raka, managorobaka.
PÉRICARDE, sm. Sarom-po.
PÉRICARPE, s m. Hoditry nyvonnja-
javatra.
PÉRICLITER, vn. Alahorana, mlla
hihita loza, efa ho simba, —ho rava.
Rien ne périclite Tsy misy na inona na
inona atahorana. L'État périclite. Mi-
la hahita loza, efa ho simba, — ho ra-
va ny fanjakana.
PÉRIGÉE, sm. Para fifanakekezan' ny
planeta amy ny tany.
PÉRIL, sm. Zavatra mahatafibtra, —
atahorana, — mampahita loza. — tnampi-
di-doza, loza. Comme Danger.
PÉRILLEUSEMENT, adv. Mahata-
hotra, mampahita loza, mamohehatra.
PÉRILLEUX, EUSE, adj. Mahataho-
tra, marapatahotra, atahorona, mampa-
hita loza, mampidi-doza, mamohehatra.
Voy. Dangereux.
PÉRIMER, rn. Tsyazo atao intsony.
PÉRIODE, sf. 1° Fitsingeivnana. La—
•olaire est de trois cent soixante cinq
jours. Maharitra dimy amby enim-polo
sy telon-jato andro ny fitsingerenan'
ny masoandro. 2"—, Andro tiverenana,
andro, fizarana. C'est une fièvre qui a ses
périodes. Misy fiverenany izany tazo
izany. La— d'accroissement. Ny andro
fitomboan' ny aretina. La— de déclin.
Ny andro flhenân' ny aretina. L'his-
toire se divise en plusieurs périodes.
Misy fizarana maro amy ny tantara. 3*
—, Fehezan-teny lava misampantsam-
pana.
— , sm. 1° Fanaperana anarana, fiam*
boniana, fara fahalavorariana. Il est au-
plus haut— -de la gloire. Efa mby amy ny
fanaperana anarana t amy ny vonina-
hitra ambony indrindra izy. L'éloquent
ce fut alors portée à son plus haut—,
Tamin'izay nyfahaizana mandaba-teny,
dia efa tonga tamy ny fara /a/ta/auô-»
rartana. 2 d — , Andro, taona. Il est au
dernier— de sa vie. Efa mby amy ny an*
dro faran' ny andro iainany izy. Il a
beaucoup souffert dans le dernier — de
sa vie. Nijaly mafy izy tamy ny taona
faran' ny andro niainany.
PÉRIODICITÉ, sf. I* Fitsingcrenano,
flverenana. 2 # — , Fisehoana isan-keri-
nandro na isam-bolana.
PÉRIODIQUE, adj. 1* Mitsingerina,
miverina. Fièvre—. Tazo mioerimbe-
rina. Le mouvement des planètes est—.
Milsingeringerina ny fandehan* ny
planeta. 2*—, Miseho isan-kerinandro na
isam-bolana. Écrit—. Boky kely miseho
isan-kerinandro na isam-bolana.
PÉRIODIQUEMENT, adû. Mitsinge-
rina, etc. Comme Périodique.
PÉRIPÉTIE, sf. Fiovantoetra tampo-
ka.
PÉRIPHRASE, sf. Teny mioiaka, teny
misarontsarona.
PÉRIPHRASER, va. Manolakolaka
teny, manarontsarona teny.
PÉRIR, un. 1* Levona, maty. -Tout pé-
rira. Ho levona ny zavatra rehetra. Que
d'empires eut péri l Fanjakana firy izay
no efa levona I La -flotte entière a péri.
Levona avokoa ny sambo rehetra. Il pé-
rit sur un champ de bataille. Maty tany
an* ad y izy. 2' fig. Maty. —d'ennui. Ma-
tin' ny fahadisadisana.
PÉRISSABLE, adj. Mety ho levons.
Tout ici-bas est—. Mety ho levona ny
zavatra rehetra ety an-lany.
PÉRISTYLE, sm. Tongc-davarangana
manodidina tokotany na trano,
Digitized by
Google
PËR
— 607 —
PER
PERLE, sf. {• Vakana, voahangy, mo-
raporitra, voavola. — en corail ronge.
Voahangy. Un collier de perles. Fehi-
vozona vakana, etc. 2* fig. C'est la —
des femmes. Tena voahangy tsy arahin-
katina izany vehivavy izany.
PERLÉ, ÉE, adj. f Misy vakaoa, misy
voahangy. Couronne perlée. Satro-bo-
ninahitra misy vakana, etc. 2 # fig.
Kanto. Broderie perlée. Ambordao
kanto.
PERLER, vn. Mlvoaka. La sueur lui
perlait au front. Nitfoa-dimtra ny han-
driny.
PERMANENCE, sf. Fabarctana.
En permanence, loc. adv. Amim pa-
baretana. Je suis resté là en— à vous at-
tendre. Naharitra niandry anao taoaho.
PERMANENT, ENTE, adj. Mahari-
tra. Il n'y a que Dieu de—. Andriamani-
tra irery no maharitra.
PERMÉABILITÉ, sm. Ny fetezana
tanteraka.
PERMÉABLE, adj. Mcty tanteraka.
Le verre est— à la lumière. Mely tan-
fera-pahazavana ny litaratrà.'
PERMETTRE, ra. Manome làlana,
mamela, tsy misakana. Lo médecin lui a
permis l'usage de la viande. Ny dokote-
ra nanome làlana, namela azy hihi-
nan-kena. Dieu a permis qu'il soit tom-
bé dans la misère. Na velan' A ndriama-
nitra ho tonga mahantra izy. Il faut— ce
qu'on ne peut empêcher. Tsy maintsy
havela izay tsy azo sakanana. Dion per-
met lo mal. A velan' Andriamanitra ha-
nao ratsy ny olona, tsy sakanan' An-
driamanitra ny ratsy. Ma santé no m'a
pas permis de sortir. Tsy nacelan* ny
arctina hivoaka a ho.
Se permettre, vpr. Manaram-po loatra.
Il se permet beaucoup do choses. A/a-
naram~po loatra amy ny zavatra maro
izy.
PERMIS, ISE, p. et adj. Nomona là-
lana, navela, t*y nosakanana, met y, azo
atao. Il n'est pas— de se venger soi-mê-
me. Tsy mety, tsy azo atao ny mama-
ly ratsy.
—, sm. Taratasy fanomezan-dalana.
PERMISSION, sf. Làlana. famelana.
J'ai obtenu la—. Nahazo làlana aho-
Demander — . Mangata-</â7ana, miera.
Sortir sans—, Mivoaka tsy mahazo /â-
lana, mangala-dia. Cela est arrivé par
la— de Dieu. Narclan Andriamanitra
ho tonga izany.
PERMUTANT, sm. Mpifanakalo raha-
raha.
PERMUTATION, sf. 1* Fifanakalo-
zan-draharaha. 2*—, Pifamadihan-toe-
rana, fiovan-drenisoratra.
PERMUTER, va. 1* Manakalo, mifana-
kalo. 2°— , Mampifamadi-toerana, mano-
va renisoratra.
Se permuter, vpr. Miova.
PERNICIEUX, EUSE, adj Manimba,
mahasimba, mnndoza. Cela est — à la
santé. Afanîm&a, mahasimba ny hasa-
lamana izany. Conseil — . Hevitra ma-
nimba, otc. Fièvre pernicieuse. Tazo
mandoza.
PÉRONÉ, sm. Ilay taolan-dranjo kely
ivelany.
PÉRORAISON, sf. Famaranan-teny
amy ny labateny.
PÉRORER, vn. He taria, milaza an-
tsanga tsy aman* orana. Voy. Discourir.
PERPENDICULAIRE, adj. t- Misy
zoro sokera. Tirez une ligne — à celle-
ci. Manaova tsipika misy zoro sokera
ara in' ity. 2 # — , Mijoro, mijaridina, mi-
jadona, mijidina. Etre dans une position
— . Mijoro, etc.
PERPENDICULAIREMENT, adv.
1° Misy zoro sokera. 2°— ; Mijoro, etc.
PERPÉTUATION, sf. Fampaharetana,
faharetana*.
PERPÉTUEL, ELLE, adj. 1- Maha-
ritra mandrakizay, — lalandava, lalan-
dava. Mouvement — . Fihetsikotsehana
maharitra mandrakizay. Printemps
— . Lohataona maharitra lalandava,
lalandava. 2'—, Ambara-pahafaty. Il a
été condamna aux galères perpétuelles.
Nohelohina ho gadralava ambara pafta-
fatiny izy.
PERPÉTUELLEMENT, adv. Man-
drakizay, lalandava. Les saints seront
— heureux. Ho sambatra mandraki-
zay ny olo-raasina. Se quereller—. Mi-
fandilra lalandava.
PERPÉTUER, va. Mampaharitra man-
drakizay, — lalandava.
Se perpétuer, vpr. Maharitra mandra-
kizay, — lalandava.
PERPÉTUITÉ, sf. Faharetana man-
drakizay, — lalandava.
À perpétuité, loc. adv. 1° Mandrakizay,
lalandava 2*—, Ambara-pahafaty.
PERPLEXE, adj. l"Bo ahiaby, san^r-
nehana, vory hevitra, miroahana. II a
IVsprit — . Bj ahinhy, vie., izy. 2*—,
Digitized by
Google
PER
608 -
PER
Mahabe ahiahy, mahasanganehana, ma-
havery hevitra, mampiroahana. Situa-
tion — . Toe:ra mihabe ahiahy, «WT
PERPLEXITÉ, sf. Ahiahy» hasanga-
nehana, haverezan-tsaina, Qroahana.
PERQUISITION, sf. Fikatsahana, fl-
karohana, Ûsavana. On flt des perqui-
sitions pour trouver les coupables. No-
katsahina, nokarohina, nosavana izay
nanao izauy.
PERRON, sm. Tohatra alaîrano, am-
baratonga en y an-tokotany.
PERROQUET, «m. i* Boloky. £• — ,
Latn-tsambo amy ny farany ambony.
3 # fig. Parler comme un — . Miteny an-
jamba.
PERRUCHE, sf. f Sarivazo. 2»— , Bo-
lokivavy.
PERRUQUE, sf. Solovolo.
PERRUQUIER, sm. Mpanao solovolo,
mpanety volo, mpanaratra.
PERSÉCUTANT, ANTB, adj. 1* Ma-
nenjika. 2* fig. Manahirana, mankare-
nina.
PERSÉCUTER, va. 1* Manenjika. Les
empereurs romains ont persécuté les
chrétiens. Nanenjika ny kristiana ny
emperora romana. Ses créanciers le per-
sécutent. Enjehin' ny tompon-trosa izy.
2* fig. Manahirana, mankarenina. Sa
femme le persécute. Manahirana, etc.,
azy ny vavy.
PERSECUTEUR, TRICE, a. 1-
Mpanenjika. 2*—, Mpanahirana, mpan-
karenina.
PERSÉCUTION, sf. 1* Fanenjehana.
2* fig. Fanahiranana.
PERSÉVÉRANCE, sf. Faharetana.
PERSÉVÉRANT, ANTE, adj. Ma-
haritra. Mal—. Aretina maharitra.
PERSÉVÉRER, vn. Maharitra, miki-
ry. Celui qui persévérera jusqu'à la Un
sera sauvé. Izay haharitra hatramy ny
farany no ho voavonjy. Il persévère dans
ses erreurs. Mikinj amy ny hadisoan-
keviny izy.
PERSIENNE, sf. Varavaran-kely ma-
karakara.
PERSIFLAGE, sm. Fanarabiana, fîki-
zahana, vosotra dia zary tenany, fane-
soana.
PERSIFLER, va. Manaraby, mikizaka,
manao vosotra dia zary tenany, maneso.
PERSIFLEUR, «m. Mpanaraby, mpi-
kizaka, mpanao vosotra dia zary tena-
ny, mpaneso.
PERSIL, sm. Persily.
PERSISTANCE, a/. Faharetana.
PERSISTANT, ANTB, adj. Maha-
ritra.
PERSISTER, vn. Maharitra, mikiry.
Il persiste dans sa résolution. Maha-
ritra amy ny ftkasany izy. H persiste
dans le vice. Mikiry amy ny fahara-
tsiana izy.
PERSONNAGE, sm. l*Olona. Il se croit
un grand — . Mihambo ho olona amDo-
ny izy. Voilà un impudent—. Inriro olo-
na sahy loatra. 2* fig. Toetra. II joue
un étrange — dans cette affaire. Manao
toetra hafahafa amin' izany raharaha
izany izy.
PERSONNALISER, vn. Manondro
vantana olona.
—, va. Mampiseho zavatra ho toy ny olo-
na, mampkeny zavatra.
PERSONNALITÉ, sf. f Ny maha-
izy ny olona tsirairay, ny toetr 'olona tai-
ra iray, tavan* olona. Un juge doit dé-
pouiller toute—. Ny mpitsara tsy tokony
hijery ny toetr' olona tsirairay, tavan'
olona. 2 # — , Fanondroana vantana. Tou-
te— est offensante. Mahatezitra ny /a-
nondroana vantana.
PERSONNE, sf. 1* Olona. C'est une —
de mérite. Olona mendrika izy. Les trois
personnes divines. Ny olona telo amy
ny Trinité Masina. 2°— , Tona, azy, ny.
J'ai répondu de sa — . Niantoka ny te-
nany, azy aho. J'y étais en — . Tao ny
tenako. Il est content de sa—. Faly amy
ny tenany izy. Le roi l'a attaché à sa
— . Notanan' ny mpanjaka tsy hisaraka
amin y izy. || loc. Acception de person-
nes. Fizahan-tavan* olona. Payer de sa
— . Milofo, manao tokoa.
PERSONNE, pron. ind. ulooa, na iza
na iza. Je n'ai vu—. Tsy nahita olona,
etc., aho. — osera-t-il me contredire?
Moa misy olona sahy hanohitraahy?
PERSONNEL, ELLE, adj. i* Any ,
ny olona tsirairay, any ny tenany, any
ny isan* olona, any ny tenany irery, ho
an'olona irery. Dignité personnelle. Fa-
hamendrehan' ny olona tsirairay, ny
tena. Contribution personnelle. Vola
aloan' ny olona tsirairay, ny isan' olo-
na. Il vengea cette injure personnelle.
Namaly izany fanesoana natao tamy ny
tenany izany izy. Les fautes sont per-
sonnelles. Any ny tenany irery ny
fahotana. Carte — . Karatra ho Any ny
Digitized by
Goo gle
i'ER
— 609
PEU
Unsi irary, ho an* olona irery. 2 # — ,
Misolo naona. Pronom — . Pronaona mi'
solo naona.
— , «m. M pan a o raharaha. Le — et le ma-
tériel. Ny mpanao raharaha ay ny (a-
naka .
PERSONNELLEMENT, adv. Amy
ny tenany. Il est— responsable. Andraiki-
try nj/ tenany izany.
PERSONNIFICATION, $f. Fampise-
boan-javatra ho toy ny olona, fampite-
nenan-javatra.
PERSONNIFIER, va. Mampiseho za-
vatra ho toy ny olona, mampiteny zava-
tra. On personnifie le temps sous la figu-
re d'un vieillard. Ny andro lasa no aae-
ho ho toy ny lahiantitra.
PERSPECTIVE, sf. 1* Fanaovan-tsary
araka ny| Ûfanalavirana. Il enseigne la
— . Mampianatra ny fanaovan-lsary
araka ny fifanalavirana izy. 2 # — , Fa-
hitan-javatra lavitra. Une riante—. Fa-
hitan-javalra lavitra mahafinaritra. 3*
fig. Fanantenana, fahatahoranà. Il a la
— d'une grande fortune. Manantena
harena be izy. Il a une fâcheuse — de-
vant les yeux. Matahotra loza izy.
Su perspective, loc. adv* Manantena,
matahotra.
PERSPICACE, ad/. Mahira-tsaina.
PERSPICACITÉ, sf. Fahiratan-tsaina.
Voy. Pénétration.
PERSUADÉ, fiE, p. et ad}. Voataona,
notaomina, voatarika, notarihina, mtno
mafy, raanao. Il est — des vérités de sa
religion. Mino mafy ny ampianarina ao
amy ny fivavahany izy. Je suis— que vous
le trouverez bon. Alaoko fa hankatoavi-
nao izany.
PERSUADER, va. Mitaona, mltarika,
mampino. Rien ne persuade plus effica-
cement que l'exemple. Tsy misy ma/ia-
taona, mahatarika maflmafy kokoa no-
ho ny oha-pitondran-tena tsara. Je l'ai
persuadé de cette vérité. Izaho no nam-
pino azy Izany zavatra marina izany»
Se persuader, vpr. Manao, Il se persua-
de qu'on l'admire. Ataony fa igagan'ny
olona izy.
PERSUASIF, IVB, ad;. Ma lia taon a,
mahatarika, mampino.
PERSUASION, sf. Fitaomana, Atari-*
hana, fampinoana, flnoana mafy, fanao*
vana. Il a le don de la—. Mabay mi-
taona, mitariha, mampino izy. J'en
ai la persuasion, tnoako mafy fa ma»
rina izany, alaoko la marina izany.
PERTE, sf. f Fahaverezena, fanariatta,
fandaniana, famoizana, tsy fananana, fa*
hafatesana, manjô, fa ha rose na, fctianto»
ka, fahafahana. J'ai à regretter la — de
mon a mi. Malaheloamy nyna/ta/ateaan*
ny sakaizako aho. Jo prends part à la —
que vous avez faite . Miombona alahelo
aminao aho noho ny manjô anao» Les
ennemis furent repoussés avec — . Vaky
nandositra ny fahavalo ka nahafatesana
maro hiany. Le gain compense la — . Ny
tombom-barotra m an on i tra ny fatianto*
ka. 2*—, Fanariana foana» fandaniana
foana, fahavereaana foana. Je regrette
la -» de ma journée. Malahelo aho fa la*
ny andro foana. androany, very foana ny
androko androany. 3* fig. Fanimbana»
fahaveretana» loza, fahafaham-barâka.
Les mauvais conseils l'ont entraîné à sa
— . Ny torohevi-dratsy no nanimba, na*
havery azy. Il court à sa— » Maneha*
doza izy. La — de sa réputation est ve-
nue de sa mauvaise conduite. Afa+barà-*
ka izy noho ny fitondran-tena ratsy na-
taony. Voy. Pbrdbb.
À perte, loc. adv. Maty antoka. Je vend*
à — . Mivarotra maty antoka aho.
À perte de vue, loc. adv. Mahavalatâ*
nina. Une allée à — de vue. Araben*dû-
lana mahavalalànina.
fin pure perte, loc. adv. Foana, vanja
may tsy harena, goavin' tlaihavana. Ce
que vous faites est en pure — ». Foana %
etc.-, izay ataonao. Vous vous tourmente*
en pure — . Miahiahy foana hianao»
PERTINEMMENT, adv. Amim-paha*
lalana, amim-pahaizana. Il en parle—,
Milaza izany amim-pahalalana izy.
PBRTUIS, «m. Loaka, vavahady ande-
hanan* ny sambo amy ny lakan-draao,
andilan~dranomasina.
PERTURBATEUR, TRlCE, a. et
ûdj. Mpampitabataba» mpampikoron-*
tana.
PERTURBATION, sf. Fitabataba, ta*
batûba, flkorontanana.
PERVERS, ERSE, adj. Rat*y fana*
hy, ratsy. Homme — . Olona ratsy fana*
hy. Doctrine perverse. Fampianarana
ratsy.
—, sm. Ratsy fanahy.
PERVERSION, sf. Fiharaisiarta.
PERVERSITÉ, sf. Faharatsiana, hara«
tsiana.
PERVERTI, I8 4 ad;* Ni ha ratsy,
3*
Digitized by
Google
PES
— 010 —
PET
PERVERTIR, va. 1* Mauimba. Le lu-
xe a perverti bien des femmes. Ny filia-
van-kaingo rtanimba vehivavy maro. 2 #
fig. Manova. — le sens d'un texte. A/a-
nova ny hevitry ny t*ny sasany.
8e pervertir, vpr. Miharatsy, mihasira-
ba.
PERVERTISSEMENT, sm. !• Fa-
nimbana. 2*—, Fiharatsiana, fahasimba-
na.
PESAGE, sm. Fandanjana.
PESAMMENT, adv. 1* Mavosatra. Il
est vêtu «r-. Mitondra fitafiana mauesa-
Jraizy. 2 # — , Mihoninkonina, tsy kinga.
Marcher — . Mihoninkonim-p&miw\r&.
3- fig. Tsy misonenôka. Il parle—. Tsy
misononôka ny fltoniny.
PESANT, ANTE, adj. f Mavesatra,
mazefatra, mafonja, maonjana. Comme
Lourd. 2*—, Mihoninkonina, tsy kinga,
mavesabesatra, manelonelo.il marche à
pas pesants. M i/tonmfton t'm-pamiudra
izy. Il a la main pesante. Tsy kinga
tânana izy. J'ai la tête pesante. A/aueaa-
besatra, manelonelo ny andohako. 3 #
fig. Donto, dombo, mavesatra, tsy raiso-
nonôka, manahirana, mahavaky tratra.
Il a l'esprit—. Donto, dombo, mavesa-
tsaina izy. Il a le style—. Tsy misonono*
ha ny laba-teniny. Une couronne est pe-
sante à porter. Mavesatra, manahira-
na ny mi tondra fanjakana.
— , Sm. !• Lanja. 2* fig. Cet homme vaut
son — d'or. Lavorary io lehilahy io.
PESANTEUR, a/*. !• Havosarana, ha-
vesatrà, flfanintonnnà. La— de l'or. Ny
' havesarana, ny havesatry ny volamena.
—universelle. Fifanintonan* ny plane-
ta rehetra. 2"—, Fihoninkonina, tsy ba-
kingana, hamafy, havesabesarana, lane-
lonelo. La— du coup le jeta par terre.
Voadona mafy izy ka nianjera. Il a une
grande— d'estomac. Mavesabesatra be
hiany ny ambavafôny. 3* fig. Hadon-
toana, havesaran-isaina, tsy fisonouoha-
na.
PESÉE, sf. !• Fandanjana. 2 W —, Indray
mandanja.
PÈSE-LAIT, «m. Fitsapan-dronono.
PESE-LIQUEUR, «m. Fitsapana lali-
kera.
PESER, va. [• Mandanja. —du pain.
Mandanja mofo. 1* fîg. Mandanja, man-
. dinika. —les conséquences d'une affaire.
Mandanja, etc.,izay hiafaran' ny raha-
raha anankiray. — ses paroles.* Man-
danja ny teniny.
—, vn. !• Mavesatra, lanja- L'or pèse plus
que l'argent. Ny volamena mavesatra
kokoa noho ny volafotsy. Le paquet pè-
se vingt kilus. Ef a-polo livalra ny lan-
jan % ny entana. 2 - — , Mavesabesatra.
Cette viande pèse sur l'estomac. Mam-
pahavesabesatra ny am bava 16 izany he-
na izany. 3'— , Manindry. —sur un le-
vier Manindry fanoitra. A* fig. Maha-
ritra. Il pèse trop sur cette circonstance.
Maharitra loatra amin'izany zavatra
izany izy. 5*—, Mampalahelo, manahira-
na, mahavaky tratra. Cela me pèse sur
le cœur. Mampalahelo ny foko izany.
Cette personne lui pèse sur les bras.
Manahirana, mahavaky tratra azy io
olona io.
Se peser, vpr. Lanjaina.
PESEUR, sm. M panda nj a.
PESSIMISME, sm. Fanaovana ny za-
vatra rehetra ho ratsy.
PESSIMISTE, am. Mpanao ny zavatra
rehetra ho ratsy.
PESTE, sf. 1* Areti-miflndra tsy mam-
pandry fangady. 'ï fig. Zavatra mam-
pidi-doza, olona mpanitnba. La dis-
corde est la— d'un État. Ny tsy U-
fanurahana no mampidi-doza ny fan-
jakana. Cet homme est une— publique.
Mpanimba ny vahoaka io lohilahy io.
—yint. Endrey ! — ! que cela est beau.
Endrey / mahaflnaritra loatra izany.
—, impréc. Fadia fohara. — de l'étour-
di l Ilay maivan-doLa, fadia fohara
ity!
PESTER, vn. Miafonafona, misafoaka.
PESTIFÉRÉ, ÉE, adj. et a. Tratry
ny peste.
PESTILENCE, sf. Être assis dans la
chaire de—. Mampianatra tivavahao-
diso.
PESTILENTIEL, ELLE, aâj. Ma-
hatonga peste. Miasmes pestilentiels.
Fofona mahatonga peste.
PET, 8tn. Hetotra.
PÉTALE, 8m. Ravim-bony.
PÉTARADE, sf. Fangetotra, fitritritra,
tttset'otra. Le cheval fil une— . N ange to-
tra, nitrilritra ny soavaly.
PÉTARD, sm. Tsipoapoaka.
PÉTASE, sm Satroky ny ntaolo.
PÉTAUD, am. La cour du rui— . Fanja-
kany Haroa, fnnjakana raban-taahona,
PÉTAUDIÈRE, sf. Haban-tsahona.
PÉTER, vn. !• Mivaîan-drivotra ( mot
convenable), mange totr8, raigioka, «i-
Digitized by
Google
PET
— 61! -
PET
Iritritra, mitsefotra. 2* fig. Mipoaka, mi-
tefoka, mitresaka. Le bambou pète dans
le feu. Mipoaka, mitefotefoka ao ana-
ty afo ny volotsangana. Son fusil péta
dans la main. Nitresaka teo an-tânany
ny basy.
PÉTET7R, BUSE, a. Fangetorina.
PÉTILLANT, ANTE, ad;. !• Mipoa-
poaka, mirefodrelbtra, mipitripitrika,
mitsotsotsotso. 2*—, Manjelajelatra.
PÉTILLEMENT, sm. r Fipoapoaka,
flretodrefotra, ilpitrlpitrika, fltsotsotso-
tso. 2 # — -, Fanjelajelatra.
PÉTILLER, vn. 1* Mtpoapoaka, mi-
refodrefotra, mipitripitrika, mitsotso-
taotso. Le sel pétille dans le feu. A/i-
poapoaka, mirefodrefotra ao anaty
afo ny sira. La graisse pétille dans la
poêle. Mipitripitrika ao anaty lapoaly
ny menaka. La bière pétille. Mitsotso-
tsotso ny labiera. 2 # — , Manjelatra. Ses
yeux pétillent. Manjelajelatra ny ma-
sony. 3* fig. Il pétille d'esprit. Hain-
gan-tsaina iry. Il pétille de joie. Maria-
driakaizy.
PÉTIOLE, am. Tahon-d ravina.
PÉTIOLE, ÉE, adj. Misy tabony.
PETIT, ITE, adj. 1* Kely, madinika, fo-
hy, keliray, kelireny, keliantitra. vitsy.
Faites un — paquet Ataovy anentana ke-
ly, madinika. C'est un homme île pe-
tite taille. Lehilahy madinika, fohy, ke-
liray, keliantitra izy. Une petite fem-
me. Vehivavy madinidinika, fohifohy,
kelireny» Il est venu un — nombre de
personnes. Kely, vitsy ny isan* ny olo-
na tongd. Le — nombre le suivit. Ny an-
kavitsiany nanaraka azy. Les petites
dépenses. Ny la n y kel y madinidinika.
Vfig. Kely, madinika, manelry tena, tsy
mendrika. Le— peuple. Ny kely, ny ma-
dinika. La. petite guerre. Nyady madi-
nika, sann' ad y. C'est un — esprit. Mia-
hy loatra ny zavatra madinika iry. Il se
fait — devant lui. Manetry tena eo ana-
trehany izy. Ce que vous avez fait est — .
Tsy mendrika izany nataonao izany.
— ,«. Kely. Viens, mon—. Avia, ry ilay kely.
PETIT, 8m. i* Zana-biby. Les petits de
la lionne. Ny zana-diona. 2 # — , pi. Ny
kely, ny madinika.
En petit, loc. ado. Madinika. Modèle en
— . Fakan-tahaka madinika.
Petit & petit, loc. adv. Tsikelikeiy,
miandalandalana.
PETITE-MAITRESSE, a/. Kasivavy,
vehivavy mpi rt boobo.
PETITEMENT, adv. 1» Kely. maditii*
ka. 2»—, Amim-pahihirana. Il nous 4
traités — . Nandray anay tamim-pahi-
hirana izy. Z'fig. Tsy mendrika. Il a agi
— . Tfry mendrika ny nataony.
PETITES-MAISONS, sf. pi.Trano fa-
nangonana ny adala.
PETITESSE, sf. 1* Hakely. hakelezana,
fabakelezana, badinika, hadinihana, La
— du jardin. Ny hakely, hakelezana.
fahakelezan' ny farday. 2 # fig. Ha-
kelezana, fahambaniana, tsv fahamen-
drehana, zavatra tsy mendrika. L'hom-
me nn considérant sa — , doit s'humilier
devant Dieu. Raha raandinika ny hake*
lezany, ny fahambanîany ny olona, tsy
matntsy hanetry tena eo anatrehan % An-
driamanitra. Il lait des petitesses. Manao
zavatra t*y mendrika izy.
PETITE-VÉROLE, sf. Nendra. - ma-
ligne ou conÛuente. Nendra mainty. —
bénigne Nendra fotsy. —volante. Nen*
dram-boalavo.
PETIT-FILS, PETITE-FILLE, a.
Znfy.
PÉTITION, sf. Fangatahana an-tsora-
tra atao amy ny manam-pahefana.
PÉTITIONNAIRE, s. Mpauao fanga-
tahana an-tsoratra.
PÉTITIONNEMENT, sm. Fanaovaoa
fangatahana an-tsoratra.
PÉTITIONNER, va. Manao fangata-
hana an-tsoratra.
PETIT- LAIT, 8)7i. Ranombatsia-dro-
nono.
PETIT-MAÎTRE, sm. Kevo*dahy, U*
silahy, rapieboebo, mpirehaka.
PETIT-NEVEU, PETITB-NIÉCE,
a. Zafin-drahalahy, — slrahavavy, — ana*
bavy, — anadahy.
PÉTRI, IB, p. et ad; 1* Voapotsipotsi-
ka, nopotsipotsohina, voadity, noditina.
2* fig. Il est— d'orgueil. Feno fiavonavo-
nana izy. Il se croit— d'un autre limon
que le reste des hommes. Manao ny te-
nany tsy hitovy amin* olona izy.
PÉTRIFIANT, ANTE, adj. Mampan-
jary ho vato. Fontaine pétrifiante. Loha-
rano mampanjary ho vato*
PÉTRIFICATION^ sf. 1* Fanjariana
bo vato. 2 # — , Zavatra nanjary vato.
PÉTRIFIER, va. 1* Mampanjary ho
vato. 2* fig. Mahankona, mahusina. Cette
nouvelle m'a pétriiié. Nahankona, nà>
hasina ahy izany zava-baovao izaû/.
Se pétrifier, vpr. Manjary ho vato.
Digitized by
Google
PEU
- G12 -
PUA
PÉTRIN, sm. 1* Vata fanditiana la farina.
2* fig. Être dans le—. Sahirana mafy.
PÉTRIR, va. 1* Mamotsipotsika, raan-
dity. — du pain. Mamotsipotsika, etc.,
lafarina. —do l'argile. Mandity tani-
manga. 2* fig. Manao, roamorona. Dieu
nous a tous pétris du même limon. Na-
tao t noforonin* Andriamanitra tamy ny
vovo-tany iray hiany isika rehetra.
PÉTRISSAGE, sm. Famotsipotsehana,
fanditiana.
PÉTRISSEUR, sm. Mpamotsipotsika
lafarina.
PÉTROLE, sm. Soli-tany.
PÉTROLEUR, EUSE, s. Mpandoro
trano amy ny soli-tany.
PÉTULANCE, sf. Fihindrdhindra, fipe-
lipclika.
PÉTULANT, ANTB, adj. Tsy maha-
tombin-tsirana, mihindrahindra, mipe-
lipelika.
PEU, adv. Kely, kely foana. tsinontsino-
na, vilsy, tsy firy, tsy...loatra. Il a — de
bien. Kely ny harony. Il mange—. Ho-
mana kely foana izy. —s'en est fallu
qu'il ne tombât. Kely foana no tsy na-
halavoany. C'est— de chose. Zavatra tsi-
nontsinona izany. Je vous dirai en— de
mots. Holazaiko anareo amy ny teny tu-
tsivitsy. — de monde a su son arrivée.
Vilsy, tsy firy ny olona nahare ny na-
hatongavany. —éloigné. Tsy lavitra
loatra.
— , sm. Zavatra kely, kely, zavatra vitsi-
vitsy. Il se contente de—. Zavatra kely
dia mahampy azy. Le — que j'ai dit. Ny
kely, ny zavatra vitsivitsy voalazako.
Attendez un—. Andraso kely. Don-
nez-moi un — de pain. Omeo raofo kely
abo. Il a un — de fièvre. Manavinavy
kely izy.
Peu b peu, loc. adv. Tsikelikely, mian-
dalandalana.
Sous peu, loc. adv. Raha afaka kelikely,
vetivety foana, haingankaingana.
Depuis peu, loc. adv. Vao haingana.
Tant soit peu, loc. adv. Kely foana.
Pour peu que, loc. conj. Raha kely
foana. Il le lera pour — que vous lui
parliez. Hataony izany raha vao ilazanao
kely foana izy.
PEUPLADE, sf. Firenena. Des peu-
plades errantes. Firenena mirenireny.
PEUPLE, sm. !• Firenena, vahoaka.
Les peuples chrétiens. Ny firenena kris-
tiana. Le — Juif est dispersé par toute
la terre. Miely eran' ny tany rebetra ny
firenena Jody. C'est un-»- qui chérit
son roi. Tia ny mpanjakany izany va-
ho&ka izany. Le ministre eut contre lui
les grands et le — . Ny m an am boni na-
in ira syny vahoaka niarananohitra ny
ministra. 2*—, Ankapobem-bahoaka. va-
lalabemandry, bozaka aman' ahitra.
C'est un homme du—, Isan' ny ankapo-
bem-bahoaka, etc., izy. 3* fig. Hama-
roana, babetsahana. Il est entouré d'un
— de flatteurs. Hodidinin' ny mpandôka
maro % betsaka izy.
PEUPLER, va. 1* Mametraka mponina,
— biby. — une île. Mametraka mpo-
nina amy ny nosy. — un étang. Ma-
metraka hazandrano amy ny dobo. 2*
— , Mababe mponina na biby. Les pre-
miers hommes qui ont peuplé l'Améri-
que. Ireo olona voalohany izay nahabe
ny mponina tany Amerika. 3* fig. Ma-
meno. Les souvenirs peuplent ma soli-
tude. Feno fahatsiarovan-javatrany ta-
ny mangingina itoerako.
— , vn. Mitombo, mibamaro. Les lapins
peuplent beaucoup. Mitombo, etc., be
ny bitro.
Se peupler, vpr. Mihabe mponina, —
biby.
PEUPLIER, sm. Anaran-kazo.
PEUR, sf. Tahotra, fahatahorana. Il n'a
— de rien. Tsy matahotra na inona na
inona izy. Faire— à quelqu* on. Mam-
pitahotra olona.
De peur que, loc. conj. Andrao, fan-
ci rao, sao.
De peur de, loc. prèp. Andrao, fan-
drao, sao.
PEUREUX, EUSE, adj. et a. Sarc-
tahotra.
PEUT-ÊTRE, adv. An gamba, angaha.
Je viendrai—. Ho avy angnmba, etc.,
abo.
PHALANGE, sf. {• Antoko-miarami-
lan'ny ntaolo. 2*—, Vanin-taolana amy
ny rantsan-tânana.
PHALÈNE,»/*. Lolon'ny maty.lolompaty.
PHARE, sm. Tilikamboavomisy fana-
la eny amoron-dranomasina mba hanoro
lâlana ny sambo.
PHARISAlQUE, adj. Manahaka ny
Farisiana.
PHARISAiSME, sm. !• TœtrynyFa-
risiana, 2* fig. Pihambohamboana, flha-
tsaramtwlatsihy.
Digitized by
Google
I
r
PHI
613
PHY
PHARISIEN, sm. !• Parisiana. 2* fig.
Mpthambohambo, mpihatsaravelatsihy.
PHARMACEUTIQUE, sf. Fahaizana
momba ny fanafody.
— , ad;. Momba ny fanafody.
PHARMACIE, sf. 1* Fahaizana maaao
fanafody. 2*—, Tranom-panafody.
PHARMACIEN, sm. Mpamorona sy
m pi va rot ra fanafody.
PHARYNX, sm. Va va lâlan-kanina.
PHASE, sf. 1* Piovaovana. Los phases
de la lune. Ny flovaovan' ny volana. 1*
fig. Piovaovana. Les phases d'une ma-
ladie. Ny fiovaovan* ny aretina anan-
kiray.
PHÉNIX, «m. 1* Anaram-borona amy
ny angano. 2* fig. Tarapon-dohany. Il
est le— des orateurs. Izy no tampon-
dohany amy ny mpandaha-teoy rehe-
tra.
PHÉNOMÉNAL, ALE, adj. Mahaga-
ga. Des bœufs phénoménaux. Omby ma-
hagaga.
PHÉNOMÈNE, sm. 1° Zavatra hita amy
ny tenant avatra, zavatra avy amy ny
herin-javatra. Les phénomènes de la pe-
santeur. Ny zavatra avy amy ny herin'
ny havesarana. 2 # — , Zavatra mahagaga
miseho amy ny habakabaka. Les comè-
tes sont des phénomènes. Zavatra ma-
hagaga miseho amy ny habakabaka
ny kometa. 3* fig. Zavatra mahagaga. Un
enfant aussi instruit est un — . Zavatra
mahagaga ny mahita ankizy madinika
mahay tahaka izany.
PHILANTHROPE, sm. Olona tia ny
olona rehetra, olona ta-hanasoa ny olo-
na rehetra.
PHILANTHROPIE, sf. Fitiavana ny
olona rehetra.
PHILANTHROPIQUE, adj. Momba
ny fitiavana ny olona rehetra.
PHILHARMONIQUE, adj. Société—.
Fikambanan'olona tia musique.
PHILOLOGIE, sf. Fahaizana momba
ny fombam-pitenenana.
PHILOLOGIQUE, adj. Momba ny fom-
bam-pitenenana
PHILOSOPHALE, adj. La pierre—.
Vato noheverin' ny sasany ho mahova
ny metaly ho volamcna ; fig. zavatra tsy
mcty ho hita.
PHILOSOPHE, sm. f Filozofa. 2*-,
Olon-kendry, olona mandefitra.
—, adj. Filozofa.
PHILOSOPHER, t:n. I- Mandinika Iw
lezofy. 2*— ,\Miady hevitra foana, raam-
piady hovitrafoana.
PHILOSOPHIE, sf. {• Filozofy. 2*— .
Fahendrena, fandeferana.
PHILOSOPHIQUE, adj. Momba ny
filozofy.
PHILOSOPHIQUEMENT, adv. 1*
Àraka ny filozofy. 2 # — , Araim-pahen-
drena, amim-pandeferana.
PHILOSOPHISME, sm. Filozofy rats y.
PHILTRE, sm. Ody fltia.
PHLEGMON, sm. Kifongo.
PHOSPHORE, sm. Fosfora.
PHOSPHORESCENCE, sf. Fahaza-
van-javatra mangirangirana ao anatin*
ny maizina.
PHOSPHORESCENT, ENTE, adj.
Mangirangirana aoanatin' ny maizina.
Le ver luisant est — . Ny angaraenava-
va dia mangirangirana ao anatin* ny
maizina.
PHOSPHORIQUE, adj. Momba ny fos-
fora, misy fosfora.
PHOTOGRAPHE, sm. Mpaka sary,
mpanao fotografy.
PHOTOGRAPHIE, sf. Fotografy.
PHOTOGRAPHIER, va. Manao foto-
grafy.
PHOTOGRAPHIQUE, adj. Momba
ny fotografy.
PHRASE, sf. Fehozan-teny.
PHRASÉOLOGIE, sf. f Fandaharana
ny fehezan-teny. 2°— , Lalïa-teny tsy mi-
sy heviny.
PHRASEUR ou PHRASIER, sm.
Mpiangolangola amy ny laha-tony, mpa-
nao laha-tony tsy misy heviny.
PHTISIE, sf. Singotraty, fezizy.
PHTISIQUE, ad;. Mararin'ny singotra-
ty, azon' ny fezizy.
PHYSICIEN, sm. Mahay flzika.
PHYSIOLOGIE, sf. Fahaizana momba
ny fiainan* ny zava-manana aina na ny
zava-maniry.
PHYSIOLOGIQUE, adj. Momba ny
zava-manana aina na ny zava-maniry.
PHYSIOLOGISTE, sm. Mpahay ny
momba ny fiainan* ny zava-manana aina
nany zava-maniry.
PHYSIONOMIE, sf. [• Tarehy, endri-
ka, tokotanin-tarehy. Il a une belle — .
Tsara tarehy, endrika izy, tsara ny (o-
kotanin-tarehiny. Lo. bonheur embel-
lit la—. Ny hasambarana mahamirarai-
rana endrika. 2° fig. Tootra, fomtya. Cha.
Digitized by
Google
PIC
— 614 —
PIE
que peuple a sa — . Samy manana ny foe-
trany, ny fombany ny firohona rehe-
tra.
PHYSIONOMISTE, sm. Mpahalala
toetr'olona araka ny endrika.
PHYSIQUE, sf. Fizika, fahaizana mom-
ba ny tcnan-javatra.
—, sm. Tarehy, endrika, bika, too-hatana.
}l a un beau — . Tsara tarehy, endrika,
bika izy. Le — influe sur le moral. Ny
toe-batana mihalra amy ny toe-pana-
hy.
?-, adj. Moraba ny fizika, hita maso na re.
Loi—- Lalàna momba ny fizika. Le
monde — . Ny zavatra hita maso na re.
J'en ai la certitude morale, mais non la
certitude — . Fantatro ao an-tsaiko fa
marina izany, na dia tsy hita na re.
PHYSIQUEMENT, adv, Araka ny fi-
zika, araka izay hita maso na ro.
PIAFFER, vn. (Soavaly) mitoto tany.
PIAFFEUR, EiUSQ, s. (Soavaly ) rapi-
toto tany.
PIAILLER, vn. Mikaikaika, mikonai-
naina. miriroriro,
PIAIL.LERIE, sf. Fikaikaika, flkonai-
naina, firiroriro.
PIAILLEUR, EUSE, s. Mpikaikaika,
mpilçonainaina, mpiriroriro.
PIANISTE, s Mpitendry piano,.
PIANO, em. Piano, peno.
PIASTRE, sf. Farantsa, ariary. Échan-
ger une—, tyanakalo farantsa. J'ai
gagné dix piastres. Nahazo ariary folo
aho. H Iqc. Une demie—. Loso. Un quart
de—. Kirobo. Un huitième do—. Sika-
jy. Un tiers de—. Susanangy. Un sixiè-
mo do—. Venty. Un vingt-quatrième do
-r-, Voamcna. Un soixante-douzième de
— . Êranambatry. Un cent quarante-
quatrièmo de piastre. Varidimiventy.
PIAULER, vn. 1° (Akohokeiy) mikia-
kiaka. 2* ftg. Miriroriro, mikonetaka.
pIC, sm. 1* Angady maranldoha, tsolo. 2 -
— , Tcndrombohitra avo be sady midnza.
Àjpio, loc. ado. Mideza. Montague à—.
Tendrombohitra rnideza.
PICOTANT, ANTB, adj. Mandretsi-
drotsika. Boisson picotante. Fisotro
mandretsidretsika.
PIGOTÉ, ÉE, ad;. Sokitra, —de petite-
vérole. Sofci-nendra.
PICOTEMENT, sm. Fandretsidrotsika,
firetsidretsika. famolivoly.
PICOTER, va. 1* Mandretsidretsika,
juampamolivoly. Des houtons qui pico-
tent la poau. Porofotra mandret&idre-
ts>ka, etc., ny hoditra. 2*—, Manaingo-
ka, mitsaingoka. Les oiseaux picotent
les fruits. Manaingoka. etcny voan-
kazo ny voro-manidina. 3* ftg. Manao
teny manindrona, manorisory.
Se picoter, vpr. Mifanindrona amy ny
teny, mifanorisory.
PIGOTERIE, sf. Teny manindrona.
PICOTIN, sm. Fafam-barin-tsoavaly.
eran' ny fatam-barin-tsoavaly.
PIE, sf. !• Vorona raitovitovy amy ny
goaika. 2* fig. Bavarder comme une—.
Mipentsompentsona.
-», adj. Œuvre — . A sa Ûantrana.
PIÈCE, sf. 1* Vainçana, tapaka, sombi-
na, vaky. Une — de bœuf. Vaingan-
kena. Une — de bnis. Tapa-kazo. Un
habit fait de pièces. Akanjo natao ta-
my ny /apafapa-damba, sombint*om-
6m-damba maro. Mettre une — à un
habit. Maïampina akanjo amy ny ta-
pa- damba. som 6in-damba. Les pièces
d'une montre. Ny sombiny rehetra amy
ny famantaranandro anankiray Mettre
un verre en pièces. Mamakivaky gitasy.
Voy. Morcbau. 2*—, Gora, baiïka, efl-
trano. tafondro, farantsa, taralasy, lea-
tra. Une — de drap. Goran-dapôtra.
Une — de vin. Bart/ian-divay. Maison
composée de quatro pièces. Trano misy
cfitra efatra. — de siège. Tafondro fa-
Dhovana fahiranp. — d'or Farantsa vo-
lamena. Pièces justificatives. Taratasy
manamarina On joue aujourd'hui una
— nouvelle, fîisy teatra vaovao anio,
H loc. — d'eau. Dobo. —de charpente. Sa-
kamandimby, zana%azo. lohatrano. — dj
gibier. Biby nobazaioa. -Cette colonao
de pierre est tout d'une—. Vato iray hia-
ny io and 17 io. Os chevaux coûtent
cinq cents francs—. Lafo ariary zato tsi-
rairay avy. miuodidina, raifaoiteaka, mi-
sesy ireo soavaly iroo. 3 # fig. Fa ira — à
quelqu'un. Manao kivazivazy ratsy. Em-
porter la—. Manaraby fatratra.
Pièce à, pièce, Iqc. ado. Tsipotipotika,
tsikelikely, tsirairay. H a vendu son
mobilier— à—. Namidiny tsipotipotika.
etc., ny fanany.
PIED, sm. i* Tongotra.— gauche. Ton-
golra havia. Bote à quatre pieds. Biby
mandia tongotra efatra. Les pieds de
devant. Ny /on^o-tânany, ny tànany.
Marcher sur un seul—. Manao tongo-
dovia. Se tenir sur un seul — . Manao
• /ono-o-borombe maty vady. Le - d'un*
Digitized by
Google
PIB
— 015
PIE
table. Ny tonpo-dalabatra. *•— , Vody.
Mettre de la terre au— d'un arbre. Ma-
nototra tany ny vody hazo. Le— d'un
mur. Ny vody rindrina. Il sort une sour-
ce du— delà montagne. Misy lohara-
no mivoaka ao am-body tendrombohi-
tra. 3 # — , Fototra. Il a fait abattre cent
pieds d'arbres Nampikapa /b/o-kazo za-
to izy. J'ai cinq pieds de basilic. Ma-
nana kiranjay dimy fototra aho. Ven-
dre du blé sur—. Mivarotra varim-ba-
zaha am-pofony. 4*—, Dia. La planche
a un— de large. Iray dia ny indraben'
ny hazo flsaka. H toc. Mettre— à terre.
Mialaamy ny kalesy na amy riy soavaly.
Mettre une armée sur—. Maraory taflka.
Être sur—. Nifoha, tsy mandry intsony.
11 est sur un bon—. Tsara ny toetrany.
Lâcher — . Mihemotra, mandositra, mi-
koy. Perdre—. Tsy raahatratra ny hala-
linan'nyrano intsony. Il prend—. Itokia-
nasahady izy. Il a un — dans la fosse.
Reraka, marary mafyizy. Mettez cette
injure sous vos pieds. Aza asiana ra-
haraha izany fanevatevana izany. Don-
ner du— à une échelle. Mampandripan-
dry tohatra. Au— de la lettre. Araka ny
teny.
À pied, loc. adv. An-tongotra. Voyager
à—. Mandeha an-lougotra, —tongotra.
Pied à, pied, toc. adv. Tsikelikely, minn-
dalandalana. Avancer — à—. Ma ndroso
tsikelikely, etc.
De pied ferme, loc. adv. Amim-paha-
retana, amin-kerimpo. Il attendit l'en-
nemi de— ferme. Niandry ny fahavalo
tamim-paharetana, etc., izy.
PIED-À-TERRE, sm. Trano itoerana
indrain, lray.
PIÉDESTAL, sm. Vody andry, fitain-
genan-tsariulona.
PIÈGE, sm. {• Fandrika. 2* fig. Fan-
drika, fltaka. Il est tombé dans le— . Voa-
fandrika, voa fi ta ka izy. Tendre un—à
quelqu'un. Mamandrika olona, manao
longoa mitoto-bozaka amin' olona.
PIE-MÈRE, sf. Hozatra manily fonon'
ny ali-doba.
PIERRAILLE, sf. Korontam-bato ma-
dinika.
PIERRE, sf. 1 # Vato. Lancer des pier-
res. Mitora«6afo. Pierres précieuses. Va-
to soa, vato saro-bidy. —infernale. Va-
to fandoroana. — à fusil. Movato,
patofalia. —à aiguiser. Va/oasana. —
érigée en l'honneur d'un mort. Va-
to mitsangana, rafolahy. - angulai-
re. Vato fehizoro.— fondamentale. Vato
fototra. vato fanorenana ; fig. flankîna-
na. La justice est la— fondamentale do
la société. Ny fahamarinana no ianki-
nan'ny fanjakana. — de touche. Vato 11-
tsapara-bolaraena ; fig. izay ahafantara-
na. Le malheur est la— de toucho du
véritable attachement. Ao anatin'ny fa-
horiana no ahafantarana ny flfankatia-
vana marina. — de scandale, — d'achop-
pement. Vato fanaflntohinana. 2 # — , Ka-
raobato. Chemin plein de pierres. Li-
lana fono karaobalo. 3*—, Fiafia, vato.
PIERRERIES, sf. pi. Vato soa, vato sa-
ro-bidy.
PIERREUX, EUSE, adj. Be karaoba-
to. Terrain—. Tany be karaobato.
PIERRIER, sm. Tafondro madinika.
PIÉTÉ, sf. {• Fitiavam-bavaka. 2»—, Fi-
tiavana ray aman-dreny. Il fut unexem.
pie de — filiale. Oha-pitondran-tona ta-
my ny fitiavanà ray aman-dreny izy.
PIÉTINEMENT, am. Fihinjakinjaha-
na, fihinjakiniaka.
PIÉTINER, vn. Mihinjakiujaka. Il pié-
tine de dépit. Mihinjakinjaka noho
ny hasosorany izy.
—, ua. Mitoto, mihosy, raanosy. — le sol.
Mitoto tany. —de la boue. Mihosy.
manosy fêta.
PIÉTON, sm. Mpandeha an-tongotra.
PIÈTRE, adj. Ratsy, tsy manjary, tsy
mahay. Un — habit. Akanjo ratsy. Un
— sujet. Olona tsy manjary. Un —
ouvrier. Mpiasa tsy mahay.
PIÈTREMENT, adv. Ratsy. Il est logé
— . Ratsy ny trano itoerany.
PIEU, stn. Tsato-kazo, tsatôka, orin-ka-
zo. Enfoncer des pieux. Manorina tsa-
to-kazo, tsatôka, manorin-kazo.
PIEUSEMENT, adv. !• Amim-pitia-
vam-bavaka. S'agenouiller — . Mandolia-
lika amim-pitiavam bavaka. 2 # — , No-
ho ny fltiavam-bavaka. Croire — une
chose. Minozavatra anankiray noho ny
fitiavam-bavaka hiany.
PIEUX, EUSE, adj. 1* Tia vavaka.
Femme pieuse. Vehivavy tia vavaka.
2 # — , Vokatry ny fltiavam-bavaka. Des-
sein — . Fikasana vokatry ny fitiavam-
bavaka. C'est une croyance pieuse. Fi-
noana vokatry .ny fitiavam-bavaka
hiany izany. 3 # — , Mampiseho fitiavanà
ray aman-dreny, anaovana asa lianlra-
na. Legs — . Harena atolotra amy ny fa»
rahafalra h anaovana asa fiantrana.
Digitized by
Google
PIL
— 616 -
PIN
PIGEON, sm. 1* Voromaildla, fony. —
l)leu. Fony. î'fig. Olona mora ambakai-
na. Il joue mal, c'est un bon — à plu-
mer. Tsy mahay miloka izy, ka mora
ambakaina.
PIGEONNEAU, sm. 1* Zana-boromai-
lala. 2*/îg. Tovolaliy mora ambakaina.
PIGEONNIER, «m. Tranom-boromai-
lala.
PIGNON, sm. {• Tapenaka. 2 # — . Voan*
ny pin, tanantanampoisy. — d'Inde. Ta-
nantanampotay.
PILAGE, sm. Fitotoana.
PILASTRE, sm. Andry valo efujoro,
andry hambo efa-joro.
PILE, sf. 1* Zavatra raifanongôa. — de
livres. Boky mifanongoa. 2°-—, Tougo-
totezana. 2ffig. Donner une — à quel-
qu'un. Manavokavoka, mamctsapetsaka
olona.
PILER, va. Mitoto, manamaivoka, ma-
motsy, manatsàka. —le riz Mitoto \a-
ry. — le riz une première fois. Mana-
maivoka vary. —le riz une troisième ou
quatrième fois pour le rendre bien
blanc. Mamotay, manatsàka vary.
PILETJR, sm Mpiloto.
PILIER, sm. t # Andry. 2*fig. Vatofan-
tsika. C'est un — de cabaret. Vatofan-
tsika aoamy ny trano flsotroan-divay izy.
PILLAGE, sm. Fandrobana, fanosena.
PILLARD, ARDE, ad/, et s. Mpan-
droba, mpanosy, jirika,
PILLER, va. \* Mandroba, manosy. Les
ennemis pillèrent la ville. Ny fahavalo
nandroôa, nanosy ny tanana. 2*—,
Mangalatra, homana. Ce gouverneur a
pillé le trésor. Nangalarina, nohanin'
io governora io ny volam-panjakana.
3*—, Maka tahaka. Cet auteur pille par-
tout. Maka tahaka hatraiza Ualraiza io
mpamorom-boky io.
PILLEUR, sm. 1* Mpandroba, mpano-
sy, jirika, 2*—, Mpangalatra. 3*—, Mpa-
ka tahaka.
PILON, sm. Fanoto. —de fer. Fanoto\y.
PILORI, sm. Hazo famatoraim ny me-
loka taloha teo ampahibemaso.
PILOTAGE, sm. 1° Fanatsatôhana hazo
atao fanorenana. 2 a — , Fitondran-tsam-
bo, Ûtarihan-dâlana ny sambo hiditra
na hivoaka ny seranana.
PILOTE, sm. Mpitondra sambo, mpi-
tari-dâlana sambo, mpanamory sambo.
PILOTER, rn. ManaUatoka hazo atao
fanottnaua.
—, va. 1* Mi tondra sambo, mitari-dâlana
sambo. 2* fig. Mi tari-dâlana. Veuillez
nous — . Aza fady, mba tariho làlana
izahay.
PILOTIN, sm. Mpianatra hi tondra sam-
bo, — hilari-dalana sambo.
PILOTIS, sm. Tsato-kazo atao fanore-
nana.
PILULE, sf. 1* Pilina. 2* fig. Avaler la
— . Manao tsy fidiny. Dorer la — . Ma-
nao safosiaka.
PIMENT, sm. Sakay.
PIMPANT, ANTE, adj. M ira ni Ira.
miramarama.
PIN, sm. Hazo misy 4Hy.
PINACLE, sm. 1* Tampon-trano. L'es-
prit tentateur transporta Jésus sur le —
du temple. Ny mpaka fanahy nitondn
anyjeso tao anfampon'ny tempoly. 2 #
fig. Mettre quelqu' un sur le — . Midera
olona izaitsizy.
PINGS, sf. 1* Loba kitro, loha kitrovy.
2*—, Tongotr* orana, tongo-poza, etc.
3* — , Famiazana, fangiazana, fangeja-
na. Il a la — forte. Mamia, mangia,
mangeja mafy izy.
PINCES, ÉE, adj. Miangolangola, mian-
gesongeso, miangentsangentsana. Il a
des manières pincées. Miangolangola,
etc., toctra izy.
PINCEAU, sm. {• Borosy fanosoran-do-
ko, borosin-doko. 2 # fig. Hoso-doko, fa-
nosoran-doko, laha-teny. Ce peintre a le
— délicat. Kanto ny hoso-doko ataon'
izany mpanoso-doko izany. Cet : auteur a
le — brillant. Be renty ny laha-tenin
izany mpamorom-boky izany.
PINCÉE, sf. Indray raitsingina. Mettez-
y deux pincées de sel. Asio sira indroa
mitsingina eto.
PINCE-MAILLE, sm. Kahihilra, ropt-
tomany hena momba famaky.
PINCER, va. et rn. [• Mandasitra, ma-
nongo. — avec les ongles. Manongo. 2*
—, Manandra, mamia, mangeja, mane-
ry. Pincez bien cette barre de fer aveo
vos tenailles. Tandrao mafy, ftazo,
giazo, gejaomafy amynytandra ioan-
ja-by io. La porte m'a pincé les doigts.
Voaterin' ny varavarana ny rantsan-tâ-
nako. 3*— , Mitendry. — de la guitare.
Mitendry lagitara. 4*—. Mandaingo.
mamositra. — les bourgeons d'un arbre.
Mandaingo, etc., ny tsimo-kazo. 5* fig.
Misambotra. — un voleur. Misambotra
mpangralatra. 6*—» Mandevilevy,manin
Digitized by
Google
J
PIQ
— 617 —
PIQ
drona amy ny teny, maroiriflry. Il l'a
pincé rudement. Nandevilevy azy ma-
fy izy. Le froid commence à — . M ami-
rifiry sahady ny hatsiaka.
Se pincer, vpr. f Tery. II s'est pincé à la
porte, 7'erm'nyvaravaranaizy.2*/S</. Se
faire—. Voasambotra, voa, maiy antoka.
PINCS-SANS-RIRE, sm. Monge-ma-
halatsaka.
PINOBTTB, «f et PINCETTES, sf.
pi. Tandran' afo, tandra kely, flhavitra.
PINGRE, s m. Kahihitra.
PINSON, à m. Voronamitovy amy ny fody.
PINTADE, sf. Àkanga.
PINTE, sf. Tavoahangy roatokony.
PINTER, vn. Mi bobo ka diva y, migoka
divay.
PIOGHB, sf. Angady, fangady.
PIOCHER, va. Miasa, mihevo, mitran-
draka. — profondément. Milrandraka.
— la terre. Miasa, etc., tany.
~* vn. fig. Mlkezaka.
PIOCHBUR, sm. 1* Mpiasa, mpihevo.
frfig. Mpikezaka.
PION, «m. 1* Vaton-damy, tokon-damy.
2* fig. Damer le —à quelqu'un. Mandre-
sy olona.
PIONNSR, vn. Homan-dava amy ny
damy.
PIONNIER, sm. Mpanamboatra làlan-
taûka.
PIPE, sf. 1* Barika lebibe. 2 9 — , Fifoham-
paraky, pipa.
PIPEAU, sm. \ 9 Sodina*, tsotsôka. 2°— ,
pi. Rantsan-kazo voafono dity haman-
driham-borona. 3* fig. Pitaka.
PIPJBE, sf. Famandriham-borona amy
ny dity.
PIPER, va. 1* Mamandri-borona amy ny
dity. Vfig. Màmitaka, manambaka.
PIPEUR, sm. Mpamitaka amy ny loka.
PIQUANT, ANTE, adj. 1* Manilo, ma-
nindrona. Les branches des rosiers sont
piquantes. Manilo, etcny rantsan'ny
foto-bonin-draozy. 2*—, Manaikitra, ma-
laholaho, mami rifiry. Vinaigre—. Vi-
naingitra manaikitra. Uerbos piquan-
tes. Anana manaikitra, malaholaho.
Froid — . Hatsiaka manaikitra, mami-
rifiry. 2* fig. Mamelivoly, raamoapoaka,
manindrontsindrona, maharary, mahate-
zitra. Paroles piquantes. Teny mame/i-
vely, ete. 4 - — , Mahaflnaritra, manate-
bamaky, marevaka, be s'ira. Il a une con-
versation piquante. Mahaftoaritra, ma-
hate-hihaino ny resaka ataony. Stylo
— . Laha-teny mahaflnaritra, etc.
— , sm. 1? Tsilo. Les piquants des raquet-
tes. Ny fstfon-draiketra. 2*—, Fanaiki-
tra. Le— du vinaigre. Ny fanaikitry ny
vinaingitra. 3° fig. Ny mabate-hihuino.
Le— de celte affaire. Ny mahatc-hi-
haino amin'iuo raharaha izao.
PIQUE, sf. \* Lefona lava zarana. 2 # — ,
Lolom-po. Il a fait cela par—. Lolom-
po no nanaovany izany. 3* fig. Il est 4
cent piques au-dessus de son concur-
rent. Mihoatra lavitra noho izay mifani-
nana aminy izy.
— , sm. Tangontsotrobe, ionombimainty.
PIQUE- ASSIETTE, sm. Mpitakarina.
PIQUER, va. 1* Manilo, ..manindrona.
Les épines piquent. Manilo ny tsilo.
Une épingle Ta piqué. Nisy paingotra
nanindrona azy. I*e chirurgien Ta mal
piqué. Tsy nahay nanindrona azy ny
dokotera. — un cheval. Manindrona soa-
valy. — des deux. Manindrona soava-
ly amy ny zeporony roa; fig. manao hain-
ganadiahaingana. 2-— f Manaikitra. Les
mouches piquent les chevaux. Ny lali-
tra manaikitra ny soavaly. Ce vin pi-
que la langue. Manaikitra ny leia izany
divay izany. 3*—, Manao^tampody, mani-
sika tavin-kisoa amy ny hena. —un col.
Manao tampody amy ny vozou'akanjo.
—un filet de bœuf. Manisika tavin-ki-
soa amy ny ilikena. l m fig. Maharary, ma-
haiezitra. Le moindre reproche le pique.
Ny fananarana kely foona maharary,
etc., azy. 5*— , Mahaflnaritra, mahate-
hibaino, mahate-hamaky. Il n'y a rien,
dans ce style, qui pique. Tsy raisy ma-
hafinaritra, etc., amin'izany laha-tcny
izany.
Se piquer, vpr. l°Tsiloina, tsindronina.
2 # — , Miharatsy, mihasimba, mihavovo-
hina, lanim-biby. Ce vin se pique. Miha-
ratsy, mihasimba io divay io. Ce bois
se pique. Mihavovohina, lanim-positra
io hazo io. Ces étoffes s«3 piquent. La"
nin ny kalalao iroo lamba ireo.*. Ces
fruits se piquent. Lanin-tsendrinair&o
voankazo iroo. 3 # fig. Tezitra. Il s'est
piqué démon observation. Tezitra no-
bo ny anatra nataoko taminy izy. *•— ,
Manao azy ho.... mampischo, mi reharo-
ha, mikezaka, mikiry. il se piquo d'ê-
tre bravo. Manao azy ho mahery fo,
mampise/ioherim-po izy. Il no se pique
d'autre chose que d'être bonnêle homme.
Tsy mirehareha afa-tsy noho ny hatsa-
ram-panahiny izy. Se — d'honneur. Mi-
kezaka. Se— an jeu. Mikiry amy nyloka.
Digitized by
Google
PIS
— 618 —
PIT
PIQUET, sm 1* Tsima-day. tsato-kaso.
famolnina. ?•— , Karazan-taazy atao amy
ny mpianatra. 3 e —, Miaramila vilsivitsy
miandry raharaha.
PIQUETÉ, ÉE, adj. Van*a, mipentîm-
pentina. Un œuf— de rouge. Atody
vanga mena, mipentimpentina mena.
PIQUETTE, «A DiVay ratsy.
PIQTJEUR, sm. Mpitarika amboa maro
mihaza.
PIQUEUR, BUSE, s. Mpanjaitra ki-
raro.
PIQÛRE, sf. \* Ny vnatsilo. ny voatsin-
drona, tsindrona. Une— d'épingle Ny
voatxindrona. ny txindron' ny pain-
gotra S - —. Kai'iitra La — d'un scor-
pion. Ny kaikitry ny main*oka. 3*—,
Ny lanim-hiby. Cette boiserie est plei-
ne de piqûres. Be lanim-posilra io
peta-drindrina io. 4 a — , Tampody.
PIRATE, «m. Mpamabo enyambony ra-
nomasina. jiolahin-tsambo.
PIRATER, vn. Mamabo eny ambony
ranomasina.
PIRATERIE, sf. !• Famnboana eny
ambony ranomasina. 2 # fig. Fihinanam-
bahoaka. 3 # — , Fakan-tahaka ny any ny
hafa.
PIRE, adj. comp. 1 # Ratsiratsy kokoa.
Ce vin pst — q«ie le premier. Ratsira-
tsy kokoa noho iloy teo io divay io. ?•— ,
Ratsy indrindra.
—, sm. Ny ratsy indrindra. Souvent qui
choisit prend le—. Matetika iz.ny mifl-
dy no mahazo ny ratsy indrindra.
PIROGUE, sf. Lakana.
PIROUETTE, sf. Karazan-tsangodina,
sangodina, tsinsreringerina.
PIROUETTER, vn. Nfanao sangndina,
misangodina, mitsingeringorina. Le vent
fit — le bateau Ny rivotra nampwan-
godingodina, nampitsingeringerina
ny lakan-drafttra.
PIS, adv. Ratsiratsy kokoa. Il est— que
jamais. Ratsiratsy kokoa noho ny talo-
ha izy.
— , adj. comp. Ratsiratsy kokoa. Il n'y a.
rien de— que cola. Tsy misy ratsira-
tsy kokoa noho izany.
—iSm. N y ratsy indrindra. Le— que j'y
trouve. Ny ratsy indrindra amin'iza-
ny araka ny h»vitro.
An pis aller, loc. ado. Rahefa tsy fidiny.
Au — allornous reviendrons sur nos pas.
Rahefa tsy fidiny dia hiverina isika.
De mal en pis, loc. adv. Aller de mal
en—. Miharatsv kokoa.
PI8, «m. Tohatra, nonon' oorby. oonon*
osy, etc.
PISCICULTURE, «A. Fiompian-ka-
zandrano.
PISCINE, af. Dobo kely.
PISÉ, sm. Tany totoina.
PISSAT, sm Amaninv-biby.
PISSEMENT, sm. Famaniana. — fie
sang. Famaniana ra.
PISSENLIT, sm. 1* Zava-maniry mito-
vy amy ny salady ngita. 2*—, Zaza keîy
mpanditsaka am-pandriana.
PISSER, vn. Maraany, manditsaka.
PISSOIR, sm. Trano kely famantaneu
PISTACHE, af. Voanjo. — de terre à
gousses Voanjo m- bazaha, voanjo mi-
tohy. —de terre dont les fruits «ont sé-
parés et semblables i. des haricots.
Voanjo bory.
PISTE, sf. Dia. Suivre ta bote à la — .
Manaraka diam-biby. Être à la — de
quelqu'un. Mitsongo dia olona.
PISTIL, sm. Vavim-boninkazo.
PISTOLE, sf. Ariary roa.
PISTOLET, sm. Basy polela.
PISTON, sm. f Tavoka. 2 # — , Pistô.
PITANCE, sf. Anjara hanina.
PITEUSEMENT, adv. Mampalahelo,
mampangoraka.
PITEUX, EUSE, àdj. Mampalahelo.
mampangorakoraka, sosotsosotra. État
— Toetra mampalahelo, mampango-
rakoraka. Parler d'un ton—. Miteoy
amy ny feo mampalahelo, mampango-
rakoraka: Piteuse mine. Tareliy soso-
tsosotra.
PITIÉ, sf. !• Iridrafo, findrafo. famin-
dram-po, antra, fiantrana, alahelo, fan-
gorahana. Homme sans—. Lehilahy tsy
manana indrafo, — findrafo, tsy ma-
mindra fo, tsy antra, tsy miantra.
Ayez— des pauvres. Mamindrà fo amy
ny mahantra, miantrà ny mahantra.
L'état où il est fait— Mampalahelo,
mampangorakoraka ny toetrany. ?•— ,
Hadikidiky. Il chante à faire—. Maha-
dikidiky ny hirany.
PITON, «m. t é Saikrô mihoron-doha. 2*
—, Tampon* ny tondrombohitra avobe
sady mtdeza.
PITOYABLE, adj. !• Mampalahelo,
mampangorakoraka. État — . Toetra
mampalahelo, etc. 2 # — , Mahadikidiky,
tsinontsinona. Discours — . La ha- teo y
mahadikidiky, etc.
PITOYABLEMENT, adv. MahaJiki-
Digitized by
Google
PLA
— 619 —
PLA
diky. teinontsinona. Il se conduit — . Ma*
n*'> «ftrondran-tena mahadikidiky izy.
PITTORESQUE, ad;. Mahaflnaritra,
marevaka Ce site est — . Mahafinaritra
izao tazan' ny moso izao. Style — . Laha-
t*ny mahafinaritra, etc.
PITTORESQUEMENT, adv. Mahafi-
naritra, marevaka.
PITUITE, sf. Rchoka, lelo, tsiloliloly.
PITUITEUX, EUSB, adj. et a. Be re-
boka, be tsiloliloly, mitsiloliloly.
PIVOT, 8m. !• Labin-tangerina. S # — , Fa-
ka be. 3* fig. Fototra, ûankioana. Il est
le— de cette entreprise. Izy no fototra,
iankinan* izany raharaha izany.
PIVOTANT, ANTE, adj. Mamâka ma-
hitsy amy ny tany. La carotte a des raci-
nes pivotantes. Ny karaoty dia mamaka
mahitsy amy ny tany.
PIVOTER, tm. \ m Mihodina amy ny la-
hiny. 2 # — . Mamaka mahitsy aroy ny tany.
PLACAGE, «m. Peta-kazo.
PLACARD, sm 1* Peta-taratasy, peta-
gazety. 2*— , Lalimoara anaty rindrina.
PLACARDER, va. Marnetaka taratasy.
maroetaka gazety.
PLACE, sf. 1 # Fitoerana, flpetrahana. la-
harana,fliaharana,'tokotany. toetra Met-
tez chaque chose à sa — . Samy ataovy
amy ny ftloerany, toerany avy ny zava-
tra rehetra. Faites-lui — . Om*o filoen-
na eo aminareo eo izy, mihataha ht-
petrahany, — handehauany La — est
trop petite pour deux. Tsy mahata-
ny olon-droa ity fitoerana ity, tsy mi-
sy hipetrahan' olon-droa ity. Il n'y a
ftas do— dans son cabinet pour tous ses
ivres. Tsy ampy hametrahana ny bo-
kiny rehetra ny ell-tranony. Il prit —
au banquet. Nipetraka, nilahatra tao
amy ny fenasan-dehlbe izy. 11 prit la pre-
mière — . Naka ny fitoerana. laharana.
filaharana voalohany izy. Cet élève a en
la première—. Nahazo ny fitoerana, fi-
laharana voalohany io mpianatra io. Ce
mot n'est pas à sa—. Tsy ao no tokony
hilaharan' izany teny izany. Voilà une
belle— pour bâtir. Itsy ny tokotany
tsara hanorenan-trano. D'un coup de
poing il l'étemlil sur la—. Nasiany toto-
hondry izy ka nitsingidina tiimy ny
tany. Il est demeuré mille hommes sur
la—. Nisy olona arivo lahy no niampa-
trampatra teo amy ny tany niadiana.
Cet homme n'est pas à sa— . Tsy amy ny
/oe/raantonioa azy io lehilaby io. A ma—
quo feriez-vons ? Raha izao toetraho izno
no toetranao inona no hataonao ? Q loc.
— , — . Mihataha, mitanilA "aites — au*
autres. Ao'<a kosa ho.liasan* ny sasany
hianareo. L'amour dans son cœur a l'ait
— à la haine. Ny fit avana no nisolo ny
lolom-po tao am-pony. Ce discours n'est
pas à sa—, Tsy amy ny antony izany re-
saka izany. Cotte action mérite d'avoir
— dans l'histoire. Mondrika hotantaraina
izany natapny izany. Donnez-moi une —
dans votre souvenir. Aoka haharsiaro ahy
hianao. 2 # — , Raharaha. Il a obtenu une
bonne — Nahazo raharaha tsara izy $•
—, Kianja, lamina, —publique. Kinnja.
— d'armes. Kianja fanaova-matso. ->•
forte. Tanàna mi manda, — misy bate-
ry. Le commandant d'une—. Ny 'xoman-
din' ny tanàna. Négocier un billet sur
la—. Mivarotra taratasy vola ao an-
tnnàna.
PLACEMENT, «m. Fampanjanaham-
bola, fampilmnam-bola, vola mihana.
PLACENTA, am. Ahitra, zandrin-jaza,
tavony. —des animaux. Tavony.
PLACER, va. 1* Mametraka, mandaha-
tra, manisika. —dos liviessur une table.
Mametraka bokyeo ambony laiabatra.
On les plaça suivant leur dignité. iVa-
lahatra ataka ny voninahiny izy rehe-
tra. U place bien ses aumônes. Mahay
mandahatra ny liant rana ataony izy. Il
place bien ce qu'il dit. Mahay manisika
ny zavatra lazainy izy. 2 # — , Mampaha-
zo raharaha. Il a placé ses trois enfants.
Nampahazo raharaha ny zanany telo
lahy izy. 3°— , Mivarotra, mampanjana-
ka, mampihana. Il a déjà placé la moi-
tié do sa marchandise. Nirarolra ny
anUasaky ny entany sahariy izy. — do
l'argent. Mampanjanaka, ma>npiha-
na vola. i 9 fig Mamptsnndrotra. Son
génie l'a placé au rang des écrivains cé-
lèbres. Ny halalinan-tsainy nampison-
drotra azy ho isan' ny mpamorom-boky
malaza.
Se placer, vpr. 1» Mipetraka. milahatra.
2*—, Mahazu raharaha. 3*/ty- Misondro-
tra.
PLACET, sm. Taratasy fangatahana,
taratasy Hfonana.
PLACIDE y*adj. Tsy lia ady, mipetraka
ho azy. miti>«Hra ho azy, mibonaika.
PLACIDEMENT, adv. Mibonaika.
PLACIDITÉ, if. Fibouaika.
PLAFOND, sm. Valin-drihana.
PLAFONNAGE, s m. Fanaovana va-
l'in-dnhana.
Digitized by
Google
PL.\
— 620 —
PLA
PLAFONNER, va. Manao valin-driha-
na.
PLAFONNEUR, a/n. Mpanao valin-
drihana.
PLAGE, sf. 1* Tsiraka, moron-tsiraka,
moron-dranoma«ina. Lo navire a échoué
sur la — . Feflka tao an-(«îrafca, amo-
ron-Uiraka, amoron-dranomasina ny
sambo. 2°— . Tan y.
PLAGIAIRE, adj. et «m. Maka taba-
kaamy ny boky hafa.
PLAGIAT, «m. Fakan-tahaka amy ny
boky hafa.
PLAIDANT, ANTE, adj. f Miady,
mifandahatra, mifandapa. Les parties
plaidantes. Ny andaniny roa miady, etc.
2 # — , Misolo va va.
PLAIDER, vn. 1* Miady, mifandahatra,
mifandapa. 2«— , Misolo vava. 3* fig. Ma-
namarina. Sa franchise plaide en sa fa-
veur. Manamarina ny azy ny fahatso-
rany.
—, va. [• Misolo vava. Il a bien plaidé vo-
tre cause. Nisolo oaua anao tsar a tamy
ny adinao izy. 2* fig. Manamarina. Il
plaide le faux pour savoir le vrai. Mo-
dy manamarina ny tsy marina izy mba
hahafantarany ny tena marina, mamely
don-tany hahafantarana ny marina izy.
Sa plaider, vpr. Atao, ampifandaharina.
Celte affaire se plaide aujourd'hui. Anio
no atao, ampifandaharina izany raha-
raha izany.
PLAIDEUR, EUSE, a. Mpiady.
PLAIDOIRIE, sf. !• Fisoloam-bava II
excelle dans la — . Mahay misolo uaua
izy. 2 # — , Fifandaharana, fifairdapana.
La — a duré six jours. Naharitra beno-
man' andro ny fifandaharana» etc.
PLAIDOYER, sm. Laha-tony ataon'ny
mpisolo vava.
PLAIE, sf. l»Fery. 2* fig. Fahoriana.
alahelo, loza. Les plaies du cœur. Ny fa-
horiana. ny alahelon'uy fo. Los dix
plaies d'Egypte. Ny loza folo nanjé any
Ejipta.
PLAIGNANT, ANTE, adj. et «. Mpi-
tory, mpanaraka.
PLAIN, AINE, adj. Lemaka. (Test un
pays—. Tany lemaka izany.
De plain-pied, loc. ado. Mitovy tanta-
na. On entre do — pied de la salle dans
le jardin. Mitovy tàntana ny ao amy ny
entra sy ny zurday.
PL AIN-CHANT, sm. Hira tsotra fanao
amy ny Eglizy Katoliki.
PLAINDRE, va. [* Mangoraka. man-
gera- po, mitsetra, mitso-po. Je plains
ces malheureux. Mangorak* ireo ma-
bantra ireo aho. Je plains votre mal-
heur. Mangoraha, etc., amy ny fahoria-
nao aho. 2* fig. Mitandro, mitsitsy. Il ne
plaint point sa peine pour ses amis. Tsy
mitandro hasasarana ho any ny sakai-
zany izy. Il ne plaint point l'argeut. Tsy
mitsitsy vola izy.
Se plaindre, vpr. Mitaraina, be tarai -
na. Il se plaint pour rien. Mitaraina,
etc., amyny zavatra tsi non tsi noua izy.
6e— de la fatigue. Mitaraina tanana
ompaka. Il se plaint de sa misère. Mi-
taraina noho ny (ahoriany izy. Il se
plaint do la partialité des juges. Mita-
raina noho ny fiaagaran'ny mpitsara
izy. Il s' est plaint aux juges. Mitarai-
na tamy ny mpitsara izy.
PLAINE, sf. Taoy lemaka. H loc. La-
liquide. Ny ranomasina, La— des airs.
Ny habakabaka.
PLAINTE, sf. Fitarainana. Les plaintes
des blessés. Ny fitarainan'uy naratra.
Je ne lui ai donné aucun sujet de—. Tsy
nanao na inona na inona hilarainany
aho. Porter —en justice. Mitaraina amy
ny mpitsara.
PLAINTIF, IVE, adj. Mitaraina, mam-
palaholo. Chant—. Hira mitaraina, etc.
PLAIRE, vn. Ankasilrabaoa, sitraka,
mahafaly, mahafinaritra. Il plait à tout
le monde. Ankasitrahana, sitrakynv
.olona rehetra, mahafaly, mahafina-
ritra ny olona rohetra izy. Cjla ne mo
plait pas. Tsy ankasitrahako, tsy sitra-
ko izany. L'adulateur cherche à—. Mi-
la sitraka ny mpan loka.
—, v. imp. Sitraka. Vous plait-il d'aller
en promenade ? Moa sitrakao ny han-
dcha hitsangantsangana? Donnez-moi ce-
la, s'il vous plait. Aiza ho ahy iny, raha
sitrakao. Il loc. Plaise à Dieu." Anie.
enga ka.... Plaise à Dieu qu'il revienne !
Ho tafaverina soa aman-tsara anie izy,
enga ka ho tafaverina soa aman-tsara
izy ! A Diou ne plaise, ce qu' à Dieu ne
plaise. Sanalria. A Dieu ne plaise que
j'y consente. Sana/ria, tsy ha naiky iza-
ny naoviana naoviana aho. 6' il meurt,
ce qu'à Dieu no plaise, je quitterai cette
maison. Raha ma* y izy, sanatria izany,
dia hiala amin'ily trano ity aho.
Se plaire, vpr. Fui y, finaritra, lia. Se—
à soi-même. Faly amy ny tenany. Il se
plaît à étudier. Faly, finaritra "miana-
Digitized by
Google
PL A
— 621 —
PLA
tra izy. Il se plaît dans sa famille. Fa-
ly, finaritra mitoetra amy ny ankoho-
uany izy. Les bœufs se plaisent dans les
pâturages. Faly, finaritra amy ny tany
be vilona, fia ny tany be vilona ny om-
by. L'olivier se plaît sous un ciel chaud.
Tia tany mafana ny hazo oliva.
PLAISAMMENT, adr. Mampihome-
hy, mahatsikaiky. Il est— habille. Mam-
pihomehy, etc., ny flakanjony.
PLAISANCE, sf. Maison de—. Trano
fikorianana any an*tsaha.
PLAISANT, ANTE, adj. !• Mampi-
homchy, mahatsikaiky, hatsikana, arira,
akisa, satriatria. Conte—. Angano mam-
pihomehy, mahatsikaiky. C'est le plus
—homme du monde. Tsy misy olona
mampihomehy, etc., tahaka azy. 2*—,
Hafahafa. Un— personnage. Olona ha fa-
hafa. Comme Bizarre.
—, «m. I* Hatsikan-dahy, ariralahy, aki-
salahy, mpanao kivazivazy, tia vosotra,
tia sangy. C'est un mauvais—. Mpanao
kivazivazy ratsy, tia roso-d ratsy, tia
sangisangy ratsy izy. 2*—, Ny mam-
pihomehy, ny mahatsikaiky. Le— d'une
histoire. Ny mampihomehy, etc., amy
ny tan tara anankiray.
PLAISANTER, vn. Milaza hatsikana,
maoao kivazivazy, — vosobosotra, — ki-
sangisangy. Il plaisante agréablement.
Milaza hatsikana, manao kivazivazy,
etc., mahaQnarjtra izy. Apparemment
vous plaisantez. Toa manao kivaziva-
zy hianao.
—, va. Mamazivazy, mamosobosotra, mi-
sangisangy, mananihany. — quelqu'un.
Mamazivazy, etc., olona.
PLAISANTERIE, sf. !• Hatsikana,
kivazivazy, vosobosotra, kisangisangy.
Il dit une—. Milaza hatsikana, manao
kivazivazy, etc., izy. Bans—. Tsy misy
kivazivazy izany. 2 # — , Kivazivazy ra-
tsy, voso-dratsy, sangy ratsy, kihaihay,
kiniania. Je suis las de cette—. Maha-
dikidiky ahy izany kivazivazy ratsy,
etc., izany.
PLAISIR, «m. 1* Uafaliana, fifaliana,
hannaretana, filalaovana. Vos lettres me
causent du—. Mahafaly, mahaflnari-
tra ahy ny tarât a sy ampitondrainao.
11 se livre au— de la chasse. Faly, fina-
ritra raitititra izy. La jeunesse aime les
plaisirs. Tia ny fifalian' izao flaina-
na izao, tia filalaovana ny zatovo. 2 # — ,
Sitraka, sitra-po. Tel est son bon—.
Izao ho sitrany, *itrahy ny fony, sitrt-
pony. Suivre en tout son bon—. Manao
araka ny sitraky ny fony, ny danin*
ny kibony, manaram-po amy ny zavatra
rehetra. Menus plaisirs. Ny lany amy
ny sitra-po madinika. Il reçoit une pias-
tre par mois pour ses menus plaisirs.
Mandray ariary isam-bolana izy hataony
amy ny ny sitra-po madinika.
PLAN, ANE, adj. Marina, niitovy tan-
tana, — rano, — lenta, manao fandrin-
drano, marin-drano, rano iray. 8urface
— . Zavatra marina, otc.
PLAN, 8m. 1* Zavatra marina, — mito-
vy taotana, etc. 2*—, Sary, plana. Il lè-
ve le — de la ville. Manao ny sary, ny
plan* ny tanàna izy. 3*—, Ambaratonga
amy ny sary. J'aime cette ligure qui est
au premier— . MihaÛnaritra ahy itsyen-
drika amy ny ambara/onga voalohany
amy ny sary itsy. k*fig. Pandaharana
ny fotopototra. J'ai le —de mon discours
dans ma te te. Efa mby ao an-tsaiko ny
fandaharana ny fotopototry ny laha-
teny hataoko. 5 # — , Fikasana. Nous avons
fait le — de vous mener & la campagne.
Efa nikasa hitondra anao ho any an*
tsahaizahay.
PLANCHE, sf. 1* Hazo flsaka. || loc.
Faire la— . Manao rano tsilany. 2*—, Ta-
kela-motaly na hazo flsaka fanontantsa-
ry. 3 - — , Sary milaza nyhevitry ny boky
anankiray. Atlas composé de vingt plan*
ches. Boky sarin-tanv misy sarin-tany
roapolo. 4°—, Torim^boly. Une — de chi-
corée. Torin-tsalady ngita.
PLANCHÉISR, va. Manao ngorodon-
kazo.
PLANCHER, 8m. Rihana, ngorodon-
kazo.
PLANCHETTE, sf. Hazo flsaka madi-
nika.
PLANE, sf. Vankona fandamana.
PLANER, un. 1* Misononôka. Un milan
qui plane. Papango misononôka. 2*fig.
MahaUzana, mahita. De cette hauteur on
plane sur tout Paris. Amin' ity havoana
ity no ahatazanana, ahitana any Parisy
manontolo. Le génie de l'homme plauo
sur l'univers. Mahita izao tontolo izao ny
sain* ny olombolona.
— , va. Mandama amy ny vankona.
PLANÉTAIRE, adj. Momba ny planè-
te. Système—. Ny planeta rehetra izay
mihodina manodidina ny masoandro.
PLANÈTE, sf Planeta.
PLANISPHÈRE, *m. Sarin'ny lanitra
Digitized by
Google
PLA
— 622 —
PLA
manontolo, sarin-tanhV izao tontolo izao.
PLANT, «m. 1* Tahon-javalra famboly,
— atao masom-b ly, zana-kazo, zanak'
anana. Je voudrais avoir du— de votre
vigne. Ta-bahazo lahony amy ny voa-
lobokao aho hamboleko, ta hanana ma-
8om~boly amy ny voalobokao aho. Ces
plants d'arbres poussent bien. Maniry
tsara ii eo zana-kazo ireo. 2 # — , Zana-ka-
zo vao nambolena, bazo mbola tanura,
zava-mauiry mbola tanora.
PLANTATION, sf. l^Fambolena. Ce
n'est pas le temps de la—. Tsy mbola
izao no taona /amoo/ena zana-kazo. 2 # — ,
Hazo ambolena. Il a tait de belles plan-
tations Mahalinaritra ny hazo nambo-
leny. 3"—, Saha. Les créoles vivent sur
leurs plantations. Mitoetra any amy ny
sahany ny kiriolona.
PLANTE, sf Zava-maniry. || loc. La—
des pieds. Ny t'aladia.
PLANTÉ, ÉB, p. et adj. I* Voavoly,
nambolena, novolena, voaketsa, nake-
tsa, noketsana. Ces choux ont été bien
plantés. Voai?o/y, nambolena tsara
ireo laisoa ireo. J'ai un champ— de pom-
miers. Manana tanin-tsaha voaroly, no-
volena foto-paoma aho kon riz est—.
Voaketsa, naketsa ny variko. Ma ri-
zière est plantée. Voaketsa, noketsa-
na ny tanimbariko.2 # — , Voatsatoka, na-
tsatoka, mitsatoka, voaorina, naorina,
miorina, voatsamjana, natsangana. mi-
tsangana. 3*/îg. Voatsatoka, natsatoka,
mitsatoka, mijoro.
PLANTER, va. !• Mamboly, manetsa.
— un arbre. Mamboly hazo anankiray.
— de la lairue. Mamboly zana-lsalady.
— des haricots. Mamboly tsaramaso.
2°— , Manatsatoka, manorina, manan-
gana. — des jalons. ManaUatoka, ma-
norina famolaina. — un drapeau. Afa-
nang/an-tsaina. 3* fig. Mampitsatoka,
mandao. Son domestique s'est enfui et
l'a planté là. Naudositra ny mpanom-
pony ka nampitsatoka azy tao, nandao
azy. 4*—, Mamely, mamoapoaka. Il lui
planta un soufflet sur la Joue. Namely
azy tahamaina tamy ny takotany izy. Il ne
cesse de me — mon âge au nez. Marne-
lively, mamoapoaka ahy maudrakari-
va nofoo ny l'ahaianoraku izy.
8e planter, vpr. [• Ambolena. 2* fig. Mi-
tsatoka, mijoro. Il s'est venu — devant
moi. Tonga nitsatoka, etc., tao anatre-
hako izy.
PLANTEUR, $m. Mramboly.
PLANTOIR, sm. Antsetra fambolena.
PLANTON, sm. Miaramila faniraky ny
m ana m b j n i nahit ra.
PLAQUE, sf. Takela-metaly. — de cui-
vre, rafte/abarahina.
PLAQUER, va. Mametafca.— de l'or sur
du buis. Mametaka volamena amy ny
hazo.
PLAQUEUR, «m. Mparaetaka.
PLASTIQUE, ad; 1* Momba ny fanao-
vana sary fakan-tahaka. L'art—, Ny fa-
haizana manao sary fakan-tahaka. 2"
—, Azo anaovan-tsary lakan-tanaka.
Argile—. Tauimanga azo anaoean-tea*
ry fakan-lahaka.
— , #f. Fahaizana manao sary fakan-taha-
ka.
PLASTRON, sm. 1* A ro traira, flaro-
van-tratra. 2 # fig. Olona fa non n' ny sa-
sany.
PLASTRONNER, va. Manisy arotra-
tra.
Se plastronner, vpr.. Manao arotra-
tra.
PLAT, «m. !• Lovia, vilia. —long. Lovia
lakana. 2*—, Iray lovia. On a servi un—
de poissons. Hazandrano iray lovia no
naroso.
PLAT, ATE, adj. !• Fisaka. temaka,
ta lésai a, saliaka, sahiaka, tasiaka, be-
laka, tasy, tabebaka. Il a le dos—. Fi sa-
kà ny iamosiny. Paya—. Tany lemaka.
Assiette plate. Lovia talesaka, saliaka,
sahiaka, tasiaka. 11 a le visage — . Bel*-
ka, tasitasy, tabebaka endrika izy.
|| loc. Cheveux plats. Volon-doba taotra.
Il a le ventre—. Lempona, mifezaka ny
kibony, mifetaka ny tsinainy. 8e cou-
cher à — ventre. Manankohoka. 2* fig.
Tsotra loaira, tsy mendrika. Style — .
Laha-teny tsotra loaira. Un— person-
nage. Olona tsy mendrika.
— , sm. Takolaka, felatanana. Il lui don-
na des coups de— de sabre. Namely azy
tamy ny taAola-tsabatra izy. Il lui a
donné un coup du — de la main. Namai-
ka azy tamy ny felatànany izy.
Aplat, loc. adv. Mettre un livre à—.
Mampandry boky. Être étendu à — clans
son lit. Mivalandôtra aoamyny fandria-
ny. Se mettre à— contre un mur. Mi-
tampisaka amy ny rindrina. Sa tragé-
die est tombée à—. Tsy nahomby ny
teatra nataony.
PLATANE, sm. Karaian-iazo roafcadi-
ry be ravina.
Digitized by
Google
PLK
— 623 —
PLK
PLATEAU, «ml* Lela mizana. 2 # — ,
Kapila vifolsy. 3 # — . Tany raarin-tampo-
na, lembalemba.
PLATE-BANDE, sf. !• Sisira-boly.
Mettez de l'oseille aux plates-bandes.
Asio kamasina ny sisim-boly. 2*—, Vo-
dy akondro.
PLATE-FQRME, sf. f Tafon-trano
marin-tainpona. 2*—, Tany marin-tam-
pona.
PLATEMENT, adv. Tsotra loatra, tsy
mendrika.
PLATINE, tm. Platina.
PLATINE, sf Vy flsaka iraiketan'ny
fanoitram-basy, tokotanim-basy, izay
iankinan* ny kodiaram-pamantaranan-
dro, tavan-kidin trano idiran'ny fanala-
hidy.
PLATITUDE, sf. fFahatsorana loatra,
tsy lahainendrehana. 2'—, Zavatra t&y
mendrika. Dire des platitudes. Milaza
zavatra tsy mendrika.
PLÂTRAGE, «m. Zavatra natao tamy
ny plastera.
PLÀTRE,sm. t'Sokay malemy voto, plas-
tera. 2 # — , Lasitra vita amy hy plastera.
PLÂTRER, va. 1* Mandalotra amy ny
plastera. — un mur. Mandalotra rin-
drina amy ny plastera. 2 # — , Mamafy
plastera. —une prairie. Mamafy plas-
tera amy ny tanim-bilona. 3* fig. Ma-
oattoa, roanaroipi.
Se plâtrer, vpr. Mitentina.
PLÂTRIER, sm Mpandajotra amy ny
plastera, tn|>ivarotra plastera.
PLÂTRIERS, sf. Tany flhadiana plas-
tera.
PLAUSIBLE, adj. Toa marina. C'est
une excuse—. Toa marina izany Ûa-
lan-tsiny izany.
PL&BE, sf Ankapobem-bahoaka, vala-
labemandry, bozaka aman* ahitra.
PL&BÉIEN, IENNE, s. Itan' ny an-
kapobem-bahoaka, hova.
PLEBISCITE, «m. Teny ierambahôaka.
PLÉIADES, sf. pi Kotokely miady
laona.
PLEIN, PLEINE, adj. !• Feno. feno
hika, feno hiboka. feno hivoka.safonono-
ka, manjepizepy, be. Un tonneau — de
vin. Barika feno divay. L'église était si
pleine, qu'on n'y pouvait entrer. Feno
hika, feno hiboka, feno hivoka ny Ira-
no leglizy. ka tsy azo ntdirana. Vase — .
Kapoaka feno. La rivière coule à pleins
hords. Safononoka, manjepizepy ny
renirano. Un jardin— de. fruits. Tanim-
boly 6e voankaio. 2*— , Mitohatra, mamo-
savy. Une jument pleine. 8oavaly mito»
haïra. Une chatte pleine. Sakavavy ma-
mosaoy. 3*—, Manontolo, maninjitra Un
jour— .Iodray andro manontolo, etc. 4 #
fig. Feno, be, tsy misy fetra, indrindra,
ampovoany, a y, erany. Il est— de recon-
naissance. Feno lankasitrahana ny fony.
Un livre — d'erreurs. Boky feno hevi-
diso. Il est— de celte idée. Feno izany
hevitra izany ny saioy. J'ai le cœur—,
il faut que je m'ouvre avons. Feno ny
foko, ka tsy maintsy honorait; ko aminao.
La vie est pleine de misères. Be faho-
riana ny andro iainantsika. Il est— do
lui-même. Re ebo izy. Le roi lui adon-
né—pouvoir. Nanome azy fahefana/eno,
tsy misy fetra ny mpanjaka. Il a une
pleine connaissance do l'affaire. Maha-
lala indrindra ny toe-draharaha izy.
Nous serons bientôt en pleine moisson.
Ho ao anatin' ny fljinjam-bary indrin-
dra isika raha afaka kelikely. Il a fait
cela de— gré. Nanao izany an-tsitra-po
indrindra izy. On l'insulta en pleine
rue. Nesoina tao ampovonn' ny araben-
dalana, ampahibemaso izy. Ii se baigne
en— hiver. Milôna auiy ny aty ilrinina
izy. En pleine mer. A mpo voari ny ra-
nomasina. Il donne de l'argent à pleines
mains. Manem<* vola erari ny tànuna
izy, mandraoka fotsiny izy r «ha ma nome
vola. Il boit â— verre. Misotro eran' ny
gilasy izy. H toc. Avoir le venin»—. Vo-
ky. P.eine lune. Fenomanana. Une voix
pleine. Feo mafy. En-^jour. Antoaudro-
be. Un arbre en — vent. Haze an-ko-
tsio-dri votre. En— champ. An*alaman-
jana.
Plein, ado Erany. Il ado l'argent — ses
poches. Manam-bola eran' ny paosiny
izy.
—ism. Nyfeno: La lune est dans son — .
Fenony volana.
En plein, loc. adv. 1* Ampovoany. Frap-
per en— . Mamely ampovoany. 2*— .In-
drindra. Le s >loil donne en — sur nous.
Mamely anay indrindra ny hainandro.
PLEINEMENT, adv. Indrindra. Il est
— satisfait. Afa-po indrindra izy
PLÉNIÉaB, adj. Manontolo. Indulgen-
ce — . Indolzansy manontolo.
PLÉNIPOTENTIAIRE, s m. et adj.
Iraka manam-pahei'ana tsy vcm fetra.
PLÉNITUDE, */". Qafena. bafenoana,
fahafenoana.
Digitized by
Google
PLI
G24
PLI
PLÉONASME, am. Panampin-teny foa-
na.
PLÉTHORE, êf. Habetsahan* ny ra sy
ny zavatra matsora ao anatin'ny vataoa.
PLÉTHORIQUE, ad;. Be ra sy zavatra
matsora loatra ao analin' ny vatana.
PLEURANT, ANTE, ad/. Mitomany.
PLEURARD, 8m. Zaza kelykoreha,—
mpiketriketrika.
PLEURER, vn. Mitomany, mandatsa-
dranomaso, mijoy. — amèrement. Mito-
many, mijoy mafy, mandat&a-drano-
maso be. La fumée fait — . Mampan-
datsa-dranomaso ny setroka. Aller —
au palais à la mort du souverain. Miati-
dranomaso. Être sur lo point de — . Mila
hilomany, mifondrofendro, mangano-
hano. La vigne p!eure> Mitomany , mi-
joy ny voaloboka. \
—, va. Mitomany. — son père. Mitomany
an-drainy.
PLEURÉSIE, sf. Karazan' aretin-tra-
tra, frbitratra.
PLEUREUR, EUSE, a. Mpitomany,
mpandatsa-dranomaso, mpijoy.
PLEURNICHER, vn. Mody mitomany,
miketriketrika.
PLEURNICHERIE, sf. Fiketriketrika.
PLEURNICHEUR, EUSE, a. Mody
mitomany, mpiketriketrika.
PLEURS, «m. pi. t* Kanomaso. Les —
de la vigne. Ny rano maso m-boaloboka.
Voy. Larmes. 2*fig. Les — de Paurore*
Ny ando. Essuyer les — do quelqu'un.
Manala alabelo olona.
PLEUTRE, «m. Kanosa, olona tsinon-
tsinona.
PLEUVOIR, v. imp. Manorana, avy
orana. Il pleut. Manorana, etc., ny eu-
dro. Il pleut à verse. Mivafravatra ny
orana. Il pleut à grosses gouttes. Mipa-
trapatraka ny orana. Il ne fait que —
depuis quelque temps. Mikija ny orana.
—, vn. [• Miraraka hoatra ny ranonorana.
Les balles ennemies pleuvaient sur nos
bataillons. Niraraka hoatra ny rano-
norana namely ny miaramilantsika ny
balan* ny iahavalo. 2'ftg. Betsaka, midi-
tra hoatra ny rano. Il pleut des brochu-
res. Betsaka ny boky madinika mivoa-
ka. L'argent pleut dans cette maison.
Miditra hoatra ny rano ny vola amin'
ity trano ity.
PLÈVRE, f*f. Ponon' avokavoka.
PLI, «m. 1* Valona, lefl ravina, lofitra, le-
forana, foritra, ketrona. Ot habit né
fait pas un— . Tsy misy mivalombalo*
n* t miiefitra, miforitra, miketronà
izany akanjo izany na dia kely aza. Vout
avez Tait des plis à ce livre. Nalefidefi-
trao be hiany io boky io. Les plis d'une
collerette. Ny lefiravin" ny vozon'akan-
jom-behivavy. Le — du bras. Ny leferan*
tsandry. Le — du jarret. Ny leferan-ton*
go tra. La peau de cet animal a des plis.
Mivalombalona, miketronketrona ny
hoditr'io biby io. 2»—, Taratasy, valopy.
Vous trouverez sous ce — l'image que
vous me demandez. Ho hitanao ao ana-
tin'ity taratasy, etc., ityilay sary anga-
tahinao amiko. 3* ftg. Fahazarana. Ce
jeune homme a pris un bon — . Zalra
amy ny tsar a io tovolahy io.
PLIABLE, adj. Mora a lefl tra, mora afo*
ri tra.
PLIAGE, «m. Famakmana, famoreta-
na.
PLIANT, ANTE, adj. 1* Mora alefi-
tra, — miiefitra. — aforitra,— miforitra.
2* ftg. Mora manaiky. Esprit — . Olona
mora manaiky.
—, «m, Seza bory mahazo miiefitra.
PLIER, va. 1* Mamalona, mandefitra,
mamoritra. — du papier. Mamalona,
etc., taratasy. —du linge. Mamalon-
damba. —des branches dn vigne. Man*
defitra, mamoritra rantsanvboalobo*
ka. —les genoux. Mandefitra lohalika.
2* ftg. Manazatra, main pan ai ky, mam-
panaraka. Il est difficile de — ce jeune
homme à la règle. Sarotra ny manaza-
tra io tovolahy io hanaraka ny lalana,
sarotra ny mampanaiky, ny m&mpa*
panaraka io tovolahy io ny laldna.
— , vn. 1* Miiefitra, miforitra, miletsy, mi*
lonjehitra. Le roseau plie. Miiefitra,
miforitra ny volotara. Le plancher pli-
ait sous le faix. NiteUy azon' ny entana
ny ribana. L'arbre plie sous le poids des
fruits. Milonjehilra ny voany ny bazo.
2 9 ftg. Manaiky, manaraka, mihemotra.
—sous les ordres de quelqu'un. 3#anai-
ky, manaraka ny fandidian' olona. Il
vaut mieux— quo rompre. Aleo manai*
ky toy izay manohitra bidiraa-doza.
C'est un roseau qui plie à tout vent.
Manaraka am*bokony, manara-driao-
drano izy. Les ennemis plièrent. Ni"
hemoira nyfabavalo. 3*— , Tototra, re-
raka. Il plie sous le poids des affaires.
Tototry ny rabaraba izy. Il plie sous le
poids des années. Heraky ny fahan-
torana izy.
Digitized by
Google
M,0
6-2.i -
FLO
Be plier, vpr. 1* Milefltra, miforitra. 2"
fig. Mihazatra, manatky, manaraka.
PLIEUR, ET7SB, s. Mpamalona, mpa-
moritra* — • do journaux. Mpamalona,
etc., gazety.
PLINTHE, sf. Vodiakondro, fehim-
barfka. —de mur. Fehim-barika amy
ny rindrina.
PLIOIR, «m. Antsy famoretan-taratasy.
PLISSAGB, sm. Fanaovana lefl ravina»
— ketronketrona.
PLISSÉ, ÉE, adj. Misy lefiravina, mi-
ketrona. Feuille plissôe. Ravin-kazo mi-
ketrona.
*-, sm. Lefiravina, ketrortn.
PLISSER, va. Manao lefiravina, mana-
ketrona. — une collerette. Manao lefi-
ravina amy ny vozon* akanjom-behiva-
vy. —une chemise. Manaketrona akan-
jo lobaka.
— , un. Mivalombalona, miketronketrona.
Cet babit plisse. Mivalombalona, etc.,
ity akanjo ity.
Sa plisser, vpr. Asiana lefiravina, ake-
trona, mivalombalona, miketronketrona.
PLISST7RE, sf. Fanaovana lefiravina,
—ketronketrona. Cette — est bien faite.
Tsara ny nanaovana izany lefiravina,
hetr on ketrona izany.
PLOMB, sm. 1* Fira-mainty. 2-—, Fa-
tsaka, diplio. Mine de-*. Comme Plom-
bagine.
A plomb, loc. adv. Manampona. Le so-
leil donne à — sur sa tête. Manampona
ao an-tampon-dohany ny masoandro.
PLOMBAGE, «m, 1* Fanisiana fira-
mainty, — manjarano. 2 a — , Fanisiana fi-
ra-mainty ho fitomboka.
PLOMBAGINE, sf. Manjarano.
PLOMBÉ, ÉE, p. et adj. 1° Nasiana fi-
ra-mainty, — manjarano. 2*—, Nasiana
fira-mainty ho fitomboka. 3 b — , Mivalo-
raainty, mivaloarika.
PLOMBER, va. 1° Manisy fira-mainty,
— manjarano. — des filets. Manisy fi-
ra-mainty amy ny harato. — une dent.
Manisy fira-mainty amy ny nify. —de
la vaisselle. Manisy manjarano amy
ny lovia. 2 # — , Manisy fira-mainty ho fi-
tomboka. — des marchandises. Manisy
fira-mainty ho fitomboka amy ny va-
rotra.
8e plomber, vpr. Mivalomaiaty, miva-
toarika.
PLOMBERIE, sf. f Fanamboaraoa fi*
ra-mainty. 2«— , Trano fanamboarana fi-
ra-mainty •
PLOMBEUR, sm. Mpaniay fira-main*
ty ho fitomboka.
PLOMBIER, sm, Mpanamhoatra flra»
mainty.
PLOMBOIR, am. Fampidirana fira-
mainty amy ny nify.
PLONGÉ, ÉE, p. 1* Voaroboka, naro*
boka, tafaroboka, miroboka, voasaika, na-
saika, misaika, voatsoboka, natsoboka v
mitsoboka, voasoka, nasoka, tafasika.
misoka, voasitrika, nasitrika, tafasitrikn»
misitrika. voairitra, nairitra, miritra,
voalentika, nalentika, milentika, 2 # — »
Natrabaka, tafatrabaka, mitrabalfa, na-
trobaka, tafatrobaka, raitrobaka. 3* fig,
Nalenlika, tafalenlika, milentika, rendri-
ka, mivarilavo, renoka. Être — dans le
^sommeil. Renoky ny torimaso.
PLONGEANT, EANTB, adj. f Mi*
ôitrika, rnanitrika> miritra. 2"— » Mitsoii*
tsorika.
PLONGBON, sm. 1* Vorona mitovy
amy ny vivy. 2 e —, Antsitrika, aniritra,
fanitrihana. Faire le — . Manao antaitri*
ka, aniritra, misitrika, manitrika-
fig. mikoy, resy ambony hiany.
PLONGER, va. 1" Mandroboka. mana-
saika, manaisoboka, manasoka, mano-
ka, manitrika, maniritra, mandentika.
— une cruche dans l'eau. Mandroboka,
manasaika siny amy ny rano. — le fer
rouge dans l'eau. Manaisoboka vy mena
amy ny rano. — l'éponge dans l'eau. Ma-
naisoboka, manasoka sponjy amy ny
rano. — quelqu'un dans la mer. ManU
trika, maniritra, mandentika olona
any anaty ranomasina. On Ta plongé
dans la rivière jusqu'au cou. tfaroboka,
nalentika tany anaty renirano hatramy
ny vozony izy. —une étoffe dans la tein-
ture» Manoka lamba. 2 - — , Manatraba-
ka, manatrobaka. —un poignard dans lé
cœur. Manatrobaka, etc., lefom-pohy
ao amy ny fo. 3" fig. Mandentika, man-
drendrika. C'est lui qui vous a plongé
dans la misère. Izy hiany no nanden*
tika anao tao anatiu' ny fahoriarfa.
— , vn. 1° Manao antsitrika* — aniritra t
misitrika, manitrika. 2°— , Mitsontsori-
ka* L'œil plonge sur la vallée. Mi*
tsontsorika mijory ny lohasaha ny maso*
Ce coup de canon plonge. Mipoaka mi*
tsontsorika io tafondro lo.
Se plonger, vpr. Milentika, refldrrkd,
mivarilavo* Se — dans les plaisirs.
Milentika, etc., ao amy ny flfalian'iaac?
flainana izao,
Digitized by
Google
plu
— G26 —
PLU
PLONGEUR, sm. Mpanao antsitrika,
mpanao aniritra. —qui reste longtemps
sous l'eau. Mpanao iri-dambo.
PLOYER, w- Mandofilra, mamoritra,
mamalona. —une branche d* arbre.
Mnndcfitra, mamoritra rantsan-kazo.
— le genou. Mandefitra lohalika. —des
«HolTes. Mamalona lamba.
—, vn. Milefitra, miforitra, miletsy. mi-
lonjehitra. Il ploie sons le faix. Milefi-
defitra, miforitra tsindrian'ny entana
izy.
Se ployer, vpr. Mihazatra, manaiky,
manaraka. Voy. Plier.
PLUIE, sf. \* Orana, ranonorana. —
d'orage, itanonoram-baratra. II tombe
quelques gouttes de — . Mitaika ny ora-
na. 2*fig. Zavatra miraraka boatra ny
ranonorana, habetsahan-javatra. Répan-
dre une — d'or. Manome vola 6e. Voy.
Pleuvoir.
PLUMAGE, am Volom-borona.
PLUMAÔSEAU, sm. Koiafa volom bo-
rona.
PLUMASSERIE,*/*. Fivarotam-bolom-
borona.
PLUMASSIER, sm. Mpivaro-bolom-
borona.
PLUME, sf. 1* Volom-borona. Mettre
do la — dans un oroiller. Manesika on-
dana amy ny volom-borona. Porter des
plumes h son chapeau. Manao volom-
horona amy ny satroka. 2 ô — , Volom-
borona fanoratana, plimo, penina, fano-
ratana. Tailler des plumes. Manrirani-
tra volom-borona hanoratana. Pren-
dre la—. Mandray plimo, penina, nia-
nomboka manoratra. Homme de — .
Mpanoratra. 3* fig. Laba-teny an-tso-
ratra. Sa — est mordante. Mamelively
ny laha-teny an-tsoratra ataony. 4*—,
Mparaorom-boky. C'est une — féconde.
Mamorona boky maro izy.
PLUMEAU, sm. Kofafa volom-borona.
PLUMÉE, sf. Eran'ny )>limo. Une—
d'encre. Ranomainty eran' ny plimo.
PLUMER, t'A. 1* Mamolo, mandôtra.
Plumez ce pigeon. Volosy io voiomai-
lala io. — dans l'eau chaude. Mandotra
amy ny rano inafana. 2*/?#. Mijijy. —
quelqu'un. Mijijy olona.
PLUMET, sm. Volom-boron-tsatruka.
PLUMETIS, sm. Amboridao. Broder
au — . Manao amboridao.
PLUPART (LA), sf. Ny ankabiazana,
ny ankahntsahana, ny ankamaroana. Los
gens de ces pays sont pour la — pares-
seux. Kamo ny ankabiazana, etc , ny
olona amin'izany tany izany.
La plupart du temps, loc. adv. Saika
mandrakariva, matetika.
PLURALITÉ, sf. t* Ny ankabiazana,
ny ankamaroana. Il a eu la — des voix.
Voaftdin' ny ankabiazana, etc., ny olo-
na izy. 2» — , Hamaroana. La — des dieux
est inadmissible. Tsy azo okena ny hco
misy andriamanitra maro
PLURIEL, ELLE, adj. Milaza maro.
— , am. Teny milaza maro.
PLUS, adv. de cotnp. !• Kokoa, b*be
knkoa, ha fa, maro, raahery, mihoatra.
tsy -omby. Il est — heureux que vous.
Sambatra kokoa izy noho hianao. Don-
nez quelque chose de — . Omeo bebe
kokoa. Je vous dirai quelque chose de
— . Hilaza zavatra hafa aminao aho. —
d'un témoin a déposa. Vavolomhelo-
na maro samy nilaza ny azy. Ils sont
— de cent. Zato mahery, mihoatra ny
zato, tsy omby zato izy ireo. Il a quatre
ans de — que moi. Mihoatra efa-taona
amy ny ahy ny taonany. 2*—, Intsony.
Je n'y pense — . Tsy mihevitra izany in-
tsony aho. || loc. — on travaille, —on
gagne. Raha mitombo ny asa, mitombo
ny azo. — vous lui en direz, moins il en
fera. Raha mananatra azy mafy hianao,
vao mainka ho kelikely kokoa ny hataooy.
Le plus, superl. relat. Indrindra. C'est
le — méchant homme du monde. Izy no
sompatra indrindra amy ny olona rehe-
tra.
— , sm. Zavatra lehibo indrindra, ny be.
Le — que je puisse faire... Ny zavatra
lehibe indrindra azoko alao.... Qui
peut le—, peut le moins. Izay mahavita
ny be, mahavita ny kely. Voy. Moiss.
De plus en plus, loc. adv. Mitombo isi-
kelikety. Il s'enrichit de— en— . Mitom*
bo harena tsikclikely izy.
Au plus, tout au plus, toc. ado. Tsy
mihoatra. Il n'a que trente ans au — .
' Tsy mihoatra telopolo taona ny taonany.
Il y a plus, bien plus, qui plus est,
de plus, loc. adv. Ary koa, mbola.
Plus ou moins, loc. adv. Tokony, saba-
bo.
Ni plus ni moins, {oc. adv. Tsy roiova.
Iluen fait ni— ni moins. Tsy miova izy.
Ni plus ni moins que, loc. comp. Ta-
haka. Je ne vous aime ni — ni moins que
si j'étais votre frère. Tiake. tahaka ny
ruhatahiko hianao.
Digitized by
Google
POK
— 027 —
POl
Plus tôt, loc. adv. Aloba, raha hainga-
na, haingana. Il e-t arrivé plus tôt quo
moi. Tonga ialohako izy. Il arrivera au
plus tôt dans un mois. Raha haingana,
ho tonga izy raha afaka iray volana.
Partez au plus tôt. Mandehana hain-
gana.
Plus tard, loc. ado. Aoriana, raha ola.
U est arrivé plus tard que moi. Tonga
faoriafto izy. Il viendra dans deux jours
au plus tard*. Raha ela, ho tonga izy ra-
ha afaka indroa andro.
PLUSIEURS, adj. et *m. pi. Maro,
sa?any. — personnes. Olona ?naro, etc.
PLUTÔT, adv. 1* Aleo. Prenez— celui-
ci. Aleo maka ity. —mourir que de le
souffrir. A leo maty toy izny miaritra iza-
ny. 2 a — , Ahay, na hoe. Si vous no vou-
lez pas m'en croire, examinez — vous-
même. Haha tsy mety mino ahy hia-
nao. diniho ahay iznny. Il faut vous ou-
bjier, ou— vous haïr. Tokony hanadino
ny tenanao hianao. na hoe tokony han-
kahalainao ny tenanao.
PLUVIALE, adj. f. Momba ny orana.
Eau pluviale. Ranonorana.
PLUVIER, «m. Vorondriaka.
PLUVIEUX, EUSE, adj. !• Be rano-
norana. Jour— .Andro 6e ranonorana.
2»— , Mitarika orana, manena orana.
Veut—, Rivotra milarika orana, etc.
PLUVIOMÈTRE, «m. Famaran-d ra-
nonorana.
PNEUMATIQUE, sf. Fahaizana mom-
ba ny rivotra.
*-, adj. Momba ny rivotra. Machine—. Mi-
lina fanesorandriaolra ao anaty giloby.
PNEUMONIE , sf. Aretin* avokavoka,
fehitratra.
POCHE, s/*, f Paosy. 2 # — , Holoka. Il s'est
fait une— au fond de la plaie. Nanjary
nisy holoka tao anaty fery. 3* fig. Payer
de sa—. Mandoa amy ny voiany. Acheter
chat en—. Mividy omby anaty ambiaty.
POCHÉ, ÉE, adj. !• Mivonto. 2 # fig. Mi-
fotetaka. écriture pochée. Sora-tanana
mifotetaka.
POCHER, va. Mampivonto. — l'œil à
quelqu'un. Mampivonto mason'olona.
POCHETER, ta. Manao am-paosy.
POCHETTE, sf. Paosy kely.
PODAGRE, adj. et s. MararhV ny gao-
tra.
POÊLE, sm. !• Lamba fanao amy ny
tranovorona. 2 - — , Fatana famindroana.
— * sf. Lapon ly, fanonriasana.
POÊLON, a m. Lapoaly koly.
POÈME, s m. Tonon-kira lava.
POÉSIE, */". I - Fahaizana manao tonon*
kira. 2*—, Tonon-kira. 3 # — , Hafanam-
po, firchidrehitra. Ouvrage plein de—.
Laha-tcny an-tsoratra bo /ia/a?iam-po,
mlrehidrehilra.
POÈTE, «m. et adj. Mpftnao tonon-kira.
POÉTIQUE, adj. 1° Momba ny tonon-
kira, fanao amy ny tonon-kira. 2*—, Bo
hafanam-po, mirehidrehitra.
POÉTIQUEMENT, adt;. Araka ny fa-
nao amy ny tonon-kira.
POÉTISER, va. Mampirehidrchitra. Il
poétise son langage. Mampirehidrchi-
' tra ny laha-teniny izy.
POIDS, sm. \* Havesarana. Le— de* for.
Ky haves&ran' ny volamena. 2"—, Vato,
lanja. Ces— ne sont pas justes. T$y ma-
rina ireo vato ireo. Il fait bon — . Ma-
nao lanja marina izy. L^ — n'y est
pas. Tayampy ny lanja. 3*—, Tambo-
satra. Le — d'une horloge. Ny tambe-
sa-pamantaranandro. 4* fig. Havesarana.
fahasahiranana. Le peuple est ecras6
sous le — de3 impôts. Poritra amy ny
havesaran' ny hetra ny vahoaka. Ce
monarque a soutenu seul le — do la
guerre. Io mpanjaka io irery no nihan-
drinan* ny fahasahiranana avy tamy
ny ady. 5 # — , Hery, halehibe, fahen-
drena, haraalinana, fahamendrehana.
Son exemple ost d* un grand — . Be
hery ny oha-pitondran-tena omeny.
Cela est de si peu de —, qu'on ne doit
pas y faire attention. Tsy dia Ichiba
loatra izaoy, ka tsy tokony hotandrenut*
na. Homme de—. Olon -kendry, ma/i-
na, mendrika, mahatarika. Il fait tou-
tes choses avec— et mesure. Manao
ny zavatra rehetra amim-pa/iendrena.
amim-pa/iamaliaana izy. || loc. Avoir
deux— - et deux mesures. Miangatra,
myery ila, mizaha tavan' olona. Vendre
*u — do l'or. Voy. On.
POIGNANT, ANTE, adj. Mangidy.
Douleur poignante. Alahelo mangidy.
POIGNARD, sm. !• Lefom-pohy. 2*
fig. Cette nouvelle me met le —dans lo
cœur. Mampangotikotika ny atiko loatra
izany zava-baovao izany. Mettre à quel-
qu'un le — sur la gorge. Manao terivo-
zona olona.
POIGNARDER, va. f Mamely amy
ny lefom-pohy. V fig. Mampangotikoti-
ka ny oty.
Digitized by
Google
■'*». I
POI
— 628 —
Se poignarder, vpr. Mamono tena a m y
ny iefom-poby.
POIGNE, sf- Derin-tsandry. Il a de la
— . Be hcrin-tsandry izy.
POIGNE £4 s/*. !• Eran-tananaila, iray
. tànana. Donnez-moi une — de sel. Omeo
sirn eran-tànana ila aho. Une— de foin.
Vilorni iray lànana. 2 # —, Fihazonana,
fanintonana, taho. kiviro. La — d'un sa-
bre. Ny /7/iazonan-tsabatra. — de par-
te. Fanin/ottam-baravarana. — de fer
à repasser. Ta/iom-pera. Anneau ser-
vant de — à une porte. A'iuirom-bara-
varana. 3- fig. Zavatra vitsy. Une — de
soldats. Miaramila vitsy.
À poignée, loc. adv. Eran'ny tànana.
Jeter de l'argent a — . Manipy vola erarï
ny tànana.
POIGNET, sm. I- Hato-tanana. 2 a — ,
Luha tanan' akanjo.
POIL, sm. Volo, lay. Un chien à long
— . Amboa lava volo. Il a beaucoup de
— à la poitrine. Be trofon-tratra izy. —
follet. V r o/o m -boatavo. Quel est le — de
votre chien? Tahaka ny inona ny volon
alikanao ? Drap à long — . Lopôtra lava
volo. Poils des raquettes. Lain-draike-
tra. H loc. Monter un cheval à — . Mitain-
gin-tsoavaly tsy an-dase!y.
POILU, UB, adj. Be volo, voloina, mi-
sy lay. Main poilue. Tânana 6e voto, vo-
loina.
POINÇON, sm. !• Fan^higirihana, fan-
doahana, lisokirana. 2*—, Fitomboka
fanamarihana. 3'—, Andry an-taingina.
POINÇONNAGE, sm. Fanamarihana
ajny ny fitomboka.
POINÇONNER, va. Manamarika amy
ny fitomboka. — des bijoux. Manama-
rika Ilravaka volamena na volafotsy
amy ny fitomboka.
POINDRE, I7i. Mangirana, mitsimoka.
. Le jour commence à — . Vao mangiran-
dratsy ny audro. Les herbes commen-
cent à—, Vao mitsimoka ny ahitra.
POING, sm. Totohondry, tànana. Se
battre à coups de — . Mifaraango toto-
hondry. Mener quelqu'un pieds et
poings liés. Mi tondra olona mifalotra
tongotra ùmau-tânana. Montrer le —
à quelqu'un. Manambana toloho7idry
olona.
POINT, sm. f Tcvi-panjaitra, zojotra,
7.0-balala. Faites quelques points à cette
chemise qui est décousue. Tecitevcho^
zojory kely io akanjo lobaka tata-bilra-
naio. '2**— , Point, tendrin-tsoratra, va-o.
POI
bompoa. Mettez les points et les virgules.
Asio points sy koma avokoa. Mettez les
points sur les i. Asio tendriny ny i re-
hetra. Il a eu cent bons points. Nahazo
bompoa zato izy. Il a eu dix mauvais
points. Maty bompoa folo izy. Combien
avez-vous de points ? Nahazo vato fîry
hianao ? Je vous donne trois points d'a-
vance. Omeko inga vato telo hianao.
3 # — , Tanàna, fltoerana, izay. Les efforts
de l'ennemi se dirigèrent vers ce — . Ny
fahavalo nikely aina mba hamely izany
tanàna, fltoerana izany. — de départ.
Izay ialana, izay iandohana. — d'appui.
Izay iankinana. — de vue. Vr.y. Vue.
— culminant. Voy. Culminant. H loc, —
central. Foibe. Les points cardinaux.
Ny vazan-tany efatra. Mettez celte lon-
gue-vue à votre— . Halavao na hafohezo
araka izay ahitanao io masolavitra io.
Ces lunettes ne sont pas à mon — . Tsy
antonina ny maso ko ity solomaso ity.
4* fig. Fizarana. Sermon à trois points.
Toriteny misy fizarana telo. 5*— , Za-
vatra, zavatra lehibe indrindra, zava-
tra be vava. Éclaircir uu — d'histoire.
Manazava zavatra anankiray raomba ny
tan tara. — capital. Voy. Capital. Vous
ne touchez pas le — de la question. Tsy
mikasika ny zavatra lehibe indrindra t
be vava amin'izay dinihina hianao. 6*—,
Toetra, ny tsara, ny antoniny. L'ouvrage
en est resté au même — . Tsy niova toetra
ny asa. Il est arrivé à un très haut —
de perfection. Nahatratra /oe-pahalavo-
rariana ambony dia arabony izy. Le
raisin est à son — de maturité. Efa ma-
saka tsara, antoniny ny voaloboka.
Il loc. —d'honneur. Voy. Honneur. Il est
au plus haut — de sa gloire. Kfamby an-
tampon' ny voninahitra, — amyny fana-
perana anarana izy. Il est malheureux
au— de n'avoir pas do quoi manger. Fa-
diranovana loatra efa tsy manan-koha-
nina izy. Il est sur le — de partir. Efa,
madiva hiaingu izy. Dès le — du jour.
Haha vao mangiran-dratsy, raha vao
mazava ratsy. — de côté. Tevika, troaka.
À point, loc. adv. 1* Zara, saikinâny,
nataon'Andriamanitra. Vous venez è
— . nous avons besoin de vous. Zara,
etc., ka tonga hianao fa mila anao iza-
hay. 2°— , Tsara, antoniny. De la vian-
de cuite à — . Hena masaka tsara, etc.
À point nommé, loc. adv. f Araka ny
foloana. Le secours arriva à — nomme
Tonga araka ny fotoana ny vonjy. :•
Digitized by
Google
r
POI
— 629
POI
— , Zara, saiktnany, nataon' Andriama-
nitra. Gomme A point.
De point en point, loc. ad\>. Tsirai-
ray, avokoa. Il m'a tout raconté de — .
Noiantaraioy ta mi ko tsirairay, etc., ny
zavatra rehetra.
De tout point, loc. adv. Indrindra. C'est
un homme accompli de tout — . Olona
lavorary indrindra izy.
An dernier point, loc. adv. Izaitsizy.
Il est malheureux au dernier — . Fadi-
ranovana izaitsizy izy.
POINT, adv. de nèg. V Tsy. Il n'a —
d'argent. Tsi/ manam-bola izy. 2*—, Tsy
raisy. —d'homme plus méchant que lui.
Tsy misy olona sômpatra ta ha k a azy.
POINTAGE, sm. Fikcndrena.
POINTS, sf. t # Tendro, loha. La— d'une
épée. Ny tendron-tsabatra, loha sa-
batra. La — dune aiguille. Ny loha
fanjaitra. La — d'un clocher. Ny ten-
dron* ny tranon-dakolosy. 2 # — , Tanjo-
na. 3 # — , Fantsi-bazaha. 4*—, Fisokira-
na. 5 # fig. Il partit à la — du jour. Lasa
ratia vao nangiran-dratsy, raha vao na-
zava ratsy izy. Dire des pointes. Manao
ankamantatra, — ankanonona, — fampa-
nonona, miady hevitra foana. Il y a dans
ses paroles une— d'ironie. Misy fanara-
biana kely, — kihaihay ny teniny.
En pointe, loc. adv. Marani-doha, kitso
loha- Montagne qui se termine on — .
Tendrombohitra marani-dofia, etc.
POINTER, va. i 9 Manindrona amy ny
loha sabatra. 2*— t Mikondry, mampa-
nandrify. — un canon contre un navire.
Mikendry sambo amy ny tafondro,
mampanandrify tafondro amy ny sam-
bo. 3*—, Manisy hirigirikû, mangirigiri-
ka.
—, vn. Vao mangiran-dratsy, vao mazava
ratsy. Le jour pointe. Vao mangiran-
dratsy, etc., ny andro.
POINTILLAGE, sm. Famentimponto-
nana, pentimpentina, fipenlimpentina.
POINTILLÉ, ÉE, adj. Mipoutimpen-
tina, voa sokitsokitra. Plumage blanc —
de noir. Volom-borona fotsy mipentim-
pentina raainty.
—, sm. Fipentimpentina, Ûsokitsokitra.
POINTILLER, vn. 1* Maroentimpen-
tina, misokitsokitra. 2* fig, Miady hevi-
tra foana. Il ne fait que — . Miady he-
vitra foana mandrakariva izy.
—, va. Manindrona amy ny teny, mano-
ry. Vous, le pointilloz surtout. Manin-
drona azy mandrakariva amy ny teny
hianao, sorisorenao amy ny zavatra re-
hetra izy.
Se pointiller, vpr. Mifanindrona amy
ny teny, mifanory amy ny zavatra ma-
rlinika.
POINTILLERIB, sf. Teny manindro-
na, fifanjihirana amy ny zavatra tsinon-
tsinona.
POINTILLEUX, BUSE, adj. Tia ad y
hevitra foana, sarotsarotiny, kiankiani-
na.
POINTU, UB, adj. !• Marani-doha, ki-
tso loha, mitsilotsilo, mipilppilo, tsoky,
mi loha lefona. Bâton — . Tehina mara-
ni-doha, kitso loha. Aiguille bien poin-
tue. Fanjaitra mitsilotsilo, mipilopilo.
Il a le bec — . Tsoky vava izy. Feuille
pointue. Ravina marani-do/ia, kitso
loha, miloha lefona. 2* fig. Il a l'esprit
— . Tia ady hevitra foana izy.
POIRE, sf. {• Karazam-boankazo. 2°— à
poudre. Fitœrambanjau' ny mpitifltra.
3 # fig. Garder une — pour la soif. Ma-
nan-kantenaina hoatra an-dRafotsibe
nandevina eranambatry.
POIREAU ou POIRREAU, sm. i*
. Karazan-tongolobe. 2°— , Kambo.
POIRIER, «m. Foto-poire.
POIS, sm. Pitipoa. — verts. Pitipoa ta-
nora.
POISON, sm. !• Poizina. 2* fig. Poizina,
fahavalo. Un mauvais livre est un — dan-
gereux. Poizina, etc., mampidi-doza ny
boky ratsy.
POISSARD, ARDB, adj. Tsy manja-
ry, tsy mendrika. Chanson poissarde. To-
non-kira tsy manjary, etc.
— , sf. {• Vehivavy mpivarotra hazandra-
do. 2*—, Vehivavy tsy misy hajany,
— ropidaondaona.
POISSER, va. Manisy poix.
POISSON, sm. Hazandrano.
POISSONNAILLE, sf. Zana-kazandra-
no.
POISSONNEUX, EUSB, adj. Be ha-
zandrano. Rivière poissonneuse. Reni-
rano be hazandrano.
POISSONNIER, 1ÈRE, a. Mpivaro-
kazandrano.
POITRAIL, sm. Tratran-tsoaraly.
POITRINAIRE, adj. Kitratraina, ma-
rary tratra, marary avokavoka.
POITRINE, sf. Tratra, avokavoka. Ha
une «—large. Be traira izy. Ile9tmâln4e
de la — . Marary tratra, etc., izy.
Digitized by
Google
POL
630 —
POL
POIVRE, sm. Dipoavatra, voaroperirery.
POIVRER, ta. Manisy dipoavatra, ma-
nisy voamperifery.
POIVRIER, sm. Tsimpcrifery, tsima-
halatsaka.
POIVRIÈRE, sf. Fitoerau-dipoavatra.
POIX, sf. Difm-kazo avy a m y ny hazo
pin na sapin.
POLAIRE, adj. Amy ny poly. Étoile— .
Kintana any amy ny poly. Mer — . Ra-
nomasina any amy ny poly avuratra.
PÔLE, sm. Poly.
POLÉMIQUE, adj. Moraba ny ady he-
vitra an-tsoratra. Btylo — . Laha-teny
fanao amy ny ady hevitra an-lsora-
tva.
—, sf. Ady hevitra an-tsoratra.
POLI, IE, adj. !• Malambolambo. nia-
lama. Acier — . Tsy malambolambo,
«te. 2° fig. Mabhy manaja, mahalala fom-
ba, mirindra. Homme—. Olona ma ha y
ynanaja, mahalala fomba.
— , sm. t # HaIambolambo, lialaroa. 2* fig.
Firindra.
POLICE, sf. Poli&y, Oambenana. La —
est bien faite dans cotte ville. Vita tsa-
ra ny polisy, etc., amin' ity tanâna ity.
Agent de — . Polisy. \\ locï Salle de — .
Tranomaizina fanasaziana miaramila.
Tribunal de — correctionnelle. Fitsara-
na momba ny heloka rnadinika.
POLIGER, va. Mampahendry. — un peu-
ple. Mampahendry tirenena.
Se policer, vpr. Mihahendry.
POLICHINELLE, sm. 1- Sariolona raa-
nan-tralo hetsiketsebina. % 2'fig. C'est un
vrai— . Tena kapolsaka, haraukana izy.
Le secret de — . Ny zavatra fantatry iiy
olona rehetra.
POLIMENT, adv. Amim-panajana. Par-
ler—. Miteuy amim-panajana.
POLIR, va. l'Mandambolambo. manda-
ma, manampaly. — à l'émcri. Mandant,
bolambo, etc., amy ny ampaly fasika.
2*/ïgr. Mampahendry, mandrindra. L'é-
tude polit les esprits. Ny Uanarana mam-
pahendry ny olona. — un discours.
Mandrindra laha-teny.
POLISSABLE, adj. Azo lambolamboi-
. na, azo lamaina, azo ampalesina.
POLISSAGE, sm. Fandambolamboana,
fandamâna, fananipalcsana.
POLISSEUR, EUSE, s. Mpandarobo-
lanitKi, mpandama, mpanampaly.
POLISSOIR, sm. Fandambolamboana,
fandamâna, ampaly, fanaropalosana.
POLISSON, ONNE, a. Amboaillritra.
katritra, batritra, olona tsy ampoka, —
tsy manjary, — vetaveta.
—, adj. Tsy ampoka, tsy manjary, miali-
kalika, fotsy fanahy.
POLIS80NNSR, vn. Mitritrairitra,
mialikalika, miangiangy.
POLISSONNERIE, sf. Fitritratritra-
na, tlatikalikana, tiaiigiangiana.
POLITESSE, sf. Fanajana . fahaiza-
manaja, t'ahalalana tomba. J'ai reçu de
lui beaucoup de politesses. Nampiseho
fanajana lebibe tamiko izy.
POLITIQUE, adj. 1* Momba ny fi ton-
dram-paujukana. Discours — . Laha-te-
ny momba ny fîtondram-panjakana-
2* fig. Hendry, malina, fetsy. be politi-
ka. 11 est— dans tout ce qu'il l'ait, lien-
dry, etc., amy ny zavatra rehetra atao-
ny izy. Sa conduite a été très—. Na-
nao amim-pa/iendrena, ainim-pa/ta-
malinana, ami a-kafetsen a izy.
— , sm. Mpahalala ny fitondram-panja-
kana.
—,3/*. 1* Fitondram-panjakana, fahaiza-
na mitondra fanjakana, 2 9 fig. Faben-
dreua, fahamalinana, hafclseua, |>oli-
tika.
POLITIQUEMENT, ado. 1 • Araka ny
l'ahaizana mitondra l'anjakaua. 2* fig.
Amim-pabendrena, aiûiin-jwihamalina-
na, amin-kafetsena.
POLITIQUER, vn. Mandinika ny mom-
ba ny Ûtondram-panjakaua.
POLLEN, sm. Vovo-boninkazo.
POLLUER, ta. Mametavota, mandoto.
— une église. Marne tavela, etc., irano
leglizy.
POLLUTION, sf. Fametavetana, fun-
dotoana.
POLTRON, ONNE, adj. et a. Osatay,
kanusa. Voy. Lâche.
POLTRONNERIE, sf. Fahosana, ha-
kanosa.
POLYÈDRE, sm. Zavatra maro lafy.
POLYGAME, a. Mparapirafy.
POLYGAMIE, sf. Fampirafesana.
POLYGLOTTE, atlj. Amy ny tlteny
saïuiliafa. Bible—. Baiboly amy ny fi-
leny bamibafa.
— , sm. Mpaliay lileny samihafa.
POLYGONE, sm. t" Zavatra maro zoro
sady maro laty. ?•— , Ktanja ianaran*
nv raiuiolona.
Digitized by
Qoogl
e .*
POM
631 —
ION
POLYPE, sm. Bibin-karan-dranoma-
sina.
POLYSYLLABE, adj. et sm. Tony
misy vakiteny roaro.
POLYSYLLABIQUE, adj. Misy va-
kiteny maro.
POLYTECHNIQUE, adj. École—. Tra-
no flanarana ho any ny ingénieur, etc.
POLYTHÉISME, sm. Fanaovana an-
driamaaitra ho maro, fanompoan-tsam-
py.
POLYTHÉISTE, a. Mpanao andriama-
nitra ho maro, mpanompo sampy.
POMMADE, sf. Lakomadina, menaka
fihosorana.
POMMADER, va. Manosotra lakoma-
dina.
Se pommader, vpr. Mihosotra lakoma-
dina.
POMME, sf. f Paoma. 2»— , Atody, kibo-
ry. Une— de choux. Atody, /ttoorm-dai-
soa, La — d'une canne. Ny kiborin-to-
hina. || toc. —de terre. Ovimbazaha. —
d'amour. Voatabiha, angilora-bazaha. —
d'arrosoir. Maharotsingala, masoarivo
amy ny siny vifotsy. 3" fig. —de discor-
de. Pototra mampiady.
POMMÉ, ÉE, adj. 1° Misy atody, misy
kibory. 2 # fig. Tena. Une sottise pom-
mée. Tena hadalana.
POMMEAU, sm. Kiborim-boJy saba-
tra.
POMMELÉ, ÉB, adj. 1* Manao torim-
boanjo, mamboly voanjo. Ciel—, Lani-
tra manao torim-boanjo, etc. 2* —,
Voanjomanga. Cheval—. Soavaly uoart-
jomanga.
POMMELER (SE), vpr. 1* Manao to-
rim-boanjo, mamboly voanjo. 2 a — , Mi-
havoanjomanga.
POMMELLE, sf. Maharotsingala, ma-
soarivo.
POMMER, vn. Manatody, misy kibori-
ny.
POMMETTE, 8/". !• Taolan-tava, ten-
dron-tava. 2*—, Kiborin-javatra atao
haingo.
POMMIER, sm. Foto-paoma.
POMPE, sf. 1» Voninahitra, rehareha.
Marcher en grande—. Mandeha amim-
boninahitra lehibe. Il fuit la—. Tsy
tia rehareha izy. 1* fig. Renty. La— du
stylo. Ny re/ifin-daha-teny. 3'—, pi.
Fireharebana. Renoncer au monde et à
ses pompes. Manda an'izao tontolo izao
' sy ny fireharehany rehatra.
POMPE, sf. Pompa, fampakaran-drano.
basirano famonjena hain-trano. — à in-
cendie. Basirano famonjena hain-tra-
no.
POMPER, va. 1* Mampaka-irano amy
ny pompa, manaiso-drivotra ao auaty
giloby. 2* fig. Mifoka. Le soleil pompe la
rosée. Ny hainandro mifoka ny rano-
nando.
—, vn. Mampiasa pompa.
POMPEUSEMENT, adv. f Amim-bo-
ninahiira, amin-drehareha. l'fig. Amin-
kaingo.
POMPEUX, EUSE, adj. f Be voni-
nahitra, be rehareha. 2 # fig. Be renty, be
haingo. Style — . Laha-teny 6e renty,
etc.
POMPIER, am. 1° Mpanao pompa. 2 # — .
Mpamonjy hain-trano amy ny basirano.
POMPON, am. 1* Sahondran-tsatroky
ny miaramila. 2 # — , Vonan-dribd fanao
haingo.
POMPONNER, va. Mampihaingo, raan-
dravaka. — un enfant. Mampihaingo,
etc., zaza kely.
Se pomponner, vpr. Mipitsopitsoka^
PONCE, sf. Karazam-batonakoho, vato
trafonomby.
PONGEAU, sm. Tetezan-kely.
PONCER, va. Mandama amy ny vato-
nakoho.
PONCTION, sf. Fanesoran-drano ao
anaty vatana.
PONCTUALITÉ, sf. Fanaraham- po-
toana. Il est d'une extrême — . M ana-
ra-potoana mahagaga izy.
PONCTUATION, sf. Fijanonan-tsora-
tra.
PONCTUEL, ELLE, adj. Manara-po-
toana, tsy diso fotoana.
PONCTUELLEMENT, adv. Arakany
fotoana.
PONCTUER, va. Manisy fljanonan-lso-
ratca.
PONDÉRABLE, adj. Azo lanjaina.
PONDÉRATION, sf. Fifandanjana. —
des pouvoirs. Fifandanjan' ny fahefa-
na samihafa amy ny fanjakana.
PONDÉRER, va. Mampifandanja £a-
hefana.
PONDEUSE, ad;, et sf. Manatody. Pou-
le—. Akoho manatody.
PONDRE, va. Manatody.
PONEY, sm. 8oavaly pouia.
PONT, sm. 1" Tetezana. — lovis. 7V/c-
Digitized by
Google
POP
— 63i> —
POR
tana amy ny hadyazo engaina. —tour
liant. Tetezana mabazo miliodina. —de-
bateaux. Telezana atao ambonin' ny la-
kana maro. kirtôna. 2*—, Kihan-tsambo,
tokotanin-tsambo. Navire a deux ponts.
8ambo misy rihana roa. Monter sur
le—. Miakatraamy ny toko tanin- tsam-
bo.
PONTE, sf. Fauatodizana.
PONTÉ, ÉE, adj. Misy rihana. Navire
— . Sambo misy ri/iaria.
PONTER, va. Manisy ilhana ny sambo.
PONTIFE, sm. 1* Mptsorona. Le grand
— des Hébreux. Ny mpisorom-be ta-
my ny Jody. 2«— , Eveka, papa. Le sou-
verain—. Ny papa.
PONTIFICAL, ALE, adj. Any ny eve-
ka, any ny papa. Habits pontificaux.
Akanjo fanamian' ny eveka, ny papa.
PONTIFICAL, sm. Boky misy ny fom-
bam-pivavahana fanaon' ny eveka.
PONTIFICALEMENT, adv. Amy ny
seremonia sy ny akanjo fanamian' ny
eveka.
PONTIFICAT, sm. f Fiandrianan' ny
papa. 2*—, AuJro anjakan' ny papa.
PONTON, sm. 1* Zahatra fampitana ny
mpiantatika. 2 m —, Sambo tranaina na-
metrahana ny sambo-beloua taloha.
PONTONNIER, *m. Miaramila mpa-
nao zahatra hitan' ny mpiantatika.
POPULACE, sf. Boaika aroan'ahitra,
valalabemamlry.
POPULACIER, 1ÈRE, adj. Any ny
bozaka aman'ahitra, any ny valalabe-
inandry.
POPULAIRE, adj. 1° Any ny vahoako.
Opinion — . Hevitry ny vahoaka. Gou-
vernement — . Fanjakann entim-6a/ioa-
ka. 2*—, Tiam-buhoaka, mamy hoditra
araim-bahoaka. Hoi — . Mpanjaka tiam-
oa/ioaaa, etc.
POPULAIREMENT, adi\ Araka ny
fanaon'ny vahoaka.
POPULARISATION, sf. Fauipieleza-
na amy ny vahoaka.
POPULARISER, va. Mampiely amy
ny vahoaka. —la science. Mampiely fa-
haizana amy ny vahoaka.
Se populariser, vpr. {• Miely amy ny
vahoaka. 2 # — , Mttîamamy hoditra amy
ny vahoaka.
POPULARITÉ, sf, Bamamian-koditra
amim-bahoaka. Chercher la—. Mitady
hamamian-koditra amim-bahoaka ,
miU tftraka amim-hahoaka*
POPULATION, sf. 1* Isan'ny mponi-
na. La — de la France est do plu» de
trente huit millions. Mihoatra ny valo
amby telopolo tapitrisany i*an' nympo-
nina any Frantsa. 2*—. Ny mponina amy
ny tanâna ira y. La— vint au-devant de
lui. Nit9ena azy ny mponina tao an-
tanàna.
POPULEUX, EUSE, adj. Be mponi-
na. Pays—. ïany be mponina.
PORC, sm. 1* Kisoa, lamboresy. 2* — ,
Henan-ktsoa, lambo. —frais. Henan-k$-
8oa vaovao. — salé. La m bo sira.
PORCELAINE, af. Porosolaina.
PORC-ÉPIC, sm. Trandraka.
PORCHE, am. Alo-baravnrana. Le—
d'une église. Ny a/o-6arat?aran'ny tra-
no leglizy.
PORCHER, ÈRE, s. Mpiandry kisoa.
PORCHERIE, sf. Tranon-kisoa.
PORE, sm. Loadoaka madinika tsy hita
maso amy ny hoditra, loadoaka amy ny
tenan-javatra.
POREUX, EUSE, adj. Misy loadoaka.
PORPHYRE, sm. Vatosoa mena.
PORT, sm. 1* Fitodian-tsambo, serana-
na. 2* fiy. Il est arrivé à bon— .-Tonga
soa aman-tsara izy. Il e*l arrivé au—.
Mby ao amy ny fialan-tsasatra izy.
PORT, sm. 1* Entana zakan % ny sambo
anankiray. Ce naviro est du — de cent
tonneaux. Zato tona no entana :akan'
io sambo io. 2* — , Karaman' ny fitoudran-
javatra. Payez le — de ces lettres. Aloa-
vy ny karaman' ny fîtondrana irco tr.~
ratasy iroo. 3*—, Endrika, toetra. Il a
un — majestueux. Miendrika, miloetr'
andriana izy, maorona izy.
PORTABLE, adj. Azo entina. Cet ha-
bit est encore—. Mbola azo entina ity
akanjo ity.
PORTAGE, sm. Fitondrana.
PORTAIL, s m. \aravaram-be lebibe
amy ny trano leglizy, vavabady lehibe.
PORTANT, ANTB, adj. Il est bien-.
Salama izy. Elle est toujours mal por-
tante. Farofy lava izy. Tirer à bout—.
Mitifltra an-tomotra, — mitohoka. Dire
quelque chose à bout — . Mamely akai-
ky.
PORTATIF, IVE, adj. Mora entina.
Livre—. Boky mora entina.
PORT-D' ARMES, sm. !• Fahazoan-
dâlana hitiOtra. Il a le — . iïâh&zo là-
lana hitifitra izy. 2* — , Sapaocilra.
Digitized by
Goot
POR
— 633 —
POR
PORTE, sf. 1* Varavaram-be, vavaha-
dy. — de derrière. Varauaram-6e oo
ivohon' ny trano ; fig. izay ihodivirana,
izay ialana. Les portes d'une ville. Ny
varahadin' ny tanâna. — cochère. Va-
vahady fampidiran-kalesy. 2* /îg. On
lui refusa la—. Tsy navela hiditra izy.
Il est logé à ma—. Mifanolo-bodirindri-
na amiko izy. L'ennemi est à nos por-
tes. Mby akaikin' ny tanâna ny fahava-
lo. Mettre quelqu'un à. la — . Mandroaka
olona. Passez-moi la — . Mandehana any,
mivoaha any. Il a frappé à toutes les
portes. Nangataka tamy ny olona rehe-
tra mba hanampy azy amin' izany izy.
Il est entré par une bonne — . Tsara ny
nidirany tamy ny raharabany. Il est sor-
ti par une mauvaise — . Ratsy fiala ta-
my ny raharabany izy. Il trouva — clo-
se. Tsy navela hiditra tao an-trano izy.
Toutes les portes lui sont ouvertes Isa-
ky ny trano idirany tsy misy manavao
azy. La ville ouvrit ses porles au vain-
queur. Nalaky nanoa ny mpandresy
ny tanâna. La — des emplois lui est far-
inée. Tsy mahita raharaha hidirana izy.
Être aux portes du tombeau. Mby am-
bavahoana.
De porte en porte, loc. adv. Isam-ba-
ravarana. Aller de — en — . Mitety iaam-
baravarana.
PORTÉ, ÉE, adj. Mitongilana, mora
manaraka, mora, malaky. Gomme En-
cli.v.
PORTE -AIGUILLE, «m, Fitoeram-
panjaitra.
PORTE-BAGUETTE, am. Fitoeran-
dramiraja.
PORTE-CIGARES, sm. Fitoeran-tsi-
gara.
PORTE-CLEFS, am. 1° Mpitam-pana-
lahidy. 2-—, Rojo na masom-by iitohi-
zana laklé maro.
PORTECRAYON, «m. Tranom-pen-
sily.
PORTE-CROIX, am. Mpitondra hazo-
fijaliana.
PORTE-CROSSE, sm. Mpitondra ny
tenta* ny eveka.
PORTE - DRAPEAU , sm. Mpilan-
tsaina.
PORTÉE, sf. 1- Zana-biby indray mite-
raka. Il y a des chiennes qui font jus-
que neufs chiens en une—. Indrain-
dray misy hatramy ny sivy ny zanak*
alika indray miteraka. 2«— , Ny takà-
tra, ny tratra. S'avancer à la — du fu-
sil. Mandroso ao amin' izay fà'ta/ra,
tratry ny basy. Il n'ya qu'une — de
fusil d'ici au palais. Tokony ho indray
takatra, /ra-basy hatreto sy hatreo
amy ny rova. Cela n'est pas à la — de
ma vue. Tsy lakatra, tsy tratry ny ma-
soko izany. Cette poutre plie dans le
milieu, parce qu'elle a trop de — . Mile-
tsy ny afovoan' io sakamandimby io, fa
lavitra loatrany takany, ny tratrany.
3* fig. Ny takatry ny saina, ny tratry
ny saina, ny mifanandrify. Cela est au-
dessus de ma— . Tsy takatry ny saiko,
tsy tratry ny saiko izany. Sa dépense
est au-dessous de sa—. Tsy mifanan-
drify amy ny hareny ny laniny. 4°— ,
Ny heviny, ny alehany. Il n'a pas sen-
ti la— de ce qu'il disait. Tsy nahita ny
tiemtra, ny nalehan' ny teniny izy.
PORTE-ÉTENDARD, am. Mpitan-
•tsaina.
PORTEFAIX, sm. Mpitondra entana.
PORTEFEUILLE, am. f Kolra fa-
sian-taratasy, poketra boky. Le — d'un
négociant. Ny kotra /aaian'ny mpivaro-
tra tarataxy. —de poche. Poketra boky.
2* fig. Raharahan' ny minisilra II a ac-
cepté le — d»*s afaires étrangères. Na-
naiky hanao raharahan' ny ministra
amy ny vahiny izy.
PORTE-MALHEUR, am. Fambara
loza.
PORTEMANTEAU, sm. Fibantonana
akanjo.
PORTEMENT, am. — de croix. Sarïn'
ny Jeso-Kristy mitondra ny hazo-fljalia-
na.
PORTE-MONNAIE, sm. Poketra.
PORTE-MONTRE, sm. Fitoeram-pa-
mantaranandro.
PORTE MOUCHETTES, sm. Fitoe-
ran-ketin-jiro.
PORTE-PLUME, sm. Tabom-plimo,
tahom-penina.
PORTER, va. 1* Mitondra, manatitra,
mitaona, mitaiitra, miloloha, mibaby,
raitrotro, mivimbina, mitsintsina, misa-
kelika, misakobona, milanja, manao an-
tsangory, manao antonery, mitakona. —
une lettre à quelqu'un. Mitondra, ma-
na titra taratasy amin'olona.— du fumier
dans les rizières pendant toute la jour-
née. Mitaona, mi/afi-jezika eny an-ta-
nirabary mandrilra ny andro. Il porté
un habit en drap. Mitondra atoanjo 1q.
Digitized by
Google
POU
634 ~
POR
pôtra izy. Il no porte jamais d'argent sur
lui. Mandrakariva tsy mi tondra volaeay
aminy izy. Il porte io deuil. M itondra
alabelo izy, misaona izy. —sur la tôte.
M iloloha.— sur le dos. Mibaby. —dans
ses bras. Mitrotro.— à la main. Mivim-
bina, —à la main en nageant. Mitsin-
Jsm-javatra raha milomano. —sous le
bras, — sous l'aisselle. Misakelika. —
sous le lamba. Misakobona. —sur les
épaules. Milanja. —un enfant sur son
épaule. Manao antsangory zaza. —un
paquet attaché au bout d'un bâton. Ma-
nao antonery. — quelqu'un en chaise
à porteur. Milanja olona amy ny fllanja-
iia. —une grosse pierre à huit, à douze.
Mitakona vato. || toc, — la tête haute.
Miandranandrana. —les pieds en dehors.
Mitsivaka.— uticoup. Mamely, mahavoa.
— un coupd'épée. Mamely, mahatma
amy ny sabatra. 2*—, Manana, manao,
manopy. — la barbe. Jlf anam-boloof-
bava. — perruque. Manao solovolo. —
les armes à quelqu'un. Manao sapaori-
tra olona. — ses regards sur quelqu'un.
Manopy maso olona, mijery olona. 3 # — ,
Mamindra, manalava. Il faut — ce mur
plus loin. Tsy maintsy hafîndra lavi-
davitra kokoa, hohalavaina kokoa io
ampiantany io. 4°— , Mahavokatra, ma-
moa. Cotte terre ne porte pas de blé. Tsy
mahavokatra varim-bazaba izany tany
izany. Cet arbre porte de bons fruits.
Mamoa voa tsara io hazo io. 5 - fig. Mi-
taona, mitarika. Ses amis l'ont porté à
agir ainsi. Nitaona, nitarika azy ha-
nao izany ny sakaizany. 6*— , M itondra,
mampiely, mampahita, mahatonga, mi-
te raka. H porta la guerre dans l'Asie.
Nitondra ady tany Azia izy. Ses exploits
ont porté sa gloire jusqu'aux extrémités
du monde. Nyherim-po nosehony nam-
piely ny voninahiny hatramy ny fara
vazan-tany. Cela m'a porté bonheur.
iVampa/iilasoaahy izany. — malheur.
Mampahita, mahatonga loza, mitera-
doza. Cette somme porte intérêt. Mi-
teraka izany vola izany. 7 # — , Mifldy,
manoratra, milaza, mampiseho, misy.
— un candidat. Mifidy olona. — un
article sur un registre. Manoratra za-
vatra ao amy ny boky. L'ordonnance
porte que.... Ny didy mil az a fa.... Il
porte en toutes choses un grand esprit
de justice. MampUeho fahamarinana
mahagAga amy ny zavatra rehetra
izy. Il porte la tristesse peinte sur
son visage. Mi*y alahelo mischo amy
ny tarehiny. $•— , Mtaritra, m itondra,
faizina, valiana, mi. .. — le poids du
jour et de la c lia leur. Miaritra ny
herin' ny bainandro sy ny hafanana. Il
porte la peine de son crime. Mitondra
ny valin' ny heloka nataony izy. Il ne
le portera pas loin. Tsy ho ela «lia ho-
faiziko, hovaliako nobo izany izy. —en-
vie. 3/iatooa. —un jugement. Àfitsara.
|] loc. —coup. Mahavoa, mahomby. Tou-
tes ses paroles portent coup. Mahavoa,
mahomby ny teniny rehetra. — un beau
nom. A vu razana. — quelqu' un aux nues.
Midera olona izaitsizy. — un toast. Mia-
rahaba olona amy ny fisotroana.
— , vn. 1* Miankina, mihaudrina. La pou-
tre porte sur la colon no. Ny sakaman-
dimby miankina f etc., amy ny andry.
2 9 — , Mahatakatra, m aha traira, mahalâ-
sa. mahavoa. Ce canon porte très loin.
Mahatakatra, mahatratra, mahalasa
lavitra io tafondro îo. Le coup de fusil a
porté juste. Nahavoa ny basy. 3 # fig. An-
tony, aleha. Sur quoi porte celte obser-
vation ?Inona no anton' izany teny iza-
ny ? Aiza no alehan' izany teny izany ?
Se porter, t>pr. 1' Mandoha, mifindra,
mankany, mirohotra. L'année se porta
sur la frontière. Nandeha, nifindra
any amy ny sisin-tany, nankany amy
ny sisin-tany ny tafika. La foule se porte
dans les temples. Mirohotra ho any an-
trano fiangonana ny vahoaka. 2 # — , Mi-
sondrotra. Le sang se porte à la tête.
Misondrotra any an-doha ny ra. 3^— ,
Manao. Il se porto avec ardeur à tout
ce qu'il fait. Manao amim-paharisihana
izay rehetra ataony izy. Comment vous
portez-vous? Manao ahoana hianao?
akory izato izy? || loc. Se— bien. Salama.
Se — mal. Marary. Une se porte pas
trop bien. Marisarisa izy. Il se porte
mieux. Tsaratsara kokoa izy. Se— pour
garant. Miantoka.
PORTEUR, BUSE, s. Mpitondra en-
tana, mpitondra taratasy, mpilanja,
mpantsaka. — d'eau. Mpantsaka.
PORTE-VOIX, sm. Zavatra fampitam-
peo.
PORTIER, 1ÈRE, s. Mpiandry vara-
varana, mpiandry vavahady.
PORTIÈRE, sf. Varavaran-kalesy.
PORTION, sf. Anjara, anjara hauina.
Portions égales. Anjara mitovy. Chacun
a sa — . Sam y nahazo anjara hanina.
PORTIQUE, sm. Aio-baravarana, tra-
no heva. Le - d'un templ*?. Ny ato-ba-
Digitized by
Google
nos
— 635
POS
racaran' ny trano leglixy . La place est en-
tourée de portiques. Hodidinin* ny tra-
no heva ny tokotany.
PORTRAIT, sm. 1* Sarin* olona. 2* fig.
Kitovian* endrika. Cette ûlle est le — do
sa mère. Mitovy endrika amin-dreni-
ny, reniny navela teo 10 znzavavy io. 3*—,
Pilazan-tootra. Je vais vous taire son — .
Holazaiko aminao ny toetrany.
POSAGS, «m. Fametrahana, fandatsa-
bana. Payez-moi le— des tuyaux. Aloavy
ny karaman' ny nametrahaho ny fan-
tsona.
POSE, 8f. Fandatsahana. La— des gran-
des pierres est difficile. 6arotra ny fan-
datsahana ny vato makadiry. ?•— , Fi toe-
tra, ftpetraka. J'aime la— de ce portrait.
Tiako ny fitoetra, fipelrak' ilay olona
80 amy ny sary.
POSÉ, ÉB,p. et ad/. 1* Voapctraka, na-
petraka, tafapetraka. mipetraka, nalatsa-
ka f tafalatsaka. 2* fig. Voalaza, nolazai-
na, voafetra, noferana. La question est
mal posée. Tsy ioafelra tsara ny za-
vatra dinihina. 3* — , Mihaminkamina,
maotona. Homme—. Olona mihamin-
kamina, etc.
P08ÉMEMT, adv. Maoiona, miadana.
Il marche—. Maotona, miadam-pan-
deha izy.
POSER, va. 1* Mametraka, mandatsaka.
Posez cela sur la table. Apetraho eo
ambony latabatra izany. — la première
pierre d'une église. Mandatsaka ny va-
to voaiohauy amy ny trano leglizy. —
les armes. Mametraka fladiana. Je pose
7 et retiens 1. 7 no apelrako ary l
mandeba. 2* fig. Milaza, mametra. Je
pose cela comme un Tait certain. Izaho
milaza izany ho zavatra tsy misy isala-
salana. *
— , vn. 1* Miankina, mihandrina. Cotte
poutre pose sur le mur. Miankina, elc,
amy ny rindrina io sa&ainandimby io.
2*—, Mipetraka. Il a posé deux heures
devant le peintre. Nipetraka adim-
pamantaranandro roa tau anatrehan' ny
mpanao sary izy. 3* fig. Mihagohago
toetra.
Se poser, vpr. Mipetraka.
POSEUR, «m. 1* Mpametraka, m pan-
da tsaka. 2* fig; Mpihagohago toetra.
POSITIF, IVE, adj. 1* Tsy misy isala-
salana. G;la est—. Tsy misy isalasala-
na izany. 2*—, Tsy lia afa-tsy ny tsy mi-
by isalasaluna. Homme—. Olona tsy tia
afa-t*y ny t*y misy isatasalana.
— , am. Ny tsy misy isatasalana. Il n'ai*
me que îe— . Tsy tia afa-tsy ny tsy mi-
sy isatasalana izy.
POSITION, sf. !• Fitoerana, fipelraha-
na, toerana, fitoetra, ftpetraka. Je n'ai-
me pas la— de ce bâtiment. Tsy tiako
ny Uoerana, ny ipetraliana, ny toeran*
itsy trano itsy. La— du soldat sous les
armes. Ny fitoetra, ny fipetraky ny
miaramila mitam-basy. L'armée prit —
sur une éminence. Naka toerana tamy
ny havoana ny tafika. 2* fig. Toetra.
Sa — est embarrassante. Sohiraniûrana
ny toetrany.
POSITIVEMENT, adv. 1- Marina to-
koa. ?•— , ludrindra. Voilà— ce qu'il m'a
dit. Izany indrindra no voalazany ta*
miko.
POSSÉDÉ, ÉB, s. Ny azon' ny denio-
ny.
—, adj. Azo. Un homme- du démon. Olo-
na azon' ny demony.
POSSÉDER, va. l°Manana.— une mai-
son, ilianau-trano. 2* fig. Mahay. Il
possède le latin. Mahay Uteny laliua izy.
3*—, Mahazo. L'ambition possède la plu-
part des hommes. Azon ny Ûtsirintam-
boninahitra ny ankabiazau'oy olona.
Se posséder, vpr. Mahalam-po, maba-
feliy tena, mahatsiudry lo. Le sage se
possède toujours. Ny olon-kondry ma-
hatam-po, etc., mandrakanva. Il ne
se possède pas de jo.e. Tsy mahaUin-
dry ny hatahauy izy.
POSSESSEUR!, «m. Toropo, mpanana.
Il eu est — de longue maiu. Tompony,
mpanana azy îzay «la izay izy.
POSSEaSj..*', IV &, adj. Milaza ny
toiupou'ny zavatra mzaina. Prunom— .
Pronaona milaza ny tomponny za-
vatra lazatna.
POSSESSION, sf. 1* Fananana, faha-
zaKaua.il est eu — d'uue behe maison.
Manan-irano t&ara lareny *zy. il a pris
— ue l'neritage. jNuuomboita nahazalia
ny lovany izy. V — , tfahazoau' ny demo-
ny ny olona. 3'—, pi. Tany anauaua. Les
possessions Jruuçaibes. i\y tany ana-
nan' ny laujaKaua lïanisay.
POSSIBILITE, s/. Ny ahazeana atao,—
lieverina.
POSSIBLE, adj. Azo atao, azo heverina.
trutry uy aiuu. Ceia 'est dillicile, mais
cependant—. Sarotra izany, kanela azo
atao. Il a éprouvé tous les* mal heu i a
possibles. Azon' ny fahoriana rehetra
Digitized by
Google
POS
— 636 —
POT
izay aro hcverina izy. Venez le plus
tôt — . A via haingann araka izay azonao
a/ao, araka izay tratry ny ainao.
— , sm. Izay azo atao, izay tratry ny aiua.
Il a fait son—. Nauao izay azony na-
tao, izay tratry ny a in y izy.
POSTAL, A LE, adj. Momba ny pos-
ta. Convention postale. Fanekena mom-
ba ny posta.
POSTE, sf. 1* Soavaly mipetraka amy
ny vohitra samihafa ka ampifandiasina
mbahitondra olona. 2*-*, Trano ipetra-
han* ny soavaly ampifandiasina. 3* —,
Postai, fampitondran-taratasy amy ny
vohitra samihafa, mpitondra taratasy
amy ny vohitra samihafa, trano fampi-
tondran-taratasy.
POSTE, 8m. 1* Pitoerana, flpetrahana,
toerana. On força les ennemis dans leur
— . Nôroahina tao amy ny nitoerany,
nipetrahany ny fahavalo. C'est un —
dangereux. Fitoerana, toerana maha-
tahotra izany. 2 # — , Tranon* ny mpiara-
bina, mpiambina. Il se rend au — . Man-
kany amy ny tranon' ny mpiambina
izy Relever le — . Manolo ny mpiam-
bina. Z* pg. Raharaha, izay tsy main-
tsy ipetrahana. Il occupe un — élevé.
Manan-dra/iaraha ambony izy. Il est à
son—. Ao amin'izay tsy maintsy ipe-
trahany izy.
POSTER, va. Mametraka.
Se poster, vpr. Mipetraka, maka toera-
na. Il se posta a l'entrée de la foret pour
attendre le sanglier. Nipetrnka tao air-
bava ala izy mba hiandry ny lambo. L'
ennemi se posta sur une éminence. A r t-
petraka, naka toerana tao a ai y ny ha-
voana ny fahavalo.
POSTÉRIEUR, EURE, adj. Mana-
rakaraka, aoriana. Il parut à une époque
postérieure. Niseho tamy ny andro na-
narakaraka, taoriana izy. 2*— , Ivoho.
La partie postérieuro du corps. Ny ao
ivohon* ny vatana.
—, sm. Vody.
POSTÉRIEUREMENT, ado. Mana-
rakaraka, aoriana.
POSTÉRIORITÉ, sf. Fiaoriana.
POSTÉRITÉ, sf. f Taranaka, teraka.
La — d'Adam. Ny taranaky Adamai II
est mort sans—. Maty tsy ni teraka izy.
2*—, Taranaka ho avy. Il travaille pour
la — . Miasa ho any ny taranaka ho avy
izy.
POSTHUME, ad;*. \* Teraka ao aorian'
ny nahafatesandrainv. Enfant — . Zaza
teraka taorinn* ny nahafatesan-drm-
ny. 2*—, Mivoaka ao aorian'ny naha-
fatosan'ny nanao azy. Ouvrage—. Boky
mivoaka ao aorian' ny nàhafatesan'
ny nanao azy.
POSTICHE, adj. 1* Vao nanampy, an-
kosoka. Ornements postiches. H ai n go
vao nanampy, etc. 2 # — , Solo. Barbe—.
So/ombolom-bava. Caporal—, Vata-
miaramila misoto kaporaly.
POSTILLON, sm. Mpitarika kalesy.
POST-SCRIPTUM, sm. Fanampin-te-
ny amy ny taratasy ampitondraina.
POSTULANT, ANTE, s. Mangataka.
POSTULER, va. Mangataka. — un em-
ploi. Mangataka raharaha. — l'admis*
sion dans une maison religieuse. Man-
gataka mba horaisina ho relijiozy.
POSTURE, sf. Fitoetra, toetra, fipetra-
ka. Il se tient dans uoe — modeste.
Maotona ny filoetrany, etc.
POT, sm. 1* Tavoara, taraaboba. vila-
nin-daoka, nongo, jogy, fitoeran javatra.
Un— de bière. Labiera eran* ny tavoara.
—de confitures. Tamaboha feno koafi-
tiora. Le couvercle du— . Ny takotry ny
vilanin-daoka, ny nongo. — à eau. Jo-
gy. — à fleurs. Filoera m-boninkazo.
2* fig. Courir la fortune du—. Mihinana
izay masakd ao an-trano. C'est le — de
terre contre le — de fer. Atody miady
amam-bato izy. Tourner aitour du — .
Miolakolaka, manary dia. Payer les
pots cassés. Manonitra. Découvrir le—
aux roses. Mahita ny ankaromiafina.
POTABLE, adj. Azo sotroina. L'eau de
la mer n'est pas — . Tsy azo sotroina ny
ranomasina.
POTAGE, sm. f Lasopy. — aux herbes.
Lasopy misy anana. ï* fig. Nous n'a-
vons eu que deux mauvais poulets pour
tout — . Tsy nisy zavatra nobaninay ati-
tsy vantotr'akoho roa marary maso.
POTAGER, ÈRE, adj. Famboly amy
ny tanin* anana. Plantes potagères. Za-
va-maniry famboly amy ny tanin'
anana. Jardin—. Tanin* anana.
— , sm. Tanin' anana.
POTASSE, s/*. Potasy, sirahazo, aira-
vondrona.
POT-AU-FEU, sm. 1* Vilanin-daoka
mby antokoana. 2 9 —, Hona voatokona.
POT-DE-CHAMBRE, sm. Kotosain-
batra.
POT-DE- VIN, sm. Kadô, falim-po.
POTEAU, sm. Tsatôkazo, frin-kazo,
Digitized by
Google
POU
— G3? —
POU
taikoitra, tolana. —de télégraphe. Tsa-
to-kazo, orinkazo amy ny telegrafy.
Les poteaux d'une cloison. Ny tsikoitra
amy ny entra. — de croisée. To/am-ba-
ravaran-kely.
POTELÉ , ÉE, adj. Botrabotra. donga-
donga, botrefona. Enfant — . Zaza kely
botrabolra, etc.
POTjSNCE, sf. f Hazo fanantonana ny
olo-meloka, fanantonana ny olo-meloka.
Drosser la-—. Manangana hazo /ana?i-
lonann ny olo-meloka. Il mérite la — .
Mendrika hahantona izy. Gibier do — .
Olona mendrika hahantofta, — tsy va-
nona. 2*—, Hazo misy dakany atao fa-
nantonan-javatra na tohana.
POTENTAT, sm. [• Mpanjaka lohibe.
K 2* fig. Mpihambohambo foana.
POTERIE, sf. 1* Lovia tany, vilany ta-
ny, etc. 2 # — , Tefy lovia, fanaovan-do-
via, tefy vilany, etc.
POTIER, sm. Mpanao lovia, mpanefy
vilany, etc.
POTION, sf. Fanafody sotroina tsikeli-
kely. .
POT-POURRI, sm. 1* Hena isankara-
zany natao iray vilany. 2 - fig. Laha-
teny mifanjevo.
POU, sm. Hao. Tuer dos poux. Mtfoy
hao.
POUAH, int. Poa!
POUCE, sm. !• Ankibo. 2 B /?r% Se mor re
los pouces. Manenina. Manger sur lu — .
Uoma-maika, manao sakafon-tsorohitra.
N'avoir pas un — de terre. Tsy manan-
tany na dia voanlondro, hilsivalanan-
dia aza.
POUDRE, sf. !• Vovoka. Du sucre en—.
Voiîo-tsiraraamy. — vermifuge. Vovoka
pilokankana. — qu'on met sur l'écriture
pour la sécher. Vouo-pasika fanamai-
nan-tsoratra. 2 # — , Zavatra voakosoka, —
voatoto, — voatorotoro. Du tabac en — .
Para\y voakosoka. Du café en — . Kafe
voatoto. Réduisez cette substance en — .
Totoy, lorotoroy io zavatra io. 3°-—.
Vanja. — à canon, — de mine. Vanja
baréta. — fine. Van/am-piraka. 4° fig.
Jeter de la — aux yeux. Mandavo sorery.
Être vif comme la-—. Mirehidrehitra, sa-
rc-po. Il n'a pas inventôla— . Kely saina
izy. Mettre le feu aux poudres. Mikilra.
POUDRER, va. Manisy vovo-tavolo. —
une perruque. Manisy vovo-tavolo ny
solovolo.
8e poudrer, vpr. Manisy vovO-tavolo ny
volon-df-haiiy.
POUDRETTE, sf. Berna vo voavoatra
bo zezika.
POUDREUX, EUSB, adj. De vovoka.
Meuble—. Fanaka be vovoka.
POUDRIER, «m. Pitocram-pasika fana-
mai nan-tsorn Ira.
POUDRIÈRE, sf. \ m Trano fanaovam-
banja. 2'—, Trano fitabirizam-banja.
POUF, Ta!
—, sm. Faire un—. Mibifona tsy mandoa
trosa.
POUFFER, rn.— do rire. Mikakakaka,
lonkilonkin' ny beby.
POUILLEUX, EUSE, adj. et a. 1* Be
hao. 2* fig. Voretra, faraidina.
POULAILLER, «m. Tranon' akoho,
flsoko.
POULAIN, sm. Zana-tsoavaly (lahy).
POULARDE, sf Akoho mifahy.
POULE, sf. !• Akohovavy. Une — qui
pond. Akoho manatody. || toc. —d'eau.
Otrika. —sultane Vantsiona. 2* fig. —
mouillée. Kdnosa. Faire venir la chair
de—. Mampihoron-koditra.
POULET, sm Zanak* akoho, vantotr
akoho.
POULETTE, sf. Vantotr' akohovavy.
POULICHE, sf. Zana-tsoavaly (vavy).
POULIE, sf. Bolaky.
POULINER, vn. (Soavalivavy) mito-
raka.
POULINIÈRE, adj. f. Angalan-tara-
naka. Jument—. Soavalivavy angalan-
tarana'ta.
POULPE, sm. Horfta.
POULS, sm. !• Polsa. 2* fig. So tâter le
— . Mandinika ny tenany na mihevîtra
ny voiany vao manao.
POUMON, sm. Avokavoka.
PQUPARD, sm. Zaza kely botrefona.
POUPE, sf. Vodysambo.
POUPÉE, sf. \ ù S.iry bakoly, kizanaja-
naka. 2° fig. Tovovavy miraratra.
POUPON, ONNE, s. Zaza- kely botra-
botra.
POUR, prèp. \' Uo, ho any f noho, satria,
formée relative. Cette lettre n'est pas—
lui. Tsy noazy izany laratasy izany. Au-
mône— les pauvres. Fiantrana ho any
ny raahantra. Il fera cela— vous. Hanao
izany izy noho, satria hianao. Faites
cela— l'amour de Dieu. Ataovy iziny
noho ny fitiavana an' Andriamanitra.
Il a douné son cheval — mille franc*.
Digitized by
Google
POU
^ C38 —
POU
Ariary roan-jato no nivarotany ny soa-
valiny. — qui me prenez-vous ? Ataonao
ho iza aho? Il lit— s'instruire Mamaky
teny mba hinnatra izy. Il est puni —
avoir désobéi. Faizina izy satria tsy
nety nanaiky. La tendresse d'une mère—
ses enfants. Ny fitiavan' ny reny ny za-
nany. 2*—, Solo, efaina, raha heverina,
raha. nadia....aza. Il monte la garde —
son frère. Miambina ho solon' ny raha-
lahiny izy. CEil — œil. Maso solo, efain*
ny maso. Cet enfant est instruit — son
âge. Mahny io zazalaby io raha ny tao-
nany no heverina. —moi, je n'en ferai
rien Raha izaho, dia tsy hanao velive-
ly aho. — être riche, on n'en est pas plus
heureux. Na dia manan-karena aza ny
olona, dia tsy sambatra kokoa.
—, sm Soutenir le — et le contre. Milaza
zavatra mifanohitra. Discuter le — et le
contre. Mandinika nymahasoa sy nytsy
mahasoa amy ny zavatra anankiray.
mandinika ny handrosoana sy ny hihe-
morona.
Pour que, loc. conj. Mba ho.
Pour peu que, loc. conj. Voy. Peu.
Pour lors, loc. ado. Amin'izay, ta m in'
izay.
POURBOIRE, sm. Kadô, falim po, fan-
kasitrahana.
POURCEAU, «m. Kisoa.
POURCHASSER, va. Manenjika, mi-
katsaka.
POURFENDEUR, s m. fMpamondra-
na olona amy ny sabatra. 2* fig. Mabery
vava, mpirehaka, kevoka.
POURFENDRE, va. Mamendrana olo-
na amy ny sabatra.
POURPARLER, sm. Dinidinika, fldi-
nidinihana. Il y a eu plusieurs pourpar-
lers entre les deux ministres. Nisy di-
nidinika, etc., vitsivitsy nataon' ny mi-
nistre roa laby.
POURPIER, sm. Tsikobokobondani-
tra.
POURPOINT, sm. Akanjo bory vody
fanao taloba. À brûle — . Comme À bout
portant Voy. Portait.
POURPRE, sm. Volon-jaky. Cette étof-
fe est d'un beau—. Mivolon-jaky ma-
haftnaritra io lamba io.
—, sf. 1* Loko mena fanaovan-jaky. 2 # — ,
.laky. Manteau de — . Kapaoty jaky. 3 #
fig. Fiandrianan' ny mpanjaka. La — ro-
maine. Ny fiandrianan* ny kardinaly
POURPRÉ, ÊE, adj. Mivolon-jaky.
POURQUOI, conj. Antony, fototra. Vors
éiiez absent, voilà — l'on vous a oublié.
Tsy tao hUnao, ka izany no antony, etc.,
nanadinoana anao.
—, ado. interrog. Inona no antony, ahoa-
na, haninona. — venez-vous ici ? Inona
no antony ahatongavanao aty ? ahoana.
haninona no ahatongavanao aty ?
—, sm. Antony, fototra. Je voudrais sa-
voir le — de cette affaire. Ta-hahalala
ny antony, ny fotolr' izany raharaha
izany aho.
POURRI, IE, adj. t' Lo, drodroka.
Bois — . Hazo lo, etc. 2* fig. Mivarilavo.
C'est un cœur — . Mivarilaco amy ny fi-
ton iran-iena ratsy izy.
—, sm. Ny lo. Enlever le— d'un fruit.
Manaisoira nylo amy ny voankazo. Cela
sent le-. Maimbo lo izany.
POURRIR, vn. !• Mihalô, mihadrodro-
ka. Les fruits pourrissent sur l'arbre.
Mihalô eny am-potony ny voankazo. 2*
fig. Milongila, mivarilavo. —dans las
cachots. Milongila ao anaty tran ornai*
zina. — dans la débauche. Mivarilavo
ao anatin' ny fitondran-tena ratsy.
—, va. Mahalô, mahadrodroka.
Se pourrir, vpr. Mihalô, mibadrodroka.
POURRITURE, sf. Fahalovaoa, halo-
van a, halo, hadrodroka.
POURSUITE, sf. fFaaenjohana. *? fig.
Fikatsahana, fanohiiana. 3 # — , pi. Ftto*
riana. Faire des poursuitos contre un
débiteur. Mitory mpitrosa.
POURSUIVANT, sm !• Mpikatsaka.
2*—, Mpitory.
POURSUIVRE, va. !• Manenjika. —un
voleur. Manenjika tontakely. 2* fig. Ma-
nenjika. Le malheur le poursuit. Ma-
nenjika azy ny loza. 3* —, Mikatsaka.
manohy. — un emploi. Mikatsaka raha-
raha. — un travail. Manohy raharaha.
A* — , Mitory. — un débiteur. Mitory
mpitrosa.
— , vn. Manohy. Vous avez bien commen-
cé, poursuivez- Efa nanomboka taara
hianao, ka tohizo.
Se poursuivre, vpr. 1* Mifancnjika.
2* -t-, Tohizina. L* affaire se poursuit.
Tohizina ny raharaha.
POURTANT, adv. Kanefa, nefa, kan-
jo. Comme Cependant.
POURTOUR, sm. Ny manodidina. Voy.
CiRrriT.
Digitized by
Google
POTI
— £39
POU
POURVOI, sm. Fangatahana fitsarana
ûrabony, fangatahana. —on grâce. Fan-
gatahana famelan-keloka amy oy ropan-
jaka.
POURVOIR, un. 1* Mamonona, mano-
mana, miahy. Il pourvoit aux besoins
de sa famille. Izy no mamonona, mia-
hy izay rehe tra ilain'ny fianakaviany.
On a pourvu a tout. Voaomana ny za-
vatra rehetra. Dieu y pourvoira. An-
driamanitra hamonona, hanomana,
hiahy izany. 2 # — , Manendry oiona. —
à un emploi. Manendry olona amy ny
raharaha.
— , va. I* Mamonona, mitao. — une armée
de munitions. Mamonona, mitao fia-
diana ho any ny m pian ta fi ka. — une pla-
ce de vivres. Mamonona haninaho any
ny tunana anankiray. Voy. Munir, Four-
îiih. 2* —, Manome, mampanambady,
mampahazo rabaraha. Le roi Ta pourvu
de cet emploi. Ny mpanjaka nanome
azy izany rabaraha izany. Ce père a
Dien pourvu tous ses enfants. Izany ray
izany nampanambady, nampahazo ra-
haraha tsara ny zanany rehetra. 3* fig.
Manome Le Ciel Va pourvu do bonnes
qualités. Nomen' Andriamanitra toe-
panaby isara izy.
Se pourvoir, vpr. 1* Mivonona. mano-
mana, mitao. 2°— , Mangaiaka Q tsara na.
Se — en cassation. Mangataka fitsara-
na ambony indrndra.
POURVOYEUR, EUSS, a. Mpamo-
nona.
POURVU, UE, adj. !• Manana. Il
est— de tout ce qu'il lui faut. Mana-
na ny zavatra rehetra ilaina izy. 2 # — ,
Nomena, manam-bady, nahazo rabara-
ha, 3 # fig. Nomena, nahazo.
POURVU QUE, toc. conj. Raha, fa Uy
maintsy. Comme A condition quiî.
POUSSE, a/*. Tsimo?:a, taroka, laingo.
Les jeunes pousses des brèdes. Ny ta-
rok' anamamy. Les jeunes pousses du
bout des branches. Ny taingon-kazo.
POUSSÉE, sf. Tosika, fanosehana.
POUSSER, va. I* Manosika, manakfsa-
ka, mandronjina —une table. Manosi-
ka, manakisaha latabatra. — violem-
ment quelqu'un. Manosika, mandron-
jina olona mafy. — la porte. Manosika
ny varavarana 2 # — , Mamindra, manala-
va, manitatra, mampandroso. Il faut —
ce mur plus loin. Tsymaintsy hafindra
tevidavitra kokoa, hohalavaina kokoa
io ampiantany io. (> prinro a pou*s*
ses conquêtes bien loin. Izany mpan-
jaka izany nanitatra, nampandroso
lavitra ny fanjakany. S 9 fig. Mampison-
drotra, mampandroso, m.tnona, mitari-
ka. C'est son ami qui l'a poussé. Ny sa-
kaizany no nampisondrotra azy. —un
écolier. Mampandroso mpianatra. —
des travaux.. Mampandroso raharaha.
— au maL Mitaona, mitarika ho amy
ny ratsy. 4 # — , Mamoly, mahatezitra,
mampiseho, manao, mi..., man.... Vous
le poussez trop. Mamely azy mafy loatra
hianao. Vous me poussez à bout. Maha-
tezitra ahy mafy loatra hianao ta sasatry
ny mandent raaho. Il pousse bien loin la
patience. Mampiseho fandeferana ma-
hagaga izy. Il pousse trop loin la rail-
lerie. Manao voso-d ratsy maj"y loatra
izy. Il pousse trop loin son ambition,
jliitsiriri-boni nahi ira mafy loatra izy.
— des soupirs. Misentosento. — des
leuilles. Mand ravina.
—, vn. 1* Mitsimoka, mitsiry, maniry. ma-
naroka. Le* arbres poussent. Mitsimo-
ka, etc., ny bazo. Sa barbe pousse. Ma-
niry ny volora-bavany. 2 # — , Manosika.
L'arcade a poussé sur les murs. Nano*
sika ny rindrina ny andohalambo. 3°— ,
Mandroso. -jusqu'à la ville. Mandroso
batrany an-tanana. 4* fig. — à ta roue.
Manampy.
Se pousser, vpr. t* Mtkisaka. 2* fig. Mi-
sondretra, mandroso, m ifanarapy. 11 s'est
poussé dans le monde. Nisondrotra.
nandix>so voninahitra, — barena tara in'
izao tontolo izao izy.
POUSSIÈRE, sf. Vovoka, vovo-tany,
jofo. Soulever de la — . Mamovokà,
mampitera-jofo. Il fait boaucoup de — .
Be ny vovoka, mamoooka fatra f ra, mi-
tera- jofo. La— entre dans les yeux.
Manditsika ny maso ny vovoka. \\ toc.
Réduire en — . Manorotoro, manamon-
tsaroontsana, manamongo ; fig. mando-
vona," manafoana. Mordre la — . Maty
an' ad y.
POUSSIF, IVE, adj. Sohihina. Cheval
— . Soavaly sohihina.
POUSSIN, sm. Zanak'akoho, akoho ke-
iy.
POUTRE, sf. Sakamandimby.
POUTRELLE, sf. Lafi-drihana, rai-
rain-drihana, zana-kazo.
POUVOIR, vn. Afaka, mahazo, ma ha....
Il no peut pas marcher. Tby a/a-man-
deba izy. Je ne peux pas dormir. Tsy
jnahazo matory aho Cela peut se faire.
Digitized by
Google
PRA
G 40
PRE
Azo atao izany. Il ne peut rien répon-
dre. Tsy maftavaly na inona na inona
izy. || ioc. N'en — plus. Ana. Je n'en
puis mais. Tsy izaho no antony, fotony.
— , v. imp. Azo heverina. Il peut se fai-
re, il se peut que votre projet réussis-
se. Azo heverina fa ho vanona ny flka-
sanao, angamba bo vanona ny flkasanao.
— , va. Mahefa, mahavita. Il peut tout ce
qu'il vent. Mahefa, etc., izay rohetra
tiany hatao izy.
POUVOIR, «m. I* Fahazoana. Il n'est
pas au — de l'esprit humain de conce-
voir de telles choses. Tsy azon' ny sain'
olombelona heverina ny zavatra tahaka
izany. 2*—, Fahefana, fanapahana. Il
est parvenu au — . Nahazo fahefana, fa-
napahana izy. Il a le— de commander.
Manam-pa/ie/arca mba handidy izy. Il a
outropassô ses pouvoirs. Nihoatra ny fa-
hefana azony iiy. Les pouvoirs d'un
ambassadeur. Ny fahefan' ny ambasa-
daora. — temporel. Fahefana momba
ny nofo. — spirituel. Fahefana mom-
ba ny fanahy. —législatif. Fahefana
mba hanao lalâna. —exécutif. Fahe-
fana mba hampanaraka ny lalàna. —
judiciaire. Fahefana mba hitsara. 3 J — .
Lehibo. Flatter lo — . Mandoka ny lehi-
be. 4 # /î(j. Toky, hery, lifehozana, famo-
lahana, titarihana, fitaomana. Il a beau-
coup de — auprès du ministre. Maha-
toky ny ministra loatra izy, lo leny
amy ny ministra izy. Le — de la ver-
tu. Ny he r in' ny batsaram-panahy. Il
n'a pas de — sur lui-menu. Tsy ma-
hafehy Una izy. Il n'a pas de-— sur
ses passions. Tsy mahafolaka ny fllan-
dratsiny izy. Il exerce un grand — sur
les esprits. Mahatarika, mahataona
ny olona tokoa izy.
PRAIRIE, sf. Tanim-bilona. — artiû-
cielle. Tany nofafazam-oiiona.
PRALINE, sf. Karazam-batomamy.
PRATICABLE, adj. !• Azo atao, azo
arahina. Cela n' est pas — . Tsy azo
afao, etc., izany. 2 # — , Azo aleha* Che-
min—. Làlana azo aleha.
PRATICIEN, sm. Mahay, zatra amy
ny raharahany. Ce médecin est un bon
— . Mahay, ete , io dokotera io.
PRATIQUANT, ANTE, ad/. Mana-
raka tsara ny flvavahana.
PRATIQUE, 8f. 1* Fahazarana manao,
fanaovana, ianarahana, fanatanteraha-
na. Il a la— de la médecine. Zalra ma-
. nao ny raharahan' ny dokotera izy. Il a la
—des affaires. Z&trzun&nao raharaha sa-
mihafa izy. Cette vertu est d'une — dif*
licilo. Sarotra arahina izany hatsaram*
panahy izany. Ce projet est beau, mais
il sera difficile dans la—. Tsara izany
flkasana izany, fa. sarotra ny fanaovana,
ny /anafanterahana azy. 2 # — f Fanao,
fomba. Agir selon la — du pays. Manao
araka ny fanao, ny /bmfcan' ny tany. 3*
—, Mpanao trano fantatra, mpividy. Ce
marchand a des pratiques. Bo ny mpa-
nao trano fan tat ra, etc., amin'io mpi-
varotra io. 4*—, pi. Fombam-pivavaha-
na. Pratiques superstitieuses. Fonxban-
tsarapy, fadifady. 5*—, Firaisan-tetika.
Entretenir des pratiques avec l'enuc-
mi. Miray telika amy ny fahavalo.
— , adj. Mampanao, manao, manao asa
soa. Cours théorique et — . Fampiana-
rana sady mampahay no mampanao.
Sa vertu était — . Niseho tamy ny asa
soa nataony ny hatsaram-panahiny.
PRATIQUER, va. 1* Manao, maoara-
ka, manatanteraka. — de bonnes œu-
vres. Manao asa soa. — la vertu. Ma-
naraka ny hatsaram-panahy. — les com-
mandements de Oieu. Manaraka, ma-
natanteraka ny didin' AnJrtamanitra.
— la médecine. Manao ny raharahan'
ny dokotera. —une fenêtre. Manao
vara varan- ko ly. 2*—, Miaraka matetika.
Il pratique les gens de bien. Miaraka
matetika aiuy ny tsara fanahy izy.
Se pratiquer, vpr. Atao, fanao, arahina.
PRÉ, sm. Tanim-bilona.
PRÉALABLE, adj. Mia'oha, aloha.
Au préalable, loc. adv. Aloha.
PRÉALABLEMENT, ado. Aloha.
PRÉAMBULE, sm. Sasin-teny, teny
mialoha.
PRÉCAIRE, adj. Tsy raikitra. Il n'a
qu'une auturité — . T*y raikitra ny fa-
hefana azony.
PRÉCAIREMENT, adv. Tsy raikitra.
PRÉCAUTION, sf. {• Fitandremana
rahateo. 2°— , Fitandremana, fahamali-
nana. Agir avec — Manao amim-pi-
tandr émana f amim-pa/iamalinana.
PRÉCAUTIONNER, va. M am pi tan-
drina rahateo. — les tidèles contre l'er-
reur. Mampitandrina ny kristiana ra-
hateo sao azon' ny finoan-diso.
Se précautionner, vpr. Mitandrina ra-
hateo. mttandrina.
PRÉCÉDEMMENT, adv. Teo aloh*>
taloha.
Digitized by
Google
PRE
041 —
PRE
PRÉCÉDENT, ENTE, adj. Mialoha.
Je l'ai dit dans le chapitre—. Efa voa-
lazako tamy ny toko mialoha izany.
—, sm. Ny natao taloha. Comme Antécé-
dent.
PRÉCÉDER, va. Mialoha. Il nous pré-
cède. Mialoha. anay izy. Le mot qui
précède. Ny teny mialoha.
PRÉCEPTE, sm. Lalana, didy. Les pré-
ceptes de Fart oratoire. Ny lalàna mom-
ba ny fahaizana mandaha-teny. Les pré-
ceptes de Jésus-Christ. Ny didiny
Jeso-Kristy. Cela est de — . Didy izany.
PRÉCEPTEUR, «m. Mpampianatra.
PRÊCHE, sm. Toritenin'ny Protestanta.
PRÉCHER,oa. i* Mitory, mitory teny. —
l'Évangile. Mitory ny Evanjely. — le ca-
rême. Mitory teny mandritra ny kare-
my. — les inlidèles. Mitory teny amy ny
tsy m pi no. 2*—, Mampianatra, inanana-
trâ, mamerimberina. 11 prêche une mo-
rale sévère. Mampianatra fitsipi-piton-
dran-tena sa rot r a izy. Il prêche son fils.
Mananatra ny zanany izy. Il prêche
toujours la même chose. Mamerimbe-
rina mandrakariva ny teo hiany izy.
—, on. !• Mitory teny. 2* fig» Il prêche
d'exemple. Izy aleha no manao izay am-
pianariny. Il prêche dans le désert. Tsy
benoina, fotsy rora izy.
PRÊCHEUR, sm. M pi tory teny» mpi-
tory teny tsy mahay loatra.
PRÉCIEUSE, sf. Vehivavy mpiango-
langola.
PRÉCIEUSEMENT, ado. Amim-pi-
tandremana, amim-pitiavana. Garder —
un livide. Mîtahiry boky amim-pitan-
dremana, etc.
PRÉCIEUX, EUSE, adj. 1* Saro-bidy.
ivtotfe précieuse. Lamba saro-bidy. 2*
fig. Saro-bidy, lehibe, maroy indrindra,
malala, mahasoa. Votre temps est—-. Sa-
ro bidy ny aadronao. Il en ost résulté
pour lui un avantage — . Nahazo soa lehi-
be tamin'izany izy. C'est pour moi un sou-
venir—. Pahatsiarovana mamy ami ko
indrindra izany. Cet enfant est — à son
père. Jl/alafan-drainy, mahasoa an-
drainy io zaza io. 3*—, Miaogolangola,
miangeso, miangantsana. Il a des maniè-
res précieuses. Miangolangola toetra
izy. Il a un langage — . Miangolangola,
etc., fl teny izy. Voy Àffbcté.
PRÉCIPICE, sm. 1* Tevana, hantsana.
Marcher entre deux précipices. Mande-
ha eo anelanclan'ny tecana, etc., roa.
2*/tf/. Tevana. hady. La débauche IVn-
trainc dans le — . Ny fitondrau-tena rai-
tsy no mamarinaazy an-/ei*ana, etc.
PRÉCIPITAMMENT, adv. Araim-pa-
hamaikana, faingana.
PRÉCIPITATION, sA Hamaikana, ha-
fainganana, hadodonana, firotorotoa-
na, iikorododoana, Gkoroboboaua. La —
gâte la plupart des affaires. Ny hadodo-
nana? firotoroloana, fikorododoana t
fikoroboboana manimba ny ankubia-
zan' ny raharaha.
PRÉCIPITÉ, ÉE, p. et adj. f Voava-
rina, navariaa, voazera, nazera. 2°— ,
Maika, faingana. Marcher à pas préci-
pités. Manao dia maika, etc.
PRÉCIPITER, va. 1* Mamarina, man-
jera. Dieu précipita les anges rebelles
dans les enfers. Nacarina, nazeran*
Andriamanitra anyanatin'ny afobe ny
anjely mpikomy. 2*—, Mahamaika, ma-
nafaingana, manao faingana loatra. La
frayeur précipitait ses pas. Ny tahotra
71 a harnai ha, nanafaingana ny diany.
Les gens sages ne précipitent rien. Ny
olom-keudry tsy manao zavatra na inona
na inona faingana loatra. 2* fig. Mama-
rina, manongana. Ses vices le précipi-
tent dans l'infortune. Mamarina azyao
anatin* ny fahoriana ny haratsiany. —
un monarque du trône. Manongana
mpanjaka.
Se précipiter, vpr. 1* Mi va rina, ratanje-
ra, miantonta. Le torrent se précipite du
haut des rochers. Mivarina, etc., avy
amy ny vatolampy ny riaka. 3*—, Mianto-
raka, miantsambotra, midodododo. Se —
sur l'ennemi, Miantoraka amy nyfaha-
valo. Il se précipita dans les bras de sa
mère. Niantoraka, niantsambotra ta-
min-dreniny izy. La foule se précipitait
au-devant de lui. Nidodododo nitsena
azy ny vahoaka. 3*—, Manao faingana
luatra. Ne vous précipitez pas. Aza ma-
nao faingana loatra.
PRÉCIS, ISB, adj. 1* Raikttra, voaten-
dry, voafotra, marina. Il est venu à l'heu-
re précise. Tonga tamy ny fotoana rai*
kilra, etc., izy. Arrivez à cinq heures
précises. Tongava amy nydimy mari-
na. 2°— , Mazava. Demande précise. Fafc-
gatahana mazava. 3 # — , Fohy sady ma-
zava, fohy teny sady mazava. Discours
—, Laha-teny fohy sady mazava. Ecri-
vain — . Mpamorom-boky fohy teny «a-
I dy mazava.
41
Digitized by
Google
PRE
— Ci2 —
PRE
PRÉCIS, sm. Fotopototra. Il a écrit un
— de l'histoire ancienne. Nanoratra ny
fotopototry ny tanlararf ny ntaolo izy.
PRÉCISÉMENT, adv. Marina, indrin-
dra. Il est parti — à six heures. Niain-
ga tamy ny enina marina, etc., izy.
Voy. Juste.
PRÉCISER, va. Milaza mazava. — un
l'ait. Alilaza mazava zavatra a nanti-
ra y niseho.
PRÉCISION, sf. 1° Filazana Tohy sady
mazava. 2°— , Fahamarinana, lilamina-
na. l^a règle est divisée avec — . Voaza-
razara marina ny fitsipika. Les manœu-
vres ont été exécutées avec — . Nilami-
na ny famindran' ny miaramila.
PRÉCITÉ, ÈE, adj. Voalaza teo aloha.
PRÉCOCE, adj. 1° Maladymasaka. Fruit
— . Voankazomafadj/ masaka. 2 a — , Ma-
lady, haingam-pitorabo, maroroka, ma-
roro-tsaina. Enfant — . Zaza kely mala-
dif, etc.
PRÉCOCITÉ, s/". 1° Halady masaka. 2 a
—, Ilalady, baroroka,
PRÉCONÇU, UE, adj. Itompoana ra-
'hâtée. Idée préconçue. Hevitra itom-
poana rahateo.
PRÉCONISATION, sf. Fanandratana
ho eveka.
PRÉCONISER, va. 1° Midera izaitsizy.
2°— , Manandratra ho eveka.
PRÉCURSEUR, sm. Mpialoha. Saint
Jean-Baptiste fut le —de Jésus-Christ.
Masin-dahy Joauy Batista no mpialoha
any Jeso-Kristy.
—, adj. Mialoha. Signes précurseurs. Fa-
mantarana mialoha. »
PRÉDÉCESSEUR, sm. Ilay.dimbasa-
ua, mialoha. Ce prince suivit l'exemple
de son — . Izany mpanjaka izany nanaha-
knilay nodimbasany. Nos prédéces-
seurs. Ireo izay nodimbasantsika, nia-
loha antsika.
PRÉDESTINATION, sf. Fanendren'
Andriamanitra ho amy ny fahasambara-
na mandrakizay.
PRÉDESTINÉ, ÉE, adj. et s. !• Voa-
tendry ho amy ny fahasambarana man-
drakizay. 2" — , Yoatcndry rahateo, voa-
tidy rabateo.
PRÉDESTINER, va. 1° Manendry ho
amy ny fahasambarana mandrakizay.
Dieu a prédestiné les élus. Andriamani-
tra nanen</rj/nyolom-pinidy ho amy ny
fahasambarana mandrakizay. 2°— ,
Manendry rahateo, nrffldy rahateo. Dieu
avait prédestina la Vierge Marie pour
être la mère du Seigneur. Andriamani-
tra nanendry, nifidy rahateo any Ma-
ry Virijiny ho renin' ny Tompo.
PRÉDICATEUR, sm. !• Mpitory teny.
2°— , Mpampianatra. Voy. Puêchek.
PRÉDICATION, sf. Fitoriana, fitorian-
teny, toriteny, sermona.
PRÉDICTION, sf. Faminaniana. Sa —
est accomplie. Taritoraka, ny famina-
niana nataony.
PRÉDILECTION, sf. Fitia^na indrin-
dra. Il a de la — pour sa fille. Tia in-
drindra ny zanany vavy izy. Enrant de
— . Zanaka tiana indrindra, malala.
PRÉDIRE, va. 1° Maminany. — Fa ve-
nir. Maminany ny ho avy. J avais pré-
dit tout ce qui lui est arrivé. Efa noeî-
nanittb ny zavatra rehetra tonga tami-
ny. 2°—, Milaza rabateo. —une éclipse.
Milùza fanakonana ra/ia/eo.
PRÉDISPOSER, ra. Mahatonga aroti-
na tsikelikely.
PRÉDISPOSITION, sf. Toe-batana
mahatonga arotina tsikelikely.
PRÉDOMINANT, ANTE, adj. Lehi-
be indrindra, miseho indrindra. L'humi-
lité est sa vertu prédominante. Ny fa-
netren-tena no hatsaram-panahy lehi-
be indrindra, etc.. ao arainy.
PRÉDOMINER, un. Lehibe indrindra,
miâoho indrindra. La charité prédomi-
ne dans les vrais chrétiens. Ny fltiava-
namana no miseho indrindra ao amy
ny kristiana marina.
PRÉÉMINENCE, sf. Fiamboniana. Il
a la— sur lui. Amboniny izy.
PRÉÉMINENT, ENTE, adj. Ambo-
ny indrindra. La charité est une vertu
prééminente. Ny fitiavana an* Andria-
manitra no hatsaram-panahy ambony
indrindra.
PRÉÉTABLIR, va. Mamotra rahateo.
— une question. Mamelra rahateo ny
zavatra hodinihina.
PRÉEXISTANT, ANTE, adj. Ary
taloha.
PRÉEXISTENCE, sf. Fisiana taloha.
PRÉEXISTER, vn. Ary taloha.
PRÉFACE, sf. Sasin-teny, teny mialohf.
PRÉFECTURE, sf. Fari-tanyJebezuV
ny préfet, raharahan'ny préfet, traoon'
ny préfet.
PRÉFÉRABLE, adj. Mendrika hatao
ambony, mendrika hofidina, mendrika
botiana kokoa, aleo. La vertu est — à
l'or. Ny haUaram-panahy no mendri-
Digitized by
Google
i
PRE
— C4Î
PRE
ka hatao ambony, mendrika hotiana
kokoa noho ny volamcnQ, aleo ny ha-
tsaram-panahy toy izay ny volamena.
PRÉFÉRABLEMENT , adv. Atao
ambooy, liana kokoa, aleo.
PRÉFÉRENGE, sf. Fanaovana ambo-
ny, fifidianana, titiavana kokoa. fianga-
rana, fizahan-lavan' olona. Entre ces
deux généraux, celui-là mérite la—.
Amin' irco jeneraly roa lahy ireo, iley
itsy no mendrika hatao ambony, hofi-
dina. Ma — est fondée. Misy antony ny
ifidianaho izany, ny itiavako izany
kokoa. Il fait dos préférences. Ny sa-
sany no tiany kokoa, miangatra, mi-
zaha tavan' olona izy.
PRÉFÉRER, va. Manao ambony, mi-
fidy, tia kokoa, aleo. Il préfère l'hon-
neur aux richesses. Ny voninahitra no
ataony ambony, no tiany kokoa noho
ny harena, aleony ny voninahitra toy
izay ny harena. Il préféra se retirer.
Nalcony niala.
Se préférer, vpr. Manao ny tenaay am-
bony, tia tena kokoa.
PRÉFET,sni. Lehiben'nydépar/emen/.
PRÉJUDICE, s m. Fatiantoka, fanim-
bana, fahasimbana. Porter — à quel-
qu'un. Mahafatyantoka, mamono an-
toka olona, manimba zavatr' olona.
C'est au — de son honneur. Manimba
ny lazany izany. Voy. Dommage.
PRÉJUDICIABLE, ad}. Mahafaty an-
toka, mamono antoka, manimba.
PRÉJUDICIER, un. Mahafatyantoka,
mamono antoka, manimba. Voy. Nuire.
PRÉJUGÉ, 8m. 1° Filsarana au-tendro-
ny, iaminaniana, fauiantarana rahateo.
Sa réputation forme un — pour lui.
Ny lazany no azo itsarana azy an-
tendrony. L'accueil qu'il vous a fait est
un — pour le succès de votre affaire. Ny
nandraisany anao no azo aminaniana,
amantarana rahateo fa ho vanona ny
raharahanao. 2° — , Hevitra itompoana,
hevi-diso. Faux — . 7/ein-diso itompoa-
na. Combattre un — . Manohitra hevi-
diso anankiray.
PRÉJUGER, ra. Mitsara an-tendrony,
maminany, mamantatra rahateo. Je ne
veux point — la question. Tsy te-hitsa-
ra an-tendrony ny zavatra dinihina
aho. Autant qu'on le peut — . Araka izay
azouinanina, fantarina rahateo.
PRÉLASSER (SE), vpr. Misonanina,
miedinedina, miedikedika. Se — dans un
fauteuil. Misonanina ao amy ny sezabe.
PRÉLAT, sm. Evcka, kardinaly.
PRÉLATURE, sf. Fiandrianau' ny
eveka,— ny kardinaly.
PRÉLÈVEMENT, sm. Fakana aloha.
PRÉLEVER, va. Maka aloha. Il faut —
deux cents francs sur la succession pour
lesfraisdes funérailles. Tsy maintsy ha-
kana ariary efa-polo aloha ny lova mba
handoavana ny lany amy ny fandevonana.
PRÉLIMINAIRE, adj. M ialolia Dis-
cours — . Laha-teuy mialo ha.
-,8m. pi. Zavatra mialoha. Les prolimi-
naires d'un traité de paix. Ny zacalra
mialoha ny fanekem-pihavanana.
PRÉLIMINAIREMENT, ado. Mia-
loha.
PRÉLUDE, sni. !• Satrany. î«pg. Zava-
tra mialoha, fiandoliaua. Les éclairs sont
le — des orages. Ny helatra no mialoha,
no pandohan ny ranonoram-haratra.
PRÉLUDER, m. [• Manao satrany.
2 # — , Miomana. Il préludait-à une batail-
le par des escarmouches. Efa nioman-
kiady tamy ny ady madinidinika izy.
PRÉMATURÉ, ÉE, .adj. !• Masaka
alohan* ny l'otoana, malady masaka.
Fruit — . Voankazo masaka alohan'ny
fotoana, etc. 2*fig. Maroroka, malady,
tsy mbola masaka. C'est un esprit — .
3/aroro-tsaina izy. Il a été enlevé par
une mort prématurée. Nalady maty,
maty tanora izy. Cette entreprise est
prématurée. Tsy mbola masaka izany
raharaha izanv.
PRÉMATURÉMENT, adv. Alohan'
ny fotoana.
PRÉMATURITÉ, sf. Haroroka, hala-
dy
PRÉMÉDITATION, sf. Fihcvcrana
rahateo.
PRÉMÉDITÉ, ÉE, adj. Voahovitra
rahateo. Assassinat—. Famonoana olo-
na voahevitra rahateo.
PRÉMÉDITER, va. Mihevitra raha-
teo.
PRÉMICES, sf. pi. 1° Santatra, voalo-
ham-bokatra, voalohanteraky ny biby.
2 # fi g. Santatra; zavatra voalohany, ilan-
dohana, fiantombohana. Je vous ofTro
les — de mou travail. Atolotro anao ny
santatry ny asako. Vous avez eu les—
de son cœur. Hianao no notiaviny vaa-
lohanyr II a vu les — de ce règne. Nahi-
ta ny niundohana, niantombohan' ny
nanjakan' izany mpanjaka izany izy.
PREMIER, 1ÈRE, adj. 1° Voalohany.
Digitized by
Google
PRE
— 044 —
IRE
Le— jour du mois. Ny i* oalôhari andro
amy ny volana. ny amlro voalohan* ny
volana. Il est le — de son village. Izy no
voalohany ao amy ny tandna iloerany.
Le —ministre. Ny ministra voalohany,
ny printe ministra. 2*—, Taloba. Il a re-
couvré sa première puissance. Nahazo
ny fahefany Jaloha indray izy.
—, sm. Hibana ambany indrindra. Il de-
meure au — . Mitoetraao amy ny ri ha-
na ambany indrindra izy .
PREMIER-NÉ, sm. Lahimatoa.
PRÉMUNIR, va. Mampitandrina raha-
teo. Comme Précautionner..
Se prémunir, vpr. Mitandrina.
PRENABLE, adj. Azo alana, azo ani-
hina, mety ho afaka.
PRENANT, ANTE, ad;. La partie pre-
nante. Ny mpaka vola.
PRENDRE, va. 1° Maka, mandray, mi-
tsingina, misambotra, mitondra v — unu
vjlle. Maka tandna. On lui a pris sa mon-
tre. Nisy nafca ny famantaranandrony.
— une épée. Mandray sabutra. Prenez
mille francs dans mon armoire. Makà,
mandraisa ariary roan-jato ao anaty
lalomoarako. Prenez ce que Ton vous
offre. Itaiso izay atolotrà anao. — du
bout des doigts. Mitsingina. — l'air.
Maka rivotra. — femme. Maka vady.
— un cuisinier. Maka mpahandro. Il Ta
pris par les cheveux. Nisambolra azy
tamy ny volon-dohany izy. Vous avez pris
un habit bien léger. Nitondra akanjo
manify loatra hianao. II a oublié de —sa
tabatière. Nanadino hitondra tabatera
izy. 2 # — , Mahazo, mahatratra. On a pris
beaucoup de poisson. Nahazo hazandra-
no betsaka. —quelqu'un sur le fait. Ma-
hazo olona an-tanana, mahazo otona am-
body omby. La fièvre l'a pris hier. A zo,
tratry ny tazo izy omaly. 3*—, Homana,
mihinana, misotro. Je n'ai rien pris de
la journée. Tsy nihinana na inona na
inona aho androany. — une médecine.
Misotro fanafody. 4°— , Mampandoa, mi-
vidy, mifidy, milatsaka, manaraka, mom-
ba. On m'a pris mille francs pour cette
maçonnerie. Nampandoavina roan-jato
aho tamin'io rati-balo io. Je vais vous
— un livre. Hividyboiy aoankirayami-
nao aho. Il a pris un métier fort rude.
Nifidy raharaha mafy izy. Elle a pris
le voile. Nilatsaka ho masera izy. Quel
chemin— ? Iza no làlana ha.ra.nin a,
hombana ï Vous avez pris la route la
plus langue Na::araka t nomba nyld-
lana lavidavitra kokoa hianao. 5* fig.
Mandray, mi tondra, miantoka, miandrai*
kitra, roanandoka. Vous prenez mal mes
paroles. Ratsy ny andraisanao ny teni-
ko. II a mal pris mon affaire. Ratsy ny
nitondrany ny raharahako. Je prends
cela sur moi. Izabo miantoka, mian-
dvaikitra izany, ataoko izany na dia tsy
nahazo làlana aza aho. — une affaire à
ses risques. M iandraihitra raharaha na
dia maty antoka aza. — le titre de prince.
Manandoka ny flandriauan'ny ianak'
andriana. 6 - — , Manomboka, manaraka,
manao, mina..., man..., mi.... Prenez la
chose de plus haut Atombohy aloha-
loha hiany izany tantara izany. Il a pris
la bonne voie. Nanaraka ny làlana tsa-
ra izy, nanao izay tokony habatanteraha-
na izany izy. — son parti. Manao fika-
sarui rai kitra, mandelltra. —une person-
ne pour une autre. Manao otona anan-
kiray ho olon-kafa. —congé. Manao ve-
loma. —son temps. Manao miadana,
tsy rot o Ira. —une habitude. Mihaza-
trà. —à bail. A/anofa. —garde. A/itan-
drina. — parti pour quolqu'uu. 3/ian-
dany amin' olona.
—, v n. 1* Maka. manesotra. Il prend sur
son nécessaire pour donner aux pauvres.
Ny ilainy no akany, anesorany hano-
mezana ny mahantra. 2*—, Mamaka, ma*
hazo iototra, latsa-paka, maniry. Cet
arbre a bien pris. Efa namaka, etc., tsa-
ra io hazo io. 3*—, Mivongana, mandry,
miraikitra, mahazo. Le lait a pris. Ni-
vongana, nandry ny ronono. Le vésica-
toire a pris. Niraikitra ny bilisitra. Le
feu a pris à la maison. Nahazo ny tra-
no ny afo. 4*—, Mahomby. Ce livre preu-
dra. Iîahomby io boky io.
Se prendre, vpr. l'Misarangotra, misin-
gotra. 6a robo s'est prise aux buissons.
Niëarangotra, nisingotra tamy ny ne-
ry ny zipony. 2°— , Mivongana, mandry,
doroka. Se— de vin. Doroky ny divay.
3* fig. Ce mot se prend ici dans un au-
tre sens. Misy hevitra ha fa io teny io.
Se — de paroles. Mifanjihi-bava. S"en
— à quelqu'un. Manilika amy ny hafa.
S'y —bien. Manao izay abatanterahan-
javatra.
PRENEUR, EUSE, adj. 1* M pan o fa.
2-— , Mpihinana, mpisotro. —de tabac.
3/piMnam-paraky. — de thé. Mpiso-
tro dit*.
PRÉNOM, sm. Panampin'anarana,ana-
rana âmv uv batemv.
Digitized by
Google
PRE
— 645 —
PRE
PRÉOCCUPATION, sf. Fahavariana-
na, fahaverezan-ke vitra, fiahiana.
PRÉOCCUPÉ, ÉE, ailj. Feno, varia-
na, very he vitra, miahy.
PRÉOCCUPER, ra. M a mono, mahava-
riana, mahavcry liovilra. ahina. Cette
idée le préoccupe. Feno izany hevitra
izany ny sainy. Cette affaire le préoc-
cupe. Mahavariana,mahavery hevitra
azy, ah in y loatra izany raharaha izany.
Se préoccuper, vpr. Variana, very he-
vitra, miahy.
PRÉOPINANT, sm. Mpamoaka ny lie-
viny alohan'ny sasany.
PRÉOPINER, vn. Mamoaka ny hevi-
ny aloban' ny sasany.
PRÉPARATEUR, sm. Mpanamboa-
tra, mpanomana, mpampiomana.
PRÉPARÂT! F, sm. Fanaraboarana,
famboarana, fanomanana, fiomanana.
famononana, fivononana, fltaovana. Il
s'occupe des préparatifs de guerre. Ma-
namboatra, manomana, mamonona,
mitao ny zavatra hoenti-miady izy.
PRÉPARATION, sf. Fanamboarana,
famboarana, fanomanana, fiomanana,
famononana, fivononana, fltaovana, fam-
piomanana. La — du médicament a été
mal faite. Ratsy ny nanamboarana ny
fanafody. Il proche sans — . Mitory tcny
tsy niomana izy.
PRÉPARATOIRE, adj. Mampioma-
na. Cours—. Fampianaruna mampio-
mana.
PRÉPARER, ra. !• Manamboatra ,
mamboatra, manomana, mamonona,
mitao, mampiomana. — un mets. Ma-
namboatra, mamboatra nahandro. —
un logement. Manamboatra, mano-
mana trano. — ce qu'il faut pour un
voyage. Manamboatra, manomana,
mamonona ny zavatra hoenti-mande-
ha. — un discours. Manomana laha-
tcny. — des élèves à un examen. Mam-
piomana mpianatra ho a m y ny fanadi-
nana. 2 # — , M a ha ton ga. Cela nous pré-
pare de grands malheurs. Hahatonga
loza lehibe amintsika izany.
8e préparer, vpr. 1* Miomana, mfvo-
nona. 8e — au combat. Miomana, mi-
conon-kiady. 2 # — , Madiva ho, mitatao,
antomotra. Une grande révolution se
prépare. Madiea hisy fikorontanana
lehibe. Un orage se prépare. Fila mi-
tatao, antomotra ny ranonoram-ba-
ratra.
PRÉPONDÉRANCE , sf. Hahery
lania.
PRÉPONDÉRANT, ANTE, adj. Ma-
hery lanja. Homme — . Olona mahery
lanja. Voix prépondérante. Latsa-bato
mahery lanja.
PRÉPOSÉ, ÉE, adj. Voatendry, no-
tendrena.
— , ». Mpanao raharaha. Les préposés de
la douane. Ny mpanao raharaha amy
ny ladoany.
PRÉPOSER, va. Manendry. On Ta pré-
pesé à la conduite des travaux. Voa-
tendry mba hitarika ny raharaha izy.
PRÉPOSITIF. IVB, adi. Manao ny
asan' ny preposisiona. Locution prépo-
sitive. Fombam-pitencnana manao ny
asan' ny preposisiona.
PRÉPOSITION, sf. Teny mampifan-
dray teny roa, preposisiona.
PRÉROGATIVE, sf. Tombon-tsoa.
Cette église a de grandos prérogatives.
Manana tombon-tsoa lehibe io trano
leglizy io. Voy. Privilège.
PRÉS, prèp. 1* Akaiky, anila, antomo-
tra. Il est — do la rivière. Ao akaiky,
anilan'ny renirano izy. Nous sommes
— de Thivor. Manakaiky ny ririni-
na isika, efa antomotra ny ririnina. 2*
—, Efa ho, madiva ho, ambivitra. Il est
— do mourir. Efa ho, madiva ho faty,
ambavahoana izy, ambivitra ny ainy.
3*—, Saika. Il dépense— de dix mille
francs. Saika ariary roa arivo no laniny.
4 # fig. Serrer quelqu'un de—. Manen-
jika olona mafy. Tenir quelqu'un de—,
Mitandrina olona tsara. Être— de ses
pièces. Koly vola.
A peu près, loc. adv. Voy. ce mot.
A cela près, loc. adv. Na dia izany aza.
PRÉSAGE, sm. 1» Fambara. Cela est
d'un heureux—. Fambara tsara izany.
C'est un oiseau de sinistre—. Voroiîa
/nmbaraloza izany. 2*—, Vinany. Mes
présages se sont accomplis. Tanteraka
ny vinany nataoko.
PRÉSAGER, ra. 1* Manambara. 2*—,
Maminany.
PRESBYTE, adj. et s. Manao mason'
antitra, manno mason-jokiny.
PRESBYTÈRE, sm. Tranon' ny curé.
PRESCIENCE, sf. Fnhalalana ny ho
avy.
PRESCRIPTIBLE, adj. A/.o rahefa
ela, tsv aloa rahefa Ha.
Digitized by
Google
PRE
64G —
PRE
PRESCRIPTION, sf. Fahazoan-karena
araka ny laldua rahefa ela, fahafahana
tsy handoa trosa araka ny lalAna rahe-
fa ela. £•— , Taratasim-panafody. Pres-
cription médicales. Taratasim-pana-
fody oraon'ny dokotera.
PRESCRIRE, va. 1° Mandidy. J'ai exé-
cuté tout ce que vous m'avez prescrit.
Notanterahiko avokoà ny zavatra rehe-
tra nandidianao ahy. 2°— , Mahazo ha-
rena noho ny ipetrahana ela, afaka tsy
handoa trosa noho ny ela. Il a présent
cette terre. Nahazo io tany io izy noho
ny nipctvahany ela lamiuy. lia pres-
crit sa dette. Afaka tsy handoa trosa
izy noho ny ela.
—, vn. Manafuana, mahafoana. L'usage
no peut — contre la justice. Ny fanao
tsy mahafoana ny rariny.
Se prescrire, vpr. i # Mamehy tena. Il
a enfreint la loi qu'il s'était prescrite.
Nandika ny lalàna namehezany tena
izy. 2 # — , Àzo noho ny n ipetrahana ela,
tsy aloa noho ny ela. Les droits des mi-
noursne se prescrivent point. Tsy azo
noho ny mjyetraha)ta ela ny any ny
tsy maoty.
PRÉSÉANCE, sf. Fialohana. Se dis-
puter la—, Miady fialohana.
PRÉSENCE, sf. 1° Fisiana, fanatreha-
na, fanoloanana. Ils croient la-— réelle.
Mino ny /isiany Jeso-Kristy ao amy
ny eokaristia izy ireo. L'état de ses
affaires réclame sa—. Ny tootry ny ra-
harahany manery azy mba hanatrika,
hunoloann. Il a fait cela en ma— . Na-
nao izany Uio anatrehako, anoloaho izy .
Mettez-vous en la— de Dieu. Hevero fa
eo anatrehana f anoloan' Àndriamaui-
tra hianaroo. 2" fig. — d'esprit. Hafain-
ganan-tsaina. Il a répondu avec une —
d'esprit admirable. Namaly taminv-pa-
hafainganan-lsaina mahagaga izy.
En présence, toc. adv. Anatrehana,
onoloana, imaso. Les années sont en—.
Mif'anatriha ny tafika roa tonta.
PRÉSENT, sm. Fauomezana, fanalilra,
kadô.
PRÉSENT, ENTE, adj. 1- Ao, mi-
sy, manatrika, njaiuluaua. Jésus-Christ
est — dans l'eucharistie. Ao amy ny eo-
karisia Jcso-Kristy. Dieu est— partout.
Misy an' Andrianvinitta ny fltocrana
r*»heira. J'y étais—. Tao aho, nana-
triton, nanofoa)ia izany aho. 2* fig. Tsa-
mvana. OI.i «-st toujours — *à mon es-
pr.i. Tsno:\hi manlrakariva izany.
3°—, Ankehitriny. La vie présente. Ny
fiainana ankehitriny.
— , «m. Ny ankehitriny. n ne s'occupe que
du — . Tsy miahy afa-tsy ny tnkehitri-
ny izy. " ;
À présent, toc. adv. Ankehitriny, izao.
PRÉSENTABLE, adj. {• Azo atololra,
fanolotra. 2° fig. Azô aseho.
PRÉSENTATION, sf. 1- Fanolorana,
fanehoana. La — de la Vierge. Ny nano-
lorany Masina Mnry tena. 2f— , Fampî-
dirana, fampandrosoana, fanaterana.
PRÉSENTEMENT, adv. Ankehitriny.
izao.
PRÉSENTER, va. !• Manolotra. —dos
fruits. Manolotra voankazo. —un livre.
Manolotra boky. 2* — . Mnmpiditra.
mampandroso, mitondra, manatitra. —
queîqu* un & la cour. Mampiilitra, etc.,
olona anaty rova. 3*—, Manambana — la
baïonnette. Manambana amy ny beni-
tra. 4* fig. Milaza, mampiseho, misy. Il
a présenté clairement les faits. Nolazai-
ny, nasehony mazava ny zavatra sami-
ha r a niseho. Ce pays présente des res-
sources. M in y zava-tsoa maro izany ta-
nv izany. || loo. — les armes à un officier.
Manao sapaoritra ny manambooinahitra
anankiray. — les armes au souverain.
Manao porizenitra andriana. —la batail-
le. Mihaika hialy. Voy. Offrir
Se présenter, t?pr. {• Mnnojo-tena, rai-
seho, mamangy. Se — pour une place.
Manolo-tena mbahanao raharahaanan-
kiray. Se — devant le juge Miseho eo
anatrehan'uy mpitsara. Il fc présente
bien. Kinça izy raha miseho eo anatre-
han'ny olona. Il se présente gauche-
ment. Dondrina izy raha miseho eo ana-
trehan'ny olona. Se — chez un ami Ma-
mangy sa'caiza. La première chos3 qui
s'est présentée devant moi. Ny zavatra
voalohany niseho teo anatrehako. 2* fig.
Miseho, misy. Une difficulté se présen-
te. Misy zava-tsanlra miseho. Cette
affaire se présente bien. Miseho ho tsa-
ra izany raharaha izany.
PRÉSERVATEUR, TRIGE , adj.
Miaro, mitahiry. Médecine préservatri-
ce. Fanafody miaro.
PRÉSERVATIF, IVE, adj. Maharo.
— , *m. 1* Fanafody maharo, fanefitra.
2° fig. Zavatra miharo. La sobriété est
un — contre la maladie. Ny fahalalam-
petra amy ny hanina sy ny flsotro ma-
haro amv nv aretina.
Digitized by
Google
PUE
- 647 -
PUE
PRÉSERVATION,*/*. Fiarovana.fiU-
hirizana.
PRÉSERVER, oa. Miaro, mitahiry.
Dieu nous a préservé d* ce fléau. An-
driamanilra no niaro antstka tamin* iza-
ny loza izany. Dieu a préservé son corps
de la corruption. Andriamanitra nilnhi-
ry ny fatiny tsy ho lo.
Se préserver, vpr. Miaro tenn, mitahi-
ry tena. Se —de la contagion. Mitahiry
lena aroy ny areti-miiindra.
PRÉSIDENCE, sf. !• Raharahan* ny
mpitarikaamy ny flvoriana.raharahan'ny
presidenta. V—, Tranon' ny presidenta.
PRÉSIDENT, sm. Mpilarika amy ny
ûvoriana, presidenta.
PRÉSIDENTE, sf. !• Vehivavy mpita-
rika amy ny Ûvoriana. 2*—, Vadin' ny
presidenta.
PRÉSIDENTIEL, ELLE, adj. Mom-
ba ny presidenta. Fondions présiden-
tielles. Raharahan' ny presidenta.
PRÉSIDER, va. Mitarika. C'est lui qui
a présidé l'assemblée. Izy no nitarika
ny ûvoriana.
—, vn. Mitarika, mitondra. Il préside mal.
Tsy niahay miter Ma izy. La Providence
préside à Tordre de l'univers. Andria-
manitra mitondra an' izao tontolo izao.
PRÉSOMPTIF, IVE, adj. Héritier -.
Mpandova voalohany.
PRÉSOMPTION, sf. !• Anlony hlhe-
verana. Il y a de grandes présomptions
contre lui. Misy antony lehibe hiheve-
rana fa tsy marina nyazy. 2*—, Hambo,
fihamboana. ebo, fieboana.
PRÉSO MPTUEUS EMENT , adv.
Amim-pihamboana, amim-pieboana.
PRÉSOMPTUEUX, EUSE, adj. !•
Mihambo, be hambo, miebo, be ebo.
Homme—. Olona mihambo, etc. 2*—,
Mampiseho hambo, mampisoho ebo.
Projets—. Fikasana mampiseho ham-
bo, etc.
—, «m. Mpihambohambo, mpieboebo.
PRESQUE, adv. Efa ho, madiva ho,
saika. L'ouvrage est — achevé. Ef% ho,
etc., vitany asa.
PRESQU'ÎLE,*/*. Tanjona saika nosy.
PRESSAGE, sm. Fancrena. famorita-
na. Le— du papier. Ny fancrena, otc.,
ny taratasy.
PRESSANT, ANTE, adj. !• Mando-
dona. Vous êtes trop—. Mandodona
loatra hianao. 2 9 — , Mahadodona, mai-
ka, mahamaika, mahatery, mahaporitra,
mafy, lehibe. L'affaire est pressante.
Mahadodona. maika. mahamaika ny
raharaha. Dans une nécessité pressante.
An-hamehana. Il est dans un besoin — .
Tery, poritra izy. Des sollicitations
pressantes. Fangatahana mafy, fitampe-
sonana. fiambozoana. Dos raisons pres-
santes. Antony lehibe.
PRESSE, sf. {• Vahoaka misesHca,- —
mifanesika, — mifanizina, — mifanitsa-
kitro. Il y a — pour l'entendre. Misy ua-
hoaka mi'esika, otc, mba hihaino azy.
2* — , Fanorena, prosy. Mettre des livres
en — , Ma montra boky amy ny fanerena,
etc. — d'imprimerie. Fanerena, otc fa-
naovam-printy. 3*—, Fanaovam-printy,
fa non tana. L'ouvrage est sous— . Atao
prïnty, atonta, tontnna izao ny boky.
Faire gémir la—, Mampanonta boky.
Il y a liberté de la — . Samy mabazo
mampanao printy, mampanonta izay
tiany.
PRESSÉ, ÉE, p. et adj. 1° Voatery, no-
terena, tory, voaporitra, noporitina. po-
ritra, voafia, noflazana, voafihina, noflhi-
nina, voatsindry, notsindriana. Les enne-
mis sont pressés de toutes parts. Tery,
poritra be hiany ny fahavalo. t- par la
faim. Tery, poritry ny hanoanana. 2*—,
Mifanizina, mifanitsaka, mifanety. Les
rangs sont pressés. Mifanizina, mifane-
ty ny laharana. 3°— , Voadodona, nododo-
nana, dodona, nohaiainganina, maika.
— de parler. Dodona. maika hitony.
Affaire pressée. Raharaha maika.
PRESSENTIMENT, sm. Fanahjana.
PRESSENTIR, va. Manahy, manindry
mandry, manandindona. Il avait pres-
senti sa mort. Efa nanahy ny ho faly izy,
efa nanindry mandry, nanandindo-
na azy ny ho faly.
PRESSE-PAPIERS, 8m. Fanindrian-
taratasy.
PRESSER, va. {• Manery, mahatery.
mamoritra, mahaporitra, mamia, marai-
hina, manindry. —«lu raisin. Manery,
mamoritra, mamia voaloboka. — un
citron. Mamoritra, mamia voasary. —
quelqu'un entre ses bras. Mamihina
olona. —quelque chose avec la main.
Manindry zavatra amy ny tanana. —
l'ennemi. Manery, mamoritra ny fa-
havalo. Lo besoin le presse. Manery,
mahatery, mamoritra, mahaporitra
azy ny tsy fahampiana. 2°— , Mampiia-
nety. Pressez vos rangs. Ampifaneteo
- ny laharanarôo. 3°— , Mandodona, inuua-
Digitized by
Google
PRE
— 648 —
PUE
faïngana. Les ouvriers ne font rien, si
on ne le3 presse. Tsy mahavita na ino-
nanainona ny mpiasa, raha tsy dodo-
nana, hafainganina. Pressez le pas.
Hafaingano ny dianao.
—, vn. i # Mahatery, mahaporitra. 2»— ,
Mahadodona, mahamnika, maika. Le
temps presse. Mahadodona, mahamai»
lia ny fotoana. L'affaire presse. Maha-
dodona, etc., ny raharaha.
Se presser, vpr. !• Misesika, mïfanesi-
ka, mifanizina, mifanitsaka, mi fa net y.
La foule se pressait dans l'église pour
l'entendre. Nisesika, nifanesika tao
an-trano leglizy ny vahoaka mba hihai-
no azy. La foule se pressait autour
de lui. Nifanizina, nifanitaaka, nifa-
nety nanangorona azy ny vahoaka. Pres-
sez-vous les uns contre les autres. Mi-
fanetè hianareo. 2*— , Midodododo, do-
dona, maika. Si vous ne vous pressez,
vous arriverez trop tard. Raha tsy mî-
dodododo, etc., hianareo, dia ho tratra
aoriana.
PRESSIER, sm. Mpanonta amy ny pre-
sy.
PRESSION, sf. !• Fanerena, fanin-
ririana. 2* fîy. Fitarihana, fitaomana.
Exercer une — sur les électeurs. Mita-
riha, mitaona ny mpifldy.
PRESSOIR, sm. Milina fanerona. Fou-
ler le raisin dans un — . Mamoritra voa-
toboka amy ny milina fanerena.
PRESSURAGE, sm. Fanion tana amy
ny milina fanerena.
PRESSURER, ta. 1 e Mamoritra amy
ny milina fanerena. — la vendange. Ma-
moritra voalobokaawt/ ny milina fa-
nerena. 2*— , Momia, mimoritra. —un
citron. Mamia, etc.. voasary. 3 # fig. Ho-
mam-bahoaka, mikapa. — une province.
Homam-bahoaka amy ny fari-tauy
iray. —quelqu'un. Mikapa olona.
PRESSUREUR, sm. Mpamoritra amy
ny milina fanerena.
PRESTANCE, sf. Tsanganana. Il a une
belle — . Tsara tsanganana, tsangana-
na izy.
PRESTATION, sf. — de serment. Fia-
nianana, flvelesan-drano.
PRESTE, ad;. Kinga. mailaka, baingana.
PRESTEMENT, ado. Haingana. S'ha-
biller—. Mîakanjo haingana.
PRESTESSE, sf. Hakingano, hamaila-
hana. hafainganana.
PRESTIDIGITATEUR, sm. Mpanao
ma]lka. kîn^a tânana.
PRESTIGE, sm. 1- Fanova-maso, fcn-
jambana, fankatoavana. 2* fîg. Zava-ma-
fmtalanjoria.
PRESTIGIEUX, EUSE, adj. !• Mi-
sy Tanova-maso, misy fanjambana, misy
fankatoavana. 2° jîg. Mahatalanjona.
Éloquence prestigieuse. Fahatea-manda-
ha-teny mahatalanjona.
PRÉSUMABLE, adj. Azo vinanina,
azo heverina. Il est — qu'il viendra.
Azo vinanina, etc., fahoavyizy.
PRÉSUMÉ, ÉE, adj. A tao ho..., he-
verina ho.... Une chose présumée vraie.
Zavalra atao, etc., ho marina.
PRÉSUMER, va. Manao, mihevitra. Je
présume qu'il viendra. Ataoho. heve-
riko (a ho avy izy. Que présumez-vous
de l'affaire ? Inona no fihevitrao izany
raharaha izany?
— , vn. Matoky, mihambo, mieboeho. Vous
présumez trop de votre ami. Matoky
loatra ny sakaizanao hianao. Il présume
trop de lui-même. Matoky tena loatra,
m ihambohambo, mieboebo loatra izy.
PRÉSUPPOSER, va. Mihevitra raha-
teo ho marina. Ce que vons présuppo-
sez là est peu vraisemblable. Ton tsy ma-
' rina izay heverinao rahateo ho mari»
na.
PRÉSUPPOSITION, sf. Fiheverana
rahateo ho marina.
PRÉSURE, sf. Zavatra fampandriao-
dronono.
PRÊT, sm. 1° Fampindramana. fampt-
samborana, fampananana, fampanjana-
hana. 2 # — , Vola ampisamborina. — am-
pananaina, — ampanjanahina.
PRÊT, ETE, adj. Vonona, efa nioraa-
na, voavoatra. Il est — a partir. Vono-
na, efa m'oma?*-kandeha izy. Le dîner
est — . Voavoatra nv sakafo.
PRÉTANTAINE, sf. Courir la-. Mi-
riorio foana hoatra ny Oraka atakalo.
PRÉTENDANT, ANTE, a. !• Mpiken-
diy.mpanantena, mpanandrandra. ?•— .
Printsa mananiena hanjaka.
— , sm. Mpanandrandra vehivavy ananki-
ray ho vady.
PRETENDRE, va. !• Mitady, miken-
dry, mananiena, mihambo. —sans avoir
aucun droit. Mihambo. Il prétend mar-
cher avant lui. Mitady, etc., hialoha
azy izy. 2 - — , Mtlaza. Je prétends que
cela n'e>t pas vrai. Izaho mtlaza fa tsy
marina izany. 3 B — , Mikasa. J'ai préten-
du plaisanter. Nihasa hanao Mvazivazy
Digitized by
Google
PRE
— 649
PRE
aho. 4*— , Tsy maiutsy. Je prétends
qu'il me cède. Tsy maintsy hanaiky
ahyizy.
— , vn. Mikendry, manantena, man and ran-
ci ra, mihambo. Il prétend a cette char-
ge. Mikendry, manantena, manan-
drandra izanr raharaha izany izy, mt-
hambo bahazo izany raharaha izany izy.
PRÉTENDU, UE, adj. Sandoka. tsy
marina. Ce — gentilhomme. Io andiian-
dahy sandoka io.
—, s. Fofom-bady.
PRÊTE-NOM, sm. Olona atao solovai-
ka.
PRÉTENTIEUX, BUSE, adj. f Mi-
hambo, miebocbo. Personne prétentieu-
se. Olona mihambohambo, etc. 2*—,
Miangolangola, miangentsana, miange-
songeso, mihaitraitra. Style — . Lahate-
ny miangolangola, etc. Voy. Afpkgtè.
PRÉTENTION, sf. 1* Fitadiavana. fi-
kcndrena, fanantenana, fanandrandra-
na. Je n'ai pas la — de l'emporter sur
vous. Tsy mitady, mikendry, manan-
fena hihoatra anao aho. 2°— , Hambo,
fibamboaaa, ebo, fie boa na. C'est un
homme à prétentions. Olona be hambo,
mihambo, be ebo, micbo izy.
PRÊTER, ta. t° Mampindrana, mam-
pisambotra, mampanAna. mampanjana-
ka. — un livre. Mampindrana boky. —
de l'argent. Mampisam6o-bola. — de
l'argent à intérêt, Mampanàna, mam-
panjana-bola. 2* pg. — secours. Ma-
monjy, manampy. — l'oroille. Manon-
gilan-tsofina. — serment. Mianiana, mi-
vely rano. — serment do , fidélité au
roi. Mianiana, mively rano mba hanai-
ky ny mpanjaka, misotro vokaka, raile-
fona omby. —le flanc à la critique. Mila
vavam-bahoaka, mila lolotramalona.
La lune prête sa lumière à la terre. Ny
volana manazava ny tany. — à quelqu'
un des torts. Manendry ratsy olona.
—, vn. 1° Mitatra, miroritra. Le cuir prê-
te. Milalra, etc., ny hoditra uaiôna.
2* fig, Azo itarina. Ce sujet prête. Azo
itarina izany foto-teny izany.
Se prêter, vpr. Manaram po, manaiky.
Il se prête au plaisir. Manaram-po amy
ny fifaliana izy. So — à un accommode-
ment. Manaiky lnfanaraka. Il se prête
aux exigences île fou eijfant. Manaiky
izay angatahin' ny zanany izy, manara-
na. mampihanta zanaka izy.
PRÉTEUR, «m. Mpitsara tany Roma,
govcrnora romana.
PRÊTEUR, EUSE, adj. et .?. Mam-
pindrana, mampisambotra, mampanàna,
mampanjanaka.
PRÉTEXTE, sm. Fialana. antony. Il
prend pour — son indisposition. Manao
fialana izy fa marisarisa. Chercher un
—de querelle. Mitady antony hifandi-
rana.
Sous prétexte, loc. prêp. Mody, ho fia-
lana, ho antony.
PRÉTEXTER, ra. Mody, manao fiala-
na, milaza ho antony. Il a prétexté une
maladie. Nody narary izy, nanao fia-
lana noho ny aretina, nilaza ho narary
izy.
PRÉTOIRE, 8m. Trano fitsarana tamy
ny Romana.
PRÉTORIEN, IENNE, adj. 1* Mom-
ba ny préteur. 2*—, Prétoriens où gar-
de prétorienne. Mpiambina ny e m péro-
ra romana.
PRÊTRE, 8m Mpitahiry sampy, mpi-
sorona, pretra, mompera. Le grand— de
la loi. Ny mpisorom-be tamy ny lalàna
taloha. 11 s'est fait—. Tonga prelra,
mompera izy.
PRÉTRESSE, 8f. Yehivavy mpitahiry
sampy.
PRÊTRISE, sf. Raharahan' ny pretra,
fanamasinana ho pretra. Il a reçu la—.
Nohamasinina ho pretra izy.
PREUVE, sf. !• Porofo, fanamarinana.
Donnez des preuves de ce que vous avan-
cez. Porofoy, hamarino izaylazainao.
2*—, Faraantarana, vavolombelona, fam-
pisehoana. Recevez cet avis comme une
— de mon attachement pour vous, llaiso
izao anatra izao ho famintarana, ho
vavolombelona ny filiavako anao. Il a
donné des preuves de son courage, il a
fait — de courage. Nampiseho ny lier i in-
pony izy.
PREUX, adj. et «m. Mahcry fo, mpa-
hery.
PRÉVALOIR, vn. Mahcry, maharesy.
Son adversaire a prévain. Nahery, na-
haresy azy ilay niady taminy.
Se prévaloir, vpr. Mirehareha. 8e— de
sa fortune. Mirehareha noho ny hareny.
PRÉVARICATEUR, sm. Mpivadika.
PRÉVARICATION, sf. Fivadihana.
PRÊVARIQUER, vn. Mivadika.
PRÉVENANCE, sf. Kamatifeitana.
PRÉVENANT, ANTE, aij. Mamali-
faly.
PRÉVENIR^ va. t* Tonga aloha, mmi ,j
Digitized by
Google
gie _
PRE
— 650
PRI
aloha, mialoha. La nouvelle a prévenu
le courrier. Tonga talohan* ny taratasy
ny zava-baovao. Il voulait venir me voir,
mais je l'ai prévenu. Nikasa hamanury
ahy izy. fa izaho namangy azy aloha. La
sagesse a prévenu l'âge. Nialoha ny tao-
na ny fahendrena. 2°— , Manao rabateo,
mamalifaly — , mamaly —, misakana — ,
mampandre — . Il a prévenu mes .désirs.
Nanao rahaleo izay niriko izy. Il ma
prévenu par toutes sortes de bons offi-
ces. Namalifaly aby rahateo tamy ny
zava-tsoa maro nataony izy. Il prévient
les objections. Mamaly rahaleo ny fa-
noberana izay hatao izy. — un malbeur.
Misakana rahateo ny loza. Il m'a préve-
nu de son arrivée. Nampandw ahy
rahateo ny habafongavany izy. 3°— , Mi-
tarika, mandango. Il a prévenu le minis-
tre en votre faveur. Nitarika, nandan-
go ny ministra mba hanampy anao izy.
Se prévenir, vpr. {• Mifampandre raha-
teo. 2°— , Mitsara an-tendrony, mitom-
po leny fantatra rahateo. Vous vous
prévenez aisément. Mora mitsara an-
tendrony, etc., hianao.
PRÉVENTIF, IVB, adj. !• Misakana.
Loi préventive. Lalana misakana. 2 # — ,
Prison préventive. Fonja.
PRÉVENTION, sf. I-Fitsarana an-ten-
drony, hevitra itompoana rahateo. Un
juge ne doit avoir aucun*— . Tsy raelf
raha mitsara an-tendrony ny mpitsa-
ra. Il est plein de préventions. Maro
hevitra ilompoana rahateo izy 2°— ,
Fiampangana, fonja. Il est en — . Voam-
panga izy. Il a fait trois semaines de
—. Nitoetra roatokom-bolana tao anaty
fonja izy.
PRÉVENU, UE, adj. f Mitsara an-
• tendrony, mitompo têny fantatra raha-
teo. L'homme — ne vous écoute pas. Tsy
azo atodika ny olona mitsara an-ten-
'drony, etc. 2*-, Voampanga, manan-
teny. Il est — de meurtre. Voampanga,
etc., ho namono olona izy.
—, s. Ny voampanga, ny manan-teny.
PRÉVISION, sf. Fahitana rabatoo, vi-
nany, faminaniana La — de Dieu. Ny
fahitan' Andriamanitra rahateo.
PRÉVOIR, va. l* Mahita rahateo, ma-
raiaany. Je prévis ce qui arriverait. Efa
hitako rahateo, cfa voaoinaniko izay
ho longa. 2*—, Miahy ny ho avy. On ne
peut tout—, Tsy hita ahina avokoa nv
zavatra rchetra ho avv.
PRÉVÔT, sm. Lobibe mpikarakara ta-
loha.
PRÉVOYANCE, sf. I- Fahitana raba-
teo, faminaniana. 2°— , Fiahiana ny -ho
avy. Il a détourné le mal par sa — . Nivi-
lian* ny loza izy sntria niahy ny ho avy.
PRÉVOYANT, ANTB, adf. f Mahi-
ta rahateo, maminany. 2° — , Miahy ny
ho avy.
PRIE-DIEU, 8m. Fandohalihana.
PRIER, va. {• Mianjravy, mihanta, raan-
frataka,mivavaka, mitalaho. Je vous prie
de le protéger. Izaho miangavy, mi~
hanta, mwgataka aminao mba hiaro
azy. — Dieu. Afangataka. mimvaka
amin* Andriamanitra. — Dieu instam-
ment. Mitalaho amin' Andriamanitra.
— les sainte. Mangataka amy ny olo-
masina. 2*—, Manasa. On l'a prié à di-
ner. Nasaina hisakafo izy.
—, vn. Mangataka, mivavaka. — pour les
morts. Mangataka, etc., ho any ny
maiy.
PRIÈRE, sf. Fiangaviana. fihantana,
hataka. fangatahana, vavaka. flvavaha-
na. fitatahoana. Il s'est rendu à mes priè-
res. Nanaiky ny fiangaviana, ny fihan-
tana, ny hataka, ny fangatahana na-
taoko taminy iay. Il aime la—, Tia va-
vaka, fivavahana izy. Livre de prières.
Boky fivavahana.
PRIEUR, EURE, s. Lehiben'ny raonas-
tera.
PRIMAIRE, adj. Ambany. École—.
8ekoîy ambany.
PRIMAT, sm. Evclta ambonin'ny arsî-
vcka.
PRIMAUTÉ, sf. Fiamboniana. \ja —du
pape. Ny fiambonian* ny papa.
PRIME, sf. 1° Vidim-piantohana. 2 # — ,
Valisoa fanome an' izay maian tsara
amy ny taozavatra na voly, etc.
PRIME ABORD (DE), loc. adv. Voy.
Abord.
PRIMER, un. Miambony. Il aime à—.
Te-/iiam6ont/ izy.
— , va. Mihoatra —quelqu'un. Mihoatra
olona.
PRIMEUR, sf. f Fiandohana. Les pois
sont chers dans la — . Sarotrany pitipoa
rahavao miandoha. 2 —,pl. Voaloham-
bokatra.
PRIMITIF, IVE, adj. f Voalohany
indrindra. Langue—. Fiteny voalohany
indrindra. La primitive Église. Ny
Kglizy voalohany indrindra. $•— ,
Fototra. Mot—. Fo/o-tcnv.
Digitized by
Google
PHI
— 651 —
PRI
PRIMITIVEMENT, adj. Tamy ny vo-
alohany.
PRIMO, adv. Voalohany.
PRIMOG&NITURE, sf. Fizokiana.
PRIMORDIAL, ALE, adj. Voaluba-
nv.
PRIMORDIALEMENT, adv. Tamy
ny voalohany.
PRINCE, sm. !• Zanak' andriana (laby),
andriandahy, printsa. 2 # — , Mpanjaka
(lahy), emperora. 3* fig. Lpha, ftloha. Le
— dos orateurs. Ny loha, ete.,ny ropan-
daha-teny. Las princes de l'Église. Ny fi-
lohan' nyEglizy, dia ny kardinaly, ny
eveka. Le — des Apôtres. Ny filohan'
ny Apostoly, dia Md. Piera. Le — des té-
nèbres. Ny filohan'ny maizina, dia ny
dennny.
PRINCESSE, sf. Zanak' and riana (va-,
vy), andriambavy, printsesa.2 9 — « Mpan-
jakavavy. 3° /îgr. Faire la—. Mirehareha,
miadokadoka, manaqdrian-tena foana.
PRINCIER, 1ÈRE, adj. Any ny zanak*
andriana, any ny printsa.
PRINCIPAL, ALE, adj. Voalohany,
lehibe indrindra, fototra, renibe, voalo-
handohany, zokinjokiny. C'est là son —
défaut. Izany no tsininy voalohany, le-
hibe indrindra. Le riz est la principale
nourriture du pays. Ny vary no /bfo-ka-
nina,rem6en-kanin'ny mponina. L'idée
principale d'un ouvrage. Ny /bfo-kevitry
ny boky. Les principales vérités de la
religion. Ny fotopotolry ny flvavahana.
Les principaux magistrats. Ny lehibo
voalohandohany, zokinjokiny. Voy.
Capital.
—, sm. {• Zavatra voalohany, — lehibe
indrindra, voalohandohany, lohandoha-
ny, zokinjokiny. Voici le — de l'affaire.
Inty ny zavatra voalohany, lehibe tn-
drindra amin' izany raharaha izany. Les
principaux de ta ville. Ny voalohan-
dohany, lohandohany, zokinjokiny ao
an-tananu. 2» — , Renivola. Rembourser
intérêt et—. Mandoa ny zana-bola sy ny
reniny.
PRINCIPALEMENT, adv. Indrindra.
PRINCIPE, sm. {• Fototra, ihaviana,
voalohany. Dieu est le— de toutes cho-
ses. Andriamanitra no fototra, ihavian'
ny zavatra relie» ra. Le — de la chaleur.
Ny fotolry ny hafanana. Dès le— Tamy
ny voalohany. 2 U — , Fotopototra, fo'o-ko-
vitra, nntony, lalana, -lilsi pi-fpi tondra n-
tena. Il étudie les principes de la pein-
ture. Mianatra ny fotopolotr y ny fahai-
zana manoso-doko izy. Établir un — .
Manaporofo foto-kevitra anunkiray. Il
ne se conduit que par de faux principes.
Tsy marina ny foto-hevitra arahiny
amy ny litondran-tenany. il agit par un
— de vanité. Ny fireharehana no an-
ton' ny ataony. Il suit les principes du
christianisme. Manaraka ny lalàn' ny
fivavahana kristiana izy. Il n'a point de
principes. Tsy manana fitsipi-piton-
dran-tena izy.
PRINTANIER, 1ÈRE, adj. Amy ny
lohataona, miseho raha lohataona. Fleur
printanière. Voninkazo miseho raha
lohataona.
PRINTEMPS, sm. !• Lohataona. 2* fig.
Andron' ny flahatanorana. Il regrette son
— . Malahelo ny andron' ny fahatano-
rany izy.
PRIORITÉ, sf. Fialohana.
PRIS, ISE, p. et ad;. !• Nalaina, voa-
ray, noraisina, voasambotra, nosambo-
rina, nentina. Ce mot est — du grec. Na-
laina avy amy ny teny grika izany teny
izany. 2°—. Azo, tratra. 3 # — . Mandry,
doroka. La rivière est prise. Mandry ny
renirano. —de vin. Doroky ny divay.
i* fig. Il a-été— par les yeux. Voaflta-
ky ny maso izy. Personne bien prise.
Olona bikâna. Voy. Prendre.
PRISE, sf. 1° Fakana, fahazoana, fan-
draisana, fisamborana, fltarihana. J'ai
assisté à la — de la ville. Nanatrika ny
nakana, ny nahazoana ny tandna aho.
Il n'y a point do — . Sarotra ny mnn-
dray. ny misambotra azy. — d'armes.
Fandrawampiadiana. — d'habit. Fan-
draisann nyakanjon-drolijiozy. On a dé-
cerné une — de corps contre lui. Nasai-
na no*amborina izy. — d'eau. Fitari-
/ian«drano, ranovelona. 2*—, Zavatra
azo, — voasambotra, babo* Il amena sa
— dans le port. Nentiny tao amy ny se-
ranana ny zavatra azony, — voaiambo-
ny, ny bibony. 3"—, Ady, fanditra. En
être aux prises. Mixdy. mifandilra.
4* — , Indray mitsingina. Prendre une —
de tabac. Maka paruky indray milsin*
g in a. 5° fig. Il donne — à la critique.
Mila vavam-bahoaka, mila lolotramalo-
na izy. Lâcher — . Mandefa, miala, rai-
koy. En être aux prises avec la mort.
Efa ho faty, ambavahoana.
PRISÉE, sf. Fanombanana entana amy
ny lavanty. Faire la—. Manomb:ina
entana amy ny lavanty.
Digitized by
Google
PRI
— 052
PRO
PRISER, va. l-Manombana. Vfîg. Ma-
nao ho zavatra. Voy. Estimer.
—, rit. Mitroka paraky an* orona.
PRISBUR, BUSE, s. 1* Mpitroka pa-
raky an' orona. 2*—, M pan om ban a enta-
na amy ny lavanty. Commissaire—. Ira-
ky ny fanjakana mpanombana entana
amy ny lavanty.
PRISMATIQUE, adj. Tolo rirana, hita
amy ny titaratra tolo rirana. Couleurs
prismatiques. Volon-javatra hita amy
ny fttaratra telo rirana.
PRISME, sm: Fi tarât ra na zavatra hâta
telo Tirana.
PRISON, sf. f Tranomaizina. 2*—, Fa-
naovana an-tranomaizina. Il a été con-
damné à la—. Nohelohina hatao an-tra.
nomauina izy. 3 # fig. Cette maison est
une—. Maizimaizina ity trano ity.
PRISONNIER, 1ÈRE, a. !• Nyao an-
tranomaizina, nyaoamy ny fonja. 2 # — ,
Sambo-bclona. —de guerre. Sambo-bc-
lona.
PRIVATION, sf. !• Tsy fananana, fa-
ncsorana, fakana, flsakanana, tsy. Il est
dans la— de toutes choses. Tsy mana-
na na inona na inona izy. 2*—, Fifa-
diana. A force do privations, il a amassé
un petit pécule. Nifady zavatra maro
izy, ka nahangona rakitra kely.
PRIVAUTÉ, sf. Fifankazaran-doatra.
PRIVA, ÉE, p. etar(/\ f Tsy manana,
nosorina, nalaina, voasakana, nosaka-
nana, tsy. —de raison. Tsy manan-
tsaina. —de sépulture. Tsy nalcvina.
Homme— de la vue. Lehilahy tsy mahita
intsony, jamba. Corps — de vie. Vatana
tsy miaina intsony, maty. Homme— do
l'usage de ses membres. Lehilahy tsy
mahetsika ny rantsam-batany intsony,
malemy. 2 - — , Isan'ny ankapobem-ba-
hoaka, irery, manokana, isan* olona, tsi-
rairay. Homme—. Olona isan'ny anha-
pobùm-bahoaka. Intérêt—. Comme In-
térêt particulier. Voy. Particulier. Il toc-
Agir de son autorité—. Manao soa am-
po. 3 # — , Tamâna. Oiseau—, Vorona fa-
mâna.
PRIVER, ra. !• Manesotra, maka. misa-
kana. On l'a privé de tous ses biens.
Nesorina, nalaina tamitiy avokoa ny
fananany rehetra. On Ta privé do la vue
de ses enfants. Nosakanana mba tsy
habita ny zanany izy. 2"—, Manatamana.
Comme ApMuvoisen.
Se priver, vpr. Mifady. Se — de la pro-
menado. Mifady fitsangantsan garni na.
PRIVILÈGE, sm. 1° Fiambonlana, tom-
bon-tsoa, levenam-hola. Il a été payé
par — . Voaloa ny trosany noho ny fi-
amf>oniany. C'est un — de sa charge.
Tombon-tsoa tsy misaraka amy ny ra-
harahany izany. Les privilèges de la
noblesse. Ny tombon-tsoa azon' ny an-
driana. 1*fig. Tombon-tsoa. La raison
est le — de l'homme. Ny fisainana no
tombon-tsoan' ny olombelona.
PRIVILÉGIÉ, ÉE, adj. 1* Nahazo fi-
amboniana, — tombon-tsoa, — levenam-
bola. Créancier — . Tompon-trosa naha-
zo ftamboniana. 2* fig. Nahazo tombon-
tsoa. L'homme est une créature privih'»-
giée. Amy ny zavatra voary rehetra ny
olombelona no nahazo tombon-tsoa.
—, s. Olona nahazo flamboniana, — tom-
bon-tsoa, — levenam-bota.
PRIX, sm. 1* Vidy, tombana. fanomba-
nana. Fixer le — do la farine. Mandrai-
kitra ny intfm-dafarina. Quel est votre
— ? Hoatrinona ny vidiny, ny tomba-
ny ataonao, ny anombananao aiy ? Cet
objet est hors de — . Saro-6idj/ izaitsizy,
efa totnban- tsy ambolena izany, lafodia
lafo izany. Vendre à bas — . Manao am-
baoy vidy. Vendre à haut — . Manao
ambony vidy. roivaro-bolony. Vendre à
— fixe. Mivarotra tsy manisy tombant/,
manao varo-bazaha. Vendre au — coû-
tant. Voy. Coûtant. 2* fig. Fahamendre-
hana, hasaro-bidy. On ne connaît pas le
— de cet homme. Tsy fantatry ny olona
ny fahamendrehan' io lehilahy io. Il
connaît le — du temps. Mahalala ny ha-
sarobidin' ny and ro izy. 3*—, Vafisoa,
valy. Il a remporté le — de peinture.
Nahazo valisoa tara y ny hoso-doko izy.
Il a reçu le — de ses crimes. Nahazo ny
Vfiliri ny holoka nataony izy. || loc. Il a
a -heté la victoire au — de son sang. Ny
ainy no nahazoany fandresona. Il a
résolu d'en venir à bout a quelque —
que ce soi U Mikasa hanatanleraka iza-
ny izy, na dia sarotra axa, na manao
ahoana na manao ahoana.
Au prix de, loc.prèp. Raha oharina. La
gloire n'est rien au — du bonheur. Tsi-
nontsinona ny voninahitra raha ohari-
na amy ny hasambarana.
A tout prix, loc. adv. Na dia saro-bi-
dy aza, na dia sarotra aza, na manao
ahoana na manao ahoana.
PROBABILITÉ, sf. Toa. Il n'y a pas
de — à ce que vous dites. Toa tsy ma-
rina izay lazainao.
Digitized by
Google
PRO
— G53 —
PRO
PROBABLE, adj. Toa marina» toa.
Cette opinion est plus — que l'autre. Toa
marina kokoa m>ho ny h a fa izany he-
vitra izany. Il est — qu'il tiendra paro-
le. Ton ha na raie a ny teny napetrany izy.
PROBABLEMENT, adv. Toa, toko-
ny. — il perdra le procès. Toa ho rosy
amy ny ady izy. Viendra-t-il ? — . Moa
ho avy izy? Tokony.
PROBANT, ANTE, adj. Manamarina,
manaporofo. Raison probante. Porofo
manamarina.
PROBATION, sf. Fitsapana, fizahan-
toetra.
PROBE, adj. Tsara fanahy, raanaraka
ny rariny. Homme — . Olona tsarà fa"
nahy, etc.
PROBITÉ, sf. Hatsaram-panahy, fana-
rahana ny rariny, rariny. Cola est con-
tre la—. Tsy araka ny rariny izany.
PROBLÉMATIQUE, adj. Mampisala-
sala,saro-pantarina. Ce fait est—. Mam-
pi$alasala izany zavaira niseho izany.
Sa conduite est — . Mampisalasala, etc.,
ny ataony.
PROBLÊME, «m. 1° Fanontaniana amy
ny marika. $•— , Zavatra mampisalasalu,
— saro-pantarina.
PROCÉDÉ, sm. 1* Ny atao, f.ihaiza-
* miaina. Le — de cet homme n'est pas
net. Tsy mazava ny ataon % io lehilahy
to. Il a eu pour moi les meilleurs procé-
dés. Nahay niaina tamiko loatra izy.
2*— , Fomba. — nouveau pour photogra-
phier. Fomba vaovao fanaovana foto-
graty.
PROCÉDER, vn. !• Avy. D'où procè-
dent ces troubles? Inona no ihavian
izao tabataba izao ? $•— , Manao, mahay
miaina.— juridiquement. Manao araka
ny lalâna. Sa manière de — est étrange.
Mahagaga ny ataony, ny tsy fahaiza-
ny miaina.
PROCÉDURE, sf. Fomba fitsarana. Il
connaît la — . Mahalala ny fomba fitsa-
rana izy.
PROCÈS, sm i* Ady, teny, kabary, vo-
zovezo. Être en — avec quelqu'un. Ma-
nana ady, etc., amin* olona. It a perdn
son — . Resy tamy ny adiny izy. Il y a —
entre eux. Miady izy roa ton ta. — sans
fin. Kitozan-te/t»/, kilozan -kabary. 2 # — ,
Fitoriana, fiampangana. Faire un— à
quelqu'un. Mitory, miampanqa olona.
3«— , Taratasy momba ny ady. It a obte-
nu communication du — . Nahazo ny (a-
rata*y momba ny ady izy.
PROCESSION, êf. f Prosesio. 2--,
Vahoaka mifololétra. 3*—, Ny ihaviana.
La — du Saint-EspriL Ny ihavian' ny
Fanahi-Masina avy amy ny Ray sy i;y
Zanaka.
PROCESSIONNELLEMENT, adv.
Manao prosesio.
PROCÈS- VERBAL, sm. taratasy ila-
zan* ny polisy ny zavatra hltany na reny;
filazana ny zavatra voalaza na natao ta*
my ny flvoriana anankiray.
PROCHAIN, AINE, adj. 1* Akaiky,
antomolra. Au — village. Ao amy ny vo-
hiira akaiky. Son arrivée est prochaine.
Akaiky, etc., ny ahatongavany. 2 # — f
Ho avy, ambony, any. Le mois—. Amy
ny volana ho acy, ambony. L'année pro-
chaine. Ny taona ho acy, any. 3 # — , In-
drindra. Évitez les occasions prochaines.
Andosiro ny zavatra mahatarika indrin-
dra amy ny fahitana.
—, sm. Naraana. Il faut aimer son — . Tsy
maintsy hotiavina ny namana.
PROCHAINEMENT, adv. Atohoato.
PROCHE, adj. Akaiky, manakaiky, mi-
fanakaiky, manolotra, mifanolotra, mifa*
nolo-body rindrina, antorootra. Il est
son plus — voisin. Izy no akaiky , ma-
nakaiky, manolotra azy indrindra,
mifanakaiky aminy indrindra, mifa-
nolotra, mifanolo-body rindrina ami-
ny. — parent. Havana akaiky. Le jour
est—. Akaiky, an tomolra ny andro.
—, sm. pi: Havana. Nos proches. Ny ha-
vantsika.
— , prép. Akaiky, manakaiky, mifanakai-
ky. Ma maison est— de la ville. Akaiky,
manakaiky ny tanâna. mifanakaiky
amy ny tanâna ny tranoko.
— * ado. Akaiky. Il demeure ici— . Mitoe-
tra ctsy akaiky etsy izy.
De proche en proche, loc. adc. Mian-
dalandalana, tsikelikely. La contagion
s'étendit de — en — . Niely niandalan-
dalana, etc., ny areti-miflndra.
PROCLAMATION, sf. 1* Fiantsoana
ampahibemaso. 2°— , Laha-teny avoaka
ampahibemaso, kabary. Il lut une—.
Namaky laha-teny anankiray ampahi-
bemaso izy. Il adressa une — à l'armée.
Nikabary tamy ny foloalindahy izy.
PROCLAMER, va. 1* Miantso ampa-
hil emas ». L'armée le proclama empe-
reur. Koanfson' ny foloalindahy ampa-
hibemaso ho emperora izy. —une loi.
Miantso lahina ampahibemaso. 2° fiij.
Manknlaza, mauambara, mitory. On
Digitized by
Google
PRO
— 654
PRO
proclame ses hauts faits. Ankalazaina
ny herim-po nasehony tamy ny ady. Les
cieux proclament la gloire de Dieu. Ny
habakabaka manambara, mttory ny
voninalntr'Andriamanitra.
Se proclamer, vpr. Manao ny tenany
ho.., raihambo. Voy. Se dirb.
PROCONSUL, sm. Governora tamy ny
Itomana.
PROCRÉATION, sf. Fiterahana.
PROCRÉER, va. Miteraka.
PROCURATION, sf. l'ahefana mbahi-
solo olona.
PROCURER, ra. 1* Mampahazo. —un
emploi. Mampahazo raharaha. 2 - — ,
Mahatonga, mampi..., raampa..., maha....
Cette potion lui a procuré du sommeil.
iVampatory azy izany fanafoJy sotroi-
na izany. Voy. Causer.
Se procurer, vpr. Mahazo.
PROCUREUR, PROCURATRICE,
s. Mpisolo, masoivoho.
—, sm. \ m Andriambaventy mpampana-
raka ny lalàna. 2 # — , Relijiozy mpitam-
- bola.
PRODIGALITÉ, sf. Fandanilaninna
foana, fanobatobana, fahafoizam-be.
PRODIGE, sm. 1* Fahagagana. 2°— ,
Zavatra mahagaga. C'est un — de scien-
ce. Mahagaga ny faharzany.
PRODIGIEUSEMENT, adr. Izaitsizy
Voy. EXTRAORDINAMEMBNT.
PRODIGIEUX, EUSE, adj. Mahaga-
ga. Il lait une dépense prodigieuse. 3/a-
hagaga ny laniny.
PRODIGUE, adj. et s. 1* Mandanilany
foana, mitobatoba, mpandany, mahafoy
be. L'enfant—. Ny zanaka mpandany.
2* fig. Mahery, raanary foana, manome
be, mahatby, tsy raitsitsy.
PRODIGUER, va. \* Mandanilany foa-
na, mitobatoba, mahafoy be. Il a prodi-
gué toutes les richesses que son père
avait amassées. Nolanilaniny foana,
notobatobainy ny harena rehetra izay
navelan-drainy. Il prodigue son bien
pour le soulagement des malheureux.
Mahafoy ny hareny rehetra mba hanam-
piana ny mahantra izy. 2* fig. Mahery,
manary foana, manome be, mahafoy,
tsy mitsitsy. Il prodigue ses louanges.
Mahery midera izy. Il prodigue ses ta-
lents. Manary foana ny fahaizany izy.
La nature lui a prodigué ses dons. JVo-
?ncn\\ndriamanitra soa be izy. — sa vie.
Mahafoy, tsy mtf*if*!/Qina.
Se prodiguer, vpr. Tsy mitsitsy tena. Se
— pour ses amis. Tsy mitsitsy tena ho
any ny sakaizany.
PRODUCTEUR, TRICE, adj. Maha-
forona. Génie — . Saina mahnforona.
— , sm.Mpahavokatra, mpanaotaozavatra,
PRODUCTIF, IVE, adj. Mahavokatra.
Terre productive. Tany mahavokatra.
PRODUCTION, sf..i* Fiterahana. faha-
vokarana, famoazàna. 2 # — , Vo'catra, tao-
zavatra. Les productions des différents
pays. Ny vokatra, ny taozacalry n y ta-
ny samihafa. Les productions de son es-
prit. Ny vohatry nysainy.
PRODUIRE, va. i* Miteraka, mahavo-
katra, maraoa. Chaque animal produit
son semblable. Samy miteraka mitovy
aminy avy ny biby rehetra. La terrj
produit le blé. Mahavokatra varim-ba-
saha ny tany. Ces arbres produisent de
beaux fruits. Mamoa mahaflnaritra irej
hûzo ireo. Cet argent ne produit pas d'in-
térêts. Tsy miteraka io vola io. 2 # — , Mam-
pahazo, mahatonga, ihaviana. Sa charge
lui produit milU piastres par an. Ny ra-
haraha ataony mampahazo azy vola arivo
isan-taona. La guerre produit de grands
maux. Mahatonga loza lehibo, fototra
ihavian'ïiy loza lehibe ny ady. 3*—, Ma-
morona, manao, mahavita. Il a produit
d'excellents ouvrages. iVamorona, na-
nao, nahavita boky tsara dia tsara izy.
4°— , Maneho, mampiditra. — des pièces
justificatives. Maneho taratasy mana-
marlha. —un homme à ta cour. M a mpi-
di-drova olona. h* fig. Isehoana. Ce pays
a produit de grands hommes. Nischoan'
olo-malaza raaro izany tany izany.
Se produire, vpr. Miseho.
PRODUIT, sm. 1* Vokatra. Il vit du —
do son travail. Ny vokatry ny tdnany no
ivcfemany. Les produits agricoles. Ny
vokatry ny tany. Les produits de l'indus-
trie. Ny vokatry ny taozavatra. 2*—, Ny
avy amy ny. Huit est le — de deux et do
quatre. Ny valoauj/amj/ ny efatra am-
pitomboina roa.
PROÉMINENCE, sf. Hahavo, fitringi-
tringy, fandondona, fandomba, fandroso.
PROÉMINENT, ENTE, adj. Avo,
mitringitringy, mandondona, mandroso.
Nez — . Orona avo, mitringitringy.
Front—. Handrina mandondona, man-
domba, mandroso.
PROFANATEUR, TRICE, s. Mpa-
mctaveta ny zavatra masina, mpanala
baraka — .
Digitized by
Google
8 le .
PRO
->.Y"
PRO
PROFANATION, sf. 1° Famctavetana
ny zavatra masina, fanalam-baraka — .
o. mmmf Fanariana foana.
PROFANE, adj. \ m Mametaveta ny zava-
tra masina, manala baraka—. Discours
— . Resaka mamelaveta ny 2avatra ma-
sina. 2 # — , Tsy momba ny fivavahana.
Histoire—. Tantaratey momba ny'' fi-
vavahana.
— , s. 1* Mpamctaveia ny zavatra masina,
mpanala baraka—. 2*—, Zavatra tsy
momba ny fivavabana. i
PROFANER, va. 1* Mametaveta ny
zavatra masina, manala baraka—. — les
églises. Mametaveta, manala baraka
ny trano leglizy. 2 - — , Manary foana,
manala baraka. — son talent. Manary
foana, ete , ny fahaizany.
PROFÉRER, va. Manonona, mamca-
ka. Ce furent les dernières paroles qu'il
proféra. Ireono teny ïarany notononi-
na, navoaka, naloaky ny vavany.
PROFÈS, ESSE, adj. et s. Relijiozy
vita voady.
PROFESSER, va. 1° Manaraka ampa-
hibemàso, manaiky — , mi hua — . Il pro-
fesse la religion chrétienne. Manaraka
ampakibemaso ny ttvavahana kristiana
izy. Il professa l'unité do Dieu. Nanai-
ky ampakibemaso an' Andriamanitra
ho tokana izy. 2° — , Manao raharaha.
Il professe la médecine. Manao nyra-
hara/ian'ny dokotera izy. 3 — , Mam-
pianatra.
PROFESSEUR, sm. Mpampianatra.
PROFESSION, sf. !• Fanarahana am-
pahibemaso, ianekena —, htozana — .
Il a fait sa — de fui. Nilzua ampaki-
bemaso ny linoany izy. 2°— , Raharaha,
fanao. Quel est sa — ? Inona no rahara-
ha ataony ? C'est un joueur de—. Ny mi-
loka no fanaony. 3 # — , Fivoadiana am-
pahibemaso. Faire—. Mivoady ampa-
kibemaso ao amy ny fikambanan-dre-
lijiozy.
PROFESSORAL, ALE, adj. Momba
ny mpampianatra.
PROFESSORAT, sm. Raharahan'ny
mpampianatra.
PROFIL, sm. !• Tareliy mihorirana. Il
est plus facile de peindre de — que de
peindre de face. Moramora kokoa ny ma-
iioso-doko ny tarehy mihorirana no-
ho ny tarehy manatrika. 2*—, Ita tare-
hy, ita tanâna, ila trano. Je ne l'ai vu
que de—. Ny ila tarehiny hianyno hita-
ko. Le —de la ville de Paris. Ny ilan'
ny lanàna Parisy. Le — d'un bâti-
ment. Ny ilan' ny trano anankiray.
PROFIT, sm. !• Tombony, ny azo, soa.
Il a fait un grand— dans le commerce,
Nahazo fombom-barotra be izy. Ce sont
les profils de sa charge. Izany no aro-
ny tamy ny raharahany. Cette amende
sera au — dos pauvres. Hoentina ha-
nasoa hy mahantra izany sazy izany. Il
a tiré beaucoup de — de ses études. Na-
hazo soa he tamy ny fianarana nataony
izy. || loc. Mettre son temps à — . Man-
dany tsara ny a;idrony. 2"-»-, pi. Falim-
po, kadô\ Il gagne cent piastres, sans
compter les profits. Mahaz^ ariary. zato
afa-tsy ny falim-po. etc., izy.
PROFITABLE, adj. Mby tombony,
mahasoa.
PROFITER, vn. 1* Mampahazo tombo-
ny, mampahazo, mahasoa. Ce commerce
lui a profité. Nampahazo tombony
azy izany varotra izany. En quoi cela
vous profitera-til? Inona no ho azonao
amin' izany ? Bien mal acquis ne profite
jamais. Tsy mahasoa na oviana na ovia-
na ny harena azo tsy an-drariny. || loc.
—de l'occasion. Manararaotra. 2 # — , Mi-
tombo, maroroka, mandroso. Cet enfant
profite à vue d'œil. Mitombo haingana,
maroroka io zazalahy io. Il profité en
science et en sagesse. Mitombo, man-
droso fahaizana sy fàhendrena izy.
PROFOND, ONDE, ad;. 1* Lalina.
mangitsokitsoka, tsy taka-polopolorina,
lalina aty. Fosse profonde. Lavaka la-
lina. Précipico— . Tevana mangitsoki-
tsoka t tsy taka-polopolorlna. Blessu-
re profonde. Ratra lalina. Rivière peu
profonde. Renirano tsy lalina loatra,
marivo. Marmite peu profonde. Vilany
tsy lalina aty loatra. Corbeille pou pro-
fonde. Harona tsy lalina aty loatra,
tabebaka. *l m fig. Lalina, lalin-tsaina.
Mystère—. Mistery Ja/ina. C'est un es-
prit — . Lalin-tsaina izy. Un savant — .
Olo-mahay lalin-tsaina. 3* —, Mafy.
izaitsizy. —chagrin. Alahelo mafy. Un
— scélérat. OLona tiolokoloka izaitsizy.
Solitude profonde. Fitoarana mangin-
gina izaitsizy. ' Nuit* profonde. Alina
maizina izaitsizy, maizira -pito.
PROFONDÉMENT, ado. 1° Lalina.
2° fig. Lalina. 3*—, Mafy, izaitsizy. Dor-
mir—. Matory ma/y y manao toriraaso
maty.
PROFONDEUR, sf. I- Halalina, ha-
lalinana, langitsokilsoka. 2*— , Halava
Digitized by
Google
PRO
— G5G —
PRO
Cette cour a cinquante mètres de—. Di-
mam-polo metatra ny halacan io toko-
tany io. 3° fig. Halalina, hulalinana,
halalin-tsainn.
PROFUSÉMENT, adv. Bc il; a bc.
PROFUSION, sf. !• Fahafoizam-be,
fandaniana bo, bahotsahana, anganon-
ganon-kanina. Ses profusions Font rui-
né. Ny fahafoizany be, fandaniany be
nahalauy harena azy. Dans ce festin, il
y avait une — extraordinaire. Nahagaga
ny /ia6efoa/ian-javatra, ny an^anon-
ganon-kanina tamin' izauy fanasana
izany. 2* ftg. Donner des louanges à—.
Midera izaitsizy.
PROGÉNITURE, sf. Zanaka.
PROGRAMME, sm. 1* Taratasy fila-
zana ny zavatra hatao, programa. Z" pj.
Fîlazana ny batao.
PROGRÈS, «m. Fandrosoana, fandro-
so, fltomboana, fitombo. Le feu faisait
de grands — . Nandroso dia nandroso,
nitombo dia nitombo ny afo. Arrêter
les — des ennemis. Misakana ny fahava-
lo tsy handroso. Les sciences ont fait
do grands—. Nandroso dia nandroso
ny fahaizan-javatra samihafa. Empo-
cher les — d'une maladie. Misakana ny
aretina mba tsy handroso, tsy hitom-
bo.
PROGRESSER, vn. Mandroso, mitom-
bo.
PROGRESSIF, IVE, adj. Mandroso
miandalandalana.
PROGRESSION, sf. Fandroso mianda-
landalana.
PROGRESSIVEMENT, adv. Mian-
dalandalana, tsikelikely.
PROHIBÉ, ÉE, p. et adj. Voarara, no-
rurana. Armes prohibées. Fiadiana roa-
rara. Ils sont à un degré — . Raran' ny
lalana tsy hivady, isy raifankaheny izy
ireo.
PROHIBER, va. Mandrara. — le port
d'armes. Mandrara tsy h i tondra fiadia-
na.
PROHIBITIF, IVE, adj. Mandrara.
Lois prohibitives. Lalana mandrara.
PROHIBITION, sf. Fandrarana.
PROIE, sf. f Remby, baza, toba, babo.
Le loup emporta sa — . Ny amboadia ni-
tondra ny rembiny, ny hazanyrrfrto-
hany. I<es vainqueurs partagent leur—.
Ny mpandresy mizarazara ny babony.
Chercher une — . Miremby, mitoha. 2*
fig. Être on — â. Azo, resy. Il est en —
à la tristesse. Azon' alahelo izy. Il est la
— de ses passions. Resin ny fllan-dra-
tsiny izy.
PROJECTILE, 8m. Zavatra atoraka,
— alefa.
PROJECTION, sf. f Fitorahana, fan-
defasana. 2 # — . Aloka t sary.
PROJET, 8m. Fikasana, fanampoizana.
Discuter un — de loi. Mandtnika laldna
kasaina, ampoizina batao.
PROJETER, va. 1* Mikasa, manampô.
Il projette d'aller en Italie. Mihasa,
manampô hankany Italia izy. 2°— f Mi-
sy, manao sary. Toute chose projette son
ombre. Misy aloka ny zavatra rehetra.
Se projeter, vpr. Mandroso. Quand le
soleil est à son levant, l'ombre se projet-
te au loin. Raha vao miposaka ny ma-
soandro, dia mandroso lavitra ny aloka.
PROLÉGOMÈNES, sm. pi. Sasin-te-
ny lava.
PROLÉTAIRE, sm. Olona faraidiny.
PROLÉTARIAT, sm. Toetry ny olo-
na faraidiny.
PROLIFIQUE, actf.JHaropiteraka.
PROLIXE, adj. Lavareny, manao teoy
lavareny. Discours—. Laha-tony faca-
reny. Orateur—, Mpandaha-teny ma-
nao teny lavareny.
PROLIXBMENT, ado. Lavareny.
PROLIXITÉ, sf. Teny lavareny.
PROLOGUE, sm. Sasinteny.
PROLONGATION, sf. Fanalavana.il
a obtenu une —de six mois. Nohalavai*
na enim-bolana ny andro hijanouany.
PROLONGEMENT, sm. Fanalavana,
fanohizana, fitohizana, toby. La queue
est le — do l'épine dorsale. Ny rambo
no tohiri ny hazon-damosina.
PROLONGER, va. Manalava, raanela,
manohy. — une affaire. Manalaca, ma-
nela raharaha. — une trêve. Manalava
ny andro tsy iadiana. — une rue. Ma-
nalava, manohy araben-dâiana.
Se prolonger, vpr. Mihalava, mitohy,
mitandavana, lasa lavitra. L'hiver sa
prolonge. Mihalava ny ririnina. Le
chemin se prolonge entre les rochers.
Ny lâlana mitohy ao anelanelan* ny va-
tolampy. Cette Ile se prolonge du midi
au nord. Milandavana natrany atsimo
ka batrany avafatra io nosy io. Le son
se prolonge dans les profondeurs de cet-
te caverne. Lasa lavitra any an&tin' ity
zohy lalina ity ny feo.
Digitized by
Google
PRO
— 657 —
PRO
PROMENADE, sf. Fitsangantsanga-
nana.
PROMENER,ua. l-Mitondra mitsangan-
tsangana, mampiasa dia. — un enfant.
Mitondra zaza mitsanganlsangana.
— un cheval. Mampiasa dia soava-
ty- 2* fig. Mamindraflndra. — ses yeux
sur une assemblée. Mamindrafindra
ny masony amy ny livoriana. — son ima-
gination sur divers objets. Mamindra-
findra ny sainy amy ny zavatra sami-
bafa.
Se promener, upr. l*Mitsangantsangana,
miasa dia. Il se promène dans l'empla-
cement. Mitsangantsangana, etc., ao
an-tokotany izy. 2* fig. MifindraQndra,
mandeba. Le ruisseau se promène lente-
ment dans la forêt. Ny rano kely man-
deha miadana any anaty ala. Allez vous
— . M and eh an a ity manonjika alika
any.
PROMENEUR, EUSE, a. Mpitondra
m itsangan tsangana, mpitsangantsanga-
na, mpiasa dia.
PROMENOIR, «m. Fitsangantsangana-
na, fiasan-dia.
PROMESSE, a/\ Teny apctraka, vava
atao, fametrahan-teny, filokana. Accom-
plir sa — . Manatanteraka ny teny nape-
traka, ny t?ai?a natao. Rétracter une—.
Mitsoa-tenr/. Manquer à sa — . Tsy ma-
natanteraka ny teny napetraka, ma-
nao vava azon'Andriamanitra. Ce sont
des promesses vaines. Fame/ra/ian-te-
ny, uara, filokana foana izany.
PROMETTEUR, EUSE, a. Mpame-
tra-teny an-jamba, — am-bava, mpiza-
ra vava.
PROMETTRE, va. 1* Mametra-teny,
manao vava, miloka. Il m'a promis de
venir me voir. Nametra-leny, nanao
vava tamiko mba bamangy ahy izy. Il a
promis de changer de conduite. Efa no-
metra-teny, niloka mba biova fi ton-
dran-tena izy. 2» fig. Azo antenaina, —
vinanina, manao toetr' andro. Je vous
promets du beau temps pour demain.
Azoko vinanina fa ho tsara ny andro
rahampitso. Le ciel promet du beau
temps. Manao toetr' andro bo tsara
izato izy.
—, on. Aio antenaina. Ce jeune homme
promet beaucoup. Azo antenaina tsara
io tovolaby io.
8* promettre, vpr. 1* Manantena. Il se
promet la victoire. Manantena fandre-
sena izy. 2 # — , Mikasa. Il se promet d*«
travailler. Mikasa hiasa iz>\
PROMIS, ISE, p. et ad;. Nametrahan-
teny, natiaovana vava, nilokana. La ter-
re—. Ny tany nametrahan* Antlriama-
nitra teny, nanaovan* Audriamanitra
vava homena ny Hebrio.
PROMISCUITÉ, sf. Fifangaroana,
PROMISSION, sf. Terre de -. Tany
nametrahan' Andriamanitra teny home-
na ny Hebirio ; fîg. tany lonaka.
PROMONTOIRE, «m. Tsiraka, tanjo-
na.
PROMOTEUR, sm. 1* Mpitarika. 2 # — »
Fototra, ihaviana. Il fut le — do cette
querelle. Izy no fototra, no ninacian %
izany fifandirana izany*
PROMOTION, sf Fanandratana, fa-
nanganana.
PROMOUVOIR, ta. Manandratra, ma-
nangana. On l'a promu à l'épiscopat.
Nasandratra, natsangana boeveka izy,
PROMPT, OMPTE,a<t/. 1- Haingana»
faingana, malaky. Rendez une prompte
réponse. Valio haingana, faingana. Il
a la repartie prompte. Mamaly hainga*
na, faingana izy, malaky mamaly izy.
Cela fut — comme l'éclair. Haingana,
faingana hoatra ny helatra izany. Il a
l'esprit — . i/aûigran-tsaina izy. 2 # — »
Mailamailaka, marisika. Il est -«dans
tout ce qu'il fait. Mailamailaka, otc.,
amin* izay rehetra ataony izy. 3*—, Ma-
laky tezitça, mora tezitra, saro-po. Il
a l'humeur prompte. Malaky lezitra %
etc., izy.
PROMPTEMENT, adi\ Haingana,
faingana, malaky.
PROMPTITUDE, sf, [* Hafaingaîiana,
fahafainganana, fahalakiana. —d'esprit.
Ha/ainganan-tsaina. 2 # — , Hasarotam-
po.
PROMU, UE, p. adj. et s. Voasandra-
tra, nasandratra, voatsangana, natsan-
gana.
PROMULGATION, sf. Pamoahana
ampahibemaso.
PROMULGUER, va. Mamoaka laldna
ampahibemaso.
PRÔNE, sm. Toriteny eo antenatenan'
ny lamesa.
PRÔNER, va. Midera.
Se prôner, vpr. i 9 Midora tem. 2«— ,
Mifampidera.
PRÔNEUR, EUSE, s. Mpidgra,
Digitized by
Google
PRO
— 658 —
PRO
PROKOM, sm. Teny misolo naona,
pronaona.
PRONOMINAL,, ALE, adj. Momba
ny pronaona. Verbe — . Verbe misy
pronaona personaly roa.
PRONONCÉ, ÉE, p. et adj. f Voa-
tonona, notononina, voavoaka, tafavoa-
ka, navoaka. 2*—, Miharibary. Intention
bien prononcée. Hevitra miharihary.
— , sm. Teny fitsarana. /
PRONONCER, va. Manonona, mamoa-
ka. Il ne sait pas — les R. Tsy mahay
manonona ny R izy. —distinctement.
Manonona mazava. — une sentence.
Mamoaka teny fitsarana.
— f vn. Manapaka, manambara ny he-
viny. Je n'ose — entre vous et lui. Tsy
sahy hanapaka ny raharahanao sy
izy aho. Dès que vous aurez prononcé,
ou obéira. Raha vao hambaranaq ny
hevitrao, dia hekena.
Se prononcer, vpr. !• Tononina. 2*— ,
Manambara ny heviny. Il n'ose pas se
— . Tsy sahy manambara ny heviny
izy.
PRONONCIATION, sf. Fanononana.
— vicieuse. Fanononana ratsy, flroky,
ftrokiana.
PRONOSTIC, sm. 1° Faminaniana, vi-
ns ny. Ce médecin fait des pronostics
fort justes. Marina loatra ny famina-
niana, etc., ataon'io dokbtera io. 2 # — ,
Fambara. Cqmme Présage.
PRONOSTIQUER, va. 1* Maminany,
manao vinany. 2 - — , Manambara.
PRONOSTIQUEUR, sm. Mpanao vi-
nany.
PROPAGANDE, sf. Faropielezana. Fai-
re la—. Mampiely.
PROPAGATEUR, sm. Mpampiely.
PROPAGATION, sf. Fitomboana, fam-
pielezana, fielezana. Il travaille à la —
de la foi. Miasa mba hampiely ny fi-
noana izy.
^PROPAGER, fa. Mampiely. — Terreur.
Mampiely hevi-diso.
Se propager, vpr. Mitombo, miely. Cet-
te espèce d'animaux s'est propagée. Ni-
tombo> niely izany karazam-biby iza-
ny.
PROPENSION, sf. Fitongilanana. ha-
morana, fitiavana. Voy. Inclination.
PROPHÈTE, «m. f Mpaminany. Les
faux prophètes. Ny mpaminany sando-
ka. I 9 fitj. Mpaminany, mpanambara.
*Tai-je pas été — ? Moa tsy ofa namina-
nyaho? Un— de ïnalheur. Mpanam-
bara loza.
PROPHÉTESSE, sf. Vehivavy mpa-
minany.
PROPHÉTIE, s/. Faminaniana.
PROPHÉTIQUE, ad/. Misy faminania-
na, any ny mpaminany. maminany. Li-
vre—. Boky misy faminaniana. Style
— . Fandaha-tenin' ny mpaminany.
Esprit—. Olona mahay maminany.
PROPHÉTIQUEMENT, adv. Amim-
paminaniana. Il a parlé— . Faminania-
na ny teny nataony.
PROPHÉTISER, va. Maminany.
PROPICE, ad/. 1* Mitahy, manasoa,
manambina, mitsimbina, mianlra. Dieu
nous soit— ! Hitahy, hanasoa, hanam-
bina antsikaanie Ândriamanirra! Soyez-
moi— . Tsimbino t iantrao aho. Les ju-
gea lui furent propices. Nitsimhina,
niantra azy ny mpitsara. ?•— , Tsara.
C'est le moment—. Izao indrindra no fo-
toana tsara.
PROPITIATION, sf. Fifonaoa. Sacri-
fice de—. Sorona fifonana.
PROPITIATOIRE, adj. Fifonana.
PROPORTION, sf. Fifanarabana. Les
proportions sont bien gardées dans ce
bâtiment. Mifanaraha tsara ny zavatra
rehetra amin'io trano io. 8a place n'est
pas en— avec son mérite. Ny raharaha-
ny tsy mifanaraha amy ny hamendre-
bany. Il loc. Réduire à de petites propor-
tions. Manakely. Cela sort des propor-
tions ordinaires. Lehibe loatra izany.
À proportion, en proportion, par
proportion, loc. prép. Araka. Une
dépense pas à — de son revenu. Tsy
mandany araha izay azony izy.
À proportion que, loc. conj. Araka.
PROPORTIONNALITÉ, sf. Fifana-
rabana.
PROPORTIONNÉ, ES, adj. Mifana-
raka. Corps bien—. Vatana mi/anara-
ha tsara.
PROPORTIONNEL, ELLE, adj.
Mifanaraka. Nombres proportionnels.
Isa maro mifanaraha.
PROPORTIONNELLEMENT, adv.
A mim-pifanarabana.
PROPORTIONNÉMENT, a Iv. Ara-
ka.
PROPORTIONNER, ra. Vanpifana-
raka.
Se proportionner, vpr. Mtfamra* a.
Digitized by
Google
t>RO
— 059 —
PRO
PROPOS, sm {• Resaka, vava. Ile ont
tenu d et ranges — . Mahagaga ny resa-
*a nataon' izy irco. Je me moque des
— . Tsy ahoako ny vavan' ny olona. 2*
*-, Fikasana. Faire un ierme — de s'a-
mender. Mikasa mafy mba hiova.
À propos, loc. aciv. Ankitiny, araka ny
mety, saikinany, zara, mahay avy. Gela
est dit à-—. Ankitiny izany teny iza-
ny, voalaza araka ny mety izany.
Vous venez à—. Saihinàny, zara fa
tonga hianao, rnahay avy hianao. Il
vient bien mal à — . Tsy mahay avy
izy.
—, adj. Tokony, mety. Il n'est pas a —
d'aller si vite. Tsy tokony handroso
teingana toy izany, tsy mety raba man-
droso faingana toy izany.
•-, 8m. Ny mahamety. Je ne vois pas V à
— de cette plaisanterie. Tsy hitako izay
mahamety izany kivazivazy izany.
Hors de propos, toc. adv. T6y misy
antotty, — fotony. Cela est hors de — .
Tsy misy antony, etc., izany.
À tout propos, loc* adv. Mandraka-
riva.
De propos délibéré, loc. adv. Iniana,
fanaby iniana. Voy. Délibéré.
PROPOSABLE, adj. Azo aposaka, azo
atolotra.
PROPOSER, va. Mamosaka, manolotra,
manondro. — un avis. Mamosaka, ma-
no/o-kevitra. —un arrangement. Ma*
mosa-kevitra mba hifanarahana. — un
prix. Manolotra valisoa. On peut — ce
prince pour exemple à tous les rois.
Azo tondroina ho fakan-tahaka ho any
ny mpanjaka rehetra izany mpanjaka
izany.
Se proposer, vpr. t* Mikasa, manam-
pô, mikendry. Il so propose de partir
demain» Mikasa, manampô handeha
rahampitso izy. Il se propose une fin
plus noble Mikendry farany tsaratsa-
ra kokoa izy. 2 # — , Manolo-tena. Il s'est
propose pour cet emploi. Nanolo-tena
mba hanao izany raharaha izany izy.
PROPOSITION, sf. f Fehezan-teny
tsotra, sentensa. 2 # — , Hevitra aposaka,
zavatra atolotra. 8a — fut acceptée. Ne-
kena ny hevitra naposany, — natolo-
ny. lia agréé la-* de mariage qui lui
a été faite. Nanaiky ny fanambadiana
natolotra azy izy.
PROPRE, adj. 1* Tena, tokoa, hiany,
aza. C'est son — fils. Tena zanany, za-
nany tokoa izy. Quel est le oenj — de
ce moi ? Inona no tena hevitr'izany te-
ny izany ? Je lui ai donné ta lettre en
main — . Napotrako teo an-tânany Ma-
ny ny taratasy ampitondraina. Ses pro-
pres amis étaient contre lui. Ny sa*
kaizany aza nanohitra azy» 2 # — , Mano*
kana, mety indrindra. Nom — . Naona
enti-milaza olona na zavatra manokana*
Cette langue n'a point de mot — pour
désigner cet objet. Amin' izany fiteny
izany tsy misy teny manokana mba hi-
lazana io zavatra io. Il est souvent diffi-
cile de trouver le terme — . Matetika sa-
rotra ny mahita ny teny mety indrin*
dra. 3«— ,Tsara, tokony, mahomby, ma-
havita, roahazo, mahay. Ce bois est — à
bâtir. Tsara anaovan-trano io hazo io,
Cela est — à les desunir» Tokony haml
pisaraka azy ireo izany. Il n'est pas
— aux affaires. Tsy mahomby aray ny
raharaha, tsy mahavila raharaha izy 4
Il est — à l'enseignement. Mahaio, mal
hay mampianatra izy. 4*—, Madio. Lin*
ge — . Lamba madio. Écriture — . So*
ratra madio.
PROPRE, $m. !• Fomba, toetra. Le —
de l'oiseau, c'est de voler. Ny fomba,
toetry ny vorona, dia ny manidina. 2*—,
Tena heviny. Ce mot est employé au — .
Natae tamy ny tena heviny izany teny
izany. 3 a — , Ny an' olona tokoa. Il avait
cette maison à loyer, il l'a maintenant en
— . Taloha trano nbhofany io, fa ankehi-
triny azy tokoa,
PROPRE À RIEN, «m. Olon-tsy va-
non-ko^inona.
PROPREMENT, adv. i- Tena, tokoa,
hiauy. L'honneur— dit. Ny tena vonina-
hitra. C'est — ce que je pense. Izany
tokoa, hiany no hovitro. 2*—, Madio. U
est mis — . Madio filafy izy.
À proprement parler, loc. adv. Haiia
lazaina tsotra.
PROPRET, ETTE, ad;, et s. Tia ma-
dio amy ny fltâfiana.
PROPRETÉ, sf. Hadiovana, fahadioVa-
na, hadio.
PROPRIÉTAIRE, s. Torapo,
PROPRIÉTÉ, 8f. i* Fananana, ny an*
olona. Il me conteste la — de cette ter-
re. Laviny ny fananako io tany io. Ge
champ est ma -t. Fananako, a\y io ta-
nimbuly io. Il n'a que la nue — de cette
terre. Tsy mahazaka manana izany ta*
ny izany izy. il a la jouissance de cette
terre, mais non la—. Mahazo manaram-po
amia* izany tany izany izy, na dia tsy azy
Digitized by
Google
PRO — 660 —
tokoafaza. 2'—, Tranona tany izay ana-
nana. 3*—, Fomba, toetra, hery. L'impé-
nétrabilité est une — du fer. Fomba,
toetry ny vy ny t«y mety ho tanteraka.
La — de l'aimant. Ny herin' ny andriam-
by. 4 # — , Ny tony mety indrindra. La —
des termes est observée dans tout ce qu'il
écrit. Ny teny mety indrindra no fidi-
ny mondrakariva raha manoratra izy.
PROPULSEUR, adj. et «m. Mampan-
droso.
PROPULSION, sf. Fampandrosoana.
Force de — . Hery mampandroso.
PRORATA, 8m. Anjara. Payer son — .
Mandoa ny anjarany.
Au prorata, loc. adv. Araka.
PROROGATIF, IVE, adj. !• Mana-
lava. 2'—, Marapihemotra, manemolra.
PROROGATION, sf. !• Fanalavana.
2*—, Fampihemorana, fanemorana.
PROROGER, va. 1* Manalava. On a
prorogé le délai qu'on lui avait donné.
Nohalavaina ny andro nomena azy. 2*
—, Mampihemotra, manemotra. — la
séance du parlement. Mampihemotra,
etc., ny andro fivorian'ny parlementa.
PROSAÏQUE, adj. Tsotsotra. Style—.
Laba-tcny tsotsotra.
PROSAÏSME, sm. Fahatsotsorana.
PROSATEUR, sm. Mpanao lnha-te-
ny tsotra.
PROSGRIPTEUR, sm. Mpamono an-
trebotrebony, mpanao maty tsy miteny,
mpanao sesi-tany.
PROSCRIPTION, sf. !• Famonoana
an-trebotrenony, (anaovana maty tsy
miteny, fanaovana sesi-tany. 2 # fig. Fa-
nariana.
PROSCRIRE, va. 1* Mamono an-tre-
botrebony, manao maty tsy miteny, ma-
nao sesi-tany, mandroaka. Il faut le —
de notre assemblée. Tokony horoahina
amy ny flvoriantsika izy. 2* fig. Mana-
raeloka, manary. —un livre. Afaname-
loha boky. — une coutume. Manary
fomba anankiray.
PROSCRIT, ITE, p. adj. et a. !• No-
vonoina an-trebotrebony, maty an-tre-
botrebony, natao maty tsy miteny, ma-
ty tsy miteny, nasesi-tany, voaroaka, no-
roahina. 2 9 fig. Voaheloka, nohelohina,
nariana.
PROSE, sf. Laha-teny tsotra.
PROSÉLYTE, s. t* Kristiana vao mi-
latsaka. 2* fig. Mpiandany, mpanaraka.
Bes prosélytes sont nombreux. Maro ny
PRO
mpiandany aminy, ny mpanaraka
azy.
PROSÉLYTISME, sm. Fikelezana ai-
na bitarika olona ho amy ny andaniny.
PROSODIE, sf. Fahaizana momba ny
fanononan-teny araka ny aksenta sy ny
fandrindrana ny andalan-tonon-kira.
PROSPECTUS, sm. Taratasy ftlazana
boky havoaka na raharaba hatao.
PROSPÈRE, adj. Manambina, mam-
piadana,5ambinina, miadana, finaritra.
vanona, mandroso. Le ciel vous soit — !
Hambinin* And riamanitra anie hianao !
Il est dans un état—. Ambinina, mia-
dan-toetra, amy ny toetra finaritra iry.
PROSPÉRER, vn. Ambinina, miada-
na, finaritra, vanona, mandroso. Dieu
permet quelquefois que les méchants
prospèrent. Indraindray dia avelan'An-
driamanitra hoambinina, hiadana* ho
finaritra hiany ny ralsy fanaby. Son
commerce prospère. Ambinina, rano-
na, mandroso ny varotra ataony.
PROSPÉRITÉ, sf Fanambinana. fia-
danana. hafinaretana, hasoavana, faha-
vanonana, fandrosoaoa. On ne manque
point d'amis dans la — . Maro ny sakai-
za raha ambinina, raha finaritra, ra-
ha a.n- kasoavana. Il ne se laisse point
enfler par la — . Tsy mibohîbohy izy
raha ambinina, miadana, finaritra.
PROSTERNER (SE), vpr. Miankoho-
ka, mihohoka.
PROSTITUÉ, ÉE, adj. et «A !• Vehi-
vavy janga, akangavavy, tsimihorirana.
2* fig. Very foana, a fa- baraka.
PROSTITUER, va. 1* Mamptjangajan-
ga, mivarotra. 2* fig. Manary foana,
manala baraka. Il prostitue son talent.
Manary foana, etc., ny fahaizany izy.
Se prostituer, vpr. 1* Mijangajanga,
mivaro-tena, manao tsimihorirana. 2*
fig. Manala bara-tena.
PROSTITUTION, sf. !• Fijangajanga-
na. 2° fig. Fanalam-baraka.
PROSTRATION , sf. Faharerahana
mafy.
PROTE , sm. Mpitarika ny mpanao
printa.
PROTECTEUR, TRICE, s. Mpiaro.
PROTECTION, sf. Fiarovana, fitahia-
na.
PROTECTORAT, sm. Fiarovana, pro-
tektorata.
PROTÉGÉ, ÉE, s. Olona afovana.
1
Digitized by
Google
PRO
— 661 —
PRO
PROTÉGER, va. Miaro, mîtahy. — set
enfants. Miaro ny zanany. Si Dieu nous
protège.... Raha arovana, fa/mi' An-
driamanitra isika..t. — le commerce.
•Miarojny varotra. Le mur protège mon
jardin. Ny ampiantany miaro ny zar-
daiko.
PROTESTANT, ANTE, s. et adj.
Protestanta.
PROTESTANTISME, sm. Fivava-
han* ny protestanta.
PROTESTATION, sf. I* Fametra-
han-teny, fllazana marina. 2*—, Fan-
dévana ampahibemaso, fanohorana— .
PROTESTER, va. f Mametra-teny,
milaza marina. Il lui protesta qu'il le
servirait en toutes rencontres. Name-
tra-teny taminy izy, fa hanampy azy
mandrakariva. Je vous proteste qu'il
ne m'en a rien dit. Milaza marina
aminao aho, fa tsy nilaza na inona na
inoaa tamiko izy. 2*—, Mitaraina nobo
ny tsy fandoavana ny vola voasoratra
ao amy ny taratasy vola.
— , vn, Mandé ampahibemaso, manohitra
— . Il protesta contre. Nolaviny, noto-
heriny ampahibemaso izany.
PROTÊT, sm. Fitarainana noho ny tsy
fandoavana ny vola voasoratra ao amy
ny taratasy vola.
PROTOTYPE, «m. !• Marika voaloha-
ny, fakan-tahaka—. Cette médaille est
le—sur lequel ;on a moulé toutes les
autres. Iono medaly voalohany natao
marika, fakan-tahaka ny hafa. 2* fig.
Fakan-tahaka, fakana ohatra, fianarana.
Voy. Modèle.
PROTUBÉRANCE, sf. Montotra, fan-
dôndona, fandomba, fandroso. --du crâ-
ne. Montotra amy ny karandoha.
PROTUBÉRANT, ANTE, adj. Mon-
totra, mandôndona, mandomba, mandro-
so. Front—. Handrina mandôndona,
mandomba, mandroso.
PROTUTEUR, «m. Solon'ny tuteur.
PROUE, sf. Loliasambo.
PROUESSE, sf. 1° Herim-po aseho. 2*
fig. Hadalana.
PROUVER, va. f Manamarina, mana-
porofo. On prouva qu'il était alors chez
lui. Nohamarinina, noporofoina fatao
an-tranony Izy tamhVizay. 2* fig. Mam-
ptsebo. Cette démarche prouve de la
sagesse. Mampiseho fahendrena izany
nataony izany. Voy. Preuve.
PROVENANCE, *f. Zavalra avy amy
ny tany hafa. Tabac de — étrangère.
Paraky avy amy n y tany hafà.
PROVENANT, ANTE, ad;. Avy. Les
biens provenants de la succession, Ny
fananana aoy amy ny lova.
PROVENIR, vn. Avy.
PROVERBE, «m. Ohabolana. Le livré
des Proverbes. Ny bokin'ny Ohabola-
na.
PROVERBIAL, ALE, adj Misy oha-
bolana.
PROVERBIALEMENT, adv. Misy
ohabolana.
PROVIDENCE,^*/. 1- Fitondran* An-
driamanitra, Andriamanitra. Il faut s'a-
bandonner à la—. 8nmy tokony hanaiky
ny fi tondran' Andriamanitra, samy to-
kony hanolo-tena eo am-pelatanan' An-
driamanitra. Les décrets delà—. Ny
lahatr* Andriamanitra. 2° fig. Fian-
kinana. Il est la — des pauvres. Izy no
/îanfcinan'ny mahantra.
PROVIDENTIEL, ELLE, adj. Ara-
ka ny fl tondran' Andriamanitra, avy
amin' Andriamanitra. C'est un événe-
ment — . Tonga araka ny fi tondran'
Andriamanitra izany, avy amin' An-
driamanitra izany.
PROVIDENTIELLEMENT, adj.
Araka ny fitondran'Andriamanitra.
PROVIGNAGE, sm. Fanaovana tsin-
driladina voaloboka.
PROVIGNEMENT, sm. Comme Pio-
VIGX.YGE.
PROVIGNER, va. Manao tsindritadi-
na voaloboka.
— , vn. Mitombo Co plant a beaucoup
provigné. Nitombo be lo foto-boalo-
boka io.
PROVIN, sm. Tsindriladim-boaloboka.
PROVINCE, sf. f Fari-tany. Plusieurs
provinces se soulevèrent. Nisy fari-ta-
ny uiaro nikomy. 2 # — , Ambanivohitra.
PROVINCIAL, ALE, adj. f Amy ny
fari-tany anankiray. 2*—, Any ny am-
banivohitra. Accent — . Firokin' ny aux*
banivohilra.
— , s. Ambanivohitra.
PROVISEUR, sm. Lehiben' ny lycée.
PROVISION, sf. I* Vatsy, fltaovana,
zavatra voavonona. Provisions de bou-
che qu'on porte en voyage. Vatsy. lia
fait ses provisions. Efa nahavonom-ba-
tsy, fitaovana izy. Il a sa — de vin.
Vonona ny divay ilainy. La place est
muni** de provisions de «guerre et^«,
Digitized by
Google
PRU
— 662 —
PUB
bouche. Vonona ao an-tanàna avokoa
ny fiadiana ay ny hanina, vonom-pi-
taovarCa ny tanàna. 1* fig. Fivononana,
flomanana. Il faut avoir uno — de pa-
tience. Tokony hivonona, hioman-
kan<iefitra.
Par provision, loc. ado. Vonjy maika.
PROVISIONNEL, ELLE, adj. Von-
jy maika. Partage — -. Fizarana vonjy
maika.
PROVISIONNBLLEMENT , adv.
Vonjy maika.
PROVISOIRE, adj. Vonjy maika. Ju-
gement — . Fitsarana atao vonjy mai-
ka. Nous avons fait un arrangement — .
Nanao ftfanarahana vonjy maika iza-
liay.
—, sm. Ny atao vonjy maika.
PROVISOIREMENT, ad». Vonjy
maika.
PROVOCANT, ANTE, adj. Mihai-
ka, mihatsy. Paroles provocante?. To-
ny mihaika, etc.
PROVOCATEUR, TRICE, ad;. Mi-
haika, mihatsy.
—, s. Mpihaika, mpîhaîsy.
PROVOCATION, sf. Fihaikana, fiha-
tsiana. Son langage est une — . Tena /?-
haikana, etc., ny teny ataony.
PROVOQUER, va. Mihaika, mihatsy.
— quelqu'un au combat. Mihaika, mi-
hatsy olona hiady. — quelqu'un à
boire. Mihatsy olona hisotro. — le
sommeil. Mihatsy torimaso. — le vo-
missement. Mihatsy loa.
Se provoquer, vpr. Mifampihaika, mi-
fampihatsy,
PROXIMITÉ, sf. 1- Fifanakaîkezana.
2 # — , Fihavanana.
À proximité, loc. adv. Akaiky.
PRUDE, adj. Te-hiseho ho hendry, toa
hendry, miana-kendry.
—, sf. Vehivavy miana-kendry.
PRUDEMMENT, adc. Amim-paha-
malinana.
PRUDENCE, sf. Hamalinana, fahama-
linana.
PRUDENT, ENTE, adj. Malina.
Ilcmme— . Lehilauy ma/ma. Il Ût une
réponse prudente. Malina tamy ny va-
lin-teny nataony izy.
PRUDERIE, sf, Fisehoana toa hendry,
flâna- ko a dry. Elle se pique de—. Te-
1\iseho ho hendry, miana-kendry izy.
Sa — est insupportable. Eta mahasoso-
ira ny fiaua-kendriny.
PRUNE, sf. Paisom-bazaha, voandamo-
ty. — malgache. Voawfamof i/.
PRUNEAU, sm. Paisom-bazaha mai-
na.
PRUNELLE, 8/" Annkandriamaso. Con-
server quelque chose comme la— de se«i
yeux. Mitandrin-javatra hoatra ny ana-
handriamaso.
PRUNIER, sm. Foto-paîsom-bazaha.
PRURIGINEUX, EUSE, adj. Man-
gidihidy, malailay.
PRURIT, sm. Hidihidy, Jailay.
PSALMISTE, sm. Mpamorona ny Sa-
lamo.
PSALMODIE, sf. I* Fifamalîan-tsala-
mo. 2° fig. Feo ridralava.
PSALMODIER, vn. 1* Mifamaly sala-
mo. 2* fig. Manao feo ridralava.
PSAUME, sm. Salamo. Le livre des
Psaumes. Ny bokin' ny Salamo.'
PSAUTIER, sm. Bokin' uy Salamo.
PSEUDONYME, sm. Anarana sando-
ka. -
—, 8. et adj. t # Maka anarana sandoka. 2*
—, Misy anarana sandoka. Ouvrage — .
Boky misy anarana sandoka.
PSYCHOLOGIE, sf. Fahaizana momba
ny fanahy.
PSYCHOLOGIQUE, adj. Momba ny
psychologie.
PUANT, ANTE, adj. Maimbo, man-
tsina, mavoroka, mamofôna, malâny,
many. ('haïr puante. Ilena maimbo.
manlsina, mavoroka, mamofôna.
Pieds puants. Tongotra malany. Aissel-
les puantes. Helika many.
PUANTEUR, sf. Haimbo, hantsiua, ha-
voroka, halany, hamany.
PUBÈRE, adj. Ampy taona hauamba-
PUBERTE, sf. Faharapian-taoDa ha-
nambady.
PUBLIC, IQUE, adj. i m Any ny vahoa-
ka, — ny be sy ny maro, — ny fanjakana,
fantatry ny besynymaro. L'intérêt — .
Izay mahasoa ny vahoaka, ny besyny
maro. Personnes publiques. Mpanao
raharahani-pan/afeana. Chemin—. La.-
lam-bern-ba/ioa/ia. C'est le bruit—. Tsa-
hom-ba/ioafra, sahoan'ny besyny ma-
ro izany. C'est une nouvelle qui est dé-
jà publique. Fantatry ny hesy n y maro
sahady izany zava-baovao izany. 2 # — .
Atao ampahibemaso. Uiscussion publi-
que. Ady hevitra atao ampahibemaso*
Digitized by
Google
PUE
— 663 —
PUI
—, sm. Vahoaka, ny be sy ny maro. Tra-
vailler pour le — . Miasa ho any ny t?a-
hoaka, etc. Le — a mal accueilli ce livre.
Tsy nandray tsara izany boky izany ny
be sy ny maro.
En public, loc. adv. Ampahibemaso.
PUBLICAIN, sm. Poblikana.
PUBLICATION, sf. Famoahana ampa-
hibemaso, fllazana —, fampielezana, fa-
moahana.
PUBLICISTE, sm, Mpamoaka laha-te-
ny momba ny politika, ny lalana, etc.
PUBLICITÉ, sf. Fanaovana ampahibe-
maso, fahafantaran* ny be sy ny maro.
La — des débats est défendue. Voarara
tsy hatao ampahibemaso ny fitsarana.
Leurs démêlés ont eu la plus grande — .
Fantatry ny besy ny maro ny fifandi-
ran* izy ireo.
PUBLIER, va. Mamoaka ampahibema-
so, milaza —, mitory, mampiely, ma-
moaka. — une loi. Mamoaka lalana am-
pahibemaso. Il ne se lasse point de —
tes obligations qn'il vous a. Tsy sasatry
ny milaza ampahibemaso ny soa azo-
ny taminao izy. — des bans. Milaza am-
pahibemaso ny hatao mariazy. L'Évan-
gile a été publié par toute la terre. Efa
voatory eran' izao tontolo izao ny Evan-
jely. — les miséricordes de Dieu. Mito-
ry ny ind raton' Andriamanitra. — une
nouvelle. Mampiely zava-baovao. — un
livre. Mamoaka boky.
PUBLIQUEMENT, adv. Ampahibe-
maso.
PUCE, sf. !• Parasy. Vfig. Avoir la — à
l'oreille. Manana ahiahy.
—, adj. Volon-takatra. Étoffe — . Lamba
volon-takatra.
PUCERON, sm. Haon-kazo.
PUÇEUR, sf. Henatra, fahadiovana. Il
n'a aucune — . T*y raanan-fcenaJra, tsy
mahalala menatra izy. Respectez la —
<te celte jeune fille. Hajao ny fahadio-
van' io zazavavy io. Il loué tout te monde
sans — . Tsy menatra midera ny olon-
drehctra izy. Ces paroles blessent la — .
Af a ha mena t ra i reo ten y i roo .
PUDIBOND, ONDE, adj. Saro-kena-
tra, madio.
PUDICITÉ, sf. Hadiovana.
PUDIQUE, adj. Madio.
PUDIQUEMENT, adv. Amim-paha-
diovana.
PUER, vn. Maimbo, mantsina, mavoro-
ka, mamofona, malâny.many. Ces perdrix
commencent à — . Maimbo, mantsi*
na, mavoroka, mamofona sahady ireo
tsipoy ireo. Cet homme pue. Malàny,
many ity lehilahy ity.
— , va. Maimbo, mamofona. Il pue l'ail.
Maimbo, mamofona tongolo gasy izy.
PUÉRIL, ILE, adj. Any ny zaza. L'âge
— . Ny taom-pahazazana. Sentiment-—.
Hevi-jaza. Conduite puérile. Fanahin-
jaza.
PUÉRILEMENT, 'adv. Toy ny zaza.
PUÉRILITÉ, sf. Hevi-jaza, tenin-jaza,
fanahin-jaza.
PUERPÉRAL, ALB, adj- Momba ny
tera-bao. Fièvre puerpérale. Fanaviana
mpahazo ny tera-bao.
PUGILAT,*sm. Ady totohondry Canaon*
ny ntaolo.
PUÎNÉ, ÉE, adj. et s. Zandry, lahiai-
vo, vayiaivo, faralahy, faravavy.
PUIS, adv. Rebefa, raha afaka izany.
aoriana. vao. Comme Ensuite.
PUISAGE, sm. Fanovozana.
PUISARD, sm. Lavaka fanangonan-
drano.
PUISER, va. !• Manovo. — de Peau à
la rivière. Manovo rano amy ny reni-
rano. 2* fig. Maka. mahazo. Il a puisé
cela dans les anciens. Ny bokin' ny
ntaolo no nakany, nangalany t naha-
zoany izany. J'ai puisé de grandes
consolations dans son entretien. Tamy
ny resaka nataony no nahazoako fana-
lana alahelo lehibe.
PUISQUE, conj. Satria.
PUISSAMMENT, adv. Amin-kery,
amimpahefaoa.
PUISSANCE, sf. 1* Hery, fahefana, ft-
fehezana. La — d'un État. Ny herin' ny
fanjakana anankiray. La — paternelle.
Ny fane fan* ny ray. Rome réduisit l'u-
nivers sous sa — . Ny Homana nampa-
naiky izao tontolo izao tao ambanin' ny
fahefany, ny fifehezany. 2*— . Fanja-
kana. Les puissances de l'Europe. Ny
fanjakana samihafa any Eoropa. 3°— ,
Fahazoana. Il n'est pas en sa — do
me faire céder. Tsy mahazo mampa-
naîky ahy izy. i* fig. Hery. La — de la
vertu. Ny herin' ny hatsaram-panahy.
L'aimanta la — d'attirer le fer. Nyan-
driamby manan-ftery hitarika ny vy. La
— de la vapeur. Ny herin' ny sitirao.
PUISSANT, ANTE, adj. i- Mahery,
be fahefana, mahefa, to teny. Un État
—.Fanjakana mahery. Un— prince.
Digitized by
Google
PUN
— 664 —
PUR
Mpanjaka 6e fahefana. Il a des amis
puissants. Manan-tsakaiza mahery, be
fahefana izy. Dieu seul est tout—. An-
driamanitra irery no mahefa ny zava-
tra rehetra. Jésus-Christ était — en
œuvres ot en paroles. Nahery tamy ny
asa sy ny teny Jeso-Kristy. Il est —
auprès du prince. To teny amy ny
nipanjaka izy. 2 # — , Mahomby, lehibe,
matavy. Remède—. Fanafody mahom-
by. Il leva une puissante armée. Na-
mory tafika lehibe izy. Cette femme est
devenue puissante. Nihamalavy itsy
vehivavy itsy.
—, sm. Le Tout-Puissant. Ny Tsitoha,
ny Mahefa ny zavatra rehetra. Les puis-
sants de la terre. Ny lehibe, ny ma-
namboninahitra.
PUITS, sm. 1* Fantsakana lalina. 2° fi g.
C'est un— de science. Mahay dia ma-
hay izy.
PULLULER, vn. !• Mamozezy, miha-
betsaka, mitombo be. Les chenilles ont
pullulé cette année. Namozezy, etc.,
ny oli-panjehy tamin'ito. 2 # fîg. Miely.
PULMONAIRE, adj. Amy ny avoka-
voka.
PULMONIE, sf. Aretin'avokavoka.
PULMONIQUE, adj. et a. Marary avo-
kavoka.
PULPE, sf. Nofom-boankazo.
PULPEUX, EUSE, adj. Misy nofo.
PULSATION, sf. Fitepotepo.
PULVÉRISATION, sf. Fanamontsa-
montsanaoa, ronamongomongoana, fa-
norotoroana.
PULVÉRISER, va. l*Manamontsamon-
tsana, manamongomongo, manorotoro.
2* fi g. Manafoana, mandevona.
PULVÉRULENT, ENTE, adj. Mo-
ra montsana, — mongo.
PUNAISE, sf. {• Kongona. 2*— , Boko-
barahina.
PUNIR, va. Mamay, mankafay, mana-
sazy, mamaly, manameloka, mampijaly,
manody. Dieu punira les méchants. An-
driamanitra hamay, hanazy, hampija-
ty ny ratsy fanahy. Il a été puni de ses
crimes. Efa nofa izina, nosazina. no-
valiana noho ny heloka nataony izy.
Cet enfant a été puni pour une faute
légère. Xofaizina, nosazina noho ny
hadisoana koly foana io zazalahy io. On
la puni de mort. Efa nohclohin-ko fa-
ty i/y. Il est puni par où il a péché. To-
din' ny natiiony izy. Il faut — le vice ot
récompenser la vertu. Samy tsy main-
tsy hovaliana ny liaratsiana sy ny ha-
tsaram-panahy.
Se punir, vpr. Mamay tena. Voy. Sb
châtier.
PUNISSABLE, adj. Mendrika liofai-
zina, — nosazina, —hovaliana, — hohe-
lohina. Faute—. Hadisoana mendrika
hofaizinn, etc.
PUNITION, sf. Famaizana, sazy, fana-
saziana, valy, fanamolohana, fampijalia-
na, kapoka. On doit proportionner la —
aux fautes. Tsy main tsy hampifanara-
hina amy ny hadisoana ny famaizana,
ny sazy t ny fanasaziana, ny valy, ny
fanamelohana, ny fampijaliana. Cela
mérite une — corporelle. Tsy main tsy
hampijalinany tenan'izay nanao izany.
C'est une — de Dieu. Famaizana, kapo-
ka avy amin'Andriamanitra izany. Voy.
Peine.
PUPILLE, s. Kamboty mbola tsy maoty.
PUPILLE, sf. Anakandriamaso.
PUPITRE, sm. Latabatra fanoratana r
polpitra famelraham-boky flhirana.
PUR, URE, adj. {• Tsy misy fahony,
— fangarony, tsy mttampoka, tena, htri-
hiriny. Or—. Volamcna tsy mtey faho-
ny, — fangarony, tena volamena. Vin
— . Divay tsy mi*y fahony. — fanga-
rony, tsy milampoka. Ce fruit est du
poison tout—. Tena poizina ity voan-
kazo ity. C'est un cheval arabe da —
sang. Tena soavaly arabo io, soavaly
arabo hirihiriny io. 2°— , Madio. Eau
pure. Rano madio. Ciel—. Lanitra ma-
dio. 3*— , Fotsiny, hiany, tokoa. Les an-
ges sont de purs esprits. Ny anjely dia
fanahy fotsiny, hiany. C'est la pure vé-
rité. Marina tokoa izany. 4 # fig. Mari-
na, madio, raahitsy, mazava. Joie pure.
Hafaliana marina. Coeur—. Fo madio.
Il a manié beaucoup d'argent et se»
mains sont restées pures. Nanirakira
vola be izy, nefa madio ny tanany. Sty-
le—. Laha-teny mahitsy. Chant— . Hi-
ra mazava.
En pure perte, toc. adc. Voy. Perte.
En pur don, loc. adv. Maimaiin-poana.
PURÉE, sf. Koba. —de haricots. Ko-
oan-tsaramaso.
PUREMENT, adv. !• Fotsiny, hiany.
2* fig. Amim-pahadiovana, mahitsy, ma-
zava.
PURETÉ, sf. l'Hadio, fahadiovana, ha»
diovana. La — de l'eau. Ny hadion* ny
Digitized by
Google
QUA
— 665 —
QUA
rano. 2* fig. Hadio, fahadiovana, hahi-
tsy, bazavana. Il a conserva sa—. Naha-
tahiry ny fahadiovany izy. La— de 1'
Église. Ny [ahadiovari ny Eglizy. La—
du langage. Ny hahitsin'ny fiteny.
PURGATIF, rVE, adj. Maropivalana.
— , sm. Fampivalanana.
PURGATION, sf. I* Fivalanana. 2 # — ,
Fampivalanana.
PURGATOIRE, sm. Afo-fandiovana.
PURGE, sf. Fampivalanana.
PURGER, va. t° Mampivalana. 2* fig.
Manadio, mandroaka, manosika.— le su-
cre. Manadio siramamy. — la ville des
bandits. Mandroaka, manosika ny an-
drovo ao amy ny tanana.
Se purger, vpr. f Misotro fampivala-
nana, manasa kibo, mivalana. 2° fig.
Midio, manadio tena, mi a la tsiny, man-
droaka, manosika. Il s'est purgé de cet-
te accusation. Nanadio tena, niala tsi-
ny tamin* izany fiampangana izany izy.
PURIFIANT, ANTE, adj. Mabadio.
PURIFICATEUR, sm. Mpanadio,
mpandio.
PURIFICATION, sf. !• Fanadiova-
na, fandiovana. 2»—, Ny nandiovany Ma-
sina Mary tena.
PURIFICATOIRE, sm. Laraba famao-
hana ny kalisy.
PURIFIER, va. 1* Manadio, mandio.
— les métaux. Manadio. etc., metaly.
2* fig. Manadio. — son cœur. Manadio
ny fony.
8e purifier, vpr. 1* Mihamadio, mana-
dio tena, midio. 2* fig. Mihamadio.
PURISME, sm. Fitiavan-doatra ny Ta-
hitsian-teny.
PURISTE,* s. Mpitia loatra ny fa hits i an -
teny.
PURPURIN, INE, adj. Mena. Lèvres
purpurines. Molotra menamena.
PURULENT, ENTE, adj. Misy nana.
PUS, sm. Nana.
PUSILLANIME, adj. 1* Osa, kanosa.
Homme — . Lehilaliy osa, etc. 2*—-, Mam-
pisebo fahosana. Craintes pusillanimes.
Taholra mampiseho fahosana.
PUSILLANIMITÉ, sf. Fahosana.
PUSTULE, sf. Forofotra, votrovotro,
mony. Voy. Éhuption, Eoutox.
PUSTULEUX, EUSE, adj. Forofotra,
raamorofotra, mamotrovotro, mi votrovo-
tro, monéna.
PUTATIF, IVE, adj. Atao ho.
PUTRÉFACTION, sf. Fahalovana, ha-
lo. Ohalô.
PUTRÉFIER, va. Mahalô, mand<J.
Se putréfier, vpr. Mihaiô.
PUTRIDE, adj. Lo, mantsina.
PUTRIDITÉ, «A Fahalovana, halo,
banlsina.
PTGMÉE, sm. 1* Kalanoro. 2* fig. Olona
zeny. .
PYRAMIDAL, ALE, adj. Kitso loba
maro lafy.
PYRAMIDE, sf. Zavatra kitso loba ma-
ro lafy, pyramida.
PYTHONI8SE, sf. Vehivavy notsin-
driau-javatra, — mpizaha*
Q
QUADRAGÉNAIRE, adj. et s. Maba-
tratra efa-polo taona.
QUADRAGÉSIMAL, ALE, adj.
Amy ny karemy. Jours quad rages i maux.
Andro karemy.
QUADRANGULAIRE, adj. Efa-joro.
QUADRILATÈRE, sm. Zavatra efa-
dafy.
QUADRILLE, sf. Karazan-dihy.
QUADRUMANE, adj. et sm. Biby
mauan-togotra cfatra hoatra uy tànan'
olona.
QUADRUPÈDE, adj. et «m. Biby
mandia tongotra efatra.
QUADRUPLE, sm. Inefatra, inefatra
beny. Ma maison est le — de la vôtre. Ny
tranoko inefatra hoatra ny anao. Cette
rizière n*a rapporté que le — de la se-
mence. Izany tanimbary izany tsy na-
havokatra afa-tsy inefatra heny.
— , adj. Inefatra, inefatra heny. Vingt est
— de cinq. Ny roapolo dia inefatra di-
my.
QUADRUPLER, ra. Mampitonibo iue<«
Digitized by
Google
QUA
— 666 —
QUA
fatra, mampitombo inefatra hony. — un
nombre. Mampitombo isa anankiray
inefatra. Il a quadruplé sa fortune.
Nampitomboiny inefatra heny ny
hareny.
—, vn. Mitombo inefatra, mitombo inefa-
tra heny. Sa classe a quadruplé. Ni-
tombo inefatra heny ny mpianany.
QUAI, sm. Fefiloha vato ao an-iandna,
foûloha vato flantsonan-dakana na sam-
bo.
QUI.KBR, QUACRE, sm Ny mpan-
goviira, ny sakaiza
QUALIFICATIF, IVB, adj. Milaza
toelra Bon est un adjectif—. Ny teny
hoe tsara dia adjektiva milaza toetra,
— , 8m. Teny milaza toetra
QUALIFICATION, sf. Filazan-toetra,
fanaovana ho.
QUALIFIER, va. Milaza toetra, ma-
nao ho L'ouvrage fut qualifié d'héré-
tique. Natao /u/heretika ny boky.
Se qualifier, vpr. Manao ny tenany ho.
QUALITÉ, sf. 1» Toetra, batsarana na
haratsiana, toetry ny saina, toe-tsai-
na, toe-panahy, fanahy. Beauté, laideur
sont des qualités. Ny hatsaran-tarehy
sy ny baratsian-tarehy, dia samy mi-
laza toelra. La — d'une terre. Ny toe-
try ny tanimboly anankiray. Ce vin est
de— inférieure. Tsy tsara loatra izany
divay izany. La bonne —des aliments
est essentielle à la santé. Ny hatsa-
rari' ny hanina no iankinan* ny hasala-
mana. Cette étoffe est de mauvaise — .
Ratsy io laraba io II a de bonnes qua-
lités. Tsara ny toetrany, ny toetry ny
«amy, ny toe-tsainy, ny toe-panahi-
ny, tsara fanahy izy. 2 # — , Hatsarana,
saina, hatsarnm-panahy. Il a beaucoup
de qualités. Betsaka ny tsara ao ami-
ny, be saina, be hatsaram-panahy
izy. 3-—, Fiandrianana, fahefana. C'est
un homme de—. Andriandahy izy. Il
prend la — de prince. Mannndoka ny
fiandrianan' ny zanak* andriana izy.
Vous n'avez point — pour intervenir
dans ce procès. Tsy manara-pa/ie/ana
niba hibisika amin' izao ady izao bia-
nao.
En qualité de, loc. prép. Satria. En
ma — de père, j'ai droit de vous com-
mander. Satria ray aho, dia raanam-
pahefana mba handidy anao.
QUAND, adv. Raboviana, oviana. Je ne
sais — j'y pourrai aller. Tsy fantatro
u* rahoviana na rahoviana aho no
afaka hankany. — viendra-t-il ? Rabo-
viana izy no ho avy ? — est-il arriré ?
Ociana izy no tonga ?
— , conj. 1° Raha, rahefa, nony. fony, ta-
my ny. Comme Lorsque. 2 - — , Nadia....
aza. —je le] voudrais, je ne le pour-
rais pas. JVa dia tiako aza izany, dia
tsy azoko atao.
QUANT, À, loc. prêp. Raha ny amy
ny, raha. — à cette affaire, ne vous en
mAlez pas. Raha ny a?n/n'izany raha-
raha izany, dia aza mikasika. —à lui,
il n'y ira pas. Raha izy t dia tsy han-
kany.
QUANTIÈME, «m. Ny fahaflriny. Quoi
— du mois avons-nous ? Fahafirin'
ny volana izao ?
QUANTITÉ, sf. 1° Isa, zavatra azo ro-
fesina na isaina. ?•— , Habetsaliana. Il
y avait— de monde à la' promenade, fîe-
tsaha ny olona nitsangantsangana. Il y a
— deriz.Beny vary.3»— , Pisondrotan'ny
feo amy ny vakileny iray, aksenta. Il ne
sait pas la—. Tsy mahalala ny vakiteny
tokony /iisonrfro/an' ny feo t tokony ha-
siana aksenta izy.
QUARANTAINE, sf. {• Efa-polo, to-
kony ho efa-polo. Une— d'élèves. Mpia-
natra efa~polo, etc. 2*— , Efa-polo tao*
na. Il a atteint la—. Nahatratra efa-po-
lo taona izy. 3*—. Karanténa. Le na-
vire est en—. Ampanaovina karanténa
ny sambo.
QUARANTE, adj. num. Efa-polo.
QUARANTIÈME, adj. Fahefa-polo.
—, sm. Ny £ampahefa-polony.
QUART, «m. 1« Ny ampahefany. fahe-
fany. La pendule sonne les quarts. Ma-
neno amy ny isaka ny ampahefany ny
famantaranandro. Il est deux heures et
un — . Amy ny roa sy fahefany izao.
Une aune trois quarts. Laonina iray sy
telo ampahefany. 2*— , Fiambenana an-
tsambo; Il a Jini son—. Tapi-n lambina
QUART D'HEURE, sm. 1» Ampahe-
fatry ny adhn-pamantaranandro. 2* fig.
Passer un mauvais — . Sahirana izaiUi-
zy.
QUARTE, adj. Fièvre—. Fanaviana mî-
betsika isaka ny hefarana.
QUARTIER, sm. 1* Ampahefany. ta-
pany, fe, soroka. vetrany, avaka. Un —
de pomme. Ny ampahefatry nyptoma.
Un — de pain. rapa-mafo. Le — dejder-
rièro d'un mouton. Ny ila fcn % onlry
Digitized by
Google
QUA
— 667 —
QUE
iray. Le— de devant d'un mouton. Ny ila
sorok' ondry iray. Le— de derrière d'un
porc. Ny refra-kisoa, aua-kisoa. 2*— .
Fari-tany amy ny tanâna iray, fokon'olo-
na. Nous sommes du même—. M iray
fari-tany ao an-tanàna izahay. Le —
est en émoi. Taitra ny fokon' olona.
3«_ , Trano fitoeran'ny miaramila, lasy.
Los soldats rentrent au—. Miverina
amy ny trano fitoerany, ao amy ny
lasiny ny miaramila. Le — général. Ny
ao ampovoan'ny lasy itoeran' ny koman-
dy. 4«— , Volan-tsinana, volana miroato-
ko, — milefitra. Nous sommes au premier
— . Tsinana izao ny volana. Nous som-
mes au dernier —. Miroatoko, milefi-
fraizao ny volana. frfig. Fiantrana. fa-
mindram-po. Il faut toujours faire —aux
vaincus. Tokony hiantrana, hamin-
dram-po mandrakariva ny resy.
QUARTZ, sm. Vatokaranana, vntove- j
Ion a.
QUATORZE, adj. num. f Efatra ara-
by ny folo. 2 # — , Fahefatra amby ny folo
Page—. Pejy fahefatra amby ny folo.
— , sm. Efatra* amby ny folo. Nous som-
mes au— du mois. Efatra amby nyfo-
lon' ny volana izao.
QUATORZIÈME, adj. Fahefatra am-
by ny folo.
—, «m. Ny ampabefatra amby ny folony.
QUATORZIÈMEMENT, adj. Fahe-
fatra amby ny folo.
QUATRAIN, sm. Tonon-kira efatra
andalana.
QUATRE, adj. num. {• Efatra. — fois.
Inefatra. —jours. Hefarana. —à—.
Tsiefatre/atra. Partager en—. Afane-
fatra: C'est partagé en — . Voaefatra,
noefarina, miefatra izany. 2° — , Fa-
hefatra. Chapitre—. Toko fahefatra.
— , $m. Efatna. Il est arrivé le — septem-
bre. Tonga tamy ny efatra septembra
Izy,
QUATRE-TEMPS, «m. Andro teto
ttfadfân-kanina isaka ny telo volana.
QUATRE-VINGT, adj. num. Valo-
polo. Quatre-vingts personnes. Olona
valopolo.
QUATRE- VINGTIÈME, ad;, Faha-
valopolo.
—, «m. Ny ampahavalopolony.
QUATRIÈME, ad;. Fahefatra. Faire
une chose pour la — fois. Maninefa-
tra. Pour la -~ fois. Faninefany.
—, sm. Ny ampahefany.
QUATRIÈMEMENT, ado. Fahefatra.
QUATRIBNNAL, ALE, ad;. Isan*
efa-taona.
QUATUOR, «m. Hira inefatra mian-
toana.
QUE, pron. I* Izay. participe. Les
rois — vous servez. Ny mpanjaka izay
tompoinareo. C'est de vous— je parle.
Hianao no re*ahiao. C'est pour lui —
je fais cela. Izy no anaomho izany.
2*—, Inona. — faites-vous ici ? Inona
no ataonao eto ?
-, conj. 1» Ho, fa, sao. Il faut — je par-
le. Tsy mainisy hiteny aho. Je crois
qu'il ment. Ataoko fa mamlainça izy.
Je crains qu'il ne s'échappe. Manahy
aho sao mandositra izy. 2"—, Aoka anie,
anie, impératif. — Dieu vous bépisse !
Aoha anie Andriamanitra bitahy anao!
hitahy anao anie Andriamanitra l —je
meure, si cela n'e.t pas vrai. Matesa
aho, raha tsy marina izany. 3 - — , Noho
afa-tsy, raha. Il est plus grand— vous.
Lehibebe kokoa noho hianao izy. Il ne
cherche — la vérité. Tsy mitady afa-tsy
ny marina izy. Je n'irai point là — tout
ne soit prêt. Tsy ho any aho, raha tsy
efa voavoatra avokoa ny zavatra rehe-
tra. 4*—, Ahoana. — ne demeurez vous?
Ahoana no tsy ijanonanao ?
—, adv. Manao ahoana, ipona. — de
maux nous accablent ! Loza manao
ahoana t inona izato manjô autsika !
QUEL, QUELLE, adj. 1° Iza, inona,
-firy. —est cet homme? lia iny lehi-
lahy iny? Quelle est cette monnaie?
Vola inona itony? —heure est-il?
Amy ny fxry famantaranandro izao?
2*—, Izay. Je ne sais — sera ton sort.
Tsy fanlatro izay ho aniaranao. 3°— .
Manao ahoana, re. Quelle hardiesse 1
Hasahiana manao ahoana. etc., iza-
ny ! || loc. — que. Na inona na inona.
— que soit votre projet. iVa inona na
inona Ukasanao- — qu'il soil. Na iza
na iza izy. Toi — . Tsy tsara loatra. Du
vin tel— Divay tsy tsara loatra.
QUELCONQUE, ad;*. Na inona na ino-
na. Donnez un prétexte — pour vous
en aller. MHazâ anton-javatra anankiray
na inona na inona roba handehana-
nao. || loc. D'une manière — . Na manao
ahoana na manao ahoana.
QUELLEMENT, adv. Tellement — .
Tsy tsara loatra.
QUELQUE, adj. indèf. f Olona, sasn-
ny, vitsivîtsy, kely. Cette réponse e3t de
Digitized by
Google
QUE
— 668 —
QUI
!
— sot Valin-tenin' olona adala izany.
Quelques historiens en ont parlé. Mpi-
tantara sas an y, vitsivitsy no ofa nila-
za izany. Il y a — sujet de se plaindre.
Misy antony kely hiany itarainany. 2 #
— ♦ Na inona na inona. — remède qu'on
lui donne. TVa fanafody inona na fana-
fody inona omena azy. || loc. De — ma-
nière que vous fassiez. Na manao ahoa-
na na manao ahoana hataonao. — part
qu'il reste. Na aiza na aiza itoerany.
— , àdv. 1° Na manao ahoana na manao
ahoana. — puissants qu'ils soient, je ne
les crains pas. Na manao ahoana na
manao ahoana fahefana ananan' izy
ireo, tsy matahotra azy a ho. 2 # — , Toko-
ny, sahabo. Il y a — deux cents ans. To-
kony t sahabo ho roan-jato taon a tasa
izay.
QUELQUEFOIS, adv. Indraindray. Il
se plaint — . Mitaraina izy indraindray.
QUELQU'UN, UNE, pron. indèf. !•
Iray, anankiray. — de vos amis. Iray.
etc., amy ny sakaizmao. 2*— , Olona
anankiray. J'attends—. Miandryofona
anankiray aho. 3 # — , pi Ny sasany, ny
vitsivitsy.
QU'EN DIRA-TON, «m. Vavan' olo-
na. Il se moque du — . Tsy manahy ny
vavan' olona izy.
QUENOUILLE, a/1 Hazo flhazonam-
bohavoba hofolesina.
QUERELLE, sf. Fifandirana, fanditra,
fifanjihirana, fanjihitra, ady vava. Il y a
—entre eux. Mifanditra, mifanjihilra,
mi&dy uaua izy ireo. Chercher — . Com-
me Quereller.
QUERELLER, va. Mila ady, — akisa,
— tonony, — vaniny, — sotasota, — an-
tsongony, «— antsontsany, — voatsiary.
8e quereller, vpr. Mifanditra, mifanji-
hitra, miady vava.
QUERELLEUR, EUSB, adj. et a.
Mpila ady, — akisa, etc.
QUÉRIR, t'a. Maka. Envoyer—. Mam-
paka.
QUESTION,*/. 1* Fan on tan i an a V — ,
Zavatra, bevitra, zavatra dinihina, ra-
baraba. —d'histoire. Zavatra momba
ny tan tara. Examiner une—. Mandini-
ka zavatra, hevitra. anankiray. Ce n'est
pas là la — . Tsy izany no lavatra dini-
hina. Il n'est pas — de ce que vous avez
dit. Tsy misy manan-dranara/ia amin'
izay voalazanao. 3* —, Fampijaliana na-
tao tamy ny voampanga mba hampilaza
azy ny ma* ina.
QUESTIONNAIRE, sm. FunonUnia-
na maromaro.
QUESTIONNER, va. Manontany, ma-
nadina. Je vous questionna, répondez.
Manontany, etc., anao aho, ka valio.
— , vn. Manon tao in tany foana. Il ne fait
que— . AfanonJantnfant/ foana lalan-
dava izy.
QUESTIONNEUR, BUSE, a. Mpa-
nontanintany foana.
QUÊTE, sf. 1* Fitadiavana. Il est on —
d'un livre. Mitady boky anankiray izy.
2 # — , Fangataham-piantrana, fiantrana,
fangatabam-bola ho fanampiana. Paire
la — pour les pauvres. Mangata-pian-
trana ho any ny mahantra.
QUÊTER, va. Mitady, mila. —des lou-
anges. Mila dera.
—, vn. Mangata-piantrana, mangata-bola
ho fanampiana.
QUÊTEUR, EUSE, a. Mpangata-pian-
trana, mpangatabola ho fanampiana.
QUEUE, a/1 I* Rambo, volom-body, bo-
faka. La — d'un cheval. Ny rambon-
tsoavaly. La— d'une anguille. Ny ram-
6on' amalona. Ce coq a une belle — .
Tsara volombody io akoholahy io. La—
d'un mouton malgache. Hofa h* ondry.
Robe à — . Zipo lava rambo. La — d'un
P. Ny rambon'ny P. 2*—, Tahozana,
tangozana, taho, bango an*katoka. La —
des roses. Ny fanozam-bonin-draozy. La
— des citrouilles. Ny fangozam-boata-
vo. La — d'une poêle. Ny fanon-dapoaly.
3 # /Î0. Vody, farany, vody lâlana, tohy,
zavatra mifanarakaraka. La — d'une ar-
mée. Ny vody taûka. Il est à la — . Ao
amy ny farany, vody lâlana izy. Co
qu'il dit n'a ni tôte ni — . Tsy misy loha-
ny sy vodiny izay lazainy. Cette affai-
re aura une longue—. Ho lava ny lohin*
izany raharaha izany. On faisait — à la
porte. Nisyotonamiro ni/anarafcara/ta
tao am-baravarana.
QUEUE-DE-RAT, sf. Tsofa rambom-
boalavo.
QUI, pron. i* Izay. L'éclair — luit
Ny belatra izay manjelatra. J'ignore —
a fait cela. Tsy fantatro izay nanao iza-
ny. 2* —, Iza. — vous l'a dit? Iza no ni-
laza izany taminao? — que ce soit. Com-
me Quiconque.
QUIA (A), loc. ado. Etre à — . Tsy ma-
nan-kavaly, resy lahatra, mivanàk*.
Mettre à — . Mand.esy lahatra.
QUIBU8, sm. Avoir du — . Bc vola, —
vato.
Digitized by
Google
QUI
— 6C9 —
QUO
QUICONQUE, pron. m. indèf. Na iza
na iza, na zovy na zovy.
QUIDAM, «m. Olona anankiray.
QUIÉTUDE, sf. Fiadanana.
QUIGNON, sm. Vainga-mofo.
QUILLE, sf. 1* Motsifan-tsambo. 2* — .
Tsangan-kazo fllokana.
QUINCAILLERIE, sf. Varo-by na
varahina antefiny.
QUINCAILLIER, sm. Mpivaro-by na
varahina antefiny.
QUINCONCE, s m. Voly hazo atao
diam-panorona.
QUININE, sf. Kinina.
QUINQUAGÉNAIRE, adj. et s. Ma-
hatralra dimam-polo taona.
QUINQUENNAL, ALE, adj. Maha-
ritra dimy taona, atao isan-dimy taona.
QUINQUET, sm. Kanaovan-jirosolika.
QUINQUINA, sm. Hazo anaovana ki-
nina.
QUINTAL, «m. Lanjan-jato livatra.
QUINTE, sf. !• FiheUehan' ny kohaka
tankinlankina. 2* fig. Haitraitra, bate-
zorana.
QUINTESSENCE, sf. f Ilo. - de ro-
se, /iom-bonin-draozy. 2* fig. Fotopo-
totra, ventimbentiny. La — d'un ouvra-
ge. Ny /b/opo/o-javatra, ny ventim-
ten/în-javatra amy ny boky ananki-
ray.
QUINTEUX, EU3E, adj. Mihaitrai-
tra, saro-po.
QUINTUPLE, adj. Indimy, indimy
heny.
—, sm. Indimy, indimy beny. Voy. Qua-
druple.
QUINTUPLER, va. Mampitombo in-
dimy, mampitombo indimy heny.
QUINZAINE, sf. Dimy amby ny folo,
tokony ho dimy amby ny folo.
QUINZE, adj. num. 1* Dimy amby ny
folo. 2 # — , Fahadimy amby ny folo.
—, sm. Dimy amby ny folo. Voy. Qua-
torze.
QUINZIÈME, adj. Fahadimy amby ny
folo.
—, sm. Ny ampahadimy amby ny Iblony.
QUINZIÈMEMENT, adv. Fahadimy
amby ny folo.
QUIPROQUO, sm. Hadisoan-kevitra.
QUITTANCE, sf. Taratasy milaza fa-
hafahan-trosa.
QUITTANCER, va. Manisy sonia ny
taratasy milaza fa hafahan-trosa.
QUITTE, adj. f Afa-trosa. Je suis —
envers vous. Afa-trosa aminao aho. 2"
—, Afaka. Me voilà — do la corvée.
i4/a-panompoana aho izao.
QUITTER, va. !• Mandao, raahafoy,
miala, mamela. —son père. Mandao,
mahafoy ny rainy. Il a quitté son pays.
Nilaozany, nafoiny ny tanin-drazany.
Il ne quitte pas la chambre. Tsy mia-
la ao an-tranony izy. Il a quitté ses
mauvaises habitudes. Niala lamy ny
fahazaran-dratsiny izy. Il a quitté le
commerce. Nilaozany, nafoiny, na-
velany ny varotra. 2*—, Manesotra,
manala. Quittez votre habit. Esory,
alao ny akanjonao.
Se quitter, vpr. Misaraka.
QUI-VA-LÀ, in t. Zovy izany !
QUI- VIVE, int. \* Zovy ! *• fig. Être
sur le — . Mitandrina tsara, miahiahy,
be ahiahy.
QUOI, pron. Inona, participe. De—
parle-t-on? Inona no resahina? Il a de
— vivre. Manao-Aiuetomana izy. Il n'a
pas de — manger. Tsy manan-fto hani-
na izy. Il loc— que. Na inona na inona.
— que vous fassiez. Na inona na inona
hataonao. — qu'il en soit. Na dia izany
aza.
—, int. Adre ! —, vous me bravez ! Adre,
manohitra ahy ve hianao t
QUOIQUE, conj. Na dia... .aza. Quoi-
qu'il soit pauvre, il est honnête homme.
Na dia mahanlraaza izy, dia tsara fa-
nahy hiany.
QUOLIBET, sm. Kiniania, voso-dratsy,
snngy ratsy, kihaihay. Voy. Plaisante-
rie.
QUOTE-PART, sf. Latsakemboka, la-
tsa-drakitra. Voy. Cote.
QUOTIDIEN, IENNE, adj. Isan' an-
dro. Journal—. Gazoty mivoaka isan'
andro.
QUOTIENT, sm. Valin' ny fizarana, an-
jara.
QUOTITÉ, sf. Anjaia, latsakemboka.
Digitized by
Google
RAB
670 —
RAC
R
RABÂCHAGE, sm. Famerimberenan-
tcny, teny averiraberina.
RABÂCHER, vn. et a. Mamerimbe-
rin-teny.
RABÀGHERlE, sf. Teny averimbori-
na.
RABÂCHEUR, EUSE, s Mpamerim-
berin-teny.
RABAIS, sm. Fihenàm-bidy. Ces livres
ont été vendus au— . Nahena ny vidin 1
ireo boKy ireo. —-^
RABAISSER, ua. 1* Mampidina kokoa,
mandetsy, mampihena. -«un tableau.
Mampidina sary kokoa. — le prix
d'une marchandise. Mandetsy, mampi-
hena vidim-barotra. 2* fig. Mamolaka,
manetry, manivaiva, manazimbazimba.
—l'orgueil de quelqu'un. Mamolaka ny
fiavonavonin* olona. — quelqu'un. Ma-
netry, manivaiva olona. — le mérite
de quelqu'un Manivaiva, manazim-
bazimba ny fahamendrehan' olona.
Se rabaisser, vpr. Manetry tena.
RABANE, 8f. Sadiadiaka, jiafotsy.
RABATTRE, va. I* Mampidina, mam-
pihena, manatsotra. Le vent rabat la fu-
mée. Ny rivotra mampidina ny selro-
ka. Il îaut — beaucoup du prix que vous
demandez. Tokuny hahena be ny vidiny
an«rmbananao azy. —les plis d'un vê-
tement. Manatsôtra ny ketron' akanjo.
2* fig. Mamolaka, mampihena. — la fier-
té de quelqu'un. Mamolaka ny fianjo-
nanjon' olona. Il y a beaucoup à — de ce
qu'il dit. Tokony hahena lavitra ny !i-
lazany.
— ,tm Mivily, mihodivitra. Là-bas vous
rabattrez à l'ouest. Rahefa mby ery dia
micilia, mihodivira miankandrefana
hianao.
Se rabattre, vpr. 1° Midina. La fumée
se rabat. Midina ny setroka. 2 e —, Mi-
vily, mihodivitra.- S* fig* Miflndra, afa-
tsy. Après avoir parlé de choses indif-
férentes, il se rabattit sur la politique.
Rahefa niresaka zavatra tsinontsinona
izy, dia niflndra tamy ny politika. Il se
rabattit à demander simplement une
chose. Tsy nangataka afa-tsy zavaira
iray mon] a izy*
RABBIN, sm. Mpampianalra Jody.
RABBINISME, sm. Fampianaran* ny
ra66in.
RABÊTIR, va* Mahadala, mabadome-
lina.
— , vn. Mihadala, mihadomelioa.
RABONNIR, va. Mahatsara.
RABOT, sm. Raboa.
RABOTER, vn. Mamankona amy ny
raboa.
RABOTEUX, EUSE, adj. Marokoro-
ko, mirokoroko. Bois—. Hazo maroko-
roko, etc. 2* —, Mikitoantoana. Chemin
— . Lalana mikitoantoansu 3* pg\ Tsy
mirindra tsara. Style — . Laha-teny Uy
mirindra tsara.
RABOUGRI, IE, adj. Hetry, keHanti-
tra, vatokely, botry. Arbre—. Hazo he-
try. Homme — . Olona hetry, etc.
RABOUGRIR, va. Mampahetry, maha-
botry. Le froid rabougrit les plantes Ny
hatsiaka mampahetry ny zava-maniry.
—, un. Mihahetry, mihavatokely, miha-
botry.
Se rabougrir, vpr. Mihahetry, miha-
vatokely, mihabotry.
RACAILLE, sf. Fakon' olona, tsaikan'
olona, faikan olona.
RACCOMMODAGE, sm. Fanaraboa-
rana.
RACCOMMODEMENT, sm. Fampi-
fanarahuna, fampibavanaua.
RACCOMMODER, va. f Manamboa-
tra. — un habit. Manamboatra akanju.
2* fig. Mampifanaraka, mainpihavana.
— deux amis. Mampifanaraka, etc.,
mpisakaiza roa.
Se raccommoder, vpr. Mifanaraka, mi-
havana.
RACCOMMODEUR, EUSE, s. Mpa-
namboatra.
RACCORD, sm. Fifanarahana.
RACCORDEMENT, sm. Fampifana-
rahana.
RACCORDER, va. Mampifanaraka.
RACCOURCI, IE, p. et adj. Voafohy,
nohafohezlna, foby. Habit — . Akanjo
nohafohezinà. Histoire raccourcie -de la
Digitized by
Google
RAC
— 071 —
RAC
guerre. Tantara fohifohy milaza ny
ady.
Sn raccourci, loc. adv. Aray ny teny
fohifohy. Comme Es abbbgb.
RACCOURCIR, va. Manafohy, mana-
fohy. —une corde. Manafohy tady.
Voy. Abrbgbh.
—, vn. Mihafoby. Les jours raccourcis-
sent. Mihafohy ny andro.
8e raccourcir, vpr. Mihafohy, mihe-
motra. Celte toile se raccourcit au blan-
chissage. Mihafohy, etc., ity laraba ity
raha sasana.
RACCOURCISSEMENT, sm. Fana-
fohezana, bafohy. fahafohezaoa.
RACCOUTUMER (SE), vpr. Mihaza-
tra indray.
RACCROC, sm. Sendrasendra.
Par raccroc, loc ado. Sendrasendra.
Il a gagné par—. Sendrasendra no na-
hazoany.
RACCROCHER, va. Manantona in-
dray. Raccrochez ce tableau» Ahanto-
ny indray io sary io.
Se raccrocher, vpr. Misarangotra, ma-
mikitra, mitikitra, mamabatra. Il était
noyé, s'il ne s'était raccroché à une
branthe, 8aika maty an-drano izy, ra-
ha tsy nisarangotra, etc., tamy ny
rantsan-kazo.
RACE, *f. 1* Firazanana, taranaka, ta-
mingana, fara. Il est d'une — illustre.
Avo razana izy. Il est de la — royale.
Taranak' and riana izy. Il n'a point lais-
sé de — . Lany taranaka, tamingana,
fara izy. 2 # — , Karazana. La — blan-
che. Ny harazan' olona fotsy hoditra.
Ce cheval est de bonne — . Tsara ny /ta-
râzan* io soavaly io. || loc. La — hu-
maine. Ny olombclona.
RACHAT, «m. Fividianana indray, fa-
navotana.
RACHETABLB, adj. Azo vidina in*
dray, azo avotana.
RACHETER, va. {• Mividy indray,
mana votre. J'ai racheté ma/ maison.
Efa novidiko indray, navotako ny
tranoko. J'ai vendu mes livres pour en
— d'autres. Efa nivarotra ny bokiko
aho mba hividy hafa indray. — les
prisonniors. M an avo tra ny sambo-be-
loua. 2*—, Manonitra. Ses qualités ra-
chètent ses défauts. Ny hatsaram-pa-
nahiny manonitra ny hadisoany.
Se racheter, vpr. I* Miavo-tena. 2* —,
Onerana.
RACHITIQUE, adj. Hetry, botry, va-
tokcly. Enfant — . Zaza hetry, etc.
RACHITISME, sm. Hahetry. habotry,
havatokely.
RACINE, sf. 1- Faka. Ces arbres pous-
sent de profondes racines. Mamaka, la-
tsa-pafta lalina ireo hazo ireo. 2 # — , Vo-
din-javamaniry. I! ne vit que de racines.
Vodm-;aua->naniri/ hiany no ivelo-
many. 3 # — . Fototra, vody. L'ongle est
découvert jusqu'à la — . Miseho hatramy
ny fotony ny hoho. La — de la dent
est ébranlée. Mihozongozona ny vody
nify. A'ftg. Faka, fototra. La vertu a je-
té de profondes racines dans son cœur.
Latsa-paAa lalina tao am-pony ny hatsa-
ram-panahy. L'orgueil est la — de tous
les vices. Ny fiavouavonana no fotolry
ny haratsiana rehetra. 5 # — , Foto-teny,
foto-tsokera. Le motHATAKAest la— de'
fangatahana. Ny teny hoe hataka no
fototry ny teny hoe fangatahana. 4
est la — de 16. Ny 4 no foto-tsokeran'
ny 16.
RACLEE, sf. Kapoka mirivirivy. Il lui
a donné uno — . Nokapohiny mirivi-
rivy, nandalasiny izy.
RACLER, va. \* Manihy, mikiky, mi-
kaok;i, misoroka. — de la corne Mani-
hy, mikiky tandroka. Raclez la marmi-
te. Kaohy ny vilany. — des allées. Miso-
roka arabe. ?•— t Misafo. — une mesure.
Misafo famarana. 3 # fig. Ratsy .fltendry
lokanga.
RACLEUR, sm. [• Mpanihy, mpikiky,
mpikaoka, mpisoroka. 2*fig. Mpitendry
lokanga tsy mahay.
RACLOIR, sm. Fanihisana, flkikisana,
fikaohana, flsorohana.
RACLOIRE, sf. Hazo fisafoam-pamara-
na.
RACLURE, sf. Hihy, kiky, kaoka.
RACOLAGE, sm. Fitarihana olona.
RACOLER, va. Mitarika olona. Il a ra-
colé quelques partisans. Nahatarika
olona vitsivitsy hiandany aminy izy.
RACONTAGE, sm. Tsaho, sahoa. Les
racontages des journaux. Ny tsaho, etc.,
lazain' ny gazety.
RACONTER, va. Mitantara. Il nous
raconta ses voyages. NU an tara tami-
nay ny dia nalchany izy.
RACONTEUR, EUSB, s: Olona bcta-
ria.
RACORNIR, va. MampikarainkonaV
mampikainkona.
Digitized by
Google
RAD
— G72 —
RAF
Se racornir, vpr. Mikarainkona, mikain-
kona. Le cuir se racornit au feu. Ny ho-
ditra mikarainkona, etc., raha azon'ny
afo.
RACORNISSEMENT» sm. Fikarain-
kona, fi ka in kona.
RACQUITTER (SB), vpr. Mivalyfa-
RADE, sf. Pitodian-tsambo.
RADEAU, sm. Zahatra. L'armée passa
sur des radeaux. Nita tamy ny zahatra
ny taflka.
RADIATION, sf. !• Famonoan-tsoratra.
2*—, Famirapiratana.
RADICAL, ALE, adj. Lehibe indrin-
dra, fototra, tanteraka. Le vice — de ce
gouvernement est que.... Ny haratsia-
na lehibe indrindra amin'izany fom-
bam-panjakana izany dia izao....
—, «m. f Foto-teny. ?•— , Olona ta-ha-
nova indrindra ny fombam-panjakana.
RADICALEMENT, adv. Indrindra,
tanteraka. Convention — nulle. Faneke-
na foana indrindra. Il est guéri — . Si-
trana tanteraka izy.
RADICULE ou RADICELLE, sf.
Zana-paka, faka madinika.
RADIER, va. Mamono. —un nom
d'une liste. Mamono anaran' olona
anankiray ao amy ny rejistra.
RADIEUX, EUSE, ad;, f Maraira-
piratra. Le soleil était—. Namirapi-
ratra ny masoandro. 2° fig. Miramira-
na. Son visage devint — . Nihamira-
mirana ny endriny.
RADIS, sm. Karazan' anana mamody,
rady.
RADIUS, «m. Taolan-tsandry mitohy
amy ny ankibe.
RADOTAGE, «m. Firediredy, firedire-
dena.
RADOTER, vn. Mirediredy.
RADOTERIE, sf. Rediredy.
RADOTEUR, EUSE, a. Mpirediredy.
RADOUB, sm. Fanaraboaran-tsambo-
RADOUBER, va. Manamboatra.
Se radouber, vpr. 1° Amboarina. 2 # —
Mivaly faty, mibamatanjaka, mahazo
nofo.
RADOUCIR, va, 1- Manalemy, mam-
pitony. Radoucissez votre ton. Hale-
meo ny feonao. La pluie radoucit le
t temps. Ny ranonorana mampilony ny
nndro. 2* fig. Mampionona. mampito-
n'y, manaketraka, manalcfaka. Tachez
de le — . Mikeleza aina mba hampio-
nona. etc., azy. Voy. Adoucir.
Se radoucir, vpr. 1* Mihamalemy, mi-
tony. 1* fig. Mionona, mitony, mïhake-
traka, mihamalofaka.
RADOUCISSEMENT, sm. f Fitony.
2* fig. Halefaka, halefahana.
RAFALE, sf. Rivotra mifofofofo mafy,
rivotra mafy indray manintona.
RAFFERMIR, va. f Manamafy, ma-
natanjaka. frfig. Mankahery, manama-
fy. Comme Affermir.
Se raffermir, vpr. !• Mihamafy, mi-
hatanjaka, mibamatanjaka. 2* fig. Mi-
bahery, mihamafy.
RAFFERMISSEMENT, sm. Faoa-
maflsana, fanatanjahana.
RAFFINAGE, sm. Fandiovana.
RAFFINÉ, JÈE, p. et adj. 1* Voadio
tsara, nodiovina tsara, madio. Sucre — .
Siramamy voadio tsara, etc. 2* —, Ma-
rani-tsaina izaitsizy, fetsy. C'est un es-
prit — . Olona marani-tsaina izaitsi-
zy, etc. , izy.
RAFFINEMENT, sm. 1* Haranitan-
tsaina izaitsizy, hafetsena. 2*—, Habe-
tsahan-doatra. Il a fait cela par un— de
méchanceté. Tamy ny hasomparana be
loatra, izaitsizy no nanaovany izaoy.
RAFFINER, va. Mandio, manadio. —
le sucre. Mandio, etc., siramamy.
—, vn. Marani-tsaina izaitsizy. Il aime à
— sur la langue. Ta-hampisoho hara-
nitan-lsaina izaitsizy momba ny flte-
ny izy.
Se raffiner, vpr. Mihafetsy.
RAFFINERIE, sf. Trano fandiovan-tei-
ramamy.
RAFFINEUR, sm. Mpandio, mpana-
dio.
RAFFOLER, vn. Adala, matimaty. Il
raffole de la musique. Adafan-kira
etc., izy.
RAFISTOLER, va. Manamboaboatra,
— une robe. Manamboaboatra zipo.
RAFLE, sf. Fipaohana, fifaohana.
RAFLER, va. Mipaoka, mifaoka. — l'ar-
gent du jeu. Ai ipaofca, etc., ny volana-
tao loka.
RAFRAICHIR, va. 1* Mampangatsia-
tsiaka. La pluie a rafraîchi le temps. Ny
ranonorana nampangatsiatsiaha ny an-
dro. 2 - — , Mampamicapiratra, marna ra-
na. —un tableau. Mampamirapiralra
sary mihoso-doko. —les cheveux. Afa-
waram-bolo. 3* fiy. Jnlni «n ai rafrai-
Digitized by
Google
RAt
— $73 —
RAI
chi la mémoire. Nampabatsiaroviko
Izany indray izy.
—, vn. Mihamangatsiatsiaka.
8e rafraîchir, vpr. 1* Mihamangatsia-
tsiaka. 2 # — , Misotro kely, mitsakotsako
kely.
RAFRAICHISSANT, AN TE, ad;.
Mampangatsiatsiaka. Boisson rafraîchis-
sante. Fisotro mampangatsiatsiaka.
— , sm. Fisotro na hanina mampangatsia-
teiaka.
RAFRAÎCHISSEMENT, êm. fFam-
pangalsiatsiahana, fangatsiatsiahana. 2*
—, pi. Fisotro kely, zavatra tsakotsa-
koina kely. Voulez-vous prendre quel-
ques rafraîchissements? Moa te-kisotro
kely, te-tiitsakotsako kely va hianao ?
RAGAILLARDIR, va. Mamparia-
driaka, mahasariadriaka, mahafalifaly,
maharavoravo, mahavelombelona, ma-
hamiramirana. Votre accueil Ta ra-
gaillardi. Ny fandraisana nataonao ta-
miny nampariadriaka, etc., azy. Voy.
Gaillard.
RAGE, a/1 1* Haromotana. î*— » Fisa-
foaka, fifoaka, fisamontilra, fltroatra, fl-
foaba. 3 # — , Hadalana. Il a la rage du
jeu. Adafcm-doka izy. Voy. Enrager,
A la rage, loc. adv. Izaitsizy. Aimer
quelqu' un à la — . Tia olona izaitsizy.
RAGER, vn. Misafoaka, mifoaka, misa-
montitra, mitroatra, mifoaba, romotra.
RAGEUR, ET7SE, a. Mpisafoaka, etc.
RAGOÛT, «m. Nabandro fy misy lasaosy.
RAGOÛTANT, ANTE, adj. f Fy.
matsiro, maftlotra. Mets ragoûtants. Na-
bandro fy, etc. 2* fig. Mahafinaritra.
Enfant propre et — . Zaza kely madio-
dio sady mahafinaritra.
RAGOÛTER, va. Mampazoto homana.
RAGRAFSR, va. Mampiditra xaigrafy
indray.
RAGRANDIR, va. Manabo, manalebi-
be, manalalaka. Voy. Agrandir.
Se ragrandir, vpr. Mihalehibe, mina*
lalaka. Le trou s'est ragrandi. Nihale-
hibe, nihalalaka ny lavaka.
RAIDE, adj. 1* Henjana, mibinjitra,
mihÎQJibiajy, miridiridy, mizirlziry. Cet-
te corde est trop—. Henjana, miridi-
ridy ioatra io tadv io. Il a le bras — .
Henjana, mihinjitra, mihinjihinjy ny
sandriny. Il a une attitude—. Miridi-
ridy r miziriziry izy. 2*—, Mideza. Mon-
tagne—. Tendrombobitra mideza. 3* fig.
Mitompb teny fantatra, lozabe, raahe-
ry setra. îl a un caractère — . Miiompé
teny fantatra, etc., izy.
—, ac/r. Tery. Tomber — mort. Maty ter\j,
RAIDEUR, 8f. f Hahenjana, flhinjitra,
flhinjihinjy, flridiridy, fiziriziry. 2*—,
Fideza. 3 # fig. Fitompoan-teny fantatra»
halozana.
RAIDILLON, tm. Fiakarana kely.
RAIDIR, va. Manenjana, maoiujttre*
Raidissez le bras. Henjano, aninjiro
ny sandry.
—, vn. Mihahenjana, miridiridy.
Se raidir, vpr. \* Mihahenjana, raihin»
jitra, mihinjihinjy, miridiridy, miziri-
ziry. 2* fig. Manohitra, tsy mety ketraka.
Il ne faut pas se — contre la force. Tsy
tokony hanohitra ny mahery. Il se rai-
dit contre le malheur. Tsy mety kt»
traky ny fahoiiana izy.
RAIE, sf. Tsipika, soritra, soratra, tsifa.
Faire une — sur une muraille. Manao
tsipika, soritra amy ny ampiantany. Ce
cheval a une — noire sur le dos. Misy
tsipika mainty mamaky ao an-damosin*
io soavajy io. Étoflb à mille raies, Lam»
ba misoratsoratra. — qu'on fait aux
cheveux. Sori-bolo. — saillantes qu'on
met sur les étoffes en les tissant. Tsi-
/an-damba.
RAIFORT, «m. A mina mamody.
RAILLER, va. Mamazivazy, raaraoeo*
bosotra, manauihany, manaraby. —
quelqu'un. Mamazivazy, etc., olona.
Voy. Plaisanter.
—, vn. Manao kivazivaay, — kivosoboso-
tra,— kisangisangy. Je ne raille point»
Tsy manao kivazivazy, etc., aho.
Se railler, vpr. Mamazivazy, mananiha*
ny, manao ho tsinontsinona, tsy manisy
raharaha. Voy. Sa moquer.
RAILLERIE, sf. Famazivaziana, kiva-
zivazy, famosobosorana, vosobosotra,
kivosobosotra, fananihaniana, fanarabia*
na» kisangisangy.
RAILLEUR, EUSE, s. et ad;. Mpa-
mazivazy, mpamosobosotra, mpanani*
hany, mpanaraby, mpanao kivazivazy»
— kivosobosotra, — kisangisangy.
RAINETTE, sf. Sahona. — verte qui
se tient sur les arbres. Sabombora, sa*
homborera.
RAINURE, sf. Vavin-drafitra.
RAISIN, sm. Voaloboka. Une grappe
de — . SalohiuvboalofroÀa.
RAISINÉ, sm. Voaloboka voahandro ta*
my ny siramamy.
43
Digitized by
Google
RAI
— 674
RAL
RAISON, a/. I* 8aina, fanahy. Il a l'ima-
ge de la — . Vory sain* izy. U a perdu
la — . Very saina izy. Souvent la — est
faible contre les passions. Matetika osa
ny fanahy raba hanohitra ny flian-dra-
tsy. 2 # — , Fabendrena, marina, rariny.
11 parle — . Miteny amim-pahendrena
izy. Il a — . Marina ny azy. Il entend
— . Manaiky ny marina, ny rariny izy.
Il m'a donné — . Nolazainy fa marina
ny aby. 3*— -, Fanonerana. Il m'a offensé,
j'en ai tiré—. Nanevatova ahy izy, ka
nampanoneriko izany. 4 # — , Porofo,
antony, fotony. Je me rends à vos rai-
sons. Ekeko ny porofo ataonao. U y a
— de douter. Misy antony f fotony hi-
salasalana. Il voyage pour raisons de
santé. Ny hasalamana no antony, foto-
try ny diany.
A plus forte raison, toc. ad©. Fa main-
ka.
A raison, toc. prép. Araka. On Ta payé
à — de l'ouvrage qu'il a fait. Nomem-
bola araka ny asa nataony izy.
En raison de, toc. prép. Nobo.
RAISONNABLE, adj. 1* Manan-tsai-
na. L'homme est un être—, tfy olom-
belona dia zavatra manan-t$aina. 2 # — ,
Hendry, manao araka ny marina, mana-
raka ny rariny, mandefitra. Ce jeune
homme est devenu — . Nihahendry io
tovolaby io. Ce marchand est—. Ma-
nao araka ny marina; manaraka ny
rariny io mpivarotra io. Il faut se mon-
trer — dans les situations difficiles. Toko-
ny hampiseho fandeferana raba misy
zava-tsarotra. 3 e —, Araka ny marina, —
ny rartny, antoniny. 8a conduite est—.
Araka ny marina, — ny rariny ny
alaony. Le blé est à un prix — . Anto-
nintoniny uyvidin'ny varim-bazaha.
RAISONNABLEMENT, ado. Amim-
pahendrena, araka ny marina, araka
ny rariny, antonintoniny.
RAISONNÉ, ÊE, adj. Misy porofo isa-
ra, voafotopototra tsara. Requête rai-
sonnée. Taratasy fangatahana misy
porofo tsara. Grammaire raisonnée.
Gramara voafotopototra t$ara.
RAISONNEMENT, «m. !• Famotopo-
torana, fanaporofoana, porofo, fanamari-
nana. Il a un — exquis. Mabay mamo-
topofo-javatra izy. A quoi tendent tous
ces raisonnements ? s Inona no iafaran'
ireo fanaporofoana] porofo, /anama-
ri»ana rebetraireô? 2 W — , F&roalivalia-
na.
RAISONNER, vn. !• Mamotopototra,
manaporofo, manamarina. Cest le pro-
pre de l'homme do—. Anjaran'ny olom-
belona ny mamoiopototra, etc., xava-
vatra. Nous avons beaucoup raisonné
sur cette affaire. Efa namotopototra
fatratra ny amin' izany rabaraha izany
izahay. Il raisonne sur de faux princi-
pes. M iankina amy ny foto-ke vitra tsy
marina izy amy ny fanaporofoana,
fanamarinana ataony. 2*—, Mamaliva-
ly, be famaiiana. Cet enfant raisonne
trop. Mamalivaly, etc.. io zazalaby io.
—, ra. Mamotopototra. Il raisonne toutes
ses actions. Mamotopototra ny zava-
tra rebetra ataony izy.
Se raisonner, vpr. Mamotopototra.
RAISONNEUR, EUSE, a. !• Mpana-
poroforofo foana. 2 # — , Mpamalivaly.
RAJEUNIR, va. Mahatanora, mampa-
hatanora. Sa perruque le rajeunit. Ma-
hatanora, etc., azy ny solovolony.
— , un. Mibatanora.
Se rajeunir, vpr. 1* Mibatanora, ma-
latn-ko an titra.
RAJEUNISSEMENT, «m. Fampaba-
tanorana, flhatanorana.
RAJUSTEMENT, «m. Fanamboara-
na.
RAJU8TER, va. Manamboatra. — un
ressort. AfanamooaJra vimiaina. Voy.
Ajdstir.
Se rajuster, vpr. 1* Amboarina. 2*—,
Manamboatra ny fîtafiana.
RÂLE, am. Tsikoza, tsikia,
RALE ou RALEMENT, am. Trôna,
fi trôna.
RALENTIR, va. !• Mampiadana. Ra-
lentissez un peu votre marche. Adano
kely ny dianao. 2* fig. Mampibena,
Se ralentir, vpr. 1* Miadana. 2» fig.
Mihena. Son zèlo se ralentit. Mihena
ny fahazotoany.
RALENTISSEMENT, êm. !• Fiada-
nana. 2* fig. Fihenana.
RALER, vn. Mitrona.
RALLIEMENT, am. Famoriana in-
dray, flvoriana indray. Point de—. Fi-
toerana hivorian'ny mpianlafika in-
dray ; fig. hevitra iray ifanarahana Si*
gne de—. Famantarana /lie or tan' ny
mpiantaflka indray ; fig. famantarana
hilankabalalana.
RALLIER, va. »• Mamory indray. —
des troupes. Mamory mpiaotnfika îu-
Digitized by
Google
tUM
— £75
RAM
dray. 2* fig. Mampifanaraka, mampiray
hevitra. 8a proposition a rallié les es-
prits. Ny heviira naposany nampifa-
naraka, nampiray hevitra ny olona.
Se rallier, vpr. i # Mivory indray. 2* fig.
M ira y hevitra, mikambana.
RALLONGE, sf. Tohy, tovana. Une
— de table» To/iy, fouan-databatra.
RALLONGEMENT, sm. Fanovana-
ûa.
RALL03TGBR, va. Manovana. — une
jupe. Manovana zipo tapaka.
RALLUMER, va. I* Mandrehitra in-
dray, mampirehitra — , maraelona— . Ral-
lumez la chandelle. Areheto, ampire-
heto, velomy indray ny jiro. 2* fig.
Mampirehitra indray, mamelona indray.
Voy. Allumer.
Se rallumer, vpr. Mirehitra indray, ve-
lona indray.
RAMAGE, am. !• Fitsifttsiaka. Le — du
cardinal. Ny fitsiatsiaky ny fody. 2 # fig.
Fivatsavatsa, flpentsompentsona.
RAMAIGRIR, va. Mankahia indray.
—, un. Mihamahia indray.
RAMAS, sm. Korontana, fanangonana,
famoriana, flvoriana. Comme Ramassis.
RAMASSÉ, ÉE, adj. Fonétana. Che-
val—, Soavaly fonetana.
RAMASSER, va. 1* Manangona, ma-
mory. —des médailles. Manangona,
etc., medaly. —les débris de l'armée.
Manangona, etc., ny mpiantaQka sisa
tsy maty. 2*—, Mandray, mitsimpona,
mifako. Ramassez votre mouchoir. Rai-
80 ny mosaranao. Ramassez ces épis de
blé. T8impony ireo salohim-barim*ba-
taha ireo. — des herbes éparpillées çà
et là. Mifako bozaka.
Se ramasser, vpr. 1* Miangona, mivo-
ry. 2*—, Mikainkona. Le hérisson se ra-
masse dès qu'on le touche. Mikainko-
na ny sokina raha vao tohmina.
RAMASSEUR, am. Mpanangona, rapa-
mory.
RAMASSIS, am. Korontana, fanango-
nana, famoriana, livoriana. Un — de pa-
piers inutiles. ÂororWan-laratasy tsi*
nontsinona, taratasy tsinontsinona uoan-
gona> voavory.
RAME, sf. !• Fivoy. 2*—, Rimon-tarata-
sy.
RAMEAU, am. !• Rantsan-kazo, sam-
Ean-kazo. Un —d'olivier. i?antean*oliva.
c dimanche des Rameaux. Ny alahadin'
ny Rantsan-kazo, etc. 2^— , Fisampana,
flrantsana, fisandrahaka.Ce nerf se par»
tage en plusieurs rameaux. Misampan*
ts&mpana, mirantsandrantsana, mi+
sandrâhaka maro io hozatra io. 3* fig,
Fizarana, antokony*
RAMÉE, af. 8ampan-kazo, rantsan-ka-
zoi Danser sous la — . Mandihy eo am->
banin' ny sampan-kazo, etc.
RAMENER, va. [• Mi tondra miverina»
— mody, raanatitra indray, niaraerina*
Ramenez le cheval à l'écurie. Ento mi*
verina, — mody ao amy ny tranony ny
soavaly. J'ai ramené mon enfant à l'éco-
le. Nateriko indray, naveriko tao amy
ny sekoiy ny zanako. 2- fig. Mampiveri-
na, mampody. Il a ramené son fils à la
vraie foi. Naveriny ho amy ny finoana
marina ny zanany.ia paix a ramené l'a*
bondance Ny fanekem-pihavanana nam*
pody ny habetsahan-javatra.
RAMER, un. {• Mivoy. Vfig. Misasa*
tra. Il a bien ramé pour faire sa fortu-»
na. Nisasa.tr a mafy izy mba hahazoaay
harena.
RAMEUR, sm. Mpivoy.
RAMEUX, EUSE, adj. Mirantsan*
dfantsana. Tige rameuse. Tahon-java-
maniry miran/aandranteana»
RAMIER, sm. Voromailala dia.
RAMIFICATION, sf. 1* Fisampantsam*
panana, flrantsandrantsanana, fisandra*
haka. 2» fig. Fizarana, antokony, fiele*
zana. Cette science a plusieurs ramîH-»
cations. M izarazara.iwiro, misy anto*
kony maro izany fahaizana izany. La
complot avait de nombreuses ramiGca*
tions. Niely be hiany ny teti-dratsy.
RAMIFIER (SE), vpr. 1* Misampan*
tsampana, mirantsandrantsana, misan-
drahaka. 2* fig. Mizarazara, misy anto-
kony maro, miely.
RAMOLLIR, va. Mahalemy. La cha-
leur ramollit la cire. Ny hafanana ma-
halemy ny savoka*
Se ramollir, vpr. Mihalemy.
RAMOLLISSANT, ANTE, adj. Mû-
balomy, manaketraka.
— , sm. Fanafody manaketraka.
RAMOLLISSEMENT, sm. Fatialo*
mena, halemena, fahalemena.
RAMONAGE, am. Famafana rnolaly
amy ny flvoahan-tsetrokai
RAMONER, va* Ma ma fa molaly amy
ny fivoahan-teetroka.
Digitized by
Google
ftAN
&7<i —
ftAP
&AMON1SUA, sm. Mpamafa molaly
aroy ny flvoaban-tsetroka.
RAMPANT, ANTE, ad;. 1* Mandady,
mandadina. Animal—. Biby mandady.
Plante rampante. ZâVa-maniry manda-
dy, etc. V fig. Mandady. Homme — -.
Olona mandady.
RAMPE, *f. i* Arofanin-tohatra. 2*—,
Fiakarana, kisolosolo.
RAMPER, un. t* Mandady, mandadina.
2* fig. Mandady. Il rampe pour obte ir
une faveur. Mandady mba habazo soa
izy.
RAMURE, a/. Tandroky ny serra.
RANGE, adj. Mafaraka. Du lard— .Ma-
tomperin-kisoa mafaraka.
*-, fm. Hafaraka.
^ANGIR, vn. Mihamafaraka.
HANCISSURE ou RANCI DITE, sf.
Hafaraka.
RANÇON, $f. Vola avotry ny sambo-
belona.
RANÇONNER, va. t* Mampandoa vo-
la be. L'ennemi rançonna la ville. Ny
fabavalo nampandoa vola be ny tanâ-
na. 2 # fig. Mamery. Cet aubergiste ran-
çonne tout le mondo. Mamery olona be
' ioatraio tompon-tranom-bahinyio.
RANCUNE, sf. Lolom-po, otri-po, lève-
nan' ovy, fo mivonto.
RANCUNIER, 1ÈRE, ad;, et a. Ma-
nao lolom-po, etc.
RANG, 8m. 1* Andalana, laharana, la-
hatra, filaharana. Mettez les soldats sur
deux rangs. Àtaovy roa andalana ny
xniaramila. Enfoncer les rangs ennemte.
Mamaky ny laharan* ny fabavalo. Met-
tez bien ces enfants en — . Ataovy tsara
lahatra, alaharo tsara ireo ankizy raa-
dioika ireo. Ils prirent place chacun 'se-
lon leur — . Samy nipetraka araka ny
filaharany avy izy rehetra. 2° fig.
Fiambonianâ, fiandrianana, toetra. Il
garde bien son — . Mitandrina tsara
ny fiamboniany, ny fiandrianany
izy. Il est d'un — élevé. Ambony toe-
tra izy. Il sort du — le plus bas. Avy
amy ny toetra ambany indrindra izy.
3 # — , Filaharana, antokony, isa. C'est un
orateur du second — . Amy ny filahara-
na, antokony fahàroa io mpandaha-te-
ny io. Il est sur les rangs pour obtenir
cette place. Aniaan'izay ta-hahazo iza-
ny rabaraha izany izy. Il m'a mis au —
de ses amis. Nataony anisan* ny sakai-
tany aho.
RANGÉ, ÉE, p. et adj. !• Voalahatra,
nalahatra, tafalahatra, mi lahatra, voa-
lamina, nalamina, tafa lamina, mtlami-
na, voampirina, nampirimina, miampi-
rina. Bataille rangée. Ady milamina.
2* fig. Tia fllaminana, mahay miaina.
Homme — . Lebilahy tia fllaminana,
etc. 3*— , Natao anisa, anisa.
RANGÉE, sf. Andalana. Une — de
chaises. Beza iray andalana.
RANGER, va. 1* Mandahatca. raanda-
mina, mampirina. — des livres. Manda^
hatra y etc., boky. —une chambre. Afan-
damina trano.2*— , Mampibataka,mam-
pitanila. Rangez cette table. A ha ta ho
iiy latabatra ity. — une voiture. Mam-
pilantla kalesy. 3* fig. Mampanaiky,
mampanaraka. Il rangea cette province
sous sa domination. Nampanaiky iza-
ny far i- tan y izany ho ao ambanin'ny fa-
napahany izy. Je le rangerai à la rai-
son. Hampanarahiko ny mety izy. 4*
—, Manao anisa. On le range parmi les
savants. Atao anisan 9 ny olo-mahay izy.
Se ranger, vpr. !• Mi lahatra, milamina.
2*— , Mihataka, mitanila. 3* fig. Mian-
dany* m an araka, momba. Il so rangea
de son parti. Niandany tamioy izy.
Tous se rangèrent à son avis. Nianda-
ny tamy ny heviny, nanaraka, nomba
ny heviny avokoa izy rehetra ireo. 4 # — ,
Miova ho tsara. C était un dissipateur,
mais il s'est rangé. Mpandany izy io ta-
loha, fa ankehitriny efa ntooa ho tsara.
RANIMER, va. 1* Mahavelona, mam-
pahazo aina. Dieu seul peut— les morts.
Andriamanitra irery -hiany no ma-
havelona ny maty. Cette potion l'a ra-
nimé. Izany fanafody fisotro izany no
nahazoany aina. 2* fig. Mankahery fo
indray, mamelona indray, mahavelom-
belona indray. 8on discours ranima les
troupes. Ny laha-teny nataony nanka-
hery fo indray ny mpiantafika. — la
conversation. Ma m eion-dresaka in-
dray. La joie a ranimé son teint. Ny ha-
faliana na/tauefom6e/ona endrika azy
indray.
Se ranimer, vpr. !• Velona indray, ma-
hazo aina. 2* fig. Mihamahery fo indray,
velona indray, velombelona indray. •
RAPAGE, ad;, et a. !• Lian-dremby.
Oiseau — . Vorona lian-dremby. 2 9 fig.
Manab mamba noana. Usurier — . Mparo-
panâna vola manao mamda noana.
RAPACITÉ, sf. 1* Bahalianan-dremby.
2*/?<7. Fanaovnna mamba noana.
Digitized by
Google
RAP
— 677 —
RAP
RAPATRIEMENT, on. I* Parapi-
havanana indray, flhavanana — , fampi-
fonarahana —, tifanarahana — . 2*—,
Fampodiana amy ny tanin-drazana.
RAPATRIER, va. {• Mampihavana in-
dray, mampifanaraka indray. 2 # — , Mam-
pody amy ny tanin-drazana.
Se rapatrier, vpr. {• Mibavana indray,
mifanaraka indray. 2*—, Mody amy ny
tanin-drazana.
RÂPE, sf. !• Fanasana, fikikisana. Une
— de fer-blanc. Vifotsy fanasana, etc.
2*—, Rarampy.
R&Pft, ÊE, adj. {• Voasa, naaaina,yoa-
kiky, nokikisana. 2*—, Voatsofa tamy ny
rarampy, notsofana — . 3' flg. Tonta, la-
uy volo. Habit— .Akanjo tonla, etc.
RAPER, va, 1* Manasa, mikiky. — du
manioc. Manasa, etc., mangabazo. 2*-*,
Manatsofa amy ny rarampy. — du bois.
Manatsofa hazo amy ny rarampy.
RAPETASSER, va. Manampintam-
pina.
RAPETISSER, va. Manakely. — un
manteau. Manakely kapaoty.
— , un. Mihakely, mihafohy. Les jours ra-
petissent. Mihafohy ny andro.
Se rapetisser, vpr. 1° Mihakely. Vfig.
Manetry tena.
RAPIDE, adj. Mimaona, maria, mieza-
ka, faingana, haingana, malaky. Cotte
rivière est très — / Mimaona, maria,
miezaka loatra ity ronirano ity. Cet en-
fant fait des progrès rapides. Mandroso
faingana, haingana, malaky mandro-
so io zazalaby io.
—, am. ftano maria. Il a été entraîné par
un — . Nopaohin' ny rano maria izy.
RAPIDEMENT, adv. Mimaona, maria,
miezaka, faingana, haingana, malaky.
RAPIDITÉ, sf. Fimaona, haria, fieza-
ka, bafainganana, halaky.
RAPIÉÇAGE, sm. Fanampenana.
RAPIÉCER, va. Manampina. — un
habit. Manampina akanjo.
RAPIÉCETAGE, sm. Fan ara pin tam-
penana.
RAPIÉGETER, va. Manampintampina.
RAPINE, sf. 1* Firembena, remby, lito-
hàna, toha. Cet oiseau vit de—. Ny rem-
by, ny toha no iveloman' io vorona io.
Voy. Prou. 2 # — , Halatra, fihinanam-
bahoaka, ranomasom-bahoaka. Il s'est
enrichi par ses rapines. Nahazo harena
tamy ny halatra, etc., izy.
RAPINER, vn. Maka an-kery, man-
galatra, homam-bahoaka. Ce domestiqua
rapine sur tout Afangrala-tety io mpa-
nompo io.
— , va. Maka an-Jcery, etc.
RAPPAREILLER, va. Comme AprA-
RBILLKR.
RAPPARIER; va. Gomme Apparu a.
RAPPEL, am. \* Fampiverenana. 2 # — ,
Fiantsoana raiaramila amy ny langoro-
ny. Battre lo — . Miantso ny miara-
mila amy ny langorony.
RAPPELER, va. 1* Mampiverina. Ses
affaires le rappellent à Paris. Ny ra-
harahany no mampiverina azy any *Pa-
risy. Le gouvernement a rappelé l'am-
bassadeur. Ny fanjakana nampiveri-
na ny ambasadaora. 2*—, Mampahatsia-
ro, mampabatsiahy. Cela me rappelle lt
temps passé. Jfampahafstaro, etc., aby
ny taona lasa izany.
Se rappeler, vpr. Mahatsiaro, mahatsia-
hy, mahatadidy.
RAPPORT, sm. {• Vokatra, ny azo.
La vigne est en plein — . Be dia be ny
vokatry ny tanim-boaloboka. 2 # — , Fi-
lazana, fltantarana, vavan' olona, tati-
bolana. Il fait un Adèle — de ce qu il a
vu. Milaza, mitantara marina izay
hitany izy. Suivant le — des médecins.
Araka ny filazan'iiy dokotëra. Il ne
faut pas toujours ajouter foi aux rap-
ports. Tsy tokony hinoana mandraka-
riva ny vavan' olona, ny tati-bolana.
Il a fait un faux — . Nitati-bùlana izy.
3*—, Fitoviana, fifandraidraika, fi fana-
rahana, fombana, fifandraisana, flraisa-
na, flkambanana. Il y a entre eux de
grands rapports de caractère. Mitovy,
mifandraidraika loatra ny toe-panabin'
izy ireo. Le style n'est pas en — avec
le sujet. Ny laha-teny tsy mifanaraka
amy nyzavatra lazaina. Cala a— à ce que
j'ai dit. Momba ny voalazako, mi/an-
dray amy ny voalazako izany. Je n* ai
eu aucun — avec lui. Tsy niray, tsy ni-
kambana velively taminy aho. 4*—, Fa-
merenana, fltaoaana, fametahana. Ter-
res de— . Tany nolaomina. Pièces de—.
Zavatra apetaka amy ny hafa. 5*—, Re-
zatra. L' ail donne des rapports. Mam-
pandrezadrezatra ny tongolo gasy.
Par rapport à, loc. prép. \ 9 Noho. Il
a fait cela par — à vous. Noho hianao
no nanaovany izany. 2°— , Raha ohari-
na, aiza ho aiza. La terre est petite par
— au soleil. Kelyny tany raha onari-
na amy ny masoandro. Qu' est-ce que
Digitized by
Google
RAP
— 678 —
RAR
l'homme par — à Dieu? Inona ny olona
raha oharina amln* Andriamanitra ? Où
M trouve Ambohimanga par— à Tana-
narive? Aiza ho aizarï Antananarivo
Ambohimanga?
RAPPORTER, un. 1* Mitondra mive-
rlna, — mody, mamei ina, mitondra, mi-
taona, mamotaka. Il a rapporté chez
lui les marchandises qu'il avait portées
à la toire. Nilondra niverina, — nody
ny varotra nentiny tany an-tsena izy.
Kapportez-moi mon livre. Avereno aty
amiko ny bokiko. Un fila qui a été avan-
tagé par son père doit—. Ny zanaka
nahazo tolo-bohitratamin-drainy dia tay
maintsy mamerina aloha. Il a été à Ma-
dagascar et en a rapporté un caïman.
Avy tany Madagaskara izy ka nitondra
yoûy anankiray. —des terres pour élo-
ver une terrasse. iVJMaon-lany hanoto-
funa tokotany. 2*—, Manesotra, raana-
foana. — une loi. Manesoira, etc., Ulâ-
lia anankiray. 3*—, Milaza, mltanlara,
niitati-bolana. Il rapportera tout ce qui
sipst passé. Ihlaza, hitantara ny za-
vatra rabot ra izay niseho izy. Il rap-
porte tout. Mitati-bolana ny zava-
tra rehetra izy. i*— , Maoao ho. Le
chrétien doit — toutes, ses actions à
Dieu. Ny kristiaua tsy maintsy hanao
ny zavatra rehetra ho an' Andriamatii-
tra. On rapporte aux Romains la fon-
dation do cotte ville. Ny Romana no
ataon* ny olona ho nanorina izany la-
nana izany. 5* — , Mahavokatra, mamoa,
mampahazo. Cette terre rapporte beau-
coup. Mahavokatra diso vala izany ta-
ny izany. Cet arbre rapporte de beaux
fruits. Mamoa mahaflnaritra io hazo io.
Cette charge lui a rapporté mille pias-
tres. Nahazoany volaarivo izany raha-
raha izany.
£e rapporter, vpr. 1* Mitovy, mifandrai-
draika, mifanaraka, momba, mifandray.
Ces couleurs se rapportent assez. A/i/a-
naraka tsara hiany ireo loko ireo. Cet-
te lettre so rapporte à ce que je vous ai
déjà dit. Mitovitovy, mif'andraidrai-
fta, mifanaraka, mifandray amin'izny
efa voalazako taminao sahady, momba
tzay efa voalazako taminao sahady izany
taratasy izany. 2 # — , Manaiky, manara-
ka, mino, matoky. Ils sont demeurés
d'accord de s'en — à la décision d'un
arbitre. Nifanaiky izy ireo mba hanai-
fcy, hanaraka ny tenin' ny elanelam-
paoahy. Je m'en rapporte à vous. Mi»
no, maloky anauahu.
RAPPORTEUR, ET7SB, s. Olona man-
ia vava, mpilati-bolana.
—,8m. et ad/. M pi tan tara ny momba ny
ady na raharaha anankiray.
RAPPRENDRE, va. Mianatra indray.
RAPPROCHEMENT, sni. !• Faropa-
natonana indray na kokoa, fanatona-
na— , fifanatonana, fampanakekezana
indray na kokoa, fanakekezana— , fifa-
nakekezana. 2° pg. Fampibavanana t û-
havanana, fampifanarahana, fifanaraha-
na, fampitahana.
RAPPROCHER, va. 1* Mampanatona
indray na kokoa, mampanakaiky — . Rap-
prochez la table. Ampanalony, ampa-
nakekezo kokoa ny latabatra. 2 # fig.
Mampihavana, mampifanaraka, main-
pifanatona, mampilaha. — des person-
nes qui étaient brouillées. Mampiha-
vana, mampifanaraka olona nifanao
an-dolom-po. Le malheur rapproche les
hommes. Ny fahoriana mampifanatona
ny olona. lisait— les idées les plus éloi-
gnées. Mahay mampitaha ny hevitra
samihafa indrindra izy.
Se rapprocher, vpr. 1* Manatona in-
dray na kokoa, mauakaiky— , mifana-
(ona, mifanakaiky. Happrochez-vons, que
je vous dise encore un mot. Manatona,
man akekeza indray aty, fa mbola rai-
sy teny kely holazaiko aminao. 2* fiy.
Mihavana, mifanaraka.
RAPT, am. Fakana oloua an-kery, fa-
naovana an-kery olona.
RAPURE, sf. Kiky, tain-drarampy.
RAQUETTE, sf, 1* Fanipaïam-baoli-
na na katsomanta. 2 # — , Raiketra.
RARE, adj. Tsy fahita matetika, kely,
vitsy, mahalana, indraindray tadiavina,
manify, mahagaga. Oiseau—. Vorona
tsy fahita matetika. L'argent est — .
Kely ny vola. Les amis fidèles sont ra-
ros. Vitsy ny sakaiza mahaloky. Vos
visites sont rares. Mahalana, indrain'
dray tadiavina ny famangianao. Il a
la barbe — . Manify volom-bava izy.
C'est un homme d'un — savoir. Maha-
gaga ny fahaizan' io lchilahy io. Hom-
me — . Olona mahagaga.
RARÉFACTION, &f. Fampitomboana
babo, fltomboana —, fampitarana, fila-»
rana.
RARÉFIER, ra. Mampitombo habe,
mampitatra. La chaleur a raréfié l'air,
Ny hafan.ina nampitombo habe, etc v ,
nv riyotra.
Digitized by
Google
IUS
— 87» —
RAS
Se raréfier, opr. Mitombo habe.mitatra.
RAREMENT, adv. Mahalana, indrain-
dray tadiavina.
RARETÉ, if. t* Hakely, hakclezana, faha-
kelezana, havitsy, havitsiana, fuhavitsia-
na. 2* — , Zavatra bita indraindray ta-
diavina. zavatra mahagaga. C'est une —
que de vous voir. Indraindray tadia-
vina nomba ahitana anao. Il fait une
collection de raretés. Manangona zava-
tra mahagaga izy.
RAS, RASE, adj. 1* Fohy volo, bory.
Chien à poil — . Alika fohy volo. Il a la
tète rase. Bory loba izy. Drap — . Lopo-
tra fohy volo. 2 # — . Lemaka. Rase cam-
pagne. Tany lemaka. 3» — , Safovava,
Faites mesure rase. Ataovy safovava ny
femarana.
—, sm. Fisafosafo. La barque est au —
de l'eau. Miaafosafo amy ny rano ny
vava lakana.
Ras ou Ras de marée, am. Fivongo-
vongon' ny onjan-dranomasina, fisam-
boaravoaran' ny onjan-dranomasina.
RASADE, af. Bran* ny gilasy feno tsara.
Boire une—. Misotro eran' ny gilasy
feno tsara.
RASER, va. f Manaratra. Vfig. Mire-
ferefa, raisafosafo, mandalo akaiky. L'hi-
rondelle rase la terre. Mirafarefa, mi-
aafosafo amy ny tany ny sidintsidina.
Une balle lui rasa le visage. Nisy bala
anankiray nandalo teo akaikin* ny ta-
rehiuy. 3 # — , Mamongotra. —une ville.
Mamongolra tanâna.
Se raser, vpr. Miharatra. 8e faire — .
Afampanaralra volom-bava.
RASIBUS, prép. Akaiky.
RASOIR, sm. Hareza, flharatra. Pierre
à — Vaton-fcareza. Cuir à — . Hoditra
fanasan-feare^a.
RASSASIANT, ANTE, adj. Mahavo-
ky. Mets — . Nahandro makavohy.
RASSASIA, ÈE, p. et adj. f Voky, no-
vokisana. 2* fig. Afa-po, afa-diana, vo-
ky. boboka. 11 est — de plaisirs. Bobohy
ny flfalian' izao fiainana izao izy.
RASSASIEMENT, sm. I* Havoky, fa-
havokisana. 2*. fig. Fababobohana.
RASSASIER, va. 1* Mahavoky, ma-
moky. On ne peut — cet enfant. Tsy me-
ty voky io zazalahy io. 2* fig. Mahafa~
po, mahafa-diana, mahavoky, mahabo-
boka. Je ne pouvais — mes yeux d'un si
beau spectacle. Tsy nety a/a-po, afa-dia-
na, voky tamy ny fijerena izany zavatra
mahafinaritra izany ny masoko.
Se rassasier, vpr. 1* Mi voky. 2 # — , Mia-
la fo, — liana, voky, boboka.
RASSEMBLEMENT, am. Famoriana,
fivoriana, fanangonana, fanakambana-
na. Il se lit un — . Nisy olona maro ni*
vory tao.
RASSEMBLER, va. Mamory, manao.
gona, manakambana. Il a rassemblé
quantité de tableaux. Namory, nanan-
gona sary betsaka izy. — des troupes.
Mamory, manan(?ona;miaramila.|Rai-
semblez vos livres. Angony* akamba*
no ny bokinao.
Se rassembler, vpr. Mi vory, miangona.
Les soldats dispersés} se rassemblèrent
autour du drapeau. Ny miaramila niha»
baka dia nivory, niangona nanodidina
ny saina.
RASSEOIR, va. 1* Mampipetraka ind-
ray, mametraka indray* mampitombina
indray. — un enfant. Mampipetraka,
mampitombina zaza kely indray. — -
une statue sur sa base. Mametraka
sariolona indray amy ny fitoerany. 2*
fig. Mampitombina. Donnez-lui le temps
de — son esprit. Avelao aloha hitombi-
na ny sainy.
Se rasseoir, vpr. 1* Mipetraka indray,
mitombina indray. Rasseyez-vous. Mi-
petraka, mitombena indray h i anao. 2*
fig. Mitombina.
RASSÉRÉNER, va. 1* Mampihiratra,
mampisokatra. 2* fig. Mampahamirami-
rana, mampihiratra.
Se rasséréner, vpr. 1* Mihiratra, miso*
katra. Le temps s'est rasséréné. Nihira-
tra,nisokatra nyandro. 2* fig. Mihami-
ramirana, mihiratra. Son visage s'est
rasséréné. iVi/iamtramirana, nihira-
tra ny tarehiny.
RASSIS, ISE, p. et adj. f Napetraka
indray, mipetraka —, natombina —, mi-
tombina—, maiy. Pain—. Mofo mafy.
2* fig. Natombina, mitombina. Il n'a pas
encore l'esprit — . Tsy mbola mitom-
bina ny sainy, mbola tanora fanahy izy.
RASSURANT, ANTE, adj. Marnpa-
toky, mahafaka ahiahy. Nouvelle rassu-
rante. Zava-baovao mampatoky, etc.
RASSURER, va. 1* Manamafy. —un
mur. Manamafy rindrina. 2* fig. Mam-
patoky, manala ahiahy, — tahotra. Le
capitaine rassura les soldats. Ny kapi-
teny nampatoky, etc., ny miaramila.
Se rassurer, vpr. Matoky, afaka ahia*
hv, afn-tahoira.
Digitized by
Google
RAT
— 6«0 —
RAV
HAT, sm. Voalavo. — d'eau. Voalavon-
drano.
RATAFIA, sm. Karazan-dalikera.
RATATINÉ, ÊE, adj. Mikainkona,
ni ike trôna, mifendrotra, mitokiky. Fruit
— . Voankazo miketrona, mifendrotra.
Vieillard—. Lahiantitra mitokiky kely.
RATATINER (SE), vpr. Mikainkona,
miketrona, mifendrotra, mitokiky. La
peau se ratatine au feu. Mikainkona,
miketrona ny hoditra raha azon'ny afo.
RATATOUILLE, sf. Nahandro ratsy.
RATE, sf. !• Ary. 2* fig. Ne passe fouler
la — . Mitsirambindrambinaamy ny fa-
naovan-d raharaha. Oésopilcr la — . Mam-
pihomehy.
RATÉ, &E, adj. Tsy voa.
RÂTEAU, sm. Fihogon-tany, fihogo ba-
zo fanangonam-bilona.
RÂTELÉE, sf. Indra y mifaokaamy ny
fihogon-tany, indray manangona amy
ny tlhogo hazo.
RÂTELER, va. Mifapka amy ny flho-
gon-iany, manangona amy ny fihogo hazo.
RÂTELIER, 8m. 1* Makarakara hazo
flhinanam-bilona. 2*— , Ny nify ambo-
ny sy ambany. Il a un boa—. Tsara ni-
fy »zy-
RATER, vn. Maty afo, — fahana. Le
fusil a raté. Maty afo, etc.. ny basy.
—, va. 1 # Tsy mahavoa. Il a raté la per-
drix. Tay nahavoa ny tsipoy izy. 2*
fig. Tsy mahavoa, tsy mahazo. Il a ra-
té cette affaire. Tsy nahavoa, tsy na/ia-
ZO izany raharaha izany izy.
RATIÈRE, sf. Tontam-boalavo.
RATIFICATION, sf. Fankatoavana.
RATIFIER, va. Mankatô. — un traité.
Mankatà funekem-pihavanana.
RATION, sf. Anjara hanina isan'andro.
RATIONALISME, sm. Fampianaran'
izay tsy mino afa-tsy ny tratry ny saina.
RATIONALISTE, sm. Olona tsy mi-
no afa-tsy izay tratry ny saina.
RATIONNEL, ELLE, adj. Vonfo-
topototra tsara. Cette méthode d'ensei-
gnement est rationnelle. Voafotopototra
tsara izany fomba fampianarana izany.
RATIONNER, va. Mitantana ny an-
jara hanina isan'andro, manda nj a hanina.
Pendant le siège on rationnait les habi-
tants. Nandritra ny fahirano dia nofan-
jaina ny hanina nomena ny mponina.
RATISSAGE, sm. Fikikisana, fauibi-
sana, flkaohana, flsorohana.
RATISSER, va. liikiky. manthy, ml-
kaoka, misoroka. Voy. Racl&r.
RATISSOIRE, sf. Fikikisana, fonihisa-
na, flkaohana, flsorohana.
RATISSURE, sf. Kiky. hihy. kaoka.
RATON, sm. P Voalavo kely. *•— ,
Sombin'aina.
RATTACHER, va. !• Mamatotra in-
dray, mamehy indray. Voy. Attacebr.
2* ftg. Manakambana. — une affaire à
une autre. Manakambana raharaha
anankiray amy ny raharaha hafa.
6e rattacher, vpr. {• Mifatotra. 2* fig.
Mitandray, mikambana, mikamhana in-
dray, miraiki-po indray.
RATTEINDRE, va. Mahatratra indray,
mahatratra.
RATTRAPER, va. {• Misambotra in-
dray, mahatratra. On a rattrapé ce pri*
sonnier. Efa nosamborina indray ilay
tao an-tranomaizina. Marchez, je vous
rattraperai. Mandehana hiany, fa ho trm-
trako hianao. 2 # — , Mahazo indray, ma-
havoa—. Il a rattrapé son argent A zo-
ny biany indray ny volany. On ne m'y
rattrapera plus. Tsy bety ho voa amin'
izany inlsony aho.
Se rattraper, vpr. Azo indray, Toa— .
RATURE, sf. Soratra novonoina. Sa let-
tre est pleine de ratures. Be soratra
novonoina ny tara ta sy nampitondrainy.
RATURER, va. Mamono soratra.
RAUCIT&, sf. Uafarim peo, figadraga-
dra.
RAUQUB, adj. Farimparina, migadra-
gadra, barabara. Il a la voix—. Miga-
dragadra, barabara feo izy.
RAVAGE, sm. Fandravana, fanlmba*
na, fandripahana, fandringanana. Les
ennemis font de grands ravages dans la
campagne. Ny fahavalo mandrava izai-
tsizy ny any arobanivohitra. La grêle a
fait bien du— dans les vignes. Ny ha-
vandra nammba izai tsizy ny tanim-boa-
loboka. La petite vérole a fait de grands
ravages. Ny nendra nandripaka, nan-
dringana ny vahoaka.
RAVAGER, va. Mandrava, manimba,
mandripaka, mandringana.
RAVAGEUR, sm. Mpandrava, mpa-
nimba.
RAVALER, va. t* Mitelina indray. —
sa salive. Mitelin-drora indray. 2* fig.
Manazimba, manatsizarizary. — le mé-
rite dos autres. Manazimba ny fana-
mendrehan* ny sasany. — quelqu'un.
Manazimbazimba, etc., olona.
Digitized by
Google
RAV
— 68! —
RAY
Se ravaler, vpr. Manavem-tena, miva-
zina.
RAVAUDAGE, «m. 1* Fanjairana fl-
taflana rovitra. 2 # — , Zavatra ataotao
foana.
RAVAUDER, va. et n. Manjaitra fl ta-
flana rovitra. —des bas. Manjaitra 6a
rovitra,
RAVAUDBUR, BUSE, a. Mpanjaitra
fltafiana rovitra.
RAVE, sf. Karazan'ananamamody.
RAVI, IE, p. et adj. 1* Nalaina an-ke-
ry, nanaovana an'aina, nosavihina, no-
sarihana, nofaohina, nopaohina. 2* fig.
Talanjona, variana, renoka, revo, ravo-
ravo. Il fut— -en extase. Variana, re-
noka am-panahy izy taurin' izay. II est
— de joie. /tatxm-kafaliana izy t Je suis
— de vous voir. Ravoravo abo roahita
anao.
RAVIGOTER, va. Mampahazo aina.
RAVTLIR, va. Manatsizarizary. Il ne
faut pas — votre dignité. Tsy tokony ho-
tsizarizarina ny flandriananao.
Seravilir, vpr. Mivazina, manavazin-
tena.
RAVIN, sm. Hady nohazan' ny riaka.
RAVINE, sf. f Riaka. 2*—, Hady no-
hazan' ny riaka.
RAVIR, va. !• Maka an-kery, manao
an'aina, misavika, misarika, mifaoka,
mipaoka. — une femme. Maka vehiva-
vy an-kery, manao an'aina, misavika
vehivavy . — un enfant à sa mère. Mi-
sarika zaza kely eo am-pofoan-dreniny.
Le milan ravit sa proie. Ny papango ni-
faoka, nipaoka ny rembiny. 2 # fig. Ma-
ha talanjona, mahavariana, maharenoka,
maharavoravo. Ce prédicateur a ravi
tout son auditoire. Nahatalanjona an'
izay rohetra nihaino azy io mpitory te-
ny io.
A ravir, loc. adv. Mahagaga. Elle chan-
te à —. Mahay mibira mahagaga izy.
RAVISER (SB), vpr. Miova hevitra.
RAVISSANT, ANTE, adj. f Maka
an-kery, etc. 2* fig. Mahatalanjona,etc.
RAVISSEMENT, *m. f Fakana an-
kery, fanaovana an'aina, flsavihana, fl-
sarihana, fifaohana, fipaohana. 2* fig.
Hatalanjonana, havarianana. barenoha-
na, haravoravoana.
RAVISSEUR, «m. Mpaka an-kery,
mpanao an'aina, mpisavika, mpisarika.
RAVITAILLEMENT, sm. Fanatera-
na hanina sy fiadiana.
RAVITAILLER, va. Mana titra baûi-
nasy fladiana. — unearmAe. Manati-
tra hanina sy fiudiana ho any ny ta-
flka.
RAVIVER, va. i m Mamelorabelona,
mampahazo aina. Ravivez le feu. Ve-
lombelomy ny afo. Ce vin ravive les
esprits. Mampahazo aina izany divay
izany. 2 # — , Mampihiratra. — un ta-
bleau. Mampihiratra sary mihoso-do-
ko.
Se raviver, vpr. Velombelona, maha-
zoazo aina.
RAVOIR, va. Mahazo indray. Il plai-
de pour — son bien. Miady mba Jia/ia-
zo ny fananany indray izy.
RAYÉ, ÉE, p. et adj. f Voatsipika,
notsipihina, mitsipika, misy tsipika.voa-
soritra, nosoritana, misoritsoritra, miso-
ratsoratra, miolana aty. Papier—. Tara-
tasy voatsipika, notsipihina, mitsipi-
ka, misy tsipika. Étofle rayée Lam-
ba misoratsoratra. Voy. Raie. Canon—.
Tafondro miolana aty. 2*-*, Voavono,
novonoina, maty,
RATER, va. \* Mitsipika, manoritra.
— du papier. Mitsipika taratasy. Pre-
nez garde de— la vaisselle. Tandremo
sao manoritsoritra ny lovia. 2*—, Ma-
mono, mamono anarana. Rayez ce mot.
Vonoy io tenyio. Rayez-le de la liste.
Vonoy ny anarany ao amy ny rejistra.
RATON, sm. f Tsirim-pahazavana, ta-
na-masoandro, hainandro. Ce bois est
impénétrable aux rayons du soleil. Tsy
tanterakyny tsiri-mafioandro, etc., io
ala io. 2'—, Tanan-kodiarana. 3*—, Ta-
lantalana. Ce livre est au troisième—.
Ao amy ny talanlalana ftihatelo izany
boky izany. 4 # — , Tohotra. Goûtez de ce
—de miel. Andramo kelyio foho-tante-
ly io.
RATONNANT, ANTE, adj. f Man-
jelajelatra, mamirapiratra. mitatra. Moï-
se parut le visage tout—. Moizy niseho
tamy ny tarehy mamirapiratra. 2* fig.
Mirarairana.
RAYONNEMENT, sm. f Fanjelaje-
latra, famirapiratra, titatra. Le — des
étoiles. Ny [anjelajelatra, ny famira-
piratry ny kinlana Le — du calorique.
Ny fitatry ny hafanana. ï'fig. Hami-
ramiranana.
RAYONNER, vn. \ m Manjelajelatra,
mamirapiratra, mitatra. Le soleil com-
mençait à — sur la cime des montagnes.
Nitatra sahady ny hainandro eny an-
Digitized by
Google
BBA
— 682 —
RE»
tampon* ny tendrombohitra. 2 - fig. Mi-
ramirana. Son visage rayonne de joie.
Miramirana azon* ny hafaliana ny ta-
rehiny.
RATURE, sf. !• Fisoratsoratra. La—
de cette étoffe est fort agréable. Maha-
finaritra loatra ny ftsoratsoratr* io tom-
ba io. 2*—, Piolana aty. La— d'un fusil.
Ny fiolan' ny aty basy.
RAZ, «m. Voy. Ras.
RAZZIA, sf. Fandrobana. Les Sakalaves
ont fait des razzias dans l'ouest. JVan-
droba tany andrefana ny Sakalava.
RÉACTIF, IVK, adj. Manohitra, mî-
bohy.
—, sm. Zavatra entina itsapana fomban-
javatra.
RÉACTION, sf. !• Fanohitra, Abohy.
2* fig. Faneherana, fibohizana. Il faut,
dans un Étal, craindre les réactions des
partis. Tokony batahorana sao manohi-
tra, mibohy ny andaniny sasany ao amy
ny fanjakana.
RÉACTIONNAIRE, adj. et a. Mpa-
nobitra ny fombam-panjakana vaovao.
RÉAGIR, vn. Manohitra, mi bob y. Un
ressert réagit sur la main qui le presse.
Manohitra, mibohy ny vimiaina raha
tsindrian-tanana.
RÉALISABLE, adj. Azo tanterabina.
RÉALISATION, sf. Fanatanteraha-
na.
RÉALISER, va. Manatanteraka.
Se réaliser, vpr. Tanteraka. Vos vœux
se réalisent. Tanteraka ny fanirianao.
RÉALITÉ, sf. Fisiana tokoa. ny tena
izy. Ce n'est pas une Action, c'est une
— . Tsy hevi-d ravina izany, fa tena
izy. Voy. Réel.
En réalité, loc. adv. Tokoa.
RÉAPPARITION, sf. Fisehoana in-
dray. La — d'une comète. Ny fisehoan'
ny kometa indray.
RÉ APPEL, sm. Fiantsoana anarana
indray.
RÉAPPELER, va. Miantso anarana
indray.
RÉAPPOSER, va. Manisy indray.
— des scellés. Manisy kasem-panjaka-
na indray.
RÉ APPOSITION,^ Fanisiàna indray.
RÉARMEMENT, sm. Fanomezam-
piadiana indray, funomanana indray.
RÉARMER, va. Manome Ûadiana in-
dray, manomana indray. Voy. Armer.
RÉASSIONATION, sf. Fiantsoana olo-
na indray botaaraina.
RÉASSIGNER, va. Mampaka olona in-
dray botsaraina. Voy. Assig.nbu.
RÉATTELER, va. Mamatotra soavaly
indray amy ny kalosy.
REBAISSER, va. Mampidina indray.
REBAPTISER, va. Manao batemy in*
dray.
RÉBARBATIF, IVE, adj. Kitokitoi-
na. lia un air—. Mitarebin' olona hito-
kitoina izy.
REBÂTIR, va. Manorina indray. ma-
nao—, mandrafltra— .
Sa rebâtir, vpr. Aorioa indray, atao— ,
arafitra — .
REBATTRE, va. t* Mikapoka indray,
mamely — , mamono ,— , mively— , mita-
voka — . Voy. Battre. ?• fig. Mamerim-
berina. — sans cesse les mêmes choses.
Mamerimberina raatetika zavatra sa-
sany.
Se rebattre, vpr. Mifampikapoka in-
dray, mifaroely— , mifamono— .
REBELLE, adj. f Mikomy, miodina.
tsy mety manaiky, manohitra. — au rot.
Mikomy, miodina amy ny mpanjaka.
Ii est — aux volontés de son père. Tsy
mety manaiky. manohitra ny sitra-
pon-drainy izy. 2'—, Sarotra sitranina.
Maladie—. Aretina sarotrd sitranina.
— « s. Mpikomy, mpiodina.
RÉBELLION, sf. Fikomiana, flodioa-
na, tsy fanekena, fanoherana.
REBÉNIR, va. Mitso-drano indray.
REBIFFER (SE), vpr. Manohitra, tsy
mety manaiky.
REBLANCHIR, va. Mamotsy indray,
uianoso-doko fotsy— , manasa— .
REBOISEMENT, sm. Famboiena ala
iudray.
REBOISER, va. Mamboly ala indray.
REBONDI, IE, adj. Be, botabota. Il
a des joues rebondies. Be, botabota ta-
kolaka izy.
REBONDIR, vn. Miantsambotra, mie-
votra, misavoana. Une balle qui rebon-
dit. Baolina miantsambotra, etc.
REBONDISSEMENT, sm. Fiamsam-
botra, tievotra, û savonna.
REBORD, sm. Molotra. Le — d'une ta- *
blo. Ny mofo-databatra. Le —d'un man-
teau. Ny moto'kapàoty.
REBORDER, va. Manitfy moto-javatra
Digitized by
Google
REB
- 683 —
REC
indray. — une robe, Manisy moto-jipo
indray. Voy. Border.
REBOTTER (SB),, vpr, Mampiditra
baoty indray.
REBOUCHER, va. Mansntsina in-
dray, manampina indray. Voy. Boucher.
8e reboucher, vpr. Tsontsina indray,
tampina indray. Le trou s'est rebouché.
Tsentsina, etc., indray ny loaka.
REBOUILLIR, vn. Mangotraka in-
dray, mandevy indray. Voy. Bouillir.
REBOURS, sm. 1* Volon-javatra mi-
fohQfoha, zavatra mifotitra. *2* fig. Zava-
tra mifanobitra. Il dit le — de ce qu'il
pense. Mliaza zavatra mifanohitra
amin'izay hoveriny izy.
A rebours, an rebours, loc. adv. 1°
Mifohafoha, mifotitra. Ëpousscter du
drap à — . Mamohafoha volon-dopôtra
amy ny fanaborosiana azy. Lire à — .
Mamaky boky mifotitra. 2* fig. Mifa-
nohitra.
REBOUTBUR, BUSB, a. Mpanao
ody folaka.
REBOUTONNER, va. Mampidiboko-
tra indray.
REBRIDER, va. Manisy lamboridy in-
dray.
RBBROGHBR, va. Manjailra boky in-
dray.
RBBRODBR, va. Manao amboridao in-
dray, manao amboradara indray.
REBROUSSER, va. 1* Mamohafoha.
— les cheveux. Mamohafoha volo. 2*
ftg. —chemin. Miverina ilalana.
—, vn. Miorika. Les rivières rebrousse-
ront vers leur source. Hiorika ny re-
nirano.
À rebrousse-poil, loc. adv." 1* Mifo-
hafoha. Voy. A rebours. 2* fig. Mifa-
nohitra. Prendre une affaire à —. Ma-
nao zavatra mifanohitra amin' izay me-
ty hahatanterahana ràharaha.
REBUFFADE, 8f. Fanifnkifahana. Il
a reçu une — . Nahifakifaka izy.
RÉBUS, «m. Ankaman'atra.
REBUT, sm. 1* Fanifakifahana. Il a es-
suyé raille rebuts, Nakifakifa irabetsa-
ka izy. 2 # — , Zavatra tsinonlsinona, faika,
tsaika, fako. Marchandises do — . Varo-
tra tsinonlsinona. C'est le— du genre
humain. Faikan' olona, tsaihan' olona,
fahon 9 olona izy.
REBUTANT, ANTE, &dj. !• Kitoki-
toina. Homme — . Lehilahy kitokitoina.
2'—, Mahaketraka, mahakiry.
REBUTER, va. !• Manifakifaka. Il vou-
lait entrer, mais on le rebuta à la por-
te. Nitady hiditra izy, fa nakifakifuka
nony mby tao am-baravarana. 2*—, Ma-
haketraka, mahakivy. Le grand travail
le rebute. Ny asa maty mahaketraka,
.etc., azy.
Se rebuter, vpr. Ketraka, kivy.
REC ACHETER, va. Manisy kase in-
dray, mandoko taratasy indray- Voy.
Cacheter
RÉCALCITRANT, ANTE, adj. et a.
Be ditra, be kiry.
RÉCALCITRER, vn. Manao savoam-
body. Ce cheval ne fait que — . Manao
savoam-body lava io soavaly io.
RÉCAPITULATION, sf. Filazana fo-
hifohy indray.
RÉCAPITULER, va. Milaza fohifohy
indray. —une affaire. Milaza fohifohy
indray ny ràharaha anankiray.
RECARDER, va. Mumeravera indray,
mamohavoha —, manatsikerakera — .
RECASSER, va. Mamaky indray, ma-
napaka indray.
RECÉDER, va. Mahafoy indray, mi-
varotra. Voy. Céder.
REGEL, sm. Fanafenan-kalatra.
RECÉLEMENT, sm. Fanafenan-kala«
tra na olo-mcloka.
RECELER, va. 1* ManaQna. —des ob-
jets volés Afaaa/în-kalatra. — un vo-
leur. A/a na/îna mpangalatra. 2* fig. Mi-
sy zavatra miafina. I.a terre recèle des
trésors dans son sein. Misy harena
miafina ao anatin'ny tany.
RECELEUR, EUSE, s. Mpanafin-ka-
latra.
RÉCEMMENT, adv. Vao, vao hainga-
na, tatohoato. Il est — arrivé. Vao ton-
ga, tongauao haingana, etc., izy.
RECENSEMENT, sm. Fanisana. Fai-
re le — de la population. Afan isa ny
mponina.
RECENSER, va. Manisa.
RÉCENT, ENTE, adj. Vao, vao na-
tao. Découverte récente. Zavatra uao
hita. Plaie réconte. Fery vao. Écritu-
re récente Soralra tao nalao.
RÉCÉPISSÉ, sm. Taratasy filazan-ja-
vatra voaray.
RÉCEPTACLE, sm. 1* Fivorian* ny za-
vatra maloto. C'est le — de toutes tes
ordures de la ville. Eo no ficoriariny
zavatra malolo rehetra avy ap an-tanà-
na. Pfig. Cette maison est le — des vo*
Digitized by
Google
REC
— 6ti —
REC
leurs. Tranon'androvo, trano fandrian-
dompy io trano io.
RÉCEPTION, sf. Fandraisana. Accu-
sez-moi — de ma lettre. Ampandreneso
aho raha voarainao ny taratasy nampi-
tondraiko. Oa lui a fait une bonne — .
Bfa noraisina tsara izy.
RECERCLER, va. Manisy fehim-ba-
rika indray.
RECETTE, sf. 1* Ny miditra, ny azo.
La dépense excède la — . Ny lany mi-
hoatra ny miditra, ny azo. 2*— , Fan-
draisana. Faire la — des impôts, ilfan-
dray hetra. 3*— , Foraba fanaovaoa. Il
m'a donné une bonne — pour la fièvre.
Nanoro ahy ny fomba fanaovana ody
tazo tsara izy. Voici une — pour faire
de l'encre. Izao no fomba fanaovana
ranomainty.
RECBVABLB, adj. Azo raisina, azo
ekena.
RECEVEUR* EUSE, s. Mpandray.
— des contributions. Mpandray he-
tra.
RECEVOIR, va. 1* Mandray, mahazo,
mananty. —un présent. Mandray fa-
na titra. — son traitement. Mandray
karama. — un ami. Mandray sakaiza.
— des grâces de Dieu. Mandray, ma'
hazo fahasoavana amin'Andriamanitra.
Il a reçu des ordres. Nahazo didy izy.
L'escalier reçoit le jour par en haut.
Mahazo fahaza varia avy any ambony
ny tohatra. Il a reçu une bonne édu-
cation. Nahazo fampianarana tsara izy.
Il a reçu le baptême. Bfa nandray,
nahazo batemy izy. Recevez la balle
dans la main. Raiso, tantazo tânana
ny baolina. Une barrique reçoit l'eau du
toit. Misy barfka mananly ny rano avy
amy ny tafon-trano. 2*—, Omby, azo
asiana, asiana, voa, participe. Ce port
reçoit bien des vaisseaux. Omby sambo
maro izany seranana izany. La cire re-
çoit toutes les formes. Azo asiana ny
tarehin-javatra samihafa ny savoka. Il a
reçu un soufflet. N asiana, voa tahamai-
na izy. Il a reçu une balle dans la cuisse.
Voan* ny bala tao amy ny feny izy. Il
reçut la mort sur le champ de bataille.
Maty tany an' ady izy. J'ai reçu sa vi-
site; Efa nooangiany aho. Il a reçu un
affront. Nalam-baràka izy. 3*—, Ma-
naiky. Il a reçu la décision avec res-
pect. Nekeny tamim-panajana ny didy
natao taminy.
*-, vn. Mandray olona. Le ministre re-
çoit aujourd'hui. Mandray olona aoio
ny ministre
RECHANGE, «m. Zavatra ampifan-
diasina, — asolo. Il n'a pas même un
habit da — . Tsy manana akanjo amjri-
fandiasina na dia iray aza izy. Une
roue de — . Kodiarana hàsolo ny simba.
RÉCHAPPER, vn. Afaka.
RECHARGEMENT, ira. Fanisiana
entana indray.
RECHARGER, va. I* Manisy entana
indray. Rechargez les mulets. Asio en-
tana indray ny ramole. 2*—, Mama-
bam-basy indray na tafondro.
Se recharger, vpr. Maka entana in-
dray.
RECHASSBR, va. Mandroaka indray.
— , vn. Mihaza indray, mitifitra indray.
RÉCHAUD, «m. Fatam-by kely.
RÉCHAUFFAGE, «m. Pamanàna.
RÉCHAUFFÉ, «m. Nahandrq. nafa-
naina, fanan-kena.
RÉCHAUFFER, va. 1* Mamàna, ma- .
nafâna. —un mets. Mamàna laoka. —
son enfant sur son sein. Manafàna ny
zanany ao an-trotroany. 2* fig. Manafà-
na ny fo. Cette nouvelle les a réchauf-
fés. Nanafàna ny fony izany zava-
baovao izany.
Se réchauffer, vpr. 1* Mihamafâna. 2*
fig. Mihamafâna.
RÉCHAUFFOIR, «m. Fatam-by fa-
manan-daoka.
RECHAUSSER, va. i* Mampikiraro
indray. 2*—, Manototra indray. —un
arbre. Manototra foto-kazo indray.
Se rechausser, vpr. Mampiditra ki'ra-
ro indray.
RECHERCHE, sf. 1* Fitadiavana, flka-
tsahana, flkarohana, fisavana, fanaova-
na savahao. On est à la — du meur-
trier. Kataahina, karohina, tadiavi-
na, atao savahao ny mpamono olona.
2*—, Fiangolangola, tiangentsana, fian-
geso, fihagobago, flhailraitra.
RECHERCHÉ, ÉE, p. et adj. f No-
tadiavina, nokatsahina, nokarohina, no-
savana, natao savahao, tsy fahita mate-
tika. Gravure recherchée. Sary tsy /a-
hita matetika. 2* —, Miangolangola,
miangentsana, miangeso, mihagohago,
mihaitraitra. Elle est recherchée dans
sa parure. Miangolangola, etc., amy
ny haingo izy. Ii a une pose recher-
chée. Mitxagohago toetra izy.
RECHERCHER, va. ivMitady, mikatsa-
Digitized by
Google
REC
— 685 —
REC
ka, mikaroka, misava, roanao savahao,
mila. Il a recherché tous les écrits de
cette époque. Nitady, nikatsaka, ni-
karoka ny ta ratas y rehetra voasoratra
tamiu' izay izy. — la faveur du prince.
Mitady, mila sitraka amy ny mpanjaka.
2 # — , Te-hifankahalala, te-hifankahay.
Tout le monde le recherche. Te-hifan-
kahalala, etc., aminy avokoa ny olona.
Voy. Chercher.
Se rechercher, vpr. Te-hifankahalala,
te-hifankahay.
RECHIGNÉ, ÉB, ad/. Bosotsosotra.
Un visage—. Tarehy aosotsosotra.
RECHIGNER, un. Sosotra. Obéissez
sans—. Maneké tsy amim-pa/iasoso-
rana.
RECHUTE, a/. 1* Fihetsehan* ny areti-
na. 2* — , Panotana indray.
RÉCIDIVE, 8f. Fanotana indray, fa-
naovana heloka indray.
RÉCIDIVER, vn. Manota indray, ma-
nao heloka indray.
RÉCIDIVISTE, 8. Mpanota indray,
mpanao heloka indray.
RÉCIF ou RE8CIF, «m. Haran-dra-
nomasina.
RÉCIPIENDAIRE, «m. Olona raisi-
na amim-boninahitra ho isan* ny fikam-
banana anankiray.
RÉCIPIENT, sm. Fanantazana.
RÉCIPROCITÉ, sf. Fifamaliana.
RÉCIPROQUE, adj. 1* Mifamaly, mi-
fan..., mifanka..., roifampi.... Voy. Mu-
tuel. 2*—, Milaia olona na zavatra ma-
ro mifanao ny zavatra lazain* ny ver-
ba. Verbe—. Verba milaza olona na
zavatra maro mifanao ny zavatra
lazain' ny verba.
RÉCIPROQUEMENT, adv. Mifan...,
mifanka..., mifampi....
RÉCIT, «m. Filaza, fllazana, tan tara.
Abrégez votre—. Hafohezo ny filaza-
nao. Faites-nous le — de ce que vous
• avez vu. Lazao, tantarao aminay izay
efa hitanao.
RÉCITATION, «A Filazana tsy an-
jery.
RÉCITER, va. Milaza tsy anjcry. Ré-
citez votre leçon. Lazao tsy anjery
ny lesonao.
RÉCLAMANT, ANTE,«. Mpitaraiua,
mpanohitra, mpaka, mpitaky, mpanara-
ka.
RÉCLAMATION, sf. Fitarainana, fa-
noh'erana, fakéna. tttakiana, fanarahana.
Cette loi excita beaucoup de réclama-
tions. Maro no nitaraina noho, nano-
hitra izany lalàna izany. Il y a six mois
que nous sommes en—. Efa misy enira-
bolana izay no nitarainanay izany, ni"
takianay izany vola izany.
RÉCLAME, sf. Filazam-barotra amy
ny gazety.
RÉCLAMER, va. Mangataka, mihan-
ta, maka, raitaky, manaraka. Je récla-
me votre assistance. Mangataka, mi*
hanta vonjy aminao aho Je viens— les
livres que je vous ai prêtés. Avy haka
ny boky nampindramiko anao aho. —
une dette. Mitahy trosa, — un héritage.
Afanara-dova.
— , vn. Mitaraina, manohitra. Y a-t-il
quelqu'un qui réclame? Moa misy olo-
na mitaraina noho izany, manohitra
izany?
RECLOUBR, va. Mamantsika indray.
RECLURE, va. Mampihiboka, mampi-
fahy. — un pénitent. Mampihiboka,
etc., mpivalo.
Se reclure, vpr. Mihiboka, mifahy, mi-
rindrintrano.
RECLUS, USE, adj. et «. Mihiboka,
mifahy, mirindrin-trano.
RECLUSION ou RÉCLUSION, sf
l - Fihiboka, fifahy, flrimlrin-trano. 2*—,
Fampibibobana ao an-tranomaizina. Il
a été condamné à la—. Voaheloka ha/it-
boka ao an tranomaizina izy.
RÉCLUSIONNAIRE, adj. Mpihibo-
ka ao an-tranomaizina.
REGOGNER, va. Mively indray.
Se recogner, vpr. Midona indray.
RECOIFFER, va. Mampisatrokaindray,
manao volo indray.
Se recoiffer, vpr. Misatroka indray, atao
volo indray.
RECOIN, sm. 1* Zoro. On a cherché
dans tous les recoins de la maison. Efa
nokarohina avokoa tao amy ny zoron-
trano rehetra. 2 # fig. Ny miafina indrin-
dra. Dieu sonde les recoins de la cons-
cience. Mandinika ny miafina in-
drindra ao am-po Andriamanitra.
RECOLLER, va. Mandoko indray, ma-
metaka indray.
Se recoller, vpr. Mipetaka indray.
RÉCOLTE, 8f. {• Fijinjana. flotazana,
fahavokarana. Nous irons vous voir après
la — du riz. Hamangyanao izahoy rabe-
fa voajinja ny vary. C'est le moment
dp la — des pommes. Izao no fotoana
Digitized by
Google
HEC
— 080
HEC
flotazana, fahavokaran' ny paoma. $•
— , Vokatra. La — est abondante. Di-
80 vala ny vokalra. Z*fig. Famoriana,
fanangonana. Il a fait une abondante —
d'objets curieux. Namory, nanangona
zava-mahagaga maro izy.
RÉCOLTER, va. Mijinja, mio'y.maha-
vokatra. Il a récolté beaucoup de blé.
Nahawkatra varim-bazaha betsaka izy.
Se récolter, vpr. Jinjàna, otazana.
RECOMMANDABLE, ad/. Mendrika
hatao ho zavatra. Gomme Estimable.
RECOMMANDATION, sf. I* Fenga-
tabana fiarovana ho an* olona. On ne
peut rien refuser à sa—. Tsy misy za-
vatra azo lavina raha izy no manga-
tûka fiarovana ho an' olona. 2* — t
Famporisihana.
RECOMMANDER, va. f Mangataka
fiarovana ho an' olona. Je l'ai recom-
mandé au roi. Nangataka fiarovana
ho azy tamy ny mpanjaka aho. 2 # —, .
Mamporisifca. Je lui ai recommandé
d'être sage. Namporisika azy mba ho
hendry aho. Recommandez mon père
aux prières des fidèles. Amporisiho
ny kristiana mba hivavaka ho an'ikaky.
3 fl — , Mahamendrika hatao ho zavatra.
Se recommander, vpr. 1* Mangala-
bonjy, mangataka fiarovana. 2*—, Men-
drika hatao ho zavatra.
RECOMMENCER, va. Manomboka
indray, mamerimberina. — un discours.
Manomboka laha-teny indray. Il ne
profite d'aucun avis, avec lui c'est tou-
jours à—. Tsy misy mby an-tsainy ny
anatra atao aminy, ka tsy maintsy /ia-
verimberina mandrakariva.
—i un. Manomboka indray. La pluie re-
commence. Manomboka indray ny
orana.
RÉCOMPENSE, a/*. Vaïisoa, valy, fa-
maizana. Il mérite une — . Mendrika ho-
mem-6a/iaoa izy. Ce méchant homme a
eu la — qu'il méritait. Novaliana, no-
faizina araka ny mety io lehilahy ra-
tsy fanahy io.
En récompense, loc. adv. Ho va 'y.
RÉCOMPENSER, va. Mamaly soa,
marna ly. Il y a un Dieu qui récom-
pense et qui punit. Misy Àndriamani-
tra anankiray izay mamaly *oa «y ma*
may ny olona, izay marnait/ n Y olona
araka ny a taon y avy.
RECOMPOSER, va. Mangaro indray,
mandamina — , manao — , mandaha-do-
ha-vy — . Vo)\ Coipo<jBiv.
RECOMPOSITION, *f. Fangaroeuâ
in<lray, fandaharan-dohavy indray.
RECOMPTER, va. Manisa indray.
RÉCONCILIABLE, adj. Azo ampi-
havanina, azo ampifanarahioa.
RÉCONCILIATEUR, TRICB, t.
Mampihavana, mampifanaraka.
RÉCONCILIATION, af. Fampihava-
nana, fihavanana, fampifanarahana. fi*
fanarahana.
RÉCONCILIER, va. Mampihavana in*
dray, mampifanaraka—. Il est impossi-
ble de les—. Tsy azo ampihavan ina,
ampifanarahina indray izy ireo.
Se réconcilier, vpr, Mihavana indray.
mifanaraka— .
RECONDUIRE, t?a Mitari-dàiana in-
dray, manatitra — , mitondra— . Voy.
Conduire.
RECONDUITE, af. Fitarihandâlao*
Indray, fanaterana— , fitondrana— .
RÉCONFORTER, va. f Mampaha-
tanjaka, mahatanjaka. Le vin l'a récon-
forté. Nampahatanjaka, etc., azy ny
divay. 2* fig. Maharaka alahelo. Rien
ne peut le — . Tsy misy mahafaka a/a-
helo azy. .
RECONNAI8SABLB, adj. Mora fan-
tatra, azo fan tari na.
RECONNAISSANCE, sf. f Fifanka-
halalana, fahalalana, fahafantarana, fa*
hatsiarovana. 2*—, Fizahan-toetra. Le
général est allé faire la — du camp en-
nemi. Lasa nizaha loetra ny lasin' ny
fahavalo ny jehèraly. 3 # — , Fankasitra-
hana, fahatsiahivana. Il a des droite à
ma — . Tsy maintsy hankasitrahako,
hotêahiviko izy.
RECONNAISSANT, ANTE , adj,
Mankasitraka, mahatsiahy.
RECONNAITRE, va. !• Mahalala,
mahafahtatra, mahatsiaro, mahita. Je
l'ai reconnu à sa voix. Ny feony no
nahalalaho, nahafantarako azy. Ne
me reconnaissez-vous 'point? Moa tsy
mahalala, tsy mahaf an tatra, tsy ma*
hatsiaro ahy- hianao? On a reconnu
l'innocence de l'accusé. Fantatra, hita
fa tsy manan-tsiny ilay voampanga.
2* —, Mizaha tootra. 11 est allé — le
pays. Lasa nizaha toelra ny tany izy.
3*—, Manaiky, miaiky. Ce fait est re-
connu de tout le monde. £feen* ny olon«
drehetra izany. Il a reconnu ses torts.
Nanaiky. niaiky ny hadisoany izy. 4*-~,
Mankasitraka, mahatsiahy. —un bien-
fait. Mankasitraka. etc., ny «na a«a*.
Digitized by
Google
REC
— GS?
REG
8e reconnaître, vpr. !• Mahalala, roi-
fankahalala, roahafentatra, mabatsiaro.
11 a de la peine à se — dans le miroir.
Saika tsy mahalala, tsy mahafanla-
tra ny tarehioy ao aroy ny fitaratra izy.
Je roe reconnais dans cet endroit. Izay
vao mahatsiaro ity fitoerana ity aho.
Ils ne se reconnaissent pas encore. Tsy
mbola mifankahalala izy ireo. 2*—, Ma-
naiky, mibebaka. Il se reconnaît cou-
pable. Manaiky ho meloka izy. Il
s'est reconnu avant sa mort. Nibeba-
ka lalohan'ny nahafatesany izy. 3*—,
Mabatsiaro tena. Il est tombé en fai-
blesse, et est resté longtemps avant de
se — . Torana izy, ka eia vao nahatsia-
ro tena.
RECONQUÉRIR, va. f Mampanaiky
indray aroy ny ady. 2* flg. Mahazo in-
dray.
RECONSOLIDER, ta. Manamafy in-
dray.
RXGON8TITUBR, va. Manao indray,
roaœorona— , mandamlna — , mandaha-
tra — .
RECONSTITUTION, sf. Panaovana
indray, etc.
RECONSTRUCTION, sf. Fanaovana
indray, fandrafetana — , fanorcnana — .
RECONSTRUIRE, va. Manao indray,
mandrafitra —, manorina — .
RECOPIER, va. Mikopia indray, mane-
kopia —, mandika soratra — .
RSCOQUILLEMBNT, «m. Fifo re ta-
na, liforitra, fihorona.
RECOQUILLBR, ta. Mamoritra, mam-
pihorona.
Se recoquiller, vpr. Miforitra, mihoro-
na. Les feuilles de cet arbre se sont reco-
quillées. Niforitra, nihorona ny ra-
vin' io hazo io.
RECORRIGER, va. Manala diso in-
dray, manitsy indray.
RECOUCHER, va. Maropandry in-
dray.
8e recoucher, vpr. Mandry indray.
RECOUDRE, va. Manjaitra indray.
RECOUPER, va. Manapaka indray, mi-
kapa —, mandidy —, roanety — .
RECOURBER, va. Mampifaraingo, ma-
montra. — un bâton. Mampifaraingo,
etc., tehina.
Se recourber, vpr. Mifaratngo, mifo-
ritra.
RECOURIR, vn. 1* Mibazakazaka in-
dray. Tt a couru et recouru. Nihazaka-
zaka izy ary nihazahataha indray.
2*—, Mangata-bonjy, manatona. mianki-
na, raaka, mizaha. — au médecin. Ma-
natona, maka dokotera. — aux manus-
crits. Mizaha ny taratasy voasoratra.
RECOURS, s m Fangataham-bonjy, fa-
natonana, fiankinana, fakdna, fizahana:
Dieu seul est mon — . Andriamanitra ire-
ry hiany no angatahako vonjy, /ia/o-
niko, iankinako. — en cassation Fan-
gatahana fltsarana ambony indrindra.
— en grâce. Fan gatahana famelan-ke-
loka amy ny mpanjaka.
RECOUVRABLE, adj. Azo antenaina
ho azo indray Sommes recouvrables.
Vola azo antenaina ho azo indray.
RECOUVREMENT, «m. 1* Fabazoa-
na indray. 2*—, Famoriana.
RECOUVRER, va. 1* Mahazo indray.
Il a recouvré son bien. N a hazo ny fana-
nany indray izy. || loc. Il a recouvré la
santé. Bal a m a indray, nanaritra izy II a
rocouvré la parole. Mahateny indray izy.
2»— , Mamory. — les impôts. Mamory
ny hetra.
RECOUVRIR, va. f Mandrakotra in-
dray, manarona— , mamono— , manafo
— . 2* fig. Manarona, manafina. Il cher-
che à — sa faute. Mitady hanarona,
hanafina ny hadisoany izy.
RECRACHER, va. Mandrora indray,
mandrehoka indray.
RÉCRÉATIF, IVE, adj. Mahafa-tsa-
sa ira. Jeu—. Kilalao ma/ia/a-tsasa*
tra.
RÉCRÉATION, 'sf Flalan-tsasatra,
fllalaovana.
RECRÉER, va. Mamorona indray. On
a recréé cet emploi. Vao noforonina
indray izany raharaha izany.
RÉCRÉER, va. Mabafa-tsasatra, mam*
pilalao. Ce jeu récrée l'esprit. Afana-
fatêaaatra ny saina izany tsilalao iza-
ny.
Se récréer, vpr. Miala sasatra, mi la*
lao.
RECRÉPIR, va. Mandalolra indray.
RÉCRIER (SE), vpr. Mikafankafana,
miborika. Tout le monde s'est récrié
contre cette opinion. Nikafankafana
avokoa ny olona noho izany he vitra iza-
ny. Il s'est récrié d'admiration à la vue
de ce tableau. Nihorika izy tamy ny
nahitany izany sary izany.
RÉCRIMINATION, «A Famaliana aov
pnnga, — fanwoana.
Digitized by
Google
REC
— 688 —
BEC
RÊCRIMINATOIRE, adj. Misy rama-
liana ampanga.
RÉCRIMINER, vn. Marnait ampan-
ga, — fanesoana. Il n'a fait que — con-
tre son accusateur. Namaly ampanga
fotsiny ny mpiampanga azy izy.
RÉCRIRE, va. Manoralra indray.
—, vn. Mampitondra taratasy indray.
RECROÎTRE, vn. Maniry indray, mi-
tombo indray. Le bois coupé recroit.
Maniry indray, etc., ilay hazo voa-
kapa,
RECRUDESCENCE, sf. Fihetsehana
mafimafy kokoa. Il y a — dans sa ma-
ladie. Mihetsika mafimafy kokoa ny
aretiny. 2* /îg. Fihamafisana kokoa in-
dray. Il y a — du froid. Mihamaftma-
fy kokoa indray ny hatsiaka.
RECRUE, sf. 1* Faka-miaramila. Il a
fait une belle—. Naka miaramila
maro izy. 2*—, Zazavao. Instruire les
recrues. Mampianatra ny zazavao.
RECRUTEMENT, sm. Faka-miara-
mila.
RECRUTER, va» 1* Maka miaramila.
2* pg. Mamory zazavao. Il recrute par-
tout des associés. Mamory zazavao
hatraiza hatraiza ho isan' ny flkamba-
nany izy.
Se recruter, vpr. Mandray zazavao.
RECRUTEUR , «m. et adj. Mpaka
miaramila.
RECTA, adv. Araka ny fotoana. Il paye
— . Mandoa araka ny fotoana izy.
RECTANGLE, ad;'. Misy zoro sokera.
Triangle—. Teiozoro misy zoro soke-
ra iray.
—, sm. Zavatra efa-dafy sy efa-joro soke-
ra.
RECTANGULAIRE, adj. Misy zoro
sokera.
RECTEUR, sm. Lehibe ao amy ny oni-
versity.
RECTIFICATION, sf. Fanitsiana, fa-
namarinana.
RECTIFIER, va. Manitsy, manamari-
na bo marina, manarina. — une phrase.
Manitsy fehezan-teny. —un calcul. Ma-
namarina marika ho marina. — les
idées de quelqu'un. Manitsy, manari-
na ny hevitr* olona.
Se rectifier, vpr. Mibamahitsy.
RECTILIGNE, adj. Misy tsipika mahi-
tsy. Triangle — . Teiozoro misy tsipika
mahitsy.
RECTITUDE,*/' Hahitey, flahitsiana.
Il a uns grande — d'esprit. Mahitsy sai-
na loatta izy.
RECTO, sm. Ny pejy aloba amy ny ta-
kela- taratasy iray.
RECTUM, sm. Tsinaim-body.
REÇU, UE, p. et adj. 1- Voaray, norai-
sina,fanao, azo, voatanty, notaatazana.
Les usages reçus. Ny tomba fanao. 2 4 — ,
Nekena.
—, sm. Tarasasy fllazan-javatra voaray.
RECUEIL, sm. Famoriana, fanangona-
na. Il a fait un — de proverbes. Namo-
ry, nanangona ohabolana maro izy.
RECUEILLEMENT, sm. Fanombe-
nan-tsaina, fitombenan-tsaina.
RECUEILLI, IE, adj. Manombin-teai-
na, mitombin-tsaina.
RECUEILLIR, va. \* Mamory, ma-
m nangona, mahavokatr*. U a recueilli
' beaucoup de vin. Namory, etc., divay
botsaka izy. Il a recueilli les restes de
sa fortune Namory, nanangona ny
hareny sisaizy. 2*fig. Mahazo, mandray,
mananty. Il a recueilli du fruit de ses lec-
tures. Nahazo soa tamy ny iamakiany
boky izy. Il a recueilli une succession.
Nahazo, nandray lova izy- Il Ta re-
cueilli chez lut Nandray azy tao an-
tranony izy. — de Peau du toit. Manan-
ty ny ranb avy amy ny tafon-trano. 3"—,
Manombina.
Se recueillir, vpr. Manombintsaina,
mitombin-tsaina. Il faut se — avant de
prier. Tokony hanombin-tsaina. hi-
tombin-tsaina aloha vao mivavaka.
RECUIRE, ua. t* Mahandro indray, mi-
tanika— , mandoro— . —des briques.
Mandoro biriky tanimanga indray.
2»— , Mampodyamy ny afo indray, ma-
nantsohara. On recuit les limes après tes
avoir trempées. Ampodina amy nyafo
indray ny tsofa rahefa naofana. — une
marmite en terre pour la rendre plus
solide. Manantsohara vilany tany.
RECUIT, ITE, adj. Masaka dia masa-
ka. Le pain est cuit et recuit Masaka sa*
dy masaka dia masaka ny mofo.
RECUIT, sm. RECUITE, sf. P Fan-
doroana indray. 2*—, Fampodiana amy
nyafo indray, fanantsoharana.
RECUL, sm. Fihemotra. Le— du canon
quand il tire, tfyfihemotry ny taiondro
raba roipoaka. ,
RECULADE, sf, 1* Fihemotra, fihemo-
rana. 2* fig. Fihemorana.
Digitized by VjOOQ lg . ,
ftED
— 689 —
RÉD
RECULÉ, ÉE, adj. Efa lasa ela, faha-
gola, any aoriana lavitra any, lavitra.
- L'antiquité la plus reculée. Ny tany alo-
ha efa lasa ela, fony fahagola. La pos-
térité la plus reculée. Ny taranaka any
aoriana lavitra any. Pays—. Tany la-
vitra.
RECULEMENT, sm. 1* Fihemotra, fl-
hemorana. 2 B — , Fampandrosoana, fam-
. piliatahana.
REGULER, va. 1* Maneraotra, mampi-
hemotra. Reculez votre chaise. Ahemo-
ry ny sezanao. 2*—, Mampandroso, ni ara -
pihataka. — une muraille. Mampan-
droso, etc., ampiantany. 3* fig. Mane-
motra, mampihemotra, mampandroso.
Il a reculé ses payements. Nanemotra,
nampihemotra ny andro handoavany
vola izy. Il a reculé les bornes de ses
Etats. Nampandroso ny sisiu* ny fanja-
kany izy.
—, vn. 1 # Mihemotra, manaodiamianôtra.
Faites — le cheval. Hemory, ampanao-
vy dia mianôtra ny soavaly. 2* fig.
Mihemotra. Vos affaires reculent. A/t-.
hemotra ny raharahanao.
8e reculer, vpr. 1* Mihemotra, mihata-
ka. Reculez-vous de là. Mihemora, mi-
hataha eo hianao. 2*fig. Ahemotra, he-
morina. Le rendez-vous ne peut se — .
Tsy azo ahemotra, etc., ny fotoana.
REGULONS (À), adv. Mihemotra» ma-
nao dia mianôtra.
RÉCUPÉRER, va. Mahazo indray.
Se récupérer, vpr. Manonitra. Il s'est
récupéré de ses pertes. Nanonitra ny
fatiantony Izy.
RÉCUSABLE, ad;'.Azo lavina. Témoin
— . Vavolombelona azo lavina. Témoi-
gnage—. Filazana azo lavina.
RÉCUSATION, sf. Fandàvana.
RÉCUSER, va. Manda. — un juge.
Manda hotsarain' ny mpitsara ananki-
ray.
Se récuser, vpr. Malain-kitsara»
RÉDACTEUR, «m. Mpandaha-teny an-
tsoratra. Le — d'un journaH Ny mpan-
daha-teny amy ny gazety anankiray.
RÉDACTION, sf. l fl Fandaharan-teny
an-tsoratra, laha-teny an-tsoratra. Cette
— est claire. Mazava ny nandaharana
ireo teny an-tsoratra ireo, izany laha-
teny an-tsoratra izany. 2* —, Ny
mpandaha-teny rehetra amy ny gazety
anankiray.
REDDITION, sf. 1* Fanolorana. On
vient d'apprendre la — de cette ville.
Vao ro ny nanolorana izany tanana
izany. 2* — , Famoahana. On ne peut sa*
voir s'il est coupable, qu ; après la — de
son compte. Tsy azo fantarina ho diso
izy na tsia, raha tsy efa avoakany alo-
ha ny miditra sy ny mivoaka.
REDÉ FAIRE, va. Mamaha indray»
mandrava — , mamboraka — .
REDEMANDER, va. Mangataka in-
dray, initaky indray.
RÉDEMPTEUR, sm. ( Jeso*Krtsty j
Mpanavotra.
RÉDEMPTION, sf. Fanavotana.
REDESCENDRE, vn. Midina indray.
—, va. Mampidina indray. Redescendez ce
tableau» A mpidino indray io sary io.
REDEVABLE, adj. f Mbola ananan*
olona vola, ananan'olona vola. Il m'est
— de cent francs* Mbola ananaho vola
roapoio izy. 2 # — » Mankasitraka, maha-
zo soa. Je suis fort— à votre bonté.
Mankasitraka indrindra ny hazavam-
ponao aho. Je lui suis — de ma fortune.
Izy no nahatoakô ny hareko.
— ,a. Izay mbola ananan' olona vola.
REDEVANCE, sf. Vola na harena tsy
maintsy haloa isan-taonaamy ny fotoana
raikitra.
REDEVENIR, vn. Tonga indray. Il est
redevenu puissant- Tonga nahery in*
dray izy.
REDEVOIR, va, Mbola ananan'olona
vola, Je lui redois encore. Mbola ana-
nan y vola aho.
RÉDHIBITION, sf. Fanafoanam-baro*
tra.
RÉDHIBITOIRE, adj. Mahafoam-ba*
rotra. Vice — . Kilema mahafoam-ba*
rotra.
RÉDIGER, va. Mandaha-teny an-tsora-
tra. Rédigez ce que vous avez entendu
dire. Alaharo an-tsoratra izay efa re-
nao.
RÉDIMER (ÔB), vpr. Manafa-tena. La
ville se rédima du pillage. Ny tanana
nanafa-lena ta m y ny mpamabo.
REDINQOTE, sf. Akanjo vity.
REDIRE, va. !• Milaza indray, marne*
rimberin-teny, mamerina. Il redit tou-
jours la môme chose. Mamerimberina
lalandava ny zavatra iray loha izy. L'é-
cho redit trois syllabes. Mamerina va-
kiteny telo ny ako. 2'-^, Maniny» ma*
nakiana. Il n'y a rien à — à sa conduite.
Tsy misy hotsinina velively, noâia-
nina intsony amy ny fltondran-tenany.
44
Digitized by
Google
RED
— G90
RÉD
REDISEUR, EUSE, s. Mpamerimbe-
rin-teny.
REDITE, sf. Famerimberenan-teny, te-
ny averimberina.
REDONDANCE, sf. Habetsahan-teny
foana.
REDONDANT, ANTE, adj. Foana,
be teny foana. Terme—. Teny foana.
Style—. Laha-leny be teny foana.
REDONNER, va. f Manome indray.
J'avais rendu cette maison à mon père,
il me l'a redonnée. Naveriko tamy ny
raiko io trano io, ka nomeny ahy in-
dray. 2°— , Mauka... indray, mampa....
indray, mampi.... indray. Il redonna du
courage aux troupes. Nankahery fo ny
miaramila indray izy.
—, vn. Mamely indray. La cavalerie re-
donna avec un nouveau courage. Ny
miaramila an-tsoavaly namely indray
tamy ny herim-po vaovao.
REDORER, va. Manisy ankoso-bola-
mona indray.
REDOUBLÉ, ÉÈ, adj. Haingana ko-
koa. Allez au pas—. Mandehana hainga-
na hokoa.
REDOUBLEMENT, sm. Fitomboana.
REDOUBLER, va. !•' Mampitombo.
Redoublez vos prières. Ampitomboy
ny fivavahanao. 2°—, Manisy dabole-
ra,'«— sosona. Redoublez cette robe. Asio
dabolera, sosona ity zipo ity.
—, vn. Mitombo. Le froid redouble. 3/i-
tombo ny hatsiaka.
REDOUTABLE, adj. Mahatahotra,
atahorana. Un ennemi — . Fahavalo ma-
hatahotra, etc.
REDOUTE, sf. Batery.
REDOUTER, va. Matahotradia mata-
hotra.
REDRESSEMENT, sm. 1-Fanitsiana,
fahitsiana. 2* fig. Fanitsiana.
REDRESSER, va. 1* Manitsy, mana-
rina, manangana indray. —une plan-
che. Manitsy hazo fisaka. Redressez la
tête. Areno ny lohanao. —une statue.
Manangana sariolona indray. Vfig.
Manitsy, manitsy ny dia, manarina, ma-
nesotra, mamay, mampanonitra. —les
opinions de quelqu'un. Manitsy, mana-
rina ny hevitr' olona. Il était près de
se perdre, mais on l'a redressé. Eia saika
very izy, fa nisy olona nanitsy nydiany.
— les abus. Manesotra ny fanao tsy
roety. Il faisait l'insolent, mais je l'ai re-
dressé. Nihoatroa-bava izy, fa nofaiziko.
Se redresser, rpr. !• Miarina, mitraka,
milsangana indray. I 9 fig. Mianjonan-
jona.
RJSDRESSEUR, sm Mpanitsy, mpam-
panonitra. Un — de torts. Mpanitsy ny
hadisoan' olona, mpampanonitra ny
ratsy ataon' ny sasany.
RÉDUCTIBLE, adj. 1* Azo ahena, —
hakelezina. Intérêts réductibles. Zana-
bola azo ahena, etc. 2*—, Azo ovana.
Les piastres sont réductibles en schel-
lings. Azoovana hokirobo ny ariary.
RÉDUCTION, sf. 1* Fampihenana, fihe-
nâna, fanakelezana, bakelezana. La — de
sa fortune le force à l'économie. Ny fihe-
ttân'ny hareny manery azy mba hitsitsy.
2 6 — , Fampanekena. 3*—, Fanovana.
RÉDUIRE, va. t % Mampihena, manake-
ly, manao very sasaka, — very fahate-
lo,jnanafohy. Il a réduit sa dépense au
quart. Nahenany, nohakeleziny hoam-
pahefany nyholaniny. Faites bouillir cet-
te liqueur jusqu'à ce qu'elle soit réduite à
la moitié. Âmpangotrahy ho very sataha
io lalikera io. — son opinion en peu de
mots. Manafohy ny beviny amy ny te-
ny vitsivitsy. Réduisez cette statue. Ha-
kelezoio sariolona io. 2 # — , Manery, mam-
pa naiky, mampan... mampi... Celte ma-
ladie l'a réduit à ne vivre que de lait. Iza-
ny aret ina izany nanery azy mba tsy hihi-
nanaafa-tsy rononofotsiny. Je l'ai réduit
au silence. Notereko mba hangina izy.
Ce général a réduit cette place. iVam-
panaiky izany tanâna izany io jeneraly
io. Cette nouvelle le réduisit au déses-
poir. Nampamoyïo azy izany zava-bao-
vao izany. 3*—, Mahatonga, mampanja-
ry, manova ho. Le feu réduit le bois en
cendre. Ny afo mahatonga, mampan-
jary ny hazo ho lavenona. Réduisez ces
piastres en schellings. Ovao ho kirobo
ireo ariary ireo.
Se réduire, vpr. 1* Mihena, mihakely,
very sasaka, very fahatelo, misy hiany.
Son discours se réduit à deux idées. Ny
laha-teniny misy zavatra roa hiany. %•
— , Manery saiha, mahafehy tena, am-
panekena. Il s'est réduit à la plus stricie
économie. Nanery saina, nahafehy te-
na mba hitsitsy indrindra izy. La jeunes-
se ne se réduit pas aisémeat. Tsy mora
ampanaikena ny tanora. 3 # — , Tongn,
manjary, miova ho.
RÉDUIT, ITE, p. et ad;. !• Nahena,
nihena, nohakelezina, nihakely, very sa-
saka, _ fahatelo, nohafohezina, nihafo-
hy. 2* —, Voatery, noterena, tery, Dam-
Digitized by
Google
RKF
— 69i —
REF
panekena, manaiky. 3*—, Tonga, man-
jary, novana ho, niova ho.
RÉDUIT, «m. Fitoerana kely mangin-
gina.
RÉDUPLICATIF, IVE, adj. ot em.
Milaza fanindraozana. Médire est le— do
dire. Ny teny hoe milaza indray dia fa-
nindraozana ny hoe milaza.
RÉÉDIFICATION, sf. Fanorenana in-
dray.
RÉÉDIFIER, va. Manorina indray.
RÉÉDITER, va. Mampanonta boky in-
dray.
RÉEL, ELLE, adj. Misy tokoa, marina,
tena, araka ny lanjany. L'aventure est
réelle. Niey tokoa izany. Ce que je vous
dit est—. Marina izay lazaiko aminao.
Ce ne sont pas des chimères, ce sont des
choses réelles. Tsy hevi-dravina izany,
fa tena izy. Valeur réelle. Tena vidiny,
vidiny araka ny lanjany.
RÉÉLECTION, ef. Fifidianana indray.
RÉÉLIGIBLB, adj. Àzo fldfna indray.
RÉÉLIRE, va. Mifidy indray. —un dé-
puté. Mifidy solombavam-bahoaka in-
dray.
RÉ ELL EMENT, adv. Tokoa.
RÉEXPORTATION, sf. Famarinana
indray.
RÉEXPORTER, va. Mamarina indray.
REFAIRE* va. 1* Manao indray. —un
discours. Afanao laha-tony indray. —
un mur. Afanao ampiantany indray.
2*—, Mampahatanjaka indray. Le bon
air le refera. Ny rivotra madio hampa-
hatanjaka azy indray.
—, vn. Manao indray. C'est à—. Tsy ma-
intsy hatao indray izany.
Se refaire, vpr. Mihamatanjaka indray.
REFAUCHER, va. Mijinja vilona in*
dray.
RÉFECTION, sf. Sakafo.
RÉFBCTOIRB,«m»Efi-trano Qhinanana.
REFENDRE, va. Maraaky indray, ma-
maky. —une poutre. Mamaky sakaman-
dimby.
RÉFÉRER, va. 1* Mampomba. A quoi
référez-vous cet article ? Amin' inona no
ampombanao io zavatra io ? 2*—, Mano-
me. Je lui en réfère toute la gloire. Izy
trery no omeko voninahitra noho izany.
— , vn. Milaza. Il en sera référé à la cham-
bre. Holazaina amy ny mpitsara izany.
Se référer, vpr. {• Momba. 2 # — , Mino,
matoky, manaraka. Je m'en réfère à vo-
tre avis* Mino, etc., ny hevitrao aho.
REFERMER, va. Manakatona indray,
mandrindrina— , manidy— . Voy. Fermer*
Se refermer, vpr. 1* Mikatona indray,
mirindrina— . 2°— , Mikombona indray.
Ses yeux se referment. Mikombona in*
dray ny masony.
RÉFLÉCHI, IE, p. et adj. 1- Mitara»
tra, voatehaka, notehafina, naverina, ave*
rina. 2* fig. Voadinika, nodinihina, man*
dinika, voaeritreritra, noeritreretina,
mieritreritra, iniana. Pensée réfléchie.
Hevitra voadinika, nodinihina* roae-
ritreritra. noeritreretina. Homme — .
Q\onamandinika> mieritreritra. Action
réfléchie. Zavatra atao iniana. 3* — »
Milaza ny ataon' ny sujet amy ny tena-
ny. Verbe—. Verba milaza ny ataon'
ny sujet amy ny lenany.
RÉFLÉCHIR^ va. Taratlna, mitehaka»
mamerina» Le fer-blanc réfléchit la lu-
mière du soleil. Tara fin* ny masoandro
ny vifotsy, ny vifotsy mitehaka ny fa-
hazavan* ny masoandro. L'écho réfléchit
la voix. Ny ako mamerina ny feo.
—, vn. 1* Mitaratra, tehaflna, miverina»
La lumière réfléchit de la muraille dans
ma chambre. Tarafin 1 ny mazava avy
amy ny rindrlna ny efi-tranoko. 2* fig*
Mandinika. mieritreritra. Réfléchissez
sur cette affaire. Diniho, eritrereto iza-
ny raharaha izany.
Se réfléchir, vpr. Mitaratra, tehaflna, mi*
verina. Son image se réfléchissait dans
l'eau. Nitaratra tao anaty rano ny tare»
hiny. La chaleur se réfléchit. Miveri*
na ny hafanana.
RÉFLÉCHISSANT, ANTÉ, adj. Ato
tarafina, mitehaka, mamerina.
RÉFLÉCHISSEMBNT, sm. Fltara-
fana, fitehafana, fiverenana.
RÉFLECTEUR, adj, et em. Tarafina»
mitehaka, mamerina.
REFLET, em. I* Fitomarataratra. î*ftg.
Fitomarataratra, famirapiratra. 8a fa-
mille participe au — de sa gloire. Ny
mpianakaviny dia miombona amy ny
fitomarataratra, etc., ny vonlnahiny.
REFLÉTER, va. et n. 1* Mampito*
ma rata rat ra. Cette draperie rouge reflè-
te sur la personne qui est auprès. Io lam*
ba temitra mena io mampifomarafara*
tra ny olona manakaiky azy. 2* fig t
Mampitomarataratra, mampamirapira-
tra.
Se refléter, vpr. Mampitomarataratra,
REFLEURIR, vn. !• Mamony indray.
Digitized by
Google
REF
— 692 —
REF
Les arbres refleurissent. Mamony in-
dray ny hazo. 2 # fig. Mandroso indray.
Les lettres refleurissent. Mandroso in-
dray ny fabaizana mandaha-teny an-tso-
ratra.
RÉFLEXION, sf. {• Fitarafana, flteha-
fana, liverenana. 2 # fig. Fandinihana, fle-
ritrerctana. Il a fait de longues réflexions.
Nandinika, nieritrerilra ela izy. 3 # — ,
Hevitra. Voilà de savantes réilezions.
Lalina ireo hevitra ireo.
REFLUER, vn. 1* Miorika, mihemotra,
miverina. Quand la mer monte, elle fait
— les rivières. Raha misondrotra ny ra-
nomasina, dia mampiorika, mampihe-
motra, mampiverina ny renirano. Le
sang reflue vers le cœur. Miverina amy
ny fo nyra. 2* fig. Mihemotra, miverina.
Les barbares refluèrent dans les Gaules.
Ny barlbariana niverina tany Frantsa.
REFLUX, sm. 1 # Fisintonan' ny ra-
nomasina. 2' fig. Fiovaovana. Voy.
Flux.
REFONDRE, va: 1* Mandrendrika in-
dray, manidina indray. —une cloche.
Mandrendrika, etc., lakolosy indray.
2* fig. Manao indray, mampiova toetra. —
un disceurs. Manao laha-teny indray.
Vous ne me refondrez pas. Tsy ham-
piova ioelra ahy hianao.
REFONTE, sf. IV Fandrendrehana in-
dray, fanidinana — . Depuis la — des
; monnaies. Hatramy ny nandrendreha-
na, nanidinana ny vola indray. 2* fig.
Fanaovana indray.
RÉFORMABLE, adj. Aco ahitsy, to-
kony hahitsy.
RÉFORMATEUR, TRICE, a. Mpa-
nitsy.
RÉFORMATION, «A f Fanitsiana, 2*
—, Fanesorana, fanovana.
RÉFORME, sf. lv Fanitsiana. 2*.—,
Fanesorana, fanovana, fampihenâna, fa-
noloana. Vingt chevaux ont été mis à la
— . Soavaly roapolo no efa nosoloana.
3 # —, Ny flvavahan' ny protestanta.
RÉFORMÉ, ÉE, p. et adj. 1» Voahi-
tsy, nahitsy. 2 # — , Nesorina, novana,
nahena, voasolo, nosoloana. Des habits
réformés. Àkanjo efa nôaofoana. 3* —,
Any ny protestanta. La religion réfor-
mée. Ny flvavahan* n y protestanta.
—, sm. pi. Ny protestanta.
REFORMER, va. Mamorona indray,
mamory indray. —une armée. Mamo-
ry taûka indray.
8e reformer, vpr. Miforona indray, fo-
ronina —, mivory — . Il s'est reformé un
abcès dans sa poitrine. Misy vay nifo-
rona indray tao amy ny tratrany.
RÉFORMER, va. 1* Manitsy. — les
lois. Manitsy ny lalâna. — un ordre
religieux. Manitsy ny fikambanan' ny
relijiozy. 2 # —, Manesotra, manova,
mampihena, manolo. —les abus. Ma-
nesotra ny fanao tsy mety. — ses mœurs.
Manova ny fitondran-tenany. — sa dé-
pense. Mampihena ny holanina. — un
cheval. Manoio soavaly.
Se réformer, vpr. Miova ho tsara.
REFOULEMENT, sm. 1* Faner >na
indray, fanitsahana — . 2* — , Fiorihana,
flhemorana, Ûverenana.
REFOULER, va. l fl lt*anery indray,
manitsaka indray. — une étoffe. Mane-
ry lamba indray. 2* fig. Mandroaka.
— les barbares. Mandroaka ny bariba-
riana.
—, vn. Miorika, mihemotra, miverina.
Voy. Refluer.
RÉFRACT4JRE, adj. 1* Tsy manaiky.
— aux ordres de son maître. Tsy ma-
naiky ny didin' ny tompony. 2»—» 8a-
rotra empoina. Minerai — . Metaly sa-
rotra empoina.
— , sm. Mpandositra ny fakâ-miaramila.
RÉFRACTER, va. Mampivily tsirim-
pahazavana.
Se réfracter, vpr. Mivily. Les rayons lu-
mineux se réfractent dans TaUv Mivily
ao anatin' ny aéra ny tsirim-pahazavana.
RÉFRACTION, sf. Fivilian' ny tsirim-
pahazavana.
REFRAIN, sm. 1° Fivorenan-kira. 2*
fig. Teny averimberina.
RÉFRANGIBLE, adj. Mivily.
REFRAPPER, va. Mandona indray,
manamarika— ,
REFRÉNER, va. Mahatana, roihazo-
na, mamolaka, misakena. —sa langue.
M ahatam-bava. — sa colère. Mihazo*
na ny hatezerany. — ses passions. Afa-
molaka ny filan-dratsiny. —la licence.
Misahana ny fllibana.
RÉFRIGÉRANT, ANTB, adj. Mam-
pangatsiatsiaka. Potion réfrigérante. Fa-
na fod y fisotro mampangat8iatsiaka.
— , sm. 1* Fisotro maropangatsiatsiak*.
2 # — , Lokaloka.
RÉFRIGÉRATIF, IVB, adj. et sm.
Mam pangatsiatsiaka.
Digitized by
Google
REF
— 693 —
REG
RÉFRIGÉRATION, sf Fampangatsia-
tsiahana, fangatsiaka, fangatsiahana.
RÉFRINGENT, ENTE, adj. Mam-
pivily ny tsirim-pahazavana.
REFROGNEMENT ou RENFRO-
GNEMENT, sm. Fiketronan-kandri-
na.
REFROGNER (SE) ou RENFRO-
GNER (SE), vpr. Miketron-kaadrina.
REFROIDIR, va. 1* Mampangatsiatsia-
ka. La pluie refroidit l'air. Ny ranono-
rana mampangatsiatsiaha ny andro.
2* fig. Mampangatsiaka, mampibeua,
manaketraka. La rie i liesse refroidit les
passions. Ny fanante rana mampihena,
manaketraka ny filan-dratsin' ny nofo.
— , vn. Mihamangatsiaka.
Se refroidir, vpr. 1* Mihamangatsiaka.
2* fig. Mihamangatsiaka, mihena, mi-
haketraka. Leur amitié se refroidit. Mi-
hamangatsiaka, mihena ny fifanka-
tiavan'izy ireo.
REFROIDISSEMENT, sm. 1* Fiha-
mangalsiaka, hatsiaka. Le— du temps
pourrait nous amener de la gelée. An-
gamba hampandry ny rano ny fihaman-
gatêiaky ny andro. Il a attrapé un—.
Nosovohin* ny hatsiaka izy. 2* fig. Fiha-
mangatsiaka, fihena, fihaketraka.
REFUGE, «m. I* Fialofana, fiarovana.
Chercher un — Mitady fialofana, etc.
2 # fig. Fialofana. Dieu est mon—. An-
driamanitra no fialofako. Quel miséra-
ble—que ce prétexte! Endrey isany ha-
tsinontsinon* ny flalan-tsiny ialofany !
RÉFUGIÉ, ÉB, s. Olona mialoka amy
ny fanjakana hafa.
RÉFUGIER (SE), vpr. 1* Mialoka. Il
s'est réfugié en France. Nialoka tany
Frantsa izy. 2* fig. Il se réfugie dans le
mensonge. Ny lainga no ialofany.
REFUS, «m. Fandâvana, tsy fetezana. Il
a éprouvé un—. Efa nolavina ny nanga-
tahiny.
REFUSER, va. Mandd, tsy mety, tsy ma-
mêla, —un présent. Manda handray fa-
natitra. Il a refusé son consentement.
Tsy nely nanaiky izy. On lui a refusé
la porte. Tsy navela handingana ny
varavarana izy.
Se reftasër, vpr. f Lavina. 2 # — , Mifady,
tsy mety, manohitra. C'est un avare qui
se refuse le nécessaire. Mifady ny za-
vatra ilaina indrindra io kahihitra lo. Il
se refuse à travailler. Tsy mety hiasa
izy. Il est impossible de se— à l'évidence
de ses preuves. Tsy azo toherina ny fi-
hariharin' ny porofo-ataony.
RÉFUTATION, sf. Famaliana, fônôhe-
rana, fampibarihariana.
RÉFUTER, va. Mamaly, manohitra,
mampiharibary. —un argument. Mama-
ly, manohitra porofo. — une erreur.
Manohitra hevi-diso anankiray. —un
livre. Manohitra ny hevi-diso izay ao
amy ny boky anankiray. —une catomnie.
Mampiharihary fanendrikendrehana.
Se réfuter, vpr. Valiana, toherina.
REGAGNER, va. 1* Mahazo indray. Il
a regagné son argent. Nahazo ny vola-
ny indray izy. J'ai regagné ses bonnes
grâces. Efa nahazo fltia taminy indray
aho. 2*— f Mahery indray. —du terrain,
— le dessus. Mahery indPay. 3*—, Mi-
verina. Il a regagné le rivage. Niverina
teny an-tanety indray izy.
Se regagner, vpr. Azo indray.
REGAIN, sm. Dimbin' anlsy, koiokolo.
—du riz. Koiokolo.
RÉGAL, sm. 1* Fihinaaam-be, grandiné.
Ce sont des régals continuels. Fihina-
nam-be lalandava izany. 2 # — , Nahan-
dro tiana dia tiana. C'est un— pour moi.
Nahandro tiako dia tiako izany.
RÉGALADE, sf. Fihinanam-be.
RÉGAL ANT, ANTB, adj. Mahafaiy.
RÉGALER, va. Mampanao fihinanam-
be, mampifaly. Il régale ses amis. Mam-
panao fihinanam-be ny sakaizany izy.
Il nous a régalés d'un concert. Nampi-
faly anay tamy ny konserta nataony izy*
Se régaler, vpr. Manao fihinanam-be.
REGARD, sm. 1* Fijerena, fijery, flan-
drandrâna, fitazanana, fitsinjovana, fi-
banjinana, fivandravandrana, famongi-
trihana, fiherehana, fipitrapitrana, ttza-
liana. Jeter ses regards de côté et d'au-
tre. Mijerijery atsy ary. Abaisser ses
regards sur les misérables. Mijery, mi*
tsinjo ny mahantra. Fixer sos regards
sur un tableau. Mibanjina sary. Jeter
un — menaçant sur quelqu'un. Mivan-
dravandra amin' olona. Jeter un— irri-
té sur quelqu'un. Mamongitrika amin'
olona. Il a un — terrible. Mijery tsira-
vina izy. Tourner ses regards vers un
objet. Miherika zavatra. 2*— , Hirika
fltsirihana lakan-drano. 3* —, Fiderana.
Cette action mérite d'arrêter les regards
de tous les gens de bien. Izany nataony
izany mendrika hoderain' ny tsara fa*
nahy rehetra.
Digitized by
Google
RÉG
— 694 —
REG
En regard, loc. adi\ Tandrify.
REGARDER, va. i'Mijêry, miandran-
dra, mitazana, mitsinjo, mibanjina, mi-
vandravandra, mamongitrika, miherika,
mangarika, manarangarana, mipitrapi-
tra, mizaha. — le ciel. Mijery, mian-
tirandra, mitazana ny lanitra. — la
campagne. Mitazana, mitsinjo ny any
an-tsaha. -— fixement quelqu'un. Mi-
banjina olona. — quelqu'un en face.
Mijery olona manatrika. — quelqu'un
de côté. Mangarika olona. — & la dé-
robée. Mangala-pi/cri/. — par le trou
do la serrure. Manarangarana ao
amy ny iavaky ny hidin-tràno. —avec
tristesse et confusion. Mipitrapitra.
Hegardez dans vos papiers. Jereo, za-
hao ao amy ny laralasinao. 2* fig. Mi-
todika, manatrika. L'aiguille aimantée
regarde toujours le nord. MUodiha mia-
navaratra mandrakariva ny sahazam-
pamantarana avaratra. La prison regar-
de la rivière. Ny tranomaizina mitodi-
*a, etc., ny renirano. 3"— , Mandinika,
manao ho.... Regardez bien la bonté ds
cîette étoffe. Diniho tsara ny hatsaran'
io lamba io. On le regarde comme un
homme de bien. A taon' ny olona ho
tsara fanahy izy. 4 # — , Raharaha, raom-
ïm, amy ny. Cette affaire me regarde.
fiaharahako izany. Comme Concerner.
—, vn. Milandrina. Il faut y— à Jdeux
fois. Tokony holandremana tsara iza-
ny-
Se regarder, vpr. i* Mizaha filaratra,
mifainpijery. Elle se regarde sans cesse
dans son miroir. Mizaha fitaratra lalan-
davaizy. Ils se regardent sans parler.
Mifampijery tsy misy miteny izy ireo-
2* fig. Mit'anatrika. Ces maisons se re-
gardent. Mifanatrika ireo trano ireo.
3°— , Manao ny tenany ho.... Il se regar-
de comme savant. Manao ny tenany ho
mahay izy.
REGARNIR, ta. Manisy indray, Voy.
Garnir.
RÉGENCE, sf. Fisoloana ny mpnnjaka.
RÉGÉNÉRATEUR, TRIGE, a. et
adj. Mabatsara, mampahendry.
RÉGÉNÉRATION, sf. 1* Fahateraha-
na indray. S 9 fig. Fihatsara, fihahendry.
RÉGÉNÉRER, va. f Mahatonga ho
teraka indray. Le baptême nous régénè-
re. Ateraky ny batemy indray isika. 2*
fig. Mahatsara, mampahendry. — les
mœurs. Mahatsarany fitondran-tena. —
les peuples. Mampahendry ny fironena.
Se régénérer, vpr. 1* Teraka indray.
2° fig. Mihatsara, mihahendry.
RÉGENT, ENTE, adj. et a. Misolo ny
mpanjaka rahà mbola tanora loatra na
, raha sendra tsy ao.
RÉGENTER, va. Milohaloha. Il veut
— tout le monde. To-/uio/ialo/iaamy ny
olona rehetra izy.
RÉGICIDE, «m. Famonoana ropanja-
ka, mpamono — .
— ,ailj. Mitaona hamono mpanjaka. Doc-
trine — . Fampianarana mitaona hamo-
no mpanjaka.
RÉGIE, sf. Fitandremana, fltondran-
draharaha, famoriana baba.
REGIMBER, vn, 1* Manao savoara-
body. 2» fig. Tsy mety manaiky, mano-
hitra.
RÉGIME, 8m. 1* Lalàna momba ny faba-
salamana, fandanjana ny hanina II suit
un — sévère. Manaraka lalàna sarolra
mom&a ny fahasalamana izy. Il s'est
mis au — . Mandanja ny hanina hani-
ny izy. 2°— , Fitondram-panjakana, flton-
drana. Le — de ce pays est sévère. Man-
gidy ny fitondram-panjakana amin'iza-
ny tau y izany. Le — de3 hôpitaux s'est
amélioré. Ni ha tsara ny fitondrana ao
amy ny trano fîtsaboana. 3°— , Famenon-
teny. — direct. Famenon-teny tsy
miolaka ; teny mameno ny hevitry ny
vorba, nefa tsy misy preposisiuna. —
indirect. Famenon-teny misy âolaha-
na ; teny atohin' ny preposisiona amy ny
verba eo alohany mba hameno ny "he-
viny. 4*—, Iray reny. Un — de bana-
nes. Akondro iray reny.
RÉGIMENT, sm. 1* Antoko-miaramita
fehezin' ny kolonely. %'fiy. Habetsaba-
na. Un — d'enfants. Ankizy madinika
betsaka.
RÉGION, sf. l*Tany. fari-tany. Les ré-
gions d'Afrique. Ny lany t etc., any Afri-
ka. 2°— , Faritra. Son mal est à la —du
cœur. Ao amy ny faritry ny fo ny are-
tiny. || loc. Dans les hautes régions de
l'atmosphère. Any ambony dia ambony
amy ny atmosfera. Il s'élance dans les
hautes régions de la philosophie Mi-
sondrotra ambony dia ambony amyny
fahaizana filozofy izy.
RÉGIONAL, A&E, adj Amy ny fari-
tany anankiray.
RÉGIR, va. 1* Mitondra, mitandrina. Il
est difficile de — un grand peuple. Saro-
tra ny mitondra vahoaka raaro. Il ré-
git la succession. Mitandrina ny lova.
Digitized by
Google"
REG
^ 095
REG
izy. 2*— , Penoina. Le mot que régit un
verbe. Ny teny izay mameno ny hevi-
try ny verba.
RÉGISSEUR, sm. Mpitandrina. Le—
d'un domaine. Ny mpitandrina nysa-
ha anankiray.
REGISTRE, sm. Rejistra, boky. Le—
des décès. Ny rejistra, etc., fanorata-
na ny maty. Les registres d'un mar-
chand. Ny bokin* ny mpivarotra.
RÉGLAGE, sm. 1° Kitsipihana. 2 # — ,
Fampifanarahana, fampitoviana.
RÈGLE, sf. 1* Fitsipika. —de bois. Fi-
tsipika hazo. 2* fig. Fitsipika, lalàna,
didy, fanao. C*e3t une — sûre pour ne
pas se tromper. Fitsipika mahatoky tsy
hahadiso bevitra izany. Sa conduite sert
de—. Azo atao fitsipika arahina ny fiton-
dran-tenany. Il observe les règles de la
grammaire. Manaraka ny/a/ân'ny gra-
mara izy. Cet élève manque souvent à
la—. Mandiso matetika ny lalàna, ny
didy io mpianalra io. Cette procédure
est dans les règles. Araka ny lalàna, ny
fanao izany Tomba fitsarana izany. 3*—,
Faoaova-marika, raikitelo, arakeviny.
Il connaît Les quatre premières règles.
Mabay ny fanaova-marika efatra voa-
lohany izy. La — de trois. Ny raikite-
lo, ny ara heviny. 4*—, pi. Isam-bolana,
fotoana.
RÉGLÉ, ÉE, p. et adj. 1* Voatsipika,
notsipihina. ;2 # fig. Voalamina, nalami-
na, milamina, hendry, tsara fltondran-
tena, nampifanarahina, nampitovina.
Maison bien réglée. Trano milamina
tsara. Pouls—. Polsa milamina. Hom-
me—. Olona hendry, tsara fitondran-
iena. 3 # — , Kaikitra, naraikitra, voaten-
dry, notendrena, voafetra, noferana, ta-
paka, notapahina, voafarana, nofarana-
na. Il est— que vous partirez. Raikitra
fa hiainga bianao.
RÈGLEMENT, sm. I* Lalâna, didy,
fitsipika. Voici le— du collège. Ity ny la-
làna, ny didin' ny trano kolejy. Voici
mon— de vie. Inty ny /ïteipi-pitondran-
tena arahiko. 2* — , Fandraiketana, fa-
nendrena, famorana, fanapahana, famâ-
ranana.
RÉGLEMENTAIRE, adj. Momba ny
lalàna, — ny didy.
RÉGLEMENTATION, sf. Fanaovana
lalàna.
RÉGLEMENTER, va. Manao lalàna.
—une école. Afanao lalàna bo any ny
trano sekolv.
— , vn. Manaonao lalàna. Il aime à — .
Ta-hanaonao lalàna izy.
RÉGLER, ua. 1* Mitsipika. —du papier.
MUsipika taratasy. 2° fig. Mandamina,
mampifanaraka, mampitovy. Il a bien
réglé sa maison. Nandamina tsara ny
tokantranony izy. Réglez votre montre.
Ampifanaraho, ampilovio ny faman-
taranandronao. 3 # — , Mandraikitra, raa-
nendry, mametra, manapaka, mamarana.
On a réglé le jour des séances. Narai-
kitra, nolendrena ny andro hivoriana.
On a réglé les limites du royaume. No-
ferana ny sisin' ny tanjakana. Il a ré-
glé notre différend. Nanapaka, uama-
rana ny adinay izy. Il a réglé mon comp-
te. Nandraikitra, namarana izay tsy
maintsy baioako izy.
Se régler, vpr. 1* Manaraka, mianatra.
Je me règle sur lui. Manaraka, etc.,
azy aho. 2* — , Milamina, mihahendry,
mina tsara titondran-tena.
RÉGLETTE, sf. Fitsipika kely.
RÉGLEUR, sm. Mpitsipika.
RÉGLISSE, sf. Zava-maniry misy faka-
ny mamy fanao odykohaka, reglisa. Jus
de — . ftitm-dreglisa.
RÉGNANT, ANTE, adj. f Manjaka
ankebitriny. Le prince—. Ny andriana
manjaka ankehitriny. 2* fig. Any ny
be sy ny maro, any ny olona. L'opi-
nion régnante. Ny hevitry ny be sy
ny maro. La maladie régnante. Ny are-
tin* ny olona.
RÉGNE, sm. 1* Andro anjakana. Son —
fut glorieux. Bo voninahitra ny andro
nanjakany. Durant son — . Nandritra
ny andro nanjakany. 1*fig. Anjakana,
fanarahan' ny be sy ny maro. Quand
arrivera le — de la justice? Rahoviana
no hanjakan' ny fahamarinana? Le —
de cotte mode est passé. Tsy arahin' ny
be sy ny maro intsony izany lamody
izany. || loc. Le — animal. Ny biby re-
betra. Le —végétal. Ny zava-maniry
rehetra. Le — minéral. Ny mineraly re-
hetra.
RÉGNER, vn. 1° Manjaka. Il a régné
longtemps. Nanjaka ela izy. 2 9 fig. Mau-
jaka, mizaka, arahin* ny be sy ny maro,
mahatarika, mamolaka. Ce prince fit —
la justice. Nampanjaka ny fahamari-
nana iny mpanjaka iny. Il règne à la
cour. Mizakazaka ao anaty rova izy.
Cette opinion a régné longtemps. Ela
narahiiï ny be sy ny maro hatramy
Digitized by
Google
REG
— G96 —
REH
nyela izany hevitra izany. Il règne sur
les cœurs par sa bonté. Mahatarika
ny fon' ny olona noho ny hazavam-po-
ny izy. Le sage règne sur ses passions.
Ny olon-kendry mamolaka ny Qlan-dra-
tsin' ny tenany. 3*—, Misy. La fièvre
règne ici. Misy tazo aly.
REGONFLEMENT, sm. Fana bon tsi-
nana indray, flbontsinana indray.
REGONFLER, va. Manabontsina in-
dray. — un ballon. Manabontsina balô-
na indray. Voy. Gonfler.
— , vn. Misondrotra indray. La rivière re-
gonfle. Misondrotra indray ny renira-
no.
REGORGEMENT, sm. Fihoarana.
REGORGER, vn. 1* Mihoatra. La ri-
vière regorge. Mihoatra ny renirano. 2 #
fig. Be dia be. Cette province regorge de
blé. Be dia be ny varim-bazaha amin'
izany lari-tany izany.
REGRATTAGE, sm. Fikikisana in-
dray.
REGRATTER, va. Mikiky indray, mi-
haotra — .
REGRET, sm. 1° Alahelo, hanina, fa-
nembonana, nenina, fanenenana. 2*—,
pi. Fitarainana. Il se consume en re-
grets. Milaraindraina lava izy.
A regret, loc. ado. Tsy fidiny. Il a fait
cela à — . Tsy fidiny no nanaovany
Izany.
REGRETTABLE, adj. Tokony hala-
helovana, — hanenenana.
REGRETTER, va. Malahelo, manina,
manembona, manenina. Il regrette le
temps perdu. M alahelo ny andro very
foana izy. Il regrette son ami. M alahe-
lo, manina, manembona ny sakaiza-
ny izy. Je regrette do lui avoir parlé
trop durement. Malahelo, manenina
aho fa niteny azy mafy loatra.
RÉGULARISATION, sf. Fandamina-
na, lanaovana araka ny lalâna, — araka
ny fanao.
RÉGULARISER, va. Mandamina, ma-
nao araka ny lalâna, — araka ny fanao.
r— une dépense. Mandamina ny hola-
nina. Régularisez cet acte. A Uooy ara-
ka ny lalâna, —araka ny fanao io so-
ratra io.
RÉGULARITÉ, sf. Filaminana, fifa-
narahana, fttoviana, fanarahana ny lalâ-
na. — ny didy, — ny fanao, — ny mety.
Ot •■il illce est d'uue grande — . Mila-
miihi tsara io trano io. Sa — est
parfaite. Manaraka tsara ny lalàna,
ny didy, ny fanao, ny mety izy.
RÉGULATEUR, TRICE, adj. Mam-
pifanaraka, mampitovy.
— , sm. Zavatra mampilanaraka, — mam-
pitovy. Le — d'une horloge est le pen-
dule. Ny kapily no mampifanaraka^
mampilovy ny fandohan'ny famanta-
ranandro.
RÉGULIER, 1ÈRE, adj. t'Milamioa,
raifanaraka, mitovy, araka ny lalâna, —
ny didy, — ny fanao, — ny mety. Le
mouvement de ^ette machine est—. Mi-
lamina, mifanaraka, mitovy ny fan-
dehan'io milina io. Verbe — . Verba
manara-dafâna. C'est un religieux — .
Relijiozy manaraàa ny didy izy. La
procédure a été régulière. Natao araka
ny lalàna, — ny fanao ny fomba fitsa-
rana. Sa conduite est régulière. Araka
ny mety ny (îtondran-tenany. 2 # — , Re-
lijiozy, any ny relijiozy.
— , sm. Ny relijiozy.
RÉGULIÈREMENT, ado. Araim-pi-
laminana, amim-pifanarahana, amim*
pitoviana, araka ny lalâna, — ny didy,
— ny fanao, — ny mety.
RÉHABILITATION, sf. Famerenana
amy ny toetrany taloha indray, fampo-
diana— .
RÉHABILITER, ta. 1* Mamerina amy
ny toetrany taloha indray, mampody— .
On l'a réhabilité dans sa noblesse. JVa-
verina, nampodina tamy ny fahandria-
nany taloha indray izy. 2 # fig. Mampa-
hazo voninahitra indray. Cette action
Ta réhabilité. Izany nataony izany nam-
pahazo voninahitra azy indray.
Se réhabiliter, vpr. Mahazo voninahi-
tra indray.
RÉHABITUER, va. Mankazatra in-
dray.
Se réhabituer, vpr. Mihazatra indray.
REHAUSSEMENT, sm. Fanondrota-
na indray, fanandratana — , fanovona-
n a — .
REHAUSSER, va. 1* Manondrotra in-
dray, manandratra indray, manovona
indray. — un mur. Manondrotra, etc.,
ampiantany indray, 2* fig. Mampison-
drotra, raamelona indray, mampihira-
Ira, mampam ira pi ratra. Le prix du
blé est rehaussé. Nisondrotra ny vi-
dim-barim-bazaha. Cette victoire re-
haussa son courage. Izany fandresena
izany namelona indray ny herim-po-
Digitized by VjO OQI^j
REJ
— G97 —
REJ
ny. Cette parure rehaussait sa bonne
mine. Izany firavaka izany nampihira*
tra ny tarehiny. La modestie rehausse le
mérite. Ny fanetren-tena mampamira-
piratra ny faharaendrehana.
—, vn. Misondro-bidy indray. Le vin re-
hausse. M isondro-bidy indray ny di-
vay.
RÉIMPORTATION, sf. Fampidiram-
barotra indray.
RÉIMPORTER, va. Mampidi-barotra
indray.
RÉIMPOSER, ta. Mampandoa hetra
indray.
RÉIMPOSITION, sf. Fampandoavan-
ketra indray.
RÉIMPRESSION, sf. Fanontana bo-
ky indray.
RÉIMPRIMER, va. Manonta indray.
—un ouvrage. Manonta boky indray.
REIN, sm. !• Voa. 2*—, pi. Valahana.
Il a mal aux reins. Marary ao am-baia-
hany izy.
REINE, sf. 1* Vadin' ny mpanjaka. mpan-
jakavavy. 2 # fig. Ambony inririndra,
voalohany. La rose est la — des fleurs.
Ny vonin-draozy no ambony indrin-
dra f etc., amy ny voninkazo rehetra.
REINE-CLAUDE, sf. Karazam-pai-
som-bazaba tsara dia tsara.
REINE-MARGUERITE, sf. Kara-
zam -boninkazo.
REINETTE, sf. Karazam-paoma tsara
dia tsara.
RÉINSTALLATION, tf. Fametraba-
na indray.
RÉINSTALLER, va. Mamotraka in-
dray.
RÉINTÉGRATION, sf. Famerenana
indray, fametrahana — .
RÉINTÉGRER, va. Mamerina indray,
marne traka — . On l'a réintégré dans ses
biens. Naverina tamy ny fananany in-
dray izy. On l'a réintégré dans ses fonc-
tions. Napelr aka tamy ny raharahany
indray izy.
RÉITÉRATION, sf. Fanaovana in-
dray, fanindraozana, famerenana.
RÉITÉRER, va. Manao indray, manin-
droa, mamerina. Réitérez votre ques-
tion. Ataovy indray, indraozy, avère-
no ny fanontanianao.
REJAILLIR, vn. 1* Miboiboika, nufan-
tsitsitra, miporitika, mitselatra, etc.
Comme Jaillir. £•— , Miverina. La pfer-
roa rejailli du mur sur un passant. Ni-
dona tamyny rindrina ny vato, ka ni'
verina tamy ny mpandalo anankiray.
3* fig. Miverina, mihalra, manody. La
gloire en rejaillit sur nous. Miverina,
mikatra amin'sika ny voninahitra avy
amin' izany. Son déshonneur rejaillirait
sur nous. Ny fahaiaham-bar&ka hahazo
azy hiverina amintsika, hanody antsi-
ka.
REJAILLISSEMENT, sm Fiboiboi-
ka, fl fan tsitsitra, flporitika, fitselatra,
etc.
REJET, sm. Tsy fandraisana, tsy fane-
kena, fandavana.
REJETABLE, adj. Tsy azo raisina,
tsyazoekena, tokony ho.lavina. Excuse
— . Fialan-tsiny tsy azo raisina, etc.
REJETER, va. I* Manipy indray. Il re-
jeta le poisson dans l'eau. Nalsipiny
tany anaty rano indray ny hazandra-
no. 2*— , Manipy, mandoa. Ce que la mer
rejette sur le rivage. Izay atsipin' ny
ranomasina eny an-tanety. Il rejette
tout ce qu'il prend. Mandoa izay rehe-
tra haniny izy. 3 # — , Mamindra Reje-
tez ces détails à la fin du volume. Afin-
drao ao amy ny faran'ny boky ireo za-
vatra madinika ireo. 4 # — , Miay solofo
indray. Cet arbre rejette des branches
par le pied. Misy solofony indray avy
ao am-pototr* io hazo io. 5* fig. Tsy man-
dray, tsy manaiky, manda. On rejeta son
avis. Tsy noraisina, tsy nekena, no*
lavina ny heviny. Sur ceut planches
il en a rejeté vingt. Tamy ny hazo fisa-
ka zato nisy roapolono tsy noraisiny.
Il rejette les miracles. Manda ny fnha-
gagana izy. 6*—, Mamindra, manilika.
— une faute sur quelqu' un. Mamindra
voina amin' olona, manilika amy ny
hafa.
Se rejeter, vpr. Mifanipy.
REJETON, sm !• Tsimoka, tsiry, ta-
roka, sakelika, solofo, zanaka. Les reje-
tons du rosier. Ny Isimoka, tsiry, faro-
ha, sakeliky ny foto-bonin-draozy. Le
bananier se multiplie par rejetons. Mi-
hamaro amy ny zanany ny akondro.
2* fig. Tarauaka. Il est le — d'une illus-
tre famille. Taranak' olo-malaza izy.
REJOINDRE, va. 1* Manakambana
indray, manambalra — , mamitrana— .
Voy. Joindre. 2 # — , Mahatralra, roana-
tona indray. Il nous rejoignit bientôt.
Nahatratra haingana anay izy. Il est
allé — l'armée. Lasa mnatona ny tajika
indray izy.
Digitized by
Google
REL
698 —
REL
Se rejoindre, vpr. {• Mikambana in-
dray, mitumbatra — . 2*—, Mibaona in-
dray.
REJOUER, vn. Miliilao indray, miloka
— . Il veut—, Te-hilalao indray, etc.,
izy.
—, va. Miloka indray, manao — . Il rejoue
de vieux airs. Manao kalon' aatitra in-
dray izy.
RÉJOUI, IE, adj. Faiifaly, ravoravo,
sariadriaka, miramirana. Il a une figu-
re réjouie. 3/iramiran-tarehy izy. Com-
me Joyuux.
RÉJOUIR, va. Mahafaly. maharavo,
mahamiramirana. Gela réjouit tout le
monde. Mahafaly, etc., ny otona rehe-
tra izany. La campagne lo réjouit. Afa-
hafaly azy ny any an-tsaha. Le vin ré-
jouit le cœur. Mahafaly, etc., ny divay.
Se réjouir, vpr. Mifaly, faly, mi ravora-
vo, ravoravo. Je me réjouis de vous voir
en bonne santé. Fa/y, ravoravo aho
mabita]anao salama tsy marofy.
RÉJOUISSANCE, sf. Fifaliana, flra-
voravoana, firobirobiana, robiroby. Voy.
Joib.
RÉJOUISSANT, ANTE, adj. Maha-
faly, maharavo, mahamiramirana.
RELÂCHANT, ANTE, adj. Mampi-
valana kely.
—, am. Zavatra mampivalana kely.
RELÂCHE, am. Fijanonana, flalan-ja-
nona, fakana aina. Prenez un peu de — .
Mijanôna, mialà janona, makà aina
kely. La (lèvre ne lui laisse pas de — .
Tsy avelan* ny tazo haka aina izy.
—, sf. Fialan'ny sambo janona.
Sans relâche, loc. adv. Tsy an-kijano-
na. Il travaille sans — . Miasa tsy an-
kijanona izy.
RELÂCHÉ, ÉE, p. et adj. 1° Ketraka,
noketrahina, nihaketraka, raivalambala-
na. 2 # — , Nalefa. 3* fig Nihaketraka, ni-
hena, nihakamo, niharatsy.
RELÂCHEMENT,*/?!. l*Haketrahana,
haketraka, fivalanana kely. Le— de la cor-
de d'un arc. Ny haketraky ny tailin-tsi-
pika. Les pruneaux causent du — . Mam-
pivalana kely ny paisom-bazaha maina.
2°— , Fitoniana. 3* fig. Fihakotrahana,
fihenâna, llhakaraoana, fiharalsiana. Il
y a du — dans sa conduite. Miharatsy
ny fitondran-tenany. 4*—, Fialau-tsasa-
tra. L'esprit a besoin do — . Mila fialan-
tsasatra ny saina.
RELÂCHER, va. t* Manaketraka, mam-
pivalana kely. — une corde. Manaketra-
ka mahazaka. 2*—, Mandefa. — un pri-
sonnier. Mande fa mpifatotra,
— , vn, 1 # Mihaketraka, mihena, mihaka-
mo. Il a relâché do sa ferveur. Nihake-.
traka, nihena ny fabaz^toany, nihaka-
mo izy. 2*— , Miala janona. Le vais-
seau fut forcé de — au port voisin. Tery
mba hiala janona tao amy ny serana-
naakaiky ny sambo.
Se relâcher, vpr. 1* Mihaketraka. 2* — ,
Mi ton y. Le temps se relâche. Mitony ny
andro. 2* fig. Mihaketraka, mihena, mi-
hakamo, miharatsy Son zèle se relâche.
Mihaketraka, mihena ny fahazotoany.
Il se relâche dans le travail. Mihaka-
mo amy ny asa izy.
RELAIS, «m. Soavaly hanoloana ny sa-
satra, trano fanoloana ny soavaly sasa-
tra.
RELANCER, va. 1* Mamoaka indray.
— le sanglier. Mamoaka ny lambo in-
dray. 2*/îy. Mamoritra. Us sont venus
me — chez moi. Tonga tao amiko namo-
ritra ahy izy ireo.
RELAPS, APSE, adj. et a. Tonga he-
retika indray.
RÉLARGIR, fa. Manalalaka. — un ha-
bit. Manalalaka akanjo.
RELATER, ta. Milaza, mi tan tara.
RELATIF, IVE, adj. Momba, mifan-
dray, mifamaly, mifanandrify. Cet ar-
ticle est — au proraicr. Izany zavatra
izany momba ny voalohany, mifan-
dray, etc., amy ny voalohany. Los ter-
mes de père et de fils sont des termes
relatifs. Ny teny hoe ray sy zanaka dia
teny mifamaly. Pronom — . Pronaona
mifandray amy ny naona na pronaona
mialoha.
RELATION, sf. i*Fombàna, fit and rai-
sana, Ûfamaliana, fifanandritiana. Ces
deux choses n'ont point de — entre elles.
Tsy mifandray, tsy mifamaly, tsy mi-
fanandrify ireo zava-droa ireo,, 2*—, Fi-
fankahaizana, (ifampitondran-javatra. Ils
ont des relations ensemble. Mifanka-
hay, mifampitondra zavatra izy ireo.
J'ai avec lui des relations de commerce.
Mifampitondra varotra izahay. 3*—,
Filazana, tantara. Il a fait une — de ses
voyages. Nilazalaza, nitanlara ny dia
nalehany izy.
RELATIVEMENT, adv. Momba, mi-
fandray, mifamaîy, mifanandrify.
RELAVER, va. Manasa indray.
Digitized by
Google
REL
— 699
REL
RELAXATION, sf, Fandefabana, fan-
defasana.
RELAXÉ, ÉE, adj. -Nihalefaka. nalefa.
Muscles relaxés. Hozatra nihalefaka.
Prisonnier—. Mpifatotra nale/a.
RELAXER, va. Mandefaka, mandefa.
RELATER, va. Maropifandimby.
—, vn. Manolo soavaly.
Se relayer, vpr. Mifandimby.
RELÉGATION, sf. Panaovana sèsi-ta-
ny.
RELÉGUER, va. 1* Manao sesi-tany,
mandroaka. Ils furent relégués dans une
ile. Natao sesi-tany, noroahina ho
any amy ny nosy anankiray izy ireo. 2 #
fig. Mampihataka ho amy ny fitoerana
mangingina.
Se reléguer, vpr. Mihataka ho amy ny
fitoerana mangingina. Il s'est relégué à
la campagne. Ni hâta ka ho any an-tsa-
ha izy.
RELEV AILLES, sf. pi Fitsofan-dra-
no ny tera-bao ao an-trano leglizy.
RELEVÉE, sf. Ta pak' andro manara-
ka ny mitatao vovonana, folaka andro. A
deux heures de—. Amy ny roa rabefa
folaka andro.
RELEVÉ, ÉE, adj. {• Ambony, lalina.
Il est d'une condition relevée. Ambony
toetra izy. Pensée relevée. Hevitra lali-
na. 2°— , Matsiro, fy. Mets relevés. Na-
handro matsiro, etc.
—, sm. Fanakopiana, fanatontaliana, fa-
noratana. J'ai fait le— des dépenses de
l'année. Efa nohopiko, notonialiko ny
lany nandritra ny taona. J'ai fait le— des
fautes de votre copie. Efa nolontaliko,
nosoratako ny diso rchetra tao amy ny
kopinao.
RELÈVEMENT, sm. 1* Fananganana
indray, fanarenana. 2 # fig Fanatonta-
liana.
RELEVER , va. 1* Manangana in-
dray, manarina, manainga, manondro-
tra, mampitraka. — une statue qui est
renversée. Manangana indray ny sario-
lona nianjera. Relevez cet enfant qui est
tombé. Areno io zazalahy lavo io. — un
bâtiment. Manarina sambo. —un ter-
rain. Manondrotra tokotany. — son
manteau. Manainga, manondrotra ny
kapaotiny. —la tête. Mampitraka ny lo-
ha; fig. "mihamaheryfo indray, mihasa-
hy indray. 2°— , Mampahatsiro. Le vi-
naigre relève une sauce. Ny vinaingitra
mampahatsiro ny ro. 3* /?#. Mamclo-
na indray, mampisondrotra indray,
mampihiratra, mampamirapiratrà, mi-
dera, mampiseho, manoro. Il releva
le courage de ses soldats. Namelona
indray ny herim-pon'ny miaramilany
izy. Il a relevé sa famille. Nampison-
drotra indray ny mpianakaviny izy.
La parure relève sa mine. Ny hain#o
mampihiratra ny tarehiny. Sa modes-
tie relève ses qualités. Ny fanetren-
tenany mampamirapiratra ny toe-pa-
nahiny. Il relève les qualités de ses
amis. Midera ny toe-panahin' ny sakai-
zany izy. Il relève les fautes de cet au-
teur. Mampiseho, manoro ny diso na-
taon' io mpamorom-boky io izy. 4°— ,
Mamaly mafy, mandevilevy. —un mot
blessant. Mamaly mafy ny teny maha-
rary. — quelqu'un du péché de pares-
se. Mandevilevy olona noho ny haka-
moany. 5* — , Manolo, manafaka. — une
sentinelle. Manolo mpiambina. L'évo-
que l'a relevé de son vœu. Ny eveka na-
nafaka azy tamy ny voady nataony. 6°
—, Maka sary. — des montagnes. Maka
sary ny tendrombohitra.
— , vn. !• Fehezina. Il no relève quo du
roi. Tsyfehezin' olona afa-tsy ny mpAn-
jaka izy. 2 # — , Manaritra, sitrana. On ne
croit pas qu* il en relève. Tsy azo ante-
naina hanaritra, ho sitrana izy. Il relè-
ve de maladie. Manaritra, sitrana izy.
Se relever, vpr. 1* Miarina, misondrotra
indray. Il s' est relevé quatre fois cette
nuit. JViarma inefatra izy halina. 2 # fig.
Miarina indray, misondrotra — . Après
tant d'abaissement, on fut étonné do
le voir se — . Ambany loatra ny toelrany,
ka gaga ny olona nahita azy tafarina,
tafasondrotra indray.
RELIAGE, sm. Fanisiana fchim-bari-
ka.
RELIEF, sm. !• Fivohitra, ûevotra. Cet-
te médaille a beaucoup de — . Mivohi-
tra tsara ity medaly ily. 2 # fig. Famira-
piratra. Son nouvel emploi lui donne du
— . Ny raharaha vao azony mampami-
rapiratra, mahandriana azy.
RELIER, va. !• Maraehy indray, mife-
hy indray. —un paquet. Mamehy, etc.,
entana indray. 2'—, Manao fbnom-bo-
ky. —un livre. Manao fonom-boky. 3°
—, Manisy fehy. —un tonneau. Manisy
fehy ny barika anankiray. A* fig. Mana-
kambana. —deux quartiers par une rou-
te. Manao araben-dalanamba hanakam*
fomafari-tanv roa ao an-tun&na.
Digitized by
Google
1
REM
700
REM
8a ralier, vpr. Mikambana. Son procès
se relie aune ancienne affaire. Ny adi-
ny mikambana amy ny rabaraha anan-
kiray taloba.
RELIEUR, sm. Mpanao fonom-boky.
RELIGIEUSEMENT, adv. f Araka
ny flvavahana. 2*—, Amim-pahazotoa-
na.
RELIGIEUX, EUSE, adj. {•' Momba
ny flvavahana. Des chants—. H ira mom-
ba ny fivavahana. 2 # — , Mivavaka, tia
vavaka. C'est un homme—. Lehilahy
mivavaka, etc., izy. 3 # — , Mazoto. Il est
— observateur de sa parole. Mazoto
manatanteraka ny teny napetrany izy.
4* — , Any ny relijiozy. L'habit—. Ny
akanjon* ny relijiozy.
— , s. Relijiozy, olona misarakaamin'isao
tontolo izao.
RELIGION, sf. 1* Fivavahana, ny mom-
ba ny flvavahana, vavaka, fttiavam-ba-
vaka. La — catholique. Ny fivavahana
katolika. Il ne connait pas sa—. Tsy
mahalala ny momba ny fivavahana
arahiny izy. Il a de la — . Mivavaka,
tia vavaka izy. 2*-— , Fomban' ny reli-
jiozy. Il est entré en — . Nilateaka ho
relijiozy izy.
RELIQUAIRE, «m. Vata kcly itahi-
rizana ny sisa avy amy ny olo-masina.
RELIQUAT, sm. 1* Trosa sisa tsy voa*
loa. 2 # — , Fakan* aretina, farasisa.
RELIQUATAIRE, a. Olona mbola tsy
afa-kitra.
RELIQUE, sf. Sisan-taolan* ny olo-ma-
sina, sisa avy amy ny olo-masina.
RELIRE, va. Maniaky teny indray.
RELIURE, sf. Fanaovana fonom-boky,
fonom-boky.
RELOUER, va. 1* Mampanofa indray.
2 # — , Mampanofa ny nohofana.
RELUIRE, vn. 1* Mamirapiratra, man-
jelajelatra, mangirangirana. L'or reluit.
Mamirapiratra , manjelajelatra ny
volamena. 2 9 fig. Mamirapiratra. La
vertu reluit davantage dans l'adversité.
Mamirapiratra kokoa ny hatsaram-
panahy raha ao anatin' ny faboriana.
RELUISANT, ANTE, adj. Mamira-
piratra, manjelajelatra, mangirangira-
na, mandina, manganohano, mangilo*
hilo, mibilontrilona. Gomme Luisant.
REMÂCHER, va. 1* 'Mitsako indray.
2* fig. Mandinika indray.
REMANIEMENT ou REM ANI-
MENT, 8m. Fanamboarana, fanaova-
na indray.
REMANIER, va. I* Mitsapatsâpa, man-
drairay, mamadibadika. —cent fois un
objet. Mitsapatsapa, etc., zavatra anan-
Iciray injato kely. 2 # — , Manamboatra,
manao indray. — un toit. Manamboa-
tra tafon-trano, manao tafon-trano in-
dray. — un ouvrage. Manamboatra
latuutenira-boky.
REMARIER, va. Mampanambady in-
dray.
Se remarier, vpr. Manambady indray.
REMARQUABLE, adj. Mora fianta-
tra, mahagaga, fatratra, malaxa. Il est
— par les cicatrices qu'il a au visage.
Mora fantatra nobo ny holatra ao amy
ny tarehiny izy. if a un talent — . Ma-
hagaga» fatratra ny balalinan-tsainy.
C'est un homme — . Lehilahy maiaza
izy.
REMARQUABLEMENT, ado. Ma-
hagaga, izaitsizy, aoka izany. Elle est-
laide. Mahagaga ny haratsian-tarehi-
ny, ratsy tarehy izaitsizy, aoka izany
izy.
REMARQUE, $/*. Fahitana, fljerena,fan-
dinihana, filazana, fivoasana. J'en ai fait
la—. Bfa nahita, nijery t nandinika,
nilaza izany abo. Lisez les remarques
du livre. Yakiony ficoasana, ao amy ny
boky.
REMARQUER, va. {• Manisy marika
indray. — d'un autre signe. Manisy ma-
rika hafa indray. 2 # — , Mahita, mijery,
mandinika, mamantatra, mahafantatra.
Il a remarqué des défauts dans cet ou*
vrage. Nahita zavatra lokony hotsinina
tara in* io boky io izy. Remarquez la hau-
teur de ce clocher. Jereo ny hahavon'
io tranon-dakolosy io. Remarquez bien ce
chapitre. Diniho tsara io toko io. Je
l'ai remarqué dans la foule. Namanta-
tra, nahafantatra azy tao aiovoan' ny
vahoaka aho.
âe remarquer, vpr. Hita, jerena, di-
nihina.
REMBALLER, va. Mangorôna enta-
na.
REMBARQUEMENT, sm. Fanon-
dranana indray.
REMBARQUER, va. Manondrana in-
dray. — des troupes. A/anondrana mia-
ramila indray.
Se rembarquer, vpr. i # Miondrana in-
dray. 2*/?0. Manao mosaîahy indray.
Digitized by
Goot
REM
- 701 r-
REM
REMBARRER, va. Manohitra mafy.
REMBLAI, sm. Tany notaomina, fltao-
mantany, fanotofana.
REMBLAYER, va. Mitaon-tany, ma-
nototra. — un creux. Manototra ny
lempona.
RBMBOlTEMENT, sm. Fampodian-
taolana nipitsoka, fanakambanana in-
dray.
REMBOITER, va. Marapody taolana
nipitsoka, manakambana indray.
REMBOURREMENT, sm. Fanese-
"hana.
REMBOURRER, va. Manesika.— un
fauteuil. Manesika sezabe.
REMBOURSABLE, adj. Tsy main-
tsy haloa, azo aioa, tsy maintsy haveri-
na, azo averina, tsy maintsy honerana,
azo onerana.
REMBOURSEMENT, sm. Fandoava-
na, famerenana, fanonerana.
REMBOURSER, va. Mandoa, marne-
rina, manoniira. — une somme. Man-
doa vola. — un cautionnement. Marne-
rina antoka. On l'a remboursé de ses
frais. N onerana ny laniny.
Se rembourser» vpr. Maka toraban-
jnvatra.
REMBRUNI, IB, adj. 1* Nomatrohi-
na, matroka. novasohina, vasoka. 2° fig.
Malabelo, manjombona.
REMBRUNIR, va. 1* Manamatroka,
manavasoka. — une étoffe. Manama-
troka, etc., lamba. 1* fig Mampanjom-
bona.
Se rembrunir, vpr A* Mihamatroka, mi-
havasoka. 2» fig. Mihamalahelo, miha-
manjombona. 8on visage se rembru-
nit. Mihamalahelo,' etc., endrika izy.
Le ciel se rembrunit. Mihamanjom-
bona ny lanitra.
REMBRUNISSEMÉNT, sm. Hama-
troka, havasoka.
REMEDE, sm. !• Fanafody, ody. —
efficace. Fanafody mahomby. — pour
la tçux. Fanafody, etc., kohaka. Mala-
die qui guérit sans—. .Aretina sitran-
tsy miody. 2* fig. Fanafody, ody. L'es-
pérance est le — contre la tristesse. Ny
fanantonana no fanafodin' ny alabelo,
no ody alabelo.
REMÉDIER, vn. 1* Manisy fanafody,
— ody. — au mal. Manisy fanafody,
etc., ny aretina. 2* fig. Fanafody. La
sagesse, remédie aux troubles de l'ame.
Ny fahendrena no fanafodin ny fite-
biteben'ny fo.
RBMÊLER, va. Mampifangaro indray,
mipasoka— .
REMÉMORER, va. Mampahatsiaro.
Se remémorer, vpr. Mahatsiaro.
REMENER, va. Manatitra indray, mi-
ton (Ira mody. Remenez cet enfant à son
père. Atero indray, ento mody any
amin-drainy io zaza lahy io.
REMERCIEMENT ou REMERCl-
MENT, sm. Fisaorana, saotra. Rece-
vez mes remerciements. Raiso ny fisao-
rana, etc.. ataoko aminao.
REMERCIER, va. f Misaotra. Il ne
m'a pas remercié. Tsy nisaotra ahy izy.
Il voulait me donner une montre, mais
je l'ai remercié. Nitady hanome faman-
taranandro ahy izy, fa nisaotra azy abo.
2 # — , Manaisotra. J'ai remercié trois em-
ployés. Nanaisotra mpanao raharaha
telo lahy aho.
REMETTRE, va. f Mametraka indray,
mamerina, mampody, manao indray,
mametraka, manolotra, manankina. Re-
mettez ce livre à sa place. Apetraho
indray, avereno, ampodio amy ny fi-
toerany io boky io. On lui a remis sa
montre qui lui avait été volée. Naverin'
olona taminy ny famantaranandrony ve-
ry. — à la voile. Mamelatra lain-tsam-
bo indray. Je lui ai remis la lettre en
main propre. Napetraho, natolotro teo
an-tauany ny taratasy arapitondraina.
Je vous remets le soin de cette affaire.
Apetrako, ankiniko aminao ny flka-
rakarana izany raharaha izany. 2 — ,
Manamboatra, mahasitrana, mampaha-
tsiaro, mampionona, mampifanaraka in-
dray. Le docteur lui a remis la jambe.
Ny dokotera nanamooa/ra ny ranjony.
L'usage du lait l'a remis. Nahasïtrana
azy ny ronono. Je lui ai remis cette af-
faire devant les yeux. Nampahalsia-
roviko izany raharaha izany izy. Ce
que vous lui avez dit l'a remis de la
frayeur qu'il éprouvait. Izay voalaza-
nao taminy nampionona ny tahotra
nahazo azy. Il les a remis bien ensem-
ble. Nampifanaraka azy ireo tsara
indray izy. 3*—, Mamindra, manemo-
tra, mahafoy, mamela. On a remis cet-
te affaire à demain. Nafindra, nane-
motra ho rahampitso izany raharaha
izany. Je lui ai remis le tiers de sa det-
te. Nafoiko taminy ny ampahatelon'
ny trosako. Dieu seul a le pouvoir de
Digitized by
Google
REM
— 702 —
REM
— les péchas. Andriamanitra irery no
manam-pahefana hamela ny fahotana.
8e remettre, vpr. !• Mipetraka indray,
miverina, mody. roanao indray. marne-
traka aina, manolo-tena, manankina,
manaraka. Remettez- vous à table. Mi-
petraha indray hianao ao amy ny la-
tabatra. Remettez-vous au lit. M ivere-
na mandry. Remettez- vous dans les
rangs. Miverena, modia amy ny laha-
ranareo. Se — au travail. Miasa in-
dray. Se— à l'étude. Mianatra in-
dray. Il se remit entre les mains do
Dieu. Namelraka aina % nanolo-tena
teo am-pelatânan* Andriamanitra izy. Je
m'en remets à vous. Anhiniko aminao
izany. Je m'en remets à sa décision.
Hanaraka ny Pindidiany aho. 2°— , Ma-
naritra, manonitra, mahatsiaro, miono-
na, mifanaraka indray. II s'est remis
de sa maladie. Nanaritra tamy ny are-
tiny izy. Il s'est remis de ses pertes. Na-
nonitra ny fatiantony izy. Je me remets
fort bien cette personne. Tsaroako tsa-
ra izany olona izany. Elle se remet de
son affliction. Mionona ny alahelony.
Il s'est bien remis avec lui. Nifanara-
ka tsara taminy indray izy.
REMEUBLER, va. Manisy fanaka in-
dray. — sa maison. Manisy fanaka
indray ao an-tranony.
Se remeubler, vpr. Manisy fanaka in-
dray ao an-tranony.
RÉMINISCENCE!, sf. Fahatsiarovana.
J'en ai quelque—. Tsaroako kely hia-
ny izany.
REMISE, sf. !• Famerenana, fanolora-
na. Je lui ai fait la— du gage. Naveri-
ko taminy ny fampitanana. Je lui ai
fait la — des fonds que vous m'aviez con-
fiés. Efa natolotro azy ny vola napetra-
kao tamiko. 2* — , Famindrana, fanemo-
rana, fahafoizana, famelana. Il lui a ac-
cordé dix jours pour toute—. Nafin-
dra, nahemotra hafoloan'andro hiany
izany. Il m'a fait une — de trois pour
cent. Nahafoizany, namelany telo
isan-jato aho. Le roi lui a fait — de l'a-
mende. Navelan" ny mpanjaka ny sa-
ziny. 3 # — , Trano fametrahan-kalesy.
REMISER, va. Mametraka kalesy ao
amy ny trano fitoerany.
RÉMISSIBLE, adj. Azo avela. Ce cri-
me n'est pas — . Tsy azo avela izany he-
loka izany.
RÉMISSION, sf. .!• Famelana. Il a ob-
tenu de Dieu la— de ses pôché3. Nahazo
/ame/an-keloka tamin' Andriamanitra
izy. 2 # — , Famindram-po. Un homme
sans—. Lohilahy tsy mamindra fo.
3 # — , Fihenàna. Il y a delà — dans sa
fièvre. Nihena ny tazony.
RÉMITTENT, ENTE, adj. Misy flhe-
nàna.
REMMAILLOTTER, ra. Mamono
lamban-jaza indray.
REMMANCHÊR, va. Manisy zarana
indray.
REMMENER, va. Mitondra mody, —
miverina. Il a remmené son fils. A'i-
tondra nody, — niverina ny zanany
REMONTAGE, «m. Fanisîana tampo-
ny sy fuladia. tapaka amy ny 'baoty, fa-
noloana, famahanana.
REMONTE, sf. Fanoloana ny soavalin'
ny miaramila mpitangin-tsoavaly.
REMONTER, vn. I 9 Miakatra indray.
Il est remonté dans sa chambre. Niaka-
tra indray tao amy ny efi-tranony izy.
2 # — . Misondrotra, miorika, mihemolra.
Le baromètre remonte. Misondrotra
ny barometra. Dans la balance quand
un des côtés s'abaisse, l'autre remonte.
Raha milambotsotra nyila mizana, mi"
sondrotra kosa ny ilany. La digue fait
— l'eau. Ny toho-drano mampiorika,
mampihemotra ny rano. 3° fig* Mi-
sondrotra, mody, miantomboka, ma*
nomboka. La rente remonte. Mison-
drotra ny vidin' ny zana-bola omen' ny
fanjakana. Il est remonté sur le trône.
Nody tamy ny fanjakany izy, tonga
mpanjaka indray izy. Pour raconter
cette histoire, il est remonté au déluge.
Mba hit an tara izany dia niantombo-
ha, nanomboka lavitra loatra izy. 8a
noblesse remonte à Saint Louis. Âfian-
tomboka aminy Md. Louis ny Ûandria-
nany.
—, va. 1 # Miakatra indray. — la montagne.
Miakatra ny tend rombohi tra indray.
2*—, Miorika. Il remonta la rivière.
Niorika ny renirano izy. 3'—, Manisy
ianaka indray, manisy tampon-kiraro
sy faladia tapaka, manolo soavaly, —
hazom-basy, — tadin-dokanga, mama-
hana indray. —sa maison de meubles.
Manisy fanaka indray ao an-tranony.
— des bottes. Manisy tampony aj//"a«
ladia tapaka amy ny baoty. — la ca-
valerie. Manolo ny soavalin' ny mia-
ramila mpitaingin-ts&avaîyr'— un fusil
Digitized by
Google
J
REM
— 703 —
REM
Manolo hazom-basy. —un violon. Ma-
nolo facfin-dokanga. — une montre.
Mamahana famantaranandro indray.
A 9 fig. Mamelona indray. Il lui remon-
ta le courage. Xamelona ny herim-
pony indray izy.
Se remonter, vpr. Mamonona indray.
REMONTOIR, sm. Faham-bodim-pa-
mantaranandro. Montre à—. Famanta-
ranandro faham-body.
REMONTRANCE , sf. Fananarana,
anatra. Faire des remontrances. A/a-
nanalra.
REMONTRER, va. Mananatra.
Se remontrer, vpr. Miseho indray.
REMORDRE, ra. Manaikitra indray.
—, vn. Mamely indray. Les Boldats ont
tant souffert qu'ils ne veulent plus—.
Voa mafy loatra ny miaramila ka tsy
mety mamely indray.
REMORDS, 8m. Ncnina, eritreritra,
fanindronan' ny eritreritra. Il éprouve
de violents— . Asian'ny nenina mafy
izy, mamely mafy azy ny eritreriny.
Les méchants tâchent d'étouffer les —
de leur conscience. Ny rats y fanahy
mikely aina hanindry ny fanindro-
nan' ny eritreriny.
REMORQUE, sf. Fîtarihan-tsambo.
REMORQUER, ra. Mitarika sambo.
REMORQUEUR, sm. Sambo mpita-
rika sambo.
REMOUDRE, va. Mitoto indray. —
du café. Mitoto kafe indray.
REMOUILLER, va. Mandena indray.
RÉMOULEUR, sm. Mpanasa antsy, —
hety.
REMOUS, sm. Ranomody.
REMPAILLAGE, sm. Fandrariana
mololo indray amy ny seza.
REMPAILLER, ra. Mandrary molo-
lo indray amy nyseza.
REMPAILLEUR, EUSE, s. Mpan-
drary mololo indray amy ny seza.
REMPARER ( SE ), vpr. Manao fefy
hiarovan-tena.
REMPART, sm. \* Manda. 2° fig. Fia-
rovaea. Le courage est le meilleur des
remparts. Ny herim-po no parovana
ambony indrindra.
REMPLAÇANT, AN TE, s. M pi solo,
solo. Voici son — . Inty ny mpisolo azy,
ny solony.
REMPLACEMENT, sm. Fisoloana,
fanoîoana. 11 faut pourvoir au — du
juge. Tokony hitady olona hisolo ny
mpitsara. J'ai cassé ce miroir, en voici
un autre en — . Vakiko io fitaratra io,
ka inty ny hafa hanoioana, hasolo azy,
REMPLACER, va. Mi solo, manolo.
Son flls le remplace dans son emploi. Ny
zanany no misolo azy amy ny rahara-
hany. Il est difficile de — ce capitaine.
Sarotra ny manolo io kapiteny io. Il a
remplacé les chaises par un canapé. /Vo-
soloany sofa ny seza. La paix de l'Ame
est un bien que rien ne remplace. Tsy
misy zavatra ma hasolo ny fiadanam-
po.
Se remplacer, vpr. Mifampisolo, mifa-
nolo, soloana.
REMPLI, «m. Lefi-damba.
REMPLI, IE, p. et adj. 1* Feno, nofo-
noina. 2 # — . Tototra, voatototra, nototo-
fana, natao tratrankala. 3» fig. Feno,
nofenoina. be, henika> Terrain —de pier-
res. Tany/eno, be vato. 4*— , Natao, tan-
teraka, notanterahina. 5°— , Lan y, no-
lanina.
REMPLIER, ra. Mandefltra lamba ha-
nalohy azy.
REMPLIR, va. 1* Mameno. —un ton-
neau. Mameno barika. Il remplit ses
coffres d'argon t. Afameno vola ny lalo-
moarany izy. 2*—, Manototra, manao
tratrankala. — un fossé. Manototra ha-
dy. Remplissez cette dentelle. Alaovy
tratrankala io dantely io. 3* fig. Ma-
meno, manenika, manerana. Les étran-
gers remplissent l'hôtel. Feno vahiny
ny tranom-bahiny. La fumée remplit
la chambre. Ny setroka manenika ny
efitra. Il a rempli la terre de son nom.
Nanerana ny tany rehetra ny lazany.
Cette nouvelle a rempli nos cœurs de
tristesse. Izany zava-baovao izany na~
meno alahelo ny fontsika. 4 # — , Manao,
manatanteraka, mahavita. Il est digne
de la place qu'il remplit. Mendrika ny
raharaha ataony izy. Il a bien rempli
ses obligations. Nanatanteraha, na-
havita tsara izay tsy main tsy hataony
izy. 5*—, Mandany. Il remplit bien son
temps. Mandany tsara ny androny
izy.
Se remplir, vpr. 1* Mihafeno. Ma mai-
son se remplit de monde. Mihafeno
olona ny tranoko. 2*—, Miboboka, mi-
letra. Se — de yin. Miboboka divay.
Se — de viandes. Miletra hena. .
REMPLISSAGE, sm. !• Famenoana.
2-—, Tratrankala. "3°— , Faraononv f.»a-
Digitized by
Googlej
REM
— 701 —
REN
na, faoampiny — . Il y a beaucoup de —
dans cet ouvrage. Be famenony foa-
na, etc., io boky io.
REMPLISSEUSE, sf. Mpanao tra-
trankala.
REMPLOYER, va. Manao indray, ma-
nisy — .
REMPLUMER, va. Manisy volom-bo-
rona indray.
8e remplumer, vpr. 1* Maniry volo in-
dray. Les oiseaux se remplument. Ma-
niry volo indray ny vorona. 2* fig.
Mahazo indray. Ce commerçant se rem-
plume. Mahazo indray io mpivarotra
io. 3*—, Mahazo nofo indray.
REMPOCHER, va. Mampiditra am-
paosy indray. Il rempocha son argent.
Nampidiriny am-paosy indray ny
volany.
REMPORTER, va. 1* Mitondra mody,
— miverina. Remportez votre argent.
Ento mody, etc., ny volanao. 2°— , Ma-
hazo. Il a remporté le prix. Nahazo ny
valisoa izy.
REMUAGE, sm. Pangaroana.
REMUANT, ANTB, ad). 1* Mihetsi-
ketsika, mipelipelika, mihavalravatra,
miheflkeflka, mitrifantrifana. Enfant—.
Zaza mihetsiketsi-dava, etc. 2* fig.
Mampitabataba, mampikotana. Un es-
prit — . Olona mampitabataba, etc.
REMUE-MÉNAGE, sm. 1* Pamin-
drana entana maro. 2 # — , Tabataba.
REMUEMENT ou REMÛMBNT,
sm. 1* Pihetsiketsehana. 2* fig. Tabata-
ba.
REMUER, va. 1 # Manetsika, mangaro,
mamindra^e remuez pas le bras. Aza
nianeteifcetet-tsandry. On a remué cet-
te table. Nisy nanetsika io latabatra
io. —du riz qu'on fait sécher. Man-
garo vary mihahy. — de la terre. Afa-
mindra tany. Vfig. Manetsika, mampi-
hetsika ny fo, mampientaua ny fo. Ne
remuez pas cette affaire. Aza manetsi-
ka izany raharaha izany. Il remue les
auditeurs. Mampihelsika, mampien-
tana ny fon* ny mpihaino izy. 3 # — ,
Mampitabataba, mampikotana. Il remue
le peuple. Mampitabataba, etc., ny va-
hoaka izy.
—, vn. Mihetsika, mipelipelika, mihava-
travatra, miheflkeflka, mitrifantrifana. Il
n'est pas mort, il remue encore. Tsy
maty izy, fa mbola mihetsika. Cet en-
fant remue sans cesse. Mihetsiketsika,
«te, lalandava ity zazalahy ity>
Se remuer, vpr. 1* Mihetsika. Comme
Se mouvoir. 2* fig. Miheninkenina, rai-
popôka. Il s'est beaucoup remué pour
cette affaire. Niheninkenina, nipopô-
ka fatratra tamin* izany raharaha izanv
izy.
RÉMUNÉRATEUR, TRIGE, a.
Mpamalysoa. Dieu est le— de la ver-
tu. Andriamanitra no mpamaly soa ny
hatsaram-panahy.
— , adj. Mamaly soa, mampahazo torabo-
ny. Industrie rémunératrice. Taozavatra
mampahazo tombonxjx
RÉMUNÉRATION, sf. Valisoa. N
RÉMUNÉRATOIRE, adj. Atao ho va-
lisoa. Don — . Panomezana atao ko vali-
soa.
RÉMUNÉRER, va. Mamaly soa.
RENAI88ANGE, sf. 1* Pahaterahana
indray. 2 # — , Paniriana indray, fiposaha-
na— s fisehoana —, fandrosoana — .
RENAISSANT, ANTE, adj. Maniry
indray, miposaka —, miseho — , mandro*
so—.
RENAÎTRE, vn. 1* Teraka indray.
Nous renaissons tous par le baptême.
Teraka indray amy ny batemy isika re-
lie ira. 2*—, Maniry indray, miposaka
—, miseho —, mandroso — . - Au prin-
temps les arbres renaissent. Raha loha-
taona maniry indray ny hazo. Le
jour renaît. Miposaka, miseho indray
ny andro. L'industrie renaît. Mandroso
indray ny taozavatra.
RÉNAL, AXE, adj. Ao am-balahana.
Nerfs rénaux; Hozatra ao am-bala~
hana.
RENARD, am. 1 e Karazan'amboahaolo,
2 # fig. Fetsilahy, konjolahy.
RENARDE, sf. Amboahaolovavy.
RENARDEAU, sm. Zanak* amboa-
haolo.
RENARDIÈRE, sf. Lavak' amboa-
haolo.
RENGAISSAOE , sm. Fametrahana
amyny kesika indray.
RENCAISSER, va. Mametraka amy ny
kesika indray. — des oranges. Mame-
traka foto-boasary amy ny kesika in-
dray.
RENCHÉRIR, va. Mahalafo, mahasa-
rotra, mampisondro-bidy. La mauvaise
récolte renchérit les denrées. Ny tsy
fahavokaran-javatra mahalafo , etc., ny
varotra.
— , vn. 1* Mihatafo, mrhatarotra, mison*
Digitized by
Google
REN
705
KEN
dro-bidy. Tout renchérit. Mihalafo,
etc., ny zivatra rohotra. 2* (iq. Mihoa-
tra. Il renchérit sur lui. Mihoalra
azy izy. Gommo Enchérir.
RENCHÉRISSEMENT, «m. Iîalafo-
sana, hasarotana, tison! rotam-bidy.
RENCOGNER, va. Manosika ho amy
ny zoro.
Se rencogner, vpr. Miampirina amy
ny zoro.
RENCONTRE, ?A [• Fifanondna, fltse-
nâna, fihaonana, zavatra sondrasondra,
fanambinana. J'ai fait La — de votre ami.
Nifanena. nihaona tamy ny sakaiza-
nao aho. J'évite sa—. Manao izay tsy hi-
fanenako, hihaonako aminyaho. ^llez
à sa — . Mandehana mitsena azy. Mar-
chandise de—. Varotra sendrasendra.
Je ne pensais pas avoir unn si heureuse
— . Tsy nampoiziko hoambinina toy
izany aho. v 2*— , Ady tsy nampoizina,
— samy irery. La— fut meurtrière. Be
no maty tamin' izany ady tsy nampoi-
zina izany. La —eut lieu dès le matin.
Nalao raha vao marainakoa ny ady sa-
my ircry. 3°— , Toetra, toe-draharaha,
fotoana. Voy. Conjoncture, Occasion.
RENCONTRER, ta. Mifanena, mihao-
na, mifanojo. tojo, mifanohatra, sehatra,
sendra, ambinina, tohatra, sendra ma-
hita. Je l'ai rencontré sur mon chemin.
Nifanena, nihaona, nifanojo taminy,
tojo, sehatra» sendra azy tao an-dâla-
na aho. En creusant ce fossé on a ren-
contré le roc. Tamy ny nihadiana io
hady io dia sendra vatoiampy. Tl vou-
lait une femme raisonnable, il a mal
rencontré. Nitady vohivavy hendry izy,
kanjo tsy ambinina, kanjo tohatra ny
fangangan' olona J'ai rencontré ce livre
chez mon ami. Sendra nah\ta io boky
io tao amy ny sakaizako aho. Il a ren-
contré juste dans ses conjectures. Sen-
dra nahita marina tamy ny vinany na-
taony izy.
Ôg rencontrer, vpr. I 9 Mifanena, mi-
naona, mifanojo, mifaneh.it ra. 2*—, Mi-
fanen-kevitra. Nous nous sommes ren-
contrés. Nifanena ny hevitsika. 3°— ,
Hita, misy. Cela ne se rencontre pas tous
les jours. T*y hita, tsy misy isan' an-
dro izany.
RENDEMENT, sm. Ny azo avy amy
ny vokatra. Cette année le— du blé est
considérable. Tamin'ito, be ny tafarina
azo tamy ny varim-bazaha.
RENDETTER ( SE ), vpr. Mitrosa in-
dray.
RENDEZ-VOUS, sm. !• Fotoana. Ne
manquez pas au— . Az.i mandiso fotoa-
na. Assigner un — à quelqu'un. A/amo-
toana olona. J'ui un — à deux heu-
res. Manam-pofo'uic?, efa nifamotoana
amin' olona aho amy ny roa. '2*— , Fi-
haonana. Co bois est le — de tous les vo-
leurs. Itsy nia ilsy no fthaonan' ny
mpangalatra r.;hetra.
RENDORMIR, va, Mampatory in.lray.
Se rendormir, vpr. Matory indray.
RENDRE, va. 1° Mamerina. Il a rendu
la somme qu'il avait volée. Namerinu
ny vola nangalariny izy. 2* — , Milondra,
manalilra. J'ai rendu le paquet à domi-
cilo. Nentiho, nateriho tao an-tranony
nyentana. 3° fig. Mivalana, mandoa. Il
a rendu les aliments comme il les a
pris. Nivalana izy ka tsy niova tsy ui-
valivaly ny hanina nohaniny. Il a rendu
son déjeûner. Nandoa ny sakafo noha-
niny izy. 4*—, Mahavokatra, mampaha-
zo, miteraka. Cette terro rend beau-
coup. Mahavokatra fatratra io tany io.
Ra terre lui rend dix mille francs par an.
Mampahazo azy roa arivo isan-taona ny
taniny. Son argent lui rend dix pour
cent. Miteraka ariary folo isan-jato ny
volany. Cetlo orange reud beaucoup de
jus. A/i/era-drano be io laoranjy io. Cot-
te fleur rend une odeur agréable. Mite-
raka fofona manitra io voninkazo io. "»•
— , Manome, mamaly, mamerina, mam-
piseho, mamoaka, mandika, mampan-
dre. — gloire à Dieu. Manome vonina-
hitra an' Andriamanitra. Rendez le bien
pour le mal. Valio soa ny ratsy. Cette
glace rond bien les objets. Mameri-
na, mampiseho tsara ny zavatra io fi ta-
rai ra io. L'écho rend les son9. Ny a ko
mamerina ny feo. Ce portrait rend bien
votre ligure. Mampiseho tsara ny tare-
hinao io sary io. Il rend clairement sa
pensée. Mamoaka raazava ny heviny
izy. Le juge a rendu la sentence. Ny mpi-
tsara namoaka ny leny fltsarana. Il a
rendu ce verset mot à mot. Nandika
ity andininyity araka ny teny tsirairay
izy. Cet harmonium rend des sons har-
monieux. Mamoaka, mampandre feo^
mahafinaritra io armonia io. t°— , Man>
lotra. — les armes. Manolotra fiadiana.
7°— , Mahatonga, mampo ly, maha....,
mampa..., man...., mi..... Ses victoi-
res l'ont rendu maître d'un vaste pays.
i>
Digitized by
Google
RBN
— 706 —
REN
Ny fandresena nataony no nahatonga
azy ho tompon'ny fari-tany lebibe. Ce
remède lui a rendu les forces. Izany
fanafodv izany no nampody ny tanjany.
f> remède l'a rendu à la vie. Izany fana-
fody izany no na/iavelona azy. Le mal-
heur Ta rendu sage. Nampahendry azy
ny fahoriana. Rendre visite à quelqu'un.
3/amangy olona. — réponse. 3/amaly.
— grâce. J/isaotra. —la justice. J/itsa-
ra.
— , un. Mankany. Ce chemin rend à la vil-
le. Mankany an-tanâna ity lâlana ity.
Se rendre, vpr. !• Miverina, mankany.
II se rend à son bord. Miverina an-
t?ambo izy. Il se rend en Angleterre.
Mankany Englanda izy. Les fleuves se
rendent à la mer. Mankany amy ny ra-
jiomasina ny ony. 2* fig. Manolo-tena,
mirolo-batana, manaiky, miaiky, mikoy.
La vi le s'est rendue. Nanolo-tena, na-
naiky r nikoy ny tanana. Ils se rendi-
rent aux ennemis. Nanolo-tena, nito-
lo-batana tamyny fahavalo izy ireo. Il
s'est rendu à la raison. Nanaiky, ni-
aiky ny marina izy. 3 # — , Tonga. Les
ennemis se sont rendus maîtres de la vil-
le. Ny fahavalo no tonga tompon'ny ta-
ndna. Il s'est rendu malade. Tonga na-
rary izy.
RENDU, UE, adî. !• Trotraka, toro-
vana. Je suis — . Trotraka, etc., aho.
2 # — , Tonga. Enfin nous voici rendus.
Amy qy farany dia tonga isika.
RENDURCIR, ta. Manamafy.
Se rendurcir, vpr Mihamafy.
RÊNE, »f. \* Kofehin-damboridy. 2» fig.
Les rênes de l'Etat Ny fîlondram-pan-
jakana.
RENÉGAT, ATE, s. Mpivadika ny fi-
vavahana kristiana.
RENFERMÉ, sm. Maimbolao. Il y a
une odeur de — dans cette chambre. Mi-
sy fofona maimbo lao ato an'efitra.
RENFERMER, va. 1* Manidy, mam-
pihiboka, mampifahy.—un fou. Mani-
dy, etc., adala. î # — . Misy. L'épi ren-
ferme un grand nombre de grains. Ny
salohim-bary anankiray misy voa betsa-
ka. 3*—, Marna ri tra. Il a renfermé son
discours en deux points. Namaritra ny
laha-teniny tamy ny foto-kevitra roa izy.
Se renfermer, vpr. {• Mihidy, mirin-
drin-trano, mihiboka, mifahy. 2° fig.
Tsy milaza afa-tsy. Il s'est renfermé
dans son sujet Tsy nilaza afa-tsy ny
teua zavatra nodinihina izy.
RENFLEMENT, sm. Fivonto, flvobi-
tra, fibontana.
RENFLÉ, ÉE, ad}. Mivonto, mivohi-
tra, mibontana, kibotaina. Colonne ren-
flée. Andry mioohitra, kibotaina. Tige
renflée. Tahon-java-maniry mivohitra,
mibontana.
RENFLER, vn. Mivonto. La pâte a
bien renflé. Nivonto fatratra ny ko-
ban-dafarina.
—, va. Mampivonto.
RENFONCEMENT, sm. 1* Fitsopa-
hana. Placez le poêle dans le — . Afao-
paho ao ny fatara-by. 2 # — , Fanemora-
na, fampihemorana.
RENFONCER, va. 1* Mandentika in-
dray na kokoa, mandetra indray nako-
koa t etc. Renfoncez ce clou. A lente ho
indray, — kokoa io fantsika io. Voy.
Enfoncer. 2*—, Manemotra, raampihe-
motra. Renfoncez cette ligne. Ahemo-
ry, ampihemory ity andalan-tsoratra
ity-
RENFORCÉ, ÉE, p. et adj. 1* Mafy,
nohamafisina, nampitomboina. Etoffe
renforcée. Lamba mafy. 2 # — , Izaitsizy,
Sot-—. Adala izaitsizy.
RENFORCEMENT, sm. Fanamafisa*
na, hamafy. hamaflsana, fampttomboa-
na, fitomboana.
RENFORCER, va. Manamafy. mam-
pitombo. — une poutre. Manamafy sa-
kamandimby. — sa voix. Manamafy ny
feony. — des troupes. Mampitombo ny
miaramila. — la dépense. Mampitom-
bo ny lanfna.
Se renforcer, vpr. Mihamafy, mitombo,
mihamahay. Il se renforce dans le cal-
cul. Mihamahay marika izy.
RENFORT, sm. Fanampy. Le général
attend nn — . Miandry miaramila /a-
nampiny ny jeneraly.
RENGAGEMENT, sm. Filatsahan-te-
nany indray.
RENGAGER, va. 1* Mamotraka ho an*
toka indray. 2*—, Mampibitsoka indcay.
3"—, Manomboka indray. Voy. E.vgagbh.
Se rengager, vpr. 1* Milatsa-tenany
indray. 2»—, Mihitsoka indray. 3 # — ,
Atomboka indray, manomboka — .
RENGAINE, sf. Zava-poana, hevi-po-
tsy, hevi-d ravina.
RENGAINER, va. 1* Mampidi-tsabt-
tra amy ny tranony. î* fig. Mampija-
nona. Rengainez votre compliment.
Ajanonyny tony fankalazana nataonao.
Digitized by
Google
REN
— 707 —
REN
RENGORGER (SE), vpr. Mianjonan-
jona, miandranandrana, mirehareha.
RENGRAISSER, va. Manatavy in-
dray. —son cheval. Manatavy indray
ny soavaliny.
—i vn. Mihamatavy indray. Nos moutons
rengraissent. Mihamatavy indray ny
ondrilahintsika.
RENIABLE, adj. Tokony holavina.
RENIEMENT ou RENtMENT, sm.
Fand4vana. Le — de saint Pierro. Ny
fandâvany Md. Piera.
RENIER, va. 1* Manda. Il Ta renié
pour son ami. Nolaviny tsy ho sakai-
zany izy. 2*— . Mivadika. Il a renié sa
religion. Nivadika ny fivavahany izy.
RENIFLEMENT, sm. Fifohan-delo.
RENIFLER, vn. Mifo-delo.
—, va. Mitroka. — une prise. Milroka
paraky.
RENIFLEUR, EU SE, a. Mpifo-deto.
RENOM, sm. Lara. Homme de — . Olo-
malaza
RENOMMÉ, ÉE,p. et adj. f Yoafidy
indray. nofldina — . ?•— , Malaza, ma-
nan-daza, mandeha laza, manehoeho.
Capitaine—. Kapiteny malaza, ma-
nan-daza. Voy. Célèbre.
RENOMMÉE, sf. 1* Laza. Cela nuirait
à sa — . Hanimba ny lazany izany. 2 #
—, Filazan* olona. J'ai appris cela par
la — . Filazan' olona no nandrenesako
izany.
RENOMMER, va. 1* Mifldy indray.
On Ta renommé. Nofldina indray izy.
2 # — , Mankalaza. Ce chanteur qu'on
renomme en tous lieux. Io mpihira io
îzay ankalazaina hatraiza hatraiza.
RENONCEMENT, sm. Fahafoizana,
famoizana, fandaozana, fanddvana. It vit
dans un grand— de soi-même. Mampi-
seho fahafaizan-tena, fandavan-tena
roahagaga izy.
RENONCER, vn. Mahafoy, mamoy,
mandao, mandd, mivadika, mamela. Il
a renoncé à la succession. Nahafoy,
namoy, nandao ny lovany izy. — à
8a tan. Manda any Satana. Il a renoncé
à sa religion. Nivadika ny Gvavabany
izy. Il a renoncé à cette entreprise. Na-
velany izany raharaha izany.
—, ta. Mandd. Avant que le coq chante,
vous me renoncerez trois fois. Alohan* ny
hanenoan'ny akoho, dia handé ah y in-
tclo hianao.
RENONCIATION, sf. Fahafoizana, fa-
moizana, fandaozana.
RENOUER, va. f Mamôna indray, ma-
mehy indray. — ses souliers. Mame-
hy ny kirarony indray. 2*fig. Mampi.
tohy indray. Je viens de — amitié avec
lui. Avy nampitohy fihavanana taminy
indray aho.
Se renouer, vpr. Avona indray, afehy
indray.
RENOUBUR, EUSE, s. Mpanao ody
folaka.
RENOUVELABLE, adj. Azo havaozi-
na. Bail — . Fa no fana azo havaozina.
RENOUVELER, ta. Mauolo, mana-
vao, mahatonga ho vaovao, manindroa,
mamerina, manaitra, manetsika, mamo-
ha(foha). Il renouvelle son mobilier.
Manolo ny fanany izy. Le retour du
printemps renouvello toutes choses. Ny
tltsingercnan* ny lohataona manavao
ny zavatra rehetra. Le baptême renou-
velle l'homme. Ny batemy mahatonga
ny olona ho oiom-baovao. On a renou-
velé le traité. Nohavaozina ny fane-
kem-pihavanana. Il a renouvelé ses
vœux. Nohavaoziny, nindraoziny,
naveriny ny voady nataony. Cela re-
nouvelle sa douleur. Manaitra, ma-
netsika, mamoha ny alahelony izany.
Se renouveler, vpr. Soloana, havaozi-
na, tongi vaovao, indraozina, miveri-
na, tairina, mihetsika. La fièvre se re-
nouvelle. Mivcrina, mihetsika ny ta-
zo.
RENOUVELLEMENT, sm. Fanoloa-
na, fanavaozana, fahatongavana ho vao-
vao, fanindraozana, famorenana, five-
renana, Ûhetsehana.
RÉNOVATEUR, TRICE, adj. Ma-
hatonga ho vaovao.
RÉNOVATION, sf. Fanavaozana, fa-
hatongavana ho vaovao, fanindraozana,
famerenana.
RENSEIGNEMENT, sm. Fanoroana,
fahafantarana, fi laza oa, fanambarana.
Donnez-moi quelques ronsoignemonts
sur cette affaire. Atorotoroy, ampa-
hafantaro, ilazao, anambarao kely
ny moniba izany raharaha izany aho.
RENSEIGNER, va. Manoro, mampia*
natra indray, mampahafantatra, milaza,
manambara. Il avait oublié le chemin,
je le lui ai renseigné. Nanadino ny 14-
lana izy, fa izaho nanoro azy indray. Il
Digitized by
Google
REN
— 708
REN
faut lui — le latin. Tsy maintsy ampia-
narina teny Iatina indray izy.
Se renseigner, vpr. Manadina. Je mo
suis renseigna auprès de lui. Nanadina
azy aho.
RENSEMENCER, fa. Mamafy in-
dray.
RENTE, *f. 1° Zana-bola na harena
raisina isan-taona. ïl a mille francs de
— . Maliazo zana-bola roan-jato i«an-
taona izy. Il jouit d'une — en blé. A//m-
dray vnrim-bazaha isan-taona, izy. 2'—,
Zana-bola oraen* ny fanjakana.
RENTER,t>a. Manokana zana-bola na
harena hnraisina isan-taona. Il a rente
un hôpital. Nanokana zana-bola na
harena horaisin' ny hospitaly ananki-
. ray Uan-taona izy.
RENTIER, 1ÈRE, *. !• Mpandray za-
na-bola isan-taona. 2 # —, Mpandray zana-
bola na harena isan-taona hivelomany.
RENTRAIRE, va. Manosoka zaitra.
RENTRAITURE, sf. Soso-jaitra. '
RENTRANT, ANTE, adj. Miditra.
Angle—. Zoro miditra.
— , sm. Izay miditra hisolo ny maty loka.
RENTRA YEUR, EUSE, g. Mpanoso-
jaitra.
RENTRÉE, af. !• Fidirana indray. À
la — des classes, on dit une messe du
Saint-Esprit. Raha miditra indray
ny sekoly, dia atao ny lamesan' ny Fa-
nahi-Masina. 2°— , Fiverenana. Attendre
le sanglier à la — . Miandry lambo mi-
rerina. 3°— , Famoriana, fahazoana in-
dray. Je comptais sur la — de mes fonds,
mais, personne ne m'a payé. Nanantena
hamory, hahazo ny volako indray aho,
fa tsy nisy nandoa.
RENTRER, vn. t° Miditra indray. Il
est rentré à la maison. Niditra ao
an-trano indray izy. Aujourd'hui les
élèves rentrent. Miditra indra y anio
ny sekoly. 2 8 — , Miverina, mahazo in-
dray. manaraka indray, mandinika. Il est
rentré en charge. Tafavcrina tamy ny
raharahany izy. Il est rentré, dans son
bien. Nahazo ny fananany indray izy.
Il est rentré dans ses bonnes grâces.
Nahazo lltia taminy indray izy. Il
est rentré dans le devoir. Nanaraka
ny mety indray izy. — en soi-même.
jl/andimaanyaoalUpony. 3 # — , Vori-
na, azo indray. Cette avance rentrera peu
. à peu. Izany vola naroso aloha izany ho-
vorina, ho azo tsikelikely indray. Fai-
re — ses fonds. Mamory ny volany.
—, va. Mampiditra. — des orangers.
Mampiditra foto-boasary.
RENVERSE (A LA), loc. adv. Mitsi-
lany. Il est tombé à la—. Lavo nitsila-
ny izy.
RENVERSÉ, ÉE, p. et adj. {• Voaon-
gana, naongana, miongana, voazera, na-
zera, nianjera. 2 # — , Voafotilra, nafoti-
tra. raifotitra, nampifamadihina, mifa-
madika, voatsingoloka, natsingoloka, mi-
tsingoloka, natsontsorika, mitsontsorika.
voatotongana, natotongana, mitotongn-
na, voahohoka, nahohoka, mihohpka, rai-
tsilany. Il y a des lunettes à travers
lesquelles on voit les objets renversés.
Misy masotavitra mampiseho ny za-
valra ho mifotitra, mit&ingoloka,
mitsontsorika. 3*—. Nakorontana,
mikorontana, nasafotofoto, misafotofoto.
4* fig. Voarava, noravana, rava. nako-
rontana. mikorontana. mivadika, nampi-
famadihina. mifamadika. Il a l'esprit—.
Mikorontana ny sainy, mivadika ny
ati-dohany. C'est le monde — . Nampi-
famadihina, mifamadika izany.
RENVERSEMENT, 8m. 1* Fanonga-
nana, fîonganana, fanjerana, flanjera-
na. 2*—, Famoterana, fifoterana. fampi-
fnmadihana, fifamadihana, fanatsingolo-
hana, fitsingolohana. fa n atson tso ri ha na,
fanatotonsranana, fitotonganana, fano-
hofana, fihohofana. 3*—, Fanakoronta-
nana, (Ikorontanana, tanasafotofoloana.
fisafotofotoana. 4* fig. Fandravana. fa-
haravana, fampikorontanana, fikoronta-
nana, flvadihana, fampifamadihana, fi-
famadihana.
RENVERSER, va. fManongana.man-
jera. Le vent a renversé cet arbre. Ny
rivotra nanongana, nanjera io hazo
io. Il a renversé la table. Nanongana
ny latabatra izy. 2 # — , Mamotitra. mam-
pifamadika, manatsingoloka, manatson-
tsorika, manatotongana, manohoka. —
une phrase. Mampifamadika teny amy
ny fehezan-teny. Renversez l'encrier.
Alsingolohy t atotongano ny fitoeran-
dranomainty. Renversez les assiettes.
Ahohofy ny lovia. 3 # — , Maoakorontana,
manasafotofoto. Il a renversé tous mes
livres. Nanakorontana, etc., ny boki-
ko rehetra izy. 4 # fig. Mandrava, raampi-
korontana. mampivadika. mampifamadi-
ka. — un Etat. Mandrava fanjakana. Il
a renversé les affaires de cette mat9on.
Nampikorontana ny raharahan* izy
Digitized by
Google
REO
— 709 —
REP
mianakavy ato izy. Ce livre lui a renver-
sé l'esprit. Nampikorontana nysainy
izany boky izany.
Se renverser, vpr. {• Miongana, mian-
jera. 2 a — , Lavo mitsilany.
RENVOI, «m. f Fampanatorana in-
dray, fampUondrana — , fanirahana—,
famerenana. fandâvana. 2°— , Fampa-
naterana, fampiténdrana, fanirahana.
3*—, Fandravana, fandroabana. 4 # — ,
Famindrana, fanomorana. 5*— , Masi-
naty.
RENVOYER, va, !• Mampanatitra in-
dray, mam pi tondra — . maniraka —, ma-
mcrina, manda. Je lui ai renvoyé le li-
vre qu'il m'avait prèle. Nampanateri-
ko, nampilondraiko tarai ny indray,
naveriko taminy ny boky nampindra-
miny ahy. On a renvoya le courrier deux
heures après son arrivée. Nirahina
indruy ny mpi tondra taratasy nony
afaka adim-pamantaranandro roa tao-
rian* ny nahatongavany. J'ai renvoyé
son présent. Naveriko, nolaviko ny
fanatitra nateriny. Renvoyez la balle.
Avereno ny baolina. La glace renvoie
les rayons du soleil. Ny fitaratra ma-
rner ina ny tsirim-pahazavana. L'écho
renvoie le son. Ny ako mamerina ny
feon-javatra. 2 # — , Mampanatitra, mam-
piîondra, maniraka. J'ai renvoyé votre
demande au ministre. Xampanateri-
ko, nampitondraiko any amy ny mi-
nistra ny fangatahanao. Il m'a ren-
voyé à sa femme. NanivaUa ahy ho
any amy ny vavy izy. Ces chiffres ren-
voient le lecteur à la fin du livre.
Ireo marika ireo maniraka ny mpama-
ky ho amy ny faran' ny boky. 3 # — , Man-
drava. mandefa, mandroaka. On a ren-
voyé les troupes. Noravana ny miara-
mila. On a renvoyé l'accusé. Nalefa ny
voampanga. Il a renvoyé deux domesti-
ques. Nandroaka mpanompo roa izy.
4*—, Mamindra, manemotra. On a ren-
voyé le procès à huitaine. Nafindra,
nahemotra ho havaloan'andro ny ady.
5 # ftg. —la balle à quelqu'un. Mamaly
mafy olona.
Se renvoyer, vpr. 1* Mifampanatitra,
mifampitondra. 2* /?£/. Se —la balle. Mi-
fanjàna.
RÉOCCUPATION, sf. Fakana indray.
RÉOCCUPER, va. Maka indray.
RÉORDINATION, sf. Fanamasinana
olona in Ira v. *
RÉORDONNER, va. Manamasina olo-
na indray.
RÉORGANISATION, sf. Fandahara-
na indray, fandaminana — .
RÉORGANISER, va. Mandahatra in-
dray, mandamina — . \
Se réorganiser, vpr. Alahatra indray,
alamina— / .
RÉOUVERTURE, sf. Famohana in-
dray. Depuis la — do ce magasin. Ha-
tramy ny namohana indray io trano
flvarotana io.
REPAIRE, sm. i m Fioren' ny biby dia,
fifonohau' ny biby dia. C'est le — d'un
lion. Ao no ierena, ifonohan ny lio-
na anankiray. 2* ftg. Fandrian-dompy.
Cette maison est un — de voleurs. Tra-
no fandrian-dompy io trano io,
REPAÎTRE, t'a. 1* Mamahana. — des
animaux. Mamahana biby. 2* ftg. —
quelqu'un de chimères. Mampanantena
tsy misy. — ses yeux de la vue d'un
objet. Mibanjin-javatra.
Se repaftre, vpr. 1* Mihinana, homa-
na, voky. Ils se sont bien repus. Vo-
ky tsara izy ireo. 1* ftg. Se — do chi-
mères. Manao ariary zato am-pandria-
na.
RÉPANDRE, va. !• Mandraraka, ma-
nabosasaka, mampitobaka, mandrotsa-
ka, mandatsaka. Il a répandu de la sau-
ce sur la table. Natxdraraka ro tao am-
bony latabatra* izy. —du sel. Mandra-
raka sira. — des larmes. Mandrotsa-
dranomaso. Il a répandu son sang
pour la patrie. Nandatsaha ny rany
ho any ny tanin-drazany izy. 2 # — , Man-
defa, manely, mampicly, mizarazara.
Ces fleurs répandent une odeur agréa-
ble. Mandefa fofona manitra ireo vonin-
kazo ireo. Il répandit ses troupes dans
tous les villages. Nanely, nampiely
ny miaramilany tamy ny vohitra rehe-
tra izy. — des aumônes. Mizarazara
flantrana. 3 # ftg. Mampicly. Il a répan-
du ce bruit dans la ville. Nampiely
izany tsaho izany eran' ny tanàna izy.
Se répandre, vpr. !• Raraka, mibosa-
saka, mitobaka, mirolsaka. La cruche
qu'elle portait sur la tête s'est cassée et
l'eau s'est répandue sur elle. Vaky ny
siny teny an-dohany, ka nibosasaka
taminy ny rano. L'eau s'est répandue
par-dessus les bords du verre. Slitoba-
ka tamy ny gilasy ny rano. S"— , Mie-
ly. Los eaux se répandent dans la .c*ani-
Digitized by
GoogI
8 l J
REP
— 710 —
REP
pagne. Miely any an-tsaha ny rano. 3*
fig. Miely, miseho, mamoaka teny be-
tsaka. Un air triste se répand sur tous
les visages. Miseho amy ny tarehin' ny
moro ny alahelo. Il cherche à se— dans
le monde. Te-hiseho amy ny oiona izy.
Il se répandit en invectives contre lui.
Namoaka teny fanesoana azy belsaka
izy.
RÉPARABLE, adj. 1* Azo amboari-
na. 2°—, Azo oncrana.
REPARAITRE, un. Miseho indray,
miposaka— . Le soleil reparait. Miseho,
etc., indray ny maseandro.
RÉPARATEUR, sm. Mpanonilra.
Réparateur, trice, adj, Mahonitra,
mandamina. Gouvernement—. Fanjaka-
na mandamina.
RÉPARATION, sf. 1* Fanamboarana.
2 # fig. Fanonerana, onitra. Quelle — de-
mandez-vous ? Fanonerana, etc. , ino-
na no angatahinao ?
RÉPARER, va. \* Manamboatra. — un
mur. Manamboatra ampiantany. 2* fig.
Manonitra. Il a réparé ses torts. Nano-
nitra ny hadisoany izy. Il a réparé l'in-
jure qu'il lui avait faite. Nanonitra ny
fanesoana nataony taminy izy. H répa-
re le temps perdu. Manonitra ny andro
ïany foana izy. Il toc. — ses forces. Mi-
hamatanjaka indray.
Se réparer, vpr. 1° Amboarina. 2 # fig.
Onerana.
REPARLER, vn. Milaza indray, ml-
resakà — . Reparlez-lui de cette affaire.
Ilazao, iretaho indray izany raharaha
izany izy.
REPARTIE, s[. Famaliana, famaly. Il
est prompt à la — . Malaky marnai y izy.
REPARTIR, va. et vn. Mamaly.
—, vn. 1* Miverina, mody. Il repart pour
son pays. Miverina, etc., any amy ny
tanin*drazany izy. 2-— , Miala indray.
Je repars dans deux jours. Hiala in-
dray alto raba afaka indroa andro.
RÉPARTIR, ra. Mizarazara, mitanta-
na, manokoioko. — ses biens. Mizara-
zara, mitantana nyjfananany. —des
troupes dans divers villages. Slanoko-
toho ny miaramila amy ny vohilra sami-
hafa.
RÉPARTITEUR, sm. Mpizarazara,
mpitantana, mpanokotoko.
RÉPARTITION, sf. Fizarazarana, Q-
tantanana. fanokotokoana.
REPAS, H'irt. Fihinanana, sakaftx
REPASSAGE, «m. Fipasohana, fanasa-
na.
REPASSER, vn. Mandalo indray. mi-
verina, manerantserana. Il repassera ici
co soir. Handalo eto indray izy raba
hariva. Il vient de— en Angleterre Vao
niverina any Englanda izy. — devant
quelqu'un. Manerantserana olona.
— , va. [• Mita indray, mamaky indray.
—l'eau. Mita rano indray. L'armée re-
passa les Alpes. Namaky ny tendrom-
bohitra Alpa indray ny laQka. 2 # — , Mi-
l»asoka, manasa. — du linge. Mipasoka
lamba. — un couteau. Manasa antsy.
3* fig. Mamerimberina aloha. — un dis-
cours. Mamerimberina laha-teny alo-
na. —une leçon. Mamerimberina lé-
sons aloha.
REPASSEUR, sm. Mpanasa antsy, —
hety.
REPASSEUSE, sf. Vebivavy mpipaso-
ka.
REPAVER, va. Manao ngorodom-bato
indray, manao lampîvato —, maadra ti-
tra akoravato— .
REPÊCHAGE, sm. Fakana zavatra
anaty rano.
REPECHER, va. Maka anaty rano. —
un cable. Maka mahazaka anaty rano.
— un uoyé. Maka olona maty au-drauo.
REPEINDRE, ta. Manoso-doko in-
dray, mandoko indray. — une porte.
Manoso-doko, etc., varavarana indray.
REPEINT, EINTE, p. et adj. Voahoso-
doko indray, nobosoran-doko — , voaloko
—, nolokoana— .
REPENSER, vn. Mandinidinika in-
dray. Repensez à mon allai re. Dinid'f
niho indray ny raharahako.
REPENTANCE, sf. Fanenenana.
REPENTANT, ANTE, adj. Maneni-
na.
REPENTIES, sf. pi. et adj. Vehivavy
mpivalo.
REPENTIR (SE), vpr. Manenina. Il
se repout de ses fautes. Maneninano-
ho ny ota nataony izy.
REPENTIR, sm. Fanenenana. nenina.
Il est touché de — . Honîsan' ny nenina
izy.
REPERCER, va. Mandoaka indray, ma-
ninteraka —, managorobaka — , etc.
Voy. Pkucer.
RÉPERCUSSION, sf. Famerenana,
liverenana.
Digitized by
Google
REP
711 —
REP
RÉPERCUTER, va. Mamerina. L'écho
répercute le son. Ny ako mamerina. ny
feon-javatra.
Se répercuter, vpr. Miverina.
REPERDRE, va. Mandany indray, ma-
ty —, resy —, maty antoka — -. Voy. Per-
REPÈRE, am. Marika, faraantarana.
RÉPERTOIRE, «m. 1* Taratasy flta-
didian-iavatra betsaka. 2* fig. Olona ma-
hatadidy zavatra betsaka. CM homme
est un — d'anecdotes. Mahaladidy lan-
tara betsaka io lehilahy io.
REPESER, va Mandanja in dm y.
RÉPÉTAILLER, va. Mamerimberin-
dnva.
RÉPÉTER, va. 1* Milaza indray, ma-
merin-tony, mamerina. Je vous ai dit ce-
la, et je vous le répète. Efa voalazako
taminao îzany. ary lazaiho indray. are-
riko. L'écho répModeux fois le son. Ny
ako mamerina indroa ny feon-javatra.
Vous répétez ce qu'on a dit cent fois.
Mamerina izay efa voalaza injato hia-
nao. 2*—, Milazalaza, manambara, ma-
merimberina aloha. Les enfants répè-
tent ce qu'ils entendent. Ny ankizy
madinika milazalaza. manambara izay
reny. Il répète sa leçon. Marner im-
berina aloha ny lesony izy. 3'—, Ma-
nao indray. mampianatra olona tsirai-
ray. — des signaux. Manao famanta-
rana indray.
Se répéter, vpr. Mamerimberin-teny,
miverimbcrina, averimborina.
RÉPÉTITEUR, «m. Mpampianatra
olona tsirairay.
RÉPÉTITION, sf. !• Fameranana. fi-
verenana. C'est une — do mots inutiles.
Famerenan-teny foana izany. 2 # — , Fa-
merimberenana aloha. On a déjà fait
trois répétitions de ce chant. Efa na&e-
rimberina intelo sahady aloha izany
hira izany. 3 e —, Fampianarana olona
tsirairay. Il donne des répétitions. Mam-
pianatra olona tsirairay izy.
REPEUPLEMENT, «m. Fametraha-
na mponina indray, — biby indray.
REPEUPLER, va. Mamotraka mponi-
na indray, — biby indray.
Se repeupler, vpr. Mihabe mponina
indray, —biby inlray La villo se re-
peuple rapidement. Mihabe mponina
haingana indray ny vohitra.
RÉPIT, sm. Fiainana. Ce créancier ne
donne pas de —à ses débiteurs. Tsy
avolan' io tompon-trosa io hiaina ny
olona ananany vola.
REPLACER, va. 1* Mametruka indray
amy ny toerany. 2 # — f Mampahazo ra-
haraha indray.
Se replacer, vpr. 1* Mipetraka indray
amy ny toerany. 2 # —, Mahazo raharaha
indray.
REPLANTER, ra. Mamboly indray.
Voy. Planter.
REPLÂTRAGE, sm. i» Fandalorana
plastera indray. 2* fig. Fanarontsaro-
nan-kadtsoana, fifanarakarahana kely.
REPLÂTRER, va. 1 e Mandalotra plas-
tera indray. 2 fig. Manarontsaron-kadi-
soana.
REPLET, ÉTÉ, adj. Matavibe, botre*
fom-be, mihifotrifotra.
RÉPLÉTION , sf. Halavezan-doatra.
REPLI, sm. 1* Lcfitra, foritra, dify.
Faire un — à une étoffe. Mandefitra.
mamoritra lamba. Faire un — au bord
d'une natte. Mandify tslhy. 2 # — , Fio-
likolika, fifelipetika, fihoronkorona, 11-
foriporitra, fivalombalonà. Le serpent
rampait à longs replis. Nandady nio-
liholiha, nifelipelika be hiany ny bi-
bilava. Le reptile l'enveloppa de ses
replis. Nihoronkorona, niforiporitra
nanodidina azy ny bibilava. Les replis
d'un drapeau. Ny fivalombalon* ny
saina. 3* fig. Ny miafina indrindra.
Dieu pénètre dans les replis de nos
consciences. Andriamanitra mahita ny
miafina indrindra ao am-pontsika.
REPLIER, va. {• Mamalona. Repliez
ce manteau. Avalony io kapaoty io.
2 # — , Mandefitra, mamoritra. Il replie
son corps comme il veut. Mandefitra,
etc., nyvatany araka izay tiany izy.
Se replier, vpr. t* Milefitra, miforitra,
miolikolika, mifelipelika, mihoronkoro-
na, miforiporiira, mivalombalona. 2*—,
Miverina. L'armée s'est repliée. Nive-
rina ny tafika.
RÉPLIQUE, sf. Famaliana, valin-teoy.
8a— a été faible. Tsy nahomby loatra
ny famaliana , etc., nataony.
RÉPLIQUER, va. Maraaly, manetry,
mamalivaly. Il n'eut rien à—. Tsy na-
min-havaly, tsy nmm-kasetry, sina,
gaina, tankina izy. Cet enfant me répli-
que toujours. Valicaliana, setrisetren'
io zazalahy io lalandava aho.
REPLISSER, ta. Manao leftravina in-
dray, manaketrona— .
Digitized by
Google
8 le J
REP
— 712 —
REP*
REPLONGER, va. Mandroboka indray,
etc. Voy. Ploxger.
—, vn. Manao antsitrika indray, etc. A
peine sorti de l'eau, il replongea. Vao
nipoitra avy tao anaty rano izy, ka naf-"
nao. antsitrika indray.
Se replonger, vpr. Manao antsitrika in-
dray, etc.
REPOLIR, va. t° Mandambolambo in-
dray, mandama— , manampaly— . 2° fîg.
Mandrindra indrny. — un écrit. Man-
drindra laha-teny an-tsoratra indray.
RÉPONDANT, sm 1- Mparaaly. 2*— ,
Mpiantoka.
RÉPONDRE, va. Mamaly. Il no me
répondit que deux mots. Teny indroam-
bava monja no navaliny ahy.
— -, m. !• Mamaly, manoina, manetry, ma-
malivaly. Personne ne répond. Tsy misy
mamaly, manoina. , Il a répondu a tou-
tes les questions. Voavalitiy, voasetri-
ny avokoa ny fanontaniana relie tra n.itao
taminy. Cet élève a bien répondu. ;Ya-
maly tsara io mpianatra io. L'écho ré-
pond. Mamaly. manoina ny ako. Il ré-
pond a toutes les leltrcs qu'il reçoit. Ma-
maly ny tarai asy rehetra raisiny izy. Il
a bien répondu dans son journal. A r a-
maly tsara tao amy ny gazetiny izy. Fai-
tes ce qu'il commande et ne répondez
point. Ataovy i/ay andidiany anao ary
aza mamalivaly. Il ne répond pas à
mon amour. Tsy mamaly iitiavana ahy
izy. V'— , Mipaka, mifanaraka, mifama^
iy, mifanandrify. Cotte allée répond à
la grotle. Mipaka amy ny lava-bato io
araben-dàlana io. Tout répond à no3 dé-
sirs. Mifanaraka amin* izay irintsika
ny zavatra rehetra. Sa douleur lui ré-
pond aux reins. Ny fanaintainana ma-
hazo azy mifamaly ao am-balahany.
:)•— , Miantoka, milaza marina. Me ré-
pondez-vous de cet homme-là ? Moa
miantoka io olona io hianao? Je vous
réponds qu'il a dit vrai. Milaza miri-
marina aminao aho l'a marina ny voa-
lazany.
Se répondre, vpr. 1* Mifamaly, mifanoi-
na. 2*—, Mifanaraka, mifanandrify. Los
portes de cet appartement se répondent.
Mifanandfify ny varavaran' io ofi-tra-
no io.
RÉPONSE, sf. Famaliana, valin-teny,
vajin-taratab^. Sa — est juste. Marina
ny famaliana, ny valin-teny nalaony.
Il m'a fait—. Xamaly ny Uiratasiko
i/v.
REPORT, sm. Famindrana tontaly, ton-
taly naGndra.
REPORTER, ta. Mamerîna. mamin-
_..dra. Reportez ce livre sur la table. Aoe-
* reno ao ambony latabatra io boky io.
Reportez les remarques à la Un de l'ouvra-
ge. Apndrao ao amy ny faran* ny boky
ny fivoasana.
Se reporter, vpr. Mahatsiaro, mahatsia-
hy. Reportez-vous au temps de votre
enfance. Tsarocy, tsahico ny andron*
ny fahazazanao.
REPORTER, sm. Mpamory zava-bao-
vao.
REPOS, sm. !• Fipetrahana, tsy Oiie-
tsehana. Cet enfant ne saurait demeurer
en — . Tsy mahay mipetraha, mihctsike-
isi dava io zizalahy io. 2°— , Fialan-tsasa-
tra, torimaso, fandriana, fakana aina, II-
janonaua. lialanjanona Le dimanche
est le jour du—. Andro fialan-txasalra
ny alahady. Il prend son — . Matory,
mandry izy. Le— -.éternel. Ny fialan-
tsasatra mandrakizay. Un bon lecteur
sait se ménager des—. Mahay mika
aina, mijanona, miala janona izay
mamaky teny tsara. 3°/ty. Fitombenana,
(iadanana, fandriana fehizay. lia l'espr.t
en — . Milombina ny sainy. Le royau-
me est dans un — complot. Miadana,
mandry tsara, mandry fehizay ny
lanjakana.
REPOSÉ, ÉE, p.Qiadj. 1* Afa-tsasa-
tra. 2*— , Mandry tsara. Cette eau n'est
pas reposée. Tsy mandry tsara io ra-
no io.
À tête reposée, toc. adc. Amim-pilonv
benantsaina.
REPOSER, va. f Mametraka tsara. Re-
posez votrejambe sur ce coussin. Aptiva-
ho tsara eo ambonin' io ondana io ny
ranjonao. 2°/?*/. Mampilombina, mahafa-
tsasatra, mahaiuly. Celte lecture repose
l'esprit. Mampilombina. mahafa-tsa-
aa/ranysaina izany famakian-teny iza-
ny. — sa vue sur un objet. Miala sasa-
tra, faly m ijery zavatra anankiray. N'a-
voir pas où — sa tôle. Tsy manana an-
ton-lrano h ial an- tsasatra, mandry fc-
hariva.
—, vn I* Matory, mandry, miala sasatra,
mipetraka tsara. Il a passé la nuit sans—.
Tsy nahita tory nandritra ny alioa izy.
Il ue dort pas, il repose. Tsy matory izy,
fa mandriandry. miala sasatra. Le
malade repose. Mipctrapelraka tsara
nv marnrv. Laissez — le vin. Avelao
Digitized by
Google
REP
— 713 —
REP
handry ny divay. Laissez — cette ter-
re. Avehio hiala sasatra. ho tany vao
io tany io. 2* — . Mipotraka, milevina,
miorina. C'est dans ce tombeau que son
corps repose. Ato amin' ity fasana ity
no inctrahana, ilevenari ny fatlny.
Cet édifice repose sur le roc. Miorina
amy ny vatolampy io trano io. 3* fig.
Miankina, mitombina. Ce raisonnement
ne repose sur rien. Tsy miankina amin-
javatra na inona na inona izany porofo
izany. Laissez — ses esprits. Avclao hi-
tombina ny sainy.
Se reposer, vpr. t* Miala sasatra, maka
aina, mijanona, miala janona. Il so re-
pose sur le gazon. Miala sasatra «my
ambonin'ny ahi-maitso izy. Après s'être
reposé quelques instants, il reprit la pa-
role. Rahefa naka aina, nijanona.
niala janona kely izy, dia nanohy teny
indray. 2° fig. Miankina, miadana, raan-
dry, mandry fehizay. Je me repose sur
lui. Miankina aminy aho. Le pays se
repose. Miadana, mandry, mandry
fehizay ny tany.
RBPOSOIR, sm. Otely atsangana eny
alatrano mba hametrahana ny sakra-
menta masina raha manao prosesio.
REPOUSSANT, ANTB, adj. Maha-
dikidiky. Figure repoussante. Tareby
mahadikidiky.
REPOUSSEMENT, sm. Fanosehana.
Le — d'un fusil. Ny fanosehan' hy basy.
REPOUSSER, va. t* Manosika indray,
mahosika, mandronjina indray, man-
. dronjina, mamerina. Repoussez la por-
te. Atoseho indray ny varavarana. Il
le repoussa de li main. Natosiny, na-
ronjiny tânana izy. Repoussez la balle.
Avereno ny baolina. 2*— , Mandroaka,
mampihemotra. mampandositra. — les
ennemis. Mandroaka, etc., ny fahava-
lo. 3* fig. Mandroaka, manda, manohi-
tra. — une mauvaise pensée. Mandroa-
ka hevi-dratsy. — une demande! Man-
da fangatahana. Il a repoussé cette ca-
lomnie. Nanohltra izany fanendriken-
drehana izany izy.
•-, m. Mitai moka indray, mitsiry— , ma-
niry — , manaroka — . Ses cheveux re-
poussent. Maniry indray ny volon-
dohaiiy. Voy. Pousser.
REPOUSSOIR, sm. Fanosehana hom-
.h«,.fajialana hombo.
RÉPRÉHENSIOV, *f. Fananarana,
faniniaia.
REPRENDRE, va. f Maka indray,
ma'<a. mandray indray, misambolra in-
dray. — une ville. Maka tanana indray.
— les armes. Mandray fiadiana indray.
— un oiseau. Wisambo-borona indray.
— haleine. Maka aina. 2 # — , Manohy,
mamerina, manomboka, manaraboatra.
\- Reprenons notre lecture. Aoka hotohizi-
na ny vakitenintsika. —une pièce de
théâtre. Mamerina teatra. Reprenez les
mailles de ce filet. Atohizo ireo mason-
karato ireo. Reprenons cette histoire de
plus haut. Aoka hatombotsika any alo-
ha any izany tantara izany. — un mur en
sous-oeuvre. Manamboatra vody rindri-
na. 3°— , Mahazo indray, mahatratra— .
La fièvre Ta repris. Azo, tratry ny tazo
indray izy. Il a repris courage. A r aha-
zo herim-po indray izy. Il a repris le
dessus. Nahazo hery indray, mahery
indray, matanjaka indray izy. 4° — ,
Mananatra, maniny. Reprenez-le dou-
cement. Anaro moramorà izy. Je ne
vois rien à — à sa conduite. Tsy hitake
velively izay haniniana ny fitondran-
tenany.
—, vn. !• Mamlka indray, mahazo foto-
tra — , latsa-paka —, maniry—. Ce pom-
mier reprend. Mamàka indray, etc.,
io foto-paoma io. Les chairs reprennent.
Maniry indray ny nofo 2 # — , Mannri-
tra, hoy indray, manomboka —, mandry
— . Ce malade reprend. Manaritra io
marary io. Cela est indubitable, reprit-
il. Tsy misy isalasalana izany. hoy in-
dray izy. Lo froid reprend. Manombo-
ka indray ny hatsiaka. La rivière a
repris. Nandry indray ny renirano.
Se reprendre, vpr. Manarin-tony.
REPRÉS AILLE, sf. Valim-bonoana,
tsimbalivaly. Les ennemis usèrent de re-
présailles. Nanao valim-bonoana ny
Tahavalo. Il s'est saisi de cette terre par
représailles. Naka izany tany izany ho
tsimbalivaly izy.
REPRÉSENTANT, sm. Solon-tena,
s dombava, solo, masoivoho, andrianja-
honoany, solombavam-bahoaka. Les
ambassadeurs sont les représentants des
souverains qui les envoient. Ny ambasa-
daora dia solon-tena, solombava, *o-
lon'ny mpanjaka izay maniraka azy. Il
est mon — dans cette a (Ta ire. Izy no so-
lon-tenako, êolombivuko, soloko, ma-
soivohoko, andrianjahonoany amin*
izany raharaha izany. Les représentants
Digitized by
Google
REP
- 714 -
REP
d'une province. Ireo solombavam-ba-
hoaka amy ny fari-tany iray.
REPRÉSENTATIF, IVK, adj. !•
Mampiseho, manambara. L'argent est
le signe — des richesses du pays. Ny
vola no famantarana mampiseho, etc.,
ny haren' ny fanjakana. 2 - — , Misy so-
lombavam-bahoaka. Gouvernement — .
Fanjakana misy solombavambahoaka.
REPRÉSENTATION, sf. f Fa m pi-
sehoana indray, ranehoana— . On exi-
gea la— de son passe-port. Nodidiana
mba hampischo, haneho ny pasipao-
rony indray izy. 2 - —, Fampisahoana,
fanehnana, sary. Ce tableau est la —
de la sainte Famille. Mampiseho, ma-
neho ny Fiajiakavtana masina, sarin'
ny Fianakaviana masina io sary miho-
so-doko io. 3 - — , Fisehoana amim-boni-
nahitra. Son emploi exige une grande
— . Noho ny raharahany tsy maintsy
hiseho amim-boninahitra lehibe izy.
4 # — , Torohevitra. fananarana. Je lui ai
fait d'inutiles représentations. Sasa-
poana aho nanoro hevitra, nananatra
azy. 5 # — , Fisoloana, solombavam-ba-
hoaka. Il hérite par — . Izy no misolo
mandova. La — nationale. Ny solom-
f^avam-bahoaka amy ny fanjakana.
REPRÉSENTER, va. 1* Mampiseho
indray, maneho— , mitendra— , mana-
titra— . Représentez moi votre ami. En-
to, atero aty amiko indray ny sakai-
zanao. 2*—. Mampiseho, sary, tandindo-
na. Ce prédicateur, représente vivement
les choses. Mampiseho tsara nv zava-
tra lazainy io mpitory teny io. Saloraon
représente le Messie. Salomona dia
tandindon' ny Mesia. 3°— , Marapaha-
tsiaro, mampahatsiahy. Cet enfant me
représente son père. Ity zaza ity mam-
pnhatsiaro, mampahatsiahy ahy ny
rainy. 4"—, Manoro hevitra, mananatra.
5 # — , Misnlo.
<— , vn. Miseho amim-boninahitra. Il est
assez riche pour bien — . Ampy ny ha-
rena mba hisehoany amim-bonina-
hitra.
Se représenter, vpr. 1* Tonga indray,
miseho indray. Ne le laissez pas entrer,
s'il se représente. Aza avela hiditra izy,
raha ton g a indray. On a ordonné à
l'accusé de se — dans les trois mois.
Voadidy mba hiseho indray rahaafa-
ka telo volana ny voampanga. 2 - — , Mi-
seho, alain-tsai y. L'ame ne peut se — .
Tsy azoapfî/to, alain-fcary ny fanaliy.
3 - — , Mabatsiaro, roahatsiahy, mihevi-
tra, manao ho. Quand je passe par là. le
me représente ce qui m'y est arrivé. Ra-
ha mandalo oo aho, mahatsiaro, ma/ia*
tsiahy ny nanjô ahy tao. Je me la re-
présentais comme une femme douce.
Izaho nihevitra. nanao azy ho vehiva-
vy malemy fanahy.
RÉPRESSIBLE, adj. Azo sakanana.
RÉPRESSIF, IVE, adj. Mahasakana.
Lois répressives. Lalàna mahasakana.
RÉPRESSION, sf. Fisakanana.
RÉPRIMABLE, adj. Azo aakanana.
RÉPRIMANDE, sf. Fananarana. ana-
tra, fltezerana. fandevilevena, levilevv.
RÉPRIMANDER, va. Mananatra. mi-
tez i tra, mandevilcvy. — son fils. Mana*
natta, etc., zanaka.
RÉPRIMANT, ANTE, adj. Misaka-
na.
RÉPRIMER, va. Manalefaka. mtsaka-
na, mamotaka. — l'ardeur de la fièvre.
Manalefaka ny hprin'ny tazo. La loi
réprime les méchants. Ny lalana mtaa-
kana ny ratsy fanahy. — un complot.
3/ isakana teti-dratsy. Il faut— ses pas-
sions. Tokony hofolahina ny filan-dra-
tsin' ny tena.
Se réprimer, vpr. 1* Sakanana. folahi-
na. 2"—. Mahatan-tena, mahafuhy tena,
mahatsindry fo.
REPRIS, sm. — de justice. Olona ma-
nan-takaitra amy ny fanjakana.
REPRISE, sf. l'Fakana indray, fandrai-
sana— . 2*—. Fanohizana, famerenana.
fiverenana, fanombohana, fanamboara-
na. Ses bas sont pleins de reprises. De-
tsaka ny namboarina amy ny bany.
Il loe. \ deux reprises. Indroa. À plu-
sieurs reprises. Imbetsaka.
RÉPROBATEUR, TRICE, adj. Ma-
nfny.
RÉPROBATION, sf. 1* Faniniana. Il
a encouru la —générale. El* notsi-
mn'ny be sy ny maro izy. 2*—, Fana-
riana. Dieu Ta frappé de — . Andriama-
nilra nanary azy.
REPROCHABLE, adj. 1* Mendrika
hotsinina. Conduite — . Fitondran-tena
mendrika hotsinina. 2'—. Azo lavina.
Témoin — . Vavolombelona azo lavina.
REPROCHE, sm. Fananarana, fani-
niana, tsiny, fanadidiana, adidy. J'en ai
reçu des reproches. Efa nanarina, no-
tsintna, nahazo anatra, tsiny, adidy
Digitized by
Google
REP
— 715 —
REQ
noho izany aho. Homme sans—. Olona
tsy misy tsiny. Voy. Blâme.
REPROCHER, va. Mananatra, manl-
ny, manadidy. Je lui ai reproché sa con-
duite. iVananafra, etc., azy noho ny
fitondran-tenany ah#. —un bienfait à
quelqu'un. Maniny, manadidy olona
noho ny tsy fankasitrahany.
8e reprocher, vpr. Manenina. raalahe-
lo. Je me reproche mes faiblesses. Ma*
nenina noho ny fahosako aho. L'avare
se reproche la nourriture. Ny kahihitra
malahelo ny hanina lanin' ny tenany.
REPRODUCTEUR, TRICB, adj.
Mampiteraka indray. mampaniry— .
REPRODUCTIBLE, adj. Mety hitc-
raka indray, mety hihamaro, mety hi-
tombo, mety haniry indray. Les ani-
maux sont reproductibles. Mety hitera-
ka indray ny biby. Les plantes sont re-
productibles. Mety hihamaro. hitombo,
haniry indray ny zava-maniry.
REPRODUCTION, sf. I - Fiterahana
indray. lihamaroana, fitomboana, fani-
riana indray. 2 # — , Famosahana indray,
fi p osa ha n a —, fampisehoana —, fisehoa-
na —, sary alain-tahaka, zavatra alaina
amy ny hafa. Ce n'est qu'une — . Sary
nalain-tahaka, zavatra nalainatamy
ny hafa fotsiny io.
REPRODUIRE, va. fMiteraka indray,
mihamaro, mitombo, maniry indray. La
plupart des arbres coupés à leurs raci-
nes reproduisent un nouveau plant. Ny
ankabiazan' ny hazo voafolona dia ma-
niry indray. maniry solofo indray.
2«— , Mamosaka indray, mampiseho — ,
maka tahaka, maka amy ny hafa. Il a re-
produit la même preuve. Namosaka
indray ilay porofo teo izy.
8e reproduire, vpr. I* Miteraka indray.
mihamaro, mitombo, maniry indray. On
a beau détruire cette mauvaise herbe,
elle se reproduit toujours. Na dia fon-
gorana aza izany ahi-dratsy izany, dia
maniry lalandava indray. 2*—, Mipo-
saka indray, miseho — . Les mômes évé-
nements se reproduisent Miposaha
indray, etc., ny zavatra sasany.
RÉPROUVABLE, adj. Tokony hohe-
lohina, — hotsinina, — hariana.
RÉPROUVÉ, ÉE, s. Olombery.
REPROUVER, ta. Manaporofo indray.
RÉPROUVER, va. Manamoloka, ma-
niny, manary. L'Église a réprouvé cette
doctrine. Ny Eglizy nanancloka, na-
niny izany fampianarana izany. Dieu
réprouva Saùl. Andriamanitra nanary
an y Saola.
REPTILE, adj. Mandady.
— , sm. Biby mandady.
REPU, UE, adj. Voky.
RÉPUBLICAIN, AINE, adj. Mom-
bany repoblika, tia repoblika.
—, s. Olona tia repoblika.
RÉPUBLICANISME, am. Filiavana
repoblika.
RÉPUBLIQUE, sf. Repoblika, fanjaka-
na entin' ny solombavam-bahoaka.
RÉPUDIATION, sf. Fisaoram-bady.
RÉPUDIER, va. f Misao-bady. 2* fig.
Manary, mamoy. Il a répudié la croyan-
ce de ses pères. Nanary ny finoan-dra-
zany izy. —une succession. Mamoy lo-
va.
RÉPUGNANCE, sf. Tsy iitiavana, ha-
dikidiky, harikoriko.
RÉPUGNANT, ANTE, adj. f Mano-
hitra, mifanohitra. 2 # — , Mahadikidiky,
maharikoriko. Odeur répugnante. Fufo-
na-' mahadikidiky , etc.
RÉPUGNER, vn. 1* Manohitra, mifa-
nohitra. Ces choses répugnent l'une à
l'autre. Mifanohitra ireo zavatra ireo.
2 # — , Tsy tia, mahadikidiky, mahariko-
riko. La mère répignait à ce mariage.
Tsy tia izany fanambadiana izany reni-
ny. Son genre de vie me répugne. Ma»
hadikidiky, maharikoriko ahy ny toe-
piainany.
RÉPULLULER, vn. Mamozezy in-
dray, mi habetsaka—, mitombo b 3—.
RÉPULSIF, IVE, adj. Manosika. For-
ce répulsive, llery manonka.
RÉPULSION, sf. f Fanosehana. 2* fig.
Tsy filiavana, hadikidiky, harikoriko.
RÉPUTATION, sf. Laza, zo. On tient
à sa— . Samy tia ny lazany. Il est en
mauvaise—. Ratsy laza izy. Il a la —
d'être fort étourdi. Malaza homaivan-
doha izy. Il est on — parmi les savants.
Manan-jo amy ny olo-mahay izy.
RÉPUTÉ, ÉE, adj. Atao ho. Il est—
pour homme do bien. Ataon' ny olona
ho tsara fanahy izy.
RÉPUTER, va. Manao ho.
REQUÉRABLE, adj. Tokony hotaki-
na. — halaina.
REQUÉRANT, ANTE, adj. et s. M pi-
tory, mpanaraka, mpamaky.
REQUÉRIR, va. f Mangata\a. — la
Digitized by
Google
RES
— 716 —
RES
force armée. Mangataha miaramila. Le
créancier a requis la vente de la maison.
Ny tompon-trosa nangataha mba ham-
panombana ny trano. 2 # — , Mandidy,
mila. Il l'a requis de faire cela. Nan-
didy azy mba hanao izany izy. Ce travail
requiert de l'attention. Mila fltandre-
mana izany asa. izany.
REQUÊTE, sf. 1* Fi tarai nana. Il a pré-
senté sa — au juge. Nanolotra ny fita-
rainany tamy ny mpitsara izy. 2*—,
Fangatahana. Ayez éçard à ma—. Aoka
hoekenao ny fangatahako.
REQUIN, sm. Antsantsa.
REQUIS, ISE, p. et adj. Ampy. Il a
l'âge— pour être admis. Ampy ny tao-
nany handraisana azy.
RÉQUISITION, sf. f Fangatahana. 2*
— , Fangatahana ataon' ny manam-pa-
hefnna, fakdna. On a mis les chevaux en
— . Nangatahina, naiairï ny fanjaka-
na ny soavaly rehetra.
RÉQUISITOIRE, «m. Laha-tenyataon'
ny andriambaventy mampanaraka ny
lalâna.
RESGIF, Voy. Map.
RESCINDER, va. Manafoana. —un
contrat. Manafoana fanekena.
RESCISION, sf. Fanafoanana.
RESCRIT, sm. Valin-teny fanapahana
avy amy ny papa.
RÉSEAU, sm. 1* Harato madinika, lam-
ba ba makarakara. 2 # — , Zavatra mifa-
naretsaka. —de chemin do for. Làlam-
by mifanarelsaka amy ny fari-tany
anankiray.
RÉSÉDA, sm. Zava-maniry mani-po-
fona.
RÉSERVE, sf. 1* Fitanana, litahiriza-
na, firaketana. fanokanana, fanaovana
an-tratra. Il a laissé tous ses biens sans
— . Namoy ny fananany rehetra izy ka
tsy nitana. tsy nitahiry na inona na
inona. Il a mis une forte somme en—.
Nitahiry, nirakitra, nanokana vola
bc izy. 2 # — , Zavatra tanana, — tahiri-
zina, rakitra, fitaiza, fiandry, am-pane-
vamena. Fusil de—. Basy atao fitaiza.
Corps de — . Miaramila atao fiandry.
Armée de—. Miaramila am-panevame-
na. 3 # fig. Fahamalinana. Il parle avec
— . Mitcny amim-pahamafmana izy.
A la réserve, loc. prép. Afa-tsy.
RÉSERVÉ, ÊE, adj. Malina, maha-
tam-biva, mis roia. Une personne ré-
servée. Olona malina. mahatam-bava.
Il est trop — pour dire la vérité a sa
femme. Misorona amy ny vavy izy.
RÉSERVER, va. Milana, mitahiry, raa-
nokana, manao an-tratra. Il a vendu
les fruits de son jardin, mais il s'est ré-
servé cinq arbres. Nivarotra ny voanka-
zo tao an-tanimboliny izy, nefa nitana,
nitahiry foto-kazo dlmy ho azy. J'ai ré-
servé cet argent pour mon voyage. Efa
nitahiry, nanokana, nanao an-Jra-
tra ity vola ity hoentiko mande ha aho.
Dieu le réservait pour être le salut de
la nation. Andriamanitra nanokana
azy mba hamonjy ny fireneny.
Se réserver, vpr. Miandry. Je me ré-
serve pour le rôti. Miandry ny tonon-
kena aho.
RÉSERVISTE, sm. Miaramila am-
panevamena.
RÉSERVOIR, sm. Dobo, kamory, fa-
na ngowan-drano.
RÉSIDANT, ANTE, adj. Monina, mi-
toetra.
RÉSIDENCE, sf. Fonenana, fitoerana,
fipetrahana.
RÉSIDENT, sm. Residenta.
RÉSIDER, vn. 1" Moni:ia, mitoetra,
mipetraka. Il réside a Paris. Monina,
etc., any Parisy izy. 2* fig. Misy, mi-
toetra. Là réside la difficulté. Mi*y za-
va-tsarotra ao. Toute l'autorité réside
en lui. Ao aminy no iloeran' ny faho-
fana rehetra.
RÉSIDU, sm. Faika, taimanjiny. —de
mélasse qui s'attache à la marmite. Tai-
maiyiny.
RÉSIGNANT, sm. Olona mahafoy ra-
haraha.
RÉSIGNATION, sf. 1* Fahafoizana.
fanolorana. Il a fait — de ses droits à
son frère. Nahafoy, nanolotra ny azy
ho any ny rahalahiny izy. 2* — , Fano-
loran-tena, fanekena, fandeferana. Il
supporte ses malheurs avec — . Miaritra
fahoriana amim-pa ndeferana izy.
RÉSIGNÉ, ÉE, adj. Manolo-tena, ma-
naiky, mandetitra.
RÉSIGNER, va. Mahafoy, manolotra,
mamelraka. Il a résigné sa charge. A r a-
hafoy, nametraka ny raharahany izy.
— son àme à Dieu. Manolotra, mame-
lraka ny fanahiny amin'Andrtamanilra.
Se résigner, vpr. Manolo-tena, uianai-
ky, mandefitra. Il se résigne à la volon-
Digitized by
Google
RES
— 717 —
RES
té de Dieu. Manolo-tena ho amy ny
sitra-pon'Andriamanitra, manniky ny
sitra-pon' Andriamanitra izy. Je me ré-
signe à mon sort. Mande fi tra ny an-
jarako aho.
RÉSILIATION, sf. Fanafoanana.
RÉSILIER, ra. Manafoana. — un bail.
Manafoana fanorana.
RÉSINE, sf. Karazan-ditin-kazo mora
mirehitra, solohoto. — qui sert à sou-
der. Solohoto.
RÉSINEUX. EUSE, ad). Misy dity
mora mirehitra, hoatra ny ditin-kazo
mora mirehitra. Arbre — . Hazo mt«?/
dity mora mirehitra. Odeur résineu-
se. Vofon-ditîn-kazo mora mirehitra.
RÉSIPISCENCE, sf. Fivalozana. Il
est venu à — . Nivalo izy.
RÉSISTANCE, sf. 1° Hnmafy. fanoho-
rana. (îette étoffo n'a point de — . Tsy
mafy ity lamba ity. Les assièges ont
fuît une longue — . Nanohitra ela dia
cla ny natao fahirano. 2* fiy. Fanoho-
rana. || /oc. Pièce de — . Vaingan-kena
masaka.
RÉSISTER, im- 1° Tsy laitra, mahari-
tra, manohitra. C.»tte viande résiste au
couteau. Tsy laitry ny an tsy ity hena
ity. Ce chapeau résiste à la pluie. Maha-
ritra ranonorana ity satroka ity. L'ar-
mée résista courageusement. Nanohi-
tra tamin-kerim-po ny tafika. %• fig. Ma-
nohitra, mandefitra. maharifra. — à la
tentation. Manohitn fakam - panahy.
— a l'adversité. Mandefitra fahoriana.
Il résiste a la fatigue. Maharitra ha-
sasarana izy.
RÉSOLU, UE, p. et adj. f Levona,
nolevonina, nanjary. 2°— , Voavaîy, no-
valiana, tapaka, notapahina, raikitra,
naraikitra. La question est résolue. Ta-
paka ny zavatra dinihina. L'entreprise
est résolue. Raikitra ny raharaha no-
kasaina hatao. 3"—, 8ahy. mihery fo.
Il a un caractère — . Sahy, etc., izy.
RÉSOLUBLE, adj. Azo valiana. Pro-
blème r— . Fanontaniana amy ny mari-
ka azo valiana.
RÉSOLUMENT, ado. Amim-pika-
sana raikitra, amin-kasahiana, amin-
kerim-po.
RÉSOLUTIF, IVE, adj. Fandevona-
na.
—, sm. Fanafody fandevonana.
RÉSOLUTION, sf. !• Fandevonana,
fanjarinnn, fanafoanana. Cet emplâtre
a opéré la — de la tuinour. Nanievo-
na ny mivonto izany kataplasy izany.
2°— , Famatiana, fanapahana. 3 # — , Fi-
kasana, hasahiana, herim-po. Il a chan-
gé de — . Niova fUtaiana izy. Il a mon-
tré beaucoup de -— . Narapiseho hasahia-
na, herim-po lehibo izy.
RÉSOLUTOIRE, adj. Manafoana.
RÉSOLVANT, ANTE, adj. Fandevo-
nana.
— , sm. Fanafody fandevonana.
RÉSONNANCE, sf. Faneno, feo.
RÉSONNANT, ANTE, adj. Mirohon-
drohona, manâko. maneno. *
RÉSONNEMENT, sm. Firohondroho-
na. fan î ko. faneno, fikotrokotroka, fiezi-
nezina, fidoboka.
RÉSONNER, un. Mirohondrohona, ma-
nako, manono, mikotrokotroka, miezine-
zina, midoboka. Cette église résonne
bien. Mirohondrohona, manàho tsara
ity trano leglizy ity. Cette cloche ré-
sonne bien. Maneno tsara io lakolosy
io. Le canon résonne. Mikotrokotroka,
miezinezina ny tafondro. Cette grosse
caisse résonne bien. Midoboka mafy
izany ampongabe izany.
RÉSORPTION, sf. Fandevonana. La—
du pus. Ny fandevonana ny nana.
RÉSOUDRE, va. 1* Mandevona, raam-
panjary, manafoana. — une tumeur.
Mandecona ny mivonto. Le feu ré*o it
le bois en cendre. Ny afo mampanjary
ny hazo ho lavenona. —un contrat. Ma-
nafoana fanekena. 2'—, Mamaly, ma-
napaka.mandraikitra, mikisa. — un pro-
blème. Mamily fanontaniana amy ny
mahka. Qu'at-on résolu au conseil ?Ino-
nano notapahina, naraikitra tamy ny
fivorian' ny mpanolo-tsaina ? Il a résolu
départir. Nikasa handuha izy.
Se résoudre, vpr. {• Levona, manjary,
Le brouillard se résout en eau. Levona
ho rano, manjary rano ny zavona. 2"—,
Mikasa. A quoi vous résolvez-vous? Ino-
na no kasainao hatao ?
RESPECT, sm. 1* Fanajana, fanandrian-
drianana, hena-maso. Vous lui devez du
— . Tsy maintsy hanaja, hanandrian-
driana azy hianao. Il inspire du— . Ma-
hamena-maxo izy. 2*— , Tahotra. hena-
tra. Tenir quelqu'un en — . Mampata-
hotra olona. Le — humain fait commet-
tre beaucoup de fautes. Mampanao fa-
hotana botsaka ny hona-maso. 3 - — , pi.
Digitized by
Google.
'S 1
Â
RES
— 7l« —
RES
Veloma. Présentez-lui mes respects.
Mampanao veloma azy aho.
RESPECTABLE, adj. Mendrika ho-
hajaina, — handrianina, mahamena-ma-
so. Homme — . Lehilahy mendrika ho-
ha /aina.
RESPECTER, va. f Manaja, manan-
driandriana. mena-maso. Respectez la
vieillesse. Manaja. manandriandrià-
na ny antitra. ?• fiq. Tsy manimba. Le
temps Ta respecté. Tsy nanimba azy
ny ela.
Se respecter, vpr. Manaja tena, mihaja,
miandriandriana.
RESPECTIF, IVE, adj. Momba ny an-
daniny avy, — ny olona tsirairay avy,
mifamaly.
RESPECTIVEMENT, adv. Samy. lis
ont présente —leurs requêtes. Samy
nanolotra ny fangatabany avy izy rehe-
tra.
RESPECTUEUSEMENT, adv.
Amim-panajana.
RESPECTUEUX, EU SE, adj. Mana-
ja, mahay manaja, misy fanajana, mena-
maso olona. Elèves — . Mpianatra ma-
naja, mahay manaja, mena-maso olo-
na. Ce langage n'est pas — . Tsy mana-
ja, tsy misy fanajana izany teny izany.
RESPIHABLE, adj. Àzo iainana. Air
— . Rivotra azo iainana.
RESPIRATION, sf. Fiainana, fakâna
aina, fakàna fofbn'aina. Les organes
de la — . Ny organa mampiaina. —
akana aina, — akana fofon' aina, dia
ny latan-drivotra sy ny avokavoka.
RESPIRATOIRE, adj. Momba ny
fiainana.
RESPIRER, vn. i* Miaina, maka aina.
maka fofon' aina. Il est asthmatique, il
a de la peine à — . Sohihina izy, ka ma-
nanosarof ra raha miaina, etc. Il a cessé
de—-. Tsy miaina intsony izy. Souffrez
que jo respire. Avelao kely haka aina
aho. 2 # — , Manam-pofon' aina. Tout ce
qui respire. Ny zavatra rebetra izay ma-
nam-pofon' aina. 3 # /?0. Miseho. L'a-
mour du bien public respire dans toutes
ses paroles. Ny fitiavany ta-hanasoa ny
vahoaka miseho amy ny teny reheira
ataony.
—, va. 1* Miaina, maka rivotra. I/air que
nous respirons. Ny rivotra iainantsikz.
Il est allé — l'air natal. Lasa naka rico-
tra any amy ny tany nahabe azy izy. 2*
/?#/. Mampisehô. Ses yeux respirent la
douceur. Mampisehô haleraem-panahy
ny fijeriny. 3»— , Mitsiriritra. II ne res-
pire que les combats. Tsy mitsiriritra
afa-tsy ny ady izy.
Se respirer, vpr. Iainana. L'air se res-
pire. Ny rivotra no iainana.
RESPLENDIR, vn. Mamirapiratra,
manjelatra, manjopiaka.
RESPLENDISSANT, ANTE, adj.
Mamirapiratra, manjelajelatra, manio-
piapiaka. Lumière resplendissante. Fa-
hnzavana mamirapiratra, etc.
RESPLENDISSEMENT, sm. Fami-
rapiratra. flanjelatra. fanjopiaka.
RESPONSABILITÉ, sf. Andraikitra,
flandraiketana, adidy, fiadidiana, fianta-
hana. Les parents ont la — de leurs en-
fants. Ny ray aman-dreny manana ny
zanany ho andraiatfra. ho adidy,
miandraikitra, miadidy ny zanany.
RESPONSABLE, adj. Miandraikitra,
miadidy, miantoka. Vous êtes — du dé-
pôt qu'on vous a confié. Andratfcifrao,
adidinao, antokao ny zavatra napetra-
ka tao aminao.
RESSAIQNER, va. Manala ra indray.
— un malade. JlfanaÈa ra olo-marary
indray.
—, vn. Mandeha ra indray. Mes plaies res-
saignont. Mandeha ra indray ny feriko.
RESSAISIR, va. Maka indray. lia res-
saisi le pouvoir. Naka ny fahefana in-
dray izy.
RESSASSER, va. f Manasivana in-
dray. — de la farine. Aianasicana lafa-
rina indray. 2'fig. Mandinidinika. ma-
merimberina. Ce procès a été ressassé.
Efa voadinidinika izany ady izany. Il
ne fait que — les mômes choses. 3iame-
rim&ertn-dava ny zavatra sasany izy.
RESSAT7TER, va. Mitsambikina in-
dray, mamikina — . Ressautez le fossé.
Mitsambikina, mamikina indray ny
hady.
— , vn. Mitsambikina indray, mamikina
— . Il va—. Hitsambikina, hamikina
indray izy.
RESSEMBLANCE, sf. Fitoviana, fl-
fandraika, fi fana haka.
RESSEMBLANT, ANTB, ad;. Mitcw
vy, mifandraika, mifanahaka, lasitra
iray.
RESSEMBLER, vn. Mitovy, mifan-
draika, mifanabaka, manahaka, lasitra
iray. Ce fils ressemble à son père. M i-
tory, mifandraika, mifanahaka, lasi'
Digitized by
Google
RES
— 719
RES
tra iray amin-drainy, manahnka. an-
drain y io zazalahy io.
8e ressembler, vpr. Mitovy, mifandrai-
ka, mifanahaka. lasitra iray.
RESSEMELAGE, sm. Fanisiana fa-
lad ia tapaka.
RESSEMELER, va. Manisy faladia
tapaka.
RESSEMER, va. Mamafy indray.
RSS8ENTIMENT, sm. Lolom-po.
RES8ENTIR, va. Mandre. mahita, raa-
hazo. Je ressens du malaise. Reho ma-
netsetra ny tenako. Tl ressentira les ef-
fets de ma colère. Hahitany hatezera-
ko izy. Je ressens une grande joie do
votre retour. Azon' ny hafaliana lehibe
aho noho ny niverenanao.
Se ressentir, rpr. 1* Mbola maharo ma-
harary. Je me ressens encore de ma
blessure. Mbola reho maharary hiany
ny ratrako. 2 # — , Mbola mi tondra faisa-
na, mbola mahazo soa. Le pays se res-
sent encore de ta guerre. Mbola mi-
tondra faisana hiany ny tany noho ny
ady. Il se ressent de la bonne éduca-
tion qu' il a reçue. Mbola mahazo soa
noho ny hatsaran'ny (ianarana azony izy.
RESSERREMENT, sm. 1* Fanetena,
fifanetena. fongejana. flgejana, fange-
hezana. figehy. 2 # — , Fanafohezana. ha-
fnhezann, fttohanana, fifintinana. 3* fig.
Hamafy.
RESSERRER* va. \* Manoty, mange-
jai mangehy. Resserrez cette ceinture.
Eleo, gejao, gehezo ity elra ity. 2*—,
Mamolraka indray amy ny toerany.
Resserrez mes habits dans l'armoire.
Apelraho ao anaty lalomoara indray
ireo akanjoko ireo. 3 # — , Manafohy,
mampitohana, mampiflntina. Il faut —
ce discours. Tokony hohafohezina iza-
ny laha-teny izany. Les coings resser-
rent le ventre. Mampitohana ny koain-
tsy. Le froid resserre les pores. 3/am-
pifintina ny hoditra ny hatsiaka. 4*
fig. Manamafy. Cela a resserré leur
amitié. Nanamafy ny flfankatiavan'
izy ireo izany. L'avarice resserre lo
cœur. Ny fahihiraua manamafy ny fo.
Se resserrer, vpr. 1* Mifanety, mihae-
ty, migeja. 2 # — , Manafohy teny, raito-
hana, miftntina. 3* fig. Mi hamafy, mam-
pihena ny lany.
RESSORT, sm. 1* Fievotra, flaina. Une
branche pliée fait ressort. Mievotra,
miaina nv rantsan-kazo nalefitra. 2 - — ,
Vimiaina, fanoitra. Le — d'une montre.
Ny tnmiamam-pamantaranandro. Le
— d'un fusil. Ny /ànoiJrVtm-basy. 3* fig.
Faharisihana. herim-po. C'est un caractè-
re qui a du— Mari$ika, mahery fo izy.
4«— , Iz«y ahatanterabana. Il fait mou-
voir toutes sortes de ressorts pour vo-
nir à ses Ans Manao izay rohotra azo-
ny atao izy mba hahatanierahany izay
nokendreny.
RESSORT, sm. 1* Fifehozana, rahara-
ha. Cela n'est pas de mon—. Tsy ao
anatin' ny fifehezako, tsy raharahnko
izany. 2 - — , Fitsarana. Cette cour juge
en dernier—. Manao ny fitsarana fa-
rany ambony ireo mpitsara ireo.
RESSORTIR, vn. 1* Mivoaka indray.
Il ressort do prison. Mivoaka amy ny
tranomaizina indray izy. Il est entré
dans le jardin, et il en est ressorti.
Nidttra tao anaty zardiiy izy, ary m-
voaka tao indray. 2° fig. Miseho, mi-
hanhary. Cotte broderie ressort bien.
Miseho tsara io amboridao io. Il ressort
de ce que vous dites que.... Mihariha-
rj/araka izay voatazanao fa
RESSORTIR, un, I" Fjhezina, rahara-
ha. Cette affaire ressortit au tribunal
de la ville. Raharahan' ny mpitsara
ao an-tandna izany. 2*—, Miafara. Tout
dans la création ressortit à l'homme. Ny
olombelona no iafaran'ny zavatravoa-
ry rehetra.
RESSORTISSANT, ANTE, alj. Fo-
hezina, raharaha.
RESSOUDER, va. Maningina indray.
Se ressouder, vpr. Tsinginana indray.
RESSOURCE, sf. !• Vonjy, famonjena,
izay ahatanterabana. Dieu est ma seu-
le—. Andriamanitra no vonjiho tokana.
Il trouve toujours quelque—. Mahita
mandrakariva izay hamonjena ny tena-
ny, izay na/ialanlera/ian-javatra izy.
C'est un homme plein de—. Olona be hc-
vitra /la/ialan/erahan-javatra izy. 2 # — f
Zava-tsoa, harena. Ce pays présente dr s
ressources. Misy zava-tsoa maro izany
tany izany. Ville de ressources. Tana-
na be zaoalra. Il e.U sans — . Tsy ma-
nan-Aarena a'cory izy.
RESSOUVENIR (SE), vpr. Maba-
tsiaro, mahatsiahy, mahatadidy.
RESSOUVENIR, sm. Fahatsiarova-
na, fana tsiahi varia, fahatadidiana.
RESSUSCITER, va. 1* Manangana amy
ny maty, mahavelona indray. Notre-Su-
gneur ressuscita Lnzire. Ny Tompontsi-
Digitized by
Google
RES
— 720 —
RET
ka nanangana any Lazara tamy ny
mnty, nahavelona any Lazara indray.
Ce remède l'a ressuscité. Izany fanafo-
dy izany nahavclona azy indray. 2 a
fig. Mamerina. — une vieille mode. Ma-
merina lamody antitra.
~, vn. Milsangana amy ny maty. Nous
ressusciterons un jour. Hitsangana
amy ny maty isika indray andro any.
RESTANT, ÀNTB, adj. Sisa. Il est
le seul —de cette famille. Honjohojon'
izy irery no sisa amin'izany fianakavia-
na izany.
—, sm. Sisa.
RESTAURANT, ANTE, adj. Mam-
pahatanjaka. Nourriture restaurante.
Hanina mampahatanjaka.
— , sm. \* Zavatra mampahatanjaka. 2'—,
Tranom-bahiny.
RESTAURATEUR, TRIGE, s. 1*
Mpanaraboatra. 2* pg. Mpanavao.
—, sm. Tompon'ny tranom-bahiny.
RESTAURATION, sf. f Fanamboa-
rana. 2 fl fig. Fanavaozana, fampodiana
ny taranak'andriana nanjaka teo aloha.
RESTAURER, va. 1* Mampahatanja-
ka, manamboatra. Co bouillon m'a res-
taura. Nampahatanj aka ahy izany ro
izany. —une église. Manamboatra tra-
no legJizy 2* fig. Manavao. Il restaura
les lois. Nohavaoziny ny lalàna.
Se restaurer, vpr. Homana, mihinana.
RESTE, sm. 1* Sisa, ambiny. Les restes
du festin. Ny sisa tsy lany tamy ny fa-
nasana. Voila une pièce de cinq francs,
payez-vous et rendez-moi le — . Indry
voia farantsa ka alao amin* iny ny anao,
ary averenoaty araiko ny sisa, ny am-
biny. Le — dans une soustraction Ny
sisa amy ny fangalana. 2*—, pi. Taola-
na. Les restes d'un grand homme. Ny
taolan' ny olo-malaza anankiray. 3* fig.
Il n'a pas demandé son—. Lasanilsai-
tsaika izy.
De reste, toc. adv. Be loatra II a de la
bonté de — . Be loatra ny halomem pa-
. nahiny.
Au reste, du reste, loc. ado. Kanefa,
na dia izany aza.
RESTER, vn. 1* Sisa, ambiny. Il reste
vingt francs. Àriary efatra no sisa, etc.
2*—, Mijanona, mitoetra, mipetraka. Il
a resté doux jours à Paris. Nijanona,
etc., indroa andro tany Parisy izy. Il a
- obtenu de l'avancement, et il n'en reste-
ra pas la. Efa nasondrotra izy, kanefa
tsy hijanona amin' izany. Voy. Demeu-
rer.
RESTITUABLE, adj. tokony hone-
rana, — haverina.
RESTITUER, va. f Manonitra, ma- *
merina. — le bien d'autrui. Manoni-
tra, etc., ny fananan'olona. 2 # — , Ma-
merina amy ny toetrany voalohany. — le
texte d'un ouvrage. Mamerina ny te-
nim-boky amy ny toetrany voalohany.
RESTITUTION, sf. f Fanonerana;
famerenana. 2"—, Famerenana amy ny
toetrany voalohany.
RESTREINDRE, va. Mampihena. raa-
metra. Il a restreint ses demandes. Nam-
pihena ny fangatahany izy. Ou a res-
treint aujourd'hui l'usage de ce mol. Efa
nahena, noferana ny hevitr' izany teny
izany ankehitriny.
Se restreindre, vpr. Tsy manao afa-tsy,
tsy mangataka — . Je pourrais demander
le tout, mais je me restreins à la moitié.
Azoko angatahina avokoa izy, nefa tsy
mangataka afa-tsy ny antsàsany aho.
RESTRICTIF, IVE, adj. Mampihena,
mametra.
RESTRICTION, sf. Fampihenâna, fa-
merana, fetra. On a mis quelque — à la
loi. Noferana, nasiana fetra ny lala-
na |( loc. —mentale. Fanaovana teny mi-
sarontsarona hamitahana olona.
RÉSULTAT, sm. Vokatra, zavatra ate-
raka, — avy. Voilà quel fut le — de la
dispute. Hevero fa izany no vokatra, za-
vatra nateraky ny fifandirana, zava-
tra avy amy ny flfandiranai
RÉSULTER, vn. Vokatra, ateraka,
avy.
RÉSUMÉ, sm. Fotopototra, ven lin- te-
ny. Comme Abrégé.
En résumé, loc. adv. Amy ny farany.
RÉSUMER, va. Milaza amy ny teny
fohifohy, milaza ny fotopototra II a bien
résumé ce discours. Nilaza tsara ny
folopototr izany laha-teny izany izy.
Se résumer, vpr. Mamaran-teny.
RÉSURRECTION, sf. Fitsanganana
amy ny maty, fahasitranana tsy nam-
poizina.
RÉTABLIR, va. 1* Mamerina amy ny
toetrany taloha, manamboatra, mam-
panaritra. On l'a rétabli dans son em-
ploi. Naverina amy ny raharahany
taloha izy. Il fait— sa maison. Mam-
panamboatra ny tranony izy. Ce re-
mode l'a rétabli. Nampanaritra azy
Digitized by
Googk
I\ET
721 —
RET
izany fanafody izany. 2* fig. Manavao.
On rétablit le commerce par ce traité.
Nohavaozina tamih' izany fanekem-pi-
havanana izany ny varotra.
8e rétablir, vpr. fManaritra. 2* fig.
Miantomboka indray.
RÉTABLISSEMENT, «m. 1* Fame-
renana a m y ny toetra taloha, tiverena-
na — , fanamboaraoa, fanaretana. 2* fig.
Fanavaozana.
RETAILLER, va. Manety indray, raan-
dranitra —, mandidy — .
RETAPER, va* Manasa satroka.
RETARD, «m. Fa h élan a, fitaredretra,
fiatoatoana, flaoriana, fiadana. Vous
êtes en —, nous vous attendons depuis
une demi-heure. Ela, aoriana loatra
hianao, ka niandry anao efa ho antsa>
sak* adiny izahay. Partez sans—. Man-
dehana ka aza mitaredreira, miatoato.
Votre montre est en — . Miaoriana,
miadana ny faraantaranandronao.
RETARDATAIRE, adj. et s. Mpita-
redretra, mpiatoato, diso fotoana.
RETARDATEUR, TRICE, adj.
Mampiadana. Force retardatrice. Hery
mampiadana.
RETARDEMENT, «m. Fampihemora-
na, fanemorana, flhemorana, fahelana,
fitaredretra, fiatoato.
RETARDER, va. Mampihemotra, ma-
nemotra , mahela , mampitaredretra ,
mampiatoato, marapiaoriana, mampiada-
na. Il retarde toujours ses payements.
Mampihemotra, manemotra lalan -
dava ny andro andoavany trosa izy. Le
mauvais temps a retardé noire marche.
Ny haratsian' ny andro naheln, nampi-
iaredretra, nampiatoato ny dianay. —
une montre. Mampihemotra, marapia-
oriana, mampiadana famantaranan-
dro.
—, vn. Miaoriana, miadana.
Se retarder, vpr. Mttaredretra, miatoa-
to, miaoriana.
RETEINDRE, va. Manoka indray, raa-
nasôka anaiin' ny ranon-doko indray.
RETENDRE, va. Manenjana Indray,
mametatra — .
RETENIR, va. 1* Mitana, mihazona,
mitahiry, misakana, manemotra. — le
bien d'autrui. Mitana, mihazona ny
fananan' oiona. —le salaire d'un ouvrier.
Mitana, mihazona ny karaman' ny
mpiasà anankiray. Il a retenu L'usufruit
do ses torres. Xitnna, nih,i:ona, ?»///»-
hiryny vokatry ny taniny izy. Le gou-
vernement retient deux pour cent.
Ny fanjakana mihazona roa isan-jato.
Retenez-le à diner. Tano, ha:ony hiso.-
kafo izy. Il n'a pu— ses larmes, fsyna-
hatana f tsy nahazona ny ranomasony
izy. Il allait le tuer, si je ne lui eusse re-
tenu le bras. Saika nahâfatyazy izy, raha
tsy notanako, nohazoniko nysandriny.
Si la crainte de Dieu ne me retenait....
Raha tsy sahanan' ny fahatahorana an'
Andriamanitra aho La vache re-
tient son lait. A/anemo-dronono ny om-
bivavy. 2*—, Mampaudeha, mahazo. Je
pose 7 et je retiens 2. 7 no apetrako
ary 2 mandeha. J'ai retenu une place
À l'église. Ela nahazo loorana ao an-
trano leglizy aho. 3 # — , Mahatsiaro, ma-
hatadidy. Il retient tout ce qu'il entend.
Mahatsiaro, etc., ny zavatra rohetra
reny izy.
Se retenir, vpr, {• Mamikitra, misaran-
gotra, mamahatra, mamahana. Il s'est
retenu aux branches. Namikitra, nisa-
rangolra, namahatra taray ny rantsan-
kazo izy. Il s'est retenu au bord du préci-
pice. Namahatra t namahana teoamo-
ron-tevana izy. 2 # — , Mahatan-tona, ma-
hatsindry fo, mahonon-tena. Il allait le
frapper, mais il s'est retenu. Saika na-
mely azyizy, faingy nahatan-tena,eic.
3 # — , Miaritra. Vous ne pouvez satisfaire
ici à vos besoins, retenez-vous. Tsy
azonao ivoahana aly, fa miareta.
RÉTENTION, sf. 1* Fitanana, flhazo-
nana, fitahirizana. 2 # — , Anga-maty. —
d'urine. Anga-maty.
RETENTIR, vn. 1* Mirohondrohona,
manâko, maneno, mikotrokotroka, mi#-
zinezina,mitatatata. La salle retentit des
applaudissements. Mirohondrohona,
manàho ny trano noho ny tehaka. La
trompette retentit. Maneno ny trompe-
tra. Ce coup de tonnerre a retenti dans
toute la vallée. Izany kotro-baratra iza-
ny nirohondrohona, etc., eran'ny lo-
hasaha manontolo. i'fig. Manehoeho,
mangetriketrika, makotroka. Ses lou-
anges retentissent dçns tout l'univers.
Manehoeho, etc., eran' ny tany rehetra
ny flderana azy.
RETENTISSANT, AN TE, adj. Mi-
rohondrohona, maudko, maneno, miko-
trokotroka, miezinezina, mitatatata.
RETENTISSEMENT, «m. 1* Firohon-
irohona, fandko, fanono, tikotrokotroka,
46
Digitized by
Google
HKT
RET
tiezinczina, fitalatata. 2* fig. Fanehooho,
fangetrikctrika.
RETENU, UE, p. et adj. i* Voatana,
notanana, voahazona, nohazonina, voa-
tahiry, notahirizina, voasakana, nosaka-
nana. 2*—. Mahatan-tena, mahatam-ba-
va, mahalala onony, malina. Personne
modeste et retenu. Oiona roaotona sady
mahatan-tena, etc.
RETENUE, sf. 1* Fahatanan-tena. fa-
halanam-bava, frhalalana onony. faha-
malinana. 2 # — , Fihazonana. La— est
do trois pour cent. Ariary telo îsan-jato
no hazonina.
RÉTICENCE, 8f. Fanafenan-kcvitra,
fanaovana am-po, teny tsy loa-body.
RÉTIF, IVJÎ, adj. !• Mitokona, miho-
nahena. Ane — . Boriky mitokona, etc.
2 - fig. Mitokona, mihenahcna. mitokozi-
lntra. Il a un caractère — . Mitokona,
etc., izy.
—, s. Mpitokona.
RETIRÉ, ÉE, adj. Mangingina, mipe-
trapetraka ho ozy. Lieu — . Fitoerana
mangingina II mène une vie retirée.
Mipetrapolraha ho azy izy.
RETIRERENT, sm. Fisintonana, fi-
kainkonana. Le — des nerfs. Ny fisin-
tonana, uy fikainkonan' ny hozatra.
RETIRER, va. !• Mandefa indray. On
relire le canon. Alcfa indray ny tafon-
dro. 2°— , Manemolra, manakemo, ma-
naisotra, manatsoaka Retirez votie
majn. Ahemory, akemoy ny tananao.
»Vai retiré mon enfant du collège. Ne-
soriko, nolxoahako tno amy ny kolejy
py zannko. — sa parole. jl/i/*oa-teny.
3-—, Maka. mahazo. Il m*a retiré cliez
lui. Naka ahy hoany an tranony izy. Il
a retiré son argent. Naka ny volany izy.
Il retire de grands prolits de ce domai-
ne. Mahazo tombony bc amin* izany
saha izany izy.
Se retirer, vpr. 1* Miala, miesotra, man-
kany, mandeha, lasa. Il s'est retiré do la
ville. Niala tao an-tanàna izy. Retirez-
vous de là. Mialâ, mie*ora eo hianao.
Il s'est retiré des affaires. Niala, nieso-
tra tamy ny raharaha izy. Il s'est reti-
ré en pays étranger. Nankany, nande-
ha, lasa amy ny fanjakana hafa izy.
2°— , Miditra. mo/fy, miverina. Il s'est
retiré dans sa chambre. Niditra tao
an-tranony izy. Il s'est retiré avant dix
heures. Nody, niverina talohan' ny
folo izy. 3*—. Misintona, mikainkona,
miheniotra. Ses nerf* se retirent. Mi-
sintona, mikainkona ny hozany. La
mer se retire. Mixintona, mihcmotrn
ny ranomasina. Cette toile se retire au
blanchissage. Mihemotra itony lamba
itony raha sasana.
RETOMBER, r>n !• Lavo indray. po-
traka— , mihonaka— . Le cheval est re-
tombé. Lavo, potraka indray ny soa-
valy. On le croyait guéri, il est retombé.
Efa nampoizirm ïio sitrana izy, kanjo ni-
honaka indray. 2-—, Latsaka. La balle
est retombée en cet endroit. Latsaka
atsyny bala. 3 a fig. Milatsaka, mihalra,
miverina. miantouta. mianjera. Il re-
tombe toujours dans son péché. Milatsa-
ka mandrakarivaao anatin'ny fahutana
mabazatra azy izy. La honte en retom-
bera sur vous. Ny henatra avy amin'
izany hihatra, hiverina, hiantonta,
hianjera aminao.
RETONDRE, va. Manety indray.
RETORDRE, va. Manolana indray,
manady.
RÉTORQUER, va. Mamotitra tenin'
olona hamelezana azy. — une preuve.
Mamotitra porofu nataon' olona hame-
lezana azy.
RETORS, ORSE, p. et adj. !• Naola-
nolana, voaiady. Soie retorse. Lasoa
voatady. 2* fig. Homme—. Fetsilahy,
konjolahy, liharatra.
RETOUCHE, sf. Fanainboarana.
RETOUCHER, va. f Mikasika indray.
2*— , Manamboatra. — un tableau. Afâ-
namhoatra sary. —un ouvrage. Ma-
namboatra laha-tenim-boky.
RETOUR, 8m. i* Fiverenana. fodiana,
Ctsing»*renana, flherenana. tîolikolika.
J«« songe à mon — . Bâihevitra hiverina,
hody aho. Le — du printemps. Ny fi-
verenana, filsingerenana, fiherenan*
ny lohalaona Les tours et retours d'u-
ne rivière. Ny fiverimberenana, fio-
liholiky ny renirano. 2*— , Tovona.
sanda. Je vous donnerai trente francs
de—. Homeko tovony, sandany aria-
ry enina hianao. 3* fig Fiverenana, fan-
dinihana, fiovaovana, fihanterana. Il a
fait un sincère — vers D*ou. Niverina
tamin* Andriamanitra tokoa izy. Faire
un — sur soi-même. Mandinika ny
ao am-pony. La fortune a ses retours.
Miovaova ny fanambinana. Le temps
passe sans—. Mandalo tsy miverina
intsonyny andro. Etre sur le — . Mih&n-
titra. 4*—, Valy. fankasitrahana. L'a-
niitic dvtnaiide du'—. Mila valin»i \r\
Digitized by
Google
RET.
— 723 —
RKT
flfiavana. N'attendez de lui aucun—.
Aza manantena valy, etc., aminy ve-
livoly. 5 # — . Hafetsena. Ce sont se» re-
tours ordinaires. Hafetsena fanaony iza-
ny.
RETOURNE, sf. Karatra faravato.
RETOURNER, "a. Mamadika, miasa.
— une robe. Mamadika zipo. — la ter-
re. Mamadika, miasa tany
—, vn \* Mivcrina, mody. n est retour-
né dans son pays. Nirerinn, etc.. any
amy ny tanin-d'razanv izy. 2*—. Kara-
tra faravato. De quoi retouiw-t-il ? Ino-
na no karatra fara»nto; fig. manao
ahoana ny fofwiraharaha T 11 retourne
cœur. 3a ma mena no karatra faravato.
3* fig. Mivprina. — & Dieu. Miverina
amin' Andriamanitra.
Se retourner, vpr. !• Mitodika, raihe-
riVa. mihodina, mitsimbadimbadika.
Quand je l'appelai, il se retourna. Nony
nantftoiico izy. dla nitodika. niherika,
•nihodina. Il ne fait que se — dans son
lit. Mitsimbadimbadika lalnndava ao
am-pandriana izy. %• — , Mivenna, mo-
dy. Retournez vous-en. Miverena, mo-
dxa.
RETRACER, vn. \* Manoritra in-
dray. ï* fig. Mitanrara. mampahatsiaro.
— les événements. Mitantara, etc., ny
zavatra niseho.
8e retracer, vpr. Mahatsiarp, tsaroana
Je m'en retrace l'image. Ttaroako ny
endriny. Ce fait se retrace à mon es-
prit, fsaroako ao an-tsaina izany za-
vatra niseho izany.
RÉTRACTATION, sf. Piekena ho dl-
so. Il a fait une — sincère. Niaikxj ho
diso tokoa izy.
RÉTRACTER, va. Miaiky ho diso. Il
a rétracté ses erreurs. Niaiky ho diso
he vitra izy.
8e rétracter, vpr. Miaiky ho diso.
RÉTRACTILE, adj. Misintona, mi-
kainkona. Le chat a les ongles rétracti-
les. Manan- oho mikainkona ny saka.
RÉTRACTION, sf. Pisintonana. fikain-
konana. La— des muscles. Ny fisin-
tonana, ny flkainkonan* ny hozatra.
RETRAIT, sm !• Fifintina, tihenâna.
Le — du mortier fait gercer les onduits.
Ny fifintina, etc., ny lalotra mampi-
triatriatra azy. 2 # — , Fanemorana. Il a
ordonné le — de ce projet de loi. Na-
sainy hahemotra izany lalana nokasai-
na hatao izanv.
RETRAIT, AITB, adj. Mania, trouva-
na. Riz—. Vary mahia, etc.
RETRAITE, sf. 1* Fiverenana, fodia-
na. Songeons à la — . Aoka hioman-ai-
verina, hody isika. Les ennemis ont
battu en — . Lasa ni ver in a, nody ny
fahavalo. Le clairon a sonné la — . Nian-
tso hiverina, hody ny bingona. 2* — ,
Fipetrapetrabana boazy, fitokanana hi-
vavaka, fierona. Il vit dans la —, A/i-
petrapclraka ho azy izy. Il s'est bûtt
une — à la campagne. Nanorina trano
ntpefrapetranana ho azy any an-tsa-
ha izy. Il fait une — de huit jours. Mi*
tokana hivavaka hivaloan'andro izy.
Ce liou sert de — aux animaux sauva-
ges. Ao no /îeren'ny biby dia. 3 - — .
Vola omen* ny fanjakana isan-taona ho
an' izay napetraka hisotro ronono.
RETRAITÉ, ÉE, adj. et a. Olona na-
petraka hisotro ronono sady omena vo-
la isan-taona. Officier — . Manamboni-
nahitra napetraka hisotro ronono sa-
dy omena vola isan-taona.
RETRAITER, ta. Mametraka hisotro
ronono sady roanome vola isan-taona.
RETRANCHEMENT, sm. 4* Fane-
sorana. '2*—, Fiarovana. Un marais peut
être un — . Indraindray mety ho fiaro~
vana ny hotsaka. 3» fig. Forcer quol-
qu'un dans ses derniers retranche-
ments. Manafoana ny porofo renetra
ataon' olona, mandresy lahatra olona.
RETRANCHER, va. f Manesotra. On
lui a retranché de ses appointements.
iVanesoran* ny karamany. — une feto.
Manesotra fety anankiray. 2 # — , Man-
drara. Le médecin lui a retranché le
vin. Ny dokotera nandrara azy tsy hi-
sotro divay. 3 # — , Manao fiarovana. Il
retrancha son armée sur une colline.
JVanao fiarovana ho any ny miarami*
lany tao amy ny havoana izy.
Se retrancher, vpr. !• Mampihena. Il
s'est retranché à la moitié de ta dépen-
se. Nampihena ny laniny ho very sa-
saka izy. 2 - — , Manao fiarovana, raia-
loka. 8e — derrière un mur. Mialoka
ao ivohon' ny ampiantany. 3* fig. Miaro
tena. Il se retranche dans un silence
mystérieux. Miaro tena amy ny fangi-
nana mahagaga izy.
RETRANSCRIRE, va. Mandika aora-
traindray. —son devoir. Mandika in-
dray ny nosoratany.
RETRAVAILLER, vn. Manao in-
Digitized by
Google
RET
-r- 724 —
REU
d'ray. Il retravaille à son ouvrage. Jfa-
nao ny lahasany indray izy.
—, va. Mandamina indray. II retravaille
son discours. Mandamina ny laha-te-
niny indray izy.
RETRAVERSER, va. Mamaky indray.
L'armée retraverse la plaine. Mamaky
ny tany lomaka indray ny tafika.
RÉTRÉCI, ÏE, adj. Fohy hevitra, fo-
hy saina. Il a des vues rétrécies. Fohy
hevitra, etc., izy.
RÉTRÉCIR, va. 1* Manety, marapifinti-
na, mampihemotra. —un chemin. Mane-
ty lâlana. Le froid rétrécit les corps. Ny
hatsiaka mampifintina ny tenan-java-
tra. 2* fig. Mahakely saina. Cela lui a ré-
tréci l'esprit Nahakely saina azy izany.
— , im.Mihaety, miûntina, mihemotra. La
toile rétrécit au lavage. Mihemotra ny
lamba raha sasana.
Se rétrécir, vpr. Mihaety, raifinfma,
mihemotra.
RÉTRÉCISSEMENT, sm. !• Haely,
fibaety, fiflntina, fihemotra. 2° fig. Ha-
fobezan-kevitra.
RETREMPER, va. 1* Mandroboka in-
dray, manatsoboka — , manofana — , ma-
nôka— . — du linge dans Peau. Man-
droboka, manatsoboka lamba any ana-
ty rano indray. — du fer. Manofana vy
indray. — une étoffe dans la. teinture.
Manôka lamba indray. 2* fig. Mankahe-
ry fo. Le malheur a retrempé son âme.
Nyfahoriana nankahery ny Ibny.
Se retremper, vpr. Mihamahery fo.
RÉTRIBUÉ, ÉE, adj. Misy karama,
misy vola. Emploi — . Raharaha misy
karama, etc.
RÉTRIBUER, va. Manome karama.
RÉTRIBUTION, sf. Karama.
RÉTROACTIF, IVE, adj. Mahatra-
tra ny lasa. La loi n'a point d'effet — .
Ny lalana tsy mahatratra ny lasa.
RÉTROACTION, sf. Fahatratrarana
ny lasa.
RÉTROACTIVITÉ, sf. Fahatratrara-
na ny lasa.
RÉTROCÉDER, va. Mamerina.
RÉTROCESSION, sf. Famerenana.
RÉTROGRADATION, sf. Fiverena-
na, fihemorana. La — d'une planète. Ny,
ficerenana, etc., ny planeta.
RÊTltOGRADE, ad;. l»Miverina, mi-
hemotra. 2° fig. Idées rétrograder He-
vitra antilra.
RÉTROGRADER, vn. Mivcrina, mi-
hemotra. L'armée rétrograda. Niceri-
na, ete., ny tafika.
RÉTROSPECTIF, IVE, adj. Mitodi-
ka ny lasa.
RETROUSSÉ, ÉE, adj. Miforitra, mio-
lika, lesoka. Ce chien a la queue retrous-
sée. Mioii-drambo io alika io. Il a le nez
r-. Tendro lesoka izy.
RETROUSSEMENT, «m. Famoreta-
na.
RETROUSSER, va. Mamoritra, ma-
nainga. Retroussez votre robe. Aforeto,
aingao nyziponao. Retroussez vos man-
ches. Aforeto ny tànan'akanjonao.
Se retrousser, vpr. Manainga akanjo.
RETROUVER, va. \* Mabita indray.
L'hirondelle retrouve son nid. Mahita
ny tranony indray ny sidtntsidina. J'ai
retrouvé ma montre. Éi'a hilako indray
ny famantaranandroko. 2*—, Mihaona
indray. Je viendrai vous — . Ho avy hi-
haona aminao indray aho. S* fig. Ma-
hita. Je retrouve en lui les qualités de
son père. Hilako ao aminy ny batsaram-
panahin-drainy.
Se retrouver, vpr. 1* Hita indray. ma-
hita lâlana indray. 2"—, Mifankahita in-
dray, mihaona — . Ils se retrouvèrent à
Tamatave. Nifankahita indray, eta,
tao Toamasina izy ireo. 3* fig. Afaka
ahiahy.
RETS, sm. !• Harato, 2* fig. Fandrika,
fitaka.
RÉUNION, sf. t* Fikombonana, fikato-
nana. La — des lèvres d'une plate. Ny
fikombonana, ny fikatonan'ny vava
fery. 2* — , Fampikambanana, fikaràba-
nana, fanangonana. fiangonana, famo-
riana, fivoriana. Il vient souvent à nos
réunions. Tonga matetika ao amy ny
fiangonanlsika, fivorianttika izy. 3*
—, Fampifanarahana, fifanarahana.
RÉUNIR, va. 1* Manakombona, mana-
katona. 2*—, Mampitohy, mampikamba-
na, manangona, mamory. Le cou réunit
la tête au corps. Ny vozona mampito-
hy, mampikambana ny loha amy ny
vatana. — les eaux de plusieurs sour-
ces. Mampikambana, manangona,
mamory rano avy amy ny loharano
maro. 3'—, Mampifanaraka. Gela a réu-
ni les deux partis. Nampifanaraka ny
andaniny roa tonta izaoy.
Se réunir, vpr. i* Mikombona, mikato-
na 2- —, Mikambana, miangona. mivo-
ry. Les deux armées se réunirent. A*«-
Digitized by
Google
REV
— 725 —
REV
hambana ny tafika roa ton la. Nous nous
réunissons une fois par semaine. Mian-
gona, tnivory indray maka isan-keri-
nandro izahay.
RÉUSSI, IE, adj. Vita tsara. Tableau
— . Sary vita tsara.
RÉUSSIR, vn. Ambinina, mahomby,
vita tsara, vanona. Il a réussi dans son
entreprise. 'N ambinina tamy ny raha-
rahany izy. Cet avocat réussit. Mahom-
by io mpisolo vava io. Cette affaire a bien
réussi. Vita tsara izany raharaha iza-
ny. Ce projet n'a pas réussi. Tsy nahom-
ky, tsy vanona izany fikasana izany. Les
fruits n'ont pas réussi. Tsy vanona ny
voankazo.
—, va. Mahavita tsara. Il a réussi ce por-
trait. Nahavita tsara io sarin* olona io
izy.
RÉUSSITE, sf. Fanambinana, fahom-
biazana, fahavitana tsara, faliavanonana.
REVACCINER, va. Manao vaksina
indray.
RE VALIDATION, sf. Fampahaton-
gavana ho marina.
REVALIDER, va. Mahalonga ho ma-
rina, mahatonga ho izy.
REVANCHE, sf. 1- Famaliana. On Pa-
vait frappé, mais il a pris sa — . Nisy
olona nikapokaazy, fa namaly kosa
izy. 2 # — , Fivaly faty. Je prendrai ma
— . Mbola hicaïy faty aho.
En revanche, toc. adv. Ho valy.
RÊVASSER, va. 1* Manonoflnofy. Il
a rêvassé toute la nuit. Nanonofinofy
nandritra ny alina izy. V fig. M ihe vit re-
vitra. — à quelque chose. Mihcvitrevi-
javatra.
RÊVASSERIE, sf. 1* Fanonofînofisana,
nofinofy. 2 # fig. Hevi-dravina.
RÊVASSEUR, EUSE, s. 1* Mpano-
nofinory. 2r fig. Mpanao hevi-dravina.
RÊVE, sm. 1- Nofy. I 9 fig. Hevi-dra-
vina, nofy.. Il se nourrit l'esprit de rê-
ves. Manao hevi-dravina izy. Ce pro-
jet n'est qu'un beau — . Hevi-dravina,
nofy fotsiny izao izany Ûkasana izany.
REVÉCHE, adj. Sarotra entina, kito-
kitoina. Il a un caractère — . Sarotra
entina, etc., izy.
RÉVEIL, sm. f Fifohazana. V—, Fa-
mohazana, famohamandry.
RÉVEILLE-MATIN, sm. Famoha-
mandry.
RÉVEILLER, va. 1° Mamuha, mam-
pifoha, mampnhatsiaro, manaitra. —
ses camarades, Mamoha, etc. t ny na-
many. Une prise de tabac le réveille.
Vôvo-paraky indray raitsingina ampy
hanaitra azy. 2 # fig. Manaitra, iriamo-
ha, manetsika, mamelona indray, mara-
pa . ., mampi.... Il ne faut pas — le chat
qui dort. Aza manaitra amboa man-
dry. — de3 souvenirs fâcheux. Mamo-
ha fota-maadry. — un procès. Mane-
tsika ady. Cela réveilla le courage des
soldats. Namelona ny herira-pon' ny
miaramila indray izauy. Ce mets ré-
veille l'appétit. Mampazblo homaua
izany nahandro Izany.
Se réveiller, vpr. 1° Mahatsiaro, taitra.
2* fig. Mifoha, mihelsika, velona indray.
RÉVEILLON, sm. Sakafo keiy amy
ny alina.
RÉVÉLATEUR, TRICE, s Mpa-
nambara.
RÉVÉLATION, sf Fanambarana. Les
révélations de saint Jean. Ny fanam-
barana nataony Md. Joany. Croire à la
— . Mino ny fanambarana.
RÉVÉLER, va. Manambara, mampi-
seho, mamosaka. Il a révélé le complot.
Nanambara ny teti-dratsy izy. *
Se révéler, vpr. Miseho, miposaka. Sa
méchanceté se révèle. Miseho, etc., ny
hasomparany.
REVENANT, sm. Matoaioa, dinde 11
a peur des revenants. Matahotru
matoatoa izy. Chasser les revenants.
Mamono dindo.
REVENDEUR, EUSE, s. Mpanatsiu-
jara.
REVENDICATION, sf. Fanarahana.
REVENDIQUER, va. Manaraka. —
un héritage. A/anara-dova.
REVENDRE, va. 1* Mivarotra indray,
amidv indray, manatsinjara. Il achète
pour — . Mividy raba hàmidiny in-
dray, hotsinjaraina izy. 2* fig. Ne vous
fiez pas à lui, il vous en revendrait. Aza
matoky azy, fa haraetsy anao izy.
REVENIR, un. 1* Miverina, modyi rai-
tampody. Revenez nous voir. Miverena
mamangy anay, mba mamangivângia.
Il' revient dans sa patrie. Miveriiia, mo-
dy any amy ny tanin-drazany izy. Il
était parti ce matin, il est revenu.
Niainga aninaraina izy, ka hiverina,
nody ahdroany hiany, nitumpody. 2*—,
Moniry indray, miseho —, miseho, tsa-
roana indray," re, t>s- plumes retien-
nent à cet oiseau. Ma'uiry indr'^j ny
Digitized by
Google
REV
- 7;>6
REV
volon'io vcronaio. Los chaleurs revien-
nent. Miseho indray ny Jmfanaua. Des
esprits reviennent dans cet endroit. Mi-
sy matoatoa miseho ao. Cette histoire
rae revient. Tearoako indray izany tan-
tara izany. Il me revient que vous vous
plaignez «le moi. Reko fa mitaraina no-
bo ny nataoko hianao. 3*—, Mampan-
drezatra. L'ail me revient. Mampandre*
zadrezatra ahy ny tongolorgasy. 4°— ,
Manaritra. Il n'en reviendra pas. Tsy
hanaritra izy. 5»—, Azo f lafo. Le profit
qui m'en revient est médiocre. Kely ny
soa azoko amin' izany. Ce livre revient
a cinq francs. Lafo ariary io boky io.
6 # fîg. Tiana. Ses manières me revien-
nent. Tiako ny fanaony. 7 — , Miverina,
miresaka indray, miova, miova hevitra,
mionona, mahatsiaro. On a beau le re-
- buter, il revient à la charge. Na dia aki-
fakifaka aza izy, dia mbola miverina
amiu'izay angataliiny iiiany. Je reviens
a ce que nous disions. Miverina amin'
izay noresabintsika abo. Je reviens à ma
première idée. Miverina amy ny hevi-
tro voalohany a ho. Revenons sur cette
affaire. Aoka horesahintsika indray
izany raharaha izany. Il est revenu do
ses opinions. Niova hevitra izy. Il est
revenu sur ce qu'il avait dit. Niova /te-
vitra tamy ny zavatra voalazany izy. Je
suis bien revenu sur son compte. Niova
hevitra tamy ny zavatra moroba azy
nbo. La colère l'emporta, mais il revint
à lui presque aussitôt. Azon' ny hâte*
zerana izy, Ta nalaky nionona. Jo ne
reviens pas de ma surprise, je n'en re-
viens pas. Tsy met y mionona ny ha-
gajjako. — à soi. Mahatsiaro tena.
REVENTE, àf. Fivarotsna indray.
REVENU, «m, Vokalra na Vota azo
»9an-tQona. Une terra de boa--. Tany
mahavokatra be. Il a un — de cinq mif-
le francs. Mahazo arivo inan-taona izy.
RÊVER, tn. l # Manonofy. 2* fîg. Mife-
diredy, varivariana, manonofy. Vousre-
vez. Mirediredy hianao. Il rêve en se
promenant. Varivariana izy raha nii-
taangantsaugana. Il ne -vous écoute pas,
il ne fait que—. Tsy raibaino aoao
izy, fa ramar/an-dava. Il rêve tout
éveillé. Manonofy tsy matory Izy.
—, v*. 1* Manonofy. 2 # fig. Mieritreritra,
mitsiriritra. Il rdve quelque projet. Mie-
ritreritra zavatra kasaina hatao izy. Il
rêve lu £Îoir* Af JMj>iri*Jt)oninahitra
uy.
RÉVERBÉRATION, sf. Fitarafana.
fitehafana, fiverenana.
RÉVERBÈRE, *m. f Zavatra miteua-
ka ny fahazavana ao amy ny fanaovan-
jiro. 2 # — , Kanala amy ny araben-dâlana.
RÉVERBÉRER, va Taralina, mitc-
haka, mamerina. Les plaques de fer ré-
verbèrent la chaleur du fou. Ny takela-
by mitehaka, mamerina nv bafanan"
ny afo. Voy. RfeFLécmn.
— , vn. Mitaratra, tehatina, averina. Le»
rayons du soleil réverbèrent contre cette
plaque de Ter-blanc. Tarafin'nv ma-
soandro io takoia-bifotsy io. tehafina,
averin'lo takela-bifolsy io ny isiriin-pa-
bazavana.
REVERDIR, va. Manamaitso indray.
— des fenêtres. Manamaitso varava-
ran-kely indray.
— , vn. 1° Mihamaitso indray. Les plantes
reverdissent. Mihamaitso indray ny
zava-maniry. 2* fig. Mihamatanjaka in-
dray, raihaianora. Ce vieillard reverdîu
Mihamatanjaka indray , etc., io lahi-
antitra io.
REVERDISSEMENT, am. Fihamai-
tso.
RÉVÉRENCE, sf. !• Fanajana. Parler
de Dieu avec—. Miteny au'Andriamani-
tra amim-panayana. 2*—, Fiondrchana,
ftarahabana, lanaovatu-beloma. Faire la
— . Miondriha, miarahaba. Jo lui tirai
ma—. Nanao veloma azyaho.
RÉVÉRExVCIELLE, adj. f. Crainte—.
Hena-maso ny ray aman-dreny.
RÉVÉRENCIEUSEMENT, &dv.
Amim-panajana.
RÉVÉRENCIEUX, EUSE, adj. Ma-
najahaja, mampiseho ianajana, be an-
gesongeso.
RÉVÉREND, ENDE, adj. et t. Men-
drika hohajaiua, reverenda.
RÉVÉRENDISSIME, adj. Meodrika
hohajaina indrindra.
RÉVÉRER, va. Manaja,
RÊVERIE, sf. {• Eritreritra. fleritrerc-
tana. 2 - — , Hevi-dravlna, saim-potsy,
rediredy be.
REVERNIR, va, Manosotna varinesy
indray.
REVERS, a m. 1* Voho. ambadika. Le
—«le la main. Ny uo/Jdn-tàoana. Le —
d'un feuillet. Ny ambadiky ny takela-
taratasy. Le — rt'una montagne* Nyam-
hadihy ny tendron) hofeiini. Ijlï -d'uue
Digitized by
Google
REV
727 —
REV
médaille. Ny vohon' ny medaly. Vfig.
Loza, fahoriana. Il a éprouvé dos—.
Tra-doz.i. etc.. izy.
REVERSER, va. Manidina indray. —
du vin dans son *erre. Manidina divay
ind-ay ao amy ny gilasiny.
REVÊTEMENT, sm. Lalotra, peta-
drindrina. Le— des murs de cet appar-
tement est de bois. Hazo no peia-drin-
ffrinaamin'ioefl-trano \%.
REVÊTIR, va. !• Mnnafy. —les pau-
vres. Manafy ny mahantra. 2 # — , MitaFy,
miakanjo. —un habit. Mitafy fttaflaria.
miakanjo akanio. 3°—, Mandalntra, ma-
nietaka. — un mur de chaux. Mandalo-
tra sokay ny rindrina. A* fig. Manomo,
mandravaka, manarona. La charge
dont jo vous ai revêtu. Ny raharaha
nomeko anao. Il revêt s*»s pensées d'un
style brillant. Afandrauafta ny heviny
amy ny laha-teny be renty izy. Il revêt
le mensonge des apparences de la véri-
té. Manaront*arona ny lâinga izy ka
mampiseho azy ho marina.
Se revêtir, vpr. !• Mitafy, miakanjo. 2 #
fig. Maka, miravaka, misarona. Jésus-
Christ se revêtit des apparences les plus
humbles. Naka ny toetr' olona manetry
tena indrindra Jeso-Kristy.
REVÊTU, UE, p. otadj. 1* Voatafy, no-
tâtiana. 2°— , Voatafy. notatlna, natafy,
mitafy, miakanjo. 3 # — , Voalalotra, no-
lalorina, voapetaka, nopetahana. A*fig.
Nomena, manana, misy, voaravaka,
noravahana, voasarona. nosaronana. Il
est — d'un grand pouvoir. Aianam-pa-
hefana lehibe izy. Cet écrit est — de sa
signature. Misy ny sonian-tânany io
sorat^a io.
RÊVEUR, EUSE, adj. Mieritreritra,
varivariana.
—, 8. Mpieritreritra. mpanao hovi-dravi-
na, mpirediredy.
REVIENT, sm. Mason-karena.
REVIREMENT, sm. !• Kiviliana. 2*—,
Sahan-trosa. 3 - fig. Kiovana. Il s'est opé-
ré un — dans sa conduite. Niova fiton-
dran-tona izy.
REVIRER, vn. {• Mivily. Le navire re-
vira do bord. Nivily ny sambo. 2 # fig. —
de bord. Mivadika, mifindra ho amy ny
andaniny hafa.
REVISER, va. Man linika indray. —
nn compte. Mandinika kaonta indray.
REVISEUR, sm. Mpandinika indray.
REVISION, sf. Fandiaihana indray.
REVISITER, va. Maman^y indray.
REVIVIFIER, ua. !• Mampiaina in-
dray, mamolona — . 2* fig. Mampiaina
indray. La grâce revivifie le péchour.
Ny fahasoavana mampiaina indray
ny mpanota.
REVIVRE, vn. [ 9 Vclona indray. Jé-
sus- Christ fit — Lazare. Jeso-Kristy na-
havelona indray any Lazara. 2* fig.
Hoatra ny velona indray, velona indray .
Le père revit dans son fils. Hoatra ny
vclona indray rainy manana ny zana-
ny. Ce remède Ta fait—. iVahaueîona
azy indray izany fanafody izany Fairo
— une hérésie. Mamelona herezia in-
dray.
RÉVOCABLE, adj. Azo csorina, —
foanana.
RÉVOCATION, sf. Fanesorana, fan.t-
foanana.
RÉVOCATOIRE, adj. Mahafoana.
REVOICI, REVOILÀ, prèp. Inty in-
dray, indro— .
REVOIR, va. {• Mahita indray, mihao-
na — . Au — . Ambara-pi/iaona. 2» —,
Mandinika indray. — un manuscrit.
Mandinika sora-tànana indray. X — .
Diniho indray.
Se réVoir, vpr. Mifankdhita indray, mi-
haona indray.
REVOLER, vn. 1* Miverina manidina.
Cet oiseau revole vers son nid. Miveri-
na manidina ao amy ny akaniny io vo-
rona io. 2°— , Miverina haingana. —au-
près de quelqu'un. Miverina haingana
aoamin' olona.
— , va. Mangalatra indray.
RÉVOLTANT, ANTE, adj. Mahadi-
kidiky, maharikoriko.
RÉVOLTE, sf. Fikomiana, flodinma.
RÉVOLTÉ, ES, adj. et s. Mpikomy.
mpiodina.
RÉVOLTER, va. 1° Mampikomy, mam-
piodina. C'est lui qui a révolté ces pro-
vinces. Izy no nampikomy, etc., ireo
farî-tany ireo. Le péché a fait — la
chair contre l'esprit. Ny fahotana nu
nampiodina ny nofo hanohitra ny fa-
nahy. 2 # — , Mabadikidiky, maharikori-
ko. Son orgueil me révolte. Mahadiki-
diky, etc. , aby ny flavonavonany.
Se révolter, vpr. 1* Mikoray, miodina.
2 # — , MadikidUy, marikoriko.
RÉVOLU, tJE, adj. Tapitra. Il avinfft
ans révolus. Tapitra roapolo taona izy.
RÉVOLUTION, *f. 1° Fitsfn^rtMiana.
Digitized by
Google
IUIA
— 728 —
RIC
flherenana, fihodinana. La — de la terre
autour du soleil. Ny fitsingerenana,
etc., ny tany manodidina ny masoandro.
2"/î{7. Fiovana, fikorontanana, fikomia-
na. Les révolutions de la terre. Ny nio-
vuovan' ny loetry ny vohon'ny lany. Il
se Ût une — dans les id»*es. Niova ny
hevitry ny olona. Il prévit la — qui al-
lait éclater. Naminany ny fikoronlana-
na, ny fikomiana izay efa hiseho izy.
RÉVOLUTIONNAIRE, adj. Mampi-
korontana. Doctrine — . Fampianarana
mampikorontana.
— , sm. Mpampikorontana.
RÉVOLUTIONNER, va. Mampiko-
rontana, mampikomy.
REVOLVER, 8)ti. Bisy poleta maro
vava.
REVOMIR, u«?. Mandoa, mandoa in-
dray.
RÉVQQUER, va. Manaisotra. mana-
ioana. —un employé. Manaisotra rapa-
nao raharaha anankiray. — un ordre.
Manafoana didy. H loc. — en doute.
Misalasala.
REVU, UE, p cl adj. f Hita indray.
2°— , Voadinika indray, nodinihiua— .
Seconde édition revue et corrigée. Bo-
ky natonta fanindroany sady voadini-
ka indray no voahitsy.
REVUE, sf. [• Fandinihana, fikarakara-
* na, ftkajakajana, fitsapana, fanadinana,
inatso. J'ai fait la— do mes livres. Nan-
dinika, nikarakara, nihajahaja ny
toctry hy bokiko rehotra aho. Le géné-
ral a fait la—. Ny jeneraly nilsapa ny
fahaizan'ny miaramila, nanadina, nam-
panno matso ny miaramila. 2*—, Boky
misebo ara-potoanav
RÉVULSIF, IVE, adj. Mompivily are-
tina.
—, sm. Fanafody mampivily arelina. Le
vésicatoire est un—. Ny bilistra dia
fawfody mampivily arctina:
RÉVULSION, sf. Fampiviliana areli-
na.
REZ-DE-CHAUSSÉE, sm. Ny an-
tany.
RHABILLAGE, sm. Famboaraboara-
na.
RHABILLER, va. 1° Mampiakanjo in-
dray. — un enfant. Mampiakanjo zaza
kely indray . 2*—, Manal'y indray. —
.un domestique. Mnnafy mpanompo in-
drvy. 3* •/!(;, Manamboamboàtra.
Se rhabiller, rpê\ Miakanjn indray.
RHABILLEtJR, EUSE, s. Gomme
BsnOUTBUR.
RHÉTEUR, sm, 1* Mpampianatra ny
fahaizana mandaba-teny, mpampiana-*-
tra ny momba ny laha-teny. 2*—, Mpan-
daha-teny b3 renty loatra.
RHÉTORICIEN , sm. Mpahay ny
mombà ny laha-teny, mpianatra — .
RHÉTORIQUE, sf. Fahaizana man-
daha-teny, fahaizana momba ny laha-
teny.
RHINOCÉROS, sm. Biby tokan-tan-
droka, rinoserosa.
RHUBARBE, sf. Zava-maniry misy
fakany mampivalana.
RHUM, sm. Toaka.
RHUMATISANT, ANTE, adj. et s.
Uohanina.
RHUMATISMAL, ALE, adj. Mom-
ba ny robana. Douleurs rhumatismales.
Mangotsokotsoka avy amy ny roharia.
RHUMATISME, sm. Rohana, hotso-
botso.
RHUME, sm. Sery.
RHYTHME, sm. Firindrana.
RIANT, ANTE, adj. Miramirana, ma-
hallnaritra. Il a un visage—. Mirami-
ran-tarehy izy. Une maison riante.
Trano mahafinaritra. Idée riante. Hc-
vitra mahafinavitra.
RIBAMBELLE, sf. Zavatra tsy tam-
bo isaina.
RIBOTB, sf. Filcrana, Gbobohana.
RI&OTER, vn. Miletra, miboboka.
RI&OTEUR, EUSE, s. Mpilelra, mpi-
boboka.
RICANEMENT , sm. Fihomehezana
olona, hehy valaka.
RICANER, ra. Mihomohy olona. ma*
nao hehy valaka amin' olona.
RICANERIE, sf. Hehy valaka.
RICANEUR, EUSE, a. Mpihomehy
olona, mpanao hehy valaka amin 1 olo-
na. Un 8Jt— . Olona adaîa mpthome-
hinïehy olona, etc.
RIC-À-RIC, loc. adv. Tsy misy miho-
divirra, roialakaforo. Il m'a paye — .
Nandoa ny volako tsy nisy nihodici-
tra izy. Il mesure — . Mamatra tsy mi-
sy milwdivitra, etc , izy.
RICHARD, sm. Mpanjalt.be, koraohi-
na, troinalaliy, mpanarivo, mpancloe-
fo, mpauonlany ny ory.
RICHE, adj. l a Manan karena. ?•— , Be
vidy, saro-bidy. Une étoffe—. Lamba
Digitized by
Google
RID
— 729 —
RIG
be vidy, etc. 3'— , Diso vala, mahavo-
katra, lonaka, be zavatra. Une — ré-
colte. Vokatra diso vala. Centrée — .
Tany mahavokatra, lonaha. Pays —
en vins. Tany 6e divay. 4 # ftg. Langue
— . Fiteny tsy orin-teny ary be fomba-
fombam-pitenenana.
—, sm. Mpanan-karena. Le— et le pau-
vre. Ny mpanan-karena sy ny ma-
hantra.
RICHEMENT, adv. Hoatra ny mpa-
nan-karena, saro-bidy, tsara dia tsara.
Il a marié — sa Bile. Nampanarabadiny
olona manan-karena ny zanany vavy.
Elle est — paréo. Saro-bidy, tsara dia
tsara ny haingo ataony.
RICHESSE, sf. !• Harena. Il a la pas-
sion des richesses. Matimatin-fcarena
izy. 2 # — , Hasaro-bidy, hatsarana. l'aba-
vokarana, halonaka, fahabetsahan-java-
tra. La — de l'ameublement. Ny basa-
ro-bidy, ny hatsaran' ny fanaka. La —
de la terre. Ny fahatokarana, halo-
naky ny tany.
RICHISSIME, adj. Mpanefoefo, ko-
mohina.
RICIN, sm. Tanantanamanga. . .
RICOCHER, vn. Miantsarabotra, mian-
tefatefa.
RICOCHET, sm. Fiantsambotsambotry
ny vato atao tetirano, fiantefatefa —,
fiantsambotry ny balan-tafondro.
Par ricochet, loc. ado. Miolaka. J'ai
appris cette nouvelle par— . Niolaka
no nandrenesako izany zava - baovao
izany.
RIDE, sf. \* Kelrona. 2« fig. Fivalom-
balona.
RIDÉ, ÊE, adj. Miketrookelrona. Pom-
me ridée. Paoma mi/*e/ronAe*rona.
RIDEAU, sm. !• Lambam-baravarana,
elom-pandriana, efltra lamba amy ny
teatra. — de funètn. 7,am6ara-feara-
raran-kely. —délit. Elom-pandria-
na. Tirez le —, je veux dormir. Aka-
tony ny elom-pandriana. fa- ta-hatory
aho. Baisser le — . Mampidiua ny efilra
lamba. 2* pg. Tirer le — sur une cho-
se. Tsy miteny zavatra anankiray in-
tsony. Il se- tient derrière le — . Mita-
rika an-takona izy.
RIDELLE , sf. Makarakara hazo ao
an-dauiny roa amy ny safety.
RIDER, ra. l'Mampikotrona. La vieilles-
se ride les visages. Ny fahanteraTia mam-
pihctronkclrona ny tareby. ï'fig.
Mampivalombalona. Le vent ride la ri-
vière. Ny rivotra mampivalombalona
ny renirano.
Se rider, vpr. 1* Miketronketrona. 2*/tg.
Mivalombaiona.
RIDICULE, adj. Mampihomohy, ma-
hatsikaiky, mendrika hihomehozana. Il
a un air — . Mampihomehy t mahatsi-
kaiky ny toetrany. Il dit des choses ri-
dicules. Milaza zavatra mahalsihaihy
izy. Personne — . Olona mendrika /u-
homehezana.
—, sm. 1* Zavatra mampihomehy. Il sai-
sit bien les ridicules. Mora roahita ny
zavatra mampihomehy izy. 2-— , i»-
horaohozana, famosobosoraoa, famaztva-
ziana, fanurabiana. Il sait manier l'ar-
me du — . Mahay mihomehy, mamoso-
bosotra t mamazicazy, manaraby olo-
na izy.
RIDICULEMENT, adv. Mampihomo-
RIDICULISER, va. Mihoraehy, mamo-
sobosotra, mamazivazy, manaraby.
Se ridiculiser, vpr. Manao zavatra to-
kony hihomehezana.
RIEN, sm. 1* Tsiriontsinona, na inona na
inona. Dieu a créé te monde de — . An-
driamanitra nahary izao tontolo îzao ta-
my nv tsinontsinona. Je ne demande
— . Tsy mangataka na inona na inona
aho. Il a eu cette maison pour — . Tsi-
nontsinùna foana no nahazoany 10 tra-
no io. Cola ne fait — . Tsy maninona
izany. Cela ne me fait — . Tsy mampa-
ninona ahy izany. 2--. pi Zavatra tsi-
nontsinona. Il s'amuse à dos riens. Mi-
lalao amy ny zavatra tsinontsinona
izy. , ,
Comme si de rien n'était, loc. adc.
Hoatra ny tsy manao. Après une vive
querelle ils se sont embrassés comme si
de — n'était. Hahefa avy niady izy ireo.
dia nifanorokoroka hoatra ny tsy na-
nao. s
En moins de rien, loc. adv. Tsy ampy
toy inona, poatoizay, vetively foaua. Il
a fait cela en moins de — . Tsy ampy
toy inona, etc., no nanaovany izany.
RIEUR* EUSE, adj. et s. Mpihoraeby,
tia hohy, mpamazivazy, mpamosoboso-
tra. H loc. Il a les rieurs de son . côté.
Omban': ny ankabiazany izy.
RIFLARD, hn. l w Vaukcna.p-— ,.Elo
- lâmody'atîtitra. • --■"•-
RIGIîyj&i'adj. SaYotsarutiny, iozibe, sa-
Digitized by
Google
RIM
— 730 ~-
RIS
rotra, mangidy. C'est un — observateur
des lois. Sarotsarotiny amy ny fanara-
hananylalana izy. Homme — . Olona «a-
rotsarotiny, lozabe. Morale—, Fitsipi-
fitondran-tena sarolra, mangidy.
RIGIDEMENT,' adv. Sarotsarotiny,
amin-kalozana.
RIGIDITÉ, sf. Halozana, hasarotra, han-
gwy-
RIGOLE, sf. Tatatra.
RIGORISME, sm. Fi tsi pi-pi tond ran-
tena sarotra loatra.
RIGORISTE, ». et ad}. Manaraka ny
fitsipi-pitondran-tena sa rotra loatra, sa-
rotsarotiny.
RIGOUREUSEMENT, ado. f Mafy.
On Va puni—. Efa nofaizina mafy izy.
2 # — , Miharihary. Cola est— démontré.
Efa voaporofo miharihary izany.
RIGOUREUX, EUSE, ad). 1* Saro-
tsarotiny. lozabe. mafy, sarotra, man-
gidy. Maître—. Mpampianatra sarotea-
rotiny. lozabe. Pénitence rigoureuse
Asa flvalozana mafy, mangidy. Mora-
le rigoureuse Fitsipi-pitondran-tena aa-
rotra, mangidy loatra. 2*— , Mihari-
hary Démonstration rigoureuse. Fana-
porofoana miharihary.
RIGUEUR, a/. 1* llalozana, hamafy,
hasarotra, hangidy. La — du froid. Ny
hamafin' ny hatsiaka. lia jugé selon là
—des lois. Nitsara araka ny hama/in'
ny lalana izy. || loc. Chose de—. Zava-
tra tsy maintsy hatao, — tsy azo avola.
2 # — ,Fiharihary. La — des principes. Ny
flhartha* n'ny foto-kevitra.
A la rigueur, loc. adn. Araka ny teny.
Il ne faut pas prendre ce qu'il dit à la—.
Tsytokonyhoraisinaarafta ny teny izay
lazainy.
RIMAILLER, va. Manaon>o foana
andalan-tonon-kira misy tony mitovy foo
ny farasora'ra.
RIMAILLEUR, *m. Mpanaonao foana
. andalan-tonon-kira misy teny mitovy foo
ny fara sorafa.
RIME, sf. Fitoviam-peo amy ny fara so-
ratra.
RIMER, vn. [• Mitovy foo amy ny fara
soratra. 3«— , Manao andalan-tonon-ki-
ra misy teny mitovy feo ny fara soratra.
—, ta. Manao tonon-kira misy teny mi-
tovy feo ny fara soratra.
RIMEÛR, sm. I e Mpanao andalaû-
tonon-kira misy teny mitovy feo ny fara
soratra. 2 e —, Mpanaonao foana tonon-
kira misy teny mitovy feo ny fara sora-
tra.
RINC&E, sf. Kapoka mirivirivy, fana-
làkasiana.
RINCER, va. !• Manontsana. —une
bouteille. Manontsnna tavoahangy. Se
— la bouche. Manon/sam-bava, mi-
hontsana, mifantsana. ?• fig. Mandevi-
lcvy, mikapoka, mamely.
RINÇURB, 8f. Hontsan-javatra.
RIPAILLE, a/. Faire—. Manao vakim-
borona, miletra, miboboka.
RIPOSTE, sf. Famaliana. Il est prompt
à la—. Malaky mamaly izy.
RIPOSTER, vn. Mamaly."
RIRE, vn. !• Mihomehy. lokinny hebv.
latsaky ny htihy, mikakakaka. mitolakd-
ka, mUikikiky, raiUikikikiky, mikanika-
ny, mitsikatriitany. mitoiœlaka, mibirao-
kimoka lise mit à-. iVihomehy. lo-
kin'ny hèhy, latiaky ny hehy izv.
Son ami éclata de—. Nikakakak*, ni-
tolakàka ny sakaizany. Le garçon écla-
ta de— . Nihikikiky.nitsikikikiky. ni-
kanikany. nitsikanikany ny zaz ilahy.
Le petit enfant éclata de—. " Nitokela-
kelaka ny zaza kely. —sous cape, —dans
sa barbe. Mihimokimoka. —du bout
des lèvres. Manao hchy ra, mihomehy
ra, mihomehy tsy sazoka. Tout le mon-
de se mit à—. 8amy nanao hehy be ny
olona rehetra. Tout le monde éclata de
—, Nanao hehy ranovaky avokoa nv olo-
na rehetra. 2 # fig. Mahaflnaritra. "Tout
rit dans cotte campagne. Mahafinaritra
ny zavatra rehetra amin'ity saha ity. 3°
—, Milalao, manao kivazivazy, miho-
mehy. Venez avec nous, nous rirons.
Avia hiaraka aminay, hilalao isika. Il
aime à—. Tia lalao, —kivazivazy izy.
Tout cela est pour—. Kivazivazy hia-
ny izany, mba hampihomehy fotsioy
izany. Il a le mot pour—. Mahay teny
mampihomehy izy. —de quelqu'un.
Mihomehy olona. 11 rit do toutes les
remontrances qu'on lui fait. I homélie-
zany avokoa ny fananarana rehetra atao
aminy.
8e rira, vpr. Miho.uehy. Il se rit de
vous. Ihomehezany hîanao.
RIRE. ou RIS, sm. Fihomehy. hehy.
— agréable. Fihomehy m'ibalinaritra.
— floreô. Hehy ra. Gros rire. Hehy vo-
raka. Rire moqueur. Hehy valaku.
RISÉE, sf. Fara hehy. fihomehezana.
Il s'éleva une— dans l'assemblée. Nisy
fara. hehy tao amy ny fivoriana. Il est
Digitized by
Google
Riv
- 731
ROD
)a — do tout lo monde. Ihomehezan*
ny olona rehetra izy.
RISIBILITÉ, sf. Fihomehezaoa. La —
est propre à l'homme. Anjaran' ny olo-
na hiany ny fihomçhezana.
RISIBLE, adj. Mampihomehy, maha-
Uikaiky, mendrika hibomehezana. Conte
— . Angano mampihomehy, mahatsi-
k&'thy Homme—. Lehilahy mendrika
hihomehezana.
RISQUE, sm. Fanaovana vy very. —
very tena, — kitoatoa, — mosalahy, — -
bcfahatany. A tout—. Kiloatoa. mo-
salahy. befahatany. 2 # — , Zavatra aia-
horana. — mampahita loza, — mampi-
di-doza, loza. ïl a entrepris cette affai-
re à ses risques et périls. Azy ny an-
toka raha misy loza amiff izany raha-
raha izany. Voy. Danger.
RISQUER, va. t* Manao vy very, —
vory tcna, — kitoatoa, — mosalihy, —
befahatany. Comme Hasardbr. 2 # — , Mi-
sy hatahorana. Vous risquez de perdre
beaucoup. Mi*y hatahorana fandraô
maty antoka be uianao.
Se risquer, vpr. Comme Sa hasarder .
RIT ou RITE, 8m. Fombam-pivavaha-
na.
RITOURNELLE, a/1 Fiverimherenan-
teny.
RITUEL, sm. Boky misy ny fomba fa-
nomezana ny sakramenta sy ny fom*
bam-pivavahana hafa.
RIVAGE, sm. Morondranomasina. mo
ron-drano.
RIVAL, AXE, a. et adj Miraninana.
mifandrafy, rafy. mitovy. Il est sans — .
Tsy misy mitovy aminy, tsy manara-
paharoa izy.
RIVALISER, vn. Mifaninana, mifan-
drafy. Ils ont rivalisé du courage. Ni-
faninana mba bampisoho horim-po
izy iroo.
RIVALITÉ, sf. Firaninanana. fl Tan ira-
fesana. La — des chefs entraîna la por-
terie l'armé*. Ny ftfandrafesan' ny le-
taibe nampahita loza ny taflka.
RIVE, a/. Moron-drano.
RIVER, va. 1* Manao vonobaibona. V
fig. — à quelqu'un son don. Manao po-
tandroka amin olona. mandresy labatra
olona.
RIVERAIN, AINE, adj. Ao amoron-
drenirano. Propriété riveraine. Tany ao
amoron-drenirano.
-, sm. Mponina ao amoron-droniraû^.
RIVET, sm. Vonobaibona.
RIVIÈRE, sf. Renirano.
RIVURE, sf. Lahin-tsavily.
RIXE, sf. Fifandiraua, fandiLra, ady ra-
tsy.
RIZ, sm. Vary —au lait. Vary amin-
dronono. Eau de— . Hunom-bary. —cuit
avec beaucoup d'eau. Vary s »soa. —do
l'année précédente Vary tranainy. —
nouveau. Vary vao. Grain de—. Voam-
bar y. — blanc Vary iulsy, fotsim-ba-
ry. — non décortiqué. Vary akotry.
— de montagne Vary totnboka. — de la
première saison. Vary alohu. —de la
seconde saison. Vary vakiarnbiaty.
RIZIÈRE, sf. Tanimbary.
ROBE, sf. !• Zîpo, robo, akanjo reba-
reba. — de mousseline. Zipo, robo ma*
silina. —de magistrat. Akanjo rebare-
baianaon' ny mpitsara. — de chambre.
Akanjo rebureba fltondra ao an-trano.
2° Volom-biby sasany. Ce cheval a uns
belle—. Tsara v olo io soavaly in. 3* fig.
Les gens «le — . Ny mj>anao raharaha
momba ny lit.-arana.
ROBINET, «m 1° fsiriry. 2*-, Uklen-
tsuiry. Tournez lu—. Ahodino ny Ja-
klen-tsiriry.
ROBUSTE, adj. 1° Malanjaka, matom-
boKa, be ania. tLmuie — . Oloaa matan-
jaka t etc i 9 fiy. Il a une foi — . Ouna
mora mino, otuua tsutra izy.
ROC, sm. Valulamjiy. Bâtir sur le —
Manon na am o > 1 1 y catol a » » v î/ •
ROCAiLLjâUX, j£UJ^, adj. Be Ka-
rao»jaiu. Terrain — . iuuy b>> tnraobato.
ROCHjsî, .s/. 1° Val be naka'.iry Ce paya
e»i tout couverï le ucn-s. ï'otit»a oa-
lobe uaka Ji>y ittuy tuny izmy s fiy.
Un cœur ue — . v\j vu-u. Il y a q .ei-
que anguille sois—, Misy zavatra mitt-
tina anim' izau\ raliuraua >zi ty
ROCHEi*., sm. c Va ulaaij>y, luira m -
bato Le pieu d'un — . Sy .un- ou »y va-
Lulainpy, eic. ^ u fiy OlvWi .u vato. Vous
parlez a des i oc liera. >iueuy aima'oio-
nafo calo hiauau
fiOOHfir, am. A&anjo iulsy î'auaoa' ny
eve*a.
ROCHEUX, EUSE, adj. lie vatti ma-
kadiry, be harambato.
ROCOGO, adj. et sm. in car. La m i ai y
antitru.
RÔDER, vn. Mivezivezy, mivoivoy. mi-
eodisody, mihûodihaoUy. miriorio, ml-
rènireny. J*ai rôdé chez toue les librai.
Digitized by
Google
ROM
732 —
Hum
rcs. Efa nicezivezy, nivoicoy eran' ny
rapivaro-boky rehetra aho. Oa voit des
gens qui rôdent autour de sa maisou
pour l'arrêter. Mby olona misoduody,
mihaodihaody raanodidina ny tranony
mba hisambotra azy. Il y a des voleurs
qui rôdent dans cette forêt. Misyjirika
mivezivezy, mivoivoy, miriorio, mi-
renireny ato amin' ity ala ity.
RÔDEUR, sm. Mpiriorio, mpirenirony.
RODOMONT, sm. Mpirehaka, kevoka,
mahery vava, lasan-ko vavany. Voy.
Fanfaron.
RODOMONTADE, sf. Rehaka. fireha-
ka, hakevoka, hakevohana, herim-bava,
vava.
ROGATIONS, sf. pi. Fivavahana fa-
naon'ny Eglizy mandrilra ny bateloan'
andro mialoha ny andro niakarany Je-
so-Kristy any an-danitra.
ROGNE, sf. Hatim-parasisa.
ROGNER, va. f Manaisotra, manala,
raamaraaa, manatsaka, manaratsaka. Il
faut —ce bâton. Tokony hanesorana io
tehina io. Rognez-vous les ongles. E*o-
ry t alao ny hohonao. —du papier. Jl/a-
marana, manatsaka, manaratsaka ta-
ratasy. 2 a fig. Manaisotra. On m'a rogné
ma part. iVaneaorana ny anjarako.
ROGNEUX, EUSE, ad), et a. Hateni-
na, kongonina. Un âne — . Ampondra
kongonina. Voy. Galbux.
ROGNON, «m. Voan-kena. Rognons de
veau. Voan-foman-janak'omby.
ROGNURE, sf. Haratsaka. — de peau.
//ara/*a-koditra.
ROGUE, adj. Mianjonanjona, miavona-
vona. Il a la mine — . Mianjonanjon-
toelra izy.
ROI, 8m. i m Mpanjaka (lahy), andriaraan-
jaka, andriana. Les ordres du — . Ny to-
nin* andriana. 2*—, Andriandahy. Le —
de cœur. Ny andriandahin' ny sama-
mena. frfig. Le — de la création. Ny
olombelona. Le-* des animaux. Ny lio-
na. Le — des oiseaux. Nyegla.
ROITELET, sm. I- Vorona madinika
hoatra ny tsikirity. 2- fig. Mpanjaka ma-
dinika.
RÔLE, sm. f Rejistra, filaharana. Les
capitaines ont un — de leurs soldats.
Ny kapiteny mitana uy rejistry ny
miaramilany avy. Sa cause viendra à
tour de—, Hatao araka ny filaharana
ny adiny. 2»—, Anjaran* ny mpanao tea-
• tre. Il abii^n jou/. î,on— . Xahavita tsara
ny anjarany tao amy ny teatra izy.
3° fig. Raharaha, ny atao. Il joue un
grand—. Manao taharaha lehibe izy.
On Ta chargé d'un — bien difficile. No-
mena raharaha sarotra atao izy. Tous
jouez là un mauvais—. Ràtsy izany atao-
nao izany.
ROMAIN, AINE, adj. Romana. L'em-
pire—. Ny fanjakana romana. Chiffres
romains. Marika romana. Caractère—.
Lobavy romana. L'Eglise romaine. Ny
Eglizy romana.
ROMAINE, sf. Mizana tokam-bato.
ROMAN, sm. Angano, tan tara foronina.
ROMANCE, sf. Kalokalo.
ROMANCIER, sm. Mpamorona anga-
no, — tan tara.
ROMANESQUE, adj. f Manabaka ny
angano. Histoire—. Tantara manahaka
ny angano. 2°— , Hafahafa, manao be-
vi-draviua. C'est un esprit—. Olona ha-
fahafa, etc., izy.
ROMANTIQUE, adj. Manahaka ny any
ny angano. Style—. Laha-teny manaha-
ka ny any ny angano.
— , am. Laha-teny manahaka ny any ny
angano.
ROMANTISME, sm. Fomban'ny laha-
teny manahaka ny any ny angano. •'
ROMARIN, sm. Hazo madinika mani-
tra.
ROME, sf. Roma.
ROMPRE, va. f Manapaka, mamaky.
— un bâton. Manapaka tehina. —une
porte. Mamaky varavarana. —le pain.
Mamaky moro. — les bataillons enne-
mis. Mamaky ny fahavalo. 2*—, Misa-
kana, mamiJy. —le vent. Misakana,
mamily ny rivotra. 3 a fig. Manapaka.
— lesommoil. Manapaka to ri maso. —
la conversation. il/anapa-dresaka. — sos
fers. Manapa-gadra. 4 # ^-, Mampangin-
tsina, manimba, mandrava, manâfoana,
misakana, mandika, tsy manaraka. —les
oreilles à quelqu'un. Mampangintsin-
tadiny olona. Les pluies ont rompu
les chemins. Ny ranonorana nanim-
6a ny làlana. — une assemblée. Man-
drava flvoriana anankiray. Rompez les
rangs. Ravao ny laharana. — un trai-
té. Mandrava, manafoana fanckem-
pihavanana. —les desseins de quolqu'
un. Misakana fi kasan' olona. —ses en-
gagements. Mandika, tsy manaraka
ny teny napotraka. —le jeune*. 7>r/ ma-
naraka. ny-flfa<liàn-kanina. 5*—, Manka.
Digitized by
Google
e -^* 1
BON
733 —
ROfr
zntra, mamolaka. —quelqu'un au travail.
Mankazatra, etc., olona hiasa. —le ca-
ractère d'un enfant. Mamolak* ny di-
tran-jazaïahy onankiray. H loc. -rie silen-
ce. Tsy mangina intsony, taiteny. —une
lance avec quelqu'un. Mifanjihitra amiu'
olona. —la glace. Manomboka raharaha
sarotra.
— , vn. 1* Tapaka. Les arbres rompaient
de fruits. Tupaky ny voany ny hazo. 2*
—, Misara-pihavanana. Il a rompu avec
son meilleur ami. Nisarapihavanana
tamy ny sakaiza tiany izy.
Se rompre, vpr. I* Tapaka, vaky. Les
ressorts dft la voiture se rompirent, Ta-
paka ta m in' izay ny virotainan-kai*>sy.
2°/îgr. Mihazatra. 8e— aux affaires. Mi-
hazatra amy ny raharaha.
A tout rompre, loc. ado. Izaitsizy. Cet
orateur a été applaudi à tout — . Niho-
rehana izaitsizy io mpandaha-teny io.
ROMPU, UE, p. et adj. I - Tapaka, no-
tanahina, vaky, novakina. 2°— , Voasa-
kana, nosakanana, voavily, navily. 3* fig
Simba, nosimbana, rava, noravana, voa-
dika, nodikaina, tsy narahina. 'r— , Za-
tra, nozarina. Homme— aux afTaires. Olo-
na zatra amy ny raharaha.
RONCE, sf. 1» Voaroimainty, voaroi
tsilo. 2* fig. Fahasahiranana, fahoriana.
La vie est semée de ronces et d'épines
Tsy ilaozani-pa/iaaa/uranana, etc., ny
andro iainantsika.
ROND, ONDE, ad/. 1* Vorivory, kivo-
rivory, boribory, kiboribory. Chapeau — .
Satroka vorivory, kivorivory. —comme
une boule. Boribory, kiboribory hoa-
tra ny kanety be. 2 a — , Dongadonga.
Visage—. Tarehy dongadonga- 3* fig.
Tsotra. Un homme tout — . Lehilahy tso-
tra. 4°— , Bontolo, katroka, himppna.
Compte — . Isa bontolo. Faisons un
compte —, je vous en donnerai dix pi-
astres. Ariary folo katroka, himpona
no hividianako izany aminao.
—, sm. Vorivory, kivorivory, fari-bola-
na. Tracez un— avec le compas. Ma-
naova vorivory, etc., amy ny koropâ.
Ils s'assirent en—. Nipetraka nanao fa-
ri-bolana izy ireo.
RONDE, sf. Fisafoana, mpisafo. Com-
me Patrouille.
À la ronde, loc. adv. 1° Manodidina.
Inspecter tout à la — . Mikarakara ny
zavatra rehetra manodidina. 2*—, Ma-
nao lAlana. Boire à la — . Misotro ma-
nao làlana.
RONDELET, ETTE, adj. Botrefona.
fatrofatro. Il est—. Botrefona, etc.,
izy.
RONDELLE, sf. Ampinga fanao amy
ny milina na amy ny rindram-by, etc.
RONDEMENT, adv. 1* Haingana,
amim-paharisihana. Travailler—. Mia-
sa haingana. etc. Mener une affaire—.
Manao raharaha amim-paharisihana.
2* fig. Amim-pahatsorana. Dire les cho-
ses — . Milaza zavatra amim-pa/iafso-
rana.
RONDEUR, sf. {• Hakivorivory. haki-
boribory. ï'fig. Hatsorana, fahatsora-
na. J'aime la — de cet homme. Tiako
ny hatsorana, ny fahatsoran* io lehila-
hy io. 3*—, Firindrana. Ce style man-
que de — . Tsy mirindra tsara izany
laha-teny izany.
RONDIN, sm. Hazo boribory, langi-
l.mgy, kibay.
ROND-POINT, sm. Kianja vorivory.
RONFLANT, ANTE, ad;. 1* Mido-
hdka, mitrona, mirimoiimo. Voix ron-
flante. Feo midohàka. Instrument — .
Znva-maneno mitrona. 2* — , Mirindra
tsara. Style—. Laha-teny mirindra
tsara.
RONFLEMENT, sm. f Fierotra. 2*—,
Fidohàka, Û trôna, flriraorirao, fimono-
monona, fiezineziaa, fldoboka. Le — de
l'orgue. Ny fitronan' ny organa. Le —
d'une toupie. Ny firimorimo, fimono-
monon* ny tandrimo.
RONFLER, vn. 1» Mierotra. 2*—, Mi-
dohàka, mitrona, mirimorimo, mimo-
nomonona. miezinezina, midoboka. Le
canon ronfle. Miezinezina, midoboka
ny tafondro.
RONFLEUR, EU SE, a. Mpierotra.
RONGER, va. 1* Mikiky, mihinana, ho-
mana, manaikitra. — un os.. Mikiky
taolana. Les vers rongent le bois. Ny fo-
sitra mihinana, homana ny hazo. Ce
cheval ronge son frein. Manaikitra ny
vy sakam-bavany io soavaly io. 2* fig.
Mihinana, homana, mandevona, mihady.
La rouille ronge le fer. Ny harafesina
mihinana, homana, mandevona ny
vy. L'eau ronge la pierre. Ny rano mi-
hady ny vato. Le chagrin le ronf e. Ho»
mana azy ny ajahelo. || loc. — son frein.
Mthazona hatezerana.
RONGEUR, EUSE, adj. t- M.ukiky.
'2* fig. Lever—, Nynenina.
—, .s mi pj. Biby mjuiky.
Digitized by
GoogI
ROT
734 -
ROU
ROQUEFORT, sm. Karazana fromazy
tsara (lia tsara.
ROQUET, sm. Karazan'alika madini-
ka.
ROSACE, sf. Haingon-drafitra vorivory
manahaka ny vonin-draozy.
ROSAIRE, sm. Rosera.
ROSAT, adj. Misy ilora-bonin-draozy.
Huile — . DHoilo misy ilombonin-
rtrnnzy.
ROSBIF, sm. Tonon-ken' omby.
ROSE, *f. 1* Vonin-draozy. Eau do — .
Uomhonin-draozy. V fig. Hamenam*-
na. File a un toint de — . Menamena
tar^hy izy. || loc. Bois de— . Volonibodim-
pona. La saison dos roses. Ny l» hataona.
Il n'y a point de ros<>s sans épines. Tsy
misy fifaliana tanteraka. Découvrir le
pot anx rose*. Mahitany ank'iromiafina.
—, sm Volon* ny mavokoly. Etoffe d'un
beau — . Lamba mavokely.
— , adi. Mavokely. Un« ceinture — . Ktra
mavokely.
ROSÈ,ÉE, adj. Menamena. Un teint—.
Tareliy menamena.
ROSEAU, sm, Volotara, bararata.
ROSÉE, sf. Ando, ranonando.
ROSÉOLE, sf. Bonibony.
ROSERAIE, sf. Tanim-bnnin-draozy.
ROSETTE, sf.-\ m Hainffon-iava^ra vo-
rivory hoatra ny vonin draozy. 2* — , Vo-
nan-dribà menamena famantaran-da-
koraona
ROSIER, sm, Foto-bonin-draozy.
ROSSE, sf. Soavaly kely aina.
ROSSER, va. Mametsapetsaka, mana-
vokavoka, manontatonta, mandarodaro-
ka, mandabodaboka mamangovango,
manjezika, manao vely kary, — kapo-
tandrimo. Voy Assommbr.
ROSSIGNOL, sm 1° Karazam-boro-
na madinika tsara feo. 2 # — , Farango.
3- fig. Cette femme a une voix de—-.
Manga feo izany vehivavy izany. Un —
d'Arcadie. Horika.
ROSSINANTE, sf. Soavaly kaozatra.
RÔT, sm. Rezatra.
RÔT, sm. Tonon-<ena.
ROTATEUR, TRIGE, adj. Mampiho-
dina. Force rotatrice. Hery mamptho-
dina.
ROTATION, sf. Fihodina, flsangodina,
Ûtsingerina. La — delà terre. Ny fiho-
dinkodina, etc., ny tany.
ROTATOIRE, adj. Mihodina, misan-
K<uKTta, mitsingcrina.
ROTER, vn. Mand rezatra.
RÔTI, sm. Tonon-kena, endin-kena.
RÔTIE, sf. Sila-mofo voatono.
ROTIN, sm. Rotay, tsontsoraka,
RÔTIR, va. Manasaly, raanatsikanina,
manatsatsika, mitono, manendy. —à la
broche. Manasaly, manatsikanina.
—sur le gril. Manatsikanina. mana-
tsatsika. mitono ambony makarakara
vy. —sur les charbons, ifanatsatsika,
m itono ambony vain'afo. — sous la brai-
se. Manao tono tsofotra. —un poulot
dans une marmite. Manendy akoho
anaty vilany.
—, vn. May. baraka. On rôtit an soleil.
Mahamay ny hainandro.
Se rôtir, vpr. May, haraka. Vous vous
lotissez les jambes. May, haraky ny
afo ny ranjonao.
RÔTISSAGE, sm. Fanasaliana, fana-
tsikaninana, fanatsatsihana, fitonoana,
fanendasana.
RÔTISSEUR, EUSE, s Mpivarotra
tonon-kena, — endin-kena.
RÔTISSOIRE, sf. Fanendasana.
ROTONDE, sf Trano vorivory, trano
heva vorivory.
ROTONDITÉ, sf. fHavorivory. 2* -s
Habotrefona.
ROTULE, sf. Ampelandohalika.
ROTURE, sf. \ m Toetry ny folovohilra,
— ny tsihibelambana. Il est né dans
la — . Toraky ny folooohitra, etc., izy.
2"—, Folovohitra, tsihibelambana, no-
va.
ROTURIER, 1ÈRE, adj. et s. Folo-
vohitra, tsihibelambana, hova.
ROUAGE, sm. 1* Kodia. Les rouages de
cette machine sont trop nombreux. Ma-
ro loatra ny kodia amin'io milina io.
î* fig Antanan-tohatra. Les rouages du
gouvernement. Ny antanan-tohatry ny
fanjakana.
ROUCOULEMENT, sm. Bakobakoro*
rô. fikohonkohon' ny voromailala.
ROUCOULER, vn. Manao bakobako-
roro, mikohonkohona.
— , va. Mikalo, mitoreo.
ROUE, sf. 1* Kodiarana, kodia Voiture
à quatre roues. Kalesy misy kodiarana
et'atra. Les roues d'une montre. Ny ko»
ch'am-pamantarahandro. —hydraulique.
Kodia anodin* ny rano. || loc. Faire la—.
Mipela-bolom-body;/îg. mibohibohy. mi-
rehareha. 2* fig. Pousser à la—. Manam-
py mba hahatanterahana raharoha anan-
Digitized by
Google.-,
HOU
— 7^5
HOU
kiray. La— de la fortune. Voatr'ampan-
goro. Les uns montent, les autres des-
cendent, ainsi va la— de la fortune.
Voatf ampangoro, ka mifandimbyara-
bony syambany. Cinquième — à un car-
rosse. Fanampiny foaua.
ROUÉ, ÉE, 8 Petsy ratsy, fatsaka.
—, adj. Marary ovana. Il a couché sur la
dure, il en est — . Nandry tamy ny tany
izy, ka mandrai ki-marar y ovana.
ROUELLE, 8f. Didy vorivory. — de ci-
tron. Didim-boasary vorivory.
ROUER, va. Comme Rosser.
ROUERIE, 8f. Hafotsen-dratsy.
ROUET, snu Milina famolesana.
ROUGE, ad/, f Mena, mivaivay. Vin — .
Divay mena. Fer — . Vy mena. Mer — .
Ranomasina mena II est — comme du
feu. Mena, etc., hoatra ny afo izy. Il
devint tout — de colère. Teramenan' ny
batozerana izy. 2 # /ig. Tirer sur rjuelqu'
un à boulets rouges. Marooapoaka, man-
devilevy olona.
— , sm. 1* Ny mena. 2*—, Loko mena, vo-
voka mena. Marquer avec du — . Mana-
marika amy ny loko mena. 8e mettre
du — . Mitentina vovoka mena. 3* fig.
Hamcna. Le — lui monte au visage. Me-
na tery izy.
ROUGEÀTRE, adj. Menamena, soma-
ry mena, manopy mena. Des fruits rou-
geâtres. Voankazo menamena, etc.
ROUGEAUD, AUDE, adj. et s. Me-
namena tarehy.
ROUGEOLE, 8f. Kitrotro, bonibony.
ROUGEUR, «f. f Hamona La — des
lèvres. Ny ha aenan' ny molotra. 2°— ,
pi. Pentina menamena amy ny boditra.
Il a des rougeurs au visage. Misy pen-
tina menamena ny tarehiny.
ROUGI, IE, adjf. Nihamena. || loc. Eau
roiigie. Rano misy divay kely foana.
ROUGIR, va. Manamena.
—, vn. I* Mihamena, tera-mena. Le rai-
sin commence à — . M iha mena sahady
ny voalnboka. — de colère. Tera-me-
na n'ny h.itezerana. 2» fig. Menatra. Je
rougis de ma faiblesse. Menatra noho
ny fahosako aho.
ROUILLE, sf. !• Harafesina. 2* flg.
Tsy fabalalana, tsy fabendrena.
ROUILLÉ, ÉE, adj. 1* Harafesina.
ï m fig. Voly, votsa. J'ai les jambes Touil-
lées. Voly ny tôngotro.
ROUILLER, va. \ m Moharafesina.
I/bumidit* rouille les métaux. Ny man-
de mahara/eaina ny metaty. 2* fig. Ma*
bavotsa. L'oisiveté rouille l'esprit. Ny
fidonanaham-poana mahavotsany sai-
ns.
8e rouiller, vpr. !• Miharafesina. 2»
fig. Mihavotsa.
ROUILLURE, 8f. Harafesina.
ROUIR, va. Mandôna. — du chanvre.
Mandôna rongony.
— , vn. Milôna.
ROUISSAGE, sm. Fandoman-drongo-
ny.
ROULADE, 8f. 1° Pikodiadia, fikodin-
godingo, fikimbalimbaîy. 2* fig. Fioli-
koleham-peo amy ny hira.
ROULAGE, «m. 1* Fikodiadiavana.
Routes d'un — facile. Làlana mera iko-
diadiavan' ny kodiarana. 2 # — , Fiton-
drana entan' olona amy ny sarety.
ROULANT, ANTE, adj. 1- Mora mi
kodiadia. Une voiture bien roulai te.
Kale3y mora mikodiadia. 2 # fig. Sesi-
lany, veromay. L'ennemi fit un feu — .
Nandefa bisy sesilany, veromay ny
fabavalo. Un feu — de plaisanteries. Vo-
sotra sesilany.
ROULEAU, sm. !• fîoronana. Un —
de rubans, //oronan-dribà. 2°— , Ko-
diarana lava, zavatra boribory, rikany.
— de pierre. Kodiara m-bato. —pour
étendre la pâte. Hazo boribory hami-
sahana koban-dafarina. Transporter un
bloc de pierre à l'aide de rouleaux. Ma-
mindra vato makadiry amy ny rikany.
ROULÉE, 8f. Kapoka rairivirivy.
ROULEMENT, sm. 1* Fikodiadia. Le
— des voitures. Ny fikodiadian* ny
kalesy 2 # —, Fihebiheby. —d'yeux. Fi"
hebihebin* ny maso. 3* fig. Fitatatata.
— de tambour. Fitaîatatan' ny lango-
rony. — de tonnerre. Fitatatatan' ny
varatra.
ROULER, va. 1* Manakodia. — une
pierre. Manakodia vato. H loc. — car-
rosse. Tsy mandia tany intsony. 2 d —,
Mampihebiheby. — les yeux. Mihebi-
heby maso. 3* —, Mangorona. — une
carte géographique. Mangorona sarin-
tany. i* fig. Mandinidinika. —des pro-
jets dans satôfe. Mandinidinika zava-
tra maro kasaina hatao.
—, vn. !• Mikodiadia, mikodingoding\
mikimbalimbaly. — du haut d'un es-
calier. Mikodiadia, <*tc, avy any an-
tampon' ny tongo-dr hana. 2*— / Mi-
topatopu, miliilan^ilana, mivezimbezi-
nn, uiif.L*ving:viim. t^os Ilots roulent
Digitized by
Google
ROU
— 730 —
ROY
sur le sable. Mitopatopa amy ny fa-
sika ny onjandrano. Le navire roula
toute la nuit. Nihilangiliina, nivezim-
bezinn, nihevingeoina nandritra ny
alina ny sambo. 3* fig- Mihelingehna,
mihahohaho, miriorio, mivoivoy, mifa-
moivoy. Mille projets lui roulent dans la
tête. Fikasana arivoarivo no mihclin-
gelina, mihahohaho ao anatin* ny sai-
ny. Il a roulé dans tous les pays. Ni-
riorio eran' ny tany maro izy. L'argent
roule dans ce pays. Mivoivoy. mïfa-
moivoy eto amin' ity tany ity ny vola.
Il j oc . _ 8 ur l'or. Manefoofo. Pierre qui
roule n'amasse pas mousse. Tsy mety
hanan-karena izay tsy miorim-pototra.
4« — , Miankina, fototra. Tout roule là-
dessus. Izany no iankinan' ny zavatra
rehetra. Leur conversation roule sur
l'histoire. Ny tantara no /bfo-dresak' izy
ireo.
Se rouler, vpr. Mitsimbadimbadika, mi-
tsilailtiy, mitsinkasinkasina, mihosinko-
sina. Se— sur l'herbe. M itsi m badi m ba-
dika. milsilailay, mitsinkasinkasina
eny ambony abitra. Les cochons se rou-
lent dans la boue. Mitsilailay, mitsin-
kasinkasina, mihosinkosina ao onaty
fotaka ny kisoa.
ROULETTE, sf. Kodiarana madinika.
Les roulettes d'un lit. Ny ftociiaram-pa-
rafara.
ROULEUSE, sf. Mangoronkely.
ROULIER, sm. Mpitondra entan'olona
amy ny sarety.
ROULIS, sm. Fihilangilana, fivezim-
bezina, lihevingevina.
ROUPIE, sf. l'Kiviron-idelo. 2°— , Ro-
pia. .
ROUPILLER, vn. Rondremana, ren-
drehana.
ROUPILLEUR, EUSE, s. Mpatori-
tory.
ROUSSÂTRE, adj. Somary menapina.
ROUSSETTE, sf. Fanihy, manavibe.
ROUSSEUR, sf. 1° Hamenapina. La—
du poil. Ny namertapinan'ny volo. 2*—,
Pentina menamena amy ny hoditra. Voy.
Rougeur.
ROUSSI, sm. Erona, rainkona. Cela
sont le—, Maimbo erona, etc., izany.
ROUSSIN, sm. 1* Soavaly tsyavoloa-
tra. 2* fig, — d'Areadie. Borika.
ROUSSIR, tîa. 1* Mahamonapina. Le
ivû a roussi cette. ^toTe. Ny.afo haha-
monapina ity lamba ity.
— , vn. Mihamenapina.
Se roussir, vpr. Mihamenapina.
ROUTE, sf. 1* Lalana, dia, fandehana-
na, ny aleha. La grande— . Ny là ïam-
be. Il est resté on—. Nijanona teny
an-dàlann. izy. Nous avons fait — en-
semble. Niara-<iia izahay. Il a repris sa
— . Nanohy ny dia nalehany izy. Le
navire a fait— vers le nord. Nandeha
nianavaratra ny sambo. Le fleuve se
grossit sur sa — de plusieurs rivières.
Ny ony amin'izay alehany dia raiampy
ronirano maro. Feuille de—. Taratasy
manendryny lalana alehan' ny miara-
mila. 2" > fig. Lalana, La — qu'il tient
ne le conduira pas à la gloire. Ny /a fa-
na arahiny tsy hahatonga azy an y amy
ny voninahitra.
ROUTIER, 1ÈRE, adj. AhafanUrana
ny lalana. Carte routière. Sarin-tany
ahafantarana ny lalana.
— , sm. I* Boky ahafantarana ny lalana
eny ambony ranomasina. 2* fig. Un
vieux—. Fetsilahy.
ROUTINE, sf. Fahazarana ela. Il a la
• —de ce travail. Zatra izay ela izay amin'
izany asa izany izy. Il fait tout par—.
Manao ny zavatra rehetra noho ny faha-
zarana izy.
ROUTINIER, 1ÈRE, s. Mpanao noho
ny fahazarana.
ROUVRIR, va. 1* Mamoha indray, ma-
nokatra indray, mampisokatra indray. —
la porte. Mamoha varavarana indray.
Cet effort rouvrit sa blessure. Izany fa-
naovana am-bezatra izany nampisoka-
tra indray ny ratrany. 2 a fig. — une
plaie. Mamoha alabelo.
Se rouvrir, vpr. Mivoha indray, miso-
katra— .
ROUX, ROUSSE, adj. Menapina.
Cheveux—. Volon-doha menapina.
— , sm, Ny menapina.
ROYAL, ALE, adj. Any ny mpanjaka,
— ny andriana, hoatra ny mpanjaka. Le
palais— . Ny lapan' ny mpanjaka. L'au-
torité royale. Ny fabefan'ny mpanjaka.
La famille royale. Ny fianakavian ny
mpanjaka. Ordonnances royales. Te-
nin'andriana. Il a déployé un luxe—.
Nampiseho rehareha hoatra ny mpan-
jaka izy. |i loc, Manteau—. Lambam-
panjàkana. Sceptre — . Tehim-panjaka-
na. Prince — . Zanak' andriana andran-
drain-kanjaka. Altesse royale. Ànaram-
boninahitra fanijana ny prinfsa na prin-
îspsi. Aigle — Bfcli lahi&a fnlrindra.
Digitized by
Google
^«J
RUD
- 737 -
RDI
ROYALEMENT, ado. Hoatra ny
mpanjaka.
ROYALISME, sm. Fitiavana mpan-
jaka.
ROYALISTE, adj. et a. Tia mpanjaka,
miandany amy ny mpanjaka.
ROYAUME, sm. Fanjakana misy mpan-
jaka, faojakana. Le — des cieux. Ny
fanjakan' ny lanitra.
ROYAUTÉ, sf. Fiandrianan* ny mpan-
jaka.
RUADE, sf. Bavoara-body.
RUBAN, sm. t* Riba. Nœud de rubans.
Vonan-dribâ. 2 # — , Vonan-dribâ mena-
mena famantaran-dakoraona.
RUBANERIE, sf. Fauaovana riba, fl-
varotana riba.
RUBANIER, 1ÈRE, a. Mpanao riba,
mpivarotra ribâ.
—, ad;. Momba ny ribâ. Industrie ru-
banière. Taozavatra momba ny ribâ.
RUBÉFACTION, sf. Hatera-menan' ny
hoditra.
RUBÉFIANT, ANTE, adj. Mahate-
ra-mena ny hoditra. Emplâtres rubé-
fiants. Kataplasy mahatera-mena ny
hoditra.
RUBÉFIER, va. Mahatera-mona.
RUBIGOND, ONDE, adj. Boramena.
Il a la face rubiconde. Boramena ny en-
driny, boramena izy.
RUBIS, sm. Vato tsileondoza.
RUBRIQUE, sf. 1* Lalàna momba ny
fandaharani-pivavahana. 2* fig. Hafe-
tsena.
RUCHE, sf. i 9 Tohotra. 2* —, Tantely
iray reny.
RUCHÉE, sf. 1* Tantely iray reny. Tou-
te la^-a péri. Maty avokoa ny tante-
ly iray reny. 2*—, Tobo-tantely. I.a
—a été bonne. Tsara ny toho-tantely
tao.
RUDE, adj. t* Masaosao, masaisay, ma-
raorao, henjana. Peau—. Hoditra ma-
saosao, masaisay, maraorao. Le grès
est —au toucher. Masaosao, masaisay,
maraorao ny vatovary raha tsapaina.
Brosse—. Borosy henjana. 2»—, Mai-
satra, handatra, mafaitra. Vin — . Oivay
maisatra t etc. 3*—, Mikitoantoana, sa-
rotra, mafy. Chemin — . Lâlana miki-
toantoana, sarotra. Froid—. Hatsiaka
mafy. — tempête. Taflo-drivotra mafy.
Les temps sont rudes. Sarotra ny tao-
na. Discipline— . Fi fehezanamafj/, man- I
gidy. 4°— , Migadragadra, migadraka, tsy
misononéka. Voix—. Feo migadraga-
dra, migadraka. Style—. Laha-teny tsy
misononéka. 5*—, Lozabe, mahery se-
tra. Un père— envers ses entants. Ray
lozabe, etc., amy ny zanany.
RUDEMENT, adv. Mafy, amin-kalo-
zana.
RUDESSE, sf. ! s Hasaosao, hasaisay,
ha raorao, hahenjana. 2 a — , Figadragadra,
flgadraka, tsy lisononobana. 3*—, Ha-
maiy, halozana. Il me traite avec—. Ml-
tondra ahy mafy ioatra, amin-fcafo*ana
izy.
RUDIMENT, sm. 1« Fotopototra. A
peine sait-il les rudiments de la gram-
maire. Saika mbola tsy mahay ny foto-
poiotry ny gramara izy. 2 # — , Zavatra
vao miforona, forifotra. Les rudiments
des plantes. Ny zava-maniry i?ao mifo*
rona. Les rudiments des œufs. Ny /b-
ri/bfr'atody.
RUDIMBNTAIRE, adj. f Misy foto-
poto«pjavatra. 2*—, Vao miforona, ma-
moritbtra.
RUDOYER, va. Manao ratsy fl tondra,
mande vilevy Ioatra. Il ne faut pas— les
enfants. Tsy tokony hanao ratsy fi ton-
dra, handevilevy Ioatra ny ankizy ma-
dinika.
RUE, sf. Araben-dàlana ao an-tanâna,
lâlana ao an-tanàna.
RUELLE, sf. Lâlana madinika ao an-
tanana.
RUER, vn. Manao savoam-body.
Se rudr, vpr. Miantorakn. Se — sur quel-
qu'un. Miantoraha amin'olona.
RUEUR, EUSE, adj. Mpanao savoam-
body. Cheval—. Soavaly mpanao sa-
voam-body.
RUGIR, vn. 1* Mierona, manerona. Le
lion rugit. Mierona, otc, ny liona. l'fig.
Mampierona, manerona, mitrerona. —
de colère. Mampierona, etc.
RUGISSANT, ANTE, adj. Mierona.
RUGISSEMENT, sm. 1* Fierona. 2*
fig. Fampicrona, litrerona.
RUGOSITÉ, sf. Haraorao, harokoroko,
fandrotsirotsy.
RUGUEUX, EUSE, adj. Maraorao,
marokoroko, mandrotsirolay. Des feuil-
les rugueuses. Ravina maraorao, etc.
RUINE, sf. 1* Faharavana, fahalevona-
na, famongorana, fahasimbana. Maison
en — . Trano raua, simba. Cet empire
est bien près de sa—. Efn ho rava, ho
47
Digitized by
Google
RU M
— 738 —
RUT
lerona, ho fongolra izany fanjakana
izany. 2* fiff. Fahalanian-karena, faha-
botriana, l'ahafaham-baraka, fahasim-
bana. Cette affaire a causé sa—. Na-
halany harena, nahabotry azy izaay
raharaha izany. 3 # — , pi. Ny sisa. Les
ruines d'une ville. Ny sisa amy ny ta-
nâna rava.
RUINÉ, ÉE, ;). et adj. !• Rava, voa-
rava, noravana, Iovona, nolevonina, fon-
gotra, roafongotra, nofongorana, simba,
nasimbaha. 2° fîg. Lany harena, botry,
nobôtrina, afa-baraka, nalam-baràka,
siraba, nesimbana. Homme—. Olona la-
ny harena, bôtry.
RUINER, va. 1* Mandrava, raandfivo-
na, mamon^otra, manimba. ^-un édi-
fice. Mandrava trano. —une ville. Man>
•Wratra, mmndevona, mamongolra ta-
nalft. La grêle a ruiné les vignes. N&-
nimba ny voaloboka nyhavandra. Vfig.
Mampahalany harena, mambotry, ma-
naia baraka, manimba. Les guerres ont
ruiné cotte province. Ny ady lalandava
nampahalany harena, nambotry iza-
ny fari-tany izany. Je vois que ses enne-
mis l'ont ruiné dans votre esprit. Hitako
fa ny fahavalony no n an al a baraka azy
taminao. Les fatigues excessives ruinent
la santé. Ny hasasarana bo loatra ma-
nimba ny hasalamana.
Se ruiner, vpr. 1° Rava, levona, simba.
2° fîg. Lany harena, mihabotry, miha-
simba.
RUINEUX, EUSE, adj. Mahalany be,
raandevona. Affaire ruineuse. Rahara-
ha mahalany be, etc.
RUISSEAU, sm. f Sakeli-drano madi-
nika, lakan-drano madlnika. — limpide.
Sakeli-drano madinika mangaronga-
rana. Creuser un — . Manao lakan-dra-
no madinika. 2 # fîg. Des ruisseaux de
sang. Ua mandriaka.
RUISSELANT, ANTE, adj. Mitsoro-
rôka, manorika, misononôka.
RUISSELER, vn. Mitsororôka, mano-
rika, misononôka. La sueur ruisselait
sur son corps. Nilsororôka, etc., tamy
ny tenany ny tsemboka. Voy. Couler.
RUMEUR, sf Fimonomonona, sahoa,
vavam-bahoaka. La ville est en—. Mi-
monomonona ny tanâna. D'où vient
cette—? Inona no anton'izato sahoa iza*
to ? La — vous accuse. Mamely anao ny
vavam-bahoaka.
RUMINANT, ANTE, adj. Mandini-
ka. Les bœufs sont des animaux rumi-
nants. Biby mandinika ny ornby.
— , sm. Ny biby mandinika.
RUMINATION, sf. Fandinihana.
RUMINER, va. 1* Mandinika. ^ fîg.
Mandinidinika. — une idée. Mandini-
dinika hcvitra iray loha.
RUPTURE, sf. f Fanapabana, faba-
tapahana, faaaakiana, fahavakiana. Voy.
Rompre. 2* fîg. Fisaraham-pihavanana,
fnndravana, fanafoanana. Il y a eu — en-
tre eux. iVisara-pihauanana izy ireo.
Depuis la— de la paix. Hatramy ny
nandravana f nanafoanana ny fane-
kem-pihavanana.
RURAL, ALE, adj. Momba ny any
an-tsaha, — ny ambanivohilra. Biens ru-
raux. Fananana any an-tsaha. Les
mœurs rurales. Ny fanaon' ny amba-
nivohitra.
RUSE, sf. Hafetsena.
RUSÉ, ÉE, adj. et s. Fetsy, kapetsy.
konjo, fiharatra, holoka aty, mamaky
akotry, fatsaka.
RUSER, vn. Manao an-kafelsena.
RUSSE, adj. et s. Mponioa any Rosia,
rosiana.
RUSSIE, sf. Rosia.
RUSTAUD, AUDE, adj. et «. Dou-
drina, tsy mahalala fomba.
RUSTICITÉ, sf. Iiadondrina.
RUSTIQUE, adj. \ % Any an-tsaha, any
nyambanivohitra, tsotra. Travaux rusti-
ques. Lahasa fanao any an-tsaha. Vie
— . Toe-piainan* ny ambanivth tra.
Banc—. Dabilio tsotra. 2* fîg. Don-
drina, mitahontahona. Il a les maniè-
res rustiques. Dondrina izy. Langage
— . Fiteny mitahontahona.' -
RUSTIQUEMENT, adu. Tahaka ny
ambanivohitra, dondrina, mitahontaho-
na.
RUSTRE, adj. et $. Dondrina, tsy ma-
halala fomba.
RUTILANT, ANTE, adj. Mena mi-
vaivav.
Digitized by
Google
J
SAC
— 7:59 —
SAC
S
SA, adj. pô88. Voy. Son.
SABBAT, sm. *• Sabata. 2*t-, Fivo-
riana alina ataou' ny mpnmosavy. 3- fîg.
Tabaiaba. Quel — ï Endrey izato taba*
taba!
SABLE, sm. f Fasika. 2* fîg. Bàtir sur
le — . Manorina ambonin' ny fasika.
SABLER, . va. Manoto-pasika. — une
allée. Manoto-pasika ny araben-da-
lana.
SABLEUX, EUSE, adj. Misy fasika.
Farine sableuse. La farina misy fasika.
SABLIER, sm. 1* Famantaranandro
fasika. 2°— , Fitoeram-pasika.
SABLIERE, sf. 1° Tany fibadiam-pa-
sika. 2°— , Lavan-trano.
SABLON, «m. Fasika madinika.
SABLONNER, ra. Mikosoka amy ny
fasika.
SABLONNEUX, EUSE, adj. Be fa-
sika, fasehirur. Un chemin — . Làlana
be fasika. Terre sablonneuse. Tany 6e
fasika t etc.
8ABLONNIÉRE, sf. Tany llhadiam-
pastka madinika.
SABORD, sm. lîirika na banga funde-
fasan-tafondro amy ny sambo.
SABOT, sm {• Kiraro hnzo. 2°— , Ki-
trom-biby tsy mivaky. 3*—, Fihazona-
na ny kodiarankalosy amy ny fidinana.
4 - — , Tandrimo kapoka. b* fîg. Dormir
comme un—. Matory maty.
SABOTIER, sm. Mpanao kiraro hazo.
SABOULER, ra. 1* Misaritsarika. tna-
nintontsintona, mandrirodrirotra. 1* fîg.
Mandevilevy.
SABRE, sm. Sabatra
SABRER, va. I* Mamely sabatra. 2°
fîg. Manao maika, — zara raha vita. —
une affaire. Manao maika, etc., raha-
raha anankiray.
SABREUR, sm. Miaramila mahery au-
tsabatra.
SAC, sm. {• Lasaka» kllapo. *— à blé. La-
sà/tam-barim-bazaha. Un — à mettre
de l'argent. Kilapo fasiam-bola. Le —
d'un soldat. Ny lasàkan' ny miarami-
la. 2 # — , Iray lasàka, — kitapo. Un —
de blé. Varim-bazaha iray lasàka* Un
—-d'argent* Vola iray kitapo. 3 a — ,
Fandrohana. Mettre à — une ville prï-
se d'assaut. Mandroba tanàna nalana;
4* fig. Vider son—. Milaza ny zavatrn
rebetra izay fantany amy ny zavatra
iray loha» -■• a vin. Mpimamo. Homme
de *• et de corde. Olona ratsy, — - sahy
loza k — tsy mifidy hataoi
SACCADE, sf. 1* Fanintontsintonana,
fanofokofohana. Il le prit au collet et
lui donna deux ou trois saccades. No*
raisiny tao amy ny vozon' akanjony izy,
ka nakofokofony Indroa na intelo.
2*--, T©y fitoviana, tsy (isononobana*
Ce navire ne marche que par saccadest
Tsy mitôvy, tsy misononoka ny ian-
denan' iny sambo iny. 3 # -*, Fandevile*
venft.
SACCADÉ, ÈE, adj. Tsy mltovy, tsy
misononoka. Il a un stylo — . Tsy miso*
nonàka ny la ha- 1 en iny.
SACCADER, va. Manintodtsintona soa*
valy.
SACCAGE, sm. Fanimbana t
SACOAGEMENT* «m. Fandrobâna*
SACGAÔHR, va. {• Mandroba. — une
ville. Mandroba tanâna. ?•— , Maninn
ba* —un jardin. Manimba zdrday.
SAGCHARIN, INE, adj. Ato anaova»
na siramamy, momba ny siramamy.
Plante saccharine. Zava-maniry azo
anaovâna siramamy. L'industrie sac-
charine. Ny fanaovana siramamy.
SACERDOCE, sm, 1* Raharahan' ny
mpisorona, — ny pretra.
SACERDOTAL, ALE, adj. Momba
ny pretra. La dignité sacerdotale. Ny
flandrianan' ny prélfa.
SACfiÊE, sf. Ny cran' ny lasàka.
SACHET* s'/n. Kitapo kely.
SACOCHE, sf. Kitapo hoditra,
SACRAMENTEL, ÂLB ou SA"
CRAMENTEL, ELLE, adj. 1«
Momba ny sakramentd. 2» fig* MoW
SUC rament au \. Teny mandpaka raha*
raha anankiray.
S ACR AMENTELLfîMfitf T , a dû,
Araka uy fomban' ny sakramenta.
SACRÉ, sm. Fanamasinana mpanjakft
na oveka.
SACRÉ, Éfi}, p. et adj, f* KohimaiW
Digitized by
Google
SAC
— 7i0 —
SAI
Dîna, marina. Clovis fut — par 9aint lie
mi. Klovisy nohamasininy Md. Rémi
Les vases sacrés. Ny kapoaka masina
Les livres sacrés. Ny Soratra masina
Les liens sacrés du mariage. Ny fikam
hanana masin' ny mpivady. 2°— , Men
drika hohajaina, tsy azo kasikasihina
Les lois sont sacrées. Mendrika ho-
hajaina ny lalàna. Un dépôt est une
chose sacrée. Tsy azo kasikasihina ny
zavalra napetraka. || loc. Le — collège.
Ny kardinaly rehetra.
—, sm. Ny zavatra masina.
SACREMENT, sm. Sakramenta. Le
saint — . Ny sakrarnenta masina, ny
eokaristia.
SACRER, va. Manamasina. — up évo-
que. Manamasina eveka.
—, vn. Miteny ralsy an' Andriamanitra.
SACRIFICATEUR, sm. Mpisorona,
mpanao sorona.
SACRIFICATURE , sf. Raharahan'
ny mpisorona.
SACRIFICE, sm. 1* Sorona, fisorona-
na, fanatitra, fanaovana fanatitra. Jé-
sus-Christ s'est offert en — sur la croix.
Jeso-Kristy nanolo-tena ho sorona teo
ambony hazo-fijaliana. Le saint — de
la messe. Ny fisoronana masin' ny
lamesa. 27/0. Fahafoizana. Fairo à Dieu
le — de sa propre volonté. Mahafoy ny
sitra-pony ho an' Andriamanitra.
SACRIFIER, va. 1* Misorona, manao
sorona, manao fanatitra amin' Andria-
manitra. — un agneau. Misorona, ma-
nao sorona zanak'ondry. — les prémi-
ces de son champ. Manao fandlitrany
voaloham-bokatry ny tanimboliny amin'
Andriamanitra. 2° fig. Mahafoy. tsy mi-
tabiry, mandany. J'ai tout sacrifié pour
vous. Nafoiko ho anao ny zavalra rehe-
tra. — à Dieu son ressentiment. Tsy mi-
tahiry lolom-po noho ny fltiavana an'
Andriamanitra. —son temps à une af-
faire. Mandany ny androny amy ny
raharaha anankiray.
— , vn. Manaraka. — à la mode. Mana-
raka lamody.
Se sacrifier, vpr. \* Mahafoy aina. 2*
fig. Mahafoy tena. Se — • à la patrie. Ma-
hafoy !ona ho any ny tanin-drazana.
SACRILÈGE, sm. !• Sakrilezy, famc-
tavetana ny zavatra masina, fanalam-ba-
ràka— . 2»—, Fahavanonan-doza. C'est
un — que d'attenter sur la personne des
rois. Maha vanon-doza ny mitady ha-
nmno mpanjaka.
— , adj. 1* Manao sakrilezy. L'apôtre — .
Ny apostoly nanao sakrilezy. 2*—, Ma-
havanon-doza. Une main — . Tànana
mahavanon-doza.
— , s. Mpanao sakrilezy.
SACRILÉ6EMENT, ado. Manao sak-
rilezy.
SACRIPANT, sm. Karilahy, mpitaba-
taba, olon-dratsy.
SACRISTAIN, sm. Mpikarakara ny
zavatra fanaovan-damesa.
SACRISTIE, sf. I* Elitra ihahirizana
ny zavatra fanaovan-damesa. 2*— , Za-
vatra fanaovan-damesa. La — de cette
église est très riche. Be vidy nyra»:a/ra
fanaovan-damesa ato amin'ity traoo
leglizy ily.
SACRUM, sm. Taolana farany ambany
amy ny hazon-damosina.
SAFRAN, sm. 1* Tamotamo. || loc. —
marron. Ambaradeda. 2 - — , Tomamota-
mo.
SAFRANE, ÉE, adj. f Misy tamota-
mo. 2*—, Tomamotamo, mitomamotamo.
SAFRANER, va. Manisy tamotamo.
S AGACE, adj. Mahira-tsaina.
SAGACITÉ, sf. Fahiratan-tsaina.
SAGAÎE, sf. Lefona.
SAGE, adj. {• Hendry, maotona, mîton-
dra tena tsara. Le malheur rend—.
Mampahendry ny fahoriana. Enfant—.
Zazalahy hendry, etc. Fille—. Zazava-
vy hendry, etc. 2*—, Mampiseho faben-
drena. Une conduite—. Fitondran-tena
mampiseho fahendrena.
— , sm. Ny hendry. Les sages et les
fous. Ny hendry sy ny adala.
SAGE-FEMME, sf. Mpampivelona, re-
nin-jaza.
SAGEMENT, adv. Amim-pahendrena.
SAGESSE, sf. Fahcndrenai faharaaoto-
nana, fitondran-tena tsara. Le livre de
la — . Ny bokin' ny Fahendrena.
SAGITTÉ, fiE, adj. Miloha lefona.
Feuilles sagittées. Ravina miloha lefo*
na.
SAGOUIN, sm. Karazan-drajako madi-
nika.
SAIGNANT, ANTE, adj. !• Mandeba
ra, miteté ra, baba ra. Il a le nez tout
— . Mandeha ra, etc., ny orony. Viande
saignante. Hena mbola mandeha ra. 2*
fig. La plaie est encore saignante. Mbo-
la fery vao ny alahelo.
SAIGNÉE, sf. î* Fanalan-dra, raalana.
Digitized by
Google
SA1
— 741 —
SAI
2*'pQ- Tatatra, tataka. Faire des soignées
pour dessécher un marais. Manao tata-
tra hanamaina heniheny. Faire une —
à la rivière. Manataka renirano. C'est
une grande — qu'on lui a faite. A r o/a-
farana be dia be izy.
SAIGNEMENT, sm. Fandehanan-dra.
SAIGNER, va. 1* Manala ra. —un ma-
lade. Manala ra marary. 2»— , Manaso-
minda. — un pnrc. Manasominda ki-
soa. 3* fig. Mitalatra, manataka.
—, vn. !• Mandeha ra. Il saigne du nez.
Mandeha ran* orona izy. 2 # fig. Lu plaie
saigne encore. Mbola Tory vao riy alabe-
lo.
Se saigner, vpr. !• Manala ra amy ny
tenany. 2 d fig. Mabafoy be. ïl se saigne
pour ses enfants. Mahafoy be ho any ny
zanany izy.
SAIGNEUX. EUSE,ac//. Misyra.Ila
le nez — . Misy ra ny orony.
SAILLANT, ANTB, ad). 1* Mandon-
dona, mandomba, mandroso. mitatao,
mivohitra, mitringitringy, montotra, mi-
waka Corniche saillante. Kornosy man-
dondona, tnandomba, mandroso, mi-
tatao. Angle—. Zoro mivoaka. 2* fig.
Lehibe, raanaitra ny saina. Voici l'idée
saillante de ce livre. Izao no hevitra le-
hibe ao amin'io boky io. On ne trouve
rien de— dans ce livr*. Tsy misy na
inona na inona manaitra ny saina ao
amtn' io boky io.
SAILLIE, sf. !• Fandondona, fandom-
ba, fandroso, fitatao, flvohitra, fltringi-
tringy. haraontotra, fivoaka. Os qui fait
— . Taolana mivohitra, mitringitrin-
gy, montotra. 2 # — , Fiantoraka. Faire
une— dans le camp ennemi. Mianto-
raka amy ny tobin' ny fahavalo. 3 a fig.
Firehidrehitra, hasarotam-po, zavatra
manaitra ny saina. Il faut réprimer
les saillies de la jeunesse. Tokony ho-
folahina ny firehidrehitra, ny hasaro-
tam-pon' ny tanera. Livre plein do sail-
lies. Boky be zavatra manaitra ny
saina.
SAILLIR, vn. Mandondona, mandom-
ba, mandroso, mitatao, mivohitra, mi-
tringitringy, montotra, mivoaka.
SAIN, SAINE, adj. !• Salama, finari-
" tra. Cet homme n'est pas—. Tsy sala-
ma, etc., io lehilahy io. Il est revenu —
et sauf. Niverina salama tsymarofy izy,
niverina soa araan-tsara, nieren-doza,
afa-doza izy. ?•— , Tsy lo, tsy simba,
tsara toetra. Fruits sains. Voankazo tsy
lo, tsy simba. Ce cheval a les jambes
saines. Tsara toetra ny tongotrio soa-
valy io. 3*—, Mahasalama, tsy maha-
farofy. Pays—. Tany mahasalama, etc.
4° fig. Mahitsy, marina. Il a l'esprit — .
Mahitsy saina izy. Il a le jugement—.
Mahay mitsara marina izy. Des opi-
nions saines. Hevitra mahitsy, etc.
SAINDOUX, sm. Mena-kisoa.
SAINEMENT, adv. I* Mahasalama.
Vous n'êtes pas logé — dans cette mai-
son. Tsy mahasalama anao ny. mitoe-
tra amin' iiy trano ity. 2° fig. Mahitsy,
marina, araka ny marina. Il pense — .
Mahitsy ny heviny. Il juge — des cho-
ses. Mitsara marina ny zavatra, mi-
tsara ny zavatra ara ha n y marina izy.
SAINFOIN, s m. Karazam-bilona afafy.
SAINT, SAINTE, adj. Masina. L'Es-
prit — . Ny Fanahi-3/as-ina. Une pen-
sée sainte. Hevitra masina. Les saints
mystères. Ny mistery masina. Les
saints autels. Ny otely masina. La
sainte union conjugale. Ny fikambana-
pa masin' ny mpivady. Les lieux saints,
la terre sainte. Ny tany masina.
— , s. Olo-masina, masin-dahy, masim-
bavy. La communion des saints. Ny
fiombonan' ny olo-masina. — Jean.
Masin-dahy Joany. Sainte Elisabeth.
Masim-bavy Elizabeta. Le — des saints.
Ny iitoerana masina indrindra.
SAINTEMENT, adv. Amim-pahama-
sinana, tahaka ny olo-masina. Il est
mort — . Maty tamim-pahamasinana,
nanao fahafatesan' olo-masina izy.
SAINTETÉ, sf. 1* Fahamasinana. La
— des apôtres. Ny /ahamasinan' ny
apostoly. 2°— , Anaram-boninahitra fa-
najana ny papa.
SAINT-PÈRE, sm. Ny papa, ny ray
masina.
SAINT-SIÈGE, sm. 1* Fiketrahan* ny
papa. 2*— , Ny papa. Les décisions du
— . Ny didin' ny papa.
SAISI, IE, p. et adj. 1° Voasambotra,
nosamborina, voaray,. noraisina. 2*—,
Nalaina, voababo, nobaboina. 3°— , Ni-
tondrana, nitoriana. Le tribunal a été
— de cette affaire. Ny mpitsara no ni-
tondrana, etc., izany raharaha izany. 4*
fig. Ilita, fantatra, azo, voa. Il fut — de
la fièvre. Azo, roan' ny tazo izy. Il fut
— de peur. Azon" ny tahotra izy.
— , sm. Ny alainvpananana. Le— et le
Digitized by
Google
SAL
74-2 —
SAL
saisissant. Ny alaim-pananana sy ny
mpaka.
SAISIE, sf. Fakam-pananana, famaboa-
na.
SAISIR, va. 1° Misambotrn, mandray.
— un cheval par la brUhi. Misambotra
soavaly amy ny lamboridy. — nno ha-
che par le manche. Mandray famaky
amy ny zarany. 2°— , Maka, mamabo. Il
va des objets qui ne peuvent ôtre sai-
sis pour aucuno créance. Mlsy zavatra
sasany tsy azo a/am-trosa. On a saisi
îles objets «le contrebande. Efa nobaboi-
na ny zavatra sasany nafenina tamy ny
ladoany. 3 # — , Mi tondra, initory. Il a sai-
si le tribunal de son affaire. Nitondra,
nitory ny raharahany tamy ny mpi-
tsnra izy. 4° fig. Mahita, mahafantalra,
mahazo, mahavoa. Vous n'avez pas sai-
si le sens de ces paroles. Tsy naliita,
tsy nanafantatra, tsy nahazo ny hovi-
tr' ireo teny ireo hianao. Vous n'avez
pas saisi ce que j'ai dit. Tsy azonao izay
voalazako. Saisissez bien ce que jo vous
dis. Fanlaro tsara izay lazaiko aminao.
Lo froid l'a saisi. Azorï ny hatsiaka izy.
La douleur l'a saisi. Azon' ny alahelo izy.
H loc. — l'occasion. Manararaotra.
Se saisir, vpr. Misambotra, mandray.
maka. Il faut se — de cotte place. Toko-
ny hataina izany tanâna izany.
SAISISSABLE, adj. Azo alaina.
SAISISSANT, ANTE, adj. Manam-
poka, manaitra. Froid — . Hatsiaka ma-
nampqka, etc.
—, sm. Mpaka (unanana.
SAISISSEMENT, sm. f Ilalairana
avy amy ny hatsiaka. 2* fig. Hatairana.
SAISON, sf. 1* Fizaran-taona. Les qua-
tre saisons de l'année sont le printemps,
l'été, l'automne et l'hiver. Ny fizarana
efatry ny Éaon a dia ny lohataona, ny ia-
havaratra, ny fararaqo ary ny ririnina.
2 e —, Taona, andro. La — des somailles.
Ny faom-pamafazana. La — des pluies.
Ny andro be ranonorana, ny andro fa-
havaratra. 3* fig. Ce que vous dites est
hors de — , Tsy tokony holazainao amin'
izao izany.
SALADE , sf. Salady. — de cresson,
Salqdy alao amy ny anandrano.
SALADIER, sm. Fitoeran-lsaLidy.
SALAGE, am. Fanisian-tsira.
SALAIRE, sm. 1° Karama, tamhy. Il a
recule — de son travail. Nandray ny
karama, ny tambhï ny asa nataony
izy. V fig. Vuly, lody. Le mâchant re-
cevra le — de ses crimes. Ny ratsy fana-
hy handray ny valy, ny lodin' ny helo-
ka ataony.
SALAISON, sf. !• Fanisian-tsin ny hô-
na.ny hazandrano. etc., mba hitahiriza-
na azy. 2*—, Ilena, hazandrano, etc.,
voaisy sira.
SALAMALEG, sm. Fiarahabana man-
joko. Faire des salamalecs. Miarahabz
manjoko.
SALAMANDRE, sf. Karazam-biby
mltovitovy amy ny matahotrandro.
SALANT, adj. m. Marais — . Farihy fa-
kan-tsira.
SALARIÉ, ÉE, adj. et s. Mptkarama,
karamaina, mpitaraby, tambazana.
SALARIER, va. Manakarama, mana*
rama, manome karama, manamby, ma-
nome tamby.
SALAUD, AUDE, 8. Olona voretra, —
vorery, — tangovorery.
SALE, adj. 1° Maloto, misotisoty, misa-
titika, misolotidotika, tsy mahadio tena.
mikorondondy. raikesonkesona, mifota-
fota. Comme Malpropub. 2- fig. Maloto.
mahafa-baràka. Paroles sales. Teny
maloto. Une — affaire. Raharaha ma*
ha fa- baraka.
SALÉ, ÉE, p. et adj. t* Misy sirn.
mangidy sira, sira, voaisy sira, nasian-
tsira. Eau salée. Rano misy sira, mai»-
g'tdy aira. Cela est trip— . Mangidy
sira loatra izany. Bœuf—. Omby sira.
Porc—. Lambo sira. Pois-on— . lia-
zandrana voaisy sira, nasian-tsira.
Pas assez—, Masirasira, mas imagina.
î* fig. Manindrona. Railleriu salào.
Fanarabiana manindrona.
— , sm. Lambo sira. Petit -~. Lambo
su vi vaovao
SALEMENT^ adv. Amira-pahalotoana,
SALER, va. {• Manisy sira, mahama-
sina, mampangidy. Ce sel no suffit pas
pour — le rdjoiU. Tsy ampy hahama-
sina, hampangidy ny nahandro ity
sira ity. I* fig. Manao lafo, — an-tranu
tokana. — ses pratiques. Manao la-
fo, otc,
SALETÉ, sf. \* Fabalotoana. haloto,
loto, fjsotisoty, ilsotitika, ftsolotidotika,
tikorondendy, ftkesonkesona, lifotafota.
'2«— , Zavatra maloto. Oter la — . Mane-
sotra ny zavatra maloto. 3* fig. Teny
maloto, zavatra maloto.
SALEUR, EUSE, s. Mpani«y sira hens,
hazandrano, etc., mba liitahirizana azy.
Digitized by
Google
SAL
— 743 —
SAN
SALIÈRE, sf. Fitoeran-tsira.
SALIGAUD, AUDE, s. Olona voretra,
— vorory, — tango vorery.
SALIN, INB, adj. Misy sira, mangidy
sira.
SALINS, sf. Rano atao sira, tany iha-
dian-tsira,
SALIR, va. !• Mandoto. Cet enfant sa-
lit se3 habits. Mandoto ny .akanjony io
zazalahy io. 2 # /îp. Mandoto, manoso-
potaka, manala baraka. — la réputation
de quelqu'un. Mandoto, etc., olona.
Se salir, vpr. Mihamaloto.
SALISSANT, ANTE, adj. f Mamin-
dra loto. Les gants noirs sont salis-
sants. Mamindra loto ny gan-tanana
mainty. *•— , Mora maloto. Le blanc ost
— . Mora maloto ny zavatra fotsy.
SALISSURE, sf. Loto.
SALIVAIRE, adj. Momba ny ivy.
Glandes salivaires. Glanda iforonan' ny
icy.
SALIVATION, sf. Fitoraka ivy.
SALIVE, sf. Ivy.
SALIVER, vn. Mitoraka ivy.
SALLE, $f. Efl-trano malalaka. —-à
manger. Efi-trano iihinanana.
SALON, sm. 1* Efl-trano fandraisana
olona. 2° fig. Olona mihaja. Fréquen-
ter les salons. Mamangy raatetika ny
olonn mihaja.
SALOPE, adj. et 8f. Voretra, vorery,
tangovorery.
SALOPERIE, sf. Havoretra, havorery,
likesonkesona.
SALPÊTRE, sm. Naitrara, Cran-
ta ny.
SALPÈTRER, ta. 1* Mnmpifangaro
naitrara amy ny tany mba hahamafV
azy. 2* —, Mampiteraka siran - tany.
L'humidité salpêtre les murs. Ny ha-
maadoana mampiteraka siran-tany
ny rindrina.
Se saîpdtrer, vpr. Miteraka siran-la-
ny. Les murs se salpétrent. Miteraka
8iran"tany ny rindrina.
SALPÊTRIER, Sm. Mpanao naitrara.
SALPÉTRIÈRE, sf Trano fanaovana
naitrara.
SALSIFIS, sm. Karazan'anana ma/no-
«*y.
SALTIMBANQUE, *m. 1' Mpanao
dihim-bazaha, olona kinga tanana. 2 B
fig. Arlralahy, kapotsaka, liarankana.
SALUBRE, adj. !• Mahasalama. Nour-
riture — . Hanina mahasalama.
SALUBRITÉ, sf. Hatsarana. La — de
l'air. Ny hatsaran* ny rivotra.
SALUER, va. I* Miarahaba. —un vieil-
lard. Miarahaba lahiantitra. 2* —,
Mampanao veloma, mampamangy. Je
vous prie de le — de ma part. Aza fa-
dy, mampanao veloma t etc , azy aho.
3°— , Miantso. Les soldats le saluèrent
empereur. Nanlsoin % ny foloalindaby ho
em pérora izy.
Se saluer, vpr. Mifampiarahaba.
SALURE, sf. Hangidy sira. Diminuer
la — d'une viande. Mampihena ny nan-
gidy siran' ny hena.
SALUT, 8m. i % Famonjena. De là dé-
pend le — de l'État. Izany no iankinan*
ny famonjetï ny fanjakana. Il ne dut
son — qu'à la fuite. Tsy voaconjy izy
raha tsy nandositra. Travaillez à votre
— . Mikeleza aina hamonjy ny fanahi-
nao. 2»—, Fiarahabana, arahaba. Ren-
dre le — . Mamaly fiarahabana, et©.
3 # — , Fitsofan-drano ny vahoaka amy ny
Sakramenta masina.
SALUTAIRE, adj. Mahatsara, maha-
soa, raahavonjy. Remède — . Fanafody
maha tsar a, mahasoa. Pensée — . Ile-
vitra mahasoa, mahavonjy. Loi— . La-
lana mahasoa.
SALUTAIREMENT, adc. Mahasoa.
SALUTATION, sf. Fiarahabana. —
Angélique. Fiarahaban' ny anjely.
SALVE, sf. 1* Fanapoahana tafondro
maro, fanaovana rere. Il fut salué par
une — de vingt et un conps de canon.
Tafondro iraika amby roapolo vava no
napoaha hiarahabana azy. Il fut salué
par une — «le mousqueterie. Noaraha-
baina tamy ny basy natao rere izy. 2 -
—, Fikotrokotroka. — d'applaudisse-
ments. Tehaka mihotrokotrêka.
SAMEDI, sm. Sabotsy, asabotsy.
SANCTIFIANT, ANTE, adj. Maha-
masina. La grâce sanctifiante. Ny faha-
soavana mahamasina.
SANCTIFICATEUR, s. et adj. m.
Mpanamasina. L'Esprit—. Ny Fana b y
mpanamasina.
SANCTIFICATION, sf. Fanamasina-
na, fankamasinana.
SANCTIFIER, fa. Manamasina, ma-
hamasina, mankamasina. La grâce san<>
tilie nos âmes. Ny fahasoavana maha-
masina nv fanahintsika. Sanctifiez h*
Digitized by
Google
SAN
744 —
SAP
jour du dimanche. Mankamasina ny
andro alahady.
SANCTION, sf. l**ankatoavana. 2*-,
Sazy, valisoa. Cette loi manque de—.
Tsy mîsy sazy, etc., izany lalàna izany.
SANCTIONNER, va. Mankatô. —une
loi. Mahkalà lalàna anankiray. C'est un
usage sanctionné par le temps. Fanao
nanhatoavina taikelikely izany.
SANCTUAIRE, sm. 1°Fitoeranamasi-
na indrindra tamy ny tempoly taloha.
2 # — , Fîtoerana masina amy ny trano
h'glizy. 3* fig. Le- delà justice. Ny
trano fitsarana.
S AND AL, sm. (Hazo) sandaly.
SANDALE, sf. Kapa.
SANG, sm. f Ra. Verser le—. Manda-
îsa-rfra. Mettre quelqu'un en — . Maha-
vaky ra oîona. C'est un homme de — .
Lehilahy tia r*n' olona, olona masiaka
izy. Cela fait faire du mauvais — . Mampi-
sondrotra ny ra izany. Le — lui monte à
la tôte Misondrotra ny rany. 2* fig. Ra-
zana, flanakaviana, karazana, tarânaka,
sakelika. Il est d'un — illustre. Avo ra-
zana izy. Ils sont tous de môme—. Miray
flanakaviana izy rehetra. C'est un che-
val de — arabe. Karazana, farana-tsoa-
valy arabo itony. Les princes du—.
Ny zanak'andriana izay tena sakelik'aû-
driana.
SANG-FROID, sm. Tsy flraihana. Il
lui répondit avec — . Namaly azy tsy ni-
rnika akory izy. Il l'a tué de—. Na-
mono azy tsy niraika akory izy.
SANGLANT, ANTE, adj. !• Misy ra,
feno ra, mihosin-dra. Vote ment— . Fi-
tafiana misy ra, etc. 2-—, Misy ra meu-
rt naka. Combat—. Ady misy ra man-
driaka. frflg. Mafy dia maty. Outrage—.
Faniratsirana mafy dia mafy.
SANGLE, sf. Etra, fehikibo, anja-kodi-
. tra.
SANGLER, ra. PMamehy lasely, mi-
mehy amy ny anja-koditra, manisy an-
ja-koditra. Ce cheval n'e9t pas bien san-
glé. Tsy voafehy tsara ny laselin' io
soavalyio. —un lit. Manisy anja-ko-
ditra farafara. 2* fig. Manafiritsoka,
mandrehitra. Il lui sangla un coup de
fouet. Nofiritsohany, norchetany ka-
ravasy izy.
Se sangler, vpr. Mietra.
SANGLIER, sm. Lambo.
SANGLOT, sm. Ilentohento, gigika,
g(»igoika.
SANGLOTER, vn. Maty henlo. migi-
gika, migoigoika.
SANGSUE, sf. f Dinta. 2* fig. Mpihi-
nam-bahoaka.
SANGUIN, INE, adj. !• Momba nyra.
Vaisseaux sanguins. Lâlan-dra. 2»— , Be
ra. Il <>st d'un tempérament—. Be ra izy.
SANGUINAIRE, adj. Ratsiain-dra,
tia ran* olona, masiaka.
SANGUINOLENT, ENTE, adj. Mi-
sy ra, miharo ra. Crachats sanguinolents.
Rehoka misy ra, etc.
SANITAIRE, adj. Momba ny hasa*
lamana. Règlements sanitaires. Lalàna
momba ny hasalamana. \\ loc. Cordon
— . Famonoan-dâlana hisakana ny oloni
-avy amy ny tany maty.
SANS, prép. !• Tsy, tsy manana, tsy mi-
sy, tsy aman-. Il est — malice. Tsy
sompatra izy. — cesse. Tsy an-kijanona.
Il est — argent. Tsy manam-bola izy.
Un hommo — pareil. Olona tsy manam*
paharoa. Une lettre— signature. Tarata-
sy tsy misy sonia. —crainte. Tsy aman-
tahotra. 2°— , Raha tsy, nadia.._aza. —
vous, je n'aurais pas été placé. Raha
tsy hianao, tsy nahazo rabaraba aho. II
a fait cela — qu'on le lui ait dit. Nanao
izany izy, na dia tsy nasaina nanao aza.
SANS-CŒUR, sm. Kanosa, olona ra-
tsy fo.
SANS-DENT, sf. Vaviantitra tsy ani-
fy, — banga ridana.
SANS-GÊNE, sm. Fiangolangola, fito-
hatoha. Il est d'un — incroyable. Tsy
azo heverina ny fiangolangolany, etc.
SANS-SOUCI, sm. Olona tsy manana
eritreritra, — ahiahy.
SANTÉ,*/, f Hasalamana. baflnareta-
na. Il jouit d'une bonne — . Salama tsy
raarofy, finaritra izy. U loc. Maison de
— . Trano titsaboana. 2 # — , Santé, fiara-
habana am-pisotroana. Porter une — .
Manao santé, etc.
SANTONINE, sf. Ody kankaoa, vovo-
ka pitokankana.
SAPE, sf. Fangirihana vody rindrina
mba hampianjoraazy.
SAPER, ra. !• Mangirika vody rindri-
na. 2° fig. M and ra va. — les fondements
d'un Élat. Mandrava izay iorenan'ny
fanjakana.
SAPEUR, sm. !• Miaramila mpanam-
boatra lâlana. 2-— , Mpamonjy hain-tra-
no. Sapeurs pompiers. Mpamonjyhatn-
trano amy ny basiran^.
Digitized by
Google
SAT
— 745 —
SAT
SAPHIR, am. Vatosoa mangamanga,
sa (Ira. •
SAPIN, 8m. Karazan-kazo mtey dity.
SARBAGANB, 8f. Tairika fltiûram-bo-
rona.
SARCASME, 8m. Fandatsana, fanara-
biana, haraby.
SARCASTIQUB, adj. Mandatsa, ma-
naraby. Propos — . Teny mandatsa,
etc.
SARCELLE, 8f. Tsiriry ( vorona).
SARCLAGE, 8m. Fiavana.
SARCLER, va. Miava. -—un champ.
Miava voly.
SARCLBUR, BUSE, a. Mpiava.
SARCLOIR, «m. Antsetra fiavana.
SARCL.URE, êf. Ahilra avy amy ny
niavana voly.
8ARCOPHAGE, am. 1* Vata nileve-
nan' ny ntaolo. 2*—, Tranovorona.
SARDINE, sf. Saridina.
SARDONIQUB, adj. Rire—. Hehy
valaka.
SARMENT, 8m. Bantsam-boaloboka.
SARMENTEUX, EUSB, adj. Be
rantsana. Vigne sarmenteûse. Foto-
boaloboka 6e rantsana.
SAS, sm. Sivana, fanintsanana.
SASSER, va. t* Manasivana, manin-
tsana. — de la farine. Manasivana,
etc., lafarina. 2* fig. Mandinidinika,
manasivana. —une affaire. Mandini-
dinika., etc., raharaha anankiray.
SATAN, sm. Satana.
SATANIQUB, adj. Any fiatana, ratsy
izaitsizy. Méchanceté—. Hasomparana
ratsy izaitsizy.
SATELLITE, sm. Planeta madinika
moraba sady manodidina ny lehibe. La
lune est le — de la terre. Ny volana no
momôa sady manodidina ny tany.
SATIÉTÉ, sf. 1* Fahatofohana. Il man-
ge jusqu' à — . Homana mandra-pana-
tofony izy. 4 > fig. Fahabobohana.
SATIN, am. !• Paràsily. 1* fig. Ilauno
peau de — . Malemy hoatra ny vololon*
d ravina, — ny vohavoha ny hodiny.
SATINADB, sf. Paràsily manify.
SATINAGB, sm. Fampamirapiratana
hoalra ny paràsily, farairapiratra — .
SATINÉ, ÉB, adj. Mamirapiratra hoa-
tra ny paràsily. Papier—. Taratasy
mamirapiratra hoatra n y paràsily.
SATINER, va. Mampamirapiratra hoa-
tra ny paràsily.
SATIRE, sf. 1* Tonon-kira faoarabto-
na, — faniniana. 2*—, Fanarabiana, (a-
naratsiana.
SATIRIQUE, adj. f Momba ny sati-
re. 2 # — , Mpanaraby, mpanaratsy. tlom-
me — . Lehilahy mpanaraby, etc.
—, am. Mpanao satire.
SATIRIQUEMENT, adv. Amim-pa-
narabiana.
SATISFACTION, «/. !• Hafaliana, fa-
hafaham-po, fankasitrahana, fankatele-
mana. Il donne de la — à ses parents.
Mahafaly, mahafa-po ny rainy amau-
dreniny izy. Il en a témoigné sa—.
Fankasitrahana sy fanhatelemana no
nataony noho izany. 2 # — , Fanonerana,
Il faut que la —soit proportionnée à
l'offense. Tsy màintsy hifandanja amy
ny hadisoana ny fanonerana.
SATISFACTOIRB, adj. Mahonitra ny
fahotana. Les bonnes œuvres sont sa-
tisfactoires- Ny asa soa mahonitra ny
fahotana.
SATISFAIRE, va. Mahafaly, mahafa-
po, manala Maria, mahafa-diana, manc-
fa, manaraka, miala fo. Cette preuve
me satisfait. Afana/a-po ahy izany poro-
fo izany. — sa curiosité. Manala liana,
mahafa-diana ny masony. —ses créan-
ciers. Manefa ny yolan' olona. —sa
passion. Manaraka ny lilan-dratsiny. —
sa colère. Miala fo amy ny batozerana.
—, vn. Manatanteraka, manonitra. Il a sa-
tisfait au précepte. Nanatanteraka ny
didy izy. Il a satisfait à la justice de
Dieu. Nanonitra ny ratsy nataony ta-
min' Andriamanitra izy.
Se satisfaire, vpr. Afa-po, afa-dtana,
miala liana, miala fo.
SATISFAISANT, ANTB, adj. Ma-
hafaly. mahafa-po.
SATISFAIT, AITE,ad/\ Faly, afa-po.
mankasitraka. Je suis —de votre travail.
Faly, afa-po amy ny asa nataonao aho,
mankasitraka ny asa nataonao abo. Les
désirs de l'avare ne sont jamais salis-
faits. Tsy metya/a-po amy ny faniria-
ny ny kahihitra.
SATRAPE, sm. Governora tany Per-
aa fahiny.
SATURATION, sf. Havontosan' ny ra-
no.
SATURÉ, ÉE, adj. 1 # Vonlon javatra.
De l'eau saturée de sucre. Rano vonton-
tsiramamy. 2* fig. Boboka, tofoka. Il en
est—. Boboka, tofok' izany izy,
Digitized by
Google
SAU
— 7i6
SAU
SATURER, va. Mamunto zavatra ny
rano.
SATURNALES, sf. pi Andro filiba-
na, andro tsy mnty.
SATURNE, sm. Anaram-planeta lehi-
be, satorna.
SAUGE, sf. Lasaosy, ro.
SAUGE, ÉE, p. et adj. 1* Naroboka
amy ny ro. 2*—, Kotsa. 3* fig. Voalevi-
levy, nolevilovena.
SAUCER, va. 1° Mandroboka amy ny
ro. 2* fig. Mandevilcvy.
SAUCIÈRE, sf. Rakoly fUoeran-dasaosy.
SAUCISSE, sf. Sesika, sosisy.
SAUCISSON, sm. Sesika lehibe, sosi-
soa.
SAUF, SAUVE, arij. Afa-loza, toa
aman-tsara, Il a eu la vie sauve. Afn-
doza izy. 11 est revenu sain et — . Tafa-
verina soa aman-tsara izy.
Sauf, prèp. Afa-tsy. —meilleur avis.
Afa-tsy raha misy hovitra tsaratsara
kokoa. Il lui a cédé tout son bien; — un
domaine. Nabafoy ny fananafry rehetra
ho azy izy, afa-tsy saha anankiray.
SAUF-CONDUIT, sm. Karazam-pasi-
paoro
SAUQE, sf. Rambiazina.
SAUGRENU, UE, ad/. Tsy misyher'H
ny, adala. Réponse saugrenue. Valin-
teny adala.
SAULE, sm. Karazan-kazo initovitovy
amy ny hazomalaheto. — pleurour. J/a-
zomalahelo.
SAUMÀTRE, adj. Matsatso. Eau — .
Rano matsatso. ^
8AUMON, sm. Karazan-kazandranomi-
tovitovy amy ny zimpona.
SAUMURE, sf Rano n-ts ira itahirizan-
kena na hazandrano.
SAUPIQUET, sm. Lasaosy mampazo-
to hemana.
SAUPOUDRER, va. 1* Manisy sira,
— dipoavatra, etc. 2" fig. Manisika. —
une lettre de bons mots. Manisiha ha-
tsikana amy ny ta rat as y arapitondraina.
SAUT, sm. Fitsambikinana, flvikinana,
flantsamborana, fitsipihana, flpihana.
Faire un — périlleux. Miantsambotra
manao tsimbidik* amponga.
SAUTER, un. l*Mitsambikina, mivikina,
miantsambotra. mitbipikn. mipfka. Il sau-
te bien. Mahay milsambiltina, miviki-
na, miantsambotra izy. — cnTatr. Mi-
antsambotra. Les makis sautent de
brandie en branche. M ilsambikimbiki-
na. mivihimbikina, mitsipitsipika,
mipiplka eran'ny rantsan-kazo ny va-
rika. La puce saute. Mitslpika. mipi-
hany parasy.— de joie. Miantsambo-
tsambotra noho ny hafaliana, mibitaka.
2*—, Mianjera, vaky miparitaka. Le feu
a pris aux poudres, et le bâtiment a
sauté. Tratry ny afo ny vanja, ka man-
dera ny trano. Il flt — son navire. Na-
napoahany vanja ny sambony ka vaky
niparitaha. 3 # — , Miantoraka, miezaka.
Il a sauté sur lui pour le frapper. Nian-
toraka taniny mba hamely azy izy. Il
sauta sur son pistolet. Niezaka nandray
ny basy poletany izy. 4 # fig. Mifindra. —
d'une idée à une autre. Mifindra amy ny
hevitra hafa. H loc. —aux nues. Mi-
troatra. -Cela saute aux yeux. Mihari-
hary izany.
— , ta. 1* Mitsambikina, mamikina, mivi-
kina, mandingana, mandika. — un fossé.
MHsambikina, etc., ny hady. 2* fig.
Mandingana. Il a sauté une ligne. A r an-
dingana andalan-tsl^ratra ira y izy.
SAUTERELLE, sf. Valala.
SAUTEUR, EUSE, «. Mpitsambikina,
mpivikina, mpiantsambotra.
SAUTILLANT, ANTE, adj. M itsa m -
bikirabikina. mivikimbikina, mitsipitsi-
pika, mipiplka.
SAUTILLEMENT, sm. Fitsambikim-
bikiua, fivikimbikina. Qtsipitsipika, flpi-
pika.
SAUTILLER, vn. Mitsambiklmbikina,
mivikimbikina, mitsipitsipika. inipiprta.
Les cardinaux sautillant. Mitsambi-
himbikina, etc.; ny fody.
SAUTOIR, sm. En — . Mifanao tanam-
bokovoko. Deux épées étaient placées
ou — sur le cercueil. Nisy zepe roa m-
fanao tanam-bokovoko napetraka tao
ambonin* ny tranovorona.
SAUVAGE, ad}. 1* Dia, baribariana,
haolo. Les animaux sauvages. Ny biby
dia. Tribu—. Firenena dia, bariba-
riana. Un chat — . Saka dia. Bœuf—.
Omby haolo, omby raanga. 2*— , Ma-
niry ho azy, remby, lava volo. Prunes
sauvages. Paisom-bazaha maniry ho
azy. Miol— . Tantcly remby. Pays—.
Tany lava volo, etttra, ala. 3* fig. H&>
lohaulo, kaody. O jeune homme est
encore — . Mbola haolohaolo, etc., iza-
ny tovolahy izany.
—, sm. Olon-dia. Il vit en—. Manao toe-
iï'olon-dia izy.
Digitized by
Google
SAV
— i\t —
SAV
SAUVAGEON, sm. Zana-kazo mani-
ry ho azy.
SAUVAGERIE, sf. Hakaody, hakao-
diana.
SAUVEGARDE, sf. Fiarovana. Le
gouverneur l'a pris sous sa — . Naka
azy hoarovana ny governora. Sa vertu
lui sert «Je—. Miaro azy ny hatsaram-
panahiny.
SAUVEGARDER, ra, Miaro. — tes
droits des absents. Miaro ny an* izay
tsy eo.
SAUVE-QUI-PEUT, int. et sm. Sa-
mia mamonjy aina !
SAUVER, ra. 1* Manafaka amy ny lo-
za, mamonjy. Il a sauvé son pays. Na-
nafaka ny tanin-drazany tamy ny lo-
za izy. — quelqu'un d'un naufrage.
Mamonjy olona rendrika. Vous m'a-
vez sauvé la vie. Namonjy ny aiko
hianao. Dieu a envoyé son Fils pour
— tous les hommes. Andriamanitra ha-
niraka ny Zanany mba hamonjy ny
olombelona rehetrn. 2» — , Manarona.
— les apparences. 3/anaron-kadisoana.
Se sauver, vpr. Mandositra, manafa-
tena, manavotra aina, mialoka, ma-
monjy tena. Il s'est sauvé à la nage.
Nandositra, nanavotra aina nilomano
izy. Il se sauva dans les pays étrangers.
Nialoka tany amy ny ianjakana ha fa
izy.
SAUVETAGE, am. Famonjona sambo
rendrika.
SAUVEUR, sm. Mpanafaka, mpamen-
jy. Il fut le — de son pays. Izy no
mpanafaka ny tanin-drazany. Le —
du monde. Ny Mpamonjy ny olom-
belona.
SAVAMMENT, adv. Amim-pahalala-
na, amim-pahaizana. Il en parle—. Mi-
laza izany amim-pahalalana izy. Il
écrit—. Mampiseho fahaizana amy ny
laha-teny an-tsoratra ataony izy.
SAVANE, sf. Tany lemaka lava volo.
SAVANT, ANTE, adj. f Mahay. C'est
un homme fort—. Lehiiahy mahay dia
mahay jzy. Il est — dans l'art de fein-
dre. Mahay manaûn-kevitra izy. 2*—,
Mampiseho fahaizana. Un livre — . Bo-
ky mampiseho fahaizana. Ce général
a fait une marche savante. Nanao dia
nampiseho fahaizana io*jeneraly io.
—, sm. Olo-mahay.
SAVANTASSE, sw. Olona ta-hatao ho
mahay.
SAVATE, sf. 1- Voro-kiraro. 2° pg. Traî-
ner la— . Mahantra.
SAVETIER, 8m. Mpanamboalra kira-
ro ton ta.
SAVEUR, sf. Tsiro, hafy, hatsara. Voy.
Savotjiieux.
SAVOIR, ra Mahalala, mahafantatra,
mahita, mahay, mandre. Il sait le che-
min. Mahalala ny Idlana izy. fantany
ny Idlana. Il sait le secret. Mahalala,
mahafantatra ny tsiambaratelo izy. Oïl
reste Paul? Je n'en sais rien. Aiza no
itoerany Paoly? Tsy fantatro, asa. Je
ne sais que laire. Tsy fantatro, tsy
hitako izay hataoko. Il sait le latin.
Mahay liteny latina izy. Il sait se con-
duire. Mahay mitondra tena izy. Il sait
sa leçon. Mahay ny tsianjeriny izy. Il
sait se défondre. Mahay miaro tena izy.
Il sait cela de bonne part. Olona maha-
toky no nahalalana, nahafantarana,
nandrenesany izany. Faites-moi — do
vos nouvelles. Ampandreneso ny toe-
trao aho. —gré. Voy. Gré. Un je ne
sais quoi. Zavatra tsy hain' ny vavako
lazaina. Il y a dans ce livre un je ne sais
quoi qui me charme. A m in' izany bo-
ky izany misy zavatra mahaflnaritraahy,
nefa tsy hain' ny vavako lazaina.
— , vn. Mahalala, mahafantatra, mahay.
8i jeunesse savait. Raha nahalala, na-
hafantatra ny tanora. Il a un grand
désir de — . Maniry dia maniry mba
hahay izy.
Savoir, à savoir, loc. ronj. Izany
hoe. On a vendu pour mille francs do
meubles; — : deux tapisseries pour cin-
quante francs, quatre armoires pour cent
francs, etc. Roan-jato no vidiro-panaka
lafo; izany hoe: ariary folo vidin' ny
lamba temitra roa misoratsoratra, aria-
ry roapolo vidin-dalomoara efatra, etc.
C'est à savoir, loc. conj. lia no maha-
lala, iza no mahita. Vous assurez qu'il
viendra, c'est à — s'il le pourra. Hianao
milaza fa ho avy izy, fa iza no maha-
lala, etc., na ho afaka izy na tsia.
SAVOIR, sm. Fahaizana. C'est un hom-
me de peu de—. Kely fahaizana izy.
SAVOIR-FAIRE, sm. Fahaizana mi-
tondra raha raha. Il vit de son — . Ny fa-
ha izany mitondra raharaha no ive-
lomauy.
SAVOIR-VIVRE, sm. Fahaiza-miaina.
Il a du — . Mahay miaina izy.
SAVON, sm. 1- Savony î*flg. Fand*.
Digitized by
GoogI
SCE
— 748 —
vilevena. Il a reçu un _. Nolecileve-
S t7v?„ I î NBiIUl! ' + T ™° fanaovan-
SCH
amin'
Mana-
ny savony ' * USE » adj. Hoatra
«. etc"r n u a re h ;^i , z o y nneurs - 3/anfta -
ira. Affa.re scabreuse. Rahareha earo-
"HSS^^ Ant8in " n y ^eterafau-
"SHE^"* 8m - Fahatoflntobinana,
na M» h """*• zavatra »ah«'aflntohi:
?L hi ""'•* Ceux par 1'" '« ~ «rive '
Lozaho an' izay ihavian'ny fahatafin-
gfonana, ny fanafîntohinaL /Evitez
fc;^' £ Z ? nmnao «">*'«* maAata/în/ -
£lS a y CaUSedU -- i,/8,,a ' a ^ -
S ^o D h^ EUS,iaiENT ' arf «'- Maha -
8 fl^1 DAI ' EDX ' BUS1S ' «*■ *»*»*■
finlob.na. Doctrine scandaleuse. Fam-
pmnarana mahataftntohina.
SC n.tXoS ER ' ta - Mahatafintohina -
Se scandaliser, opr. Tafintobina.
f CAPULAIRB, mi. Sikapolera.
SCARLATINE, «A Tazo mifindrama-
hateratera-mena ny hoditra
SCB t?'- 8m i ! . 1 ' Fi "»nboka. Apposer le
-. Mamsy fitomboka. Le - estefiacé.
est le - de la médiocrité. Ny flrehare-
nana no famantarana manambara ny
olona tsy hendry loalra. 11 m'a confie
cela sous le - du secret. Nanambara
uany tamiko.hjony izy fa naraepetra,
nanafatrafatra ahy tsy bilaza
olona. Mettre le - à une chose.
P»tra, mandavorary zavatra
SCÉLÉRAT, ATB, adj. Tsv mison-
doza, mahavanon-doza. Esprit- ÔTom
Uymuoro-doza. etc. Co m P p ot 1°^
dretsy mahamnon-dota
S ^^*' 8m ' Ka8e ape,a ^ °r nipilsara
La L / Varavarana mb * **Y hisy hamo-
8 ^^î!W rPf . aw - F ^^aiketan-ja-
vaira anatm'ny rindrina amy ny firaka
SCELLER, ra . !• Manisy fitomboka
SThîL H* 86 t my ny varavaraiST^
tsy hisy hamoha azy. 2--, Mandraikitra
zavatra aoatin' ny rindrina amy ^ fl rat
ka -amy ny plastera, etc. 3-/?g. Mana-
ÏÏLT U ° eûIIiûnce - M™™£fy fîha-
ESS" 1 ^. S t m " Mpanisy flto **ok*-
m™ \ A l ° u mP»hazo fisehoan' ny
mpanao retira. 2--, Sary aposaka amy
ny teatra. La - change. Miova ny sari
aposaka amy ny leatra. 3--,Zavatri
tantaraina amy ny teatra. La— est à Ro-
me. Zavatra niseho tany Roiua no ton-
terama amy ny lealra. 4*-, Teatra
flzarazarana ny resaka atao amy ny
teatra. 5- fig. Il nous a donné une-L
plaisante. Nanao zavatra mahatsikaikv
«y. Faire une -à quelqu'un. Mandevi-
levy, mamoapoaka olona.
SCEPTICISME, sm. Fampianaran' ny
filozofa^sasany izay nisalasala tamy nv
zavatra rehotra. J J
SCEPTIQUE, adj. et «• Misalasala amy
ny zavatra rehetra. J
S ^FJ? fl E .' * m ' { : Tehim-panjakana.
SS' Fan J aka ™> fitondram.bûhoaka. Il
préféra le - à la vie. Naleony mary toy
izay ivymmjaka. Il gouvernait avec
un — de fer. Ratsy no nitondrany ny
vahoaha. 3«— , Fiamboniana. Celte na-
tion a le -des mers. Manana fiambo-
niana eny ambony ranomasina izanv
firenena izany.
SCHELLING, «m. Farantsa kely en<*U-
sy mitovy amy ny kirobo.
SCHISMATIQUB, adj. et*. Mpisaraka.
sismatika.
Digitized by
Google
SCO
— 749
SE
SCHISME, sm. Piearahana.
SCHISTE, sm. Vato mihelakelaka, —
miselatselaka.
SCHISTEUX, BUSE, adj. Mihelakela-
ka, miselatselaka. Roche schisteuse. Va-
tobe mihelakelaka, etc.
SCIAGE, sm. Fanatsorana.
SCIA TIQUE, adj. Ao amy ny fe. Nerf
— . Ilozatra ao amy ny fe.
— , sf. Aretina mamely ny hoza-pe.
SCIE, sf. !• Jsofa, lasary, tsofa didira-
vina. —à poignée. Lasary. Petite — à
poignée. Tsofa didiravina. 2°— , Va-
vdna.
SCIEMMENT, adv. Fanahy iniaoa. II
a fait cela—. Fanahy iniana no na-
naovany izany.
SCIENCE, sf. Fahalalana. fahaizana.
La— du bien et du mal. Ny fahalala-
na ny tsara sy ny ratsy. Il a beaucoup
do — . Be fahaizana izy. Les sciences
exactes. Ny fahaizana samihafa mom-
ba ny marika.
SCIENTIFIQUE, adj. Momba ny fa-
haizana samihafa. *
SCIENTIFIQUEMENT , adv. Araka
ny fahaizana.
SCIER, va. Manatsofa. — du bois. Ma>
natsofa hazo.
SCIERIE , sf. Trano fauatsofan-kazo
amy ny milina.
SCIEUR, sm. Mpanatsofa. —de long.
Mpanatsofa valan-kazo ho hazo fisaka.
SCINDER, va. Mizarazara. — une pro-
position. Mizarazara fehezin-teny.
SCINTILLANT, ANTE, adj. Miha-
lontralona, mipondrampendrana.
SCINTILLATION, sf. Fihalontralona,
fipendrampendrana.
SCINTILLER, vn. Mihalontralona ,
mipondrampendrana. Les étoiles scin-
tillent. Mihalontralona, etc., ny kin-
tana.
SCIQN, sm. Tsora-kazo.
SCISSION, sf. Fisarahana
SCISSIONNAIRE, s. et adj. Mpisa-
raka.
SCIURE, sf. Tain-tsofa.
SCOLAIRE, adj. Momba ny sekoly.
SCOLOPENDRE, sf. Trnmbo.
SCORBUT, sm. Karazan' aretina ma-
fy miharo solohitra.
SCORBUTIQUE , adj. Hoatra ny
scorbut.
— , s. Olonn marariu* ny scorbut _*
SCORIE, sf. TaUmetaly. - volcanimie.
Taim-bolkano.
SCORIFIER, va. Manesotra tai-metaly.
SCORPION, sm. Maingoka, mambarâ-
bohitra. *
SCRIBE , sm. i« Mpanoratra. 2» —,
Mpampianatra ny Ialàna lamynyJody.
SCROFULES, sf. pi Karazan' areti n&
manimba ny ra ai y mahatonga fery
amy ny atodin-tenda.
SCROFULEUX, EUSE, adj. Momba
ny^pcro fuies.
— , s. Olona mararin'ny scrofules.
SCRUPULE, sm. !• Ahiahy be loatra
amy ny fahotana. 2»— , Fitandremana
lehibe, ahiuhy. Il s'attache aux moindres
règles avec — . Manaraka amim-piten-.
dremana lehibe na dia ny lalâna madi-
nika aza izy. Je ne m'en fais pas le moin-
dre—. Tsy manana ahiahy arain'izany
aho na dia kely aza.
SCRUPULEUSEMENT, adv. Amim-
pitandremana lehibe.
SCRUPULEUX, EUSE, adj. f Be
ahiahy loatra amy ny fahotana. 2 # — ,
Fatra-pitandrina, manana ahiahy.
SCRUTATEUR, sm. Mpandinika,
mpamantatra, mpangaroka.
—, adj. Mandinika. Un œil — . Maso
mandinika.
SCRUTER, va. Mandinika, maman ta-
ira, mangaroka. — sa conscience. Man-
dinika ny ao am-pony. — la pensée de
quelqu'un. Mamanlalra, mangaroka
ny hevitr' olona. — les merveilles do la
nature. Mandinika ny zava-mahagaga
vita-nanahary. Voy. Sonder.
SCRUTIN, sm. Latsa-bato. On procèdo
à l'élection d'un député par voie de — .
Latsa-bato no ifldianana ny solom ba-
va m-bahoaka,
SCULPTÉ, ÉE, p. et adj. Voasokitra,
nosokirina. misy sarin-javatra voaso-
kitra. Une boiserie sculptée. Peta-drin-
drina misy sarin-javatra voasokitra.
SCULPTER, va. Manao sarin-javatra
sokirina, misokitra sarin-javatra.
SCULPTEUR, sm. Mpanao sarin-java-
tra sokirina.
SCULPTURE, sf. \* Fanaovana sarin-
javatra sokirina. 2 # — , Sarin-javatra voa-
sokitra.
SGTLLA, sm. Voy. Charyode.
SE, pron. pers. Ton a, mi..., mi r an...,
.mifnmpi..., mifauka. ., fan..., fi.,., par-
Digitized by VjOOQIC|
SEC
— 750
SEC
ticipe, adjectif. — livrer. Manolo~te-
n.i. -*■ lover. 3/ itsangana. — battre. Mi"
/amely. Cela — dit. Filaza, lazaitï ny
olona izany. — fâcher. Tezitra.
SÉANCE, sf t* Fahazoana mipetraka
amy ny fivoriana anankiray. Il a — dans
le conseil. Maliazo mipetraka ao amy
ny/tuorian' ny mpanolo-tsaina izy. i m
— , Fivoriana. La— dura longtemps. Na-
haritraela ny fiooriana. Le parlement
tient — . Vorxj ny parlementa. 3 a — , Fi-
petrahana. Ils ont fait une longue — a
tuble. Nipetraka cla tao am-pihinana-
na izy ireo.
SÉANT, 8rr\. Fiarenana ao am-pandria-
na. Il rttait coucha, on le fit mettre sur
son—. Nandry izy, ka nasaina niarina
tao am-pandriana.
SÉANT, ANTB, adj. Mety, tokony.
Cette parure n'est pas séante. Tsy met y
izany haingo izany. Il n'est pis — à un
homme sage de faire cela. Tsy toko-
ny bataon' ny olon-kendry izany.
—, p. près, du verbe Seoir inus. Mipe-
traka, vory. Le parlement était alors —
à Paris. Nipetraka, vory tao Parisy
tamin'izay ny parlementa.
SEAU» 8m. !• Barika kely fltondran-dra-
no. 2 # — , Rano eran' ny barika kely.
3 - fig. Il pleut à seaux. Mivatravatra
ny ranonorana.
SEC, SÈCHE, adj. 1° Maina, tsy lena.
Terrain — . Tany maina. Bols—. Hazo
maina. Des raisins secs. Voaloboka
maina. Il a une complexion sèche.
Olona maimaina «y. Manger du pain—.
Migeja vary maina. Passer la rivière à
pied—. Mita rano tsy Jen-tongotra. 1°fig.
Tsy misy renty. Style — . Laha-teny tsy
misy renty. 3 # — , Fe, tsivinitra. Ré-
pondre d'un ton—, Mamaly fe marna-
ly, mamaly tsivinitra.
— , sm. 1° Ny maina. Le— et l'humide.
Ny maina syhymando. 2 # — , Vilo-mai-
na. Donner du— aux chevaux. Manome
vilo-maina ny soavaly.
Sec, adv. l # Tsy mitampo-drano. Boire—.
Misotro divay tsy mitampo-drano, mi-
boboka. 2" fig. Fe, tsivinitra. Parler—.
Miteny fe miteny, miteny tsivinitra,
À sec, loc. adv. 1° Maina, rilra, tanki-
na. L'étang est à—. Maina, etc., ny ka-
mory. 2 n fig. Tsy manam-bola, roan-
goana. Le pauvre homme est d — . Tsy
manam-bola intsony ilay aka. Sa bour-
se est à — . Mangoana ny kitapooi-bo-
lany.
SÉCATEUR, sm. Fletin-kazo..
SÉCHAGE, sm. Fanabazana. Le — du
liuge. Ny fanahazana ny lamba.
SÈCHEMENT, adv. 1* Maina, amy ny
fitoerana maina. 2* fig. Tsy misy renty.
3*—, Fe, tsivinitra. Parler—. Miteny fe
miteny. miteny tsivinitra.
SÉCHER, ra. 1° Mahamaina. La cha-
leur sèche le linge. Ny hafanana maha-
maina ny lamba. La chaleur a séché
ce ruisseau. Ny hainandro nahamaina
ity sakeli-drano ity. 2*fîg. — les larmes.
Mahafaka alahelo, manala— .
—, vn. 1° Mihamaina. Les fruits sèchent.
Mihamaina ny voankazo. 2 # -^-, Miha-
hy. Faire— au soleil. Manahy. y fig.
Hanina. Il sèche d'ennui. Ilanin' ny t'a*
hadisadisana izy.
Se sécher, vpr. 1° Mihamaina. 2°— , Mi-
hahy, manahy tena.
SÉCHERESSE, sf. l*Fahamainana, ha-
mainana. La — de la terre. Ny hamai-
naiï ny tany. 2 # — , Hamainan' ny an-
dro. Il fit une grande — cette année-
là. Maina dia maina ny andro ta-
min' io taona io. 3 # fig. Tsy ûsian-dren-
ty. 4 Ô — , Fe, tsivinitra, fangatsiaham-po.
Il éprouve de grandes sécheresses dans
la prière. Mangatsia-po diamangatsia-
po amy ny fivavahana izy.
SÉCHOIR, sm. Fitoerana fanahazana.
SECOND, ONDE, adj. Faharoa. Cha-
pitre — . Toko faharoa. Comme Deuxiè-
me. || loc. Acheter une chose de seconde
main.. Mividy zavatra amy ny mpividy.
— , sm. i* Rihana faharoa. Monter au—.
Miakatra amy ny rihana faharoa. 2*—,
Lefitra, mpanampy. Le capitaine et le
— . Ny kapitenin-tsambo sy ny lefitra.
Vous avez un bon — . Manana mpanam*
py tsara hianao.
En «econd, loc. ado. Lefitra, mpanam-
py. Capitaine en — . Lefitry ny kapi-
teny.
SECOND AIRE, ad;. i'Fanampy. Preu-
ves secondaires.Fanampim-porofo.2 # —,
Ambony. Instruction — . Fampiannrana
ambony.
SECONDAIREMENT, adv. Ho fanam-
py.
SECONDE, sf 1* Kilasy faharoa amy
ny lianarana ambony. 2 # — , Nyampa-
henim-poton' ny minota iray, sekîmda.
SECONDEMENT, adv. Faharoa.
SECONDER, ra. Manampy. Je vous
seconderai. Ilanampy nnao aho,
* Digitized by
Google
SEC
751 —
SEC
SECOUER, va. 1° Manozongozona,
manofokofoka, manakopaka, raampian-
tsarabotsambotra, manitika, mampiho-
votrovotra, manintsana. — un arbre.
Manozongozona, manofokofoka foto-
kazo. — un manteau. Manakopaka ka-
paoty. —ses ailes. Manakopakopaka
elatra. Ce clieval a un trot qui secoue.
Mampiant8ambotsambotra ny fitsai-
kon' io soavaly io. Ce taureau a secoué le
joug. Nanipka ny jogany io ombalahy
io. — la této. Mihifikifika, mihodinko-
din-doha. — la poussière de ses sou-
liers. Manintsana ny vovoka amy ny
kirarony. 2° fig. Mamely, mampikoron-
lana. mampitâbataba. La fièvre l'a bien
secoué. Namely azy mafy ny tazo. 3 # — ,
Mànifika, manaryv Ce jeune homme veut
— le joug. Tfi-hanifiha, Xa,-hanary ny
fifehezana io tovolaby io. || loc. — le joug
des passions. Mamolaka ny ûlan-dra-
tsy.
8e secouer, vpr. 1° Mikofokofoka, mi-
tsikofokofoka. Les chiens se secouent
quand ils sont mouillés. Mikofokofo-
ka, etc , ny aljka raha lena. 2* fig. Mi-
hetsikotsika. Il laut se—. Tokony hi~
hetsiketsika.
SECOURABLE, attj. Mamonjy. Il ost
— aux pauvres. Mamonjy ny mahan-
Cra izy.
SECOURIR, va. Mamonjy, roanampy.
— un malade. Mamonjy marary. — ses
amis de sa bourse. Mamonjy, etc.,ay
sakaizany amy ny voia.
Se secourir , vpr. Mifamonjy, mifa-
nampy.
SECOURS , 8m. Vonjy, famonjena, fa-
nampiana. Crier au — . Miantso von-
jy. On lui envoya un — de vingt mille
hommes. Miaramila roa alina no nira-
hina mba hamonjy, hanampy azy.
Distribuer des — . Mizarazara fanampi-
ana.
SECOUSSE, sf. 1° Fanozongozonana, fî-
hozongozona, fanofokofohana, fikofokofo-
ka, titsikofokofoka, fanakopahana, Tarn-
piantsambotsaniborana.fiantsambotsam-
botra, tihovotrovotra. Les secousses de ce
tremblement de terro ont été 1res violen-
tes. Ma ly dia mnfy ny fihovotrovotr'
izany horohoron-tany izany. 2* fig. Fame-
lcsana, fikoi\)îitanana, tabalaba. — polilt-
•|iie. FUtoronlanana amy ny fanjakana.
Mon esprit est à peine remis de cette
— . Tsy mbola afaka amiu' izany fiko-
rontanaivi. labataba izany ny saiko.
SECRET, ETE, adj. l'Miafina. an-tako-
na.an-tsokosoko, maugingina. Dessein—.
Fikasana miafina. Il entretient un com-
merce — avec les ennemis. Mampanatî-
javatra an-takona, an'tiokosoko, man-
gingina amy ny fahavalo izy. Comité
— . Komity an-takona t maugingina.
2 # — , Mahatam-bava. C'est un homme
— . Olona mahalam-bava izy.
SECRET, sm. f Zava-miaflna* zavatra
tsy ambarambara, tsiambarateio, anka-
romiafina. Hévôlor un—. Manambara ny
zava-miafina, etc. Cadenas à—. Kadanà
misy fomba miafina famohana azy. 2*
—, Tsy fanambarana. Je vous demande le
* — . Manafatralatra anao aho mba tsy
hanambara izany. 3-— , Zavatra fanta-
tr* olona irery na vitsy. Il a vendu son—.
Nivarolra ny zavatra f'antatr' izy irery
izy. *•— , Fitocrana rsy azo hatonina ao
amy ny fonja. Le prisonnier est au — .
Ao amy ny fitoerana t*y azo hatonina
ilay ao amy ny fonja. o°fig. Izay. Il a
trouvé le— de faire fortune. Nahita irai/
hahazoan-karena be izy.
En secret, toc. adv. An-takona, an-*
tsokosoko, mangingina.
SECRÉTAIRE, sm. 1* Mpanoratra. —
d'un ambassadeur. Mpanoratry ny am-
basadaora. — d'une assemblée. Af pa-
norama ny zavatra dinidinihin'ny flvo-
riana anankiray. H toc. — d'Etat. Minis-
tra. 2 # — , Laîabatra tanoratana sady ùta-
hirizana taratasy.
SECRÉTARIAT» sm. fRaharahan'ny
secrétaire. 2"—, Trano tanoratana sady
fitahirizana ny taratasin'ny secrétaire.
SECRÈTEMENT , adv. An-takona,
an-tsokosoko, mangingina. Sortir—. Mi-
voakaan-fa/«ma, etc*
SÉCRÉTER, t?a. Iforonana. Le foie sé-
crète la bile. Ny aty no iforonan' ny
ranon'atero.
Se sécréter, vpr. Miforona.
SÉCRÉTEUR, adj. Iforonma.
SÉCRÉTION, sf. Fiforonana.
SECTAIRE, sm. Olona isân' ny foko
anankiray tnampiely ny fampianarana
diso.
SECTATEUR, sm. Foko, larika, mpian-
dany.
SECTE, sf. Antoko, foko, Hvavahana di-
so.
SECTION, sf. Fizarana.
SECTIONNEMENT, sm. Fizarana.
SECTIONNER, ra. Mizarazara —une
Digitized by
Google
SRD
— 75*2 —
SE1
ville en plusieurs quartiers. Mizaraza-
ra tanàna iray ho fari-tany maro.
SÉCULAIRE, ad). 1* Panao isan-jato
taona. Fête—. Fety fanao isan-jato
taona 2°— , Efa nahatratra zato taona,
fahagola. Arbre—. Hazo efa nahatra-
tra zata taona, etc. 3*—, Mahatapitra
zato taona. Année—, Taona mahata-
pitra zato taona.
SÉCULARISATION, sf. Fanesorana
tsy ho relijiozy.
SÉCULARISER, va. Manesotra tsy ho
relijiozy.
SÉCULIER, 1ÈRE, ac{/. Tsy relijiozy.
Pretra— . Pretra tsy relijiozy.
— , sm. Tsy m panao raharaham-njvavaha-
na, olona tsy misaraka amin'izao tonto-
10 izao.
SÉCURITÉ, sf. Toky, fabatokiana. Vo-
tre — m'étonne. Mahagaga ahy ny toki-
nao, etc.
SÉDATIF, IVB, adj. Manaketraka.
Comme Calmant.
SÉDENTAIRE, adj. Tsy mivoaboaka.
11 a un emploi — . T*y mivoaboaka no-
ho ny raharahany izy.
SÉDIMENT, sm. Faikany, zavatra man-
dry.
SÉDITIEUSEMENT, adv. Mampiko-
my t mampiodina.
SÉDITIEUX, BUSE, adj. 1* Mikomy,
miodina. Populace séditieuse. Vahoa-
ka mikomy, etc. 2*—, Tia fikomiana.
C'est un esprit—. Olona tia fihomiana
izy. 3 # — , Mampikomy, mampiodina. Ois-
cours—. Laha-teny mampikomy, etc.
—, sm. Mpikomy, mpiodina. Arrêter les
— . Misambotra ny mpikomy, etc.
SÉDITION, sf. Fikomiana, Uodinana.
SÉDUCTEUR, TRICE, ad;, et a. Mpa-
nangoly, mpanoloky, mpanambosy. L'es-
prit — . Ny fanahy mpanangoly, etc.
SEDUCTION, «/*.!• Fanaagolona, solo-
ky, fanambosiana, ambosy, fanolikole-
na, fanojikojena, famokisana, fanome-
zam-po. 2°— , Zavatra mahatarika, — ma-
harenoka. Il y a de la— dons son style.
Misy zavatra mahatarika, etc., amy ny
laha-teny ataony.
SÉDUIRE, va. {• Manangoly, manolo-
ky. manambosy, manolikoly, manojiko-
jy, mamoky, manome fo. Cet hypocri-
te séduisait le peuple. Nanangoly, na-
noloky, nanambosy ny vahoaka izany
mpihatsaravelatsihy izany. On a séduit
ce jeune homme. Voangoty, voasolo-
ky, voambosif io tovolahy io. —des té-
moins. Manolikoly, manojikojy ny va-
voloinbelona. — des domestiques. Afa-
moky, manome /b ny mpanompon' olo-
na. 2°—, Mahatarika, maharenoka. Sa
bonté séduit tous les coeurs. Mahatari-
ka ny ton* ny maro ny halemem-pana-
hiny.
SÉDUISANT, ANTE, adj. Mahatari-
ka, maharenoka. Conversation séduisan*
te. Resaka mahatarika, etc.
SÉGRÉGATION, sf. Fanavahana, fa-
nokanana.
SEIGLE, sm. Karazam-barim-bazaha.
SEIGNEUR, sm. 1* Andrian-tompom-
bodivor.a, — tompo-menakely. 2*—,
Tompo. Le — . Ny Tompo, Andriamani-
tra. Notre — . Ny Tomponlsika. 3* fig.
Vivre en grand—, Manao toetry ny
mpanana. Se donner des airs de grand
— . Mirehareha, miadokadoka, manan-
drian-tena foaoa.
SEIGNEURIAL, ALB, adj. Any ny
tompo in-bodivona.
SEIGNEURIE, sf. Vodivona, mena-
kely, fanjakana.
SEIN, sm. 1* Traira, trotroana, nono. Il
le pressa contre son—. Noflhininy tao
an-tratrany izy. Son enfant dormait sur
son—. Natory tao an-trotroany ny za-
nany. Donner le sein à un enfant. Jfam-
pinono zaza. 2 # — , Kibo, vohoka. Jésus-
Christ fut conçu dans le— de la Vierge.
Jeso-Krisly no toron toron ina tao an-
kibo, am~bohoky ny Virjiny. 3°/îg.
Anaty, am-povoany, an-kibo. Il y a de
grandes richesses dans le — de (a ter-
re. Misy harena be vava ao anatin'
ny tany. il porta la guerre dans le —
du royaume. Nanaflka ny am-pouoa-
ny, ny an-kibon' ny fanjakana izy. Il
est rentré dans le — de l'Eglise. Nive-
rina ao anatin' ny Eglizy izy. Il est né
au — de l'opulence. Teraka tao am-po-
voan % ny harena be izy. 4*—, Fo, saina.
Porter un secret dans son—. Mitahi-
ly zava-miaflna ao am-po, an-teaina.
SEINE, sf. Karazan-kaiato.
SEING, sm. Sonia. Mettez là voire — .
Ataovy eto ny sonianao.
SEIZE, adj. num. I* Eirina amby ny
folo. 2 # — , Fahenina amby ny folo.
—, sm. Enina amby ny folo.
SEIZIÈME, adj. ord. Fahenina amby
ny folo.
— , sm. Ny ampahenina amby ny folony.
Digitized by
Google
SËM
i:3
SE M
SEIZIÈMEMENT, ad y. Fahenina ara-
by ny folo.
SÉJOUR, «m. !• Fipetrahana, fltoerana.
Il a fait un long — dans ce pays. Nipe-
Ira/ta, nitoetra ela tamin'izany tany iza-
ny izy. Cette ville est un agréable — .
Mahaflnaritra ny mipetraka, ny mitoe-
tra amin'ity Lamina ity. 2 # — , Fihandro-
nana.
SÉJOURNER, vn. 1* Mipetnka, mi-
toetra. 2 # — , Mihandrona Los eanx de la
mer ont séjourné en cet endroit. Nihan-
drona teto ny rano avy tamy ny rano-
tnasina.
BEL, sm. 1* Sira, fanasina, disely. —de
cuisine. Sira, fanasina. — d*Epsom. Di-
t<ely. 2° fig Sira, renty. Il n'y & point
de— dans ses discours. Tsy misy «ira,
etc., ny laha-teniny.
SELLE, sf. 1* Lasely. il loc. Cheval de—.
Soavaly titaingina. 2 # — , Fivalanana. Al-
ler à la—. Mandeha mt'uaiana.
SELLER, va. Manisy lasely.
SELLERIE, sf. !• Fitoerana fametra-
han-dasoly. 2 # — , Fanaovan-dasely.
SELLETTE, sf. i- Akalana. 2* fig.
Tenir quelqu'un sur la — . Mangaroka
' olona.
SELLIER, sm. Mpanao lasely.
SELON, prèp. Araka, raha tahaka. Ce-
la n'est pas — l'Kvangile. Tsy araka ny
Evanjely izany. Chacun sera récom-
pensé — ses œuvres. Samy hovaliana
araka ny asany ny olona. —moi. Ara-
ka ny hovitro, raha tahaka ahy. || loc.
L'évangile — saint Mathieu. Ny evan-
jely nosoratany Md. Matio. C'est — .
A sa.
SEMAILLE, sf. 1* Famafazana. 2-—,
Voan-javatra nafafy. 3*—, Taom-pa-
mafazana.
8EMAINE, sf. {• Herinandro. Une —
entière. Herinandro maninjitra. La —
sainte Ny herinandro masina. Il ar-
rivera dans une — . Ho tonga izy raha
araka herinandro. 2 # — , Raharaha ifan-
diasana isan-korïnandro, raharaha atao
amy ny herinandro, k a rama amy ny he-
rinandro, vola omena ny ankizy madi-
nika isan-kerinandro. Il est de—. Ma-
nao ny azy herinandro izy. Cet ou-
vrier recevra demain sa — . Rahampi-
tso no handraisan' io mpiasa io ny ka-
ramany amy ny herinandro.
SEMAINIER, 1ÈRE, a. Tompon'an-
jara amy ny herinandro.^
SEMBLABLE, a<!j. Mitovy. sahala, ta-
haka, hoatra. toa, toy. Ces deux choses
sont semblables Mi tory, sahala ireo
zava-droa iroo. Il ne s'est jamais rien
vu d<î — . Tsy mbolà ni*y nahita Zavatra
tahaka, hoatra, toy izany. Vuy. Pareil.
—, sm. !• Faharoa. Il n'a pas son—. Tsy
manam-paharoa izy. 2* —, Namana*
Nous devons aimer nos semblables. Tsy
main tsy ho lia ny nama/itsika isika.
SEMBLANT, sm. Fodiana, zavatra an-
kosoka. Il m'a trahi sous un— d'amitié.
Nody nisakaiza tamiko izy, kanjo na-
madika ahy. Il n'a pas un véritable cou-
rage il n'en a que le—. Tsy tona herim-
po ny azy, fa ankosoka fotsiny. Ne fair^
—de rien. Mody adala, manlevin-tsai-'
na, mamonkin-tsaina.
SEMBLER, vn% Atao, toa, toy, hoatra.
Cela me semble ainsi. Ataoko fa izany
tokoa. Vous me semblcz mélancolique.
Toa manjoretra izato hianao. Quand ou
est dans un navire qui va vite, le riva-
ge semble fuir. Raha ao amy ny sam-
bo famgam-pandeha, dia ny tanety no
toy, hoatra ny mandositra.
Il semble, t>. imp. f Atao, hoatra»
mova tsv. Il me semblait que cela était
ainsi, iïataoko fa izany tokoa. Il me
semble que je le vois. Hoatra, mova
tsy ny mahita azy aho. 2 # — , Hevitra,
sitraka. Ce me semble. Araka n y toot-
tro Que vous en semble? Inona no hc*
vitrao amin* izany? Si bon lui semble.
Raha sitrany izany.
SEMELLE, sf. 1* Faladian-kiraro, faîa*
dia lapaka. 2* fîg. Ne pas reculer d'une
— . Tsy mihoraotra tia dia kely aza.
SEMENCE, sf. {• Voan-javatra famafy
na iamboly. V fig. Zavatra miteraka.
Une bonne éducation laisse des semen-
ces de vertu. Miteraka hatsaram-pamv
hy ny fampian rana tsara,
SEMEN-CONTRA, sm. ly kankana
SEMER, va. {• Mamafy, mamafy voan-'
javatra, mamboly voan-javatra. — du
blé. Mamafy varira-bazaha —un champ.
Mamafy voan-javatra amy ny tanim-
boly. —au plantoir. Mamboly voan-ja*
vatra amy ny antsetra. l'fig. Mamafy,
mampiely. On avait semé desfloUrssur
son passage. Nofafazana voninkazo ny
hilana nalebany. Cet homme sème l'ar-
gent. Mamafy vola io luhîlahy io. — des
calomnies. Mampiely ondrikendrika.
SEMESTRE, sm, l* Eni:n-bolana. Il
43
Digitized by
Goo
8«e i
-TP^T-
SBN
— 754 —
SEN
rmd compte de sa gestion à la iin de
chaque — . Mamoaka ny fitandremany
izy isaky ny faran' ny enim-bolana.
2° — , Vola aloa na raisina isan'enim-
bolana. Il a touché son — . Nandray ny
volany iamy ny énim-bolana izy. o #
—, Andro fijanonana mabaritra enim-
bolana.
SEMESTRIEL, ELLE, adj. Miseho
isan' enira-bolana, maharitra enim-bo-
lana. Itevr.e semestrielle. Boky miseho
Uari enim-bolana. Congé — . Andro
fijanonana maharitra enim-bolana.
SEMEUR, sm. Mpamafy.
SEMI-CIRCULAIRE, ad;. Antsasa-
ky ny vorivory.
SÉMILLANT, ANTE, adj. i« Mipeli-
peïika. Enfant—. Zazalahy mipelipe-
lika. 2*—, Marisika, mavitrika. Il a une
humeur sémillante. Marisika, etc., izy.
SÉMINAIRE, 8m. 1' Trario fianaran*
ny mpianatra ho pretra. 2 a —, Ny rapia-
natra rehetra iio 'amy ny séminaire
anankiray.
SE MIN AL, AL E, adj. Momba ny voan-
javatra famafy.
SÉMINARISTE, $m. Mpianatra ao
amy ny séminaire.
SEMIS, sm. 1° Zana-kazo nafafy. zanak'
an a «a — , zana-boninkazo — , ketsa. —
de riz. Kelsa. 2°— , Famaflazana. Faire
un — . Mamafy.
8EMOIR, sm. Lasdka na harona fama-
fazana.
SEMONCE, sf. Fananarana. anatra, fl-
tezerana, fandevilevena, levilevy.
SEMONCER, va. Mananatra, mitezi-
tra, mandevilevy. Comme Réprimander.
SEMOULE [semouille], sf. Koban-da-
farina maina natao madinika.
SEMPITERNEL, ELLE, adj. 1* Go-
ga, konka. Vieille sempiternelle Vavian-
titra goga, etc. 2 # — , Lalandava. Bruit — .
Tabataba lalandava.
SÉNAT , sm. 1° Parlementa ambony.
2 # — , Trano flvorian* ny parlementa am-
bony.
SÉNATEUR, sm. Olona isan* u* par-
lementa ambony.
SÉNATORIAL, ALE, adj. Any ny
sénateur. Dignité sénatoriale. Fiandria-
naïf ny sénateur.
SÉNATUS-CONSULTE, sm. Didin'
ny parlementa ambony.
SÉNEVÉ, sm. Foto-tsinapy, voan-tsi-
najy.
SÉNILE, adj. Avy amy ny fahantera-
na. Débilité—. Fahosana avifiamy ny
fahanterana.
SENS, sm. !• Faharenesana, fandrene-
sana, fahitana, fahalsiarovana. Les —
trompent quelquefois. Indraindray ma-
mitaka ny fandrenesana. Le — de
l'ouïe. Ny fandrenesana ny feon-java-
tra.. Le — du goût. Ny fandrenesana
ny tsiron-javatra. Le — de l'odorat. Ny
fandrenesana ny fofon-javatra. Le —du
toucher. Ny fandrenesana ny zavatra
kasihina. Le — de la vue. Ny fahitan-
javatra. Il a perdu Tusage de ses—.
Tsy mahatsiaro tena izy. 2*—, Filana,
filan-dratsy, nofo. Il n'écoute que ses
— . Tsy manaraka afa-tsy ny filany,
etc., izy 3 # — , Saina, fltsaran-javatra,
hevitra. C'est un homme de bon — . Ma-
uan-tsaina , mahay mUsara zavatra
izy. Cela est contre le — commun. Mi-
fanohitra amy ny saina, ny hcvitry
ny maro izany. Cela est faît en dépit
du — commun. Tsy misy heviny izany
natao izany. Ce mot a deux—. Misy
/iewt-droa izany teny izany. J'abonde
dans votre—, Manaraka ny hevitrao
aho. 4°— , Laflny, Ha, fanarahana, fi-
Isanganana, fitsivalanana. Cela a cinq
pieds en tous—. Dimy dia avy ny ia/î-
ny, ny ilany rehetra. Mettez cette ta-
ble de ce — là. Ampa?îara/io etsy io
latabatra io. Coupez celte étoffe dans le
— de la longueur. Didio mitsangana
io lamba io. Coupez-la dans le — de la
largeur. Didio mitsivalana izy.
Sens dessus dessous, loc. adv. 1* Mi-
fo titra, mitsingoloka, mitsontsorika, mi-
totongana, mihohoka. Voy. Rbk verve.
2 # — , Mikorontana, misafotofoto, misavo-
rovoro, mikorokoro. Voy. Bouleverser.
Sens devant derrière, loc. adv. Miva-
dika. Sa perruque est — devant derriè-
re. Mivadika ny solovolony.
SENSATION, 8f. 1* Fandrenesana. Il
éprouve une — de froid. Mandre batsia-
ka izy. 2 # fig. Fahatairana, figagana, fa-
hatalanjonana. Ce livre a fait — . Naha-
t uitra, nahagaga, nahatalanjona iza-
ny boky izany. Voy. Impression.
SENSÉ, ÉE, adj. 1* Manan-tsaina,
mahay mitsara zavatra. C'est un homme
— . Lehilaby manan-lsaina, etc., izy.
2°— , Araka ny marina. Ha fait une ré-
ponse bien sensée. Araha ny marina
loalra ny valin-teny nataony.
Digitized by
Google
SEN
SKK
SENSÉMENT, adv. Araka ny marina.
Il parle—. Miteny araka ny marina
izy.
SENSIBILITÉ, sf. i é Fahalakiana man-
dre k fahaladiana — , fahiratana. La —
de l'œil. Ny fahiratan' ny maso* La —
d'une balance. Ny fahiratan' ny mi-
fcana. l*fiQ. Fahatairana, hasosorana,
hafaltana, harevoana, fongorahana, fi-
tserana.
SENSIBLE, ad). 1* Re, tsàroàna, hita,
mora hita. Le froid a été très — cette
année. Re, tsaroana mafy ny hatsiaka
tamin' ito. La lumière rend les objets
sensibles à la vue. Ny fahàzavana m&m-
pahila ny zavatra. C'est polir moi un
chagrin bien — . Tsaroako maharary
ahy. Ioatra izany. Il a fait des progrès
Bensibles. Mora hita ny fandrosoana
nataony. 2*—, Mora mandre, sarotirty,
mahiratra. Il est — au froid. Afora
mandre hatsiaka, «arofi n-*katslaka izy.
balance — . Mizana mahiratra. 3° fig.
îdora taitra, — sosotra, — faly, — revo,
— mangoraka, — mitsetra, sarotiny. Il
est — aux reproches. Mora taitra, —
sosotry ny fananarana izy. Je suis —
à ce que vous faites pour moi. jlfa/ia-
faly ahy ny ataonao amiko. Il est — à
la gloire. Afora faly, — reuom-boni-
nahitra izy. Il est — aux maux d'aulrui.
Mora mangoraka, — mitsetra ny fa-
horian* olona izy. Il est— à la douleur.
Sarot in' a lahelo izy.
SENSIBLEMENT, Aclô. Hita. La ri-
vière décroît — . Hita fa misintona ny
renlrano.
SENSIBLERIE, sf. Itasarotiny. Cette
femme est ridicule par sa—. Mampi-
homehy io vehivavy io satria sarotiny
Ioatra.
SENSITIF* ÏVE 1 ad}. Mahare, fartdre-
nôsana. La faculté sensitive. Izay an-
drenesanlsika zavatra.
SENSITIVE, sf. Mihoronkorôna, modK
modia, kelimanjakalanitra, amboafotsi-
kcly.
SENSUALISME, 8m. Faùaranam-ba-
tana.
SENSUALITÉ, sf-. Fadaratlàm-bataria.
fllan-dratsin 1 ny nofô, fifaliaû' ny riofo*
SENSUEL, ELLE, adj. Manaram-ba-
tana, araka ny nofo, momba ny nofo.
Homme—, Lehilahy manarambatana t
araka ny nofo. Plaisirs sensuels. Filan'
nynofo, tilan-dratsin' ny nofo.
-»f s, Mpanaranrbatana. Lei sensuels
sotit esclaves de leurs passions. Àiîdé*
vozin'ny filan v nv mpanaram-batana-.
SENSUEÏiLEMÈNT, adv. Araka n?
nofo;
SENTfiNÛE, Sf. 1* Oha*teny. Discours
plein de sentences. Laha-teny ne oha-
lêny, 2 é — , Teny Qtsarana, didy, tenj 1
fanamelohana. Le juge a prononcé la — <
Ny mpitSara namoaka ny teny fîtsara*
na, ny didy. On lut sa — •-. Nova ki ni
ny teny fanamelohana azy.
SENTENCIEUSEMENT, adti* AtnihV
pihagohagoina.
SENTENCIEUX, ÉUSE, adj. 1» Be
oha-teny. Langage — . Fiteny be oha*
teny. Homme — . Lehilahy bè oha-teny.
2°—, Mihagohago. 11 parle u"un ton — .
Mihagohago fi te n y izy.
SENTEUR, sf. Ilanitra. Eau de — . Râ*
no manitra.
SENTIER, sm. 1° Ôakeli-dàlana. î» fig,
Lâlana. Suivre les sentiers de la vertu*
Manaraka ny bilan' uy hatsaram-pa-
nahy t
SENTIMENT, sm. l rt fauidrenesatia. il
n'y a plus de — dans son bras. Tsy man-
dre na inorta na inona intsony ny san-
driny, 2°— * Falialalàna, fahitana. Il a
le — du juste. Mahalala, mahita ny
marina izy. Il a le — des convenance!.
Mahalala, mahita ny mety izy. 3* — ,
Hevitra» fitiavaria, substantif. Êtes*
VoUs de mon — ? Moa miray hevitra
amiko va hianao ? Il a des sentiments
vertueux, fia hatsaram-paûahy izy. -*
de pitié. Fangoraham-po. — d'amoitn
Fitiavana. — de joie. Ilafaliana. —
de colère. Hatezcrana,
SENTIMENTAL, ALË, adj. 1° Mam-
pangoraka Ioatra, mampitsçtra— . Poé-»
sie sentimentale. Tonon-kira mampan-
goraha Ioatra, etc. 2°— , Mangoraka loa<
tra, mitsetra—, tia— . domine sentimen*
taie. Vehivavy mangoraka Ioatra, etc.
SENTIMENTALEMENT, adi\
Àmim-pangoraham-po Ioatra, amim-pi-*
tiavana — ».
SENTIMENTALITÉ, sf. Fangoraham*
po Ioatra, fitsoram-po — , fitiavana-*.
SENTINE, sf, C'est la —de tous Id3
vlcds. A0 no ivorian' izay rehetra ratëy*
fitondran-tena.
SENTINELLE, sf. Mpiambina, iilft
mandry tsy aman' afo* Faire — . Miam*
bina, mitily ; fig* miandry, mitslkilot
mitily. •=- perdue; M and r y tsy aman'
afût
Digitized by
Googlejj
]
SEP
— 750 —
SEP
SENTIR, va. 1* Mandro, mahare, ma-
halsiaro. Le froid 8e fait — . Re ny hatsi-
aka. — le goût des mets. Mahare ny tsi-
ron-kanina. Je sens la faim. Mahatsia-
w noana aho. 2»—, Taitra, azo. fia. Il ne
sent point les affronts. Tsy tailry ny fa-
nevatevana izy. Je sens une grande joie.
Azon' ny hafaliana lehibe aho. Ce quo
jo sens pour lui ne saurait s'exprimer.
Tsy azo lazaina ny fitiavako azy. Je ne
puis pas — cet homroe-là. Tsy lia main-
ty io lehilahy io aho. 3° — , Manambolo,
manoroka. Sentez cette rose. Amboloy,
orohy ity vonin-draozy ity. 4 # -— , Maim-
be, mamofona, misy fofona, malany.
Cela sent le brûlé. Maimbo raikona iza-
ny. Cela sentie renfermé. Maimbo lao
izany. Cela sent mauvais. Maimbo,
mamofona, misy /o/bn-dralsy izany.
Gela sent bon. Misy fofona manitra
izany. Cette eau sent la terre. Maimbo
tany, misy /o/bn-tany izany rano iza-
ny. Cela sent le poisson. Malàny ba-
zandrano izany. 5°— , Mahalala, mahi-
ta. Il sent sa force. Mahalala ny tan-
jony izy. il sent le néant des gran-
deurs. Mahalala, etc., ny hatsinontsi-
non'ny voninahitra izy.
— , un. Maimbo, mamofona, mavao, ma-
siso, many. Cette viande sent. Maim-
bo, mamofona io hena io. Son haleine
sent. Maimbo vava izy. Ce riz sent.
Mavao, masiso ity vary ity. Ses aissel-
les sentent. Many izy. Voy. Pubr.
8e sentir, vpr. 1* Mahare, mahita, ma-
hatsindry. Je me sens malade. Reko ma-
rary ny tenako. Il est si engourdi qu'
il ne se sent pas. Voly tsy mahare na
inona ny tenany. Je ne me sens pas fait
pour servir. Hitako fa tsy zakako ny ma-
nompo olona. Il ne se sent pas de joie.
Tsy mahal8indry ny hafaliany izy. 2*~ ,
Mahalala ny heriny. Il se sentait bien,
quand il a entrepris une affaire si
difficile. Nahalala ny hariny izy, fony
izy nanomboka raharaha sarotra tahaka
izany. 3° — , Mbola mitondra faisana. Ce
pays se sent encore de la guerre. A/6o-
la mitondra faisana noho ny ady izany
tany izany.
8EOIR, rn. Manendrika, mifanaraka.
Cette robe lui sied bien. Manendrika
azy, mifanaraka aminy tsara izany zipo
izany.
Il sied, v. imp. Met y, tokony.
SÉPARA BLE, adj. Azo sarahina, —
avahana.
SÉPARATION,^ !*Fampisarahana. fl-
sarahana, fanokantokanana, fana va ha-
na, Gavabana. Un mur de— . Ampiantany
mampisaraka. 2°—. Fizarana, elltra,
fefy, vala. Otez cette—. Esory io fizara-
na, etc., io.
SÉPARÉMENT, adv. Tsirairay, mi-
saraka, mitsitokantokana, miavaka. On
a interrogé les témoins — . Nanontania-
na tsirairay, mitsitokantokana ny va-
volombelona.
SÉPARER, va. 1* Mampisaraka, ma-
nokantokana, manavaka, mizara, mane-
fitra. manoritra. —les chairs d'avec les
os. Mampisaraka ny nofoamy ny tao-
lana. —des enfants qui se battent. Mam-
pisaraka ankizy miady. — des chevaux
en différentes écuries. Mavokantokana
soavaly amy ny trano samihafa. — les
bons d'avec les méchants; Manavaka
ny tsara fanahy amy ny ratsy. Il a sé-
paré sa- cour en deux par un mur. Ni-
zara ny tokotaniny ho roatamyny am-
piantany izy. Cette rivière sépare les
deux provinces. Io reniraua io no mam-
pisaraka, manefitra ny fari-tany roa.
— ses cheveux sur le front. Manoritra
ny volony ao an-tampon-dohany, manao
va y lampona. 2*fig. Mampisaraka, ma-
navaka. — de biens un mari et une fem-
me. Mampisaraka ny haren* ny mpiva-
dy. Les — de corps. Ai a m pisara- toera-
na azy roa. Je ne sépare pas mes inté-
rêts des vôtres. Tsy manavaka ny ma-
hasoa anao amin' izay mahasoa ahy aho.
La raison sépare l'homme dos animaux.
Ny fisainana no manavaka ny olona
amy ny biby.
Se séparer, rpr. 1* Misaraka, maninga-
.na, mizara, misampana. L'écorce se sé-
pare du bois. Misaraka amy ny hazo
ny hodiny. Les rebelles se sont séparés.
Nisaraka ny mpikomy. Se— des autres.
Misaraka amy ny mar«', maningana.
Le chemin se sépare en deux. Mizara
roa, m isampan-d roa ny lûlana. *• fig.
Misaraka, miavaka.
SEPT, adj. num. 1° Fito. —fois. Impito.
—jours. Hafitoana. —par—. Tsifitofi-
to. Qui est partage en—. Voafito, no-
fitoina, mifilo. 2*—, Fahaflto.
—, sm. Fito.
SEPTEMBRE, sm. Septembre.
SI PTENNAL, ALE, adj. Atao isam-
pito taona.
SEPTENTRION, sm. Avaratra.
Digitized by
Google
J
. SEQ
— 757 —
SER
SEPTENTRIONAL, ALE, adj. Any
avaratra.
Septentrionaux, sm. pi. Ny mponina
any avaratra.
SEPTIÈME, ad;. Pahafito. Pour la —
fois. Fanimpito.
— , sm. Ny ampahafltony, ny amJro faha-
flto. Le — d'une somme. Ny ampaha fi-
lon* ny vola. Le — de la lune. Ny andro
fahafiton' ny volana.
SEPTIÈMEMENT, adv. Fahafîto.
SEPTUAGÉNAIRE, adj et 8. Nahatra-
tra fitopolo taona.
SEPTUPLE, adj. Impito, impito heny.
—, sm. Impito, impito heny. Voy. Qua-
druple.
SEPTUPLER, va. Mampitombo impi-
to, — impito heny.
SÉPULCRAL, ALE, adj, 1* Aray ny
fasana. Inscription sépulcrale. Soratra
amy ny fasana. Pierre sépulcrale. Va-
tom-pa*ana. || loc. Grande pierre sé-
pulcrale qui couvre les tombeaux mal-
gaches. Rangolahy. 2° fig. Il a une §gu-
re sépulcrale. Hatsatra endrika izy.
Il a une voix sépulcrale. Hoalra ny foon'
olona avy any an-davaka ny feony.
SÉPULCRE, sm. Fasana. Le saint — .
Ny fasana nandevenana any Jeso-Kristy.
SÉPULTURE, *f. Fandevenana, fani-
trihana, fanafenana. Voy. Ensevelir.
SÉQUELLE, sf. 1* Tarika. Je me mo-
que de lui et de toute sa — . Tsy asiako
raharaha izy sy ny tariny. 2*— , Zavatra
tsy tambo isaina. Il m'a fait une — de
questions ridicules. Tsy tambo isaina
ny zavatra mahatsikaiky nanontaniany
ahy.
SÉQUESTRATION, sf. !• Fihazona-
na. fltanana. 2'—, Fampihibohana, fihi-
bohana.
SÉQUESTRE, sm. !• Fihazonana, fita-
nana. Ses bierts sont en—, Uazonina,
tànana ny fananany. 2 # — , Zavatra ha-
zonina, — tànana.
SÉQUESTRER, va. 1* Mihazona, mi-
tana. 2*—, Mampihiboka. — quelqu'un.
Mampihiboka olona. 3* fig. Mampisa-
raka, manavaka, manilika. Il faut le —
d'avec nous. Tokony hôsarahina, hava-
hana amintsika izy. Il a séquestré lès
meilleurs effets de la succession. iVaua-
hany % nailiny ho azy avokoa ny zava-
tra tsaratsara rehetra ta m y ny lova.
Se séquestrer, vpr. Mihiboka, mituka-
na, miolonolona. •
SÉRAIL, sm. Lapa itoeran'ireo vehi-
vavy maro vadin' ny mpanjaka silamo.
SÉRAPHIN, sm. SeraUna.
SÉRAPHIQUE, adj. Momba ny sera-
fina.
SEREIN, EINE, adj. 1* Madio. Ciel — .
Lanitra madi.o. 2° fig. Miramirana, mia-
dana. Il a le visage — . Miramirana en-
drika izy. Il a l'âme sereine. Miadan-
tsaina izy.
SEREIN, sm. Fanala milalsaka raha ta-
kariva.
SÉRÉNADE, sf. Fanateran-kira amy
ny hariva.
SÉRÉNITÉ, sf. 1* Hadio. 2« fig. Hami-
ramirana, lladanana.
SÉREUX, EUSE, adj. Matsora, man-
dranorano, mitsiranorano. Lait—. Hono-
no ma/sora. Sang — . Ra matsora. Ma-
ladie séreuse. Aretina mandranorano,
mitsiranorano.
SERF, SERVE, s. et adj. Menakely,
mainly enin-dreny, tsiarondahy, tsiarora-
bavy, tsimandoa, manêndy, raadiotana-
na, Undonaka. Il est de condition serve.
Menakclin' olona, mainly enin-dreny
izy. Serfs royaux. Mainty enin-dreny,
tsiarondahy, manendy. Serfs royaux
envoyés par le souverain. Tsimandoa.
Serfs royaux chargés do la cuisine et de
la table du souverain. Madiotanana.
Serfs royaux descendant d'une famille
autrefois libre. Tandonaka.
SERGE, sf. Karazan-dopôtra,
SERGENT, sm. Sahazany, polisy. —
major. Sahazany ambony. — de ville.
Polisy.
SÉRICICOLE, adj. Momba ny Qora-
pian-dandy.
SÉRICICULTURE, sf. Fiompian-dan-
dy.
SÉRIE, sf. t* Zavatra mitohitohy. Une
— de questions. Fanontaniana mitohi-
tohy. 2 # — , Toko. Cette loterie est di-
visée en vingt séries. Mizara ho toko
roapolo izany lotery izany.
SÉRIEUSEMENT, adv. f Amira-
pahamaotonana, am im-paha mend reha-
na. 2°— , Marina, tokoa. Je vous parle
— . Milaza marina aminao aho. Il tra-
vaille—. Miasa tokoa izy.
SÉRIEUX, EUSE, adj. f Mao ton a,
mendrika. Il a un air—. Maotona f etc.,
ny toetrany. 2°— , Be vava, mafy. L'al-
laire ost sérieuse. Haharaha be cava
Digitized by
Goog
à
SER
I
— 758
SER
Izany. Querelle sérieuse. Fifandirana
mafy. 3°-% Marina, tokoa. Ce que je
vous dis est—.. Marina, etc., izay la-
«aiko aminio. Amitié sérieuse. Fiaakai-
lana marina.
•-, sm. Fahamaotonana, fahamcndreha-
nà. Il affecta un grand — . Nampiseho
fahamaotonana, etc., lohibe izy. || loc.
Prendre une chose au — . Tsy mabalala
vosotra.
SERIN, INE, 8. Karazam-borona ma-
dinika von y tsara feo.
(SERINER, va. f Mampaneno sarine-
*y« %' fi(l> Mamerimberina fianaraim. Il
faut lui — sa leçon. Tokony havorim-
berina aminy ny lesony.
SERINETTE, sf. Sarinety,
SERINGUE, */. Basirano,
SBRINGUER, va. Manisy basirano.
SERMENT, sm. 1° Fianianaoa, velira-
no. Prêter—. Mianiana, mivelirano.
— de joueur. Ftanianam-poana. Prê-
ter-- de fidélité au roi. Mianiana, mi-
velirano mba hanaiky ny mpanjaka,
miaotro vokaka, mitefona omby, Voy.
Jurer. 2°— , Fanozonana, fiozonana. Il
a fait un horrible — . N anozonozona,
niozonozona mahatsiravina izy.
SERMON, sm. !• Sermona, toritcny.
2°/ty. Fananarana niahamonamonaina.
SERMONNAJRE, sm. Roky misyaer-
mona maro.
SERMONNER, va. Manao fananarana
maliamonamonaina,
SERMONNEUR, EUSE, a. Mpanao
fananarana mahamonqmonaina.
SÉROSITÉ, sf. Hatsora, fandranorano»
fitsiranorano. Voy. Séreu\.
SERPE, a/1 Antsy solanga ioha.
SERPENT, sm. !• Bibilava. 2" fig. Ré*
chauffer un — dans son sein. Mamelon-
jana-baratra.
SERPENTEAU, sm. Zana^hibitava,
SERPENTER, vn. Mialikolika. La ri-
vière serpente dans la plaine. Mioliho-
Wta ao ainy ny tany leraaka ny rerûra-
rano.
SERPENTIN, sm. Kanoa.
SERPETTE, sf. Antsy joko loha,
SERPOLET, sm- Karazan-java-manjry
manitra.
SERRE, a/", !• Hohom-borona. 2*--, Tra-
no fltahirizan-java-maniry avy amy ny
tany mafana.
SERRÉ, ÉE, p. et adj. {• Voageja, no-
Cjana, voagahy, nogehezina, voagta, no-
giazana, voafia, nofiazana, voatery, no-
terena. tery, voaporitra, noporitina, po-
ritra, voaflhina, nofiliinina. Nœud bien
— . Vona voageja, voagehy, voagia
mafy. Il a la main serrée dans l'était.
Tery, porilry ny vahoho ny tânany.
k 2 # — , Mifanety, mifanizina, mikîtroka,
raadonda, mitobana. Nous sommes trop
serrés a cette, table. Mifanety, mi fa*
nizina loatra amin* ity latabatra ity isi-
ka. Du drap bien — . Lopôtra mikitro-
ka, madQfula. Avoir le ventre— ..: M ito~
hana. 3*—, Voampirina, nampirimina,
miampirina. 4* fig. Fobytenysady ma-»
zava, hontsa, mahihitra. Style — . Laha-
teny fohy sady mazava, Il a le ccbup
— . Hontsa ny fony. Un homme—. Le-
hilahy mahihitra.
Serré, ado, Fatraira. Il a gelé -«-. Nan-
gatsiaka fatratra ny andro.
SERREMENT, sm. f Fangojana, fan-
giazana, famiazana, fanerena» famorita-
na, famihinana. — de main. Fan<je-
jana, etc., tanana. £• fig. Uahontsa. Cet-
te nouvelle lui adonné un — de cœur.
Nahonha ny fony izany zava-baoyao
izany.
SERRE-PAPIERS, sm. Etttrefltra (a*
metrahan - tarataay , fanindrian - (ara-
tasy.
SERRER, ra. 1* Mangeja. mangehy,
mangia, m a m m, manery, mrfmoritra,
mamihina. Serrez ce oordon. Gejao, qe-
hezo, giazo io kofehy io. — la main à
quelqu'un. Mangeja, mangia, eic, ta-*
nan'olona. Ces souliers serrent les pieds.
Manery, mamoritra ny tongotra ireo
kiraro ireo. Je l'ai serré dans mes bras,
Nofihiniko teo an-tratrako izy. ?•— ,
Mampifanely, mampifanatona, mampi-
tohana, mampihidy. — les rangs. Manu
pifanoty laharana. — lçs pieds. Mam-
pifanatona. tongotra. —les dents. Mam-
pihidy nify. 3*—, Mampirina, mangoro-
na. — les blés. Mampirina ny varim^
bazajia. Serrez votre, argent. Ampiri-
mo ny volanao. —les voiles. Mango-
rona lain-tsambo, 4* fig. Mamoritra,
— manafohy, ma hontsa. — quelqu' un de
près. Mamoritra- olona. — son style.
Manafohy ny laha-teniriy. Cela serre le
cœur. Mahontsa ny fo izany.
Se qerrer, rpr. 1* Mangea tena. Se— .
avec une curde. Mangeja tena amy ny
tady. 2"—, Mifanety. miiampify. Se—
contre le mur. Mitampify amy uy
rindrinu.
Digitized by
Google
J
SER
r- 759 *-
SER
SERRURE, sf. Hidim-baravarana vo-
hana amy ny laklé.
SERRURERIE, sf. Fanaovana hidim-
barftvarana.
SERRURIER, sm. Mpanao hidim-ba-
ravarana.
SERVAGE, sm. Toetry ny menakely,
— ny mainty enin-dreny.
SERVANT, *m. Mpisarivy, mpîakanjo.
SERVANTE, $f. Mpanompovavy.
SERVIABLE, adj.'Mhzolo hanampy.
— banao soa. Il est—. Ms&oto hanam-
py, etc., izy.
SERVICE, sm. 1° Fanompoana. II a été
longtemps à son—. Nanompo azy ela
izy. Le — de Jean est lent. Tsy rototra
amy ny fanompoana Joany. Il est dé-
voué à son—. Mazoto hanompo azy izy.
Il est de—. Manao fanompoana izy.
Il s'est consacré au— de Dieu. Nano-
kan-tena mba hanompo an'Andriama-
nitra izy. Il y a vingi ans qu'il est au—.
Roapolo taona no nanompoany, — na-
hamiaramila azy. Il a obtenu la récom-
pense de ses services. Nahazo valisoa
noho ny fanompoana nataony izy. 2 - — ,
Fitondrana raharaha, fikarakarana, fom-
bam-pivavahana, lamesa hiraina, la-
mesa ho any ny maty. Organiser les
services publics. Mandamina ny fiton-
drana ny ra/iara/iam-panjakana. Le
— est bien fait dans cet hôpital. Voa-
karakara tsara ny zavatra rehetra amin'
ity trano fitsaboana ity. Le — se fait
bien dans cette église. Vita tsara ny
fombam-pivavahAna, ny (ameaa hirai-
na ao amia' izany trano leglizy izony.
Nous avons été au — d'un tel. Avy na-
monjy ny lamesa natao ho an'itompo-
kolahy ranona izahay. 3*—, Fanaova-
na, fiasana, fanampiana, soa. Ce meu-
ble est hors de — . Tsy azo alao na ino-
na na inona intsony io fanaka io. L'es-
tomac lui refuse le -^. Tsy mia*a intso-
ny ny ambâvafôny. Il lui a offert ses
services. Nanolo-tena mba hanampy
azy izy. Il m'a rendu un grand — . Na-
nao-aoa lehibe tamiko izy. il loc. Les
jambes lui reftisent le — . Tsy afa-man-
deha intsony ny tongony. Rendre un
mauvais — . Manarotsy, misakaoa, ina-
nahirana. 4*—, Karaza-nahnndro, fom-
ban-databatra. Repas à trois services.
Fihinanana misy karaza-nahandro telo
loha. — de porcelaine. Lovia bakoly
fomban-databalra. —de toile damas.
La m bu «laraâ fomban-databalra.
SERVIETTE, sf. Lamba fitondra mi-
hinana, — faraaohan-tânana.
SER VILE, adj. 1* Momba ny mpanom-
po, fanaon'ny mpiasa. Il est de condi-
tion — . Mpanompo izy. Œuvres servi-
les. Asa fanaon' ny mpiasa. 2 W — , Tsy
mendrika, isy manjary, mandady. Sen-
timents serviles. Hevitra tsy mendri-
ka, tsy manjary. Âme — . Olona man-
dady. 3°— , Araka ny teny loatra. Tra-
duction—. Fandikan-teny araka ny te-
ny loatra.
SERVILEMENT, ado. 1» Tsy men-
drika, tsy manjary, mandady. 2°— , Ara-
ka ny teny loatra.
SERVILISME , sm. Fanekena lem-
pona.
SERVILITÉ, sf. 1° Tsy fahamendre-
bana, fandadiana. 2"—, Fanarahana ny
teny loatra.
SERVIR, va. 1* Manompo. Nul ne peut
— deux maîtres. Tsy misy mahay ma-
nompo torapo roa. — Dieu. Manompo
an'Andriamanitra. 2*—, Manao fanom-
poana, — raharaha, misarivy, mitondra,
manatitra, mampininana. —l'Etat. Ma-
nao fanompoana t — ra/iara/iam-pan-
jakana. — la messe. Misarivy lamesa.
Servez le potage. Ento, atero ny laso-
py. Servez-lui de la perdrix. Ampihi-
nano tsipoy izy. — son maître à table.
Mampihinana ny tompony. 3*—, Ma*i-
doa, manome, manampy, manâsoa. —
une rente. M an do a zana-bola isan-tao-
na. Le boucher vous a mal servi. Tsy
nomen' ny mpivaro-kena hena tsara-
tsara hianao. Il m'a bien servi dans cet-
te affaire. Nanampy ahy tsara tamin*
izany raharaha izany izy.-— les passions
de quelqu'un. Manampy olonu hanara-
ka ny filan-dratsiny. 11 a bien servi sa
patrie. Nanasoa ny tanin-drazany izy.
— , vn. 1° Manompo. Il sert depuis quin-
ze ans. Dimy amby ny folo taona izao
no nanompoany, «ahamiaramila azy.
2°— , Solo, manao raharaha, entina, atao,
mahasoa, mahavita, fanaovana, forme
relative. Il me sert de père. Soion-d rai-
ko izy. Il m'a servi d'interprète. Nanao
raharahan' ny tantUkan-tenytamiko izy.
Ces troupes servant à la défense des fron-
tières. Entina hiaro ny sisin-tany ireo
miaramila ireo. Cela ne sert à rien. Tsy
azo afao na inona na inona izany, tsy
mahasoa velively izany. Ce cheval no
peut plus—. Tsy azo alao, tsy mahavita
na inona na inona intsony io *oavaly io.
Digitized by
Goo
8 1 ^
SEU
-r- 760 —
SEX
A quoi sert cette machine? Anaovana
inena ity milina ity? Cette barque sert
à passer la rivière. Io lakan-drafltra iô
uo itana ny renirano. Il leur sert de
jouet. Ilalaovaiï izy ireo izy.
fia servir, vpr. !• Manompo teua. ?•— ,
Afaka. Servtz-vous du potage. Makà
Jasopy. 3 W — , Manao, mandany, entina
manao, manonona, raandeha. Il se sert
de la règle. Manao amy ny litsipika izy,
ny fitsipika no anaovany. Il se sert do
la bourse de «on ami. Mandany ny vo-
lan' ny sakaizany izy. Il se sert 'bien de
son crédit auprès du roi. Entiny ma-
-nao sot ny tttiavan* ny mpaujaka azy. Il
se sert trop souvent du môme mot. Ma-
nonona teny irny luha mttetika loatra
izy. Ilne-sesert jamais de voiture. Tsy
m panel e ha amin-kalesy na oviana na
oviana izy.
SERVITEUR, sm. f Mpaiompolahy,
mpanoropo. —de Dieu. Mpanompon'
Andriamanilra. 2 # --, Mpnnao raharaha,
miaramilà. — de l'État. Mpanao raha-
ra/mm-panjakana, miarumila.
SERVITUDE, Rff 1- Fanandevozana,
fahandevozana. Mettre en — . Manan-
deuo. Sarason délirra Israël de la-r-.
Bamsona nanAfa^a ny Israely tamy ny
fahandevozana. La — des passions. Ny
fanandecozan'uy fllan-dratsy. 2*—, Fa-
hasahiranana. C'est une grande — de se
rendre là tou* les jours. Mannhirana
loatra ny mankany isan' andro.
SES, Voy. Bon.
SESSION, *f. Fivoriana. La— des cham-
bres a duro cinq mois. Naharitra dimy
volana ny fi vo v ian' uy parlementa.
SETISR, 8m. Fa-bary taloha mitovi-
tovy amy ny vary iray aty.
SÉTON,sm. Tady ataô maninteraka ny
nofo hampandeha naua.
SEUIL, «m. Tokonana.
SEUL, SEULE, adj. Irery. honjohon-.
jo. tokAng, singana, na dia iray aza, ha-
ny, fotsiny. Il était tout—. Izy irery,
honjohonjon' izy irery no tao. Ils sont
tous deux seuls. Honjohonjon' izy
roa lnhy. Lui *- connaît ses goûts.
Jzy irery no roabalala izay tiany. Il
marc ho — , Mandéha irery izy. Un —
Dieu. A i 'riamanitra tokanu. Cet enfant
ne peut pas encore aller — . Mbola tsy
îna/ia/o&an-dalana io zazalahy io. Un
—cheveu. Sin(/aw-bolo iray. Il vit—,
Mitoetra irery, mitohana, rnaninga-
/«tf. miolonolona i/.y. Il n'a pas nu —
ami. Tsy manan-tsakaiza na dia iray
a:a izy. C'est le — chéri. Izy no hany
malala. C'est le —qui reste de la famil-
le. Izy no Àanj/sisaamy ny fianakavia-
ny. La seule idê« en fait frémir. Ny he-
Yiny fotsiny mampihoroo-koditra.
—, 8m Le pouvoir d'un — . Ny fahefan*
ny mpanjaka mandidy tokani.
SEULEMENT, adv. Monja, fotsiny,
Dites — une parole Mitazi teny in-
draim-bava tnonja. Regardez — . MijerS
foUiny.
SÈVE, 8f. !• Ranon-kazo. 2* fig. Hery.
Ce vin n'a plus de—. Tsy mahery in-
tsony.io divay io.
SÉVÈRE, adj. {• Sarolsarotiny, loi.i-
be, maly, sarotra, mangidy. Juge — .
Mpitsa v a saroluarotiny , lozahe. Loi— -
Lalàna mafy, sarotrà, mangidy Voy.
Rigoureux. 2 # — , Mampiseho halozana.
Il a lo Iront—. Mampiseho halozana
ny handriny. 3'—, Mendrika sady tso-
tsotra. Style — . Laha-teny mendrika
8ady Isotsolra.
— , sm. Zavatra mendrika sady tsotsotra.
SÉVÈREMENT, adv. Amin-kalozana,
mafy.
SÉVÉRITÉ, ?f. 1» Halozana, bamafy,
hasarotra, bangidy. 2-— , HatsoLsotra.
SÉVICES, sm. pi. Famonoam-bady, U-
kapohan-janaka na mpantimpo.
SÉVIR, va. Mamay, mamely mafy. On
a sévi contre lui. Efa nofaizina, naaia-
na mafy izy. La petite- vérole sévissait.
Namely mafy ny nendra tamin* izay.
SEVRAGE, «m. Fanotazana, fanipisa-
raba-nono, fampitsahara-nono.
SEVRER, va. {• Manoty, mampisara-
nono, mampitsaha-nono. On Ta sevré à
deux ans. Notazana, nosarahi-nono.
natsaha-nono izy nony tapitra roa tao-
na. 2 # fig. Manatsolra. mampifady. On
l'a sevré de tout plaisir. Nampifadvna
ny flfaliana reheira izy,
Se sevrer, vpr. 1- Otazana, sarahi-ùo-
no, atsaba-nono. 2°— , Mifady. Se — des
plaisirs du monde. Mifady ny Oïalian"
izao tontolo izao.
SEXAGÉNAIRE, ad;, et s. Nafjafra-
tra enim-polo taona.
SEXE, sm. Ny rnahalahy, ny mabavavy.
Le — masculin. Ny mahalahy ny lahy.
Le — féminin, Ny maiiacavy ny vaty.
Des ppj.sonnes de l'un & de l'autre — .
Lehilahy sy vehivaxy. Le beau—. Ny
rehivury- Le — fut. Ny lehUahy.
Digitized by
Google
J
SIC
— 7fil —
SIE
SEXTUPLE 9 s m. Inenina , inenina
heny.
—, arfj. Inenina, inenina heny. Voy. Qua-
druple.
SEXTUPLER, va. Marapitombo ineni-
na, — inenina heny.
SEXUEL, ELLE, adj. Mahalahy, ma-
havavy, mnmba ny lahy, — ny vavy.
SHAKO, sm. Àvotrafo.
SI, conj. t* Raha. —vous voulez être
heureux, aimez la vertu. Raha. te-ho
sambatra hianao, tiavo ny hatsaram-pa-
nahy. In formez- vous — la choss est vraie.
Zah»orana marina izany. —je suis tris-
te, c'est que j'en ai sujet. Raha mala-
helo aho, misy antony. 2°— , Marina,
eny Je gage que—. Sahiko ilokana fa
marina izany. Vous dites que non, et
je dis que—. Hianao miloza tsia, ary
izaho milaza eny. 3 # — , Manao ahoana.
Vous savez— je vous aime. Fantatrao
manao ahoana ny fitiavako anao.
—, sm. Olakolaka. lia toujours des— . De
olafiolaha ialandava izy.
—, adv. !• Loalra. Il marchait— vite,
que je ne pus l'atteindre. Nandeha hain-
gana loatra izy, ka tsy tratrtko. 2 ,> — ,
Tahaka izany, tahaka azy, tahaka. Ne
parlez pas — haut. Aza manao feo avo
tahaka izany. Je ne connus jamais un
— brave homme. Tsy mbola nahita olo-
na tsara fanahy tahaka azy aho. Il n'est
pas— riche que vous. Tsy manan-kare-
na tahaka anao izy. 3*—, Na manao
ahoana na manao ahoana. —habile qm
vous soyez, vous n'y réussirez pas. Na
manao ahoana na manao ahoana fa-
haizanao, tsy hahomby amin' izany hia-
nao.
Si ce n'est que, toc. conj. A fa -tsy. Il
vous ressemble, — ce n'est qu'il est plus
petit. M ifa ni raidr.uk a aminao izy, afa-
tsy uoho izy fohifuhy kokoa.
SI fait, loc. Marina, —fait, j'irai. Mari-
na fa hnnkany aho.
SI bien que, loc. conj. Àny ka. La nuit
nous surprit en chemin, — bien que
nous nous égarâmes. Traira alina te-
iiy an-dalana izahay, an y ha dise là) an a.
SIBYLLE, sf. Vehivavy notsindrian-
javatra, — mpizaha.
SIC AI HE, sm. Mpamono olona voatam-
by vola.
SICCATIF, IVE, adj. Mahamaina. Hui-
le siccative Diloilo mahamaina.
*— , km. Zavatra mahamaina.
SICCITÉ, sf. Hamaina.
SIDÉRAL, ALE, ad/. Momba ny kin-
tana. Année sidérale. Taona titsingere-
nan'ny tany amy ny kintana anan'u-
ray. Jour — . Andro fitsiDgerenau' uy
tnny amy ny kintana anankiray.
SIÈCLE, sm. 1* Zato taona, siekla, son-
tory. 2*— , Ela II y a un- qu'on ne
vous a vu. Eta nu Uy iiuliituna aua>.
3'—, Ny taranak.i ho avy, tiainana. tao-
na. Les Siècles rediront sa gloin*. Han-
kalaza azy ny taranaka ho avy. Le —
futur. Ny fiainuna ho avy Dans Luua
les siècles ues siècles. Amy ny /;iona
rehntra mandrattizay mandiakizay. A*
— , Andro, olona miara-belona. Le —
d'Alexandre. Ny andro ny Àlcksandra.
Chaque — a ses vices. Samy maiiaua ny
maharatsy azy ny andro rahetra. — »"or.
Andro tiadanana. —ne fer. Andro sa-
rotra. Ce —était ignorant. Tsy nisy
fahalalana tamin' ireo andro ireo. Il
était au-dessus de son — . Talahuatra
ny olona niara-belona Laminy izy.
5'— , Izao lontolo izao. Il se relira du
— . Nandao an' izao tontolo izao izy.
SIÈGE, sm. t* Fipetrahana. A importez
un—. Itundray fipelrahana anankiray.
Le cocher éiait sur son — . Tau amy ny
fipelrahany ny mpitarua kalesy. Le
juge étant sur son — . Nony tao arny ny
fipetrahany ny mpitsara. 2° — , Kike-
Irahana, renivohitra. Cet évoque a te-
nu le — dix ans. Nalfaritra l'olo taona
tao amy ny fiketrahany izany eveka
izany. Le saint—. Ny fiketrahari ny
papa, ny papa. Pendant la vacance du
saint — . Nony U>y nisy papa tao amy
ny fiketrahany. Décision du baint*-.
Didiu* uy pa/>a. Rome était le — de l'em-
pire. Roma no renicohilry ny i'anja-
*kana tamin'izîiy. 3'—, Fuhiruuu. Met-
tre le— devant uue place. Mana u f ah ira-
no tanàna anankiray. Lever le — . Miaia
tsy manao falurano ; fiy. ruiala. ï°fig.
Izay isehoaua ininudru, l'utotra. Rome
était le —de l'idolâtrie. Tany Roma no
nise/ioan' ny ianompoan-t^ampy in-
drindra. Le — du mal est oaus l'esto-
mac. Ao annbavalo no /otoiry ny areii-
na.
SIÉGER, un. 1* Manapaka, mi tsara. Ce
pape siégea dix ans. îsamlntra ny f lo
taoua no nanapahan* izany papa izany.
Ce juge doit — dans cette affaire. Hitza-
ra izany raliara ha izany io mpitsara io.
2°/ty Miseho indrindra, fetotra,
Digitized by
Goog
SIG
— 762 —
SIG
SIEN, SIENNE, adj. posé, et LE
SIEN, LA SIENNE, pron. poss.
Azy, ny azy. Ce n'est pas mon livre, c'est
le — . Tsy ahy ity boky ity fa azy, tsy
ny bokiko ity fa ny azy.
— , sm. 1* Ny azy. Il ne demande que le
— . Tsy mitady afa-tsy nyazy izy. 2*—,
pi. Ankohonana, sakaiza. Yoy. Mibn.
SIESTE, sf. Torimaso kely antoandro.
SIEUR, sm. Indriamatoa, indriatoa. Je
plaide pour le — un tel. Misolo vaya an'
indriamatoa ranona aho. Un— Paul
est venu me faire une réclamation. Ton-
ga nitaraina tamiko indriatoa Rapaoly.
SIFFLABLE, adj. Mendrika bakoraina
amyny siaka, mendrika bisirana.
SIFFLANT, ANTE, adj. Misy siaka.
L'S est une consonne si (liante. Ny S dia
renisoratra misy siaka.
SIFFLEMENT, sm. {• Siaka, flsiaka,
sioka, ttsioka. 2 # — , FiQoka, flbizizioka.
Le — du vent. Ny fifioky ny motra.
SIFFLER, vn. {• Misiaka, misioka.
— pour appeler quelqu'un. Misiaka,
etc., olona. On entendait — les ser-
pents. Re nisiaka ny bibilava lamin'
izay. 2°— , Mifioka, mibizizioka. Les bal-
les sifflaient à ses oreilles. Nifîoka, etc.,
tao amy ny tadininy ny bala.
—, va. 1 # Misiaka, misiatsiaka. — un chien.
Misiaka alika. Il siffle toutes sortes
d'airs. Misiatsiaka h ira betsaka izy. 2°
— , Manakora amy ny siaka, misitra. On
a sifflé cet acteur. Nakoraina lamy ny
siaka, nisitrisirana io mpanao teatra
io.
SIFFLET, sm. 1-Tsotséka. 2° fitj. Fana-
korana amyny siaka, tisitrisirana. || loc.
Ceuper le— à quelqu'un. Manasomin-
da olona ; fig. m an dr es y lahatra olo-
na. .
SIFFLEUR, EU SE, 8. Mpisiakn.mpi-
sioka.
SIGNAL, sm. 1° Famantarana Faire
un — . Manao* famantarana. \\ loc. —
ilonné avec du feu. Tsangan'afo. *!•— ,
Fitarihana. Il a donné le — des applau-
dissements. Ni ta ri- to ha ka izy.
SIGNALÉ, ÉE, p. et adj. 1* Vualnza
endrika. Ce voleur est — à la police. Efa
voalaza endrika tamy ny polisy izany
mpangalatra izany. 2° — , Nntoro, nam-
bara. Il fut — à l'autorité comme un
homme dangereux, tëfu naforo, et*., ta-
my ny lehibj ho loy ny elona tokony
huiahorana izy. 3"—, Nambara timy ny
famantarana. Le navire — ce matin vient
d'arriver. Tonga ilay sambo nambara
tatmy ny famantarana aninaraina. 4 #
fig. Malaza, mahagaga, lehibe. Victoi-
re signalée. Fandresena malaza. Vertu
signalée. Uatsaram-panahy mahagaga.
Un service—. 8oa lehibe.
SIGNALEMENT, sm. Filazana endrik'
olona hahafantarana azy.
SIGNALER, fa. 1* Milaza endrik'olona
hahafantarana azy. 2 # — , Manoro, ma-
nambara. Il a signalé toutes les erreurs
de cet historien. Natorony avokoa ny
hadisoan-kevitr' izany mpitantara izany.
3°— , Manambara amy ny famantarana.
— l'ennemi. Manambara ny fahavalo
amy ny famantarana. ï* fig. Mampa-
halaza, mampisebor Ce prince signala
son règne par de grands exploits. Izany
mpanjaka izany nampahaluza ny andro
nanjakany tamy ny herim-po lehibe na~
sehony. Il a signalé son courage dans
cette occasion. Nampiseho ny herim-
pony izy ta m in' izay.
Se signaler, vpr. Miharaalaza.
SIGNATAIRE, sm. Mpanisy sonia.
SIGNATURE, sf. Sonia. — illisible. So-
nia tsyazo yakina. Donner sa— . Mani-
sy sonia.
SIGNE, sm. Famantarana, fanambara-
na, baiko, fampisehoana. La fumée est
— de feu. Ny setroka no famantarana
ny afo, manambara afo. Le— de la croix.
Ny famantaratï ny hazo-ftjaliana. Faire
un — de la main. Manao famantarana
amy ny tânana. Le jugement dernier
sera procédé de signes dans le ciel. Ht-
sy famantarana maro eny an-danitra
hialoha ny fi^sarana larany. Les muets
se parlent par signes. Mifampibaiko
ny moana. Appeler par un—. Voy.
Appeler Les mots sont les signes de
nos idées. Ny teny no. entina manam-
bara, mampischo ny hevitsika. Il m'a
donné des signes d'amitié. Nampiseho
ny litiavany ahy izy.
SIGNER, va. Mani&y sonia. — un con-
trat. M unis y sonia fanekena.
Se signer, vpr. Manao famantaran* ny
hazo-lljaliana.
SIGNET, sm: Ribi atao famantarana
amy ny bokf.
SIGNIFICATIF, IVE, adj. Mampiso
ho tsara ny heviny. Il s'est servi d'ua
mot—. Nisy teny indraim-bava monja
Digitized by
Google
S1L
— 703 —
SIM
no nentiny nampiseho tsara ny he-
viny.
SIGNIFICATION, sf. !• JHevitra. Ce
mot a plusieurs signiliealions. Maro fré-
tera izony teny izany. %•—, Fampan-
drenesana. On lui fit la — du jugement.
Nampandrenesina ny teny iitsarana
izy.
SIGNIFIER, ua. 1° Hevitra, manamba-
ra. Il comprit ce que signifiait ce re-
gard. Nahazo ny hevitr % izany fljery
izany izy. Ces murmures ne signifient
rien de "bon. Tsy manambara zavatra
tsara velivoly iroo flmonjomonjoana ireo.
Cola ne signifie rien. Tsy raisy heviny
velively izany. Que signifie ce mot ? Ino-
na no hevitr' izany teny izany? 2*—,
Mampandre. Je lui ai signifié ma volon-
té. Efa nampandrenesiho azy ny si-
tra-poko.
SILENCE, sm. f Fanginana," tsy filoa-
ham-bava, Hhimohana, tsy fitenenana.
Il garda le—. Nangina. gina, tsy ni-
loa-bata, nihimoka, tsy niteny, tsy
niteny tsy nivolana izy. Le médecin
lui a prescrit le — . Nandidy azy mba
tsy hiteniteny ny dokotera. Imposer—.
Mampangina, manaa salanitra. — !
Mangina ! salanitra ! 2 W — , Tsy filaza-
ua, tsy fampitondrana taratasy. Les his-
toriens gardent le — sur ce fait. Tsy
milaza ny amin' izany ny mpitantara.
Passez cela sous—. Aza milaza izany.
Quelle est la cause de votre — ? Inona
no antony tsy nampilondranao tara-
tasy ? 3' fig. Fanginginana, Le — de la
nuit. Ny fanginginan* ny alina.
SILENCIEUX, EUSE, adj. 1° Vitsy
teny, jomôka. 2* fig. Mangingina. Bois
—, Ala mangingina.
SILEX, sm. Vatoafo, vatofalta.
SILHOUETTE, sf. 8arin' ny sisiu' ny ila
tarehy. 9
SILLAGE, sm. Dîan-tsambo hita eny
amy ny ranomasina.
SILLON, sm. 1* Soritsoritra ataon' ny
angadin* omby. 2"—, Dia, ketrona. 3 a — ,
Saha. Le sang inonda nos sillons. Yonto
ra ny sahantsika tamin* iaay.
SILLONNÉ, ÉE, adj. Voasoritsori-
tra. nosor&sorjtuna, misoritsoritra. Un
champ bien—. Tanimboly c oasoritsori-
tra, etc., tsa«o.
SILLONNER, va. 1° Manorilsoritra,
mampiketrona. Le serpent se meut en
sillonnant la vase. Nv bibibva ?/iano-
ritsoritra ny dilalra raha mandeha.
L'âge silonne son front. Mampiketrona
ny handriny ny fahanterana. 2*—, Mite-
ty. Les vaisseaux sillonnent les mors.
Mitety ny ranomasina ny sambo.
SILO, sm. Lava-bary.
SIMAGRÊE, sf. Angolangola, Comme
Minauderie.
SIMILAIRE, adj. Mitovy.
SIMILITUDE, sf. !• Fitoviana. 2'—,
Fanoharana. %
SIMONIAQUE, adj. et s. Misy simo-
nie, mpanao simonie.*
SIMONIE, sf. Fivarotana na flvidiana-
na ny fahasoavana na ny raharaha ma-
sina.
SIMPLE, adj. !• Tsy misy zavalra ma-
ro loha, iray loha. Dieu, l'Ame sont des
cires simples. Andriamanitra, uy fana-
hy dia tsy misy zacatra maro loha.
Iuce— . Hevitra iray loha. 2«— , Hiany,
monja, fotsiny izao. Il n'a qu'un — vête-
ment. Tsy manana a fa tsy tilaliana iray
hiany , monja izy. Donation pure et—.
Fanomezana fotsiny izao. —soldat. Mia-
ramila fotsiny izao, vata-miaramila. —
particulier. Isan' ny ankapobem-bahoa-
ka fotsiny izao. 3*— , Tsotra. Machine—.
Milina tsotra. Maison — . Trano tsotra.
Discours—. Laha-teny tsotra. — comme
un enfant. Tsotra hoatra ny zaza keiy.
Il est si — que le premier venu le trom-
pe. Tsotra loatra izy, ka faaambakan'
ny sasany.
— , sm. 1* Zavatra tsy maro loha, zavatra
iray loha. 2 B — , Olona tsotra. 3°— , pi.
Zava-maniry fanao fanafody.
SIMPLEMENT, ado. !• Tsotra, amim-
pahatsorana. Il est vQlu — . Manao
litaliana tsotra izy. Avouer — . MauaiKy
amim-pahatsorana. 2 a — , Hiany, lutsi-
ny. Je dis — que. . . . Izao hiany, etc.,
uo lazaiko.
SIMPLICITÉ, sf. Fahalsorana. La —
d'un enfant. Ny fahatsoran' ny zaza ke-
iy. Quelle — ï Eudrey izany hatsorana !
SIMPLIFICATION, sf. Fanalsorana.
SIMPLIFIER, va.. Muualsolra. — un
raisonnement. Manatsotra porufoauau-
kiray.
Se simplifier, vpr. Mihatsotra. L'affaire
se siiuplilie. Mihatsotra ny raharaha.
SIMULACRE, sm. 1* Sury, sainpy.
Les simulucrosdes dieux. Ny sarin' uy
andriamauilra tsizy. Adorer des simu-
lacres. Mivavaka amy ny sanipy. l"— t
Digitized by
Google
SIN
Î6i —
SIT
Matoatoa. De vains -simulacre». Matoz-
loa foana. 3* pg. Sary, zavatra anohatra.
— de combat. Narin'ady, ady anoha-
tra. Il n'y avait qu'un — de royauté.
Tsy nisy afa-tsy mpanjaka anohalra
tamin' izay.
SIMULATION, *f. Fodiana.
SIMULA, ÉE, adj. \nohatra, ankosoka.
Combat — . Ady anohatra. Dévotion
. simulée. Fitiavam-bavaka ankosoka,
SIMULER, va. Mody, manao anohatra.
— une vente. Mody mivarotra. — un
combat. 3/anao ady anohalra.
SIMULTANÉ, ÉE, adj. Miaraka. Mou-
vement—. Fihetsehana miaraha.
SIMULTANÉITÉ, sf. Fiarahana
SIMULTANÉMENT, adv. Miaraka.
SIN APIS É, ÉE, adj. Misy mostarda.
SINAPISER, va. Manisy mostarda.
SINAPISME, sm. Mostarda.
SINCÈRE, adj. Tsotra, mihitsy loba,
Uy manao an-ktfonofono, marina. Hom-
me—. Olona tsolra, mihitsy loha, tsy
manao an- kifonofono. Piété— . ritia-
vam-bavaka marina.
SINCÈREMENT, ado. Tsotra, an-ki-
tsiloha, tsy an-kifonofono, marina.
SINCIPUT, sm. Tampon-doha.
SINÉCURE, sf. Raharaha maivana be
vola.
SINE QUA NON, adv. Tsy maintsy
harahina indrindra. Condition — . An-
joanjon-teny tsy maintsy harahina in-
drindra.
SINGE, sm. \* Hajako. 2 # fi<1- Mpiana-
tra olona. C'est un vrai—. Mahay mia-
natra olona izy.
SINGER, va. Mianatra olona. —les
manières de quelqu'un. Mianatra ny
ataon* olona.
SINGERIE, sf. Fianarana olona.
SINGULARISER (SE), vpr. Manao
h a fa h a la, mandry manokana noho ny
be.
SINGULARITÉ, sf. Hahafahafa, za-
vatra mahagaga, fanaovaua hafahala,
fandriana manokana noho ny be. J'ai
passé un mois A examiner les singulari-
tés de cette ville. Eta nozahako nandri-
tra ny iray volana ny zavatra maha-
gaga tao amin' izany tanâna izany.
Evitez les singularités. Ait manao
hafahafa, aza mandry manokana no-
ho ny be.
SINGULIER, 1ÈRE, adj. I« Hafaha-
fa, mnhngagn, manao hafahafa, hâta fan-
dry, mandry manokana noho ny be.
Coutume singulière. Fanao hifahafa.
Voilà un — propos. Resaka mahagaga
izany Homme — . Olona hafahafa,
manao hafahafa, h*fa fandry, man-
dry manokana noho ny be. 2 - — , 8a-
my irery, milaza tokana. Combat—.
Ady samy irery.
— , sm. Teny milaza tokana.
SINGULIÈREMENT, adv !• Indrin-
dra. Il est — attaché à ses devoirs. Mi-
raikitra indrindra amy ny zavatra tsy
maintsy ha taon y izy. 2*—, Halahafa. Il
est — vôlu. Manao iitatiana hafahafa
izy.
SINISTRE, adj. 1* Maropidi-doza, ma-
mohehatra. Accident — . Voina mam-
pidi-doza, etc. 2* — , Mahatsiravina.
Présage — . Fambara mahatsiravina.
Il a le regard — . Mahatsiravina ny fi-
jeriny. Cet homme a des projets sinis-
tres. Mahatsiravina ny fikasan' io lehi-
lahy io.
—, sm. Loza, fatiantoka avy amy ny loza.
Evaluer le — . Manombana ny fatian-
toka avy amy ny loza.
SINON, conj. 1* Raha tsy izany. Ossez
ce discours, — je me retire. Atsaharo
izany resaka izany» fa raha tsy izany
handeha aho. 2°—. Afa-tsy. Que dites-
vous, — une injure? Milaza inona raoa
hianao, afa-tsy teny faniratsirana?
SINUEUX, BUSE, adj. Miolikolika.
SINUOSITÉ, sf. Fiolikolika, olikolika.
La rivière (ait beaucoup de sinuosités.
Miolikolika behiany ny renirano.
SIPHON, sm. 1° Fantsona mifaraingo
lltrohana rano mba hamindraoa azy. 2?
— , Rambondanitra amy ny ranoina-
sina.
SIRE, s m. 1* Tompokolahy (teny fanao
amy ny mpanjaka). 2 # — , Olona. Paur
vre— . Olom-poana.
SIROt*, sm. Sirao.
SIS, SISE, p. du verbe Seoir, inus.
Any. Maison sise à Pans. Trano any
Parisy.
SITE, sm. Filoerana. —agréable. Fi-
toerana mahalioarilra.
SITÔT, adv. Haingana tahaka izay. Il
n'arrivera pas—. Tsy ho tonga hain-
gana tahaka izay izy.
Si tôt que, loc. conj. Vantany vao, no-
ny vao. Comme Aussitôt que.
SITUATION, sf. Toerana, fl toerana,
fitoetra, fiprtraka, (octra. Cette ville est
Digitized by
Google
soc
— 7Gj
SOI
dans une — favorable au commerce.
Tsara ivarolana ny loerana, ny fitoe-
ran' ity tanâna ity. Ce malade est dans
une — incommode. Mananosarotra ny
fitoetra, fipetrak'io marary io. 8on es-
prit est dans une— tranquille. Milarai-
na ny ioe-tsainy. Ses affaires sont dans
une bonne — . Tsara avokoa ny toetry
ny raharabany.
SITUER, t'a. Manorina amy ny fitoe-
rana anankiray. On a mal situé la mai-
son. Tsy voaorina amy ny fîtoerana
tsara ny trano. Cette ville est bien si-
tuée. Voaorina amy ny fîtoerana
tsara, tsara toerana io tandna io.
SIX, adj. num. !• Enina. —fois, îne-
nina. —jours. Henemana. —par—.
Tsienincnina. Partagez cela en — .
Enemo io. C'est partagé en — . Noene-
mina, rnienina izany. 2°— , Fahenina.
Chap tre — . Toko fahenina.
— , sm. Enina. Le — septembre. Amy ny
r enina septembra.
SIXIÈME, a^j. Fahenina. Pour la —
fois. Faninenina.
— , sm. Ny ampaheniny. Il a un — dans
cette affaire. Mahazo ny ampaheniny
aroin' izany raharaba izany izy.
SIXIÈMEMENT, adv. Fahenina.
SOBRE, adj. 1* Mnhalala fetra amy ny
hanina sy ny iisotro, mahalala ny ono-
ny— . 2* fig. Tsy manao be loatra. Il
est— d'ornements. Tsy manisy renty
6e loatra izy. Il est — de paroles. Tsy
miteny be loatra izy.
SOBREMENT, adv. !• Amim-pahala-
lana fetra. 2* fig. Tsy be loatra. Ce re-
mède est bon, mais il faut en user—.
Tsara io fanafody io, nefa tsy tokony
hosotroina be loatra.
SOBRIÉTÉ, sf. 1» Fahalalam-petra amy
ny hanina sy ny flsotro. 2* fig. Tsy fa-
naovana be loatra.
SOBRIQUET, sm. Anaram-bosotra,
SOC, sm. Lelan' angadin'omby.
SOCIABILITÉ, sf. Fahazoana mikam-
bana amy ny haia.
SOCIABLE, adj. 1° Mora mikambana
amy ny bala. 2°— , Mora hatonina, ma-
hay miaina. C'est un homme—. Lebi-
lahy mora hatonina, etc , izy,
SOCIAL, ALE, adj. Momba ny fikam-
banana, — ny fanjakana, — ny kompa-
ny. L'ordre — . Ny lulaim lehibe ianki-
nan' ny fanjakana. Fonds—. Volan'ny
Uoinp:ïn';\ " \
SOCIALISME, sm. Fampianaran' izay
ta-hampitovy tantana ny olona rehetra.
SOCIALISTE, a (/. Momba ny socia-
lisme.
— , sm. Olona tia ny socialisme.
SOCIÉTAIRE, s. et adj. Isan'ny fl am-
banana anankiray.
SOCIÉTÉ, sf. fFi'cambnnana, faniakn.
na, kompany. Les hommes se défendent
par la — . Mifampiaro ny olona raha mi-
kambana. Troubler la — . Mampiko-
rontana ny fanjakana. Cette — est ri-
che. Manan-karena izany fikambanana,
kompany izany. 2°— , Fivoriana. Hara-
hana, fifanatonana. Il faut le bannir de
notre—. Tsy maintsy horoahinaamy ny
fivoriantsika izy. Ces ani naux vivent
en —, A/iara-mitoetra ireo biby iroo. Il
n'y a point de — dans celte ville. Tsy
misy olona azo iarahana. ifanatonana
atoamin'ity tanana ity II aime la bon-
ne—. Tiany ny miaraka, ny mifana-
tona amy ny olom-banona. Il fréquente
la haute—. Miaraha, mifanatonama*
tetika amy ny olona ambony toetra izy.
SOCLE, sm. Fitaingenan-tsariolona.
SOCQUE, sm. Kiraro faladia hazo.
SŒUR, sf. l^Rahavavy, anabavy, mira*
havavy, mianadahy. Elle n'a qu'une—.
Ira y monja ny rahavaviny, mirahava-
vy monja izy. Il a deux sœurs. Roa no
anabaviny, telo mianadahy izy. Voy.
Frémi. 2*— , Masera.
SOFA ou SOPHA, sm. 8ôfa.
SOI, pron.pers Tena, azy, ny. L'amour
de — . Ny fltiavan-/ena. Chacun' travail-
le pour — . 8amy miasa ho any ny tena-
ny, ho azy avy. Porter des armes sur — .
Mitondra tiadiana eny aminy. Être à
— . Mahaleo tena, mahazaka tena. Reve-
nir à — . Mahatsiaro tena || foc N'être
pas à — . Very saina. De—, en -. Raha
ny toetrany no bevenna. La vertu est
aimable en—. Mahate-ho tia ny hatsa-
ram-panahy raha ny toetrany no he-
verina. Rentrer en — même. Manlinika
ny ao am-pony, mieriircritra.
SOI-DISANT, loc. adv. invar. Miham-
bo. Un tel — héritier. Ranona miham*
bo ho mpandova.
SOIE, sf. 1* Landikely, lan.îy, lu a, pa-
rasily. Filer de la — . Mamoly landikvly,
landy. Etoffe de—. Lambi l&ndy, la-
soa, parasily. 2*— , pi, Voljn-ktsoa,
volon-dambo.
SOIERIE, sf. r LandiMy. iasoi, ;-ara-
Digitized by
Google
SOI
?G6 —
SOL
sily. Il se connaît en soieries. Mahalala
tsara ny toetry ny landikely, etc., izy.
2 a — , Trano fanaovana parasily.
SOIF, s/U-Hetaheta Avoir— . Mangé-
laheta. 2 - fîy. Hetaheta, faniriana. fltsi-
rirltana. Bienheureux ceux qui ont— de
la justice. Finnritra izay ma.ngelah.e-
ta % maniry ny fahamarinana. Il est dé-
voré de la — des honneurs. Mirehitry
ny /Msfriri/am-boninahitra izy.
SOIGNER, «a. Mitandrina, mikajy, mi-
kaly, manolokolo, mitsabo, mitaiza. Il
soigne bien ses vêtements. Mitandrina,
mikajy tsara ny fltafiany izy. Il ne soi-
gne pas son écriture. Tsy mikaly ny
soratra ataony izy. Il soigne bien ces
arbres. Manolokolo tsara ireo foto-
kazo ireo izy. Il m'a bien soigné durant
ma maladie. Nit*abo ahy tsara izy fony
aho narary. Il soigne bien ses enfants.
Mitaiza tsara ny zanany izy. Il soigne
beaucoup son style. Mikajy dia mikajy
ny laha-teniny izy.
Se soigner, vpr. Mitandrin-tena, mitsa-
bo tena.
SOIGNEUSEMENT, adv. Amira-pt-
tandremana.
SOIGNEUX, EtTSE, adj. Mitandrina,
mikajy, mikaly. Il ost — de sa réputa-
tion. Mitandrina, mikajy ny lazany izy.
SOIN, sm. 1* Fitandremana, fikajiana,
iikaliana, faoolokoloana, fiisaboana, G-
îaizana, flkarakarana, Hkajakajana, 11a-
hiana, fikanonkanonana. Cet ouvrage
n'est pas fait avec — . Tsy voatandrina.
tsy voakajy tsara io taezavatra io. Il n'a
pas assez — de son cheval. Tsy mitan-
drina, tsy manolokolo tsara ny soava-
liny izy. Il a pris — de mes affaires pen-
dant mon absence. Izy no nitandrina,
nikarakara, nikajakaja, niahy ny ra-
harahako tamy ny izaho tsy teto. C'est
elle qui a — du ménage. Izy no mikara-
kara t mikajakaja t miahy, mihanon-
kanona ny zavatra rehelra ao antrano.
Il en était aux petits soins avec moi.
Nikarakara, nikajakaja, niahy ny za-
valra madinika rohetra izay nilaiko izy.
2°— , Raharaha, andraikitra, adidy. Je
vous remets le— de l'éducation de mon
fils. JEiianao no ametrahako ny ra/iara-
ha raomba ny fampianaranany zanako,
hianao no ampiandraiketiko, ampia-
didiko ny fampianarana ny zanako. 3° — ,
Ahiahy. Il est libre de tout -~. Afaka
ahiahy izy.
SOIR, sm. llariva.
SOIRÉE, zf. 1° Takariva. Il passe la —
au jeu. Mllalao mandritra ny takariva
izy. 2 - — , Fivoriana takariva.
SOIT, ado. Aoka ary. Vous le voulez i
— . Izany no tianao t aoka ary.
— , conj. Na. — l'un, — l'autre. ATa ity,
na iry.
SOIXANTAINE, sf. \ 4 Enim-polo, to-
kony ho enim-polo. 2°— , Fahenim-polo
taona.
SOIXANTE, adj. num. 1* Enim-polo.
2 # — , Fahenim-polo.
~, «m. Knim*polo.
SOIXANTIÈME, adj. Fahenim-polo.
—, sm. Ny ampahenim-polony.
SOL, êm. Tany, tokotany. ^—stérile. Ta*
ny tsy mahavokatra. Il ne faut pas bâ-
tir sur le — d'autrui. Tsy tokony hano-
rin-trano amy ny lanm'olooa, etc.
SOLAIRE, adj. Momba ny masoandro.
Rayon — . Tàna-masoandro. Systèn.e
— . Ny planeta rehetra izay mibodina
manodjdina ny masoandro.
SOLDAT, sm. Miaramila, soridany, fo-
loalindahy, mpiantaûka.
SOLDATESQUE, sf. Miaramila maro
mikotaba.
—, adj. Manao fanahin* ny miaramila. Il
a des manières soldatesques. Manao fa*
nahin' ny miaramila izy.
SOLDE, sf. Karaman' ny miaramila. Ce
prince a dit mille hommes à sa — . Ma*
nakarama miaramila iray alinà io
mpanjaka io.
—, sm. Fanefana.
SOLDER, va. I* Ifandoa karaman' ny
miaramila, manakarama miaramila. 2"
—, Manefa. — un compte. Manefa trosa.
SOLÉCISME, sm. Hadisoan-teny mi-
fanohitra amy ny gramara,
SOLEIL, sm. Masoandro. mahamav,
hainandro, andro. La lumière du— . Ny
fahazavan* ny masoandro. Ne vous te-
nez pas au — . Aza mitoetra amy ny
hainandro. Se chauffer au—. Mita-
nin' andro. Tout est vanité sous le — .
Zava-poaua ny zavatra rehetra eto am-
banin' ny mahamay. Il a reçu un coup
de—. Voan' ny lazon' andro izy.
SOLENNEL, ELLE, adj. 1* Lehibe.
amim-boninahïtra. Fête solennelle. Fety
lehibç. tl a fait son entrée solennelle.
Niditra amim-boninahitra izy. 2*—.
Araka ny lalana, atao ampahibcmaso.
Testament— « Farahafatra atao araka
ny lalàna. Vœu—. Voady atao am-
te
Digitized by
Google
SOL
— 767 —
SOL
pahibemaso. 3 B — , Be bambo, be ebo.
Tl parle d'un ton—. Manao teny be liam-
bo. etc., izy.
SOLENNELLEMENT, adv. l*Araim-
boninahitra. 2*—, Araka nylalana, am-
pahibemaso.
SOLENNISATION , sf, Fanaovana
amim-boninahitra.
SOLENNISBR, va. Manao amim-bo-
ninahitra.
SOLENNITÉ, sf. !• Pety lehibe, voni-
nahitra. La — de Pâques. Ny fety le-
hiben' ny Paka. Il fut reçu avec—. No-
raieina \&m'\m-boninahitra izy. 2°— ,
Fanaovana araka ny lalàna, — ampahîbe-
maso.
SOLFàGE, sm. Boky fanaovana sol-
fà, solfd.
SOLFIER, ra. Manao solfd. —un air.
Manao solfan-klra anankiray.
SOLIDAIRE, adj. \* Iombonana, miom-
bona antoka, mifampiantoka, mifampian-
draikitra. Caution—. Antoka iombona-
na. Nous sommes tous solidaires. Miom-
bona antoka isika rehetra. Des débi-
teurs solidaires. Mpitrosa mifampian-
toka, mifampiandraikitra. 2° fig. Mi-
fampiantoka, mifampiandraikitra. Nous
sommes tous solidaires; les torts de l'un
de nous retombent sur les autres. Mi*
fampiantoka, mifampiandraikitra isi-
ka rebelra ; ka ny hadisoan' ny ananki-
ray mihatra amy ny sasany.
SOLIDAIREMENT, adv. Amim-
piombonana antoka.
SOLIDARITÉ, sf. Fiombonana antoka,
fifampiantohana, flfampiandraiketana.
SOLIDE, adj. 1° Misy ventiny, mafy.
Les corps solides. Ny zavatra misy
ventiny. Maison—. Tranomafy. Il com-
mence à prendre des aliments solides.
Manomboka mihinana rentin-kanina
izy. 2* fig. Marina, araka ny marina,
mafy, raahatoky, mahery fo. Amitié—.
Pisakaizana marina, mafy. Il a un ju-
gement—. Mitsara zavatra araka ny ma-
rina izy. Homme—. Olona mahatoky,
mahery fo.
— , sm. 1° Zavatra misy ventiny, zavatra
mafy. 2* fig. Zavatra marina, —maha-
toky. Attachez-vous au—. Miraiketa hia-
nao amy ny zavatra marina, etc.
SOLIDEMENT, adv. f Mafy. 2* fig.
Araka ny marina.
SOLIDIFIER, va. Mampanjary ho za-
vatra mis»}* ventiny.
Se solidifier, vpr. Manjary ho zavatra
misy ventiny.
SOLIDITÉ, s/*. !• Hamafy. 2° fig. Ha-
marinana.
SOLILOQUE, sm. Fitenenana irery.
SOLISTE, sm. Mpanao solo.
SOLITAIRE, adj. Mi toc Ira irery, mi-
tokana irery, manirery, miolonolona.
Vous êtes bien—. Mitoetra irery, mi*
tokana irery loatra hianao. Il a l'hu-
meur—. Mpanirery. mpiolonolona
izy. Maison—. Trano manirery.
— , sm. 1* Mpitoka-mônina. 2°— , Mpani-
rery, mpiolonolona.
SOLITAIREMENT, adv. Mitoetra
irery, mitokana irery.
SOLITUDE, 8f. {• Fitoerana irery, fl-
tokanana irery, fanirery, fiolonolona, 2*
—, Fitoerana manirery.
SOLIVE, 8f. Rairain-drihana, lafi-driha-
na.
SOLIVEAU, sm. Lafi-drihana madini-
ka.
SOLLICITATION, sf. \ a Fitaomana,
famporisihana, fitarihana. 2°— , Faugata-
hana.
SOLLICITER, va. \° Mitaona, mampo-
risika, mitarika. Qui est ce qui vous
jft sollicité à cela ? Iza no nitaona,
etc., anao mba hanao izany? 2°— , Man-
gataka. — une place Mangataha raha-
raha anankiray.
SOLLICITEUR, EUSE, s. Mpangata-
tsoa.
SOLLICITUDE, «f. Fitandremana le-
hibe, fiahiana, ahiahy. On l'a soigne avec
— . Notsaboina tamim-pi/andremana
lehibe izy. La — paternelle. Ny fiahia-
na ataon' ny ray. Cette affaire lui cause
beaucoup.de — . Mahabe ahiahy azy
izany raharaha izany.
SOLO, sm. Solo.
SOLSTICE, a m. Para fifanaîaviran'ny
masoandro amy ny ekoatora.
SOLSTICIAL, ALE, adj. Momba ny
solstice.
SOLUBILITÉ, sf. 1° Ny fetezana ho
levona. 2*— , Ny ahazoana valiana.
SOLUBLE, adj. 1° Mety ho levona. Le
sel est — dans l'eau. Mety ho levona
amy ny rano ny sira. *>•— , Azo valiana,
misy valiny. Co problême n'est pas — «
Tsy azo valiana, etc., izany fanontania*
na amy ny murika izany.
SOLUTION, *f. 1° Filial vonana. Un sel
en — dans l'eau. Sira m halecona amy
Digitized by
Google
H
SOM
— 768 —
SON
ny rano. 2*—, Vaïy. 3°— , Fahavakiana.
Ce n'est qu'une contusion, il n'y a point
— de continuité. Mangana fotsiny, fa tsy
misy vaky.
SOLVABILITÉ, sf. Fananan-kaloa, fa-
haloavan-trosa.
SOLVABLE, adj. Manan-kaloa, maha*
loa trosa.
SOMBRE, adj. 1* Maizimaizina, maizi-
na, manjumbona. Maison—. Trano mai-
zimaizina. Nuit — . Alina maizina.
Temps — Andro manjombona. Voy.
Obscur. 2*pg. Manjonitra, manjoretra,
milan-takolaka, manjombona, mala-
helo. Il a l'air — . Manjonitra, man-
jorvtra. milan-takolaka izy, manjom*
bona endrika, malahelo endrika izy.
SOMBRER, vn. Milentika, rendrika.
SOMMAIRE, adj. Fohifohy. Réponse
— . Valin teny fohifohy.
— , sm. Ventin-teny, fotopototra. Le —
d*un livre. Ny ventin-leny, ny fotopo-
totry ny boky anankiray.
SOMMAIREMENT, adv. Amy ny te-
ny fohifohy.
SOMMATION, sf. Fam pi tond ran- teny,
teny ampttondraina. Cette place s'est
rendu à la première — . Raha vao nam-
pitondran-teny izany vohitra izany, «lia
nikoy. RAitérer les sommations. Mam-
pilondra leny indray. |
SOMME, sf. !• Vola. Cette maison lui a
coûté des sommes immenses. Vola be
no làniny tamin' izany trano izany. 2 # — ,
Tonialy. La — des dizaines. Ny tonta-
lin' ny ampolony. 3*—, Entara-Diby.
Bote de — . Biby mpitondra entana.
Somme toute, en somme, loc. adv.
Amy ny farany.
SOMME, sm. Torimaso. Il n'a fait qu'un
— toute la nuit. Torimaso iray reny
hianyny azy halini tontolo.
SOMMEIL, sm. t*Turimaso, tory. fllon)
dolondon' ny maso II dort d'un profond
— Manao toriman maty, renoky ny
torima&o izy. Il n'a pas eu un moment
de — . Tsy nah.ta tory izy na dia kely
aza. Vaincre le—. Miaritra torimaso.
J'ai — . T&halory aho izany, milondo-
londo izany ny masoko. 2° pg. Falori-
tory.
SOMMEILLER, vn. 1° Rendremana,
rendrehana, raatoritoryanakampo. frpg.
Matoritory. Sa raison sommeille. Malo-
ritory ny sainy.
SOMMER^ va. Mu m pi tondra teny.
SOMMET, sm. 1° Tampona. Le — d'une
xnontagno. Ny tampon" ny tendrombo-
bitra auankiray. 2*—, Tendro. L* —
d'un angle. Ny tendron' ny zoro anan-
kiray. $• pg. Tampona, fanaperana. Il
est arrivé au — de la gloire. Tonga
amy ny tampon' ny voninahitra, amy
ny fanaperana anarana izy.
SOMMIER, sm. Kidoro volon-tsoavaly,
kidoro niievotra.
SOMMITÉ, sf. I* Tampona. tendro, lain-
go. La— d'un toit. Ny tampon 9 ny tafon-
trano. La — d'un arbre. Ny tendron-
kazo. Ne prenez que la— de ces barbes.
Aza makaafa-tsy ny laingonireo ahi-
tra ireo. 2° pg. Olo-malaza. Les sommi-
tés de la science. Ny olo-malaza amy
ny fahaizana.
SOMNAMBULE, a. et adj. Mpande-
dehandeha matory.
SOMNAMBULISME, sm. Toeiry ny
somnambule.
SOMNIFÈRE, adj. et sm. Mam pa tory.
SOMNOLENCE, sf. Harondremana, fl-
londolundon' ny maso, fatoriana andro.
SOMNOLENT, ENTE, adj. f Ren-
dremana, milondolondo, matory andro.
2* pg. Matoritory, tsy maristka.
SOMPTUAIRE, adj. Mametra ny ho
lany. Lois soi» p tua ires. Lalâna mame-
tra ny ho lany.
SOMPTUEUSEMENT, ado. !• Amim-
drehareha. 2 # — . Kanto.
SOMPTUEUX, EUSE, adj. !• Man-
dany be, mampiseho rehareha. Il est —
en habits. Mandany be, etc., amy ny
fitafiana izy. 2*— , Kanto. Festin—. Fa-
nasa na_ ka nto.
SOMPTUOSITÉ, sf. 1* Fandaniana be,
rebareba. 2 # — , Hakanto.
SON, sm. 1* Peo, faneno. Cet instrument
rend un — agréable. Mahafinaritra ny
feo t ny fanenon' io zava-muneuo io. 2°
— . Ampombom-barim-bazaha,
SON, SA, SES, adj. posa. Ny. Son pè-
re Ny raint/. Sa patrie. Ny tanùvira-
zanj/. Ses amis. Ny sakaizant/.
SONDAGE, sm 1* Fitsapana ny ha!a-
linan-drano. fanakaran-drano 2 # — , Fi-
tsapana, fangaronana.
SONDE, sf. 1° Firaka fltsapana ny hâta*
linandrano. 2*—, Zavatra fitsapana> bo*
«y.
SONDER, va. 1* liitsapa ny halalinan-
drano, manaka-drano. — un pr>rt de
Digitized by
Google
J
SON
- 769 -
SOI*
mer. Milsapa ny halalinan-drano,
etc., amy ny soranana. —un gué. Mi*
tsapa ny halalinàn-drano hirobohana,
manao andran-drano. 2'—, Mltsapaamy
by fi Isa pana, m Usa pa amy ny bozy, man-
garonaamy ny bozy. —un terrain. Mi-
lsapa tany arriy ny fitsapana. —une
plaie. Mitsapa, mangarona fary amy
ny bûzy. 3° fïg. Martgaroka, raisafary,
ihisaroro, mamantatra, mandinika. —
quelqu'un. Mangâroka, misafary, mi-
xaroto, mamanlatra olona. Dieu sondé
le» cœurs. Mandinika ny rto am-po An-
driamanitra.
&ONDEUR, sm. Mpitsapa n'y hàlaliriari-
di-àno.
SONGE, «m. i* Nory. J'ai eu un— . A r ana-
nofy aho. 2* fîg. Hoatra ny riofy, arïa-
ry zato am-pandriana. La vie n'est qu*
un — . Hoatra ny nofy hiany ny an-
dro iainantsika. Faire de beaux songes.
Manao aridry zato airi-pandriana.
SONGE, sf. Saonjo. saonjomamy.
SONGE-C&Etfi, snl. Mpanao hovi-
dravina.
feONGER, vn. {• Manonofy. 2* fîg. Mio-
fitreritra, mandinika, mihevitra, mitari-
drina, mikasa. — à une affaire. Mieri-
ireritra, mandinika, mihécitra raha-
rahà anankiray. Songez à ce que vous
dites, iîerero, landrèmo izay avpaky
riy vavanao. Il songe à se marier. Mihé-
vitra, mikasA hanambady izy.
^-, va. \ é Manonofy. 2" fig. Mihevitra.
Il ne songe que combats. Tsy mihéui-
tra afa-îsy riy hiady izy.
&ONGBUR, sni. Mpanonofy.
SONNÂILLER, vm Mivelively lako-
losy foana.
SONNANT, ANTÉ, ad;. Maneno. Hor-
loge Sonndnte. Fainantaranaridro ma-
neno Soyez chez moi à midi—. Tonga-
va aty amiko raha nîanono ny roa amby
ny folo antoandro. A l'houre sonnante.
Raha Mancno ny famantaranandro.
|j loc. Espèces sonnantes. Vola.
SONNER, un. fManeno. La cloche son-
ne. Maneno ny lakolosy. àfidi sonne.
Mancno ny roa amby ny folo antoandro.
2 B — , Mampaneno. —de la trompette.
Mampanenô trompetrd.
— j va. 1* Mively, mamelona. — la clo-
che. Mively, etc.; lakolosy. 2°— , Mive-
IJr lakolosy, mamelona — . — la. ntesse.
Mively, mamelona Ja/foJosirt-damesa.
H»— . Minntso amy ny lakolosy. —un
domestique. Mianlso mpan«mpd ârtij/
ny lakolosy.
SONNERIE, sf. 1* tfoon-dakolosy mïU
rd. 2'—, Ny lakolosy rehetra amjr ny
trano leglizy anankiray. 3°— , Fomba
mimpaneno famantaranandro.
SONNETTE, sf. Lakolosy Icoly, terno*
hâriiandry, korintsana.
SONNEUR, sm. Mpivéïy lakolosy.
SONORE, adji {• Maneno, maneno tsara i
nlikorintsaria, mikarantsana. L'argent
est—. Maneno, mikorintsana ny vo-
la, il a une voix — . Maneno tsarai
mihàrantsàna ny feony. 2 a — 4 rianâ-*
ko, mirohondrohona. Cette église est—;
Manàko, etc; t ery ity trano leglizy ity.
SONORITÉ, sf. {• Faneno, fikorintsa-^
na, fikarantsand. 2 a — , Fandko, firohon*
drohona.
SOPHISME, sm. Porofo misy fandrU
ka\ porofo niisy lainga tsara lahatra.
SOPHISTE, sm. Mpanao porofo misy
fandrikai — lainga tsara lahatra.
SOPHISTICATION* sf. Fanaovana an'
kosoka.
SOPHISTIQUE, âdj. 1* Misy fandrika;
misy porofo be fandrika, misy lainga
tsara lahatra. Argument — . Pordfo mi*
sy fandrika. Livre—. Boky misy po-
rofo be fandrika, misy lainga tsarà
lahatra. 2-—, Manao porofo b« fandri-
ka, manao porofo misV lainga tsara la-
hatra. Un esprit — : Olona manao po*
rofo be fandrika, etc.
SOPHISTIQUER, va. 1- Mafflpisehd
haranitan-tsaina be loatra. Il sdphistique
toutes ses pensées. Mampiseho /tara*
nitan-tsaina be loatra amy ny hovitra
rehetra aposany izy. 2* — , Manao anko-
soka. —du vin. Manao divay anko*
so ka.
— , vn. Mdnao porofo be fandrika, md<
nao porofo misy lainga tsara lahatra.
SOFHISTIQUERIE, sf. \< Haranïtan'
tsaina be loatra; 2°— , Fanaovana an-*
kosoka.
SOPHISTlQUBUït, sni. Olona triant*
piseho haranitan-tsaina be loatra, mpa-
nao porofo be fandrika, mpanao porofo
misy lainga tsara lahatra.
SOPORATIF, IVE, adj. 1* àtairipa*
tory. Ilrogues sopofatiVes* Fanafodjr
mampatory. 2° fig. Mairipàtoritory.
—, smi Zavâtra mampatory.
SOPORIFÈRE ou SOPORintftfBÎy
adj. 1° Mampatory. 2* fig. MampàWÎ-*
Digitized by
Goo
H
SOR
— 770
SOR
tory. Discours — . Laha-teny mampa-
foritory.
— , sm. Zavatra mampatory.
SOPRAN0, sm. Soprano, feo ombony
amy ny hira.
SORBE, sf. Voan' ny sorbier.
SORBET, sm. Fisotro raangatsiaka.
SORBIER, sm. Karazan-kazo mamoa.
SORCELLERIE, sf. 1° Pamosaviana,
famorehana. fanaovana ody ratsy. l'fig.
Hakingan-tânana mahagaga.
SORCIER, 1ÈRE, s. Mpamosavy, mpa-
morika, mpanao ody ratsy.
SORDIDE, adj. Kafiry velona, mahame-
natra. Avare — . Kahihitra kafiry velo-
nn. Avarice — . Fahihirana mahamena-
Ira.
SORDIDEMENT, adv: Amim-pahihi-
rana.
SORGHO, sm. Ampemby.
SORNETTE, «A An^ono, zavatra tsi-
nontsinona. Il ne dit que des sornettes.
Tsy railaza afa-tsy angano, etc., izy.
SORT, sm. 1* Vintana, vintan-dratsy,
manjô, fanambinana, zara, anjara, toe-
tra. Son — est malheureux. Ratsy vin-
tana izy, loza ny manjô azy. Son — est
heureux. Tsara vintana,vintanina,am-
binina, manan-jara izy. Supporter les
coups du — . Mandefitra ny vintan-dra-
tsy, i.y manjô. Je plains votre—. Mam-
palahelo ahy ny vinlnn-dratsinao, ny
manjô anao. Je veux partager votre — .
Te-hiombona anjara aminao aho, te-
hiray an-kasoavana sy an-karatsiana
aminao aho. Celte succession 'amélio-
rera son — . lia ha tsara ny loetrany
i^any lova Izany. 2°— , Loka. Tirer au
— . Miloka. Le— est tombé sur lui. Izy
no nahazo ny loka, — voan'ny loka. 3°
— , Mosavy, vorika. Jeter un—. Ma-
mosavy, mamorlka.
SORTABLE, adj. Mifanandrify, mifa-
nentana. Un mariage — . Fanambadiana
mifanandrify, «te. Voy. Convenable.
SORTANT, adj. m. Miposaka. Le nu-
méro — . Ny isa miposaka.
— , sm. Mpivoaka. Les entrants et les sor-
tants. Ny mpiditra sy ny mpivoaka.
SORTE, sf. Karazana. Animaux de tou-
tes sortes. Biby ïsan-karazany. Q loc.
De cette—, de la—. Tahaka izany,—
izao, —an' io. Un homme do cette — .
Olona tahaka izany. N'agissez pas de
la—. Aza manao tahaka izany, etc.
Ceux-ci s'habillent d'une—, et ceux-là
d'une autre. Ny sasany miakanjo taha-
ka izany, ary ny sasany tahaka izao.
De quelle— faut-il le recevoir ? Atao
ahoana rib fandray azy, no tokony hao-
draisana azy ?
En quelque sorte, loc. adv. Toy.
De sorte que, loc. conj. Ary noho izany,
ary amin' izany, any ka. Voy. Db façon
que.
En sorte que, loc. conj. Izay.... Faites
en— qu'il soit content. Ataovy izay ma-
hafaly azy.
SORTIE, sf. !• Fivoahana, flalana. Le
malade a fait sa première—. Nivoaka
itany ny marary. Faire sa— du port.
Miala amy ny seraaana. Payer les droits
do — . Mandoa fadintseranana na baba
amy ny entana avoaka. Les assiégés fi-
rent une vigoureuse — . Nivoaka tamin-
kerim-po ny natao fahirano. Cette mai-
son a deux sorties. Misy fivoahana roa
iotrano io. 2 - fig. Levilevy. Faire une —
contre quelqu'un. Mandevilevy olona.
A la sorti9 de, loc. prép. Raha mivoa-
ka, raha mirava, raha miala, raha avy.
K la —de la messe. Raha mirava amy
ny lamesa.
SORTILÈGE, sm. Mosavy, famosavia-
na, vorika, famorehana.
SORTIR, vn. 1° Mivoaka, mirava, mia-
la, mipotsaka, avy. Il est sorti de sa cham-
bre. Nivoaka ny efl-tranony izy. — de la
messe.- Mirava amy ny lamesa. Il est
sorti du royaume. Nlala tao amy ny
fanjakana izy. Il sort une grande chaleur
de ce fourneau. Misy hafanana lehibe
mivoaka amin'io lafaoro io. Le coup lui
a fait— un œil hors de la tôle. Voa izy
ka nipotsaka ny masony anila. Il sort
d'une illustre race. Avy amy ny ftanaka-
viana malaza izy. Cela sort des mains
d'un habile ouvrier. Avy amy ny mpiasa
mahay i ton y zavatra itony. 2 # — , Mipoi-
tra, mirongatra. Les dalhias sortent de
terre. Mipoitra ny dalia. La petite-vé-
role est sortie. Nipoitra, nirongatra
ny nendra. 3* fig. Miala, mivily, afaka.
— d«i l'hiver. Miala amy ny ririnina. —
du collège. Miala amy ny kolejy. —d'er-
reur. Miala amy ny hadisoan-kçvitra. Il
est sorti de la question. Nivify tamy ny
zavatra nodinihina izy. Il est sorti d'un
mauvais pas. Afaka amy ny fahasa h ira-
no na lehibe izy. || loc. -*- de nourrice.
Mitsaha*nono. —de la vie. Maty. — de la
mémoire. Hadino.
— , va. Mamoaka, mandoatra. Sortez le
cheval. Avoahy ny soavaly. —du riz du
silo. Afanc/oa-bary an-Javaka.
Digitized by
Google
J
sou
- 771 -
SOtî
An sortir de, loc. prép. Raha mivoaka,
raha mirava, raha miala, raha avy. Au
— de table. Raha avy homana.
SORTIH, ra. Cette sentence sortira son
plein effet. Iîo tanteraka indrindra izany
teny fitsarana izany.
BOT, SOTTE, adj. 1* Adala, ketrina.
«Je ne le croyais pas si—. Tsy nampoizt-
ko ho adala, etc., tahaka izany izy. Un
— projet. Fikasana adala. 2*—, Sanga-
nehana, safotra. Le voilà tout—. îndro
izy fa 8anganehana, etc.
—, g. Olona adala, olona ketrina.
SOTTEMENT, adv. Amia-kadalana.
SOTTISE, sf. \* Hadalana. 2 # — , Zava-
tra vetaVeta, teny fanevatevana.
SOU, sm. 1° Farantsa kely varahina mi-
tovy amy ny varifitoventy. 2* fig. N'avoir
pas le—. Tsy manam-bariraivonty.
SotTà, son, loc. adv. Tsipotipotlka.
SOUBASSEMENT, sm. Vody rindrina.
SOUBRESAUT, sm. I* Fiantsambora-
na, fihendratrendratana. Ce cheval fait
des soubresauts. Miantsambotsambo-
tra io soavaly io. Avoir des soubresauts
durant le sommeil. Mihendralrendra-
tra raha matory. î* fig. Fahatairana,
fientanan'ny fo. Cette nouvolle m'a don-
né un—. Nahatailra ahy, nampienta-
na ny foko izany zava-baovao izany.
SOUCHE, sf. f Vody tronga. Ces sou-
ches ont repoussé. Naniry indray ireo
vody tronga ireo. 2° fig. Olona taroiky
velona. C'est une vraie—. Teda laraïky
velona izy. 3*—. Fototra, ihaviana. Il a
été la — de plusieurs grandes familles.
Izy no fololra, nihiavian* ny fianaka-
viana malaza maro.
SOUCI, sm. [• Fiahiana, ahiahy. Cet en-
fant est mon-'-. Ahlko io zazalahy io. Il
vit sans — . Tsy manana ahiahy izy. 2 -
— , Anaram-boninkozo vonivony.
SOUCIER (SE), tfpr. Miahy, manatia
ahiahy, manana eritreritra, tâapa, mata-
paninona, ahoana. Il ne se soucie do
rien. Tsy miahy na inona na inona, tsy
manana ahiahy, —eritreritra na amin'
Inona na amin' inona izy. Il se soucie
peu de ses amis. Tsy tsnpany akory ny
sakaizany. Faites ce qu'il vous plaira,
Je ne m'en soucie guère. Ataovy izay si-
trakao, fa tsy raampaninona ahy, tsy
ahoako.
SOUCIEUX, BUSE 9 adj. Manana
ahiahy. Il a l'air—, Mitarehin'olona ma-
nana ahiahy izy.
SOUCOUPE, sf Tasin-kafe,
SOUDAIN, AINE, adj. Tampoka. ,
Soudain, ado. Tampoka.
SOUDAINEMENT, adv. Tampoka.
SOUDAINETÉ, sf. Hatampoka.
SOUDER, va. Manirtghia.
Se souder, vpr. Tslnginana, mitsingiaaj
mikambana.
SOUDOIR, «m. Fikasihana.
SOUDOYER, ra. Manisika vola.
SOUDURE, Sf. If Tsingina. 2*—, Fa*
ninginana.
SOUFFLE, sm. i* Fitsofana, fofon aina,
tôo-drivotra, fîfufofofo. On le renverse-
rait d'un — . Olona azo txofina izy. Le—
nesuflit pas pour éteindre cette torche»
Ny fofon' aina tsy ampy hahafaty io fa-
. nilo io. Retenir son — . Mihazona fofon 1
aina. Il ne fait pas un — do vent. Tsy
misy tsotso-drivotra na dia kely aza.
Le— impétueux d?s vents. Ny fifofofo-
fon % ny rivotra. 2" fig. Iïery. Le — de
l'orgueil. Ny herin' ny iiavonavonana.
SOUFFLER, un. 1* Mitsoka, mamofona
fofon'aina, mifufotra, mifofofofo. Il lui
souffla «lans l'œil. Nitsoha ny masony
izy. —dans ses doigts. Mamofona fofoii*
aina amy ny rantsan-tAnany. — dans
une trompette. Mitsoka trompette. Le
vent souffle. Mifofofofo ny rivotra. 2*— »,
Misanehaka, maka aina. Il souffle com-
me un bœuf. Misanehaka mafy ery izy.
Laisser— des chevaux. Mamcla soava*
ly haha aina.
— , va. 1° Mitsoka, mifofotrrt. — le feu.
Mitsoka afo. — une chandelle. Mitsoka
jiro. — l'orgue. Mifpfotra organn. 2*
fig. Manoro malemilemy. Il lui souffle
sa leçon. Manoro azy m&lé tnilemy ny
lesony izy. 3*—, Matnelona. —la dis-
corde. Mamelona tsy fiianarahana.
SOUFFLERIE, sf. Ny tafoforan' ny
organa.
SOUFFLET, sm. 1* Trtïbforana. 2"— ,
Tahamaina. 3° fig, Fanesoana, fahavoa-»
zana. il a reçu un rude—. Nesoina t
voa mafy izy.
Souffleter, va. Mameiy tahamai*
na.
SÛUtftfLËÙR, EUSE, s. i- Mpifofo-
tfa. — d'orgues. Mpifofotra organa •
2*— , Mpisanehaka. 3 d fig. Mpftnoro ma«
lémilemy amy riy teatra.
SOUFFRANCE, if. 1° Fijaliina, faho*
riana. Los souffrances des martyrs. Ny
fijalian' ny mariiry, îl vit daas la — ,
Mijaly t ory tey. 2*— , Tsy fartdroaaafla,
Digitized by
sot:
— 772 -
sou
hasamosy. Cette affaire est en — . Tsy
mandroso , sîtmosy izany raharaha
izany.
SOUFFRANT, ANTE, adj. f Mija-
Jy, marary. L'Eglise souffrante. Ny'Egli-
zy mijaly. Je suis — aujourd'hui. Ma-
rary aho anio. Il a le visage d'un hom-
me — . Miendrik* o\o-marary izy. 2°— ,
Mandefitra. Il n'est pas d'une humeur
souffrante. Tsy mahalefilra izy.
SOUFFRE-DOULEUR, sm. 1- Olo-
na atoto vato atoto hazo. 2*—, Olona
fllalaon' ny namany.
SOUFFRETEUX, EUSE, adj. f Ori-
ory. Vieillard — . Lahiantitra oriory.
2 # — , Mararirary, marisarisa. Sa fille
est souffreteuse. Mararirary, etc., ny
zanany vavy.
SOUFFRIR, vn. î° Mijnly, marary,
mandraiki-marary. Il souifre cruelle-
ment. Mijaly mafy izy. tl souffre de la
tète. Marary an-doha izy. Il souffre du
froid. M&ndraiki-mararirï ny hatsia-
ka izy. Il souffre de la faim. Mandrai-
ki-mararin* ny hanoanana izy. V — ,
Miaritra, mihafy, mandefitra. Il ne sait
pas—. Tsy mahay miaritra, etc., izy.
3 a — , Molahelo, ory, mafy antoka, sïmba.
Il souffre de vos caprices. Malahelo
amy ny haitraitranao izy. Les enfants
souffrent des divisions de leurs parents.
(Jiïy ny ankizy madinika raha mikitra-
na ny ray aman-dreniny. — dans son
commerce. A/a/?/ antoka amy ny va-
rotra. Les blés ont souffert. Simba ny va-
rim-bazaha.
—, va. 1° Miaritra, mihafy, mandefitra. —
la faim. Miaritra, etc , ny hanoanana.
2 # — , Mahatoha, raahnzaka, tsy misaka-
na, manarana, mamela. Je ne saurais
— le sêleil. Tsy iohako ny haïnandro.
Je ne l« saurais — . Tsy zakako izy. Il
souffre tout à ses enfants. Tsy misa-
kana na inona na inona izay a taon' ny
zanany izy, manaran-janaka izy. Souf-
frez que je parte. Avelao aho handuha.
3°— , Azo, tratra, misy. —une tempête.
Azo, tratry ny talio-drivotra. Cette affai-
re ne souffre aucun retard. Tsy azo
ahemotra na dia kely aza izany raharaha
izany. Cela ne souffre pas de doute.
Tsy misy isalasalana izany.
SOUFRAGE, sm. Fanisiana solifara.
SOUFRE, «m. Solifara.
SOUFRER, va. Manisy solifara. — des
allumettes. Manisy solifara ny talion'
afokasoka.
SOUHAIT, sm. f Faniriana. 2-—, Fia-
fahabana, arahaba.
À souhait, loc. adv. Araka izay irina.
Il a tout à — . Mahazo ny zavatra rehe-
tra aràka izay irina izy.
SOUHAITABLE, adj. Tokony hirina,
faniry. Comme Désihable.
SOUHAITER, va. 1° Maniry. — des
honneurs. Maniry voninahitra. 2 # — ,
Miarahaba, mampanao veloma. — le
bonjour. Miarahaba maraina, etc. — la
bonne année. Miarahaba amy ny taonr-
baovflo.
SOUILLER, va. 1* Mandoto. 2- fig.
Mandoto, manala baraka. Le poché sou il-
10 lame. Mandoto ny fanahy ny falio-
lana. —sa réputation. Manala barâ-lc-
na. Voy. Salir.
Se souiller, vpr. Manala barâ-tena.
SOUILLURE, sf. C Loto. *• fig. Loto,
fanalam-barâka.
SOÛL, SOÛLE, adj l°Mûmo, dorokn.
11 est toujours — . Mamo lava, doro-da-
va izy. 2°— f Tofoka, boboka. Il est — de
cailles. Tofoka, etc., papelika izy.
—, sm. Araka izay tiana. Il a mangé son
— de viande. Nihinan-kena araka izay
tiany izy.
SOULAGEMENT, sm. Fanamaivana-
na, hamaivanana.
SOULAGER, ra. 1* Manamaivana enta-
na. Il faut — ce mulet. Tokony /io/ia-
maivanina ny entan' io ramole io. 2*—,
Mahamaivana, manamaivana fahorian'
olona. Ce remède l'a soulage. Naha*
maivana azy iny fanafody iny. — les
malheureux. Manamaivana ny faho*
r/an' ny oto-mahantra.
Se soulager, vpr. Mahamaivana ny ni-
harahany, mihamaivana.
SOÛLER, va. 1* Manama mo, mampi-
mamo, mahadoroka, mampidoroka. Voy.
Enivrkr. 2° — , Mampilelra. On l'a soûlé
do poisson. Nampilerina hazandrano
izy.
Se soûler, vpr. 1* Mi mamo, mkloroka.
2»—, Milotra.
SOULÈVEMENT, sm. 1" Fisondrota-
na, lisamboaravoara. Cela me donna un
— de cœur. Nampisondrotsondrolra
ny ambavafôko izany. l^e —des flots. Ny
fisamboaravoaran ny ODJan-dranom; -
sma. 2 a fig. Fikomiana, liodinana, Exci-
ter un — . Mampikomy, mampiodinp*
3'—, Ilatezcrana. Son discours causa vn
— général. Xahatezilra ny bo sy hy
maro ny laha-leny nataony.
Digitized by
Google
sou
773
SOU
SOULEVER, va. {• Manainga, manen-
tana, mambata, manonjona, mampison-
drotra, mampisamboaravoara. Go far-
deau est si pesant, qu'on a peine à le — .
Mavesatra loatra io entana io, ka saika
tsy azo aingaina, entanina, bataina,
onjonina. Soulevez le malade, Aingao,
entano, batao ny marary. La tempête
. soulève les flots. Ny taflo-drivotra mam-
pisamboaravoara ny onjan-dranomasi-
na. 2° fig. Marapikoroy, mampiodina. —
une ville. Mampihcrmy, etc., tanàna
anankiray. 3°— , Mahatezitra. A — , Ma-
nctsika. Ne soulevez pas celte question.
Aza manstsika izany zavatra izany.
—, vn. Misondrotra. Gela fait —le cœur.
Mampisondrotra ny ambavafô izany
Se soulever, vpr. 1° Miainga, misamboa-
ravoara. Il ne peut se — . Tsy afa-miain-
ga izy. 2° fig. Mikomy, miodina. 3 W — ,
Tezitrn, raisondrotra. Tout mon sang se
soulève à cette pensée. Misondrotra
ny rako raka mihevitra izany aho.
SOULIER, «m. 1° Kiraro. Porter des
souliers. Mikiraro. 2* fig. Êlre dans ses
petits souliers. Sanganehana, sahirana.
SOULIGNER, va. Manisy tsipika eo
ambanin' ny teny.
SOUMETTRE, va. \* Mampanaiky,
mampanoa, mampanjohy. —les rebelles.
Mampanaiky ny mpikomy. — une pro-
vince étrangère. Mampanaiky, mam-
panoa fari-tany hafa. Je soumets dans
cette affaire mes idées aux vôtres. Man-
johy ambanin' ny anao ny ahy amtn'
izany raharaha izany. 2 9 — , Manolotra,
mitondra. Je lui soumettrai votre de-
mande. Hatolotro azy ny fungatahanao.
Ce projet fut soumis à l'examen d'une
commission. Nentina hodinihin'ny fi-
voriana anankiray izany zavatra kasaina
batao izany.
Se soumettre, vpr. Manaiky, manoa,
manjohy.
SOUMIS, ISE, p. et adj. 1° Nampanai-
kena, manaiky, nampanoavina, manoa.
Fils—. Zanaka manaiky. 2 9 — , Natolo-
tra, nentina.
SOUMISSION, *f. f Fanaikena, fanna-
vana. L'ennemi a fait sa—. Nanaiky,
nanoa ny fahavalo. 2«— , Fanaikena
mba hiantoka. Il a donné sa —pour la
fourniture de l'armée. Nanolo'ra fane-
kena mba hianioka izay ilain' ny mia-
ramila izy.
SOUMISSIONNAIRE, sm. Mpanulo-
ira fanokena mba Jiiantuka.
SOUMISSIONNER, va. Manoletra fa-
nekena mba biantoka.
SOUPAPE, sf. Lcda.
SOUPÇON, sm. 1° Fiahiahiana, ahiahy.
Le— tombe sur lui. Izy no ahiahina. Ce
n'est pas une certitude, ce n'*st qu'un
— . Tsy fantatra marina izany, fa ahia-
hy foana. 2°— , Zavatra kely foana. Il
a un— de fièvre. Manavy kely foana izy.
Prenez un — de lait. Misotroa ronono
kely foana.
SOUPÇONNABLE, adj. À 20 ahiahina,
SOUPÇONNER, va. Miahiahy, mana-
na ahiahy, mahimahina, marimarika. Je
le soupçonne de vol. Ahiahiko ho nan-
galatra izy, manana ahiahy, mahima-
hina, marimarika amiuy aho fa nan-
galatra izy.
SOUPÇONNEUX, EUSE, adj. Mia-
hiahy, manana ahiahy, mahimahina,
marimarika, saro-piaro. Epoux—. Le»
hilahy miahiahy, saropiaro ny vadiny.
SOUPE, sf. 1° Lasopy. 2°— , ||ofo atao
lasopy. Tailler la — . Mitetika mofo
atao lasopy.
SOUPENTE, sf. Toeram-bary,
SOUPER, vn. Mihinana hariva.
SOUPER ou SOUPE, sm. Fi h manana
hariva. **
SOUPESER, va. Manentan^javatra ha
hitana ny havesarany.
SOUPIÈRE, sf. Fitoeran-dasopy.
SOUPIR, sm. 1* Sentosento. R loc. Ren-
dre le dernier — . Miala aina. Jusqu'au
dernier—. Ambara-pahafaty. 2°— , Fa-
niriana, 11 ri ta na aina.
SOUPIRAIL, sm. Hirika amy ny vo-
ely rindrina.
SOUPIRER, vn. f Misentoscnto. >— ,
Maniry, miritra aina. Il y a longtemps
fju* il soupirait après cette place. Ela
dia ela no naniriany izany raliaraha
izany. — après sa mère. Miritra aina
ta-hahita an-dreniny.
SOUPLE, adj. 1* Moraalefitra, morami-
letitra, malefolefo, malefaka. Branche
— . Rantsan-kazo mora aie fi tra t etc. Il
a les reins souples. Malefaka ny vala-
hany. 2° fig. Mora manaiky, manaraka
ambokony. Enfant — . Zazalahy mora
manaiky. Il est — comme un gant.
Manaraka ambokony tua menaka izy.
SOUPLESSE, sf. !• -Halefolefo, halê-
faka. 2 # fig. Fanokena, fanaruhaua am-
bokony.
SOURCE, sf. i 9 Loharano, luha. — lim-
Digitized by
Google
sou
774 -
SOU
pide. Loharano mangalahala. Remon-
ter une rivière jusqu'à sa— . Miorika
ny renirano hatrany an-dohany. 2° fig,
Loharano, ihaviana, lototra. Ce pays est
une — de métaux précieux. Izany tany
izany (lia loharano, ihavian' ny mota-
ly saro-bidy. Les sources de la grâce.
My fo/iaranom-pahasoavana. Le tra-
vail est une — de richesses. Nyasa no
loharano, eU., ny harena. 3 # — , Boky.
Cet historien a puisé dans les meilleu-
res sources. Boky mahatoky loatra no
nakan' izany mpitantara izany.
SOURCIL, sm. f Manjamaso. 2° fig.
Froncer le—. Miketron-kandrina.
SOURCILLER, vn. Mihetsi-bolomaso,
miraika, mioly. Il écouta ces reproches
sans — . Tsy nihelsi-bolomaso, etc.,
akory izy raha nahare izany fandevile-
vena izany.
SOURCILLEUX, EUSE, adj. 4 voir
un front — . Manjonitra, mianjonanjona.
SOURD, SOURDE, adj. 1* Marenina,
donto. Personne sourde. Olona mare-
nina, donto. Faire lo — . Mody mare-
ni?ia, donto. 2*—, Tsy manâko, misa-
monomonona, mimonomonona, mibo-
bobobo, maugotsokotsoka. Cette église
est sourde. Tsy manàko ity trano leg-
lizy ily. Voix sjurde. Feo misamono-
monona, mimonomonona. Bruit — .
Feon-javatra mibobobobo. Douleur
sourde. Ar^tina mangotxohotsoka, fan-
gotsokotsohana, S* fig. Donto, mafy so-
llna, mamono sofina. manontsin-tadiny.
II est — aux remontrances. Donto, etc.,
izy raha anarina. Il est — aux prières.
Namonosofina, manentsin-ladiny izy
raha angatahan-javatra. 4"—, Mangingi-
na, an-tsokosoko. Des menées sourdes.
Famorona,n- tsain - dratsy manyinqi-
7\a, etc,
»-, s. Qlo^marenina. Crier cçmme un—.
Midradradradra hoatra ny marenina.
SOURDAUD, AUDE, adj. Laloda-
lovana, marenindrenina.
SOURDEMENT, adt\ 1° Misamono-
roonona, mibobobobo. Le tonnerre gron-
dait—. Re ?îi$amono>monona uy kotro-
banatra. 2° fig, Mangingina, an-tsokosoko.
SOCx'^îXiJ, sf. l'actalem^m-pee amy
uy zu\ ti-maneno.
A la sourdine, /oc. adv, Mangingina,
an-ttakona, an-tsokosoko.
SOURD - MUET , SOURDE - MU-
ETTE, s, Olona sadv moana nu mare-
mu.i,
SOURDRE, vn. Miboiboika. L'eau
sourd du rocher. Miboiboika avy amy
ny vatulampy ny rano.
SOURICEAU, 8m. Zana-totozy.
SOURICIÈRE, sf. Tontan-tottzy.
SOURIRE, vn. f Mitsiky, mivanivany.
Il vint au-devant do moi en souriant.
Nitsikitsiky nitsena ahy izy. Il sou-
riait de mon embarras. Nioanivany izy
nahita ahy sahirana. 2* fig. Mahafinan-
tra. Cette campagne me sourit. Mahafi-
naritra ahy ity saha ity.
SOURIRE et SOURIS, sm. Fitsikia-
na, flvanivauiana.
SOURIS, sf. Totozy.
SOURNOIS, OISE, adj. Manafia-kc-
vitra, manao an-kilbnofono, nianao am-
pu.
SOUS, prèp. 1° Ambany, anaty. S'as- %
se.,ir — un arbre. Mipetraka ao am&a-
ny folo-kazo anankiray. Porter quelque
chose — le manteau. Misakobon-javatra
ao anaty kapaoty. 2* fig. Feuezina, fe-
hy, manaraka, ambany, amy, tamy ny
andro. Il a cent hommes— lui. Zato la-
hy no feheziny, fehiny. Ceux qui ont
vécu — la loi do Moïse. Izay nanaraha
ny lalàny Moizy. l.s sont — la protection
d'une illustre nation. Ao ambany liaro-
Van* ny fanjakana malaza izy ireo. Il a
étudié — un habile maitic Ntanatra. ta-
my ny mpampianalra mahay izy. II vi-
vait— S 1 Louis. Velona tamyny andro-
ny Md. Louis izy |J toc. Élre — la pro-
tection de quelqu'un. Arovan' olona.
Être — les drapeaux. Manao fanompoan'
ny miaramila, JÎtre — ciel. Mihidy, vua-
hidy.
SOU S- AFFERMER, va, Mampanola
uy noholana, ma nota amy ny mpanola.
SOUS AMENDEMENT, «m. Fani-
tsiana mdray uy zavalra nahitsy tamy
ny lalana auankiray.
SOUS-AMENDER, va. Manitsy in-
dray ny zavatru nain tsy tamy ny lalâ**
anankiray.
SOUS-BAIL, sm. Fampanofana ny no-
holana.
SOUS-BIBLIOTHÉCAIRE, sm. Le~
litry ny mpilandriua ny trano laaango-
nam-boky.
SOUSCRIPTEUR, sm. !• Mpunisy so-
lfia. 2"— , MpaudaUaka a a a ru nu.
SOUSCRIPTION, *f. 1* Fanisian-lso-
nia. 2°—, Fandatsahana anaruiia.
SOUSCRIRE, ta Mauisy sorfia. — um>
Digitized by
Google
sou
— 775 —
SOU
lettre de change. Manisy sonia ny ta-
ratasy vola.
—, vn. t # Mandatsaka anarana mba han-
doa vola na hividy boky. Il a souscrit
pour la construction do l'hôpital. Nan-
datsaka anarana mbahandoa vola amy
ny fanorenana ny trano fitsaboana izy.
Je souscrirai pour ce livre. Handatsaka
anarana mba hividy izany boky izany
aho. 2°— , Manaiky. Je souscris à tout co
que vous dites. Eheko izay rehetra la-
zainao.
SOUS-DIACRE, sm. Ny manarakar 1-
ka ny diakra.
SOUS-DIRECTEUR,TRICE, s. h
fitry ny directeur na ny directrice.
SOUS-ENTENDRE, va. Tsy mila
zavatra fan taira rahateo.
SOUS-ENTENDU, UE, p. et sm. Tsy
voalaza nefa fantatra rahateo. Il y a un
root—. Misy teny tsy voalaza nefa fan-
tatra rahateo.
SOUS-ENTENTE, 8f. Teny afenina.
SOUS-FERME, sf. Fampanofana ny
nohofana. Donner une terre à—. Aiam-
panofa tany nohofana.
SOUS-FERMIER, 1ÈRE, s. Mpano
amy ny mpanofa.
SOUS-FRÉTER, ta. Mampanofa sam
bo nohofana.
SOUS-LIEUTENANT, sm. Manam-
boninahitra manarakaraka ny lefitry ny
kapiteny.
SOUS - LOCATAIRE, sm. Mpanofa
trano amy ny mpanofa.
SOUS-MAIN, 8m. Zavatra atao Iaflka
hanoratana.
SOUS-MAÎTRE, TRESSE, 8. Mpa-
nampy. ny mpampianatra,
SOUS-MARIN, INE, adj. Ambanin
sy ranomasina, anatin' ny ranomasina.
Volcan—. Volkano ambanin* n y rano-
masina. Navigation sous-marine. Fan-
dohanana an-tsambo anyanafy rano-
masina.
SOUS-MULTIPLE, adj. et sm. Isa
raahalany zara ny isa ha fa. 3 est un des
sous-multiples de 12. Ny 3 dia isa anan.
kiray mahalany zara ny 12.
SOUS-OFFICIER, «m. Ireo manam
boninahitra ambanin' ny suus-lieute-
nant.
SOUS-ORDRE, sm. Olom-pehezina,
kofohy manara-panjaitra.
En sous-ordre, loc. ado. Fehezina, ko-
fehy manara-panjaitra. Il n'est «ju'en —
dans cette affaire. Olom-pehezina, etc.,
iolsiny hiauy izy amin" izany raharaha
izany,
SOUS-PIED, sm. Fihazonan-gely na
pataloha misadika any ambanf faladia.
SOUS-PRÉFEGTURE, .s/*. Fari-tany
fehezin" ny sous-préfet; raharahan" ny
sous-préfet ; tranon* ny sou%-préfet.
SOUS-PRÉFET, sm. Leliibe mifohy
ny arrondisseme)it ary fehezin' ny pré-
fet.
SOUS-SECRÉTAIRE, sm. Lefitry ny
secrétaire.
SOUS-SEING-PRIVÉ, sm. Fanekena
vita sonia nefa tsy natrehin' ny mpanao
raharaham-panjakana.
SOUSSIGNÉ, ÉE, adj. et s. Nanisy
sonia.
SOUSTRACTION, sf. 1° Fanesorana.
2° — , Fangalana.
SOUSTRAIRE, va. i* Manaisotra II
a soustrait des eifets considérables de la
succession. Nanaisotra zavatra betsa-
ka tamyny lova izy. 2°— , Manafaka. —
un ami au désespoir. Manafaka sakaiza
amy ny famoizam-po. 3" — , Manala.
Se soustraire, vpr. Manafa-tena- Se-
au châtiment. Manafa-tena amy ny fa-
maizana.
SOUS-VENTRIÈRE, sf. Anja-koditra
miraikitra amy ny tanan-kalesy ka mi-
sadika amy ny kibon-tsoavaly, fehikibou-
isoavaly.
SOUTANE, sf. Akanjo rahareba fa-
naon* ny pretra.
SOUTANELLE, sf. Soutane fohy.
SOUTE, sf. Mangazay amy ny lakalin-
tsambo.
SOUTENABLE, adj. 1° Azo hamari-
nina. Cette opinion n'est pas — . Tsy azo
hamarinina izany lie vitra izany, 2°— ,
Zaka. Ce genre de vie n'est pas — . Tsy
zaka rnihitsy ny toy izao.
SOUTÈNEMENT, sm. Toliana. Mur
de — . Rarivato atao tohana.
SOUTENIR, va. 1° Manohana. Cette co-
lonne soutient le bâtiment. Manohana
ny trano io andry io. — une famille. Ma-
nohantohana ny fiauakaviana ananki-
ray. — un Etat. Manohana fanjakana.
2°— , Manainpy, mamelona, mitahiry,
manatanjaka, mampahatanjaka. — une
i ruii pe. Manampy miaramilt. — la Con-
versation. Afame/on-dresaka, — sa ré-
putation. Mitahiry ny lazany. — le cou-
rage de fpn*l'|u'uii. Manatanjaka uy
Digitized by
Googl
°§a
sou
— 776 —
SPE
horim-pon' olona. La bonne nourritu-
re soutient. Ny hanina tsara mampa-
hatanjaha. 3«— , Mahatoha, mahatohi-
tra, manohitra, mandefitra. raaharitra.
ïl soutint l'assaut dos ennemis. Xnha-
tohn, nahafohitra ny herin' ny faha-
valo namely azy izy. Los arbres n'ont pu
— la force du vent. Ny hazo tsy naha-
tohitra ny herin' ny rivotra. II a sou-
tenu ce revers a ver un grand courage.
Nahazaha. nandefitra, naharitra iza-
ny fahoriana izany tamin-kerim-po lehi-
)>e izy. i 8 — , Milaza marina, manamarina,
manaporofo. Il soutient Ta voir vu. Mi-
laza marina izy fa nahita izany. — un
mensonge. Manamarin-dninaiL. — le
pour et le contre. Manamarina, mana-
porofo zavntra mifanoliitra.
Be soutenir, vpr. !• Mitsangana, mijo-
ro. Il a peine à 9e—. Mananosarotra izy
raha mitsangana, etc. 2»— , Mitahiry
tena, tsy miova haisarana. Cotte per-
sonne se soutiont bion. Mitahiry tena
tsara io olona io. Ce discours se soutiont
bien. Tsy miova hatsarana izanv laha-
teny izany. 3*—, Mifanohana, mifanam-
?y-
SOUTENU, UE, adj. fMaharitra. tsv
miova. 2°— , Mondrika. Style—. Laha-
teny menflrilta.
SOUTERRAIN, AINE, adj. Anaty
tany, avy any anaty tany. Passage—. Là-
lana any anaty tany. Feux souterrains.
Afo avy. amj anaty tany.
t-, sm. Zohy.
SOUTIEN, sm. Toham. Il est le— de sa
famille. Izy no tohan' ny fianakaviany,
SOUTIRAGE, sm. Fnmindran-divay
amy ny barfka hafa.
SOUTIRER, va. f Mamindra divay
amy ny barikn hafa. 2 a fig. Mikapa, mi-
ji.jy. Cet homme lui a soutira beaucoup
d'argent. Nohapaina, nojijina, no-?
tsiliifin' io lehilahy io volabo izy.
SOUVENANCE, sf. Fahatsiarovana,
fahatadidiana.
SOUVENIR (SE), vpr. Mahatsiaro,
mahatadidy, mahatsiahy. Je ne m'en
souviens guère. Tsy tsaroako, tsy tadi-
diko loatra izany. Seigneur, ne vous
souvenez point de nos offenses. Tompo
ô, aza mahatsiaro, mahatsiahy ny fa-
fcotanay. Souvenez-vous cte mon affaire.
Tsar®? y, ladidio, tsahivo ilay rahara-
Jiaka,
SOUVENIR, sm. Fahatsiarovana, faha-
\*\d\4ia,n&, fafcatsia^vana. \oi\s serez
toujours dans mon—. Hotsaroaho, /to-
tsahiviho manilrakariva hianao. Cette
bague sera pour vous un— de mon ami-
tié. Ity peratra ity no ho fahatsiarovana
ny fi lia va ko anao.
SOUVENT, adv. Matetika, mazàna.
Gumme Fri?qce3*mext.
SOUVERAIN, AINE, art/. Ambony
Indrindra, lehibo— . Le— bonheur. Ny
,. has.imbarana ambony indrindra, etc.
^ La puissance souveraine. Ny fahefana
aynbony indrindra.
— , s. Mpanjaka, andriamanjaka, andria-
na. Il faut obéir au — . Tsy maintey
hekena ny mpanjaka, etc.
—, sm. Farantsa vola mena englisy mi-*
tovy amy ny ariarydimy.
SOUVERAINEMENT,^. lMndrin*
dra. Dieu est— bon. Andriaraanitra no
soa indrindra. 2°— , Amy ny fahefana
lehibo indrindra. Commander—. MandU
dyamy ny fahefana lohibe indrindra.
SOUVERAINETÉ , sf. Fahefan' ny
mpanjaka, ny ni aha mpanjaka.
SOYEUX, EUSE, adj. !• Tsara lasoa.
Saline. Parasily tsara ta*o/i.2*— , Uoa^
tra ny lasoa, rano. Fil—. T.iretra hoa^
tra ny lasoa. Cheveux—. Volo aiuo.
SPACIEUSEMENT, adv. An-fcalala-.
hana. Il est logé—. Malalaha ny trano
itoerany.
SPACIEUX, EUSE, adj. Molalaka.
SPADASSIN, 9m. Mpiady sabatra, lia
ady sabatra.
SPAHI, sm. Miaramila ar&bo mpitain-»
gin-rtsoavaly.
SPASME, sm. Fjfanintontsintonana, ft,
hendralrendratana. Voy. Co.wvlsio.x.
SOUBRESAUT.
SPASMQDIQUE, adj. Mifanintontsin-
tona, mihemiratrondratra.
SPATULE, sf. An tsy fangurcwn-doîcona
fanafofly.
SPÉCIAL, AL^J, adj. Ho azy irery,
manokana, indrindra. Il a obtenu une
autorisation spéciale. Nahaio Idlana ho
azy irery, manokana izy. Il a fait sur
ci»tte nalière des études spéciales. Nia-
natra izany indrindra izy. Voy. Paru*
gcijer.
SPÉCIALEMENT, adr. Indrindra.
SPÉCIALISER, ra. Milaaa tsirairay.
SPÉCIALISTE, sm. et adj. Mahay in-
drindra amy ny zavalrn anankiray. Mé«*
decin — . J)o ko fera ma hay mi^aljtj inx
Digitized by
Google
SPE
SPI
rtrindra amy ny aretina anankiray.
SPÉCIALITÉ, pf. Zavatra anankiray
hay indrindra.
SPÉCIEUSEMENT, adv. Toa marina.
SPÉCIEUX, EUSB, adj. Miseho toa
marina, manodôka. Co raisonnement est
— . Miseho toa marina, etc., izany poro-
fo izany.
SPÉCIFICATION, sf. Filazana tsirai-
rny,
SPÉCIFIER, va. Milaza tsirairay. Spé-
cifiez les lieux ou le combat a eu lieu.
Lazao tsirairay avy ny fitoerana nia-
diana.
SPÉCIFIQUE, adj, Manokana, mahom-
by indrindra.
,-, sm. Fanafody mahomby indrindra.
La quinine est un — contre la fièvre.
Ny kinina no fanafody mahomby in-
drindra amy ny tazo.
SPÉCIFIQUEMENT, adc. Indrindra.
SPÉCIMEN, sm. Marika, santininy. Il
m'a envoyé un— do son livre. Bfa nam-
pitondratamiko ny mariha, ny santi-
nin ny bokiny izy.
SPECTACLE, sm. !• Zavatra mahate-
hijery, — mahate-hizaha, fahitana, lije-
rcna, fizahana. L'entrée du souverain
fut un magnifique—. Zavatra mahate-
hijery, mahate-hizaha loatra ny nia-
karan' ny andriana. Los feux d'artiflc*
sont des spectacles agréables au peu-
ple. Mahalînaritra ny vahoaka ny ma-
hita, ny mijery, ny mizaha ny kila-
laom-banja. U est on — à tout le nnron-
de. Fijcry, fî&haiV ny olona rchetra
izy. 2*—, Tea*ra.
SPECTATEUR, TRICE, s. Mpahita,
mpijery. mpizaha. II a été — de ces évé-
nements. Izy nnhita ireo zavatra ni-
soho ireo. Il y avait beaucoup de spec-
tateurs à otîtto revue. Be ny mpije-
ry, ny mpizaha tamin' io raatso io.
{5PBCTRE, sm. 1° Matoatoa, kinaoly,
lolovokatra. 2° fig. Olona mahia mioaoc-
zo, kinaoly.
SPÉCULATEUR, sm. Mpnndinlka na
mpanao izay hahazoan-tombony amy
ny banky na amy ny varotra.
SPÉCULATIF, IVE, adj. Mandinika
fotsiny hiany, misy landinihana fotsiny
hiany! C'est un osprit — . Olona mandi-
niha [oixlny hiany izy. Son ouvrage
p* purement — . Mi*y fandinihana fo-
hiny hianf ny bokiny.
SPÉCULATION, f f, \> Fandinihana.
Il n'entend rien aux spéculât ions 'de la
politique. Tsy mahomby velively izy
raha mandinika ny momba ny poli-
tika. Cela est bon dans la—, et nu vaut
rien dans la pratique. Tsara izany ra-
lia dinihina, fa tsy mahomby raha tan-
terahina. 2°— , Fandinihana na rahara-
ha atao hahazoan-tombony. Ses spécu-
lations lui ont réussi. Nampahazo tom-
bony azy ny raharaha nalaony.
SPÉCULER, vn. f Mandinika. '2°—,
Mandinika na manao izay hahazoan-
tombony amy ny banky na amy ny va-
rotra.
SPHÈRE, sf. \° KiboiMbory, buribftry.
giloby, sfera. Le centre d'une — . Ny
afovoan' ny kibortbory, etc. '2°— , Ha-
bakabaka hodidlnin' ny planeta anan-
kiray. Sa Urne parcourt sa — en
trenle années. Telopolo taon a Sulorna
vao mahodidina ny habakabaka fale-
hanif.fr fig. Raharaha, toelra, kototany.
Cela' est hors de sa —. Tsy raharaha*
ny izany. Sa — d'activité s'étend à tou^
tes sortes d'objets. Mariao rah&rahama-
ro karazana izy. Il sort de sa—. Manao
izav t>y raharaha ny, izay tsy araka ny
toètrany izy. Etendre la — des connais-
sances humaines. Manitatra ny kotota-
nim-paliaizan' ny olona.
SPHÉRICITÉ, sf. Haboribory. La— de
la terre. Ny haboriborin* ny tan y.
SPHÉRIQT7E, adj. Horibory, hoatra ny
giloby.
SPHÉRIQUEMENT, adc. Hoatra ny
giloby.
SPHINX, sm. 1° Kurazan' Itrimubo.
* o —, Lolobe, samoimhoatavo.
SPIRAL, ALE, adj. M i ta m bol i in bol h
na.
—, sm. Volokelim-pamanlaranandro.
SPIRALE, sf. Zavatra mitambo:imbo-
lina. Kn— . Mita ubollmbolina.
SPIRITUALISER, ra. Manova tanta-
ra ho ohatra.
SPIRITUALISME, sm. Fampianara-
na ny lisian' ny fanahy.
SPIRITUALISTE, 9. et adj. Mam-
pianatra ny fisiam-panahy.
SPIRITUALITÉ, •«/*. !° Ny mahafana-
hy. La — de l'Ame. Ny maha fanahy ny
fanahy. 2°— , Ny momba ny litiavam-ba-
vaka. Livre de—. Boy momba ny ft-
tiavam-bavaka.
SPIRITUEL, ELLE, ûdj. 1" Fanahy
futsiny. Dieu est un ôlrc— . Fanahy fa
Digitized by
Google
gle.
SPO
— 778 —
STA
tsiny Amlriamanilra. 2°— , Be saina,
marani-tsaina, mampiseho haranitan-
tsaina. Homme—. Olona besaina t ma-
rani-tsaina. Réponse spirituelle. Va-
lin-teny mampiseho haranitan-tsaina.
Physionomie spirituelle. Tarchy mam-
piseho haranitan-lsaina. 3°— , Momba
ny fitiavam-bavaka, — ny fanahy, raana-
raka ny fanahy, arakà ny fanahy, am-
panahy, momba ny fivavahana. Entre-
tien—. Resaka momba ny fitiavam-
bavaka,ny fanahy . L'homme—. Ny olo-
na manaraka ny fanahy, arnha ny
fanahy. Pensées spirituelles. Hevitra
momba ny fitiavam-bavaka, hcvi-
pannhy. Les biens spirituels. Ny harem-
panahy. Communion spirituelle. Ko-
monio am-panahy. La puissance spiri-
tuelle. Ny fahefana momba ny fivava-
hana. 4 # — , Alainaanobatra. Le sens —
de la Bible. Ny hevitra alaina ano/ia-
tra ao amy ny Soratra Masina.
—, sm. Ny momba ny fanahy, — ny fiva-
vahana.
SPIRITUELLEMENT, adv. 1*
Amim-paharanitan-tsaina. 2°— , Am-pa-
nahy.
SPIRITUEUX, BUSE, adj. Mahery.
—, 8m. Fisotro mahery. Les — sont dan-
gereux. Mampidltra an^ano ny fisotro
mahery.
SPLEEN (8pline ), sm. Toetry ny olo-
na boboky ny miaina.
SPLENDEUR, sf. t* Famirapiratra,
fanjelajelatra. La— du soleil. Ny fami-
rapiratra, etc.ny masoandro. 2* fig. Vo-
ninahitra, rehareha. La — de son rang
Ny voninahitry ny toetrany. Il vit
avec — . Manao toe-piainana be reha-
reha izy.
SPLENDIDE, adj. !• Mampiseho re-
hareha. 2»— , Kanlo. Festin—. Fanasa-
na kanto. Gomme Somptueux.
SPLENDIDEMENT, adv. !• Be reha-
reha. 3°— , Kanto.
SPOLIATEUR, TRIGE, s. Mpama-
bo, mpanosy.
—, adj. Mamabo, manosy. Lois spolia-
trices. Lalana mampamabo, mampa-
nosy.
SPOLIATION, sf. Fdmaboana, fanoso-
na.
SPOLIER, va. Mamabo, manosy. On
l'a spolié de son héritage. Nobaboina,
nohosena ny lovany.
SPONGIEUX, EUSE, adj. fli-aira ny
•ponjy. Le poumon est—. Hoatra ny
sponjy ny avokavoka.
SPONTANÉ, ÉE, adj. An-Uitra-po,
ho azy, tampoka. Action spontanée. Za-
vatra atao an-lsitra-po. Les mouve-
ments du cœ ir sont spontanés. Mite-
potepo ho azy ny fo. Maladie sponta-
née. Aretina tampoka.
SPONTANÉITÉ, sf. Fanaovana an-
tsitra-po, hatampoka.
SPONTANÉMENT, adv. An-Uitra-
po, ho azy, tampoka.
SQUAMEUX, EUSE, adj. Mihelake-
laka, mihofakofalca.
SQUELETTE, sm. !• Rikarikan-taola-
na. *• fig. Olena kangoaza.
STABILITÉ, sf. l- Hamafy, hamaflsana.
2* fig. Hateza, faharetana. tsy fiovana.
STABLE, adj. i* Mafy. Édifice—. Tra-
no mafy. *• fig. Mateza, raaharitra, tsy
miovaova. Rien h' est — en ce monde.
Tsy misy zavalra mateza, maharitra.
amin' i?ao iîainana izoo. Ce n'est point
un esprit — . Olona miovaov* izy.
STADE, sm. 1* Kianja nifanalan'ny
Grika hazakazaka. 2 # — , Foto-pandrefe-
san-dalana mitoyy amy ny 180 metatra.
STAGE, sm. Andro sasany mbola iana-
ran' ny rapisolo vava.
STAGIAIRE, adj. et sm. Mbola mia-
natra. Avocat — . Mpisolo vava mbola
mianatra.
STAGNANT, AN TE, ad/.Monina.
mihandrona. Eau stagnante. Rano mo~
nina, etc.
STAGNATION, sf. !• Fihandronana.
La — du sang. Ny fihandronan" ny ra.
*fig. Fatoritory. La— du commerce.
Ny faloritorin' ny varotra.
STALLE, sf. Fipetrahan' ny pretra mi-
raikitra amy ny rindrina matfadidina ny
fitoerana masina.
STANCE, sf. Andinin-lonoH-kira.
STATION, sf. FijanoiMLRa.
STATIONNAIRE, adj. Mijanona. tsy
misy fiovana. Dans ce pays la civili-
sation est—. T*y misy fiovana ny si-
vilizasiona amin' izany tany izany.
—, sm. Sambo mpiady niiambina scrana-
na.
STATIONNEMENT, sm. Fijanonana.
STATIONNER, vn. Mijanona, mîan-
dry, Les voitures stationnent sur cetîe
place. Mijanona, etc., amiu* io kianja
i<> uy kale>y.
Digitized by
Google
J
STE
— 779 —
STO
STATISTIQUE, sf. Fahaizana momba
ny isan-javatra samihafa amy ny tany
anankiray.
—, adj. Momba ny isan-javatra samihafa
amy ny tany anankiray. Description —
d'une province. Filazana ny isan-java-
tra samihafa amy ny lari-tany ananki-
rav.
STATUAIRE, sm. Mpanao sariolona.
—, sf. Fahaizana manao sariolona. Étu-
dier la — . Mianatra ny fahaizana ma-
nao sariolona.
—, adj. Momba ny sariolona.
STATUE, sf. f Sariolona. 2* fig. C'est
une _. Hoatra ny vato aman-kazo izy.
STATUER, va- Mandidy, manapaka.
L'assemblée n'a rien statué sur cet ob-
jet. Tsy nandidy, etc., na inona na ino-
na ny amin' izany zavalra izany ny fi-
voriana.
STATUETTE, sf. Sariolona madinika.
STATU QUO, sm. Tsy fiovan-toeira.
Maintenir le — . Tsy manova foe-java-
tra. •
STATURE, sf. Hahavo, halava.
STATUT, sm. Didy, laldna. Les statuts
de l'Académie. Ny 'didy, etc., ny Aka-
demia.
STÉARINE, sf. Mena-dabozy vazalia.
STELLAIRE, adj. Momba ny kintara.
STÉNOGRAPHE, sm. Mpanao sora-
trandra.
STÉNOGRAPHIE, sf. Soratrandra.
STÉNOGRAPHIER, va. Manao so-
ratrandra.
STÉNOGRAPHIQUE , adj. Momba
ny soratrandra.
STENTOR, sm. Voix de — . Feo miko-
Irokotroka.
STEPPE, sm. Tany lemaka foana any
Rosia.
STÉRÉOTYPAGE, sm. Fanovana pe-
jy vita amy î.y lohavy ho lohavy mi-
kambana.
STÉRÉOTYPE, ad;. Voatonta amy ny
lohavy mikambana.
STÉRÉOTYPBR, va. Manova pejy vi-
ta amy ny lohavy ho lohavy mikam-
bana.
STÉRÉOTYPIE, sf. Fahaizana mano-
va pejy vita an» y ny lohavy ho lohavy
mikambaaa.
STÉRILE, adj. \* T*y mahavokatra,
tsy mamoa, momba, bada, mihodivitra.
'IVrre— . Tany h y mahavokatra. Ar-
bre—. !!*/.«> l*y rçiamoa. Femme—.
Vehivavy momba. Va*he— . Omby 6a-
da. Année—. Taona mihodivitra. 2*
fig. Tsy mahaforon-javatra, sarolra ita-
rina, vitsy, foana, very foana. Esprit—.
Olona tsy mahaforon-javatra. Sujet
— . Foto-teny sarotra itarina. Époque
— en grands hommes. Andro vitsy olo-
raalaza. Louanges stériles. Fiderana
foana. Travail—. Heiim-po very foa-
na.
STÉRILITÉ, sf. î° Tsy fahavokarana,
tsy famoazana, iihodivilra. %• fi<j. Tsy
fahaforonan-javatra, havitsiana, hatoa-
nana.
STERLING, adj. invar. Livre — . Vo-
la englisy mitovy amy ny ariary dimy.
STERNUM, sm. Taolâû-tralra.
STERNUTATOIRE, adj. et s. Mam-
pietinevina.
STÉTHOSCOPE, sm. Zavatra entin'ny
doutera hihainoana uy ao auaty tratia.
STIGMATE, sm. 1- Holatra, hola-pe*
ry. Les stigmates de saint François.
Ny hoia-periny Md. Fransoa. 2° fig. Fa-
haiaham-baraka.
STIGMATISER, va. I - Manamarika
olona. 2° fig. Mahalïi-baraka, maniny
mal'y. Le vice sliguiulisc son Iront. Ny
haratsiam-panahy mahafa-baràka azy.
On l'a stigmatisé en pleine séance. Ei'a
notsinina mafy Uo am-pivoriana izy.
STIMULANT, ANTE, adj. Munaitra
ny ambavalé. Potion stimulante. Fa-
nâfody lisolro manâitra ny a ni bavai 6.
— , sm. 1° Zavalra mauaitra ny amba-
valé. 2° pg. Famporisihana.
STIMULER, va. 1° Manâitra ny am-
bavalé. 2° fig. Mamporisika. — un en-
flant. Mamporisika ankizy madinika
anankiray.
STIPENDIER, va. Manakarama. — des
troupes. Manakarama miarumila.
STIPULANT, ANTE, adj. Mitanaiky.
STIPULATION, sf. Zavatra iïanaikena.
STIPULER, va. Milauaiky.
STOCK, sm. Habetsauam-barotra ao
an-trano na ao an tanàua.
STOÏQUE, adj. Maliery fo, tsy mihon-
tsina, mampisolio henm-po.
STOMACAL, ALE, adj. Mahatsara
ny ambavalé.
STOMACHIQUE, adj. Mahatsara ny
ambavalé.
—, sm. Zavatra mahatsara ny ambavafo,
STOPPER, va. Manipijanoua su m bu,
milina, etc.
Digitized by
Google
S ie
STU
— 780
SUB
STORE, sm. Lambam-baravaran-kcly
azo ampaknrinasy ampi linina.
STRAMONIUM, sm. Ramiary.
STRANGULATION, sf. Fanakenda-
na, fanatraohana.
STRATAGÈME, sm. !• Fitaka ataon*
ny mpiady. 2* fig. Hafetsena.
STRATÉGIE, sf. Fahaizana tetik' ady.
STRATÉGIQUE, adj. Momba ny te-
tik' ady.
STRATÉGISTE, sm. Mpahay tellk'
ady.
STRATIFICATION, sf. Farapifanon-
goavana, fifanongoavana.
STRATIFIER, ta. Mampifanongoa.
STRICT, ICTE, adj. f Indriadra.
Obligation stricte. Zavatra tsy raaintsy
hatao indrindra. 2 - — , SaroU»arotiny.
Il est — en affaires. Sarotsarotiny amy
ny raharaha izy.
STRICTEMENT, adv. Indrindra.
STRIDENT, ENTE, adj. Mrkiririoka.
STRIÉ, ÉE, adj. Misy mitsoriadriaka
miavomiva , misy torihisatra. Tige
striée. Tahon-java-maniry misy mitso-
riadriaka miavomiva. Colonne striée.
Andry misy torihisatra.
STRIES, sf. pi. Mitsoriadriaka miavo-
miva, torihisatra.
STRIURES, sf. pi. Comme Stries.
STROPHE, sf. Andinin-tonon-kira,
STRUCTURE, sf. !• Bafltra. Co pa-
lais est d'une — solide. Mafy rnfitra io
lapa io. 2 # — , Filahalra. La— du corps
humain. Ny filahatry ny vatan' ny
olombelona. 3* fig. Filahatra. La —
d'un discours. Ny filahatry ny laba-
teny.
STUC, sm. Felan-tsokay miharo marba
fotsy.
STUDIEUSEMENT, adv. Amim-pi-
tandremana.
STUDIEUX, EUSE, adj. Tia fianara-
na. Enfant — . Zazalahy tia fianarana.
STUPÉFACTION, sf. Fidagaga, fita-
nâka, fitolagaga.
STUPÉFAIT, AITE, adj. Midagaga,
mitanàka. milolagaga.
STUPÉFIER, va. Mampidagaga, mam-
pitanâka. mampitolagaga. Colle nouvel-
le l'a slupôfîé. Nampidagaga, etc , azy
mafy izany zava-baovao izany.
STUPEUR, sf. f Havahotra arv amy
n y aretina 2" fig. Fidagn^a, fitanàka, ii-
Magagn.
STUPIDE, adj. et s. Adala, donto>tai-
na, kotrina, donâna velona, ta rai k y.
STUPIDEMENT, adv. Amin-kadaiana.
STUPIDITÉ, sf. Hadalana, hadontoaa-
Isa in a, tidonâna, fltaraiky.
STYLE, sm. 1° Vy marani-doha lanora-
tan'ny ntaolo. 2*—, Vy fanondrom-pa-
mantaranandro aloka. 3"/?<ju Laha-te-
ny. fandaha-teny, fombam-pilenenana.
—simple. Laha-Jeny tsotra. Ht un —
fleuri. Be renty ny laha-teny alaony,
ny fandaha-teniny. Selon le — de l'E-
criture. Araka ny fombam-pilenenana.
fanao ao amy ny SoratraMasina. 4* — ,
Fomba. Ce tableau est dans le— de Ra-
phaël. Natao araka ny fomba fanaon-
dRaphaôl io sary io.
STYLÉ, ÉE, adj. Mahay, kinga.
STYLBR, va. Manoro, marapianatra.
On l'a stylé à cela. Notoroana t nam-
pianarina izany izy.
STYLET, sm. Lefom-pohy madinika.
SU, sm. Fahafantarana. Au— do tout lo
momie. Fantatry ny olona rehetra.
SUAIRE, nn. Lambafamonosanany ma-
ty, lamba mena. Le saint — . Ny lamba
namonosana ny faliny Jeso-Kristy.
SUANT, ANTE, adj. Tsemboka. J'ai
les mains suantes. Tsemboka ny tànako.
SUAVE, adj. Manitra dia manitra, ma-
tsiro, fy, mahatinaritra. Odeur —. Fo-
fon-javatra manitra dia manitra. Un
mets d'un goût—. Nahandro matsiro,
fy. Mélodie—. Hira mahafinaritra.
SUAVITÉ, sf. Hanitra, hatsiro, hafy,
haHrmritra.
SUBALTERNE, adj. et 9. Fehezina.
ambany. Officier—. Manamboninabitra
fehezina, etc. Emploi — . Raharaha am-
bany.
SUBDÉLÉGATION, sf. Famiudrana
fahefana azo.
SUBDÉLÉGUÉ, sm. Ira)<t uy nirahi-
na.
SUBDÉLÉGUER, va. Mamindra fa-
hefana.
SUBDIVISER, va. Mizara ny efa voa-
zara.
Se subdiviser, vpr. Mizarazara indray.
SUBDIVISION , sf. Fizarana ny efa
voazara, ampolokehny.
SUBIR, ra. M ia ri Ira, manaiky, manoa,
manefa, participe. Il a subi une rudo
épreuve. Xiaritra lizahan-tocira mafy
izy. —I^i loi du vainqueur. Manaihy,
mtÇioa ny mpaudresy. lia subi la neiua
Digitized by
Google
StIB
781 —
SUB
à laquelle il avait été condamna. iVane-
fa ny sazy nanamolohana azy izy. —la
mort. Maty. —un examen. Adinina.
—des modifications. Ocana.
SUBIT, ITE, adj. Tampoka.
SUBITEMENT, adv. Tampoka.
SUBJONCTIF, sm. Modin' ny verba
izay miankina amy ny vorba liafa.
SUBJUGtJEB, va. 1 B Mampanaiky,
mampanoa. —une nation. Mampanai-
ky, etc., fireneua iray. 2* fig. Mitari-
ka, mamoluka. L'éloquence subjugue
l'esprit. MahatarUta ny sain' ny olotuj
ny fahaiznna mandaha-teny. — les pas-
sions. MamOlaha ny lilan-dratsy.
SUBLIME, adj. Latina, amhony. C'est
un esprit—. Olona lalin-txaina izy.
Pensée — . Hevitra latina. Style—. La-
ha-teny lalina, ambony.
— , sm. Halallnana, laha-tenr lalina.
SUBLIMÉ, sm. —corrosif. Darajy, bai-
dirajy.
SUBLIMITÉ, sf. Iïalalinana.
SUBLINGUAL, ALE, adj. Ambany
lela.
SUB LUNAIRE, adj. Ao anelanelan'
ny tany sy ny volana.
SUBMERGEA, va. 1° Manafotra. Le
fleuve submerge les campagnes. Mana-
fotranyeny an-tsahany ony. 2°— , Man-
drendrika, mandentika. Les flots ont
submergé le navire. Ny onja nandren-
drika, nandentika ny sambo.
SUBMERSION, sf. P Safo-drano. 2-—,
Filentika.
SUBORDINATION, sf. Frtnekena. fa-
narabana, lifebezana. Il a l'esprit de—.
Manaiky, manaraka tsara izy. Il y a
— de l'élève au maître. Fehezin ny
mpampianatra ny mpianatra.
SUBORDONNÉ", ÉE, adj. et s. l'ebe-
zina, olom-pehezlna, manaraka II «st
bon envers ses subordonnés. Malemy
fanahy amy ny olom-peheziny izy.
SUBORDONNER, va. Mametraka am-
bany lifehezana, mampifanaraka. —ses
dépenses h sos recettes. Mampifanàra-
ha ny laniny amy ny azony.
Se subordonner, vpr. Manaiky, mana-
raka, mifanaraka.
SUBORNATION, sf, Fanolikolena,
fanojikojena, fanaugolena, famokisana,
fanomezam po.
SUBORNER, va. Manolikoly, manoji-
kojy, manan^oly, mamoky, manome fo.
— des Icmo'ms, Manolihaly. manoji-
hojy ny vavulombelona. — une jeune"
fille. Manitti'ioly tovovavy. — un do-
mestique. Mamohy, manome fo mpa-
nompon'olona.
SUBORNEUR, EUSE, a. Mpanolfto-
ly, mpanojikojy, mpanungoly, mpama^
ky, mpanomolo.
SUBREPTICE, adj. Misy lainga, an-
tsokosoko. Lettre—. Taratasy inixy lain*
ga. Édition—. Buky atonia ati-tsokoso-
ko.
SUBREPTICEMENT, adv. Am-pita*
ka, an-tsokosoko.
SUBREPTION, sf. Kamitahana.
SUBROGATION, sf. Fanolodua.
SUBROGER, ra. Manolo. Comme Sud* 1
ST1TITER.
SUBSÉQUEMMENT, adv. Aoriana,
rehefa.
SUBSÉQUENT, ENTE, adj. Mana-
rakaraka. Un testament— annule le pre-
mier. Farabafatra anankiray monars*
karaka mabafoana ny voalohany.
SUBSIDE, «m. I* Vola vonjy rano va-
ky ilairf ny fanjakana. 2°— , Vola oraeti'
ny fanjakana anankiray hamonjena ny
miray andaniny aminy.
SUBSIDIAIRE, adj. Mnnampy. Rai-
son — . l'orofo manampy.
SUBSIDIAIREMENT, adr. lin l'a-
nampy.
SUBSISTANCE, sf. Fivelomana. Il
n'a aucun moyen «le — . Tsy manana
antom-piue/omana izy.
SUBSISTER, vn. 1* Mobarilra. Les
pyramides subsistent depuis bien des
siècles. Maharilra hatffdiy e!a izay ny
pyramida. Cette loi subsiste encore/
Mbola maharitra hiany izany lalûna
izany. 2°— , Ivelomana. Il ne subsiste
que d'aumônes. Ny flrtntrana hiany î.o
ivclomany.
SUBSTANCE, sf. 1* Zavatra, tena. —
corporelle. Zavatra nui nam- bâta na. Le
temps n'a ni forme ni — . Tsy raananal
cndrfka na tena ny andro. 2*—, Tsiro.
On a fait trop tremper celte viande,
l'eau cm a tiré toute la — . Nalorta ela
loatra io bena io, ka hisan' ny rano avo-
koa ny tsirony. 3° fig. Vent y. totope-
totra. Il y a peu de— «dans ce discours.
Tsy misy u<m fin -javatra loatra amin'
izany laba-teny izany. Je vous dirai ta
— de ce discours. Holazaiko aminao ny
folopololr izany laba-teny izany. || toc*
Digitized by
Google
SUB
782 —
9UC
SVngraisser de la — du peuple. Homam-
bahoaka.
En substance, loc. ado. Amy ny teny
fohifohv.
SUBSTANTIEL , ELLE , adj. f
Mampahatanjaka. Mets — . Nahondro
mampahatanjaka. 2* fig. Izay fotopo-
totra
SUBSTANTIELLEMENT, adv. Mi-
sy ny tenany. Dans PEucharistie on re-
çoit Notre -Soigneur réellement et — .
Raisinn tokoa ao amy ny Eokaristia ny
tenany Jeso-Kristy.
SUBSTANTIF, adj. etsm. Anarana,
naona.
SUBSTANTIVEMENT, ado. Hoatra
ny naona. Il y a des adjectifs qui se
prennent — . Misy adjektiva sasany izay
manao ny asan* ny naona.
SUBSTITUER, va. Manolo. —un mot
à un autre. Manolo teny hafa ny teny
anankiray. L'enfant qu'elle nourrissait
étant mort, elle substitua son fils à la
place. Nony maty ilay zaza nampino-
noiny, dia ny zanany no nisolony azy.
Se substituer, vpr. Misolo.
SUBSTITUT, sm. 1* Solo, mpisolo. 2 #
— , Mpanampy ny andriambaventy izay
mampanaraka ny lalâna.
SUBSTITUTION, sf. Fanoloana.
SUBTERFUGE, «m. Fialana, flhodi-
virana, fanarian-dia. Gomme Echap-
patoire.
SUBTIL, ILE, adj. I 6 Madinika, ma-
nify. Poussière subtile. Vovoka madi-
nika. Trait de plume --. Tsipika ma-
dinika, manify 2*—. Mahery. Poison
— . Poizina mahery. 3*—, Mahiratra,
mnlady. II a la vue subtile. Mahira-ma-
so izy. Il a l'ouïe subtile. Malady so-
flna izy. Voy. Fin. 4° fig Kinga, feisy.
Voleur — . Mpangalatra hinga, fetsy.
5°-—, Marani-tsaina, mampiseho hara-
nitan-tsaina. C'est un esprit—. Mara-
ni-tsaina izy. Il est — dans la discus-
sion. Marani-tsaina izy raha miady
hevitra. Réponse subtile. Valin-teny
mampiseho haranitan-tsaina.
SUBTILEMENT, adv. 1° Amin-kakîn-
gana, amin-kafetsena. ?•— , Amin-ka-
ranitan-tsaina.
SUBTILISER, vn. Marani-tsaina ioa-
tra.
SUBTILITÉ, sf. f Hadinika, haniflsa-
na. 2 - — , Hery. 3*—, Fahiratana, lialadi-
ana. 'i° fig. Hakingana, hafctsena. La
—est voisin»» de la Iriponnerje Ny liafe-
tsena dia mifanolo-body rindrina amy
ny lifetsena, 5* — ,' Haranitan-tsaina, ba-
ranitan-tsaina loatra.
SUBURBAIN, AINE, adj. Manodidi»
na ny renivohltra.
SUBVENIR, vn. Mamonjy, misahana.
— aux malheureux. Mamonjy ny ma-
banlra. Je se puis —à toutes les dépen-
ses. Tsy zakako vonjena, sahanina avo-
koa ny lany rehetra.
SUBVENTION, sf. Fanampiàna omen*
ny fanjakana.
SUBVENTIONNÉ, Éfi, adj. Mafaazo
fanampiana amy ny fanjakana. Hôpital
— . Hospitaly mahazo fanampiana amy
ny fanjakana.
SUBVENTIONNER, va. Manome fa*
nampiana.
SUBVERSIF, IVB, adj. Manimba.
Principe—. Foto kevitra manimba.
SUBVERSION, sf. Fanimbana.
SUC, sm. 1* Ranos-javatra, tsiro. Le— •
de ce fruit est acide. Marikivy ny ra-
non' io voankazo io. Il y a bien du—
daas cette vian le. Be tsiro ity he-
na ity. Les sucs de la terre. Ny tsiron'
ny tany. 2° fig. Tsiro. J'ai lu ce livre,
j'en ai pris tout le—. Efa voavakiko ity
boky ity, ary noraisiko avo'toa ny tsiro-
SUCCEDER, vn. 1* Mandimby. La nuit
succède au jour. Ny alina mandimby
ny andro. Il a succédé à son père dans
cet emploi. Nandimby an-drainy ta-
min' izany raharaba izany izy. 2 - — , Ma*
melo-maso. Les eofants succèdent au
père. Ny zanaka mamelo-maso ny ray.
Se succéder, vpr. Mifandimby. Les
jours se succèdent. Mifandimbynyan-
dro.
SUCCÈS, sm. Fanambinana, fahombia-
sana, fahavitana tsara, fahavanooana.
Il a eu du — . Nambinina, nahomby
izy. Cette entreprise a eu tout le — qu*
on désirait. Vita tsara, vanona araka
ny nirina izany raharaha izany.
SUCCESSEUR, sm. Mpandimby. dim :
by, fanova. Ce roi eut un digne — . Mon-
drika ny mpandimby izany mpanjaka
izany, ny dimby, ny fanovan % izany
mpanjaka izany.
SUCCESSIF, IVE, adj. Mifandimby,
mifanaraka, misesy, mifanesy, sesilany,
tohilany. Des guerres successives. Ady
mifandimby, etc.
SUCCESSION, sf. 1* Fifandimbasana.
2°— , Lova. Riche—. Lova be,
Digitized by
Google
suc
— 783 -
RIT
SUCCESSIVEMENT, adv. Mifaudira-
by. mifanrfrakaraka.
SUCCINCT, INCTB, adj- Fohy. fohy
teny. Discours—. Laha-teny fohy. Il
est — dans ses réponses. Fohy teny izy
raha mamaly.
SUCCINCTEMENT, adv. Amy ny te-
ny foby.
SUCCION, sf. Fitsentsefana. Il va des
plaies qu'on guérit par la — . Misy fery
sasany sitrana raha Isentrefina.
SUCCOMBER, vn. t # Mila tsy hahata-
ka. Il sucombo sous le faix. Mila tsy
hahazaka ny entana izy. 2° fig. Mila
tsy hahazaka, resy. maty. Il succombe
sous le poids des affaires. Mila tsy ha-
hazaka ny havesaran' ny raharaha izy.
Il succomba à la tentation. Resin'
ny fakam-panahy izy. Il a succombé
dans le procès. Resy tamy ny adv izy.
Le malade a succombé. Maty ny ma-
rs ry.
SUCCULENT, ENTE, adj. Be tsiro,
mampabatanjaka. Viande succulente.
Hena be tsiro. Bouillon — . Ro mampa-
hatanjaha, romaBgazafy.
SUCCURSALE, adj. et sf. !• Zana-
- piangonana. 2 # — , Trano fehezin' ny hafa.
SUCEMENT, sm. Fitsentsefana, fifia-
liana, fitrohana.
SUCER, va. !• Mitsentsitra. mifiaka, mi-
troka. — une orange. Mitsentsitra lao-
• ranjy. — un os, une canne à sucre. Mi-
fîaka taolana, fary. — la moelle d'un
os. Mitroka tsoka an-taolana. 2° fig. Mia-
natra. Il a sucé la piété avec le lait.
Nianatra ho tia vavaka hatry ny fony
kely izy. 3°— , Mijijy, mikapa. Il vous su-
cera jusqu'au dernier sou. Hojijiny,
hohapainy hatramy ny variraiventy ny
volanao.
SUCEUR, sm. Mpilsentsitra.
SUÇOIR, sm. Fitsentsefana.
SUÇOTER, t*a. Mitsentsitsentsitra, mi-
fiapiaka.
SUCRE, sm. Siramamy. Il loc. En pain
de — . Kitso loha.
SUCRÉ, ÉE, p.eiadj. 1° Nasian-tsira-
mamy, raisy siramamy, hoatra ny sira-
mamy. Melon — . Voantango hoatra ny
siramamy, 2° fig. Ma'.rfaka, tsara va-
va. Langage—, teny malefaha. Faire
la sucrée. Mihalsara vava.
SUCRER, va. Manisy siramamy.
Se sucrer, vpr. Manisy siramamy amy
ny kafény.
SUCRERIE, sf 1* Trano fanaovan-Lsi-
ramamj. £•— , pi. Zava-mamy.
SUCRIER, sm. Fitoeran-tsiratnamy.
SUCRIER, 1ÈRE, adj. L'industrie su-
criêre. Ny fanaovan-tsiramamy.
SUD, sm. Atsimo. Aller du côté du — .
Mianataimo. Au —est. Any atsimo atsi-
nanana. nny an-joron € akoho. Au —ouest.
Any atsimo and re fana, any an-jorom-
baravaram-bo.
SUDORIFIQUE, adj. et sm. Mampa-
hatsemhi.ika, mamptvoa-dinitrn, mampi-
voa-jijaka.
SUER, vn. \" Tsemboka, mivna-diuilra,
mïvoa-jijaka. Il suc du visage. Tsembo-
ha, etc.. ny tarchiny. Les mains lui
suent. Tsemboha ny tànany. fies murs
suent pendant le riegel. Tsemboha ny
rîndrina raha mïempo ny ranomandry.
2* fig. Tsemboka, tsembo-dratsy, misasa-
tra, raisahirana. Il a bien sué sur cet
ouvrage. Nakat^emboha, nahasasatra ,
nanahirana azy maty izany boky izany.
C'est un homme qui fait—. M aha tsem-
bo-dratsy, manahirana izany lehilahy
izany.
— , va. 1° Tsemboka.— du san*. Txem-
fro-dra. 2° fig. —sang et eau. Misasatra
maty, misahirana — .
SUETTE, sf, Karazan* aretïna maha-
tsemboka izaitsizy.
SUEUR, sf. 1° Tsomboka, hatsemboha-
na, dïnitra Cela provoque la — . Ma/ia-
teemboka, mampivoa-dinf/ra izany. 2*
fig. Fa ha tsemboha ri a, fisasarana, fisahi-
ranana. Il #agne sa vie à la — de son
front. Ny fahatsc nibohan* ny ta van y
no ahazoany fivclomana, milrongy vao
homana izy.
SUFFIRE, vn. 1° Mamonjy, misahana.
On ne peut —à tout. Tsy zaka vonjena,
sahanina avokoa ny zavalra rehetra. 2°
Arapy, mahampy, sahaza, antonina. Cent
piastres par an lui suffisent. Ariary zato
isan-taona dia ampy ho azy, manant-
py azy. Cette somme su Hit pour toutes
ces emplettes. Ampy, sahaza, anto-
nina hividianana ireo zavatra rehetra
ireo izany vola izany. Cela suffit. Ampy
izany. aoka izay. A chaque jour su Ait
sa peine. Ampy ny fahoriana miseho
iian' andro, ( ka aza manahy ny ho am-
pitso ).
Se suffire, rpr. Malinvita tena.
SUFFISAMMENT, adr. Ampy, saha-
za, anlunina.
Digitized by
Google
à
sut
784- -
stt
SUFFISANCE, sf. !• Fahampiana. 2-
— , Fioboobo, fianjonanjona, firehareha.
Il a une — insupportable. Tsy toha ny
fïebocbony, etc.
Suffisant, ante, adj. i- Ampy,
mahampy, sahaza. arttonina. 2 - — s Mie-
boebo, mianjonanjona, mirehareha. îl
a l'air—. Mieboebo, etc., ny toetfany.
—, 8. Mpiebo «bo.
Suffocant*, ante, âdj. Manem-
potra. mahasempotra.
SUFFOCATION, sf. Hasemporana.
SUFFOQUER, va. Manompotra, ma-
hasom potra Les larmes le suffoquent.
Mancmpotra. etc., azy ny taniny.
*-, vn. Sempoira. îl est près de — . Ma-
diva ho sémpolra izy.
&UFFRAGANT, adj. et «m. Eveka fe-
Iiin' ny arscveka.
SUFFRAGE, sm. !• FiQdianana, latsa-
bato, tiluzana ny heviny. Il a réuni tous
les suffrages. N o fidin' ny olona reho-
tra izy. Donner un — par écrit. Manda-
tsaka latsa-balo. Dans cette délibéra-
tion les suffrages furent partagés. Ta-
min' izany fandinihana izany dia nisara-
tsaraka be hiany ny hecilfy ny olona.
Compter les suffrages. Manisa d'y latsa-
bato. 2°— s FankatoaVana, fankasitraha*
na II a obtenu les suffrages de ses amis.
Nankatoavina, nankasilrahan' ny sa-
kaizany izy. 3*—, pi. Fahatsiarovana ny
ûlo-raasina, livavahana. Suffrages dos
saints. Fivavâhana ataon' ny olo-masi-
na ho any ny olombelorta.
SUGGÉRER, ra. Manolotra* manoro.
— une idée. 3/auo/o-kevitra, manoro
hovitra.
SUGGESTION, sf. Fanoloran-kevitra,
tolokevitra, fanoroan-kevitra, torohevi-
tra, fitaoman-dratsy. C'est une— du ma-
tin esprit. Tolo-lwmtt'a, toroheoitrd,
fitaoman-dratsy avy amy ny demony
izany.
SUICIDE, sm. tfamonoan-tdna.
SUICIDE, sm. Olona namono tena.
SUICIDER (SE), upr. Mamono tena.
SUIE, sf. Molaly, arim-bilany. La chemi-
née est pleine do — . Itaiki-?ao/a/y, be
molaly ny fivoahan-tsetroka. — q[ui
s'attache à la marmite. Arim-bilany.
SUIF, sm. Jabora.
&UIFFER, va. Mdnosotra jabora.
Se suiffer, tfpr\ Mihosotra jabora.
SUINTEMENT, sm. Fitsihana, fana-
mika, fandrànorano, fitsiranorano, fito-
raka ivy.
SUINTER, vn. Mttsika, manamika, mdM-
dranorano. mitsiranorano, raitoraka ivy.
L'eau suinte à travers les rochers. Mi-
tsika. manamika amy ny vato ny rano.
La plaie guinte encore. Mbola mandr&+
norano, milsiv.inorano, mitoraka. inj
ny fery.
SUISSE, sm. Dckona amy ny Irano !eg-
lizy.
StfaTE, sf. !• Mpanaraka maro. Il a une"
nombreuse — . Be mpanaraka izy. 2* t
Tohy, fitohizana. La — dune histoire!
Ny tokin* ny tan tara anankiray. Il tient
des propos sans — . Tsy mitohy ny resa-
ka ataony. 3°— , Zavatra mitôhitohy, — «■
rttifanarakaraka, — mifan lirai y. Une
de portraits. Sary miloYdo h y. Sa vie
a été une — » de malheurs. Nisy fa noria-»
iia nitohitohy, etc., tamy ny andro niai-
nany. Une longue — de roi** Mpaojaka
maro nifnndimby. 4"—, Zavdtra avy^
— ateraka, vokatra, andro manaraka.
Ce qui lui arrive est une — de sa mau-
vaise conduite. Izao rrianjô azy izao avy
amy ny litortdran-tena ratsy nalaonv,
a/era/ea, vokâtry ny fltondran-tenâ
ratsy nataony. Il devint dans la — «n
homme laborieux. Nihamazoto izy tamy
ny andi'o nanarakafaka.
De suite, loc. ado. MitoUy, mifanaraka*
Mettez ces livres de — . Atohitohizo ireo
boky ireo. Il ne saurait dite deux mots
de -*. Tsy mahay raartonotfa teny roa
mitohy, etc., izy.
Tout de suite, loc. adv. Iîaingana, veti-
veiy. Obéir tout do-*. Mauaiky hainga-
rta } etc.
I*ar suite, loc. adv. et prep. Amiu'izanv,
noho.
SUIVANT, prêp. Araka. Travailler —
ses forces. Miasa ai'aka nv tanjany.
Suivant que, loc. donj. Araka.
SUIVANT, ANTE, adj. Manarakara*
ka. Le chapitre—. Ny toko manaraka^
raka.
—, sf. Vehivavy mpanaraka.
SUIVI, IE, adj. 1- Mitohy, tsj> tapaka.
Un discours bien—. Laha-teny mitohy
tsara. Correspondance suivie. Fampiton-
drana taratasy tsy tapahâ. 2°— , Maha-
tarika mpihaino betsaka. Prédicateur'
— . Mpitory tenjr mahalarika mpihai-
no betsaka:
SUIVRE, va. i* Manaraka, manjohr,
momba, miaraka, manenjika. Allez de-
vant, je vous suivrai. Mialohà, fa hana-
raha an») aho. Il a suivi ce prince dam
L
Digitized by
Google
ftt-.î
— Î80 -
RtîP
tous ses voyages. A'anaraAa, nanjohy,
nomba izany mpanjaka izany, niaraka
tannin' izany mpanjaka izany tnmin'izay
rehetra nnlehany izy. —des perdreaux.
Manenjika isipoy. — la rivière. Mana-
raka nymoron-drenirano. —sa religion
Manaraka ny fivavahany. — ses pen-
chants. Manaraka ny fitongilanan-dra-
tsiny. 2*—, Mitandrina, mandiqika, mi-
knrakara, mihaino matetika, mamonjy.
Si vous ne le suivez de près, il fera
quelque sottise, ftaha tsy iandremanao
izy, dia hanao hadalana. J'ai suivi ses
progrès, et j'en ai été surpris» Efa nan-
dinika ny fandrosoana nataonyaho, ka
gaga. -—une affaire. Milandrina, mi-
karakara raharaha anankiray. — uh pré-
dicateur. Mihaino matetika mpitory te^
ny anankiray. — un cours. Mamonjy
fampianarana anankiray. 3* fig. Man-
dimby, manaraka, manjohy. L'été suit
le printemps. Ny lohataona diasatï ny
fana va rat ra. La peine suit la faute. Ma-
naraka, manjohy ny heloka ataonyfa-
maizana.
&e suivre, vpr. Mitohy, mifanaraka, mi-
fandimby. Les pages se suivent bien.
Mitohy, mifanaraka tsara ny pejy. Les
jours se suivent et ne se ressemblent pas.
Mifandimby ny andro anefa tsy mitovy.
lisait, &. imp. Hamarinina. Il suit de là
que je n'ai pas tort. Izany no manama-
rina fa tsy diso aho.
SUJET, ETTE, adj. 1° Fehezina. Nous
sommes tous sujets aux lois du pays.
Fehezin' ny lalân' ny tany avokoa isika
rehetra. 2*—, Mpandoa, tsy maintsy. Il
est— à l'impôt. Mpandoa hetra izy. Tous
les hommes sont sujets à la morL 8amy
tsy maintsy ho faty ny olona rehetra*
3*—, fcatra, mety, fihazo. Il' est — à s'
enivrer. Zafra mimamo izy. Tout hom-
me est— à se tromper Môty ho diso
hevitra ny olona rehetra. Il est— à la
goutte. Fihazon ny gaotra izy.
—, s. Vahoaka, ambanilanitra. C'est un
prince qui aime ses sujets. Tia ny va-
hoakany io mpanjaka io. Le roi réunit
ses sujets. Novorin* ny mpanjaka ny va*
hoakany, etc.
SUJET, «m. 1° Antohy, fotony. J'ai —
de me plaindre. Misy an ton y, etc., itd-»
rainako, 2 # — , Fototra, kototany, ventin-
teny, foto-teny, foto-kevitra, zavatra di-
nihioa, zavatra aseho. Quel est le*— de
Votre conversa lion ? Inona no /b/o-dre-
sakaren, Ao/o/anm-dresakareo'f Quel
est lo— de son livre? tnona no vcnttn*
ter\y % foto-tcny,. foto-hêmtnj ny boki-
ny. inona no zacatradinikinâ amy ny
bokinv* ? Il s'est écarté de son — . Nivi*
ly tamy ny zavatra nodhiihiny iz>*.
Le — de ce tableau est l'entrée de Notre*
Seigneur dans Jérusalem. Ny zavatra
asehon' io sary io dia ny nidiran'ny
Tompontsika tany Jerosalema. ;i o — , Olo-*
na, (aty. C'est un mauvais—. Olon*
tsy vanona izy. -4°—, Teny amy ny tebe*
Zan-teny milaza ny zavatra lazain-toe*
tra na manao.
SU JÉTION, sfi Fanckena, fanonipoana!
fifeheZana, famehezana, tsy iahafahana,
Tenir dans la—. Mnmpanaiky, mam*
panompo, mihazona ao anatin' ny fife*
hetana. Il s'est faitune-*de se lever loua
les jours a cinq heures. iVamèhy term
mbahifoha amyny dimy isan'andro izy.
C'est un emploi d'une grande—* Tsy
miây ahafahana arnin' izany raharaha
izany.
SULFUREUSE, EUSE, adj. Misy so*
lifara. Eau sulfureuse. Rano misy soli*
far a.
SULTAN, sm. 1° Mpanjakan' ny Silahrn,
soltana. 2° fig. Olona manao teniko io
lehibe.
SUPEHBB, adj. !• Miavonavona. 2 # — 1
Tsara dia tsara, kanto. Une maison—.
Trftno tsara dia tsara, etc. Un—- dis-*
cours. Laha-teny tsara dia tsara, etc.
— », 8in. Mplavonavofla. Dieu abaisse les
superbes. Manetry ny mpiavonaoona
Àndriamanitra.
SUPERBEMENT, adr. Tsara dia tsa*
ra t kanto.
SUPERCHERIE, sf. Fitaka, fanamba*
kana, soloky.
SUPERPÉTATION, sf. Fanampiny
foana. Retranchez cette phrase, c'est
une — i Esory io fehezan-teny io, satria
fanampiny foana.
SUPERFICIE, sf. i° Ny halehibcn' ny
vohon-javatra, — ny ivelnn-javntra, habe.
La— de la terre. Ny halchibcri ny ro-
hon' ny tany. La — d'un globe. Ny /ia^
tehiberi ny voho, — ■ ny ivelan'ny gi-
loby. La — d'un champ. Ny haben* ny
tanimboly anankiray; 2* fig. Ambangcn
vango, ondrika, ravin y, faudinihana am-
baugovango. Il ne connaît que la-^de
beaucoup de choses. Tsy mahafantatra
afa-tsy ny ambangovangony t cndri*
héndriny t ravindratiiny fotsiny izao
izy amy ny zavatra marc. Il n'a que de
Digitized by
Google
8 le j
SUP
786 —
SUP
la—. Tsy mandinika afa-tsy ny amban-
0ot*an#ort-javatra izy.
SUPERFICIEL, ELLE, adj. !• Ive-
lany. Cetlc plaie n'est que superficielle.
Ivelany fofsiny hiany io fery io. 2 # — ,
Ambangovangony, mandinika ny am-
bangovangony fotsiny.
SUPERFICIELLEMENT,adt?. 1* Ive-
lany. 2*—, Ambangovango.
SUPERFIN, INE, adj. Tsara indrin-
dra. Drap—. Lopôtra teara indrindra.
— , sm. Ny tsara indrindra.
SUPERFLU, UE, adj. Tsy anerany,
be loatra, mihoatra ny mety, ambira-
bava, foana. Ornements superflus. Hain-
go efa tsy anerany, be loatra, mihoa-
tra ny mety. Biens superflus. Am-
bin-bava. Paroles superflues. Teny foa-
na.
— , 8m. Ambim-bava. Il donne son— aux
pauvres. Omeny ny mahanlra ny am-
bim-bavany.
SUPERFLUITÉ, sf. Zavatra tsy ane-
rany, — be loatra, — mihoatra ny mety,
zava-poana. A quoi bon cette — ? Hatao
inona itony zavatra tsy anerany. etc.,
itony?
SUPÉRIEUR,EURE,acf/. 1* Ambony,
mihoatra, indrindra, be dia be. Les éta-
ges supérieurs. Ny rihana ambony. Les
classes supérieures. Ny olona ambony
toetra. Officier — . Manamboninahitra
ambony. Les ennemis étaient supé-
rieurs en nombre. Nihoatra isa ny fa-
havalo. Il a une intelligence supérieu-
re. Be saina indrindra, be saina dia
be saina izy. 2*—, Tsy resy. Il est —
aux revers. Tsy resim-pahoriana izy.
—, sm. Ny lehibe II faut obéir à ses su-
périeurs. Samy tsy maintsy hanaiky ny
lehibeny.
SUPÉRIEUREMENT, adv. Ambony,
mihoatra, tsara indrindra, tsara dia tsa-
ra. Il chante—. Mihira tsara indrin-
dra, tsara dia tsara izy.
SUPÉRIORITÉ, sf. Fiamboniana, fa-
hamboniana, fihoarana, fahefana. Il a
la — sur vous presque en toute chose.
Saika ambonwao, mihoatra anao amy
ny zavatra relietra izy. Il lait sentir sa
— . Mampiseho ny fiamboniany, ny/a-
hamboniany, ny fahefany izy.
SUPERLATIF, IVE r adj. Milaza toe-
tra ambony indrindra na ambany in-
drindra, milaza toetra tsara indrindra
na ratsy indrindra.
—, sm. Teny milozj loetra ambony in-
drindra na ambany indrindra, — loe-
tra tsara indrindra na ratsy indrindra.
— relatif. Teny milaza toetra ambony
indrindra na ambany indrindra, etc.
— absolu. Teny milaza toelra ambo-
ny dia ambony na ambany dia am-
bany, — toetra tsara dia tsara na ratsy
dia ratsy.
Au superlatif, loc. adv. Indrindra, be
dia be, izaitsizy. Il est bête au — . Adala
indrindra, adata dia adala, adala
izaitsizy izy.
SUPERLATIVEMENT, adv. Indrin-
dra, be dia be, izaitsizy.
SUPERPOSER, va. Mampifanongoa.
SUPERPOSITION, sf. Fampifanon-
goavana, fifanongoavana.
SUPERSTITIEUSEMENT, adv. 1-
Be fadifady, manaraka fomban-tsampy,
minomino foana. 2»— , Misy fadifady,
misy fomban-tsampy.
SUPERSTITIEUX, EUSE, adj et a.
1° Be fadifady, manaraka fomban-tsam-
py, minomino foana. Il est — . Be fadi-
fady, etc., izy. 2*—, Misy fadifady, mi-
sy fomban-tsampy, misy finoana adala.
Culte—. Fivavahana misy fadifady,
etc. ^
SUPERSTITION, sf. Fadifady, fom-
ban-tsampy, finoana adala.
SUPPLANTER, va. Mandresy an-to-
sika. Il a supplanté son rival. Nahare-
■ sy an-tosika izay nifaninana taminy
izy.
Se supplanter, vpr. Mifandresy an-tosi-
ka.
SUPPLÉANT, ANTE, ad/, et t. Mpi-
solo, mpanampy.
SUPPLÉER, va. Misolo, manampy. ma-
meno. — quelqu'un. Misolo olona. — ce
qui manque dans un autour. Manam-
py, mameno izay tsy ao amy ny boky
anankiray. — les cérémonies du baptê-
me. Manao ny /anarnpin' ny batemy.
— ce qui manque à une somme. Mame-
no izay tsy ampy amy ny vola.
—, vn. Misolo, mameno. Le .travail ne
peut — au génie. Ny asa tsy mahasolo
ny halalinan-tsaina. La valeur supplée
au nombre. Ny herim-po no mameno
ny isa.
Se suppléer, vpr. Soloana. L'amour ma-
ternel ne se supplée fias. Tsy azo soloa-
na ny fi lia van' ny reny niteraka.
SUPPLÉMENT, sm. Fanampy, fame-
no. Le — d'un livre. Ny fanampin' ny
boky anankiray.
Digitized by
Google
POPPP
SUP
SUPPLÉMENTAIRE, adj. M «solo,
manampy, raam.mo.
SUPPLIANT, ANTE, art; et s. Mifo-
na.
SUPPLICATION, sf. Fifonana, flhan-
tana, fitalahoana.
SUPPLICE, sm. 1* Fampijaliana, faha-
fatesana, faraonoana. Il subit le — du
fouet. Nampijalina taray ny kotopia
izy. Les supplices éternels. Ny fampi-
jaliana mandrakizay. La goutte est un
— . Mampijaly ny gaotra. Condamner
quelqu'un au dernier — . Manaraeloka
olona ho faty. On le mena au — . Nenti-
na tany amin* izay hampijallana, ha-
monoana azy izy. 2* flg. Zavatra ma-
hadikidiky, ahiahy be. C'est un —pour
moi d'entendre cet homme-là. Mahadi-
hfdiky ahy ny mihaino io lehîlahy io.
- L'avarice a ses supplices. Miteraka
ahiahy be ny fahihirana.
SUPPLICIÉ, ÉE, adj. el a. Novonoin-
ko faty.
SUPPLICIER, va. Maraono bo faty.
SUPPLIER, va. Mifona, mi hanta, mi-
lela-paladia, mitalaho. Je vous supplie,
Monsieur, d'aller le voir. Mifona, mi-
lianta aminao aho, Iclafiko ny faiadia-
11 ao, Torapokolahy, mba vangio kely
izy. Nous vous supplions, ô mon Dieu,
par les mérites de Jésus-Christ. Izahay
mifona, mihanta, mitalaho aminao,
milela-paladia anao, ry Andriamani-
tra, noho ny soa nataony Jeao-Kristy.
SUPPLIQUE, sf. Fangalahana. Voy.
Requétb.
SUPPORT, «m. Tohana. Comme Sou-
tien.
SUPPORTABLE, adj. !• Azo ieferi-
na, zaka. Le froid est—. Azo leferina,
etc., hiany ny hatsiaka. 2 # — , Tsy azo
tôinina loatra. Si cette expression n'est
pas fort bonne, elle est du moins — - .
Tsy tsara loatra ity fombam-pitenenana
ity, kanefa tsy azo tsinina loatra.
SUPPORTER, vu. t* Manohana. Ces
colonnes supportent la maison. Mano-
hana ny trano ireo andry ireo. 2 # — ,
Mandefitra, mihafy, miaritra, mahari-
tra, mahazaka, mahatanty, mahaleo. —
le froid. Mandefltra, mihafy , miari-
tra, maharitra, mahazaka, mahatan-
ty ny hatsiaka. — l'infortune. Mande-
fltra, maharilra t mahazaka fahoriana.
Cette marmite su-pporlc le feu. Afa/ia*
ritra >ny afo io vilany io, Co navire ne
787 —
SUP
supporterait pas la m or. Tsy hahari*
Ira, tsy h^haleo ny herin' ny ranoma*
sina io sambo io.
Se supporter, vpr. Mifandefltra.
SUPPOSABLE, adj. Heverina. Cela
n'est pas—. Tsy azo heverina izany.
SUPPOSÉ, ÉE, adj. Sandoka. Lettre
supposéo. Taratasy sandoka. Nom — .
Anarana sandoka. || loc. Des créanciers
supposés. Mpanombo-trosa, Cela—. Ra-
ha marina izany, raha tahaka izany.
— que.... Raha toa....
SUPPOSER, va. {• Manao ho marina,
Vous supposez une chose impossible,
Manao ho marina ny zavatra ananki-
ray tsy azo heverina h i anao. 2*—, Ma*
nao, mihevitra. Je suppose qu'il est hon*
note homme. Ataoho, heveriko fa ie-
hilahy tsara fanahy izy. 3"—, Manan-
doka. — un testament. Manandoha fa-
rahafatra. 4 # — , Raha tsy. L'éloquence
suppose un esprit sage, Tsy misy ma-
hay mandaha-teny raha tsy manam*
pahendrena.
Se supposer, vpr. Manao, mihevitra.
Il se suppose à la campagne. A taon y t
heveriny fa any an-tsaha izy.
SUPPOSITION, sf. !• Zavatra atao ho
marina ao an-tsaina fotsiny. Cette —
est inadmissible. Tsy azo inoana izany
zavatra atao ho marina ao an-tsaina
fotsiny izany. || loc. Dans cette — . Ra-
ha marina izany, raha tahaka izany.
Dans la— que.... Raha toa.... 2° — ,
Vinany, hevitra. Ce qu'il dit là est uno
pure—. Vinany fotsiny izay lazainy.
Vous faites des suppositions singuliè-
res. Mamoron-feeuiJra hafahafa hianao.
3*—, Fanandohana.
SUPPÔT, 8m. Mpiray tetika. Un— de
Satan. Olona mpiray ielika aminy Sala*
na, karin* olona.
SUPPRESSION, sf. i* Fisakanana tsy
hiseho, fanesoraoa. 2*—, Tsy fandeha-
nana. — de transpiration. Tsy fa)\de~
hanan* ny tsemboka.
SUPPRIMER, va. t° Misakana tsy hU
seho, manesotra. — un journal. Misa*
hana gazety tsy hiseho. — un acte. Ma-
nesotra taratasy misy fanekena. — un
mot* Manesotra teny anankiray. — des
impôls. Manesotra hetra. 2 - — , Tsy mi-
laza. Supprimez ces détails. Aza mila*
za ireo zavatra madinika ireo.
SUPPURATIF, IVE, adj* Mamoaka
nana, mampandeha nana.
— 5 sm. Fanafbdy mamoaka nana.
Digitized by
Google
SUR
— 788
SUR
SUPPURATION, sf. Fivoahan' ny
nana.
SUPPURER, vn. Mivoaka nana, man-
dcha nana.
SUPPUTATION, sf. Fanisana.
SUPPUTER, ra. Manisa.
SUPRÉMATIE , sf. Fiamboniana. Cet-
te nation a conservé la — dans le com-
merce. Izany fircnena izany nahatana
ny fiambotiiana amy ny varotra.
SUPRÊME, adj. 1* A m bon y indrindra.
Pouvoir—. Fahefana a m bony indrin-
dra. 2°— , Farany. Le moment—. Ny
tapak* andro farany, ny andro hahafa-
tesana.
Au suprême degré, loc. adc. Indrin-
dra, be dia be, izaitsizy.
SUR, prèp. t° Ambony, amy. S'étendre
— l'herbe. Mivalandôtra ambonin' ny
ahitra. Los étoiles sont — nos têtes.
Any àmbonin' ny lohantsika ny kinta-
na. Écrire — une ardoise. Manoratra
amy ny solaitra. —cette somme, il faut
retrancher dix. piastres. A min* io vola
io tsy maintsy hanesorana ariary folo.
—dix œufs, il n'y en avait pas un de bon.
Tarn y ny atody folo, tsy nisy iray tsara.
Il règne — plusieurs nations. Manjaka
amy ny flrenena maro izy. —ce. A min'
izany, amin' izay. 2*—, Amorona, ma-
nolotra, mitodikn, manatrika. Une mai-
son— le grand chemin. Trano ananki-
ray amorona, manolotra ny arabe. Il
a deux fenêtres — la rue. Manana vara-
varan-kely roa milodika, manatrika
ny arabo izy. 3 # — , Momba, ny amy ny.
Qu'a-t-on décidé — cela ? Inona no za-
vatra naraikitra momba izany, ny amin'
izany ? 4°— , Araka, noho. Juger de quel-
qu'un — la mine. Mi tsara olona araka
ny ondriny. Il l'excusa — son âge. Izy
nanala tsiny azy noho ny taonany. 5 # — ,
Tokony, sahabo, efa ho. Il vint— le midi.
Tonga tokony, sahubo tamy ny roa am
by ny folo antoandro izy. Il est — son
départ. Efa hiainga izy.
SÛR, SÛRE, ad). 1* Marina, to, tsy mi-
sy isalasalana, azo itokiana, mahatoky.
Ce qu'il dit est—, Marina, to, tsy mi-
sy isalasalana izay lazainy. Go profit
est—. Tsy misy isalasalana, azo ito-
kiana fa ho azo izany tombom-barotra
izany. Les chemins sont sûrs. Azo ito-
kiana, mahatoky ny lâlana. Le temps
n'est pas — . Tsy azo itokiana ny toetry
ny andro. C'est un ami—. Sakaiza ma-
hatoky io. 2°— , Mahomhy, kinga, tsnra,
mahay. Remède—. Faoafody mahom-
by. Il a la main sûre. Kinga tànana izy.
Il a la mémoire sûre. Mahatadidy tsara
izy. Ce cheval a le pied—. Mahay man-
deha io soavaly io. 3 # — , Mahalala mari-
na, mahafantatra marina, matoky. Je
suis — que cela est. Mahalala marina
aho, fantatro marina fa izany no izy.
Je suis — de lui. Matoky azy aho.
A coup sûr, pour sûr, loc. adv. Tsy
misy isalasalana.
SURABONDAMMENT, adv. Be lua-
tra, foana, mihoa-pampana.
SURABONDANCE, sf. i* Habetsaha-
na. 2 # — , Habetsahan-doatra, hafoanana,
fihoa-pampana.
SURABONDANT, ANTE, adj. f Be
dia be, diso vala, sesehena. 2 # — , Be loa-
tra, foana, mihoa-pampana. Ce que vous
ajoutez est—. Be loatra, zava-poana
ny anampinao.
SURABONDER, vn. f Be dia be,
diso vala, sesehena, betsaka. Les den-
rées surabondent. Be dia be, etc.,
ny varotra. 2 # — , Be loatra, foaua, mi-
hoa-pampana. Où le péché abondait,
la grâce a surabondé. Be uy ota, fa ni-
hoa-pampana ny fahasoavaoa.
SURAJOUTER, va. Manampy indray.
SURANNÉ, ÊE, adj. Antitra, tranai-
ny. Passe-port — . Pasipaoro antitra.
Mode surannée. Lamody antitra. Habit
— . Akanjo tranainy.
SURBAISSÉ, ÉE, adj. Iva loha. Voû-
te surbaissée. Andohalambo ïoa loha.
SURCHARGE, sf. 1* Fanampin* enta-
na, tsindrin' en tan a. 2* fig. Fanampim-
pahasahiranana.
SURCHARGÉ, ÉE, p. et adj. l'Nove-
sarana entana loatra, mavesatra— , no-
tsindriana entana be loatra. 2* fig. Be
loatra, tototra — . Il est — de travail. Be.
/olo-drahara.ha loatra izy.
SURCHARGER, va. 1* Mamesatra en-
tana be loatra, manrndry entana be loa-
tra. Vous avez surchargé ce cheval. Na-
mesatra entana be loatra, nanindry
entana be loatra io soavaly io hianao.
2* fig. Manototra loatra.
Se surcharger, vpr. 1* Mivesatra en-
tana loatra. Il loc. 8e — l'estomac. Ho-
mana be loatra. 1* fig. Miandraikitra
raliaraha be loatra.
SURCROIT, sm. Fanampy. Pour — de
malheur. Ho /anampim-pahoriana.
SURDENT, sf. Nifyjsosona.
Digitized by
Google
SUR
— 789
SUR
SURDITÉ, sf. Harenina, hadonto.
SUREAU,sm. Karazan-kazo bc voloaty.
SÛREMENT, adv. f Àmin-toky. Vous
pouvez marcher — . Mahazo mandroso
arnin-toky hianao. 2°— , Tsy misy isa-
lasalana. Il viendra — . Tsy misy isala-
solana fa ho avy izy.
SURENCHÈRE, sf. Fanongonam-ba-
rotra indray.
SURENCHÉRIR, vn. Manongom-ba-
rotra indray.
SURENCHERISSEUR, sm. Mpanon-
gora-barotra indray.
SURÉROGATION, sf. Zavatra atao
fitia tsy mba hetra, zavatra tsy didy fa
sitraka.
SURÉROGATOIRE, adj. Atao fitia
tsy mba hetra, tsy didy fa sitraka.
SÛRETÉ, sf. 1° Toky, tsy fahatahora-
na, fandriana fehizay, tsy iiahiahiana.
Il n'y a pas de — à demeurer là. Tsy
mahaloky, mahataholra ny raitoetra
ao. Il est en—. Tsy matahotra, tsy
manana ahiahy intsony izy. La —
publique est bien établie. Mandry
fehizay ny tany. Serrure de — . Hidy
mahaloky. Vous pouvez agir ainsi en
toute — de conscience. Tsy raisya/iia-
hinao raha manao izany. 2—, Antoka.
Donner des sûretés. Mametraka antoka.
3°— , Hakingana, haîsarana, fahaizana.
Il a une grande— de main. Kinga tana-
na izy. Voy. Sur.
SUREXCITATION, sf. 1* Fanairana.
2°— , Hatezerana.
SUREXCITÉ, ÉE, adj. f Taitra. 2*— ,
Tezitra, raisafoaka.
SUREXCITER, va. f Manaitra. 2- fig.
Mahatezitra, mampisafoaka.
SURFACE, sf 1° Voho, ivelany, fanam-
bony, zavatra. La — de la terre. Ny vo-
hon' ny tany. La— du corps. Ny ivelatï
ny vatana. La — de l'eau. Ny fayiam-
bonin'ny rano. —raboteuse. Zavatra
maraorao. 2 # fig. Endrika, raviny, ive-
lany. Il s'arrête à la — dos choses. Man-
dinika fotsiny ny endri-javatra, ny ra-
vind raotn-javatra, ny ivelambelany
amy ny zavatra izy.
SURFAIRE, ra. 1° Manao lafo loatra,
mivaro-bolony. 2*— , Midcra loatra.
SURGEON, sm. Solofon-kazo.
SURGIR, vn. Mipo*aka, mitranga. Des
difficultés surgissent. Misy zava-tsaro-
tra muro miposaka, etc.
SURHAUSSEMENT, sm. Hahavo lo-
ha, fisondrotam-bidy.
SURHAUSSER, ra. Manao avo loha,
mampisondro-bidy. — uno voûte. Manao
andohalambo avo loha. —uno marchan-
dise. Mampisondrotra uutim-barotra
anankiray.
SURHUMAIN, AINE, adj. Milioatra
ny any ny olona.
SURINTENB ANGE, / Fitandremann.
SURINTENDANT, sm. Mpilandrina.
— des finances. Mpitûndrina ny volam-
panjakana.
SURLENDEMAIN, sm. Afakampitso.
Le — de mon départ. Tamy ny afak&m-
pitson* ny nialako.
SURMENER, ta. Manasatra biby loa-
tra. —un cheval. Manasatra soavaly
loatra.
SURMONTABLE, adj. Azo rcsena.
Obstacle,—. Sampona azo retena.
SURMONTER, ra. 1° Milioatra. L'eau
surmonte les digues. Mihoatra ny fe-
filoha ny rano. 2*—, A m bon y. Le lit est
surmonté d'un baldaquin. Misy tataro
co ambonîn' ny farafara. 3* fig. Mandre-
sy, mihoatra. — sa colère. Mandresy
ny hatezcrany. Il a surmonté ses con-
currents. Nandresy, nihoatra ny mpi-
faninana taminy izy.
Se surmonter, vpr. Mahafuhy Lena, ma-
nindry fo, manonom-po.
SURNAGER, vn. !• Mitslnkafona, mi-
sa voana. 2 # fig. Maharitra. La vérité
surnage toujours. Maharitra mandra-
kariva ny marina.
SURNATUREL, ELLE, adj. 1- Mi-
hoatra ny herin' olombelona, mihoatra
ny toetry ny olombelona, avy amin' An-
driamanitra. Puissance surnaturelle. Fa-
hefana mihoatra ny herin' olombe-
lona. La grâce est un don — . Ny faha-
soavana dia fanomezan' Andriamanitra
milioatra ny toetry ny olombelona.
Vérités surnaturelles. Teny tinoana nam-
baran' Andriamanitra. 2°— , Mahaga-
ga. Cet enfant a un esprit — . Mahaga-
ga ny sain* io zazalahy io.
—, sm. Zavatra mihoatra ny herin' olom-
belona, etc.
SURNATURELLEMEMT, adv. Mi-
hoatra ny herin' olombelona, etc.
SURNOM, s m. Fanampin* anarana.
SURNOMMÉ, ÉE, adj. Nampiana ana
rana. Il fut — le Grand. Nampiana
anarana hoc Ilav malaza izv.
Digitized by
Google
SUR
— 790 —
SUS
SURNOMMER, ta. Manampy anara-
na.
SURNUMÉRAIRE, adj. Mihoatra ny
isa raikitra. Employé — . Mpanao raha-
raha mihoatra ny isa raikitra.
— , sm. Ambin' ny mpanao raharaha tsy
mahazo karama.
8URNUMÉRARIAT, sm. Anrlro sa-
sany anaovan' ny 8urnuméi % aire raha-
raha.
SURPASSER, va. !• Mihoatra. Il le
surpasse d'un ompan. Mihoatra azy
irain-jeby izy. 2° fîg. Mihoatra, tsy taka-
tra. Il les surpasse tous on science. 3/i-
hoatra azy rehetra amy ny fahaizana
izy. Cela surpasse ma port£«. Tsy taka-
try ny saiko izany. 3*—, Mahagaga. Cet
cvèneraeut me surpasse. Mahagaga ahy
izany zavalra miseho izany.
Se surpasser, vpr. Manao tsaratsara ko-
koa noho ny taloha.
SURPATER, va. Miviily lafo loatra,
manakarama be loalra.
SURPLIS, sm. Akanjo fotsy malala-là-
nana fanaon' ny pretra.
SURPLOMB, sm. Fandondona, fan-
doml a.
SURPLOMBER, un. Mandondona,
mandomba. Ce mur surplombe. Man-
dondonn, etc., io ampiantany io.
SURPLUS, sm. Ambiny. Je vous aban-
donne le — . Afoiko ho anao ny ambi-
ny.
Au surplus, loc. ado. Arykoa, kanefn.
SURPRENANT, ANTE, adj. Maha-
gaga, mahataitra.
SURPRENDRE, va. 1* Maliazo am-
body omby, mahazo an tânana, manka-
tratra. —un voleur. Mahazo mpanga-
latra am-body omby. — un enfant en
faute. Mahazo antànava zazalahy ma-
nao hadisoana. 2*—, Manampoka, miso-
voka. — l'ennemi. Manampoka, etc.,
ny fahavalo. La mort nous surprend.
Tampohina, sovohin'ny fahafatesana
isika. 3 # — , Mamitaka. manodôka, maha-
zo am-pltaka, maka an-tsokosoko, ma-
hita tampoka. Il 8\?st laissé — par ses
promesses. Voafltaka, vozsodôky ny
teny napelrany izy. Il a surpris ma si-
gnature. Nahazo ampitaka ny sonia-
ko izy. — des lettres. Maka an-teoko-
soko ny taratasy ampitond raina. 4*—,
Mahagaga, manaitra. Otto nouvelle m*a
Mirpris. Nahagagn. nanailra ahy iza-
ny za\ a-baovao izany, No surprenez pas
votre cheval. Aza tairina ny soavali-
nao.
Se surprendre, vpr. Mahita tampoka.
Je me suis surpris à pleurer. Hitako
tampoka fa nitomany aho.
SURPRISE, *f. 1* Fanampohana, fiso-
vohana, suvoka, sovok' ady. 2" — Fita-
ka, sodôka. 3°— , Figagana, funairana,
fahatairana.
SURSAUT, sm. Fahatairana* S'éveil-
ler en—. Mifoha amimpa/ia/airana.
SURSÊANCE, sf. Fanemorana, fampi-
hemorana.
SURSEOIR, va. et vn. Manemotra,
mampihemotra. On a sursis le juge-
ment Nahemotra ny titsarana.
SURSIS, ISE, p. et adj. Nahemotra,
nohemorina.
— , sm. Fanemorana, andro. Il a obtenu
un—. Nahazo andro izy.
SURTAXE, 8f. 1° Fanampin-ketra, fa-
nampim-padintseranana, etc. 2* — , He-
tra be loatra, fadintseranana be loatra.
SURTAXER, va. Mampandoa hetra
be loalra, — fadiotseranana be loatra.
SURTOUT, acte. Indrindra.
—, 8m. Akanjobe, palitao lava.
SURVEILLANCE, sf. Fitandrcmana,
fanaovana andry maso.
SURVEILLANT, ANTE, s. Mpitan-
drina.
SURVEILLER, va. et un. Mitandri-
na, manao andry maso. — les travaux.
Mitandrina ny raharaha. — quelqu'
un. Mitandrina, etc., olona.
SURVENANT, ANTE, adj. et a. Ton-
ga tampoka.
SURVENDRE, ra. Manao lafo loatra,
mivaro-boiony.
SURVENIR , vn. !• Tonga tampoka.
Un loup survint. Nisy a m bondi a anan-
kiray long* tampoka. ?•— , Miampy. Si
la fièvre survenait, c'est un homme mort.
Raha miampy tazo ny aretin' io olona
io, dia maty izy.
SURVENTE, 8f. Fanaovana lafo loatra.
SURVIVANT, ANTE, adj. et a. Sisa
velona, velona aoriana.
SURVIVRE, vn. f Velona aoriana. Il
a survécu à ses enfants. Velona taorîan*
ny zanany izy. 1 m fig. Velon-dialsy. —à
son honneur. Velon-dratsy. afa-bar«lka.
SUS, prèp. Courir— à quelqu'un Ma-
nenjika olona mba hisauibotra na La*
mono azy.
h.
Digitized by
Google
sus
— 791
SYM
— , in t. Mahercza. —aux armes. Mahe-
_ re^ra, raiso ny fiadiana !
En sus, loc. adc. Ambony. Il a touché
des gratifications en— de ses appoin-
tements. Nahazo fankasitrahana ambo-
nin' ny karamany izy.
SUSCEPTIBILITÉ, sf. Hasarotiny.
8USCEPTIBLE, adj. 1* Azo, misy, azo
akana. Cette maison est — d'améliora-
tions. Azo amboarina tsaratsara kokoa
io trano io. Ce verset est — de plusieurs
sens. Misy, azo akana hovitra maro io
andininy io. 2 # fig. Mora sosotra, saro-
ttny, mora mararin-teny. Il est fort — .
Mora sosotra, etc., loatra izy.
SUSCITER, va. 1* Maniraka. Dieu a
suscité des prophètes. Andriamanitra
naniraka mpaminany. 2 # — , Mananga-
na, mampitranga. mamoky. —des obs-
tacles. Jl/anangan-tsampona. —des em-
barras. Mampitranga fahasahiranana.
Il les a suscités contre moi. Namokxj
azy ireo mba hanohitra ahy izy. || loc.
— lignée à son frère. Mamelo-maso ny
rahalahiny.
SUSCREPTION, sf. Ladirosy, sont a.
Voy. Adresse.
SUSDIT, ITE, adj. Voalaza teo. La
susdite maison. Ilay trano voa laza leo.
SUSPECT, ECTE, adj. Maropiahiahy,
ahihina. Cet homme m'est — . Mampia-
hiahy ahy, ahihiho io olona io. Il est —
d'entretenir des intelligences avec l'en-
nemi. Ahihina ho miray tolika amy ny
fahavalo izy.
SUSPECTER, va. Miahiahy. On sus-
pecte sa doctrine. Ahihina ny fampia-
narana ataony.
SUSPE&DRE, va. 1* Manantona. —
une lampe. Manantona fanaovan-jiro
solika. 2* fig. Mampitsahatra andro vitsi-
vitsy, mitsahatra, mijanona. On a sus-
pendu los hostilités. Natsahatra andro
vit$icit8y ny a<ly. — son ressentiment.
Mitsahatra tsy hanao lolom-po. Les
troupes ont suspendu leur marche. Ni-
janona tsy nandroso ny miaramila. Il a
suspendu son travail. Ni janona tsy nia-
sa izy. 3*—, Manesotra andro vitsivitsy
amy ny raharabany. — un officier. Ma-
nesotra manamboninahitra anankiray
amy ny raharahany mandritra andro
vitsivitsy.
Se suspendre, rpr. Mihantona. Se —
« une branche. Mihantona amy ny ran-
tsau-kazo.
SUSPENDU, UE, p. et adj. f Nahan*
tona, mihantona, mihevaheva t miualo-
halo. Ijes nues sont suspendues en l'air.
Mihevahcva t mihalohalo eny amy uy
habakabaka ny rahona. Pont—. Tete-
zana mihcvaïwva, mihalohalo. Voi-
ture suspendue. Kalesy miheenheva
ambony vimiaina, t* fig. Natsahatra,
mitsahatra, mijanona. 3° — , Nesorina
tamy ny raharahany andro vitsivitsy.
SUSPENS (EN), toc. ad ». 1- Misai*-
sala, miroahana, mihambahamba. 2*— ,
Mihantona, tsy tapaka. L'affaire est en
— . Mihantona, etc., ny raharaha.
SUSPENSIF, IVE, adj. Mampitsaha-
tra.
SUSPENSION, .s/*. 1° Fanantonana, fi-
hantonana. 2*/îg. Fitsaharana andro vi-
tsivitsy, fitsaharana, fijanonana. 3"—,
Fanesorana andro vitsivitsy amy ny ra-
haraha.
SUSPICION, sf. Fiahiahiana, ahiahy.
Voy. Soupçon.
SUSTENTATION, sf. Famelomana, iï-
velomana.
SUSTENTER, Da. Mamelona.
Se sustenter, vpr. Ivelomana. Il n'a pas
de quoi se — . Tsy manan-fctuctomana
izy.
SUTURE, sf. Vitrany. Les sutures du
crâne. Ny vitran' ny karan-doha.
SUZERAIN, AINE, adj. et s. An-
drian-torapom-bodivona mifohy andrian-
torapom-bodiv on a lia fa.
SUZERAINETÉ, */'. Fiambonian* ny
suzerain.
SVELTE, adj. Manifinify. kivahimba-
hiny. Femme—. Vchivavy manifinify,
etc.
SYBARITE, sm. Mpanaram-haUiua.
SYCOMORE, s m. Amontana.
SYLLABAIRE, sm. Fiandoha-miana-
tra, lesona.
SYLLABE, sf. Vakiteny iray.
SYLLABIQUE, adj. Momba ny vaki-
teny.
SYLVESTRE, adj. Anatin' ny ala.
SYMBOLE, «m. 1° Ohatra. Le lion est
le — de la force. Ny liona no ohatra
amy ny hery. 2*—, Filazana ny teny li-
noana, simboly,
SYMBOLIQUE, udj. Misy ohatra.
SYMBOLISER, ra. Manohatra. Cette
statue symbolise la force. Manohatra
ny hery io sarioloua io.
SYMÉTRIE, *f. Fitanarahaua, Hlahaira.
Digitized by
Google j
TAB
— 792 —
TAB
Ces doux portes feront — . Ilifanaraka
ireo varavarana iv»a ireo. Observer la
— . Mampifanaraha. mandahatra zi-
vatra. La — du corps humain. Ny fila-
hatry ny vatan* ny olombelona.
SYMÉTRIQUE, adj. Mifanaraka. mi-
lahatra. Des phrase» symétriques. Feho-
zan-teny maro mifanaraka.
SYMÉTRIQUEMENT, adv. Mifana-
raka. milahatra.
SYMÉTRISER, vn. Mifanaraka, mila-
hatra.
SYMPATHIE, sf. Fifa'iarahana, flfan-
katiavana. Il y a de la — entre eux. Mi-
fankatia izy ireo.
SYMPATHIQUE, adj. Mifanaraka, mt-
Tankatia.
SYMPATHISER, vn. Mifanaraka, ml-
fankatia. Leurs caractères sympathisent.
Mifanaraka ny toe-panahin* izy ireo.
SYMPHONIE, sf. f FilMnarahan' ny
zava-maneno maro. 2*—, Zava-maneno
maro miaraka amy ny feo.
SYMPTÔME, sm. 1° chaîna ntarana ma-
nambara ny toetr* aretina, lazon* areti-
na. 2* fîtj. Fanuntarana, fanambarana.
J/'s pleurs sont le — de la douleur. Ny
ranomaso no famantarana, no manam-
bara ny alaholo.
SYNAGOGUE, *f. Synagoga, trano
livavahan' ny Jody.
SYNCHRONIQXJE, adj. Tableau —.
Takela-taratasy misy tilaharan-javatra
niara-nisoho tamy ny tany samihafa.
SYNCHRONISME, sm. Piarahana.
SYNCOPE, sf. Hatoranana.
SYNDIC, sm. Mpiadidy ny raharahan'
ny fikambanana anankiray.
SYNDICAL,, ALE, adj. Momba ny ra-
harahan' ny syndic.
SYNDICAT, sm. 1* Raharahan* ny syn-
die. 2 # «-i, Fikambarwia. Former un—.
Mamorona fikambanana anankiray.
SYNODAL, ALE, adj. Momba ny sy-
node.
SYNODALEMENT, ado. Amy ny sy-
node.
SYNODE, sm. Fivorîan* ny pretra vorin'
ny eveka.
SYNONYME, adj. et sm. Teny mitovy
he vitra amy ny teny hnfa.
SYNONYMIE, sf. Fitovian-kevitry ny
teny samihafa.
SYNONYMIQUE, adj. Momba ny fito-
vian-kevitry ny teny samihara.
SYNOPTIQUE, adj. Mampiseho anka-
pobe ny zavatra samihafa. Tableau —
d'une science. Takela-taratasy ma m pi*
seho ankapobe ny zavatra samihafa
momba ny fahaizana anankiray.
SYNTAXE, sf. Fandabaran-tcny araka
ny graroara, lalàna momba ny landaha-
ran-teny araka ny gramara.
SYPHILIS, sf. Pery mihady, kobay, te-
ty, farasisa.
SYPHILITIQUE, adj. Momba ny sy-
philis.
SYSTÉMATIQUE, adj. I- Momba ny
fampianarana anankiray. £•— . Miankina
amy ny fampianarana foronin' ny saina
fotsiny. mamorona famj ianarana vao-
vao. Opinion—. Hevitra miankina amy
ny fampianarana foronin' ny saina
fotsiny. Esprit — . Olona mamorona
fampianarana vaovao.
SYSTÈME, sm, 1* Fampianarana. II a
imaginé un nouveau — . Namorona fam-
pianarana vaovao Izy. 2*—, Zavatra
maro mitambatra, fomha. Le— nerveux.
Ny hozatra rehetra mitambatra. — de
gouvernement. Fo mbam-panjakana. —
métrique. Fombz fandref<*sana, fandau-
jana sy famarana miankina amy ny me-
tatra.
T
TA, adj. posé. f. Voy. Ton.
TABAC, sm. Paraky. || toc. •— marron.
- 8evabe.
TABATIÈRE, sf. Tuhatera, batora,
tongobolo.
TABERNACLE, sm. Tranolay, taber-
U'iluku.
TABLATURE, sf. Donner de la — à
quelqu'un. Manahirana olona.
TABLE, sf. !• Latabatra. —à manger.
Latabatra Hhinanana. La sainte — . Ny
latabatra masina. — de nuit. Latabatra
kely faraolraka ao akaïkin* ny fandriana.
V— , Ilanina fihinana, lUiinanana. Il
Digitized
.GooQÏe
TAC
— 793 —
TA!
a une bonne—. Tsar a ny hanina fihi-
nany. 80 mètre à — . Mipetraka hihina-
71a. Tenir —ouverte. Mandray olona na
iza na ira mba hiara-mi/itnana aminy.
Donner la — à quelqu'un. Mamelona
olona ary mampiara-mi/una?îa azy
aminy. — d'hôte. Fihinanana ao an-
tranom-bahiny misy fotoma sy vidiny
raikitra. Rester sous la — . Marao tsy
afa-miala eo am-pi/imanana. 3*—, Vato
fisaka, takelaka, flzahan-takelaka, take-
la-taralasy. Les tables de la loi. Ny va-
to fisaka nanoratan* Andriamanitra ny
lalàna. — de marbre. Tafce/a-raarba. La
— d'un livre. Ny fizahan-takelaka amy
ny boky anankiray. — do Pythagore.
Takela-tarntasy misy fampltomboana.
TABLEAU, sm. 1* Sary voahoso-doko.
—d'église. Sary voahoso-doko ho any
ny trano leglizy. 2*—, Zavatra mahate-
bijery, fampisehoana. Cette plaine offre
un — ravissant. Zavatra mahate-hijery
izany tany lemaka izany. Faire un — des
vices et des vertus des hommes. A/am-
piseho ny haratsiana sy ny hatsaram-
panahin'ny olombelona. 3*—. Rejistra,
takela-taratasy mampiseho ankapobo ny
zavatra samihafa, tablao. Il est inscrit
au—, Voasoratra amy ny rejistra izy.
—historique. Ta/tefa-ïara/a*i/ mampi-
seho ankapobe ny' zavatra samihafa
momba ny tan tara.
TABLETTE , sf. {• Talantalana. Ta-
blettes d'armoire. Talantalana maro
anaty lalomoara. 2 - — , Takelaka. —de
chocolat. Ta/<efa-tsokolâ. 3°— , Fafana.
TABLIER, «m. Aron' akanjo anoloana.
TABOURET, sm. Seza bory, akalana.
TAGAMACA, sm. Vintanina (hazo).
TACHE, sf. 1* Loto, pentina, tandra,
hoditoho, panda. Habit plein de taches.
Akanjo rakotra. loto, pentina. Un chien
blanc qui a des taches noires. Alika
fotsy mipentimpentina mainty. Il a
des taches au visage. Misy faudra,
hoditoho, pantin ny tarehiuy. î* fig.
Loto, panda, tsiny, kilema, takaitra. La
— du péché. Ny Jofom-pahotana. La
Vierge sans—. Ny Virjiny tsy azon'ny
loto, tsy misy panda. Il y a "des taches
dans cet ouvrage. Misy tsininy, kilo-
many io.bokyio. Cetie action est une-
dans sa vie. Kilemany, takaitrany ta-
my ny andro niainany izany nataony
izany.
TÂCHE, sf. 1° Asa asaina atao amy ny
andro vuafetra, latasy, karama fohv, ka-
rama be. Voici la — que je vous donne
pour aujourd'hui. Inty ny tau, In tany
asaiko ataonao anio. Ces ouvriers tra-
vaillent & la—. Manao latasy, karama
fohy, karama be ireo rapiasa iroo. 2°
fig. Prendre à — de faire une chose Mi-
kelyaina mbabanao zavatra anankiray.
TACHER, va. 1* Mandoto, marnent ina.
Il a taché son habit avec de l'encre.
Nandoto, namentina ranomainty ny
akanjony izy. î m /lg. Mandoto, mampisy
takaitra.
TÂCHER, vn. Mikely aina, manao izay.
Tâchez de bien travailler. Mikeleza ai-
na mba hiasa tsara. Il tache à le décon-
certer. Manao izay haliavery hevitra
nzy izy.
TACHETA, &E, ad/'. Mipentimpentina,
vanga, maramara, sada, vamlana. Chion
blanc —de noir. Alika fotsy mipentim-
pentina mainty. — vanga- maintv.
Fleur tachetée de rouge. Vnninkazo
maramara mena. Bœuf— de blanc et
de noir. Omby sada mainty. Chat — .
Saka vandambandann.
TACHETER, va Marnent impenlina,
mamandambandana.
TACITE, adj. Tsy voalaza nnefa fnnta-
tra rahateo. Convention—, Fanel^ïia **7
voalaza anefa fan taira rahateo
TACITEMENT, ado, Tsy lazaina ne-
fa fantatra rahateo.
TACITURNE, ad/. Vitsy teny, jomôka,
mijomôka, jadfha, mi.jadina, jinina, mi-
jinijiny. jahidv, mijahidy, mong^na.
TACITT7RNITÊ, sf. Fijomoka, fiïiniji-
ny, fljahidy.
TACT, sm. 1* Fitsapana. Cela se connaît
au — . Fantatra izany raha tsnpnina. 2»
fig. Fitsarana. fahaizana olona, fahaîa-
lana fomba. Il a du — . Mahay milsara
zavatra, mahay olona, mahalala fom*
6a izy.
TACTICIEN, sm Mpahay tetik'ady.
TACTILE, ad;. Azo tsapaina.
TACTIQUE, sf. !• Fahaizana tetik'ady.
•'• fig. Fitondrana, fanao. Il employa
dans cette affaire une — fort adroite.
Nampiseho fahendrena lehibe izy tamy
ny nitondrany izany raha raha izany.
C'est là sa — ordinaire. Izany no fanao-
ny saika mandraknriva.
TAFFETAS, sm. Karazam-pnrasily.
TAFIA, sm. Toaka, barisa, betsabetsa,
TAÏAUT, Aoritsa.
TAIE, sf. Fonon'ondana.
Digitized by
Goo
■s\
TAI
— 794 —
TAL
TAILLADE, sf. i« Ny voadidy, ratra.
Il s'est fait une— au menton. Nandidy,
nandvalra ny somany izy. 2°— , Ny
voadidy niitsangana, ny voàtataka mi-
tsangana. Il a fait une — dans cette étof-
fe. Nodidiany, nolatahany mi/aan-
gana io lamba io.
TAILLADER, va. !• Mandidy, man-
d ratra. 2 # — , Mandidy mitsangana, ma-
nataka niitsangana.
TAILLANDERIE, sf. Fanefem-by fia-
sana, tefy vy — .
TAILLANDIER, sm. Mpanefy vy fia-
sana.
TAILLANT, sm. Mason' antsy, lelan-
java-maranitra. Aiguiser le — d'un cou-
teau. Maka mason' an tsy. Prendre un
couteau par le — . Mandray antsy amy
ny lelany.
TAILLE, sf. !• Hahavo, halava, tsanga-
nana, vatana, andilana. Il a une —
moyenne. Antoniny ny hahavony, ny
hatavany, olona onony izy. Il a une
haute—. A robe, lava be, jaobe, ren-
gaina izy. Quia une belle—. Tsanqa-
nana. lia la — courte. Fohy vatana izy.
Elle a la — effilée. Kely andilana izy.
2*—, Lela sabatra. Frapper d'estoc et
de—. Mamely amy ny loha sabatra sy ny
lelany. 3 - — , Fandidiana. flpaihana, fika-
pana, fandrantsanana, <fanetez?na, fan-
dranitana. La— de cet habit ne vaut rien.
Ratsy ny nandidiana io akanjo io. Pier-
re de — . Vatovoapataa, voakapa. Il en-
tend bien la — des arbres. Mahay man-
dranlsana, manely hazo izy.
TAILLÉ, ÉB,p. et adj. Voadidy, nodi-
diana, voapaika, nopaihina, voakapa,
nokapaina, voarantsana, norantsanana,
voahety, nohetezana, voaranitra, nora-
nitana, tsanganana, bikana. Plumes tail-
lées. Volom-borona voaranitra. Homme
bien—. Olona tsanganana, bikàna.
TAILLE-CRAYON, sm. Fandranita-
na pensily hazo.
TAILLE-DOUCE, sf. Fisokirana amy
ny takela-barahina, sary atao amy ny
takola-barahina voasokitra.
TAILLE-PLUME, sm. Fandranitam-
bolom-borona.
TAILLER, va. !• Mandidy, mipaika,
mikapu, mandranlsana. manety, man-
dranitra. — des chemises. Mandidy
akanjo lobaka. — du pan par morceaux.
Mandidididy mofo. — la vigne. A/an-
drantsana, manety foto-boaloboka. 2'
fig. — en pièces une arm^e. Mandresy
tafika anankiray indrindra. — des crou-
pières à quelqu'un. Manangan-tsampo-
na amin* olona. — de la besogne à
quelqu'un. Manototra raharaha o'ona,
manome raharaha be olona, manangan-
tsampona amin" olona.
TAILLEUR, sm. Mpandidy, mnanjai-
tra, mpipaika, mpikapa, tambato, m pan-
drantsana, mpanety. La boutique d'un
— . Ny tranon' ny mpanjaitra ananki-
ray.— de pierres. Mpipai-bato, mpi-
kapa vato. tambato.
TAILLEUSE, sf. Vehivavy mpandi-
dy akonjom-behivavy.
TAILLIS, sm. Kirihitr' ala.
TAIN, sm. Manjam-pitaratra.
TAIRE, va. Tsy milaza. — une circons-
tance. Tsy milaza zavatra madinika
anankiray.
Se taire, vpr. 1* Mangina, tsy mi te av.
Tais-toi. Mangina, aza miteniteny, ry
ley ity. Faire — . Mampangina. 2 # — ,
Mitony, tsindriana. Les vents se turent
à la voix de Jésus-Christ. Raha vao ni-
teny Jeso-Kristydia n iton y ny rivotra,
En de telles circonstances, les ressenti-
ments doivent se — . Amy ny zavatra
toy izany tsy maintsy hotsindriana
ny lolom-po. Faire—, Mampifony, ma-
nindry.
TALENT, sm. fTalenta, volan'ny ntao-
lo mitovitovy amy ny ariary arivo. 2* fig.
Fahaizana, halalinan-tsaina, saina. Il a
du — pour la peinture. Mahay hoso-do-
ko izy. Homme de — . Lehilahy mahay,
lalin-tsaina, be saina. 3*—, Olo-mahay.
C'est un vrai — . Mahay tokoa izy.
TALION, sm. Valim-bonoana, tsimba-
livaly. Il souffrit (a peine du — . Azon'
ny valim-bonoana izy. La loi du — veut
que l'on crevo un œil à celui qui a cre-
vé un œil à un autre. Araka ny lalàna
taloha dia tsimbzlivaly ny zavatra, ka
izay namotsitra mason' olona dia mba
potsirina koa ny azy.
TALISMAN, «m. 0«ly fanjambana, ody
fankatoavana.
TALMUD, sm. Boky misy ny fombam-
pivavahan' ny Jody izay vita taoriany
Jeso-Kristy.
TALOCHE, sf. Po-doha. Il- lui donna
une—. Nopohiny ny lohany.
TALON, sm. !• Ombalahin-tongotra, vo-
dy tongot"a. L'os du—. Ny taolun' ny
omhalahin-tongotta, etc. Il a le— iVor-
ché. Niempaka ny ombaUhin-longo-
Digitized by
Google
TAX
— 795 —
TAN
ny. Remettre des talons à «les souliers.
Manisy vody /ongo-kiraro indray. 2* fig.
Marcher sur los talons de quoiqu'un.
Manjohy olona akaiky. Il est toujours à
mes talons. Manjohy, manenjikaahy la-
landava izy. Tourner les talons. Miala.
Montrer les talons. Miriatra, mandositra.
TALONNER, va. 1* Manjohy akaiky.
2* fig. Manenjika,
TALUS, sm. 1-Fisolampy. 2*— , Fisom-
pirana. Couper une chose en — . Mana-
I aka zavutra misompirana.
TAMARIN, sm. Voamadilo.
TAMARINIER, sm. Madilo.
TAMBOUR, sm. f Langorony. H loc.
— de basque. Araponga tapaka. 2*—,
Mpively langorony. —major. Lehibeu'
ny miaramila mpively langorony. 3*—,
Aro rivotra ao am-baravarana.
TAMBOURIN, sm. Karazan-dangoro-
ny, ampongakely.
TAMBOURINER, en. Mively langoro-
ny.
—, va. Mively langorony mba hitady za-
vatra very.
TAMBOURINEUR, 8m. Mpively lan-
gorony.
TAMIS, sm. Sivana, lanintsanana.
TAMI8AGE, sm. Fanasivanana, fanin-
tsanana.
TAMISER, va. Manasivana, manintsa-
na. — de la farine. Manasivana, ma-
nintsana lafarina.
TAMPON, sm. Tsen Usina, tampina.
TAMPONNEMENT, sm. Fanentsena-
na, fanampenana.
TAMPONNER, va. Mancntsina, ma-
nampina.
TAM-TAM, *m. Karazan* amponga ta*
paka vita amy ny metaly.
TAN, sm. Hodi-kazo fandoman-koditra.
TANGER, va. Mananatra, mitezitra.
Comme Réphim\ndrr.
TANDIS QUE, loc. conj. Raha, dicny
mbola. Il s'amuse, — nous travaillons.
Milalao izy raha miasa izahay. — vous
êtes ici. Dieny mbola eto hianao.
TANGAGE, «m. Fisavoamboan'ny sam-
bo.
TANGENGE, *f. Fjfampikasihana.
TANGENT, ENTE, adj. Mikasika za-
vatra vorivory.
TANGENTE, */*. I " Tsipik* mahitsy mi-
kasika tsipiku vorivory. I* fig. S'échap-
per par lu—. Mabay miala, manao fla-
lau olon-kendrv.
TANGIBLE, adj. Azo tsupaina.
TANGUE, 8f. Trandraka.
TANGUER, vn. Misavoamboana.
TANGUIN, sm. Tangena. Faire boire
le — . Mampisotro tangena, mampinona.
TANIÈRE, 8f. Lavalbiby dia.
TANIN, sm. Tsiron-kodi-kazo fando-
man-koditra.
TANNAGE, sm. Fandoman-koditra.
TANNÉ, ÉE, p. et adj. !• Voalona. ua-
lona. Cuir bien— . Hoditra voalona, etc.,
tsara. 2*—, Mivolon-kodi-kazo fando-
man-koditra. Drap—. Lopôtra mivolon-
kodi-kazo fandoman-koditra.
TANNER, va. 1* Man.Um-koditra. 2° fig.
Manahirana, mahadikidiky.
TANNERIE, sf. Trano fandoman-kodi-
tra.
TANNEUR, sm. Mpandon-koditra.
TANT, adv. {• Maro. betsaka, he dia
be, beloatra. Il a — d'amis, qu'il no man-
quera de rien. Maro sakaiza izy, ka tsy
ho orin-javatrana inona na inona. Le
jour qu'il plut—. Tamy ny andro niha-
vian'ny orana betsaka, be dia be. Il a
— de bonté. Beloatra ny hazavam-po-
ny. La grenouille enfla— qu'elle creva.
Nibontsina beloatrany sahona ka ni-
triatra. || loc. Tous — que nous sommes.
Isika rehetra. 2 # — , Anona. Il est payé —
par jour. Mahazo karama anona isan'
andro izy. 3* — , Tahaka, tahaka izany.
Ne criez pas — . Aza minananana taha-
ka izany.
Tant que, loc. conj. Raha mbola. amy
ny andro rehetra. — qu'il sera malade.
Raha mbola marary izy. —que je vivrai.
Raha mbola velona koa a ho, amy ny
andro rehetra hiainako.
Tant mieux, loc. adv. Tsara izany.
Tant pis, loc. adv. A sa, ka hanao ahoa-
na hianao. SM no s-; corrige pas, —
pis pour lui. Raha tsy miova izy, asa
azy. Si cela arrive, — pis. Raha semirt
tonga izany, ka hanao ahoana hia-
nao.
Entant que, loc. conj. Araka, amy. En
— qu'homme. À raha, etc , ny fomuan'
olombelona.
Si tant est que, loc. conj. Raha tahïny.
Tant s'en faut que, loc. ronj. Lavitra.
— s'en faut qu'il y consente, qu'au con-
traire il y répugne Lavitra azy ny ma-
naiky izany, fa mainka vao tsy tiany ve-
lively akory aza.
Tant soit peu, loc. adc K« j Iy foana,
Digitized by
GoogI
TAP
— 79G
TAR
TANTE, sf. Anabavin dray, rahavavin-
dreny, vadin-drahalahin-dray, vadin'
anadahin-dreny.
TANTÔT, ado. !• Raha afnka kelikely,
anikeheo. Je le reverrai — . Mbola habi-
ta azy a ho raha afaka helikely. Je suis
allé — chez vous. Tany aminao aho ani-
keheo. 2 # — , Mbetika. Il est — laborieux,
— paresseux. Mbelika mazoto miasa
izy, mbetika kamo izy.
TAON, sm. Lalitr' omby.
TAPAGE, 8m. Tabalaba, kotaba, hora-
koraka. .
TAPAGEUR, BUSE, a. Mpitabataba.
m pi kotaba, tsy ifandrenesana.
TAPE, sf. Paika. Il lui a donné une bon-
ne — . Nopaihiny mafy izy.
TAPÉ, ÉB, adj. 1* Nohamainina tamy
ny lafaoro. Pommes tapies. Paoma no-
hamainina tamy ny lafaoro. 2*—, Ali-
Isoka. Voilà une réponse bien tapée.
Tsara loatra iahy izany valin-teny na/t-
tsoka azy izany.
TAPER, va. Mamaika, mikapoka. — un
cheval. Mikapoka soavaly.
—, vn. 1* Mamaika, mamely, mandôna.
— dur. Mamely mafy. — du pied. Man-
dôna tany amy ny tongotra. 2* fig.
Mampanelonelo. Ce vin tape fort. A/am-
panelonelo an-doha izany divay izany.
Se taper, vpr. Mifamaika, mifamely.
TAPETTE, sf. Fivelosam-bosoa.
TAPINOIS (EN), loc ado. An tsoko-
soko.
TAPIOCA, s m. Tavolo mangahazo.
TAPIR (SE), vpr. Mamitsaka. Se —
dans un coin. Mamitsaka amy ny zoro.
TAPIS, s m. !• Karipota, lamba fandra-
kofana. 2° fig. Un — de verdure. Ahi-
maitso mandrakotra ny tany. Mettre
une affaire sur le — . Mamosaka raha-
raha hodinihina. Être sur le — . R-isa-
h in a.
TAPISSER, va. 1- Maneraitra. 2 fig.
Mandrakotra. La mousse tapisse cette
grotte. Rakolra volom-bato io lava-bato
io.
TAPISSERIE, sf. 1° Zaitra misera-
tsoratra atao amy ny lamba makaraka-
ra. 2 # — , Lamba temitra misoratsoratra,
temitra taratasy. 3° fig. Faire—, Mana-
trika fotsiny.
TAPISSIER, 1ÈRE, 8. i° Mpanao zai-
tra misoratsoratra. 2*—, Mpanao lam-
ba temitra misoratsoraJrj, mpanao te-
mitra taratasy, rapunemitra.
TAPOTER, va. Marnai paika.
— , vn. Mitendritendry piano foana.
TAQUER, va. Mivoly filamatra amy ny
lohavy.
TAQUET, *m. Tapa-kazo fanorapana-
na mahazaka, tapa-kazo fanamaûsana
ny zoron-dalomoara.
TAQUIN, INE, adj. et s. Mpihetrakc-
traka, mpanorisory.
TAQUINER, vn. etwa. Mibefrakctra-
ka, manorisory. Il m'a taquiné tout un
jour. Nihetraketraka tamiko, naitori-
sory ahy nandritra ny andro izy.
Se taquiner, vpr. Mtfanorisory.
TAQUINERIE, sf. Hetraketraka. fih<v
traketraka, fihetraketrahana, fanoriso-
rena.
TAQUOIR, sm. Filama-dohavy.
TARABUSTER, va. 1* Manahirana.
2 - — -, Mitondra mafy loatra. — des en-
fants. Milondra ny ankizy madinika
mafy loatra.
TARARE, sm. Milina fikororoham-ba-
ry.
TARAUD, sm. Vy fandrindrana ara-
bavin-drindram-by.
TARAUD AGE, sm. Fandrindrana.
TARAUDER, va. Mandrindra. — un
écrou. Mandrindra ambavin-drindram*
by. — une vis. Mandrindra saiktrô.
TARD, adv. Aoriana, antoandro. hari-
va, alina, ela. Vous arrivez — . Tonga
aoriana, tratra aoriana, — antoan-
dro, — hariva, — alinà hianao. Vous
avez attendu bien — . Niandry ela loatra,
tratra ela loatra hianao. Il se lève—.
Antoandro flfoha izy. Il se couche—.
A/im-pandry izy. Mieux vaut —que ja-
mais. Aleo ela toy izay tsy mitondra, —
tsy manao.
—, adj. Aoriana, antoandro, hariva. alina,
ela. Il est déjà — . Antoandro, harica,
alina sahady.
Sur le tard, loc. ado. Harivariva.
TARDER, vn. Miandry, ela, maharitra
ela. Il ne faut pas — un moment. Tsy
tokony hiandry na dia kely aza. Il a
bien tardé en chemin. Ela dia ela, na-
haritra ela dia ela izy tany an-dàlana.
—, v. imp. Maika, dodona. Il me tarde de
partir. Maika, etc., mba hiainga aho.
TARDIF, IVE, adj. {• Tratra aoriana,
diso aoriana. Repentir — . Nenina Ira-
tra aoriana, etc. 2 # —, Miadana, hetry,
votsti, zandry. Pas — . Dia miadana
Digitized by
Google
TAR
— 797
TAU
Enfant—. Zazalahy hetry, votsa. Fruits
tardifs. Zandmn-boankazo.
TARDIVEMENT, adv. Traira aoria-
na.
TARE, sf. Fihenam-bidin' entana noho
ny fahasimbany.
TARÉ, ÊE, ad;. !• Simba. Marchandi-
ses ta rées. Entam-barotra simba. 2° fîg.
Tsisy vidiny, afa-bardka, tsy vanona.
Homme — . Lehilahy tsisy vidiny, etc.
TARENTULE, sf. Karazan-kala.
TARER, ta. Manimba. L'humidité tare
les étoffes. Ny mando manimba ny lam-
ba.
Se tarer, vpr. Mihasimba. Les fruits
se tarent. Mihasimba ny voankazo.
TARGETTE, sf. Karetsaka.
TARGUER (SE), vpr. Mirehareha, mi-
dohadoha. Se — de sa fortune. Mireha-
reha, etc., noho ny Jmreriy.
TARIÈRE, sf. Homamanta be,
*TARIF, fm. Kilazam-bidim-barotra, fila-
zana ny fadintseranana na ny haba tsy
maintsy haloa araka ny entana.
TARIFER, va. Mandraikitra vidira-ba-
rotra, — ny fadintseranana na ny haba
tsy maintsy haloa.
TARIR, ? a. fMandritra. ï* fig. Mam-
pitsahatra.
—, vn. 1° Ritra. Cette source ne tarit ja-
mais. Tsy mely ritra na ovianana ovia-
na io lobarano io. 2° fîg. Mitsahatra. Ses
larmes ne tarissent point. Tsy mety mi-
tsahatra ny ranomasony. Il ne tarit point
sur votre éloge. Tsy mitsahatra midera
anao izy.
Se tarir, vpr. Miharitra, efa ho ritra.
TARISSABLE, adj. Àzo ritina, mety
ho ritra.
TARISSEMENT, sm. randritana, fa-
haritana.
TARLATANE, sf. Karaza-masilina ma-
karakara be.
TARSE, sm. Hato-tongotra, vohon-ton-
gotra.
TARTE, sf. Karaza-mofo mamy fisaka
misy voankazo.
TARTINE, sf. Sila-mofo mihosotra zava-
mamy.
TARTRE, sm. f Faikan-divay miraiki-
tra amy ny tavoahangy na barika. 2 # — ,
Kitro amy ny nify.
TARTRIQUE, adj. m. Acide — . Tarla-
rika.
TARTUFE, sm. Mpihatsaravelatsihy.
TARTUFERIE, sf. Fihatsarambelatsi-
TAS, sm. l*Antontany, zavatra mifanon-
goa. Un — de pierres. Antontam-hato.
Être en — . Mifanongoa. Mettre en — .
Manao antontantj, mampifanongoa.
2° fîg. Zavatra betsaka. Un — de fainé-
ants. Olona betsaka midonana-poana.
TASSE, sf. 1° Kapoaka, zinga, kopy. 2*
—, Eran'ny ka|)oaka, — zin^a, —kopy.
Prendre une —de café. IfiS/tro kafe
eranny kopy.
TASSEMENT, sm. Fietrena, fifatrara-
na.
TASSER, ra. Manao antontany, mancm-
ta, mampifanongoa.
Se tasser, vpr. Mietry, miletsy, mifatra-
tra. Le bâtiment se tasse. Mielnj, mi-
letsy ny trano. Les terres rapportées
se tassent. Mietry, etc., ny tany nalin-
dra.
TATER, va. 1° Mitsapa. — un* étofTo
Mitsapa lamba. — le pouls. Mitsapa
ny polsa. 2° fîg. Mitsapa. mamantntra.
Je Pai tàté su r cette a (Ta i re H fa n i tsapa ,
namantalra azy taminMzany raharalia
izany aho. — le terrain. Mitsapa toe-
draharaha.
— , vn. !• Manandrana. —d'une perdrix.
Manandrana tsipoy. 2° /ï£. Il veut —
du métier de soldat. Ta-hanandrana ny
ataon' ny miaramila izy.
TÀTE-VIN, sm. Zavatra fanandrama-
na ny divay aoanuty barika.
TATONNEMENT, sm. Fi tsapa tsa pa-
na, fi ra para pan a lîpapapapana, fiapaua-
pana, iipampdna.
TATONNER, vn. 1" M itsapatsapa, mi-
ra para pa, mipapapapa, miapanapana,
mipampâna. 2° fîg. M itsapatsapa.
TATONNEUR, EUSE, s. Mpitsapa-
tsapa, etc.
TATONS (À), loc. adv. \" Milsapatsa-
pa, etc. 2 # fîg M itsapatsapa. Chercher
la vérité à — . M itsapatsapa mba hita-
dy ny marina.
TATOUAGE, sm. Tombokavatsa, ha-
vatsa, fanaovana tombokavatsa, tetika,
fitetchana.
TATOUER, va. Manao tombokavatsa,
mitetika tarehy.
Se tatouer, vpr. Manao tombokavatsa
amy ny tenany, mitetika ny tarehiny.
TAUDIS, sm. Trano sady kely no ma-
loto.
TAUPE, sf. !• Karazam-biby hoatra ny
Digitized by
Google
TEI
— 798 -
TEL
voalavo mitoetra mandrakariva anyana*
ty tan y. 2° fig. Mpanao an-tsokosoko.
TAUPINIÈRE, sf. f Rokan' ny taupe.
•• fiQ- Trano bongo.
TAUREAU, sm. {• Ombalahy. 2* fig.
Olona matanjaka.
TAUX, sm. 1° Vidim-barotra raikitra. —
du pain. Vidi-moto raikitra. 2 - — , Za-
na-bola voafetra. Il prête de l'arpent
au— légal. Mampanjana-bola araka
izay voafetry ny lalana izy. 3 # — . Hetra
voafetra. Son — est trop haut. Be loatra
ny hetra voafetra haloany.
TAVERNE, sf. Trano fivarotan-divay
an-tsinjarany.
TAXATION, sf. Famerana vidim-ba-
rotra.
TAXE, sf. 1* Vidim-barotra voafetry ny
fanjakana, fe-bidy a taon' ny fanjakana.
2°— , Hetra. On mit une — sur les plus
riches. Nampandoavin-fteJra ny mpa-
nan-karena indrindra.
TAXER, va. 1* Maraetra vidim-baro-
tra, mame-bidy. 2 # — , Mampandoa he-
tra. 3 # fig. Manao ho.... On le taxe d'
hypocrisie. A taon' ny olona ho mpiha-
tsaravelatsihy izy.
Se taxer, vpr. Manao latsakemboka.
TE, pron. pers. Voy. Tu.
TECHNIQUE, ad/. Mombany fahaiza-
na anankiray. Mot—. Teny momba ny
fahaizana anankiray.
TÉGUMENT, «m. Zavatra mandrako-
tra, — manarona, — mamono. La peau
est un—. Ny hoditra d\a zavatra mnn-
drakotra, etc.
TEIGNE, 8f. 1-Tsindoha. 2*—, Fositra,
kalalao.
TEIGNEUX, EUSE, adj. et a. Tsin-
dohaina.
TEINDRE, va. 1* Manasôka anaty ra-
non-doko, manôîta, manato, manao an-
gana, — lomotra, — vony. —en rouge.
Manasôka anaty ranon-doko mena.
— en rouge avec l'ecorce du natte. Afa-
nato — en noir. Manôka. — en bleu.
Manasôka anaty ranon-doko manga,
manao angana. —en vert. Manasôka
anaty ranon-doko maitso, manao lo-
motra. 2*—, Manamena.
TEINT, sm, {• Soka. Étoffe bon—. Lam-
ba tsara soka. 2°— , Endrika, tarehy. Il
a le — haie. Mivaloarika ny endriny,
ny tarehiny.
TEINT, TEINTE, p. et ad]. !• Na-
sôka anaty ranon-doko, voasoka, naso-
ka, voanato, nonatoina, vita angana,
— lomotra, — vony. 2*—, Mena. Après
la bataille, la rivière était teinlo de
sang. Taorian'ny ady dia menan* ny ra
ny renirano. 3 a fig. Ses mains sont tein-
tes de sang. Nahafaty olona izy.
TEINTE, sf. !• Volo. Cela est d'une —
plus faible. Tanora volo kokoaity. 2* fig.
Zavatra kely miseho. II y a dans ce qu'il
dit une — de malice. Misy basompara-
na kely miseho amy ny teny lazainy.
TEINTURE, sf. 1* Ranon-doko, soka,
ronato. —noire faite avec le bois de cam-
pôche. Sokan-kazo. Drap d'une belle
teinture. Lopôtra tsara soka. 2*—, Fa-
nasokana anaty ranon-doko, fanokane,
fanatoana. 3* fig. Fahalalana araban-
govango. Il n'a qu'une — de philosophie.
Tsy mahalala afa-tsy ny ambangovan-
gon % ny fllozofy izy.
TEINTURERIE, sf. Fahaizana manao
soka, trano fanaovan-tsoka.
TEINTURIER, 1ÈRE, s. Mpanao soka/
TEL, TELLE, adj. t* Mitovy, sahala, ta-
haka, tahaka izany. Il est — que son pè-
re. Mitovy, sahala amin-drainy, tahaka
an-drainy izy. Je ne vis jamais rien de
— . Tsy mbola nahita zavatra tahaka
izany aho. 2*— T Lehibe loatra, loatra.
8a bonté est telle qu'il se fait chérir de
tout le monde. Lehibe loatra ny haza-
vam pony, ka tia V ny olona rehetra izy.
Il en est affligé à un — point qu'il en
perd la raison. Malahelo loatra noho iza-
ny izy, ka very hevitra. 3"—, Anona, izao
izao, izany izany, misy. Il est allé s'é-
tablir dans telle ville. Lasa nipetraka
tany ananona izy II m'a dit telle et
telle chose. Nilaza izao izao, izany iza-
ny tamikoizy. — homme est récompen- .
se qui mérite d'être puni. Misy olona
mahazo valisoa nefa mendrika hofairi-
na. —quel. Voy. Quel.
—ipron.indèf. Izay. —fait des libéra-
lités qui ne paye pas ses dettes. Indrain-
dray izay dohadohaka tsy mahaloa trosa.
—, s. Ranona. Il reste chez un—. Mipe-
traka ao amiu-d ranona izy.
TÉLÉGRAMME, sm. Teny entin'ny
telegrafy, telegrama.
TÉLÉGRAPHE, sm. Telegrafy.
TÉLÉGRAPHIE, sf. Fahaizana mom-
ba ny telegrafy.
TÉLÉGRAPHIER, va. Ma m pi tondra
teny amy ny telegrafy.
TÉLÉGRAPHIQUE, âdj. Momba ny
tclografy, ontin* ny telegrafy.
Digitized by
Google.
TEM
— 799 —
TEM
TÉLESCOPE, sm. Masolavitra maka-
diribc, telesko; y.
TÉLESCOPIQUE, adj. Amy ny teles-
kopy, tsy hita afa-tsy amy ny teleskopy.
Étoiles télescopiques. Kintana tsy hita
afa-tsy amy ny teleskopy.
TELLEMENT, ado. Loatra. Voy. Tel.
Tellement quellement, toc. adv. Tsy
tsara loatra.
TÉMÉRAIRE, adj. Sahy loatra, foana.
Homme— . Olona sahy loatra. Jugement
— . Fitsarana foana.
— , 8. Olona sahy loatra.
TÉMÉRAIREMENT, adv. An-kasa-
hiana loatra. foana.
TÉMÉRITÉ, sf. Hasahian-doatra.
TÉMOIGNAGE, «m, f Tenin'ny vavo-
lombelona, fiampangana, filaza. fllazana,
tsy faniniana, fandrenesana, fahitana. Il
a été entendu en — . Efa re ny tenin'
io vavolombelona io. Il a porté un faux
— . Niampanga laingaizy. Selon le —
des historiens. Araka ny filazari ny
mpitantara. Je rendrai de vous bon — .
Ataoko tsara lazaina hianao. Il a ren-
du — à la vérité. Nilaza ny marina izy.
J'ai pour moi le —de ma conscience
Tsy tsimn' ny erilreritro aho. Il faut
s'en rapporter au — dos sens. Tsy
maintsy hinoana izay ren' ny faha-
renesana, izay hitan' ny maso. Je
m'en rapporte au — de mes yeux. Inoa-
ko izay hitan' ny masoko. 2°— , Fam-
pisehoana, fanambarana, vavolombelo-
na. Sa conduite est un — de la droiture
de ses intentions. Ny ataony no mam-
piseho, manambara ny hitsim-pony,
vavolombelon ny hitsim-pony.
TÉMOIGNER, vn. Mitsangan-ko va-
volombelona, miampanga. Il a témoi-
gné contre lui. Nit8angan~ko vavolom-
belona hitomboka azy izy, niampanga
azy izy.
—, ra. Milaza, mampiseho. Je témoigne-
rai partout ce que jo lui ai vu faire.
Holazaiho hatraiza hatraiza izay hitako
nataony. Il m'a témoigné de l'amitié.
Nampiseho filiavana ahy izy.
TÉMOIN, 8m. Vavolombelona, mahita,
manatrika. Prendre quelqu'un à — . Ma-
ka olona ho vavolombelona. Cette que-
relle eut pour témoins un grand nom-
bre de personnes. Betsaka ny olona ra-
rolombeloiï izany flfandirana izany, na-
hita, nanatriha izany fi fandirana izany.
Ses blessures sont les témoins de sa gloi-
re. Ny ratrany no varolombelon' ny
voninahiny.
TEMPE, sf, Fihirifana.
TEMPÉRAMENT, sm. f Toe-bala-
na. Il est d'un — faible. Osa ny toe-bata-
ny. V—, Tootra. Il a un — vif. Mavi-
tribitrika ny loetrany. 3* fîg. De vitra
ifanarabana. Il proposa divers tempé-
raments. Namosaka hecitra maro sa-
mihafa ifannrahana izy.
TEMPÉRANCE, sf. Fahalalam-petra
amy ny haninasyny fisotro, fahalalana
fetra, — onony.
TEMPÉRANT, ANTE, adj. Mahala-
la fetra amy ny hanina sy ny fisotro,
mahalala fetra, — onony.
TEMPÉRATURE, sf. !• Toetry ny an-
dro. La— de celte contrée est fort hu-
mide. Mando dia mando ny toetry ny
aiiciroamin' iiy tany ity. 2*—, Tuetry
ny hafanana na ny hatsiaka. La — de
l'eau. Ny toetry ny hafanana ?ia ny
hatsiaky ny rano.
TEMPÉRÉ, ÉE, adj. 1° Misy hafana-
na antonintoniny. Pays — . Tany misy
hafanana antonintoniny. 2°— , Maha-
lala onony. — fetra. — ny antoniny. Es-
prit — . Olona mahalala onony, etc.
3 # fîg. Antoniny. Style —, Laha-teny
antonintoniny.
—, sm. Hafanana antonintoniny. Le
thermomètre est au — . Ny termometra
milaza hafanana antonintoniny,
TEMPÉRER, va. Mampihena, ma-
nalefaka, manaketraka, mampionon?,
mampitony. Le vent a tempéré la cha-
leur. Ny rivotra nampihena, nanalc*
faka, nanaketraha ny hafanana. Le
temps tempère l'affliction. Ny ela mam-
pihena, etc., ny alahelo.
Se tempérer, vpr. Mihena, mihamale-
faka, mihaketraka, mionona, mitony.
TEMPÊTE, sf. t" Tafio-drivûtra. 2° fîg.
Fanpnjehana, fikorontanann. Sa fermeté
ne l'abandonna point au milieu des tem-
pêtes suscitées contre lui. Tsy nilaozan*
kerira-po izy tao anatin' ny fanen»
jehana namely azy. L'État est menacé
de quelque — . Misy fikoronlHn&na mi-
la hamely ny fanjakana.
TEMPÊTER, vn. Mimonjomonjo, mi-
moimoy, mikoinkoina. — contre quelqu*
un. Mimonjomonjo, Qlc, amin' olona.
TEMPLE, «m. 1* Trano flvavahana,
tempoly. 2*— , Trano fivavahan' ny pro-
te-uan'a.
Digitized by
Google
TEM
800 —
TEN
TEMPORAIRE, ad/. Maharitra aqdro
snsany. Pouvoir — . Fahefana mahari-
tra andro sasany.
TEMPORAIREMENT, ado. Mahari-
tra andro sasany.
TEMPORAL, ALE, adj. Ao ara-pi h i-
rifana.
TEMPOREL, ELLE, adj» Amin' izao
fiainana izao, momba ny nofo. Les biens
temporels. Ny harenûao fiainana izao,
ny haren' ny nofo. La puissance tempo-
relle du pape. Ny fahefan* ny papa ara-
ka ny nofo.
— , sm. Ny fahefana araka ny nofo.
TEMPORELLEMBNT, adv. Amin*
izao flainana izao.
TEMPORISATION, $f. Fiandrasana
andro.
TEMPORISER, vn. Miandry andro.
Ne vous hâtez pas, il est bon de—. Aza
maika hianao, fa tsara ny miandry an-
dro.
TEMPORISEUR, sm. Mpiandry an-
dro.
TEMPS, «m. t* Andro. Le — s'écoule.
Mandalo ny andro. Profiter du—. Man-
dany tsara n y and ro. Perdre le—. Man-
dany andro foana, manary andro. Tuer
le — . Manala andro. Demander du — .
Mangata:<a andro. Gagner du—. Maha-
zo andro. Le carême est un — do péni-
tence. Andro fivalozana ny karemy. Du
— île Salomon. Tamy ny androny Salo-
mona. C'était un — de trouble. Nisy û-
korontanana larain* izany andro izany.
Le — se met au beau. Mthatsara ny an-
dro. || /oc. Il y a bien du — . Efa ela dia
ela. Il y a peu de—. Vao haingana. Be-
donner du bon—. Manaram-po, milalao.
Prendre son — . Manao miadana, tsy
rototra. Prendre le — comme il vient.
Tsy maka sarotra amin-javatra. 2° — , Fo-
toana, taona, anjara andro. Payer dans
le — fixé. M&ndoa amy ny fotoana rai-
kitra. Le — est favorable. Tsara izao ny
fotoana. Le — de la moisson. Ny faom-
pijinjana. Ce soldat a fait son—. Naha-
lapitra ny anjara androny ity niiara-
mila ity. 3*—, Fahafahana. Le — me
manque. Tsy afaka aho. 4* —, Fiovan*ny
verba milaza fotoana samihafa.
À temps, toc. adv !• Amy ny fotoana.
Vous arrivez à—. Tonga amy ny fotoa-
na hianao. 2 # — , Misy fetr 4 andro. Ban-
nissement à — . Fanaovana sesi-tany
misy fetr' andro.
En même temps, loc. ado. Miaraka.
Nous élions au collège en même — . Nia*
raka tany amy ny kolejy izahay.
De tout temps, loc. adv. Mandrakari-
va.
De temps en temps, loc. adc. Indrain*
dray.
TENABLE, adj. Azo itoerana. Cette
maison n'est pas — . Tsy azo itoerana
ity trano ity.
TENACE, adj. 1" Mamikitra. 2* /?g. Mi*
tompo teny fantatra, mikiribiby, kirina.
3 # —, Kafiry.
TÉNACITÉ, sf. f Famikitra. La — de
la glue. Ny famikitry ny gilio. 2* fîg.
Fikiribiby, kiry. 3 # — , Hakafiry.
TENAILLE, sf. Tandra, tandra moko-
tra. Saisir avec les tenailles. M an an -
dra.
TENAILLER, ra. Mampijaly amy ny
tandra mena mivaivay.
TENANCIER, 1ÈRE, a. Mcnakely.
TENANT, ANTE, adj. et $m. Séance
tenante. Amin* izany tivoriana izany. Les
tenants et aboutissants. Voy. Aboutis-
sant.
TENDANCE, &f t f Fitadiavana. 2* fîg.
Fitongilanana. L'homme a une — natu-
relle à Tégusme. Fora ban' ny olombelo-
na ny mitongilana ho amy ny fitiavan-
tena loatra.
TENDANT, ANTE, adj. Mikendry,
mi la ho. Un discours — à prouver. La-
ha-teny mikendry hanaporofo. Des li-
belles tendants à la sédition. Boky kely
mita hampikomy.
TENDEUR, EUSE, s. Mpamelatra. —
de pièges. 3f pa mêla- pand ri ka.
TENDON, «m. Hoza-be, traingovazana,
— d'Achille. Traingovazana.
TENDRE, adj. 1* Malemy. Bois — . Ha-
zo malemy. Viande — . Hena malemy.
Il a la peau — . Malemy hoditra izy. V
—, Vao vao, tanora. Pain — . Mofo rao-
vao. Age — . Fahatanorana. Couleur
— . Volon-javatra tanora. 3* fiy. Bell-
tiavana, mora mangoraka,*— mttsotra<
Une mère — . Reny be filiavana. Il a le
coeur — . Be fltiavana izy, mora man-
goraka, — mitèetra ny fony. 4 # — , Main-
ptseho fitiavana, mahonéna, mampan-
goraka, mampitsetra. Des paroles ten-
dres. Teny mampiseho filiavana, etc.
TENDRE, ra. fManenjana. —une cor-
de, un arc. Manenjana tady, tstpilta.
Digitized by
Google
TEN
301 —
TEK
2 # — , Mamelatra, manemitra. —un piè-
ge. 3/amefapandrika. 3°— , Mananty,
maninjitra, manololra. mannndratra.
— la main pour demander l'aumône.
Manantif tânana mba hangataka fian-
trana. —les bras à quelqu'un pour l'em-
brasser. 3/anin/i-ténana mba hamihina
olona. —la joue. Manolotra takolaka.
— les mains vers le ciel. .Wanandra-tà-
nanaamy ny lanitra.
—, vn. !• Mankany, milady. Où tend ce
chemin-là? Mankaiza io lalana io? L'air
tend à s'élever. Milady hisondrotra ny
aéra. 2* fig. Mitady, mikendry, mila,
mandeha, miafara. — à la perfection.
Mitady, mikendry ho lavorary. Où ten-
dent tous ces propos ? Aiza no alehan*
izany resaka rehetra izany ? Tout cela
ne tend à rien. Tsy hita izay ia/aran*
izany rehetra izany.
TENDREMENT, adv. Àmim-pitiava-
na.
TENDRESSE, sf. !• Fitiavana. La —
d'un père pour ses enfants. Ny fitiavan'
ny ray ny zanany. 2 # — , pi. Fampise-
hoam-pitiavana. Il m'a fait mille tendres-
ses. Nampi8eho fitiavana lehibe ta-
miko izy.
TENDRETÉ, sf. Halemy.
TENDU, tTE, p. et adj. 1° Henjana, no-
henjanina. 2*— , Voavelatra, novelari-
na, mivelatra, voatemitra, notemerana.
mitemitra. L'église est tendue do noir.
Voatemitra lamba mainty ny trano le-
glizy. 3- fig. Miraikitra maty, sarotra. Il
a l'esprit toujours—. Miraikitra mafy
mandrakariva amin-javatra ny sainy. Si-
tuation tendue. Toe-drabaraha sarotra.
TÉNÈBRES, sf. pi. 1* Hamaizina, ai-
zina, ny maizina. Voy. Obscurité. 2* fig.
Aizina, maizina. Les— de l'idolâtrie. Ny
ai zin ny fanompoan-tsampy. L'ange des
— . Ny anjelin'ny maizina, ny démo-
ny. L'empire des — . Ny fanjakan' ny
maizina, ny afobe.
TÉNÉBREUX, EUSE, adj. i- Mai-
zina. 2* fig. An-tsokosoko. Menées té-
nébreuses. Famoronan-tsain-draUy an-
taokosoho.
TENEUR, sf. Teny. Selon la — de l'ar-
rêt Araka ny tenin'ny didy.
TENEUR DE LIVRES, «m. Mpano-
ratra ny miditra sy ny mivoaka amy ny
traao fivarotana.
TÉNIA, êm. Sakoitra.
TENIR, va. !• Mitana, mihazona. -«une
épéo. A/ifan-tsabatra. Je le tiens bien, il
ne m'échappera pas Tanako. hazoniko
tsara izy, ka Isy ho afaka handositra. ■*•
quelqu'un par le bras. MUantàna olona.
—quelqu'un à la gorge. Mihazona olona
amy ny tendany ; fig, manao terivozona,
olona. On le tient en prison. Tànana,
hazonina ao an-tranomaizina izy. Il no
peut — sa langue. Tsy ma ha fa ?/i -bava
izy. Ce tonneau tient bien le vin Mafia»
tana tsara ny divay io barika io. 2—,
Manana, mitoetra, mamory. — auberge.
Manana tranom-bahiny. Il tient la cham-
bre, parce qu'il est incommodé. Mitoc*
Ira ao an-tranony izy, satria marisarisa^
Le pape tint un concile. Namory ny
eveka rehetra ny papa. !•— j Mandre,
mahazo. De qui tenez-vous cette nouvel-
le ? Iza no nandrenesanao izany zava-
baovao izany ? C'est de vous qu'il tient
sa fortune. Hianao no nahazoany ny
hareny. La iièvro le tient. Azon'ny tazo
izy. 4'—, Mahalany, omby. Cette dame-
Jeanne tient quinze litros. Mahalany^
omby indirny amby ny folon* ny tavoa*
hangy ioda r ni£ana io. 5°— , Mitahiry, mi-
tandrina, mifchy, mitondra, manatante-
raka. Il tient son argent dans sa cham-
bre. Mitahiry ny volany ao amy ny efi-
tranony izy. Il tient les choses en bon
état. Mahatahiry, mahatandrina ny
zavalra tsy ho simba izy. Elle tient
bien ses enfants. Mitandrtna, mifchy
tsara ny zanany izy. Il tient bien sa clas-
se. Mifehy, mitondra tsara ny inpia-
nany izy. — son rang. Mitandrina ny
voninahiny. — ses engagements. Mana*
tanteraka ny teny napetrany. —la main
à quelque chose. Mitandrina, mam-
panan/aniera/ta zavatra anankiray. 6*
— , Manoratrt, mandatsaka an-tsoratra.
Il tient les livres chez un banquier. Ma*
noratra ny miditra sy ny mivoaka ao
amy ny banky anankiray izy. Tenez no-
te de cela. Sorato, alatsaho an-/sora*
ira, tadidio tsara izany. 7 a — , Manao,
manao ho... — une mauvaise conduite.
Manao fitondran-tena ratsy. —des pro*
pos hasardés. Manao resaka an-jam-
ba. — les mains jointes. Manao tânam-
bokovoko. —une place assiégée. Manao
fahirano tanâna anankiray. Je tiens ce-
la pour vrai. Ataoko ho marina izany.
Il i 0Cm — tête à quelqu'un. Manohitra
olona. —un enfant sur les fonts. Tonga
ray na reny amy ny batemy. — la queua
de la poêle. Miandraiki-draharaha.
51
Digitized by
Google
TKN
~ 802 —
TEN
—, rn. !• Manolotra, raiCanolotra. Ma mai-
son tient à la sienne. Manolotra ny azy,
mifanololra amy ny azy ny tranoko. 2 - — ,
Miraikitra, mikambana, miandany, tia,
rairaiki-po. Les fruits tiennent à l'arbre.
Miraikitra amy ny hazo ny voankazo.
Il tient à lui pour plusieurs raisons. Mi-
s y an ton y samihafa iraiketany, ikam-
banany aminy, itiavany azy. —pour
quelqu'un. Miandany amin* olona. Il
tient à partir. Te-hiala izy. Il tient à l'ar-
gent. Tia vola, miraiki-po amy ny vo-
la izy. S - — , Avy, misy. Cela tient à sa
jeunesse. Avy amyny hatanorany izany.
Mon départ tient à plusieurs causes.
Misy antony samihafa ny ialako. 4 # — ,
Mifandraidraika, mitovitovy. Le mulet
jlient du cheval et de l'âne. Mifandrai-
draika, etc., amy ny soavaly sy ny am-
pondra ny raroole. Il tient de ses aïeux.
Mifandraidraika amy ny razany izy.
5*—, Manohitra, manoha* mahazaka,
maharitra. Cette place ne peut pas —
huit jours. Tsy mahatohitra havaloan'
andro io tanana io. — bon. Manohitra
mafy. Ge navire ne saurait^- contre les
vagues. Tsy mahatohitra, mahatoha,
mahazaka ny onjan-dranomasina io
sambo io. Cette couleur ne tient pas. Tsy
maharitra io loko io.
— , v. imp. Misakana, raharaha, mianki-
na, maninona. A quoi tient-il que nous
ne partions? Inona no misakana an-
tsikatsy handeha? Il no tient qu'à moi.
Raharahaho hiany izany, izaho hiauy
no iankinan' izany. Qu'à cela ne tienue.
Tsy maninona izany.
Se tenir, vpr. \* Mamikitra, manaraka,
tsy niiova. Il se tint à une branche. Na-
mikilra tamy ny sampan-kazo izy. Je
m'en tiens à votre décision. Manaraka
ny fandidianao abo. Il s'en tient à son
mot. Tsy mtoua teny izy. 2 # — , Mitoe-
tra, mitomoetro, mipetraka.mi..., man...
Tenez-vous là. Mitoera, milomoera,
m ipetra ha etsyhianao. Se — au soleil.
Mitoetra, mipetraka amy ny hainan-
dro, mitanina andro. Se —debout. Mi-
tsangana. Se — droit. M tjoro, mtjari-
dina. Se — courbé. M amokoka. Se —
les bras croisés. Mamihin-tena, mano-
hon-tena. midonana-poana. 3 # — , Misy.
Le marché se tient le' mardi Misy tse-
Tia amy ny talata.
TENON, sm. Lahin-drafitra.
TÉNOR, sm. Torebiny, saikiny.
TENSION, sf. 1° Hahenjana, fihenjana-
na. La — d'une corde. Ny hahenjana
etc., ny tady. 2 # fig. Firaiketana mafy»
— desprit. Fira tAe/an-tsaina mafy.-
Voy. Tbndu.
TENTANT, ANTE, adj. Mahataona,
mahatarika.
TENTATEUR, TRICE, *. Mpaka fa-
nahy.
TENTATION, sf. !• Fakam-panahy, fi-
taoman-dralsy. Résistez à la—. Mano-
hera ny fakam-panahy, etc. 2 - — . He-
vitra mitaona, fitsiriritana. Il résista à la
— de répondre. Nanohitra ny hevitra
nitaona azy mba hamalivaly izy.
TENTATIVE, sf. Fanandramana. Il fit
plusieurs tentatives inutiles. Nanan-
drana imbetsaka foana izy.
TENTE, sf. Trano lay, lay.
TENTER, va. 1* Manandrana, mitsapa
fanahy. mizaha toetra. — une entreprise.
Manandrana raharaha. Dieu tenta Ab-
raham. Andriamanitra nilzapa fana-
hy, nizaha toetra any Abrahama. 2 - — ,
Maka fanahy, mitaona, mitarika, m a hâ-
te...... mampitsiriritra. Le serpent ten-
ta Eve. Ny bibilava naka fanahy any
Eva. — Dieu. Maka fanahy an* Andria-
manitra. On Ta tenté avec de l'argent.
Vola no nentina nitaona, nitarika azy.
Ce beau temps ne vous tente-t-il pas de
vous promener? Moa tsy mahate-hitsan-
gantsangana anao izato hatsaran' ny an-
dro? Ces fruits ne vous tentent-ils pas?
Moa tsy mampitsiriritra anao ireo
voankazo ireo?
TENTURE, sf. Temitra, lamba terni tra.
TENU, UE, adj. 1* Milamina, voatan-
drina. Une maison bien tenue. Trano mi'
lamina, etc., tsara. Des enfants bien te-
nus. Ankizy madinika voatandrina tsa-
ra. 2 # — , Tsy main tsy, misy didy. Il est-
— à restitution. Tsy maintsy hanoni-
Ira izy. À l'impossibilité nul n'est — .
Tsy misy didy mampanao izay tsy zaka.
TÉNU, UE, adj. Madinika.
TENUE, Sf. 1° l^ivoriana. Pendant la —
du concile. Tamy ny andro nivorian*
ny eveka rehetra. 2*—, Fitoetra, flpetra-
ka, fanamiana, fltafy, fiàkanjo. Il manque
de — . Ratsy fitoetra, fipetr aka izy. Être
en grande—. Manamy. Être en petite
— . Mitafy, miakanjo tsotsotra. 3* — ,
Fanoratana. Il entend bien la— des li-
vres. Mahay tsara ny fanoratana ny mi-
ditia sy ny mivoakaizy.
TÉNUITÉ, sf. Uadinika.
Digitized by
Google
TER
— 803 —
TER
TÉRÉBENTHINE, sf. Ditin-kazoanao-
vana lasantsy. Essence de — . Lasantsy.
TERGIVERSATION, sf. Fana ri an-
ci ia, flhodivitra.
TERGIVERSER, vn. Manary dia, rai-
hodivitra.
TERME, sm. 1* Farany, fabalaperana.
Tout a un—. Misy farany ny zavatra
rehetra. Le— • de la vie. Ny /aran' ny
andro iainana. Il est à son dernier—.
Efamby amy ny /aran'ny andro iaina-
ny, efa ho tapitra andro ity. Il n'est
pas encore au— de ses adversités. Tsy
mbola tapitra ny fahoriany. 2 # — , Fe-
tr'andro, fotoana, vola aloa araka ny fe-
tr'andro. II paie dès que le — est échu.
Mandoa izy rahefa tonga ny felr' andro,
ny fotoana. Il a payé son—, Nandoa ny
vola tsy maintsy halo* araka ny fe-
tr' andro izy. 3'—, Fotoana flterahana,
volana, andro, fotoana fahaterahana.
Cette femme n'est pas encore à son — .
Tsy mbola tonga amy ny fotoana hite-
rahany io vehivavy io. Elle approche
de son—. Miandry volana, andro izy.
Elle est accouchée avant — . Niteraka
tsy tonga volana izy. Cet enfant est venu
à — . Teraka tamy ny fotoana fahatera»
hany io zaza kely io. 4 # — , Teny, fom-
bam-pitenenana. Il faut s'en tenir aux
termes du contrat. Tsy maintsy harahi-
nany fentn'ny fanekena. Il ne connaît
pas les termes de la marine. Tsy maha-
lalany teny, etc., momba ny sambo izy.
5 # — , pi. Toetra, raharaha, tifanarahana.
En quels termes êtes-vous avec lui de-
puis votre querelle ? Manao ahoana ny
toetrao sy izy hatramy ny niadianareo?
Je suis en bons termes avec lui. Tsa-
ra raharaha, mifanaraka tsar a ami-
ny aho.
TERMINAISON, sf. I' Fahataperana.
fiafarana. La — d'un procès. Ny fahata-
peran'ny ady. La — d'une maladie. Ny
fiafaran 1 ny aretina. 2 # — , Fara soratra
amy ny vakiteny.
TERMINER, va. Mametra, manapitra,
roamita. Ces montagnes terminent l'ho-
rizon, lreo tend rombohl ira ireo mame-
tra ny faravodilanitra. — une lettre. Ma-
napitra, mamita taratasy ampitondrai-
na.
Se terminer, vpr. 1* Tapitra, miafara,
vita. Tout cela s'est heureusement termi-
né. Tapitra soa aman-tsara izao rehe-
tra «ao, tsara ny niafaran izao rehetra
izao. 2 # — , Misy fara soratra»
TERMINOLOGIE, sf. Foiubam-pilr~
nenana samihafâ momba ny fahaizana
anankiray.
TERNE, adj. !" Matroka, vasoka, man*
gavoka. Argenterie — . Volafotsy malro*
ka. Pierreries ternes. Vatosoa vasoka>
mangavoka. 2 # /ïg. Tsy misy renty. Sty-
le—. Laha-teny tsy misy renty.
TERNIR, va. t* Manamatroka, maha-
matroka.manavasoka.mahavasoka.mani-
pangavoka. L'haleine ternit la glace
d'un. miroir. Ny fofon' aina ma/iama-
troka ny fitaratra. Cela ternit le teint.
Mahavasoka, mnmpangavoka ny ta-
reliy izany. 2*/?flf. Manimba. Cela a ter-
ni sa réputation. Nanimba ny lazany
izany.
Se ternir, vpr. {• Mihamntroka, mihn-
vasoka, mihamangavoka. 2* fig. Mina-
simba.
TERNISSURE, sf. Ilamatroka, hava-
soka, faogavoka.
TERRAIN, sm. f Tokotany, tany, ta*
ny iadiana. Il a un bon — pour bâtir.
Manana tokotany tsara anorenan-trano
izy. Le — est mauvais. Katsy ny tany.
L'ennemi laissa mille hommes sur le—.
Arivo lahy ny fahavalo no maty tao amy
ny fan y niadiana. 2' fig. Connaître le
— . Mahalala toetr' olona. Ménager le — .
Mitondra raharaha amim-pahamalina-'
na. Être sur son—. Milaza izay hainy»
manao izay maha ;atra azy. Disputer le
— . Manohitra. Gagner du — . Mandroso
tsikelikely. Perdre du — . Mihemotra.
TERRASSE, 8f. 1* Tokotany narenina»
tany narenina, tany nasandratra. Ce jar-
din est tout en terrasses. Tany nare~
nina miantoantoana io zarday io. 2* — ,
Tafon-trano marin-tampona.
TERRASSEMENT, a m. Fanarennn*
tany, fanandratan-tany.
TERRASSER, va, i # Manarin-tany,
manandratra tany. 2 9 -~ ( Mandavo. —
quelqu'un. Mandavo olona. 3* fig. Ma-
harera-po, mahakivy, raampiraviravy
lânana. Cett« nouvelle l'a terrassé. Na*
harera-po^ etc., azy izany zava-baovao
izany.
TERRASSIER, a m. Mpanarin-tany,
mpanandra-tany
TERRE, sf. 1* Tany. Dieu créa le ciel et
la— . Andriamanitra natiary ny lanitra
sy ny tany. Tant que je serai sur—.
Dieny mbola ety an-tan y aho. La — est
crevassée. Mitriatriatra ny tany. — fer-
Digitized by
Google
TER
804 —
TET
tilc. Tany lonaka. —.blanche. Tany fo-
tsy, taniravo. Un plat de—. Lovia ta-
ny. Les terres australes. Ny lany amy
Dylafiny atslmo. La— sainte. Ny tany
masina. Perdre — . Tsy mahita tany in-
tsony. Acheter une—. Mividy tany. 2* — ,
Fasana, tanimanga, saha, tanimboly, ta-
nimbary. Il y a huit jours qu'on l'a mis
en — . Havoloan* andro izay no nandeve-
nana azy tao am-pasana. — cuite. Tani-
manga voadotra. Chasser sur les terres
d "autrui. Mihaza amy ny safran* olona.
3-— , Tanety, sisin-dranomasina. Pren-
dre — . Miakatra m-tanety. Côtoyer la
— . Manaraka ny sisin-dranomasina.
4* pg. Ny olona rehetra, ny eto an-tany.
La — se tut devant Alexandre. Sina
teo anatrehany Aleksandra ny ofana
rehetra. Les vrais chrétiens méprisent
la — . Manamavo ny eto an-tany ny
kristiana marina. || loc. Remuer ciel et
— . Manao araka izay tratry ny aina ha-
hatanterahan-draharaha. Aller — à — .
Manao tsotsotra, manao laha-teny tso-
tsotra.
TERREAU, sm. Roka.
TERRE-NEUVE, Chien de—. Alika
raakadiry sady lava volo.
TERRER, va. Manototra foto-java-ma-
niry.
Se terrer, vpr. Miery ao anaty tany. Les
lapins se terrent. Miery ao unaty ta-
ny ny bitro.
TERRESTRE, adj. 1» Amy ny tany.
Vapeurs terrestres. Fofon-tany. 2°— ,
Momba ny elo an-tany. Il n'a que des
sentiments terrestres. Tsy mihevitra afa-
tsy ny eto an-tany izy.
TERREUR, sf. Fahatsiravina, tahotra
mafy. Il jeta la — parmi les ennemis.
Nahatsiravina ny fahavalo izy. Être
saisi de — . Azon' ny tahotra mafy.
Il est la — des méchants. Atahorana
dia atahoran* ny ratsy fanahy izy. — pa-
nique. Voy. Paniqcb.
TERREUX, EUSE, adj. 1- Miharo
tany. Métal — . Metaly miharo tany.
2°— , Feno fotaka, mihosim-bovoka. Il
a les mains terreuses. Feno fotaka, etc.,
ny tanany. 3* pg. Hatsatra, vasoka. Il
a le visage — . Hatsatra ny tarehiny.
Couleur terreuse. Volon-doko vasoka.
TERRIBLE, adj. I* Mahatsiravina,
mahatahotra, mampatahotra. Cette nou-
velle est — . Mahatsiravina, etc., iza-
ny zava-baovao izany. 2*—, Mahagaga,
efa izaitsizy. Il a une — humeur. Ma-
hagaga ny hasarotam-pony. Vent — .
Rivotra efa izaitsizy. Il a fait une —
dépense. Efa izaitsizy ny vola laniny.
TERRIBLEMENT, adv. f Mahatsi-
ravina, mahatahotra , mampatahotra.
2 # — , Izaitsizy.
TERRIER, sm. 1* Lava-biby. — de la-
pin. Lat?a-bitro. 2*—, Karazan' alika.
TERRIFIER, va. Mahatsiravina, ma*
batahotra, mampatahotra. Comme Ef-
frayer.
TERRINE, sf. Lovia tany lalina aty.
TERRITOIRE, sm. Fari-tany. Le—
français. Ny fari-tany frantsay. Cette
ville a un— fort étendu. Lehibe dia lehi-
be ny faritr' io tanâna io.
TERRITORIAL, ALE, adj. Momba
ny fari-tany.
TERROIR, sm. 1* Tany. —fertile. Ta-
ny lonaka. 2*—, Tany nihaviana. Ce
vin sent le—, Misy fofon' ny tany ni/ia-
viany izany divay rzany. 2* fig. Tany
nihaviana. Cet homme sent le — . Manao
toetry ny */any nihaviany io lehilahy
io.
TERRORISER, va. Mahatsiravina,
mampitahotra.
TERTRE, sm. Havoana, kiborin-tany,
kiborim-pasika, bongon-tany, vohon-ta-
ny.
TES, adj. posx. Voy. Ton.
TESSON ou TÉT, sm. Vakin-javatra,
tavin-javatra, tavilotra. Tesson do bou-
teille. Vafein-tavoahangy. Tôt d assiette,
l'aftîm-bilia, tavilotra.
TESTACÊ, &E, adj. et sm. Biby misy
akorany. Les escargots sont des testacés.
Ny sifotra dia biby misy akorany.
TESTAMENT, sm. 1* Didim-panana-
na, farahafatra. 2*—, Testamenta. V
Ancien—. Ny Testamenta Taloha. Le
Nouveau—. Ny Testamenta Vaovao.
TESTAMENTAIRE, adj. Momba ny
didim-pananana, — ny farahafatra. Exé-
cuteur — . Izay notanan-tsoroka mba
hampanatanteraka ny farahafatra.
TESTATEUR, TRICE, s. Mpandidy
harena, mpanao farahafatra.
TESTER, vn. Mandidy harena, manao
farahafatra.
TESTIMONIAL, ALE, adj. Vavo-
lombeloaa. Lettre—. Taratasy vavolom-
belona.
TÊT, sm. Voy. Tesson.
TÉTANOS, sm. Aretina mafy mampifa-
nintontsintonany hozatra.
Digitized by
Google
TET
— 803 —
THE
TÊTARD, sm. Tsiboboka.
TÊTE, sf. I* Loha, andoba. Il s'ost cassf
la—. Vaky ny lohany. J*ai mal de—. Ma-
rary ny andohako. Ce vin porte à la—.
Mampanelonelo ny andoha izany diva y
izany. Il lui en coûta la — . Notapahin-
doha noho izany izy. Vfig. Loha, aina,
ati-doha, hatoka, saina, hevitra. J'ai des
affaires par-dessus la — . Tsy eran' ny
lohako* ny aiko ny raharaha. Il y va de
votre — . Miankina aray ny ainao izany.
C'est une — légère. Maivan-dona, kely
ati-doha izy. Il a la— dure. Mafy hatoka
izy. Il a bonne—. Be saina izy. Il n'a que
cela en — . Izany hiany no ao %n-tsainy,
no ao analin'ny heviny. Il n'a plus sa—.
Tsy misy saina intsony izy. Il n'a plus
sa — à lui. Very saina, hevitra izy. C'est
une mauvaise — . Ratsy satna, hevitra
izy. Il ne veut rien faire qu'à sa — .
Tsy mety manao afa-tsy araka ny hevi-
ny izy. 3*—, Olona, isan' olona. Cette
taxe porto sur toutes les têtes. Ma-
hazo ny isan' olona izany betra izany
On paye cinq francs par — . Mandoa aria-
ry iaan* olona. 4*—, Volon-doha. Il a la
— frisée. Oly ny volon-dohany. 5*—,
Loha, tendro, vody, voalohany, vava, lo-
ha lâlana, filoha. La — d'un mat. Ny lo-
ha, ny tendron' ny salazana. La — d'un
arbre. Ny tenc/ron-kazo. La — d'une ai
guille . Ny vody fanjailra. La— d'un clou.
Ny vody fantsika. Votre nom est en —de
liste. Voalohany ao amy ny rcjistra ny
anaranao. La — d'un canal. Ny lohan'
ny lakan-drano. La— d'un cortège. Ny
loha ldlana. La — d'une armée. Ny vava
ady. — de pont Vava tetezana. Marcher
en — . Ao amy ny loha làlana. Le roi l'a
mis à la— de son conseil. Notendren
ny mpanjaka ho loha f fîlohan' ny ropa-
nolo-tsainy izy. Il est à la — de l'entre-
prise. Izy no lohany, filohany amy ny
rabaraha.
TÊTE-À-TÊTE, loc. adv. Honjohon-
jon' olon-droa. Ils ont diné — à — . Hon-
johonjon' izy roa lahy no niara-nisa-
kafo.
—, sm. Firesahan' olon-droa tsy amboa
tsy lambo. Us oat eu un long — . Nire-
saha ela izy 7*oa lahy tsy amboa tsy
lambo.
TÉTER, va. Minono.
TÉTINE, */\ Tohatr'omby na kisoa.
TÉTRARQUE, *m. Mpanapaka taloha
lamy ny iari-tany anankiray, letrarika.
TÊTU, UE, adj. et s. Maditra, mafy
hatoka, mal'y solina, be tohika, mitoko-
na, kiiïua. Comme Entêté.
TEXTE, sm. fNytena tenj. Le— de
l'Ecriture sainte. Ny tenu tenin' ny Su-
ratra Masina. 2*—, Loha leny amy ny
toriteny. Il a bien choisi son — . Natiay
nilidy loha teny tsara izy. 3* fly. Fcto-
teny, futo-dresaka. Revenir àsou — . Mi-
verina amy ny foto- te nin y, amy ny /o-
to-dresany.
TEXTILE, adj. !• Azo folesina, txo
tenomina. Le coton est une matière — .
Zavatra a:o folesina, etc., ny Iandihazo.
2*—, Momba ny tenona. L'industrie — .
Ny taozavatra momba ny tenonu.
TEXTUEL., ELLE, adj. Araka ny té-
nu tcny. Ce que je vous dis est — . Ara-
ka ny tena teny izao lazaiko anao izao.
TEXTUELLEMENT, adv. Araka ny
tena teny.
TEXTURE, sf. J* Fifampidiptditra, fi-
lahalra. La— de la peau. Ny (ifampi-
dipiditry, ny filahatry ny zavatra sami-
hat'a mikambanaho hoditra. 2*/îg, Fifa-
narahana. La — d'un ouvrage. Ny fifa-
narahan' ny zavatra samihafa ao amy
uy boky anankiray.
THAUMATURGE, ad;, et s. Mpanao
tabagagana.
THÉ, sm. Foto-dité, dite.
THÉÂTRAL, ALE, adj. Momba ny
teatra, fanao amy ny teatra.
THÉÂTRE, sm. !• Trano fanaovana
teatra. 2 # — -, Fitoeran'ny mpanao teatra.
3° — , Teatra. Ecrire pour le— . Mamoro-
n& teatra. Il connaît les règles du —, Ma-
hay ny foinba fanaovana teatra izy. Un
coup de — . Zavatra mahagaga miseho
tampoka amy ny teatra ; fi g. zavatra
mahagaga miseho tampoka. 4° fi g. Ce
n'est qu'un roi de — . Mpanjaka amy ny
anarany fotsiny hiany izy. Cette ville fut
le — d'un grand événement. Nisehoan-
javatra anankiray mahagaga io tanûna
io. Cette province fut le — de la guerre.
Tao amin* io fa ri-tan y io no niadia-
na.
THÉIÈRE, sf. Fanaovan-dité.
THÈME, sm. 1* Foto-teny, foto-kevilra.
Il n'a pas bien suivi son — . Tsy nanara-
ka tsara ny foto-teniny, etc., izy. 2°— ,
Teny -adika. — latin. Teny adika ho lu-
titia.
THÉOCRATIE, sf. FuujuUna entiu'
Digitized by
Google
THU
— 806
TIL
Andriamanitra. Avant Saûl le gouver-
nement des Juifs était une—. Talohany
Saoly dia nentin' Andriamanitra ny
fanjakan* ny Joiy.
THÉOGRATIQUE,ac(/. Eutin' Andria-
manitra.
THÉOLOGALE, ad;, f. Momba an* An-
driamanitra. Vertu — . Hatsaram-panahy
momba an* Andriamanitra.
THÉOLOGIE, sf. Teolojia.
THÉOLOGIEN, sm. Mpahay teolojia,
mpianatra teolojia.
THÉOLOGIQUE, adj. Momba ny teo-
lojia.
THÉOLOGIQUEMENT, adv. Araka
ny teolojia.
THÉORICIEN, sm. Mpabalala fotsiny
hiany.
THÉORIE, sf. !• Fandinihana, tehala-
Jana. La — en est belle, mais la pratique
en est difficile. Mahaiinaritra ny /andi-
nihana, etc., azy, fa ny fanaovana azy
no sarotra. Voy. SpécuLATio*. 2«— , Fa-
haizana, fahaizana momba ny iibetsehan*
ny miaramila. La — de l'électricité. Ny
fahaizana momba ny elektrisity. Ce ca-
pitaine connaît bien la — . Mahay tsar a
Tiy fahaizana momba ny filwtsehan'
ny miaramila io kapiteny io.
THÉORIQUE, ad;. Misy fandinibana,
mampahay. Ce que vous dites est pure-
ment—. Fandinihana, fahaizana fo-
tsiny hiany izay lazainao. Cours— et pra-
tique. Fampianarana sady mampahay
no mampanao.
THÉORIQUEMENT, adv. Araka ny
lahaizami.
THÉRAPEUTIQUE, sf Fahaizana
momba ny fanasitranana ny aretina sa-
mihafa.
THERMAL, ALE, adj. Mafana. Eaux
thermales. Rano mafana.
THERMOMÈTRE, sm. Termoroétra.
THÉSAURISER, vn. Mibary.
THÉSAURISEUR, EUSE, adj. et a.
Mpiuary.
THÈSE, sf [• Foto-teny hamarinina,
loto-kovitra — . 2* fig. liovûra. Changer
de — . Miova hecitra.
THÛ.M, sm. Karazan-kazandrano mito-
vitovy aiuy ny zimpona.
THORAGIQUB, ad;. Amyny tratra.
THORAX, sm. Traira.
THURIFÉRAIRE, sm. Mr-i tondra fa-
ii'unbohana.
THYM, sm. Karazan-java-maniry ma-
nitra.
TIARE, sf. S Uro-boninahitry ny papa.
TIBIA,sm.Taolan-dranjo lehibe, lantoo-
dranjo, lanton-tongotra.
TIC, sm. 1* Fipararetra. U a un — dans
la bouche. Mipararelra ny vavany. 2*
fig. Fahazaran-dratsy. Il a le — de ron-
ger ses ongles. Zn-dratsy manaikitrai-
kitra ny hohony izy.
TIC-TAC, sm. Fipipika, Opaipaika. Le
— d'une montre. Ny ppipiky ny fam.in-
taranandro kely am-paosy. Le — d'une
horloge. Ny fipaipaihy ny famantara-
nandro lehibe.
TIÈDE, adj. 1° Matimaty, roarimaritra.
Eau — . Rano matimaty, etc. 2* pg. Ma-
timaty, tsy maris.ka. Dévotion—, Fitia-
vam-bavaka matimaty. Ami—. Sakai-
zatsy marisiha.
TIÈDEMENT,ado. Matimaty, tsy amim-
paharisihana.
TIÉDEUR, sf. 1* Hamatiroaty, hamari-
maritra. 2* fig. Tsy faharisihana.
TIÉDIR, vn. Mihamatimaty.
TIEN, TIENNE, adj. et pron poss.
- Anao, an* ise, an* ialahy, an* indry. an*
indriako, an-tcna. Voilà mes livres, où
sont les tiens. Indry ny bokiko, fa aiza
ny anao, etc. Voy. Tu.
—, ëm.\* Nyanao. 2°— ,pl, Ny ankohona-
nao, ny sakaizanao. Voy. Mien.
TIERS, TIERCE, ad;. 1* Fahatelo.
Écrire à une tierce personne. Mam pi ton-
dra taratasy arain' oiona fahatelo. 2* fig.
Fièvre—. Tazo mihetsika isan' indroa
andro.
—, sm. !• Olona fahatelo. Il survint un—.
Tamin* izay nisy olona fahatelo tonga.
2*— , Ampahatolony. Le — d'une pomme.
Ny ampahatolon' ny paoma iray.
TIGE, sf. {• Taho. — d'arbre. Tahon-
kazo. — de fleurs. Ta/iom-boninkazo.
La— d'une ciel*. Ny fa/iom-panalahidy.
2°— , Itanjo. —do botte ftan/om-baoty.
3* fig. Loharano nisehoana. Ces deux
familles sortent d'une môme — . Loha-
rano iray n ise hoan' ireo iianakaviana
roa ireo.
TIGNASSE, sf. SjIgyoIo ratsy.
TIGRE» TIGRESSE, s. »• Tigra. 2*
pg. dona masiaka.
TIGRÉ, ÉE, adj. Vandana, volon-kary.
Cheval— Soavaly vandana. Chten — .
Alika i:olon-hary. Voy. Tacheté.
TILBURY, sm. Kalesy maivaua.
Digitized by
Google
TIN
— 807 —
TIR
TILLAC, sni.Tokotantn-tsambo.
TILLEUL, «m. Karazan-kazo.
TIMBALE, sf. 1* Karazan-dangorony
boribory vody. 2*— , Kapoaka metaly.
TIMBRE, «m. 1» Karazan-dakolosy ve-
lezin tantanana anankiray. Le — d'une
horloge. Ny fafto/osim-pamantaranan-
dro. 2°— , Faneno, fikarantsana. Cette
voix a du — . M aneno, mikarantsana
izany feo izany. 3 # —, Fi tomboka;
TIMBRÉ, ÊE, p. et adj. 1* Voaisy fl-
tomboka, nasiana —, misy — . Papier — .
Taratasy voaisy, etc., fi tomboka. Cette
lettre n'est pas timbrée. Tsy misy fi-
tomboka io taratasy ampi tond raina io.
2* fi g. Adaladala, tsy adala tsy hendry.
TIMBRE-POSTE, «m. Sary fameta-
ka amy ny taratasy ampitond raina ho so-
lom-bola.
TIMBRER, va. Manisy fl tomboka, ma-
metaka timbre-poste.
TIMBREUR, «m. Mpanisy fitomboka.
TIMIDE, adj. Saro-tahotra, matahotra,
saro-kenatra, joro, mihasihasy. Enfant
— . Zaza saro-tahotra, saro-kenatra.
Jeune homme — . Tovolahy saro-taho-
/8a, saro-kenalra, joro, mihasihasy.
Il s'avança d'un air—. Nandroso tamy
nytoetra matahotahotra, mihasihasy
izy.
TIMIDEMENT, adv. Amin-kasarotau-
taholra, amin-tahetra, amin-kasarotan-
kenatra, amim-pihasihasiana.
TIMIDITÉ, sf. Hasarotan-tahotra, ta-
hotra, hasarotan-kenatra, flhasihasiana.
TIMON, sm. !• Tânan-kalesy. 2 # — , Ta-
hom-pamilian-tsambo. 3* fig. Fitondra-
na. Prendre le — des affaires. Miandrai-
kitra ny fitondrana ny raharaha.
TIMONIER, sm. l°Soavaly fametraka
amy ny tànan-kalesy. 2 # — , Mpanamory
sambo.
TIMORÉ, ÉE, adj. 1* Matahotra ny fa-
hotana. 2 # -— , Bo ahialiy loatra amy ny
fahotana.
TINCTORIAL, ALE, adj. Fanaovana
soka. Plante tinctoriale. Zava-maniry
fanaovana soka.
TINE, sf. Barika bo vava.
TINTAMARRE, sm. Tabataba, ko ra-
ta ha, kotaba.
TINTEMENT, sm. !• Fidindfna. 2--,
Fangintsiaa, ligina, fikiririoka. Ce mala-
de a de fréquents tintements d'oreille.
Migina, mikirivioka matetika hy-sofln*
io marary io.
TINTER, va. Mampidindina, mively mi-
tsitaitaika. Tintez la cloche. Ampidin-
dino, velczo mitsitaitaika ny lakolosy.
— , vn. t* Midindïna, maneno mitsitaitai-
ka. La cloche tinte. Midindïna, etc., ny
lakolosy. 2*—, Mangintsina, migina, mi-
kiririoka. L'oreille lui tinte. Mangintsi-
na, etc., ny sofin$.
TINTOUIN, sm. Ahiahy, fahasahirana-
na.
TIQUE, sf. Kongon'omby,— alika, etc.
TIQUETÉ, ÉE, adj. Maramara. Coquil-
lage—. Akoran-driaka maramara.
TIR, sm. l a Fitiflrana. Il est habile au
— . Mahay mit i fi Ira izy. 2°— , Tan y B-
tifirana.
TIRADE, s/*. Zavatra mifandrairay sa-
dy mitohitohy amy ny boky t zavatra mi-
tohitohy foana ao amy ny laha-teny,
zavatra sesilany. Il ne lui répondit que
par une — d'injures. Tsy namalyazy afa-
tsy tamy ny teny fanesoana sesilany
izy.
Tout d'une tirade, loc. adv. Sesilany,
tohilany.
TIRAGE, sm. 1° Fitarihana, fisarihana,
fanatsoahana. Le — d'un bateau. Ny fi-
tarihana ny sambo kcly anankiray. Rou-
te d'un — facile. Lâlana mora itarihaiï
ny soavaly ny sambo kely. La chemi-
née n'a pas assez rie — . Tsy mitarika,
misarika tsara ny setroka ny lafaoro.
Le— des métaux. Ny fitarihana ny me-
taly. Le — de la soie. Ny fitarihana,
fisariJiaiia ny landy fu lésina. Le —
— d'une loterie. N y fisarihana, fana-
tso&hana ny marika amy ny lotery, 2* — ,
Fanontana taratasy.
TIRAILLEMENT, sm. l« Fandrori-
druritana, fanintontsintonana, lisaritsa-
rihana. l a — , Fitambulimbolina, fano-
tikotika, fitangolikolika. Je ressens des
tiraillements d'estomac. Mitambolitn-
boiina ny ambavafôko. Je ressens des
tiraillements d'entrailles. Mitambolim-
boiina, etc., ny tsinaiko. 3° fig. Tsy ti-
fanarahana.
TIRAILLER, va. i a Mandroridroritra,
manintontsintuna, misaritsarika. Ils le
tiraillèrent longtemps. Nandroridro-
Titra, etc., azy ela izy ireo. 2' fig. Ma-
nao lemozy, miambezo.
— , vn. Mitilitifitra. On tiraille avant d'en-
gager l'action. Tifitifirina aluha vao
miaJy. Il ne fait que — . Mitifitifitra
foana izv.
Digitized by
Google
8 ,e J
TIR
— 808
TIR
L
Se tirailler, vpr. Mifandroridroritra,
mifanintontsintona, raifampisaritsarika.
TIRAILLERIE, sf. Fitifitifirana.
TIRAILLBUR, sm. MpitiUtiQtra.
TIRANT, sm. \* Kofehin-kitapom-bola.
2 # — , Sofin-kiraro, faniutonam-baoty. 3 #
— , Sakamandimby na vy mihazona ny
tafon-trano na ny rindrina. 4°— , File.i-
tehana. —d'eau. Filenlehan' ny sambo
ao anatin' ny rano.
TIRÉ, ES, adj. Mahia, somazotsazoka,
malazolazo. Il a la figure tirée. Mahia-
/lia, etc. r endrika izy. || loc. —à quatre
épingles. Mipitsopitsoka. Ils en sont k
couteaux tirés. Mifanangam-pabavalo,
raifampilufo izy ireo.
TIRE-BALLE, sm. Fanalara-bala.
TIRE-BOUCHON , sm. Fanalam-bo-
soa, torobosoa.
TIRE-BOURRE, sm. Fanalavory.
TIRE-D'AILE, sm. Indray mikopaka.
A tire d'aile, loc. ado. Haingana dia
haingana. Volera—. Manidina liain-
gana dia haingana.
TIRE-LARIGOT (A), loc. ado. BAro
a—. Miboboka.
TIRE-LIGNE, sm. Vy fanaovantsipika.
TIRELIRE, sf. Vata kely fltoeran-dra-
kitra.
TIRER, ta. {• Mitarika, mandroritra,
roanintona, misarika, mamivitra. —une
voiture. Milarika kalesy. —quelqu'un
par le bras. Mitarika, mandroritra,
manintona f misarika olona amy ny
sandriny. — les oreilles à quelqu'un.
Mandroritra, mamivitra soùV olona.
—une courroie. Mitarika, mandrori-
tra anja-koditra. 2"— , Manala, manaiso-
tra, manatsoaka, manovo, mandoatra,
maka, manafaka, mitery, milranga, rni-
fuka, milentika, mampan...., marupi....
—ses bottes. Manala t manesotra, ma-
natsoaka baoty. —du sang. Manala
ra. — l'épée du fourreau. Manatsoaka
sabatra amy ny tranony. —do l'eau d'un
puits. Manovo rano amy ny lantsakana.
—le riz de la marmite. Jl/ancioa-bary.
—de l'or de la mine. Maka volamena
cmy ny tany. —le suc des viandes. Ma-
ka ranon' ny nofon-kena. —les billets
d'une loterie, —une loterie. Manatsoa-
ka raarika amy ny lotery. —quelqu'un
de prison. Manai*otra, manatsoaka,
manafaka olona amy ny trauomaizina.
— um* i»pine du pied. Manala tsile amy
ny tuii^oir' okmu ; [hj. manafaka olona
amy ny fahasahiranana. —quelqu'un de
la boue. Manafaka olona amy ny fa-
hantrana. —une vache. Mitery omby.
—la langue. Mitranga iela. Ce cuir tire
l'eau comme une épongo. Mifoka rano
heatra ny sponjy io boditra io. Ce na-
vire tire huit pieds d'eau. Milenliha va-
lo dia io sambo io. — des sons d'un ins-
trument. Mampaneno zava-maneno. —
des larmes des yeux. Mampilomany.
Ou ne saurait — un mot de lui. Tsy azo
ampîlenenina izy. 3 # — , Manao, manon-
ta. —le plan d'une maison. Manao sa-
ri n-trano. —une ligne. Manao tsipika.
— un ouvrage. Manonta boky. 4 # — ,
Mandefa, manapoaka, miiiftrra. —le ca-
non. Mandefa, manapoaka tafondro.
— uu oiseau. A/i/i/ï-borona. 5* fig. Ma-
hazo, maka. Quel avantage tirez-vous
de là ? Inona no soa azonao amin'iza-
ny? r- parti d'une chose. Mahazo soa
avy amy ny ztvatra anankiray. — des
marchandises d'un pays. Maka varotra.
amy ny tany anankiray. C'est de Saint
Augustin qu'il a tiré ce passage. Tarn y
ny bokiny Md. Augustin no nakany
ireo teny ireo. La conclusion que vous
tirez de là n'est pas juste. Tsy marina
ny he vitra alainao amin' izany. U loc.
— une affaire en longueur. Manala raha-
raba. — vengeance. Mamaly ratsy. —
vanité d'une chose. Mirehareha nobo
ny zavatra anankiray. —son origine,
— sa source. Avy. — l'horoscope d'une
personne. Maminaoy ny ho vintan olona.
— , vn. 1° Mandela, manapoaka, mitititra,
mikendry, —de l'arc. Mandefa tsipika.
— contre quelqu'un. Mitifitra olona.—
juste. Minendry marina. 2*— , Somary,
manopy, efa ho. Ce drap tire "sur le bleu.
Somary, manopy manga ny volon'io
lopôtra io. — à sa lin. Efa ho tapitra.
efa ho lany. efa ho faty. — à conséquen-
ce. Voy. Conséquence. 3*—, Manataira
handoa vola. — sur quelqu'un. Manafa-
tra oloua mba handoa uy vola izay via-
soratra ao amy ny taratasy.
Se tirer, cpr. Afaka. Se — d'embarras.
A/a-paliasahiranana, Il s'en est tiré.
Afaka soa araan-lsara izy.
TIRET, sm. Tsipika kely mana^amban-
teny.
TIREUR, sm. 1° Mpitarika metaly. —
d'ur. Mpitarika volamena, mpanao lari-
bolamena. 2'—, Mpililiira. C'o»t uu bon
— . Mahay mitt/itra izy. 3"—, Mpana-
fatra olona mba handoa ny vola voasora-
tia ao amv nv tarata*v.
Digitized by
Google
TIT
— 803 —
TOI
Tireuse de carte, sf. Vehivavy rapisi-
kidy amy ny karatra.
TIROIR, sm. Vata sarihana.
TISAVE, sf. Ron-java-maniry atao fana-
fody.
TISON, sm. Forohana.
TISONNER, un. Misoitsoitra afo foa-
na.
TISONNBUR, EUSE4 s. Mpisoitsoitra
afo foana,
TISONNIER, sm. Fisoitrafon' ny mpa-
nefy.
TISSAGE, «m. Fanenomana, tonona.
TISSER, va. Manenona. —de la soie.
Manenona lasoa.
TISSERAND, sm. Mpanenona.
TISSERANDERIE, sf. Fanonomana.
TISSU, sm. 1* Tenona, lauoba. Un beau
— de soie. Tenona, etc., parasily tsara
— inégal. Tenona tsy mitovy tantana.
2*— , Zavatra înifampidipiditra ao ana-
tin' ny vatana. — fibreux. Tsiratsiraka
mifampidipiditra. 3° fîg. Filahatra, za-
vatra tsy tapaka, — mitohitohy,— mifan-
dimbidimby. Le — de son discours est
fort bon. Tsara loatra ny filahatry ny
laha-teniny. Sa vie est un — de gran-
des actions. Tamy ny andro niainany
tsy tapaka, nitohitôhy, nifandimhi-
dimby ny zavatra lehibe nataoay.
TISSU, UE, p. et adj. 1* Voatenona, no-
tenomina. Étoffe bien tissue. Lamba
voatenona, etc*, tsara. 2*-*, Natao.
Un nid— de laine et de mousse. Akanim-
borona natao tamy ny volon' ondry sy
ny volon-kazo.
TISSURE, sf. Tenona. —serrée. Teno-
na mikitroka.
TITILLATION, sf. Firetsidretsika.
TITILLER, va. MampirctsidreUika.
Cette liqueur titille le palais. Mam-
pireUidretslka ny vava izany lalikera
izany.
TITRE, sm. 1° Anaran' ny boky, loha
teny. Le— d'un livre. Ny anaran' ny bo-
ky anankiray. Le— d'un chapitre. Ny l&-
ha teny amy ny toko anankiray. 2*—,
Anaram-boninahitra, fiandrianana, fa-
naovana hoe, fiantsoana hoe. Il prend le—
do p i ico. Manandoka ny fiandrianan'
ny printsa izy. Le— dont je suis le plus
fier est celui de votre ami. Ny ma-
bataly ahy indrindra dia ny atao hoe,
ant*oina hoc, sakaizanao. 3*—, Tena,
fitomboka, tara'.a?-y vavolombelona. an-
tony. Il cbt professeur eu — . Tena
mpampianatra izy. Il n'a pas encore
reçu son — de médecin. Tsy rabota na-
hazo fitomboha ho dokotera izy. Titres
de noblesse. Taratasy vavolombulon'
ny tiandrianana. —de rente. Taratasy
vacolombeloiï ny zana-bola tsy main-
tsy haloan' ny fanjakana. À quel — avez-
voub obtenu cet emploi? Inona no anto-
ny nahazoanao izany raharaha izany?
Il a bien des titres a mon amitié. Misy
antony maro itiavako azy.
A titre de, loc. pré p. Satria, ho. À —
d'héritier. Satria mpan.iova. Recevez
ceci à — de don. Raiso ity ho ianome-
zana fotsiny.
À juste titre, loc. adv. An-drariny.
TITRER, DO. Manome anaïam-bonina-
hi:ra.
TITUBATION,s/\ Fivembena, iitsivem-
bena, tirondrona, tivczimbeziua, Utsiro-
pirepy.
TITUBER, vn. Miverabona, mitsivem-
bena, miroudrona, mivuzimbczina, ini-
repirepy. Voy. Chanceler.
TITULAIRE, adj. et s. Tena. Profes-
seur—. Tena mpampianatra.
TOAST, sm. Santé, tiarahabaua am-pi-
sotroana. Voy. Santé.
TOCSIN, sm. Fitatatatan" ny laUolosy
miants. lui ira.
TOGE, sf. Akanjo rebareba fanaon' ny
Humana taloha.
TOHU-BOHU, sm. Comme Chaos.
TOI, pron. pers, Voy. Tu.
TOILE, sf. 1° Lamba. — de chanvre.
Lamba rongony. || loc. — d'araignée.
Tranon-kala. 2°— , Entra lamba amy ny
toatra. Voy. Rideau.
TOILERIE, sf. Lamba amidy, fivaro-
tan-datnba.
TOILETTE, sf. Fiakinjoana, haingo,
litiaingoana. Faire sa — . Miakanjo. Ca-
binet do — . Ko iron fiakanjoana. Et-
le aime la — . Ha katwjo izy. Ede dé-
pense beaucoup pour sa — . Muniaay be
amy ny fikainyoana izy.
TOILIER, IEHE, s. Alpivaro-damba,
mpanao lamba.
—, adj. Momba ny lanaovan-damba. L'in-
dustrie toilière. Ny luhaizaua momba
ny fanaocan-damùa.
TOISE, sf. Reiy.
TOISÉ, sm. Fandrefosana. L 1 — est
exact. Marina ny nandrofesnna azy, ny
refiny.
TOISER, va. 1" Mandivfy. *•-, Mano-.
Digitized by
Googk
TOM
— 810 —
TOM
hatra. — ua soldat. Manohalra miara-
mila. 3° fig. Mandinika, manandrina. —
— quelqu'un. Mandinika, olona.
Se toiser, vpr. Mifandinika, mifanandri-
na.
TOISEUR, sm. Mpandrefy.
TOISON, 8f. Volon* ny ondry iray ma-
nontolo.
TOIT, 8m. !• Tafon-trano. Monter sur
le—. Miakatra any ambonin' ny tafon-
trano. 2*—, Tranq, Le — paternel. Ny
franon-dray. Z'fig. Tafon-trano. Pub-
lier une chose sur les toits. Manào an-
tsaavo eny ambony tafon-trano.
TOITURE, sf. Tafo, fanafoana.
TÔLE, sf. Takela-by.
TOLÉRABIiE, adj. Azo leferina, zaka.
Gomme Suppoutablb.
TOLÉRANCE, sf. f Fandeforana, fia-
retana. 2*—, Tsy fanoherana. tsy fisaka-
nana.
TOLÉRANT, ANTE, adj. Tsy niano-
hitra, tsy misakana.
TOLÊRANTISME, s m. Tsy fisakana-
na ny livavahana na inona na inona aray
ny fanjakana.
TOLÉRER, va. t-Mandefltra, miaritra.
• —une injustice. Mandefîtra, etc., za-
vatra tsy an-<irariny. 2 # — , Tsy manohi-
tra, tsy misakana. — un abus. Tsy ma-
nohitra, etc., fanao tsy mety. On tolère
toutes sortes de religions dans ce pays-
là. 7 , 8j/sa//aManaavokoa rahofa mety ho
livavahana ao amin' izany tany izany.
Se tolérer, vpr. Mifandcfltra.
TOLLÉ, 8m. Crier — contre quelqu'un.
Mamoky olona mba ho tezitra amin'olona
anankiray.
TOMATE, sf. Voatabiha, angilom- baza-
ha.
TOMBAL, ALE, adj. Amy ny fasana.
Pierre tombale. Vato tsindrim-paaaaa.
TOMBANT, ANTE, adj. Mitsontsori-
ka, Tiges tombantes. Tahon-java-mauiry
mitsontsorika. (] loc. A la nuit tom-
bante. Araantaran-daby.
TOMBE, sf. «• Vato tsindrira-pasana. 2-
—, Fasana, fahafatesana. Descendre dans
la—. Midioa am-pasana. Être sur le
bord de la — . Efa bo faty.
TOMBEAU, 8m. \* Fasana. 2- fig. Fa-
hafatesana. Chaque jour nous rapproche
du ~-. Isan' and ru isika manatona ny fa-
Unfalcsana. Cotte maladie le mènera au
— . Hahafaly azy izany aretina izany.
|| loc. Tirer quelqu'un du — . Mahaveio-
na, mahasitrana olona. 3 a — , FabavaK
L'anarchie est le — de la liber.te. Ny û-
korontanana no fahacalon' ny fahaza-
kan-tena,
TOMBÉE, sf. X la — de la nuit. Aman-
taran-dahy.
TOMBER, vn. 1* Lavo, potraka, mian-
jera, mirodana, ntikoa, midaboboka,
miantonta, mitrosina, mitatavoka, la-
tsaka, mirotsaka, mivarina, mihintsana,
miraraka, miankohoka, miantoraka. Il
est tombé a la renverse. Lavo nitsila-
ny izy. Il est tombé de cheval. Lavo.
potraka, nianjera teny ambony soava-
ly izy. Cette maison tombe en ruino.
Mianjera, mirodana, mikoa io trano
io. —lourdement Midaboboka, mian-
tonta, mitrosina. — de tout son long.
Mitatavoka. Les larmes tombent de ses
yeux. Latsaka, mirotsaka, mivarina
ny ranomasooy. Les fruits tombent à
terre. Mihintsana, miraraka amy ny
tany ny voankazo. Il tomba à ses ge-
noux. Niankohoka teo amy ny tongo-
ny izy. Les ennemis tombèrent sur les
travailleurs. Ny tahavalo nirotsaka, ni-
varina namely ny mpiasa. L'oiseau tom-
ba sur la perdrix. Ny vorona niantora-
ka tamy ny tsipoy. Ses cheveux lui tom-
bent sur ses épaules. Mirotsaka eny
an-tsorony ny volon-dohany. L* IKopa
tombe dans le Bolsiboka. Ikopa miro-
tsaka, mivarina aminy Betsiboka. 2*
fig. Azo, voa, traira, latsaka, mi latsaka,
manoia. — d'épilepâie. Azo, voa, tra-
try ny androbe. La ville est tombée
au pouvoir de l'ennemi. A ton' ny faba-
valo ny landna. Il est tombé dans la mi-
sère. Latsaka anatin' ny fahantrana
izy. —dans le péché. Milat&aka anatin*
ny fahotana. Le juste tombe sept fois
le jour. Manota impito isan' andro ny
olo-marina. Cette fête tombe tin diraau-
che. Milatsaka amy ny alahady iza-
ny fety izany. 3-— , Mihena, levona, tsy
velona, tsy fanao, mina..., tonga. Son
intelligence tombe. Mihena ny sainy.
Le vent tombe. Mihena ny rivotra.
Ces empires tombèrent les uns après
les autres. Nifaniimby levona tsikeli-
kely ireo fanjakana ireo. La conversa-
tion est tombée. Tsy velona intsony ny
resaka. Cette coutume tombe. Tsy fa-
nao loatra izany Cbmba izany. —eu pour-
riture. Mihalô. Cela m'est tombé en
partago. Tonga anjarako izany. — inala-
k
Digitized by
Google
TON
— si : -
TOP
de. Tonga marary, mandraiki-marary.
Rloc. —en défaillance. Torana. —dans
Voubli. fladinoina. —de son haut. Mi-
tampim-bava, sina. — sur ses pieds. Ma-
hay miala amy ny raharaha sarotra. Il
est bien tombé. Tsara vintana izy. Il est
mal tombé. Ratsy vintana izy. —sur les
bras de quelqu'un Tonga andraikitr'olo-
na. —sous la main. Sendra hita. Faire —
les armes des mains. Mampionona olo-
na. —en disgrâce. Tsytiana intsony, ve-
ry fftia. — d'accord. Milanaraka. — dans
le piège. Voafandrika. — sous les sens.
Mibaribary. — dans le sens de quelqu'
un. Miray hevitra amin* olona, momba
ny hevitr' olona.
—, v. imp. Latsaka, milatsaka. Il tombe
de la grêle. Latsaka, etc., ny havandra,
manavandra ny andro.
TOMBEREAU, sm. Sarety.
TOME, sm. Boky iray antsinjaran* ny
boky maro miiohitohy.
TON, ad;, poss. m. TA, f. TES, pi.
Anao, an* ialahy, an' ise, an' indriako,
an' indry, an-tena. Ta maison. Ny trano-
nao, nytranon' ialahy, ny tranon' ise,
ny tranon' indriako, ny tranon' indry,
ny tranon-tena. Voy. Tu.
TON, sm. t* Feo, pitsiny. Il a baissé le
— . Nampidina ny feony izy. Prendre le
— . Maka feo, etc. Donner le — . Manome
pitsiny; fig. mitarika.2*— ,Fiteny, va-
va, toctra, laha-tony. Il a le — hautain.
Avoavo fileny izy. Il a toujours un —
mielleux. Malefakamandrakariva ny /î-
teniny, tsara vava mandrakariva izy.
Changer de—. Miova fiteny, toetra.—
noble. Laha-tcny mendrika. || loc. Le
bon—. Ny fahalalana fomba, ny fahaizana
olona. 6e donner un—. Mihambobam-
bo foana, manandriandrian-tena foana.
Donner du — à l'estomac. Mampahatan-
jaka ny ambavafô.
TONDAISON, sf. Comme Tonte.
TONDEUR, EUSE, s. Mpanety.
TONDRE, va. Manety. — les brebis.
Manety ondry. — lo gazon. Manety ahi-
tra.
TONDU, UE, p. et adj. Voahety, no-
hetezana, raihety.-
TONIQUE, adj. et sm. Mampahatanja-
ka.
TONNAGE, sm. Tona zikan' ny sambo
ànankiray. Droit de—. Fadintseranana
âloan' ny sambo araka ny toria zakany.
TONNANT, ANTE, adj. Mikotroko-
troka. Voix tonnante, Feo mihotroko-
troha.
TONNE, sf. fBarikalehibe. 2*— , Tona,
lanjana roa arivo Uvatra.
TONNEAU, sm. f Barika. 2*—, Bran'
ny barika. Un — de vin. Divay cran' ny
barika. 3°— , Tona, lanjana roa arivo li-
vatra. 4*—, Kosika misy lavaka maro
fanaovana antsipylavaka.
TONNELET, sm. Barïka koly.
TONNELIER, s m. Mpanao barika.
TONNELLE, sf. Fialokalofana misy
lalantalana voatoto-dravin-java-maniry.
TONNELLERIE, sf. Fanaovam-bari-
ka, trano fanaova m -barika.
TONNER, v. imp. Mikotrokotroka. Il
tonne. Mikotrokotroka ny andro.
— , vn. 1* Mikotrokotroka. Lo canon ton-
ne. Mikotrokotroka ny tatondro. 2° fhj.
Mamelively mafy. Il a tonné contre l'am-
bition. Nnmclivety mafy ny fltsiriritam-
boninahitra izy.
TONNERRE, sm. !• Kotro-baralra. ko-
trok' orana. 2*— , Varalra.fotaka.il fut
frappé du—. Nilatsahan' ny wratra,
etc., izy. 3* fiy. Fikolrokotroka. C'est une
voix de—, Mikotrokotroka ny feony.
TONSURE, «A Fanasolana tampou-do-
ha.
TONSURÉ, sm. { Mpianatra ho protra )
voasola tampon -duha.
TONSURER, va. Manasola tampon-
doha.
TONTE, «A l fl Fanetozana ondry. Fai-
re deux tontes par an. Manety ondry
indroa isan-taona.2°— , Vulon'ondry voa-
hety. La— a été abondante. Be dia bo
ny volon'ondry voahety. 3°— , Taom-
panetezana ondry.
TONTURE, sf. Potipoti-javatra nesori-
na tamy ny zavatra nohetezana.
TOPAZE, sf. Karazam-batosoa vony,
topazy.
TOPER, vn. Manaiky.
TOPETTE, sf. Tamaboha koly.
TOPINAMBOUR, sm. Zava-maniry
mamody lava lava mitovitovy amy ny
ovimbazaha.
TOPIQUE, adj. & sm. Fanafody fame-
taka.
TOPOGRAPHE, sm. Mpilaza ny toeti y
ny fari-tany anankiruy, mpanao sary ny
fari-tany ànankiray.
TOPOGRAPHIE, sf. Filazana nytoc-
(ry ny fari-tany ànankiray, lanaovan-
tsary ny fari-tany ànankiray.
Digitized by
Google
S le J_
TOR
— 812
TOR
TOPOGRAPHIQUE, adj. Mampiseho
nytoetry ny fari-tany anankiray. Carte
— . Sarintany mampiseho ny toetry ny
fari-tany anankiray. Description — . Fi-
lazananj/ toetry ny f*ri-lany anan-
kiray.
TOQUADE, sf. Uudalana, baitraitra.
Voy. Manu:.
TOQUE, sf. 6atroka fanaon' ny mpitsara.
TOQUÉ, ÉE, adj. et s. Adula, raanon-
drana, manasatsasaka.
TOQUER, va. Mahudala, mampanon-
drana, mampanasatsasaka. La poésie
l'a toqué. Ny fanaovana tonon-kira na-
hadala, etc., azy.
TORCHE, «f. Fanilo, fototra, harendri-
na.
TORCHÉ, ÉE, p. et ad;. 1* Veafitra,
nofirana, voafaoka, nofaobana. 2* fig. Na-
tao zara fa vita. Ouvrage mal — . Laha-
sa natao zara fa tita.
TORCHER, t*a. Mamitra, mamaoka.
TORCHIS, sm. Fêta mihar* bozaka.
TORCHON, sm. Laraba famaobaua, sa-
riveta.
TORDAGE, 8m. Fanolanana.
TORDEUR, EUSE, 8. Mpanolana.
Tordeuse, sf. Mangoronkely.
TORDRE, va. 1* Manolana, manasina.
— du linge. Ma nota n-damba. —du fil.
Manasim- poly. -»-le cou. à un poulet.
Manolana vozon* akobo. 2 # — , Mampio-
lana, raampivilana — le cou. Mampio-
tam-bozona. — la bouche. Mampivilam-
bava. 3*~fig. —une loi. Mamily ny bevi-
try ny lalâua. —un passage. Mau.iiy ny
liovitry ny tcny sasany. Ne faire que —
. et avaler. Mandrebodreboka.
Se tordre, vpr. Miolana.
TORÉADOR, sm. Mpitaingin-tsoavaly
miady amy ny ombaldhy.
TORPEUR, sf. t'Havahotramafy, faha-
valahana maiy. Ce malade est dans la — .
Vahotra, valaka mafy io marary io. 2 #
fig. Fahavalahana, liakctrabana. Les es-
prits sont dans la—. Valaka, hetraka
avokoa ny sain' ny olona rebetra.
TORPILLE, sf. !• Karazan-kazandrano
mampahangoly ny tanana raha vuakasi-
ka. 2°— , Fiadiana apetraka any analy
ranomasina mba bamaky nysambon'ny
fabavalo.
TORRÉFACTION, sf. Fanendasana.
TORRÉFIER, t'a. Manendy. — du ca-
fé. Manendy kafé.
TORRENT, «m, 1" Ranun-diiaka, ria-
ka. 2* fig. Zavatra mandriaka, — tsy toko
tsy forohana. Verser un — de larmes.
M and rot sa ka ranomaso mandriaka. Un
— d' injures. Teny faniratsirana efa tsy
toko tsy forohana. 3 # — , Hery. Résis-
ter au — des passions. Manohitra ny
heriri ny fiiaa-dratay.
TORRENTIEL, IELLE, adj. Mitre-
na hoatra ny riaka. Pluies torrentielles.
Ranonorana mitrena. Eaux torrentiel-
les. Ranon-dria/ta mitrena.
TORRENTUEUX, EUSE, adj. Mi-
maraamama, mimaosa. Rivière torren-
tueuse. Renirano mi marna ma ma, etc.
TORRIDE, adj. Mafana. Zone—. Tany
mafana anelanelan' ny tropika roa.
TORS, TORSE, adj. Miolana. Fil—.
Taretrd miolana. Colonne torse. An-
dry miolana.
TORSADE, sf. Somotr' aviavy miolana.
TORSE, sm. Sarin' ny te nab on' olona,
tenabe.
TORSION, sf. Fanolanana, flolana.
TORT, sm. 1" Hadisoana, heloka, ratsy
atao. Le— est de son côté. Izy no di$o,
meloka. 11 a réparé ses torts. Nanoni-
tra ny hadisoana, ny heloka, ny ratsy
nataony izy. 2°— , Fatiantoka, fanisia-
na ratsy, fanimbana, fahasimbana. Il
ne lui a pas fait— d'une piastre. Tsy na-
mono antoka azy izy na dia vola aria-
ry aza. Il ne faut pas faire — à son pro-
ebain. Tsy tokony banao ijay hahafa-
ly antoka, hahasimba ny namana, tsy
tokony hanisy ratsy, hanimba ny na-
mana. La grêle a fait bien du — dans ce
pays-. à. Nanimba, nahasimba zavatra
b« loatra tamin' izany tany izany ny
bavandra.
A tort, loc. adv. Tsy an-drariny. On
l'accuse à—. Ampaugaina tsy an-dra-
riny izy.
À tort et à travers, loc. adv. Kitoa-
toa. Il plarlo à — et à travers. Mi teny
kiloaioa izy.
A tort ou à raison, loc. ado. Na tsy
an-drariny na an-drariny.
TORTICOLIS, sm. Fiolanana am-pan-
driana.
TORTILLAGE, sm. Teny misafotofoto.
TORTILLEMENT, sm. !• Fa no la no
lanana, fiolanolanana. 2* fig. Olakola-
ka, fiolakolahana.
TORTILLER, va. Manolanolana. —
des chovoux. Manolanolana vt-lon-
doba.
Digitized by
Google
TOU
— 813
TOIT
—, m. Miolakolaka. Il n'y a pas à — . Tsy
tokony hiolakolaka.
Se tortiller, vpr. Miolanolana. Voyez
comme ce serpent se tortille. .ïereo ny
fiolanolan* ity bibilava ily.
TORTU, tJE, adj. 1 # Meloka, mivaona,
mivilavila, mivilana, mivadika, miolana,
miolikolika. Bois—. Hazo meloka, mi-
vaona, mivilavila. Nez—. Orona mivi-
lana. Il a les pieds tortus. Mivadika ny
tongony. Il a les jambes tortues. Miola-
na ny ranjony. Chemin — . Lalana mio-
likolika. 2° fig. Mivaona. Il a l'esprit
— . Mivaona ny sainy.
TORTUES, sf. 1* Fano, reré, sokatra. —
de mer. Fano. Grande — > d'eau douce.
Reré. Petite — d'eau douce. Sokatra.
2* fig.tt marche à pas de — . Miadam-
pandeha izy.
TORTUEUSEMENT, adv. 1* Mioli-
kolika. 2 a fig. Miolakolaka.
TORTUEUX, EUSE, adj. 1* Mioli-
kolika, mifelipelika. Chemin—. Lalana
miolikolika, etc. 2* fig. Miolakolaka.
Conduite tortueuse.. Fiolakolaka.
TORTURE, sf. \* Fampijaliana. 2* fig.
Fandraiketan-tsaina mafy, ahiahy. Se
mettre l'esprit à la — . Mandraiki-tsai-
na mafy mba handini-javatra. Mettre
quelqu'un à la— . Mahabe ahiahy olo-
na.
TORTURER, ra. fMampijaly. ï'fig.
Mamily. —un texte. Mamily ny hevi-
try ny teny ho amy ny he vitra tsizy.
TÔT, adv. Faingana. Il faut mourir — ou
tard. Tsy maintsy ho faty na faingana
na ela.
TOTAL, ALE, adj. !• Ankapobe. Nom-
bre — . Isa ankapobe. 2*— , Indrindra.
Il est dans un abandonnèrent — . Ni-
laozana indrindra izy.
—, am. Tontaly, ankapobe, rehetra. daho-
lo. Le— d'une addition. Ny tontaliri ny
adisanina. Le — de sa succession. Ny
tontaly, ankapoben' ny lovany, ny lo-
vany rehetra, daholo.
Au total, loc. adv. Kanefa, na dia iza-
ny aza.
TOTALEMENT, adv. Indrindra. Il est
— ruiné. Lany harona indrindra izy.
TOTALISER, va: Manatontaîy, mana-
kapoka,
TOTALITÉ, sf. Tontaly, ankapobe, re-
hetra, daho'o.
TOUCHANT, ANTE, adj. Mampango-
raka, mahonénay mampitsetra. Des pa-
roles touchantes. Teny mampangora-
horahh, «le.
Touchant, prèp. Momba, amy ny. Com-
me Concernant.
TOUCHE, 8f. !• Fitendrcna amy ny ar-
monia. 2 - — , Faooso-doko, fandaha-teny.
TOUCHE-À-TOUT, sm. Olona tiarai-
ray, — karokaroka.
TOUCHER, r«. 1° Mikasika, manendry,
mitsapa, manohina, manolotra, mifano-
lotra. —de la main Mikaiha, maiien-
dry, mitsapa, manohina amy ny ta-
nana. Il le toucha du pied. Nihasihn,
nanohina azy tamy ny tongony izy. —
un lingot d'or. Mitsapa anja-bolamena.
Ma maison touche la sienne. Milianika,
manolotrany azy, mifanolotra amy ny
azy ny tranoko. 2°—, Mandrny. miten-
dry. —de l'argent. Mandray vola. —
l'harmonium. Mitendry armonia. 3*
fig. Mikasika, raharaha, mihavana. Il a
touché ce sujet en passant. Nikasika
kely hiany izany futo-kevitra izany izy.
Cola ne me touche en rien. Tsy mikasi-
ka ahy, tsy ra/iara/iafto velively izany.
Il me touche de près. Mihavana akaiky
aroiko izy. 4*—, Mampangoraka, ma-
honéna, mampitsetra, manetsika ny
fo. Son malheur me touche. Mam-
pangoraka, mahonèna, mampitse-
tra ahy ny fahoriany. Dieu l'a tou-
ché, il s'est converti. Andriamanitra
nanetsika ny fony, ka nibebaka izy.
—, vn. 1* Mikasika, manendry, manohi-
na. Il touche à tout. Miliasikasika f ma-
nendritendry, manohintohina ny za-
vatra rehetra izy. Le navire touche. Mi-
«asi-javatra ny sambo. 2 Q — , Mandray,
mitendry, mahatakatra, mitody kely,
miant'sona kely. — dans la main. Mi-
(andray tànana (mba hifanaraka). —du
piano. Mitendry piano. Il est si grand
qu'il touche au plancher. Lavabo izy.
ka mahatakatra ny rihana. —à une
ile. Mitody, mianttona holy amy ny
nosy anankirny. 3° fig. Efa ho..., anto-
motra, mikasika. Il touche à sa fin. Efa
ho faty izy. Nous touchons à l'hiver.
Antomotra ny ririnina isika. Voilà des
mets auxquels on n'a pas louché. In-
dreto ny nahandro tsy mbo!a voakasi-
kasika, voadiadia On n'a pas touché à
celte loi. Tsy noltaxihina izmy lalana
izany.
8e toucher, vpr. Mifampikasika, mifano-
lotra, milan do-bo-lv rin Iri'ia. C^3 deux
Digitized by
Google u
TOU
— 814 —
TOU
maisons se touchent. Mifampikasika,
etc., ireo trano roa ireo.
TOUCHER, sm. !• Fikasihana, fitsa-
pana. Cela se connaît au — . Fantatra
izany raha tsapaina. 2*— , Fitendry. Il
a un — brillant. Mahagaga ny fiten-
driny.
TOUFFE, sf. Zavatra mivondrona. — -
d'arbres, de cheveux. Hazo, volon-do-
ha mivondrona.
TOUFFU, UB, adj. Matevina, mikitro-
ka, mikirindro, milobolobo. Bois — .
Ala mateutna, mikitroka, mikirin-
dro. Barbe touffue. Volom-bava ma-
tevina. Arbre—. Hazo milobolobo.
TOUJOURS, adv. !• Mandrakariva,
lalandava, mandrakizay II lit — . Ma-
rna ky teny mandrakariva, lalandava
izy. Il est — en colère. Tezitra mandra-
kariva, tozi-daua izy. Ils se sont dit
adieu pour — . Nifanao veloma ho man-
drakizay izy ireo. 2 # — , Kanefa, nadia
izany aza. — est-il honnête. Kanefa,
etc., tsara fanaby izy.
TOUPET, am. {• Volo mivondrona, san-
ga. 2* fig. Hasahiana. Avoir du—. Sa-
-"* hisahy.
TOUPIE, sf. Tandrimo, sangodina.
TOUR, sf. Tilikambo. —de Babel. Tili-
kambony Babela.
TOUR,am. l°Fihodinana, fllsingerenana.
Cette planète fait son — en douze ans.
Mihodina, mitsingerina indroy man-
deha isaka ny roa amby ny folo taona
izany planeta izany. 2*—, Fitsangantsan-
ganana. Ûverrmberenana, fitetezana, fan-
dehanana manodidina, fihodidinana. Il
est allé faire un — . Lasa nitsangantsan-
gana izy. Cette rivière fait plusieurs
tours et retours. M iverimberina io re-
nirano io. Il fait son —de France. Mi-
tely any Frantsa izy. lia fait le — du
monde. Nandeha nanodidina ny tany
izy. Ce bracelet fait plusieurs tours au-
tour du bras. M ihodidindidina ny san-
dry io fehin-tânana io. 3* — , Manodidi-
na. Cet arbre a six pietlsde— . Misy enin-
dia manodidina io hazo io. 4*—, Milina
famoasana. b*fig. Hakingan-tanana, ha-
fetsena, fitaka. Il sait faire des tours de
cartos. Kinga tànana amy ny karatra
izy. Il lui a joué un — . Nametsy, nanti-
taka, nifet8y azy izy. 6*—, Fandaha-te-
ny. Il donne un — agréable à tout ce
qu'\\ dit. Mahafinaritra ny fandahany
teny amy ny zavatra rebetra lazainy.
7"—, Anjnra, fifandimbasana. Chacun
à son—. Samy amy ny anjarany, saroy
mifandimby. fl loc. A — de bras. Ara-
ka izay tratry ny aina. En un — de main.
Miaraka amy ny vava, poatoizay, tsy am-
py toy iuona. Personne faite au — . Olo-
na hoatra ny notefena. —du bâton. Vo-
la azo an-tsefatsefany. —de force. Ha-
tanjahana mahagaga, fafeaizana maha-
gaga.
Tour à tour, loc. adv. Mifandimby.
TOURBE, sf. f Fompotra. 2*—, Bozaka
aman' ahitra.
TOURBEUX, EUSE, ad;. Misy fom-
potra.
TOURBIÈRE, sf. Tany misy fompotra.
TOURBILLON, sm. !• Tadio, raoo-
mody, zavatra roitambolimbolina. —
de poussière. Vovoka mitambolimboli-
na. 2* fig. Zavatra mahasondriana. Il est
dans le — des affaires. Sondriana amy
ny raharaha maro izy.
TOURBILLONNEMENT, am. Fi-
tambolimbolina, fisangodingodina.
TOURBILLONNER, vn. Mitambo*
limbolina, misangodingodina. L'eau
tourbillonne. Mitambolimbolina, etc.,
ny rano.
TOURELLE, sf. Tilikarabo kely.
TOURISTE, sm. Mpivahiny mizaha ta-
ny.
TOURMENT, sm. f Fijaliana, fampi-
jaliana. 2» fig. Ahiahy, fahasahiranana.
TOURMENTE, sf. f Tafio-drivotra. 2*
fig. Fikorontanana. — politique. Fiko-
rontanana amy ny fanjakana.
TOURMENTER, va. f Mampyaiy. La
goutte le tourmente. Mampijaly azyny
gaotra. 2«— , Mampihetsikamafy. Le vent
tourmente le navire. Ny rivotra mam-
pihetsikelsika mafy ny sambo. 3* fig.
Mahabe ahiahy, manahirana, manenjika.
Ce procès le tourmente. Mahabe ahia-
hy azy izany ady izany. Cet homme me
tourmente avec ses visites. Manahirana
ahy amy ny famangiana ataony io lehila-
hy io. Ses créanciers le tourmentent. Ny
mpitaky trosa manenjika azy.
Se tourmenter, vpr. Be ahiahy, misa-
hirana.
TOURNAILLER, vn. Mihelingelina.
Cessez de — autour de moi. Aza mihe~
lingelina manodidina ahy.
TOURNANT, am. f Kihon-dâlaua, lo-
lahan-drenirano. 2*—, Ranomody.
TOURNANT, ANTB, f art/. Mihodina.
Pont — . Tetezana mihodina.
Digitized by
Google
r
TOU
— 815 —
toi;
TOURNÉ, ÉE, adj. 1* Nalao tamy ny
milina famoasana, novoasana. 2 # — . Niha-
ratsy, nihasimba. Vin — . Divay nihara-
tsy. 3' fig. Personne bien tournée. Olona
hoatra ny notefena. Personne mal tour-
née. Olona tôfy maika. Il a l'esprit mal
— . Mivaona ny sainy.
TOURNEBROCHE, sm. Milina mam-
pihodina ny satazam-by.
TOURNÉE, sf. Fitetczana. L'inspecteur
est en — . Ny mpikarakara mitely ny
fari-tany izay anjnrany.
TOURNER, va. \* Mampihodina. ma-
nodina. —une roue. Mampihodina,
etc., kodiarana. \\loc —la tête. Mihe-
rika. — les pieds en dehors. Tsivaka. —
les ptods en dedans. Midi-pandeha. —
le dos à quelqu'un. Miamb ho olona ;
fig. miombika amin' olona, mamadika
olona. 2«— , Mamadika, manodivitra,
mi tondra. Tournez le feuillet. Avadiho
ny takela-taratasy. —une montagne. Ma-
nodivitra tendrombohitra anankiray. Il
tourna ses armes contre les Romains.
Nilondra ny miaramilany mba hame-
ïy ny Romana izy. 3*—, Mivaofy amy
ny milina, mandamina. — des pieds de
chaise. Mivaofy tongo-tseza amy ny
milina. Il a bien tourné sa lettre. Nan-
damina tsara ny taratasy nampiton-
drainy izy. 4 - fig. — le dos aux enne-
mis. Miamboho lehilahy. —la tôle ù
quelqu'un. Mampivadika ati-doha olo-
na. — quelqu'un à son gré. Mampana-
raka ambokony olona. —une difficulté.
Mihodivitra amy ny raharaha sarotra.
— casaque. Miendaka. mivadika. — bri-
de. Miala amy ny raharaha sarotra. —
quelqu'un en ridicule. Manaraby olona.
—, vn. 1* Mibodina, misangodina. La ter-
re tourne. Mihodina, etc., ny tany. Le
vent a tourné. Nihodina ny rivotra.
2*—, Miharatsy, mihasiraba. Le lait a
tourné. Niharatsy, etc., ny ronono. 3*
fig. Miafara, mieva, mivadika, mianda-
ny, mampahazo. L'affaire a bien tour-
né. Tsara minfara ny raharaha. Ce
jeune homme tourne mal. Miova ho
raLsy io tovnlahy io. Il tourne* tout
vent. Miovaoctt, mivadibadi-kevilra.
izy. La chance a tourné. Nivadika
ny rasa. — du côté de quoiqu'un. M ian-
dany amin' olona. Cela tournera a son
honneur. Hampahazo voninahitra azy
izany. La tête lui tourne. Mivadika ny
ati-riohany, fauina, badenina izy.
Se tourner, rpr. i* Mivadika, mitodiko.
— dans son lit. Mivadika ao am.-pan-
driapa. 8e — vers quelqu'un. Milodiha
olona. 2* fig, Manjary, ton ça. Ce qu'il
mange se tourne en bile. Manjary, etc.,
ranon* afero iziy haniny.
TOURNESOL, sm. (Voninkazo) Tana-
roasoandro.
TOURNEUR, sm. Mpivaofy amy ny
milina.
TOURNEVIS, sm. Sokodrevo.
TOURNIQUET, .sm. 1* Ilazo mitanam-
bokovoko misangodina ambony isato-
kazo. 2 - — , Zavatra misangodina a tao fllo-
kann.
TOURNOI, sm. Sarin* ad y taloha.
TOURNOIEMENT on TOURNOI
MENT, «m. Fisan^odingodina. fi tara-
bolimbolina. Le — du vent. Ny fîsan-
godingodina. etc., ny rivotra.
TOURNOYER, vn, f Misangodingodi-
na, mitambolimbolina. La j oussière
tournoie. Misangodingodina, etc., ny
vovoka. 2* fig. Mihodivitra, miolakola-
ka, manary dia.
TOURNURE, sf. !• Bika. Il a une jolie
— . Tsara bika izy. 2"—, Toetra. L'affaire
prend une bonne — . Mihatsara ny toe-
d raharaha. Il a une — d'esprit agréable.
Mahatinaritra ny toe-tsaina asehony.
TOURTE, sf. Karaza-mofo mamy.
TOURTEREAU, sm. Zana-domohina.
TOURTERELLE, sf. Domohina.
TOUSSAINT (LA), sf. Félin' ny olo-
masina rehetra.
TOUSSER, vn. Mikohaka, mitrosina.
TOUSSEUR, EUSE,s. Mpikohaka.
TOUT, TOUTE, adj. 1° Rehetra, da-
holo, avokoa. tontolo, manontolo, man-
dritra. — le peuple y accourut. Nidodo-
dodo tao ny v;ihoaka rehetra, nidodo-
dodo tao avokoa ny olona. Tous les ha-
bitants vinrent au-devant de lui. Nitse-
na azy ny mponina rehetra, nitsena azy
daholo, avokoa ny mponina. — l'uni-
vers. Izao tontolo izao Aimez Dieu de
— votre cœur. Tiavo amy ny fonao re-
hetra, manontolo Andriamunitra.— Io
jour. Mandritra ny andro. 2 fl — , Isakr.
Tous les jours Isan' andro. — les trois
jours. Isaha ny hatoloaua.
TOUT, «m. 1* Zavatra iray manontolo,
ny zavatra rehetra, nyolon-drehetra. Di-
viser un — en plusieurs parties. Miza-
razara ho maro zavatra anankiray ma-
nontolo. Il sait — . Mahalala ny zavatra
rehetra izy. —est dans l'épouvante. Ma-
Digitized by
Googk
TOX
— 816 —
TRA
lahotra ny olona rehelra. 2 — , N-y za-
vatra lehibe indrindra. Le— estde réus-
sir. Ny zavatra lehibè indrindra dia
ny manatanteraka mihitsy. || loc. Ce
n'est pas—. Tsy ampy izany, tsy izany
liiany. Il y aune différence du — au—.
Samihafa lavitra izy ireo. Jouer le —
pour le — . Manao vy very ny harena
rchetra hahazoana be dia be. Un risque
— . Mpanao vy very ny aina.
Après tout, loc. adv. Kanefa, na dia iza-
ny aza.
A tout prendre, loc. adv. Ankapobe.
En tout, loc. adv. Izany rehetra izany.
Cela fait cent piastres en—. Ariaryzato
izany rehetra izany raha mitambatra.
Du tout, loc. adv. Na inona na inona,
tsy akory. Il n'aura rien du—, Tsy ha-
hazo na inona na inona izy. Je n'en
veux point du— . Tsy tiako akory izany.
TOUT, adv. lMndrindra, izaitsizy, dia...,
lavitra, fatratra, loatra. Ils forent —
étonnés. Gaga indrindra, izaitsizy,
gaga dia gaga izy ireo. C'est mainte-
nant un — autre homme. Hafa lavitra
izy ankehitriny fa tsy tahaka ny tal»ha.
Il esl —cœur. Tia izaitsizy, tia dia tia,
t\& fatratra, loatra izy. Il est— oreilles.
Mibaino dia mihaino, roihaino fatratra
izy. 2°— , Na dia aza. — sage qu'il est.
Na dia hendry aza izy.
Tout à coup, loc. adv. Tamptka, veti-
vety foana.
Tout d'un coup, loc. adv. Indray man-
d?ha mooja, haingana, vetivety foana.
Voy. Coup.
Tout de bon, loc. adv. Marina, tokoa.
Tout à fait, loc. adv. Indrindra.
Tout à l'heure, loc. adv. Voy. Heure.
TOUTEFOIS, adv. Kanefa, nefa, kan-
jo. Comme Cependant.
TOUTE-PUISSANCE, sf. Fahefana
tsy misy fetra. La— de Dieu. Ny fahefan'
Andriamanitra tsy misy fetra.
TOUT-PUISSANT, TOUTE-PUIS-
SANTE, adj. Mahefa ny zavatra re-
hetra, manam-pahefana tsy misy fe-
tra.
—, sm. Ny Mahefa ny zavatra rehetra, ny
Tsitoha.
TOUX, sf. Koliaka, trosina. —sèche.
A'o/ia-maina. Il a une — violente. Aft-
kohaha mafy, mitrosina ery izy.
TOXIQUE, sm: Poizina.
—, adj. Misy poizina. Substance—. Za-
vatra in tsy poizina.
TRACAS, sm. Fahasaliiranana, ahiaby.
TRACASSER, va. Manahirana, niano-
risory, mihetraketraka.
Se tracasser, vpr. Misahirana, sahira-
na. be ahiahy.
TRACASSERIE, sf. Filam-baniny, fi-
lan-tonony, fanorisorena, fihetraketra-
hana.
TRACASSIER, 1ÈRE, s. Mpila va-
niny, — tonony, mpanorisory, mpihetra»
ketraka.
—, adj. Manahirana. Police--. Polisy ma-
nahirana.
TRACE, sf. 1* Dia. Suivre des voleurs à
la — . Manara-dta ny mpangalatra. Les
traces des roues. Ny dian* ny kodiara-
na. Voy. Marquo. 2*fig. Làlana. Marcher
sur les traces des saints. Manaraka ny
làlàna nodiavin' ny olo-masina. 3* — .
Fahatsiarovana, iahafantarana. Cette
année a laissa des traces dans mon es-
prit. Mbola tsaroan' ny saiko ny tainvn'
iny taona iny. On n'aperçoit en lui au-
cune—de la bonne éducation qu'il a re-
çue. Tsy misy zavatra ahafantarana
Vtflivcly fa nahazo flanarana tsara izy.
TRACÉ, sm. Sary, soritra, soratra. Le
— d'un chemin. Ny sary, ny soritry
ny lâlana hatao. Le — d'une broderie.
Ny soratr' amboridao.
TRACEMENT, sm. Fanoritana.
TRACER, ta. 1* Manao sarin-javatra,
manao, manoritra, manorati*a. —une li-
gne droite. Manao tsipika mahitsy. —
une allée. Manoritra araben-dâiana.
— des fleurs sur du canevas. Manora-
tra sarim-boninkazo amy ny lamba, 7*pg
Manoro, rai tan tara. Il suit le chemin que
ses pères lui ont tracé. Manaraka ny lâ-
lana natoron' ny razany azy izy. — à
quelqu' un des règles de conduite. Jfa-
noro olona fitsipi-pitondran-tena. H
nous a tracé le tableau de ses malheurs.
Nitantara taminay ny fahoriana nanjô
azy izy.
TRACHÉE-ARTÈRE, sf. Tendabe,
lâlan-drivotra amy ny avokavoka.
TRACTION, sf. .Fitarihana.
TRADITION, sf. !• Fanolorana. La
vente se consomme par la — de la cho-
se vendue. Tapaka ny varotra rqjiefa
toalolotra ny zavatra vidiny. 2*— , Lo-
van-tsofina.
TRADITIONNEL, ELLE, adj. Avy
amy ny lovan-tsofina.
TRADITIONNELLEMENT, adv.
Araka ny lovan-uoflna.
Digitized by
Google
TRA
— 81? -
TRA
TRADUCTEUR, 8m. Mpandika teny
amy ny boky.
TRADUCTION, sf. Fandikan-teny amy
ny boky, dikan-teny amy ny boky.
TRADUIRE, t'a. 1° Mandika teny amy
ny boky. 2*—, Manazava. Traduisez-moi
votre pensée en termes plus clairs. //a-
zavao amiko amy ny teny mazava kokoa
ny bevitrao. 3*—, Mitory. —en justice.
Mitory amy ny fîtsarana.
TRADU1SIBLE, adj. Ato adika.
TRAFIC, «m. y Varotra, flvarotana,
fandrantoana. Voy. Commkrcb. 1* fîg.
Varo-dratsy. Il fait — des choses saintes.
1& ivarotra ny zavatra raasina izy.
TRAFIQUANT, sm. Mpivarotra, mpan-
dr&nto.
TRAFIQUER, vn. 1° M ivarotra, man-
drahto. 2* fîg. Manao varo-dralsy.
TRAGÉDIE, sf. 1* Teatra mampienta-
na ny fo. 2* fig% Loza. Il sW passé d'hor-
ribles tragédies dans cette cour. Nisy
loza mahatsiravina tao amin* izany ro-
va izany*
TRAGÉDIEN, IENNE, 8. Mpanao tea-
tra mampientana ny fo.
TRAGI-COMÉDIE, sf. Teatra mam-
pientana ny fo sady mampihomehy.
TRAGI-COMIQUE, adj. Mampienta-
na ny fo sady mampihomehy.
TRAGIQUE, adj. f Momba ny tragé-
die. 2° fîg. Mahalsi ravina. Mort— > Fa-
hafatesana mahatsiravina.
— ,srn. \* Teatra mampientana ny fo. 2*-*,
Mpamorona tragédie, mpanao teatra
mampientana ny fo.
TRAGIQUEMENT, ado. Mahatsiravi-
na.
TRAIlIR, va. 1° Mamadika, mivadika.
—un ami. Mamadika sakaiza. —sa foi.
Mivadika amy ny flnoany. 2 # — , Manara-
bara, ahafantarana. — un secret. Ma-
nambara ny tsiambaratelo. Sa voix Ta
trahi. Nyfeony no nanamhara, na/ia-
fantarana azy. 3*—, Mahadiso fanan-
tenana, mahafoana* Les événements tra-
hirent ses espérances. Ny zavatra nise-
ho nahadiso fanantenana azy, nana-
foana ny fanantenany.
6e trahir, vpr. 1* Mamita»tena. 2*—,
Manambara tena tsy nahy.
TRAHISON, sf. Famadihana> tivadiha-
na, fikomiana, fiodinanai Haute—, ffy-
komïana, fiodinana.
TRAIN, sm. 1* Fandeha. Ge cheval va
bon — . Haingam*pande/ta io soavaly
io. 2 # -^, Tongotra, lantin-kalesy, mpa*
naraka maro sy soavaly maro miaraka>
zavatra maro mifanarakafaka, — mîara^
ka, kalesy maro mifampitobitohy amy
ny lâlam-by. Ce cheval a le— de devant
faible. Malemtlemy ny iongo*tanall , ity
soavaly ity. Faire mettre un— neuf à une
voiture. Mampanisy tantin-kâlesy vao-
Vao amy ny kalesy. Il marche avee un
grand—. Betsaka ny mpanaraka sy ny
soavaly miaràka aminy raha mandeha
izy. l)n grand — de chevaux. Soavaly
maro mifanarakaraka. — d'artillerie.
Tafondro maro miaraka.— express. /va*
tesy maro mifampiiohilohy amy ny
làlam-by mandeha haingana dia 1min-
gana. 3°— , Tabataha. Faire du -*. Mi^
tabataha. 4"—, Toe-piainana, fundro-
Soana. ît va toujours son nuïme —, Mi-
tovitovy mandrakariva ny toe-piaina-
ny. L'affaire est en bon -^. Mandroso
tsara ny raharaha. || loc. Mettre une af-
faire en — . Manomboka raharaha. Ètru
en — . Falifaly. varivary.
TRAÎNANT, ANTE, a**;. I* Mitarika.
Hobe traînante^ Zipo milarilta. 2 e fîg.
Matoritory, ridralava. Vuix traînante/
Feo matoritory. Style — . Laha teny 1
matoritory, etc*
TRAINARD, sm. 1* Miaramila mpita*
redrolra^ 2* — , Mpitaredretra.
TRAINE, êf. Bateau à la — Sambo ta*
ritin'ny hafa.
TRAÎNEAU, sm, f Kalesy kely tsy
misy kodiaraua fi tondra eny ambony
ranomandry. 2° — , Rambaramba;
TRAÎNÉE, 8f. Zavatra raraka mitanjo-
zotra, tetiafo. — de blé. Varim-bazaha
raraka mitanjozotra. —de poudre. Te*
tiafo. Mettre le feu à la — . Mam pi relu-*
tra tetiafo.
TRAÎNER, va. 1° Mitarika; mi tondra.
— une voiture. Mitarika kalesy. Il traî-
ne la jambe» Mita7*i-\ïG izy* La rivière
traîne bien du sable. Mitondra fasika
betsaka ny renirano. — quelqu'un par-
tout Mitondra olona hatraiza hatralza.
. 2* fiy> — une affaire en longueur. Ma-
nalava raharaha. — ses paroles. Mitare-
dretra fiteny. — sa chaîne. Mitondra
maizina. — quelqu'un dans la boue. Ma-»
noso-potaka olona.
— , vn. 1* Mitarika. Votre robe traînei
Mitarika ny zipooao. 2* —, Milaredre*
tra. Il y a toujours des soldats qui trai^
nent. Mandrakariva misy miaramila mi*
taredratra. 3* fîg* Sainosy, saozanidai
Digitized by
Googk
TRA
818 —
TRA
matoritory. Notre affaire traîne. Samo-
sy nV raharahantsika. Ce malade traîne
depuis longtemps. Saozanina hatry ny
cla io maraiy io. Ce discours trame.
Matoritory izany laba-teny izany. 4 # — ,
Mihahaka. Il laisse tout—. Avelany hi-
haliaha ny zavatra rehetra.
Se traîner, vpr. Mandady. — par terre.
Mantlady &my ny tany. Il se traîna chez
son médecin. Mandady nankany amy
ny dokotera izy.
TRAlNEUR, sm. Mpitarika.
TRAIRE, ra. Mitery.
TRAIT, «m. t* Zava-maranitra alefn toy
ny znna-lsiplka na longy. || toc. Partir
comme un—. Mitsoriaka hontra ny he-
latra. 2 # — , Tady na anja-koditra itari-
lian'ny soavaly kalesy. Cheval de — . Soa-
valy mpitarika. 3*—, Tsfpika. Cette let-
tre est formée de deux traits. Misy tsipi-
ka roa 10 Utero io. —d'union. Tsipiha ke-
ly manakambana teny. Dessin au—. Sary
atao amy ny tsipitaipika. \\ toc. Copier
—pour—. Manao mitovy dia mitovy. Ava-
ler d'un — . M&nno indray migorodana,
— indray roigoka. 4°— , Endrika, tarehy,
tokotanin-tarehy. Il a tous les traits de
son père. Mittvy endrika, etc., amin-
draiuy izy. 5* fig. Zavatra mahagaga. Un
—décourage, llerim-po mahagaga. Un
—d'esprit. llevitia mampiseho hnrani-
tan-lsaina mahagaga. C° — , Fifandraisa-
na, fombâna. Cola a— au commerce. Mi-
fandray amy ny varotra izany, mom-
ba ny varotra izany.
TRAITABLE, adj. Mora entina, mora
fehozina, mora ifanarahana.
TRAITANT, sm. Mpandranto.
TRAITE, sf. 1* Ezaka. Il y a une longue
—d'ici là. Lavitra ezaka hatreto ka ha-
trany. Aller lout d'une — d'une ville à
une autre. Manao indray manezaka ha-
tramy ny vohitra anankiray kahatramy
nyhafa. 2"—, Fandrantoana, famarinana
.olona, fitondrana sambolra. Ce bâtiment
fait la—. Mpamarina olona, mpiton-
dru sambotra io sambo io. 3°— , Tara-
,îasy milaza takalom-bola ampitondrai-
na any amy ny vohitra hafa.
TRAITÉ, sm. !• Fivoasana momba ny
fahaizana anankiray. —de morale. Ft-
toasana momba ny fltsipi-pitondran-
teoa. 2 # — , Fanekem-pihavanana, fano-
kena.
TRAITEMENT, sm. !• Fandraisann,
ny atao. Il a reçu toutes sortes de bous
traitements. Noraisina tsara dia tsara
izy. Le— que vous lui ferez, on vous le
fera. IJanody anao ny hataonao aminy.
Il a reçu toutes sortes de mauvais traite-
ments. Ratsy dia ratsy ny nataony ta-
miny, novonoiny, nofetsapelsahany izy.
2 # — , Fitsaboana. 3 4 — , Karama. On a
augmenté son — . Nampitomboina ny
karamany.
TRAITER, ra. 1° Mandray, manao. mi-
tondra, miraharaha. — honorablement.
Mandray amim-boninahitra. Il a bien
traité ses convives. iXandray tsara ny
olona nasainy izy. 11 nous traita dure-
ment. Mafy nynafao*i?/taminay, ny ni-
tondrany anay. Il s'entend à — les af-
faires. Mahay milondra raharaha izy.
—une réconciliation. Manao, miraha-
raha izay hifanarahan' olona. —quel-
qu'un de fou. Manao olona ho adala.
—quelqu'un du haut on bas. Manao tsi-
nontsinona, maneso olona. 2'—. Mitsa-
bo. —un malade. Mi/aaooinarary. 3*—,
Mandinika, mivaofy, mamf*latra. J'ai
traité déjà cette matière. Et&nodini-
hiko, novoasako, nocelariko rahateo
izany zavatra izany.
— , vn. 1° Mandray, manao, mitondra. mi-
raharaha. Il traite de la paix.. Miraha-
raha ny fanekem-pihavanana izy. 2 - — ,
Mandinika, mivaofy, momba. Ce livre
trai'e des métaux. Momba ny metalj io
boky io.
Se traiter, vpr. Mitaiza tena, mitsabo
tena. Il se traite* bien. Mitaiza tena
tsara izy. Ce médecin se traito lui-môme.
Ny tenait" izy dokotera hiany no mi-
tsabo azy.
TRAITRE, ESSE, adj. et s. Mamadi-
ka.mivadika, mamitaka, manodôka. Ce.- 1
un—. Mpamadika, mpivadikaizy. Le
chat est—. Mpamadika ny saka. Ce
vin est—. Mamitaka, manodôka ij
divay io.
En traître, toc. adv. Comme Traîtreu-
sement.
TRAITREUSEMENT, adv. Amim-
pamadihana, amim-pivadihana, amim-
pitaka.
TRAJET, sm. 1* Lâlana. Le— est long.
Lavitra ny lalana. 2 # — , Fandehanana,
fltàna. Ou fait le — en peu de temps.
Azo ateha t itàna vetivety foana.
TRAM A IL, sm. Karazan-karato.
TRAME, sf. 1° Fahan-tenona. 2* fig.
Teti-dratsy. Il a ourdi cette —odieuse.
Izy no fototr' izao teti-dratsy mahatsi-
ravina izao.
Digitized by
Google
TRA
— 819 —
TRA
TRAMER, va. 1* Mamahan-tenona,
manenona. 2* fig. Mifofo, mifoko, mio-
ko. — la p Tte de quelqu'un. Mifofo,
etc., hahaCaty olona. — une conspira-
tion. Mifoko, mioho hanao teti-dratsy.
TRAMONTANE, sf. Perdre la -. San-
ganehana, very hevitra.
TRANCHANT, ANTB, adj. !• Mara-
nitra. Epée tranchante. Sabatra mara-
nitra. 2* fig. Mahatapaka. Argument
— . Porofo mahatapaka. 3 # — . Mihiratra
tsara. Couleurs tranchantes. Volon-doko
raaro mihiratra tsara.
TRANCHANT, sm. Lelan-java-mara-
nitra, raason' antsy. Aiguiser le — d'un
couteau. Manasa lelan antsy, maka ma-
sorï antsy. Une épée a deux tranchants.
8abatra miroa lela, marani-dany roa.
TRANCHE, *f. !• Silaka, didy. Une —
de pain. Sifa-raofo. Une — de viande.
Did/n-kena. 2°— , Vava boky. Un livre
doré sur — . Boky misy ankosotra vola-
mena ny vav&ny.
TRANCHÉE, sf. 1° Fototra, tatatra.
Faire une — pour bâtir une maison. Mi-
hady fototra mba hanoronan-trano.
Faire une — pour dessécher un marais.
Manao tatatra mba hanamaina heni-
hèny. 2*—, Hady famitsahana ataon' ny
mpanao fahirano. Les assiégés firent
une sortie, et comblèrent la—. Nivoaka
ny nalao fahirano, ka nanototra ny ha-
dy nataon'ny fahavalo. 3-—, Fanoti-
kotika. Cette médeine lui a causé des
tranchées, Nampanotikotika ny kibo-
ny izany fanafody izany.
TRANCHER, ra. 1» Manapaka. — la
tôte à quelqu'un. Manapaka lohan' olo-
na. 2* fig. Il a tranché û difficulté. Na-
napaka ny ady hevitra izy. — le mot.
- Milaza mazava.
—, vn. i* Maranitra. Ce couteau tranche
comme un rasoir. Maranitra hoatra ny
hareza izany antsy izany. 2° pg. Mana-
paka an-kasahiana, manao azy ho. Il
tranche sur tout. Sahy manapaka ny
zavatra rehetra izy. Il tranche du bel
esprit. Manao azy ho akany izy. 3"—,
Mihiratra. Ces couleurs tranchent. Mi-
hiratra ireo loko ireo.
TRANCHET, sm. Antsy fanaovan-ki-
raro.
TRANCHOIR, s ni. Akalana ûtetehan-
kena.
TRANQUILLE, adj. Tony, milamina,
mibonai'a. mandry, mandry fohizay,
mialana, tsy manana ahiahy. La rasr
est — . Tony ny ranom isina. Le pouls
est—. Milamina ny polsa. Enfant—.
Zazalahy mibonaika. Tout est — dana
l'Etat. Mandry ny faniakana. Il mène
une vie—. Mandry fehizay, miadana
izy. Sa conscient» est—, Milamina,
mandry fehizay ny ueritreretany. Te-
nez-vous—. A:a manana ahiahy nia*
nao.
TRANQUILLEMENT, adr. Mandry,
mandry fehizay, amim-ptadanana. Dor-
mir — . Mitsilany mandry, mandry
fehizay.
TRANQUILLISANT, ANTE, adj.
Mampitony, mahafaka ahiahy.
TRANQUILLISER, ra. Mampitony.
mahafaka ahiahy. C<> que vous dites me
tranquillise. Izany lazainao izany mam-
pilony ny foko, mahafaka ahiahy ah\\
Se tranquilliser, rpr. Mitony, afaka
ahiahy.
TRANQUILLITÉ, *f. Fitony, fllami-
na, (ibonaika, fandrinna fehizay, liadu-
nana, tsy fananana ahiahy.
TRANSACTION, *f. [• Fifanarahana.
2*—, Fanokena. Transactions commer-
ciales» Fanckena momba ny varotra.
TRANSBORDEMENT, sm. Famin-
drana entana amy ny samho hafa.
TRANSBORDER, va. M. i min lira en-
tana amy ny sambo hafa.
TRANSCENDANCE, *f. Fahambonia-
na.
TRANSCENDANT, ANTE, adj,
Ambony dia ambony. Il a une vertu
transcendante. Ambony dia ambony
ny halsaram-panahiny.
TRANSCENDANTAL, ALE, adj.
Mandinika zavatra lalina imlrindra.
TRANSCRIPTION, *f. Pandikan-lso-
ratra, kopia.
TRANSCRIRE, va. Mandika foratr.i,
mikopia, manakopia.
TRANSE, s/". Tahotra Iehibe, fanahiana
lehibe. Voy. Angoisse.
TRANSFÉRER, ta. Mamindra, ma-
madika, mamoy ho an'olon-kafa. — des
prisonniers. Mamindra irai ira lava. —
un corps saint. Mamindra, rnamadi-
ka fatin'olo-masina anankiray. — une
rente. Mamoy zana-bulu ho an'olon-
kafa.
TRANSFERT, s m. Famindrana, fû-
madihnna. farnoizana lm an*olon*kafa.
Digitized by
Google
^
TRA
820
TRA
TRANSFIGURATION, sf. Ny niova-
ny Jeso-Kristy tarehy.
TRANSFIGURER (SE), vpr. Miova
tarehy.
TRANSFORMATION, sf. !• Fiovana
ho hafa, fanjariana ho hafa. 2°— , Fiova-
na, fanjariana. 3° fig. Fiovan-toetra.
TRANSFORMER, ra. Manova ho ha-
fa, mampanjary ho hafa. La femme de
Lot fut transformée en une statue de sel.
Novana, nampanjarina ho sariolona
sira ny vadiny Lola.
Se transformer, vpr. 1° Miova ho hafa,
manjary ho hafa. 2°— , Miova, manjary.
La chenille se transforme en papillon.
Ny oli-panjehy.mioua.maî?;an/ ho lolo.
3 # fig. Miova tootra. Il se transforme de
mille façons. Mahay miovaova loetra
inarivo inarivo izy.
TRANSFUGE, 8 m. t - Miaramila mpi-
lefa miandany amy ny fahavalo. 2 9 fig.
Mpivadika.
TRANSGRESSER, va. Mandika. —les
commandements de Dieu. Mandika ny
didin' Andriamanitra*
TRANSGRESSEtTR, «m. Mpandika.
TRANSGRESSION, sf. Fandikana.
TRANSI, IE, adj. 1° Voly, ngoly, va-
hotra, jihitra, ankona. Je suis— de froid.
Voly, etc.. ny hatsiaka a ho. C° fig. Ana.
Il est — de peur. Anan' ny tahotra izy.
TRANSIGER, vn. 1° Mifanaraka. Las
de plaider, ils transigèrent. Nony efa sa-
satra niady izy ireo, dia nifanaraha.
2° fig. Tsy manao. — avec son devoir.
Tsy manao izay tsy maintsy hataony.
TRANSIR, ra. 1° Mahavoly, mahango-
ly, mahavahotra. 2 # fig. Mahana.
—, vn. 1° Voly, ngoly, vahotra, jihitra,
ankona. 2° fig. Ana.
TRANSIT, «m. Fahazoan' ny entam-
barotra Idlana mba hamaky tanâna na
fanjakana ka tsy mandoa fadintserana-
na. Marchandises en—. Varotra naha-
zo làlana hamaky tanâna na fanja-
kana ka tsy mandoa fadintseranana.
TRANSITIF, IVE, ad;. Mamindra.
Verbe—. Verba mamindra.
TRANSITION, sf. 1° Fifindrana ho
amy ny hevitra hafa. litohizana. La— a
été bien amenée. Voalamina tsara ny
fifindrana ho amy ny hevitra hafa.
Il a passé à une nouvelle idée sans—.
Nifindra tamy ny hevitra hafa izy, ka Vsy
nisy fiiohizana*. 2° fig. Fiovana, flvadi-
h.ina. Il sVst fait une prompte — du
chaud au froid. Niova, nivadika tam-
poka ho mangatsiaka nyandro.
TRANSITOIRE, adj. Mandalo, m inc-
lina.
TRANSLATION, sf. Famindrana. fa-
madihana. Voy. Transférer.
TRANSMETTRE, va. !• Mamoy ho
atTolon-kafa, mamindra. — des ordres.
Mamindra didy. 2* fig. Ma m pan do va.
Il a transmis ses vertus à ses enfants.
Nampandovainy ny zanany ny hatsa-
ram-panahiny.
TRANSMIGRATION, sf. Fifindrana
amy ny tany hafa, fifindrana amy ny va~
tana hafa. La— des âmes. Ny fifindraiï
ny ambiroa amy ny va tana hafa.
TRANSMISSIBLE, adj. Azo afoy, azo
afindra.
TRANSMISSION, sf. Famoizana bo
an* olon kafa, famindrana.
TRANSMUABLE, adj. Azo ovana.
TRANSMUER, va. Manova. —les mé-
taux en or. Manova metaly ho volame-
mena.
TRANSMUTATION, sf. Fanovana.
TRANSPARENCE, sf. Fangaranga-
rana, fangalahala, fangarahara.
TRANSPARENT, ENTE, adj. Man-
garangarana, mangalahala, mangaraba-
ra, tantera-pahazavana. L'eau est trans-
parente. Mangarangarana, manga-
lahala, tantera-pahazavana ny rano.
Le verre est — . Tantera-pahazavana
ny fitaratra. Voile—. Sarona mangara-
hara.
—, sm. Taratasy misy tsipika fakana hi-
tsiny.
TRANSPERCER, va. Managorobaka,
maninteraka.
Se transpercer, vpr. Managoroba-tena.
TRANSPIRATION, sf. Tsemboka, ha-
tsembohana.
TRANSPIRER, vn. 1* Tsemboka. Ces
enfants transpirent. Tsemboka ireoan-
kizy madinika ireo. 2° fig. Ro siosio. re
sompirana. Ce secret transpire Re sio-
sio, etc., izany zavatra afenimpenina
izany.
TRANSPLANTATION, sf. Famin-
drana zava-maniry, fanetsana.
TRANSPLANTER, va. 1* Mamindra
zava-maniry, manetsa. — des arbres.
Mamindra foto-kazo. Voy. Planter.
2* fig. Mamindra amy ny tany hafa.
.Se transplanter, vpr. Mifindra amy
"ny tany hafa.
Digitized by
Google
TRA
— 821
TRA
TRANSPORT, sm. 1* Famindrana,
famoizana ho an* olon-kafa. 2° fîg. Fire-
helana, fientanana, firavoravoana. 3 # — ,
Rediredy. Cette maladie cause des trans-
ports. Mampirediredy izany aretina
izany.
TRANSPORTABLE, adj. Azo alin-
dra, azo afoy ho an* olon-kafa.
TRANSPORTATION, sf f Fanamclo-
hana olona naflndra amy ny tany lavi-
tra.
TRANSPORTÉ, ÉB, p. et adj. !• Voa-
findra, naflndra, nafoy ho an' olon-kafa.
?• fig. Mirehitra, entanina, ravoravo. —
d'amour. Mirehitry ny fitiavana. —de
colère. Mirehitry ny hatezerana. — de
joie. J&n/anin-kafaliana. Les specta-
teurs étaient transportés. Ravoravo ny
mpizaha.
—, sm. Olo-meloka naflndra tamy ny ta-
ny lavitra.
TRANSPORTER, va, 1» Mamindra.
mamoy Ijp an' olon-kafa. — des marchan-
dises. Mamindra entam-barotra. —une
créance. Ma moy trosa ami n* olona ho
. an' olon-kafa. 2° fîg. Mampirehitra,
mampientana, maharavoravo.
Se transporter, vpr. Mifindra amy ny
tany hafa.
TRANSPOSER, va. 1° Mampifamadika.
— des mots. Mampifamadika teny. 2°
Manova ky.
TRANSPOSITEUR, ad/, m. Mahazo
miova ky. Instrument—. Zavamaneno
mahazo miova ky.
TRANSPOSITION, sf. 1* Fampifama-
dihana, fifamadihana. 2 # — , Fanovana
ky, flovan-ky.
TRANSSUBSTANTIATION,^ Fio-
van' ny mofo sy ny divay ho vatana sy
ho rany Jeso-Kristy.
TRANSVASEMENT, sm. {• Famin-
drana divay, rano, etc., amy ny tavoa-
hangy, barika, etc., hafa. 2°— , Famin-
drana renitantely amy ny tohotra hafa.
TRANSVASER, va. Mamindra divay,
rano, etc., ho amy ny tavoahangy, ba-
rika, etc., hafa. Transvasez ce vin. Afin-
dvao tavoahangy, barika, etc., io di-
vay io.
TRANSVERSAL, ALE, adj. Mitsi-
valana, manapaka. Ligne transversale.
Tsipika mitsivalana, etc.
TRANSVERSALEMENT, a de. Mi-
tsivalana, manapaka.
TRAPÈZE, -sm. Trapeza.
TRAPPE, s/. 1* Varavarana rako-baln.
Ouvrez la — . Vohay ny varavarana ra-
ko-bata. 2* — , Longua mitoto-bozaka fa-
mandriham-biby.
TRAPU, UE, adj, Fonetana.
TRAQUENARD, sm. Tonta vy.
TRAQUER, va. 1° Uanakanana. Nous
avons traque le sanglier toute la mati-
née. Nifanakananay indray maraina
manontolo ny lambo. 2° fîg. Les voleurs
sont traqués par les gendarmes. îfana-
ftanan' ny polisy ny tontakely.
TRAQUEUR, sm. Mpikatsaka biby ifa-
nakanana.
TRAUMATIQUE. adj. Avy amy ny ra-
tra. Hémorragie—. Fivoahan-dra avy
amy ny ratra.
TRAVAIL, sm. Asa, lahasa, asan-tâna-
na, taozavatra. — rude. Asa, lahasa ma-
fy. Dieu bénira vos travaux. Andriamani-
tra hitahy nyasanao, ny asanny t&na-
nao. Il aime le— . Tia asa, lahasa izy.
— délicat. Asa, asan-tànana, taozava-
tra kanto. Distribuer le— aux ouvriers.
Mizara asa, lahasa amy ny mpiasa. Tra-
vaux publics. Asa, lahasa ataon' ny fan-
jakana. || loc. Il fut condamné à vingt
ans de travaux forcés. Nohelohina ho
gadralava roapolo taona izy.
TRAVAILLÉ, ÉE, p. ci adj. fVoasa
tsara, nasaina tsara, novarina tsara, vi-
ta tsara, voatefy, notefena, voakajy, no-
kajina. Ouvrage bien—. Asa novarina
tsara, vita tsara. Style—. Laha-teny
voakajy, nokajina. 2°— , Mijaly. Il est
—de la goutte. Mijaly azou' ny gaolra
izy.
TRAVAILLER, vn. l J Mi asa, manefy,
manao, mamorona, etc. Il travaille jour
et nuit. Miasa andro aman' alina izy. —
en or. Manefy volamena. —en brode-
rie. Manao amboridao. —à un ouvrage
d'esprit. Mamorom-boky. 2°— , Mikely
aina, manao izay.... Il travaille à les ré-
concilier. Mikely aina, etc., hampifa-
narakaazy ireo izy. 3* fîg. Mivonto, mi-
ketrika, mivaona, miteraka. La pâte tra-
vaille. Mivonto ny koban-dafarina. Le
vin travaille. Mihelrika ny divay. Ce
bois travaille. Mivaonalo bazoio. Son
argent travaille sans cesse. Tsy mijano-
na miteraka ny volany.
—, 1° Miasa tsara, mahavatra tsara, ma-
havi ta tsara, manefy, mikajy. — sa ter-
re. Miasa tsara, mahavatra t<ara ny
tanin v. Il travail le bien le fer, Malin v
Digitized by
Googk
TRA
— 822
TRE
mancfy vy tsara izy. 2° fig. Mampijaly.
La lièvre |o travaille. Mampijaly azy
ny lazo. 3*—, Mnmo' y, mnnome fo. —le
peuple. Mnmoky, etc., ny vahoaka.
TRAVAILLEUR, EUSE, s. Olona
tia asa. mpïasa.
TRAVÉE, sf. Sakaban-tsakamandimby
ron. sakabuny. Les travées «l'un pont de
bois. Ny sakabnn' ny tetezan-kazo.
TRAVERS, sm. !• Fitsïvalanana. saka-
na. incira ho. hateviua. îla. Le vaisse u
présentait le— à l'ennemi. Ny ila sam-
bo nanatrila ny fahavalo. || loc. — «Je
«loi£t. Yoantondro. 2°— , Ilatailana. llso-
maradimhana. Les — d'un jardin. Ny
halaifana, etc.. ny zanlay. 3* fig. llai-
rrnitra. hahnlahafa Un jeune homme
plein de — . Tovoloiiv be hailrailra, ha-
fnhafa.
Entravers, ton. adv. MitsivaJana. Met-
tez une barro de fer en — . Asio aoja-
by mil&ivalana.
De travers, loc. adv. Mitsivalana. tai-
lana, raivilana. mrvilarila, mibiriokn,
mivadika. miolana, mtvaona. Ne mettez
pascelade— Azanlao m iCsivalana. lai-
lana. micilavila, mivilana izany. Il va
tout de—. 7Vu7am-pan«leha izy. Il écrit
fort «le — . Mivilarila, mibirioha ny so
rr.ny. Il a les pieds de — . Mivadika ny
bmgony. Il a les jambes «le — . Miotana
ny_ran.jrnv. If entend tout de — . Taila-
va andrenesana rzy. If a l'esprit de—.
Miraona ny sainy. Il loc. Remanier de
— . Mansrarika. Avaler de — . Kofona.
Etre avalé de — . Misondrovaka.
À travers, au travers, loc. prép. Afo-
voany, anclanelana, mamaky, manava-
tsava, maninteraka, managorabaka. Pas-
ser au — «les ennemis Mamaky ao «i/b-
roan' ny fahavalo. Passer Fa main à —
«les planches. Manatsofoka ny tanany ao
anelanelaiï ny hazo Hsaka. Aller à —
champs. Mandcha manavatsaraany an-
tl-aha. On voit le soleil à — les nuages,
llita maninteraha ny rahona ny nia-
Koanlro. Un coup d'épée au — du corps.
Sabatra maninteraha, managorobaka
ny vatana.
À tort et à travers, loc. adv. Kitoatoa.
Parler à tort et à—. Mitcny kitoatoa.
TRAVERSE, sf. f Bara. tsivalana, la-
tsy. Les traverses d'une porte. Ny 6a?*a,
tsivalana, fa/aim-baravarana. 2"—, Sa-
keli-ddlana. 3 # fïg. Sampona, fahoria-
na. Il a essuyé bien des traverses. Efa
nuU.Ua 9am\)oi\a T etc., maro izy.
À la traverse, loc. adv. Misakana, ma-
nampontsampona.
TRAVERSÉE, sf. Fitâna ranomasina.
J'ai fait une heureuse—. Nita ranoma-
sina soa aman- tsara a ho.
TRAVERSER, ra. f Mamaky, mita,
mitsAka. maninteraka. managorobaka,
— tine province. Mamaky fari-tany. —
une rivière. Mita, mil>àha renirano.
La route traverse mon champ. Mama-
ky ny tanimholiko ny l.ilam-be. lia bal-
le a traversé Wpauje. Ny bafa naninte-
raha. nanagorobaka ny soroka. 2* fig.
Misakana, manampontsampema. — une
entreprise. Misakana, etc., rabaraha
anankiray.
TRAVERSIN* «m. Ondana.
TRAVESTIR, va. 1* Mampanno flta-
iiana hafahafa. On le travestit en femme.
Nampanaovina fîtafiana hoatra ny ve-
hivavy izy 1* fig. Manova ho hafahafa,
manova. —un poème. Manova tonon-
kra ho hafahafa. —la pensée de quel-
qu'un. Manova ny hevitr' olona.
Se travestir, vpr. 1 # Mnnao fitafiana
hafahafa. 2* fig. Miova toetra.
TRAVESTISSEMENT, sm. Fanao-
vana H ta flâna hafahafa.
TRÉBUCHER, vn. Tafîntohïaa. Un»
pierre le fit — . Nisy vato anankiray na-
naflntohina azy.
TRÉBUCHET, sm. Karazam-pandrr-
ka famandriham-borona.
TRÈFLE, sm. I* Karazam-bilona afa-
fy. 2 # — , Lalrtra ( an-ara n-kara Ira).
TREILLAGE, sm. Makarakara hazo.
TREILLE, sf. 1* Talantalana isampa-
zan'ny voaloboka. 2*—, Voaloboka mf-
sarapy ainin-javatra 3* fig. Le jns de
la—. Ny «livay.
TREILLIS, sm. Makarakara hazo, ma-
karakara vy, harato vy.
TREILISSER, va. Manisy makara-
kara haz), — makarakara vy, —hara-
to vy.
TREIZE, adj. rrum. !• Tolo amby ny
foto. — piastres. Farantsa telo amby
ny folo. 2*—, Pahateto amby ny folo.
Chapitre—. Toko fahalele amby n y fo-
lo.
— , sm. Telo ambynyfofo Le — octobre.
Ny telo amby n y folo oktobra.
TREIZIÈME, adj. num. ord. Fahae-
lo amby nyJxdo.
—, sm. Ny ampalialelo aniby ny folony^
Digitized by
Google
TRE
823 —
TRE
TREIZIÈMEMENT, adv. Fahatelo
omby ny folo.
TRÉMA, sm. Tendrin-tsoratra roa mi-
kambana, tremâ.
—, adj. Misy trerad.
TREMBLANT. ANTE, adj. 1* Man-
govitra, mivihivihy, mipararetra, mihe-
navelona, mihovotrovotra, mihorohoro.
Il est tout — de froid. Mangovitra, mi-
vihivihy, mipararetry ny hatsiaka izy.
Il est tout— de peur. Mangovitra, mi-
pararetra, mihenavelona azon'ny ta-
hotra izy II écrit d'une main trem-
blante. 3fanf/out-lànana izy raha ma-
noratra. 2° fig. Mihorohoro, mangovi-
tra, mipararetra, mihoron-koditra.
TREMBLEMENT, sm 1° Fangovita-
na, fivihivihy, fipararetra, fihovotrovo-
tra, hovotra, horohoro, heverina. — de
terre. J7o?o/ioron-tany. 1*fig. Horoho-
ro, fangovitana, iipararetra, lihoron-
koditra.
TREMBLER, vn. [• Mangovitra, mi-
vihivihy , mipararetra , mihenavelona ,
mihovotrovotra, mihorohoro, heverina.
La fièvre le s fait—. Mampangovitra,
mampipararetra azy ny tazo. Le pont
tremble. Mipararetra, mihovotrovo-
tra ny totezana. La tête lui tremble
continuellement. Mangovitra, mipara-
retra, mihovotrovotra lalandava ny
lohany, heverina izy. 2° fig. Mihoroho-
ro, mangovitra, mipararetra, mihoron-
koditra. Tout tremble devant lui. Mi-
horohoro, etc., aminy avokoa ny olona
rohetra.
TREMBLEUR, EUSE, s. Mpangovi-
tra, olona saro-laholra.
TREMBLOTANT, ANTE, adj. Man-
govigovitra, mivihivihy, mipararetra,
mihenavelona.
TREMBLOTER, vn. Mangovigovitra,
mivihivihy, mipararetra, mihenavelona.
TRÉMIE, sf. Tavy fandrotsaham-ba-
rim-bazaha amy ny milina litotoana.
TRÉMOLO, sm. Fangovitam-peo.
TRÉMOUSSEMENT, s m. Fiparare-
tra. fitsikofokofoka.
TRÉMOUSSER, vn. Mipararetra. Ces
oiseaux trémoussent de l'aile. Mipara-
retra ny elatr' ireo vorona ireo.
Se trémousser, vpr. Mitsikofukofoka.
Un chien qui se trémousse. Alika mi-
tsikofokofoka.
TREMPE, sf. {• Fanofanana, ofana. Il
entend bien la — . Mahay manofana izy.
Cette épee est d'une bonne — . Tsars ofa-
na ity sabatra ity. 2° fig. Toetra, toe-
panahy. C'est un corps d'une bonne — .
Tsara toetra ny vatany. Je connais un
homme de sa—. Ma h i ta olona mitovy
toepanahy aminy aho.
TREMPÉ, ÉE, p. et adj. t° Voalona,
nalona, voatsobokn, natsoboka, voarobo-
ka, naroboka, voaofana, naofana, voa-
lena, nolemana, voadobo-4rano, nodo-
bohan-drano. Vin—. Divay voadobo-
drano, nodobohan-drano 2°—, Von-
to, boboka, kotsa, ditsaka, mitsoitsoy.
Il est tout—. Kotsa, dilsaha, mitsoi-
tsoy izy.
TREMPER, va. t° Mandona, m a natso-
boka, mandroboka, manofana, manda-
na, mandobo-drano. —du pain dans du
vin. Mandona, manatsoboka, mau-
droboka mofoamy oy divay. —du linge
dans l'eau. Mandona lamba anaty rano.
— du fer. Manofana vy. — le papier.
Mandena taratasy. —son vin. Mando-
bo-drano ny divainy. 2*—, Mamonto,
manaboboka, manakotsa, mahaditsakn.
La pluie a trempé la terre. Vonto, bobo-
dranonorana ny tany. 3* fig — ses
mains dans le sang. Mamono, mampa-
mono olona.
— , vn. 1° Milona. Le linge trempe. Mi-
lona ny lamba. 2" fig. M ira y telika. Il
a trempé dans ce crime. Niray tetiha
tamin' izany heloka izany izy.
TREMPLIN, sm. Ilazo fisaka misolam-
pilampy iezahan' ny mpivikina.
TRENTAINE, sf. i° Telopolo, tukony
ho telopolo. 2°— , Fahatelopolo taona.
Il a atteint la—. Nahatratra ny fahatv-
lopolo taonany Izy.
TRENTE, adj. num. 1° Telopolo. 2*—,
Fahatelopolo.
—, sm. Telopolo.
TRENTIÈME, ad/, num. onL Faha-
telopolo.
—, sm. Ny ampahatelopolony.
TRÉPAN, sm. Fandoahan-taolana fa
indrindra ny karan-doha.
TRÉPANER, ra . Mandoaka karan-do-
ho.
TRÉPAS, sm. Fahafatesana.
TRÉPASSÉ, ÉE, adj. et s. Maty.
TRÉPASSER, vn. Maty, miala a in a,
înody raandry, miaml o io. Voy. Mou-
rir.
TRÉPIDATION, $f. Fipararetra, fiho-
Digitized by
Google
TRE
— 824
TRI
votrovotra. La — des bateaux a vapeur.
Ny fipararetra, etc., ny sambo sitimo.
TRÉPIED, «m. Toko vy, mandiatelo,
tongo-dovia.
TRÉPIGNEMENT, sm. Fitototany,
fitotorebika, fitrifana.
TRÉPIGNER, un. Mitotofany, mitoto-
rebika, roitrifona. Le cheval trépigne.
Mitototany, mitotorebiha nysoavaly.
Il trépigne de colère. Mitrifana noho
ny hatezerana izy.
TRÈS, adv. Dia. —bon. Tsara dia tsara.
TRÉSOR, sm. 1° Rakitra, fitoeran-dra-
kitra, fltahirizan-d rakitra. 2*—, Vola,
trano fitahirizam-bolam-panjakana, ha-
rena be. Le— public. Ny uofrim-pan-
jakana. II a amassé dos trésors. Namo-
ry harena be izy. 3* fig Hakitra, ha-
rena. Cette femme est un — . Tena ra-
hitra soa io vehivavy io. Le — des mi-
séricordes divines. Ny rahitru ny fa-
mindram-pon'Andriamanitra. Ià où est
votre — , là est votre cœur. Izay ilocran*
ny harenao no itoeran' ny fonao.
TRÉSORERIE, sf. Trano fitahirizam-
bolam-panjokana.
TRÉSORIER, 1ÈRE, s. Mpitam-bola,
tnpitaliiry vola.
TRESSAILLEMENT, sm. Fiontana-
ria, Uontauana.
TRESSAILLIR, vn. Micntana, mion-
tana. Il tressaille dejoie. Mientan-ka~
falianany fony. Il trossiillit de peur.
JViontnna iray hiany nyfuny noho ny
t.ihotra.
TRESSE, sf. Raudrana, rary.
TRESSER, va. Mandrandrana. man-
drary. —dos cheveux. Mandrandram-
holo. — des joncs. Mandrary hazon-
drano.
TRESSEUR, EUSE, s. Mpandrandra-
na. m; and rary.
TRÉTEAU, sm. 1* Lampihazo fitainge-
nan-javatra. 2 # — , pi. Lampihazo fanao-
vana toatra mampihomehy. Monter sur
los tréteaux. Miakatra amy ny lampi-
ha:o fanaovana tcalra mampihomn-
hy; fîfj. raanao teatra mampihomehy.
TREUIL, sm. Foza, miliaa fampaka-
rana ontana.
TRÊVE, sf. !• Fijanonan' ny ady amy
ny andro vilsivitsy ifanckena. 2° fig.
Fijanonana, flalan-tsasatra. Faites — à
vos plaintes. Asio fljanonana ny Uta-
rainutiao. Donnez quelque— à votre es-
prit. Aoka hiala sasiUra kely ny sainao
TRIAGE, «m. Fitsaikâna, flfantenana.
TRIANGLE, sm. Zavatra tek) zoro.
TRIANGULAIRE, adj. Misy zoro telo.
TRIBORD, sm. Ankavanan-tsambo.
TRIBU, sf. 1* Foko. La— de Juda. Ny
fokony Jod a. 2 # — , Firenena. —noma-
de. Firenena miflndraflndra.
TRIBULATION, sf. Fahoriana. II a
passé par bien des tribulations. Nozoim-
pahoriana maro izy.
TRIBUN, sm. f Lohibe tamy ny Ro-
mana niaro ny vahoaka. 2° fig. Mpan-
daba teny miandany amy ny vahoaka.
TRIBUNAL, sm. !• Flpetrahan' ny
mpi tsara. 2*—, Fitsarana, m pi tsara.
Cette affaire sera portée devant les tri-
bunaux. Hoentina amy ny filsarana
izany raharaha izany. — militaire. Jf pi-
tsara ny miaramila. || toc. Le — de la
pénitence. Ny trano farapikonfesena.
TRIBUNE, sf. J'Polpitra fandaharan-
teny amy ny parlementa. 2 a — , Rihan-
tapaka.
TRIBUT, sm. !• Ileira. Payer le—.
Mandoa hetra. 2* fig. Zavatra tsy main-
tsy hafao. Le rospect est un — qu'on
doit à la vertu. Tsy main tsy hohajaina
ny hatsaram-panahy. H toc. Payer le —
a la nature. Maty.
TRIBUTAIRE, adj. Mandoa hetra. Na-
tion — . Firenena mandoa hetra.
— , sm. !• Mpandoa hetra. 2 m fig. Nous
sommes tous tributaires de la mort. He-
tra tsy maintsy haloantsika ny fahafa-
tesana.
TRICHER, va. Manambaka. Il me tri-
che. Manambaka ahy izy.
—, vn. Manambaka.
TRICHERIE, sf. Fanambnkana. Il a ga-
prnô par — . Nahafaty izy satria nanam-
baka.
TRICHEUR, EU3E, s. Mpanambakn.
TRICOLORE, adj. Telo volo. Drapeau
— . Saina loto volo.
TRICORNE, sm. Salroka nmy soOna
miforitia ho telo zoro.
TRICOT, sm. Akanjo ba.
TRICOTAGE, sm. Fanaovamba, ba.
TRICOTER, va. 1* Manao ba. Aiguil-
les à — . Vy fanaovam-ba. 2* — . Ma-
nao danleîy. —de la dentelle. Manao
dantely.
TRICOTEUR, EUSE, a. Mpanao ba.
TRICTRAC, sm. Karazam-pilokana.
TRIDENT, sm. Fitrebiki lelo nil'y.
Digitized by
Google
TRI
— 825 —
TRI
TRIENNAL, ALE, adj. Maharitra te-
lo taona, isan-telo taona. Parlement—.
Parlementa maharitra telo taona.
TRIER, va. Mitsaika, mifantina. — du
café. Mitsaika kafé. — des raisins. Mi-
/anfmavoaloboka.
TRIEUR, EUSE, 8. Mitsaika, mpi-
fantina.
TRIGONOMÉTRIE, sf. Fahaizana
momba ny zavatra telo zoro.
TRILATÉRAL, ALE, adj. Telo lafy.
TRILLION, sm. Tapitrisa tapitrisa.
TRIMBALER, va. Mi tondra miriorio,
miraingitra. —un enfant. Mitondra za-
za kely miriorio, miraingitra zaza
ke!y.
TRIMER, vn. Tsy mitombin-tsirana.
J'ai trimé toute la journée. Tsy nitom-
bin-tsirana aho nandritra ny tontolo
andro.
TRIMESTRE, sm. 1* Telo vo!ana. Il
a Uni son—. Nahatapitra ny telo volana
izy. 2°— , Vola aloa amy ny isan-telo vo-
lana. Il a reçu son—. Efa noraisiny ny
volanij amy n y isan-telo volana.
TRIMESTRIEL, ELLE, adj. Maha-
ritra telo volana, isan-telo volana.
TRINGLE, sf. Tsora-by, anja-by lava-
lava, vakin-kazo atao filiro, vakin-kazo
atao varivary, etc.
TRINGLER, va. Manamarika hazo ho-
vakina amy ny tady mihoso-doko.
TRINITÉ, sf. Trinite-Masina.
TRIO, sm. 1° Hira misy foo telo mian-
toana. 2° fig. Olona teïo iray kononko-
uona.
TRIOMPHAL, ALE, adj. Momba ny
mpandresy, any ny mpandresy. Char—.
Kalesy mpi tondra uy mpandresy.
TRIOMPHALEMENT, adv. Amyny
voninahitry ny mpandresy.
TRIOMPHANT, ANTE, adj. f Nan-
dresy, mpandresy. Le parti — . Ny an-
danfny nandresy. L'Église triomphan-
te. Ny Eglizy mpandresy. 2* fig. Ravo-
ravo. lia un air—. Ravoravo endrika
izy.
TRIOMPHATEUR, sm. Mpandresy.
TRIOMPHE, sm. {• Voninahitra nan-
draiean' ny Romana ny mpandresy, fan-
dreaena. Chaque bataille fut un—. Nan-
dresy tamy ny ady rehetra nataony izy.
2* fig. Fandresena. Applaudir au— d'un
ami! Midera ny fandresena azon' ny sa-
kaiza anankiray.
TRIOMPHER, vn. !• Mahazo ny vo-
ninahitry ny mpandresy. mandresy. Il
triompha de ses ennemis. Nandresy ny
fahavalony izy. 2* fig. Mandresy. mahay
dia mahay. Il a triomphé do ses adver-
saires. Nandresy ny mpanohitra azy
izy. A la longue, la vérité triomphe de
Terreur. Ny marina mandresy tsikeli-
kely ny hevi-diso. Il triomphe en pein-
ture. Mahay dia mahay amy ny hoso-
doko izy. 3 # — , Miravoravo, mireharcha.
Il triomphe du gain de son procès Mi-
rehareha noho ny fandresena azony ta-
my ny ady izy.
TRIPAILLE, sf. Tsinain-javatra fana-
ry.
TRIPE, sf. Tsinaim-biby.
TRIPERIE, sf. Fitoerana fivarotana tsi-
naim-biby.
TRIPIER, 1ÈRE, s. Mpivarolra tel-
naim-biby.
TRIPLE, sm. Intelo, intelo heny. Voy.
Quadruple.
-, adj. Intelo, avo roa toko, telo sr sona,
tolo loha. Soulier à-semelto. Kiraro mi-
sy faladia telo sosona. Bâtiment a— 6ta«
ge. Tranomisy rihana intelo miantoana.
TRIPLEMENT, adv. Avo roa toko,
telo loha. Il est -coupable. Nanao he-
lokaauoroa toko izy. Il a- raison. Mi-
sy antony telo loha manamarina ny azy.
TRIPLER, va. Mampitombo intelo, ma-
nao avo roa toko. Triplez ce nombre.
Ampitomboy intelo to isa io. Tnpi. z
la récompense. Ataovy avo roa to.io ny
valisoa.
-, m. Mitombo intelo, tonga avo roa to-
ko. Ses biens ont triplé. Tonga avo roa
toko ny hareny.
TRIPOT, «m. Trano fllokana, — flvonan
olon-tsy vanona.
TRIPOTAGE, sm. 1° Fifun<?aroana. -
fig. Fifangaroaniavatra. Cette affaire
•n'est qu'un—. Fifongaronn-jaraira
fotsinv izany raharaha izany. 3"—, v*.
van 1 olona. Il est victime d'un—, voa
noho ny vavan* olona izy.
TRIPOTER, vn. l^Mnmpifangaro. Os
enfants ont tripoté tout le jour avec de
la terre et de l'eau. Nampifangaro tany
sy rano nandritra ny andro ireo ankizy
iroo. 2* fig. Mampifangaro zavatra. 3°— ,
Mahay vava.
— , va. Mampifangaro, mampisafotofoto.
—une affaire. Mampifangiro, etc., ra-
haraha anankiray.
Digitized by
Google
TRI
— 826 —
TRO
TRIPOTIER, 1ÈRE, s. 1* Mpampifan-
garo. 2° fi g. Mpampifangaro zavatra.
3*—, Mahay vava, vavana, ketsoketso.
TRIQUE, sf. Langilangy, kibay.
TRIRÈME, sf. Bambon* ny ntaolo nisy
fivoy intelo miantoana.
TRISAÏEUL, sm. Raiben' ny raibe na
ny renibe.
Trisaïeule, sf. Renibon' ny raibe na ny
renibe.
TRISSTLLABE, adj. et «m. Misy va-
kiteny telo.
TRISTE, adj, 1* Malahelo, ory, manjo-
re'.ra, manjonitra. Il est — de la mort
de son ami. Malahelo, ory noho ny na-
hafatcsan* ny sakaizany izy. Il a l'air — .
Malahelo endrika, manjoretra, man-
jonitra izy. Un chant—. Hira malahe-
lohelo. 2°— , Mampalahelo, fadirano-
vana, saikatsaikatra, mahatsiravina. Une
— nouvelle. Zava-baovao mampala-
helo. Il mène une — vie. Fadirano-
vana izy. Il y faisait une — figure.
Saikatsaikatra izy tao. Il a fait une
— fin. Mahatsiravina ny niafarany. 3*
—, Mitana ny aina. maizimaizina, man-
jombona. — nourriture. Hanina mita-
na ny aina. Chambre— Efl-trano mai-
zimaizina. Le temps est—. Manjom-
bona ny andro. 4° —, Tsy mahomby,
tsinontsinona. — écrivain. * Mpandaha-
teny an-tsoratra Uy mahomby. — con-
solation. Fanalana alahclo tsinontsi-
nona.
TRISTEMENT, adv. Amin' alahelo.
TRISTESSE, sf. Alahelo, fahoriana,
fanjoretra, fanjonitra.
TRITURABLE, adj. Azo torotoroina,
— mongoina, — monlsanina.
TRITURATION, sf. Fanorotoroana,
fanamongomangoana, fanamonlsamon-
tsanana.
TRITURER, ta. Manorutoro, mana-
raongomongo, manamontsamontsana.
TRIUMVIR, sm. Mpanapaka romana
niara-nitondra fanjakana tamy ny na-
many roa lahy.
TaiUMVIRAT, sm. Fanapahan' ny
triumvir.
TaiVIAL, ALE, adj. Tsy manjary,
tsy mendrika. Il ne dit que dos choses
triviales. Tsy miiaza afa-tsy zavatra tsy
manjary. etc., izv.
TRIVIALEMENT, adv- Tsy amim-
pahamendrehana.
TRIVIALITÉ, sf. 1- T«y fahamcndre-
hana. ?•— , pi. Zavatra Uy manjary, —
tsy mendrika.
TROC, sm: Fanakalozana, takalo, fifana-
kalozana. — pour—. Fi fanakalozana
fotsiny.
TROGART ou TROIS-QUARTS ,
sm. Vy maranitra fanesoran-drano ao
anaty vatana.
TROGNON, sm. Votoatim-boankazosi-
sa nihinanana. —de pomme. Votoatim-
paoma sisa nihinanana. — de chou.
Tahon-daisoa sisa nihinanana.
TROIS, adj. num. 1* Telo. anankitelo.
— hommes. Olona telo, etc. — à — .
Tsitclolelo. —fois. Intelo. Durant —
jours. Mandritra ny hateloana. Par-
tagez cette pomme en—. Zarao telo,
teloy io paoma io. Elle est partagée en
— . Mizara telo, voatelo t noteloina, mi-
/e/o izy. \\loc. Les— quarts du temps.
Saika mandrakariva. Règle de—. Ara-
keviny, raikitelo. Règle de — compo-
sée. Arakcviny maro loha. 2»—, Faha-
telo. Page—. Takelaka fahatelo.
—, sm. Telo. Ecrivez un—. Manorata te-
lo. Le— décembre. Ny telo desembra.
TROISIÈME, adj. num. ord. Fahate-
lo. Le— jour. Ny andro faliatclo. Faire
une chose pour la — fois. Manintelo.
Pour la — fois. Fanintelony.
— , sm. Rihana fahatelo. Il demeure au— .
Mitootraanyamyny W/iana/aAate/oizy.
TROISIÈMEMENT, adc. Fahatnlo.
TROIS-MÂTS, sm. Sambo telo sala-
zana.
TROIS-SIX, sm. Alokola.
TROMBE, sf. Rambondanitra.
TROMBONE, sm. Trombona.
TROMPE, sf. !• Antsiva, anjombona,
trompetra. Publier à son de —. Mam-
paneno trompetra hilnzi zavatra ; fiq.
mampiely zavatra. 2-—, 0»*on' ny elê-
fanta, vava fitsontsefana.
TROMPE-L'ŒIL, sm. Sary manodéka
ny maso.
TROMPER, va. 1* Mamitaka, manara-
baka, manoloky, mameisy. Ce mar-
chand m'a trompé, ftamitaka, etc..
aby io mpivarotra io. || loc. Il a trompé
ses gardes. Àfa-nandositra izy na dia
nambenana tsara aza. 2* //>/. MÎmodôka,
mahadiso hevitra, mahadiso. Mes yeux
ne m'ont pas trompé. Tsy nanodôka,
nahadiso hevitra ahy ny aiasoko. H a
trompé mes espérances. Mahadiso Ta-
nanlenana ahv izv.
Digitized by
Google
TRO
827 —
TRO
Se tromper, vpr. Diso hevitra, diso.
Vous vous trompez, cela n'est pas ainsi.
Diso hevitra hianao, fa tsy tahaka iznny
akory. Il s'est trompé de chemin. Diso
lâlana izy.
TROMPERIE, sf. Fitaka, fanarabaka-
na, soloky, fametsena.
TROMPETER, ra. f Miantsoamy ny
trompelra. 2* fig. Manao antso avo,
mampiely.
—, vn. Mitsoka trompelra.
TROMPETTE, sf. I" Trompotra. 2° fig.
Mpampiely.
—, sm. Mpitso!ca trompetra.
TROMPEUR, EUSE, adj- et s. l°Mpa-
mitaka, rapanambaka, mpanoloky, mpa-
metsy. 2 tt — , Manodôka, manome vohony,
mamahan-dalitra. Mine trompeuse. Ta-
rehy manodôka. Paroles trompeuses.
Teny manome vohony, mamahan-
da'i/ra.
TRONC, sm. t° Vatan-kazo, va fana.
Le— est pourri. Lo ny vatan-kazo. —
d'arbre. Vafan-kazo. —de colonne. Va-
fan' andrv. 2°— , Tenabe. 3°— , Vata fan
datsahan-drakitra. 4- fig. Fototra. Voy.
Souche.
TRONCHET, sm. Akalana telo tongo-
tra.
TRONÇON, i sm. Tapaka. — d'épee. Ta-
j)a-tsabatra. Des tronçons de serpents.
Tapafapa-bibilava.
TRONÇONNER, ra. Manapatapaka. —
une anguille. Manapalapaha amalona.
TRÔNE, sm. !• Fiketrahana, seza fian-
drianana. Le roi se plaça sur son— . Ny
mpanjaka nipetraU tao amy ny fikelra-
hamj, otc. 2° fig. Fanjakana, mpanja-
ka. Il jirit possession du—. Nahazo ny
fanjakana, tonga mpanjaka izy. Il est
l'appui du—. Izy no andrin'ny mpan-
jaka. — héréditaire. Fanjakana lovà-
na. Il aspire au—. Mikeudiy hanjaka
izy
TRÔNER, vn. 1" Manjaka. î* fig. Milo-
haloha. 11 veut — partout. Té'-hilohalo-
ha hatraiza hatraiza izy.
TRONQUE, ÉE, adj. i°Nahntapahana.
Sialue tronquée. Sariolona nahalapaha-
na. 2* fig. Nahafahana, nanesorana. Li-
vre—. B«iky nahafaham, etc.
TRONQUER, va. 1° Manapaka. 2* fig.
Manesotra.
TROP, adv. Loatra, ba loatra. Il travail-
la—. Miitsa loatra \izy. Ce n'est pas— .
Tsy be lôilra izany.
— , sm. Zavatra be loatra. Le — do bonliî
est un défaut. Kilema ny halcmem-pa-
nahy be loatra.
TROPE, sm. Ohatra.
TROPHÉE, sm. 1° Babo. Peindre de»
trophées d'armes. Manao ny sartn' ny
fiadiana nohaboina. 1* fig. Fandresena.
Il est fier de ses trophées. Mirchareha
noho ny fandresena azony izy.
TROPIQUE, sm. Tropika.
TROP-PLEIN, sm. Ny mihontra. Le
— du tonneau s'est répandu de tous cô-
tés. Nihahaka hatraiza hatraiza ny ni-
hoatra tamy ny barlka.
TROQUER, va. Manakalo. Il a Iroqué
son cheval contre un tableau. Nataka-
lony sary ny soavaliny.
TROQUEUR,, EUSE, s. Mpanakalo.
TROT, sm. FUsaikona.
TROTTE, sf. Ezaka. Il y a une bonne
— d'ici là. Lavitra ezaka hatreto sy ha-
trany. Voy. Traite.
TROTTE-MENU, adj. Mikotsetsotse-
tso fandeha.
TROTTER, vn. \° Mitsaikonn. 2* — ,
Manezaka. Il a trotté tout le jour. Na-
nezaka nandritra ny andro izy. 3° fig
Cette idée lui trotte par la t<Ve. Tsy
mety afaka ao an-tsainy izany hevitra
izany.
TROTTEUR, sm. Soavaly mpilsaikona.
TROTTINER, vn. Mitsaik^ntsaikona,
mikotsetsotsetso fandeha.
TROTTOIR, sm. Sisin'ny arabe fate-
han' ny mpandeha tongotra.
TROU, sm. 1° Lavaka, loaka, hirika,
tangirika. Regarder par le— de la ser-
rure. Manarangarana amy ny fara-pa-
nalahidy, amy ny loaka, hirikij ny hi-
din-trano. Faire un — en ime. Man-
davaka t mandoaka tany. Faire un —
à la muraille. Manisy loaka, hirika
amy ny rindrina. Faire un — au bas
d'une muraille. Manisy tangirika amy
ny vody rindrina. —de lapin. /,ar.i-
bitro. 2°— , Vohitra kely, trnno bongo
hoatra ny bongom-boalavo. V fig. flaire
un —pour en boucher un autre. Manao
findrahahy. Boire comme un — . Mibo-
boka.
TROUBADOUR, sm. Mpanao hira
tsangana taloha tany Frantsa.
TROUBLE, adj. 1° Mitâkohona, malo-
to, taitra. Vin—. Diva y mUsikebono.
Eau—. Rano mitsikebona, etc. 2" — ,
Digitized by
GoogI
9%
TRO
— 828 —
TRO
Pahimpahina. manjavona. Il a la vue— .
Pahimpahina izy, manjavona ny ma-
sony. fr fig. Pécher en eau—, Manara-
raotra flkorontanana mba hahazoan-
javatra,
—, adc. Pahimpahina, manjavona.
TROUBLE, sm. f Fikorontanana, fl-
tabatabana, tabataba. Exciter des trou-
bles dans un Etat. Mampikorontana,
mampitabataba fanjakana. Le —se qgpt
dans cette famille. Mila hikorontana
izy mianakavy ireo. 2 — , Fahaverezan-
kevitra, tebiteby, ahiahy. Il était dans
un — inexprimable. Very hevitra, ni*
tebiteby izaitsizy izy. Son cœur est
exempt de—, Afaka ahiahy ny fony.
TROUBLE-FÊTE, sm. Mpandrava
tantana.
TROUBLER, va. {• Mandoto, mana-
tsikebona. Les pluies ont troublé l'eau
Ny ranonorana nandoto ny rano. Ne
troublez pas Peau. Aza tsikebonina,
tabaina ny rano. 2* fig. Mampikoronta-
na, mampitabataba, m and r a va, mana-
paka, manelingelina. manahirana. —un
royaume. Mampikorontana, mampi-
tabataba fanjakana. — Tordre. Man-
drava tantana. Ne troublez pas la Con-
versation. Aza manapaka, manelin-
grelin-dresaka, aza tabataba ina ny re-
saka. J'écrivais, il est venu me—. Na-
noratra aho no tonga nanelingeli-
na, nana/urana ahy izy. 3 a — , Maha-
very hevitra, mampilebiteby, mahabe
ahiahy, maha-tsy tafandry mandry,
mahavdka. La peur lui trouble la rai-
son. Mahavery hevitra, maha-tsy ta •
fandry mandry azy ny tahotra.
Se troubler, vpr. 1° Mitsikebona, miha-
maloto. 2*—, Manjavona. Mes yeux se
troublent. Manjavona ny masoko. 3°
fig. Very hevitra, mitebiteby, be ahia-
hy, tsy tafandry mandry, vaka. L'ac-
cusé se troubla. Very hevitra, t?a/ea
tery ny voampanga.
TROUÉE, sf. i- Lalana mazavazava.
Il est facile de faire une — dans ce bois.
Mora ny manisy làlana mazavazava
ao amin'io ala io. 2 # — , Kisavan'ny fa-
havalo. La cavalerie fit une—. Ny uiia-
romila an-tsoavaly nampisava ny fa-
havalo.
TROUER, va. Mandavaka, mandoaka,
mangirika, manatnngirika.
Se trôner, vpr. Loaka.
TROUPE, sf. I* Andiany, toko, antoko,
dia, tarika. Une— de voleurs. Andian-
tontakely, tontakely iray ioko, dia, ta-
rika. Les pintades vont en—. Manao
andiany, miray dia ny akanga. Aller
par troupes. Mandeba mitsitokotoko.
Cet ofllcier conduit bien sa — . Mi tondra
tsara ny antokony io manamboninahi-
tra io. 2 # — , Miaramila, foloalindaby,
mpiantafika, tafika. Passer des troupes
en revue. Mitsapa ny fahaizan' ny mia-
ramila, ny foloalindahy. Rassembler
des troupes. Mamory miaramila, etc.
TROUPEAU, sm. t° Biby manompo
iray dia, ondry iray dia. — de vaches.
Renioraby iray dia. Le loup a fait du
ravage dans son — . Ny amboadia naa-
dripaka ny ondriny. 2° fig. Ondry. Le
bon pasteur donne sa vie pour son—.
Ny mpiandry ondry tsara mahafoy ny
ainy ho any ny ondriny.
TROUPIER, sm. Miaramila, foloalin-
dahy.
TROUSSE, sf. 1» Fehezana, anentana.
— de fourrage. Fc/iezam-bilona, anen-
/am-bilona. 2*—, Kotra fasiana ny fia-
san* ny dokotera na ny mpanaratra.
Aux trousses, toc. prép. Être aux
trousses de quelqu'un. Manenjika olona.
TROUSSA, ÊE, ad/. Vita tsara na vi-
ta ratsy, milamina. Discours bien — .
Laha-teny vita tsara, milamina tsara.
Cela est — à la diable. Vita ral*y, na-
tao zara fa vita, nataotao foana izany.
TROUSSEAU, «m. 1* Fehezana. — de
clefs. Fe/iezam-panalahidy. 2 a — , Fita-
fiana. Son — est prêt. Vonona ny fila-
fîany.
TROUSSER, va. Màmoritra. manain-
ga. Comme Rbtrousskr.
Se trousser, vpr. Manainga akanjo.
TROUSSIS, sm. Politiny. Faire un — à
une jupe- Manisy poZi/in-jipo tapaka.
TROUVABLE, adj. Azo hita, mety bi-
tn.
TROUVAILLE, sf. Zavatra hita.
TROUVÉ, ÉE, adj. Hita. Enfant—. Za-
za kely nariana ka hita.
TROUVER, va. i* Mahita. Il a trouvé
un trésor. Nahita rakitra izy. J'ai trou-
vé un voleur dans nia maison Nahita
mpangalatra tao an-tranoko aho. Nous
avons trouvé la maison toute délabrée.
Efa hitanay fa simbasimba be biany ny
trano. 2° fig. Mahita, mahazo, manao.
mihevitra. Ce médecin a trouvé un bon
remède. Nahita fanafody uara io doko-
tera io. Il a trouvé à s'établir avait tageu-
Digitized by
Google
TRU
829 —
TUF
sèment. Nahita, nahazo toerana tsara
izy. Si je trouve grâce à vos yeux. Raha
mahazo titia aminao alio, raha ankasi-
trahanao aho. Je n'y trouve rien à redire.
Tsy hitako izay azo tsinina amin' iza-
ny. Je trouve cela bon. Hitako, ataoko,
heveriho fa tsara izany. Je lui trouve de
l'esprit. A taoko, heveriho fa mahira-tsai-
na izy. || loc. Il a trouvé la mort dans les
combats. Maty lany arf ady izy. Il trouve
du plaisir à lire. Faly izy raha mamaky
boky.— bon. Mankasitraka. Je reviendrai,
si voua le trouvez bon. Hiverinaaho, ra-
ha sitrakao, raha ankasitrahanao.
Se trouver, vpr. 1* Mifankahita, mifa-
nena. Ils se trouvèrent chez moi. Nifan-
kahita, etc., tao an-tranoko izy ireo.
2"—. Any, ao, misy, hita. Je me trouve-
rai chez vous demain. Ho any, ho ao
aminao aho rahampitso. Cet ouvrage ne
se trouve plus. Tsy misy, tsy hita in-
tsony izany boky izany. 3 # fig. Hita, ma-
nao azy ho. La nouvelle se trouve faus-
se. Hita fa" tsy marina izany zava-bao-
vao izany. Il se trouve malheureux. Ma-
nao azy ho fadiranovana izy. Il loc. Se—
embarrassé. Sahirana. La maison se trou-
vait vide. Foana ny trano. Le malade se
trouve bien. Efa tsara ny marary. Le
malade se trouve mal. Mandranodrano-
ka ny marary. Il s'est trouvé mal. Tora-
na izy. Je me trouve bien de ce domesti-
que. Mahafaly ahy izany mpanompo iza-
ny. Suivez co conseil, vous vous en trou-
verez bien. Araho izany lorohevitra iza-
ny, fa hahasoa anao.
Use trouve, v. imp. Misy, hita. Il se
trouva un homme. Nisy olona ananki-
ray. Il se trouva qu'il devait encore
dix piastres. Hita fa mbola tsy main tsy
handoa ariary folo izy.
TROUVÙRE, sm. Mpanao hira tsanga-
na taloha tany Frantsa.
TRUC, sm. Avoir le—. Mahay, fetsy.
TRUCHEMENT, sm. Mpandika teny.
TRUELLE, sf. I^alo-by, sotrontsokay.
TRUELLÉE, sf. Eran' ny sotron-tso-
kay.
TRUFFE, sf. Karazan-kolatra tsy hita
fototra.
TRUFFER, va. Manlsy truffe.
TRUFFIÈRE, sf. Tany misy truffe.
TRUIE, sf. Renikisoa.
TRUITE, sf. Karazan-kazandrano mi-
tovitovy amy ny marakely.
TRUSQUIN, «m. Torusy.
TRUSQUXNER, va. Manatorosy.
TU, TOI, TE, pron. pers. Hianao
(pour quelqu'un qu'on respecte), ise,
ialahy, ilay ity, ilay iroa (d'égal à égal
ou de supérieur à inférieur ), indry, in-
driako, retsy, retsiana, itena, ikalaity,
ikala iroa (d'égale à égale ou do supé-
rieure à inférieure ).
TUABLE, adj. Azo vonoina. Ces pou-
lets sont tuables. Azo vonoina ireo van-
'totr'akoho ireo.
TUANT, ANTE, adj. Mahatrotraka.
Travail — . Lahasa mahatrotraka.
TU-AUTEM, sm. Heriny, zavatra lehi-
be indrindra, zavatra sarotra indrindra.
C'est là le—. Izany hîany no heriny,
etc.
TUBE, sm. Fantsona madinika. Le —
d'un baromètre. Ny /anteom-pitaratra
amy ny barometra.
TUBERCULE, sm. Vodin-java-ma-
niry.
TUBERCULEUX, EUSE, adj. Misy
vody, mamody.
TUBÉREUX, BUSE, adj. Mamody.
TUDESQUE, adj. 1* Germana. Langue
— . Fiteny germana. 2* fig. Tsy maha-
lala fomba, dondrina. Il a des maniè-
res tudesques. Tsy mahalala fomba,
etc., izy.
—, sm. Fiteny germana.
TUER, va. 1° Mamono, mahafaty. — un
poulet. Mamono akoho. Le froid a tué
la vigne. Ny hatsiaka nahafaty ny foto-
boaloboka. 2° fig. Mahafaty, manala ai-
na, manala, mahatrotraka, mahadikidi-
ky. Vos veilles vous tueront. Hahafaty,
hanala aina anao ny fiaretan-tory. —
le temps. Manala andro. Ce récit est
d'une longueur qui tue. Mahadikidiky
ny halavan' ity tantara ity.
Se tuer, vpr. 1* Mamono tena. 2«— , Vo-
noina. lies porcs se tuent avec un cou-
teau. Vonoina amy ny antsy ny kisoa.
3° fig. Mamono tena. Il se tue à force de
travail. Mamono tena amy ny asa ma*
fy izy, miasa miantoulo-maty izy.
TUERIE, sf. 1* Vonoana olona. 2*—,
Trano famonoam-biby.
TUE-TÊTE ( À), loc. atlr. Araka izay
tratry ny aina. Crier à — . Minananana
araka izay tratry ny aina.
TUEUR, sm. Mpamotio.
TUF, sm. Karazam-bao foîsy malemy
mi.'V loa loakn.
Digitized by
Google
à
TUR
— 830 -
TUY
TUILE, sf. 1* Tanimanga, kapila. —
creuse. Tanimanga lakana. — plate.
Kapila. 2 # fig. H m'est tombé uno —
sur la tète. Nahita loza aho.
TUILERIE, sf. Tokotany fanaovan-ta-
nimanga, — kapila.
TUILIER, sm. Mpanao tanimanga, — •
kapila.
TULIPE, sf. Karazaraboninkazo mi-
tovitovy amy ny lisy.
TULLE, sm. Lamba makarakara.
TUMÉFACTION, sf. Fivontosana, mi-
vonto.
TUMÉFIER, va. Mampivonto.
Se tuméfier, vpr. Mivonto.
TUMEUR, sf. Mivonto, mangy. — si-
tufci-au-dessous cJe l'oreille. Mangy.
TUMULAIRE, ad/. Amy ny fasana.
Voy. Sépulcral.
TUMULTE, sm. !• Tabataba. fikotan-
kotana. Il s'éleva du—, Nisy labalaba,
etc. 2 # fig, Fikotabataba, likotranana.
Quitter le — du monde. Mandao ny fiUo-
tabataban' izao tontolo izao. Le — des
passions. Ny fîkotranan* ny Ûlan-dratsy.
En tumulte, loc. adv. Àmim-pitabata-
bana, amim-pikotankotanana.
TUMULTUAIRE, adj. Misy tabataba.
TUMULTUAIREMENT, adv. Àmim-
pitabatabana.
TUMULTUEUSEMENT, adv. Amim-
pitabatabana.
TUMULTUEUX, EUSE, adj. 1° Mi-
sy tabataba. misy fikotanana. Assemblée
tumultueuse. Fivoriana misy tabataba,
etc. 2* fig. Misy fl ko tabataba na, mampi-
tabataba. manakotrana. Vie tumultueu-
se. Andro iainana misy fi ko tabataban a.
Esprit — ." Olona mampitabataba. Pas-
sions tumultueuses. Filan-dratsy mana-
kotrana.
TUNIQUE, sf. i* Akanjo vitin* ny mia-
ramila. 2 # — , Fono, sarona.»— - du foie.
Fonon* aty. —du cœur. Sarom-po.
TUNNEL, sm. Lalana anaty tendrom-
bohitra, lalana anaty tany.
TURBAN, sm. Lamba alaon' ny silamo
fnhiloha.
TURBOT, sm. Karazan-kazandrano amy
ny ranomasina.
TURBULENCE, sf. Fikorontanana, Q-
tabatabana.
TURBULENT, ENTE, adj. !• Mpi-
korontana, mpitabataba. Enfant—. Zaza-
lahy wpiftorontana, etc. 2 W — , Mampi-
tabataba. Esprit— .Olona mampi/a&a-
taba.
TURC, TURQUE, adj. et *. !• Torka.
2° fig. Il est fort comme un — . Matan-
jaka dia matanjaka izy. C'est un vrai
— . Tena raasiaka izy.
À la turque, loc. adv. Toy ny Torka.
TURELURE, sf. C'est toujours la mé-
mo — . Izany hiany no averimberin-
dava.
TURLUPIN, sm. Mpanao voso-dratsy.
TURLUPINADE, sf Voso-dratsy.
TURLUPINER, vn. et va. Manao vo-
so-dratsy. Il turlupine tout le monde.
Manao voso dratsy amy ny olona re-
hetra izy.
TURPITUDE, sf. Havotavetana, zava-
tra mahamenatra. Cela fait voir sa — .
Mampiseho ny havetavetany izany. Ré-
véler les turpitudes de quelqu'un. Ma-
nambara îiy zavatra mahamenatra na-
taon' olona.
TURQUIE, sf. Torkia.
TUTÉIjAIRE, adj. Miaro. Puissance
— . Fahefana miaro.
TUTELLE, sf. f Fiahiana ny kambo
ty mbola tsy maoty. 1* fig. FÏarovana, ,
iisakantsakanana. Les citoyens sont sous
la— des lois. Arovan' ny lalana ny
mponina. Il est tenu en — . Sakantsa-
kanana izy.
TUTEUR, TUTRICE, 8. Mpiahy ny
kamboty mbola tsy maoty. On l'a nom-
mé—. Voatendryho mpiahy ny kam-
boty mbola tsy maoty izy.
—, 8m. Tohan-jana-kazo.
TUTOIEMENT ou TUTOÎMENT,
sm. Fialahilahiana, litenatenâna, fitity.
TUTOTER, va. Mialabilahy, mitenate-
na, mitity. Il tutoie tout le monde. Mia-
lahilahy, etc., ny olona rehetra izy.
Se tutoyer, vpr. Mifampialahilahy, raifa-
nao ialahy, mifampitenatena, mifanao
itena, mifaropitity.
TUYAU, sm. f Fantsona. 2 # — , Fivoa-
han-tsetroka. Le — de la cheminée est
trop étroit. Ety loatra ny fivoahan-tse-
troka&myny laiaoro. 3*—, Zavatra la-
valava poaka aty. —de plume d'oie. Ny
poaka aty amy ny volom-borombe. 4*— .
Tsongovy. 5* fig. Parler dans le — de
l'oreille. Manao toho-tsoflna.
TUTAUT AGE, sm. Fanaovan-tsongovy.
TUYAUTER, ra. Manao tsongovy. —un
collerette. Manao tsongovy vozon'akau-
îom-behivavv.
Digitized by
Google
ULT
— 831 —
UNI
TUYÈRE, sf. Vavadidy.
TYMPAN, sm. Ampongan-tsofina.
TYPE, sm. !• Fakan-tahaka. 2°— , Tan-
dindona, ohatra. L'agueau pascal est le
— de Jésus-Christ. Ny zanak' onilrin' ny
paka dia tandindony Jeso-Kristy. oha-
tra amy ny Jeso-Kristy. 3°— , Sary mi-
laza oliatra. Le — do cette médaille est
une victoire. Ny sary nmin' io modaly io
dia sary milaza fandresena. 4°— , Loha-
vy. De beaux types. Lohavy tsara.
TYPHOÏDE, adj. Fièvre—. Tefoedra.
TYPHUS, sm. Karazan' aretina mifin-
dra.
TYPIQUE, adj. Misy tandindona, misy
ohatra.
TYPOGRAPHE, sm. Mpanao printy.
TYPOGRAPHIE, $/*. Fahaizana manon-
ta printy, trano fanaovam-printy.
TYPOGRAPHIQUE, adj. Fanaovam-
printy. Caiactères typographiques. Lo-
ba v\ fan aoram-prin t y .
TYRAN, sm. [• Mpanjaka masiaka. 2 a — ,
Mpitondra olona amin-kasiahana. Il est
le —de sa famille. Mitnndra amin-ka-
siahana ny flanakaviany izy, 3° fi y. Za-
valra mamoritra, zavatra mahery.
TYRANNEAU, sm. Lehibe masiaka.
TYRANNIE, sf. 1* Fitondrana olona
amin-kasiahana, famoritana. ï° fïg. Fa-
moritana, hery. La — de la mode. Ny /»c-
rhï ny lainody.
TYÏRANNIQUE, adj. Masiaka, mamo-
ritra. Gouvernement — . Fanjakana ma-
sialta, etc.
TYRANNIQUEMENT, adv. Amin-
kasiahana.
TYRANNISER, va. 1* Mi tondra olona
amin-kasiahana, mamoritra. (le gouver-
neur tyrannise le peuple. Mitondm ny
vahoaka amin-kasiahana, mamoritra
ny vahoaka io governora io. 2* fiy. Ma-
moritra. Le» passions tyrannisent Pâme,
Ny lilan-dratsy mamoritra ny ftnahy.
u
UHLiAN ou HULAN, sm. Mlaramila
germnna mpitaingin-tsoavaly.
UKASE, sm. Didin' ny cmperorany Ro-
sia.
ULCÉRATION, sf. Fanjariana ho bji-
boika, fanjariana ho dridra.
ULCÈRE, sm. Boiboika, dridra, hara-
raotra. Cette plaie a dégénéré eu — . Nan-
jary bo boiboika, dridra, nanao hara-
raotra izany fery izany.
ULCÉRÉ, ÉE, adj. 1" Misy boiboika,
driilraina. 1* fig. Cœur—. Fo mitahiry lo-
lom-po. Conscience ulcérée. Fieritrcre-
tana mauindrona mafy.
ULCÉRER, i?a. t*Mahatonga boiboika,
— dridra. "2° pg. Mahatonga lolom-po.
Ce discours l'a ulcéré. Nahatonga lo-
lom-po taminy irco teny iroo.
S'ulcérer, vpr. Tonga boiboika, tonga
dridra, manao hararaotra. Sa plaie s'e.t
ulcérée. Tonga boiboika, etc., ny fe-
rlny
ULCÉREUX, EUSE, adj. Feno boi-
boika, dridraina, manao hararaotra.
ULTÉRIEUR, EURE, adj. I- An-
dafy. 2°— , Tonga aoriana, atao aoriana.
Nouvelles ultérieures. Zava-baovao ton-
(ja la:>r,aria.
ULTÉRIEUREMENT, ado. Aoriana.
ULTIMATUM, sm. Fa rat en y, olti ma-
terna.
ULTRAMONTAIN, AINE, adj. et
sm. Miandany amy ny papa.
UN, sm. Isa, iray, anankiray. —, deux,
trois. Isa, iray, roa, telo. — et — font
deux. Iray sy ny iray, roa. Donnez-
m'en — . Omeo iray, anankiray aho.
L'— et l'autre. Voy. Autiie.
UN, UNE, adj. 1° Iray, anankiray, to-
kana. — homme Lehilahy iray, anan-
kiray. Dieu est — . Iray, tokana An-
driamanitra. 2° — , Ny. — chrétien doit
faire cela. Tsy maintsy hanao izauy ny
kristiana.
Un à un, loc. adv. Tsirairay.
UNANIME, adj. Miray hevitra. Losof i-
nions furent unanimes. Niray licvitra
izy ireo.
UNANIMEMENT, adv. Amim-pirai-
san-kevitra.
UNANIMITÉ, sf. Firaisan kevitra. On
a décidé ce!a à V — . Niray heoitra mba
handraikitra izany izy ireo.
UNI, IE, p. et adj. 1° Voakambana, na-
kambani, mikambana, voatuhy, nato-
hy, mito! v ?°— , Mitnvv tantana. irnv
Digitized by
Google
UNI
— 830 —
UNI
volo, tsotra. Surface unie. Zavatra mi-
tovy lantana. Étoffe unie. Lamba mi*
tovy tanlana, etc. 3* fîg. Miray fo, mi-
ray hevitra. Ce sont des gens bien % unis.
Olona mirai/ fo, etc., tokoa izy ireo. 4°
—, Tsotra. Un style—. Lahateny tso-
tra. Un homme tout—. Lehilahy tsotra.
UNIÈME, adj. Faharaika. Trente et—.
Faharaika amby telopolo.
UNIÈMEMENT, ad». Faharaika. Vingt
et — . Faharaika amby roapolo.
UNIFICATION, sf. Fanakambananu.
UNIFIER, va. Manakambana.
UNIFLORE, adj. Tokam-bony. Tige
— . Tahon-java-maniry tokam-bony.
UNIFORME, adj. Mitovitovy, mitovy
tanlana. Une conduite—. Fitondran-te-
na mitovitovy. Des bâtiments unifor-
mes. Trano mitovitovy. Mouvement — .
Fihetsehana mitovy tantana.
—, sm. Akanjo fanamiana. Mettez votre
— . Ataovy ny akanjo fanamianao.
UNIFORMÉMENT, adv. Amim-pito-
viaua, amim-pitovian-tantana.
UNIFORMITÉ, sf. Fitoviana, fltovlan-
tantana.
UNIMENT, adv. Amim-pitovian-tan-
tana. tsotra. Cette toile est travaillé — .
Natao mitovy tantana io iamba io.
UNION, sf. 1° Fikambanana, fanakamba-
nana. L'— de l'àme avec le corps. Ny fi*
kambanan'ny fanahy amy ny vatana.
4 2° fîg. Fikambanana, fanakambanana,
tiraisam-po, flraisan-kevitra, fanambadi-
ana. Leur. mariage a fait P— de ces deux
ramilles. Ny fanambadian' izy ireo na-
nakambana ireo fianakaviana roa ireo.
Il n'y a pointd' — entre eux. Tsy miray
fo y tsy miray hevitra izy ireo. L'— con-
jugale. Ny fikambanan' ny mpivady.
Le Ciel a béni leur—. Nitahy ny fa*
narnbadian' ity ireo Andriamanltra.
UNIPERSONNEL, ELLE, adj. Com-
me Impersonnel.
UNIQUE, adj. 1* Tokana. Fils—. Zana-
kalahy tokana. ~°flg. Tsy manam-paha-
roa, hafahafa. C'est un homme— en ver-
tu. Lehilahy tsy manam-paharoa amy
ny hatsaram-panahy izy. Il a un carac-
tère—. Hafahafa loetra izy.
UNIQUEMENT, adv. Tokana, afa-tsy,
hany. Il est — occupé de cola. Izany to-
kana no raharahany, tsy manao rahara-
ha hafa afa-tsy izany izy. Il L'aime — .
Izy no hany malalany.
UNIR, va, 1* Mannkambana, mompito-
hy. — deux terres ensemble. Mnnakam*
bana tany roa. —deux tuyaux. Marnpi*
tohy fantsona roa. Ils ont uni leurs ar-
mées. Nanaliambana ny miaramilany
izy ireo. 2*—. Mampitovy tantana. — une
allée. Mampitovy tantana araben dala-
na. 3* fîg. Manakambana, niampiray fo,
— hevitra. C est l'amitié qui les unit*
Ny lifankatiavana no manakambana
azy iroo.
S'unir, vpr. Mikambana, miray fo, —he-
vitra. 8'— contre quelqu'un. Mikani-
b ma hanohitra olona.
UNISSON, sm. 1* Firaisam-peo. Clian-
tez à l'— . Ataovy feo iray nyfeonareo.
2» fîg. Firaisampo, fi raisan-ke vitra.
Leurs esprits sont à P— . Miray fo, —
hevitra izy ireo.
UNITÉ, sf. !• Venty. 2*—, Hatokana,
firaisana. îlya en Dieu— de substance.
Misy fomba tokana ao amin' Andria-
manltra. — de sentiments. Firaisan-
kevitra.
UNITIF, IVE, adj. Vie unitivo. Toe-
piainana misy flraisam-po amin* A nd da-
man itra.
UNIVERS, sm. Izao tontolo izao, izao
rehetra izao. Dieu créa P— . Andriama-
nitra nahary izao tontolo izao, etc. Il
n'y a rien de pareil dans P— . Tsy mi*
sy zavatra mitovy amin 1 izao tontolo
izao, etc. Tout V — était à ses genoux.
Niankohoka teo anatrehany avokoa izao
tontolo izao.
UNIVERSALISER , va. Manitatra
amy ny zavatra rehetra.
UNIVERSALITÉ, 8f. 1* Rehetra. L'-*
des ôtres. Ny zavatra dry rehetra. L*-*
des biens. Ny fana/iana rehetra. 2*— ,
Fahaizana ny zavatra rehetra. Son— suf-
fit à tout. Mahasahana ny zavatra re-
hetra ny fahaizany,
UNIVERSEL, ELLE, adj, Amin'ixao
tontolo izao, amin'izao rehetra izao, amy
ny olona rehetra, amy ny zavatra
rohetra. Déluge—'. Safo-drauo nane-*
nika an* izao tontolo izao, an' izaj
rehetra izao. Famine universelle. Mo-
sary mahazo izao rehetra izao, ny olo-
na rehetra. Il a obtenu Pappro nation
universelle. Nankatoavin'ny olona re-
hetra izy. Remède — . Fanafodin* izao
aretina rehetra izao, fanafodin' ny are*
tina rehetra. C'est un esprit —, il est
— . Mahay ny zavatra rehetra izy.
UNIVERSELLEMENT, adv. Amin'
Digitized by
Google
USA
- 8:w —
usu
izao tontolo izao, amin'izao rehetra izao,
nmy ny olona rehetra.
UNIVERSITAIRE, adj. Amy ny oni-
versity.
—, sm. Isan'ny oniversity, mpiandany
amy ny oniversity.
UNIVERSITÉ, sf. Oniversity.
URBAIN, AINE, adj. Amy ny reni-
vohitra.
—, sm. Ny ambonivohitra.
URBANITÉ, sf. Panajana, fahaiza-ma-
naja, fahalalana fomba. (lomme Poli-
tesse.
URGENCE, sf. Hamehana. En cas d'— .
An-kamehana.
URGENT, ENTE, adj. Maika, mnha-
maika, mahatery, mahaporitra. Affaire
urgente. Raharaha maika, mahamai-
ka. 11 ost dans lin besoin—. Ter y, pori-
tra izy. "Voy. Press\nt.
URINAIRE, adj. Momba ny amàny.
URINAL, sm. Tavimandry.
URINE, sf. Amàny.
URINER, vn. Mamany, manditsaka.
URINEUX, EUSE, adj. Hoatra ny
amàny.
URNE, sf. 1* Siny nataon' ny ntaolo fl-
toeran-davcnom-paty. 2*—, Siny fitoera-
na latsa-bato.
URTICAIRE, 8f. Tandomerina,tando-
mitro.
US, «m. pi. Fanao. Les — et coutumes.
Ny fanao.
USAGE, 8m. 1° Fanao, fomba. fahaza-
rana. Suivre V — . Manaraka ny fanao,
ny fomba. Ce mot n'est plus en—. Tsy
fanao intsony izany teny izany. C'est
T — du pays. Fomban-tany izany. Il
veille beaucoup, c'est son—. Miari-tory
ela izy, izany no fanaony, zalra amin'
izany izy. 2°— , Fihinanana, fisotroana,
fandaniana, fitondrana, fanaovana, fan-
daminana. Il ne fait pas — de cet aliment.
Tsy mihinana izany hanina izany izy.
Il ne fait — que de ce remède. Tsy mihi-
nana, mi8otro, manao afa-tsy io fana-
fody io izy. Il fait un bon— de son temps.
Mandany tsara ny androny izy. Il fait
un* mauvais — de ses richesses. Ny ha-
reny no entiny manao ratsy. Cela ne
m'est plus d'aucun — . Tsy anaovaho na
inona na inona intsony izany. En ven-
dant sa bibliothèque, il s'en est réservé
1'— sa vie durant. Tamy ny nivarota-
ny ny bokiny dia nasiany fanekena fa
mbola hanaovany mandra-pahafatiny.
L'— qu'il a fait d<* cette oxprossion est
heureux. Tsara ny nandaminany iza-
ny fombam-pitenenana izany. 3*—, Fa-
haizana olona, fahalahma fomba. Il man-
que d'— . Tsy makay olona, tsy mafia-
lala fomba izy.
USÉ, EU, ad). 1° Rovitra, tonta, simba,
mondro. Habit — . Akanjo rovitra, ton-
ta. Des meubles usés. Fanaka si m 6a-
simba. Boche usée. Angady mondro.
Couteau — . Mondron* antsy. 2" fiy. ïte*
raka, osa, donto, maty hena. C* est un
hommo— . /?era/<a. osa izy. lia le goût
— . Donto, maty hena ny vavany".
USER, vn. Mihinana, mtsotro, manda*
ny, enti-manao, manao, mamlamina. U
use bien du pouvoir qu'il a. Entiny
manao soa ny fahefany. — de violence.
Manao an-kery. — d'artifice. Manao an-
kafetsena. Il en use fort bien avec moi.
Manao soa amiko loatra izy. Il en u>c
très mal envers son bienfaiteur. Manao
ratsy loatra, molomeloka loalra amy ny
mpanao soa azy izy.
— , va. 1° Mandany, mahalany, mandeve-
na, mandrovitra, manimba. II use beau-
coup de tabac. Mandany, mahaiany
paraky be loatra izy. Le pavé use le fer
des chevaux. Ny ngorodom-halo man-
dany, mandevona ny kitrovin-lsoava-
ly. Les enfants usent beaucoup d'ha-
bits. Mandevona, mandrovitra akan-
jo diso vala ny nukizy madinika. 2 a
fig. Manimba, mandreraka. — ses yeux
à force de lire. Manimba ny masony
amy ny famakian-leny be loatra. IL n'y
a rien qui use tant le corps que les lon-
gues veillos. Tsy misy mandreraka ny
vatana mihoatra ny iiaretan-tory.
S'user, vpr. !• Lany, mihalany, levona,
mihalevona, rovitra, miharovitra, simba,
mihasimba. 2° fïy. Mihareraka.
USINE, sf. Trano fanefena, trano fanidi-
nana, etc.
USITÉ, ÊE, adj, Fanao.
USTENSILE, sm. t u Fanaka madinika
fomban' ny tokan-trano. U . tensiles de
cuisine. Fanaka fandrahoana. v 2°— , Fia-
sana. Les ustensiles du jardinage. Ny
fiasan ny mpamboly anana.
USUEL, ELLE, adj. Fanao andava-
nandro. Langage — . Fiteny fanao an-
dacanandro.
USUELLEMENT, adv. Andavanan-
dro. Cela se dit — . Fi teny andavanan-
dro izany.
USUFRUIT, sm. Fahatapahana fotsi-
53
Digitized by
Google
\\c
- S34
VAC
ny, rnUaz.ik.ina f»»»siny. fahazoana ma-
naram-po fotsiny. Vor. Jouissance.
USUFRUITIER, 1ÈRE, s. Olona ma-
hnlapaka fotsiny, — mahazaka fotsiny,
— mahazo manaram-po fotsiny.
USURAIRE, 'adj. Mampandoa zana-bo-
la bo loatra, mangidy kely. Contrat—.
Fanekena mnmpandon zana-bola be
lontra. Intérêt — . Zana-bola mangidy
kely.
USURAIREMENT, adi\ Be loatra,
mangidy kely.
USURE, sf. \* Zana-bola be loatra. zana-
bola mangidy kely. Prêter à — . Manao
zana-bola be loatra, etc. 2°— , Haton-
ta, faharovitana. Son habit est percé ;
ce n'est pas accident, c'est — . Loaka ny
akanjony ; ary tsy zavatra tsy nahy ane-
fn. fa efa tonta, rovitra rahateo. 3* fig.
Rendre avec — . Manonitra avo roa toko.
Dieu rend avec — ce qu'on a fait pour
lui. Oneran' Andriamanitra avo roa
toko ny asa soa ataon' ny olona ho Azy.
USURIER, 1ÈRE, s. Mpanao zana-
bola be loatra, mpanao zana-bola man-
gidv kely.
USURPATEUR, TRICE, s. fMpa-
ka tsy an-drariny, mpisazoka, mpisan-
doka. 2*—, Mpaka tsy an-drariny ny
fahefan'ny mpanjaka, mpisazoka ny fa-
hefan* ny mpanjaka, mpisandoka ho
mpanjaka. L'— fut renversé. Naon<?ana
ilay naha ny fahcfari ny mpanjaka
tsy an-drariny, etc.
USURPATION, sf. Fakana tsy an-dra-
riny, lisazohana, fisandohana, fanando-
hana.
USURPER, va. Maka tsy an-drariny.
misazoka, misandoka, manandoka. Il
usurpa l'autorité souveraine. Naka tsy
an-drariny, nisazoka ny fahefan' ny
mpanjaka, nisandoka ho mpanjaka izy.
Il usurpa le titre de prince. Ni&andol a
ho zanak' andriana izy, nanandoha ny
fiandrianan' ny zanak' andriana izy.
— , vn. Manao angady be lela. Il usurpe
sur le terrain voisin. Manao angady
be lela amy ny tany manolotrà ny azy
izy.
UTÉRIN, INE, adj. Iray reny, iray
tampô.
UTILE, adj. Mahasoa, manampy. Inc-
lure—. Famakiam-boky mahasoa. Cet
. homme vous sera — dans vos affaires.
Hanampy anao tsara amy ny rahara-
hanao io lehilahy io.
—, 8m. Ny mahasoa. Joindra l'— à l'a-
gréable. Manakambana ny mahasoa sy
ny mahaflnaritra.
UTILEMENT, adv. Mahasoa.
UTILISER, va. Manao zavatra maha-
soa. Il a bien utilisé les matériaux qui
restaient. Nanao zavatra mahasoa ta-
my ny zavatra sisa izy.
UTILITÉ, sf. Soa.
UTOPIE, 8f. 1* Fanjakana lavorary iz*y
heverina ao an-tsaina fotsiny. %• fîg.
Ilevilra ambony, hevi-d ravina. Il se
crée des utopies. Mamorona hecilra a.»i-
bony, etc., izy.
UTOPISTE, 8m. Mpanao hevitra am-
bony, mpamorona hevi-dravina.
v
VACANCE, sf. i* Andro tsy ïsian' ny
mpanao amy ny raharaha anankiray.
Durant la — du saint siège. Tamy ny
andro tsy nisian'ny papa tao amy ny
fiketrahany. 2*—, pi. Andro maromaro
ialan-janona. Ils ont six semaines de va-
cances. Miala junona iray volana sy
tapany izy ireo.
VACANT, ANTE, adj. Foana, tsy mi-
sy mpipetraka, tsy misy mpanao. Il y
n un appartement— dans cette maison.
Misy efitra anankiray foana, tsy misy
mpipelrala ao amin'io trano io. Place
vacante. Raharaha tsy misy mpanao.
VACARME, sm. Tabataba. Il y a du
— dans cette maison. Misy tabataba
amin' itsy trano ilsy.
VACATION, sf. I» Andro vitsivitsy anao-
van' ny mpanao rabaraham-panjakana
sasany raharaha anankiray. 2 # — , Kara-
ma omena ny mpanao rabaraham-pan-
jakana sasany. 3*—, pi. Andro maroma-
ro fialan-janonan' ny mpitsara.
VACCIN, sm. Nana fanaovam-baksina.
VACCINATEUR, TRICE, a»ij. et s.
Mpanao vaksina.
Digitized by
Google
VAG
8;ft
VU
VACCINATION, sf. Fanaovam-baksina.
VACCINE, sf. {• Aretin* ombivavy fa-
naovam-baksina. 2 # — , Vaksina.
VACCINER, t'a. Manao vaksina. Il a
fait — son enfant. Nampanao vaksina
ny zanany izy.
VACHE, sf. 1* Reniomhy, ombivavy.
2 # — . Ilodilr' ombivavy. Souliers en—.
Kiraro hodilr' ombivavy. 3* fig. —a
lait. Fihnrona. Ce procès est pour lui
une— à lait. loadyiono fihareny. Il n'est
rien de tel que le plancher des vaches.
Ny mandeha an-tanety tsy raamoheha-
tra toy ny mïondrana an-tsambo. Man-
ger de la— enragée. Mikokokoko, fadi-
ranovana.
VACHER, ÈRE, s. Mpiandry ombi-
vavy. mpanaraka ombivavy.
VACHERIE, sf. Tranon* ombivavy.
VACILLANT, ANTE, adj. f Mipen-
drampendrana, mihevintfevina, mipara-
retra. Lueur vacillante. Fahazavana mi-
pendrampendrana. Il a la marche va-
cillante. Mihevingenina ny fandehany.
Il a la main vacillante Mipararelra ny
tinany. 2* fig, Misalasala, miroahana,
miahanahana, miherohoro. Esprit—.
Saina misalasala, etc.
VACILLATION, sf. {• Fipendrampen-
drana, fihevingevina. fipararetra. La —
d'une barque. Ny fihevingevin' ny la-
kana. 2* fig Fisalasalana, firoahana, fia-
hanahana, fiherohero.
VACILLER, vn. 1 # Mipendramppndra-
na f mihevinjçovlna. mipararetra. 2 a fig.
Misalasala, miroahana, miahanahana,
miherohero. —dans ses résolutions. M i-
salasalï, etc., aray ny fikasana.
VAGOA, sm. Vakoana.
VADE-MECUM, sm. Fitondra. Ce pe-
tit livre est mon — . Hy boky kely ity no
fitondrako.
VA-ET-VIENT, nn. Zavatra mive-
rimberina amy ny milina. fîverimberina.
VAGABOND, ONDE, adj. !• Mirio-
rio, mirenireny, mirendrena, manjen-
jena. Femme vagabonde. Vehivavy mi-
riorio, etc. 2" fig. Miriorio. Imagination
vagabonde. Saina miriorio.
— , sm. Mpiriorio, mpirenireny, mpiren-
drena, mpanjenjena.
VAGABONDAGE, sm. Firioriovana,
flrenirenena, firendrenana, fanjenjena-
na.
VAGABONDER, vn. Miriorio, mire-
nireny, mirendrena, manjenjena.
VAGIR, vn Mitomany, mikonaina.
VAGISSEMENT, sm. Fitomaniu' ny
zaza kely van teraka, tikonaina —,
VAGON ou WAGON, sm. Kalosin ny
làlam-by.
VAGUE, sf. On;an-drano, alon-drano.
VAGUE, adi. f Tsy voafetra. Un espa-
ce—. Fitoerana tsy voafetra. 2° fi.g. Tsy
mazava, tsy hita fototra. Pensées vagues.
Hevitra tsy mazava, etc. Une— mélan-
colie. Atahelo Isy hita fototra.
— , sm. !• Fitoerana tsy voafetra, habaka-
baka. Dans le— des airs. Any amy ny
habaftabaka. 2 9 fig. Zavatra tsy maza-
va, zavatra tsy hita fototra.
VAGUEMENT, adv. Tsy mazava. Il a
répondu—. Tsy namaly mmava i/y.
VAILLAMMENT, adv. Amiu-keriin-
po. Il a— combattu. Niady famin-ke-
rim-po izy.
VAILLANCE, sf. Herim-po.
VAILLANT, ANTE, adj. Mahery fo,
VAILLE QUE VAILLE, Ion. adr t
Izay alehany alehany. Donnez votre pé-
tition — . Atolory hiany ny fangataha-
nao. fa izay alehany alehany.
VAIN, VAINE, adj. f Foana, tsinon-
tsinona, tsy raisy fotony. Il fit de vains
eJTorts. Sasa-poana izy. La gloire du
monde est une chose bien vaine. Zava-
poana dia zava-po ina t tsinonteinona
dia tsinontsinona ny voninahitr* izao
tontolo izao. Une vaine crainte. Tahotra
tsy misy fotony. 2 # — , Mieboebo, raian-
jonanjona, raireharoha, mirehaka, mi-
hambohambo. Jeune homme — . Tovo-
lahy mieboebo, etc.
En vain, loc. adv. Foana.
VAINCRE, ra. Mandresy, mihoatrn, ma-
hatsindry. —les ennemis. Mandresy ny
fahavalo. Il a vaincu ses rivaux. Nandre-
sy, nihoatra ny mpifaninana taminy izy.
— dans la dispute. Mandresy lahatra.
— quelqu'un en politesse. Mihoatra oio*
na amy ny fahaizana manajn II a vaincu
toutes les difficultés. Nandresy ny sam-
pona rehetra izy. — sa colère. M a hâ-
te indry hatezerana.
Se vaincre, vpr. Mahafohy tenu, ma-
nindry fo, manonom-po.
VAINCU, UE, p. et adj. Resy. norese-
na, nihoarana, voatsindry, notsindriana.
— par l'évidence des preuves. Resy ta-
my ny porofo miharihary.
—, sm. Ny resy. Malheur aux vaincus!
Maizina no manjé ny resy !
Digitized by
Google
VAL
— 830 —
VAL
VAINEMENT, adv. Foana.
VAINQUEUR, sm. Mpandresy.
—, adj. \* Mandresy. 2°— , Mieboebo,
mianjonanjona. mirehareha. Prendre un
air—. Mieboebo, etc., toetra.
VAISSEAU, «m. fZavatra fasian-dra-
no toy ny siny. vilany, barika. 2 # — ,
Sambo. — do guerre. Sambo mpid-
dy. 3 # — . Aty trano. Cette église est
un beau — . Mabaflnaritra ny atiri io
trano leglizy io. 4 a — , Lalan-dra ao ana-
lin'ny vatana. Vaisseaux sanguins. Là-
lun-dra.
VAISSELLE, sf. LoVia. —plate. Lot t'a
vola.
VAL, sm. Lohasaha. Par monts et par
vaux. Voy. Mont.
VALABLE, adj. Marina, azo ekena.
Cette quittance est—. Marina izany
taratasy milaza fahafahan-trosa izany.
Cette excuse n'est pas — . Tsy marina,
tsy azo ehena izany fialan-tsiny izany.
VALABLEMENT, ado. Araka ny ma-
rina.
VALET, sm. !• Mpanompo, maromita.
— do pied. Mpanompo, etc., mpanaraka.
— de chambre. Mpanompo mpikanon-
kanona ny ao an-trano. 2 # — , Vy fanin-
driana rafitra, va h*. 3*—, Ampamaky.
Le — de cœur. Ny ampamakin* ny sa-
mamena.
VALETAILLE, sf. Mpanompo maro.
Que faites-vous de cette — ? Ataonaoino-
na ireo mpanompo maro ireo?
VALÉTUDINAIRE, adj. et s. Fara-
ly, farory.
VALEUR, sf. !• Herim-po. 2*—, Vi-
dy. Estimer la — d'un cheval. Ma-
nombana ny ridin-tsoavaly. Valeur
nominale. Voy. Nominal. Papier de
nulle—. Taratasy tsy misy vidiny. 3°
—, Harena, taratasy vola. Il possède
des valeurs. Manan«fcarena, etc., izy.
Il a des valeurs en portefeuille. Ma-
nan-laratasy vola ao anatin'rry poketra
bokiny izy. 4°— , Hevilry ny teny. Il no
connaît pas la — des mots. Tsy mahala-
la ny hevitry ny teny izy. || loc. At-
tacher de la — à quelque chose. Manao
ho znvutra uy zavatra anankiray. Il a ét«^
absout la — de deux heures. Tsytaoto-
kony ho adim-panmntaranandro roa izy.
VALEUREUSEMENT, adv. Amin-
korim-po.
VALEUREUX, EUSE, adj. Mahery
VALlDATION, sf. Farapahatongavana
ho marina.
VALIDE, adj. 1* Marina, araka ny lal.i-
na, izy, tsara. Ce contrat n'ost pas — .
Tsy marina, tsy araka ny lalàna, ts}'
izy izany fanekena izany. Ce baptême
est—. Tsara izany batemy izany. 2 # — ,
Tsy marary, matânjaka.
VA LI DEMENT, adv. Araka ny mari-
na, araka ny lalâna, tsara.
VALIDER, va. Mahatonga ho marin?.
VALIDITÉ, sf. Hamarinana. hn tsara.
VALISE, sf. Vatahoditrc fi tondra man-
deha.
VALLÉE, V. Lohasaha. Dans cette— de
larmes. Amin' ity lohasaha fitomaniana
ity.
VALLON, sm. Lohasaha.
VALOIR, rn. Vidy. Cet objet vaut
dix francs. Ariary roa no vidiri io zr-
valra io. Il a vendu un cheval qui ne
valait rien. Nahalafo soavaly anankiray
izay efa tsy nisy vidiny izy. H loc. Il ne
vaut pas la peine qu'on lui réponde. Tsy
tokony hovaliana izy. Cette affaire ne
vaut pas la peine d'y penser. Tsy tokr-
ny hoheverina izany raharaha izany. Ce
potage ne vaut rien. Tsinontsinona iza-
ny lasopy izany. Cet habit ne vaut rien.
Tsinontsinona. hoto io akanjo io. Il n'a
rien fait qui vaille. Tsinontsinona ny a*a
nataony. Ma montre vaut mieux que la
vôtre. Ny famantaranandroko tsaratsara
kokoa noho ny anao. Il vaut mieux par-
fois st« taire que de parler. Iodraindray
tsaratsara kokoa. aleo ny manpina toy
izay ny miteny. Il fait— ses terres. Ma-
hazo vokalra amy ny taniny izy. Il
fait — son arpent. Mampiasa ny volany
izy. Il fait— sa marchandise. Manao do-
kam-barotra izy. Il se fait — . Midoka te-
na izy. II fait trop — ses services. Tsy
mahandry hodokafana amy ny soa atao-
ny izy.
— , va. hMampahazo. Sa terre lui aviilu
dix mille francs. Xahazoany roa arivo
vola ny taniny. Ses exploits lui valent
une gloire immortelle. Ny herim-po na-
sehony mampahazo azy vonlnahitra
mandrakizay. 2°— , Mitovy. En chiffre
romain le 1) vaut .">0O. Aniy ny marika
romana ny I) mitovy amy ny 500.
VALSE, sf. Valotra.
VALSER, rn. Manao vahara.
VALSEUR, EUSE, a. Mpanao valotra.
VALUE, sf. Plus — . Fitomboam-bidy.
Digitized by
Google
VAP
— 837 —
VAR
Il Tant encore payer dix piastres pour
la plus — . Mbola tsy maintsy handoa-
vana ariary folo izany noho ny nitom-
boany.
VAMPIRE, sm. 1* Lolovokatra lazain'
ny angano ho mitsentsitra ny ran'olona.
2«— , Fanihy, manavibe. 3* ftg. Mpiha-
raka. mpanao mamba noana.
VAN, sm. Sahafa likororouam-bary, sa-
hafa.
VANDALE, nm. Mpandrava cfa.
VANDALISME, sm. Fandravana efa.
VANILLE, sf. Vanila.
VANILLIER, sm. Foto-hanila.
VANITÉ, sf. [• Ilatsinontsinona. La —
des grandeurs humaines. Ny hatsinon-
tsinon' ny vonirtahitr' izao tontolo izao.
2* — , Eboebo, anjonanjona, rehareha,
rehaka, hambohambo. Avoir do la — .
Mieboebot mianjonanjona, mirehare-
ha, mireliaka, mUiambohnmbo.
Sans vanité, loc. adr. Tsy mirchaka,
tsy mihambohambo. Sans—, j'en sais
plus que lui sur ce sujet. Tsy mireha-
ka, etc., aho, fa mahalala kokoa noho izy
raha ny amin' izany.
VANITEUX, EUSE, adj.ets. Mire-
hareha foana, be rehaka, be hambo.
VANNAGE, sm. Fikororohana, fanofa-
na.
VANNE, sf. Vavahadin-drano.
VANNER, va. Mikororôka, manofa.ma-
nempaempa. — du blé. Mikororôka va-
rim-bazaha. — le riz qu'on pile. Mano-
fa vary. — de la farine. Manempaempa
lafarina.
VANNEUR, sm. Mpikororôka.
VANTARD, ARDE, adj. et 8. Mide-
ra tena, mirehaka, mirehareha.
VANTARDISE, sf. Rchaka, rehareha.
VANTER, va. Midera. On le vante
beaucoup. Dsraina izailsizy izy.
Se vanter, vpr. Midera tena, mirehaka,
mirehareha. Il m'a rendu service, mais
il s'en vante trop. Nanao soa tamiko izy,
nefa midera tena, «te., loatra noho iza-
ny. Il se vante d'en venir h bout. Mire-
hareha hahavîta izany izy.
VANTERIE, sf. Rehaka, rehareha.
VA-NU-PIEDS, sm. Mpikafoioforo,
mpikokokoko, mpiriorio.
VAPEUR, sf. f Fofoua, etonn, fofon-
drano, fofon-tany, sitimo, vapora. —
d'eau. Fo/bu-drano, e/on-drano. — de
camphre. Fo/bn-knmilaoro. Vapeurs
malsaines. Fofon-drano, fofon-tany
mankarary. Machine à—. Milina ampan-
dehanin'ny fofon-drano, sitimo. Bateau
à — . Sambo sitimo. 2*—, pi Bain de va-
peurs. Evoka, fievohana. Los vapeurs du
vin. Ny fanelonelon' ny and o ha, ny fan-
drendrindrendrina, ny fanjonjinjenjina
avy amy ny divay. Le3 vapenra du vin
ont troublé" sa raison. Nahajenjina azy
loatra ny divay.
VAPOREUX, EUSE, adj. 1° Manja-
vonjavona. Ciel—. Lanitra manjacon-
;arona.2°— , Maizimaizina. Style—. La-
ha-teny maizimaizina.
VAPORISATION, sf. Fanjariana ho
fofona, — ho etona.
VAPORISER, va. Mampanjaiy ho fo-
fona, — ho etona.
Se vaporiser, vpr. Manjary ho fofona,
— ho etona. Voy. S'évaporer.
VAQUER, un. I* Foana, tsy misy mpi-
petraka, tsy misy mpanao. Voy. Vacant.
2°— , Mialâ janona. Les tribunaux va-
quent en ce moment, Miala janona
izao ny mpitsara. 3"—, Manao. Il vaque
à ses affaires. itta?iao ny raharahany
izy.
VARANGUE, sf. Lavarangana.
VARECH ou VAREC, sm. Karazan-
java-maniry eny amoron-dranomasina.
VAREUSE, sf. Karazam-botozy vol ou'
ondry.
VARIABILITÉ, sf. Fiovaovana. La —
du temps. Ny fiovaovari ny andro.
VARIABLE, adj. Miovaova. Veut — .
Rivotra miocao ira.
—, sm. Ambaratonga amy ny barometra
milaza ny fiovaovan' ny andro. Le ba-
romètre est au — . Tonga ao amy ny
ambaratonga milaza ny andro mio-
vaova ny barometra.
VARIANTE, sf. Teny sasany tsy mi-
tovy ao amy ny boky. Les variantes de
la Bible. Ny ieny sasany tsy milovy
ao amy ny Soratra Masina.
VARIATION, sf. 1° Fiovaovana. Los
variations du temps. Ny fiovaovan ny
andro. 2° —, pi. Fanangolangulan-kira.
VARICE, sf. Fihandronan-dra amy ny
hoza-dra.
VARIÉ , ÉE , a dj. M i ovao va , tsy r i d m -
lava, maro karazana. Style—. Laha-le-
ny miovaova, tsy ridra'ava. Fleurs
variées. Voninkazo miro karazana,
VARIER, ta Manovaova, manao maro
karazana, manangofangola. —ses occu-
Digitized by
Google
à
VAU
— 138 —
Vriiï
patiuns. Manovaova ny raharahany. —
If s mets. Manao oahandro maro kara-
zana. — un air. Manangolangola bi-
ra anankiray.
— , ni. !• Miuvaova. Son caractère varie
a chaque instant. Miovaova lalandava
ny îoc-janabiny. 2°— , Samihal'a hevi-
tra, sa mi ha la hlaza. Los historiens va-
îient sr-rce lait. Samihafa ny hecitra,
— ny (ilazan ny mpitantara ny arnin'
izany zavalra niseho izany.
VARIÉTÉ, sf. Huvana, tsy fitoviana,
liasamihala, karazana. Cet ouvrage man-
que de — . Tsy misy fiocana, mito-
vitovy, riilralava ny zavatra lazain' ity
boky ity. La— des opinions. Ny t#y fito-
viana, ny hasami lia fan' ny hevilry ny
olona. Il y a de la — dans ce parterre.
Maro ny Aaracan-javalra auiin'io ktea-
hasaha io. Celte fleur a beaucoup de
variétés. Maro karazana itony vonîn-
knzo itony. Variétés littéraires. Boky
nanangonana laha-teny samihafa.
VARIOLE, sf. Nundia.
VARIOLEUX, EU SE, atlj. Momba
ny tiendra.
VARIOLIQUE, adj. Momba ny nen-
dra. Éruptions varioliques. Porofo nen-
dra.
VARIQUEUX, EUSE, adj Momba ny
fllandronan-dra amy ny hoza-dra. Tu-
meur variqueuse. Fivontcwina amy ny
hoza-dra.
VARLOPE, sf. Vankona. varlopy.
VASE, *f. Kotaka maudrevo an y anal y
rano, dilatra.
VASE, e m. Kitpiiaka. filoeran-javatra. —
sacr*. Knpoiha masina. —pour mettre
dos fleurs. Fi/oeram-boninkazo. -
VASEUX, EUSE, adj. Misy fotaka
mandrevo, misy dilatra.
VASSAL, ALE, *. Andrian-tompo-ire-
nakoly fehezin* andrian-tompo-menakcly
hafa/
VASSELAGE, «m. Tnetry ny ra**al.
VASTE, adj. 1° Lehibe, malMaka. Un
— palais. Lapa lehibe, etc. —campagne.
Saha lehibe. etc. 2* fîg. Lehibe, betsa-
ka. Il a formé de vastes projets. Nikasa
hanan zavatra lehibe, etc., izy. C'est un
po r ,r ; i— . Mabay zavatra belsaka izy,
iral.avita zavatra lehibe izy.
VATICAN, sm. Lapa itoeran' ny papa.
VAU- L'EAU (À), loc adv. Any ava.
Yr.y. Av\L.
VAURIEN, «m. Olon-tsy vanoiia, oloti-
tsy vanon-ko inona, karin' olona. kari-
lûliy.
VAUTOUR, sm. !• Karazara-borona
hoatra ny paj ango. 2- fig. Olona maou-
ka-
VAUTRER (SE), vpr. f Mitsilailav.
mitsinkasinkas;na, mihosinkosina. Le
cochon se vautre dans la fange. Ny ki-
soa mitsilailay, etc., ao anatin'nv fota-
ka. Se - sur l'herbe. Mitsilailav
milsinkasinkasina eny ambony ahil
Ira. % 2 n fij. Mîh .sinkosina. Se— dans la
débauche. Mihosinkosina anatin* ny fl-
tondrantena ratsy.
VEAU, sm. f Zanak'omby. Acheter un
-. Umt\y zanak' omby. 2-_ Henan-
janak' omby Manger du _. Homana
Irenan-janak omby. 3--, Hodi-janak'
hodi-janak omby. 4-/?,,. Adorer le -
d or. Manompotompo ny lehibe na nr
mpanan-karena. Pleurer comme un — .
Manao tany maty, maoao ranomaso ha-
vozona.
VEDETTE, sf. Tily mitaingin-tsoava-
ly. Etre en—. Mitily.
VÉGÉTABLE, adj'. Maniry, mely ma-
niry.
VÉGÉTAL, ALE, adj. f Momba nr
zava-maniry, avy amy ny zava-ma»iiry.
?• — , Azo volen-javalra. Terre végéla-
le Tany azo volen-javalra.
—, sm. Zava-maniry.
VÉGÉTANT, ANTE, adj. Maniry
VÉGÉTATIF, IVE, adj. I^Mampani-
ry. Principe—. Fotôtra mampaninj.
?•— . Maniry. Èlre — . Zava- maniry.
VÉGÉTATION, sf. 1* Faniriana. 2*— „
Nv zava-maniry.
VÉGÉTER, vn. [• Maniry. Pour l«*s
plantes, — c'est vivre. Ny faniriana no
ainan* ny zava-maniry. 2» fîg. Velon-
dralsy. mipulra poana hoatra ny lam-
ban' ny mpiasa. Ne faire que — Velon-
drats'i. etc.
VÉHÉMENCE, sf. Hamafy. Grebidre-
hitra. hafanana, hafanara-po.
VÉHÉMENT, ENTE, atlj. Maiy. mi-
rehidrehitra, mafanafana, misy hafa-
nam-po, mafana fo. Colère «véhément*».
IIat«z<»ranama/>/. Discours—. Laha-te-
ny msfj/, mirehid) % ehitra. mafanafa-
na, misy hafannm-no. Orateur — .
Mpandaha-teoy mirehidrchitra, ma*
fana fo.
VÉHICULE, s m. !• Kalcsy. ?•— , Zava*
tra and hanana. L'air e*l le — In :oi.
Digitized by
Google
VÉL
— 839 —
VEN
Ny rivotra no andehanan* ny feo. 3°//f/.
Fanomanana. Cette espérance servira
de — à ma proposition. Izany fanaute-
nana izany ha nomnna azyhanaikyny
h e vitro.
VEILLE, sf. !• Fiaretan-tory. Les veil-
les continuelles l'ont abattu. Ny fiare-
tan-tory lalandava nandreraka azy. 2*
— , Andro mialoha. La — de Noël. Ny
andro mialoha ny Noely. Z 9 fig. Hasa-
sarana. C'ost le fruit de ses veilles. Vo-
katry ny hasasai\iny izany. || loc. Être
à la — de... Efa ho... Il est à la — de sa
mine. Efa ho lany harena izy.
VEILLÉE, sf. !• Fiaretan-tory ataon'
ny olona maromaro. 2*—, Fiaretan-tory
ataon* ny olona amy ny marary.
VEILLER, vn. \ 9 Miari-tory. J'ai veil-
lé toute la nuit. Niari-lory nan lritra
nyalina aho. 2 # — , Tsy matory. Soit que
je dorme, soit que je veille. Na matory
aho na tsy matory. 3* fig. Mitandrina,
miambina. Il faut — à cela. Tokony ho-
tandremana izany. — sur soi-même.
A/i/andrin-tena, ?mam6i?i-tena.
— , va. Miari-tory —un malade. Mia-
ri-tory amy ny marary.
VEILLEUR, 8m. Mpiari-tory, mpian-
dry faty, mpiambina amy ny alina.
VEILLEUSE, sf. 1- Jiro tsy maty. 2 #
—, Lahin-jiro tsy maly.
VEINE, sf. f Hoza-dra, vena. 2-—, Za-
vatra mitanjozotra any anatin'ny tany,
hozatra, fisoratsoratra. — d'or Volame-
na mitanjozotra any anatin'ny tany.
— d>au. Rano kely mitanjozotra any
anatin" ny tany. Le palissandre a de
belles veines. Mahafinaritra ny hozatry
ny voamboana. 3* fig. Il n'a point de
sang dans les veines. Tsy manan-kerim-
po velively izy. Tant que le sang coulera
dans mes veines. Raha mbola velona koa
ny ai ko. Il est en — . Mizotra ery ny sai-
ny. Il est tombé sur une bonne—. Nam-
binina izy.
VEINÉ, ÉE, adj. Hozatina, misoratso-
ratra. Bois — . Hazo hozatina. Marbre
— . "Marba misoratsoralra.
VEINER, ra. Manisy hozatrozatra, ma-
nisy soratsoratra.
VEINEUX, EUSE, adj. 1- Momba
ny hoza-dra. Le sang — . Ny ra ao amy
ny hoza-dra. 2°— , Ilozalina. Bois—.
Hazo hozatina.
VEINULE, sf. Hoza-dra madinika.
VÊLER, vn. (Ombivavy) miteraka. La
vache vient de— . 7'era-bao ny ombivavy.
VÉLIN, sm. îïotli-janak'omby manify
voavoatra tsara. Reliure en — . Fonom-
boky vita amy ny hodi-janak' omby
manify voavoatra tsara.
VELLÉITÉ, sf. Fikasana fotsiny, fthe-
verana folsiny. Il eut la —de me suivre.
Niltasa, nihecitra fotsiny hanaraka
ahy izy.
VÉLOCIPÈDE, sm. Kalesy kely am-
pandehanin-tongotra.
VÉLOCITÉ, sf. Hafaingananu.
VELOURS, sm. Lamba volory.
VELOUTÉ, ÉE, adj. f Miravaka lam-
ba volory, manahaka ny lamba volory.
Étoffe veloutée. Lamba miravaka lani-
ba volory. Papier—. Taratasy ma na-
hakanij lamba volory. 2°— , Volovo-
loina hoatra ny lamba volory. Fleur ve-
loutée. Voninkazo volovoloina hoatra
ny lamba volory.
—, sm. 1° Galona manahaka ny lamba vo-
lory. 2 # — , Volon-javatra manahaka ny
lamba volory.
VELU, UE, ad;. Volovoloina, misylay.
Il a les jambes velues. Volovoloina ny
ranjony, be volon-d ranjo izy. Feuilles
velues. Ravin-kazo voloroloina, etc.
VENAISON, sf. Henan-dambo, henan-
tserfa, etc.
VÉNAL, ALE, adj. 1° Azom-bola. Em-
ploi — . Raharaha azom-bola. 2" fuj.
Azon-tambim-bola, azom-bola. Orateur
— . Mpandaha-teny azon-tambim-bola t
etc.
VÉNALEMENT, adv. Azom-bola.
VÉNALITÉ, sf. Fahazoana ho vidim-
bola, — ho lamhazam-bola.
VENANT, *m. Les allants et les venants,
Ny nipandalo. A tout — . Na iza na iza. Il
répond à tout—. Valiana avokoa na iza
na iza.
VENDABLE, adj. Azo amidy, fivarotra.
VENDANGE, sf. l u Fiotazam-boalobo-
ka. 2°— , pi. Taona fiotazam-boaloboka,
fararanom-boaloboka.
VENDANGER, va. Mioty voaloboka.
VENDANGEUR, EUSE, s. Mpioty
voaloboka.
VENDEUR, VENDERESSE, s. Mpi-
varotra.
VENDEUR, EUSE, s. Mpivarotra.
Vendeuse do fruits. Vohivavy mpicaro-
boankazo.
VENDRE, ra. I- Mïvarotra, amidy. J'ai
Digitized by
Google
YEN
— 8i0
YEN
vendu ma maison. Nivarolra ny trano-
fco aho, namidilto ny tranoko. —du
drap. Mivarolra lopôtra. Cheval à—.
Soavaly amidy. 2» /ty. —sa patrie. Ma-
madika ny tanin-drnzany noho ny vola.
— bien cher sa vie. Mahafafy faha-
valo betsaka vao maty. milofo. — son
honneur. Manakalo vola ny voninahiny.
Se vendre, vpr. 1* Lafo. Le vin s** vend
cher. Lafo be ny divay. 2» fig. Mivaro-
U?na, azon-lamhim-bola, azom-bola. Se
— à un parti. Miandany amin' olona no-
ho ny roto.
VENDREDI, «m. Zom.ï.
VENDU, UE, p. ot adj. f • Namidy. la-
fo/ 2 a /?#. Aznn-tambim-bola. C'est un
homme—. Lchilahy azon-tambim-bola
izy.
VÉNÉNEUX, EUSE, ndj. ( Zava-ma-
niry) misy poizina. Champignon—. Ho-
Tatra misy poizina.
VÉNÉRABLE, adi. Menririka hoha-
jatna. Vieillard — . Lahiantitra mendri-
ha hohajaina.
VÉNÉRATION, sf. Fanajnna. Il m.Vi-
t*»la*-de tout le monde. Mendrika ho-
hajain' ny olona rohetra izy.
VÉNÉRER, va. Manaja. —les saints.
}fanaja ny olo-masina.
VÉNERIE, sf. Fampîhazana alika.
VENETTE, sf. Tahotra. Avoir la—. A/a-
fahotra.
VENEUR, sm. Mpamptliaza alika.
VENGEANCE, sf. I* Famaliana, vaïy,
fnmaliana ratsy. Le sang dos innocents
crie — . Miantso r.aly ny ran' ny tsy ma-
nan-tsiny. 2 # — , Faniriana ta-hamaly ra-
tsy. Il a toujours la— dans le cœur. Ta-
hamabj ralsy mandrakariva ao ara-po-
ny izy.
VENGER, va. Mamaly, mamaly ny ra-
Uy ataon' olona. Il vengea la mort de
son père. Namaly ny namononna an-
drainy izy. Il vengea son ami. Namaly
ny ralsy natao tamy ny sakaizany Izy.
Se venger, vpr. Mamaly, immaly ratsy.
Il s'est vengé de son ennemi. Noralia-
ny, novaliany ratsy ny fahavalony. Je
mVn vengerai. Hovaliako, hovaliako
ratsy izany.
VENGEUR, VENGERESSE, s. Mpa-
maly, mpamaly ny ratsy ataon* olona.
Dieu est le — des crimes. Andriama-
nilra no mpamaly ny holoky ny olo-
na. Il est le — des innocents. Izv no
mpamaly ny ratsy atao amy ny tsy
manan-tsiny.
—, adj. Mamaly, mamaly ny ratsy ataon'
olona.
VÉNIEL, ELLE, adj. Madinika. Péché
— . Fahotana madinika.
VÉNIELLEMBNT, adv. Madinika.
Pocher — . Manao fahotana madinika.
VENIMEUX, EUSE, adj. l'(Biby)
misy poizina. Le scorpion est — . Misy
poizina ny maingoka. 2* fig. C'est nne
langue venimeuse. Olona lia fosa, m pa-
na ratsy olona v/y.
VENIN, sm. !• Poizina avy amy ny bi-
by. Le — du scorpion. Ny poizina avy
amy ny maingoka. 2°—, Poizin'ny are-
tina mifindra. Comme Virus. 3* fig.
Lolnm-po, hasomparana, haratsiana.
C'est un homme sans — . Lehilahy tsy
manao an-dofom-po, tsy sompalra izy.
Il a jeté tout son—. Namokatra ny
loïom-pony izy. Le — de la calomnie.
Ny 1 taratsian' ny endrikendrika.
VENIR, vn. !• Avy, tonga, tamy, min-
godona. Le voilà qui vient. Indro avy,
etc., izy. Il viendra domain. IIo avy, ho
tonga izy rahampitso. D'où venez-vous?
A ry taiza hianao: Je viens de la prome-
nade. Avy nitsangantsangana aho. Le
vent vient du nord. Aui/avaratrany ri-
votra. Il me vient une idée. Misy hevitra
anankîray tonga ato an-tsaiko. Le mat
vient sans qu'on y pense. Acy, tonga
tsy arapoizina, tsy re mingodona ny fa-
horiana. Cette terre lui vient de son
aïeul. Avy tamin-draibeny io tany io.
Cette maladie lui vient de sa mère. Avy
tamin-dreniny izany aretina izany. Il
vient d'une bonne Famille. Avy tamy
ny flanakaviana tsara izy. Ce mot vient
du grec. Avy amy ny teny grika izany
teny izany. 2 # — , Mandimby, manaraka.
Le jour vient après la nuit. Ny andro
mandimby, etc., nyalina. 3 9 — , Mahazo,
mahatratra, misy. il lui vint une grosse
fièvre. Azo, tvatry ny taxe mafy izy. Il
vint une tempête. Nisy tafio-d ri voira.
4*— , Maniry, misondrotra. Ces plantes
viennent dans les marais. Maniry eny
anaty henihony iroo zava-maniry ireo.
Cet arbre vient bien. Maniry tsara ity
hazo il y. Les eaux viennent jusqu'au
jardin. Misondrotra hatreny amy ny
zarday ny rano. fl loc. Il a fait — le
médecin. Nanafatra,- nampaka dokotera
izv. Faire — une voiture. Manafatra Ka-
Digitized by
Google
VEN
- 811 —
VER
lesy. Il vient de sortir. Vao nivoaka
izy. On en vint aux mains avec les
ennemis. R a fi ira ny ady taroy nyfa-
havalo tamin' izay. Il en vint aux mena-
ces. Nandrahona izy tamin 1 izay. C'est là
que j'en voulais— . Izanyno no'cendreko.
— au monde. Toraka. —à bout de ses
desseins. Manatanteraka fikasana. — à
bout de ses ennemis. Maharesy ny faha-
va'ony. S'il venait à mourir. Raha tahi-
ny maty izy.
À venir, loc. adv. Ho avy. Le temps à—.
Ny andro ho avy.
VENT, sm. 1° Rivotra. Il fait grand — .
Mandrivotra mafy. Il va comme le — .
Sahala amy ny rivotra, mandrivotra
ny fandehany. Ce vaisseau flotte au gré
du — . Avezivezin* ny rivotra io sambo
io Avoir — debout. Tohain' ny rivotra.
Avoir — arrière. Atosiky ny rivotra.
Faire du — avec un éventail. Mamelon-
drivotra amy ny fikopaka Instruments
à — . Zava-maneno ampanenoin' ny rî-
votra t zava-maneno tsofina. Avoir des
vents. Mivalan-driro/ra. 1* pg. Tourner
à tout — . Mivadibadika. J*ai eu — de son
projet. Reko nisompirana ny nokasainy
hatao. Porterie nez au—. Miandranan-
drana, milanja orona.
VENTE, sf. Fivarotana. Contrat de—.
Fanekem-piraro/ana. Faire la — d'une
terre. Mivarotra tany anankiray. Il loc
En — . Amidy. Ce livre est en —.Ami-
dy io boky io.
VENTER, vn. Mandrivotra.
VENTEUX, EUSE, adj. 1° Be rivotra.
Saison venteuse. Taona 6e rivotra. 2°— ,
Ma m pivalan-d rivotra.
VENTILATEUR, sm. Zavatra fampi-
dirnn-drivotra, zavatra fameloman-d ri-
votra.
VENTILATION, sf. Fampidiran-drivo-
tra.
VENTILER, va. Mampidi-d rivotra, ma-
nvdon-d rivotra.
VENTOUSE, sf. Tandroka fanandroha-
na. Appliquer des ventouses. Manan-
droka.
VENTOUSER, va. Manandroka.
VENTRE, sm. Kibo. Us se font un
dieu de leur — . Manao ny kibony ho
andriamanitra izy ireo. Le — d'une
bouteille. Ny /?i6on-tavoahangy. || loc.
Se coucher sur le — * Manankohoka.
Ce cheval va — à terre. Miriotra mafy
dia mafy io soavaly io. Cette murail-
le fait — . Mivohitra io ampiantany io.
VENTRJÈE, sf. Zana-biby indray mi-
teraka. Voy. Portée.
VENTRIÈRE, sf. Fehikibon-tsoavaly.
VENTRILOQUE , sm. Olona manao
feo hoatra ny feo avy any an-kibo.
VENTRU, UE, adj. et s. Be kibo. ki-
boina, be troka, be roroha, be kodiara-
na, kibotaina, kitataina, sïnisiriîna (les
deux derniers mots ne se disent que des
enfants ).
VENU, UE, adj. Tonga Cet homme ost
nouveau—. Vao ionga io lehilahy io.
Le premier—. Ny tonga voalohany; fiy.
na iza na iza. Bien—. Comme Bien vent.
VENUE, sf. !• Fahalon pavana. La — do
Messie. Ny nahatongaran ny Mesia.
Allées et venues. Voy. Aller. 2°— , Fa-
niry, fitsoroaka, fitezolezo. Cet arbre est
d'une belle— . Tsara faniry. mitsoroa-
ka io hazo io. Ce jeune homme est tout
d'une—. Mitezotezo, jaobo, jangoranga
io tovolahy io.
VÉNUS, sf. Fi ta ri ka andro.
VÊPRES, sf. pi. Vepra.
VER, sm. i* Kankana, oUtra, fositra. bi-
bin-dandy, sakoitra, angamenavava. —
de terre. Kanhan-lany, ftafcan-doro'ka.
Les enfants sont sujets aux vers. Kan-
kanina ny ankizy madinika. Vers qui
se mettent à la viande. QfikeUft. Vers
qui rongent le bois. Fositra. —à soie.
Bibin-dandy. —à soie européen. Bl~
bin-dandike\y. — solitaire. Sakoitra.
— luisant. Angamenavava. 2° fïg. Le
— rongeur. Ny nenina.
VÉRACITÉ, sf. Fitiavana ny marina.
VERBAL, ALE, adj. 1° Avy amy ny
verba. Adjectifs verbaux. Adjekliva avy
amy ny verba. 2°— , A m -ha va. Ordre
— . Didy am-biva.
VERBALEMENT, adv. A m -bu va.
VERBALISER, vn. Mandatsaka an-
tsoratra ny zavatra ni ta na r«.
VERBE, sm. 1° Verba. 2"—, Feo, fit<»ny,
teny. Il a le — haut Avo feo, fiteny izy.
Le — incarné. Ny Teny tnnga nofo.
VERBEUX, EUSE, adj. Lavareny,
manao teny lavareny. Comme Prolixe.
VERBIAGE, sm. Teny lavareny.
VERBIAGER, vn. Manao teny lava-
reny.
VERBOSITÉ, sf. Hamaroan-tcny foa-
na, fanaovana teny lavareny.
VERDÀTRE, adj. S imary miitso.
VERDELET, ETTE, adj. l-Marima-.
Digitized by
Google
VER
~ 842 —
VER
rikivy. Vin -— . Divay marimarikivy.
î'fîg Mataniotanjaka. Vieillard — . La-
h in n ti f ra mata nja /an /a ka.
VERDEUR, sf. f Hamaitso. Ce boisa
encore de la — . Mbola maitso ity hazo
ity. 2*— , lia rikivy. Ce vin a encore de
la — . Mbola marikiry io divay io. 3°/?g.
Hntanjaliana, hamafy. Il était alors dans
sa—. Natanjaka izy tarain'izay.
VERDICT, sm. Tuny fitsarana avoaky
ny jury.
VERDIR, va. Manamaitso. — uno porte
Manamait80 varavarana.
—, ra. !• Mihamaitso. Tout commence
à—. Mihamaitso ny zavatra rehetra.
2*— , Mangery maitso. Ce cuivre verdit
Mangcry maitso io varahina io.
VERDOYANT, ANTE, adj. Miha-
maitso. Les arbres verdoyants. Ny hazo
mihamaitso.
VERDOYER, vn. Mihamaitso.
VERDURE, sf. {• Hamaitso. La — des
bois. Ny hamaitson' ny ala. 2°—, Ahi-
maitso, anana. 8e coucher sur la — . Man-
driandry eny ambony ahi-maitso. Man-
der de la — . Homana anana.
VÉREUX, EUSE, ad]. I* Misy olitra.
Fruit — . Voankazo misy olitra. 2° fig.
Mahamenatra. Il y a quelque chose de
— dans cette affaire. Misy zavatra ma-
hamenatra amin' izany raharaha izany.
VERGE, sf. 1° Tehina, tsora-kazo, rotsa-
kazo. La — de Moïse. Ny lehiny Moi-
zy. 11 n'avait qu'une— à la main. Tsy ni-
sy afa-tsy tsorakazo. rotsa-hazo anan-
kiray monja teny an-tànany. —de fer.
T*o ra-by On l'a battu à coups de verges.
Nokapohina tamy ny t*orakazo, rot*a-
kazo izy. 2 # fig. Kitondrana mafy, ka-
pok* An'lriaiianitra. Co prince gouver-
ne ses peuples avec une — de fer. Mafy
ny itonjlraiï izany mpanjaka izany ny
' vahoaknny. l/?s verges de la colère de
Dieu. Ny hapoha avy amy ny hateze-
ran' A ndriamanitra.
VERGÉ, ÉE, adj. Mitsipitsiptka, misy
tsipitsipika. Papier—. Taratasy mitsi-
pitsipika, etc.
VERGER, sm. Saha be hazo mamoa.
VERGEURE, sf. !• Tariby aniovanà
tsipitsipika amy ny taratasy rahaaidina
2*—, Tsipitsipika vita amy ny taratasy
fony nawJina.
VERGLAS, sm. Fanala.
VERGOGNE, sf. Ilenatra. Il est sans
— . Tsy manan-ft euafra, tsy mahalala
menatra izv.
VERGUE, sf. Sakan-tsalazan-tsamb j fi-
hantonan-day.
VÉRIDICITÉ, sf. Hdmarinana.
VËRIDIQUE, adj. Mpilaza marina, ma-
rina. Témoip — . Vavolorobelona mpi-
laza marina, etc. Histoire — . Tantara
marina.
VÉRIFICATEUR, sm. Mpamotopoto-
tra ny fahamarinan-javatra. — des dou-
anes Mpamotopototra ny fahamari-
nan-javatra momba ny ladoany.
VÉRIFICATION, sf. Famotopotorana
ny fahamarinan-javatra, fanamarinana.
VÉRIFIER, ra. Mamotopototra ny faha-
marinan-javatra, manamarina. —un cal-
cul. Mamotopototra ny fahamarinan'
ny mnrika anankiray. —des signatures.
Mamotopototra ny fahamarinan' ny
sonia maromaro. I/événcment a vérifié
sa prédiction. Ny zavatra niseho nana-
marina ny faminaniana nataony.
Se vérifier, vpr. Fotopotorana, hama-
rinina, tanteraka. Votre prédiction s'est
vérifiée. Tanteraka ny faminaniana
nationao.
VÉRITABLE, adj. Marina, tokoa, mi-
hitsy. tena. Relation—. Tantara mari-
na. Vons m'avez fait une— peine. Nam-
palahelo ahy tokoa, mihitsy hianao.
De véritables pierreries. Tena vatosoa.
Un — orateur. Tena mpandaha-teny.
VÉRITABLEMENT, ado. Arakany
marina, marimarina. tokoa, mihitsy. Je
suis — contrarié. Sahirana tokoa, mi-
hitsy aho.
VÉRITÉ, sf. Ny marina, fahnmarinann.*
Dites la—. Lazao ny marina. Il n'y a
que la — qui offense. Tsy misy afa-uy
ny marina hiany no mahatezitra.
Dieu est la — même. Andriamanitra no
tena fahamarinana. Les défenseurs
de la — . Ny rapiaro ny marina. 2*—.
Zavatra marina, foto-kevitra mihariba-
ry. C'est une — reconnue de tout le
monde. Zavatra marina, etc., eken'ny
olona rehetra izany.
En vérité, toc. odv. Marimarina, tokoa,
mihitsy. .le vous le dis en — . Milazaami-
nao marimarina, etc., aho. Cela est, en
—, fort étrange, Mahagaga tokoa, mihi-
tsy izany.
À la vérité, toc. adv. Marina. A la —je
l'ai frappé, mais il m'a provoqué. Mari-
na fa naraely azy aho, fa uihalsiliuUty
ahy izy.
VERJUS, sm. \ m Ranoir.-boalobuka man-
Digitized by
Google
VER
843 —
VER
ta. voaloboka manta. 2'— , Divay mari-
kivy.
VER JUTÉ, ÉE, adj. Nasiana ranom-
boaloboka manta, marikivy.
VERMEIL, EILLE, adj. Menamena.
lièvres vermeilles. Molotra menamena.
VERMEIL, «?)i. Volafotsy ankoso-bola-
mena.
VERMICELLE, sm. Varmisela.
VERMIFUGE, adj. et sm. Ody kan-
kana.
VERMILLON, sm. !• Mineraly mena
mivaivay, loko mena mivaivay avy amin'
izany mineraly izany. 2° fig. Hamena-
mena. Le— de ses lèvres. Ny hamena-
menan ny molony.
VERMILLONNER , va. Manosotra
vermillon.
VERMINE, sf. !• Biby keiy toy ny hao,
kongona, parasy, etc. Cet enfant e*t
plein de — . Be hao ity z»za ity. 2° fig.
Olona tsy vanona, knrin* olona.
VERMINEUX, EUSE, adj. Avy amy
ny knnkana. Fièvre vermineuse. Tazo
avy amy ny kankana.
VERMISSEAU, sm. Kankan-tany ma-
dinika. kankana -fanjonoana.
VERMOULER (SE>, vpr. Lanimpo-
sitra, mihavovohina. Le bois commence
à se — . Lanim-positra, etc., sahady ny
hazo.
VERMOULU, UE, adj. Lanim posilra,
vovohina. Bois—. Hazo lanim-posi-
tra. etc.
VERMOULURE, sf. Ny lanin-positra,
vovoky ny hazo vovohina.
VERMOUT, sm. Yermoty.
VERNI, IE, p. et adj. Voahosolra va-
rinesy, nohosorana varinesy, milmsotra
varinesy, vernia. Souliers vernis. Kiraro
rernia.
VERNIR, va. Manosotra varinesy, —
vernia. — une table. Manosotra va-
rinesy latabatra.
VERNIS, sm. !• Varinesy, vernia. 2"
fig. Il couvre ses défauts d'un — de poli-
tesse. Nyfahalalany Tomba no manaro-
na ny kilemany. lia un — de science.
Kelikoly hiany ny fahaizany.
VERNISSAGE, sm. Fanosorana vari-
nesy.
VERNISSER, va. Manosotra varinesy
bakoly.
VERNISSEUR, sm. Mpanao varinesy,
mpanosntra varinesy.
VERNISSURE, sf. Fanosorana vari-
nesv. I
VERRAT, sm. Kisoaluhy.
VERRE, sm. 1° Fitaratra. Fondre le—.
Manempo fitaratra. —de lunette. Fi-
tàratnj ny masolavitra. Mettre dt*s ver-
res à une fenôlre. Mamclaka fitaratra
a m y ny varavaran-keîy, 2 B — , Giluby.
Un — de montre, G/foM"m-pamantara-
nandro. 3 a — , Gilasy, vera, eran' ny gi-
lasy. — à patte. Gilasy manan-tongotra.
Choquer le—. Mandom-fcera, manao
tombera. Boire un — de vin. Misotro
divay eran' n y gilasy.
VERRERIE, s/, f Trana fonaovam-pï-
taratra. 2 n — , Fahaizana manao fitaratra.
3 B — , Taozavatra vita amy ny fitaratra.
VERRIER, sm. Mpanao na mpivarotra
iltaratra na taozavalra vil a amy ny ti ta-
ra t ra .
— , adj. Peintre—. Mpanoso-doko fitaratra.
VERROTERIE, sf. Taozavalra madi-
nika toy ny vakana, ny voan-tsapile,
etc., natao ta m y ny fitaratra.
VERROU, sm. Karetsaka vavonty.
VERROUILLER, va. Manidy amy ny
karetsaka.
Se verrouiller, vpr. Mihi !y trano amy
ny karetsaka.
VERRUE, sf. Votsy.
VERS, sm. Andalan-tonon-kira. Il fait
bien les — Mandrindra tsara ny an-
dalan-tonon-kira izy. —blancs. Ànda-
lan-tonon-kira tsy initovy feo amy ny
tara soratra. — libres. A)idnlanionon-
kira tsy initovy ha ta va.
VERS, prèp. t» Amy Tuiinicz-voM —
moi. Mitodiha aly amiho hianao. Se diri-
ger — . Voy. Sk diriger. 2° — , Tokony ho,
sa h a ho ho. — les quatre heures. Toko-
ny ho, etc., amyny efatra.
VERSANT, ANTE, adj. Mora mion-
ffana, mora mianjera.
VERSANT, sm. Kisolosolo. Le — des
Alpes. Ny kholosolony Alpa.
VERSATILE, adj. Miovaova,
VERSATILITÉ, sf. Fiovnovana. ïl a
beaucoup de — dans ses opinions. Mio-
vaova hevitra be hiany izv.
VERSE (A), loc. adv/l\ pleut à—,
Mivatravatra ny ranonorana.
VERSÉ, ÉE.atf/. Mahay. Il est — dans
les affaires. Mahay mi tondra raharaha
izy.
VERSEMENT, «m. Fametraham-bola
ao anaty lalomoara vy.
VERSER, va. Manidina, m a m pi d in a.
mandrotsaka, manda Isa Va, niametraka.
Digitized by
Googlçj
VER
— 8ii —
VES
— du vin dans un verre. Manidina,
mampidina divny ao anaty gilasy. — du
blé dans un sac. Mampidina. mandro-
txaka varim-bazaha ao anaty lasika. —
dos larmes. Mawirofsa-dranomaso. Il
a vei*sé son sang pour la patrie. A r an-
dalsaka ny rany ho anyny tanin-draza-
ny izy. — des fonds dans une affaire.
Mandat*aka, mametraka vola hanao-
van-draharaha anankiray. — des fonds
dans une caisse. Mametraka vola ao
anaty lalomoaravy.
—, vn. Miongana». mianjera. La voiture a
versf». Niongana, etc., ny kalesy.
VERSET, sm. Andininy.
VERSIFICATEUR, 8 m. Mpanao an-
dalan-tonon-kira.
VERSIFICATION, sf. Fanaovana an-
dalan-tonon-kira.
VERSIFIER, va. Manao andalan-to-
non-kira.
VERSION, sf. 1* Fanlikana tenyaray
ny boky, dikan-teny avy amy ny b )ky.
Faire une — latine. Mandika tcny lati-
na. La —delà Bible. Ny dikan' ny Sora-
tra Masina. î°— , Filaza. Il y a plusieurs
versions sur ce fait. Misy filaza maro
momba izany zavatra niseho izany.
VERSO, sm. Ny ambadiky ny takela-ta-
ratasy iray.
VERT, VERTE, adj. \* Maitso. Un ha-
bit — . Akanjo maifro. L'osier — est fle-
xible. Mora alclitra ny tsimbilaotra mai-
tso. 2°— , Lena, manta, tanora, tsymio-
trika. Ce bois no brûlera pas, il est bien
— . Tsy hety hirehitra io hazo io, fa Icna
loatra. C*s raisins sont trop verts. A/an-
ta loatra ireto voaloboka ireto. Pois verts.
Pitipoa tanora. Vin — . Divay tsy mbo-
la niolrika. 3° fij. Matanjaka, mafy.
Vieillard encore—. Lahiantitrrf m bol a
matanjaka. Une verte réprimande. Le-
vilevy mafy.
— , sm. 1* Ny maitso. Le — réjouit la vue.
Ny maitso mahaQnaritrany maso. 2 # — ,
Vilo-maitso. Mettre un cheval au—. Ma-
natitra soavaly amy ny vilo-maitso. 3*
—, Ilarikivy. Ce vin a du — . Marikivy
io divay io.
VERT-DE-GRIS, sm. Taim-barahina.
Le — est un poison. Poizina ny taim-
barahina.
VERTÉBRAL, ALE, adj. Momba ny
taolan'ny hazon-damosina. Colonne ver-
tébrale. Hazon-damosina.
VERTÈBRE, sf. Taolan' ny hazon-da-
mosina, taolarn-bozona, raarozandry. Les
vertèbres du cou. Ny ta^lam-bozona.
Verlèbres dorsales supérieures. Maro-
zandry.
VERTÉBRÉ, ÉE, adj . Manana hazon-
damosina.
— , sm. pi. Ny biby manana hazon-lamo-
sina.
VERTEMENT, ado. Mafy. Répriman-
der—. Mandevilevy mafy.
VERTICAL, ALE, adf. Mijoro, miji-
dina, mijaridina, mijajirika, mijadona,
manampona. Ligne verticale. Tsipika
mijoro. Le soleil darde ses rayons ver-
ticaux. Manampona ny masoandro.
Voy. Pebpexdiculairb.
—, sf. Tsipika mijoro.
VERTICALEMENT, adv. Mijoro. etc.
VERTIGE, sm. 1* Hafaninana. Il a das
vertiges. Fanina izy. 1* fiy. Fahavere-
zan-kevitra, fahaverezan-tsaina. Une
sorte de — s'empara de lui. Hoatra ny
olona vertj hcvilra, very saina izy ta-
min* izay.
VERTIGINEUX, EUSE, adj. Maha-
fanina.
VERTU, sf. !• Hatsaram-panahy. C'est
un homme de grande — . Be hatsaram-
panahy io lehilahy io. La — d'humilité.
Ny hatsaram-panahy atao hoe fane-
tren-tena. 2 # — , Fahadiovam po, herim-
po. Ello a conservé sa—. Nitahiry ny
hadioram-pony izy. Faire de nécessi-
té—. Manao amin-/<erim-po ny zavatra
tsy maintsy hatao. 3 W — , Hasina, hery.
Un remède sans — . Fanafody tsy mi y
hasina, hery. 4*—, Ny tsara fanahy.
Récompenser la—. Mamaly soa ny tsa-
ra fanahy.
En vertu de, loc. prèp. Noho. En —
d'un arrêt Noho ny didy anankiray.
VERTUEUSEMENT, adv. Amiu-ka-
tsaram-panahy, amin-kadiovam-po.
VERTUEUX, EUSE, adj. I* Tsara fa-
nahy, madio fo. 'Homme— . Lehilahy
tsara fanahy. Femme vertueuse. Ve-
hivavy tsara fanahy. etc. 2*—, Mampi-
seho hatsaram-panahy. Action vertueu-
se. Asa soa mampischo hatsaram-pa-
nahy.
VERVE, sf. Hafanam-po, firehidrehitra.
Ce poète a de la—. M a fana fo, mire-
hidrehitra izany mpanao tonon-kira
izany.
VERVEINE, sf. Karazam-boninkazo,
V&SICAL, ALE, adj. Amy ny tata-
Digitized by
Google-.
VET
— 8i5 -
VIA
VÉSICANT, ANTE, ndj. et 8m. pi.
Mampiempaka.
VÉSICATION, sf. Fanempnhana.
VÉSICATOIRE, sm. Bilistra, fanem-
pahana.
VÉSICULE, sf. Mibontsina, mipoaka.
VESOTT, sm. Ranom-pary.
VESSE, sf. Mat y an-tsalâka, rivotra.
VESSER, vn. Manao maty an-tsalâka,
mivalan-drivotia.
VESSIE,*/". i'Tatavia. 2°—, Mibontsina,
minoaka.
VESTE, sf. Karazan' akanjo mitovitovy
amy nv r-nlitao.
VESTIAIRE, sm. Efi-lrano fitahirizana
akanjo.
VESTIBULE, sm. Efi-trano fidirana.
VESTIGE, sm. 1° Dia. Je vois des vesti-
ges d'homme. Mahita dian' olona alio.
î* ftg. Sisa. Il ne reste aucun— de cette
coutume. Tsy misy intsony ny sisan iza-
nv fanao izany, Les vestiges d'un palais.
Ny sisa ta m y ny lapa anankiray.
VESTON, sm. Akanjo bory vody.
VÊTEMENT, sm. Fitafiana.
VÉTÉRAN, *m. Menavazana, mainti-
molaty.
VÉTÉRINAIRE, arff. Momba ny fitsa-
boam-bibv. Art—. Fahaizana momba
nu fitsaboambibtf.
— . «m. Dokotera nipitsabo biby.
VÉTILLE, sf. Zavalra tsinontsinona.
S'amuser à des vétilles. Milalao amy ny
• zavalra Ixinontsinona.
VÉTILLER, vn. Milalao amy ny za-
vatra tsinontsinona, miady bevitra foana.
VÉTILLEUR, EUSE, g. Mpilalao amy
ny zavatra tsinontsinona, mpiady bevitra
foana.
VÉTILLEUX, EUSE, art), !" Be ka-
• nonkanona. Travail—. Lahnsa be kaixon-
knnonn. V — , Milalao amy ny zavatra
tsinontsinona. miady bevitra foana.
VÊTIR, va. t° Manafy. — les pauvres,
Manafy nv mnbantra. % m — , Miakanjo. —
sa robe. M i a h a j i/o n y z i pon y.
Se vêtir, vpr. Miakanjo, mitafy, manao
fiiafiana. Il est longtemps à se — . Maha-
ritra ela fty fîahanjoany. Se — à la
fra n ça ise . Ma nao fi tapa m - p ra n tsay .
V« y. S'habiller.
VÉTIVER, s m. Karazan-java-maniry
mitovitovy amy ny veromanitra.
VETO, sir. i m Fisakanana ny lalâna
nta-n'nv rarïeiï entn. I*n Angleterre, le
roi a le droit de—. Any Engîanda. ny
m pan j a k a m a h azo m isaft a rui n y la là-
na ataon* ny parlementa. 2° fig. Fa-
noberana, (isakanana. J'y mets mon — .
M a no ht Ira, misaltana izany a ho.
VÊTU, UE, artj. Milafy, manao fitafia-
na, miakanjo. Il est bien—. Mitafij,
etc., tsara izy.
VÊTURE, sf. Fandraisana ny akanjon-
drelijiozy.
VÉTUSTÉ, sf. Fabelana. fabanterana.
Cet arbre tombe de—. Mîanjera nobo
ny fahelany, etc.. io bazo io.
VEUF, VEUVE, art}, et s. 1* Maty va-
dy, mpitondratena. Elle va épouser un
— . Efa banambady lebilahy maty va-
rty izy Dieu pmtège les veuves et les
orphelins. Andriamanitra mïaro ny
mpitondratena sy ny kamboty. 2* fuj.
Tsy manana. Cette église est veuve de
son evêque. Tsy manana eveka io tra-
no leglizy io.
VEUVAGE, Stn, Toctry ny maty vady,
toetry ny mpitondratena.
VEXATION, sf. Fampahoriana, faho-
riana.
VEXATOIRE, adj. Mampahory. Im-
pôt—. Hetra mampahory.
VEXER, va. Mampahory. Il vexe tous
ceux qui lui sont subordonnés. Mam-
pahory izay rehetra fehoziny izy.
VIABILITÉ, sf. Feîezana ho veïona.
VIABLE, adj. 1° Mety ho velona. L'en-
fant nouvellement né est — . Mety ho
velona ny zaza kely vao teraka. 2° — ,
Azo aleba. Chemin — . Lalana azo alc-
ha.
VIADUC, sm. Tetezan-dalana misy an-
dohalambo maro.
VIAGER, ÈRE, adj. Raisina amharn-
pahafaty biany. Rente viagère. Zaua-
bo ! a raisina ambara-paftafat y hinny.
— , s m. Zavatra raisina amhara-pahafaty
biany. Il a mis tout son bien en — . Na-
t ci i n y avokoa ny hareny rehet ra mba han*
drai*any zana-bola amhara-pahafati-
ny ht an y.
VIANDE, 8/1 Ilena, kitoza. —blanche.
7/erT akoho, /tena»-janak' omby, etc. —
noire. A/enan-dambo, /tenan-tserfa, etr.
— de boucherie, lien omby. henan*
janak' omby, hen ondry. — boucanée.
Kitoza.
VIATIQUE, sm. Vatsy. Ce malade a
reçu le saint — . Efa nandray ny vatsy
marina i ■ m rarv i i.
Digitized by
Googl
•
vie
— 8iG —
ViD
VIBRANT, ANTE, adj. Mipararetra,
ma nsro vitra. Corde vibrante. Tady mi-
nnmrpJrn. etc.
VIBRATION, sf. Fipararotra, fangovi-
tra.
VIBRATOIRE, adi. Mipararetra. man-
povitra. Mouvement — . Fipararetra,
fangovitra.
VIBRER, vn. Mioararetra, man^ovitra.
VICAIRE, sm. Lofitra, solon-tena. L<>
curé et son — . Ny mpitandrina fian^o-
nsna «y ny leQny. Le arrand —, le — gA-
nArnl d'un évéqne. Ny lefitra. ny so-
lon-Minn' ny eveka. — apostolique.
Eveka *olon-tenan' nv pana amy ny fa-
ri-tany vao ni«ehoan' ny fivavahana ka-
tolika. Le— de Jfous-Christ. Ny solon-
te»?arn/ .Teso-Kristy.
VIC \RI A.L, ALE, adj. Momha ny ra-
liarnhan' ny vicaire. Fonctions vica-
riats. Raharahan' ny vicaire.
VIC ARI SlT\ sm. Raharahan* ny vicaire.
VICARIER, vn. (liefitryny curé) ma-
nao raharaha amy ny flangonana anan-
kiray.
VICE, sm. t* Kilema, haratsiana. Ce che-
val n'a point de vices. Tsy misy kilema
ity soavatyity. —de prononciation. Fla-
raf«iam-panononana. 2*— , Fahazaran-
dratsy, tltondran tena ratsy. L'ivrogne-
rie est un v.lain — . Ny Qmamoana no fa-
hararan-dra.t*v mahamenatra. Crou-
pir dans le—. Mivarilavo anatin* ny fa-
hazarandralsy. etc.
VICE- AMIRAL, sm. Manamboninahi-
tra manarakaraka ny admirily.
VICE-AMIRAUTÉ, sf Raharahan' ny
vice-amiral.
VICE-CHANCELIER, sm. Solon' ny
chancelier.
VICE-CONSUL, sm. Solon' ny konsily.
VICE-CONSULAT, sm. Raharahan'
ny vice-consul.
VICE-PRÉSIDENCE, sf. Raharahan'
ny vice- président.
VICE-PRÉSIDENT, sm. Solon-tenan'
ny presidenta.
VICE-REINE, sf. {• Vadin* ny solon'
andriana. 2*—, Vehivavy solon' andria-
na.
VICE-ROI , sm. Solon' andriana, go-
vernora.
VICE-ROYAUTÉ, sf. Raharahan' ny
ri ce -roi.
VICE-VERSA, adc. Azo ampifamadi-
hina.
VICIÉ, ÉE, adj. Simba, ratsy, foana.
Sanor— . Ra simba. raisy.
VICIER, ra. Manimba, maharatsy, raa-
nafoana. Celte omission ne vicie pas V
acte. Tsy miha foana ny fanekena voa-
soratra izany zavatra hadino izany.
Se vicier, rm\ Mihasimba, mi ha ratsy.
VICIEUSEMENT, air. Ratsy.
VICIEUX, EUSE, adj. !• Misy kiîc-
ma. ratsy. Conformation vicieuse. Too
batana mi*y kilema, etc. Penchant — .
Fitongilanan-dratej/. 2 9 — , Madîtra, za-
tra amy ny ratsy. Ce cheval est—. Ma-
dilra ity soavaly ity. Ot homme est
fort—. Tena zatra loatra amy ny ralsy
io Miilahy io.
— , sm. Olona zatra amyny ratsy.
VICINAL, ALE, adj. Chemin — . Ara-
hen-datana mankamy ny vohitra akaiky.
VICISSITUDE, sf. Fifandimbasana. fio-
vaovana, loza. Sa vie est une — conti-
nuelle de plaisirs et de peines. Amy ny
andro iainany mifandimby lalandava
ny fifaliana sy ny alahelo. La — des ch' •
ses humaines. Ny fiovaovan' ny zava-
tra eto an-tany. Il est passé par beau-
coup de vicissitudes. Efa nozoin' ny lo*
za maro izy.
VICOMTE, sm. Andrian-torapon-bodi-
vona manarakaraka ny comte.
VICOMTE, sf. Vodivonau'ny vicomte
na ny vicomtesse.
VICOMTESSE, sf. Vadin' ny vicom-
te, andriambavy tompom-bodivona mc-
narakaraka ny comtesse.
VICTIME, sf. {• Zavatra vonoini atao
sorona. 2* fig. Olona mahita loza. Il fut
la — du ressentiment de cet homme
puissant Nahita loza noho ny lolorr-
pon' io lehilahy be fahefaoa io izy.
VICTOIRE, sf. Fandresena. Remporti r
la — sur ses passions. Mandresy ny fi-
lan-dratsiny. Chanter—. Mireharehabo
mpandresy. Voy. Vaiîicre.
VICTORIEUSEMENT, adv. Nandrc-
sy, naharesy.
VICTORIEUX, EUSE, adj. I- Nan-
dresy, naharesy. Armée victorieuse. Ta-
tika nandresy. etc. 2° fig. Mandresy,
maharesy. Il avait l!air — . Niendrikolo-
na nandresy, etc., izy.
VICTUAILLE, sf. Haninkanina.
VIDANGE, sf. I* Fandoarana garaba.
2 # — , pi. Di':y loarana avy ao amy ny
garaba.
Digitized by
Google
VIE
847 -
VIE
VIDANGEUR, sm. Mpandoatra ga-
ra ba.
VIDE, ad). \* Foana, babangoana. man-
^onna. Bouteille—. Tavoahangy fonnn.
Maison — . Trano foana, babangoana.
Sa bourse e*t — . Mangoana ny kita-
pom-holany. ï* fîg. Tsy misy, kely. foa-
na. Il a le cœur—. Tsy misy fitiava-
na ny fony. Un discours — do sens. La-
ha-teny tsy misy heviny. Il a la tête
— . Kely saina izy. Il est revenu les
mains vides. Nody foa n-tanana, niton-
dra tanam-polo, nody maina izy.
—, sm. \* Fitoerana foana, — babangoa-
na. ?• fig. Fnngaina, liafoanana, hatsi-
nontsinona. Sa mort fait un — dans la
famille. Mangaina ny fianakaviana no-
ho ny nahafatesany. Il connut le — des
grandeurs humaines. Nahafantatra ny
hafoanana. ny hatsinontsinon* ny vo-
ninahitr' izao tontolo izao izy.
A vide, loc. adv. Foana La diligence
est partie à — . Foana ny kalesy lamy
ny izy nia la.
VIDER, ra. !•" Manafoana, mandoatra.
— un tonneau. Manafoana barika. — une
fosse d'aisances. Mandoatra garaba. ||
loc. —une volaille. Manaisotra ny tao-
van' akoho. — les lieux. Miala. 2* fig
Mamita, manamboatra. — une affaire.
M ami ta raharaha. — un différend. Jl/a-
namboatra adv.
VIDUITÉ, nf. Comme Veuvage.
VIE, sf. t'Aina, fiainana, fahavelomana.
Donner sa — pour quelqu'un. Mabafoy
ny ainy ho an 'olona. Il est encore en — .
Mbola miaina, velona izy. Il n*a qu'un
souffle de — . Kely dia kely ny ainy. Cet-
te maladie Ta mis entre la — et la mort.
Saiky nanala aina azy izany aretina
izany. Il y a bien de la — dans ce vieil-
lai*rh~3#bola be aina io lahiantitra io. Il
doit la — à cet homme. Namonjy ny ai-
ny io lehilahy io. Cette —est passagè-
re. Mandalo izao fiainana izao. Les
biens de la — future. Ny haren' ny fiai-
nana ho avy. La — éternelle. Ny fîai-
vana mandrakizay. Mener joyeuse — .
Manao fiainana. Il a le droit de — et de
mort. Manam-pahefana hamelonasy lia-
mono izy. Le prince a accordé la — i\
ce criminel. Ny mpanjaka namelonn
io olo-meloka io. 2 # — , Andro iainana,
andro ahavelomana. Durant ma— . Man-
drifra ny andro iainako, andro ahave-
lomaho. 3°— , Fivelomana. Il a bien «le
la peine à gagner sa — . Sahirana maly I
izy mba hahazoany fîreinnana. \—,
Fitondran-tena, ny atao, toe-piainana.
t on tra; raharaha. izny tiana indrindra. Il
mono u no — irréprochable. Tsy misy
tsiny ny fitondran-tenany, ny atao-
ny, ny i ne piainan y. Femme de mau-
vaise — . Veliivavy ratsy fitondran-
tena, tsimihorirana. Telle —, telle
mort. Araka ny lon-piainana no aha-
fatesana. Choisissez un ^enrôle— . Fhlîo
izay ho tontrao. Il embrassa la — reli-
gieuse. Nilidy ny toetry ny relijiozy izy.
nilatsaka ho relijiozy izy. Il mène une
— laborieuse. Manao raharaha mafy izy.
Il s'adonne tous les jours à l'étude, c'e;t
sa—. Milozoka isan' andro amy ny fla-
narana izy, izany no tiany indrindtn,
5°— , Tan tara. Les vies des saints. Ny
tantaran' ny nlo-masina. G* fîg. Ilafa-
nam-po. fîrehidrehitra, zavatra hoatra ny
olona vcïona. Ce discours est plein do
— . Misy hafanam-po, mirehidrehitra
izany lahateny izany. Ce portrait est
plein de—. Montra n y olona velona iza-
ny sary izany.
Pour la vie, à la, vie et à la mort,
loc. adv. IIo mandrakizay. Je suis son
ami pour la—. Sakaizany ho mandra-
kizay aho,
À vie, loc. adty. Manriritr.i ny andro iai-
nana, ambara-pahafaly. Pension à — .
Vola raisina isan-taona mandritra ny
andro iainana, etc.
VIEIL on VIEUX, VIEILLE, adj. 1*
Antitra, anti-panahy, goga, konka. Très
vieux. Goga, honha. Il se fait vieux.
Mihantitra izy. Vin vieux. Divny aa-
titra. Un vieil arbre. Hazo antitra, yo-
ga, honha. Ce terme est vieux. Teny an-
titra izany. Vous êtes plus vieux quo
moi . A n ti t ra n t itra ,antit ra n t i -pâ n a h y
kokoa hianao noho izaho, zokiko hianao.
Il n'est pas si vieux que vous. Tsy an-
titra, anti-panahy taliaka anao izy,
zandrinao izy. 2° — , Maintimolaly, cla,
tranainy, taloha. tonia. r vitra. Un vieux
soldat. Miaramila maintimolaly. Un
vieil ami. Sakaiza cla. Uu vieux pro-
verbe. Ohabolana tranainy, La vieille
ville. Ny tantina taloha Un vieil habi\
Akanjo tranainy, ton ta, ro vitra.
Vieux, vieille, .s. Olona antitra, olona
anti-panaliy, lahiantitra, anti-dahy, va-
viantitra. anti-havy.
Vieux, sm. Zavatra tranainy. C'eaf du—
qui vaut «in neuf. Zavatra tranainy
milovy amy ny vanao izany.
Digitized by
Googj
VIF
— 8i8
vit;
VIEILLARD, «m. 1° Lahiantitra, anti-
- daliy. 2 # — , pi. Ny antitra, ny anti-pa-
n.ihy. On doit respecter les vieillards.
Tokony hohaiaina ny antitra, etc.
VIEILLERIE, sf. 1* Zavatra tranainy.
Il n'achète que des vieilleries. Tsy mivi-
dy afa-tsy zavalra tranainy \zy. 2* fig.
Il ne dit que des vieilleries. Ny lasa hia-
ny no averimberiny.
VIEILLESSE, sf. !• Fahanterana. 2 # — ,
Haela. Cette maison tombe de—. Mian-
jera noho ny haelany io trano io. 3*—,
Ny antitra. La— est avare. Mahihitra
ny antitra.
VIEILLIR, vn. !• Mihantitra Tl vieillit.
Mihantitra izy. Cette mode vieillit Mi-
hantitra izany lamody izany. Lais-
ser — du vin. Mitohiry divay ho antitra.
Vous ne vieillissez pas. Tsy mety an-
titra hianao. 2*—, Mihakely. Son es-
prit vieillit. Mihakely ny sainy*.
—, va. Mahantitra. I^es chagrins l'ont
vieilli. Nalaky nahantitra azy ny ala-
helo.
Se vieillir, vpr. Manao toetr* antitra.
VIEILLOT, OTTE, adj. et s. Mien-
drik' antitra.
VIELLE, sf. Karazan-dokanga misy za-
vatra ahodina avy eo am-bodiny.
VIERGE, sf. Virjiny. La sainte—. Ny
Virjiny masina.
—, adj. 1* Virjiny. Saint Jean a vécu—.
Nanaor zr/ini/ Md. Joany. 2 # — , Tsy mi-
sy tsiny. vaovao, tsy vaky lay, tsy voa-
erapo. Réputation — Laza tsy mi*y tsi-
ny. Terre— . Tanywao. Cire—. Savoka
vaocao. Forêt — . Ala tsy mbola vaky
lay. Métaux vierges. Metaly tsy voaem-
pô. || /oc. Vigne — . Farimaty.
VIP, VIVE, adj, !• Velona. Il fut brûlé
— . Nodorana velona izy. Eau vive. Ra-
no velona, rano avy amy ny loharano.
Poutre à vive arête. Sakamandimby re-
lon-drirana, marani-drlrana. Chair vive.
Nofo refona. 2*—, Mavitrika, mailaka,
mora taitra, mora tezitra, saro-po, ma-
hery, haingana, mafy, lehibe, mamirifi-
ry, mangatsiaka, manjelajelatra, raami-
rapiratra. Jeune homme — . Tovolahy
mavitrika, mailaka. Il est—. Mora
taitra, mora tezitra, saro-po izy. Chaux
vive. Sokny mahery tsy mbola voalena.
Il a l'esprit — . //aingan-tsaina izy. Pas-
sions vives. Fiian-dratsy mafy. De vifs
reproches. Levilevy mafy. L'attaque fut
très vive. Nahery namely, namely ma-
fy izy irco. De vives craintes. Tahotra
mafy, lehibe. Foi vive. Finoana mafy,
lehibe, omban' nyasa. Froid—. Hatsia-
ka mamirifiry. Air—. Rivotra man-
gatsiatsiaha. Il a les yeux vifs. Mahery
maso izy, manjelajelatra ny masotiy.
Couleur vive Volon-doko mamirapira-
ira. || loe. Haie vive. Fofy zava-maniry.
On a fouillé jusqu'au roc — . Nohadina
hatramy ny vatolampy.
De vive voix, loc. adv. Am-bava. Je
vous donnerai les détails de vive voix.
Izaho hiluza an- bava aminao ny andini-
dinik' izany.
De vive force, loc. ado. An-kery.
Vif, «m. 1° Nofo velona, nofo tsara. Il
faut couper jusqu'au — . Tsy main tsy ho-
didiana hatramy ny nofo velona, etc.
2 # fig. Hamafy. II l'a piqué au — . Na-
hatezitraazy mafy izy.
VIF-ARGENT, sm. i # Volavelona. 2 #
fig. Olona malady ofana.
VIGIE, sf. Matilo mpitazana. Être en — .
Mitazana.
VIGILANCE, sf. Fitandremana, Ûam-
benana.
VIGILANT, ANTE, adj. Mitandrina.
miambina. C'est un père très—. Ray
mitandrina, etc., tsara izy.
VIGILE, sf. Andro iray mialoha ny fety
lehibe sasany.
VIGNE, sf. !• Voaloboka, foto-boalo-
boka. La — est en fleur. Mamony ny roa-
loboka. Planter de la—. MamboJy roa-
loboka, etc. 2*— •, Tanim-boaloboka. Tra-
vailler aux vignes. Miasa amy ny ta-
nim-boaloboka. 3* fig. Être dans les
vignes. Mamo.
VIGNERON, ONNE, s. Mpamboly
voaloboka.
VIGNETTE, sf Haingo fanao amy ny
boky, faindrindra amy ny sisin'nyfono*
ny.
VIGNOBLE, 6m. Tany be voaloboka.
—, adj. Be voaloboka. Pays—, Tany 6e
voaloboka.
VIGOUREUSEMENT, adv. Amin-ke-
rim-po, mafy, fatratra. Il attaque — . Ma-
mely amin-kerim-po, etc., izy.
VIGOUREUX, EUSE, adj. 1-Matan-
jaka, be aina, matomboka. Vieillard—.
Lahiantitra matanjaka, be aina. Che-
val—. Soavaly matanjaka, etc. 2* fig.
Manan-kery, mahery fo, mafy, fatratra.
La résistance fut vigoureuse. Nanohitra
\am\nkcrirn-po, mafy, fatratra izy ireo.
Digitized by
Google
VIL
849
Y 10
VIGUEUR, sf. [* Ilery, tanjaka, hatan-
jahana, aina. La— du corps. Ny hery.
ny tanjaka, ny halanjahan* ny va-
tana. Cet arbre a repris—. Nahazo aina
io hazo io. 2* fîg. Ilery, herim-po, hama-
fy. Ce vieillard conserve la môme— d'es-
prit. Tsy mihena ny herin' ny sain' io
lahiantitra io. Il écrit avec—. Manan-
hery ny laha-teny an-lsoratra ataony.
Il poussa cette affaire avec — . Nampan-
droso izany raharaha izany tamin-fce-
rim-po izy. || loc. Être en — . Kfbola
arahina. Cette loi est toujours en—.
Mbola arahina mandrakariva izany la-
làna izany.
VIL, VILE, adj. Ambany, iva, tsy man-
jary, tsinontsinona, vetaveta. Un homme
de vile condition. Olona ambany, iva
toetra. C'est un homme — . Olona tsy
manjary, tsinontsinona, vetaveta izy.
De viles marchandises. Varotra tsinon-
tsinona. H loc. Une chose de — prix. Za-
vatra tsy misy vidiny, tsinontshiona.
Veadro à — prix. Manao varo-babo, va-
roboba. IiC blé est à — prix. Tsy misy
vidiny, boba ny varim-bazaha.
VILAIN, AINE, adj. Ratsy tarehy, ra-
tsy. kary, vetaveta, maloto, mahamena-
tra. — nez. Orona ratsy tarehy. — pays.
Tany ratsy, kary. — temps. Andro ra-
tsy. Des paroles vilaines. Tony i?c/arc-
ta, maloto, mahamenatra.
—, sm. Olona vetaveta.
VILAINEMENT, adv. Ratsy, vetave-
ta, mahamenatra.
VILEBREQUIN, sm. Lamisy, boribo-
rikâ.
VILEMENT, ado. Ambany, iva, vetave-
ta.
VILENIE, sf. Zavatra vetaveta, vava ra-
tsy, fahihirana lozan-tany. Ce livre est
plein de vilenies. Feno zavatra vetave-
ta io bokyio. IL lui a dit mille vilenies.
Nanao vava ratsy tsy toko tsy forohana
taminy izy. Sa— le fait mépriser de
tout le monde. Tsizarizarin* ny vahoaka
rchetra izy noho ny fahihirany lozan-
tany.
VILIPENDER, va. Manatsizarizary,
■anazimbazimba. — quelqu'un. Mana-
tsizarizary, etc., olona. —une marchan-
dise. Manazimbazimba varotra.
VILLA, sf. Trano mahafinaritra any an-
fcsaha.
VILLAGE, sm. Vohitra, tanana kely.
VILLAGEOIS, EOISE, s. Ambanivo-
hiti'u.
— , adj. Ambanivohitra. Il a l'air — . atten-
dri k' ambanivohitra izy.
VILLE, sf. 1° Tanuua lehibe. — fort peu-
plée. Tanâna be olona. Il est en — . Any
an-/anâna any izy. Il dîne en—. Misa-
kafoany an-Janâna any izy. 2°— , Ny ao
an-landna. Toute la — alla au-devant do
lui. Nandeha nitsena azy ny tao an-ta-
nàna rehetra. 3 9 —, Fipetrahana any
an-tanàna. Il préfère la campagne à la
— . Alcony m ipetvaka any an-tsaha toy
izay any an-tanàna,
VILLÉGIATURE, sf. Fitoetoerana
any an-tsaha. Il est en—. Miloetoetrix
any an-tsaha izy.
VIN, sm. Divay.
VINAIGRE, sm. Vinaingitra.
VINAIGRER, va. Manisy vinaingitra.
VINAIGRETTE, sf. I" Ro misy vinain-
gitra. Du bœuf à la — . Hen' omby na-
siana ro misy vinaingitra. 2°— , He-
na nasiana ro misy vinaingitra.
VINAIGRIER, sm. Tamaboha fitoeram-
binaingitra.
VINDICATIF, IVE, adj. Ta-hamaly ra-
tsy, ratsy fo, mahavanombanona. Hom-
me — . Olona ta-hamaly ratsy, etc.
VINDICTE, sf. La — publique. Ny fa-
maizana a taon* ny fanjakana amy ny olo-
meloka. Livrer à la — publique. Manosi-
ka olo-meloka.
VINEUX, EUSE, adj. f Divay mahe-
ry. Ce vin-là est bien—. Maherydïa ma-
hery ity divay ity. 2°— , Hoatra ny divay,
bt divay. Année vineuse. Taena be di-
vay.
VINGT, ad/, num. 1° Roapolo. — fois.
Indroapolo. 2*—, Betsaka. Je vous l'ai
dit — fois. Efa voalazako imbetsaka ta-
minao izany. 3"—, Faharoapolo. Chapi-
tre — . Toko faharoapolo.
— , sm. Roapolo. — multiplié par deux.
Roapalo ampitomboina roa.
VINGTAINE, sf. Roapolo, tokony ho
roapolo. Une -• de personnes. Olona roa-
polo, etc.
VINGTIÈME, adj. Faharoapolo.
—, sm. Ny ampaharoapolony.
VTNICOLE, adj. Momba ny fambolenv
boaloboka. L'industrio — . Ny fahaizana
rhamboly voaloboka.
VINIFICATION, sf. Fanaovan-divay.
VIOL, sm. Fakana vehivavy an-kery.
VIOLACÉ, ÉE, adj. Somary volom-
parasy.
54
Digitized by
Googkj
YIO
— 850
VIR
VIOLATEUR, TRICE, s. Mpanao an-
govy, mpanao an-kery, mpaka an-kery,
mpanao am-bohtka.—am-boribory, m pan-
dika, mpivadika, mpametaveta, mpan-
doto.
VIOLATION, sf. Fanaovana angovy,
— an-kery, fakana an-kery, fanaovana
ain-bohfka, ,— am-boribory, fandikana,
fivadihana, fametavctana, fandotoana.
VIOL ATRE, adj. Somary volom-parasy.
VIOLEMMENT, ado. Mafy, fatratra.
Le vent souffle — . Mifofofofo mafy, etc.,
ny riYotra.
VIOLENCE, sf. 1* Hamafy, hery. La —
du mal. Ny hamafin' nyàretina. La —
du poison. Ny hcrin'ny poizina. 2°— , Fa-
nerena, fanaovana angovy, —an-kery, —
am-bohika, — am-boribory, famoapoaha-
na mafy. User de— .Manery, manao an-
govy, — an-kery, — ambohika, — am-
boribory. frftg. Se faire— . Manindry
fo, manonon-tena, mandresy fllan-dratsy.
VIOLENT, ENTE, adj. f Mafy, mahe-
ry. Tempête violente. Taflo-drivotra ma-
fy, etc. Douleur violente. Fangiriflriana
mafy. Remède — . Fanafody mahery. 2°
■— , Manao an-kery, masiaka, saro-po, ma-
moapoaka mafy. Gouvernement—. Fan-
jakana manao an-kery, masiaka. Hom-
me—. Olona masiaka s saro-po, mamoa-
poaha mafy. Il a un caractère — . Ma-
siaka, saro-po izy. Discours — . Laha-te-
ny mamoapoaka mafy. \\ loc. îl est mort
de mort violente. Maty tsy antonintoniny,
novonoin-ko faty izy.
VIOLENTER, va. Manery, manao te-
rivozona. —un enfant. Manery, etc.,
zaza.
Se violenter, vpr. Manindry fo, mano-
non-tena, mandresy filan-dratsy.
VIOLER, va. Manao angovy, manao an-
kery, maka an-kery, manao am-bohika,
— am-boribory, mandika, mivadika,
mametaveta, mandoto. — un domicile.
Manao angovy, an-kery, am-bohika,
— am-boribory mba hiditra ao an-tra-
non' olona. — la propriété. Maka an-
kery ny fananan' olona. — les lois. Man-
dika ny lal4na. — un serment. Miva-
di-belirano. — un temple. Manao an-
govy, an-kery, ambohika, am-boribo-
ry mba hiditra amy ny tempoly, rna-
metavela, mandoto tempoly. — une
6épulture. Mametaveta, mihady fasa-
na.
VIOLET, ETTE, adj. Volom-parasy.
Ruban—. Ribà volom-parasy.
—, sm. Volom-parasy. Être vêtu de—.
Miakanjo volom-parasy.
VIOLETTE, sf. Violeta.
VIOLIER, sm. Karazam-boninkazo.
VIOLON, sm. l*Lokangam-bazaha. 2*—,
Mpitendry lokangam-bazaha. 3*— , Fon-
ja. On l'a mis au — . Nampidir^ lao
amy ny fonja izy.
VIOLONCELLE, sm. Lokangabe sa-
lasala.
VIOLONISTE, s. Mpitendry lokangam-
bazaha. * ^
VIPÈRE, sf. 1* Karaza-bibilava mi-
sy poizina. 2* fig. Mpihatsaravelatsihv,
mpifosa, mpanaratsy.
VIRAGO, sf. Vohivavy tomban-dahv.
VIREMENT, sm. {• Fihodinana. 2*—,
Fanondritan-trosa.
VIRER, vn. et va. 1-Mihodina. Le navi-
re vira de bord. iVt/ioc/inanysambo. 2*
fig. —do bord. Mivadibadika. Il ne fait
que — de bord. Mivadibadika lalatida-
va izy.
VIRGINAL, ALE, adj. Any ny vir-
jiny. Modestie virginale. Fahamaoîonan'
ny virjiny.
VIRGINITÉ, sf. Fahavirjinidna.
VIRGULE, sf. Kaomà, virgila.
VIRIL, ILE, adj. f Mahalahy, any ny
lehilahy. Courage—. Horim-pon-defa/a-
hy. 2 8 — , Lehibe. Il est dans làge— .
Efa olon-de/ii&e izy.
VIRILEMENT, adv. Amin-kerim-pon-
dehilahy. Agir — . Mampiseho herim-
pon-dehilahy.
VIRILITÉ, sf. 1* Herim-pon-dehilahy.
2*—, Halehibiazana. Il est parvenu à la
— . Efa olonde/iide izy.
VIROLE, sf. Honkona, anjonjany. Met-
tre une — à une canne. Manisy honko-
na, etc., amyny tehina.
VIRTUEL, ELLE, adj. Avy, minatra
amy ny manarakaraka. Intention vir-
tuelle. Fikasana mihatra amy ny ma-
narakaraka.
VIRTUELLEMENT, adv. Avy, miha-
tra amy ny manarakaraka. L'arbre est—
renfermé dans son fruit.. A vy amy ny
voany ny foto-kazo.
VIRTUOSE, s. Mpahay ny momba ny
hira.
VIRULENCE, sf. f Herin* ny poizina.
2° fig. Famoapoahana.
VIRULENT, ENTE, adj. !• Avy amy
ny poizina. 2* fig. Mamoapoaka. Dis-
cours — . Laha-teny. mamoapoaka.
Digitized by
Google
VIS
— 851
VIS
VIRUS, sm. Puizina. Le — de la rage.
Nypoi;ùi.i maharomotra.
VIS, sf. Saikirô, rindrnm-by, rindran-ka-
zo. Les — d'une serrure. Ny saikirôn'
ny hidin-trano. La —est rompue dans
l'écrou. Tapaka ao anatin' ny ambaviny
ny rindram-by> ny rindran-hazo. Le
filet/Tune— . Ny niievotra aray ny saiki-
rô, etc. Le pas d'une — . Ny lempona
amy ny saikirô, etc. Escalier a—. Toha-
tra miolikolika hoalra ny saikirô, etc.
VISA, sm. Sonia fanamarinana. L'am-
bassadeur a mis son— sur le pas*>e-port.
Ny ambasadaoro nanisy sonia fanama-
rinana ny pasipaoro.
VISAGE, sm. 1° Tarehy, tava, endrika.
Il a des boutons au—. Monéna ny lare-
hiny, ny tavany. Haie— rond. Vori-
vory tarehy, endrika izy. Il a un— tris-
te. Malahcloheio tarehy, endrika izy.
1^— est le miroir de lame. Ny tarehy,
ny endrika no manambara ny ao am-
po. Il m'a fait bon—. Miramirana eu-
drika tamiko izy. 2°— , Oloaa hita tare-
hy. Voilà des visages nouveaux. Izao vao
hitaho tarehy ireo olona ireo.
À visage découvert, loc. adv. 1° Amy
ny tarehy miharihary. 2° pg. Tsy an-
kifonofono. Il est franc et se montre à—
découvert. Tsotra izy, ka tsy manao an-
kifonofono*
VIS-À-VIS, loc. adc. Tandrify, anatre-
hana. Il était—. Izy no tao amy ny tan-
drifiny, tao anatrehany.
Vie-à-vis de, loc. prèp. Tandrify, ana-
trehana. Il loge— de l'égliso. Tandri-
firi ny trano leglizy, manalrika ny tra-
no leglizy ny itoerany.
VIS-À-VIS, sm. Olona tandrify, olona
mifanatrika. Il était mon— . Tandrifiko,
nifanatrika tamiko izy.
VISCÈRE, sm. Organa fototry ny aina
ao anaty vatana toy ny fo, ny avokavo-
ka, etc.
VISCOSITÉ, sf. Hadity, fitsiloliloly.
VISÉE, sf. 1' Fikendrena. Prenez votre
— plus haut. Kendreo ambonimbony
kokoa. 2' fig. Fikendrena.
VISER, va. 1* Mikendry. —un animal à
la tôte. Mikendry ny lohan* ny biby. 2*
— , Manisy sonia fanamarinana.
—, vn. 1° Mikendry. 2 e pg. Mikendry. Il
ne visait pas à cet emploi. Tsy niken-
dry izany raharaha izany izy.
VISIBILITÉ, sf. Ny ahazoana hUa.
VISIBLE, a<(/- I* Azo hita, mety ho hi-
ta. Il n'y a rien de — que par la lumiè-
re. Tsy azo hita, tsy met y ho hiia
ny zavalra raha tsy misy fahazavana.
L'éelipsc du soleil sera—. Ho hita ny la-
nakonana ny masoandro. 2° — , Azo van-
giana. Il n'est pas — aujourd'hui. Tsy
azo vangiana izy anio. 3°— , Mihariha-
ry. Il est — qu'il n'a pas travaillé. Mi-
harihary la tsy niasa izy.
VISIBLEMENT, adv. I u Hita. La riviè-
re baisse—. Hita ta misintona ny reni-
rano. 2 - — , Miharihary.
VISIÈRE, sf. 1* Jolo. La — d'une cas-
quette. Ny joiott-kasikely. 2° pg. Il ose
me rompre en — . Sahy mamoapoaka
ah y eo i maso ko izy.
VISION, sf. 1° Fahitana, tsindrimandry.
La— béatifique. Ny fahitana an'Andria-
raanitra any an-dauitra. Le prophète eut
une—. Ny mpaminany nahita fahitana.
Il eut une —en dormant. Nahila tsin-
. drimandry izy raha natory. 2 9 fig. Ile-
vi-dravina, hevitra ambony.
VISIONNAIRE, adj. et s. f Manao
azy ho manam-pahilana. 2* pg. Manao
hevi-d ravina.
VISITATION, sf. FethV ny namangia-
ny Masina Mary any Elizabeta.
VISITE, sf. Famangiana, fltsidihana, ft-
tsirihana, fisavana, lltsapana, fisafoana,
fizahana. Rendre— à quelqu'un. Ma-
mangy, milsidika olona. Je lui ai ren-
du sa—. Namaly famangiana azy aho.
Ce médecin fait payer fort cher ses vi-
sites. Mampandoa vola be io dokotera
io raha mamangy olona. L'évoque fait
sa— pastorale. Mamangy ny fari-tany
feheziny ny eveka. On a ordonne une
— domiciliaire. Efa nodidiana hotsiri-
hina, hosavana ny trano. L'inspecteur
a fait la — de l'école. Ny mpikarakara
nitsidiha, nitsirika, nitsapa, nizaha
ny sekoly.
VISITER, va. Mamangy, milsidika. m i-
tsirika, misava, mitsapa, misafo, miza-
ha. —les pauvres. Mamangy, mitsidi-
ka ny mahantra. —les églises. Maman-
gy trano leglizy. On a visité sa malle.
Ëfa notëirihina, nosavana, nozahana
ny vatany. —les frontières. Mitsirika,
mitsapa, misafo, mizaha ny sisin-tany.
Le médecin avisité sa plaie. Ny dokotera
efa nitsirika, nizaha ny feriny.
VISITEUR, sm. Mpamangy, mpitsidi-
ka, mpitsirika, mpisava, mpitsapa, mpi-
safo, mpizaba.
Digitized by
Google,
VIT
— 852
VIV
VISQUEUX, EUSB, adj. Maditidity,
mitsiloliloly.
VISSAGE, sm. Fametahana saikirô.
VISSER, va. Mametaka saikirô.
Se visser, vpr. Apetaka. Le tire-bour-
re se visse à l'extrémité de la baguet-
te du fusil. Apetaka ao amy ny ten-
dron' ny ramiraja ny fanalavory.
VISUEL, ELLE, ad/. Momba ny fahi-
tana, tratry ny maso. Horizon — . Fa-
ravodilanitra tratry ny maso,
VITAL, ALE, adv. Momba ny aina,
fototry ny aina. Principe — . Fototry ny
aina. Le cœur, le poumon sont des par-
ties vitales. Ny fo, ny avokavoka no fo-
totry ny aina.
VITALITÉ, sf. Aina, fototry ny aina.
VITE, adv. Haingana, faingana. Courez
— . Mihazakazaha haingana, etc.
VITEMENT, adv. Haingana, faingana.
VITESSE, sf. Hafaingana, hafaingana-
na. La — d'une balle de fusil. Ny ha-
faingana, etc., ny balam-basy.
VITICULTEUR, «m. Mpamboly voalo-
boka
VITICULTURE, sf. Fambolem-boalo-
boka.
VITRAGE, am. !• Ny fitaratra rebetra
amy ny trano anankiray. Le — de cet-
te maison coûte beaucoup. 8aro-bidy
ny fitaratra rehetra amin' io trano îo.
£•— . Efitra fitaratra.
VITRAIL, «m. VITRAUX,* pi. Va-
ravaram-pitaratra amy ny trano le-
jrlizy. Dos vitraux peints. Varavaram-
pitaratra voahoso-doko.
VITRE, sf. {• Fitaratra, tranom-pitara-
tra. Mettre des vitres à une fenêtre.
Mametaka fitaratra amy ny varavaran-
kely II a cassé une — . Nahavajcy tra-
it om-pitaratra anankiray izy. 2° pg.
Casser les vitres. Tsy misoron-teny atao.
VITRÉ, ÉE, adj. Misy fitaratra. Por-
te vitrée. Yaravaram-be misy fitaratra.
VITRER, va. Mametaka fitaratra.
VITRERIE, sf. Fanaovam-pitaratra, fi-
varotam-pitaratra, fitaratra amidy.
VITREUX, EUSE, adj. Hoatra ny
fitaratra.
VITRIER, sm. Mpametaka fitaratra.
VÏTRIFIABLE, adj. Azo atao fitaratra.
VITRIFICATION, sf. Fampanjariana
ho fitaratra. fanjariana ho fitaratra.
VITRIFIER, va. Mampanjary ho fita-
ratra.
Se vitrifier, vpr. Manjary ho fitaratra.
VITRINE, sf. Efitra fitaratra fampise-
hoam-barotra.
VITRIOL, sm. —bleu. Kiliomanga. *-
vert. Solifaitra.
VIV ACE, adj. 1* Ela vclona, mateza.
Animal—, Biby ela telona t mateza. 2*
fig. Sarotra ravana. Lea préjugés sont
vivaces. Sarotra ravana ny hevi-diso
itompoana.
VIVACITÉ, sf. 1° Havitrihana, bamaila-
hana, hery, hafainganana, hamafy, fanjc-
lajelatra, famirapiratra. Cet enfant a do
la—. Mavitrika, mailaka io zazalaliy iu.
La — des passions. Ny hery, ny taa-
fin* ny filan-dratsy. La — de l'esprit. Ny
fa/ia/aingranan-tsaina. La— de la dis-
pute. Ny hamafin' ny fifandirana. Il a
de la — dans les yeux. Manjelajelatra
ny masony. La— des couleurs. Ny fami-
rapiratry ny volon-doko. 2 # — , pi. Ha-
tezerana. Il faut tâcher de réprimer ses
vivacités. Tokony hikely aina mba ha-
nindry ny hatezerana.
VIVANDIER, 1ÈRE, s. Mpivarotra
any an-dasy.
VIVANT, ANTE, adj. 1° Manana ai-
na, miaina, vclona. Les êtres vivants.
Ny zavatra manana aina, ny zava-nu-
aina rehetra. Il est eneore— . Mbola mi-
aina, velona hiany izy. Le Dieu—. Ny
Andriamanitra velona. 2* fig. Il est le
portrait— de son père. Tsy misy ivoasa-
na amin-drainy, rainy navela teo izy.
C'est une bibliothèque vivante. Olona
mahay zavatra betsaka dia betsaka izy.
Langue vivante. Fiteny tenenina.
—, sm. Ny velona. Les vivants et les morts.
Ny velona sy ny maty. Cela se faisait
do son—. Fanao fahavelony izany, fn-
nao fony izy mbola vclona izany. |) loc.
Un bon—. Olona sariadriaka.
VIVAT, int. Ho ela velona anie ï
—, sm. Ho ela velona. Le peuple poussait
des vivats. Niboby ny vahoaka nanao
hoe : Uo ela velona anie !
VIVEMENT, adv. Mafy. Réprimander
quelqu'un — . Mananatra olona mafy.
VIVEUR, sm. Mpanao fiainaua.
VIVIER, sm. Dobo fiompiana hazan-
drano.
VIVIFIANT, ANTE, adj. Mampiaina,
mamelona.
VIVIPICATION, sf. l'amelomana.
VIVIFIER, va. Mampiaina, mamelona.
Dieu vivifie toutes choses. Mampiaina
Digitized by
Google
VOG
- 853 —
VOI
ny zavatra rehetra Andriamanilra. Le
soleil vivifie les plantes par sa chaleur.
Ny hafanan' ny masoandro mampiai-
na, etc., ny zava-maniry.
VIVIPARE, adj. Miteraka.
— , sm. Bihy miteraka.
VI VOTER, vn . Sahirankirana amy ny
livelomaoa.
VIVRE, vn. i* Miaina, velona. Il a vécu
cent ans. Zato taon a ny andro niaina-
ny, nahavelomany. Ils vécurent en-
semble. Niara-be/ona izy ireo. Le juste
vit de la foi. Ny finoana no iainan' ny
olo-raarina. Le peuple cria: Vive le roi 1
Ny vahoaka niantso nanao hoe : Ho ela
velona anie ny mpnnjakaî 2°— , Ma-
harilra, tsaroana. Cet ouvrage vivra.
Haharilra io boky io. Ce prince vivra
dans l'histoire, iïotsaroana ao atny
ny tantara izany mpanjaka izany. 3"— ,
Manampô, mihevitra. Il ne vit que pour
servir Dieu. Tsy manampô, etc., afa-
tsy ny haiiompo an' Andriaaianitra izy.
4*— , Ivelomana, mihinana, homana. Il
vit de peu. Kcly no ivelomany. Il ne
vit que de légumes. Ny anana biany
no ivelomany, tsy mihinana, tsy ho-
mana afa-tsy anana fotsiny izy. Il vit
au jour le jaur. Ny azony isan' andro
no ivelomany ; fig. tsy manahy ny bo
ampitso izy. 5° — , Manao, manao flton-
dran-tena, — toe-piainana, — toetra,
mitoetra. Chacun vil à sa mode. Sam y
manao araka ny fanaony. Il vit en bon
chrétien. Manao fitondran-tena, ma-
nao toepiainan' ny krisliana tsara izy.
Il vit en prince. Manao toetry ny mpa-
nana izy. Il vit pauvrement. Mitoetr'
olona ory izy. Il vit chez ses amis. Mi'
toetra any amy ny sakaizany izy. | loe.
— heureux. Miadana. — malheureux.
Miferinaina, fadiranovana, mitsilopilo-
py. — bien avec quelqu'un. Mifanaraka
amin'olona. Il vît mal avsc ses voisins.
Tsy mifanaraka amy ny mifanolo-body
rindrina aminy izy. Saveir — . Mahalala
fomba, mahay olona. Je lui apprendrai
à — . Hofaiziko izy.
VIVRE, $m. !• Fiveloniana. 2°— , pi Ila-
nina. Les vivres sont ihers. Saro-bidy
ny hanina*
VOCABULAIRE, tifl. Vokabolary.
VOCAL, ALE, adj. \" Tononina. Prie-
ra vocale, ifivavabana tononina. 2*—,
Momba ny l'eu.
VOCATION, af. I* Fiautsoan 1 Audria-
inauitra. Il a répondu à «a—. Nanaiky
ny fiant &oan* Andriamanilra. azy izy.
2'— , Lahatra. Il a une — décidée pour
la peinture. Lahatra ho azy mihitsy
ny hahay manoso-doko.
VOCIFÉRATIONS, sf. pi. Fitrerona.
VOCIFÉRER, vn. Mitrerona. — con-
tre quelqu'un. Mitrerona amin'olona,
VŒU, sm. l tt Voady. Accomplir un — .
Manefa voady, 1 Q — , Fikasana mafy. Il
a fait— de travailler. Nanao fiftasana
m a /'y mba hiasa izy. 3*—, Faniriana.
Mon— fut exaucé. Tanteraka ny fani-
riako. 4*—, pi. Prononcer ses vœux.
Mi voady ampahibemaso ao amy ny fi-
kambanan-drelijiozy,
VOGUE, sf. Ilalaza, ûtiavana. Ce prédi-
cateur est en—. Malaza, iian' ny olona
io mpltory teny io. Ce jeu est présente-
ment en—. Tian' ny olona ~ankehitriny
izany tsilalao izany.
VOGUER, vn. 1° Mizotra eny ainbonir''
ny rano. Notre vaisseau voguait en plei-
ne mer. Nizotra teay arapovoan' ny ra-
nomasina ny sambonay. 2° fî(j. Vogue la
galère. Izay alehany alehany.
VOICI, prêp. 1* Inty, izao. —la maison.
Inty ny trano. — ce que je lui répon-
drai. Izno no naval i ko azy. t* — , Eta
mby- Nous — à la fin de l'hiver, Efa mby
amy ny lohataon-kely isika.
VOIE, sf, 1° Lélana, arabe, loaka. La-
publique. Ny làlam-be, ny araben-dd-
lana. Les voies digestives. Ny iâfan-kani-
na. Il y avait une — d'eau à l'avant dm
navire. Nisy loaka nidiran-drano tao
an-doha sambo. 2 e — , Dia, fandehanana.
Les chiens sont sur la — . Manambolo
ny dtam-blby ny alika. Il a pris la —
de mer. Nandefia ambonin' ny rano-
masina izy. 3" fig. Lalana, lalàna, didy,
lahatra. La — du salut. Ny làlan'ny
famonjena. Suivre les voies du Seigneur.
Manaraka ny lalàna, ny didin' Andria-
manitra. Les voies de la Providence sont
impénétrables. Tsy takatry ny saiwa ve-
lively ny lahatr' Andriamanitra. 4°— ,
Àlalana, izay hanatanlerahana, izay IL
a obtenu cela par la — du ministre. Ta-
my ny alal&ri ny ministra no nahazoa-
ny izany. Il a pris la — la plus simple
Nanao izay tsotra kokoa izy hanatante-
rahana izjny. Ils sont en — d'ac-
commodement. Manao izay hifanaraha-
na izy ireo. | Ion. Voies de fait. Fanuu-
vana an-kery, famonoana, tikapohana.
VOILÀ, prêp* i* Indre», iudreo, indry.
— l 'ennemi. Indro, etc., ny fahavulo,
Digitized by
Goo
gfc
VOI
— 834 —
VOI
— le dîner. Indro, indrco ny sakafo.
2°— t Izany — ce qu'il faut considérer.
Izany no tokony hodinihina.
VOILE, sm. 1° Sarona. saron-doha, voa-
ly, efilra lamba — de mousseline. Sa-
rona, saron-doha, roaly masilina. Le
— du temple se déchira en deux parts
de haut en bas. Triât ra nizara roa hatra-
ny ambony ka hatraoy ambany ny eft-
tra lamba tao amy ny terapoly. 2* flg.
Fanaronana. Il faut jeter un — sur cet-
te affaire. Tokony hosarontsaronana
izany raharaha izany. || loc. Comment
soulever le— qui nous cache l'avenir?
Aiza no hahafantarantsika ny ho avy?
Avoir un — devant les yeux. Tsy ma-
hita ny marina noho ny hevi-diso itom-
poana. Les voiles de la nuit. Ny ha*main-
tin' ny alina.
VOILE, af. !• Lain-tsambo. Mettre les
voiles au vent, mettre à la — . Mamela-
tra lain-tsambo, miainjja. 2*—, Sambo.
Il parut cent voiles à l'embouchure du
fleuve. Nisy sambo zato niseho tao am-
bava vinany.
VOILÉ, ÉE, p. et adj. \ 9 Voasarona,
nosaronana, misarona. % 2 # —, Takona,
voatakona, notakonana. La lune est voi-
lée. Tahon' ny rahona ny volana. 3° pg.
Matimaty. Voix voilée. Fe-o matimaty.
VOILER, va. \° Manarona. —une ima-
ge. Manaron-lwy. — sa figure. Ma-
naron-tava. 1" — , Mauakona. Des nua-
ges voilaient le soleil. Ni y rahona na-
nakonany masoandro. y fig. Manaro-
na, manatina. Il voile ses intentions. Ma-
varona„Qlc.i ny fikasany izy.
S 3 voiler, vpr. Misarona, misaron-tavo.
Dans ce pays, les femmes se voilent pour
paraître en public. Mixaron-tara avo-
koa ay vehivavy amin' izany tany izany
ralia miseho ampahibemaso.
VOILIER, sm. Sambo lay. Un bon —
Sambo lay mandeha ts.ra.
VOILURE, nf. Ny laiu-tsnrnbo rehctr.i
amy ny sambo anankiray.
VOIR, va. 1° Mahita, mahatnzana. mijory,
mizaha, mandinika. Je vois un homme.
Mahita, mahatazana Iehilahy ananki-
ray aho. Voyez ce tableau, c'est un»* cho-
se à — . Jcmo, zahao, dinibo kely itsy
sary it>y. fa zavatra ma ha-te-/i /;>/•?/. ina-
\\a-\i'-h't:aha. À — la manière dont il est
velu, on le croirait dans la misère. Ha-
ha ny fitatlany nojerona, «lia liatao ho
mahantra izy. Il a vu beaucoup de pays.
Kfa nahita, nizaha tany ma ro izy. Voyez
s'il est venu. Zahao raha tonga izy.
Voyez si cet habit vous va bien. Zahao
ity akanjo ity raha antonina anao. Laig-
sez-moi—ce tablean. Avelao aho hi/e-
ry. hizaha, handiniha kely ïo sary io.
Il loc. Il a vu la mort de pr^s. Kasa ma-
ty izy. —quelqu'un d'un bon œil. Tia
olona. — quelqu'un d'un mauvais œil.
Manparika olona. tsy lia olona. Ilya
longtemps que je le vois venir. Fantairo
hatraray ny ela ny nokasaïnv hatao. De-
puis que je vois le jour. Hatramy ny
nahavakïan' ny masoko. Ce livre n'a
pas encore vu le jour. Boky mbola tsv
naely itony. Faire—. Mamniseho. Il Ht
—sa blessure au médecin.. JVnrn pi *eho
ny feriny tamv ny dokotera izy. 2*— ,
Misy. Cette plaine a vu bien des com-
bats. Nisy ady imbetsaka tamin'iiy
tany lemaka ity. 3»—. Mamansy, mitsû
dika. Il n'a point encore vu le roi depuis
son retour. Tsy mbola na^angy, etc.,
ny mnanjaka izv hatramy nv niverena-
ny. Jesuisalh* le — deux fois. Naman-
gif, etc., azy i ml rot aho. Voilà le méde-
cin qui voit ce malade. Inty ny dokotera
izay mamanny, nie., io marary io. Ce
n'est pas un homme a — . Olona tsy fa-
mangy io. A* fig. Mahita. mihevitra. ma-
halala, malin fan tatra, mitsara. manto
ho. Je vois ce que vous voulez dire ///-
lako ny hevitrao. Je verrai. Mbola /jf-
lievilra aho. Chacun a sa man'êrede — .
Samy manana ny fihwimi. Dieu voit
nos nlnssorrètes nens'Vs. Mahita, ma-
halala, mahafanlatra ny hevitra miafi-
na indrindrn ao am-pontsika Andriama-
nitra. Il voit juste dan* cette afTaire. l/i-
t*ara marina ny momba izany rahara-
ha izany zy. Il voit tout en beau. Atao-
ny ho tsara avokoa ny zavatra rehetra.
— , r«. 1* Mahita, mahiratra. Il voit clair.
Mahita mnzava izy. mahiratra loatra
ny masony. — cbiir dans une a Taire.
Mahita mazava ny momba ny raharaha
anankiray. *>•— , Manatrika. mitodika.
La maison voit sur la rue. Man drika,
etc., ny lilara-be ny trano.
Se voir, rpr. 1« Mizaha fiiaratra, mifan-
kahita. mifampijery. Se — daus un mi-
roir. Mizaha fi'taratra. *?•— . Misy. Cela
ne s'est jamais vu. T.- y mbola nisy za-
vatra t;iha'a izany.:; — , Mifamangy.
mifampilsidika. Os deux personnes ne
se voient pas. T>y mifaman /»/, etc., ireo
otona roa ireo. \\ toc. Se faire — . Miseh» .
Digitized by
Google
J
VOI
— 853 —
VOL
Il se voit abandonné do tous. Arian' ny
olona rehetra izy.
VOIRE, adv. Aza. Il restera six jours, —
t huit jours. Uijanona henomana na ha-
valoan'andro aza izy. Le remède est
inutile, — même pernicieux. Tsy ma-
homby ny fanafody, fa vao mainka man-
karary aza.
VOIRIE, sf. Fanariana ondana.
VOISIN, INE, adj. 1° Akaiky, manakai-
ky, mifanakaiky, mifanolo-hody rindri-
na. La maison voisine. Ny trano akai-
ky, mifanoto body rindrina, 2°— , Efa
ho. Il est— de sa ruine. Efa ho lany ha-
rena izy.
—, sm. Olona akaiky, — manakaiky, —
mifanakaiky, — mifanolo-body rindrina.
Us sont mes voisins. Olona akaiky, ma-
nakaiky ahy, mifanakaiky, mifanolo-
body rindrina amiko izy ireo.
VOISINAGE, sm. Ny olona akaiky, —
manakaiky, — mifanakaiky, — mifannlo-
body rindrina, ny manodidina. La grê-
le a désolé tout mon — . Lovon' ny ha-
vandra avokoa ny manodidina anay
rehetra teny.
VOITURE, sf. Sarety, kalesy, iray ka-
lesy. Il a — complète. Feno ny kale<i-
ny. Il aune piastre pour chaque — . Ma-
hazo farantsa isaka ny iray kalesy izy.
VOITURER, va Mi tondra amy ny sa-
rety, — amy ny kalesy.
VOITURIER, sm. Mpitondra amy ny
sarety, — amy ny kalesy.
VOITURIN, sm. Mpitondra olona amy
ny kalesy
VOIX, sf. !• Feo. —forte. Fco mafy. La
— du perroquet. Ny /eom boluky. Ces
— • là ne s'accordent pas. Tsy mifa-
naraka ireo feo ireo. Morceau ù quatre
— . II ira misy feo efatra miantoaua. 2*
— , Pitaomana, torohevitra, fangataliana,
fifonana. Il résiste a la — de ses pas-
sions. Manohitra ny fitaomau ny 9 tan y
izy. Il a obéi à la — de sa conscience.
Nanaraka ny torohevitry ny ao an-lsai-
ny izy. Écoutez la — de votre ami. Ile-
noy ny torohevitry ny sakaizauao. Prê-
tez l'oreille à ma — . Ilenoy ny fany a ta-
haho, ny fifonako. 3°— , Fiiidianana, la-
tsa-bato, fandatsahana latsa-bato. Il a eu
toutes les — . Nofidin* ny olona rehe-
tra izy. Compter les—. Manisa ny Inisa-
halo. Il a sa — comme un autre. Maha-
zo mifidy, mandatsa-bato lof ny sasa-
ny îzy. 4* — , Hevitra, fankatoavana, vava.
Il n'y a qu'une — sur son compte. Mi-
ray hevitra amy ny zavatra momba azy
ri y olona rehetra. Il a la — publique pour
lui. Ankatoavin ny olona rehetra izy.
Il a la — publique contre lui. Mamely
azy avokoa ny vat-ambahoaka.
VOL, «m. 1* Fanidina, fanidinana. Le
— de ThirondeUe est fort vif. Ilaingana
dia haingana ny fanidin* ny sidintsidi-
na. Tirer un oiseau au—, Mitifi-borona
eny am-panidmana. Le ^de la perdrix
n'est pas long. Tsy mba tasan-davitra
ny fanidin' ny tsipoy. 2* fig. Il a pris un
— trop haut. Niaingainga ambony loatru
izy.
À vol d'oiseau, toc. adv. Ralia ataotora-
tady, raha aîaina hitsiny. Il n'y a que
cinq kilomètres à —d'oiseau. Tsy misy
afa-tsy dimy arivo me ta ira raha atao to-
ra-lady, etc.
VOL, sm. Halatra, fangalarana. Il a com-
mis plusieurs vols. Efa nanao halatra
maro, efa nanyalatra imbetsaka izy. Il
avait caché son—, Nanafin-feata/ra izy.
VOLABLE, adj. Azo an ga tarin a.
VOLAGE, ad(j, et s. M io vao va, maivan-
tsaina. La jeunesse est—. Miovaova f
etc., ny tanora.
VOLAILLE, sf. Akoho, vorona.
VOLANT, ANTE, adj. !• Manidina.
Poissons volants. Hazandrano manidi-
va. 2°— , Azo afindra, miïlndralindra, mi-
saratsaraka. Escalier — . Tuhatra a:o
afin d ra . Ca m p — . To b y mi fin d rafi ) 1 -
dra. Feuille volante. Ravin- ta ratasy mi*
saratêaraka.
VOLANT, sm. [* Katsomaula. ?•— ,
Tana-milina ahodin-drivotra. 3°— , Kn-
dia mampitovy ny faudehan' ny milina.
VOLATIL, ILE, adj. Mora 'levon-ko
fofona.
VOLATILE, sm. Biby manidinu.
—, adj. Ma nid in a.
VOLATILISATION, sf. Fampanjari-
ana ho fofona, fanjariaua ho fofona.
VOLATILISER, va. Mampanjary ho
fofona.
Se volatiliser, t*pr. Manjary ho fofona.
VOL-AU-VENT, sm. Karaza-mofoma-
my misesika hena na hazandrano.
VOLCAN, sm. i* Volkano. 2° fig. Sa
tète est un—, Mindiidrchitra izaitsizy ny
sainy. Nous sommes sur un — . Mandry
an-kilahila isika, ila habita loza isikt.
VOLCANIQUE, adj. f Momba ny vol-
kano. 2'/'J/- Tête—. Saina mirohidrehi-
lia izailsi/v.
Digitized by
Google;
VOL
— 850
VOL
VOLCANISÉ, ÉE, adj. Misy volkano,
nisy — .
VOLÉE, sf. 1° Fanidinana. Il a pris sa—.
Lasa nanidina izy. 2 B — , Vorona iray
dia miara-mànidina. Une —de pigeons.
Voromailala iray dia miara-manidina.
3*fig. Olona milovitovy iray dia. Une
— d'écoliers. Mpianatra iray dia. 4*— ,
Toetra. C'est une personne de haute — .
Olona ambony toelra izy. 5 # — , Reré.
La muraille fut abattue d'une— de ca-
nons. Nirodana ny manda nouy vao na-
siana tafondro indray mandeha natao
reré. || loc. Sonner à toute — . .Mampi-
savilivily xnafy ny lakolosy. Une — de
coups de poing. Totohondry mirivirivy.
À la volée, loc adv. 1° Am-panidinana.
Il saisit la balle à la — . Nosamboriny
teny am-panidinana ny baolina. 2°— ,
Ilaingana dia haingana. Il parle si vite,
qu'il faut saisir ses paroles à la—. Haio-
gam-piteny loatra izy, ka tsy maintsy
Jiatao haingana dia haingana izay ha-
bazoana ny teniny. 3°— , Kitoatoa, mosa-
lahy. Il fait toutes choses à la — . Ma-
nao kitoatoa, etc., ny zavatra rehetra
izy.
VOLER, vn. \* Manidina. Cet oiseau
volt bas. Ambany fan idina iny voro-
na iny. Ce cheval vole. Manidina izany
^oavaly izany. Il vola au secours de son
ami. N an idina ery izy namonjy ny ^a-
kaizany. Les flèches volaient. Nanidi-
na ny zana-tsiplka. 2« fig. Mihelina,.
miely. Le temps vole. Mihelina ny an-
dro. Sa renommée volait partout. Niely
halraiza hatraiza ny lazany. || loc. Le
vent faisait— la poussière. Ny rivotra
nampitora-jofo ny vovoka. Il vole de
ses propres ailos. Mahaleo tena izy.
VOLER, va. 1° Mangalatra. —de l'ar-
pent. Manr/a/a-bola. —quelqu'un. Man-
f/a/a-javatr' olona. Il a volé son maî-
tre. A r an^a/a-javatry ny tompony izy.
x l*fig. Manandoka, maka. lia volé ce
nom. Anarana nosandohany izany. —
des phrases à un auteur. Maka ny fo-
hezan-tenin* ny ,mpamorom-boky anan-
kiray. || loc. Il ne l'a pas volé. Tandri-
flna azy izany.
VOLERIE, xf. Halatra.
VOLET, sm. Varavaran-kely hazo.
VOLETER, vn. Manidintsidina. L.* pa-
pillon ne cesse de — autour de la chan-
delle. Manidintsidina lalandava mano-
didina nyjiro ny lolofotsv.
VOLEUR, EUSE, s. !• Mpanpilatra.
lonïakoly, mj'isakana oluiin. — doincsti-
que. Mpangalalra ao an-trano. Une
bande de voleurs. Andian-/onfafce/y.
Les voleurs de grands chemins. Ny mpi-
sakana olona. 2°— , Mpanao lafo loa-
tra. Ce marchand est un voleur. Afpa-
nao lafo loatra io mpivarotra io.
VOLIÈRE, sf. Tranom-borona lehibe
fiompiam-boro-raanidina.
VOLONTAIRE, adjYl* An-tsitra-po,
iniana. Action—. Zavatra atao an-tsi-
tra-po, etc. 2»—, Manaraka ny sitra-
pony. Il est trop—, il n'apprendra ri<*n.
Manaraka loatra ny sitra-pony izy,
ka tsy IWiannlra velively.
—, s. Mpanaraka ny sitra-pony.
—, sm. Miaramila mpilatsaka an-tsitra-
po, volontera.
VOLONTAIREMENT, adv. An-tsilra.
po. îniana, fanahy iniana. nahim-po. Il
a fait cela—. An-lsiira-po, etc., no na-
naovany izany.
VOLONTÉ, sf. 1- Sitra-po. sitraka, izay
tiana, ny danin' ny kibo, hevitra. La-
est souvent déterminée par la passion.
Matetika ny sitra-po no voatariky nv
fllana. Je n'ai point d'antre— que la vô-
tre. Ny sitra-ponao no sitra-poko, izay
sitrvkao no sitrako, izay tianao no tia-
ko. Que la — de Dieu soit faite ! Ho tan-
teraka anie ny sitrapoiï Andriamani-
tra ! Il fait sa—. Manao ny sitraponit.
izay tiany, ny danin' ny kibony izy. Il
a changé de—. Niova hevitra izy. 2 # — ,
Fitiavana, zotom-po. J'ai reconnu sa
mauvaise — envers moi. Efa. hitako ny
tsy fitiavany ahy. Il est plein de bonne
— . He zotom-po izy. 3°— , pi. Sitra-po,
sitraka, haitraitra, izay tiana. nv danin'
ny kibo, hafatra. Cet enfant a bien des
volontés- Be sitra-po, haitraitra io za-
zalahy io. Il aime à faire ses volontés.
Ta-hanao ny sitra-pony. ny sitran*/,
izay tiany, ny danin" ny kibony izy.
Les dernières volontés d une personne.
Ny far ahafatr' olona.
À volonté, loc. adv. Araka izay tfcina.
VOLONTIERS, adi\ i' Amim-pitiava-
na, amin-jotora-po, amin-kafaliana. Fo-
rez-vous cela ? je le ferai — . Moa hanao
izany hianao? izaho hanao izany amim-
pitiavana, etc. 2-—, Mora. On croit —
ce qu'on désire. Mora&niy ny olona uy
mino ny zavatra iriny.
VOLTE-FACE, sf. Fifonfenana. Les en-
nemis firent—. Mfonlina ny fabavalo.
VOLTIGEMENT, sw. ranidinlsidina.
VOLTIGER, vn. !• Manidintsidina. L«s
Digitizedby VjOOQIC m
VOM
~ s:>7
vou
a beiiles voltigent de fleur en fleur. Ma-
nidintsidina eny amy ny voni-nkazo ny
renitantely. î'fiû- Mihofahofa. Ses che-
veux voltigeaient au gré du vcnl. Xiho-
fahofa ny volon-dohany azon' ny rivo-
tra. 3°— , Miovaova, mifindrafindra, mi-
vezivezy. Il voltige d'un livre à l'autre.
Miovaova boky, mifindrafindra amy
ny boky samibafa izy. Des cavaliers
voltigeaient autour du camp. Nisy mpi-
taîngin-tsoavaly niaro nicezivezy na-
nodidina ny toby.
VOLUBILITÉ, sf. Fitenenaoa bainga-
na, — kosesy. I! parle avec — . Mitcriy
haingana izy. Il a nue grande — de
langue. Manao kosesy toatra izy raha
miteny.
VOLUME, sm. \* Habe, halehibe. Dos
corps de même — . Zavatra uiitovy habe.
Des marchait dises d'un grand — . En-
ta m -baro tra lehibe. Z m — , Kidohàky ny
feo. Ce chanteur a un grand —de voix.
Midoh Aka ny feon'îo mpihira io. 3"—,
Bdky. Un gros—. Bok y iray lehibe.
VOLUMINEUX, EUSE, "adj. I- Le-
hibe. Ce paquet est— * Leliibe izany
eûtana izany. 2*—, Misy boky marc.
Il a composa un ouvrage — sur les plan-
tes. Nahaforona bohij maro momba ny
zava-maniry izy.
VOLUPTÉ, sf. Fifalian' ny nofo, hafa-
liana, fanarauam-batana, iilan-drataiu'
ny nofo. Il y a de la — à boire quand on
a soif. Mahafaly ny nofo ny misotro
raha mangetaheta. La vertu a ses volup-
tés. Misy hafaliana no amy ny halsa-
ram-panahy. Il faut résister à la — . To-
kony hanohitra ny fifalian' ny nofo, ny
fanaranam-balana, nr fllun-dratsin'
ny nofo.
VOLUPTUEUSEMENT, aefr. Amin-
kafaliana, amim-panarannm-batana.
VOLUPTUEUX, EUSE, adj. 1" Tta
• ny iilalian' ny nofo, manaram-batana.
2» — , Mahafaly, inahafinaritrà, m i ta ri ka
ho amy ny fiïau-dra*sin* ny nofo. Séjour
— . Fitoerana mafia faly, malin fin art-
tra.
—, ,«. Mpanaram-batana. ,
VOMIR, ra, 1° Maudoa. Il a vomi de la
bile. Xundon raium* af«'ro izy, U a des
«Mivies de — . Mila handrtn, maivivy izy.
'2"—, Mainoaka. Ce voleaa vomit des
flammes. MumoaUa afo io yolkano io.
3'/?f/. — dtïsiftjurtis. Mihoatroa-bava. —
i!es blasphèmes. Miteny iat*y an' Au-
di ia ni a n. Ira.
VOMISSEMENT, sm. Fandoavana.
VOMITIF, IVE, adj. Mampandoa.
— , $m. Fanafody fandoavana.
VORACE, adj. Mamosibosika, mandra-
padrapaka, mandrepodrepoka. Le loup
est un animal — . Biby mamoiibosiha,
etc., ny amboadia.
VORACITÉ, sf. Famosihosika, fandra-
padrapaka, fandrepodrepoka.
VOTANT, sm. Mpanao latsa-bato, mpi-
lidy.
VOTE, sm. Latsa-bato.
VOTER, rn. Mandatsaka latsa-bato, mi-
fidy. Il n*a pas voulu—. Tsy nety nan-
d&tsaka latsa-bato izy,
— , va. Mankatô amy ny latsa-bato. On a
voté le budget. Xanhatoarina tamy
ny latsa-bato ny hatao amy ny vota mi-
ditra sy mivoaka.
VOTRE, adj. poss. VOS, pL 1° Ana-
reo. areo. —pays. Ny tanin-drazanareo.
Vos biens. Ny fanananareo. 2"—, Anao
(raha teny entina hanaja olona iray ).
VÔTRE, pron. pass. Ny anareo, ny a-
nao. Ma maison et la—. Ny tranuko sy
ny anareo, etc.
—, sm. 1* Ny anareo, ny anao. Voici le—,
voilà le nôtre. Inty ny anareo, etc., itsy
ny anay. 2'—, pi. Ny ankohonanareo,
ny sakaizanareo. Voy. Mien*.
VOUER, va. I* Manokana. Sos parents
l'ont voué à Dieu. Ny ray aman-dreniny
nanohnna azy hoan* Andriamanitra 2*
— . Manao voady. J'ai voué un tableau
à la Vierge. A r anaornn</i/ha:intitra sa-
ry aminy Masina Mary aho 3° jig. Ma-
metra-teny. Je lui ai voué mon amitié.
Efa namctra-leny mba hisakaiza ami-
ny aho.
Se Touer, vpr. Mannkan-tena. Il sVst
VOUâ au service de Dieu. N an oh a)} -te-
nu mba hanompo on 1 And. iamanilra
izy.
VOULOIR, va. et rn. l n Mikasn, sitra-
ka, lia, maniry, mi nia, satry, nahy, me-
ly, manaiky, mitady. mila. Il veut partir
demain. Mikasa, /.-i-haudeha rahampi-
tso izy. Il fera ce que vous voudrez Ha-
nao izay riirakëû, tianio izy. Veuillez
permettre quo-jo me relire. Aoka k*;ly
mba haodeha ■fcq.rahaiij/rvtftao, tianao.
On vous donnera ee que vous voudrez.
[lomena anao izay tianao, irinao. Il a
fait cela sans lo vouloir. Tsy niniany
Digitized by
Google.
VOY
— 8o8 —
VRA
tsy sa/ r in y, tsy nahiny no nanaovany
izany. Il ne veut pas le faire Tsy rnely
manao izany izy, malain-kanao izany izy.
Voulez-vous bien vous taire ? Tsy hety
hangina va hianao? Il faut —ce que vous
voulez. Tsy maintsy hoekena izay fia-
nsto. Il vous veut du bien. Tia anao izy,
maniry anao ho soa izy. Il vous veut du
mal, il vous en veut. Tsy tia mainty
anao, mankahala anao, maniry anao ho
ratsy izy. lien veut à sa vie. Mikasa.
mitady hahafaly ny ainy izy. Il veut
dix francs de son livre. Ariary roa no
tadiaviny ho vidin' ny bokiny. A qui en
voulez-vous ? Iza no tadiavmao ? iza no
fototra itarainanao ? (Jette plante vont
un terrain humide. Tia, mila tany man-
domando io zava-maniry io. Ce bois
ne veut pas brûler. Tsy me/y mirehitra
io hazo io. || loc. Que veut dire ce mot?
Iaona no hovitr' izany teny izany ? Je m'
en veux d'avoir fait cela. Manenina aho
nanao izany. 2 # — , Mandidy. Le roi veut
que vous obéissiez. Ny mpanjaka man-
didy anao mba hanaiky.
—, «m. Fikasana, sitra-po, fitiavana.
VOUS, pron. pers.pl. de tu. 1° Hiana-
reo (quand on parle avec respect),
ilay ireto, ry zalahy (quand on parle .à «les
égaux ou à des inférieurs), ikala ir^to.
ry zavavy (quand on parle a des égales
ou à des inférieures). 2 # — , Hianao ( ra-
ha teny entinahanaja olona anankiniy)
VOÛTE, sf. 1* Anduh.il mbo am.y ny
aty trano. La clef de la—. Ny lakh'iV ny
andohalambo nmy ny aty trann;
fig. ny zavatra lehibe in-lrindra amy
ny raharaha auankiray. 2 # — , Tatao, alo-
kaloka. La —d'une caverne. Ny ta'aon*
ny lava-bato. Une — «le feuillage. Ran-
tsan-kazo manao alokaloha.
VOÛTÉ, ÉE, adj. !• Misy andohalam-
bo. Eglise voûtée. Trano ln«?lizy misy
andohalambo. î*—, Mamokoka. Hom-
me — . Lehilahy mamokoka.
VOÛTER, ra. Manisy andohalambo
amy ny aty trano.
Se voûter, vpr. Mamokoka.
VOYAGE, «m. 1° Kandehanana, «lia. fl-
vahiniana. Il a fuit un —en Italie. Nan-
dcha tany Ilalia izy. Avez-vous achevé
vos voyages? Tapi Ira va ny dianao ? Il a
fait un petit— chez s^s parents. Lasa ni-
rahiny keïy tany amy ny havany izy.
11 revient «se — . Vao avy amy ny (lia
naleluny i/.y. vao avy nivahiny hy. Il
lait drs voyages d»* lui£ rours. Mande-
ha lavitra any ambonin* ny ranomasina
izy. Adieu, bon — ! Veloma, ka tongava
soa aman-tsara amin' izay haleha ! ho
tsara raandroso ho tsara miverina! La
vie est un— . Fivahiniana ny androiai-
nana. 2°— , Tantaran* ny dian' olona. Re-
cueil de voyages. Boky misy ny tanta-
ran'ny dian' olona. 3°— , Fandehanana
sy fivorenana. Le charretier a fait trois
voyages. Nandeha sy niverina intelo
ny mpitarika sarety.
VOVAQER, tm. Mandeha, mtvahiny.
Il a voyagé par toute l'Europe. Nande-
ha ^rany FSorona manontolo izy.
VOYA.GEUR, EUSE, s. Mpandeha.
mnivahiny. Cette voiture peut contenir
dix voyageurs. Mahalany mpandeha.
folo ity kalesy ity. || loc. L'arbre du — .
Ny ravinala.
— , adj. Mandehandeha, mifindra tany.
Commis — . Olona irahin'ny kompany
anankiray mba handehandeha. Des oi-
' seaux v < yaçeurs. Vorona mifindrafin-
dra tnny.
VOYANT, ANTE, adj. M ihiratra. Cet-
te etofle est trop voyante. M ihiratra loa-
tra iznny lamba izany.
—, adj. et s. Mahiratrn. L»s aveugles et les
voyants. Nyj'imba sy ny mahiratra.
— , «m Mpahila. Samuel est appelé le—.
Samoela nantsoina h^e mnohîfa.
VOY LL?3, *f. ?.wi -• .^r 'ni
V*l\T, XIV.. ad' !" '.ïarinff. t-v î--
vt\ '>»' > ..'iiv.dln n>st pas vrai".. I sy
marina izany znva-baovao izany. La
v aie ndigkm. Ny fivavahana marina.
Un -savant Olona mahay tokoa. Un —
diamant Tenu diamondra. Dites-moi
la vraie cause de son chagrin. Lazao ahy
ny tena fototryny alahelony. Voy. Véri-
table. 2°— , Tokony, mety. Voilà la vraie
plaee de ce tableau. Eo no tokony ha-
metrahana iosary io. C'est la vraie ma-
nière do parler. Izany no flteny mety.
— , sm. Ny marina. Avouez le — . Ekeo ny
marina.
Vrai, adv. Tokoa.
VRAIMENT, ado. Marina, tokoa, tena.
Oui—. Eny tokoa.
VRAISEMBLABLE, adj. Toa mari-
na. Cela n'est pas—. Toa tsy marina
izany.
VRAISEMBLABLEMENT, adt\
Toa.
VRAISEMBLANCE, sf. Ny toa ma-
rina.
Digiti,
■
CooqI
WAG
- 859 —
WHI
\
\f VRILLE, sf. 1° Il om aman ta, zana-da-
' misy. 2*—, Tangoli-bahy.
VU, sm. Fahitana, fanatrehana. Cela s'est
fait au — de tout le monda Natao teo
anatrehatï ny.olona rehetra izany.
—, adv. Noho. Sa récompense devait être
plus grande, —ses services. Tokony lio
nomena valisoa bebe kokoa izy noho
ny soa nataony.
Vu qiïe, loc. conj: Noho, salria.
VUE, sf. !• Fahitana, fahiratana, maso,
fitazanana, Bjerena, fizahana. 11 a bonne
— . Mahita tsara, mafiiralra izy. Il a
perdu la—. Tsy mahita, tsy mahiratra
intsony izy. Cela gâte là— . Manimba
ny maso Izany. Tournez la— de ce côté-
là. Atodiho mankary ny masonao, ny
fijerinao. Ma— no porte pas jusque là.
Tsy mahatratra eny ny m&soho, tsy ma-
hatazana hatreny aho. Le navire s'éloi-
gna, et nous lu perdîmes (Je — . Kfa lasan-
davitra ny sarabo, ka tsy hiia, tsy tra-
try ny maso, tsy tazana intsony. Cette
mère ne perd point sa Bile de — . Ma-
nao andry maso ny zanany io reny io.
Garder un prisonnier à — . Manao ara-
tnaso gadralava. A — d'oeil. Voy Œil.
Un navire est en—. Mtsy sambo annn-
kiray hita, tazana. Faire une chose à
la — de tout le monde. Manao za-
vatra anankiray eo i maso n ny olona
rehetra. Celte maison a une — bornée.
Tsy mahatazantazana ny eto amin'
ity trano ity. Ne jugez pas d'une chose
à 'la première— . Aza tsaraina ambony
hiany ny zavatra raha vao hita, jerena.
Regardez ces étoffes, la — n'en coûte rien.
Diniho tsara ireo lamha ireo, fa tsy
andoavam-bola ny fi jerena, ny fizahana
azy. H loc. Je le connais de — . Fanla-
pantatro endrika izy. Discourir à perle
de—. Milaza antsanga tsy aman'orana.
Une lettre de change payable à — . Ta-
ratasy milaza vola tsy mainlsy haloa
raha vao aseho. Dans cette campagne,
les points de — sont très variés. Maro ka-
razana nv zavatra mahate-hijery amiu
io saha io. Voir une affaire sous son
vrai point de—. Mahafantatra raha-
raha anankiray araka ny tena toetrany.
2*—, Sarin-tanana, — trano, etc. —de
Rome. Sarin' ny tanàua Roma. 3*/î£/.
Hevitra, fikasana, ny kendrena, saina.
fahafantarana. Ses vues sont droites
Mahitsy ny heviny, ny fihasany. Il
agit en —delà récompense. Mikendry
hahazo valisoa izyamy ny zavatra atao-
ny. Il n'a que son intérêt en — . Ny ma-
hàsoa ny tenany hiany no kendreny.
Rien n'échappe à sa -. Tsy trnsy tsy
takatry nv sainy. Eien n est caché a
ta — de Dieu. Tsy misy zavatra tsy fan-
tatr y Andrîamanitra.
VULGAIRE, adj. 1* Anynyankapobem-
bahoaka, anisan'ny ankapobem-bnhoa-
ka, any ny vahoaka. Préjugé-. Ilevi-
diso ara/iin' ny ankapobem-bahoaka.
Homme—. Olona anisari ny ankapo-
bem-bahoaka. Langue-. Hitcnim-ba-
hoaka. 2°— , Tsymanjary. Pensées vul-
gaires. Hevitra tsy manjary.
— sm Ny ankapobem-bahoaka. («est
l'opinion du— Hevitry n y an kapobem-
bahoaka izany.
VULGAIREMENT, adv. Amy ny an-
kapobem-bahoaka. .
VULGARISATEUR, sm. Mpampicly
amv ny vahoaka.
VULGARISATION, sf. Fampielezami
amy ny vahoaka.
VULGARISER, va. Mampiely amy ny
vahoaka. —l'instruction. Mampiely
fampianarana amy ny valwaUa.
Se vulgariser, vpr. Miely amy ny va-
hoaka.
VULNÉRAIRE, adj. et sm. Funao o!y
fery. Plante—. Zava-mauiry fanao ody
fery.
w
WAGON, sm.
làlam-by.
Kalosy ïanao amy ny
WHISKEY,sm.
ky.
Ka:azan-lodiv\ , ois-
Digitized by
Google^
ZIG
860 --
ZOU
Y
Y, adv. Ae, atsy, an y, eroa, ery. Allez—.
Mankanesa ao, etc. H /oc. Il— ades'gens
Misy olona.
—, pron. Izany. az'y, izy. J'— répondrai
dans la suite Hovaliako amy ny aoriana
izany. Ne vous — fiez pas. Aza matoky
azy, aza itokiana izy,
TARD, sm. Mamakiîratra.
YEUX, sm. pi. d'CEa.
z
ZÈBRE, sm. Biby dia vaadana mitovito-
vy amy ny ramolé.
ZÉBU, sm. Omby hova, karazan'omby
hova.
DÉLATEUR, TRICE, s. Olona mazo-
to hanasoa tanin-drazana, — ny ûvava-
liana.
ZÈLE, sm. Fahazotoaaa, zotom-po.
ZÉLÉ, ÉE, adj. et g. Mazoto. C'est un—
serviteur de Dion. Olona mazoto ha»
nompo an'Andriamanitra izy. Il est —
pour le service de sa patrie. Mazoto ha-
nasoa nytanin-drazany izy. Getemplovô
est fort—. Mazoto dia mazoto io mpa-
nao raharaha io.
ZÉNITH, sm. Ny lanitra izay hitsin'nr
lohantsika indrindra.
ZÉPHYR, sm. Tsotso-d ri voira.
ZÉRO, sm. !• Aotra. z<*rô. 2*fïq. Zava-
tra tsinontsinona. C'est un— Olona tsi-
nontsinona io.
ZIGZAG, sm. Tsipika meloroeloka, fio-
likoiika, tivwzimbezina. Tracer des zig-
zags. AJanao tsipika melomelolia. Un
chemin eu—. Lâlana miolikolika. Cot
ivrogne fait d«s zigzags. Miverimbczi-
??a ny fandehan* io mpimamo io.
ZINC, sm. FanRso.
ZIZANIE, sf. Tsy fifanarahana.
ZODIAQUE, sm. Antokon-kintana roa
amby ny folo tetftzita* ny masoandro amy
ny herintaona.
ZONE, sf. Fizarazarana nyjany araka
ny toetry ny hafanana. — torridê. Fiza-
ran-tany mafana indrindra manakaiky
ny ekoatora. —glaciale. Fizaran-tany
mangalsiaka indrindra manakaiky ny
poly. — tempérée. Fizaran-iany mafa-
na antonintoniny.
ZOOLOGIE, sf. Fahaizana momba ny
biby.
ZOOLOGIQUE, adj. Momba ny zoolo-
gie.
ZOOLOGISTE ou ZOOLOGUE, sm.
Mpandinika ny momba ny biby.
ZOOPHYTE, sm. Biby mitovitovy too-
tra amy ny zava-maniry, toy ny spon-
jy, etc.
ZOUAVE, sm. Karazn-miaramila man-
deha tongotra.
Or^
Digitized by
Google
r ,
Digitized by
Google
Digitized by VjOOQ IC
Digitized by
Google
._
Digitized by
Google
Digitized by
Google
Digitized by CjOOQ IC
*«W.
Digitized by
Googk
^>.H
«Y
t : \ Y «4.
.V
**
i 7**-
'-f*-,
1
a?
1B^
h.