Skip to main content

Full text of "Kruh zivota 7-8"

See other formats 



cislo 7/8 kto/\cscn 2000 CAsopis pre sbbobMyi f ivot v swUbc s prirobow cc>ia 20 Sk J 



Vpazuroch Mc Wordu • Hl'adanie suvislosti • Fakty o bananoch • Bezorebne pestovanie obilia 

Urinoterapia • Potraviny z lesov a luk * Priwdne farblva * Alergie » Ruza* Echinacea 

Findhorn • Co nam bovoria s fro my • Vsetci sme prcpojcni • Ziva filozofia * Posolstvo z vecnosfi 

Tema ci'sla - Byvanie: Caka nas mestka bdducnostl* Kocovnkke obydlia Stromove obydlia 

Dom z pneumafik * Ako setrifenerqiou* Feng sue/ * Sidlisko Qartnerhof * Byvanie bez vykurovania 





s\>r^v\i 



Predplatne 

Hajistejsi sposob, ako vzdy dostaf Kruh zivota je pred- 
platif si ho. Vase predplatne zaroven pomoze zabezpecif 
bezprobl4move vychadzanie tfalsich cisiel. Od noveho 
roka sa zvysilo postovne. nevieme tiez, ci sa nam podari 
udrzaf stale tu istii cenu (naklady idu hore a chceli by sme 
asi aj zvysif pocet stran). Preto zavadzame predplatne for- 
mou citatefskeho konta. To znamena, ze nam poslete 
sumu akii uznate za vhodnu a my vam budeme posielaf 
casopis, pokym to vyjde z poslanych penazi. Vyhodne by 
tiez bolo, ak by ste si objednali viae kusov (minimalne 5) 
na jednu adresu, vtedy by ste neplatili postovne. Feniaze 
mozete posielat postovou poukazkou typu C na adresu 
redakcle. Je mozne si tiez objednaf predchadzajuce 
cislo, ak ho este nemate. Fredpladne pre CR vybavuje: 
ZelenA distribuce, Rosta S., P.O.Box 22 
544 01 Dviir Kraloven.L, CR 
zelena. dis@sms.paegas. cz 

Distribiicia 

Hfadame fudi ochotnych distribuovaf Kruh zivota vo svo- 
jom okoli, na roznych akciach a podobne, Taktiez, pokiat 
viete o knihkupectve, cajovni, ci inej predajni, kde by boli 
ochotni predavaf RZ, ozvite sa nam. Fodrobnosti dohod- 
neme individualne. 

Frispcvky 

Vermi nas potesia vase prispevky, nazory, myslienky, 
listy. Radi by sme tiez informovali o vsetkych zaujimavych 
akciach a aktivitach, ci uz prebehli, alebo sa iba pripra- 
vuju. Piste na nasu adresu. Ak by ste chceli vidiet v bud- 
ucom cisle recenziu na vami vydavany material, poslite 
nam 1 kus na precitanie. Tta poziadanie vratlme. 



Redakcia: 

IHatus Ritomsky 
Ondro Vegh 

Grafika&WWW: 

Ondro Vegh 



Adresa: 

t^ruh zivota, 

Usiakova 2 

841 01 Bratislava 



litulna ilustracia: 

Gabriel Wagner 

Internet: 

http:// kruh.miesto.sk/Kz 
kruhziv@hotmail.com 

ARTICOPYRIGHT III 

Kazde kopirovanie, preberanie 
a sirenie je vitane! 

Kde mozte kupit' Kruh Zivota 

Rnihkupectvo Art Forum, BA 
Knihkupectvo Ariadna, Bratislava 
Knihkupectvo Gump, Bratislava 
Knihkupectvo Lars, Bratislava 
Knihkupectvo Cierny orol, Trnava 
Knihkupectvo ArtForum, Bottova ui., Zilina 
predajfia Blackpitt Shop, Zilina 
Knihkupectvo Christiania, Foprad 
Knitikupectvo Mandala, Presov 
Knihkupectvo Radost, Bardejov 
Knihkupectvo Fortberia, B. Bystica 
Cajoviia Impulz klub Alba, Bratislava - Dubravka 
Antikvariat, Spisska hova Ves 

U nezavislych distributorov: 

Empty Kofola Bottles Distribution, IMarek Marchin, 

Laborecka 7, 052 01 Spis. n. Ves 

Upstairs Distribution, R. Emanuel, 

Poste Restante 17, 917 01 Trnava 

T.p.T. Infosop, P.MiSkovic, J.Palarika 12, 927 00 Sala 

n-Filosofia distro, Marek Svitok, L.Ondrejova 23/7, 

971 01 Prievidza 

H.M.F.S. distro, Dusan Ozofiak, 

Zborov l^ad Bystricou 455, 023 03 

Stano Snelly, Tacevska 22, 085 01 Bardejov 

Albert Kolembus, Stare Dvory 72/D020 61 Led. Rovne 

Patrik Durisin, Parickovska 92, 075 01 Trebisov 

SOSNA, Frazska 2, 040 1 1 Koslce 

Kristina Lamackova, Vigfesska 13, 851 06 Bratislava 



Fo vyse pol roku sme tu s novym cis- 
lom Kruhu zivota. Dovodov, preco 
sme sa na tak diho odmlcali je viae. 
Z jari a zaciatkom leta som koncil 
skolu, takze som sa zabaval s takymi 
vecami ako je diplomovka a statnice. 
Matus zase mai dost roboty v ramci 
obcianskeho zdruzenia Zi a nechaj 
zif. Cez leto sme tu boli doma malo 
a tak sme zacali robit na casopise az 
koncom augusta. Ale vzhl'adom na 
to, ze hole aj dost' inej roboty, trvalo 
nam to dlhsie, nez sme povodne 
predpokladali. Aby sme vam trochu 
vynahradili meskanie, rozhodii sme 
sa urobif dvojcislo. Cize rozsah, ako 
ste si asi uz vsimli je vacsi a prirod- 
zene je vyssia aj cena, ale domnie- 
vam sa, ze na sucastnu dobu je aj 
tak vel'mi nizka. 

Aby aj v buducnosti mohol vychad- 
zal; Kruh zivota stvrfrocne, alebo pri- 
padne aj castejsie, potrebovali by 



sme od vas pomoc. rta dvoch I'udije 
toho prilis vel'a, ked'ze sa okrem 
toho potrebujeme nejako zivif a 
mame aj ine aktivity. Frivitali by sme 
vase prispevky, aby v casopise nebo- 
lo tol'ko prebranych veci. Ak by si 
chcel zobrat' niekto na starost; zosta- 
vovanie niektorcj rubriky (zahrada, 
D.I.Y., zdravie...), alebo by mal zauji- 
mavy namet a nejake materialy na 
temu cisia, bolo by fajn. Takisto by 
sme potrebovali pomocf s grafikou. 
Jednak preto, ze sa chystam na dlh- 
siu dobu isf do zahranicia, ale aj 
pokial'tu este budem, dvaja fudia by 
zaiomenie casopisu zvladii podstat- 
ne rychlejsie. Mo a samozrejme privi- 
tame nove moznosti distribucie a 
sirenia casopisu. Takze ak mate zau- 
jem, zapojte sa do tvorby Kruhu zivo- 
ta. Bude bohatsi a bude aj vychadzat 
castejsie. 

Ondro Vegh 



J 



POULICINA SLAVriOSt 

10. jiina sa uskutocnila v Bratislave prva 
Foulicna slavnost', ktorej ciefom bolo vyjadrit 
protest proti automobilizmu a solidaritu S Ini- 
ciativou proti ekonomickej globalizacii - Praha 
2000. Akcie sa ziicastnilo asi 1000 fudi. Zaca- 
ia sa happeningom na hamesti Slobody v Bra- 
tislave s infostankami, hudbou zo soundsyste- 
mov, poulicnym divadlom a d'alsimi 
aktivitami. Masledoval neoficialny pochod 
mestom pri ktorom bola uplne zablokovana 
doprava v oboch smeroch po trase pochodu. 
Trasa viedia cez Hodzovo namcstie, zochovii 
ulicu, Vajanskcho nabrezie na frek\ento\ane 
5afariko\o namcstie liorc si na niekollNO 
minut licastnici zvoiiii za miesto zaba\\ aj pro- 
testu. Potom pochod pokracoval k pristavu, 
kde sa konal koncert na podporu Foulicnej 
slavnosti. Alicia prebehla bez akehokofvek 
nasilia, alebo konfliktov s policiou, ako tomu 
je zvykom pri podobnych akciach v Cechach. 

CYKLO DEMO 

Ziicastnilo sa jej odliadom asi 150 cyklistov 
(v tlaci sa Livadzalo dokonca 300 1, ktori sa zisli 
24JLina na Hodzo\om namesti, Tu prebehio 
symbolicke znicenic papieroxeho aula bic\l\- 
lom, slavnostne spristupnenie bicykloveho 
stojanu pred prezidentskJTii palacom a preci- 
tanie prihovorov. Fungovala tu tiez distribiicia 
materialov zameranych na podporu cyklodo- 
pravy a odpor proti automobilizmu, rozdavali 
sa nalepky na bicykle a podpisovala sa peticia 
riech ziju bicyklisti adresovana vlade a parla- 
mentu SR. Asi po hodine stravenej na Hodzo- 
vom namesti sa cyklisti presunuli na bratislav- 
ske cesty, ktore aspoh na chvitu uplne 
zablokovali pre automobily. Trasa cyklopocho- 
du videla cez namestie SI^F, Kamenne names- 
tie na Safarikovo namestie, l^de si ziicastneni 
pochodu na minutu posadali a fahli na zem. 
Dalej sa pokracovalo cez Stary most do Frope- 
lera na petrzalskej strane Dunaja. Cela akcia 
prebehla vefmi dobre a potesujuci bol dobry 
ohias na hu - u tudi aj v mediach. 

PETICIA O ZRUSENi POVmiNEJ ZVS 

1 jula 2000 sa zacala peticna akcia Za lacnu 
armadu, ktorej cietom je zozbierat 350 000 
podpisov potrebnych na vyhlasenie referenda 
zakladnej vojenskej sluzbe. Hlavnym ciefom 
organizatorov je zacatie diskusie o tomto pro- 
bleme. Viae informacii ziskate na intemetovej 
stranke www.vojna.sk 

MEDZIKULTIJRNY TAbOR 

9.-16. jula sa uskutocnil v rekreacnom zari- 
adeni chaty Smacie v okrese Dolny Kubin det- 
sky tabor zamerany na medzikulturne zblizo- 
vanie sa deti roznych narodnosti z celeho 
uzemia Slovenska. Tabor pripravila Madacia 
Obcan a demokracia, ziicastnilo sa ho 36 deti 
slovenskej, mad'arskej, romskej, rusinskej a 
ukrajinskej narodnosti. Siicasfou tabora bolo 



praktizovanie ludovych remesiel (hrnciarstvo, 
pletenie kosikov, zhotovovanie pistaliek) a 
vzajomne spoznavanie kultiir roznych etnik 
zijiicich na Slovensku. 

POMOC BEZDOMOVCOM 

Charitativno socialne centrum Bratislavskej 
katolickej charity pripravuje projekt "Streetpa- 
pers" - poulicne noviny, ktorych predaj a pri- 
prava majii pomahaf zapojif sa fud'om v niidzi 
do zivota. V siicasnosti poniika Charitativno- 
socialne centrum svojim klientom poraden- 
st\o, satstvo, potraviny, pracovne ponuky a 
pomoc pri vybavovani preukazu totoznosti. 
Kontakt: BKCH, tlevdukova 12, 811 08 Brati- 
slava, tel/fax: 07,''5292 0275 

EKOTABOR ZA MATRU ZEM 

13.-21 jiilasa konal letny ekotaborZa Matku 
Zem V Slovenskom raji. Siicasfou boli tradicne 
prednasky. diskusie, akcne treningy, spolo- 
censkc hry, spoznavanie prirody a fudi, ener- 
geticke brigady.21.-30jiila sa uskutocnil el\o- 
tabor pripraveny Spolocnosfou priatefov Zenie 
\ Terncj nad Bodvou. V programe bola pomoc 
krajine, praca v recyklacnoni centre, vyuka tra- 
dicnycli remesiel, prednasky spojene s disku- 
siou atd', 

LETPiY TABOR SOSNY 

Za tajomstvami posvatnych miest" sa volal 
tabor, ktory v dfioch 3. • 1 1. augusta 2000 pri- 
pravilo obcianske Zdruzenie Sosna. Siicasfou 
programu bolo budovanie naucneho chodni- 
ku, ucenie sa ludovym reineslam, postavenie 
labyrintu a putovanie v nom, precit'ovanie 
atmosfery starobylych miest, poznavanie pri- 
rody, liecenie krajiny, meditacie, debaty. Kon- 
takt: Sosna, Frazska 2 040 01 Kosice, tel. 
095/6445124 

ZDRAVE POTRAVINY ZA ZDRAVE CENY 

Prve tri roky bude mat na jesefi za sebou 
projekt "Zdrave potraviny za zdrave ceny", kto- 
reho ciefom je podporif priamy lokalny odbyt 
ovocia a zeleniny dopestovanej bez chemie. 
Projekt zastresuje zdruzenie Sosna, v upiynu- 
lych dvoch rokoch umoznil takmer 40 rodi- 
nam v Kosiciach pravidelne nakupovanie zdra- 
veho ovocia a zeleniny od malych famiarov a 
gazdov. Spokojni zakaznici si tak mohli 
pochutnaf na 8 tonach zeleniny, niekotl^ych 
metrakoch ovocia, bylin a medu, dopestova- 
nych bez chemie. Zdruzenia Sosna ma v plane 
ziskanie d'alsich spofahlivych rolnikov a 
zahradkarov, ochotnych ucif sa pestovat bez 
chemie a zaviesf pravidelny predaj produktov 
ekologickeho pofnohospodarstva na mest- 
skom trhovisku v Kosiciach. Viae informacii 
ziskate u zdruzenia Sosna (adresa je uvedena 
vyssie). fla tejto adrese si mozno tiez objednaf 
literatiiru z oblasti organickeho pestovania 
potravin. 



naha - 29.0.2000 (Jmaj Hizmanj Pralia sa koncom septembia 
2000 stala na iiiehotko dni metiopolcui celeho rinancneho svela. 
na svojom vyrotnom zasacltiuli sa tu siretll piedstavitolla Svetovcj 
baiiky a Medzinarodrieho menoieho loiidu. Fodia udajov oigaiiiza- 
loiov sa V mesle pocas siimmitu poliybovalo taknit-i 19000 finant- 
nikov a clenov oliclalnvch delegadi. 

Illavnym mieslom rokovani sa stal Kongrcsovy palac, ktoiy pie 
toto jednorazove podujatie komplKtiie prebiidovali a lozsiiili. I'odra 
udajov vlady Ceskcj lepuhliky stala piipiava a oic|arii/ai:ia \ytotne- 
ho zasadania MMf a SB nieco vyse 935 milionov ceskych koriin. 
Podia nezavislycli odhadov je vsak tato sunia podliodnoteiia a real- 
rie iiaklady sa vysplhaJLi nad hraiiicu 1,5 iiiiliaidy Kc, 



la Prahy. Hlavny stret sa uskutocnil na Vaclavskom namesti, kde 
anaichisti rozbill dve restaiiiatie nadnarodneho kontermi McDcm- 
nald, jedtui pievadzku iimiy KPC, iiiekotko vykladov d'alsich nad- 
narodnycli spolocnosti, niekolko batik a bankomalov. Policia bola 
opaf luitena laziit- zasialinuf. Mepokoje sa skontili az okolo jcdnej 
luxllny V nod ked' policia zadizala |»slcdriu skupinu asl 300 ladi- 
kalov. 

VatsiTia nasilnikov, ktori neboli zadrzaiii estt; pocas nod opiisti- 
1,1 Prahu. V sliedLi 27, se.ptembra sa v nieste uskiilodiilo este riie 
koiko pochodov, rienasilnych blokad a happening na Mieiovom 
namesti - vsetko iiz bez akehokolVek niisilia. Obyvatclia Ptahy si 
vydychll, Mohli sa zataf lekonsliukcne prate. 




Vyrocne zasadanie MMF a SB v Frahe 



v_ 




Okreni hiavncho piograimi vyiot:- 

nelio zasadnutia obodi globalnydi 

financnych institiicii sa v Piahe 

konalo mnozstvo ollcialnycli sptie- 

vodnydi podujati, Jednyni z nich 

bolo rokovanie ministrov linancii 

skupiny kiaiin Ci8 o lopnej kiize, 

ktora postihla v septenibri 2000 

mnohe ekonomitky vyspele krajiny. 
Praha sa vsak stala nielen cenl- 

lom zastancov globalizacic svetovej 

ekonomiky, ale aj centiom odpor- 

cov toholo piocesu, V meste sa uz 

nickofco dni vopied konali lozne 

diskiisie, loia, seminaie a pokojne 

nenasllne demoristiacie, ktoie mail 

za clef upozornif svetovu veiejnosf na rizika protesu globalizatie a 

na problemv, ktore globalizacia sposobiije. Mlavnou temoii odpoi- 

tov globallzacle .sa slalo oddlzenie ekonomlcky najdiiidobnejsith 

krajin s\eia, Kezonovali vsak aj socialne temy, ekologicka proble- 

nialiKa, vykotistovanie deti a zien, ci postavenie pratiijudch v roz 

\oio\\ch krajinath, 

Pivii- neohlasene protesly sa v Prahe nskiitotnili v pondeloK 25, 

septembia, isio o nenasllne akcie malydi skiipiniek demonstran- 
:u\. Jednou / nich bolo aj vuesenle Iransparenlu na naselskotn 
iiio-'-e '. ."ezsiosliecrci blizkosti tSonqresovelio rciKra, Mala akda 
norn norolezcoi upu;a.,i ;;ozu:nos: slovieK uiiLia.nsdi de!eqdiu\ ,i 
tncdi: 7 fpleho sveia. 

.,■, 1.110, er,. Ill pro'.esiOi iiiai h\l izv. ar%eiv, aeii, pripravenv na 
Z'j sepiembia 20uu. :^a pokojnom sprievode centiom Prahy sa 
/L.casiniio vvse 10000 riidi z tele.lio svela, na niiselskom inoste sa 
dciiionstraniom smeriijiicim ku tiongresovemu cenlru postavili do 
cestv kotdony t'azko (xletycli policiijtov, obmene transpoiteiy. 
'. odiie dela a sluzobne psy. 

V tychto chvitach sa od hlavnej casti oddelili dve velke sknpiny 
prolestujiicich. Tie niali podia planov organizatorov zablokovaf rfai- 
sie hiavne prijazdove cesty ku kongrcsovcmu centiu. Jedna zo sku- 
pill pochodiijiica k Vysehradu naraziia na policajny zataras len 50 
metrov od Kongresoveho centra. Do cela p(x;hodn sa dostali sku- 
piny radlkalnych anarchlstov a autonomov. ktore na polidu zatiio- 
dli dlazobnymi kockami a zapalnymi Itasami, 

Policia razne (xlpovedala. Obusky, sizny plyn. delobuctiy a vodne 
dela. Radlkali ustiiplli. Strety sa presuniili do ulic v huselskom 
Lidoli, kde zacall rasf barlkad'y, horeli aula a kontajneiy a taknier v 
kazdej ulici dodiadzalo k potyckam a stretoni. Bojovne naladene 
skupiny boli zlozenc zvacsa z radlkalnych anarchlstov a priamydi 
stretov s polidou sa realne ricastnila ii!a,ximalne desalina z colko- 
veho poCtu 10000 iicastnikov demonstracii, Viicsina demonstian- 
tov neporu.sila doliodnute zasady nenasilia a pokracovala v protes- 
toch nenasilnou formou pochodov a blokovania ulic. Cast 
odporcov (jlobalizade radsej miesta stretov opustila. BohiizialiKire- 
sivila ladiisalov a sila s akou utodll na pollcajne jednotky skutocne 
prekvapila... 

■^a druhej strane ritiselskeho iidolia sa skupina radikalov dosta- 
!a az pod leiasv hoieloveho komplfcuu Koryntlila Towers. Tento 
liotol tvoril spolu s Kongiesovym cenlrom hlavnti zonu vyrocneho 
zasadnutia .M^-IP a 5B. Po kratkom stietc zatlacili radikali spfskou 
katnenov policiu na ttsiup a zautocill na sptxine terasy Korytithie. V 
tychto niiestach boli Ictiacimi kamehmi zraneni dvaja ofidaini dole- 
gati vyrocneho zasadnutia ijeden Rus a jeden .Japonec), Llstupujti- 
ci policajti na tomto mit'ste pouzili na svoju obranu kaniene, ktore 
po nich hadzali demonstranti, ale ani to nepomohlo. Bola povola- 
na specialna zasahovti jednolku. ktora ladikalov po kiatkom, ale o 
to urputnejsom tioji predsa len rozohnala, 

Vzhladom na neprehradniJ situaciu v uliciach Pialiy bol v tychto 
chviFach vylilaseny v Kongresovom centre vyniniocny stav. Rokova 
Ilia sice p'okracovali, ucastnici a zamcstnand vsak tiuill zakazane 
vychadzaf von. Oiganizatori zacali vzhladom na polcrociiti veceriui 
hodinu zvazovaf evakuadu Rongresoveho centra. Medzl 6 a 7 ho<Ji- 
nou veccr zacali ijcastnikov surnmitu evakuovat specialne vyslany 
mi siipravami metia. 
Masilnosli radlkalov sa vo vetemych hodinach presunuli do cent- 






R-**:*^-: 






liik a ckikazali sine 
praunaii l,ik usilo\iu'. 



Bilancia tzv. akcneho dha je 
smutna. Zranenycli bolo niekolko 
stoviek fudi. Osetrenie muselo 
vyhtadaf vy.se 850 llidi, z loho 
mnohi zostavajti aj po niekotkych 
dhoch hospitalizovani, Maleiialne 
skody dosahuJLi desiatok milio- 
nov. (ieska veiejnosf vnima podta 
prieskumov verejnej mienky 
odporcov globalizacie ako anar- 
chlstov a nasilnikov. nenasilnyni 
podiijatiam, argumentom. 

oddvodnenym kritlckym poslojoni 
a vecnej problematike ceske 
media nevenovali ani desatinii 
mediiilneho piiestoru, ktoiy zapl 
nili vytrznosti, 

Vselko nasvedciije toniti, ze tak ako lychlo pokracuje globaliza- 
cia, tak lydilo .sa zicjme dvilia vIna od|K)iu, Ignoiovanle kiltiliov a 
odmietanie reloriem a zasadnych zmicn zo strany tychto medzina- 
rodnych institiidi nahrava ladikalom volajucim po raznom, a napri- 
hlad aj nasilnom rie.seni, Kani sa pohnetne na lejto netahkej ceste 
ukaze budiicnost, riajblizsie to uvidime budiici rok vo Washingto- 

roio: Igor Fol,iho\ic 

PRAMA A MfeDiA 

Pani 'lankeii si Piaiiy vela neuzili kedze 
\s>.iko siihli picrokovai po piv\di dnoth 
a zjazd boi predcasne ukoiiceny. Toto sle sa mohli docitat v novi- 
nach, tolo ste mohli vidiet v spravach, ci pociit v rozhlase. Lenze 
vsetci dobre vieme ako to bolo. I.udia konecne zoiirali moc do vlast- 
nydi luk. tSedze v dncsnom svete ninohonarodnych korpoiadi uz 
neexistuje iiijaka ina moznosl ako vyjadrit svoj nazor, India musia 
do ulic, a holymi rukami si branit 'deinokradu' ci ako to nazyvaju... 
nee.xistuje uz ani objeklivne spiavodajstvo, takze sa ani nemozme 
dozvediet co sa vlastne deje, Vsetfci tiac a media su vlastnene 
gigantami, ktorych thapadia siahaju do najniotnejsich vlad sveta. 
Ma televiznej obrazovke .sa dues uz objavl len to co neoohrozi sta- 
bilitu ich mod. ale nebodaj nedonuti ludi rozmyslat a platena lekla- 
ma, CO jc uz vlastne jcdno a to isle. Praha bola tyinio vynlkajucim 
piikladom. Jediiie to sa objavovalo na ptvych slrankach novlii 
pocas S2fi tyzdna bolo len nasilie, ktoie s;i odolliavalo na uliciach. 
Kolko ludi .sa zucastiiilo na polvckaih s polidou? Menej nez 5 per- 
cent a aj to bolo nasilie provokovane |»ildou. India kracajuci ruka 

V ruke, tanciijuci s kvetmi \o \lasodi a prod nim tanky a obrnene 
liansporteiyi Stabilna a reiitivenlalima je lato demokiada , Vera 
ze kazdy ma piavo vyjadrit s\oj nazor,.. I ked sa v lokovacej sale 
piejedn'avali mnohe dolezite body, novinari uprene sledovali 
demonstrade a hiadali co najiepsie sa predavajutu scnzadu... 
Takze o com sa diskutovalo? Kto vie,,, Muslmc zacat vyuzivat media 
vo svoj prospedi. Dobre vieme kde su kivilatni iiovinaii vzdy nale- 
peni.,, Ked sa iiiekde kona nej.iky protest, hiied sme obklOfwny 
kamerami a vyuzltne to.., Vytrtte transparenty, plagaty, babky a 
dajle celemu svetii vediet o co Vam ide,.. V lete som videl vynika- 
jud priklad tydilo taktik, ked mala Demokralicka strana snem v Los 
.(^ngeles a cele podujatie bolo sprevadzane seriou proteslov a 
deiiionstracii. Samozrejme novinaii cakali len na nasilie. Ked repor- 
ter podaval spravu na cm. |x) celv cas bol za nim jcden mladlk 
drzlati velky plagat... PR'WC SLEDLUETP KL,^MLIVK SPR.^VY Cnrt,,. 
Skvelel Preto vzdy sa snazte dostat svoj nazor medzi ludi, na verej- 
nosl, plagaty, letaky. nalcpky, graliltl,., vselko lunguje,,. a samoz- 
rejme podportijte nezavlsle media! 

tieco 

Romentar: Osobne sa site nedomnievam. ze demonstranti boli 

V lom nasili len tak 'ncvinne a len rcagovali na provokade polide. 
Dosf vetka cast asl presne vedela co robi a do coho ide. Co tytn 
dosiahli. nech posiidi kazdy sam. Evideirtne VKik je, ze o dovode 
preco .sa to udialo, sa nchovorilo skoro nikde. Dudsa leda naudme 
pracovaf s mediami a napriek sfxisobu icli lurrgovanla pretlatime aj 
nase informacie, alebo mozme podobne protesty nabudt'ice zaba- 

Ondio Vegh 



UTECENCI 

U.Juna 2000 zverejnila 
celosvetovA informacna sief 
UniTED spravu s nazvom 
'Focet mftvych iiarastol na 
2000', V htorej sa uvidza, 
ze od rokti 1993 zomrelo v 
Europe viae ako 2000 utc- 
cencov a prisfahovalcov 
nasledkom eur6pskej pris- 
faiiovaleckej politiky, ktora 
dostala nazov "Europska 
hradba'. Vsetkych mftvych 
ma na svedomi militariz^cla 
hranic, azylove zakony, rest- 
rikcna politiha, deportacie a 
xenofobna politika. Viae 
infomiticii na 

www.united.non-pmfit.nl 

ODFUSTCME DLHOV 

Az 65 tisic e-niailov poza- 
diijijcicli odpustenic dihov 
krajinatn tretieho sveta don- 
iitilo Iz.jijla taliansku viadu 
docasne zabloKovaf svoju 
oficiahui e-inailovi'i adresu. 
Akciu pripravila koalicia 
Jubileum 2000 aktivna v 65 
krajinach sveta, ktora sa 
usiltije o iiplne odpustenie 
dlhov chudobnym krajinam. 
V roku 1999 koalicia odovz- 
dala potas surnmitu 07 
lidrom najvplyvnejsich kra- 
jin sveta 17 milionov podpi- 
sov zo 140 krajin sveta 
pozadujt'icich odpustenie 
dlhov. Aktivisti zoskupenia 
Jubileum 2000 oznacili toh- 
torocnfe jiinovfe stretnutie 
hlav slatov Q8 v Japonsku 
za zradu. 'Zatiafco si lidri Q8 
uzivali japonsku pohostin- 
nost v hodnote 750 milio- 
nov dolarov, premAmili his- 
torickii prilezitosi' odpustil! 
nesplatitetne dihy najchu- 
dobnejsich krajin.', poveda- 
la aktivistka Jubileuin 
2000, Ann Fettifor. 

SVETOVA BA«KA V TIBETE 

Viae ako rok trviajuce pro- 
testy svetovej verejnosti 
proti projektu Svetovej 
Banky v Tibete pod nazvom 
'Frojckt redukcie chudoby v 
zapadnej Cine' skoncili 
uspechom obcanov a kra- 
chom projektu. Frojekt 
poeital s celkovym obje- 
nioin poziciek v hodnote 
3 1 1 milionov dolarov na 
presidienie 58 chudobnych 
cinskych farmarov a na 
vybudovanie narocneho 
zavlaiioveho systemu a 
infrastruktijry v odfahlej 
pu^tnej krajin. DalajlAma, 
duchovny lider Tibetanov 
zijuci V e.xiie podporil pro- 
testy proti projektu a ozna- 
til ho za "zdroj problemov'. 
Zastupca Ciny v Svetovej 
Banke napokon stiahol pro- 
Jekt z rokovania. 




spolocMosf 




Siicasny svet opisujete ako epochu glo- 
balnych trenic medzi dvoma civilizacnymi 
trendmi: dzihadom, teda negativnou podo- 
bou tradicie ci tradicionalizmu, ktory sa 
prejavuje fundamentalizmom, xenofobiou, a 
NcWorldom, teda postmodernou, s celym 
jej iracionalnym sklonotn k modernizacii, 
globalizacii, univerzalizacii, konzumu, digi- 
talizacii. Ktory z tychto dvoch prudov obsa- 
huje viae hrozieb ? 

nebezpecnejsi je dzihad, 
lebo je brutalny, reakcny, sta- 
via na nasili, dokonca na tero- 
rizme. Ale z hl'adiska dihsej 
perspektivy je McWorld urcite 
nebezpecnejsi, pretoze 

neposobi hrozivo, je vyhodny, 
odvolava sa na ideologiu slobo- 
dy, na slobodu konzumu, 
"demokraticky trh", na nasu Tud- 
sku prirodzenost'. Focuva sa to 
dobre, ale vysledkom je zama- 
tova tyrania. 

Pollticka totalita je dobre 
vidltel'na. Ludia vedia, ze sii 
pod kontrolou, ze sa im vselico odopie- 
ra, vselico prikazuje, ale mozu sa prod 
tomu postavK. Zamatova, nezna tyrania 
je neviditel'na, Vacsinou jej podl'ahne- 
me nevedomky. Neboli. haopak, 
McWorld je schopny poskytnut' vel'a roz- 
kosi. (McWorld, ako Berberovo synony- 
mum pre konzumnu McDonaldovsku 
kulturu mozno do slovenciny prelozif aj 
ako McSvet, ale v preklade budeme 
pouzivat' povodny, anglicky termin, 
pozn.prekl.> 

i^az>Tate van nasu spolocnii \ olbu 
tyraniou ? 

akej vofbe hovorite ? Ved my v 
podsate nijakii voitu nemame! riedovi- 
dime na podstau tolio, co sa deje. 
Zamatova tyrania konzumnej totality je 
priznacna tym, ze ak sa jej celkom poddame, 
citime sa siobodni. riepocit'ujeme konzumny 
tiak, ktory z nas robi nevol'nikov, nekladieme 
mu odpor. Freto tvrdim, ze McWorld je nebez- 
pecnejsi, najma pre vychodoeuropske spoloc- 
nosti, kde si ho vacsina i'udi spaja so slobodou. 
"Sme siobodni, lebo mame McDonaldal", "Mame 
Colu aj Pepsi, mame voITdu, mozeme si 
vybrat.'.'Mame sukromnu televiziu, teda sme 
siobodni...' 

Ale vyber dnes mame naozaj neporovna- 
telhe vacsi ako pred niekolkymi rokmi... 

Prrl'ahko sa pusfate do vytvarania pre vas 
novej, monopolistickej, totalnej spolocnosti, 
pretoze je ovel'a menej monopolisticka, menej 
totalitarna ako realny socializmus. Freto si ovel'a 
tazsie ako my uvedomujete, ze vyber, sloboda 
volty je vo vnutri slobodneho sveta coraz men- 
sia. 

Kvoli koncentracii velkeho kapitalu ? 

Koncentracia kapitalu je pojmom z ekono- 
mickej oblasti. Ale pre nas, obyvatefov sucas- 
nych demokracii, znamena koncentraciu moci. 
V roku 1945 v Amerike a Europe bolo tisice vza- 



jomne si konkurujucich novin a rozhlasovycli 
stanic. Dnes sest' korporacii kontroluje polovicu 
svetoveho trhu medii. Celkom urcite sa budu 
d'alej spajaf a budu oviadaf coraz vacsiu cast' 
triiu informacii a myslienok. Sloboda slova sa 
stane coraz formalnejsim privilegiom, coraz faz- 
sie ju dokazeme vyuzivaf. V dnesnej Amerike sa 
toto privilegium uplatnuje ovel'a t'azsie, ako 
pred dvadsiatimi rokmi. 



1/ pAtk>QeA 



"Blizi sa okamih, ked' fudia pochopia, ze konzumna totalita trhu ich zivot ruinuje. 
Ludia skor ci neskor kult konzumu odvrhnij, tak ako odvrhli kult naroda ci kult 
mechanicky chapanej rovnosti', tvrdi americky politolog Benjamin R.Barber, jeden z 
poradcov prezidenta Clintona, v rozhovore pre Qazetu Wyborczu. 

: . / 




INemate problemy, ak hiasate taketo nazo- 
ry? 

Je to coraz t'azsie. Coraz t'azsie je vydat' seri- 
oznu knihu. Memame politicku cenzuru, 
ombedzuje nas vsak cenzura trhu. Knihy pre 
masoveho citatefa, ktore sa vydavaju v naklade 
50 ci 100 tisic exemplarov, nemaju problemy. 
Ale intelektualne knihy coraz castejsie ostavajii 
V rukopise. Moj americky vydavatel', firma Times 
Books, nedavno ukoncila vydavatel'sku cinnosf. 
Vydavala knihy, ktore sa predavali, ba prinasali 
aj zisky, ale nezabezpecovala sa megahitmi, 
ktore sa vydavaju v stotisicovych nakladoch. 
Vol'akedy bol vydavatel', ktory dosiahoi zisk 10 
az 15 % spokojny. Dnesne vydavatel'stva, ktore 
su pohlcovane velkymi multimedialnymi skupi- 
nami, musia zarabat' 30, 50 alebo aj 100 per- 
cent. Ak nie, skor ci neskor ich zavrii. 

Mozeme sa teda siobodne zhovarat', nesledu- 
je nas tajna policia, mozem vydavaf knihy, lebo 
zatiarsa celkom dobre predavaju, nijaky cenzor 
ma neobmedzuje, ale priestor pre spolocensku 
debatu sa zmensuje. Co z toho, ze v knizniciach 
sa kazdy tyzden objavuju stovky novych titulov 
? Je coraz t'azsie najst' v tej lavine novych knih 



takii, ktora sluzi dolezitejsim veciam ako I'ahkej, 
masovej kratochvili. Co z toho, ze este vzdy 
mame desiatky novin, ked'skoro vsetky opisuju 
tie iste jednodenne senzacie ? Co z toho, ze v 
kablovej televizii mame desiatky stanic, ked' 
skoro na vsetkych kanaloch bezia tie iste holly- 
woodske serialy alebo programy typu talk-show, 
na nerozoznanie podobne, ktore sluzia iba zabi- 
janiu casu ? 

INa trhu je to, co l^dia hfe- 

dajii... 

nie, na trhu je to, co sa 

naji'ahsie predava, na com 

mozno naji'ahsie zarobit'. 

Mejde vsak o to, co sa na trhu 

objavuje, ale o to co na trhu 

chyba a aky to ma na nas 

vplyv. Zaujima ma, ako sa v 

dobe vzmahajuceho sa dziha- 

du a mocnejuceho McWorldu, 

meni nas zivot. Pretoze par- 

doxne, hoci pracujeme ovel'a 

produktivnejsie ako pred pol 

storocim a vytvarame nepo- 

rovnatel'ne viae produktov pre 

kazdu potrebu, ba vytvarame aj nove 

potreby, napriek tomu, ze zijeme vo 

vacsich bytoch a domoch, zije sa nam v 

mnohych ohl'adoch ovel'a horsie. 

V mestecku, kde byvam, sii pekne 
nove domy, aj moj domje pekny, mame 
siroke ulice, stoja okolo nich zachovale 
stare stromy, ale ked' podvecer alebo v 
nedel'u vyjdeme do ulic, len tak popre- 
chadzat' sa, alebo i sadnut' na kavu, zis- 
time, ze zijeme na pustine. V dvestotisi- 
covom meste nemame jediny park, 
nemame divadlo, nemame stred mesta 
ani trhovisko. Mame vsak dvanast 
\elK\ch supermarketov domyselne roz- 
:";estnen'vch na periferiach. V takychto 
S3:.;:,:::;,:h nicstach ziJe dnes 60 per- 
;o::: ^;::cr:cano', . 
.er-.:e na to, ab\ bol clovek obcanom, 
cie.noT. spo:0cr.05ti .na to, aby mai kde vyslovit' 
s\oJe nazor\, fascinacie, nadeje, obavy, treba 
zalozit' kluby, kaviarnicky, parky. Vol'akedy ich 
bolo V kazdom meste pIno. V tychto tradicnych 
priestoroch a verejnych ustanovizniach obcania 
dozrievali. Pretoze to, co nas formuje najviac, je 
priestor, v ktorom zijeme. 

Nie je to skor tak, ze lUdia formujii pries- 
tor, V ktorom zijii ? Mozno si nasli ine formy 
sebavyjadrovania. 

Do znacncj miery sa tak uz stalo. Touto for- 
mou sebavyjadrovania je nakupovanie, kon- 
zum. Konzum ako prejav nasej existencie. Jedi- 
nym verejnym priestranstvom, kde sa fudia 
stretavaju, su vo vacsine miest supermarkety. V 
takomto nakupnom stredisku vsak nenajdes 
normalnu restauraciu, su to skor akesi rychio 
bufety, ostrovceky z plastovych stolikov a stoli- 
ciek uprostred haly, aby nikomu ani len nena- 
padlo uvelebit' sa tarn a debatovat'. Supermar- 
kety su predsa svatyiiami nabozenstva 
konzumentov. Clovek si kupi fast food, priemy- 
sei'ne vyrobeny a prihriaty chod z chudobneho 
menu, obycajne na taniery na jedno pouzitie, 
jedlo CO najrychlejsie zhitne a ide d'alej naku- 



povaf. Taka restauracia je skor pumpou na pali- 
va pre kupujuce stroje, ktore pohana pizza, 
hot-dog ci hamburger, riatankujes a poberies 
sa do d^lsieho obchodu. Zbytocnymi recami 
nemozes stracaf cas. 

Ale aj tieto priestory su uz ohrozene. Pretoze 
dnes uz kvoli nakupom nemusite vychadzat' z 
domu. Staci, ked' stisnete prislusny gombik na 
oviadaci televizora a uz sa ocitnete v tele- 
obchode. Alebo vstupite do internetu, v ktorom 
tiez mozete nakupif skoro vsetko. 

Fytam sa: cim sa odlisuje nabozenstvo kupo- 
vania ci nabozenstvo nanuteneho konzumu od 
ideologie totalitneho statu ? 

Tym, ze takych, ktori sa mu neoddaju, nepo- 
sielajii do taborov. 

Lenze su izolovani 1 

Neizoluje ich vsak statna moc. 

To nie: Izoluje ich vsak solidarne spoloceni, 
stvo vyznavacov konzumu. Ak nemas moderny' 
odev, novy televizor alebo auto, primerane! 
tvojmu povoianiu, izoiuju (a ako podozriveho 
cudaka. 

Znamena to, ze vy, dnes van najznamejsi 
intelektual americkej fevice, stojite na stra- 
ne dzihadu, tradicionalizmu, odporu proti 
globalizacii, konzumnej spolocnosti a 

masovej kultiiry ? 

Do istej miery.,, Ak dzihad kritizuje McVVorld, 
casto s nim suhlasim. Sympatizujem s iransky- 
mi muiian:! K;o['e si nezelaj'J ab\ iranska mla- 
dez \tras;a.3 re; ■,r,;,o:r, ser.aio, j;.ra5:;. 
■•lestecko Twin Peaks a siedo', a:a k::::-.; ', pr,a- 
moni prenose tak ako tomu Doio \ pripade 
Simpsonovej afen.. 5>mpatizujem vsak aj s 
americkymi kresfanskymi fundamentalistami, 
ktori nechcLi, aby ich deti vyrastali vo svete, v 
ktorom panuje nasilie, sex a konzum. I^echcem 
vsak ani vajatat medzi hroznym dzihadom a 
McWoridom, ktory nas paralizuje, umftvuje, a 
medzi katoiicizmom zo 14.storocia, ked' sa 
upalovali bosorky a supermarketom z 20.storo- 
cia, kde je tvoja hodnota priamo iimerna tomu, 
kotko a CO konzumujes. Ja radsej hl'adam tretiu 
cestu - mimo tychto destruktivnych trendov. 

nedzi tradicionalizmom dzihadu a konzii- 
mizmom McWoridu ? Ako mozno kracat 
uprostred, ked' oba tieto trendy sii navza- 
jom organicky zrastene ? Keby nebolo 
McWoridu, nebolo by ani dzihadu. 

Suhlasim. Fundamentalizmus je odpoved'ou 
na invaziu konzumneho materializmu McWod- 
du. Ale bez NcWorldu by dzihadu nenarastli 
take kridla. V stredoveku, kym sa nejaka dole- 
zita udalost' dostala z Talianska do Varsavy, 
uplynuli tyzdne, ak nie mesiace. Dnes, ked' 
zabiju starostu africkej dediny, o niekol'ko 
hodin sa o torn dozvedia miliony I'udi na celom 
svete. McWorld umozhuje existenciu veFkeho 
terorizmu, ktory je najstrasnejsou zbraiiou 
sucasneho dzihadu. 

I^a druhej strane - z coho by zili media 
McWoridu, keby nebolo fundamentalistov ? Kto 
by kupoval zbrane, koho by sledovali tajne 
sluzby vel'kych mocnosti ? Tieto dve veM for- 
niacie sa navzajom splietli v smrtel'nom tanci. 
I^cchcem tanco\at' s nimi. 



SpoloCHOSf 



Vidite vychodisko ? 

Vidim - obciansku spolocnost', kde kazdy 
moze byt' inym. Modli sa ako chce, zabaya sa 
ako chce, tvori ako chce, pracuje tarn, kde mu 
to najviac vyhovuje, ma rodinu, aku chce mat', 
oddychuje tak, ako sa mu to paci. V obcianskej 
spolocnosti nikoho neocehujii podra toho, do 
akej miery sa stotoziiuje s uzavretou doktrinou, 
ci uz podl'a viery dzihadu, alebo McWoridu. 

Pociiva sa to dobre, ale vo svete, v kto- 
rom jedna strana chce okoliu za kazdii cenu 

'~1 

PRlllODNt 





vnutit svoju tradicnu identitu (nabozenskii 
ci narodnii), zatiaf co druha strana buduje 
svoju totoznosf vecami a produktmi, ktory- 
mi sa obklopuje, nie je vas subtilny postoj 
realnou ponukou. INajdete nasledovnikov, 
ktory sa odhodlaju nasledovat vas ? 

Ked' sa prechadzam po Central Parku v Hew 
Yorku, vidim ich vel'a. 

Nate na mysli bezdomovcov ? 

Mnohi z nich sa uz rozhodii, vzdali sa spo- 
locnosti, ktora im nevyhovuje. Ja vsak hovorim 
o obycajnych I'ud'och, ktori hraju na gitare, 
citaju knihy, mal'uju obrazy, bozkavajii sa, 
modlia, prechadzaju sa nad riekou. Tito fudia 
dokazu uspokojovat normalne I'udske potreby - 
potrebu tvorenia, vzajomnosti, metafyziky. 

Mqj optimizmus vyplyva z presvedcenia, ze 
ani McWorld, ani dzihad ich potreby neuspoko- 
juju. Fonukaju im nanajvys akesi nahrazky. 
Hamiesto pospolitosti - vedomie, ze nosia 
topanky ako Michael Jordan alebo zistenie, ze 
nenavidia toho isteho cudzinca ako sused ci 
vyznavac tej istej viery. namiesto lasky - erotic- 
ke filmy, namiesto metafyziky - politicke nabo- 
zenstvo alebo drmolenie mantier. Mamiesto 
tvorivosti - obhaiianie najnovsej mody. nami- 
esto podiel'ania sa na kultiire - konzum mega- 
hitov. Preto verim, ze nemusim vymysl'at tretiu 
cestu. Fostaci, ak dame I'ud'om priestor, v kto- 
rom budu mocf uspokojovat' svoje pnrodzene 
potreby. Takychto priestorov je este vel'a. Ibaze 
len podaktorf vedia, ako ich vyuzit'. 



Co vsak s tymi, co namiesto pisania a 
vystavovania obrazov sedia radsej pred 
televizormi ? 

Treba ich podnecovaf, treba im dat priestor, 
ukazaf, ako sa veci robia. Okolo nas uz ziju 
miliony obeti expanzie McWoridu. Ani im len 
nenapadne, ze by mohli robit nieco osoznejsie, 
ako zarabat peniaze a konzumovat. Treba im 
pomoct', aby pre seba objavili cele bohatstvo 
zivota. 

Suhlasim, sloboda si vyniiti harmoniu 
medzi hodnotami. Lenze doteraz privrzenci 
totalitnych rieseni uprednostnovali pred slo- 
bodou a inymi idealnymi hodnotami radsej 
prizrak absolutnej rovnosti ci kult narodnej 
jednoty. Slobodu neraz dobrovohie vymenili 
za pocit vacsej bezpecnosti, pretoze sa zvy- 
cajne kratko po nadobudnuti slobody obja- 
vila na horizonte vojna, nepokoje alebo pri- 
najmensom bieda. Teraz si vsak vyberame 
medzi slobodou a v podstate neskodnou 
zahibou uspokojovania potrieb. 

Uspokojovanie potrieb bolo hnacou silou sta- 
reho kapitalizmu, ktory produkoval veci, aby 
uspokojoval potreby. Dnesny kapitalizmus 
vytvara potreby, aby mohol s mensim rizikom 
produkovat a predavaf veci. Dnes sa miliony 
I'udi venuju vyhradne vytvaraniu potrieb - kom- 
paktne disky, bezdrotovy telefon, digitalna tele- 
vizia. najneskor o dva-tri roky budete musiet' 
tento kazetovy diktafon vyhodit do kosa na 
smeti a kupif si digitalny magnetofon, potom sa 
zba\ite tele\izora, aby ste si ki'ipili cislico\y, 
Qigitainy teiewzor. Vydavaju obrovske miliardy 
dolarov iba na to, aby nam nahovorili, ze ide o 
ohromny pokrok, ze vd'aka digitalnej televizii 
budu mat' vase deti krajsie detstvo, ze bezd- 
rotovy, najlepsie satelitny telefon, upevni vase 
rodinne vzfahy. Casom si vsak coraz viae fudi 
bude klasf otazku, ci su naozaj st'astnejsi. Vari 
samotny fakt, ze namiesto 30 teieviznych kana- 
lov budes mocf chytit 300, ti da aj vacsi pocit 
stastia ? Stane sa tvoj zivot naozaj bohatsim ? 
Coraz viae fudi si uvedomuje, ze prijemnejsie 
ako uspokojovanie novych a novych potrieb je 
posediet si so znamymi pri pive, ist s detmi na 
prechadzku, porozpravaf im rozpravku, podis- 
kutovaf si o irskych legendach, alebo napisat 
hru a nacvicit' ju so skupinou starych priatefov. 

Skor alebo neskor si vacsina I'udi polozi otaz- 
ku, CO potrebujii viae - kontakt s coraz rafino- 
vanejsie vnucovanymi, neraz celkom zbytocny- 
mi vecami, alebo s inymi rud'mi. Som si isty, ze 
obcianska spolocnost dokaze uspokojit vsetky 
prirodzene I'udske potreby. Preto som presved- 
ceny, ze napokon prehra dzihad i McWorld. 

Dezda sa vam, ze konflikt medzi dziha- 
dom a McWoridom nerozdelUje iba veike 
spolocenske skupiny, kultume formacie, 
odiisne civilizacie, ale deli dusu kazdeho z 
nas ? 

Suhlasim; Vojna medzi dzihadom a McWori- 
dom zuri V kazdom cloveku. Kazdy chce mat 
pocit, ze niekam patri, chce sa opierat o skupi- 
nu, o tradiciu, o jasne zrozumitel'ne pravidla 
hry, ale v kazdom z nas je aj vlastnicky pud, 
tuzba po zmene a zabave. Tieto skupiny hod- 
not su sice v konflikte, ale zaroveh sa aj vza- 




spolocnosf 



] 



jomne podopieraju, pretoze vsetky nas 
robia na comsi zavislymi, vsetky nas k 
comusi nutia. rSutia nas k sebaobmedzo- 
vaniu, robia nas zavislymi na doktrinalnej 
jednote, nutia nas nakupovaf veci, ktore 
nas robia este zavisiejsimi. Odmenou je 
nam pocit bezpecnosti. V tomto zmysle 
nam tak dzihad, ako aj IMcWorld beru slo- 
bodu. 

Ny sami itn ju odovzdavame. 

Radi sa zbavujeme slobody, lebo slo- 
boda vzdy prinasa aj rozne nebezpecen- 
stva, vedomie ohrozenia, nevyhnutnosf 
vystavovat sa riziku. Clovek vsak tuzi po 
slobode i po bezpeci. A ked' sa konecne 
rozhodne zif slobodnejsie, boiestne poci- 
t'uje t'archu zodpovednosti za vlastnii bez- 
pecnost'. Ludia naozaj slobodni, nezavis- 
li, I'udia, CO sami riadia svoj zivot, musia 
najst v sebe silu k vzdoru, musia byt 
vzdeiani, musia vediet', co od zivota 
chcu. l^eslobodnych sloboda denervuje, 
frustruje. Slobodny clovek, ktory v kaz- 
dom z nas. sedi, musi porazit cloveka 
chamtiveho, zavisieho, ktoreho nosime v 
sebe vsetci ako dedicstvo. 

McWorld tomuto konfliktu dokonale 
rozumie. Ked" sa vecer vraciam ustaty 
domo\, mozem stravit' cas s rodinou, 
niozem si precitat' knihii, ktora ma cinisi 
obohati, mozem sa vsak aj ponorif do 
l^cBraku. McWorld ma ctilacholi; 'Sadni 
si a uvol'ni sa. l^aco sa trapis ? My ti 
pomozeme." 

McWorld podporuje iba jednu cast' 
nasich vniitornych dispozicii, Vzdy tu hor- 
siu: slabost, zavislost, lenivosf, nezrelosf, 
hliipost'. Sloboda, nezavislost a tvorivost 
vsak primeranu podporu nema. Zavse 
nam pomozu rodicia, rozhfadeni ucitelia, 
terapeuti, niektori statnici alebo mudri 
knazi. Je to predsa nabozenstvo, ktore 
nam uklada povinnosf vyuzivaf nasu tud- 
sku slobodu, slobodu volby, ktorou nas 
obdaroval Boh. Ale McWorld opakuje ako 
verklik: "Urob si pohodlie a spokojne si 
zdriemni. Memysli. fSetrap sa." A zakaz- 
dym nam podsunie akesi ospravedlne- 
nie, poradi nam ako sa zbavit svojich 
zavazkov a povinnosti. Ak je pravda, ze 
kazdy z nas ma svojho anjela i svojho 
diabia, potom McWorid je vzdy na strane 
diabla. 

Teraz ste prehovorili ako nejaky aja- 
tolah. Opat ste sa ocitli na strane dzi- 
hadu. 

Stojim na strane tudstva. Z tohoto 
aspektu nevidim rozdiel medzi ponukami 
dzihadu a navrhmi McWorldu. Dzihad 
opakuje, ze sloboda je nebezpecna, ze 
nas rozlozi a zahubi. 

'BucT mohamedanom. Bud' America- 
nom. Bud" katollkom. Potom fa nebude 
nic znepokdjovaf. Mebudes mat dilemu, 
pre CO sa rozhodnuf. Zbavis sa bremena 
zodpovednosti. Rob iba to, co ti prika- 
zuju zvyky, obycaje, rob to, co robia ini." 
Dzihad i McWorld v nas nicia nezavislost 
hfadanie, zabijajii v nas cit pre prekrasnu 



roznorodost sveta, chut objavovat' nove 
veci, chut' zdokonal'ovat' sa. Robia to tak 
prefikane, ze vacsina z nas nikdy nedo- 
speje. Menime sa na infantilne, detinske 
bytosti, ktore sa po cely zivot hraju iba tie 
hry, ktore im predpisali ini. 

Freco ste prijali ponuku stat sa 
poradcom prezidenta Clintona ? 

Aby som mu neformalne radii. 

A CO mu radite ? 

Radim mu, aby podporoval tretiu 
cestu. Clinton chape, ze ani silny stat, ani 
siine hospodarstvo nemozu uspokojit' 
vsetky I'udske potreby. Frezidentovi 
netreba radif, co ma robif, to on vie; ide 
skor to, aby moc mala odvahu to usku- 
tocnif. 

Je vseobecne zname, ze ak chceme 
obmedzit politicku moc, musime obmad- 
zif aj moc vel'keho byznisu. Ak si praje- 
me, aby obcianska spolocnost ozila, stat 
jej musi vytvorit priestor a dbat', aby sa 
tohoto priestoru nezmocnil agresivny trh. 
Ak sa nam to nepodari, vytvorime rusky 
variant. V Rusku totalitnu diktaturu 
komunistickeho statu nahradila rovnako 
brutalna diktatura hospodarskych mafii. 
Rozdiel je iba v tom, ze nepoddajnych 
obcanov, lUori chcu byf slobodni, nepo- 
siela do gulagov, ale zabija ich rovno na 
ulici alebo v ich vlastnom pribytku. 

Obmadzenie moci statu nie je ciel'om, 
ale prostriedkom, ktory ma posltizif 
deccntralizacii, slobode, zvacseniu podi- 
elu spolocnosti na moci. Froblemom jc, 
ako posmelif \ladnucich, ab\ sa K toniu 
odhodlali, Dnesna \lada, ked' chce roz- 
hodnuf V nejakcj dolezitej ■. eci, hl'acia 
spolocenskii podporu, Clinton mi ho\or' 
CO vsetko by chcel urobit, ale jeho \oiici 
take rozhodnutie nepodporia. Drama je v 
tom, ze vlada je zriedka lepsia ako ti, co 
ju zvolili. A nasu vladu voli spolocenstvo, 
ktoreho drvivii vacsinu ovplyviiuje nezre- 
lost dzihadu a infantilita, detinstvo 
McWorldu. 

Existuje vobec vychodisko ? 

Pravdaze existuje. Ale nie v politike, 
nie v ekonomii a uz vobec nie v prave. 
Musime sa vel'mi pozorne prizriet nasej 
kulture, nasej mentalite, nasej skale hod- 
not. Musime sa zbavif bludu, ze zivot je 
iba cmufanie cukrikov, ze mozeme zif 
bezstarostne. Musime sa odhodl'af na 
vefku reviziu. Atmosfera pre takiJto revi- 
ziu je coraz priaznivejsia. I^ecitite ? 

Benjamin R.Barber (1939) je profeso- 
rom politologie na Rutgers Univerzity v 
state new Jersey, USA, je autorom viace- 
rych politologickych knih (naprfklad Dzi- 
had kontra McWorld), muzihalov (na Bro- 
adwayi momentaine uvadzaju jetio 
Figtitsongs). Pise i romany a televizne 
scenare, v poslednom case bol najzna- 
mejsijeho film Vojna o demokraciu. 




Bonanove 
suvislosH 



Cloveku sa niekedy prihodia 
j rozne nahody, ktore vsak spolu 
I podozrivo suvisia. Tak som sa jed- 
neho dha ocitol u priatefov na 
lazoch V Driehove prave v obdobi, 
kedy sa obrovska stedrosf prirody 
ukazala na stromoch obsypanych slad- 
kyni ovocim. Hrusiek, sliviek a jablk bolo totko, ze 
sme ich nestacili zbieraf, jest a susif. Mahodou som 
sa tu stretol s priatefom Lacom, ktory okrem ineho 
spomenul, ze bratislavska skupina Jedio, namiesto 
zbrani, dostala od jedneho velKoskladu viae ako tonu 
bananov urcenych na vyhodenie. Samozrejme, nebolo 
mozne zobraf ich vsetky, iba to, co sa pomestilo do 
jedneho osobneho auta. Tato mala casf bohato nasyti- 
la bezdomovcov, zvysok z obrovskeho mnozstva bana- 
nov skoncil V odpade. Tato informacia vo mne najprv 
nevyvolala neobvykly pocit, pretoze zo svojich skuse- 
nosti s pracou v Jedle namiesto zbrani viem, kofko 
potravin a dobreho jedia sa vyhadzuje v dnesnej ere 
bezhranicneho plytvania. 

V ten isty den som potom nahodou vzal do ruk knihu 
Ludia v pralese od Alberta Schweitzera, v ktorej autor 
popisuje svoje zazitky z pobytov v Afrike. V knihe som 
narazil na citat, kde autor na okraj rozpravania opisuje 
pestovanie bananov v pralese. Tu je ten citat; 

'Kto raz vide I ciernych dedincanov, ako stinaju 
luis pralesa, aby zaiozili novi'i plantaz, ten vie, ze 
SLi schopni pracovaf horlivo a s vypatim vsetkych 
si I cele tyzdne. li tejto, zo \setkych prac najfaz- 
sej, Je kazda dedina prinutena kazdy treti rok. 
\}soke kriky, na ktonicli rastii banany, vybeni 
ziiiny z pody neobycajne lychlo. Freto sa musi 
kazde tri roky zakladat nova plantaz, potinojena 
popolom vyt'ateho a spaleneho lesa. ' 

Hned'som si spomenul na tonu vyhodenych bananov 
v Bratislave, pozrel okoio seba na hojnosf sladuckeho 
a zdraveho ovocia, ktore opadavalo zo stromov, caka- 
lo na zjedenie vo vetkych misach a susilo sa ako zaso- 
ba na zimu, spomenul som si na hrozive nasledky klco- 
vania pralesov a znovu, v jednom jasnom okamihu 
som pochopil, tak ako uz vetakrat pred tym, zvratenosf 
sucasneho globalneho techno-industrialneho systemu. 

Spaf k prirode, spat k miestnym zdrojom, k ovociu, 
pre ktore netreba kicovaf pralesy, lietaf na lietadlach 
okolo celej planety, budovaf dialnice a riadif kamiony, 
spalovaf ropu, pouzivaf chemicke konzervac- 
ne latky... 

Dobrovofna skromnosf a jednoduchy, 
prirodzeny zivot je jedinou odpove- 
d'ou na absurdnu a 
tragickii situaciu, 
V ktorej sa 
dnesne fudstvo 
nachadza. 

Matiis Ritomsky 




SpoloCHOSf 




2opar faktov 
bonanoch: 

Banany sii najpredavanej- 
sim a najpopulamejsim ovo- 
cim na svete, rocny obrat pri 
ich predaji prekracuje 8 bilio- 
nov dolarov. Spolu s obilim, 
cukrom, kave a kakau patria k 
najdolezitejsim artiklom med- 
zinarodneho obchodu s potia- 
vinami. Europska iinia patri k 
najvacsim importerom bana- 
nov, na jej uzemi je skonzu- 
movanych skoro 40 % vset- 
kych bananov v celosvetovom 
obchode. Priemerny nemec 
skonzumuje rocne okolo 25 
kilogramov tohoto ovocia, 
sved 16,5 kg, obyvatef Sever- 
nej Ameriky asi 13 kilogra- 
mov, CO je dvakrat viae ako 
konzum jabik. 

V Europe sa vypestuje 
menej ako 20 % z mnozstva 
bananov, ktore sa tu skonzu- 
muje. 50 % sa dovaza z Latin- 
skej Ameriky, zvysok z Afriky 
a Karibiku, zvacsa z byvalych 
europskych kolonii, Obchod s 
banamni je v rukach nieko- 
fkvch nadnarodnych spoloc- 
nosti. najvacsou je americka 
Chiquita, ktora obclioduje asi 
s tretinou vseli-iych bananov 
na svetovom trhu. lined' za 
nou je spolocnosf Dole, ktora 
spolu s Chiquitou udavaju 
celosvetove ceny bananov. 
Tret'ou najvacsou spolocnos- 
t'ou je nadnarodna firma Del 
Monte. I^adnarodne spoloc- 
nosti vo vefkej miere vyuzi- 
vaju export z krajin Latinskej 
Ameriky a Afriky, kde priamo 
ovplyvnuju 60 % produkcie. 
Flantaze nadnarodnych spo- 
locnosti V Latinskej Amerike 
presatiuju rozlohu 5000 hek- 
tarov a naklady na produkciu 
sii tu velmi nizke - vd'aka niz- 
kym mzdam, obmadzenym 
pravam pracovnikov a bied- 
nym pracovnym podmien- 
kam. Pre Chiquitu pracuje asi 
45 000 zamestnancov, z toho 
vsak iba 7 000 pracuje v kra- 
jine, kde ma firma sidlo - v 
Spojenych statoch. Vacsinu 
tvori lacna pracovna sila v 
trefom svete. 

podta reportu 

Going 

Bananas, 

Ecologist, 

no.3/97 




V devedesiatych rokoch 20.storocia mnozstvo kon- 
vencnych vedcov uznalo, ze globalne oteplovanie je reali- 
tou. Organizacia spojenych narodov (OSfi) uviedia, ze pre 
zabezpecenie stability klimy je v celosvetovom meradle 
potrebna minimalna redukcia emisii CO2 o 60 %. Ak roz- 
delime zvysnych 40 % zo sucasnej produkcie emisii CO2 
medzi fudi zijiicich na Zemi, dostaneme cislo, ktore indi- 
kuje kofko CO2 



moze rocne vypro- 
dukovat kazdy z 
nas. ha vyjadrenie 
tejto hodnoty sa zaviedia jednotka 
nazvana Daub, pricom hranica trva- 
lej udrzatel'nosti sa pohybuje medzi 
5 az 10 daub-mi na osobu. Priemer- 
ne emisie na osobu v USA maju v 
siicasnosti hodnotu 97 daub-ov, vo 
Velkej Britanii 47, zatiaf co vacsina 
fudi na svete produkuje emisie pod 
hranicou 10 daub-ov. 

Moznost urcif pre kazdeho clove- 
ka limit spotreby fosilnych paliv a 
produkcie CO2 ma fascinovala 
prvykrat som videl doveryhodny a 
nespochybnitefny ukazovatef toho, ^^ 
kde lezi prah trvalej udrzatefnosti. ^ 



Nikto za nic nenesie vinu 




sej hfadaju niekoho, kdo by ich k znizeniu spotreby don- 
util. Je to cesta k rieseniu vedena akousi okfukou, ale to 
samo sebe nemusi byt zle. Ostatne, vefa kultur riesi veci 
podobnym sposobom - akymsi "okruznym riesenim." Otaz- 
kou vsakje, ci torn moze v tomto pripade fungovaf. Hovo- 
rim nie, a tu je vysvetlenie preco: 
Fo prve, v kolotoci produkcie a spotreby, je spotrebitef 

suciastkou, ktorii 
nemozno vyne- 
chaf. Ak jednotlivi 
WW^tJSSPS^' spotrebitelia pre- 

stanu spotrebovavat', nikto s tym 
nic nemoze urobit'. Priemysel sa 
moze snazif presvedcit' inych fudi, 
aby svoju spotrebu zvysili a vyrov- 
nali tak vzniknute straty, ale to 
sa vlastne snazi, tak ci onak. Inak 
je to V pripade ostatnych siicias- 
tok sukolia 'destrukcie, produkcie 
a spotreby" - skiiste napriklad 
odstranif jedneho destruktivneho 
vyrobcu a objavia sa dvaja novi. 
Inymi slovami - urcujucim fakto- 
rom je spotreba, nie produkcia. Aj 
keby cela vlada cez noc vymrela v 
dosledku neznamej choroby, ak 



Aky vhodnejsi a reprezentativnejsi ^i^|ljjk^J^i^MM^^'-JtjJiJl|MD^^^ nenastane zmena v popularnej 
indikator dopadu na zivotne Prostre-;'Mp^^-^^^£^/i<;y/,C^^i^A^^; ideologii, fudia si coskoro zvolia 
die mozno najsf, nez spotrebu fosil- ^^^^/^^^'^BH^<^^^Bi'^^4^*|KT\^H^-j takmer rovnakii vladu. 
nych paliv? x%.7«rv;i..ii~<,:\SF/.//^^^/C^.llC:.«.^..^..N-S?^ Za druhe, politici, 

Rozhodol som sa, ze Enviromcnatlisti potrebuju Obetnych barankOV reklamny prlemysel 

tieto fakty sii nieco co . viadu, pricmysel 3 nadnarodnc korporacie ^ biznismani nie su 



by mali I'udia vedief. Asi 

pred d\oina rokmi som \_\dal pr\u 

verziu letaku objashujiiceho problem 

spotreby C02 a limitu imosneho pre 

jednu osobu. Letak cerpal zo stiidii 

institiitu 0S11 - IFCC (Inter-govermen- 

tal Panel on Climate Change) a Global 

Commons Institute, ktore presne urci- 

li limit osobnej spotreby na kazdeho 

obyvatefa planety. V letaku sa kazdy clovek mohol dozve- 

diet', ako prispievaju bezne cinnosti (napr. pouzivanie pri- 

strojov, doprava atd'.) k produkcii CO2 a porovnaf svoje 

mnozstvo emisii CO2 s limitom trvalej udrzatefnosti. 

Popri torn, ako som siril tieto letaky, snazil som sa usi- 
lovne znizit moje vlastne emisie tak, aby sa vtesnali pod 
hranicu udrzatefnosti vypocitanu vyssie spomenutymi 
instituciami. l^achadzal som sa vsak vo vefmi zvlastnej 
pozicii. Friatelia enviromentalisti okolo mha ma od mojho 
usilia odhovarali a ja som sa medzi nimi zacal citif trochu 
neprijemne. Zacali mi vadif auta, ktore vlastnili protiauto- 
mobilovi kampanieri, rovnako ako medzinarodne letecke 
cesty priatefov, ktori chceli zastavit globalne otepfovanie. 

Ekologicke hnutie ma samozrejme odpoved'aj na tieto 
otazky: 

'Konzument nenesie vinu za svoje konzumovanie, pre- 
toze konzumentov je mnoho a ked'sa vina rozdeli medzi 
vsetkych, jednotlivec nemoze za nic. Vhodnejsie je hfadaf 
vinu medzi fud'mi, ktorych nie je tak vefa, a preto medzi 
nimi pripada na kazdeho vacsi podiel viny. Friemyselnici, 
manazeri, dodavatelia a obchodnici, su ti, na ktorych 
mozno zvalif vinu za stav zivotneho prostredia. A vlada je 
tiez vinna, pretoze nebrani fud'om, aby konzumovali, prie- 
mysefnikom, aby vyra-bali a obchodnikom, aby predavali.' 

A tak ekologovia pokojne konzumuju d'alej, a popri torn 
kritizujii vladu, priemysel a obchod. Pravdepodobne 
veria, ze ich slova budu mat vacsi vplyv, ako ich ciny, 
ktore su v rozpore s tym, co hovoria. Mamlesto toho, aby 
ako konzumenti znizili svoju destruktivnu spotrebu, rad- 



Aktii'isti za prava zvierat nejedia 
maso (aspoi) ti, ktorycii poznani), 
preco teda enviromentalisti nevidia 
nic zle na jazdeni autom alebo lie- 
tan i oiiolo sveta na dovolenku ? Ak 
chcu, aby bol svet zacliraneny, 
preco pokracujii vjeho niceni ? 



hlupi. Vedia to, co 
som ja naivne prehliadal pred tym, 
ako som zacal sirif letaky limitoch 
trvalej udrzatefnosti - chapu pokry- 
tectvo vo vyhlaseniach ekologov. 
Vedia, ze v skutocnosti skoro nikto, 
dokonca ani medzi samotnymi eko- 
logmi, nie je ochotny zif trvalo udr- 
zatefne, ak by to malo znamenaf 
obmedzif sa v uspokojovani svojich potrieb. To, co v sku- 
tocnosti kazdy chce, je najsf niekoho ineho, kto Je za 
vsetko vinny. Froducentom a politikom to vyhovuje a 
budii robit vsetko preto, aby to tak aj ostalo. Hnevliva 
retorika ekologov a hfadanie obetnych barankov pomaha 
odputaf pozornosf od jedineho skutocneho riesenia eko- 
logickych problemov dnesneho sveta - zasadneho znize- 
nia spotreby vsetkych obyvatel'ov bohatych krajin severu 
planety. 

Vefa enviromentalnych skupin kvoli vlastnej pohodl- 
nosti pristupilo na tiito hru. Skiisenosti ich naucili, ze pod- 
poru a sympatiu sirokych mas obyvatefstva ziskaju, iba ak 
budii hovorf to, co chcii fudia pocut'. Obycajny clovek 
nerad pocuje, ze on samotny, svojou spotrebou, pracou a 
peniazmi zapn'cihuje nicenie prirody a dava pozehnanie 
korporaciam a politikom. Fohodlnejsie je fudi naucif, ze 
za nicenie Zeme je zodpovedny vzdy niekto druhy - vlada, 
nadnarodne korporacie, kapitalizmus, globalizacia, zoz- 
nam vinnikov je dihy. 

Ekologicki aktivisti so zivotnym stylom, ktory mnohona- 
sobne prekracuje vsetky limity trvalej udrzatefnosti, tak 
mozu predstierat verejnosti, ze poznajii riesenia dnes- 
nych ekologickych problemov. 

Je to vlastne logicke a ocakavatefne, ze nasa ekologic- 
ky skorumpovana spolocnosf bude mat rovnako skorum- 
povane ekologicke hnutie. Mozno to mnohi z vas vedia uz 
davno, no pre mfia to je iiplne nove poznanie a nieco sku- 
tocne sokujuce. 

Do or Die - Voices from Earth First ! Ho. 7 




CI VI ll Z ACl A 



D 



POLITIKA - GLOBALPiE SCENARE 

Po dlhom case sa vynaraju na povrch rozne 
sucasne a minule presfapy a 'zapredanosti" moc- 
nych, ktorymi predavaju cele narody, staty, odvet- 
via a idei. Tak, ako sa stale jasnejsie javi to, ze 
revolucia vo vychodnom bloku nebola vlastne 
revoluciou, ale sucasfou globalnejsich programov 
a scenarov, postupne sa 

ukazuje, ze tieto iste ^^ 

scenare riadili aj vznik 

vychodneho bloku a 

jeho existenciu. Ked'sa 

teraz nebudeme zaobe- 

ra( tym, nakol'ko je 

pravda to, co sme sa 

ucili V skole (to si 

nechatne na inokedy), 

mozeme sa zamysliet 

nad tym, na aky ucel to 

mohlo sliizit a komu. Iste totiz je, ze nie prospe- 

chu rudstvu ako ceiku ani nejakym skvelym 

Ideam. Vyzera to skor na to, ze 

ucelom bolo odvedenie pozor- 

nosti verejnosti od skutocnych 

problemov a manipulacli, do 

ktorych 'demokratickii' verej- 

nost vmanipulovavala zapad- 

na oligarchia, teda vlady a 

ekonomicke spicky najsilnejsich 

mocnostl. Vsetko nasvedcuje 

tomu, ze pre tuto svetovu spicku (nadna- 

rodnu ollgarchiu) bolo nepredstavitefne vyhovuj- 

uce mat jasne definovaneho neprlateta, v mene 

boja proti ktoremu, by bolo legitimne pokracovat 

V rozsiahlom zbrojeni, zdvihani dan! a inych opat- 
reni na ochranu a obranu statu. Studena vojna, 
oznacovana dnes uz skor ako studeny mier, slii- 
zila skutocne najma zaujmom financnej a zbro- 
jarskej oligarchie. Dnes tento proces 
pokracuje umelyml vojenskymi kon- 
fliktmi pod roznymi zamienkami po 
celom svete. A plni to svoj ucel, ved'z 

historic vieme, kofko armad stratilo 
svoju moralku a pripravenost v dobe mieru a 
vieme, kotko dobrych vojvodcov predchadzalo 
tymto problemom obcasnymi vybojmi a pustose- 
nim. (Trening je trening) Ked' vsak tuto strategiu 
podpori aj verejnost, uz dopredu prichystana na 
podporu takehoto narodneho zaujmu, aj vyrob- 
covia zbrani, ktorym prinasa zisky, nie je o com 
d'alej vahat. Vsetci su spokojni! Jedine, ze by sa 
to nepacilo tym, na koho ukor sa tato inscenacia 
odohrava. Srbi, Iracania, Vietnamci, lenze o tom 
sa z tendencnych medii v Amerike nikto nedo- 
zvie. Kto vie, kedy pride na rad Timor, Kurdi, 
Severne Irsko, Slovensko alebo Rusko. 

Lenze, co mozeme do tej doby robit? Modlif 
sa? Foliticky bojovat? Bojovaf so samopalom v 
ruke? Bezmocne stiskat paste? Madavat? Zijrif? 
Fremysfat? Vyckavat? Burif sa? Chystaf revoliiciu? 
Alebo si zapchaf usi, zatvorit oci a tvarit sa, ze sa 
nie nedeje? Alebo si povedat, ze s tym nie 
nemozem urobit', alebo, TO uplne najlepsie, 
nechatsa uplne zmanipulovaf, veritzeje spravne 
TO, CO sa deje, ze je TO v prospech vsetkych fudi, 

V prospech celej planety. 

Tu by sa mal kazdy pristavit a uvedomif si, ze 
by sa mal riadif podfa svojho najlepsieho svedo- 
mia, tak, aby nezostal sebe, svojim defom ani 
vnucatam nie dlzny. Pre jedneho je lepsie spravaf 
sa tak, pre ineho onak. riajdolezitejsie je vsak 



mat' na pamati, uvedomif si ciel', ktory chceme 
dosiahnuf. Jeden mysli, ze pomoct svetu sa da 
tak (politickym bojom), iny inak (priamou akci- 
ou). Vsetky formy boja mi prichodia ako potreb- 
ne, postupuju pomaly spolu po celej sirke frontu 
a siria informacie potrebne na uvedomenie si 
tychto siivislosti. Focnuc I'ud'mi konzervatlvnymi 
az natvrdlymi, konciac svedomitymi a bystrymi 



pismo a zacali vytvarat statne iitvary) narastala 
pocetnost' populacie a postupne upadala rodova 
spolocnosf, vytvarali sa nabozenske systemy, 
podporujuce a podporovane svetskou mocou. 
Miektori knazi zacali zneuzivat svoje postavenie 
aj na nadobudanie svetskej moci a hmotneho 
nadbytku (mozno nemali dost' magickych schop- 
nosti). Taketo nieco, skiisme to nazvaf krizou, sa 
^..^ za 50 tisic rokov prav- 



HLADAAJIE SUVISLOSTI 

V najblizsom case by som sa chcel vo svojich clankoch venovat najpalcivej- 

sitn problemom dnesnej doby, najma tym, ktore mozu najvacsmi a najpodstat- 

nejsie ovplyvnit' nase zivoty a zivoty nasich deti. Medzi ne bezo sporu path 

financno-ekonomicka globalizacia presadzovana najvacsfmi a najmocnejsimi 

korporaciami a statmi sveta. Pokusme sa spolu nahliadnut' niektore siivislosti. 

#s% 




Kazdy 

potrebuje na 

svoje prebudenie - 

uvedomenie si ine pod- 

nety a prave tato sirka na to poniika a poskytuje 

moznosti. 



'/I'lij (m 



pru hiuri 



;f^/ 



yjfjjfii] 



',1112 Lly puizjjiijjja^ 
fijchsird Such 



UVEDOMOVAIME SI - AKO SA TO ZACALO 

Iludstvo si od davna uvedomovalo dolezitost 
uvedomenia a uvedomovania si. Mozno uz pred 
50 000 rokmi si I'udia vytvarali postupy a pradiva, 
ktore fungovali 

Pri ich dodrziavani hrali hiavnu ulohu urciti 
I'udia, so svojou vzdelanosfou, ustne teda prak- 
ticky predavanou cele pokolenia a spolocna 
vychova prebiehajuca v duchu hodnot spoloc- 
nosti. Ich postavenie bolo narocne, a preto sa 
nemohol jednym z nich staf len tak hoci kto, 
mohol to byt len clovek vzneseny, uvedomujuci 
si dolezitost a zodpovednosf svojho poslania a 
postavenia. Vyzera to tak, ze viera predchadzaju- 
cich pokoleni I'udstva v to, ze duchovne, a teda 
nematerialne veci, su pre cloveka dolezitejsie 
ako materialne, (ktore si mimochodom z tohto 
sveta nikto neodnesle) umoziiovala po dihe tisic- 
rocia vyznavat fud'om ine hodnoty, ako hromade- 
nie majetku a hmotneho blahobytu. Ludske telo 
povazovali za jedinu cast fudskej bytosti uzko pri- 
piitanu k materialnemu svetu. HIavne smerovanie 
rudi bolo orientovane do sveta hodnot a javov 
neprejavujucich sa okamzite a priamo (bezprost- 
redne) v materialnom svete. Systemom vychovy a 
viery sa stavali I'udia tym, cim boll. Pred priblizne 
34 tisic rokmi, (v dobe, ked' Tudia zacali pouzivat 



depodobne opakovalo 
mnohokrat, avsak az 
na pociatku modernej 
historie sa prevrhio do 
otvoreneho pokrytec- 
tva. Vznikali krafovstva 
a statne iitvary. Moc z 
riik fudi, ktori si zaslu- 
zili prirodzeny respekt, 

^ ich miidrosti a skuse- 

nosti (khazov) sa preniesia na kniezata, ktore uz 
svoju moc opieraju o ine 'nastro- 
je' (moci). V tomto obdobi vzni- 
kali zaklady systemov viery 
odiisnych od prirodzenej jed- 
noduchej viery rodovej spoloc- 
nosti, ktore vyustili do vzniku 
monoteistickych nabozenstiev. 
Tieto, ako sa neskor ukazalo, doka- 
zali Licinne prispiet k oviadaniu mas. 
Po prijati krestanstva Rimom za statne 
nabozenstvo sa zacala era nekonecneho zneuzi- 
vania vznesenych kresfanskych idei v prospech 
moci statu a cirkvi. Stat dokonale ovladal tud, cir- 
kev bohatia zo zaberania pody Tudi, co nedodrzo- 
vali jej zakony, na krizovych vypravach, a neskor 
aj na predavani odpustkov. Urcite obdobia poso- 
bila skor ako mafia - legalizovana moc, legalizo- 
vane nasilie. Prikladom, ktory nepotrebuje 
komentar, je 'svata' inkvizicia. Tymto brutalnym, 
nezastavitel'nym postupom nicenia pri- 
rodzenej viery a povodnych hodnot, 
dospelo fudstvo k jednej z najvacsich 
kriz, ktorej dosledky si dnes nevieme 
predstavif ani predvidaf. A tak sa 
stalo, ze I'udia prestali verif tomu, ze nehmotne 
'veci' maju na I'udsku bytosf vacsi dosah ako 
materialne. Bolo to kvoli neustalemu ozobraco- 
vaniu, zbedacovaniu, zotrocovaniu. Masysa zaca- 
li orientovat na materialne zisky a materialne 
zabezpecenie a casom (do dnes) uplne zabudii, 
ze to mohlo byt niekedy aj inak. Tym sa polozili 
zaklady neuveritel'nej premeny a uvofnenia naj- 
vacsieho (pudoveho) potencialu I'udstva - zavisti 
a nenavisti, ktore pramenia z nevedomosti. 
KAM TO DOSFELO 
Ma zaklade tychto podmienok dnes funguje 
trhovy mechanizmus neustalej nekorektnej siifa- 
ze, o ktorej ('ukocirovanie") kontrolu sa udajne 
snazi dnes uz prezity, voci nadnarodnemu tlaku 
bezmocny (ale nie bezbranny voci svojim obca- 
nom) stat. Ved' kazdemu mysliacemu cloveku je 
uz dnes jasne, ze neregulovany samohybny trh je 
(ako) stvoreny pre oviadanie spolocnosfami a 
osobnosfami, ktore poznaju zakonitosti jeho 
spravania sa a reagovania, a planovito ho "vyuzi- 
vaju'. na Zapade si uz nevedia najsf a pomeno- 
vaf tento problem, ktory trapi siicasny svet. My ho 
pozname pod nazvami kapitalizmus, vykorisfova- 
nie, triedny boj, stat ako organizovane nasilie, 
atd'. rievidia ho, nevedia ho identifikovaf, lebo su 
nauceni myslief v inych intenciach, v scheme 



CIV 



TTT 



r AC1 A 




dobry - zly, demokraticky - totalitny, slobodny - 
neslobodny. A dokazu tak postihnuf len jednu 
stranu mince, jednu rovinu problemu a jeho 
suvislosti. My to na rozdiel od nich vieme, dosf 
stne si preto vytrpeli, nas pohl'ad ide cez dva 
systemy. V tomto zmysle je politika, ktoru vedij 
kapilalisticke krajiny voci nasim, kontraproduk- 
tlvna k tomu, co chcii dosiahnuf. Dobre vedia, ze 
blahobyt z vacsiny z nas urobi poslusnych kon- 
zumentov, ale politika, ktoru voci nam vedii, 
sposobuje, ze blaliobyt tak faliko nedosiahneme. 
Preto im tak skoro poplatni nebudeme a optikou 
dvoch systemov budeme stale vidiet paraziticky 
system, ktory pouzivaju inak, ako demokraticky a 
spravodlivy, za ktory su nauceni ho povazovat'. 
RORENE SU V HANIFULACII 

Zaklady dnesnej manipulacie prostych I'udi 
zacali uz s prvymi panovnikmi, ktori si za 
pomoci krest'anstva upevnovali svoju moc a 
koncia dnes globalnou manipulaciou, ktora 
uz vyskusanymi sposobmi rozbija kreliky, 
tisicrocia budovany (sebestacny) system tra- ] 
dicnych spolocnosti vsade na svete. (vid 
Ladak) Mahradza ho (dovolim si ho nazvat') 
primitivnym, pudovym systemom umoznuju- 
cim obrovske zisky nadnarodnych spolocnosti, 
ktorych spicky vykazuju prijmy 100 az 120 
nasobne vyssie ako sii priemerne prijmy v danej 
spolocnosti. Moze to tvorit' aj milionnasobok prij- 
mov priemerneho pozemst'ana. Toto neuveritel'ne 
nerovnomerne rozlozenie prijmov, moznosti, 
informacii a prostriedkov umoznuje a zaroveti 
sposobuje formou zamlcovania ... vytvarat' taku 
obroiskii ne'.edoniost' a zaostalosf vacsej casti 
fudstva, akej sa nasni\alo ani v praveku. Ludia 
sj sice zahlcovani neuveritel'nym mnozstvom 
informacii, ale tie su len balastom zaberajiicim 
miesto V pamati. Vytvara sa tak nedozerny pries- 
tor pre tych, ktori s nim vedia narabat'. Zneuzi- 
vaju ho pre svoj zisky, ktore sit zaroven povod- 
com globalnych probiemov nasej spolocnej 
planety. 

COSI SA TOMU PRIECI 

Akesi podvedomie fudstva alebo 'Kolektivne 
vedomie' fudstva (ako ho nazyva Jung) vsak pri- 
rodzene vytvara zaklady akejsi protivahy proti 
(najma kulturnej) globalizacii. Stare kultiiry roz- 
nych stratenych a starych narodov a narodikov sa 
akoby odrazu zacinajii hlasif o svoje miesto na 
svete. Objavuju sa ako huby po dazdi. Zacinajii 
odhal'ovaf a rozvijaf prastary odkaz nadvazujuci 
na predchadzajiice desat' tisicrocia (duchovneho) 
vyvoja l'udst\a. i^ulty, nabozenstva a viery starych 
narodov ozi\aju, nachadzajii nasledovnikov a 
pomahajii dnesnym narodom v hfadani ciest k 
seba uvedomovaniu, seba hodnoteniu a casto 
zjednoteniu. Objavujii sa nadvaznosti na keltske 
tradicie, germanske, indianske, inuitske, vycho- 
do i zapado - slovanske obycaje (samanske, bud- 
histicke, taoisticke, alchymisticke tradicie). ria 
nasom iizemi sa mozeme stretniif tiez z mnohy- 
mi, hoci casto vef'mi povrchnymi snahami • smer- 
mi (cirkvami, skupinami) nasledujiicimi tieto tra- 
dicie. riajsilnejsou je vsak obroda starych 
slovanskych, slovienskych alebo slovenskych tra- 
dicii. (Mozeme si dovolit hovorit' o slovenskych 
tradiciach, nakolKo ich rovnako oznacujii aj slo- 
vinci/slovenci a rovnako ich oznacovali aj nasi 
spolocni predkovia slovieni/sloveni.) Ma zaklade 
ziveho odkazu zachovaneho kultiirou a prenese- 
neho tradiciou cez honzont pat'sto az tisic rokov. 



i odkazu dochovaneho v svetskych i cirkevnych 
zaznamoch, sa nam postupne dan nahliadaf do 
dob minulych, v ktorych zila celkom ina (duchov- 
na) kultiira. Pre dnesneho cloveka uz nepochopi- 
teFna kultura postavena na zakladoch viery v 
spravodlivost', miidrost a lasku, pohi^dajiica zbra- 
hami a pravdepodobne 1 (svetskym) bohatstvom. 
Viera nasich pradedov, ktori verili v miidrosf 
(moc) a pomoc starych stromov, hajov, studnici- 
ek a celej prirody sa zrkadlila v torn, ako rozvaz- 
ne hfadeli na to, co sa vokol deje. 




Starypribeh rozprava o muzovi, ktory had- 
zai naspat'do mora nieduzy, ktore na piaz 
vyvrliol priboj. Vide/ ho iny muz a pphovo- 
rilsamu: 'Mysh'tesi, le tak pre nieduzy aAo 
druh nieco zmenite?' A ten muz, co drzal 
prave jednu meduzu, hodilju spMdomora 
so slovamh 'Pre tuto som to zmenil. ' 



Jednoducha pravdivosf tejto viery vyzaruje z 
textu (dodnes zachovanej) piesne: 
Uz idii Sloveni, 
uz su pripraveni, 
victor ich nezlomi, 
zlato ich nezmeni. 
Tieto slova vyjadruju velKii miidrosf a skiise- 
nost s vecami podobnymi podfahnutiu bohatstvu 
a skorumpovaniu hodnot. 

MOZE TO VYUSTit V ... ? 

Vel'mi zvlastnu prichut' dostava v tychto siivis- 
lostiach ucenie R. Steinera,(antroposofia), v kto- 
rej rozvija bibliou inspirovanii teoriu o prirodze- 
nom upadku terajsej (hebrejsko - krest'anskej) 
civilizacie a jej sucasnych hodnot reprezentova- 
nych anglo-sasko-germanskou skupinou indoeu- 
ropskych narodov. Ma byt' nahradena obdobim, v 
ktorom chybajiice hodnoty nahradi slovanska pri- 
rodzenosf prinasajuca 'phiiladelphiu', "bratskii 
lasku' ako jednu z najdolezitejsich (mozno hod- 
not, darov, prosto toho, co siicastnej civilizacii 
chyba). Steiner hovori o postupnom, najma 
moralnom posune v hebrejskokresfanskej kultu- 
re, postupnom prichode chybajucich hodnot - 
ohniviek - suvislosti prave zo slovanskeho prost- 
redia. Predpoklada, ze tymto prestupnym - prelo- 
movym bodom bude prave Rakiisko, (bol Rakii- 
san) ale dnesni, neviem ci len ceski autori 
uvadzaju, ze to nebolo celkom presne a ide skor 



o Cechy, teda cast byvalej rakiiskej monarchic. 
V tejto suvislosti si myslim, ze Rakiisania mozu 
byt' skutocne pociatocnym stupiiom tohto proce- 
su preto, ze sii pravdepodobne neslovanskou 
krajinou s najvacsim podielom slovanskej krvi v 
Europe. Ze budii d'alej pokracovaf Cesi, tiez 
nebudeme spochybnovat preto, ze sa im neda 
upriet najvyraznejsie orientacia na Nemecko ako 
kultiirna, tak i politicka. Za d'alsich pokracovat'e- 
fov tejto cesty - nositefov pochodne radi pasujii 
slovenski autori Slovakov, ale myslim, ze tak ako 
na Slovincov/Slovencov, netreba zabudat popri 
Cechoch v rakuskej monarchii, tak na nich netre- 
ba zabudaf ani pri Slovakoch/Slovenoch. Zaro- 
ven sa tu objavuju d'alsie narody vychodnych a 
zapadnych Slovanov, Poliaci, Chorvati a Bulhari 
atd'. Fotom uz nasleduje Ukrajina, Bielorus a 
maticka Rus. Ale to uz je d'aleka budiicnost', a 
to uz sa bude iiloha Slovanstva pomaly, ale 
iste blizif ku kulminacii a pripravovaf tak pri- 
estor pre d'alsie obdobia vyvoja europskej 
civilizacie. 

AKO K TOMU PRICHAdZAME? 

Ako sa vsak dostavame k tomu, aby sme 
studovali a ozivovali slovienskii/slovanskii 
minulosf a jej predkresfansku tradiciu? Zacne- 
me postupne. Myslim, ze este v minulom storo- 
ci sa podanlo istemu sociologovi po prvykrat 
popisai vyvoj Tudstva a usporiadania spolocnosti 
podl'a zijiicich (prezivajucich) narodov. Medzi 
nimi boli uplne samozrejme indiani, do ktorych 
sa nasa kultura 'pustila' asi najneskor. Prisiel na 
mnoho zaujimavych veci, s ktorych dodnes cast' 
sociologie vychadza. Tak sa aj nam do povedo- 
mia (okrem majoviek) dostavajii indianske naro- 
dy ako posledni (prirodzene) zijiici zastupcovia 
'prirodnych narodov'. Meskor, ked' tato tema 
zacala prichadzat do mody, sa dozvedame nieco 
o Aborigincoch, povodnych obyvatefoch Australie 
a ich sposobe zivota v prirode. Filozofickym pod- 
kladom, ktori mnohi najdu na ceste hradania je 
prastare cinske ucenie - taoizmus, ktore vedie 
cloveka ku spontannemu prezivaniu a prejavova- 
niu prirodzenosti, pravdy a hlbokej Tudskej pod- 
staty. 

DOSTALI SME SA K ZAVERU 

Tieto kultury sa nam dnes javia ako deti, ich 
kresby veru sii ako kresby deti, nie su take vyzre- 
te, mozno i prezrete, ako nasa starniica "civiliza- 
cia'. Vedomejsi mozu vidief, ze uz zacina byt 
senilna, zacina zabiidaf na niektore mozne 
dosledky svojich cinov, a potom sa naramne 
cuduje, kto jej prekazky kladie pod nohy. Ba, 
vzapati ich tam znovu kladie, hoci vie, ze o chvi- 
ru tadiat znovu pqjde. Asi je uz prestarnuta a cho- 
rrava, nedovidi si hadam ani na koniec nosa. Ale 
pycha V nej zostala. Pycha na easy, kedy bola 
nositelKou pokroku, a ked' dnes uz nie je, pri- 
vlastiiuje si to, ze je jeho nositetkou sposobom 
jej vlastnym. My vsak vieme, coho je nositelkou, 
biedy a hiadu, novodobeho otroctva a nezbavite- 
I'nej zavislosti pre jednych a na druhej strane 
neslychaneho bohatstva pre inych. Co s nou uro- 
bime? Mozeme sa pokiisif najsf niektore suvis- 
losti a ... 

Robo Jankovich Kichtarsky 

niektore odvazne tvrdenia autora je mozne 
brat: len ako inspiraciu, neplatia pre vsetky kultii- 
ry bez vynimky. 

Ilustracia: Jarka Racayova 




Najrozsirenejsim pohfedom na problemati- 
ku alergii je ten, Ktory povazuje za pricinu alergie 
konkretny alergen vyvolavajiici alergicKu reakciu. 
Snahou je potom vyhniif sa styku s nirti, alebo 
aspoh utlmif alergicku reakciu. A tak sa vyhybame 
urcitym potravinam, odporuca sa v petovom obdo 
bi CO najmenej chodit' von, pouzivaju 
sa antialergicke materialy a v extrem- 
nom pripade sa napriklad vytinaju 
vzrastene topole, ktore predstavuju 
dost vefku cast zelene v Fetrzalke. 
Samozrejme, aj to je riesenie a ked' 
nie je naporudzi nic lepsie, je to pri- 
jemnejsie, nez alergicky zachvat. 

Zamieha sa tu ale nasledok s pricinou. Ma 
vine alergickej reakcie nie je samotny alergen, 
ktory je az na niektore cliemikalie iiplne beznou 
sucastou nasho prostredia alebo dokonca stravy. , 
Mali by sme sa skor pytat, co sposobilo neprime- 
ranij reakciu imunitneho systemu. Hlavnymi fak- 
tormi sposobujucimi bud' jeho oslabenie a 
naslednu nachylnostf na roznc ochorenia, alebo 
naopak, zvysenu precitlivenost sii: 

- znecistenie prostredia 

- strava 

- stres 

roznych cudzorodych latkach posobiacich 
na nas nepriaznivo, ci uz zo vzduchu, z vody alebo 
stravy, sa vie uz pomerne veta. Stale viae sa ale 
zacina hovorit aj o elektromagnetickom "zneciste- 
ni". Okrem vsadepritomnych radiovych a televiz- 
nych vlneni sme priamo zasahovani televiziou, 
pocitacom alebo mobilnym telefonom. Len postup- 
ne sa zaciname dozvedaf, co to robi s nasim telom, 
imunitou a psyctiikou. 

Inym vyznamnym faktorom je strava. A to nielen 
kvoli obsahu roznych neziaducich latok, ale aj 
kvoli samotnemu zastiipeniu roznych potravin. 
Dnesny trend polotovarov, rychleho obcerstvenia a 
energy drinkov, spolu s celkovo vefkym zastiipe- 
nim zivocisnych produktov, nasmu imunitnemu 
systemu prills nepomoze. 

Uz spominana strava odraza zrychleny zivotny 
styl. Fodpisuje sa na vzniku stresu. Aj ked' stres je 
V podstate prirodzena a v zasade neskodna reakcia 
organizmu na vynimocne podmienky, dlhodoby 
stres posobi znacne nepriaznivo. Mas organizmus, 
a s nim jeho imunitny system, je v podstate dlho- 
dobo V stave pohotovosti, a to ho podstatne rych- 
lejsie vycerpava. 

Fozrime sa teraz, kde sa najviac alergie preja- 
vuju. Su to hlavne dychacie organy a koza. Ak si 
pozveme na pomoc cinsku medicinu, zistime, ze 
vsetky tieto organy siivisia s okruhom pHica ■ 
hrube crevo (viae KZ c.5). Tu dostavame tretiu 
suvislosf alergii, a tou je zazivaci system. Ak ho 
dihodobo bombardujeme skodlivinami z nasej 
stravy a nedokaze sa dostatocne precistovaf, pre- 
javi sa to bud' problemami s dychacim iistrojen- 
stvom (co je ineho nadcha a kasef ako snaha o 
dostat skodliviny z tela), alebo roznymi vyrazkami a 
ekzemami. Preto by bolo ucinnejsie, nez skusat 
rozne masti proti ekzemom, upravK svoju stravu. 

Ak pojdeme este hibsie k jadru problemu, dosta- 
neme sa do sveta nasich emocii. Najprv si 
povedzme nieco o jeho fungovani a na pomoc si 
zavolame Kineziologiu s jej barometrom sprava- 
nia. Mapuje nase zakladne emocie a ukazuje suvis- 
lost! medzi nimi. 

na vedomej urovni pozname tieto zakladne 
dvojice emocii: 

FRIJATIE - AnTAQOniZMUS 

OCHOTA - HriEV 

ZAUJEM - MRZUTOSf (ODFOR) 



zbr AVi c 



Fo asi mesiaci sa urcite naladenie dostava do 
podvedomia a ovplyvhuje nase spravanie bez 
nasej vedomej kontroly. To sii vsetky spodne 
prudy, ktore sposobuju, ze sa casto cudujeme, ako 
sme to vobec reagovali. Dominaiitne su tieto emo- 
cie: 



10 



1 





Stavaju sajednym z najcastejsich ^ 

ochoreni hidi vo vyspelych krajinach. Vsak 

sa aj zarad'iije medzi civilizacne choroby. 

niektorou fonnou alergie dues trpi vyse 

stvrtina hidi. ilajznaincjsia je asi senna nad- 

ctia a na fni nadvazujiica astnia, i^Ienej 

zname , ale nie menej rozsirene, su rozne 

potrai'inove alergie a alergie na rozne che- 

micke latky. Vacslnou ani nevieme, preco 

sa nam zhorsuje stav koze, nieje nam 

dobre od zaliidka, alebo nas boli lilava. 

Otazkou vsak ostava, co s tym. Hazorov a 

roznycti liecebnycli metod s roznou ucin- 

nost'ouje mnolio. 



riADSEMIE - rtEFRlATELSTVO 

SEBAISTOTA - STRACH ZO STRATY 

ROVnOSt - ZlAL A FOCIT ViriY 

Fo asi siedmich rokoch sa urcite dominantne 
naladenie zacina prejavovaf na fyzickej urovni. 
Zakladnymi emociami sii: 

MALADEMIE - LAHOSTAJPiOSf 

JEDnOTA • ODLUCEniE 

A tu mame korene vsetkych zahadnych ochore- 
ni, ktore nas zacnu suzovaf. Ma zaklade nasho vnii- 
torneho naladenia si vyberame stravu, barlicky ako 
tabak, alkohol, drogy, prostredie a mdi, s ktorymi 
sa stykame. To sa potom zacne prejavovat na 
nasom zdravotnom stave. Takze pravdu majii 
sucastne aj ti, co tvrdia, ze choroby sii psychicke- 
ho povodu, ale aj ti, co tvrdia, ze za to moze zivo- 
tosprava a prostredie, v ktorom zijeme. Flati to 
podta vsetkeho aj o infekcnych ochoreniach. Co 
vieme o torn, preco sa niekto nakazi a preco iny 
nie? Len hygienou to asi nebude. O vplyvoch na 
imunitny system sme si uz nieco povedali. 

Ale vratme sa spat k alergiam. Kazda z dvojic 
emocii sa prejavuje v urcitej casti tela. Zaujem ■ 
Mrzutost (odpor) v hornej casti hrudnika (dycha- 



cie iistrojenstvo) a v dolnej casti brusnej dutiny 
(hrube crevo). A co ineho je vlastne alergicka 
reakcia, nez odpor a v konecnom dosledku 
skryta forma agresie. Mozete namietat, ze veFa 
fudi, ktori trpia alergiami, nie sii vobec agresivni. 
Ide vsak prave o potlacenu agresiu, ktora sa 
prejavuje na fyzickej urovni. A 
ked'ze sme tiito agresivitu vytlacili zo 
svojho vedomia, zacina sa prejavo- 
vaf neprimeranou reakciou tela na 
niektore bezne siicasti nasho prost- 
redia. Ak sa blizsie pozrieme, na co 
sme alergicki, mozeme postupne aj 
desifrovaf, co tieto latky predstavuju: 

Pel' - siivisi s rozmnozovanim a plodivou silou. 
riaznacuje teda rozpor v oblasti sexuality a jej 
potlacanie. 

Zvieracia srstf - ide tu hlavne o rozpory s pudo- 
vou, instinktivnou strankou nas samych a o potla- 
cenie zvieracej stranky nasho bytia. 

Macka - charaktcristicka je pre hu pritulnosf, 
poddajnosf, ale aj vypocitnvosf. Alergia naznacuje 
rozpor so zenskosfou a zenskou sexualitou. 

Fes - jeho spravanie Je ostrejsie a casto nesie 
znamky agresivity. Je tu teda rozpor s agresivitou v 
okoli, alebo tiez v konecnom dosledku s muznos- 
t'ou a muzskou formou sexuality. 

Kon - svojou zivelnosfou predstavuje hlavne 
pudovost a zivocisnosC v nas samotnych. 

Frach - inak povedane spina. Fredstavuje odpor 
k vsetkemu necistemu a temnemu naokolo, ale aj 
V nas samotnych. 

Clovek je teda alergicky na urcity druh travy, 
potravinu alebo zviera, ale v konecnom dosledku 
ide len o prejav precitlivenosti voci urcitej stranke 
svojho bytia, na urcitii formu spravania, alebo niek- 
toreho cloveka v jeho blizkosti. Casto sa podob- 
nym sposobom prejavujii rozne konflikty v rodine, 
praci a podobne. Moze to aj byf konflikt s urcitou 
spolocenskou skupinou alebo smerovanim spoloc- 
nosti. nevsimli ste si, ze medzi turfmi pohybujiici- 
mi sa okolo ekologickeho hnutia ma vetka cast pro- 
blem s chronickou nadchou alebo alergiou? 

Vo vseobecnosti ide o potlacanie urcitej stran- 
ky nas samotnych, ktorii povazujeme za "zlii", 
necistii a neprijatetnii. Stavame sa takto sice zdan- 
livo "lepsi", cistejsi, ale zaroven sa vzd'atujeme od 
reality, od skutocneho zivota. Fravidla a predstavy 
sa stavajii dolezitejsie, nez samotne zitie. Robime 
to ako jednotlivci, ale aj ako cela spolocnost. 
Freto sa niet co divif lastiiccmu poctu alergii. Mebo- 
lo by lepsie uprimne sa pozriet aj na svoje bytie v 
celej jeho sirke? Frijat aj nizsie zlozky svojej pri- 
rodzenosti, ktore nie sii v podstate az tak zle, ako 
sa nas snazi presvedcif nasa spolocnosf, nabozen- 
stvo, ideologia... A ked" postupne budeme zist'ovat, 
CO sa v nas skryva, mozeme aj zacat premieiiat 
tieto tienistejsie (inak povedane aj nezname) stran- 
ky na nieco, s cim budeme viae spokojni a co nam 
umozni lepsie zif. Je to asi obtiaznejsie, ako riesit 
alergiu liekmi, ale riesenie je trvale a postihuje pri- 
cinu. Majdeme pritom vacsie porozumenie so 
sebou samym, ako aj so svojim okolim. Mozeme 
rozmotat skryte problemy, ktore nam roky znepri- 
jemhovali zivot a skryto ovplyvnovali nase sprava- 
nie. Je to cesta casto bolestna, ale pritom oslo- 
bodzujiica. 

Moze nam pritom poinoct uz spominana kinezio- 
logia, konstitucna homeopatia, aktivizujuca samoli- 
eciace procesy, cinska medicina, systemovo riesia- 
ca energeticku nerovnovahu v tele 

a mnoho d'alsich technik. Najdolczitejsie je 
vsak nase odhodlanie pozriet sa aj na tieniste 
stranky seba sameho. 



11 



rbr Avi e 




"Echinacea ^urpurovd 

vorii obdobi. TImi aj 




Tato rastlina 
patrila k 
tradic- 
n y m 

lieciv- A 

k a m 
severo- 
americkych 
indianov. V lekar- 
nach dnes mozno dostat' via- 
cero druhov echinaceovych 
kvapiek a vyrobcovia na nich 
srubujiJ vsestranne ucinky tejto 
tajomnej rastliny. Ak si vsak 
najdete iny, u nas beznejsie pou- 
zivany nazov - rudbeclMa, hiavne 
zahradkarom svitne, ze je to 
vlastne vcelku bezna zahradna 
kvetina. Je to trvalka vysoka asi 
1 meter s purpurovymi kvetmi a 
jej semena dostat vo vacsine 
semenarskych obchodov. Zbicra 
sa hiavne koren (v jeseni), ale aj 
kvet a list (pocas kvitnutia). 

Jej liecive ucinky su naozaj 
vsestranne a dobre overene. 
tllavnym pofom jej posobnosti je 
vyrazne posiliiovanie imunity, 
ale tiez antibioticke ucinky, a to 
nielen proti bakteriam, ale aj 
proti niektorym virom. Pre tieto 
ucinky sa hodi napriklad ako pre- 
vencia, ale aj liecivo v chripko- 

na stres existuje okrem spo- 
malenia tempa zivota viacero 
podpornycli technik. Fla okamzite 
uvofnenie je ucinne pomalc 
hiboke dychanie a preorientova- 
nie sa od problemov na nieco pri- 
jemne a upokojujuce. Ma celkove 
uvolnenie je pre dusevne cin- 
nych rudi najucinnejsi pobyt v 
prirode, fyzicky pohyb a manu- 
aina praca. Z vlastnej skiisenosti 
zistujem, ze ked' sa mi uz zavara 
mozog, tak potrebujem ist niekde 
von, alebo sa previezt na bicykli. 
Mozete si povedat ze na to 
nemam cas, ved' preto mam ten 
stres. Lenze po takomto odreago- 
vani sa je aj vykonnost vyssia a 
hiavne je clovek pri praci pokoj- 
nejsi. Froti stresovo posobia aj 
potraviny s vysokym obsahom 
vitaminov skupiny B (kvasnice, 
obilne klicky, strukoviny...) 

Imunitny system mozeme 
tiez posilnif viacerymi prostried- 
kami. Vetmi ucinnou je Echina- 
cea purpurova, inak pestovana v 
zahradach ako rudbeckia (viae na 
vedtajsej strane). Takisto propo- 
lis iicinkuje na rozne zapaly, pod- 
poruje imunitny system a pri von- 
kajsom pouziti lieci niektore 
ekzemy a lupienku (zriedeny). 

Fomoct mozu tiez detoxikac- 



vnimanie boles 

ti. Osvedci- 

la sa aj pri 

zilnej nedo- 

,j ^ statocnosti • 

kfcovych zilach, 

' a to ako vniitorne, 

tak aj vonkajsie. Fri 

vonkajsom pouziti hoji rany. 

Mie je vhodne ju susit, a preto 
sa pouziva bud' cerstva alebo vo 
forme tinktiiry. Pripravime ju zo 
100 g korefiov (113 g kvetov, 
alebo 125 g listov) zaliatim 400 
g (asi 500 ml) liehu o koncentra- 
cii 60 - 65 %. riechame pri 
obcasnom pretriasani odstaf 7 
dni a na osmy tinktiiru scedime. 
V prevencii pouzivame dlhodobo 
rano na lacno 1 cajovu lyzicku. V 
chripkovom obdobi berieme 
este jednu lyzicku vecer. V pri- 
pade ochorenia berieme kazde 
tri liodiny jednu lyzicku prve tri 
dni, d'alsie tri dni 4krat denne a 
potom do uzdravenia 3krat 
denne. 

Zo skiisenosti v mojej rodine 

mozem naozaj potvrdit', ze dobre 

iicinkuje pri dihodobejsej chorra- 

vosti a castych prechladnutiach. 

Ondro Vegh 



ne kury. Cervena repa posilnu- 
je organizmus a posobi pri viace- 
rych octioreniach, vratane nado- 
rovych. Kiira trva 6 a viae tyzdiiov 
a pije sa 1/5-1/2 litra sfavy 
denne. ria organizmus posobi aj 
jablkova alebo hroznova kiira, 
Konzumuje sa 10 dni az 3 tyzdne 
asi 1 kg ovocia denne s obmed- 
zenim ostatnej stravy. Silny ocist- 
ny ucinok ma aj surova strava. 
Dokazane sii liecebne ucinky pri 
sirokom spektre ctiorob. 

Moznosti, ako zacaf robit nieco 
so svojou alergiou, je veta a na 
roznycti lirovniach. Je len na nas, 
ci chceme naozaj nieco pre seba 
(ale zaroven aj pre inych) urobif, 
alebo sa budeme spoliehat', ze 
bude nase problemy za nas riesit' 
niekto iny. 

OndreJ Vegh 

Zdroje: 

Mzovka zivota - J. Jonas 

Skryty vyznam nemoci 

- K. Tepperwein 
riemocjako cesta 

- T. Dethlefsen, R. Dahike 
Vecne zelene nadeje- 

- J, A. Zentrich, J. Jonas 

a mnoho inych bytosti, ktore su 
nam v kazdoni oliamziku napo- 
mocne, ak o to poziadanie... 




Ruza bo la oddavna povazovana za 

Dodnes nam ruze roznych farieb 

mozno zachytit' 

Samotne liecive posobenie ruze je 

vetmi siroke, ale pritom jemne ako ona 

sama. Zbierajii sa okvetne platky tma- 

vocevenej ruze a potom bielej ruze, 

ktora ma ale trochu ine posobenie. 

Ruzovy caj alebo este lepsie med posil- 

fiuje cinnosf pl'iic. Ako kloktadio je vyni- 

kaJLici pri bolesti- 

ach v krku, 

(azkej nadche, 

bronchi tid e. 

Posobi hojivo pri 

(azko sa liecia- 

cich zapaloch traviaceho 

ustrojenstva a pomaha — 

dat do poriadku crevnii 

mikrofloru. Fosilnuje tiez 

cinnosf pecene a napoma- 

hajej detoxikacii. Doka- 

ze pomocf aj pri nadmerne sil- 
nej menstruacii a 

mimomenstruacnom krvacani 
Blahodarne posobi aj na nervy. 
Pri vonkajsom pouziti ma dobry 
protireumaticky ucinok. VelKe 
pole posobnosti ma tiez v koz- 
metike, ci uz vo forme kiipe 
fov, obkladov alebo masti 
Vo forme vyplachov 
pomaha pri zapaloch a 
ilnave oci. 

Kvet cervenej ruze 
kombinujeme predovset- 
kym do zmesi na liecbu pece- 
ne, a to hiavne s korehom 
listom pupavy, s palinou, s vnafou a 
korehom cakanky. Biela ruza ma hiavne 
protiskleroticke ucinky a znizuje krvny 
tlak. Davame ju preto do zmesi na liec- 
bu ochoreni srdca, ciev a obehoveho 
ustrojenstva. 

Ruzovy med pripravime z 30 gramov 
susenych kvetov, ktore zaiejeme 250 
ml vody. Fo 24 hodinach ich scedime a 
vmiesame do 1 kg medu. Ruzovu mast 
pripravime rozvarenim rovnakeho 
hmotnostneho pomeru cerstvych 
korunnych platkov ruze a oleja zmiesa- 
neho s asi 1/3 vcelieho vosku. riecha- 
me asi tyzdeh v stuhnutom stave. 



Jeden z najusraclitilejsich livetov. 
Likiazuju svojou lirasou viae, alio 
vofnym o/<om. 

potom znovu rozvarime a scedime. 
Ruza nam ale prinasa d'aleko viae. 
Oddavna bola povazovana za kvetinu 
lasky. Darovat niekomu ruzu znamena- 
lo d'aleko viae, ako len milu pozornost. 
Bol to krasny vonkajsi prejav vnutorne- 
ho ciiu.,Fozrime sa vsak na celii rastli- 
nu. Jej stonka je 
drevita a tfnista a 
podobne tfniste su 
aj listy. Z tejto na 
pohtad a hiavne na 
dotyk nie moc pri- 
' vetivej rastliny vyrastajii 
nadherne kvety. Vyzaruje 
z nej posolstvo pre 
nas zivot. Vyborne to zobra- 
zuje aj symbol Rosenkru- 
cianov. Z kriza, ktory symbo- 
izuje nasu pozemskii existenciu a 
utrpenie s nou spojene, vyrasta 
kvet ruze, predstavujiici poznanie 
a lasku nadobudnutii nasim zivo- 
tom. rtejde o odmietanie 
nehostinnosti zivota, ale nao- 
pak, o jeho pine prezivanie a 
o krystalizaciu pokladov 
pocas neho nadobudnu- 
tych. Vedie nas k tomu, 
aby sme na konci zivota 
mohli povedaf, ze to 
stalo za to a aby vokol 
nas vyzarovala miidra 
laska skiiseneho cloveka. 
Ruza je vtelenim sil Slnka ozivujiicich 
nas pozemsky zivot a davajiicich mu 
zmysel. A ako majii jednotlive odrody 
ruze roznu farbu, tak aj prinasaju 
rozne aspekty lasky. Treba ich len v 
nich objavit. 

Skusme teda, ked'nabuduce uvidime 
ruzu, nielen pokochat sa pohtadom 
na hu, ale pozriet sa na hu aj nasim 
vniitornym pohtadom a preniknuf viae 
do jej tajomstiev, ktore by nam tak rada 
vyzradila, ak by sme o to mali zaujem. 
Alebo vo chvili, ked' sa nam bude zdaf 
zivot prills (azky, zavolaf Ducha ruze, 
aby nam pomohol naucit sa prezivat ho 
inak a pinsie. 




a, J/ 

t Sipovd ruza 



Aj tato diva, 
povodna odrod 
nam mnoho prinasa 
Jej plody - sipky pat 
ria k najbohatsim zdrojom vitaminu C. 
najlepsie sii ctrstve, pri jesennej 
vychadzke do prirody, lebo susenim sa 
vacsina vitaminu straca. 
Caj sa obvykle podava ako posilhujuci 
prostriedok. Ma tiez mocopudny lici- 
nok a pomaha aj pri fadvinovych a 
mocovych kamelioch. 
Z prezretych sipok zbavenych jadierok 
a chlpkov mozeme urobif kompot. 
Kratko ich povarime a dame do malych 



kompotovych poha- 
rov. Zaiejeme ich 
horiicim nalevom zlo- 
zenym z 3 dielov 
cukru a 2 dielov vody. Kompot sterili- 
zujeme 15 mimit pri teplote asi 80 °C. 
Sipkova ruza predstavuje tiez jeden z 
aspektov lasky. Je hou laska sebaobe- 
tujiica sa. Je to laska vykiipena cinom 
V prospech inych. Ako povodna ruza, 
ktora nevznikia zasahom cloveka, 
odraza prapovodnii kozmicku lasku, 
ktora priidi k nam na Zem z inych sve- 
tov. 

Ondro Vegh 




D.l.Y./zbrAvte 



12 




SyCinli^vycfi farBiv 

Ak sa rozhodncme znienif farbu loz- 
nych latok, textilii, viny, spagatov ci 
snurok, nemusime siahat' po chemic- 
kych farbach z obchodov. V prirodc 
najdenie mnozstvo rastlin, ktore 
poskytuju vyborne farbivo. 

Farbiaci kupef pripravinie tak, ze 
rastliny na farbenie posekame alebo 
rozdrvime a nechame na noc namo- 
cene vo vode, v ktorej budeme farbif. 
Bylin ma byf asi tofko, kofko je mate- 
rialu na farbenie. Fotom ich 1 az 3 
hodiny povarime pri teplote okolo 90 
stupiiov. Byliny vyberieme, nechame 
vychladnuf na teplotu ruky a namoci- 
me do nej predtym vypraty material, 
ktory cliceme nafarbif. 1 hodinu ho 
nechame namoceny a d'alsiu hodinu 
ho povarime na miernom ohni. 

Fotom nechame vodu vychiadnuf, 
material vyberieme, vyplachneme a 
nechame vysusif /nie na 
radiatore/.Sytejsiu a tmavsiu farbu 
dosiahneme, ak material pred namo- 
cenim do farbiaceho kupera nechame 
na hodinu namoceny v teplej vode s 
rozpustenou sotou a octom. Farbu 
ustalime tak ze prI vyplachovani far- 
beneho materialu pridame do vody 
ocot. 

Aktualne byliny na farbenie su 
napriklad: 

- bobule bazy clernej, ktore farbia 
na purpurovo, 

- supky z cervenej aj bielej cibule na 
horcicovo 

- supky nazbierane na zemi a skru- 
piny orecha na hnedo.listy na ble- 
dozlto 

- cerstva zelena rastlina kostihoja 
lekarskeho na zito 

- kvitnuce vrsky vratica obycajneho 
na horcicovozlto 

- koren tuzobnika brestoveho na 
ciemo 

- cervena repa na oranzovo 
Samozrejme mozno experimento- 

va( s roznymi inymi rastlinami ci plod- 
mi. 

Ma zaver je potrebne pripomeniit, 
ze rastlinne farbiva nefarbia syntetic- 
ke latky. 

milord 



illUW^I^I^ ■ [iecSa vlastnmi mocou 




Liecenie s pomocou vlastnej moci udivuje svojou 
ucinnost'ou a vsestrannosfou. Hovori sa o fiom uz v 
indickej knihe Damar Tantra, starej 5 tisic rokov. 
Moc sa v nej nazyva bozskym nektarom, ktory zaha- 
na choroby a starobu. Podra nej pitie vlastnej moci 
behom jedineho mesiaca vyiieci vset- 
ky choroby a ocisti telo. 

Vefkym privrzencom a propaga- 
torom mocovej teraple bol napri- 
klad aj indicky lekar a biolog Sast- 
ri, ktory sa v 75 - ti rokoch stal 
premierom Indie. Cely zivot veno- 
val stiidiu a odkryvaniu kastov- 
nych tajomstiev pouzivania moci 
pre udrzanie.zdravia. Sastri pre- 
hlasoval, ze vd'aka urinoterapii je 
10 krat menej ako ostatni, ale pra- 
cuje 10 krat viae. 

Hajvacsim propagatorom mocovej terapie moder- 
nej doby je anglicky lekar J.W.Armstrong, ktory vo 
svojej knihe 'Ziva voda" popisuje uspesne vyiiecenie 
aj tak fazkych chorob ako gangreny, tuberkuloza ci 
rakovina. S pomocou moci Armstrong liecil 40 tisic 
chorych a vacsinu z nich uspesne. 

Ked' Armstrong v miadosti ochorel na tuberkulozu, 
zacal na doporucenie lekarov vel'ajest'. Pribral 15 kg 
a dosta! naviac cukrovku. Zacali ho boliet' zuby a 
opuchal mu jazyk. Nemohol spaf a bol nervozny. 
Vtedy si Armstrong spomenul na slova z Biblie, kde 
sa hovori: 'Iba ten zije dlho, bez chorob, kdo sa 
nauci pit vlahu z vlastnej nadoby. Iba ten je schopny 
prejst piisfou.' Spomenul si tiez na otca, ktory na 
anglickom vidieku liecil zvierata tym, ze im daval pit 
ich vlastnu moc. Tymto sposobom vyiiecil aj vlastnu 
dceru, ktora ochorela na zaskrt. 



Ako urinoterapia funguje 

Moc sa vo vseobecnosti povazuje za nepotrebny ci 
dokonca skodlivy odpad z Fudskeho organizmu. Tato 
predstava ma vsak d'aleko od pravdy. S mocou vylu- 
cujeme mnozstvo liecivych latok, ktore produkuje 
nase telo prostrednictvom zliaz z vnutor- 
nym vyiucovanim a ktore sliizia na udr- 
zanie vnutornej rovnovahy a zdravia. 
Cast' tychto latok (ide o rozne hormony 
a protilatky) sa zuzitkuje v tele, velka 
cast sa vyplavuje z tela von prave 
mocou. Tieto latky davaju moci horkii 
prichuf, charakteristicky zapach a 
farbu. Ked' clovek vypije svoju vlastnu 
moc, hormony a protilatky sa cez sliz- 
nicu zaiudku a criev dostavaju do krvy 
a nasledne do celeho tela. Protilatky obsi- 
ahnute v moci tak opat posobia proti chorobam a 
posilnuju prirodzenu biologickii ochranu tela. Vd'aka 
hormonom a enzymom sa telo ocisfuje, zlepsuje sa 
vyiucovanie a travenie. 

Moc nemoze skodit' 

Moc sa sklada asi z 200 zloziek, z ktorych najvac- 
si vyznam pre liecebne iicinky majii aminokyseiiny, 
hormony a enzymy. Moc sa tvori z krvnej plazmy a 
ma podobne ziozenie ako ona. Kedze moc vznika z 
krvi, nemoze byfjedovata ani skodliva pre nas orga- 
nizmus. Keby bola skutocne jedovata, otravila by 
nas uz pri tom, ako sa vyiucuje v fadvinach a zhro- 
mazd'uje v mocovom mechiire. Vynimkou su urcite 
stavy organizmu, kedy sa v moci hromadia skodlive 
latky, ktore pri spatnom zavedeni do tela mozu 
sposobif nepriaznive reakcie ako napriklad vyrazky. 
Tieto reakcie vsak nesignalizuju otravu, ale ocistny 
proces tela zaneseneho jedmi a skodlivinami. 



Urinoterapia v pra?(i 

Urinoterapia znamena vzdy pouzitie vlastnej moci. 
Existujii dve zakladne kategorie: 

1) Vnutorne pouzitie od 1 pohara (2 del) denne az po vsetku 
moc vyiucenu behom ozdravneho procesu hiadovania 

2) Vonkajsie pouzitie moci na vtieranie do ran, na masaze a 
obklady zo specialne upravenej moci. 

Pri vnutornom pouziti moci sa pouziva 'stredna casf prvej 
rannej moci (v pociatocnom pramienku je prebytok zici, v posled- 
nom uz nie sii liecive latky). Pocas postu sa pouziva moc behom 
celeho dfia. Dolezite je prijimat dostatok tekutin (najlepsie cistej 
vody), vyhybat sa presolenej a korenenej strave, nadbytku biel- 
kovin a zivocisnym potravinam. Moc mozno prijimat pri liecbe 
urcitej choroby, alebo ako sucast celkoveho ozdravenia organiz- 
mu. 

Pri vonkajsom pouziti sa moc pouziva na liecenie ran, ustip- 
nuti hmyzom, opuchliny, infekcie, nadory, pliesne atd'. Pouziva sa 
odstata moc (Indovia odporucaju moc odstatu 36 hodin, dr.Ams- 
trong pouzival moc odstatu 5 az 7 dni - cim je moc starsia, tym 
viae amoniaku sa z nej uvofni a fahsie sa vstrebava do koze), 
ktora sa natiera na kozu, alebo priklada vo forme obkladov. 

Foki'a/' mate zaujem dozvediet sa viae o liecivycii licinkocti 
mod, zozente si nielitoru z tyctito liniziek: 
MUDr. Vilma Partykova: Urinoterapia ocami iekara 
Jiri Cingros: Sam sobe doktorem 
Jiri Cingros: Urinoterapie 



(Popof 



a moc 

rychia pomoc 
pri dezinfekcii ran 

Ludia, ktori zijii v prirode, bez vydo- 
bytkov modernej lekarskej vedy, 
dobre poznaju dezinfekcne a liecive 
iicinky cisteho drevneho popolu a 
vlastnej moci. Pri poraneniach, zle 
hojacich sa ranach, zapaloch a koz- 
nych infekciach sa osvedcil tento 
postup: Ranu alebo postihnute miesto 
najprv umyte vlastnou mocou. riechaj- 
te moc chvifu posobif, pripadne 
pockajte, kym sa na rane vytvori 
ochranna vrstva zrazenej krvi. Fotom 
ranu aj kozu okolo posypte cistym 
drevnym popolom. Drevny popol aj 
moc maju dezinfekcne iicinky a ury- 
chfuju hojenie ran. 

Drevny popol a moc sa mozu pouzi- 
vat aj vnutorne pri infekciach traviace- 
ho traktu, hnackach a crevnych obtia- 
zach. Drevny popol alebo moc mozno 
pouzit aj ako cistiace prostriedky, na 
umyvanie ruk, dezinfekciu rozneho 
druhu. 

spracoval MatCis 



13 



zahrada / D.I.Y. 




Dopestuj si 




svojc jedlo 



Treco prirodne melody pestomniaF 

Viicsina hidi ma vytvorenu predstavti o pode ajej vztahu k rast- 
//nam na za/dade iri/brmdc/i z/s/ianyc/i zo s/\o/y, masovo/iomim/- 
/^acnyc/i medii a stretavan/m sa s metodami trad/cne/io po/'no- 
/lospodarstva. 



Tato predstava je charaKterizovana nasledo- 
vnymi vyrokmi: 

- rastliny zijii z pbdy ; 

- horene rastlin sluzia na nasavanie vo vode roz- 
pustenych zivin: 

- rastliny pri svojom raste znizuju obsah zivin v 
pode. 

nakoiko je vsak tato predstava pravdiva, nakoiko 
je V sulade so skutocnym vzfahom rastlin k pode? 

Z hikdiska permakultury, t. j. budovania trvaio 
udrzateFnych tudskych sidiel, je poda okrajovou 
zonou. Machadza sa na rozhrani vzdusneho prostre- 
dia a prostredia pevnych homin. Vieme, ze najbo- 
hatsi zivot prebieha prave v okrajovych zdnach, pre- 
toze moze vyuzivaf pr\'ky z oboch prostredi. Zivot v 
pode vyuziva zo vzdusneho prostredia predovsetkym 
dusik a uhlik. Dalej sa do pody zo vzdusneho prost- 
redia dostava voda vo fomie zrazok a energia vo 
forme sinecneho ziarenia. Z prostredia pevnych hor- 
nin sa do pody dostavaju mineralne latky (napr. vap- 
nik, zelezo, fosfor, siai, stopove prvky). 

Dusik a ulilik sa do pody dostavaju prostrednic- 
tvom zivych rastlin na pode rastucich. Leguminozne 
rastliny (napr. d'atelina) v symbioze s podnymi bak- 
teriami viazu v pode az 600 kg dusika na ha (v 
auguste). Vicme, ze v rastlinach fotosyntezou vzni- 
kaju zluccniny uhiika. Malokto vsak vie, ze cast tych- 
to zliicenin (az 25%) vyiucujii rastliny korehrni do 
pody, kde z nich zijii bakterie. Takto 1 ha pody 
pokrj'tej trvalo rastlinami vyprodukuje za rok ai 70 
ton (slovoiTi: sedemdesiat ton) tiel baktirii a pod 
leguminoznimi rastlinami az dvojnasobok. Tento 
mikrobialny humus je najvyznamnejsim a nenahra- 
ditethym zdrojom lirodnosti pody (kto za rok privezie 
na pole 70 ton humusu pri tradicnom pofhohospo- 
darstve?). 

Bakterie v pode plnia vsak aj cfalsie 
funkcie. Pri rozmnozovani bakterii vznikajii anaerob- 
ne (bezkystikove) mikrozony, ktor6 vyznamne 
ovply\'nuju vyzivu a zdravy vyvoj rastlin. V tychto 
zonach sa meni trojmocne zelezo na dvojmocne, pri- 
com sa uvorhujii stopovi prvky silne elektricky via- 
zane na trojmocne zelezo, nitraty sa menia na amon- 
ne zluceniny dusika, co umoznuje vstrebavanie 
prvkov rastlinami. 

Skutocnosf je teda taka, ze rastliny nie- 
lenzc neodcerpav^u ziviny z pody, ale ich v nej 
naopak vytvarajii.. Rastliny korehrni nielen cerpaju 
z pody ziviny, ale prostrednictvom korehov odovz- 
davaju pode zluceniny vytvorene z prvkov vzdusne- 
ho prostredia, a tym iimozriuju, aby v pode prebie- 
hal bohaty zivot. A pozrime sa, z coho vznikaju 
rastliny. Hmota rastlin ma priblizne nasledovnu 
skladbu: 

- voda 75%; 

- uhlovodiky 20% 
■ dusik 2,5% 

- mineralne latky 2,5%. 

Frve tri ziozky, ktord spolu tvoria 97,5% hmoty 
rastlin, pochadzajii zo vzdusneho prostredia. Iba 
mineralne latky, ktore tvoria asi 2,5% hmoty rastlin, 
odcerpava rastlina z pody. Pritom mineralov je na 
zemi take mnozstvo, ze nema vobec zmysel hovorif 



ich vycerpani. Teda rastliny v skutocnosti rastu 
1.0 vzduchu, a pritom vytvarajii podu. 

Tradicne pottiohospodarske melody vychad- 
zaju z nezmy.selneho predsudku, ze ak chcenie 
pestovat' kulturne rastliny, tak miisime z pody najpri' 
odstranif vsetky ostatnfi rastliny a odstrahovaf ich 
pocas celeho vegetacniho obdobia. Robi sa to 
mechanicky (oranini a podobnynii sposobmi 'kulti- 
vacic" pody) a chemicky. Odstratiovanim rastlin sa 
odstrahuje zakladna podmienka pre zivot v pode a 
poda sa odkryva pne eroziu, odplavovanie a vysy- 
chanie. To je proti prirode a priroda sa tomu brani 
tym, ze sa snazi pokryf podu rastlinami. A tak rofnik 
vedie nekonecny a nezmyselny boj s prirodou 
odstraiiovanim 'buriny'. A cim iipornejsie vedie 
tento boj, cim dokonalcjsie prostriedky pouziva na 
odstrahovanie 'buriny", tym viae si skodi. Odstrane- 
nim rastlin z pody zabrani vy.ssie popisanym syner- 
gickym efektom vznikajiicim pri symbioze rastlin s 
bakteriami a vyslcdkom je strata urodnosti pody. 
Ziadne hnojenie nedokaze tuto stratu nahradif co do 
mnozstva. Chemick^ hnojiva nie su dostatocnou 
nahradou ani v rozsahu prvkov a kvalite. Rastliny v 
takejto pode nerastu zdravo a nie sii prirodzene 
odolne voci chorobam a skodcom, co sa riesi che- 
mickou ochranou, t. j. d'alsim nicenim zivota v pode 
chemickymi prostricdkami. Vysledkom su vysoke 
naklady, nizsia lirodnosf a predovsetkym nizsia kva- 
lita produkcie z hfadiska vyzivy a zdravia fudi pri zna- 
mych negativnych dopadoch na zivotne prostredie. 

Vsetky tieto negativa sa daju odstranif 
tym, ze prestaneme oral' a inak 'kultivovaC podu. 
Paradoxom je, ze si to nevyzaduje dodatocne nakla- 
dy, ale naopak tym usetrime naklady za 'kultivaciu' 
pody a nasledne za chemicke prostriedky proti buri- 
ne, na hnojenie a ochranu rastlin, pretoze takto 
pestovan^ rastliny budu rasf zdravo. A vysledkom 
bude nielen vyssia urorinosf pody, ale predovsetkym 
zdravsie potraviny bez negativnych dopadov na 
zivotne prostredie. Tak preco to tak nerobif? Preco 
by sme niali rastliny pestovat inak? niet preto jediny 
racionalny dovod - len tradicia a predsudky. 

/van Lobi/i 

Poid/te zdroje: 

/. Bonfi/s Marc. Wintenmzen und seine Fflan- 
zenp/iys/o/ogie nac/i der Fu/^uoka-Bonf/ls-Met/iode 
(oid/nel, 2000-0 /■/4. 

<http://pcrma!\u/tur.2012.org/pub/is/i/ng/bonf//s/in 
de.x./itm/> 

2. haze/ip Emilia. Synergistische Landw/rtsc/mft 
(online). 2000-0I-20, 
<iMp://peniml\u/tur.20i2.org,'pubiishing/synag/ind 
e\.html> 

3. fiatijr/ic/ic Landwirtsc/ia/i, (on/inej, 
</ittp://www:alteniativ.net/nahiedic/i/neuland/inde.\ 
.s/itm!> 

4. i'u/iuoka l^fasanobu: Rei'O/ucia j'ednej s/am/n-, 
IJvod do famuircenia prirodnou metddou, vyda/a 
/ladac/a Ze/ena a/teniat/va, vydanie /. Fiesfany 1996 
/son 80-85740-02-8 

5. tlollison BilL Slay Fteny Mia: Ovod do permakul- 
tury, vydala Femmkultura(CS), lydanie /. Heviica 
1999 isBfi 80-968 /32-0-X 



^otramy z ksov a lu(i 

Drien obycajny 

Dfin obecny ■ Cornus mas 

Rozlozity ker alebo mens! strom s niz- 
kou rozlozitou korunou. Hust6 okoli'ky 
drobnych jasnozltych kvetov sa objavia v 
marci az aprili, ovefa skor ako ilsty. V sep- 
tembri dozrievajii plody ■ podlhovaste 
karminovocervene kostkovice so zltkas- 
tou duzinou, 1-2 cm dlhe. Rastie na tep- 
lejsich miestach a vapencovej pode. U 
nas je zakonom chraneny, mozno zbierat 
len plody, ale casto rastie v parkoch. 

Zrele plody obsahuju vefa organickych 
kyselin, trieslovin a mineralnych latok, 
vefa vitaminu C. V tUdovom liecitefetve sa 
pouzivali proti zaludocnym chorobam a 
hnackam. 

Vyborne su kompotove zmesi z diiena 
a jablk, hrusiek, cucoriedok alebo Jara- 
bin, aj ako priloha k roznym jedlam. 
Mozeme z neho pripravovaf caj, dzem, 
sirup, sfavu. 

Hloh obycajny 

Hloh obecny - Crataegus oxycantha 

Ker s husto tmovitymi konarmi, laloc- 
natymi listami a neprijemne pachniiclmi 
bieloruzovymi vrcholikmi kvetov. Plody 
sii vajcovite cervene malvlce s prieme- 
rom asi 8 mm. Vyuzif mozeme aj hloh 
jednosemenny (C.monogyna). 

Hlohu sa dari vo vapencovltych 
podach, na okrajoch lesov, strafiach, 
medziach. Casto sa pestuje aj ako okras- 
na rastlina. 

Plody, ale aj kvety a listy obsahuju gly- 
kozoidy. Wore ovplyvnuju srdcovocievny 
system; v raalych davkach rozsirujii clevy 
a zlepsujii cinnost srdca. 

Kyslaste plody s bohatym obsahom 
roznych ucinnych latok mozeme jes( cer- 
stv6 alebo pouzif na pripravu peciva, kasf 
atd'. 

Krasovlas bezbylbvy 

Pupava bezlodyzna - Cariina acaulis 

Trvaca bylina s prizemnou ruzicou 
perovito zarezovych ostnato zubkova- 
nych listov a jednym vetkym plochym 
kvetnym ilboroni v strede, ktory ma po 
okraji svetle ostnato lupene podobnd 
drobnym listkom. Kvitne v juli az v sep- 
tembri. Rastie na sinecnych trivnatych 
plochach. 

Koreti obsahuje inulin, sillcu a mi 
latky. Podporuje vyiucovanie vody vo 
forme mocu a potu, a tak urychfuje meta- 
bolizmus a odburavanie odpadov z tela. 
Preto sa pouziva pri honickovitych choro- 
bach a zapaloch dychacich ciest. Podpo- 
ruje travenie a je vhodny pre diabetikov. 

Z rastliny vyberame s(avnat6, masitS 
lozko mladych kvetnych uborov, ktor6 
mozeme jesf v surovom stave, alebo roz- 
licne kuchynsky upravif. Mi sladkastu 
slabo orieskovu chuf, koren mdzeme 
pouzivaf podobne ako koren pupavy 
leliArskej (ako zeleninu do pollevok atp.) 

Fo/iracovanie v cblsom cis/e. 

Fodlci knOiy Fotraviny z lesov a a /uk 
JanP(Xace/, Stanis/av Muntag (/iova, 1991) 




TcHiA cisIa: B^ilVAMIC 



14 




da uchn}ch priec 
kach rebricKu veci, 
ktore podra mna 'nie sii 

V poriadku', je viera, ze 
sa Cudia stall mestskym 
druhoni, a ze to tak ma 
by( a neda sa to zmenil!. 
Mapriek tejto vierc, 99 
percent svojcj evolucie 
zil tionio sapiens v 
malych skupinach a 
kmenocli obklopeny 
tym, comu dnes ho\ori- 
me divocina. Zo zvysne- 
lio 1 peitcntavcfkuvac- 
sinu casu predstavuje 
obdobie, kedy snie zili 
\o vidieckycli iisadlosli- 
acii a malych sidlach 
obklopeny ch pnrodnoii 
krajinou. Z e\olucnej 
perspektivy su veM mestsKe celky 20. storocia 
nahloii odchylkou 

Ti, ktori uverili mestskej ideologii pova- 
zuju nas povod za nepodstatny a zvycajne 
tvrdia, ze: 

a) prosperujuca a demokraticka kultura nepo- 
trebtije stabilny a prosperujuci vidiek, 

b) sme dosf chytn na to, aby sine dokazali 
zabezpccif pre velkomestS dostatok jedia 
\ody, energic, materialu, bezpecnosti zamest 
nanosti zabavy a poiadit si s ich odpadom 

a robif toto xsetko trvalo udrzatcfne, 

c) mesta na rozdiel od vsetketio 
ostalneho na svete nemajii maxi- 
raalnu velHosl, ktorej prekroce- 
nim dochadza k upadku a vymiera- 
nlu, 

d) mestsky a primestsky zivot moze 
uspokojit vsefky Hidske potrcby, a 
nakoniec, ze 

e! Tudia nikdy nezmenia tento sposob 
mystenia 

Viera V rnestsku budiicnost cloveka 
vychadza z predpokladov , ze nasa evoUicna 
minulosf nema ziadny vplyv na sucasnost, a ze 
'priroda nckladie pasce neopatrnym druliom', 
ako to laz povedal biolog Robert Sinsticimcr. 

Mam na to trochu iny pohfad, ktory 
sa budem snazit pn'blizK. V prvoin 
rade musim upozornif na obrovsk6 
tempo, akym prebieha urbanizacia a 
akym sa fudia premlestnuju do mest- 
skych c^lkov. V Spojenycti Statoch, napriklad, v 
1950 roku ala polovica Americanov na vidiekii a 

V prirodnej krajine. V roku 1990 to bolo uz iba 
22 percent. V priebetiu 50 - tych rokov bude 
podfa odliadov polovica vsetkych lUdi na Zemi 
zif V mestach a tento trend bude pokracovat, az 
poWaf sa r vacslny fudstva nestanu mestske 
druliy. Co na tychto cislacli 'nie je v poriadku' ? 
Moie nieco zastavK, alebo dokonca zvratif trend 
stale vacsej urbanizacic ? 

Mozte sizostavif vlastny zoznam, moj vsak 
obsahHJe veci ako: 

- koniec cry, v ktorej mozu fudia spalovat lacne 
a neobnoviterne fosilne paliva a ignorovaf ekolo- 



.^i.^^.-. 



CmS7¥0 

m Bmmmsfr 






'i^c/pil'^m tiaudi ^soko hodnaUi,^l0ftf''tov^!"Dat sa zlakati- 

^^/77 br^ii^^sf^pnfifaJ/e^j^^fd'^g^^danh'yo umtcuju zivot hoLovfi 
^^'"^^dm^'z "beziadct^^rMiovamm z^wtfzu. VseiktJ sa kupujc Zi#/ 
tm'Iiez shUi^mJ potteb/'M zac&omnk priivdzenetio rjtmu mc<izl 
'^066(yu '$■ spotmpou, tytnu, ktotf tvon zaklad kaMeho dobriho sposoba 
W0¥Ota.,^^^sny Clovek zije z piknmia svcta^ sfti sa Ismfm pozlatkomm hata^ 
"i^j^ufdim, kt^r^ho j^imu hodnotouje pdjemny pocit z vimtnenia nove] v^l ' 



\ tl/^L/ .^^. ^ ^.M 



gitke dosledky - su to totiz lacnc fosiliic pali\a 
ktore umoznuju zivot 
vo vefkych mestach 

zranite- 
rnost 



\cfk>ch 

koncentro 

\ a n V c h 

p p u 1 a c 1 1 



epldemiami cho- 
rob (ako AIDS, Ebola, 



ISajviac problemov nam nerobi to, co nevieme. 
ale to, o com vieme, ze nieje v poriadku. " 

Will Rogers 



navrat virov tuberkulozy v novych odolnych for- 
mach, atd'.) 

- rozvratenle ekologickcj stability nasledkom 
odiesncnia, erozie pody, vymlcranla druhov, kli- 
matlckycfi zmlen, narastu ultrafialoveho zlarcnia, 
CO povedie k znizovaniu hojnosti prirodnych 
zdrojov, ktore mesta vyuzivaju 

■ neudrzatefnosf stability niiest po prekroceni 
urcilej hranice ich velkosti 

• zmena v myslcni ludi, ktori pochopia, ze zivot 
V malych mesteckach alebo na vidleku, je eko- 
nomlcky vyhodnejsl. 

Zoznam by raohol pohracovaC, ale kazdemu 



siidnemu cloveku 
musi byt'jasne, ze 
nit nemoze rast' 
do nekonecna, 
teda ani mesta. 

Podt'a mojho 

nazoru, niejeotaz- 

kou ci sa proces 

urbanizacie zvrati, 

ale kedy a ako k 

toniu dojde. Otaz- 

kou je, ci navrat 

ludi do vidieckych 

oblasti prebehne 

dobrovotne, roz- 

vazne spoiu s 

nadobiidanim 

potrebnych vedo- 

mosti a zrucnosti, 

alebo bude vyzerat' 

ako litek ekologic- 

kych utetencov Iwnajucich tak z niidze a niozno 

s pocltom sklamania. Ak by veike mnozstva I'udi 

zacali znovaosidtovaC vidiecku Ivajinu s arogan- 

ciou a bezohfadne, etekt na biologicku diverzitu 

a ekosystem by mohol byfdcvastujiici. Sucasne 

skuscnosti ekologickych utecencov v kraji- 

nach tretieho s\etd potvrdzuju tieto obavy. V 

sucjsnosti nem.i ziadna krajina zmysiiiphui 

stratcgiLi buduccho znovobyvania vldieka 

a pokial \icm ziadna krajina to nepova- 

zujc za nieco dolczlte. 

Vidiecka kultura v siicasnosti zani- 

ka Micst kdp by sa bolo mozne 

naucit zrucnosti a vedomosti nevy- 

hnutne na vybudovanie trvalo 

udrzatetnych vidieckych sidel, je 

vefmi nidlo. Dnesne skoly a univerzi- 

ty nepnpravuju studcntov na nie iii^, 

ako na mestsky zivot zavisly na fosil- 

nych palivach. Mapriek vsetkym kras- 

n\m reciaiii o kulturnej roznorodosti, 

skoly a unuerzitv su dnes predovset- 

kym .agcntami mestskej homogenizacie. 

tudi z miest, aj ludi z vidieka, vychovavame 

V skoldch ro\ nako ■ tak aby sa stall mestskymi 

ludmi, s niestbkvmi ziialosfami, chutami, mysle- 

nim a ocakavaniaini "Me v pripade, ze budiicnosf 

tudst\a bude pnnajmcnsom talt vidiecka ako 

mestska kde sa naucia mladi ludia 

to CO budu raz potrebovaf ? 

Mnozstvo doleiitych vedomosti a 
zrucnosti, uzitocnych pre vidiecky 
zivot sa straca. Co je vsak estc hor- 
sie, straca sa sposob myslenia, 
ktor6 dokaze tieto vedomosti a zrucnosti spojit' 
do fungujiiceho celku. Mysel, ktora vie spolu zla- 
dit vefa roznorodych veci, je cudzia speciaiistom 
dnesneho sveta. Je to mysef, ktora rozumie stav- 
bam, opravam, pestovaniu, lieceniu, remeslam, 
susedskym vzfahom, hudbe, improvizovaiiiu a 
rozpravaniu peknych pribehov. Jednoducho, 
cellstva mysef s rozlil'adom. 

A mladi fudia dnes potrebuju este viae ako 
toto - potrebuju prakticke vedomosti o prirode. 
Ak chceme zachovaf biologicku diverzitu, musi- 
me zachovaf povedomie o jej ddlezitosti. Infor- 
macie od fudi, ktori hovoria, akd je biodiverzita 
dolezita, ale nevedia, ako ich vJastny zivot na pri- 



15 



TcmA ^isIa: D\jV2vtiic 




rodnej roznorodosti zavisi, vefrni nepomozu. 
Druh poznania, ktory potrebujeme, vychadza iba 
z trpezlivclio a dihodobeho pozorovania a pocho- 
penia prirodnych procesov na urcitom niieste. 

Uzitocne poznanie, je ten druh poznania, ktory 
podporujcbiologickt'i rozinanitosf a rozsiruje 
'integritu, stabilitii a krasu' v krajinc obyvanej 
lUdmi. Je to poznanie. More vyviera z nadsenia 
pre Ivasu urciteho miesta, z nevytinutnosti zabez- 
pecovat si zivobytie na torn mieste a z poctiope- 
nia, ze biologicka rozmanltosf podporuje zivot v 
jelio pravom zmysle slova. nie jc to poznanie, 
ktore pocliadza z vedeckycli studii a odbornych 
projektov, ale z radostnilio a pokornetio sprav- 
covstva prirody. Je to prave tento druli poznania, 
ktory bude potrebny na vytvorenie ekologicl^elio 
komplexQ krajiny, ktory v sebe bude zahfiiaf 
dobre spravovanc farmy a lesy, divocinu, rozno- 
rode biotopy, obnovitefne zdroje energie, udrza- 
tefii^ technologic, nevyhnutne cesty a vidiecku 
ekonomiku priam s umeieckym citoin zasadenu 
do ekosystenui. 

Zrucnosti a vedomosti, potrcbne na vybudova- 
nic udrzateftiych vidieckych ekonomik, nie su v 
mnohom odlisni^ od tych, ktore budii potrebni 
na premenu miest v udrzatefnejsie tudske sidla. 
Tento projekt bude tiez vyzadovaf veta znalosti a 
skusenosti ziskanych zivotom s prirodou, ekolo- 
gickej predstavivosti a socialnej napaditosti. 
Mestske sidla potrebujti vacsiu biodlverzitu, viae 
mestskych fariem, zahrad, parkov, lesov a divo- 
kych miest. Otazkou zostava, kde tudia ziskaju 
potrebne vedomosti ? 

Odpoveddii mozc by( napriklad praca profeso- 
ra Michaela Hammni z Univerzity Rutgcr, ktory- 
zorganizoval prakticky mestsky zahradnicky pro- 
gram pre deti, dospievajucicli a starsich oby\'ate- 
tov V Mew tirunswick-u. Tento program je navrh- 
nuty tak, aby sa co najviac Hidi naucilo potrebne 
vedomosti o zahradniceni, kompostovani, pofno- 
hospodarstve. vyzive, ekologii a prianiom obcho- 
dovani a zaroven, aby prakticky pomohol komu- 
nite vo vnutri mesta ziskaf kontrolu nad 
vyznamnou castou svojej potravy. V pr\'om roku 
sa podarilo t'udbm zapojenym do programu vypc- 
stovaf si a samozasobif svoju komunitu 2,5 tona- 
mi cerstv^ho ovocia, zeieniny a bylin, pricom asi 
I tona bola poskytnuta detskym kuchyniam a 
vya-arovniam pre seniorov. Je to priklad hodny 
nasledovania v kazdorn meste. Ukazuje sposob, 
ako spojit'vzdelavanie deti a dospelych s praktic- 
kou pomocou a ziskavanim vedomosti na ozdra- 
venie mestskych sidicl. 

Pre svet, ktory' bude musief byt prinajmensom 
tak vidiecky, ako mestsky, bude pornohospodar- 
stvo stale viae dolezite, nie naopak, Britsky soci- 
olog, Raymond Williams to raz povedal takto: 

'Ak mmie prezit, musime roivinuta zvy- 
si( nasu pracu v potnohospodarstve. Vseo- 
becne zdietana rnyslienka o konci vidiecke- 
ho sveta Je iba abstrakcia..., ktora je v 
prianiom rozpore so vsetkyini cestami, kto- 
rymi mozeme zabezpecit svoju buducnost. 
Fraca v krajine bude v buducnosti rovnalw 
nevylvuitna ako v minulosti a zrejme dm 
d'alej, tyin viae dolezita. ' 

Podra clanku Davida W.Orr, Our Urban Future ?, 
Ecologist no.l. 1999 



kokkti vnc vcbomic a komviiiitvj 



Pokiarsa zameriame na otazku fudskcj potre- 
by druznosti a blahobytii, nemozno obisf feno- 
men synergic, ktory spontanne formoval pro- 
ces vytvarania historickej Tudskej spolocnosti. 
Synergiu typicku predovsetkym pre biologicke 
organizmy charakterizuje vyssia produktivita 
prostrednictvom symbiozy a vzajomncj spolu- 
prace, cim sa lisi od beznych racionalnych 
vzorcov umelych systimov. V zmysle synergic 
vysledkom siictu jeden plus jeden nie sii dva, 
ale tri, prip. i viae. Jednym z najvacsich 
objavov cloveka je pochopenic f"! 

dolezitosti spolupracc a z ncj .^-ij*"^ 

pramcniacej synergic, vd'aKa ■ ""/^^^ 

ktorej 
biolo- 
gicke 
bytosti 
lispes- 
n e 

porazajii entropiu a zdo- 
konal'uju sa (dues sa o -'^r^.^ 

tento princip vyrazne opieia ,,, t j 

permakultura). Praktickym pre- '''>.I^, '' 

javom tudskej spolupracc a syncr- .,„,; 

gie je osobna spolupraca I'udi s ich obklopuju- 
cou prirodou a vzajomna spolupraca I'udi 
medzi sebou, preto bola a Je najucinnejsfm 
prostriedkom na zabezpeccnic prezitia clove- 
ka. Synergia usti do kolektivncho vcdomia tudi, 
ktore je vysledkom spolupracc kolcktivu fudi a 
mnohych prvkov prostredia, v ktororn sa kolek- 
tiv nachadza. Jednym z nevyhnutnych predpo- 
kladov obnovenia fungujikich medzitudskych 
vazieb je nahradenie konkurencic ludskou spo- 
lupracou. V zaujmc zactiovania trvalo udrzatc- 
tnetio zivota zohrava princip synergic dolcziti'i 
rolu, pretozc reprezentuje princip spolupracc s 
prirodou a princip tvorby ludskcho svcta podl'a 
vzoru prirodnych ekosystemov. 

neschopnost spolocenskych systeniov 20. 
storocia realne dosiahnuf stanovenu tezu 
'urbanity', t.j. 'vyssie naplnenie I'udskcho zivo- 
ta' viedio iste skupiny I'udi k zakladaniu spolo- 
censtiev, nazyvanych 'komunity', Uvedeny 
nazov nepochadza zo slova "konu'ina' alebo 
"komunizmus', ale pochadza z anglickeho 
oznacenia "common unity' t.j. spolocna jedno- 
ta a oznacuje skupinu tudi dobrej vole snazia- 
cich sa o vybudovanie spolocenstva na zaklade 
spolupracc I'udi medzi sebou a spolupracc s 
prirodou bez ohfadu na ich sociainu a narod- 
nostnu prislusnosf, politick^ alebo nabozenske 
presvedccnie. Bola to zaroven reakcia na roz- 
bitie socialnych mcdzil'udskych vazieb spolo- 
censkych systcmov nasho storocia, ci uz v 
dosledku kapitalistickSho systemu ma,ximaliza- 
cie ziskov za kazdu cenu a z nej vyply'vajuceho 
individualizmu a konkurencie alebo komunis- 
tickych zaiTierov idcovo jednotnych mas s 
naslednym potieraiiim fudskej individuality a 
slobodnej vole. 

Zakladanie komunit prinieslo so sebou nie- 
len respekt k prirode ako takej a k jej prirod- 
zenym zakonitostiam, ale aj praktickti realiza- 
ciu v dnesnom ponati "trvalo udrzatetnych 
strategii". Snahy o znovuzavedenie spolupra- 
cujiiceho fudskdho spolocenstva sa opierali 
predovsetkym o princip synergic, ktorej povod- 
na historicka podoba bola nastlepena pricho- 



dom priemyslenej revoliicie, v dosledku ktorej 
sa z I'udi stala takmer len pracovna sila obslu- 
hujiica stroje a sliiziaca dominujucemu hospo- 
darskemu zameru maximalnej produkcie. 
Vysledkom tohto otroctva novodobeho cloveka 
je nielen realna podoba dnesnych sidiel so 
vsetkymi jej spominanymi dosledkami, ale aj 
zivotne podmienky a prostredie fudi. Movodo- 
ba spolocnosf odela I'udi do industrialneho 
satu, CO vicdio okrem vyraznej zmeny systemu 
zivotnych hodnot k rozbitiu tradicnych social- 
nych struktiir, predovsetkym rodinncho 
spolocenstva. Pasivita dnesneho clo- 
veka sa neprejavuje len utiahnu- 
tim sa 
d 

su kro- 
mia ako 
rcakcie 
na spo- 
locensky stres, ale aj stratou 
"■ schopnosti identifikovat' sa ako 

sucasf spolocenskeho i prirodneho 
■ ■ systemu a s tym suvisiacimi pravami 

a zavazkaini. 

Ciel'om komunit je a aJ v buducnosti bude 
poskytnut reainu alternativu k zlvotu si'icasnej 
spolocnosti, ktora evidentne nie je sctiopna 
zabezpecit sposob tudskej existencie, ktory by 
sa mohol oznacif ako pinohodnotny alebo trva- 
lo udrzatel'ny, pretozc celospolocensky zatial' 
nie je ochota k zmene systemu hodnot a 
sposobu zivota. Komunitny system realizovany 
od 60. rokov nasho storocia v krajinach zapad- 
ncj Europy, USA, .'\ustralii atd'. vyvinul prvky 
veduce k vyvazenej fudskej spolocnosti nielen 
poskytnutim priestoru pre skutocne Ridske 
potreby, ale systemom opatreni v oblasti hos- 
podarstva a spravy, podriadenfi ciefom "urbani- 
ty". Charakteristickou crtou komunltnych inlcia- 
tiv (ktore nemaju len podobu rnalych 
zaujmovych skupin, ale realizovali sa zatiafaj v 
okruhu sidiel, miest alebo dokonca regionov) 
je ich aktivizacia zdola, t.j. neboli iniciovane 
otlcialnytnii statnymi ani hospodarskymi struk- 
turami. Pocas v podstate uz niekol1\ych desat- 
roci sa podarilo zrealizovaf mnohe zivota- 
schopne a funkcne prvky komunltnych 
systemov ako napr. eticke koniunitne investi- 
cie, podnlkaiiie. obcliody a banky, bezpeiiazny 
LETS - system vymcny tovaru a sluzieb, pozem- 
kove trusty, lesy a zahrady, ekosidliska a eko- 
dediny postavene na zaklade ekologickych sta- 
vebnych postupov s centrami vyuzivajucimi 
ekologick6 technologic, s komunitnymi recyk- 
lacnymi strediskami atd". Zivot v eko-dedinach 
sa zaklada na spojeni a rozvijani aspektov 
duchovnosti, kultury, ekonomie a ekologie. 

Pozoruhodne je, ze mnohe origlnalne riese- 
nia a sposoby uplatnenia ekologickych pristu- 
pov V tvorbe a vystavbe sidiel spontanne reali- 
zovali v pomerne jednoduchych podmienkach 
komunit a v mnohych ohi'adoch svojou zivota- 
schopnostou predcili mnohe zo statnych fon- 
dov dotovanc a podporovane projekty, z kto- 
rych sa castokrat stall milzea alternatlvnych 
technologii. 

Eugen Hag}' 

ur}'vok z knihy 'Manual ekologickej vystav- 
by', vydala Pemiakultiira (CS) 




TTrn3^Ti$V^^B<lvT}^ic 



16 



] 






I Koc0(/nicke obudtia | 

nasi davni predkovia boll hocovnici a pred tym, nez sa iisadili, zacali obrabat m 
m pddu a stavatsi domy, b}vali v ohydliach, More sa dali Jednoducho prem/'est- M 
P /jovaf. Ones tiez zip fiidia, litoiym viae vy/iovuje zivot nepripiitany lijednemu ^ 
& miestu a namiesto staiydi domov upredriosthuju byvanie v obydliadi iitore sa m 
M daju podta potreby a ciiuti premiestnit Vsetci pozname cirkusafiov byvajucidi M 
P V maiingotliach a obytnydi pn'vesodi tento sposob zivota sa stal obKibeny aj ^ 
% medzi castou subtiukury najnm v zapadncj Europe. I^emozno vsafi povedat, ze m 
'm, by islo o nejalie el\ol(Xfidie byx'anie. kedze tento sposob zivota je v podstate M 
P naviazany na automobilo vi'i kultuni sucasnej industrialnej spolocnosti. || 

'§• Sii vsak aj tudia, ktori idu v navrate k prirode d'alej a znoviiobjavtijii Jedno- % 
M dudie obydlia pouzivane prirodnymi narodmi. niektori tudia ziju v taiiydito ^ 
P obydliadi pa cely rok a v nasoni podnebnom pasnie v nidi dokazu aj prezi ^ 
^1 movat. I^ledzi najznamejsie obydlie tolioto typu patri nepodiybne iiidiaiiske tee ^ 
'm pee. Vetmi prakticlic a stale viae pouzivane sii v sucasnosti tiez takzvane ben- ^ 
m deri inspirovane obydliami africkych nomadskych kmefiov. m 



Bender 




preto sa otvoreny ohcn dnu 

nerobi. Ma vykurovariic sa 

pouzivaju stare piecky s komi- 

nom vedenym von. Okrem 

jednoduchych benderov bez 

okien a so vstupom zakrytym 

plachtou, sa stavaju aj zlozitejsie 

ktore mozu mat rozne tvary, upc\ 

nene okna ci dokonca dvere. 



Obydlie 'bender' sa vefmi dobre osved- 
cilo V taboroch, ktori boii sucastou vetkej 
kampane proti- vystavbe diafnic v Anglic- 
ku. Byvanie v tychto obydliach sa mno- 
liym rud'om tak zapacilo, ze po skonceni 
taborov v nich ostavali zif d'alej. Jednodu- 
chy bender pripoinina tvarom eskymackc e 
Iglu - na kopulovitej konstrukcii vysokej 
1,5 az 2 metre, zostrojenej z ohybnych 
prutov, konarov a paiic, sii upevnenfe v 
niekotkych vrstvach nepremokave latky, 
autoplachty, celty, stare deky atd". V kopu- 
le zvacsa nie je otvor na unlkanie dymu. 




'Tahto vyzera najjednodudisia konstruk- 
cia bend era. Staci uz iba pokryt nepremo- 
kavym materialom a zo/inaC staril piec/ui 
na smetisku ale bo cez inzerat... ' 



Tee pee, povodne obydlie 
severoamerickych Indianov, 
je Stan prevereny mnoliymi 
generaciami a domyslcny do' 
najmensich detailov. Zakladom 
nepremokave platno, plachtovina 
alebo celta (povodne sa tee pee rob! 
li z bizdnich kozi) a konstrukcia, ktora' 
vznikne skrizenim dvanastlch dlhyeh, 
CO najrovnejsich a najhladsich dre 
venych tyci, dlhyeh podfa vysky 
pee 3 az 5 mctrov. Zakladna 
pee m^ kruhovy podorys 
uprostred stanu sa nachadza 
ohnisko, dyni unika dieroii 
vrchole tee pee, ktora je 
chranena proti daMu takz_ 
vanym "d'aMovym kr> 
torn". Pomocou zaves 
nych konstrukcii z 
rovnych konarov 
mozno vnutro % 
stanu dobre -lij-L. 



Tee pee 




vyuzif aj na ukladanie veci. V 

tee pee mozno byvaf po cely 

rok, zimovanie je vsak narocni 

na spotrebu dreva (udrzaf vnutro 

vyhriate znamena stale udrzovaf 

ohen). Vacsie tee pee moze posl^ytnuf 

litocisko viacerym rud'om (vide! som 

tee pee, v ktorom celkom pohodlne 

palo asi dvadsaf fudi). Priprava tyci a 

ba tee pee, so vsetkym to k tomu 

;itri, sa pri troche sikovnosti zvladne 

jcden d'en, pri cestovani sa zvac- 

prenasa iba plachta, ktora vazi 

lizne 20 kfl (samozrejme to 

do vell^ej miery zavisi od jeho 

vefkosti a pouziteho materi- 

u) a zbalenu ju mozno 

prevazaf aj na nosici na 

icykia 

5/01 cnski "indiani' 

na tabore 



StromoVe 



V radikalnych ekologickycli taboroch vytvaranie mies- 
ta a konninity, ktore su oKnanii do budiiceho sveta, v 
ktorom by sme si priali zit. Jediia z naj- 

krajsich 

skuseriosti z taboroveho zivota je byvanie na stromoch. 
V korunach stroniov, s nebesami nad hlavou, obklopeni 
pestnm znotom sa titimc b\t sucastou ekosystcmu 




inmii)^ 



ktoi-\ obyvamc nic iba 
jcho obtancanii Kazdc 
rano sa zobiidzaine s 
poht'adom na oblohu a 
citime sa, ako by sme 
stall na zelenych obia 
koch. Kazdu noc nAs 
uspava sumcnie listen 
Aktivisti \ Britanii 
prvykrat pouzili stro- 
move obydlia ako tak 
tiku branenia stromov 
pred spiienim v Piew 
castle roku 1993 
Odvtedy sa stromo\4 
obydlia stall prepraco- 





vanejsimi a (azko 
vypratatefnymi. 

Tak, ako nas 
boj odzrkadfujc 
boj nasich pred- 
chodcov a Mi na 
roznych miestach 
plan^ty, tak aj 
nase pribytky su 
zrkadlom minulos- 
ti a sucasnosti na 
inych miestach 
Zeme. Ha kazdom 
kontinente exis- 



17 



TcmA (JisIa: Di^vahic 




vbi^dtia 



tuju prirodne kultiir>' a rtidia zijiici na stromoch. V 
severnej Indii mnoho animistickycli ('vsetko co exis- 
tuje zije') knienov robi svoje pribytky v koriinach stro 
mov (obr.3 a 4). V Zapadnej Fapue (obr.2) a susednej 
Papue hovej Qiiinei 
Stromov^ obydlie 
slobodne obydlie 
schovaj ma vysoko 

V svojich konaroch 
Tak stastneho 
aky /en niozem by( 
Dom na zemi 
nie Je pre mna 
Pod so mnou 
budeme zit 

V korune stromu 

biseH monymniho autora 



(obi.7) ziji'i kmene v 
domoch, ktore vyze- 
raju ako hniezda 
obrovskych vtakov. 
Uzeniie dnesn(!:ho 
Fofeka, V dcivnej 
minulosti obyvali tiez 
kultury ziji'ice na stro- 
moch, ale do dnesne- 
ho casu sa zachovalo 
iba vefmi nialo prikla- 
dov takvchto obydli, 
Spomienkv na znot v 



stromoch sa k nam vra 
caju aj prostrednictvom 
mytov o rebeloch ako 
Robin Hood, riie je 
nahodOLi, ie v ninohych 
knihach mozno najsf 
utopicke opisy zivota na 
stromoch (napriklad To! 
kien, S.Donaldson). 
Dokonca v hviezdnych 
vojnach mozeme objavil! 
stromovu dedinu, ktora 




?.«:**» 




sa posta\ ila proti 
Vladnucej tech 
nologickcj risi 
MnohS dcti SI sta 
vaju stroniove 
obydlia \ kto 
rjch by\aju v lete 
(obr 5) najstai 
sie stromovd 
ob\dhe postage 
pre deti sa 
nachadza od 
roku 1 692 \ 
Shropshire 



'Epanic na 
strome pn/idia 
\ethe uspohojewe 
z pestrcho m ota 
naokolo iiditc 
jasteiichu splhaf 
po konaroch, 
rozny hm}z pat u 
k) Hniezdi tu 
niehotho \taAoi 
niehedy diaja spi 
eiajuduct-jeden 
zacne mclodiii, 
dniln ju dohonci ' 

To su slova 
Huglia Browna, ktory si s priatefoni v 70.rokoch 
zostrojil V amerike paf-urovriove stromove obydlie, 
aby sa vyiiol narukovaniu do armady a sluzbe vo Viet- 
name. (obr.l) 

pod fa Do or die no. 7 spracoval Natus 





"Earthship' (ang. Earth - Zem, ship ■ lod) zna- 
mena 'nezaviste plavidio", sebestacne obydlie pre 
tudske bytosti, ktore fungiije na sinko, victor a 
vodu a je postavene najma zo starych aiitomobi- 
lovych pneuniatik naplnenych zenioii a z pouzi- 
tych hiinikovych bandasiek. Toto obydlie ako 
prvy' navrhol a zostrojil Michael Reynold v Movom 
Mexiku, kde dnes stoji niekollso 



krasnych 'Zem- 
skych lodi". 
Spravy o Micha- 
clovej praci sa 
coskoro dostali do ^ 
roznych kiitov si eta 
a V tomto clankii \ani 
priblizime stavbu experi- 
mentalneho domii v Britanii 
kombiniije technologiii aiitomobilovych pneunia- 
tik s tradicnymi lokalnymi stavebnymi postiipini. 

The riew Bam field Center sa nachadza blizko 
Dorchester-u. tiajdete tu usadlost spojenu so stii- 
dijnyni centrom pre 8 az 10 rocnc deti, ktore sa 
specializiije na ozivovanie historic, zachovavanie 
tradicnych znalosti a vedomosti a vyucbu remesi- 
el. Ferniakultuma zahrada tu bola zaiozenii v 
roku 1992, kedy zacali aj prve prace na vytvore- 
ni lesnej zahrady. 

Pozemok sa nachadza na kopci, kde je hiavnou 
horninoii krieda. Fovodnym planom bolo vybu- 
dovanie obydlia cisto z ubijanej kriedy, tak ako to 
robili rudia v Dorches- 
ter! stovky rokov. S 
pomocou dobrovotni- 



kov som zacal na 

jeseh 1995 vykopava- 

nim kriedy z kopca. 

Meskor snie postavili z 

kriedy stenu as! meter 

vysokij, ale vlhke ang- 

licke pocasie sposobi- 

lo, ze stena praskla. 

Vtedy sine sa rozhodii 

skombinovaf tradicnu 

techniku s vyuzitim starych automobilovych 

pneumatik, ktore sme plnili kriedou. Takto sme 

zabezpecili lepsiu stabilitu stien. 

Pneuniatiky sme zhahali zadarmo v miestiiych 
garazach a auto opravovniach. Pri stavbe sme 
pneuniatiky ukladali ako tehly a kazdii sme napl- 
nili kriedou. Fla rohy sme potrebovali 'polovicne 
tehly', na co nam dobre posluzili pouiite plecho- 
ve bandasky od mlieka. Ked'boli steny vyssie ako 
meter, postavili sme kostru budovy, ktora muse- 
la byt dosf silna, aby uniesia strechu pokrytii 
zemou. Pouzili sme star6, ale zachovale tetegraf- 
ne stipy. Tri stipy podopierali kazdu bocnii stenu 
a dSilsie tri podopierali strechu v prostriedku 
obydlia. Ma stipoch drzaii tramy - jeden stredovy 
a dva pri bocnych stenach. Bocne tramy boli 
zapustene trochu nizsie, cim strecha dostala 
mierny spad na strany, tak aby niohla odtekaf 
dazcfovii voda, ale aby zaroveii zo strechy nezmy- 
valo zeniinu.. 

V novembri 1995 bola zem vhka a blatova - 
idealna pre privolanie stada krav, ktore nam 
darovali kravince - kvalitny, dobre lepiaci maleri- 



'^JW*, 




al, ktor)' po zmiesani s blatom sliizil na omietnu- 
tie stien. Po dokonceni tejto prace sme zacali s 
pribijanim strechy. Fouzivali sme drevene dosky, 
ktore sme ziskali zo zbi'iranej budovy. Strecha 
bola dostatocne ven«, aby chranila steny pred 
vplyvom pocasia. Ma celnej strane presahovala 
stena presne totko, aby zachytavala luce letniho 
sinka a zaroveh umoznovala zimnym 



sinecnyni liicom ohri- 
evat' prednii stenu - 
to nam pomohlo 
zachovavaf chlad v 
lete a tepio v zime. 
Dilemou pre mna bolo, 
<)ko lyriesif vodu-nepriepust- 
^ ne pokrytie strechy. Mojim zame- 

rom bolo pouzif cisto recyklovanfi materialy 
na stavbu celeho domu. Makoniec som sa vsak 
rozhodol, ze ochrana pred vodou je natoiko dole- 
zita, ze nebude na skodu investovaf do pevnej 
izolacnej vrstvy i kaucuku, ktoru sme umiestnili 
na strechu. Vrchnu vrstvu strechy sme nakoniec 
vytvorili z pody, do ktorej sme vysadili jahody, 
bylinky a divoke kvety. 

Cele obydlie je orientovane na juh, na prednej 
stene su zasadene zrecyklovane okna a dvere. 
Pec bola postavena zo starych tehal, zasadena do 
diery v stene s kominom prechadzajiicim stenou 
a ustiacim na streche. HIinena podlaha bola 
dokladne udupana, vyrovnana a potom pokryta 
starymi ocistenymi 
tehlami. 

Cele obydlie som 
postavil za tri mesiace 
s pomocou dvoch dob- 
rovoftiikov. So vsetky- 
mi vydavkami ma 
naklady na jeho stavbu 
sysli na 500 libier. 
Dnes poskytuje pristre- 
sok, priestor na rozne 
aktivity a skladisko pre 
dielne. Hinuly rok sme 
do neho zaviedii aj elektrinu ziskavanu zo sInka 
a vetra. 

podta cLinku rievilla Dear z Femiaculture 
magazine flo. 15 prelozii l^laius 

The ISew Barn Centre Je otrorene pre verej- 
nost, kontaktje: 

The Hew Bam Field Centre, Bardfoed Peverall, 
Dorchester, Dorset DT2 9SD 

VydavateMvo Permanent Publications pon- 
uka kniinu serin s praktickymi radami afio stavat 
sebestacne budovy s pouzitim recyklovanych 
materialov, ako pouiite pneumatiky a plecliove 
bandasky. 
Earthsliip - how to Build your own 
Earthship - Systems and components 
Earthsliip ■ Evolution Beyond Economics 
kazda z nich stoji 1 7 libier a objednatsiju 
moiete na adresei 
Feniianent Fublications, 
Hyden House Ltd., Little fiyden Lin 
Clanfield Hampshire FO8 0RU, Uli 



TcmA cisIa: Bv^vAviie 



18 



lAK 



INEPOTREBUJEME EINERGII ALE SLUZBY 

V bytech a rodinnych domech (t.j. v domacnostech) se 
spotfebovava pomerne veike mnozstvi enercjie (pfiblizne 
30 "A z celkovc spotreby energie ). Je dobfc znamo, ze 
pfevazna cast spotfebovane enercjie sc ziskava z fosil- 
ni'ch paliv ci jadernych elektraren, coz je z hlediska zivot- 
niho prostfedi znacne nepfiznive. Je take zcelajasne, ze 
nepotfebujeme 
enertjii jako tako- 
vou - potfebujeme 
"sluzby', ktere nam 
energie poskytuje 

t.j. teplo a svetio v byte, chladno v led- 
nici, fungujici domaci spotrebice atd. 
Lze. diskutovat o torn, jake minimalni 
mnozstvi energie je na zajisteni chodu domacnosti 
nezbytne, Jiste vsak je, ze soucasna spotr'eba je neu- 
merne vysoka a ze je mnoho moznosti, jakji snizit a pfi 
tom zachovat (nebo dokonce zvysit) komfort bydleni. 
SETRIT LZE I ZADARIMO 

Soustfedime se na nektera jednoduciia a relativne 
levna opati'eni, jejichz realizace je v silach vetsiny iidi. 
Memusi jit vzdy jen o iispory energie. Mahrazeni cast! 
spotrebovane energie - napf'iklad energii slunecni - je z 
hlediska zivotniho prostfedi stejne pfinosne. Mnoha 
velmi licinna opatfeni, ktera jsou casto zadarmo, nema- 
ji technicky charakter a jsou spise malymi zmcnami 
zivotniho stylu a navyku. 



SNADNO SETRIT ENERGII 
V DOMACNOSTI? 



EINERGETICKA IINVENTURA 

SLEDOVArii SPOTREBY Mez .se zacncme zabyvat jcdnotlivymi moznostmi 
lispor, je dobre se podivat blize, na co vlastnc energii v domacnosti spotfe- 
bovavame. i^a obrazku je videt rozdeleni spotreby energie v domacnosti (1). 
Ffi vynalozeni urciteho iisilije mozno zjistit, jakaje spotfeba energie na vyta- 
peni, ohfev vody a na provoz elektrickych spotr'ebicu pro vasi konkretni 
domacnost (staci mesicne, ci jestc lepe tydne zaznamenavat spotfebu vody, 

plynu, elektfiny 

a tepla). Je to 

velmi uzitecne 

pro urceni vyzna- 

mu jednotlivych 

uspornych opatfeni a pro pozdejsi 

posouzeni jejich pfinosu. 

EFEKT OPATRErsi Protoze pro 

provadcni u.spornych opatfeni mame k dispozici jen urcite mnozstvi pro- 

stfedkii (penize a cas) je nutne sc pfcdnoslnc soiistfedit na opatfeni, ktera 

pfinesou relativne velky efekt vzhledcm k vynalozenym nakladiim. 

SPOTREBA DOMACNOSTI Z obrazku jasne vyplyva, ze nejvice energie se 
spotfebuje na vytapeni a ohfev vody, eventuelne je.ste na vafeni; do techto 
oblasti bychom tedy meli zamefit svou pozornost nejdfive. I^aproti tomu je 
okamzite videt, ze nahrada zarovek oblibenymi kompaktnimi zafivkami 
zasadnim zpijsobem spotfebu energie v domacnosti neovlivni. To nezname- 
na, ze bychom o ni nemeli uvazovat. Jde jen o to, abychom si uvedomili 
vsechny souvislosti. 

VYTAPErNI Spotfeba energie na vytapeni je v rozhodujici mire urcovana 
tepelnyml ztratami danneho bytu ci domu a v men.si mifc pak vytapeclm 
systemem a zivotnim stylem obyvatel. 



Fodily tepelnych ztrat ruzny- 
mi castmi stavebni konstrukce prCi- 
merneho rodinneho domu a bytu ve 
vicebytovem dome jsou uvedeny v 
tabulce. Fomer tepelnych ztrat jcdnot- 
livymi castmi znatelne zavisi na tvaru 
domu a relativni velikosti oken. 

tepelnA pohoda 

Tepelna pohoda je diilezitejsi nez 

namefena teplota. Fokud mate v mist- 

nosti 25oC a zebou vas nohy od stu- 

dene podlahy, pak se urcite necitite dobfe. Ma 

tepejnou pohodu maji dulezity vliv i vikost vzdu- 

chu nebo barva interieru. V mistnosti s cervenymi 

zavesy je pocitove tepleji nez v modrem salonku. 

VLHKOST VZDUCHU V mistnosti s vlh- 

kosti vzduchu mensi nez 30 % je k dosazeni stej- 
neho pocitu tepla potfeba dosahnout o 2oC vyssi 
teploty nez v mistnosti s 60 % vlhkosti. Vlhkost se 
da snadno zvysit pomoci pokojovych kvetin nebo 
jednoduchych vyparniku na radiatory. liic se vsak 
nema pfehanet. Fokud vlhkost pfekroci 70 % 
hrozi vznik piisni a vlhnuti zdiva. 

OKNA 

Ffestoze je plocha oken podstatne mensi nez 
plocha sten unika tudy znacne mnozstvi tepla a 
proto je vhodne zacit se snizovanim ztrat prave 
zde. 

Teplo unika oknem tfemi zpusoby : 

- infiltraci 

- konvekci 
-radiaci 

INFILTRACE 

TESlSEWi OKEN (oknem 'tahne'); tento unik 
tepla je zvlaste znatelny pfi vetmem pocasi a 
nekdy se projevuje i pohybem zaclon na oknech. 
V soucasne dobe existuje cela fada tesnicich 



Moznosti omezeni tepelnych ztrat domu 





Rodinny dom 


Byt 


iOkna a dvere 


30-40 % 


40-50 % 


lObvodove steny 


20-30 % 


30 -40 % 


1 Strop a strecha 


15-20 % 


5-8 % 


IPodlaha a pivnica 


5-10 % 


4-6 % 



materialii, kterymi lze okna a dvefe zatesnit a tak 
infiltraci podstatne snizit. Zfejme nejvhodnejsi 
jsou tesneni ukladana do vyfrezovane drazky (nej- 
casteji ze silikonu), ktera maji diouhou zivotnost a 
nevadi jim ani ruzna sifka spary. I s montazi stoji 
kolem 25 Kc/m. Levnejsi jsou nalepovaci pasky v 
cene od 7 Kc/m, ktere ale maji podstatne kratsi 
zivotnost. Samozfejme, ze lze pouzit i klasicky 
kovotes. Pro spodky dvefi existuji nejriiznejsi tes- 
nici pasky a listy. V nekterych pfipadech jsou 
netesnosti i mezi ramem okna a zdi; ty je mozne 
zatesnit nejakym trvale plastickym tmelem. 

VETRAnI Snizeni infiltrace po zates- 

neni je velmi vyrazne a investice se zaplati zpravi- 
dla do 1-2 rokij . Je vsak tfeba pamatovat na to, 
ze V mistnostech, kde jsou lideje tfeba zajistit pfi- 
mefene vetrani; nejjednodussi je vzdy po 1-2 hod 
kratce vyvetrat priivanem; vzduch ma jen malou 
tepelnou kapacitu a pfi rychlem vetrani nedojde 
ke znatelnemu ochlazeni sten. Lze fici, ze nejvet- 
sich ijspor dosahneme zatesnenim v tech mist- 
nostech, kde se vetra malokdy a nejmensich 
uspor tarn, kde je tfeba vetrat intenzivne. 

ROIWEKCE 

IZOLACrd dvojskla a TROJSKLA V 

okne neizoluje sklo, ale vrstva vzduchu pfi jeho 
povrchu. Cim vice techto vrstev mame, tim mensi 
je celkovy prustup tepla oknem. Dvojite zasklene 



okno ztraci 2,5x mene tepla nez 
jednoduche a trojite okno ijia ztra- 
tu asi 2/3 hodnoty pro okno jed- 
noduche. Ve vetsine pfipadii lze 
pfidat daisi tabuli skia na stavajici 
okno a snizit tak jeho tepelnou 
ztratu. Ha nasem trhu existuje 
nekolik typii ramecku pro tento 
ucel. 

RADFACE 

ZAVES NA NOC Teplo se mezi mistnosti a 
sklem okna a mezi vnitfnim a vnejsim oknem pfe- 
nasi tez radiaci (diouhovlnym infracervenym zafe- 
nim, tepelnym salanim); tento pfenos tepla pfispi- 
va k tepelne ztrate okna sice o neco mene nez 
konvekce, pfesto je vyznamny. Hejlacinejsim pro- 
stfedkem je zatahovani zavesii hned, jakmile se 
setmi. Fozor vsak na velmi casty nesvar, kdyz 
zaves ci zaclona iiplne zakryvaji topeni. 

FOUZivANl ROLET A ZALUZII Tepelnou ztratu 
radiaci lze omezit pomoci specialnich folii, ktere 
jsou priihledne pro viditelne svetio, ale diouhovlne 
infracervene zafeni odrazeji; nevyhodou je znacna 
cena a snizeni propustnosti okna pro slunecni svit, 
cozje napf. u jiznich oken energeticky nevyhodne. 
Fokud se spokojime se snizenim ztraty jen v noci 
(zimni noc trva 2/3 casu!) pak lze pouzit reflexni 
roletu, t.j. napf. roleta z pokovene folic, hiinikove 
lamclove zaiuzie (pozor nesmi byt nijak natfene!) 
nebo docela obycejny Alobal nalepeny na beznou 
latkovou roletu (na vnitfni stranu). 

IZOLACNJ OKENICE Velmi vyrazne lze snizit 
nocni tepelne ztraty oken pouzitim tepelne izolac- 
nich okenic; dobfe tesnici okenice s nekolika cen- 
timetry izolace snizi tepelnou ztratu okna temef 
na liroveh okoini zdi. Fokud jsou jiz na dome 
nejake okenice osazeny nemusi byt jejich uprava 
pfilis draha. 



19 



TemA cisIa: B^jvahic 




PROUDENi VZDUCHU KOLEM OKEN 

Tepelne ztraty okny se mohou znatelne zvysit 
pokud je pod oknein topne teleso a teply vzduch 
stoupa pod zaclonou ci zavesem podel okna. Ve 
vetsine pfipadii tomu Ize jednoduse zabranit tak, 
ze nad radiator osadime policku, ktera odvede 
teply vzduch dale od okna. 

TEPELNY ZISK Okna nejsou jenom misty, 
kde teplo ztracime; za slunecnych dnii maji v 
zime kolem poledne oslunena jizni okna tepelny 
zisk fadove lOx vetsi, nezje jejich tepelna ztrata. 
Pokud z okna odtatineme zaclonu miizeme zvysit 
mnozstvi zai'eni pronikajiciho do pokoje o dalsicti 
10-20%. Znacne vetsi tepelne zisky, v porovnani s 
okny, umoznuji tzv. zimni zahrady, prosklene pro- 
story na jizni strane domu. Jednodussi a levnejsi, 
nez stavba zitnni zahrady, je zaskleni existujici 
lodzie. 

STENY 

FOLIE ZA RADIATORY Specialrtte pii- 

padem jsou zdi za radiatory, zvlaste pokiMJe Satit 
zed'zeslabena vyklenkem, nebo pokud tnaraeplo- 
che panelove radiatory o znacne plose. rfej|edno* 
dussi moznosti je nalepeni nebo zasunuff fstani 
folic za radiator (princip je stejny Jako v pnfiade 
oken). Folic o rozmeru 0,5x1 m Stoji pffbline 30 
Kc. Lze pouzit i Alobalu v kombinaci s izolacni 
vrstvou z nejakeho tepelne odolneho materialu. 

IZOLACE VrfEJSiCH STEN Dodatecne tepel- 
ne izolace sten jsou zpravidla nejdrazsi polozkou 
a jejich navrh a realizaci je vhodne svefit odbome 
firme. Obvodove zdi bychom mell zateplovat vzdy 
z vnejsi strany, pokud vsak dum neize izolovat z 
vnejsku pak plati, ze vnitfni izolace je lepsi nez 
zadna. l*1istnosti izolovane zevnitf vychladnou 
rychleji, nez kdyby byly izolovany z vnejsku, ale 
zase se rychleji vytopi. 

STROPY 

IZOLACE PUDY V mnoha starych domech je 
mezi stropem a podlahou piidy mezera 15-20 cm 
(podle tloustky tramu). Tepelne-izolacni vlastnosti 
stropu Ize vyznamne zlepsit vyplnenim teto meze- 
ty (prostor mezi tramy) vhodnym tepelne- isolac- 
nim materialem. Je mozno pouzit napr. mineraini 
vatu, celulozova vlakna z recyklovaneho papiru 
CLIMATISER eventuelne samozhasivy penovy FS. 
Prakticke provedeni zavisi na konkretnich pod- 
mlnkach; zvlaste jednoducha je aplikace celulo- 
zovych vlaken CUMATIZER 'zafoukanim' skrz 
navrtane otvory v podlaze pudy. 

PODLAHY 

Studena podlaha ma snad nejhorsi vliv na tepel- 
nou pohodu mistnosti. Situaci Ize rychle resit pod- 
lahovou izolacni folii, jez je k dostani v projed- 
nach kobercii a ktera se ulozi pod koberec (cena 
pi'iblizne 20 Kc za m2). Stejnou sluzbu miize 
poskytnout i starsi koberec. 



REGULACE VYTAPEPfl 

Existuje cela i^ada moznosti jak regulovat vyta- 
peni. Vetsinou se reguluje teplota otopne vody 
bud' podle venkovni teploty nebo podle teploty v 
'referencni' mistnosti nebo se zapina a vypina 
kotel ci obehove cerpadio pomoci termostatu v 
referencni mistnosti. Pro pi'esnejsi udrzovani tep- 



loty V jednotlivych mistnostech jsou vhodne ter- 
mostaticke ventily. 

TERMOSTATICKE VEMILY Termostaticke 
ventily omezuji priitok topne vody radiatorem pfi 
dosazeni nastavene hodnoty teploty a zabranuji 
tak pi^etapeni. Zvlaste uzitecne jsou v mistnostech 
s velkymi jiznimi okny, (zde v dobe slunecniho 
svitu prakticky neni poti^eba topit), nebo v kuchy- 
ni, kde jsou casto znacne tepelne zisky od riiz- 
nych spoti'ebicu. Instalace termostatickych ventilii 
neni pfilis obtizna ani nakladna, jejich spravna 
funkce vsak zavisi i na spravnem sefizeni prutoku 
jednotlivymi radiatory, je proto vhodne zadat 
jejich instalaci odbornikovi.DaIsi uspory energie 
Ize dosahnout tim, ze v noci nebo v dobe kdy 
nektere mistnosti nepouzivame, vytapime na nizsi 
teplotu. Lze to zajistife pomoci nektei^ho typu 
casove a prostorove^i;epj^BMiil|ii;;s;i,j, 

TOPENi BIQIiP^s*^ BM^^^ 
vM gpstreif ''(Witrilch -patv^-fipW^^^^^^^^^ 
^{iM\i <jfevyi||pii|yenycJii||i|||||iP^^ 

^rf!!e\»jeob|||||i|§||i||jij^ji^||||i^^ 

fe^e cxii t^ai||i|iiii||iiiiiiiiiiiiiiip^ 
fou u£iiijios|i||ii|iili|ii|iiiiiH^^ 

Podotjse jiia:V pfiRade|i||i||||i|||||il|jp' 
fektivnq^jifii^id^ je|M?j|||(|;|^^|i|||^^ 
vody. Jedr9^j^^;W^^M0$s§^S§iS^ 
mesic. ''-lliJIilS^ ^^^Mi^MKttim^' 

KOUFANi/; ■1;; **'^|iiiiffifippip!e uzit- 
kove vody |TtjV):;sespptrebuje pfi koupani ve 
vane (pfibjizne 100 litru). Hahrada.koupani spr- 
chovanim uspofi vice tier 60 4 a pfi pouziti 
usporne sprchove hiavice vice nez 70 % teple 
vody. ["iaopak pfi myti nadobi je vyhodnejsi nemyf 
ho pod tekouci vodou, ale napustit si dfez. 

SOLArNI KOLEKTORY V mnoha domac- 

nostech je pouzivan elektricky zasobnikovy ci prii- 
tokovy ohfivac; zde je (nebo brzy bude) z ekomo- 
mickeho hiediska vyhodne pouziti solarnich 
kolektoru pro ohfev vody, kterymi lze usetfit 
(resp. nahradit) 40-60 % rocni spotfeby energie na 
ohfev TUV. Vyhodne je take pouziti pakovych 
baterii. Jednak je Ize lepe nastavit a jednak jsou 
mene poruchove. 

VARENI 

HRPJEC A FLOTYINKA 1 kdyz se to 

nezda, jednim z nejdiilezitejsich pfedpokladu 
usporneho vafeni je, aby hmec spravne 'sedei' na 
plotynce. Vyboulene dno zvysuje spotfebu o 30 
%. Kolem hrnce mensiho nez plotynka ci plamen 
zbytecne unika teplo. Hrnec, ktery je vetsi nez 
plotynka prodluzuje dobu vafeni a tim i tepelnych 
ztrat. Ztraty z nespravne velikosti mohou dosah- 
nout az 30 %. 

PORLICKA Poklicka brani zbytecnemu 

odpafovani vody pfi vafeni a tim i ztratam. Vafeni 
bez poklicky muze znamenat spotfebu energie az 
50 % vyssi. 

- TLAKOVY HRNEC Pfi vafeni jsou nejvetsi ztra- 
ty od'pafovanim vody t.j. je dobre se vyvarovat pfi- 
lis intenzivniho varu; teplota varu (a na ni zavisici 
delka vafeni) je dana tiakem nad kapalinou. Pou- 
ziti tlakoveho hrnce pfinese proto znatelnou uspo- 
ru ve spotfebe energie. 



PRANI 

Je vhodne maximalne naplnit pracku a rozdelit 
pradio podle toho, jakou teplotu pfi prani vyzadu- 
je a pouzivat nejnizsi mozne teploty. Snizeni tep- 
loty z 90 na 60oC se snizi spotfeba zhruba o 40 
%. Existuji pracky, ktere si napousteji podle potfe- 
by zvlasf teplou a studenou vodu; jsou zvlaste 
vyhodne, mame-li napf. instalovany solarni kolek- 
tory pro ohfev TUV. Samozfejmosti by melo byt 
prani pouze se zcela naplnenou prackou. 

SUSICRA Susicky zatim u nas nejsou 

pfilis rozsifeny, coz je dobfe. Jednak maji velkou 
spotfebu energie a jednak klasicke suseni na 
shiife je setrnejsi k pradlu. Pokud vsakje niitne 
susicku pouzivat, pak by melo byt samozfejme 
odstfedeni pfi minimalne 1000 ot/min. 

OSVETLENI 

KOMPAKTNi ZARIVKY Pouzivani oblibe- 

nych kompaktnich zafivek pfedstavuje nejjedno- 
j dusi zpiisob, jak snizit spotfebu na osvetleni. Zde 
||e dolire jen pfipomenout, ze i bezne trubicove 
llafivky jsou temef stejne ucinne a ze pouziti kom- 
: ^^ktnidi zafivek je nejvyhodnejsi tarn, kde sviti- 
; ||e deisi dobu a kde mame vyssi tarif. Meni zatim 
IP finalietiiho hiediska iicelne napf. osadit kom- 
j|iaktni zafivky v byte, kde pouzivame elektricky 
||)fimOi;ftf) s nizkym tarifem po 20hod denne; s 
^' vynalozenim stejne investice napf. na snizeni 
tepelnych ztrat docilime podstatne vetsiho efektu. 

CHLAZENI 

Chiadnicka ci mraznicka by mely byt ulozeny na 
suchem a chladnem miste -nepodlehaji sice rych- 
le zkaze, ale v teple se musi vyrovnavat z vyssim 
rozdilem teplot, coz nutne vede ke zvyseni spo- 
tfeby. Druhou nemene dulezitou zasadou by melo 
byt pravidlene rozmrazovani. 1 cm namrazy zvy- 
suje spotfebu elektfiny o 75 %. Do lednicky samo- 
zfejme nepatfi horke hrnce. 

ZDRAVY SELSKY ROZUM Kdo chce setfit 
energii, svoji kapsu i zivotni prostfedi, ten se musi 
naucit pfemyslet o tom, co dela a jak to dela. Pak 
uz jde vsechno samo. 

DOFORUCEIU LITERAWRA 

Rehanek, Tepelne ztraty budov a moznosti Jejich 

zmensovani, SNTL 1985 

EKoiogiclie a elionomiclie vytapeni, Inforpres, 

1994 

Energeticke desatero pro domacnost, SEI, 1993 

V.Stanek, 1. Soukup, Energeticke minimum pro 

zacinajici podnikatele, EEA a SEi, 1992 

V.Stanek, 1. Soukup, Za malo penez veike uspory, 

EA CR, SEI, Ems, 1994 

M. Step, Uspory paliv a energie v otazkach a odpo- 

vedicli, SElaEKlS, 1993 

Jak snizit spotfebu domacnosti - rady a pfiklady, 

MtlFR CR a ORE Viden, 1992 

T. Matema, Moznosti uspor paliv a energie pfi 

vytapeni zlepsenim tepelne izoiacnich vlastnosti 

obvodovych plasfu budov a instalacnich rozvodii,, 

SEi 1992 

Oborovy katalog firem a podnikatelu z oblasti 

energetiky, Profes, 1995 

Karel Murtinger 

Ffipravil: Program energetickych lispor 

http://peu. ecn. cz 



Tcvua cisIa: Bv^vavnJc 



20 



PodVne vsak hovorif o veciach suvisiacich z 
byvanim. Vzdy ked' prestavujete nabytok, 
vesiate obraz alebo mallijete izbu, vykonava- 
te vlastne Feng suej. Menite svoje prostredie a 
tym aj priidenie energie a vibraciu v ramci bytu. 
nedvojak tym ovplyvhujete seba aj inych. Z toho- 
to pohfadu nie je ucenie Feng suej pre nas Euro- 
panov az take vzdialene, ako by sa to motilo zdaf. 
Aj my citime, ze na nas blahodarne vplyva har- 
monicke okolie a vyvazene usporiada- 
ne prostredie, ibaze to nenazyvame 
dobrym priidenim cchi ale jednoducho 
dobrym vkusom. Feng suej nam 
pomaha uvedomelymi lipravami a 
zasahmi menit? nase prostredie, tak 
aby srae sa citili v pohode. Aby sme 
nacerpali silu, energiu a motili ju preniefd'alej do 
sveta. 

Chcem vsak pripomenut, ze nie je nutne 
striktne sa drzat nejakych pravidiel, ale 
vsetko si overif vlastnym citenim, intui- 
ciou. Kazdy clovek je jedinecna duchovna 
individualita a kazdy ma svojske chapanie 
krasy. Cielena zmena a zlepsenie prostredia 
mozu preto posobit pozitivne iba vtedy, ak 
nacuvame aj vniitornemu hiasu. Vzdy treba 
brat' ohfad na vlastny cit, pretoze v dosledku 
premien, s ktorymi nesiihlasite, by ste trpeli 
a tym by sa okamzite spochybnil zmysel 
akejkolVek fengsuejskej premeny. Vo Feng 
suej sa vsetko toci okolo kozmickej 
energie, ktoni v Cine nazyvajii cclii, ( v 
indii prana, v Japonsku ki) ktora podl'a d'alekovy- 
chodnej filozofie priidi vo vsetkom a vsade. V 
nasom kultiirnom prostredi by sme to mohli 
nazvaf Bozia sila, Ziva, prasvetlo z ktore- 
ho vsetko vzniklo a vsetko trva. Zakla- 
dom umenia Feng suej je usmernovanie 
toku energie tak, aby mal s toho clovek 
najvacsi mozny uzitok. 

IVajIepsie nacerpat silu mozno vsak 
len vtedy, ked'je clovek spravne otvo- 
reny. Je to ako s vysielacom a prijma- 
com. Frijmac sa musi naladit na spravnu 
frekvenciu aby mohol prijmaf. Takisto 
clovek, ktory vnutorne nie je naladeny 
pozitivne, nemoze nie pozitivne prijat', aj 
keby mal cely dom zariadeny v siilade s 
Feng suej. Vsetky vonkajsie fengsuej- 
ske opatrenia teda mozno nesmieme 
umocnit spravnym postojom. Vase 
pocity, myslienky a predstavy su nastroj- 
mi vnutorneho Feng suej. Kazde uvedo- 
mele a s radost'ou urobene zlepsenie v 
bude posobit' napomocnejsie, ako ked' zmeny 
vykoname v strese, hneve, alebo pochybnosti- 
ach. Feng suej sa snazi o harmoniu vniitome- 
ho, jemneho sveta s vonkajsim fyzickym 
prostredim. 

Prijimanii silu vsak musime aj vediet sprav- 
ne vyuzit. Nemozme sa v nej len kupat', alebo ju 
V sebe zhromazd'ovaf, ale musi sa pouzit', inak 
nami prejde bez uzitku. Cchi, alebo Bozia sila 
je univerzalna, neutralna a clovek ju moze 
usmernit svojim chcenim, myslenim k dobremu, 
alebo zlemu. Moze sa vsak len rozhodnut ako ju 
pouzije, prehodit vyhybku po ktorej pojde, no 
d'alej je podriadeny zakonom stvorenia, ktore sa 
nedaju obist nijakym sposobom. Je jedno ako 
ich nazveme, prirodne, ci Bozie zakony, su to 



vzdy tie iste. Jeden z tych zakonov, zakon spat- 
neho posobenia (co zasejes, to aj zoznes), nas 
prirodzene varuje, aby sme silu vyuzili len k 
pozehnaniu, zlepseniu a zusl'achteniu seba a 
svojho okolia. riemali by ste sa vsak domnievat 
ze vas dom, zahrada, alebo rodinne vzt'ahy a 
vobec zivot bude niekedy liotove, pevne, konec- 
ne. To by celkom protirecilo filozofii vychodu a 
nie len vychodu, ktora nas uci ze zivot je neu- 

Feng suej 




^ 



t'eng suej - je starobyle cinske ucenie. More 
naznacuje Co nm clove li robiC nby zil v sulacle so 
silanii primely. IHieje len o torn nko si mame zari- 
adit' izbu, byt, ale ma ovel'a sirsi zabcr. Tyka sa aj 
slravy, oblickania, myslcnia, reel, niedzil'udskych 
vzt'ahov atd'. flapomahanic havmonii uvedomely- 
mi upravami zivotneho priestoru do istej miery 
poznali vsetky narody. fiasa veda to d/ies nazyva 
c/eomantia. Vclenit' sa do svojho okolia, sveta 
ktory nas obklopuje, bolo v minulosti ovel'a Jed- 
noduchsie a prirodzenejsie. fiebolo treba nejake 
specialne ucenie, clovek vedel vycilit', co a ako 
ma robit', aby zil v sulade s pn'rodou. 



^ 



taky kustik zeme, ktory zodpoveda principu 
kresla. Ked sa usadite do potiodlnehio kresia, 
poskytuju vani jeho operadia ochranu od chrbta 
a zboku takze sa cirite bezpecne. Fohl'ad dopre- 
du je naproti tomu ot\ oreny a vol'ny. Idealny je 
pozemok ktory je zo zadnej strany a z bokov clo- 
neny a chraneny - napr. pahorkom , vyvyseninou, 
alebo jednoducho skupinou stromov. Smerom 
dopredu sa ziada krasny vyhTad. Pokial' ide o opti- 
malnu polohu pozemku vzhl'adom 
k svetovym stranam, mali by sme 
byf chraneny od severu - chrbat, 
menej z vychodu - I'ava strana a 
zapadu prava strana. Vyhl'ad by mal 
smerovat' na juh. Die je vsak nevy- 
hnutne vlastnif takyto idealny poze- 
mok. Mnohym zaiezitostiam sa da pomocl^ 
vhodnym zasahom, napr. vysadenim stromov 
zo zadnej casti domu. V zmysle kresloveho prin- 
cipu ma vyslovene nevyhodnii polohu len 
dom postaveny na vrchole nechraneneho 
navrsia, kde silne priidenie odnesie vsetku 
energiu bez uzitku. 

Pri vybere pozemku by sme mali 
zobrat do livahy aj d^Isie faktory: tvar 
pozemku, historia pozemku, poloha ciest 
okolo pozemku, rieky a ine vody blizko 
pozemku, vrchy okolo pozemku, stav 
pody, susedia a ich pozemky, hospodarske 
stavby, stoziare, cistiarne a ine priemysel- 
ne objekty v blizkosti pozemku. 

Tvar pozemku - na byvanie a zahradu sa 

najlepsie hodia pravouholnikove tvary. Vhodne 

su aj zaoblene hranice, ktore sa v praxi nevysky- 

tuju ale daju sa nahradif z vnutornej strany zahra- 

dy napriklad zaoblenym kamennym 

miirikom, alebo palisadami. Vyvarovat 

sa treba len nepravidelnych tvarov, 

hiavne ostrych uhlov. Pri nepravidel- 

nom tvare mozno vytycit pravouhlii cast' 

plotom. Tiez pri pravouhlom tvare by 

nemal byt velKy nepomer stran . 

Historia pozemku - je dobre presku- 
maf minulost pozemku nielen z praktic- 
kych dovodov; napr. ci na pozemku 
niekto neznecistil podu, atd'. ale aj z hl'a- 
diska duchovneho ci predchadzajuci 
majitelia nezbankrotovali, ci tarn niekto 
neochorel t'azkou chorobou a pod. 
Negativna energia moze casto dlho 
zotrvavat na mieste zlej udalosti. Tu 
pomahaju niektore procediiry cistenia 
energetickych poli. 



m 



^ 



stala zmena, vyvoj. 

Vratim sa vsak k cchi, ktorej tok nas zaujima. 
tlarmonia vznika vtedy, ked' cchi vollie plynie, 
akoby v miemych zakrutach. Forusi sa, kedje 
cchi vo svojom pohybe blokovana, alebo ked'sa 
jej pohyb prills zrychli v priamociarych struktu- 
rach. Fri dobrom Feng suej nezalezi na torn 
CO, ale ako. Dolezite je spravne usporiadanie, 
vlastne citenie a osobny vzt'ah. Mimochodom, 
velini dobrym "lakmusovym papierikom" sii 
deti, pretoze reaguju otvorene iiprimne a bez 
prikrasl'ovania a pretvarky, ked'sa im nieco nepo- 
zdava. Fod'me vsak k praktickym radam. 

Poloha pozemku 

ria stavbu domova je podl'a Feng suej najlepsi 



Cesty • domy a stavebne pozemky lezia zvacsa 
pri ceste - co je napokon ucelne . Fri sirokych 
cestnych t'ahoch je vsak potrebny odstup. I're- 
kventovane cesty posobia ako zberace energie, 
priidi pri nich energia ako rieka a strhava energiu 
aj z pril'ahlych oblasti. 

Voda V okoli - Vodny zivel moze posobit' tak 
pozitivne aj negativne. Ma jednej strane je zdro- 
jom zivota na druhej strane disponuje obrovsky- 
mi nicivymi silami. Byvanie v prilisnej blizkosti 
vacsich vodnych ploch je spojene z rizikom 
zaplav. 

Stav pody - poda v okoli nesmie byt zamore- 
na alebo inak znecistena. Fred postavenim budo- 
vy je treba s pody odstranit aj vsetky nevhod- 
ne predmety , ktore mozu lezat v zemi napr.: 



21 



Tcma cisIa: B\\v^r\\c 




zeiezne predmety, handry, kosti, pne po starych 
stromoch a pod. 

Susedia a ich domy a pozemky vsetci 
vieme, ze ak mame neprijemneho suseda 
nepomoze nam nijake, ani to najharmonic- 
kejsie prostredie, aby sme sa lepsie citili. 
Stoji preto za zmienku zistif si dopredu informa- 
cie o susedoch, a tiez ich osobne spoznat'. riemal 
by sa kupovat' maly pozemok medzi dvoma vell^y- 
mi to iste piati aj o budovacli. Ked' roh domu, 
alebo linia strechy vasho suseda ostrel'uje vas 
dom, mozete urobif napravu tym, ze na dotycne 
miesto vysadite stromy alebo kriky. Aj vysoky zivy 
plot brani prenikaniu energie od susedov. 

Ak nemate istotu vo vybere miesta na stav- 
bu na vasom pozemku mozete smelo pouzit 
domace zvierata: kde si na noc I'ahne krava, 
alebo pes mozete spokojne spavat aj vy. Pozor 
vsak na macky tie vyhtadavajii skor negativne 
zony. 

I}armdnia s oholim 

Dom aj zahradu je treba harmonicky vcle- 
nit do okolitej krajiny. V opacnom pripade 
sa stane architektonicky vytvor cudzoro 
dym a rusivym faktorom okoiia. 
Predstava harmonickeho domo- 
va, ktory by zapadal do daneho 
prostredia, sa da najlepsie uskutocnif tak, 
ze pouzijete pri stavbe materialy, ktore sii v 
danej oblasti obvykle. To v nijakom pripade 
neznamena, ze to musi byt' tradicny ci staromod- 
ny stavebny styl. Aj v modernych architekto- 
nickych rieseniach sa daju dobre uplatnit tra- 
dicne materialy. V niektorych oblastiach sa 
bezne pouzivaju na domove fasady obkladacky, 
alebo kameninove tehly, pre ine oblasti sii typic- 
ke drevene domy alebo hrazdene konstrukcie. 
Vsetko to vo velKej miere prispieva ku krase a 
jedinecnosti danej krajinnej oblasti. Tiez vsak 
netreba nekriticky preberaf cudzie stav. styly 
t'azko si asi vieme predstavit ako by vyzerala spa- 
nielska hacienda v slovenskych horach. Tiez 
malebne alpske domceky su malebne prave 
preto, ze su v Alpach a nie na podunajskej nizi- 
ne. V sucasnosti prevazujii v mnohych oblastiach 
biele standardne domy, a zahrady ktore sa vyzna- 
cuju rovnakou uniformitou. Ha takychto sidlis- 
kach sa od zakladu nepochopilo 'prisposobenie 
okoliu'. Pokuste sa dat svojmu domu i svojej 
zahrade taky raz, ktory bude odrazat vasu 
osobnost a vas zivotny styl. 

Budovy 

Tvar budovy podobne ako tvar pozemku by 
mal byt pravouhly, s vhodnym pomerom 
stran (napr.: 1:2, 3:4). Podta vastu (indicke feng 
suej) je idealny tvar budovy stvorec. Vystrihaf sa 
treba ien prilis ostrych uhlov. i^evhodne su tiez 
neparne pocty stien, alebo neuzavrete budovy 
tvaru L, alebo U. 

Polohajednotlivych miestnosti vzhtadom ksve- 
tovym stranam by mala byt' zavisla od potreby roz- 
lozenia energie v dome. Miestnosti kde potre- 
bujeme priliv energie rano (napr. spaliia) by 
mali by( orientovane na vychod. ^aopak miest- 
nosti, kde potrebujeme energiu vecer (obyvac- 
ka, pracovna) je vhodne umiestnit na zapad. Fia 
severnu stranu je dobre orientovaf miestnosti 
kde nam nebude vadit menej svetla a tepla, 



t.j. technicke priestory, sklad, schodiste, spajza, 
komora, kotolna. Ma severnej strane by podl'a 
moznosti mali byt co najmensie otvory (okna, 
dvere), alebo ziadne. Miestnosti kde potrebuje- 
me CO najviac tepla a svetla (mastal', sklennik, 
jedalen) je dobre orientovaf na juh. Vstupna 
branka do domu, alebo do zahrady by nemala byf 
na jednej priamke so vchodovymi dverami. 
Vchod do domu by mal byt' jasne rozoznatel'ny, 
idealne je ked'sa dvere otvarajii dovnutra. 

Merier 

Podl'a moznosti by nemal byt prilis prep- 

chaty nabytkom, hlavne v geometrickom strede 

miestnosti (energeticke centrum) by nemalo byt 

nic umiestnene. Fla postele, stolicky a miesta kde 

casto zdrzujeme by 

nemal smerovat zia- 

^-^ den hrot 




nabytku, ani tvar 

CO sa da v predizeni doplnif na hrot. Vseobecne 
je vel'mi dobre zjemnit' vsetky hrany nabytku a to 
zrezanim rohov do obluka, alebo osemuholnika. 
nevhodne je, ak nad miestom, kde sa zdrziava- 
me, je zaveseny akykoi'vek predmet. Intenzivne 
sa to prejavuje u spicatych, ostrych tvarov hlavne 
nad postel'ou, kde mozu zavinit poruchy spanku. 
Co sa tyka podlah, ci je to uz koberec, parke- 
ty, alebo dlazdice je dolezite dbat na smer 
ulozenia. V uzkej chodbe napr. pozdizne poloze- 
ne dosky na podlahe este viae zrychlia tok ener- 
gie. V tomto pripade je lepsie pouzif priecne ulo- 
zenie. 

Spilha 

Asi tretinu zivota stravime v posteli, preto je 
spalfia azda najdolezitejsia miestnost'v byte. Ako 
miesto pokoja by mala byt nad'alej od hlav- 
neho vchodu, pripadne dennej zony (obyvacka, 
kuchyiia) a nemala by hranicit s kiipelfiou a 
WC hlavne tou stranou, kde mame celo poste- 
le. V stene na tejto strane by nemali byt' ani ziad- 
ne potrubia, ci el. vedenie, mala by to byt uzav- 
reta stena, od ktorej je dobry vyhl'ad na dvere 
prip. celu miestnost. Ked' postel' stoji pod sik- 
mou strechou v podkrovi, moze ti posobit ties- 
nivo. Mabytok nesmie dusit spalnu. Preto by mal 
mat svetlu farbu a nemal by staf prilis blizko 
postele. Vyvarujte sa zrkadiel, casto sii pricinou 
problemov so spankom. Ak mate v spaini zrka- 
dlo, skiiste ho na noc zakryt, aby ste zistili, ci sku- 
tocne posobi rusivo. 

Kuchyfia 

Kuchyiia je popri spaini druhou najdolezitejsou 
miestnosfou. Pripravuje sa tu jedio na ktore svo- 
jim vyzarovanim posobi viacero faktorov. Kuchar 
by sa pri sporaku mat citit co najlepsie a naj- 
bezpecnejsie - potom budii vibracie, ktore vysi- 



ela do jedla, naozaj podpome a posilhujuce. 
Sporak a dres - teda ohen a voda - by nemali stat 
bezprostredne pri sebe. Preto dajte medzi ne 
drevo, alebo nejaky ozdobny dreveny predmet. 
Chladnicka a pracka takisto reprezentuju prvok 
vody, preto by mali byf od sporaka nejakym 
sposobom oddelene. Je idealne, ked' cesta od 
miesta, kde sa vari, k miestu na jedenie nie je 
dlha - preto je najlepsim riesenim stara dobra 
obyvacia kuchyna. 

Obyvacha 

Ako prva miestnosf po predsieni je idealna 
obyvacka: reprezentuje utulnost a otvorenost, 
nabada k uvolneniu. Atmosfera izby je vel'mi 
dolezita, mal by v nej panovaf pocit blaha a 
pohodlia. 

Sefsha izba 

Detske izby maju mat dostatok sinecneho 
svetla a poskytovat dostatocny priestor na 
pohyb. Zariadenie by malo pozostavat prevazne 
zo svetleho a I'ahkeho nabytku. Tu je zvlasf dole- 
zite dbat na zaoblenie hran nabytku. 

Kupdha a WC 

Ak sa toaleta a kuperha nachadzajii v bez- 
prostrednej blizkosti vchodu, vstupujuca 
cchi - sa cez odpadovy kanal oka- 
mzite vytraca. Lepsie pre tieto 
miestnosti je bytco nad^lej od vchodu, 
aby unikala vyiucne opotrebovana cchi. Dvere 
na WC vzdy zatvarajte a tak isto nezabudnite sklo- 
pif kryt na misc. 

Odkladacie priestory 

Mnozstvo I'udi ma sklon na jednej strane udrzi- 
avaf byt v cistom a upratanom stave, no na dru- 
hej strane casto horlivo prepchava pivnice a 
povaly. Plocha komor a skrin by mala byt k 
celkovej ploche domu minimalna. To vas ma 
niitit' k okamzitemu zbavovaniu sa vsetkeho 
nepotrebneho, podobne ako pri ociste tela zba- 
vujete organizmus nepotrebnej zafaze. Stary 
nabytok ma za sebou zvycajne velini pohnu- 
tii, niekedy aj negativnu minulost. Ta je zakot- 
vena v neviditefnej pamati dreva a ovplyvnuje 
miestnost' svojimi vibraciami. Preto posobia niek- 
tore starozitne predmety t'azivo a negativne. Aby 
sa nabytok oslobodil od energie minulosti, ale aj 
pri beznom upratovani, odporuca sa cistenie 
octovou, alebo citronovou vodou. Ma harmoniza- 
ciu nabytku a celeho bytu je vhodny etericky 
ruzovy olej, ktory svojim jemnym vinenim mimo- 
riadne pozitivne ovplyvnuje kvalitu energie v pri- 
estore. Ha vycistenie budovy, alebo jednotlivych 
miestnosti od stareho energetickeho nanosu sa v 
nasich koncinach tradicne pouzivalo kadidlo. 
Dezinfikovaf mozete aj salviou: zviazte ususene 
vetvicky salvie, aby vznikla asi 15 cm tycinka, 
zapaite ju a o chvil'u jemne sfiiknite. Kym sa z nej 
siri vonavy dym prechadzajte miestnosfou. 

Necistota v kazdej forme, ci uz je to neu- 
myty riad, prach, alebo spinave okno, vtahu- 
je do vasho zivota necistii energiu. Z toho 
dovodu je cistotnosf prospesna - ale to nezname- 
na, ze by mala viesf k pedanterii. K cisteniu pris- 
pieva aj poriadok. Cim je vacsi prehllad vo 
vasom prostredi, tym hiadsie prebieha vas 
zivot. 

Nichal Savka 
Ilustracia: Jarka Racayova 




TcHiA cisIa: B^vAMic 



22 



ee 



Velmi instruktivni priklad tahoveho 
feseni muzeme videt v Rakousku nedaleko 
od nasich hranic. U mesta Qanserndorf, 
ztiamem hiavne svym safari, zdc totiz 
vyrostio v osmdesatycli letech ekosidliste 
Qartnerhof, jehoz autorem i duchovnim 
otcem je Mag. Arch. Ing. Helmut Deubner. 

Zakladni myslenkou bylo vytvoiit v pri- 
jemnem prostredi za mestem domov pro 
80 az sto lidi, poho- 
dlny a prijemny, ale 
zaroveh plosne 
lisporny, nebof 
zdejsioblastje obil- 
nici Rakouska a 
neni mozne obeto- 
vat vystavbe sidel 
pfiiis mnoho plo- 
chy, Zaroven ovsem 
meli mil obyvatele 
zachovan konlakt s 
pfirodou. Dalsim z 
cilii bylo zabezpecit castecnou sobestac- 
nost obyvatel jak v za.sobovani zdravymi 
potravinami, tak i enercjiemi. Ze socialniho 
hiediska bylo zde mela vzniknout zdrava 
komunita, v niz by fungovaly tradicni (a 
dries ca.stG potiacene) mezilidske a sou- 
sed.ske vztahy. 

Vysledkem dlouhych stadii I'lvah a pfe- 
mysleni je znacne zhiistena zJistavba jede- 
nacti rodinnych domku a dvou tripatrovych 
bytovych domu s terasami a stfesnimi 
zahradami. Dvorky a zahradky u jednotli- 
vych domu, ac plcsne zaujimaji sotva dve 
ste metru, poskyUiji svym obyvaielum 
dostatecne soukromi. Je to dano nejen 
vzajcmnym rozmistenim domu, ale i odde- 
lenim jednotlivych domu bytelnymi cihio 
vymi zdnii. Jak tvrdi arch. Deubner, zdi k 
architekture lidskych sidel neodmysliteltie 
patfi a intimita, kterou zabezpecuji, zde 
vyznamne snizuje mnozstvi mezilidskych 
konfliktu. V arealu je dale skolka, klubov- 
na, hHste, spolecne misto pro pikniky a 
posezeni a vlastni kofenova cistirna odpad- 
nich vod, ktera poskytuje vodu nejen k 
zaievani ovocneho sadu a travniku, ale 
(cesti hygienikove, zasnetc) i kc koupani. 
C--\' .III .',1 j. 



Vsechny domy diisledne vyuzivaji pasivni 
solarni energie. Obytne mistnosti maji jiho- 
zapadni az jihovychodni orientaci a najih 
smeruji i zimni zahrady, pi'edsazene pred 
obytne mistnosti. Kuchync, pi-islusenstvi a 
daisi pomocne proston,' jsou orientovane 
na sever a tvori jakousi naraznikovou 
zonu. na strechach a na terasach jsou 
umisteny solarni kolektory, slouzici k ohrc- 



vystaci se zclejsimi zdroji kvalitni pod- 
zemni \ocl}, zalitnco v Qanserndorfu se 
tato jakoslni voda musi michal s mnohem 
mene kvalitni [x:ivrchovou vodou, aby ji 
bylo pro obyvatele dost - bezna spotfeba je 
totiz vice nez tfikrat vyssi nez v ekosidlisti. 
Korenova cistirna odpadnich vod jc sou- 
casti rekreacniho a spolcccnskeho aretilu 



umistencho za domky. 



BliBaaaigBBiaBgMaeiBBiBiBBgMaiBiaMMaiBEEMta^^ 



fiARTiERiOF - VfsoKO nastaVenA ihiM 

Jak ifzjsme si v nasem serialu o ekodomech rikali, niaji ceska reseiil bytjakkoli pro- 
myslena, Jednu z^sadni potiz: vzhledem k tomu, zejde o dilka ladsenych Jednotlii cu, 
Jsou tyto stavby vesmes solMry. coz s sebou prinasi ce/oii fadu nevyhod. Ha zapad od 
nasich hranic Je naopak stale castejsi stavet cela 'zelena sidliste', tedy ucelene souboiy 
staveb (vetslnou rodinnych domku). Jejichz kredemje co nejkoniplexnejsi feseni vsech 
problemu, energetickou uspornosti pocinqje a hospodaienim s mdou a odpady konce. 



a fagiaaaEBeEEEEiBiBiBiBBMggaEiaicBEiBEiBaaagMaaaiaB^^ 




vyhrazeny 

proste pHstresky na jeho 

obvodu. Cesticky propojujici jednotlivc 

domy i cele sidliste jsou veLsinou pomerne 

iizke, asi 1 ,5 m. Ma mnoha mistech se 

ovsem rozsifuji v placky, kterei se stavaji 

prirozenymi centiy sousedskeho zivota. 

Vzhledem k velkemu mnozstvi kvetin 

vsude kolem je pobyt zde velmi pi^ijemny- 



vu teple vody. Domy jsou pothopitelne 
vyborne izolovany, a to vetslnou ryzc pi^i- 
rodnimi materialy (napf. pillnaml). Vytape- 
ni je plynove, s velmi dobrou regulaci. V 
pr-ibytcich se hojne uplaltiuji prirodni, eko- 
logicky nezavadne materialy. piedcvsim 
samozfcjmc dj-evo ■ nejen proto, ze je pri- 
jemne na pohled, ale i proto, ze mistnosti 
vybavenc dr'evcni piisobi celkove tepleji 
ria velmi vysokc urovni j<' liospodateni s 
vodou. Domy jsou vybaveny zpravidl.t 
kompostovacimi zachody, ktcre 
se nesplachuji a tudiz sctfi obrov- 
skc mnozstvi vody. Fekalie se 
shromazd'uji ve specialnich kom- 
posterech ve sklepe, kde se po 
nalezitem vyhniti meni na vyborne 
organicke hnojivo. V komposterech 
konci i veskere kuchynske odpady a 
vetsina zbytkli ze zahradky. Pro 
nasince je toto reseni ponekud nezvj 
kle, ale vcrte nebo ne, diky vyborne 
vyfe.sene ventilaci kompostery ani \ 
nejmensim nczapachaji (ujistuji nedu 
vcrive ctenar-e, ze jsem tomu zpocaiku 
tez neveflla a sledovala jsem zap.ic li 
pomerne bedllve). Jedlnou nevyhodoti 
je pomerne znacny objem komposd ru 
'.N.adujici podsklepeni objektu, v ni in 
r'l 1 byt umisten. Jinak jde (>ro nizi..<|.j 
dlazni zastavbu o prakticky 
idcalni zpusob 
iikvidace fekalii i 
\,st< h organickyth 
zb>tku a je skutec- 
nc Skoda, ze nasc 
sta\(bni ani hygie- 
nic Kl predpis)' 
podobna re.seni 
nepri[X)u.steji. 

Dalsich znacnycli 
us|Jor se dosahuje 
dtJslednym vyuzivanim 
nejen k zaievani zahradek, 
ale i k prani a splachovani "obycejnych" 
zachodu. Diky temto opatrenim cini v eko- 
sidlisti spotfeba pitne vody pouhych 52 
litrii na osobu a denil! Mistni obyvatele tak 



dest'ove vody 



Je dimenzovana 
pro devadesat 
e k V I v a 1 e n t n i c h 
obyvatel a pat|-i 
pak mezi nejveksi 
zai'izeni sveho 
druhu v Rakous- 
ku. Odpadni vody 
sc zde cisti pfiro- 
zene, pouze 

p<')moci rostlin, ve 
ti'ech bazencich 
vysypanych pis- 
kem a sterkem a 
porostlych hiavne ruznymi druhy rakosu. 
Fi-edem oddelene pevne necistoty slouzi k 
vyrobe bioplynu. Voda z posledniho bazen- 
ku tece do okrasncho rybnicku, kde se 
udrzuje v pohybu pomoci jcdnoducheho 
vetrneho ccrpadla: zafouka-ii vitr, pfecer- 
pava se voda do nadrze nad rybnickem, 
odkud pak st( ka clolu v podobe vodopad- 
ku a ka'-kati eo/ 

'i nejen peknc 

vypada, ale navic 
se voda i vydat- 
ne prokyslicuje 
a cisti. Po vycis- 
teni .se pouziva 
k zalivce. 

S o u c a s t i 
ekosidlkste 
Qartnerhof 
JSOU i polic- 
ka a skleni- 
ky, kde oby- 
V a t e 1 e 
p e s t u j i 
ekologitky 
nezavad- 
nou zele- 
n i n u . 
bamozreimosti jc i 
dusiedna recyklace odpadu. Jinymi 
skny, toto ekosidliste nepfedstavuje ani 
zdaleka jen nova tethnlcka feseni, ale - a 
mozna vlastne pfedcvsim - novy zivotni 
styl. 

ria zaver jen dodavam, ze ani v ekoiotjic- 
ky vyspelem Rakousku nebylo snadne na 
lamni tiyrokracii povoleni tohoto projektu 
vybojovat. "Stravil jsem kvull tomu na iifa- 
dech nekolik mesicu mcho zivota", fika s 
trochou nostalgic arch. Deubner. Ditlezlte 
ale je, ze se nakonec potfebna razitka 
podafilo sehnat a ze projekt splnil oceka- 
vani do neho kladena. O jeho uspesncsti 
ostatnc ncjlcpe svedci fakt, ze v okoli 
Vidne uz arch. Deubner buduje dalsi dve 
zelena sidliste - pry jeste o neco vylepsena. 
Jana Plaminkova 




23 



TcmA iis\^t B<\v^nic 




Vyvoj 

Prave pri poslednom novelizovani nontiy tepelncj 
ochrany v Hemccku schvalila spolkova rada siihlas o 
zavedcni doplnujikej novelc este v tomlo storoci. 
Malo is( 25 az 50 "k zvy'senie setrenia oproti pod- 
mienkam v roku 1995. Tymto vyhlasenim sa stal aj 

V liemecku standard nizkoenergetickych domov 
zavaznym. Dobre skusenosti sa odvtedy odzrkadlo- 
vali aj vo vsetkych spojujikich prcdpisocli lakze 
energeticke paramctre pre 
energeticku potrebu 
medzi 30 a 80 kWli/(m2) 
boli predpisanoii uroviiou 

V Memecku. 
Tieto hodnoty rnali bj( 

dosiahnute bez poniscnia 
mnohotvarnosti navrhu 
Toto viedio ku stale lepsie 
mu zateptovaniu objektov 
Avsak vynorila sa otazka 
ci tento rozvoj nepovedie 
k vyssim nakladom stavbv Odpoverfou bolo ze 
poziadavky mozu byf dosiahnute zi\senou Kvalitou 
predvyroby a dctailnym piano; anim teda redukciou 
tepelnych mostov a vzduchonepnepustnosfou zvon 
ku. Avsak prave predvyroba a vyroba tepelnych izo 
lacii moze by( kamcnom urazu pretoze v sucasnos 
tl je na trhu mnozstio tychto zateplovacich 
materialov. Wore pri pnazdtiinj^ceae nMgtl aj jed 
noduchii montaz, avsak nezaffidiiuSfeasW a spo- , 
rahlivii kvalitu. K tomu by ittAjstoMva&iet'^Spfei ^ 
certifikaty kvality, i ff.; ^ >_ ■- "< 

Od nizkocners<^ife* 
kpasivneim<4<nti<i 

Od zaciatku 70-tych roko\f| bob HpOak ochrana 
budov stale predpisovo zlep^v^til So siK?Jiyn! rtis- 
ponovanim nizkoenergetickych tetfenofogii bolp^ 



stanovena ako energeticka hranica pasivnelio domu. 
Z kvantitalivnych ziepseni vypliva aj kvalltativny 
skok; otvorili sa tu totiz nove moznosti, Pasivny dom 
umoznuje kvoli vynechaniu roz\'odov tepla koncepc- 
ne zjednodusenie budovy. Cela technika domu 
moze byf koncentrovana v priestorovo tesne ohranl- 
cenom, voinc umicstnenom instalacnom jadre. 
Okolo neho sa mozu volne zoskupovat' vselky 
potrebne priestor)' a izby. Cisty vzducli sa dostava 



a i BiaaiaiiMflfe/iiiaiMaaai^^ 



Bf ViJtMlE BEZ VYKUROVANIA 



\xt clelenym vecernym vetranim prijemnii studenii 
klimu aj V case horiicich period. So zemnym tepel- 
nym vymennikom moze byf pasivny dom chladcny 
na vefmi Jednoduchom principe so znizenou energe- 
tickou prevadzkou. Chraneny tok cisteho vzduchu a 
kvalita vnutorneho vzduchu. Vetracie zariadenia 
pasivnych domov veftni dobre potvrdzujii kvalitu 
vzduchu. Rozvoj smeruje tarn, ze pasivny dom je 
spojeny s redukovanym priestorovym zafazenim. 
Ciele cnergetickej lispory a 
k\ality vzduchu si ot\'orene 
neodporujii, ale doplnaju sa 
na zmysluplnom zaklade. 



Vposledn}ch rohoch sa dostai a dopopredia rozvoj domov s vetmi nizhou energetickou 
potreboii Ide o tzv. pashne dorm / Passnhauser / doim, ktoie popn v)SOhej hvalite a 
hointortc nepotrebuju ziadny separatii) vyhuioiaa system zaioien funguju spotahino a 
mozu byfpostavene za re/at/vnc vyhodnych financnych podmienok 

Pasn ny dom medzicasom uz weje ziadnym nezaplatitdnym hi \ usom, ale t diiha stale zni 
zujucej sa cene speafichych homponentov zacma byf stale zaujimavejstm typom domu 



dnu cez jadro a nev\zaduju sa tu okrem elektorin- 
stalacn ziadnc dahie technicke zasahj 



Postavene pasiime xloiay , 

Frvy pasivny dom isol* ^iOS4a«#| f 1^1 ! 6a^ 

mstadt > a!sa xaAmf mt soslyanl bjtovi^rt jedaoi- 

kami, f<* objvateRsr je ^oKojrwsf vy^oM, Vza- 

patf S3 inM^mt^t SMt t^W^Bi domy. 
f«v« J^voH prterayselne vytabanym komponen 

iwtj sa stale Sposob stavaola pasivnych domo^ stale • 

Bnancne znizuje Cicf Faame iomY ^ia( s bu* 1 

ucnosti me s yysokymi ale n£topak so znifenjml ' 

naWadmr a ako berne Bovosiavby Je shuto&se Uffi 

ko. ^ds^mMx0 8eMa3it ^arrfiy n^ tiratii^li#%,mvnw«:it attWHORHc:. .nvoan v l<^ ^<,^^^.^,,,^.. ^^^^ 

m3kM^'tf«»a^J3f*la(i>'v^«>r!Jrtolt■W«Al«n^%acft fc&lo'k^tieli napomaha k studenym podla- 
nonnv^nim nizkoeneraetickvch ttchnoloaii bolasta- VoralJ)^^/ .iotmieiartyciikot«fUHc« ^Wiesbaden ts^m a $tenaaw t^Wosf vzduchu sa pohybuje od 
vC.; o SckTch d?ffi«2Si^^^^ atebo mmvffl>it i i>lesKovovSp««e|clt telM a ^.m<k>.OMmis Celkovo rychiost vzduchu zavisi 

rdrporbtf L'tilfSlSii P^^mm^l' . :; -T J ' .' -ra.^«.KP.a^hoencien,uprechodutepla 
technikov. ktory sa uz zaoberaB aftj(0mr^t!d^nti ' p^.^.u^ . oasiwwell dftttKICll "~ ^'^'*f '" ""^"^ P'"'"-' T "^T . 

rs:s:-^rie:k£S.Sg ^^ 

lej ce^lkom trad.n. e.e s^M^^^^^ -t^^^tST^^Z^-T^^^^SlL 



Komponenty 
Tepelna ochrana ■ teple 
sta\ebne casti nie su zafazo- 
vanc orosenim a prispievajii 
k rovnomernemu sireniu 
tepla vedenim, zateplovaci 
system ' najprv zateplovaf, 
potom murovaf ' alcbo vyso- 
|«3?at«p(eB$ <3rever4 fasadv 

St^iii^ -detail - vyvarovanie sa tepclnym 
ijfeostan,, a^b^ipecefistvo stavebnych skod sa znizi, 
'|k 3a 9Jt^ tepstofe Straty a zvysi sa teplota povr- 
e!}OV |6r\ltrakeE kvatftna praca v detaile, 

Okni' pre.fiSBivne domy boli vyvinute specialne 
tojtabuiov^ te|jelnoizolacne skia s k=0,7 W/(m2Kl, 
tkto okrIS jrisfegu \iac energie ako stratia a sii dlho- 
dobo pwrchwO' teipte ram musi mat koeficient 
iCpelneH^i od^lS mitJ. k=0 8 W/(m2K). 

Pri ftuden.^b ^cbach / okna / sa vzduch v miest- 
apsti otWadiitje, studeny pada dole, rozlleva sa 
^zdiz podiah^,ajx) case sa opaf ohricva a stupa. 
iftolatWlt aaoftfifet^e. Avsak v zle zateplenych budo- 



podoryse, vo vzhlade. Zvyserjf MSn<Sartf M-p^a?» 
je V technickych zlepseniach na ofavodovom pFastTa 
domovej tcchnikc. 

Co je to pasivny dom ? 

Fostupnym zlcpsovanim nizkoenergetickych 
domov a znizovaniin energetickej potreby sa dosta- 
vame pri zostupnom tepelnom zafazeni ku hranici- 
am konvencnej distribiicii a odvadzani tepla. Tieto 
hranice nelezia pri tepelnom zafazeni 0, ale dosiah- 
nil sa vtcdy, ak potreba tepla moze byf pokrjta 
vyiucne privadzanym vzduchom. Z hygienickych 
dovodov je bez ohladu na to doporucena vo vset- 
kych domoch. V pasivnych domoch je vhodne vetra- 
cie zariadenie so spatnym ziskavanim tepla aj z encr- 
getickych dovodov. Privadzany vzduch nesmie byf z 
hygienickych dovodov zohrievany na viae ako SOX, 
Z toho vypliva, zc privadzany vzduch moze byf o 
30°C teplejsi, ako je izbova teplota. V spojeni s mini- 
malnym mnozstvom privadzaneho vzduchu je teda 
maximalny tepelny vykon 10 W/m2 obytnej plochy, 
ktory je transportovany s cistym vzduchom. 

Pokusne vypocty dokazali, ze budova s tymto 
tepelnym zafazenim neprevysuje rocnii potrebu 
energie 15 kWh/(m2). Tato hodnota bola zaroveh 



-eho<»te(T«eftni nftko-pod hbmoa fepfolou- 

V studenych rocnych obdobiach pricstor v)kaziije 
teplotu 18 ■ 22'C, co hiavne zavisi od teploty a lych- 
losti pohybu vzduchu v priestore, ako aj od vyzaro- 
vaneho tepla. 

Vyzaiovatia teplota musi byf diferencovana do roz- 
nych smerov tak, aby vznikla asymetria. 

Doporucena hodnota tepelnej ochrany presWene- 
nia pre pri pasivnych domoch pri pozadovanom 
komfortc mcncj ako k=0,8 W(m2Ki . Vtedy sa mozu 
osoby pohybovaf v bezprostrednej blizkosti okna 
bez toho, aby citili fah studeneho vzduchu. 

Vysoky komfort aj v lete 

Pasivny dom zabezpecuje bez klimatizacie aj v 
lete prijcmne prostredie. Dobra tepelna izoiacia 
zabrahuje prehrievaniu vzduchu v dome. Juzne pre- 
sklenene otvory vo velkosti na mieru s balkonovym 
alebo stresnym presahom s trojsklom prispievajii k 
zamedzovaniu tepelnych ziskov. Pri presklenenych 
plochach orientovanych vychod/zapad alebo pri pre- 
skleneni strechy je obcasne slnecne ziarenie bez- 
podmienecne. Ha zaklade velkej casovej konstanty 
vysokozateplenych pasivnych domov sa da dosiahn- 



i^ 2§S(Jba-isbstatlioveho tepio moze byf pokiy- 
ta'roznymi sposobmi ■ napr. ako doplnkove vykuro- 
vanie \zduchom na v\rabanie tepla existuje viacero 
sposobov : plynovy kotol pre viacero domacnosti, 
maly vzduchovy ohrievac, s plynom vykurovany 
solcirny zasobnik, alebo elektricky obhospodarovane 
kompaktne agregaty s vodnymi pumpami ako tepel- 
ny zdroj, ktore zaroveh pokrj'vaju potrebu vody. 
Potreba teplej vody je najdolezitejsou polozkou pri 
spotrebe energie, preto je rozvodna siet vel'mi krat- 
ka a dobre zateplena. Pasivny dom ma energetickii 
celistvosf. Mora je rovnomerne rozdelena pocas 
celeho roka. 

Ekonomicke ukazovatele 
V roku 1991 bol pasivny dom neekonomicky. V 
poslednych rokoch sa dom dostai do polohy hospo- 
damosti a ekonomickej akceptacii. V buducnosti 
vdaka disponibilnosti so specialne vhodnymi pro- 
duktami pasivnych domov to bude najhospodarnej- 
si koncept domu. 

DB Deutsche Bauzeitschiill 6/98, str. 97 
prelozil Fatrik Martin, prebrate z www stranky: 
http://pma.miesto.sk, kde mozte najsf aj d'alsie 
materialy o ekologickej arctiitekture 




Zit' in\i rivot 



24 



findhorne som po prs'ykrat pocul pred 
osmymi rokmi. Vtedy, najar roku 1991, ked'boli 
estc oktia dosiroka otvorene a nadej v Icpsie zajt- 
rajsky este nevyprchala, som bol po pnykrat vo 
Vetkej Britinii. Rozheganou Karosou, v spolocnos- 
ti mierne vyplasenych fudi z vychodnej Europy 
som pricestoval do Brigtitonu. Festival "Zapad stre- 
tciva Vychod' otvoril svoje brany a ja som vstiipil za 
Alenkine zrkadlo. Samani, senzibilovia, liecitelia, 
radikaini ekologovia a potulni umeici ma vtlahli do 
sveta, ktory som predtym riepoznal, tarn, kdc sa 
mlesajti vsethy kultury a cesty fudi a vytvaraju 
novii kvalitu, bez nasilia a 
nenavisti. 

Irena, liecitelka zo Svaj- 
ciarska mi povedala; 
Vidim, ze mas zapaiene 
oci", prid' poobede do 
saly, pokiisim sa ti 
pomocf. V sale sme sa ^ 
stretii asi desiati 
Irena nam povedala 
'Oci sii spojene s 
pecenou a peceri je 
spojena so zlosfou, 
ktoru V sebe potla- 
cate. Predstavte si 
duhu a prilozte si ruky 
na svoju pecen. Usmejte 
sa na svoju pecen, mate v 
sebe pIno dobrych kamaratov A 
urobte sssssssssss ' V tej clivili nasim kruhom 
prebelilo nieco, comu sa tiovori 'nicim nepodmie- 
nena laska". na drutiy deii som mal zdrave oci. 

Po festivale sla cast' nasej skupiny do Tindhor- 
nu. Ja som sa pripojil k druliej skupine, s ktorou 
som potom cestoval po Anglicku a Walese po 
miestach, kde som pocul erdzanie koni rytierov 
okruhleho stola, citil energiu pnidiacu z kamen- 
nycti kruhov a vide! luky a zalivy, kam za mesac- 
nych noci vychadzajii tancovaf vily a sidhe, fiid z 
incho sveta. Obldve skupiny sme sa potom stretii 
na lodi v Doveri, rozpravali sme svoje pribehy a 
vzajomne sme si trocha zavideli. 

osem rokov neskor, kedy sa svet stal este 
mensim a ja som uz stratil udlv zaciatocnika, som 
namlesto stareho autobusu sedel v lietadle, sme- 
rujucom do Aberdeenu, odkiaf ma autobus mal 
zaviesl!do Findhornu, na kurz Permakuitury... 



dhorn sa pomaly staval svetoznamyni. 

Akyje Pindhorn dnes? Pre miia je to miesto, kde 
sa stretavaju tri cesty, ktorymi clovek dohaie cha- 
pat a vyjadrovat svct okolo scba; veda, umenie a 
duchoviio (nie nabozenstvoli. Vacsina budov je tu 
sRutocne pekna, vsadc sii pritoiime jednoduchc 
ornamenty, pri domoch sloja krasnc drevene plas- 
tiky, chodniky sii vyiozene kameiimi a mozaikou. 
Vsade je viditetne vyuzivanie zakladnych vzorov 
prirody; budovy majii casto okrulily podorys, spi- 
raly, oblt'iky a vinovky su omnoho beznejsie ncz 
priamkv a prave uhly. Energia nerusene prudi v pri- 

rmvHOKN 

Ot^bclvi 






Findhorn 



FIndhornska koniunita lezi na severovychod- 
nom cipe Skotska, v oblasti Findliomskeho zaiivu, 
blizko mesta Inverness. Tam, na piesocnych 
dunach, na mieste, ktorc sa vola Caravan Park, v 
chladnej, veternej a dazdivej krajine, kde okrem 
vresu nic nerastie, sa usadili v roku 1962 traja 
fudia: Dorothy Maclean, Peter Caddy a Eileen 
Caddy. Dorothy mala viziu, na zaklade ktorej sa 
rozhodia tato trojica zanechaf svoj doterajsi 
sposob zivota a zacala budovaf uprostred piesku 
zaklad buducej komunity. Pomaly zacali pretvaraf 
piesocne duny na zahrady, aby si mohli dopesto- 
va( svoju zeleninu. Peter, ktory sa staral o zahradu, 
nemal v tonito smere ziadne skuscnosti. Jcdneho 
dna vsak Dorothy zistila, ze vie komunikovats ele- 
mentami ■ oclirancami rastlin, Poziadala ich o 
pomoc a vrfaka nim dosiahli onedlho vysledky. 
Wore zacali prifahovat I'udi z celcho sveta. K 
povodnemu privesu, v ktorom zila trojica (neskdr 
este aj s dvomi d'efmi!) zacali pribiidaE daisie budo- 
vy: svatyt'ia, ubytovna, kuchyna s jedalhou, Fin- 



jemne 

Budovy su postavene pritoni vetnii jednoducho 
a lacno, casto z recyklovanych alebo druhotnych 
surovin. Ma okraji komunity je napr. skupinka kras- 
nych domcekov, postavcnych zo stary'ch obrov- 
skych sudov od whisky, d'alsia budova je postave- 
na zo slamenych balov. Strechy niektorych domov 
sii zatravnene, inde sa ako stresna krylina pouzili 
recyklovane plasty, ako izolacny material sa pouzi- 
va na kasu rozomlcty papier zo starjch novin ■ 
touto hniotou sa vyplnia medzery medzi stenami. 
na niektorych strechach vidief fotovoltaicke clan- 
ky, V diaike sa crtaju lopatky velkej veternej turbi- 
ny, ktora dodava tri stvrtiny elektrickej energic pre 
komunitu. Cast' komunitj' byva v obytnych prive- 
soch, niektori uz cele desafrocia. Pri pohtade na 
ich miniatiime domceky mi pripada nas stary' 
kamenny dom v Malej Vieske ako kastiei. 

Odpad je dosledne triedeny, odpadove vody sa 
cistia vo vlastnej korehovej cisticke. na kurenie sa 
pouziva odpadove drevo z ned'alekeho lesika, 
ktory' sami vysadili. Van sa spolocne, ciastocne z 
miestnych zdrojov, vefmi zdravo a chutne, pccie 
sa domaci chlieb. Starostlivost o zem je tu bada- 
tefna na kazdom kroku. 

Esenciou komunity sii 'posviitne niiesta', zalui- 
tia s jazierkami, drevenynii a kamennymi lavicka- 
mi, neuveriternymi zahradami, malickymi svatyna- 
mi urcenymi na rozjinianic. Dominantnou 
budovoLi je "V'seobccna hala' postavena podia 
principov posvatnej geometric, ktora v sebe ukiy- 
va velkii salu a mnozstvo malych sal a stiidii. Vset- 
ky tieto objekty vybudovali clenovia komunity, z 
miestnych zdrojov. 



Prirodnd silati}M 

Ha cistinke, medzi zithradami a domami je ukry- 
ta Prirodna svatyha , krasna kamenna budova so 
zarastenou strechou, okruhleho podorysu, ciastoc- 
ne zapustena do svahu. Postavil ju clen komunity, 
material stal asi 500 libier, ako dokaz, ze stavba 
moze b>< krasna, lacna a prirodna. Otvaram kova- 
nu branku, vo vnutri je okruhia sieii. s jednodu- 
chymi lavickami, uprostred kupoly je male okno. 
ria podlahe je mozaika Vesmirnej niandaly, znazor- 
liujiicej prv'otny tvorivy pohyb vesmiru, uprostred 
miestnosti na zemi lezi roz- 
rezany zulovy balvan, 
rcznc plochy ma vyiestcnc. 
fla jednej ploche je sviec- 
li 1 \encek kvetov. Cela 
micstnost' vibruje energi- 
ou planicii sviecky poska- 
kuje Sedim a hram na pis- 
(alke, miestnost' ma 
pociiva. 

Koniunita je zloze- 
na z dvoch casti. 
Prvou je tzv. 'otvorena 
koniunita', ktoru tvori 
asi 300 tudi, ciastocne 
byvajucich v priestoroch 
komunity, ciastocne v oko- 
ch obciach. nie sii stalymi 
cicnmi komunity. Stat sa jej cle- 
nom totiz nie je vobcc jednoduchc, vyzaduje sa 
dihe sRusobne obdobie a novy adept musi byf pri- 
jaty celou komunitu, tak, aby spolu 'ladili". Jadro 
komunity, to jest jej tr^'ali clenovia, to je asi 100 
hidi, ktori byvajii, pracuju a ziju v ramci komunity. 
Prace zahrhuju spolocne varenie, upratovanie a 
prace na zahradach a verejnych priestoroch. Bezi 
tu tzv. 'komunitou podporovan^ potnohospodar- 
st\'o', CO V praxi ziiamena, ze cast! zeleniny a ovocia 
sa raz tyzdenne priamo predava odberatefom z 
okolitych obci a miest. Je tu aj mnozstvo dieini, 
kde sa vyrabaju sperky, keramika, drevene plastiky 
a koberce. Vyrobky sa predavaju v micstnom 
obchode, spolu s llteraturou, zdravymi potravina- 
mi, prirodnymi liecivami. V obchode sa predavaju 
iba vyrobky, ktore boli vyrobene v sulade so zaklad- 
nymi principmi etiky. Dalsim vyznamnym zdrojov 
pnjmov pre komunitu je organizovanie najroznej- 
sich kurzov, treningov a konferencii. Feniaze prina- 
sajii aj zvedavi navstevnici a turisti, ktori, zial', nie- 
kedy posobia dost rusivo. Mimochodom, casi! 
komunity taknier neprichadza do styku s peniazmi, 
v ramci komunity uspesne funguje aj LET system, 
pouzivajiici vla.stnu menu". Myslienka, ktoru komu- 
nisti ijplne dobabrali, tu uspesne preziva. Deti, kto- 
rych je v komunitc dosf, sa ucia v miestnej Steine- 
rovskej skole a su postatne uvotnenejsie a menej 
agresivne nez ich rovesnici z inych koncin Britanie. 
Nevidiet televizne antcny ani mobilne tclefony, aut 
je malo, bicyklov vela. Oblccenie je pestre, uvo- 
tnene, kravatu som ziadiui nevidel, co ma obzvlasi! 
tesi. 

Vctmi ddlezitou ziozkou komunitneho zivota je 
umenie. Je tu vybudovan e tanecni aj hudobn^ stu- 
dio, kde sa nahrava krasna povodna hudba. I^ultur- 
ny zivot je natoiko bohaty, ze je niekedy tazke zvo- 
lif si vecerny program. Kazdy utorok su napriklad 
tanecne vecery. V jednej miestnosti vyucuje Peter, 
sivovlasy muz s chodzou macky 'Tanec piatich ryt- 
mov', zalozeny na vyjadreni chaosu, zeme, vody, 
vzduchu a ohha. Vo vacsej miestnosti sa vyucujii 
kruhove tance z celeho sveta, ktore sii jednou z 



fflX.^ 



25 



Zif in<i fivot 




ciest opatovneho spojenia fudskych spolocenstiev 
(izolovany tanec jednotlivcov na diskotekach je 
odrazom rozpadu spolocnosti a izolacie jednotliv- 
ca). V sale vidiet' vsetky vekove kategorie, od 
malych deti az po babky a dedkov. 

S(/iatok odpiisMa 

1 1, septembraje Rosh Hossana, den zidovskelio 
Moveho roka. V komunite sa slavia vsetky sviatky 
vefkych nabozenstiev. Vecer je v sale spolocna 
oslava. Fn'tomni su zvacsa nie Zidia. Trojica Zidov 
uprostred saly vysvetfuje vyznam tohoto dna. Je to 
pociatok lO-denneho obdobia, kedy mame prllezi- 
tost' vzajomne si odpust'at', aby sine svoje t'archy 
nevlaclli so sebou do d'alsieho roka. Fo slavnosti 
zacina tzv. "Playback Theatre". Temou je: odpust'a- 
nle. Do saly vchadza desat' zien, spievaju pieseii z 
pociatku vekov. Jedna z nich, s tvarou antickej 
sochy, sa nas pyta, ake mame pocity. "Vsetko 
je vsade, v jednej chvlli", hovorim, co mi prave 
V tej chvili napadlo. Soche sa rozziaria oci: 
'Povedz torn viae!". "Vsetky slova, pribehy...', 
neviem, co mam k tomu dodat'. Socha nas 
vyzyva, aby sme porozpravali svoje osobne pri- 
behy odpust'ani. Zidovska zena rozprava, ako 
pred tyzdhom navstivila po prvykrat Nemecko. 
Zo zaciatku, ked pocula nemcinu, Jej tento 
jazyk neustale pripomlnal holokaust. Tento 
pocit bol vsak postupne potlaceny dojmom z 
dobrych Tudi a pekneho prostredia. Zena konci 
svoj kratky pribeh o odpust'ani a zeny, bez akejko- 
IVek pripravy a vzajomnej komunikacie, zahrajii 
tento pribeh. V nemom lizase pociivame a sleduje- 
me interpretacie d'alsich pribehov. Ma zaver pri 
potlesku vstavame a davame do pohara dobrovotny 
prispevok na chod divadla. Focas cesty do mqjho 
stanu sa mi vracia myslienka, ze ziadna spolocnosf 
nemoze prezit' bez urciteho idealu. Cim je ideal sil- 
nejsi, tym je spolocenstvo pevnejsie. 

riapriek tomu, ze to vobec nie je viditefne, cela 
komunita je vefmi dobre "samo-organizovana". Pri 
vyznamnych rozhodnutiach sa schadza cela komu- 
nita a podta vzoru Irokezov nachadzajii spolocne 
riesenia. Volia sa veduci jednotlivych pracovnych 
skupin, skumaju sa mozne cesty rozvoja komunity. 
Komunita je po financnej stranke spravovana Fin- 
dhornskou nadaciou, ktorej clenmi su vyznamne a 
vazene osobnosti z celeho sveta. 

Dolezitou sucast'ou kazdodenneho zivota su 
meditacie a spolocne "vylad'ovanie". Fred kazdou 
pracou sa pracovna skupina pochyta za ruky, na 
chvifu zavrie oci a vciti sa do prace, ktoru treba 
vykonat' a zladi sa so svojimi druhmi. Ma to prina- 
jmensom jeden vefmi vyznamny licinok: nalada 
celej skupiny sa vyrovna, upokoji. Vysledkom je, ze 
naozaj nikde nepocuf zvyseny hias, nebodaj krik. V 
pondelok rano, v case, ktory je najmenej obtubeny, 
pozorujem clenov komunity, ako idii pracovat', uvo- 
rneni, bez naznaku znechutenia. 

Komunitu navstevuje mnozstvo vyznamnych 
duchovnych majstrov - siifisti, budhisti aj krest'ania 
(v jednej zo svatyn sa kazde rano spievaju piesne z 
Taize). V komunite je mnozstvo veriacich, nie je tu 
vsak pritomna ziadna cirkev. Cirkev je totiz urad, 
ako kazdy iny a s tym nechce mat' komunita nie 
spolocne. Spolocnou vierou je vsak jednoznacne 
ucta k Zemi a k posvatnosti prirody. niektori sa 
pytajii: "Ako je tu vedeny duchovny zivot?'. Odpo- 
ved" miestnych je: "Mas duchovny zivot je ranna 
meditacia, spolocne pod'akovanie za obed, nasa 
kazdodenna praca, umenie, snaha najst' Boha v 
nas...". 



Vecerje vjedaini Ceilidh, cojegaelsky vyraz pre 
spolocny vecer s tradicnou hudbou a tancom. 
Miestni muzikanti hraju skotsku tudovu hudbu, tan- 
cujii sa skotske tance. Vybera sa dobrovofne vstup- 
ne na podporu miestnej steinerovskej skoly. Cez 
prestavku prichadza story teller porozpravat pribe- 
hy z inych cias. Sala je pina deti, mladych aj sta- 
rych, ocividne sa dobre bavia. Chyta ma splin, pre- 
toze: neviem tancovat' (to by sa mohio prehliadnut'), 
nepatrim do tejto kuitiiry (aj to by sa mohlo prehli- 
adnut'), ale najma, nepatrim do tohoto spolocen- 
stva. Vetka vacsina pritomnych tvori skutocne 
jedno spolocenstvo. Ulavou mi prebehne par spo- 
mienok na podobne chvile pocitu jednoty, ktore 
som zazil na taboroch. Ale to je parkrat za rok. 
Opaf si uvedomujem, ake je to bolestne, nepatrit 
do ziadneho skutocneho spolocenstva. 

Odchadzam, aby som nerusil. rieskoro vecer sa 
rozpravam s Chrisom o svojich pocitoch. Chris, je 

"V towje totiz", hovoril moj otec, 

"velke tajomstvo cloveka". 

"KettlUdia stratia to podstatne, 

nevedia co stratili... " 

Citadela 
Antoine de Saint-Exupery 



stary, rozvedeny, obisiel svet, vie svoje. Kyve hla- 
vou, vytvaranie komunity je dihy, casto neuspesny 
proces. Findhorn je vysledkom 37- rocnej cesty a 
este to zrfaleka nie je idealne. Casto sa stava, ze 
sem prichadzaju manzelia, ktory sa prave tu rozidu. 
LIplna sloboda ma aj taketo konce. Stary svet sa 
riica a novy este nie je postaveny. 

V priebehu d'alsich dni sa pytam niekotkych cle- 
nov komunity, ci mi vedia pomenovat silu, ktora ich 
drzi pohromade. niektori ml nedokazu odpovedat', 
starsi muz zacne koktat' nieco o surnych povinnos- 
tiach a rychlo zmizne, cfalsi mi odpovedajii, ze je to 
vizia zakladatefov komunity. Pre cfalsich je to pocit 
velkej rodiny, v ktorej sa citia naozaj doma. Jedna 
z myslienok ma obzvlast' zaujala: komunitu drzi 
pohromade aj "vonkajsia hrozba". Ekonomicke a 
poiiticke masinerie nikde na svete nemaju radi, ak 
sa zacnu vytvarat' skupiny, ktore mozu ohrozit ich 
monopol. Aj v zapadnych krajinach su alternativy 
dovolene iba dovtedy, pokiaf neohrozuju medzina- 
rodny obchod, vofny prisun k surovinam, zavislost' 
fudi na ekonomickych strukturach a d'alsie "nedo- 
tknuterne" oblasti. Clenovia MOVE, Earth First!, Gre- 
enpeace ci Amnesty International by o tom mohli 
nieco porozpravat'. Manipulacia jednotlivca rekla- 
mou, hrozba geneticky modifikovanych potravin, 
rastiici kult nasilia, nicenie prirody, stres zo zivota 
V mestach - toto vsetko je ohromnou motivacnou 
silou pre pre fudi, ktori sa nechcii nechat' zomliet' 
systemom a pre korych slovo laska ma este svoj 
povodny vyznam. Reakcie sij rozne: zakladanie 
obcianskych zoskupeni, snaha ziskaf vlastnu zahra- 
du ci dom, zmena sposobu zivota, no a v konec- 
nom stadiu je to zakladanie alternativnych spolo- 
censtiev. 

Findhorn je blizko vojenskeho letiska, vo dne v 
noci tarn hucia lietadla - symboly vonkajsieho 
sveta, jeho hrozby. Mozno prave pretoje komunita 
taka siidrzna. 

Aky ma komunita Findhorn vyznam pre okolity 
svet? Je to len ukryt pre niekotkych neprisposobi- 
vych idealistov? 



Jednou z najucinnejsich ciest je "riedit zio" 
vytvarat ostrovceky "pozitivnej deviacie", ako to 
kdesi nazval Fedor Gal. Focas nedavnej vojny v 
byvalej Juhoslavii, na trhovisku v Sarajeve dosio k 
bombovemu litoku, pri ktorom zahynuli nevinni 
tudia, cakajuci na chlieb. Ma druhy den do Sarajeva 
pricestovala svetoznama violoncelistka, sadia si 
uprostred trhoviska a hrala na svojom nastroji... Vo 
Findhorne sa kazdy rok vystrieda niekofko stoviek 
fudi. Ucastnici kurzov, absolventi tzv. "zazitkoveho 
tyzdha", pocas ktoreho maju moznost' odhrnuf 
zavoj komunitneho zivota, prilezitostni navstevnici, 
ubytovani v Caravan Parku. Mikto z nich uz nebude 
taky, ako pred tym. Odchadzaju, ale odnasajii so 
sebou ideal. A myslienka ma silu obrov. 

Spomeniem si na vetu, ktoru som napisal kedysi 
do knihy navstevnikov v Schumacher College: "Fri- 
nes jablka tam, kde su potrebne...". 

Vo Findhorne sidli aj organizacia Trees for 
S^ Life, V mnohom sa podoba nasmu Lesoochra- 
ii^ narskemu zdruzeniu VIk. Ich dihodobym ciefom 
Pi je opatovne zaiesnenie Skotska povodnymi 
m druhmi drevin. Jeden vecerje venovany pred- 
M naske a premietaniu diapozitivov o cinnosti 
&5 tejto organizacie, ktora spociva v aktivnom 
W vysadzovani stromov a v ich ochrane pred 
•^ premnozenymi jelefimi. Prednasa Alan, povo- 
m dom z Kanady. Prirovnava skotsku Vysocinu k 
'^ "mokrej pusti", kde okrem machu a travy tak- 
mer nie nerastie. Lesy boll uz davno vyrubane 
kvdii pastvinam. par dni idem cez vikend na 
Vysocinu, do Glenn Affric. To, co posobi na fotkach 
tak poeticky zeleno, je v skutocnosti naozaj travna- 
ta monokultura. 

Kazdu stredu je "tichy obed". Pred obedom je 
spolocne "vyiadenie" a pod'akovanie za jedlo. Pri 
jedle sa mici, jeme pomaly, myslime na jedlo, na 
zeleninu, z ktorej je jedlo pripravene, na podu, z 
ktorej zelenina vyrastia, na fudi, ktori zeleninu 
vypestovali, aj na tych, ktori zeleninu pripravili na 
obed. Co by si asi pomysleli "uspesni mladi muzi", 
pre ktorych je jedlo iba 'natankovanim' a stratou 
casu pri honbe za obchodmi? Citim urcitu radost' z 
toho, ze aj doma si varime jedlo z nasej vlastnej 
zeleniny a akekolVek "hromadne stravovanie" na 
mitu obchadzame. 

23. septembra je den jesennej rovnodennosti, 
cas zatvy v Skotsku. V komunite sa pripravuje Slav- 
nost zberu urody. Poobede sa stretavame vo vefkej 
zahrade a spolocne zbierame ovocie, zeleninu, 
kvety a bylinky. riapiname nimi tri vefke dvojkoleso- 
ve kary, dievcata to pekne naaranzuju. Utvarame 
kruh okolo zozbieranych plodov, jedna zo zahradni- 
ciek d'akuje za urodu, v kruhu tancujeme okolo vozi- 
kov. Fotom skotsky gajdos nafuka svoj nastroj, deti 
ozdobene vencekmi z obilia a plodov vezmu vozlky 
a cela procesia sa pohyna smerom ku kuchyni. Fred 
kuchynou zastavujeme, zahradnici odnasajii plody 
do jedalne, kde ich rozkladaju po stole. Je to sku- 
tocne pekny pohtad, na vefkych stoloch vidno kras- 
ne, zdrave tekvice, paradajky, papriky, salat, jablka, 
ruze, matu. Zahradnici sa usmlevaju. Stretavam 
Errola a Imogene, ktori organizovali stretnutie v 
Brightone pred osmymi rokmi - kruh sa uzatvara. 

Move cesty su jemne ako vtacie pierko. 

FODAKOVAnm patri tym, ktori mi umoznili tuto 
studijnu cestu: 

Piadacia Ekopolis, Banska Bystrica 
Findhorn Foundation 

Stefan Szabo 

pozn. (I): Autorje predsedom 

Rady obcianskeho zdruzenia Sosna 




ckoTd 



51 A bW^C 



Ak htada a je otvoreny, nachadza vzdy 
clovek u stromov ktUd, mier a energiu. Ak 
ovplyvnujfl stromy nas, potom musline i 
my, rudia, ovplyvnovaf spatne stromy. 
Pokiar mk 1 nevypovedana myslienka cio- 
veka, vztiahnuta k rastline urcenej k likvi- 
dkil destruWivny vplyv na lastlinu, inak 
trebSrs verbalne chvalenii, ake destriiktiv- 
ne uclnky asi ma nase vacsinou prevladaj- 
uce negativne myslenie (vratane airnalisli- 
ky, pic ktorii je len zla sprava dobra)? Co 
ked'je vacsina tzv. civllizacnych nemoci 
sposobena nicien horsim zivotnym prost- 
redim, a neustale sa zvysujucim stresoiii, 
ale tie j tym, ze to co jeme, teda rastllny, 
je 'oslabent' a so stale mensim podieloin 
pre nas tak nevyhnutnej encrgie.? Ako zis- 
til pri svojoffl vyskume ing. Vladimir Rajda 
z K)jova, majii dne stromii u nas len 5OTb 
ucinnosf - co ketf to nle je problem len 
nasho teritoria? 

HedSvno prebehli tiacou spravy toiii, 
ze by( vegetarianom je prirodzenejsie i 
preto, ze pre tudi tak dolezile vyzivove 
zlozky rastlin su pre travenie prirodzenej- 
sie nez bielkoviny zivocisncho povodii. 
Priaino sa pritom hovorilo, ze s plesnou 
nastio organizmu viae ladi 'pieseii rastlin". 
Co ked'je v lomto zmysie nase priame uzi- 
vanie mlncralov neucinne ■ muscli by naj- 
skor prejsf 'rastlinnou' upravoti? Co ked" 
nase bablcky, sedavajuce na lavicke pod 
starou lipou, vetrni dobre vedeli, koiko 
energie taky strom poskytuje? 

fiiektori vyskiimnici sa odvazuju Isf 
eJte d'alcj: Co kecf je duch nSroda v pria- 
mom vzfatiu k duchu lesov, s ktoryiiii zlje? 
Hozno plati: UkAz mi svoj les a ja ti povi- 
cm, aky je (voj narod. C ked'je vznik poli- 
tickych stran v obdobi osvietenslva piihou 
socialnou reflexion vyriibania zmiesanycli 
lesov a poclatku vysadzanla monokultur? 
Jeden vsimavy lesnik, doc. Otto tianck, 
hovori: 'i^ed' prech^dzam smrekovyin, 
dubovym; alebo inym monokiilturnyin 
lesotn, mam dojein, ze soiii na schodzi 
politickej strany..." 

Je zisten^, ze ak vyrastaju rnlade stromy 
medzi vetkymi, sii v dospelosti odolnejsle 
a alepsie genetlcky vybavene. riepripomi- 
na vam to nleco? Diefa, ktor4 vyrastle v 
detskom "doiiiove", ma mnohonasobne 
vacsiu nadej, ze sa dostane na sikimi plo- 
chu. 

Skuseni a pozornl lesnicl vedia, ze blesk 
nikdy neudrie do zdraveho stromu, i keby 
stal na vrchole kopca. Je to nahoda? 

Oiganovfe pistaty sa vyrabaju z borove- 
ho dreva. Pistaly vyrobenfi v Memecku 
majii tvrdsl kovovejsl zvuk, nez pistaly 
vyrobene z nasicli borovic. Ke je to otaz- 
ka vyrobnetio postupu. ■ poklaf by v 
Memecku vyroblli plsfaly z nasho dreva, 
tak by znell inak. Hie je aj toto dovod na 
zarnyslenie, ti duchovny, moralny, ale 
samozrejme I zdravotny stav lesa skutoc- 
ne nezodpoveda stavu naroda? Nemalo 
by i nase lesnlctvo ■ prave tak ako skol- 
stvo, zdravotnictvo, poftiohospodarstvo, ci 
nas vztah k zvlerataiii ■ prejsf "new age' 
prebudenim? 

Vlastimil Marek 
z casopisu Bamka i.9 



Urcitym sposobom je myslienka oslavovaniajed- 
notlivych rokov podfa kalendara trocliu absurdna, 
a to aj V pripade, ked'sa jedna o milenium. Ma dru- 
liej strane tato udalost' poskytuje mozriosf povedaf 
nieco doleiite o urcitom useku v case. Je to prile- 
zitosf symbolicky znovuozivif nasu kultiirit a odo 
vzdat posolstvo o vzfahu iriedzi fudstvoin a priro- 
dou. I5olo by krasne najsf symbol, ktory tii zostane 
az do d'alsieho milenia. 



Potrebu- 
j e m e 
nieco, CO 
presatiuje 



Strom pre novi miUnimn ^ 






,^ 



nase kratke zivoty ] 
nas s budiicimi g n 
raciami. Symbol 
ktory by steles- 
nil nase naj 
lepsie linns 
ly, ktory ma 
duchovnu 
liibkii a 
vyjadruje 
nasii vicrii 

V zivot na 
zemi. Jc 
jeden tak) 
symbol, kto 
ryni mozme pri 
vitat" nove mi len 
um. Je nim tis. 

Tis je najstarsirir 1 1 

V Europe. Micktore tisy, ktore s 

nami zijii v nasom case, vyrastli zo semicnok, pred 
tisickanri rokov. Dokazy totn, ze tis je strom, 
ktory prczije ccic milenia sii zhronrazdcnc v knihe 
The Sacred Yew (Fosvatny Tist od znanictio expcr- 
ta na stromy Alana Mitcliella. Jednym z najposobi- 
vejsich prikladov, ktonS popisuje, je .stary tis v Tan- 
dridge, pri meste Surrey |Vel1\a Britaniai. Tento 
Strom je stary viae ako 2 500 rokov, to znamena, 
ze zacal rasf v obdobi kedy zil Buddtia a Lao Ce a 
Qreci boli na vrchole svojcj civilizacic. 

Tis ziskava svoju nesmrtefnosf nickoftymi 
sposobmi. Jadro kmeiia moze zhnif a rozpadnuf 
sa, zanechajiic odolny valec z bieleho dreva. V 
tomto okamziku, kedv ostatne stromy umierajii. 



'f/ 







26 

tis pozna sposob, ako ostaf na zive. Dokazc zapus- 
tif vzdusne korene cez dutinu uprostred, ktora sa 
casom zase zaplni. Dokaze tiez ozivK biele drevo k 
diilsiemu rastu, prlcom vytvara krasne tvary, ako 
keby bol pokryty stekajucim niedom. Ak je strom 
ponechany svojmu prirodzenemu rastu, najdihsie 
konare vrastij opat do zenie, kde sa zakorenia a 
vytvoria novy strom. Fo case je stap,'' tis obklopeny 
a chraneny prstencom mladych stomov. 

Kostoly a 

ramy boli 

casto stava- 

nc na 

losvatnych miestach, kde 

rasili staic tisy Takje 

tomu aj vo farnosti 

Llangern, kde 

stoji najstarsi 

*-, tis vo Wale- 

se stary 

■^t \iac ako 

4 

rokov. 

Zasadeny 

bol zrej- 

me V dobe 

)ronzovej 

vrchole 

pohrebiskovej 

lohyly. 

y stoja ako zive 
ymboly znovuobnovova- 
nia. Tak, ako tis obnovuje sani 
seba, my by sme mail obnovif nase pochopenle, 
rcspekt a radost' z vnutorn^ho spojenia s prirod- 
nym svetom. Tis je symbol sily, vytrvalosti, pokoja 
a trpezlivosti. Jc idcalnym symbolom pre nasu 
dobii, vyjadrenini potreby ekologickeho pohfadu 
na svet. Tis moze bjf symbolom nadeje na preko- 
nanie doby znicujt'iceho rozvracania prirodneho 
sveta. 

Oslavif nove milenium zasadenim noveho stro- 
mu je najlepsim symbolom nadeje a viery v 
budiicnosf. Predstavte si, ze tis, ktory zasaditc v 
tomto roku, bude mozno prinasaf radost a utechu 
tym, ktori budu zif v roku 3000. 



Andy NcGeeney, Resurgence tio. 189 



f 

g Su na svete stromy, ktore narastu do vysky sesfdesiat, ba i viae metrov 

S Aka sila pumpuje ziviny z koreiiov az do posledneho listu 

$1 Vide! som stromy, ktore vyrastaju z brala. 

fe Kde beru silu zif na takom mieste ? 

p Stromy umierajii v jescni a na jar zacinaji'i znova zif. 

^ Odkiar majii silu rok co rok vyniitif si cez smrt novy zrod 

i^ Stromy nepotrebuju k zivotu vela. 

^^ Vzduch, slnko, zem a vodu. 



■;£.'"£-SSS^^SSSSSSSSrS8SS& i^'v 



Kazdy Strom podta svojho druhu viae alebo menej ako ten ci onen. 
A z foho vytvaraju korene, kmene, listy, kvety, plody, semena. 
A zo stromov vznika les. 
Les vsak je domov zvieratam. 
Les vytvoril podu, ktora je zakladom nasich poli. 
Les nam dava kyslik. 
'Vsetok zivot prichadza z lesa a z mora. 
Tak skronine, tak jednoducho zijii stromy. 
Len z toiio najpotrcbnejsieho. 
A my ? 
I Ja? 

% Fritz Giglinger 




27 



cUol65'^ bwsc 




C^ /zam fiovoria stromy? 



Dub Ezechiel, stary prirodny les pri Vojdciach, 
26.9.1998. 16.-17. hod. 

Vitajte pri mne, fudia. som rad, ze ste prisli s 
dobr>m umyslom. Cliodia sem fudia zbicraf plotiy z 
lesa, za zveroii, len tak na prechadzkii, ale malokto si 
vsinine, ze tu rastu aj nejake stare stromy, ktore maju 
nejake pocity a ktori^ vedii nejaky individualny zivot... 
a kazdy z nich je osobnosfou. Ako som prisiel k 
mojmu menu? Bolo to davno, vehni davno. My stromy 
doslavame svoje hmotne tela ako fornni fyzickej exi- 
stencie na Zenii. Jc to nasc tcio, je to pribytok duse 
ktora sa do neho ^ 

prechodne nasfa- 
huje. Telo rastie, 
vyvija sa, stame a 

nakoniec odumrie. Dusa zije cfalej. Fo smrti le 
sa odoberie do krajiny dusi, kde ostane, kyni 
sa nema znovu vtelit do novelio tela. A 
takto sa stale d'alej tento kolobeh 
opakuje. Ale aj dusa je len jem- 
nohmotnym obalom pre zive vnu- 
tro, ktore ju napl'iia, pre samot 
ny praobraz zivota, pre tzv 
ducha. A ten jc tu u niekto- 
ry'ch jedincov vefmi davno, 
ten nestame, len sa vyvi' 
ja a zbiera skusenoS' 
tl. Dusa je pre neho 
precliodnyrn satom. 
Moj duch pochadza i 
obdobia Zeme, ked' tu 
este neboli lUdia. Z tych 
cias aj pocluidza moje 



moja uloha. A robil som to s Liskou, s radosEou. A 
necakal som za to nikdy nijaku odmenu. Aku odme- 
nu by mohol ziadat' zivot sam od zivota? Pre kazdii 
zivu bytost je samotny zivot, ako prejav existencie 
ducha V hmotnom tele tou najvyssou obmenou. 
Moznosfvyvijaf sa, zdokonatovafsa, pocitspolu- 
nalezitosti, pocit tr\-'alej radosti zo zivota. Ten vy, 
tudia, asi ncpoznate. Memate cas ani tesif sa zo 
zivota, toiko mate prace, starosti. A s cim? Vac- 
sinou asi sami so sebou, ci s ostatnymi tud'mi. To 
preto, ze druhym nedoprajete, aby robili to, co 

r b i f 

chcii a vy 

sami 

c h c e t e 

robit to, CO robia ti druhi, 

namiesto toho, aby 

ste robili to, co jc 

pre vas prirodze- 

ne a co robite 

najradsej. Freco 

by sa mal dub podo- 

baf topol'u, alebo 

javoru? Ved" to neda- 

zmysel. Ludia - budte 

vzdy sami sebou a nesnazte 

sa niitit iiiycli, aby sa vam podobali". Ani 

vy sa nesnazte 





Frisli sme sem s I'lctou, s obdivom, s neniym % 
^A uzasom sme chodili pomedzi mohiitnych velika- 1 



fi 



% nov, stare duby, topole biele, bresty. 



podobat inym. 
hachadzajte v 
sebe sami seba, 
robte to, co je 



Citili sme, %\ 

., ako kebysme sa dostali odrazu do ineho casove- j| '■'^m prirodzene a 

meno. Vyvijai som sa I ho obdobia, niekedy davno, nred tisicami rokov, f '^°'°"^ , . " .^''^ 

,L ..,,.• S % vzdy siobodni a 

subezne s anjelskymi | ^^^^^ g.^^^. /,£.^/// lUdia, alebo bolo ich tu velirU <^ spoznate st'astie, 

% mala a bol tu len ten les, vsade naokolo, siroko- 1| ja soiti sfastny v 

ii d'aleko. Ticho sme posedeli pri Jednom z najvac- l^j^ svojej e.xistencii. 

& si'ch dubov a snazil som sa sustredK si myslienky "& "il^'o "i'' "^ob- 

prctvorili do slov, a do M na neho a zacltytavat, Co mi hovori: % ^^^^^^'^^ ^^ ■ ^^ 

■ w '^ncoD t tl G u z u I G in 

pisma a tak pomcnova- %^^^^^^^^^mm!m^X^Z^^S<^&^!SSiSi^m?mdl: ..-.uqUq Ncmam 

Ii tieto nazvy svojim nmono. nemam 



bytostami. Mase mena 
vedeli zachytavat prvi 
tudia, ktori sa naucili 
pouzivaf rec dusi, ktoni 



jazykom. biblia ich prevzala a my sme ich nositetmi 
dodnes, pretoze nas duch si htadA stale nove a novS 
hmotne tela pre svoj d'aisi vyvoj a pre svoju dalsiu e,\i- 
stenciu V tomto svete. 

Zijem tu teraz sfastne. Mha nezaujimaju vase Tud- 
ske problemy. Vyzivuje ma slnko, voda a poda, zijem 
V prostredi, ktord mi je doverne zname... viem pres- 
ne, V akom prostredi, za akych podmienok co prave 
moje hmotne telo potrebuje, koiko vyzivy mu mam 
odovzdaf. Jedina moja starost je dobre sa staraf o 
moje hmotnfi telo, aby nestradalo. Z dubov som v 
tomto lese najstarSi. Co sa robi za hranicami tohto 
lesa, tomu nerozumiem, ani sa o to nezaujimam. 
Moja mpc konci za hranicami tohoto lesa. Poznam tu 
vsetky ostatn^ stromy po mene, aj vsetky druhy zvie- 
rat a vtakov, hmyzu, ktore tu ziju. Poznam aj vsetkych 
tudi, ktori sem ku mne pravidelne prichadzajii a spra- 
vaju sa ku mne s iktou. 

Pojmy ako zio, nenavisf, hnev, strach, zlomyse- 
tnosf, skodif, zrahovaf, ubiizovaf, nicif su mi cudzie a 
nikdy sa nesnazim taketo pojmy napihat. file je to 
moja uloha a moj duch je na takom stupni vyvoja, ze 
by som uz teraz taketo nizke prejavy ducha ani nedo- ■ 
kazal uplatnif. Mozno ked* som bol mlady, pred stov- 
kami rokov? Ale ani vtedy nie, lebo jemnej.sie duchov- 
ne bytosti by ma napomenuli, aby som to nerobil. 
Vzdy som robil len to, co bola moja praca, co bola 



strach pred liidmi. Ten svet, ked' vacsina okolitej kra- 
jiny vyzerala tak, ako tento maly kusocek lesa tu nao- 
kolo, ten cas je uz davno prec, Moje telo si ho 
pamati. Ale moj duch tu bol davno predtym a este tu 
bude aj davno po torn, ako clovek znici tento posled- 
ny raj, tento posledny ostrovcek pokoja v svojej kra- 
jine. Mebojim sa toho dfia. Moja forma ostane zacho- 
vala: bude navzdy zaznamenanA v knihe Zivota a moj 
duch bude cakat tisic rokov na to, aby sa mohol vyvi- 
jaf ako vteleny duch do nejakeho podobneho tela, 
ako mam teraz. Bude to tairi, kde rnu to bude umoz- 
nenc. A tak, ako to bude pre neho najvhodnejsie. 
Tych nejakych 10 rokov dihsie, ci kratsie tu bude pre- 
trvavat moje fyzick^ telo, pre mojho ducha je tato 
okolnosf nepodstatna... Lebo sa nestrati... Bude tu 
nadaiej.... hebudete ho vidief, ani vnimat ale jeho 
existencia sa nestrati.. Duch obaleny dusou dostava 
vzdy novy a novy sat. ilmotnc telo je len forma, ktora 
cxistuje V urcitych podmienkach, nadobuda nejake 
tvary, nejake rozmery, ziskava nejakii podobu. Je 
pominutefne, podobne ako myslienka. Ale nie je mys- 
lienka ako myslienka. Duch vytvara myslienky. Cisty 
duch vytvara ciste myslienky. A tie najcistejsie mysli- 
enky su dihoveke, neznicitetne, tak ako aj ich povod- 
ca, ktory sa vola Dokonalosf. A ta nie je pominutet'na. 
Ta vytvara tvary, formy a pritom'sama pretr\'ava. 

Samuel Facenovsky 
vyslo v casopise Sosna, jesen-zima 1999 



Stromy 



Ten najskromnejSi ker, 
ten najbiednejsi bodliak 
skor mojim bratom je, 
nez clovek, ked'je podliak. 

no kazdyr kto ma cesf, 
aj ketf ho osud kopol, 
je pre mna vidina; 
vysoky, cisty topof. 

Ma stromy pisem si 
a stromoch aj vravim. 
l,es mojim fudstvom je, 
ked' V fudstve nie som zdravy. 

Fo vsetkych pevninSch, 
vidis ich drzaf straze, 
Strom o Strom oprety, 
ako im zakon kaze. 

Strom stromu nie je kat, 
zem brata s bratom spaja. 
Im diabol pokoj dai. 
Boh nevyhnal ich z raja. 

Mad tvorstva korunou 
ich koruna sa vznasa, 
z jej listia hovori 
len dobro a len krasa. 

Vrazdia sa narody 

V znameni farb a plemien - 
Strom stromu darom da 
nadheru svojich semien. 

Vrazdia sa narody 

V znameni roznych znakov - 
Strom stromu klania sa, 
vzdy naplneny vrfakou. 

Priroda zakon je, 
clovek vsak neposliicha, 
preto je zmatok v iiom 
a Strom je sidlom ducha. 

Vysoko V korunach 

sidii duch ■ fahni si na zem 

a hore divaj sa. 

A potom napis basen. 

Mn Smrck 



Stromy su jednota a tiez sa ako 
jednota spravajii. t^azdy strom ste- 
lesfiuje nielen sam seba, ale 
sucastne je aj sucastou ostatnych. 
Tiito vlastnosf majii pravdepodob- 
ne vsetky vysoko vyvlnute stvore- 
nia, ako napriklad vetryby a delfi- 
ny. Mapriek tomu ma kazdy nieco, 
tun sa lisi od ostatnych. Preto 
kazdy strom predstavuje jedinec- 
nosf, moze vsak vyjadrovat' i 
zvlastnosf ostatnych. To je mno- 
hostrannosf v jednote! 

Peter Salocher 




cko]d$i^ i>usc 



28 



Skolimowskeho Ziva filozofia je pomocna 
ruka podana v pravy cas dnesnemu cloveku 
kracajucemu do 21.storocia, od ktoreho 
nevie (len tusi) co moze cakat'. Skolimows- 
ky to vsak vie: Bud' bude 2 1 .storocie ekolo- 
gickym storocim, alobo 22. storocie uz 
vobec nemusi byt'. 

Rozsah zivotnychskusenosti 
(od slovanskeho, stredoeuropskeho 
cez anglicke a americke az po indicke 
prostredie) a vedecka erudicia umozni- 
li Skolimowskemu sklbit' Gandiho 
nenasilnost', Schweitzerovu iictu k 
zivotu a Leopoldovu posvatnost zeme 
s respektom Teilharda de Chardin k 
nedotknutel'nosti pokracovania evoiii- 
cie. Spojil budliisticky siicit s krest'an- 
skou laskou a nim definovanou ekoeti- 
kou, zaiozenou na myslienke posvatnosti 
zivota. Vytvoril pojem ekologicky huma- 
nizmus, ktory sa zaklada na pochopeni, ze 
vazny stav zivotnetio prostredia a vazny 
stav fudskej rasy majii tii istu pricnu. 

Tento oslavovater zivota pouziva v celej 
svojej monografii vtipny, sviezi a poeticky 
sposob vyjadrovania, pretoze ako tvrdi, 
funkciou krasy je pozdvilinut esteticke, a 
tym aj biologicke aspekty zivota. Vyjadru 
je sa V zrozumitel'nych obrazoch aj 
vtedy, ked' zist'uje, ze "Siicasne mrza- 
cenie zivota okolo nas...mozno pripi 
sat' sposobu myslenia, ktory nie je 
hoden tvorov nazyvanych Tudske 
bytosti" a ked' hovori: "Stali sme sa civi- 
lizaciou, oslepujiico bohatou na 
prostriedky a chudobnou na 
ciele", alebo "Sme zvlastna kultu- 
ra: taka bohata na prostledky a 
taka podradna z hl'adiska trvalych 
vysledkov". 

i^aprlek tomu optimisticky defi- 
nuje syntropiu - nastroj proti 
zivot vesmiru znicujucej entropii, 
ako schopnost zivota bojovaf s entropiou. 
Syntropiu, ktorej zdrojom moci je evolucia. 
Vysvetruje, ze zmyslom evolucie je sirenie 
syntropie. Pretoze zivot a evolucia su jedno. 

Skolimowsky vie, ze: Technicka epocha 
...je iba jeden iisek v dejinach... ako expe- 
riment iifadania novej cesty pre I'udstvo v 
snahe zistit', co je najej konci. V dosledku 
svojej egocentrickej pochabosti sa mnotie 
spolocenstva domnievaju, ze predstavujii 
konecne stadium dejin. Takym bolo aj tvr- 
denie technickej spolocnosti. Technika je 
pribeh uspechu, ktory je taky otiromujuci, 
ze sa stal nasou nocnou morou. 

l^eznizuje vyznam ekonomiky: ucta k 
zivotu nepopiera dolezitost' ekonomickeho 
faktora, uspokojovanie zakladnych zivot- 
nych potrieb je sucast'ou zivota v dostoj- 
nosti, ale opakujiic: skromnost'je optimalny 
sposob zivota vo vzt'ahu k inym bytostiam, 
tvrdi, ze "Ked' su vsetky zaliidky pine, este 
stale je tu zivot, ktory treba zit', zmysel, 
ktory treba dat' fudskemu zivotu, krasa, 
ktoru treba prezivat', sirsie obzory, ktore 
treba objavovat', trancendentne nebo, ktore 



treba obsiahnuf. Freto cituje Aristotela: 
"Bohati nie su iba ti, co veFa vlastnia, ale tiez 
ti, CO malo potrebuju", ako aj anonymne 
motto z isteho frantiskanskeho iitulku; 
"Vsetko to, CO mame nad rozsah nasich 
potrieb je ukradnute tym, co majil menej 
nez potrebuju." 



m mzom 




"Ked' pres tan erne zonglovat s ekonomickymi udajmi, 
zostane nam zivot, ktory treba zit" ■ tymto trefnym citatom 
zacina pol'sky ekofilozof Henryk Skolimowski svoju Jedi- 
necnu knihu s podtitulom Ekofilozofia ako strom zivota. 



Pokracuje: Skutocny pokrok nie je dielom 
hlucnej ostentativnej, ctiziadostivej vacsi- 
ny..., je dielom malych a neoblomnych 
mensin. Zivotny pribeh je pribehom devivo- 
vanych mensin, ktore tym, ze sa nepris- 
posobili osvedcenemu poriadku veci, vyvi- 
nuli nove charakteristiky a nove funkcie. 

Slova nadeje a povzbudenia pre vsetkych 
obcanov sveta sii v Skolimowskym defino- 
vanej ekokozmologii, v ktorej sa povazuje- 
me za siicast a pokracovanie vyvijajuceho 
sa kozmu. Laboratorium sveta je obsiahnu- 
te V nas vsetkych. Ludsky osud je spiralovi- 
te vazenie nekonecneho zdokonatovania 
sa. My sme vesmirom vo vyvoji. Davame 
zmysel vesmiru cez nadobudnutu Tudskost. 
nasa posvatnost je vedomie enormnej zod- 
povednosti za vysledok evolucie, ktora kul- 
minuje v nas, avasak v ktorej treba pokra- 
covat'... pretoze sme opatrovnikmi, 
spravcami pokladnice celej evolucie a zaro- 
ven iba bod na sipke evolucie. 

Konstatovanim, ze "V nasom chapani 
nekonecneho bohatstva a schopnosti sme 
iba batofata", nas vsak stavia na rovnii zem. 
Cely Strom zivota Skolimowskeho ekofilo- 



zofie je veFmi realisticka oslava zivota a 
evolucie; Zivot je rozmanitost. Zivot nie je 
dokonaly a evolucia je pina omylov a 
nest'astnych zaciatkov. Mapriek tomu sa 
prestudovanim jeho knihy utvrdime v tom, 
ze evolucia prebieha vecne. 

Prvy akt posvatnej ucty, ked' cloveka oca- 

rila krasa ci zazrak prirody, zname- 

nal prvu duchovnu skusenost. 

Qandhi, Schweitzer, Telihard de 

Chardin, Matka Tereza... zili svoj 

zivot ako hiboko veriace duchovne 

osobnosti. Skolimowsky tvrdi, ze; 

"Ekologia je viae nez ideologia, 

nadobiida lilohu noveho nabozen- 

stva". Dobre teda rozumie iitrapam 

mnohych veriacich ekologov a 

ochranarov zivotneho prostredia. 

Preto sucasne, ked' diskutuje temer heretic- 

ky vyrok Lynna Whitea o tom, ze; "biblia je 

plan destrukcie zivotneho prostredia", 

vyjadruje aj radost nad tym, ze papez Jan 

Pavol II podporil viditefny nastup ekolo- 

gickeho vedomia pastierskym listom 

1.1.1990, V ktorom sa konstatuje, ze sa 

vynara ekologicke vedomie. Memalo by sa 

potlacat', ale naopak, malo by sa podporo- 

vaf a pestovat, aby naslo svoje 

vyjadrenie v konkretnych progra- 

moch a iniciativach. fliekedy sa mi zda, ze 

tento prvy ekologicky pastiersky list asi este 

nedorucila posta na Slovensko... 

Skolimowskeho Ekofilozofia je hiboko 
Tudska, chapajiica vsetky nase fudske sla- 
bosti. Tvrdi; "Mravne principy 
mozno zvestovat' aj vtedy, ked' 
je t'azke podfa nich zit'...". Sme 
iba prachom, ale ziarivym pra- 
chom, prachom, z ktoreho 
evolucia utvara myslenie. 

Ked' Skolimowsky pise svoje 
mrazivo znejuce vyjadrenie 
optimizmu vo vzt'ahu k buduc- 
Zivot si ustrazi svoje bohat- 
stvo tym, ze nas ochrani dokonca aj pred 
nami samymi", nezastrasuje, ale povzbud- 
zuje. Pomoct si mozeme Iba sami, pretoze 
toto je nas osud. Miidrost' nie je tym cinite- 
fom, ktory generuje okamzite riesenia... tie 
su nanic. 

Ha to, aby I'udstvo prezilo nasledky svo- 
jich omylov, Skolimowsky presvedcivo 
tvrdi; 'Mepotrebujeme zazrak. Potrebujeme 
zosiifadenu vofu zmenit svoj osud. Masa 
mudrosf a odhodlanie su sucast'ou genial- 
nych schopnosti zivota." 

Je toho mnoho, co by sa dalo citovat z 
Ekofilozofie Henryka Skolimowskeho. 
Nestaci ju vsak citovat', treba ju precitat', 
studovat. Treba hiavne zit podfa tohoto sve- 
tonazoru pre 21. storocie. 

Ing. Dusan Bevilaqua 

Sprava flarodneho parku Slovensky raj 

Knihu henryk Skolimowski, vydalo 
vydavatetstvo Slovacontact Presov, 1999 

liustracia: Jarka Racayova 



I 



nosti Zivota; 



29 



ckologiA bv<sc 





Nase komunikacne (alkosti vznikli preto, 

lebo nase emocie boli odcudzene. 

Az natoiko, ze to, co by malo byt 

posvatne - dojatie - bolo zmenene na kapital. 



Mikdy nezabudnem na to, ako som videl 

namestie od Alberta Qiacomettiho po 

prvykrat. Je to susosie niekoH^ych Tudi kri- 

zujucich namestie mesta. Fostavy su pri- 

rastene k zemi, zmeravene koncatiny sa 

zdajii viae vhodne pre statie ako pre 

pohyb. Kracaju - ci skor kracajii ako vo 

sne - s ocami bezmyslienkovito upretymi 

dopredu, nic nehovoriac a nikoho nespo- 

znavajuc. Ich tvare sii pre mna zahadou: 

ake mysli- 

enky sa 

skryvaju za 

ich bezdu- 

c h y m i 

ocami? 

Ked' sa sam prechad- 

zam uiicami, stale mam 

na mysli tuto predsta- 

vu. Fo namesti 

kracame 

s i ro ky c h 

prudoch, 

potiybuje- 

me sa 

m e d z i 

budovami 

do tisicky 

rozlicnych 

miest, hl'a- 

dime na 

vyskove 

domy a do 

vykladov obchodov, ale vyhybame sa 

ocnemu kontaktu s druhymi. Je zrejme, 

ze fudia su schopni takmer absurdneho 
intenzivneho dojatia, lasky a nasilia tak- 
mer s divokosfou bohov. Co je teda to, co 
nas zbavuje zmysluplneho fudskeho 
vyjadrenia a pravdivej medzitudskej 
komunikacie? 

Verim, ze nase komunikacne (azkosti 
vznikli preto, lebo nase emocie boli 
odcudzene. Az natoIKo, ze to, co by malo 
byt posvatne - dojatie - bolo zmenene na 
kapital. Umenie, nasa schopnost dal; 
formu tym vynimocnym myslienkam v 
nasich dusiach, bolo pretransformovane 
do pop kultury a nezivej zabavy. Je nam 
naservirovane, co si mame mysliet coho 
sa bat' a co pocit'ovat. 
V spravach nam hovoria, ake bude poca- 
sie a CO si mame obliect'. Limonadove 
serialy a vecerne komedie nam hovoria, 
ake tvary a vefkosti Fudi mame milovat a 
ake slova mame pouzivaf, ked' sa zamilu- 
jeme. film nas donuti bat sa, riibit' a nena- 
vidieC V rytme hrajucej hudby v pozadi s 
pomocou rozlicnych trikov a pohfadov 
kamery. Spisovatelia a ucitelia nas ohro- 
muju dihymi zoznamami citacii a zauziva- 
nymi sposobmi myslenia. Autori piesni 
trpia pre stratenii lasku, chudobu a soci- 
alnu nespravodlivosf a obdaruju nas 
vhodne zabalenym CD, ktore si mozete 
kupif za dostupnii cenu. Hie je vsak prav- 
da, ze nasej kulture chyba umelecke usi- 
lie, toto usilie je skor pohltene financnym 
monstrom, ktore nadovsetko pozaduje 
predaja schopnost. Vytvory zabavneho 
priemyslu sa pre mha stavajii stale viae 
neuspokojujiicimi. Chcem zit zivot piny 
neocakavanych udalosti, sam chcem 



objavit', coho sa mam bat' a sam vyjadrit', 
CO eitim, ked'sa zamilujem. Vzdy ma stra- 
sie, ked' pocujem slova vychadzajiiee z 
mojich ust, ktore som pocul uz niekde 
predtym, ktore nevznikli z mojho potese- 
nia alebo utrpenia. Meznasam tieto slova 
pocuvaf ani z iist inych rudi: chcem vedi- 
et', CO si skutocne myslia, nie, co iba vide- 
li V televizii. 

■Ale CO uzitocneho je potom v umeni, ak 
nam len 

poskytuje sny 
n a m i e s t o 
nasich vlast- 
nych? Je dik- 
tatom od umeica, ked' 
vytvori krasne a dojima- 
ve dielo a nam tym ien 
poskytne emocie, ktore 
by sme mali vytvarat 
sami? Ovplyvnil ma 
>^^ Alberto Qiaco- 
W^S mctti svojim 
->„<;;"-, poeitovanym 
^m"'-'"- odcudzenim, 
f^^Ji.y~' ked' vytvori I 
Namestie a pri- 
nutil ma 

(nemyslim to 
ironieky) napi- 
sat' toto? Ak 
zoberieme 
Qiacomettiho 
vazne, mali by sme byt vo vztahu so svo- 
jimi susedmi - mali by sme zdiefat sny. 
Hfadanie riesenia konfliktu v rudskej exi- 
steneii nie je osobna vee jedneho clove- 
ka. Bez knih, umenia a hudby by sme 
nevedeli, kde zacat. A bez moznosti pre 
vyjadrenie nasich pokusov pochopit svet, 
by nase myslienky ostali pochovane a 
nezmyselne. 

Mozno sme nedefinovali umenie spravne, 
ak donho mozeme zahrnut aj veei, ktore 
sa predavaju a kupuju a ktore six zvacsa 
materialnym a financnym naplnenim 
nekonecneho hladu po pravde a zmysle. 
rieexistuju nijake tahke a zretetne odpo- 
vede pre tento hlad. A skutocne umenie 
sa odiisuje od diktatu tym, ze netiizi 
poskytnuf konecne odpovede. Mie je to 
slovnik, ktory si mozete vziat z police a 
obcas prelistovat. Umenie vyzyva tym, ze 
je nedokoncene. Je cas oslobodit umenie 
z mociara reklamy, hudobnych vydavate- 
fetiev a top rebrickov. Musime sa odvratit' 
od vysokej kvality, lesku a krasnych oba- 
lok. Miesto toho neehajte nas hlasat 
nedokonalost, neocehovanu kvalitu a 
nezreternii krasu, neehajte nas robif ume- 
nie, ktore tudi nechava hiadnymi. 
Umenie je jednym zo zakladnych kame- 
hov civilizacie; mozno ak zmenime nase 
umelecke priority, ekonomika sa tiez 
bude musiet zmenit' a nastane svet, v kto- 
rom peniaze a vlastnictvo sa stanu nasim 
sluhom. a nie panom. Mozno nastane 
svet, v ktorom sa uz viae nebudeme oba- 
vat radovat sa na namesti z krasy prirody 
a z krasy fudi, medzi ktorymi zijeme a oni 
sa taktiez nebudu obavat. A to je zaklad 
revolueie. 

Dan Meliza 
prelozene z casopisu Adbuster c. 29 



Sloboda 




Kricala, ze ona ehce zit 

a umlcali ju 

Starala sa o cloveka, chcela spavat' 

V kazdom narode a musela si zvykniit' 

na svoje lozko, postef z klincov 

Burila sa pred vladcom, aby nespravodlivo 

odsudeny sa z nej mohol napif 

A kvoli jej uplnej potupe, panovnik 

pnkazal vazhovi pozriet' 

na vychadzajiiee sinko 

Hned' na to sa v jeho lucoch namocila 

katova sekera 

Ma oblohe zatienila zlateho posla 

a pre dufajiiceho to bol vecny vysmech 

jej farbe 

Viala majestatne na zastavach 

a Tudia na nu pl'uli 

Rastie na hroboch tych, ktorym ju svet 

nikdy nedal spoznat 

Vol'na bezi a smeje sa v myslienkaeh 

zvestovatel'ov Boha, ale khazi ju tarn nevidia, 

stale rozpravaju o putach 

Fri jej kvetoch zili driemajuci, ale zobudili ich, 

aby sa pre nich nestal sen realitou 

[iiekde na novej pevnine si postavili jej sochu' 

Hovoria tym, ze v zivej podobe jej prava 

neuznavaju, staci im symbol, mi^va kulisa 

Sloboda 

To ona je matkou vsetkehb, kazdej pravej 

myslienky, kazdeho drastickeho skutku 

zo strachu pred jej stratou 

Ked' nie je vnutri nas, nejestvuje 

Ked'je tarn, je vsade 

Ked'je vsade naokolo a nie je vnutri nas, 

nie je nikde 

Ano 

Uz nie je cas hovorit: Dam jej faliu inokedy. 

Uz nie je cas povedat: Od zajtra zijem. 

Uz sa neda verit slovam; Niekedy spolu 

vyplavame na ocean. 

Uz dpba nevelebi jednu pravdu a jej 

hraniee s ocistnymi plamehmi. 

Uz sInko neobieha po oblohe ponad ^ 

nas. 

Uz sa neda spavat' na posteli prostitutky j 

namiesto mokrej travy. 

Uz nie je vetke vidiet v nasili pokrok. 

Uz nie je cas ubezpecovat zobraka: 

Ked' budem 

mat viae, dam ti zo svojej pinosti. 

Uz nemozeme neveste vnucovat 

dobny sat 

a tiacit ju pred oltar k zeniehovi: 

Raz sa ti zapaci, 

budes ho milovat', je bohaty. 

Uz nie je cas jest a nemysliet na 

ostatnych. 

Uz nie je rozumne verit', ze svoju 

pohodlnosf raz zmenim. 

Uz nie je slepotou nevidiet ze ini 

mozu umierat pre 

nase blaho. 

Uz nie je cas myslief si: 

Raz laske otvorim svoje dvere. 

neznamy autor ^ 
zo zbierky Vestnirna poezia ' 





eUo1d5tA &Mse 



30 



vo vedomi je svojou podstatou veltni pomal^. 

V konecnom dosledkii je to aj najmladsia cast 
niozgu a najmenej vyvinuta. haproti tomii existuju 
starsie casti, ktorS sii daleKo vyvinutejsie a aj d'ale- 
ko ry'chlejsie, ibaie dnes o ich skutocnej funkcii 
vierne ten vefmi malo a malo ich aj vyuzivame. 
Fouzijem znovu prirovnanie zosveta pocitacov. ha 
monitore vidime nejake graficke prostredie, napri- 



Vsctci smc prcpojcui 



Rozvoj informacnych technologii 

Cely svet sa stava stale prepojenejsi. Majpn' to 
boli klasicke telekomunikacne siete, rozhlas, telc- 
vizia, dnes je to internet a stale sa rozmahajuce 
mobilne siete. Behom okamziku sa raozctc roz- 
pravat s niekym na druhom konci sveta, citaf 
Infonnacie, ku ktorj'm by ste sa predtym len vcftni 
(azko dostali, alebo vediet co sa prave deje nie- 
kde vermi d'alcRo. Samozrejme 
ma to svoje vyhody, ale aj nevy- 
hody. Frinasa to obrovske moz- 
nostl spoznavania inycli kulttir, 
sposobov zivota, a tym by to 
mohlo pomoct' predchadzat' konniktom, ale zaro- 
veii to napomaha aj vzniku jcdnotnej uniformnej 
konzumnej kultiiry a napodiv aj novym ctnickym 
konfliktom. Vetke mnozst\'o Fudi je totiz tymto 
'scvrhnutim' sa sveta a rychlymi premcnami ich 
tradicneho sposobu zivota zaskoccna a zneistena. 
Mejaky nepriater, ktory' za to moze, sa potom vzdy 
najdc. paralely v na^om byti 

Teraz sa vsak zameriam na iny aspekt toho, co 
nam rozvoj infomiacnycli technologii prinasa. Ak 
si porovnke principy fungovania tychto tech- 
nologii s novymi poznatliami napriklad o fun 
govatii mozgu, najdete nam mnoho podobnos- 
ti. Ba casto krat prave objavy v oblasti techniky 
nam pomohli pochopit nieco zo sveta prirody. Aj 
Lovelockovii te6riu Gaie - Zeme ako celistvelio 
ii\iho organizniu (vid'. Jednota v roznosti, KZ 
C.6) pomohli sfomiulovat prave nove poznatky z 
oblasti kyberneliky a samoregulacnych mecha- 
nizniov. Samozrejme je to len vefttii zjednoduseny 
model a ncpopisuje este vefmi sirokii skalu procc- 

sov, ale aj napriek tomu prinasa S dnesnym rozvojom infonnxnych technologii $a stale viae 

mnoho podnetneho. Takisto ti, co zddrazhuje slam komunikacia. A naozaj sa stava stale dolezitejsou 




sa zaoberaju urcitymi psychologic- 
kymi a ezoterickymi naukami, dnes 
hovoria o programoch, ktore urcujii naSe spra- 
vanie. Sii to nasc presvedcenia a vzorce sprava- 
nia, ktore do znacncj miery urcujii, ako reagujcme 
na urcite situacie. Po urfitom case (asi mesiac), 
ktory zotrvame s urcit^m presvedcenim a nala- 
denim, sa toto zapiSe do podvedomia a pdsobi 
ako skryty mechanizmu alebo priid, ktory bez 
nasho vedomia ovplyvhuje nas zivot. A lakyehto 
programov v nas fungiije mnoho. Su tym silnejsie, 
cim viae ich opakujeme. Niektore sme si vytvorili 
sami, ine nam vstepili rodicia, priatelia, spoioc- 
nosf. A potom sa divime, preco reagujcme tak ako 
reagujeme, kerf vedome by sme chceli urobit' 
nieco liplne ine. Existuje uz dnes mnoho technik, 
ako nahradzaf tieto programy, ktore nam st'aziiju 
zivot, novymi. Vacsinou vsak vyiadiiju skusene 
vedenie, aby sme si nenarobili viae skod ako 
osohu. Vo vSeobecnosti vSak moino povedaf, 
fe ak budeme udrziavaf vo vedomi dostatocne 
dlho nove naladenie, tak sa po case tiez zapi- 
*e do podvedomia. Fokiafv svojom snazeni vytr- 
vame a aj v realnych situaciach a budeme konat' 
podfa tohoto noveho programii, tak casoni nahra- 
di ten stary. 

Vedome a nevedome procesy 
V nasom mozgu 

Tu sa dostavame k dolezitemu momentu. Rasa 
kultura sa zameriava hiavne na nase vedomie 
a vedomo-asociacnu prednii cast niozgu. Jej 

dominantou je logicke, linearne myslenie a verbal- 
ny prejav. Dokazali sme ich pomocou divy, ale 
zaroveh maju svoje obmedzenia. Kotko nedorozu- 
menl vzniklo pri roznom chapani slov asi kazdy 
vie. Takisto logicke spracovavanie informacii 



vo vsetkych oblastiacli nasho zivota. 

klad Windows, ktore nam sprostredkiiva vystupy z 
cinnosti programov. To je vlastne nase vedomie. 
Ale V podstate nam nehovori nic o tom, ako pro- 
gramy fungujii, CO sa deje vo vni'itri pocitaca, cize 
v ostatnych castiach mozgu, ale vlastne v celom 
nasom tele. A ak by sme cliceli, aby nam poci- 
tai ftostupne vypisoval, co sa deje, strivili by 
sme asi pred monitorom nie minutu, ale t^z- 
den. A tak je to aj s nasim vedomim. Nie je mozne 
sledovat' vsetky nesmierne rychle procesy, ktore 
prebiehajij v nasom mozgu. Sij zaiozene nieien na 
linearnej logickej analyze, ale aj na paralelnej 
intuitivnej synteze, kde prebieha spracovanie 
informacii sii^astne, vznik^ urcita sie(, obraz, 
ktory poskytne riesenie problemu. A zrazu nam 
vo vedomi blikne: "Aha, ved'je to predsa takto!'. 
Ak by sme sa viae spofahli na tieto casti nasho 
mozgu, namiesto toho, aby sme donekonecna 
omiefali problemy v nasom vedomi, nas zivot by 
sa stal jednoduchsim a asi aj spokojncjsim. 

Znovu objavenie 
neverbalnej komunikacie 

Vratim sa znovu k informacnym technologiam. 
nielenze nam pomahaju pochopit fungovanie 
nas samotnych, ale nam zaroven pomahaju 
aktivovat tie casti mozgu, s ktorych funkciou 
sii podobne. A tak v poslednom obdobi prave 
interakciou s pocitacmi, internetom a mobilnymi 
siefami dochadza u casti I'udstva k aktivacii casti 
mozgu zodpovednych za neverbainu komuni- 
kaciu. Tu, ktoni napriklad bezne vedome pouziva- 
li australski domorodci, ale na ktoru sme, az na 
par zasvatencov, v nasej kultiire zabudli. Freco sa 
to stalo? Odpoved' nam davaju prave australski 



domorodci. Aj ked" oviadanie telcpatie znle 

iikavo, ruku na srdce, naozaj by ste chceli, 

aby vam niekto druh^ videl do duSe? Casto krat 

shryvame svoje myslienky aj sami pred sebou a 

nieto este pred inymi. hanbime sa, aki sme a cini 

sme. Alebo je v nas toIKo nevrazivosti a utocnosti, 

ze by sa ini fudia pri pohtade do nasho vnutra zhro- 

zili. Ale naozaj si myslite, ze to ini nevnimaju, 

aj ked" len na podvedomej 

lirovni a do vedomia sa to 

dostane len vo forme nejas- 

neho pocitu antipatie? Ak 

teda budeme viae iiprimni 

hiavne voci nam samotnym a nasledne voci 

nasmu okoliu, mozeme zacaf objavovaf netusene 

moznosti vzajomnej komunikacie a spoluprace. 

Priznarae si, ze nie sme zrovna dokonali, ale 

zaroven sa budeme snazif precistif tu cast 

nasho bytia, ktorii momentdlne sme schopni a 

zistime, ze ak budeme ochotni pomoct dru- 

hym, tak aj oni ochotne pomofu nam. 

Ako vlastne komunikujeme 

Predpoklady pre neverbainu komunikaciu u 
mnohych ludi sii v sucasnosti pomerne vetke. To, 
ze na to majii vplyv oRrem ineho prave inforinac- 
ne technologic, som zistil jednak na sebc pri svo- 
jej praci, ale jednak aj od inych Tudi, ktori .sa roz- 
vojom neverbalnej komunikacie zaoberaju. A tak 
sa postupne ucime jednak narabafs informaciami, 
triedif ich, vyberaf tie dolezite a posielat' Ich zase 
tam, kde ich treba. Ciastocne to prebieha vedo- 
me, ale vacsina mimo \edomia. A tu si prave 
treba uvedomit!, ze aj ked" o tom nevieme, 
tak stale komunikujeme najroznejsimi 
sposobmi so svojim okolim, Uz 
len take tic nenahodne' stretnutia, 
ked stretnete niekoho, koho ste 
chceli stretniit, alebo vam zavola v 
tej chvili, kerfna neho prave myslite. 
Inokedy stretnete niekoho uplne neznameho, ale 
pritom na prvy pohfad vetmi blizkeho a zodpovie 
vam napriklad otazku, ktora vas uz dihsie trapila. 
Asi sa s viacery'mi zhodneme na torn, ze k takym- 
to stretnutiam v na.sich zivotoch dochadza daleko 
castejsie, nez by sa dalo vysvetllt' statistickou 
nahodou. 

Mnoho za vis "hovoria" aj vase oci. Urcite 
poznate fudi, s ktorymi vam staci chvilli si pozrief 
do oci a nemusite ani nic hovorit. 'Viete' vsetko, 
CO momentalne potrebujete. liajlepsie to dokazu 
prave zarubeni, pretoze maju medzi sebou najme- 
nej prekazok a sii najviac otvoreni. Pri tomto 
sposobe komunikacie tiez dochadza k podstatne 
menej nedorozumcniam a chybnym vysvetleniani, 
ako prostrednictvom slov a klamaf mozno pod- 
statne (azsic. Asi by sme boli prekvapeni, ale 
behom kratkcho stretnutia oci prebehne 
obrovske mnozst\'o informacii a prebieha tymto 
spdsoboni viicsia cast komunikacie, nez slovami. 
Alebo si naozaj myslite, it vsetky napady sii 
naozaj vase? Aj mnohi slavni vedci priznavaju, ze 
ich najvacsle objavy ich napadii vo sne. A ak sa 
opytate fudi skiimajuclch telepatiu, tak vam pove- 
dia, ze k nej najcastejsie dochadza pri uvoFnenom 
vedomi, V hiadine alfa alebo v sne. PBekto miidry 
tiez povedal, ze skutocne novy vynalez je ten, 
na ktory sa uz zabudlo. A naozaj mnoho vynalc- 
zov uzrelo svetio sveta podstatne skor, ale este 
nebola ich doba a tak upadii znovu do zabudnutia. 
Alebo sa stava, ze mnohe dolezite objav7 urobili 
dvaja, alebo aj viaceri vedci siicasne, a pritom pra- 
covali nezavisic na sebe. A ak to zot>erierae do 
dosledkov, ktore myslienky sii vlastne "naSe"? 



31 



cUold5'A t>uic 




Vieme to? Mestalo sa vam, ze v pritonmosti neja- 
keho cloveka zacnete mysliet na nieco, co by viis 
inak atii nenapadio rozobcrat. Fodra doteiajsich 
vyshumov telepatie ale pritoin vzdialenost: nehra 
rolu. A tak sa niika suvislosf s kvantovou fyzikou, 
KtorS zistila, ze ak oddelime dve elementame 
eastice, napriklad elektr6ny a budii akokolVek 
diileko od seba, zmeny u nich budii prebiehaf 
sucasne. Ako keby na urcitej urovni priestor ani 
neexistoval a vsetko bolo v skutocnosti prepojen^. 
Nepodoba sa to nahodou na tvrdenia mystikov 
stari tisicrocia? 

Kolektivne vedomie a jednotlivci 
A tak sa postupne dostavame k poznaniu, ze 
existujc urtM kolektivne vedomie, ktor6 jed 
nak ovplyviiuje vedomie a iiwt jednotlivcov, 
ale spatne aj Jednotlivci ovplyviiuju toto 
kolektivne vedomie. Deje sa to v roznej miere. 
Boli a su jednotlivci, ktori svojim bytim doka- 
zaii ovplyvnit tisice a miliony Tudi. A to nielen 
tym, ze stall v cele nejakej mocnosti, alebo 
posobili prostrednictvom televizle. Mnohi z 
nicli su zdanlivo skryti a napriek tonui vyrazne 
ovplyvnujii vywj spolocnosti. Ich mysiienky 
sii natolko silne. ie dokiiu fomovat; pro- 
cesy V rimci spoloinosti a iniciovat 
v^znamn^ zmeny. Ilakoniec mozno vydajii 
nejakii knihu, o ktorej budii neskor tudia hovorit, 
ze je vermi cenna, ale mysiienky z tej knihy uz 
davno posobia. Saniozrejme, nedokazu to sami. 
Okrem hjdi, s ktor^mi najdu porozumcnie a s 
ktorymi spolupracujii, musia tiez spolupraco- 
vat 9 obrovskyra mnoistvom bytosti a sil, 
ktore su nam pripravene pomoci;, ale ktore polre- 
buju prostrednictvo nejakiho cloveka, aby mohli 
posobif vo svete fudi. A tak aj kazdy z nas rob! 
kazdy jeden vedomy, ale aj nevedom^ tin v 
siihre s mnolstvom najroznejSich bytosti. Asi 
by sme niali preformulovaf chapanie genlov a 
inycli vyznamnych osobnosti. Sii to jednak naozaj 
vynlmocni (udia, ale zaroven to, co dosiahli, bolo 
vysledkom prace mnozstva inych fudi uz pred nimi 
a tiez spoluposobenia mnozstva sii, ktore prave 
oni boli schopni dat do jedneho ceiku a v pravy 
cas ho ponuknut spolocnosti. 

Podobne aj kazdy z nas pri svojom mysleni, cite- 
ni a konani spolupracuje s mnozstvom fudi, ale 
tiez inych bytosti a sii, s ktorymi je ncjakym sposo- 
bom spriazneny. Malokto si to vsak uvedomuje a 
sami by sme boli prehvapeni, co viastne na inych 
lirovniach bytia robime a aky vply\' na svoje okolie 
mamc. Neskiisimc viae poznat; tieto procesy, 
ale hlavnc na zaklade tohto poznania zmyslu- 
pinejsie konal? 

Noznosti neverbalnej komunikacie 

Fokiisim sa vam priblizit niektore sposoby, ako 
vedome vyuzivat neverbainu koniunikaciu. Iste 
kazdy z vas pozna Hidi, s ktorymi si nejako nerc- 
ze. nie je to sice priamo nepriatelStvo, ale rozpory 
su. SKuste sa naladit na tohoto cloveka a 
pokusit sa ho pochopit. preco jedna tak ako 
jedna. Fotom mu mozete ponuknuC spolupra- 
cu. Ak by sa rad naucil od vas nieco, v com ste 
prave vy lepsi a co by mu pomohio spokojnejsie 
zif, tak mu to ponuknite. Ma oplatku ho poziadajte 
nieco, V com je dobry' zase on. Fo nejakej dobe 
cviku vam zacnii prichadzaf na urn aj konkretne 
veci, ale na zaciatku postaci, ak pocitite, ze 
prebehio spojenie a uvoliiilo sa medzi vami 
napatie. Opatovne pripominam, ze vsetl(y proce- 
sy, Wore pritom prebehnu, nie je mozne poznaf, 
lebo by ste mohli tym straviftyzdne. Tiito techniku 
mozete tiez pouzit ak nieco na niekom obdivuje- 



te. Poziadajte ho, cl sa to od neho mozete naucif 
a ponuknite mu nieco, o co ma zasa on zaujem. 
Pred ukonccnim nezabudnlte pod^kovatf jed- 
nak tomuto cloveku a tiez vsetkym silira, 
Wtori vam boli pri tomto procese napomocne. 
Zda sa vam to, co popisujem prills nerealne? Z 
vlastnej skusenosti moiem povedat, ze sa mi to uz 
mnohokrat osvedcilo a moje vztahy s viaceryuii 
fud'mi, s ktorymi sme si nedokazali prist na chuf, 
sa vyrazne zmenili. Pouzival som to napriklad s 




^ 



^ 



choni v skole, takze jednak sa 
odburali urcite nezhody, jednak po nine neziadali 
to, CO nebolo treba a stacilo mi podstatne menej 
ucif sa. Inou moznost'ou vyuzitia je, ak potrebuje- 
te isf nieco vybavovat'. Skiiste sa naladif na Tudi, s 
ktorymi budete rokovaf a zistite, ze aj zo zvycajne 
neprijemneho liradnika sa vyktuje vceiku prijemny 
clovek. Uvedomte si, ze aj vacsina tudi, ktori za 
nim prichadzajii, je naladena voci nemu nie moc 
priatefsky (hiavne ak je v nejakej nie moc obliibe- 
nej pozicii) a na zaklade toho aj on jedna s nimi. 
Vo vseobecnosti ide v t^chto technik^ch o 
naladenie sa na spolupracu a vzijomne obo- 
hatenie s danym flovekom, namiesto obvyklej 
konfrontacie a vzajomneho okradania sa. 

Komunlkacia s prirodou 
V pripade, ze si neviete poradit s nejakym 
problemom, uvoltiite sa a vyslitc prosbu o 
pomoc. Onedlho mozete stretniif nejakeho clove- 
ka, alebo ot\'orit' knihu, ci casopis a dostanetc 
odpoved. Alebo chodte do prirody a vnimajte 
svoje okolie. Uz po hodinke, dvoch, troch sa 
vase bytie natolko precisti od stresov, blud- 
nych myslienok a neprijemnych pocitov, ze 
£asto krat pridete na riesenie aj "sami". Teda 
sami nie, ale stanete sa otvorenejsimi na prijem 
rad z okolia. A tu sa dostavame k neverbalnej 
komunikacil s prirodou a prirodnymi bytost'ami. 
Mnoho veci sme si navykli zbytocne kompliko- 
vat a tak citame stohy knih. z ktorych nam 
praska hiava, namiesto toho, aby sme viae 
chodili do prirody. kde by sme sa jednak precis- 
tili a tiez by sme prijali vacsinu potrebnych infor- 
mkii od bytosti naokolo. 5 tym rozdielom, ze by 
to neboli len prazdne vedomosti, ale viae prak- 
ticke rady, ako zit. A potom by stacilo len otvorif 
knihu, alebo casopis na tej spravnej strane, preci- 
ta( to podstatne kllicove slovo, ktore by rozbalilo 
do vedomia vsetko ostatne, co je treba. Aj tak som 



zistil, ze z vacsiny clankov je pre miia podstatnych 
len niekotko myslienok alebo skor spusfacich 
'gombikov', ktoie mi ukazu smer, alebo dokonca 
aktivuju vsetko ostatne, co je treba. Pri takomto 
sposobe sice nemame vo vedorai toiko infor- 
macii, ale namiesto toho vieme, to mime 
robit, ako mime zit a to aj bez dlh^ho rozu- 
movania. 

Zacali by sme takto splacaf aj svoj mozno 
najvacsi dlh voci prirode, Zemi. liejde len o to, 
ze znecistujeme a nicime svoje fyzicke prostredie. 
Podobne znecistujeme aj emocionalne a mentalne 
'ovzdusie' Zeme. A hiavne s tiou stracame kon- 
takt, suznenie a stavame sa potom niciacimi, 
aj napriek casto dobrym limyslom. lebo nie 
sme V suladc s celkom. Vidime vsetko len z 
nasho obmedzeneho zorneho uhla. lievieme, co 
je pre nas a nase okolie v danom okamziku to 
najlepsie. Ak by sme sa viae nalad'ovali na to, 
CO je V siilade so Zeniou, tak aj pri siicastnej 
zivotnej urovni by dochadzalo k podstatne men- 
sej destrukcii. Vedeli by sme, kde a kedy 
nam Zem poniika svoje dary a kde nemame 
braC lebo ju to eiteftie ohrozuje. A zaroven 
by sme prczivali vacsiu vd'aku za to, co nam 
dava. Tu ma vefa dihov aj vacsina z nas, co sa 
pohybujcme okolo ekologickeho hnutia. Frills 
sine sa zamerali na urcite problemy a nase akti- 
vity, kampane, pricom nam nezostava cas ist nie- 
kde von, do prirody. Stavame so potom kratkozra- 
ki a aj napriek tomu, ze sa domnievame, ze 
robnue vsetlw pre Zem, nas pohfad je obmcdzeny 
a nevidime sirsie siivislosti. Potom aj nase aktivity 
urobia niekedy viae skody ako osohu. A pritom 
Zem. ako asi kazda matka, si najviac praje, 
aby sme si ju vsimali, komunikovali s iiou, 
neublizovali jej a boli jcj vdiacni za jej dary. 

Harmonia z chaosu 

Jeden zo zakladnych zakonov fyziky, druhy ter- 
modynamicky zakon hovori o raste entropie. Cize 
zjednodusene povedane, pri kazdom reilnom 
lyzikilnom procese rastle neusporiadanost 
entropia, chaos. Energia sa stava neusporiada- 
nou, straca schopnosf konat pracu, rozplyva sa v 
prostredi vo forme tepla. E-xistuje vsak jedna pod- 
statna vynimka a tou sii zive bytosti. Aj vedci pri 
htedani kriteria pritomnosti zivota na Marse dospe- 
li k ziveru, ze najspotehlivejsim znakom je pokles 
entropie, neusporiadanosti. Vo vseobecnosti 
mozno povedat, ie Zivot sa brini Smrti t^m, 
ze z chaosu, rozkladu vytvara Struktury, porta- 
dok. A este jeden zakon, tentoraz matematicky, 
Zivot narijsa. Symbolicky vyjadrene, 1+ 1 nieje 2, 
ale 3. Vznika synergia. tiie celok je viae nez 
len siietom jeho jednotliv^ch tasti, nadobuda 
novii kvalitu. A tak aj my prispievajme tym, ze sa 
budeme spajaf, komunikovat a spolupracovat k 
tomu aby zacala prevladat tvorivost nad nicenim, 
Momentalne v nasej spolocnosti prevlida prave 
nicenie, entropia, Je to dosledok toho, ze sa vytra- 
ca zivot, obklopiijeme sa samymi mechanizmami 
a aj my sa stavame mechanickymi, bezduchymi. 
Objavme teda v sebe tvorivosf, to v com sme boli 
stvoreni na obraz bozi a statime sa tiez Stvorite- 
fmi, vytvarajme svoju realitu, v ktorej zijeme a 
prispievajme k tomu, aby nam tu bolo vsetkym 
lepsie. 

bakujem vsetkym bytostiam, ktore so mnou 
spolupracovali nielen pri pisani tohoto clanku, ale 
v kazdej minute mojho zivota... 

Ondro Vegh 

I I us trade: OVa Qabriel Wagner 




cUo)d5'A t>Mse 



32 



1 . Snaz sa vyjadrit svoju 
individuainu tvorivostf 

Kazdy clovek vnima veci okolo seba 
osobitym sposobom, a teda k zivotu a 
sveUi prispieva jedinecnym vkladom. V 
tvorivosti je obsiahnutfe umenie, ale neob- 
medzuje sa iba nan. Mafovanie, skladanie 
hudby alebo pisanie nie je v ziadnom pri- 
pade vyznamnejsie, nez tvorivy sposob, 
ako utesit niekoho, kto ma fazkosti, ako 
vniesl' poriadok do konfliktnej alebo cha- 
otickej situacie alebo ako rozpravat diefa- 
tu pribehy. 

Pokial'fudia veria, ze nemaju ziadny tvo- 
rivy talent, alebo ze im nejake zivotn6 
situacie brania, aby ho vyjadrili, oberajii 
sa o moznost obohalif svoje duse. Mao- 
pak, kedsa clovek postavi proti nepriaznl 
osudu, ked'sa pokusi uvothK svoje tvorive 
vedomie, prinesie mu to veFky uzitok. 

Spolocnost' je vytvorena takym sposo- 
bom, ze nie vsetci fudia maju moznost 
dosiahnuf vediice postavenie. A pretoze 
je omnoho viae tych ostatnych, podrade- 
nych, je vyjadrenie nasej tvorivosti este 
dolezitejsie. Tvorivost' by mala byf pozitiv- 
na, ale kazdy jedinec ma slobodnu vofu. 
Mozeme ju vyuzit sposobom, ktory je 
negativny pre neho i pre svet. Svoju tvori- 
vost mozeme vyjadrovaf sposobom, ako 
si ce§eme vlasy, ako si vyberame oblece- 
nie, ako zaiiadUjeme pribytok, ako zakla- 
dame zahradu, ako vyrobime nejaky pred- 
met, alebo nieco opravime. Zakladom je, 
aby kazda nasa cinnosf vyjadrovala nasii 
osobnost a aby sme na vsetko, co zo seba 
vydame, mohli byt hrdi. 

2. Bud' si vedomy svojej 

zodpovednosti 

Si na tejto plan^te hostom, a tak sa od 
teba ocakava, ze ju opustis takii, aku si ju 
nasiel, alebo eSte v lepsom stave. Si zod- 
povedny a za ostatne zivotne formy, ktore 
nevedia za seba hovorit alebo si pomoct. 
Si zodpovedny za sfuby, ktore das, doho- 
dy, ktorych sa ziicastnis a za vysledky kaz- 
dej svojej cinnosti. 

Je dolezite vediet, ze ducliovny vyvoj 
nezacina ani nekonci. To nie je, ako ked" 
sa otvori a zase zavrie vodovodny kohiV 
tik. 

Smrfou cloveka, ked' sa vyradi fyzickfi 
telo, zacina iba kratka prestavka v rusnom 
pribehu. 

V skutocnosti je nemozne niekoho 
zabit. tudia su bytosti Vecnos- 
ti, aj ked' smr( ich fyzicke 
vyjadrenie prerusi. Si zodpo- 
vedny za nedostatok vlastnej 
citlivosti. Zodpovedas aj za 
bolesf a utrpenie, ktore si 
mozno nieko- 
, mu sposo- 
bil, zodpo- 
vedas za 
V .s e t k y 
nasledne boles- 





ti, ktore vyplynuli z tvojich skutkov. Tvoja 
obet', zomrely ti to nema za zle, ale spo- 
locnost ano. 

Aby sa udrzala rovno- 
vaha, musis sa 
Stat zodpo- 
vednym za 
vsetko, CO 
vykonas a 
po V i e s . 
Musis 

vynasnazit 
byt lictivy k 
zivotu, 
vazit si ho a 
vsemozne podpo- 
rovat. 

Si zodpovedny tiez za svoje telo. 
Je to dar, ktoiy ti bol prepozicany a je 
zlozeny z pr\'okov, ktore mu tvoje vedo- 
mie dali zivot. Zanedbavat' svoje telo 
alebo ho zneuzivatje nezodpovedne. 

Kazdy clovek je tiez zodpovedny za 
svoju sexuainu aktivitu. Mame zodpoved- 
nost za duse deli, ktore sme priviedii na 
svet, za U), ze chranime ich lela a ze im 
davame pozitivny emocion^ilny priklad. 
Toto pravidio je uzko spojcnc s Ivorivos- 
tou. Sme zodpovediii za vsetko, Co vylvo 
rime a o co sa podelime so svetom, /a to, 
ze budeme chranif ostatnych a ze nebu- 
deme ubiizovat; zivotu. 

3. Pred narodenim si suhlasil, 

ze bude^ pomdhat' ostatnyin 

nie je zamerom, aby tudia svoj zivot 
stravili ako osameli pulnici. Zamerom je, 
aby sme sa vzajonme pod|x)rovali a stn- 
rali sa Jeden o druheho. Vsetko, co kona- 
me, by sme mali koiiaf s jedinou irivslien- 
kou: 'Co je V mene Majvys.sii^ho Oobra 
najlepsie pre vselko zive na svelcf" 

Sluzit ostatnym znamena pomahat, delit 
sa o vedomosti a prispievat pozitivne k 
zivotu niekoho druhfiho. Vsetci fudia 
majii pravo, aby sa s nimi jednalo s uctou 
a dostojne. Pomahaf znamena starat sa o 
starsich, o deti, o chorych a o umieraju- 
cich. Pomahat stoji v protiklade k tomu, 
ked'sa niekto stara iba o seba kvoli slave 
a ekonomickemu prospechu. Znamena to 
byf si vedomy, ze si clenom spolocenstva, 
spolocenstva I'udskeho vedomia a ze 
osud nasej planety urcuju aktivity tohoto 
spolocenstva. 

4. Snaz sa emocionalne dozriet' 

My vsetci sme schopni vyjadrovat vsetky 
mozne emocie vratanie hnevu, frustracie, 
depresie, beznadeje, viny, chamtivosti a 
obav, ako aj radosti, stastia, nadeje, 
Wudu, lasky, a tak podobne. Ako dozrie- 
va.s a ziskavas ponalie o torn, co to zna- 
mena byf clovekom, je tvojou ulohou 
zvladnuf vlastne emocie. Kedysi niekto 
slavny povedal: "Clovek je taky st'astny, 
akym si dovoli byf: 



Vztahy a incidenty su kruhy. ZaCnu, 
pokracuju a v urci- 
tom okami- 
hu sa 



zastavia. 
Ak emocio- 
nalne vyzries, 
nebude pre teba pro- 
blem kazdy kruh uzavriet, 
nenechaf ziadne vofne konce, 
ziadne negativne pocity. 

Urcite si zazil pocit ziosti na zaciatku 
svojho zivota ako diefa. M6ze.s sa sam 
rozhodniif, ci je lepsi fyzicky pocit byf 
naplneny hnevom, alebo pochopenim a 
vnutornym mierom. Jediny sposob, ako 
sa moze tvoja dusa spojif s tvojim vedo- 
mim, je prostrednictvom pocitov. 

Ak fa, napriklad, boli chrbat, mal by si 
sa spytaf preco. Co to znamena? Co 
mozes urobif, aby bolesf prestala? Ake ti 
to dava poucenie? Potom sa vynasnaz 
urobif, CO tvoje telo potrebuje, ale pritom 
ne|X>dcenuj myslienkovy proces a spirilu- 
alne poucenie. 

Je tiez spravne vazif si svoje emocie, 
zvLisf radosf a smutok. Potlacovanie tych- 
U) emocii by mohio viesf k zdravotnym 
fazkostiam. 

Jedna z najdolezitej-slch veci pre zdravie 
kazdeho jedinca a pre zdravie nasej pla- 
nety je smiech. Ako I'ud'om nam bol dany 
dar zmyslu pre humor a schopnosf ho 
vyjadrif. Smiechom a veselosfou zostava 
telo zdrave a existujiice zdravotne fazkos- 
ti sa zlepsia. Humor potlacuje problemy, 
posilnuje vztahy a prinasa radosf aj ostat- 
nym. Veci, o ktorych si myslime, ze sii 
smiesne a ktorym sa smejeme, by mali 
byf do hibky analyzovane. Humor je pre 
nase zdravie taky dolezity, ze by sa nikto 
nemal ulozif k spanku, ak sa nezasmial. 
Ak nie, mal by vstaf z postele a hi'adat 
nieco, co by ho potesilo a rozveselilo. 

Klauni su zvlaslni tudia, existuju v kaz- 
dej kullLire. V kazdom z nas sa skryva 
klaun a mal by sa v nasom zivote v sprav- 
nej chvili ukazaf. nikdy nie sme taki stari, 
aby sme nemohli bavif ako klaun. 

Ktucom ku vsetkemu je pravdovravnosf. 
Hfadaf o sebe pravdu, pytaf sa, preco si tu 
ako sa ti dari, mozes iba vtedy, ak vzdy 
hovoris iba pravdu. Vzdy. 

5. Bud'zabavny 

Ano, sucasfou tvojho poslania na zemi 
je bavif ostatnych, rovnako ako seba, a 
uputaf ich pozornosf novym smerom. Mie- 
koho bavif zamerna cinnosf a mala by 



>^ 



33 



povzbudzovat' unavenych, ulesovat' skla- 
manych a ukl'udnovat chorych. Malo 
by to by( vyrazom tvorivosti. 
Bavif sa nam moze pomoct 
ziskat sebadisciplinu a 
emocionalne dozri- ^ 
et'. Pointa je v " 

Lorn, a by 
sa clo- 




V e k 
zucasnil 
iba pozitiv- 
nej zabavy a 
neostaval v postaveni toho, koho musia 
bavif ostatni. Ked' clovek zabava ostat- 
nych, moze mat' na nith vetl^y vplyv, 
nesmie sa to ale oddel'ovat' od zodpoved- 
nosti. 

6. BucT spravcom svojej energie 

Clovek nemoze stvorif ani znicit' ener- 
giu, Moze ju iba vyuzivat, menil' a reorcja- 
nizovaf. Vsetky existujuce enengle boli 
stvorene v jednom, rovnakom okamihu. 
Kazde slovo, kazda cinnosf, kazda mysli- 
enka, na ktoru sa sustredis, ma v sebe 
energiu. Vsetko na svete, ci uz viditefne 
alebo nie, je ziomkom sucna, ktore nazy- 
vame energia. Je z nej stvoreny cely nas 
svet. 

Je dolezite pripomenut!, ze prave v 
tomto historickom obdobi je ulohou I'udi 
by( spravcami svojej energie. Preco? Je to 
preto, lebo to, co vidime, rovnako ako 
nevideitel'ne vrstvy vedomia, ktore obklo- 
puju fudi a miesta, su vysledkom nasej 
kolektivnej energie. Vsetko na svete sa 
neustale rozrasta, alebo rozpada, zalezi 
iba od hiadiny energie. Kazde slovo, ktore 
clovek vypovie, odplava a zmeni sa v 
paru. Nase slova nie je mozne znova 
uchopif, opravif, alebo vratif spat. Stanu 
sa sucast!oii vrstvy, obklopujucej nasu pla- 
netu. Casom sa tato vrstva tak naplnila 
vykrikmi obeti, nasilnost'ami, sebeckymi a 
obmedzenymi myslienkami, ze sa vytvori- 
la samostatna vrstva vedomia obeti. pre 
Itidi na zemi je teraz jednoduchsie pono- 
rit sa do tej vrstvy negativity, ako sa cez 
liu prebojovaf a sialinut vyssie. Viae ako 
polovica dusi, ktore v tieto dni prichad- 
zaju na zem, ma vedomie poznacene 
touto negativitou. My sme tu vrstvu vytvo- 
rili, my ju tiez musime rozptylit. Mozeme 
to dokazat, ak si uvedomime, ze sme 
spravcami, a budeme prikladom pre ostat- 
nych. Ked' sa clovek sustredi na to, ze je 
obet'oii, dava vinu ostatnym fud'om a 
utapa sa v sebarutosti, prispieva t k nega- 
tivnym vibraciam. Musime teda predov- 
setkym zmenitsvoj pristup k zivotu, musi- 
me sa naucit' odpuSfat a zabudat', musime 
byt' optimistickejsi a pozitivnejsi. VIoz 



kol65iA bwsc 



svoje srdce do vsetkycli uloh 
nasho "desatora' a vsetky vazby 
k pocitu obete prerus. 

7. Venuj sa 
hudbe 

VelKy dar, 
ktory dosta- 
lo I'udstvo, 
7 je schopo- 
nost vokali- 
zovat V 
tonoch a 
vyrabat nastroje, 
ktore tiez vydavajii 
hudobny zvuk. Tvoriv6 vyjadrovanie a 
bavenie seba sameho moze zahfnat' c\j 
hudbu, ta je ale taka dolezita, ze ju uvad- 
zam ako samostatnu ulohu. Hudba ma 
vetl-iy vplyv na cele I'udstvo a v skutocnos- 
ti moze hudobna energia uzdravit' telo 
iplanetu. Pocuvaf pokojnu hudbu v rytme 
fudskeho pulzu moze mat' vei'mi pozitivny 
vplyv na nervovu sustavu a mentainy stav 
cloveka. Kazdy z nas je muzikalny a kaz- 
deho hudba urcitym sposobom ovplyvhu- 
je. Hudba je recou duse. Je to hlas nasej 
planety, komunikujuci s vesmirom. 

8. Snaz sa dospieC k mudrosti 

Mudrost je nieco uplne ine ako pozna- 
nie. Poznanie je mozn6 ziskat' z mnohych 
zdrojov: z knih, zo skol, z medii, zo sku- 
senosti. je to nieco, co je zakladom pre 
IQ. Clovek moze byt mimoriadne inteli- 
gentny a vzdelany, a pritom nie mudry, 
Mudrost je to, ako clovek vyuziva pozna- 
nie. Je to premyslen6 rozhodnutie robit 
nieco urcitym sposobom, alebo nerobit' 
nieco v zaujme dobra pre vsetkych, kto- 
rych sa to tyka. 

Mie je nutne, aby clovek chodil do skol 
a ziskal diplom. Citanie a pisanie mu 
moze pomoct, ale ani to nie je nutne na 
to, aby prezil iispesnu duchovnii cestu 
ako tudska bytosf. 

Musis sa zovsetkych sil snazit, aby si sa 
spraval nn'idro a maj pritom na mysli, ze 
vsetky duse prezivajii rovnaku I'udstu skii- 
senosf, vsetky sit navstevnikmi a host'ami 
Zeme. Vselci sme jedno so Stvoriterom, 
vsetko, CO sa tvori, vznika z rovnakeho 
Jedneho Zdroja. Dokazom I'udskej 
mudrosti je to, ked' si clovek cti ucel vset- 
kych veci a robi to, Co sluzi k Majvyssiemu 
Dobru vsetkeho ziveho. 

9. Prehlbuj sebadisciplinu 

Je povinnost'ou kazdfiho z nas, aby si 
vybral cinnosf, ktora by bola v sulade s 
pokojnym, produktivnym a radostym zivo- 
tom na tejto planete. Vyhtadom na to, ze 
sa tak I'udia nespravali, museli sa vytvorit 
zakony. 

Je mozn6 byt' pozitkarom, je mozne byt 
na niecom zavisly, byt nevsimavy a cham- 
tivy, ktury a destruktivny. Pokial' si v.sak 
clovek vypestuje sebadisciplinu, bude 




mat tieto vlastnosti pod kontrolou a rych- 
lejsie pokroci na ceste za mudrostou. 
Sebadiscipiina tiez pomoze cloveku udr- 
zat zdr\'e telo. Stav I'udskeho zdravia je 
akymsi barometrom, ktory nam ukazuje 
zdravie planety. Aby clovek prezil vnutor- 
ne spojenie tela s dusou, musi prehlbovat' 
svoju sebadisciplinu. 

Pocuvaj svoje srdce a to ti povie, kedy 
je niecoho dost'. Mauc sa rozpoznat rozdi- 
el medzi tym, co ti hovori hiava a co 
srdce. Ret hlavy je produkt spolocnosti. 
Rec srdca je z Vecnosti. 

10. Pozoruj bez posudzovania 

Pozorovaniu bez osudzovania sa nieke- 
dy hovori "bezpodmienecna laska." Vsetci 
I'udia maju duchovnu podstatu. Vsetky 
duse boli stvorene v jedinom okamihu. 
Ziadna nie je starsia, bystrejsia alebo lep- 
sia ako druha. Vsetky dostali dar, dar slo- 
bodnej vole a moznost votby. Zdroj je 
dokonaly a vsetko, co bolo Zdrojom stvo- 
rene, je dokonale. Boli sme stvoreni spiri- 
tualne doknali a tkai sme ostali. nas dar 
vsak sposobil, ze sa spravame inak, ze 
vnimame seba aj inych ako nedokonalfi 
bytosti, a tak sa spravame horsie, nez je v 
nasich moznostiach. 

V podmienkach Vecnosti neexistuju 
omyly. nemozes urobit chybu, pretoze aj 
ona je rovnako hodnotny dar, ako coko- 
IVek ine v zivote. Mozes pozorovat', co sa 
deje okolo teba, ale neposudzuj to ako 
zle: ked'ti to nevonia, nechuti, ci ked'intu- 
itivne citis, ze to nie je dobre pre tvoju 
cestu, pod'akuj nebu a chod" d^lej. Takto 
dokazes splnit poziadavku milovat' vset- 
kych fudi. neznamena to, ze sa ti paci to, 
CO robia, alebo ako sa spravajii. Ty iba 
nikoho neodsudzuj, ze robi nieco zle, to 
nie je siicasf tvojej cesty. Tymto smerom 
nevydavaj ziadnu energiu ani v slovach, 
ani V myslienkach, ani v cinoch. 

Ked' nieco posudzujcs, musis sa tiez 
naucit odpustat'. Odpustaf ostatnym, odp- 
usfat okolnostiam odpustat samemu 
sebe. 

Pokial' budes pozorovat bez posudzova- 
nia, nie je potrebne ziadne odpi'ist'anie. 
Pozorovanie suvisi s pochopenim a 
poznanim toho, ze vsetko plynie v doko- 
nalom Bozskom Poriadku a ze iba I'udia si 
zvolili zi( menej dokonale, ako by mohli. 
riasou kazdodennou cinnostou sa moze- 
me priblizit k vlastnym moznostiam, cim 
by sa i svet stal epsim miestom. A nako- 
niec budeme svedkami, ako sa uzatvara 
nadherny zlaty kruh. 

Se3 Lakeova 
z kniliy M. MorganoveJ: 
Posolstvo z vecnosti 





Aktivitvj/reccvtric 



34 



riemozno si zakryvat oci a 
tvrdil;, ze rasizmus na Slo- 
vensku neexistuje. Memoz- 
no si zakryvat oci pred vraz- 
dami s rasovym motivom, 
pred utokmi na I'udi s odlis- 
nou farbou pleti, odiisnou 
narodnosfou ci odlisnym 
myslenim. Memozno zatva- 
rat oci pred nasilim prislus- 
nikov hnutia skinheads, 
ktore sa u nas stava kazdo- 
dennou skutocnosfou. 
Rasizmus je tu a zije v mys- 
liach I'udi - falUom je, ze 

extremne prejavy nenavisti 

a nasilia niektorych skupin 
su iba vyhrotenym obrazom toho, ako 
zmysfa vefka cast obyvaterstva. Sinutnou 
skutocnosfou je, ze na Slovensku vyjadri- 
lo 85,5% respondentov zaporny postoj k 
romskemu etniku (Focus 1999). Je cas 
pozriet sa do zrkadla. 
Je naliehavo potrebne sirif myslienku vza- 
jomnelio respektu a pochopenia odlisnos- 
ti V sposobe zivota, mentalite a spravani. 
Kazdy jeden clovek bez ohi'adu na farbu 
pleti jejedinecnou bytostou. Uplatiiovanie 
principu kolektivnej viny na zaklade zlo- 
cinnosti Jednotlivcov odporuje vsetkyin 
etickym normam a vo svojich dosledkoch 
je nesmierne zhubne. Kto tento princip 
schvaruje a kto podfa neho jedna, sam sa 
stava ziocincom. Zem je plna roznycli kul- 
tur, zivotnych stylov, tradicii. 
Masou ulohou je najsf sposob, ako vsetci 
mozu vedra seba zif slobodne, v laske a 
liarmonii. 

Sudia proti rasizmu hovoria jasne: Vsetci 
tudia maju rovnake pravo na zivot, slobo- 



du a stastie bez 
ohi'adu na farbu 
pleti, narodnosf, 
sexualnu orientaciu 
ci vierovyznanie! 
Zapojte sa aj Vy, 
zamyslite sa, pytajte 
si informacie, pod- 
porte cinnost nasej 
iniciativy. Vystupu- 
jeme proti vsetkyrn 
formam intoleran- 
cie, rasizmu a fasiz- 
mu, prcvadzamc 
monitoring a tlaci- 
me na ich dosledne 
postihovaiiie preja- 

vov rasizmu zakonnou cestou. 

y/ac infonnacii o kampani a pripravova- 

nych podujatiach: 

LUDIA PROTI RASIZMU - obcianska iniciati- 

va 

P.O.BOX 18. 840 08 Bratislava, 

tel/fax: 07/659 56 071 

www. rasizmus. sk, antifasist@changenet. sk 




www.rasiznius.sk 



FHARSHTAN LIST 

je informacny spravodaj Fharshtan Distri- 
bucie. Casto ale nie pravidelne informuje 
o novych udalostiach, akciach a prinasa 
informacie a clanky z 
oblasti ekologie, zeleneho anarchizmu, 
ludskych prav, prav zvierat, vegetarian- 
stva, veganstva, nezavislej kuitury, ekofi- 
lozofie.. Cez Fharshtan List sa tiez vzdy 
dozviete co je nove na Fharshtan Website: 
http://pliarshtan.virtiialave.net 
Objednat si ho inozntc: 
keculiak@hotinail. com 
"subjekf: <pharshtanlist>-PRII1LASUJEM 



Akcie na Zajezovej 2000 
civilizacia z druhej strany 

3.11.2000 az 5.1 1.2000 
Zajezova - Folomy 

Pomoc V recyklacnom stredisku. Triede- 
nie vyhodenych uzitocnych veci, 
preberanie stareho textilu, skladanie a 
rozoberanie podivnych predmetov, 
... Co uvladzete odniest je vase! 

TEXTILNA VIRENDOVKA NA ZAJEZO- 
VEJ 

24.11.2000 az 26.11.2000 
Zajezova - Sekier 

Rozne textilne techniky (napr. palicko- 
vanie, karetkovanie, tkanie, ...). 
Vikendovka nema za ciet mnozstvo 
vykonanej prace, ale sirenie pomaly 
zabudanych zrucnosti. 

na Sekieri privitame kratkodobych a 
dlhodobych navstevnikov aj mimo 
vikendoviek. Viae informacii na adrese 
PHZ 

na akcie je potrebne prihlasif sa mini- 
malne dva tyzdne vopred na tejto adre- 
se: 

PHZ, Zajezova 132, Pliesovce 96263, 
alebo kasiak@changenet.sk 




Jeseivny prednAskovy cyklu 
LZ VLR Tatry 

ZISRAVAME POTRAVINOVYCH ZDROJOV 
- ZASAH DO FRIRODNEHO DIANIA 

29.11.2000 (16.30) 

Frednasa: Mgr. Ivan Dubnicka Prednasatet 
posobi V Stredisku zaujmovej cinnosti s 
environmentalnym zameranim v Bratislave. 
Frednaska mapuje sposob obzivy tudstva 
od najstarsich cias a jeho dopad na kulturu 
a prirodu. 

OBALY ZIVOTOEHO FROSTREDIA 
A INASICH FENAZENIEK 

6.12.2000 (16.30) 

Prednasa: Ladislav Hegyi Prednasatet je 
predsedom OZ Spolocnost priatefov Zeme z 
Kosic, popredny odbornik na problematiku 
odpadov z mimovladneho sektoru. Frednas- 
ka sa zaobera tym, ktore obaly a ako skodia 
zivotnemu prostrediu a zdraviu, vyhodami 
vratnych obalov, cenami obalov a proble- 
matikou FVC obalov. 

Liptovsky Mikulas, Dom kuitury, 

Babkova sala (vchod C), Holleho 4 

Kontakt! 

Lesoochranarske zoskiipenie VLK Tatiy 
KEMI 627/5, 031 04 Liptovsky Miluilas 
Tel: 0849-5531027, wolf@mail.viapvt.sk 



Knihy o byvani 

Eugen Hagy: MAMUAl EKOLOGICKEJ VYSTAVBY, Permakultura (CS), 1999 

Petr Suske: HLiriEME DOMY nOVEJ QEriERAciE, Alfa, 1991 

William Spears: EEnO SUEJ - DESlOn ZIVOTA, Ikar 

Lam Kam Cchuej: FEnO-SUEJ, Svojtka & Co, 1998 

Bill MoUison a R. M. Slay: UVOD DO FERIMAKULTURY, Permakultura (CS), 1999 



WWW stranky: 

http://pma.miesto.sk 

architekturou 

http://peu.ecn.cz - Program energetickych iispor 



stranka architekta zaoberajiiceho sa ekologickou 




ZANZ 

Mi<>fo rirl V J^ Zaciatkom oktobra vyslo prve cislo 
I N \K\\) I la \ y^ casopisu ZAMZ, vydavaneho zdru- 
zenim Zi a nechaj zi(. 
Z obsahu: Akcie a aktivity, Zi a 
nechaj zif, Jedlo namiesto zbrani, 
Foliticky vazni v USA, Ludske prava 
V Cine, Trest smrti, Veganstvo, 
Zivot na lazoch, Dobrovofna skrom- 
nosf, Vplyv konzumnej kuitury. 
Squatting, Informacie, Oznamy 
plus osobitna priloha Treti svet: Zi( 
na Likor inych, Obraz sucasneho 
sveta, f^omu pomaha "pomoc treti- 
emu svetu" ?, Vefke obzerstvo, 
vefky hiad, Myty o pricinach hladu v tretom svete, Potravinova 
sebestacnosf, Rozvoj a zivotne prostredie, fudske zdravie a 
povodne tradicie, rozhovor s Jurajom Zamkovskym, Davidom 
Kortenom, Alternativa ku globalizacii - lokalizacia, Clovek tvarou 

V tvar tragediam dnesneho sveta, atd'. 

Spoil! 44 stran A4 na rccyklovanom papieri za 30 konin 

: Zi a nechaj zit, PO.Box 18, 840 08 Bratislava, tel: 0903 759 

226, www.zit.sk 

FENIX 4/2000 

V tomto cisle najdete zaujimavii reportaz z protestov v Seattli, 
clanok o LETs z praxe, Cloveku a jeho potrebach, Etikoterapii, 
vplyve strachu na zdravie, vzfahovej psychologii, vzfahoch roc- 
neho obdobia a urcitej casti organizmu v cinskej medicine, 
riasich bratoch zvieratach atd'. 

34 stran A4, 28 Sk/Kc 

Fenix, Homolova 27, 841 02 Bratislava 

DIVA- casopis pre duchovne oslobodenie 

Frve cislo casopisu venovaneho povodnej slovenskej duchov- 
nosti - vedomectvu. Hajdete v hom clanky vysvetfujuce niektore 
pr\'ky vedomeckeho ucenia, prve casti kurzov v hre na koncov- 
ku, 6-dierovu pisfalu, bubon a husle, reportaze a komentare k 
dianiu u nas a mnoho d'alsieho. Pre tych ktori mate blizko k 
duchovnosti spatej s prirodou a nasimi tradiciami doporucujem. 
24 stran A4, 25 Sk 
Vydavaterstvo Diva, post price. 148, 917 00 Trnava 

reccnzoval Ondro Vegh 

Existence c.9, 

Zatim posledni cislo, se zbrusu novou grafikou. Trosku horsi 
kvalita tisku neubira na kvalite obsahu, a tak vas opet ceka mix 
informaci. Zpravy z domova i ze sveta, dva clanky o MMF a SB - 
bohuzel nepfinasi nic noveho, obsahly clanek Qlobalizace bidy, 
Ovodni studie k pfipravovane knize o globalnim kapitalismu a 
hnuti odporu, Emma Goldmannova - Jedinec, spolecnost a stat, 
Dave Meal - Anarchismus: ideologic nebo metodologie?, L.n.Tol- 
stoj - cirkev a stat, opet Jaroslav Hasek, nejake recenze, pokra- 
covani clanku o romskem etniku,. 
44 stran A5 za 25 He 
CSAF, PO.Box 223, 111 21 Praha 
CSAF - Slovensko, Poste Restante, 851 06 Bratislava 57 

A-kontra - zpravy alternativnich aktivit a. 6/2000. 

tllavni tema jsou zafijove akce a samozfejme MMF a SB. rieco o 
affinity groups, clanek piny rad jak se chovat na demonstracich 
a zkusenosti od zahranicnich aktivistu, MMF a SB ve stfedni a 
vychodni Evrope, rozhovor se clenem londynskych Reclaim the 
streets. Software a kapitalismus, Anarchismus jako zivotni styl - 
obhajoba "lifestalismu", Anarchismus, extremismus a radikalis- 
mus, zpravy, komentare, iivahy. + osmistrankova priloha Qloba- 
lizace kapitalu pfelozena z casopisu anglickych Earth first! 
24 stran A4 za 10 Kc 
A-kontra, Za papirnou 7, 170 01 Praha7 

Konfrontace - noviny odporu c. 11.. 

Cislo, ktere melo podle planu vyjit tesne pred 526, nejak to vsak 
neubira na jeho aktualnosti. S Temelinem vstfic lepsim zitfkum 
- o vztahu atomove energie a policejniho statu, obsahly clanek 
MMF a SB vedou vaiku proti lidem, dve stranky venovane struk- 
turalnim iipravam, Diktatura diuhu - o tom, jak funguje zadluzo- 
vani a 'oddluzovani (nejen) rozvojovych zemi, V pi'istim stoleti 
se bude valcit o vodu, l^asilnici pfijedou do Prahy - ano, banke- 
fi a policiste (opravdu skvely clanek, obsahuje report z anti-SAPs 
protestu atd.). Pi^iznam se, ze o MMF a SB me uz absolutne neba- 
vi cist, protoze toho mam pinou ski'ih a vetvinou se omila stale 
dokola to same. Konfrontace me vsak obohatila o uplne nove 
pohledy, nepfinasi jen stroha cisia, ale i konkretni osobni pfibe- 
hy, ktere s clovekem pofadne zatfesou. 
12 stran A3 za 13 Kc 
Konfrontace - noviny odporu, PO.Box 176, 110 01 Praha 



35 



reccnz^c 




FVOS/Slzy na rtech c.8.. 

Po vice nez race konecne nove cislo bezpochyby 
legendarniho zinu. Svou tiousfkou by mel v 
tomto seznamu byt spise mezi knihami. A, 
zamackavaje sizu ne na rtech, ale v oku. musim 
konstatovat, ze nenapodobitelna trhana grafika a 
kolaze jsou pryc. I Otrok podlehl moderni tech- 
nologii a koupil si PC. ZIn je rozdeleny na dve 
poloviny - hudebni (HC) a politickou, V hudebni 
vas cekaji Sein Red, neco o iiardiine, , Refused, 
Endavor, Al\ press (vydavafelstvi anarchisticke 
literatury), scene reporty, recenze, livatiy, texty, 
drobne clanecky,. V politicke tisic drobnych cia- 
neckii, komentaru a livah, inPEQ. MATO, sexis- 
mus, dopisy, Volit ci nevolit?,. Tento zin vzdy 
vynikal hiuboce lidskym vyjadrenim a v tomto 
smeru neni ani toto cislo vyjimkou. Mevahej a 
kup. 

80 stran A4 (!) za 50 Kc 
Private view of slaveiy, P.O. box 3, 
262 42 Roimital pod Tfemsinem 

Earth First Action Update 

■ zpravodaj Zeme pfedevsim! 

Zvlastni vydani k zasedani MME a SB. Heco o 
INPEQu, programy kontrasummitu a chystane 



akce (pravda, "malinko" neaktualnil. monitoring 
medii na 16ti stranacli - velmi diilezite, reportaze 
ze street party v Brne a Blave, informace o MMF, 
Qiobalizace kapitalu (dost dobre, ale uz to vyslo 
V A-kontra #6), dva texty o PR agentui'e nadna- 
rodnich korporaci a rozhovor s indickou aktivist- 
kou Vandanou Shiva. 
solidami cena 15 lie 
Zeme pfedevsim! P. O. Box 237, 160 41 Pialia 6 

Globalizace a pfiroda 

Prvni kniha z nakladatelstvi CSAF, nazvana tro- 
sku skromne brozurou. Stostrankovou "bichli" s 
[epenou vazbou a profi grafikou vsak nemiizu 
zafadit mezi brozury. Memel jsem jeste cas si 
tento vytvor pfecist, tak vam musi stacit nazvy 
jednotlivych kapitol; Co je to globalizace?, Voda, 
Piida, Vzduch, Energie, Zive organismy, Anar- 
chisticka alternativa. 
lOOstran A5za40Kc 
CSAF, P.O.Box 223, III 21 Pralia 
CSAP- Slave nsko. Paste Restante 
851 06 Bratislava 57, csafsk@post.sk 

recenzoval Pavel floudek 



Rytmy Zeme a Neba 

Beneficna pre Kruh zivota 

Obsahuje nahravky indianskych priesni v autentickej flautou doplnanej podobe, ale 

aj V trochu modernejsom spracovani. 

Cena 80 korun 

Jedio natniesto zbrani 

Na podporu tejto aktivity bola vydana kompilacia punkovych skupin T:PG:, Cliftons, 
Akutol, Darks, Stainless V.D., Decis. Spolu s kazetou dostanete aj materialy pribli- 
zujuce cinnosf JNZ. 
Cena 80 koriin 

Zachrana Prirodzenych lesov 

Tato kazeta a CD boll vydane s ciefom podporif zapas Lesoochranarskeho zdruze- 
nia VLK za zachranu prirodzenych lesov na Sfovensku. Vsetok zisk z ich predaja 
prispeje do zbierky, ktoru rob! zdruzenie VLK so zamerom odkupit' les na Cergove a 
umoznit' V horn prirodzeny zivot. Na kazete a CD najdete slovenske skupiny Ostrov 
P, Chromatic Absurdity a Decis hrajuce prevazne punk a hard core, siJcasfou je kva- 
litny obal s textami kapiel, kontaktmi na ekologicke organizacie a aktivity, spolu s 
hudobnym nosicom dostanete aj letaky informujuce o aktivitach LZ VLK. 
Cena kazety 100 korun, CD 200 korun 

Objednat' si ich mozete na adrese: 
Marek Vavro, Pazitna 1013/1, 926 00 Sered' 




wot) DO PERMAKVITV/RY 

|k Bill Mollison a Reny Mia Slay 



Zakladna kniha opisujuca 

permakulturu, jej principy 

a vsestranne moznosti pouzitia. 

240 stran A4, cena 225,- 

Dalsie knihy v ponuke: 

Eugen Nagy: MANUAL EKOLOGICKEJ 
VYSTAVBY, 236 str. A4, cena 225,- 

Permakultura je o navrhovani John B. Harrison: URODA BEZ CHEMIE 



trvalo udriatel'nych I'udskych 

sidiel. Je to pristup k zivotu, 

zaiozeny na etickom vyuziva- 

ni krajiny, ktory kombinuje 

mikroklimy rastliny zvierata, 

podu, vodne hospodarstvo, 

struktury a fudske potreby 

do vzajomne komplexne 

pracujucich, produktivnych 

komunit. 



144 str. A5, cena 45,- 

VcrmAkuHurA (CS) 

Karol Koncko, 1. maja 30, 050 01 ReviJca, SR 
C/o DEV Lipka, Dana Ki'ivankova, Lipova 20, 
602 00 Brno, CR 

Knihu mozno dostat'aj na adrese Kruhu zivota 



casopis o hl'adani suvislosti 

Obsahuje clanky zaoberajijce sa prirodnou duchovnost'ou, 

uctou k zivotu na Zemi, alternatlvami ku konzumnemu 

sposobu bytia a aktivitami zdruzenia Sosna. 

24 stran A4, 20 korijn 

Sosna, Prazska 2, 040 11 Kosice 
sosna@changenet. sk 



Spolacnout pfidteTov Zeiiie (tevuc 
si V(is dovoTuje v rtiiiici 
kcMunitneho vzcSalavacieho 
pro;iektu 



Alter ivativs 



y 



r 1 i I 

1 

k) t 



c 



^ I f 

1 e 

1- 

^ I 
■=i t n 



CENTRUM 
SEDEM HVIEZD 

Pravidelne cvicenia a akcie: 

Thaj-t'i-chuan, chi-kungy, reiki, meditacie, 

prednasky, seminare, dynamicke cvicenia, 

kondicno-relaxacne cvicenia, Shiatsu, 

klubove vecery - samopoznavanie, sebareallzacia 

masaze, chiropraktika, konzultacie 

Vystavnictvo Bratislava 

Prievozska 18, 851 04 Bratislava 
tel./fax: 0905 281 311 




ENIX 

zivot a poznanie na prahu 3. tisicrocia 

Casopis sa na 32 stranach venuje 

psychologii, filozofii, etike, umeniu, vyzive, 

zdraviu, ekoldgii. Orientacia na duchovny rozvoj, 

sebapoznanie, zdravy zivotny styl, najnovsie 

poznatky mediciny, prehl'ad metod naturalnej 

mediciny a alternativne nauky. 



Cena 28,- Sk, predplatne na rok 168 Sk. 
Mozno si objednat' formou uhradenia 

post, poukazky typu C na adrese: 
Fenix, Homolova 27, 841 02 Bratislava 






J- .- 



-.*■"'■:- 



v" ^ V- . - t ' - 



■'■V 



• ISi- 



-. HI. 






",■;'■>■• ,1. 



<i7i: 



i 




Usiakova 2 
841 01 Bratislava 



TIacovina 



ffr skontrolujte si, dokedy 
Q mate predplateny casopis 

N 

o 

CL 



6 7/8 9 10 11 12 

n nn DDD